Rokovanie NR SR 4. 11. 2024 – Národná rada prerokováva informácie, prírodu a pracovný zákon

[08:59] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram ôsmy rokovací deň 22. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali poslanci Blcháč, Čellár, Galek, Jaurová, Kišš, Majerský, Mikloško, Petrík, Stachura. V rokovaní pokračujeme v prerušenej rozprave v druhom čítaní o návrhu poslancov Lučanského, Garaja, Danka, Huliaka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám, tlač 345. Prosím poslanca Lučanského, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľa a spoločného spravodajcu z ústavnoprávneho výboru poslanca Glücka, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov. V stredu 30. októbra neukončil svoje vystúpenie do rozpravy písomne prihlásený poslanec Dostál za klub SaS, ktorému odovzdávam slovo. Pripraví sa poslanec Lučanský. [Pokračovanie rokovania v druhom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Adama Lučanského, Milana Garaja, Andreja Danka a Rudolfa Huliaka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov , tlač 345.] [08:59] Ondrej Dostál – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predkladateľ a vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som pokračoval vo vystúpení k návrhu novely zákona o slobodnom prístupe k informáciám a zhrnul by som to, o čom som hovoril v stredu. Po prvé, táto novela zákona o slobodnom prístupe k informáciám obmedzí prístup verejnosti k informáciám. Nech sa tu už hovorí čokoľvek o motívoch predkladateľov, o tom, že dôvodom je snaha chrániť povinné osoby pred zahlcovaním rozsiahlymi infožiadosťami, skutočným dôvodom je vytvoriť ďalší priestor, aby tie povinné osoby, ktoré nechcú poskytovať informácie žiadateľom, tak nemuseli robiť. A je to narušenie jedného zo základných, základných práv, ktoré sú garantované Ústavou Slovenskej republiky. Po druhé, aj toto obmedzenie práva na prístup k informáciám sa deje obchádzaním riadneho legislatívneho procesu. Poslanci, samozrejme, majú právo predkladať návrhy zákonov a dobrou praxou vo vzťahu k zákonu o slobodnom prístupe k informáciám však bolo, že ak dochádzalo k zmenám, tak až po predchádzajúcej diskusii ako so žiadateľmi alebo teda s organizáciami, ktoré reprezentujú žiadateľov, tak s povinnými osobami. Tu sa tak deje poslaneckým návrhom, návrhom zákona bez riadneho medzirezortného pripomienkového konania. Áno, aj v minulom volebnom období bol novelizovaný infozákon na základe poslaneckej iniciatívy, tam to však reagovalo na problémy aplikačnej praxe a v podstate skôr rozširovalo, ako zužovalo priestor pre, pre žiadateľov. Tuto dochádza k obmedzovaniu ústavného práva bez riadneho legislatívneho procesu, bez dostatočnej, dostatočnej diskusie. Po tretie, bude predložený pozmeňujúci návrh, ktorý reaguje na čas výhrad, ktoré boli prednesené vo vzťahu k návrhu zákona, a síce, síce v tom slova zmysle, že sa zavádza opravný prostriedok proti vymedzeniu úhrady, ktorú žiadateľ považuje za neprimerane vysokú, tak sa môže odvolať, respektíve podať námietku. Tento opravný prostriedok je však nedostatočný, pretože nie je bližšie upravený, nie sú tam, nie sú tam stanovené lehoty, a teda naďalej ostáva právna úprava vágna, nedostatočná a zneužiteľná tými povinnými osobami, ktoré chcú odmietnuť prístup k informáciám pre žiadateľov. Po štvrté, okrem zlepšenia, drobného zlepšenia toho návrhu, ktorý predstavuje pozmeňujúci návrh, ktorý je obsiahnutý v spoločnej správe, prichádza aj zhoršenie v druhom čítaní, a síce prostredníctvom pozmeňujúceho návrhu, ktorý tu o chvíľu predloží pán poslanec Lučanský a ktorý predĺži lehotu na vybavovanie žiadostí o prístup k informáciám o polovicu. Predĺži ju z osem pracovných dní na dvanásť pracovných dní a ešte sa to tvári ako niečo ústretové, čo bude minimalizovať situácie, keď si povinná osoba bude vyžadovať poplatok alebo úhradu za mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií, akoby to nejako súviselo. Ono to reálne nijako nesúvisí. Keď povinná osoba bude mať dojem, že informácia, o ktorú sa žiada, predstavuje mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie, tak bude môcť požiadať a žiadateľ sa síce bude môcť brániť námietkou, ale tá, ako som už hovoril v prvej časti vystúpenia, nebude nijako bližšie upravená na rozdiel od Českej republiky, na ktorú sa, na ktorú sa navrhovatelia tohto návrhu odvolávajú. Vyslovujem pochybnosť, či tá úprava nemôže byť v rozpore s ústavou, pretože podmieňuje poskytnutie informácie zaplatením úhrady vopred a právo na informácie je ústavou garantované, garantované právo a aj z predchádzajúcej judikatúry súdov vyplýva, že by povinné osoby nemali podmieňovať poskytnutie informácií zaplatením poplatku, ktorý je možný už dnes v niektorých situáciách, samozrejme. Namietam, že tá úprava je, je vágna, že aj mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie nie je nejako bližšie, bližšie definované a je potenciálne zneužiteľné. Namietam, že to stanovenie úhrady bude opäť subjektívne a na rozdiel od Českej republiky, kde je, kde sú, kde je to upravené nariadením vlády, u nás sa nepredpokladá úprava v nejakom, v nejakom vykonávacom predpise, ktorá by stanovovala, akým spôsobom možno, možno stanoviť tú hodnotu úhrady. Navyše tie pravidlá sú nastavené v porovnaní s Českou republikou v neprospech žiadateľa, žiadateľ bude mať kratší čas na to, aby, aby dal námietku sedem dní v porovnaní s tridsiatimi dňami v Českej republike, respektíve šesťdesiatimi dňami v Českej republike. Nebude mať upravené, nebude mať upravené, dokedy sa bude rozhodovať o jeho, o jeho návrhu, a preto vzhľadom na to, čo som povedal a vzhľadom na to, že považujem ten návrh za zlý v zmysle zákona o rokovacom poriadku, navrhujem, aby bol návrh zákona vrátený predkladateľovi na dopracovanie a poprosím pána spravodajcu, ktorý je teraz zaneprázdnený niečím iným, aby tento môj návrh zaznamenal. Ďakujem. [08:59] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pokračujeme v rozprave. Faktická, pani poslankyňa Plaváková. Ako sa mohlo stať, že je zapnutá. (Reakcia z pléna.) Aha. Dobre. Ale aj tak, aha, počas vašej rozpravy a systém si to zapamätal. Dobre, takže bolo by to vážne porušenie rokovacieho, keby niekto za ňu zatlačil. Takže pani poslankyňa Plaváková nie je v sále, stráca možnosť faktickej poznámky. Pán Dostál teda nemôže ani reagovať, pokračujeme v rozprave, vystúpiť by mal poslanec Dubéci, ktorého ale nevidím v sále, takže stráca zatiaľ poradie. Vystupuje pán poslanec Lackovič a následne by mali vystúpiť pani poslankyňa Remišová, Dubéci. Nech sa páči. [08:59] Marek Lackovič – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, predložený návrh poslancov a poslankýň z SNS považujem za premárnenú príležitosť a poviem aj prečo. V podstate javí sa mi, že nie je tu záujem napríklad o to, aby sa medzi povinné osoby pridali napríklad aj poberatelia NFP vrátane fondov Európskej únie či, či obecných dotácií. Nie je tu záujem o možnosť pre kreatívne obce stanoviť si aj vlastný spôsob prijímania 211-tky napríklad cez sociálne siete nad rámec už jestvujúcich spôsobov. Javí sa mi, že nemáte záujem o zverejňovanie CV-čiek štatutárov ministerstiev orgánov štátnej správy, ale po novom aj miestnej či regionálnej správy obcí, miest či krajov. A ak sa už na 211 pozeráme optikou miest a obcí, mohli sme si konečne krásne a naozaj systematicky poupratovať medzi 211 a tou takzvanou 369, ktorou je zákon o obecnom zriadení, lebo niektoré veci sa nám tam tak trošku bijú, že čo ešte by malo byť v tom zákone o obecnom zriadení a čo už by malo byť napríklad v 211. Ale vy, žiaľ, zjavne nemáte úplne záujem o zverejňovanie termínov rokovaní zastupiteľstiev, komisií vrátane ich programu rokovania, nie je tu záujem o zverejňovanie informácií, o účasti poslancov, respektíve neposlancov napríklad na rokovaniach komisií, nie je tu záujem o to, aby sa napríklad texty návrhov VZD-niek mohli zverejňovať sedem, desať alebo pätnásť dní pred samotným rokovaním komisií, nie je tu záujem o to, aby sa povinne zverejňovali informácie napríklad o hlasovaní na zastupiteľstvách mestských alebo obecných a takisto aj komisiách. Táto debata tu úplne chýba, čo ma mrzí. Vôbec sa tu, žiaľ, nebavíme o možnosti, že by bolo možno dobré zverejňovať odpovede na otázky napríklad na webe mesta a obce, a zároveň by sa na to možno mohla povinná osoba, mohla by na to odkázať a možno by nemusela odpovedať ďalším, ak už raz tú istú vec v nejakom čase odpovedala. Tuto by veľmi mohlo ušetriť aj čas a mohlo by to zefektívniť celý ten proces, ak chodia opakované žiadosti na tú istú vec, v mnohých prípadoch určite mnohí starostovia, starostky mi dajú za pravdu, že aj v tom istom znení a toto by bol efektívny prostriedok, ako si, si ušetriť tú robotu a zefektívniť celý ten proces, keď už náhodou sa vyskytne nejaká šikanózna séria tých istých žiadostí za krátky čas, lebo aj také sa môžu diať, samozrejme. Je škoda, že sa nebavíme o možnosti dohody medzi pýtajúcim sa a opytovaným na efektívnejšom a funkčnejšom predlžovaní lehoty, nebavíme sa o možnosti prerušenia lehoty, ak dôjde k technickým problémom opäť nejakým efektívnejším spôsobom, nebavíme sa o tom, že okrem dátumu zaplatenia faktúry by sa mohol zverejňovať napríklad aj dátum vystavenia faktúry a tak ďalej, a tak ďalej. Tých, tých vecí, ktoré by zlepšili ten aktuálny skutkový stav, je veľmi veľa a nehovorím, že to robíte s nejakým zlým úmyslom, len mrzí ma, že sme to nesprecizovali možno aj spoločne ešte o trochu viac, mohlo sa to proste naozaj pedantnejšie vyladiť, sprecizovať na budúci rok naprieč celým politickým spektrom a mohlo to, mohlo to vyzerať ešte o kus lepšie. Šije sa to opäť raz tak trochu tou horúcou ihlou bez dôkladnej a poctivej diskusie narýchlo a javí sa, že snaha je čo najskôr naozaj za poskytovanie informácií pýtať v určitých prípadoch, nie vo všetkých, samozrejme, ale v určitých prípadoch, peniaze. Čiže z mojej pozície alebo z mojej optiky je to premárnená príležitosť opäť raz a na záver len ja som sa stretol aj s pánom poslancom Lučanským po výbore pred dvoma týždňami po regionálnom výbore, kde som sa ho na to aj tak trochu pýtal a snažil sa zistiť viac a ja tam verím absolútne tomu, že tam nie sú vôbec z vašej strany apriori zlé úmysly, len, len proste nemyslíte možno na všetky tie aspekty negatívne, ktoré to, žiaľ, môže priniesť a bezpochyby aj prinesie. Lebo sa možno na to pozeráte optikou len tých starostov a starostiek a primátorov a primátoriek, ktorých máte nepochybne mnoho a my to nespochybňujeme, ale tá vec, tá celá tá 211 je tak vážna vec, netýka sa len starostov, starostiek a kopca ďalších orgánov. Čiže tu by som naozaj možno poprosil ešte to zvážiť, ešte to možno stiahnuť, prepracovať, dopracovať, docizelovať a môže to byť veľmi dobrá vec, naozaj taká, proste taký zlepšovák celého toho procesu, ktorý tu dnes máme a na konci dňa by všetky strany mohli byť možno spokojné. Čiže z mojej strany možno taká, taká ľudská prosba, taký apel na to, aby sa to urobilo lepšie a precíznejšie a nikam sa netreba ponáhľať, už či to bude teraz, alebo o polroka, významne to môže pomôcť, keď to bude o čosi neskôr. My sme mali záujem aj v tomto momente urobiť k tomu pozmeňujúci návrh, teraz v druhom čítaní, ale povedali sme si, že aj z našej strany by to nebolo úplne možno, alebo z mojej strany by to nebol ten najlepší spôsob, ako do toho teraz zasiahnuť, ale aj my si chceme dať ešte poriadny čas na to, niekoľko mesiacov to poriadne prežuť a prejednať so všetkými kompetentnými autoritami, ktorých sa to týka a na konci dňa predložiť takú novelu, ktorá naozaj bude tá najlepšia možná v danom čase a priestore. Takže toľko, toľko z mojej strany. Veľmi pekne ďakujem. [09:14] Andrej Danko Ďakujem. Bez faktickej poznámky na vystúpenie pána poslanca Lackoviča. Pani poslankyňa Remišová nie je v sále, takže stráca už možnosť vystúpenia. Pán poslanec Dubéci nie je v sále, stráca možnosť vystúpenia. Pokračujeme v rozprave, pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Uzatváram možnosť prihlásenia do rozpravy ústne. Pán poslanec Hajko ako jediný prihlásený za KDH, nech sa páči. [09:14] Jozef Hajko Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo, milé kolegyne, milí kolegovia, ešte pred tým, ako pristúpim k deskripcii dôvodov, prečo navrhovanú novelu zákona č. 211, tzv. infozákona, odmietam, chcem zasadiť rokovanie o tejto problematike do širšieho kontextu. Už niekoľko mesiacov sme svedkami odkladania voľby nových členov úradu pre mediálne služby a to z jednoduchého dôvodu. Je ním zámer vytvoriť národný, nový národný mediálny úrad, ktorý by bol nástupcom úradu pre mediálne služby a v rukách výhradne zástupcov vládnej koalície by sa stal novým cenzorským úradom a pomyselným bičom na všetkých nevhodných novinárov a mediálne domy. Vládna koalícia vedie v priamom prenose súboj o tom, ako si rozdelí pozície v zoštátnenej Slovenskej televízii a rozhlase, pričom sa neštíti nahlas hovoriť o pomeroch v prospech jednotlivých vládnych strán. Toto je skutočne nehorázne. Stalo sa už akýmsi vládnym folklórom, že si vládni predstavitelia osobujú triediť novinárov na tých, ktorým budú a ktorým nebudú odpovedať na otázky a na tlačových konferenciách to dávajú so zodpovedajúcou dávkou arogancie a opovrhnutia najavo. Naproti tomu sme svedkami nevídaného etablovania konšpiračných internetových médií, ktorých popri proruských, propagandistických naratívoch čím ďalej, tým viac vidíme súčasných vládnych predstaviteľov, ako zasadajú na stoličky do ich relácií. Pomyselným vrcholom tohto výpočtu deformácií mediálneho priestoru, ktorého následky pre Slovensko v medzinárodnom kontexte v tejto chvíli ešte nevieme, nedokážeme ani predpokladať, bolo nedávne vystúpenie Roberta Fica v propagandistickej ruskej televízii Rossia 1 ako zatiaľ jediného zástupcu NATO a Európskej únie. Okrem toho, že ide o mimoriadnu hanbu pre Slovensko... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) Danko Andrej, podpredseda NR SR Pán poslanec, k téme by som vás poprosil. Hajko, Jozef, poslanec NR SR Už sa k nej dostanem, pán predsedajúci. Okrem toho, že ide o mimoriadnu hanbu pre Slovensko a myslím si, že aj poškodenie štátnych záujmov Slovenskej republiky, Robert Fico týmto legitimizoval propagandistickú žurnalistiku v podaní Oľgy Skabajevovej, ktorá je jednotkou štátnej proruskej a provojnovej propagandy. Týmto zároveň akoby priznal, ako si predstavuje optimálny profil novinára, to je k tej téme, a to ako sa s informáciami podľa jeho mocenských zámerov, by sa malo nakladať. V kontexte tohto všetkého máme pred sebou novelizáciu zákona č. 211, ktorý v pôvodnom znení nie je ničím iným ako artikulovaním čl. 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého sa občanom Slovenskej republiky zaručuje sloboda prejavu a právo na informácie. Aj keď ústava hovorí o práve občanov na informácie, za základný motív navrhovateľov novely zákona, ktorý nájdeme aj v dôvodovej správe je, citujem: "chrániť povinné osoby". Teda ústavné právo občanov staviame na hlavu a ideme chrániť úrady pred občanmi. Namiesto snahy a tlaku na povinné osoby, aby zvýšili transparentnosť výkonu svojej moci, chce vládna koalícia toto ústavné právo občanov spoplatniť a novým nastavením procesov znepríjemniť a skomplikovať. Pri tom všetkom sa oháňa vágnymi slovnými spojeniami, ako je mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií. Je to nejednoznačný pojem, ktorý prináša pre občanov právnu neistotu a povinným osobám rozširuje pole svojvôle pri uplatňovaní zákona a dáva im široké možnosti až šikanózneho prístupu k verejnosti a najmä k novinárom, ktorých v demokratických spoločnostiach stále považujeme za najlepší spôsob kontroly verejnej moci. Svojvôľa sa povinným osobám zaručuje nielen vo vzťahu k označeniu toho, čo je a čo nie je mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií, ale aj v stanovení výšky poplatku za vybavenie žiadosti o informácie. Nepredvídateľná výška poplatku vo vzťahu k rôznym subjektom, ktoré si môžu informáciu žiadať a nemusia pritom disponovať s dostatočnými finančnými prostriedkami, môže spôsobiť v konečnom dôsledku znemožnenie uplatnenia ústavného práva na informácie. Za spornú a problematickú môžeme považovať aj lehotu na zaplatenie poplatku, ktorá sa stanovuje na sedem dní, avšak celý proces vybavovanie žiadosti sa pozastavuje až do času, pokiaľ nebude stanovený poplatok zo strany žiadateľa uhradený. Obávam sa, že toto opatrenie sleduje opäť len jeden cieľ, a to predĺžiť lehotu na vybavenie žiadosti o informácie a skomplikovať celý proces prístupu občanov k informáciám. Z hľadiska povedaného preto súhlasím s pozmeňujúcim návrhom kolegyne Remišovej, ktorá v záujme dodržania ústavných práv, teda ak ten návrh príde, ktorá v záujme dodržania ústavných práv občanov navrhuje spoplatnenie prístupu k informáciám, a dokonca podmieňovanie prístupu k informáciám zaplatením poplatku z novely zákona odstrániť. Opakujem, ak takýto návrh príde. Avšak doplňujúci návrh predkladateľov novely zákona, ktorý predlžuje lehotu vybavenia žiadosti z 8 na 12 pracovných dní, musím jednoznačne odmietnuť. Ide podľa mňa o neodôvodnené predĺženie lehoty, ktoré opäť nahráva do karát povinným osobám na úkor občanov. Ide o ďalší z krokov oklieštenia práv občanov na úkor ochrany povinných osôb, ktorý novela prináša, a tým pádom o ďalšiu komplikáciu pri procese sprístupňovania informácií verejnosti. Rozumiem, že v praxi môže dochádzať z času na čas k situáciám zneužívania infozákona zo strany niektorých žiadateľov. Napríklad neúmerným množstvom podaných žiadostí, čo spôsobuje až šikanovanie konkrétnych pracovníkov, ktorí infožiadosti vybavujú. Len tieto prípady sa musia riešiť individuálne a nie zmenou zákona, ktorá postihne všetkých, a to podmieňovaním sprístupnenia informácií zaplatením poplatkov, či predlžovaním a vnášaním nových lehôt, ktoré proces prístupu k informáciám komplikujú a občanov v konečnom dôsledku dostávajú do pozície závislosti na svojvôli povinných osôb, ktoré sú však platení aj z ich daní ako verejná služba, zdôrazňujem, služba. Slobodný prístup k informáciám považujem za jeden zo základných prostriedkov kontroly verejnej moci na akejkoľvek úrovni jej vykonávania, a preto v politickej rovine vnímam túto predloženú novelu poslancov Slovenskej národnej strany, ktorej opäť nepredchádza žiadna verejná, odborná diskusia, za jeden z krokov politického boja, ktorý spomínal predseda Slovenskej národnej strany krátko po atentáte na premiéra, smerom a najmä voči novinárskej obci, a to aj s cieľom skomplikovania výkonu novinárskej práce. Žiadne narýchlo pripravené opatrenia nijako neprispievajú k upokojeniu situácie a napätia v spoločnosti a akýkoľvek zásah do moci, do ústavných práv občanov i výkonu verejnej kontroly novinármi zásadne odmietame. Tu pripomeniem, že ak by sme tento zákon ozaj mysleli úprimne, tak mal byť predložený ako vládny návrh zákona, ktorý prejde riadnym procesom, a teda aj pripomienkovým konaním. V kontexte toho, čo som spomínal na začiatku, je táto novela ďalšou časťou mozaiky zámerov vládnej koalície, ako mocensky totálne ovládnuť verejný i mediálny priestor. Zároveň je dôkazom snahy ako občanom a v ich zastúpení aj novinárom, či mnohým občianskym združeniam podieľajúcim sa na kontrole verejnej moci, čo najviac komplikovať a znechutiť prístup k uplatňovaniu svojich ústavných práv, akým je právo na slobodný prístup k informáciám. Takže opakujem, ten slobodný prístup k informáciám, ja to ohýbam niekoľkokrát v tomto vystúpení a skutočne ten slobodný prístup k informáciám je pre nás podstatný. Navrhovanú a narýchlo pripravenú poslaneckú novelu infozákona odmietam a Kresťanskodemokratické hnutie jeho hlasovanie nepodporí. Avšak s tým, že som otvorený diskusii o spôsoboch, ako naložiť s jednotlivým prípadmi, v ktorých dochádza zo strany žiadateľov o informácie k zjavnému šikanóznemu prístupu voči povinným osobám. Nemôže to však byť na úkor uplatňovania práv občanov, ktoré im zaručuje Ústava Slovenskej republiky a medzi ktoré patrí aj právo na informácie. Ďakujem za pozornosť. [09:14] Andrej Danko Ďakujem. Na vystúpenie pána poslanca tri faktické. [09:14] Marián Čaučík Pán kolega Hajko, povedal si v rozprave viacero veľmi dôležitých vecí, budem reagovať len na jednu z hľadiska procesu, a to je to, že tomuto návrhu nepredchádzala žiadna odborná diskusia a mal byť predložený ako vládny návrh zákona. V dôvodovej správe sa píše, že návrh zákona reaguje na dlhotrvajúce problémy vznikajúce v prípadoch, keď sú povinné osoby zahlcované častými alebo nadmernými požiadavkami na sprístupnenie informácií. Povinné osoby sú niekedy konfrontované s požiadavkami, ktoré si vyžadujú mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií, čo výrazne zaťažuje ich administratívne kapacity a zdroje. Tento problém sa stáva obzvlášť závažným v kontexte rastúceho objemu dát a zvyšujúcich sa nárokov na transparentnosť a zodpovednosť verejnej správy. To je citát z dôvodovej správy. Moja otázka je, aké veľké sú tieto problémy, o ktorých tu hovoria predkladatelia? Chýbajú akékoľvek dáta, chýba tu akákoľvek štatistika a ja som presvedčený, že infozákon jednoznačne patrí k tým zákonom, ktoré by mali prejsť štandardným legislatívnym procesom, teda medzirezortným pripomienkovým konaním a zapojením subjektov, ktorých sa to týka. Inak ak to tak nie je, je to otravovanie demokracie a strata nášho času. Ďakujem. [09:14] Andrej Danko Ďakujem. Poslanec Dostál. [09:14] Ondrej Dostál Pán poslanec Hajko, súhlasím. Je to zjavne novela, ktorá nevedie k rozširovaniu alebo k lepšej úprave práv na informácie. Je to novela, ktorá povedie k obmedzeniu práva na informácie, pretože tak ako medzi žiadateľmi sa nachádzajú kverulanti, ktorí nežiadajú informácie od povinných osôb preto, že ich potrebujú na nejaký účel, ale chcú len znepríjemniť život povinnej osobe. Áno, sú aj takí žiadatelia, je ich absolútna menšina, neexistujú žiadne štatistické údaje, ktoré by potvrdzovali, v akom rozsahu sa to deje, tak rovnako existujú povinné osoby, ktoré hľadajú dôvod, aby požadované informácie nemuseli sprístupniť. A nemyslím tým požadované informácie od kverulantov, ale požadované informácie od normálnych žiadateľov, ktorí ich žiadajú, pretože ich potrebujú, pretože chcú kontrolovať napríklad, pretože chcú kontrolovať, akým spôsobom povinná osoba postupuje. A už dnes majú možnosti odmietnuť tých žiadateľov, pretože existujú zákonom stanovené dôvody, pre ktoré povinná osoba môže, alebo dokonca musí odmietnuť prístup k informáciám. Využívajú tieto spôsoby veľmi extenzívne, tak teraz touto novelou dostanú takéto neochotné povinné osoby, ktoré sa chcú vyhýbať sprístupňovaniu informácií, do rúk ďalší nástroj, pomocou ktorého budú odmietať legitímne žiadosti občanov a verejnosti o informácie. Preto jediný spôsob, akým naložiť s týmto návrhom, je odmietnuť ho a neschváliť túto novelu, ktorá neprešla normálnym legitímnym legislatívnym procesom. [09:14] Andrej Danko Poslankyňa Remišová. [09:14] Veronika Remišová vymazať [09:29] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou vymazať [09:29] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho vymazať [09:29] Veronika Remišová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Hajko, veľmi pekne ste povedali, prečo je táto novela zákona škodlivá, a v čom v podstate znemožňuje alebo bráni transparentnému fungovaniu štátu. Obsahom tejto zbytočnej a účelovej novely nie je nič iné, ako zabrániť občanom prístup k informáciám, doslova im zapchať uši a zatvoriť ústa, pretože práve vďaka infozákonu alebo zákonu o slobodnom prístupe k informáciám sa verejnosť dozvedela o mnohých kauzách, napríklad o Plavčanových eurofondoch, ale aj ďalších škandáloch vlády. Tak ako je táto novela naformulovaná, znamená, že ministerstvá budú môcť v zásade spoplatniť akúkoľvek informáciu bez toho, aby existovali nejaké platné mantinely. Spoplatňovať nejaké extenzívne vyžadovanie informácie alebo nejakú šikanu štátnych úradov v minimálnom rozsahu majú ministerstvá už teraz, takže na to naozaj nie je potrebná ďalšie novela, ktorá zasahuje do práva občanov na informácie. Mimochodom, veľmi mnoho ministerstiev porušuje infozákon už teraz, kedy buď neodpovedajú na infožiadosti, zatajujú ich, alebo dokonca niektoré ministerstvá, napríklad ministerstvo zdravotníctva dokonca občanovi, ktorý si pýtal prístup k informáciám, odpísali, že ich má kontaktovať telefonicky, čo je úplný nonsens, keďže na to nie je absolútne žiadny zákonný podklad. Tak viete si predstaviť, že a napríklad ministerstvo vnútra alebo ministerstvo pána Kaliňáka infožiadosti od občanov absolútne ignorujú a neodpovedajú. A viete si predstaviť, že keď prejde táto novela, čo sa bude diať na ministerstvách. Občania sa už nedozvedia vôbec nič, na čo sa používajú ich dane. [09:29] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho V rámci rozpravy o slovo požiadal spravodajca. Nech sa páči. [09:29] Adam Lučanský – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo. K tejto rozprave chcem podať doplňujúci návrh. Doplňujúci návrh vlastne spočíva v predĺžení lehoty na vybavenie žiadosti. Teraz prečítam pozmeňujúci návrh. Doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Štefana Gašparoviča, Michala Barteka, Adama Lučanského k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov, tlač 345. V čl. I sa za bod 2 vkladá nový bod 3, ktorý znie: "1. V § 17 ods. 1 sa slovo "ôsmich" nahrádza slovom "dvanástich". Nasledujúce body sa primerane prečíslujú. Ďakujem, skončil som. [09:29] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Tri faktické. Poslanec Dostál. [09:29] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Lučanský, ja som sa teda k obsahu toho návrhu vyjadroval už vo svojom vystúpení, ale teda využívam príležitosť, že ste ho predniesli, a teda chcem sa spýtať dve veci. Jednak že či vy ste vystúpili ako navrhovateľ alebo spravodajca, lebo keď ste uvádzali návrh zákona, tak ste sedeli na mieste navrhovateľa, teraz sedíte na mieste spravodajcu, keď ste sa prihlásili, svietilo tam, že vystupujete ako spravodajca, aj to povedal pán podpredseda Danko, a pritom ste teda navrhovateľom toho zákona. Teraz na mieste navrhovateľa a spravodajcu sedia dvaja navrhovatelia. Tak len aby sme si to ujasnili, že či ste to dali ako navrhovateľ alebo ako spravodajca, ak ste teda vôbec boli určený, určený za spravodajcu, to tiež by bolo dobré zistiť. Druhá vec je, že čo sa týka obsahu toho návrhu, vy ste ho nijako nezdôvodnili, ale ste povedali a respektíve v tom zdôvodnení je, že sa tým zamedzí formálnemu či povrchnému vybavovaniu žiadostí. Či máte nejakú skúsenosť o tom, že sa formálne alebo povrchne vybavujú žiadosti, keď dávate takýto návrh? A zároveň v tom návrhu, v odôvodnení pozmeňujúceho návrhu píšete, že umožnilo by to, aby úhrada nákladov spojených s mimoriadne rozsiahlym vyhľadávaním informácií zostala aplikovaná len ako posledný prostriedok. Môžete mi, prosím, vysvetliť, akým spôsobom, ak sa predĺži lehota, bude sa menej aplikovať to ustanovenie, ktoré je v návrhu zákona, že sa to bude uplatňovať len ako posledný prostriedok? Lebo ja tam naozaj žiadnu súvislosť nevidím, ale možno mi to vysvetlíte. Ďakujem. [09:29] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Len aby sme mali jasno, dúfam, že nie je námietka k tomu, že to zaznelo neregulérne. Vystúpil ako spravodajca a dôležité je, ako to zaznie ústne, vždy je technika len pomocný prostriedok. Najprv tam bol spravodajca, potom navrhovateľ, takže ešte raz, pán Lučanský požiadal ako spravodajca o vystúpenie. Uviedol pozmeňovací návrh a formálne by tam nemala byť žiadna chyba. Ak je, tak ju, prosím, vzneste. Faktická poznámka, pani poslankyňa Remišová. [09:29] Veronika Remišová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Pozmeňujúci návrh pána poslanca Lučanského v podstate nerieši nič, ale novelu infozákona ešte zhoršuje tým, že predlžuje lehotu. Už teraz je, podľa môjho názoru, lehota neprimerane dlhá v tom, že ministerstvá a štátne úrady si ju môžu ešte predĺžiť o ďalších sedem dní, čo v podstate vždy robia a štátne úrady sa vyhovárajú na, presne, na extenzívne vyhľadávanie informácií, aj keď si občania pýtajú v podstate jednoduchú informáciu, na ktorej vyhľadanie stačí jeden klik na príslušnom ministerstve. Takže predĺženie lehoty v zásade znamená, že občan sa, občan sa na svoju, bude na svoju informáciu čakať ešte dlhšie, ako čakal doteraz. Ja si myslím, že tento návrh zákona alebo táto novela infozákona popiera základné právo občanov na informácie. Občania majú právo vedieť, čo štát s ich daňami robí, čo sa z ich daní platí a na čo využíva štát ich dane. A nezasiahne to len celoštátnu politiku, ale zasiahne to aj tisíce miestnych aktivistov alebo komunálnych poslancov, ktorí strážia, aby sa peniaze v ich obci, regióne vynakladali hospodárne a snažia sa zabrániť tomu, aby sa neplytvalo a nekradlo aj v komunálnej politike. A ja sa pýtam, kto z týchto nadšencov alebo miestnych aktivistoch na lokálnej úrovni bude môcť alebo môže si dovoliť platiť desiatky eur za to, že mu nejaký úradník dá informáciu, na ktorú má v zásade právo. Ďakujem. [09:29] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Keďže sme vyčerpali všetky prihlásené vystúpenia poslancov do rozpravy a súčasne aj spravodajca uviedol pozmeňovací návrh, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce sa vyjadriť, pán navrhovateľ? Pán Garaj, chcete sa vyjadriť? Nie. Žiada si záverečné slovo spoločný spravodajca? Súčasne ho žiadam, aby oznámil termín hlasovania o tomto návrhu zákona. V utorok o 11. hodine, oznamuje pán spravodajca. Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pristúpime k druhému čítaniu o návrhu poslancov Huliaka, Danka a Garaja, Kramplovej a Lučanského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je pod tlačou 446, spoločná správa výborov má tlač 446a. Dávam slovo poslancovi Garajovi v zastúpení pána Huliaka, aby návrh zákona odôvodnil. (Rokovanie v druhom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Rudolfa Huliaka, Andreja Danka, Milana Garaja, Dagmar Kramplovej a Adama Lučanského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov , tlač 446.) [09:29] Milan Garaj – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Rudolfa Huliaka, Andreja Danka, Milana Garaja, Dagmar Kramplovej, Adama Lučanského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, predkladáme do druhého čítania, a zároveň predkladáme aj doplňujúci návrh. Doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Milana Garaja k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov. Odôvodnenie: Navrhovaná úprava vychádza z potreby obmedziť zneužívanie postavenia účastníka konania zo strany občianskych združení, ktoré často vznikajú účelovo za účelom obštrukcie správnych konaní. A prečítam doplňujúci návrh. 1. V čl. 1 sa za bod 11 vkladajú nové body 12 až 14, ktoré znejú: „12. V § 82 ods. 3 tretia veta znie: „Združenie s právnou subjektivitou, ktorého predmetom činnosti je najmenej jeden rok ochrana prírody a krajiny podľa § 2 ods. 1 a ktoré... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Danko Andrej, podpredseda NR SR Pán poslanec Garaj, poprosím vás, že uveďte len zákon a potom v rámci otvorenia rozpravy, tam prečítate pozmeňovací návrh, dobre? Teraz ho nečítajte, pozmeňovací. Takže, prosím, uveďte len zákon. Garaj, Milan, poslanec NR SR Predkladáme návrh poslancov Národnej rady do druhého čítania. Poprosím o otvorenie rozpravy. [09:29] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Predtým ešte dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie poslancovi Kvorkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a o tomto návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. [09:29] Ján Kvorka Ďakujem za slovo. Pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, Národná rada uznesením č. 471 zo 17. septembra 2024 pridelila návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Rudolfa Huliaka, Andreja Danka, Milana Garaja, Dagmar Kramplovej a Adama Lučanského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, tlač 446, na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor určila výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Poslanci, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: ústavnoprávny výbor uznesením č. 183 zo 17. októbra 2024 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 77 z 22. októbra 2024 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 54 z 22. októbra 2024 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch 1 až 9 spoločnej správy spoločne s návrhom gestorského výboru uvedený bod schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III. spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona Národnej rady o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Spoločná správa výborov o prerokovaní predmetného návrhu zákona vo výboroch v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 79 zo dňa 22. októbra 2024. V citovanom uznesení ma výbor poveril predložiť Národnej rade spoločnú správu a splnomocnil ma podať návrhy podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu. [09:44] Ján Kvorka vymazať [09:44] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem, otváram rozpravu. V rámci rozpravy sa písomne prihlásila poslankyňa Stohlová, Lučanský, Hlina, Dostál. Mám však informáciu, pán poslanec Garaj ako navrhovateľ v rámci rozpravy prvý požiadal o možnosť vystúpenia. Nech sa páči. [09:44] Milan Garaj Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, predkladám doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Milana Garaja k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, tlač 446. Poprosím o zastavenie času, prečítam doplňujúci návrh... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Danko, Andrej, podpredseda NR SR Nech sa páči. Garaj, Milan, poslanec NR SR Takže ďakujem. 1. V čl. I sa za bod 11 vkladajú nové body 12 až 14, ktoré znejú: "12. V § 82 ods. 3 tretia veta znie: "Združenie s právnou subjektivitou, ktorého predmetom činnosti je najmenej jeden rok ochrana prírody a krajiny podľa § 2 ods. 1 a ktoré písomne oznámi svoju účasť v konaní v lehote určenej orgánom ochrany prírody podľa odseku 7, sa považuje za zúčastnenú osobu 114)" . Poznámka pod čiarou k odkazu 114 znie: " 114) § 15a zákona č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov".” Poznámka pod čiarou k odkazu 113a sa vypúšťa. 13. V § 82 odsek 6 znie: "(6) Združenie podľa odseku 3 uvedie v písomnom oznámení o účasti v konaní názov združenia, sídlo, identifikačné číslo organizácie, meno a priezvisko osoby oprávnenej konať' v jeho mene. K oznámeniu združenie pripojí stanovy, ktoré preukazujú, že jeho predmetom činnosti je ochrana prírody a krajiny podľa odseku 3.". 14. V § 82 ods. 7 sa slovo "účastníkom” nahrádza slovami „zúčastnenou osobou."." Nasledujúci bod sa primerane prečísluje. 2. V Čl. I bode 12 § 104l ods. 3 sa za slovo "služby" vkladá čiarka a slová „podľa § 79 pred účinnosťou tohto zákona majú oprávnenia a povinnosti stráže prírody do 31.12. 2026” sa nahrádzajú slovami "ktorí majú oprávnenia a povinnosti člena ochrany prírody podľa § 79 v znení účinnom do 31. decembra 2025, majú tieto práva a povinnosti do 31. decembra 2026”. 3. V čl. I 12 bode sa § 104I dopĺňa odsekom 3, ktorý znie: "(3) Konania začaté a právoplatne neukončené do 31. decembra 2024 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2024.” 4. V čl. II sa slová "dňom vyhlásenia” nahrádzajú slovami "1. január 2025”. V tejto súvislosti v čl. I, 12 bode, nadpise § 104l sa slová "dňom vyhlásenia” nahrádzajú slovami "od 1. januára 2025”, v § 1041 (104l) ods. 1 sa slová „pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona” nahrádzajú slovami "do 31. decembra 2024”, v § 104I ods. I sa slová "po nadobudnutí účinnosti tohto zákona" nahrádzajú slovami "od 1. januára 2025”. Odôvodnenie: Navrhovaná úprava vychádza z potreby obmedziť zneužívanie postavenia účastníka konania zo strany občianskych združení, ktoré často vznikajú účelovo za účelom obštrukcie správnych konaní. Ďakujem, skončil som. [09:44] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Pán poslanec, nebudete ďalej vystupovať, áno, pokračovať? Ďakujem. Takže na vystúpenie pána poslanca žiadna faktická. Uviedol pozmeňovací návrh. Pani poslankyňa Stohlová, nech sa páči. [09:44] Tamara Stohlová Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, hoci o tomto zákone sa už hovorilo celkom dosť, začnem krátkym pripomenutím, o čo sa jedná, o čo v ňom ide. Tento návrh nezaradeného poslanca Rudolfa Huliaka, ktorý mňa tu neprestáva udivovať, že nie je ani len schopný prísť do tejto rokovacej sály ani v prvom čítaní, ani v druhom čítaní a riadne si ho obhájiť, ešte aj na výbore úplne zbabelo ukončil rozpravu bez toho, aby bola zďaleka dokončená. No takýto je odvážny, takto mu na veciach záleží, že ani len nedokáže prísť do tejto rokovacej sály, a tým pádom a tú diskusiu, ktorú by sme tu chceli viesť, tak ju viesť nebudeme môcť, pretože, pri všetkej úcte, som presvedčená o tom, že zvyšok tých poslancov, ktorí to predkladajú, nevedia v skutočnosti, čo predkladajú. Tento návrh je vysoko škodlivý pre našu prírodu, je vysoko škodlivý pre naše prírodné bohatstvo, pre naše prírodné dedičstvo, niečo, čo by sme mali z podstaty toho slova dedičstvo, niečo, čo by sme mali chrániť aj my a je našou povinnosťou chrániť to pre naše deti a pre ďalšie generácie. A garantujem vám, hoci pán poslanec Huliak sa veľmi rád zaštiťuje vidiekom, tento zákon s tými pozmeňujúcimi návrhmi nepomôže ani ľuďom na vidieku ani zďaleka. Tento zákona sa teda venuje, paralyzuje dobrovoľnú stráž prírody a stráž prírody ako takú, rozšíri veľmi výrazným spôsobom možnosti vjazdu motorových vozidiel do chránených území a ako sme tu mali možnosť už počuť, boli k nemu na poslednú chvíľu bez riadnej diskusie, bez možnosti riadnej diskusie prilepené dva toxické pozmeňujúce návrhy. A ja opakujem, je to vysoko škodlivé pre našu prírodu, ľuďom na vidieku to nijakým spôsobom nepomôže a opäť ozvučím aj ten paradox, že toto predkladajú ľudia, ktorí sa tvária že sú národniarmi, pritom jediné, čo robia ľudia okolo SNS, nominanti, aj tí, čo sedia tu v tejto Národnej rade a venujú sa téme životného prostredia a ochrany prírody, tak jediné, čo robia, je, že spoločne krok po kroku ničia naše prírodné dedičstvo, niečo, čo patrí nám všetkým, a teda najnovšie aj pozmeňujúcimi návrhmi podávanými na poslednú chvíľu. A tým rovno aj začnem, lebo to je vlastne najaktuálnejšie. Počuli sme tu teda pozmeňujúci návrh pána poslanca Garaja. Ja som presvedčená, že pán poslanec Garaj netuší, netuší, čo v skutočnosti podáva a o čo v tejto veci ide. Ale teda aj pre vás všetkých, aby ste vedeli, lebo teda veľa sme sa toho nedozvedeli, to vystúpenie bolo také, ako bolo. No tak tento pozmeňujúci návrh ruší možnosť verejnosti a odborným mimovládnym organizáciám zapájať sa v správnych konaniach, ktoré sa týkajú zákona o ochrane prírody a krajiny, zapájať sa ako účastník. No, znie to tak procedurálne, znie to tak nehmotne, ale kľudne si to zhmotnime to konkrétnych situácií. Sú to konania, ktoré sa týkajú povoľovania ťažby v našich chránených územiach, sú to konania, ktoré sa týkajú výstavby v našich chránených územiach, udeľovania výnimiek podľa tohto zákona, takže kľudne si predstavte tú Demänovskú dolinu, ako vyzerá, ako dopadla, kľudne si predstavte tie rozsiahle územia národných parkov, tu všade sa o tom, či sa bude ťažiť, či sa bude stavať, rozhoduje v konaniach, do ktorých, ak táto novela prejde, nebude môcť verejnosť a odborné mimovládne organizácie vstupovať. Práve takýmito krokmi, že mohli v skutočnosti do tých konaní vstupovať, sa podarilo naozaj v minulosti veľmi veľa zachrániť, doslova státisíce stromov, hektáre lesov, ktoré by inak skončili ako holoruby. Podarilo sa zachrániť tisíce stromov v mestách, pretože aj toho sa týka tento zákon, a tam tak isto je možnosť sa zapojiť do konaní. Podarilo sa zachrániť pred výrubmi pramenné oblasti, a to fakt už nie je sranda, takýmto spôsobom zasahovať do niečoho, čo vieme, že v čase klimatickej zmeny už nie je samozrejmosťou, naše zdroje pitných vôd a podarilo sa tak isto zabrániť divokej výstavbe hotelov alebo zjazdoviek. To všetko sa podarilo vďaka tejto možnosti, ktorá dnes v zákone je. No a my sme si teda vypočuli v tom odôvodnení, že táto zmena, ktorá sa ide realizovať, je preto, pretože tu, pretože sa tu deje, tento inštitút dáva možnosť na obštrukcie a preťahovanie procesov. A opäť tak ako pri celom tomto zákone sme sa nedozvedeli jeden konkrétny prípad, kedy sa tak dialo. Nedozvedeli sme sa jednu konkrétnu situáciu, kedy teda dochádzalo k tej obštrukcii a k tým šialeným prieťahom, pre ktoré treba robiť takúto zmenu bez debaty a na poslednú chvíľu. No ale ja vám môžem povedať veľmi konkrétne, kedy to pomohlo, kedy táto možnosť bola naozaj životne dôležitá. Sú to stovky a stovky prípadov, ale za všetko hovorí napríklad, že sa podarilo ochrániť 50-tisíc stromov pri Raslaviciach, to je konkrétnych 50-tisíc stromov, to je konkrétna obec, kde na tom záležalo miestnym obyvateľom, ktorí proste žijú v tejto oblasti, je to ich životné prostredie, ktoré si chceli ochrániť a podarilo sa to vďaka tomuto inštitútu, že je v zákone. A bola to napríklad aj ťažba roby na severovýchode Slovenska, tam tie pokusy boli na viackrát, a tak isto sa podarilo tejto škodlivej činnosti zabrániť vďaka tomu, že takýto inštitút existuje v tom zákone. No a že to nie je obštrukcia, že to nie sú prieťahy, tak o tom vypovedá to, že tie úrady tej verejnosti, tým aktívnym občanom, tým mimovládnym organizáciám dali za pravdu. Lebo jediné, čo sa dialo, nie obštrukcia a preťahovanie, je to, že v skutočnosti tí aktívni ľudia, aktívna verejnosť a mimovládne organizácie ako v iks ďalších prípadoch suplujú úlohu štátu. Presne toto sa tu roky deje, že títo ľudia, ktorým záleží na ochrane našej prírody, na ochrane životného prostredia, sa zapájali a suplovali tým úlohu štátu, pretože štát je ten, ktorý sa má zaoberať v prvom rade tou ochranou. Ale keďže či už nemá na to kapacity, alebo nemá na to dostatočné kompetencie, tak sa do toho zapojili ľudia, ktorým na tom skutočne záleží a majú tie odborné znalosti a úrody im dali za pravdu. Tak aké obštrukcie a prieťahy? No nijaké. A ja sa aj pýtam, že ako toto konkrétne ustanovenie má byť potom pre tých ľudí na vidieku ktorými sa tak radi zaštiťujete. Ja budem veľmi rada, pán Garaj, keď aj vy mi odpoviete na túto otázku, lebo tí ľudia, tí obyvatelia vidieka v tých Raslaviciach nechceli, aby tých 50-tisíc stromov bolo vyťatých a tí ľudia viacerých dediniek na severovýchode Slovenska, či to bolo Smilno, Oľka, alebo ďalšie, tak isto nechceli, aby sa im tam ťažila tá ropa, tak mi povedzte, že ako tým chránite záujmy vidieka, nijako. Tento pozmeňujúci návrh veľmi konkrétne vyzerá ako na objednávku od nejakých developerských skupín, ktoré už majú pripravené projekty výstavby v chránených územiach, ktoré veľmi rýchlo predložia, ak toto prejde. No po novom totiž, ak sa máme baviť konkrétne, že ako sa to vykoná, toto znemožnenie možnosti byť účastníkom v konaní, tak po novom tí ľudia, ktorí sa dnes mohli normálne zapájať ako účastníci konania, sa budú môcť zapojiť iba ako zúčastnená osoba, čo ponúka v porovnaní veľmi slabé možnosti, napríklad tam neexistuje ani možnosť sa odvolať. Je to v rozpore jednoznačne s právom Európskej únie, ktoré nám ako verejnosti zabezpečuje všetkým v Európskej únii takéto právo zaoberať sa vecami verejnými, zaoberať sa naším životným prostredím a mať v tom reálne aj nejaký hlas. Okrem toho je to v rozpore aj už tradične s Aarhuským dohovorom, no a ja som presvedčená, že v tom odôvodnení, ktoré tu nebolo prečítané celkovo, ale máme ho k dispozícii v rámci pozmeňujúceho návrhu, tak ja som presvedčená, že tam je uvedené klamstvo. Píše sa tam totiž, že zúčastnená osoba môže podať žalobu, ale pritom máme k dispozícii rozsudok Európskeho súdneho dvora, ktorý hovorí, že toto nie je možné, takýto precedens sme tu už mali. Bolo to konkrétne v roku 2016 a presne ten rozsudok hovorí, že zúčastnená osoba ako inštitút nestačí, nie je to postačujúci návrh pre verejnosť, ani mimovládne situácie. Ja hovorím, že túto situáciu sme tu už mali, máme o tom rozsudok, na základe ktorého sa potom tá situácia aj zrýchlene v parlamente po liste Európskej komisie opravovala, aby nám neboli pozastavené európske fondy a toto si, pán poslanec Garaj, toto si beriete na zodpovednosť. Dobre, to je k prvému pozmeňujúcemu návrhu, ktorý tu bol teda predložený bez toho, aby o ňom mohla byť napr. aspoň na výbore vedená riadna diskusia. Zopakujme si, že táto novela okrem toho prináša amnestiu pre konkrétneho štátneho tajomníka Filipa Kuffu za jeho nelegálnu jazdu na štvorkolke v Národnom parku Poloniny, na to určite nezabúdajme, toto je celá novela na objednávku aj pre tento prípad. Okrem toho znefunkčňuje dobrovoľnú stráž prírody, ktorá v našej prírode robí absolútnu väčšinu kontrolnej činnosti, robí to dobrovoľne, štát na tom ušetrí a táto novela jej činnosť paralyzuje, čím sa znásobí jednoznačným spôsobom nelegálna, nelegálne aktivity v našej prírode. Pripravme sa teda na spanilé jazdy na motorkách, štvorkolkách, pripravme sa na nelegálne výruby, ničenie