Rokovanie NR SR 27. 11. 2024 – 23. schôdza NR SR – kľúčové hlasovania a sporné daňové návrhy

[08:59] Andrej Danko Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, otváram druhý rokovací deň 23. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadala pani poslankyňa Cigániková. Podľa odhlasovanej zmeny pristúpime k rokovaniu o bodoch 6 a 7 schváleného programu, ku ktorým bude zlúčená rozprava . Prvým bodom je druhé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 507/2023 Z. z. o dorovnávacej dani na zabezpečenie minimálnej úrovne zdanenia nadnárodných skupín podnikov a veľkých vnútroštátnych skupín a o doplnení zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní, daňový poriadok, a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 477. Spoločná správa výborov má tlač 477a. Druhým bodom je druhé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 331/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní, daňový poriadok, a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení neskorších predpisov. Vládny návrh zákona je pod tlačou 501. Spoločná správa výborov má tlač 501a. Prosím ministra Slovenskej republiky pána Kamenického, aby obidva vládne návrhy zákonov odôvodnil. [Rokovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 507/2023 Z. z. o dorovnávacej dani na zabezpečenie minimálnej úrovne zdanenia nadnárodných skupín podnikov a veľkých vnútroštátnych skupín a o doplnení zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 477, a o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 331/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení neskorších predpisov , tlač 501.] [09:02] Ladislav Kamenický – Vystúpenie Dobre, ďakujem pekne. Som sa dozvedel, že je spojená rozprava, tak mne je to v podstate jedno. Myslím si, že ten základný súboj sa zomelie zajtra, keď budem tu s návrhom štátneho rozpočtu. Takže poďme k týmto dvom návrhom zákona. V prvom návrhu, kde sa teda mení zákon o dorovnávacej dani, v roku 2023 bol prijatý zákon o dorovnávacej dani, v ktorom sa transponovali ustanovenia smernice Európskej únie, globálne pravidlá OECD pre veľké nadnárodné a vnútroštátne skupiny podnikov s ročnými konsolidovanými výnosmi aspoň 750 mil. eur na zabezpečenie minimálnej úrovne zdanenia príjmov vo výške 15 %. Je to európska legislatíva. Cieľom novely zákona o dorovnávacej dani zabezpečí zosúladenie s priebežne dopracovanými administratívnymi usmerneniami OECD, čiže je to upresnenie tohto zákona, ktoré ďalej objasňuje a spresňuje spôsob aplikácie komplexných pravidiel minimálneho zdanenia. Ich zapracovaním do zákona o dorovnávacej dani sa posilňuje konzistentnosť pravidiel implementovaných v Slovenskej republike aj s medzinárodnými pravidlami, čo prispeje k obmedzeniu rizika zahraničného dvojitého zdanenia príjmov podľa predmetných pravidiel a k zvýšeniu právnej istoty na strane podnikateľov. Tu chcem ešte upozorniť na to, že v rámci tohto zákona bol aj predložený pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka štátnych dlhopisov pre občanov Slovenskej republiky, ktorí budú, ktoré budú bez poplatkov a budeme sa to snažiť nastaviť tak, aby to bolo maximálne výhodné pre slovenských občanov. K druhému návrhu zákona sa, teda bavíme sa o zákone o dani z pridanej hodnoty, nazval by som to, že vylepšuje a spresňuje niektoré ustanovenia. V programovom vyhlásení 2023 – 2027 sme hovorili ohľadne zefektívnenia boja proti daňovým a colným únikom eliminovať legislatívne medzery umožňujúce agresívne daňové plánovanie a podporujúce škodlivé daňové praktiky. Včera sme predložili aj plán boja s daňovými únikmi. Toto v podstate je nejaký doplnok k tomuto plánu. Zavádza sa pojem prvotné použitie, dodržanie reálneho používania tovarov a služieb platiteľom DPH v porovnaní s deklarovaným zámerom, ktoré používame na účel platenia práva na odpočítanie DPH. Dochádza k doplneniu dôvodov na opravu odpočítanej dane, ak sa prvotné použitie tovarov a služieb nezhoduje s deklarovaným. Môže to mať za následok buď vrátenie odpočítanej dane, alebo aj uplatnenie odpočítanej DPH, ak pôvodne platiteľ neodpočítal daň a pri prvotnom použití začal tovar a služby používať na plnenie zakladajúcej, nárok na odpočítanie DPH. Tu by som chcel ešte upozorniť, samozrejme, že sú tam ďalšie, ďalšie ustanovenia spresňujúce zákon o DPH, ale chcel by som aj upozorniť, že bol tu prijatý pozmeňujúci návrh, ktorý upravuje to, čo sme sa tu bavili počas poslednej rozpravy, kde teda požiadavka viacerých poslancov sa týkala napríklad zníženie DPH na bezlepkové, bezlepkové pečivo, chlieb, pečivo a múku. My sme hovorili, že, samozrejme, nedá sa to rozširovať do veľkej miery vzhľadom na tie dopady, ale toto by nás malo stáť asi 5,7 mil., čiže rozšírili sme to ešte aj o múku, ktorá je dôležitým zdrojom pre ľudí, ktorí majú celiakiu. Zase sme tam upravovali a eliminovali nezdaňovanie nových výrobkov, ako sú e-cigarety, nikotínové vrecúška. Hovorili sme tu o tom, čo som včera spomínal na tlačovej konferencii o pokutách v prípade nepredkladania bločkov napríklad a takisto sme upravili, bližšie sme vyšpecifikovali niektoré veci, ktoré sa týkajú dane z finančných transakcií, kde sme teda upozornili, že neziskový sektor bol definovaný, ktorý bude oslobodený od dane z finančných transakcií s tým, že musia preukázať svojimi stanovami, že sa zaoberajú činnosťou, ktorá, teda v samotnej banke, ktorá ich, im dáva nárok na oslobodenie. Samozrejme neviem vylúčiť, že sa rozšíri niektorým takýmto neziskovkám svoje, svoje pôsobenie. My, samozrejme, ako som sľúbil do budúcna, ak by sme teda vedeli definovať, ktoré neziskovky budú mať politický charakter, tak u tých ostane naďalej zachovaná daň z finančných transakcií. Asi toľko k obidvom návrhom zákona a teším sa na rozpravu. Ďakujem pekne. [09:02] Andrej Danko Ďakujem. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie a rozpočet poslancovi Karasovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru k obidvom návrhom. [09:07] Daniel Karas – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ako spoločný spravodajca podávam spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 507/2023 Z. z. o dorovnávacej dani na zabezpečenie minimálnej úrovne zdanenia nadnárodných skupín podnikov a veľkých vnútroštátnych skupín a o doplnení zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 477, v druhom čítaní. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 598 z 30. októbra 2024 pridelila predmetný návrh zákona týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: výboru pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárske záležitosti. Národná rada Slovenskej republiky určila zároveň výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor a lehotu na prerokovanie vládneho návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona. K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi tieto výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol pridelený: výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárske záležitosti. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III vyplýva pätnásť pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, o ktorých gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov Národnej rady Slovenskej republiky k predmetnému vládnemu návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, tlač 477a, bola schválená uznesením gestorského výboru č. 172 z 26. novembra 2024. Týmto uznesením gestorského výboru zároveň poverili mňa ako spoločného spravodajcu, aby na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky informoval som o výsledkoch rokovania výborov Národnej rady Slovenskej republiky a navrhol som Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní podľa príslušných ustanovení zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Ďalej ako spoločný spravodajca podávam spoločnú správu výborov, Národná rada, k tlači 501 v druhom čítaní. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 599 z 30. októbra 2024 pridelila predmetný vládny návrh zákona týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: výboru pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárske záležitosti. Národná rada Slovenskej republiky určila zároveň Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet ako gestorský výbor a lehotu na prerokovanie vládneho návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona. K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi tieto výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol pridelený: výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárske záležitosti. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III vyplýva štrnásť pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, o ktorých gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona bola schválená uznesením gestorského výboru č. 173 z 26. novembra 2024. Týmto uznesením gestorský výbor zároveň poveril mňa ako spoločného spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky informoval o výsledku rokovania výborov Národnej rady Slovenskej republiky a navrhol Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní podľa príslušných ustanovení zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Ďakujem, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu. [09:07] Andrej Danko Ďakujem. Otváram rozpravu k obidvom bodom programu, v ktorej budeme postupovať podľa § 29a zákona o rokovacom poriadku. Ako prvý vystúpi v rozprave poslanec Viskupič, nech sa páči. [09:13] Marián Viskupič – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, no práve rokujeme v spojenej rozprave o dvoch daňových zákonoch, teda v rozprave, ktorá bola spojená a navyše na dvanásť hodín obmedzená. Ako vyjadrujem fakt svoj údiv a pýtam sa, čo tým chcel básnik povedať, alebo inak, čoho sa pán minister bojí, čo mu je nepríjemné počúvať, o čom nechce rozprávať, čo chce mať veľmi rýchlo za sebou. Ale možno dobre, že takto upozornil na tieto dva body. Možno, možnože sa takto aspoň trochu nasvieti svetlo do ťažkých finančných zákonov, ktoré, ktorým je fakt pre bežného človeka veľmi ťažké rozumieť, ale o ktorých je aj ťažko novinárom písať a napr. aj preto sa v nich len veľmi ťažko hľadajú na mieru upravené formulácie, ktorých výsledkom je často príjemná výhoda pre niekoho konkrétneho, šikovného, ktorú však väčšinou zaplatia práve malí, bežní ľudia, malé firmy či živnostníci. No práve ten Jozef Mak, ktorého tak často pán minister spomína, o ktorom tak často pán minister hovorí, že je preňho dôležitý, no ale v realite práve ten Jozef Mak skončí oklamaný a obíde skrátka. Ministerstvo financií a práve pán minister konkrétne by mal byť garanciou vytvárania vyvážených pravidiel, prijímania zmysluplných ľuďom a ekonomike pomáhajúcim zákonom. Bohužiaľ, ale zasa raz platia slová bývalého ruského predsedu vlády Viktora Černomyrdina, ktorý povedal: chceli sme to urobiť lepšie, ale dopadlo to tak ako vždy. No, ale konkrétne, do návrhu zákona o dorovnávacej dani na zabezpečenie minimálnej úrovne zdanenia nadnárodných skupín podnikov bol na rokovaní výboru pre financie a rozpočet dodaný, pridaný pozmeňujúci návrh, ktorým sa zavádzajú retailové štátne dlhopisy, ktoré teda boli nazvané štátne dlhopisy pre občanov. Už asi nemôže byť väčší paradox ako spojiť nespojiteľné, ergo vyrobiť prílepok k nesúvisiacemu zákonu. Hneď ako prvé ale poviem, že vytvoriť možnosť pre bežných ľudí kúpiť si štátny dlhopis veľmi podporujem. Veľmi podporujem dať možnosť bežným ľuďom podieľať sa na financovaní štátu aj preto, že takto môžme trošku primäť ľudí, aby sa, aby sa pozerali na to, ako štát hospodári, aj preto, že môžme teda takto nejakú novú skupinu občanov primäť, aby viacej rozumeli financiám, aby sa zvýšila ich finančná gramotnosť. Toto sú fakt veľmi cenné benefity, retailové dlhopisy alebo dlhopisy pre občanov sú dobrý nápad a vytvorenie retailových štátnych dlhopisov inak bol aj bod vo volebnom programe strany SaS. No ale o to viac ma mrzí, že táto dobrá myšlienka a fakt aj množstvo dobre urobenej práce množstva úradníkov, odborníkov bolo dehonestované spôsobom, aký pán minister zvolil na prijatie. To znamená, pod pazuchou doniesť na finančný výbor bez štandardného legislatívneho procesu. No ale čo znamenajú vlastne štátne dlhopisy pre občanov? Znamenajú to, že štát sa ide uchádzať o dôveru občanov, ktorí teda idú svojimi ušetrenými peniazmi financovať potreby štátu. No a práve dôvera je v celom finančnom svete to najcennejšie aktívum. No ono vlastne celý finančný svet a celý finančný systém je založený na dôvere, no a ako teda ide o dôveru občanov bojovať pán minister v tomto prípade? No ide bojovať tak, že retailové dlhopisy ide do našej legislatívy zaviesť úskokom, pod pazuchou prineseným pozmeňovákom na finančný výbor v momente začiatku rokovania o teda nesúvisiacom zákone. Proste bez akejkoľvek možnosti to vidieť dopredu, ale dôležité je teda, že nebol žiadny štandardný legislatívny proces, kde by teda celá odborná verejnosť, ale samozrejme aj všetci občania mohli sledovať priebeh tvorby zákona, hľadanie najlepšieho riešenia či vychytávanie chýb. A potom, keď by to išlo ako štandardný bod, štandardný návrh zákona, proste mohol tuto by pán minister stáť a hrdo a odborne mohol prezentovať novú možnosť investovania pre občanov v troch čítaniach v pléne. A nebolo by to samoúčelné, veď to mohlo byť skutočne najlepšou možnou reklamou pre retailové dlhopisy. Ale nie, pán minister sa rozhodol vložiť to do legislatívy pokútne a potichu a ja sa pýtam prečo? A teda keď sa pozerám do výborom schváleného pozmeňováku, tak aj vidím prečo a teda niečo k tomu poviem, pretože, bohužiaľ, zase raz nad transparentnosťou a vytváraním férového trhového prostredia zvíťazilo nezmyselné, fakt v tomto prípade nezmyselné krivenie trhového prostredia, zákulisné dohody a, čo by asi človek a volič SMER-u od ministra Kamenického nečakal, veľké ústupky bankám. No ale to je politická, slovenská politická realita strany SMER, klamať, klamať, klamať, bohužiaľ aj tam, kde je to úplne že zbytočné. Minister svojim voličom rozpráva, ako ide po krku bankám, ako ich považuje za škodnú, ako ich oholí, no ale potom realita je, že potajme ide bankám po ruke, ale okej, rozumiem, nič iné pánovi ministrovi nezostáva. Môže sa nám to páčiť alebo nie, banky skutočne sú chrbtovou kosťou ekonomiky a ja to inak veľmi často hovorím, no a pokiaľ banky držia väčšinu slovenského dlhu, čo držia, tak vo finále si nie štát dokáže klásť podmienky, ale tie podmienky si kladú banky. Tak ako každá domácnosť vie, že ako prvé v rodinnom rozpočte treba nájsť peniaze a zaplatiť splátku hypotéky alebo teda úveru, toto platí rovnako aj pre štát, takto to jednoducho je. Proste podmienky si nekladie dlžník, ale veriteľ. No a dokedy to tak bude? No bude to tak dovtedy, kým štát bude hospodáriť deficitne a bude potrebovať na svoje fungovanie externé, dodatočné peniaze si požičiavať. Tu len spomeniem, že od 17. 11. ide Slovensko na dlh. Všetko, čo sa tu zaplatí, všetko, čo sa tu udeje od 17. 11., si na to musíme požičať, všetci hasiči, učitelia, zdravotníctvo, všetko. No ale teda ako s tým ďalej, aby som teda aj bol nejak konštruktívny. No práve pre toto by mal sa snažiť minister financií vytvárať aj pre bankový sektor štandardné trhové prostredie. Prečo? No pretože jednoducho zadlžený štát nemá žiadnu šancu nad bankami vyhrať, ale práve štandardnými trhovými podmienkami má možnosť na remízu, na vyvážený vzťah, o to by nám malo vždy všetkým ísť. No a čo stačí? No stačilo by nekriviť trhové prostredie. No, ale tak ako sa pán minister pre svojich voličov podujal oholiť banky, no áno, napríklad schválením 30-percentného osobitného odvodu z regulovaných činností, ale aj priamo zvýšením sadzby dane z príjmu právnických osôb na 24 %, no jednoducho bankám zvýšil dane. No a toto, samozrejme, prezentoval verejne, zobrať bankám, no na to, bohužiaľ, voliči počúvajú. No ale ako som spomínal, aj banky majú svoje páky, napríklad ako investori do štátneho dlhu zvyšujú svoje požiadavky na výšku úroku, to znamená štát platí viac alebo, a teda už som naspäť pri tom spomínanom pozmeňováku, banky dosiahnu zníženie dane z úrokových výnosov dlhopisov, v roku 2025 to bude na 16 %, v roku 2026 na 13 % a takto sa dostanú naspäť k tomu, čo im bolo zobraté. No ale toto sa už deje potichu a potajme, s týmto sa už pán minister nepochváli, že teda bankám zobraté vrátil. No a výsledok teda je, že, bohužiaľ, zasa budú platiť len obyčajní ľudia, ktorým tie dane zvýšené boli, a teda úplne úprimne aj každý jeden volič SMER-u. No dá sa to aj takto, ale je to absurdné. Tu poviem, že ja teraz nekritizujem znižovanie daní, to je to, čo bežne hovorím, len proste takto sa to nemá diať, hej? Proste fakt ako stačilo jediné, nevyrábať bankám vyššie a špeciálne dane, no a potom, samozrejme, na druhej strane v aktuálnej situácii nebolo potrebné im vytvárať špeciálne znížené sadzby, pretože aj tu najlepšie funguje riešenie to najjednoduchšie. Aj tu by najlepšie fungovala jedna férová daňová sadzba, proste rovná daň. Nebol by žiadny priestor na špekulácie, bol by výrazne nižší priestor na optimalizácie, ušetrilo by sa kopu štátnych úradníkov na nižšej byrokracii a napríklad aj na ľahšej a tým efektívnejšej daňovej kontrole. Ďalší príklad zo spomínaného pozmeňováku zavádzajúceho dlhopisy pre občanov, štát výnos z nich, úrokový i kapitálový, nebude zdaňovať. Považujem to za správne riešenie, štát teda ide, ide, vyrába nejakú novú vec, chce motivovať lepšími podmienkami, fakt áno, považujem to za správne riešenie. Štát sa pre podporu rozbehu niečoho nového rozhodol vzdať výberu dane, okej, štát sa dobrovoľne rozhodol, že teda sám sebe akoby nevytvorí príjmy, proste v poriadku, rozhodol sa sám štát a sebe. No, ale zároveň v tomto teda pozmeňujúcom návrhu štát zákonom určuje, že napr. centrálny depozitár, banky, pobočky zahraničných bánk, obchodníci s cennými papiermi alebo teda pobočky zahraničného obchodníka s cennými papiermi nesmú spoplatňovať zriadenie, vedenie či zrušenie účtu alebo teda operácií s týmito štátnymi dlhopismi pre občanov. No ale bez akejkoľvek kompenzácie týchto dotknutých subjektov. Akože zasa, na prvú to znie dobre, veď tak bude to zadarmo, no ale porozmýšľajme na tú druhú, je to podobné akoby štát zamestnancovi prikázal pracovať a do zákona rovno napísal, že bude pracovať zadarmo. Akože nebude to zamestnanie v takom prípade, bude to nejaká moderná forma otrokárstva a ja sa pýtam, že čo na to povie Zákonník práce alebo základné európske pravidlá. Akože mám pocit, že aj tieto ustanovenia v tom pozmeňováku, ktoré zavádzajú štátne dlhopisy, opakujem, dobrú a zmysluplnú vec, narazia na nesúlad možno práve s európskymi pravidlami. A toto sú jednoznačne veci, ktoré by sa istotne vyriešili v štandardnom legislatívnom procese. No ale naspäť k bankám, možno to, čo som pred chvíľou hovoril, že zadarmo, nie je úplne zadarmo, že zasa je niekde skrytá nejaká kompenzácia bankám, ale takto sa to nemá robiť. Akýkoľvek prikázaný nulový poplatok v konečnom dôsledku bude niekde občanovi skryte naúčtovaný. No ale takto teda to chce robiť strana SMER, akože toto je tá práca pre ľudí? No a ja sa už len na záver tejto časti vystúpenia spýtam, že, pán minister, fakt si myslíte, že takto budujete tú dôveru občanov, investorov, štát, že mne je to, mne je to fakt veľmi ľúto, pretože ste dokazili a zmasakrovali dobrú myšlienku, dobrú myšlienku, ktorá pri férovom prevedení mala jasný potenciál získať, ja to poviem, 150 hlasov v pléne, a fakt ma to veľmi mrzí, ale hlavne to malo potenciál získať dôveru tých ľudí, ktorí, áno, majú voľné finančné zdroje a mohli by sa rozhodnúť, že ich použijú vlastne na financovanie štátu. Áno, na podporu štátu, na to, aby, samozrejme, teda niečo zarobili na úrokovom výnose. No ale takto tú dôveru vytvárame? Ako fakt škoda, škoda. A ešte zopakujem jednu vec, nefrflem, že v tomto konkrétnom návrhu sa teda znižujú dane bankám, znižujú dane bankám. Frflem to, že boli najprv s veľkým krikom a pompou a sebachválou zvýšené, no a teraz ich ten istý pán minister potajme a potichu znižuje, a že nakoniec zasa to raz zaplatia ľudia, aj vaši voliči, pán minister, aj vaši voliči. No a hlavne ale, čo kritizujem a snažím sa na to poukázať, je, že zasa sa raz namiesto férového a jednoduchého trhového prostredia sa zasa raz buduje zložitý a vo finále drahý zver. No a keďže sme teda v spojenej rozprave, tak sa presúvam k tlači 501, teda k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. No, byť v štandardnej situácii, tak sa tu bavíme, tak ako aj pán minister avizoval, o detailoch, ktorými sa precizujú pravidlá výberu dane z pridanej hodnoty, prípadne ako sa mení teda s tým súvisiaci daňový poriadok, prípadne o tom teda, že ako veľmi to pomôže zabrániť únikom, únikom na dani z príjmu. No, ale nie, zasa sa budeme baviť na výbore predloženom 10-stranovom pozmeňujúcom návrhu, ktorý, no kto by to čakal, z väčšej časti mení úplne iné veci než prerokovávaný a teda spomínaný zákon o DPH. No, tu poviem teda aspoň, aby som bol férový, pretože ja si skutočne vážim zamestnancov ministerstva financií, ktorí robia, robia dobrú prácu, že teda tento, tento pozmeňovák bol pripravený skôr a teda mali možnosť sa s ním poslanci oboznámiť dopredu. No, ale teda základná správa z tohto pozmeňujúceho návrhu je, že koalícia pochopila, ešte raz, koalícia pochopila, že stvorila obludu. Stvorila obludu menom zákon o dani z finančných transakcií. Minister financií pochopil to, čo som mu aj ja osobne a, samozrejme, kopu, kopu ďalších sme mu hovorili už dávno, že transakčná daň, tak ako ju prijali, je neskutočne, neskutočne škodlivá a navyše podľa toho prijatého zákona je nevykonateľná. No tak, tak ako sme predpokladali a hovorili, že teda všetko, čo je šité horúcou ihlou, samozrejme potom vyžaduje množstvo novelizácií a toto, samozrejme, už máme skúsenosti, poviem, aj z predchádzajúceho volebného obdobia, ale aj z tohto volebného obdobia, jednoducho a teraz to zasa je, čiže hlásim, že prvá novelizácia transakčnej dane teda už je na svete. No, treba povedať, že teda tento pozmeňujúci návrh robí túto nezmyselnú daň trochu menej škodlivou, to je fakt, ale, pán minister, stále platí, že aj po tomto pozmeňováku je nevykonateľná. Že ešte stále, stále platí a možno je ešte viac nevykonateľná ako predtým. Stále platí, že podľa tohto sa to nedá, nedá zaviesť a nedá, nedá vyberať. Pokúsim sa to postupne vysvetliť. No ale príbeh dane z finančných transakcií, ergo z finančného dýchania je, v plnej nahote ukazuje ekonomickú bezradnosť tejto vlády. Táto daň tiež ukazuje, ako dokáže škodiť zákon, ako dokáže škodiť zákon každému jednému človeku, ak jeho autor má možnosti, ale nemá schopnosti. Začnem od konca. Transakčná daň má jediné správne riešenie, jediné správne riešenie, musí byť zrušená. Neexistuje totiž spôsob, ako sa dá tento ekonomický nezmysel a obrovská škodlivá vec opraviť. Aj preto som predložil na aktuálnu schôdzu návrh zákona, ktorý kompletne zruší transakčnú daň. Koalícia má tak stále šancu zabrániť tomu, či už koniec koncov aj v tomto zákone, alebo aj v teda s tým mojím zákonom, stále je šanca zabrániť tomu, aby transakčná daň napáchala nedozierne škody na ekonomike, firmách, živnostníkoch a na konkurencieschopnosti našej krajiny. Koalícia má stále možnosť, stále môže zabrániť tomu, aby vzniklo množstvo byrokracie, novej byrokracie na strane štátu. Koalícia stále môže zabrániť tomu, aby museli byť vynaložené neskutočné financie aj do realizácie, alebo na realizáciu softvérových riešení na výber tejto dane, a to či už na strane bánk, alebo ktoré teda budú vyberať tú daň, alebo teda aj na strane štátu. Dobrá správa teda je, že riešenie existuje a je jednoduché. Zlá správa na druhej strane je, že Robert Fico sa rozhodol ísť do pekla na bielom koni a zúrivo sa toho drží, zúrivo. No len, bohužiaľ, berie so sebou do pekla celú krajinu. Aj na príklade tohto zákona je vidieť, že smer peklo je neomylne nastavený. Škoda. Veľká škoda. Každopádne, ako som už spomínal, vládna koalícia skutočne pochopila, pochopila, že táto daň je nezmyselná. No a teda prvé, čo ich napadlo, je teda, že vyradia nejaké vybrané subjekty z pôsobnosti tejto dane. Ergo tá nová daň sa teda na nich nebude vzťahovať. Ľudsky povedané, pán minister ide namiesto zrušenia celej dane, celého tohto nezmyselného konštruktu vyraďovať. No, že čo. Len na pousmiatie, tak hneď ako prvý subjekt sa ide vyraďovať Matica slovenská. Pokračuje sa Slovenskou akadémiou vied, ale to len začínam. No a vyraďujú sa teda aj občianske združenia, nadácie, neinvestičné fondy, nezisková organizácia, ktorá poskytuje všeobecne prospešné služby, účelové zariadenie cirkvi a náboženskej spoločnosti, záujmové združenia právnických osôb, subjekty výskumu a vývoja, organizácie s medzinárodným prvkom, Slovenský Červený kríž a organizácie, ktorých predmetom sú činnosti podľa ďalšieho osobitného predpisu. Vyraďuje sa tiež krajská organizácia cestovného ruchu, oblastné organizácie cestovného ruchu, turistické informačné centrá. No zároveň, akože ešte raz, že po nejakej stránke, áno, toto robí tú daň menej škodlivou, ale ukazuje to na absurdnosť toho celého. Lebo toto vôbec, to som ešte neskončil tým, čo bolo vyradené, to len stále ešte len začínam, hej. No, pochopenie nezmyselnosti celého zákona pokračuje teda, keďže v § 4 ods. 2 písm. a) sa vyraďujú ďalšie oblasti, ktoré teda nebudú spadať do tejto dane, a sú to teda napríklad platobné operácie vykonané v súvislosti s platením daní, odvodov, poplatkov a príspevkov, ktoré sú príjmom štátneho rozpočtu, colného dlhu a inej platby zameranej alebo uloženej podľa colných predpisov, takisto odvodov do Sociálnej poisťovne, odvodov na zdravotné poistenie alebo v súvislosti s poskytnutím záruky na colný dlh alebo inú platbu vymeranú alebo uloženú podľa colných predpisov, takisto na daň z pridanej hodnoty alebo spotrebnú daň pri dovoze, v súvislosti so zábezpekou súvisiacou ako záruka splnenia povinnosti, alebo dodržania podmienky vyplývajúcej z právne záväzných aktov Európskej únie v oblasti poľnohospodárstva, ktoré sa poukazujú v prospech účtu vedeného v Štátnej pokladnici. Čiže aj z tohto je vidieť, že štát pochopil, že je to hlúposť, veď v podstate všetko, čo sa do nejakej miery týka štátu, bolo vyradené. Normálne vyradené. Táto daň sa na to nebude vzťahovať. No ale pokračujeme ďalej. Takisto ďalšie veci, ktoré sa teda tam nebudú, nebudú vzťahovať, platobná operácia obchodníka s cennými papiermi, pobočky zahraničného obchodníka s cennými papiermi alebo poskytovateľa služieb kryptoaktív, ktorá súvisí s úschovou, správou alebo držiteľskou správou cenných papierov, finančných nástrojov, iných majetkových hodnôt alebo kryptoaktív, riadením portfólia vrátane akýchkoľvek výplat súvisiacich s týmito operáciami. Alebo platobná operácia obchodníka s cennými papiermi, pobočky zahraničného obchodníka s cennými papiermi alebo poskytovateľa služieb kryptoaktív na účet klienta súvisiace s nákupom alebo predajom cenných papierov, iných finančných nástrojov, devízových hodnôt, iných majetkových hodnôt alebo kryptoaktív v mene obchodníka s cennými papiermi, alebo teda pobočky zahraničného obchodníka s cennými papiermi, poskytovateľa služieb kryptoaktív alebo v mene ich klienta atď., atď. Zasa, áno, toto je správne, to nepatrí do tej dane, čiže dobre, zasa to akoby zlepšuje, ale opačne, ono to ukazuje, ako je to celé, celé a celé nezmyselné. Ako vlastne musí zákonodarca postupne vyraďovať ďalšie a ďalšie oblasti, kde to je že nezrealizovateľné, kde to, za prvé, nedáva zmysel, za druhé to proste ani nepatrí, no celé zle. Ďalej si zákonodarca uvedomil, že zasa, že nemôže zdaňovať ani ďalšie veci týmto návrhom, a to je napríklad Slovenská pošta, hej, kde teda platobná operácia vykonaná poštovým podnikom určená na sprostredkovanie, pripísanie alebo prevodu finančných prostriedkov od odosielateľa platby k príjemcovi platby vrátane výberov hotovosti súvisiacich s týmto sprostredkovaním. Jasné, ani to je, proste by bolo veľmi hlúpe dávať tam tú daň, a nerealizovateľné. No, ďalej takisto pri platbách smerujúcej k realizácii platobnej operácie používateľa platobných služieb a ďalšie, ďalšie veci. No a takisto, takisto potom § 4 ods. 2, teda to, čo nie je predmetom dane, sa dopĺňa zasa ešte ďalšími ustanoveniami. No a to je bod 22, ktorý inak má dve strany, hej, to sú zase ďalšie dve strany toho, čo do tej dane spadať nebude. No a samozrejme, to asi nebudem čítať celé, ale zasa len aby sme, aby som ukázal, že čo všetko vlastne, aký zver to je, čo všetko bude musieť niekto kontrolovať, pretože keď do toho zákona je napísané, že toto a toto sa do toho nebude vzťahovať, tak jednoducho to bude treba kontrolovať. No a teda proste napríklad, hej, platobná operácia vykonaná na osobitnom účte vedenom správcom podľa osobitného predpisu. Tá, teda na ňu nebude sa vzťahovať táto daň. Platobná operácia vykonaná na osobitnom účte vedenom súdnym exekútorom. Platobná operácia spočívajúca v zložení alebo vrátení dražobnej zábezpeky. Platobná operácia súvisiaca so zaplatením a vrátením finančnej zábezpeky alebo kaucie v procese verejného obstarávania, obchodnej verejnej súťaže a platobná operácia súvisiaca so zaplatením a vrátením finančnej zábezpeky alebo kaucie vyplývajúcej zo zmluvného vzťahu. Normálne si proste, áno, koalícia si uvedomila, že proste do takýchto vecí nemôžu dávať transakčnú daň. Nemôžu. Nemôžu. Teraz musia vypísať vlastne celý svet, ktorý to, tam, kde to je absolútne nerealizovateľné. No tak pokračujeme. Platobná operácia štátneho fondu a fondu zriadeného zákonom ako verejnoprávnej inštitúcie podľa osobitného predpisu, ktorá je vykonaná na osobitnom účte vedenom v Štátnej pokladnici. Kolegovia z koalície, však teda prečo to neaplikujete na štátne takéto fondy, všetko, inštitúcie, keď to je tak dobrý nástroj, ako získať nejaké peniaze do štátu. Ale teda jasne, vyraďujete ďalšie veci. Platobná operácia vykonaná, vykonávaná v súvislosti s platením správnych poplatkov a súdnych poplatkov v prospech účtov prevádzkovateľa systému, ktorý poskytuje službu centrálnej evidencie poplatkov podľa osobitného predpisu. Zasa, samozrejme, hlúposť na takéto niečo dávať tú daň. Je hlúposť túto daň dávať na čokoľvek, to chcem povedať, hej, to chcem povedať. No ale pokračujete. Platobné operácie verejných vysokých škôl na osobitnom účte vedenom v Štátnej pokladnici, prostriedkov získaných na základe dotácií zo štátneho rozpočtu, ani tam už sa teda nebude táto nezmyselná daň aplikovať. Platobná operácia v rozsahu menovej politiky eurosystému vykonávaná s účasťou Národnej banky Slovenska na tejto platobnej operácii vrátane hotovostného peňažného obehu a operácie v devízovej oblasti. Tuto zasa, že áno, po jednej stránke môžem pochváliť, pretože Európska centrálna banka vyčítala tomuto zverovi, volanému transakčná daň, že teda je to v nesúlade napríklad s týmito európskymi finančnými pravidlami a hovorila, že teda by mala vláda zvážiť zavedenie tejto dane, alebo teda odstrániť tie nezrovnalosti. No tak okej, vláda, koalícia sa rozhodla odstraňovať nejaké tie nedostatky, ktoré vytkla Európska centrálna banka, ale zasa, to je zasa len ďalšia kvapka, ktorá hovorí, no tak hurá, tak tam pridáme zasa ďalších pár ustanovení, ktoré vyradia teda aj tieto operácie menovej politiky eurosystému. No ako mohla si vláda uvedomiť aj to prvé, kde teda aj Európska centrálna banka písala, že by mala vláda zvážiť, zvážiť zavedenie tejto dane. Pokračujem ďalej, nebude teda daň aplikovaná ani na platobnú operáciu vykonanú z platobného účtu dohliadaného subjektu finančného trhu vedeného u poskytovateľa podľa osobitného predpisu, na ktorom dohliadaný subjekt finančného trhu vedie finančné prostriedky svojich klientov a ktorý využíva výlučne na vykonávanie obchodov na účet svojich klientov. Ale ďalej aj platobná operácia súvisiaca s nákupom alebo predajom finančných nástrojov na obchodom mieste v inom členskom štáte Únie a štáte, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore. No a tak ďalej a tak ďalej, pokračujem ďalej proste, platobná operácia súvisiaca s presunom finančných prostriedkov toho istého majiteľa v rámci fondov kolektívneho investovania spravovaných tou istou správcovskou spoločnosťou. Vláda dokonca pochopila, že táto daň je nezmyselná aj v celom zdravotnom systéme. Hurá. Niežeby to nebolo povedané tu ešte pred prijatím toho zákona. Takže vlastne nebude tam, nebude táto daň zahrňovaná pri zdravotnej starostlivosti poskytnutej poskytovateľom zdravotnej starostlivosti alebo pri zdravotnej starostlivosti v súvislosti s plnením funkcie príslušnej inštitúcie, inštitúcie miesta pobytu alebo inštitúcie miesta bydliska a zdravotnej starostlivosti poskytnutej v cudzine. Ďalej, zdravotnej starostlivosti poskytnutej cudzincovi, ktorý nie je verejne zdravotne poistený v Slovenskej republike. Ďalej, poistencovi za nim uhradené služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Hurá, ani tuto to nebude. Liekov, zdravotníckych podmienok, dietetických potravín, doplatkov za lieky, zdravotnícke pomôcky atď., atď., atď. Pri ošetrovateľskej starostlivosti zariadeniam sociálnych služieb a zariadeniam sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately. Pri prerozdeľovaní poistného na verejné zdravotné poistenie, preddavku na poistné, poistného vrátene úrokov z omeškania, ani tam sa to nebude vzťahovať. A preplatkov z ročného zúčtovania poistného. Ale napríklad aj teda pri financovaní ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov alebo príspevku na činnosti vybraných inštitúcií. Čiže vláda vyraďuje, vyraďuje proste časti, ktoré skutočne nevedia byť v tejto dani, nedávajú zmysel a okej, však, áno, dá sa povedať, že teda tieto vyradenia zákon vylepšujú. Áno, robia ho menej zlým, robia ho menej zlým. Ale stále ja to budem hovoriť, je to, toto je práve priznanie, že zákon je nezmysel ako celok. Že vlastne zostali už len chudáci podnikatelia, ktorým zostal čierny Peter, a teda povinnosť platiť túto daň. A aj to len tí, ktorí nezaplatia nejakému daňovému poradcovi, ktorý im v týchto stranách rôznych výnimiek nedokáže nájsť, alebo teda zaplatia mu za to, aby im navrhol nejaké riešenie, na základe ktorého sa v tomto neprehľadnom paškvile napasujú do nejakého písmena, ktoré ich vyradí z nutnosti platiť túto daň. Akože človeku sa až chce plakať, že čo všetko bolo vytvorené, čo všetko sa bude musieť potvrdzovať, vyraďovať, evidovať, kontrolovať. Proste koľko veľa práce museli urobiť zamestnanci ministerstva financií aj na tomto pozmeňujúcom návrhu. Veď to sa nedeje, že to niekto za večer napíše. A proste pred, ešte pred dvomi mesiacmi nič z tohto neexistovalo. Proste nebolo to tu. Takáto povinnosť tu nebola proste. Nič toto nebolo. Ešte raz to opakujem. Je jediná správna možnosť, jediné správne riešenie – zrušiť celú túto daň. No a zasa sa teda v mojom vystúpení vraciam k bankám a ja som presvedčený, že ani po tejto novele nie je možné vytvoriť a nastaviť efektívny softvér, ktorý bude daň za týchto podmienok, aj týchto nových podmienok schopný vyberať, a teda aby sa odvádzala. Proste ne, to bude potrebovať ďalšiu novelizáciu. No ale navyše, zasa, nikde nevidím, kde je, alebo respektíve ako budú preplatené náklady bánk na vývoj takéhoto softvéru, to nie je päť eur, aby sa na základe takéhoto niečoho vytvoril softvér, ktorý bude schopný takúto daň odvádzať. No a zasa sa ale dostávame za oponu, kde to teda už nevidia voliči SMER-u, HLAS-u alebo SNS, ale teda, samozrejme, bohužiaľ ani ostatní alebo väčšina ostatných občanov, kde sú dohody riešiace tento problém. Tento zákon okrem iného zadefinoval potrebu vzniku cca 200-tisíc nových účtov, nových bankových účtov. No, tam je len poplatok za vedenie účtu, keď zoberieme 10 eur mesačne, čo je dnes bežný poplatok, tak to je 24 mil. nových tržieb, hej, pre banky. Alebo opačne, 24 mil. eur nových nákladov, ktoré zaplatia, a ja vám zasa poviem, kto ich zaplatí. No zaplatia to tí najmenší, najcitlivejší na náklady podnikateľa, tí, ktorým je najťažšie. To sú presne tí, ktorí doteraz, proste malí živnostníci, používali ten istý účet aj na svoj život, aj na svoje podnikanie. Všetci si budú musieť vyrobiť nový účet, podnikateľský účet pre to, aby teda mohli odvádzať túto transakčnú daň a samozrejme budú platiť každý mesiac, povedzme, 10 eur za jeho správu. Čiže vlastne banka teda bude mať nový obrat, nový biznis. No, potom ďalšia malá pomoc bankám je tiež priamo zakomponovaná v tom zákone v § 6 bod c), a to sú teda dve eurá ročne za platobnú kartu, hej. Čiže ak budú podnikatelia platiť tie svoje debetné operácie cez bankovú kartu, tak sa vlastne dokážu vyhnúť tejto dani. To je úplne že ďalšia absurdnosť, že štát vlastne keď chce konsolidovať a vybrať nejaké peniaze, tak priamo do zákona vlastne dal písmeno, ktoré umožňuje efektívne sa vyhnúť plateniu tejto dane. No ale to znamená nielen, že štát nedostane nič, ale vlastne no tak za platbu kartou sa zase len účtuje poplatok. No ale tentokrát už zasa banke, hej. Takže vlastne okej, banky majú ďalší biznis a ten im asi pomôže zaplatiť akože napríklad aj vývoj toho softvéru a celé náklady okolo toho. No ale akože takto? Akože toto je normálne to, čo vlastne tu bolo treba vyrobiť, aby sa pomohlo ekonomike? No každopádne ja som presvedčený, že toto sú tie finálne dôvody, prečo sú banky ticho a pristúpili na tento, ja to poviem, špinavý biznis so štátom. Jednoducho občania, fakt, voliči SMER-u, koalície, toto vám nepovedali vaši obľúbení politici. Povedal vám toto premiér Fico, hej, že teda pán minister Kamenický aleže teda vôbec nejde po krku bankám, ale práve naopak, ide im poruke. No, a ja osobne, veď ako ja som tu často ten kto, ja to poviem znova, banky sú chrbtovou kosťou ekonomiky, potrebujeme ich. Ja som tu často ten, ktorý sa tých bánk zastáva, ale teraz to poviem opačne. Jednoducho veľmi osobne vyčítam bankám, že sa do tejto škaredej hry so štátom pustili. Ja som presvedčený, že ak by banky povedali slušné nie, slušné nie, a verte, že majú páky to povedať, tak by jednoducho takáto daň nemohla vzniknúť, pretože štát by nemal schopnosť ju vyberať, štát by nemal schopnosť vytvoriť softvér, ktorý by dokázal takéhoto zvera vyberať. Kolegovia z koalície, prosím, stále môžete zísť z kratšej cesty. Zrušte celú túto škodlivú a nezmyselnú daň, stále sa to dá. Napísali ste päť strán toho, čo z tej dane vyraďujete. Super. Ešte tam treba dať dva riadky a zrušiť ju celú. Stále sa to dá, aj v tomto bode, aj v tomto bode, alebo sa dá znova otvoriť proste druhé čítanie, keď sa nejaký, vytvorí nejaký pozmeňovák. Alebo kľudne použite na to mnou predložený zákon. Vám ľudia, firmy aj celá ekonomika poďakujú. Fakt nie je iné zmysluplné riešenie. No, ešte mi zostalo v tejto našej špeciálnej skrátenej rozprave pár minút. Tie využijem, teda v tom pozmeňováku sú vlastne ešte ďalšie zmeny. Takisto skutočne môžem kvitovať, a spomenul to aj pán minister, že rieši to skutočne zaradenie týchto celiatických potravín a napríklad aj tej teda bezlepkovej múky do nižšej sadzby DPH. Dobre, zasa je to teda ďalšia výnimka, ale už v tom systéme, aký je, zasa je to teda nejaké zlepšenie, ktoré jasne pomôže ľuďom s takýmito problémami zdravotnými. No, ale ďalšia vec je napríklad čl. 3 toho pozmeňujúceho návrhu, kde sa teda zvyšujú pokuty za podvádzanie pri registračnej pokladnici. Zasa poviem, samozrejme, jedno z najlepších riešení, ako štát môže vlastne hľadať peniaze do rozpočtu, je efektívny výber daní pri existujúcich daňových sadzbách. Čiže áno, jedna z vecí, tie úniky, samozrejme, existujú pri registračných pokladniciach, to je problém a teda štát zvyšuje pokuty. Áno, aj keď je zákon, samozrejme, musia byť aj sankcie, to súhlasím, hej. Nedá sa povedať, že teda by pokuty nemali byť, ale zasa. No tak v odôvodnení sám zákonodarca píše, že teda zvyšuje ich o infláciu, ktorá je, myslím, za desať rokov, takto tam bolo povedané, vyše 40 %. No je, okej, hej. Tak ale teda potom treba napísať aj to bé, že teda keď sa, ja neviem, beriem § 1ob ods. 2, hej, písm. a), suma 660 eur sa nahrádza sumou 1 000 euro. Okej, tam to plus-mínus sedí. No ale suma 6 600 euro sa nahrádza sumou 13 000 euro, hej. To akože, to mi nijak nevyjde 46 %, hej. Tak akože nedá sa odôvodňovať, že zvyšujem pokutu o 46 %, keď ju zvyšujem o, ja neviem, aj o vyše 200 %, alebo o 200 % plus-mínus. No čoby, to je, Ježiš, to je ešte viacej. To nie je 13 000, ale 30 000. To je o 500 %, pardon, hej, to zle pozerám. Čiže takto, hej, že teda zákon s odôvodnením, že inflácia bola 46 % za 10 rokov, zvyšuje pokutu o 500 %. No, asi takto nie, hej. Čiže to je jedna vec, kde chcem povedať, že ono sa nedá ísť len takto a len sankcie. Viete, ideálny stav pri dépeháčke by bola jedna čo najnižšia zmysluplná sadzba, alebo dobre, to aj ja rozumiem, že to sa nedá dosiahnuť hneď, hej, to by sa dalo dosiahnuť postupným zvyšovaním, tak dve, ale nevytvárať tých sadzieb že tri a ďalšie. A to chcem povedať, že ešte lepším spôsobom alebo najlepším spôsobom, ako znižovať daňové úniky, lebo to je dôležité, je jednoducho vytvoriť to daňové prostredie také, aby sa neoplatilo, neoplatilo tie dane obchádzať. Pretože aj to, samozrejme, toho podnikateľa niečo stojí, hej. Robiť daňový únik ho niečo stojí, prináša určité riziko a prináša problémy. No a špeciálne napríklad teda gastro, to zasa aj pán minister často spomína, jasné, je tam veľa únikov. No tak keby sa to gastro celé bolo kľudne nechalo v tej 10-percentnej sadzbe celé, tak proste to je už presne tá sadzba, kedy sa neoplatí, neoplatí podvádzať, hej. A akože dobre, keď na to štát má, ak na to pán minister má, však ani ja sa nebudem sťažovať, keď dal 5 %, hej, ale ešte raz, je 5 % na niečo, na jedlo zjedené v reštaurácii, ale len na jedlo, pretože keď si k tomu dáte nealko, tak bude 19 %, navyše ešte zdanené ešte daňou zo sladených nápojov. Ale keď si dáte alkohol, tam už je, myslím, 23 %, hej. A keď sa pôjde donáška, lebo to už je asi pravda luxus, keď si teda napríklad aj dôchodca objedná svoj obed alebo celé denné jedlo a nechá si ho doviesť domov, tam už je sadzba 19, 19, pán minister, že? Ale (reakcia navrhovateľa), no doteraz bola 20 a kritizoval som to, že? No, ale veď za to hovorím, trebalo dať všade desať, hej, jednu, jednu sadzbu. Lebo ešte potom ďalšia vec je, že a za tú donášku, keď vám ju donesie teda zamestnanec tej reštaurácie, tak za tú službu dovozu bude 19, ale keď vám dovezie externá firma, nejaký Wolt, Bolt, niekto, už bude 23-percentná DPH. Čiže zasa je tam, sú tam tri sadzby, je to tam zložité, nezmyselné, hej, to by, proste môžme sa tu doťahovať ako, ale to zase len prináša možnosti daňových optimalizácií, zasa sa oplatí potom, ja neviem, aj ten blok nevydať alebo to spraviť nejak inak, alebo to zoptimalizovať. Verte tomu, že to vedia, ten sektor to vie robiť a pokiaľ sa nastavia takéto podmienky, tak to ten sektor robiť bude. Celé sa to dalo vyriešiť normálne v tom gastre jednou sadzbou, jednou sadzbou. Mala sa dať 10 % na všetko, tak ako sa pán minister pýta, ja mu potvrdím, veď ja som v minulom volebnom období, áno, dosiahol som, veď to bola aj moja práca, že sa dalo tomu gastru 10 % a, bohužiaľ, nepodarilo sa dosiahnuť, i keď aj ten návrh, môj návrh bol vtedy už prijatý aj na výbore, ale, bohužiaľ, proste sa vtedajší minister financií rozhodol inak a zostalo 20. Mohol to opraviť. Áno, vtedy sa to neurobilo dobre, mohol to pán minister spraviť dobre. No len to dobre nespravil, vo finále to ešte nastavil horšie a ja vám garantujem, že to nepomôže. Zasa to len prinesie proste ďalšie optimalizácie, zasa to len prinesie ďalšie daňové úniky. Ale potom tým skutočne trpíme všetci, pretože ak niekto neodvedie daň, tak, samozrejme, tie peniaze za jedno chýbajú štátu, ale ten skutočný problém je ten, že keď sa pozriete na jednu reštauráciu, ktorá to chce robiť všetko v súlade so zákonom, a inú reštauráciu, ktorá proste jednoducho bude profitovať na tom, že nebude dávať bločky, že jednoducho bude to optimalizovať, no tak väčšinou akože tuto je ten nepoctivý podnikateľ a tu je ten poctivý. No ale čo štát zabezpečil, že tomu nepoctivému podnikateľovi bude lepšie. Áno, s nejakým rizikom, ale zoptimalizuje, zostane mu viac, odvedie menej štátu. Áno, štátu patrí tá časť a on ju neodvedie a je v lepšej situácii ako ten poctivý podnikateľ. Kam sa bude preklápať tá celá situácia? No asi si nepovie za daných podmienok, ktoré vytvorila teraz vláda, že nepoctivý podnikateľ, prestanem robiť daňové podvody, budem poctivý, no nie. Ten poctivý bude rozmýšľať, že fúha, ustojím ten konkurenčný boj s tým, ktorý má takto štátom vytvorené akoby lepšie podmienky? A skôr bude rozmýšľať, že aj on prestane tú daň platiť. Opačne, opačne to štát mal robiť. Tam mala byť normálne že jedna sadzba a nemuseli by sme možno ani tie pokuty až tak zvyšovať, alebo teda však keby sa aj zvýšili nejak, tak proste nebolo by to to jediné, čo bude nútiť. Vždy najlepšou daňovou kontrolou, najlepšou akoby, v úvodzovkách, sankciou je jednoduchý a zmysluplný daňový systém. Kľudne, kolegovia, keď kamkoľvek prídete sa naobedovať, každý jeden, keď teda stretnete nielen zamestnanca, ale, samozrejme, vlastníka, majiteľa, prevádzkovateľa tej reštaurácie, každý jeden vám povie, že vníma, že, samozrejme, nejaké dane štátu zaplatiť treba, to aj ja hovorím, veď ten štát, samozrejme, aj tým podnikateľom, aj každému jednému občanovi poskytuje kopu služieb, ktoré nie sú a nevedia byť zadarmo. Každý ten podnikateľ vníma, že nejaká miera zdanenia musí byť a každý jeden je ochotný, samozrejme, niečo zaplatiť. Len proste nesmie sa to robiť tak, že je to proste drakonické, vysoké, nezmyselné, zle nastavené, prinášajúce kopu byrokracie a potom si teda štát myslí, že keď drakonicky zvýši pokuty o 500-600 %, že to pomôže. No, do nejakej miery áno, ale aké je percento, kde to štát dokáže vymôcť. Kde ju dokáže, tú pokutu, teda vôbec to skontrolovať. Akože to stojí strašné peniaze na tej správe byrokracie a toho celého. No, aby som teda bol úplný, tak, samozrejme, tento pozmeňujúci návrh prináša aj nejaké dopracovania, detaily teda aj k tomu základu, to znamená k tej samotnej dépeháčke, ale myslím si, že tam asi netreba nejak veľmi hovoriť. Proste sú tam teda aj nejaké zmysluplné veci. No, mám posledných päť minút. Čiže o čo ide? Ide proste o to, že každým jedným zákonom sa toto prostredie na Slovensku zhoršuje. Všimnite si to, že s každým zákonom, ktorý tu prijímame, prichádzajú nové a nové povinnosti. Fakt. Pre podnikateľov, pre občanov, pre firmy, pre malé, pre veľké a to nie je častokrát len o tom, že musia zaplatiť. My nevnímame to, že všetky tieto veci budú vyžadovať kopu nákladov aj na strane podnikateľov. Proste oni musia niečo zabezpečiť, aby vlastne boli schopní tie nové pravidlá dodržiavať hej? Toto im vytvorilo, samozrejme, novú hrozbu pokuty. Pretože každý zákon aj pri najlepšej vôli, proste keď ho máte dodržiavať, tak to, samozrejme, vyžaduje niekoho, kto to nastaví, niekoho, kto to kontroluje, niekoho, kto sa, samozrejme, nepomýli pri tom bežnom výkone a prináša nejakú hrozbu sankcií zo strany štátu. No a teraz keď všetci teda vnímame, že bude tu fakt vysoká inflácia, pôjdu ceny vyššie, no ale čo ten podnikateľ má spraviť? Akú má možnosť? Prišli mu nové povinnosti, tak za jedno, samozrejme, bude musieť zaplatiť, čo z toho vznikne, tak to je jeden náklad, ktorý nemôže nič iné spraviť, než zvýšiť cenu jeho produkcie, čo iné s tým spraví. No ale on si musí započítať ešte aj náklady na celú tú správu, to je ďalšie navýšenie nákladov a ešte, a ono to tak normálne funguje, firmy si robia rezervu aj na nejaké pokuty zo strany štátu. Ale to zasa len musia zakalkulovať do cien svojej produkcie. A zasa len to vo finále zaplatí ten spotrebiteľ. A ten spotrebiteľ je jednoducho občan. No a mňa ešte nieže mrzí, ale realita je, že, áno, keď počúvam pána ministra, pána premiéra, a vytvorili sme vám zníženú sadzbu DPH 5 % na základné potraviny. Ony nie sú základné, sú skôr zdravé, ale okej. Vytvorili sme vám zníženie dane na všetky ostatné potraviny o 1 percentuálny bod. No ale už nehovoria, že ale základná sadzba je 23 % a že vlastne všetko, na čo sa pozriete, hej, na tom účte, bude vo finále drahšie. A treba sa pozrieť, a ja to tu teda poviem, treba sa pozrieť na tú realitu. Treba sa pozrieť na plánovaný výber dane z príjmu, pardon, dépeháčky tento rok a budúci rok. Je to o 1,8 mld. vyšší plánovaný výber. To znamená, vážení občania, to nie je nič iné než to, že štát od vás vyberie o 1,8 mld. viac len na jednej jedinej dani, na dépeháčke, a toto je tá realita. Viete, koho z nás zaujíma, či na tom účte bola niekde 5-percentná sadzba, niekde 19. Nás zaujíma, za prvé, ten jeden konkrétny nákup, o čo bude drahší oproti tomu predchádzajúcemu obdobiu a potom, samozrejme, to, čo za celý rok zaplatím ako občan. A keď sa to celé zráta, tak je to 1,8 mld. viac. A toto je tá skutočná správa alebo vianočný darček tejto koalície občanom. Páni, nemáme tu žiadnu kolegyňu, tak môžem teda povedať len páni, akože vy ste, myslím teraz koalície, hej, proste vy ste priniesli takýto vianočný darček občanom, fakt zásadne zvýšenú dépeháčku, zásadne zvýšené ostatné dane. Proste ľudia budú platiť viac a viac. A tak jak sa v pesničke spieva, že najkrajšie Vianoce, aké tu boli, tak ja hovorím, že nie, ono to bude že najdrahšie Vianoce, aké tu boli, a, bohužiaľ, budúci rok prídu znova zas. Takto je to. Páni, nepozerajte len tam proste, áno, robili sa chyby aj v minulosti, ale veď ste to chceli robiť lepšie, chceli ste to robiť inak. Veď akože, no... Dobre, veľmi pekne ďakujem za pozornosť, prosím, uvažujte. Je jedno správne riešenie, zrušiť daň z finančných transakcií, zrušiť daň z finančného dýchania. Ďakujem pekne za pozornosť. [10:09] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Len technické upozornenie pre tých poslancov, ktorí chcete dať pozmeňujúci návrh, čas sa nebude zastavovať v rámci tohto typu rozpravy. Pán poslanec Muňko s reakciou. Nie je v sále. Stráca možnosť reakcie. Pán poslanec Krátky. [10:09] Rastislav Krátky – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Chcem len potvrdiť, že to je aj náš názor, alebo aj môj názor, že tú daň z finančných transakcií treba zrušiť. A na margo