Rokovanie NR SR 5. 11. 2024 – 9. schôdza NR – hlavné zákony a spory

[08:59] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram deviaty rokovací deň 22. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali poslanci: Bužo, Kišš, Mikloško, Stachura. Pokračujeme prvým čítaním o návrhu poslancov Hargaša, Mesterovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstaraní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je uverejnený ako tlač 535, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 558. Dávam slovo poslancovi Hargašovi, aby zákon uviedol. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jana Hargaša a Zuzany Mesterovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 535.) [09:04] Ján Hargaš – Vystúpenie Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Nie je čas strácať čas, takže len v krátkosti, a potom viac poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý. Čiže predkladáme spolu s kolegyňou Zuzanou Mesterovou návrh novely zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní, ktorý reaguje na aj aplikačnú prax po zavedení novely, ktorú prijala táto koalícia, a prinášame viaceré vylepšenia, ktoré sme predstavili aj počas rokovania o koaličnej novele, a ukazuje sa, že boli opodstatnené, takže prichádzame, prichádzame s nimi, ale viac poviem v rozprave, do ktorej sa teda hlásim ako prvý. Ďakujem. [09:04] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárske záležitosti, poslancovi Trubanovi. [09:05] Michal Truban – Vystúpenie spoločného spravodajcu Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Hargaša a Zuzany Mesterovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla sa na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu. [09:05] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. O slovo požiadal spravodajca, teda navrhovateľ. Ak vám, pán navrhovateľ, a ešte by som sa opýtal alebo potom, že kto sa prihlási ústne. Chcete teraz hneď vystúpiť? Môžem sa opýtať? Čiže pýtam sa, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne. Nik. Uzatváram možnosť prihlásenia. A v rámci rozpravy požiadal o vystúpenie pán Hargaš. [09:07] Ján Hargaš – Vystúpenie Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Takže ja by som to rád uviedol, tento zákon, aj s troškou kontextu, pretože nedávno sme tu rokovali o konsolidačnom balíčku. Možno vás prekvapím, ako začínam, ale rokovali sme tu o konsolidačnom balíčku na budúci rok, pretože verejné financie sú v zlom stave, to je pravda. Taktiež je pravda, že k tomu zlému stavu prispela už aj táto koalícia minulý rok. To je teraz... povedzme, že dajme to nabok chvíľku. Chápem, že teda komunikačne vy ste sa, koalícia, zmohli len na to, že sa snažíte toto všetko onálepkovať tým, že to je vina Hegera, Matoviča, Ódora, a opakujete to dokola ako verklík. Dajme to chvíľku nabok. Kohokoľvek to je vina, verejné financie sú v zlom stave, a teda prišiel konsolidačný balíček. Všetci sa zhodneme na tom, že konsolidovať treba. Na čom sa už ale nezhodneme je, že ako ste si zvolili prístup ku konsolidácii. No a dostávam sa k tomu, že o čom je aj tento zákon. Ten prístup, ktorý ste si vy zvolili, je, že 95 % konsolidačného balíčka zaplatia ľudia. Zaplatia ich na vyšších daniach, zaplatia ich na vyšších poplatkoch. Jednoducho vytiahnete ich z peňaženiek ľudí a len 5 % je táto vláda v rámci konsolidácie ochotná šetriť na sebe. Bolo to nejakých 130 mil. na zníženie počtu zamestnancov, ktorý ste ochotní šetriť na sebe. No, už v rámci konsolidácie sme vám hovorili, že je tam priestor na šetrenie na sebe, že je tam priestor na šetrenie na strane štátu, nepočúvali ste nás. Dali sme vám konkrétne príklady. Ja som vám dal konkrétne príklady, kde sa dá šetriť napríklad na prevádzke IT systému 100 mil. eur ročne. Tak tento zákon je ďalší kúsok do mozaiky toho, kde sa dá šetriť na strane štátu, pretože šetriť sa dá na štátnych nákupoch. To, čo budú musieť ľudia budúci rok robiť, pretože im zvyšujete dane a vyťahujete peniaze z peňaženiek, tak budú musieť rozumnejšie nakupovať. Budú musieť lepšie rozmýšľať nad tým, kde si kúpia aký tovar, budú hľadať najlepšiu možnú ponuku, budú hľadať najlacnejšie možné tovary, možné služby. Jednoducho budú musieť šetriť. To urobia ľudia, ktorých ročný rozpočet je, ja neviem, niekoľko tisíc, niekoľko desiat tisíc ročne. Rozpočet štátu je niekoľko miliárd ročne a niekoľko miliárd ročne štát nakupuje, takže keby ste robili to isté, čo robia, čo budú musieť robiť ľudia budúci rok na ktorých ste uvalili celé bremeno konsolidácie, tak aj vy by ste mali rozmýšľať nad tým, že ako budeme nakupovať efektívnejšie, lepšie, za menej peňazí, aby nám viac tých peňazí ostalo v štátnom rozpočte. To znamená šetrenie na sebe. A tu prichádza práve ten dôvod, prečo predkladáme tento zákon, pretože sú tam opatrenia, ktoré pomôžu štátu nakupovať lepšie, pomôžu férovej konkurencii. Vďaka férovej konkurencii by štát mal dostávať lepšie ceny, lepšiu hodnotu za tie peniaze, ktoré, ktoré z našich daní budete míňať, takže tie vylepšenia by mali poviesť k tomu, že budete môcť šetriť aj na sebe. Keď sme sa rozprávali o konsolidácii tak ste nám veľakrát vytýkali, že nemáme žiadne konkrétne návrhy ako by štát mohol šetriť na sebe. Je to hlúposť, konkrétne návrhy sme vám priniesli aj náš koncept konsolidácie, ale teda pôjdeme kľudne aj po takýchto detailných veciach. Čiže už som vám povedal, že 100 mil. eur ročne sa dá ušetriť na prevádzke štátnych IT systémov. Tu máte ďalší návrh zákona, ktorý by vám pomohol šetriť na sebe, pretože by sa dalo efektívnejšie nakupovať. A nehovorím to len preto, že si to nejak myslím, hej, že ráno som sa zobudil a povedal som si, že na nákupoch sa predsa dá šetriť. Ja vám hovorím, že na tých nákupoch sa naozaj šetriť dá, a podložím to dátami. Za minulej vlády som pôsobil aj ako štátny tajomník pre informatizáciu a dávam teda príklad, ako sme vďaka dobrým nákupom dokázali šetriť v oblasti informatizácie. Vďaka tomu, že sme nakupovali rozumnejšie, otvorili sme priestor pre viac firiem, aby sa mohlo zúčastniť, tak za tie posledné roky sa súťaží na IT služby a IT tovary zúčastňovalo o 50 % viac firiem ako za predošlej vlády SMER-u ,ako v rokoch 2016 až ’19. Čiže v 2016 až ’19 verzus ’20 až ’23 50-percentný nárast, viac firiem sa začalo zúčastňovať súťaží. To viedlo k tomu, že sa zvýšil aj počet rôznych víťazov. To znamená, že nevyhrávali stále tie isté firmy dokolečka, ale o 20 % nám narástol počet víťazov v týchto tendroch. Čiže nové firmy prišli a nové firmy dokázali dokonca vyhrávať tieto súťaže. No a ten výsledok, tá úspora? Za minulej vlády sa v porovnaní s predošlou vládou, tou vládou SMER-u darilo na IT nakupovať s úsporou o 400 % vyššou ako za predošlej vlády, hej. Čiže rozdiel medzi predpokladanou hodnotou zákazky a výslednou vysúťaženou sumou za poslednej vlády SMER-u v roku 2016 až ’19 bol približne 4 %. Čiže štát povedal, že niečo bude 100-tisíc , a dokázal to vtedy vysúťažiť za 96-tisíc, keď to poviem ako príklad, hej, 4 % sa priemerne usporilo na IT obstarávaniach. Za minulej vlády to narástlo na 17 %. Čiže oveľa viac sa vďaka tej väčšej konkurencii darilo šetriť. Čiže keď to poviem tým príkladom, tak za minulej vlády, keď niečo vypísali súťaž na 100-tisíc eur, tak to dokázali nakúpiť za, ak dobre rátam, za 83-tisíc eur, hej, 17-percentná úspora verzus 4-percentná za minulej vlády SMER-u. Čo sa snažím povedať, je, že väčšia konkurencia, viac kvalitných firiem, viac kvalitných ponúk logicky vedie k úsporám. A dávam vám tu konkrétne dáta, ako sa to stalo napríklad v oblasti IT. Čiže keby ste chceli šetriť na sebe, tak máte tú možnosť. Môžte šetriť na sebe v tých miliardách eur, ktoré štát súťaží každý jeden rok vo verejných obstarávaniach. No a keď ste si teda pýtali konkrétne príklady, že ako by ste to mali robiť, tak máme tu tento návrh zákona, ktorý prináša viaceré vylepšenia v oblasti verejného obstarávania, ktoré môžu poviesť ku väčšej konkurencii a tým pádom k vyšším úsporám, tým pádom by ste mohli šetriť na sebe a nemuseli by celú konsolidáciu platiť ľudia. Keď to poviem konkrétne, že čo je predmetom tohto zákona a aké konkrétne zmeny prinášame. Prvá zmena je zrušiť definíciu tzv. základného bezpečnostného záujmu . To je niečo, čo sa tam dostalo za poslednej novely. Podľa nášho názoru je to umelé rozširovanie práva EÚ. Jednoducho bude sa to využívať na obchádzanie zákona o VO. Myslíme si, že to je, že to je nesprávne, preto navrhujeme tento tzv. základný bezpečnostný záujem zo zákona vypustiť, aby sa čo najviac zákaziek dalo naozaj do verejnej súťaže a neobchádzali sa takýmto pokútnym spôsobom, že sa to prehlási za nejaký základný bezpečnostný záujem a pôjde sa na výnimku. Tá druhá zmena, ktorú sme už aj predstavovali vtedy v lete, keď sa hlasovalo o tej novele, je tzv. jednokrokové zisťovanie predpokladanej hodnoty zákazky . To je niečo, čo by dokázalo urýchliť procesy verejného obstarávania, uľahčiť život obstarávateľom. Už to tu fungovalo na Slovensku pri, pri, pri zákazkách s nízkou hodnotou, ktoré ale boli zrušené touto vašou novelou, takže navrhujeme, aby sa to opäť vrátilo naspäť do zákona pri podlimitných zákazkách. Jedným slovom, menej byrokracie pre obstarávateľov, ktorí by nemuseli v jednom kroku zisťovať predpokladanú hodnotu zákaziek, oslovovať firmy a potom v druhom kroku robiť súťaž naostro takpovediac, ale dalo by sa to spraviť všetko v jednom, v jednom kroku a obstarávania by boli rýchlejšie. Ďalšia dôležitá vec, toto je jedna z takých najdôležitejších vecí v tomto zákone, je, že navrhujeme, aby ministerstvá a ústredné orgány štátnej správy povinne zverejňovali plán verejného obstarávania na najbližší kalendárny rok. Dnes to nie je povinnosť, dnes to robia iba niektoré ministerstva, robia to dobrovoľne, napr. aj ministerstvo MIRRI, kde sme to zaviedli za tej minulej vlády, a zaviedli sme to preto, pretože... Skúste sa dať do pozície tej firmy, ktorá sa uchádza o štátnej zákazky. Keď ste v tej firme, tak vy nejak potrebujeme vedieť, čo ten klient alebo čo tá, čo tá štátna inštitúcia bude ten najbližší rok obstarávať, aby ste si vedeli spraviť nejaký svoj vlastný plán, o ktoré zákazky máte záujem, nejak si začať pripravovať tú vašu pozíciu, pripravovať kvalitné ponuky a tak ďalej. Je to neskoro, keď sa tie firmy dozvedia o týchto zákazkách, až keď sú vypísané vo Vestníku, lebo vtedy tie lehoty sú pár týždňov. Čiže tým, že by sa zverejňovali plány verejného obstarávania, tak pomôžete firmám lepšie si plánovať svoje kapacity, lepšie si naplánovať, o ktoré zákazky majú záujem sa uchádzať, prípadne aj pri zákazkách, ktoré pôjdu na výnimku, čiže nepôjdu podľa štandardnej verejnej súťaže, ale budú obstarávané na výnimku, tak umožnite kvalitným firmám, aby sa vám ozvali s tým, že tak vieme, milé ministerstvo, vieme, že to chcete obstarávať na výnimku, ale boli by sme rady, ak by ste oslovili aj nás, pretože máme takého referencie, takúto kvalitu sme dodávali v minulosti a budeme rady, ak oslovíte medzi tými firmami aj nás, keď už teda nejdete verejnou súťažou, do ktorej by sme sa mohli zapojiť, ale idete priamo oslovovať nejaké vybrané firmy, tak boli by sme rady, aby sme boli jednou z tých firiem, ktoré do súťaže oslovíte . Dalo by sa tým predchádzať rôznym pokútnym nákupom, napr. tu bola kauza právnych služieb v minulosti, kde sa proste ministerstvá rozhodnú, koho oslovia a koho neoslovia. A, žiaľ, zatiaľ to vyzerá tak, že oslovujú firmy ktoré vôbec nie sú popredné právne kancelárie. Oslovujú len firmy, ktoré podľa môjho názoru tam v skutočnosti robia iba taký komparz, aby to vyhral ten, ktorý to vyhrať má. Čiže ak by sa takéto plány verejných obstarávaní povinne zverejňovali, tak by sa vám firmy mohli ozývať, že majú záujem o súťaž aj v zákazkách, ktoré chcete robiť napríklad na výnimku, a štát by tým mohol získavať lepšie úspory vďaka lepšie konkurencii. Ďalšia zmena, ktorú navrhujeme zaviesť, je lepší výpočet, alebo teda nejaké vodítko pre obstarávateľov, pokiaľ ide o tzv. n egatívne referencie . Už dnes, keď ste obstarávateľ, ste ministerstvo alebo nejaký úrad, tak máte možnosť firme, s ktorou ste nespokojný, vystaviť negatívnu referenciu a to je dosť veľká vec, pretože ak jej dáte negatívnu referenciu, tak tým pádom tá firma potenciálne môže byť vylúčená z ďalších obstarávaní pre štát. Inými slovami, keď ste šlendriáni a nedodali ste kvalitnú prácu, tak vám štát môže vystaviť negatívnu referenciu a tým pádom sa už nemôžte uchádzať o ďalšie, o ďalšie štátne zákazky. Ale dnes sa tento inštitút veľmi málo využíva. Úplne neverím tomu, že všetci sú takí spokojní so svojimi dodávateľmi. Skôr ide o to, že obstarávatelia možno nemajú také pevné vodítko, kedy môžu a nemôžu vystaviť negatívnu referenciu, takže týmto návrhom chcem do zákona zaviesť nejaký nie úplný, ale príkladmo výpočet situácií, v ktorých môžu obstarávatelia vystaviť tzv. negatívnu referenciu . Čo tým sledujeme, je, aby sa oddelilo zrno od pliev, aby jednoducho kvalitní dodávatelia mohli ponúkať svoje služby štátu a tí, ktorí sú nekvalitní, tak aby sa tie ministerstvá nebáli dať im negatívny referenciu, keď nevedia, nevedia kvalitne dodávať. Taktiež sú tam opatrenia, ktorá sa týkajú predlžovania lehôt. To je naozaj, naozaj reakcia na aplikačnú prax, ktorá nastala po vašej novele. Jednoducho obstarávatelia nemajú jasno v tom, ako majú postupovať pri predlžovaní lehôt, ak nejakým zásadným spôsobom zmenia súťažné podklady, takže reagujeme aj na toto a navrhujeme na to nejaké riešenie. Taktiež sú tam, je tam opatrenie, ktoré sa týka tzv. prípravných trhových konzultácií , to je veľmi super vec. Prípravné trhové konzultácie sú niečo, čo sa bežne používa v komerčnom sektore aj v iných krajinách v Európe a vo svete. V komerčnom sektore sa to volá overfight, je to tá fáza ešte pred vypísaním verejného obstarávania, keď môžte nejak transparentne komunikovať s potenciálnymi záujemcami, aby ste zistili, aké sú možnosti na trhu, aby ste to vaše obstarávanie nastavili tak, aby sa ho čo najviac firiem mohlo zúčastniť. PTK sa začali posledné roky konečne, treba povedať, že konečne, viac využívať a my navrhujeme do zákona zaviesť kompetenciu pre Úrad pre verejné obstarávanie, aby v tejto oblasti mohol realizovať aj konkrétne školenia a pomáhať ministerstvám využívať tento dobrý a kvalitný inštitút. A už sa dostávam ku koncu. Jedna z posledných úprav je, že navrhujeme zjednotiť limity na vyhlasovanie zákaziek financovaných zo zdrojov EÚ a zákaziek financovaných zo štátneho rozpočtu, pretože dnes máme jeden veľký paradox, neviem, či to vlastne viete, kolegovia z koalície, čo ste, čo ste dosiahli, ale dnes máme taký paradox, že tak ste tlačili na pílu pri tej poslednej novele zákona o verejnom obstarávaní, že Európska únie povedala, že no, no, no, až tak veľmi neveríme a tie vaše zvýšené limity nebudeme aplikovať na zákazky z eurofondov. To znamená, že dnes máme paradoxnú situáciu, keď európske peniaze sú chránené lepšie ako tie peniaze zo štátneho rozpočtu, že európske peniaze si tu vážime viac ako peniaze našich vlastných daňových poplatníkov. Čiže peniaze holandského daňového poplatníka alebo nemeckého daňového poplatníka si tu vážime viac ako peniaze slovenského daňového poplatníka. Takto v praxi dnes, žiaľ, je, preto navrhujeme, aby sa limity pre zákazky financované z eurofondov a zákazky zo štátneho rozpočtu slovenského zjednotili. A posledná časť, ktorej sa venujeme, je posilnenie kontrolnej funkcie Úradu pre verejné obstarávanie , ktorý vďaka vašej novele stratil niektoré kompetencie. My navrhujeme, aby sa mu tie kompetencie vrátili naspäť, a taktiež navrhujeme, aby sa opäť rozšíril počet subjektov, ktoré majú oprávnenie podať námietku vo verejnom obstarávaní, pretože to nie sú, to nie sú nejakí štrajkokazi, to sú naozaj legitímne dotknuté subjekty, ktoré doteraz mohli podávať námietky. Po vašej novele už nemôžu. Ja si nemyslím, že to je správne. Ja si myslím, že potrebujeme mať nejakú zmysluplnú úroveň kontroly nad tým, ako štát míňa naše peniaze a míňa naše dane, a s tým teda súvisia aj tieto kompetencie pre ÚVO, resp. pre dotknuté subjekty, aby mohli podávať, podávať, námietky tam, kde sa cítia dotknutí vo svojich právach. Čiže to je nejaký súbor opatrení v rámci našej novely. Keďže sme v prvom čítaní, tak predpokladám, že tá kľúčová otázka, ktorá pred nami je, že či má zmysel takýmto niečím sa zaoberať. No a preto som začal konsolidáciou a tým, že táto vláda odmieta šetriť na sebe a chce šetriť iba na peňaženkách ľudí, že by som teda na záver asi povedal, že podľa mňa má zmysel sa tým zaoberať. Keď hovoríte, že vám chýbajú nápady, ako môžte šetriť na sebe, alebo že sme nič nepriniesli, no tak vám budeme takto každý týždeň asi prinášať nejaké nové a nové návrhy, ako by ste mohli šetriť na sebe, čiže tento návrh zákona má zmysel podľa mňa v kontexte širšej konsolidácie. Je to nástroj, ako môžte ukázať, že chcete šetriť na sebe, a sú to naozaj praktické vylepšenia, s ktorými by nemal nikto mať nejaký zásadný problém v oblasti verejného obstarávania. Predpokladám, že všetci tu chceme viac konkurencie, všetci chceme kvalitnejšie ponuky od firiem, všetci chceme, aby štát dokázal nakupovať za nižšie ceny vyššiu kvalitu. A presne k tomu tie opatrenia vedú. Teším sa na diskusiu, ak k tomu máte nejaké návrhy, návrhy na doplnenia, a rád by som vás poprosil aj touto cestou o podporu tohto zákona v prvom čítaní. Ďakujem za pozornosť. [09:14] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Jedna faktická. Poslanec Hazucha. [09:23] Ivan Hazucha – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Ja by som sa chcel opýtať, keďže ste uvádzali, že ste zvýšili počet uchádzačov v tendroch o 50 %, keby ste vedel aspoň zhruba povedať, či tie čísla, že koľko uchádzačov bolo, lebo o 50 % je dvaja, keď boli dvaja a zvýšili sa na troch. Taktiež uvádzate, že ste vašou prácou dosiahli 17-percentnú úsporu oproti predpokladanej cene zákazky. Nepopieram, to však ale sú veľmi všeobecné údaje, lebo tak ako ste aj vy uvádzali príklad, že keď predchádzajúca, čiže naša vláda vyčlenila na, alebo určila ohodnotenie zákazky nad 100-tisíc a vysúťažila ju za 96-tisíc, tak ušetrila 4 %. Vám sa tieto, toto vytendrovanie podarilo ušetriť 17 %. To sa však dá aj tak, že zákazku ohodnotíte nie na 100-tisíc, ale na 120-tisíc vysúťažíte ju za 100-tisíc a tiež ušetríte 17 %, avšak zákazka vyjde drahšie o 4-tisíc. Nemohlo to šetrenie aj takto vypadať? (Povedané so smiechom.) Na to, aby tieto tvrdenia boli naozaj objektívne, by sme sa na to museli pozerať detailne, o aké veci sa jedná. Ja nespochybňujem, ale musíte uznať, že aj takto sa to dá vysvetliť. Percentami sa dá veľmi pružne hýbať. Ďakujem pekne. [09:23] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Hargaš. [09:24] Ján Hargaš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Na úvod dovoľte mi tak vtipnejšie, že podľa mňa to je argument na úrovni, že mohla by to byť pravda, ale nie je. Mohla by byť, ale nie je. Takže ja vám rád dám tie zdrojové dáta z Vestníka verejného obstarávania, na základe ktorých som tie čísla počítal spolu s kolegami. Kľudne sa v tom môžte, môžte hrabať, ak chcete. A teda k tej vašej otázke, tak to zvýšenie priemerného počtu uchádzačov vo verejnom obstarávaní z tých dát verejného Vestníka, to sú oficiálne štátne dáta, tak to už naozaj neviem, že čomu chceme veriť, keď nie teda oficiálnym štátnym dátam, tak priemerný počet uchádzačov v roku 2016 až ’19 bolo 2,8 firmy, to sú stovky obstarávaní, ktoré sa robia, ale teda priemer bol 2,8. V roku ’20 až ’22 to bolo 4,3. Čiže o 50 % viac sa priemerne zvýšil počet firiem. Druhá vaša otázka bola, pozerám si tu tie dáta, druhá vaša otázka bola o tých priemerných úsporách. Samozrejme (povedané so smiechom), len teda takto to nefunguje. Pred každým obstarávaní väčším sa robí zisťovanie predpokladanej hodnoty zákazky. Čiže rovnakými postupmi postupovala minulá vláda pri vypisovaní súťaží. Paradoxne veľa tých súťaží už malo predpokladanú hodnotu zákazku určenú, pretože to bolo pokračovanie projektov tej vlády SMER-u. Čiže PHZ sa v tomto zmysle nejakým spôsobom nemenila. Čiže naozaj ide o čistú úsporu v tých obstarávaniach, ktorá sa dosiahla vďaka tomu, že sa zvýšila konkurencia. Nebolo to tým, že sa navyšovali PHZ-ky. PHZ-ky sa zisťovali presne rovnakým postupom ako za vlády SMER-u, dokonca pri viacerých projektoch to boli tie isté PHZ, len sa teda podarilo, podarilo na tom, na tom usporiadaní. Neviem, že čo ešte, ešte ste mali jednu otázku alebo... Nie. Čiže ja vám kľudne, pán Hazucha, dám tie zdrojové dáta v exceli, kľudne sa v tom môžte hrabať a staviť si vlastný názor. Ak dospejete k iným číslam, budem rád, keď sa na to pozrieme, ale jednoducho takto to proste, takto to proste je a bol by som rád, keby aj tento zákon prispel k tomu, že takéto úspory bude dosahovať aj táto vláda a bude ukazovať ľuďom, že vie šetriť aj na sebe. Ďakujem. [09:24] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Keďže sme vyčerpali všetkých prihlásených vystupujúcich, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce sa vyjadriť ešte pán navrhovateľ? Nie. Chce sa vyjadriť pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu poslancov Hargaša, Trubana, Štefunka, Kišša, Luščíkovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon e-Governmente) v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má parlamentnú tlač 536, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 559. Dávam slovo poslancovi Hargašovi, aby návrh zákona uviedol. [Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Hargaša, Michala Trubana, Ivana Štefunka, Štefana Kišša a Dariny Luščíkovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov , tlač 536.] [09:27] Ján Hargaš – Vystúpenie Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Toto je už taký môj evergrín, štvrtýkrát som tu s týmto istým zákonom. Ja vám potom vysvetlím, že, že prečo. Čiže predkladám návrh zákona, ktorým novelizujeme zákon č. 305/2013 Z. z. o e-Governmente. A viac poviem v rozprave, do ktorej sa týmto hlásim ako prvý. Ďakujem pekne. [09:27] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, poslankyni Gažovičovej. [09:28] Tina Gažovičová – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem za slovo. Výbor národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajkyňu k návrhu poslancov Národnej rady Jána Hargaša, Michala Trubana, Ivana Štefunka, Štefana Kišša a Dariny Luščíkovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov. Je to tlač 536. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou návrhu je aj stanovisko ministerstva financií a ministerstva hospodárstva. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujeme Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj, pričom odporúčame, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu. [09:29] Andrej Danko – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, či sa chce prihlásiť do rozpravy niekto ústne, respektíve, pán Hargaš, chcete vystúpiť v rámci rozpravy? (Reakcia z pléna.) Nie záverečným slovom, áno. Dobre, takže v rámci rozpravy ešte požiadal o vystúpenie pán navrhovateľ, nech sa páči. [09:30] Ján Hargaš – Vystúpenie Ďakujem pekne za slovo. A teda vystupujem v rámci rozpravy preto, aby sa na mňa dalo faktickou reagovať, nie ako to robia zvyčajne ministri tejto vlády, že vystúpia v záverečnom slove a podelia sa o svoje názory, často názory, ktoré sa netýkajú predmetnej veci, ale názory o nás a na to sa nedá potom reagovať. Takže budem rád, ak niečo vám nesedí v tom, čo teraz poviem, tak kľudne môžte reagovať cez faktickú poznámku, preto som vystúpil v rámci rozpravy. No, toto je, toto je taký milý zákon, ktorý, teda ako som povedal, už to tu predkladám druhýkrát ako zákon, a medzitým som to ešte dvakrát predložil ako pozmeňujúci návrh k vašim zákonom. Myslím, že sa zhodneme všetci na tom, že byrokraciu tu nemá nikto rád. Neviem, má niekto rád zbytočnú byrokraciu v tejto sále? Nikto sa nehlási, takže budem predpokladať, že byrokraciu tu nemáme naozaj radi. Ja osobne ju tiež nemám rád. A teda predkladám návrh, ktorý pomôže znížiť byrokraciu na Slovensku pre podnikateľov aj bežných občanov. Môžme jej mať menej. Naozaj byrokracie môžme mať menej. Vysvetlím teda kontext, o čo tu ide. Dnes, keď niečo vybavujete napr. na pošte, v banke, u telekomunikačného operátora, stále sa vám ešte môže stať, že od vás chcú nejaký štátny výpis. Ja neviem, idete si zakladať podnikateľský účet v banke, budú chcieť výpis z obchodného registra, že naozaj ste štatutárom tej firmy, pre ktorú zakladáte podnikateľský účet. Chcete založiť účet svojmu dieťaťu v banke? Aj to je dnes možné. Budú potrebovať rodný list. Hej, nejaké štátne potvrdenie o nejakom fakte. Čiže výpis. Alebo u telekomunikačného operátora niečo potrebujete robiť, tiež budú možno potrebovať výpis z registra trestov, z obchodného registra, čokoľvek. Najmä podnikateľov sa to týka. No a situácia je taká, že toto sa vám stane, keď idete do komerčných subjektov, pretože keď idete na úrady, tak tam už tie výpisy od vás nechcú, čo je super vec, to je super vec. Čiže tam sa tá byrokracia, podarilo sa ju odstrániť a to vďaka tomu, že tieto štátne úrady si medzi sebou vymieňajú informácie, ktoré potrebujú, čiže keď prídete na nejakú pobočku, tak už sa vás nespýtajú, že máte tu výpis z obchodného registra, ale pomocou informačných systémov si overia tie informácie, ktoré potrebujú, a nepotrebujú od vás ten papierový výpis, čiže nepošlú vás na, na, na súd, aby si doniesli výpis z obchodného registra. No, a ten môj návrh zákona je o tom, aby sme to, čo funguje v tom štáte, rozšírili aj na tie komerčné subjekty. To znamená, že keď štátne úrady si vedia vymieňať zaručene nejaké informácie, tak ich môžu sprístupniť aj týmto bankám, poisťovniam, operátorom, komukoľvek, samozrejme, že za nejakých podmienok ochrany osobných údajov, čiže nikdy by to nebolo bez súhlasu toho subjektu, o ktorom sa koná, čiže len so súhlasom osoby, o ktorej údaje sa jedná, a, samozrejme, za nejakých bezpečnostných podmienok, že tieto, nemohol by to hocikto pristupovať k tým údajom, ale len firmy, ktoré by prešli nejakou certifikáciou, to všetko v tom zákone je, samozrejme, je zapracované. Čiže čo by to v praxi znamenalo? Že tam, kde dnes musíte nosiť tie papierové výpisy zo štátu - banka, poisťovňa, komunikačný operátor, ja naozaj, že spomeňte si. Každého, kto pozerá túto rozpravu, by som sa spýtal, že kedy naposledy ste takýto výpis museli žiadať a kam ste ho museli niesť, tak už by ste ich nosiť nemuseli, pretože by ste teda prišli do tej banky, chceli by ste si napr. založiť ten podnikateľský účet a banka by povedala: „Oukej, vidím na základe štátnych údajov, ku ktorým ste mi dali prístup, že ste naozaj štatutárom tejto firmy, takže nemusíte mi nosiť výpis z obchodného registra. Vidím všetko, čo potrebujem, môžem vám založiť ten účet.“ Myslím, že sa rozumieme, že o čom je tento zákon, hej. Už to dnes funguje v štáte a môže to fungovať aj tak, aby sa to sprístupnilo tretím subjektom za nejakých prísnych bezpečnostných podmienok. No a ten problém tu naozaj, neviem, ako vás mám presvedčiť, ale problém tu naozaj je, že naozaj tí ľudia tie výpisy musia zbytočne nosiť, pretože, pretože dnes tieto výpisy, výpis z obchodného registra, registra trestov, čo ďalšie, z katastrálnej mapy, katastrálne výpisy, napr. dnes ich vydáva Slovenská pošta. Môžete prísť na poštu, tam sú tzv. integrované obslužné miesta a môžte si tento výpis vypýtať. No tak my sme si vypýtali údaje o tom, že koľko takýchto výpisov sa ročne vydá. Tipnete si koľko? Už som tu štvrtýkrát, už by ste mohli vedieť to číslo (povedané so smiechom) a nevzrástlo ani sa nezmenšilo za posledný rok, stále je to rovnako. Je to približne 350-tisíc. Tristopäťdesiat tisíc výpisov sa vydá len na poštách, pričom pošta vydáva len štyri z dvadsiatich výpisov, ktoré už v rámci štátu sa vymieňajú. Čiže len štyri z dvadsiatich a je ich 350-tisíc. No a keďže ľudia nemusia tie doklady nosiť na štátne úrady, ako sme si povedali, no tak kam ich nosia? No tak, samozrejme, nosia ich do tých komerčných firiem, do tých bánk, poisťovní, telekomuni... niekam ich proste nosiť musia. Tristopäťdesiat tisíc, úplne každý deň tisíc výpisov. Hej? Čiže dneska ráno ste prišli do roboty, a keď pôjdete dnes z roboty domov, tak si povedzte, že dnes sa na slovenských poštách vydalo tisíc zbytočných výpisov a mohol som tomu zabrániť o 11.00 hod. Mohol som tomu zabrániť, pretože sa naozaj dajú tieto výpisy odstrániť, v štáte to funguje, nie je žiaden ani tech... nie je žiadna ani technická prekážka, ani finančná, to sa samo zaplatí. Keby sme toto odstránili, tak 4,5 mil. ušetria ľudia, pretože každý jeden výpis aj s nákladmi na cestovanie aj so správnym poplatkom, neviem čo, každého jedného človeka stojí približne 13 eur, sme vypočítali. Hej? Čiže z tých 350-tisíc každý jeden stojí približne 13 eur. Že tam musíte ísť na tú poštu, stratený čas, ktorý tomu venujete, toto všetko by sa dalo odstrániť. No, takže tisíc výpisov denne, nemám takú ambíciu, že by som vám tak prehovoril do duše, že ráno sa budete budiť s tým, že vám napadne tých 1 000 výpisov, ale som tu už štvrtýkrát a ja vám takto poviem, že ja to budem robiť do konca volebného obdobia. Ja sem budem chodiť s tým zákonom do konca volebného obdobia, kým aj vašim voličom nebude jasné, ako veľmi ľúbite byrokraciu, lebo si myslím, že to nie je vec nejakej ideológie, že tuná predkladáme nejakú kultúrno-etickú tému, na ktorú môžeme mať rôzny názor, proste ako dobre, však možno máte takú ideológiu, že teda zastupujete svojich voličov, ktorí od vás chcú, aby vlastným telom bránili byrokraciu. Priznávam, nikdy som to nevidel vo vašich volebných programoch ani v programovom vyhlásení vlády to nevidím, takže nemyslím si, že to bude vecou ideológie, jednoducho asi sa zhodneme, že byrokracia je zlá a treba ju odstraňovať. Tak tento dôvod si škrtám, že asi to nebude o tej ideológii. Iba žeby naozaj, ale to, tak neviem, povedzte to potom na rovinu, že vy ste tu na to, aby ste ľudí, aby ste vlastným telom bránili byrokraciu, a nie, nie ľudí. Čiže to je prvý dôvod, ktorý mi napadá, hej, že som tu štvrtýkrát, štyrikrát to neprešlo, niekedy dokonca ste boli proti. To už som si fakt povedal, že proti? Že tak keby ste sa zdržali, tak to pochopím, ale že byť proti? Proti znižovaniu byrokracie znamená, že som za byrokraciu. Boli tu aj také prípady, nebudem menovať, však viete všetci, ako ste hlasovali, ale to ma naozaj prekvapilo, že niekto tu je za byrokraciu. Takže povedal som si, že ideológia to nebude ten dôvod, takže to si, to si škrtnem, že kvôli tomu to asi nerobíte. Tak čo by mohol byť ďalší dôvod, prečo tento zákon už štvrtýkrát, však uvidíme o jedenástej, o hodinu zistíme, o hodinu a pol, že prečo neprechádza.?Tak potom druhý dôvod, ktorý som mal, je, že nedá sa , že možno vám niekto povedal, že sa to nedá . A vy ste si povedali, no tak asi sa nedá, však , neviem, Rišo Raši nám povedal, že sa to nedá, tak sa to nedá. Dá sa to. Áno? Informačné systémy v štáte sú, ktoré fungujú, na to, aby si štátne úrady medzi sebou vymieňali tie dáta. Tie dáta sú vyčistené, čiže keď to funguje v štáte, môže to kľudne fungovať aj smerom do komerčnej sféry, dá sa to, tie informačné systémy sa dajú pomerne ľahko upraviť. A ešte jedno vám poviem, že dokonca z eurofondov sa posledné roky realizoval projekt, ktorý má presne toto robiť. Čiže je na to dokonca projekt, ktorý teraz niekedy už aj končí, a pomocou toho projektu by sa to dalo robiť. Čiže IT prostriedky, technické prostriedky na to máte. Tie komerčné subjekty, aj im by to uľahčilo život, čiže aj oni by to chceli. Aj oni by chceli takýto prístup k tým štátnym dátam, so súhlasom, samozrejme, občana, vždycky to musím podotknúť, aby to bolo jasné, že so súhlasom občana, čiže aj oni by to chceli, takže aj na ich strane sa to dá. To je technická vec. Čo by nám ešte mohlo chýbať? Legislatíva. No tak legislatívu máme, hej? (Rečník zobral do rúk písomný materiál, ukazujúc ho plénu.) Táto legislatíva to môže umožniť. Čiže škrtám si aj druhý dôvod, ak dovolíte. Dá sa to. Tretí dôvod, ktorý mi napadol, že prečo hlasujete proti tomu, alebo teda odmietate znižovať byrokraciu, je, že si myslíte, že nie sú peniaze . Ja by som sa vás spýtal – a peniaze na dvojité platy ministrov sú, ale na odstránenie byrokracie nie sú? Alebo peniaze na nejaké ministerstvá športu sú? A na odstránenie byrokracie nie sú? Peniaze na zbytočný porovnávač vysokých cien potravín, ktoré neviete preukázať, že k niečomu povedie, tak na to peniaze sú, ale na odstránenie byrokracie nie sú? Peniaze sú. Naozaj peniaze sú. Tieto úpravy systémov, to nie je nejaká položka, že sa tu bavíme o desiatkach miliónov. Tu sa bavíme o stotisícoch alebo nízkych miliónoch. A ako som povedal, na druhej strane tým občanom to dokáže usporiť 4 mil. eur ročne. Každý jeden rok. Čiže to sa zaplatí samo. Čiže peniaze si škrtám, ak dovolíte. Peniaze sú. Máte eurofondy, máte plán obnovy, určite by sa tam našiel spôsob, ako sa to dá prefinancovať, takže škrtám si, hej, peniaze sú. (Rečník škrtá v podkladoch na rečníckom pulte.) No a potom mi už napadá iba posledný dôvod a to je ješitnosť, že to proste nedokážete podporiť len preto, že to prišlo z opozície. A špeciálne v tomto prípade ma to veľmi prekvapuje, pretože toto v skutočnosti je rozšírenie projektu, ktorý v roku 2018 začínal ako vicepremiér a digitálny líder, teraz neviem, či to bol ešte pán.... či to bol pán Pellegrini, alebo pán Raši, niekde tam napomedzí, ale jeden z nich dvoch. Myslím, že pán Raši. Čiže za pána Rašiho sa začal tento projekt, takže tá ješitnosť mi tu už naozaj nedáva zmysel, že teda odmietate podporiť legislatívu, ktorá rozširuje dobrý, ja tu normálne pochválim pána Rašiho, to bol dobrý projekt. Však my sme v ňom pokračovali, tá minulá vláda. To bol dobrý projekt. A teda tak neviem, tak ješitnosť, týmto smerom to asi nepôjde, že to je ješitnosť, pretože to je náš výmysel - je to váš výmysel, my ho len rozširujeme. Možno to je ješitnosť taká, že máte niekde v koaličnej zmluve napísané, som dostal ráno také odporúčanie, že však do nich toľko už nevŕtaj, veď oni majú v koaličnej zmluve napísané, že nemôžu hlasovať za opozičné návrhy. Ááále ani to úplne neplatí, pretože už sme tu mali precedens, že pánovi Viskupičovi, myslím, že prešiel nejaký pozmeňovák. A ako som povedal, ja už som to dvakrát predkladal ako pozmeňovák a dvakrát ako zákon, čiže ani to úplne neplatí. Tak ja neviem, aká hlboká tá ješitnosť je, ako hlboko je zakorenená tá láska k byrokracii, alebo tá, ten záväzok voči koaličnej zmluve, že za, ani za dobré opozičné návrhy sa nemôže hlasovať. Mne to príde smutné. A smutné mi to príde aj preto, že aj keby to bola tá ješitnosť, čo, dúfam, že to tak nie je, ale keby aj bola, tak už rok s tým sem chodím. Prvýkrát som to predložil vo februári 2023, čiže za ten rok ste to kľudne mohli okopírovať a predložiť ako vlastný návrh. Ak vám to tak strašne vadí, že to predkladá opozičný poslanec alebo poslanci, je to spolunávrh, tak ste to mohli okopírovať a predložiť si to kľudne ako vlastný návrh, že dobrá vec. Nemusíte ani povedať, že ste to od nás okopírovali, ja sa nenahnevám ani vám v tom nebudem veľmi akože máchať hlavu alebo niečo proste, však asi povieme to, že sa tešíme, že si beriete príklad z nášho programu a z našich opatrení, ale veď sme tu preto, aby sme tu robili niečo pre ľudí. Tak si to kľudne okopírujte aj s chlpami, garantujem vám, že legislatívne to je napísané dobre. Písali to kvalitní ľudia, ktorí rozumejú legislatíve, e-Governmentu , čiže normálne vám to dám, môžme tuná škrtnúť mená, prepíšeme na pána Haz... pán Hazucha so mnou tak komunikuje vizuálne, tak naňho tak staviam, že on podľa mňa tomu aj rozumie, aj by to chcel a teraz mu vŕta v hlave, že ktorý z tých štyroch dôvodov to je, lebo všetky som mu vyvrátil, tak teraz nevie. Že normálne, prepíšte si tam mená, ja vám osobne prídem poďakovať, kto to predloží (Reakcia predsedajúceho.) Aj vy môžte pán Danko. Naozaj! Naozaj! Kľudne aj vy môžte, mne ako, mne to je lauter jedno. Však, preboha, keď sem prídu dobré veci, tak hádam už máme aj my nejaký imidž toho, že keď prídu dobré veci, tak sme za ne zahlasovali. Keď ste sem vy priniesli zákon, tzv. Kilečko, znižovanie byrokratickej záťaže, k tomu som dával jeden z tých pozmeňovákov, tak vtedy za pozmeňovák ste vy náš nezahlasovali, za túto istú vec, ale za ten zákon my sme zahlasovali. Aj keď to priniesla, myslím, že pani Saková, to bol jej návrh. Mne je to lauter jedno. Pokiaľ to je dobrá vec, ktorá reálne môže pomôcť ľuďom na Slovensku, pre mňa za mňa, pán Danko, okopírujte si to, voľná, voľná licencia. Ja budem len rád, že konečne sa nám podarí aj takto, takto obkľukou, obkľukou znížiť byrokraciu, pretože mne naozaj ide o to, aby tí ľudia nemuseli nosiť tie zbytočné papiere od úradu k úradu. Alebo od úradu do komerčných bánk, poisťovní, telekomunikačných operátorov, kamkoľvek proste, aby nemuseli nosiť tie zbytočné papiere v 21. storočí. Čiže voľná licencia, kto prv príde, ten prv berie, takže príďte kľudne za mnou, ja vám dám ten návrh zákona, môžte si prepísať mená, predložiť to na ďalšiu schôdzu. Účinnosť sme navrhovali aj tak až od 1. júla 2025, takže ešte sa to stíha, aj keby ste to predložili na novembrovú, na prvé čítanie a potom na druhé. No, čiže dávam to, dávam to k dispozícii. Asi toľko som chcel k tomuto, aby som vás už tou byrokraciou toľko neobťažoval. Čiže zaujímalo ma, že teda aký ten dôvod je. Štyri som si vyškrtol, ak máte nejaký piaty, prosím, povedzte mi, alebo aspoň nejakú vecnú výhradu mi povedzte, že no, pán Hargaš, ja som na to, naozaj zamýšľal som sa nad tým, študovali to moji ľudia a moji legislatívci a povedali mi, že tam máte zlý odkaz pod čiarou , alebo ja neviem, alebo to máte nedomyslené, alebo niečo, niečo tam chýba. Štyrikrát som tu bol, ani raz nikto nepovedal žiadnu vecnú výhradu, tak, ak nemáte vecné výhrady a ja si myslím, že to vidia aj vaši voliči, že to vidia, že ich tá byrokracia tiež otravuje. To neni tak, že prídete na tú poštu a poviete, že ja som volič SMER-u, HLAS-u , tak oni povedia, jój, tak vy nemusíte nosiť ten výpis . Všetci ich musia nosiť. Všetci ich musia nosiť, takže otravuje to aj vašich voličov, a ja vám hovorím, že ja sem s tým budem chodiť celé volebné obdobie a celé volebné obdobie budem vašim voličom dávať najavo, že vám je to jednom, že sú pre vás prednejšie nejaké pseudodôvody ako to, aby ste niečo spravili pre ľudí, a apelujem na vás s týmto, že, že poďme spraviť niečo dobré pre tých ľudí, ktorých tu zastupujeme, bez ohľadu na to, či sme koaliční, alebo opoziční, opoziční poslanci. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk). [09:44] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Petro. [09:45] František Petro – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán poslanec Hargaš, vy ste hovorili vo svojom vystúpení pri tomto návrhu zákona, že už tým sa zaoberala vláda, resp. podpredseda vlády pre informatizáciu, za vlády SMER-u. Vy ste bol súčasťou vlády od roku 2020 do 2023, ste robil v exekutíve, ste robil štátneho tajomníka a chcem sa opýtať, predpokladám, že už vtedy, keď to chceli predložiť buď pán Raši, alebo pán Pellegrini vám to nejak takto rezonovalo v hlave, že je to dobrý zákon, a preto sa chcem opýtať, prečo ste ho vtedy ako súčasť vládnej moci nepredložili. Ďakujem. [09:45] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Hargaš. [09:45] Ján Hargaš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za reakciu. No, pán Raši ho vtedy nepredkladal, čiže nebolo, nebolo čo podporiť. My sme sa venovali tzv. tej tretej vlne zrušenia byrokracie. To bola najväčšia vlna rušenia byrokracie, čiže tým sme mali plné, plné ruky práce a myslím, že to je irelevantný argument. Poviem, poviem vám úprimne, úprimne, že teraz, keď som nastúpil ako poslanec, tak začal som rozmýšľať nad tým, že čo by sa dalo spraviť, kam ešte posunúť tie veci, ktoré sme za tie posledné roky spravili, a vtedy mi to napadlo, že jasné, veď toto by bola super vec. Tak nepýtajte sa mňa, prečo som si to nemyslel skôr, pýtajte sa seba, prečo už na štvrtý pokus, ako o tom budete hlasovať, lebo teraz to tu štyrikrát máte ten nápad, nemusíte ho vy vymýšľať, ja som vám ho tu pripravil, vysvetlil, takže neviem, úprimne vám hovorím, že napadlo mi to niekedy v decembri minulého roka. Kolegyni, kolegyni Luščíkovej, aby som si nebral kredit. Kolegyňa Luščíková prišla s tým nápadom a ja som ho rozpracoval a vymysleli sme to všetko, čiže v decembri minulého roka, čiže nie je otázka podľa mňa, prečo mi to nenapadlo v decembri v roku 2022. Otázka je, prečo vy, keď už to tu máte na stole štvrtýkrát, o tom odmietate zahlasovať a odmietate to podporiť. To je podľa mňa tá skutočná otázka, ktorú by sa vás mali pýtať vaši voliči. Nie, že prečo to Hargaš nevymyslel skôr, ale prečo ste to vy nedokázali podporiť hneď prvýkrát, keď to sem prišlo do parlamentu. To je tá skutočná otázka. A ešte na margo, lebo pán Raši rád používa argumentáciu, že veď aj on predložil zákon proti byrokracii a minulá vláda ho odmietla podporiť . Tak tá skutočná, skutočnosť je taká, že pán Raši, áno, zanechal nejaký zákon, ten zákon sme prepracovali, zdvojnásobili sme prínosy toho zákona a ešte sme tam zaviedli prvú proaktívnu službu, príspevok pri narodení dieťaťa, čiže premakal sa a potom s ním prišla pani ministerka Remišová a schválil sa. Vtedy za to dokonca hlasovali ešte aj fašisti. Normálne, že, že celé plénum okrem, myslím, pána poslanca Vážneho, hlasovalo za ten zákon. Tak ja sa pýtam, že prečo vtedy ste dokázali podporiť boj proti byrokracii a dnes nie. Ďakujem. [09:45] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Koho je to nápad? Že koho je to nápad, mi to ušlo. (Reakcia z pléna.) Aha, dobre, ste jej to zobrali, áno? Dobre, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce sa k rozprave vyjadriť ešte pán navrhovateľ? Pán Hargaš už asi nie. Chce sa vyjadriť pani spravodajkyňa? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pristúpime k rokovaniu o návrhu poslanca Dubéciho, ale myslím, že on avizoval, že toto nechce rokovať. Mal by tu byť zákon na odvolanie poslanca Michelka z funkcie pre kultúru, takže tento zákon neprerokujeme, áno? Pomôžete mi z PS-ka, pani Plaváková, že môžem ho preskočiť, tento zákon Michelka? (Reakcia z pléna.) Teda návrh, nie zákon. Pristupujem k rokovaniu, k ďalšiemu návrhu poslancov Dubéciho, Mesterovej, Lucii Plavákovej a Tamary Stohlovej na odvolanie poslanca Huliaka z funkcie predsedu výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Prosím poslanca Dubéciho, aby návrh uviedol. (Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Dubéciho, Zuzany Mesterovej, Lucie Plavákovej a Tamary Stohlovej na odvolanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Rudolfa Huliaka z funkcie predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie , tlač 496) [09:49] Martin Dubéci – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. A teda je mi to ľúto, že teda po dvoch veľmi zaujímavých, vecných tlačiach, ktoré riešia, myslím si, že problémy reálne Slovenska, sa musíme vrátiť späť do našej parlamentnej reality, a teda dovoľte, aby som predniesol návrh poslancov a poslankýň Dubéciho, Mesterovej, Plavákovej, Stohlovej na odvolanie poslanca Rudolfa Huliaka z funkcie predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, hoci myslím, že tie argumenty sú zrejmé, prednesiem ich v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý. Ďakujem, pán predsedajúci. [09:49] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Ak dovolíte, pán Dubéci, len by som konštatoval, že som nedostal, alebo ide písomná prihláška... (Rečník odovzdal predsedajúcemu list papiera.) Sú tu prihlásení poslankyňa Stohlová a Plaváková, tak v rámci rozpravy ako slovo, o slovo prvý požiadal pán poslanec Dubéci. Nech sa páči. [09:50] Martin Dubéci – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, a tak teda, kolegovia, kolegyne, hoc teda príde mi to zvláštne, že to musíme, musíme diskutovať, že o tom musíme rokovať. Ja by som čakal, že v roku 2024 v krajine Európskej únie po tom, čo sa tu odohralo minulý mesiac, by pán Huliak odstúpil sám, a keby sám neodstúpil, tak by ho k tomu dotlačili jeho vlastní kolegovia. Realita je taká, aká je, tak dnes o tom plénum Národnej rady rokuje a dovoľte, teda aby som, teda zopakoval, zopakoval tie argumenty, to, čo sa tu stalo, a potom to, čo z toho vyplýva, a snáď si vypočujeme možno aj nejaké protiargumenty z druhej strany, lebo to ma zaujíma, teda keď, keď sa tie hlasy nenájdu, tak teda čo sú dôvody pre to, aby po tomto všetkom pán Huliak mohol zastávať v Národnej rade nejakú významnú funkciu. Poslanec Rudolf Huliak dňa 25. 9. na tlačovej besede zhodou okolností tu pána predsedajúceho Andreja Danka o vykázaní pani poslankyne Plavákovej zo sály, ktorá sa konala v budove Národnej rady Slovenskej republiky, vo svojom vyjadrení k dôvodom a spôsobom, akým bola pani poslankyňa Plaváková vykázaná z pléna Národnej rady Slovenskej republiky pánom predsedajúcim Dankom uviedol: „Táto žena si nezaslúži nič iné, len pomenovanie suka.“ Tiež povedal, že Plavákovú nepovažuje za ženu . Výborne. Pán poslanec Bartek, len teda pre záznam, keď toto niekto bude pozerať, pán poslanec Bartek z klubu HLAS práve odchádza so smiechom z miestnosti, ďakujem pekne. Tiež povedal, že pani Plavákovú teda nepovažuje za ženu , následne v ten istý deň Rudolf Huliak na otázku média Aktuality, či sa pani poslankyni Plavákovej za svoje vyjadrenie ospravedlní odpovedal, že sa plánuje ospravedlniť sukám . Poslanec Huliak pokračoval v ponižovaní, urážaní a dehumanizácii pani poslankyne Plavákovej aj v samotnom pléne Národnej rady Slovenskej republiky, keď počas hlasovania dňa 26. 