Rokovanie NR SR 30. 10. 2024 – Rozsiahle legislatívne rozhodnutia NR SR 30. októbra 2024

[08:59] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, otváram siedmy rokovací deň 22. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadala pani poslankyňa Kolíková. Podľa schváleného programu pristúpime k rokovaniu o bodoch 123 a 124 programu, ku ktorým bude zlúčená rozprava . Najskôr pristúpime k Správe Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť o stave použitia informačno-technických prostriedkov za 1. polrok 2024. Správa je uverejnená ako tlač 382. Dávam slovo poverenému členovi tohto výboru poslancovi Dávidovi Demečkovi a prosím ho, aby správu uviedol. Nech sa páči, máte slovo. (Rokovanie o Správe Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť o stave použitia informačno-technických prostriedkov za 1. polrok 2024 , tlač 382, a o Správe Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva o stave použitia informačno-technických prostriedkov za I. polrok 2024 , tlač 396.) [09:02] Dávid Demečko Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť predkladá v súlade s § 9 zákona č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon o ochrane pred odpočúvaním, správu výboru o stave použitia informačno-technických prostriedkov za 1. polrok 2024, tlač 382. V súlade s § 9 zákona č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov výbor požiadal Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Policajný zbor, ministerstvo spravodlivosti, Zbor väzenskej a justičnej stráže a ministerstvo financií, finančná správa o zaslanie správy o použití informačno-technických prostriedkov za 1. polrok 2024. Správu o použití informačno-technických prostriedkov za 1. polrok 2024 predložili všetky dotknuté subjekty vo verzii neobsahujúcej utajované skutočnosti. Údaje o použití informačno-technických prostriedkov neobsahujúce utajované skutočnosti, tak ako ich jednotlivé dotknuté subjekty predložili, sú uvedené v predloženej správe. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť uvedenú správu prerokoval 9. septembra 2024 na 24. schôdzi, prijal k nej uznesenie č. 45, ktorým ju zobral na vedomie, a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vziať ju na vedomie. Na základe žiadosti v zmysle listu z Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, spis KNR-VOB-1295/2024, č. záznamu 22639/2024 a 22634/2024 Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť uvedenú správu opätovne prerokoval a uvedenú správu uznesením č. 55 z 29. októbra 2024 zobral na vedomie v znení schválených zapracovaných údajov a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky zobrať ju na vedomie. Návrh na uznesenie je súčasťou správy. Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu k tomuto materiálu. Ďakujem. [09:02] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán poslanec, za uvedenie správy. Prosím vás, zaujmite miesto pre navrhovateľov. Súčasne vás prosím, aby ste plnili aj úlohu spravodajcu. Ďalej pokračujeme Správou Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva o stave použitia informačno-technických prostriedkov za I. polrok 2024. Správa je pod tlačou 396. Teraz prosím predsedu tohto výboru, pána poslanca Valáška, aby správu uviedol. Nech sa páči, máte slovo. [09:05] Tomáš Valášek Vďaka, pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, Osobitný kontrolný výbor Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva predkladá v súlade s § 9 zákona č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov správu výboru o stave použitia informačno-technických prostriedkov za I. polrok 2024. V súlade s § 9 zákona č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov výbor požiadal Ministerstvo obrany Slovenskej republiky v mesiaci júl 2024 o zaslanie správy o použití informačno-technických prostriedkov za I. polrok 2024. Správu o použití informačno-technických prostriedkov za I. polrok predložilo ministerstvo obrany vo verzii neobsahujúcej utajované skutočnosti. Údaje o použití informačno-technických prostriedkov, tak ako boli predložené, sú uvedené v správe. Osobitný kontrolný výbor Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva uvedenú správu prerokoval na 7. schôdzi výboru, to bolo 18. septembra 2024, prijal uznesenie č. 26, ktorým predmetnú správu vzal na vedomie. Z príčin, ktoré už popísal predrečník, ministerstvo spravodlivosti totiž poslalo list, v ktorom uviedlo, že v časti netýkajúcej sa Vojenského spravodajstva nám poskytlo chybné údaje, preto sme prerokovali novú, korigovanú správu, informáciu ministerstva spravodlivosti, to sa udialo vo výbore 29. októbra 2024, to bola 9. mimoriadna schôdza, prerokovali sme ju opätovne a prijali sme uznesenie č. 33. Odporúčame týmto Národnej rade Slovenskej republiky zobrať na vedomie správu v znení schválených, zapracovaných a opravených údajov. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku, predkladám teraz Národnej rade Slovenskej republiky návrh uznesenia, ktorý je súčasťou správy. [09:05] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán poslanec, za uvedenie správy. Vzhľadom na to, že sme zlúčili rozpravu s ďalším bodom programu, prosím vás, aby ste ako navrhovateľ zaujal miesto, ktoré je obvykle určené pre spravodajcov. Súčasne vás prosím, aby ste plnili aj úlohu spravodajcu k tomuto bodu programu. Otváram rozpravu k týmto bodom programu. Do rozpravy, konštatujem, že som dostal dve písomné prihlášky. Jedna je za klub Progresívne Slovensko, pán poslanec Dubéci, a druhá v poradí pani poslankyňa Števulová. (Reakcia z pléna.) Čiže pán Dubéci nie je, tak teraz v prvom rade konštatujem, že stráca poradie a dávam vám slovo, pani poslankyňa. Nech sa páči. [09:08] Zuzana Števulová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja nebudem hovoriť dlho, ale nemohla som nevyužiť túto príležitosť, keď je teda zlúčená rozprava o použití informačno-technických prostriedkov za 1. polrok roku 2024, aby som upozornila na situáciu, že stále teda v parlamente chýba komisia na kontrolu odposluchov a to už v podstate máme za sebou jeden rok od volieb. Je pravdou, že takáto komisia doteraz nikdy nebola zriadená, ani teda tie predchádzajúce obsadenia parlamentu sa nikdy k tomuto neprepracovali. Podľa mňa však táto situácia osobitne v stave, v akom sa Slovenská republika nachádza dnes, máme tu jednak situáciu po bezprecedentnom atentáte, máme tu oveľa viac bezpečnostných hrozieb ako kedykoľvek predtým, máme tu situáciu, kedy koalícia zobrala z rúk kontrolu nad výborom na kontrolu Slovenskej informačnej služby z rúk opozície a momentálne ju kontroluje koalícia. Však budeme tu mať budúci týždeň neverejnú schôdzu, kde sa bude čítať správa SIS, o ktorej, kde budeme môcť k tomuto povedať viac. Ale myslím si, že táto situácia o to viac na nás tlačí, aby sme sa ako parlament zachovali zodpovedne, aby sme túto komisiu v čo najkratšom čase schválili, pretože je to v súčasnosti jediný možný prostriedok, kde môžeme v podstate zodpovedne povedať, že jeho využitím ochránime práva občanov nad kontrolou používania informačno-technických prostriedkov. Keďže my, ktorí sme tu členmi týchto osobitných kontrolných výborov nad rámec v podstate prerokovania týchto čísel, ktoré prídu vlastne či už z ministerstva spravodlivosti alebo ďalších orgánov, vlastne nevieme materiálne vecne skontrolovať to používanie informačno-technických prostriedkov. Takže ja si myslím a apelujem aj na koalíciu, aby konečne zriadila a dala zelenú zriadeniu tejto komisie, myslím si, že je to najvyšší čas. Myslím si, že to dlhujeme všetkým obyvateľom a obyvateľkám tejto krajiny a mohli by sme byť konečne prvé obsadenie parlamentu, ktorý túto komisiu vyskúša. Ja som počula, aj som sa o tom rozprávala s viacerými ľuďmi, niektorí mi tvrdili, že takéto komisie napríklad, že v Nemecku sa to veľmi neosvedčilo a my sme teda zaviedli kedysi nemecký model a potom to tam zmenili a teraz skúšajú nejaký nový model a že teda by sme mali najskôr zmeniť legislatívu. To som počula z prostredia Slovenskej informačnej služby, ale myslím si, že u nás je situácia iná. My sme ešte nikdy nevyskúšali vôbec existenciu tejto komisie, to, či bude vedieť naplno využívať tie svoje oprávnenia, ktoré má v zákone, a preto si myslím, že predtým ako sa vôbec budeme baviť o tom, žeby táto komisia, ktorá nikdy nevznikla, mala prejsť ešte nejakou revíziou právnej úpravy. Ja musím takýto názor odmietnuť, pretože si myslím, že najskôr je potrebné vyskúšať to fungovanie v podmienkach Slovenskej republiky a až potom sa baviť o prípadných nejakých zlepšeniach. Takže moja posledná veta je, že znova na vás apelujem, aby sme takúto komisiu čo najskôr schválili a o rok, keď tu znova, alebo o pol roka, keď tu znova budeme prejednávať stav používania informačno-technických prostriedkov, budeme môcť povedať, že už je zriadená a že má možno za sebou aj nejaké prvé výsledky. Ďakujem. (Potlesk.) [09:08] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pani poslankyňa. Na vaše vystúpenie dve faktické poznámky. Pán poslanec Valášek, nech sa páči. [09:11] Tomáš Valášek – Vystúpenie s faktickou poznámkou Vďaka, pán predsedajúci. Neprekvapím, keď podporím moju kolegyňu Zuzku Števulovú v tom odkaze, ktorý ste práve pred pár sekundami dopočuli. Doplním pre úplnosť, alebo teda podporím pre úplnosť, ono to už odznelo od kolegyne Števulovej, že nejaké konverzácie s koalíciou na túto tému prebiehajú a vítam ich. Dodám však, že už ubehol skoro rok od volieb a myslím si, že už je viac ako najvyšší čas, aby sme prešli z fázy konverzácií do fázy realizácie. A dodám tiež pre férovosť, že ani predošlá vláda, ako už spomenula kolegyňa Števulová, túto komisiu nedala, takže toto nie je politikárčenie. Myslím si, že táto komisia je niečo, čo by mala každá vláda každej farby urobiť pre dobro občanov. Dodám tiež, len pre vysvetlenie toho posledného bodu, že tá správa, ktorú dnes schvaľujeme, nie je plnohodnotnou náhradou za prácu komisie na kontrolu ITP. Tá správa, ktorú schvaľujeme, máte ju pred sebou, je verejná, obsahuje v podstate len holé čísla, ktoré veľa nevypovedajú o tom, či sú, alebo aký je potenciál na zneužívanie informačno-technických prostriedkov, preto je úloha tejto komisie svojím spôsobom nenahraditeľná. Opakujem, máme tu nejakú konverzáciu o jej stvorení alebo sformovaní, je čas posunúť sa z fázy konverzácie do fázy realizácie. Myslím si, že to dlžíme občanom Slovenskej republiky. Vďaka, pán predsedajúci. [09:11] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Ďalší v poradí pán poslanec Šuca, nech sa páči. [09:13] Peter Šuca – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Súhlasím s kolegami, že táto komisia tu už mala byť v minulom období, no nebola. Veľmi dobre viete, a pán Valášek to povedal presne, že komunikujeme na túto tému, je problém ten, že komisia je kreovaná 3 : 3 : 2. To znamená, že traja poslanci za opozíciu, traja poslanci za koalíciu z osobitných kontrolných výborov a dvaja ľudia z civilného sektora, ktorí majú PT-čkové previerky. A toto je veľký problém. Nájsť takých ľudí je veľký problém. V minulom období pán Krúpa sa takisto venoval tejto komisii, uvažovalo sa o tom, že sa zmení zákon. Takže z našej strany nečakajte žiadne prieky. Takisto nám záleží na tom, na čom záleží vám. Pani Števulová, ku vám. Tá istá mantra, že sme zobrali opozícii, koalícii kontrolnú schopnosť výboru na kontrolu SIS. Niekoľkokrát som zopakoval, že akonáhle sa v opozícii dohodnete a navrhnete predsedu kontrolného výboru na kontrolu SIS, tak vám ho zvolíme a ja sa vzdám svojho poverenia. Takže nikto vám žiadnu kontrolu z rúk nevybral, vybrali ste si ju sami. Ďakujem pekne za pozornosť. [09:13] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán poslanec. Reagovať ešte bude pani poslankyňa Števulová, máte slovo. [09:14] Zuzana Števulová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem obom za faktické pripomienky. Ja ešte by som chcela reagovať na pána Šucu. A uvedomujem si, že určite práve pri tých dvoch nezávislých expertoch môže byť istý problém, ale ja verím tomu, že ak by sme možno aj či už formou nejakej či už verejnej výzvy, alebo možno intenzívneho hľadania by sme určite našli ľudí, ktorí takúto previerku majú. Ak to naozaj nie je objektívne možné, tak viem si aj predstaviť veľmi rýchlu zmenu zákona, ktorá by možno teda túto podmienku vylúčila. To si myslím, že by nám po roku už nemalo stáť v ceste. Buď sa vyberme jednou, alebo druhou cestou. A teda pokiaľ ide o ten kontrolný výbor SIS, tak v tom sa určite nezhodneme. My odmietame jednak ten akt odvolania Márie Kolíkovej, pretože máme za to, že potom ktokoľvek, kto bude nominovaný zo strany opozície, môže byť znova bezdôvodne odvolaný. A teda nechcem to tu zase nejakým spôsobom vyťahovať, ale tak keď Mária Kolíková bola za nejakú hlavičku odvolaná, tak to, čo sa stalo minulý týždeň, je podľa mňa oveľa vážnejšie pochybenie. Takže sa môžeme potom aj na výbore pobaviť, že ako túto situáciu neblahú ďalej vyriešiť a dať si na vážky tie všetky pochybenia a povedať si teda, že kto má alebo nemá byť predsedom alebo povereným podpredsedom výboru. Ale to si myslím, že to je konverzácia na samotný výbor. Ďakujem. [09:14] Tibor Gašpar Ďakujem pani poslankyni. O slovo sa prihlásil pán spravodajca poslanec Valášek, nech sa páči. Máte slovo. [09:15] Tomáš Valášek Vďaka, pán predsedajúci. Len krátko. Využijem a trochu zneužijem inštitút spravodajcu, aby som zareagoval, ale v podstate to už povedala moja kolegyňa Števulová. Počúvam tie námietky k tomu formátu 3 : 3 : 2, veď mali sme konverzácie na túto tému. Len dodám, že my sme obdobný problém nemali, tí civilní odborníci aj s PT previerkami sú v dispozícii, nie sú ich tisíce, priznávam, ale sú ich desiatky, ktoré k dispozícii sú. My sme nemali problém nájsť človeka, ktorý je aj pripravený to robiť, aj sme už nejaké mená neformálne sami očekovali. Ale ak vy teda hovoríte, že zo strany opozície, pardon, zo strany koalície takého experta jednoducho neviete nájsť, opäť, sme pripravení baviť sa o nejakej zmene právnej úpravy, ktorá vzniká alebo kreuje túto komisiu. Len, prosím, akože nech táto konverzácia netrvá ďalších šesť mesiacov či rok, fakt už rok po stvorení vlády už bol, myslím, si dostatok času na to, aby sme stihli sformovať aj túto komisiu. My ste pripravení konštruktívne rokovať, túto komisiu chceme stvoriť, ale, prosím, nie ďalší polrok, určite nie ďalší rok. Vďaka. [09:15] Tibor Gašpar Ďakujem spravodajcovi, na jeho vystúpenie jedna faktická. Pán poslanec Grendel, máte slovo. [09:17] Gábor Grendel – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Ešte by som chcel dodať, že oproti minulosti sa trochu zmenila situácia v tom, že Slovenská informačná služba má dnes rozšírené možnosti nasadiť informačno-technické prostriedky aj bez rozhodnutia súdu na obmedzený čas a potom to súd, samozrejme, musí schváliť, alebo také ITP musí byť zničené. Ale ešte raz, kompetencie spravodajskej služby boli posilnené a tá kontrola stále posilnená nie je. Takže je to dnes naliehavejšie ako kedykoľvek v minulosti. [09:17] Tibor Gašpar Ďakujem, pán poslanec. Opäť prišiel na rad pán poslanec Dubéci po strate poradia. Konštatujem, že nie je prítomný v sále a teda konštatujem, že stráca možnosť vystúpiť v rozprave. Pýtam sa, či chce niekto sa prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ pán poslanec Demečko? Nie. Chce k rozprave zaujať stanovisko pán navrhovateľ, pán poslanec Valášek? Nie. Ďakujem. Prerušujem rokovanie o týchto bodoch programu. V rokovaní máme pokračovať v prerušenej rozprave v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona o vzdelávaní dospelých, tlač 402. Mám informáciu, že pán minister školstva je na ceste, mal by každú chvíľku prísť. Takže vyhlasujem krátku päťminútovú prestávku, aby sme mu umožnili prísť do sály. Ďakujem zatiaľ. (Prestávka.) Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR Budeme pokračovať v rokovaní schôdze po prestávke, a to, ako som už uviedol, v prerušenej rozprave v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona o vzdelávaní dospelých a o zmene a doplnení niektorých zákonov , tlač 402. Prosím ministra školstva, výskumu, vývoja, mládeže pána Druckera, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov a spoločného spravodajcu z výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch pána poslanca Karola Janasa, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov. Do rozpravy je ešte ústne prihlásený pán poslanec Ján Horecký, ktorému odovzdávam týmto slovo, pokiaľ je v sále. Nie je v sále, takže stráca poradie. Keďže je tam opäť na rade, tak konštatujem, že stráca možnosť vystúpenia v rozprave. Týmto vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie. Žiada si o záverečné slovo pán spravodajca? Tiež nie. Termín hlasovania o tomto návrhu, asi o jedenástej predpokladám, áno? Prerušujem rokovania o tomto bode programu. Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmení a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 503, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 528. Opäť prosím pána ministra školstva, výskumu, vývoja, mládeže pána Druckera, aby vládny návrh zákona uviedol. Máte slovo. (Rokovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 503.) [09:26] Tomáš Drucker – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne a vážení páni poslanci, predkladáme vám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Účelom tohto návrhu zákona je úprava v súčasnosti asi najzásadnejších otázok, ktoré spôsobujú vysokým školám niektoré problémy v praxi, javia sa ako neefektívne alebo komplikujú a predlžujú niektoré rozhodovacie procesy. Odstránením príslušných problémov sa zefektívnia procesy riadenia vysokých škôl pri zachovaní plnenia míľnikov a cieľov plánu obnovy a odolnosti. Návrhom tohto zákona sa upravujú najmä otázky pôsobnosti akademického senátu, lehoty pre vyhlásenie voľby rektora, spôsob obsadzovania miest vedúcich zamestnancov verejnej vysokej školy, kreácia správnej rady a kvalifikačné predpoklady na obsadzovanie funkčného miesta docentov a profesorov. Cieľom návrhu zákona je tiež zefektívnenie nakladania s majetkom verejných vysokých škôl v nadväznosti na potreby aplikačnej praxe. Ďalším cieľom je zvýšenie transparentnosti v rámci procesu výberového konania pri obsadzovaní funkčných miest na verejných vysokých školách. Návrh zákona tiež precizuje otázky nezlučiteľnosti funkcií v orgánoch verejných vysokých škôl a v reprezentáciách verejných vysokých škôl tak, aby zodpovedali aj svojmu účelu. Ak dovolíte, uvediem niektoré veci, o ktorých bola aj verejná diskusia, v ktorých bola otázka, či zmeny napríklad v otázke správnej rady sa menia k lepšiemu, alebo či nejakým spôsobom obmedzujeme pôsobnosť správnej rady. Jedna z kľúčových vecí, na ktoré poukazovali aj vysoké školy, bol spôsob voľby členov správnej rady. V pláne obnovy a odolnosti máme záväzok, že štát nebude mať väčšinu v správnych radách. To sa doteraz zabezpečovalo tým, že polovicu členov správnej rady volil alebo obsadzoval minister na základe podnetov od príslušných organizácií alebo tí, ktorí boli oprávnení dávať návrhy, a polovicu obsadzoval akademický senát. Nepárneho, posledného člena si spoločne volila správna rada. Ten návrh, ktorý uvádzame dnes, je ten, že o jedného člena, teda toho, ktorého si volili spomedzi seba členovia správnej rady, bude kandidátom akademického senátu. Zároveň sme ale do pôsobnosti správnej rady dali niektoré kompetencie, ktoré si vyžadujú aj súhlas dvoch tretín všetkých členov správnej rady, čím sme vlastne vytvorili konsenzuálne rozhodovanie a teda nie väčšinové, aby nejaká skupina alebo časť správnej rady mohla rozhodnúť. Tie, o ktorých sa to dotýka, aby som to uviedol presne (rečník listuje v papieroch), týkajú sa to dlhodobej činnosti, teda v § 41 sa to týka odseku 13: Správna rada verejnej vysokej školy udeľuje predchádzajúci písomný súhlas s návrhom rektora na právne úkony, ktorým chce verejná vysoká škola buď nadobudnúť nehnuteľný majetok, v prípade, ak je tam stanovená určitá cena, ktorá je vyššia ako 30-násobok sumy, alebo je to nadobudnúť hnuteľnú vec, zriadiť vecné bremeno, zriadiť predkupné právo k majetku verejnej vysokej školy, založiť inú právnickú osobu, uzatvoriť zmluvu o čerpaní úveru. Alebo je to práve to ustanovenie odseku 4, kde správna rada verejnej vysokej školy schvaľuje na návrh rektora dlhodobý zámer verejnej vysokej školy a rozpočet verejnej vysokej školy, čo považujeme za kľúčový dokument. Takže ak boli námietky na to, že teraz bude mať akademický senát väčšinu a vlastne uzatvárame tú školu dovnútra, tak hovorím, nie je tomu tak, pretože je dnes jasné, samozrejme, to samospráva vysokých škôl v mnohých veciach môžu konať a mali by konať slobodne, ale tým, že dávame dvojtretinové hlasovanie alebo kvórum na hlasovanie v prípade týchto ustanovení, tak musí dôjsť ku konsenzu teda členov správnej rady. Druhá kritizovaná oblasť bola obsadzovanie funkčných miest docentov a profesorov, tam si myslím, že sme urobili naopak krok vpred, pretože sme odstránili, aby na funkčné miesto docenta alebo profesora musel byť, musel byť človek z konkrétneho študijného programu. Tým pádom sme obmedzovali možnosť obsadiť miesto docenta alebo profesora zo zahraničia. Takže príklad, ak by sme mali doktoranda, neviem, z Imperial College, asi by sa nám nedokázal obsadiť na funkčné miesto docenta, pretože taký program by nemali. Áno, musí to byť v súlade so štandardmi, ktoré máme aj v rámci akreditačnej agentúry, ale naopak, týmto spôsobom sme sa snažili otvoriť túto vec. Čo sa týka komisie na obsadzovanie, áno, tam bola otázka, či bola príliš široká a dali sme kompetencie na návrh na obsadzovanie zo strany dekana a rektora, pretože na konci dňa aj tak vo výsledku sú to nadriadení vedúci pracovníci a musia na konci dňa súhlasiť s týmto, ale myslím si, že tieto kroky nevedú k tomu, o čom bolo tu taká verejná debata k nejakému uzatvoreniu, ale naopak k podpore a internacionalizácie a naozaj zefektívneniu niektorých konaní, pretože tváriť sa na nejakú strašne rozsiahlu komisiu, ktorú na konci dňa o nej rozhodne dekan s rektorom, nie je dobré. To znamená, áno, sú tam, tá komisia pozostáva aj z vedúceho pracovníka na katedre, z dekana a teda nominanta aj rektora, kde sme dali požiadavku, že v komisii musí byť aj z inej fakulty obsadenie, obsadenie ľudí. Toľko za mňa k tým najpodstatnejším veciam, ja verím, že v rozprave budú niektoré otázky a ja budem môcť na ne potom v záverečnom slove reagovať. Ďakujem veľmi pekne za vašu pozornosť a dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie aj tohto materiálu. [09:29] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán minister. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre vzdelávanie, pánovi poslancovi Janasovi. Nech sa páči, máte slovo. [09:33] Karol Janas Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, v súlade so zákonom o rokovacom poriadku som bol určený za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona. Predkladám informáciu k predloženému vládnemu návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré na mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní. Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu. [09:33] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem spravodajcovi. Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že do rozpravy som dostal dve písomné prihlášky – za klub Progresívne Slovensko pani poslankyňa Gažovičová a následne pani poslankyňa Kosová. Takže odovzdávam slovo pani poslankyni Gažovičovej. [09:35] Tina Gažovičová – Vystúpenie v rozprave Dobré ráno. Vážený pán minister, vážení kolegovia, kolegyne, tak na tretíkrát sa dostávame ku koncu nášho školského maratónu, ktorý sa nám takto rozdelil medzi viacero rokovacích dní. Dneska sme sa teda dostali tak postupne, od škôlok prichádzame až k vysokým školám a dneska teda rokujeme o vlastne prvej vysokoškolskej novele, ktorú táto vláda od začiatku svojho pôsobenia predložila. Na úvod by som rada trošku zoširšia povedala o tom, že v akom bode sa nachádzame, lebo tento zákon, táto novela prichádza do nejakého, nejakého kontextu, ktorý už v oblasti vysokých škôl na Slovensku máme. A či sa to niekomu páči alebo nepáči, my si musíme na rovinu priznať, že máme skôr problém s kvalitou vysokých škôl na Slovensku. Že na to, že sme tu tridsať rokov po revolúcii, na to, že sme členmi Európskej únie, na to, že som presvedčená, že táto krajina má dostatočný potenciál a množstvo šikovných ľudí, tak všetky medzinárodné komparácie nám ukazujú, že vysoká našich, teda kvalita našich vysokých škôl nie je taká, ako by sme si priali. A to beriem jednoducho ako fakt, nie je to obvinenie nikoho konkrétneho, ja poznám množstvo šikovných ľudí aj v prostredí vysokoškolskom u nás na Slovensku, ale keď sa pozrieme na tie dáta, tak si myslím, že by sme sa s týmto ako krajina nemali uspokojiť. Aj v pláne obnovy a odolnosti bolo zadefinované, že dlhodobým cieľom je, aby sa aspoň jedna slovenská vysoká škola umiestnila medzi top 500 vysokých škôl sveta a aby sa ďalšie vysoké školy pravidelne umiestňovali v rebríčku top 1 000. No, keď sa na to pozrieme, tak najbližšie k tomu má teda naša najväčšia univerzita Komenského, ktorá je momentálne na mieste 514, a ďalej nasleduje Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, veterinárna univerzita v Košiciach a univerzita v Žiline, ktoré teda aspoň do tej prvej tisícky sa zmestili. Keď sa ale pozrieme k našim najbližším susedom, k Českej republike, tak tam vidíme teda oveľa lepšie výsledky, kde ich najväčšia Univerzita Karlova v Prahe je dokonca na mieste 237 v tomto rebríčku a ďalšie dve majú v top päťstovke, a to je Masarykova univerzita, čo ma veľmi teší, lebo tiež som absolventka Masarykovej univerzity, na mieste 483 a na mieste 493 chemicko-technologický inštitút v Prahe. To nám súvisí s druhým problémom, a ono sú to prepojené nádoby, a tu možno aj poviem moju osobnú skúsenosť, ja som absolventka aj Masarykovej univerzity v Brne, aj Komenského univerzity v Bratislave a úprimne povedané, ten najväčší rozdiel, ktorý som ja pred tými vyše 15 rokmi ako študentka zažila medzi tými dvoma univerzitami, nebola nutne kvalita vyučujúcich, ale motivácia študentov. Že v tom Brne vzhľadom na to aj, aké bolo ťažké sa tam dostať, aj vzhľadom na to, akí motivovaní študenti tam prišli, tá atmosféra na tej škole bola naozaj zameraná na kvalitu. A keď študenti sú zameraní na kvalitu, tak tá kvalita aj naozaj ide hore, lebo potom aj oveľa jednoduchšie sa s nimi pracuje pre tých vyučujúcich. Pričom, žiaľ, musím povedať, že na univerzite Komenského som takýto aktívny a motivovaný prístup nezažila. A ono tá moja osobná skúsenosť mohla by to byť iba ojedinelá skúsenosť, ale tá moja osobná skúsenosť jasne dokresľuje tie dáta, ktoré o Slovensku máme, a to je, že u nás platí masívny odchod mladých študentov von. A to je jedno z dvoch smutných prvenstiev, ktoré na Slovensku máme, hovorím, že máme na Slovensku v školstve dve smutné prvenstvá v rámci Európskej únie, máme najviac detí v špeciálnych školách a máme najviac študentov, ktorí odchádzajú zo Slovenska, a toto je jedno z nich. U nás každý piaty študent zo Slovenska, ktorý chce študovať vysokú školu, tak odchádza do zahraničia, kým priemer v OECD je 2 % a priemer Európskej únie 4 %, čiže naozaj sme v tomto niekde úplne inde. Keď sa pozrieme na to, kde študovali naši študenti v roku 2020, tak teda asi tri štvrtina, trošku viac, 78 % študovalo na Slovensku, takmer 15 % v Českej republike, ktorá je nám teda z viacerých dôvodov najbližšia aj jazykovo, aj geograficky, ale, ako som ukázala na tých dátach, už tam je tá kvalita vyššia. A medzi ďalšie top krajiny patrí napríklad Maďarsko alebo Veľká Británia. Tu sa ešte pristavím pri tom Maďarsku, že to nám zase súvisí s ďalším problémom, ktorý na Slovensku máme, a to je kvalita vyučovania slovenčiny na maďarských školách. A pre mnohých absolventov maďarských stredných škôl vlastne je v tomto vítanejšie ísť do Maďarska. Tie dáta, aj keď sa pozrieme napríklad na externé maturity, tak my vidíme, že tí, ktorí na stredných školách dopadajú najlepšie, sú najmotivovanejší, sú tí, ktorí odchádzajú. A začudovalo ma, že napríklad pán štátny tajomník ministerstva školstva sa voči tomuto tvrdeniu ohradil a berie to ako nejakú urážku neviem koho. Tým sa nikoho neuráža, jednoducho to nám vyplýva z tých dát. Že tých 20 %, ktorí nám odchádzajú zo Slovenska študovať do zahraničia, sú väčšinou tí, ktorí na stredných školách boli na tom najlepšie. Aj čerstvý prieskum medzi maturantami od organizácie Terapolis ukázal, že až 95 % tých, ktorí preferujú zahraničie, si krajinu štúdia vybrali práve podľa kvality štúdia v porovnaní s len 42 % tými, ktorí zostali na Slovensku, ktorí preferovali zostať na Slovensku. Čiže valná väčšina tých, ktorí nám odchádzajú, odchádzajú kvôli kvalite a iba menšina tých, ktorí tu zostávajú, zostávajú preto, lebo by si mysleli, že u nás by bola tá kvalita lepšia. Zároveň len 14 % tých, ktorí teda odchádzajú, alebo ktorí v tomto dotazníky preferovali štúdium v zahraničí, už teraz povedali, že sa plánujú vrátiť na Slovensko. Keď to teda otočím, vyše 80 % z nich buď sú rozhodnutí zostať vonku, alebo minimálne to vážne zvažujú. A toto je jedna z tých národných tragédií, ktoré tu máme. Ono by to nevadilo, že nám tí najlepší odchádzajú študovať do zahraničia, keby sa vrátili späť, veď ono je to dobré a vďakabohu, že tu máme absolventov aj tých najprestížnejších svetových univerzít, jednoducho som rada, že ľudia ako Michal Šimečka vyštudovali v Oxforde a nezostali študovať na Slovensku, ale vrátili sa sem. Ale takých ľudí máme relatívne málo. Problém je v tom, že veľká časť tých, ktorí raz odídu, tak sa nám už nevrátia a chýbajú nám v našom hospodárstve, chýbajú aj v našej politike, chýbajú nám v našom kultúrnom živote a tak ďalej, jednoducho chýbajú tejto krajine a nezarábajú na ďalšie dôchodky okrem iného, nevychovávajú tu ďalšie deti. Ono táto nízka kvalita vysokého školstva nie je chyba jednotlivcov. Ja sama aj som učila na vysokej škole, aj naozaj poznám množstvo šikovných ľudí z vysokej školy, ktorí robia najlepšiu prácu, ako vedia, my to vnímame ako systémový problém. A preto, a tu sa teda vraciam k tomu zákonu, aj keď ten úvod mohol znieť, že som trošku odbočila, tá kľúčová otázka podľa nás pri tomto zákone má byť, čo tento zákon naozaj robí pre zvyšovanie kvality vysokých škôl. A naše hodnotenie je, že sa obávame, že málo. Že nerobí dosť. Keď sa znovu vrátim k tomu, aká teda bola vízia pre vysoké školstvo v rámci plánu obnovy a odolnosti, kde sa vysokým školám venoval komponent 8, išlo o zvyšovanie výkonnosti slovenských vysokých škôl, cieľom malo byť teda zvýšiť výkonnosť, podporiť ich diverzifikáciu, profiláciu, inklúziu a spoluprácu so zahraničím, verejným aj súkromným sektorom. A toto bola nejaká vízia, dlhodobá vízia, ja si myslím, že dobrá vízia, ktorá sa možno ešte nestihla vo všetkom naplniť, ale minimálne zadala nejaký smer. A keď sa teda pozrieme na tento zákon, tak účelom návrhu zákona je úprava najzásadnejších otázok, ktoré spôsobujú vysokým školám problémy v praxi, javia sa ako neefektívne a komplikujú a predlžujú rozhodovacie procesy. Čiže tuto sa nastavila nejaká dlhodobá vízia, ktorej cieľom malo byť cez rôzne mechanizmy nejakým spôsobom motivovať, nastaviť tie vysoké školy tak, aby sa neuspokojili na nejakej, nazvem to, priemernej úrovni, ale aby všetky mechanizmy boli nastavené k tomu, aby chceli ešte viac. Aby naozaj chceli byť tí najlepší, aby tie procesy boli nastavené tak, že každý jeden vyučujúci na vysokej škole, každý jeden vedec, výskumník bude mať záujem byť čo najlepší a tú školu a tých študentov ťahať k čo najlepším výsledkom. A oproti tomu táto novela skôr pôsobí tak, že no tak tuto sa tým vysokým školám zdalo niečo príliš ťažké, príliš zložité, toto sa im ťažko implementovalo, no tak to radšej zase zjednodušme. Jednoducho nevidím tuto nejakú ambíciu toho, že, áno, chceme byť lepší, ako sme boli doteraz. A napríklad to poviem na tých komisiách, aj keď o tých konkrétnych častiach bude bližšie hovoriť moja kolegyňa Kosová, ale napríklad to platí o tých komisiách, kde teda sa posilnilo pri tej predošlej novele, pri tom zavádzaní tých zmien z plánu obnovy to, aby sme tu vedeli vytvoriť funkčné miesta pre docentov a profesorov, aby ľudia, ktorí prichádzajú z praxe alebo zo zahraničia, nemuseli robiť celé to zložité kolečko toho, čo sa u nás vyžaduje, čo sa týka publikácií, čo sa týka odučených rokov a napríklad sa zaviedlo, že bolo treba prizývať tých zahraničných odborníkov do tých komisií. No áno, bola to komplikácia pre tie vysoké školy, tak zháňať zahraničných odborníkov, ktorí sú ochotní tu prísť, ktorí buď vedia jazyk, alebo mať celú tú obhajobu potom v angličtine, je