prírody, pripravme sa na zabíjanie chránených druhov, pretože tomuto všetkému bude v chránených územiach v prírode otvorené pole pôsobnosti. No a táto novela zavádza aj a povoľuje plošné vjazdy vozidiel do chránených území, v prírode to bude znamenať viac áut, motoriek, štvorkoliek. Nebude mať kto, aj tam, kde to stále bude zakázané, nebude to mať kto kontrolovať a toto všetko bude rušiť nielen nás pri rekreácii, veď kto chce pri svojej cyklotúre a na turistike a tak vo všeobecnosti uskakovať nejakým autám z cesty, alebo kto chce počuť ten rev motoriek a štvorkoliek, ktoré sa budú preháňať niekde po hrebeňovkách? No nikto z nás. Ale bude rušiť aj zver vrátane toho medveďa, s ktorým tu máme dlhodobo problém a vieme si predstaviť, ako v takýchto stresujúcich situáciách bude reagovať. No a okrem týchto bodov, tak aby sme nezabudli na iný pozmeňujúci návrh, ktorý bol predložený dva týždne, hádam dva týždne dozadu na výbore, kde ale bola veľmi predčasne ukončená možnosť debaty. Tam sme sa zďaleka nedostali cez všetky body a nedostali sme sa ani k tomu pozmeňujúcemu návrhu a jednoznačne si zaslúži našu pozornosť. Pretože opäť je to systematický krok proti prírode, proti ochrane prírody, a preto si absolútne stojím za tým, že SNS, klub SNS a ľudia, nezaradení poslanci, už ako to nazývať, títo ľudia okolo nerobia nič iné, iba systematické kroky na ničenie našej prírody, pretože ochrana prírody je pre nich len prekážkou, niečo, čo im stojí v ceste a treba to za každú cenu odstrániť. No a ten pozmeňujúci návrh, tentokrát to bol, aha, mám tu hneď aj pána poslanca Kvorku, je to jeho pozmeňujúci návrh a mňa fakt mrzí, že sme sa o tom nemohli rozprávať na tom, na tom výbore. Opäť je to niečo, čo tá úprava, ktorá sa tam zavádza, rovnako ako v pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Garaja, je nespojitá s tým pôvodným zákonom, s jeho odôvodnením, ktoré niekedy spomínal možno v nejakých televíznych reláciách pán poslanec Huliak, lebo teda v tejto, do tejto rokovacej sály obhajovať ho nechodí, tak tieto pozmeňujúce návrhy s tým vôbec nesúvisia. Jednoducho bola, zrazu sa tu zbadala príležitosť, že otvárame zákon o ochrane prírody a krajiny a jasné, z každej strany poďme ho oslabiť najviac, ako vieme. Nič relevantné sme sa k tomuto nedozvedeli, ani teda na výbore, ani v dôvodovej správe. J to len taká zloba pridaná na poslednú chvíľu, ale je to veľmi nebezpečná zmena, ktorá ide opäť proti ochrane prírody. A po novom teda ak orgán ochrany prírody nevydá záväzné stanovisko v lehote na to určenej, tak iný zákon bude môcť určiť, ako sa s touto situáciou vyrovnať, a to napr. aj tak, že trebárs na rozhodnutie o výstavbe v národnom parku, či začatí ťažby nejakého nerastu v chránenom území, tak už nebude to stanovisko, čo to urobí s prírodou a so životným prostredím nás všetkých, tak už ho trebárs nebude treba. A vieme veľmi dobre a vedia to aj predkladatelia alebo teda tí, pre ktorých to predkladajú, vie to veľmi dobre aj pán minister Taraba, vie to veľmi dobre aj pán poslanec Huliak, že orgány ochrany prírody sú dlhodobo personálne poddimenzované a toto je, toto nie je spôsob, ako zefektívniť procesy, ako ich zrýchliť s nejakou víziou pozitívnej zmeny pre nás všetkých. Toto je len spôsob, ako využiť, že tá ochrana nášho životného prostredia, niečo, čo ovplyvňuje naše zdravie a čo ovplyvňuje, akú budúcnosť budeme mať, tak že je to tu, že to tu nikdy nebolo prioritou, nikdy to tu pre žiadnu vládu nebolo prioritou. Pre túto to je prekážkou a ideme využiť tento fakt, že to prioritou nebolo, že je to dlhodobo, či finančne, kompetenčne, personálne poddimenzované a našli sme si cestu, ako im zobrať dôležitú kompetenciu. A pán poslanec Kvorka, vy ste sa tu naposledy pri predkladaní iného pozmeňujúceho návrhu, to bolo vtedy k vodnému zákonu, ohradili a ja vás aj zacitujem. Citujem teda: "Viete, ja nie som človek, ktorý by si dal takéto veci na sebe urobiť. Keby sa o to voľakto pokúsil, tak by mu bolo hore kopcom ľahšie ako dolu kopcom, to si zapamätajte. A som tu preto a bol som zvolený tu do tohto parlamentu kvôli tomu, aby som tu odvádzal prácu, ktorá je odo mňa požiadaná, a aby som ju odpracoval a urobil tak, ako je to najlepšie v prospech občanov Slovenskej republiky." No a treba si pripomínať, ako skončil tento zákon, tento vodný zákon s vaším pozmeňujúcim návrhom? Veď bol vetovaný vaším vlastným prezidentom Pellegrinim kvôli obsahu vášho pozmeňujúceho návrhu. Tak ja to nechám trošku vyznieť. Sú to pekné slová. Treba robiť tak, aby bolo čo najlepšie pre občanov Slovenskej republiky. Treba robiť tak, ale treba, aby to neboli len slová, aby za tým niečo bolo. Nenechajte sa takýmto spôsobom využívať, pretože vaše meno je na tých pozmeňujúcich návrhoch, pán Kvorka, v tom prípade vodného zákona, ktorý bol kvôli tomu vetovaný vaším vlastným prezidentom. Vaše meno je rovnako na pozmeňujúcom návrhu k, tom prvom, k tomuto, k tejto novele zákona o ochrane prírody a krajiny a vaše meno, pán Garaj, zmizol, to som si nevšimla, tak vaše meno, pán Garaj, kdekoľvek ste, bude na tom pozmeňujúcom návrhu, ktorý ste nám čítali pred chvíľou a obe urobia nezvratné škody v našej prírode. Ja vám garantujem, že tieto zákony sa budú opätovne naprávať skôr či neskôr, či za tým bude teda list Európskej komisie, alebo si počkáme na to dlhšie, ale tie škody, ktoré sa urobia už v prírode, tá výstavba, tie výruby, to už nenapravíme a bude to vaša zodpovednosť, vás všetkých. Ja myslím, že tá debata okolo, okolo toho zákona tu bola už naozaj pomerne rozsiahla v tomto pléne, len mňa hnevá, že je taká jednostranná. Že dávame otázky, dávame argumenty a neprichádza to z tej druhej strany a ja teda zbytok toho svojho vystúpenia, keďže vlastne o tej dobrovoľnej stráži prírody, o vjazdoch do chránených území som hovorila pomerne rozsiahlo v prvom čítaní, teraz sme sa pomerne rozsiahlo porozprávali o týchto pozmeňujúcich návrhoch. Ja využijem ten zbytok času na to, aby som možno aspoň vyvrátila a povenovala sa nejakým hoaxom a nepravdám, ktoré sa tu za tie posledné týždne a mesiace šírili, pretože zase na tom nešťastnom výbore, ktorý by mal byť presne to miesto, kde to budeme robiť, tak na to priestor nebol vytvorený, opäť bol svojvoľne ukončený. Ja sa priznám, že aj čo som sa rozprávala s kolegami a kolegyňami, tak takáto prax nie je na inom výbore a je to jeden z tých dôvodov pre iný bod programu, ktorý budeme mať, a to je odvolávanie jeho predsedu. No ale teda povenujem sa tým hoaxom, ktoré sa tu šírili. Veľa sa nahovorilo o tom, že tá dobrovoľná stráž prírody, ktorá vykonáva vo verejnom záujme kontrolnú činnosť vo veci ochrany prírody a krajiny, čo je naše ústavou garantované právo, na to tiež nezabúdajme, tak to je tá, ktorá zabezpečuje väčšinu tej činnosti v teréne. Okrem toho nám pomáha chrániť alebo teda okrem toho chráni a pomáha ľuďom priamo v teréne. Sú známe prípady, že toto sú tí ľudia, ktorých máte šancu stretnúť v tej prírode, keď sa vám stane nejaký úraz na bicykli alebo bol známy príklad paraglajdistu, ktorý ostal uviaznutý. Toto sú tie prípady, keď vám pomôžu, pomôže dobrovoľná stráž prírody, ktorej je oveľa viac a pohybuje sa v tom danom teréne. Je to inštitút, ktorý je známy v Nemecku, v Česku, Francúzku, v Taliansku, v Rakúsku a nikde neexistuje to, čo táto novela chce zaviesť, a to, že tá stráž prírody, ak tento zákon prejde, bude môcť zasahovať iba na vlastných pozemkoch alebo so súhlasom majiteľa alebo správcu daného pozemku. Čo pri rozdrobenosti toho vlastníctva, kto si kedy otvoril kataster, tak je jasné, že jednak tieto súhlasy, prečo by ich kto podával, keďže vieme z praxe, že to bývajú práve aj tí majitelia, žiaľ, ktorí takúto nelegálnu činnosť vykonávajú v lese, ale prečo by, prečo by jednoducho takéto súhlasy vydávali a kto by si ich pýtal od stoviek subjektov na to, aby tá kontrolná činnosť v nejakom kompetenčnom území, čo väčšinou býva chránená krajinná oblasť celá, aby to dávalo zmysel, kto by si ich v praxi vedel vypýtať. Jednoducho je to úplne nemysliteľné. A v tých krajinách, ktoré som vymenovala, to nie je nejaký slovenský výmysel, tak v tých krajinách to nikde takto, samozrejme, nefunguje. No ale my sme počuli v rámci toho odôvodňovania, že proti tej dobrovoľnej stráži prírody je veľmi veľa sťažností a že zneužívajú svoje právomoci. Toto je jednoducho nepodložený hoax. Uveďme si za všetko štatistiku z roku 2023, keď boli podané štyri podnety na tie stovky členov dobrovoľnej stráže prírody, z čoho nula bolo vyhodnotených ako opodstatnených. A to, čo sme počuli aj na výbore z úst koaličných poslancov, sú jednoducho nepodložené anekdoty. A ja hovorím, ak máte zážitky, že sa niekto v tom lese, dobrovoľná stráž prírody nechová v poriadku, alebo teda nechová správne, nechová vhodne, tak treba podať podnet a riešiť to. Ale nemôžeme my tvoriť legislatívu v tomto štáte, ktorá ovplyvňuje fungovanie celej spoločnosti, na základe zopár príbehov na úrovni jedna babka povedala. Ďalším, ďalšou nepravdou, ktorá sa v tejto veci šírila ohľadom dobrovoľnej stráže prírody, bolo, že dobrovoľná stráž prírody vraj zasahuje hocikde, má vraj celoslovenskú pôsobnosť a riaditelia národných parkov alebo iných chránených území nevedia, kde sa dobrovoľná stráž prírody pohybuje. No tak toto sú vyložene klamstvá, pretože dobrovoľná stráž prírody má územnú pôsobnosť veľmi jasne a presne určenú nanajvýš na územie daného chráneného, danej chránenej krajinnej oblasti alebo daného národného parku. Nemajú celoslovenskú pôsobnosť, tak ako to má profesionálna stráž prírody alebo napríklad aj rybárska stráž. Je zo zapísané a zaregistrované na okresnom úrade a oni to majú zapísané vo svojich preukazoch. Takže toto je jednoducho veľmi ľahko vyvrátiteľné klamstvo, dobrovoľná stráž prírody nemá celoslovenskú pôsobnosť. Ak a zase ja hovorím, ak sa stane prípad, že niekto, kto nemá pôsobnosť v danom národnom parku, začne proste riešiť nejaký prípad, tak treba podať podnet, na to tu máme predsa tie inštitúcie. Ale nemôžeme si z toho vymýšľať príbehy, na základe ktorých opäť ideme meniť pravidlá, ktorými sa riadi celá naša, naša spoločnosť. Takisto riaditelia tých daných chránených území vedia, kto sa u nich pohybuje, pretože každá správa napríklad národného parku má svojho koordinátora, tých dobrovoľných strážnikov prírody. Majú na to informačný systém, kde si zapisujú služby, akože mne je až trápne, že sa tu musíme takýmto spôsobom o tom rozprávať. Toto je normálne systém, ktorý funguje, ak sa vyskytne nejaká anomália, niekto robí niečo protizákonne, treba podať podnet, veď hádam vieme, že aj medzi policajtami sú nepoctiví, ktorí porušia pravidlá, ale ideme, ideme rušiť políciu kvôli tomu ? Nemyslím si. Ďalším, ďalším takým, nepravdou, ktorá sa tu šírila je, že dobrovoľná stráž prírody dáva hrozne vysoké pokuty, aj 300 eur. No tak dobrovoľná stráž prírody udeľuje pokuty úplne rovnakým systémom ako akékoľvek iné kontrolné zložky, v ich prípade je to v rozmedzí 0 až 300 eur a je to na základe tých zákonných podmienok podľa závažnosti toho daného činu. A ak niekto s touto pokutou nesúhlasí, tak sa neudelí a postúpi sa to na správne konanie už mimo dobrovoľnej stráže prírody, tak ja neviem, kde je jednoducho problém. My tu tie nástroje máme, oni vydávajú tie pokuty v rámci zákona, keď má niekto s tým problém, nech to nezaplatí a postúpi sa to na správne konanie. A nie vytvárať tu o tom príbehy, že tu máme nejakých, neviem akých, vykonštruované, šikanátorov, hej, ktorí chodia po tej prírode a vydávajú, neviem aké, vysoké pokuty. Jednoducho na to máme konkrétne pravidlá a máme, ak sa nám vyskytnú pochybenia, máme na to konkrétne nástroje, ako to riešiť. Potom máme, samozrejme, už taký bežný, bežné vyhlásenie, ktoré má šíriť strach a nenávisť voči týmto ľuďom, ktoré opakoval viackrát aj pán minister Taraba, že teda títo dobrovoľní strážnici sú nebezpeční a používajú hmaty a chvaty. No tak to je možno, neviem, či je novinka, ale áno, zo zákona môžu používať primerané donucovacie prostriedky, aby zabránili tej danej protiprávnej činnosti, ktorá sa deje, či už kvôli bezpečnosti ľudí, alebo aj seba. A presne pre tento dôvod musia prechádzať preskúšavaním, preto majú skúšky spôsobilosti a sú na nich kladené kvalifikačne minimálne rovnako tak vysoké nároky, ako na tých profesionálnych strážnikov, ak nie aj vyššie. A zase ja sa pýtam, kde sú tie podnety, ktoré toto riešia? Kde sú tie podnety, ktoré riešia agresívne nájazdy dobrovoľnej stráže prírody? No a potom možno môj obľúbený hoax, ktorý zaznel aj od poslancov strany HLAS na výbore, je, že dobrovoľná stráž prírody bola fajn vec, ale že za minulej vlády to proste prebujnelo a dostali nové kompetencie. Tak ja by som chcela pripomenúť, že najväčšia kauza s dobrovoľnou strážou prírody bola v roku 2019, čiže za Petra Pellegriniho. Týkala sa Oravskej priehrady a je úplne zjavné, že medzi týmito zložkami, už tradične všetci vieme, že medzi ochranou prírody, lesníctvom, poľovníctvom, jednoducho to napätie tu existuje, do nejakej miery je prirodzené a treba ho, samozrejme, riešiť, treba s tým rátať. Ale to bola tá najväčšia kauza, čiže to napätie tu, to napätie tu je dlhodobo, to nie je nejaký nový element. No a bol to práve Peter Pellegrini, za jeho vlády sa uskutočnilo jediné posilnenie kompetencií dobrovoľnej stráže prírody za tie ostatné roky. Za minulej vlády nebola jedna novela, ktorá by riešila ich kompetencie a, naopak, bol to Peter Pellegrini, to bola teda vláda SMER-u v roku 2019, ktorá im zvýšila kompetencie. Tak sa teraz netvárme, že sa niečo, niečo stalo teraz za tie posledné roky. Dalo by sa ešte veľa hovoriť o tom, čo tu bolo všeličo porozprávané za tie posledné týždne. Nebol na to dostatok priestoru, tu tiež sme sa museli venovať tým pozmeňujúcim návrhom. Ja to možno ukončím tým, že či pán poslanec Huliak, alebo aj ostatní navrhovatelia, opakovane sa zaštiťujete aj v tejto veci vidiekom a ja cestujem po Slovensku, hoci som z Bratislavy, celkom dosť a naposledy som bola aj na Novohrade a ja sa vám priznám, že ja som fakt nepočula, že fuh, všetko je super, len teda tie vjazdy do druhého stupňa ochrany autom, to je to, čo mi chýba v živote, alebo že akože dosť dobrý život mám, len keby mi tá dobrovoľná stráž prírody, toľko ma neotravovala. Toto nikde nepočujete, pretože ľudí trápi zdražovanie, kde ste im zvýšili DPH, ľudí trápi nedostupnosť v zdravotníctve, ľudí trápi, že nemajú kanalizácie a vodovody, napriek tomu dostanú teraz menej peňazí z envirofondu. Toto sú veci, ktoré trápia ľudí na vidieku. Táto novela zákona im nijako život nezjed... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.) [10:14] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Štyri faktické, pán poslanec Lackovič. [10:14] Marek Lackovič – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne, ja som to hovoril už pri prvom čítaní, ale zopakujem to aj tentokrát. Teda predkladáte návrh zákona o ochrane prírody a krajiny, ktorý podľa vás nemá vplyvy na životné prostredie, čo je teda naozaj neuveriteľné. A tá druhá vec je ohľadom tej racionalizácie, o ktorej hovoríte v dôvodovej správe, tak tam sa píše o tom, že v podstate, aby som bol úplne presný, budem citovať: "Ďalším z hlavných cieľov zákona je upraviť územnú pôsobnosť členov dobrovoľnej stráže prírody. Tá je aktuálne spravidla nastavená na pomerne rozsiahle územia, napríklad celé kompetenčné územia správ chránených krajinných oblastí alebo prípadne na celé územie Slovenskej republiky. Doplnením, resp. upravením pôsobnosti členov dobrovoľnej stráže prírody sa zužuje ich územná kompetencia na pozemky v ich vlastníctve, správe, nájme alebo obhospodarovaní, alebo na iné pozemky po písomnej dohode s ich vlastníkom, správcom, nájomcom, pričom dôjde k racionalizácii výkonu ich činnosti." Čiže touto logikou vašou by sme mohli povedať, že keby sme úplne zrušili celú dobrovoľnú stráž prírody, tak by sme najviac zracionalizovali to všetko okolo toho. Čiže naozaj neuveriteľné veci tam sú napísané, a teda pozmeňujúci návrh absolútne nerieši nič z tohto, práve naopak, ešte prikladá viac dreva do tohto ohňa. Ďakujem. [10:14] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslankyňa Kramplová. [10:14] Dagmar Kramplová – Vystúpenie v rozprave Pani poslankyňa Stohlová, vo svojom vystúpení ste niekoľkokrát zaútočili, nepoviem slovo hlúpe, ale použijem slovo úplne zbytočne na poslanca, predkladateľa tejto novely Ing. Milana Garaja a jeho odbornosť. Tak chcem vám dať do pozornosti, keďže to neviete, že má vysokoškolské štúdium, ktoré sa týka aj oblasti životného prostredia. Veľa rokov pracoval v tejto oblasti, naďalej ako starosta takisto sa stretáva s ochranou životného prostredia a v záujmových združeniach pôsobí naďalej. Takže v budúcnosti si, prosím, najprv preverte informácie, lebo asi len vaša nevedomosť, alebo snaha o zvýraznenie svojej výnimočnosti vás viedla k tomu, aby ste sa takýmto spôsobom prezentovali. A ešte ste použili mnoho zas opakujúcich sa floskúl a už som teda vás upozornila, že bolo by fajn, keby ste išli na nové školenie, kde vás naučia nové, lebo toto, čo neustále dokola opakujete, je už smiešne a trápne. [10:14] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán poslanec Dubovický. [10:14] Richard Dubovický – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, ja musím uznať, Tamara, že toto bolo jedno z top vystúpení, ktoré si tu podala, ale aj tak mám silný pocit, že súčasní poslanci vládnej koalície to nepochopili a nepochopia to, lebo asi noty znejú inak. Ale ja by som chcel dodať, že takisto ako bolo povedané, že trošku ma, je zarážajúce, že v novele zákona, keď sa spomínajú vplyvy, že bude to mať, že to bude mať žiadny dopad na životné prostredie, je to smiešne, lebo bude mať výrazne negatívny dopad na životné prostredie, takže by ma celkom zaujímalo, že z čoho sa vychádzalo v rámci tohto zákona, že čo je vlastne ten žiadny. A poviem úprimne pravdu ako čím ďalej, tým viac mám pocit, že súčasná vládna koalícia dehonestuje už toto ministerstvo. Tie zákony, ktoré sú predkladané, nie sú, nie sú pre občanov, nie sú pre ochranu životného prostredia. Tie zákony vytvárate pre papalášizmus, pre vašich ľudí a pre nikoho iného. Ako týmto zákonom chcete ochrániť životné prostredie? Nijako. Beriete kompetencie, ničíte životné prostredie a verím tomu, že prídete onedlho s návrhom, že toto ministerstvo sa bude musieť premenovať na ministerstvo pre developerov alebo pre ničenie životného prostredia, už to nechám na vás, akože ste veľmi kreatívni poslednú dobu, respektíve posledné mesiace, ale momentálne tento zákon neprináša nič pre ľudí a nič pre životné prostredie, práve naopak, ničíte ho. Ďakujem. [10:14] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Sabo. [10:14] Michal Sabo – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, aj tebe, Tamara, za tvoje vystúpenie. Je to paradox, že nezaradený poslanec Huliak, ktorý sa tak rád stavia do pozície morálnej polície, nemá ani dostatok slušnosti, aby prišiel do tohto pléna obhájiť svoj vlastný návrh zákona. Neprišiel ani v prvom čítaní, neprišiel v druhom čítaní, lebo sa mu zjavne diskutovať nechce a nechce sa mu ani čeliť absolútne adekvátnym otázkam. Nechce sa mu argumentovať na základe faktov a dát, čoho dôkazom bolo aj prerokovanie tohto jeho legislatívneho návrhu na výbore pre životné prostredie a pôdohospodárstvo, keď ako jeho vlastný predseda uťal diskusiu. Síce na to nebol pádny dôvod a kým kolegyňa Tamara Stohlová si pre túto diskusiu dokonca vypýtala dáta cez infožiadosť a argumentovala konkrétnymi údajmi, tak pán Huliak ju buzeroval vetami, "to nie je nič nové", to je štandard jeho, zlý štandard, ako napríklad "prejdite k veci, kolegyňka". Nehovoriac o tom, že na strane opozície boli konkrétne, na faktoch postavené otázky, kým koalícia argumentovala argumentmi typu, hádam nechcete spochybňovať moje životné skúsenosti. Tak ja chcem len pripomenúť, že my sme v tejto ustanovizni nie od toho, aby sme prijímali zákony na základe životných skúseností, ale sme tu od toho, aby sme prijímali na dátach založené politiky rešpektujúce vedu a ústavu. Nato sme predsa skladali poslanecký sľub, na ústavu v tomto pléne. Ďakujem. [10:14] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslankyňa Stohlová. [10:14] Tamara Stohlová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo. Pani poslankyňa Kramplová, no, ja vám to nechám, kľudne, je, môže sa vám to zdať, že opakujem floskuly, ale je v nich, ako povedal aj tuto kolega, je v nich veľa dát, faktov, argumentov, o ktorých sa dá diskutovať, o ktorých sa dá viesť diskusia. Ale z vášho vystúpenia sme sa vlastne nedozvedeli nič, o čom by sme, čo by, čo by mohlo podnietiť tú diskusiu. Dozvedeli sme sa niečo zo životopisu pána poslanca Garaja a ja vám aj poviem, z čoho som vychádzala, lebo ja som tá posledná, čo, čo bude chcieť tuto súdiť druhých ľudí, ale ja som vychádzala z veľmi konkrétnej veci pri tom hodnotiacom úsudku pána poslanca Garaja. Ja mu neberiem jeho vzdelanie, ale ja som vychádzala z toho odôvodnenia toho pozmeňujúceho návrhu, v ktorom jednoducho sú napísané nezmysly. Je tam napísané, že v minulosti mohol správne rozhodnutia preskúmať súd len na základe návrhu účastníka konania. V súčasnosti podľa zákona č. 162/2015 Z. z., čiže správny súdny poriadok, môže správnu žalobu podať aj osoba, ktorá nebola účastníkom konania, ale napríklad zúčastnená osoba. Tak ja sa pýtam teda, je to šanca na reparát, ja kľudne zmením aj ten svoj hodnotiaci úsudok, že z ktorého ustanovenia toho správneho súdneho poriadku, pán Garaj, ste, teda pán Garaj vyvodil, že zúčastnená osoba má právo podať správnu žalobu. To je moja veľmi konkrétna otázka, ja som myslela, že úplne nemá zmysel ju pokladať. Je to v tomto odôvodnení, ja som presvedčená, že je to nezmysel. Z toho som teda usudzovala, že pán poslanec nevie úplne, o čom hovorí v tomto prípade, že bol použitý podobne ako pán poslanec Kvorka vedľa neho sediaci, ale ja si veľmi rada vypočujem a budem veľmi rada, ak sa pán poslanec prihlási do rozpravy a odpovie mi na túto otázku. Ďakujem. [10:14] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pokračujeme v rozprave, pán poslanec Hlina. Pripraví sa poslanec Dostál. [10:14] Ondrej Dostál – Vystúpenie v rozprave vymazať [10:14] Alojz Hlina – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovi, k tomuto návrhu zákona som sa snažil vystúpiť v prvom čítaní, vystúpim aj v druhom čítaní, obzvlášť po teda aktualizačnej vsuvke, hej, že v spoločnej správe prišli nejaké zmeny, ktoré ešte, myslím, posilňujú to, prečo je tento návrh zákona problematický. My žijeme v takej zvláštnej memorandovej dobe, samé memorandá, hej, memorandum s pánom Huliakom, memorandum o masle, neviem, čo bude ďalší stupeň, či už potom prejdeme k dekrétom, zatiaľ stále ešte vládneme cez zákony, a teda premiér robí memorandá a chlapci zo SNS robia návrhy zákonov, ktoré vlastne nevznikla potreba, hej, preto, načo vznikli, lebo ten zákon vznikol na ochranu prírody a doba si nevypýtala novelizáciu toho zákona na ochranu prírody, lebo sme zistili, že v niečom ju nechránime dobre. Ale my do zákona o ochrane prírody vkladáme niečo, čo bude poškodzovať prírodu. Nuž takto si tu my žijeme v tejto našej malej karpatskej zemi, nech sa páči. Takže ja sa pokúsim povedať nejaké riziká, ktoré z toho plynú. Ja si splním svoju povinnosť, za to beriem peniaze, že som na to upozornil, už či to padne, nepadne, neviem, na úrodnú pôdu. Nevylučujem, že keď si niektoré skutočnosti overím a prejde vám spoločná správa, prejdú vám pozmeňováky, že vás ešte budem trápiť v treťom čítaní. Vy to robíte, nie ja, ja proste, keď niečo robím, robím poctivo, čiže ak mám tretie čítanie a môžem sa vyjadriť, keď si niečo overím, tak ešte prípadne ma musíte strpieť aj v treťom čítaní pri samotnom hlasovaní, nevylučujem to. Tento návrh zákona vlastne spôsobí to, že, ja som mal jedného môjho známeho, ktorý, sadli na motorku v Bratislave, vyviezli sa hore na Karpaty a skončili s motorkami na Babej hore pomaly, proste dali to cez hrebene, hej? Strašne bol taký nešťastný, že už sa to nedá, tak neviem, či loboval teraz za tento návrh zákona, ale prísne vzaté tento návrh zákona mu to znova umožní, že proste sadne v Bratislave a skončí na Babej hore pod horárňou a dole tam v tom bufete si dá nejaké pivo a ešte sa teda s kamarátmi zasmejú, že super, super je to na tom Slovensku, že tu môžeme takto hučať po hrebeňoch. Prísne vzaté, to, čo predkladáte, to naozaj umožní, takýto, by som povedal, extenzívny výklad tejto novej právnej úpravy. A aktualizačný moment toho, tie pozmeňováky v spoločnej správe, je, že vlastne čo som prekvapený, že vlastne tam vkladáte, by som tak pre ľahšie pochopenie nazval, že pytliacku doložku, hej, že vlastne takú pytliacku doložku. Vysvetlím za chvíľočku, že prečo si myslím, že by som to takto mohol nazvať. Zase, samozrejme, v krajine, kde vy národniari ste nominovali za šéfa TANAP-u pytliaka, sa teda môžu čudovať len tí, ktorí sa ešte doteraz nečudovali, čo ste zač, ale tak áno, čiže už meníte aj zákony na svoj obraz. Čiže nie menujete pytliaka za šéfa TANAP-u, ale ešte mu teda uspôsobujete aj zákony, aby teda nič nebránilo pytliačeniu v horách, v lesoch, v chránených krajinných územiach, národných parkoch. Cizelujete tam niektoré skutočnosti, ktoré prípadne, keby mi navrhovatelia vedeli povedať, že či to čítam správne, alebo vyvrátiť, nie, pán Hlina, nečítate to správne. Ale z toho návrhu, z toho ide des a hrôza, lebo z toho návrhu vyplýva, že tam meníte napríklad, a ja budem teraz hovoriť, ospravedlňujem sa tým, čo nemajú až takú znalosť a ponor do toho zákona, že budem tu musieť sa odvolávať cez paragrafy, ale tak to je, lebo ináč to vysvetliť nebudem vedieť. Oni cizelujú napríklad v § 13 ods. 3 písm. c) aj skutočnosť, aby teda nevzniklo nedorozumenie, že je nevyhnutné dvojnásobné povolenie. To znamená, že ak už raz vydá niekto povolenie, alebo má povolenie na vjazd v zmysle zákona o lesoch, tak úplne stačí, aby už vôbec žiadne iné povolenie nemusel mať. Tam vznikala asi nejaká nejednoznačnosť a teraz v spoločnej správe ste to upresnili, dokonca do dôvodovky ste to tam aj napísali, aby nevzniklo nedorozumenie, už nie je potrebné každé ďalšie v akomkoľvek stupni ochrany. Zjednodušene, ak to čítam správne, to znamená, že doteraz ste pri nejakom niekde museli mať, okrem toho, že s tým súhlasil vlastník, hej, a boli ste nejaká strana účastná v zmysle zákona o lesoch, mohli ste byť buď vlastník, nájomca, alebo poľovník, hej, tak ešte bolo nevyhnutné pri nejakých stupňoch ochrany si vyžiadať dodatočný súhlas ochrany prírody. Nebude potrebný, už nebude potrebný, úplne stačí, keď vlastník pozemku vydá povolenie. A dokonca to v tej dôvodovke máte napísané, že v akomkoľvek stupni ochrany, dúfam, že to čítam správne. Hovorím, presvedčte ma, že to čítam zle, ale tak je to tam napísané. Čiže aby nevznikla pochybnosť, je vyvrátená tým, že stačí úplne jedno povolenie, čiže akékoľvek ďalšie povolenie z pohľadu ochrany prírody nie je potrebné. Zaujímavý posun, fázový, hej? Čiže môže sa naozaj stať, že z tých našich lesov, hôr, lesov a lúk sa stane eldorádo. Vieš, pomaly pravdou je, že neni kade jazdiť, vznikajú zápchy. To myslím, Trnka chodil, nie, po hrádzi, hej, že robili sa zápchy do Bratislavy, tak chodil po hrádzi ako generálny prokurátor. No tak teraz zase upravíme zákony, že keď vznikne niekde nejaká zápcha, kúpite si 4x4, hej, tak obídete zápchu cez hrebene, možno to naozaj pôjde rýchlejšie. Jediné, čo budete potrebovať, súhlas jedného z vlastníkov nejakého fliačku po ceste. Prísne vzaté, je to tak. Niekto, kto vlastní nejaký fliačik, cez ktorý pôjdete, tak vám dá súhlas, alebo vám to prenajme a vy vlastne sa k tomu pozemku budete môcť dostať aj cez iné pozemky, lebo vlastne máte užívací titul k tomu pozemku, ku ktorému idete. Ja viem, že sa to tak čudne počúva, ale toto naozaj predkladáte. Naozaj predkladáte to, že sa z tých lesov stane takéto eldorádo a títo ľudia budú takto mávať. Už keby ich náhodou niekto zastavil, a to prídem v druhej časti, že z pohľadu nejakej ochrany prírody, tak oni sa takto z toho vykúpia alebo vykĺznu z toho, ale však podľa zákona je všetko v poriadku. Toto predkladáte, naozaj to predkladáte, pán Garaj, viete o tom? Rozmenili ste si to úplne na drobné? Ešte ste považovali za dôležité cizelovať ustanovenia, čo môže, alebo nemôže robiť ochranca prírody v druhom, resp. v treťom stupni ochrany. Počúvajte dobre. Takže vlastne v tom druhom stupni ochrany teoreticky tým autom okrem poľovníkov, vlastníkov a ten, čo si od niekoho niečo prenajme, hej, tak ešte sa vrátim k tým motorkárom, keď si ten kamarát prenajme hore pri Polhore, pod Babou horou od niekoho, od nejakého urbárnika alebo od nejakého majiteľa kúsok, fliačik nejaký, lesa, povie, že tam má les prenajatý, tak môže z tej Bratislavy sa k tomu fliačiku dostať. Čiže vy teraz hovoríte v tom § 13 pri druhom stupni ochrany, že môže sa dostať alebo používať auto na tých cestách, ktoré ste tiež si dali tú prácu a ste ich definovali, aj orgán štátnej ochrany prírody. Čo znie úplne logicky, však jasné, ale doplnili ste do spoločnej správy iba počas výkonu, aby nevzniklo nedorozumenie, tak v dôvodovke ste dokonca explicitne povedali nie kedykoľvek, to znamená iba vtedy, keď bude v práci. Dali ste si tú prácu, aby ste to naozaj takto vytunovali, aby bolo zrejmé a jasné, že iba počas pracovnej činnosti, rozmeníme na drobné za chvíľu. A v § 14 pri treťom stupni ochrany idete ešte ďalej, lebo v § 14 pri treťom stupni ochrany neriešite to z pohľadu vstupu autom, ale vstupu toho orgánu ochrany prírody na mimo vyznačené chodníky. Lebo teraz vlastne orgán štátnej ochrany môže ísť aj mimo vyznačených turistických chodníkov, môže, ale teraz ste si viete čo dali urobiť? Dali ste si tú prácu, že ste doplnili do pozmeňovacej, do spoločnej správy, že iba v pracovnej dobe, resp. iba počas výkonu. To znamená, on keby mal že podozrenie, že sa tam niečo deje, že tam pytliačia, strelili kamzíka, ja neviem, zaškrtili, vystrieľali stádo vlkov, on nemôže zísť z toho chodníka, pokiaľ nie je v pracovnej dobe. Nuž viete, teraz keď si to znova delíme, delíme, delíme. Je ich málo, dobrovoľných ste sparalyzovali a tých profíkov, teraz im hovoríte, chlapci moji zlatí, robte, čo robíte, ale iba v pracovnej dobe. Dal som si tú prácu, dneska som volal, že ako je to s tou pracovnou dobou alebo neni. Nemajú šancu, nemajú, nestíhajú, nadčasy im nikto nepreplatí, v zásade robia, majú dynamickú pracovnú dobu, ale od rána, ja neviem, od ôsmej do štvrtej, do piatej. Čiže zjednodušene, cez víkendy a po šiestej strieľajte, čo to dá, lebo vlastne aj keby tam, on nemôže prísť, on nemôže, ten orgán štátnej ochrany nemôže ku vám prísť a zadokumentovať nejakú činnosť, ktorú vy robíte, keď ju budete robiť mimo chodníka turistického, lebo on to nemôže robiť. Vy ste si dali tú prácu, že ste to explicitne napísali dokonca do dôvodovky, aby nevznikla najmenšia pochybnosť, že tam otravujete nejakých poľovníkov, lebo poľovníci môžu. Poľovníci môžu kedykoľvek ísť mimo turistického, ale ochranca prírody iba počas svojho výkonu. No nie je to celkom zaujímavé? Čiže pojme nejaké podozrenie, je dom, ale nedá mu to, ale nemôže ísť, lebo neni v práci. Nemôže ísť, keby náhodou tam prišiel, tak ho, poľovníci mu strelia do zadku a, pardon za výraz, a povedia mu, ty odchod, tuná nemáš čo robiť, tu teraz kraľujeme my. To ste naozaj tam dali, pán Garaj, viete o tom? Je to tam. Ja neviem, nechápem, že proste tak úplne jasne a zrejme ste povedali vyslať odkaz poľovníkom, všetko je v poriadku, nič sa netrápte, nestrieľajte kamzíky na turistických chodníkoch, streľte ho trošku bokom, ten ochranca tam nemôže byť, pokiaľ nebude v pracovnej dobe. Zaujímavé, nie? Zaujímavá skutočnosť, neni to tak? Vyvráťte mi to a povedzte mi, že zle to čítam, neviem čítať zákony, nerozumiem tomu, veľmi rád si túto argumentáciu, argumentačnú paľbu od vás vypočujem. Takže toto si dali tú prácu, hej, že do spoločnej správy sa toto dostalo. Možno práve preto bolo potrebné uťať tamtú diskusiu, aby si to náhodou niekto nevšimol. Samozrejme, už tu aj kolegyňa hovorila, dochádza k paralýze dobrovoľných strážcov, to znamená tých profi strážcov je málo, nestíhajú a už teraz to môžu robiť iba v pracovnej dobe, mimo pracovnej doby nie. A trebalo ešte sparalyzovať tých dobrovoľných, tých, ktorí si dajú do batôžku Májku a dva rožky a ak chcú ísť chrániť prírodu, tak tých teraz seknete po krížoch, tak. Všetci vieme, o čom hovoríme. Máme uhorské dedičné právo. V zásade aj tento fliačik, kde je Národná rada, ešte možno keby niekto dlho hľadal, tak nájde ešte doteraz nevysporiadaný nejaký majetkový podiel. Proste slížik, slížik, slížik, hej? Nemáte šancu, nemáte šancu disponovať súhlasom v zásade na výkon nejakých činností, hej, pri celom tom, celej tej ploche. Lebo zrazu zistíte, že ste teraz na pozemku Fera Mrkvičku a keď pôjdete dva kroky ďalej, tak už to neni Fero Mrkvička, ale to je Jano Mrkvička. Čiže áno, vy ste chceli teda, neviem, čo bolo zámerom zákonodarcu, ako ste to chceli predať, ale zámerom zákonodarcu podľa mňa, tých, čo to predkladáte, bolo sparalyzovať výkon dobrovoľnej stráže prírody. Zdá sa, že sa vám to podarí. Čiže toto som považoval za potrebné povedať, splnil som si moju poslaneckú povinnosť, upozornil som na tieto skutočnosti. Nemám z toho dobrý pocit. Vlastne vkladáte, do zákonov na ochranu prírody vkladáte niečo, čo poškodzuje prírodu. Neviem, veci by mali dávať logiku. Mali ste možno predložiť zákon, viete, to je také to skrývanie sa za niečo. Mali ste predložiť návrh zákona, nového zákona na vjazd motorových vozidiel do prírody a krajiny, hej, takto ste to mali nazvať. V rámci toho zákona by ste povolili všetkým, čo niekde niečo vlastnia, aby tam mohli prísť a aby tam aj ich kamaráti mohli prísť, stačí si spraviť nejakú dohodu o podnájme, nájme, správcovstve a môžu tam prísť aj kamaráti toho, kto to vlastní, vlastne môžu tam prísť všetci. Proste z prírody môže byť eldorádo. Takýto zákon ste mali predložiť, v rámci toho zákona by došlo k zrušeniu, to sa bežne robí, pán Garaj, že v rámci toho nového zákona, ktorý by ste nazvali teda, že spravme eldorádo z prírody, by ste zrušili v zákone o ochrane prírody ustanovenie 13a, 13c, to by ste zrušili, to by si málokto všimol, hej, že proste by sa to zrušilo, nebolo by to platné a vlastne mali by ste zákon, ako z prírody urobiť eldorádo. Lenže vy sa zbabelo schovávate za, vy meníte zákon o ochrane prírody, hej, a vlastne spôsobujete to, že ju naozaj ničíte. Neviem, či sa dá ešte zaapelovať, že nerobte to. Neviem, kde teda bol taký obrovský problém, komu to tak strašne vadilo, hej, že je to tak, ako to je. Kde vznikla tá absolútna potreba, že áno, že idete na huby a potrebujete zbierať huby z auta, sú aj takí, hej, že proste auto v obývačke. Mali ste takého podnikateľa, však to bol podnikateľ v poľnohospodárstve, Roda, ktorý z tejto biedy vytrieskal Ferrari, mal ho v obývačke, aby ho ľudia v Michalovciach videli, že mal, hej? Tak máte aj teraz znova možno nejakých podnikateľov, veľkých latifundistov, ktorí sú majitelia a potrebujú zbierať huby z auta. No tak ste im teda doniesli návrh zákona, ktorý im to umožní. A čo my všetci ostatní, tak to len uvidíme, hej? Takže ja som si dovolil upozorniť na riziká. Ďakujem pekne. [10:44] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Pokračujeme v rozprave. Pán poslanec Dostál. [10:44] Ondrej Dostál – Vystúpenie v rozprave Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som v druhom čítaní vystúpil k návrhu poslancov Huliaka, Danka, Garaja, Kramplovej a Lučanského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov. Rokujeme o návrhu novely zákona o ochrane prírody a krajiny v druhom čítaní, preto sa sústredím vo svojom vystúpení na pozmeňujúci návrh, konkrétne na ten pozmeňujúci návrh, ktorý pred chvíľou odznel v rozprave. Pán poslanec Garaj ho ako predkladateľ začal čítať v úvodnom slove, a teda neuniklo pozornému uchu pána predsedajúceho Danka, že v zmysle rokovacieho poriadku sa pozmeňujúce návrhy prednášajú v rozprave, nie v úvodnom slovo, tak pána poslanca Garaja zarazil a zabezpečil, že ten pozmeňujúci návrh bol prečítaný až v rozprave, a teda v súlade so zákonom o rokovacom poriadku. Napriek tomu si dovolím upozorniť na drobnú nepresnosť, ktorá, neviem, či je len drobná, ale ten pozmeňujúci návrh je nesprávne označený, pretože je označený ako doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Milana Garaja k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, pričom nerokujeme o návrhu skupiny poslancov Národnej rady, rokujeme o návrhu, a tak je to uvedené aj na stránke Národnej rady, návrhu poslancov Huliaka, Danka, Garaja, Kramplovej a Lučanského. Tak len teda kladiem otázku, či je v poriadku, ak pozmeňujúci návrh nemá priamo vo svojom označení uvedené to, čo je zverejnené na webovej stránke Národnej rady. Aj keď je, samozrejme, jasné, že ktorého návrhu zákona sa to týka, ale domnievam sa, že toto je pomerne vážna odchýlka, teda prípadne dávam na zváženie pánovi poslancovi, či by nepodal ten návrh, ak ho teda chce podať spôsobom, ktorý by tieto pochybnosti nevyvolával. No a teraz niečo nielen k formálnej veci, ale aj k obsahovému aspektu tohto pozmeňujúceho návrhu. Priznám sa, že keď ho pán poslanec prednášal, teraz už keď ho prednášal v rozprave riadne, tak som mal silný pocit déja vu. Predchádzajúci bod rokovania bola novela zákona o slobodnom prístupe k informáciám, teraz rokujeme o novele zákona o ochrane prírody. Účelom oboch noviel je obmedziť nejaké práva, ktoré sú garantované aj ústavou, v tom predchádzajúcom prípade je to právo na prístup k informáciám, tým, že sa zavedie nejaká kategória informácií, ktorých dohľadanie je mimoriadne rozsiahle a budú môcť povinné osoby vyžadovať za ne poplatok. V tomto prípade sa obmedzuje právo na životné prostredie, a teda oslabuje sa ochrana prírody, ide ten návrh zákona, samotný návrh zákona v rozpore s tým, čo má uvedené zákon vo svojom označení. V jednom prípade právo na informácie, v druhom prípade ochrana prírody. V oboch prípadoch ide o poslanecké návrhy zákonov, teda návrhy zákonov, ktoré zasahujú do, či už základných práv a slobôd, alebo chráneného verejného záujmu na ochrane prírody. Zasahujú negatívnym spôsobom a napriek tomu nie sú predkladané ako vládne návrhy zákonov, ku ktorým existuje riadne pripomienkové konanie, ku ktorým sa môže riadnym spôsobom vyjadriť verejnosť, ale ako poslanecké návrhy zákonov, čiže ako akási skratka, ktorá eliminuje riadne pripomienkové konanie. A nielen to, v prípade oboch návrhov zákonov sú priamo v pléne, deň pred hlasovaním v druhom a treťom čítaní, ktoré bude zajtra o jedenástej, predkladané pozmeňujúce návrhy, poslanecké pozmeňujúce návrhy, ktoré ešte viac uťahujú tie skrutky. V prípade zákona o slobodnom prístupe k informáciám ide o navrhované predĺženie lehoty na vybavenie infožiadosti o polovicu, z ôsmich pracovných dní na dvanásť pracovných dní, čiže opäť oslabenie práva na informácie. V prípade novely zákona o ochrane prírody pozmeňujúcim návrhom, ktorý zaznel v druhom čítaní v pléne, prídu občianske združenia, ktoré sa zaoberajú ochranou životného prostredia, ochranou prírody a krajiny, o postavenie účastníkov konania a ich postavenie sa zmení na postavenie zúčastnených osôb. Čiže obmedzí sa právo verejnosti vyjadrovať sa k veciam, ktoré súvisia s ochranou životného prostredia a zapájať sa do konaní podľa zákona o ochrane prírody. Je to až neuveriteľné, aká podobnosť medzi týmito dvoma pokusmi, v oboch prípadoch v réžii SNS, tu existuje a oba pokusy narúšajú právo občanov či už požadovať od štátnych úradov a iných verejných inštitúcií informácie, alebo právo vyjadrovať sa ku konaniam týkajúcim sa životného prostredia. Zaujímavý je aj spôsob, akým predkladatelia svoj návrh zdôvodňujú, a tu by som rád odprezentoval list, ktorým občianske združenie, lesoochranárske združenie Vlk sa obracia práve v súvislosti s predneseným pozmeňujúcim návrhom pána poslanca Garaja na poslancov Národnej rady. Predpokladám, že ste ten list dostali alebo dostanete. Ja by som si dovolil tu podstatné pasáže z neho zacitovať: "Vážený pán poslanec Migaľ," citujem z listu, tak ako je zverejnený, ako je zverejnený na webovej stránke lesoochranárskeho združenia Vlk, zrejme teda hlavným adresátom je pán poslanec Migaľ, tak dúfam, že on ho už má naštudovaný, "vážený pán poslanec Migaľ, v aktuálnom zasadaní Národnej rady je v programe novela zákona o ochrane prírody a krajiny, ku ktorej predložila skupina poslancov návrh na zrušenie postavenia účastníka konania pre združenia, ktoré sa zaoberajú ochranou životného prostredia. Predkladatelia návrhu nepravdivo uvádzajú, že ak postavenie účastníka podľa zákona o ochrane prírody a krajiny pre mimovládne organizácie zaoberajúce sa ochranou prírody bolo v tomto zákone zavedené v súlade so smernicami Európskej únie, ktoré vyžadujú, aby mohlo byť rozhodnutie podľa tohto zákona napadnuté takýmto občianskym združením na súde, táto otázka už bola vyriešená tým, že zákon č. 162/2015 Správny súdny poriadok už priznáva možnosť podania správnej žaloby aj združeniu, ktoré nie je účastníkom konania a že v súčasnosti je v súlade s právom Európskej únie, ak majú občianske združenia postavenie zúčastnenej osoby. Toto tvrdenie nie je pravdivé a je v rozpore s rozsudkom veľkej komory Súdneho dvora EÚ C-243/15 z 8. novembra 2016, podľa ktorého", a nasleduje teraz obsiahlejší citát niektorých bodov tohto rozsudku, konkrétne bod 66: "V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že čl. VI ods. 3 smernice 92/43 zavádza postup predbežnej kontroly vychádzajúci zo striktného kritéria na vydanie súhlasu, ktorý obsahuje zásadu obozretnosti a umožňuje účinne predchádzať narušeniu integrity chránených území v dôsledku zamýšľaných plánov alebo projektov, keď zaväzuje príslušné vnútroštátne orgány odmietnuť vydanie súhlasu s plánom alebo projektom, ak pretrvávajú pochybnosti o neprítomnosti škodlivých vplyvov týchto plánov alebo projektov na integritu takýchto území." Je tam odvolávka na rozsudky zo 7. septembra 2024 a zo 14. januára 2016. Bod 67: "Hoci je však vo veci samej nesporné, že lesoochranárske združenie Vlk sa v určitej miere mohlo zúčastniť konania o vydanie súhlasu ako zúčastnená osoba, čo mu najmä umožnilo predložiť vzhľadom na stanovisko orgánu na ochranu prírody tvrdenia, ktorými sa malo preukázať, že projekt, o ktorý ide vo veci samej, sa môže dotknúť integrity chráneného územia. Toto postavenie nie je rovnocenné postaveniu účastníka konania." Bod 69: "Zo skutočnosti v spise, ktorý má Súdny dvor k dispozícii vyplýva, že ak by sa lesoochranárskemu združeniu Vlk priznalo postavenie účastníka konania, umožnilo by mu to aktívnejšie sa podieľať na rozhodovacom procese tým, že by mohol podrobnejšie a podstatnejšie rozvinúť svoje tvrdenia o rizikách narušenia integrity chráneného územia zamýšľaným projektom, pričom príslušné vnútroštátne orgány by navyše mohli zohľadniť tieto tvrdenia pred vydaním súhlasu a realizáciou tohto projektu." Bod 70: "V tejto súvislosti vnútroštátny súd okrem iného uviedol, že pokiaľ je plnoprávnym účastníkom konania iba samotný navrhovateľ, nie je možné vylúčiť, že vzhľadom na neúčasť organizácie na ochranu životného prostredia, akou je lesoochranárske združenie Vlk, na správnom konaní v postavení účastníka konania, nebudú uvedené, ani zohľadnené tvrdenia zamerané na ochranu životného prostredia, v dôsledku čoho by nebol dosiahnutý základný cieľ konania uvedeného v čl. VI. ods. 3 smernice 92/43, t. j. zabezpečenie vysokej úrovne ochrany životného prostredia." Z citovaného je zrejmé, že nejde iba o možnosť obrátiť sa na súd pre tieto občianske združenia. Z uvedeného je zrejmé, že podľa uvedeného rozsudku veľkej komory Súdneho dvora Európskej únie je potrebné, aby subjekty, v našom prípade občianske združenia zaoberajúce sa ochranou životného prostredia, mohli do procesu vstupovať vo fáze konania a uplatňovať tam v potrebnom rozsahu svoje pripomienky a vyjadrenia a upozornenia na možné porušenie zákona. Čo v prípade, že budú degradované z účastníkov konania na zúčastnenú osobu, nebudú môcť v takej miere a plnohodnotne robiť. Dokončím list lesoochranárskeho združenia Vlk: "Platné znenie zákona umožnilo zachrániť státisíce stromov vo voľnej krajine, ktoré mali byť protizákonne vyrúbané. Zachránili detviansky región pred ekologicky neprijateľnou ťažbou zlata, obyvateľov severovýchodného Slovenska pred zbytočnou ťažbou ropy. Mnohé posledné zdroje vody v podhorských oblastiach neboli zničené práve preto, že sa obyvatelia dozvedeli o pripravovaných ťažbách v záveroch horských dolín s cennými prameňmi pitnej vody. Žiadam vás preto, aby ste za túto zmenu zákona nehlasovali a predišli tak škodám, ktoré budú spôsobené prehrou Slovenskej republiky v spore, ktorý otvorí Európsky súdny dvor. Ďakujem za aktívnych občanov, ktorí sa snažia pomáhať tejto krajine. Podpísaný Juraj Lukáč, lesoochranárske združenie Vlk." No, teda v časti zdôvodnenia, že tá úprava správneho súdneho poriadku, čo sa týka možnosti obrátiť sa na súd aj pre zúčastnené osoby ,ak teda ide o občianske združenie zaoberajúce sa ochranou prírody a krajiny, je dostačujúca. Myslím, že argumentácia lesoochranárskeho