9. o 17.00 hod. na výzvy opozície, aby sa poslankyni Plavákovej za svoje výroky ospravedlnil, požiadal o procedurálny návrh, v ktorom, v ktorom zopakoval, že sa večer ospravedlní svojej suke . V zmysle § 32 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky poslanec, ktorý svojimi výrokmi, prejavmi alebo činmi v rokovacej sále prekročil hranice slušnosti, porušuje povinnosti, ktoré mu ukladá zákon o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, a to až do miery, že toto konanie môže mať za následok jeho vykázanie. Rovnako máme za to, že poslanec Huliak svojím konaním a vyššie uvedenými vyjadreniami na adresu poslankyne Plavákovej na pôde Národnej rady Slovenskej republiky aj v samotnom pléne Národnej rady Slovenskej republiky porušil aj § 135 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, čím sa dopustil disciplinárneho previnenia, a teda len aby bolo jasné, my v našom návrhu nehovoríme len o jeho správaní v pléne Národnej rady v súvislosti s pani poslankyňou Plavákovou, a teda ja ako predseda klubu som v podstate celý rok dostával veľmi znepokojenie, znepokojivé informácie od našich poslancov z výboru. Raz dokonca som bol aj sám svedkom spôsobov vedenia tohto výboru, ktoré len potvrdzujú to, že ešte aj ako predseda samotný teda zlyháva, a doplním, teda že znepokojivý je aj spôsob vedenia výboru, ktorému predsedá, nakoľko časť nevhodného, obťažujúceho správania sa diala práve v miestnosti výboru, kde poslanec Huliak vystupoval v pozícii predsedu. Opakovane toleroval tiež neslušné správanie hostí, ako napr. štátneho tajomníka Kuffu, ktorý na výbore viackrát vystupoval urážlivo voči poslancom. Počas rokovacieho, počas rokovaní výboru opakovane nedodržiava rokovací poriadok pri riadení rozpravy. Napríklad pri udeľovaní slova alebo pri jej ukončení s nedodržiavaním lehôt na doručovanie materiálov, o ktorých sa na výbore malo rokovať, aj s celkovo svojvoľným autoritatívnym spôsobom riadenia výboru. Materiály sa posielajú v noci, po chvíli prichádzajú opravy opravovaných verzií. Do posledného momentu často neni jasné, kto sa na výbore zúčastní. S predsedom výboru sa nedá dohodnúť na presunutí ani kvôli tak vážnym dôvodom, ako sú povodne alebo zdravotný stav ministra. Považujeme za absolútne neakceptovateľné, aby poslanec Národnej rady Slovenskej republiky urážal, zosmiešňoval, dehumanizoval poslankyňu Národnej rady Slovenskej republiky spôsobom, že ju bude nazývať sukou, konštatovať, že ju nepovažuje za ženu alebo svoje výroky niekoľkokrát opakovať v pléne Národnej rady aj v budove Národnej rady, pričom je zvlášť znepokojivé, ak napriek odporúčaniu povereného predsedajúceho Národnej rady Slovenskej republiky, aby obdobné výroky v pléne a na pôde Národnej rady nezaznievali, aj po tomto upozornení opakuje tento výrok, čím označí pani poslankyňu za, za to, čo už nebudem opakovať, ešte zintenzívni svoju urážku konštatáciou, že sa radšej zúčastní svojmu zvieraťu. Máme za to, že poslanec Národnej rady týmto hrubým, ponižujúcim, dehumanizujúcim spôsobom opakovane a napriek upozorneniu predsedajúceho Národnej rady Slovenskej republiky pokračuje v urážlivých výrokoch, ktoré individuálne odsúdili aj koaliční poslanci a poslankyne, tu ocením – aj tu pán predsedajúci, nemôže zastávať funkciu predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky. V tomto, v tejto súvislosti poukazujeme aj na ustanovenie § 49a ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, v zmysle ktorého je predseda výboru povinný vyzvať na zachovanie poriadku poslanca, ktorý svojimi prejavmi alebo činmi v rokovacej sále, v miestnosti výboru prekročil hranice slušnosti, ktorý svojím konaním alebo ktorý svojim konaním narúša priebeh rokovania výboru. Je nemysliteľné, aby rokovanie výboru viedol a povinnosti vyplývajúce z rokovacieho poriadku zabezpečoval poslanec, ktorý sám nie je schopný, sám nie je schopný dodržiavať rokovací poriadok Národnej rady Slovenskej republiky, a to ani na výzvu predsedajúceho schôdze. Z týchto dôvodov navrhujeme odvolať pána Huliaka z funkcie predsedu Výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie Národnej rady Slovenskej republiky. A, páni kolegovia, ja som veľmi rád, že teda pred nejakými troma-štyrmi týždňami sme si napísali toto, toto odôvodnenie, lebo keď som, keď som už videl, že sa nám blíži táto tlač, tak ja som normálne tak dva dni rozmýšľal, nad tým, že čo sa tu vlastne k tomuto dá povedať. Čo ja tu poviem? Čo ja tu prídem, že tu prečítam proste túto vec a potom tu kolegovia koaliční budú tak sa tváriť, že však ale to je, ja neviem, však to nebolo také zlé, pán poslanec Bartek sa zasmeje a odíde, že to je neviem čo , a nejako sa to proste celé upečie, lebo však koalícia funguje tak, ako funguje. Ja neviem, že kde už sa dá klesnúť, mi povedzte. Kde sa už dá klesnúť, že pán poslanec Huliak, ktorý urobil to, čo urobil, pokiaľ viem, voči nebude vyvedená... vyvodená akákoľvek konzekvencia? Podľa mojich informácií mandátový imunitný výbor mu tú pokutu nedá, lebo však neviem, nepatrí sa dávať pokuty vlastným . Odvoláva sa tu kadejaký funkcionár za kadečo, za hlavičkové papiere, za, za rodinných príslušníkov, vymyslené kauzičky, zlé vedenie výboru, akurát pán Huliak, ktorý urobil to, čo urobil, tak tam zrazu to, to nefunguje, že ako nízko sa dá klesnúť. Ja sa tak pýtam, kolegovia koaliční, že vy keď, teda pán, pán poslanec Hargaš sa to opakovane pýta tú vec, že čo sú tie dôvody, tak ja sa stále pýtam takú vec, že vy keď idete domov a vás sa na to ľudia pýtajú, tak čo im na to poviete. Keď prídete domov do obce alebo do mesta, že to je v poriadku, čo ten Huliak robí? Lebo mne naozaj, bez, naozaj si tu nevymýšľam, ja keď som bol doma v Košiciach po tom všetkom, čo sa tu stalo, za mnou prišli vaši voliči, normálne ľudia, ktorí teda rozhodne nie sú naši fanúšikovia, a povedali nám: „Viete čo, pán Dubéci, ako my vás nevolíme, ale toto už bolo za všetkými čiarami.“ Podľa mňa vy sami tušíte, že proste už existu... že toto je príliš veľa, že toto nie je tolerovateľné a nie je možné, aby funkcionár Národnej rady, nie, nie, že bežný poslanec, funkcionár Národnej rady, človek, čo tam sedí ako na výkladnej skrini, ktorý má reprezentovať Národnú radu vo veľmi významnej oblasti, tak mohol si robiť čokoľvek, a vy všetci si len proste poviete, že to je v poriadku, lebo však koaličná dohoda . Si myslím, že niekde by už táto hranica mohla existovať politickej kultúry. Ja verím tomu, že to je otázka, ktorá nie je koaličná a opozičná. Je to naša inštitucionálna otázka ako poslancov Národnej rady, však chceme, aby, nechceme sa hanbiť za nás, keď ideme medzi ľudí. Nechceme mať proste, nechceme byť na hanbu sveta a momentálne na hanbu sveta sme s tým, že čo všetko tu tolerujeme len preto, že nejaká koaličná dohoda alebo nejaké dohody strán proste nie... proste niekomu dávajú možnosť si robiť, čo chce. A musím povedať, že je úžasná irónia osudu, že od toho 26. a 25. 9. sa potom s pánom Huliakom stalo to všetko, čo sa ešte stalo vo vzťahu k vašim koaličným vzťahom, že ešte to robí človek, ktorý proste tej koalícii, naozaj ako nezdá sa mi, že by jej veľmi prospieval, ale opäť, kolegovia, je to na vás, lebo ak vy tvrdíte, že ste koalícia, ktorá si váži ženy, tak sa pýtam, ako môže pán Huliak ostať predsedom výboru. Ak vy tvrdíte, že ste koalícia, ktorá si váži matky, pýtam sa, ako môže pán Huliak ostať predsedom výboru. Páni poslanci, ak vy tvrdíte, že ste koalícia, ktorá si váži kultúru, tak sa pýtam, ako pán Huliak môže ostať predsedom tohto výboru. A ak vy ste koalícia, ktorá tvrdí, a toto, viete čo, neuveríte, ale ma možno hnevá najviac, ktorá tvrdí, že si váži národ, tak sa pýtam, ako môžete podržať vo funkcii predsedu výboru, ktorý tu pod týmto erbom (rečník pravou rukou ukázal za chrbát na štátny znak SR), akože v jadre slovenskej ústavnosti, v jadre slovenskej štátnosti, bude sa vyjadrovať o niekom inom tak, ako sa vyjadruje. Tak ak toto je tá kultúra, toto je ten národ, toto je tá štátnosť, ktorú proste si tak búchate o hruď, tak vás prosím teraz raz, ak chcete ukázať, že ste národovci a že tu nejaké pravidlá platia, nepísané, písané, tak prosím, pri tej tajnej voľbe naozaj zvážte, že či toto je v poriadku. Ja verím tomu, že koalícia dokáže nominovať na pozíciu predsedu výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie vhodnejšieho kandidáta, prosím, nájdite ho a prosím, ukončime túto hanbu. Ďakujem vám veľmi pekne, pán predsedajúci, skončil som. (Potlesk.) [09:59] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Jedna faktická, poslankyňa Števulová. [10:09] Zuzana Števulová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ja chcem podporiť tento návrh a myslím si, že otázka zotrvania Rudolfa Huliaka na poste predsedu výboru je otázka, ktorá by mala ísť naprieč politickou opozíciou alebo koalíciou, pretože to nie je otázka rozdelenia na politické názory alebo politické bloky, je to vec obyčajnej slušnosti. A to, akým spôsobom sa k tomu poslanci a poslankyne tejto snemovne postavia pri hlasovaní, resp. akým sa stavajú k tomu svojím správaním, ako pán poslanec Bartek pred chvíľou ukázal, ukáže na každého jedného, na jeho česť, na jeho zmysel pre nejakú spravodlivosť a morálku a nejaké základné hodnoty, na ktorých by sme mali ako spoločnosť byť založení. Čiže apelujem na každého jedného, na každú jednu z vás, aby ste si naozaj povedali, že či takéto správanie je niečo, čo nielenže očakávame od funkcionára tohto parlamentu, ale že či je to správanie, ktoré by sme tolerovali u akéhokoľvek iného človeka, s ktorým prichádzame do kontaktu. A ja verím, že tá odpoveď bude nie a že zodpovedajúcim spôsobom aj zahlasujete. Ďakujem. [10:09] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pokračujeme v rozprave. Pani poslankyňa Stohlová. Nie je v sále, stráca poradie. Prihlásená je pani poslankyňa Plaváková. [10:09] Lucia Plaváková – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Mňa mrzí, teda že nemáme síce ani predsedajúceho, ale tak verím, že za chvíľu sa vráti. Mňa naozaj mrzí, že vôbec tu musíme o tomto diskutovať, aj sa mi ťažko počúvajú opäť tie slová, ktoré tu zaznievali. V každom prípade chcem aj poďakovať predsedovi nášho klubu za všetku podporu v celej tejto situácii, pretože naozaj to bolo niečo absolútne neprijateľné a neakceptovateľné. A všetci vieme, že stav spoločnosti, tá polarizácia, vulgarizácia, rozoštvávanie naozaj presahuje všetky hranice a aj úroveň politickej kultúry je často absolútne katastrofálna. A mám pocit, že naozaj tento vulgárny útok Rudolfa Huliaka, ktorému som musela čeliť, bol len takou špičkou ľadovca, toho, čo vlastne v spoločnosti a v tej politike zažívame a sme svedkami. Tento útok bol aj v podstate takou dokonalou ukážkou toho, čomu musia ženy stále aj v 21. storočí čeliť: ponižovanie, vulgárnosť, hulvátstvo, grobianstvo. A to len preto, že chcú vykonávať svoju prácu či jednoducho žiť svoje životy. Ako už tu odznelo, namiesto toho, aby sa pán poslanec Huliak ospravedlnil, tak on tie svoje útoky ešte opakoval, stupňoval, v rôznych variáciách to odznievalo či už tu v pléne, alebo v rôznych mediálnych výstupoch, čo je teda naozaj neakceptovateľné a nepochopiteľné, že ani po tom všetkom sa nedokázal ospravedlniť. Aké to malo všetko následky? Vyhrážky mne, vyhrážky smrťou mne aj mojej dcére, vulgárne osočovanie v správach, ktoré som dostávala na sociálnych sieťach a doteraz aj dostávam, v e-mailoch, ale aj na verejnosti, lebo slová majú, samozrejme, svoju váhu a prenášajú sa do celej spoločnosti. A naozaj, kolegovia z koalície, ja verím, že toto nie je niečo, čo vy by ste chceli podporovať a že by ste to akceptovali. Naozaj takto ďaleko sme zašli. Ja by som chcela aj oceniť, že po tomto útoku Rudolfa Huliaka viacerí poslanci z koalície prišli za mnou a v zásade sa ospravedlňovali za neho, v skutočnosti však treba spraviť aj nejaké reálne kroky, pretože napríklad jeho udržiavaním v pozícii predsedu výboru to jeho správanie legitimizujete. Je to, žiaľ, žiaľ, tak a ja pevne verím, že to nechcete robiť, že aj pre vás to bolo za všetkými čiarami. Som presvedčená o tom, že v krajinách na západ od nás by pán poslanec nielenže skončil vo funkcii predsedu výboru, ale by skončil ako poslanec. Tá politická kultúra, o ktorej som už hovorila, na Slovensku, žiaľ, je úplne iná a mali by sme vedieť to zmeniť. Krásnym paradoxom je aj to, že som to bola práve ja, ktorá som už pred rokom, ako sme začali pracovať v parlamente, apelovala na to, aby sme prijali etický kódex, keďže politická kultúra v našom parlamente dlhodobo prekračuje akceptovateľné hranice. A to som teda nečakala, že jedného dňa prídem do práce a zažijem to, čo som zažila. A naozaj to prekročilo všetky hranice a ľudia naprieč celým politickým spektrom to vidia. Naozaj ja som dostávala množstvo podporných správ, či už online, alebo aj na verejnosti ma ľudia zastavovali. A to boli ľudia, nielen ktorí sú naši voliči, boli to aj vaši voliči, pretože chápu, že toto je naozaj prekročenie všetkých hraníc. Každý z vás, každý z tých ľudí si vie predstaviť, že by sa toto stalo jeho dcére, mame, sestre alebo žene. Čo by ste robili v takej situácii? Ja som presvedčená, že teda ten, tá reakcia by bola dosť rázna a zásadná, a to, že tu chceme iba odvolať pána Huliaka z pozície predsedu výboru, to je vlastne taká drobnosť oproti tomu, ako som presvedčená, že by ste v takej situácii reagovali vy. Niekde naozaj musíme vedieť nakresliť čiaru aj spoločne bez ohľadu na to, kto je z opozície, kto je z koalície, bez ohľadu na to, aké politické názory zastávame, ale jednoducho ako ľudia. Ako ľudia musíme byť toho schopní. Ďakujem. (Potlesk.) [10:09] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Jedna faktická poznámka, poslankyňa Marcinková. (Povedané mimo mikrofónu.) [10:09] Vladimíra Marcinková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, pán predsedajúci. A chcem sa poďakovať aj kolegyni poslankyni Plavákovej za to, že aj napriek tomu, aké nepríjemné musí byť vracať sa k tým udalostiam, tak bojuje a pripomína to a určuje tie hranice toho, čo už nie je akceptovateľné. Je to strašne dôležité aj pre všetkých ostatných, aj pre všetky ostatné, ktoré tu sedíme a zažili sme rôzne formy útokov, rôzne spôsoby ponižovania. A ja si spomínam na spôsob, akým ma ponižoval pán Kuffa, a vtedy som nemala toľko sily, koľko má dnes pani Plaváková, a dokáže naozaj tento boj zvádzať. A bola som veľmi vďačná, keď sa ma zastal pán kolega Grendel a som teraz vďačná rovnako pani Plavákovej, že, že to nenecháva tak a že to, že to naozaj cieli na politickú zodpovednosť, na osobnú zodpovednosť pána Huliaka, pretože tu by mala byť vyvodená. A to prekročilo všetky hranice toho, čo sa kedy udialo v parlamente, toho, čo tu bolo kedy povedané, a ja som presvedčená, že sa na tom zhodneme viacerí naprieč politickým spektrom a bude to takým vysvedčením slušnosti tejto koalície, ako sa v tomto hlasovaní zachová, takže aj keď momentálne visíte na šnúrke pána Huliaka, mali by ste ukázať odvahu a naozaj úctu k pravidlám a k slušnému správaniu. V tom vám držím prsty. Ďakujem kolegyni. [10:09] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Stohlová. [10:09] Tamara Stohlová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne a kolegovia, dnes tu hovoríme o odvolávaní poslanca Huliaka z pozície predsedu výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a ja chcem opäť zdôrazniť ten fakt, že tak ako to bolo aj včera, a dnes je to ešte horšie, že pán poslanec tu nie je. Ja si hovorím, že čo už je to za aroganciu, že nepríde na takéto rokovanie, že si nedá ani tú námahu na to, aby sa prišiel obhájiť alebo aspoň tu sedel ako nejaké preukázanie základného rešpektu. A to niečo vypovedá aj o tom, ako veľmi si myslí, že ho automaticky podporíte, pretože on sem dnes arogantne neprišiel, nepreukázal základný rešpekt, neprišiel sa obhájiť, lebo tak veľmi si je istý vašou podporou. No a pri príprave na toto vystúpenie som si zároveň hovorila, že tie týždne, ktoré ubehli, medzitým ako sme podali ten návrh, mi ukázali, že najlepšiu obhajobu tomuto návrhu za tie ostatné týždne vlastne robil samotný Rudolf Huliak. Veď uznajte, prečo by koalícia chcela mať za predsedu jedného z výborov človeka, ktorý s dvojicou ďalších poslancov odmietol hlasovať s koalíciou, odmietol sa vôbec zúčastniť rokovania Národnej rady a paralyzoval tým celý parlament a ešte sa tým hrdil, ako sa tu zrazu, ako sa tu zrazu tancuje, ako on píska. Človeka... prečo by ste chceli mať za predsedu parlamentu človeka, kvôli ktorému musel prísť chorý poslanec HLAS-u zo svojej péenky? Prečo by ste chceli mať za predsedu výboru človeka, ktorý člena vlády z vlastnej kandidátky, z vlastného rezortu, Tomáša Tarabu, verejne nazval, a ja sa ospravedlňujem za ten jazyk, ale povedal to verejne, ktorý ho nazval odrbávačom, klamárom, prospechárom, človekom so špinavým charakterom, junáčikom po Bohovi prvým, arogantným chrapúňom, egomaniakom, princom Jasoňom. Tak, páni poslanci a poslankyne, ale ako ono to pôsobí smiešne, ale čo najbližšie povie do médií o vás? Pri prvej príležitosti, pri prvom konflikte, keď mu stúpite na otlak, čo povie o vás? Rozprával aj o štátnom tajomníkovi Filipovi Kuffovi, že vraj robí kraviny, a preto mu zverili len národné parky, aby si tam robil s drevom, čo chce. To už nie je len o urážaní, ale to už ukazuje, otvára dvere do kuchyne, ako sa tu vládne, že niekomu, kto je nedostatočne schopný, zveríme naše národné parky, aby si tam s drevom robil, čo chce. Toto je človek, ktorý práve ministrovi životného prostredia, ministerstvu, štátnym tajomníkom má byť najbližším partnerom, pretože predsedá ich rezortnému výboru. Takže prečo by ste za predsedu výboru chceli mať človeka, ktorý pri prvom väčšom konflikte na vás povyťahuje a porozpráva z kuchyne, tak ako verejne porozprával o probléme s alkoholom Andreja Danka, a veľmi hanlivo sa verejne vyjadroval o jeho kognitívnych schopnostiach a užíval si, zjavne si užíval tú pozornosť, ktorú má. A ja hovorím, že toto sa môže stať každému jednému a jednej z vás. Prečo by ste chceli mať takéhoto partnera? Prečo by ste chceli mať za predsedu výboru človeka, ktorý má hájiť záujmy životného prostredia, jeho ochrany, ktorá je nám všetkým ústavou garantovaná, ktorý chce ísť plniť na ministerstvo životného prostredia, na ktorý má pocit, že má nárok a ten tím odborníkov, chce tam ísť plniť program svojej strany, v ktorom bolo aj zrušenie 5G sietí. Zrušenie 5G sietí, to už je aký iný vesmír, v ktorom sa pán poslanec Huliak nachádza? Človeka, ktorý fúkal dym do rastliniek, aby tým spochybnil klimatickú zmenu, klimatickú zmenu, zásadný problém našej doby, ktorý opäť spadá do kompetencie výboru, ktorému predsedá, a on sa potom ešte ohradil, že teda on môže robiť takéto experimenty aj v priestore Národnej rady, lebo ide o jeho súkromnú kanceláriu, čo nie je nič iné ako obyčajný papalášizmus. Prečo by ste chceli mať za predsedu výboru človeka, ktorý tvrdí, že nemôžeme dosiahnuť, nedajbože, klimatickú neutralitu, lebo tu bude výbušné prostredie, lebo to je to, o čo sa tu snaží celý svet, to je to, o čo sa tu snaží Európska únia, ale pán poslanec Huliak vie, že to je v skutočnosti obrovské riziko, lebo tu bude výbušné prostredie? Prečo by ste chceli mať za predsedu výboru človeka, ktorý hovoril, že tie medvede už vedia, že nie sú zákonom chránené . Ony to vedia. A vedia to, viete ako? Vedia to mimozmyslovo. (Smiech v sále.) A čo sa stalo zopár týždňov potom? To, to už všetci vieme a to už také na smiech nie je. Ale pán poslanec v rozhovore pre médium toto tvrdil, že teda ony to už mimo zmyslov vedia . Takže prečo by ste chceli mať na čele výboru tohto odborníka s tímom ďalších odborníkov, ktorý okrem týchto, tejto mimozmyslovej komunikácie s medveďmi hovorí aj o tom o fenoméne letného spánku medveďov , ktorý nepozoroval nikto na svete, len starosta z Očovej? Prosím vás, navnímajte si, ja som, ono je to nedôstojné toto tu takto vymenovávať a opakovať. Stačí, že sa to udialo jedenkrát, ale zároveň navnímajte si, prosím, toto všetko a zodpovedzte si tú otázku, či pre vás tá príroda, to životné prostredie, od ktorého každý jeden a každá jedna z nás bytostne závisíme, či pre vás tak málo znamená, že ich necháte v rukách takéhoto človeka, ako je Rudolf Huliak. No kategóriu samo osebe je, samozrejme, správanie Rudolfa Huliaka k ženám. O tom sa tu veľa porozprávalo a ja teda to potvrdzujem alebo podčiarkujem najmä ako kolegyňa Lucie Plavákovej, ktorú Rudolf Huliak hrubo a zbabelo urazil, a potom nebol schopný sa nijakým spôsobom ospravedlniť. Ja osobne s ním mám pomerne intenzívny pracovný kontakt a môžem potvrdiť, že pre Rudolfa Huliaka ste buď objekt, ktorý má byť pripravený byť predmetom jeho chlípnictva, alebo ste nikto. Ani žena, ani človek. A tak sa k vám bude aj správať. A ak ste pozorovali tie ostatné týždne pozorne, tak vlastne viete, že Rudolf Huliak je človek, ktorý povedal, že vlastne je v poriadku, je okej sa takto hulvátsky správať, keď „ zároveň donesiete žene odmenu “ – a to citujem – „napríklad nejakú malú čokoládku alebo inú pozornosť .“ Opäť tu zdôrazňujem, prosím, prosím, precíťme tú dynamiku, že za hrubú urážku nebol schopný sa ospravedlniť a argumentoval, že on je galantný, pretože on žene donesie nejakú odmenu ako koníkovi kocku cukru, a je to v poriadku. Teda neverím, že pri týchto jeho jednak pri tom útoku, ale aj pri tých jeho trápnych výhovorkách, prečo sa neospravedlní, že ste necítili prenesenú hanbu, že je jedným z vás. Neverím tomu. A neverím tomu aj preto, že ste sa nám chodili ospravedlňovať. Ale ja hovorím, že presne teraz je ten čas prejsť od slov mimo kamier k činom a presne na to vám dnes dávame príležitosť. No a toto všetko, čo som povedala, je podľa mňa už ďaleko za čiarou. Je úplne zjavné, že pán poslanec Huliak nemá čo robiť na... minimálne na poste predsedu výboru, ale pristavme aj špecificky pri jeho výkone na výbore pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Môžem potvrdiť, že časť jeho nevhodného obťažujúceho správania sa diala aj práve tu, kde vychádzal z tej pozície moci, a zjavne si to užíval, že ju má, a okrem toho toleroval aj opakované neslušné správanie hostí výboru, napríklad štátneho tajomníka Filipa Kufu, ktorý viackrát na výbore vystupoval vyložene urážlivo, a pán poslanec Huliak ako predseda výboru s tým nič nerobil. Opäť to niečo vypovedá o jeho štandardoch a na slušné správanie. No a k samotným procesom. Zopakujme si, čo hovorí o výboroch a ich rokovaní samotná Národná rada. Hovorí, že rokovanie výboru sa pokladá za najdôležitejšiu časť zákonodarného procesu. Najdôležitejšiu časť zákonodarného procesu. A ich úlohou je podrobne rokovať o návrhoch zákonov, ktoré im Národná rada pridelila. A ja to môžem potvrdiť, hoci som tu nová, že presne, presne výbor je ten priestor, kde sa máme do hĺbky a detailne rozprávať o návrhoch zákonov. Presne tam má byť na to vytvorený priestor, presne tam máme na to všetky potrebné nástroje. Lenže pre Rudolfa Huliaka od prvého dňa je to čistá formalita. Ten výbor je čistá formalita, je to preňho technická záležitosť, ktorá musí prebehnúť a má prebehnúť najrýchlejšie, ako je to možné, a on to na výbore aj povedal. Je to niečo preňho nechcené, niečo, čo ho otravuje. Tak ja hovorím – odbremeňme ho . Asi, asi to už sú len také akoby detaily, ale mne na nich záleží. Na výbore opakovane nedodržiava rokovací poriadok pri riadení rozpravy, či už je to pri udeľovaní slova, alebo pri ukončovaní rozpravy, čo robí opakovane, svojvoľne. Jednoducho on si povie, že jemu stačilo. Hodina bola dosť, už sa mu to nechce počúvať a povie, že končíme výbor. Jednoducho Rudolf Huliak sa správa na výbore vyložene autoritatívne. Asi už je len takým dokreslením, že na tomto výbore sa pravidelne nedodržiavajú lehoty na doručovanie materiálov, preto sme aj tento výbor viackrát bojkotovali, pretože takto sa jednoducho nevedie diskusia. My tu nie sme panáčikovia na, na zvyšovanie uznášaniaschopnosti výborov, kam sa poslancom koalície nechce chodiť. My chceme viesť riadnu diskusiu, a pokiaľ to nie je umožnené, tak tam nebudeme za užitočných idiotov. Materiály výboru sa, samozrejme, posielajú aj v noci pred rokovaním, takže nie je šanca absolútne sa na ne pripraviť. Asi sa ani nečudujem, pretože koaličným poslancom sa v skutočnosti na tom výbore diskutovať nechce. No musím povedať, že som pracovala v rôznom prostredí, ale nikdy som nezažila taký chaos a nekompetentnosť ako na tomto výbore. Za mňa jednoznačne nespĺňa svoju funkciu a nemožno ho považovať za funkčný. Rudolf Huliak má v gescii, je predsedom dôležitého výboru, je to dôležitá agenda a on ho jednoznačne neriadi vo verejnom záujme a nemá čo robiť na tejto pozícii, preto aj predkladáme návrh na odvolanie Rudolfa Huliaka z pozície predsedu výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a ja som presvedčená, že toto je tá minimálna hrubá čiara, ktorú potrebujeme dnes nakresliť. Tento parlament a naša spoločnosť potrebuje kvalitnejšie a kompetentnejšie riadenie výboru, od ktorého záleží naše zdravie aj naša budúcnosť. Ľudia si to zaslúžia. A opakujem, je to úplné minimum, ktoré môžete aj vy dnes urobiť, ak ste ešte na slušné správanie a politickú kultúru nerezignovali. Ďakujem. [10:09] Andrej Danko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Na vystúpenie pani poslankyne tri faktické. Prvá, poslankyňa Marcinková. [10:22] Vladimíra Marcinková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán predsedajúci za, za slovo a kolegyni za jej vystúpenie. Mne pán Huliak pripomína takého trola, s ktorými sa mnohí stretávame na internete. Ja som si teraz pozerala definíciu, čo taký trol je. Tak je to internetový používateľ, ktorého úlohou je provokovať a obťažovať iných používateľov. No presne tak by som ja opísala aj pána Huliaka v parlamentnom priestore, že ide o používateľa, ktorého je úlohou je nás tu provokovať a obťažovať a naozaj diskreditovať našu prácu, pretože mnohí sa ju snažíme robiť v mantineloch slušnosti, odbornosti a profesionálne. Nie je len aroganciou pána Huliaka, že tu dnes nie je a neobhajuje sa, je to aj nejakou vizitkou deficitu jeho schopnosti sa obhájiť a naozaj dôstojne argumentovať a zdôvodniť, prečo by mal naďalej zastávať túto funkciu. Ja som tiež bola v minulosti odvolávaná, keď som predsedala výboru pre európske záležitosti. Odvolávali ma ľudia ako pani Tabák alebo pán Taraba a musím povedať, že som si to tu odsedela, aj keď to bolo nepríjemné, ale bolo dôležité argumentovať a vyjadriť sa, aká je moja vízia v tej funkcii, čo tam robím a čo ponúkam. To, že tu dnes pán Huliak nie je, je odpoveďou za všetko, pretože on žiadnu víziu ani nič podobné neponúka. On ponúka len svoju hru moci a tieto svoje naozaj nedostatočné argumenty (povedané so smiechom), ktoré on zakrýva za rôzne peuratíva a urážky voči ženám, pretože veľmi rád si to dovoľuje práve voči tým. Takže ktokoľvek ho dnes podporí alebo bude stáť na jeho strane, tak legitimizuje takéto správanie a prikyvuje naňho a je jeho súčasťou. [10:22] Andrej Danko – Uvádzajúci uvádza bod Pani poslankyňa Kalmárová. [10:24] Viera Kalmárová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Viete, o tom, že Rudolf Huliak nie je muž jemných spôsobov, teda že nie je džentlmen, nepochybuje nikto a vedeli sme to skôr, než sa stal poslancom. A dalo by sa povedať, že je mužom z toho opačného spektra vlastností. Ale čo považujem za podstatné, je úplne zrejmé, že tento človek nemá intelektuálnu výbavu na to, aby rozoznal rozdiel medzi autentickým a originálnym výrokom a citáciou či parafrázovaním rozhodnutia Ústavného súdu. A už len tento intelektuálny hendikep ho diskvalifikuje pre plnenie úloh, ktoré predseda výboru má plniť. Na rozdiel od neho pani Plaváková sa k vecným témam vyjadruje vecne, bez emócií, odborne ako právnička. Nikoho neuráža, nedotýka sa ľudskej podstaty ani pána Huliaka, aj keď k tomu pán Huliak ponúka príležitostí viac ako dosť. A napriek tomu čelí hulvástvu Huliaka. Tomuto musíme zabrániť minimálne v tomto priestore. Ja to považujem za našu svätú povinnosť, aj keď nemáme žiadnu nádej, že zmeníme vnútorný svet pána Huliaka. Ale minimálne ho môžeme a dokonca si myslím, že musíme zbaviť tej reprezentatívnej funkcie, ktorú teraz plní. Ďakujem. (Potlesk.) [10:24] Andrej Danko – Uvádzajúci uvádza bod Poslanec Sabo. [10:26] Michal Sabo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Aj tebe, Tamara, za tvoje vystúpenie. Ja chcem len podčiarknuť, že Tamara Stohlová práve prehovorila pred týmto plénom ako podpredsedníčka výboru pre životné prostredie a pôdohospodárstvo. A keby vesmír fungoval podľa platných pravidiel, tak ako by mal, tak by ona bola predsedníčkou, a nie podpredsedníčkou tohto výboru. No, Rudolf Huliak sa poslancom národnej strany, teda Národnej rady stal vďaka rozbúreným algoritmom sociálnych sietí. S tým musíme pracovať ako s faktom a takto sa nejako aj udialo, že na toto cenné plénum nazerá z najvyššie položenej lavice. A takto presne zvysoka sa pozerá aj na nás, na opozíciu, keď arogantne nemá ani toľko chochmesu, slušnosti chodiť obhajovať svoje vlastné zákony pred, pred nás a čeliť otázkam a odpovedať na ne. No a presne takto pristupuje aj k vedeniu výboru, ktorému, žiaľ, predsedá. Pravidelne porušuje rokovací poriadok, porušuje platné pravidlá, predčasne ukončuje diskusiu. Väčšinou, keď sa Rudolf Huliak ozve, tak z úst mu vyjde niečo ponižujúce, homofóbne, transfóbne, mizogínske, rasistické, pavedecké, papalášske, akokoľvek neprijateľné pre rok 2024, alebo je to hoax. A ono je to asi preto, že Rudolf Huliak mentálne a ani ľudsky nedorástol do svojej funkcie, pretože on jednoducho mentálne sedí v tom poľovníckom posede poľovného revíru v Očovej a tam patrí. Rudolf Huliak rozhodne nepatrí do kresla predsedu parlamentného výboru Národnej rady Slovenskej republiky. (Potlesk.) [10:26] Andrej Danko – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Dvaja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásenia. Prvý, poslanec Hargaš. [10:28] Ján Hargaš – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Priznám sa, pôvodne som neplánoval vystúpiť v tejto rozprave, ale celé ma to nejak doviedlo do toho, že aby sme neapelovali tu nejak anonymne. Neapelovali nejak anonymne na poslancov, poslankyne koalície. Ja si myslím, že apelovať treba najmä, a teda prioritne na poslancov a poslankyne HLAS-u. To si myslím. To mala byť v tejto koalícii tá strana rozumu, tá vyvažujúca. Tým si nemyslím, že vy ste z obliga, páni kolegovia ako zo SMER-u, sa tak vám uľavilo, ale to si naozaj nemyslím. Ale myslím si, že teda najmä poslanci a poslankyne HLAS-u a ich voliči by mali od nich počuť nejaké jasné stanovisko, ako v tomto prípade budú hlasovať, pretože tu nehovoríme o fazuľkách, hovoríme tu o pomerne závažných vyjadreniach, ktoré pán poslanec povedal ako poslanec v budove parlamentu. To nie je, že niekde v krčme sa opustil, nieže v súkromí, ale proste v budove parlamentu toto povedal, a teda nie je tu nikto z HLAS-u. Možno symbolicky, som zvedavý, ako sa to prejaví pri voľbe, či podržia pána Huliaka. Ale rád by som vám pripomenul nejaké slová vášho zakladajúceho predsedu, ktoré tu z tohto miesta povedal, keď sme ho zvolili za predsedu parlamentu, niekedy v novembri. A vtedy povedal, že by si veľmi prial, aby sme boli Národnou radou , citujem, „aby sme boli Národnou radou, za ktorú sa národ nemusí hanbiť, ale ktorá mu dáva dôvody, aby bol na svoj zákonodarný zbor hrdý.“ To povedal predseda HLAS-u pán Pellegrini vtedy, keď sme ho zvolili za predsedu Národnej rady. A ja teraz chápem, že v HLAS-e je aj nejaký taký sentiment, že je tam nejaká skupina, ktorá tak spomína na tie dobré časy zakladajúceho predsedu, a ako nastavil víziu a neviem čo. Tak takto nastavil víziu, že ste chceli byť zákonodarným zborom, za ktorý sa títo ľudia na Slovensku nemusia hanbiť. Tak teraz máte jedinečnú šancu ukázať, ako to myslíte vážne, že či podľa vás výroky pána Huliaka sú také, že sa za ne nemusia ľudia na Slovensku hanbiť. Ak si myslíte, že my sa za ne musíme hanbiť , tak potom máte jedinečnú šancu ukázať pri voľbe, že s jeho výrokmi nesúhlasíte, a s tými vecami, ktoré, ktoré robí. A ešte jednu peknú vec povedal pán predseda Pellegrini, keď sme ho volili, váš zakladajúci člen, poslanci a poslankyne HLAS-u. Povedal to, že, že je nejaké také príslovie, alebo ako to nazval, že teda každý máme v sebe nejakých dvoch vlkov a vyhráva ten vlk, ktorého kŕmime . Tak ja by som sa vás, to je taká aj poľovnícka, sa mi to tematicky hodilo do tohto, do tejto rozpravy, tak by som sa tak spýtal, že ktorého vlka, si myslíte, že teraz budete kŕmiť, keď podržíte pána Huliaka na poste predsedu výboru? Toho dobrého alebo toho zlého? Toho, ktorý vie, ako sa správať v Národnej rade, alebo toho, ktorý sem zavádza piatu cenovú skupinu? Hej, je taká anglická fráza, neviem úplne slovenský ekvivalent, walk talk , tak toto hovoril ten váš predseda, na ktorého tak radi spomínate v tom HLAS-e, že aké to bolo fajn, ako on pekne nastavil víziu strany , tak teraz máte šancu ukázať, že či tá vízia ešte žije, alebo to sú len nejaké také prázdne reči, a keď príde na lámanie chleba, tak je pre vás dôležitejšie podržať pána Huliaka, lebo celá koalícia visí na šnúrke od jeho gatí, alebo sa viete postaviť za nejaký svoj názor v tejto koalícii. Ďakujem pekne. [10:29] Andrej Danko – Uvádzajúci uvádza bod Pán poslanec Pročko. [10:32] Jozef Pročko – Vystúpenie v rozprave Milé kolegyne, milí kolegovia... (Krátka pauza. Ticho v sále.) Ticho, už ide. (Povedané tichým hlasom.) Tak stíchli na druhej strane. Pani kolegyňa, ticho, už ide. Ďakujem, pani kolegyňa, že ste tam utíšili celú tú ľavú stranu Huliakových kámošov. Rudolf Huliak ide preč. Pomaly, pomaly, pán poslanec, aby sa vám niečo nestalo. Pomaličky. Ide, ide za Huliakom. Odvolávanie Rudolfa Huliaka je naše právo. Som rád, že Progresívne Slovensko prišlo s týmto návrhom a, samozrejme, že ho budem podporovať. Ja osobne mám skúsenosti s Rudolfom Huliakom, ktoré nie sú nejaké príjemné. Povedal mi: „Keď ťa stretnem na chodbe, tak ty si skončil.“ Arogantný Huliak sa mi vyhrážal. A prečo sa mi vyhrážal? No, preto lebo komentujem, rozprávam o SNS. Vtedy ešte bol v SNS. Rozprával som o SNS tie veci, ktoré som rozprával, ale nevymýšľal som si. A keď chcete niekoho biť za jeho názor, nepoznám nič horšie, naozaj aj v mojom okolí sú ľudia, ktorým keď poviete názor na smerákov, tak vás chcú fackať za to a biť, ale je to vec, ktorá by nemala patriť do politiky. Keď neviete vyjadriť svoj názor a chcete niekoho fackať, chcete niekoho biť tak ako Fico, tak nepatrí do verejného života. Rudolf Huliak, prvé, čo spravil, tak dal svojej partnerke kšeft. Pamätáte si? Ale vo svojich videách pred voľbami bojoval proti klientelizmu, proti rodinkárstvu. Rudolf Huliak pri odvolávaní podpredsedu Šimečku rozprával a rozprávali všetci o tom, aké dotácie dostávajú. Rudolf Huliak dostal dotácie, obrovské dotácie. Aj jeho rodina. Ale Rudolf Huliak tie dotácie vraj použil čestným spôsobom. (Krátka pauza. Rečník sa obzrel k predsedníckemu pultu.) Rudolf Huliak teraz... teraz je veľký oponent Andreja Danka, ale pred voľbami by s Andrejom Dankom išiel aj na kraj sveta, na púť, kde by sa modlili za národ. Ale prišli voľby, teda po voľbách prišlo obdobie, kedy zistil, že tri hlasy, ktoré majú, naozaj sú tie, tie vážky, ktoré môžu Robertovi Ficovi spôsobiť veľmi vážne problémy. A tak Rudolf Huliak teraz rozpráva, aký je Andrej Danko ožran, ako pije, aké mali problémy s tým semaforom, ako chudáci oni museli trpieť, keď Danko ožratý narazil do semaforu . Toto teraz rozpráva Rudolf Huliak. Pred voľbami bol s Andrejom Dankom najlepší kamoš, objímali sa. Teraz Rudolf Huliak zistil, že môže vykorisťovať, vydierať. Toto je Rudolf Huliak. Rudolf Huliak pred voľbami v 2021. povedal o Robertovi Ficovi: „Fico je najväčšia zloba Slovenska. Kto uverí Robertovi Ficovi, si nezaslúži lepší život.“ Toto v ’21. povedal Rudolf Huliak. Za tri roky, vlastne dva roky sa z obrovského oponenta voči Robertovi Ficovi stal jeho osobný priateľ. Keď sem príde Robert Fico, tak k nemu kluše, objímajú sa, láskajú sa láskou koaličnou, vrúcnou. Ale v ’21. tento čestný Rudo, ktorý národ chce budovať hrdo, hovoril o Ficovi, že to je najväčšie zlo, a kto uverí Ficovi, tak by si... tak si nezaslúži lepší život . Toto povedal o vašom Ficovi Rudo! No, vidíte! Ale čo ho zmenilo? Peniaze! Peniaze! To je charakter, ten Rudo, čo?! To je čestný človek! Keď mu Robo dá dotácie, keď mu Robo dá tú baterkáreň, keď mu Robo dá kšefty, Rudolf Huliak bude o Ficovi tvrdiť, že to je čestný a charakterný, on sa vtedy pomýlil. (Smiech v sále.) On nevedel, kto je Fico, ale keď Fica spoznal, vie, že dá aj jemu, nielen tamto tým z jeho strany, do Rimavskej Soboty pôjdu kšefty, ale aj do Očovej pôjdu kšefty. Toto je Rudolf Huliak. Pre mňa je Rudolf Huliak človek, ktorý nemá kožu na tvári. A keď ju má, tak si ju dá z diviaka. Z odratého diviaka, pretože Rudolf Huliak pred časom rozprával o Slovenskej poľovnej komore, poľovníckej, a o poľovníckom, Slovenskom poľovníckom zväze, akí sú to tam hulváti, čo sú to za zdierači, čo sú to za odporní poľovníci. Teraz sa stal členom, členom, vysoko postaveným členom Slovenskej poľovníckej komory a Rudolf Huliak, o tých, o ktorých rozprával, že tu sú poľovníci, ktorí tu zbierajú peniaze od poľovníkov, zdierajú poľovníkov, je s nimi pajtáš, pusipajtáš. A už s nimi sedí, chodí na poľovačky. Rudovi Huliakovi, keď bude rozprávať o vás, že ste zlý človek, tak povedzte: „Rudo, poď sem! Tu máš tisíc euro!“ –„ Joj, ty si dobrý človek, ty si veľmô dobrý človek, ty si charakter! “ Toto my máme vo verejnom živote. No a tí dvaja, čo sú pri ňom, Šefčík, Šefčík... Viete, kto je Šefčík? To je bývalý vysoko postavený policajný šéfko, ktorý bol obvinený z toho, že mlátil ľudí, a dal si zvýšil si, myslím, že 100 alebo 200 euro si dal príplatok, lebo vraj ho novinári otravujú. Tak to je ten z tých troch, z tej Národnej – hrdej – koalície, či čo sú to oni. A Ľupták, to je, to je skvost! To je ten, čo tvrdí, že hoaxy neexistujú. Tak to je taký ten podnikateľ, ktorý podnikal s ľuďmi so zlatom, s kšeftami. Tak toto sú, toto je partička okolo Ruda Huliaka. Chcel som vám to povedať a hovorím vám to preto, aby ste vedeli, kto je Rudolf Huliak, aj z tej druhej strany. A tvrdil mi, že ma dlho... „ Jožo, veď ja ťa dlho poznám ,“ netykal som si s ním, ale hovorí mi, že: „Jožo, ja ťa dlho poznám. Ty si chodil k nám.“ Hovorím: „Kde k vám?“ – „No ja som robil lakýrnika, kde si chodil.“ A naozaj, zisťoval som si a naozaj Rudolf Huliak robil lakýrnika tam, kde som si kúpil auto a kde som chodieval na prehliadky. A to vám poviem, čo mi tí jeho kolegovia, tam tí lakýrnici porozprávali. Nemôžem to povedať verejne. Ale človek, ktorý si myslí, že marťania sem priniesli covid , to je niečo neskutočné! To je niečo neskutočné! Ale však, čo chceme, keď jeho bývalý stranícky ortopéd tvrdí, že covid nebol. Rudolf Huliak nemá naozaj, čo robiť na... na poste predsedu výboru, o ktorom nemá ani poňatie, ani, ani páru, nič. Za to, že si oblečie poľovnícku uniformu a rozpráva, že: „Musíme kŕmiť diviaky aj medvede, lebo by nám chodili do dediny.“ Tak musia kŕmiť diviaky a medvede, lebo by chodili do dediny. Takto chodia za dedinu. A sem-tam, ktorý medveď sa zatúla do dediny, tak ten medveď totižto nevie, že Rudolf Huliak povedal v televízii, presne jak kolegyňa k povedala, ja keď som to počul a pridal som si to na stránku, že medvede už vedia, medvede už vedia, že nie sú chránené, ten medveď má šiesty zmysel. Andrej Danko teraz veľmi je šťastný, pretože nakladáme Huliakovi, že Andrej? (Rečník sa obzrel k predsedníckemu pultu.) Á, dobré, čo? (Povedané so smiechom.) Andrej? Á, je mu zima. Ale Andrej sa teraz teší. Viete, Andrej, keby o mne povedal niekto, že som ožran a že som zrazil semafor, a teraz to rozpráva, tak tiež by som bol nahnevaný naňho. A toto je Rudolf Huliak! Ja podporím odvolávanie Rudolfa Huliaka, lebo Rudolf Huliak je len taký Rudo, ktorý čo na srdci, to na jazyku. A ja som tiež úprimný človek, ale keď niekto povie o žene to, čo povedal o pani poslankyni, je to veľmi zlý a zákerný a arogantný a agresívny človek. Je to človek, ktorý nemá čo robiť vo verejnom živote, pretože nadávať tomu... nadávať ženám je zlé, ale musím zase povedať, že, viete, mali sme tu a máme tu poslanca Migaľa, ktorý to isté rozprával o Igorovej žene, že je biela kobyla, a potom, keď som videl pani kolegyňu, o ktorej rozprával Rudo, že je suka, a ako sa baví s týmto Migaľom a sú kamaráti, tak tiež sa spýtam, buďme trošku rovní. Keď odsúdime jedného, odsúďme aj Migaľa. Ďakujem veľmi pekne za vypočutie si mojej stati o Rudovi. [10:32] Andrej Danko – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem. Na vystúpenia pána poslanca žiadna reakcia. Vyhlasujem rozpravu o tomtom bode za skončenú. Chce sa vyjadriť pán navrhovateľ? [10:42] Martin Dubéci – Vystúpenie Ďakujem, ja už len krátko na záver. Ďakujem teda všetkým kolegom a kolegyniam, ktorí vystúpili v tejto rozprave, a teda aj sme sa zasmiali, aj sme mykli plecom, aj sme sa pozerali do lavíc, ale teda, kolegovia, kolegyne, ja, ak niečo z toho všetkého vyplýva, ja keď som to najmä počul v tak zhustenej podobe, tak toto nie je normálne. (Rečník poklepal dlaňami na rečnícky pult.) Naozaj, prepáčte, že my sme si tu na všetko zvykli, na všetko, že už niekde nakreslime tú hranicu, že toto je už príliš veľa, že mať poslanca a predsedu výboru, ktorý sa vyjadruje takýmto spôsobom, to už je príliš veľa! A to je jedno, či je to opozičný alebo koaličný politik. Naozaj. Teraz vám to nevravím ako opozičný politik, teraz vám to vravím ako poslanec tejto Národnej rady, ako občan tejto krajiny, a keby to ešte nestačilo, tak ja si myslím, že vystúpenie pani poslankyne Stoholovej, ktorá podala – ak dovolíte, tak použijem výraz – svedectvo teda o tom, ako to funguje vo výbore. A teda odporúčam, niekedy choďte sa tam pozrieť, lebo tá atmosféra a tá dezorganizácia, to je niečo, čo som už dlho nevidel. A myslím, si že žiaden výbor Národnej rady nefunguje tak zle ako tento. Aj to je už príliš veľa. Ak my, ako plénum máme zodpovednosť za to, aby sme volili funkcionárov, ktorí zvládajú svoju funkciu, tak voľme takých, ktorí to zvládajú. A ja verím tomu, ja to opakujem, v koalícii, ja rešpektujem, koalícia je koalícia. Koalícia nominuje pozície, ale nemusí to byť pán Huliak. Myslím si, že mnohí z vás by sa tomu aj potešili. Navrhnite, prosím, nejakého iného predsedu toho výboru, lebo tento to nezvláda. A, pán predsedajúci, ja navrhujem, aby sa o tomto bode hlasovalo zajtra, 6. 11. o 17:00 hod. v rámci blokov všetkých tých tajných volieb a volieb, ktoré budú, ktoré už máme termínované. Ďakujem pekne. [10:44] Andrej Danko – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem a prerušujem rokovanie o tomto bode programu. (Potlesk.) Pristúpime k rokovaniu o návrhu poslankýň Jurík, Plavákovej, Števulovej na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k útoku na detské zdravotnícke zariadenie Ohmatdyt na Ukrajine. Návrh má parlamentnú tlač 380. Dávam slovo poslankyni Jurík, aby návrh uviedla. (Rokovanie o návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Beáty Jurík, Lucie Plavákovej a Zuzany Števulovej na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k útoku na detské zdravotnícke zariadenie Ohmatdyt na Ukrajine , tlač 380.) [10:44] Beáta Jurík – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, s kolegyňami Luciou Plavákovou a Zuzanou Števulovou navrhujeme uznesenie k útoku na Ukrajinskú nemocnicu, konkrétne teda na nemocnicu, v ktorej sa liečili onkologické deti, s síce teda toto uznesenie má byť reakciou na tento barbarský útok ruských leteckých síl na viaceré miesta na Ukrajine, ale teda hlavne na túto nemocnicu z 8. júla 2024, pri ktorom prišlo o život niekoľko desiatok civilistov a civilistiek vrátane detí. Možno si pamätáte, my sme toto uznesenie navrhovali už v júli, čiže bola to okamžitá reakcia, avšak z rôznych dôvodov sa tu stretávame až dnes. Ja sa teraz hlásim do rozpravy ako prvá. Ďakujem [10:44] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Prosím povereného člena výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny poslanca Prostredníka, aby podal návrh a správu o výsledku prerokovania vo výbore, ako aj návrh uznesenia Národnej rady. [10:44] Ondrej Prostredník – Vystúpenie v rozprave Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi ako určenému spravodajcovi výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny uviesť informáciu výboru k návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Beáty Jurík, Lucie Plavákovej a Zuzany Števulovej na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k útoku na detské zdravotnícke zariadenie Ohmatdyt na Ukrajine, tlač 380. Podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 400 z 15. júla 2024 pridelil predmetný návrh na prerokovanie výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny s tým, že ako gestorský výbor podá v stanovenej lehote Národnej rade Slovenskej republiky informáciu o prerokovaní predmetného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Gestorský výbor o návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky dňa 12. septembra 2024 na svojej 21. schôdzi rokoval, avšak neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny členov a členiek výboru v zmysle § 52 odsek 4 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Prílohou informácie je aj návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu. [10:46] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal písomnú prihlášku pani poslankyni Plavákovej. Prvá o slovo požiadala poslankyňa Jurík ako navrhovateľka. [10:46] Beáta Jurík – Vystúpenie v rozprave Ešte raz, ďakujem pekne. Ako som už povedala, toto uznesenie sme navrhovali ako okamžitú reakciu na ten barbarský útok, ktorý sa udial 8. júla, pretože, ako si dozaista pamätáte, tak sme sa tu stretli na mimoriadnej schôdzi, keď ste opravovali novelu novelizovanej novely. A keby sme vtedy zaradili tento bod do, do programu, tak, si myslím, že by to bola veľmi adekvátna a žiadaná reakcia tejto Národnej rady k tomu, čo sa udialo. Žiaľ, ak si spomínate, tak vtedy, keď sme žiadali o zaradenie tohto bodu, tak sme sa tu stretli s takým bučaním, výsmechom a dokonca tu padla na mňa otázka, že či som tam bola a či viem, ako sa to stalo. No, ja som napriek tomu rada, že napríklad vtedajšia ministerka zdravotníctva pani Dolinková reagovala na tento útok, hoci teda tam nebola, a ponúkla ukrajinskej nemocnici našu pomoc. Čiže ja si myslím, že tie reakcie vtedy boli skutočne neadekvátne, a verím, že odvtedy ste možno aj mali možnosť vidieť nejaké dôkazy o tom, ak ste teda pochybovali, že čo sa tam skutočne stalo, a že dnes, keď budeme hlasovať o tomto uznesení, tak preukážete teda nielen dávku empatie, ale aj ľudskosti. Ruské útoky 8. júla spôsobili značné škody na životne dôležitej infraštruktúre vrátane teda detskej nemocnice Ohmatdyt v Kyjeve, ktorá je najväčšou detskou nemocnicou v krajine. Ruský útok poškodil nielen niekoľko oddelení tejto detskej nemocnice, ale hlavne jednotku intenzívnej starostlivosti a tiež onkologické a chirurgické oddelenia, a dokonca úplne zničil toxikologické a traumatologické oddelenie. A ja som teda veľmi rada, že keď som sa tento týždeň pripravovala do tejto rozpravy, tak pri aktualizácii informácií som zistila aj, že dnes Ukrajinci rekonštruujú túto nemocnicu a darí sa im teda opäť pokračovať v tej zdravotnej starostlivosti, ktorú deti skutočne potrebujú. 