komplikácia, áno. Ale nemyslím si, že riešením je im to zjednodušiť, riešením je zase hľadať spôsoby, ako tú kvalitu udržať, ako ju rozvíjať. A ako odznelo tu, že ide o nejaké zvýšenie transparentnosti, no tým, že sa posilnilo postavenie dekana a rektora, to nepovažujeme za krok vpred. My si myslíme, že práve to otvorenie tých vysokých škôl, prizývanie odborníkov z vonku a áno, aj očakávanie nejakej vyššej latky aj v tých procesoch je tá cesta, ktorá môže postupne viesť k vyššej kvalite. Nie zase sa prispôsobiť istej takej pohodlnosti, že no tak bolo to zložité, nevedeli nájsť odborníkov, tak teda im to zľavíme. Vidíme tam aj vyslovene škodlivé zmeny v tom zákone, konkrétne na úkon transparentnosti tam považujem za dosť problematické, že ministerstvo si umožnilo v tzv. odôvodnenom prípade prideliť dotáciu na rozvoj vysokej školy aj bez výberového konania. Toto považujeme za problematické, sme presvedčení, že dotácie sa majú prideľovať riadnym procesom a riadnym výberovým konaním a nie nechať si tu zadné vrátka, aby to ministerstvo teda mohlo vyplácať. Lebo vždy je to o tých ľuďoch, no tak možno teraz to tam aj s dobrým úmyslom chcú niekomu vyplatiť, kto z nejakého dôvodu teda nešiel riadnym výberovým konaním, ale takéto akoby zadné dvierka v zákone vždy hrozia potom zneužitím a myslíme si, že by v zákone vôbec ani nemali byť. To, čo hodnotím pozitívne, lebo snažím sa naozaj ten zákon vnímať konštruktívne, je posilnenie medzinárodnej spolupráce, a to je to, že vysoké školy budú môcť požiadať o posúdenie kvality aj zahraničnej asociácie. A tam presne vidíme, že keď sa raz nejaký proces rozbehol, tak ono to síce chvíľu trvá, ale môže to priniesť výsledky. A to, že sa u nás vytvorila akreditačná agentúra, ktorá sa následne nechala, jak sa to povie, zacertifikovať v európskej sieti takýchto certifikovaných, teda akreditačných agentúr, tak teraz vďaka tomu, že vlastne sa dostala na tú európsku úroveň, tak už je možné, aby sa aj naše školy nechali hodnotiť vonku, čo nám zase pomôže v tom otvoriť ten priestor a vyhnúť sa všetkým tým známostiam na Slovensku. Ako my sme relatívne malá krajina a v každom tom prostredí skôr alebo neskôr na seba narážajú tí istí ľudia a myslím si, že je dobré, keď vieme v tomto prípade aj vysokoškolské prostredie otvoriť a umožniť napríklad vysokým školám, aby nechali si hodnotiť svoju kvalitu nejakou inou zahraničnou asociáciou v rámci Európskej únie. Taktiež oceňujeme, že sa teda zavádza tá akreditácia cezhraničného spoločného študijného programu. Podľa mojich informácií už aj minimálne jedna vysoká škola to má predpripravené, že aj nad rámec doterajších erazmov alebo nad rámec doterajších programov, ktoré tu boli hradené z Európskej únie, tak aby jednoducho dve vysoké školy, jedna slovenská, jedna zahraničná, sa mohli dohodnúť a vytvoriť naozaj ten spoločný študijný program, kde vlastne ten študent potom trávi polovicu času tam, polovicu času v druhej krajine. Celkovo teda hodnotíme, že tento zákon prináša rôznu zmes zmien, vnímame to trocha ako takú všehochuť, osobne tam nevidím nejakú akoby veľkú víziu toho, že naozaj ideme vysoké školstvo zlepšovať. Áno, je tam nejaké prispôsobenie sa praktikám vo vysokých školách, niektoré vidím veľmi rizikové, niektoré sú možno aj pozitívne, ale celkovo za nás tam nevidíme to, že by tento zákon naozaj zvýšil kvalitu vysokých škôl a myslím si, že to by mal byť náš cieľ. Že to by mal byť náš cieľ, aby sme mali vysoké školy, ktoré naozaj aj sú zahranične konkurencieschopné, aj aby nám tu zostávali tí motivovaní študenti, lebo oni potom sami osebe zdvihnú kvalitu toho štúdia, keď tam budú ľudia, ktorí chcú študovať, ktorí sú motivovaní, ktorí majú nejaký záujem, tak to pomôže aj tým školám ako takým. A myslím si, že naše vysoké školstvo to naozaj potrebuje. Ďakujem pekne. [09:44] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie, pani poslankyňa, dve faktické poznámky. Pán poslanec Janas, máte slovo. [09:44] Karol Janas – Vystúpenie s faktickou poznámkou Vážená pani poslankyňa, na vás je vidieť, že školstvu rozumiete a že keď poviete veci, tak to má svoje ratio. Vo veľa veciach sa zhodneme, ale v niektorých veciach sa nezhodneme, bolo by to aj podivné, keby sme mali rovnaké názory. Ale ja začnem tým, čo sa mi nepáči. Nepáči sa mi to také naše slovenské sebabičovanie, akí sme zlí, aké je všetko nanič, ja verím, že ste to tak nemysleli, aj keď to tak možno trošku vyznelo. Ja začnem tým, čo ste povedali na začiatku a čo ma teší, lebo tak to je, a to je kvalitou vyučujúcich na univerzitách. Nemáme o nič horšiu kvalitu vyučujúcich na univerzitách ako napríklad v Českej republike alebo v Maďarskej republike, aj keď nám tam odchádzajú študenti vo veľkom. Dôkazom toho je, že veľká časť vysokoškolských pedagógov si dneska robí habilitačné inauguračné konanie práve v Čechách a v Maďarsku, lebo tie kritériá sú tam jednoducho menej prísne ako na Slovensku, čo je znakom toho, že stať sa docentom, profesorom na Slovensku nie je vôbec jednoduchý proces. Ale keď sa pozrieme na to, kde je náš hlavný problém nášho slovenského školstva univerzitného, tak to je vo financovaní. Naše školstvo je tak hlboko podfinancované, že keby sme dostávali toľko financií ako v Maďarsku, v Českej republike, tak určite by sme sa vedeli posunúť ďalej. Aj naši študenti, ktorí odchádzajú, neodchádzajú kvôli kvalite výučby, odchádzajú kvôli kvalite internátov, odchádzajú kvôli materiálnemu vybaveniu na jednotlivých katedrách, fakultách a potom, samozrejme, trebárs kvôli ďalšiemu spoločenskému uplatneniu. Jazyková blízkosť s Českou republikou je výnimočná, ale rovnako tak je jazyková blízkosť na juhu Slovenska s Maďarskom, kde tí ľudia, keď odídu, tak majú spoločenské uplatnenie, ktoré ale za to si môžeme za celých 30 rokov, ako sme to tu nastavil, že tí ľudia radšej odchádzajú, to neni vec tohto ani minulého roka. A ja vidím nejakú budúcnosť nášho školstva jedine v tom, keď kompletne zmeníme spôsob financovania univerzitného školstva, tak potom sa nám posunie aj tá kvalita tých študentov, najmä že nebudeme nútení študentov nechávať študovať... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [09:44] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán poslanec. V poradí ďalší pán poslanec Habánik, máte slovo. [09:58] Jozef Habánik – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja chcem oceniť tiež vystúpenie pani kolegyne, pani poslankyne, naozaj bolo vecné, ale dovolím si také dve krátke reakcie. Prvá, táto predložená novela ona vlastne, ako keby jej hlavným cieľom je odstrániť nedostatky, ktoré sa ukazujú v zákone o vysokých školách a vychádzajú z aplikačnej praxe. Bol na to vytvorený aj projektový tím, ktorý vlastne rozoberal aplikačnú prax a uplatnenie zákona v tom vysokoškolskom prostredí. A v tejto pracovnej skupine sme boli aj traja členovia výboru tak, aby sme mohli a videli v priamom prenose, ako sa jednotliví kľúčoví aktéri, ktorí boli zapojení do procesu prípravy tejto novely, ako k nej pristupujú, a na konci dňa sa dohodlo, že sa do tejto novely vloží to, na čom je všeobecná zhoda v tej pracovnej skupine. Za opozíciu tam bol pán podpredseda výboru Horecký v tejto pracovnej skupine. S tým, že sa bude budúci rok pripravovať úplne nový zákon o vysokých školách. Čiže cieľom tejto novely je len reagovať na nejaké nedostatky aplikačnej praxe. Čo sa týka tej poznámky ohľadom dotácie na rozvoj vysokej školy, že ju možno prideliť aj bez výberového konania, je to pravda, ale zároveň musíte čítať aj tú vetu nasledujúcu, na tento postup sa vyžaduje vyjadrenie orgánov reprezentácie vysokých škôl. To znamená Slovenská rektorská konferencia, rada vysokých škôl a Študentská rada vysokých škôl sa musia najskôr k tomuto postupu vyjadriť, a cieľom je znova odstrániť niečo z aplikačnej praxe. Mali sme tu niečo také ako povodne a podobné náležitosti a cieľom je, aby ministerstvo dokázalo doručiť pomerne rýchle... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [09:58] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pánovi poslancovi uplynul čas. Reagovať bude pani poslankyňa Gažovičová, máte slovo. [09:58] Tina Gažovičová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za reakcie od pánov kolegov. Pán Janas, vy ste to nazvali také slovenské sebabičovanie, keď teda pomenujeme, že niektoré veci u nás úplne nefungujú. Je to vec pohľadu, ale ja to tak nevidím, ja si myslím, že my sme preto v politike a preto tvorcovia verejných politík, aby sme sa usilovali, aby sa v tejto krajine v jednotlivých oblastiach žilo lepšie. A ten svet ide pomerne rýchlo dopredu, v oblasti ako vysoké školy a veda a výskum to vidíme jasne a myslím si, že by nemalo byť naším cieľom sa iba uspokojiť s nejakým súčasným stavom, ktorý v porovnaní s inými nie je zrovna najlepší, aleže práve by malo byť našou snahou objektívne zhodnotiť súčasný stav a mať nejakú víziu o lepšej budúcnosti. A čo sa týka toho financovania, no tam môžem s vami jedine súhlasiť, akurát rozdiel je, že vy sedíte v koalícii a ja v opozícii, tak áno, môžme tu opakovať, včera sme tiež veľa hovorili o financovaní, môžme tu opakovať o tom, že treba zlepšiť financovanie, že treba zlepšiť internáty, my to aj opakujeme ako opozícia, ale v konečnom dôsledku vy ste koalícia, vám vláda skladá účty a je to vaša zodpovednosť túto tému posunúť ďalej. A, pán Habánik, možno k tomu poslednému, tak keď sú povodne, tak ide o nejaký havarijný stav, to nevnímam, že by malo byť vyplácané cez dotačnú schému. A viete, vždy keď sa v zákone raz otvorí nejaké okienko pre netransparentný proces, tak skôr alebo neskôr hrozí, že sa to bude zneužívať. A to teraz nie je, ja teda nepodozrievam nikoho konkrétneho zo súčasného vedenia alebo pracovníkov ministerstva, ja hovorím o tom, že ste tu pootvorili nejaké dvierka v zákone a myslím si, že takéto dvierka by tam nemali byť, lebo hrozí zneužitie. Ďakujem. [09:58] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Druhá v poradí bola prihlásená do písomnej rozpravy pani poslankyňa Kosová, odovzdávam jej slovo. [09:58] Ingrid Kosová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Dobrý deň. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážení kolegovia a kolegyne, vo vyspelých krajinách sveta je trendom, že všetky školy smerujú k financovaniu a riadeniu mimo legislatívneho rámca, a to na základe definovania svojich rozvojových cieľov. Ja predpokladám, že aj Slovensko je a chce sa stať vyspelým štátom, alebo teda aspoň deklarujeme, že k tomuto cieľu smerujeme, ale pravdou je, že momentálne dnes sa nachádzame niekde na ceste medzi transparentnosťou alebo budovaním transparentnosti a budovaním nezávislosti. Stále totiž máme naozaj vážne problémy ako s byrokraciou, tak aj s tým, že máme naozaj tendencie všetko legislatívne kontrolovať a zasahovať do rozhodovania z pozície moci. Naším cieľom by však prioritne malo byť, aby sme si brali príklad z dobrej praxe v zahraničí a práve v zahraničí vidíme, že súčasťou štruktúry vysokých škôl je, samozrejme, akademický senát alebo orgán, ktorý reprezentuje vôľu všetkých aktérov na vysokej škole, a často aj orgán, ktorý teda zastupuje externých odborníkov, externých aktérov. Tým prvým je, samozrejme, senát, ktorý zodpovedá za všetky akademické otázky, a tým druhým je správna rada, ktorá má na starosti otázky spojené s financovaním a, samozrejme, strategickou víziou rozvoja vysokej školy. Slovensko je v porovnaní s týmito vyspelými krajinami trošičku komplikovanejšie, pretože u nás máme dva akademické orgány, tým prvým je akademický senát a vedecká rada a, samozrejme, okrem toho máme ešte aj správnu radu. To, čo je ale dôležité povedať, je, že výskumné dáta dlhodobo poukazujú na to, že členovia akademickej obce nemajú informácie o aktivitách správnej rady a naopak, zase členovia správnych rád, najmä podľa zamestnancov vysokých škôl, nerozumejú dostatočne problémom, ktoré vysoká škola má. A práve kvôli tomuto problému s cieľom zefektívniť riadenie vysokých škôl a posilniť jeho vnútornú integráciu či zvýšiť ich transparentnosť rozhodovacích procesov bola už minulou vládou predložená vysokoškolská novela. Táto novela priniesla zmeny v oblasti kreovania správnych rád a, samozrejme, sa stretla s odporom akademickej obce. Na to sme si už ale, bohužiaľ, zvykli, že na Slovensku máme tendenciu pri akejkoľvek zmene byť rezistentní voči týmto zmenám, čiže to by nás prekvapovať nemalo. Každopádne už vtedy sme hovorili, že jej cieľom je otvoriť už aj tak dosť uzatvorené akademické prostredie externému vplyvu na rozhodovanie. Pre tých, ktorí sa možno v tejto oblasti až tak úplne neorientujú, ja si dovolím taký krátky exkurz do minulosti a pozrime sa na to, ako to bolo ešte pred uzavretím alebo teda schválením tej predchádzajúcej novely. Predtým mala správna rada 14 členov, z toho šesť členov vyberal minister školstva, šesť členov vyberala teda zamestnanecká časť akademického senátu a okrem toho ešte aj jedného člena vyberala študentská časť a tým pádom, keď si to tak všetko zrátame, tak vlastne akademická obec mala osem nominantov v správnej rade, čiže väčšinu. Potom ale prišla tá zmena a došli sme k tomu, že rovnaký počet členov správnej rady vyberá minister školstva a rovnaký počet členov teda vyberá akademická obec a, ako to už správne pán minister povedal, jedného člena teda vyberali tajným hlasovaním všetci členovia správnej rady. Je potrebné povedať, že už vtedy to bol ale ústupok, pretože ten pôvodný návrh bol, aby to bolo len pol na pol a aby správna rada mala teda párny počet členov, dnes je to nepárny. No a teraz sa pozrime na to, ako sa teraz bude meniť po novom. To znamená, že členovia správnej rady budú mať o jedného člena viac zo zástupcov akademickej obce. To znamená, že minister bude nominovať o jedného člena správnej rady menej. Čo z toho vyplýva? No podľa nášho názoru v Progresívnom Slovensku ministerstvo školstva ustúpilo tlaku od vedenia vysokých škôl, ktoré hovoria, že teda ide o výstupy z aplikačnej praxe a argumentujú najmä obavami z politizácie akademického prostredia a z toho, že sa znížila kvalita rozhodovania, pretože sa tam dostávali ľudia, ktorí sa nevyznajú v oblasti riadenia vysokých škôl. Už predchádzajúca novela v tejto otázke hovorila o tom, že členmi a členkami správnej rady by mali byť najmä významné vedecké osobnosti alebo umelecké osobnosti, predstavitelia verejného života na celoštátnej úrovni alebo na regionálnej úrovni a významní predstavitelia podnikateľskej činnosti. No ja uznávam, že ide viac-menej o takú vágnu formuláciu, ktorá poskytuje aj priestor na to, aby sa členom alebo členkou správnej rady mohol v podstate stať hocikto, kto má druhý stupeň vysokoškolského vzdelania, ale práve preto napríklad iniciatíva To dá rozum navrhovala, aby polovicu členov správnej rady menoval akademický senát a polovicu nemenoval minister školstva, ale nejaký nezávislý orgán, ktorý by bol zložený z odborníkov a odborníčok, a ktoré by dokázali garantovať odbornosť a väčšiu nezávislosť týchto členov správnych rád. Takýto orgán ale dodnes, bohužiaľ, neexistuje a či už by to bol tento orgán alebo podľa mňa sú aj iné možné alternatívy, ako by sa to dalo vyriešiť a eliminovať tie obavy z politizácie, ale nie je to dôvod na to, aby sme opätovne uzatvárali vysoké školy a znižovali tak rozhodovaciu právomoc ľudí, odborníkov, odborníčok z externého prostredia. Koniec koncov všade tam, kde je potrebná nadpolovičná väčšina, ako napríklad pri rozhodovaní o rozpočte či pri voľbe kandidáta o rektora, čo nie je celkom pravda, ako tu povedal pán minister, že o týchto veciach by sa nerozhodovalo iba nadpolovičnou väčšinou, nerozhoduje sa o tom dvojtretinovou, pretože v paragrafe, myslím, že to, 41 odsek 8 sa hovorí, že dvojtretinovou väčšinou sa rozhoduje len podľa odseku 3, odseku 4 a § 17 odseku 10. Odsek 3 sa týka veci majetku, odsek 4 sa schvaľuje dlhodobý zámer a § 17 hovorí o prípadoch osobitného zreteľa. To znamená, že tam nie je voľba rektora ani voľba rozpočtu. (Reakcia predkladateľa.) Dobre, okej, ja som to len pre ostatných, aby (reakcia predkladateľa), okej, dobre, tak som asi zle rozumela, skúsim si to ešte raz pozrieť, možno aj ja sa môžem mýliť, mala som pocit, že ste hovoril aj o rozpočte, aj o, teraz neviem, kde som skončila. Nič, nevadí, nájdem si to. Každopádne, skončila som pri tom, že tým pádom keď bude rozhodovať o takýchto dôležitých otázkach len nadpolovičná väčšina, tak