združenia Vlk je plne postačujúca a vyvracajúca, že ten podstatný argument zo strany predkladateľov platí. Ale sú tam aj ďalšie body v odôvodnení toho pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Garaja, ktoré ma, ktoré ma zaujali a ktoré tiež považujem za nepravdivé, alebo teda prinajmenšom nijako nepodložené. A tvrdí sa tam napríklad, že navrhovaná úprava vychádza z potreby obmedziť zneužívanie postavenia účastníka konania zo strany občianskych združení, ktoré často vznikajú účelovo za účelom obštrukcie správnych konaní. No jedným zo združení, ktoré využíva možnosť byť účastníkom konania, aktívne do tých konaní vstupuje, je napríklad lesoochranárske združenie Vlk. A budeme snáď tvrdiť, že lesoochranárske združenie Vlk vzniklo účelovo za účelom obštrukcie správnych konaní, pri tom všetkom, čo lesoochranárske združenie Vlk robí pre ochranu prírody, pre ochranu, ochranu divočiny a nielen v konaniach týkajúcich sa, týkajúcich sa zákona o ochrane prírody. Tá argumentácia v odôvodnení pokračuje. Práve toto právo byť účastníkom konania bývalo v mnohých prípadoch zneužívané na obštrukcie povoľovacích konaní, pričom dôvod odvolania bol často len nesúhlas bez ďalších vecných námietok. Tak jednak opäť tu chýba nejaká analýza, nejaká štatistika v koľkých prípadoch, kde a aké následky to malo, že niekto účelovo vstupoval do konaní, ale budem si pomáhať práve tým lesoochranárskym združením Vlk. Ak lesoochranárske združenie Vlk vstupovalo do nejakých konaní, tak to nebolo len o tom, že nesúhlasia, nemajú ďalšie vecné, vecné námietky, ale býva tam vecná argumentácia. "Účelovo", ďalej citujem z odôvodnenia, "účelovo vzniknuté občianske združenie sa často prihlasovalo do konaní orgánov štátnej správy ochrany prírody a krajiny, avšak v priebehu konania sa nezapájali, nevyjadrovali sa k podkladom rozhodnutia a neúčasťou na ústnych pojednávaniach alebo miestnych obhliadkach prispievali k zbytočnému predlžovaniu konania. Po vydaní rozhodnutia sa následne odvolali bez uvedenia vecných dôvodov." Opäť lesoochranárske združenie Vlk podozrivé z toho, že zneužíva právo byť účastníkom konania, naňho podľa vás platí, že, že sa obracajú na orgány štátnej správy oblasti ochrany prírody bez toho, aby uvádzali konkrétne argumenty, iba uvedú, že nesúhlasia, odvolajú sa bez, bez uvedenia vecných dôvodov a potom sa oni obracajú na súdy, v mnohých prípadoch, a tie súdy im v mnohých prípadoch dávajú za pravdu, čo asi nerobia tie súdy bez toho, aby, aby boli uvedené vecné dôvody. Navrhovaná úprava zníži podľa predkladateľov pozmeňujúceho návrhu administratívnu záťaž orgánov štátnej správy ochrany prírody, urýchli povoľovacie konania a zamedzí zneužívaniu práva podať odvolanie bez vecného odôvodnenia. Opäť mám strašný pocit déja vu s tým, čo sme sa tu rozprávali v pléne pred niečo vyše hodinou, ak si občania a verejnosť uplatňujú svoje práva, tak v očiach Slovenskej národnej strany je to zneužívanie práva. Či už ide o situáciu, keď sa verejnosť dožaduje informácií od orgánov verejnej moci, čo sa majú čo občania dožadovať informácií od štátnych orgánov, alebo ide o právo na ochranu životného prostredia a občanov alebo ich organizácie, ktoré sa zapájajú do konaní podľa zákona o ochrane prírody a krajiny, v snahe chrániť verejný záujem, v snahe chrániť životné, životné prostredie. Občania, mimovládne organizácie, občianska spoločnosť a verejnosť vôbec sú za strany súčasnej moci vnímaní ako akýsi obťažujúci element, ktorý ruší štát pri, pri tom, ako vykonáva svoju moc. A je jedno, či ide o všeobecný výkon moc a požiadavku nejakých informácií, alebo ide o takú vec, ako je štátna správa na úseku ochrany životného prostredia. Takže hoci je ten list lesoochranárskeho združenia Vlk adresovaný všetkým poslancom, tak nemám veľké ilúzie, že by poslanci Slovenskej národnej strany, ktorí s takýmito nesprávnymi zmenami prichádzajú, naňho počuli, ale tak dúfam, že aspoň časť koaličných poslancov si tú argumentáciu prečíta a zoberie k srdcu. Ďakujem. [10:59] Peter Žiga Teraz sa chcem opýtať, či sa hlási niekto do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Konštatujem, že je prihlásený jeden pán poslanec, pán poslanec Migaľ, nech sa páči. [10:59] Samuel Migaľ – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Som trošku indisponovaný, ale verím, že to zvládnem, obzvlášť keď pán Dostál prečítal list, ktorý bol adresovaný mne, a ja som teda, nepasujem sa za nejakého milovníka, teda pasujem sa za milovníka prírody, ale nepasujem sa za nejakého veľkého ochranára. Tak som si dovolil trochu sa zahĺbiť do tejto témy, a preto by som vám rád adresoval pár slov. Vnímam veľmi túto aktuálnu diskusiu o pripravovanej legislatívnej zmene, ktorá sa týka úlohy občianskych združení v konaniach spojených s ochranou životného prostredia. Prostredníctvom spomínaného mailu, ale aj ďalších listov ma oslovili viaceré združenia a občania, ktorí, aby som teda zvážil svoju podporu tejto iniciatíve, a zároveň ponúkli viacero argumentov, prečo je tento pozmeňujúci návrh, ktorý mení postavenie verejnosti z postavenia účastníka konania na zúčastnenú osobu, zlý z ich pohľadu. Snažil som sa k problematike získať čo najviac informácií a pochopiť, či je táto zmena potrebná alebo nadbytočná. Nemyslím si, že cieľom tohto pozmeňujúceho návrhu je oslabiť vplyv organizácií, ktoré aktívne pracujú na ochrane našej prírody, ale adresovať konkrétny, konkrétne problémy v procesoch, ktoré sme spoločne identifikovali v posledných rokoch. Zmena reflektuje na novú legislatívu, ktorá je iná, než bola v čase, kedy padol rozsudok Súdneho dvora z 8. novembra 2016 č. C-243/15. Vtedy skutočne neboli argumenty uvádzané tretím sektorom validné, dnes je však situácia iná. Ešte kým sa k tomu dostanem, tak by som rád ocenil prácu organizácií, ako je Vlk a ďalších, ktoré sa dlhodobo a dôsledne angažujú v oblasti ochrany životného prostredia. Váš prínos k ochrane našej prírody je naozaj neoceniteľný, vďaka vašej aktivite je verejnosť informovaná o dôležitých témach a environmentálne otázky sú dnes neoddeliteľnou súčasťou našich rozhodovacích procesov. Chcem vás ubezpečiť, že pripravovaná zmena nijako nezmenšuje práva verejnosti podieľať sa na ochrane prírody, ani nekončí možnosť tretieho sektora plniť nezastupiteľnú kontrolnú funkciu. Navrhovaná zmena spočíva v tom, že postavenie občianskych združení sa mení z účastníka konania na zúčastnenú osobu. Možno to znie ako veľká zmena, ale dovoľte mi podrobne vysvetliť, čo to znamená a aké práva tým občianske združenia získajú, alebo si ponechajú. V prvom rade bude zachovaná pre verejnosť možnosť byť informovaná a zúčastniť sa na konaní. Združenia budú naďalej informované o začiatku konania a budú mať právo zúčastniť sa na ústnych pojednávaniach, miestnych obhliadkach a podávať návrhy na doplnenie dôkazov či dokumentácie. Týmito podkladmi sa navyše bude nutné zaoberať a brať ich do úvahy. Tieto práva zaručujú verejnosti, že bude aj naďalej prítomná v dôležitých štádiách rozhodovacieho procesu a bude môcť predložiť svoje pripomienky k navrhovaným činnostiam. Oproti minulosti pribudla možnosť podať správnu žalobu. Dôležitým aspektom je, že združenia budú mať možnosť podať správnu žalobu a domáhať sa preskúmania rozhodnutí na súde. To znamená, že ak budú presvedčení, že rozhodnutie verejného orgánu vážne ohrozuje verejný záujem v oblasti ochrany životného prostredia, môžu ho napadnúť na súde a žiadať jeho preskúmanie. Chcem zdôrazniť, že toto právo zostáva zachované, takže verejnosť a občianska spoločnosť budú môcť aj naďalej ovplyvňovať rozhodovanie o environmentálne významných záležitostiach. Práve tu bol rozpor v minulosti, keď bola táto možnosť dostupná iba pre účastníkov konania. Od roku 2016 však túto možnosť majú aj zúčastnené osoby. Čo sa zmení, je prevencia zneužívania procesu. Zároveň však musíme čeliť realite, že niektoré subjekty v minulosti využívali možnosť odvolania nie ako nástroj legitímnej ochrany prírody, ale skôr na zdržiavanie konaní, prípadne na získavanie neprimeraných výhod. Mnohí ste určite zachytili medializované prípady, kedy boli zablokované neškodné behy cez prírodu len kvôli časovej náročnosti procesov alebo znemožnené bohoslužby na hranici chránených rašelinísk kvôli neexistujúcim dôvodom. Tento návrh si kladie za cieľ zabezpečiť, aby sa procesy nevykorisťovali na účely špekulácií. Navrhovateľovi ide o rovnováhu. Na jednej strane treba zachovať možnosti verejnosti zasiahnuť, keď je ohrozený verejný záujem, na druhej strane existuje oprávnená potreba zabrániť zneužívaniu týchto možností. Je potrebné zdôrazniť, že v celom pozmeňovacom návrhu ide iba o zmenu procesu, a to o to, aby nebolo bezdôvodne možné zdržiavať procesy. Podčiarkol by som slovo bezdôvodne, pretože skutočne v súčasnosti bolo možné podávať námietky a odvolania bez akýchkoľvek argumentov, no štát musel dodržiavať všetky časové lehoty, čo spôsobovalo komplikácie aj pri procesoch, kde žiadne riziko nehrozilo. Chcel by som tiež vyvrátiť obavy, že táto zmena otvorí dvere pre masívnu devastáciu prírody. Legislatíva na ochranu prírody vrátane prísnych podmienok na udelenie výnimiek a súhlasov zostáva v platnosti a prísne reguluje každý zásah do prírodných zdrojov. Pracovníci orgánov ochrany prírody, ktorí tieto rozhodnutia vydávajú, musia byť odborne kvalifikovaní a naďalej budú rozhodovať na základe odborných stanovísk. Takže napriek zmenám v procesných pravidlách zostane prístup k povoleniam v otázkach ochrany prírody rovnako prísny a dôsledný. Chcem sa osobitne poďakovať všetkým združeniam, ktoré konajú v záujme ochrany životného prostredia aktívne a s úprimným záujmom. Vaša úloha v konaniach je neoceniteľná. Zároveň by som však rád upozornil, že je našou povinnosťou prijať také opatrenia, ktoré minimalizujú riziko zneužívania procesných práv, a tým aj zbytočného zaťažovania systému. Rád by som adresoval aj pripomienku, že odobratím možnosti byť účastníkom konania sa stihne napáchať zlo a ak aj súd o niečom rozhodne, bude už neskoro. Našťastie to tak ale nie je. Podľa § 42 ods. 1 písm. a) Správneho súdneho poriadku v spojení s § 178 ods. 3 Správneho súdneho poriadku môže žalobu o preskúmanie zákonnosti vo veciach životného prostredia podať zainteresovaná verejnosť aj v postavení, keď jej osobitné právne predpisy priznávajú v administratívnom konaní postavenie účastníka konania alebo v postavení, keď jej osobitné právne predpisy priznávajú v administratívnom konaní len postavenie zúčastnenej osoby. Žalobu môže zainteresovaná verejnosť podať v prípade, ak tvrdí, že rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej správy v administratívnom konaní bol porušený verejný záujem v oblastiach životného prostredia. Takúto žalobu môže podať fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník konania bola rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmov. Rozdiel je v tom, že zainteresovaná verejnosť tu chráni nie svoj, ale verejný záujem. Zároveň platí, že môže požiadať súd o prijatie neodkladného opatrenia a tým proces zastaviť. Treba však pripomenúť, že rozhodnutím orgánu sa obrazne nezačnú hneď rúbať stromy. Na toto rozhodnutie totiž nadväzuje napríklad stavebné konanie a povolenie výrubu sa stane právoplatným, až keď prebehne aj nadväzujúce konanie. V závere mi dovoľte zopakovať, že táto novela podľa mňa nie je krokom späť v ochrane životného prostredia, ani snahou o obmedzenie občianskej angažovanosti. Práve naopak, predstavuje snahu o nastavenie jasných a transparentných pravidiel, ktoré budú chrániť verejný záujem a súčasne efektívne a spravodlivo regulovať procesy na ochranu prírody. Eliminuje špekulantov, ktorých záujem nie je úprimný a robia tretiemu sektoru zlé meno. Dovoľte mi zopakovať, že občianske združenia sa teda budú môcť aj naďalej zúčastňovať konaní o vydanie výnimiek alebo súhlasov taxatívne vymenovaných v zákone o ochrane prírody a krajiny tak ako doteraz. Verím, že verím, že takto vysvetlené som rozptýlil obavy časti verejnosti, že by mohli byť vylúčení z procesov a podarilo sa mi predložiť verejnosti aj vám, kolegovia, prečo pozmeňujúci návrh získa moju podporu. Ďakujem vám za pozornosť a ďakujem ochranárskym združeniam za ich aktivity a za neutíchajúcu snahu zlepšovať podmienky na ochranu nášho životného prostredia. Spoločne môžeme zabezpečiť, aby Slovensko zostalo krajinou, ktorá si cení a chráni svoje prírodné bohatstvo pre budúce... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [11:14] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie evidujem dve faktické poznámky. Ako prvý pán poslanec Dostál. [11:14] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Migaľ, oceňujem, že ste zareagovali na ten list, ktorý aj vám bol adresovaný zo strany lesoochranárskeho združenia Vlk, a teda vysvetlili ste, prečo napriek tým argumentom, ktoré uviedli, budete hlasovať za pozmeňujúci návrh, ktorý predložil pán poslanec Garaj. To ako nie je úplne samozrejmé a myslím si, že je to dobré z hľadiska politickej kultúry, že reagujeme aj na seba, aj na pripomienky zo strany verejnosti. Ale uviedli ste, že veríte, že ste rozptýlili obavy časti verejnosti a že ten návrh nebude znamenať, nie je zameraný na obmedzenie občianskej angažovanosti. No v tomto ohľade s vami nemôžem súhlasiť, lebo moje obavy a pochybnosti ste nerozptýlili, a naďalej si myslím, že ten návrh je zameraný na obmedzenie občianskej angažovanosti. Aj vy, aj predkladatelia argumentujete nejakými špekulantmi, ktorí sa účelovo zapájajú do konaní, no ale kto sa ozval voči tomu? Nejakí špekulanti? Ozvali sa proti tej navrhovanej zmene práve z lesoochranárskeho združenia Vlk, ktoré ste aj vy ocenili, že je prínosné v oblasti ochrany životného prostredia. Postavenie účastníka konania a postavenie zúčastnenej osoby nie je v žiadnom prípade rovnocenné. Napríklad správny poriadok spomína účastníka konania na 109 miestach, zúčastnenú osobu na 16. Zákon o ochrane prírody a krajiny spomína účastníka na 30 miestach, zúčastnenú osobu zatiaľ nespomína, dostane sa to tam až touto, touto zmenou. Čiže tá možnosť odvolania je veľmi podstatná, lebo súdny prieskum prichádza až následne a odklad vykonateľnosti nemusí byť povolený. [11:14] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Stohlová. [11:14] Tamara Stohlová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo a rovnako ďakujem pánovi poslancovi Migaľovi, že sa zapojil do tejto diskusie vecným spôsobom a zareagoval aj na konkrétne výčitky. No vy ste vlastne začali tým, ak to budem nejako parafrázovať, že si nemyslíte, že je to oslabovanie organizácií, ktoré sa venujú ochrane prírody, ale tie fakty sú jasné. Ten inštitút zúčastnenej osoby je, je oveľa, má oveľa slabšie postavenie a ponúka oveľa slabšie nástroje, jedným z najdôležitejších je možnosť odvolať sa v tom konaní, toto sú jednoducho fakty. Čiže hoci si nemyslíte, že to povedie o oslabovaniu tých organizácií, tak fakty nám hovoria, že sa ich postavenie oslabí. Rovnako ste ocenili prácu napríklad lesoochranárskeho združenia Vlk za to, čo robia v ochrane prírody, ale beriete im nástroj, ktorý je jednoznačne medzi tými, ktoré najčastejšie na tú ochranu prírody s pozitívnym dopadom na spoločnosť používajú. Čiže je zvláštne oceňovať ich prácu, keď im zároveň výrazným spôsobom zväzujete ruky. Ďakujem, že ste spomenuli nejaké konkrétne prípady a hovorili ste o tom, že sa, že napríklad bývajú prieťahy pri povoľovaní napríklad bežeckých pretekov. S tým som sa stretla aj ja sama alebo pri bohoslužbách. No ale znamená to aj to, že riešite, že nebudú prieťahy pri výruboch a výstavbe v chránených územiach, to jednoducho nejde od seba oddeliť. No a ja sa priznám, že teda na tie žaloby, na to sa určite ešte pozriem a zameriam, ale je to rovnaká situácia ako pri novele o EIA. Tam takisto nie je, dobre... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [11:14] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Migaľ. [11:14] Samuel Migaľ – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Áno, práve preto, lebo si vážim túto inštitúciu, tak som k tomu pristúpil tak, že naozaj táto debata musí byť v prvom rade vecná, a preto som sa snažil na to dôkladne pripraviť, a preto som prišiel s argumentami pred vás, prečo sa rozhodnem podporiť tento pozmeňovací návrh a túto novelu. Možno len tak na okraj by som k vašim faktickým poznámkam chcel dodať, že, pán kolega Dostál, bol to váš pán predseda Sulík v pozícii ministra hospodárstva a dobre si to pamätám, keď veľmi, veľmi aktívne bojoval proti takému občianskemu združeniu, ktoré vedie istý pán Slávik a myslím si, že je známy každému v tejto rokovacej miestnosti. Bohužiaľ, z nejakého dôvodu jeho, jeho aktivita a jeho zanietenosť ustala. Preto som vyzdvihol prácu ochranárskych združení, pretože ja si myslím, že naozaj tie poctivé robia záslužnú činnosť. Ale potom sú tu také rôzne špekulantské, ktoré tú záslužnú činnosť nerobia, a robia len zlo. A robia zlo preto, pretože chcú profit pre seba. A to sa mi naozaj nepáči a myslím si, že raz a navždy s tým treba skoncovať a treba v tomto urobiť poriadok. A v prvom rade by si ten poriadok mal tretí sektor urobiť medzi sebou, pretože majú tu byť naozaj, a ja som presvedčený o tom, občianske združenia, ktoré robia poctivú robotu v poctivom záujme a nie v záujme toho, že chcú získať výhody pre seba. Ďakujem pekne. [11:14] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chcem sa opýtať navrhovateľa, či chce zaujať stanovisko k rozprave. Pán spravodajca? Nech sa páči. [11:14] Ján Kvorka Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, ja v úvode by som chcel povedať, že tie tvrdenia, ktoré tu zazneli od pánov poslancov, ktorí vystúpili k tomuto zákonu, pani poslankyňa Stohlová, pán poslanec Dostál, Hlina a tak ďalej, ktorí tvrdili aj v diskusnej, vo faktickej poznámke, pán poslanec Lackovič, že tento zákon je proti ochrane životného prostredia a tak ďalej, s tým ja akože nesúhlasím, pretože veľmi správne bolo povedané, že situácia teraz je už iná, ako bola situácia dakedy. A viem posúdiť, ako v podstate tí ľudia, ktorí v tejto oblasti chráneného územia, či už je to v II. stupni, alebo je to končiac až v V. stupni, majú za problémy, hlavne vlastníci, ktorí jednoducho kvôli niektorým obmedzeniam nemôžu sa dostať ani v podstate k tým svojim vlastníckym právam, ktoré sú tak potrebné. Čiže nehľadal by som tam len voľákesi problémy proti, samozrejme, každá vec nie je v živote stopercentná a čistá, taká, ako by sme si predstavovali, ale vidím v tomto, že sa tu snaží určitým spôsobom predkladateľ riešiť problémy a veci, ktoré zo života vyplývajú a ktoré sa hlavne ľudí, ktorí sa nachádzajú v tomto území a žijú, sú s ním spätí, v podstate dennodenne stretávajú a jednoducho aj čelia určitým problémom a veciam, ktoré sa niektorým ľuďom ani v podstate nedostávajú do voľákehosik problematického riešenia. Môj názor je taký, že cieľ tohto, tejto navrhovanej právnej úpravy je odstrániť prísne obmedzenia a zákazy, ktoré tu platia pre vlastníkov a pre majiteľov, či už budeme hovoriť o pôde, alebo budeme hovoriť o lesoch, pretože o tomto to je a v tých chránených územiach, samozrejme, je ten pohyb obmedzený. Obmedzený je z rôznych dôvodov, ale nemyslím si, že obyvatelia, ktorí v blízkosti týchto území žijú, majú práve záujem prísť a robiť len zle, škodiť a ja neviem, pytliačiť a robiť tam kadejaké nezmysly. Práve naopak, ľudia, ktorí žijú v blízkosti týchto území, ktorí majú možnosť spravovať a dívať sa na tieto územia, akým spôsobom sa vyvíjajú, spoločne sami, by som povedal, nahrádzajú tú dobrovoľnú stráž, o ktorej tu hovorila pani poslankyňa Stohlová, pretože nie je im jedno, v akom prostredí sa nachádzajú a kladú k tomu veľmi veľký dôraz. Čiže v podstate tých strážcov, na tých, o ktorých je tuná hovorené, že k tomuto je zlé a tak ďalej, je strašne veľa, pretože to záleží od územia, v ktorom sa títo ľudia nachádzajú. Ďalej by som chce povedať, že odbremeňujú orgány štátnej správy od administratívnej záťaže. No verte tomu, že je to tak a je to správne, pretože dneska má každý právnym spôsobom možnosť riešiť rôzne veci, ktoré sú tam urobené, ale vyriešenie tejto veci a k tomu v podstate možné aj obmedzenie týchto ľudí je dané tým, že to strašne dlho trvá. A tu sa to zjednodušuje a nevidím v tom absolútne, absolútne žiaden problém. V návrhu zákona sa upravuje aj jazdenie a státie motorových vozidiel v území II. stupňa. No je to správne, je to správne, pretože ten prístup k tým nehnuteľnostiam tých vlastníkov je obmedzený a v tomto prípade si myslím, že to bude len na dobro toho všetkého. Čo pokladám ale za veľmi dôležité, dôvodom úpravy je aj zjednodušenie prístupu k nehnuteľnostiam v týchto územiach, ale aj sprístupnenie územia v súvislosti s výkonom rybárskeho práva. Tí, ktorí ste rybári, sami sa stretávate v živote s problémami, ktoré v podstate nie sú ani, a nemali by byť problémom pre vás, pretože vy podľa rybárskeho práva sa dostávate mnohokrát k takým neriešiteľným problémom, ktoré jednoducho je ťažko preklenúť a dostať sa a potom máte z toho problémy. Je to vhodné aj pre ľudí, ktorí sa zaoberajú včelárstvom. Vieme dobre, že ešte aj v dnešnej dobe neni sú len stacionárne pre včely úle, dané na jednom mieste, ale stále sa kočuje. Chodí sa za, do prostredia za tým, kde je možné pre tie včely, aby nazbierali, ja neviem, agátové lesy alebo podľa toho výberu toho včelára, ja nie som včelár, ale ten vie zhodnotiť túto situáciu a vie, vie, že s akými problémami sa doposiaľ stretáva pri tomto. Toto sú tie veci, ktoré tento zákon rieši. Čiže pozerajme sa na vec trošička optimistickejšie, pretože jedna pravda je zákon, áno, druhá pravda je život. A život, ktorý títo ľudia žijú a hovorím vám to preto, pretože ja som človek, ktorý žije v Národnom parku Veľká Fatra v II. stupni až po V. stupeň a viem, čo to všetko obnáša pre týchto obyvateľov. Žil som v tomto území ešte vtedy, keď toto územie nebol národný park a zistil som a vidím, ako sa obmedzili práva týchto majiteľov, občanov a tak ďalej na základe zákonov, ktoré v tej dobe, keď boli dané, možnože boli dobré a bolo to dobre urobené. Ale jednoducho doba ide ďalej a potrebujeme tieto úpravy, ktoré tu boli dané. Cieľom tohto zákona je aj upraviť územnú pôsobnosť dobrovoľnej stráže, kde pani poslankyňa Stohlová spomenula ako príklad rok 2019. Zrejme mala na mysli ten zásah rybárom, ktorí mali voľákesik postavené chaty a tak ďalej, a tak ďalej. Ale bolo to tiež urobené, si myslím, nie celkom tak, ako by to malo byť, pretože tam boli starí šesťdesiat-, sedemdesiat-, pomaly osemdesiatroční ľudia, ktorí prišli tam a boli im zobrané autá a tak ďalej. Títo ľudia to ťažko znášali a tak však to všetko je potrebné, aby sa upravilo, k tomu aby aj zákon platil a k tomu aby jednoducho boli aj naplnené požiadavky života týchto ľudí, ktorí v tomto prostredí sa nachádzajú. To je z mojej strany asi všetko a hlasovanie navrhujem, aby bolo v utorok o 11. hodine. Ďakujem pekne. [11:29] Dagmar Kramplová – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám zákon do druhého čítania. Je to návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 311/2001 Zákonník práce v znení neskorších predpisov a predkladám ho v mene poslancov Dagmar Kramplovej, Romana Michelka, Andreja Danka a Milana Garaja. Cieľom návrhu zákona je odstránenie nejednoznačnosti výkladu právnej úpravy sezónnej práce na účely dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce podľa § 228a ods. 1 písm. b) v cestovnom ruchu, ktorá je upravená v prílohe č. 1b k zákonu č. 311/2011. Táto nejednoznačná úprava v praxi vyvoláva množstvo problémov práve s rôznym prístupom k výkladu, čoho sa týkajú možnosti zamestnávať na sezónne práce práve v oblasti cestovného ruchu. Podmienka priamej závislosti výkonu pracovnej činnosti od prevádzkovania činnosti uvedené v 1. bode až v 5. bode pri prevádzke reštaurácií, pohostinstiev a pri prevádzke ubytovacích zariadení priniesla, tak ako som povedala, do aplikačnej praxe nejasný výklad uvedenej podmienky. Odstránením tejto podmienky sa docieli jednoznačný výklad právnej úpravy. Zároveň týmto reflektujeme aj na pocovidové problémy v tejto oblasti, a to, že ešte stále pretrvávajú problémy so zamestnávaním pracovníkov, so získavaním pracovníkov najmä v povolaniach s potrebou nízkej miery kvalifikácie. Takže aj tento návrh zákona by mal práve pomôcť oživiť túto oblasť nášho hospodárstva, od ktorej očakávame celkom slušný príjem do rozpočtu Slovenskej republiky. Zároveň by som sa chcela vyjadriť aj k pripomienke, ktorá tuná zaznela pri prvom čítaní, a to, že pani poslankyňa Luščíková tvrdila, že týmto zákonom sa môže stať, že budú môcť byť zamestnaní zamestnanci v týchto oblastiach len na sezónne práce. Nie je to pravda, som si preverovala túto skutočnosť s právnikmi, takže nezasahujeme do tohto takýmto negatívnym spôsobom. Čo sa týka odvodov, ktoré tiež teda tuná boli spomenuté pri prvom čítaní, tie sa normálne odvádzajú aj z dohôd. Ďakujem pekne, skončila som, prosím, otvorte rozpravu. [11:29] Peter Žiga – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne. Pán spravodajca mi oznámil, že hlasovanie o tomto návrhu zákona bude v utorok o jedenástej. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Teraz nasleduje druhé čítanie o návrhu poslancov Kramplovej, Michelka, Danka a Garaja na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 311 Zákonník práce v znení neskorších predpisov, návrh zákona má tlač 447, spoločná správa výborov má tlač 447a. Dávam slovo poslankyni Dagmar Kramplovej, aby návrh zákona odôvodnila. Nech sa páči, pani poslankyňa! (Rokovanie v druhom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Dagmar Kramplovej, Romana Michelka, Andreja Danka a Milana Garaja na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov , tlač 447.) [11:29] Peter Žiga – Vystúpenie v rozprave Ešte predtým, ako otvorím rozpravu dám slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre sociálne veci, pani poslankyni Zdenke Mačicovej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pani spravodajkyňa! [11:29] Zdenka Mačicová – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi predložiť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Dagmar Kramplovej, Romana Michelka, Andreja Danka a Milana Garaja na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, tlač 447a. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 557 z 3. októbra 2024 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre sociálne veci, určila zároveň výbor pre sociálne veci ako gestorský výbor a lehotu na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III. tejto spoločnej správy nevyplývajú žiadne pozmeňujúce návrhy. Gestorský výbor odporúča návrh zákona ako celok schváliť. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci č. 80 z 22. októbra 2024. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona informovala o výsledku rokovania výborov a predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady, zároveň určil náhradníkov spravodajcu. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu. [11:29] Peter Žiga – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne, prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov. Otváram všeobecnú rozpravu. Dostal som písomne dvoch prihlásených, pán poslanec Lučanský a pani poslankyňa Luščíková. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo za Klub SNS. [11:29] Adam Lučanský – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo, ja mám jeden pozmeňujúci návrh, ktorým sa vlastne ustanovuje účinnosť. Teraz prečítam pozmeňujúci návrh. Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Adama Lučanského, Milana Garaja a Dagmar Kramplovej k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Dagmar Kramplovej, Romana Michelka, Andreja Danka a Milana Garaja na vydanie zákona, ktorým sa mení zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, tlač 447. V článku II. sa slová "dňom vyhlásenia" nahrádzajú slovami "1. januára 2025". Ďakujem, skončil som. [11:29] Peter Žiga – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne. Ďalšou vystupujúcou v rozprave bude pani poslankyňa Luščíková, nech sa páči. [11:29] Darina Luščíková – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážení kolegovia, vážené kolegyne, poslanci z Klubu Slovenskej národnej strany predložili návrh zákona, ktorého cieľom je odstrániť nejednoznačnosť právnej úpravy sezónnej práce v Zákonníku práce v odvetví cestovného ruchu. Tak sa pozrime na to, čo hovorí Zákonník práce dnes. Dohoda o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce predstavuje osobitný druh dohody, ktorú bude môcť zamestnávateľ uzatvoriť so zamestnancom na výkon sezónnej práce. Pojmom sezónna práca sa rozumie výkon pracovnej činnosti, ktorá je závislá od striedania ročných období, každý rok sa opakuje a nepresahuje 8 mesiacov v kalendárnom roku. A táto veta je naozaj veľmi dôležitá, budem sa k nej opakovane vracať. Druhy sezónnej práce v súčasnosti v Zákonníku práce sú taxatívne vymenované v prílohe č. 1b pre cestovný ruch a ide o tieto pracovné činnosti: 1. Preprava osôb po riekach, kanáloch, jazerách alebo iných vnútrozemských vodných cestách, vrátane vodných ciest vo vnútri prístavov alebo lodeníc. 2. Prenájom lízingu, rekreačných potrieb alebo športových potrieb. 3. Prevádzkovanie táborov. 4. Prevádzka umelých vodných plôch. 5. Prevádzka lanoviek, pozemných lanoviek a lyžiarskych vlekov. 6. Prevádzka reštaurácií a pohostinstiev, ak potreba výkonu pracovnej činnosti je priamo závislá od prevádzkovania činností uvedených v 1. až 5. bode. To isté platí aj pre prevádzku hotelových a ubytovacích zariadení v bode 7. To znamená, že ubytovacie a reštauračné zariadenia sa považujú za sezónnu prácu len vtedy, ak sú viazané na iné sezónne záležitosti, a to je preprava osôb, tábory, vodné plochy, vleky a lyžiarske lanovky. Má to úplnú logiku, preto ma veľmi prekvapuje, ako sa Slovenská národná strana ide stavať k tomu, že chce odstrániť nejednoznačnosť tohto ustanovenia. A ten návrh je taký, že sa odstrihne od prevádzky ubytovacích zariadení a stravovacích zariadení druhá časť vety v tom, čo som citovala a budú všetky ubytovacie a stravovacie zariadenie považované za sezónne prevádzky. Tak sa pýtam, akou sezónnou prevádzkou je náš parlamentný bufet, do ktorého chodievate celý rok. Podľa tohto zákona sa bude môcť stať každá stravovacia a ubytovacia prevádzka sezónnou prevádzkou a využívať zamestnancov na dohodu o pracovnej činnosti či vykonaní práce pre sezónnych zamestnancov. Preto podľa mňa nie je pravda, a som o tom presvedčená, že zákon je v súčasnosti úplne jednoznačný a nemôžeme nejednoznačnosť, tak ako si ho vykladá SNS, nahradiť tým, že my úplne zmeníme výklad sezónnosti pre stravovacie a ubytovacie zariadenia, a to znamená, že všetky ubytovacie a všetky stravovacie zariadenia sa zrazu stanú sezónnymi podnikmi. Čo tým navrhovatelia sledujú? Ja tvrdím, že ak dôjde k zmene Zákonníka práce navrhovaným spôsobom, tak ešte viac poškodia pracovné a platobné podmienky čašníkov, recepčných, kuchárov, barmanov, chyžných a mnohých ďalších profesií v cestovnom ruchu. Oberú ich o budúci dôchodok, umožnia zamestnávateľom neustále opakované uzatvárania pracovného pomeru a oberú veľkú skupinu zamestnancov o toľko sľubované istoty touto vládou. A rovnako poškodia aj poctivých podnikateľov, ktorí zamestnávajú všetkých tých kuchárov, čašníkov, chyžné na férový pracovný pomer a vyplácajú im spravodlivú mzdu, nie smiešnu odmenu na papieri a zvyšok na ruku, ale férovú oficiálnu mzdu a odvádzajú za nich odvody. Ja sa teraz pristavím pri slovách pani kolegyni Kramplovej, pretože určite som nepovedala, že sa všetky pracovné pomery teraz nahradia touto sezónnou, tými dohodami na sezónnu prácu, pretože zostanú poctiví podnikatelia v cestovnom ruchu, ktorí si vážia svojich zamestnancov, ktorí im poskytujú férový zamestnanecký pomer na plný pracovný úväzok a platia im férovú mzdu. Takže určite som nepovedala, že to nahradia všetci, ja som povedala to, že to dáva priestor práve tým neférovým zamestnávateľom, ktorí zneužívajú svojich zamestnancov. A ďalšiu vec, čo ste povedali, pani kolegyňa, povedali ste, že sa platia riadne odvody z tejto dohody, tak ja tvrdím, že sa neplatia, lebo to tak je, neplatí sa starobné poistenie a neplatí sa poistenie v nezamestnanosti, tak aj preto vlastne títo zamestnávatelia chcú ušetriť na odvodoch a platiť menej, a preto budú využívať túto možnosť, veľa z tých nepoctivých podnikateľov. Predkladatelia podľa mňa touto novelou nielenže úplne znegovali význam sezónnej práce a zavádzajú do paragrafov o sezónnej práci aj prácu, ktorá nemá so sezónnosťou nič spoločné. Ale idú oberať zamestnancov aj o férovú mzdu, o sociálne istoty a dôchodok či dávku nezamestnanosti a dávajú konkurenčnú výhodu špekulantom v hotelierstve a v gastre, ktorí nie sú ochotní riadne zamestnávať a vyplácať svojich zamestnancov. Predkladatelia však dokonca pripravili tento zákon úplne babrácky a v dôvodovej správe uviedli, že zákon má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, pričom samotné ministerstvo hospodárstva žiada predkladateľov, aby tento vplyv kvalitatívne v položke popísali, do dnešného dňa sa tak nestalo. Ja napoviem predkladateľom, že týmto návrhom zákona sa kriví podnikateľské prostredie a to neoprávnenou konkurenčnou výhodou pre tých, ktorí budú šetriť na mzdových nákladoch a budú využívať takýto druh pracovného pomeru. Ešte oveľa väčšia babráckosť je v prípade určenia vplyvu na rozpočet verejnej správy. Pozrime sa na to, čo napísalo ministerstvo financií, dovolím si citovať, v dôvodovej správe je uvedené, že návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy. Podľa ministerstva financií však má návrh zákona negatívny vplyv na verejné financie niekoľko miliónov eur, pretože uvedená zmena by rozšírila okruh osôb oprávnených pre uplatnenie si odvodov odpočítateľnej položky zo sezónnej práce. A ešte, pani Kramplová, vlastne sa vyjadrím aj k tomu, keďže bude tá odpočítateľná položka ku mzde, to znamená, že budú platiť oveľa menej aj na nemocenské poistenie, alebo ho nebudú platiť vôbec. Takže nebudú mať nárok ani na péenku. Ešte vlastne docitujem, čo uviedlo ministerstvo financií, v súlade zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy je potrebné uviesť a zdôvodniť všetky predpokladané finančné dôsledky návrhu zákona na rozpočet verejnej správy, a to nielen na bežný rok, ale aj na tri nasledujúce rozpočtové roky. Taktiež je potrebné uviesť aj návrhy na úhradu znížených príjmov. Preto by mňa veľmi zaujímalo v tejto dobe, v tejto ťažkej dobe konsolidácie, kedy podnikatelia naozaj budú trpieť a platiť väčšie dane, akým spôsobom chce Slovenská národná strana priniesť príjmy na tento výdavok štátneho rozpočtu alebo znížené príjmy štátneho rozpočtu. Doteraz tento návrh nebol doplnený o žiadne povinné informácie, o ktoré ministerstvo žiada. Preto, pán predsedajúci, v zmysle § 83 rokovacieho poriadku podávam návrh, aby sa tento zákon vrátil na dopracovanie. Žiadam, aby to zaznamenal aj spravodajca alebo spravodajkyňa. Ďakujem pekne. [11:44] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, na vaše vystúpenie evidujem dve faktické poznámky,. Pán poslanec Dubovický bol prihlásený ešte pred vaším vystúpením, tak teraz neviem, či je taký horlivý, alebo si neuvedomil, ale nech sa páči. [11:44] Richard Dubovický – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán predsedajúci, uvedomil som si, že prečo, lebo čítal som tú správu kolegyni. Takže ja by som len chcel podčiarknuť niektoré veci, ktoré ona tvrdí, je tá, že ja v tom vidím tiež riziko tej čiernej práce tým pádom, že tí zamestnávatelia budú môcť manipulovať s tými zamestnancami. Takže súhlasím s tým a prosím vládnu koalíciu, aby tento zákon vrátila naspäť na dopracovanie a budem sa opierať aj o tvrdenie ministerstva financií, že daný zákon, resp. daná zmena zákona bude mať výrazne negatívny vplyv na verejné financie a vzhľadom na to, že vyjadrenie prišlo 23. augusta, máme teraz november, je mi ľúto, že nedošlo ku dopracovaniu tých poznámok, ktoré ministerstvá žiadali od navrhovateľov tohto zákona. Takže myslím si, aby to nemalo na konci dňa ten negatívny dopad na tých zamestnancov, aby sa tento zákon vrátil na dopracovanie A čo sa týka dopadu na cestovný ruch, ja osobne si nemyslím, že aj zmena tohto zákona bude mať pozitívny vplyv na dopad na cestovný ruch, chýbajú tam systémové zmeny, chýbajú tam ďalšie rôzne možnosti pre študentov, ktorí by vedeli počas tých sezónnych prác využívať povedzme ten gastro sektor, ten cestovný ruch, aby sa tam jednoduchšie uplatnili. Sú tam limitácie, čo sa týka BOZP, tu by sme sa mali pozrieť potom povedzme, títo zamestnanci potrebujú ďalšie potvrdenia či už od lekára, alebo vyšetrenia lekára, ak chcú sa zamestnať v tom cestovnom ruchu, takže skôr by som sa... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [11:44] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Kramplová. [11:44] Dagmar Kramplová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, takže čítam zo stránky Sociálnej poisťovne, dohodár, ktorý má uzatvorenú dohodu o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce, má z nej právo na príjem zo závislej činnosti, bez ohľadu na to, či dohoda zakladá právo na pravidelný príjem, alebo nepravidelný. Tento dohodár platí ako zamestnanec poistné na nemocenské, starobné, invalidné, v nezamestnanosti. Zamestnávateľ za takéhoto dohodára platí poistné v roku 2024 na nemocenské, starobné, invalidné, poistenie v nezamestnanosti, do rezervného fondu solidarity, úrazové poistenie, na garančné poistenie. Všetko. [11:44] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho S reakciou pani poslankyňa Luščíková. [11:44] Darina Luščíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pani kolegyňa, je tam vysoká odvodová položka, ktorá vlastne sa odpočíta a vymeriavací základ pre platenie do Sociálnej poisťovne sa značne zníži. Veľmi často práve sa vypláca mzda do výšky tejto odvodovej položky, vlastne odpočítateľnej položky tak, aby nemuseli sa platiť žiadne odvody štátu a toto je veľmi obvyklá prax. [11:44] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Teraz sa pýtam, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pani navrhovateľka, chcete stanovisko, nechcete? Pani spravodajkyňa? Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ešte máme sedem minút, skúsime roztlieskať ten ďalší zákon, ktorý je druhé čítanie o návrhu poslancov Garaja, Danka a Kramplovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Návrh zákona je uverejnený ako tlač 452, spoločná správa výborov má tlač 452a. Bude prezentovať pani poslankyňa Kramplová, keď dobre vidím, lebo mám tu napísaného niekoho iného. Pani poslankyňa, máte slovo, nech sa páči. (Rokovanie v druhom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Milana Garaja, Andreja Danka a Dagmar Kramplovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 452.) [11:44] Dagmar Kramplová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, predkladám zákon na rokovanie Národnej rady, teda návrh poslancov Milana Garaja, Andreja Danka, Dagmar Kramplovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov. Cieľom tohto navrhovaného zákona je zavedenie povinnosti zamestnávateľov poskytovať príspevok na športovú činnosť dieťaťa zamestnanca. Tento krok je zameraný na podporu zdravého životného štýlu detí a mládeže, ako aj na prevenciu civilizačných ochorení prostredníctvom pravidelnej fyzickej aktivity. Táto povinnosť sa týka zamestnávateľov s viac ako 49 zamestnancami, ktorí sú povinní poskytnúť zamestnancovi príspevok vo výške 55 % oprávnených výdavkov, maximálne však do výšky 275 eur ročne na všetky deti zamestnanca. Chcem dať do pozornosti, že sa jedná skutočne o dôležitý prístup ku športu a k zdraviu detí. V prvom rade je to to, čo som už spomenula, je to prevencia pri predchádzaní civilizačných chorôb, na ktoré už teda naše deti, ako vidíme, veľmi často trpia stále teda v nižšom a nižšom veku. Ďalším dôvodom je viac sprístupniť šport pre deti a mládež, a to aj z rodín, ktoré sú menej finančne zabezpečené a môžu si takéto niečo ťažšie dovoliť. V neposlednom rade je to aj snaha o možnosť tým, že zapojíme viacej detí a mládeže do športu, vyhľadávať talenty, ktoré možnože tieto deti sa k športu nevedia dostať a nevedia ten svoj prirodzený talent ukázať. A zároveň niekoľkokrát už v tomto pléne bola komunikovaná potreba zvýšiť počet hodín telesnej výchovy na školách, čo sa stretlo aj s negatívnym prístupom, nakoľko sa argumentovalo, že nie všetky školy majú potrebné možnosti na to, aby takýto zvýšený počet hodín telesnej výchovy mohli na svojej škole aplikovať. Takže aj tento spôsob by mal napomôcť v tom, aby sme nahradili alebo napomohli nahradiť to, čo im nevedia poskytnúť školy, aby sme im to poskytli v mimoškolskom období. Ďakujem. [11:44] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem, dávam slovo spoločnej spravodajkyni poslankyni Zdenke Mačicovej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru. [11:44] Zdenka Mačicová – Vystúpenie v rozprave 68. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, poslanci, dovoľte mi predložiť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Milana Garaja, Andreja Danka a Dagmar Kramplovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a doplňujú niektoré zákony, tlač 452a. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 535 z 25. septembra 2024 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet a výboru pre sociálne veci. Určila zároveň výbor pre sociálne veci ako gestorský výbor a lehotu na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch. Predmetný návrh zákona, tlač 452, prerokovali a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť všetky určené výbory. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto spoločnej správy vyplýva jeden pozmeňujúci návrh. Gestorský výbor odporúča návrh zákona v znení schváleného pozmeňujúceho návrhu schváliť. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci č. 78 z 22. októbra 2024. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona informovala o výsledku rokovania výborov a predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady. Zároveň určil náhradníkov spravodajcu. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu. [11:44] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, otváram rozpravu. Dostal som do rozpravy troch písomne prihlásených, pán poslanec Lučanský, Viskupič a pani poslankyňa Nash. Pán poslanec Lučanský ma ubezpečil, že stihne svoj diskusný príspevok v rámci rozpravy do dvanástej hodiny, takže mu odovzdávam slovo. [11:44] Adam Lučanský – Vystúpenie v rozprave Ja mám pozmeňujúci a doplňujúci návrh legislatívno-technických úprav, teraz ho prečítam. Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Adama Lučanského, Milana Garaja, Dagmar Kramplovej k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Milana Garaja, Andreja Danka a Dagmar Kramplovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 452. 70-2 1. V čl. I sa slová „ods. 1" nahrádzajú slovami „odsek 1". 2. V čl. I v § 152b ods. 1 tretej vete sa časť vety za bodkočiarkou uvedie ako samostatná veta. Ďakujem, skončil som. [11:59] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Máte faktickú poznámku, pán poslanec Dostál? Dajte. [11:59] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Lučanský, ja len že teda rokovací poriadok predpokladá aj odôvodnenie pozmeňujúceho návrhu, nielen jeho prečítanie. [11:59] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Súhlasím, ale vnímam to, že to boli legislatívno-technické poznámky, takže to nie je nejaký zásadný, zmena zákona alebo niečo podobné, takže odôvodnenie v tomto prípade nepovažujem za podstatné. Prerušujem rozpravu k tomuto bodu a vyhlasujem obedňajšiu prestávku. Pokračovať budeme o štrnástej hodine ďalšími diskutujúcimi v rozprave. Ďakujem pekne. (Prerušenie rokovania o 12.00 hodine.) (Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.) [13:59] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Vážené panie poslankyne, páni poslanci, v prvom rade pekný deň vám prajem, pokračujeme v popoludňajšom rokovaní ôsmeho dňa 22. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky prerušenou rozpravou v druhom čítaní o návrhu poslancov Milana Garaja, Andreja Danka a Dagmar Kramplovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Návrh zákona je uverejnený ako tlač 452, spoločná správa výborov má tlač 452a. Prosím navrhovateľa a spravodajkyňu, aby zaujali svoje miesto. V rozprave pokračujeme ďalším písomne prihláseným, ktorým je pán poslanec Viskupič, pripraví sa potom pani poslankyňa Nash. Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo. (Pokračovanie rokovania v druhom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Milana Garaja, Andreja Danka a Dagmar Kramplovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 452.) [14:01] Marián Viskupič – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, aby som sa v rámci tejto rozpravy vyjadril k návrhu zákona, ktorý predkladajú traja poslanci Slovenskej národnej strany – pán Garaj, pán Danko a pani Kramplová. Návrh sa teda týka zavedenia povinnosti pre zamestnávateľov s viac ako 49 zamestnancami poskytovať príspevok na športovú činnosť dieťaťa zamestnanca. No v princípe ide o opatrenie, ktoré má za cieľ podporiť zdravý životný štýl detí a mládeže prostredníctvom finančnej podpory na športové aktivity. No na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že je to krok správnym smerom. Samozrejme, a to tu potvrdím aj ja, podpora fyzickej aktivity je nesporne dôležitá najmä v súčasnej dobe, keď sa zvyšuje počet detí, ktoré trpia rôznymi civilizačnými ochoreniami, ako je obezita alebo cukrovka. Všetci vnímame, že pravidelný šport je kľúčom k udržaniu fyzického aj duševného zdravia a môže mať dlhodobé pozitívne účinky na vývoj detí. Toto proste nijak nespochybňujem, na tomto je asi celospoločenská zhoda. No tak tento návrh má ambíciu posilniť účasť detí na organizovaných športových aktivitách, čo teda samo osebe vnímam ako krok, ktorý si zaslúži pozornosť našu, no preto tu stojím. Otázka však je, či je toto správny spôsob a tu je moja odpoveď jasná, nie, takto nie. A pokúsim sa vysvetliť, že prečo, prečo toto nie je správny spôsob, ako podporovať šport detí. No myslím si, že ako pri každom návrhu zákona, aj tu je potrebné pozrieť sa na širší kontext, konkrétne na vplyvy a možné riziká, ktoré toto opatrenie prinesie. No a teda ako prvá je tu otázka, či a prečo má byť povinnosťou firiem s viac ako 49 zamestnancami sa teda povinne starať o zabezpečenie pohybovej aktivity pre deti svojich zamestnancov. Prečo? No zoberme si, aj napriek tomu, že napríklad ochrana pred povodňami, hej, je takisto veľmi dôležitá, ale úplne prirodzene ju nedávame za úlohu napríklad finančnej správe. Alebo poďme naspäť ku zdraviu, samozrejme, aj zdravé stravovanie je veľmi dôležité, zasa sa, myslím, všetci zhodneme, ale tiež je asi každému jasné, že nedávame za úlohu alebo za povinnosť, čo ja viem, notárom alebo súdom riešiť zdravé stravovanie občanov. Tak sa potom pýtam, že prečo má firma, ktorá má viac ako 49 zamestnancov, povinne prispievať na šport detí svojich zamestnancov. Akože čím je to definované alebo čím je to odôvodnené okrem teda chcenia troch poslancov alebo dvoch poslancov a jedného predsedu SNS? No možno nie každý vie, že táto možnosť v zákone bola doteraz ako dobrovoľná zo strany zamestnávateľov, a teda mohli si tento náklad na šport detí ich zamestnancov odpísať z daní a som presvedčený, že takto by to malo zostať. Toto je tá možnosť, ktorá je úplne okej. Ak si štát vie predstaviť, že to vie byť teda daňový náklad, vie to podporiť, tak nech tá možnosť v zákone je, tá možnosť v zákone je a je to dobrovoľné. Čiže ja, z môjho pohľadu sa niečo, čo je správne, sa ide vlastne zhoršovať a bude to, bude to nesprávne. No a, samozrejme, teda treba brať do úvahy, že zavedenie povinnosti pre zamestnávateľov s viac ako 49 zamestnancami bude mať negatívny dopad na malé a stredné podniky, teda návrh samotný hovorí, že zamestnávatelia by mali povinne poskytovať príspevok vo výške 55 % z oprávnených výdavkov, maximálne do výšky 275 eur ročne, myslím, že teda pre všetky deti dokopy, ak to dobre čítam, ten návrh zákona. V prípade väčších spoločností s dostatočnými finančnými rezervami, okej, toto opatrenie nemusí predstavovať zásadný problém, ale pre menšie podniky, ktoré sa jednoducho už teraz stretávajú s vysokým daňovo-odvodovým zaťažením, musia čeliť zvyšujúcim sa nákladom na mzdy, na energie a proste na všetky teraz tie ďalšie body alebo kroky z konsolidačného balíčka, je toto ďalšia a ďalšia finančná záťaž. To je teda jeden pohľad. Ďalší aspekt je otázka spravodlivosti. Teda keď sa na to pozriem opačne, tak dobre, týka sa to zamestnávateľov so 49 a viac zamestnancami, no a teraz to znamená, samozrejme, že zamestnanci v menších firmách, ktoré túto hranicu nespĺňajú, nebudú mať nárok na takýto príspevok. Samozrejme, v praxi to zasa len vytvára nejakú nerovnováhu medzi zamestnancami v závislosti od veľkosti zamestnávateľa, pričom tí teda v menších firmách sú z tohto opatrenia vylúčení. No a teraz ad absurdum, hej, proste sa pýtam, a teda pre deti rodičov pracujúcich v menších firmách už teda pohyb nie je dôležitý? Veď teda takto si predkladateľ vlastne sám sebe odporuje, hej, lebo veď teda to odôvodnenie je, že teda ten šport dôležitý je. Takže šport dôležitý je, ale len vtedy, ak robíte pre firmu s 50 ľuďmi? No celé je to také zvláštne, hej? Tým teda nehovorím, že by to malo byť zavedené aj pre firmy do 49, ale opačne, nemá sa to zavádzať pre žiadne firmy, len aby to teda bolo jasné. No, tretí pohľad je, že nemôžeme ignorovať ani vplyv tohto návrhu na verejné financie. Podľa dôvodovej správy sa teda očakáva mierne negatívny dopad na rozpočet verejnej správy, čo teda je veľmi široký a málo definovaný pojem, príspevok na športovú činnosť dieťaťa zamestnanca by mal byť oslobodený od dane z príjmov, čo teda znamená zníženie daňových príjmov štátu. Len teda keď vlastne štát momentálne čelí problémom s verejnými financiami, tak asi by sa nemali vytvárať ďalšie opatrenia, ktoré vlastne tie dane akoby znižujú z tohto pohľadu. No dobre. Na druhej strane predkladatelia argumentujú, že toto opatrenie by mohlo v dlhodobom horizonte znížiť výdavky na zdravotnú starostlivosť, keďže zdravé deti budú menej zaťažovať zdravotný systém v dospelosti. No s tým sa dá možno tiež teoreticky súhlasiť, ale tak to je také, jak že večer bude, večer bude tma. No každopádne je otázne, či tento pozitívny alebo očakávaný pozitívny vplyv na zdravie detí sa naozaj dostaví v miere, ktorá by teda ospravedlňovala zvýšené výdavky štátu a zamestnávateľov v krátkodobom horizonte. Treba si uvedomiť, že samotný príspevok na športovú činnosť ešte nezaručuje, že deti budú pravidelne športovať, že okrem finančnej podpory je potrebná aj motivácia zo strany rodičov, škôl a, samozrejme, aj samotných detí, aby sa šport stal neoddeliteľnou súčasťou ich každodenného života a to teda pri všetkej úcte, toto automaticky v žiadnom prípade nezabezpečí. No ďalej, ďalší pohľad je, teda pozrime sa na dopady, ktoré bude mať toto opatrenie na samotné športové organizácie. Zasa dôvodová správa predpokladá pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, keďže športové organizácie zapísané v registri právnických osôb v športe budú oprávnené vydávať účtové doklady potrebné na splnenie podmienok pre poskytnutie príspevku. Okej, nedá mi nespomenúť, že tu vidím potenciálne riziko, že niektoré organizácie môžu začať zneužívať tento systém, najmä ak nebude zavedený dostatočný kontrolný mechanizmus na overovanie oprávnenosti výdavkov spojených so športovými aktivitami detí. A tu už zasa proste je to, že a už zasa ďalšia kontrola a už zasa ďalšia byrokracia a už zasa ďalšia možnosť ohýbať systém. Proste niekedy je najlepšie jednoducho fakt nezavádzať povinnosti, nezavádzať ďalšie a ďalšie veci, ktoré vo finále môžu spôsobiť aj toto. No, ja ešte raz zdôrazním, že podpora športu a zdravého životného štýlu je nesmierne dôležitá, fakt špeciálne v súčasnej dobe, máme sedavý život, máme nezdravé stravovacie návyky, okej. Ale tento návrh fakt obsahuje viaceré otázky, riziká, ktoré je potrebné riešiť, aby sme zabezpečili, že opatrenie bude účinné a spravodlivé pre všetkých zamestnancov a zamestnávateľov bez rozdielu. Ešte raz, správne riešenie by bolo nezavádzať povinnosť, nechať to v tej dobrovoľnej rovine. No a nakoniec ale nie preto, že by to bolo najmenej dôležité, ale preto, že je to najdôležitejšie, je teda fakt, že skutočne je to ďalší náklad na ťažko skúšanú produktívnu časť ekonomiky, na každú firmu teda, ktorá spadá do tých 49 a viac zamestnancov, je to ďalšia povinnosť, ktorá tej firme skutočne nič neprinesie. Prinesie jej ďalšie náklady a prinesie jej ďalšiu byrokraciu. No a aj keď sa zdá na prvý pohľad, že zamestnanci aspoň niečo získajú, ale ani to nie je tak, pretože ten zamestnávateľ má, väčšinou to tak je, dostupný balík financií na personálne náklady a keď štát jednoducho prikáže novú povinnosť, no tak zamestnávateľ z dobrovoľných benefitov, ktoré poskytuje, či už sú to prémie, rôzne bonusy, alebo teda iné dobrovoľne poskytované plnenia, proste uberie a z toho potom následne zaplatí to, čo štát zákonom vyžaduje. No a tu si to treba uvedomiť, lebo toto sa netýka teda len produktívnej časti ekonomiky, na ktorej som to teraz ukazoval, ale to sa týka aj všetkých organizácií v štáte, proste všetky školy väčšie ako 49 zamestnancov, všetky štátne organizácie, ústredné, verejnej správy, no proste všetky a tam je to jednoznačne ďalší náklad, ktorý teda musí štát zaplatiť. Zasa opakujem, veď ale snažíme sa o nejakú konsolidáciu. No tak teraz to má dva pohľady. Buď to bude stáť viac peňazí, tie tvrdíme, že nemáme a konsolidujete, no tak ale potom zasa nedostanú nič navyše, pretože aj v štátnej správe aj ten učiteľ má nejaké osobné hodnotenie, nejaký vianočný príspevok, niečo, no tak ho nedostane, namiesto toho dostane športový poukaz, alebo možno aj nedostane, ak nemá deti, hej? Takže nemá to, bohužiaľ, ten potenciál ani reálne pomôcť zamestnancom. No a potom je tu ešte ďalší level taký dlhodobý, a to by bolo dobré možno, keby si páni predkladatelia uvedomili, že čím väčšie sú tie zákonom definované a zákonom vyžadované benefity zamestnancov, tak tým menší je konkurenčný boj o zamestnancov a tým menej výhod dokáže poskytnúť kvalitnejší zamestnávateľ. Proste uberá ten štát z možnosti súťažiť o tých zamestnancov, takto to poviem. No a takýmito vecami, takýmto zvyšovaním toho množstva tých povinných vecí proste vláda bojuje proti základným trhovým silám v ekonomike, proste jednoducho práve viacej konkurencie prináša viacej benefitov aj pre zamestnancov. Čiže vláda zabezpečuje menej konkurencie a vo finále tí zamestnanci dostanú menej benefitov. Čiže práve opačne, namiesto pridania ďalšej povinnosti sme sa tu mali baviť o tom, že ktorú povinnosť škrtnúť tým zamestnávateľom a paradoxne by sme tak dokázali tým zamestnancom a možno aj ich deťom pomôcť viacej. Takže toľko, ja by som fakt chcel apelovať na predkladateľov, že skúste, skúste to zvážiť a takisto koaličných kolegov, skúste zvážiť podporu, dneska to skutočne toto nepomôže nikomu, ani štátu, ani zamestnancom, ani zamestnávateľom. Zasa to pokriví niečo, čo je fajn a lepšie, keď je to rovné. Ďakujem pekne za pozornosť. [14:01] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán poslanec. Evidujem jednu faktickú poznámku. Nech sa páči, pani poslankyňa Kramplová. [14:13] Dagmar Kramplová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec, ďakujem za váš príspevok, a zároveň by som chcela poďakovať za to, že ste nespochybnili, že športové aktivity eliminujú vznik civilizačných chorôb a potrebu zvýšiť športovanie detí a mládeže, nakoľko potrebujeme vychovať zdravé deti, zdravú mládež, zdravú budúcu pracujúcu generáciu. A ešte by som chcela povedať, že my sa prikláňame k takej inej filozofii a prístupu zamestnávateľa k zamestnancom a ak sa zamestnávateľ postará o zamestnanca, zamestnanec, samozrejme, je spokojný, nemá dôvod fluktuovať, čiže je to aj na stabilizáciu zamestnancov nástroj a nakoniec obyčajne aj sa zlepší výkon v práci, čo prináša úžitok pre zamestnávateľa. Ďakujem. [14:14] Tibor Gašpar Ďakujem, pani poslankyňa. Reagovať bude pán poslanec Viskupič. [14:17] Marián Viskupič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Takto, to, že sa hýbať treba, nikto nespochybňuje. Ja som celý život športoval, moje deti vediem k športu, to je úplne celé v poriadku. Len sa teda úplne jednoducho pýtam, prečo štát túto dôležitú úlohu prenesie na firmu a povie, že ty firma to zabezpeč. Veď tá firma a všetci zamestnanci platíme dane, takže keď je toto tak dôležité, tak, samozrejme, štát má mať páky už z tých peňazí, ktorých sme sa my všetci ľudia, firmy museli vzdať, a z toho nech zabezpečuje toto. Je to skutočne veľmi dôležité a treba sa hýbať. A dokonca ja som presvedčený, že to áno, že to vo finále skutočne aj šetrí tie peniaze v zdravotníctve, aj v tom sa vieme zhodnúť. Len ešte raz, prečo to má firma proste zo svojich peňazí mať ako úlohu? Aj tá firma, ktorá sa venuje, ja neviem, výrobe drevených dosiek, hej? Prečo má jej úloha byť starať sa o zdravý rozvoj detí? No, s tou fluktuáciou, viete, to práve je opačne, ak vy to prikážete každému, no tak môžte fluktuovať, lebo všade budete mať ten príspevok. Práve to nechajte ako voľné a tí najlepší zamestnávatelia to poskytnú, lebo na to majú, lebo to vnímajú, že je to ďalší benefit a môže to byť benefit, a práve tam budú tí zamestnanci robiť u efektívnejšieho, rozumnejšieho, kvalitnejšieho zamestnávateľa a aj pre tú ekonomiku takto vygenerujú viacej pridanej hodnoty. To je to, čo som hovoril, že všetkými príkazmi zákonnými vy bojujete proti trhovým silám. A to, že keď menej fungujú trhové konkurenčné sily, tak aj štát má vo finále menej peňazí. Toto je to, to je proste, ja viem, že to je filozofický pohľad na vec, vy to vnímate inak, ale tá realita je tá, že akýkoľvek populistický ľavicový pohľad, ale každý vo finále potrebuje tú produktívnu časť ekonomiky, tých zamestnávateľov, pretože tú hodnotu, najprv ju treba vytvoriť, až potom ju môžete rozdeľovať. Opačne to jednoducho nejde, alebo ak ide, tak len... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [14:17] Tibor Gašpar Ďakujem, pán poslanec. Posledná prihlásená písomne do rozpravy pani poslankyňa Nash, máte slovo. [14:17] Natália Nash – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, dnes máme opäť pred sebou poslanecký návrh týkajúci sa zavedenia povinnosti zamestnávateľov poskytovať príspevok na športovú činnosť detí ich zamestnancov. Niektorí sa tým už chvália ako hotovou vecou, dokonca sa tento poslanecký návrh objavil v odpočte práce rezortu športu, ktorý prezentoval pod hlavičkou ministerstva cestovného ruchu a športu štátny tajomník pre šport Ján Krišanda na konferencii Šport a spoločnosť v Poprade. To sa zatiaľ hocijakému poslaneckému návrhu z dielničky SNS nepodarilo. Tento zámer môže na prvý pohľad pôsobiť šľachetne, má predsa priaznivý dopad na zdravie detí a mládeže. No za týmto prvým dojmom sa skrýva množstvo otázok a rizík, ktoré je potrebné pomenovať. Podobné experimenty v náročnom období ozdravovania verejných financií môžu mať dôsledky nielen na podnikateľské prostredie, ale aj na trh práce, rozpočet štátu a verejnej správy a napokon aj na zamestnancov, ktorí by mali z tejto zmeny profitovať. Dovoľte mi, aby som spomenula vybrané aspekty, ktoré považujem za kritické a ktoré podľa môjho názoru ukazujú, že návrh je potrebné odmietnuť. Začnime hlavným argumentom predkladateľa, ktorý sa opiera o pozitívny vplyv športu na zdravie a prevenciu civilizačných ochorení, ako sú napríklad obezita a cukrovka. To je, samozrejme, fakt, ktorý nebudem vyvracať. Podpora pohybovej aktivity a zdravého životného štýlu detí je dôležitá a nepochybne má pozitívny vplyv. Podpora športu je dokonca úlohou štátu, preto nerozumiem, prečo sa týmto návrhom časti svojej povinnosti štát zbavuje a hádže ju na plecia zamestnávateľov. Nerozumiem, prečo by mali zamestnávatelia túto úlohu na seba prevziať pod takýmto diktátom. Povinnosť zamestnávateľov prispievať na šport detí bude nielen administratívne, ale aj finančne náročná. Pre podniky, ktoré plnia úplne iné úlohy a ciele, bude zmena znamenať ďalší nezmyselný zásah do pracovnoprávnych vzťahov a navýšenie personálnych nákladov. Zamestnávatelia čelia zvyšovaniu nákladov na energie, mzdy, prevádzku. Budúci rok sa zamestnávatelia musia vysporiadať s konsolidačnými opatreniami, napríklad transakčnou daňou, a do toho im štát pridá ďalšiu zaťažujúcu povinnosť. Dôvodová správa sa síce zmieňuje o miernom zvýšení nákladov, avšak pre menšie podniky môže tento dodatočný výdavok predstavovať významný finančný zásah. Ten v kombinácii s ďalšími zvýšenými nákladmi ohrozuje ich stabilitu. Rovnako dôležité je upozorniť, že toto opatrenie nemusí mať očakávané blahodarné účinky na zlepšenie kondície a zdravia detí. Zákonník práce totiž nebude určovať kvalitu toho, čo si zamestnanci ako športový poukaz pre svoje dieťa nechajú preplatiť. Existujú mnohé faktory, ktoré ovplyvňujú to, či deti pravidelne športujú. Je to bezpochyby rodinné prostredie, sociálna situácia, škola, kolektív, dostupnosť športovej infraštruktúry či ponuka a dostupnosť športov v danom regióne. Vysoko selektívny povinný príspevok od zamestnávateľov nie je efektívnym a už vôbec nie plošným nástrojom na dosiahnutie deklarovaného cieľa, a zároveň prináša vysoké náklady a riziká, ktoré prevyšujú očakávané prínosy. Ďalším zásadným problémom tejto zmeny je obmedzenie slobody rozhodovania sa zamestnávateľov ohľadom zamestnaneckých benefitov. V dnešnej dobe zamestnávatelia poskytujú široké spektrum benefitov podľa toho, čo považujú za vhodné a efektívne, napĺňajúce potreby svojich zamestnancov a zamestnankýň. Tieto benefity, ako napríklad príspevky na rekreáciu, vzdelávanie, zdravotnú starostlivosť alebo dopravu sa často odvíjajú od konkrétnych potrieb zamestnancov a zamestnankýň a ich preferencií. Neraz sú výsledkom interných prieskumov, kolektívnych vyjednávaní či snahy zamestnávateľa zvýšiť svoju atraktivitu na trhu práce. Pridávať štátom stanovenú povinnosť prispievať na športové aktivity detí predstavuje zásah do tejto slobody, čím sa podniky stávajú menej flexibilné a viac obmedzené v tom, ako môžu svoje prostriedky na zamestnancov efektívne vynakladať. Zamestnávatelia budú nútení obmedziť iné benefity a odmeny, alebo dokonca pristúpiť k ich zrušeniu, aby mohli financovať povinný príspevok na šport detí. To znamená, že tí zamestnanci, ktorí nemajú deti alebo pre ktorých príspevok na športovanie detí nie je prioritou, môžu prísť o iné výhody, ktoré pre nich majú väčší význam. Tento postup by teda viedol k nepriamemu znevýhodneniu časti zamestnancov, čo by mohlo negatívne ovplyvniť ich motiváciu. Navrhovaná zmena čiastočne otvára aj ekonomické otázky. Príspevok na šport detí zamestnancov a zamestnankýň má byť oslobodený od dane, čo prináša výpadok na príjmovej strane štátneho rozpočtu, čo pri iných benefitoch nie je. Dôvodová správa pripúšťa, že výdavky spojené s týmto príspevkom si zamestnávatelia môžu zahrnúť do daňových výdavkov, čo priamo ovplyvní príjmy z daní na úrovni štátu aj samosprávy. Je to ďalšie z mnohých červených čísiel pre príjmy štátu v tejto náročnej dobe. Dopad nie je v návrhu vyčíslený. Toto je slabina podobných poslaneckých návrhov, ktoré neprešli štandardným legislatívnym procesom a medzirezortným pripomienkovým konaním. Menšie podniky, ktoré majú obmedzené finančné možnosti, môžu byť nútené prehodnotiť svoje plány na rozvoj, expanziu alebo prijímanie nových zamestnancov. V praxi môže dôjsť k tomu, že povinné príspevky na športové aktivity detí sa stanú pre zamestnávateľov dodatočnou bariérou pri prijímaní nových zamestnancov. Zníži sa ich ochota rozširovať pracovné miesta, čo má najväčší dopad práve na regióny, kde sú pracovné príležitosti obmedzené a kde zamestnávatelia bojujú s nedostatkom kvalifikovaných pracovníkov. So zvyšujúcim sa počtom takýchto diskriminačných zákonných povinností sa môžu rodičia detí ocitnúť na trhu práce v zhoršenej pozícii a bezdetní uchádzači ešte vo väčšej výhode. Povinné príspevky na športové aktivity detí nie sú len finančnou záťažou, ale znamenajú aj zvýšenú administratívnu náročnosť pre zamestnávateľov. Firmy a organizácie budú musieť vyhodnocovať, či zamestnanci spĺňajú podmienky na príspevok, kontrolovať oprávnenosť výdavkov, administratívne spracovať žiadosti zamestnancov a administrovať ich vyplácanie vrátane nastavenia interných procesov a IT systémov. Pre zamestnávateľov, ktorí nemajú veľké administratívne tímy, môže byť táto záťaž výrazná a viesť k zníženiu efektivity práce. Zvýšenie administratívy zníži produktivitu malých a stredných podnikov, ktoré nemajú dostatok administratívnych kapacít na efektívne vybavovanie dodatočných povinností. Zvýšenú administratívnu záťaž pocítia aj športové kluby, ktoré majú podľa zákona vydávať doklady potrebné pre nárokovanie príspevku. Aj túto prácu navyše zrejme budú robiť dobrovoľnícky. Snaha predkladateľov tejto úpravy je nepochybne vedená dobrým úmyslom podporiť zdravie detí a mládeže prostredníctvom športových aktivít. Tento cieľ je možné podporiť aj bez toho, aby sa zavádzali nové povinnosti pre zamestnávateľov. Iné krajiny sa zameriavajú na podporu športu detí a zdravia detí prostredníctvom podpory, ktorá smeruje priamo do škôl, športových organizácií alebo do samospráv. Namiesto nových experimentov potrebujeme vylepšovať tento systém. Potrebujeme zacieliť financie priamo na deti a neprehadzovať úlohy štátu na plecia zamestnávateľov. Zriadením ministerstva športu ostal školský šport odstrihnutý od agendy športu, čo je obrovská škoda. Práve v školskom športe je priestor na rozvoj aktivít a cielenej podpory, ak nám ide o rozvoj športu, pohybu a podporu zdravia detí a mládeže. Takáto podpora sa dostane všetkým deťom, nielen tým, ktoré majú šťastie a majú rodiča zamestnaného vo firme spĺňajúcej kritériá návrhu. Potrebujeme rozvíjať koncept aktívnej školy po vzore programov v iných krajinách, príkladov dobrej praxe je, samozrejme, omnoho viac naprieč Európou. Zatiaľ sa, bohužiaľ, tejto vláde podarilo len zakryť problém s treťou hodinou telesnej výchovy tým, že ju školy môžu vykazovať prakticky cez akúkoľvek pohybovú aktivitu. Podpora športu a prevencia civilizačných ochorení by sa mali realizovať ako súčasť dlhodobých verejných politík a stratégií, ktoré sú efektívne a nenarúšajú rovnováhu na trhu práce a neprinášajú neúmernú záťaž pre podnikateľov. Dovoľte mi zhrnúť povedané. Zavedenie povinnosti poskytovať športové poukazy na športové aktivity detí zamestnancov so sebou prináša viac problémov než benefitov, od zvýšených nákladov pre podniky až po riziko vplyvu na vytváranie nových pracovných miest. Všetky tieto aspekty predstavujú vážne dôvody na to, aby tento návrh nebol podporený. Aktuálna legislatíva a dobrovoľnosť preplácania športových poukazov je dostatočná. Podpora zdravého životného štýlu detí je, samozrejme, vítaná, ale spôsob, akým má byť zabezpečená týmto návrhom, je diskriminačný a škodlivý. Návrh spôsobí znižovanie motivácie zamestnávateľov poskytovať zamestnanecké výhody podľa reálnych potrieb zamestnancov. Verím, že ministerstvo cestovného ruchu a športu si páni zo Slovenskej národnej strany nevydupali na to, aby zodpovednosť za rozvoj športu mládeže prehadzovali na plecia zamestnávateľov. A netreba zabúdať, že tými zamestnávateľmi sú aj štátna a verejná správa. Budú mať na túto povinnosť v rozpočtoch viac peňazí? Nepridávajme im ďalšie nezmyselné povinné výdavky. Je neakceptovateľné rozdeľovať deti na tie, ktoré si zaslúžia podporu svojho športovania, pretože ich rodič pracuje viac ako dva roky u väčšieho zamestnávateľa a na tie ostatné, ktorých rodič to kritérium nespĺňa. Diskriminačné populistické opatrenia nám mládež na športoviská neprilákajú. Vláda má všetky nástroje na to, aby situáciu zlepšovala systémovo cez ministerstvo športu, ministerstvo školstva, cez národné programy podpory pohybových aktivít alebo dotačné schémy. Koľko eur z rozpočtu ministerstva športu pôjde na športové poukazy? Nula. Svoje úlohy hádže SNS na plecia iných. Páni, prevezmite už konečne zodpovednosť. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, prosím vás o odmietnutie tohto škodlivého a diskriminačného návrhu. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.) [14:17] Tibor Gašpar Ďakujem. Ďakujem pani poslankyni. V reakcii jedna faktická. Pán poslanec Viskupič, máte slovo. [14:28] Marián Viskupič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Kolegyňa Natália, veľmi pekne ďakujem za tvoje vystúpenie. Som rád, že si znovu a jasne poukázala na zvýšené náklady pre firmy, a teda aj na byrokraciu s tým spojenú nielen na strane firiem, ale aj na strane športových organizácií. No, ono je to tak, že táto vláda sa správa ku produktívnej časti ekonomiky fakt ako ku dojnej krave. Lenže aj tá, aj tá kravka, aby to mlieko dojila, aby ho poskytovala, tak potrebuje nejaké aspoň trochu znesiteľné podmienky na život. Asi všetci vnímame, že čím lepšie tie podmienky má, tým viac toho mlieka dokáže teda vytvoriť, hej? Rovnako, presne rovnako je to aj, aj s firmami. Proste vy ich potrebujete nielen na zaplatenie tohto poukazu, ale aj na zaplatenie všetkých daní, na to, aby zamestnávali tých ľudí. Ale keď im budete proste hádzať stále ďalšie a ďalšie polená pod nohy, keď ich budete stále viac a viac dojiť, jednoducho tie firmy sú dneska v ohrození. A keď tie firmy skončia, keď budú mať menšiu ekonomickú aktivitu, keď budú zamestnávať menej ľudí, lebo proste ste im vytvorili takýto toxický koktail, tak jednoducho proste nebude tých peňazí ani len toľko, koľko bolo. Proste toto si treba uvedomiť, že ak dnes treba niekoho chrániť, tak normálne treba chrániť tie firmy. Ja viem, že všetci vidíme tých pár bohatých, veľkých, silných firiem, ale na Slovensku sú desaťtisíce firiem, ktoré ledva prežívajú už v dnešných podmienkach. A proste keď zaplatia transakčnú daň, proste všetky zvýšené poplatky, proste drahšie mýto, všetko, budú mať obrovské problémy prežiť, a tým pádom obrovské problémy platiť svojich zamestnancov a obrovské problémy aj platiť aj tento poukaz. Toto si treba uvedomiť. Potrebujete väčšie firmy, silnejšie firmy, schopnejšie firmy, aby ste mali viacej mlieka, nie tie firmy zarezať. Budete mať raz mäso, ale po...(Prerušenie vystúpenia časomerom.) [14:29] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie reakcia pani poslankyňa Nash. Nech sa páči. [14:31] Natália Nash – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, Marián, za tvoju faktickú poznámku. Naša argumentácia bola veľmi podobná, sme sa pravdepodobne teda zamýšľali nad tým zákonom veľmi, veľmi podobne, akým spôsobom ovplyvní tých zamestnávateľov, akým spôsobom bude mať vplyv na benefity, ktoré dnes poskytujú, že jednoducho my im berieme tú slobodu toho, aby aj oni sami povedali, čo tým svojim zamestnancom a zamestnankyniam chcú poskytovať. A súhlasím s tým, že firmám toto vôbec nepomáha, pretože je to len ďalší diktát štátu, ktorý naozaj má zničujúci vplyv na podnikateľské prostredie. A som veľmi zvedavá, akým spôsobom tieto firmy budú od 1. januára čeliť všetkým tým negatívnym dôsledkom ozdravovania verejných financií, takže plus toto, plus konsolidácia, som veľmi zvedavá, kedy začnú mať problémy prvé firmy, naozaj reálne problémy. Ďakujem pekne ešte raz. [14:31] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Pardon, ďakujem. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Prihlásili sa dvaja páni poslanci, a to pán poslanec Dubovický a pani poslankyňa Luščíková. Takže prvý, pán poslanec Dubovický, máte slovo. [14:32] Richard Dubovický – Vystúpenie v rozprave Ďakujem, pán predsedajúci. Dobrý deň, kolegovia, dobrý deň, kolegyne, dovoľte mi na úvod môjho vystúpenia rozprávať v dvoch rovinách. Prvé budem rozprávať, keď som niekoľko rokov pôsobil v korporátnej firme, ktorá zamestnávala niekoľko tisíc zamestnancov. A v druhej rovine budem rozprávať ako poslanec mesta Prešov, že čo sa udeje, čo sa udeje po zmene v tomto zákone. Ja osobne si myslím, že vy nemáte radi samosprávy a poviem vám prečo. Napríklad táto zmena bude mesto Prešov, len mesto Prešov stáť navyše 200-tisíc euro ročne. Ak to prepočítame na počet zamestnancov, ktorí pracujú len v meste Prešov a k tomu v ďalších mestských podnikoch. Čo je dôležité, je to, že treba si uvedomiť, že nielen mesto Prešov, ale aj iné mestá poskytujú rôzne dotácie na šport, rôzne dotácie na sociálne veci, na kultúru a poskytujú ich nie v desiatkach tisíc, ale v stovkách tisíc eur, a poviem, že čo sa týka troch športov v meste Prešov, my poskytujeme 1,2 milióna eur na šport pre mládež. Touto zmenou urobíte jedine to, že ak sa rozhodne mesto Prešov nezvyšovať ďalšie dane a poplatky, budeme musieť škrtnúť tie dotácie týmto športovým klubom a povedať im, že sorry, ale schválila to vláda, v meste alebo aj v iných mestách nie je už záujem dvíhať dane, lebo my sme za posledné roky dvíhali dostatočne dane. Ja vám dneska môžem povedať, že za dva roky sa v meste Prešov dvihli dane o 100 %, čo je celkom výrazná položka, v iných mestách to bolo aj 150 %. Takže na konci dňa spôsobí to to, že mestá budú škrtať, budú škrtať ako prvé dotácie. Dotácie pre športové kluby, takže v konečnom dôsledku ani tí rodičia, ani nikto nebude mať nič z toho. Ja verím tomu, že poslanci z vládnej koalície si to uvedomujú, máme tu veľa poslancov, mestských poslancov, máme tu starostov, máme tu primátorov, ja by som chcel vedieť ich názor na danú vec, že čo s tým chcú robiť. Ďalším aspektom je, ako som spomínal, pracoval som v IT korporátnej firme niekoľko rokov, respektíve pracoval som v troch a každá jedna táto IT firma dávala tým zamestnancom rôzne benefity a môžem vám povedať úprimne pravdu, že tieto benefity boli ozaj luxusné, ktoré išli v sumách až niekoľko tisíc ročne. Čo sa udialo pri rekreačných poukazoch v minulosti, je to, že tie spoločnosti zobrali tie peniaze z tých benefitov. To znamená, že oni nedostali navyše, oni nestali navyše, že dostali ten istý benefit a dostali tie isté peniaze ešte navyše pri rekreačných poukazoch. Teraz pri športových poukazoch, čo nemá absolútne nič spoločné so zamestnancami firiem, ale nemá nič spoločné a zoberú tým ľuďom ďalšie benefity aj napriek tomu, ja neviem, či predkladatelia si aspoň overili, aké benefity poskytujú takéto spoločnosti svojim zamestnancom, ale vám viem povedať, išlo o športové benefity, rôzne detské tábory, kde deti mohli ísť na športový tábor aj na dva týždne vďaka tomuto benefitu. Viete, toto neni ani sociálne, toto nie je ani trhové, toto je ďalší úder pre podnikateľov. A keď som spomínal, budem spomínať jednu nemenovanú IT spoločnosť, ktorá zamestnáva vyše 4-tisíc zamestnancov, ju to bude stáť, len toto opatrenie 1,1 milióna eur. No mi povedzte, že či nebolo by jednoduchšie dostať tie peniaze do štátneho rozpočtu a iným spôsobom dotovať šport, dotovať tie deti alebo podporovať priamo tie deti, ktoré, ich rodičia nemajú tie peniaze, nemajú tú, tú možnosť, a dotovať priamo oproti tým, ktorých rodičia na to majú. Toto je sociálne, ale nie momentálne to, čo je v tomto zákone. Viete, v rámci konsolidačného balíčka už teraz ste spôsobili výrazný negatívny dopad na podnikateľské prostredie na budúci rok, ale tým to neskončilo. Vy ste to začali ešte torpédovať zboka a zdá sa mi veľmi vtipné, keď v dôvodovej správe ste napísali, že má to žiaden negatívny, žiaden dopad na podnikateľské prostredie. Vy sa vysmievate tým podnikateľom, navrhovatelia, vy sa im normálne vysmievate a keď vás žiadajú ministerstvá, aby ste vysvetlili, že čo vlastne tam chcete povedať, aký to bude mať dopad, vy ste neodpovedali proste. Zdá sa vám toto fér voči firmám? Mne sa to nezdá fér, mne sa to nezdalo fér voči nikomu. A tak ako kolega Viskupič povedal, že a čo tí zamestnanci, ktorí pracujú vo firmách, ktoré majú do 49 zamestnancov, tí sú druhotriedni, treťotriedni? Čo s nimi? Preto hovorím, že tento zákon treba prepracovať, ale treba ho prepracovať od základu. To znamená, ak chcete podporovať šport, s čím absolútne súhlasím, aj moje deti športujú, športujú na profesionálnej úrovni, zastupujú Slovenskú republiku a lokálne športové kluby, ale vy musíte si nájsť systém, ako štát dokáže to podporiť, nie ako firmy. Takže aby sme si povedali, transakčná daň, škrtenie eur, škrtenie eur pre samosprávy, kde samosprávy už teraz prichádzajú o desiatky miliónov eur. Chcete, a ešte sa, ešte sa opýtam navrhovateľov, už keď si robíte poznámky, preplatíte to im? Preplatíte to samosprávam túto sumu alebo poviete, že samosprávy budú musieť dvíhať lokálne dane. Lebo momentálne hrozí to, že pri tom všetkom, čo ste urobili, transakčná daň pri tom všetkom, koľko málo peňazí ide z podielových daní do týchto miest, budú musieť mestá a obce zvyšovať dane. A opäť vďaka tomuto opatreniu zase o niečo viac. Pôjde hore, povedzme, že v meste Prešov je Dopravný podnik mesta Prešov, ktorý má vyše 300 zamestnancov, čo to znamená? Keď to príde, proste budeme musieť dvihnúť cenu lístka. Áno, máme Technické služby mesta Prešov, keď to príde, budeme musieť dvihnúť ceny odpadov, nehovoriac o daniach a o službách. No a čo sa týka inflácie, ono nedávno vyšla taká pekná správa, že priemerná ročná inflácia je okolo 2 %, ak sa nemýlim, v eurozóne. Prognózy pre Slovenskú republiku ukazujú okolo 5,5 %, ja osobne si myslím, že po zavedení tohto zákona pôjde to zase o niečo vyššie a na konci dňa tie náklady za, na konci dňa tie náklady za tie firmy si odnesú práve obyvatelia, lebo firmy prenesú svoje zvýšené náklady priamo do cien a to jedno, či sú to obchody, IT služby, doprava, všade. Takže vás chcem pekne poprosiť, milá vládna koalícia, a budem sa pozerať na poslancov HLAS-u v tomto prípade, kolegovia, viete dobre, že je to hlúposť, prosím vás, nepodporte to. Ďakujem. (Potlesk.) [14:41] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán poslanec. Na vaše vystúpenie tri faktické poznámky. Prvá, pani poslankyňa Nash, máte slovo. [14:42] Natália Nash – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem ti Rišo, za tvoj príspevok. Veľmi, veľmi pekne si ešte uviedol aj ďalšie, ďalšie iné aspekty tohto škodlivého návrhu. Ja len chcem pripomenúť alebo teda pre, pre oživenie pamäti len spomenúť, že jak toto celé všetko vzniklo. Ono toto vlastne vzniklo tou úžasnou schopnosťou pána Danka kopírovať veci, pretože najskôr sme tu mali rekreačné poukazy, potom sme mali že copy paste a mali sme tu rekreačné poukazy pre rodičov, potom sme mali copy paste, máme tu športové poukazy pre deti a čo bude nasledovať. Tak ja si myslím, že to bude, že copy paste na umelecké preukazy na kultúru slovenskú a žiadnu inú. Ďakujem pekne. [14:42] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pani poslankyňa. Ďalší v poradí pán poslanec Lackovič, máte slovo. [14:44] Marek Lackovič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ďakujem aj tebe, Richard, za veľmi presný výklad toho, že čo naše samosprávy, mestá a obce v nasledujúcom období čaká. Ukazuje sa, že už dnes je tá komunálna, takzvaná komunálna kalkulačka, ktorá bola predstavená minulý týždeň Radou pre rozpočtovú zodpovednosť, tak už dnes je absolútne neaktuálna, lebo prakticky vôbec nezahŕňa všetky takéto negatívne externality, ktoré pribúdajú aj v dnešný deň. A človek môže len hádať, a teda pripraviť sa na to najhoršie v tých mestách a obciach, pretože aj dnes vidíme články a príspevky, ktoré sú v dnešných médiách o tom, ako sa blíži ten kolaps niektorých samospráv a píšu o tom veľmi konkrétne na východnom Slovensku. Videli sme tam vyjadrenie rôznych primátorov a starostov od Prešova cez Michalovce, Humenné a tak ďalej, a tak ďalej, kde presne, ako si ty povedal, to prvé, čo sa bude zatvárať, budú športoviská, tak neviem, kde tie deti budú napokon športovať, pretože naozaj čaká nás jednak významné zvyšovanie poplatkov, najmä to vidíme pri plavárňach a zimákoch v tom lepšom prípade, v tom horšom prípade sa budú úplne zatvárať na budúci rok. A presne ako ty si povedal, budú to, budú to veci, ktoré sa budú zatvárať ako prvé, bohužiaľ. Ďakujem. [14:44] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán poslanec. Ďalšia v poradí pani poslankyňa Hanuliaková, máte slovo. [14:44] Jana Hanuliaková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. No presne, mne to príde, že SNS má nejakú obsesiu v prinášaní takýchto rôznych príspevkov, a teda hlavne pokiaľ to teda nejde zo štátneho rozpočtu, ale ide to na triko podnikateľov, čo teda pri tejto situácii, kedy ich postihne od budúceho roka konsolidačný balíček, je naozaj jedno neuvážené konanie. A ja by som teda chcela vedieť odpovede na otázky, ktoré dávali moji kolegovia a ten rozmer, čo si aj ty hovoril, Richard, ohľadom aj tej možnosti športovania detí, tak treba si uvedomiť, že v dnešnej dobe je naozaj tá športová infraštruktúra a najmä čo sa týka v malých obciach alebo menších skutočne nedostačujúca. Ja napríklad sama som z obce alebo teda bývam v obci, kde my nemáme ani telocvičňu a treba naozaj, ak sme tu už teda zriadili ministerstvo športu, ktoré nás stojí milióny, tak v prvom rade by som čakala, aby toto ministerstvo prichádzalo naozaj s reálnymi riešeniami a nie aby prichádzalo s tým, že firmy majú vlastne sanovať to, čo má robiť ministerstvo športu. Ďakujem. [14:44] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pani poslankyni. Reagovať bude ešte pán poslanec Dubovický, máte slovo. [14:48] Richard Dubovický – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Chcem sa poďakovať za každú jednu faktickú poznámku. Ono ja by som dodal, že určite súhlasím s tým, že my potrebujeme hľadať tie koncepčné riešenia, ale v prvom rade tie riešenia by mali prichádzať zo strany štátu, to znamená, že štát by mal vytvoriť takú infraštruktúru, aby vedel podporiť či tie kluby, či tie samosprávy. Lebo neviem, či viete, ale práve tie samosprávy sú kľúčové pre každý jeden športový klub, lebo tie samosprávy dotujú, oni dotujú tie športové kluby, dotujú priamo tie deti, priamo rozvoj toho športu v tých daných mestách, ale v tomto návrhu, tak ako bolo povedané, sa deje úplný opak. My aj dotujeme a ešte, ešte nám aj zoberú. Takže ja očakávam, že budeme musieť hľadať aj my v meste Prešov nejaké vhodné riešenie, aby tá kvalita tých športovísk a povedzme tie sumy, ktoré dostávajú dnes tie športové kluby, aby sa neznížili, ale áno, musíme sa s tým nejakým spôsobom popasovať. Ale ja som ešte zabudol v mojej rozprave povedať jednu základnú vec, že opäť neviem, či viete, ale veľa stalo sa za posledné obdobie, že veľa firiem poprepúšťalo zamestnancov a stali sa z nich firmy, ktoré sú do 49 zamestnancov alebo tie firmy rozdelili, a tým pádom zrobili to, čo zrobili, zrobili presne to, aby nemuseli platiť za tie rekreačné poukazy, to isté očakávam tu. Lebo v minulosti to fungovalo tak, že firma mala povedzme ročnú odmenu vo výške 800, 900 eur pre svojho zamestnanca, ale po zavedení rekreačných poukazov prišli o tie peniaze. Takže, prosím vás, dávajme si pozor, čo vlastne sa tu ide schváliť a nie od brucha a nie bez dát, ako je tu v tej dôvodovej správe. Ďakujem. [14:48] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Posledná prihlásená ústne do rozpravy pani poslankyňa Luščíková. Máte slovo. [14:48] Darina Luščíková – Vystúpenie v rozprave Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Ja budem veľmi stručná, pretože moji kolegovia naozaj veľmi vyčerpávajúco a veľmi podrobne a veľmi kvalitne zhodnotili účinok tohto zákona na štát, na podnikateľov, na zamestnancov a na samotný šport. Návrh zaviesť povinnosť zamestnávateľov nad 49 zamestnancov prispievať na športovanie detí zamestnancov je určite dobrý nápad, pokiaľ by na to bolo finančné krytie nejakým iným spôsobom. Tento pekný úmysel však štát prenáša na podnikateľov, ako bolo dnes povedané aj na samosprávy a v podstate na samotný štát, ktorý zamestnáva mnohých zamestnancov. Čo ešte štát bude prenášať na podnikateľov? Už teraz firmy počítajú s budúcimi finančnými stratami z prijatej konsolidácie. Tie menšie v tisíckach, väčšie v desať či stovkách tisícov a tie najväčšie v miliónoch. Konsolidačné opatrenia, ktoré boli prijaté a pripomeňme si ich, nezmyselná transakčná daň, bezprecedentné zvýšenie dane z príjmu právnických osôb o 3 %, zvýšené odvody za zamestnancov, zvýšené poplatky... (reakcia z pléna), hej, prepáč, ja som myslela, že ma opravuješ. Naozaj je to strašne veľa vecí, ktoré sa preniesli už na plecia firiem a týmto, týmto návrhom prenášate na plecia podnikateľov, ale aj miest a samotného štátu ďalšie povinnosti a robíte si bankomat na uspokojenie svojich potrieb a na svoje nesystematické zámery. V tomto prípade však naozaj zaťažujete aj štát, čo v čase konsolidácie sa mi javí ako veľmi nerozumné. Moji kolegovia ponúkli množstvo argumentov, prečo je tento zákon zlý, ja sa už nebudem viacej opakovať. Chcem však veriť, keďže máte ministerstvo športu, ktoré nás stojí nemalé peniaze, stojí nás naozaj milióny, že budete vedieť na tomto ministerstve vymyslieť aj nejaké lepšie systémové kroky na podporu športovania detí a priniesť tieto kroky v štandardnom legislatívnom procese. Preto naozaj ja tento zákon považujem za zlý a chcem poprosiť všetkých, aby za to nehlasovali, ale zároveň urobím aj jeden pokus a v zmysle § 83 rokovacieho poriadku Národnej rady podávam návrh nepokračovať v rokovaní o tomto návrhu v ďalšom čítaní. Ďakujem pekne. [14:48] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pani poslankyňa. Reagovať chce pán poslanec Dubovický. Máte slovo. [14:50] Richard Dubovický – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja ešte kým bude reagovať možno predkladateľ, ja by som sa ešte chcel opýtať a doplniť, akým spôsobom chcete, aby to financovali vyššie územné celky, lebo vyššie územné celky nemajú v kompetencii zvyšovať dane, oni len sú prijímateľom tých peňazí. Takže mňa by celkom zaujímalo, ako chcete tento aspekt vyriešiť. Ďakujem. [14:50] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán poslanec. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nech sa páči, dávam slovo pani poslankyni. [14:51] Dagmar Kramplová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem, len veľmi kratučko. Pán poslanec Viskupič, no škoda, že tu nie je, ale teda chcem sa k tomu vyjadriť, čo hovoril. Pripustil, že veľké firmy nebudú mať s týmto naším návrhom problém, ale uviedol, že malým firmám nepomáhame. Voči tomuto tvrdeniu sa chcem ohradiť, lebo bola to práve Slovenská národná strana, ktorá presadila znížené dane pre firmy s obratom do 100-tisíc a bola to práve SaS, ktorá hneď ako prvé, čo urobila, keď vstúpila do vlády, do Matovičovej vlády, tak tieto znížené dane pre firmy do 100-tisíc zrušila. A bola to práve Slovenská národná strana, ktorá aj pri konsolidácii znovu presadila znížené dane pre firmy s obratom do 100-tisíc. Takže si myslím, že myslíme aj na menšie firmy a verím tomu, že určite s týmto naším návrhom nebudú mať problém. Ďakujem. [14:51] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem navrhovateľovi. Chce sa vyjadriť k rozprave spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Má nasledovať momentálne druhé čítanie o návrhu poslancov Adama Lučanského, Andreja Danka a Romana Michelka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Návrh zákona má parlamentnú tlač 453. Spoločná správa výborov má tlač 453a. Je tu za navrhovateľov niekto z troch, ktorých som čítal? Konštatujem, že nie je prítomný ani pán Lučanský, ani pán Danko, ani pán Michelko. Tento bod programu prepadá. Pristúpime k rokovaniu návrhu poslancov Mariána Kéryho, Jána Podmanického, Richarda Glücka a Romana Michelka na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k neprimeraným zásahom Európskeho parlamentu do práv členských štátov Európskej únie. Návrh má parlamentnú tlač 530, dávam slovo pánovi poslancovi Kérymu, aby návrh uviedol. (Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Kéryho, Jána Podmanického, Richarda Glücka a Romana Michelka na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k neprimeraným zásahom Európskeho parlamentu do práv členských štátov Európskej únie , tlač 530.) [14:54] Marián Kéry – Vystúpenie v rozprave Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som za skupinu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Kéryho, Jána Podmanického, Richarda Glücka, Romana Michelka prečítal a stručne uviedol uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k neprimeraným zásahom Európskeho parlamentu do práv členských štátov Európskej únie. Na úvod toto uznesenie prečítam. Národná rada Slovenskej republiky po a) pripomína, že Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 30. januára 2002 prijala Deklaráciu Národnej rady Slovenskej republiky o zvrchovanosti členských štátov Európskej únie a štátov kandidujúcich na členstvo v Európskej únii v kultúrno-etických otázkach. b) Vyjadruje znepokojenie nad opakovaným snahami Európskeho parlamentu zasahovať do spomínanej suverenity členských štátov Európskej únie, príkladom čoho je aj uznesenie Európskeho parlamentu z 11. apríla 2024 o začlenení práva na umelé prerušenie tehotenstva do Charty základných práv Európskej únie, keďže otázky týkajúce sa zdravotnej politiky patria do kompetencií národných štátov. c) Odmieta snahy Európskeho parlamentu zasahovať do práv členských štátov Európskej únie. d) Žiada povereného predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, aby o prijatom uznesení Národnej rady Slovenskej republiky informoval predsedu vlády Slovenskej republiky. Pán predsedajúci, tu by som skončil a potom sa hlásim do rozpravy ako prvý. [14:54] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Prosím povereného člena výboru pre európske záležitosti poslanca Michala Stušku, aby podal správu o výsledku prerokovania návrhu vo výbore a návrh uznesenia Národnej rady. [14:56] Michal Stuška – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Poverený podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 553 zo 7. októbra 2024 pridelil uvedený návrh na prerokovanie výboru pre európske záležitosti s tým, že ako gestorský výbor podá Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Výbor pre európske záležitosti návrh prerokoval na svojej 21. schôdzi 16. októbra 2024, avšak neprijal žiadne uznesenie, nakoľko za návrh uznesenia nehlasovala potrebná nadpolovičná väčšina prítomných členov výboru. Som poverený plniť úlohy spravodajcu a predložiť na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky návrh uznesenia. Ako určený spravodajca preto navrhujem, aby Národná rada uznesenie schválila, tak ako je uvedené v predloženej tlači č. 530. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu k uvedenému návrhu. Ďakujem. [14:56] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán spravodajca. Otváram rozpravu. Konštatujem, že do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku za klub Progresívne Slovensko. Vystúpi potom pani poslankyňa Beáta Jurík, ale o slovo požiadal navrhovateľ, takže mu odovzdávam slovo. [14:57] Marián Kéry – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo. Panie poslankyne, páni poslanci, začnem tým, že Slovenská republika na základe doteraz jedného jediného platného referenda vstúpila v roku 2004 do Európskej únie a išli sme ešte ďalej, stali sme sa súčasťou schengenského priestoru a onedlho sme prijali spoločnú európsku menu euro. Na začiatku sa Európska únia a tie pôvodné členské štáty formovali na základe tých ekonomických pohnútok a ekonomickej spolupráce. Spomínate si určite aj na ten názov, že to bolo spoločenstvo uhlia a ocele, neskôr Európske hospodárske spoločenstvo až po dnešný názov Európska únia. Naozaj na začiatku išlo najmä o voľný pohyb osôb, tovarov a služieb. V poslednom období sme svedkami toho, že máme tu viacero politikov vrátane slovenských politikov, či už pôsobiacich v Národnej rade Slovenskej republiky, alebo v Európskom parlamente, alebo dokonca bývalú pani prezidentku Zuzanu Čaputovú, ktorí hovoria o tom, že by bolo dobré zrušiť v niektorých oblastiach právo veta. Ja s tým absolútne nesúhlasím a práve na každom stretnutí s veľvyslancami členských štátov Európskej únie veľmi otvorene hovorím o tom, že toto právo, právo veta je tak jedinečné najmä pre štáty, ktoré sú či už počtom obyvateľov, alebo rozlohou menšie štáty a vo viacerých oblastiach nám zaručuje, že na pôde Európskeho parlamentu nebudú prijímané rôzne zákony, ktoré idú proti štátnym a národným záujmom Slovenskej republiky. Ďalej chcem povedať, že tento návrh uznesenia zďaleka nie je o interrupciách. Ja odmietam zúženie tejto optiky len na túto tému, viacerí politici, ale aj viaceré médiá sa snažia fokusovať len na túto jednu tému. Má to oveľa širší kontext, je to oblasť sociálnej politiky, zdravotníckej politiky a takisto v tých kultúrno-etických otázkach, ale čo je podstatou. Podstatou je, aby sa ten politický súboj odohrával tu v Národnej rade Slovenskej republiky. Tu si vymeňme názory, postoje a nech sa rozhodne po prerokovaní hlasovaním a nech o tom rozhodne demokraticky zvolená väčšina. Viete, viacerí mi budete vyčítať, že mnohé tie, nazvem to, iniciatívne správy, ktoré sú prerokovávané a prijímané na pôde Európskeho parlamentu, nemajú nejakú váhu a záväznosť. Nuž je to pravda, ale diabol sa často skrýva v detailoch a ja uvediem konkrétny príklad. Aj v minulosti, kedy z takýchto nezáväzných správ, tých iniciatívnych správ sa stalo to, že po čase sa k nim vrátila Európska komisia, vybrala z nich určité pasáže a dala ich do legislatívneho procesu, ktorý išiel do Európskeho parlamentu. Ďalšia vec je, že viacerí politici členských štátov Európskej únie sa vo svojej argumentácii opierajú a oháňajú práve týmito správami a nikdy nehovoria o tom, že nie sú záväzné. Takže ja mohol by som ešte hovoriť veľa aj o tom, že mi vadí, že Európska únia bola mierový nástroj a že sa to vytráca a z mierového nástroja financujeme nákup zbraní, ale to je úplne iná téma, ale jednej sa ešte dotknem. Vadí mi, že v poslednej dobe je Európska únia nabalená akýmisi ideologickými nánosmi, ktoré považujem za škodlivé a nemôžme rozhodovať o tom z pozície moci, čo je správne a čo správne nie je. Aj v rámci Európskej únie sú štáty, ktoré majú určité hodnoty a svoje kritériá, na ktorých si stoja a odmietam preto nejakú bezbrehú kritiku najmä z Európskej komisie a Európskeho parlamentu. Ešte raz opakujem, podľa mňa je jedno, či sme konzervatívnejší, liberálnejší, či sme sociálni demokrati, ale mali by sme dbať o to, aby sa tieto súboje politické odohrávali v Národnej rade Slovenskej republiky a nepotrebujeme na to mentorovanie zo strany európskych inštitúcií. Ďakujem pekne. [14:59] Tibor Gašpar Ďakujem, ďakujem navrhovateľovi, a teraz už vystúpi písomne prihlásená pani poslankyňa Jurík. Nech sa páči, máte slovo. [15:03] Beáta Jurík – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, ja mám tak trochu déja vu, lebo o tomto uznesení Európskeho parlamentu, ktoré volalo o tom, aby bolo do charty zahrnuté právo na umelé prerušenie tehotenstva, sme sa tu už bavili a bolo to tak zhruba pred mesiacom a tá debata trvala veľmi drahých osem hodín, možno až deväť. Prečo hovorím drahých, lebo si myslím, že v tomto pléne by sme sa mali zaoberať trošku inými vecami ako uzneseniami o uzneseniach. Táto debata skončila tak, že veľa ľudí sa cítilo skutočne zastrašených, dokonca myslím, že aj vám, ale tak aj mne chodili také maily, že ľudia si nevedeli úplne vysvetliť, že čo sa to vlastne dialo, o čom sa to debatovalo a bolo to aj preto, že tá diskusia do veľkej miery prebiehala tak, že predkladatelia zavádzali, klamali o tom, čo vlastne Európsky parlament v tom uznesení hovorí, alebo teda po čom volá. No a celá tá debata bola zavŕšená veľmi nechutným útokom poslanca Huliaka na moju kolegyňu Luciu Plavákovú, ktorý teda si zobral časť z jej vystúpenia za zámienku na to, aby na ňu verbálne zaútočil. Čiže toto všetko sme tu už mali pred mesiacom a ja teda skutočne nechápem, že prečo to tu máme dnes opäť. No, budem sa pokúšať teda vysvetliť to, že prečo to tu máme, to uznesenie, ktoré teda sme minulý mesiac ako plénum odmietli, bolo teda odhlasované len s podporou 17 poslancov a poslankýň, proti bolo 31 a zdržalo sa 73. No a vyzerá to tak, že práve preto, že niektorí poslanci koalície mali pocit, že vtedy nemohli hlasovať za, pretože sa jednalo o uznesenie z dielne poslanca Krátkeho, a teda OĽANO, tak si tu predložili toto uznesenie, ktoré má akože kompenzovať to, že vtedy nemohli hlasovať podľa svojho vedomia a svedomia, čo asi sa im nestáva úplne často. No, tak sme tu teda opäť a ja by som sa veľmi v rýchlosti vrátila k tomu prvotnému uzneseniu Európskeho parlamentu, aby sme si teda zopakovali, lebo som dúfala, že sme to už nejak vstrebali, že čo vlastne hovorí, alebo nehovorí, ale, žiaľ, to tak nevyzerá. To uznesenie Európskeho parlamentu, ku ktorému teda teraz traja poslanci SMER-u a jeden z SNS predkladajú ďalšie uznesenie, volá po a jedná sa teda o politické vyjadrenie nejakej vôle. Potom aby do Charty základných práv Európskej únie bolo zaradené aj právo na interrupciu. Nič viac, nič menej Európsky parlament nehovorí, že sa tak musí stať, že to členské štáty musia urobiť do roka a do dňa, iba po tom volá, aby sa otvorila diskusia na pôde Európskej únie a, samozrejme, na konci bude rozhodovať kto? No členské štáty. A teda ja nesúhlasím s tým, čo tu aj pred chvíľou povedal pán predkladateľ, že tieto správy síce nemajú žiadny právny charakter alebo teda žiadnu právnu silu, to je pravda, ale že potom sú často využívané takým spôsobom, že ich zapracuje Európska komisia do legislatívneho procesu a odhlasuje to Európsky parlament, ale však, samozrejme, ale na konci toho sú vždy členské štáty. Členské štáty, ktoré toto majú aj naďalej v rukách. Aj preto bolo uznesenie Európskeho parlamentu nezáväzné, ono samo hovorilo, Európsky parlament sám hovoril, že všetko je v rukách členských štátov. A to hovorí de facto aj to vaše uznesenie, čiže vlastne len hovoríte to, čo hovorí uznesenie, ktoré napádate. Neaplikuje sa na toto uznesenie princíp subsidiarity, to sme už pri tom minulom uznesení o uznesení hovorili. To uznesenie Európskeho parlamentu ani nezakazuje výhradu vo svedomí, o tom tu tiež bola debata. Nikomu negarantuje neobmedzený, niekto to nazval, že super potrat, to znamená, že príde žena v iks-tom mesiaci tehotenstva za doktorom a povie mu, že no ja už mám toho dosť, tak, prosím vás, odoberte mi to dieťa. To vôbec nie je pravda, nič také sa nedeje a ani nebude diať a už vonkoncom nie na základe tohto uznesenia a ani keby bolo právo na interrupciu zaradené do charty, tak sa nič také nedeje, pretože ľudské práva, ktoré sú zahrnuté do tej charty, a tu by som spravila možno takú zátvorku, že ja súhlasím s pánom poslancom Kérym, že Európska únia už nie je ten ekonomický projekt, akým bola na začiatku, ale napr. sa teda posunula aj do tej politickej úrovne vrátane teda ľudských práv. A od roku 2000 tu máme chartu základných ľudských práv a toto by bolo súčasťou charty, takže ja v tom nevidím teda žiadny problém. No a teda nebol by garantovaný žiaden super potrat, na Slovensku by sa napr. nič nezmenilo, pretože ako sme sa tu tých osem hodín minulý mesiac bavili, tak cieľom takéhoto zavedenia práva na interrupciu do charty by bolo len znemožniť nejakej extrémistickej vláde úplne interrupcie zakázať. To je všetko. U nás na Slovensku interrupcie sú povolené, sú povolené v určitých prípadoch za určitých podmienok a toto by sa ani zaradením práva na interrupciu do charty nijak nezmenilo, skutočne nijak. Čo by sa zmenilo je napríklad, že na Malte alebo v Poľsku, kde sú interrupcie de facto zakázané, tak tam by sa museli zmeniť zákony, tak aby žiadnej žene nebolo toto právo odopreté a aby nebolo ohrozené jej zdravie alebo dokonca život, tak ako sme to videli v Poľsku. Čiže nič by sa nezmenilo pre Slovensko a vravím, aj tak Európsky parlament hovorí, že v rukách to majú stále členské štáty, nič viac, nič menej. No a predsa tu máme teda toto uznesenie po mesiaci, už som hovorila, podľa mňa je ten dôvod taký, že poslanci SMER-u sa pravdepodobne cítili tak, že nemôžu zahlasovať za uznesenie OĽANO, tak si vymysleli vlastné uznesenie, čo je teda smutné, obzvlášť keď sa, vravím, jedná o sociálnych demokratov, pretože ja si neviem predstaviť žiadny iný členský štát Európskej únie, v ktorom by niečo takéto predkladali zrovna sociálni demokrati. Pretože práve frakcia sociálnych demokratov, do ktorej už pre pochopiteľné dôvody SMER nepatrí, bola spolupredkladateľskou frakciou pre tento návrh a skutočne to tam podporuje vlastne celá frakcia plus, samozrejme, liberáli z Renew Europe, zelení, ľavica a dokonca aj veľká časť EPP, čo sú vlastne konzervatívci. Nuž ale tak to uznesenie tu máme a je tak trochu iné od toho uznesenia, o ktorom sme sa bavili minulý mesiac. A ja dokonca musím tu navrhovateľov tak trochu pochváliť v dvoch veciach. Za prvé, za ich veľmi inovatívny prístup, lebo po tom, čo sme tu mali novelu novelizovanej novely, tak máme nový druh textu, a síce uznesenie o uznesení k uzneseniu. To sa mi zdá veľmi také originálne, tak ja som zvedavá, že k čomu sa tu ešte takýmto spôsobom dopracujeme, keď tu budeme skutočne predkladať texty, ktoré nemajú absolútne žiadnu právnu silu a žiadnu relevanciu a skutočne nijakým spôsobom neriešia problémy ľudí. A ja si myslím, že sme sem prišli do tohto pléna všetci a všetky práve na to, aby sme riešili problémy ľudí a to sa momentálne nedeje, opäť len strácame čas. Zároveň teda musím pochváliť druhú vec, a síce, že v tom texte predkladaného uznesenia vy vlastne uznávate, že umelé prerušenie tehotenstva, interrupcia je zdravotná starostlivosť, to znamená ľudské právo. A je to teda nečakané, z vašej strany možno aj také nechcené, ale teda podarilo sa vám to zakomponovať do toho textu, takže ak to tak je, tak na druhej strane nemôžte argumentovať deklaráciou zvrchovanosti v kultúrno-etických otázkach. Pretože ak raz niečo považujem za ľudské právo, tak to už nie je kultúrno-etická otázka. No, vy ste sa teda tak čiastočne poučili, lebo už nehovoríte v tom uznesení explicitne o princípe subsidiarity, ako to bolo teda v prípade pána poslanca Krátkeho, pretože chápete, že uznesenie Európskeho parlamentu nie je legislatívny text, a teda princíp subsidiarity sa tam neaplikuje. Avšak už len tou referenciou na deklaráciu zvrchovanosti, v ktorej sa práve píše o potrebe rešpektovať princíp subsidiarity, ho tam vlastne aj tak stále máte, a tým pádom aj vaše uznesenie k uzneseniu o uznesení obsahuje v podstate rovnakú chybu. Ja by som sa ale chcela na chvíľu zastaviť práve pri tejto deklarácii, ktorú teda používate ako argument, alebo teda opierate sa o ňu. Táto deklarácia keď bola prijímaná na Slovensku na politickej úrovni, tak ju najskôr vláda, vtedajšia vláda Slovenskej republiky odmietla. Po dlhých diskusiách bola napokon odhlasovaná tu v pléne a jedná sa teda o deklaráciu Národnej rady, bolo tak spravené na návrh KDH a zaujímavé je, že jedným z najväčších odporcov tejto deklarácie bol vtedy Peter Weiss. Ja som si istá, že vám to meno niečo hovorí, najmä teda v SMER-e alebo v HLAS-e. Táto deklarácia odmietnutá vládou bola teda prijatá Národnou radou, ktorá vtedy mala 101 poslancov a poslankýň, za hlasovali 59, zdržalo sa 20, 7 boli proti. Viete, odkiaľ boli tí, ktorí sa zdržali alebo ktorí boli proti? No, väčšina z nich, bývalá SDĽ, a teda vtedajší sociálni demokrati jednoducho túto deklaráciu odmietli. Medzi tými, ktorí sa zdržali, bol aj istý vtedajší poslanec, dnes premiér, Robert Fico. A teda ja to hovorím aj tak s úsmevom, ale neviem, či sa aj on bude usmievať, lebo v tej poslednej odrážke vášho uznesenia hovoríte, že predseda Národnej alebo teda predsedajúci Národnej rady dá toto uznesenie na vedomie aj pánovi premiérovi, tak ja by som ho chcela pri tom vidieť, že ako sa zatvári, keď mu pošlete niečo, čo obsahuje zrovna deklaráciu, voči ktorej on sa teda vtedy zdržal a pravdepodobne s ňou nesúhlasil, keď tak urobil. Ja sa teda pýtam načo? Načo sme dnes opäť tu, načo strácame, ak teda počítam čas pána navrhovateľa, potom môj čas, ja neviem, takmer hodinu rokovacieho dňa tohto pléna. Opäť sa jedná len o stratu času. Čo ideme robiť? Ideme burcovať diskusiu? Ideme sa tu opäť baviť o tom, že či prerušenie tehotenstva je vraždou, alebo zdravotnou starostlivosťou? To je vlastne to, čo vy hovoríte v tom uznesení, že je zdravotná starostlivosť. Bude sa tu opäť zavádzať, klamať, strašiť verejnosť, že Európska únia nám tu ide niečo nadiktovať, niečo, čo my absolútne odmietame a zobrať nám nejakú právomoc, kompetenciu o otázke, o ktorej by mala rozhodovať táto Národná rada, pritom veľmi dobre viete, že to nie je pravda. Pretože všetko, čo sa týka zdravotnej politiky je, samozrejme, v kompetencii členských štátov, aj to uznesenie Európskeho parlamentu to hovorí a navyše mnohí a mnohé z vás si pamätajú, ako za predchádzajúcej vlády a koalície, koľko návrhov na obmedzenie interrupcií sme tu mali. Lebo áno, táto Národná rada rozhoduje. A ja mám aj chuť povedať, že ja som teda proti tomu, aby otázky interrupcií riešila Národná rada, pretože to majú v prvom rade riešiť odborníci a odborníčky, a teda lekári. Oni majú stanoviť, že či by mala interrupcia prebiehať v takom alebo v takom štádiu tehotenstva a za akých podmienok a v akej forme, či teda chirurgickou, alebo medikamentóznou, pretože nikto alebo teda len málo z nás sa týmito otázkami skutočne zaujíma a vieme sa k tomu relevantne vyjadriť. No napriek tomu tu takéto otázky riešime a ja sa bojím, že ich onedlho budeme riešiť opäť. Tak či tak, aj keď ja som teda presvedčená, že by sme to nemali robiť, tak si myslím, že kompetenciu tejto Národnej rade, kompetenciu rozhodovať o tom, že ako bude vyzerať interrupčná politika na Slovensku, nikto nikomu neberie. A už vôbec nie toto uznesenie Európskeho parlamentu. Takže ešte raz ja sa pýtam, načo tu dnes opäť sme? Komu tým pomôžeme? Pomôžeme tým nejakým ženám rozhodnúť sa, že aj keď sú v zlej ekonomickej situácii, tak na interrupciu nepôjdu? No absolútne nie. Komu skutočne? My nemáme iné problémy na riešenie, vrátane teda tých problémov žien, napríklad tu boli niekoľkokrát spomínané matky samoživiteľky. Boli tu niekoľkokrát spomínané mladé ženy, študentky, ktoré si nemajú z čoho zabezpečiť menštruačné potreby. Boli tu niekoľkokrát spomínané ženy vo veľmi zlej socioekonomickej situácii, týrané ženy, ženy, ktoré zažívajú domáce násilie. To skutočne my sa tu ideme opäť zaoberať uznesením o uznesení, ktoré je vlastne nálepkou pre koaličných poslancov, lebo sa cítili nevypočutí v tom predchádzajúcom hlasovaní? To ako vážne? A obzvlášť, keď teda vidíme, že predkladateľmi tohto uznesenia sú opäť raz štyria muži. No, prepáčte, ale mňa to svojím spôsobom aj uráža, že tu opäť musím stáť a musím obhajovať niečo, čo je absolútne právny blud len kvôli tomu, že vy ste mali pocit, že toto uznesenie nejakým spôsobom zasahuje do kompetencií členských štátov. A obzvlášť teda čo sa týka vás, pán kolega Kéry, mňa to veľmi prekvapuje, že dávate takéto uznesenie zrovna teda alebo náhodne, alebo ja neviem, ako to nazvať, k istému prejavu politickej vôle Európskeho parlamentu zaradiť právo na interrupciu do charty, ale nedávate to napríklad k uzneseniam Európskeho parlamentu, v ktorých sa Európsky parlament vyjadruje k zahraničnej politike. Pretože to je oblasť, ktorej sa vy venujete a viete veľmi dobre, že Európsky parlament prijíma na každom svojom plenárnom zasadnutí niekoľko uznesení o zahraničnej politike. A čo to znamená? Pritom zahraničná politika je stále v kompetencii členských štátov a Európsky parlament len vyjadruje svoj postoj. Je to tá istá situácia ako v tomto prípade. A predsa som od vás ešte nevidela žiadne uznesenie k uzneseniu, napríklad o uznesení Európskeho parlamentu o situácii v pásme Gazy. V čom je také uznesenie menej, keď to už teda vy tak chcete nazvať, menej zasahujúce do kompetencií členských štátov v zahraničnej politike, ako toto? Ja to, ale vy ste dávali uznesenie, ktoré ale nebolo reakciou na uznesenie Európskeho parlamentu, ale ktoré bolo iba naším uznesením, pretože tak isto ako Európsky parlament aj toto plénum má právo prijímať uznesenia, ktoré vlastne sú prejavom politickej vôle. A mňa teda mrzí, že sú iné uznesenia, napríklad to o deportácii ukrajinských detí alebo o zbombardovaní detskej onkologickej nemocnice, ktoré zase toto plénum odmieta. Ale teda ja sa ešte raz pýtam, že načo je toto dobré a načo toto uznesenie máme? Skutočne len strácame čas. A svedčí o tom aj to hlasovanie na našom výbore pre európske záležitosti, pretože hoci tam má koalícia väčšinu a hoci nikto z koalície nechýbal, my sme ako výbor toto uznesenie neschválili. Tak myslím, že aj to hovorí veľa o tom, že o aký typ uznesenia sa jedná. Na záver, lebo nevyužijem svoj plný čas, by som chcela sa vrátiť ku takej kritike, ktorej som ja osobne čelila po tej minulomesačnej diskusii o uznesení o uznesení, pretože vraj keby som nebola vystúpila vtedy v pléne proti teda návrhu uznesenia z dielne pána Krátkeho, tak moja kolegyňa Lucia Plaváková nemusela čeliť tomu nechutnému útoku, ktorému čelila, pretože by sme tu vraj o tom nemali diskusiu, mohlo to jednoducho iba tak nejak uplynúť a stratiť sa, stratiť sa niekde v neznámom. No ja s tým nesúhlasím, pretože aj keby som ja nevystúpila, tak Lucia vystúpi, pretože my sme boli zvolené do tohto parlamentu aj kvôli tomu, že chceme byť hlasom žien, ktoré tu nesedia alebo teda ktoré tu sedia vo veľmi malom počte, a vždy keď sa bude jednať o akékoľvek obmedzenie ich práv, a to nehovorím len o interrupciách, ale však spomíname si aj na diskusiu o premlčacích dobách pri znásilnení a ďalších, kde sme sa žien zastávali, pretože áno, skutočne toto považujem ani nie tak za moju prácu, ale aj za akési poslanie, tak keby som to aj ja nespravila, tak to spraví poslankyňa Plaváková. Tak či tak problémom nie je to, že tu niekto vystúpil a že sa zastal toho, aby právo na interrupciu bolo zaradené do charty a vlastne ani toto nebola otázka, pretože sa tu celý čas jednalo len o to, aj v mojom vystúpení ja som skutočne apelovala, pripomínala len to, že to uznesenie je absolútne právne zle napísané, že jednoducho niečo takéto nemôžme prijímať, pretože je to hanba. Ešte myslím, že tam boli aj pokusy o to, aby sme to poslali do európskych inštitúcií, no tak to už neviem, akú medzinárodnú hanbu by sme zažili. No ale tak či tak, problémom nie je to, že niekto sa postaví proti takému uzneseniu alebo že teda tu vystúpi. Problémom je, že takéto uznesenie sem vôbec príde a že následne sa strhne celá tá diskusia, ktorá iba bičuje atmosféru, rozdeľuje spoločnosť, ktorá všetkým tým zavádzaním a tými lžami straší ľudí tam vonku. Pretože oni nesledujú celú tú diskusiu, ale proste odsledujú nejaký titulok a vidia, že Brusel nám chce nakázať superpotraty až do narodenia dieťaťa a podobné klamstvá. A toto by sa tu nemalo diať a toto je problém, nehovoriac teda o tom, že útok na moju kolegyňu Luciu Plavákovú nebol ani tak vyprovokovaný celou tou diskusiou, ale jednoducho tým, že niekto na ňu zaútočiť chcel a našiel si zámienku. Takže hovoriť o tom, že my, keď tu budeme vystupovať, aby sme bránili práva žien, takže vlastne si spôsobujeme samé to, že potom následne prídu nejaké útoky, ja považujem skutočne za veľmi nešťastné. A aj preto by sme sa mali ešte raz zamyslieť nad tým, že kto priniesol to minulé uznesenie a načo tu bola celá tá diskusia a hlavne načo tu máme túto diskusiu opätovne. Skutočne ja si myslím, že toto je absolútne zbytočné a len to, naopak, pridáva olej do ohňa, čo sa týka nejakej nevraživosti, nenávisti v spoločnosti a skutočne to bičuje atmosféru a my by sme podľa mňa mali robiť presný opak. A už budem končiť, len by som teda ešte raz chcela pripomenúť aj poslancom a poslankyniam z koalície, že keď sme toto uznesenie neschválili na výbore pre európske záležitosti, tak asi to bolo z nejakého dôvodu. Tak ja neviem, poprosím navrhovateľov, aby sa opätovne zamysleli nad tým, že či skutočne ako Národná rada máme prijímať takéto uznesenia k uzneseniam o uzneseniach, alebo že či ho jednoducho stiahnu a túto debatu si necháme možno na niekedy inokedy alebo najlepšie vôbec. Ďakujem pekne. [15:14] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem pani poslankyni. Na vaše vystúpenie jedna faktická poznámka, bude reagovať pán poslanec Kéry. Ale dovoľte mi privítať na balkóne, kde je verejnosť, študentov. Neviem síce, z akej školy, ale sú tam v hojnom počte, tak ich všetkých pozdravujeme. (Potlesk.) Pán poslanec, máte slovo. [15:24] Marián Kéry – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pani poslankyňa, na úvod oceňujem kultivovaný prejav. Je mi ľúto, že tam bolo niekedy príliš veľa irónie. A druhá vec je, že ste sa opäť sústredili len na tému interrupcie. Druhá vec je, viete, hovorili ste o tom, že nepáči sa vám, keď niekto bičuje emócie. Máte pocit z môjho úvodného slova, že by som navádzal k nejakému napätiu alebo bičoval som emócie? Určite nie. Moje vystúpenie bolo jasné, faktické, založené aj na argumentoch a vôbec som nemal za cieľ bičovať emócie. Keď ste ma obvinili z toho, že či som sa staral niekedy o to, aby sa mali lepšie ženy, tu je svedok, za mnou sediaci teraz pán poslanec Richter, keď bol ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny, ja som podpísaný pod viacerými zákonmi. Najviac som hrdý na to, že som bol jeden z iniciátorov, kedy sa zvyšoval rodičovský príspevok historicky o 150 eur pre ženy, ktoré pracovali a pre tie ostatné o 50 eur. Pani poslankyňa, k tým interrupciám. Viete, jeden čas ste sa nechali tak trošku uniesť, až ste povedali pravdu. Hovorili ste o tom, že ak by tu bolo vláda extrémistická, ktorá by úplne zrušila alebo zakázala potraty, tak chcem vám povedať, že napriek tomu, že v Poľsku bol zákaz potratov, nepovažujem takúto vládu za extrémistickú. Považujem ju za rigidnú, respektíve ultrakonzervatívnu. Ja nie som zástanca potratov, ale nie som zástanca ani úplného zákazu, pretože to má strašne veľa úskalí, ale opakujem, označiť legitímne zvolenú vládu za extrémistickú je nenáležité. [15:24] Tibor Gašpar Ďakujem, pán poslanec. Reagovať bude ešte pani poslankyňa Jurík. Máte slovo. [15:26] Beáta Jurík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. No, pán kolega, ja som sa práveže v mojom vystúpení takmer vôbec nevenovala interrupciám a snažila som sa hovoriť len o tom, že prečo aj toto uznesenie je opäť raz taký právny, prepáčte mi za výraz, ale žiadny iný mi nenapadá, paškvil a prečo je absolútne zbytočné. Ak mne teda vyčítate, že ja som sa venovala interrupciám, tak mi povedzte, že prečo sa vy v tomto uznesení venujete interrupciám a prečo neprijímate takéto uznesenie v nejakej inej oblasti, keď sa Európsky parlament uznesením k niečomu inému vyjadruje. Nie, v tomto pléne riešime uznesenia Európskeho parlamentu výlučne vtedy, keď sa jedná o reprodukčné práva žien a to je fakt a veľmi darmo krútite hlavou. Čo sa týka toho bičovania emócií, nuž bičovanie emócií spôsobuje aj to, že vôbec takáto diskusia a ja som rada, že teda dnes sme v nej iba my dvaja a že sa tu nezapája celé plénum a že sa nedebatuje nie o uznesení Európskeho parlamentu alebo o kompetenciách členských štátov, ale opäť raz o interrupciách, pretože to sa stalo ten minulý mesiac, že sa to zvrtlo na debatu, ktorá by mala prebiehať na odbornej úrovni a nie tu v pléne. A to spôsobilo bičovanie tých emócií a padali tu také slová ako vrahyne detí a podobne. A to si myslím, že skutočne na pôde tohto parlamentu by sa nemalo diať. Ja som vás rozhodne neobvinila z toho, že sa nestaráte o ženy. Ja som povedala, v minulom období to tak možno bolo, že ste prijímali nejaké zákony, ktoré teda pomáhali a podporovali ženy, ja som iba povedala to, že máme iné problémy a môžme skutočne ich riešiť, môžme ich riešiť tu v pléne, mali by sme to robiť, ktorým teda ženy čelia, a nie venovať sa tu uzneseniam Európskeho parlamentu. Toto považujem skutočne za zbytočné. A čo sa týka toho úplného zákazu, viete, ak vy ste za zákaz, nuž tak to je jednoduché. Nechoďte, nikdy nechoďte na... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [15:26] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem pani poslankyni. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie. Chce k rozprave zaujať stanovisko pán spravodajca? Tiež nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Som rád, že sme sa nedostali do niekoľkohodinovej rozpravy. Pristúpime k prvému čítaniu o návrhu poslanca Jána Ferenčáka na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Návrh zákona je uverejnený ako tlač 528, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 551. Dávam slovo poslancovi Jánovi Ferenčákovi, aby návrh zákona uviedol. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Ferenčáka na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov , tlač 528.) [15:29] Ján Ferenčák – Vystúpenie Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som vám predstavil návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Uvedený zákon má za cieľ zmierniť negatívny dopad na daňové príjmy v rozpočtoch obcí a vyšších územných celkov ako dôsledok zvýšenia daňového bonusu v zákone v roku, ktorý platí ešte v roku 2024, ale aj iných opatrení, ktoré budú platiť v roku 2025. Tu sa vrátim trošku späť k reálnym problémom alebo k reálnym veciam, s ktorými musíme dennodenne žiť, a to je samospráva. Samospráva poskytuje služby, ale poskytuje aj bývanie a miesto na prácu pre nás všetkých. Samospráva je miesto, kde politika nezohráva až takú úlohu, pretože sa nás dotýka každý deň a občania majú vždy to právo si zvoliť svojho starostu a svojich poslancov, ktorých zastupujú. Samospráva vždy je najbližšie k občanovi, aj preto hodnotenie, keď sa týka dôveryhodnosti, tak lokálni zástupcovia majú najvyššie hodnotenie, najvyššiu dôveru svojich voličov, čiže svojich občanov. Preto je povinnosťou štátu vytvárať také podmienky, aby samospráva mala čo najlepší a najväčší priestor, aby uspokojovala potreby občanov, a to nielen z pohľadu bývania, ale aj z pohľadu služieb a priestoru, aby občania mohli ten svoj život tráviť v priestore tej samosprávy, ako najlepšie vedia. Samospráva má v súčasnosti, každý jeden starosta, každý jeden primátor, viac ako 4-tisíc kompetencií bez rozdielu veľkosti obce a garantujem vám, že nie každý alebo nie každá samospráva dokáže tieto kompetencie aj plnohodnotne plniť. Problém všetkého je, že nie je taký silný dôraz na posilnenie kompetencií, respektíve právomocí v samospráve na riešenie konkrétnych vecí a hlavne čo je problém, v nedofinancovaní samosprávy. Prešli sme ťažkým obdobím. Posledné obdobie ja som hodnotil ako najťažšie, a to som desať rokov aj primátor, a posledné tri roky, čo sme tu zažili, tak môžem povedať, že sme boli položení na kolená. A to bola nielen covidová kríza, kde sme boli hodení doslova do mora a plávte, ako viete a splňte všetky úlohy pre svojich občanov a ich chráňte, ale dosť zdrvujúco z pohľadu financií na samosprávy mala dopad energetická kríza. To znamená radikálne zvýšenie cien energií, to je elektrina, plyn a všetko, čo s tým súvisí. Museli sme sa vysporiadavať s opatreniami, čo sa týka vzdelávania. Museli sme sa zapodievať aj home office a všetko, aby služby pre občanov boli zabezpečené. A na to sa stala ďalšia vec, bol prijatý daňový bonus, ktorý nám zobral zhruba okolo 500 mil. zo samosprávy. Záver alebo výsledok toho bolo to, že všetky možnosti tvorenia prebytkov, ktoré sme dovtedy mali, tak boli vyčerpané a 95 % samospráv nedokáže alebo nedokázalo tvoriť prebytky v rámci rozpočtu, respektíve tie prebytky, ktoré malo a muselo použiť na bežný chod. Záver z toho je, jednoducho ak nemáte zdroje v samospráve, ak nemáte prebytkový rozpočet, tak neinvestujete. To znamená, má to priamy súvis v tom, ako vyzerajú naše chodníky, ako vyzerajú cesty, ako vyzerajú vnútrobloky, ako sa opravujú škôlky, školy a všetko to, kde dennodenne sa stretávame. Žiaľ, takto sme dopadli. Čo sa týka nedofinancovania, ako som spomínal, prečo je predkladaný aj tento návrh zákona. Tento rok je veľmi náročný a cítim ho aj ja v meste Kežmarok z pohľadu financií. Môžem vám garantovať, že množstvo samospráv dnes je v stave, že nedokáže dofinancovať bežných výdavkov tento rok. Starostovia niektorí vypínajú verejné osvetlenia v noci, aby neplatili. Niektorí sú na péenkach, pretože nemajú ani na vlastné platy, ale odporúčajú zamestnancom, aby tak isto išli na péenky, pretože nemajú na vyplatenie ich miezd. Čím menšia samospráva, tým väčšie problémy. Teraz nehovorím o tom, že ak povinnosťou samosprávy je zveľaďovať majetok, tak túto kompetenciu väčšina samospráv nedokáže plniť. Jediné zdroje, ktoré máme, sú európske zdroje, ktoré prichádzajú cez európske štrukturálne fondy alebo dotácie, ktoré sú poskytované cez štátny rozpočet. Oceňujem, že aj v rámci konsolidácie po konzultácii s pánom ministrom Kamenickým bolo prisľúbených dofinancovanie samospráv vo výške 50 mil. eur, to išlo pre mestá a obce, a 20 mil. pre vyššie územné celky. Musím povedať, že to nie je nič navyše, pretože odhad ministerstva financií bol presne v tej výške, ako prišlo toto dofinancovanie, to znamená, tu sme sa dostali na nulu. Reálna potreba dofinancovanie samosprávy v tomto roku, čiže miest a obcí, bola vo výške asi 120 až 125 mil. eur, to znamená, sme tak na polovici. Na druhej strane v budúcom roku očakávame zhoršenie, zhoršenie finančných kondícií samospráv, a to vplyvom aj konsolidácie, ktorá, rozumiem, že musela prísť z pohľadu ustráženia si výdavkov verejného rozpočtu, ale príde aj zvýšenie minimálnej mzdy. Je treba rátať, že mesto to nie je len obec ako taká, ale množstvo aj príspevkových a rozpočtových organizácií, kde množstvo zamestnancov má dnes alebo je vyplácaných minimálnou mzdou, čiže pri zvýšení minimálnej mzdy sa zvyšujú nároky vo výdavkovej časti každej samosprávy. Plus bolo prijaté na základe kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa 800 eur na vyplatenie každému zamestnancovi vo verejnej správe. To znamená, na tieto zdroje zvlášť prostriedky momentálne nie sú poukázané, aj keď my sme v rámci strany HLAS na to upozorňovali pána ministra, tak očakávam, že v budúcom roku aspoň na toto sa nájdu tieto zdroje, pretože nie sú alokované a tieto prostriedky by sa museli hradiť z bežných príjmov z daní z príjmu fyzických osôb. Takisto dochádza k reforme financovania materských škôl. Treba rátať, že nám klesne v rámci samosprávy, týka sa to miest a obcí, zo 70 % zhruba na 55, 5 % daň z príjmov fyzických osôb, zvyšné zdroje ostávajú štátu na financovanie pedagogických zamestnancov materských škôl, ale nie sú tam zahrnutí zamestnanci nepedagogickí typu upratovačiek alebo kuchýň, ktoré zostávajú na pleciach samosprávy. Takisto treba rátať, že očakávame v budúcom roku tiež nápor na ceny energií, ktoré môžu mať výrazný dopad na stav financií alebo financovania ako takého, alebo aj kondíciu miest a obcí. Z toho pohľadu, samozrejme, aj transakčná daň na to bude vplývať. Dôjde k reálnemu zníženiu, zníženiu disponibilných príjmov v rámci miest a obcí, ktoré môžete sanovať len niekoľkými spôsobmi, a to sú, buď zvýšite dane, dane môžte zvýšiť buď na miestne typu za prenájom, za majetok, alebo máte odpad, prípadne máte možnosť rozvojovú daň a tak ďalej. To máte vlastné plnenie rozpočtu. Na druhej strane máte možnosť, znížite investičné aktivity, tým pádom šetríte v rozpočte tieto zdroje, aby ste ich použili na krytie bežných výdavkov, a to sú platy a chod samospráv ako takých. Očakávam, že obidva budú naplnené, pretože sa dostávame na hranu, čo sa týka financovania ako takého. No a čo mňa alebo prečo som sa rozhodol predložiť tento návrh. Dochádza k problémom dofinancovaniu projektov, respektíve projektov, ktoré sú z EŠIFu, či Európske štrukturálne a investičné fondy alebo dotácie. V rámci týchto európskych zdrojov je to 8 %, ktoré musíme dofinancovávať, ak hodnotíme. A druhé percento v rámci dotácie je to 20 až 30 %, záleží, z ktorej dotačnej schémy je to plnené. Z toho pohľadu sa dostaneme pod reálny problém, že tieto zdroje nebudú, čo ak už nemáte vlastné investičné zdroje, ak neviete kryť ani externé zdroje s vlastným dofinancovaním, sa dostávate do veľkých problémov. Z tohto pohľadu by to bola veľká chyba a bolo by to úplné zabrzdenie renovácie alebo obnovy miest a obcí, úplné zabrzdenie aj mikroekonomiky, ktorá v rámci týchto obcí je. Preto tento návrh, tento návrh hovorí o tom, aby obce a mestá mohli použiť rezervný fond na krytie bežných výdavkov a je to dôležité prečo v tomto čase, pretože už teraz sa tvoria rozpočty, už teraz kolegovia zo samosprávy kalkulujú, ako tieto zdroje využiť a čo najefektívnejšie pre rozvoj svojich miest a obcí. Rezervný fond, ako viete, sa tvorí vládnym prebytkom rozdielu medzi príjmami a výdavkami rozpočtu, pričom pod príjmami a výdavkami rozpočtu sa rozumie súčet všetkých, čiže bežných aj kapitálových príjmov a to isté sa týka aj výdavkovej časti. No a ako dokážu vôbec obce vytvoriť vôbec nejaký rezervný fond? No ako som spomínal, buď neinvestujete, tým pádom všetko, čo máte a možno z toho niečo ušetríte a v rámci bežných výdavkov, to znamená v rámci platov alebo znížite stavy, dokážete niečo ušetriť, dáte to do rezervného fondu a ten rezervný fond máte už určité pravidlá použitia, buď sú to mimoriadne udalosti, môžte kryť potom bežné výdavky, alebo sú to kapitály ako také, na bežný výdavok to neviete použiť. Alebo je pár samospráv, a tu musím hodnotiť hlavne v mestách, kde dokážeme aj v takomto čase vytvoriť tie prebytky, ale aby tiež z toho tu niekto nevytváral, že sa tvoria nejaké miliónové prebytky. Môžem použiť príklad mesta Kežmarok, kde sme možno šiestimi rokmi dokázali tvoriť zhruba milión eur prebytok v rámci nastavenie mesta, dnes to je okolo 200-tisíc. To znamená, aby ste rátali ten rozdiel, pritom došlo k inflačnému nárastu aj miezd, aj zvýšeniu platieb, aj zvýšeniu dane z príjmov fyzických osôb. Jednoducho tieto opatrenia, ktoré som všetky spomínal, majú za následok to, že sme na pokraji tvorby vôbec rezervy. Tieto rezervy sme potrebovali alebo sme používali na krytie kapitálov, to znamená v prvom rade sú to dofinancovania v rámci projektov, ktoré som spomínal, či sú to európske zdroje, európske fondy, alebo dotačné. Alebo potom v rámci, ak neboli také možnosti, aj sme kryli z časti úvery, platby úverov, aby sme mohli investovať. V tomto prípade sa dostávame do situácie, že už to nebudeme schopní a vtedy potrebujeme pomoc buď štátu, respektíve úpravu zákonov, tak aby sme mohli nejako prežiť. Preto vám dávam tento návrh zákona, ktorý doplnenou úpravou umožní obciam a mestám a vyšším územným celkom do konca roka 2025 použiť na krytie výdavkov bežného rozpočtu aj zdroje rezervného fondu. Ako uvádzam následne v tomto návrhu, je potrebné zabezpečiť vyrovnanosť bežného rozpočtu na konci rozpočtového roka. Navrhované doplnené ustanovenia sa však neuplatnia pri zostavení rozpočtu na roky 2026 až 2028. To znamená, dnes platí táto výnimka zo zákona pre rok 2024 a tento návrh zákona predlžuje túto výnimku ešte aj na budúci rok na rok 2025. Z tohto pohľadu očakávam, že to bude najťažší rok. Ja ho osobne očakávam ako najťažší, a otvorene to hovorím pred všetkými s tým, že ak sa nám podarí budúci rok preklenúť, tak následné roky, následné roky by už mali priniesť zlepšenie v rámci financovania samospráv a táto situácia by sa mala už len zlepšovať. Toto opatrenie nám pomôže preklenúť, neviem, nerieši to ten problém, pretože problém ostáva a tých peňazí je málo. Toto je opatrenie, ktoré je síce kozmetické, ale niektorým z nás v rámci samosprávy to pomôže. Ďakujem pekne. [15:29] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem navrhovateľovi. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, pánovi poslancovi Zdenkovi Svobodovi. [15:44] Tibor Gašpar vymazať [15:44] Zdenko Svoboda – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií aj ministerstva hospodárstva. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady pre verejnú správ a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona. [15:44] Tibor Gašpar Ďakujem spravodajcovi. Otváram všeobecnú rozpravu. Na úvod konštatujem, že do rozpravy som dostal tri písomné prihlášky v poradí: za klub Progresívne Slovensko pán poslanec Lackovič, ďalej pani poslankyňa Hanuliaková a pán poslanec Dubovický. Odovzdávam slovo pánovi poslancovi Lackovičovi. [15:46] Marek Lackovič – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, základná otázka, pred ktorou stojíme, podľa mňa je tu tá, či si majú obce a mestá roztopiť svoje rezervné fondy. Zhrňme si ale, čo tomuto kroku alebo čo tomu dnešnému dňu predchádzalo a aká je tá genéza. Tak vláda najprv nedofinancuje naše mestá a obce, všetky rozumné a prepočítané návrhy doslova šmarí do koša a na zvyšok v roku 2024 do regiónov hodí len akúsi 50-miliónovú ohlodanú kostičku, ktorú si majú mestá a obce nejako rozdeliť so sľubom, že v roku 2025 sa to snáď nejako vyrieši. Pretože na rok 2025 my dnes nemáme nič iné, len akýsi prísľub, že sa to vyrieši, že bude dobre. Po druhé, následne cez konsolidačný balíček, ktorý tu už bol spomínaný, vezmú na ďalšie roky mestám a obciam z podielových daní ešte aj to málo, čo im zostáva, jedno celé percento v prípade miest a obcí a pol percenta v prípade vúciek, samosprávnych krajov, aby mali asi peňazí pre istotu ešte menej. A na záver, a teraz teda pozor, sa podľa mňa aj tak trošku už až drzo a víťazoslávne príde s návrhom, aby si samosprávy až do konca roku 2025 mohli roztápať svoje vlastné, naozaj krvopotne v krízových časoch nasporené rezervné fondy určené na krytie predovšetkým havárií, na krytie bežných výdavkov. Celý tento, inak ako paškvil sa to nedá nazvať, nájdete pod tlačou 528 a aby to celé nestačilo, tak celé zdôvodnenie návrhu má jednu stranu A4, konkrétne dôvodová správa, ktorá zdôvodňuje, má štyri riadky. Na štyroch riadkoch tu ideme ako keby ospravedlňovať nevyhnutnosť tohto opatrenia rádovo v miliónoch eur, na štyroch riadkoch jednej A4. Toto ma naozaj veľmi mrzí, pretože chýba mi tu akákoľvek koncepcia, akékoľvek nejaké systémové riešenia a naozaj nestretávame sa tu tento rok prvýkrát v tejto veci, my sme túto istú vec do konca tohto roka, do roku 2024 v apríli tohto roku podporili. Ale varovali sme zároveň a povedali sme jasne, že toto sa nesmie opakovať alebo nesmie sa toto diať pomaly každý mesiac, alebo čo každý mesiac, pomaly každé dva-tri týždne, že samosprávy či už prostredníctvom ZMOS-u, alebo Únie miest Slovenska, alebo ďalších, alebo aj SK8 pravidelne hovoria a pýtajú a tú ruku nejakým spôsobom, nechcem povedať slovo, nastrkujú, ale jednoducho pýtajú si to dofinancovanie, pretože len za prvých sedem mesiacov tohto roka bola tá sekera 120 mil., aj preto sme my s kolegyňou Hanuliakovou predkladali na začiatku septembra dofinancovať týchto 120 mil. Pretože to bola presne sekera, 84 – mestá a obce plus 36 – kraje, to bolo tých 120 mil., tá medzera za prvých sedem mesiacov roka 2024. Ale nie, vy ste toto odmietli, dali ste mestám a obciam 50, krajom 20, dali ste im 70 a potom dnes hovoríte, že sme boli položení na kolenách ako samosprávy. A, pán poslanec, ja vás si veľmi vážim aj ako človeka, aj ako primátora, ale toto by sme mohli hovoriť možno my opoziční poslanci a poslankyne, ale, ale veď vy vládnete. Vy nemôžte po roku, ako tu predkladáte veci, povedať, že ste na kolenách. Potom naozaj choďte od toho a nechajte to tak, lebo toto mi príde absolútne alibistické a nepatričné, až nenáležité vyjadrenie. Vrátim sa teda ale k meritu veci a k tomu, že aj MIRRI pravidelne hovorí, a hlavne v osobe štátneho tajomníka, že teda na regiónoch vám záleží, že bývalé vlády, citujem, neurobili nič, ale vy idete ako píla. No ale pozrime sa, čo ste za rok stihli v našich regiónoch. Obce a mestá oberáte o ich základné príjmy, čím mnohé obce donútili vypnúť, už aj nočné osvetlenie ste donútili vypnúť. A to opäť nie sú moje slová, ale práve vy, pán navrhovateľ a pán poslanec, vy ste to hovorili dnes 15.37 h, že obce vypínajú už aj nočné osvetlenie. Ale ako môžu vypínať nočné osvetlenie, veď vy vládnete. Stihli ste na budúci rok zvýšiť dépeháčku a ohroziť už i tak nestabilné finančné krytie už prebiehajúcich investičných projektov. A nezabudnime, že všetky boli naceňované ešte aj minulý rok na 20 % DPH, takže budeme veľmi zvedaví, že ako sa toto bude vyvíjať nasledujúce mesiace. Po tretie, vašou chaotickou politikou, žiaľ, ohrozujete regionálne eurofondy. Po štvrté, zavedením transakčnej dane, ktorou ste sa inšpirovali vo Venezuele, ohrozujete mestské, obecné a krajské podniky a predovšetkým tie dopravné, pretože tie si to, bohužiaľ, naozaj zlížu. Ďalej, zvyšovaním mýta v kombinácii s ďalšími opatreniami výrazne zdražujú cestovné lístky vo verejnej autobusovej doprave. Po ďašie, mnohé zákony predkladáte bez konzultácie so samosprávou, úplne ignorujete napríklad Úniu miest Slovenska. A bez konzultácie dokonca aj s nami ako niektorými poslancami, ja si pamätám, nebolo to tak dávno, pár mesiacov dozadu, my sme mali záujem sa zúčastniť ako poslanci tej vašej novozriadenej rady pre regióny a súdržnosť, či ako sa to presne nazýva, a nám bolo odpísané, ak sa nemýlim, že tam nie sme vítaní, že z kapacitných dôvodov sa už nezmestíme. Veď to snáď nemyslíte vážne. Je tu systematická šikana starostov a primátorov, s ktorými politicky nesúhlasíte. Vládne dotácie uvoľňujete nepremyslene a aj to len pre svojich straníckych starostov a opäť nie je to len náš dojem, ale máme tu 60-obyvateľové osady ako napríklad Babinec, okres Rimavská Sobota, v ktorej smerácky starosta dostal 60-tisíc na hádzanárske ihrisko. Pri vodovodoch a kanalizáciách ste sa nezmohli na nič viac, než na prípravu akéhosi dokumentu, už dvestoprvého, ktorý bude predstavený niekedy na jar budúceho roku. Čiže po šestnástich mesiacoch vládnutia víťazoslávne ukazujete plán, ako, ukážete plán, že ako budovať tie vodovody a kanalizácie na Slovensku, naozaj. Eurofondy sa používajú na projekty, ktoré nemajú dlhodobý význam. Vidíme to stále, tých príkladov je stále viac a viac. Pri pomoci menej rozvinutým regiónom sa vláda nezmohla na nič iné, ako na zmenu ich názvu na prioritné. To bolo všetko, čo sa pre ne urobilo za ostatný rok. Obce ste odmietli adekvátne dofinancovať, neplatíte im dokonca ani za stavebné úrady a teraz ich nútite prejesť ich vlastné rezervné fondy. Zákon o verejnom obstarávaní sa nemenil v záujme obcí, ale vlastného biznisu. Život a majetok ľudí v obciach a mestách bol ohrozený novými trestnými kódexami, novým Trestným zákonom. Nekompetentná ministerka kultúry dokonca zrušila opravy regionálnych kultúrnych pamiatok, hradov a zámkov, tie bijú na poplach. Jedna celá sezóna, jeden celý rok 2024 bol nenávratne zmazaný a sezóny boli prakticky zrušené a teraz ešte nejdem zachádzať do kaštieľa v Budmericiach a podobne. Keď už sme pri ňom, tam sa 6. augusta skončili prehliadky pre verejnosť kvôli ukončeniu zmluvy medzi ministerstvom kultúry a budmerickým obecným podnikom, a práve tento dôvod je dôležitý, že tu sa šikanujú už nielen obce ako také, ale už aj obecné podniky, ktoré v prevažnej miere, aj toto bol ten príklad, zamestnávali že zdravotne znevýhodnené osoby. Ešte aj tieto osoby ste odstavili od príjmov. Zhoršením finančnej situácie krajov ste donútili koniec koncov, a to je jeden z najlepších príkladov, jeden za všetky, tak Trenčiansky kraj, váš pán župan, pán Baška, ponúkol nemocnice v Trenčianskom kraji, ak