8. júla stovky detí vrátane tých, ktoré sa podrobujú dialyzačnej liečbe, boli evakuované hneď po spustení sirén. Podľa dostupných informácií však necelú hodinu po tomto spustení sirén pri prvom zásahu bombami boli pacienti a personál stále v nemocnici, pretože niektoré z tých detí dokonca podstupovali práve v tom momente operáciu srdca. Jedno z evakuovaných detí zomrelo v inej nemocnici, do ktorej ho previezli. Celkovo podľa dnes dostupných informácií prišlo o život niečo cez 40 ľudí a ďalšie stovky boli zranené. Medzi nimi desiatky detí. Národná rada tento bod teda júli odmietla zaradiť, a tak ho tu máme dnes, takmer štyri mesiace po tomto hroznom čine a možno niektorí z vás si pomyslia, že to je dosť neskoro, ale ja nemyslím, že na takéto vyjadrenie politickej vôle a vôbec toho, čo si myslíme o takomto hroznom čine, môže byť niekedy neskoro. A ja si teda spomínam na tie pochybnosti, ktoré asi niektorí z vás mali, a síce že či vlastne tie bomby, ktoré padali na detskú nemocnicu, pripomínam, boli skutočne ruské. No ja dúfam, že dnes ich už nemáte. A ak by predsa, tak ja mám teda niektoré informácie pre vás. Samozrejme, že Rusko sa snažilo tento útok zvaliť na Ukrajinu, ako to už býva zvykom, a vyjadrovalo sa tak, že ono predsa neútočí na civilné ciele. No to sme za tie dva roky už videli, že ako Rusko neútočí na civilné ciele. Ale OSN spoločne s expertmi na zbrane analyzovali použité zbrane a nemocnicu zasiahla ruská riadená strela KH 101, a nie ukrajinské sily americkými zbraňami, tak ako to uvádzali, ako zavádzali Rusi. Danielle Bell, vedúca misie OSN na monitorovanie ľudských práv na Ukrajine, sa vyjadrila, že analýza videozáznamov a hodnotenie uskutočnené na mieste incidentu s vysokou pravdepodobnosťou potvrdzuje, že detská nemocnica utrpela priamy zásah, a nie škody spôsobené zneškodňujúcimi zbraňami alebo systémom. Preklad. Nejednalo sa o žiadnu strelu, ktorú by interceptovali ukrajinské sily, ale skutočne na dobrovoľne vypálenú ruskú strelu, ktorá mala za cieľ zničiť nemocnicu. Podobne aj medzinárodne uznávaná open-source skupina pre výskum a investigatívnu žurnalistiku Bellingcat zverejnila výsledky svojho vyšetrovania tohto útoku a pomocou videí rakety zasahujúcej nemocnicu, 3D modelu rakety a fotografií trosiek dokázala zistiť, že to bola skutočne už spomínaná ruská raketa KH 101, ktorá zasiahla detskú nemocnicu, takže ak ste mali na tej júlovej schôdzi akékoľvek pochybnosti o tom, kto na detskú nemocnicu vystrelil, tak dnes ich už, dúfam, nemáte. Podľa ukrajinského generálneho prokurátora je za tento útok zodpovedný veliteľ ruského letectva Sergej Kobylaš, ktorý teda okrem ďalších útokov najmä na energetické ciele riadil aj niekoľko útokov na civilné ciele, a mal teda nariadiť osobne, aj tento nechutný útok na nemocnicu. Od vypuknutia ruskej invázie vo februári 2022, bolo na Ukrajine zaznamenaných najmenej 1 878 útokov na zdravotnícke zariadenia, personál, dopravu, zásoby a pacientov. Ďalšie útoky, samozrejme, zasiahli aj obytné zóny, vzdelávacie zariadenia, kancelárske budovy a verejnú dopravu a prerušili dodávky elektriny, plynu a vody miliónov domácností. Kapacita výroby energie v celej krajine je výrazne znížená. V dôsledku toho viac ako 14,6 mil. ľudí približne 40 % ukrajinského obyvateľstva, potrebuje humanitárnu pomoc. Dozaista viete, že útoky nasmerované na zdravotnícke zariadenia sú v rozpore s medzinárodným humanitárnym právom a jedná sa dokonca o vojnové zločiny. A aj ten, ktorý zasiahol detskú nemocnicu v Kyjeve, by tak mal byť vyšetrovaný ako vojnový zločin. Keď sme sa stretli pred časom na výbore pre ľudské práva, aby sme teda diskutovali o návrhu tohto uznesenia, tak ste hovorili, že by ste to vlastne aj podporili, ale že prečo sa zameriavame iba na Ukrajinu, veď takéto veci sa, žiaľ, vo vojnách dejú a dejú sa aj inde. No, napríklad včera, najmenej 12 ľudí zahynulo pri útokoch v Gaze, keď Izrael bombardoval poslednú, aspoň čiastočne fungujúcu nemocnicu Kamal Adwan na severe Gazy. Očkovanie proti detskej obrne, ktorá sa v dôsledku skutočne katastrofálnych humanitárnych podmienok začala šíriť v Pásme Gazy, bolo niekoľkokrát prerušené kvôli útokom Izraela. A dokonca pred dvoma dňami sme opäť prijali veľmi znepokojujúcu správu o tom, že bombový útok zasiahol aj jedno z očkovacích centier a boli tam zranené deti, ale teda aj dospelí. A ja s vami teda súhlasím, takéto veci sa skutočne dejú a nemali by sa diať a dejú sa nielen na Ukrajine. Sú to skutočne ohavné a nechutné veci. My sme predložili uznesenie iba k Ukrajine. No áno, pretože bolo skutočne okamžitou reakciou na to, čo sa v tom momente stalo. Ale ja vám môžem z tohto miesta sľúbiť, že ako prvá vám zahlasujem za akékoľvek uznesenie, akékoľvek odsúdenie útokov na nemocničné alebo iné zariadenia, vôbec na civilné ciele kdekoľvek na svete. Však nech sa páči, kolegovia, kolegyne, kľudne sem s takými uzneseniami príďte. Ale to nemôže slúžiť ako výhovorka na to, prečo nezahlasovať za toto konkrétne, lebo toto sa venuje len Ukrajine. Nie je to dôvod odmietnuť ho. Práve naopak. My ako zvolení zástupcovia a zástupkyne by sme sa pravidelne mali vyjadrovať k udalostiam, ktoré sa dejú či už teda u nás na Slovensku, ale aj za našimi hranicami. Za tou našou východnou hranicou, kúsok za Užhorodom. Ale aj ďalej, oveľa ďalej. Prečo to nerobíme? Nuž, vy mi povedzte, alebo teda takto, sľúbte mi, že ak ja prídem s uznesením, ktoré bude odsudzovať útok napríklad na Ukrajine, ale aj v Palestíne, alebo v ďalších zónach konfliktu, tak že mi zaň zahlasujete, lebo to už nebude iba o Ukrajine, tak ako ste to povedali vtedy na výbore. Ja citujem jedného pána poslanca: „Bol by som blázon, keby som za také uznesenie nezahlasoval.“ Tak ja dúfam, že, že splníte svoje slovo. Vrátim sa ale k Ukrajine. K júnu 2024 monitorovacia misia pre OSN pre ľudské práva odhadla počet zavraždených civilistov od začiatku ruskej invázie na najmenej 9 560 a ďalších takmer 22-tisíc zranených. To je správa z júna, tak predpokladám, že je to už oveľa vyššie číslo. Najmä sa jedná teda o obete výbušných zbraní s rozsiahlymi účinkami. Medzi týmito obeťami je zhruba 2-tisíc detí. Špeciálne koalícii by som tiež chcela dať na vedomie nasledujúce body z uznesenia. Bod e) víta vyjadrenie prezidenta Slovenskej republiky Petra Pellegriniho , a obraciam sa teda najmä na kolegov a kolegyne z HLAS-u, ktorý vo svojom prejave na rokovaní Rady NATO k Ukrajine potvrdil, že Slovensko bude aj naďalej poskytovať finančnú a praktickú pomoc a že budúcnosť Ukrajiny je v NATO, čo by zabezpečilo mier a hlavne bezpečnosť krajiny a jej obyvateľstva do budúcnosti. Ja dúfam, že vaším hlasovaním potvrdíte to, že súhlasíte s výrokom vášho pána prezidenta. Pokračujem, bod f) zdôrazňuje, že špeciálne zdravotnícke zariadenia musia byť chránené za každých okolností a každá obdobná udalosť sa musí náležite vyšetriť. Bod g) víta okamžitú reakciu Národného ústavu detských chorôb, ktorý ponúkol pomoc Ukrajine po zničení nemocnice. A tu opäť vám pripomínam, že to bola práve reakcia bývalej pani ministerky za HLAS Dolinkovej, ktorá takúto pomoc Ukrajine poskytla. Tak ja opäť dúfam, že nepôjdete proti slovám a proti činom vašej bývalej pani ministerky. Odsúdenie tohto hanebného útoku Národnou radou je nielen silným symbolickým gestom empatie, solidarity s naším susedom, ale hlavne aj prejavom ľudskosti. A ja sa teraz obrátim špeciálne na ôsmich poslancov, a síce: pán poslanec Šuca, Sokol, Mažgút, Kubánek, Hazucha, Ľupták, Ševčík a ten ôsmy bol Blaha, no ten už cestuje a hlasuje ďaleko od nás našťastie, takže k tomu sa už neobraciam, ale ak ste pri hlasovaní o deportáciách ukrajinských detí stlačili tlačidlo proti a neodsúdili ste a neboli ste schopní takéhoto prejavu ľudskosti, možno ste si ju vtedy zabudli doma, tak ja dúfam, že dnes keď budeme o tomto uznesení hlasovať, tak ju opäť v sebe objavíte. Ďakujem pekne. (Potlesk.) [10:47] Andrej Danko – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem, na vystúpenie pani poslankyne žiadna faktická, prerušujem rozpravu o tomto bode programu, vyhlasujem do 11:05 hod. krátku prestávku, budeme pokračovať plánovaným hlasovaním a potom vystúpi pani poslankyňa, myslím, Plaváková tam. Nech sa páči, ďakujem. (Prestávka.) [10:59] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Dobrý deň, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní, a to hlasovaním, máme dlhé hlasovanie. Ako prvý bod podávam procedurálny návrh, aby sme hlasovanie o bode 28 vykonali vo štvrtok 7. novembra o 11.00 hod., je to tlač 446, návrh novely zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny. Chcem sa opýtať, či je všeobecný súhlas. (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem pekne. Chcem vás informovať, že vláda Slovenskej republiky doručila Národnej rade návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu novely č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, máme to ako tlač 574, ako aj vládny návrh zákona, ktorým je pod tlačou 575. V mene troch poslaneckých klubov, za SMER, HLAS a SNS, podávam návrh na zaradenie týchto nových bodov do programu 22. schôdze. Navrhujem, aby sme návrh vlády prerokovali dnes o 14.00 hodine. Ak Národná rada rozhodne v rámci príslušného bloku hlasovaní o skrátenom legislatívnom konaní, navrhujem, aby sme bezprostredne pristúpili k prvému čítaniu. Chcem sa opýtať či je všeobecný súhlas. (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem pekne. Nie? Ešte raz sa pýtam, je všeobecný súhlas? (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem pekne, konštatujem, že sme zaradili tieto nové body do programu 22. schôdze. Ďalej v mene troch poslaneckých klubov podávam procedurálny návrh na zaradenie nových bodov do programu 22. schôdze, a to návrh na zmeny v zložení výboru, tlač 578, a návrh na voľbu predsedu výboru pre obranu a bezpečnosť, tlač 579. Navrhujem, aby sme tieto body prerokovali po tlači 574. Je všeobecný súhlas? (Súhlasná I nesúhlasná reakcia pléna.) Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie) 132 prítomných, 121 za, 9 proti, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval. Konštatujem, že sme tieto nové body zaradili do programu, a teraz už pristúpime k hlasovaniam o jednotlivých bodoch, ktoré sme prerokovali. Ako prvé bude hlasovanie o návrhu uznesenia k správe o činnosti verejného ochrancu práv, máme to uvedené ako tlač 222. Dávam slovo spravodajcovi z výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny poslancovi Milanovi Garajovi, aby hlasovanie uviedol, nech sa páči, pán spravodajca. (Hlasovanie o Správe o činnosti verejného ochrancu práv za rok 2023 , tlač 222) Milan Garaj, poslanec NR SR Vážený pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie Správu o činnosti verejného ochrancu práv za rok 2023. [11:14] Peter Žiga – Uvádzajúci uvádza bod Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie) Pán spravodajca už nejak tušil, že to neprejde: 143 prítomných, 25 za, 118 sa zdržalo. Konštatujem, že sme návrh neschválili a nebudeme pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona. Teraz budeme hlasovať v druhom čítaní o návrhu poslankyne Ľubice Laššákovej o vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, tlač 399, bod 22 schváleného programu. Dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre sociálne veci poslankyni Alene Novákovej, aby hlasovanie uvádzala. Nech sa páči, pani spravodajkyňa. (Hlasovanie o návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Ľubice Laššákovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony , tlač 399.) Nováková, Alena, poslankyňa NR SR Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v rozprave vystúpil jeden poslanec. Boli podané dva pozmeňujúce návrhy. Spoločná správa obsahuje štyri pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o bodoch 1 až 4 zo spoločnej správy spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 144 prítomných, 79 za, 65 sa zdržalo. Návrh sme schválili. Nováková, Alena, poslankyňa NR SR Teraz prejdeme k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch podaných v rozprave. Dajte, prosím, hlasovať o prvom pozmeňujúcom návrhu poslanca Cecha. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 144 prítomných, 78 za, 63 sa zdržalo, 3 nehlasovali. Návrh sme schválili. Nováková, Alena, poslankyňa NR SR Dajte, prosím, hlasovať o druhom pozmeňujúcom návrhu poslanca Cecha. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 145 prítomných, 78 za, 66 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Návrh sme schválili. Nováková, Alena, poslankyňa NR SR Pán predsedajúci, hlasovali sme o všetkých pozmeňujúcich návrhoch. Podľa § 84 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku navrhujem, aby sme pristúpili k tretiemu čítaniu ihneď. Dajte, prosím, o tom hlasovať. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prerušujem hlasovanie. (Krátka pauza.) Dám hlasovať ešte raz o tomto bode. (Hlasovanie.) 140 prítomných, 78 za, 11 proti, 51 sa zdržalo. Sme v treťom čítaní . Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania a pýtam sa, či sa niekto hlási do rozpravy. Nie je tomu tak, končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku. Pani spoločná spravodajkyňa, prosím, uveďte odporúčanie gestorského výboru. Nováková, Alena, poslankyňa NR SR Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 145 prítomných, 79 za, 66 sa zdržalo. Konštatujem, že sme schválili návrh novely zákona č. 461/2003 o sociálnom poistení. Nasleduje hlasovanie o bode 23 programu, je to druhé čítanie o návrhu poslankyne Novákovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 453/2003 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, tlač 415. Dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre sociálne veci poslankyni Ľubici Laššákovej, aby hlasovanie uvádzala. Nech sa páči, pani poslankyňa. (Hlasovanie v druhom čítaní o návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Aleny Novákovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 453/2003 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 415.) Laššáková, Ľubica, poslankyňa NR SR Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, v rozprave nevystúpil žiadny poslanec a nebol podaný žiadny pozmeňujúci návrh. Spoločná správa obsahuje dva pozmeňujúce návrhy. Pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o bodoch 1 a 2 zo spoločnej správy spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 144 prítomných, 109 za, 35 sa zdržalo. Návrh sme schválili. Laššáková, Ľubica, poslankyňa NR SR Pán predsedajúci, hlasovali sme o všetkých pozmeňujúcich návrhoch. Podľa § 84 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku navrhujem, aby sme pristúpili k tretiemu čítaniu ihneď. Dajte, prosím, o tom hlasovať. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 144 prítomných, 109 za, 11 proti, 24 sa zdržalo. Sme v treťom čítaní . Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Pýtam sa, či sa niekto z poslancov chce prihlásiť do rozpravy. Nie je tomu tak, končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku. Pani spoločná spravodajkyňa, prosím, uveďte odporúčanie gestorského výboru. Laššáková, Ľubica, poslankyňa NR SR Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 145 prítomných, 111 za, 11 proti, 23 sa zdržalo. Konštatujem, že sme schválili návrh novely zákona č. 453/2003 o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí. Predtým ako prejdeme k hlasovaniu o bode 24, máme na balkóne hostí, sú to žiaci zo základnej školy z Levíc, týmto ich chceme pozdraviť. (Potlesk.) Ďakujem pekne. Teraz pristúpime k hlasovaniu o bode 24 schváleného programu, ktorým je druhé čítanie o návrhu poslankyne Novákovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti. Máme to uvedené ako tlač 416. Prosím spoločného spravodajcu z výboru pre sociálne veci pána poslanca Jozefa Cecha, aby hlasovanie uvádzal, nech sa páči. (Hlasovanie v druhom čítaní o návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Aleny Novákovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 416.) Cech, Jozef, poslanec NR SR Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v rozprave vystúpili dve poslankyne, nebol podaný žiadny pozmeňujúci návrh. Spoločná správa neobsahuje žiadne pozmeňujúce návrhy. Pán predsedajúci, sme v treťom čítaní, prosím, otvorte rozpravu. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy, nikto sa neprihlásil, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku. Pán spoločný spravodajca, uveďte odporúčanie gestorského výboru. Cech, Jozef, poslanec NR SR Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 144 prítomných, 109 za, 34 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Konštatujem, že sme schválili návrh novely zákona č. 5/2004 o službách zamestnanosti. Pokračujeme hlasovaním v druhom čítaní o návrhu poslanca Ferenčáka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 138/1991 Z. z. o majetku obcí. Máme to uvedené ako tlač 420, bod 25 schváleného programu. Spoločným spravodajcom je člen výboru pre financie a rozpočet poslanec Zdenko Svoboda, ktorého prosím, aby hlasovanie uvádzal. (Hlasovanie v druhom čítaní o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Ferenčáka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov , tlač 420.) Svoboda, Zdenko, poslanec NR SR Ďakujem za slovo, vážený pán predseda. V rozprave k návrhu zákona v druhom čítaní nevystúpil žiadny poslanec, a teda nebol podaný žiadny procedurálny ani pozmeňujúci návrh. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o bodoch zo spoločnej správy 1 až 3 s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 143 prítomných, 79 za, 62 sa zdržalo, 2 nehlasovali. Návrh sme schválili. Svoboda, Zdenko, poslanec NR SR Pán predsedajúci, keďže sme odhlasovali body zo spoločnej správy, dajte, prosím, hlasovať o tom, že predložený poslanecký návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 143 prítomných, 79 za, 10 proti, 52 sa zdržalo, 2 nehlasovali. Sme v treťom čítaní . Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Pýtam sa, či sa chce niekto z poslancov prihlásiť do rozpravy. Nikto sa nehlási, končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku. Pán spoločný spravodajca, prosím, uveďte odporúčanie gestorského výboru. Svoboda, Zdenko, poslanec NR SR Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 144 prítomných, 78 za, 25 proti, 40 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Konštatujem, že sme schválili návrh novely zákona č. 138/1991 o majetku obcí. Teraz prosím spoločného spravodajcu z výboru pre zdravotníctvo poslanca Radomíra Šalitroša, aby uvádzal hlasovanie o bode 26, je to druhé čítanie o návrhu poslanca Svobodu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 219/1996 o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov. Máme to uvedené ako tlač 437. Nech sa páči, pán poslanec, uvádzajte hlasovanie. (Hlasovanie v druhom čítaní o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Zdenka Svobodu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholových záchytných izieb v znení neskorších predpisov , tlač 437.) Šalitroš, Radomír, poslanec NR SR Ďakujem pekne, pán predsedajúci. V rozprave k návrhu zákona vystúpil jeden poslanec. Nebol podaný žiadny pozmeňujúci návrh. Môžeme pristúpiť k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Prosím, dajte hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy 1 a 2 spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť. [11:29] Peter Žiga – Uvádzajúci uvádza bod Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 143 prítomných, 79 za, 62 sa zdržalo, 2 nehlasovali. Návrh sme schválili. Šalitroš, Radomír, poslanec NR SR Pán predsedajúci, tým sme vyčerpali hlasovanie o všetkých pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Mám splnomocnenie gestorského výboru navrhnúť postúpenie prerokovania návrhu zákona do tretieho čítania ihneď. Dajte, prosím, hlasovať o tomto návrhu. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 145 prítomných, 79 za, 11 proti, 55 sa zdržalo. Sme v treťom čítaní . Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania a pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy. Nie je tomu tak. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku. Prosím, pán spravodajca, uveďte odporúčanie gestorského výboru. Šalitroš, Radomír, poslanec NR SR Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku s prijatými pozmeňujúcimi návrhmi. Gestorský výbor odporúča schváliť. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 145 prítomných, 79 za, 66 sa zdržalo. Konštatujem, že sme schválili návrh novely zákona č. 219/1996 o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov. Teraz pristúpime k bodu 27, tlač 345, je to návrh poslancov Lučanského, Garaja, Danka a Huliaka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám. Spravodajcom je pán poslanec Richard Glück. Predtým ako bude uvádzať hlasovanie, evidujem procedurálny návrh pána poslanca Dostála. Nech sa páči, pán poslanec. [11:29] Ondrej Dostál – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Pán predsedajúci, navrhujem, aby ste pri tomto hlasovaní nedali hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Lučanského, lebo bol predložený v rozpore so zákonom o rokovacom poriadku. V prípade, že tomuto návrhu nevyhoviete, navrhujem, aby ste v súlade s § 146 ods. 1 rokovacieho poriadku rozhodli o ďalšom postupe až po predchádzajúcom stanovisku ústavnoprávneho výboru. Pán poslanec Lučanský predložil pozmeňujúci návrh včera v rámci ústnej rozpravy, do ktorej nebol prihlásený. Prihlásil sa do nej ako spravodajca, avšak podľa rokovacieho poriadku má právo vystúpiť mimo poradia navrhovateľ a spravodajca, nie však akýkoľvek. Navrhovateľ bol pán poslanec Lučanský, ale v okamihu, keď sa prihlásil do rozpravy a bolo mu mimo poradia udelené slovo, tak plnil funkciu náhradného spravodajcu a v pozícii navrhovateľa bol pán poslanec Garaj. Čiže podľa môjho názoru nemal to oprávnenie, mal ho ako spravodajca poslanec Glück. [11:29] Peter Žiga – Uvádzajúci uvádza bod Dávam hlasovať o vašom procedurálnom návrhu. (Hlasovanie.) 143 prítomných, 64 za, 77 proti, 2 sa zdržali. Procedurálny návrh pána poslanca Dostála sme neschválili. Dám ešte teraz hlasovať o tom, aby sme pokračovali v tomto hlasovaní až po schválení, po stanovisku ústavnoprávneho výboru. Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 145 prítomných, 66 za, 78 proti, 1 sa zdržal. Ani tento návrh sme neschválili. Preto budeme pokračovať v hlasovaní. Pán spoločný spravodajca, uvádzajte hlasovanie. [Hlasovanie v druhom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Adama Lučanského, Milana Garaja, Andreja Danka a Rudolfa Huliaka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov , tlač 345.] Glück, Richard, poslanec NR SR Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, v rozprave k uvedenému návrhu zákona podal pozmeňujúci návrh poslanec Lučanský. Poslanec Dostál podal návrh vrátiť návrh zákona navrhovateľovi na dopracovanie. Pán predsedajúci, najprv budeme hlasovať o návrhu poslanca Dostála vrátiť návrh zákona na dopracovanie. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 145 prítomných, 66 za, 79 proti. Návrh sme neschválili. Glück, Richard, poslanec NR SR Keďže pozmeňujúci návrh bol v rozprave podaný včera, dajte, prosím, hlasovať o skrátení lehoty podľa § 83 ods. 4 rokovacieho poriadku. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 143 prítomných, 79 za, 62 proti, 2 sa zdržali. Lehotu sme skrátili. Glück, Richard, poslanec NR SR Najprv pristúpime k hlasovaniu o bodoch zo spoločnej správy. Dajte, prosím, hlasovať o bodoch 1 až 3 s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 145 prítomných, 78 za, 22 proti, 44 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Návrh sme schválili. Glück, Richard, poslanec NR SR Ako o ďalšom budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu podanom poslancom Lučanským. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 144 prítomných, 79 za, 64 proti, 1 nehlasoval. Návrh sme schválili. Glück, Richard, poslanec NR SR Týmto sme hlasovali o všetkých pozmeňujúcich návrhoch a podľa § 84 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku navrhujem, aby sme pristúpili k tretiemu čítaniu ihneď. Dajte, prosím, hlasovať. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 145 prítomných, 79 za, 66 proti. Sme v treťom čítaní . Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Pýtam sa, či sa hlási niekto z poslancov do rozpravy. Vidím dvoch poslancov v rámci rozpravy. Ako prvá pani poslankyňa Lucia Plaváková. [11:39] Lucia Plaváková – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Kolegovia a kolegyne, nerada zdržujem, viem, že teraz vlastne ste... (Reakcia z pléna.) V pohode, super, som rada, že ste pripravení si ma aspoň vypočuť. Máme tu totižto taký problém s týmto zákonom, už tu boli upozornenia aj na procesné pochybenia, ale ja budem hovoriť o vecnom obsahu. Ja som sa snažila predkladateľa Adama Lučanského na to opakovane upozorniť. Prostredníctvom pozmeňujúceho návrhu na ústavnoprávnom výbore bola do pôvodnej novely zavedená možnosť pre žiadateľa podať námietky voči vyčíslenej úhrade za mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií, konkrétne v nasledujúcom znení: „Žiadateľ môže proti vyčísleniu úhrady podať námietku, o ktorej rozhodne odvolací orgán tak, že vyčíslenie úhrady potvrdí alebo zníži, ak povinná osoba nevyhovie námietke.“ Infozákon, ktorý teda týmto novelizujeme, však inštitút námietky nepozná a novela ho nijako neupravuje, to znamená, že nestanovuje základné procesné parametre, ako sú lehota na podanie námietky, subjekt, ktorému je potrebné námietku doručiť, lehota na rozhodnutie povinnej osoby v prípade autoremedúry či lehota na rozhodnutie nadriadenému orgánu v prípade nevyhovenia povinnou osobou. Novela tieto náležitosti upravuje takto: nič, nič, nič, nič. Inými slovami, neupravuje to, čo vo svete, v ktorom sa riadime právnymi normami, znamená, že táto novela nebude riadne vykonateľná. Nespĺňa ani základné požiadavky na jasnosť, určitosť a vymožiteľnosť práv. Novela zavádza situáciu, v ktorej povinná osoba prakticky nemusí o námietke rozhodnúť nikdy, a nič sa nestane, pretože nemá stanovenú žiadnu lehotu, to znamená, že sa žiadateľ (zaznievanie gongu) nemá ako efektívne brániť voči stanovenej úhrade. To teda len podčiarkuje všetky otázniky, ktoré s touto novelou súvisia, ústavnoprávneho charakteru. V porovnaní s tým česká úprava, na ktorú sa predkladateľ opakovane odvoláva, upravuje lehoty presne. Na podanie sťažnosti je stanovená lehota 30 dní, povinný subjekt má potom 7 dní na to, aby sťažnosti vyhovel, alebo ju v tejto lehote musí predložiť nadriadenému orgánu a nadriadený orgán potom rozhodne do 15 dní odo dňa, kedy mu bola sťažnosť predložená. Samozrejme, ja osobne vecne nesúhlasím s celou novelou, tak ako bola predložená, ani s pozmeňujúcim návrhom, ktorý bol predložený teda aj v rozpore vlastne s rokovacím poriadkom, kde sa mení aktuálna lehota z ôsmich dní na dvanásť dní, ale v tom sa určite nezhodneme, keďže tento návrh podporujete. Chcela som vás však upozorniť na to, že sa chystáte schváliť chybné znenie zákona. Jednoducho nie je právne vykonateľné. A chcela som, aby to tu jasne odznelo predtým, než budete o tom hlasovať. Ďakujem. (Potlesk.) [11:39] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie šesť faktických poznámok. Pani poslankyňa Remišová. [11:42] Veronika Remišová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne kolegyni Plavákovej, ktorá upozornila na závažné problémy v tejto v podstate spackanej, spackanej novele zákona. Je to príklad absolútneho babráctva, kedy nielenže nie je jasné, čo to je veľký rozsah a za aký rozsah informácií bude musieť žiadateľ platiť, dokedy, ako má rozhodnúť orgán, predlžuje sa to, čo ste už spomínali, predlžujú sa lehoty. Už teraz si štátne orgány predlžovali lehoty zo sedem dní o ďalších sedem dní v podstate úplne svojvoľne na, bez toho, aby to malo nejaký reálny základ. Teraz sa v podstate žiadateľ o informácie, je možné, že ani nedočká odpovede. Zároveň už teraz bez toho, aby platila táto novela, niektoré štátne orgány porušujú infozákony, nesprístupňujú informácie, môžem napríklad menovať pána ministra Šutaja Eštoka, pána ministra Kaliňáka, pána ministra Tarabu, ale aj ministerstvo zdravotníctva, ktoré dokonca chce, aby namiesto písomnej žiadosti, aby im žiadateľ o informácie zavolal, čo je úplne absurdné, pretože žiadny zákon takúto požiadavku nestanovuje. Takže predstavte si, že teraz už porušujú ministerstvá a ministri zákon o slobodnom prístupe k informáciám. A čo budú robiť potom, keď začne platiť táto vyslovene zlá a podľa môjho názoru protiústavná novela zákona? Ďakujem. [11:42] Peter Žiga – Uvádzajúci uvádza bod Pán poslanec Grendel. [11:43] Gábor Grendel – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Stiahol som svoj procedurálny návrh a idem to povedať vo faktickej poznámke. Pani poslankyňa, spomenuli ste procesné pochybenia pri schvaľovaní tejto novely infozákona. Predpokladám, že ste mali na mysli aj to, čo hovoril pán poslanec Dostál, a síce že pozmeňujúci návrh pána poslanca Lučanského bol prednesený v rozpore so zákonom o rokovacom poriadku. Tak rád by som k tomu povedal, že ak sa takéto niečo stalo opozičným poslancom v minulosti, že nesprávne predniesli pozmeňujúci návrh, tak predsedajúci o takomto pozmeňujúcom návrhu ani nedal hlasovať, čiže vôbec nebol dôvod hlasovať o námietke pána poslanca Dostála, o jeho procedurálnom návrhu alebo o tom, aby to posúdil ešte ústavnoprávny výbor, predsedajúci má právo nedať hlasovať o nesprávne prednesenom pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu. Viacerí sme to už v minulosti zažili. Ja sám som to tiež zažil, urobil som chybu, nedali o tom hlasovať, uznal som, prosím. Takže ak chce vedenie parlamentu merať rovnakým metrom voči opozičným aj koaličným poslancom, tak by malo postupovať rovnako, inak sa vystavuje tomu, že bude vnímané ako neprincipiálne, nekonzistentné, ako také, ktoré si vykladá rokovací poriadok inak vo vzťahu k opozičným poslancom a inak vo vzťahu ku koaličným poslancom. (Potlesk.) [11:44] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Šipoš. [11:44] Michal Šipoš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Ja sa tiež chcem pripojiť k tomu, aby v tejto rokovacej sále boli jasné pravidlá pre všetkých rovnako. Je evidentné, že pozmeňujúci návrh pána Lučanského bol nesprávne prednesený, a tým pádom prijmeme chybné znenie zákona. Ja sa pýtam, že či toto je tá profesionalita, to je to, čo ste sľubovali pred voľbami, že parlament bude riadne fungovať, že bude riadne dodržiavať zákony, rokovací poriadok, že sa bude prihliadať tak na opozičných, ako na koaličných poslancov. Infozákon už teraz nefunguje tak, ako by mal, spomenula to moja kolegyňa. Nedodržiavajú sa lehoty, ministri kašlú na ľudí, nechcú im odpovedať, chcú ešte, aby to bolo spoplatnené, a namiesto toho, aby sme ten zákon dodržiavali, aby sme ho vylepšili, aby verejnosť bola transparentne informovaná o všetkých informáciách, pretože sú to verejné peniaze, s ktorými narábajú ministerstvá, tak namiesto toho idete tuná prijať tento paškvil, namiesto toho, aby ste si priznali chybu a zjednali nápravu. Preto vás žiadam, pán predsedajúci, aby ste v tomto prípade zjednali nápravu, aby tento zákon bol prijatý v súlade s rokovacím poriadkom, tak ako to má byť. (Potlesk.) [11:44] Peter Žiga Pani poslankyňa Števulová. [11:44] Zuzana Števulová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Kolegovia, kolegyne, podľa môjho názoru tento, táto novela zákona je právny paškvil a všetci ľudia s právnickým vzdelaním, ktorí sedia v tomto pléne, by mali hlasovať proti tejto novele. Kolegyňa Plaváková aj kolega Dostál upozornili na vážne aj hmotnoprávne, aj procesné pochybenia, a preto je jasné, že táto novela nie je ani v súlade s ústavným poriadkom Slovenskej republiky, mimovládne organizácie sa proti nim vyhranili a jej jediným dôsledkom bude obmedzenie práva na slobodný prístup k informáciám, ktoré, ako bolo správne podotknuté kolegyňou Remišovou, už zažívame v súčasnosti, keď odpovede na naše infožiadosti sú viac ako pochybné, a reportujú to aj iní ľudia, takže vás prosím, naozaj minimálne vy, čo máte právnické vzdelanie v tejto snemovni, zamyslite sa nad podporou tejto novely. [11:44] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Dostál. [11:44] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pani poslankyňa Plaváková vo svojom vystúpení správne upozornila na to, že tá zmena, ktorá bola schválená v pozmeňujúcom návrhu zo spoločnej správy a ktorá sa odvoláva na českú právnu úpravu, nie je zhodná s českou právnou úpravou a na rozdiel od tej českej právnej úpravy nie je vykonateľná, lebo nie je tam bližšie upravený postup, ako sa má postupovať pri vybavovaní námietky proti určení výšky, výšky úhrady. A my sme o tom hovorili vo svojich vystúpeniach už, už v stredu, keď sa začala rozprava o tom, o tomto bode programu, a zjavne si to uvedomili aj koaliční poslanci, ktorí sa tejto téme venovali, pretože keď včera ráno sa pokračovalo v prerušenej rozprave, tak poslanci koalície mali pripravený ďalší pozmeňujúci návrh, ktorým to chceli opraviť. Ja som ho nevidel, ale teda predpokladám, že tam chceli prinajmenšom doplniť, doplniť lehoty, ktoré by, čo by aspoň časť tých výhrad eliminovalo. Nakoniec ten pozmeňujúci návrh nepredložili, lebo tu nebolo dosť koaličných poslancov v pondelok ráno, aby, aby sa pätnásti pod ten návrh podpísali, ale teda je zjavné, že aj koalícia, alebo teda koaliční poslanci, ktorí sa tejto téme venujú, si uvedomujú, že tak ako je to naformulované, je to zlé, dokonca majú pripravený návrh, ako to opraviť, len z hľadiska toho, že ich tu nebolo dosť, nemali 15 podpisov, tak ho, tak ho nepredložili. Tak podľa môjho názoru je nezodpovedné schvaľovať návrh, o ktorom aj koaličná väčšina vie, že je zlý, takže opätovne vás vyzývam, aby ste zišli z kratšej cesty a odmietli ten návrh. [11:44] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Pročko. [11:44] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Reagujúc na vás, pani kolegyňa Plaváková, chcem, aby zaznelo aj to vecné hľadisko, ktoré tu už bolo povedané, ale nie takýmto spôsobom. Robert Fico a vládna koalícia robia veci, ktoré nemajú so zákonom, slušnosťou a pomocou pre ľudí nič spoločné, a o tých veciach má právo verejnosť byť informovaná. Robert Fico a táto vládna koalícia robí všetko pre to, ako sme tu už aj počuli, aby tieto informácie boli sťažené podávať, aby vôbec ľudia nestávali tieto informácie. Čo to znamená? Urobia všetko preto, urobia takéto paškvily, aby tieto informácie nepodávali. Aj toto je dôkaz toho, že Robert Fico a vládna koalícia sa bojí, bojí toho, čo robia, a nechcú podávať informácie. Čiže je to jasné a naozaj úplne že absolútne očividné zabraňovanie tomu, aby sme my... alebo vy, občania Slovenska, dostávali informácie. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.) [11:44] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho S reakciou pani poslankyňa Plaváková. [11:44] Lucia Plaváková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za všetky reakcie. Ja chcem povedať, že, kolegovia, kolegyne z koalície, ja sa vám naozaj čudujem, lebo vy viete, že to je zlé. Ja som pána poslanca Lučanského na to upozorňovala ešte predtým, než vôbec začala rozprava. Mal priestor to napraviť ešte predtým. Normálne potichu niekde v zákulisí sa to mohlo vyriešiť, ale nie, vy to normálne nasilu ďalej tlačíte, a pritom viete, že je to zlé. Mali ste tu aj príležitosť vrátiť ten návrh na dopracovanie, stačilo ho podporiť a mohlo sa to vyriešiť aj takýmto spôsobom, ale nie. Proste ja tomu naozaj nerozumiem, že prečo. Viete, že idete prijať zákon, ktorý je zlý, jednoducho je chybný. A vlastne tým vyvolávate situáciu, že ľudia budú úspešní na súdoch, pretože to je už zjavné v tejto chvíli. Takýto zákon jednoducho nemôže prejsť cez súdne konania že v prospech štátu. Prečo to robíte? Ja tomu fakt nerozumiem. Veď to nie je hanba priznať si, že niekde je chyba, a opraviť ju. To naozaj nie je hanba. Veď normálne proste si to každý vie vyhodnotiť sám, povedať, že sorry, áno, toto bolo treba ešte opraviť, a mohli sme sa vrátiť k tomu. Nehovoriac o tom, samozrejme, že vecne je ten zákon absolútne škodlivý a obmedzuje prístup k informáciám, to je druhá vec. A už tu odznelo aj to, že, že už dnes vieme, že povinné osoby obmedzujú prístup k informáciám, využívajú všetky nástroje, ktoré v aktuálnom znení infozákona majú. Áno, to je téma sama osebe. Ale ja naozaj nerozumiem, prečo tak nasilu musíte tento zákon tlačiť ďalej, keď viete, že je zlý. Normálne viete, že je tam chyba. Tak si to priznajte a vráťme sa späť k jeho prerokovávaniu. Ďakujem. [11:44] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďalším vystupujúcim v rozprave bude pán poslanec Dostál. [11:44] Ondrej Dostál – Vystúpenie v rozprave Vážené kolegyne, vážení kolegovia, v súlade so zákonom o rokovacom poriadku sa v treťom čítaní obmedzím na tie ustanovenia, ku ktorým boli schválené pozmeňujúce návrhy. O pozmeňujúcom návrhu zo spoločnej správy hovorila pani poslankyňa Plaváková, ja sa plne stotožňujem s tým, čo povedala. Rád by som povedal pár slov k tomu druhému pozmeňujúcemu návrhu, ktorý v rozprave v druhom čítaní predložil pán poslanec Lučanský a ktorého sa týkal môj procedurálny návrh, ktorý ste odmietli. Po prvé, ten, ten procedurálny návrh je aj formálne zle označený, uvádza sa v ňom, že je to doplňujúci návrh k návrhu skupiny poslancov, pričom v návrhu, návrh zákona je označený ako návrh poslancov Lučanského, Garaja, Danka a Huliaka, ale to je formalita, dobre. A čo je obsahom toho návrhu, je, že sa predlžuje lehota na vybavenie žiadostí o prístup k informáciám o polovicu, z ôsmich pracovných dní na dvanásť pracovných dní. A opäť je to niečo, čo sťažuje prístup k informáciám, je to dôležitá zmena, ktorá prichádza v druhom čítaní, neprešla normálnym legislatívnym procesom, ako sa v minulosti schvaľovali zmeny v zákone o slobodnom prístupe k informáciám, ale to je vecou názoru, či je to dobré, alebo zlé. Ja si jednoznačne myslím, že je to, že je to zlé a obmedzujúce prístup k informáciám. Ale dobre, len problém je, ako to bolo, ako to bolo predložené, a mňa síce mrzí, že ste neschválili ten môj procedurálny návrh, ale keby ste ho schválili, resp. keby mu pán predsedajúci vyhovel a rozhodol o ďalšom postupe až po stanovisku v ústavnoprávnom výbore, tak táto diskusia mohla prebehnúť na ústavnoprávnom výbore, takto ste ju preniesli, preniesli do pléna, takže ak nebolo zrozumiteľné, čo som, čo som tvrdil vo svojom procedurálnom návrhu a v jeho odôvodnení vo vzťahu k pozmeňujúcemu návrhu pána poslanca Lučanského, tak ešte raz to skúsim zopakovať. Pán poslanec Lučanský predložil svoj pozmeňujúci návrh dňa 4. novembra, čiže včera, pričom v tom čase nebol medzi poslancami, ktorí boli do rozpravy prihlásení ústne, už prebiehala ústna rozprava. Pôvodne bol prihlásený do písomnej rozpravy, ale v rámci toho nevystúpil, a potom keď skončila písomná rozprava v pondelok ráno, tak dal predsedajúci pán podpredseda Danko možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Niektorí poslanci sa prihlásili do rozpravy ústne, pán poslanec Lučanský medzi nimi nebol. Potom sa stala taká vec, že síce tak ako, ako to bolo v stredu pri uvádzaní zákona, pán poslanec Lučanský najprv sedel na mieste navrhovateľa ako navrhovateľ a pán poslanec Glück sedel na mieste spravodajcu ako spravodajca, lebo obaja vystúpili pred začatím rozpravy. Pán poslanec Lučanský uviedol návrh zákona ako hlavný navrhovateľ a pán poslanec Glück vystúpil so spoločnou, so spoločnou správou. Ale v priebehu tej rozpravy pán poslanec Glück odišiel z toho miesta. Na jeho miesto si sadol pán poslanec Lučanský a na miesto, na miesto navrhovateľa si sadol pán poslanec Garaj. Pán poslanec Garaj je jedným z navrhovateľov, čiže je to v poriadku, mohol sedieť na tom mieste a, a vystupovať v pozícii navrhovateľa. Rovnako, aj keď to nie je úplne štandardné, ale stane sa to, pán poslanec Lučanský bol jedným z náhradníkov spravodajcu, takže mohol tam, mohol tam sedieť a mohol plniť úlohu, úlohu spravodajcu, resp. náhradného spravodajcu. A § 27 ods. 8 zákona o rokovacom poriadku hovorí, že spravodajcovi a navrhovateľovi sa počas rozpravy udelí slovo, kedykoľvek o to požiadajú. Toto právo však podľa dlhodobého a ustáleného výkladu neprislúcha všetkým navrhovateľom a všetkým spravodajcom. Prislúcha tomu navrhovateľovi, ktorý vystúpi ako prvý, ktorý vystúpi... uvedie ten návrh zákona, nie tým, ktorí ho vystriedajú počas rozpravy, a rovnako to právo vo vzťahu k spravodajcovi neprislúcha všetkým náhradným spravodajcom. Zákon o rokovacom poriadku ani nepozná termín náhradný spravodajca , výbor určuje iba jedného spravodajcu a následne môže, a to je opäť iba výklad nad rámec rokovacieho poriadku, že výbory určujú aj náhradných spravodajcov, resp. náhradníka spravodajcu, tak to bolo aj v tomto, v tomto prípade. Ale opakovaný a ustálený a dlhodobý výklad rokovacieho poriadku je, že iba jeden navrhovateľ a iba jeden spravodajca má právo prihlásiť sa do rozpravy kedykoľvek a slovo mu bude udelené aj mimo poradia . Pán poslanec Lučanský ako navrhovateľ tým právom disponoval, ale ako náhradník spravodajcu nie. A v čase, keď sa prihlásil, tak bol náhradníkom spravodajcu. Ja som to aj namietal vo faktickej poznámke, a teda pán poslanec, pán predsedajúci Danko potvrdil, že vystúpil ako spravodajca, na čo ale podľa zákona o rokovacom poriadku nemal právo. Pán podpredseda Danko povedal, citujem z prepisu: „Len, aby sme mali jasno, dúfam, že nie je námietka k tomu, že to zaznelo neregulérne. Vystúpil ako spravodajca a dôležité je, ako to zaznie ústne. Vždy je technika len pomocný prostriedok. Najprv tam bol spravodajca, potom navrhovateľ, takže ešte raz, pán Lučanský požiadal ako spravodajca o vystúpenie, uviedol pozmeňujúci návrh a formálne by tam nemala byť žiadna chyba.“ Toľko pán predsedajúci Danko. Vzhľadom na to sa mi zdá úplne zjavné, že ten pozmeňujúci návrh bol prednesený v rozpore so zákonom o rokovacom poriadku, lebo pán predsedajúci Danko nemal pánovi poslancovi Lučanskému ako spravodajcovi udeliť, udeliť slovo. Vy ste hlasovali proti tomu procedurálnemu návrhu, aby sa nehlasovalo o návrhu, o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Lučanského... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) [11:59] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Prerušujem rokovanie schôdze z dôvodu obedňajšej prestávky. Budeme pokračovať o 14.00 hod. riadnym rokovaním. Všetky ostatné body, ktoré sme mali na hlasovanie, presúvame na 17.00 hod. Ďakujem pekne. Pán poslanec Baláž s procedurálnym. [11:59] Vladimír Baláž – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem pekne, pán predseda. Volám všetkých členov výboru pre zdravotníctvo hneď teraz na výbor. Ďakujem. [11:59] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa, lebo sme ten bod neukončili, pán poslanec chcel zvolať výbor. Nech sa páči s procedurálnym návrhom, pani poslankyňa Cigániková. [11:59] Jana Bittó Cigániková – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem pekne. Podľa mňa procedurálny jak procedurálny. Dávam procedurálny návrh o tom, aby Národná rada alebo aby ste vy, pán predsedajúci, dali Národnej rade hlasovať o tom, či koalícia môže odhlasovať, že netreba dodržiavať platné zákony Slovenskej republiky, na dodržiavanie ktorých sme prisahali ako poslanci na Ústavu Slovenskej republiky . Odôvodnenie. Nestalo sa po prvýkrát, že ste boli jasne upovedomený aj s číslom zákonov, aj paragrafov, ako a prečo ste a sme porušili zákon o rokovacom poriadku, ktorý je platným zákonom, a miesto toho, aby ste reagovali, tak vy si odhlasujete, že zákon porušovať môžete. Tak ja chcem teda vedieť, či si Národná rada myslí, ž e je v poriadku, a teda si odhlasujme, že koaliční poslanci alebo akýkoľvek poslanci v Národnej rade si môžu odhlasovať, že platná legislatíva pre nich neplatí. Ďakujem pekne. (Potlesk.) [11:59] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Mikulec. [11:59] Roman Mikulec – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem pekne. Všetkých členov výboru na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu pozývam teraz okamžite na rokovanie. Ďakujem. [11:59] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Cigániková, o vašom procedurálnom návrhu dám hlasovať o 17.00 hod. (Prerušenie rokovania o 12.06 hodine.) (Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.) [13:59] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v popoludňajšom rokovaní deviateho dňa 22. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky podľa odsúhlasenej zmeny programu návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh vlády má tlač 574. Prosím ministra zdravotníctva Slovenskej republiky pána Kamila Šaška, aby návrh vlády odôvodnil. (Rokovanie o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 574.) [14:03] Kamil Šaško – Vystúpenie v rozprave Dobrý deň. Poviem na úvod, na to, aká je to veľká téma spoločnosti, som pomerne prekvapený. (Krátka pauza. Reakcia z pléna.) No ale zjavne ani opozičná. No dobre. Takže, vážený pán podpredseda Národnej rady, páni poslanci, vláda Slovenskej republiky predkladá návrh na skrátené legislatívne konanie o návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení, číslo parlamentnej tlače 575, s cieľom predísť riziku hromadných výpovedí zo strany zdravotníckych pracovníkov v nemocniciach prostredníctvom obnovenia minimálnej výšky základnej mzdy zdravotníckych pracovníkov na úroveň pred konsolidáciou verejných zdrojov, čo má pomôcť stabilizovať pracovné podmienky a zabrániť odchodu zdravotníkov do iných štátov alebo mimo systému. Zároveň sa na roky 2025 a 2026 zavádzajú prechodné ustanovenia, ktoré upravujú koeficienty pre niektoré skupiny zdravotníkov s cieľom dosiahnuť spravodlivé odmeňovanie a zabezpečiť finančnú stabilitu zdravotníctva. Vzhľadom na závažnosť situácie, ktorá zahŕňa riziko odchodu zdravotníckych pracovníkov a klesajúci záujem o štúdium v zdravotníctve sa navrhuje schválenie tohto návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní, aby sa minimalizovali potenciálne hospodárske škody a zachovali základné ľudské práva a slobody občanov. Návrh zákona zahŕňa aj úpravu sadzby poistného za poistencov štátu na mesiac december 2024, cieľom zvýšenia je zabezpečiť, aby verejné zdravotné poistenie skutočne získalo plánovanú sumu, ktorá bola rozpočtovaná na rok 2024. Ak by sa sadzba neupravila, zdravotné poisťovne by boli nútené vytvoriť rezervu už v roku 2024 na vyúčtovanie so štátom v roku 2025, čo by mohlo negatívne ovplyvniť ich účtovné závierky a finančnú stabilitu. Vážený pán podpredseda, vážení poslanci, dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie predloženého návrhu na skrátené legislatívne konanie. Ďakujem pekne. [14:03] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem pánovi ministrovi. Dávam slovo predsedovi výboru pre zdravotníctvo poslancovi Vladimírovi Balážovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania návrhu vlády vo výbore. [14:06] Vladimír Baláž – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážení páni, dámy tu nie sú... (Povedané so smiechom.) Vážení kolegovia, predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 600 zo 4. novembra 24 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie v predmetnom návrhu zákona na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo v termíne do začiatku rokovania schôdze Národnej rady Slovenskej republiky o tomto návrhu. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo prerokoval predložený návrh vlády na skrátené legislatívne konanie a svojim uznesením č. 87 z 5. novembra ’24 súhlasil s návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky schváliť návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578//2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Vážený pán predsedajúci, skončil som, môžte otvoriť rozpravu. [14:06] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem spravodajcovi. Otváram rozpravu. Do rozpravy som, konštatujem, dostal dve písomné prihlášky. Konkrétne v poradí za klub SLOVENSKO pán poslanec Krajčí a následne za klub strana Sloboda a Solidarita pán poslanec Szalay. Takže dávam slovo pánovi poslancovi Krajčímu. [14:07] Marek Krajčí – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážení kolegovia, dovoľte pár slov k tomuto skrátenému legislatívnemu konaniu a pána ministra najprv poprosím, aby ospravedlnil, hoci teda on tu sedí na to, aby si vypočul kritiku od nás poslancov, však o tom je v podstate demokracia, parlamentná demokracia, ale na začiatku tá kritika nemôže smerovať ku vám, lebo vy ste tu v tej situácii neboli, keď táto vládna koalícia svojimi rozhodnutiami zapríčinila Slovensku zdravotnícku krízu a doviedli nás až na pokraj kolapsu v zdravotníctve. Týmto zákonom, ktorý máme prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní, by sme mali túto krízu odvrátiť, a teda logicky by sa dalo predpokladať, že všetci sme za odvrátenie krízy v zdravotníctve a mali by sme tým pádom schváliť aj toto skrátené legislatívne konanie. Celý môj trošku taký problém tkvie v tom, že zákony do skráteného legislatívneho konania sa dávajú vtedy, keď naozaj tú krízu ideme odvrátiť nimi. Ale tento zákon, ktorý tu je, ja som o tom presvedčený, že, žiaľ, tú krízu v zdravotníctve ním neodvrátite, nakoľko stále tvrdošijne táto vláda zotrváva na určitom krátení toho, čo zdravotníkom v podstate poslanci tejto vládnej koalícii sľúbili a k čomu v tom čase, teda v roku 2022 veľmi vehementne vyzývali, vyzývali aj opozíciu a v tom prípade aj vládnu koalíciu, v ktorej sme sedeli my. Dokonca a nielen to. Treba si uvedomiť, že je to dokonca až, by som povedal, v niečom úplne si šliapali, a najmä teda Robert Fico, predseda vlády, si šliapal po jazyku tým, že radil nám v tom čase, alebo teda v tom čase vládnej moci, čo má robiť, ako má budovať sociálny zmier a ako má komunikovať, a v podstate jeho vláda urobila úplne tie isté hrubé chyby bez toho, aby sa komunikovalo včasne vzhľadom aj na konsolidáciu, ktorú je potrebné realizovať, s tým všetci súhlasíme, aj keď zďaleka nie v takom rozsahu, v akom sa to predkladá v návrhu štátneho rozpočtu, tam naozaj visí jedna miliarda, ku ktorej nikto z vládnej väčšiny nepodal náležité vysvetlenie, ako ide vláda Roberta Fica túto jednu miliardu naviac, ktorú ide konsolidovať, použiť, a to je podľa mňa, to je neuveriteľné ako v štáte, kde, samozrejme, aj opozícia pýta sa na to, kde vláda konfrontovaná berie občanom z vrecka o jednu miliardu viac, ako by potrebovala konsolidovať, a nepovie, načo to ide urobiť. Všetkých zaťaží daňami, novými daňami, poplatkami, no a zdravotníkom bez toho, aby ktokoľvek s nimi komunikoval, pošliapala memorandum, ktoré podpísali predchádzajúce vlády, samozrejme, najprv tým, že vaša predchodkyňa zarezala projekt Rázsoch, čo je neuveriteľné, pretože ten projekt mal obrovské úskalia, naozaj z mnohých strán išli obrovské prieky, aby ten projekt nenapredoval rýchlo, snažil sa to, kto ako vedel, kto bol napojený na tie skupiny, ktoré nechceli, aby sa tá nemocnica stavala, tak kto ako vedel, to blokoval, ale dostalo sa to tak ďaleko, že, pán minister, vy ste možno teraz už mohli mať rozbehnuté verejné obstarávanie na zhotoviteľa stavby, možno by ste už mohli vyberať toho, kto, kto by nemocnicu na Rázsochách mohol postaviť, ale vaša pani predchodkyňa (povedané so smiechom) vybudovala vzdušné zámky a bez štúdie uskutočniteľnosti si nechala odobriť najprv svoje vlastné porušenie rozhodnutia vlády, ktorým zarezala tento, tento projekt, a potom následne si ho nechala odobriť vzdušnými zámkami, že, že štát bude radšej stavať nemocnicu v Ružinove, pritom všetci veľmi dobre vieme, že nemocnica v Ružinove, keby tam aj stáť mala, tak to teda naozaj tak skoro nebude a v tom čase ja chcem povedať úplne s kľudným svedomím a je to, samozrejme, je to, samozrejme, hrozné, že keby tá nemocnica mala stáť v nejakom roku 2040, tak nebudeme mať zdravotníkov, ktorí by v takejto komplexnej... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR Pán poslanec, nechal som vás chvíľu hovoriť, dúfam, že sa chcete vrátiť ku skrátenému legislatívnemu konaniu a dôvodom, že to nie je obhajoba vášho ministrovania z obdobia rokov 2000 a viac. Krajčí, Marek, poslanec NR SR Pán predsedajúci, nie, ale viete, tuná... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR Nech sa páči, máte priestor sa dostať k téme. Krajčí, Marek, poslanec NR SR Ďakujem. Áno, ďakujem. Ďakujem. Tá téma je, som ju načrtol, je tu kríza v zdravotníctve a týmto skráteným legislatívnym konaním ja ho vlastne teraz obhajujem, to skrátené legislatívne konanie, pán predsedajúci, lebo hovorím o obrovskej kríze, ktorá v zdravotníctve je, a práve preto my naozaj zvažujeme, či toto skrátené legislatívne konanie chceme podporiť, ale na druhej strane máme pocit, že ten zákon, ku ktorému toto skrátené legislatívne konanie je, tú krízu nevyrieši, a preto teraz hovorím o našich postojoch, čo ako sa ideme postaviť k tomuto skrátenému legislatívnemu konaniu, ktoré nedáva veľký zmysel, pretože ten zákon by mal odvrátiť tú krízu, a ja preto chcem vysvetliť, o čo tu, o čo tá, v čom tá kríza je, z čoho pozostáva. Takže jedna vec je, že zarezali ste prvý bod memoranda, zarezali ste Rázsochy, pritom to jasne bolo napísané, že štát bude stavať univerzitnú nemocnicu, a dali ste to do, vo futuristickom nápade, ktorý je ťažko zrealizovateľný. Ďalší problém, ktorá, je tu kríza, ktorú v tom skrátenom legislatívnom konaní chceme riešiť, a to je kríza, to, že niečo, čo tu bolo sľúbené aj pánom predsedom vlády Robertom Ficom, že nebude siahať na sociálny štandard obyvateľov tejto krajiny, a nielen ním, ale aj pánom prezidentom a proste viacerými vládnymi politikmi, tak bez toho, aby sa, aby sa dospelo k nejakým spoločným konsenzuálnym rokovaniam s odborármi, so sociálnymi partnermi tejto vlády, tak sa tu prijal konsolidačný balíček, ktorým ste túto krízu vyvolali, ktorý teraz musíme opravovať a riešiť. Áno, a musíme to robiť v skrátenom legislatívnom konaní, ale my stále máme nádej z opozície, že ten zákon bude vyzerať trošku ináč, ako je predložený a však k tomu sa potom dostaneme pri prvom čítaní. Kiež by som chcel v tejto situácii povedať na také určité chyby, ktoré vychádzajú z obrovského pokrytectva, že keď v roku 2022 v podobnej kríze, z ktorej sa treba poučiť, aj teraz pri tejto kríze, stála predchádzajúca vláda Eduarda Hegera, tak pán premiér, súčasný premiér Robert Fico predložil tu, v Národnej rade návrh skupiny poslancov Národnej rady na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k riešeniu krízovej situácie v zdravotníctve, ku ktorému sa podpísali, v podstate, myslím, všetci vtedajší členovia strany SMER aj smutný pán predseda zdravotníckeho výboru pán MUDr. Baláž, a myslím, že tento návrh na prijatie tohto uznesenia by trebalo zrealizovať teraz. A tá vláda v podstate mala na to jeden rok času, ale pripomenieme si taký zaujímavý míľnik, z tohto celého návrhu na uznesenie bolo, že vy ste vtedy, pán MUDr. Baláž, opäť, pán minister s tým nemá až tak veľa, ale vy ste navrhovali neatestovaným zvýšiť na 1,7-násobok priemernej mzdy a atestovaným na 2,8-násobok priemernej mzdy a za každý rok praxe o 0,05 percentuálneho bodu. Potom sa dokázalo z tohto zľaviť a po kompromise s odborármi sa dostalo na sumy atestovaní 2,5-násobok, neatestovaní 1,5-násobok a roky praxe sa znížili pri atestovaných na 0,03 a neatestovaných na 0,015. Ale vy ste toto navrhovali. Tak takýmto spôsobom, teraz neviem, či sa tak prudko zmenil názor k zastabilizovaniu situácie v zdravotníctve, ale bez toho, aby sa komunikovalo s nimi, tak sa vlastne im tieto koeficienty skrátili a znížili ešte pod tú úroveň, ktorú si vtedy oni dohodli v memorande. Ďalšia vec, čo sa týka krízy, a preto tu máme toto skrátené legislatívne konanie v zdravotníctve, tá je vyvolaná aj ďalšími požiadavkami, ktoré v memorande sú a s ktorými sa naozaj za tento posledný rok nič nerobilo. A preto, pán minister, dovoľte, aby ja som v tejto situácii vyjadril takú, takú určitú nádej, že pochopíte, že, že nedá sa v tejto situácii tvrdošijne stáť na niečom, s čím sa nedohodnete s odborármi, a ja mám totiž trošičku taký pocit, že tento návrh zákona, ktorý v skrátenom legislatívnom konaní sem prinášate, nie je s nimi dopredu dohodnutý, aspoň teda z medializovaných informácií my nič nevieme, že by napr. pán pán predseda Lekárskeho odborového združenia vyjadril nádej, že takéto niečo prejde a že teda tie výpovede budú môcť stiahnuť. Skôr sa obávam, že, že práveže nie. Takže mne, úprimne, celé toto skrátené legislatívne konanie, a teda neviem, čo si vládna moc ešte pripravila do druhého čítania, ak to teda prejde, mám pocit, že to je zákon, ktorý nám naozaj asi nič nevyrieši, hrozba tých výpovedí, ktorých v súčasnosti je už 3 200, a teda upozorňujeme len, že je to o viac ako tisíc viac, ako bolo v roku 2022, vtedy bolo len 2 200, takže tá nespokojnosť v tom zdravotníctve veľmi prudko stúpa, a chcem povedať, že drvivá väčšina, ktorí podpísali tie výpovede v roku 2022, sú aj teraz vo výpovednej lehote a oni ohrozujú, oni tým ohrozujú svoje pracovnoprávne zmluvy, ktoré majú s nemocnicami tým, že ich vypovedali, a práve tieto pracovnoprávne zmluvy im garantujú práve nárast koeficientov na budúci rok v úrovni 9,7 % , valorizáciu ich platov, takže z tohto pohľadu je nám úplne jasné, že sa tu naozaj jedná o reálnu krízu. Mnohí lekári nebojujú teraz o svoje platy, vôbec to nie je o tých 62 euro, čo pri farizejstve, že vládni ministri aj s pánom premiérom Ficom si zvýšili o 3-5-tisíc euro svoje platy, tak tuná sa idú pohoršovať nad 62 eurami. Nie, to vôbec nie je o tom, tu ide o to, že tá nespokojnosť je obrovská, a to, čo sme aj mohli vidieť, sú to medializované svedectvá mnohých lekárov, ktorí tie výpovede dali, keď oni naozaj tú výpovednú lehotu dobehnú, oni odídu zo slovenského zdravotníctva a už sa sem nevrátia a... a to bude katastrofa. A verím, že toto nechceme docieliť, takže jediná cesta je, a nech vám teda toto skrátené legislatívne konanie, verím, že s opraveným návrhom zákona, ktorý potom bude nasledovať, pomôže v tom, že dohodnete sa s odborármi, pretože iná možnosť tu nie je. Ako s nimi sa treba dohodnúť, tam musí naozaj dôjsť k sociálnemu zmieru, o ktorom toľko hovoríte, a potom bude mať toto skrátené legislatívne konanie a takisto tie zákony, ktoré za tým nasledujú, o ktorých sa budeme ešte rozprávať, skutočne zmysel. Ďakujem veľmi pekne. [14:14] Tibor Gašpar – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem, pán poslanec. Na vaše vystúpenie sa prihlásili traja poslanci s faktickými poznámkami. Prvý, pán poslanec Majerský, máte slovo. [14:14] František Majerský Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán poslanec, vystihol si to úplne presne v tom, že naozaj to skrátené legislatívne konanie je dôležité momentálne, tá situácia je naozaj kritická v slovenskom zdravotníctve, ale súhlasím s tebou, že pravdepodobne k tej dohode nedôjde. To musí pán minister povedať, že či tá dohoda s LOZ-om je nejaká, alebo sa už niečo rokovalo, lebo ja si myslím, že LOZ-u to momentálne, ktoré je teraz predstavené, nebude stačiť, aby sa situácia upokojila, aby výpovede nedávali. Ja som sa na to chcel opýtať aj na zdravotníckom výbore, ale tam bol pán štátny tajomník, že ako pokračujú rokovania, že či to môžme vedieť, že či je nejaký plán ďalších stretnutí, keďže sa len mediálne odkazujú lozáci, že sa s nimi minister zdravotníctva zatiaľ nestretol, čiže situácia je kritická, preto to skrátené legislatívne chápem, ale nemyslím si ako vravíš aj ty, že tú situáciu upokojí, lebo lekári tie výpovede už naozaj reálne dali, a oni tvrdia, že tá situácia, ktorá, ten návrh zákona je nepostačujúci pre nich. A ja sa pýtam ešte, keď pán minister potom môže odpovedať, že či sú tam aj iné podmienky okrem tých platových, ktoré chce LOS, aby boli dodržané, aby boli v platnosti, aby sa situácia v slovenskom zdravotníctve upokojila. Ďakujem pekne. [14:28] Tibor Gašpar – Vystúpenie v rozprave Ďakujem. Ďalší v poradí, pán poslanec Baláž. [14:28] Vladimír Baláž – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. No, musíme si ten film stále vracať naspäť a naspäť, sa mi zdá, lebo toto všetko, čo tu bolo povedané, je v zásade faktograficky nepravda, a preto som sa teda prihlásil s touto faktickou poznámkou, tak v prvom rade Rázsochy ste zarezali vy, keď sa to... zarezali, neznášam to slovo, ale takto to treba povedať, vy ste mohli postaviť Rázsochy, úplne kľudne ste ich mohli, mohli teda stáť. Vy ste to pokazili celé. Zničili ste to, pokazili ste to neschopnosťou absolútnou až tak, že hrozilo, že sa zoberú peniaze, a museli sa hľadať náhradné projekty a nechcem sa k tomu vracať, ak bude nejaký záujem, tak sa k tomu ešte vrátim. Ja som hrdý na to, že som predkladal to uznesenie vtedy, ktoré sme dávali. Ja súhlasím s tým, čo sa, o čo sa vtedy uchádzali, uchádzalo Lekárske odborové združenie v rámci toho, že ste s nimi absolútne nerokovali. Veď to, čo my sme predkladali, to bolo uznesenie, ktoré bolo odpísané z ich nárokov, ktoré oni mali. Vy ste vyrokovali potom niečo, ktoré ste povedali, že z toho zľavili. To nie my sme navrhli, to proste vy ste to vyrokovali, ale tiež ste si to nechali na poslednú chvíľu, takže takto to je. Keď sa pozrieme teraz do memoranda, ktoré bolo podpísané medzi premiérom Hegerom a ministrom zdravotníctva Lengvarským vtedy a Lekárskym odborovým združením, tak vidíme, že sa prakticky všetko naplnilo okrem bodu 1, a ten bod 1 je podľa mňa teraz tou, tým uholným kameňom, o ktorom sa budeme ešte musieť rozprávať, či cez prvé, alebo cez druhé čítanie. A nechcem sa k tomu dlhšie vyjadrovať, len chcem ešte k tomu povedať jednu vec, že uvedomte si, že to, kde sme, sme vašou zásluhou. Nie my sme si vymysleli konsolidáciu, my sme sa k nej dostali vzhľadom na vaše trojročné vládnutie, ktoré zničilo republiku. [14:28] Tibor Gašpar – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán poslanec. Ďalší v poradí, pán poslanec Valocký, nech sa páči. [14:28] Jozef Valocký – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán poslanec, tiež sa prikláňam k tej myšlienke, že teraz rokujeme o skrátenom konaní. Vyjadrujete sa, že súhlasíte so skráteným konaním, a nechajme si potom tie debaty na rozpravu normálne v riadnom prvom čítaní, eventuálne na zdravotníckom výbore. My si tu môžme teraz vyčítať čo kto ako. Súhlasím s jednou vecou. My sme sa do tejto situácie dostali a súhlasím aj s tým, že my s pánom Balážom sme navrhovali ešte väčší koeficient pre lekárov vtedy. Len táto situácia, do ktorej ste to dostali vy, je katastrofou, a preto predpokladám, že minister hľadá nejaké rozumné riešenie, a predpokladám, že tento zákon je preto tuná na stole, aby minister mal aj nejaký argument, o čom bude rokovať. O čom vlastne bude rokovať s tými odborármi, pretože tie Rázsochy, ak sa pamätáte, pán bývalý minister Pellegrini zbúral, prečo ste nestavali? Ďakujem. [14:28] Tibor Gašpar – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem. Reagovať bude pán poslanec Krajčí, máte slovo. [14:28] Marek Krajčí – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za faktické, úprimne. Rázsochy, ja som to tam naznačil, ako ja som bol veľmi sklamaný s tým, čo s Rázsochami spravil pán minister Lengvarský. Uvedomte si, že ja som tam bol jeden rok, áno, mali sme tam búracie práce, mali sme obstarávanie na zhotoviteľa projektovej dokumentácie, ktoré bolo neustále obštruované pripomienkami. Zároveň sme pripravili nový spôsob obstarávania cez súťaž architektonických návrhov. Problém je, že som potom odišiel z ministerstva a bol som naivný v tom, že som si myslel, že v týchto smelých plánoch – a ešte, pardon, zohnali sme na to peniaze, pretože tam bol vždycky najväčší problém, že z čoho sa to postaví – tak v týchto smelých plánoch nepokračoval pán minister Lengvarský, ale nechal sa... v podstate sabotoval celý projekt. Ako ja sa nebudem za toto skrývať, je to, žiaľ, tak, áno, bol to náš nominant, je to podľa mňa katastrofa. Na druhej strane si treba uvedomiť, že ten projekt bol teraz v takej fáze pripravenosti, že sa naozaj mohol už začať stavať, po tých všetkých priekoch, ktoré boli, potom ako bojoval Heger s Lengvarským a tak ďalej. Naozaj sa mohlo začať stavať a vy ste ho zarezali. Niet divu, že sú lekári nahnevaní, niet divu. Pán predseda zdravotníckeho výboru Baláž, ja len tuná mám to memorandum, že hovoríte, že všetko je splnené: „zmena systému financovania zdravotníckych zariadení tak, aby platby zdravotných poisťovní odzrkadľovali reálne náklady na zdravotnú starostlivosť vrátane zohľadnenie ceny práce zdravotníckych pracovníkov.“ To sa stalo? To sa nestalo, však to je v memorande. Navýšenie počtu lekárov, sestier a tak ďalej. Niektoré veci sa urobili ešte vtedy? Reforma vzdelávania lekárov a tak ďalej, treba si to memorandum prečítať. Nie, s tým memorandom sa skoro nič nerobilo. A to, že sa tu odvolávate na katastrofu, však áno, treba konsolidovať, však sa ľuďom naozaj rozdalo veľa peňazí, ktoré im teraz idete, mimochodom, zobrať, takže konsolidácia, to, čo im druhí dali... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [14:28] Tibor Gašpar Ďakujem. Druhý v poradí a posledný písomne prihlásený poslanec, pán poslanec Szalay, udeľujem vám slovo. [14:29] Tomáš Szalay Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Vážený pán minister, dámy a páni, všetko najlepšie k narodeninám, tadá. Pán minister, má dnes narodeniny. Happy Birthday, nič? (Ruch a potlesk v sále.) No, všetko najlepšie. Zopakujem to, čo môj predrečník, že toto nie je o vás. Vy ste do toho teda vbehli, dokonca to nie je ani o Zuzane Dolinkovej in memoriam, pretože táto situácia nie je ani jej vinou. O konsolidácii totiž nerozhodovala pani ministerka Dolinková, o konsolidácii v zdravotníctve. Pokiaľ viem, o tom rokoval Tomáš Drucker. A ja nechápem, ja naozaj nechápem, ako je možné, že také vyzreté strany, ako je napríklad SMER, ktorý je už veľa rokov v politike, alebo SNS. Dobre, HLAS je mladá strana, ale... Ako napriek tomu, že Slovensko už prešlo dvakrát skúsenosťou štrajku lekárov, za Ivety Radičovej a za Eduarda Hegera, ako je možné, že ste do toho vleteli nepoučení po tretíkrát? Ako opozičný politik by som mohol tešiť, že vláda má problémy, len... to sú očividne problémy (povedané so smiechom), ktoré sa týkajú kohokoľvek a týkali by sa aj nás, keby sme boli vo vláde. Ako je možné, že ste sa z toho nepoučili? Ako je možné, že vyjednávací tím sa rozhodol konsolidovať v zdravotníctve bez toho, aby sa o tom s tým zdravotníctvom aspoň trochu porozprával? Aby sa porozprával so záujmovými skupinami, s odborármi, takými, onakými komorami, zástupcami nemocníc, zástupcami ambulantného sektora? Ako ste mohli pripustiť takýto typ konsolidácie? Žnete to, čo ste zasiali. Pred štyrmi týždňami ste schválili konsolidáciu verejných zdrojov na úkor zdravotníkov a teraz tu máme skrátené legislatívne konanie, aby sme zabránili škodám ktoré ste pred štyrmi týždňami hlasovaním spôsobili. Prečo ste za to hlasovali? Ako ja som vás na to upozorňoval, kolegovia z opozície vás na to upozorňovali – nerobte to . Ja nebudem teraz citovať staré české filmy, ale naozaj nedělej to tak, Františku, jo? Skrátené legislatívne konanie teraz máme tu. Je spôsobené tým, že ste pred štyrmi týždňami urobili niečo, čo môže mať vážne následky. Kedy môže byť skrátené legislatívne konanie použité? Vtedy keď sú ohrozené ľudské práva a slobody, keď je ohrozená bezpečnosť štátu, alebo keď nám hrozia veľké hospodárske škody. Takže ktorý z týchto prípadov nastáva v tomto prípade, teda v prípade toho, že treba opraviť koeficienty zdravotníkov dohodnuté v memorande pred dvoma rokmi? No, v dôvodovej správe je napísané, že môže dôjsť k ohrozeniu ľudských práv a slobôd a môže dôjsť k veľkým hospodárskym škodám . A konkrétne preto, citujem: „ lebo zo strany štátu nebude možné garantovať výkony ústavného práva na ochranu zdravia, lebo nedostatok personálu zmarí plnenie činnosti vyplývajúcich poskytovateľov zo všeobecných záväzných predpisov.“ No, nie som si úplne istý, či je to teda štát, kto má garantovať nejakým spôsobom výkon ústavného práva práve takto. Koniec koncov máme tu aj veľa neštátnych poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, kde pracujú lekári, a tí lekári takmer vôbec nedávajú tie výpovede. Pokiaľ viem, v Ageli aj v Pente ich chýba pár desiatok, možno 50 dohromady tých lekárov, kým zo štátnych nemocníc odchádza vyše 3 200 lekárov, čiže je tu veľký nepomer. A otázka znie prečo. Vari nie nemocnice, ktoré prevádzkuje Agel alebo ktoré prevádzkuje Penta na Slovensku, ktoré poskytujú zdravotnú starostlivosť v regiónoch a často že veľmi dobrú, veď celé východné Slovensko sú prakticky len nemocnice týchto investorov, ony fungujú v nejakom inom vesmíre, v inom regulačnom vesmíre, platia pre nich iné zákony? Platia tie isté, ten istý platový automat platí aj pre nich. A napriek tomu tí lekári tam tie výpovede nedávajú. Akože to im Haščák drží strelnú zbraň pri hlave, že nedávaj výpoveď? Chrenek? No asi nie. Prečo nedávajú tie výpovede? Na toto sme sa opýtali? Lebo tu hovoríme o tom, že štát ide garantovať výkon ústavného práva na ochranu zdravia. No zdá sa, že Agel a Penta (povedané so smiechom) tú ochranu ústavného práva robia lepšie zrejme ako ten štát, pretože štát zlyháva najmä v štátnych nemocniciach. No tak zrušme štátne vlastníctvo tých nemocníc a budeme mať problém vyriešený, to vám často opakujem pán minister. Bavíme sa o 60 eurách, ktoré lekári chcú, a ja si myslím, že 60 eur, ospravedlňujem sa za toto vyjadrenie, ale nedelí a nenásobí, nebudú mať teraz jednoduchšie splácanie hypotéky alebo neznamená to, že si budú môcť kúpiť zásadne novší alebo lepší typ auta. Ide im o princíp. A v tom majú pravdu, že tu bolo nejaké memorandum a to memorandum nebolo dodržané. Moja odbočka, to memorandum nemalo byť ani len podpísané a prijaté. Ja si myslím, že to, čo v roku 2022 Hegerova vláda podpísala s odborármi, bolo hanebné bezpodmienečné kapitulovanie odborárom bez toho, aby z toho čo len kvapku dostal slovenský pacient. Všetko, čo chceli, odborári dostali, všetko, čo chceli pacienti, nedostali tí pacienti. Nedohodlo sa ani skracovanie čakacích dôb, nedohodlo sa ani to, že budú tí zdravotníci k nim ústretovejší, že sa bude merať kvalita tej zdravotnej starostlivosti. Nie, vyhovelo sa požiadavkám odborárov bez toho, aby si vláda stanovila čo len jednu podmienku, že čo za to dostane slovenský pacient, čo za to dostane slovenský daňový poplatník, ktorý toto celé financuje. Bola to bezpodmienečná kapitulácia vlády, ktorá v tom čase už nemala väčšinu, a do dnešného dňa sa s tým teda trápime. Rozumiem, že sa to vláda pokúsila nejako riešiť, akurát nemôže to riešiť spôsobom takým, akým to urobil Tomáš Drucker a vyjednávací tím. To znamená bez diskusie so sektorom a bez toho, čo bude plán B, lebo to, že tí lekári dajú výpoveď, opakujem, ste už dvakrát videli. Prečo ste do toho išli po tretíkrát takýmto spôsobom? S platovým automatom bude treba niečo urobiť. Je to neudržateľné, dlhodobo neudržateľné pre slovenského zdravotníctvo. Ale pre boha živého, majte pripravené tri ťahy dopredu v tejto šachovej partii, ktorú hráte so skúseným šéfom Lekárskeho odborového združenia, lebo ten už prežil niekoľko vlád. Nemyslím si, že z tejto situácie v tejto chvíli máte nejaké ľahké východisko, pán minister, lebo ste do tej hry vstúpili príliš neskoro, karty už boli rozdané, áno, snažíte sa to v regiónoch nejakým spôsobom vykomunikovať, ale bojujete s obrovskou hydrou a to sú, to sú tie štruktúry v Lekárskom odborovom združení, teraz nehovorím o lekároch ako takých. Naopak, chcem teraz veľmi veľkú úctu a hold vzdať tým zdravotníkom, ktorí ešte stále v tom slovenskom zdravotníctve, v tom štátnom zdravotníctve pracujú a podávajú naozaj statočný výkon. Tí ľudia sú vyhorení, tí ľudia sú frustrovaní z toho, že deň za dňom sa stretávajú s tým, ako v tej nemocnici niečo nefunguje. Ako nefunguje... ako nefungujú stúpačky, ako tečie strecha, ako nemajú zakúpený špeciálny zdravotnícky materiál, ako sa operačný program nezačne v dohodnutý čas, ale o pol hodinu neskôr, lebo niekto príde neskôr, niekto bol na cigaretke a nikomu to nevadí. Akože vám o pol druhej neuspia pacienta, lebo čo keby sme ho náhodou museli mať uspatého až do 15.30 hod., a to už končí naša pracovná doba. Ako keď vám lekár odmietne prepustiť pacienta a povie, že prepustíme ho až zajtra, lebo zajtra tie prepúšťacie papiere bude vypisovať niekto iný, a nie ja , lebo ten lekár má svoju mzdu istú bez ohľadu na to, aká je jeho produktivita práce a koľko toho vyrobil. Toto všetko treba nejakým spôsobom zohľadniť v riešení tejto situácie. Pán minister, nebudete to mať ľahké. Ja si myslím, že na konci dňa, keď už budeme hovoriť o vecnej zložke tohto zákona, budeme hovoriť asi aj o nejakých poslaneckých pozmeňovákoch v druhom čítaní, kde možno budeme musieť pustiť perie aj tým lekárom. A nabudúce sa treba pripraviť na to lepšie, ak to chceme opravovať, ale opraviť to treba. A moje riešenie, budeme ho možno aj zajtra oficiálne prezentovať, len aby ste vedeli, môj návrh riešenia je, ja nemám problém s tým, aby peniaze išli do zdravotníctva. Ja hovorím, že konsolidácia sa nemala diať na úkor zdravotníctva, ale zároveň že platový automat je nezmysel, a skúsme tie peniaze do toho zdravotníctva alokovať tak, že mzdový automat použijeme na výpočet cien DRG. To znamená, ako keby bola normálna valorizácia platov, ale vložíme to do vzorcov základnej sadzby a vzorcov na výpočet DRG a tým pádom nemocnica, ktorá bude produkovať tie výkony, si zarobí dosť peňazí na to, aby mala na odmeňovanie svojich zamestnancov presne podľa platového automatu. Ale tá nemocnica, ktorá nebude produkovať alebo bude produkovať menej, len tak, aby doplnila ten svoj globálny paušál, ktorý dneska dostáva, no tá, tá si toľko peňazí na tých svojich zamestnancov nezarobí. Ale v tej chvíli budú aj tí zamestnanci motivovaní možno o pol druhej uspať toho pacienta, aby mali viac výkonov. Možno začať ten operačný program o pol hodinu skôr, ale nie čakať, že kedy kto príde, lebo dnes nie sú motivovaní výkonnosťou, toto treba zmeniť. Ak chceme mať hodnotu za peniaze v slovenskom zdravotníctve, musíme tú, to odmeňovanie podmieniť tou pridanou hodnotou. Naspäť teda k tomuto skrátenému legislatívnemu konaniu. Myslím si, že opravujeme niečo, čo sme opravovať nemali, lebo sme to nemali v prvom rade ani len schváliť. Nebudem vám v tomto pomáhať, toto je váš problém, ktorý ste si vy spôsobili, a vy si ho, prosím pekne, aj opravte. To, čo kvitujem, je uvoľnenie peňazí ktoré aj vďaka strane Sloboda a Solidarita sú tento rok v zdravotníctve alokované na poistencov štátu, lebo to, že máme 4,5-percentnú sadzbu za poistencov štátu, to neprišlo len tak akože milodar od tejto koalície. Nie, to Janka Bittó Cigániková pred rokom a pol presadila a prešlo to, že v 2024 máme 4,5-percentnú sadzbu za poistencov štátu. A keďže poistencov štátu je trošku menej, ako si myslelo ministerstvo financií minulý rok, keď sa pripravoval štátny rozpočet, tak pre zdravotníctvo je tam alokovaných trochu viac peňazí a vy vlastne len tieto peniaze rozpúšťate v podstate najmä preto, aby sme pomohli zdravotným poisťovniam aj Všeobecnej zdravotnej poisťovni skončiť tento rok inak ako bankrotom. Vravím, že toto, toto kvitujem, túto časť. Napriek tomu nebudem sa vedieť stotožniť s týmto návrhom na skrátené legislatívne konanie a myslím, že si ešte vypočujete k tejto celej situácii viac v ďalšom, teda v prvom čítaní, keď sa dostanete k samotnému obsahu tohto zákona. Ďakujem veľmi pekne. [14:29] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán poslanec. Evidujem štyri faktické poznámky. V poradí prvý, pán poslanec Majerský, udeľujem vám slovo. [14:40] František Majerský – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Tomáš, súhlasím s tebou, čo si povedal, že „Nedělej to tak, Františku, tak se to nedělá,“ je veľká pravda. Keď sa schvaľoval konsolidačný balíček, tak stačilo schváliť náš pozmeňujúci návrh, ktorý sme mali tuná pripravený a dneska sme tu nemuseli sedieť a pán minister mohol riešiť naozaj vážne veci v zdravotníctve, lebo to dneska nemôže byť len o platoch, veď to zdravotníctvo naozaj má obrovské problémy, čiže to súhlasím. Súhlasím s tým, že keď sa podpísalo memorandum pred dvoma rokmi, tak slovenský pacient, na neho sa nejako zabudlo, lebo naozaj on v tomto chaose, ktorý tu naozaj dennodenne musí zažívať, tak nemá pocit, že má lepšie slovenské zdravotníctvo. On nemá pocit, že ho čaká usmiaty personál, že má načas termín, že sa všetci oňho postarajú. On to nemá, ten pocit, ten pacient. Keď sa budete baviť s každým pacientom, tí ľudia dneska o štvrtej ráno čakajú pred ambulanciou, aby dostali nejaký termín u lekára, on to jednoducho nemá. Čiže tam sme nedospeli. Memorandum sa podpísalo, tvárili sme sa, že to nejako funguje, že to nejak ide, ale to nikam nejde, lebo to je proste problém. Jednoducho sa to len stalo. Ale nebudem súhlasiť s tebou s tým, že si vravel, že len Penta, Agel sú tu najlepší v slovenskom zdravotníctve , to ma nikdy nepresvedčíš. Sú aj svetlé výnimky v slovenskom zdravotníctve, kde aj štátne nemocnice dokážu dobre hospodáriť a dokážu dobre fungovať. A je aj chybou nie Penty, Agelu alebo sčasti Penty, Agelu, ale to, že slovenské zdravotníctvo nemá víziu. Lebo nemá víziu, to treba otvorene povedať, že my tu každý polrok, rok, riešime nového ministra zdravotníctva, ktorý nemá víziu, ktorý naozaj keď niečo prinesie alebo chce niečo urobiť, tak je odvolaný. Čiže ja si myslím, že pán minister má nejakú víziu, veď zatiaľ z tých vyjadrení vidím, že chce ju mať, a držím mu v tomto palce. Ale myslím si, že v tomto prípade, ako teraz riešime, sa nedá vyhrať. Čiže vy naozaj na konci dňa budete musieť ustúpiť. S nimi sa... To, to otvorene hovorím, že sa nedá... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [14:40] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Ďalší v poradí, pán poslanec Svoboda, máte slovo. [14:43] Zdenko Svoboda – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Szalay, musím s vami súhlasiť, že prečo vlastne v roku 2022 vláda tak lacno predala kožu a nenaviazala zvýšenie miezd na výkon, to je jedna z tých otázok, ktorú si aj vy kladiete. A možno teraz je ten správny čas, aby sme sa k tomu vrátili. Každý z nás si cení prácu lekárov, ale rovnako súhlasím, že musia byť motivovaní. Vyvstáva otázka, či efektivita a počet výkonov aj sa odzrkadlili v tom navýšení miezd z roku 2022. Ďakujem. [14:43] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Ďalší v poradí, pán poslanec Baláž. [14:43] Vladimír Baláž – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. No ja by som mal byť asi radšej ticho, ale skúsim to povedať, lebo nedá mi to. (Povedané so smiechom.) Po prvé, pán kolega, veľa pravdy o tých, o tých štátnych nemocniciach. Ale ešte raz, nedívajte sa na celé Slovensko prizmou Bratislavy. To je najväčšia chyba nás všetkých. Takto my vnímame slovenské zdravotníctvo, ale takto to nefunguje všade. Ja som z Banskej Bystrice, neviem si predstaviť, že by niektorý môj kolega ráno nevypísal pacienta s tým, že musí ísť domov, tak to by som ja ako prednosta kliniky zomrel. Tak nech tu zomiera takto isto aj niekto v Bratislave. No a druhé, to berte teraz všetci, prosím, aj čo to počúvate, ako vtip. Strašne sa teším, že máme plán B. (Povedané so smiechom.) Ak sa toto zrúti a s Lekárskym odborovým združením sa nedohodneme, všetkých týchto pacientov pošleme do súkromných nemocníc. Majú sa na čo tešiť, bude to tam fantázia, bude všetko opravené, nebude tiecť strecha, budú mať všetok zdravotný materiál, budú úplne šťastní. Chceme tady zústat ješte deset let. Taktok to jednoducho nefunguje, tak to je ilúzia. Podobne ako, samozrejme, nemôžem reagovať na kolegu, ale všetci ambulantní lekári sú v zásade súkromníci. [14:44] Tibor Gašpar – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem. Ďalej, pán poslanec Pročko, máte slovo. [14:45] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. V úvode si hneď povedal, Tomáš, že SMER je naozaj etablovaná strana, ktorá, ktorá po skúsenostiach má riešiť veci zodpovedne, a že HLAS je len taká nová strana , nesúhlasím s tebou. HLAS je len taká nehlasná platforma SMER-u, takže oni či už sú niekde v Taiwane, alebo v Číne, stále je to SMER, Duško, nehnevaj sa. No a povedal si, že žnete to, čo ste zasiali . Jé, ešte pred tým, pán minister, máte narodeniny, takže ja som si to v úvode napísal, má narodeniny, tak všetko najlepšie k narodeninám. 5.11. je pre mňa významný dátum, aj môj kamarát najlepší Danko Čálik z FTVŠ má dnes narodeniny. Takže aj vám, pán minister, všetko najlepšie, nech ste zdravý, nech vám Pánboh pomáha, a čím skôr choďte z toho HLAS-u preč. No, vrátim sa k tomu, že žnete to, čo ste zasiali, a to je o tom, že fakt tu 12 rokov Fico, čo 12, už viac, v zdravotníctve neurobil nič. Aj teraz Fico len rozpráva, Fico len, len všade, kde chodí, klame. Naozaj klame. Ale čo je dôležité, preňho je dôležitejšia návšteva Číny, ako, ako to, čo sa deje v zdravotníctve, a to aj verejne povedal. A mne je tak smiešne, ja som sa tak nahlas zasmial. Vieš, Tomáš, keď oni rozprávajú, že za 3,5 roka sme tu zničili zdravotníctvo, keď tí lekári, ktorí tu sedia a dobre to poznajú, za tých 12,5 roka nič neurobili a jeden taký, čo sedí v prezidentskom paláci, chce len plesne riešiť, namiesto toho, aby riešil to zdravotníctvo, takže tá ich mantra, tá ich mantra o tom, ako za 3,5 roka sa tu niečo zničilo, to je, to je na smiech. To je na smiech. Páni doktori, ktorí tu sedíte, vy ste to tu zničili s vaším Ficom! [14:45] Tibor Gašpar – Uvádzajúci uvádza bod Pán poslanec, ďakujem. Možno ste mohol zagratulovať k narodeninám aj všetkým ostatným Slovákom, ktorí majú dnes narodeniny. Pán poslanec Szalay, nech sa páči, môžte reagovať. [14:47] Tomáš Szalay – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Ospravedňujem sa, že som vás všetkých uviedol do omylu, nebol to František, ale bol to Jaromír, co to dělá špatně . Ospravedlňujem sa. Takže na pána poslanca Majerského by som podčiarkol to, že chýba nám vízia. A pokiaľ nemáme víziu, tak sa len tak potácame na tej púšti krok dopredu, dva kroky vzad. V programovom vyhlásení vlády je napísané, že ministerstvo príde s nejakým strategickým vizionárskym dokumentom. Pani ministerka nás rok presviedčala, že na takom dokumente sa pracuje, čiže neviem, či sa začína zase od nuly alebo bolo by fajn, keby sme ho, keby sme ho mohli zozdieľať. A aby sme ho vedeli prípadne zdieľať cez teda aj politické lavice, lebo očividne problém s lekárskymi odborármi, s platobným automatom, s odmeňovaním, je niečo, čo presahuje jednotlivé volebné obdobiam, a poďme hľadať ten konsenzus, ako nastaviť to odmeňovanie za výkon, ak sa na tom naozaj zhodujeme aj koalícia, aj opozícia, že v nejakej podobe by to malo byť, lebo inak nás opäť zastihnú nepripravených. Je pravdou, že aj štátne nemocnice vedia dobre fungovať a efektívne fungovať. Zhodou okolností sú to zvyčajne také štátne nemocnice, v ktorých sa manažment nemení každého pol roka alebo každý rok. Sú to nemocnice, ktoré majú stabilný manažment niekoľko rokov, možno aj dekádu. Ja neviem, spomeniem pána Mongiho Msollyho na kardiocentre bratislavskom, ktorý tým, že je vo funkcii 20 rokov, tak naozaj dokázal vtisnúť nejaké strategické videnie tejto, tejto inštitúcii. No každopádne ale prečo je rozdiel medzi štátnymi a súkromnými nemocnicami v procesoch? Pretože súkromný investor si tie procesy začína dávať do poriadku. Štandardizuje ich, aby to viedlo k efektívnemu liečeniu pacientov. Toto v štátnych nemocniciach chýba, a preto by štátne nemocnice ako v prvom kole mali byť akciovými spoločnosťami. Ďakujem. [14:47] Tibor Gašpar – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem. Máme ukončené vystúpenia poslancov, ktorí sa prihlásili do rozpravy písomne. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Prihlásil sa jeden pán poslanec, pán poslanec Svoboda. Udeľujem vám slovo. [14:49] Zdenko Svoboda – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dnes sme tu preto, aby sme sa... aby sme rozhodli o návrhu zákona, ktorý si vyžaduje skrátené legislatívne konanie. Tento proces môže byť kritizovaný, no v momentálnej situácii nevyhnutne potrebujeme konať s rýchlosťou a razantnosťou, zároveň aj rozhodnosťou, aby sme zdravotníckemu sektoru poskytli podporu, ktorú si zaslúži. Strana HLAS - sociálna demokracia si plne uvedomuje, že kvalitné a prístupné zdravotníctvo je základom dôstojného života našich občanov. Naším cieľom je nielen udržať jeho stabilitu, ale predovšetkým posilniť ho v čase, keď čelíme rôznym výzvam. Od začiatku tejto vlády je pre nás otázka zdravotníctva prioritou. Na čele tohto rezortu máme dnes ministra pána Kamila Šaška, človeka, ktorý od prvého dňa sa venuje všetkými svojimi silami a venuje aj úsilie tomu, aby naše zdravotníctvo dosiahlo lepšiu úroveň, aby sa zdravotníci cítili ocenení. Jeho práca je nesmierne náročná, pretože vkladáme doňho dôveru, že dokáže zaviesť pozitívne zmeny v systéme, ktorý potrebuje reformy a stabilizáciu. Pán minister od prvého dňa preukázal nasadenie, čo dokazuje, že si plne uvedomuje váhu a zodpovednosť pre celý sektor. Od začiatku sa stretáva s odborníkmi, so zástupcami zdravotníckych pracovníkov aj so samotnými zdravotníkmi, aby našli riešenia, ktoré sú reálne a udržateľné. Nie je to jednoduchá úloha, no už pán minister ukazuje, že je schopný viesť rezort efektívne a s jasnou víziou. Náš prístup k mzdám pracovníkom zdravotníctva je príkladom tejto snahy o dialóg a zodpovednosť. Tento zákon neznižuje platy zdravotníkov, iba spomaľuje tempo ich rastu, pričom sa sústredíme na zabezpečenie primárneho mzdového nárastu. Pôvodne zamýšľané zvýšenie platov sme dokázali navýšiť o 9,7 % pre najkritickejšie profesie. Týmto krokom jasne ukazujeme, že si vážime ich prácu a v rámci možností sa snažíme o ich stabilné postavenie. Pri pohľade na nedávne skúsenosti s postojmi predchádzajúcej vlády je evidentné, že súčasný prístup súčasnej vlády a ministra je cestou ku zmene. Počas vlády či už Igora Matoviča, alebo Eduarda Hegera sme boli svedkami tvrdých, až konfrontačných vyhlásení voči zdravotníkom. Nazývať zdravotníkov ľudským odpadom či ich obviňovanie z vydierania vlády bol len dôkazom nepochopenia ich významu pre našu spoločnosť. Naša vláda, naopak, dokazuje, že rešpektuje zdravotníkov a je odhodlaná vytvárať pre nich podmienky, ktoré ich prácu ocenia a stabilizujú. Na záver chcem ešte spomenúť, že podpora zdravotníkov nie je zameraná len na nemocničný sektor. Z balíka 110 mil. euro bude financovanie smerovať aj do ambulantného sektora, čím posilní nielen ich pracovné podmienky, ale aj dostupnosť zdravotnej starostlivosti pre každého občana. Som presvedčený, že tento návrh zákona je krokom správnym smerom. Skrátené legislatívne konanie nie je obchádzaním procedúr, ale o schopnosti konať efektívne a zodpovedne tam, kde je to naozaj potrebné. Dovoľujem si vás preto požiadať, aby ste tento návrh na skrátené legislatívne konanie aj podporili. Ďakujem za pozornosť. [14:49] Tibor Gašpar – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem, pán poslanec. Dve faktické poznámky na vaše vystúpenie. Prvý, pán poslanec Szalay. [14:54] Tomáš Szalay – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne, pán kolega. Ja viem, že mávame niekedy také prestrelky a nebudete mať ma rád... ma mať rád za túto otázku, ale keď hovoríte o tom, ako si veľmi vážite prácu zdravotníkov, toto ste nevedeli pred štyrmi týždňami, keď ste schvaľovali konsolidáciu a ste im škrtli tie peniaze? Akože viete, že mne to príde také, že sa tu, možno dokonca aj oprávnene vymedzujete voči predchádzajúcej vláde, čo všetko spackala, ale toto ste spackali vy pred štyrmi týždňami. A hovoríte o tom, že idete podporovať aj ambulancie z týchto peňazí, nielen nemocnice, to je super, ale tento problém by sme neboli bývali riešili, keby ste pred štyrmi týždňami neschválili konsolidáciu. Teda riešite problém, ktorý by tu nebol nebyť vášho hlasovania pred štyrmi týždňami. Len toto som chcel povedať. Ďakujem. [14:54] Tibor Gašpar – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem. Ďalší v poradí s faktickou poznámkou, pán poslanec Valocký. [14:55] Jozef Valocký – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Svoboda, berte toto teraz ako vtip, chválite ministra, ale ja myslím, že on vie, kde sa nachádza, a možnože už aj včera obanoval (povedané so smiechom), že to zobral, pretože... (povedané so smiechom) to nie je jednoduché. Súhlasím s týmto zákonom, súhlasím aj s tým, že sme nemali hlasovať za tú konsolidáciu pred tými štyrmi týždňami, len predpokladali sme, že to bolo vyrokované s ministerstvom zdravotníctva. Nikto z nás nevedel, teda že to vyrokované nebolo. A keď teda rokoval jeden z ministrov, nebudem ho menovať, no tak predpokladali sme, že je to vyrokované. Čiže... (Reakcia z pléna.) Prosím? (Reakcia z pléna.) No. Čiže to by, to by som toľko asi k tomu povedal. (Povedané so smiechom.) A trošku mi chýba v tomto zákone, a poviem úprimne, je tu akože, požiadavky Lekárskeho odborového zväzu sú tu napísané, ale nie je v tomto zákone napísané, čo to bude znamenať pre pacienta. Čiže aké požiadavky má vláda na lekárov a na Lekársky odborový zväz, to v tomto zákone nie je. Čiže predpokladám, že potom príde nejaký, nejaké memorandum, nejaký dohovor po prijatí tohto zákona, a ak nepríde, tak potom tento zákon nič takéhoto neobsahuje, lebo hovoríme tu, že pre pacienta, pre pacienta, pre pacienta , ale toto je pre lekárov, takže predpokladám, že minister bude potom rokovať o nejakom novom memorande, nazvime to, a dá aj nejaké povinnosti k tomuto. Ďakujem pekne. [14:55] Tibor Gašpar – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem. Reagovať bude ešte pán poslanec Svoboda, máte slovo. [14:56] Zdenko Svoboda – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Čo sa týka memoranda, tak to nie je nič, čo je vytesané do skaly alebo do kameňa, je to, dá sa povedať, nejaký živý dokument, ktorý sa môže v určitom časopriestore meniť. Ja si myslím, že teraz nastal ten správny čas, aby došlo aj k tej zmene, to, čo hovoril pán poslanec Szalay, tak myslím si, že teraz je ten správny čas, o čom ste aj vy hovorili, a to, aby ten nárast bol nejako aj naviazaný na tú výkonnosť a na zvýšenie tej efektivity, a to je odpoveď vlastne k tomu, čo ste sa pýtali. Ďakujem. [14:56] Tibor Gašpar – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem. To bola posledná faktická poznámka. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce sa, chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie. Žiada si k rozprave zaujať stanovisko spravodajca? Nech sa páči. [14:57] Vladimír Baláž – Vystúpenie spoločného spravodajcu Prepáčte, ja len technicky. Hlasovať o tomto skrátenom konaní budeme o 17.00 hod. a potom budeme pokračovať v rozprave. Dobre? Ďakujem pekne. [14:57] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Teraz pristúpime k rokovaniu o návrhu na zmeny v zložení výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Návrh má parlamentnú tlač 578 a bol vypracovaný na základe návrhu poslancov, členov poslaneckého klubu za stranu SMER – sociálna demokracia. (Rokovanie o návrhu na zmeny v zložení výboru Národnej rady Slovenskej republiky , tlač 578). Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Nikto sa neprihlásil z poslancov. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Nasleduje rokovanie o návrhu na voľbu predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Návrh je uverejnený ako tlač 579 a bol vypracovaný na základe návrhu poslancov, členov klubu poslancov za stranu SMER – sociálna demokracia, ktorí navrhujú zvoliť do funkcie predsedu tohto výboru poslanca Richarda Glücka. (Rokovanie o návrhu na voľbu predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť , tlač 579.) Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. V rokovaní pokračujeme v prerušenej rozprave o návrhu poslankýň Beáty Jurík, Lucie Plavákovej a Zuzany Števulovej na prijatie uznesenia Národnej rady k útoku na detské zdravotnícke zariadenie Ohmatdyt na Ukrajine, tlač 380. Prosím poslankyňu Beátu Jurík, aby zaujala miesto určené pre navrhovateľov, a spravodajcu z výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny poslanca Ondreja Prostredníka, aby zaujal miesto určené pre spravodajcu. Do rozpravy je písomne prihlásená poslankyňa Lucia Plaváková, ktorej týmto odovzdávam slovo. (Reakcie z pléna). Máte za pani poslankyňu Beátu Jurík...? (Reakcie z pléna.) Idete si vy sadnúť? Alebo? Áno? Dobre, takže, pani poslankyňa, máte slovo. (Reakcia z pléna.) To... (Povedané so smiechom.) Dajte to, prosím vás, len tu vyššie. (Pokračovanie rokovania o návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Beáty Jurík, Lucie Plavákovej a Zuzany Števulovej na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k útoku na detské zdravotnícke zariadenie Ohmatdyt na Ukrajine , tlač 380.) [15:00] Lucia Plaváková – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Ako už tu odznelo, doobeda toto uznesenie sme pripravili ako reakciu na barbarský útok Ruskej federácie, ktorá dňa 8. júla 2024 zaútočila na viacero ukrajinských miest vrátane teda zbombardovanej detskej nemocnice Ohmatdyt v Kyjeve. Hrozivé fakty o tomto útoku už uviedla kolegyňa Beáta Jurík v doobednej časti rozpravy. Ja by som sa zamerala na medzinárodné reakcie, ktoré tento hrôzostrašný čin sprevádzali. Stretla sa táto obludná akcia Vladimíra Putina s okamžitým odsúdením zo strany medzinárodného spoločenstva a jednotlivých demokratických krajín. Spomenula by som teda pár vyjadrení. Na brutálny útok zareagoval UNICEF, detský fond OSN, a vo svojom stanovisku uvádza: „Útok na nemocnicu Ohmatdyt, najväčšie detské zdravotnícke centrum v krajine, je ďalšou brutálnou pripomienkou toho, že na Ukrajine nie je pre deti bezpečné miesto. Nemocnice by mali byť bezpečným útočiskom a podľa medzinárodného práva sa im poskytuje osobitná úroveň ochrany. Takmer dva a pol roka od eskalácie vojny na Ukrajine sa zdá, že hrôza, ktorú deti a ich rodiny zažívajú, nemá konca.“ Námestníčka generálneho tajomníka OSN pre humanitárne záležitosti upozornila, že úmyselné útoky na nemocnice sú vojnovým zločinom a páchatelia za ne musia niesť zodpovednosť. Konkrétne uviedla: „Tieto incidenty sú súčasťou hlboko znepokojujúceho vzorca systémových útokov poškodzujúcich zdravotnú starostlivosť a inú civilnú infraštruktúru na celej Ukrajine.“ Vyjadril sa aj arcibiskup Visvaldas Kulbokas, apoštolský nuncius na Ukrajine, keď navštívil kyjevskú detskú nemocnicu, o čom informoval vatikánsky portál Vatican News, a on konkrétne uviedol: „Keď sú zasiahnutí tí najmenší z najmenších, tí najslabší z najslabších, každý z nás si kladie otázku, ako je možné, že niekto aj naďalej poskytuje nejaké vysvetlenie vojny, ako by sa dala z nejakého dôvodu ospravedlniť. Neviem, ako to svedomia tých ľudí dokážu naďalej robiť. Mal som možnosť vidieť videozáznam, na ktorom strela priletí priamo, nezachytená protivzdušnou obranou, a zasiahne oddelenie dialýzy. Z detskej nemocnice stúpa dym, veľmi jedovatý, štipľavý dym, pretože každá raketa nesie v sebe veľa paliva, ktoré je veľmi toxické, a potom je ťažké priblížiť sa a začať vyslobodzovať tých, ktorí zostali pod troskami. Vyvstáva veľmi šokujúca otázka. Tieto rakety sú dokonca cielené a nezasahujú len deti, ale práve tie deti, ktoré potrebujú onkologickú liečbu alebo transplantáciu pečene. Práve na ne dopadajú rakety.“ To boli teda slová predstaviteľa cirkvi a na tento útok hneď deň, deň po tom, ako sa stal, reagoval aj pápež František a odsúdil ho, a teda tu vidím aj v pléne pána poslanca Hazuchu, ktorý mi sám hovoril, že aj každú nedeľu chodí do kostola, tak ja neviem, aj pápež tento útok odsúdil hneď deň po tom, ako sa stal. Ako hlasoval výbor? O bombardovaní detskej nemocnice sme 12. septembra rokovali aj na výbore pre ľudské práva a národnostné menšiny, ktorému predsedám, a naozaj mne zostalo vtedy veľmi úzko z priebehu toho výboru a výsledku hlasovania, pretože koaliční poslanci a poslankyne naše uznesenie nepodporili pre mňa naozaj z nepochopiteľných príčin. Ja si naozaj neviem predstaviť, ako je možné, že niekto nedokáže odsúdiť obludný raketový útok na deti, a to dokonca na choré deti. Na výbore sme si okrem iného vypočuli aj výčitku, že prečo práve uznesenie k detským obetiam v nemocnici na Ukrajine, a nie k iným detským obetiam v iných krajinách . Už o tom hovorila aj kolegyňa Jurík, ale ja by som v každom prípade k tomu chcela dodať, že Národná rada ako najvyšší zákonodarný zbor má právomoc zaujímať postoj k zásadným otázkam a udalostiam a má aj zodpovednosť svojím postojom poukazovať na jasné hranice, ktorých prekročenie nie je v demokratickom svete prípustné. Neviem, aká iná hranica je tak jasná, tak jasná ako tá, ktorá nám hovorí, že bombardovať choré deti, onkologicky choré deti je číre zlo hodné odsúdenia. Neviem, či existuje iná jasnejšia hranica ako táto. Zároveň by som k tej výčitke pripomenula, že naše uznesenie je naozaj formulované tak, že obsahuje aj všeobecné deklarácie odsudzujúce obdobné zlo páchané na akýchkoľvek deťoch kdekoľvek vo svete. Konkrétne Národná rada vyjadruje presvedčenie, že „žiadne dieťa by nemalo vyrastať vo vojnovom konflikte či pod hrozbou raketových útokov, že žiadne dieťa by nemalo byť zranené alebo zomierať v troskách nemocnice, ktorá má byť, naopak, bezpečným miestom na uzdravenie a zotavenie . “ Neviem, kto a prečo môže nesúhlasiť s týmto výrokom. Nerozumiem tomu naozaj. Ďalej tam uvádzame: „Národná rada pripomína, že útoky na civilné obyvateľstvo, ničenie nemocníc, obytných budov a základnej infraštruktúry sú absolútne neprijateľné, odsúdeniahodné a v rozpore s medzinárodným právom.“ Opäť, kto a prečo môže nesúhlasiť s týmto výrokom? Skúste to vysvetliť, je vás tu pár aspoň z koalície. Skúste to vysvetliť. Ďalej v uznesení uvádzame, že zdôrazňuje, že „špeciálne zdravotnícke zariadenia musia byť chránené za každých okolností a každá obdobná udalosť sa musí náležite vyšetriť.“ Opäť, kto a prečo by mohol s týmto nesúhlasiť? Tak sa, prosím, naozaj nevyhovárajte. Ako som už uviedla, tento útok, hneď deň po tom, ako sa stal, odsúdil aj samotný pápež a vy sa mnohí hrdo hlásite ku katolíckej viere, takže ja neviem, akú inú autoritu ešte potrebujete, aby ste vedeli rovnako tento útok odsúdiť, aby si... Ja si myslím, som presvedčená o tom, že by to malo ísť aj bez toho, že to nejaká autorita, ako je, ako je práve pápež, sama spraví, že by sme to mali vedieť úplne na základe úplne ľudského základu, že to je niečo, čo každý vie si vo svojom vnútri vyhodnotiť, že bombardovať choré deti je jednoducho za všetkými hranicami. Kolegovia, kolegyne, podľa mňa naozaj neexistuje žiadna výhovorka, ktorá by ospravedlnila to, že niekto nedokáže odsúdiť tento barbarský útok na deti v nemocnici, na deti liečiace sa na onkologické ochorenia, na deti podstupujúce práve v momente prilietajúcej bomby operáciu. Žiadna výhovorka neexistuje. Ďakujem. [15:00] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pani poslankyňa. Podľa toho, ako ste boli prihlásení, teraz nemám na mysli vy, ale všetci poslanci, by to malo byť posledné vystúpenie poslanca prihláseného písomne do rozpravy. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Prihlásil sa navrhovateľ. Pani poslankyňa Števulová, nech sa páči, máte slovo. Ešte sa chcem opýtať, je to vystúpenie v rozprave alebo ako? (Reakcia z pléna). Dobre, ďakujem. [15:09] Zuzana Števulová – Vystúpenie v rozprave Budem krátka. Ja som sa chcela prihovoriť ešte vám, kolegovia, kolegyne, a podporiť argumenty mojich kolegýň Beáty Jurík a Lucie Plavákovej aj pohľadom na to, že pokiaľ táto Národná rada vysloví, vyšle signál nesúhlasu a odsúdenia vlastne bombardovania tejto nemocnice, nie je to len signál ľudom na Ukrajine alebo Ukrajine ako takej, ale myslím si, že tento signál by, je veľmi dôležitý aj pre súčasnú situáciu na Slovensku. Ľudia z Ukrajiny sú už dlhodobo najväčšou menšinou na území Slovenska, nie je to tak len kvôli vojne na Ukrajine. Táto situácia nastala dávno predtým, najmä preto, že sem prišli tisíce Ukrajincov a Ukrajiniek pracovať, žiť, podnikať, prišli sem študovať, za svojimi rodinami. Vieme dnes, že ľudia z Ukrajiny sú cudzincami, ktorých je najväčší počet, pokiaľ ide o zamestnávanie cudzincov na Slovensku. Tá menšina sa dnes počíta v desiatkach tisícov. Je to naozaj výrazný počet cudzincov a cudziniek, ktorí na našom území žijú. Tých ľudí dnes stretnete v školách, stretnete ich v MHD, stretnete ich v supermarketoch, v IT firmách, sú to lekári, sú to ďalší zdravotnícki pracovníci, prosto všade, kde sa dnes pozriete, tam vidíte ľudí z Ukrajiny, ktorí pracujú, žijú alebo podnikajú, alebo študujú na Slovensku. Táto menšina tu naďalej bude s nami dlhé roky. Áno, niektorí sa možno, ak teda vojna skončí, vrátia, ale ten trend je dlhodobý a nezvratný. Bude to jedna z najväčších menšín, alebo ak nie aj najväčšia, ktorá na Slovensku žije, ktorá bude jedným z pilierov našej ekonomiky. Už to tak je. A to, ak by sme takéto uznesenie podporili, z môjho pohľadu vyšle dôležitý a vážny signál z tejto snemovne, že si túto menšinu, ktorá v mnohých oblastiach drží našu ekonomiku nad vodou, všímame, vážime si ju a že vnímame, ako sú ohrození tou ruskou vojnou na Ukrajine, takže dúfam, že pri vašom hlasovaní zvážite aj tento aspekt, že sa pozrieme na to, kto tu v skutočnosti na našom území žije a pracuje, kto tiež s nami zdieľa ten názov obyvateľstvo Slovenska a o koho sa máme zaujímať a vo vzťahu ku ktorému máme byť súcitní. Ďakujem. [15:09] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Na vaše vystúpenie je jedna faktická poznámka. Pán poslanec Pročko, máte slovo. [15:11] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Pani kolegyňa, vyzvali ste tento parlament, aby vyslal jasnú správu pre, kvôli vojne na Ukrajine. No, ja som veľmi skeptický, pretože keď vidím europoslanca, ktorý obdivuje diktátorov, ktorého meno sa nevyslovuje, ako v Rusku natáča proruské propagandistické videá, ako premiér Slovenskej republiky vystupuje v proruskej televízii, ako minister zahraničných vecí sa stretáva s veľvyslancami krajiny, ktorá napadla Ukrajinu, ja, ja, ja naozaj som hlboko presvedčený, a veď aj vy určite, že tento parlament to neschváli, pretože tento parlament nie je o slobode zo strany koalície, ale je to o diktáte, o diktáte strany SMEROHLAS a SNS, no SNS teraz trošičku tam kríva, lebo tam už aj Huliak bude mať nejakú šnúrku na trenírkach, ale je to o tom, že naozaj krajina, ktorá napadla Ukrajinu, a aj u nás v mojej rodnej dedine žili a sme aj zamestnali ľudí, ktorí potrebovali pomoc, a počúvať ich príbehy je niečo neskutočné. A oni sa tu oháňajú ľudskosťou, sociálnym cítením a popritom, popritom sú to len také socialistické priateľstvá, ktoré majú s diktatúrou Vladimíra Putina, čiže aj premiér, aj poslanec, ktorého meno sa nevyslovuje, ktorý velebí diktát, diktátorov, oni vyslali už jasný signál, ako to myslia. Žijeme v krajine, kde premiér hovorí, že Západ nám škodí. Žijeme v krajine, kde nás chcú do toho Ruska opäť pritiahnuť. [15:11] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Reagovať bude pani poslankyňa Števulová, máte slovo. [15:13] Zuzana Števulová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán Pročko. Ja, samozrejme, sa stotožňujem s tým, čo hovoríte, ale stále by som chcela apelovať na to, aby aj poslanci a poslankyne vládnej koalície prezreli, pretože to, čo hovoríte, to sú ľudia, ktorí nám tu maľujú fiktívnu realitu. Ak sa pozrieme na počet ľudí žijúcich a pracujúcich dnes na Slovensku z Ruska a z Ukrajiny, vidíme ten zásadný nepomer, čiže každému, kto si tie štatistiky otvorí, je jasné, kto tu prináša väčší hospodársky prínos tejto krajine, a zároveň musím povedať, že ak tu máme dnes menšinu v rádoch desiatkach tisíc ľudí, že máme tu dnes vyše 200-tisíc cudzincov žijúcich na Slovensku, z nich väčšina je z Ukrajiny, títo ľudia a mnoho tisíc z nich, pripomínam, má trvalý pobyt alebo v nasledujúcich dvoch rokoch získa trvalý pobyt, sa tým sa spája právo voliť v komunálnych voľbách, čo by vás mohlo zaujať, a v momente, ako sa stanú občanmi a občiankami Slovenskej republiky, títo ľudia budú mať volebné právo na Slovensku. Tak si myslím, že minimálne v týchto dvoch úsekoch si možno raz spomenú, kto a akým spôsobom sa vyjadroval a mal postoje k Ukrajine a k ruskej vojne na Ukrajine. [15:14] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľka? Konštatujem, že nie. Chce sa k rozprave vyjadriť spravodajca? Tiež nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. V rokovaní pokračujeme v prerušenej rozprave o návrhu poslancov Dubéciho, Mesterovej a Števulovej na prijatie uznesenia Národnej rady k voľbe predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, tlač 426. Prosím poslankyňu Zuzanu Števulovú, aby zaujala miesto určené pre navrhovateľov, a spravodajcu z ústavnoprávneho výboru poslanca Rastislava Krátkeho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov. Máme tu pána poslanca? Máme, dobre. Ďakujem. S faktickou poznámkou je na vystúpenie poslanca Hlinu z piatka 27. septembra prihlásený pán poslanec Vašečka. Je prítomný v sále? Nie je prítomný v sále. Jeho vystúpenie teda prepadá. Do rozpravy sa prihlásil spravodajca pán poslanec Krátky, ktorému odovzdávam slovo, a pripraví sa navrhovateľka pani poslankyňa Zuzana Števulová. Nech sa páči. Nebudete vystupovať? Pán poslanec Krátky konštatuje, že nebude vystupovať. Pani poslankyňa Števulová? (Reakcia z pléna.) Vzdávate sa vystúpenia, ďakujem. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Prihlásili sa dvaja poslanci, pán poslanec Dubéci a druhá, pani poslankyňa Plaváková. Dávam slovo pánovi poslancovi Dubécimu. (Pokračovanie rokovania o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Dubéciho, Zuzany Mesterovej a Zuzany Števulovej na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k voľbe predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, tlač 426.) [15:16] Martin Dubéci – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja naozaj len v krátkosti. Je to teda čarovná tlač, ktorá sa nám tu tak tlačí pred nami, a už teda pokračujeme z 27. 9., ak som to teda správne započul, ale celkovo aj dnešný deň je podľa mňa taký magický, musím povedať, lebo som si tak uvedomil, že vlastne dnes ráno sme už diskutovali o tom, a zrejme to odmietneme, že teda chceme zásadne debyrokratizovať tento štát a nejaké tlačivá, ktoré zbytočne vydávame, tak si nemusíme pýtať. Potom sme diskutovali o tom, či niekto, kto nazve poslankyňu sukou a nedokáže riadiť svoj výbor, by mal byť predsedom výboru. A teda diskutovali sme o tom, že či je to v poriadku, keď niekto zbombarduje onkologickú detskú nemocnicu. Taký máme deň, lebo pokračujeme teda v tom, že či by bolo už nakoniec po pol roku možné, aby Národná rada sa konečne pokúsila si zvoliť predsedu Národnej rady, tobôž druhého najvyššieho ústavného činiteľa v tejto krajine. Tak taký máme deň, kolegovia, dobrá práca. No, ja by som svoje vystúpenie v krátkosti rozdelil na dve časti, jedno politické a jedno potom také viac, dovolím si povedať, možno inštitucionálne. No, a teda to politické. Ja, čo som sa ja nenapočúval v kampani o tom, ako tu starí matadori a ich nová verzia, strana HLAS, a teda za pomoci strany SNS, nám ukážu, ako sa riadi štát . Keby som ja dostal euro, tak ja som, už aj vilu si postavím niekde na Slavíne, nedostal som to euro za každé toto vyjadrenie, ale ja sa nestíham čudovať, že nás tu poučujete v každej diskusii. Tu pán Bartek napríklad to veľmi rád robí, v každej diskusii nám hovorí, ako nám ukážu, ako sa teda ten štát riadi , a potom týždeň k týždňu, ja na to grémium chodím a ja tak sa pýtam, že teda, že či už ideme voliť toho predsedu. A ešte nie, ešte nedozrel ten čas, máme nejaký problém a nedá sa. A teda ja neviem, ak existuje ešte nejaká väčšia teda úloha vlády, normálne politologická definícia, ako obsadzovať mocenské pozície štátu, teraz normálne že neutrálne to hovorím, nie ako zlá vec, ale ako reprezentovať vôľu ľudu, ten mandát demokratický preniesť do tých najvyšších ústavných funkcií, tobôž druhej najvyššej ústavnej funkcie, tak to je úloha vládnutia. A vy tu v tomto kolegovia naozaj že zlyhávate na plnej čiare. Ak je to nejaký prejav nejakej disfunkcie tejto koalície, tak podľa mňa toto je ten ako najvyšší. Fajn. A to je teda váš prejav politických vzťahov, politickej kultúry. O. K. Toľko k tomu. Koniec. Lebo mňa možno trápi rovnako, ak nie o mierne viac, to, že aký to má prejav na celkové fungovanie tejto inštitúcie, lebo opäť, tak ako som to hovoril doobedu, tak opäť to poviem aj dnes poobede, toto nie je úplne normálne, aby sme teda fungovali v Národnej rade, ktorá nemá legitímne zvoleného plnohodnotného predsedu Národnej rady. Ja teda nemám problém povedať, že zastupujúci predseda Národnej rady svoju pozíciu plní podľa mňa veľmi dobre aj akože snaží sa v rámci tých možností, ktoré má, tú Národnú radu riadiť. Ja s tým nejaký problém nemám, s ním samotným. Problém mám s tým, že tu neexistuje jeden plnohodnotný mandát. Pán podpredseda Žiga bol teda poverený v deň prezidentských volieb, ak si to dobre pamätám, buďme pri tom, že teda bol v ten deň poverený, dočasne podľa mňa, lebo však on ako má veľmi významné ústavné funkcie, od volieb, referend, rôznych, rôznych, neviem, iných aktivít, zastupovania Slovenskej republiky v zahraničí. To neni nejaký venček, ktorý niekto ako odovzdá niekomu, a že teraz ty si predseda , a potom on to odovzdá niekomu. To je naozaj, celý čas si myslím, že aj ústavne je to myslené tak, aby to bolo niečo, čo je dočasné, kým sa proste predpokladá, že vždy je nejaká koalícia, alebo teda tá parlamentná väčšina nejaká vznikne, ktorá zvolí niekoho, kto bude reprezentovať nás všetkých 150. To nemôže byť niekto dočasný, kto to však nejako robí a možno, ako ja som sa dopočul už v niektorých reláciách, však možno to dokočírujeme až do konca týmto spôsobom . A ja... Dobre, možno sú aj väčšie problémy v tejto republike, však tá diaľnica a nemocnice a tak ďalej, ja s tým súhlasím, určite áno, ale to, že v akom stave je táto inštitúcia a jej základné pozície. Máme tu tri výbory, ak sa nemýlim, dnes, ktoré sú disfunkčné napríklad Národnej rady. Osobitný kontrolný výbor totálne, proste to je karambol, masaker, zle. Máme problém vo výbore pre verejnú správu. Teraz sme mali teda problém s pánom Huliakom. Nech sa páči. Skupiny priateľstiev, poviete si, že aká, aká hlúposť, hej, že skupiny priateľstiev. No asi prežijeme bez skupín priateľstiev v Národnej rade, ale tak je to nejaká funkcia napríklad v zahraničnej politike Slovenskej republiky, v diplomatickej parlamentnej diplomacii. Nevieme si ju plniť. Máme rokovací poriadok, tak to je, to je moja obľúbená vec, teda po roku doprosovania sa, aby sme si urobili rokovací poriadok, po tom, čo sa tu stalo asi päť karambolov, na ktoré sme my tu akože dookola, dookola upozorňovali, že sa raz stanú, tak sme sa pomaličky dostali teda k tomu, že máme nejaký rokovací poriadok. Nehovoriac o tom, že v akom stave je táto inštitúcia, rozpočet, neviem, investičný dlh a stav Kancelárie Národnej rady, čo sa týka zamestnancov a tak ďalej, však keď sa bavíte, tak viete. Jednoducho je to zrejmé, že tejto inštitúcii chýba legitímne plnohodnotne zvolená hlava. Proste niekto, kto za ňu bude zodpovedať, kto ju bude niesť, kto bude nás ako poslancov reprezentovať. A teda ja som z toho tak prekvapený, kolegovia, kolegyne, že na tej vládnej strane vy máte tú väčšinu, vy sa viete dohodnúť, že vám je to všetko jedno a že jednoducho k nejakému výsledku neviete, neviete dospieť, lebo tak, ako som hovoril ráno, vlastenectvo ja mám rád, podľa mňa to je veľmi dôležitý koncept, ja mám túto republiku rád a ja nerozumiem tomu, ako ľudia, ktorí majú radi túto republiku a ktorí sa hrdia teda láskou k tomuto štátu, tak sú v tak významnej pozícii a tak ju nechávajú zanedbať, lebo to neexistuje iný pojem na to, ako totálny rozklad inštitúcie, pokiaľ sa vy o ňu nestaráte. Preto prosím kolegovia, pristúpte ku svojej úlohe, ste vo väčšine a konajme tak, ako hovorí to naše uznesenie, a teda poďme vykonať voľbu predsedu Národnej rady do jedného týždňa, alebo ak to vieme stihnúť, kľudne aj tento. Ako asi iste viete, opozícia kandidáta našla, dokonca si myslím, že v tejto chvíli má najviac hlasov zo všetkých možných kandidátov, nie potrebnú nadpolovičnú väčšinu, ale však bavme sa alebo, alebo jednoducho proste príďte vy s nejakou alternatívou. Ale tolerovať tento stav, tak ako ak existuje nejaká metafora pre túto republiku, v akom stave úpadku pomalého atrofujúceho je, tak to je aj to, čo vidíme dnes. Ďakujem pekne, skončil som. [15:16] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán poslanec. Na vaše vystúpenie žiadna reakcia, takže v poradí je ďalšia pani poslankyňa Plaváková, máte slovo. [15:23] Lucia Plaváková – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne za slovo. Už to tu kolega tak naznačil, ale teda dne je to tu pomerne depresívne aj vzhľadom na témy, o ktorých rokujeme, aj vzhľadom na to, ako predpokladáme, ako dopadnú pri hlasovaní. Ale tak predsa skúsme ešte sa o tom porozprávať. Neschopnosť zabezpečiť riadny chod ústavných orgánov, to je vlastne to, čo tu, o čom tu diskutujeme. Od zvolenia predchádzajúceho predsedu Petra Pellegriniho za prezidenta nemá Národná rada riadne zvolené vedenie. To je tiež fakt. Podotýkam, teda že je to tak od 6. apríla tohto roka, teda ak dobre počítam, zajtra to už bude sedem mesiacov. Sedem mesiacov, takže väčšina vlastne, áno, fungovania Národnej rady, je bez riadneho vedenia. Pri tejto príležitosti tiež pripomeniem, že je aj faktom, že miesto na Ústavnom súde je napríklad voľné už vyše roka. Aktuálne nemáme dokonca voľbu ani vyhlásenú, takže je už v tejto chvíli jasné, že to bude ďalšie mesiace ešte trvať, kým toto miesto bude obsadené. Tak ja neviem, naozaj táto koalícia nie je schopná zabezpečovať základné ústavné orgány a ich chod. Predseda parlamentu ako druhá najvyššia ústavná funkcia. Ústavný súd ako garant demokracie a ústavnosti aj ústavnosti zákonov, ktoré prijímame v tomto pléne. A nič. Vláda to nevie obsadiť, nevie zabezpečiť fungovanie týchto orgánov. Ale späť teda konkrétne k predsedovi Národnej rady. Podľa koaličnej dohody, ktorú uzavreli Robert Fico, Peter Pellegrini a Andrej Danko, patrí tento post strane HLAS. Aká je realita teda za posledné mesiace? Hádky, odkazy cez médiá, ignorácia ústavných princípov, strkanie hlavy do piesku s tvrdením, nech si to vyriešia dve ostatné strany, ktoré majú konflikt , a teda strana HLAS a SNS. Už to vyzerá naozaj tak, že tak traja koaliční lídri sú ako také malé deti na pieskovisku, ktoré sa hádajú, kto dostane formičku a bude môcť ostatným deťom upiecť koláč alebo tou formičkou niekomu tresnúť po hlave. A bolo by to naozaj až komické, keby tá situácia nebola vážna. Funkcia predsedu Národnej rady je druhou najvyššou ústavnou funkciou, ako som už uviedla, a nesie so sebou množstvo protokolárnych, ale aj právnych a ústavných povinností. Len tak pre pripomenutie koaličným poslancom a poslankyniam uvediem hlavné úlohy predsedu Národnej rady – zvolávať a predsedať schôdzam Národnej rady, podpisovať ústavné zákony a zákony, prijíma sľub poslancov, poslankýň Národnej rady a vyhlasuje voľby do Národnej rady, voľbu prezidenta, voľby do orgánov územnej samosprávy. Ak predseda nie je na zasadnutí parlamentu prítomný, môže poveriť vedením zasadania niektorého z podpredsedov. V čase zvolenia nového parlamentu starý predseda vedie prvé zasadanie Národnej rady, kým nie je zvolený nový predseda. V čase, keď Slovensko nemá právoplatne zvoleného prezidenta, alebo prezident nie je zo zdravotných dôvodov schopný vykonávať svoju funkciu, prechádzajú na predsedu Národnej rady niektoré prezidentské právomoci, napríklad právomoc menovať a odvolávať členov vlády. Hneď po prezidentských voľbách bol, už to tu odznelo, povedzme takým, povedzme to tak diplomaticky, zvláštnym spôsobom dočasne poverený riadením parlamentu Peter Žiga, lebo prezident bol teda zvolený v sobotu 6. apríla, ale až do pondelka 8. apríla Peter Pellegrini trval na tom, že je stále predsedom parlamentu a že on túto funkciu bude vykonávať ďalej. No ale potom sa zrazu záhadne objavilo poverenie, splnomocnenie zo 7. apríla pre Petra Žigu. Tak ja už som tu viackrát tak spomínala aj cestovanie časom, lebo pri niektorej tej vašej argumentácii to tak nevychádza. Ani tu mi to úplne nevychádza. Ale tak volia, takto to je. A od apríla teda počúvame iba výhovorky. Peter Žiga mal byť iba dočasne na pár týždňov poverený predsedom Národnej rady. Ja by som možno aj polemizovala s mojím kolegom Dubécim, že či teda naozaj dobre vykonáva túto funkciu, lebo dnes podľa mňa pri tom hlasovaní o pozmeňujúcom návrhu, ktorý sa týka infozákona, by som to až tak že... nedávala by som tomu jedničku s hviezdičkou. Tak asi tak. A zálusk na tento post si robil a evidentne aj stále robí asi teda Andrej Danko, avšak ten teda narazil nielen do semaforu, ale aj na odpor svojho koaličného partnera, strany HLAS. A celé leto vládna koalícia spala a v tejto otázke sa prebudila až na jeseň. Ako vždy prvý sa o tejto funkcii vyjadril teda Andrej Danko 7. septembra, ktorý nepovažuje tému nového predsedu parlamentu za uzavretú. Téma sa skončí, keď bude nový predseda Národnej rady. No my by sme boli radi, keby teda táto téma skončila a bol by ten nový predseda Národnej rady, zatiaľ to tak nevyzerá. A dokonca povedal, že je ochotná SNS vymeniť post predsedu parlamentu za niektoré zo svojich ministerstiev... že nie je ochotná. Danko potom opakovane nejako sa vyjadroval v tejto veci a dokonca sa vzápätí ozval aj predseda vlády Robert Fico, ktorý na post podporil práve Andreja Danka, ako inak, alibisticky dodal, že „vyzerá to tak, že bude predsedom Národnej rady buď Andrej Danko, alebo Peter Žiga zostane až do konca tohto volebného obdobia povereným predsedom Národnej rady. Možno až tak ďaleko sa dostaneme v nejakom okamihu.“ Koniec citátu. Tak to je naozaj podľa mňa absurdné, aby sme my vôbec uvažovali nad tým, že celé funkčné obdobie bude mať dočasne povereného predsedu Národnej rady. Následne potom nastali prestrelky medzi Andrejom Dankom a stranou HLAS a v približne, teda v polke októbra sa predseda HLASU Matúš Šutaj Eštok prvýkrát jasne vyjadril, že chce obsadiť post predsedu parlamentu v čo najkratšom čase , takže už teda nepočítame s tým asi, že do konca funkčného obdobia dočasne, ale v čo najkratšom čase. Ale teda bolo to 13. októbra, dnes máme 5. novembra – v čo najkratšom čase , neviem. Možno inak vnímame čas. Následne teda 23. októbra sa k nemu pridal aj minister Drucker, ktorý povedal, že chce HLAS vyriešiť otázku predsedu parlamentu do konca roka , takže v najkratšom čase už sa zmenilo na do konca roka a ešte tak dodal, že inak môžu v koalícii nastať zmeny vo fungovaní . Tak to už tak ako rázne teda povedal. Vraj boli doteraz trpezliví a nerozumejú, o čo ide strane SNS, ale dvíhajú prst, pretože dohody sa musia dodržiavať . Tak vidíme, zatiaľ sa nedodržiavajú. A táto sága akoby nemala konca a rozuzlenie. O ďalšiu zápletku sa postaral predseda Národnej koalície Rudolf Huliak, ktorý teda kandidoval na kandidátke SNS, ale spolu s dvomi svojimi súpútnikmi teda z SNS odišiel a za predsedu parlamentu povedal, že chcú kandidáta HLAS-u, teda už nie Andreja Danka, lebo už nie sú kamoši s Andrejom Dankom. Tak to je smutné. No, smutné alebo veselé, ono tak rôzne sa tu vnímajú jednotlivé veci v tomto pléne. Ako aj čas napríklad, ako som už uviedla. (Povedané so smiechom.) No v každom prípade toto bol len krátky exkurz toho, ako tu prebiehajú všelijaké mediálne prestrelky, vyjadrenia jednotlivých koaličných strán a ich predstaviteľov, pritom mnohých z vás som veľakrát počula hovoriť, že teda to je, to je hanba, keď si politici odkazujú niečo cez médiá . A vy ste pritom v jednej koalícii, pán Hazucha prikyvuje. Tak ja neviem, možno by bolo naozaj dobré, keby už ste boli schopní dôjsť k tej dohode a vyriešiť tento problém a obsadiť miesto vo vedení Národnej rady. Myslím, že táto naša inštitúcia si to naozaj zasluhuje a aj naplnenie ústavy si to zasluhuje, a ja teda neviem, ako dlho ešte mienite čakať, ale myslím si, že už je naozaj najvyšší čas. Ďakujem. [15:29] Tibor Gašpar – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem, pani poslankyňa. Na vaše vystúpenie dve faktické poznámky. Prvá, pani poslankyňa Bajo Holečková, máte slovo. [15:32] Martina Bajo Holečková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Ďakujem, pani poslankyňa, za, poviem to, taký že komplexný súhrn tejto telenovely už pomaličky. Ale ja som ešte do... skúsim, alebo teda pokúsim doplniť, pretože najnovšie už sa hovorí o tom, že, že pán minister vnútra, ktorý evidentne nezvláda svoj, svoj rezort, sa potrebuje niekde upratať a že teda aj on by mohol mať ten záujem o predsedu parlamentu. Čiže tých záujemcov je celkom pekná, pekná kopa a možno už by naozaj stálo za to, aby vládna koalícia prišla s tým návrhom. Tak nemusí to byť jedno meno, veď kľudne nech nám dajú celé to portfólio, a snáď niekoho zvolíme. Ďakujem. [15:32] Tibor Gašpar – Uvádzajúci uvádza bod Ďalší v poradí, pán poslanec Pročko, máte slovo. [15:33] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem všetkým, ktorí majú dnes narodeniny. Všetko najlepšie, pán Gašpar, vyhovel som vám. No a, priatelia, pani poslankyňa, je dôležité sa spýtať, prečo vyhovuje tejto neschopnej vládnej koalícii, pretože naozaj neschopnejšie Fico nič nikdy neurobil ako teraz. Prečo im vyhovuje, že máme troch predsedajúcich? Prečo im to vyhovuje? Sú unavení, sú rozčarovaní, Danko, ten je aj sklamaný. Kvôli čomu sú len traja? Mali by sme ich mať piatich. Traja. Koalícia, jeden z opozície a predseda Národnej rady. Im toto veľmi, veľmi vyhovuje. Im vyhovuje chaos. Oni rozprávali o našej vláde, že sme vláda chaosu, a toto je čo? Máme tam troch. Oni sa nevedia dohodnúť a tu je otázka dobre sa spýtať, prečo sa nevedia dohodnúť. Kvôli čomu? Veď to je také jednoduché. Mal to mať HLAS, tak nech to má HLAS. Danko povi... (Povedané so smiechom.) Prepáčte, je to smiešne, lebo ten padol na, na nos, keď mu teda povedali, že nebude, a keď mu ešte aj odišiel ten Huliak, a povedal Huliak, že bude hlasovať za HLAS, takže Danko je z kola von. Máme tu len HLAS, SMEROHLAS, teda odnož, platformu tajných agentov, ktorí odišli zo SMER-u. Tak prečo jeden z nich nemôže byť predseda parlamentu? Prečo? Veď to je také jednoduché. Máme tu nefunkčnú, sme hanba, toto je hanba, tento parlament. Teda vy ste hanba, pán Gašpar a ďalší, ktorí ste v tom predsedníctve parlamentu, lebo ste odvolali pána Šimečku. Odvolali ste ho spôsobom, ktorý je absolútne, to bolo tak nechutné a tak odporné. Ale prečo to je? Kvôli čomu oni vytvárajú tento chaos? To je dobrá otázka. [15:33] Tibor Gašpar – Uvádzajúci uvádza bod Reagovať bude ešte pani poslankyňa Plaváková, máte slovo. [15:35] Lucia Plaváková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo. A to bola celkom dobrá poznámka, že prečo sú teda len traja predsedajúci, a možno aj pán Gašpar by do toho mohol vstúpiť, pretože neviem, či tiež mu vyhovuje, že sa striedajú na tomto poste len traja, a možno by sa mohol zasadiť o to, aby sme konečne mali teda riadne zvoleného predsedu Národnej rady. Martina, ty si spomínala ministra vnútra. Áno, ja som zachytila, že dokonca teda sa aj toto meno zmieňuje vo vzťahu k funkcii predsedu parlamentu, a je nám všetkým asi zjavné, že teda minister vnútra svoj rezort veľmi nezvláda, a teda namiesto toho, aby sa venoval bezpečnosti detí na školách, tak sa venuje natáčaniu videí a šikanuje deti. Ja len pevne verím, že ak by sa náhodou stal teda predsedom parlamentu, tak že nebude mať viac času práve na tieto aktivity, ktoré sú teda mimoriadne škodlivé. Tak toľko k tomu. Ďakujem. [15:35] Tibor Gašpar – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem, pani poslankyňa. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Áno, máte slovo. (Krátka pauza pre nefunkčnosť hlasového zariadenia.) [15:36] Zuzana Števulová Á, už ide. Ďakujem. Ďakujem, kolegovia, kolegyne, pán predsedajúci, ja sa v krátkosti vyjadrím ešte k rozprave aj tej, čo tu prebehla dnes, aj teda pred viac ako jeden a pol mesiacom. Keď sa pán Pročko pýta, že, že či je za tým nejaký úmysel, že dnes Národná rada Slovenskej republiky vyzerá tak, ako vyzerá, že nemá žiadneho predsedajúceho, nemá vo vedení žiadneho člena opozície a fakticky z piatich ľudí dnes vedú Národnú radu traja a sedem mesiacov sa nevieme dohodnúť, alebo teda oni sa nevedia dohodnúť, že kto vlastne má byť predsedom a ako dodržiavať koaličnú zmluvu. Ja si nemyslím, pán Pročko, že za tým je nejaký master plán, že to je tu taká ilúzia dlhodobo vytváraná, že oni sú skutoční technokrati moci a že oni vedia vládnuť a že majú všetko do posledného detailu premyslené. Ale možno to bola pravda v minulosti, za predchádzajúcich Ficových vlád, ale to, ako vládnu teraz, v skutočnosti ukazuje, že oni už na to nemajú. Máme tu predsedu vlády, ktorého to podľa mňa zjavne nebaví. On je tu už asi len z pomsty. A máme tu ministrov, kde v tej vláde veľmi ťažko hľadať človeka, ktorý by za sebou nemal posledný rok ruinovania inštitúcie. Za všetkých stačí spomenúť pani ministerku kultúry, ale aj možno budúceho predsedu tejto snemovne pána ministra vnútra Šutaja Eštoka, ako správne podotkla kolegyňa Bajo Holečková. Ja len teda vypočítam mieru jeho výkonu na ministerstve vnútra. Však môžeme začať masívnymi odchodmi policajtov, to, že mu policajti protestujú pred ministerstvom vnútra, to, že dostal pokutu od úradu na, na... pre oznamovateľov korupcie, to, že nevie mesiace opraviť disfunkčný registračný systém na cudzineckej políciI, čo pripomenul už aj prezident Peter Pellegrini a Únia miest Slovenska, na čo som upozornila aj ja, kde mi on dva mesiace... dva týždne dozadu odpovedal, že vraj sa to už zlepšuje a idú byť nové termíny, a ja mám desiatky reakcií cudzincov, že sa nič nezlepšilo (povedané so smiechom), s termínmi sa naďalej obchoduje, naďalej je ten systém zaplavený botmi, ktorých títo obchodníci využívajú na automatické vypĺňanie tých, tých koloniek, aby si tie systém, aby si tie registračné termíny pre seba ukoristili a mohli ísť predávať na čiernom trhu, a vôbec nič sa s tým nedeje. Potom by som mohla pokračovať tým, že ministerstvo vnútra si neplní svoje úlohy pri bezpečnosti našich občanov. Nechalo tu sa rozmohnúť sektu AllatRa, ktorú sem založil cudzí, ktorú sem preniesol cudzí štátny príslušník, pán minister vnútra tu máva tlačovky o tom, ako nejaký Tadžik je držaný v podstate v zaistení v útvare policajného zaistenia pre cudzincov, je pre nás nebezpečný, a v skutočnosti my tu máme ukrajinského štátneho občana, ktorý tu dva roky žije, premiestnil sem veľmi úspešne sektu, ktorá je proruská, je obvinený z vlastizrady na Ukrajine. A čo s ním spravil pán minister vnútra za celý rok? Nič. (Reakcia z pléna.) Nič. Prosto on si tu ďalej žije. Naberá tu tisícky priaznivcov, prokurátorku, bohviekoho ďalšieho na štátnych orgánoch. Však médiá priniesli aj informáciu, že to bola aj nejaká zamestnankyňa ministerstva vnútra. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR Pani poslankyňa, poďme k voľbe predsedu. Dobre? Števulová, Zuzana, poslankyňa NR SR Ale veď to súvisí. Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR Nechal som vás a začínať si vyberať si témy, ktoré sú mimo toho, čo sa týka prejednávaného bodu. Takže máte prvé upozornenie. Dobre? Ďakujem. Števulová, Zuzana, poslankyňa NR SR A táto osoba, ktorá nevie zvládnuť riadenie svojho rezortu, má byť odprataná sem do parlamentu, aby teda zvládla riadenie parlamentu, lebo asi je tu teda predstava, že miesto predsedu je len nejaká ceremoniálna funkcia, kde niekto dostane papier a bude schopný na základe nejakých vopred pripravených podkladov to tu proste nejakým spôsobom viesť. No to by som sa na to pozrela. A teda ja si naozaj, pán Pročko, myslím, aby som teda neodbiehala od témy, že toto nie je žiaden vopred pripravený plán. Toto je prosto číra neschopnosť zabezpečiť nie ruinovanie inštitúcií a krajiny, ale prosto neschopnosť vládnuť, neschopnosť urobiť čokoľvek prospešné. A uvidíme to... A vidíme to aj v tomto parlamente. My nemáme predsedu tohto parlamentu a zároveň, čo sme za posledné mesiace videli, je absolútne oslabovanie a dusenie opozície. My nielenže nemáme predsedu parlamentu, máme teda už len troch podpredsedov a Michal Šimečka bol z postu podpredsedu odvolaný. Takisto bola odvolaná Mária Kolíková z postu predsedníčky výboru SIS. A to nie sú len také nejaké odrobinky alebo nejaké nitty-gritty prosto parlamentného života, spor medzi opozíciou a koalíciou. Nie. To je vážna vec, ktorá nám hovorí o tom, že dnes opozícia na Slovensku nemá podiel na riadení parlamentu a podiel na kontrolovaní vládnej moci, ktorá je vykonávaná prostredníctvom tajnej služby. A keď sa pozrieme na Benátsku komisiu Rady Európy, Benátska komisia v roku 2019 schválila check list vzťahov medzi parlamentnou opozíciou a parlamentnou majoritou alebo v našich podmienkach koalíciou. A je to vlastne check list, kde, ktorý používa Benátska komisia na to, aby v podstate ohodnotila, že či v danej krajine začína byť tá opozícia neúmerne potláčaná a či dochádza už naozaj k nejakému preklopeniu toho režimu z demokratického do autoritárskeho. A dnes keby sme sa pozreli na to, že čo vlastne tento parlament z tohto check listu spĺňa, tak by sme prišli na to, že to už veľa nie je, pretože práve tá funkcia najdôležitejšia, ktorú má mať opozícia, teda že má právo sa podieľať na riadení parlamentu a na kontrole moci, je výrazne potlačená. A v prípade, ak nezvolíme predsedu tejto Národnej rady, ktorý bude schopný svojou osobnosťou, váhou toho, kto vie svojimi vyjednávacími schopnosťami napraviť túto situáciu a priniesť znova rovnováhu, a ja by som povedala, že samu podstatu demokracie do tohto parlamentu, do toho, aby sa normalizovali vzťahy medzi koalíciou a opozíciou, tak si myslím, že tento parlament vstupuje len do ďalšej éry problémov a konfliktov a toho, že sa budeme stále, stále viac vzďaľovať od toho, čo je demokratické. Ďakujem. [15:36] Tibor Gašpar Ďakujem navrhovateľke. Chce sa k rozprave vyjadriť spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďalej budeme pokračovať rokovaním o návrhu poslankyne Lucie Plavákovej, Márie Kolíkovej, Andrey Turčanovej a Anežky Škopovej na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k výrokom poslanca Rudolfa Huliaka na adresu poslankyne Lucie Plavákovej dňa 25. septembra 2024. Návrh má parlamentnú tlač 492. Dávam slovo poslankyni Lucii Plavákovej, aby návrh uviedla. (Rokovanie o návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Lucie Plavákovej, Márie Kolíkovej, Andrey Turčanovej a Anežky Škopovej na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k výrokom poslanca Rudolfa Huliaka na adresu poslankyne Lucie Plavákovej dňa 25. septembra 2024 , tlač 492.) [15:44] Lucia Plaváková – Vystúpenie Kolegyne a kolegovia, dnes sme už o výrokoch poslanca Huliaka v tomto pléne hovorili v súvislosti s návrhom na jeho odvolanie z funkcie predsedu výboru. Tu máme návrh, uznesenie, ktoré je naozaj tým najminimálnejším základom, ktorý by malo byť schopné toto plénum schváliť. Jeho predmetom je odsúdenie výrokov poslanca Huliaka a výzva k ospravedlneniu. Ja naozaj si neviem predstaviť už to odôvodnenie, prečo by to koaliční poslanci a poslankyne nepodporili, keď mi sami tieto ospravedlnenia chodili adresovať, a je to naozaj smutné, že vôbec o tomto musíme aj v tomto pléne diskutovať. A to už nechcem ani naťahovať, pretože už sme tu o tom dnes hovorili, a naozaj sa v tom nijako nevyžívam ani ma to vôbec nebaví, ani vlastne to nie je príjemné, takže by som to len ukončila slovami, že by som vás chcela naozaj vyzvať, aby ste toto uznesenie podporili, ako ten najminimálnejší krok, ktorý môžete spraviť vo vzťahu k tým hrôzostrašným výrokom Rudolfa Huliaka, ktoré, ktoré vyslovil na moju adresu. Ďakujem veľmi pekne. [15:44] Tibor Gašpar – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem pani poslankyni. Prosím poverenú členku výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny poslankyňu Zuzanu Števulovú, aby podala správu o výsledku prerokovania návrhu vo výbore a návrh uznesenia Národnej rady. [15:46] Zuzana Števulová – Vystúpenie spoločného spravodajcu Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi ako určenej spravodajkyni Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny uviesť informáciu výboru k návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Lucie Plavákovej, Márie Kolíkovej, Andrey Turčanovej a Anežky Škopovej na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k výrokom poslanca Rudolfa Huliaka na adresu poslankyne Lucie Plavákovej dňa 25. septembra 2024, tlač 492. Podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 520 z 27. septembra 2024 pridelil predmetný návrh na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny s tým, že ako gestorský výbor podá v stanovenej lehote Národnej rady Slovenskej republiky informáciu o prerokovaní predmetného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Gestorský výbor o návrhu uznesenia Národnej rady dňa 22. októbra 2024 na svojej 22. schôdzi rokoval, avšak neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny členov a členiek výboru v zmysle § 52 ods. 4 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Prílohou informácie je aj návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu. [15:46] Tibor Gašpar – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem. Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku, konkrétne za klub Progresívne Slovensko pán poslanec Dubéci. (Reakcia z pléna.) Vzdáva sa slova pán poslanec Dubéci, takže pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne, prihlásila sa jedna pani poslankyňa. Pani poslankyňa Jurík, máte slovo. [15:48] Beáta Jurík – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážení traja plus jedna statočných, teda jeden z povinnosti, traja statoční, dnes sme už o pánovi poslancovi Huliakovi tu hovorili a myslím si, že všetko dôležité už bolo povedané, a hlavne dúfam, že si všetci a všetky to dôležité aj uvedomujeme. Avšak ja by som chcela tak stručne vystúpiť a s takou akoby spomienkou na to, že ako vlastne ten, ten deň, v ktorý sa toto všetko zomlelo, a vlastne tých dní bolo aj viacej, lebo počuli sme aj od kolegyne poslankyne Stohlovej, že toto nie je ojedinelý prípad, keď sa poslanec Huliak správal tak, ako nielenže poslanec, ale ani ako muž, ako človek by sa správať nemal. Ale predsa vráťme sa teda k tomu, k tomu dňu. Ja vtedy, keď sa to stalo, keď mali teda tlačovku, vtedajšia SNS, teraz už ten zlepenec, tak ja som bola na výbore pre európske záležitosti a začal mi pípať telefón. A keď som videla, že čo vlastne si poslanec na pôde Národnej rady dovolil povedať, tak sa priznám, že ja som bola v totálnom šoku, že som už ani nevnímala vlastne, že čo sa ďalej dialo na výbore, lebo už sme si tu zažili kadečo, môžeme si spomenúť na rôzne také emotívne momenty aj také ťažšie momenty, aj pre mňa osobne boli niektoré skutočne až také osobne ťažké, ale nikdy som nečakala, že dôjdeme až tak ďaleko. A to, myslím si, že sa zhodneme, minimálne teda, ako tu sedíme. Ja dúfam, že aj vy traja, teda že takéto niečo na pôdu Národnej rady a vlastne aj mimo parlamentu vôbec do tejto spoločnosti absolútne nepatrí, aby sa jeden človek vyjadril o inom človeku takýmto spôsobom. Tak to ani je, že grobianstvo, to je... to len dokazuje asi malosť toho človeka. Ale teda o to horšie to je, že sa to udialo práve na pôde Národnej rady, pretože my tu nie sme len na to, aby sme schvaľovali zákony, aby sme teda pracovali pre ľudí, aby sme šťukali tie tlačidlá podľa svojho vedomia a svedomia. My sme tu aj kvôli tomu, že reprezentujeme tých ľudí. No, a ja sa vás tak pýtam. Toto je to, ako reprezentujeme ľudí? To pán poslanec Huliak reprezentuje tu grobianov, alebo teda hulvátov, alebo ako nazvať mužov, ktorí takýmto spôsobom osočujú ženy? Alebo kto ho sem vlastne zvolil? A ja teda dúfam, že ak už on sa teda pasuje do úlohy reprezentanta takýchto ľudí, tak my ostatní práve aj prijatím tohto uznesenia, ktoré odsudzuje jeho správanie a jeho výroky, by sme mali ukázať, že toto nie je to, akým spôsobom to chceme my robiť. A my sa s tým jednoducho nestotožňujeme. Aký príklad to dáva tým ľuďom? Často sa tu bavíme o tom, že ako je spoločnosť rozdelená, ako v nej panuje strach, neistota, čím ďalej tým viac sa burcujú vášne. Vieme, kam až môžu následne zájsť, vieme, akú váhu majú slová, a my skutočne toto chceme tolerovať na pôde Národnej rady? Ja sa v spomienkach vrátim aj k ospravedlneniam, ktoré tu vtedy padli, a boli aj z tejto strany voči teda pani poslankyni Plavákovej. A ja som bola veľmi rada za ne. Aj samotný pán predsedajúci, pán Gašpar sa jej ospravedlnil večer na ústavnoprávnom výbore. Ale, pán Gašpar, určite si pamätáte, my sme vám to vtedy povedali, že je to síce silné gesto, také gesto, ako má prísť od každého a každej z nás, ale zároveň to nestačí, lebo to nestačí povedať v médiách, nestačí to povedať na výbore, že áno, mrzí ma to, lebo ja by som to v živote nespravil. Potrebné je aj to politické gesto, a síce zahlasovať za toto uznesenie, aby sme sa tu všetci, ako tu sedíme, nielen individuálne tí, čo za ňou prišli, alebo teda tí, čo to spravili aj na výbore, aby sa takýmto štýlom ospravedlnili, ale aby sme celá Národná rada prijali zodpovednosť za to, že áno, vieme, čo sa stalo, a my to odsudzujeme . A to je maximálne dôležité. Čím bolo toto spôsobené? Ja som sa dozvedela, tak z médií, že vlastne tie vášne boli burcované aj mojím vystúpením, lebo som si dovolila vystúpiť k uzneseniu, ktoré predkladal pán poslanec Krátky, a že keby som ja vtedy nevystúpila, tak by tu vlastne nebola debata o interrupciách, a teda by pani poslankyňa Plaváková necitovala rozhodnutie Ústavného súdu, a teda by pán poslanec Huliak na ňu nezaútočil. No, prepáčte mi, ale toto si myslím, že je teda veľmi pritiahnuté za vlasy, nakoľko ja za prvé ako teda zvolená poslankyňa mám právo vystupovať k akýmkoľvek návrhom, za druhé, ak už by sme mali niekoho viniť za to, že sme sa tu osem hodín bavili o interrupciách, tak som to nebola ja, ale človek, ktorý sem ten návrh doniesol. A ja ho teda nechcem obviňovať, len hovorím, že zodpovednosť predsa nemá človek, ktorý vystupuje k niečomu, ale ten, ktorý ten návrh prinesie. A vôbec, ja si nemyslím, že toto celé bolo spôsobené tou diskusiou. Bolo to spôsobené čisto tým, že tu máme medzi sebou ľudí, ktorí sa nevedia správať k iným ľuďom. A to sa len potvrdilo. A keď raz niekto je mizogýn, keď raz niekto je sexista a keď raz niekto je homofób, pretože, prepáčte mi, možno je to môj osobný názor, ale ja neverím, že pána poslanca Huliaka vyprovokovalo v skutočnosti to, čo moja kolegyňa Lucia Plaváková povedala. Jeho vyprovokovalo to, že on jednoducho neznáša queer, alebo teda LGBT ľudí, a chcel na ňu zaútočiť a toto bola obyčajná zámienka. A takýto človek by si tú zámienku našiel hocikedy a v hocijakom prípade. Toto spôsobilo celý ten útok. No ja sa pýtam, že čo ak my nebudeme schopní odsúdiť takéto vyjadrenie, čo to spôsobí ďalej? No odpoveď je jednoduchá. Ak nie sme schopní ako Národná rada sa voči niečomu takémuto ohradiť ako celok, tak normalizujeme takéto verbálne násilie či už voči ženám, alebo voči LGBT ľuďom. A bez ohľadu na to, že čo si myslíte o rovnosti, o právach či už žien, alebo LGBT ľudí, ja dúfam, že aspoň v tomto sa zhodneme, že jednoducho jeden človek sa nemá k inému správať takýmto spôsobom. Takéto grobianske maniere sem jednoducho nepatria. A nepatria ani do našej spoločnosti. Ak ich my budeme takýmto spôsobom tolerovať, tak v tej spoločnosti jednoducho príkladom nepôjdeme. Nechcem byť emočná, lebo pani poslankyňa Plevíková tu už síce nie je, ale ona ma tak rada za to napomína, ale ja by som sa vás, drahí kolegovia, drahé kolegyne, opýtala, čo na to vaše partnerky, matky, dcéry, keby niekto niečo takéto povedal im. Boli by ste s tým oukej? Ja si skutočne nemyslím. A teraz je jedno, či sa to stalo im, alebo sa to stalo vašej kolegyni. Jednoducho je našou morálnou povinnosťou takéto niečo odsúdiť. A ja som úplne za to, aby sme sa tu v pléne hádali. Však veľakrát, dosť často spolu nesúhlasíme, ale robme to slušne, kultivovane, odborne, vecne, na základe skutočne tých politických názorov, ktoré nezdieľame, lebo keby sme ich zdieľali, tak sme všetci v jednej strane a to nie sme, ale dá sa to aj bez toho, aby sme sa tu urážali, aby sme si tu hovorili nejaké osobné invektívy. A ja verím, že väčšina z nás to dokáže. A keď to jeden, alebo teda keby to bol aj hocikto iný, keby ich bolo aj viac ľudí, nedokáže, tak sa voči tomu my ostatní postavme. Stalo sa to a už sa neodstane. To je jasné. Nijakým spôsobom toto uznesenie, ak by sme ho aj prijali, tak neodčiní to, všetky tie dôsledky, ktoré na živote mojej kolegyne, a dovolím si povedať aj blízkej priateľky Lucie Plavákovej tento útok spôsobil. A myslím, že aj ona sa o tom nejako pred vami nezmieňovala, a preto to nespravím ani ja, ale verte, že to malo aj ďalšie dôsledky. A necítila sa v bezpečí. Iba kvôli útoku jedného homofóbneho poslanca. A aj preto si myslím, že takéto gesto, ktoré by bolo akousi len, nazvime to, nálepkou na to, čo sa skutočne stalo je maximálne dôležité už len kvôli tomu, aby sme jej a ďalším ženám, ďalším osobám, ďalším ľuďom, však môže sa to stať aj vám mužom, aby sme im jednoducho vyjadrili podporu a solidaritu a povedali, že toto do našej spoločnosti nepatrí a my to netolerujeme. A ja verím, dúfam, prosím vás, aby sme sa aspoň na tomto zhodli. A bavila som sa aj s niekoľkými z vás, aj s vašimi paniami poslankyňami, aj keď nemyslím si, že to je iba na ženách, zastať sa pani poslankyne, práveže vôbec, je to na nás všetkých, ale hovorili ste, že áno, toto je neprijateľné . Tak ja vás teraz prosím, dokážte to. Dokážte, že to myslíte vážne. Individuálne ospravedlnenia už nestačia, ospravedlňme sa ako kolektív a prinúťme poslanca Huliaka ospravedlniť sa. Ďakujem pekne. [15:48] Tibor Gašpar – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem, pani poslankyňa. Na vaše vystúpenie je sedem faktických poznámok. Začína pán poslanec Vašečka, máte slovo. [15:58] Richard Vašečka – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Uznesenie, ktoré mám aj otvorené pred sebou, hovorí, že kolektívne Národná rada Slovenskej republiky po a), po b), po c). Nemôžeme donútiť väčšinu v Národnej rade, aby to urobila, ja, ak mi dovolíte tak za seba, keďže som jeden z tých 150 členov, tak: – dôrazne odsudzujem urážlivé, vulgárne a ponižujúce výroky poslanca Huliaka na adresu poslankyne Lucie plavákovej, b) ospravedlňujem sa poslankyni Lucii Plavákovej za vulgárne, urážlivé a ponižujúce výroky, ktoré zazneli na pôde Národnej rady Slovenskej republiky a c) vyzývam poslanca Rudolfa Huliaka, aby sa za svoje výroky vyslovené pri výkone svojej funkcie na adresu poslankyne Lucie Plavákovej ospravedlnil, a – vyzývam vládu Slovenskej republiky, aby sa dôrazne postavila proti vulgárnym ponižujúcim a urážlivým výrokom voči ženám a dievčatám. Tak budem aj hlasovať, za, samozrejme, pokladám to za úplne normálne, správne bez ohľadu na rôzne názory a úplne súhlasím s pani poslankyňou Jurík, ktorá vystupovala, že toto je úplne normálna elementárna slušnosť, že môžeme mať rôzne názory, ale ako ľudia, či už sme takého názoru, alebo takej politickej príslušnosti, alebo akejkoľvek orientácie, tak toto je nepochopiteľné, neprijateľné a netolerovateľné. A poviem jedno ale, ktoré sa ale nevylučuje s tým, čo som teraz povedal, že ak dovolíte, ja medzi tých ľudí, ku ktorým sa treba správať slušne, úctivo a chrániť ich, pokladám aj nenarodené deti, ale to nie je nijak v rozpore s tým, čo tu hovoríme. Ďakujem pekne. [15:59] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho S ďalšou faktickou poznámkou pani poslankyňa Bajo Holečková. [16:00] Martina Bajo Holečková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Pani poslankyňa, vy ste niekoľkokrát vo svojom príspevku spomenuli, že takéto správanie je neprípustné na pôde Národnej rady, ja musím povedať, že takéto správanie, takéto výroky, ktoré zasahujú do osobnej integrity človeka, sú neprípustné v akomkoľvek prostredí, kdekoľvek sú neprípustné, podľa mňa dokonca v krčme, kde keď si predstavím takú Očovú, odkiaľ pán poslanec Huliak pochádza, tak keby v krčme sa o niekoho manželke, priateľke, partnerke takto vyjadrí, myslím, že by dopadol inak. A to, čo je smutné na celej tejto veci, že on príde a obhajuje sa tým, že mu to povedal, že to má urobiť, pán Danko a má polarizovať viac spoločnosť , to je proste absurdné, kam sme sa dostali, a ešte poviem, že zašiel ďalej. Chcem povedať, že mne je úprimne ľúto, čo si povedal, urobil, ako sa to dotklo jej rodiny, jej dcéry, a žiadnym spôsobom neprijal žiadnu sebareflexiu, lebo určite ste zachytili, neviem, týždeň dozadu, ako sa vyjadroval o pani bývalej poslankyni Tabák, môžem si o nej myslieť čokoľvek, ale to, čo o nej hovoril, je ďalšia neprípustná vec, jednoducho on by sa mal ospravedlniť všetkým ženám, ktoré takýmto spôsob uráža. A ja naozaj chcem vyzvať vás koaličných poslancov, poslankyne aj pána predsedu Národnej rady, ja viem, že niektorí z vás ste sa osobne ospravedlnili, ale proste to nestačí, toto musí proste urobiť pán Huliak a jediný, kto môže nejak naňho vplývať, ste vy, lebo my tu budeme rozprávať dookola, ale, žiaľ, sami nič nezmôžeme. (Povedané s pohnutím.) Ďakujem veľmi pekne. [16:00] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Števulová. [16:02] Zuzana Števulová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ja sa rovnako pridávam k mojim kolegom a kolegyniam, ktorí mali predchádzajúce faktické poznámky, myslím si, že tie individuálne ospravedlnenia sú veľmi milé a naozaj fajn, ale to nestačí. My ako Národná rada musíme odsúdiť takéto mizogýnne prejavy človeka, ktorý prosto hrubým spôsobom zaútočil do sféry občianskej cti, osobnej cti, dobrého mena inej poslankyne, mojej kolegyne Lucie Plavákovej. A chcem len pripomenúť, že ak sa tu niekedy oháňame tým, že koalícia a opozícia má rovnaké podmienky, že, že poďme sa baviť o rovnakom metri, tak keď sa bavíme o rovnakom metri, tak len pripomeniem, že Lucia Plaváková teda podľa názoru vtedy človeka, ktorý viedol schôdzu, porušila rokovací poriadok, a v tom druhom hlasovaní Národná... a bola teda vykázaná zo snemovne, a v tom druhom hlasovaní teda Národná rada ju nepodporila, čiže ona za to, že teda predsedajúci mal názor, že porušila nejaké pravidlá, niesla určitú ujmu, určitý trest a pán poslanec Huliak, všetci máme ten názor, že porušil pravidlá minimálne slušného správania, ale aj etiky, toho, ako sa má jeden poslanec správať k druhému poslancovi, doteraz žiaden formálny následok, ktorý by naňho uplatnila táto Národná rada, neniesol, čiže ak sa bavíme o dvojakom metri, zatiaľ jediná, ktorá tu niesla nejaký následok svojho správania bez ohľadu na to, či si myslíme, že to vylúčenie bolo správne alebo nesprávne, bola Lucia Plaváková, zatiaľ čo pán poslanec Huliak doteraz žiadne následky svojho činu neniesol, a teda podľa mňa je minimálne otázkou férovosti koalície voči opozícii a uplatnenia rovnakého metra, že toto uznesenie bude podporené. [16:02] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Kalmárová. [16:04] Viera Kalmárová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Viete, toto nie je iba príbeh pána Huliaka a Lucie Plavákovej, toto je príbeh o slovenskej politike, vôbec nie sú zriedkavé prípady, kedy sú poslanci hnutia Progresívneho Slovensko označované za fanatikov, za pliagu, za rakovinu spoločnosti, za extrémistov. A výrok, ktorý smeroval na adresu pani Plavákovej, ja opakovať naozaj nebudem. Tieto výroky sú vlastné najmä poslancom koalície, resp. najhlasnejšie ju formulujú poslanci, ktorí boli súčasťou klubu SNS, tam patrí aj pán Huliak, a aj tým, ktorí ostali ešte v tom decimovanom klube a ktorý ešte resuscituje pán Muňko. A nie je to len o vlastnostiach pána Huliaka, ale v širšom kontexte aj o tom, akú politiku reprezentuje a akú politiku tento parlament toleruje, o tom to je. Na prvý pohľad sa zdá, že ide o konflikt alebo názorový stret medzi konzervativizmom a liberalizmom, ale vôbec to tak nie. Ide o konflikt rôznorodého prístupu k politike, ide o to, či je v politike prípustné klamať, manipulovať, mačisticky a vulgárne sa správať, alebo preferujeme takú politiku, ktorá je zodpovedná, ktorá nerozdeľuje spoločnosť a rešpektuje všetky skupiny občanov vrátane menšín, jednoducho politiku, ktorá je predvídateľná a ktorá nepodlieha konaniu a vrtochom obskúrnych postáv, o tomto je tento príbeh, tento príbeh o slovenskej politike. [16:04] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Turčanová. [16:06] Andrea Turčanová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Pani poslankyňa Jurík, úplne súhlasím s vami v tom, že môžeme mať a aj máme väčšinou rôzne názory na politiku alebo na ideológie, ale vždy by sme mali mať na pamäti, že náš oponent, teda človek, s ktorým sa rozprávame, je predovšetkým ľudská bytosť, a to by sme si mali uvedomovať v každodennom živote, nielen na pôde parlamentu. A tu, tu o tom, že sme v Národnej rade, o to viac by sme si mali uvedomiť, že naším správaním vlastne dávame príklad aj iným. A ak budeme šíriť neúctu a nenávisť, tak nemôžeme čakať prijatie a úctu ostatných. A potom sa nečudujme, že Slovensko, ako mnohí kritizujeme, že stále ide od desiatim k piatim, a ak to chceme zastaviť, tak v prvom rade je tuná na priestor v Národnej rade, aby sme každý sám od seba začali meniť správanie k svojim kolegom, aby sa viac počúvali a dokázali si prejaviť pochopenie a úctu. Ďakujem. [16:06] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Pročko. [16:07] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Pani poslankyňa, napísal som si tri veci, ktoré ste povedali, absolútne súhlasím. Povedali ste, aby celá, celá Národná rada odsúdila tento výrok. Povedali ste, že tu máme v pléne ľudí, ktorí sa nevedia správať k ženám a spýtali ste sa, čo by povedali poslanci keby to povedali ich partnerkám, ich ženám. Naozaj Mišo Šipoš hneď automaticky po tom, ako urazil pani poslankyňu, Mišo Šipoš vystúpi a my sme hneď, naše hnutie, odsúdili toto. A naozaj je to niečo nechutné, odporné. Ja mám s tým osobnú skúsenosť, keď moju manželku tu urazil Blaha na začiatku volebného obdobia, mal som s ním konflikt, a je to naozaj také, že keby sa niekto spýtal, alebo keby niekto urazil, pán Hazucha, vašu manželku, povedal, že je suka , ja neviem, čo by ste spravili, hovorím, lebo viete prečo. A toto je to odporné, keby niekto povedal pánovi Žigovi, že jeho manželka je suka, je to niečo neskutočné, odporné, bránili by ste sa, bránili, ja sa vás spytujem. Ale tu je to, čo chcem povedať, my to odcudzujeme. Ale keď tu sedel Migaľ tam vpredu a povedal, že manželka Igora Matoviča je biela kobyla , ja som nepočul z PS-ka, že by niekto bol vystúpil, niekto by vystúpil a povedal to. A musím vás poprosiť, pani poslankyňa Plaváková, mne to je neskutočne odporné, ale ja vás prosím, keď budete stáť na chodbe s Migaľom, poproste ho, aby sa aj on ospravedlnil, máte s ním veľmi dobrý vzťah, diskutujete spolu, on je ten istý ako Huliak pre mňa, to isté odporné, neskutočné odporné, tak ja vás chcem poprosiť ako, ako človeka, ako ženu a odsúďme naozaj týchto, o ktorých rozprávala pani Petrík, ktorí tu nemajú úctu k ženám, ktorí nemajú úctu k našim rodinám, k našim manželkám. Ja vám chcem veľmi pekne poďakovať, keď to urobíte, a mne osobne je ľúto, čo vám povedal Huliak, a je to odporný, arogantný človek ten Huliak. Ďakujem veľmi pekne. [16:07] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho S reakciou na faktické poznámky pani poslankyňa Jurík. [16:09] Beáta Jurík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Kolegyne, kolegovia, ďakujem veľmi pekne za vaše faktické pripomienky. Musím povedať, že ma trochu mrzí, že keď mi pán predsedajúci oznámil, že je tam sedem faktických, tak som tak trochu dúfala, že tam bude možno aj niekto z koalície a že aj takto verejne zopakuje, vravím, tie individuálne ospravedlnenia, ktoré prichádzali, a že niekto z vás možno povie, že áno, ideme skutočne zahlasovať „za“ , pretože toto je niečo, čo sa jednoducho nemalo stať, a mrzí ma to, že teda žiadna taká faktická neprišla a že opäť len z opozície sa tu zastávame. A nejde ani o to, že pani Plaváková je opozičná poslankyňa, že to je naša kolegyňa, že to je naša priateľka. Keby sa to stalo komukoľvek inému a... Pán poslanec Pročko, ja si pamätám, vtedy keď sa toto stalo, a že poslanec Migaľ sa takto vyjadril, tak my sme tu minimálne teda verbálnym spôsobom poukazovali a volali sme, ja si už nepamätám skutočne, kto bol predsedajúci, po tom, že takto sa tu skutočne nemá vyjadrovať, ja si, ja si to pamätám, a teda akékoľvek, akékoľvek takéto útoky by sa jednoducho nemali diať a je to zodpovednosť náš všetkých. Ale opakujem, ja teraz prosím koaličných poslancov a poslankyne, aby sa k tomuto uzneseniu postavili skutočne tak, ako aj na základe toho princípu, na základe ktorého sme tu boli zvolení a zvolené, a síce že budem hlasovať v súlade so svojím svedomím a vedomím, a ja verím tomu, že minimálne niektorí z vás, asi nie všetci, ale niektorí z vás stlačia to „za“ už len preto, že nechcú, aby sa niečo takéto opakovalo či už na pôde tejto Národnej rady, alebo aj v spoločnosti. Ďakujem. [16:09] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pani navhovateľka, chcete vystúpiť? Nech sa páči. [16:12] Lucia Plaváková – Vystúpenie v rozprave Ďakujem vám veľmi pekne za slovo, ja už budem naozaj len veľmi krátko. Ďakujem všetkým, ktorí ste sa zapojili aj do tejto rozpravy, naozaj si to veľmi vážim. A mrzí ma tiež, že sa teda nikto z koalície nezapojil, a viacerí ste tu spomínali aj viaceré to, že vlastne my tým, ako sa správame v tomto pléne a ako tu vystupujeme, ako hlasujeme, vysielame nejaký signál do spoločnosti, sme príkladom. Tak ja sa vám chcem len spýtať, že položte si naozaj tú otázku, aký signál vyšlete svojím hlasovaním voči všetkým ženám, voči obetiam rôznych útokov, ktoré na Slovensku dennodenne zažívajú, aký signál vyšlete. A skúste si na tú otázku odpovedať a ja si myslím, že si viete na ňu odpovedať a viete si na ňu odpovedať takým spôsobom, že nemôžete hlasovať inak ako za. Ďakujem. (Potlesk.) [16:12] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Pani spravodajkyňa, chcete? Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďalším bodom programu je prvé čítanie o návrhu poslancov Richarda Vašečku a Anny Záborskej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, návrh zákona je pod tlačou 45, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutiach č. 51 a 358. Dávam slovo poslancovi Richardovi Vašečkovi, aby návrh zákona uviedol, nech sa páči, pán poslanec. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Richarda Vašečku a Anny Záborskej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov , tlač 45.) [16:13] Richard Vašečka – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja by som tak krátko premostil, ak dovolíte, aj s tým predchádzajúci bodom. Aj tento návrh zákona, s ktorým prichádzame s pani poslankyňou Záborskou, máme naňho asi legitímne rôzne názory, prichádzame s dobrým úmyslom a myslím si, že aj keď zaznejú, a je to tak správne, povedzme aj kritické názory, tak stále sa vieme rozprávať slušne a vôbec nie je potrebné, aby sme niekoho dehonestovali, dehumanizovali, urážali a aby sme tu viedli takú nejakú diskusiu, ktorá, ktorá tých druhých, nazvem to tak, podceňuje ľudsky alebo tvári sa, ako keby bolo niečo menej. To mi prekážalo aj na, na tých vyjadreniach konkrétne pána poslanca Huliaka, ale aj ďalších, ktoré tu zazneli, ako spomenul napríklad pán kolega Pročko, spomínal prípad. Čiže vždy mi to prekáža. Návrh zákona, s ktorým prichádzame s pani poslankyňou Záborskou z Kresťanskej únie, je veľmi jednoduchá novela Zákonníka práce, nevymýšľame žiadne koleso nové, žiadnu, nie je to žiadna jadrová alebo raketová veda, je to drobná úprava Zákonníka práce, kde už dnes máme určené, že počas štátnych sviatkov, ktoré sú tam vymenované, tak nie je možné nariadiť ani dohodnúť zamestnávanie pracovníkov v maloobchode. My navrhujeme, aby k týmto štátnym sviatkom sa pridali dni, ktorými sú nedele, vlastne ďalšie dni pracovného pokoja. Počas štátnych sviatkov je normálne, už sme si na to zvykli, že, že obchody nie sú otvorené, možno okrem tých najmenších, pretože ide o zamestnávanie, je to novela Zákonníka práce, tak zvykli sme si, že tie obchody nie sú otvorené, lebo je deň pracovného pokoja. Nedeľa je deň pracovného pokoja, to týmto zákonom nezavádzame, ona je dávno-pradávno dňom pracovného pokoja, väčšina populácie okrem výnimočných prevádzok alebo nejakých záchranných zdravotníckych zložiek, ľudia v nedeľu nechodia do zamestnania, deti nechodia do školy a je to teda voľný deň. My tvrdíme, že toto, čo už je v zákone, aj v zákone napríklad o štátnych sviatkoch, tak aby sa to stalo realitou aj v maloobchode. Prečo v maloobchode? Je to niečo, kde potreby obyvateľstva, a tento výraz pozná aj Zákonník práce, sú dostatočne uspokojení tým, tou ponukou, ktorá je v tých šiestich pracovných dňoch, resp. v šiestich dňoch, ktoré sú obchody otvorené, alebo boli by otvorené, teda pondelok až sobota. Ja uvediem len taký príklad, myslím, že asi skoro všetci z nás si pamätáme, že bolo úplne bežné, že napríklad mama nás posielala, ešte rýchlo pred jedenástou v sobotu zbehni kúpiť ešte toto , lebo, čo ja viem, o jedenástej, o dvanástej v sobotu sa zatvorilo, ešte bolo, doobeda bolo otvorené v sobotu a potom úplne normálne od soboty obeda do pondelka rána bolo zatvorené. Normálna vec. A ja by som bol rád, keby sme sa na to pozreli ako na normálnu vec. Je tu, teraz prišiel pán poslanec Škripek, pôsobil v europarlamente, vie, ako je to na Západe, že je úplne bežné, v Belgicku napríklad, ale aj v ďalších krajinách, môžem ich tu vymenovať, na Západe, že v nedeľu nie sú otvorené obchody, berú to ako normálnu vec, nie je to nejaká kultúrna vojna, nie je to niečo, na čom teraz by spoločnosť mala ísť na barikády, je to normálna európska vec, vec západnej Európy, ale aj ďalších častí Európy, že ten dopyt ľudí po spotrebnom tovare sa naplní tým predajom, tým predajom, tým predajom... (Rečník sa obrátil na spravodajcu.) Malé vyjasnenie v réžii. Je normálne, že tieto obchody pokryjú tie potreby obyvateľstva tým predajom v pondelok až sobotu a že nie je potrebné z nejakého dôvodu, aby boli, aby boli otvorené obchody aj v nedeľu. Tuto pán poslanec, ktorý bude pri nasledujúcom bode spravodajca, pán poslanec František Majerský, tak on vie o tom, že záchranári, tam si nevyberiete, príde to v nedeľu, tak to musíte riešiť v nedeľu, hej, je nejaký urgent v nemocnici, tak to musíte riešiť v nedeľu. Nemôžte si to vybrať, že odložíme niektoré veci, niektoré veci sa nedajú odložiť z nedele na pondelok napríklad, ale maloobchodný predaj sa dá odložiť. Dokonca ja poznám ľudí, ktorí, ktorí povedia, ale ja celý týždeň pracujem a ja si až tú nedeľu môžem nakúpiť. Ja si to viem predstaviť a poznám takých ľudí, ale my máme takú výhodu oproti predchádzajúcim dobám, že my máme voľnú zvyčajne nielen nedeľu, ale aj sobotu. Že v piatok padla, začína víkend, takže tí, ktorí pracujú veľmi intenzívne v pondelok až v piatok, že sa nedostanú do obchodu, aj keď sú tie obchody otvorené do 22.00 hod., nedostanú sa tam, tak si môžu vyjsť prípadne aj s rodinou na nákup v sobotu. Tak sa to dá zariadiť, tak je to zariadené. Keď to zvládnu v Belgicku alebo v ďalších krajinách, tak je jasné, že to zvládneme aj my, o to viac, že sme si tieto veci vyskúšali v Československu, na Slovensku, a dokonca keď sa táto vec stala mimoriadne počas covidu, tak ľudia povedali, v pohode, jasné, keby to tak zostalo, nič sa nedeje, robili sa aj prieskumy, pýtali sa na to, nestojí to, nepadá to na tom, či je v nedeľu otvorené. Pár hlavných bodov, ktoré potom rozvediem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý. Tak prvá vec je, že je to, je to sociálna vec. Tento zákon nie je vec nejaká kultúrna alebo náboženská, je to sociálna vec, je to novela Zákonníka práce, len rozširujeme niečo, čo už máme, a to je voľno počas sviatkov. Asi nikto nebude obviňovať niekoho z náboženských dôvodov, že 1. alebo 8. mája sú zatvorené obchody, takisto paralela s nedeľou je preto, lebo je to deň pracovného pokoja, takisto ako v prípadoch tých štátnych sviatkov. Napríklad Európska sociálna charta, Rady Európy, hovorí, kde Slovenská republika je zmluvnou stranou, zaviazali sme sa v nej, že citujem: „Zaviazali sme sa v nej k ustanoveniu platených sviatkov a zabezpečeniu odpočinku v týždni, ak je to možné, zhodného s dňom uznaným tradíciou alebo obyčajmi za deň odpočinku v príslušnej krajine alebo regióne.“ U nás nielen zvykovo nedeľa je tým dňom odpočinku, ale aj z hľadiska zákona o štátnych sviatkoch je to deň pokoja. Niekedy som počul také argumenty, že a prečo zrovna nedeľu, prečo, prečo nie stredu? No ja vždy hovorím tým ľuďom, môžte skúsiť nájsť konsenzus na Slovensku, že sa obchody zatvoria v stredu, ale asi by ste to nedosiahli, je prirodzené, že na Slovensku je to nedeľa, keby sme boli v Izraeli, tak by to asi bola sobota, nečudovali by sme sa tomu, je to normálne, aj pán poslanec, ktorý bol v Izraeli, kýve hlavou, že áno, že je to prirodzené, takže v Izraeli by to bola sobota. Takže vzhľadom na historické a kultúrne... kultúrno-náboženské pozadie ide v prípade Slovenskej republiky jednoznačne o nedeľu. Takisto napríklad rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci Punto Casa, žalované bolo vtedy Taliansko, lebo malo zákaz nedeľného predaja, a ten Súdny dvor rozhodol v prospech Talianska, keď povedal, že je vo výlučnej právomoci členských štátov upraviť otváracie hodiny a zákaz predaja v isté dni. Čo sa týka vyspelých európskych krajín, ten zoznam sa mení, niektoré krajiny sa pridávajú, viem, že Chorvátsko sa chcelo pridať, tak napríklad Rakúsko, Nemecko, Francúzsko, Spojené kráľovstvo, Dánsko, Nórsko, Grécko, Malta, Španielsko, Poľsko majú nejakú formu obmedzenia, obmedzenia predaja alebo zákazu predaja, alebo teda zákazu zamestnávania zamestnancov v tomto čase. Chcem povedať jednu vec, my sme sa pri svojom návrhu, samozrejme, radili, počúvali sme, debatovali sme, s týmto návrhom neprichádzame prvýkrát, opakovane sme ho predkladali, a inšpirovali sme sa tými niektorými západnými krajinami, kde ony napríklad majú výnimky v tých voľných nedeliach. My sme tiež v nich na základe slovenských reálií navrhli tri, alebo teda, pardon, až štyri výnimky, a to je posledná nedeľa pred začiatkom školského roka, v zásade posledná augustová v tomto prípade, keďže už nám začína 1. septembra školský rok od tohto školského roka, takže posledná vlastne augustová nedeľa. Rodiny prichádzajú z dovoleniek, chcú si nakúpiť, hej, aby boli pripravení na školský rok, dobre, majú to aj v iných štátoch. A potom ešte tri aj z ekonomického hľadiska obvykle, tradične obvykle otvorené nedele, a to sú tie zlatá, strieborná, bronzová, čiže tri adventné nedele pred Vianocami, keď tiež ľudia nakupujú pre svojich blízkych... (Kýchnutie v pléne.) Na zdravie! ... a... a obchody sú zvyknuté vtedy na vyššie tržby, čiže je to určitý zvyk. V niektorých krajinách majú ešte aj zopár ďalších výnimiek, samozrejme, ak by táto novela postúpila do druhého čítania, rozumným návrhom sa nebránime. Čo sa týka prieskumov, tak máme v dôvodovej správe, môžete sa pozrieť na viaceré prieskumy, ľudia si to vedia predstaviť, že budú obchody v nedeľu zatvorené, samozrejme, najviac si to vedia predstaviť zamestnanci. Tam chcem povedať jednu, ktorá je naozaj taká sociálna. Podľa štatistík až 80 % pracovníkov v maloobchode sú ženy, to aj tak všeobecne väčšinou vidíme, že sú to panie predavačky, a, samozrejme, tie predavačky, mnohé z nich, trúfam si tiež znova povedať, že väčšina, sú matky, ktoré majú doma deti, ktoré majú v nedeľu voľno, takže mamina je v obchode, v práci a ony sú doma. Niekedy sa hovorí o tom, že vlastne ale poškodzuje to, poškodzuje to tých zamestnancov, pretože v nedeľu si môžu privyrobiť. Beriem túto námietku, ako, by som povedal, že má nejaké ratio, má nejaký základ, ale keď sme sa rozprávali so zástupcami odborov týchto zamestnancov pracujúcich v obchode, tak oni hovorili, že oni to odmietajú, takúto argumentáciu, lebo to je, to je príplatok, ktorý má odradiť tých zamestnávateľov, aby v nedeľu nezamestnávali. To je v istom zmysle sankcia za to, že ťahajú tých ľudí v deň pracovného pokoja do práce. Tie peniaze majú ľudia dostať , a teraz citujem tú pani predsedníčku týchto odborov, majú dostať vo svojej riadnej výplate, nie že si to musia odrobiť v nadštandardnom čase. A, naopak, cieľ odborov je, aby títo ľudia robili čím menej v neštandardných časoch, to znamená cez sviatky, cez dni pracovného pokoja a v noci, keď sú príplatky. Čiže ono je to otočné, my sme to obrátili, my tú mentalitu potrebujeme obrátiť, že slušný plat má človek dostať v štandardnom čase a ideálne má využívať normálny benefit Zákonníka práce, to znamená, že máme pracovné dni a potom máme dni pracovného pokoja. Ešte jeden argument, ktorý sa týka financií. My sme si to aj vyrátavali v minulom volebnom období, že koľko si taký človek môže zarobiť tým, že pracuje, nie napríklad, má voľno, vymyslím si, vo štvrtok a pracuje v nedeľu. Tak vyrátali sme, že za mesiac si môže privyrobiť nejakých 83 eur. Možno to niekto vyráta inak a možno to bude 91 alebo 77, no, rádovo desiatky, max do 100 eur mesačne. Ale znova opakujem, že je to sociálny zákon, je to rodinný zákon, pretože, pretože sú to veľmi často ženy a matky a my sme v minulom volebnom období rodinám s deťmi pridali, pracujúcim rodinám s deťmi, pridali na daňových bonusoch a na detských prídavkoch toľko, že to kráľovsky vynahradí nejakých niekoľko desiatok eur, ktoré si môžu privyrobiť tým, že sú nútení v neštandardných časoch, používam výraz odborárov, to znamená v nedeľu alebo v noci. Samozrejme, sú prevádzky, kde je dvoj-trojzmenná prevádzka a kde kvôli napríklad vysokým peciam, aby sa nezapínali, nevypínali, naozaj z ekonomiky veci sa to akosi vyžaduje, že dosť by ich to poškodilo. Ale maloobchod nie je vysoká pec, maloobchod nie je záchranárska stanica, maloobchod je niečo, kde sa proste vypnú svetlá, stlmia sa a obchod sa pokojne otvorí bez problémov v pondelok ráno, takže nie je to potrebné, a z ekonomického hľadiska, aj keď konsolidačný balíček týmto rodinám, dnes rodinám veľa zobral, predsa zostali, zvlášť pre tých slabšie príjmových, zostali pomerne slušné daňové bonusy a detské prídavky a tým pádom, a tým pádom sa im to oplatí a ten prorodinný, prorodinný charakter je v tom, že môžu byť aj doma s rodinou a aj majú vďaka týmto daňovým bonusom, detským prídavkom majú peniaze, ktoré si nemusia zarábať prácou v neštandardných časoch. Aj zamestnávatelia a odbory sú za, teraz budem citovať, viceprezident Zväzu obchodu Slovenskej republiky Pavol Konštiak: „Zatvoreniu obchodov v nedeľu obchodníkom neuškodí a zamestnancom pomôže. My obchodníci si nemyslíme, že by nám klesol obrat, keďže ten obrat sa rozloží na ostatných šesť dní.“ Prezidentka Konfederácie odborových zväzov Slovenskej republiky Monika Uhlerová povedala, myslím, že to bol rozhovor pre jeden portál: „Nikomu sa nič nestane, keď bude obchod jeden deň zatvorený. Spotrebiteľ to prežije a najmä zamestnankyniam to určite pomôže.“ Všimnite si, mali sme tu teraz debatu o tom, o úcte k ženám, nielen, samozrejme, ale bol to konkrétny prípad, keď sa muž, jeden poslanec, vyjadril veľmi hrubo, neprijateľne na adresu jednej našej kolegyne, čo sme povedali, ja to rád zopakujem, že je to neprijateľné. Ak sa niečo také stane, tak to vyžaduje okamžité ospravedlnenie a nápravu. Ale tu hovoríme o úcte k ženám, ktoré tam proste pracujú, a ja poznám ľudí, ktorí brigádujú v obchodoch, a to je veľmi náročná práca a myslím si, že súvisí oddych, a čas s rodinou v tú nedeľu je niečo, čo tým zamestnankyniam naozaj patrí, a je to aj prejav úcty, aj pochopenia pre ich život, pre ich súkromný život, aj pre ich rodinný život. Samozrejme, neznamená to, že to platí len pre ženy matky, samozrejme, platí to pre všetkých, ale ak hovoríme o ženách, ak hovoríme o matkách, tak zvlášť pre nich. Ďalej pokračujem v citátoch od prezidentky Konfederácie odborových zväzov: „Argumentujeme najmä prozamestnaneckou politikou, aby sa v čo najväčšej miere redukoval pracovný čas odpracovaný v tzv. neštandardnom čase, kam možno zaradiť nočnú prácu aj prácu počas víkendov.“ Keby sme... Potom sa jej pýtali na to, že prečo to nenechať na trh, prečo to nenechať na dohodu so zamestnávateľom, a ona odpovedá, tá pani z odborov: „ Keby sme tu mali naozaj nastavené prostredie tak, že zamestnávateľ zamestnancovi vo všetkom vyhovie, tak potom nepotrebujeme Zákonník práce, pracovnoprávnu legislatívu ani odborové organizácie, teda nič, čo má zamestnanca chrániť.“ Ono sa veľmi často hovorí o slobode, zvlášť kolegovia tu sediaci v prvej rade, a mne sa to páči na nich, budú hovoriť, že treba dať slobodu, nech si ľudia vyberú . Áno, súhlasím, súhlasím s vami v tomto, keby to bola úplná pravda. Je to čiastočná pravda. Totižto tá sloboda je u mnohých ľudí len iluzórna. Oni v skutočnosti nemajú, určite nie všetci, veľká časť z nich nemá veľmi na výber. Musí prijať to zamestnanie, resp. bolo veľmi komplikované zmeniť zamestnanie, a v zásade, keby nechcela pracovať v nedeľu alebo nechcela pracovať v takej práci, tak by bol s tým problém. My v tomto návrhu tú slobodu rešpektujeme tak, že my nehovoríme o tom, že obchody nemôžu byť otvorené. Tu vám chcem vysvetliť ešte jednu vec. Tá filozofia nie je o tom, že ona nie je zameraná na obmedzovanie spotrebiteľov, na obmedzovanie nakupovania, ona sa týka zamestnávania. My hovoríme, že, že ten, kto je napríklad živnostník a zamestnáva iba sám seba, tomuto, toho sa ten zákon netýka. To znamená nejaká večierka, v ktorej on sám predáva, náš zákon to nezakazuje. Hovorí sa len o tom, že nemožno nariadiť prácu a nemožno ani dohodnúť, hej, týka sa to zamestnancov. Podľa mňa je to tak správne. Takí ľudia majú slobodu skutočnú a je to o ich slobode, či si otvoria, alebo neotvoria. Čo sa týka ďalšieho takého argumentu v prospech istej tej iluzórnej slobody, je, veď kto chce, nech si zatvorí a kto nechce, tak nech nechá otvorené . No to je iluzórne v tom, že v tom prípade vám to zatvorenie škodí, pretože ak hovoríme o tom, že všetci majú zatvorené v nedeľu, tak sa to rozloží medzi pondelok až sobotu, tak vám to neškodí, lebo neprídu ku vám v nedeľu, ale prídu ku vám v pondelok. Ale keď vy v nedeľu zatvoríte, napríklad Jednoty sú bežne zatvorené aj v, hlavne v obciach, ale niekde aj v mestách, no tak ten, ten zákazník, ktorý ku nim chodí v pondelok až sobotu, tak povedzme pôjde do iného, nechcem rozoberať názvy obchodných reťazcov, aby sme nerobili nejakú skrytú reklamu alebo negatívnu reklamu, príde k inému a nakúpi si tam. Ale ak majú zatvorené všetci, tak ten človek tam, kam chodí, tak tam pôjde, ale nie v nedeľu, ale v pondelok až v sobotu. Preto, preto hovoríme, že sme za slobodu, áno, sme za slobodu, ale za skutočnú slobodu, kde tí ľudia naozaj na výber majú a nepoškodí ich to. Ďalej pokračujem v citovaní pani, pani predsedníčky Konfederácie odborových zväzov, prezidentky, pardon: „Odvetvie maloobchodu, ako aj iné odvetvia nášho hospodárstva trpia nedostatkom pracovnej sily, o čom nesvedčia len overiteľné štatistiky. V súčasnosti je v sektore zhruba 2 500 pracovných miest neobsadených či nedostatkových. Problémom je opak. Teda stály nedostatok pracujúcich v maloobchode.“ Takže argument nie je, že tí ľudia stratia zamestnanie. Veľmi často práve to robia aj brigádnici, alebo ľudia, ktorí si teda využívajú to, že majú nízky plat a snažia sa privyrobiť. Ale o tom argumente sme už hovorili. Ďalej, posledné dva citáty: „Príplatky za prácu v nedeľu, v noci, vo sviatky či v rizikovom prostredí nemajú byť nástrojom zvyšovania platov, ale sú nástrojom kompenzácie zamestnancom, že v takýchto podmienkach či časoch musia pracovať.“ Čiže človek má teda pracovné prostredie nastavené také, aby si zarobil normálne v štandardnom pracovnom čase, a teda ak náhodou musí, je to nevyhnutné v niektorých oblastiach, ale maloobchod to nie je, tak aby to mal kompenzované, tak hovorí pani prezidentka Konfederácie odborových zväzov. A jej posledný citát, odpoveď na otázku novinára: „Je nedeľa bez nakupovania konzervatívne riešenie?“ Pani prezidentka odpovedá: „Nie. Je to prosociálne opatrenie. Pozerám sa na to čisto prozamestnaneckou optikou.“ Z ekonomického hľadiska patria nedele medzi najmenej ziskové dni, hlavne teda v tom, v tom segmente potravín, čiže takmer bezo zbytku tržby sa presunú na prvých šesť dní, ľudia nebudú nakupovať menej a zamestnávateľ ušetrí náklady. Viete, ja som sa raz rozprával s jedným, s jedným liberálnym politikom, ktorý mi povedal, že, hej, ale existuje takzvaný impulzívny nákup, kde ľudia, keď už sú v tom obchode, tak kúpia . A ja vám poviem, že to teda nie je niečo, s čím by sme sa mali chváliť. To je vlastne presne definícia konzumu. Som v obchode a nabaláchajú ma, tak kúpim. Ľudia by podľa mňa mali žiť aj nakupovať racionálne, a nie nechať sa nabaláchať a to, že zbytočný nákup, márnivosť, konzum zvyšuje aj ekonomické, roztáča ekonomické kolesá, tomu rozumiem, otázka je, že či je to ako, že to máme podporovať. Ako si jednotlivci vyberú, keď chce on míňať peniaze zbytočne na zbytočnosti, je to jeho vec, ale nie je to niečo, čo by bolo nejaké teraz že žiaduce, a my to máme zo všetkých síl podporovať. Ak si mám vybrať medzi podporou tých impulzívnych nákupov a ochranou tých zamestnankýň, tak volím ochranu zamestnankýň. Ďalšia vec je, samozrejme, ak máte otvorené šesť dní, tak ušetríte aj na tých platoch, lebo tržbu máte zhruba zhruba rovnakú, ale platíte ľudí len za šesť dní, takisto energie určite menšie. Energie sa minú, ak v ten deň je zatvorené a neotvárajú sa tie chladiace pulty, nesvieti tam toľko tých svetiel. Jedna taká poznámka, to, čo som hovoril, je, že niekto povie, pán Vašečka, ale vy to predkladáte preto, že vy ste katolík a vy chcete v tú nedeľu všetkým zakázať chodiť do obchodu, aby išli do kostola . Ja by som to povedal takto, že keby som si to fakt myslel, tak by som asi, no bol taký hlúpučký. Predstavu, že keď zakážeme chodiť ľuďom do obchodu, čo nezakazujeme, mimochodom, tak ľudia pôjdu do kostola, je veľmi hlúpe a nie je to vôbec ani žiaduce. Náboženská sloboda je úplne samostatná otázka a tá je zachovaná. Naozaj dnes my nemáme žiaden problém s tým, že by ľudia nemohli navštevovať bohoslužby, lebo sú otvorené obchody. O to vôbec nejde. A to, že je to práve nedeľa, tak vychádzame z toho, že nedeľa je deň pracovného pokoja a tradičným dňom pracovného odpočinku. V našich krajinách je to tak zafixované vo všetkých našich zákonoch. Takže ak to uzavriem, toto úvodné slovo, tak navrhujeme, aby tak ako sú, ako sú, ako je obmedzené nedeľné zamestnávanie v maloobchode počas štátnych sviatkov, ako to už funguje, tak chceme to zaviesť aj všetky nedele okrem štyroch výnimiek, posledná nedeľa pred začiatkom školského roka a posledné tri nedele pred Vianocami, kde je to odôvodnené, chceme lepšiu kvalitu života pre pracujúcich, aby mali kedy oddychovať, aby mohli tráviť čas s blízkymi, aby v spoločnosti nebol na prvom mieste biznis, ale ľudia. V každom prípade a podľa všetkých prieskumov ide o ich zdravie fyzické i psychické a aj o ich kvalitný život. Takže ďakujem. Opakujem, že do rozpravy sa hlásim ako prvý. [16:29] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán poslanec. Zrejme ste nám ešte všetko nepovedali, tak pôjdete aj do rozpravy. Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, pani poslankyni Anežke Škopovej, nech sa páči, pani spravodajkyňa. [16:38] Anežka Škopová – Vystúpenie spoločného spravodajcu Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 45. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 51 z 21. novembra 2023 v znení neskorších rozhodnutí predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu. [16:38] Peter Žiga – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem pekne. Zaujmite miesto pre spravodajcov. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku, je to pán poslanec Viskupič, ale pred tým, ako mu dám slovo, o slovo požiadal navrhovateľ, takže pán poslanec Vašečka, nech sa páči. [16:40] Richard Vašečka – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne. Ďakujem aj pánovi poslancovi Viskupičovi za záujem vystúpiť, že sa prihlásil písomne. My sme si túto debatu už zo tri razy, zo štyri razy absolvovali a ja to, ja to poviem takto, že už som tu dosť dlho na to, aby som mu dal šancu ešte pred tým, ako bude hlasovanie, takže využijem ten čas a prednesiem argumenty až do 17.00 hod., aby ste ostatní mohli byť spokojní, ale teraz môžte na mňa už reagovať aj s faktickými poznámkami, preto som sa prihlásil aj do rozpravy. Viete, ja som pomerne dlhoročný učiteľ, a keď preberáte nejaké témy opakovane, tak postupne do toho zapracujete už tie otázky a námietky študentov, pretože ony sa opakujú. To neznamená, že nemôžu byť nejaké nové. Vždy sú nejaké nové a to je super a aj teraz dúfam, že v tejto debate padne aj niečo nové. Ale tie, o ktorých viete, tak tam zapracujete a ušetríte čas. Tým pádom ale môže niektorá časť trvať dlhšie. Takže preto, že sme si tú debatu nielen s pánom poslancom Viskupičom, ale aj s mnohými ďalšími absolvovali mnohokrát, mnoho rozhovorov aj so zamestnávateľmi, s predstaviteľmi maloobchodu, s odborármi, poviem, poviem vám príklad, že kde napríklad uznávam, že ten argument o tom impulzívnom predaji je relevantný, boli napríklad ľudia, ktorí hovorili, dobre, pri potravinovom tovare to v zásade sedí. Ale predstavte si, že niekto ide v nedeľu do kina, a to je teda otvorené, ale my tam máme zlatníctvo a viete, koľko ľudí relatívne, keď ide z romantického filmu, tak normálne sa zastavia a pozrú sa a v celkom slušne v relevantnej miere si kúpia nejaký prstienok, retiazku, ja neviem čo. Ja tomu rozumiem, áno. A ja som sa stretol s takýmito zástupcami tohto segmentu a uznávam, že ekonomicky tento ich návrh dáva zmysel a pokojne sa môžme baviť o tom, že teda povedzme si, že nejaké tie výnimky môžme, môžme rozšíriť. Už teraz sú tam výnimky, ktoré sme nezaviedli my, ale predtým poslanci, ktorí navrhovali zákon o štátnych sviatkoch, aby boli voľné, výnimky. Prečítam tie výnimky, aké sú dnes: čerpacie stanice, lekárne, letiská, prístavy, ostatná verejná hromadná doprava, nemocnice, predaj cestovných lístkov, predaj suvenírov a predaj kvetov, niektoré, niektoré z tých štátnych sviatkov aj predaj kvetov a predaj kvetov a predmetov určených na výzdobu hrobového miesta. Teraz sme to mali, keď bol Sviatok všetkých svätých, 1. novembra. Takže ak sa bavíme o tom, že dobre, chceme, aby bolo, aby zlatníctva mohli byť otvorené v tých obchodných domoch, dobre, bavme sa, hej, a teraz ja nehovorím, že v tomto ja som najväčší odborník, ale chcem tým povedať to, že sedíme poctivo s tými ľuďmi, rozprávame sa, počúvame ich a uznávam, že v niektorých prípadoch naozaj im to môže priniesť zaujímavý finančný benefit, ak majú v tú nedeľu otvorené. Ale myslím, že drvivá väčšina z nás sa stretáva a drvivá väčšina tých zamestnancov maloobchodu, o ktorých hovoríme a pre ktorých prinášame tento zákon, pracuje práve v tých veľkých supermarketoch, kde naozaj nie je nevyhnutné pre naplnenie potrieb obyvateľstva, aby boli otvorené. Niekoľko čísiel. Slovensko má vysoký podiel práce zamestnancov počas nedele oproti zamestnancom v iných krajinách EÚ. Myslím, že až piaty, každý piaty človek na Slovensku pracuje v tom neštandardnom čase, to znamená v nedeľu alebo v noci a priemer EÚ je o dosť nižší, ako je to na Slovensku. Práca počas nedele spôsobuje najmä u žien, ktoré tvoria 80 % zamestnancov v maloobchode, nemožnosť stráviť voľný deň s rodinou. Zastavím sa ešte trochu u tej, u tej nedele, že asi, asi to nie je nejaká, nejaká, nejaké prekvapenie, že hovoríme práve o tom, že by to mala byť nedeľa, tak ako nie je prekvapujúce, že to boli štátne sviatky. Ja si tiež pamätám, že bola debata o tom, že či je dobré zavádzať voľno v štátne sviatky, či to potom práve nevyblokuje tie nedele, keď bude príliš veľa dní zatvorené. Okej, bavme sa o tom, ale ja si myslím, že štátny sviatok, keď je voľný deň, tak to pripisuje význam tomu sviatku, že jednoducho je to tak významná vec, že sa to oplatí podporiť aj dňom pracovného pokoja. Na návrh zákazu nedeľného, nedeľného maloobchodného predaja máme veľmi vážne dôvody. Slovenská republika je v tom čase, keď sa robil tento prieskum, prvá spomedzi všetkých krajín EÚ v počte ľudí pravidelne pracujúcich v nedeľu. Priemer EÚ je zhruba 14 % ľudí, ktorí pravidelne pracujú v nedeľu, v Maďarsku je to 6 %, v Poľsku 7 %, v Českej republike 13 % a na Slovensku až 21 %. Každý piaty Slovák či Slovenska sa musia pravidelne zriecť nedeľného obeda so svojou rodinou, pritom toto číslo za posledné roky výrazne rastie. Takýto pracovný režim má, samozrejme, svoje negatívne následky. V maloobchode pracuje až 300-tisíc ľudí, prevažne žien, a práve vek, ktorého sa slovenské ženy dožijú v dobrom zdraví, je štatisticky najnižší v celej Európskej únii. Pre porovnanie, v Rumunsku je to 59 a v Čechách až 65 rokov. A keď sa argumentuje ekonomickými dôvodmi, tak počul som veľmi dobrú poznámku a štatisticky platí na Slovensku, že nedeľnou prácou nebohatneme. Nedeľnou prácou štát nebohatne. Čiže napriek tomu, že máme najväčší podiel nedeľnej práce, a nielen v maloobchode teda, tak naše mzdy v pomere k tým, ktorí majú menší podiel a sú porovnateľne ekonomicky silní, tak sú nižšie. To znamená, že cesta k prosperite nevedie tým, že budeme pracovať viac dní v týždni, budeme viac v práci, budeme menej, menej s rodinou. Znova chcem aj pripomenúť, že pri tomto návrhu nezavádzame žiadne voľno. My pracovne ten názov voláme, že voľná nedeľa, ale nedeľa už je voľná, to je deň pracovného pokoja, to nezavádzame, to máme v zákone o štátnych sviatkoch, len ten deň pre pracovníkov koncentrujeme, to voľno koncentrujeme v jednom dni. Ak vyhradíme na maloobchodný predaj šesť dní, pondelok až sobota, nezavádzame tým nijaké nové voľno. Zákonník práce už dnes obsahuje limity určujúce štandardný rozsah pracovného času na päť pracovných dní. Dosiahneme však to, že ľudia pracujúci v maloobchode nebudú mať voľno rozhádzané krížom krážom po celom týždni, ale budú ho mať skoncentrované s istotou minimálne v jednom dni, v nedeľu. Je úplne prirodzené, že spoločnosť rozlišuje dni na pracovné a voľné. Vidno to v dňoch školského vyučovania i prázdnin, a tiež napríklad v doprave. Jednoducho nedeľa nie je streda. Takisto nechceme nikomu prikazovať, že nemôže nakupovať. Tam, kde je obchod otvorený, niekto môže navštíviť nejakého, nejakého živnostníka, ktorý má otvorenú nejakú večierku. Niekto možno býva blízko hraníc a ide tam nakupovať. Nám nejde o to, aby sme obmedzili spotrebiteľov, aby sme obmedzili nakupovanie, ale ide nám o to, aby sme tým ľuďom, ktorí pracujú v tom maloobchode, umožnili voľno. Vrátim sa ešte k tej dôležitej veci týkajúcej sa slobody, že naozaj ja súhlasím s tým, že ľudia majú si slobodne vybrať aj spotrebitelia, aj zamestnanci, ale v prípade týchto zamestnancov, preto tu máme aj Zákonník práce, lebo ich, ich chráni, pretože oni majú len iluzórnu slobodu. Neznamená, že nemajú vôbec žiadnu, ale nie je absolútna tá sloboda. Proste tí ľudia, keď majú obmedzenú možnosť zamestnania a nemôžu si vyberať, že či budú zamestnaní na troch pracovných miestach, možno niektorí to nevedia pochopiť, ale mnohí ľudia takto sú, sú determinovaní, tak potom nemôžu povedať, že viete, ale ja v nedeľu pracovať nebudem. Ja nastúpim k vám do obchodu, ale ja v nedele pracovať nebudem. Ja verím tomu, že niekde sa tak dá dohodnúť. Niekde určite áno, ale tak ako hovorila pani prezidentka odborových zväzov, keby to fungovalo všade, nepotrebujeme Zákonník práce. To by bolo krásne, ale my vieme, že Zákonník práce potrebujeme a potrebujeme vyvažovať tie vzťahy medzi zamestnancami a zamestnávateľmi. Ja nie som zástanca nejakého príliš, príliš prebujnelého a silného Zákonníka práce, ale nedeľa je niečo úplne normálne, čo nezavádzame, čo už existuje. Častokrát je zamestnávanie sa v nedeľu alebo práca v nedeľu aj problémom z hľadiska dopravy. Keď idete do práce pondelok až piatok, tak tie spoje sú na to nastavené. Proste ráno ide niekoľko spojov takých tých pracovných, školských, prípadne fabriky majú nejaké autobusy. No, ale skúste sa niekam dostať v nedeľu ráno, napríklad z nejakej obce takej okrajovej do