toho, čo tak odznelo počas rozpravy, ktorú si mal, že však za to môže tá predchádzajúca vláda, ako to je už až také smutno-smiešne, však, myslím, že HLAS si zaplatil bilbordy, na ktorých hovorí o tom, že teda za to môže predchádzajúca vláda, že teraz sa musí konsolidovať, a potom tam píšu, že to je fikcia vlastne, čiže vy sami vlastne neveríte tomu, čo hovoríte. Vy len viete, že vedome klamete ľudí, a to teda treba povedať. Keď teda vedome hovoríte to, čo nie je pravda, ešte si na bilbordy napíšete, že to je fikcia, tak vy, aby ste oklamali ľudí normálne, surovo ste si pripravili klamlivú, zavádzajúcu kampaň a dokolečka opakujete klamstvá. Takže to treba povedať, nech to aj presne takto odznie, ako to aj v skutočnosti je. Netreba sa vyhovárať na predchádzajúcu vládu, treba sa do toho poriadne zahryznúť a vy ste sa do toho zahryzli takým spôsobom, že vytrhnete len ľuďom z peňaženiek peniaze namiesto toho, aby ste konsolidovali na tej svojej strane. A nemôže za to predchádzajúca vláda, môže za to to, že ste sa tak vy rozhodli na úkor nie seba, ale ľudí. A tá konsolidácia, mimochodom však ona mohla vyzerať úplne, úplne ináč, vôbec ste nemuseli 4,2 mld. vyťahovať z vreciek ľudí a mohli ste hospodáriť oveľa rozumnejšie, len to by chcelo proste ten sociálny prístup, o ktorom tak veľa hovoríte, ale skutek utek. [10:09] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Viskupič. [10:09] Marián Viskupič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, zostalo mi 30 sekúnd. Ďakujem pánovi kolegovi Krátkemu za faktickú. No, keby to aspoň že bola konsolidácia. Ale vláda ide vybrať 5 mld. eur z vreciek občanov na to, aby vyrobila 3,7 mld. nových výdavkov. My sa tu fakt akože nebavíme o žiadnej konsolidácii. Toto je na tom ešte to najsmutnejšie, hej? A plne súhlasím s tým, čo bolo povedané. Ďakujem pekne. [10:09] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Hajko, pripraví sa poslanec Hargaš. [10:09] Jozef Hajko – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, rokujeme o dvoch pomerne nezmyselne zlúčených zákonov do jedného rokovacieho bodu, ja sa budem dnes vyjadrovať hlavne k zákonu o dani z pridanej hodnoty a o tom, čo prináša pozmeňujúci návrh k tomuto zákonu. Sústredím sa najmä na novelu zákona o dani z finančných transakcií. Prvá vec, čo poviem, je, že opäť sa dostávame cez nejaký zákon k inému zákonu, môžeme to považovať za prílepok. Ja som sám očakával, že akým spôsobom sa bude meniť zákon, na ktorom ešte ani atrament na papieri neuschol, a to je zákon o dani z finančných transakcií. Napokon sme sa dočkali riešenia takéhoto, že tento zákon sa mení cez iný zákon. To by stálo samo osebe za kritiku, ale sa dnes sústredím skutočne na transakčnú daň. V čase, keď minister financií predstavoval tento zákon vo finančnom výbore, tak sme, samozrejme, k tomu zaujali stanovisko, odmietavé stanovisko, pretože Kresťanskodemokratické hnutie predložilo vlastný návrh konsolidácie verejných financií. Je potrebné, ale predložili sme vlastný návrh, ktorý spočíva v tom, že štát ma šetriť na sebe a má lepšie vyberať dane. Včerajšia tlačová konferencia ministra financií len potvrdzuje, že aké rezervy máme vo výbere dane z pridanej hodnoty. Veľké rezervy, mali sme o tom hovoriť skôr a mali sme hovoriť o konsolidácii aj tým, že zlepšíme výber dane z pridanej hodnoty. Ale teraz nemyslím len na tých malých, malých spotrebiteľoch, na tých malých transakciách v našich predajniach, ale myslím aj na veľké firmy a veľkých klientov štátu, by som povedal. Takže by som očakával nejaký komplexnejší prístup. Dobre, ale teraz sa vrátim k tej transakčnej dani. To, čo sme dostali predložené, potvrdzuje, že tento zákon vôbec nebol dobre prichystaný. Keď sa pozriete do pozmeňovacieho návrhu, nájdete tam 28 bodov, 28 bodov, ktoré menia nedávno prijatý zákon. Už v úvode, teda keď sa tento zákon predstavoval vo finančnom výbore, sme apelovali na to, ako skutočne ťahali sme za záchrannú brzdu, prosím vás, aspoň zauvažujte nad tým, že ako vyňať z tejto dane inštitúcie, ktoré zastupujú štát, sociálne oblasti, neziskové organizácie, charitatívne organizácie, je ich plno. Vtedy sme dostali, ja osobne som dostal vtedy odpoveď od ministra financií, nechajme to tak, zákon schválime a budeme to spätne kompenzovať týmto inštitúciám. Dnes to je zase inak. Nejdeme to kompenzovať, ale ideme ich vyňať spod transakčnej dane. Ja nehovorím, že to je zlé. Božechráň. Samozrejme, že by to bol nezmysel uvaliť na tieto inštitúcie transakčné dane, pretože mnohé by to viedlo až k ohrozeniu existencie. A štát a teda obyvatelia hlavne by to výrazne pocítili. Nekritizujem, že tieto inštitúcie budú vyňaté, ale obávam sa, že akým spôsobom ich vlastne vytiahneme spod tejto ťažkej dane. Ja to prečítam presne, ako to je v pozmeňovacom návrhu: „Oslobodené budú právnické osoby neziskového sektora zriadené ako verejnoprospešné organizácie, ktoré spĺňajú podmienky právnej formy podľa tohto návrhu a účelu, ktorý je taxatívne ustanovený v zákone o dani z príjmov." No tak to som zvedavý, že ako to dokážeme spraviť. A to je len jedna ukážka, že ako dokážeme preosiať, že kto presne bude povinný platiť túto transakčnú daň a kto nie. Ozaj som veľmi zvedavý. A to je len jedna ukážka, že aký je tento zákon ťažko vykonateľný. Zároveň som napočítal 15 kategórií inštitúcií alebo poplatkov, ktoré budú oslobodené od tejto transakčnej dane, skutočne stojí za to aspoň pár vymenovať. Verejné ustanovizne pre určitú oblasť, napríklad vedecká, kultúrna podpora cestovného ruchu, správne a súdne poplatky, nákup cenných papierov, dávky dôchodkového a sociálneho poistenia, platby exekútorov, platby pri... ale sú tam aj také podrobnosti ako napríklad platby za eKolok. Až do takých podrobností ideme, čo len potvrdzuje, že ten prvý návrh zákona, ktorý prišiel, bol v podstate nepoužiteľný v praxi. A čo je vrcholom, tak dokonca sa v tomto návrhu aj píše, že aby náhodou nevznikli, má sa odstrániť problém, že aby nevznikli duplicitné platby. To znamená, že zaplatí ten subjekt dvakrát transakčnú daň. To znamená, že ten zákon je ozaj veľmi, veľmi komplikovaný a teda takisto ako môj predrečník si myslím, že tento zákon, ak vstúpi do platnosti aj s týmto pozmeňovacím návrhom, tak tento zákon budeme musieť znovu opravovať. Čo ma zaráža ďalej, je to pozmeňovací návrh, ktorý predkladá, v podstate pod ktorý sa podpisuje ministerstvo financií. No, aké sú dosahy týchto pozmeňovacích návrhov na výber dane? Ja ich tam nevidím. Už keď sme, už keď prichádzal minister financií s týmto návrhom, pamätáte si, v septembri, bolo to na televíznych obrazovkách, tak tam bolo nejaké číslo, koľko sa, ani nejdem tie čísla spomínať. Bolo tam číslo, že aký výber sa očakáva v budúcom roku z tejto dane. Potom sa to číslo menilo dvakrát. Teraz vôbec nevieme, že ak tento pozmeňovací návrh schváli parlament, o koľko zase bude to číslo menšie? Alebo aké bude to číslo? A opakujem, je to zákon, ktorý, ktorý, pod ktorý sa podpisuje ministerstvo financií. Pozmeňovací návrh, pod ktorý sa podpisuje ministerstvo financií. Ministerstvo financií by malo byť práve tá inštitúcia, ktorá dôsledne dbá na to, že aké dosahy finančné majú návrhy zákonov, ktoré sú v tejto snemovni predložené. A vidíme, že to tam nie je. Opakujem, že my sme pri predstavovaní konsolidačného balíka hovorili o vlastných opatreniach. A medzi tie opatrenia určite nepatrila takáto daň, ako je daň z finančných transakcií. A ja som sa stretol aj s podnikateľmi a v začiatkoch, keď ten návrh bol ešte len na stole, tak mi hovorili, no viete, táto daň ona bude, bude, no možno niečo zaplatíme, ale nejako to znesieme. Však aj tí podnikatelia si uvedomujú, keď sa s nimi rozprávam, že ich biznis závisí aj od toho, že v akom stave budú verejné financie. Však to je úplne jasné. Ak sa nedarí štátu, tak jednoducho idú hore úrokové sadzby aj pre nich. Je to veľmi jednoduché. Ale čo ich najviac trápilo, je, že táto daň otrávi podnikateľské prostredie. Otrávi dokonca. A dnes, keď vidíme to, čo sa tu deje, aká komplikovaná bude tá daň, tak otrávi nielen tých podnikateľov, ale otrávi aj banky. Tiež som hovoril so zástupcami bánk. Ako je to, ony hovoria, že z nich sa stane druhý daňový úrad. Ony budú vlastne vyberať tie dane. A teraz si predstavte v tomto komplikovanom systéme to, čo hovoril aj môj predrečník, na ktorý budú musieť nasadiť nejaký softvér, v tomto komplikovanom systéme budú, budú vyberať daň, prácne budú vyberať daň, ktorá vlastne pôjde potom do štátnej pokladnice. Na záver môjho príhovoru musím povedať, že my sme proti tomu, aby takáto daň vôbec, alebo takýto zákon sa od budúceho roku uplatňoval. My sme skutočne za to odísť z kratšej cesty a tento zákon jednoducho zrušiť. Pretože, opakujem, tento zákon bude komplikovaný, ťažko vykonateľný a otrávi podnikateľské prostredie. Otrávi, otrávi nás všetkých. Namiesto toho, aby sme, samozrejme, že často, často počúvam, teraz ma pán minister nepočúva, ale aj jemu som to povedal, a často počúvam, že ako nepredkladáme reálne návrhy, čo vlastne robiť, aby sa tie verejné financie ozdravili. Predložili sme konkrétne návrhy, ktoré sa týkali aj šetrenia na strane štátu. A viete, ako to vyzerá dnes? Však budeme rokovať o štátnom rozpočte. Namiesto toho, aby štát šetril na svojich úradníkoch, tak tento rok, tento rok jeho výdavky, mzdové výdavky budú o 500 mil. eur vyššie ako minulý rok a budúci rok, ktorý sa má ako, ktorý má byť rok šetrenia a konsolidácie, ďalších 500 mil. eur. Nám počet úradníkov rastie, nám neklesá, nám počet úradníkov rastie. To znamená, keby len štát zastal a povedal, dosť, nejdeme, nejdeme, nejdeme, nejdeme ďalej nafukovať celý ten verejný aparát, tak už by ušetril. A druhá vec, už som to spomínal, je úspešnosť výberu daní. Ak by sme si zobrali len za cieľ, že budúci rok sa dostaneme v úspešnosti výberu dane z pridanej hodnoty na úroveň priemeru desiatich najúspešnejších štátov Európskej únie, tak by sme získali 900 mil. eur. Ja viem, že to je iba mechanický prepočet. Ale rád by som videl aspoň ambície ministerstva financií, akým spôsobom zníži tú daňovú medzeru, ktorú tu máme. A mať odvahu ísť do toho, aby ľudia videli, že skutočne tento štát chce šetriť aj na sebe a chce vyberať dane tak, ako sa majú. Pretože ak od niekoho nevyberiete daň, tak znevýhodňujete toho, ktorý tú daň zaplatil. To je aj vec morálky, musím povedať. To znamená, ak sa darí niekomu pracovať, podnikať s daňovými únikmi, tak doplácajú na to tí poctiví. A posledná vec, čo poviem, ja sa tomu budem viac venovať v návrhu rozpočtu verejnej správy a štátneho rozpočtu, sú opatrenia na podporu ekonomiky. Jednoducho nemáme tu absolútne nič. Nič, čo by, čo by aspoň svetielko na konci tunela ukázalo pre zamestnávateľov a podnikateľov, že áno, že štát myslí na to, že nie ste len dojná krava, z ktorej ťaháme peniaze, ale ste skutočne tí, ktorí robia ekonomiku štátu a zamestnávajú ľudí. Opakujem, o tom, o tomto budem hovoriť pri návrhu štátneho rozpočtu. Však to máme čoskoro. Ale na záver poviem toľko a hovoril som dnes najmä o tej dane z finančnej transakcii. Prosím vás pekne, zamyslime sa nad tým, či vôbec do toho ideme. Máme ešte čas, skúsme to zrušiť. A na záver poviem toľko, že to, čo sme hovorili na začiatku, sa úplne potvrdzuje. Rokovanie o návrhu štátneho rozpočtu malo ísť ruka v ruke s rokovaniami o spôsobe konsolidovania verejných financií. Teraz sa nám ukazuje, že vlastne niečo sme, do niečoho sme zahryzli a práve preto, že nás tlačí štátny rozpočet, o ktorom máme rokovať, tak teraz musíme, musíme veci, ktoré boli nedávno schválené, upravovať. Prosím vás pekne, ako potom bude vyzerať aj ten štátny rozpočet. Ale o tom, o tom nabudúce. Ďakujem za pozornosť. [10:28] Andrej Danko Pán poslanec Pročko, faktická. [10:28] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec, pozorne som počúval vaše vystúpenie a bola to od začiatku do konca kritika vládnutia Roberta Fica. Bola to kritika zákonov, čo predkladajú. Konkrétne ste povedali, že nie je ani svetielko na konci tunela pre ľudí. Povedali ste, že táto daň a tento zákon otrávi podnikateľov a všetkých ľudí na Slovensku. Povedali ste, že zákony, čo predkladajú, sú zlé a budeme ich musieť opraviť. Že to, čo robia, je zlé. Ja s vami absolútne súhlasím. Ale potom nerozumiem tomu a spytujem sa vás, prečo poviete, že štyri roky má táto vláda, nech to dotiahne do konca, to poviete v televízii Markíza. A ja vás chcem poprosiť teda, že či by ste náhodou neprehodnotili tento, tento váš názor a naozaj ostro a kriticky vystúpili proti, proti Ficovi a povedali: Fico, dosť ťa bolo, dosť bolo tých tvojich zlých zákonov, veď tu nie je svetielko na konci tunela, veď tie zákony musíme opravovať Fico. Fico, to, čo robíš, je zlé. Veď to, čo ste povedali, Fico, tie tvoje zákony otrávia ľudí. Tak ho nenechajme vládnuť, pán Hajko. Ďakujem veľmi pekne. [10:28] Andrej Danko Pán poslanec Krátky. [10:28] Rastislav Krátky – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Chcem vypichnúť viaceré momenty, ktoré naozaj demaskujú, aký je tento zákon zlý. To, že z bánk budú daňové úrady, že budú vyberať tú daň. Veľmi trefné pomenovanie. Že keby štát zastal a už neprijímal nových ľudí alebo aspoň nezvyšoval náklady na mzdy, skúsil to nejakým spôsobom zastabilizovať. Tam je ale dilema, lebo potom si povedzme, že či teda tým lekárom chceme pridať a teda tým zdravotným pracovníkom, čo spravíme s pedagogickými zamestnancami? Čiže tam to treba opatrne vyriešiť tak, aby tým ľuďom, čo bolo sľúbené, dostali, ale zároveň sme nenafukovali štátny aparát. Takže to bol dobrý moment, len tu by som to povedal inak. Efektívna daňová sadzba. Čiže to áno, to sme kritizovali aj my. Na tú treba dávať sakramentský pozor. A chcem špeciálne povedať jednu vec a ja som to aj predložil na rokovanie tejto schôdze. Presne tak, vecou morálky je to, že akým spôsobom sa staviame k tomu, že keď niekto špekuluje s daňami a neplatí ich a ten, kto ich poctivo platí, tak je vlastne v tomto momente znevýhodnený. A keď si tak pozriete tú novelu Trestného zákona, ktorá bola, však to bolo aj medializované, na 20-tisíc euro sa stanovila hranica toho trestného činu pri tom, keď niekto neplatí dépeháčku, a odôvodnenie bolo, že to preto, lebo inflácia. Tak ja som napočítal, že kde je tá stará suma, ktorá bola okolo 8-tisíc korún, 266, tak nejak to vychádzalo, plus tú infláciu celú, keď som do toho dopočítal, zaokrúhlil som to na celé tisícky hore, tak mi to vyšlo 5-tisíc euro. Čo o 15-tisíc sa to premrštilo. Takže vráťme to pekne naspäť. Budete mať na to šancu na tejto schôdzi a dajme to tak, ako ste deklarovali. O infláciu vyššie. Čiže tú hranicu, odkedy bude neplatenie dépeháčky trestný čin nad 5-tisíc, a pomôže to aj rozpočtu. [10:28] Andrej Danko Pán poslanec Hajko s reakciou. [10:28] Jozef Hajko – Vystúpenie s faktickou poznámkou S reakciou na pána Pročka budem veľmi stručný. Máme systém taký, že máme štvorročný volebný cyklus. A myslím si, že z toho treba vychádzať, že tu máme ten štvorročný cyklus a je úlohou tejto vlády, aby dala verejné financie dohromady. Jednoducho je zbytočne, zbytočne budeme, zbytočne sa sťažuje táto vláda na to, že čo zdedila. Ja skutočne poviem, že ten hlavný, hlavná ťarcha dlhu vznikla pred rokom 2020, ako to hovoria čísla, o tom niet čo polemizovať. Samozrejme, že lepšie mohla hospodáriť aj predchádzajúca vláda, ale je na konci, je, je, nie je namieste teraz sa stále len odvolávať na tú minulosť. Táto vláda vznikla, vznikla z výsledkov parlamentných volieb a nech sa stará, nech pracuje. Ako my, samozrejme, máme predstavu o tom, akým spôsobom by mal, by mala vyzerať konsolidácia a, samozrejme, potom na to nadväzujúci aj štátny rozpočet, ale my musíme to žiadať aj teraz od tejto vlády. A samozrejme, keď vznikne situácia, pán Pročko, aby som vám odpovedal priamo, situácia taká, že prijímanie štátneho rozpočtu bude spojené s hlasovaním o dôvere vláde, ako pre nás je skutočne ten rozpočet prioritný. My sme proti tomuto rozpočtu a zajtra to aj vysvetlím, alebo tuším zajtra máme rokovanie. Takže aj to vysvetlím, aký je náš postoj a v tom, v tom je zodpovedané všetko. [10:28] Andrej Danko Pokračujeme v rozprave. Pán poslanec Hargaš. [10:28] Ján Hargaš – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni, poslanci a poslankyne, no zvláštna, zvláštna doba. Ja sa nebudem až tak do detailu venovať obsahovej stránke, skôr tej procesnej stránke, že čo sa to tu vlastne deje. Čiže rokujeme v spojenej rozprave, v zlúčenej rozprave o dvoch zákonoch, ktoré na prvý pohľad nie sú natoľko toxické, žeby si to vyžadovalo skrátenie rozpravy. Takže to ma vedie k prvej otázke, že či niekto vôbec tuší, že prečo sa koalícia rozhodla túto rozpravu skrátiť na 12 hodín. Ja tomu nerozumiem. Naozaj by ma to zaujímalo, že čoho ste sa tak zľakli, či už máte nejakú posttraumatickú z minulej obštrukcie pred rokom, alebo keď sa už blížia vianočné sviatky, tak už máte obavu, že opozícia začne obštruovať alebo niečo. Neboli sme napísaní v tej rozprave dvadsiati, tridsiati, nič také sa nedialo. Jednoducho nerozumiem tomu, možno pán spravodajca, neviem, či vy viete, strašne ma to zaujímalo, prečo bola vlastne skrátená rozprava na dvanásť hodín. Neviem. Potom možno, kto má informáciu, tak dajte mi, prosím vás, fakticky odpoveď, lebo ja stále netuším. No a zároveň prečo žijeme zvláštne časy, lebo teda ja by som to tak povedal, že máme tu také dve vlajkové lode, ktoré táto vláda zatiaľ priniesla. Jednou uľahčili sebe a druhou priťažili ľuďom. Tá prvá je Trestný zákon. To bola vlajková loď, ktorá tu pristála takmer presne pred rokom a ktorá bola opravovaná, ak sa nemýlim, tak už štyrikrát. Dodatočnými novelami, ktorými opravovala táto koalícia to, čo spackala pri novele Trestných kódexov, pretože to musela spraviť kvôli eurofondom. No a tá druhá vlajková loď, ktorá neuľahčila, teda im uľahčila tiež život, ale najmä sťažila a sťaží život ľuďom, tak to bola konsolidácia. A začína to vyzerať tak, že tie vlajkové lode koalícia kormidluje rovnakým spôsobom. Že najprv sem niečo vletí cez skrátené legislatívne konanie, my tu upozorníme na nedostatky toho zákona a nedomyslené koncepty, ktoré by sa, samozrejme, vyčistili, keby ste išli štandardným legislatívnym konaním, ale keďže vy to všetko ženiete ako vlak nejaký meškajúci, tak, samozrejme, že tie chyby tam sú a potom tie chyby opravujete. Čiže tu už sa začína ukazovať presne to, čo pri Trestnom zákone. Upozorňovali sme vás na chyby, štyrikrát ste ho museli opravovať, to isté sa deje pri transakčnej dani. Upozorňovali sme vás, že to nemáte domyslené, tak už tu máme prvú novelizáciu. A, pán minister, Števo Kišš v rámci rozpravy o konsolidačnom balíčku a ku transakčnej dani tak poznamenal, že za toto vojdete do knižiek, do učebníc, len teda v súvislosti s tým procesom by som teda to rozšíril, že nevojdete do učebníc len ekonómie, ale aj do učebníc práva. Pretože opravujeme zákon, ktorý ešte ani nie je účinný a už viete, že je zlý. To neviem, či má nejakú obdobu. Je to naozaj že absurdné. Vláda skúsených politických harcovníkov sem nosí zákony, ktoré potom opravuje ešte počas jazdy, keď ešte ani nie sú účinné, už si na tom nachádzate chyby. Niežeby ste ich opravili vtedy, keď sme vás na to upozorňovali, vy sem potom budete chodiť s novelami. Ja som fakt zvedavý, že koľko ešte krát budete musieť opravovať zákon o transakčnej dani, pretože to máte nedomyslené. A sám váš pán prezident Pellegrini to povedal pri podpisovaní toho zákona, že to je nedomyslené, že to budete musieť opravovať. No tak a sem tu. Takto to opravujete. A to nie je triviálna vec, ako nie je to triviálna vec, že podnikatelia alebo nejaké neziskové organizácie, alebo nejaké iné organizácie ešte aj na konci novembra nevedia, či budúci rok si do svojich rozpočtov majú dať výdavky na transakčnú daň, alebo nemajú. Vy im to neviete zagarantovať, lebo to tu opravujete láry-fáry, zľava-sprava. Ako za mňa je to naozaj že veľmi, veľmi zlý a nešťastný proces. Potom by som sa len pristavil pri jednej veľmi vtipnej veci, pretože už to tak látate, že ešte aj to, čo som si myslel, že z ministerstva financií aspoň doložky budú chodiť dobré, nech sa kolegovia na mňa nehnevajú, ale teda meníme zákon o DPH, kde v dôvodovej správe sa píše, že očakávame zvýšenie výberu dane a znižovanie daňovej medzery, a doložka hovorí, že to nemá vplyv na štátny rozpočet. Tak ja chápem, že zaškrtnúť nemá vplyv je tá najľahšia cesta, ale keď priamo v dôvodovej správe hovoríte, že očakávate, že to pomôže výberu dane, tak by som čakal, že to má vplyv na štátny rozpočet pozitívny. Ibaže by bol pozitívny a zároveň tam máte také veci, ktoré budú také drahé, že sa to vlastne vynuluje a tým pádom je to bezvplyvové, ale to si naozaj nemyslím. Potom by som sa pýtal, že načo to robíte. No, čiže to by som tak vytkol po tej technickej stránke, že ešte aj my opoziční poslanci si dávame pri opozičných návrhoch viac roboty s doložkami, ako v tomto prípade, kde teda idete znižovať tú daňovú medzeru tak, že vlastne nebude mať žiaden vplyv na štátny rozpočet. No tak to som teda veľmi prekvapený. A ešte posledná vec k tomu, čo som sa rád dostal, je konsolidácia, jeden širší kontext konsolidácie. Lebo aj tu teraz zaznelo, keď vystupoval pán Viskupič zo SaS-ky, tak oprávnene kritizoval to, ako táto vláda ide konsolidovať, a kolegovia z môjho pohľadu z ľavej strany sály sa ozvali, že kvôli vám, kvôli vám, a mňa už toto naozaj uchvacuje, že akým spôsobom sa vy stále zubami nechtami držíte tohto, že kvôli vám. Nemyslím si, že vám to ľudia uveria. Ja si nemyslím, že ľudia vám uveria tento váš naratív alebo tento váš príbeh, ktorý ste si vymysleli, že to všetko je kvôli bývalej vláde. Za prvé, to nie je pravda a za druhé, aj keby to bola pravda, čo na tie bilbordy cápete, hej, že zadlžili Slovensko a ja neviem čo, kde sa vyhovárate teda, že to všetko kvôli Hegerovi, Matovičovi, Ódorovi. Tak ja som sa spýtal v rozprave pri konsolidačnom balíčku a spýtam sa vás to opäť. To Heger, Ódor a Matovič vás prinútili nešetriť na štáte? Veď to je absurdné! Tu nikto nerozporuje to, že konsolidovať treba. Konsolidovať treba. O tých dôvodoch sa môžeme baviť. Ten rozpor, ktorý máme, je, ako ste sa rozhodli konsolidovať. Že 95 % konsolidačných opatrení jednoducho budú musieť zaplatiť ľudia a vy, štát, ste ochotní na sebe šetriť 5 %. To je ten kľúčový problém. Nie to, že musíme konsolidovať a kto za to môže blablablablabla, to, ako ste sa rozhodli konsolidovať. Aj iné krajiny konsolidujú. Vo Francúzsku tiež konsolidujú, ale konsolidujú fifty-fifty, 50 % konsolidácie znáša štát, znižuje svoje výdavky, šetrí na sebe, 50 % musia zniesť ľudia. Na Slovensku 95 % ste hodili na ľudí a len 5 % ste ochotní šetriť na sebe. A treba to pripomínať, treba to pripomínať zakaždým, keď dôjde reč na konsolidáciu, pretože tá drahota, ktorá sa na ľudí valí, to nie je kvôli bývalým vládam, to je kvôli tomu, ako ste sa vy rozhodli tento konsolidačný balíček nastaviť. To je realita. A budeme vám to pripomínať zakaždým, aj zajtra, keď začne rozprava o štátnom rozpočte. Pretože ten štátny rozpočet to je corpus delicti. To je dôkaz toho, že naozaj platí to, čo sme hovorili už pri konsolidačnom balíčku, že vy odmietate šetriť na sebe. Nebudete šetriť na sebe, ani cez tie symbolické gestá, žeby si ministri vrátili platy na pôvodnú úroveň, ktorú si nejakou legislatívnou kľučkou zvýšili na dvojnásobok. Ani cez takéto gestá nebudete na sebe šetriť a ani v tej samotnej podstate. Kolega Hajko vám tu dal jasný dôkaz o tom, ako idete navyšovať výdavky na štátnu správu, na úradníkov, na platy úradníkov. Ja som vám dal konkrétne príklady, kde by ste mohli šetriť, napríklad na IT výdavkoch 100 mil. ročne. Takto keď sa to nazbiera, tak by ste kľudne našli 1 mld. šetrenia len na výdavkoch štátu, ale vám sa do toho nechce. Jednoduchšie je nakúpiť si bilbordy, nakúpiť si letáky a roznášať to po Slovensku a balamutiť ľudí tým, že za to môžu tí druhí, tí iní, my sme tu vlastne celí v tom nevinne. No nie ste v tom nevinne. Jednoducho aj ten dlh vznikal najmä v dôsledku vlád SMER-u, za prvé, a za druhé, to, ako ste sa rozhodli riešiť ten dlh, je jasným dôkazom toho, že nebudete šetriť na sebe, vy ste sa rozhodli všetko to hodiť na ľudí a môžete oblepiť Slovensko koľkými bilbordami len chcete, nič to na tom nezmení. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.) [10:29] Andrej Danko – Vystúpenie v rozprave Ďakujem, dve faktické. Poslanec Ledecký. Viskupič vás oskalpoval. Pán poslanec Pročko. [10:40] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne, aj vaše vystúpenie som si pozorne vypočul a naozaj musím povedať, že ich šetrenie je presne o tom, čo hovoríte. Oni si nakúpia naozaj bilbordy, oni si nakúpia alebo objednajú si do schránok pamflety, ktoré aj teraz šíria, neviem, kto to tam teraz šíri. Oblbujú ľudí, pretože potrebujú ukázať občanom Slovenska, že nie my sme to tu rozkradli, nie my sme tu urobili zo Slovenska Klondike pre zlodejov a pre kšeftárov. Nie my. To urobil Šimečka, to urobil Heger, to urobil Matovič a ďalší. Oni nebudú šetriť. Oni nebudú šetriť na sebe, kde by mohli na sebe šetriť? Veď ja keď idem ako rodina šetriť, tak v prvom rade si nedám vyššie výdavky. A Fico, otec Slovenska, nám tu rozpráva, že bude sa musieť šetriť, a otec Slovenska Robert Fico si dá dvojnásobný plat. Ja neviem, ako toto vysvetliť voličom normálnym, slušným, ktorí strádajú, ale Ficovi voliči viete, čo povedia? Veď on si zaslúži. Tak zoberie im z peňaženky na poplatkoch, zoberie z peňaženky na daniach a jeho voliči rozprávajú a budú rozprávať, že on si zaslúži. A áno, presne ste to pomenovali, pán poslanec, rozhodli sa šetriť na ľuďoch, nebudú šetriť na sebe, nepôjdu príkladom. Mne sa to veľmi páčilo, to vaše vystúpenie. Ďakujem. [10:40] Andrej Danko Mal by vystúpiť pán poslanec Hlina, ale poslanecký klub si vyčerpal čas na vystúpenie, takže ďalším vystupujúcim je pán poslanec Dubéci. Nie je v sále, stráca poradie. Pán poslanec Gröhling, takisto nemôže vystúpiť, pretože je vyčerpaný čas. Pán poslanec Kišš. Páni poslanci z PS-ka, mám počkať, alebo kde máte Kišša? (Reakcia z pléna.) Dobre, takže pokračujeme ďalej. Pán poslanec Ledecký nemôže vystúpiť, pretože je vyčerpaný čas, takže ho vymažeme a ideme ďalej. Pani poslankyňa Luščíková a ďalej sa pripraví potom pán Dubéci, ak by nevystúpil, stráca možnosť vystúpenia. (Reakcia z pléna.) Ako? Kto? (Reakcie z pléna.) Nech sa páči, pani Luščíková. [10:40] Darina Luščíková – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Takže, vážení kolegovia, kolegyne, vážený pán minister, tak počkáme, lebo vlastne týka sa to pána ministra... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Danko, Andrej, podpredseda NR SR Takže dáme krátku prestávku, nejaké tri minúty a poprosím pána ministra do sály. Luščíková, Darina, poslankyňa NR SR Dobre, takže sa odhlasujem, alebo mi to... už ste stopli, hej? Síce to vlastne asi ani netreba stopovať. Danko, Andrej, podpredseda NR SR 10.45 h pokračujeme. (Krátka prestávka do príchodu ministra.) Pokračujeme, takže, pani poslankyňa, pán minister je v sále, nech sa páči. Luščíková, Darina, poslankyňa NR SR Takže ešte raz, vážení kolegovia, pán minister, musím hneď v úvode povedať, že zmeny zákonov, ktoré majú zabezpečiť vyšší príjem štátu v rámci konsolidácie, urobia nám v budúcnosti nášho štátu, nášho Slovenska veľa škody a málo osohu. Všetci, ktorí tomu rozumieme, sme sa veľmi čudovali, prečo je ambícia koalície vybrať cez dane oveľa viac, ako bolo nevyhnutné, a veľmi sme sa naozaj tomu čudovali. Pretože tento dopad na bežného človeka bude naozaj veľmi citeľný a to sa naozaj bije s populistickou politikou vašej vládnej koalície. Ak by sme v rozmýšľaní nešli ďalej, tak ambiciózna konsolidácia by si naozaj zaslúžila pochvalu. Ja tu mám však naozaj dve veľké ale. Mám zásadné výhrady k dvom veciam. Ako a čo sa zdaňuje, to po prvé. A po druhé, ako a kde sa ide míňať. Takže sa poďme zaoberať tým, že čo a ako sa zdaňuje. Vymenujme si to. Bezprecedentná daň z finančných transakcií, zvýšená daň z právnických osôb až o 3 % a rovnako o 3 % sa zvyšuje DPH. Sú to tak zásadné zmeny a tak zásadný zásah do peňaženiek ľudí a podnikateľov, že by si zaslúžili nejakú nádej. Bola som s kolegami na služobnej ceste v Prahe spolu s členmi finančného výboru a musím povedať, že nedalo sa nevšimnúť pozdvihnuté obočie našich hostiteľov na ministerstve financií a verím, že si to všimli aj ostatní moji kolegovia z finančného výboru. Naozaj naše opatrenia radšej prešli mlčaním. A to aj v Čechách sa konsoliduje, majú s tým skúsenosti a vôbec nesiahli k tak drastickým opatreniam. Tieto tri opatrenia a najmä nezmyselne prijatá transakčná daň uškrtí rast ekonomiky, udusí podnikateľov a zdvihne ceny každodenných nákupov, ako aj chladničiek, bytov či áut. Preto ľudia aj podnikatelia, keďže si budú musieť riadne uťahovať opasky, potrebujú svetielko na konci tunela. Lenže ja sa obávam, že my tam máme jednu veľkú čiernu dieru. A tu sa dostávam tomu, ako a kde sa ide míňať. Všetky tieto zvýšené príjmy, ktoré plánujete, však nemíňate na to, aby sa zvýšili budúce príjmy štátu. Uvedomujete si, že je najjednoduchšie a pre všetkých užitočné zvýšiť výber daní cez, respektíve zvýšiť príjmy cez kvalitný výber daní. Nie však zvyšovaním daní, nie zvyšovaním ich sadzieb, ale zvyšovaním príjmov podnikateľov a zamestnancov. To znamená, že za tieto peniaze, ktoré vyberiete, máte zabezpečiť rast ekonomiky. Ale vy tie peniaze doslova vyberáte ľuďom a podnikateľom z vreciek a míňate na seba. Žiadna systematická podpora tých najchudobnejších, žiadne opatrenia pre rast ekonomiky, žiadne opatrenia, aby sme sa ako krajina pozviechali. Budem sa teraz venovať trošičku transakčnej dani, pretože tú transakčnú daň považujem naozaj za to najškodlivejšie opatrenie, ktoré sa tu mohlo vytvoriť. Na transakčnej dani, veľmi sa to rozchádza, je výber plánovaný okolo 500 až 700 mil. eur a s týmito peniazmi v podstate štát počíta. Túto transakčnú daň nám vyčíta Európska centrálna banka, vyčítajú nám ju všetci odborníci, analytici. Podľa jednej zo štúdií má dokonca veľmi negatívny dosah na ekonomický rast v odvetviach viac závislých od externého financovania. Rovnako hrozí aj odchod podnikateľov do zahraničia kvôli tejto dani. Európska centrálna banka sa vyjadrila, že súčasné nastavenie transakčnej dane dokonca môže ohroziť aj fungovania Národnej banky Slovenska a tým aj celú menovú politiku eurozóny. Ako však transakčná daň doľahne na obyčajného človeka? Vy tvrdíte, že chcete znížiť cenu potravín, veľmi sa o to snažíte, ale robíte úplný opak. Znížená dépeháčka absolútne sa nezobrazí na znížených cenách potravín, pretože si zoberte len taký bochník chleba, ktorý vlastne prejde od výrobcu viacejkrát procesom zaťaženia transakčnou daňou. To znamená, že všetci odborníci, ktorí tomu rozumejú, hovoria, že aj ten chlieb nám naozaj nezlacnie. Zvýšené náklady pre pestovateľa, zvýšené náklady pre mlynára, zvýšené náklady pre pekára. A čo sa stane? Potraviny, ktoré prídu zo zahraničia, budú dokonca lacnejšie ako potraviny, ktoré sa vyrobia na Slovensku. A tým nepodporíte absolútne našich poľnohospodárov, výrobcov potravín, nepodporíte žiadnych podnikateľov, budete podporovať len dovozcov a veľké reťazce a zvýšite predaj zahraničných produktov. Vy už vidíte aj na preferenciách, že to, čo ste vytvorili, je naozaj jeden veľký prúser. Preto mňa aj veľmi prekvapuje, že ste začali hovoriť o predčasných voľbách. Možnože práve predčasné voľby sú pre vás riešením, ako utiecť z týchto zlých rozhodnutí, ktoré tuná ste urobili a ďalej robíte. Ďakujem. [10:45] Darina Luščíková – Vystúpenie v rozprave . [10:45] Andrej Danko Ďakujem. Pani poslankyňa bola poslednou vystupujúcou a na základe avíza pána poslanca Hargaša boli stiahnutí z možnosti vystúpenia aj ostatní poslanci PS. Tým vyhlasujem rozpravu za skončenú a pýtam sa, pán minister financií, pán minister financií, žiadate si zaujať stanovisko ako navrhovateľ? Nie. Žiada si záverečné slovo spoločný spravodajca? Ak nie, žiadam vás o termín hlasovania o tomtom návrhu zákona. Dnes o piatej? Prerušujem rokovanie o týchto bodoch programu. Pokračujeme ďalej. Nasledujúcim bodom programu je druhé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 508. Spoločná správa výborov má tlač 508a. Prosím podpredsedu vlády a ministra životného prostredia Slovenskej republiky Tomáša Tarabu, aby vládny návrh zákona odôvodnil. (Rokovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 508.) [10:53] Tomáš Taraba – Vystúpenie Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci. Účelom vládneho návrhu zákona je transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie 2022/2555 zo 14. decembra 2022 a opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne kybernetickej bezpečnosti v Únii, ktorou sa mení nariadenie Európskej únie č. 910/2014 a smernica Európskej únie 218/1972 a zrušuje sa smernica EÚ 2016/1148. Vládny návrh zákona modernizuje existujúcu právnu úpravu, čím sa zvýši celková úroveň kybernetickej bezpečnosti na národnej úrovni a znížia sa riziká, ktoré prichádzajú s rýchlym technologickým vývojom a digitalizáciou. Ďakujem. [10:53] Andrej Danko Ďakujem, pán minister. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre obranu a bezpečnosť poslancovi Bartekovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Súčasne avizujem, že ďalším vystupujúcim je pán poslanec Ráž a nasleduje Šutaj Eštok. Nech sa páči. [10:55] Michal Bartek – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, aby som ako spravodajca výboru predniesol túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 508. Výbor pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor podáva Národnej rade spoločnú správu výborov. Národná rada pridelila vládny návrh na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenej lehote. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko. Výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, zaujali nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny výbor návrh zákona odporúčal schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcim návrhmi. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť odporučil návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcim návrhmi. Z uznesení výboru Národnej rady Slovenskej republiky vyplývajú tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú zapracované v spoločnej správe. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča hlasovať o bodoch zo spoločnej správy takto: O bodoch č. 1 až 26 hlasovať spoločne a tieto schváliť. Zároveň odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe. Gestorský výbor ma ako spoločného spravodajcu určil vystúpiť na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu zákona v druhom a treťom čítaní, predniesť spoločnú správu výborov a odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru. Spoločná správa výborov Národnej rady bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť č. 79 na svojej 36. schôdzi. Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu. [10:55] Andrej Danko Ďakujem, otváram rozpravu. Konštatujem, že do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Jeden prihlásený poslanec. Uzatváram možnosť prihlásenia. Pán poslanec Hargaš, nech sa páči. [10:57] Ján Hargaš – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Aspoň dám pánovi ministrovi Rážovi čas na dobehnutie, som počul, že včera nejak na poslednú chvíľu dobiehal, tak aby sa mu to neopakovalo dnes. Ja chcem v skutočnosti v zásade pochváliť túto úpravu, ktorá sa zavedie. Je to dôležité, z toho dôvodu to chválim, že to je dôležité. Niežeby to nespôsobilo aj nejaké, nejakú zaťaž povedzme pre nejaké subjekty, ale je to naozaj dôležitá implementácia nariadenia o kybernetickej bezpečnosti z úrovne Európskej únie. A chcel by som zároveň aj touto cestou možno aj tak verejne vyzvať subjekty, ktoré nejak si sledujú túto legislatívu, pripravujú sa na ňu a nejakým spôsobom aj oceniť to, čo robí Národný bezpečnostný úrad. Pokiaľ ide o prípravu na zavedenie tejto novej legislatívy, organizuje viacero workshopov, na jednom som sa aj zúčastnil, k tejto legislatíve. Takže je to užitočné. Myslím, že sa pripravuje aj nejaký nástroj na webovej stránke, pomocou ktorého si subjekty dotknuté, na ktorých táto regulácia dopadne, budú môcť nejakým spôsobom zistiť, do akej miery potrebujú jednotlivé články tieto regulácie spĺňať. Takže to je veľmi užitočné a teda odporúčam všetkým, ktorých sa to bude týkať, aby si vyhľadali tieto informácie na stránke NBÚ. Myslím, že to je celkom fajn nastavené. Pravdupovediac, pán minister, neviem, prečo to spadlo vám do lona, tento zákon. Chápem, že NBÚ ako ústredný štátny orgán nemá vlastnú legislatívnu iniciatívu a vždy si to tak nejak rotujú ministerstvá medzi sebou, aleže minister životného prostredia bude predkladať zákon o kybernetickej bezpečnosti, prekvapilo ma to, ale teda beriem, že možno ste si spravili očko u niekoho teraz na vláde a zase nejaký iný zákon potom potiahne niekto za vás. Je to taký zaujímavý fakt, že životné prostredie a kybernetická bezpečnosť. Čiže len toľko som chcel v krátkosti k tomuto zákonu povedať. Tie povinnosti nastanú už úvodom budúceho roka, takže pre subjekty, ktorých sa to bude týkať, tak väčšina z nich, samozrejme, je už v rámci tohto procesu nejakým spôsobom zapojená, veľké banky, poisťovne, telekomunikační operátori a tak ďalej. Ale najmä pre tú úroveň stredných podnikov by som takto spravil aj tú verejnú výzvu, že ak sa ich táto legislatíva bude týkať a to, či sa ich bude týkať, tak veľmi ľahko vedia zistiť na stránke NBÚ, ktorý celkom poctivo sa pripravuje na zavedenie tejto legislatívy do praxe. Takže asi toľko som chcel, niekto si tu zabudol myš od počítača, takže to ešte možno posledná otázka. Nie, nie je to otázka kybernetickej bezpečnosti, ale, aha je to moja kolegyňa, tak jej ju týmto aj zoberiem. Ďakujem za pozornosť. [10:59] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán poslanec. Na vystúpenie pána poslanca žiadna faktická, tým vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko pán Taraba? Pán minister Taraba? Lacko? Pán minister, chcete zaujať stanovisko? Nie. Ďakujem. Žiada si termín spoločný spravodajca? Nie. Oznámte, prosím, termín hlasovania. O sedemnástej hodine? Áno, oznámené, o sedemnástej hodine. Prerušujem rokovanie o tomtom bode programu a vyhlasujem krátku prestávku na 11.05 h. (Prestávka.) [10:59] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Budeme pokračovať v programe. Ďalej nasleduje druhé čítanie o vládnom návrhu zákona o regulácii vesmírnych aktivít a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 506. Spoločná správa výborov má tlač 506a. Odovzdávam slovo ministrovi dopravy Jozefovi Rážovi, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči, pán minister. (Rokovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona o regulácii vesmírnych aktivít a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov , tlač 506.) [11:05] Jozef Ráž – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi z poverenia vlády Slovenskej republiky uviesť v druhom čítaní na dnešné rokovanie Národnej rady vládny návrh zákona o regulácii vesmírnych aktivít a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. Vláda Slovenskej republiky vypracovala predložený návrh zákona s cieľom vytvoriť základný regulačný rámec pre výkon vesmírnych aktivít na území Slovenskej republiky. Vzhľadom na to, že základným prvkom vládneho návrhu je udeľovanie povolení na regulované vesmírne aktivity a s tým spojené procesné postupy a dohľad a následne je to registrácia vesmírnych objektov, ktoré sú do vesmírneho priestoru vypustené pod vlajkou Slovenskej republiky. Boli sme oboznámení so spoločnou správou gestorského Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Súhlasíme so všetkými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi uvedenými v časti IV, ktoré gestorský výbor odporúča schváliť. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na záver si vás dovoľujem požiadať o podporu a schválenie vládneho návrhu zákona v druhom čítaní a následné postúpenie do tretieho čítania. Ďakujem pekne. [11:05] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárske záležitosti poslancovi Justínovi Sedlákovi, aby informoval Národnú radu o výsledkoch rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. [11:06] Justín Sedlák – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o regulácii vesmírnych aktivít a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, tlač 506a, v druhom čítaní. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 583 z 23. októbra 2024 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárske záležitosti. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili gestorskému výboru v určenej lehote žiadne stanoviská k predmetnému návrhu zákona. Návrh zákona odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť Ústavnoprávny výbor Slovenskej republiky uznesením č. 222 z 21. novembra 2024 a výbor pre hospodárske záležitosti uznesením č. 118 z 25. novembra ´24. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených v bodoch III vyplývajú 7 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch 1 až 7 spoločne s odporúčaním schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe, ktoré gestorský výbor odporučil schváliť. Spoločná správa výborov o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre hospodárske záležitosti č. 138 z 26. novembra ´24. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril predložiť návrhy v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu. [11:06] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, či sa chce do rozpravy niekto prihlásiť ústne. Predsa? Pán poslanec Ledecký, končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. [11:10] Vladimír Ledecký – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, ja naozaj len krátko, lebo videl som, že nikto sa neprihlásil a ja by som ocenil, keby sme tu rozvinuli rozpravu hlavne s tými ľuďmi, ktorí veria, že Zem je plochá, a tiež som zvedavý, ako budú hlasovať, keďže sa jedná o vesmír. Takže ďakujem pekne, môžte reagovať kľudne na mňa, budeme sa na túto tému baviť. Ďakujem. [11:10] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Konštatujem, že nikto sa neprihlásil na vaše vystúpenie s faktickou poznámkou. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister, chcete zaujať stanovisko? Nechce. Pán spravodajca? Nechce. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Teraz pristúpime k prvému čítaniu o vládnom návrhu zákona o ochrane svedka a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 584, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 615. Prosím pána ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka, aby vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán minister. (Rokovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o ochrane svedka a o zmene a doplnení niektorých zákonov , tlač 584.) [11:11] Matúš Šutaj Eštok – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, zaradenie svedka do programu ochrany predstavuje najvyšší stupeň ochrany, ku ktorému sa pristupuje vtedy, ak ochrana života a zdravia svedka nie je možná, aby bola zabezpečená iným spôsobom podľa Trestného poriadku. Súčasné znenie zákona o ochrane svedka pochádza z roku 1998 a už nezodpovedá súčasným potrebám a možnostiam využívania tohto inštitútu, ani nezohľadňuje nadobudnuté poznatky získané z aplikačnej praxe. Vládny návrh zákona o ochrane svedka vychádza zo zavedených postupov, ktoré upravuje a nastavuje nanovo, vrátane okruhu trestných činov, pri ktorých možno osobu zaradiť do programu ochrany, a samotného vymedzenia ohrozeného a chráneného svedka. Svedok sa s jeho súhlasom chráni zaradením do programu ochrany, ktorého výkon zabezpečuje na to určený špecializovaný útvar Policajného zboru. Navrhnúť zaradenie svedka do programu ochrany môže vyšetrovateľ, prokurátor alebo sudca a rozhoduje o tom komisia. Ochranu možno poskytnúť vtedy, ak svedok poskytol takú výpoveď alebo iný dôkaz o páchateľovi, že ho uzná, že je tam dôvodná obava ohrozenia jeho života alebo zdravia. Vykonávanie programu ochrany prebieha v utajenom režime. Chránenému svedkovi a jeho blízkym osobám sa častokrát zmení identita, či sa vysťahujú do zahraničia, preto je potrebné, aby sa im poskytovala všestranná pomoc, najmä sociálna a finančná. Pri vykonávaní programu ochrany útvar Policajného zboru spolupracuje aj so zahraničím. Tento vládny návrh zákona upravuje aj osobitosti programu ochrany počas výkonu väzby alebo trestu odňatia slobody, ktorý sa vykonáva v špecifických podmienkach. Stanovujú sa aj povinnosti chráneného svedka, ktorých dodržiavanie je nevyhnutnou podmienkou účinného vykonávania programu ochrany. Za tým účelom sa upravuje oprávnenie útvaru Policajného zboru kontrolovať dodržiavanie programu ochrany. Vážení poslanci, záverom si dovoľujem požiadať o podporu predloženého materiálu. Ďakujem pekne. [11:11] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán minister. Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre obranu a bezpečnosť, poslancovi Michalovi Bartekovi, aby nás informoval. Nech sa páči, pán spravodajca. [11:13] Michal Bartek 41. Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedeného návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenie uvedeného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a výbor pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali vo výboroch do 31. januára 2025 a v gestorskom výbore do 3. februára 2025. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu. Ďakujem. [11:14] Peter Žiga Ďakujem pekne, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, či sa niekto chce prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chcem sa opýtať, pán navrhovateľ, máte chuť? Pán spravodajca? Nie. Predpokladám, že hlasovanie v najbližšom hlasovacom bloku. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Nasleduje prvé čítanie o vládnom návrhu zákona o náprave krívd spôsobených fyzickým osobám v súvislosti s protipandemickými opatreniami a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 591. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 620. Opäť prosím pána ministra vnútra, aby zákon uviedol. Nech sa páči. (Rokovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o náprave krívd spôsobených fyzickým osobám v súvislosti s protipandemickými opatreniami a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov , tlač 591.) [11:15] Matúš Šutaj Eštok Ešte raz, vážený pán predsedajúci, dámy poslankyne, páni poslanci, návrh zákona o odškodňovaní fyzických osôb v súvislosti s protipandemickými opatreniami reaguje na záväzok vlády vyplývajúci z jej programového vyhlásenia a zároveň reflektuje judikatúru Ústavného súdu a upozornenia verejného ochrancu práv súvisiace s nedodržiavaním určitých zákonných postupov zo strany štátu v rokoch 2020 – ´22. Cieľom návrhu zákona je poskytnutie finančného odškodnenia fyzickým osobám, ktorým bola v rozhodnom období počas vyhlásenia mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu v súvislosti s ochorením COVID-19 uložená pokuta za priestupky súvisiace a protipandemickými opatreniami alebo povinnosť úhrady stravného za umiestnenie do štátnej karantény. Výška odškodnenia zohľadňuje sumu zaplatenej pokuty alebo sumu zaplateného stravného, ako aj všetky ďalšie náklady, ktoré týmto osobám vznikli v súvislosti s následným vykonaním konania. Podmienkou na vrátenie uhradených súm bude predloženie žiadosti príslušnému orgánu spolu so všetkými relevantnými prílohami za účelom verifikácie a uložených a skutočne vynaložených finančných prostriedkov. Odškodnenie za priestupky uložené políciou a okresnými úradmi bude vyplácať ministerstvo vnútra, za priestupky uložené regionálnym úradom verejného zdravotníctva si budú odškodnenie fyzické osoby uplatňovať u príslušného regionálneho úradu verejného zdravotníctva a za pokuty uložené obecnou alebo mestskou políciou si fyzická osoba uplatní odškodnenie u príslušnej obce alebo mesta, ktoré je jej zriaďovateľom. Ministerstvo vnútra bude zároveň prijímať žiadosti repatriantov o vrátenie zaplateného stravného v súvislosti s umiestnením do povinnej karantény. Po preskúmaní úplnosti žiadosti o verifikáciu všetkých príloh príslušný orgán vyplatí finančné prostriedky žiadateľovi najneskôr do 60 dní. Návrh zákona zároveň časovo obmedzuje uplatnenie si práva na odškodnenie žiadosti, tá bude možná byť uplatnená najneskôr do 31. augusta 2025. Zdôrazňujem, že obce neutrpia finančnú ujmu v súvislosti s týmto návrhom zákona, pretože finančné prostriedky, ktoré vynaložia na odškodnenie žiadateľov, im budú na základe žiadosti kompenzované zo strany ministerstva financií prostredníctvom následných dodatočných mechanizmov. Vážený pán predsedajúci, dámy poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie a podporu predloženého návrhu zákona. Ďakujem. [11:15] Peter Žiga Ďakujem pekne, pán minister. Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, poslancovi Richardovi Glückovi, aby nás informoval o spravodajskej informácii. [11:18] Richard Glück Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako určený spravodajca k uvedenému návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona v druhom čítaní do 31. januára 2025 a gestorský výbor do 3. februára 2025. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako určený spravodajca odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom, vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady. Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu. [11:18] Peter Žiga Ďakujem pekne, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, či sa chce do rozpravy niekto prihlásiť ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Traja poslanci. Ako prvý pán Pročko, nech sa páči. [11:20] Jozef Pročko – Vystúpenie v rozprave Milí kolegovia, milé kolegyne, škoda, dá sa spraviť aj široký záber, alebo niekto hore je, spravíte mi záber tuná na baviacich sa ministra (rečník sa otočil na predsedajúceho), v pohode? V pohode sú? (Zaznievanie gongu.) Ďakujem veľmi pekne. Toto je tá spravodlivosť, som rád, že hore sú mladí študenti, srdečne vás vítam, neviem, odkiaľ ste, ahojte! Teraz ste videli, teraz ste videli v priamom prenose spravodlivosť. Budem sa obracať k vám, pretože ste tam hore. Keby som nebol upozornil predsedajúceho Žigu, tak vôbec nedá vyrušujúcich sa Mažgúta, ministra a ďalších, ktorí vyrušujú počas schôdze. Keby sme toto spravili my, tak okamžite Žiga bude rozprávať: nevyrušujte, správajte sa slušne. Ďakujem pánovi Žigovi, že upozornil vyrušujúcich sa. Tento zákon je zákon pre voličov Roberta Fica. Tento zákon nie je pre tých, ktorí slušne, normálne a v čase covidu si plnili všetky povinnosti. Tento zákon ide pre Fica a jeho voličov povedať, veď pozrite sa, vy ste porušovali všetky tie nariadenia, my sme vám kričali: dajte si rúška dole , kričali sme vám: poďte protestovať, veď covid nie je . Tento zákon je pre tých, ktorí veria Kotlárovi a jeho nezmyslom, že pandémia nebola. Tento zákon nie je o tom, že ideme odškodniť ľudí, ktorí naozaj dodržiavali v čase covidu opatrenia. Naša vláda v čase covidu dala niekoľko miliárd pre tých, ktorí naozaj nemohli pracovať, ktorí počas covidu si plnili svoje povinnosti. Ale čo idú urobiť? Čo ide urobiť minister vnútra Šutaj Eštok? Ide povedať: vy ste nedodržiavali predpisy, vy ste nedodržiavali opatrenia a ideme vám tie peniaze vrátiť. Ale viete čo povedal minister Šutaj Eštok, vtedajší neminister, pred covidom, teda počas covidu pred našim vládnutím? Povedal, ako to Peter Pellegrini super urobil, ako Peter Pellegrini super uzavrel hranice. Ako to Peťo Pellegrini super všetko tu riadi. Peťo Pellegrini zatvoril hranice. A čo teraz vrieskajú, čo teraz rozprávajú? Vy ste obmedzovali ľudí, vy ste zatvárali hranice, to tento pán, tu vedľa mňa sediaci (rečník ukazuje na miesto navrhovateľa) sa chválil pred našou vládou, čestne pred vládou, že ako Peťo Pellegrini a oni, ako oni skvele to urobili. Zatvorili hranice. Viete, milí študenti tam hore na balkóne, covid aj pre vás bol veľmi ťažký, ja dúfam, že si pamätáte na to obdobie, nemohli ste vychádzať von, nemohli ste chodiť do školy, ale to nebolo preto, že si to niekto vymyslel. To nebolo preto, že niekto povedal, no teraz obmedzíme vaše ľudské práva. To bolo preto, lebo sa mali chrániť životy ľudí. A chránili sme životy ľudí. Ale boli ľudia ako Harabin, Fico, Blaha, Šutaj Eštok, ktorí chodili po námestiach a vrieskali: dajte si dole rúška, veď sa vám nič nestane! A potom zomierali ľudia. Potom ľudia zomierali. Nezomierali preto, že sme ich chránili, ale preto, že takíto ľudia ako Šutaj Eštok na námestiach vrieskali: dajte si dole, dajte si dole tie rúška . A teraz idú odškodňovať tých, ktorí si tie rúška dávali dole. Teraz idú odškodňovať tých, ktorí im na tých námestiach tlieskali. Teraz idú odškodňovať tých, ktorí na tých námestiach vrieskali: covid nie je, veď covid to je len, to je len chripôčka. Niektorí to liečili bromhexinom a vodkou. Toto je odporné, čo teraz tu predvádzajú. Ale to nie je preto, že idú ukázať, že naozaj treba odškodniť tých, ktorí trpeli, ale idú tých, ktorí ich volili a ktorí ich budú voliť, idú im dať peniaze. Peniaze z toho, čo idú ušetriť. Oni konsolidujú, musíme konsolidovať, musíme šetriť. Počas covidu som už ako len majiteľ, nie ako konateľ, mali sme zatvorenú našu prevádzku, naša prevádzka bola zatvorená a naozaj sme strádali. Strádali sme. Myslíte, že idú odškodniť, že Fico a Šutaj Eštok idú odškodniť desaťtisíce podnikateľov, ktorí stratili? Viete, my sme mali otvorené, mali sme otvorené a dostali sme pomoc od štátu. Viete o tom, že nás, teda už mňa kontrolovali, či som tých 28-tisíc, ktoré som dostal za tri roky, a to bolo pre 15 zamestnancov 1 300 eur mesačne, čo nebolo nič, ale ja som nezatvoril, my sme nezatvorili našu prevádzku, ale platili sme odvody, platili sme plyn, elektriku a všetko to išlo im, všetko to išlo štátu, išlo to, išlo to, išlo to do spoločnej pokladnice. Myslíte si, že odškodní niekto podnikateľov, ktorí nemohli vyrábať? Nie. Nie, oni idú odškodniť svojich, svojich voličov nezodpovedných, ktorí tým, že si dávali rúška na námestiach dole, šírili ten covid. Šírili ho. A tu sedí človek, ktorý tieto moje slová len potvrdí. Je tak? Je. Žiaľbohu, je to tak. Milí študenti hore na balkóne, povedal som, že sa vám prihovorím. Keď príde ďalšia pandémia, ja vás chcem poprosiť, ak by prišla, čo verím, že nepríde, ja vás chcem poprosiť o zodpovednosť. Máte rodičov, starých rodičov, buďte zodpovední. Buďte zodpovední a dodržujte veci, ktoré pomáhajú zabrániť ohrozeniu života. V tomto zákone Šutaj Eštok, to je ten pán minister, od ktorého z polície odchádzajú ľudia, to je ten pán minister, ktorého neschopnosťou príde štát o 90-tisíc, lebo vyhodil čestných a slušných policajtov, čestných a slušných policajtov a všade dosadzuje tých, ktorí ochotne a veľmi radi budú za niečo robiť to, čo Šutaj Eštok chce. A teraz Šutaj Eštok ide odškodniť ľudí, ktorí boli nezodpovední. Toto je naša vláda. Toto je Fico. Toto je tá koalícia. Na záver chcem povedať len jedno vám, milí, zodpovední a naozaj slušní občania Slovenska, ja som hlboko presvedčený, že všetko toto, inak mal som povedať svinstvo, jak to inak poviem, aby som nebol neslušný, všetko toto odporné, čo robia, všetko toto odporné, čo robia, sa im vráti. Naozaj sa im vráti. A ja verím, že tak ako teraz ťahajú z vašich peňaženiek konsolidáciu, lebo vy musíte šetriť, vy musíte šetriť a Fico si pridá na plate dvojnásobok, Šutaj Eštok si pridá na plate dvojnásobok, ale vám idú rozprávať, že vy musíte šetriť. Vy musíte. A vy čestní a zodpovední, čo ste počas pandémie dodržiavali opatrenia, vám chcem povedať len jedno, spravodlivosť vždy nakoniec zvíťazí. Ďakujem veľmi pekne. [11:20] Peter Žiga Na vaše vystúpenie jedna faktická poznámka. Pán poslanec Stachura. [11:29] Peter Stachura – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Pročko, ja keď som si prečítal tento návrh novely zákona, tak som sa naozaj zhrozil, a neviem, či si uvedomujú predkladatelia, aký obrovský precedens idú urobiť. Keď sa rozprávate aj na medzinárodnom fóre, že niečo také vôbec je možné, že jedna krajina ide teraz odškodňovať ľudí, ktorí nedodržiavali protipandemické opatrenia, tak sa na mňa pozerajú, či som sa zbláznil, či to naozaj je pravda a že kde taká krajina je. No a ja im s hanbou musím povedať, že áno, taká krajina je a je to Slovensko. Veľmi ma to trápi. Neviem, či si, páni kolegovia, uvedomujete, aký obrovský precedens týmto robíte. Vy hovoríte ľuďom, ktorí nedodržiavali protipandemické opatrenia, a môžme hovoriť, že ktoré boli možno nadmieru, ktoré boli možno prehnané, ktoré boli možno príliš dlhé, o tom sa môžme rozprávať odborne. Ale vy hovoríte týmto ľuďom, no a čo, že ste teda nedodržiavali tie protipandemické opatrenia, to je predsa normálne, však oni vás tuná ničili, hej? Ale veď to sa, to treba vidieť v nejakom kontexte. Ja som videl, ako sa nám plnili nemocnice, ako nám zomierali pacienti na intenzívkach, lebo sme ich nevedeli kam prekladať. Jedného ste odškodnili, nebohého pána Krivočenka, ďalší obrovský precedens. Vy robíte tu zo Slovenska banánovú republiku. Vy tu robíte naozaj jeden precedens za druhým a neuvedomujete si následky pre budúce pandémie. Čo to bude znamenať, ak budeme mať tu opäť pandémiu? To znamená, že tá dôveryhodnosť našich inštitúcií, úradu verejného zdravotníctva, ministerstva zdravotníctve, vlády Slovenskej republiky, každej inštitúcie bude teraz pošliapaná, pretože ľudia prečo by mali dôverovať alebo, alebo robiť tak, ako im niekto prikáže z dôvodu aktuálnej situácie? Robíte obrovskú chybu a ne, dávate Slovensko naozaj na... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [11:29] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho S reakciou poslanec Pročko. [11:40] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ale to nie je ani chyba, to je ich zámer. Viete, pán profesor Krčméry, nebohý, zachraňoval milióny ľudských životov, milióny. A ten extrémista Bombic o ňom verejne povedal, že to je špina, že to je prasa tučné, nenažrané. A k tomuto chodí Fico, k tomuto chodí Šutaj Eštok, k tomuto chodia špičky SMER-u, k tomuto extrémistovi, ktorý šíril počas covidu, že covid nie je, ktorý šíril zlo a zákernosti, tak k tomu chodia špičky SMER-u do jeho relácie. Počas covidu naozaj slušní ľudia dodržiavali tie opatrenia, dodržiavali opatrenia a taký ako Kotlár teraz vyšetruje, vyšetruje pandémiu, rozpráva, že pandémia nie je. Presne ste to povedali. To je obrovský precedens, ale, ale ja, ja, ja nechápem tých voličov, lebo medzi voličmi Roberta Fica sú určite rozumní ľudia, ktorí chápali, že, a dodržiavali tie opatrenia. A toto je zase to, že ideme ukázať svetu a ideme ukázať Slovákom, že nie, nie dodržiavanie opatrení. Pellegrini rozprával, keď bol ešte premiérom, že ako on to skvele robí a viete, čo povedal, povedal, že ideme urobiť lockdown. Pellegrini išiel zatvoriť hranice, išiel, Pellegrini to išiel urobiť! Myslíte, že Šutaj Eštok bude teraz vrieskať: Pellegrini, to čo ste urobili?! Pellegrini, veď vy ste obmedzili ľudí! Zaplaťte to z toho vášho platu! Kotlár vo svojich vystúpeniach rozpráva, že pandémia nebola. Pandémia vôbec nebola, nebol covid. Nebolo čo riešiť a on rieši covid. Ortopéd. Ortopéd rieši covid. A teraz človek, ktorý spolupracoval s Kičurom so zlatými tehličkami, ide rozdávať tým, ktorí nedodržiavali opatrenia. Hanba... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [11:40] Peter Žiga Podľa § 27 ods. 8 rokovacieho poriadku o vystúpenie požiadal pán minister. [11:40] Matúš Šutaj Eštok – Vystúpenie v rozprave Ja som pôvodne nechcel vystúpiť, ale keďže sú tu študenti, neviem, či strednej alebo vysokých škôl, tak sa im iba chcem ospravedlniť, že práve počas ich návštevy museli byť svedkami akademického vystúpenia profesora Pročka, takzvaného intelektuálneho titana (potlesk), ako ho nazval môj bývalý poslanecký kolega. Ale, vážení študenti, buďte, prosím, zhovievaví. Aj v Biblii sa píše, blahoslavení chudobní duchu, pretože ich je nebeské kráľovstvo, a to platí aj pre pána Pročka. Ďakujem. (Potlesk.) [11:40] Peter Žiga S reakciou, dve faktické poznámky. Poslanec Pročko. [11:40] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Videli ste práve, milí študenti, vystúpenie Šutaja Eštoka a viete, kto bol Šutaj Eštok? To bol ten človek, keď sme prišli do pandémie, tak v štátnych hmotných rezervách nebolo nič. Nebola tam ani jedna, ani jedna, ani jedno rúško, všetko bolo rozkradnuté. A ten pán, ktorý teraz k vám rozprával, tak ten pán patril medzi vysokopostavených, práve medzi vysokopostavenú pravú ruku, on ju mal viacej Kičura, to je ten, čo ho zatkli, lebo mal zlaté tehličky, lebo mal zlaté tehličky vo svojom trezore a naozaj robil veci, ktoré neboli správne. Tak sa vás pýtam, ten človek, ktorý sa k vám teraz prihováral a robil pri ňom, myslíte si, že nevedel o jeho kšeftoch? Myslíte si, že človek, ktorý teraz k vám sa prihováral, sa vám prihováral preto, lebo moja reč o tom, že sa nedodržiavali opatrenia, bola naozaj zlá, alebo preto, že som mu šliapol na jeho otlak? Viete, pán minister, milí študenti, keď sa k vám prihovoril pán minister Šutaj Eštok, ktorý verne slúži Robertovi Ficovi. No a ja som človek, ktorý poukazuje na to, že Robert Fico je zlodej. Ale to som nepovedal ja, to povedal pán Počiatek a, milí študenti, vygúglite si Trnka-Počiatek, vygúglite si, prosím vás pekne, to, čo rozpráva Počiatek v nahrávke o Ficovi, že ukradol so Slotom dve miliardy, ukradol so Slotom dve miliardy a ešte ho Slota aj okradol. Pozrite si, milí študenti, nahrávky z chaty a tieto nahrávky Šutaj Eštok chce, aby tieto nahrávky neboli nikdy uverejnené. V tých nahrávkach sa rozpráva o svinstve, ktoré Šutaj Eštok, Fico, Gašpar a ďalší robili a robia. Im sa nepáči, že Pročko nahlas vystúpi, verejne vystúpi. Musia ho dehonestovať. Musia o ňom porozprávať. Ale Pročko na rozdiel od nich nie je zlodej. Želám vám veľa zdravia, milí... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Reakcie z pléna.) [11:40] Peter Žiga Pán poslanec Bartek. [11:40] Michal Bartek – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo, vážený pán predsedajúci. Pán minister, no, triafal si klinček po hlavičke a ja som vždy taký udivený, keď niekto zo strany OĽANO rozpráva o cti, slušnosti a morálke. To je také niečo, ako keby predstavená nevestinca hovorila, že všetci v tom nevestinci sú panny. Ale všetky tieto veci existujú, len na úplne iných miestach. Ďakujem. [11:40] Peter Žiga O slovo požiadal pán spravodajca. [11:40] Richard Glück – Vystúpenie v rozprave Ja len veľmi krátko, pretože reagovať na pána, ktorý ešte nedávno chodil a... Čo? (Reakcia z pléna. Smiech v sále.) Na pána Pročka je fakt zbytočné reagovať, ale teraz fakt, keďže už tu boli zlaté tehličky vymyslené, či pán Pročko vedel o trnavskej firme, ktorá mala dlhy na Sociálnej poisťovni, čiže podľa zákona by sa nemohla zúčastniť verejnej súťaži, hovorím o trnavskej firmičke Lambda, počas vlády Matoviča zhodou okolností táto maličká firmička z Trnavy zarobila na zákazkách s testovaním 80 mil. eur. Takže keď tu pán Pročko, ktorý zvykol behať nahý po Slovensku, najradšej by to robil asi aj v pléne Národnej rady, ide vysvetľovať to, že čo sa malo alebo nemalo diať rukami pána ministra, tak je to smiešne. (Potlesk.) [11:40] Peter Žiga S faktickou, s faktickou pán poslanec Pročko. [11:40] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Vďaka. Milí študenti, počuli ste vystúpenie Glücka. Glück, to je ten, ktorý mlátil Igora Matoviča päsťou v aute a potom do televízie Markíza povedal: nie, ja som nikoho nebil, nie, ja som nikoho nebil. Zákerne odzadu. Glück je pravá ruka Tibora Gašpara, obvineného, a je to taký jeho posluhovač. Či som vedel o trnavskej firmičke? No ja som o tom nerozhodoval, ale rozhodovalo o tom ministerstvo hospodárstva a oni to radi spoja s tým Matovičom, pretože, milí študenti, je dobré spájať to s Matovičom, aj keď Matovič s tým nemal absolútne nič spoločné. Ale, milí študenti, počuli ste teraz, rozprával o mne, dajte si do gúglu reláciu Je to možné, kedy som pred 25 rokmi raz prebehol v televízii naozaj na Adama v stávke, kde sme sa stavili. Ale spytujem sa Glücka, Glück, vám nevadí, že jeden nahý stále každý jeden deň na úrade vlády trošku s Troškovou troškoval s holým zadkom? To vám nevadí?! Vám nevadí, Glück, že teraz každý deň s prokurátorkou trošku prokuráturuje na úrade vlády nahý jeden? Každý jeden deň? Glück, toto vám nevadí? Vám vadí nahý Pročko pred 25 rokmi v relácii. Ale Glückovi nevadí premiér republiky, ktorý trošku troškoval, a pozrite si tie fotografie, toto Glückovi nevadí. Milí študenti, viete, kto je Glück? Glück je teraz šéf výboru pre obranu a bezpečnosť. Viete, čo povedal ten pán, ktorý sa teraz tam uškŕňa, milí študenti? Že on nikdy nebude brániť, nepôjde brániť Slovensko. To povedal Glück. To znamená, že šéf výboru pre obranu a bezpečnosť má chrániť občanov, tak on nepôjde chrániť občanov. Samozrejme, že im Pročko leží v žalúdku, pretože Pročko poukazuje na ich kšefty, na to, čo robia. Pročko naozaj poukazuje na to, že máme tu obvinených podpredsedov parlamentu, ktorí už nie sú obvinení, lebo si práve Glückom zmenili Trestný zákon. A zločinci sú... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [11:40] Peter Žiga V rámci rozpravy vystúpi pani poslankyňa Števulová. [11:40] Zuzana Števulová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo. Ja by som chcela povedať, že z pozície človeka, ktorý sa dlhé roky ako právnička venuje ľudským právam, vnímam na tom, čo sa tu dialo počas covidovej pandémie, ako keby dve také veľké krivdy, ktoré si myslím, že by mali byť napravené. Prvá krivda je nesporne štátna karanténa uplatňovaná na ľudí. Vieme, že tam bol aj nález Ústavného súdu, ktorý jednoznačne povedal, že tento postup bol v rozpore so základnými ľudskými právami, pretože štát si vlastne dovolil obmedziť ľudí na ich základnom práve na osobnú slobodu, na čo naozaj má právo len za veľmi-veľmi prísnych podmienok. Vieme, že počas tej štátnej karantény o tom nebolo vydávané riadne rozhodnutie. Tí ľudia sa vlastne nemohli odvolať a brániť. Nebol tam teda zaručený ani žiaden opravný mechanizmus, na ktorý majú nárok aj napríklad cudzinci, ktorí na našom území pobývajú nelegálne a vlastne oni majú podľa zákona, tiež môžu byť takto obmedzení na osobnej slobode, ale je tam mechanizmus, kde vlastne do siedmich dní sa podáva správna žaloba na súd a súd vlastne v lehote siedmich dní aj rozhoduje o tom, či je vlastne zákonné alebo nezákonné to pozbavenie osobnej slobody. Práve pri tej štátnej karanténe to vôbec takto nebolo. Aj z týchto všetkých dôvodov vlastne následne Ústavný súd rozhodol, že to nebolo v súlade s ústavou. Ja s tým úplne súhlasím a tiež som veľmi kriticky vnímala, že teda ministerstvo vnútra naďalej pokračovalo v podstate vo vymáhaní tých nákladov za tú štátnu karanténu a stotožňujem sa aj s tým, čo aj verejná ochrankyňa práv, aj súčasný verejný ochranca práv požadovali, aby sa s tým prestalo. Nakoniec teda vieme, že po tých rokovaniach s ministerstvom vnútra dospeli k názoru, že je potrebné upraviť toto legislatívne, pretože nejakým iným spôsobom sa od upustenia od vymáhania týchto protiprávnych nákladov nedalo. V tomto smere si myslím, že ten návrh zákona ako keby rieši tú podstatnú krivdu, ktorá sa z môjho pohľadu na občanoch a obyvateľoch tejto krajiny diala. Druhá krivda, ktorú ja som veľmi citlivo vnímala, je krivda spočívajúca v plošnom zatváraní rómskych osád a ulíc obývaných rómskym obyvateľstvom. To si myslím, že k tomuto sme mali pristúpiť a ospravedlniť sa Rómom a Rómkam žijúcim na Slovensku. Tí nemajú toľko právnych zástupcov ako všetci ostatní, a obhajcov, ale veľmi citlivo a veľmi kriticky som to v tom čase vnímala a myslím si, že tam ako spoločnosť máme ešte stále dlh, ktorý by sme si mali uznať a mali by sme sa za toto ospravedlniť. Toto však tento zákon nerieši. A zatiaľ som nevidela ani žiadnu vlastne iniciatívu k takémuto ospravedlneniu smerujúcemu, čo je podľa mňa veľmi smutné. Čo vnímam ale kriticky, je naozaj tá priestupková amnestia, pretože tak ako aj predo mnou pán Stachura povedal, ja si nemyslím, že by mali byť odškodnení ľudia, ktorí nedodržiavali predpisy alebo sa z nich vysmievali. Samozrejme každý z nás môže mať akýkoľvek názor, to ja nie som tu teraz na to, aby som kádrovala ľudí za ich názor na pandémiu, za priestupky a podobne. Nakoniec tam bol vždy dostupný aj mechanizmus na to, že keď niekto nesúhlasí teda s udelením priestupkovej pokuty, nemusel ju zaplatiť v blokovom konaní, tak ako je to napríklad pri prekročení rýchlosti alebo iných podobných priestupkoch, mohol sa so štátom súdiť, odvolávať a podobne. Tam ja by som nevidela problém v tom, že by ľudia nemali prístup k nejakej obrane proti nezákonne, alebo nesprávne danému priestupku aj počas, teda udelenej pokute za spáchanie priestupku aj počas vlastne teda toho covidového opatrenia. Ale plošne odškodňovať každého za akékoľvek nedodržiavanie týchto opatrení, ktoré, môžeme si o predchádzajúcich vládach myslieť čokoľvek, ja som s mnohými opatreniami, ktoré boli prijímané v tých prvých mesiacoch, nesúhlasila, ale nemyslím si, že boli prijímané v zlej viere a v snahe ako keby poškodiť ľuďom len preto, že je pandémia. Myslím si, že sme ako spoločnosť boli postavení pod otázku, ktorú sme vlastne väčšina z nás nikdy nemuseli riešiť, nikdy sme nezažili nič takéto ako prosto celosvetová pandémia a niektoré opatrenia boli lepšie, niektoré, niektoré horšie, niektoré boli lepšie vysvetlené, niektoré horšie vysvetlené. Čo som ale vnímala veľmi kriticky, boli naozaj ľudia naprieč spoločnosťou, ktorí en bloc spochybňovali prevenciu a dodržiavanie tých covidových opatrení, ktoré mali chrániť tých najslabších ľudí. Ja som v tom období pomáhala v domove pre seniorov, vlastne v zariadeniach pre seniorov v meste Bratislava, bola som v Petržalke v jednom z najväčších takýchto zariadení niekoľko týždňov a pamätám si, že to najhoršie obdobie na konci novembra a počas decembra a januára vlastne 2020 bolo, keď sme každé ráno rátali mŕtvych seniorov a seniorky, ktorí za noc podľahli vlastne covidu len preto, že, pamätám si, že nám nechceli chodiť sanitky, nechceli chodiť ich ošetrujúci lekári. Že ľudia, ich príbuzní nám vypisovali, prečo sú také prísne opatrenia, prečo tamto, hento. Nechceli nosiť tie rúška vlastne pri kontakte s nimi a my sme prosto len videli, ako sa ten covid nekontrolovateľne šíri, zároveň nebolo ešte dostupné očkovanie, mnohí to spochybňovali. Tí ľudia mali obavy pred tým očkovaním, pritom sami boli najzraniteľnejší. Pre mňa vedomé spochybňovanie pandémie a vedomé nedodržiavanie protipandemických opatrení či už v podobe nosenia rúška alebo teda zdržiavania sa vychádzania, ja si myslím, že títo ľudia, či už vedome, alebo teda pokiaľ to robili vedome, prosto nebrali vôbec do úvahy, že boli sebeckí a nebrali do úvahy to, že okrem nás, silných jedincov a jednotlivcov, boli touto pandémiou ohrození ľudia, ktorí bez toho, aby sme sa my správali zodpovedne, to proste nemohli prežiť. A ten výsledok 20-tisíc mŕtvych ľudí ide aj na vrub ľudí, ktorí vedome a so zlým úmyslom porušovali protipandemické opatrenia. A ja si nemyslím, že je morálne a správne týchto ľudí odškodniť a tam by ste, pán minister, podľa mňa mali ustúpiť a mali by sme si uvedomiť, že to je aj v rozpore s pamiatkou týchto 20-tisíc ľudí, ktorí umreli, a špeciálne tých seniorov v tých domovoch. Fakt keď na to pomyslím, to je jedna z najhorších období v mojom živote, aké som kedy zažila. Takže myslite na to a budem vám vďačná, keď sa nad tým ešte zamyslíte. Ďakujem. (Potlesk.) [11:44] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie štyri faktické. Pán poslanec Majerský. [11:44] František Majerský – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pani poslankyňa Števulová, ďakujem ti za tvoje vystúpenie. Naozaj si vystihla podstatu, ktorú naozaj, ktorú sa tu dnes hráme, ja s tebou plne súhlasím. Bol som v pár domovov dôchodcov, kde naozaj sa nemohli tí rodičia alebo príbuzní rozlúčiť so svojimi rodičmi a bolo to naozaj veľmi ťažké, lebo naozaj tie opatrenia boli a myslím si, že mali opodstatnenie. Tie rúška boli veľmi dôležité. My nemôžeme naozaj odškodniť ľudí, ktorí nedodržiavali pandemické opatrenia, čo sa týka rúšok. Ja súhlasím so štátnou karanténou, že bola nezmyselná. Pre mňa bolo takisto aj ťažké, keď sme chodili do rómskych osád po ťažko, ťažkých, ťažkých pacientov, ktorí naozaj zlyhávali, zlyhávali a boli opáskovaní ako v nejakej rezervácii, kde ich strážila armáda, aby vôbec nechodili von. Ja by som sa tiež opýtal, v tej dobe, že či to bolo v pohode, že či by sme takto chceli aj my, že nám niekto zapáskuje sídlisko a nás nepustí vonku, ako sa to dialo v rómskych osadách. To naozaj nerobme, robili sme kategórie prvých a potom sme robili kategórie druhých ľudí. Všetci sme boli občania jednej krajiny a naozaj tá pandémia bola pre všetkých veľmi ťažká. Dnes ideme urobiť precedens, ktorý naozaj bude mať dopad na budúcnosť. Ja si nemyslím, že ľudia, ktorí vedome kričali a hovorili, že rúška dole a motivovali takto ďalších ľudí, ktorí boli naozaj pomýlení týmito rozhodnutiami a verili, verili tým ľuďom, majú byť dnes odškodnení. Naozaj veľmi veľa ľudí zomrelo kvôli tomu, že nedodržiavali pandemické opatrenia a zbytočne zomreli, a preto si myslím, čo si povedala, že z úcty aj k pamiatke všetkým tým zosnulým, ktorých naozaj bolo 20-tisíc, to si treba vezme, že to je jedno malé mesto na východe Slovenska, zomreli a zomreli zbytočne, lebo kopec z nich sa nakazili od svojich príbuzných, ktorí vedome nedodržiavali pandemické opatrenia, lebo vtedy... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [11:44] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Stachura. [11:44] Peter Stachura – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ja by som chcel poďakovať pani kolegyni za veľmi konštruktívny, dobrý príspevok, a po tom voláme už dlho, že poďme sa rozprávať vecne o veciach, ktoré fungovali a ktoré nefungovali. Pomenovali ste práve dve veci, ktoré môžeme sa na to pozerať naozaj z rôznych uhlov pohľadu. Myslím si, že sa tam urobili určité chyby a nakoniec tú prvú vlnu pandémie vidíme, že extrémne opatrenia, ktoré trvajú veľmi dlho, spôsobia únavu spoločnosti a spôsobia menšiu, menší záujem dodržiavať protipandemické opatrenia, ktoré sú nevyhnutné. A potom sme to videli v druhej vlne, kedy to naozaj už potom prepuklo a urobili sa aj tam určité chyby a mali by sme sa o tom rozprávať vecne. Najhoršie, čo sa môže stať, je, keď sa stane takáto dôležitá vec ako je pandémia a prehodnotenie, ako prebiehala súčasťou politického boja. Tu sme už dopredu všetci prehrali, pretože keď sa tak trošku už na to pozerám z nadhľadu s určitým časovým odstupom, tak si myslím, že najväčším, najväčšou, najväčším problémom, kde sme prehrali pandémiu, je práve to, že sme neboli kohézni. Že naša spoločnosť bola strašne polarizovaná na dva tábory a tu sú zodpovední obidvaja, aj jedna, aj druhá strana. V krízach, vo vojnách, v pandémiách, kde zomierajú ľudia, sa väčšinou národ zomkne. Väčšinou sa národ zomkne, aj politici si uvedomujú zodpovednosť za národ a hovoria si, že vo vojne sa nerobí politika. To, čo sa dialo, a priznávam aj z tej jednej strany, ale musíte si to priznať aj vy z druhej strany, bolo, bol súčasť politického boja. A takýmto spôsobom sa nevysporiadame s pandémiou. Verte mi, že to je myslené dobre. A to, čo idete urobiť, že idete odškodniť niektorých, ktorí nedodržiavali protipandemické opatrenia, je v protiklade tomu, ako chceme hľadať tú kohéziu, tú súdržnosť v spoločnosti späť, ktorú sme stratili. [11:44] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Kišš. [11:44] Štefan Kišš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, Zuzana, za pomenovanie proste tej témy a tých skutočných problémov a prešľapov, ktoré nastali počas pandémie. Tu sa operuje s nejakým číslom 20-tisíc. Určite to bolo veľa tisíc, neviem teraz povedať, či je úplne presné, ale v každom prípade na Slovensku sme minuli relatívne veľa peňazí na pandemické opatrenia a z neho výsledky, teda samotné úmrtia a poškodenie zdravia sú naopak tiež teda veľmi vysoké. Slovensko obstálo veľmi zle, čo sa týka pandémie a toho, ako bojovalo s týmito, s touto pand... so všetkými opatreniami. Ale najdôležitejšie opatrenie na tom, aby krajiny zamedzili tomuto zlému vplyvu, boli lídri spoločenského aj politického života. A, prepáčte, pre mňa najväčšiu zodpovednosť nesú politickí lídri, ktorí otvorene, a v tom čase boli aj v opozícii, aj v koalícii, podporovali to, aby sa nenosili rúška, aby sa ľudia neočkovali a podobné až priam absurdné veci, ktoré boli vyslovene v protiklade s tým, čo máme robiť. A, prepáčte, tu sme, tu sme v dobe, kedy tu diskutujeme o tom, či je Zem guľatá, aké vplyvy má očkovanie a proste neviem, aké absurdnosti a tak trochu akože opomíname si pomenovať veci správnymi slovami. Spoločenskí a politickí lídri krajiny vedú najväčšiu zodpovednosť a bolo, bolo ich, bolo ich mnoho, boli najmä vo vtedajšej teda opozícii, ale tie dôsledky boli také, ako Zuzana vo svojom vystúpení popísala, napríklad v domovoch dôchodcov a na mnohých iných miestach našich životov. Ďakujem pekne. [11:44] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Plaváková. [11:44] Lucia Plaváková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo aj Zuzane za veľmi presné pomenovanie celej tej situácii v kontexte návrhu, ktorý tu máme na stole. Ja som sa naozaj počas pandémie dlhé mesiace dennodenne venovala či už právnej analýze všetkých opatrení, ktoré prichádzali, riešeniu problémov, ktoré pre ľudí tým vznikali. Môžete si to kľudne dohľadať, napríklad 7. mája 2020 som publikovala článok K pochybeniam ohľadom štátnej karantény a zákazu vstupu cudzincov na územie SR (+ návrh riešení) , že som sa snažila naozaj aj apelovať na to, aby tie opatrenia boli realizované v súlade s ústavou. Je tam aj odkaz na právnu analýzu, ktorú sme robili spolu so Zuzanou. A naozaj ja si myslím, že došlo tu teda k pochybeniam, však máme teda aj nejaké rozhodnutia Ústavného súdu, to, samozrejme, treba nejakým spôsobom aj riešiť, ale to, že tu máme priestupkovú amnestiu, považujem za naozaj mimoriadne neúctivý krok voči všetkým obetiam a ich rodinám, pretože sa to vzťahuje na ľudí, ktorí porušovali tie opatrenia a, žiaľ, teda aj následkom toho sa pandémia ďalej šírila a zomierali ľudia. To mi príde naozaj smutné, že toto tu ideme prijať v pléne parlamentu, teda koaliční poslanci a poslankyne. Ja by som chcela tiež apelovať na to, aby ste to ešte prehodnotili. Ďakujem veľmi pekne. [11:44] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Ešte predtým ako dám slovo pánovi poslancovi Krúpovi, chcem privítať študentov gymnázia Jesenského z Bánoviec nad Bebravou, ktorí sú u nás na balkóne, vitajte! (Potlesk.) Pán poslanec Krúpa, ambíciou je ukončiť tento bod ešte pred obedňajšou prestávkou, myslíme, že to zvládneme? (Reakcia poslanca Krúpu.) Dobre, dobre, ďakujem. Takže pustím aj cez dvanástu tú debatu, aby sme ukončili bod a mohli o ňom poobede hlasovať, ďakujem. [11:44] Juraj Krúpa – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne, ja sa naozaj pokúsim byť stručný, bohužiaľ sme stratili veľa času na začiatku. Ja aj ďakujem pani Števulovej a následnej diskusii, ktorá bola naozaj konštruktívna. Áno, ja by som očakával od takéhoto návrhu zákona, že by to mala byť akási taká analýza alebo nejaká taká všeobecná sebareflexia a vyhodnotenie celej tej pandémie a toho covidu, a kde sa stali chyby, aby sme sa im do budúcnosti vyvarovali a akým spôsobom potom pristupovať alebo pripravovať sa aj na ďalšiu pandémiu. A nie vyslovene sa zamerať len na jednu časť celého tohto procesu a toho, toho, toho problému a tej pandémie a tých problémov, ktoré s tým boli spojené. Pretože ja napríklad súhlasím s kolegyňou Števulovou, že to, že boli zavedené napríklad tie, karanténa, uzavretie hraníc a ďalšie opatrenia, vyžadovanie preplácania nákladov a podobné veci považujem za chybu. Ale tu si spracovateľ návrhu zákona asi nevšimol, že on vlastne vychádza z toho, že chce odškodňovať od 12. 3. 2020, to bola ešte vláda Petra Pellegriniho, ktorá práve prišla s týmito opatreniami, teda uzavretia hraníc, karantény a nákladov s tým spojených, ktoré sa mali potom preplácať, v čom potom následne pokračovala aj ďalšia Matovičova vláda. Čiže viac-menej ako keby predkladateľ tohto návrhu si uvedomoval, že vlastne oni to boli, ktorí začali s týmito reštrikčnými opatreniami, ktoré vlastne poškodili občanov a ich práva a teraz ich chcú odškodňovať. Čiže vlastne oni začali, potom druhí pokračovali a teraz sa vracajú k tomu a ich chcú odškodňovať. V poriadku, môžeme sa o tom baviť, len si nemyslím, že toto je ten správny spôsob a ten návrh zákona, ktorý je tu takto prezentovaný, pretože s čím zásadne nesúhlasím, je odškodňovanie práve aj tých priestupkov, ktoré mali byť teda s tým spojené a v podstate všetky priestupky, a vieme veľmi dobre, že tam došlo k rôznym aj násilnostiam a iným porušeniam zákona počas covidových opatrení, ktoré jednoducho dnes už možno aj vďaka trestnej novele a podobným jednoducho spadli do nejakých priestupkov a títo ľudia budú jednoducho normálne že očistení, ako keby nič nespravili. Ja si napríklad spomínam na tie násilnosti a tú bitku v piešťanskom Lidli, kde policajti zasahovali a tam ich tí antirúškari napadli a tam boli normálne násilnosti na policajtoch. A ja teraz neviem, aj tí budú odškodnení? Aj tým sa nič nestane? Aj tí sa akože, tí budú zahladení? Čiže to je jedna vec. Ďalšia vec, čo sa týka odškodňovania, tak bude odškodňovať ministerstvo vnútra, ministerstvo financií, úrad zdravotníctva a obce. A to je podľa mňa ďalší problém, pretože znova za chyby, ktoré spôsobil štát a kedy počas covidu, kedy obce pomáhali, tak obce teraz budú odškodňovať. Áno, majú byť refundované, ale refundované až od 31. 8. ´25 ministerstvom financií. To znamená, že obce teraz zaplatia z toho rozpočtu, ktorý je limitovaný, a následne potom budú že aj ministerstvo financií, aby ich refundovalo, ale až o rok v podstate nato. Čiže zase zasahujeme aj do rozpočtu obcí a tak ďalej, zase ich ožobračujeme, čiže myslím si, že to sú všetko veci, ktoré sú naozaj nedomyslené v tomto zákone. Takisto tu máme, že uhrádzajú sa aj trovy konania právneho zastúpenia, že advokáti, ktorých trestala advokátska komora za disciplinárne premenenie, dostanú svoju odmenu, plus navyše by aj oni mali byť rehabilitovaní. A ja si spomínam na istú pani právničku, takzvanú pani nulitnú, ktorá bola aj potrestaná komorou advokátskou, čiže toto sú tam tie zásadné nedostatky v tomto zákone, ktoré vidím a myslím si, že je, mali by sme sa nad tým zamyslieť, je to prvé čítanie, aby aj spracovateľ prišiel s nejakými úpravami tohto návrhu zákona, aspoň takými, ktoré by minimálne sa zamysleli nad tými priestupkami, nad zaťažovaním, finančným zaťažovaním obcí a podobnými záležitosťami, aj čo sa týka pani doktorky nulitnej, lebo toto sú všetko veci, ktoré naozaj vytvárajú precedens a ktoré nám môžu spôsobovať problémy do budúcnosti. A áno, nikdy nevieme, kedy ďalšia pandémia môže prísť a môže nám to spôsobovať naozaj neprekonateľné prekážky pri nejakých zásahov alebo pri nastavovaní procesov a opatrení ďalšej pandémie. Bohužiaľ, vzhľadom na čas už nemôžem ďalej, ale teším sa na druhé čítanie. Ďakujem veľmi pekne. [11:59] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Mikloško s faktickou, dve faktické evidujem. [11:59] František Mikloško – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ja len pripomínam, že vláda týmto návrhom zákona proste rozkladá bezpečnosť štátu. Akékoľvek to bolo nariadenie legitímne zvolenej vlády a legitímne zvolených orgánov, respektíve menovaných orgánov, akékoľvek nariadenie do budúcnosti vydá vláda alebo niektoré takéto orgány, tak ľudia to nemusia vôbec rešpektovať a budú sa odvolávať na túto amnestiu. Čiže zakladáte niečo, čo do budúcnosti môže znamenať rozklad bezpečnosti štátu. Ďakujem. [11:59] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Stachura. [11:59] Peter Stachura – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ja tiež chcem ešte raz apelovať na to, že je to veľmi nepremyslený krok, tu nie je otázka, že či vôbec bude, tu bude ďalšia pandémia, to proste všetci vedia, že to tak je a my sa musíme naozaj na ňu lepšie vedieť pripraviť. Ak odškodníte teraz ľudí, ktorí napríklad rúška, ktoré dokázateľne zlepšili a znížili transmisiu ochorenia, alebo respirátory, ktoré sa neskôr začali používať, tak je to nielen proti teda zdravému rozumu, ale aj proti medicíne založenej na dôkazoch a iných veciach. Čiže ja nehovorím možno o veciach, ktoré boli nezmyselné, lebo súhlasím, že niektoré veci, že behať do lesa, keď si sám, alebo ten papierik, že mal platnosť týždeň, dva, tri týždne, to sú veci, ktoré boli pravdepodobne nešťastné a nie dobré, ale keď urobíte generálnu amnestiu na všetkých a na všetko, čo sa tu dialo, tak to nie je dobré riešenie. Naozaj nepomáhate Slovensku do budúcnosti a naopak robíte veľký precedens, ktorý môže Slovensku veľmi poškodiť a môže to stáť naozaj v budúcnosti aj životy ďalších ľudí. Ďakujem. [11:59] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister, chcete zaujať stanovisko? Asi nie. Pán spravodajca nechce. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. S procedurálnym návrhom pán poslanec Glück, nech sa páči. [11:59] Richard Glück – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem veľmi pekne. Ja by som len chcel pripomenúť členom výboru pre obranu a bezpečnosť, že budeme zasadať o 12.30 h v zasadacej miestnosti tohto výboru. Ďakujem pekne. [11:59] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Prerušujem rokovanie schôdze. Budeme pokračovať o trinástej hodine. (Prerušenie rokovania o 12.03 hodine.) (Pokračovanie rokovania o 13.00 hodine.) [12:59] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vzhľadom na to, že ešte prebieha výbor, na ktorom je pán štátny tajomník Erik Tomáš, sociálny výbor, som bol požiadaný, aby sme po otvorení ešte dali prerušenie schôdze do 13.15 h. Takže 13.15 h budeme pokračovať v rokovaní. (Prestávka.) [13:14] Andrej Danko Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v popoludňajšom rokovaní druhého dňa 23. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky podľa odsúhlasenej zmeny programu druhým čítaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 618, výsledky rokovania výborov sú v tlači 618a. Prosím ministra vnútra Slovenskej republiky pána Eštoka, aby vládny návrh zákona odôvodnil. (Rokovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 618.) [13:16] Matúš Šutaj Eštok – Vystúpenie Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, primárnym cieľom vládneho návrhu zákona je splnenie míľnika z Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky na rok 2024. V oblasti cudzineckej agendy sa zavádza elektronizácia procesu udeľovania povolení na pobyt. Ako som už spomínal, cudzinci budú môcť vo vybraných situáciách komunikovať s policajným útvarom elektronicky, čím sa zníži administratívna záťaž. Vládny návrh zákona taktiež zavádza tzv. ID karty pre odídencov z Ukrajiny. Rovnako znižujeme administratívnu záťaž pre podnikateľské subjekty, kedy od nich nebudeme požadovať toľko povolení, ako je to doteraz. Záverom si vás, pán predsedajúci, dovolím požiadať o podporu predloženého materiálu. Ďakujem pekne. [13:16] Andrej Danko Ďakujem. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre obranu a bezpečnosť poslancovi Bartekovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. [13:17] Michal Bartek – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, dovoľte, aby som ako spravodajca výboru predniesol túto spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 618. Výbor pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor podáva Národnej rade spoločnú správu výborov. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 659 z 26. 11. 2024 pridelila tento vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny a výboru pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému s lehotou na prerokovanie ihneď. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenej lehote. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko. Výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, zaujali nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny výbor odporučil návrh zákona schváliť. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny odporučil návrh zákona taktiež schváliť. Výbor pre obranu a bezpečnosť odporučil návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Z uznesení výboru Národnej rady vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú zapracované v spoločnej správe. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča hlasovať o bodoch zo spoločnej správy takto: O bodoch č. 1 až 3 hlasovať spoločne a tieto schváliť. Zároveň odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe. Gestorský výbor ma určil ako spoločného spravodajcu výboru vystúpiť na schôdzi Národnej rady k uvedenému návrhu zákona v druhom a treťom čítaní, predniesť spoločnú správu výborov a odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru. Spoločná správa výborov Národnej rady bola schválená uznesením Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť č. 87 na svojej 38. schôdzi. Ďakujem, pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu. [13:17] Andrej Danko Ďakujem. Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal písomnú prihlášku jednej pani poslankyne, Števulovej. Nech sa páči. [13:20] Zuzana Števulová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja už znova nebudem, samozrejme, hovoriť 30 minút, chcem sa vám poďakovať, pán minister, aj za to, že mi pán štátny tajomník doniesol na výbor tie informácie, len by som teda chcela povedať, že podľa tých informácií vlastne by sa tá elektronická komunikácia mala spúšťať od 15. decembra tohto roku, čo je podľa mňa veľmi dôležitá informácia pre všetkých cudzincov a cudzinky žijúcich na našom území, lebo teda je tu 12-tisíc aktivovaných kariet, čo sú prevažne podnikatelia, ktorí to potrebujú na komunikáciu s daňovými úradmi, a teda máme tu asi 200-tisíc žijúcich cudzincov s nami na Slovensku, takže bude treba asi aj myslieť na to pri otváracích hodinách cudzineckej polície, že keď si tam prídu aktivovať ten BOK kód, tak zjavne asi o to bude dosť veľký záujem. Takže asi možno bude treba posilniť alebo vyhradiť na to nejaké hodiny. Potom dúfam, že budete otvorený aj nejakému spoločnému stretnutiu či už na cudzineckej alebo na Policajnom prezídiu k tomu, aby naozaj sa tá informácia aj k cudzincom dostala, lebo čím viac ich o tom bude vedieť a aktivizuje si tie karty, tak tým menší nápor bude na ten objednávací systém na cudzineckej polícii. Čiže toto ja považujem za dobrú zmenu, dúfam, že aj teda v rámci tej nejakej komunikačnej kampane a tej realizácie v praxi sa na to pripravíte, ale musím aj smerovať jednu výhradu, my sme teraz na ľudskoprávnom výbore zistili, že vlastne ten pozmeňujúci návrh, ktorý bol dnes schválený na brannobezpečnostnom výbore, obsahuje aj skrátenie vlastne od budúceho marca ubytovania pre odídencov zo 120 na 60 dní a to sa mi úprimne zdá, že by nemuselo byť obsahom toho pozmeňujúceho návrhu, pretože aj som teraz komunikovala s pomáhajúcimi organizáciami, nebolo to s nimi naozaj prebraté, nevedia o tom. A keď sme v lete upravovali vlastne tie podmienky pre ubytovanie odídencov a pre poskytovanie toho príspevku, však ja som tu aj vystúpila v rozprave, bola som za, ako som aj dnes povedala na výbore, je jasné, že je v súlade s integračnou snahou, aby sa postupne tá pomoc limitovala, lebo tým sa vlastne ľudia ako keby nútia do toho, aby sa sami viac začleňovali. Len napríklad vtedy to išlo jasným medzirezortným pripomienkovým konaním. Vedeli o tom tie organizácie, mohli sa na to pripraviť. Mala som to aj s nimi odkomunikované, že vlastne v zásade tiež sú takto nastavení. A teraz v podstate to v skrátenom legislatívnom konaní takúto vážnu pomerne zmenu dávame pozmeňujúcim návrhom na výbore, bez toho, aby to dopredu bolo odkomunikované práve s tými pomáhajúcimi organizáciami, na ktoré potom bude vlastne v tom marci najväčšia záťaž, že keď to začne platiť, aby sa potom postarali skôr, oni si tiež musia pripraviť svoje programy na to, aby sa postarali skôr o tých ľudí, ktorí vlastne z tých zariadení vyjdú po tých skrátených 60 dňoch a budú potrebovať pomoc nejakým prvotným ubytovaním, zamestnaním a podobne. Asi všetci chápeme, že 60 dní im zrejme nebude stačiť ani pri najintenzívnejšom kurze slovenčiny, aby to tak obsiahli, aby si mohli nejakú aj menej platenú, ale nejakú prácu na začiatok nájsť. Čiže toto si naozaj myslím, že ste možno mohli spraviť inak, minimálne aspoň to odkomunikovať s tými organizáciami a nie tým pozmeňujúcim návrhom, ešte akože do tej piatej je čas, že by ste si to možno mohli premyslieť, lebo však má to začať platiť od marca. Je tam podľa mňa dosť času, aby to ešte prešlo aspoň tým kolečkom, že je tu veľa rokovacích platforiem momentálne, kde sú zapojené aj UNHCR aj IOM, ktoré sa o týchto ľudí starajú a poskytujú aj peniaze tým organizáciám, ktoré potom robia priamo v teréne, že možno to s nimi fakt prebrať a predložiť nám to do parlamentu, kľudne aj potom v skrátenom konaní na februárovej schôdzi. Keby to takto bolo prebraté, ja by som s tým nemala problém, len teraz mám naozaj v sebe morálnu dilemu, lebo váš zákon ja považujem za dobrý, kvalitný, potrebný, konečne. Ale táto zmena podľa mňa fakt nemusela byť takto robená a chcela by som vás poprosiť, aby ste to ešte zvážili, že či ju teraz naozaj ideme odhlasovať, alebo či nie je možné to predsa len spraviť inak, prejsť to s tými organizáciami, nastaviť to a podať nám to do parlamentu na najbližšej schôdzi. To by som ja osobne uvítala radšej. Ďakujem za pochopenie. [13:20] Andrej Danko Jedna faktická, poslankyňa Plaváková. [13:24] Lucia Plaváková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, aj Zuzke, že to tak jasne zhrnula. Ja naozaj by som chcela len poznamenať, že z hľadiska kvality legislatívneho procesu je úplne najhoršou možnosťou dávať pozmeňovák v skrátenom legislatívnom konaní. Toto sa asi nedostalo na stôl len tak z minúty na minútu a obzvlášť nejde o žiadnu technikáliu, ale ide o niečo, čo ovplyvňuje životy nejakého počtu ľudí, a možno by sme naozaj k tomu mohli pristupovať citlivejšie. Toto mi prišlo naozaj nešťastné, keď som ten pozmeňovák dnes našla na stole na ústavnoprávnom výbore, tak proste nás to všetkých prekvapilo. Potom sme to prediskutovali síce na ľudskoprávnom, ale vznikalo tam aj množstvo otázok a vlastne nie je priestor si to už ani vydiskutovať. Čiže keby sme sa aspoň pri takýchto veciach snažili zachovať nejakú kultivovanosť toho procesu tak, aby sa všetci, ktorých sa to dotýka, mohli s tým aj riadne oboznámiť a nejakým spôsobom reagovať a pripraviť sa na to, tak to by bolo také pekné. No tak ja by som chcela na to apelovať. Ďakujem. [13:24] Andrej Danko Ďakujem. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Konštatujem, že nik, uzatváram rozpravu, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nech sa páči. [13:26] Matúš Šutaj Eštok – Vystúpenie Pani poslankyne, ďakujem za konštruktívnu debatu, oceňujem aj ten prístup z vašej strany k samotnému zákonu. Čo sa týka pozmeňujúceho návrhu, ktorý rieši túto situáciu s poskytnutím tejto finančnej pomoci, prosím, berte to aj v kontexte konsolidácie, pretože ak sa porovnáme s ostatnými krajinami, tak tá pomoc smerom na Ukrajinu pri tejto veci je u nás najštedrejšia. Pozrite sa, aké parametre sú v Čechách, týmto pozmeňujúcim návrhom v princípe ušetríme 2 mil. eur, nebude sa to týkať tých zraniteľných skupín, ale pôjde iba o príspevok pre poskytovanie tých, ktorí dnes pracujú a sú reálne zamestnaní alebo podnikajú, a v tomto prípade si myslím, že aj vzhľadom na túto skutočnosť je legitímne s týmto pozmeňujúcim návrhom pracovať. Účinnosť je od marca, čiže máme štyri mesiace na tú komunikáciu, ktorá tam je. Z môjho pohľadu je to dostatočný priestor, chápem, veď bavme sa, ja vítam konštruktívnu debatu aj oceňujem tento konštruktívny prístup, ale z môjho pohľadu aj z hľadiska konsolidácie 2 mil. eur, zraniteľných nechávame tak, ako sú, lebo tam tá pomoc je nevyhnutná, ale pre pracujúcich a podnikajúcich si myslím, že to je legitímny nástroj. Ak sa pozrieme aj do okolitých krajín Európskej únie, tak ozaj tá pomoc na Slovensku je najštedrejšia. Čiže iba toľko, ale oceňujem, že aj takto vieme tie zákony v konštruktívnom duchu prebrať. Ďakujem. [13:26] Andrej Danko Ďakujem. Žiada si slovo spoločný spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomtom bode programu. Hlasovanie bude asi o piatej. Pristupujem k druhému čítaniu o vládnom návrhu zákona o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 620, výsledky rokovania výborov sú v tlači 620a. Prosím ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Erika Tomáša, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Pán Cech sa pripraví ako spravodajca. (Rokovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov , tlač 620.) [13:28] Erik Tomáš – Vystúpenie Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, vážené kolegyne, dovoľte, aby som uviedol nový zákon o integrovanej posudkovej činnosti, známy ako reforma posudkovej činnosti. Už bol značne medializovaný, ale predsa len poďme na základné a presné kontúry tohto zákona. Zákon reaguje na plán obnovy, vyplýva z plánu obnovy a pokiaľ by zákon nebol prijatý do 15. decembra, tak by mohol byť ohrozený jeden z míľnikov plánu obnovy a teda by hrozili Slovensku hospodárske škody, čo určite nikto z nás nechce, preto to preberáme aj v skrátenom legislatívnom konaní, opäť to tu zopakujem. Plán obnovy bol schválený v roku 2021, bývalá vláda zadala prípravu tejto reformy od júla 2023, takže len si môžete urobiť sami obraz o tom, ako niekedy bývalé vlády postupovali a pracovali. Tá druhá vec, ešte dôležitejšia, je, že sme vytvorili obrovský priestor na široký sociálny dialóg o tejto reforme, keďže ide o vážnu a zložitú tému, a 15 mesiacov na tejto reforme pracovala skupina zložená zo zástupcov štátnych inštitúcií, ale aj občianskych združení, ktoré zastrešujú zdravotne znevýhodnených ľudí. Je prediskutované s Európskou komisiou, že zákon, že stačí, aby zákon bol schválený do konca roka, respektíve do 15. decembra, ale jeho účinnosť môže nastať až od 1. septembra budúceho roka, teda štát a ministerstvo práce a hlavne Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny budú mať deväť mesiacov na to, aby uviedli zákon do praxe. Základné zmeny, ktoré tento zákon prináša, sú nasledovné. Po prvé, pod jednu strechu dávame posudkovú činnosť zameranú na sociálne služby, sociálnu ekonomiku aj kompenzačné príspevky, a to pod strechu úradu práce. Čiže po novom už len úrad práce bude vydávať takzvaný integrovaný komplexný posudok pre sociálne služby, pre sociálnu ekonomiku, ale aj pre kompenzačné príspevky. Posudok bude pozostávať z dvoch častí, zo sociálnej a lekárskej. Je dôležité povedať, že sociálne posudzovanie bude predchádzať lekárskemu posudzovaniu, teda najprv sociálny pracovník priamo na mieste preverí sociálnu situáciu človeka, ktorý požiada o posúdenie, až následne lekár na základe lekárskych nálezov k tomu pridá aj, samozrejme, lekárske posúdenie. Po novom sa nebude posudzovať alebo nebude ťažké postihnutie stanovovať automaticky diagnóza, ale vplyv tejto diagnózy na funkčné alebo mentálne obmedzenie organizmu, čo je v súlade so zahraničnými metodikami i požiadavkami samotnej komunity. Pokiaľ sa sociálny pracovník a lekár, a posudkový lekár nedohodnú, tak zasadne konzílium, ktoré definitívne rozhodne. Výhodou tohto komplexného posudku je to, že spomínaná posudzovaná ťažko postihnutá osoba sa dozvie o všetkých kompenzačných príspevkoch, na ktoré má nárok, alebo o všetkých sociálnych službách, na ktoré má nárok. Samozrejme tým, že celú túto agendu presúvame pod úrady práce, tak si to bude vyžadovať personálne posilnenie úradov práce, a preto plánujeme navýšiť počet posudkových lekárov o 100 a sociálnych pracovníkov o 140. Keď začne platiť spomínaná reforma, spomínaný zákon, tak ten proces bude vyzerať nasledovne. Osoba, ktorá požiada o posúdenie bude vypĺňať v prvom kole sama dotazník s dvanástimi otázkami. Pôjde o takzvané samoposudzovanie osoby, ktorá napíše, vlastne tá osoba sama napíše, v akom stave zdravotnom, ale aj sociálnom rozpoložení sa nachádza. Následne bude ďalší dotazník 36-otázkový, ale to už bude asistovaný rozhovor s profesionálom, kde sa naozaj zistí, nakoľko tá osoba potrebuje pomoc. Tieto dva dotazníky sú v súlade s metodikou, ktorú teda presadzuje a má Svetová zdravotnícka organizácia. No a to je tak všetko na úvod a samozrejme som pripravený počúvať, diskutovať, ak sú nejaké ešte otázky. Musím povedať, že na sociálnom výbore sme k tomu viedli vecnú diskusiu a som rád, že sa k podpore zákona zatiaľ aspoň na sociálnom výbore k tomu pridali aj niektoré opozičné strany. Ďakujem pekne. [13:29] Andrej Danko Ďakujem. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre sociálne veci poslancovi Cechovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, súčasne odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. [13:33] Jozef Cech – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi predložiť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 620a. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 660 z 26. novembra 2024 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre sociálne veci. Určila zároveň výbor pre sociálne veci ako gestorský výbor a lehotu na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch. Predmetný návrh zákona, tlač 620, prerokovali a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť oba určené výbory. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto spoločnej správy vyplývajú tri pozmeňujúce návrhy. Gestorský výbor odporúča návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich návrhov schváliť. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci č. 94 z 27. novembra 2024. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona informoval o výsledku rokovania výborov a predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady. Zároveň určil náhradníkov spravodajcu. Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu. [13:33] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku. Pani poslankyňa Veslárová, nech sa páči. [13:35] Veronika Veslárová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo. Pán minister, ja veľmi oceňujem, že ste v tom konečnom návrhu zákona zohľadnili pripomienky organizácií so zdravotným znevýhodnením, ale nie úplne všetky pripomienky, preto by som si dovolila podať pozmeňujúci návrh, ktorý by som teraz prečítala. Pozmeňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Veroniky Veslárovej a Simony Petrík k vládnemu návrhu o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 620. V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladáme nasledujúci pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 620. Vo vládnom návrhu zákona navrhujeme tieto zmeny: 1. V čl. I § 3 sa vypúšťa odsek 8. 2. V čl. I § 13 druhej vety sa slová „60 dní" nahrádzajú slovami „30 dní". V prílohe č. 1 časti B bode 3 písm. c) znie: c) ťažké deformity s ťažkou poruchou pohyblivosti, s polytopnou lokalizáciou a orgánovým postihnutím a rázštep chrbtice (spina bifida)," 4. V prílohe č. 1 časti B bode 3 písm. f) sa vypúšťa slová „telesná výška po ukončení rastu je 120 cm a menej"." 5. V prílohe č. 1 časti C písm. n) sa vypúšťajú slová „s postihnutím plochy tela nad 40 %". 6. V prílohe č. 1 časti C písm. p) znie: „p) inkontinencia moču alebo stolice,". 7. V prílohe č. 1 časti F písm. a) sa vypúšťajú slová „so stredne ťažkou alebo ťažkou poruchou funkčnosti". Ďakujem, skončila som. [13:35] Andrej Danko Ďakujem, pani poslankyňa. Na vystúpenie pani poslankyne žiadna faktická poznámka. Tým pádom sa pýtam, vážení páni poslanci, poslankyne, chce sa niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Ak nie, uzatváram možnosť prihlásenia. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? [13:38] Erik Tomáš – Vystúpenie Ďakujem pekne. Len chcem zareagovať korektne na pozmeňujúci návrh pani poslankyne. Musím povedať, že sme si ho pozreli, ten pozmeňujúci návrh, a chcem skonštatovať, že všetky tieto veci boli vydiskutované na pracovnej skupine a buď zostáva zachovaný doterajší stav pri tých spomínaných okolnostiach, ktoré hovoríte, alebo dokonca ho riešime. Napríklad pri rázštepe chrbtice tam je jasne napísané, máme ustanovenie o deformite, symptomatickej deformite, takže tam je to vyriešené. Poviem k tej koži. Doteraz sa za ťažké postihnutie považovalo rozsiahle poškodenie kože, keď to tak poviem, teraz sme to dali na úroveň už len 40 %, ktoré zakladajú to ťažké postihnutie kože. Ak by sme odstránili úplne, tak potom aj malé poškodenie kože by už mohlo byť považované za ťažké postihnutie. Opakujem, vydiskutované. Rovnako s tou výškou 120 centimetrov. Aj doteraz bola táto podmienka, ale tu musím povedať, že aj vyšší človek pokiaľ má deformity, ktoré sú ťažkým postihnutím, bude dostávať kompenzácie. Čiže my nemeníme nijakým spôsobom doterajší stav. A čo sa týka samotnej lehoty 60 na 30, už tu chcem povedať, že sme urobili výrazný ústupok v tom, že sme slovíčko „primerane" nahradili „reálnou lehotou", aby aspoň nejaká lehota tam bola, aj keď vieme, že to plnenie lehôt v niektorých regiónoch je komplikované, v niektorých nie. Takže myslím si, že toto bol vhodný kompromis, ktorý bol teda dosiahnutý, ale pozreli sme sa na ten pozmeňujúci návrh. Tak ale budem odporúčať koaličným poslancom, aby sa zdržali. Ďakujem veľmi pekne, pretože, hovorím, buď ten pôvodný stav zostávame zachovaný, alebo ho ešte zlepšujeme. Ďakujem veľmi pekne. [13:38] Andrej Danko Ďakujem. Chce zaujať stanovisko spoločný spravodajca? Nie. (Reakcia spravodajcu.) Zajtra o jedenástej je hlasovanie o tomtom zákone. Prerušujem rokovanie o tomtom bode programu. Teraz pristúpime k druhému čítaniu o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s vypovedaním Zmluvy medzi Československou socialistickou republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík o zamedzení vzniku dvojakého štátneho občianstva. Návrh vlády je uverejnený ako tlač 561. Návrh vlády odôvodní minister Šutaj Eštok, prosím ho, aby sa ujal slova. (Rokovanie v druhom čítaní o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s vypovedaním Zmluvy medzi Československou socialistickou republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík o zamedzení vzniku dvojakého štátneho občianstva , tlač 561.) [13:41] Matúš Šutaj Eštok – Vystúpenie Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, dámy poslankyne, páni poslanci, zmluva nadobudla platnosť 5. júla 1981 a je platná dodnes. V praxi sa zmluva uplatňuje už iba zo strany Slovenskej republiky. Cieľom predkladaného návrhu je jednostranné vypovedanie zmluvy, ktorej platnosť končí 5. júla 2026, za predpokladu, že výpoveď bude druhej zmluvnej strane doručená najneskôr 4. januára 2026. Dôvodom vypovedania zmluvy je rozpor zmluvy s Európskym dohovorom o občianstve, Všeobecnou deklaráciou ľudských práv, ako aj Ústavou Slovenskej republiky a právnym poriadkom Slovenskej republiky. Vláda Slovenskej republiky svojím uznesením č. 624 z 23. októbra tohto roku vyslovila súhlas s vypovedaním zmluvy. Dovolím si skonštatovať, že tento návrh zodpovedá záujmom zahraničnej politiky Slovenskej republiky, a preto vás žiadam o vyjadrenie súhlasného stanoviska. Ďakujem pekne. [13:41] Andrej Danko Ďakujem. Prosím určeného spoločného spravodajcu z výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj poslanca Zahorčáka, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomtom návrhu vlády. [13:42] Viliam Zahorčák – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský výbor k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s vypovedaním Zmluvy medzi Československou socialistickou republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík o zamedzení vzniku dvojakého štátneho občianstva, tlač 561, podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 a § 88 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto správu výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 606 z 11. novembra 2024 pridelil predložený návrh na prerokovanie v termíne do 25. novembra 2024 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý zároveň určil aj ako gestorský, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 65 z 21. novembra 2024 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s vypovedaním Zmluvy medzi Československou socialistickou republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík o zamedzení vzniku dvojakého štátneho občianstva. Gestorský výbor na základe stanoviska výboru k predmetnému návrhu odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s vypovedaním Zmluvy medzi Československou socialistickou republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík o zamedzení vzniku dvojakého štátneho občianstva a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi. Správa Výboru Národnej rady Slovenskej pre verejnú správu a regionálny rozvoj o prerokovaní tohto návrhu bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj č. 90 z 26. novembra 2024. Uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky podal správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predsedajúci, skončil som. Vďaka. [13:44] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Otváram rozpravu o tomtom bode programu. Hlási sa niekto z poslancov do rozpravy? Konštatujem, že nik. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Žiadajú slovo navrhovateľ? Pán navrhovateľ, pán minister, žiadate? Nie. Pán spravodajca? Hlasovanie je dnes o sedemnástej hodine. Prerušujem rokovanie o tomtom bode programu. Nasleduje druhé čítanie návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s vypovedaním Dohovoru medzi Československou socialistickou republikou a Maďarskou ľudovou republikou o úprave niektorých otázok štátneho občianstva. Návrh vlády má tlač 577. Návrh vlády odôvodní minister vnútra Matúš Šutaj Eštok, prosím ho, aby sa ujal slova. (Rokovanie v druhom čítaní o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s vypovedaním Dohovoru medzi Československou socialistickou republikou a Maďarskou ľudovou republikou o úprave niektorých otázok štátneho občianstva , tlač 577.) [13:45] Matúš Šutaj Eštok – Vystúpenie Ďakujem pekne. Dohovor nadobudol platnosť 19. marca 1961 a je platný dodnes. V praxi sa dohovor neuplatňuje. Uplatňuje sa iba zo strany Slovenskej republiky. Maďarská republika ukončila platnosť dohovoru v roku 1999 svojim zákonom. Cieľom predkladaného návrhu je jednostranné vypovedanie dohovoru, ktorého platnosť končí 12 mesiacov od doručenia oznámenia o vypovedaní dohovoru Maďarskej republike. Dôvodom vypovedania je rozpor dohovoru s Európskym dohovorom o občianstve, Všeobecnej deklarácie ľudských práv, ako aj s Ústavou Slovenskej republiky a slovenským právnym poriadkom. Vláda Slovenskej republiky svojím uznesením vyslovila súhlas s vypovedaním dohovoru a rovnako skonštatovala, že tento návrh zodpovedná záujmom zahraničnej politiky Slovenskej republiky. Preto si vás dovoľujem požiadať o vyjadrenie vášho súhlasného stanoviska. Ďakujem. [13:45] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Prosím určeného spoločného spravodajcu z výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj poslanca Zahorčáka, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomtom návrhu vlády. [13:47] Viliam Zahorčák – Vystúpenie spoločného spravodajcu Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský výbor k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s vypovedaním Dohovoru medzi Československou socialistickou republikou a Maďarskou ľudovou republikou o úprave niektorých otázok štátneho občianstva, tlač 577, podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 a § 88 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto správu výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 613 z 11. novembra 2024 pridelil predložený návrh na prerokovanie v termíne do 25. novembra 2024 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, ktorého zároveň určil ako gestorský. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 66 z 21. novembra 2024 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s vypovedaním Dohovoru medzi Československou socialistickou republikou a Maďarskou ľudovou republikou o úprave niektorých otázok štátneho občianstva. Gestorský výbor na základe stanoviska výboru k predmetnému návrhu odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s vypovedaním Dohovoru medzi Československou socialistickou republikou a Maďarskou ľudovou republikou o úprave niektorých otázok štátneho občianstva a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi. Správa Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj o prerokovaní tohto návrhu bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj č. 91 z 26. novembra 2024. Uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky podal správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Ďakujem, skončil som. [13:47] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán poslanec. Otváram rozpravu o tomtom bode programu. Hlási sa niekto z poslancov do rozpravy? Konštatujem, že nik. Vyhlasujem rozpravu za skočenú. Pán navrhovateľ nechce sa vyjadriť, pán spravodajca nie. Dnes o sedemnástej hodine hlasovanie. Prerušujem rokovanie o tomtom bode programu. Pokračujeme zákonom pána Takáča, ktorého nevidím v sále a... (reakcia z pléna) zastupuje ho pán minister Eštok. Takže budeme pokračovať prvým čítaním o vládnom návrhu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 188/2003 Z. z. o aplikácii čistiarenského kalu a daňových sedimentov, á, ospravedlňujem, sa, a dnových sedimentov do pôdy a o doplnení zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Vládny návrh zákona má tlač 586, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 617. Prosím pána ministra Eštoka, ktorý zastupuje pána ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, aby vládny návrh zákona uviedol. (Rokovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 188/2003 Z. z. o aplikácii čistiarenského kalu a dnových sedimentov do pôdy a o doplnení zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 586.) [13:51] Matúš Šutaj Eštok – Vystúpenie Ďakujem, pán predsedajúci. Panie poslankyne, páni poslanci, cieľom vládneho návrhu zákona je ustanovenie právneho rámca pre manažovanie porastov drevín rastúcich mimo lesa na poľnohospodárskej pôde, ktorý v doterajšej právnej úprave využívania poľnohospodárskej pôdy absentuje. Návrh sa predkladá v súlade s programovým vyhlásením vlády, v ktorom sa v časti Pôdohospodárska politika uvádza: „Vláda si uvedomuje, že pôda je nenahraditeľné národné bohatstvo, a preto bude hľadať ďalšie nástroje jej ochrany ako neobnoviteľného prírodného zdroja pred nepriaznivými dôsledkami klimatických zmien, nešetrným obhospodarovaním, neoprávnenými zábermi.“ Návrhom sa sleduje zosúladenie so zákonom č. 543/2002 Z. z. o prírody a krajiny na úseku ochrany a využívania poľnohospodárskej pôdy, pretože uvedený zákon v ustanoveniach a výrube drevín mimo lesa predpokladá, že existuje konanie o výrube drevín na poľnohospodárskom pozemku. Rovnako sa upravuje konanie o nariadení odstránenia alebo výrubu drevín rastúcich na poľnohospodárskej pôde mimo lesa na pozemkoch, ktoré nemajú charakter lesného porastu a nie sú spôsobilé na preradenie medzi lesné pozemky, ak predstavujú prekážku udržateľného poľnohospodárskeho využívania pôdy. Návrhom zákona s cieľom zvýšenia ochrany najkvalitnejšej poľnohospodárskej pôdy rozširuje povinnosť platenia odvodu za odňatie poľnohospodárskej pôdy podľa jej kvality na všetky poľnohospodárske pôdy, čiže nie iba na vybrané pôdy v každom katastrálnom území. Rovnako sa upravuje možnosť založiť porast drevín na poľnohospodárskej pôde bez zmeny druhu pozemku na účely založenia agrolesníckych systémov využívania pôdy alebo zakladanie porastov poľnohospodárskej účelovej zelene. Ďalej sa navrhujú aj úpravy vyplývajúce z požiadaviek aplikačnej praxe. Z dôvodu zjednodušenia správneho konania a zníženia administratívnej záťaže sa vypúšťajú niektoré povinnosti pre fyzické aj právnické osoby a rovnako v druhom novelizačnom článku sa upravuje zákon č. 188/2003 Z. z. tak, že sa vytvárajú priaznivejšie podmienky pre aplikáciu vyhovujúcich nových sedimentov do poľnohospodárskej pôdy alebo do lesnej pôdy, čo umožní širšie využitie dnových sedimentov v poľnohospodárstve, v lesníctve a udržateľnejšom hospodárení s pôdou. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na uvedené si vás aj v mene pána ministra Takáča dovoľujem požiadať o prerokovanie predmetného návrhu zákona a jeho posunutie do druhého čítania. Ďakujem. [13:51] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, poslancovi Šimkovi. [13:54] Igor Šimko – Vystúpenie spoločného spravodajcu Dobrý deň prajem. Ďakujem pekne. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacieho poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 586. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 31. januára 2025 a v gestorskom výbore do 3. februára 2025. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu. Ďakujem. [13:54] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal písomnú prihlášku – poslanec Hlina ako jediný prihlásený. Nech sa páči. [13:55] Alojz Hlina – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, zastupujúci minister, vážené kolegyne, kolegovia, dobre to okomentoval môj kolega, ktorý povedal, že nie je tu minister Takáč, že už aj v pléne sa ťa bojí, že už ani do pléna nechodí. Ja neviem, sme svedkom takého zaujímavého fenoménu, hej, som vyštudovaný poľnohospodár, som členom výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, reálne som poľnohospodár a nemám šancu sa dostať do nejakej diskusie s ministrom, lebo to by dávalo logiku, hej, koalícia-opozícia. Nuž ale pán minister, zbabelý, všimnite si, posledný rok s kým chodí diskutovať. On pomaly pôjde diskutovať s Romanou Tabák, hej, len aby teda nemusel, aleže už ani do pléna nepríde, to mi príde naozaj čudné. Príde mi to aj také neúctivé voči tomu, že čo parlament naozaj je. A to, že pán Šutaj Eštok sa rozhodol ho zastupovať, mi nedáva žiadnu logiku, ale nech sa páči, takto si tu my žijeme. Ja k tomuto návrhu zákona, tam je toho viac, čo treba povedať, a skúsim upozorniť na to, že čo vám ponúkajú zabalené v koláči, v krabici od zákuskov, hej, a hovoria vám pomaly, že dajte si to do kredenca. Poznáte to, hej, že dáte to do kredenca, dáte krabicu preč a zistíte, že tam bolo niečo úplne iné a bolo to hrozné. Takže áno, prichádza tu nejaký návrh zákona, kde to bude, jak by som prípadne mohol poprosiť, ja si plním svoju poslaneckú funkciu, snažím sa ju plniť zodpovedne, za tie peniaze by sa aj patrilo, a mňa ruší to, že keď je tu z toho taký diskusný, diskusný príspevok. Takže ak dovolíte, mám minút dosť, ja počkám, keď dohovoríte, a potom by som začal hovoriť. Tak neviem, čo bude skôr. (Reakcia z pléna.) Prosím? Dobre, takže aj dovolíte, budem pokračovať k návrhu zákona, ktorý tu bol predložený. Čiže prišlo tu predložené, návrh, ktorý sa bude politicky predávať a komunikovať, že ideme to čistiť, hej, ideme to už upratať po nich, po všetkých tých matovičoch a neviem čo a bude sa taktne zabúdať na to, že koľko tu z toho času, čo sme tu už po novembri, vládne SMER a že tie procesy, špeciálne v zarastaní pozemkoch poľnohospodárskych, nevedia zarásť tak rýchlo, že od Matoviča alebo od Ódora, hej, že tam to predsa len čisto vegetačne si pýta nejaký dlhší čas, hej, že, takže to tam nebude sedieť. Ale to tu nikoho nebude zaujímať, hej, politicky to bude komunikované, upratujeme, robíme. Preto potrebujete strieľať vlka. Vy neviete postaviť diaľnicu, lebo cement ukradnete už cestou. Vy neviete postaviť tunel, nevieme. Na hanbu, na posmech celého civilizovaného sveta nevieme, ale vy potrebujete akciu, vy pozeráte americké filmy, vy potrebujete strieľať vlka. Lebo to vyzerá tak akčne, vyzerá to, že niečo robíme, strieľame vlky. Potrebujete rúbať, lebo to vyzerá tak akčne, hej. Takže celý tento návrh je, že idete čistiť zanešvárené poľnohospodárske pozemky, ktoré proste nerobením a zlým systémom a Matovičom a spol. zarástli. Pravda je niekde úplne inde, hej. To, že nejaké poľnohospodárske pozemky zarástli drevinami, to má dlhší, to som už spomínal, že trvá dlhšie a dôvody sú rôzne. Častokrát sa medzi poľnohospodárskymi pozemkami v katastri ocitne aj pozemok, ktorý prísne vzaté nie je až tak poľnohospodársky, ale tak bol vedený, ale už je to dávno z toho les a niekto proste to nepretransformoval. Niekto nerobil to, čo mal, potom to zarástlo a je tam už teraz z toho les. Dobre. Tých dôvodov môže byť viac. Je to nejaká výmera, tá výmera je podľa mňa dosť veľká a tej hmoty na tých poľnohospodárskych pozemkoch je veľa a to je celým jablkom problému, že prečo vlastne tu je tá hmota. Viete, niekto vidí les, tak vidí les s jeho funkciami. Vidí s tým, že čo les vlastne predstavuje. Niekto vidí les, vidí strom, vidí kubík. Vidí kubík a kubík vidí, že za čo sa dá predať, hej? Čiže áno. Tuná nám vlastne vládnu ľudia, ktorí vidia kubík a kubík má pre nich cenu. Vedia, že na tých poľnohospodárskych pozemkoch je veľa hmoty, častokrát veľmi kvalitnej, chce sa, chcú sa ku nej dostať, mimo LHP-čky, mimo lesného hospodárstva, mimo všetkého, len rozhodnutím orgánu na ochranu poľnohospodárskej pôdy, čo prísne vzaté v tomto prípade je obvodný pozemkový úrad. Čiže rozhodnutím obvodného pozemkového úradu proste vám vydá rozhodnutie, nariadenie, že máte odstrániť a vyrúbať dreviny na poľnohospodárskej pôde. To zatiaľ znie dobre, nie? Že teda akože viete, prečo to tam narástlo, kto to spôsobil a že či teraz to treba odstrániť. Takže tento úrad vydá toto rozhodnutie, že áno, že treba ten pozemok vyčistiť. Keby zákonodarca bol vedený poctivým úmyslom, že my tu tak gazdujeme, že my potrebujeme toľko tých kombajnov, lebo toto vlastne špecifikujeme, ja si dám tú prácu, ja to zrátam, že koľko my vlastne máme kombajnov na výmeru, ktorú obsievame, lebo my podľa mňa máme viac kombajnov, ako potrebujeme na výmeru. My máme kombajnov jak na Ukrajine a to je preto, že cez to funguje ten dotačný systém, tá vratka z toho systému a neviem, čo všetko. Takže logika veci je, a teraz mi vypadla myšlienka, že prečo som to vlastne povedal. (Povedané s pobavením.) Pardon, teraz sa ospravedlňujem, lebo tak som to chcel povedať, že mi to vypadlo, ale ja sa k tomu na koniec dostanem. Takže na konci, teda áno, rozhodnutím obvodného pozemkového úradu vydá rozhodnutie, že to môžte vyrúbať. Vy to teda začnete rúbať. A tu je ten celý problém, že keby zákonodarca bol vedený poctivým úmyslom, že teda je, neni kde siať, neni kde siať ťažkú nie repku, kukuricu, aleže áno, že tu motivujeme ľudí, robte zeleninu, robte ovocné sady a neni to, že kde. No tak keby to zákonodarca tým bol vedený, tak v tomto návrhu zákona napíše, a že po odstránení toho je potrebné na tom hospodáriť. Viete, že aby sa nestalo to, že teda že výrub, výrub a nič. Lebo áno, teraz je to tak. Výrub a nič. Nikto nezaväzuje nikoho, že keď už sa to stalo, keď už sme uznali, teda niekto uznal ten obvodný pozemkový úrad, to vám je už teda riaden orgán, hej? Že uznal, že teda už to treba vyrúbať. Ale nezaväzuje toho, kto to vyrúbe, že má na tom hospodáriť. Zaujímavé, nie? Lebo vyrúbe to preto, lebo sa má na tom hospodáriť. A čo keď nebude hospodáriť na tom? Nič sa nebude diať, len sa to vyrúbe. Dostane sa hmota. A ešte iná vec je tam, na ktorú by som chcel upozorniť. A toto je, by som povedal, že dôkazom toho, že aké je to hrozne nepoctivé. Lebo ten zákon vy tam pridávate do, myslím, § 3 ods. 4, písmeno neviem aké, pridávate, že teda že môžte, môžte urobiť poriadok na tom poľnohospodárskom pozemku iba rozhodnutím toho úradu, ale on vám hovorí, že vy môžte vyrúbať alebo odstrániť tie dreviny. To znie tak nenápadne, ale to je vážna vec. Lebo, to je vážna vec, vyrúbať znamená, že môžte odpíliť, máte peň, viete, zoberete hmotu a peň zostáva na pozemku. Odstrániť znamená, že hmota ide dole, ale ide aj peň s koreňovou sústavou preč. Čiže to dáva tú logiku, pretože chcete sa vrátiť k poľnohospodárskej pôde. Akú logiku dáva, že vy teda obnovujete poľnohospodársku pôdu a povoľujete len rúbať? Rozumiete, vy by ste nemali mať tú opciu a vy tú opciu v tej štvorke máte. Vy tam dávate alternatívne, že ten orgán rozhodne o výrube alebo odstránení tých drevín. Zaujímavé, nie? Tak ideme robiť všetko pre to, že potrebujeme poľnohospodársku pôdu, ale vlastne stačí, keď to odrúbeš, pne tam budú trčať, hej, a jak medzi pne budete, čo budete paradajky sadiť medzi pne? Však by ste mali jasne nariadiť v tom zákone. Nastalo to, zanešvárilo sa to, vy to ste prišli vyčistiť, tak ste teda našli systém, ako ale hovoríte jasne, odstrániť. Viete, to je normálne, že to je vážna vec. Ale vy hovoríte aj vyrúbať. Tak o čo vlastne zákonodarcovi ide v tomto prípade? Zákonodarcovi v tomto prípade ide len a len o to, aby sa dostal k hmote. Kvalitnej hmote, ktorá vyrástla na obrovských tisícoch hektárov, dôvody sú rôzne, že prečo. Častokrát aj pochybením tých poľnohospodárov, že to nechali. Ale častokrát je to aj historicky, častokrát to tam tvorí taký kolorit, to tam proste je. V dnešnej dobe, v dnešnej dobe, ja vám dám knižku, čo som si kúpil, že les a čo vlastne a čo vlastne predstavuje les. Les nie je kubík stromu. Les má nenormálne funkcie. To, že je les, je aj to, že sme tu my. Tak to už pochopte, že ten les má aj inú úlohu, ako naložiť ho na klaničák a zaviesť na pílu, aby sa vám spätne vrátila nejaká vratka. Preboha, však to už pochopte! Že sú aj iné funkcie lesa. Ale vy tu bez hanby donesiete zákon, budete ho predávať, Takáč si urobí, minister, tlačovku a povie, ideme čistiť. Nejdete čistiť. Keby ste išli čistiť poľnohospodársku pôdu, tak poviete, jednoznačne poviete, povinnosť hospodáriť na takej pôde, kontrola toho hospodárenia po vyčistení a nieže vyrúbať, ale odstrániť dreviny. Prečo ste to tak nedali? Budete sa pýtať, kolegovia? Či vám to je jedno? Viete, ja neviem už na koho mám apelovať a s kým mám na čo apelovať. Lebo keď toto takto prijmete, dám si tú prácu, že bude to ešte druhé čítanie, že si pozriem, koľko približne je tých tisícov hektárov takto vedenej pôdy, ktorá je vedená ako poľnohospodárska, ale už dávno nie je poľnohospodárska. Už je to les. Už sú to kroviny, už sú to medzierky, už je to niečo, čo tvorí charakter tej krajiny, a vy teraz donesiete rozhodnutie, že vyrúbať, nepotrebujete LHP-čku, nepotrebujete lesný hospodársky plán, nepotrebujete nič. Potrebujete len rozhodnúť, úradník na obvodnom pozemkovom úrade povie, okej, môžeš rúbať. Ešte tam mu zavádzate povinnosť, že síce musí, musí dať aj štátnemu ochranárovi prírody a štátny ochranár prírody do 15 dní sa musí vyjadriť, ale nie je tam napísané, že je nejaké zaväzujúce, len sa vyjadrí. Však sa vyjadrí a čo. Hej? Proste že sa vyjadrí, vyjadrili ste sa, okej. Môže to zvážiť, nemusí to zvážiť, nevyplýva mu z toho nič. Takže čo je na konci toho celého? Nebudete sa čudovať, že to mizne? Bude to miznúť. Bude to miznúť, bude sa to nakladať, bude sa meniť charakter tej krajiny. Bude! Znova sa vrátim k príkladu tej Číny. Ja už neviem, čo vám pomôže. Idete, teraz som bol, som išiel z Pekingu do takého jedného mesta a ja som, pozerám, však som v lese stále, to je všetko umelo vysadené. Teraz sadia niekde v Mongolsku do piesku, vyšľachtili nejakú drevinu, čo nepotrebuje vodu, proste všetci vedia, rozumejú tomu, že jak chceš zmeniť klímu, jak chceš stiahnuť vlahu, jak chceš proste prežiť, musíš mať strom. Musíš mať proste aj to, čo je pod ním, ten ekosystém, celý ten, celý, to, čo príroda vytvorila, niekto povie pán Boh, niekto príroda, všetko to dáva zmysel, prečo to je, ale na Slovensku, krajine medzi Karpatami, tu sú, naozaj nechcem byť expresívny, ľudia, ktorým to je úplne jedno, potrebujú len kubíky natrepať do píly a Nemci sa smejú. Iní sa smejú. Všetky tie obrovské píly, ktoré dávno nie sú naše. Všetko to drevo ide preč. Sa z nás smejú, že čo sú to tam za blázni, že si všetko nechajú vyrúbať. Všetko si nechajú vyrúbať. Zákony si k tomu menia. Takže to, čo požívalo ešte ako-takú ochranu, teraz sa tej ochrany úplne zbaví. Rozhodnutím úradníka na obvodnom pozemkovom úrade sa proste bude meniť charakter, bude meniť charakter krajiny. Nie kvôli sadeniu paradajok, kvôli kubíkom dreva, ktoré chcete predať. Že vám z toho neni zle. Ďakujem pekne. [13:59] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán poslanec. Prajem všetkým pekný deň. Budeme pokračovať faktickými poznámkami na vaše vystúpenie. Sú dve. Pán poslanec Sabo ako prvý, máte slovo. [14:09] Michal Sabo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Aj vám pekný deň, pán predsedajúci. Kolega, dovolím si vás podporiť v tom úvode vášho vystúpenia, kde ste rozprávali o tom, že pán minister Takáč akosi nechodí do pléna, akosi nechodí na výbory. Chcem vás podporiť, pretože je potrebné, aby to tu zaznelo, pretože ja s ním mám niekoľko skúseností pri rôznych rozpravách, pri rôznych parlamentných tlačiach, že sa pýtame a pán minister napokon tú debatu väčšinou z mojej skúsenosti sekne s tým, že veď na výbore si povieme a potom na výbor nepríde. Napríklad výbor, ktorý bol zvolaný pred touto parlamentnou schôdzou, mali sme tam dvojtýždňové okno, kedy sa schôdza mohla udiať aj za prítomnosti pána ministra. Zhodou okolností, lebo to je raketová veda trafiť sa do kalendáru, nie, sa stalo, že pán minister bol práve v čase konania výboru na rade ministrov. Hovorím, mali sme dvojtýždňové okno, kedy sme sa pekne mohli bez obmedzenia času v jednom priestore stretnúť a rozprávať sa o všetkých otázkach, ktoré na pána ministra máme. No nie, poslal tam štátneho tajomníka, ktorý, pri všetkej úcte, teda bol zmätený z každej jednej otázky, ktorú dostal. A tak ja by som teda apeloval na to, aby pán minister namiesto toho, aby si robil tlačovky o tom, ako bojuje za potravinovú sebestačnosť tejto krajiny, chodil aj do pléna vysvetľovať absolútne adekvátne otázky. A áno, ako hovoríte, pán kolega, idú čistiť, ale ja sa pýtam, že aká bude koncovka po tom vyčistení, že či z toho všetkého vlastne, z toho ich čistenia, budú ďalšie lány pre repku olejnú alebo pre podobné energoplodiny, alebo naozaj teda budú zvyšovať tú potravinovú sebestačnosť, o ktorej toľko rozprávajú a publikujú statusy. Vďaka za vaše vystúpenia a teším sa aj na druhé čítanie. [14:09] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďalší v poradí pán poslanec Ledecký. [14:11] Vladimír Ledecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Ja by som chcel reagovať tiež na to rúbanie dreva. Bol som starosta a keďže ten kataster môj poznám veľmi dokonale, tak u nás sú desiatky hektárov lesa, ktoré nie sú vedené ako les, ale ako orná pôda a to nie sme veľký kataster. V tých veľkých katastroch to sa blíži aj k stovke, tých obcí na Slovensku máme tritisíc, takže vieme si to napočítať, aký veľký rozsah toho je. Ale naozaj keď vyrúbeme tie stromy, ktoré sú v lese, hoci to má, hoci to je poznačené ako orná pôda, neexistuje, aby sme na tých kmeňoch niečo vypestovali. Neexistuje. To znamená, že naozaj pokiaľ ten poľnohospodár by mal deklarovať, že tú pôdu, ktorú vyčistil, nejakým spôsobom obhospodaruje, tak nikto sa nikdy do toho nepustí, lebo mu je jasné, že táto pôda sa obhospodarovať nedá. To znamená, že naozaj keď to nie je len o čistení lesa, kradnutí dreva a obohacovanie sa na tom, hej? Lebo kedy neni to jako charakter lesa, je to ako charakter poľnohospodárskej pôdy, nemusí tam robiť žiadnu výsadbu, nemusí tam, nemá tam žiadny lesný plán, proste vyrúbe a nechá to tak. A nemusí deklarovať ani, že tam na tom bude prevádzkovať poľnohospodársku výrobu, tak naozaj to zvádza k tomu, že je to mierené pre niekoho, aby proste si to vyčistil, predal, zarobil, zabalil to a vybavená vec. Ďakujem. [14:11] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán poslanec. Reagovať bude pán poslanec Hlina, máte slovo. [14:13] Alojz Hlina – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Že ešte rozmýšľam, že čo k tomu doplnia, však bude druhé čítanie. Tam ešte treba spomenúť aj kontext viníc, ktoré tiež sa toho dotýkajú. Ale pri tomto procese tohto napadá ma taká, také porovnanie. Celý svet sa búri a celý svet sa bráni tomu, aby sa klčoval Amazonský prales, lebo to má širší kontext. To nie je len, že v Brazílii klčujú, to má vplyv na tú klímu. Ale viete, čo oni robia? Že oni vyklčujú ten prales a pestujú tam niečo, alebo chovajú tam niečo. Ale čo ideme robiť na Slovensku? My proste vyrúbeme les, ani tam nejdeme chovať, ani tam nejdeme robiť nič. (Povedané so smiechom.) To je úplne fascinujúce. Predstavte si, že by v tom Amazonskom pralese, že to len vyrúbu, nechajú tam pne, hej? To by nedávalo logiku, že my sme už horší ako tí, tí ľudia, čo klčujú tie Amazonske pralesy. Naozaj vy toto týmto návrhom zákona robíte. Vy umožňujete ľuďom, odpíľ, nechaj pne, nechaj drevo, predaj, však podľa zákona je to všetko in Ordnung. Toto presne robíte. Posunieme sa pod Brazíliu, pod Argentínu, pod všetkých tých klčovateľov, ktoré klčujú a ničia klímu. Áno, tam sa presne posúvame návrhom tohto zákona. [14:13] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Prihlásil sa jeden poslanec, pán poslanec Pročko. Máte slovo. [14:14] Jozef Pročko – Vystúpenie v rozprave Kolegyne, kolegovia, toto je téma, ktorá mňa veľmi naozaj zaujíma. Celý život som vyrastal pri lese, celý život som vyrastal v prostredí, kde les je veľmi dôležitý. A les je dôležitý naozaj, ako ste tu počuli od mojich predrečníkov, pre náš život, pre naše životné prostredie veľmi. Tento zákon je veľmi dobrý, veľmi dobrý, keď máme zámer, keď máme realizáciu a máme cieľ. Vtedy je výborný, ale tento zákon je odporné, nechutné kšeftovanie, ktoré lesožrút Žiga robil v predchádzajúcich obdobiach, pretože toto je naozaj to, čo ste tu už počuli. Poľnohospodár, ktorý má záujem pestovať nejaké plodiny na svojej pôde, prípadne na pôde, povie, prepáčte, tu je les a ja by som tu chcel pestovať. Ja by som tu niečo chcel pestovať, aby sme boli sebestační v tých potravinách, nech sa páči. To je zámer, vysekáme ti tie stromy, dáme preč pne, dáme preč, pôdu preorieme, lebo tá pôda nie je orná, to je lesná pôda, ktorú treba preorať, ktorú treba preorať, ktorú treba pripraviť na to obhospodarovanie, no a potom tam dopestujeme, ako tu už boli spomínané, možno aj tie paradajky, ktoré nosíme zo Španielska či z iných krajín. Viete, koľko stojí, viete, koľko stojí vyklčovanie, vlastne vybranie tých pňov ? Viete, koľko stojí obrobenie tej pôdy po tom lese? To si žiaden normálny poľnohospodár nezoberie na tričko, pretože to ho viac zruinuje, to ho viac zruinuje ako to, že bude naozaj niekde pôdu obrábať, ktorá je normálna, poľnohospodárska. Takže tu sa blížime k tomu, čo naozaj ideme robiť a čo tu už bolo spomínané. Jednoducho vedia, ako zarobiť na dreve, veď toto je, my to už, Fico a jeho partička vie, že drevo je dobré, drevo je krásne. V predchádzajúcom volebnom období Ficovom, tak to ste videli, vlaky išli nieže jeden-dva, ale desiatky, stovky vlakov išli s našou drevnou hmotou preč odtiaľto. No a domáci spracovatelia dreva sa sťažovali, že oni nemajú drevo. No samozrejme, že lesožrút Žiga posielal všetko preč, pretože tam bol dobrý biznis a z tohoto je biznis. A ja si pamätám veľmi dobre, že tento biznis nevyužívajú len Ficovi nohsledi, ale využíval to aj Kotleba, keď som v Kotlebovom volebnom období, tak popri cestách čistili, ak si pamätáte, čistili popri cestách, že musíme tie kríčky vyčistiť. Tak čistili kríčky, ale zrazu čistili aj tri-štyri metre od cesty a vyrúbali tam naozaj drevnú hmotu, ktorá, ktorá nemala s kríkmi, ktoré mali čistiť popri ceste, nič spoločné. Prečo to spomínam ? Pretože toto je ten ich biznis a Fico toto dovolí. Fico toto dovolí z jedného dôvodu, Fico vie, že musí dať svojim nejaké kšefty, musí im niečo dať. No a teraz, čo sa bude diať? Teraz sa budú zakladať firmy na čistenie, zrazu prídu nové firmy, ktoré budú čistiť tú našu národnú slovenskú pôdu od tých stromov, ktoré sú síce národné, ale majú hrubé korene a tie nech si vyčistí národ. Nech si potom to vyčistí ten, kto bude na tej pôde pracovať. Už ste to tu počuli a ja to zopakujem. Toto je bohapustý kšeft. Toto je niečo, čo nám opäť zničí lesy, pretože na tých pozemkoch už niekoľko desiatok, možno sto rokov nikto nič nepestoval, pretože tie pozemky sú zarastené a sú to lesné pozemky. A toto je aj môj prípad. Ja na jednom mieste, kde mám chalupu, mám, mal som les, bola to trvale trávnatá, trávnaté porasty to boli a zrazu mi to vyčistili. Vyčistili mi to, mne nechali pne a oni si zobrali drevnú hmotu. A ja hovorím, dobre, keď ste to vyčistili, ale to drevo je moje. To drevo je podľa zákona moje. Viete, čo mi povedali? Daj nás na súd. A takto to tu funguje. Takto to tu funguje. Fico ovláda prokuratúru, ovláda políciu, Fico ovláda celé verejné silové zložky, SIS-ka je jeho, no tak dajte to na políciu, sťažujte sa. Slovensko, každý jeden zákon, ktorý tu predkladá Takáč, Taraba, prípadne Šutaj Eštok a ďalší a ďalší, pozorne sa pozerajte, čo je za tým. Oni vám idú rozprávať, že my ideme zabezpečiť, aby sme mohli pestovať naše slovenské potraviny, aby sme my tu na Slovensku mali konečne naše, naše lacnejšie paradajky a drahé drevo odtiaľ pôjde na kšeft. Ste bohapustí kšeftári, kšeftári a vy nemáte so zveľaďovaním Slovenska nič spoločné. [14:14] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujeme, pán Pročko, za vystúpenie. Na vaše vystúpenie je jedna faktická poznámka. Ja nemôžem komentovať, ale dúfam, že Fico nie je šéfom vesmíru, lebo mal som pocit, že je zodpovedný aj za to, ako sa točia planéty okolo Slnka. Nech sa páči, faktická, pán Hazucha. [14:21] Ivan Hazucha – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. No, vnímam to tak, že toto, čo tu bolo predvedené aj pánom Pročkom, ale aj predchádzajúcim rečníkom, pánom poslancom, sú dosť choré konštrukcie, ktoré podsúvajú aj tomuto plénu, aj občanom, že sa tu jedná len o výrub a ešte k tomu aj výrub lesa, aj výrub drevín, ale zákon hovorí o výrube drevín najmä náletových, to znamená možno ojedinelých drevín na ornej pôde alebo možno mladín, ktoré vznikajú z náletov. Ucelených, ucelených, z ucelených zarastených pozemkov drevinami na ornej pôde, kde sa nachádza súvislý les, tak ako to tu kolegovia vykresľujú, že by sa mali rúbať, predpokladám, že je veľmi málo, určite sa nejedná o tisíce hektárov, ako sa tu straší, a určite ešte menej z nich sa bude rúbať, toto nie je ani zámerom toho zákona. Napríklad v osobitnej časti dôvodovej správy sa spomína v čl. 1, práve sa legalizuje možnosť ornú pôdu, na poľnohospodárskej pôde aj takýmto spôsobom využívať ten pozemok v súlade so zákonom. Taktiež sa ten zákon venuje aj aplikácii nových sedimentov, čo ja považujem veľmi za pozitívum do ornej pôdy alebo na poľnohospodársku pôdu a bol by som rád, keby to bolo bývalo rozšírené aj o čistiarenské kaly, takže tento zákon práve opačne vnímam veľmi pozitívne. Uvítal by som, keby bol ešte aj rozšírenejší, ale tomuto sa kolegovia nevenovali. Ďakujem pekne. [14:21] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Nech sa páči, pán Pročko, v reakcii na faktickú poznámku. [14:22] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne, keďže pán Gašpar nemal reagovať, reagoval, budem naňho reagovať. Fico nie je zodpovedný za vesmír, to by bola obrovská katastrofa pre celú galaxiu, ale to, čo sa deje na Slovensku, a kšefty, tak ako naozaj hľadám za, hľadaj za tým Roberta Fica a to všetci dobre vieme. Pán Hazucha (povedané s pobavením), pekné vystúpenie, naozaj pekné, s takým dobrým zámerom povedať, že veď toto je dobrý zákon, ideme pomôcť tým poľnohospodárom, lenže, pán Hazucha, to je len to, čo rozprávajú vaši kolegovia a čo rozprávate vy. Ten zámer je naozaj iný, ten zámer je, jednoducho ideme vyčistiť poľnohospodársku pôdu, aby tam mohol niekto niečo pestovať. My nevieme, kto tam bude čo pestovať, vôbec ani nevieme, len to ideme čistiť. Pán Hazucha, keď chcete čistiť poľnohospodársku pôdu, tak kto dá preč tie pne, kto tú pôdu potom zúrodní, kto to urobí? Ale to drevo vieme, kto si zoberie, to drevo vieme na tej hmote, kto zarobí. Takže viete, pán Hazucha, darmo vy budete obhajovať, lebo v tejto sále naozaj je to tak, že keď vystúpi nejaký poslanec koalície, tak mu tak začnete tlieskať, aké je to krásne, aký je to zámer. A keď vystúpime my, tak vystúpite so svojimi populistickými obhajobami, že to je dobrý zákon, že to je zákon, ktorý zabezpečí Slovákom lacnejšie paradajky. No, pán Hazucha, zavádzate, pán Hazucha robíte presne to, čo máte robiť, obhajujete kšefty vašej vládnej koalície a to je, to je dôvod toho, prečo sedíte tu v tomto pléne, prečo poslanci koalície majú príkaz hovoriť, Fico robí pre Slovensko dobre, Fico je skvelý človek. Nie, Fico dáva svojim nohsledom kšefty a toto je kšeft. [14:22] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? To je spravodajca (reakcie z pléna), navrhovateľ je, aha, nie hej, tak dobre, pardon. Chce sa vyjadriť k rozprave spravodajca? Áno, nech sa páči, máte slovo. [14:25] Igor Šimko – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne. Nebudem vás dlho zaťažovať, keďže ide o prvé čítanie, budem veľmi rád, keď kolegovia, čo tak plamenne o tom rozprávali, dajú pozmeňujúce návrhy, budú sa tým zaoberať a budú môcť naozaj napraviť tú krivdu, ktorú si myslia, že sa napráva, teda, že sa deje. Podstatné je, že my sme pred pár týždňami schválili zákon o ochrane prírody a krajiny, kde sa naozaj deklarovalo viac ako 200-tisíc hektárov, že zmizlo poľnohospodárskej pôdy vďaka náletovým drevinám. Toto je argument, ktorý nie je veľmi spochybniteľný, pretože posledný týždeň bola informácia, že 41 % Slovenskej republiky, plochy Slovenska pokrývajú lesné porasty, to sa asi tiež zhodneme, keď si to dáte do gúglu, tak to uvidíte. A aby sme dali trochu na pravú mieru aj to, čo sa tu rozprávalo, lebo skvelé herecké výkony v podaní niektorých aj vyštudovaných hercov, tak v tomto zákone sa píše: Ak je to v záujme udržateľného poľnohospodárskeho využívania poľnohospodárskej pôdy, orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy môže rozhodnutím, môže nariadiť výrub odstránením drevín na poľnohospodárskej pôde. V ďalšom bode sa píše, že pri nariadení tohoto výrubu alebo odstránení drevín orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy prihliada na stanovisko štátneho orgánu ochrany prírody a krajiny. Takže čo je de facto ten najväčší problém? Len ste si chceli kopnúť, hej? Čiže ŠOP-ka povie, že áno-nie a podľa toho sa musí zariadiť ten, kto bude vydávať toto rozhodnutie. O tomto zákone budeme hlasovať o sedemnástej. Ďakujem pekne, pekný deň. [14:25] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem spravodajcovi, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďalším bodom programu je prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, v znení zákona č. 8/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú zákony. Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 582, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 614. Prosím ministra spravodlivosti Borisa Suska, aby vládny návrh zákona uviedol. [Rokovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 582.] [14:28] Boris Susko – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Cieľom návrhu zákona je najmä upraviť pravidlá prístupu k právnej pomoci tak, aby táto bola dostupnejšou čo najširšiemu okruhu fyzických osôb reagovať na aktuálnu zvýšenú potrebu riešenia situácie odídencov a súčasne reagovať aj na doterajšie poznatky z aplikačnej praxe a aktuálnu ekonomicko-sociálnu situáciu v Slovenskej republike. V súlade s cieľmi návrhu zákona sa navrhuje zvýšenie hranice materiálnej núdze pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci, rozšírenie okruhu oprávnených osôb a určenie maximálnej hornej hranice finančnej účasti oprávnenej osoby na poskytovaní právnej pomoci, čo bude mať za následok priblíženie bezplatnej právnej pomoci väčšej časti obyvateľstva. Súčasne sa navrhuje zvýšiť poplatok za predbežnú konzultáciu vrátane predbežnej konzultácie vo veci osobného bankrotu zo sumy 4,50 na sumu 6 eur a zavádza sa správny poplatok za spracovanie žiadosti o poskytnutie právnej pomoci v konaní o oddlžení vo výške 50 eur. Účinnosť predkladaného vládneho návrhu zákona sa navrhuje 1. júla 2025, okrem ustanovení § 24j ods. 10 a 11, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2026, a to najmä s ohľadom na zmysel legisvakančnej doby. Návrh zákona predpokladá pozitívne a negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, sociálne vplyvy a vplyvy na služby verejnej správy pre občana, pozitívne vplyvy na informatizáciu spoločnosti a podnikateľské prostredie. Návrh zákona nezakladá vplyvy na životné prostredie a vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Návrh zákona bol predmetom riadne pripomienkového konania a bol prerokovaný v legislatívnej rade vlády. Vládny návrh zákona vláda prerokovala a schválila dňa 6. novembra 2024. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si v záujme občanov Slovenskej republiky požiadať o prerokovanie vládneho návrhu zákona a o jeho podporu. Ďakujem pekne. [14:29] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán minister. Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pani poslankyni Plevíkovej. [14:30] Zuzana Plevíková – Vystúpenie spoločného spravodajcu Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpila v prvom čítaní ako určená spravodajkyňa k uvedenému návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre sociálne veci a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona v druhom čítaní do 31. januára 2025 a gestorský výbor do 3. februára 2025. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako určená spravodajkyňa odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom, vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady. Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu. [14:30] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pani poslankyňa. Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie. Chce sa vyjadriť k rozprave spravodajkyňa? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o vládnom návrhu zákona o všeobecnej bezpečnosti výrobkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 587 (správne 585, pozn. red.), návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí 616. Prosím podpredsedníčku vlády, v tomto prípade opäť zastupujúceho pána ministra spravodlivosti Suska, aby vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči, máte slovo. (Rokovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o všeobecnej bezpečnosti výrobkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov , tlač 585.) [14:32] Boris Susko – Vystúpenie Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, cieľom vládneho návrhu zákona o všeobecnej bezpečnosti výrobkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov je implementácia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 988/2003 o všeobecnej bezpečnosti výrobkov, ktoré nahrádza doposiaľ platnú a účinnú smernicu Európskej únie z roku 2001. Na úrovni Európskej únie dochádza k zmene právneho nástroja na základe potreby odstrániť transpozičné a aplikačné rozdiely v členských štátoch v záujme podpory voľného pohybu tovaru na vnútornom trhu Európskej únie a zabezpečenia vysokej úrovne ochrany zdravia a bezpečnosti spotrebiteľov. Nové nariadenie nielen aktualizuje a precizuje doteraz platné povinnosti hospodárskych subjektov, ale reaguje aj na nové výzvy, napríklad narastajúci online predaj výrobkov, vrátane predaja cez online trhoviská. Nariadenie o všeobecnej bezpečnosti výrobkov predstavuje tzv. záchrannú sieť. Vzťahuje sa na všetky výrobky, pre ktoré na úrovni Európskej únie nebola prijatá osobitná regulácia, napr. výrobky, pre ktoré na úrovni, napr. výrobky starostlivosti o deti, vybavenie fitnes centier, bicykle, nábytok či náradie. Niektoré ustanovenia, napr. o cezhraničnej výmene informácií o nebezpečných výrobkoch, postupe hospodárskych subjektov pri spätnom prevzatí nebezpečných výrobkov a osobitné povinnosti prevádzkovateľov online trhov sa však budú vzťahovať na všetky výrobky, vrátane harmonizovanej oblasti. Nariadenie o všeobecnej bezpečnosti výrobkov je priamo aplikovateľné. Návrh zákona len špecifikuje niektoré povinnosti hospodárskych subjektov, najmä požiadavky na jazykový režim informačných povinností, ktoré hospodárske subjekty musia plniť voči spotrebiteľom, upravuje pôsobnosť orgánov verejnej správy, dohľad, sankcie a vnútroštátnu spoluprácu pri výmene informácií o nebezpečných výrobkoch. Návrh zákona bude mať negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie. Nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, na informatizáciu spoločnosti, služby verejnej správy pre občana, na životné prostredie, nebude mať sociálne vplyvy, ani vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Ďakujem pekne. [14:32] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán minister. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárske záležitosti, pánovi poslancovi Justínovi Sedlákovi. [14:35] Justín Sedlák – Vystúpenie spoločného spravodajcu Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o všeobecnej bezpečnosti výrobkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač č. 585. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokujeme v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 31. januára 2025 a v gestorskom výbore do 3. februára 2025. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu. [14:35] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že som nedostal do rozpravy žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa preto, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie. Chce k rozprave zaujať stanovisko spravodajca? Nie. Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Nasleduje prvé čítanie o vládnom návrhu zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre Plán obnovy a znalostnú ekonomiku. Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 592. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 621. Prosím ministra spravodlivosti, ktorý zastupuje podpredsedu vlády pána Petra Kmeca, aby vládny návrh zákona uviedol. Máte slovo. (Rokovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre Plán obnovy a znalostnú ekonomiku , tlač 592.) [14:37] Boris Susko – Vystúpenie Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si na dnešné rokovanie predložiť vládny návrh zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre Plán obnovy a znalostnú ekonomiku. Účelom predloženého návrhu zákona je zapracovanie zmien, ktoré vyplynuli z delimitácie agendy, aplikačnej praxe, precizovania vybraných ustanovení, ako aj zjednotenie úpravy pre ďalšie fungovanie samostatného Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre Plán obnovy a znalostnú ekonomiku. Na základe predloženého návrhu Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre Plán obnovy a znalostnú ekonomiku bude môcť poskytovať dotácie v oblastiach znalostnej ekonomiky, výskumu, vývoja, inovácií alebo transferu poznatkov a implementácie Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si požiadať o podporu uvedeného návrhu zákona. Ďakujem pekne. [14:37] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán minister. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, pánovi poslancovi Válekovi. [14:38] Igor Válek – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov, a zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbor pre financie a rozpočet, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj a ústavnoprávny výbor. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 31. januára 2025 a gestorský výbor do 3. februára 2025. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu. [14:38] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem spravodajcovi. Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy, preto sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Prihlásili sa dvaja poslanci, v poradí pán poslanec Hargaš a druhý pán poslanec Ledecký. Nech sa páči, pán poslanec Hargaš, máte slovo. [14:40] Ján Hargaš – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vyložím si takto notebook, ale nemám tam nálepky, tak snáď nikto nebude protestovať. No, k tomuto zákonu by som povedal niečo opozičné, ale v zásade som si uvedomil, keď som si naštudoval pripomienky z MPK, že opozičnú robotu za nás už spravilo ministerstvo školstva, pretože keď si pozriete pripomienky z MPK, tak ministerstvo školstva k tomuto zákonu dalo pomerne zásadné pripomienky, tri zásadné pripomienky, ktoré ale neboli vyhodnotené, pretože ministerstvo školstva za zvláštnych okolností ich stiahlo. Ten, kto bol úradník, tak vie, čo to znamená. To znamená, že niekde na vláde si sadol pán podpredseda vlády Kmec k pánovi Druckerovi a povedal mu, prosím ťa, počúvaj ma, pán Drucker, neviem, aké ma krstné meno, Tomáš, povedal mu, počúvaj ma, Tomáš, tvoji ľudia mi sem hodili nejaké pripomienky k môjmu zákonu, čo sú to za hlúposti, veď sme sa dohodli, že ja to teda predložím, tak prečo mi to bombardujete. A na to pán minister Tomáš Drucker povedal, jasné, vieš čo, poradím sa, ja im poviem. A potom im povedal a oni tie pripomienky stiahli. No ale tie pripomienky sú zaujímavé a v kontexte toho, čo tento zákon má robiť, teda má umožniť úradu podpredsedu vlády vypisovať výzvy na dotácie v oblasti vedy a výskumu, tak veľmi k veci sa vyjadrili kolegovia z ministerstva školstva, ktorých týmto pozdravujem a teda snáď im takáto malá rebélia nespôsobí problém, pokračujte v tom. Pre potreby prvého čítania ja len teda odcitujem tie pripomienky, aby tu zazneli, pretože sú validné, ale teda v tom kontexte celého zákona teda poviem, že prečo s tým majú kolegovia na školstve problém. No problém s tým majú preto, že dlhodobo výskum a vývoj a podpora výskumu a vývoja je na Slovensku veľmi roztrieštená, fragmentovaná, iks organizácií poskytuje iks dotácií a teraz to bude iks plus jedna, pretože ešte aj podpredseda vlády si povedal, že aj on chce poskytovať dotácie v oblasti vedy a výskumu a je to v príkrom rozpore s tým, čo sme si povedali v rámci plánu obnovy, že chceme dosiahnuť. V rámci plánu obnovy sa povedalo, že budeme konsolidovať, nejakým spôsobom upratovať to, kto môže a nemôže poskytovať dotácie a má sa znížiť počet subjektov, ktoré dotácie na vedu a výskum poskytujú. Táto vláda robí presný opak. A na to práve upozornili aj kolegovia z ministerstva školstva. Ale teda keďže prebehla tá diskusia na vláde pravdepodobne, tak museli pripomienky stiahnuť. Takže ja ich prečítam. Prvá pripomienka ministerstva školstva je, že žiadajú zosúladiť tento zákon s kompetenčným zákonom, pretože v rámci kompetenčného zákonu Úrad vlády Slovenskej republiky má plniť úlohy strategickej a metodickej koordinácie v oblasti výskumu a vývoja a inovácií a poskytovanie dotácií nie je vecou stratégie a metodiky. Čiže napádajú to, že takúto kompetenciu ministerstvo, teda úrad podpredsedu vlády ani nemá a žiadali, aby teda bol tento zákon stiahnutý z tohto dôvodu. Trošku to krátim, aby som sa stihol venovať všetkým trom pripomienkam. Tá druhá pripomienka je tiež zaujímavá, pretože trošku hovorí aj o tom procese, ako tento zákon vznikol. Ministerstvo školstva hovorí: Návrh zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Úradu podpredsedu vlády pre Plán obnovy a znalostnú ekonomiku nebol súčasťou plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2024. Čiže neplánoval sa takýto zákon vôbec prijímať. To znamená, že pán Kmec s tým prišiel tak pod pazuchou, že si to vymysleli a buchli to rovno do procesu. A rovnako nemá oporu ani v programovom vyhlásení vlády a Pláne obnovy a odolnosti Slovenskej republiky. Zároveň nemá oporu ani v Národnej stratégii výskumu, vývoja a inovácií a jej akčnom pláne. Inými slovami, niečo ste si vymysleli, nie je to súčasťou žiadnych plánov, prosím, stiahnite to. Ja to preložím do ľudskej reči, čo hovoria kolegovia zo školstva kolegom od pána Kmeca. Vzhľadom na to, že nový zákon zavádza zásadnú systémovú zmenu v oblasti podpory výskumu, vývoja a inovácií, máme za to, že skrátené MPK nie je opodstatnené. To bolo ešte aj v skrátenom MPK. Odôvodnenie je len všeobecné, potreba predloženia do NR SR. Čiže zákon potrebujeme prečo? Pretože ho potrebujeme predložiť. Výborné odôvodnenie. Všimli si kolegovia zo školstva, že také asi nestačí. A žiadame teda pred ďalším legislatívnym postupom tento materiál prerokovať s ústrednými orgánmi štátnej správy, v ktorých vecnej pôsobnosti je výskum a vývoj, a teda ministerstvo školstva a inovácie, ministerstvo hospodárstva. Potom ešte nejaké detaily o tom, že v skutočnosti sa má pripravovať nový zákon o nejakej koncepčnej podpore vedy a výskumu a vývoja, a teda mali to kolegovia od pána Kmeca vložiť do tohto zákona, ktorý je súčasťou legislatívneho plánu vlády. To hovoria kolegovia zo školstva. No a tá tretia pripomienka je asi najzásadnejšia, pretože tomu sa teda má zmysel venovať a budeme sa určite tomu venovať medzi prvým a druhým čítaním, pretože kolegovia z ministerstva školstva, naozaj si to veľmi cením, že nám takto pomáhajú, hovoria, že žiadame, aby pred pokračovaním ďalšieho legislatívneho procesu úrad podpredsedu vlády od pána Kmeca zabezpečil stanovisko Európskej komisie, že návrh je v súlade s plánom obnovy a odolnosti a nedochádza tak k zvráteniu plnenia súvisiaceho míľnika. Upozorňujeme, že zámerom reformy 1 v komponente 9 plánu obnovy a odolnosti, reforma riadenia, hodnotenia a podpory v oblasti vedy, výskumu a inovácií, bola konsolidácia grantových agentúr v rámci ministerstiev v uplatňovaní princípov dobrého riadenia a efektívnosti a jednotný systém inštitucionálneho hodnotenia a inštitucionálneho financovania výskumu a vývoja. Tento zákon robí presne opačné. Čiže kolegovia z ministerstva školstva upozorňujú kolegov od pána podpredsedu vlády Kmeca, že to, čo predložil, môže byť v rozpore s už splneným míľnikom v rámci plánu obnovy a odolnosti a ako všetci vieme, zvrátenie míľnika v pláne obnovy nie je možné a môže tak spôsobiť, že budeme musieť nejaké peniaze do Európskej únie vracať, resp. že nám bude zase zablokovaná nejaká ďalšia platba z plánu obnovy. Podľa mňa veľmi zásadné pripomienky, aj boli označené ako zásadné, je veľmi na škodu, že boli stiahnuté a tým pádom sa k nim úrad podpredsedu vlády nijakým spôsobom nemusel vyjadrovať. Asi si to teda vybavili s pánom Druckerom nejak na vláde. Každopádne to, čo v tých pripomienkach zaznieva, je stále pravda, napriek tomu, že to ministerstvo školstva muselo stiahnuť, to nič nemení na tom, že to stále pravda je. Čiže tento zákon aj podľa nášho názoru môže byť v rozpore s už splneným míľnikom v rámci plánu obnovy, v ktorom sme sa zaviazali nejakým spôsobom konsolidovať poskytovanie dotácií v oblasti vedy, výskumu a inovácií. Tento zákon robí presne opačné. Zároveň plnením míľnika v rámci plánu obnovy bola metodika, ako sa majú vyhodnocovať dotácie v oblasti vedy, výskumu a inovácií. Nepôjdem do detailov, ale jeden z tých princípov tej metodiky je, aby o takýchto dotáciách rozhodovali komisie s účasťou zahraničných odborných autorít. Tento zákon takéto niečo v sebe nezahŕňa. Čiže pripúšťa aj možnosť, že peniaze do vedy a výskumu zase budeme robiť inak, ako sme si predsavzali v pláne obnovy, že zase to budú komisie, v ktorých nebude musieť byť účasť nejakých zahraničných odborných autorít v oblasti vedy a výskumu. Čiže je to krok späť. Je to potencionálne porušenie už splneného míľnika v rámci plánu obnovy. Pripomienky ministerstva školstva sú stále validné a upozorňujeme na ne teraz v prvom čítaní, vrátime sa k tomu aj v druhom čítaní, túto problematiku si naštudujeme do väčšieho detailu, ale už teraz upozorňujem, že toto bude problém a aj touto cestou ďakujem kolegom z ministerstva školstva za to, že si plnia svoju úradnícku povinnosť a na takéto veci na vláde, teda v rámci MPK upozornili. A zaujímal by ma názor teda pána podpredsedu vlády Kmeca, ktorý tu, žiaľ, nie je, ale teda, neviem, v zastúpení asi mi nepovie pán minister, takto tu, žiaľ, diskutujeme. By ma zaujímalo, že prečo si myslí, že tie pripomienky teda už sú nerelevantné. Podľa mňa relevantné stále sú, aj po prečítaní tohto zákona mám ten istý názor a potencionálne tu ideme do rizika zablokovania peňazí z plánu obnovy a odolnosti. Ďakujem pekne za pozornosť. [14:44] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďalší v poradí pán poslanec Ledecký, nech sa páči, máte slovo. [14:49] Vladimír Ledecký – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, pred chvíľou sme počuli pána poslanca Hargaša, ktorý vystúpil skôr, a tie argumenty, ktoré som chcel povedať ja, tak ich povedal on, ale mám aj ďalšie. My vlastne týmto zákonom vytvárame ďalší balíček pre ďalšieho ministra a tým, že on bude rozdeľovať a rozdeľovať netransparentne, ako tu bolo spomínané, že naopak ide to voči všetkým koncepčným materiálom, ktoré sú schválené, tak odoberie ešte z toho balíka ostatným ministrom, ktorí rozdávajú a budú sa rozdávať ešte smiešnejšie peniaze za smiešnejších podmienok, nehovoriac o tom, že tie výzvy budú, samozrejme, alebo to rozdávanie bude presne také ako doteraz, netransparentné, určí komisiu troch ľudí, ktorá rozhodne, komu tie, komu tie zdroje pôjdu. Ten rozsah tiež nie je obmedzený, môžu to byť VÚC-ky, môžu to byť obce, môžu to byť neziskové organizácie na základe toho, kto-aký vzťah bude mať k pánovi ministrovi. A aby som podporil to moje tvrdenie, tak poviem asi aktuálnu vec. Dneska bolo výjazdové zasadnutie vlády v Topoľčiankach a peniaze sa tam rozdeľovali podľa straníckeho trička. Koaliční šéfovia obcí dostali v priemere 24 390 eur na jednu obec a opozičné strany alebo predstavitelia opozičných strán dostali 5 285 eur na jednu obec. Je to v priemere. Dokopy tam bolo rozdaných viac ako 1,8 mil. eur. To znamená, že to je presný dôkaz, že vypíšeme výzvu, pardon, nevypíšeme výzvu, rozhodneme sa, komu koľko dáme, prídeme a nejakým rozhodnutím netransparentným to robíme. Samozrejme viacej budeme myslieť na tých svojich, ako na tých ostatných. Ja dúfam, že tí obyvatelia tej obce, ktorí dostali málo alebo výrazne menej a volili túto koalíciu, že si to uvedomia a že bude tam pri najbližších voľbách nejaká odozva. A tiež nerozumiem tomu, že úrad vlády, predseda vlády rozdeľuje naozaj ako Jánošík na výjazdových zasadnutiach a jeho podpredseda si robí vlastný balík. Tak tomu nerozumiem, lebo naozaj ten úrad vlády má všetky možnosti, aby tie peniaze rozdelil. Rovnako nerozumiem, prečo si úrad vlády ide rozdeľovať peniaze, ktoré na ten účel, ktorý podpredseda vlády chce tie peniaze rozdeľovať, môže rozdeľovať ministerstvo školstva, môže rozdeľovať MIRRI a môže rozdeľovať aj predseda vlády. Ako je naozaj neuveriteľné, že táto vládna koalícia tu robí konsolidáciu, ale predtým si ešte zvýšia platy všetci ministri. Je neuveriteľné, že táto vládna koalícia ide robiť konsolidáciu a oni utvoria nové ministerstvo, nový náklad v stovkách miliónov euro. A rovnako je neuveriteľné, že robia konsolidáciu a vytvárajú pre tých svojich ministrov, ktorí ešte nemajú nejaký budžet na rozdeľovanie svojim, aby to rozdelili. To naozaj vy si myslíte, že keď hovoríte o tej vašej konsolidácii, o zvyšovaní daní, že toto ľudia nevidia, že áno, vy to zaplatíte, ale my tým svojim vytvoríme priestor, aby si mohli s tým svojím budžetom bačovať, ako sa im zachce, od buka do buka. Ďakujem. [14:49] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán poslanec. Na vaše vystúpenie žiadna faktická poznámka, preto vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie. Chce sa vyjadriť k rozprave spravodajca? Tiež nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. V rokovaní 23. schôdze budeme pokračovať druhým čítaním o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Rozšírenou rámcovou dohodou medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Čilskou republikou na strane druhej. Návrh vlády je pod tlačou 498. Návrh vlády odôvodní minister spravodlivosti pán Susko. Prosím, aby sa ujal slova. (Rokovanie v druhom čítaní o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Rozšírenou rámcovou dohodou medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Čilskou republikou na strane druhej , tlač 498.) [14:54] Boris Susko Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vláda Slovenskej republiky má záujem o posilňovanie politických a ekonomických vzťahov aj s regiónom Latinskej Ameriky a Karibiku. Na rokovanie pléna Národnej rady Slovenskej republiky predkladám návrh na uzavretie Rozšírenej rámcovej dohody medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Čilskou republikou na strane druhej. Cieľom Rozšírenej rámcovej dohody je zintenzívnenie a prehĺbenie vzťahov medzi Európskou úniou, jej členskými štátmi a Čile. Dohoda predstavuje významný krok k zlepšeniu postavenia Európskej únie a jej členov v Južnej Amerike. Dohoda na takmer 800 stranách upravuje široké spektrum oblastí, zameriava sa na posilnenie a diverzifikáciu obchodných vzťahov medzi zmluvnými stranami. Zahŕňa tiež spoluprácu v oblasti zdravia, životného prostredia, zmeny klímy, energetiky, vzdelávania, kultúry, práce, sociálnych vecí, vedy, technológii či dopravy. Za Slovenskú republiku bola dohoda s výhradou ratifikácie podpísaná pred rokom, dňa 13. decembra 2023 v Bruseli. K dnešnému dňu bola schvaľovacia procedúra k dohode ukončená v štyroch členských štátoch Európskej únie – v Dánsku, Estónsku, Poľsku a v Českej republike. Predkladaná dohoda je tzv. zmiešanou úniovou zmluvou, ktorej zmluvnými stranami sú Európska únia a jej členské štáty na jednej strane a Čile na strane druhej. Dohoda podlieha v súlade s čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloveniu súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky spolu s jej rozhodnutím o tom, že dohoda má charakter prednostnej medzinárodnej zmluvy v zmysle čl. 7 ods. 5 ústavy. Vnútroštátny schvaľovací proces bude ukončený ratifikáciou dohody prezidentom Slovenskej republiky. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci dovoľujem si vás požiadať, aby Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas dohodou a taktiež aby rozhodla o tom, že dohoda je medzinárodnou zmluvou, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Ďakujem pekne. [14:54] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán minister. Prosím určeného spravodajcu zo zahraničného výboru pána poslanca Michala Lukšu, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády. [14:56] Michal Lukša Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, drahé kolegyne, kolegovia, dovoľte mi z poverenia gestorského Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky predložiť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Rozšírenou rámcovou dohodou medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Čilskou republikou na strane druhej, tlač 498. Predmetný návrh bol pridelený rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 642 zo 14. novembra 2024 na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Uvedeným rozhodnutím predseda Národnej rady Slovenskej republiky zároveň určil, aby Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor podal Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky zvolal k predmetnému návrhu schôdzu 20. novembra 2024, avšak neprijal platné uznesenie, nakoľko podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov sa nemohol uznášať. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 220 z 21. novembra 2024 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet uznesením č. 170 z 26. novembra 2024 odporučili Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Rozšírenou rámcovou dohodou medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Čilskou republikou na strane druhej a rozhodnúť, že dohoda je medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi. Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky rokoval ako gestorský výbor 26. novembra 2024. Na základe stanovísk výborov Národnej rady Slovenskej republiky odporučil Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Rozšírenou rámcovou dohodou medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Čilskou republikou na strane druhej a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi. Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 30 z 26. novembra 2024 schválil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Rozšírenou rámcovou dohodou medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Čilskou republikou na strane druhej, tlač 498a. Týmto uznesením ma zároveň poveril plniť úlohy spoločného spravodajcu. Pán predseda, skončil som, prosím, otvorte rozpravu. [14:59] Tibor Gašpar Ďakujem, pán spravodajca. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Hlási sa niekto do rozpravy? Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pristúpime k druhému čítaniu o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Doplnkovou dohodou medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane, Islandom na druhej strane a Nórskym kráľovstvom na tretej strane o vykonaní Dohody o leteckej doprave medzi Spojenými štátmi americkými na jednej strane, Európskou úniou a jej členskými štátmi na druhej strane, Islandom na tretej strane a Nórskym kráľovstvom na štvrtej strane. Návrh vlády má tlač 490. Návrh vlády odôvodní minister dopravy Slovenskej republiky pán Ráž, prosím ho, aby sa ujal slova. (Rokovanie v druhom čítaní o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Doplnkovou dohodou medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane, Islandom na druhej strane a Nórskym kráľovstvom na tretej strane o vykonávaní Dohody o leteckej doprave medzi Spojenými štátmi americkými na jednej strane, Európskou úniou a jej členskými štátmi na druhej strane, Islandom na tretej strane a Nórskym kráľovstvom na štvrtej strane , tlač 490.) [15:00] Jozef Ráž – Vystúpenie Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi uviesť odôvodnenie materiálu návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Doplnkovou dohodou medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane, Islandom na druhej strane, Nórskym kráľovstvom na tretej strane o vykonávaní dohody o leteckej doprave medzi Spojenými štátmi americkými na jednej strane, Európskou úniou a jej členskými štátmi na druhej strane, Islandom na tretej strane a Nórskym kráľovstvom na štvrtej strane (ďalej len „doplnková dohoda"). Pôvodná dohoda o letectve medzi EÚ a USA bola podpísaná 25. a 30. apríla 2007 a nadobudla platnosť 30. marca 2008. Nórsko a Island formálne požiadali o pristúpenie k dohode o leteckej doprave v roku 2007. V súlade s čl. 18 ods. 5 tejto dohody spoločný výbor vypracoval na svojom zasadnutí 16. novembra 2010 návrh na pristúpenie Islandu a Nórska k dohode. Následne Komisia vypracovala návrh doplnkovej dohody. Keďže Nórsko a Island sú neoddeliteľnou súčasťou spoločného európskeho leteckého priestoru, týmito dohodami sa zabezpečí dôsledný regulačný rámec pre lety medzi USA a jednotným trhom leteckej dopravy v EÚ, vrátane Islandu a Nórska. Vytvoria sa tým komerčné výhody pre letecké spoločnosti a zákazníkov v EÚ a najmä sa zabezpečí súlad dohody o leteckej doprave medzi EÚ a USA so spoločnou škandinávskou politikou o leteckej doprave. Návrhom sa zároveň zachováva dôstojný charakter dohody medzi EÚ a USA. Doplnková dohoda bola podpísaná 16. a 21. júna 2011 v Luxemburgu a v Osle. Súdny dvor vo svojom rozsudku 28. apríla 2015 zrušil rozhodnutie Rady z dôvodu, že Rada nemohla oprávnene schváliť podpis a predbežné vykonávanie dohody o pristúpení a doplnkovej dohode v akte prijatom spolu so zástupcami vlády členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady. Súd však zachoval účinky rozhodnutia až dovtedy, kým v primeranej lehote odo dňa vyhlásenia tohto rozsudku nenadobudne účinnosť nové rozhodnutie, ktoré má Rada prijať na základe čl. 218 ods. 5 a 8 Zmluvy o fungovaní EÚ. S cieľom dosiahnuť súlad s rozsudkom Rada prijala nové rozhodnutie o podpise a predbežnom vykonávaní dohody a pristúpení k doplnkovej dohode s výhradou ich uzavretia k neskoršiemu dátumu dňa 20. marca 2023. Doplnková dohoda je mnohostrannou medzinárodnou zmluvou prezidentskej povahy, ktorá priamo zakladá práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a podľa čl. 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky sa pred jej ratifikáciou vyžaduje súhlas Národnej rady Slovenskej republiky. Zároveň je dohoda mnohostrannou medzinárodnou zmluvou prezidentskej povahy podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, na vykonanie ktorej nie je potrebný zákon a ktorá po ratifikácii a vyhlásení spôsobom ustanoveným zákonom má platnosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Materiál nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, sociálne vplyvy, vplyvy na podnikateľské prostredie, vplyvy na služby verejnej správy pre občana, životné prostredie, informatizáciu spoločnosti, manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Dovoľujem si vás poprosiť o súhlas s predkladaným návrhom a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi. Ďakujem vám za pozornosť. [15:00] Tibor Gašpar Ďakujem, pán minister. Prosím určeného spoločného spravodajcu z výboru pre hospodárske záležitosti pána poslanca Mega, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády. [15:04] Jaroslav Mego – Vystúpenie spoločného spravodajcu Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, páni poslanci, predkladám spoločnú správu výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s doplnkovou dohodou medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane, Islandom na druhej strane a Nórskym kráľovstvom na tretej strane o vykonávaní dohody o leteckej doprave medzi Spojenými štátmi americkými na jednej strane, Európskou úniou a jej členskými štátmi na druhej strane, Islandom na tretej strane a Nórskym kráľovstvom na štvrtej strane, tlač č. 490a. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 587 z 23. októbra 2024 pridelil návrh na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor určil výbor pre hospodárske záležitosti. Ústavnoprávny výbor o návrhu rokoval 21. novembra 2024 a prijal uznesenie č. 224. Výbor pre hospodárske záležitosti o návrhu rokoval 25. novembra 2024 a prijal uznesenie č. 119. Obidva výbory odporučili Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s doplnkovou dohodou a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi. Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s uvedenou doplnkovou dohodou a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi. Spoločná správa výboru Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením gestorského výboru č. 139 z 26. novembra 2024. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som informoval o výsledku rokovania výborov, odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru k uvedenej spoločnej správe a predniesol návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu. [15:04] Tibor Gašpar Ďakujem, pán spravodajca. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Hlási sa niekto z poslancov do rozpravy? Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pokračujeme druhým čítaním o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o leteckej doprave medzi Spojenými štátmi americkými na jednej strane, Európskou úniou a jej členskými štátmi na druhej strane, Islandom na tretej strane a Nórskym kráľovstvom na štvrtej strane. Návrh vlády má parlamentnú tlač 491. Návrh odôvodní pán minister dopravy, pán Ráž, máte slovo, nech sa páči. (Rokovanie v druhom čítaní o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o leteckej doprave medzi Spojenými štátmi americkými na jednej strane, Európskou úniou a jej členskými štátmi na druhej strane, Islandom na tretej strane a Nórskym kráľovstvom na štvrtej strane , tlač 491.) [15:07] Jozef Ráž – Vystúpenie Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi uviesť odôvodnenie materiálu návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o leteckej doprave medzi Spojenými štátmi americkými na jednej strane, Európskou úniou a jej členskými štátmi na druhej strane, Islandom na tretej strane a Nórskym kráľovstvom na štvrtej strane. Dohoda je mnohostrannou medzinárodnou zmluvou prezidentskej povahy, ktorá priamo zakladá práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb podľa čl. 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a pred jej ratifikáciou sa vyžaduje súhlas Národnej rady Slovenskej republiky. Zároveň je dohoda mnohostrannou medzinárodnou zmluvou prezidentskej povahy podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, na vykonanie ktorej nie je potrebný zákon a ktorá po ratifikácii a vyhlásení spôsobom ustanoveným zákonom má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Materiál nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, sociálne vplyvy, vplyvy na podnikateľské prostredie, vplyvy na služby verejnej správy pre občana, životné prostredie, informatizáciu spoločnosti, manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Vážení prítomní, dovoľujem si vás požiadať o súhlas s predkladaným návrhom a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi. Ďakujem pekne. [15:07] Tibor Gašpar Ďakujem, pán minister. Prosím určeného spoločného spravodajcu z výboru pre hospodárske záležitosti pána poslanca Jaroslava Mega, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády. [15:09] Jaroslav Mego – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o leteckej doprave medzi Spojenými štátmi americkými na jednej strane, Európskou úniou a jej členskými štátmi na druhej strane, Islandom na tretej strane a Nórskym kráľovstvom na štvrtej strane, tlač 491a. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 586 z 23. októbra 2024 pridelil návrh na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor určil výbor pre hospodárske záležitosti. Ústavnoprávny výbor o návrhu rokoval 21. novembra 2024 a prijal uznesenie č. 223. Výbor pre hospodárske záležitosti o návrhu rokoval 25. novembra 2024 a prijal uznesenie č. 120. Obidva výbory odporučili Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s dohodou a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi. Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s uvedenou dohodou a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením gestorského výboru č. 140 z 26. novembra 2024. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som informoval o výsledku rokovania výborov, odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru uvedené v spoločnej správe a predniesol návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu. [15:09] Tibor Gašpar Ďakujem, pán spravodajca. Otváram rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pokračujeme prvým čítaním o vládnom návrhu Stavebného zákona. Vládny návrh zákona je pod tlačou 587. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 618, a prosím teraz pán ministra dopravy, pána Ráža, aby vládny návrh zákona uviedol. (Rokovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu Stavebného zákona , tlač 587.) [15:12] Jozef Ráž – Vystúpenie Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, páni poslanci, vláda Slovenskej republiky predložila na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh Stavebného zákona, ktorý bol vypracovaný s cieľom akcelerovania prípravných a povoľovacích procesov vo výstavbe ako požiadavka pre splnenie jednej z prioritných úloh vlády vyplývajúcich z programového vyhlásenia. Jeho účelom je vytvoriť nový právny rámec pre zjednodušenie urýchlenia výstavby a zníženie administratívnej záťaže povoľovacích konaní s dôrazom na zabezpečenie transparentnosti v tejto oblasti. Predložený vládny návrh Stavebného zákona, ako aj jeho vykonávacie právne predpisy ovplyvnia viaceré ekonomické, spoločenské procesy vytvárajúce predpoklady na ďalší rozvoj Slovenskej republiky. Vládny návrh zákona po takmer päťdesiatich rokoch nahradí v súčasnosti platný účinný zákon 50/1976 Z. z. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov, ako aj zákon č. 201/2022 o výstavbe s odloženou účinnosťou na 1. apríla 2025, ktorý sa nachádza v stave inštitucionálnej nepripravenosti a k tomuto dátumu účinnosť je nevykonateľný. Nadobudnutie účinnosti zákona o výstavbe by viedlo k značným ťažkostiam pri príprave povoľovaní stavieb. Jeho aplikácia sa ukázala byť nereálna a to nielen z hľadiska technickej a organizačnej, ale aj z pohľadu nadväzujúcej legislatívy. Zjednodušenie postupov pri povoľovaní stavieb vyžaduje sprísnenie dozoru a kontroly zo strany štátu nad všetkými oprávnenými osobami vo výstavbe. Vláda navrhuje, aby tento dohľad vrátane prijímania určitých opatrení ukladania pokút a výkonu nariadených opatrení vykonával štátny orgán – úrad pre územné plánovanie a výstavbu. Vládny návrh zákona je vypracovaný po rokovaniach s odbornou verejnosťou, nie je politicky motivovaný a jeho prijatie je v záujme občanov, podnikateľov a ostatnej verejnosti. Vládny návrh zákona je kompromisom a zároveň konsenzom všetkých zainteresovaných zložiek štátnej správy, samosprávy, združení, zväzov, sociálnych partnerov a verejnosti. Žiadam vás o jeho podporu. Ďakujem veľmi pekne. [15:12] Tibor Gašpar Ďakujem, pán minister. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu a regionálny rozvor, rozvoj, pardon, poslancovi Jozefovi Cechovi. [15:14] Jozef Cech Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Pán minister, pani poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, Stavebného zákona, tlač 587. V súlade s § 73 ods. 1 o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona. Návrh spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 31. januára 2025 a v gestorskom výbore do 3. februára 2025. Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu. [15:14] Tibor Gašpar Ďakujem, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že písomne sa prihlásil jeden poslanec, a to konkrétne pani poslankyňa Luščíková. Nech sa páči, máte slovo. [15:23] Darina Luščíková – Vystúpenie v rozprave Dobre. Ďakujem pekne. Ďakujem pekne, pán predsedajúci, vážený pán minister, vážení kolegovia, kolegyne, hneď v úvode musím poznamenať, že vďakabohu za to 18-dňové letné pripomienkové konanie, ktoré prebehlo uprostred leta, kde sa zohľadnilo veľa pripomienok odborníkov a dotknutých inštitúcií a už z tohto zákona predloženého nie je katastrofa, aká sa črtala. Takže vďakabohu a musím pochváliť pána ministra za to, že naozaj tento zákon nie je v skrátenom legislatívnom konaní. Zákon prešiel celkovo 2 132 pripomienkami, z toho bolo 957 zásadných. Je to jeden z najpripomienkovanejších zákonov v celej histórii. Od viacerých organizácií dotknutých právnických osôb som počula, že sú viac-menej spokojní. Samozrejme, že nebolo zohľadnené všetko, ale dá sa tento zákon považovať za slušný kompromis. Má však aj svoje nedostatky, samozrejme, ale tie sú celkom vyvážené niektorými pozitívami. Je pravda, že procesy na stavebných úradoch sa budú výrazne skracovať, keďže sa spojili dve správne konania, nie je potrebné dokumenty schvaľovať na dvakrát a na dvakrát ich predkladať a nie sú potrebné aj dve plynúce lehoty, čo každý víta. Čo sa však nedá hovoriť, nedá sa hovoriť o masívnom odbúraní byrokracie pre stavebníkov, pretože, žiaľbohu, celá ťarcha celej byrokracie sa presúva na projektanta a na stavebníka, ktorý bude potrebovať zohnať súhlasné stanoviská od všetkých dotknutých právnických osôb. V podstate ide možno o desať až dvadsať, záleží od typu stavby, stanovísk, ktoré si bude musieť projektant alebo stavebník vybehať. To znamená, že sa veľmi silne predraží inžiniering a cena za projekt. Takže tieto zmeny sa dotknú najviac obyčajných, bežných stavebníkov. Za nedostatky tohto predloženého zákona môžeme považovať aj to, že stavebné úrady zostali na obciach. Ja som sa rozprávala s mnohými starostami mnohých malých obcí a oni nie sú šťastní z tejto kompetencie. Našťastie v mnohých, na mnohých územiach existujú už spoločné stavebné úrady, ide o prenesenú kompetenciu od štátu, ale všetci starostovia sa zhodli na tom, že tá prenesená kompetencia nie je dostatočne finančne ohodnotená a starostovia musia doplácať na mzdy stavebných úradníkov. A teraz si nevedia predstaviť, keďže sa pridáva ďalšia povinnosť mať dve odborne spôsobilé osoby zamestnané na stavebných úradoch, toto si naozaj nevedia predstaviť starostovia mnohých obcí, kde nie sú spoločné stavebné úrady a kde títo úradníci naozaj na týchto miestach neexistujú. Na východe, na severe Slovenska nemáte stavebných úradníkov, ktorých by ste vedeli zamestnať na stavebných úradoch. Nie je ich veľa, je ich naozaj málo a starostovia nevedia, ako na nich zoženú peniaze. Ďalší nedostatok, ktorý vidíme, je aj v tom, že z posudzovania stavieb a stavebný, územných konaní a stále tých procesov je vylúčená verejnosť a to aj odborná. Je pravdou, že tá by sa mala vyjadrovať hlavne v konaniach pri tvorbe územných plánov a pri EIA. V ideálnom svete by to tak bolo, vieme však, aké problémy boli pri prijatí týchto zákonov a ako vlastne trpí verejnosť tým, že sa v týchto konaniach nevie zapojiť. My rozumieme tomu, že v stavebných konaniach, aby prebiehali rýchlo, by už tá verejnosť sa nemala vyjadrovať v takej miere, aby ich mohla predlžovať, ale tým, že sú nedostatky v tých ostatných zákonoch, tak toto troška nám vadí a to aj v súvislosti s tým, že nie je jasné, ako sa budú v elektronických systémoch zverejňovať dokumenty. Vieme, že elektronický systém je len vo vývoji. Nevieme presne vlastne žiadne podrobnosti, ani nedotknutí projektanti a tie odborné osoby, ktoré sa majú týmto systémom zaoberať, netušia, ako budú zverejňovať, čo budú zverejňovať, čo bude vlastne zverejnené pre verejnosť. Takže tam naozaj v tomto zákone verejnosť ťahá skrátka, pretože nie sú ešte zrejme vykonávacie predpisy, neexistuje zberný zákon. Takže pri diskusii s dotknutými organizáciami a odbornými subjektami naozaj sa veľmi obávajú, ale myslím, že tam je prekonávacie obdobie, až do roku 2029 ste ho dali? Takže naozaj je síce dosť času, ale je to málo ambiciózne vzhľadom na to, že všetci čakali, že už minulý rok v apríli má v podstate fungovať informačný systém. Za najväčšie negatívum je asi naozaj to, že obyčajný človek, ktorý si bude chcieť vybehať stavebné povolenie, sa bude musieť spoľahnúť na projektanta a projektanti už dnes majú hlavu v smútku z toho, ako budú vlastne vykonávať tento zákon. My vidíme veľký priestor na pozmeňováky, pretože rozprávala som sa napríklad so Slovenskou komorou architektov, ktorí vidia v tomto zákone veľký priestor na to, aby sa tam ešte doplnili architektonické súťaže, ktoré sú nejakou zárukou kvality vysúťaženia projektov. Vidíme tam ešte priestor na to, aby verejnosť sa vedela dostať naozaj k informáciám o pripravovaných stavebných zámeroch. Ak tento zákon sa nepokazí nejakými pozmeňovákmi na poslednú chvíľu, aj tak môžeme stále hovoriť o tom, že je to celkom slušný kompromis. Ďakujem pekne. (Potlesk.) [15:23] Tibor Gašpar Ďakujem, pani poslankyňa. Na vaše vystúpenie tri faktické poznámky. Prvý pán poslanec Dubovický. [15:24] Richard Dubovický – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pani kolegyňa, veľmi pekne ďakujem za zhrnutie, ale dovolím si byť trošku kritický, lebo veľa vecí sa nerieši a teraz budem napríklad konkrétne rozprávať o stavebnom úrade v meste Prešov, kde viem aj zo skúseností ľudí, ktorí tam pracujú, že tá práca je povedzme takto, že je veľmi náročná, že je veľmi stresujúca. Sú nedostatočne ohodnotení a tie stavebné povolenia, tie schválenia trvajú mesiace a v niektorých prípadoch až roky. Čo mne chýba v tomto zákone je fakt nejakým spôsobom tá pomoc tomu stavebnému úradu, ako efektívnejšie robiť svoju prácu. Lebo tých ľudí, tí ľudia neprichádzajú, nových ľudí niet a starí idú už pomaličky do dôchodku. Takže mňa by skôr zaujímalo, aká bude vízia v rámci toho Stavebného zákona do budúcna. A možnože mi budeš, kolegynka, ešte vedieť odpovedať v tom, v tvojej faktickej a prípadne, aký návrh by sme dali my. Ďakujem pekne. [15:24] Tibor Gašpar Ďalší v poradí pán poslanec Lackovič. Nech sa páči. [15:24] Marek Lackovič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Súhlasím s tvojimi slovami, pani poslankyňa, že sa tu dá hovoriť do veľkej miery o kompromise a tiež súhlasím s tým teda, že je to kompromis, s ktorým vieme asi všetci žiť. Ale zároveň treba povedať, že presne ako si aj ty spomenula, je pomerne málo ambiciózny a ten potenciál bol ďaleko väčší. Škoda, že je nenaplnený. Zároveň ale je to určite obrovský posun oproti roku 2021, keď si pamätáme všetci na tie prvé predložené zadania alebo tie prvé predstavy, ktoré boli ešte úplne na začiatku v gescii SME RODINA postupne predstavované. Tak toto je naozaj oproti tomu obrovský rozdiel vpred, hoci stále, prízvukujem, pomerne málo ambiciózny. Ten starý zákon pôvodný má takmer 50 rokov, myslím, ak sa dobre pamätám, je zo ´76. Čiže tu už je určite potrebné to osviežiť, novelizovať, inovovať a proste nejakým spôsobom updatnúť na tú modernú dobu, ktorú žijeme. A dotknem sa ešte aj okrajovo tej otázky verejnosti, keď som bol starostom ja, veľmi dobre sa mi osvedčil inštitút predkladania urbanistickej štúdie, ktorý nie je tak riešený, ako by som si úplne predstavoval. My sme vždy na 15-dňové pripomienkovanie zverejňovali aj zadanie pre spracovanie urbanistickej štúdie, aj samotnú urbanistickú štúdiu. A toto dvojnásobné 15-dňové pripomienkovanie nám zaručilo nad rámec zákona s verejnosťou prerokovať akýkoľvek väčší investičný zámer. Že tu mi príde taká premárnená príležitosť, že ten nový Stavebný zákon toto nerieši širšie. Ďakujem. [15:24] Tibor Gašpar Ďalšou v poradí pani poslankyňa Remišová. Máte slovo. [15:26] Veronika Remišová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne, pani poslankyňa. Ja sa len chcem vyjadriť k jednému bodu, a to znamená prechod kompetencií v oblasti stavebných konaní na štát. Tento zámer presunúť tieto kompetencie na regionálne úrady bol už pri návrhu, myslím, že v roku 2021, ale samosprávy, práve samosprávy boli proti presunu kompetencií na regionálne úrady alebo nebodaj na štát. Na jednej strane sa to dá aj chápať z toho dôvodu, že samosprávy si majú riadiť svoje veci sami a nemôžeme zobrať všetky kompetencie samosprávam. Už sme im zobrali v podstate kompetenciu, prenesenú kompetenciu pokiaľ ide o škôlky a zrejme neni správne zobrať všetky kompetencie samospráv naspäť na štát. Ale určite, určite je dobré priniesť do celého procesu profesionalizáciu a zrýchlenie, lebo tie stavebné konania trvajú roky. Druhá vec ešte, ktorá sa chcem vyjadriť, čierne stavby. Návrh zákona, alebo respektíve pán minister hovorí, že bude, budú, čierne stavby sa budú dať rýchlejšie odstraňovať, čo je v zásade pozitívna vec, pretože aj tu v Bratislave je nespočetné množstvo čiernych stavieb, na ktoré sa stavitelia spoliehajú, že ich následne budú legalizovať. Takže tento zámer vítam a verím, že tie negatívne veci, ktoré, ktoré boli spomenuté, sa ešte upravia. Ďakujem. [15:26] Tibor Gašpar Ďakujem. Reagovať bude pani poslankyňa Luščíková. Nech sa páči. [15:28] Darina Luščíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za pripomienky aj za doplnenie. Kolega Richard, ja s tebou úplne súhlasím, pretože keď som sa stretávala so starostami a primátormi, u primátorov to nie je taký problém, skôr je problém v menších obciach, ale teraz vnímam od teba, že vlastne krajské mesto má rovnako problém získať odborne spôsobilých ľudí do pracovnoprávneho pomeru a nevie a vlastne sú tieto stavebné úrady zahltené a nestíhajú riešiť a vlastne tento zákon im neponúka žiadne riešenie, ako to urobiť. Tento zákon dokonca určuje, že musia byť dve odborne spôsobilé osoby na každom stavebnom úrade a tým pádom týchto osôb bude naozaj menej. Neviem, ako sa chce štát a samosprávy vysporiadať s tým, že bude personálny problém, ktorý naozaj nastane. Ten prechod kompetencií na, to vlastne spomínala ste, pani Remišová, že prechod kompetencií zo štátu na obce. No ja neviem. Ja som sa naozaj nestretla so starostami, ktorí by vítali a chceli stavebný úrad. Pretože tie osoby, ktoré pracujú odborne spôsobilé v obciach, dosť často nestíhajú a nemajú čas sa zaoberať napríklad dvestojedenástkou, odpovedať na infožiadosti, nemajú priestor na to, keď sa vyskytne veľmi odborne náročný a ťažký prípad. Vtedy si starostovia dokonca objednávajú advokátske služby alebo si objednávajú projektantov, ktorí sa im vyjadrujú k jednotlivým zámerom a radia im, aby nemuseli platiť ťažké pokuty alebo súdne spory, prehrávať súdne spory. Takže ja skôr som veľmi prekvapená, že zostáva to stále na obciach. To bola jediná dobrá vec, ktorá mala byť, ale nebola domyslená, že to prejde na okresné úrady a s tým sa dá určite do budúcnosti pracovať. Predpokladám, že tie spoločné stavebné úrady majú byť nejakým predchodcom toho, že sa budú tieto združovať... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [15:29] Tibor Gašpar Ďakujem, pani poslankyňa. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne, a vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Vidím, že chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ. Nech sa páči, máte slovo. [15:30] Jozef Ráž – Vystúpenie Ďakujem pekne. Ja by som, veľmi pekne ďakujem aj za postoj k tomu zákonu. Naozaj len zopár faktov možno na objasnenie, že je pravda, že k tomuto zákonu bolo až dvetisíc pripomienok a z toho takmer tisíc zásadných, ale historicky zo všetkých predložených zmien stavebných zákonov je to najmenej a je to dokonca polovica, pretože k všetkým ostatným, ktoré doteraz boli predložené, bolo štyritisíc vyše stavebným zákonom. Čo sa týka byrokracie a projektanta, pani poslankyňa, veľmi správne a je ich väčšinou vyše 25 tých záväzných stanovísk alebo stanovísk dotknutých právnických osôb alebo dotknutých orgánov, ktoré potrebujete. Ale nie je pravda, že vás musí nutne zastupovať projektant. Môžete sa zastupovať, samozrejme, aj sama, stavebník sa môže zastupovať aj sám. My sme projektanta veľmi presne v zákone zadefinovali. Je to človek, ktorý dostane nejakú pečiatku. To znamená, dostal od tohto štátu nejakú právomoc niečo orážať a s touto právomocou musí ísť aj nejaká zodpovednosť. Tá zodpovednosť často bola predmetom zmlúv medzi občanom alebo developerom, alebo investorom a projektantom a často ľudia zabúdali si do tých zmlúv dávať veci. Dneska v tomto návrhu zákona je jednoznačne stanovené, za čo projektant zodpovedá. To, čím si ideme trošku pomôcť, je, od 1. 4. by malo začať fungovať tzv. úložisko. To znamená, už nebudete rozposielať na 25 tých inštitúcií projekty, nejakú buchlu, ale nahráte ten projekt do úložiska, to vám vygeneruje, ak som to teda správne pochopil, vygeneruje vám kód a jeden link a ten link cez www.slovensko pošlete na týchto 25 dotknutých orgánov a právnických osôb. Následne tieto majú 30 dní na to, aby vám odpovedali, v prípade, že vám neodpovedajú, tak nastupuje fikcia súhlasu. Samozrejme u niekoho to problém nie je, niektoré tie dotknuté právnické osoby, najmä napríklad BVS-ka alebo teda vodárenské spoločnosti, distribučné spoločnosti, tie si za to môžu pýtať poplatky, reagujú v čase, my sme otvorili tú možnosť, aby aj napríklad Slovenská správa ciest, kde to robia traja pracovníci a majú 4 500 žiadostí o vyjadrenie ročne, tak aby si mohla za to pýtať nejaký poplatok a aby následne, následne ale musia odpovedať do 30 dní. Čo dnes tú lehotu síce v zmysle správneho poriadku mali, ale nijako špeciálne zákonom určená fikcia neexistovala. Čiže tam, kde neni sankcia, tak oni v podstate často odpovedali aj po ôsmich mesiacoch, čo je myslím si, že neprijateľné. A musím povedať, že Bratislavská vodárenská spoločnosť zaviedla teraz, že keď si priplatíte 300 euro, tak dostanete odpoveď do 30 dní, do troch dní, pardon, a som hovoril s pánom generálnym a sa im to teda predáva jak teplé žemle, je to super. Proste akože majú takýto produkt, je to komerčné, spravia to do troch dní, myslím si, že toto je cesta. To znamená, máme 30 dní na to, aby k dokonanému projektu sa vám niekto vyjadril, v opačnom prípade nastupuje fikcia. Následne má 30 dní úrad na to, aby konanie o stavebnom zámere uzatvoril a vydal rozhodnutie a spravil overenie projektovej dokumentácie. V ideálnom prípade pri jednoduchej stavbe sa bavíme o tom, že sa, aj s nadobudnutím právoplatnosti sme na 75 dňoch. Toto si myslím, že bude naozaj revolúcia a tie mechanizmy, ktoré ich donucujú k tomu, aby takto konali, sú nastavené, si myslím, veľmi prísne. Dúfam, že to bude fungovať. Poučili sme sa z toho, ako sa to vyvíjalo v Čechách, a preto sme digitalizáciu nastavili postupne. A hovoríte, že možno málo ambiciózne, uvidíme, či sa to bude zvládať aj takto málo ambiciózne, ako hovorím, že je to nastavené, v každom prípade do 2029 tí ľudia, keď sa rozhodnú, stále môžu použiť aj predložiť tie projekty v papierovej podobe. Je to zároveň aj poistka k tomu, že keby to z nejakého dôvodu začalo haprovať, tak aby sa nám ten stavebný trh nezastavil, tak ako sa tomu stalo u našich bratov tuto v Čechách. No, nedostatok pracovníkov, pán poslanec. Myslím, si že nedostatok pracovníkov máme úplne v každom sektore dnes. Čiže je to vec, s ktorou budeme musieť bojovať všetci a na všetkých frontoch, to proste neni záležitosťou len pracovníkov na stavebných úradoch. Proste ľudia nám chýbajú úplne všade, je to problém a, samozrejme, ambíciou digitalizácie, centralizácie, elektronizácie toho povoľovania stavebného je to, že na konci dňa vám to bude robiť nejaká umelá inteligencia, ktorá po posúdení 27-30 validátorov proste vám vypľuje stavebné povolenie aj s podmienkami, ale to, si myslím, že sme ešte trošku ďaleko, hej, no. Tak smerujeme tým smerom. Takže ďakujem veľmi pekne, to je všetko z mojej strany. Ďakujem. [15:30] Tibor Gašpar Ďakujem navrhovateľovi. Chce sa vyjadriť k rozprave spravodajca? Nie. Ďakujem. Hlasovanie dnes o sedemnástej. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďalším bodom programu je druhé čítanie o návrhu poslancov Rudolfa Huliaka, Dagmar Kramplovej, Milana Garaja a Adama Lučanského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Návrh zákona má parlamentnú tlač 245, spoločná správa výborov má tlač 245a. Konštatujem, pokiaľ vidím v pléne, že tu nie je nikto z navrhovateľov, a preto tento programový bod prepadá. Nasleduje prvé čítanie o návrhu poslanca Daniela Karasa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má parlamentnú tlač 432, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí 460. Dávam slovo pánovi poslancovi Karasovi, aby návrh zákona uviedol. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Daniela Karasa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov , tlač 432.) [15:37] Daniel Karas – Vystúpenie Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci. Účelom predloženého návrhu zákona je novelizovať zákon č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov tak, aby prokurátorovi za podmienky ustanovených zákonom vznikol nárok na predčasné odchodné a výsluhový dôchodok. Ide o právnu úpravu reagujúcu na platné znenie § 137a zákona č. 154/2001 Z. z., ktoré ustanovuje, že výsluhový dôchodok prokurátora ustanoví osobitný zákon. S cieľom zabrániť roztriešťovaniu právnej úpravy vzťahujúcej sa na sociálne zabezpečenie prokurátorov sa navrhuje vypustiť § 137a zo zákona č. 154/2001 Z. z. a túto blanketovú normu nahradiť právnou úpravou, ktorá doplní inštitút výsluhového dôchodku a s ním spojený inštitút predčasného odchodného do právnej úpravy ustanovenej zákonom č. 154/2001 Z. z. Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie. Návrh zákona zakladá vplyv na rozpočet verejnej správy a vplyvy na podnikateľské prostredie. Návrh zákona nebude mať sociálne vplyvy, vplyvy na informatizáciu spoločnosti ani vplyv na životné prostredie a na služby verejnej správy pre občana. Ďakujem. [15:37] Tibor Gašpar Ďakujem navrhovateľovi. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pánovi poslancovi Glückovi. [15:39] Richard Glück – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako určený spravodajca k uvedenému návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre financie a rozpočet. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona v druhom čítaní do 31. januára 2025 a výbor do 3. februára 2025. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako určený spravodajca odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom, vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady. Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu. Ďakujem. [15:39] Tibor Gašpar Ďakujem, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že do rozpravy sa písomne prihlásil jeden poslanec, konkrétne pani poslankyňa Remišová za klub SLOVENSKO. Takže nech sa páči, máte slovo. [15:40] Veronika Remišová – Vystúpenie v rozprave Vážené dámy, vážení páni, zajtra začína rokovanie o rozpočte, ktorý je rozpočtom drastického uťahovania opaskov. Vládna koalícia všetkým berie, len sebe pridáva. A v tejto spoločenskej atmosfére uťahovania opaskov, kedy vládna koalícia poúča všetkých občanov, kde treba všade šetriť, tak v tomto zákone, ktorý predkladá vládna koalícia, navrhuje doživotné renty vysokým štátnym úradníkom a zhodou okolností bude mať nárok na doživotnú rentu okolo päťtisíc eur z daní ťažko pracujúcich ľudí do konca života aj generálny prokurátor Maroš Žilinka. Problematika výsluhových dôchodkov alebo platových pomerov prokurátorov je dôležitá téma a, samozrejme, mali by sme sa o nej otvorene rozprávať, ale aj ja osobne si myslím, že poctiví prokurátori, ktorí nasadzujú svoje životy, bezpečnosť svojej rodiny aj vtedy, keď proti nim stoja oligarchovia, mafiánske skupiny, organizovaný zločin, tak by mali byť oceňovaní a mali byť nejakým spôsobom odmenení. Ale namiesto toho tu vidíme návrh zákona, kedy vládna koalícia chce prideliť doživotnú papalášsku rentu generálnemu prokurátorovi, na ktorú by mal nárok už po štyroch rokoch, keď sa po štyroch rokoch odslúženia vo funkcii vzdá funkcie. A ja sa pýtam, za čo niekto má dostať takúto vysokú papalášsku rentu z daní občanov do konca života. Povedzte to, prosím vás pekne, učiteľom, ktorí dnes protestujú, ktorí majú tichý protest a po dvadsiatich rokoch praxe títo učitelia majú čistý plat okolo tisíc eur a nikto im nedá doživotnú rentu vo výške päťtisíc eur do konca života. Povedzte to zdravotníkom, povedzte to zdravotným sestrám, povedzte to robotníkom alebo povedzte to ostatným profesiám, že nie, že oni nemajú nárok na doživotnú rentu, ale dávame túto doživotnú rentu jednému vysokému štátnemu úradníkovi, pánovi generálnemu prokurátorovi. Ešte raz zopakujem, že je v záujme štátu, aby chránil a odmeňoval poctivých policajtov a poctivých prokurátorov a teda najmä ľudí, ktorí bojujú proti nebezpečnému organizovanému zločinu a nedajú sa kúpiť. Nedajú sa kúpiť ani tými, ktorí majú moc, ani tými, ktorí majú vplyv. Ale namiesto toho vidíme v našej spoločnosti pravý opak, vidíme to, ako poctiví policajti sú šikanovaní, sú protizákonne odstavení zo svojho zamestnania a od riadneho príjmu a dlhoroční elitní prokurátori sú po zbúraní špeciálnej prokuratúry odložení, vyhodení, preložení, šikanovaní a dokonca účelovo trestne stíhaní. Pripomínam, že pán generálny prokurátor sa v posledných rokoch vyjadroval k mnohým veciam, do ktorých v zásade ho nič nebolo, napríklad k proruským hoaxom na cintoríne v Ladomirovej, kde doslova podľa slov starostu zničil život jednému starostovi. Vyjadroval sa aj k obrannej zmluve, ale mlčal vtedy, keď vládna koalícia tu búrala právny štát a silou-mocou za pár, v podstate pár dní presadila hanebnú novelu Trestného zákona. Vtedy generálny prokurátor mlčal. A ja považuje za zvlášť perfídne, že kým vláda ľuďom berie peniaze, berie rodinám daňový bonus na deti, dôchodcom berie rodičovský dôchodok, na podnikateľov uvalila nové dane, tak sa všetci obyvatelia Slovenskej republiky budú skladať pánovi Žilinkovi každý jeden deň až do konca života na jeho doživotnú rentu. Všetky okradnuté rodiny s deťmi, všetci zdravotníci, všetci učitelia, všetci, ktorým tento rok reálne mzdy ešte klesnú, to sú učitelia a dokonca aj tí najchudobnejší. Prečo by sa títo ľudia, prečo by sa občania Slovenskej republiky mali skladať na niekoho doživotnú mesačnú rentu päťtisíc eur do konca života. A ak sa teda, ak SMER, HLAS a SNS, vládna koalícia chce silou-mocou udeliť pánovi Žilinkovi nejakú doživotnú rentu, tak nech mu to platia zo svojho, nech mu to platia zo svojho vlastného vrecka a nech mu to neplatia z vrecka občanov, na ktorých už aj tak teraz uvaľujú obrovské bremeno takzvanej konsolidácie. Vládna koalícia chce meniť tento zákon veľmi narýchlo a chce, aby, chce ho pretlačiť tak, aby bol už účinný od 1. januára 2025. A je zaujímavé, že práve v januári majú pánovi Žilinkovi uplynúť štyri roky vo funkcii a tak bude mať aj on nárok na túto podľa môjho názoru nemorálnu rentu, ktorá tak veľmi pripomína doživotnú rentu Roberta Fica. A ja sa pýtam, či pán Žilinka sa niekam chystá, pretože už nejakú dobu počúvame šumy o tom, že pán Žilinka sa chystá na odchod a vládna koalícia si chce zvoliť, aby si mohla teda vládna koalícia zvoliť svojho vlastného generálneho prokurátora, možno z radov trestne stíhaných kamarátov, čo by Slovensko definitívne zaradilo medzi tie najhoršie a najhanebnejšie krajiny. A ak pán Žilinka naozaj plánuje takýto krok, tak by bolo férové, aby sa k tomu vyjadril, aby povedal, či chce dokončiť funkčné obdobie, alebo či chce predčasne odísť. A ja v mene občanov Slovenskej republiky vyzývam aj generálneho prokurátora, aby sa tejto nemorálnej renty zriekol a zároveň aj vládnu koalíciu, aby sa prestala ľuďom vysmievať do tváre a tento hanebný darček pre generálneho prokurátora stiahla. A ak dovolíte, tak ja skončím tým, že prečítam citát jedného z prokurátorov, ktorý sa vyjadril k návrhu tohto zákona k téme takzvaného výsluhového dôchodku. A on povedal, citujem ho: „Priatelia, dnes sa ma viacerí pýtate, či ma nemrzí, že som odišiel z prokuratúry a vláda plochostrán dáva výsluhový dôchodok pre prokurátorov, a aby sme to teda dali na pravú mieru," takto začal svoj status. A hovorí, že nejde o žiadny dôchodok s tým, že nikto z prokurátorov si neprispieval do žiadneho osobitného fondu na dôchodok, kde sa pracovne aktívni, kde pracovne aktívni solidarizujú s vyslúžilcami, ako je to napríklad v Policajnom zbore alebo ako je to, ako napríklad to robia vojaci. A zároveň tento prokurátor dodal, že sme asi jediná krajina na celej Zemeploche, ktorá bude mať schválenú dávku akože dôchodkového zabezpečenia, aj keď ste si neplatili žiadny odvod. V skutočnosti, a toto je veľmi dôležité, ide o platbu za to, že človek odíde. Takže toľko k tomuto návrhu zákona samotný bývalý, teda člen prokuratúry, prokurátor. A ešte raz, v čase uťahovania opaskov, kedy každému jednému človeku na Slovensku chcete vziať päťsto eur, tak idete jednému generálnemu prokurátorovi dať doživotnú rentu okolo päťtisíc eur. Nie je vám hanba? Nie je vám to trápne? Ďakujem. (Potlesk.) [15:44] Tibor Gašpar Na vaše vystúpenie sedem faktických poznámok. Prvý pán poslanec Hazucha, máte slovo. [15:49] Ivan Hazucha – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Pani poslankyňa, uviedli ste, že generálny prokurátor mlčal, keď sa tu búral právny štát zmenou Trestného zákona. Nie, pani kolegyňa, zmenou Trestného zákona sa určite nebúral právny štát. Generálnemu prokurátorovi slúži ku cti, že nemlčal, keď silové vložky za vašich vlád búrali práve ten právny štát. Nadužívali, respektíve zneužívali systém a zneužívali právo a on na to upozorňoval a reagoval práve a opäť vami nenávideným uplatňovaním tri šesť trojky. Takže pán generálny prokurátor zasiahol a nemlčal tam, kde to bolo naozaj treba. Ďakujem pekne. [15:49] Tibor Gašpar Ďakujem. Ďalší v poradí pán poslanec Viskupič, máte slovo. [15:50] Marián Viskupič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. No ďakujem pekne, kolegynka Remišová, za vystúpenie. No podľa mňa je to úplne jednoduché. No, zajtra ideme rokovať o štátnom rozpočte. O rozpočte, ktorý pre budúci rok od ľudí, firiem, proste všetkých subjektov a ľudí hlavne na Slovensku vyberie päť miliárd navyše oproti stavu v tomto roku. A, bohužiaľ, rozdelené je to, že teda ľudia sa takto majú na tom podieľať a štát niežeby svoje výdavky znižoval, on ich ešte aj navyšuje. A navyšuje ešte aj takto nezmyselne. Tu je to úplne jednoduché. Nemáme na to, to je jedna vec, a druhá vec, teda akože keby to ešte bolo akokoľvek napísané, že dve volebné obdobia odslúžené, proste niečo podobné teda, ako to má aktuálne premiér, tak ešte povedzme sa dá o niečom baviť, hej, keď aj to nie. Ale nie, že štyri roky zo sedemročného obdobia. Veď to sa skôr rovná odmene za odchod, nie odmene za nejakú prácu pre krajinu. Ďakujem pekne. [15:50] Tibor Gašpar Ďalší v poradí pán poslanec Mikulec. [15:51] Roman Mikulec – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Veronika, máš úplnú pravdu, že v súčasnej dobe, kedy idú každému občanovi Slovenskej republiky zobrať 500 eur z peňaženky a tvrdia, ako treba šetriť, tak idú dávať rentu generálnemu prokurátorovi a je absolútne nehorázne a výsmech všetkým ľuďom, ktorí slúžia v uniformách, že túto rentu má dostať po štyroch rokoch. A hlavne generálny prokurátor Maroš Žilinka, ale jeden z tých kolegov, poslancov za SMER to tu teraz pred chvíľou povedal, áno, lebo Maroš Žilinka zasiahol. Maroš Žilinka zasiahol dokonca v rozpore so zákonom. A toto, milí kolegovia, by ste si mali uvedomiť, z koalície, že použil § 363 minimálne v jednom prípade v rozpore so zákonom, kedy tento paragraf použil na zastavenie trestného stíhania. Keď si pozriete Trestný poriadok, tak § 363 je možné použiť len v prospech alebo neprospech obvineného a nie na zastavenie trestného stíhania, vážený kolega. A toto urobil Maroš Žilinka. Máte pravdu, zasiahol, presne tak, lebo bolo potrebné rýchlo zasiahnuť a Marošovi Žilinkovi bolo úplne jedno, či to robí v rozpore so zákonom, alebo ako to urobil a nedokázal to nejakým spôsobom ani vysvetliť. On ani nemá tú potrebu to vysvetľovať, lebo tak Maroš Žilinka už teraz zjavne stojí niekde úplne inde a nad zákonom a on si môže dovoliť všetko. A za to teraz má dostať nejakú doživotnú rentu. A ja sa pýtam, potom čo ostatní, ktorí slúžia v uniformách, okrem tých, ktorí dnes majú, samozrejme, nárok na výsluhové dôchodky. Kde sú záchranári, kde sú iné zložky, ktoré sú v uniformách, a tie si nezaslúžia doživotné renty, vážení kolegovia? Veď toto je absolútny výsmech všetkým, ktorí sa starajú o občanov Slovenskej republiky a teraz si majú všetci uťahovať opasky. Že sa nehanbíte! [15:51] Tibor Gašpar Ďalší v poradí pán poslanec Pollák. [15:53] Peter Pollák – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo. Celá republika vie, že ide o barter. A skôr by som sa bavil o tom, že čo je barter. Je to forma obchodnej činnosti, pri ktorej je tovar alebo služby vymenený za tovar alebo služby. A mňa naozaj veľmi mrzí, že práve pri tomto barteri bol využitý alebo zneužitý pán poslanec Karas, ktorý nemá dôvod jednoducho podať takýto návrh zákona. Takýto návrh zákona má dôvod podať niekto úplne iný, ktorý predsedá napríklad tejto poslaneckej sále, alebo človek, ktorý má rovnako rentu a doživotnú ochranku. Nemyslím si, že tento návrh je správny a naozaj ma mrzí, že k tomuto sa podujal pán poslanec Karas. Ja ho beriem ako zodpovedného človeka, ako správneho človeka a mňa iba mrzí to, že sa podujal podať takýto návrh. [15:53] Tibor Gašpar Ďakujem, pán poslanec. Pán poslanec Šipoš, máte slovo. [15:54] Michal Šipoš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Tak ako povedala poslankyňa Remišová, toto tu je to za odmenu Žilinkovi za to, že poslušne rozdával § 363 tomu, kto v danej chvíli potreboval. Je evidentné, že pán Karas je na to zneužitý, sám by na to asi neprišiel, dostal za úlohu, zasalutoval a už je to v parlamente. Tak ako presne v minulosti Pellegrini nosil pozmeňováky a zákony, ktoré pomáhali oligarchom. Ľuďom zvyšujete dane, vládni poslanci. Ministri si zvyšujú platy o päťtisíc eur mesačne. Ficovi ste dali rentu doživotnú so šoférom, s ochrankou. Oriete na chrbtoch ľudí. Pellegrinimu viac ako štyri milióny eur. A vy hovoríte, že nie sú peniaze. A teraz za odmenu, nech sa páči, Žilinkovi za to, aby mohol odísť, aby mohol do konca života dostávať rentu päťtisíc eur mesačne. Komu ešte dáte tú rentu? Kováčikovi? Dušanovi Kováčikovi, čo keby sme dali? Dajme mu tiež. Ja neviem, Gašparovi poďme dať rentu. Však tuná, pán podpredseda, máte už rentu? Ešte vám navýšme, málo máte. Glückovi by som dal, boxerovi, frajerovi, ktorý keby tu náhodou niekto prišiel, tak pod prvú sukňu sa schová, hrdina, klamár, zloduch, chuligán... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR Pán poslanec, teraz vás požiadam o slušné správanie. Ste upozornený... Šipoš, Michal, poslanec NR SR Pán Gašpar, dajme Šutajovi Eštokovi... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR Pán poslanec, upozorňujem vás na slušné správanie. V zmysle rokovacieho poriadku máte prvú výzvu. Ak budete pokračovať, budem postupovať podľa rokovacieho poriadku. Máte ďalej slovo, nech sa páči. Šipoš, Michal, poslanec NR SR Ja hovorím pravdu, ja hovorím k veci. Hovorím k pani Remišovej. Hovorím k tomu, že budete si tu rozhadzovať renty komukoľvek, za odmenu kamarátom. A ešte mne budete brať slovo? Všetci si dajte renty, všetci si ich dajte. Ľudia to vidia na Slovensku a vám to v nasledujúcich voľbách spočítajú. Rentieri. [15:54] Tibor Gašpar Ďalší v poradí pán poslanec Jakab, nech sa páči. [15:56] Július Jakab – Vystúpenie s faktickou poznámkou Čo súčasná vláda dokázala za vyše roka svojho pôsobenia, tak to zhodnotia hlavne občania Slovenskej republiky, keď si spomenú na všetky vaše sľuby, ktoré ste im dali pred voľbami. Sľub o lacnejších potravinách. A viete, čo sa stalo za posledný rok? Za posledný rok na Slovensku zdraželi potraviny naviac spomedzi všetkých krajín Európskej únie. Jedine Lotyšsko nás predbehlo, ale inak sme úplne že na spici. A susedné Česko dokázalo zlacnieť potraviny. Tam skončil váš sľub o lacnejších potravinách. Najväčšie zdražovanie potravín spomedzi všetkých európskych krajín. Že budú lacnejšie energie. Ja teraz čítam, že sa idú energie zastropovať. Elektrická energia, plyn, neviem čo, lacnejšie nebudú, lebo viete čo? Ich stropujete na takých úrovniach, ako ich vybavil ten Matovič, ktorého ste kritizovali, a mali ste oblepené bilbordy po celej krajine, že budú lacnejšie energie. Ľuďom ste zvýšili dane, zvýšili ste im odvody, 900 poplatkov, siahli ste im na dôchodky v II. pilieri, zrušili ste rodičovský dôchodok, znížili ste, alebo aj zrušili ste podporu rodinám a podporu deťom. Toto je vaša vizitka, ale členovia vlády si zvýšili plat o päťtisíc eur v čistom mesačne. Premiérovi ste schválili doživotnú rentu a teraz idete doživotnú rentu schvaľovať aj prokurátorovi. A ja sa mu normálne, sa mu čudujem, že nevystúpi a nepovie, že viete čo, to je trochu moc, lebo nikde v Európe takáto vec sa nedeje. Nikde v Európe generálny prokurátor nemá doživotnú rentu za štyri odpracované roky, doživotná rent nie je nikde. To je neporovnateľné, to je absolútne, to je z ríše snov. A tu by som očakával, že niečo ste sľúbili ľuďom, ale zatiaľ na nich oriete a sebe dopriavate amnestie a prachov plné vrece. (Potlesk.) [15:56] Tibor Gašpar Ďalší v poradí pán poslanec Pročko. [15:58] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Veronika, hovorila si o tom, že ťa zaujíma, čo na to hovorí pán Žilinka a toto je to, čo sa aj ja by som takto verejne, v tomto verejnom priestore chcel povedať, že aj mňa zaujíma, čo na to hovorí pán Žilinka. Lebo ja som bol na jeho vypočúvaní, keď hovoril o tom, že chce byť generálny prokurátor, tak čo na to hovorí pán Žilinka. A mne sa strašne páčila táto scénka, čo sa tu odohrala, keď pán Gašpar zasiahol a vedľa neho sediaci Glück robil toto, kýval si hlavou. To je slušné správanie, Tibor Gašpar? Tak upozorni aj vedľa teba sediaceho tvojho zvonca, nech sa tak správa. Ďakujem ti. [15:59] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou . [16:02] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Pán Pročko, myslím, že v tejto sále vás nikto, nikto nenazval zvoncom. Ja len volám po tom, aby ste používal slušný slovník. Ale vidím, že to je márne, to je ako hádzať hrach na stenu vo vašom prípade. Reagovať bude ešte pani poslankyňa Remišová, nech sa páči. [16:08] Veronika Remišová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, kolegovia, za faktické pripomienky. Vyjadrím sa k pánovi poslancovi Hazuchovi, pretože podľa môjho názoru on povedal niečo, čo ani povedať vlastne nechcel. On v zásade povedal, že generálny prokurátor dostáva doživotnú rentu päťtisíc eur z daní ťažko pracujúcich ľudí za to, že zasiahol. A teraz sa pozrime, ako zasiahol. Takže pán generálny prokurátor, Generálna prokuratúra podržala predovšetkým predsedu SMER-u Roberta Fica a ministra obrany Roberta Kaliňáka, keď im zastavila podanie obžaloby na súd za založenie zločineckej skupiny a potom to rovno zrušila. Takže zrušil celé trestné konanie pre pána premiéra Fica, pre pána Roberta Kaliňáka a podľa vás si za to zaslúži doživotnú rentu, na ktorú sa mu budú skladať každý jeden deň, každý jeden mesiac všetci ťažko pracujúci rodičia, zdravotníci, učitelia, robotníci za pásom. A naozaj ja sa pýtam, že či vás hanba nefacká, pretože každého poúčate o tom, kde treba šetriť, ako treba šetriť, že ľudia si musia uťahovať opasky, že nie sú pre nich peniaze, nie sú pre učiteľov, pre zdravotníkov nie sú peniaze, ale na doživotné renty a doživotné ochranky, na to peniaze máte. A aby som to povedala slovami vášho pána predsedu Roberta Fica, tak ten by už mal konečne vystrčiť hlavu z kopy teplého piesku a začať riešiť problémy občanov tejto krajiny. Mal by začať riešiť kolabujúce zdravotníctvo, mal by začať riešiť školstvo, mal by začať riešiť, dneska majú učitelia tichý štrajk práve preto, že ich totálne ignorujete, a mal by začať riešiť zvyšujúcu sa kriminalitu na Slovensku. Toto by mal riešiť. Ďakujem. [16:08] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Prihlásili sa dvaja poslanci. V poradí prvý pán poslanec Pročko, druhá pani poslankyňa Števulová. Nech sa páči, pán poslanec Pročko, máte slovo. [16:10] Jozef Pročko – Vystúpenie v rozprave Kolegyne, kolegovia, v poslednom čase, nie v poslednom čase, ale odkedy Maroš Žilinka začal dávať tri šesť trojky, dostávam také správy, že ale veď aj ty si hlasoval za Maroša Žilinku, veď aj ty si dal svoj hlas Marošovi Žilinkovi. Áno. To bolo niečo neskutočné. Ale aj kolegovia tuná zo SaS-ky, hlavne pani Cigániková, pán Sulík, potom kolegovia zo SME RODINA, ale aj moji kolegovia. Ja som nepoznal Maroša Žilinku. Spytoval som sa, kto to je, čo to je a v časoch, keď Maroš Žilinka, keď bola naňho objednaná vražda, na Maroša Žilinku, tak som si povedal, za vládnutia Roberta Fica, keď niekto chce zastreliť človeka a prokurátora, tak, preboha, veď to je, ten človek musí niečo dokázať. Bol som aj na vypočúvaní pána Žilinku a on tam rozprával, že naozaj chce celý život robiť tak, aby sa nemuseli zaňho jeho deti hanbiť, to si presne pamätám. No a potom, potom prišlo rozdávanie tri šesť trojek, potom prišla podpora pána Žilinku ľuďom, ktorí naozaj, ktorí boli obvinení, a prišla nahrávka z chaty. A tú nahrávku z chaty si všetci určite pamätáte. Fico na nej hovoril o odkaze a hovoril, že Maroš Žilinka sa od spoločnosti izoluje, no zároveň povedal, že Žilinka mu po podnikateľovi Stanislavovi Obickom poslať odkaz a v tom odkaze bolo, že: „Bol Žilinka na východe a nechal odkaz cez toho podnikateľa, že sa nemusíme báť prijatia týchto zmien, pokiaľ ide o tri šesť trojku a rozdelenie generálnej prokuratúry a špeciálnej prokuratúry, lebo že na to nebudú mať čas." Maroš Žilinka odkazuje po podnikateľovi Ficovi, že sa nemusí ničoho báť. A Fico sa nebojí, pretože má generálneho prokurátora, ktorý dáva tri šesť trojky, očisťuje ľudí, ktorí sú obvinení, ktorí sú vyšetrovaní. Žijeme v štáte, kde aj vo vedení parlamentu máme ľudí, ktorí sú stále vyšetrovaní. V slobodnom štáte. V slobodnom štáte, v štáte, kde platí právny štát, by takýto ľudia hneď odstúpili, hneď odstúpili. My žijeme v štáte, kde ideme poďakovať, všetci, všetci občania Slovenska ideme poďakovať Marošovi Žilinkovi za to, že odkázal Ficovi, že sa nemusí ničoho báť. Je to generálny prokurátor, ktorý po štyroch rokoch dostane doživotnú rentu. A každý jeden normálne rozmýšľajúci človek, každý jeden človek, ktorý vie, že keď niečo urobíš pre Fica, za to aj niečo dostaneš. Ja som sa aj vo faktickej spýtal a spytujem sa pána Žilinku a určite mu dám otázku, že čo hovorí na to, že dostane doživotnú rentu za to, že štyri roky robil generálneho prokurátora. Či sa bude môcť pozrieť občanom na ulici do očí. Tým občanom, o ktorých táto vláda hovorí, že musíme šetriť, musíme šetriť. A on dostane doživotnú rentu. Je to, to sa, viete, to sú naozaj praktiky, ktoré, ťažko sa mi o tom hovorí, lebo nechcem niekoho uraziť a povedať, že niekto je zvonec. No tak je niekto zvonček taký prilepený, neviem, či to je urážka, alebo povedať niekomu, že je pán hodnotiaci úsudok. No tak dnes mi nadávali do šašov, do bláznov tamto vzadu a nikto ich neupozornil a tiež musím povedať, že pred malou chvíľou si Glück takto kýval a vedľa sediaci predsedajúci ho ani neupozornil. Ale toto sú oni. Toto sú oni. Žiadna rovnosť, spravodlivosť. Od občanov vytiahneme peniaze a rozpočet, idú míňať dvakrát toľko, čo minula Matovičova a Hegerova vláda, dvakrát toľko idú minúť, ale vám, občania, hovoria, že musíme šetriť. Ideme šetriť. Musíme šetriť. Pán Žilinka, myslíte, že to, čo vám dajú, je šetrenie? Pán Žilinka, naozaj si myslíte, že si to zaslúžite? Ste, ja neviem, ale pán Hazucha tu rozprával o tom, že pán Žilinka urobil správnu vec. Samozrejme. Každé ich vystúpenie, každé jedno vystúpenie je o tom, že každý jeden zákon je dobrý, renta pre Žilinku je dobrá a Žilinka si to zaslúži. Ale je tu otázka: Za čo? Za čo si to Žilinka zaslúži? [16:10] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán poslanec, na vaše vystúpenie dve faktické poznámky. Prvá pani poslankyňa Remišová. [16:12] Veronika Remišová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, ďakujem kolega Pročko, ja by som len chcela takú výzvu, že nech teda tu v parlamente, pán predsedajúci, meriate rovnakým metrom. Pretože napríklad jeden z poslancov, pán Michelko, mňa aj kolegov nazval netvormi, zrúda, troska a toto sa tú toleruje. A keď som, keď sme, a treba nás, neviem čo nám želal. A keď sme dali trestné oznámenie, tak to išlo do koša. Takže tu zjavne platí dvojaký meter. Keď hovoríte škaredo na koalíciu, tak nás tu poučujete, prípadne ľudí, ktorí to napíšu na sociálnych sieťach, tak tých zatvárajú do väzenia, ale keď škaredo rozprávate na opozíciu, tak dokonca vaši poslanci ešte niekedy zožnú potlesk a trestné oznámenia idú do koša. Takže bola by som rada, keby sa tu meralo teda spravodlivým metrom. A teraz čo sa týka samotného pána Maroša Žilinku. Ja som teda nevolila pána Žilinku, ale pán Žilinka, počula som jeho vypočúvanie a áno, jeho slová boli veľmi pekné. Dokonca hovoril o tom, ako chce zrušiť § 363, resp. si myslí, že je nadužívaný, a hovoril veci, s ktorými by sa vedela stotožniť, myslím si, že celá opozícia. A je zaujímavé, čo urobí s človekom moc, ktorú dostane do rúk, a ja sa čudujem pánovi Žilinkovi, pretože tie problémy vo svedomí a tie kompromisy vo svedomí, ktoré zrejme musel robiť, tak to mu nevyrieši ani mu to nebude kompenzovať žiadna renta, žiadnych päťtisíc eur mesačne, ktoré bude dostávať do konca života. Čisté svedomie sa proste nedá kúpiť. Ďakujem. [16:12] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Kým dám slovo pánovi Mikulcovi, len jedna poznámka, kým budem ja predsedať a budú zaznievať takéto slová aj voči vám, tak určite zakročím, to si môžte byť istá. Takže pán poslanec Mikulec, nech sa páči. [16:12] Roman Mikulec – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Jozef, ty si spomínal v rozprave aj, že pán Žilinka bol spomenutý na chate v Čifároch. Tých vecí, ktoré na tej chate odznelo, bolo, samozrejme, viac, ale áno, toto je veľmi dôležitá vec, že teda ten odkaz smeroval niekde, že Robert Fica a nikto, kto bol zainteresovaný v tom čase v rôznych veciach, tak nemusí mať asi strach. Otázka je teda, či to, čo dnes sa tu o tom bavíme, a tá renta je iba za toto, alebo naozaj za čo to je, či to je za výkon jeho práce. Ono by bolo naozaj zaujímavé teda povedať alebo počuť od predkladateľa, na základe akých hodnôt teda navrhuje doživotnú rentu, pretože ja už som to spomínal aj predtým, ja si myslím, že v rámci Slovenskej republiky je veľmi veľa žien a mužov, ktorí slúžia občanom Slovenskej republiky v uniformách alebo aj nie v uniformách a tí by si možno zaslúžili, alebo nie možno, ale určite by si zaslúžili doživotnú rentu oveľa viac. A nie niekto, kto pred otázkami novinárov, ale aj verejnosti uteká a v každom jednom prípade, kedy novinári alebo verejnosť sa dopytovala Maroša Žilinku ako generálneho prokurátora na to, aby vysvetlil svoje kroky, aby vysvetlil napríklad aj to používanie tri šesť trojky, ktoré pritom sám hovoril a odcudzoval pri svojom vypočutí a navrhoval, že tri šesť trojka je nadužívaná a on ju potom použije v rozpore so zákonom. Veď toto sú také kotrmelce, salta mortale, že ja aj rozumiem, že on to nevie vysvetliť, ale sám by si mal vstúpiť do svedomia. [16:12] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Reagovať bude pán poslanec Pročko, máte slovo. [16:12] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Áno, presne, pán Mikulec, ako si povedal. Pán Žilinka vo svojom vystúpení, keď sme ho vypočúvali, tak presne povedal, že on obmedzí tri šesť trojku, že tri šesť trojka je presne nadvyužívaná, že tri šesť trojka je niečo, čo vôbec ale nepatrí. No stal sa generálnym prokurátorom a tri šesť trojku využíval, všetci dobre vieme ako. Veronika, toto, čo robí táto vládna koalícia, je len poďakovanie a, samozrejme, že voliči Fica, Danka a Pellegriniho budú rozprávať, zaslúži si to, veď on dal tým naším chlapcom, ktorí sú anjeli, veď ktorých nečestne obvinili tí čurillovci a tí všetci ich nečestne obvinili, tak on ich zachránil, týchto našich anjelikov, veď on si to zaslúži. Ale ja som hlboko presvedčený, že to je tak 30 % národa, ale tých zvyšných 70 % národa vidí, čo sa tu deje, a vidí, ako idú poďakovať Fico, Danko, Pellegrini Žilinkovi a čo je tá vlastne, ako nazvať túto doživotnú rentu ako inak ako poďakovanie. No a v úvode si spomínala naozaj, že by si chcela, aby sa tu správali ku každému rovnako, to nie je pravda, hneď ti odpovedal pán Gašpar, ktorý keď mňa tu dehonestujú a keď mi tam vykrikovali, že som blázon, tak pán Gašpar sám tlieskal a všimni si, ako on sám hneď tlieska. Predsedajúci by mal byť taký nestranný, on tak rýchle si zatlieska, Tibor Gašpar, že, Ježiš, ako pekne ste to tomu Pročkovi povedali. Takže, Tibor Gašpar, áno, áno, môžeš sa chytať aj za hlavu, aj za všetko, čo chceš, toto si ty. Keď nám nakladajú tamto z tej pravej strany, tak ty sa tak vytešuješ, predsedajúci parlamentu, ktorý by mal byť nestranný, a tuná rozprávaš o tom, že ja za môjho predsedovania som čestný, čestnejší ako Mojžiš. [16:12] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho (Predsedajúci zatlieskal.) Pani poslankyňa Števulová, nech sa páči. [16:14] Zuzana Števulová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo. Ja by som sa v krátkosti chcela vyjadriť za klub PS, že túto právnu úpravu považujeme za mimoriadne kontroverznú, neštandardnú, najmä vo vzťahu teda k tej doživotnej rente vo vzťahu ku generálnemu prokurátorovi, ktorý ani nedokončí svoje funkčné obdobie, a vlastne máme viacero otázok na navrhovateľa tohto zákona, pretože keď sa prvýkrát o ňom hovorilo na ústavnoprávnom výbore pred pár mesiacmi, tak pán generálny prokurátor ani nevedel, že takáto navrhovaná právna úprava teda vôbec je navrhovaná. Čiže by nás zaujímalo, že či ste vlastne vôbec diskutovali pred podaním tohto návrhu s generálnym prokurátorom a Generálnou prokuratúrou o tom teda, čo navrhujete, a aké je teda stanovisko Maroša Žilinku k tomu, že v prípade, ak sa, ak nedokončí svoje funkčné obdobie, už vlastne od budúceho januára, ak toto prejde, by mohol mať nárok na doživotnú rentu. To si myslím, že sú otázky, ktoré legitímne zaujímajú všetkých voličov a voličky aj tejto vládnej koalície, špeciálne keď vlastne táto právna úprava po odkladaní vlastne prichádza na program tejto novembrovo-decembrovej schôdze v čase konsolidácie, keď počúvame, ako musíme konsolidovať. Ja len chcem upozorniť na to, že dnes vlastne sme preberali aj zákon o pobyte cudzincov, ku ktorému prešiel teda na výbore brannobezpečnostnom pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý skráti pomoc odídencom aj v rámci ubytovania, aj v rámci príspevku na ubytovanie o polovicu zo 120 dní na 60 dní len preto, aby ministerstvo vnútra ušetrilo asi dva milióny kvôli konsolidácii. Ale zároveň v tento istý deň rokujeme o rente doživotnej pre generálneho prokurátora, o tom, že sa viac ako tri a pol milióna eur dá na covidovú amnestiu pre ľudí, čo vedome porušovali protipandemické opatrenia. No ja v tejto situácii si naozaj nemyslím, že je vôbec morálne navrhovať doživotnú rentu generálnemu prokurátorovi, ktorý ani nedokončí svoje funkčné obdobie, a naozaj by nás všetkých zaujímalo, že ako vôbec k tomuto návrhu prišlo, kedy a ako ste to odkonzultovali so samotným generálnym prokurátorom a teda či on je s tým uzrozumený a či sa chystá opustiť svoju stoličku po tom, čo bude mať nárok, ak toto prejde, na tú doživotnú rentu. Ďakujem. [16:14] Tibor Gašpar Na vaše vystúpenie jedna faktická poznámka. Pani Remišová, nech sa páči. [16:17] Veronika Remišová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Pani poslankyňa Števulová, presne ste to povedali, je zvlášť cynické, keď tento návrh prichádza na schôdzi deň predtým, ako budeme rokovať o rozpočte, ktorý je najväčším uťahovaním, drastickým uťahovaním opaskov, aký ľudia vôbec zažijú. Berie sa im podpora štátu, radikálne sa zvyšujú dane, na podnikateľov sa uvalí nová transakčná daň, zvýšili sa poplatky, bude sa zvyšovať cena diaľničnej známky takmer na dvojnásobok, ale tu v parlamente poslanci vládnej koalície budú riešiť to, ako dajú jednému vysokému štátnemu úradníkovi doživotnú rentu päťtisíc eur mesačne. Ja si myslím, že to je, že ani voličom, títo, títo poslanci vládnej koalície sa ani svojim voličom nemôžu, nemôžu pozrieť do očí, pretože toto od nich ich voliči teda rozhodne nechceli. Ďakujem. [16:17] Tibor Gašpar Ďakujem. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie. Chce sa vyjadriť k rozprave spravodajca? Tiež nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pristúpime k druhému čítaniu o návrhu poslancov Zuzany Plevíkovej, Miroslava Čellára a Ivana Ševčíka na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Návrh zákona má parlamentnú tlač 487, spoločná správa výborov má tlač 487a. Dávam slovo pani poslankyni Plevíkovej, aby návrh zákona odôvodnila. (Rokovanie v druhom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Zuzany Plevíkovej, Miroslava Čellára a Ivana Ševčíka na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 487.) [16:19] Zuzana Plevíková Ďakujem, pán predsedajúci. Tento návrh zákona je v druhom čítaní, je to návrh na ochranu finančných záujmov Európskej únie. A teda budem veľmi krátka. Ako sme sa venovali v prvom čítaní aj na ústavnoprávnom výbore, sú to vlastne pripomienky Európskej komisie, ktoré sú v návrhu zákona zapracované. To je všetko, ďakujem. [16:19] Tibor Gašpar Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z ústavnoprávneho výboru poslancovi Štefanovi Gašparovičovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. [16:20] Štefan Gašparovič Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vás informoval o prerokovaní návrhu zákona v ústavnoprávnom výbore. Národná rada pridelila návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, ktorý určila aj ako gestorský výbor a určila lehotu na prerokovanie návrhu zákona vo výbore. Ústavnoprávny výbor návrh zákona prerokoval a odporučil ho schváliť. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Časť IV správy obsahuje päť pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, gestorský výbor odporúča o nich hlasovať takto: o bodoch 1, 2, 4 a 5 spoločne s odporúčaním schváliť. O bode 3 samostatne s odporúčaním neschváliť. Gestorský výbor zároveň odporúča Národnej rade schváliť návrh zákona aj ako celok, a to v znení pozmeňujúcich návrhov, ktoré gestorský výbor odporúča schváliť. Správa ústavnoprávneho výboru o prerokovaní návrhu zákona, tlač 487a, bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru 26. novembra 2024. Týmto uznesením zároveň výbor ako spo... týmto uznesením ma zároveň výbor ako spoločného spravodajcu poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výboru, predkladal návrhy podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku, a výbor určil poslanca Eliáša, Glücka, Plevíkovú, Lučanského, Čellára a Gašpara za náhradníkov spravodajcu. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu. [16:20] Tibor Gašpar Ďakujem, pán spravodajca. Otváram rozpravu. Do rozpravy konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Prihlásila sa jedna poslankyňa, pani poslankyňa Remišová. Dávam jej slovo, nech sa páči. [16:23] Veronika Remišová – Vystúpenie v rozprave Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi len v krátkosti zareagovať na zákon, návrh poslancov vládnej koalície, ktorým sa upravuje zákon o prokuratúre... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR Poprosím poslancov na ľavej strane z môjho pohľadu, aby nerušili vystúpenie. Ďakujem. Remišová, Veronika, poslankyňa NR SR ... v znení neskorších predpisov. Cieľom tohto predkladaného návrhu zákona je ukotviť existenciu osobitnej organizačnej zložky na Generálnej prokuratúre, kde má byť úlohou zabezpečenie riadneho výkonu pôsobnosti prokuratúry, najmä vo veciach ochrany finančných záujmov Európskej únie. No, tak tu by som chcela povedať to, že najskôr vy rozbijete a zrušíte špeciálnu prokuratúru, ktorá vyšetrovala, resp. dozorovala aj trestné činy spojené s ochranou finančných záujmov Európskej únie, ich bolo niekoľko desiatok, prokurátori, ktorí tam pracovali, mali v tom dlhoročnú expertízu, dlhoročné skúsenosti, niektorí mali dokonca extenzívnu publikačnú činnosť, ktorá sa týkala subvenčných podvodov, ktorá sa týkala trestných činov spojených so záujmami Európskej únie. Takže najprv špeciálnu prokuratúru rozložíte a rozbijete a potom idete na Generálnej prokuratúre zriaďovať nejakú osobitnú zložku. Ani by ste ju nezriaďovali, keby Európska komisia neadresovala Slovenskej republike list, že nepokladá, že finančné záujmy Európskej únie sú dostatočne zabezpečené pred podvodmi. Európska komisia špecificky spomínala to, že na Generálnej prokuratúre, alebo sa pýtala, akí prokurátori budú zabezpečovať dozor nad prípadmi subvenčných podvodov týkajúcich sa ochrany záujmov Európskej únie, aké majú kompetencie, komu podliehajú, či sú finančné záujmy dostatočne zabezpečené a mala názor, že eurofondy, resp. rozkrádanie eurofondov nie je dostatočne zabezpečené práve pred podvodmi. Odpoveďou na to má byť zriadenie nejakej organizačnej zložky na Generálnej prokuratúre, ktorá sa však nedá ani porovnať s expertízou, ktorú mali prokurátori na špeciálnej prokuratúre. Tých prípadov subvenčných podvodov alebo podvodov s eurofondami bolo obrovské množstvo, ja by som tu ich, mohla by som si tu stáť a rozprávať ich od rána do večera, boli to obrovské kauzy, napríklad to bola kauza Dobytkár, o ktorej sudca Najvyššieho súdu povedal, že je to megastroj korupcie a prania špinavých peňazí. Bola to kauza napríklad Mýtnik, rôzne IT tendre, kde len na jedinej zákazke išlo do vrecka spriaznenému oligarchovi 45 mil. eur a ďalšie a ďalšie a ďalšie kauzy, niektoré väčšie, niektoré boli v desiatkach miliónov, iné podvody boli, v úvodzovkách, len v miliónoch eur, tak na to, aby ste zalepili oči Európskej komisii, tak teraz narýchlo zriaďujete, zriaďujete takúto, až smiešne to je, osobitnú, osobitnú organizačnú zložku Generálnej prokuratúry. Chceli sme predložiť aj pozmeňujúci návrh, ale pozmeňujúci návrh k tomuto zákonu v podstate je úplne zbytočné predkladať, a preto skôr vyzývam vládnu koalíciu, aby tento nezmyselný návrh zákona stiahla, pretože nie, finančné záujmy Európskej únie ani po zriadení osobitnej zložky, ktorá bude podliehať priamo generálnemu prokurátorovi, vôbec nebudú dostatočne chránené. A už sa to prejavuje aj v tom, že počet vyšetrovaní, počet prípadov klesol jednoducho, ale nie preto, že by sa nepáchali podvody, ale jednoducho preto, lebo nemá to kto vyšetrovať, nemá to kto dozorovať. To je celý, celé, celý výsledok rozbitia špeciálnej prokuratúry. A zase sa dostávame do stavu, kedy tu budeme hovoriť o eurofondových podvodoch, o klientelizme, o rodinkárstve, áno, už sme tu jedno mali, už by som mohla spomenúť pridelenie dotácie z ministerstva pôdohospodárstva vášmu poslaneckému kolegovi, občianskemu združeniu vášho poslaneckého kolegu pána Migaľa, čo v súčasnej dobe, kedy farmári, farmári sa sťažujú, že nemajú dostatočné dotácie, ide prepadnúť, z programu rozvoja vidieka idú prepadnúť obrovské peniaze, zúri tu vtáčia chrípka, nie sú vajcia, minister nedáva podporu farmárom a chovateľom, tak vy dáte podporu, zrovna také šťastie, výborný projekt pána Migaľa a jeho občianskeho združenia. Gratulujem. Takže už to pomaly začína a, žiaľ, mne sa zdá, že pri eurofondoch že budeme opäť svedkami takých podvodov, ako sa tu páchali, páchali od roku 2016 a mnohé boli, mnoho boli došetrené až po desiatich rokoch, pripomínam napríklad nástenkový tender alebo aj ďalšie, kde boli aktéri týchto káuz právoplatne odsúdení. A špeciálne pri eurofondoch, v čase, keď tu máme drastické uťahovanie opaskov, keď ľudia, keď ľudia strácajú podporu štátu, sociálne benefity, keď tvrdo pracujúcim rodičom drasticky znižujete daňový bonus, podnikateľov zaťažujete novými daňami, tak špeciálne malo by záležať na tom, aby sa eurofondy využívali zmysluplne, aby sa nerozkradli, aby šli tam, kde naozaj pomôžu ľuďom. Takže nie, toto vôbec nerieši problém ochrany finančných záujmov Európskej únie, je to len na zalepenie očí a myslite si, že tak oklamete nielen teda občanov Slovenskej republiky, ale že tak oklamete aj Európsku komisiu a že vám prestane posielať, posielať listy a bude, a schváli teda 13-miliardový balík eurofondov, eurofondov. Takže navrhujem, aby tento nezmyselný návrh zákona ste radšej stiahli. Ďakujem. [16:29] Tibor Gašpar Na vaše vystúpenie je jedna faktická. Pani poslankyňa Jurík, nech sa páči. [16:29] Beáta Jurík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Ja sa nechcem obsahovo vyjadrovať k návrhu tohto zákona, lebo to si myslím, že v prvom čítaní to už dostatočne detailne spravila moja kolegyňa pani poslankyňa Bihariová. Ale ja by som sa tak chcela pozastaviť nad tým, že koľká oprava toho, čo ste spôsobili v decembri, alebo teda čo ste si potom schválili vo februári, už toto je. My sme vás na to celý december počas tej obštrukcie, ktorá vám mimochodom dovolila aj tie diskusie s Európskou komisiou, pretože ste ich nespravili preventívne predtým, ale teda vďaka tej obštrukcii ste nakoniec s Európskou komisiou komunikovali a tá od vás žiadala niekoľko úprav či už teda v Trestnom zákone, alebo aj v ďalších. A ja teda nechcem toto nazvať novelou novelizovanej novely, ktorú ste opäť novelizovali a tak ďalej, lebo ja už ani neviem vlastne, koľká je toto oprava, pretože skutočne neopravujete Trestný zákon. Áno, toto sa jedná o iný zákon, ale tiež to vyplýva z požiadaviek Európskej komisie, jednej z požiadaviek a boli mnohé. Aj vďaka tomu si myslím, že vám odblokovali tú štvrtú platbu, ktorá teda čakala na to, že aké garancie toho, že na Slovensku skutočne budú finančné záujmy EÚ chránené, im dáte. A ja som aj bola s pánom Gašparom v jednej takej diskusii, kde vravel, že vlastne Európska komisia nás núti, že doslova je to úplne nefér, lebo má dvojaký meter. A tak ja si skutočne nemyslím, lebo ináč by ste vlastne tieto zmeny ani tu nepresadzovali. A opäť to robíte na niekoľkokrát s pozmeňovákmi a, ale viete čo, ja som v podstate aj rada, že to robíte, lebo aspoň keď už ten náš rozpočet, naše slovenské peniaze nebudú chránené, tak aspoň tie peniaze z EÚ budú musieť ako-tak byť, aj to len kvôli tomu, že vás k tomu, áno, skutočne prinútila Európska komisia, pretože vám ich nepošle iba tak. Ďakujem. [16:29] Tibor Gašpar Reagovať ešte s faktickou, pán poslanec Pročko, nech sa páči. [16:31] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. No toto je taký syndróm Kováčik. Oni idú zriadiť niečo osobitné a v tom osobitnom samozrejme, že sa bude vyšetrovať tak, ako to vyšetroval Kováčik, špeciálny prokurátor, a samozrejme potvrdzujem to, že teraz už nie sú žiadne prípady, lebo nič sa nevyšetruje. Oni zrušili špeciálnu prokuratúru a teraz idú zriadiť špeciálny útvar na vyšetrovanie špeciálnych vecí, lebo Európska únia im povedala: počúvajte, to čo vy robíte? Vy nedostanete tie peniaze, ktoré môžete rozkradnúť. Tak idú rýchle zriadiť niečo, čo nebude vyšetrovať to rozkrádanie peňazí a všetko bude vlastne v poriadku a vrátime sa k syndrómu Kováčik. Ale dobré je sa spýtať, že kto to tam bude na tom útvare vyšetrovať? Myslíš, že tí, ktorí vyšetrovali tie kauzy, ktorí boli naozaj zodpovední? Nie. Tí, ktorí boli zodpovední a vyšetrovali tie kauzy, tak ich generálny prokurátor Žilinka, napríklad Roberta Fica, upratal. Tí ľudia, tí čestní prokurátori, ktorí si robili svoju robotu naozaj poctivo, ktorí najväčších vrahov a najväčších zločincov posielali do basy, tak tí sú už uprataní. Teraz sa vrátia takí, ako bol Kováčik, takí, ako bol Kovařík. To sú tí, ktorí dostanú prípad a tak pekne ho tak pozametajú pod stôl a vlastne nič tu nie je, tu nie je žiadna korupcia. Veď to sme sa dozvedeli z úst Kaliňáka kedysi, že veď ako môže byť pri Ficovi nejaká korupcia? Pri tom záchrancovi nášho štátu. Ten rozdá ešte aj posledné, preto mu navýšili určite tých päťtisíc, lebo to bude rozdávať. Čiže idú robiť, zase idú robiť niečo, čo im Európska únia prikázala, ale idú to robiť spôsobom vlastným samých sebe. My smerohlasoesenes to urobíme tak, že spravíme útvar a ten útvar bude dobre, ale dobre zastrešený nami a našimi ľuďmi. Toto je, čo zákon, čo prinášajú, to všetko je chaos a bordel. [16:31] Tibor Gašpar Reagovať bude pani poslankyňa Remišová, máte slovo. [16:33] Veronika Remišová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem vám, ďakujem vám veľmi pekne za faktické pripomienky. Áno, pekne ste to povedali, pani poslankyňa Jurík, novelizovaná novela novely Trestného zákona, takéto babráctvo sa tak ľahko nevidí. A už aj v tých novelách boli také absurdnosti ako napríklad, že za podvod na štátnom rozpočte dostanete nižšiu trestnú sadzbu, ako za podvod na eurofondoch, čo samo osebe je úplne absurdné. Áno, pán predsedajúci Gašpar sa zrejme nazdáva, že neférovo, že nás teda Európska únia do niečoho núti. No ale tak Európska únia si nenechá rozkradnúť peniaze, na ktoré sa skladajú všetci občania Európskej únie. Prečo by to mala robiť? Prečo by mala dovoliť, aby tu na Slovensku sa eurofondy dávali kamarátom, dávali sa poslaneckým kolegom, dávali sa spriazneným oligarchom, rozdávali sa predražené zákazky v predražených tendroch, prečo by to mala Európska únia tolerovať? Samozrejme, že chce záruky, že eurofondy sa u nás nerozkrádajú, ale toto, čo ste urobili, zriadenie nejakého osobitného oddelenia alebo útvaru, tak to rozhodne nie je absolútne žiadna záruka. To je len záruka toho, že podvody na finančných prostriedkoch Európskej únie sa nebudú riadne vyšetrovať, že budú spadať pod generálneho prokurátora. Ak tam budete mať svojho človeka a správnych ľudí, tak v zásade sa budeme tváriť, že tu sa žiadne podvody nedejú a žiadny poslanec vládnej koalície žiadnu dotáciu z ministerstva pôdohospodárstva vôbec nikdy nedostal. Tak toto bude ten výsledok. Ďakujem. [16:33] Tibor Gašpar Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľka? Nech sa páči, máte slovo. [16:35] Zuzana Plevíková – Vystúpenie Ja budem veľmi stručná. Pani Remišová, boli tu, to, čo ste hovorili, boli totálne bludy. Ja neviem, či ste boli pri prvom čítaní, keď sa to preberalo, a teda musím opomenúť, že tu sa nezriaďuje žiadne, žiaden útvar alebo oddelenie. Ten už je a funguje na Generálnej prokuratúre. Iba sa vlastne zakotvuje v zákone toto oddelenie, ktoré už funguje. To po prvé. Komunikácia s Európskou komisiou, čo každý z opozície rozporoval, že žiadna neexistuje, tak táto existuje a vždy existovala a vlastne sa komunikovala od roku 2023 a teda toto je aj výsledok tejto komunikácie. Čo sa týka toho dvojakého metra, je pravda, že naozaj je dvojaký meter a Európska komisia má iný k členským štátom a vlastne ku Slovensku aj možno k Maďarsku, a teda od nás vyžaduje to, čo napríklad nie je v Českej republike alebo v Rakúsku, tak od nás to striktne vyžaduje. Môžeme si aj spomenúť na správu o právnom štáte, keď v podstate Európska komisia čerpala z médií. Vláda to, samozrejme, rozporovala a nakoniec Európska komisia to zobrala aj späť, že naozaj oni tú správu o právnom štáte kreovali v podstate z toho, že vôbec tu nepoznali ani, ako tu niečo funguje, nieto ešte právny poriadok alebo Trestný poriadok. Takže ten dvojaký meter tu, žiaľ, je. A bodaj by to tak nebolo. Akože ja by som si to želala. Ďakujem. [16:35] Tibor Gašpar Ďakujem. Žiada si záverečné slovo spoločný spravodajca? Nie. Termín hlasovania? Najbližší možný, čiže dnes o piatej. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Vyhlasujem päťminútovú hygienickú prestávku a budeme pokračovať ďalším bodom programu. (Prestávka.) [16:35] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Budeme pokračovať v rokovaní po hygienickej prestávke. Nasleduje druhé čítanie o návrhu poslanca Jána Ferenčáka na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Návrh zákona je uverejnený ako tlač 528, spoločná správa výborov má tlač 528a. Dávam slovo pánovi poslancovi Ferenčákovi, aby návrh zákona odôvodnil. (Rokovanie v druhom čítaní o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Ferenčáka na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov , tlač 528.) [16:42] Ján Ferenčák – Vystúpenie v rozprave Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som vám predstavil návrh zákona 528 na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento zákon vznikol na základe požiadavky kolegov zo samospráv v rámci rokovania únie miest, kde na budúci rok predpokladáme zvýšené výdavky a tlak na rozpočty samospráv hlavne na strane aj príjmovej, aj výdavkovej. Z tohto dôvodu máme výnimku, ktorá platí v tomto roku, ktorá bola schválená po použití rezervného fondu okrem zákonom určených pravidiel, ktorým sa určuje použitie rezervného fondu aj na bežné výdavky, to znamená na krytie výdavkov, ktoré nie sú kryté, kryté z bežných príjmov na fungovanie, fungovanie samospráv. Ako som spomínal aj pri predkladaní v prvom čítaní, samospráva sa nerozdeľuje politicky, pretože každá strana, ktorá má aj zastúpenie tuná v Národnej rade, má svojich starostov a primátorov a všetky zákony, ktoré sa prijímajú na tejto pôde, majú dopad na všetkých bez toho, z akej politickej strany sú. A ak vieme, že vieme prijať zákony alebo zmeny zákonov, ktoré pomôžu, pomôžu starostom a primátorom preklenúť aj náročné obdobia, tak je našou povinnosťou, aby sme takéto návrhy zákonov predložili a tieto návrhy zákonov aj schválili. Chcem možno podotknúť, pretože v prvom čítaní prebehla aj odborná, ale aj politická diskusia, že aby ste sa viac pri zákonoch, ktoré sa týkajú samosprávy, pozerali z pohľadu odbornosti ako politiky, pretože všetci máte záujem, vrátane aj nás, aby samospráva bola a aj, aj je, aj bude, aj bola stabilizačným prvkom spoločnosti a aby sme jej poskytli, poskytli priestor na svoje fungovanie. Touto, týmto návrhom zákona, touto zmenou zákona sa umožní v budúcom roku použiť prostriedky alebo zdroje z rezervného fondu na krytie bežných výdavkov. Týka sa to nielen obcí a miest, ale aj vyšších územných celkov, čiže samospráva ako taká. Prečo je to dôležité v tomto období, ja som to zdôvodňoval, pretože teraz prebieha príprava a tvorba rozpočtov všetkých, všetkých samospráv a bez toho, aby sme sa vyhli rozpočtovému provizóriu, tak je nutné, ak máme, alebo ak obce majú, mestá prostriedky na rezervnom fonde, tieto aby vedeli zapojiť na krytie, krytie aj bežných výdavkov. A je to preto potrebné, pretože lepšie sa takto plánuje a lepšie sa takto rozpočtuje. V prvom čítaní prebehla aj diskusia, si vážim niektoré podnety, ktoré odzneli, a vidím tu pána Dostála, takže on je pre mňa momentálne podnetom, aby som v novom roku sa pozrel aj s prípravou zákona, aby reštrikčné opatrenia, ktoré nie sú potrebné, aby boli možno odstránené, a tu je ten návrh, tu je ten návrh, ak niekto si našetrí, tak ako v domácnosti, tak ak si našetrím a koncom roka zistím, že som si ušetril možno tých tisíc eur, aby mi zákon potom neprikazoval, no tak musíš to použiť len na nákup motorky alebo osobného auta. No tak keď si ich ušetrím, tak si ich aj potom rozplánujem, aby som si v januári kúpil aj nohavice, topánky a možno, možno išiel niekde na dovolenku. Takže v tomto prípade beriem, že tieto reštrikcie, ktoré sú súčasne v zákone, ktoré sa týmto návrhom zákona predlžujú, alebo sa tá výnimka predlžuje, aby boli odstránené, lebo ich pokladám ja osobne aj za prežité na základe skúseností, ktoré mám v samospráve. Takže aby som sa vrátil teraz aj k návrhu zákona, ktorý je predložený, v rámci, v rámci pripomienkového konania boli doručené dve stanoviská. Prvý je z odboru legislatívy. Tam bol návrh, aby sa v názve návrhu vypúšťali slová „Slovenskej národnej rady", pretože ide o úpravu návrhu novelizovaného zákona, s tým som súhlasil a takto som to aj predniesol na gestorskom výbore finančnom. A v druhom prípade, ktorý navrhujú náš legislatívny odbor, som nesúhlasil, to je bod 2, ale stotožnil som sa s návrhom ministerstva financií, ktoré sa priklonilo na moju stranu, aby takto, takto predložený zákon bol aj ostal v platnosti, pretože tam bola iniciatíva, aby som sa už odvolal na zmenu zákona, ktorá ešte nie je právoplatná a v tomto prípade by nastalo vákuum, ktoré nie je prípustné. Takže som akceptoval v prvom prípade odbor legislatívy v bode 1 a bode 2 ministerstvo financií. Zákon bol predložený, máte ho na rokovanie, tak ako je, chcem vás poprosiť a požiadať o jeho podporu. Pomôže to všetkým samosprávam, mohli ste to zachytiť aj vo vyhláseniach tlačových správach či už únie miest alebo iných stavovských organizácií a je prínosom pre nás všetkých. Ďakujem za vašu pozornosť a som pripravený na vaše otázky. Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som. [16:44] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem navrhovateľovi. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie a rozpočet pánovi poslancovi Igorovi Válekovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil stanovisko gestorského výboru. [16:49] Igor Válek – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, ako spoločný spravodajca podávam túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledkoch prerokovania návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Ferenčáka na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 528, v druhom čítaní. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 627 z 5. novembra 2024 pridelila predmetný návrh týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: výboru pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Národná rada Slovenskej republiky určila zároveň Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet ako gestorský výbor a lehotu na prerokovanie predmetného poslaneckého návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol poslanecký návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému poslaneckému návrhu zákona. K predmetnému poslaneckému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol návrh zákona pridelený, odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcim návrhom, konkrétne: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet uznesením č. 153 zo dňa 19. novembra 2024, Ústavnoprávny výbor Národnej rady uznesením č. 202 zo dňa 20. novembra 2024 a výbor pre verejnú správ a regionálny rozvoj uznesením č. 153 zo dňa 19. novembra 2024. Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy vyplýva jeden pozmeňujúci návrh, ktorý gestorský výbor odporúča schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov Národnej rady k predmetnému návrhu odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť s pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom. Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní predmetného návrhu bola schválená uznesením gestorského výboru č. 171 z 26. novembra 2024. Týmto uznesením gestorský výbor zároveň poveril mňa ako spoločného spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky informoval o výsledku rokovania výborov Národnej rady Slovenskej republiky a navrhol Národnej rade postup pri hlasovaní podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Ďakujem, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu. [16:49] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem spravodajcovi. Vyhlasujem už technickú prestávku do 17.00 h, potom budeme pokračovať hlasovaním. Prerušujem, samozrejme, rokovanie o tomto bode programu. (Prestávka.) [16:59] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prosím, aby ste zaujali svoje miesta. Aj pán poslanec Valocký, aby zaujal svoje miesto. Poprosím vás, aby ste sa sústredili, bude nás čakať dlhé hlasovanie. Budeme pokračovať v rokovaní. Ešte pred hlasovaním v mene troch, podávam procedurálny návrh v mene troch poslaneckých klubov – SMER, HLAS a SNS. Ten procedurálny návrh je, aby sme o bode 14 schváleného programu, ktorým je vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 121 o príspevkov z fondov Európskej únie, tlač 500, hlasovali štvrtok, 5. 12. o sedemnástej hodine. Je všeobecný súhlas? (Nesúhlasná reakcia pléna.) Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 126 prítomných, 75 za, 47 proti, 4 sa, 4 nehlasovali. Tento návrh sme schválili. V mene troch poslaneckých klubov – SMER, HLAS a SNS – podávam procedurálny návrh, aby sme body ministra školstva 15, 16 a 17 schváleného programu prerokovali v utorok 10. decembra o deviatej hodine. Je všeobecný súhlas? (Nesúhlasná reakcia pléna.) Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 76 prítomných, 76 za. Konštatujem, že sme môj procedurálny návrh schválili. Ešte jeden procedurálny návrh. V mene troch poslaneckých klubov – SMER, HLAS a SNS – podávam procedurálny návrh, aby sme bod 100 schváleného programu prerokovali v stredu 4. decembra o deviatej hodine. Je to zákon zo 17. novembra, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 24 o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Je všeobecný súhlas? Je to vrátený zákon prezidentom. Je všeobecný súhlas? (Nesúhlasná reakcia pléna.) Nie je. Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 139 prítomných, 76 za, 11 proti, 50 sa zdržalo, 2 nehlasovali. Aj tento procedurálny návrh sme schválili. Schválili. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme teraz hlasovať o bode 5 schváleného programu, ktorým je druhé čítanie... dobre, ešte vidím dva procedurálne návrhy, predtým ako prejdeme k hlasovaniu. Pani poslankyňa Plaváková. [16:59] Lucia Plaváková – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán poverený predseda. Ja by som chcela požiadať vedenie parlamentu, aby zabezpečilo bezpečnosť v priestoroch parlamentu, aby sa tu nepohybovali bezprizorne návštevy, ktoré napríklad vstupujú do poslaneckých priestorov, kde nemajú čo robiť, aby sa nám nehrabali v osobných veciach, aby nenechávali odtiaľ veci zmiznúť. Mne je naozaj ľúto, že tuto musím takéto niečo vysloviť, ale, žiaľ, taká je doba a teda by som chcela poprosiť, aby sa toto už naozaj neopakovalo, aby sme tu mohli v bezpečí pracovať. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.) [16:59] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Viem o tom, pani poslankyňa, budeme to riešiť na grémiu. Ma informoval váš predseda poslaneckého klubu o tom incidente. Ja otvorím tú otázku na poslaneckom grémiu. Ďakujem. Pán poslanec Lučanský. [16:59] Adam Lučanský – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem za slovo. V mene troch poslaneckých klubov – SMER, HLAS a SNS – podávam procedurálny návrh, aby sme tlač 629 zaradili do programu tejto schôdze a prerokovali ho ihneď po hlasovaní. Ide o návrh na voľbu poslancov za členov výborov Národnej rady, 629 tlač. [16:59] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Je všeobecný súhlas? (Nesúhlasná reakcia pléna.) Dávam hlasovať. (Hlasovanie.) 138 prítomných, 76 za, 7 proti, 55 sa zdržalo. Procedurálny návrh pána poslanca Lučanského sme schválili. A už teraz prejdeme na hlasovanie o bode 5 schváleného programu, ktorým je druhé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 474/2013 o výbere mýta, tlač 407. Spoločným spravodajcom je člen výboru pre hospodárske záležitosti pán poslanec Justín Sedlák, ktorý bude hlasovanie uvádzať. Nech sa páči, pán poslanec. (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 474/2013 Z. z. o výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 407.) Sedlák, Justín, poslanec NR SR Vážený pán presedajúci, vážená pani ministerka, vážený pán minister, vážené poslankyne, vážení poslanci, v rozprave vystúpili dvaja poslanci, boli podané dva pozmeňujúce návrhy. Pán predsedajúci, najskôr je potrebné, aby sme si podľa § 83 ods. 4 rokovacieho poriadku rozhodli o skrátení lehoty na hlasovanie o pozmeňovacích a doplňujúcich návrhoch, ktoré odzneli v rozprave. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 140 prítomných, 76 za, 15 proti, 49 sa zdržalo. Návrh sme schválili, lehotu sme skrátili. Sedlák, Justín, poslanec NR SR Ďalej pristúpme k hlasovaniu o pozmeňovacích a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o bodoch 1 až 13 spoločnej správy spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 140 prítomných, 76 za, 61 sa zdržalo, 3 nehlasovali. Návrh sme schválili. Sedlák, Justín, poslanec NR SR Teraz pristúpme k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch z rozpravy. Dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu poslancov Ľubomíra Vážneho a Justína Sedláka. Žiga, Peter, podpredseda NR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 137 prítomných, 85 za, 52 sa zdržalo. Návrh sme schválili. Sedlák, Justín, poslanec NR SR Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Lackoviča. Žiga, Peter, podpredseda NR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 139 prítomných, 51 za, 1 proti, 87 sa zdržalo. Návrh sme neschválili. Sedlák, Justín, poslanec NR SR Pán predsedajúci, keďže sme hlasovali o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy a o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré odzneli v rozprave, odporúčam hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujme v treťom čítaní ihneď. Žiga, Peter, podpredseda NR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 141 prítomných, 90 za, 10 proti, 41 sa zdržalo. Sme v treťom čítaní . Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania, a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Nie je tomu tak, končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku. Pán spoločný spravodajca, prosím, uveďte odporúčanie gestorského výboru. Sedlák, Justín, poslanec NR SR Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o návrhu zákona ako celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Žiga, Peter, podpredseda NR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 139 prítomných, 85 za, 54 sa zdržalo. Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona o výbere mýta . Ďalším bodom je bod 8 programu. Je to druhé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 272/2016 o dôveryhodných službách pre elektronické transakcie, tlač 507. Prosím spravodajcu z výboru pre obranu a bezpečnosť pána poslanca Michala Barteka, aby hlasovanie uvádzal. [Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 272/2016 Z. z. o dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o dôveryhodných službách) v znení zákona č. 211/2019 Z. z. a ktorým sa mení zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov , tlač 507.] Bartek, Michal, poslanec NR SR Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, spoločná správa gestorského výboru obsahuje päť bodov, budeme o nich hlasovať spoločne, s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Dajte o nich, prosím, hlasovať. Žiga, Peter, podpredseda NR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 141 prítomných, 76 za, 61 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Návrh sme schválili. Bartek, Michal, poslanec NR SR Ďakujem. Týmto sme hlasovali o všetkých pozmeňujúcich návrhoch. Pán predsedajúci, dajte hlasovať o tom, že prerokovaný návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď. Žiga, Peter, podpredseda NR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 141 prítomných, 76 za, 1 proti, 62 sa zdržalo, 2 nehlasovali. Sme v treťom čítaní . Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania, a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Nie je tomu tak, končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku. Pán spoločný spravodajca, uveďte, prosím, odporúčanie gestorského výboru. Bartek, Michal, poslanec NR SR Ďakujem, pán predsedajúci. Dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Žiga, Peter, podpredseda NR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 141 prítomných, 76 za, 64 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona 272/2016 o dôveryhodných službách . Pán spravodajca Michal Bartek ostáva a bude viesť hlasovanie o bode 9 schváleného programu, ktorým je druhé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 297/2008 o ochrane pred legalizáciou príjmu z trestnej činnosti, tlač 510. Nech sa páči, pán spravodajca. (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 510.) Bartek, Michal, poslanec NR SR Ďakujem veľmi pekne. Pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, spoločná správa gestorského výboru obsahuje 20 bodov, budeme o nich hlasovať spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Dajte, prosím, hlasovať. Žiga, Peter, podpredseda NR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 141 prítomných, 76 za, 65 sa zdržalo. Návrh sme schválili. Bartek, Michal, poslanec NR SR Ďakujem, týmto sme hlasovali o všetkých pozmeňujúcich návrhoch. Pán predsedajúci, dajte hlasovať, prosím, o tom, že prerokovaný návrh prerokujeme v treťom čítaní ihneď. Žiga , Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 140 prítomných, 76 za, 10 proti, 53 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Návrh sme schválili, a teda sme v treťom čítaní . Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania, a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Nikto, končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku. Pán spoločný spravodajca, prosím, uveďte odporúčanie gestorského výboru. Bartek, Michal, poslanec NR SR Ďakujem veľmi pekne. Pán predsedajúci, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Ži ga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 139 prítomných, 76 za, 61 sa zdržalo, 2 nehlasovali. Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti . Ďakujem, pán spravodajca. Budeme pokračovať hlasovaním v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 647/2007 o cestovných dokladoch, tlač 512, bod 10 schváleného programu. Spoločným spravodajcom je člen výboru pre obranu a bezpečnosť poslanec David Demečko, prosím ho, aby hlasovanie uvádzal. Nech sa páči. (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 647/2007 Z. z. o cestovných dokladoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov , tlač 512.) Demečko, David, poslanec NR SR Ďakujem za slovo. Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, spoločná správa gestorského výboru obsahuje jeden bod, ktorý gestorský výbor odporúča schváliť. Dajte o ňom, prosím, hlasovať. Ži ga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 139 prítomných, 125 za, 12 sa zdržalo, 2 nehlasovali. Návrh sme schválili. Demečko, David, poslanec NR SR Týmto sme hlasovali o všetkých pozmeňujúcich návrhoch. Pán predsedajúci, dajte hlasovať o tom, že prerokovaný návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď. Ži ga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 140 prítomných, 116 za, 11 proti, 13 sa zdržali. Návrh sme schválili, teda sme v treťom čítaní . Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania, a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Nikto, končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku. Pán spoločný spravodajca, prosím, uveďte odporúčanie gestorského výboru. Demečko, David, poslanec NR SR Pán predsedajúci, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť v znení schváleného pozmeňujúceho návrhu. Ži ga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 141 prítomných, 140 za, 1 sa zdržal. Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona o cestovných dokladoch . Ďalej prosím spoločného spravodajcu z výboru pre obranu a bezpečnosť poslanca Michala Barteka, aby uvádzal hlasovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 o cestnej premávke, tlač 513, bod 11 programu. Nech sa páči, pán spravodajca, uvádzajte zákon. (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 513.) Bartek, Michal, poslanec NR SR Ďakujem veľmi pekne. Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, v rozprave vystúpil jeden poslanec. Spoločná správa gestorského výboru obsahuje 13 bodov. Budeme o nich hlasovať spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Dajte, prosím, hlasovať. Ži ga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 140 prítomných, 84 za, 55 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Návrh sme schválili. Bartek, Michal, poslanec NR SR Ďakujem. Týmto sme hlasovali o všetkých pozmeňujúcich návrhoch. Pán predsedajúci, dajte hlasovať o tom, že prerokovaný návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď. Ži ga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 141 prítomných, 85 za, 10 proti, 46 sa zdržalo. Návrh sme schválili, sme v treťom čítaní . Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania, a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Nikto, končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o zákone ako o celku. Prosím, pán spoločný spravodajca, uveďte odporúčanie gestorského výboru. Bartek, Michal, poslanec NR SR Dajte hlasovať, prosím, o zákone ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Ži ga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 140 prítomných, 85 za, 54 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona o cestnej premávke . Teraz budeme hlasovať o bode 12 schváleného programu, ktorým je druhé čítanie o vládnom návrhu zákona o kritickej infraštruktúre, tlač 516. Prosím spoločného spravodajcu z výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj poslanca Jozefa Cecha, aby hlasovanie uvádzal. Nech sa páči, pán poslanec. (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona o kritickej infraštruktúre a o zmene a doplnení niektorých zákonov , tlač 516.) Cech, Jozef, poslanec NR SR Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, v rozprave vystúpil jeden poslanec. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať spoločne o bodoch 1 až 26 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 141 prítomných, 76 za, 65 sa zdržalo. Návrh sme schválili. Cech, Jozef, poslanec NR SR Odhlasovali sme body spoločnej správy. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tom, že prerokujeme návrh zákona v treťom čítaní ihneď. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 140 prítomných, 76 za, 41 proti, 22 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Konštatujem, že sme tento návrh schválili a sme v treťom čítaní . Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania, a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Nikto. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku. Pán spoločný spravodajca, prosím, uveďte odporúčanie gestorského výboru. Cech, Jozef, poslanec NR SR Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 141 prítomných, 76 za, 33 proti, 31 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona o kritickej infraštruktúre . Nasleduje hlasovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 125/2006 o inšpekcii práce, tlač 509, bod 13 schváleného programu. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre sociálne veci poslancovi Michalovi Stuškovi, aby hlasovanie uvádzal. (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony , tlač 509.) Stuška, Michal, poslanec NR SR Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v rozprave nevystúpil žiadny poslanec, nebol podaný žiadny pozmeňujúci návrh. Spoločná správa obsahuje dva pozmeňujúce návrhy. Pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o bodoch 1 a 2 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 140 prítomných, 77 za, 62 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Návrh sme schválili. Stuška, Michal, poslanec NR SR Pán predsedajúci, hlasovali sme o všetkých pozmeňujúcich návrhoch. Podľa § 84 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku navrhujem, aby sme pristúpili k tretiemu čítaniu ihneď. Dajte, prosím, o tomto hlasovať. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 141 prítomných, 76 za, 2 proti, 63 sa zdržalo. Návrh sme schválili, teda sme v treťom čítaní . Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania, a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Nehlási. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku. Pán spoločný spravodajca, prosím, uveďte odporúčanie gestorského výboru. Stuška, Michal, poslanec NR SR Ďakujem. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 135 prítomných, 76 za, 57 sa zdržalo, 2 nehlasovali. Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona o inšpekcii práce . Nasleduje hlasovanie o bode 18. Je to druhé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 370/2019 o finančnej podpore činnosti cirkví a náboženských spoločností, tlač 511. Dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre kultúru a médiá poslankyni Ľubici Laššákovej, aby hlasovanie uvádzala. Nech sa páči, pani poslankyňa. (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 370/2019 Z. z. o finančnej podpore činnosti cirkví a náboženských spoločností , tlač 511.) Laššáková, Ľubica, poslankyňa NR SR Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, v rozprave vystúpil jeden poslanec. Pán predsedajúci, dajte teraz, prosím, hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy spoločne o bodoch 1 a 2 s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 136 prítomných, 95 za, 41 sa zdržalo. Návrh sme schválili. Laššáková, Ľubica, poslankyňa NR SR Pán predsedajúci, keďže sme odhlasovali body zo spoločnej správy, dajte, prosím, hlasovať o tom, že návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 135 prítomných, 93 za, 7 proti, 34 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Návrh sme schválili, sme v treťom čítaní . Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania, a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Pani poslankyňa Šrobová sa hlási do rozpravy? Áno? (Reakcie z pléna.) Pomýlila, dobre. Nikto sa nehlási do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku. Pani spoločná spravodajkyňa, prosím, uveďte odporúčanie gestorského výboru. Laššáková, Ľubica, poslankyňa NR SR Ďakujem veľmi pekne. Pán predsedajúci, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 135 prítomných, 96 za, 3 proti, 35 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona o finančnej podpore činnosti cirkví a náboženských spoločností . Ďalej budeme hlasovať o bode 19 schváleného programu, ktorým je druhé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2015 o športe, tlač 519. Prosím spoločného spravodajcu z výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a cestovný ruch pána poslanca Jozefa Habánika, aby hlasovanie uvádzal. (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 519.) Habánik, Jozef, poslanec NR SR Pán predsedajúci, v rozprave vystúpili dvaja poslanci. Ako spoločný spravodajca podávam návrh na skrátenie lehoty na hlasovanie o podaných návrhoch v rozprave, pretože ešte neuplynula lehota podľa § 83 ods. 4 rokovacieho poriadku. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Ešte pred tým, ako dám hlasovať, s procedurálnym návrhom sa prihlásila pani poslankyňa Marcinková. Marcinková, Vladimíra, poslankyňa NR SR Ďakujem pekne. Podľa článku 6 ústavného zákona č. 357/2004 o ochrane verejného záujmu oznamujem svoj osobný záujem o vec, ktorou je zákon o športe, tlač 519. Takže sa nezúčastním hlasovania. Ďakujem. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prejdeme teraz k hlasovaniu. Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 74 prítomných, 73 za. Konštatujem, že Národná rada nie je uznášaniaschopná a vyhlasujem 15-minútovú prestávku. (Prestávka.) [17:44] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, zaujmite, prosím, svoje miesta, aby sme mohli pokračovať. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predtým ako budeme pokračovať v rokovaní hlasovaním, overíme si uznášaniaschopnosť. Prosím, prezentujme sa. (Prezentácia.) Národná rada, konštatujem, že nie je uznášaniaschopná. Prerušujem rokovanie podľa § 43 ods. 2 písm. k). Budeme pokračovať o 20 minút riadnym bodom programu, ktorý sme si schválili, teda pán poslanec Lučanský. Ďakujem. (Prestávka.) [18:14] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní. Pristúpime k rokovaniu o návrhu na voľbu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za členov výborov Národnej rady Slovenskej republiky . Návrh má parlamentnú tlač 629 a bol vypracovaný na základe návrhu poslancov poslaneckého klubu za Slovenskú národnú stranu. Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, teraz sa pýtam, či sa hlási do rozpravy niekto ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Teraz budeme pokračovať v druhom čítaní o návrhu poslanca Jána Ferenčáka na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 583/2004 o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o doplnení niektorých zákonov. Návrh zákona je uverejnený ako tlač 528. Spoločná správa výborov má tlač 528a. Sme v rozprave. Do rozpravy som dostal tri písomné prihlášky – pán poslanec Lackovič, Dubovický a Podmanický. Pán poslanec Lackovič, nech sa páči. Máme tu už aj pána navrhovateľa. Nech sa páči, pán poslanec, môžete vystúpiť v rámci rozpravy. (Pokračovanie rokovania v druhom čítaní o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Ferenčáka na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov , tlač 528.) [18:22] Marek Lackovič – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Čím začať? No, vyzeralo to tak celkom ešte docela nevinne, sa dá povedať, pred pár týždňami, kedy sme sa o tomto bavili, ale nemilo sme ostali prekvapení dnes, kedy sme teda našli nie jeden, ale potom hneď teda dva pozmeňováky. My sme hneď na začiatku hovorili, že sami by sme najradšej pozmenili celú túto vec, legislatívne vhodným spôsobom sa však nejaví prílepok, ktorým sme hneď na začiatku avizovali, že úplne najideálnejšie a najrozumnejšie a najčistejšie by bolo, keby sme tým samosprávam nemuseli brať na budúci rok žiadne peniaze z tých podielových daní, to znamená v prípade miest a obcí to 1 %, kedy to klesá z 56,1 na 55,1, a tým krajom 0,5 %, ktorým to klesá z 30 % na 29,5. Hovoríme o podielových daniach v rámci konsolidácie, že bolo by to celé úplne takto podľa mňa najlepšie aj najférovejšie, aj najrozumnejšie aj pre tie samosprávy ekonomicky najvýhodnejšie a zároveň teda tým pádom by si ani nemuseli možno roztápať tie vlastné rezervné fondy. Schválne používam slovo roztápať, lebo ho použilo pred pár dňami aj Združenie miest a obcí Slovenska, ktoré teda samo povedalo, že ide o roztápanie rezervných fondov. Progresívne Slovensko opakovane hovorí, že je to nekoncepčné, nesystémové, dlhodobo neudržateľné, nepredvídateľné a naozaj všetky ne- pred to si môžte dať, proste nie je to dobrý návrh, Tento návrh z dlhodobého hľadiska naozaj nič nerieši, takto sa naozaj fungovať dlhodobo nedá, takto sa to naozaj robiť nemá a nesmie. Veľmi nemilo som preto ostal prekvapený, keď dneska sme teda našli ten pozmeňujúci návrh, ktorý nie je úplne taký nevinný, ako sa možno na prvý moment javí, ale vnímam to tak a možno ma vyvediete z omylu, pán kolega, ale nechcete sa asi týmto istým zapodievať na budúci rok, tak ste si tam vsunuli to, že by tie rezervné fondy mali roztápať na krytie bežných výdavkov nielen do konca budúceho roku, ale až teda do konca roku 2026. Nie je to tam? (Rečník sa obrátil na navrhovateľa.) Neviete, že to bude v pozmeňováku, ktorý za chvíľu bude prečítaný? Budete s nami prekvapený? (Povedané s pobavením.) Dobre. Áno.. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Žiga, Peter, podpredseda NR SR Pán poslanec, nediskutujte, hovorte k téme. Čo diskutujete tuná s navrhovateľom? Lackovič, Marek, poslanec NR SR Hej, to bola taká, to bola taká rečnícka otázka skôr ako nejaká očakávaná odpoveď. Takto sa to rozhodne robiť nemá, lebo tak na jednu stranu sa tvárime, že chceme normálne, odborne k sebe pristupovať, diskutovať, aj tie vzťahy opozično-koaličné mať normálne a konštruktívne, keď ide o samosprávu, tie mestá a obce sú pre nás všetkých, žijeme v nich všetci a tak ďalej a tak ďalej a potom prídete, 16.15 h je tu ešte prázdny regál a pol hodinu nato je naplnený pozmeňovákmi k zákonu, ktorý má prísť pred piatou, že toto naozaj mi nepríde ako normálne. Naozaj nečakal by som to, že v takomto, v takejto pomerne vážnej veci, ktorá naozaj prilieva olej do ohňa tých samospráv, sa to bude diať takýmto spôsobom. Navyše, účinnosť tam predsúvate od 15. decembra, ak som si to za tú chvíľu stihol prezrieť, a nie až od januára, ako sa avizovalo pôvodne. Takže nemôžeme to podporiť, pretože od začiatku hovoríme, že tá samospráva by uvítala, keby sa jej neberie to 1 % z podielových daní na budúci rok v rámci konsolidácie a tým krajom to pol percenta v rámci podielových daní tej konsolidácie. To by bolo najférovejšie riešenie. Ja nechcem to teraz politicky tu o tom pol hodinu dookola opäť opakovať to, tak ako som to robil minule, už tu všetci poznáme tie dôvody, netreba z toho vytĺkať politický kapitál, ale jednoducho je to veľmi neférový, neseriózny prístup, ktorý bol teraz teda prostredníctvom pána Podmanického a jeho pozmeňujúcimi návrhmi predložený, som z neho v rozpakoch a veľmi ma mrzí, že takýmto smerom ste sa rozhodli v tomto prípade ísť. A na budúci rok pri tejto istej príležitosti sa nestretneme, pretože si to predlžujete celé až do konca roku 2026. Navyše zverejnený pozmeňovák je preškrtaný perom, tam sú, tam sú preškrtané veci čáry-máry, tam to je ako čarbanice, naozaj až nedôstojne, až nedôstojne podané, navyše ten pôvodný návrh, tam to odôvodnenie bolo na štyri riadky v dôvodovej správe, ako jeden odsek, čiže naozaj som z toho rozčarovaný, je to veľmi nedôstojné. Takto sa to robiť nesmie, naozaj takto tým samosprávam určite nepomáhame. Ďakujem pekne. [18:28] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie jedna faktická poznámka. Pán poslanec Dostál. [18:28] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Lackovič, no, možno by bolo dobré, keby vystúpil pán navrhovateľ a nejak by vysvetlil, ako je to s pozmeňujúcimi návrhmi, lebo aj zverejnené, aj rozdané sú dva pozmeňujúce návrhy, ktoré sa navzájom vylučujú. Ten jeden predlžuje tú možnosť rozpustenia rezervného fondu na bežné výdavky aj na ďalší kalendárny rok, teda na rok 2026, pričom v dôvodovej správe sa naďalej operuje, že je to rok 2025 iba. Takže ja neviem, že či je to chyba len, ktorá bola opravená tým ďalším pozmeňujúcim návrhom, kde jednak vypadol ten Audiovizuálny fond, ale teda aj tam ostáva rok 2025 a nepredlžuje sa to na rok 2026. Tak aby sme tu nemali teraz ďalšie dve-tri vystúpenia k tomu, čo reálne nie je navrhnuté, tak by bolo dobré, keby nám bolo vysvetlené, že ktorý z tých dvoch pozmeňujúcich návrhov bude predložený, lebo oba naraz síce môžu byť predložené, ale jeden navzájom sa vylučuje s tým druhým. Nemôžu byť naraz obidva a teda možnože je to len nejaká bizarná chyba. Ak je to chyba, tak je to naozaj bizarné, ak je to prerieknutie, a to sa skôr obávam, že to je nejaké prerieknutie, na ktorom nebola zhoda, ale to už iba špekulujem a teda vychádzam aj z toho, čo hovoril v úvodnom vstupe pán poslanec Ferenčák ako predkladateľ, lebo ja som v žiadnom prípade nenabádal na nejaké dlhodobé uvoľnenie tých pravidiel. Ja by som bol naopak radšej, keby štát hospodáril tak zodpovedne ako samospráva. Nieže samosprávy uvoľnia svoju rozpočtovú disciplínu a začnú sa správať tak nezodpovedne, ako sa častokrát správa štát. [18:29] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďalším vystupujúcim v rozprave je pán poslanec Dubovický. Ešte navrhovateľ predtým? [18:37] Ján Ferenčák Veľmi jednoducho, aby nevznikali pochybnosti, bude prednesené ešte, pozmeňujúci návrh, tak ako pán Dostál spomínal, a aktuálny a právoplatný bude ten do konca roka 2025. Takže je tam, je to taká jednoduchá odpoveď. A druhá, a môžem pánovi Lackovičovi jasne povedať, že prehodnotím a prehodnocujeme momentálne všetky opatrenia, ktoré zbytočne z nášho pohľadu nám bránia vo výkone, plnohodnotnom výkone, to znamená aj presne určujú, ako som spomínal, použitia zdrojov len na striktne určené účely a v rámci samosprávy z môjho pohľadu je to byrokracia. A to je zodpovednosť štatutárov a preto sú volení, aby rozhodovali o zdrojoch a prostriedkoch sami, ak vedia ušetriť, tak aby aj o použití vedeli rozhodnúť, týchto zdrojov. Aby nemali limitácie a určité prekážky, na čo áno a na čo nie. V dnešnej dobe sami musíte uznať, že aj ušetriť zdroje je veľkým umením a potom prečo ešte striktne to takto viazať, ale budeme to konzultovať v druhom polroku. To znamená, ak by sa aj posúvalo, tak ja dúfam, že sa mi podarí vykonzultovať zrušenie týchto prekážok do budúcna. Takže tak je to, ako bolo povedané. Ďakujem. [18:37] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie dve faktické. Pán poslanec Dostál. [18:43] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Ferenčák, tak ja vítam, že nejdete pozmeňovákom posúvať to voľné používanie rezervného fondu aj na ďalší rok, lebo teda môžeme mať rôzny názor na to, že či je to dobré alebo nie, ale teda asi by sa to nemalo robiť pozmeňovákom v druhom čítaní a ak teda by sa malo niečo také diať aj ďalší rok, tak prinajmenšom by bolo korektné to prerokovať normálnym postupom a ak by sa mali uvoľňovať pravidlá, tak tam si myslím, že tam by bol lepší postup, žeby to bol vládny návrh, ktorý prešiel riadnym pripomienkovým konaním. Ale predsa len teda mi nedá spýtať sa, lebo že sú to dva veľmi podobné návrhy zákonov a ten prvý to posúval, že ako sa to stalo, že či je to nejaká chyba, ktorú si nikto nevšimol, akoby sa zdalo aj z tej dôvodovej správy, lebo tá dôvodová správa sa o tom posune vôbec nezmieňuje, alebo bol to taký pokus, že či si to nikto nevšimne a keď si to niekto všimol, alebo boli nejaké rôzne názory vo vládnej koalícii a nezhodli ste sa na tom. Naozaj ma to zaujíma, že akým spôsobom sa môže stať, že dva takéto navzájom sa vylučujúce a jeden posúvajúci a druhý neposúvajúci pozmeňujúci návrh sa ocitnú na rokovaní parlamentu na webe Národnej rady a vytlačené a rozmnožené v predsáli. A teda keď pán poslanec vystúpil, tak ešte raz to zopakujem, že ja si myslím, že samosprávy hospodária lepšie ako štát a skôr by sa mal štát učiť od samospráv, nie samosprávy si rozväzovať ruky, aby sa správali aj nezodpovednejšie tak, ako sa častokrát správa štát napriek rôznymi vládami. Čiže skôr by som nabádal na zdržanlivosť než na prílišné uvoľňovanie pravidiel. [18:43] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Poslanec Lackovič. [18:43] Marek Lackovič – Vystúpenie s faktickou poznámkou K tomu uvoľňovaniu rúk samosprávam, veď my sme za, aby sme sa rozumeli, len potom nerozumiem tomu, prečo napríklad naposledy, keď sme takto uvoľňovali ruky, keď som navrhoval uvoľniť ruky pri poplatku za miestny rozvoj naposledy, tak u vás to podporu absolútne nenašlo. A tam sme práve chceli povedať a práve sme chceli týmto poplatkom za rozvoj umožniť, aby sa zaň dalo rekonštruovať, odkupovať, vykupovať napríklad budovy materských škôlok, ktoré postavia developeri a samospráva si bude chcieť za cenu, ja neviem, znaleckého posudku odkúpiť a zvýšiť aj tento poplatok, aby mali ešte viac z neho samosprávy možnosť čerpať. Čiže tam bol výborný balík predstavený na poslednej, ostatnej schôdzi Národnej rady, ktorý mal výrazne pomôcť tým 381 samosprávam, ktoré ho dnes vyrubujú a nevedia ho použiť. Majú naakumulované na účtoch napríklad Bernolákovo 6 mil. a nevie z tohto poplatku urobiť nič. Už v momente, keď je ten kataster tak zastavaný, obmedzený, ako je, nevedia z neho robiť tie rekonštrukcie, tie kapitálové veci, ktoré potrebujú a tak ďalej. Čiže tam by som očakával práve vašu podporu, ktorá neprišla. Mrzí ma to. [18:43] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Reakcia na faktické pán Ferenčák. [18:43] Ján Ferenčák – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ono niekedy netreba rozmýšľať alebo špekulovať, že čo bolo skôr, ale pozmeňujúci návrh bude prečítaný a tam to jasne odznie a de facto bude splnené všetko a rozmýšľať prečo, začo, načo a čo bolo predtým, to je niekedy irelevantné. A na druhej strane ja sa tak teším, že keď máme tu zástupcov, či pána Dostála z SaS, alebo pána Lackoviča z PS, veď vy ste tí, ktorí ste nepodporili zákony, ktoré som aj ja predkladal a sú nápomocné pre samosprávu. A niekedy, viete, niekedy menej diskutovať je viac, pretože tí, čo sa najviac ozývajú nakoniec ani nehlasujú za to, ale sa buď zdržujú alebo sú proti. Takže treba zvážiť či pragmaticky vstúpiť do rozpravy a potom keď mám naplnené tie moje otázky, či aj za to zahlasujem. Ale nieže budem tu rozprávať hodiny a hovoriť o samospráve a nakoniec aj tak som proti alebo sa zdržím. Takže treba zvážiť, čo sú slová a čo sú činy. Ďakujem. [18:43] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďalším vystupujúcim v rozprave je pán poslanec Dubovický. [18:43] Richard Dubovický – Vystúpenie v rozprave Dobrý deň, pán predsedajúci, dobrý deň, pán primátor, vážené kolegyne, vážení kolegovia, nebudem rozprávať dlho, my sme si veľa toho povedali v prvom čítaní. Ja si dovolím nesúhlasiť niekedy s tvrdením, že či sa tu bavíme na odbornej alebo na tej politickej úrovni, viac-menej je to o politike, je to o tej odbornosti, ktorú chceme priniesť pre tie samosprávy, a z tohto miesta by som sa chcel aj zastať kolegu Lackoviča, ktorý ozaj ako bývalý starosta sa snaží tým samosprávam pomôcť. A tuná by som doplnil aj za Progresívne Slovensko, a určite so mnou budete súhlasiť, máme tuná primátorov, starostov, poslancov v mestských zastupiteľstvách, ktorí sa snažia pomôcť svojej obci, svojmu mestu a svojej samospráve, ale na konci dňa musím súhlasiť s kolegom, že jednoduchšie riešenie by bolo tie peniaze tým samosprávam nebrať. Vy určite viete najlepšie, že to najhoršie opatrenie smerom samospráva – občan je dvíhanie daní, poplatkov, lebo to vnímajú veľmi, veľmi citlivo. Preto ja by som vás z tohto miesta chcel aj poprosiť a požiadať, aby ste zvážili pri rozpočte, už keď s týmto nejakým spôsobom sa budeme vysporiadávať pri najbližšom hlasovaní, aby ste ozaj že zvážili nebrať tie peniaze týmto samosprávam. Poznám obce, lebo my chodíme teraz, určite ste si to všimli, je to medializované, chodíme po rôznych okresoch a tie samosprávy, resp. nepoznám jedného starostu alebo primátora, primátorku, ktorý alebo ktorá by povedali, že financovanie je super. No nepoznám. A neviem, čo chceme dosiahnuť v konečnom dôsledku, keď tieto samosprávy budeme, poviem to, že nútiť, aby si tento, aby tento rezervný fond použili. Obávam sa toho, že ak niektoré samosprávy sa budú chovať neuvážene a povedzme rozpustia tento rezervný fond v priebehu, v prvých mesiacoch budúceho roku a nebodaj sa stane nejaká zlá situácia, nebudú mať tie peniaze. Už teraz vám viem povedať, že samosprávy sú tak na tom zle, že ak chcú investovať alebo, pardon, opraviť mosty alebo hocičo iné, musia zobrať úver a ten úver pôsobí tak, že zadlžuje túto obec ešte viac. A preto, ak vás ešte raz chcem poprosiť, pán Ferenčák, vy ako primátor, aby ste trošku zabojovali aj cez ZMOS, aj cez úniu miest trochu viac, lebo sám viete, že v súčasnosti financovanie samospráv je neudržateľné. Takto nemôžeme fungovať. Buď to spojíte, alebo prídete s určitou reformou, ale v súčasnosti, tak ako to vyzerá, už to ďalej nebude fungovať dlho. Takže ďakujem pekne. [18:43] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie jedna faktická poznámka. Pán poslanec Lackovič. [18:43] Marek Lackovič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Ja keby som bol na kolegovom mieste, čo už nie som, tak by som povedal alebo odporučil by som mu povedať, že ale veď my sme vám to prvýkrát, pán Ferenčák, podporili v apríli, kedy sa toto umožňovalo obciam a mestám a krajom do konca roka 2024. Čiže my sme tu boli, my sme skritizovali, ale podporili sme a postavili sme sa za ten návrh, hlasovali sme za. Preto vaše slová nie sú férové, že len povieme a potom nepodporíme. Iste, nemôžme podporiť všetko, lebo proste chýba a absentuje tá diskusia proste opozično-koaličná k tejto veci. Vy ste avizovali napríklad aj naposledy, že sa bude otvárať diskusia smerujúca k reforme verejnej správy a k týmto veciam. Ja by som bol veľmi rád, keby ste nás prizvali za ten stôl, aby sme sa o tom mohli normálne baviť. My sme za a my určite budeme súhlasiť, ale prichádzajú tu také signály rozporuplné, že napríklad my ako opoziční poslanci nie sme prizývaní, resp. nieže nie sme prizývaní, nám je odmietnuté vôbec vkročiť na radu pre súdržnosť a regióny, či ako to nazvali tú novú radu, ktorá vznikla na jar tohto roku. A povedia nám, že nemôžte prísť z kapacitných dôvodov. Rozumiete? Že nám ani len neumožnia vkročiť na pôdu tejto rady, aby sme sa vôbec o týchto veciach bavili. Tak potom o akej nejakej spoločnej a férovej a normálnej, kolegiálnej diskusii sa tu vieme baviť? Tá proste nie je možná nie z našej strany, naopak z vašej. A potom ešte príde apríl, my vám toto podporíme, postavíme sa za tento návrh váš, predĺžime to do 2024 a keď to už nechceme urobiť opäť, tak prídu takéto vaše slová. Tie jednoducho naozaj nie sú férové v tomto prípade. Ďakujem. [18:43] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďalším vystupujúcim v rozprave je pán poslanec Podmanický. Nech sa páči. [18:43] Ján Podmanický – Vystúpenie v rozprave Dobrý deň. Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predmetný návrh zákona, ktorý predkladá pán poslanec Ferenčák, nie je politický, je vecný a aj diskusia o ňom by sa mala viesť a ja si myslím, že sa aj vedie vo vecnom tóne, pretože územná samospráva zastupuje všetkých občanov na Slovensku bez ohľadu na politickú príslušnosť. Ja pôsobím v územnej samospráve dosť dlho, od roku 2003, a zažil som aj rôzne reformy, aj vzostupy, aj pády samosprávy a môžem vám povedať, že v tom roku 2020, alebo do toho roku 2020 sa v podstate permanentne tá situácia obcí a miest na Slovensku zlepšovala. Takže, a či sa vám to páči alebo nie, najviac som ja pozoroval, nezaujate teraz, podporu samosprávy zo strán vlád, kde bol Robert Fico alebo Peter Pellegrini. Naozaj, tam tie obce, v podstate naozaj sa všetky tie ich problémy a pripomienky, s ktorými prichádzali, riešili. Naopak, najväčší zásah do financovania samospráv bol zákon, ktorý, ten známy daňový bonus, ktorý zobral samosprávam zo dňa na deň za vlády Igora Matoviča 600 mil. eur. A to je v podstate to, o čom sa teraz bavíme. Že tu prišiel zákon, ktorý, myšlienka bola dobrá, však daňový bonus všetci podporujeme, ale nemalo sa to zobrať samosprávam. Lebo keď sa to zobralo samosprávam, v podstate sa to tým ľuďom zobralo. Zobralo sa to tým materským školám, zobralo sa to tej záujmovej činnosti a tak ďalej. A to bol zásah do samosprávy v kombinácii s covidom, v kombinácii s neriešenými energiami, ktoré spôsobil tie obrovské finančné prostriedky, ktoré jednoducho chýbajú, alebo ten obrovský finančný výpadok, ktorý chýba. Takže to si treba uvedomiť, že vláda Igora Matoviča zasiahla takým hrubým spôsobom do financovania samospráv, že mnohé tie samosprávy sa dostali pred kolaps. Lebo mali nejakým spôsobom nastavené rozvojové projekty a tak ďalej a tu zo dňa na deň, bez diskusie s obcami a mestami prišiel tento zásah. Ak tu teda prichádzame s nejakými drobnými opatreniami, ktoré majú túto situáciu aspoň čiastočne vylepšiť s tým, že očakávame, že áno, bude musieť štát do toho zásadnejšie vstúpiť a ja si myslím, že jedno z tých ďalších opatrení, ktoré pôjdu po konsolidácii, bude aj riešenie tých problémov, ktoré tu zanechala vláda Igora Matoviča a neriešila ich ani vláda Hegera a ešte ich prehĺbila a neriešila ich ani vláda progresívca pána Ódora. To treba povedať, neriešila ich, len ich posúvali ďalej tie problémy. Takže netreba si tu teraz robiť nejaké body na tom. Jednoducho sa to neriešilo. No a to, čo predkladá pán poslanec Ferenčák, alebo ten pozmeňovací návrh, ktorý predkladám ja, to sú naozaj na malé opatrenia, ktoré zvyšujú flexibilitu obcí pri riešení tých výpadkov, ktoré sú. Ten pozmeňovací návrh, ktorý predkladám ja, rieši nakladanie s návratnými zdrojmi financovania, ktoré slúžili na úhradu bežných výdavkov. Viete, že mnohé samosprávy si vzhľadom na to, že aj financie z podielových daní neprichádzali pravidelne, niekedy boli väčšie, niekedy menšie, tak mnohé samosprávy mali tie kontokorenty, ktorými preklenovali tie obdobia výpadku podielových daní a tak ako to bolo v období covidu, tá výnimka, že sa vlastne nemuseli tieto veci ku koncu kalendárneho roka vyrovnávať, toto navrhujeme, aby sa o jeden rok predĺžilo, kým sa nezlepší to financovanie samospráv. Ja chcem poďakovať ministerstvu financií, že dvakrát nám už pomohlo finančnou injekciou na to, aby sa, aj tento rok aj minulý rok, aby sa aspoň čiastočne vykryli tie najnutnejšie výdavky. Ale opakujem, tých 600 mil. stále nie je riešených a všetci si to uvedomujeme, všetci si to uvedomujeme a ja verím tomu, že tak ako bolo zvykom, dobrým zvykom za bývalých vlád Roberta Fica, že sa to riešilo, že sa to bude aj teraz riešiť. Ja som presvedčený o tom, že sa to bude riešiť. Takže nechcem viac o tom rozprávať, ak dovolíte, prednesiem pozmeňujúci návrh. Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Podmanického, Jána Ferenčáka, Františka Petra, Jozefa Cecha, Zdenky Mačicovej k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Ferenčáka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 528. Návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Ferenčáka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 528, sa mení takto: 1. Čl. I znie: Zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 611/2005 Z. z., zákona č. 324/2007 Z. z., zákona č. 54/2009 Z. z., zákona č. 426/2013 Z. z., zákona č. 361/2014 Z. z., zákona č. 171/2015 Z. z., zákona č. 357/2015 Z. z., zákona č. 91/2016 Z. z., zákona č. 310/2016 Z. z., zákona č. 359/2020 Z. z., zákona č. 201/2021 Z. z., zákona č. 121/2022 Z. z., zákona č. 365/2022 Z. z. a zákona č. 294/2023 Z. z., 85/2024 Z. z., 118/2024 Z. z. sa dopĺňa takto: 1. Za § 21j sa dopĺňa § 21k, ktorý znie: „§ 21k (1) Ustanovenia § 10 ods. 7 a 9 vo vzťahu k použitiu prostriedkov rezervného fondu na úhradu bežných výdavkov a ustanovenie § 17 ods. 2 obec a vyšší územný celok nie sú povinné uplatňovať do 31. decembra 2025; v tomto období obec a vyšší územný celok nie sú povinné uplatňovať vo vzťahu k použitiu prostriedkov rezervného fondu a zabezpečeniu vyrovnanosti bežného rozpočtu ani ustanovenia § 12 ods. 3 a § 14 ods. 3. To neplatí vo vzťahu k zostaveniu rozpočtu na roky 2026 až 2028.” 2. V Čl. II sa slovné spojenie „1. januára 2025" nahrádza slovným spojením „15. decembra 2024”. Koniec pozmeňujúceho návrhu. Ja chcem ešte doplniť, v parlamentnom systéme máme teda dva pozmeňujúce návrhy, ako ste spomínali, pán poslanec. Relevantný je ten návrh, ktorý je prednesený v Národnej rade v rozprave. Čiže je jasné, o čom hovoríme. Je zbytočné, viete, niekedy vystupovať dopredu k niečomu, čo ešte nie je, čo sa nestalo pozmeňovacím návrhom. Teoreticky keby nebol prednesený ani jeden, no tak nie je predložený pozmeňovací návrh a nemáme k čomu diskutovať. Preto je záväzný tento návrh, ktorý som predniesol podľa zákona o rokovacom poriadku. A ešte jednu malú poznámku na záver, vy ste hovorili, pán poslanec... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) [18:44] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec, fungujú tu nejaké pravidlá o rokovacom poriadku. Ďakujem vám za vaše vystúpenie v rozprave. Na vaše vystúpenie evidujem dve faktické poznámky. Pán poslanec Dubovický. [18:51] Richard Dubovický – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Hneď na úvod vám poviem, že nielen povedzme súčasná koalícia, ale aj Progresívne Slovensko kritizovalo daňový bonus, ale nekritizovalo ho kvôli tomu, že tí ľudia to dostali, ale že sa neurobilo to bé. To znamená, že zobrali samosprávam a nepridali tým samosprávam, takže s týmto ja s vami budem súhlasiť, ale povedzme si to takto, že nebola to ani Ódorova vláda, ktorá zobrala, lebo tej boli kompetencie obmedzené v parlamente. Ale zase na druhej strane, a teraz politicky, už je rok 2024, za chvíľočku máme rok 2025 a tie samosprávy majú problém už od roku 2020. A to viete, ony sú permanentne v tej kríze. A to riešenie, tiež nemôžem s vami súhlasiť, že sa budeme vyhovárať, že v minulosti samosprávam sa darilo lepšie. Áno, ale v minulosti povedzme tie mzdy za posledné roky rástli rýchlejšie, tie investície alebo ten investičný dlh je o to väčší, lebo tie financie, nebolo ani predtým toľko financií, aby dokázala samospráva sama zabezpečiť kompletnú údržbu. A áno, zrobilo sa to, že po zavedení daňového bonusu všetky samosprávy urobili ako prvý krok, že začali dvíhať dane a poplatky. To bola iba tá reakcia proste. Takže, aby sme si dali, a nemyslím si, že pán Ódor má s tým niečo spoločné, skôr mám taký pocit, že všetci sme čakali, že skončí daňový bonus a že sa to vráti naspäť do tých čísel, ale nikto nečakal, že sa urobí to, čo sa urobí, že sa na konci dňa tým samosprávam zoberie. Takže len povedzme si fakty. Ďakujem. [18:51] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Lackovič. [18:53] Marek Lackovič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Viete, pán poslanec, možno nejaké zlé jazyky by možno tvrdili, že by ste možno prečítali aj ten druhý pozmeňovák namiesto tohto prvého, kde sa uvažovalo o tom, že by sa až do roku 2026 použili tie rezervné fondy, keď by sme si to nevšimli. Neviem, možno, viete, aj toto mohlo prísť do úvahy. No a čo sa týka tých peňazí, ktoré, opakujete tú vládu Igora Matoviča, tak mňa mrzí, že musím konštatovať, že vláda Roberta Fica za to isté obdobie ide zaťať do obcí a miest ešte vyššiu sekeru. My keď sme to prepočítali, tak to vyšlo 327 mil. za 18 mesiacov a v tom je 60 mil. mínus na podielových daniach, ktoré beriete na budúci rok v rámci konsolidácie, mínus 180 mil. cez vyššiu 23-percentnú DPH. To sú čísla ZMOS-u a únie miest, ale nie som si istý, možno len ZMOS dokonca je v tom. Osemdesiatsedem miliónov tam je v tej jednorazovej odmene tých 800 eur v hrubom, čo má ísť zamestnancom. Čiže toto je 327 za 18 mesiacov, máme tu vyrátané, čiže to je za to isté obdobie, Igor Matovič v tej jeho vláde zobral samosprávam paradoxne ešte menej, ako vy idete urobiť teraz vy. No a to ešte okrem toho nehovoríme, čo čaká ľudí. Drahšie cestovné lístky, najmä autobusové, dneska išlo hore mýto. Ja keď som dával pozmeňovák, aby zľava pre autobusy, ktoré zabezpečuje župa v rámci prímestskej autobusovej dopravy alebo dopravných služieb vo verejnom záujme, aby išla zľava hore z 50 na 70, ste nepodporili, čiže tie idú hore. Vyššie dane za nehnuteľnosti, za psa, poplatky za odpady, za hrobové miesto, vyššie poplatky v zariadeniach sociálnych služieb, drahšie vstupy na plavárne, zimáky, športoviská, divadlá. Proste všetko, čo sa dá, ide extrémne hore. Čiže už ani ten argument Igora Matoviča neobstojí. [18:53] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho S reakciou pán poslanec Podmanický. [18:55] Ján Podmanický – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec, nerozumiem tomu, lebo keď za Igora Matoviča sa ročne zoberie 600 mil. a vy hovoríte teraz o 300 mil., tak ako môže byť 300 mil. viac ako 600 mil. To je prvá vec. Ten zásah je neporovnateľný, to neporovnávajte ani to, čo urobil Igor Matovič zásahom do financovania obcí a miest, to neporovnávajte. A tá druhá vec, ktorú ste povedali, tak neviem, ako máte do toho započítané financovanie materských škôl, lebo zas treba povedať, že časť finančných prostriedkov, ktoré sa uberá z podielových daní, bude dofinancovaná alebo bude priame financovanie materských škôl zo strany štátu. Toto treba povedať. Ďalší údaj, ktorý treba zobrať do úvahy, to je prirodzené navýšenie podielových daní, ktoré vyplývajú z ekonomiky. To neviem, ako ste, akým spôsobom máte zohľadnené. Takže tie vaše čísla celkom nesedia. No a potom vy ste ešte hovorili, že teda váš nejaký dobrý pozmeňujúci návrh nebol schválený. Pán poslanec, každá jedna vec, ktorá sa prekladá, musí prebiehať nejaká komunikácie, nejaké konzultácie. To sa nedá len tak, lebo navrhne si hocikto hocičo, len musíte rokovať aj s partnermi, musíte rokovať aj s dotknutými subjektami a tak ďalej. To nie je také jednoduché, že vy ako poslanec sa zoberiete, niečo vás napadne, predložíte si a čudujete sa, že to ostatní pre vaše pekné oči nepodporili. Lebo za všetkým, za každým, aj za týmto pozmeňovacím návrhom, ktorý predkladáme, je dlhé, dlhé, dlhé vyjednávanie či s obcami a mestami, či s ministerstvo financií. Preto možno aj ten výsledný návrh je nejaký výsledok kompromisu tak, aby keď ho predložíme, bol relevantný a dalo sa o ňom hlasovať aj so šancou, že prejde. [18:55] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Teraz sa pýtam, či sa chce... teraz sa pýtam, či sa hlási niekto do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Pán poslanec Viskupič. [18:58] Marián Viskupič – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, dovolím si aj ja, tak diskutujú primátori, starostovia a tak ja som teda aspoň poslanec aj komunálny, aj vúckarsky, tak peniazom sa venujem, viem teda, trošku k tomu chcem aj ja niečo povedať. No v prvom rade veľmi rýchlo, rezervný fond. Ideálny stav by bol, keby sme nemuseli sa vôbec o tomto baviť. Pretože my sa tu nemusíme baviť, že či príde kríza, hej, ale kríza príde, jediné, čo je neisté, je, že kedy príde. Čiže ideálny stav by bol, keby teda samosprávy vedeli byť v situácii, že by sme tu vôbec nemuseli posúvať teda zasa možnosť použitia rezervného fondu na bežné výdavky na ďalší rok. Čiže ja hovorím, že áno, je to riešenie, ktoré funguje, máme preverené, že fungovalo, veď my sme ho teda zavádzali tiež v kríze a hovorím, že ideálne by bolo, keby sa to už nemuselo robiť, lebo nie je kríza. No, bohužiaľ, kríza bude aj v ďalšom roku, preto sa to javí ako riešenie pre ten ´25. rok, ktoré je potrebné. No už asi nemávať Matovičom, pretože je to, bohužiaľ, spojené aj teda s konsolidáciou a s aktuálnymi novými vecami. No ale dobre. V prvom rade, čo treba povedať, že tým samosprávam, či už predchádzajúca vláda alebo aktuálna, jednoducho robia sa zásahy proste, ktoré sú neoverené, ktoré viac škodia ako pomáhajú. Aj ten daňový bonus, áno, veď aj ja som za znižovanie daní. Daňový bonus je znižovanie daní. Ale musí to mať nejakú mieru. Nemôže sa z daňového systému stať sociálny systém. Úloha daní nie je sociálna. Proste na to máme, hovorím, sociálny systém. Takže to, že sa vlastne tam ten postupný rozvoj obcí zabrzdil tým nešťastným daňovým bonusom, tak ako ho proste bývalá vláda spravila, je jedna vec, hej? Teraz sú zasa ďalšie a ďalšie veci, ktoré zasa len majú vplyv a nevedia sa ani, ani zmôcť, ani proste únia miest, nikto dohodnúť, že aký to bude mať vlastne vôbec vplyv tie škôlky. Ale zasa, všetci tu bavíme sa o tom, že teda je problém, ale riešime dôsledky, hej, alebo následky. Tá príčina je, že pokiaľ ten "daňový mix", lebo to nie je žiadny daňový mix, bude naviazaný len alebo hlavne na daň z príjmu fyzických osôb, vždy bude tento problém, lebo keď štát bude chcieť v dobrej viere niečo spraviť, proste tak je to vždy naviazané len na tú jednu daň a proste sú to, sú to nádoby, hej? Do jednej sa zoberie, druhej sa vráti, nie je to dobré. A vždy to je antagonistické. Čiže prvé, čo by sa malo spraviť, a to nie je nejaká zložitá reforma, zmeniť daňový mix. Financovanie štátu a obcí by malo byť veľmi podobné, založené ideálne na troch najväčších daniach: dépeháčka, daň z príjmu právnických a fyzických osôb, tak, aby tie zmeny, keď ich štát nejak robí, hej, aj v dobrej viere proste, napríklad že chce znížiť daň z príjmov fyzických osôb, lebo to zaťaženie u nás je veľké. Lenže keď sa to na sto percent prenesie na obce, tak to spôsobí to, že sa tu teraz debatujeme o tom, čo s rezervným fondom. Čiže toto by bolo to základné, to by vlastne vyriešilo túto debatu akoby trvale, hej? To je, to je jedna vec, to som chcel povedať. No a, no možno teda k tej, k tej konsolidácii, že keď sa už nebudeme baviť do minulosti, ale bavme sa teraz aktuálne, že skutočne tie obce zasa len majú problém, ale zďaleka nie je spojený len so škôlkami. Teda VÚC-ka škôlky samozrejme nemá, hej, áno, nejaký, nejaké to jedno percento je aj tam pokles, čiže vlastne VÚC-ka nedostane nič nové, ale teda podiel na daniach má nižší, takže zas je tam nejaký zásah, ktorý teda asi určite nepomáha, ale ten problém je zasa širší. Proste áno, my teraz tiež v Trnave, teda v trnavskej VÚC-ke riešime rozpočet a tá miera neistoty rozpočtu je taká, že dávno a dlho taká nebola. Lebo to nie je len o tom, že teda čo spraví, čo spraví to jedno percento. Ale tam je debata, samozrejme, zvýšená dépeháčka, hej? To má, samozrejme, dosah, jasné, na VÚC-ky, na samosprávy, to je jedna vec, aký ten dosah bude, hej? Ďalšia vec, samozrejme, inflácia, hej? Tak ako bola konsolidácia nastavená, proste tých, dneska sa hovorí o šesťpercentnej inflácii, ja sa obávam, aby nebola ešte väčšia, to je zasa ďalší proste negatívny dopad na rozpočty samospráv. Už samotné vôbec ako tie či už aj, aj daň z finančných transakcií a všetky tieto ďalšie a ďalšie zmeny a zvýšenia, ktoré boli naváľané na podniky, zasa, ako sa budú vyvíjať mzdy a z toho vlastne súvisiace príjmy, príjmy rozpočtov samospráv? Do toho stále energie. To je ďalšia položka, ktorá je že úplne otvorená, hej? My proste robíme normálne rozpočet ako cestovnú mapu, lebo tá miera neistoty je taká, že sa nedá fakt povedať, čo bude, a preto i keď teda fakt najradšej by som bol v situácii, kedy by sme si tu jasne mohli buchnúť po stole a povedať, že rezervný fond je na zlé časy a zlé časy nemáme, tak proste ho nepoužívajme. Ale nemôžem to povedať, nemôžem, lebo proste, bohužiaľ, tie zlé časy pokračujú. Bohužiaľ, už teraz teda nielen zlými rozhodnutiami predchádzajúcej vlády, ktoré boli zlé, ja to môžem povedať, my sme hlasovali proti tomu, hej? Sme koniec koncov práve kvôli daňovému bonusu odišli z vlády, hej? Ale teda, bohužiaľ, tá krízová situácia samospráv pokračuje už aj teraz akoby rozhodnutiami tejto vlády, ale, bohužiaľ, proste ešte stále môže prísť nejaká ďalšia ešte externá kríza, hej? Čiže fakt by bolo načase, a teraz to teda môžem povedať už len z opozície, lebo však teda tú miešačku má v ruke koalícia, že fakt sa pozrieť na tú zmenu daňového mixu, na to, aby proste sme sa tu nemuseli takto doťahovať, že tie rozhodnutia majú až takýto negatívny vplyv. Pretože ja som presvedčený o dvoch veciach. Štát je tak silný, ako silné sú samosprávy. Od tej najmenšej obce po tú najväčšiu VÚC-ku. To je prvá vec. A druhá vec, že tá finančná decentralizácia alebo finančná, celková, skutočná decentralizácia vie vo finále pomôcť aj celej krajine. Keď si zoberieme OECD, tak proste napríklad potenciál Slovenska akože v raste hrubého domáceho produktu je najvyšší práve, ak by sa urobila nejaká seriózna decentralizácia a, to zasa, to pomôže všetkým, lebo my, viete, my sa tu môžeme dohadovať celý deň o tom, či taká daň je zlá, alebo taká daň je zlá, proste vždy tie pohľady budú iné a je to akoby debata, ktorá má samozrejme zmysel, ale jednoducho to nič nevyrieši, lebo vlastne to je len nejaký koláč, ktorý tak delíme alebo tak. To, čo pomôže krajine, je práve ten rast hrubého domáceho produktu, rast ekonomiky a to nám vlastne všetkým aj štátu prinesie dodatočné zdroje, aj firmám, aj ľuďom, aj samosprávam. Toto je to kľúčové, čo by sme mali riešiť a na čom by sme sa fakt mali zhodnúť. A poviem už úplne poslednú vec, áno, toto, toto je, by malo byť vecné a že do tohto asi ozaj že neťahajme politiku. My to, my, čo robíme v samosprávach, vidíme, že tam je najprv problém, potom ešte problém a ešte desať razy problém a riešime problém a až potom sa bavíme na to, že kto je z ktorej strany. A si myslím, že takto by to ako minimálne na tej úrovni samospráv skutočne malo byť. Tam sme tak blízko k ľuďom, že to politické tričko je to posledné, čo tých ľudí zaujíma. Zaujíma ich to, či sme schopní vyriešiť ich problém, alebo nie. Ďakujem pekne za pozornosť. [18:59] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Dubovický. [19:05] Richard Dubovický – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Chcel veľmi pekne poďakovať za tento príspevok, absolútne s vami súhlasím, čo bolo povedané. Musíme sa baviť o novom daňovom mixe, ale musíme sa baviť aj o tom, že ako efektívne tá samospráva je financovaná, či potrebujeme starostov v obciach, ktoré majú 26 obyvateľov, či tam potrebujeme poslancov, ako to vieme spojiť, ako vieme ušetriť peniaze. Tu je príliš veľa otázok a príliš málo odpovedí. A áno, momentálne to všetko, tie problémy tých samospráv sa hromadia, tak ako ste to popísali. Ale napríklad čo sa týka vyčíslenia dopadu zvýšenej dépeháčky na samosprávu, opäť budem rozprávať za Prešov, lebo to je výborný príklad. Mesto, ktoré má 84-tisíc obyvateľov, v optimistickom prípade narátalo, že zvýšenie DPH bude stáť 1 mil. eur. To je optimistický scenár. My ešte nevieme, aký bude reálne ten pesimistický. A povedzme, a dopad celej konsolidácie všetkého spôsobilo to, že dopravný podnik bude, že už teraz je návrh, že v dopravnom podniku sa bude platiť o 20 % viac, ako sa platí v súčasnosti. Ja hovorím, že to, čo bolo povedané, že samospráva a štát je taký silný, ako je tá samospráva silná, ale momentálne akože tie samosprávy sú na tých kolenách. Sú na kolenách. Treba sa o tom odborne a vecne baviť, lebo zopakujem to, ako som to povedal aj v prvom čítaní, ak chceme mať dobrú reformu, musí ísť naprieč celým politickým spektrom. Ale to, čo povedal aj pán Lackovič, že ak nás budete vynechávať z komunikácií a povedzme z nejakých odborných diskusií, ja nevidím jeden jediný dôvod, prečo by sme mali vás v tomto podporovať. Ďakujem. [19:05] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Podmanický. [19:08] Ján Podmanický – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Vážený pán poslanec, chcem oceniť tvoje konštruktívne vystúpenie, ale nie celkom súhlasím s tým názorom, ktorý tu zrejme majú viacerí kolegovia, že problémy samosprávy vyrieši daňový mix. Veď predsa naviazanie financií samosprávy na daň z príjmu fyzických osôb je systémovo to isté, ako naviazanie na nejaké iné dane. Problém nie je v tom naviazaní na tú konkrétnu daň, ale v tom, že sa do tej dane zasahuje zo strany štátu. Čiže dohoda by mala byť, že keď sa nastaví financovanie štátu, už by sa do, teda financovanie samosprávy, už by sa do toho, do tej dane, či už to bude jedna daň, alebo to bude daňový mix, nemalo vstupovať. To je problém. Veď to financovanie z dane z príjmu fyzických osôb naozaj roky fungovalo veľmi dobre. Veľmi dobre. Tie samosprávy si vedeli naplánovať rozvoj a tak ďalej. Práve ten hrubý zásah v tom roku, neviem, 2020 alebo 2021, kedy sa to prijímalo, to spôsobilo tie problémy, to otvorilo Pandorinu skrinku a dneska sa stal z dane z príjmu fyzických osôb trhací kalendár. To je problém. Daňový mix, keď sa vláda rozhodne do toho zasiahnuť, tak môžeme mať aj naviazané na desať daní, zmeniť desať daní a nedostanú samosprávy nič, hej? Čiže ja si myslím, že nebolo to zle vymyslené, len sa nemá do toho vstupovať hocikedy. [19:08] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Lackovič. [19:09] Marek Lackovič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. No nemá sa do toho vstupovať hocikedy a to je presne to, čo vy stále robíte, že do toho vstupujete hocikedy. Čiže to si rozporuje. A keď sa bavíme a pán poslanec Viskupič to povedal o daňovom mixe, tak bola to práve vaša vláda, ktorá v apríli predložila opäť ad hoc opatrenie, že pomôžme samosprávam jednorazovo aj s DPPO, s daňou z príjmu právnických osôb. A opäť to bolo Progresívne Slovensko, ktoré to skritizovalo, ale na konci dňa vám to podporilo, pretože samosprávy, obce, mestá a kraje tú pomoc potrebovali. Čiže my sme tu už mali tento rok jeden taký príklad, kedy aj do tej DPPO sa takýmto spôsobom vstúpilo a sanovalo ten výpadok. Uvidíme, podľa môjho názoru toto isté budete predkladať aj v marci, v apríli na budúci rok, pretože sa opäť bez tej DPPO nepohneme, pretože jednoducho tie peniaze vychádzať nebudú. Proste to nevyjde. Tie samosprávy proste nevyžijú za, pri rovnakom financovaní, pri rovnakom spôsobe, aký bol aj tento rok, keď tento rok mali problém a je výpadok 81 mil. len mestám a obciam, tak na budúci rok to bude niekoľkonásobne viac, pretože tam máme ešte aj tú transakčnú daň, ktorú absolútne nikto nevypočítal, lebo sa vypočítať ani nedá, že koľko zasiahne samosprávy. My vieme, že mestá a obce ju priamo platiť nebudú, ale čo mestské a obecné podniky? Hlavne dopravné podniky. Tie sa jej nevyhnú. Čiže my máme obrovskú neznámu na budúci rok a ten výpadok bude extrémny. Keď tam máme tých 327, ktoré som napočítal, tak koľko tam je ešte z tých, ktoré dnes nepoznáme, a to je hlavne tá transakčná daň, vaša inšpirácia z Maďarska a Venezuely. Ďakujem. [19:09] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Pán poslanec Viskupič. [19:11] Marián Viskupič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne všetkým kolegom za reakcie. No skúsim ešte aspoň, čo stihnem. No v prvom rade, že dnes je tá miera neistoty taká, že aj samotné, že prognóza teda príjmov alebo teda to, čo príde samosprávam od MF a od RRZ, je diametrálne odlišná. Čiže ešte aj toto je to, že ťažko robiť rozpočet, keď ešte aj tie štátne organizácie, ktoré majú povedať, koľko to bude, tak nevedia. Ale to je preto, že to je takéto celé rozhasené, hej? To je jedna vec. Druhá vec, taká zaujímavosť. Málokto vie, že ten jeden mesiac vlastne samosprávy nedostali nič, pretože vratky, vratky toho daňového bonusu boli vyššie ako výber, hej? Už len toto je povedané, že takto to byť nemôže, lebo toto nie je stabilita. No a preto tým riešením ja som presvedčený, že je teda zmena daňového mixu, pretože má to dve veci. Jedna vec je, keď je to naviazané povedzme aspoň na tie tri najväčšie dane, tak je to proste stabilné, pretože čím som na viac parametrov naviazaný, tým sú tie výkyvy menšie. To je akoby jeden pohľad. A potom ten druhý pohľad je ten, že veď ale tá daň z príjmu fyzických osôb je parameter aj pre štát, lebo však to ovplyvňuje aj našu konkurencieschopnosť a všetko a teda keď štát povedzme v dobre viere, čo napríklad ja by som podporoval, aby tá daň z príjmu fyzických osôb bola nižšia, menej zdaňujme proste aktivitu, no tak ale tým mojím dobrým chcením ja poškodím obciam, hej? Lebo to automaticky bude znamenať nižší výber. Preto vlastne tie veci sú previazané a preto treba ten daňový mix. A ja som presvedčený, samozrejme, že nie je to že riešenie na všetko, to nie je všeliek, to neexistuje všeliek, ale je to niečo, čo by zabránilo presne tomuto, tejto neistote, tomu chaosu, že zrazu proste sa stane to, že jeden mesiac nepríde samosprávam nič, lebo, hej, lebo tak je to rozkolísané, alebo teda že nevedia ani štátne úhrady vypočítať alebo teda verejné inštitúcie vypočítať, čo ako to bude vyzerať. No ako si potom môže robiť rozpočet ten starosta malej obce, hej, ktorý je tam na to všetko sám a účtovníčka mu príde pomôcť na dve hodiny denne... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [19:11] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Pokiaľ mám informácie od pána predsedajúceho, tak to bol posledne vystúpený ústne v rozprave. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce sa vyjadriť pán navrhovateľ? Nech sa páči. [19:13] Ján Ferenčák Vážim si príspevky, lebo nás to posúva všetkých asi a vidím, že v prvom čítaní to bola, teraz v druhom už aj máme spoločné niektoré veci, od ktorých sa vieme odraziť. Nie vo všetkom sa zhodneme, musím povedať, pretože nesúhlasím tiež s viacerými vecami. Veľmi v krátkosti. Možno daňový mix nie je všeliekom, netreba možno si to heroizovať a teraz budú vyriešené problémy samosprávy, pretože súhlasím s jedným, samospráva potrebuje stabilitu a stabilitu na dlhšie obdobie. A stabilitou pre nás práve bola daň z príjmu fyzických osôb, pretože je to daň, ktorá je stabilná a rastie. Rastie z minimálnej mzdy, rastie s priemernou mzdou a tak ďalej, takže tie výbery sa zvyšujú a na základe toho sa dalo hospodáriť alebo plánovať trošku v tých samosprávach. Kdežto daňový mix je veľmi ovplyvnený na základe rozhodnutí ako takých. Čiže nemusí to byť to riešenie, ktoré, ktoré by bolo všeliekom. Tým riešením je jednoznačne si povedať, že vyriešenie problémov samospráv musí ísť naprieč politickým spektrom v súlade všetkých strán a žiadna zo strán si z toho nebude robiť alebo vytĺkať svoj politický kapitál. Toto je jediná cesta, ktorá bude, ale som rád, že už takto nachádzame takéto možno sčasti prieniky, aj keď niektoré ešte nie sú pochopené. A druhý základný princíp je, že v čase krízy sa všetci obrátia aj tak na samosprávu, na obce, mestá. Sme si to zažili či to bola covidová kríza, energetická alebo akákoľvek ďalšia, alebo v prípade rôznych katastrof, tak všetci utiekajú naspäť k samosprávam, tým starostom a primátorom a hodnotia, že ako dobre to funguje, takže, základom ale všetkého je decentralizácia. Čiže odbúranie byrokracie a to je to, čo som aj vravel, že budem spoločne na tom pracovať a či to bude vládny návrh zákona alebo nejaký poslanecký, tak jednoducho na tom budeme pracovať, odbúrať tú byrokraciu. A potom číslo dva je presun kompetencií, to je tá decentralizácia ako taká, právomoci, ale aj s finančnými prostriedkami, ktoré do tej samosprávy majú ísť a na tom sa zhodneme všetci asi. Len chce to možno ešte trošku, trošku viac na tom popracovať, ale nájdeme súzvuk na konkrétne riešenia. Ono veľmi, veľmi ľahko sa hodnotí, keď sa niečo predloží a sa okolo toho zas straší, že čo sa zas stane. Pozrite sa, my sme predložili tiež pozmeňujúci návrh. Bol to pozmeňujúci návrh k zákonu o mechanickom, biologickom triedení odpadu. A konkrétne pre mesto Kežmarok je to úspora pre budúci rok viac ako 400-tisíc eur. To sú také zdroje finančné, že kde by sme ich nevedeli odkiaľ nájsť, tak všetko by sa presunulo na vrecká občanov a v rámci Slovenska je to 130 mil. eur. Toto by zaplatili ľudia. Ale v rámci strany HLAS sme to predložili a tí, ktorí to podporili, tak dnes nám ďakujú starostovia, primátori, že budúci rok, ktorý je krízový, sme tieto peniaze im ušetrili a nielen obciam, mestám, ale hlavne občanom, ktorí ich budú potrebovať. A môžeme, môžeme o čomkoľvek rozprávať, vám aj môžem povedať, aké veľa nezmyslov okolo toho bolo povedaných, ale úplne hlúposti a nezmysly. Fakt je taký, že napríklad my sme mali voziť odpad 100 kilometrov, aby sa rozomlel, a naspäť 100 kilometrov, aby sa uložil na skládku, a za to sme mali platiť viac ako 80 eur za tonu. Tak mi povedzte, kde je tá logika, kde je tá uhlíková stopa, kde je všetko? Ale všetci, jak hájili, ako je to perfektné riešenie. Nie je riešenie, ani ekologicky, ani riešenie, mali to zaplatiť ľudia. A my našim pozmeňujúcim návrhom sme 130 mil. ušetrili ľuďom. Tí, ktorí to chcú robiť, nech to robia a nech sú podporení pozitívne. To znamená, pozitívna motivácia vždy funguje. Nech pozitívne je im priplácané, ak sa to niekto rozhodne, ale nie za každú cenu a plaťte to vy, občania, cez mestá a obce. S týmto netreba súhlasiť a sú opatrenia, za ktoré sme my hlasovali, aj vládna koalícia a práve opozícia ste boli proti tomu a tiež ste si nedali vysvetliť, že sú opatrenia, ktoré šetria peniaze, šetria samospráve, ľuďom a napriek tomu to nepodporíte. Preto vás chcem vyzvať, je tu zákon, ktorý je dobrý, pomôže všetkým, pomôže, politicky poviem, tam nehľadajte, že je nejaká strana alebo starosta obce, ktorý je z nejakej vládnej alebo opozičnej strany. To je jedno, jednoducho všetci potrebujú pomôcť. Je to zákon, ktorý pomôže pri tvorbe rozpočtov, pomôže pri lepšom plánovaní výdavkov a aj chcem podporiť pozmeňujúci návrh pána poslanca Podmanického a kolegov zo samosprávy, pretože sa zameriava nielen na ušetrené zdroje, ale aj zdroje, ktoré sa používali počas roka, či už sú to kontokorentné úvery a tak ďalej, ktoré boli dané. S tým, že samozrejme obec nevyrieši si všetky svoje problémy, pretože na konci roka sa jej to zaráta do dlhu, musí s tým počítať. Nie každý to využije, ale opäť je tam určité percento, ktoré to privíta, a opäť to bola požiadavka zdola, aby sa do tohto zákona, ktorý rieši použitie rezervných fondov, doplnilo aj toto ustanovenie a budem rád, ak sa nevrátime opäť budúci rok k tomu, ale ak takéto byrokratické prekážky skôr zrušíme a tej samospráve trošku vrátime viacej dôvery a dôvery tým, ktorí ich volia, to znamená občanom Slovenskej republiky, ktorí si sami vyberajú svojich starostov a primátorov a oni majú najlepšiu kontrolu, pretože aj poslanci rozhodujú o samotnom majetku alebo o financovaní cez rozpočty, ktoré tento rok aj budú schvaľovať. Chcem vás požiadať o podporu aj pozmeňujúceho návrhu aj zákona a dúfam, že budeme takto diskutovať o samospráve a prídeme aj k nejakým konkrétnym výsledkom. Ďakujem. [19:14] Andrej Danko Ďakujem. Žiada si záverečné slovo spoločný spravodajca? Ak nie, žiadam vás o oznámenie termínu hlasovania. Zajtra o jedenástej. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. V rokovaní budeme pokračovať druhým čítaním o návrhu poslancov Samuela Migaľa, Šalitroša, Malatinca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady 372/90 o priestupkoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 305/2005 o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele a o zmene doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má parlamentnú tlač 534. Spoločná správa výborov má tlač 534a. Dávam slovo poslancovi, aby návrh zákona uviedol. (Rokovanie v druhom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Samuela Migaľa, Radomíra Šalitroša a Romana Malatinca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 534.) [19:20] Samuel Migaľ Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Ide vlastne už o druhé čítanie tohto zákona, ktorý vychádza v ústrety novele Trestného zákona. Reaguje na úpravu trestných sadzieb, pardon, priestupkových sadzieb za priestupky. V princípe detaily tohto som už hovoril v prvom čítaní a budem mať ale pozmeňujúci návrh k tomuto zákonu, a preto by som potom v rozprave vystúpil rád ako prvý. Takže toľko nateraz odo mňa. Ďakujem. [19:20] Andrej Danko Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj poslancovi Cechovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. [19:21] Jozef Cech Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský výbor k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Samuela Migaľa, Radomíra Šalitroša a Romana Malatinca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 305/2005 Zb. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 534, podáva Národnej rade v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky spoločnú správu výborov. Národná rada uznesením č. 628 z 5. novembra 2024 pridelila predmetný návrh na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Výbory Národnej rady, ktorým bol návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny výbor uznesením č. 203 z 20. novembra 2024 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 78 z 21. novembra 2024 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny bol zvolaný na 25. novembra 2024, o uvedenej tlači výbor nerokoval, nakoľko podľa § 52 ods. 2 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov nebol uznášaniaschopný. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III spoločnej správy vyplynuli dva pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: Hlasovať spoločne o bodoch 1 a 2 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu poslancov odporúča Národnej rade predmetný návrh schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v spoločnej správe. Spoločná správa výborov Národnej rady bola schválená uznesením gestorského výboru č. 88 dňa 26. novembra 2024. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril za spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a aby som pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Ďalej určil poslancov Romana Malatinca, Branislava Becíka, Viliama Zahorčáka, Jaroslava Bašku a Vladimíra Faiča za náhradníkov spravodajcu. Ďakujem, skončil som. Pán predsedajúci, otvorte rozpravu. [19:21] Andrej Danko Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. O slovo požiadal v rámci rozpravy navrhovateľ. [19:25] Samuel Migaľ – Vystúpenie Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. V tomto našom návrhu zákona sme sa zaoberali aj tým, aby priestupok si musel v prípade nariadenia správnym orgánom, aby si ho musel priestupca odpracovať, počas tvorby tejto legislatívy sme ale narazili na to, na takzvanú ústavnú diskomfortnosť, okrem iného to namietal aj odbor legislatívy a aproximácie práva Národnej rady. Po zvážení všetkých faktov sme sa rozhodli, že teda v rámci predloženého návrhu zákona tam ponecháme vlastne iba tú prvú časť, a to teda o úprave výšky sankcií, a v rámci tohto pozmeňovacieho návrhu teda stiahneme túto možnosť odpracovania, alebo teda nariadenia odpracovania a možno z dôvodov tým, pretože je taká informácia, že ministerstvo spravodlivosti chystá veľkú novelu priestupkového zákona, kde by sa toto muselo upravovať. Takže ten priestor na tú diskusiu potom neskôr tu bude. Takže dovolím si prečítať pozmeňujúci a doplňujúci návrh k návrhu zákona poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Samuela Migaľa, Radomíra Šalitroša a Romana Malatinca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 300, 534, pardon. Návrh poslancov Národnej rady Samuela Migaľa, Radomíra Šalitroša, Romana Malatinca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 305/2005 o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto: 1. V názve zákona sa vypúšťajú slová „a ktorým sa dopĺňa zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov”. Odôvodnenie: Zmena zákona sa navrhuje z dôvodu vypustenia navrhovanej pôsobnosti orgánu sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately vo vzťahu k uloženiu sankcie menších obecných služieb mladistvému, upravenej v zákone o priestupkoch. 2. V čl. I vypúšťajú sa body 2, 3, 4, a 5. Nasledujúce body sa primerane označia. Odôvodnenie: Vypúšťa sa návrh úpravy sankcie menších obecných služieb a s ňou súvisiacich ustanovení s ohľadom na pripravovaný nový zákon o priestupkoch. 3. V čl. I 6. bode § 50 odsek 1 znie: „(1) Priestupku sa dopustí ten, kto úmyselne spôsobí škodu na cudzom majetku alebo sa o takéto konanie pokúsi a) krádežou, b) spreneverou, c) podvodom, d) zatajením veci alebo e) poškodením veci z takého majetku.” Odôvodnenie: Legislatívno-technická úprava s cieľom sprehľadnenia ustanovenia. 4. V čl. I sa vypúšťa bod 8. Odôvodnenie: Vypúšťa sa návrh úpravy sankcie menších obecných služieb a s ňou súvisiace ustanovenia s ohľadom na pripravovaný nový zákon o priestupkoch. 5. Vypúšťa sa čl. II. Nasledujúci článok sa primerane označí. Odôvodnenie: Vypúšťa sa návrh úpravy sankcie menších obecných služieb a s ňou súvisiace ustanovenie s ohľadom na pripravovaný nový zákon o priestupkoch. Ešte v tejto súvislosti by som rád uviedol, že predkladaný pozmeňujúci a doplňujúci návrh v bode 4 koliduje s bodom 1 spoločnej správy, preto je potrebné bod 1 spoločnej správy vyňať na samostatné hlasovanie. Ďakujem, skončil som. [19:29] Andrej Danko Dve faktické. Poslankyňa Mesterová. [19:30] Zuzana Mesterová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Migaľ, ja som rada, že ste si osvojili návrh, ktorý sme svojho času predkladali aj s kolegyňou Števulovou. Aj keď keby sme ho v tom čase schválili, mohli sme túto vadu, ktorú spôsobila novela Trestných kódexov, preklenúť skôr, nevadí. A keďže sa chystá novela, veľká novela ministerstva priestupkového zákona, tak len dávam do pozornosti, že by si ministerstvo mohlo osvojiť aj návrh, ktorým sme chceli zlepšiť procesné postavenie poškodeného v priestupkových konaniach, lebo považujeme ho za nie dostatočné. Tak len dávam do pozornosti túto problematiku. Ďakujem. [19:30] Andrej Danko Poslanec Krúpa. [19:31] Juraj Krúpa – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Podobne ako pani Mesterová, aj SaS v minulosti, myslím si, že dve schôdze dozadu, navrhovalo práve takú novelu priestupkového zákona ako reflexia alebo reakcia na Trestnú novelu, ktorá práve má za následok tieto medzery, ktoré, ako vidíme, aj vládna koalícia sa snaží teraz nejakým spôsobom vyplniť a kompenzovať. Máme tu teraz tento návrh, ktorý, v poriadku, uvidíme, či bude dostačujúci, mne sa zdá, že bude na tom potrebné popracovať trošku viac, pretože tých problémov z tej novely Trestného zákona je viac. A je zaujímavé počuť teda, že už aj ministerstvo spravodlivosti pracuje na nejakej takejto väčšej novele, keďže si uvedomuje, že tam tá medzera práve tým prijatím tej novely Trestného zákona vznikla, čo len dokazuje to, že ten zákon, ktorý tu bol prinesený pod pazuchou, priniesol viacej problémov a v podstate sa bavíme už o šiestej alebo siedmej novele novely Trestného zákona, čo je naozaj smutné, mrzí ma to, mohli sme sa tomu vyhnúť, keby takéto veci sa riešili normálnym, štandardným spôsobom a nie v skrátenom legislatívnom konaní. Ďakujem. [19:31] Andrej Danko Ďakujem, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce sa vyjadriť navrhovateľ? Žiada si záverečné slovo spravodajca? Prosím, uveďte termín hlasovania. Zajtra o jedenástej hodine. Prerušujem rokovanie o tomtom bode programu. Pokračujeme druhým čítaním návrhu poslancov Puškárovej a Andrey Szabóovej, Jozefa Habánika, Karola Janasa na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je pod tlačou 546, spoločná správa výborov má tlač 546a. Dávam slovo poslankyni Puškárovej, aby návrh zákona odôvodnila. (Rokovanie v druhom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Pauly Puškárovej, Andrey Szabóovej, Jozefa Habánika a Karola Janasa na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 546.) [19:33] Paula Puškárová – Vystúpenie Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Tento návrh zákona predkladáme vzhľadom na prax, ktorá momentálne neumožňuje, aby napríklad vysokoškolské učebnice alebo mnohé tvorivé diela, ktoré vysokoškolskí pedagógovia a tvoriví pracovníci, výskumníci, ako aj doktorandi, aby v rámci svojich teda týchto diel mohli slobodne publikovať v kvalitných žurnáloch napríklad aj v zahraničí. Musia prechádzať cez verejné obstarávanie. Som veľmi rada, že v prvom čítaní k tomuto návrhu zákona skutočne bol taký nejaký spoločný konsenzus, prešiel naprieč všetkým politickým spektrom, všetkými hlasmi. Takže verím, že aj teraz v druhom čítaní dostane rovnakú podporu. Ďakujem veľmi pekne. [19:33] Andrej Danko Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárske záležitosti poslancovi Šimkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomtom návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. [19:34] Igor Šimko – Vystúpenie spoločného spravodajcu Vážený pán predsedajúci, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej rady Pauly Puškárovej, Andrey Szabóovej, Jozefa Habánika, Karola Janasa na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 546, v druhom čítaní. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 629 z 5. novembra 2024 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili gestorskému výboru v určenej lehote žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Stanovisko vlády Slovenskej republiky k návrhu zákona podľa § 70 ods. 2 rokovacieho poriadku nebolo do konania schôdze gestorského výboru doručené. Návrh zákona odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: ústavnoprávny výbor uznesením č. 204 z 20. novembra 2024 a výbor pre hospodárske záležitosti uznesením č. 134 z 25. novembra 2024. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú dva pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch 1 a 2 spoločne s odporúčaním výboru schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Pauly Puškárovej, Andrey Szabóovej, Jozefa Habánika a Karola Janasa na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 546, schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe, ktoré gestorský výbor odporučil schváliť. Spoločná správa výborov o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre hospodárske záležitosti č. 135 z 26. novembra 2024. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril predložiť návrhy v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu. Ďakujem. [19:34] Andrej Danko Ďakujem, otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne. Ak nie, uzatváram možnosť prihlásenia a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce sa vyjadriť navrhovateľka, nie? Žiada si termín spravodajca? Ak nie, oznámte termín hlasovania. [19:37] Igor Šimko – Vystúpenie spoločného spravodajcu V najbližšom bloku hlasovania. [19:37] Andrej Danko Prerušujem rokovanie o tomtom bode programu. Opäť poslanec Migaľ, pripraví sa Adam Lučanský, Slyško, Michelko, Podmanický, Michelko, Válek, Plaváková, Veslárová, Jaurová, Plaváková. Hovorím to dopredu, lebo aby nedošlo k strate poradia. Pristúpime k prvému čítaniu návrhu poslancov Migaľa, Ferenčáka, Malatinca, Šalitroša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Návrh zákona má parlamentnú tlač 599, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborov je v rozhodnutí č. 623. Dávam slovo poslancovi, aby návrh zákona uviedol. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Samuela Migaľa, Jána Ferenčáka, Romana Malatinca a Radomíra Šalitroša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov , tlač 599.) [19:38] Samuel Migaľ – Vystúpenie Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, za slovo. Celá idea tohto návrhu vznikla možno ešte niekedy dávno a možno aj v nejakej teraz neskoršej dobe a to, bohužiaľ, keď sme videli tragédie, ktoré sa stali ľuďom, ktorí majú na nás dávať pozor, ktorí nás majú chrániť, ktorí nám majú pomáhať. Sú v práci 24 hodín denne, 7 dní v týždni, 365 dní v roku. Starajú sa o to, aby sme mohli my pokojne spať. Ja si myslím a som presvedčený o tom, a o tomto je aj tento zákon, že takýto pokojný spánok si zaslúžia rodiny všetkých tých, ktorí sa o nás starajú, o policajtov, rodiny policajtov, rodiny hasičov, rodiny horských záchranárov, pretože často pracujú v náročných podmienkach a ja viem, je tu doba konsolidácie, doba šetrenia, doba veľkej psychickej záťaže na ľudí, kde pracujú pod veľkým tlakom. Tento zákon uvažuje nad tým, že v prípade, že sa stane tragédia, akú sme videli napríklad na ceste pri dopravnej nehode, kde hasiči pomáhali zachraňovať ľudské životy, alebo keď vidíme tragédiu, že policajt, ktorý nasadzuje svoj život pri ochrane majetku alebo zdravia slovenských občanov, zomrie, tak takýto človek, resp. jeho rodina si zaslúži, aby sa o ňu postaral štát. Aby sa o ňu postaral silný štát. Preto navrhujeme v tomto zákone, že v prípade, že počas služby takéhoto policajta, hasiča alebo horského záchranára dôjde k úmrtiu, jeho rodine bude automaticky vyplatená suma vo výške 50-tisíc eur preto, pretože takáto rodina príde o svojho živiteľa, je v extréme ťažkej situácii a silný štát sa má postarať o to, aby následky takejto tragédie boli čo najmiernejšie, aj tie dopady, samozrejme. Preto prichádzame s takýmto z môjho pohľadu veľmi rozumným systémovým opatrením, pretože áno, videli sme v minulosti, že vláda rozhodla, čo veľmi oceňujem, o príspevku pre rodiny po pozostalých policajtov, hasičov alebo záchranárov, ktorí zahynuli pri výkone služby. Na druhej strane dnes dávame aspoň istý spôsob psychickej pohody pre toho zasahujúceho príslušníka, že keď ide do práce a bude sa lúčiť vo dverách so svojou rodinou, tak aby vedel, že keď pri ochrane nás všetkých sa mu niečo stane, tak o jeho rodinu bude postarané. Považujem to za absolútne normálnu vec, ktorá v našej spoločnosti musí mať miesto, ja verím tomu, že tento návrh nájde podporu v celom tomto pléne. Myslím si, že takáto vec a takýto návrh alebo takýto zákon tu mal byť už dávno a ja budem rád, keď aj takýmto spôsobom sa posunieme v našej spoločnosti a v starostlivosti o všetkých policajtov, hasičov a záchranárov dopredu. Ďakujem veľmi pekne. [19:38] Andrej Danko Dávam slovo spoločnému spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, poslancovi Bartekovi. [19:42] Michal Bartek – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážená pani poslankyňa, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Výbor pre sociálne veci a Výbor pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali vo výboroch do 31. januára 2025 a v gestorskom výbore do 3. februára 2025. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu. [19:42] Andrej Danko Ďakujem, otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne. Poslanec Krúpa. Uzatváram možnosť prihlásenia. Nech sa páči. [19:44] Juraj Krúpa – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne. V prvom rade musím povedať, že ako myšlienku vítam a vnímam ju ako pozitívny signál aj do budúcnosti a je to v podstate ako prvý krok, lebo môžme sa nad tým zamýšľať, že teda tie peniaze, ktoré majú byť vyplatené pozostalým teda v tej výške 50-tisíc, je to veľa, je to málo? No samozrejme vyčíslovať život je veľmi ťažké a samozrejme aj v dnešnej situácii nikto nevieme, ako je, ako dopadneme, aká situácia sa bude vyvíjať aj vzhľadom na zhoršené bezpečnostné prostredie. Tie riziká tu sú a vidíme, že naozaj môže dôjsť k situácii, kedy sa to nemusí týkať len policajtov, ale aj vojakov a hasičov. A presne tu narážam trošku na ten problém v znení návrhu tohto zákona, keď si ho prečítam a počúvam slová a vyjadrenia predkladateľov, tak nie úplne korešpondujú s textom návrhu zákona, pretože sa bavíme o tri dva osmičke, teda o zákone o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, ale tento návrh, ktorý tu máme, spomína vo svojom texte len výplatu alebo teda príplatok pozostalým len pre policajtov, hoci jednoznačne zo zákona vyplýva, že by to malo platiť aj pre vojakov a takisto som teraz počul od pána predkladateľa, že spomínal aj hasičov, ktorí tam takisto nie sú v tom zákone spomenutí. Text skutočne hovorí aj o tom, že tieto veci budú riešené cez, prostredníctvom Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia, akoby mal byť aj pre vojakov, ktorí tam ale naozaj nie sú reflektovaní. Preto si myslím, že tento zákon má značný nedostatok v tomto zmysle, pretože keď raz prídem s novelou tri dva osmičky, teda zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, a hovorím len, alebo sa zameriavam v tej novele len na policajtov a zároveň je tam spomínaný, že takéto veci rieši aj Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia, tak to niekde nastala chyba v príprave tohto textu a myslím si, že tam je značný nedostatok. Zároveň musím, musí aj pripomenúť alebo upozorniť na ďalšiu vec, navrhovateľ, samozrejme, sa zamýšľa aj nad tým, že by došlo k situácii, kedy by pozostalá osoba, ktorá by dostala túto, tieto peniaze po pozostalom, ktorý by teda zahynul vo výkone svojej služby, tak sú tam aj stanovené podmienky, za ktorých by musela, musela navrátiť táto osoba tento príplatok, ale to znenie mi jednoducho z právneho hľadiska nedáva zmysel, pretože tam je napísané niečo v takom zmysle, že bude musieť vrátiť príplatok len takí pozostalí, ktorí spôsobili smrť policajtovi. Čiže znova. Bavíme sa o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a znova, príplatok sa vracia len policajt... teda len vtedy, ak bude spôsobená smrť policajtovi. Ale nie je definované akému, ktorému policajtovi. Ja rozumiem, čo tým predkladateľ chce, chcel povedať, že akým spôsobom, teda že v prípade, že tá osoba by spôsobila vlastnému, teda rodinnému príslušníkovi smrť, takže takejto osobe jednoznačne nebude, alebo bude odňatý tento príplatok. A teraz ale napríklad nerieši, že či to môže byť aj že nezavinené zabitie, hej, že autonehoda alebo niečo podobné. Takisto sú tam určité právne medzery, na ktoré si dovolím upozorniť v tomto návrhu zákona. Preto ešte raz sa vrátim. Poviem, že reálne nemám problém s tým návrhom alebo resp. s tou myšlienkou. Myslím si, že to je dobrá myšlienka, dobrý, dobrý nápad, s ktorým sa dá pracovať, ale v tomto znení, v ktorom je tento návrh aktuálne predložený, kde absentujú policaj... teda hasiči, kde absentujú vojaci, kde nie je jasne definícia, že akých, za akých podmienok sa príplatky napríklad teda budú vracať a podobné záležitosti, tak tu vznikajú určité právne neistoty v tomto návrhu zákona, preto ja v tomto momente, bohužiaľ, za tento návrh zákona nemôžem hlasovať. To ale neznamená, že zaňho nechcem hlasovať. Tu len vystupujem s tým, pretože ide o prvé čítanie, aby mal predkladateľ možnosť upraviť ten návrh zákona tak, nejakou novelou, do druhého čítania, aby sme boli schopní zaňho hlasovať a s radosťou by som v takom prípade, keby ten zákon bol správne naformulovaný, zahlasoval. Takže nie je to to, že ho odmietame, odmietame túto myšlienku, len nemôžme súhlasiť so znením, s aktuálnym znením tohto návrhu novely zákona. Ďakujem veľmi pekne. [19:44] Andrej Danko Ďakujem. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce sa k rozprave vyjadriť navrhovateľ? [19:50] Samuel Migaľ – Vystúpenie Ďakujem za slovo. Ďakujem za tieto pripomienky alebo tieto poznámky. Samozrejme, pri uvažovaní a pri tvorbe tohto zákona aj tým, že náš stranícky rezortný minister je práve gestorom a je ministrom vnútra teda, a tak chceli sme zase otvoriť a fokusovať sa na ministerstvo vnútra, teda na zložky, ktoré spadajú, ale potom aj po vnútornej diskusii v rámci nás štyroch ako predkladateľov sme samozrejme uznali za vhodné, že áno, prečo nie, prečo to nedať aj vojakom, ktorí tiež povedzme, asi ich nemáme veľa, ktorí sú nasadení, teda je ich dosť, ktorí sú nasadení v misii, alebo že by prichádzali tam o život, nie je to pravidlom. Možno pri zásahu pri povodniach alebo podobne, kde zasahujú tieto zložky, aj ostatné, koniec koncov keď sa na to pozrieme ekonomicky, lebo musíme sa na to pozerať aj cez čísla, ja si veľmi želám, aby to štátny rozpočet stálo nulu, hej? Stálo nulu. Takže ja budem veľmi rád, keď sa ozbrojeným zložkám a ľuďom, ktorí slúžia v týchto zložkách, nič nestane a že na to nebude vôbec nutné vyplácať takýto príspevok. Takže áno, poďme sa o tom baviť, budeme to mať na brannobezpečnostnom výbore, otvorme tú debatu, diskusiu a ja som veľmi otvorený, naozaj nevyhradzujem sa voči nikomu v tejto diskusii, budem rád, keď sa nám podarí urobiť dobrý zákon. Ešte čo by som možno dodal a tiež to prišlo ako myšlienka, ďalej už potom ako bol tento návrh zákona podaný, možno neviazať sa na tú konkrétnu sumu, tých 50-tisíc eur, ale aby sme sa okolo nej hýbali a zaindexovať ju násobkom minimálnej mzdy alebo podobne. Čiže poďme to dokreovať, absolútne s tým súhlasím a poďme naozaj urobiť zákon pre všetkých ľudí pracujúcich v týchto bezpečnostných zložkách. Týka sa to zvlášť tých, ktorí naozaj majú veľké riziko spojené s ich povolaním a tak aby ich rodiny naozaj sa mohli v prípade, že sa im niečo stane, spoľahnúť na silný štát. Ďakujem pekne, skončil som. Budem rád, keď tento zákon podporíte v prvom čítaní a poďme sa baviť potom o ďalších detailoch v druhom čítaní. Ďakujem veľmi pekne. [19:50] Andrej Danko Spravodajca. Zajtra hlasujeme... (reakcia spravodajcu) o jedenástej. Prerušujem rokovanie o tomtom bode programu. V rokovaní pokračujeme druhým čítaním o návrhu poslanca Lučanského, Danka a Michelka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Návrh zákona má parlamentnú tlač 453, spoločná správa výborov má tlač 453a. Dávam slovo poslancovi Lučanskému, aby návrh zákona odôvodnil. (Rokovanie v druhom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Adama Lučanského, Andreja Danka a Romana Michelka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov , tlač 453.) [19:53] Adam Lučanský – Vystúpenie Ďakujem za slovo. Predkladáme do druhého čítania návrh zákona, ktorým sa rušia plošné povinnosti na získavanie osvedčenia o odbornej spôsobilosti na výkon epidemiologicky závažných činností pri gastrosektore. Po dohode s Úradom verejného zdravotníctva došlo ešte k jednej zmene a k tomu prečítam pozmeňujúci návrh. Prosím, otvorte rozpravu. Ešte spravodajcu. [19:53] Andrej Danko Ďakujem. Skôr ešte dám slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre zdravotníctvo poslancovi Slyškovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. [19:53] Peter Slyško – Vystúpenie spoločného spravodajcu Vážený pán predsedajúci, ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ako spoločný spravodajca výboru predkladám spoločnú správu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Adama Lučanského, Andreja Danka a Romana Michelka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Návrh zákona, tlač 453, prerokovali určené výbory: ústavnoprávny výbor a výbor pre zdravotníctvo ako gestorský výbor. Výbory súhlasili s uvedeným návrhom zákona a odporučili Národnej rade návrh zákona schváliť s pozmeňujúcim návrhom, ktorý je obsiahnutý v časti IV spoločnej správy. Stanovisko vlády Slovenskej republiky návrh zákona podľa § 70 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov nebolo do konania schôdze gestorského výboru doručené. Gestorský výbor nedostal žiadne stanoviská poslancov, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Adama Lučanského, Andreja Danka a Romana Michelka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 453, vyjadrených v uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanovisku gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pozmeňujúcim návrhom. Spoločná správa obsahuje jeden pozmeňujúci návrh, ktorý gestorský výbor odporúča schváliť. Spoločná správa výborov bola schválená uznesením č. 78 z 22. októbra 2024, kde ma výbor poveril za spoločného spravodajcu. Pán predsedajúci, skončil som, môžte otvoriť rozpravu. [19:53] Andrej Danko Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne. O slovo požiadal v rámci rozpravy pán poslanec Lučanský a konštatujem, že sa do rozpravy neprihlásil nikto ani ústne. [19:55] Adam Lučanský – Vystúpenie Ďakujem za slovo. Bude podľa mňa jeden pozmeňujúci návrh, ktorým vlastne navrhovaná úprava reflektuje pripomienky vznesené počas pripomienkového konania a zosúladenia, zosúlaďuje znenie zákona s dôvodovou správou. Návrh špecifikuje, že povinnosť preukazovania odbornej spôsobilosti sa vzťahuje len na osoby priamo vykonávajúce činnosti v § 15 ods. 2 písm. c) zákona vrátane podnikateľov a zamestnancov zodpovedných za odborné vykonávanie týchto činností v prevádzkarňach potravinárskych podnikov. Zároveň sa zavádza výnimka pre osoby vykonávajúce pomocné práce pri týchto činnostiach a pre osoby zamerané výlučne na prepravu balených potravín a pokrmov. Teraz prečítam pozmeňujúci návrh. Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Adama Lučanského k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Adama Lučanského, Andreja Danka a Romana Michelka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 453. V čl. I doterajší text novelizačného bodu znie: „§ 16 sa dopĺňa odsekom 40, ktorý znie: „(40) Odbornú spôsobilosť na činnosti uvedené v § 15 ods. 2 písm. c) preukazuje fyzická osoba - podnikateľ, ktorý vykonáva tieto činnosti samostatne, vedúci zamestnanec, ktorý je v prevádzkarni 23a) potravinárskeho podniku 23b) zodpovedný za odborné vykonávanie týchto činností a zamestnanec, ktorý vykonáva činnosti uvedené v § 15 ods. 2 písm. c). Preukazovanie odbornej spôsobilosti podľa predchádzajúcej vety sa nevzťahuje na osobu, ktorá vykonáva pomocné práce pri činnostiach uvedených v § 15 ods. 2 písm. c). Odbornú spôsobilosť na činnosti uvedené v § 15 ods. 2 písm. c) nepreukazuje osoba vykonávajúca prepravu balených potravín a pokrmov." Poznámky pod čiarou k odkazom 23a a 23b znejú: „ 23a) Čl. II ods.1 písm. c) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 852/2004 z 29. apríla 2004 o hygiene potravín (Ú. v. EÚ L 139, 30. 4. 2004) v platnom znení. 23b) Čl. III ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 15/zv. 6; Ú. v. ES L 31, 1. 2. 2002) v platnom znení.".". V súvislosti s navrhovanou zmenou sa primerane upraví aj názov zákona. Ďakujem, skončil som. [19:55] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Keďže sa nikto ani neprihlásil do rozpravy, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať ešte stanovisko navrhovateľ? Nie. Žiada si záverečné slovo spravodajca? Súčasne ho však žiadam o termín hlasovania o tomto návrhu zákona. Zajtra o jedenástej? (Reakcia spravodajcu.) Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomtom bode programu. Vážené dámy, vážení páni poslanci, keďže je 19.59 h, o chvíľu je osem hodín, prerušujem toto rokovanie a pokračujeme ráno o deviatej hodine vládnym návrhom zákona, teda poslaneckým návrhom zákona pána Michelka (reakcia z pléna), a zajtra je termínový bod, ďakujem za upozornenie. (Prerušenie rokovania o 19.59 hodine.)