sa nemýlim, bola to, boli to Bojnice, Považská Bystrica a tretiu si nespomeniem, za jedno euro samosprávam, mestám a obciam. A trenčiansky župan do dôvodovej správy napísal, že ich nevie nejakým spôsobom sanovať a starať sa o ne, pretože mu v tom bráni prijatá legislatíva v podobe konsolidačného balíka. Toho konsolidačného balíka, za ktorý on sám hlasoval a dvihol ruku a vďaka jeho hlasu prešiel. Takže všetky tieto body, všetky tieto veci dokresľujú a podčiarkujú ten stav, v ktorom sa nachádzame a ja s vami musím, pán poslanec, len a len súhlasiť. Povedali ste absolútnu číru pravdu, ale mali by ste na ňu právo z opozičných lavíc, veľmi zle sa počúva z tých koaličných, kde hovorím, my sme aj radi niekedy pomohli, ale už len naozaj ešte raz spomenutý dôvod, že z kapacitných dôvodov nám neumožníte ani len zúčastniť sa rady pre regióny a súdržnosť, je niečo tak bizarné, tak, tak absurdné, že je to až naozaj neuveriteľné. V apríli prvýkrát keď sa toto predkladalo, sme to podporili, pretože sme varovali zároveň pred tým, že ale naozaj že dobre, situácia je zlá, ale musíme to, teraz je naša psia povinnosť to podporiť, pomôcť, jednoducho nadýchnuť sa. Lenže varovali sme pred tým, že nemôže sa to opakovať a nemôžme sa tu znovu stretnúť v októbri alebo v novembri s tým istým, na tom istom, jednoducho na tom istom mieste. Mrzí ma, že je november a naše slová sa do bodky naplnili. Je 4. či 5. november a riešime absolútne to isté, tie problémy sú ešte väčšie dokonca a ešte väčšie budú, pretože sa tým obciam a mestám jednoznačne tie peniaze rozkotúľajú a vy ste správne uviedol všetky tie dôvody, kvôli ktorým sa tak udeje. Toľko asi pre túto chvíľu. Ďakujem pekne. [15:46] Tibor Gašpar Ďakujem pánovi poslancovi. Na vaše vystúpenie evidujem dve faktické poznámky. Prvá, pani poslankyňa Hanuliaková, máte slovo. [15:58] Jana Hanuliaková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Marek, ja by som ťa chcela opraviť. Nie že nevedeli nič urobiť pre budovanie vodovodov a kanalizácií za 16 mesiacov, ale treba povedať, že SMER nám tu vládol v čase, kedy sme mali peniaze priamo určené na dobudovanie kritickej infraštruktúry. A teda ja sa pýtam, prečo dnes máme stále na Slovensku pol milióna ľudí bez prístupu k bezpečnej pitnej vode a prečo máme 1,5 mil. ľudí bez kanalizácie. A treba aj povedať zároveň, že situácia ohľadom kritickej infraštruktúry sa nám neustále zhoršuje, na čo aj upozorňujeme spoločne s kolegom Michalom Sabom. A čo sa týka toho plánu, ktorý, ja už tiež niekedy sa smejem, že my by sme tu toľko plánov a stratégií napísali, že áno, to už bude nejaký tristopäťdesiaty, čo sa týka budovania vodovodov a kanalizácií, a ja teda dúfam, že tento plán nám aj prinesie skutočne nejaké riešenia a teda my už naňho naozaj s napätím čakáme. Ďakujem. [15:59] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, ešte s faktickou poznámkou pán poslanec Majerský. [15:59] František Majerský – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Pán kolega, zhrnul si to, myslím si, že veľmi dobre. Je vidno, že pôsobíš, že si pôsobil v samospráve a tie problémy, ktoré majú mestá a obce sa nám ozaj, aj ako povedal predkladateľ, pán poslanec Ferenčák, na budúci rok naozaj budú rapídne zhoršovať. Už dnes mnohé obce nemajú, nemajú na osvetlenie, nemajú na základné potreby, dokonca starostovia obcí idú na péenky, aby vôbec nemuseli za seba platiť výplatu. Tá situácia je naozaj v niektorých obciach kritická a ja som naozaj očakával aj potom, čo povedal pán predseda, pán premiér Robert Fico, že je treba urobiť v samosprávach určite centralizáciu a treba ju naozaj zlepšiť, sa to hovorí už naozaj roky. My naozaj niektoré obce, ktoré majú menej obyvateľov, sú dlhodobo neudržateľné. Tí starostovia majú iné práce, fungujú z inej činnosti a nemôžu jednoducho spravovať obec a mať plnú, plný výkon ako veľké mesto a plniť zákonné normy, tak ako majú, čiže toto tuná nie je riešenie. To je, to treba otvorene povedať, že to je náplasť. To je len, to sú zdroje, ktoré presunieme z jedného účtu na druhý a nevyrieši nám tú situáciu, ktorá je v obciach. A ja preto verím, že je tu viac odborníkov na samosprávy, ktorí sú aj zo strán opozície a ja by som očakával, že keď sa budeme baviť o tom, že treba urobiť kompletnú decentralizáciu moci, naozaj ju treba kompletne urobiť, tak sa naozaj poradíte a kľudne nás aj prizvete. My sme pripravení aj so stranou, zo strany opozície naozaj predniesť návrhy, lebo my si tie samosprávy sami zabijeme. Naozaj týmto spôsobom si ich sami zničíme a budúci rok podľa mňa niektoré samosprávy to samé zabalia. Ďakujem. [15:59] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem. O slovo požiadal navrhovateľ, nech sa páči. [16:02] Ján Ferenčák – Vystúpenie v rozprave Ďakujem, len aby som upresnil, chcem reagovať na kolegu, ktorý vystúpil v rámci klubu. V prvom rade predkladateľ som ja, nie je to vládny návrh. To znamená, je to návrh, keď to môžte tak poňať, v konzultácii v rámci únii miest a ja som vám jasne zdôraznil, že teraz sa tvoria rozpočty. A nie je dobré v rámci roka, niekedy v apríli, v máji žiadať o možnosť čerpať tieto zdroje na bežné výdavky, ale je vždy v predstihu lepšie vedieť už pri príprave rozpočtu, že ten kto takýmito prostriedkami disponuje, aby ich mohol použiť. To znamená v dobrej viere, nie z nejakej politickej nadsázky alebo vytĺkania si politického kapitálu z toho, takže len na poupravenie, nie je to vládny návrh zákona. Je to návrh zákona Jána Ferenčáka, ktorý tu máte, takže len na poupravenie, aby sme to mali exaktne uvedené. A druhú vec, chcem možno kolegu poupraviť, je to presne ako v zdravotníctve. Vy si myslíte, že problém v samospráve vznikol v posledný rok. Problém v samospráve sa nabaľuje dlhé obdobie. Ako som spomínal, posledná vláda, ktorá tu bola, absolútne nerozumela, čo sú mestá a obce a môžem vám len garantovať daňový bonus, koľko, mínus 500 mil.? Energetická kríza, mínus 200 mil.? Covid, mínus 150 mil.? Keď si to zrátate, my sme za posledných tri a pol roka, samosprávy, prišli skoro o jednu miliardu. Tieto zdroje nám chýbajú a to viete vy, keď ste bol starosta, to vie každý jeden starosta, primátor, hej, v zastupiteľstve, kto sedí. Vy nie ste schopný za jeden rok tieto zdroje nahradiť, nie ste schopný. To je v podstate miliarda, to sa nedá. Viete spraviť dve veci a teraz, keď sa môžme vrátiť k tomu, áno, koncepčné riešenie. Vy musíte na stôl položiť koncepčné riešenie, ktoré má ale tvrdý dopad na samosprávu ako takú, na, by som povedal, štrukturálne rozdelenie samosprávy. Táto diskusia je otvorená a je na ZMOS-e v súčasnosti, Združenie miest a obcí Slovenska, ktoré má prísť s návrhom, ako to riešiť. Môžem vám garantovať za Úniu miest Slovenska, my navrhujeme jednoznačne zlúčenie samospráv. Z našich štatistík vychádza, že na Slovensku je postačujúcich 350 samospráv. Stačí, stačí, nepotrebujete 3-tisíc. V Slovinsku je 200 občín, sú to mikroregióny. Nemajú ani vyššie územné celky, nemajú iné, majú len mikroregióny, občiny, stačí. Kde sú dnes Slovinci, kde sme my? Poliaci? Poliaci majú toľko samospráv ako Slovensko, len Poľsko má 45 mil. ľudí, máme päť. To znamená, tá neochota niekedy zdola, aby sa to nezvolalo, lenže vlády, ktoré tu boli, sú tie vinné. Nevidím ani jednu vládu. Táto komunikácia, my nie sme schopní sa stretnúť a dohodnúť, no tak poďme sa dohodnúť medzi sebou a spojme sa. Toto je ten problém a tento problém raz príde a príde v tom, že nie na všetko sú peniaze. My nevieme všetko zaplatiť, nevieme v každej obci mať všetko, to sa nedá. Vieme fungovať ako mikroregióny, kde jeden druhému zdieľame, zdieľame medzi sebou veci, len k tomu sme ešte nedospeli. To vám hovorím, žiaľ, starostovia nepustia, to je moje, nechceme sa ani zlučovať, nechceme nič robiť, my sme tu doma. My chceme mať všetko, všetko. Takto to fungovať nebude, ale na to musíme asi najprv prísť, samosprávy. Nehovorím ako poslanec, ale ako primátor, pretože príde k tomu, že zistíme, že na to nie sú peniaze, aby sme tak dobre žili. Čiže len na dôvažok prečo k tomu dochádza, pretože toto, čo som predložil, je len v dobrej viere, pretože ja sa pozerám na starostov a primátorov bez politického nejakého zafarbenia alebo trička, pretože všetci máme tie isté problémy. Môžte byť akej chcete strany, máte tie isté problémy, čo mám ja. Môžte sa tváriť, ako chcete, to neplatí a preto aj tie riešenia, ktoré ja sa snažím predkladať, sú pre všetkých. Rátajte to ako pre mesto Kežmarok, tak aj pre akúkoľvek obec a mesto na Slovensku a to, čo som aj predtým dával zákony, všetkým to pomôže, bez rozdielu, bez rozdielu kohokoľvek. Tak aj tento zákon, tento návrh zákona pomôže tým preklenúť to obdobie budúceho roka, ktorí sú schopní a majú možnosť ešte tvoriť rezervné fondy. To som poznamenal a to, že riešenia musia prísť a budú na stole, jednoducho to očakávam aj ja, pretože a to, to je, tá diskusia prebieha vo vnútri vládnej koalície. Zas si nemyslite, že teraz je to hodené, pretože my ako strana HLAS sme zástancovia samospráv, aj to dofinancovanie v rámci konsolidácie, ale aj budúci pri návrhu rozpočtu musia byť pretavené zdroje na to, aby samospráva prežila. Nielen prežila, ale dokázala sa aj rozvíjať a vám garantujem, že ja som jeden z tých, ktorý takúto podmienku si dal. Aj ju budem mať, aj jednoducho budem na tom trvať, že nemôžme pripustiť, aby nám mestá a obce vykrvácali. Ale hádzať túto vinu, že vy teraz vládnete a vy ste to zavinili, tak to považujem za veľmi také lacné, pretože to nie je dôsledok tohto roka. Je to dôsledok iks rokov a iks problémov, ktoré tu boli, tak nevytĺkajte z toho taký politický kapitál, ktorý pri tomto návrhu zákona dá sa použiť. Dá sa, pretože je to taký návrh, ale nie je to návrh zákona, ktorý vláda predkladá, aby ešte to, čo majú samosprávy, použili na bežné výdavky. Ak sa to nestane, nič sa nestane. Jednoducho tie zdroje tam zostanú, niektorí to použijú, niektorí si to nechajú v rezerve. Môže prísť, že počas roka príde takýto návrh, pretože my o to sami požiadame ako mestá, lebo obce nemajú už rezervné fondy, ja rátam, skôr mestá majú. A možno čo som vám zabudol dodať, aby som len prečítal v roku 2024, a preto aj bol prijímaný ten zákon, veď to je daňový bonus mínus 500 mil., ja neviem, jak to chcete nahradiť za rok. To sa nedá, veď to sa nedá, hej? Dubnica nad Váhom 335-tisíc eur použila presne z rezervného fondu na bežné výdavky. Lučenec, pol milióna. Poprad 465-tisíc a dva mil. na to následne, čiže skoro dva a pol mil. použili takto tieto zdroje. Vráble 70-tisíc, okrem toho Trnava, Žilina, Stupava, Dolný Kubín, Bratislava, jednoducho tie mestá dokážu s tým vykryť potreby, ktoré potrebujú alebo zabezpečiť službu, ktorú by ináč neposkytli. Teraz si treba dať na misku váh, lebo zodpovednosť je na tom primátorovi a starostovi a na zastupiteľstve, ktoré o tom rozhodne. Tak treba im dôverovať a jednoducho tie možnosti im dať, to je celé. Ja som na to, aj predkladám takýto zákon, aby sme tie možnosti tej samospráve dali a umožnime im, poviem, využiť všetky možnosti, ktoré sú k dispozícii, kým nepríde k tej systémovej zmene a s tým súhlasím. Súhlasím aj s kolegom Františkom Majerským, bez systémovej zmeny samospráva bude krvácať naďalej. Ďakujem. [16:02] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem navrhovateľovi. Na vaše vystúpenie štyri faktické poznámky. Prvý, pán poslanec Lackovič, máte slovo. [16:10] Marek Lackovič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo a ďakujem pekne za reakciu, pán poslanec. Väčšinu z toho, čo hovoríte, sa ja dokonca absolútne podpisujem, len potom nerozumiem tomu, že prečo aj na ten budúci rok v rámci tej konsolidácie im chceme to jedno percento zobrať. Tu, tu veľmi zvažujeme to, že, že dokonca ja teda, radi by sme možno, rozmýšľame nad reakciou pozmeňovacím návrhom a neviem, to je možno hodená rukavica potom pre vás, že neberme im to jedno percento, keď vieme, že tá situácia je takto vážna a uchyľujeme sa už k takýmto alebo uchyľujete sa už k takýmto krajným riešeniam, tak im neberme to jedno percento na budúci rok. Pretože nerozumiem, prečo sa muselo siahnuť do tohto mešca, ktorý je už veľmi vyprahnutý, veľmi prázdny a pôsobí tak veľmi nekonzistentne s týmto druhým riešením, že teda aj tie rezervné fondy, to nie sú nejaké nové peniaze. To sú peniaze, ktoré tam už oni dnes majú. Na jednu stranu, na jednej strane im chceme dovoliť, aby na ne siahli a na druhú stranu im ešte aj zoberieme v rámci tej konsolidácie jedno celé percento dole z tých peňazí na budúci rok, na každý mesiac, čiže je to naozaj nekonzistentné. A ešte toho času je málo v rámci reakcie, ale k tej vete, že problémy majú všetci rovnaké, absolútne s vami súhlasím. Len my nezabúdajme na to, že máme, možno je to na prstoch jednej, dvoch alebo troch rúk, aj možno obce, ktoré budú krajne nezodpovedné s týmto a dostanú sa naozaj do nútenej správy a my by sme mali tu byť aj v tomto veľmi zodpovední, ktorí alebo tí zodpovední, ktorí, ktorí jednoducho dajú tie mantinely a tú koncepciu, že toto proste nie je cesta dlhodobo riešiť. [16:10] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Ďalší v poradí pani poslankyňa Hanuliaková. Nech sa páči. [16:12] Jana Hanuliaková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Pán Ferenčák, len nemôžete sa donekonečna vyhovárať. Toto síce je poslanecký návrh, ale vy ste súčasťou koalície a ste súčasťou koalície, ktorá tu predložila nejaké aj konsolidačné opatrenia, ktoré budú mať teda dosť veľké, miliónové dopady na naše samosprávy. A zároveň vy nie ste ani nový politik, že myslím, že ste bol aj súčasťou strany SMER a treba to opakovať dokola, že vládli ste tu predtým 12 rokov. A vy ste veľmi pekne pomenoval alebo vymenoval rôzne príklady zo zahraničia, pozitívne a ono je trošku smutné, že ste vlastne za tú dobu, kedy ste tu vládli, neprišli so žiadnymi reálnymi riešeniami na to, aby naše samosprávy fungovali efektívnejšie. No a ono to je proste podľa mňa preto, lebo vy jednoducho nemáte odvahu, pretože ste, si myslím, v strane SMER nikdy nemali úprimný záujem veci posúvať dopredu a toto je ten najväčší problém, žiaľ. Ďakujem. [16:12] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem pani poslankyni. Ďalší pán poslanec Majerský, máte slovo. [16:13] František Majerský – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, myslím si, že tie príklady, ktoré si rozprával zo Slovinska a z Poľska sú presne výstižné. Kde Slovensko už dávno malo byť a nie je tam, lebo nám naozaj chýbajú odvážne riešenia v samosprávach. Únia miest niečo navrhuje, myslím si, že to riešenie je správne, lebo naozaj, že nemôžme mať 3-tisíc obcí na Slovensku a 3-tisíc obcí plniť zákonné povinnosti, tak ako bežné, bežné, fungujúce mestá. Ale ZMOS možno v tomto to vidí inak, ale bez, naozaj zopakujem ešte raz, bez naozaj poctivého vládneho návrhu už dnes sú niektoré obce zlikvidované, a to nie je už, to sa už nedá ani nazvať, že to je prežívanie, čo oni majú. Lebo ak je starosta na péenke len kvôli tomu, aby si nemusel dávať výplatu a mohol zaplatiť elektriku za osvetlenie, to nie je riešenie naozaj, to nie je riešenie, čo my tu robíme. A súhlasím, že s tým čo povedala aj kolegyňa, že nemôžme sa už vyhovárať, naozaj sa už nemôžme vyhovárať, lebo ten čas už niektoré obce nemajú žiadny, že žiadny čas nemajú. Oni sú už naozaj dnes v koncoch. Čiže ja by som naozaj bol, aby sa naozaj otvorila poctivá diskusia, lebo bez tohto návrhu centralizácie naozaj, decentralizácie hlavne, decentralizácie moci a spájaní niektorých obcí, tá funkčnosť v tej obci nebude funkčná vôbec, lebo oni dneska, dnes oni neplnia svoje základné veci, lebo na to nemajú prostriedky, nemajú veci. Čiže otvorme tú diskusiu, pomôže to všetkým obciam. Lebo ako si správne povedal, starostovia majú všetci problémy rovnaké, tu nejde o žiadne politické tričko. Ďakujem. [16:14] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Dávam slovo teraz pani poslankyni Hanuliakovej, ktorá sa prihlásila ďalšia v poradí do rozpravy. [16:15] Jana Hanuliaková – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, vážený pán Ferenčák, ja teda zopakujem, že to, že dnes člen koalície predkladá tento návrh zákona, len dokazuje fakt, že táto vládna koalícia, žiaľ, nezvláda riešenie situácie v našich samosprávach. To je proste realita. Za rok vlády ste neprišli naozaj so žiadnym systémovým riešením, ktoré by pomohlo našim obciam, mestám a krajom v budúcnosti riešiť problémy, ktorým čelia a nie je ich naozaj málo, však mnohé z nich ste tu aj sám vymenoval. Jediné riešenie, ktoré zo strany vlády zatiaľ vidíme, sú jednorazové injekcie, ktoré sú, samozrejme, veľmi potrebné, ale z dlhodobého hľadiska nám nič neriešia. A potom vidíme na druhej strane nesystémové dotácie, ktoré zväčša končia u starostov a starostiek, ktoré majú to správne stranícke tričko. A ja teda musím aj pri tejto príležitosti povedať, že tieto dotácie boli použité napríklad na nákup cédečiek, alebo nákup katafalku, ale aj iných vecí, ktoré by si podľa mňa zdravo fungujúca samospráva mala vedieť vykryť sama, v tom sa podľa mňa zhodneme. Ak by zo strany štátu mala predvídateľné a stabilné financovanie, nemusela by to vláda robiť takýmto doslova podplácaním. Upozorňujem ešte, že sa to dialo v čase, kedy mnohé obce, ako ste aj spomínal, vypínali osvetlenie, alebo museli obmedzovať iné bežné výdavky, čo, samozrejme, má vplyv na kvalitu života ľudí. Ja by som sa aj tejto kvalite života ľudí na Slovensku chcela venovať, lebo si myslím, že o to nám všetkým ide. Aby sa ľuďom na Slovensku žilo lepšie bez ohľadu na to, kde sa narodili alebo rozhodli žiť. Predstavitelia vládnej koalície sa radi a často chvália tým, ako oni naše regióny poznajú. Ja som mnohokrát počula aj teda súčasného už pána prezidenta, ale aj mnohých iných predstaviteľov, ako si oni podali ruku skoro s každým starostom na Slovensku. Organizujú sa teda aj výjazdové rokovania vlády. A čakala by som, že pri toľkých stretnutiach a výjazdoch za tie roky, ste mohli dostatočne navnímať situáciu v našich obciach a mestách. Ak by to tak ale bolo, tak dnes by Slovensko určte vyzeralo inak. Okrem toho, že ja sama pravidelne navštevujem obce a mestá po celom Slovensku, tak my ako klub PS sme pred dvoma týždňami absolvovali prvé výjazdové rokovanie v Novohrade, a teda nie posledné, ideme pokračovať a rozprávali sme sa tam s ľuďmi, so starostami a starostkami, s primátorom, s primátorkou o tom, čo by im pomohlo a aké problémy ich trápia. A teda asi sa vám to nebude páčiť, ale ja si myslím, že aj za tú zlú situáciu v tom Novohrade ste vo veľkej miere zodpovední vy. Sú to problémy podľa mňa, ktoré vám určite hovorili aj pred piatimi či desiatimi rokmi, keď ste tu vládli nepretržite dvanásť rokov. Akurát teraz tá situácia sa, samozrejme, ešte viac zhoršila. A ja sa pýtam, prečo ste tie problémy neriešili? Prečo ste neprišli naozaj s reálnymi riešeniami? A ja vám odpoviem. No lebo pristupujete k riešeniu problémov spôsobom, ako to robíte aj toto volebné obdobie. A preto proste sa nedostavuje nikdy výsledok. Za rok mandátu poslankyne Národnej rady som sa stretla s desiatkami starostov a starostiek, ako som už povedala a verte či nie, ani jeden, ani jedna z nich si nepochvaľovali stav na Slovensku. Ani jeden starosta ani starostka mi nepovedali, že síce ich občania sa rozhodujú večer, že či si spláchnu záchod, alebo sa osprchujú, alebo dokonca, že kde zohnať fekálne vozidlo, no ale teda sú radi, že je zrušený Úrad špeciálnej prokuratúry. A ani jeden mi nepovedali, že síce nemajú peniaze, no a aspoň ich nebudú mať teda ani tie zlé mimovládky. A predstavte si, že síce a vy ste to teda sám aj zažil, zvládli pandémiu na jednotku, ale dnes musia počúvať, že vlastne žiadna pandémia nebola a vakcíny treba zakázať. Ale zaujíma ich však niečo iné, to, čo nám hovoria. Zaujíma ich, prečo po trinástich rokoch vlády SMER-u nemajú cesty, po ktorých by sa dalo bezpečne jazdiť, nemocnice, v ktorých by dostali dôstojnú zdravotnú starostlivosť, školy, v ktorých by vyučovali učitelia a učiteľky s platom hodným vysokoškolského vzdelania a prečo nemajú tak základnú vec, ako je napojenie na verejný vodovod a kanalizáciu. A ja som to tu už spomínala. Toto je podľa mňa najhoršie vysvedčenie tých vlád pre vami a môžete sa na Igora Matoviča vyhovárať akokoľvek, ale to, že dnes máme pol milióna ľudí bez prístupu k pitnej vode a jeden a pol milióna bez kanalizácie, je jednoducho vaša hanba, vaša veľká hanba. A naozaj tá situácia sa ešte zhoršuje a my na to teda neustále upozorňujeme. Ja by som touto cestou chcela apelovať aj na pána Kaliňáka, štátneho tajomníka, možno keď to zachytí niekde, ktorý bol roky súčasťou ZMOS-u. Aj páni poslanci Baška, Huliak, Becík, vy, pán Ferenčák, pán Malatinec, Mego, Podmanický, Blcháč, Horváth, pani Mačicová, vy všetci, ktorí ste na čele krajov, miest a obcí a ste súčasťou vládnej koalície. Poznáte tie problémy samospráv, veď sám ste ich tu vymenoval. Viete, že aktuálny stav je neudržateľný. Viete, že je takmer nemožné takto fungovať. Máte možnosť to meniť, ozývajte sa v tej koalícii. Povedzte, čo z vlastných skúseností viete, že slovenské samosprávy dnes naozaj bytostne potrebujú zmenu fungovania, ktorá by priniesla potrebné zvýšenie efektívnosti vynakladania finančných zdrojov, zvýšenie kvality služieb, aj zrýchlenie znižovania regionálnych rozdielov. Že ak sa neudejú zmeny vo fungovaní našich samospráv počas týchto troch rokov, budeme svedkami ešte väčšieho vyľudňovania regiónov a narastania regionálnych rozdielov, ktoré budú len, naozaj bude len veľmi ťažko zastaviť. Samosprávy potrebujú predvídateľné financovanie bez zásahov politikov z centra. Hovorte nahlas, že je neprijateľné, aby boli obce odkázané na dotácie, ktorými si vláda kupuje voličov v regiónoch. Že ak neočakávané výdavky z podielovej dane sú v nejakej hodnote, tak nestačí dofinancovať len časť, pretože zákonite budú tieto peniaze jednoducho v tej samospráve chýbať. Upozorňujem na to, že návrhy ako tento váš, pán Ferenčák, z dlhodobého hľadiska pre naše samosprávy naozaj nič neriešia, skôr celý systém krivia. Rezervný fond je vytvorený, aby ho samosprávy mohli využiť pri mimoriadnych situáciách. Napriek tomu, že rozumiem ťažkej situácii, v ktorej sa naše samosprávy nachádzajú, považujem za nesprávne nechať možnosť čerpať z rezervného fondu finančné prostriedky na bežný chod samosprávy. A ako aj kolega povedal, mali ste najlepšiu možnosť, aby ste jednoducho nedovolili, aby sa siahalo na podielové dane, aby sa znižovalo percento, ktoré samosprávam patrí. A to malo byť to riešenie. A je naozaj v plnej zodpovednosti vlády, aby práve takémuto stavu zamedzila a nie ešte legislatívne predložila takúto možnosť, že teda obce môžu vlastne si rozpúšťať rezervné fondy na bežné výdavky. Vláda, tak jak som povedala, jednoducho nemala siahať na dane, ktoré patria samosprávam a to ste sa, o to ste sa teda mohol snažiť. Na záver poviem len jedno. Ak si dnes zrátate všetky dopady, ktoré bude mať konsolidačný balíček, plus povinnosti v navyšovaní a odmeňovaní zamestnancov na naše samosprávy, tak dneska ste na úrovni dopadov, ktoré mal rodinný balíček Igora Matoviča. Ak ste ho už teda neprekonali. Oddnes sa už proste podľa mňa nemôžete vyhovárať žiadnym spôsobom, že ako poškodil samosprávam Igor Matovič, lebo ste sa dostali vašimi opatreniami na jeho úroveň a to sú, žiaľ, fakty. Ďakujem veľmi pekne. [16:15] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem pani poslankyňa. Na vaše vystúpenie jedna faktická poznámka. Pán poslanec Lackovič, nech sa páči, máte slovo. [16:25] Marek Lackovič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Kolegyňa to spomenula, ja to podčiarknem a zopakujem. Ak spočítame uvedené sekery, ktoré vznikli rozhodnutím vlády Roberta Fica, teda stratu vytvorenú zmenou podielu na DPFO, zvýšenie dépeháčky, nekrytá jednorazová odmena pre zamestnancov, tak dostaneme celkovú stratu prevyšujúcu 327 miliónov eur. 327 miliónov eur, toto je strata, za ktorú sa už Robert Fico, Ladislav Kamenický, či Matúš Šutaj Eštok nemôžu vyhovárať na svojich predchodcov. Táto strata len za prvý rok, resp. dva roky, lebo v 2025 sa to naplno prejaví, už atakuje úroveň, ktorú svojím rozhodnutím o rodinnom balíčku spôsobil za to isté obdobie teda jedného roka Igor Matovič a to už je čo povedať. A to ešte nepočítame dopady transakčnej dane, ktorú v súčasnosti nie je možné vyčísliť a tak ďalej. Každopádne s čistým svedomím môžeme povedať a povedala to pani poslankyňa Hanuliaková, že po započítaní reálnych dopadov transakčnej dane, Robert Fico predbehne vo svojom chaotickom vládnutí aj Igora Matoviča. A je to podložené dátami ZMOS-u, Únie miest a SK8. 327 miliónov, tam to Robert Fico dobačoval. Takže neobstojí už ani otáčanie sa za Igorom Matovičom a ukazovanie na neho, že on bol ten najlepší. Robert Fico ho dobehol a v roku 2025 ho aj predbehne, bohužiaľ. [16:25] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán poslanec. Chce reagovať navrhovateľ, pán poslanec Ferenčák. Odovzdávam mu slovo. [16:26] Ján Ferenčák K vystúpeniu kolegyne, vážim si každé slovo, čo je povedané, veď o tom je predsa Národná rada, aby sme si to povedali. Ešte raz musím opakovať, je to návrh zákona môj, Jána Ferenčáka, ktorý navnímal situáciu v rámci kolegov, miest s tým, že ma požiadali, ak je tá možnosť, aby pri príprave rozpočtov na budúci rok, ak bude táto možnosť, tak výrazne je to jednoduchšie, pretože už pri príprave rozpočtu môžeme s tým kalkulovať. Je to veľmi pragmatické, jednoduché riešenie, ak nebude schválené, nič sa nestane, budeme sa musieť s tým vysporiadavať tak či tak. Môžem vám garantovať, že v rámci miest my sa dokážeme s tým vysporiadať, aj s tými vecami, ktoré ste spomínal. Čím menšia samospráva, tým problémy budú narastať. Je to tak jednoducho, to je jednoduchá matematika. Len aby som možno tak zdôraznil, viete, ono sa jednoducho hovorí, keď ešte vy ste ani ten podiel moci žiaden nemali. Viete, hovoriť, čo my by sme spravili. Ja totiž nevnímam, ani som nezachytil od vás nejaký návrh koncepčného riešenia tiež. Ako hovoriť druhým, vy máte, vy musíte, vy spravte, no veď v poriadku, ale čo je tým správnym riešením, pretože ja toto očakávam. Ak niečo chcem povedať, musím povedať, aké je riešenie, alebo čo ja navrhujem. Nielen na druhého nadávať a ty si to dal a jednoducho teraz čo tu ideš a celú vládu máš na starosti, no nemám celú vládu na starosti. Ja som ako poslanec, ako poslanec to predkladám. A trošku ma mrzí, že ma tak hádžete do toho, že ako keby dvanásť rokov som to tu riadil, alebo som spravil, lebo ste to takto hovorila. Chcem vám garantovať, že strana HLAS má tri roky a dovtedy som bol komunálnym politikom ako takým, čiže som ten podiel moci alebo možnosti meniť zákony nemal. Takže v tomto smere to beriem také trošku nespravodlivé z vašej strany. Ale treba možno jednu vec povedať, že ste mali jedného zástupcu, veď pán Ódor je momentálne vaším členom. On je váš europoslanec a ak si dobre spomínam, tak tá posledná vláda bola vláda pána Ódora. A za tie mesiace, ktoré tu bol, tak zaujímavé, že toľko riešení máte, ako všetci ostatní tu spravili zle, veď on tú príležitosť mal. On tú príležitosť zmeny mohol priniesť a nič politicky mu v tom nebránilo, žeby predostrel reformu alebo predostrel zmenu v rámci organizácie samosprávy a jedna vec nás zamrzela všetkých, starostov a primátorov. My sme vtedy žiadali Ódorovú vládu o dofinancovanie zvýšených výdavkov na energie, to bolo zhruba 70 miliónov. Odmietol to vyplatiť. Odmietol to vyplatiť. Až nastúpila vláda Roberta Fica, na ktorú to teraz takto kydáte, prvé, čo spravil, vyplatil tých 70 mil. obciam a mestám, aby prežili ten rok, ktorý tam bol. Tak sa pýtam, nehľadajme v tom len politiku a neútočme len politicky, lebo my sme tu a my to ideme zachrániť a vy ste predtým, vy neviete, čo, my vieme, čo je potrebné spraviť. Áno, je potrebné meniť systém organizácie samosprávy. Momentálne je to v rukách ZMOS-u, ZMOS túto rukavicu dostal. My v rámci únie miest to máme jasno. ZMOS má prísť s návrhom koncepcie, hádam nechcete to meniť od zeleného stola opäť z Bratislavy. ZMOS ak nepríde s riešením, tak, samozrejme, v tom prípade predpokladám, som si istý, že vláda bude konať, ale vždy je to lepšie a znesiteľnejšie, ak ten návrh príde zdola nahor ako zhora nadol. V tomto prípade netreba hneď hádzať flintu do žita a hovoriť, vy neviete, my vieme. Len nemôžte to urobiť bez aktérov a tí aktéri sú najpodstatnejší. To sú tí starostovia, primátori a tí zástupcovia samosprávy. Ak by bola tá možnosť a mali by sme ten prútik a možnosť to zmeniť, ja poviem, tá koncepcia, ktorú my by sme predostreli, tak by bolela všetkých, ale možno tie plody by boli nie za rok-dva, tak ako potom by sa povedalo a čo ste spravili, lebo po roku krásna téma politická, by sa z toho vytĺkal kapitál. Ono by plody prišli až po 10-20 rokoch a tie plody, ktoré ešte centristická vláda v Poľsku v ´89., v ´90. myslím, vtedy mali reformu, spravila, kde každý jeden okres má len dve samosprávy. Má okresné mesto a doslova to volajú, že majú špeciálny názov, že akože ten okres. A obidve sídlia v tom okresnom meste a dnes si pozrite na Poľsko, pretože nemíňali, nerozdrobili si tie zdroje, ktoré mali, ale dokázali koncentrovať a investovať cieľavedomo. Lenže tá reforma, ktorú oni majú, už dnes možno má 30 rokov. Takže nezvaľovať to, lebo vy ste, lebo aj vy ste. Aj pán Ódor tam bol a teraz a všetci jeden na druhého, všetci tam boli, aj SaS-ka tam bola, aj pán Dostál bol vo vláde určitý čas a tak ďalej. Ale krásne sa hľadá rok po roku na druhého. Treba si priznať. Konkrétne na stôl nepoložili nikto z vás riešenie a nikto sa do toho nepustil. To, že v takom stave sme teraz, súhlasím s kolegom trebárs z KDH. Tak si sadnime, veď dobre. Veď si sadnime a treba rozprávať nielen na úrovni parlamentu, treba si vypočuť aktérov zdola, treba si zo ZMOS-u, treba z únie miest, otvorí sa široký stôl. Poďme hľadať dlhodobé riešenie, lebo tu krátkodobé riešenie neexistuje. A každý jeden na tom zlyhá, to je jedno, či v PS-ku, či v SaS-ke, či kdekoľvek inde. To znamená, tam iné ani riešenie si neviem predstaviť. Ďakujem. [16:29] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem navrhovateľovi. Neviem, pani poslankyňa Hanuliaková, chcete dať procedurálny návrh, či omylom? (Reakcia z pléna.) Chcete ho podať? Nie? (Reakcia poslankyne z pléna.) Do faktickej? Aha. Tak sa musím opýtať, počkajte. (Telefonovanie predsedajúceho internou linkou.) Takže chce faktickú poznámku, ste chceli, pardon, chceli ste dať aj vy, pani poslankyňa. Takže bude faktickú mať aj pani poslankyňa Hanuliaková, áno? Takže prvý v poradí pán poslanec Dubovický, nech sa páči. [16:38] Richard Dubovický – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. pán predsedajúci, ja by som iba v nadväznosti toho, čo povedal pán poslanec Ferenčák, že vy ste tvrdili, že tá loptička je momentálne na strane ZMOS-u. Mne, neviem, mňa len trošku mrzí, že v takomto prípade, ak sa nemýlim, ma opravte, ak sa mýlim, ale vy ste v únii miest, že prečo ste to tak urobili. Mňa by to celkom zaujímalo, lebo potom sa môžme, keď sa vyjadríte, budem sa vyjadrovať bližšie v rozprave, že prečo sa odignorovala únia miest, keď podľa zverejnených informácií, ktoré má, ona má nejakú predstavu, ako by už mohla vyzerať tá reforma verejnej správy, ktorá by priniesla tie milióny a ZMOS, opravte ma, ak sa mýlim, ak mám správne informácie, začína od zelenej lúky prakticky. Aj keď viem, že dostali v minulosti nejaké informácie, ako by to mohlo vyzerať, ale bolo to odmietnuté v minulosti. Teraz viac menej asi aj vláda ich tlačí k tomu, aby niečo vykonali. Mňa len zaujíma potom, že či viete mi objasniť, že prečo Únia miest, SK8 nejakým spôsobom aktívne neparticipujú v tom a iba doplniť, že aj tuná či PS, KDH, alebo iné strany, my vítame ak by sme boli prizvaní za takýto stôl, lebo myslím si, že to nie je iba o jednej strane alebo resp. o jednej vláde. Ak má prísť nejaká zmena, ona tá zmena musí byť koncepčná a mal by byť minimálne nejaký všeobecný súhlas k tomu, že no dobre, tak tak by to mohlo vyzerať. Ďakujem zatiaľ. [16:38] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem a teraz pani poslankyňa Hanuliaková. [16:38] Jana Hanuliaková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Pán Ferenčák, no treba povedať, že my riešenia máme, len my teraz nevládneme. A ja sa musím zase opakovať, že vy ste neni žiadny nový politik. Vy tu už ste boli aj s predchádzajúcou vládou a ja dúfam, že ste aj niečo robili a že ste hľadali nejaké riešenia a že ste ich aj vtedy mali. Otázka je, že prečo ste ich nepredložili do dnešného dňa. A ja nesúhlasím s vami, že taká reforma trvá roky, že kým sa prejaví. Podľa mňa to je rok, dva, tri a keby ste na začiatku volebného obdobia prišli s nejakým naozaj dobrým návrhom, tak na konci ste už mohli žať tie výsledky. Ja chápem, že je to ťažká diskusia, ale jednoducho od politikov, ktorí stále hovoria, aké majú skúsenosti a koľko rokov teda aj tu naozaj pôsobili v tých samosprávach, by som naozaj čakala oveľa viac. No a ešte k tomu pánovi Ódorovi. Ja už som normálne aj zabudla na jeho meno a že sa vôbec teraz znova vyskytlo v tejto rozprave, ale neviem, či ste čítal Bielu knihu od pána Ódora, ktorú nechal k reforme samospráv a kľudne sa ňou inšpirujte, je tam podľa mňa veľmi veľa dobrých vecí, ktoré naozaj si osvojte a môžu sa aplikovať. Takže naozaj tvrdiť, že pán Ódor nič v tejto téme neurobil a zase povedzme si, aké boli jeho možnosti, hej, za to obdobie. Súhlasím s vašou výhradou, k tomu sa neviem vyjadriť, že či dal, nedal samosprávam, ale každopádne si myslím, že pán Ódor urobil pre nejakú zmenu fungovania samospráv možno oveľa viac, jak SMER za 12 rokov jeho predchádzajúcich vlád. Takže toľko, ďakujem. [16:38] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho To trošku pobavilo aj mňa, ale ďalší v poradí, pán Dubovický. Nech sa páči. [16:38] Richard Dubovický – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Milé kolegyne, milí kolegovia, pán primátor, ja som asi minulý týždeň načal tú tému, že asi tuná bude trošku širšia diskusia a chcem sa poďakovať, že držíme sa vecne, aspoň sa snažíme. Ale dovoľte, aby som priblížil bližšie váš návrh, s ktorým môžme povedať, že viem sa stotožniť. Viem sa stotožniť s tým návrhom, s tým, že uvedomujem si v akom finančnom, akej finančnej situácii sú samosprávy, čomu čelia a aké výzvy tie samosprávy čakajú v roku 2025 aj v ďalších rokoch. Ale zároveň by som vás chcel požiadať, ešte kým začnem. Vaša kolegyňa zo strany SNS, keď si pozriete bod 30, tlač 452, neviem, či ste tu boli, ona predstavila návrh zákona, ktorý zoberie ďalšie desiatky miliónov samosprávam. Ja verím tomu, že ak to myslíte úprimne aj s tým rezervným fondom, tak tento zákon zastavíte. Je to tlač 452 a návrh troch poslancov. Lebo v takomto prípade budeme naďalej v tom začarovanom kruhu a budeme si torpédovať samosprávy. Vy chcete pomôcť, na druhej strane máme tu návrhy vládnej SNS, ktorej je všetko úplne že jedno. Tak ako sa bijú do hrude, že ich absolútne nezaujíma, ako dopadne ten konsolidačný balíček. Oni tam proste to chcú mať. A práve si myslím, že takto by tá politika nemala fungovať. Lebo my v prvom rade potrebujeme hľadať riešenia a v druhom rade vy ako vládna koalícia vládnete v súčasnosti a práve vy by ste mali prinášať tieto riešenia, ale, naopak, dochádza ku, z jednej strany od vás povedzme chcete pomôcť, z druhej strany dochádza k torpédovaniu samospráv. Čo som chcel povedať. Ďalšia vec je, že bolo tu veľakrát povedané, čo sa týka reformy verejnej správy aj pár týždňov dozadu, aj keď som mal komunikáciu s pánom poslancom Muňkom, že oni dajú na stôl, resp. vy ako vláda dáte na stôl reformu verejnej správy. Ja som povedal, však jasné, však my budeme len nejakým spôsobom radi a ešte keď nás prizvete k tomu, aby sme sa mohli k tomu aj vyjadriť, prípadne priniesť nejaké naše návrhy, ja to celkovo vítam. Ale odvtedy prešlo zase niekoľko týždňov a nevidím ani náznak. Vy ste povedali, že ZMOS na tom pracuje. Ja by som bol veľmi rád, keby aj ZMOS nejakým spôsobom, lebo sme tu ústavní činitelia, sme parlamentní poslanci, aby aj oni predstavili nejakú víziu, akým smerom sa to hýbe. A prečo práve o tom rozprávam, rozprávam práve o tom, lebo v súčasnosti fakt že niekoľko rokov sme so samosprávami nerobili nič, a potom čo sa udialo za predchádzajúcej vlády pre tie samosprávy, deje sa im momentálne ešte teraz a ešte viac aj vďaka konsolidačným balíčkom, aj vďaka tomu, že opäť inflácia nám rastie. Aj vďaka tomu, že prichádzajú také návrhy na samosprávy alebo transakčná daň a kopec ďalšieho, kde vytvorí zase ďalšie náklady pre tie samosprávy vo výške zase, to už by som si dovolil povedať v stovkách miliónov eur. Neviem, či ste si všimli, ale dneska aj na denníku vyšli rozhovory so starostami a primátormi obcí na východnom Slovensku. Určite ste to čítali a oni sami tvrdia, že asi nás čaká fakt že ten, to najťažšie obdobie, čo sa týka samospráv a momentálne tie straty budú v niekoľkých miliónov eur. Tam aj pán primátor mesta Prešov spomína o sume 5 miliónov eur. To je presne inak tá podobná suma, ktorá nám vyšla, plus-mínus sa to dá pohybovať štyri, šesť. Na konci dňa nevieme, aký bude vývoj financií budúci rok, čo prinesie samosprávam, ale všetko je v nejakých štatistických číslach. Takže áno, máme obrovský problém, máme výpadok a vďaka tomuto výpadku mestá, ako ste aj vy spomenuli, majú problém vôbec na bežné služby alebo bežnú údržbu hľadať financie. Ale, prepáčte, keď to tak poviem, ale s určitosťou nemôžeme všetci všetko zvaľovať na Ódorovú vládu alebo na vládu pána Matoviča, môžem mať hocijaký názor, ale z úcty si ho nechám pre seba. My sme prišli o niekoľko rokov, čo sa týka reformy ako takej pre tie obce, lebo ja poznám starostu, ktorý je starostom pre 26 obyvateľov a mne to pripadá až smiešne, že vlastne nechcem povedať, že načo, ale sú to zase naše financie, ktoré by sa nejakým spôsobom dali použiť lepšie. A na druhej strane napríklad pár príkladov, hovorím ten spôsob, akým si my vyberieme tú reformu verejnej správy, je nejaký spôsob, ktorý si my nájdeme, ale napríklad Francúzsko v rokoch 2014-2016 prijalo reformu územného usporiadania z počtu regiónov 22 na 13. Opäť, potvrdilo sa to, že sa znížili náklady a zvyšovala sa efektivita správy. No za čím my čakáme proste? My potrebujeme nájsť tie milióny pre tie samosprávy. A aj tak ako som pred pár týždňami rozprával v rámci nejakých návrhoch, ktoré sú uvedené, dostupné na internete, tá konzervatívna reforma verejnej správy nám prinesie 300 miliónov. To je tá konzervatívna. A tá najliberálnejšia až do výšky nejakých 800 miliónov. To sú tie peniaze, ktoré by sme potrebovali momentálne v tých samosprávach. Ja rozumiem, že ten rezervný fond je momentálne asi jediný spôsob, ako udržať ako tak tie samosprávy funkčné, ale aj to nie všetky. Ale nemyslím si, že pôjde o nejaké koncepčné riešenie. Takže a aby sme si aj povedali, že ten rezervný fond slúži na krytie mimoriadnych výdavkov. A to môže sa stať nebodaj nejaké nešťastie alebo nebodaj fakt že spadne nejaký most alebo hocičo iné. A povedzme, že tá samospráva použije tieto, tento rezervný fond na niečo, čo nepredvídala a takto príde zase o peniaze, ktoré by vedela použiť na veci, na ktoré ten rezervný fond slúži. Takže tu je odo mňa taký varovný prst, že dobre, na jednej strane máme rezervný fond, ale na tej strane druhej môže sa hocičo stať a tá samospráva na konci dňa bude nedofinancovaná a nebudeme mať ani financie na tie mimoriadne výdavky. Nebudem to ani tak ďalej naťahovať. Ja, my sme sa rozprávali, vy určite viete, ja viem, že aká je momentálne situácia v tých samosprávach. Ja by som vás chcel požiadať, aby sme sa tu nestretli budúci rok v októbri, že budeme schvaľovať opäť takýto zákon na rok 2026, ale chcem vás požiadať, aby ste v prvom rade ten návrh poslancov a všetky návrhy, ktoré prichádzajú, ktoré by poškodili samosprávam, stopli u vás a minimálne ak budú prechádzať ďalej, tak aspoň s tými dátami, ktoré napríklad pri tom zákone, tlač 452, boli zavádzajúce a nezobrali alebo nezohľadnili dáta, ktoré tam napísali ministerstvá, tak vás chcem ešte raz pekne požiadať, ako poďme sa baviť o reforme a tento návrh, aby sa už budúci rok do pléna nedostal. Ďakujem veľmi pekne. [16:44] Tibor Gašpar Ďakujem pán poslanec. Na vaše vystúpenie jedna faktická poznámka. Pán poslanec Lackovič, máte slovo. [16:46] Marek Lackovič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem ti, Richard. Ešte ako doplním trošku, tak aby to nebolo, ty si to naznačil, ale aby to nebolo o tom, že Progresívne Slovensko nevie prinášať riešenia. Tak, práve naopak, že my tie riešenia prinášame aj na túto schôdzu. My sme sa o tom ešte nebavili a pôjde to možno na programe, na program zajtra doobeda alebo poobede. Ale zoberte si napríklad aj novelu poplatku za miestny rozvoj, ktorú sme predložili na túto schôdzu, bod 42, ak sa nemýlim, tak aj tam napríklad ukazujeme, že akým smerom sa chceme hýbať, keď chceme pomáhať samosprávam. Aj v rámci tejto novely poplatku za rozvoj vieme elegantne, efektívne pomôcť a nestojí nás to veľa námahy, lebo to sú veci, ktoré sú skôr takého že technického charakteru. V rámci tej novely poplatku za rozvoj napríklad rozširujeme možnosť využitia a výnosu aj na stavebné úpravy, opravy, rekonštrukcie. Pretože niekedy nie je rozumné postaviť niečo úplne nové, ale napríklad modernizovať už to postavené. Po druhé, rozširujeme účel, na ktorý je možné použiť výnos poplatku za rozvoj, napríklad na cintoríny, krematória, infraštruktúru obecnej, mestskej polície a tak ďalej. Po tretie, taktiež rozširujeme možnosť využitia aj na úhradu kapitálových výdavkov na kúpu nehnuteľného majetku. Po štvrté upravujeme hornú hranicu sadzby z 35 na 50 a po piate zvyšujeme vymožiteľnosť toho poplatku pred developermi najmä, ktorí menia vlastníctvo a potom poznáme to. Stalo sa to aj v Bratislave, že ujdú a tak ďalej a tak ďalej. Čiže Progresívne Slovensko má konkrétne riešenia a predložené aj na túto schôdzu, ktoré pomáhajú významne najmä aj teda v tomto prípade starostom a starostkám, už keď si zoberieme konkrétne do ruky napríklad ten takzvaný miestny poplatok za rozvoj. Verím teda, že ho podporíme všetci spoločne. [16:46] Tibor Gašpar Ďakujem. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Prihlásil sa jeden pán poslanec, pán poslanec Dostál, odovzdávam mu týmto slovo. [16:49] Ondrej Dostál – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, tak nakoniec je asi aj dobre, že pán poslanec Ferenčák nestihol v piatok predniesť, či v stredu predniesť tento návrh, lebo to by sa tu určite nerozvinula takáto zaujímavá diskusia, z ktorej sme sa aj mnohé dozvedeli o jeho pohľade na, na samosprávy ich financovanie, aj celkovú, celkové nastavenie a potrebné zmeny. Rokujeme o návrhu, aby rezervný fond bol aj ďalší rok použiteľný aj na bežné výdavky. Bolo to aj v predchádzajúcich rokoch, bolo to opatrenie, ktoré malo zmierniť dopady kríz, ktoré sme tu v predchádzajúcich rokoch zažívali, či už išlo o covidovú krízu, teda pandémiu, alebo energetickú krízu, alebo aj potom, samozrejme, ten nešťastný Matovičov balíček. A teraz sa opäť to opatrenie, ktoré malo byť iba rok, potom sa predĺžilo a teraz sa opäť, opäť predlžuje. Problém toho návrhu je, je v tom, že naozaj to, čo malo byť akási výnimka na dočasné preklenutie, sa schvaľuje nanovo a nanovo, až sa človek začína obávať, že či, či sa z tej výnimky nestane pravidlo a potom, potom v podstate zmysel rezervného fondu ako nejakých odložených peňazí, ktoré na nepredvídateľné výdavky majú samosprávy, sa tým, sa tým poprie a raz tie peniaze budú, budú chýbať. Treba povedať, že to, čo povedal pán poslanec Ferenčák v rámci rozpravy, že problém v samospráve nevznikol posledný rok, je pravda, a teda reagoval tým na kritiku zo strany kolegov z Progresívneho Slovenska. Je to tak, to v akom stave sú dnes samosprávy, nie je zodpovednosť iba súčasnej vlády, samozrejme. Ale zase na druhej strane je rovnako nekorektné tvrdiť, že súčasná situácia samospráv je iba dôsledkom toho, ako tu pôsobili a čo robili vlády v predchádzajúcom volebnom období. A teda, keď zoberieme, že vláda SMER-u alebo, áno, vlády vedené SMER-om tu nie sú iba posledný rok, ale, ale pomaly už trinásť rokov, tak ten podiel a zodpovednosť SMER-u, a teda aj HLAS-u, ktorý zo SMER-u vzišiel, je významný, a teda určite to nemožno odbiť tým, že súčasná vláda je pri moci len rok, a teda za ten rok nemohla urobiť zázraky. Ten, povedal by som, že macošský prístup štátu a politikov na štátnej úrovni k samosprávam je niečo, čo sa tu deje je dlhodobo. Pán poslanec Ferenčák tu spomínal ten daňový bonus a rodinný balíček, ktorý teda hnutie OĽANO si vymyslelo ako, ako svoju agendu, pretlačilo cez parlament a zaplatili ho, respektíve jeho významnú časť zaplatili, samozrejme, samosprávy a očakávalo sa, že si samosprávy samy nájdu, nájdu zdroje. Samozrejme, že takto sa to robiť, robiť nemá. Ale zasa, zase ako vravím, je to, je to dlhodobejšia vec. Zažívame to teraz, či už zmenu toho podielu z podielových daní, pravidelné veci typu zvyšovania minimálnej mzdy, čo spomínal aj pán poslanec Ferenčák, že štát si to odhlasuje, schváli a potom aj samosprávy, vy to zaplaťte, ale, samozrejme, že aj podnikatelia alebo kolektívne zmluvy vyššieho stupňa alebo teraz aj v podstate konsolidácia, ktorá pôjde aj na úkor, na úkor samospráv. A potom, potom sa to premieta do toho, že štát dofinancováva samosprávy a opakovane rozhoduje o tom, že nejaké ešte ďalšie, ďalšie prostriedky uvoľní, preto aby samosprávy prežili ešte ten, ten rok, čo ako, a to som rád, že tu je zhoda, nie, nie je systémové riešenie a takto by sa to robiť, robiť nemalo. Ale teda naozaj je problém, že napríklad prenesený výkon štátnej správy nie je dostatočne financovaný, pričom ústava hovorí, že na obec a vyšší územný celok možno zákonom preniesť výkon určených úloh miestnej štátnej správy. Náklady takto preneseného výkonu štátnej správy, úrad za štát, štát veľmi rád využíva tú prvú vetu a tú druhú vetu si veľmi nevšíma a upozorňuje na to, na to aj Najvyšší kontrolný úrad. Ja som sa na to opakovane ako poslanec Národnej rady pýtal niektorých členov vlády v rámci interpelácie hodiny otázok a tiež som sa snažil na ten problém, problém poukazovať. A rovnako tak nevieme celkom presne, ako je to s tými originálnymi kompetenciami, lebo vláda v roku 2011 alebo teda respektíve Národná rada pri schvaľovaní ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti zaviazala vládu, aby vykonala komplexný audit výkonu kompetencií podľa jednotlivých úrovní verejnej správy a zabezpečenie ich financovania a predložila ho do Národnej rady. Vláda neskôr teda, bola to, myslím, druhá Ficova vláda, urobila audit vo vzťahu k samosprávam, ale nebol to komplexný audit, keďže, keďže neriešil aj štátnu správu a nevieme celkom presne, presne porovnať, že ako je ktorá kompetencia financovaná. Zaujímavé inakšie je, že táto úloha dodnes nie je splnená a túto úlohu inicioval, inicioval vtedy opozičný, opozičný SMER a potom bol dlhé roky pri vláde a nesplnil to. No a čo je systémové riešenie? Systémové riešenie je, samozrejme, že nechať samosprávam aj viacej financií a nebrať im ich pri každej príležitosti, rešpektovať ústavu, ktorá hovorí o tom, že keď sa prenášajú kompetencie na samospráv, tak to má byť sprevádzané aj financiami, dať samospráve, samospráve aj väčšie kompetencie a väčšiu zodpovednosť, lebo pri všetkých výhradách, ktoré možno mať aj voči, voči samospráve, tak samospráva ako celok hospodári oveľa zodpovednejšie ako štát. A potom som veľmi rád, že tu aj v tej predchádzajúcej rozprave a aj zo strany pána poslanca Ferenčáka ako predstaviteľa vládnej koalície jednej z koaličných strán zaznela otázka komunálnej reformy, municipalizácie, spájania obcí. To len, čo mi na tom trošku, trošku prekáža, je, že tu hovoril skôr ako primátor a zástupca únie miest a nie ako predstaviteľ vládnej koalície. Lebo vy ste síce povedali, že my v únii miest sme za a už sme prišli s nejakým návrhom a teraz je to v rukách ZMOS-u, ale je to v rukách parlamentnej väčšiny, parlamentná väčšina má, má možnosti v tom niečo zmeniť. Zdá sa mi, že by bolo alibistické myslieť si, že ZMOS, ktorý reprezentuje aj množstvo tých malých obcí, ktorých by sa komunálna reforma dotkla, teraz príde s nejakým návrhom, ktorým to podporí, že 90 % obcí príde s iniciatívou, že chceme prísť o nejaké právomoci a presunúť ich na nejaké vyššie celky alebo nebodaj sa, sa úplne zrušiť, hoci nemusí sa tá reforma realizovať tak, že by sa tie obce rušili, len výkon správy sa prenesie na vyššiu, vyššiu úroveň. Čiže nemyslím si, že je to v rukách ZMOS-u, je to v rukách, v rukách samosprávy, keď pán poslanec Ferenčák hovoril, že aj PS-ko malo Ódora, no tak dobre, to nechám tak, že čo mohol premiér Ódor reálne spraviť v tejto oblasti, aj SaS-ka bola vo vláde, bola. Že čo sme robili? No, no napríklad ja môžem za OKS v tejto chvíli povedať, že, že to, čo ste tu vy prezentovali, že únia miest hovorí, že z tých 3-tisíc obcí by sme mohli ísť na 300, tak my sme tu mali ako OKS – občianska konzervatívna strana napísané vo volebnom programe v roku 2006, čiže pred 18-timi rokmi. Jedno z opatrení bolo zníženie počtu samostatných samosprávnych a správnych celkov zo súčasných takmer 2 900 na úrovni obcí ich združením do približne 300 prirodzených spádových území, mikroregiónov vrátane samostatných mestských regiónov vymedzených na základe regionalizačných kritérií, najmä spádovosti. Takže som rád, že teda taká veľká zhoda je. No my sme ani v roku 2006 ako OKS, ani neskôr sme nemali taký veľký počet poslancov ako SMER. Takže nemohli sme to, nemohli sme to presadiť, ale teda vítam, že, že aj v koalícii sa nájde niekto, kto nad tým uvažuje. Problém je, že slovenské vlády sa líšia tým, že vo svojom programovom vyhlásení buď spomenú, že treba riešiť aj otázku municipalizácie a komunálnej reformy, a teda, že aspoň o tom diskutovať, alebo to nespomenú, nespomenú vôbec. Aj tie, čo hovoria o tom, že treba o tom aspoň diskutovať, tak reálne s tým doteraz nikdy nič nespravili, ale, bohužiaľ, vlády vedené SMER-om patria k tým druhým, ktoré to ani nespomenú. Takže som rád, že aspoň o tom diskutuje. [16:49] Peter Žiga vymazať [16:59] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ, nech sa páči. [16:59] Ján Ferenčák Ďakujem za korektné vystúpenia, o tom je presne diskusia aj v Národnej rade, že si máme povedať a možno, vidíte, s prekvapením zistíme, že koľko máme akých spoločných názorov a som videl, že s pánom Dostálom máme spoločnú reč nakoniec, aj keď už v roku 2006 v podstate mali návrh, a môžme tiež sa pýtať, prečo v roku 2024 stále pri striedaní všetkých, rôznych vlád nie je to stále dokonané. A to je možno aj taká odpoveď na tie otázky, ktoré tu vyvstali, že prečo za ten rok alebo prečo tak neviete rýchle konať. Lebo bez aktérov je to nemožné. Vy musíte zapojiť tých aktérov, ktorí sú v území, jednoducho nemôžte obísť akúkoľvek, by som povedal, stavovskú organizáciu, ktorá zastupuje, to sa nedá. Jediná možná reforma, ktorá je možná v samospráve, a tu si možno treba povedať, ak sa aj politické všetky strany zhodnú, že z toho nebudú vytĺkať politický kapitál. Pretože ktokoľvek by chcel meniť samosprávu, akákoľvek opozičná strana si z toho začne vytĺkať svoju politiku. Môžem porovnať korektné vystúpenie pána Dostála alebo pána Dubovického a potom vy ste mali také aj politické narážky na tento návrh zákona, ktorý som dával. Jednoducho je to ľahké si vytĺcť zo samosprávy politiku, len ono to neprinesie výsledok. A možno to je tá chyba, ktorá je u nás, že takýto konsenzus jednoducho v základných otázkach by mal existovať naprieč politickým spektrom a naprieč stavovskými organizáciami. To je taká hodená rukavica, berte to, treba sa povzniesť nad politiku, niekedy nad rôzne tie zafarbenia, treba si povedať, sú veci, ktoré sú potrebné spraviť a keď sa nespravia dnes, tak to spadne na tých ďalších. A nikto nevie povedať, kto bude ten ďalší a potom na neho bude a potom jemu budú vykrikovať a ty si mohol a prečo si to takto nespravil a si to mohol za polroka spraviť. No presne tam isto bude, kde v roku 2006, keď bol návrh OKS a boli aj pravicové vlády a jednoducho to nespravili. Čiže príde do toho štádia, ja predpokladám, že to štádium je blízko, pretože financovanie je nedostatočné a netreba to zvaľovať, ešte raz, možno tak korektne poviem, nie je to problém posledného roka. Je to problém dlhodobý a má na to vplyv to, čo sa udialo za posledných, povedzme najhoršie obdobie je takých štyri-päť rokov, hodnotím. Boli to obdobia, ktoré, áno, niektorí hovoria, veď covid kto zavinil, no kto zavinil covid, hej? Čiže netreba tiež hovoriť, energetická, kto vedel, že bude vojna? Kto z vás vedel, že bude vojna na Ukrajine? Že tak vzrastú ceny energií, proste to sú všetko zdroje, ktoré sa uberajú, ktoré nepribúdajú a logicky, keď vždy len beriete a nepridávate, tak vznikne problém. A ten problém vzniká a sa nabaľuje, nabaľuje a vy to nevyriešite za mesiac ani za polroka, to sa nedá jednoducho. Preto sú tu návrhy, ktoré zmierňujú dopady. Toto, čo predkladám, nie je systémové riešenie, zodpovedne vám to prehlasujem, nie je to systémové riešenie, to je riešenie na jeden rok, skončí, nič viac, nič menej, končí, dobre? Je to len preto, že ešte niektoré samosprávy majú rezervné fondy, pri príprave rozpočtu môžu kalkulovať, ako použijú tieto zdroje. Možno by som sa vrátil späť, a to k pánovi Dostálovi, definíciu rezervného fondu kto stvoril? Mal som také od kolegov zo samospráv otázky, že a vôbec prečo my máme reštrikciu, keď niečo ušetríme, že nám niekto prikazuje, že to môžte použiť len takto. Prečo nám rovno tie peniaze nedáte k dispozícii a si ich použi, ako chceš. A teraz sa tu hádame, prečo rezervný fond má byť tak použitý alebo onak. Veď to je opäť zákon, ktorý tu bol prijatý, a zákony sú tu na to, aby sa menili a keď zistíme, že je tu nejaký zákon o rezervnom fonde, ktorý robí problémy samosprávam, tak ho zrušme. A načo ho máme a potom diskutujeme tu stále dookola, že posunúť to o rok, o rok, lebo len rezervný fond môžeš na kapitály použiť, prečo? Veď v rámci samosprávy treba veriť už starostom a primátorom, oni nesú svoju zodpovednosť o použití. A sami dobre viete, že primátor nerozhoduje o použití zdrojov, o tom rozhoduje mestské alebo obecné zastupiteľstvo. Čiže je to v rozhodnutí mestského a obecného zastupiteľstva, primátor maximálne alebo starosta podpíše uznesenie, to je celé, alebo rozpočtovú zmenu. Takže treba trošku viacej dôverovať a možno aj takýto zákon, aby sme sa tu stále k tomu nevracali, v budúcnosti prehodnotiť jeho užitočnosť v systéme, že či vôbec má zmysel, alebo nemá zmysel. Poďme sa vrátiť k tým úplne veciam, ktoré nám blokujú alebo ktoré nám bránia rozvoju. A toto beriem, mňa tak napadla, ako pán Dostál hovoril, že presne to je vec, prečo vôbec má reštrikciu nejakú použiť rezervný fond. Veď keď si vytvorím rezervu ako doma v peňaženke máte a niekto vám zakáže to použiť, len môžeš kúpiť auto. A prečo? Ja si za to, keď mám sťažené výdavky, no tak si ich použijem nasledujúci mesiac na sťažené výdavky, veď to je úplná logika, ktorá mi z toho teraz vyplynula a s tým plne súhlasím. Je to návrh, ktorý som predložil, je to návrh, ktorý mám s kolegami prekomunikovaný, veľmi rád akejkoľvek diskusie sa zúčastním, v rámci mojich skúseností vidím, že máme aj spoločné názory naprieč rôznymi politickými spektrami, už jedno, či koaličné, opozičné. Reforma alebo zmena samosprávy je téma všetkých a buď k nej príde, alebo nepríde. A keď k nej nepríde, tak raz k nej dôjde, už otázka, kto si to bremeno ponesie, tak bude na jeho pleciach. Ďakujem za podporu tohto zákona. [16:59] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Chcem sa opýtať spravodajcu, či chce zaujať stanovisko k rozprave. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu poslancov Migaľa, Šalitroša a Malatinca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 o priestupkoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 305/2005 o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má tlač 534, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 557. Dávam slovo poslancovi Samuelovi Migaľovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán poslanec. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Samuela Migaľa, Radomíra Šalitroša a Romana Malatinca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 534.) [17:07] Samuel Migaľ Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som predložil návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zákon na rokovanie Národnej rady predkladá trojica poslancov Samuel Migaľ, Roman Malatinec a Radovan Šalitroš. Predloženým... (rečník si odkašľal), pardon, predloženým návrhom zákona sa reflektuje najmä na legislatívne zmeny v Trestnom zákone v súvislosti s úpravou výšky škody, ktorá zakladá trestnú zodpovednosť pri niektorých majetkových trestných činoch. V dôsledku úpravy výšky malej škody tak dochádza ku kvalifikovaniu protiprávneho konania, ktorým bola spôsobená škoda vo výške menšej ako 700 eur za priestupok. Vzhľadom na uvedené je potrebné upraviť hornú hranicu sadzby pokuty, ktorú možno za priestupok proti majetku uložiť, nakoľko vo vzťahu k výške spôsobenej škody sa v súčasnosti nejaví ako primeraná ani dostatočná na odradenie potenciálnych páchateľov od protiprávneho konania. Predmetom návrhu zákona je popri zvýšení pokút za priestupky proti majetku aj rozšírenie okruhu sankcií o novú sankciu menších obecných služieb. Doplnenie nového druhu sankcie menších obecných služieb vychádza najmä z potreby efektívnejšieho riešenia priestupkov s cieľom zvyšovať zodpovednosť páchateľov priestupkov voči spoločnosti a zvýšiť efektivitu sankčného systému zákona o priestupkoch. Ide o moderný a flexibilný nástroj na riešenie priestupkov, ktorý zohľadňuje individuálne možnosti páchateľov, a zároveň má verejnoprospešný charakter. Zavedenie menších obecných služieb do právnej úpravy sleduje nielen represívny, ale aj výchovný a preventívny účel sankcie voči spoločnosti navonok so súbežným posilnením individuálnej zodpovednosti páchateľov priestupkov za svoje konanie. Súčasťou návrhu zákona sú aj úpravy reflektujúce na problémy vyskytujúce sa v aplikačnej praxi s cieľom skvalitnenia činnosti správnych orgánov prejednávajúcich priestupky a rovnako aj dôsledného postihu protiprávneho konania. V tejto súvislosti sa návrhom zákona upravuje zodpovednosť za spáchanie priestupku spoločným konaním dvoch alebo viacerých páchateľov a zavádzajú podmienky možnosti vyhotovovania zvukového záznamu z priebehu ústneho pojednávania o priestupku. Súčasťou návrhu zákona je novelizácia zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v súvislosti s oprávnením orgánu sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately navrhovať uloženie sankcie menších obecných služieb mladistvému páchateľovi. Návrh zákona bude mať pozitívny aj negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie, životné prostredie, služby verejnej správy pre občana, informatizáciu spoločnosti, vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu a bude mať pozitívne i negatívne sociálne vplyvy. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi a s právom Európskej únie. V navrhovanej účinnosti zákona od 1. januára 2025 sa zohľadňuje predpokladaný priebeh legislatívneho procesu a dostatočný čas na prípravu jeho vykonávania. Ďakujem za pozornosť a dajte, prosím, pán predsedajúci, slovo spravodajcovi. [17:07] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, poslancovi Jozefovi Cechovi. Nech sa páči, pán spravodajca. [17:11] Jozef Cech Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Samuela Migaľa, Radomíra Šalitroša a Romana Malatinca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 534. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní. Ďakujem veľmi pekne, skončil som. Pán predsedajúci, otvorte rozpravu. [17:11] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, zaujmite miesto pre spravodajcu. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku, pani poslankyňa Remišová. Nie je v sále, prepadá jej poradie tým pádom. Teraz sa opýtam, či sa chce do rozpravy niekto prihlásiť ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Pán poslanec Dostál. [17:11] Ondrej Dostál – Vystúpenie v rozprave vymazať [17:14] Peter Žiga vymazať [17:14] Ondrej Dostál – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, už teda druhýkrát sa obraciam na pána poslanca Migaľa v priebehu dnešného dňa a druhýkrát budem, tak povedal by som, že konštruktívne kritický. Čo sa týka obsahu toho návrhu alebo jeho základného zamerania, tak myslím si, že ide správnym smerom a keďže sme v prvom čítaní, tak nejdem riešiť nejaké detaily, ale to samotné základné nastavenie novely priestupkového zákona sa mi zdá správne, lebo reaguje na novelu Trestného zákona, ktorá už v tejto chvíli nepôsobí alebo resp. právne prostredie po jej schválení nepôsobí dostatočne odstrašujúco na páchateľov drobných krádeží, ktoré sú krádežami, ale nie sú kvalifikované ako krádeže v zmysle Trestného zákona, keďže sa zvýšila hranica malej škody, znížili sa tresty a tak ďalej a tak podobne. A nepremietlo sa to do úpravy priestupkového zákona. Na minulej schôdzi boli iniciatívy zo strany opozície. Myslím, že dva návrhy boli. Jeden sme predložili my, ako skupina poslancov z poslaneckého Klubu SaS, druhý predložili kolegovia z Progresívneho Slovenska, ak si dobre pamätám, ktorí tiež reagovali na tú situáciu vzniknutú novelou Trestného zákona. No a ale aby som iba nechválil, tak budem aj kritický. Ten návrh by bol v poriadku v prípade, že by bol predložený v riadnom legislatívnom procese zároveň s novelou Trestného zákona. Lebo keď sme my vyčítali novele Trestného zákona, že je robená účelovo a že je vynechaný riadny legislatívny proces, tak toto bol jeden z dôvodov. Ten riadny legislatívny proces nie je niečo samoúčelné, čo teda iba nejakí milovníci rokovacieho poriadku si myslia, že treba dodržiavať, lebo keď sa vynechá riadny legislatívny proces, tak sa zabudne práve na takéto veci, ktoré ja si nemyslím, že by tá novela Trestného zákona mohla byť dobrá, ak by jej súčasťou bolo toto opatrenie. Ale prinajmenšom ak by prešla normálnym legislatívnym procesom, čo v prípade tak rozsiahlej novely Trestných kódexov a teda ďalších zákonov predpokladá aj riadne pripomienkové konanie a neskrátené legislatívne konanie na pôde parlamentu, ktoré by sa neobmedzilo iba na politickú debatu de facto, ale aj na obsah, tak tieto zmeny priestupkového zákona a súvisiace zmeny by boli jej súčasťou. Čiže vítam na jednej strane, že skupina troch poslancov zo strany Hlas prichádza s takýmto návrhom, na druhej strane zametáte problém, ktorý ste vy sami pomáhali vytvoriť tým, že ste aj vy traja hlasovali za novelu Trestného zákona napriek tým vysloveným obavám. Napriek tomu, a toto bola jedna z tých diskutovaných tém, aké to bude mať následky práve na krádeže do tej hodnoty 700 eur, keď navyše sa tam aj dostalo do toho, teda vypadlo to horalkové ustanovenie, že pri recidíve nejde o trestný čin bez ohľadu na to, v akej výške sa teda tá krádež alebo to odcudzenie spraví. Čiže malo to byť súčasťou toho návrhu a predpokladám, že by to bolo súčasťou toho návrhu, keby šiel v riadnom legislatívnom procese, keby nebol účelový a keby to aj nebolo v tom pôvodnom návrhu, tak v priebehu riadneho legislatívneho procesu by či už v rámci pripomienkového konania, alebo v rámci štandardného prerokovania v druhom čítaní, keby medzi prvým a druhým čítaním bol ten klasický mesačný rozostup na prerokovanie toho návrhu vo výboroch, tak som presvedčený, že by sa tam nejaké takéto ustanovenie dostalo. Zároveň predloženie tohto návrhu podľa môjho názoru vyvracia tú tézu, že jak to bolo všetko premyslené, jak to bolo všetko pripravené, jak tu zavádza opozícia, keď hovorí o tom, že rastú malé krádeže. Lebo keby to tak nebolo, keby novela Trestného zákona nespôsobila ten problém, že časť nezákonnej činnosti alebo krádeží sú, nie je teraz v podstate adekvátne postihovaná, tak by ste vy teraz nemuseli prichádzať s touto novelou. A to, že s ňou prichádzate podľa môjho názoru dáva za pravdu kritikom novely Trestného zákona. Ďakujem. [17:14] Peter Žiga Na vaše vystúpenie dve faktické poznámky. Pán poslanec Vančo. [17:20] Branislav Vančo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán predsedajúci, ďakujem kolegovi Dostálovi a súhlasím s tým, čo hovoril. Tá zmena bola nesystémová a, samozrejme, toto je jedna z vecí, ktoré sa objavili, tých nedostatkov, nedomyslených, keďže skrátené legislatívne konanie proste zákonite pri takejto veľkej veci generuje obrovské množstvo chýb a je to priznanie si tejto chyby. My sme navrhli rovnaký zákon v podstate na predchádzajúcich schôdzach a bol zamietnutý, ale každopádne oceňujem, že kolegovia si tú chybu uznali a že to priniesli, aj keď aj toto riešenie malo prísť z vlády a nie od poslancov. Vláda sa nemá čo zbavovať zodpovednosti, zvlášť keď ide o chybu, ktorú sama vláda zapríčinila tým, že poslala do Národnej rady nepremyslený zákon, novelu Trestného poriadku, ktorý neriešil množstvo vecí a budeme tu sa celé volebné obdobie zaoberať opravami chýb a nezmyslov, ktoré boli novelou Trestného zákona zavedené do Trestného poriadku. A, bohužiaľ, minister spravodlivosti, minister vnútra si nerobia svoju prácu poriadne a systematicky. Mňa by aj zaujímalo, že akým spôsobom budú napríklad posilnené úrady, ktoré majú riešiť priestupky. Už teraz to nezvládajú kapacitne, množstvo priestupkov zostáva neprejednaných a minister vnútra je ticho a vyzerá, že ho to vôbec nezaujíma, ale malo by ho to zaujímať. [17:20] Peter Žiga Pani poslankyňa Škopová. [17:22] Anežka Škopová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Ďakujem za vaše vystúpenie, pán Dostál, ja si dovolím len zopakovať to, čo ste spomínali aj vy, že my ako opozícia sme tvrdili už na začiatku roka, keď sme rokovali o tej hanebnej novele Trestného zákona. Opakovane sme vládnu koalíciu varovali, že také zásadné zmeny v oblasti spravodlivosti nemôže prijímať skráteným legislatívnym procesom bez riadnej odbornej diskusie a pripomienkovania. Upozorňovala na to nielen opozícia, ale aj prezidentka, odborníci a dokonca aj Európska únia. Týmto bezohľadným zásahom do právneho systému si v koalícii zahrali ruskú ruletu s bezpečnosťou občanov. Kvôli tejto ľahostajnosti sú dnes naši dôchodcovia vystavení hrozbe krádeží a podvodov bez skutočného postihu pre páchateľov. Znížením hranice škody na 700 eur zločincom poskytli otvorené dvere na zneužívanie najzraniteľnejších. A teraz počúvajte, dôchodca z Gelnice, ktorého vlani dvojica z Mníška nad Hnilcom podviedla o 83-tisíc eur a rodinný dom, sa musel schovávať na neznámom mieste. Krajský súd v Košiciach podvodníkov prepustil na slobodu, pretože pri rozhodovaní sa už riadil novelou Trestného zákona. Dámy a páni, toto je vizitka tejto vlády! Takto vyzerá ich lepšie, pokojnejšie a bezpečnejšie žitie a teraz idú novelizovať novelu, ktorú už preto museli opakovane opravovať. Preto najlepšie, čo môžu urobiť je vrátiť Trestný zákon do pôvodného stavu. Ďakujem. (Potlesk v sále.) [17:22] Peter Žiga Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ, chcete? Nech sa páči. [17:24] Samuel Migaľ – Vystúpenie Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Aký tu bol kľud, doteraz, nevadí. Pani poslankyňa, dobre vám to tam píšu, len mám taký pocit, neberte to osobne, ale že neviete, čo čítate tam. Ale rešpektujem, pretože to prichádza z kúta hanby, v poriadku. (Smiech v sále.) Pán kolega Dostál, ďakujem za vecnú, konštruktívnu pripomienku, len som nepočul žiadne fakty, že čo by sa tam teda malo zmeniť, v tom návrhu. Súhlasím, že celá tá novela Trestného zákona asi mala prejsť v riadnom legislatívnom konaní. Čo bolo, bolo, tá novela prešla ako poslanecký návrh, hádam mi nikto v tejto sále nechce upierať moju poslaneckú iniciatívu. Proste ležalo to na podateľni tuším dva týždne alebo tri týždne... dobrý deň, pán kolega, (povedané s pobavením) ...teraz je to v prvom čítaní a ja verím, že prídete s nejakým konštruktívnym návrhom, o ktorom sa budeme baviť, aby sme vylepšili ten zákon. Pretože súhlasím, pokiaľ je nejaký konštruktívny návrh do tohto zákona, ja osobne, a bude mať nejakú logiku, ja osobne ho veľmi rád podporím a presadím v rámci nášho poslaneckého návrhu. A čo sa týka tých demagogických rečí, že sa tu nejako menili štatistiky, pozrite si naozaj čísla, ktoré sú z oficiálnych policajných štatistík. Žiadne dramatické zmeny ani v obchodoch, ani nikde inde sa neudiali. Pre korektnosť dodám, že si počkajme na ročné obdobie, kedy sa tieto štatistiky vyhodnotia a pokiaľ bude treba prijať nejakú ďalšiu úpravu, tak ju prijmeme. V každom prípade na záver dodám, že sa chystá celková revízia priestupkového zákona, veľká revízia priestupkového zákona, ktorá pôjde v riadnom legislatívnom konaní. To znamená, že to, o čom ste hovorili, budete sa môcť vyjadrovať, odborníci sa budú môcť vyjadriť a ja budem rád, keď tento návrh, ktorý predkladáme ako trojica poslancov, získa podporu ako koaličných partnerov, tak aj opozície. Ešte raz vás vyzývam v prípade, že budete mať konštruktívne pripomienky a návrhy, sem s nimi a poďme o tom diskutovať do druhého čítania. Ďakujem veľmi pekne, skončil som, pán predsedajúci. [17:24] Peter Žiga Pán spravodajca, máte záujem vystúpiť? Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďalším bodom programu je prvé čítanie o návrhu poslancov Pavly Puškárovej, Andrey Szabóovej, Jozefa Habánika a Karola Janasa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je pod tlačou 546, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí číslo 569. Dávam slovo poslankyni Paule Puškárovej, aby návrh zákona uviedla, nech sa páči pani poslankyňa. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Pauly Puškárovej, Andrey Szabóovej, Jozefa Habánika a Karola Janasa na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 546.) [17:28] Paula Puškárová – Vystúpenie Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, tento návrh zákona predkladáme v súvislosti s existenciou súčasnej nedostačujúcej právnej úpravy pri obstarávaní, resp. vydávaní učebníc a nielen učebníc, ale aj iných textov, ktoré produkujú tvoriví pracovníci vysokých škôl. Momentálne verejné obstarávanie sa týka aj teda akýchkoľvek publikácií, monografií či iných článkov, ktoré napríklad potrebujeme v rámci nášho záväzku do otvorenej vedy publikovať v konkrétnom alebo teda, keď prejde recenzným konaním, potrebujeme odpublikovať v konkrétnom časopise a stále podliehajú súčasnej právnej úprave verejnému obstarávaniu. Preto z podnetu od výskumníkov, z bežnej praxe, z univerzít sme zozbierali, a teda predkladáme tento návrh a uchádzame sa o jeho podporu. Ďakujem veľmi pekne. [17:28] Peter Žiga Ďakujem pekne, zaujmite miesto pre navrhovateľov. Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárske záležitosti, pánovi poslancovi Igorovi Šimkovi. Nech sa páči, pán spravodajca. [17:29] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho vymazať [17:29] Igor Šimko – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem pekne. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Pauly Puškárovej, Andrey Szabóovej, Jozefa Habánika a Karola Janasa na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 546 . V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Rovnako ho vítam ako človek, ktorý sa pohybuje v akademickom prostredí a treba spružňovať tento priestor, aby to bolo naozaj pre poslanie vedy, výskumu a techniky lepšie. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada sa po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu, ďakujem. [17:29] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Otváram všeobecnú rozpravu, konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, teraz sa pýtam, či sa chce do rozpravy niekto prihlásiť ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú, pani navrhovateľka máte záujem vystúpiť? Pán spravodajca? Nie, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďalším bodom je prvé čítanie o návrhu poslancov Huliaka, Kramplovej, Danka a Lučanského na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je pod tlačou 454, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 482. Dávam slovo pani poslankyni Dagmar Kramplovej, aby návrh zákona uviedla, nech sa páči. [Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Rudolfa Huliaka, Dagmar Kramplovej, Andreja Danka a Adama Lučanského na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 454.] [17:32] Dagmar Kramplová – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Rudolfa Huliaka, Dagmar Kramplovej, Andreja Danka a Adama Lučanského na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon). Cieľom návrhu zákona je zabezpečiť, aby vzdelávací proces na školách a školských zariadeniach bol v súlade so zásadami, normami, ktoré odrážajú kultúrne a etické hodnoty slovenskej spoločnosti a podporoval výchovu k zodpovednému občianstvu, rešpektovaniu biologických a spoločenských daností ako aj ochranu integrity rodinných vzťahov. Návrh zákona zavádza explicitné vymedzenie pojmu netradičná sexuálna orientácia. Pod týmto pojmom sa rozumie akákoľvek sexuálna orientácia, ktorá sa odchyľuje od tradičného chápania vzťahu medzi mužom a ženou. Tradičné hodnoty, na ktorých je slovenská spoločnosť postavená, uznávajú manželstvo ako jedinečný zväzok muža a ženy, čo je výslovne stanovené aj v čl. 41 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Tento ústavný princíp zdôrazňuje, že rodina založená na manželstve muža a ženy predstavuje základnú bunku spoločnosti a má byť chránená a podporovaná štátom. V kontexte týchto hodnôt je cieľom návrhu zákona chrániť deti a mládež pred vplyvmi, ktoré by mohli byť v rozpore s ústavnými princípmi. Novela ďalej zavádza prísny zákaz akejkoľvek propagácie, šírenia alebo podpory myšlienok a názorov týkajúcich sa netradičných sexuálnych orientácií a rodových identít v prostredí škôl a školských zariadení. Tento zákaz je navrhnutý tak, aby zabezpečil, že vzdelávací proces nebude slúžiť ako nástroj na šírenie ideológií, ktoré by mohli byť v rozpore s biologickou identitou jednotlivca, čo znamená, že všetky vzdelávacie a výchovné aktivity musia rešpektovať tradičné hodnoty spoločnosti. Zavedenie zákazu propagácie myšlienok týkajúcich sa netradičných sexuálnych orientácií a rodových identít je taktiež reakciou na obavy rodičov a širšej verejnosti, ktorí sa domnievajú, že niektoré obsahy šírené v školách môžu byť nevhodné vzhľadom na vek a vyspelosť detí. Návrh zákona preto reflektuje na požiadavky rodičov a zákonných zástupcov na ochranu svojich detí pred obsahmi, ktoré považujú za nevhodné alebo škodlivé. Z uvedených dôvodov je návrh zákona považovaný za žiaduci a v súlade s princípmi právneho štátu, ktorý chráni nielen práva jednotlivcov, ale aj kolektívne hodnoty, ktoré sú základom sociálneho poriadku a identity štátu. Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Ďakujem. [17:32] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pani navrhovateľke, teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch pánovi poslancovi Farkašovskému. Nech sa páči, pán spravodajca. [17:32] Karol Farkašovský – Vystúpenie v rozprave 97. Ďakujem pekne za slovo. Ctené plénum, vážený pán podpredseda, v súlade so zákonom o rokovacom poriadku som bol predsedníčkou výboru určený za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 454. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu sú aj stanoviská ministerstva financií a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako pre spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada sa vo všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a cestovný ruch. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a cestovný ruch. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní. Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu. [17:32] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán navrhovateľ, otváram všeobecnú rozpravu, konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Teraz sa pýtam, či sa chce do rozpravy prihlásiť niekto ústne. Končím... tak na poslednú chvíľu ste sa prihlásili, nech sa páči, štyria, končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Štyria páni poslanci, pán poslanec Vašečka ako prvý. [17:32] Richard Vašečka – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, ja len zopár poznámok k tomuto zákonu, ktorý je v prvom čítaní. Hneď na začiatok by som povedal, že v prvom čítaní sa, alebo po prvom čítaní hlasujeme, či máme o tomto zákone rokovať aj ďalej. Ja si myslím, že áno, vypočujem si ešte rozpravu, aj keď som na vážkach, ale asi sa prikloním k tomu, že budem hlasovať za to, aby sme prerokovali tento návrh v druhom čítaní. Zároveň poviem, že keby sme mali druhé čítanie a hlasovali by sme o definitívnom znení tohto návrhu zákona, tak ako je, tak by som ho nepodporil, pretože podľa mňa má zle nastavené parametre a hoci má deklarovanú pozitívnu myšlienku alebo dobrú myšlienku, tak je robený podľa mňa spôsobom, ktorý je takým troška, s takým bubnom na zajace. Ppredkladateľmi tohto zákona, to je také zaujímavé, neviem, či by to bolo tak, keby sa ten zákon podával neskôr, sú aj páni poslanci Huliak, aj pán poslanec Danko, ktorí zrovna, no neviem, či sa teraz zhodnú, alebo si vedia prísť na meno. A pán poslanec a podpredseda parlamentu Andrej Danko hlasoval proti návrhu zákona, proti, nielenže nepodporil, nielenže sa zdržal, ale hlasoval proti návrhu zákona, ktorý som predkladal, kde som žiadal informovaný súhlas rodičov s výchovou a vzdelávaním v oblasti sexuálneho správania. Argument podľa mňa falošný, ale uvedený bol, že nebol dostatočne komplexný ten zákon. Takže máme tu teraz dve veci. Jedna z nich je vládna novela, o ktorej sme rokovali, ktorú priniesol pán minister Drucker, ktorá má akýsi informovaný súhlas, ktorý je ale veľmi deravý, to znamená, že cez neho môže rôznym spôsobom prejsť rôzne indoktrinovanie detí, mládeže cez rôzne škulinky v školskom vzdelávacom programe alebo v tzv. inováciách. My sme chceli len to, aby rodič vedel o svojom dieťati, iba o svojom dieťati, nie aby rozhodoval o iných deťoch, aby rozhodoval o škole, o svojom dieťati. Toto nám bolo zamietnuté a hovorím, pán podpredseda Danko hlasoval proti, lebo povedal, že nie je to dosť komplexné. Tak teraz neviem celkom, či je to tak, že tento návrh, jeho návrh spolu s pánom poslancom Huliakom, aj s pani poslankyňou, ešte myslím s pánom poslancom Lučanským, či je teda zabezpečenie tej komplexnosti, ale mne to príde ako taká naozaj veľmi hrubá alebo až taká obhrublá záplata, ktorá podľa mňa to nerieši. A aby som bol aspoň trochu pozitívny, tak ja súhlasím s myšlienkou, že nemáme propagovať pred deťmi to, čo ste vy nazvali že netradičná sexuálna orientácia v tom slova zmysle, že nemáme deti miasť, lebo to naozaj, ak hovoríme o propagácii, tak to deti môže miasť a skutočne Slovenská republika podľa znenia našej ústavy podporuje manželstvo muža a ženy, to je správne, s tým súhlasím a myslím, že aj väčšina z nás. Na druhej strane tak ako je ten zákon napísaný, tak pri priamej alebo dokonca nepriamej, taká je dikcia toho návrhu, podpore takejto netradičnej sexuálnej orientácie, tak to som veľmi zvedavý, ako sa tieto veci budú rozhodovať, či to bolo, alebo nebolo, či to bolo priame, alebo nepriame, či to je tradičná alebo netradičná sexuálna orientácia. Takže ja si myslím, že to, čo chcete dosiahnuť, týmto návrhom nedosiahnete a ak pán predseda SNS Andrej Danko bol proti nášmu návrhu, lebo vraj nie je dostatočne komplexný, tak neviem, ako by som nazval toto. Napriek tomu ja v politike nikdy neberiem veci osobne a ako som povedal do druhého čítania pravdepodobne, stále to ešte zvažujem, tento zákon podporím, ale opakujem znova, ak by mal byť v takejto forme v druhom čítaní bez zmeny, tak keby som aj chcel, nemôžem hlasovať, lebo ten zákon nie je dobrý, nie je spravodlivý, to, čomu najviac venuje rozsahovo, keď si ten zákon pozriete, je pokuta, ktorá môže byť udelená ministerstvom školstva až do výšky 30-tisíc eur. Poznám dosť dobre školské prostredie a myslím si, že za takúto veľmi neurčitú a neurčito formulovanú vec hroziť pokutou vo výške do 30-tisíc eur, a to aj opakovane, je v podstate likvidačné alebo vážne poškodzujúce chod školy, bez ohľadu na to, či je to veľká, alebo malá škola. Takže to si myslím, že nie je podstata zákona, opakujem znova, moja filozofia môj nápad, môj návrh znel, nech sú rodičia informovaní a v prípade, že by, v iba prípade ich dieťaťa nebolo niečo v poriadku, tak majú právo nesúhlasiť s tým, teda tzv. povinný informovaný súhlas. Nijakým spôsobom sa nezasahovalo do toho, čo robí škola, nikomu sa nevyhrážalo žiadnymi pokutami, žiadnou likvidáciou, myslím si, že to je schodnejšia cesta. Ono nakoniec o takých veciach sa v školách rozpráva, debatuje a keď niekto určí, že to bola propagácia alebo podpora, tak hrozí pokuta 30-tisíc eur. Nemyslím si, že toto je cesta, nemyslím si, že je to pozitívne naladené voči školám, voči rodičom, deťom, preto myslím, že ak kolegovia chcú, aby sme sa o tom rozprávali ďalej a aby sme naozaj prijali nejaký pozitívny návrh zákona, tak ho bude teda treba, ja by som povedal, že ani nieže prestavať, ale zbúrať a odznova postaviť. Ďakujem. [17:36] Karol Farkašovský – Vstup predsedajúceho vymazať [17:38] Richard Vašečka – Vystúpenie v rozprave vymazať [17:44] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďalším vystupujúcim v rozprave je pán poslanec Horecký. [17:45] Ján Horecký – Vystúpenie v rozprave Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Vážené dámy a páni, máme pred sebou návrh zákona poslanecký, ktorý predkladajú poslanci vládnej koalície zo strany SNS. Nie je to vládny návrh zákona a týka sa veľmi citlivej veci. A bezprostredne, takmer bezprostredne predtým sme rokovali o vládnom návrhu zákona o tomto istom školskom zákone a tiež sme sa dotkli tejto citlivej témy. Títo istí poslanci, ktorí predkladajú tento návrh zákona, hlasovali za vládny návrh novely školského zákona, ktorý danú problematiku rieši nedostatočne a nesprávne. V nej sa vyžaduje alebo v tomto vládnom návrhu, tak ako bol schválený, sa vyžaduje informovaný súhlas rodičov na výchovu a vzdelávanie iba nad rámec školského vzdelávacieho programu a katalógu inovácií vo vzdelávaní, ale zato pre všetky oblasti výchovy a vzdelávania, teda aj pre prírodné vedy, pre spoločenské vedy, pre ďalšie oblasti. Títo istí poslanci nehlasovali za pozmeňujúci návrh KDH, ktorým sme jasne nastavili spôsob, akým rodičia žiakov môžu presadiť svoju výsostnú kompetenciu. Aby boli vždy informovaní o výchove a vzdelávaní aj v rámci školského vzdelávacieho programu v oblasti formovania intímneho života detí a mládeže a sexuálneho správania. Toto vám nepredkladám ako nejaký môj osobný názor, aj keď to je aj moje pedagogické a osobné presvedčenie, aj rodiča, aj starého rodiča, aj učiteľa, že intimita, formovanie intimity detí patrí pod správu a pod zodpovednosť rodiča, nie niekoho iného. Pretože jednoducho škola vzdeláva, rodič to podporuje, rodič vychováva a škola mu v tom pomáha. KDH svojím pozmeňujúcim návrhom chcelo chirurgicky presne tieto kompetencie vyznačiť, tak aby sme v tejto veci urobili raz jasno a nebola táto téma predmetom politického zápasu a niekedy až takého cynického zneužívania témy. Aby pri, a týmto sme chceli dosiahnuť, aby pri vzdelávaní teda v rámci školského vzdelávacieho programu bol uplatnený princíp alebo nástroj informovaného súhlasu, tak aby to minimálne obťažovalo, zaťažovalo školy a rodičov, to znamená, stačil na posledné slovo rodičov vyjadriť nesúhlas obvyklým spôsobom napríklad cez EduPage. Pri vzdelávaní nad rámec školského vzdelávacieho programu a nad rámec katalógu inovácie vo vzdelávaní sme sa verne držiac zákona o rodine, charty ľudských práv Európskej únie držali textácie, že tu treba informovaný súhlas rodičov v oblasti, znovu, formovania intímneho života detí a mládeže, vierovyznania, resp. filozofického presvedčenia. Potom nasledoval zo strany vládnej koalície pozmeňujúci návrh zo strany poslancov v školskom výbore doplniť do § 3 školského zákona do princípov výchovy a vzdelávania princíp politickej, náboženskej a ideologickej neutrality. Pozrime sa na to bližšie, čo to je, doplniť tam ustanovenie o politickej neutralite. Jednoducho je to redundantné ustanovenie. Veď v paragrafe, myslím, 151 školského zákona máme v druhom odseku úpravu, že v školách sa zakazuje činnosť politických strán a politických hnutí a ich propagácia. Pozrime sa teraz na ustanovenie o náboženskej neutralite, čo to znamená. Veď toto je upravené v Ústave Slovenskej republiky, znovu, v zákone o rodine, v Charte ľudských práv Európskej únie, v medzinárodnej zmluve s Vatikánom a v dohode Slovenskej republiky s registrovanými cirkvami na Slovensku. A čo cirkevné školy? Vari tie musia zachovávať náboženskú neutralitu? Katolícke, evanjelické, cirkev bratská a tak podobne? Pozrime sa na ďalší bod. Ideologická neutralita. Čo to znamená? Veď my máme aj v Trestnom zákone, aj inde niektoré ideológie explicitne označené za zločinné, napríklad fašizmus. Ak vás niekto na škole pozdraví, odpustite, nepoviem ten fašistický pozdrav, poznáte ho, tak škola má zachovať ideologickú neutralitu? Nemá zaujať postoj k prejavom propagujúcim extrémizmus alebo zločinné ideológie? Veď Ústava Slovenskej republiky opäť jednoznačne upravuje túto oblasť v čl. 1 ods. 1: "Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát, neviaže sa na nijakú ideológiu ani na náboženstvo." Potom prišla ďalšia nedostatočná oprava zo strany poslancov vládnej koalície, kde sa do § 3 školského zákona k tomu princípu politickej, náboženskej a ideologickej neutrality dopĺňa, že toto sa netýka § 15 školského zákona, a teda vyučovania náboženstva alebo náboženskej výchovy a činnosti cirkevných škôl. Vari tam na cirkevných školách už môžeme presadzovať nejakú ideológiu alebo nemusíme zachovávať politickú neutralitu? Ja nepodsúvam autorom zlý úmysel, ale moje vystúpenie dnes je o tom, že aj ten najlepší úmysel treba vedieť vykonať správne. A tento pokus je, prepáčte, amatérsky. KDH hovorí jasne a otvorene, so všetkou úctou v zmysle Ústavy Slovenskej republiky o nezávislosti škôl od akejkoľvek ideológie, zákaze ich propagácie vrátane LGBTI ideológie a o princípe náboženskej slobody pre všetkých, rovnako pre ľudí bez alebo s náboženským presvedčením. Preto KDH predložilo niekoľko pozmeňujúcich návrhov, ktoré túto vec riešia na úrovni školských zákonov a pripravujeme návrh ústavnej úpravy princípov, o ktorých sme pri vzniku Slovenskej republiky ani neuvažovali ako o potrebných, mali sme ich za samozrejmé. Napríklad, že existujú iba dve pohlavia, mužské a ženské. A že biologická podstata človeka, pohlavie, nie je predmetom ľudskej ľubovôle alebo túžby. Táto skutočnosť sa nedá oklamať pojmom rodová identita. Tu je veda po našej strane a KDH je na strane vedy. Keďže sme v prvom čítaní, tak len stručne k samotnému predloženému návrhu zákona. Jedna otázka, komu sa to vlastne zakazuje aj nepriame šírenie a podpora myšlienok a názorov? Naozaj chceme kontrolovať aj myšlienky a názory? Čo ak nejaký žiak alebo jeden zo 75-tisíc učiteľov stúpi vedľa a urobí niečo, čo je v rozpore so školským vzdelávacím alebo štátnym vzdelávacím programom, alebo úmyslom zriaďovateľa? Naozaj bude sankcionovaný likvidačne zriaďovateľ napríklad rímskokatolícka cirkev tridsaťtisíceurovou pokutou? Pretože bude na veľmi efemérnom vyhodnotení toho, či nejaký názor, alebo myšlienka je už propagáciou alebo šírením nejakej ideológie. Je to veľmi nebezpečná úprava, ktorá v prípade, že by sa zmenila politická konštelácia, vláda, ostala by takto zachovaná s takýmto až totalitným nastavením, môže poslúžiť presne opačnému úmyslu nedemokraticky a nesprávne. Zopakujem, čo som povedal, ako je stanovisko KDH. Otvorene som povedal, že sme proti šíreniu ideológií vrátane LGBTI. Že rozpoznávame iba dve pohlavia, mužské a ženské. Že sú veci, ktoré nepatria do kompetencie človeka, hoc ako vzdelaného, hoc ako túžbou motivovaného. Sú veci, ktoré tam nepatria. Školy musia byť zdravo konzervatívne a tým nenarážam na politiku KDH, ale na to, že v školách sú stovky ľudí, stovky detí, za nimi stovky rodičov a desiatky učiteľov a je veľmi náročné nájsť konsenzus, preto sa nepúšťajme do žiadnych extrémnych polôh, ani do žiadnych nekonsenzuálnych nastavení. Ďakujem, skončil som. [17:45] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie dve faktické poznámky. Ako prvý pán poslanec Vašečka. [17:55] Richard Vašečka – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Pán poslanec, ďakujem za vystúpenie aj za sumarizovanie tých vecí. Ja by som sa pozastavil pri jednej, ktorú si aj spomínal. Zopakujem, v návrhu zákona je dikcia, ministerstvo školstva uloží zriaďovateľovi za porušenie tohto ustanovenia pokutu do 30-tisíc eur aj opakovane. Je nám asi jasné, že ministerstvo školstva je politický orgán, ktorý schádza z nejakých, z nejakých pomerov, je obsadený nejakým straníckym nominantom, je to naozaj aj politické nebezpečenstvo, mávať s takýmito vecami. Opakujem znova, niekomu príde ako ultrakonzervatívny návrh, keď hovoríme, že rodičia vlastného dieťaťa majú o vlastnom dieťati vedieť, čo sa učí v škole a v prípade, že by to tak vyhodnotili, tak aby sa toho nezúčastnil. Nikomu nič nezakazujú, nikomu sa nevyhrážajú pokutami. To bolo zamietnuté, tak ako spomínal pán poslanec, niektoré z tých návrhov sme dávali aj spoločne ako pozmeňujúce návrhy, ja tento zákon som podával opakovane ako samostatný návrh zákona aj v minulom volebnom období, aj v tomto, nejde o presadzovanie môjho návrhu, teraz to už bol aj spoločný s pánom poslancom Horeckým. Ide o to, že my chceme ísť pozitívnou formou, dať, posilniť to právo rodičov. Táto cesta, kde ministerstvo školstva má v ruke až likvidačný nástroj voči školám, a pritom ide o veľmi vágne, vágne znenie, ktoré sa môže rôzne použiť, nemyslím si, že je to dobré, dobrá cesta a ak tak, tak treba naozaj veľmi rázne do toho zasiahnuť. Napriek tomu som, za seba hovorím, som ochotný podporiť do druhého čítania, ale ak bude znieť takto ten zákon, v tom prípade ho už nepodporím v druhom čítaní. [17:55] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Janckulík. [17:57] Igor Janckulík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Ďakujem, Janko, za tvoje vystúpenie, že si to