práce ráno, to vôbec nie je jednoduché. To znamená, že ten človek, ktorý pracuje, v tomto prípade nejaká pravdepodobne žena, možno aj matka, tak musí vstávať oveľa skôr a vlastne zabije úplne celý deň. To nie je len o nejakých ôsmich hodinách, pretože dostať sa tam, prípadne musí si zvýšiť náklady na dopravu, zobrať si auto a tak ďalej, nemôže ísť verejnou dopravou, ale musí si zobrať auto, pretože sa tam nevie, nevie dostať. Takže nie je to, nie je to až také výhodné, zvlášť ak nemá veľmi na výber. Jedna z veľmi dôležitých vecí, ktorá, ktorá nie je primárne ekonomická, už vôbec nie náboženská alebo filozofická, ale veľmi reálna, je zdravie. Nie, teraz na Slovensku, nie v 21. storočí, ale celé dejiny ľudstva je skúsenosť, že pracovný rytmus, ktorý je pravidelný, rytmus práce a oddychu je extrémne dôležitý, a že ľudia si na to zvyknú a sú v oveľa lepšej psychickej, ale aj fyzickej pohode, keď majú pravidelne voľno. Vidíme to špeciálne u ľudí, ktorí robia napríklad na smeny, to je úplne najväčší extrém, ako majú rozbitý biorytmus, keď jeden týždeň robia doobeda a ďalší týždeň v noci. Znova, niekedy je to, ak nie nevyhnuté, tak veľmi žiaduce. Napríklad v niektorých prevádzkach, ktoré potrebujú bežať, ako napríklad vysoké pece, okej, nevedia to inak vyriešiť alebo bolo by to strašne drahé. Zaviesť voľno pre zamestnancov pracujúcich v maloobchode v nedeľu vôbec nie je extrémne ani náročné, ani drahé, je to veľmi jednoduché. Tak ako som nepočul o tom, že nejaký podnik, pardon, nejaký obchodník nezvláda to, že je zatvorené cez štátne sviatky, že bolo zatvorené 1. novembra, tak takisto to nie je problém, zvlášť ak je to pravidelne, ak je to každú nedeľu. Ja vás chcem poprosiť o zamyslenie sa nad tým. V prípade, že koaliční poslanci si povedia, dobre, je to opozičný návrh, za taký hlasovať nebudeme, nemáme súhlas na koaličnej rade, rozumiem, aj my sme boli vo vláde, tak si to adoptujte. Nedávno sme sa dohodli na tom, že keď bol tu pán minister školstva Drucker a bol pozmeňujúci návrh, ktorý hovoril o tom, že ideme vypustiť z jeho návrhu zákona to spätné menenie vysvedčení, zjednodušujem to, tak prišli za mnou, podal som ten návrh, pozmeňujúci návrh zákona, prišli za mnou koaliční poslanci a povedali, pán poslanec, stiahnite podpisy, stiahnite ten pozmeňovák, taký istý podá kolega alebo kolegyňa a ten prejde . Samozrejme, ide nám o vec, urobíme to. Takisto ak je problém, že je to opozičný návrh, podajte vlastný a nech sa to stane v prospech tých ľudí. Takže ak je záujem, ja som otvorený na rokovanie, my s pani poslankyňou Záborskou, ktorí podávame tento návrh zákona z Kresťanskej únie, sme otvorení na rokovanie. A tak ako sme hovorili s tými partnermi, so sociálnymi partnermi, to znamená so zamestnávateľmi, s odborármi, zástupcami rôznych segmentov obchodu, tak takisto sme ochotní rozprávať s opozičnými aj koaličnými poslancami pre dobro najmä tých žien, matiek, ktoré pracujú, a veľmi často je to tak nie úplne slobodne a boli by rady, keby, keby, keby im to zakázali, keby sme im to zakázali. Dobre, ďakujem pekne. [16:44] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie evidujem päť faktických poznámok. Ako prvý pán poslanec Matovič. [16:54] Igor Matovič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Rišo, ďakujem ti za tvoju iniciatívu, takú, by som povedal, tvrdošijnú iniciatívu, lebo teda predkladáš to ixtý krát, návrh o voľnej nedeli, a ja sa tak, sám sebe si to definujem, že to je v podstate taký, by som povedal, že paradox možno slobody, že, že po tej revolúcii, a teda za chvíľku máme 35. výročie, mnohí na Slovensku si mysleli, že prejavom slobody a nejakého blahobytu väčšieho alebo vyššej životnej úrovni je to, keď máme zrazu Tesco, ktoré je nonstop otvorené, a môžeme do neho chodiť. A ako keby sme nechceli vidieť kúsok za hranice, civilizovaný svet západných demokracií, kde si úplne bez problémov povedia, že obchody sú otvorené do ôsmej do večera, a potom dajú priestor práve na ten rodinný život tým zamestnancom v tých obchodoch, a nie to, že mať obchody otvorené nonstop je prejavom nejakého vyššieho blahobytu, ale práve naopak, prejavom vyššieho blahobytu, väčšej životnej úrovne a takej... uvedomenia si zodpovednosti, spoločenskej zodpovednosti možno voči tým slabším, ktorí sa nevedia brániť a veľakrát sú to práve tie predavačky, ktoré musia poslúchnuť príkaz toho šéfa v obchode, lebo tú prácu chcú, že prejavom tej... uvedomenia si alebo uvedomelosti v tej demokracii je to, že práve si dokážu povedať, že či už zatvorme v tú nedeľu alebo obchody budú len do ôsmej otvorené, ale nebláznime, že nonstop, v kuse, sedem dní v týždni. A sú potom aj takí ľudia, ktorí to považujú za zásah do ich slobody, lebo my obmedzujeme ich práva, lebo on má právo ísť nakupovať teplé rožky v nedeľu ráno. No nech sa páči, nech ide ten Sulík v sobotu večer, možno ich bude mať nie také čerstvé, alebo nech si ich sám upečie v svojej piecke, ale také to sebectvo, na to sebectvo by nemali doplácať tí druhí ľudia, ktorí potom majú tam čakať naňho, že on si zmyslí v nedeľu ráno prísť do obchodu, takže veľmi ďakujem za tú iniciatívu. [16:56] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Viskupič. [16:57] Marián Viskupič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. No, pán kolega Vašečka, my sme tu skutočne už párkrát debatovali a zjavne budeme aj dneska. No, vláda tu vyrobila jeden nechutný, zlý, toxický balíček, v ktorom po nás chce po každom jednom človeku, aby zaplatil tisíc euro štátu navyše, to je tých 5 mld. navyše príjmov rozpočtu. No a ty, pán kolega, tým občanom, ktorí to budú musieť zaplatiť, to už je schválené, si ako, ako ten recept im dal, že im zakážeme 44 dní pracovať v roku. No, to im už len pomôže, to je jedna vec. A potom ešte druhá vec. No, veď to Tesco je elegantný príklad, veď áno, ono bolo otvorené a bol to výraz slobody, fakt 24 hodín denne. No ale to Tesco v noci nezatvoril žiadny príkaz, žiadny zákaz tuná z tohto pultíka odhlasovaný zákon. To Tesco zastavil normálne že voľný trh. Ľudia pochopili, že sloboda nie je o jedenástej v noci nakupovať, a obchodníci pochopili, že tým pádom nemá mať otvorené. Normálne nemotajme zákony, zákazy tam, kde to úplne elegantne vyrieši trh. Poviem viacej potom v rozprave. Ďakujem. [16:57] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Šipoš. [16:59] Michal Šipoš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec Vašečka, že si prišiel s tým návrhom zákona. Ja si tiež osobne myslím, že už príliš žijeme konzumným životom. Proste potrebujeme mať vždy všetko po ruke za každú cenu. Potrebujeme, aby boli obchody otvorené, všetko jednoducho, aby, aby bolo otvorené, už úplne sa vytesňuje ten deň, kedy by mal, kedy by tá rodina mohla byť spolu, kedy by mohli sme dať voľno možno aj tým predavačkám, ktoré musia pracovať cez tú nedeľu, a že by sme trošku aj išli na tú úroveň krajín, ktoré boli spomínané, či už je to Rakúsko, Nemecko, Švajčiarsko, veľakrát hovoríme, aké sú to vyspelé krajiny, veľakrát sa im chceme priblížiť. Človek len prejde za hranicu, napríklad do Rakúska a vidí úplne inú úroveň verejného priestoru. Človek vojde z Rakúska naspäť na Slovensko a má pocit, ako keby sa vrátil o 20 rokov späť. To je jeden rozmer. Ďalší rozmer, vládni politici, najmä tí, ktorí sa snažia pred voľbami hovoriť, že oni sú za rodinu, oni chcú, aby rodina bola spolu, oni sú národní, tradiční, konzervatívni, neviem čo všetko nasľubujú pred voľbami, ale keď tu môžu pomôcť tým rodinám, alebo môžu trošku zvýšiť úroveň tej krajiny a povýšiť ju možno na tie krajiny, ktoré ako som už spomínal, majú tú nedeľu voľnejšiu, alebo aspoň minimálne v tých obchodoch, ktoré nemusia byť otvorené, tak môžu viacej tráviť ten čas s tou rodinou, tak vtedy už zrazu sú slepí, už to nevidia, už je im to jedno, už sa pozerá len na biznis a na čísla. Ale niekedy by sme sa mali pozrieť aj na to, prečo je dobré mať jeden deň voľno, prečo je dobré, aby sme nežili tým konzumným životom v kuse dokolečka, donekonečna sa naháňali. Takže ja určite túto iniciatívu podporím a verím, že sa zobudí svedomie aj v niektorých vládnych politikoch. [16:59] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Szalay. [16:59] Tomáš Szalay – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Ja toto určite nepodporím. Pán kolega, toto je sociálne inžinierstvo, kde si vybraná zložka ľudí, teda poslanci, myslia, že vedia lepšie, čo chcú ľudia. Nie každý z tých ľudí, ktorí pracujú v nedeľu, tam robí s donútením. Niektorí tam robiť chcú v tú nedeľu a tým túto možnosť znemožníme, často pre brigádnikov, pre ktorých je víkend práve to obdobie, keď majú voľný čas a môžu pracovať a môžu si privyrobiť, práve týmto ľuďom túto možnosť odoberáme. V Maďarsku, ktoré zaviedlo zákaz nedeľného predaja v roku 2015, to vydržalo presne rok. Po roku kvôli nespokojnosti medzi obyvateľmi a podnikateľmi sa tento zákaz znovu zrušil. A keďže tu často argumentujete príkladmi z iných európskych krajín, ako napríklad Nemecko, Rakúsko alebo Švajčiarsko, tak som si spomenul na jeden pekný citát, ktorý som prečítal, ktorý som si prečítal v životopisnej knihe o Jackovi Maovi. Jack Ma je zakladateľ Alibaba, teda najväčšieho portálu na svete a ten bol so svojou manželkou Cathy v Zürichu a píše vo svojom životopise, že v Zürichu boli teda s manželkou zmätení z toho, že lebo tam prišli v nedeľu, do Zürichu, prileteli v nedeľu do Zürichu, išli do mesta, všetky obchody boli zatvorené. Vysvetlili im, že je nedeľa. Na čo tá manželka hovorí: „ Hm, všetci dnes pracujú v druhých zamestnaniach, však?“, pretože pochádzala z nepretržitej pracovnej kultúry v Číne, a predstava, že by si predavači vzali celý deň voľno na oddych, bola pre nich nepredstaviteľná. V roku 2000 Európa sa zaviazala v k Lisabonskej stratégii, že dobehneme a predbehneme Spojené štáty. No takýmto spôsobom tie Spojené štáty nedobehneme a nepredbehneme, pretože ak máme kultúru toho, že jeden deň sa nepracuje, tak sa nečudujme, že naša ekonomika v Európe ide dole vodou. Ďakujem. Danko, Andrej, podpredseda NR SR Poslanec Škripek. [17:01] Branislav Škripek – Vystúpenie s faktickou poznámkou Áno. Ďakujem veľmi pekne. No určite to nebude problém pre ekonomiku. Naozaj neskrachujeme, keď budeme pracovať v nedeľu. Vôbec to nie je pravda, lebo vyspelé ekonomiky Európy majú zatvorené v nedeľu a dopriavajú deň pokoja svojmu obyvateľstvu. A ľudia to naozaj aj oceňujú. A tak ako si to, Richard, povedal, že prirodzene rozdeľujeme dni na pracovné a voľné, tak je to naozaj, že prirodzené a správne. A sú celé kultúry, ktoré si vážia deň pokoja, a to je aj židovská kultúra, aj arabské kultúry, aj ázijské kultúry a naozaj aj kresťanská dobre chápe, že je to správne. V Izraeli naozaj je to tak, že ten čas pokoja od práce si ctia natoľko, že v piatok o 17.00 hod. sa zavrú všetky obchody, prestane jazdiť akákoľvek MHD, to znamená vlaky, autobusy aj lietadlá. Jednoducho EL AL ako štátna spoločnosť nelieta, nejazdia taxíky a všetko stíchne a toto je to, že si stáročia, tisícročia ľudia uvedomujú, že čas pokoja, stíšenia je ohromne dôležitý a je to aj ten siedmy deň v týždni. Nakoniec poznáme ten nádherný historický príklad osvietencov a mudrákov v jednej obrovskej krajine, ktorá chcela odstrániť ten prežitok, ako je siedmy deň voľna, a tak nariadili desaťdňový pracovný týždeň alebo cyklus a ukázalo sa, že im začali dochnúť kravy, to znamená, že ani hovädzí dobytok to nevládal, pretože všetko je nadstavené tak, aby sme žili pokojným rytmom a siedmy deň potrebujeme mať voľno. Takže ja ďakujem za tento vytrvale podávaný návrh. Aj Kresťanskodemokratické hnutie toto má vo svojom programe celé roky a túto vec budeme podporovať. [17:01] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho S reakciou poslanec Vašečka. [17:03] Richard Vašečka – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja by som veľmi chcel oceniť práve tú debatu a zapojenie poslancov SaS, ktorí povedali dva krásne príklady, ktoré ale podľa mňa práve vyvolávajú otázku, že či to chceme takto. Prvý bol príklad Tesca, že to vyriešil trh. Tesco bol jediný veľký reťazec, ktorý mal otvorený aj v noci, to znamená, týkalo sa to iba jeho, tak sa mohol slobodne rozhodnúť, ale títo, keď majú otvorené všetci, tak keď sa iba jeden z nich rozhodne, tak to nie je slobodné, to som vysvetlil. Čiže to nie je dobrý príklad. Trh vyrieši veľa, ale nie všetko, a najmä treba sa zamyslieť, či my ako poslanci, či my ako ľudia na Slovensku chceme dobiehať Spojené štáty tak, že budeme mať taký – v úvodzovkách – Zákonník práce ako v Číne alebo v Južnej Kórei. Ja tak nechcem dobiehať Spojené štáty americké ani nikoho na svete nechcem tak dobiehať. Ja budem veľmi rád, keď budeme na takej úrovni Slovensko ako je Nemecko, Belgicko, Švajčiarsko, kde si môžu dovoliť mať siedmy deň pokoja, lebo prosperita nie je iba v tom, aké máte HDP a koľko máte na účte, ale v tom, či viete žiť pokojný, šťastný, zdravý život. A ja vás neobviňujem, že vy to netvrdíte, len je to práve tá debata o tých filozofiách, či veríme absolútne len v trh, tak ako to povedal, ďakujem Igorovi Matovičovi, či staviame na sebectve, ktoré sa dá veľmi často dobre speňažiť, alebo máme také normálne ľudské sociálne cítenie a ten trh rozumne, v rozumnej miere regulujeme a pomáhame tým, ktorí tú úplne skutočnú slobodu nemajú, pretože áno, niektorí ju majú, ale nemajú všetci. Niektorí naozaj v podstate pracujú z donútenia, a preto je tu tento návrh, a preto je tu táto debata. Ďakujem. [17:03] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, prerušujem rokovanie. Budeme pokračovať hlasovaním sedemnásť nula desať a potom vystúpi ďalšia prihlásená poslankyňa. (Prestávka.) [17:03] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní. Predtým ešte mi dovoľte privítať na balkóne študentov Paneurópskej vysokej školy. Vitajte! (Potlesk.) Ďakujem pekne. Ako som povedal, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní. A hneď podám procedurálny návrh, aby sme v prerušenej rozprave v treťom čítaní o návrhu poslancov Lučanského, Garaja, Danka a Huliaka na vydanie novely zákona o slobode informácií, ktoré sme nedokončili o 11.00 hod., je to tlač 345, bod 27 programu pokračovali vo štvrtok 7. novembra o 11.00 hod. Je všeobecný súhlas? (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem pekne. Teraz podávam procedurálny návrh, aby sme tajné hlasovanie o návrhu na odvolanie poslanca Huliaka z funkcie predsedu výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie (tlač 496) vykonali zajtra o 11.00 hod. po hlasovaní. Je všeobecný súhlas? (Súhlasná i nesúhlasná reakcia pléna.) Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 132 prítomných, 78 za, 52 proti, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval. Tento návrh sme schválili. Ďalej podávam procedurálny návrh, aby sme tajné hlasovanie o návrhu na voľbu predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť (tlač 579) vykonali zajtra o 17.00 hod. Je všeobecný súhlas? (Súhlasná i nesúhlasná reakcia pléna.) Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 142 prítomných, 126 za, 14 proti, 2 sa zdržali. Návrh sme schválili. Teraz podávam procedurálny návrh, aby sme hlasovanie o návrhu poslancov Huliaka, Kramplovej, Danka a Lučanského na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa školský zákon (tlač 454), vykonali vo štvrtok o 17.00 hod. 7. 11. Je všeobecný súhlas? (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem pekne. V mene troch poslaneckých klubov, za SMER, HLAS a SNS, podávam návrh na zaradenie nového bodu do programu 22. schôdze, ktorým je návrh skupiny poslancov na prijatie uznesenia Národnej rady k právoplatnému rozhodnutiu súdu za spáchanie trestného činu daňového podvodu bývalým prezidentom Andrejom Kiskom, je to tlač 580, a navrhujem, aby sme ho prerokovali zajtra o 9.00 hod. po prerokovaní tlače 575 v prvom čítaní, alebo ak neskončí rozprava v prvom čítaní k tlači 575, hneď po jej prerokovaní. Je všeobecný súhlas? (Súhlasná i nesúhlasná reakcia pléna.) Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 141 prítomných, 78 za, 62 proti, 1 nehlasoval. Návrh sme schválili. Teraz budeme pokračovať už hlasovaním v druhom čítaní o návrhu poslancov Kramplovej, Michelka, Danka a Garaja na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 311/2001 Zákonník práce (tlač 447), bod 29 schváleného programu. Dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre sociálne veci poslankyni Zdenke Mačicovej, aby hlasovanie uvádzala. Nech sa páči, pani poslankyňa. (Hlasovanie v druhom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Dagmar Kramplovej, Romana Michelka, Andreja Danka a Milana Garaja na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov , tlač 447.) Mačicová, Zdenka, poslankyňa NR SR Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v rozprave vystúpili dvaja poslanci. Bol podaný jeden pozmeňujúci návrh a jeden procedurálny návrh. Spoločná správa neobsahuje žiadny pozmeňujúci návrh. Pán predsedajúci, najprv pristúpime k hlasovaniu o procedurálnom návrhu poslankyne Luščíkovej, a to vrátiť návrh zákona na dopracovanie. [17:14] Peter Žiga – Uvádzajúci uvádza bod Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 140 prítomných, 60 za, 78 proti, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval. Návrh sme neschválili. Mačicová, Zdenka, poslankyňa NR SR Nakoľko bol včera v rozprave podaný pozmeňujúci návrh, v zmysle § 83 ods. 4 rokovacieho poriadku, dajte, prosím, hlasovať o skrátení lehoty. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme o skrátení lehoty. (Hlasovanie.) 140 prítomných, 79 za, 43 proti, 18 sa zdržalo. Návrh sme schválili. Mačicová, Zdenka, poslankyňa NR SR Teraz prejdeme k hlasovaniu o pozmeňujúcom návrhu podanom v rozprave. Dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu poslanca Lučanského. Ž iga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 142 prítomných, 79 za, 29 proti, 34 sa zdržalo. Návrh sme schválili. Mačicová, Zdenka, poslankyňa NR SR Pán predsedajúci, hlasovali sme o všetkých pozmeňujúcich návrhoch. Podľa § 84 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku navrhujem, aby sme pristúpili k tretiemu čítaniu ihneď, dajte, prosím, o tomto hlasovať. Ž iga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 142 prítomných, 79 za, 41 proti, 22 sa zdržalo. Sme v treťom čítaní . Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania a pýtam sa, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť. Nie je tomu tak, končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku. Prosím, pani spoločná spravodajkyňa, uveďte odporúčanie gestorského výboru. Mačicová, Zdenka, poslankyňa NR SR Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Ž iga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 141 prítomných, 81 za, 29 proti, 31 sa zdržalo. Konštatujem, že sme schválili návrh novely Zákonníka práce. Pani spravodajkyňa ostáva, aby uvádzala hlasovanie o bode 30 programu, je to druhé čítanie o návrhu poslancov Garaja, Danka a Kramplovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 311/2001 Zákonník práce (tlač 452). Nech sa páči, pani spravodajkyňa, uvádzajte zákon. (Hlasovanie v druhom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Milana Garaja, Andreja Danka a Dagmar Kramplovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 452.) Mačicová, Zdenka, poslankyňa NR SR Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v rozprave vystúpilo päť poslancov. Bol podaný jeden pozmeňujúci návrh a jeden procedurálny návrh. Spoločná správa obsahuje jeden pozmeňujúci návrh. Pán predsedajúci, najprv pristúpime k hlasovaniu o procedurálnom návrhu poslankyne Luščíkovej, a to nepokračovať v rokovaní o návrhu zákona. Ž iga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 141 prítomných, 50 za, 78 proti, 13 sa zdržalo. Návrh sme neschválili. Mačicová, Zdenka, poslankyňa NR SR Nakoľko bol včera v rozprave podaný pozmeňujúci návrh, v zmysle § 83 ods. 4 rokovacieho poriadku dajte, prosím, hlasovať o skrátení lehoty. Ž iga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 141 prítomných, 77 za, 45 proti, 17 sa zdržalo, 2 nehlasovali. Lehotu sme skrátili. Mačicová, Zdenka, poslankyňa NR SR Pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcom návrhu zo spoločnej správy. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o jedinom bode zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Ž iga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 141 prítomných, 79 za, 29 proti, 33 sa zdržalo. Návrh sme schválili. Mačicová, Zdenka, poslankyňa NR SR Teraz prejdeme k hlasovaniu o pozmeňujúcom návrhu podanom v rozprave. Dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu poslanca Lučanského. Ž iga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 141 prítomných, 78 za, 29 proti, 33 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Návrh sme schválili. Mačicová, Zdenka, poslankyňa NR SR Pán predsedajúci, hlasovali sme o všetkých pozmeňujúcich návrhoch. Podľa § 84 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku navrhujem, aby sme pristúpili k tretiemu čítaniu ihneď, dajte, prosím, o tom hlasovať. Ž iga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 138 prítomných, 78 za, 38 proti, 22 sa zdržalo. Návrh sme schválili. Teraz sme v treťom čítaní . Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. (Ruch v sále. Zaznievanie gongu.) Nie je tomu tak, končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pani spoločná spravodajkyňa, ideme hlasovať o návrhu ako o celku. Uveďte, prosím, odporúčanie gestorského výboru. Mačicová, Zdenka, poslankyňa NR SR Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Ž iga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.)141 prítomných, 79 za, 40 proti, 21 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Konštatujem, že sme schválili návrh novely Zákonníka práce. Teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia k neprimeraným zásahom Európskeho parlamentu do práv členských štátov Európskej únie (tlač 530). Prosím, povereného člena výboru pre európske záležitosti, poslanca Michala Stužku, aby hlasovanie uvádzal, nech sa páči. (Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Kéryho, Jána Podmanického, Richarda Glücka a Romana Michelka na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k neprimeraným zásahom Európskeho parlamentu do práv členských štátov Európskej únie , tlač 530.) Stužka, Michal, poslanec NR SR Ďakujem, pán predsedajúci. Dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada schvaľuje uznesenie tak, ako je uvedené v tlači 530. Ž iga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 140 prítomných, 78 za, 40 proti, 21 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Konštatujem, že Národná rada navrhované uznesenie schválila. Pristúpime k hlasovaniu v prvom čítaní o návrhu poslanca Ferenčáka na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy, máme to uvedené ako tlač 528, bod 33 schváleného programu. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi, ktorého navrhol gestorský výbor pre financie a rozpočet, poslancovi Zdenkovi Svobodovi, aby hlasovanie uvádzal. (Hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Ferenčáka na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov , tlač 528.) Svoboda Zdenko, poslanec NR SR Ďakujem za slovo. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Ž iga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 139 prítomných, 78 za, 61 sa zdržalo. Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Pristúpime k hlasovaniu o pridelení návrhu výborom a určení gestorského výboru, ako aj lehoty na jeho prerokovanie. Nech sa páči, pán spravodajca. Svoboda Zdenko, poslanec NR SR Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady. Prosím, dajte o mojom návrhu, vážený pán predseda, hlasovať. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 139 prítomných, 79 za, 58 sa zdržalo, 2 nehlasovali. Konštatujem, že sme tento návrh schválili. Budeme pokračovať hlasovaním o bode 34 schváleného programu, ktorým je prvé čítanie o návrhu poslancov Migaľa, Šalitroša a Malatinca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 372/1990 Z. z. o priestupkoch, tlač 534. Spravodajcom je člen navrhnutého gestorského výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, poslanec Jozef Cech, ktorého prosím, aby hlasovanie uvádzal, nech sa páči. (Hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Samuela Migaľa, Radomíra Šalitroša a Romana Malatinca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 534.) Cech, Jozef, poslanec NR SR Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, v rozprave vystúpil jeden poslanec. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. [17:29] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 141 prítomných, 120 za, 21 sa zdržalo. Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh prerokujeme v druhom čítaní. Pristúpime k hlasovaniu o pridelení návrhu výborom a určení gestorského výboru, ako aj lehoty na jeho prerokovanie. Nech sa páči pán spravodajca. Cech, Jozef, poslanec NR SR Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny, za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj, odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 139 prítomných, 121 za, 18 sa zdržalo. Konštatujem, že sme tento návrh schválili. Ďalej prosím spravodajcu, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárske záležitosti, poslanca Igora Šimka, aby uviedol hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Puškárovej, Sabóovej, Habánika a Janasa na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní, tlač 546, bol 35 schváleného programu. Nech sa páči, pán spravodajca. (Hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Pauly Puškárovej, Andrey Szabóovej, Jozefa Habánika a Karola Janasa na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 546.) Šimko, Igor, poslanec NR SR Ďakujem pekne. V rozprave nevystúpili žiadni poslanci. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písmena c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 138 prítomných, 137 za, 1 nehlasoval. Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokujem v druhom čítaní. Pristúpime k hlasovaniu o pridelení návrhu výborom a o určení gestorského výboru, ako aj lehoty na jeho prerokovanie. Nech sa páči, pán spravodajca. Šimko, Igor, poslanec NR SR Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti, ďalej aby gestorský výbor určila Národná rada hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a aby určené výbory návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujeme. (Hlasovanie.) 140 prítomných, 138 za, 2 nehlasovali. Konštatujem, že sme tento návrh schválili. Ďakujem, pán spravodajca. Budeme pokračovať hlasovaním v prvom čítaní o návrhu poslancov Michelka, Kotlára, Garaja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 299/2020 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, tlač 526, bod 37 schváleného programu. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre kultúru a médiá, poslancovi Jánovi Mažgútovi, aby hlasovanie uvádza. Nech sa páči, pán spravodajca. (Hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Romana Michelka, Petra Kotlára a Milana Garaja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 299/2020 Z. z. o poskytovaní dotácii v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov , tlač 526.) Mažgút, Ján, poslanec NR SR Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písmena c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 131 prítomných, 78 za, 40 proti, 13 sa zdržalo. Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokujem v druhom čítaní. Teraz pristúpime k hlasovaniu o pridelení návrhu výborom a určení gestorského výboru, ako aj lehoty na jeho prerokovanie, nech sa páči, pán spravodajca. Mažgút, Ján, poslanec NR SR Dajte teraz, prosím, hlasovať, pán predsedajúci, o tom, že Národná rada o tom, že v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní. Dajte... Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 133 prítomných, 79 za, 31 proti, 22 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Konštatujem, že sme aj tento návrh schválili. Ďalej budeme hlasovať o bode 39 schváleného programu, ktorým je prvé čítanie o návrhu poslancov Veslárovej a Dvořáka na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, máme to uvedené ako tlač 523. Prosím spravodajcu z výboru pre zdravotníctva poslanca Tomáša Szalaya, aby hlasovanie uvádzal. Nech sa páči, pán poslanec. (Hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Veroniky Veslárovej a Oskara Dvořáka na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 523.) Szalay, Tomáš, poslanec NR SR Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písmena c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona, tlač 523, v druhom čítaní. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 141 prítomných, 63 za, 1 proti, 77 sa zdržalo. Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že nebude pokračovať v tomto rokovaní o tomto návrhu zákona. Budeme pokračovať hlasovaním o bode 41. Je to prvé čítanie o návrhu poslancov Hanuliakovej, Veslárovej a Dubovického na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine, tlač 531. Spravodajcom je člen ústavnoprávneho výboru poslanec Branislav Vančo, prosím ho, aby hlasovanie uvádzal, nech sa páči. (Hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jany Hanuliakovej, Veroniky Veslárovej a Richarda Dubovického na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 154/1994 Z. z. o matrikách v znení neskorších predpisov , tlač 531.) Vančo, Branislav, poslanec NR SR Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje návrh zákona v druhom čítaní. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 139 prítomných, 47 za, 45 proti, 47 sa zdržalo. Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona. Teraz prosím spravodajcu, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, pána poslanca Vladimíra Ledeckého, aby uviedol hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Lackoviča a Kleinert na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj, tlač 532, bod 42 schváleného programu. Nech sa páči, pán spravodajca. [Hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mareka Lackoviča a Dany Kleinert na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov , tlač 532.] Ledecký, Vladimír, poslanec NR SR Vážený pán predsedajúci, v rozprave vystúpil jeden poslanec. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 140 prítomných, 30 za, 110 sa zdržalo. Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona. Ďalej prosím spravodajcu, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárske záležitosti, poslanca Michala Trubana, aby uviedol hlasovanie o bode 43 schváleného programu, ktorým je prvé čítanie o návrhu poslancov Hargaša a Mesterovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní, tlač 535. Nech sa páči, pán spravodajca. (Hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jana Hargaša a Zuzany Mesterovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 535.) Truban, Michal, poslanec NR SR Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 140 prítomných, 54 za, 50 proti, 36 sa zdržalo. Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona, teda nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona. Pristúpime k hlasovaniu o bode 44 programu. Je to prvé čítanie o návrhu poslancov Hargaša, Trubana, Štefunka, Kišša a Luščíkovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon o e-Governmente, tlač 536. Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, pani poslankyne Tine Gažovičovej, aby hlasovanie uvádzala, nech sa páči, pani poslankyňa. [Hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Hargaša, Michala Trubana, Ivana Štefunka, Štefana Kišša a Dariny Luščíkovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov , tlač 536.] Gažovičová, Tina, poslankyňa NR SR Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, v rozprave vystúpil jeden poslanec. Dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Pán poslanec, čo ste prvý deň v parlamente? (Povedané so smiechom. Reakcia z pléna.) Druhý, dobre. (Hlasovanie.) 138 prítomných, 56 za, 8 proti, 71 sa zdržalo, 3 nehlasovali. Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona. Nasleduje hlasovanie o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, tlač 574. Dávam slovo predsedovi výboru pre zdravotníctvo... zmena, pánovi poslancovi Slyškovi, aby hlasovanie uvádzal, nech sa páči. (Hlasovanie o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 574.) Slyško, Peter, poslanec NR SR Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky prerokuje vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotníckej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v skrátenom legislatívnom konaní. [17:44] Peter Žiga – Uvádzajúci uvádza bod Prezentujme sa a hlasujme, aby bol spokojný aj pán poslanec Jakab. (Hlasovanie.) 139 prítomných, 107 za, 5 proti, 27 sa zdržalo. Konštatujem, že Národná rada na návrh vlády rozhodla, že tento vládny návrh zákona prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia k návrhu na zmeny v zložení výboru Národnej rady, ktoré máme uvedené ako tlač 578. (Hlasovanie o návrhu na zmeny v zložení výboru Národnej rady Slovenskej republiky , tlač 578). Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 128 prítomných, 97 za, 28 sa zdržalo, 3 nehlasovali. Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili. Nasleduje hlasovanie o návrhu uznesenia k útoku na detské zdravotnícke zariadenie Ohmatdyt na Ukrajine, tlač 380. Dávam slovo poverenému členovi výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny poslancovi Ondrejovi Prostredníkovi, aby hlasovanie uviedol. (Hlasovanie o návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Beáty Jurík, Lucie Plavákovej a Zuzany Števulovej na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k útoku na detské zdravotnícke zariadenie Ohmatdyt na Ukrajine , tlač 380) Prostredník, Ondrej, poslanec NR SR Vážený pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o návrhu uznesenia tak, ako je uvedené v prílohe k tlači 380. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 141 prítomných, 63 za, 75 sa zdržali, 3 nehlasovali. Konštatujem, že sme tento návrh neschválili. Ďalej budeme hlasovať o návrhu uznesenia k voľbe predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, tlač 426. Prosím povereného člena ústavnoprávneho výboru poslanca Rastislava Krátkeho, aby hlasovanie uvádzal. (Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Dubéciho, Zuzany Mesterovej a Zuzany Števulovej na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k voľbe predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, tlač 426.) Krátky, Rastislav, poslanec NR SR Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o návrhu uznesenia, ako je uvedené v predloženej tlači. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 140 prítomných, 61 za, 49 proti, 30 sa zdržalo. Konštatujem, že sme tento návrh neschválili. Máme posledné hlasovanie. Budeme pokračovať o návrhu uznesenia k výrokom poslanca Rudolfa Huliaka na adresu poslankyne Lucie Plavákovej dňa 25. septembra 2024. Máme to uvedené ako tlač 492. Prosím poverenú členku výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny poslankyňu Zuzanu Števulovú, aby hlasovanie uvádzala, nech sa páči, pani poslankyňa. (Hlasovanie o návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Lucie Plavákovej, Márie Kolíkovej, Andrey Turčanovej a Anežky Škopovej na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k výrokom poslanca Rudolfa Huliaka na adresu poslankyne Lucie Plavákovej dňa 25. septembra 2024 , tlač 492.) Števulová, Zuzana, poslankyňa NR SR Dobre. Vážený pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o návrhu uznesenia tak, ako je uvedené v prílohe k tlači 492. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujeme. (Hlasovanie.) 141 prítomných, 62 za, 40 proti, 38 sa zdržalo, 1 nehlasoval . Konštatujem, že sme tento návrh neschválili. Absolvovali sme všetky body hlasovania. Vyhlasujem päťminútovú prestávku, budeme pokračovať rokovaním. Ešte keď dovolíte, s procedurálnym návrhom pán predseda výboru Čellár. [17:45] Miroslav Čellár – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem pekne. Len by som chcel informovať členov ústavnoprávneho výboru, že schôdza sa bude konať zajtra o 8.15 hod. (Prestávka.) [17:46] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Kolegyne, kolegovia, budeme pokračovať v rokovaní. Na základe rozhodnutia Národnej rady o skrátenom legislatívnom konaní pristúpime k prvému čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Vládny návrh zákona má tlač 575. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 601. Prosím teraz ministra zdravotníctva Slovenskej republiky pána Kamila Šaška, aby vládny návrh zákona uviedol. (Rokovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 575.) [17:58] Kamil Šaško – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vláda Slovenskej republiky predkladá návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení s cieľom predísť riziku hromadných výpovedí zo strany zdravotníckych pracovníkov v nemocniciach prostredníctvom obnovenia minimálnej výšky základnej mzdy zdravotníckych pracovníkov na úroveň pred konsolidáciu verejných zdrojov, čo má pomôcť stabilizovať pracovné podmienky a zabrániť odchodu zdravotníkov do iných štátov alebo mimo systému. Zároveň sa na roky 2025 a 2026 zavádzajú prechodné ustanovenia, ktoré upravujú koeficienty pre niektoré skupiny zdravotníkov s cieľom dosiahnuť spravodlivé odmeňovanie a zabezpečiť finančnú stabilitu zdravotníctva. Vzhľadom na závažnosť situácie, ktorá zahŕňa riziko odchodu zdravotníckych pracovníkov a klesajúci záujem o štúdium v zdravotníctve, bolo navrhované schválenie tohto návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní, aby sa minimalizovali potenciálne hospodárske škody a zachovali základné ľudské práva a slobody občanov. Návrh zákona zahŕňa aj úpravu sadzby poistného za poistencov štátu za mesiac december 2024 s cieľom zvýšenia je zabezpečiť, aby verejné zdravotné poistenie skutočne získalo plánovanú sumu, ktorá bola rozpočtovaná na rok 2024. Ak by sa sadzba neupravila, zdravotné poisťovne by boli nútené vytvoriť rezervu už v roku 2024 na vyúčtovanie so štátom v roku 2025, čo by mohlo negatívne ovplyvniť ich účtovné závierky a finančnú stabilitu. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie predloženého návrhu zákona v prvom čítaní. [17:59] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán minister. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre zdravotníctvo, pánovi poslancovi Petrovi Slyškovi, nech sa páči. [18:01] Peter Slyško – Vystúpenie v rozprave Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade so zákonom 73 ods. zákona 1 o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajcu k navrhnutému... k uvedenému návrhu zákona, tlač 575. Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vyplývajúc z opatrení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 ods. zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada po všeobecnej rozprave sa uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby Národná rada... aby, pardon, za... navrhovaný zákon prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a s tým, že uvedené výbory predmetný návrh zákona prerokujú ihneď. Prosím, otvorte rozpravu. [18:01] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem spravodajcovi. Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že som dostal do rozpravy dve písomné prihlášky, za klub Progresívne Slovensko pán Oskar Dvořák a za klub SLOVENSKO Marek Krajčí, takže prvý v poradí, pán poslanec Dvořák, máte slovo. [18:03] Oskar Dvořák – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja teda začnem tak hneď zhurta do toho a, a povedzme si, že prečo tu stojíme. No tak vraciate platy niektorým zdravotníkom na tie úrovne, na ktorej boli pred konsolidáciou, a je to, úplne zbytočne tu stojíme, pretože na toto sme už raz debatu v tomto parlamente mali a sme hovorili, upozorňovali sme vás na to, že, že tento krok v časoch, keď tu máme veľkú personálnu krízu, tie odhady hovoria niečo od 8- do 14-tisíc sestier, hovoríme o nejakých, ja neviem, tisíckach lekárov, do 2-tisíc lekárov dajme tomu. Už sa nám množia správy zo zahraničia, že tam už odborári, napr. konkrétne v Českej republike tlačia na to, a oni väčšinou sú taktiež úspešní, na to, aby nás predbehli už na tej predkonsolidačnej úrovni v tých platoch, tak v takejto situácii znižovať tie platy je naozaj nemúdre a je to jeden z tých najhlavnejších stabilizačných mechanizmov pre tých zdravotníkov, no a týmto ich ja doslovne si dovolím tvrdiť, že budeme vyháňať za hranice niektorých. Zároveň je to, je to problém aj v tom, že prinášate zbytočný chaos do toho systému. Na čo, na čo vôbec toto bolo dobré? Vy najprv to znížite, najprv tu máme parlamentný zákon, kde, najprv to znížite bez diskusie, s tými zdravotníkmi sa vôbec nerozprávate. Vtedy ste sa s nimi nerozprávali, to normálne prišiel tu zákon vtedy do parlamentu, všetci boli z toho, pozerali na to, to prišiel jak blesk z jasného neba. Namiesto toho, aby ste si vtedy urobili možno tú domácu úlohu, následne potom zistíte, že je to problém, a potom už tu máme teda ďalší zákon, keď ideme opravovať to, čo ste znižovali, tak to ideme naspäť zvyšovať a to ide naozaj že... to v časovom horizonte sa bavíme možno nejakého jedného mesiaca. Ja zároveň, teda ja som povedal, že s tou základnou filozofiou, že ide sa teraz šetriť na zdravotníkoch, na tom nedostatkovom tovare, nedostatkovom personále, tom najšpecializovanejšom personále, ktorý tu máme, tak ich to ide priamo vyháňať za hranice. Nie je to správne vzhľadom na to, ako naše zdravotníctvo vyzerá, ako sú, ako sú s ním ľudia nespokojní, aké máme výsledky, a ja si dovolím tvrdiť, že v mnohých prípadoch to naozaj stojí na mnohých ľuďoch, ktorí to tu robia možno ani nie kvôli tým platom, ale kvôli nejakej oduševnenosti alebo kvôli nejakému, tej láske k tomu povolaniu, alebo o pacientov že sa chcú starať, a možno ten plat, práve možno ani nie je ten najdôležitejší dôvod aj tie prieskumy to dokonca ukazujú, ktoré sme aj my v minulosti tu mali od rôznych komôr, alebo aj my sme to ešte v minulosti robili, tie prieskumy. Oni aj hovoria, že tie platy naozaj nie sú najdôležitejšie, ale ten signál, ten signál k zdravotníkom, že v čase veľkej krízy v tom zdravotníctve, v čase konsolidácie ideme siahať práve na platy zdravotníkom. Popritom keď sa pozrieme na vládne platy, tak tie sa zvyšujú, však to je, to je naozaj, že hrozný signál, keď dajme tomu premiér si zdvojnásobí plat, ministri dostanú o tri-štyri tisícky viac, a povedzme zdravotníkom, že tak na vás ideme šetriť. Aj napriek tomu, že vás tu je nedostatok, držíte sa zubami-nechtami tých plesnivých prefukujúcich nemocníc, ideme na vás šetriť. No ale potom aj tá technika mi trošku vadí. Nie, že trošku, ale celkom výrazne. My tu rozdeľujeme zdravotníkov na rôzne skupiny. Ja, najprv sme, najprv tu teda malo byť plošné zníženie, teraz to ideme vracať zdravotným sestrám, pôrodným asistentkám, záchranárom, ale zároveň, viete, sú tu napr. aj ďalšie povolania, aj keď teraz nebudem sa venovať chvíľku lekárom, ale budem sa venovať ostatným povolaniam. Keď sa pozrieme ten zákon, v tom zákone a v nemocniciach priamo nám pracujú logopédi, psychológovia, liečební pedagógovia, fyzici, diagnostici, farmaceutickí laboranti, rôzni iní, rádio... rádiodiagnostickí technici a podobne. To sú všetko povolania, ktoré, teda tiež ich máme nedostatkové. Nie je to veľký rozpočtový dopad, ide možno o jednotky miliónov a tiež ich rozdeľujeme. Dávame ich do inej kategórie, že hovoríme vlastne, teda že viete čo, máme tu jednu kategóriu ľudí, ktorí nám, teda ktorí asi dobre zarábajú, lebo nám tak veľmi nechýbajú, tak tým teda to navýšenie vrátime o 6 %, iným to dáme zase o deväť . Ja si myslím, že je to nespravodlivé, že pristupujeme aj k tomu takým spôsobom tuto v parlamente, že ich rozdeľujeme na rôzne skupiny a snažíme sa dokonca aj vyvolať ich konflikt. Toto celé, čo tu je, že tu čachrujeme raz so zákonom, že to dáme dole, tie, tie koeficienty, potom ich dáme hore, potom rozdeľujeme, rozdeľujeme tých zdravotníkov na rôzne skupiny, to práve podľa mňa vytvára chaos a nepokoj v tom systéme. Však vy z koalície ste tu rozprávali vždy o tom, že potrebujeme priniesť nejaký pokoj do toho systému. Ja si myslím, že súčasná situácia, že máme lekárov na bariérach, máme porozdeľovaných na rôzne skupiny týchto zdravotníkov, práve to nám ten veľký nepokoj vyháňa a ja si dovolím tvrdiť, že vy si, vy týmto postupom, ktorý tu teraz máme, hazardujete aj s tým samotným, s tou personálnou krízou, ktorú tu máme, pretože môže sa stať, že toto bude práve tá kvapka, ktorá možno mentálne ukáže niektorým zdravotníkom, že tak už sa mi tu neoplatí v tejto krajine zostať, keď si ma ten štát neváži, keď si ma tá vláda neváži, pôjdem do zahraničia. A zároveň teda mne na tom vadí aj, aj teraz, keď sa na to pozriem strategicky vecne, tak my rok v tomto parlamente, však ja si pamätám, však sedíme tu všetci, odkedy sme prijímali programové vyhlásenie vlády. V samotnom programovom vyhlásení vlády máte napísané, že tá personálna kríza, že to je jedna z vašich priorít, ktorej sa budete venovať . Máte tam napísané, že prídete s nejakou stabilizačnou alebo že prídete s nejakou stratégiou personálnych zdrojov, že prídete s nejakými teda opatreniami, reformami vzdelávania a podobne, čo som tu zatiaľ videl je bežná prevádzka, technické veci. Vy... a ja som to aj ministerke Dolinkovej často vytýkal, že som jej hovoril, že, že tu by sme chceli vidieť nejaké stabilizačné opatrenia personálne, nejaké väčšie, nejaké systémovejšie veci, tie vzdelávacie veci. Chceli by sme napr. mať predstavenú tú personálnu stratégiu, aby sme vedeli, na čo, kam, ako mieriť, aké opatrenia robiť. Za rok nič neprišlo. Nič tu nemáme v tomto parlamente nič systémové veľké, čo by mierilo práve na stabilizáciu, stabilizáciu toho personálneho problému, ba, naopak, vy po roku pristúpite k tomu, že ešte idete viac destabilizovať tú personálnu situáciu, ešte idete vyvolávať väčší nepokoj, väčší chaos, väčšie rozbroje v tom systéme. Ja rozumiem tomu, že pán minister má teraz ťažkú úlohu, pretože jemu, dobre, on nebol pri tej samotnej konsolidácii, nevyrokovával ju, nesedel vtedy v ministerskom kresle, čiže on už ako keby že hasí do veľkej miery tie problémy, a je to podľa mňa, že, naozaj že teraz sa oplatí, že teraz je ten moment, kedy sa oplatí naozaj zísť z tej kratšej cesty. Ja zároveň veľmi dobre aj nerozumiem tomu, že prečo vlastne, keď sa znižovalo prvýkrát tak bleskovo, ten zákon v rámci konsolidácie, prečo neprišlo k nejakým rokovaniam, a dokonca dneska aj na výbore sme to počuli, keď sme sa o tom rozprávali, že niektoré tie stretnutia, napr. čo sa týka tých ostatných zdravotníckych pracovníkov, ktorých máme, ktorých som tu ja vymenovával v tých nemocniciach, tak doteraz s nimi nebolo rokované. Oni sami teda hovoria, sťažujú sa na to, že to s nimi nebolo rokované. Samotné, vidíte, aj keď ste vrátili, že ten nepokoj už má, že naozaj, že on je zakorenený veľmi hlboko už do toho systému, lebo aj keď ste oznámili už po nejakom čase po tom konflikte, že ideme teda záchranárom a sestrám vracať tie prostriedky na tú predkonsolidačnú úroveň, tak ten konflikt tam zostal, ten problém tam zostal a oni už teda sa postavili aj jasne za tých lekárov, že by teda mali sa nejakým spôsobom vrátiť, teda mali by nasledovať podobné konsolidačné... alebo, alebo nemali by nasledovať tie konsolidačné trendy, ako, ako ste ich vy nastavili, a mali by sa vrátiť na tie predkonsolidačné zvýšenia. No a ja teda zároveň, zároveň ani veľmi tomu nerozumiem, ani tej politickej stratégii trošku, lebo pán minister sám teda hovoril, že postavil sa, a ja som to, ja som to považoval za nejaké ako vydieranie , bolo to teda tak povedané, že obávate sa, že stratíte zdroje , ale mne to prišlo aj toto, to je ďalšia tá skladačka toho ako kebyže vydierania tých zdravotníkov, toho robenia nátlaku, toho chaosu v tom systéme, že nechcem, budem vás trošku parafrázovať, neviem ako ste to presne povedali, že, že dávame ponuku 100 mil. lekárom, a teda zdravotníckym pracovníkom, inak sa obávate, že o tie zdroje prídete . No tak väčšina lekárov si to, samozrejme, vyjadrila a oni to aj hovorili, samotní aj odborári to teda vyjadrili vo verejnej mienke, v nejakých verejných vyjadreniach, že to je priamo vydieranie, že prijmite túto ponuku alebo nedostanete absolútne nič. (Reakcia z pléna.) No, tak, to hovoria samotní aj odborári, aj aj samotní lekári, ktorí teda sa vyjadrovali, tak hovorili, že to je nátlakové. No a zároveň nerozumiem ani tej, nerozumiem ani tej politickej stratégii, že čo sa teda udialo za, za oponou, že prečo vlastne tých 100 mil. tu vidíme teda pridaných, ale, ale lekári stále s tým nesúhlasia. Tú ponuku odmietli. Tak ja teraz, ako kebyže vy ste to povedali, že, že keď tú ponuku neprijmú, tak sa obávate, že prijmú o tie zdroje... že prídeme o tie zdroje . Tak ja sa teda, ak teda hovoríte, že to tak nie je, že to nebolo vydieranie a že sa teda obávate, že prídu o tie zdroje , tak ja sa možno aj v mene lekárov alebo zdravotníkov teda spýtam, že tak nepristúpili na tú dohodu, verejne ju odmietli, znamená to teda, že stále tu je riziko toho, že oni ešte o tie peniaze môžu prísť? To znamená, že táto ponuka, ktorá tu je na stole, nie je finálna a môžu ešte o ňu prísť? Zároveň teda aj z pohľadu tej akože politickej stratégie sa chcem spýtať, že my vieme, že tie výpovede sú už podané? Že sa budú diať? Vedia, vieme, že zdravotníci, konkrétne teda lekári, ktorí už podali výpovede, nesúhlasia s týmto zákonom, ktorý tu je na stole? A ja sa teda pýtam, že prečo ideme skráteným legislatívnym konaním, prečo zase ten zákon tlačíme tak rýchlo cez parlament, keď vieme, že lekári s ním nesúhlasia, a vieme, že podali výpovede, a teda ja sa pýtam, že čo bude, čo sa bude diať. Ten zákon tu tento týždeň schválime, už druhýkrát v priebehu mesiaca, druhýkrát ho tu schválime a teraz očividne musíte s tými lekármi ešte rokovať, aby tie výpovede stiahli, aby prišlo k nejakej dohode, a potom, čo sa, ja sa pýtam, že čo sa zase bude diať. Zase tu sa tu stretneme o tri týždne, o štyri týždne a zase tu tretíkrát budeme schvaľovať ten zákon? Však toto je, že takto sa to nemá riadiť, takto sa to nemá robiť. Ja si dovolím tvrdiť, že však ako by to malo prebiehať, že dohodnite sa vy vo vláde, ako to bude prebiehať, či im dáte nejaké peniaze, nedáte im peniaze, či pôjdete nátlakovo, nepôjdete nátlakovo, dohodnite sa s lekármi, s komorami, s odborovými zväzmi a príďte sem s finálnym návrhom, o ktorom sa dá nejakým spôsobom diskutovať, pretože ja túto diskusiu, ktorú tu aj teraz možno sa snažím naštartovať alebo ktorú tu možno budeme mať, vnímam v niečom ako fiktívnu, pretože lekári s ňou nesúhlasia, s týmto, s týmito požiadavkami, vláda niečo pretláča, výpovede sú podané, a ak to máme tomu zabrániť, tak táto diskusia tu, žiaľ, teda, bude musieť nastať znova. Ja teda vyzývam, že je ešte šanca zísť z kratšej cesty. My v Progresívnom Slovensku si myslíme, že v čase personálnej krízy by sa naozaj na zdravotníctvo... na zdravotníctve nemalo šetriť. Nemalo by sa obzvlášť teda šetriť na ľuďoch, ktorí nám chýbajú, na ktorých tých systém stojí, a je teraz načase, aby teda sme rýchlo ustúpili, aby, aby sa nestalo... katastrofa, katastrofa v podobe podaných výpovedí, odchodu lekárov, čo by doslovne akože skolabovalo, tie nemocnice. Ja zároveň, teda a prečo som aj napríklad, a to je posledná vec, ktorú poviem, prečo som tak veľa rozprával o tom chaose a o tom nepokoji, ktorým vysielame tie signály, ako teda vysielate ako vláda voči lekárom. Oni majú ešte ten nástroj v rukách, čo je tzv. to vypovedanie tých nadčasových služieb. Ak ich tu bude podľa mňa niekto dráždiť a rýpať do nich, dávať rôzne vydierania, bude sa niekto, budú sa tu rozdeľovať na rôzne skupiny, budeme tu niekoho ignorovať, s niekým budeme rokovať, s niekým nebudeme rokovať, budeme si posielať odkazy cez kameru, tak aby sa nestalo ešte náhodou to, že tí lekári naozaj podajú ešte aj výpovede z nadčasových služieb, a to znamená, že my nebudeme mať ani tie dva mesiace na vyžehlenie toho problému, ktorý ste tu spôsobili, ale budeme tu riešiť veľmi akútny problém, že tie oddelenia začnú kolabovať ešte oveľa skôr. Ďakujem veľmi za pozornosť. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. [18:14] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán poslanec, na vaše vystúpenie žiadna reakcia v zmysle faktickej poznámky. Takže, pán poslanec Krajčí, máte slovo ako druhý prihlásený písomne. [18:15] Marek Krajčí – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán minister a kolegovia v sále, ja už som povedal zopár slov aj pri tom skrátenom legislatívnom konaní, keď sa to prerokúvalo k tej kríze, ktorej momentálne čelíme, a tam som tiež vyjadril môj názor, že týmto zákonom, ktorý takto v skrátenom legislatívnom konaní rýchlo tlačíme cez tento parlament, keď ešte nič nie je vyrokované s tými hlavnými aktérmi, nič nevyriešime. A, naopak, tiež mi to príde trošičku také zbrklé rozhodnutie. A my, ktorí, ja som tu síce nebol, lebo som vtedy nebol minister, ale vnímal som vtedy premiéra Hegera s ministrom Lengvarským, ako čelili podobnej kríze v roku 2022, kde, mimochodom, dávalo výpovede iba do 2 200 lekárov. Teraz je to, pán minister, cez 3 200 už lekárov, ktorí dávajú výpovede, čo už je relatívne naozaj veľmi veľké číslo, nehovoriac o tom, že, a vy to určite veľmi dobre viete, že odborári majú poistené výpoveďami práve tie profesie, ktoré sú v nemocniciach kľúčové. Ide najmä o anestéziológov. A ja vás teda nechcem strašiť, ale pokiaľ si tvrdošijne budete stáť na nejakých svojich predstavách, s ktorými oni súhlasiť nebudú, tak skrátka hlavou múr, žiaľ, neprerazíte a bude hroziť akože naozaj že vážny kolaps a už okolo Vianoc, pretože všetci tí, ktorí výpovede dávajú, a ja predpokladám, že časť z nich sú naozaj ľudia, ktorí sú dlhodobo frustrovaní s tým, ako to momentálne v zdravotníctve ide, tak, samozrejme, si začnú čerpať dovolenky, ktoré si budú musieť dočerpať, pretože určite nejaké majú nevyčerpané. Všetko to pôjde ku koncu roku a v nemocniciach nám bude kolabovať zdravotná starostlivosť, čo určite vy nechcete, a nikto z nás si to neželá, nikto z nás si to neželá. A práve preto ani ja nerozumiem, prečo tak tvrdošijne stojíte na tom, že na tých platoch treba niečo ušetriť. A možno ani vy nie, možno je toto adresované práve ministrovi financií, možno vláde, naozaj neviem presne, kam to mám teraz cieliť, ale ja si osobne myslím, že tak ako hovoril aj môj predrečník Oskar Dvořák, rozdeľovať zdravotníkom, že jedným teda ste to uznali, tú valorizáciu 9,7 %, a druhým to neuznávate. Predtým ste tvrdili, že sa to ostatných zdravotníckych profesií vôbec nedotkne, nakoniec vidíme teraz, že sa to dotkne, najmä nelekárske profesie, ktoré sú síce nie také početné, a to naozaj tam neohovoríme o veľkom finančnom obnose, ale im to znižujete, ale sú to kľúčové profesie v nemocniciach, hej, logopédi, fyzici, verejní zdravotníci špecialisti a psychológovia a tak ďalej a tak ďalej, rádiodiagnostici, to sú naozaj ľudia, ktorých v tých nemocniciach nie je až tak veľa, ale ktorí keď nám odídu, tak tie nemocnice nebudú vedieť vykonávať mnohé odborné činnosti, ktoré sú kľúčové. Takí fyzici napríklad počítajú rôzne dávky radiačné, počítajú rôzne náplne kontrastných látok pri liečbe onkologických ochorení, takíto ľudia, skrátka na nich šetriť 3 %, hoci oni sami z môjho pohľadu nie sú dostatočne ohodnotení, a ja som tiež toho názoru, že takéto vysoko odborné profesie v zdravotníctve, hoci sú to nelekári, ale majú 20-30-ročnú prax, by sa mali blížiť svojimi platmi k lekárskym profesiám. Oni nielenže sa neblížia, ale vy im ešte beriete teraz z tej sľúbenej valorizácie. Treba si uvedomiť, že vy keď znižujete tú základnú mzdu, hovoríte, že je to iba 62 eur u tých lekárov, im vôbec o to nejde. Tí lekári majú v pracovných zmluvách 9,7 %, oni neohrozujú tieto zmluvy, keď ich teraz vypovedajú. Z toho pohľadu je evidentné, že to myslia vážne, pretože keď si niekto ohrozí svoju zmluvu, keby bol egoista, tak sa na to vykašle, nedá žiadnu výpoveď. Ja mám budúci rok 9,7 %, mňa sa to netýka, dovidenia. Ale nie, títo, väčšinou títo lekári vypovedajú tieto zmluvy, čo znamená úplne jasne, že im ide o charakter zdravotníctva, ide im o to, aby sa riešili problémy v zdravotníctve, a nejde im o ich 62 eur. Ale keď si to aj zoberieme, keď komukoľvek znižujeme základný plat, však vy to veľmi dobre viete, tak tí zdravotníci majú enormné množstvo služieb. Hovorí sa tu o tom, že by mohli vypovedať služby z nadčasu. Pokiaľ tak by, pokiaľ by tak... a pokiaľ tak by urobili, tak, samozrejme, ten kolaps príde ešte skôr, avšak treba si uvedomiť, že aj tieto ohodnotenia v týchto nadčasových službách sú odvislé alebo závislé od ich priemernej, od ich základnej mzdy, ktorú keď im vy znížite, tak sa vôbec nedá hovoriť, že je to 62, 50, 30, 90 euro. To sú častokrát sumy v stovkách eur, o ktoré títo zdravotníci budúci rok majú prísť, pretože sa im siaha na tú valorizáciu ich základnej mzdy, takže naozaj toto sú veci, ktoré, my si myslíme, že nehodlá sa hrať, nehodlá sa s nimi hrať s ohňom. Treba im v tejto veci vyjsť v ústrety, treba radšej spraviť ten krok späť, povedať si, že nemalo sa to tak robiť, však vy nakoniec za to nemôžete, urobili to vaši predchodcovia, že bez toho, aby sa s nimi čokoľvek dohodlo, sa im tieto koeficienty znížili. Som bol veľmi rád, že aj pán MUDr. Valocký, poslanec za SMER, povedal, že si myslí, že to nebolo správne. To znamená, treba im to vrátiť späť, ale zďaleka to nie je len o týchto platoch, o týchto, o týchto 62 eur, jak to trošku niekedy tak, by som povedal, poľahčujúco konštatujete, čo tiež nerobí určite dobrú krv medzi vami a vašim vzťahom k zdravotníkom, ktorých zastupujete, najmä v tých štátnych nemocniciach. Tých problémov v tom zdravotníctve je, samozrejme, veľa, ktoré treba riešiť, a vy ich veľmi dobre podľa všetkého viete. Verím, že to memorandum už máte načítané a že vidíte veci, ktoré sa zanedbali. Niektoré veci boli už aj predpripravené, aby sa zrealizovali, nezrealizovali sa a ako za tej predchádzajúcej vlády pána Ódora, tak ani potom za predchádzajúceho ministrovania ministerky Dolinkovej. Sú to veci, do ktorých keď sa pustíte, verím, že relatívne rýchlo sa bude dať napredovať a všetci budeme naozaj spokojní. Chcel by som ešte pár slov povedať k tomu oficiálnemu, teda navýšeniu platby za poistencov štátu, myslím, že na 6,55 %. A rozumiem, rozumiem, že ministerstvo financií neviem z akého dôvodu, ale teda počítalo zhruba s 3 mil. poistencov, za ktorých poistné má platiť štát, a pritom, áno, vieme, že ich je zhruba 2,8, takže bolo zjavne trošku zle vypočítané. V každom prípade, všetci sa tešíme, že nejaké peniaze, nejaké milióny v tom sektore zostávajú. A takisto sa dá rozumieť aj tomu, tej argumentácii, aby to nezaťažilo hospodárenie v tomto roku jednotlivých poisťovní. Ja vás však chcem upozorniť na to, že najmä tie súkromné poisťovne hrajú v tomto, v tomto svoje hry a ony sa snažia, samozrejme, vytvoriť ad jedna pozitívne hospodárenie, ktoré im potom generuje vytvárať zisk. Ten zisk je, vďakabohu, už zastropovaný na jednom percente, čo, si myslíme, že vzhľadom na to, že ide o výber verejného zdravotného poistenia, teda v podstate zdravotnú daň, je to absolútne racionálny a správny návrh, ale ďalšia vec, ide tam aj o kešové položky, pretože najmä poisťovňa Dôvera má, predpokladám, že to je stále zhruba 150 mil. eur nerozdeleného zisku z predchádzajúceho obdobia. A dovoľte, aby som trošku sa dotkol tejto sumy, pretože je to relatívne vysoká suma, a dôvod takejto sumy je to, že poisťovňa Dôvera za roky 2010 až 2020 nakumulovala viac ako 900 mil. zisku zo svojej činnosti, pred zdanením. Samozrejme, si nedokázala do dividend vyplatiť celú túto sumu. Dôvod, že tá suma je taká vysoká, je najmä ten, že sa tu spravil z môjho pohľadu ten účtovný trik, možno až podvod pri zlučovaní s poisťovňou Apollo, kde si, kde si Dôvera navýšila v podstate ohodnotenie kmeňu týchto poistencov cez 400 mil. eur. Keďže ten keš nemala, tak si na túto transakciu v ďalších rokoch brala, brala úver, ktorý potom z verejného zdravotného poistenia splácala, a ona si, samozrejme, tie úvery zobrala tak, aby mohla vyplácať dividendy, čo, veľmi dobre vieme, že toto nie je určite morálne podnikanie, a práve preto, že takýmto spôsobom si ona vytvorila relatívne umelo tento zisk – mimochodom, robila to kvôli tomu, že sa hovorilo, že sa zakáže aj generovať zisk zo zdravotného poistenia – to, že sa to potom nezrealizovalo, a ona si ďalej vykazovala zisk, tak každý morálny hráč by možno povedal – O. K., tak tuná sme si zobrali lup 400 mil., tak nejakým spôsobom to tomu štátu vrátime . Nie, oni o tom nemienia hovoriť. Oni považujú, za 10 rokov že vygenerovali zisk cez 900 mil. eur pred zdanením, za úplne v poriadku, čo určite, dúfam, teda aj že vy si myslíte, že v poriadku nie je. A práve z tohto zisku majú stále nerozdelený, nevyplatený zisk. Oni potrebujú len keš. Vy keď im ten keš tam nalejete a neurobíte kvalitnú prerozdeľovaciu vyhlášku, ktorú ja som zaviedol, ktorá ich zaviaže, aby tie peniaze oni investovali do zdravotníctva, tak tie peniaze vám ujdú do dividend. To sa stalo vašej predchodkyni, ministerke Dolinkovej v tomto krízovom roku, keď súkromné poisťovne si vyplatili, myslím, že 24 mil. eur za dividendy, čo, čo, samozrejme, nám príde v tejto situácii, keď potrebujeme každé jedno euro, hovorí sa tu o konsolidácii, za, za nehoráznosť. Takže ja vás len chcem upozorniť, že keď ste takýmto spôsobom dovolili optimalizovať ich hospodárenie v tomto roku, prosím vás, zamerajte sa na tú programovú vyhlášku, treba ju urobiť dobre, treba ju spraviť tak, aby tie peniaze nám v systéme zostali, lebo nám utečú. Utečú nám do tohto nerozdeleného zisku, ktorý si Dôvera s radosťou vyplatí formou dividend. A my to budeme, samozrejme, sledovať, čo sa bude diať, či v marci znova si vyplatia akcionári týchto súkromných poisťovní také štedré dividendy, takže len, len na toto vás chcem v dobrom upozorniť. Prosím vás, dajte si na tú programovú vyhlášku pozor. Minulé vlády, ministri to naozaj neskoro robili, veľmi to odflákli, ste tam nový, toto je veľká výzva dobre to urobiť. Keď to, sa vám to podarí dobre spraviť a treba to opäť robiť v spolupráci s celým sektorom, pretože tam ide o to, že sa ten koláč, ktorý vy vyrokujete u ministra financií, rozdelí medzi jednotlivé časti zdravotníckeho sektora a tí ľudia by mali byť pri tom, mali by vedieť, že toľkoto peňazí máme a že takýmto spôsobom sa ten koláč ide medzi nás všetkých rozdeliť. Potom budete mať, myslím, že sociálny zmier v celom systéme. Áno, tam plačú momentálne teraz ambulantní lekári, vyhrážajú sa, že prejdú do nezmluvných vzťahov, vraj jedna tretina, to by bola katastrofa. Určite si treba, treba s nimi kvalitne, dobre rokovať, práve pri príprave tejto prerozdeľovacej vyhlášky, aby sa v budúcom roku tieto katastrofy na nás nehrnuli, pretože to, akým sa spôsobom už teraz naozaj inkasuje za zdravotnú starostlivosť, a najmä, samozrejme, v tých ekonomicky lukratívnejších lokalitách Slovenska, na to si tí súkromníci, samozrejme, dali aj pozor a tam sa snažia z tých ľudí vymáčknuť, čo sa dá. Horšie je to, že doplácajú na to častokrát aj ľudia, ktorí skrátka stovky eur na to, aby si zaplatili nejaký program alebo aby ich sledoval nejaký špecialista, nemajú, nehovoriac na to, keby si mali platiť celé výkony, aj lieky za keš. To je to... tu by naozaj bol vážny kolaps a vážne ohrozenie zdravotnej starostlivosti u ostatných pacientov. Takže ja budem na záver trošku taký možno optimistickejší. Chcem vám držať palce, vyrokujte s odborármi veci tak, ako ich idete plniť, to memorandum. Ste tu v podstate nový, ja verím, že tá dôvera voči vám tu bude, a tie platy podľa mňa, nehandrkujme sa za tých pár desiatok miliónov – asi to nehovorím vám, asi to hovorím vláde, asi to hovorím ministrovi financií – treba vrátiť tie koeficienty tak, ako to mali prisľúbené, to je základ toho, že sa bude ďalej s nimi o tom rozprávať. Nebudete tým pádom rozdeľovať zdravotníkov, ako bolo povedané, na viaceré kategórie. Ja si myslím, že tých zdravotníkov si tu musíme udržať. Ten návrh zákona nakoniec pochválil aj prezident Pellegrini, povedal, že zastabilizoval zdravotníkov . Porozprávajte sa napríklad s človekom, ako je pán Petko. Takisto hovorí, že hoci to bolo obrovské navýšenie, zastabilizovalo im to lekárov a zdravotníkov v nemocniciach. Toto si tu udržme, snažme sa skonsolidovať niekde inde. Verím, že sa vám to podarí obhájiť. Ja si myslím, že v samotnom zdravotnom sektore sú, je priestor na konsolidáciu a, a tie nejaké desiatky miliónov, ktoré treba dať, aby sa mohlo počítať s tou valorizáciou, s ktorou počítame na budúci rok, ktorá im bola sľúbená, verím, že, že nájdete a verím, že aj tu poslanci v tomto pléne budú mať dostatok racionálneho rozumu, že si uvedomia, že netreba sa s nimi naťahovať, a skrátka oni sa vydierať nenechajú, netreba sa s nimi doťahovať, treba si s nimi sadnúť a dohodnúť sa, aby to všetko bolo úspešne za nami, takže ja vám v tomto držím palce. Ďakujem veľmi pekne. [18:29] Tibor Gašpar – Uvádzajúci uvádza bod Na vaše vystúpenie evidujem štyri faktické poznámky. Prvý, pán poslanec Šipoš, udeľujem vám slovo. [18:42] Michal Šipoš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Pán poslanec Krajčí, veľmi dobrá reč a myslím, že aj také ústretové gesto voči novému ministrovi, a myslím si, že si mu jasne ukázal tie cesty, čo treba robiť, ako to treba robiť. Len ja mám obavu, že pán nový minister ide zatiaľ v šľapajach bývalej ministerky Dolinkovej, ktorá tam bola podľa mňa dosadená ako taká bábka a mala to nejakým spôsobom tam udržať, aby, aby to vydržalo navonok dobre. Pamätáme si všetky tie fotky facebookové, instagramové a ten imidž, ktorý jej robili spriaznené médiá. Ale podľa mňa toto už nie je cesta, aby pán minister nový išiel v týchto šľapajach pani ministerky Dolinkovej. Tam je podstatné, aby sa pán minister postavil a zabojoval za tých zdravotníkov, aby ich nerozdeľoval, ale, naopak, aby za nich bojoval, aby prišiel za ministrom financií Kamenickým a povedal mu a ukázal mu, kde sú tie peniaze, lebo tie peniaze tam sú, pán minister. To, že vy urobíte tlačovku s prezidentom Pellegrinim a poviete, že toto je maximum, čo sa dá vyjednať, toto je ten kompromis , to netreba rokovať s Pellegrinim, to treba rokovať s tými lekármi s tými zdravotníkmi. S nimi treba dohodnúť ten kompromis, s nimi treba sadnúť a povedať, ako idem za vás bojovať , lebo zdravotníci, zdravotníctvo na Slovensku je v katastrofálnom stave. To vy sám dobre viete. Lekári sa nám rozutekajú. Zdravotníci sa nám rozutekajú do zahraničia. V Čechách už len čakajú kedy, kedy tam prídu. A vy musíte jednoducho prísť a ukázať, kde tie peniaze sú, tomu Kamenickému. Nie štyri milióny naviac dávať Pellegrinimu na úrad, nie 250 mil. eur dávať na nové ministerstvo Dankovi, nie rozdávať krížom-krážom nezmyselne milióny eur, ale proste bojovať za tých lekárov, za tých zdravotníkov. Ukázať, tam peniaze sú. Takže toto je veľká výzva, či pán minister zabojuje. [18:42] Tibor Gašpar – Uvádzajúci uvádza bod Ďalší v poradí pán poslanec Dvořák. [18:42] Oskar Dvořák – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Kolega Krajčí to spomínal, že tu už, tu už naozaj ide o iné dôvody a že aj tých desiatok miliónov eur, ktoré by sme mali pridať a vyhovieť tým lekárom, tak to už ide o nejaký symbol. A ja som si spomenul, ja som to aj spomínal v mojej rozprave, keď sme, sa robil prieskum, keď my sme ešte robili s českou lekárskou komorou, so sekciou mladých lekárov pred pár rokmi, tak oni hovorili, že plat bol – teraz to čítam – na siedmom mieste . Tie prvé dôvody boli: zlé vybavenie slovenských nemocníc, nespokojnosť so zdravotníckou politikou, lepšie možnosti profesijného napredovania v zahraničí, korupcia, nekompetentní ľudia v riadiacich pozíciách, lepšie zamestnanecké podmienky v zahraničí . A ja napríklad, viete, ja to, to ukazuje, že potom tie platy naozaj, že sú niekde na tých nižších priečkach, ale to, keď sa pozrieme napríklad na bratislavskú nemocnicu, čo sa tu deje a aký symbol to dáva tým lekárom. To je práve priestor, veľká, nová, univerzitná, národná nemocnica, kde by sa mal robiť špičkový výskum, kde by sa mali robiť špičkové výkony, kde by tí lekári sa mali hnať a robiť na najlepších prístrojoch najlepšie procedúry, učiť sa robiť vedu, vzdelávať sa, simulačné centrá, bohviečo ešte iné. No a teraz vlastne pozrite sa, čo sa napríklad deje s tou veľkou nemocnicou, kde by to mali robiť. Tak od začiatku z programového vyhlásenia vlády sme počuli, že to bude krátkodobá priorita, že o tom rozhodnete. Trištvrte roka sme čakali na to, kým sa o tejto nemocnici rozhodlo. Povedala pani ministerka Dolinková, že to pôjde teda do Ružinova . Netrvalo to ani tri-štyri mesiace a tri-štyri mesiace už počúvame od bývalých ministrov zdravotníctva Druckera a Rašiho, ale dokonca aj od vášho straníckeho šéfa, že tak to asi nebude teda tá najlepšia alternatíva, že v tom Ružinove by sme to asi nemali robiť . Vy idete ďalej teda analyzovať. No a tu sa, tu ja by som to dal do toho kontextu, čo to teda tým lekárom dáva za signál, že, že oni napríklad nemajú sa kde vzdelávať. Nemajú tu špičkovú, novú, veľkú nemocnicu univerzitnú, ako to majú v zahraničí. A ja teda by som možno aj v tomto prípade chcel poprosiť, že tak ukážme im aj, že čo bude s tou novou bratislavskou nemocnicou. Urýchlene, ako ju urýchlene budú mať. [18:42] Tibor Gašpar Ďalej s faktickou poznámkou pán poslanec Vašečka. Máte slovo. [18:42] Richard Vašečka – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Jeden minister hovoril k druhému ministrovi. Minister Marek Krajčí, ktorý bol ministrom, asi tu všetci uznajú objektívne (povedané so smiechom), v najťažšej chvíli pre ministra zdravotníctva, aká mohla byť. To bolo pri tom nástupe a tých prvých vlnách pandémie covidu a vlastne mnohé tie veci museli sme riešiť v minulom volebnom období, aj ktoré sa týkali platov. Zároveň vidieť, že, Marek, že si skúsený politik, resp. chápeš súvislosti, že možno to až tak nie o pánu ministrovi, ktorý tu sedí, ale o inom ministrovi, o ministrovi financií, kde sú nejaké noty a kde sa proste rozhodlo ísť nejakým spôsobom. Ja sa priznám, že sa, že sa stotožňujem s tým, s tou tvojou kritikou alebo upozornením toho, že kam teda majú tiecť tie peniaze, v tomto prípade v rámci zdravotníctva, aby sa to naozaj dostalo k ľuďom, aby sme mali kvalitných lekárov. Ja to hovorím tak, ako to hovorím aj pri učiteľoch, že nejde o to, aby sa mali dobre lekári alebo aby sa mali dobre učitelia, preto im zvyšujme platy, ale aby tu naozaj bolo dostatok tých ľudí, lebo je nedostatok aj lekárov, alebo zdravotníckeho personálu, aj, aj učiteľov, a aby to boli kvalitní ľudia, ktorí budú – v prípade učiteľov – tráviť veľa času s našimi deťmi a ktorí v prípade lekárov budú naozaj liečiť pacientov, venovať sa im, posúvať dopredu zdravotníctvo na Slovensku, a ja ti preto ďakujem za to, za ten nadhľad, ktorý si tam priniesol, aj ten ľudský, aj ten odborný, aj ten politický. Treba to takto stále pomenovávať a aj tak v dobrom, že nejde teraz o nejakú, nejaké hrajkanie sa, ale naozaj o slovenské zdravotníctvo, čo je dôležité pre nás všetkých. [18:42] Tibor Gašpar – Uvádzajúci uvádza bod Ďalej v poradí pán poslanec Pročko. [18:42] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Krásne si to pomenoval a ja si presne pamätám, ako opozícia počas nášho vládnutia bila do nás, kopala – tým zdravotníkom dajte peniaze , nedávate im peniaze, tých zdravotníkov ožobračujete. Teraz prišla konsolidácia a oni zabudli na zdravotníkov, resp. nezabudli, ale 700 mil. z tej konsolidácie musí ísť Kaliňákovi. (Povedané so smiechom.) No niekde to musia zobrať. A keď som si pozrel a vypočul vyhlásenia na nášho premiéra, ktorý vlastne rozpráva, že, že títo zdravotníci nás vydierajú. To čo je zač? Keď rozpráva, že tak oni vyštudovali za naše peniaze. On má zdravotníkov úplne niekde, niekde... Aj keď teda musím povedať, že ak je teda ten, to všetko okolo pravda, tak mu zachránili život, naozaj zachránili mu život a urobili všetko preto, takže mal by si vážiť tých zdravotníkov, a zrazu, zrazu máme tuná zákon, ktorý musí rýchle tú krivdu, ktorá sa počas tej konsolidácie stala. Povedal si ešte jednu vec (povedané so smiechom), prepáč, že to je smiešne, že máme tu nového pána ministra. Ty si optimista, že to všetko bude dobré. Marek, ty si oveľa dlhšie vo verejnom živote, tu v parlamente, takže ja som hlboko presvedčený, že ty vieš, ako to je. A pre mňa je odvaha pána ministra, že to zobral, ale tak ja mu držím palce, aj keď teda vieme, o čom to celé je, kto to tu riadi, ako to tu riadi a ako to bude riadiť. A ja nemôžem reagovať na mojich kolegov s faktickými poznámkami, takže budem reagovať na teba, a áno, presne, že naozaj ten súkromný zdravotnícky sektor zarába na tom zdravotníctve, zarába. Neskutočným spôsobom. A Robert Fico a Peter Pellegrini veľmi tomu zdravotníckemu súkromnému sektoru prajú. Prečo? [18:42] Tibor Gašpar – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem. Pán poslanec Krajčí reaguje na faktické. Nech sa páči. [18:42] Marek Krajčí – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za faktické pripomienky. V podstate točíme sa všetci stále okolo toho istého. Je potrebná dohoda. Držíme pánovi ministrovi v tomto palce, ale tento zákon tak, ako je predložený to, žiaľ, nedocieli. Treba najskôr rokovať, a pokiaľ by ste tento zákon schválili v takom znení, jak ste ho teraz predložili, tak sa tu, žiaľ, stretneme ešte raz, pokiaľ vám zdravotníctvo pred Vianocami nemá skolabovať. A takisto tým, že som zakázal vyplácať poisťovni Dôvera alebo splácať si úvery z verejného zdravotného poistenia, ona nemá inú možnosť, ako si ten keš nakumulovať tým, že štát cez platbu za svojich poistencov eventuálne, keď zle vypočíta aktívnych poistencov, im tie peniaze pošle. Prosím vás, buďte na to pripravení a múdro nastavte tú vyhlášku tak, aby sa peniaze v systéme nestratili a aby sme neboli aj budúci rok svedkami ďalších 10-miliónových dividend, ktoré nám utečú zo zdravotníctva preč na Cyprus. Ďakujem. [18:42] Tibor Gašpar Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie. Chcel by sa vyjadriť k rozprave spravodajca? Tiež nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. V rokovaní pokračujeme v prerušenej rozprave v prvom čítaní o návrhu poslancov Richarda Vašečku a Anny Záborskej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa Zákonník prá... plá... pardon (povedané so smiechom), práce, tlač 45. Prosím poslanca Richarda Vašečku, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, a spravodajkyňu z výboru pre sociálne veci poslankyňu Anežku Škopovú, aby zaujala miesto určené pre spravodajcov. Do rozpravy je písomne prihlásený pán poslanec Viskupič, ktorému odovzdávam slovo. Máme tu spravodajcu? Ide? Dobre. Tak počkajme chvíľku, dobre? Kým príde. Takže sme kompletní, nech sa páči, môžete zaujať miesto. A, pán Viskupič, už máte slovo. (Pokračovanie rokovania v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Richarda Vašečku a Anny Záborskej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov , tlač 45.) [18:42] Marián Viskupič Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci, ctené kolegyne, kolegovia, no nadviažem asi na slová kolegu Richarda Vašečku. Áno, my sme tu už viackrát debatovali o teda rôznych formách nedeľného zákazu predaja. Toto je teda jeden z najsilnejších foriem, pretože teda takmer všetky nedele, hej, s pár výnimkami nejakých tých adventných nedieľ zakazuje predaj v maloobchode pre všetky nedele, to znamená asi 44 nedieľ do roka. No, áno tých odôvodnení môže byť viacero, ale teda ja skúsim sa na to pozrieť opačne, no. V prvom rade Slovensko má dva základné problémy. Tým jedným problémom, alebo teda problémov máme ďaleko viacej, ale v tejto súvislosti je nízka produktivita. My môžeme rozprávať, že, ja neviem, Rakúsko, že má voľné nedele. No má, ale najprv sa stali bohatou krajinou. Potom si mohli dovoliť povedzme zavrieť nedele. A to nehovorím, že je to správne, ale mohli si to dovoliť. Prečo? Preto, že Rakúsko má takmer dvojnásobnú produktivitu práce na jedného zamestnanca, alebo teda na jedného človeka ako Slovensko. To je jednoducho prvá vec. My si nemôžme, normálne že v danej situácii si nemôžme dovoliť zakazovať ľuďom prácu. Toto, toto, fakt že do tohto sme sa dostali, že zakazujeme ľuďom prácu? To normálne ani, ani, ja neviem, Spojené Arabské Emiráty nerobia. Fakt že toto si treba uvedomiť. Inak ja poviem jednu vec, že, samozrejme, berme toto, diskutujeme. My sa, my máme s Richardom veľmi dobré vzťahy a proste bez ohľadu na to, koľkokrát tu budeme debatovať, to tak zostane, hej, takže neberme to, prosím, ako nejaké že urážanie sa alebo niečo. Hovorím, dávam iný pohľad na vec a uchádzam sa o to, že tento pohľad je správny. Hej? No a druhá vec je, že máme tu konsolidačný balíček. Proste celá opozícia aj vrátane teda kolegov z hnutia Slovensko sme sa, myslím, zhodli, že to je nesprávny, nesprávna forma konsolidačného balíčka. A môžeme sa aj zhodnúť to, že teda nejaká forma konsolidácie ale je potrebná. No len vláda naordinovala, že to všetko majú zaplatiť ľudia. Nie ako Česko, že 50 na 50, 50 % bude šetriť štát na seba, 50 %, bohužiaľ, budú musieť zaplatiť občania nejakými zvýšenými daňami, poplatkami, alebo ako, ja neviem, Francúzsko, ktoré 66 % dalo na plecia štátu a 33 % na plecia občanov. No, u nás proste dala vláda na plecia občanov, že 90%, a to ešte by som povedal, že možno ešte aj viacej. No, ale všetci to teda spoločne, ako opozícia kritizujeme, ale potom akože nemôže ten návrh nejakého toho akoby liečenia, alebo čoho bolo povedané, že teda zakáže sa ľuďom pracovať. Keby to hneď bol dobrý nápad, keby hneď to bola najlepšia vec na svete, tak teraz nie je správny čas. A ten čas je, bohužiaľ, ešte horší, než bol, keď sme sa ešte v minulom volebnom období o tom tuná doťahovali v rôznych, v rôznych formách. Teraz je že extrémne zlý čas, pretože, a zase ja použijem pár čísel, vláda sa v tom konsolidačnom balíčku rozhodla, že ľudia musia sa zložiť o 5 mld. viacej, ergo príjmy budúcoročného rozpočtu budú o 5 mld. vyššie ako tohtoročné. Niečo zaplatia firmy, niečo občania. V konečnom dôsledku vždy to zaplatia občania. To je inak že takmer 1 000 eur na každého občana včetne dôchodcov a kojencov. To je akože strašne veľa. A ešte raz, to, čo navrhuje teraz kolega Richard Vašečka, je: za danej situácie zakážme ľuďom pracovať . Ono to sa nezdá. To je relatívne kopa ľudí, ktorá v tom maloobchode robí, a vlastne vy im zakazujete pracovať. Proste toto, toto postihne tých ľudí vlastne ešte viacej. A toto si treba uvedomiť. Hovorím, keby hneď všetky tie argumenty platili, že, samozrejme, je dobré byť v nedeľu s deťmi, s rodičmi, so starými rodičmi, tak si to jednoducho nevieme, Slovensko, dovoliť. Nevieme si to dovoliť. A mne sa páči tá argumentácia, že skutočne si kolega Rišo Vašečka našiel či už pani Uhlerovú, šéfku odborov, alebo teda rôzne, rôzne výskumy, rôzne, rôzne proste prieskumy z iných krajín. Len tu si treba uvedomiť, že všetky tieto vyjadrenia starnú. Tá situácia Slovenska tým, že proste sa tu zvýšila takmer akákoľvek daň, ktorá existuje, bola zvýšená, a taká, čo neexistovala, už existuje, napríklad daň zo sladkého, alebo konsolida... alebo teda daň z finančných transakcií. A všetky tie vyjadrenia, ktoré mohli byť do nejakej miery pravdivé ešte vlani, jednoducho zasa vôbec nepasujú na aktuálnu situáciu, na aktuálnu, proste aktuálnu situáciu slovenských občanov pre budúci rok. Čiže aj na toto treba dávať veľký pozor, že tie vyjadrenia, v akej dobe boli, boli proste povedané, takže to tiež tak akoby všeobecne nejaké výhrady k tomuto mám. No a teraz pozrime sa skutočne že na to samotné, že čo to prinesie alebo čo to zoberie. No, v podstate píšu, píšu predkladatelia, že zástancom obmedzenia nedeľného predaja sú aj mnohí obchodníci, zamestnávatelia a podnikatelia. Áno, určite nájdeme takých, ale zase vždy máme, máme sa na to pozerať, že či z tohto pultíka máme niečo zakazovať, či to vôbec je našou úlohou, a keby to aj náhodou našou úlohou bolo, či je to správne. Veď ak občan, ktorý chce byť doma s rodičmi a nechce ísť ani k Jožkovi Pročkovi sa najesť, lebo aj on je v nedeľu otvorený. (Reakcia z pléna.) Ježiš, prepáč. (Povedané so smiechom.) No, tak jednoducho nemusí, hej. To je jedna vec proste. Ten občan tú slobodu má. Veď netreba zakázať nedeľný predaj. Keď nechcem ísť do obchodu, nemusím, môžem ísť, môžem ísť do prírody. Budem rád, keď bude bufet otvorený, ale proste nemusím. To isté, to isté predávajúci, veď môžu tu byť debaty o tom, že áno, že komu to škodí, že bude zavretý a jeden zavrie, iný nezavrie. Ale veď potom to sa, to si akoby odporuje, pretože veď ten podnikateľ má možnosť sa rozhodnúť, ak tvrdí, tvrdí to, platí to, čo kolega Vašečka hovorí, že nedeľa sa vlastne neoplatí predávať, že teda sú náklady vyššie ako zisky, špeciálne teda pri potravinách, tak akože oukej, no tak potom hádam vlastne ten podnikateľ, tak ktorý zavre, nebude škodiť si. Ten by mal byť potom akože na tom lepšie, lebo zavrel a ušetrí a mal by byť v lepšej pozícii než ten, ktorý nezavre a predáva. Ale už len z tohto, čo tu hovorím, tá debata je, je irelevantná v tom, že toto nie je našou úlohou riešiť. Aj občan, aj predajca, ten, ten podnikateľ, ale aj ten zamestnanec jednoducho má možnosť sa rozhodnúť. Má možnosť sa rozhodnúť, ísť do obchodu, keď chce, neísť do obchodu, keď nechce. Pracovať, keď chce, pracovať, keď nechce, mať otvorené, keď chce, mať otvorené, keď nie... alebo nemať otvorené, keď nechce. Jednoducho toto všetko rieši trh a treba to nechať na trh. Nie je našou úlohou to tu prikazovať, zakazovať, určovať. Akože ja normálne, ja sa fakt, že spýtam, že tiež to tu bolo spomenuté, že akože došli sme do tej situácie, že štát má určovať, kedy sa môžu predávať kvety alebo kedy sa nemôžu predávať kvety? Normálne že my tu Slovensko, teraz sme tu, riešime tu zdravotníctvo. Nemá nás, kto ošetriť na pohotovosti. Nemá nás, kto ošetriť v nemocnici. Ani naša dedina nemá ani, ani, ani pediatra, ani dospeláckeho lekára, teraz nám proste zomrela pani doktorka, nevieme zohnať ďalšieho, jakože a v tejto situácii štát rieši, kedy sa môžu a kedy sa nemôžu predávať kvety. A ešte to, samozrejme, budeme ladiť, lebo sa prišlo k tomu, že teda niekedy bolo vhodnejšie, keby sa ešte predávali, alebo nie. To je, to si treba fakt uvedomiť, že toto nie je, nie je tu naša úloha. Fakt nie je. Akože prečo by to, preboha, mal, mal štát určovať? No, a možno ešte všeobecne. Takmer každé štvrté euro, ktoré minie štátny rozpočet, si musíme požičať, hej. Fakt to, to je proste to je úplne že strašné, lebo to, to porovnávanie ku hrubému domácemu produktu, ten deficit, hej, že je na úrovni 6 %, to znie tak ešte akože dobre, hej, ale v porovnaní s tými takmer 8 mld. deficitu oproti 30 mld. príjmov, to ja hovorím, to je takmer každé štvrté euro. A v situácii, keď sme v takejto, tak štát ide určovať, že ty, občan, chceš predávať kvety alebo podnikateľ – nemôžeš. A ty proste, potravinár, nemôžeš, ale nemôže ani ten, čo predáva nábytok, alebo ten, čo predáva autá alebo ten, čo predáva čokoľvek iné. Veď normálne tu štát, ktorému chýba každé štvrté euro, namiesto aby dovolil predávať kedykoľvek, ide vlastne ešte zakazovať, že toto je, vlastne tu sami proti sebe idete, Richard, lebo aj vy hovoríte, že proste konsolidovať treba, ale nejak by to bolo dobré treba robiť rozumne. Ja by som čakal práve opačný návrh a možno ani nie z opozície, ale z radov koalície, že veď my máme nejaké nedele, alebo teda skôr sviatky, v ktoré sú zatvorené, a predávať sa nedá, a všetci, keď sa postavíte, a to je jedno, do Bergu alebo na ďalší prechod, vidíme, že všetci, takto ide rovná čiara vozidiel do Parndorfu, a všetci ľudia odnesú tú svoju výplatu proste do Rakúska. A má sa z toho dobre potom rakúska ekonomika, takže zmysel by dávalo práveže umožniť ešte predávať proste v sviatky, v ktoré je to zakázané. Zase vo finále na dobrovoľnej báze. Však umožniť predávať neznamená, že štát niekomu prikazuje. To by tiež nebolo správne. To tiež by nebolo slobodné. Ale to by bolo niečo, čo je skutočne konsolidačné opatrenie. Dáva možnosť človeku, ktorý chce a má chuť a má peniaze, proste ich minúť tuná. A proste získa tie peniaze slovenský podnikateľ, ktorý vo finále odvedie dane, dokonca ešte vyššie v budúcom roku ako v tomto roku – a potom z toho môžeme riešiť aj to zdravotníctvo, ktoré sme tu riešili pred chvíľou. To by bolo akože akoby zmysluplné, len teda toto je vlastne presný opak. No, a bol tu dobre... dobrý príklad spomínaný, len teda v nesprávnom ponímaní, od teda Igora Matoviča, Tesco. Presne tak to bolo, ten svet bol skutočne, v tom to povedal Igor správne, že to Tesco sa otvorilo 24 hodín denne. Všetci si to pamätáme, hej, nonstop všetko a jednoducho jeden čas to bolo. Proste chodilo sa, v noci sa nakupovalo. Bolo hrdinstvo, fakt o polnoci s tým vozíkom tam chodiť a kupovať si. Ale ten svet sa mení a jednoducho ten reťazec pochopil, že tie ich náklady sú vyššie ako výnosy. Ľudia pochopili, že predsa len je lepšie sedieť doma a pozerať nejaký, ja neviem, čokoľvek robiť, než chodiť po obchode. A trh to vyriešil, normálne trh to vyriešil. Proste ten reťazec zavrel. Neprikázal mu to žiadny zákon, neprikázal mu to žiadny, žiadny príkaz a celé sa to vyriešilo. Normálne, že voľná ruka trhu ukázala to, že v noci sa už nenakupuje, a tým pádom ani nie je otvorené. To všetko teraz treba vlastne nechať na toto. Veď a tá situácia je vo finále fakt tak iná. A mne sa zase aj páčil ten príklad, ktorý Richard spomenul s tým zlatníctvom. Skutočne je to tak, keď idete rozcítený z toho romantického filmu a idete okolo zlatníctva, tak, no nepodarí sa to tej manželke? (Povedané so smiechom.) Podarí! Len to musí byť otvorené. Alebo aj nemusí byť, keď sa ten zlatník rozhodne, že mu je cennejší proste víkend doma. To všetko treba nechať normálne, že na trh, ale určite nie na, nie na zákaz, takže to je, to je jedna vec. No a potom ďalšia vec je, že častokrát sa tu používa ten argument, že vlastne keď je v nedeľu otvorené, že tí ľudia musia pracovať aj v nedeľu. No ale tak sa to, tak akoby podsúva, že veď ale oni pracujú od pondelka do nedele a pomaly si ani nemôžu oddýchnuť. Veď ľudia sú v rôznej situácii, jedni majú deti, vtedy, samozrejme, je tá nedeľa s deťmi cenná, lebo však teda keď sú cez týždeň v robote, teda v škole deti, ale potom sú mladí ľudia, ktorí, jednoducho častokrát je pre nich práve ten utorok voľný cenný, lebo proste kľudne zvládne ten víkend v robote, a potom má krátky týždeň a je doma a vie si veci vybaviť. Proste situácia ľudí je rozdielna. Takisto študenti. Veď tí sú veľmi radi, že si môžu ísť privyrobiť a majú si kde ísť privyrobiť. A choďte sa pozrieť do týchto rôznych obchodov otvorených v nedeľu. Veď je tam spústa študentov. Majú možnosť si privyrobiť. Takisto dôchodcovia, hej. Takisto sú radi za tú možnosť, že sa proste v tom obchode môžu, celé je to o tom, že mať tie možnosti a dať ich ľuďom. Ľudia si nájdu tú cestu, proste nájdu si ju. No, a potom je tu ešte skutočne tá ďalšia taká širšia vec, že Ázia. Proste normálne tí robia, poviem, mohol by som povedať, sedem dní v týždni, ale poviem, robia šesť dní v týždni, 12 hodín denne, proste fakt. Kto bol, to je jedno, v Číne, v Indii, kdekoľvek proste, jednoducho nás obrovsky predbiehajú, a my tu v Európskej únii nemáme inú starosť, než proste zakazovať pracovať. Proste toto nás normálne že zabije, fakt nás to zabije. Čiže aj z tohto pohľadu to nedáva veľký zmysel. No, a zasa ja teda oceňujem fakt, že teda kolega Vašečka, že dáva príklady aj jedným, aj druhým smerom a aj v tom odôvodnení, že ja tu skutočne vidím, že on to vníma, že to má, samozrejme, dosah na zníženie ekonomickej aktivity, na to, že sa o niečo menej predá, lebo tá substitúcia, že nekúpim v nedeľu, môže byť, že kúpim v sobotu, hej, ale môže byť aj to, že kúpim v nedeľu v Rakúsku, hej. A proste stať sa to, samozrejme, môže s väčšou pravdepodobnosťou, takže skutočne aj píše, že to bude mať negatívny dosah na podnikateľské prostredie. No dobre, áno, pardon, jasné v Rakúsku, v Rakúsku skôr nie, ale tak zas tie pumpy v Rakúsku sú normálne také malé Billy, hej, čiže aj tí Rakúšania našli spôsob, ale to teraz nech nemotám desať tém. Áno, proste v Rakúsku v nedeľu nie, ale Česko áno, Maďarsko áno, Poľsko, pokiaľ viem, tak áno, takže dá sa niekam odísť. Čiže je proste skutočne je tu písané, áno, že to bude mať negatívny vplyv na podnikateľské prostredie. Čiže po jednej stránke oceňujem, že teda to kolega napísal do odôvodnenia. No, ale po tej druhej stránke, veď a čo sme tu dva týždne kritizovali?! (Rečník poklepal rukou na rečnícky pult.) Že jednoducho tá koalícia robí negatívne zásahy do podnikateľského prostredia. No, tak a teraz ešte aj z opozície príde ďalší negatívny, no, ježišmária, ďakujem pekne. Ja hlásim, že podnikateľov treba fakt snažiť sa ich chrániť. Všetci ich tu potrebujeme, všetci, aby tú robotu dávali, a pokiaľ nebudeme dostatočne bohatí, aby nám ju dávali aj v nedeľu. No potom je tu ďalšie, to zas už teda nejdem chváliť, nepredpokladá sa vplyv na rozpočet verejnej správy – je písané v dôvodovej správe. No toto nemôže byť už len z princípu pravda. Samozrejme, ak sa akokoľvek zníži ekonomická aktivita, čo pripúšťa aj pán predkladateľ, tak, samozrejme, že to má aj dosah na štátny rozpočet, pretože tí ľudia, ktorí nebudú v nedeľu v práci, tak nebudú platiť dane, nebudú platiť odvody, aj ten podnikateľ, keď len jeden zákazník mu odíde, tak bude mať, samozrejme, nižší obrat, z toho bude nižší zisk. Z toho nijak nevie byť potom väčšia daň, takže zasa, zasa proste toto nie je, nie je teda úplne, úplne fér, no. A... (Krátka pauza.) Čo ďalej? No, čo sa týka tých krajín, áno, sú krajiny, proste ani v tom Rakúsku nie je úplne všetko dobré. Majú tam nejakú tradíciu, zavreli to, ale potom proste sú krajiny, ktoré mali zavreté, otvorili, aj to už tu niekto spomínal. To bolo to Maďarsko, ktoré ten zákaz zrušilo. Pochopilo, že to malo proste negatívne dôsledky alebo výrazne negatívnejšie, než pozitívne, takže jednoducho poučme sa aj z týchto krajín. Koniec-koncov toto je ten maďarský príklad podľa mňa dobrý, veď keby im to ukázalo, že to nespôsobuje škody, tak by to možno nechali. Ale ešte, ešte raz, že vidíme, že dá sa žiť i tak i tak. On ten svet by sa že nezrútil, hej, keby, keby proste sa v nedeľu do obchodov nechodilo, hovorím, to zasa pripustím aj ja, ale nemáme, nemáme na to, nevieme si to proste dovoliť a hlavne proste tá, tá sloboda je cennejšia, cennejšia aj v tomto. A tá sloboda, ono to je akože pojem nejaký, ale on je vždy spojený s tou konkurenciou a proste s tými trhovými silami a ony nie sú, samozrejme, všemocné, hej, a špeciálne teda oligopoly a monopoly musia byť do nejakej miery regulované, určite áno, ale použijem znova tie kvety – ale tie kvety, sakra, nie! Štát by proste nemal, to je len jeden príklad z toho celého, proste určite nie je v kvetoch monopol, určite sú kvety neni tak dôležité, aby z tohto parlamentu proste vychádzali zákony, a, bohužiaľ, tak to je, v ktorý sviatok vy tie kvety predávať môžte, lebo majú výnimku, a v ktorý proste nemôžte, lebo tam tá výnimka v tom zákone nie je. Fakt by sme sa tu všetci spoločne mali zamyslieť opačne, ako to uľahčiť, a teraz ani mi nemôžte povedať, že ja to chcem uľahčiť, že podnikateľom, no nie, keď si budete môcť kúpiť kvety a oblečenie a potraviny a nábytok a elektroniku kedykoľvek, tak to vo finále uľahčujeme všetkým ľuďom čiže... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim. Rečník krátko komunikuje s predsedajúcim mimo mikrofónu.) Len to som chcel povedal len, teda určite, samozrejme, tento návrh nepodporíme, nie je špeciálne v tejto dobe vôbec že správny, čo by bolo správne skôr opačne, uvažovať nad uvoľnením predaja aj v tých existujúcich sviatkoch, to by pomohlo proste štátu, ľuďom, ekonomike, komukoľvek a týmto by som asi skončil. Ďakujem pekne za pozornosť a prajem všetkým pekný večer. [18:59] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán poslanec. Prerušujem rokovanie 22. schôdze do zajtra do 9.00 hod. (Reakcia z pléna.) Nie, faktické budú pokračovať, keď príde na to rada. (Ruch v sále.) Stratilo by to kontinuitu, práve naopak. (Reakcie z pléna.) Termínovaný bod. (Prerušenie rokovania o 18.59 hodine.) ===