pekne zhrnul, vysvetlil a ja by som odporúčal navrhovateľom, keby radšej stiahli tento návrh zákona, lebo fakt je úplne amatérsky. A tak ako povedal kolega, predkladali sme viaceré pozmeňujúce návrhy, ani jeden ste si neosvojili. Je mi to ľúto, že neprebieha tu debata, že sa tu strieľajú takéto návrhy zákonov, ktoré sú možnože dobre myslené, ale môžu uškodiť zriaďovateľom. Píšu nám teraz z celého Slovenska, normálne majú strach, 30-tisíc euro pokuty, neviem, kde ste sa na to prišli. Kto to bude posudzovať, či niekto porušil, neporušil? Proste ja si neviem predstaviť, ako tie školy teraz budú fungovať. Mali by sme prijímať dobré zákony, dobré zákony pre ľudí a, samozrejme, dobré zákony, ktoré sme aj navrhovali v pozmeňujúcich návrhoch, ktoré by vyriešili tieto problémy. Lenže vy opozičné návrhy nechcete prijímať, to je celý problém. Ďakujem. [17:57] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho S reakciou pán poslanec Horecký. [17:58] Ján Horecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou Kolegovia, ďakujem pekne za vaše reakcie. Jednoducho treba o vážnych aj citlivých veciach rokovať tak, aké sú, čiže citlivo a seriózne. Ľutujem, že predkladatelia hociktorého z tých pozmeňovákov zo strany vládnych poslancov alebo poslancov vládnej koalície neprišli a nerokovali naprieč touto Národnou radou, pretože všetky strany, ktoré sme tu, zastupujeme legitímne svojich voličov. Keby ste tak urobili, bol by som odporučil, tak ako som to hovoril naozaj konkrétne tým predkladateľom niektorým, aby sme, keď už chcete explicitne zdôrazniť nejaký princíp vo výchove a vzdelávaní, hovorili teda o nezávislosti škôl vo výchove a vzdelávaní od akejkoľvek ideológie a zákaze propagácie ideológií a o náboženskej slobode. Nie o neutralite, čo je proste veľmi ohybný výraz, ktorý sa dá zle použiť, zneužiť aj bez zlého úmyslu predkladateľov. Rovnako aj o takejto vážnej veci, ako sú nejaké rámce pre výchovu a vzdelávanie, je dôležité hľadať nejaký konsenzus, nejaké odborne správne riešenie, ktoré by bolo akceptovateľné aj praxou, školami, zriaďovateľmi a ktoré vieme uchopiť a budovať to od strechy, od ústavy až po školský zákon. Ďakujem. [17:59] Peter Žiga Ďalším vystupujúcim v rozprave je pán poslanec Šmilňák. [18:00] Martin Šmilňák – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, predkladatelia, prepáčte mi drobnú dávku sarkazmu, ale všetci sme za posledné týždne boli svedkami rôznych kotrmelcov vpred aj vzad a rôznych tlačoviek a antitlačoviek a prestreliek medzi pánom Huliakom a pánom podpredsedom Dankom. A dneska tu v súzvuku títo dvaja spolu s ďalšími predkladateľmi predkladajú legislatívny počin, ktorý má viesť k slušnosti, k tradíciám, k citlivému prístupu k výchove a vzdelávaniu detí. Toto teda nám predkladá pán Huliak a pán Danko, ktorí sa tu správali veľmi, by som povedal, veľmi úchvatným spôsobom za posledné dva týždne. A preto to hovorím, preto to spomínam, lebo, lebo ja sa snažím pochopiť úprimnosť, úprimnosť tohto návrhu a nejak mi to, nejak mi to nejde do hlavy. Niekoľko dní, desiatky hodín sme tu rozprávali, nielen tu, ale aj na výbore pre vzdelanie sme rozprávali o troch novelách školských zákonov. Minimálne dve sa týkali, týkali aj vecí, o čo sa snažíte riešiť teraz a pán kolega Horecký podal niekoľko pozmeňujúcich návrhov ku návrhom pána Druckera. Spomenul tu kolega Vašečka, my dávame pozor v KDH na to, aby výchova a vzdelávanie neprešli nekontrolovane pod moc štátu a aby rodičia neostali štatistami. My si myslíme a my to pokladáme za výsostné právo rodičov predovšetkým v oblastiach intimity, v oblastiach sexuality, sexuálneho vzdelávania, aby rodičia vedeli, čo sa robí v školách nielen v rámci aktivít, ktoré sú nad rámec alebo presahujú školský a štátny vzdelávací program, ktoré sú v katalógu inovácií, ale dokonca aj to, čo je v školskom vzdelávacom programe preto, lebo tam je veľmi citlivá interpretácia. Inak to podá konzervatívnejšia alebo konzervatívnejší starší kolega pedagóg ako mladý človek s liberálnejším pohľadom na svet, a preto, preto nechceme ubrať rodičom možnosť, aby videli, čo sa v tej škole robí, aby mohli povedať nie, takto to ja nechcem, aby ste narábali s mojím dieťaťom. A toto je poctivý konzervatívny postoj KDH. My sme ho vyjadrili na rokovaní ku tlači 400, prípadne ku tlači 401, ale asi ste mali zapchaté uši. Lebo prešli kompromisné návrhy, kde rodičom čiastočne upierame toto právo, keď sme rozprávali o informovanom súhlase rodičov, vy všetci ste zahlasovali, vy všetci ste zahlasovali s pánom ministrom, ktorý sa môže tešiť z priazne viac ako sto poslancov. A tam keď sme to riešili, keď sme povedali, keď sme zdvihli varovný prst a povedali sme pozor, aby sa našim deťom nedostalo niečo, čo rodičia nechcú, vy ste vtedy boli tichučko. A teraz zrazu takýto legislatívny počin. Pýtam sa, či je toto poctivé. A teraz prečo to predkladáte ako poslanecký návrh, keď ste vládni poslanci? Pýtam sa prečo? Aká finta je v tom? Aká je v tom poctivosť? Aký je za tým úmysel? Idete sa hrdiť, že my ideme zachraňovať Slovensko a tradičné hodnoty? Veď tak ako ste to napísali, už to povedal kolega Horecký, je to také babráctvo, že vy neviete interpretovať, čo je tradičná hodnota. To sa nedá, lebo tradície sa postupom času menia. Tradícia nie je niečo, čo je desaťtisíc rokov alebo päťtisíc alebo tritisíc rokov staré. Keby sme sa držali tritisíc rokov dozadu, tak tu dneska máme mnohoženstvo. Takže pozor na to, či predkladáte niečo, čo je, čo je konzervatívne a čo je poctivé. Z môjho pohľadu si robíte iba PR. To nie je nič, čo by sa dalo rukolapne povedať, že takto to áno, je to dobre napísané, je to čisté, je to precízne, je to fajn. Nie je to fajn, je to iba čistý populizmus. A najväčšia sranda je, že to podávajú vládni poslanci, medzi nimi Huliak a Danko, aká symbióza. A teraz aký je tam úmysel? Čo za tým je? My v KDH sme presvedčení o tom, že rôzne experimenty a rôzne, prepáčte mi, kolegovia, príliš progresívne alebo príliš liberálne ideológie, ktoré chceme dostať už o materských alebo základných škôl k našim deťom, to my nepokladáme za správne. Tam treba citlivosť a tam treba celospoločenskú dohodu a treba pozerať, lebo tiež neberiem informáciu, že každé dieťa má právo na všetky informácie. Tam musíme byť citliví, kedy, v akých dávkach a akým spôsobom. Keď toto nezoberieme do úvahy, tak predsa ja neposadím štvorročné decko a nebudem s ním pozerať horor, aby som mu neublížil. Alebo nepustím deťom porno, to tiež, samozrejme, že nie. Tam budeme musieť byť citliví. Ale ja vás žiadam, buď to stiahnite, alebo to upravte do takej podoby, aby to dávalo zmysel, aby to malo hlavu aj pätu. Lebo v debatách, ktoré tu boli minulý týždeň a ktoré trvali hodiny, tam ste boli ticho. A teraz predkladáte niečo cez poslanecký návrh, čo znamená, že ste obišli všetku odbornú diskusiu, kompletne. A potom robíte z konzervatívnej politiky, prepáčte, trhací kalendár! Ďakujem. [18:00] Peter Žiga Na vaše vystúpenie je jedna faktická poznámka. Pán poslanec Vašečka. [18:06] Richard Vašečka – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Ja som si len tak klikol na článoček na denníku Postoj, kde práve rozoberajú situáciu vo vládnej koalícii a presne ten spor medzi tými súčasnými predkladateľmi zákona, z ktorých jeden ten prvý dokonca minulý týždeň nám tu všetkým ukazoval, ako to bez neho nepôjde a vládna koalícia musela pána poslanca Blcháča sem doviesť, čo je teda podľa mňa celé tak divne postavené na hlavu a aj popri tých vyjadreniach toho predkladateľa, viete, toto je téma, na ktorej možno sa nezhodneme v parlamente a môžme mať rôzne názory, môžme o tom diskutovať, pravdepodobne Progresívne Slovensko má na viaceré tie veci iný názor a je to legitímne, že má taký názor. Ja mám iný, ja si myslím, že naozaj by nemali sa propagovať to, čo vy ste nazvali, že netradičné sexuálne orientácie pre deti a mládež, ale ten spôsob je taký naozaj huliakovský, prepáčte, že sme si na to už zvykli, videli sme to tieto, tieto posledné týždne a sme z toho takí prekvapení. My to takto nechceme. My to takto nechceme, aj kolegovia, ktorí vystupovali. Môžeme sa o tom rozprávať, môžeme mať jasné postoje, môžeme byť kresťanskí konzervatívci, to je v poriadku, ale takýmto spôsobom nie. Ten spôsob nie je dobrý. A to sa vám snažíme povedať bez toho, aby sme my boli nejakým spôsobom, ja neviem, nejakí tvrdí alebo zbytočne osobní. Ale ešte raz, toto nie je spôsob a ja som veľmi zvedavý, ako pri súčasnej situácii vo vládnej koalícii aj medzi predkladateľmi zákona ako toto bude vyzerať pri hlasovaní a či to nebude stiahnuté a či to postúpi do druhého čítania, uvidíme. Ale tej téme škodíte, keď to robíte takto. [18:06] Peter Žiga S reakciou pán poslanec Šmilňák. [18:08] Martin Šmilňák – Vystúpenie s faktickou poznámkou Vďaka, pán kolega, za faktickú. Ja ešte raz zopakujem a zdôrazním, že presne táto téma a otvorenie veľkého školského zákona, k tomu došlo minulý týždeň a bavili sme sa tu o tom hodiny a hodiny. A bavili sme sa presne o tejto téme, ktorá už mohla byť vyriešená k spokojnosti naprieč politickým spektrom. Ako je možné, že školský zákon, tak dôležitá veľká vec, sa zase otvára? O týždeň. Ako inak to môžeme chápať, ako, ako nejakú, ako nejakú politickú kampaň alebo niečo, niečo, čo ako keby nedávalo zmysel. Ďakujem. [18:08] Peter Žiga Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pani navrhovateľka, chcete zaujať stanovisko? Nech sa páči. [18:09] Dagmar Kramplová – Vystúpenie Takže ďakujem, vážení kolegovia, za vaše vystúpenia. Zároveň by som chcela poďakovať aj pánovi Vašečkovi, aj pánovi Horeckému, lebo teda som vyrozumela z vášho príspevku, že je možné ešte ďalej rozprávať o tomto návrhu zákona. Bolo tuná spomenuté, že zrazu predkladáme tento zákon, čo nie je pravda, lebo tento návrh novely zákona bol normálne zaradený na túto schôdzu a pokiaľ ste si teda dobre prečítali program a materiály, tak ste teda videli, že tento zákon tam je. Mohli ste sa ozvať, mohli sme o tom debatovať dopredu, ale nie je to zrazu. Chcela by som sa ohradiť voči tomu, čo tuná niekoľkokrát už zaznieva od opozície, že ako si dovoľujeme predkladať poslanecké návrhy. Nuž tak, že je to naša kompetencia, ktorá nám vychádza priamo z ústavy. Tak by som bola veľmi rada, keby ste s týmto prestali a nebrali nám toto právo, ktoré máme. Ďalej by som chcela ešte upriamiť pozornosť na to, že tu bolo hovorené o tom, že to nie je úplne jasné, tá definícia. Tak priamo v návrhu novely zákona sa píše: "Netradičnou sexuálnou orientáciou je akákoľvek sexuálna orientácia, ktorá sa odchyľuje od vzťahu medzi mužom a ženy v zmysle tradičných hodnôt. 2b) Poznámka pod čiarou: Napríklad článok 41 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky." Myslím si, že je to úplne jasné. Čo sa týka výšky pokút alebo pokút ako takých, ukladať nejaké povinnosti bez toho, že by bola sankcia, je, myslím si, že úplne zbytočné a neúčinné. O tej výške sa vieme rozprávať, nie je to dané explicitne, že to musí byť 30-tisíc, asi by to muselo ísť už o veľmi vážny priestupok, opakujúci sa priestupok. Ale áno, myslím si, že je to vec, o ktorej teda vieme rozprávať, aby teda naozaj nešlo o likvidáciu škôl, na tomto určite nemáme záujem. Skôr máme záujem, aby sa tieto netradičné sexuálne orientácie ako predmet nejakej výučby nedostávali do škôl. Pokiaľ má niekto záujem oboznamovať svoje deti aj v tomto zmysle, nech sa páči, nikto mu to neberie, ale mimo škôl a školských zariadení. Ďakujem. [18:09] Peter Žiga Ďakujem, pani navrhovateľka. Pán spravodajca, chcete sa...? Nech sa páči. [18:13] Karol Farkašovský – Vystúpenie spoločného spravodajcu Hlasovanie o tomto bode programu navrhujem zajtra o 17. hodine. Ďakujem. [18:13] Peter Žiga Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pristúpime k prvému čítaniu o návrhu poslancov Michelka, Kotlára, Garaja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 299/2020 o poskytovaní dotácií v pôsobnosti ministerstva kultúry v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má tlač 526, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 549. Dávam slovo poslancovi Romanovi Michelkovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán poslanec. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Romana Michelka, Petra Kotlára a Milana Garaja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 299/2020 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov , tlač 526.) [18:13] Roman Michelko – Vystúpenie Ďakujem, pán predsedajúci. Zmyslom tohto zákona je nový účel, ktorým poskytujú dotácie zo štátneho rozpočtu, podpora rozvoja vzťahu nehmotného kultúrneho dedičstva, ktorou sa rozširuje možnosť poskytovania dotácií na účel sprístupnenia kultúrnych hodnôt žiakom, pedagogickým zamestnancom základných a stredných škôl aj iným spôsobom než len cez kultúrne poukazy. Skracuje sa tak minimálna doba na odstránenie nedostatkov preto, aby to nebol problém, to vysvetlím, a žiadosť o poskytnutie dotácie upravuje možnosť, aby žiadosti boli na vybrané účely. Tieto účely posudzuje a vyhodnocuje priamo ministerstvo kultúry, pokiaľ to nebude robiť komisia. Je množstvo inštitúcií v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva kultúry, ktoré vydávajú rôzne kultúrne aktivity, či už sú to divadlá, galérie a rôzne iné kultúrne inštitúcie a popri poukazoch je možné, aby sa urobila špeciálna grantová schéma, ktorá bude ponúkať takéto kultúrne aktivity a školy si ich budú môcť nejakým spôsobom objednať. Dnes je to tak, že vlastne všetky kultúrne aktivity sú podporované cez verejnoprávne fondy, či už KULT MINOR, Audiovizuálny fond, alebo Fond na podporu umenia, a vlastne na ministerstve sú len Obnov si svoj dom a ešte jeden program pre hendikepovaných. Toto by mal byť ďalší, ktorý dá vejár možností pre školy, základné a stredné školy a umožní, aby kultúrne aktivity boli prístupné aj žiakom a študentom. Pýtal som sa, prečo sa tam skracuje, keď príde nejaká žiadosť a sú tam nejaké chyby, musí sa 15 dní čakať a znova sa to vracia a podobne. Čiže nato, aby sa rýchlejšie prípadné nedostatky dali, sa skracuje tá lehota, aby tie poukazy, respektíve, aby tie kultúrne aktivity boli prístupné rýchlo a bez nejakých väčších bariér. Čiže toto je zmysel tohto zákona, umožniť novú grantovú schému, ktorá umožní využívať to, čo je v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva kultúry pre školy základné a stredné. Ďakujem. [18:14] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre kultúru a médiá, pánovi poslancovi Mažgútovi. Nech sa páči, pán spravodajca. [18:16] Ján Mažgút – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom pre kultúru a médiá za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu zákona je aj stanovisko ministerstva financií, zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej právnej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: ústavnoprávny výbor a výbor pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre kultúru a médiá, a zároveň odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní. Vážený pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu. Ďakujem. [18:18] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, preto dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Pán poslanec Szalay, jediný prihlásený. [18:19] Tomáš Szalay – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne, bude to krátke a stručné. Pán kolega, myslím si, že pri poslednom zákone, ktorý ste takto predkladali ako poslanecký návrh zákona, ste povedali, že už nechcete byť bicyklistom, nosičom takýchto, zatiaľ na prvý pohľad neškodných, ale v druhom čítaní potom škodných návrhov zákona, takže ja by som sa vás, pán poslanec, chcel spýtať, že prečo v tomto pokračujeme, že prečo zase ste sa pustili na tento tenký ľad. Lebo v tejto chvíli je to že o ničom, a to, o čom ten zákon bude, sa ukáže až v druhom čítaní. Čiže chcem vedieť vlastne, o čo vám ide. Ďakujem. [18:19] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie jedna faktická poznámka. Pán poslanec Michelko. [18:21] Roman Michelko – Vystúpenie s faktickou poznámkou No bol som ubezpečený, nemám v tejto chvíli a nemienim dávať žiadnu faktickú, teda pozmeňujúci návrh. Bol som požiadaný, aby sa urobila jedna vec, ktorá je neutrálna, nikomu neškodí, nemala by byť že vôbec kontroverzná, jednoducho nová grantová schéma pre školy základné a stredné, aby z činností, ktoré sú zriaďovateľské alebo teda z kultúrnych aktivít, ktoré sú v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva kultúry si mohli vyberať nejaké programy aj školy. Nič viac v tom nie je, nevidím v tom žiadnu záludnosť, ani nič podobné. V podstate dnes takéto aktivity, ako som povedal, kultúrne, podporné aktivity sú len cez verejnoprávne fondy a okrem tých dvoch projektov Obnovme si svoj dom a ešte tuším jedna grantová schéma, nemá ministerstvo takéto schémy. Ak urobí takúto schému, nevidím v tom žiaden dôvod. Urobí nejakú výzvu, školy si budú môcť žiadať z diapazónu toho, čo budú ponúkať. Bude tam možno symbolické jedno euro, lebo keď je niečo zadarmo, tak si to ľudia necenia. Nemám žiadnu informáciu, že by tam malo niečo ďalšie nasledovať, je to podľa mňa nekontroverzná norma, nemám prečo nepomôcť alebo nemám prečo sa nejakým spôsobom, nič v tom nehľadajte, ja v tom nič nevidím, ani nehľadám a bol som ubezpečený, že nikto také niečo nebude chcieť. Ak bude chcieť nejakú zásadnú zmenu dať, tak potom nech pozmeňovák robí niekto iný. Ďakujem. [18:21] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho S reakciou pán poslanec Szalay. [18:22] Tomáš Szalay – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán kolega, veľmi pekne vám ďakujem za odpoveď. Len teda zhrniem, neplánujete tomu dávať žiadne pozmeňováky, tvrdíte, že, že ani v trubkách nikde nepočujete, že by nejaké šumeli, také pozmeňováky, ktoré by mali nejakým zásadným spôsobom ovplyvniť obsah a charakter tejto novely. Uvidíme v druhom čítaní, možno vám to pripomeniem. Ďakujem. [18:24] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ, máte záujem vystúpiť? Nie. Pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Teraz by malo nasledovať prvé čítanie o návrhu zákona, ktoré máme uvedené ako tlač 533. Je to návrh poslancov Huliaka, Ľuptáka, Ševčíka, ale keďže žiadneho z poslancov nevidím v sále, prepadá im poradie. Budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu poslancov Veslárovej a Dvořáka na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 576/2004 o zdravotnej starostlivosti v službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má tlač 523. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 546. Dávam slovo pani poslankyni Veronike Veslárovej, aby návrh zákona uviedla. Nech sa páči, pani poslankyňa. Vieme pustiť mikrofón pani poslankyni Veslárovej z miesta? (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Veroniky Veslárovej a Oskara Dvořáka na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 523.) [18:25] Veronika Veslárová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo. Návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Predkladaný návrh zákona reflektuje na potreby pacientov so zdravotným znevýhodnením počas poskytovania zdravotnej starostlivosti. Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, ako aj v súlade s právom Európskej únie. A bližšie poviem o tomto návrhu zákona v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá. [18:25] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre zdravotníctvo, pánovi poslancovi Tomášovi Szalayovi. [18:28] Tomáš Szalay – Vystúpenie v rozprave No dobre, takže k prvému čítaniu návrhu poslancov Veroniky Veslárovej a Oskara Dvořáka na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon 576 o zdravotnej starostlivosti. Dámy a páni, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený gestorským Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu tohto zákona, je to tlač 523. Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Návrh zákona obsahuje stanovisko ministerstva financií ako aj ministerstva hospodárstva. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo a odporúčam, aby výbory prerokovali predmetný návrh zákona v druhom čítaní do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní. Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu. [18:28] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Evidujem pani navrhovateľku, že chce v rámci rozpravy vystúpiť, ale ešte sa predtým opýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a dávam priestor pani navrhovateľke v rámci rozpravy, nech vystúpi. [18:28] Veronika Veslárová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, prinášame návrh zákona, vďaka ktorému majú byť odstránené prekážky, ktoré vytvárajú pre zdravotne znevýhodnených, lebo nemajú doprovod v ambulanciách a v nemocniciach. V poslednom období ma kontaktovali ľudia so zdravotným znevýhodnením a ich rodinní príslušníci. Bol im odmietnutý sprievod počas hospitalizácie, ale aj počas ambulantnej zdravotnej starostlivosti. Človek so zdravotným znevýhodnením rieši počas celého života viacero úskalí, ktoré sa znásobia, pokiaľ potrebuje ísť k lekárovi alebo do nemocnice. Častokrát je návšteva lekára nadľudský výkon od parkovania cez prechod bariérovými nemocnicami či poliklinikami. Ak človek so zdravotným znevýhodnením, ktorý je hospitalizovaný, nemá bezbariérovú izbu s toaletou, je to doslova horor. Úzke dvere, prahy, bariérové kúpeľne, to je realita slovenských nemocníc. Koľko nemocníc alebo polikliník debarierizovala táto vláda? Odpoveď asi všetci poznáme. V takýchto podmienkach sa len tak človek nemôže so zdravotným znevýhodnením vybrať sám k lekárovi alebo do nemocnice. Potrebuje doprovod, doprovod, ktorý by mu pohol so sebaobslužnými úkonmi. Mnohí zdravotne znevýhodnení v dôsledku svojho znevýhodnenia sa nemôžu dorozumievať s okolím kvôli rečovým komplikáciám. Tu práve by im doprovod porozumel, vedia, kedy zdravotne znevýhodnený je hladný, smädný, kedy potrebuje ísť na toaletu. Pokiaľ je odmietnutý doprovod, zdravotne znevýhodnený je napospas osudu sám v nemocnici alebo v ambulanciách. Doprovod pomôže a odbremení aj personál nemocnice. Nemocnice sú častokrát personálne poddimenzované. Je potrebné najmä chrániť pacientov so zdravotným znevýhodnením. Častokrát sa stáva, že sa vracajú z nemocníc s dekubitmi a preležaninami a to len preto, lebo personál nemá čas ich polohovať. Liečba dekubitov je finančne náročná a zaťaží sa tak štátny rozpočet a nehovoriac o bolesti, ktorú zdravotne znevýhodnení musia absolvovať. A to je realita, ktorá sa stala dvom zdravotne znevýhodneným bratom len prednedávnom. Ponúknime preto zdravotne znevýhodneným dôstojnú liečbu a bezpečie, potrebujú to. Ďakujem. [18:28] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Evidujem jednu faktickú poznámku na vaše vystúpenie, pán poslanec Ledecký. Takže omylom. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pani navrhovateľka, asi nechcete. Pán spravodajca nechce. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďalším bodom je prvé čítanie o návrhu poslankýň Plavákovej, Jurík a Simony Petrík na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 600 o prídavku na dieťa. Návrh zákona je uverejnený ako tlač 527, návrh na jeho pridelenie je v rozhodnutí č. 550. Konštatujem, že žiadna z navrhovateliek nie je prítomná v sále, prepadá tento návrh. Nasledujúcim bodom je prvé čítanie o návrhu poslancov Hanuliakovej, Veslárovej a Dubovického na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 36/2005 o rodine, o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky 154/94 o matrikách. Návrh zákona je pod tlačou 531, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 554. Dávam slovo pani poslankyni Jane Hanuliakovej, aby návrh zákona uviedla. Nech sa páči. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jany Hanuliakovej, Veroniky Veslárovej a Richarda Dubovického na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 154/1994 Z. z. o matrikách v znení neskorších predpisov , tlač 531.) [18:30] Jana Hanuliaková – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Čiže spoločne s poslankyňou Veronikou Veslárovou a s poslancom Richardom Dubovickým predkladáme na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 154/1994 Z. z. o matrikách v znení neskorších predpisov. Cieľom predkladaného návrhu zákona je umožniť snúbencom uzavrieť manželstvo pred orgánom každej obce alebo mestskej časti, to znamená aj v prípade, že nevedie matriku. Zároveň teda toľko na úvod a hlásim sa do rozpravy ako prvá. [18:30] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor pánovi poslancovi Branislavovi Vančovi. Nech sa páči. [18:31] Branislav Vančo – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako určený spravodajca k uvedenému návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako určený spravodajca odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady. Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu. [18:31] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, zaujmite miesto pre spravodajcov. Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že som dostal tri prihlášky do rozpravy. Pani poslankyňa Hanuliaková, Veslárová, Dubovický. Pani poslankyňa Hanuliaková, ako predkladateľka ste sa nemuseli zapisovať do rozpravy, pretože máte nárok na vystúpenie kedykoľvek v rozprave a tam týmto vám udeľujem slovo. Nech sa páči. [18:40] Jana Hanuliaková – Vystúpenie v rozprave Tak ďakujem ešte raz za slovo. Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, rada by som teda predstavila tento návrh zákona. Hneď asi na začiatok poviem, že tento návrh prišiel priamo ako požiadavka od starostov a starostiek. Za rok mandátu poslankyne som sa stretla teda s desiatkami starostov a starostiek po celom Slovensku. Rozprávali sme sa o mnohých naozaj veľkých problémoch, možných riešeniach, potrebných reformách a významných zmenách, ale aj návrhoch, ktoré sú jednoduché na zmenu, ale v konečnom dôsledku naozaj dokážu zjednodušiť život občanov a ani by nás to v tomto prípade teda nič nestálo. Jedným z takých je aj tento návrh, ktorý by teda starostom a starostkám umožnil sobášiť aj v prípade, kedy nevedú matriku. V jednej z navštívených obcí mi dal starosta teda tento podnet, kde priamo on asi najviac hovoril o tých problémoch, ktoré sa týkajú toho, že teda ak samospráva patrí pod matričný úrad, že teda nevedie vlastnú matriku, tak sa stretávajú s tým, že ako starosta obce teda nemôže sobášiť. Konkrétne v tomto prípade tento starosta mal viaceré prípady počas svojho pôsobenia, kedy za ním prišli snúbenci a priali si, aby ich napríklad teda zosobášil práve on a radi by sa boli zosobášili aj v miestnej kaplnke, ktorá je naozaj veľmi pekná, ale tým, že teda samospráva patrí pod iný matričný úrad, tak, žiaľ, to zastupiteľstvo, ktoré tam pôsobí, neumožňuje to, aby sa teda sobášili napríklad aj v tej obci, ktorá patrí pod matričný úrad. Rovnako sa vyjadrili aj iní zástupcovia obcí, kde som sa stretla s nimi, ktorí mali tento istý prípad, teda že neviedli vlastnú matriku. Ja si myslím, že naozaj neexistuje žiadny dôvod, aby sme túto možnosť nerozšírili. Štát tu má byť podľa mňa pre občanov a v situáciách ako je táto, by sme mali presne rozširovať to portfólio služieb verejnej správy a ich kvalitu. V praxi by táto zmena vytvárala priaznivejšie možnosti pre snúbencov, pre výber miesta, ale aj osoby, ktorá ich oddá. A podľa mňa asi sa tu všetci zhodneme, že aký významný deň to pre každého je, väčšinou teda raz za život, teda pre tých, ktorým je to umožnené na Slovensku. Návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy podľa môjho názoru, aj keď teda v stanovisku ministerstva financií bola taká, bola teda iný, iná, teda stanovisko, ale teda podľa mňa tam bolo povedané, že má to vplyv, keďže sa ako keby navyšujú tie služby, ale ako keby v množstve tých úkonov sa nič nemení, len akurát teda neviedol by to náš starosta alebo zástupcovia samosprávy, kde je matričný úrad, ale mohli by to teda vykonávať aj starostovia, starostky obcí, ktoré pod tento matričný úrad patria. Ja teda dúfam, že hlavne teda podporu od poslancov a poslankýň, ktorí teda sa hlásia teda k tej tradičnej rodine aj podpore manželstva a rodiny, pretože myslím si, že aj toto je jeden z takých návrhov, ktorý by tomu pomohol a rovnako dúfam, že aj podporu všetkých teda poslancov a poslankýň, ktorí teda sú aj takí bojovníci za regióny, pretože rovnako to pomôže aj starostom, starostkám, ktorí pôsobia v našich samosprávach. V programovom vyhlásení sa píše, že osobitnú pozornosť bude vláda venovať pomoci a podpore rodín, a teda vyzývam týmto teda koaličných poslancov a poslankyne, aby tento návrh zákona podporili. Ďakujem. [18:40] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďalším vystupujúcim v rozprave je pani poslankyňa Veslárová. Pustite, prosím, mikrofón pani poslankyni Veslárovej z miesta. [18:40] Veronika Veslárová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne a kolegovia, tento návrh zákona má aj inkluzívny aspekt. Predstavte si, že snúbenci so zdravotným znevýhodnením chcú spečatiť svoj vzťah sobášom. Musia v súčasnosti cestovať do obce, ktorá má matriku. Po ceste narazia na vysoké obrubníky, bariérovú dopravu, to je realita slovenských miest a obcí. Nehovoriac o tom, že ten druhý matričný úrad, do ktorého musia vycestovať, nemusí byť bezbariérový. Snúbenci si nemôžu vybrať, či uzavrú manželstvo pred starostom alebo starostkou v obci, v ktorej žijú, ak starosta alebo starostka nevedú matričný úrad. Stigma, že zdravotne znevýhodnení uzatvárajú manželstvo, je rarita, sa už, našťastie, odbúrava a návrh zákona, aby snúbenci mohli uzavrieť manželstvo v akejkoľvek obci, nielen tam, kde je matričný úrad, má teda aj tento inkluzívny charakter. Obec, v ktorej žijú snúbenci so zdravotným znevýhodnením, je pre nich najbližšia a najdostupnejšia. Pokiaľ sa musia ísť sobášiť niekde inde, kde je zriadený matričný úrad, môžu mať v dôsledku svojho zdravotného znevýhodnenia problém s prístupnosťou. V roku 2010 sa ratifikoval aj dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím, kde je uvedený čl. 9 – prístupnosť. Tento článok je jeden z najviac porušovaných článkov tohto dokumentu, ako konštatovala komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím v správe za rok 2023 aj v tých správach z predchádzajúcich rokov. V prípade, že tento návrh zákona by parlament schválil, boli by aj pre ľudí so zdravotným znevýhodnením sobáše prístupnejšie. Pokiaľ žije v obci zdravotne znevýhodnený, je väčšia pravdepodobnosť, že aj úrad bude bezbariérový, pretože ho tento občan navštevuje. Taktiež by sa rešpektoval čl. 23 – rešpektovanie domova a rodiny, ktorý hovorí o tom, že zmluvné strany zabezpečia rešpektovanie manželstva zdravotne znevýhodnených. Aj ľudia so zdravotným znevýhodnením si zaslúžia uzatvárať manželstvo a zakladať si rodiny. Nebráňme im v tom. Ďakujem. [18:40] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďalším vystupujúcim v rozprave je pán poslanec Dubovický. [18:40] Richard Dubovický – Vystúpenie v rozprave Ďakujem, pán predsedajúci. Milé kolegyne, milí kolegovia, z môjho, z mojej pozície by som chcel veľmi pekne poprosiť vládnu koalíciu, lebo neviem, aké sú dohody, že či môžete schvaľovať zákony opozície, či sa tu nerozpadne nejakým spôsobom, že by ste si tento zákon zobrali za svoj v takomto prípade. Je to z jedného základného dôvodu, že aj ja sa stretávam s obyvateľmi, ktorí by chceli, by veľmi chceli mať ten sobáš v danej obci, kde ten matričný úrad nie je a práve tento zákon by to umožnil a ja osobne súhlasím aj s kolegyňou Janou Hanuliakovou, ktorá povedala, že nepredpokladáme nejaký, nejaké veľké náklady, čo sa týka verejnej správy, takže ak tam pôjdu nejaké náklady, budú sa fakt že rátať iba v pár desiatkach eur. Takže z tohto hľadiska by som vás chcel požiadať, aby ste si v prípade, ak nemáte nejaké koaličné dohody, zobrali tento zákon za svoj, aby ste pomohli týmto ľuďom. A na druhej strane ešte taká poznámka, opravte ma, ak sa mýlim, ale sa mi zdá, že je aj v pláne zákon, aby poslanci Národnej rady mohli sobášiť, tak ako to predkladal pán Andrej Danko alebo mal v pláne. Takže možnože aj pre poslancov SNS, aby si mohli potom sobášiť, kde potrebujú, ak príde takýto zákon, respektíve taký, aký mal v pláne. Takže aby som veľmi nezdržiaval, budem veľmi rád, ak podporíte, je to aj skrz toho, že aj ja sa stretávam s komunálnymi poslancami aj z iných obcí, ako je z mesta Prešov a takýto zákon by pomohol byť nielen, takýto zákon by bol flexibilnejší, aby nemuseli tí ľudia fakt že cestovať niekedy aj desiatky kilometrov a potom sa vracať naspäť niekde na miesto. Ďakujem pekne. [18:40] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Teraz sa pýtam, či sa hlási niekto do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pani navrhovateľka, máte záujem vystúpiť? Pán spravodajca, nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Teraz pristúpime k prvému čítaniu o návrhu poslancov Lackoviča a Kleinert na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2015 o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov a tak ďalej. Návrh zákona má tlač 532, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 555. Dávam slovo pánovi poslancovi Marekovi Lackovičovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči. [Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mareka Lackoviča a Dany Kleinert na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov , tlač 532.] [18:43] Marek Lackovič – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Je tu návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2015 o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov. Predkladajú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky, ja s poslankyňou Národnej rady, s Danou Kleinert, tento návrh zákona, a zároveň sa hlásim ako prvý do rozpravy. [18:43] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho vymazať [18:44] Peter Žiga Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, pánovi poslancovi Vladimírovi Ledeckému. Nech sa páči. [18:44] Vladimír Ledecký – Vystúpenie spoločného spravodajcu Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, pán predsedajúci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil ako spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mareka Lackoviča a Dany Kleinert na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2015 o miestnom poplatku za rozvoj a zmene a doplnení niektorých zákonov a predpisov, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 o katastri nehnuteľností, o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní. Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu. [18:44] Peter Žiga Otváram všeobecnú rozpravu, dostal som dve písomné prihlášky. Pán poslanec Lackovič, znova platí, že nemusíte sa hlásiť do rozpravy, keď ste navrhovateľ a pani poslankyňa Hanuliaková. Nech sa páči, pán poslanec Lackovič. [18:47] Marek Lackovič – Vystúpenie Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, už takto na konci sa pokúsim byť stručný a vecný. Čo sa týka tohto zákona, tak opäť je podľa mňa veľmi žiadúci a potrebný, nechcem tu absolútne nejakým spôsobom politikárčiť, práve naopak, že vecne priniesť tie pozitíva alebo zlepšováky, ktoré môže priniesť každému jednému starostovi, každej jednej starostke, primátorovi, primátorke. Ide tu o to, takmer 400 obcí a miest sme počas leta oslovili v súvislosti s touto našou pripravovanou novelou miestneho poplatku za rozvoj, oslovili sme všetky obce a mestá, všetky samosprávy, ktoré ku 31. 12. tento poplatok na Slovensku vyrubovali. Prišlo nám zhruba stovka podnetov, necelá stovka, nejakých 90-niečo, to znamená, že štvrtina tých poslancov, a teda starostov a primátorov zareagovala a dala nám spätnú väzbu v auguste. A aj vďaka necelej stovke týchto podnetov od starostov, starostiek, primátorov, primátoriek sme naozaj sa snažili svedomito pripraviť a predložiť na túto októbrovú schôdzu túto novelu, ktorá môže pomôcť každej jednej samospráve a poviem hneď, akým spôsobom. Sám som bol päť rokov starostom jednej z najrýchlejšie rastúcich samospráv a dobre viem, že práve rýchlo rastúce samosprávy, kde sa stavia alebo realizuje veľa nových investičných zámerov, je poplatok za rozvoj veľmi silným a dôležitým nástrojom v mnohých, hlavne satelitoch krajských miest predovšetkým okolo Bratislavy, ale nielen, začína byť aj veľmi dôležitou súčasťou alebo otázkou okolia Žiliny, Trnavy, Košíc, proste tam, kde sa počas krátkodobého horizontu stavia, stručne povedané, veľmi veľa nových rodinných domov, ale aj akýchkoľvek iných, lebo, samozrejme, ten poplatok platia aj priemyselné, logistické haly a rôzne iné stavebné objekty. Tak je vnímaný najmä v tých satelitoch ako taký známy bič na developerov, ktorý do veľkej miery pomáha plniť rozpočty mnohých obcí a miest Slovenska. Taký ten najznámejší príklad asi za poslednú dobu bola obec Bernolákovo, ak sa nemýlim, tam majú na účte okolo 6 mil. eur v podstate vďaka tomuto poplatku za rozvoj, lebo tie všetky zdroje, ktoré z neho plynú, musíte alokovať a sústreďovať na jeden bankový účet a máte potom problém tie peniaze minúť nejakým spôsobom, lebo tie ruky starostov sú pomerne zviazané tým, že je veľmi obmedzené použitie, že ako ho môžete použiť a poviem prečo. Čiže my chceme trošku viac rozviazať tie ruky, spružniť to používanie, aby jednoducho sa dali robiť tie veci pružnejšie a efektívnejšie. Toto je teda tých päť konkrétnych zlepšovákov, ktoré sme do novej legislatívy zapracovali alebo navrhujeme. Po prvé alebo prvá je, že explicitne rozširujeme možnosť využitia výnosu z miestneho poplatku za rozvoj aj na stavebné úpravy, opravy, rekonštrukciu a obnovu už existujúcich stavieb slúžiacich na účel definovaných v príslušnom ustanovení. Je totiž jasné, že niekedy nie je nevyhnutné ani rozumné stavať nové, ale stačí modernizovať to už postavené. Aj na to by mal poplatok za rozvoj slúžiť. Čiže v tomto prvom bode sa snažíme o to, aby sa z neho dalo aj rekonštruovať, nielen vždy stavať nové veci. A toto práve môže výrazným spôsobom pomôcť, lebo dnes jednak to nie je vôbec v zákone explicitne takto napísané a druhá, že tie obce ani o tomto tu nevedia, je to také celé pomerne dubiózne, ten výklad je nejasný. Takže sme to úplne explicitne dali, naformulovali a tá dikcia je teraz veľmi jasná a môže byť veľmi, naopak, že aj motivujúca pre tie mnohé obce a mestá, ktoré dnes ten poplatok za rozvoj nevyrubujú práve preto, že si hovoria a že však nám sa to vôbec ani neoplatí, aj tak z neho nemôžme, aj tak ho nemôžme alebo by sme ho nemohli využívať na to, čo by sme potrebovali. Že my nepotrebujeme stavať nové veci, ale potrebujeme, ja neviem, rekonštruovať kadečo, hasičskú zbrojnicu, ja neviem, obecné úrady, nejaké klientské centrum alebo čokoľvek iné, školy, škôlky a tak ďalej a tak ďalej. Čiže v tej jednotke, ešte raz, chceme, aby sa z neho dalo aj rekonštruovať, keď už ho má tá obec na tom svojom bankovom účte. Po druhé, rozširujeme účel, na ktorý je možné použiť výnos z poplatku za rozvoj, a to o veci, ktoré tam dnes chýbajú a tie sú: cintoríny, krematória, infraštruktúra mestskej či obecnej polície, ako aj na budovy obecných a mestských úradov, budovy stavebných úradov a klientské centrá. Čiže toto tam dnes chýba, môžte z neho stavať alebo teda výnos použiť na čokoľvek, ale práve tieto veci tam chýbajú. Dnes tam nie sú a mnohým obciam, aj toto nám písali do tých podnetov, že by uvítali, že keby môžu sanovať a budovať a rozširovať, ja neviem, ten cintorín, alebo si urobiť nejaký nový úrad obecný, stavebný, klientské centrum, jedno to také pekné vzniklo napr. aj v Ivanke pri Dunaji, sa teraz mi javí, ale tiež ho nemohli práve zaplatiť z tohto poplatku za rozvoj, ale zo svojich bežných príjmov, resp. z iných príjmov. A táto druhá vec opäť technicky veľmi môže pomôcť tým starostom manipulovať s týmto, manipulovať nie je možno úplne to správne slovo, jednoducho použiť ho na to, čo naozaj potrebujú. Tretia vec, rozširujeme možnosť využitia výnosu z miestneho poplatku za rozvoj aj na úhradu kapitálových výdavkov, na kúpu nehnuteľného majetku. To znamená, že ak niekde developer napr. postaví novú škôlku, obec ju bude môcť kúpiť práve z tohto poplatku. Zároveň, samozrejme, platia nejaké, nejaké legislatívne záležitosti, nejaké znalecké posudzovanie a tak ďalej, to je všetko v poriadku, nejakým spôsobom sa toho nedotýkame, ani to nerušíme, len hovoríme, že keď majú veľa peňazí na týchto účtoch z poplatku za rozvoj, tak ho môžu napr. použiť aj na to, aby kúpili rovno už novú hotovú, postavenú budovu nejakým developerom, dajme tomu alebo možno aj fyzickou osobou, hoci to sa nedeje, ale teda tých developerov, máme napr. živý príklad z nedávnej doby z Miloslavova, kde sa takýmto spôsobom kupovala budova novej materskej školy. Čiže tri veci sme si už povedali. Štvrtá z tých piatich je, že upravujeme hornú hranicu sadzby poplatku za rozvoj, a to z 35 na 50 eur za meter štvorcový. Táto zmena zohľadňuje nárast indexu cien komodít, najmä stavebných materiálov, ako aj mieru inflácie, ktorá od legislatívneho prijatia poplatku za rozvoj ešte v roku 2015 alebo od roku 2015 zohľadnená nebola. Máme už rok 2024, čiže 9 rokov za nami, na konci dňa prinesie zmena viac peňazí do obecných alebo mestských kás, niekde kde je to potrebné, naopak, môže extenzívnu až agresívnu výstavbu upokojiť a utlmiť. A toto je tá dôležitá vec, že niekto si môže povedať, že ale však mne sa teraz akoby že predraží nákup tohto rodinného domu, ja neviem, v Šamoríne, pretože je mi vyrubený poplatok za rozvoj, za tento rodinný dom a kupujem si ho v rámci nejakého developerského projektu, developer si to premietol do ceny. No v poriadku, len my musíme a aj touto zmenou sme chceli reflektovať na požiadavky miest a obcí, na ich dlhodobé aj výhľadové existovanie a ich existenciu a musíme pozerať aj predovšetkým na to, že či vlastne tá infraštruktúra v tej samospráve stíha na ten príliš často naozaj že veľmi intenzívny nárast počtu obyvateľov, a tak ďalej. Čiže rozumným a racionálnym používaním tohto poplatku za rozvoj vieme do veľkej miery utlmovať a upokojovať túto výstavbu a takých príkladov máme mnoho. Ja aj sám alebo môj bývalý Hviezdoslavov spomeniem, kde som starostoval, to bol veľmi pružný nástroj na to, ako jednoducho takýmto spôsobom reagovať na investičné zámery, ktoré už neviete úplne akoby že odmietnuť, lebo v ich územnom pláne mnohí starostovia vždy aj podedia, ale viete aspoň takýmto spôsobom sanovať tú nepriaznivú situáciu, ktorá sa môže vyvíjať nepriaznivo v súvislosti s veľkým zásahom a extenzívnou výstavbou v katastri. Štyri veci, piata vec, posledná, stanovujeme, že povinnou prílohou zmluvy na základe ktorej má dôjsť k zmene vlastníka stavby, na ktorú bol poplatok za rozvoj obcou vyrubený, musí byť potvrdenie obce o úhrade vyrubeného poplatku za rozvoj. Týmto zvyšujeme vymožiteľnosť pohľadávok na poplatok za rozvoj zo strany samospráv, aby sa nám šikovní developeri po predaji domu nevedeli "vypariť" tak ľahko a rýchlo, ako sa, žiaľ, stáva dnes. Pretože čo sa stáva dnes? Stáva sa častokrát to, že je ten poplatok developerovi, právnickej osobe vyrubený a dom je dajme tomu ešte neskolaudovaný alebo aj môže byť skolaudovaný a väčšinou ho nejaká fyzická osoba, nejaký občan, alebo občianka kúpi a zistí možno až potom neskôr na stavebnom úrade, že ten poplatok stále nebol vyrubený. A niektoré stavebné úrady sa k tomu môžu postaviť aj tak a niekedy sa aj stavajú, máme aj takéto anonymné podnety, že povedia tomu dotyčnému, no ale my vám neskolaudujeme ten dom, dokým nezaplatíte ten poplatok za rozvoj. Takže ten nový človek, ten už, nešťastník ho nazveme, má nejaký nôž na krku, symbolický, že musí zaplatiť tisíc, 2-tisíc, 3-tisíc euro podľa veľkosti domu, no ale to mal urobiť na začiatok, na začiatku ten stavebník, ktorému bol vyrubený po správoplatnení stavebného povolania tento poplatok, ale on ho, žiaľ, nezaplatil. Čiže zvyšujeme, stručne, vymožiteľnosť aj tohto poplatku, aby sa nedialo to, čo teraz sa dialo aj v niektorých veľkých projektoch v Bratislave, že sa nám akosi záhadne vyparili tieto skupiny, ktoré developovali naozaj veľké investičné zámery. Účinnosť navrhujeme od 1. januára 2025, verím, že bude snaha, minimálne snaha posunúť tento návrh do druhého čítania a môžeme sa potom ešte baviť o prípadných nejakých precizovaniach jednotlivých vecí. Hovorím, poslali sme to, tak ako všetky veci, ktoré sa týkajú samosprávy, aj na ZMOS s prosbou o pripomienky, alebo podnety k tejto veci, takže nielenže oslovujeme zakaždým aj vždy samosprávy, ktorých sa to týka, v tomto konkrétnom prípade 381, všetky, ktoré ho vyrubujú, tento poplatok k 31. 12. 2023, ale aj samotný ZMOS, Združenie miest a obcí Slovenska. Takže asi toľko. Ďakujem veľmi pekne. [18:47] Peter Žiga vymazať [18:59] Peter Žiga Ďakujem pekne. Ďalšou vystupujúcou v rozprave by mala byť pani poslankyňa Hanuliaková, ktorá nie je prítomná, stráca možnosť vystúpiť. Teraz otváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chcete sa vyjadriť? Chcete sa vyjadriť? Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a končím dnešné rokovanie schôdze. Budeme pokračovať zajtra o deviatej. Pekný večer vám prajem. (Prerušenie rokovania o 19.00 hodine.)