práve ten hlas externých členov a členiek správnej rady vlastne bude úplne bezvýznamný. Je to fakt. To, čo je ale najdôležitejšie, práve táto úprava podľa mňa ide alebo je v rozpore s plánom obnovy a odolnosti, nie je v súlade, myslím, že to ste ale spomínal, a to konkrétne s reformou 4 komponentu 8 plánu obnovy a odolnosti, ktorá hovorí, že správna rada má reprezentovať verejný záujem v činnosti vysokej školy a v nastavení systému riadenia má zohľadňovať najmä vnútorné potreby vysokej školy a zohľadňovanie potreby spoločnosti a jej očakávania v strategickom rozhodovaní. Takže ak sa správna rada dostáva do područia senátu, tak už nereprezentuje podľa mňa verejný záujem a nie je prepojená s potrebami spoločnosti, tak ako je to v cieľoch plánu obnovy a odolnosti, pretože reprezentuje len a len záujmy ľudí z akademického prostredia. V tejto novele vidíme aj ďalší rozpor s plánom obnovy a odolnosti a to sa týka už spomínaných výberových komisií na voľbu docentov a profesorov. A to konkrétne v tom, ako sa upravuje vlastne zloženie týchto komisií, ktoré vyberajú kandidátov na funkčné miesta profesorov a docentov. Len pre ilustráciu, súčasný stav hovorí, že dvaja členovia z piatich členov komisie sú zvonka vysokej školy. Po novele, po schválení tejto predkladanej novely nula členov bude zvonka z piatich členov. To znamená, že preto je tejto novele, preto je táto novela kritizovaná za návrat k uzavretosti. Druhá vec, súčasný stav hovorí, že všetci piati členovia komisie majú spĺňať podmienky daného výberového konania, ale podľa novej úpravy jednotliví členovia komisií môžu byť menej kvalitní, pretože tieto podmienky sú zmenené. Takže myslím si, že ak členovia môžu byť menej kvalitní, tak to nie je úplne celkom pozitívna zmena. No a po tretie, súčasný stav hovorí, že dvoch členov vymenováva rektor, jedného vedecká rada, jedného dekan a jedného vedúci príslušného pracoviska. Po novom ale dvoch členov bude vymenovávať rektor a troch dekan. Takže toto je tá najspornejšia časť, pretože vlastne sa dostávajú pod kontrolu dekana. Po tretie, táto novela ešte prináša aj zásadné zmeny, ktoré sa týkajú strategického riadenia a právomocí rozhodovania jednotlivých orgánov. V prvom rade by som rada zdôraznila, že pre strategické riadenie je naozaj veľmi dôležité, aby do neho boli zapojení všetci kľúčoví aktéri. Keď sa pozrieme na to, ako sa menia jednotlivé veci, o ktorých bude rozhodovať správna rada a akademický senát, tak opätovne to skúsim porovnaním. Súčasný stav je, že dlhodobý zámer musel pred rokovaním správnej rady schváliť aj akademický senát vysokej školy a dokonca sa k nemu vyjadrovala aj vedecká rada vysokej školy. Po novom akademický senát a vedecká rada strácajú kompetenciu schvaľovať, resp. prerokovať dlhodobý zámer. Čo sa týka schvaľovania rozpočtu, tak predtým sa k nemu akademický senát vyjadroval, po novom schvaľovanie rozpočtu bude prináležať len správnej rade. Čo sa týka správy o činnosti správnej rady, tak tam ten akademický senát musel zobrať na vedomie, po novom už nebude musieť zobrať ho na vedomie. A čo sa týka napríklad správy o činnosti vysokých škôl a správy o hospodárení vysokých škôl, tak predtým mala správna rada povinnosť vyjadriť sa, po novom sa už nebude musieť vyjadriť. Ak by sme to mali konkrétne rozorať, v čom je vlastne problém, tak ako som spomínala, dlhodobý zámer, tam už akademický senát a vedecká rada strácajú kompetenciu schvaľovať ho alebo prerokovať, na úvod je dobré možno povedať, že dlhodobý zámer je dobré, aby sa predkladal ministerstvu až po schválení orgánmi vysokých škôl, s čím súhlasím, ale na druhej strane si myslím, že vedecká rada by sa mala vyjadriť k dlhodobému zámeru vysokých škôl, keďže sa tam rieši aj rozvoj vedeckej a umeleckej činnosti školy. A pre správnu radu na druhej strane je dôležité, aby jednotliví členovia vedeli, čo si o týchto zámeroch myslia ľudia z prostredia vysokých škôl, však oni budú implementovať tieto dlhodobé zámery. Čo sa týka správy o činnosti správnej rady, tak tam, ako som spomínala, akademický senát už nebude brať na vedomie túto správu. Je nutné povedať, že táto požiadavka bola zavedená práve preto, aby senát, kvôli tomu, že predtým vlastne senát nemal vôbec žiadne takmer kontakty so správnou radou, ale akademický senát by mal vedieť, čo rieši správna rada. Na základe stanoviska od akademického senátu, čím je vlastne reprezentácia vysokých škôl, potom môže predseda rady navnímať celkovú atmosféru na vysokých školách a reagovať na ich podnety. A naopak, rada, senát by teda mohol pochopiť úlohu správnej rady a ich zámery a byť voči týmto rozhodnutiam aj zhovievavejší. A takto sa opäť vlastne dostaneme len do stavu, keď rada nebude akceptovať pripomienky akademického senátu a prehĺbime tým priepasť vedenia voči prostrediu vysokých škôl, to je naozaj riziko, ktoré hrozí a ktorému sme sa chceli vyhnúť. No a potom ešte krátko k správe o činnosti vysokých škôl a správe o hospodárení. Správna rada by sa podľa mňa mala vyjadriť k správe o činnosti o hospodárení vysokých škôl, keďže potom následne schvaľuje dlhodobý zámer a práve na nich stavia a zároveň aj dohliada na hospodárenie vysokých škôl a takisto má dohliadať aj na používanie majetku a financií, takže nevidím dôvod, prečo sa k nej nemá vyjadrovať. Je však pravdou, že tieto informácie si môže podľa novely vyžiadať, takže to nie je až také zásadné. Ale na druhej strane, keďže správna rada má mať vplyv na strategické riadenie vysokej školy v súlade s komponentom 8 a reformou 4 plánu obnovy a odolnosti, je dôležité, aby sa vyjadrila aj k výročnej správe o činnosti a aj k správe o hospodárení. Osobne si myslím, že ideálnym stavom by bolo, keby sme zaviedli napríklad aj rôzne online rokovania správnej rady napríklad z voľby rektora, ale možno by sme mohli zvážiť aj rozšírenie tej dvojtretinovej väčšiny pri hlasovaní aj na rozpočet a dlhodobú víziu školy, čím by sme tam mierne eliminovali. Avšak keď to tak celkovo máme zhodnotiť, tak ako aj kolegyňa povedala, táto novela je podľa nás krokom späť a vnímame ju ako ústupok vedeniu vysokých škôl, ktorá má nejaký zásadný vnútorný problém s tým, aby sa otvorila externému prostrediu. V kontexte zmien, ktorými majú vysoké školy prechádzať, aby boli kvalitnejšie, či už je to vo vzťahu k ich diverzifikácii, spájaniu klastrov či internacionalizácii, je to podľa nás kontraproduktívna zmena, ktorá v podstate z dlhodobého hľadiska nepripúšťa zmenu paradigmy fungovania vysokých škôl a nevedie teda k ich kvalite vyššej. Ďakujem. (Potlesk.) [10:14] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pani poslankyňa. Na vaše vystúpenie tri faktické poznámky. Prvá pani poslankyňa Puškárová, máte slovo. [10:14] Paula Puškárová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážená pani kolegynka Kosová, úplne chápem a rešpektujem všetky vaše pripomienky, napriek tomu spomenuli ste také tri hlavné. Jedna, kto má o jeden hlas viacej v správnej rade, druhá, výberové komisie, ako sú tvorené, a tretia, dlhodobý zámer alebo rozličné dokumenty, ktoré si pinkajú medzi sebou viaceré akademické inštitúcie. Pre mňa ako človeka z praxe, z vysokej školy, ale aj z manažmentu vysokej školy môžem povedať, že vaším hlavným argumentom, keďže je to krok späť a univerzity sa uzatvárajú, absolútne nesúhlasím. Všetky tieto problémy, ktoré ste spomenuli, sú zástupnými problémami. Tu nejde o to, kto bude mať o jedného člena viacej v správnej rade, alebo ako budú tvorené výberové komisie. Tie vysoké školy už teraz skladajú svoje účty medzinárodnému prostrediu vo vysokej miere. Za posledných pár rokov všetky zaviedli plány rovnosti, všetky zaviedli plány udržateľnosti, prihlásili sa k HRS4R, to znamená k plánu starostlivosti o ľudské zdroje, o výskumníkov, výskumníčky, majú svoje internacionalizačné plány, sú otvorené tomu medzinárodnému prostrediu čoraz viac. Z plánu obnovy išli R2-R4-kové výzvy na prísun zahraničných výskumníkov, výskumníčok, doktorandov, do toho sa zapojilo, prišlo vyše 700 žiadostí, výrazne vyšší počet, ako mohla vôbec tá alokácia, alokácia pokryť. Čiže tie vysoké školy majú obrovský záujem otvárať sa a je im to aj dopriate. To, kto bude mať o jedného člena v správnej rade, nerieši žiadnym spôsobom uzatváranie alebo otváranie. To otváranie prebieha kvôli tomu, že aktivity vysokej školy sú na medzinárodnom trhu, kde sa publikuje v zahraničí, kde musia získavať medzinárodné granty a kde sa musia akt... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [10:14] Tibor Gašpar Ďalší v poradí s faktickou poznámkou pán poslanec Habánik. [10:16] Jozef Habánik – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Vážená pani poslankyňa, pani kolegyňa zo školského výboru, s tým, s tým úvodom, ktorý ste mali, by som aj celkom súhlasil, keď ste hovorili o tom, že jednotliví členovia akademickej obce ako keby nemali dostatok informácií alebo možno sa nezaujímali v dostatočnej miere o to, čo robia akademické orgány alebo kolektívny orgán, v tomto prípade správna rada. Ale každé jedno zasadnutie či už akademického senátu alebo správnej rady je verejné a vždy je z neho zverejnený aj záznam a zápisnica. Takže členovia akademickej obce, ktorí majú skutočný záujem, majú možnosť sa ho zúčastniť alebo sa s výsledkami oboznámiť. Čo sa týka tých výberových komisií, povedali ste, že vlastne nebude tam nikto zvonka. To nie je pravda. Vytvorenie výberovej komisie sa upravuje tak, aby najmenej jeden z členov vymenovaný rektorom nebol zamestnancom príslušnej vysokej školy, čím sa zachováva externý prvok výberového konania. Zároveň vysokej škole nič nebráni tomu, aby do výberovej komisie nominovala aj vedúceho príslušného pracoviska alebo menovala viac členov z externého, z externého prostredia. Čo sa týka tých jednotlivých dlhodobých zámerov alebo rozpočtov, dohoda bola taká, že vždy to priradíme k jednému orgánu, či už rozpočet, dlhodobý zámer alebo aj iné, iné časti vnútorných predpisov, ale umožníme vysokej škole, aby si vo svojom vnútornom predpise, štatúte upravila aj možnosť, aby aj ďalšie orgány rozhodovali o týchto fundamentoch. A to je veľmi dôležité, lebo tým sa posilňuje práve tá autonómna zložka vysokej školy. Sama vysoká škola si upraví vo vnútornom predpise, ak nejaký orgán... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [10:16] Tibor Gašpar Ďalší v poradí pán poslanec Janas, máte slovo. [10:18] Karol Janas – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Vážená kolegyňa, vážení kolegovia, ja sa teším z toho, že tieto školské zákony, keď preberáme, tak vždycky sú aj príspevky odborné a že sa venujú meritu veci, aj keď to, čo som povedal minule, tak sa nemusíme zhodnúť, a preto aj budem reagovať podľa toho, ako to ja vnímam tiež ako dlhoročný akademický pracovník. Viete, my sme si tu pred niekoľkými rokmi postavili správnu radu do nejakého postavenia, kde sme ju chceli mať možno ako Západ, na západ od nás v krajinách a nejako sa nám to nedarí. Ale správna rada a najmä jej členovia si musia tú autoritu vybudovať hlavne sami. Viete, v západných univerzitách sú členovia správnej rady najvýznamnejší donori týchto univerzít. Sú tam ľudia, ktorí sú zástupcovia najvýznamnejších zamestnávateľov, ktorí zamestnávajú absolventov. A u nás to, žiaľ, tak nie je a ja plne rozumiem tomu, že sa bojíme aj politizácie členov správnych rád, keďže minister má mať takú, takú právomoc, akú, akú mal v minulosti. A ja súhlasím s touto zmenou, naozaj. Tam ten vplyv politického prostredia treba čo najviac eliminovať, čo sa mne dlhodobo nepáči na vysokoškolskej legislatíve a určite keď sa bude robiť nový zákon, budem to pripomienkovať, to je podľa mňa to, že utlmujeme právomoci vedeckej rady. Ja považujem vedeckú radu za najvýznamnejší a najdôležitejší orgán, ktorý je na univerzite, a bol by som rád, keby aj tie právomoci na formovaní budúcnosti sa zvýšili. A posledná len taká pripomienka, ktorá je, tak čo sa týka toho dlhodobého zámeru, tak ten sa tvorí v spolupráci s fakultami, takže tam ten akademický senát nemá až takú, také oprávnenie. Ďakujem. [10:18] Tibor Gašpar Ďakujem. Reagovať na faktické bude pani poslankyňa Kosová. Máte slovo. [10:20] Ingrid Kosová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne všetkým za veľmi konštruktívne faktické poznámky a možno sa budete čudovať, ale napriek tomu, že sme z opozície, tak myslím si, že v tom školskom výbore nám to veľmi dobre funguje a že sa vieme naozaj dohodnúť a diskutovať o dôležitých problémoch aj napriek tomu, že nie vždy so všetkým súhlasíme a to si veľmi vážim. A, pán Janas, súhlasím s vami v tom, že napriek tomu, že sa chceme snažiť vyrovnať sa tomu Západu v mnohých veciach a pozeráme sa na tie príklady dobrej praxe, tak nie vždy sa nám to darí a netýka sa to napríklad len vysokých škôl, týka sa to v podstate aj regionálneho školstva. V tej implementácii ako keby dlhodobo zlyhávame napriek tomu, že vieme, čo by bolo najlepšie urobiť. A tie kroky k transparentnosti najmä sú také obtiažne, aspoň tak to vidím vo vzťahu napríklad aj k zvyšovaniu kvality škôl. Ja sa priznám, že nerozumiem celkom tomu, pán Habánik, keď ste hovoril, že nič to neovplyvní na zmene tej komisie, že ju bude menovať rektor, že môže vymenovať aj takých-hentakých, alebo že teda nič to nemení na tom, že tam bude jeden člen navyše, ktorého bude menovať akademická obec, že to stále bude transparentné. Tak ak to tak je a ak to nič nemení na tej kvalite, tak prečo to robíme? Prečo ideme vlastne krokom vzad od transparentnosti, ak to naozaj aj takto dobre fungovalo, hej? Ja v tom až taký význam teda nevidím. A spomínali ste plány, pani Puškárová, čo je super, a však aj máme kurikulárnu reformu, máme rôzne plány, dlhodobé vízie. Problém je, aká bude realita, hej? To uvidíme vlastne až možno o dva roky, keď bude prvé vyhodnotenie tých výkonových zmlúv, či táto reforma sa podarila. V regionálnom školstve to uvidíme o deväť rokov, keď budeme vidieť prvých absolventov, či sa nám tá zmena podarila. Stále sme ešte len niekde na začiatku. A pre mňa v tomto kontexte je napríklad zaujíma... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [10:20] Tibor Gašpar Ďakujem, pani poslankyňa. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Dovolím si jednu poznámku. Bola to jedna z najkultivovanejších diskusií k zákonu a rozprava medzi opozíciou a koalíciou. Vyhlasujem teda všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nech sa páči, máte slovo. [10:23] Tomáš Drucker – Vystúpenie Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budem reagovať na tie veci, ktoré tu odzneli. V prvom rade tento zákon naozaj nemá za úmysel zbúrať všetko, čo tu bolo, a zasa prichádzať s nejakými novými reformami. My sme si, tak ako povedal pán poslanec Habánik, máme viacero vecí pripravených a povedali sme si, že ideme s vecami, ktoré naozaj považujeme za praktické, ktoré majú niečo zlepšiť. A ja budem hovoriť naozaj o tom, že to zlepšujú. Vy hovoríte, pani poslankyňa, že to nezlepšujú, dokonca, že to nejakým spôsobom vracajú späť, ja s tým absolútne nesúhlasím a verím, že vyvrátim každú jednu vec. V prvom rade ešte ale chcem povedať, že zákon proste nemôže byť, ja už som použil také slovo, že fetiš. Proste my si nemyslíme, že zákonom niečo napíšeme a zrazu sa zmení kvalita vysokých škôl, to je nezmysel. Proste aj preto nemá zmysel dneska robiť zasa obsiahle, obrovské zmeny v zákone o verejných vysokých školách alebo o vysokých školách, ktorým zas niečo zbúrame, niečo ideme nanovo nastaviť. Ja tak pracovať nechcem, ani nebudem. Pristúpili sme k praktickým veciam, ktoré idú niečo zlepšovať. Ja vám ale aj poviem k tej kvalite niečo. Ku kvalite, ak chceme zlepšovať kvalitu vysokých škôl, tak sme pristúpili v tom, že sme pokračovali, zaviedli metodiku VER alebo v metodike hodnotenie VER-u, ktoré musíme teraz naďalej zlepšovať a upravovať, napríklad tam bude nový komponent spoločenských dopadov, pretože sa ukázalo, že tých hodnotení niektorých univerzít, predovšetkým napríklad pedagogických fakúlt a tak ďalej, tie hodnotenia neboli úplne objektívne. Nejde len o čiarky a bodky v nejakých prestížnych karentoch, ale zaviedli sme výkonnostné zmluvy, ktoré ste teraz v tom úvode trošku zbagatelizovali, ja ich považujem za absolútne kľúčové. Kľúčové, pretože nám vytvárajú isté ciele, ktoré chceme sledovať, a na základe týchto cieľov, či ich plnia, alebo neplnia tieto výsledky, ich vieme odmeňovať. To je najlepší spôsob, akým môžeme financovať verejné vysoké školy. Zároveň poviem, že takýto model, keď si zoberiete v Rakúsku, a teraz nepoviem, či je to 90 alebo 95 % financovania, v Rakúsku je na základe výkonnostných zmlúv. Ak chceme zlepšiť kvalitu vysokých škôl, tak sme niečo urobili a verte mi, že to neurobíme nejakou zmenou technickou zákona. Čo sme urobili, pretože ste hovorili, pani poslankyňa Gažovičová, o tom, že nám utekajú mladí ľudia. Veď to je stav, ktorý tu je, to sa nedá zvrátiť. Niekedy je, prosím, teraz to poviem tak, ako to zvyknem hovoriť aj mojim kolegom, ja rád prijímam kritiku a kritika má byť pozitívne mienená a máme ju byť schopní prijímať. Ak je kritika mienená negatívne, že sa nad tým pomaly niektorí pousmievajú a sa z toho tešia, no tak to nepovažujem za dobrú kritiku. To znamená, mať radosť možno z toho, alebo posielať ľudí zo Slovenska preč, však ako je to tu zlé, ja netvrdím, že tu nemáme mnoho problémov, ja sa s tými mladými ľuďmi takisto stretávam asi ako aj vy aj v zahraničí, aj tu. Mali sme, nedávno sme predstavili prieskum, ktorý sme robili na konci roka o spokojnosti študentov na našich vysokých školách. Asi to neni úplne to isté, čo budú hovoriť tí, ktorí odišli, ktorí nemajú skúsenosť s našimi vysokými školami, a máme urobiť všetko preto, aby sme tú kritiku alebo tie obavy tých mladých ľudí, ktorí dneska sa nerozhodujú pre naše školy, odstraňovali. Čo sme urobili preto? Urobili sme osem, nazvem to, našich veľtrhov všetkých vysokých škôl, aj súkromných, aj verejných, kde sa zúčastnilo viac ako 8-tisíc stredoškolákov. A budeme v tom pokračovať, aby naši stredoškoláci, tretiaci a štvrtáci, mali možnosť sa oboznámiť s našimi vysokými školami. Podporujeme a budeme naďalej podporovať všetky spolupráce vysokého školstva a vysokých škôl na výmenné študijné pobyty, či už je to Erasmus+, ale aj iné modely, ktorým umožníme našim študentom, mladým študentom, aby keď budú študovať na slovenskej vysokej škole, aby mali možnosť si ísť na výmenný pobyt na jeden semester alebo dva semestre a mali možnosť sa dotknúť toho medzinárodného prostredia, iného spôsobu vyučovania a zároveň priniesť tú skúsenosť, pretože najväčší problém máme so zmenou nášho školstva tým, že my ho nevieme zvonka meniť. Nám nepomôžu úplne ľudia, ktorí odišli študovať preč a možno sa aj vrátia, lebo už sú mimo toho prostredia. Potrebujeme a robíme to, že veľmi významným spôsobom chceme podporovať tieto výmenné pobyty aj v rámci doktorandov. Spolupracujeme s ministerstvom zahraničných vecí aj vnútra, ako zefektívniť procesy v prípade víz z tretích krajín, ako je India, dostať sem proste šikovných ľudí a internacionalizácia vo všeobecnosti je jeden z kľúčových momentov na skvalitnenie a zvýšenie konkurencieschopnosti, ktorú máme aj vo výkonnostných zmluvách. A keď sa dotknem aj k tomuto zákonu, tak sme práve tým, o čom vy hovoríte, že o otvorenosti, že to uzatvárame, to otvárame, pretože sme to otvorili ako nikdy doteraz to bolo možné. Aj keď sa bavíme o tých funkčných miestach. Na to, aby ste mohli obsadiť funkčné miesto docenta, ste museli mať v habilitačnom konaní niekoho. Musel byť zamestnancom vysokej školy. To dnes nie je potrebné. Naozaj dneska budeme môcť získať ľudí na funkčné miesta zo zahraničia predovšetkým. Ak budem hovoriť to, čo sme ďalej urobili, navýšili sme finančné prostriedky o 122 mil. v oblasti vysokého školstva, podporili sme napríklad cez úpravu alebo zmenu schémy, ktorá tu bola, Študuj doma, ktorú som kritizoval už dávno v minulosti, že načo dávame 9-tisíc euro za štúdium akéhokoľvek štúdia, keď potom hovoríme o vlastne o nejakej disproporcii v oblasti kvality. Vybrali sme s ministerstvom hospodárstva, aj teda so zamestnávateľmi nedostatkové odbory a povolania, 261 alebo 262 nedostatkových odborov. Sú to väčšinou technické smery, ale sú tam aj lekári aj učitelia, psychológovia, logopédi, ktorým sme umožnili napríklad štipendijnú schému 16,5-tisíc euro za bakalárske štúdium. S nejakým postupným uvoľňovaním tých peňazí, aby nedostali tie peniaze všetky za prvý ročník a potom to nedokončia. Investovali sme, nakúpili sme v rámci Otvorenej vedy nové databázy, aj všeobecne k prístupom ku karentom, ale aj v oblasti systému AMBIS, ktorý je pre lekárov. To znamená, robíme veľmi veľa preto, aby sme zvýšili atraktivitu, ale aj kvalitu vzdelávania. Áno, investuje sa najviac na opravy internátov. Však nebude to zo dňa na deň, ale neviem, či to bolo 62 mil., ktoré sa dajú, simulačné centrá napríklad v oblasti medikov a tak ďalej. K tým veciam, ktoré ste ešte, ešte, ešte ďalej, áno, aj v tom, ak hovoríme o zákone, umožňujeme cezhraničné študijné programy a toto je moja absolútna priorita, ja som o tom hovoril aj na rade mobility, áno, ale kredit mobility. Zvýšiť podiel finančných prostriedkov v rámci Erasmus+, aby sme zvyšovali kredit mobilitu. Samozrejme, že nevieme súťažiť s najlepšími školami na svete, ak máme absolútne skvelého človeka a talent, máme umožniť podporu možno aj cez štát zaplatiť štipendium, zaviazať si toho človeka, aby po nejakom čase sa mohol vrátiť, ale cieľom je podporovať kredit mobility. Aby som si pozrel poznámky, pardon. K pani poslankyni Kosovej, odznelo tam veľa vecí, ktoré sú rozporuplné podľa mňa, pani poslankyňa. Pretože na jednej strane kritizujete, že akademický senát bude mať väčšinu a že uzatvárame v správnej rade, a že vlastne to nie je dobré. Potom hovoríte, že akademický senát vypadol v prípade schvaľovania dlhodobého zámeru a bude to mať len správna rada, to nie je dobré. Pritom vám pán poslanec Habánik presne povedal, pokiaľ by ste čítali ten zákon súvisle, akademický senát má právomoc na základe návrhu rektora si osvojiť isté kompetencie. My sme len povedali, že nebudeme mať v troch úrovniach zo zákona obligatórne požiadavky, že dlhodobý zámer sa musí schvaľovať aj tam, aj tam, aj tam, ale sme dali, áno, správna rada aj z toho titulu, že ak sme chceli hovoriť o nejakom inom regulačnom mechanizme, teda ľudí, ktorí sú mimo školy, z externého prostredia, tak má prechádzať tento dlhodobý zámer. Dokonca sme to posilnili tou dvojtretinovou väčšinou, aby to bola naozaj že veľká zhoda. Ale ak akademický senát chce si pôsobnosť nechať, aby v tej chvíli mohol akademický senát sa vyjadrovať k dlhodobému zámeru, veď to sú tie akademické slobody. Majú na to právomoc, ale nebudeme do zákona ich zväzovať, že to musia robiť. Ak to chcú, to robiť môžu, to vám na to odpovedal pán poslanec Habánik. A je to úplne podľa mňa správne, ako keď my máme všetko diktovať, čo majú robiť. My dávame isté, isté rámce a tu si myslím, že práve tá správna rada tým, že je to externým orgánom, ktorý ale aj prináša svoje problémy, pretože ľudia, ktorí nikdy nepôsobili vo vysokom školstve, majú častokrát iné predstavy, čo na jednej strane obohacuje ten svet a na druhej strane ho aj nejakým spôsobom komplikuje a brzdí. Ale my sme ho nezhoršili, len sme povedali napríklad aj v oblasti ukazovateľov, ktoré správna rada dáva napríklad rektorovi na odmeňovanie, že tieto ukazovatele nesmú byť v rozpore s dlhodobými ukazovateľmi školy v oblasti výkonnostných zmlúv, lebo aj to sa dialo. No tak potom rektor na to, aby dostal odmenu, tak má vykonávať iné ukazovatele, ktoré nie sú že nad rámec, ale v príkrom rozpore s ukazovateľmi, ktoré si vysoká škola schválila na to, ktorým smerom sa chce posúvať. Ostatné si myslím, že odznelo aj v tých faktických poznámkach. Ja ešte poviem možno k tomu funkčnému miestu a obsadzovaniu funkčných miest do tej komisii, ktorú som tak v úvode povedal, ešte raz. Možno, viete, tváriť sa, že predtým dávala nominantov vedecká rada, ktorej predsedom je rektor, ktorý si to zasa navolí a kvôli tomu má zasadať vedecká rada, to sú absolútne obštrukcie, to, čo do cieľa nemení kvalitu tej veci, nemení. My sme naopak tam dali, že jeden musí byť mimo vysokej školy takýto nominant. Nikto nemá v úmysle, a tak ako ste to sa snažili nasvietiť, že ustupovať, no tá debata bola veľmi široká. Verte mi, že aj pripomienky, ešte na vláde som mal niektoré pripomienky aj od niektorých dekanov alebo rektorov, ktorí si chceli presadiť nejaký pohľad a hľadali sme niečo, čomu veríme, že je správne a posunie trošku mimo komfortnú zónu, ale v prospech našej kvality a teda vysokého školstva. A nebude sa to určite dať urobiť tým, že teraz si predstavujeme, že prídeme zasa s bombastickým nejakým novým zákonom a všetci sa budú dva roky hľadať v ňom, že vlastne čo od nich chceme. Toto ja odmietam, napriek tomu som povedal, pracujme koncepčne, áno, aj na novom vysokoškolskom zákone aj v súlade s novou akreditáciou, aj v súlade s inováciami, ktoré sa pripravujú, jednotné agentúry. Pracujme na tom koncepčne, ale, prosím pekne, akože nezahlcujme tých ľudí neustálymi zmenami a myslieť si, že zákon to vyrieši. No nevyrieši to. To je o veľa tej implementácie a súhlasím v tom, že čas ukáže, ako sa nám to darilo. Ale proste bombastické stále koncepcie, ktorých tu mávame, nestačia. Proste to treba realizovať a vidíte to, aj ako ste spomenuli, aj kurikulárnu reformu, napísať to nie je jednoduché, ale zimplementovať je to násobne, násobne ťažšie. A treba proste pri tom byť. A ja nechcem obťažovať tých ľudí neustálymi proste super nápadmi, že čo všetko ideme zasa od podlahy zbúrať alebo na podlahu zbúrať a od podlahy zase stavať. Ďakujem pekne. [10:36] Tomáš Drucker – Vystúpenie v rozprave . [10:36] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem navrhovateľovi. Chce sa vyjadriť k rozprave spravodajca? Nie, konštatujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. (Reakcia spravodajcu.) Ďakujem. Teraz pristúpime k prvému čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2015 Z. z. (správne 422/2015, pozn. red.) o uznávaní dokladov o vzdelávaní a o uznávaní odborných kvalifikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších prepisov. Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 504. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 529. Nech sa páči, opäť, pán minister školstva, uveďte vládny návrh zákona. (Rokovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 422/2015 Z. z. o uznávaní dokladov o vzdelaní a o uznávaní odborných kvalifikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 504.) [10:38] Tomáš Drucker – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne. Ešte raz, vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladáme aj návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 422/2015 Z. z. o uznávaní dokladov, o vzdelaní a uznávaní odborných kvalifikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Tento návrh zákona predovšetkým transponuje smernicu Európskeho parlamentu a Rady č. 2004/505, ktorou sa mení aj smernica č. 2005/36 Európskeho spoločenstva, pokiaľ ide o uznávanie odborných kvalifikácií sestier zodpovedných za všeobecnú starostlivosť, ktoré absolvovali odbornú prípravu v Rumunsku, s transpozičnou lehotou do marca 2025. Návrh zákona zároveň reaguje aj na odporúčanie Rady Európskej únie týkajúcej sa podpory automatického vzájomného uznávania kvalifikácií získaných v rámci vysokoškolského vzdelávania vyššieho sekundárneho vzdelávania a odbornej prípravy a výsledkov študijných pobytov v zahraničí, z ktorého vyplýva potreba vykonať kroky na zavedenie automatického uznávania na pokračovanie v štúdiu. Cieľom tohto návrhu zákona je teda aktualizovať podmienky uznávania odbornej kvalifikácie sestier s odbornou kvalifikáciou nadobudnutou v Rumunsku pre účely výkonu regulovaného povolania v Slovenskej republike a zaviesť systém automatického uznávania dokladov z členských štátov vo forme elektronických doložiek nahrádzajúcich uznanie stupňa dosiahnutého vzdelania na pokračovanie v štúdiu a iné účely. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, ďakujem za pozornosť a dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie predloženého materiálu. Ďakujem. [10:40] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Teraz odovzdávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch, pánovi poslancovi Hambálkovi. [10:41] Augustín Hambálek – Vystúpenie v rozprave Ďakujem, pán predsedajúci. Vážení páni poslanci, pani poslankyne, v súlade so zákonom o rokovacom poriadku som bol určený za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona. Predkladám informáciu k predloženému vládnemu návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch a odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní. Skončil som, pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu. [10:41] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Na úvod konštatujem, že sa písomne neprihlásil do rozpravy žiaden poslanec, preto sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie. Chce sa vyjadriť v rozprave spravodajca? Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. V rokovaní budeme pokračovať prvým čítaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 391/2020 Z. z. o teste proporcionality v oblasti regulácie povolaní a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Vládny návrh zákona je pod tlačou 505. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 530. A opäť odovzdávam slovo pánovi ministrovi Druckerovi, aby vládny návrh zákona uviedol. (Rokovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 391/2020 Z. z. o teste proporcionality v oblasti regulácie povolaní a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov , tlač 505.) [10:43] Tomáš Drucker – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem veľmi pekne ešte raz, vážený pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne a páni poslanci, predkladáme aj návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 391/2020 Z. z. o teste proporcionality v oblasti regulácie povolaní a ktorým sa mení, dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/81996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Návrh tohto zákona sa predkladá ako technická novela, ktorej cieľom je dosiahnutie súladu zákona so smernicou Európskeho parlamentu a Rady č. 2018/958 z 28. júna 2018 o teste proporcionality pred prijatím novej regulácie povolaní. Návrh zákona reaguje na odôvodnené stanovisko Európskej komisii proti Slovenskej republike. Po komunikácii s Európskou komisiou vzišla potreba upraviť niektoré ustanovenie zákona na zabezpečenie všetkých požiadaviek vyplývajúcich zo smernice. Cieľom tohto návrhu zákona je zabezpečiť, aby sa vnútroštátne transpozičné opatrenia vzťahovali na všetky druhy ustanovení, ktorým sa obmedzuje prístup k regulovaným povolaniam, alebo ich vykonávanie podľa doterajšej rovnej úpravy sa povinnosť testu proporcionality nevzťahuje na návrhy právnych predpisov, pri ktorých sa pripomienkové konanie neuskutočnilo, ako aj pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k návrhom zákonov, ak sa týkajú regulácie povolaní. Ďalším cieľom je, aby v rámci vyhodnocovania pripomienok zaslaných k vyplneniu testu proporcionality v prípade návrhov regulácie povolania vo vnútornom predpise profesijnej komory subjekt, ktorý navrhne reguláciu povolania, bol viazaný pripomienkami orgánu, v ktorej pôsobnosti je príslušné regulované povolanie. Podľa doterajšej právnej úpravy je príslušný subjekt tieto pripomienky povinný vyhodnotiť, avšak nie je explicitne uvedené, že ich musí aj zohľadniť. Napokon ide o spresnenie formulácie vo vzťahu k získaniu odbornej kvalifikácie prostredníctvom alternatívnych spôsobov, automatickej registrácii alebo k forme členstva v prípadoch dočasného poskytovania služieb. Cieľom je precizovanie textu z dôvodu potreby presnej transpozície smernice. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne a vážení páni poslanci, ďakujem za vašu pozornosť a dovoľujem si požiadať aj o prerokovanie tohto predloženého materiálu. Ďakujem. [10:43] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem navrhovateľovi. Teraz má slovo spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch pán poslanec Janas. [10:43] Karol Janas – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, pani poslankyne, páni poslanci, v súlade so zákonom o rokovacom poriadku som bol určený za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona. Predkladám informáciu k predloženému vládnemu návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktorý na mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní. Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu. [10:44] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem spravodajcovi. Otváram všeobecnú rozpravu. Na úvod konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy. Pýtam sa teda, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy k tomuto bodu programu ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Prihlásil sa jeden pán poslanec, pán poslanec Dostál. Odovzdávam mu slovo. Nech sa páči. [10:45] Ondrej Dostál – Vystúpenie v rozprave Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, zákon o teste proporcionality pri regulácii povolaní považujem za dôležitý z hľadiska toho, akým spôsobom sa upravuje prístup k výkonu niektorých, niektorých povolaní. A na jednej strane je tu legitímny verejný záujem na tom, aby niektoré povolania boli regulované viac ako, ako iné, na druhej strane je legitímny verejný záujem aj na tom, aby tá regulácia nebola nadmerná a zbytočne obmedzujúca, aby naozaj bola iba v nevyhnutnej miere, aby nepôsobila diskriminačne najmä vo vzťahu k spoločnému trhu a teda spoločnému priestoru, ktorý vytvára Európska únia, a aby tie nástroje regulácie slúžili definovaniu, teda tomu deklarovanému cieľu a boli, boli efektívne z hľadiska toho, čo sa tou reguláciou sleduje. Z tohto hľadiska je správne, že sa, že sa posudzujú návrhy ako zákonov, tak iných právnych predpisov z hľadiska toho, či zodpovedajú testu proporcionality, čiže či tá regulácia je proporcionálna, zodpovedá deklarovaným cieľom a tomu, o čom som hovoril a čo je deklarované aj v zákone. Rozumiem aj tomu, že tam Európska únia vníma nedostatky v súčasnej právnej úprave a tie vnímam aj ja, a len mám otázku, či ten navrhovaný zákon alebo návrh na novelu zákona dokáže dostatočne postihnúť práve tie iné formy, ktoré nejdú štandardnou formou. Lebo ak sme v režime štandardného pripomienkového konania, ide o vládne návrhy zákonov, tak tam je to, je to možné ustrážiť aj z hľadiska lehôt, aj z hľadiska, aj z hľadiska obsahu a prípadného zapracovania tých, tých pripomienok, stanovísk a upozornení na prípadné porušenie princípu proporcionality alebo toho, že tá regulácia je napríklad nadmerná alebo môže pôsobiť, pôsobiť diskriminačne. Problém je práve u tých iných typov legislatívnych aktivít, ktoré nejdú štandardným procesom, napríklad teda predovšetkým pripomienkovým konaním, kde je na to, na to najväčší, najväčší priestor. Vo vzťahu k poslaneckým návrhom zákonov sa nevykonáva pripomienkové konanie, zároveň, zároveň teda niektoré vládne návrhy idú v skrátenom legislatívnom konaní, čo sa tam v podstate dopĺňa, že návrhy, v ktorých sa pripomienkové konanie neuskutočnilo, tak tie majú prejsť testom proporcionality až podaním návrhu zákona v Národnej rade. Moja otázka je, že ako to, ako to bude prakticky... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR Chcel by som poslancov najmä SMER-u poprosiť, aby sa utíšili a nerušili vystúpenie. Nech sa páči. Dostál, Ondrej, poslanec NR SR ... ako to bude prakticky uskutočniteľné, keď tie návrhy idú zo dňa na deň, našťastie väčšinou sa netýkajú regulácie povolaní. Rovnako čo sa týka poslaneckých návrhov zákonov, aká je tam, aká je tam skúsenosť aj z hľadiska toho času, ale aj z hľadiska zapracovania tých, tých pripomienok, pretože v prípade ministerstva alebo iného ústredného orgánu štátnej správy, ktorý dáva návrh zákona do pripomienkového konania, tak má to ministerstvo vo svojej dispozícii a môže ho zmeniť ešte predtým, ako ide ten návrh zákona na vládu. V prípade či už ide o poslanca, alebo o výbor, alebo návrh zákona vládny, ktorý neprešiel pripomienkovým konaním, tam to už nie je iba v dispozícii navrhovateľa, tam už tým zákonom v podstate disponuje a môže ho meniť iba Národná rada. No a ešte, ešte zložitejšie je to potom v prípade pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré sa tu tiež zapracúvajú, a tiež je to jedna, jedna z foriem, akým sa môže dostať neprimeraná regulácia povolaní do právnych predpisov a do zákonov, ktoré sú úplne mimo pripomienkového konania aj toho povedzme že štandardného legislatívneho procesu troch čítaní, troch čítaní v rámci, v rámci zákona. A obvykle, teda pokiaľ nejde o pozmeňujúce návrhy, ktoré sú súčasťou spoločnej správy výborov a ktoré sú predložené vo výbore a teda minimálne niekoľko dní, tá štrnásťdňová lehota málokedy, ale niekoľko dní uplynie medzi ich prerokovaním vo výbore a následne rokovaním v pléne Národnej rady a hlasovaním, tak ak ide napríklad o pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sa predkladajú v pléne, tak tam tá lehota býva niekoľko hodín, maximálne dní, ale to je situácia, že v piatok sa prerokuje nejaký návrh zákona a v utorok sa, v utorok sa o ňom hlasuje. A nie som si istý, že ten návrh zákona toto rieši dostatočne, upravuje sa ním síce aj zákon o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, len moja otázka znie, že či by, či by tá úprava nemala byť predsa len trochu podrobnejšia, pokiaľ ide o vykonanie testu proporcionality k týmto návrhom zákonov na pôde, na pôde parlamentu a teda aj v rámci zákona, zákona o rokovacom poriadku, aby to nebolo len formálne, že máme, odfajkneme si, že áno, bude sa robiť test proporcionality aj vo vzťahu, ja neviem, k poslaneckým pozmeňujúcim návrhom, čo tam už je, ale aj k pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom, alebo k tým návrhom zákonov, ktoré neprešli pripomienkovým konaním, ale realita bude taká, že ten test proporcionality bude, bude buď čisto formálny alebo, alebo vykonaný v tak krátkom čase, že ho nebude možné považovať za napĺňajúci účel toho, prečo ho test proporcionality upravuje. Verím, že teda ak teraz nedostanem odpoveď, tak priestor na to bude aj v druhom čítaní, aj vo výboroch a potom aj v pléne. Ďakujem. [10:45] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem pánovi poslancovi. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Konštatujem, že nie. Chce sa vyjadriť k rozprave spravodajca? Tiež nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Vzhľadom na čas, ktorý máme do hlasovania o jedenástej, vyhlasujem prestávku do jedenástej. Ďakujem. (Prestávka.) [10:59] Peter Žiga Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní. V mene troch poslaneckých klubov – za SMER, HLAS a SNS – podávam procedurálny návrh, aby sa hlasovanie o bodoch 129, 130, 131 a 132 schváleného programu uskutočnilo dňa 6. 11., t. j. streda, o sedemnástej hodine. Ide o návrh na voľbu členov Rady pre mediálne služby, Ústavu pamäti národa, Správnej rady Tlačovej agentúry a predsedu výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Je všeobecný súhlas? (Nesúhlasná reakcia pléna.) Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných 77 poslancov, 76 za, 1 nehlasoval. Konštatujem, že sme tento návrh schválili. Zároveň v mene troch poslaneckých klubov podávam procedurálny návrh, aby sme bod 128 schváleného programu, ktorým je správa o činnosti Slovenskej informačnej služby za rok 2023, vypustili z programu tejto schôdze a zaradili ju na ďalšiu riadnu schôdzu Národnej rady so začiatkom 26. novembra 2024. Je všeobecný súhlas? (Nesúhlasná reakcia pléna.) Vidím, že nie je. Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 139 prítomných, 76 za, 60 proti, 1 sa zdržal, 2 nehlasovali. Konštatujem, že sme aj tento návrh schválili. Teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhu na zmeny v zložení výboru Národnej rady a overovateľov Národnej rady, ktoré máme uvedené ako tlač 553. (Hlasovanie o návrhu na zmeny v zložení výboru Národnej rady Slovenskej republiky a overovateľov Národnej rady Slovenskej republiky , tlač 553.) Najskôr budeme hlasovať o doplňujúcom návrhu, ktorý v rozprave podal pán poslanec Dubéci. Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 142 prítomných, 140 za, 2 nehlasovali. Konštatujem, že sme tento návrh schválili. Teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu, ktorý v rozprave podal pán poslanec Dostál. Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 130 prítomných, 43 za, 87 proti. Tento návrh neschválili. Teraz pristúpime k hlasovaniu o doplňujúcom návrhu, ktorý v rozprave podala pani poslankyňa Plevíková. Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 142 prítomných, 129 za, 12 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Aj tento návrh sme schválili. A nakoniec dávam hlasovať o návrhu uznesenia ako o celku. Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 130 prítomných, 119 za, 1 proti, 10 sa zdržalo. Konštatujem, že Národná rada schválila navrhnuté uznesenie . Budeme pokračovať v hlasovaní, budeme hlasovať o bode 20 programu, je to druhé čítanie o návrhu poslanca Vážneho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 609/2007 o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu. Máme to uvedené ako tlač 411. Prosím spoločného spravodajcu z výboru pre financie a rozpočet poslanca Igora Váleka, aby hlasovanie uvádzal. Nech sa páči, pán spravodajca. (Hlasovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ľubomíra Vážneho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 609/2007 Z. z. o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu a o zmene a doplnení zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov , tlač 411.) Válek, Igor, poslanec NR SR Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, v rozprave k uvedenému návrhu vystúpili dvaja páni poslanci. Spoločná správa gestorského výboru obsahuje päť bodov, budeme o nich hlasovať spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Dajte, prosím, o nich hlasovať. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 144 prítomných, 142 za, 2 nehlasovali. Návrh sme schválili. Válek, Igor, poslanec NR SR Týmto sme hlasovali o všetkých pozmeňujúcich návrhoch. Pán predsedajúci, dajte hlasovať o tom, že prerokovaný vládny návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 144 prítomných, 141 za, 3 sa zdržali. Sme v treťom čítaní . Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Chcem sa opýtať, či sa hlási niekto do rozpravy. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku. Pán spoločný spravodajca, prosím, uveďte odporúčanie gestorského výboru. Válek, Igor, poslanec NR SR Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Žiga, Peter, podpredseda NR S R Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 144 prítomných, 144 za. Konštatujem, že sme schválili návrh novely zákona o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu . Vidím procedurálny návrh pána poslanca Stachuru. Nech sa páči, pán poslanec. Stachura, Peter, poslanec NR SR Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, predkladám procedurálny návrh v mene troch poslaneckých klubov – KDH, PS a SaS – o presunutie mnou navrhovaného bodu č. 79, tlač 549, na dnes, v stredu, po termínovaných bodoch. Odôvodnenie: Zahraničná pracovná cesta budúci týždeň. Ďakujem. Žiga, Peter, podpredseda NR S R Chcem sa opýtať, či je všeobecný súhlas. (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem pekne. Budeme pokračovať o bode 21 schváleného programu, ktorým je druhé čítanie o návrhu poslanca Čellára na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 323/1992 o notároch a notárskej činnosti. Máme to uvedené ako tlač 389. Spravodajcom je člen ústavnoprávneho výboru pán poslanec Štefan Gašparovič, ktorého prosím, aby hlasovanie uvádzal. [Hlasovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Čellára na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov , tlač 389.] Gašparovič, Štefan, poslanec NR SR Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, v rozprave k uvedenému návrhu zákona vystúpil poslanec Čellár a podal pozmeňujúci návrh. Správa výboru neobsahuje pozmeňujúce návrhy, preto dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu poslanca Čellára. Žiga, Peter, podpredseda NR S R Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 144 prítomných, 89 za, 52 sa zdržalo, 3 nehlasovali. Návrh sme schválili. Gašparovič, Štefan, poslanec NR SR Už sme hlasovali o všetkých pozmeňujúcich návrhoch. Podľa § 84 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku navrhujem, aby sme pristúpili k tretiemu čítaniu ihneď. Dajte, prosím, hlasovať. Žiga, Peter, podpredseda NR S R Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 143 prítomných, 75 za, 9 proti, 58 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Návrh sme schválili. Sme v treťom čítaní . Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Chcem sa opýtať, či sa hlási niekto do rozpravy. Nie je tomu tak. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku. Pán spravodajca, prosím, uveďte odporúčanie gestorského výboru. Gašparovič, Štefan, poslanec NR SR Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku. Gestorský výbor odporúča schváliť. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 135 prítomných, 77 za, 58 sa zdržalo. Konštatujem, že sme schválili návrh novely Notárskeho poriadku . Pristúpime k hlasovaniu v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 121/2022 o príspevkoch z fondov Európskej únie. Máme to uvedené ako tlač 500, bod 102 schváleného programu. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, poslancovi Romanovi Malatincovi, aby hlasovanie uvádzal. Nech sa páči, pán spravodajca. (Hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 121/2022 Z. z. o príspevkoch z fondov Európskej únie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 500.) Malatinec, Roman, poslanec NR SR Vážený pán predsedajúci, v rozprave nevystúpil žiaden poslanec. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 144 prítomných, 109 za, 35 sa zdržalo. Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že prerokuje tento návrh zákona v druhom čítaní . Teraz pristúpime k hlasovaniu o pridelení návrhu výborom a o určení gestorského výboru, ako aj lehoty na jeho prerokovanie. Nech sa páči, pán spravodajca. Malatinec, Roman, poslanec NR SR Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 143 prítomných, 109 za, 5 proti, 29 sa zdržalo. Konštatujem, že sme tento návrh schválili. Teraz budeme hlasovať o návrhu uznesenia k správe o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti za rok 2023. Máme to uvedené ako tlač 385. Spravodajcom je člen výboru pre financie a rozpočet pán poslanec Marián Viskupič, ktorého prosím, aby hlasovanie uviedol. Nech sa páči. (Hlasovanie o Správe o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2023 , tlač 385.) Viskupič, Marián, poslanec NR SR Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 4 ods. 1 písm. b) ústavného zákona č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti berie na vedomie Správu o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2023. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 142 prítomných, 65 za, 75 sa zdržalo, 2 nehlasovali. Konštatujem, že sme predmetné uznesenie neschválili . Nasleduje hlasovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení. Máme to uvedené ako tlač 400, bod 103 schváleného programu. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch poslancovi Karolovi Janasovi, aby hlasovanie uvádzal. Nech sa páči, pán poslanec. (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 400.) Janas, Karol, poslanec NR SR Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, v rozprave vystúpili jedenásti poslanci a bolo podaných 13 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Pristúpime k hlasovaniu o návrhoch uvedených v spoločnej správe. Gestorský výbor odporúčal hlasovať o návrhoch uvedených v štvrtej časti spoločnej správy v bodoch 1 až 61 spoločne s odporúčaním ich schváliť. V rozprave vystúpili poslanci Remišová, Vašečka, Lučanský a požiadali o vyňatie na samostatné hlasovanie bod 30 zo spoločnej správy. Ďalší poslanci Vašečka a Kramplová požiadali o vyňatie na samostatné hlasovanie body 35 a 36 zo spoločnej správy. Pristúpime k hlasovaniu o návrhoch zo spoločnej správy, ktoré sú uvedené pod bodmi 1 až 29 a 1 až 34 a 37 až 61. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o uvedených návrhoch zo spoločnej správy, návrhoch pod bodmi 1 až 29 a 1 až 34 a 37 až 61 s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Janas, Karol, poslanec NR SR Teraz budeme hlasovať o návrhu uvede... (Vstup predsedajúceho.) Žiga, Peter, podpredseda NR SR Pán spravodajca, budeme opakovať toto hlasovanie, pretože ste zmätočne prečítali, hovorili ste 1 až 29 a potom 1 až 34. Musíte prečítať 31 až 34, aby sme mohli riadne hlasovať. Čiže dávam, ešte raz, prosím, prečítajte ako spravodajca, o ktorých bodoch budeme hlasovať a potom ja dám hlasovať. Janas, Karol, poslanec NR SR Možno som v rýchlosti prehltol. Takže pristúpime k hlasovaniu o návrhoch zo spoločnej správy, ktoré sú uvedené pod bodmi 1 až 29 a 31 až 34 a 37 až 61. Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o uvedených návrhoch zo spoločnej správy, návrhoch pod bodmi 1 až 29 a 31 až 34 a 37 až 61 s odporúčaním gestorského výboru ich schváliť. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Ďakujem pekne. Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 145 prítomných, 111 za, 34 sa zdržalo. Tento návrh sme schválili. Janas, Karol, poslanec NR SR Teraz budeme hlasovať o návrhu uvedenom pod bodom 30 zo spoločnej správy, ktorý požiadali poslanci Remišová, Vašečka a Lučanský vyňať na samostatné hlasovanie, pretože bol podaný iný návrh. Prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o návrhu pod bodom 30 zo spoločnej správy. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 144 prítomných, 112 proti, 29 sa zdržalo, 3 nehlasovali. Návrh sme neschválili. Janas, Karol, poslanec NR SR Ďalší poslanci Vašečka a Kramplová požiadali o vyňatie na samostatné hlasovanie body 35 a 36 zo spoločnej správy, keďže podali iné návrhy. Prosím, pán predsedajúci, dajte teraz hlasovať o bodoch 35 a 36 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru ich schváliť. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 145 prítomných, 1 za, 101 proti, 42 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Tento návrh sme neschválili. Janas, Karol, poslanec NR SR Tým sme hlasovali o všetkých návrhoch uvedených v spoločnej správe a teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhoch podaných v rozprave. Prvý vystúpil pán poslanec Horecký a podal spolu s poslancom Šmilňákom prvý pozmeňujúci a doplňujúci návrh v členení siedmich novelizačných bodoch, o ktorých budeme hlasovať spoločne. Prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o prvom návrhu podaného pánom poslancom Horeckým. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 145 prítomných, 24 za, 41 proti, 80 sa zdržalo. Návrh sme neschválili. Janas, Karol, poslanec NR SR Pán poslanec Horecký spolu s pánom poslancom Vašečkom podali druhý pozmeňujúci a doplňujúci návrh obsahujúci jeden novelizačný bod, ktorý sa týka bodu 14 čl. V návrhu zákona. O tomto návrhu nemôžeme hlasovať, pretože sme už schválili bod 31 zo spoločnej správy, ktorý upravuje problematiku bodu 14 čl. V návrhu zákona. (Reakcia z pléna: „Námietka!" ) Žiga, Peter, podpredseda NR SR Budeme hlasovať o námietke. (Hlasovanie.) 139 prítomných, 24 za, 81 proti, 32 sa zdržalo, 2 nehlasovali. Námietke sme nevyhoveli. Janas, Karol, poslanec NR SR Pani poslankyňa Remišová podala prvý pozmeňujúci návrh, ktorý má tri novelizačné body. Prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o prvom návrhu pani poslankyne Remišovej. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 146 prítomných, 23 za, 80 proti, 43 sa zdržalo. Tento návrh sme neschválili. Janas, Karol, poslanec NR SR Pani poslankyňa Remišová podala druhý pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý má dva novelizačné body. Prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o druhom návrhu pani poslankyne Remišovej. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 145 prítomných, 23 za, 79 proti, 43 sa zdržalo. Ani tento návrh sme neschválili. Janas, Karol, poslanec NR SR Ďalej v rozprave vystúpila pani poslankyňa Kosová a predniesla pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý má 12 novelizačných bodoch. O návrhu pod bodom 10 pozmeňujúceho návrhu pani poslankyne Kosovej nemôžme hlasovať, pretože už sme schválil bod 31 zo spoločnej správy, ktorý upravuje problematiku bodu 14 čl. V návrhu zákona. Budeme teda hlasovať o bodoch 1 až 9 a 11 a 12 návrhu pani poslankyne Kosovej. Prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o uvedených bodoch pani poslankyne Kosovej. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 145 prítomných, 54 za, 78 proti, 13 sa zdržalo. Návrh sme neschválili. Janas, Karol, poslanec NR SR Ďalšia vystupujúca v rozprave bola pani poslankyňa Gažovičová, ktorá spolu s pani poslankyňou Veslárovu podala svoj prvý návrh, ktorý obsahuje jeden doplňujúci návrh. Prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o prvom doplňujúcim návrhu pani poslankyne Gažovičovej. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 146 prítomných, 66 za, 79 proti,1 nehlasoval. Tento návrh sme neschválili. Janas, Karol, poslanec NR SR Pani poslankyňa Gažovičová spolu s pani poslankyňou Petrík podala svoj druhý pozmeňujúci návrh, ktorý obsahuje tri novelizačné body. Prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o druhom pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Gažovičovej. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 146 prítomných, 66 za, 80 proti. Návrh sme neschválili. Janas, Karol, poslanec NR SR Ďalej pani poslankyňa Gažovičová spolu s poslancami Ledeckým a Marcinkovou podali tretí doplňujúci návrh s dvoma novelizačnými bodmi. Prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o treťom doplňujúcom návrhu pani poslankyne Gažovičovej. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 146 prítomných, 44 za, 79 proti, 22 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Návrh sme neschválili. Janas, Karol, poslanec NR SR V rozprave vystúpil pán poslanec Vašečka a podal tri pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Budeme hlasovať o prvom doplňujúcom návrhu podaným pánom poslancom Vašečkom. Prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o prvom doplňujúcom návrhu pána poslanca Vašečku. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 145 prítomných, 23 za, 9 proti, 113 sa zdržalo. Ani tento návrh sme neschválili. Janas, Karol, poslanec NR SR Pán poslanec Vašečka podal druhý pozmeňujúci návrh. O druhom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Vašečku nemôžeme hlasovať, pretože pán poslanec Vašečka a pani poslankyňa Záborská listom doručeným dňa 29. októbra 2024 oznámili, že zobrali späť svoje podpisy pod pozmeňujúcim návrhom. V dôsledku toho pozmeňujúci návrh nespĺňa podmienku podľa § 82 ods. 2 rokovacieho poriadku a preto nie je možné o ňom hlasovať. Pán poslanec Vašečka podal tretí pozmeňujúci návrh spolu s pánom poslancom Horeckým, ktorý obsahuje dva novelizačné body. Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o treťom návrhu pána poslanca Vašečku. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 146 prítomných, 24 za, 42 proti, 80 sa zdržalo. Návrh sme neschválili. Janas, Karol, poslanec NR SR Ďalší v rozprave vystúpil pán poslanec Lučanský, ktorý spolu s poslancami Dankom, Podmanickým a Habánikom podal pozmeňujúci návrh. Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o návrhu pána poslanca Lučanského. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 144 prítomných, 90 za, 40 proti, 14 sa zdržalo. Návrh sme schválili. Janas, Karol, poslanec NR SR Posledná v rozprave vystúpila pani poslankyňa Kramplová. Pán predsedajúci, dajte hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Kramplovej. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 145 prítomných, 100 za, 43 proti, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval. Návrh sme schválili. Janas, Karol, poslanec NR SR Tým sme rozhodli o všetkých návrhoch podaných v druhom čítaní. Ako spoločný spravodajca predkladám návrh na prerokovanie návrhu zákona v treťom čítaní ihneď. Prosím o tom návrhu, pán predsedajúci, hlasovať. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 143 prítomných, 110 za, 9 proti, 23 sa zdržal, 1 nehlasoval. Konštatujem, že sme v treťom čítaní . Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Chcem sa opýtať, či sa hlási niekto do rozpravy. Nie je tomu tak, končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku. Prosím spoločného spravodajcu, aby prečítal odporúčanie gestorského výboru. Janas, Karol, poslanec NR SR Pán predsedajúci, dajte hlasovať o návrhu zákona ako celku s prijatými návrhmi s odporúčaniami gestorského výboru ho schváliť. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 144 prítomných, 110 za, 34 sa zdržalo. Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných a stredných škôl a školských zariadení . Pristúpime k hlasovaniu o návrhu skupiny poslancov na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Borisovi Suskovi, poverenému riadením Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Máme to uvedené ako tlač 388. Prosím poslankyňu z ústavnoprávneho výboru, poslankyňu Zuzanu Plevíkovú, aby uviedla hlasovanie o návrhu uznesenia. Chcem uviesť, že podľa čl. 88 ods. 2 ústavy na vyslovenie nedôvery vláde alebo jej členovi je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov, to znamená súhlas najmenej 76 poslancov. Nech sa páči, pani spravodajkyňa, uvádzajte hlasovanie. (Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Borisovi Suskovi, poverenému riadením Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky , tlač 388.) Plevíková, Zuzana, poslankyňa NR SR Pán predsedajúci, prosím, aby ste dali hlasovať o návrhu uznesenia, že Národná rada Slovenskej republiky vyslovuje nedôveru členovi vlády Slovenskej republiky Borisovi Suskovi, poverenému riadením Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 144 prítomných, 67 za, 76 proti, 1 nehlasoval. (Potlesk.) Blahoželám, pán minister. Konštatujem, že Národná rada nevyslovila nedôveru členovi vlády Slovenskej republiky Borisovi Suskovi, ktorý je poverený riadením ministerstva spravodlivosti . Teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhu skupiny poslancov na vyslovenie nedôvery členke vlády Slovenskej republiky Martine Šimkovičovej, poverenej riadením ministerstva kultúry. Máme to uvedené ako tlač 387. (Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členke vlády Slovenskej republiky Martine Šimkovičovej, poverenej riadením Ministerstva kultúry Slovenskej republiky , tlač 387.) Dávam hlasovať najprv o návrhu poslancov, ktorí navrhujú, aby sa o návrhu na vyslovenie nedôvery hlasovalo tajne. Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 143 prítomných, 67 za, 76 proti. Konštatujem, že (potlesk), ešte chvíľku, konštatujem, že sme neschválili tajné hlasovanie. Teraz pristúpime k verejnému hlasovaniu o návrhu na vyslovenie nedôvery ministerke kultúry. Prosím spoločného spravodajcu z výboru pre kultúru a médiá poslanca Romana Michelka, aby uviedol hlasovanie o návrhu uznesenia. Opäť chcem uviesť, že na odvolanie alebo vyslovenie nedôvery je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov, to znamená súhlas najmenej 76 poslancov. Nech sa páči, pán spravodajca. Michelko, Roman, poslanec NR SR Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, v rozprave k tomuto návrhu vystúpili dvaja členovia vlády a osem poslancov. Dajte, prosím, teraz hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky po prerokovaní uvedeného návrhu skupinou poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podľa paragrafu, článok 88 Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje nedôveru členke vlády Slovenskej republiky Martine Šimkovičovej, poverenej riadením Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 144 prítomných, 68 za, 76 proti. (Potlesk.) Konštatujem, že Národná rada nevyslovila nedôveru členke vlády Slovenskej republiky Martine Šimkovičovej, poverenej riadením ministerstva kultúry . Teraz budeme pokračovať v hlasovaní v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, tlač 403, bod 113 schváleného programu. Spoločným spravodajcom je člen výboru pre hospodárske záležitosti pán poslanec Jaroslav Mego, ktorého prosím, aby hlasovanie uvádzal. (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov , tlač 403.) Mego, Jaroslav, poslanec NR SR Vážený pán predsedajúci, v rozprave vystúpil jeden poslanec a bol podaný jeden pozmeňujúci návrh. Pán predsedajúci, najskôr je potrebné, aby sme podľa § 83 ods. 4 rokovacieho poriadku rozhodli o skrátení lehoty na hlasovanie o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu, ktorý odznel v rozprave. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme o skrátení rozpravy. (Reakcia z pléna.) Skrátení lehoty, ďakujem za upozornenie. (Hlasovanie.) 140 prítomných, 118 za, 22 sa zdržalo. Návrh sme schválili. Mego, Jaroslav, poslanec NR SR Teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o bodoch 1 a 2 spoločnej správy spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 141 prítomných, 128 za, 13 sa zdržalo. Návrh sme schválili. Mego, Jaroslav, poslanec NR SR Teraz pristúpime k hlasovaniu o mojom pozmeňovacom návrhu, ktorý som podal v rozprave. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 141 prítomných, 128 za, 1 proti, 11 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Tento návrh sme schválili. Mego, Jaroslav, poslanec NR SR Pán predsedajúci, keďže sme hlasovali o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy a o pozmeňujúcom návrhu z rozpravy, odporúčam hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 141 prítomných, 118 za, 23 sa zdržalo. Sme v treťom čítaní . Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania a pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy. Nie je tomu tak. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy a vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skočenú. Teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku. Pán spravodajca, prosím o stanovisko, o odporúčanie gestorského výboru. Mego, Jaroslav, poslanec NR SR Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 143 prítomných, 128 za, 13 sa zdržalo, 2 nehlasovali. Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov . Nasleduje hlasovanie o bode 114. Je to druhé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom. Máme to uvedené ako tlač 404. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie a rozpočet poslancovi Danielovi Karasovi, aby hlasovanie uvádzal. (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 404.) Karas, Daniel, poslanec NR SR Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. V rozprave k uvedenému návrhu nevystúpil žiaden poslanec. Spoločná správa gestorského výboru obsahuje 15 bodov, budeme o nich hlasovať spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Dajte o nich, prosím, hlasovať. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 141 prítomných, 117 za, 22 sa zdržalo, 2 nehlasovali. Návrh sme schválili. Karas, Daniel, poslanec NR SR Ďakujem pekne. Týmto sme hlasovali o všetkých pozmeňujúcich návrhoch. Pán predsedajúci, dajte hlasovať o tom, že prerokovaný vládny návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 140 prítomných, 115 za, 1 proti, 24 sa zdržalo. Sme v treťom čítaní . Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania a chcem sa opýtať, či sa hlási niekto do rozpravy. Nie je tomu tak. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy a vyhlasujem rozpravu za skočenú. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku. Pán spravodajca, uveďte odporúčanie gestorského výboru. Karas, Daniel, poslanec NR SR Pán predsedajúci, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 140 prítomných, 115 za, 24 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom . Pristúpime k hlasovaniu v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 507/2023 Z. z. o dorovnávacej dani, tlač 477, bod 115 schváleného programu. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor z výboru pre financie a rozpočet, poslancovi Radomírovi Šalitrošovi, aby hlasovanie uviedol. [Hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 507/2023 Z. z. o dorovnávacej dani na zabezpečenie minimálnej úrovne zdanenia nadnárodných skupín podnikov a veľkých vnútroštátnych skupín a o doplnení zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 477.] Šalitroš, Radomír, poslanec NR SR Ďakujem, pán predsedajúci. Prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 140 prítomných, 107 za, 32 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní . Teraz pristúpime k hlasovaniu o pridelení návrhu výborom a o určení gestorského výboru, ako aj lehoty na jeho prerokovanie. Nech sa páči, pán spravodajca. Šalitroš, Radomír, poslanec NR SR Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výboru pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 141 prítomných, 108 za, 1 proti, 32 sa zdržalo. Konštatujem, že sme tento návrh schválili. Pán spravodajca bude uvádzať hlasovanie o bode 116 schváleného programu, ktorým je prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, tlač 501. Nech sa páči, pán spravodajca, uvádzajte hlasovanie. [Hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 331/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení neskorších predpisov , tlač 501.] Šalitroš, Radomír, poslanec NR SR Ďakujem, pán predsedajúci. Prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 140 prítomných, 85 za, 54 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní . Teraz pristúpime k hlasovaniu o pridelení výborom a o určení gestorského výboru, ako aj lehoty na jeho prerokovanie. Pán spravodajca. Šalitroš, Radomír, poslanec NR SR Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výboru pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania Národnou radou Slovenskej republiky v prvom čítaní. Prosím, dajte o mojom návrhu, vážený pán predsedajúci, hlasovať. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 141 prítomných, 87 za, 53 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Konštatujem, že sme tento návrh schválili. Pristúpime k hlasovaniu o bode 118 schváleného programu, ktorým je prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení, tlač 475. Prosím spravodajcu z výboru pre zdravotníctvo pána poslanca Karola Janasa, aby uviedol hlasovanie. (Hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 475.) Janas, Karol, poslanec NR SR Vážený pán predsedajúci, k návrhu zákona vystúpili dvaja poslanci. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 140 prítomných, 119 za, 21 sa zdržalo. Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že prerokuje tento návrh zákona v druhom čítaní . Teraz pristúpime k hlasovaniu o pridelení návrhu výborom a o určení gestorského výboru, ako aj lehoty na jeho prerokovanie. Nech sa páči, pán spravodajca. Janas, Karol, poslanec NR SR Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financovanie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo, a aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali v druhom čítaní do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 139 prítomných, 117 za, 21 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Konštatujem, že sme tento návrh schválili. Podávam procedurálny návrh, aby sme dokončili hlasovanie, máme asi ešte šesť alebo sedem bodov programu a blíži sa nám dvanásta hodina, preto podávam procedurálny návrh, aby sme hlasovali dnes aj po dvanástej hodine. A zároveň podávam procedurálny návrh, aby sa dnes o sedemnástej nehlasovalo. Najbližšie hlasovanie bude v utorok o jedenástej hodine. Je všeobecný súhlas? (Nesúhlasná reakcia pléna.) Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 140 prítomných, 76 za, 28 proti, 36 sa zdržalo. Konštatujem, že sme môj procedurálny návrh schválili. Teraz budeme pokračovať hlasovaním, budeme pokračovať hlasovaním v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, tlač 517, bod 119 schváleného programu. Spravodajcom je člen výboru pre zdravotníctvo poslanec Peter Slyško, ktorého prosím, aby hlasovanie uvádzal. (Hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 517.) Slyško, Peter, poslanec NR SR Vážený pán predsedajúci, k návrhu zákona vystúpili štyria poslanci. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade so zákonom 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 141 prítomných, 129 za, 11 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní . Teraz pristúpime k hlasovaniu o pridelení návrhu výborom a určení gestorského výboru, ako aj lehoty na jeho prerokovanie. Nech sa páči, pán spravodajca. Slyško, Peter, poslanec NR SR Predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo a aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali v druhom čítaní do 30 dní v gestorskom výbore a do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 142 prítomných, 132 za, 10 sa zdržalo. Konštatujem, že sme tento návrh schválili. Teraz prosím povereného člena výboru pre zdravotníctvo poslanca Zdenka Svobodu, aby uviedol hlasovanie o bode 120 schváleného programu, ktorým je prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2013 o národnom zdravotníckom informačnom systéme, tlač 518. Nech sa páči, pán spravodajca. (Hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2013 Z. z. o národnom zdravotníckom informačnom systéme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 518.) Svoboda, Zdenko, poslanec NR SR Vážený pán predsedajúci, k návrhu vystúpili dvaja poslanci. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 139 prítomných, 118 za, 21 sa zdržalo. Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní . Teraz pristúpime k hlasovaniu o pridelení návrhu výborom a o určení gestorského výboru, ako aj lehoty na jeho prerokovanie. Nech sa páči, pán spravodajca. Svoboda, Zdenko, poslanec NR SR Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo a aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali v druhom čítaní do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 139 prítomných, 118 za, 20 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Konštatujem, že sme tento návrh schválili. Teraz pristúpime k hlasovaniu o bode 121 programu. Je to prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa zabezpečuje vykonávanie niektorých opatrení Európskej únie na zmiernenie globálneho odlesňovania, tlač 514. Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, pani poslankyni Zuzane Matejičkovej, aby hlasovanie uviedla. (Hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa zabezpečuje vykonávanie niektorých opatrení Európskej únie na zmiernenie globálneho odlesňovania a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 514.) Matejičková, Zuzana, poslankyňa NR SR Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Prosím vás, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 137 prítomných, 85 za, 32 proti, 18 sa zdržalo, 2 nehlasovali. Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní . Teraz pristúpime k hlasovaniu o pridelení návrhu výborom, o určení gestorského výboru, ako aj lehoty na jeho prerokovanie. Nech sa páči, pani spravodajkyňa. Matejičková, Zuzana, poslankyňa NR SR Ďakujem, pán predsedajúci. Teraz, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, a aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní. Ďakujem. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 139 prítomných, 85 za, 32 proti, 22 sa zdržalo. Konštatujem, že sme tento návrh schválili. Teraz prosím povereného člena výboru pre obranu a bezpečnosť poslanca Dávida Demečka, aby uviedol hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 69/2018 o kybernetickej bezpečnosti, tlač 508, bod 122 schváleného programu. Nech sa páči, pán spravodajca. (Hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 508.) Demečko, Dávid, poslanec NR SR Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 140 prítomných, 118 za, 22 sa zdržalo. Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní . Teraz pristúpime k hlasovaniu o pridelení návrhu výborom a o určení gestorského výboru, ako aj lehoty na jeho prerokovanie. Nech sa páči, pán spravodajca. Demečko, Dávid, poslanec NR SR Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Prosím, dajte o mojom návrhu, vážený pán predsedajúci, hlasovať. Ďakujem. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 141 prítomných, 122 za, 19 sa zdržalo. Konštatujem, že sme tento návrh schválili. Vidím dva procedurálne návrhy. Pani poslankyňa Bihariová, nech sa páči. Bihariová, Irena, poslankyňa NR SR Ďakujem pekne. Ja by som poprosila urobiť zmenu v mojom hlasovaní pri odvolávaní pána ministra Suska tak, aby bolo v súlade s mojou vôľou, a teda aby bolo zaznamenané, že som bola za odvolanie. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Bude zaznamenané. Pán poslanec Galek. Galek, Karol, poslanec NR SR V mene troch poslaneckých klubov – SaS, PS a KDH – dávam návrh na zaradenie nového bodu na rokovanie počas tejto schôdze. Ide o návrh poslancov Národnej rady Karola Galeka, Ivana Štefunka a Jozefa Hajka na prijatie uznesenia Národnej rady k politike vlády v oblasti pomoci slovenským domácnostiam s cenami energií v roku 2025, č. parlamentnej tlače 573. Odôvodnenie: Dva mesiace pred koncom roka nevieme, či pomoc s cenami energií pre domácnosti na budúci rok bude adresná, alebo opäť iba plošná. Rovnako sa na verejnosť dostávajú protichodné informácie o samotnom objeme pomoci. Tiež nie je známe, či na budúci rok ministerstvo hospodárstva a ministerstvo financií dohodli a podpísali zmluvu so Slovenskými elektrárňami o dodávke elektriny pre vybrané skupiny obyvateľov. Žiadame preto ministerku hospodárstva a ministra financií, aby v termíne do 6. novembra predložili Národnej rade na rokovanie správu s odpoveďami na tieto otázky. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Keďže nie je všeobecný súhlas, dávam hlasovať (reakcia z pléna). Viem, lebo minimálne ja s tým nesúhlasím. (Smiech.) (Hlasovanie.) 131 prítomných, 55 za, 74 proti, 2 sa zdržali. Konštatujem, že sme tento procedurálny návrh neschválili. Teraz budeme pokračovať hlasovaním v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 18/1996 o cenách, tlač 502, bod 117 schváleného programu. Prosím spoločného spravodajcu pána poslanca Igora Váleka, aby hlasovanie uvádzal. (Zaznievanie gongu.) Poprosím ešte chvíľočku, ešte asi päť-šesť bodov máme. (Hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov , tlač 502.) Válek, Igor, poslanec NR SR Vážený pán predsedajúci, v rozprave vystúpili traja poslanci, pričom pán poslanec Viskupič podal návrh, aby sa Národná rada uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. b) zákona o rokovacom poriadku, že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona. Dajte o tomto návrhu, prosím, hlasovať. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujeme. (Hlasovanie.) 133 je prítomných, 57 za, 76 proti. Tento návrh sme neschválili. Válek, Igor, poslanec NR SR Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla, že prerokuje predložený návrh zákona v druhom čítaní. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie) 132 prítomných, 76 za, 39 proti, 16 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní . Teraz pristúpime k hlasovaniu o pridelení návrhu výborom a o určení gestorského výboru, ako aj lehoty na jeho prerokovanie. Nech sa páči, pán spravodajca. Válek, Igor, poslanec NR SR Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje preložený návrh zákona na prerokovanie Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet, Ústavnoprávnemu výboru a Výboru pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady. Prosím, dajte o mojom návrhu hlasovať. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 132 prítomných, 76 za, 23 proti, 33 sa zdržalo. Konštatujem, že sme tento návrh schválili. Ďalej budeme hlasovať o bode 104 programu. Je to druhé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 138/2019 o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch, tlač 401. Prosím predsedníčku výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch pani poslankyňu Paulu Puškárovú, aby hlasovanie uvádzala. (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 401.) Puškárová, Paula, poslankyňa NR SR Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. V rozprave vystúpili traja poslanci. Ako spoločná spravodajkyňa podávam návrh na skrátenie lehoty na hlasovanie o podaných návrhoch v rozprave, pretože ešte neuplynula lehota podľa § 83 ods. 4 rokovacieho poriadku. Pán predsedajúci, dajte, prosím, o tomto hlasovať. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 133 prítomných, 86 za, 8 proti, 38 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Lehotu sme skrátili. Puškárová, Paula, poslankyňa NR SR Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Pristúpime k hlasovaniu o návrhoch uvedených v spoločnej správe. Gestorský výbor odporúčal hlasovať o návrhoch uvedených v časti IV spoločnej správy v bodoch 1 až 5 spoločne s odporúčaním schváliť. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 132 prítomných, 76 za, 56 sa zdržalo. Návrh sme schválili. Puškárová, Paula, poslankyňa NR SR Ďakujem veľmi pekne. Tým sme hlasovali o všetkých návrhoch uvedených v spoločnej správe a teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhoch podaných v rozprave. Pán poslanec Horecký podal pozmeňujúci návrh v členení štyroch novelizačných bodov, o ktorých budeme hlasovať spoločne. Prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o návrhu podanom pánom poslancom Horeckým. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 131 prítomných, 22 za, 1 proti, 108 sa zdržalo. Tento návrh sme neschválili. Puškárová, Paula, poslankyňa NR SR Ďakujem veľmi pekne. Tým sme rozhodli o všetkých návrhoch podaných v druhom čítaní. Ako spoločná spravodajkyňa predkladám návrh na prerokovanie návrhu zákona v treťom čítaní ihneď. Prosím, pán predsedajúci, dajte o tomto návrhu hlasovať. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 133 prítomných, 76 za, 9 proti, 48 sa zdržalo. Sme v treťom čítaní . Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku. Pani spoločná spravodajkyňa, prosím, uveďte odporúčanie gestorského výboru. Puškárová, Paula, poslankyňa NR SR Pán predsedajúci, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku s prijatými návrhmi s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 130 prítomných, 74 za, 56 sa zdržalo. Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona o pedagogických a odborných zamestnancoch . Teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia k správe Výboru pre obranu a bezpečnosť o stave použitia informačno-technických prostriedkov za 1. polrok 2024, tlač 382. Dávam slovo poverenému členovi tohto výboru pánovi poslancovi Dávidovi Demečkovi, aby hlasovanie uviedol. (Hlasovanie o správe Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť o stave použitia informačno-technických prostriedkov za 1. polrok 2024 , tlač 382.) Demečko, Dávid, poslanec NR SR Vážený pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť o stave použitia informačno-technických prostriedkov za 1. polrok 2024. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 132 prítomných, 112 za, 20 sa zdržalo. Konštatujem, že Národná rada schválila navrhované uznesenie . Nasleduje hlasovanie o návrhu uznesenia k správe Osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti vojenského spravodajstva o stave použitia informačno-technických prostriedkov za 1. polrok 2024, tlač 396. Teraz prosím predsedu tohto výboru, pána poslanca Tomáša Valáška, aby hlasovanie uviedol. Nech sa páči. (Hlasovanie o správe Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva o stave použitia informačno-technických prostriedkov za I. polrok 2024 , tlač 396.) Valášek, Tomáš, poslanec NR SR Vážený pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie správu Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti vojenského spravodajstva o stave použitia informačno-technických prostriedkov za 1. polrok 2024, tlač 396. Žiga, Peter, podpredseda NR SR (Hlasovanie.) 128 prítomných, 118 za, 10 sa zdržalo. Konštatujem, že Národná rada schválila navrhované uznesenie . Teraz budeme pokračovať hlasovaním o bode 105 schváleného programu, ktorým je druhé čítanie o vládnom návrhu zákona o vzdelávaní dospelých, tlač 402. Prosím predsedníčku výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch, pani poslankyňu Paulu Puškárovú, aby uvádzala hlasovanie. (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona o vzdelávaní dospelých a o zmene a doplnení niektorých zákonov , tlač 402.) Puškárová, Paula, poslankyňa NR SR Pán predsedajúci, v rozprave vystúpili dvaja poslanci. Ako spoločná spravodajkyňa podávam návrh na skrátenie lehoty na hlasovanie o podaných návrhoch v rozprave, pretože ešte neuplynula lehota podľa § 83 ods. 4 rokovacieho poriadku. Pán predsedajúci, dajte, prosím, o tomto hlasovať. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme o skrátení lehoty. (Hlasovanie.) 128 prítomných, 97 za, 18 proti, 13 sa zdržalo. Návrh sme schválili. Puškárová, Paula, poslankyňa NR SR Ďakujem. Teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhoch uvedených v spoločnej správe. Gestorský výbor odporúča hlasovať o návrhoch uvedených v časti IV spoločnej správy bodoch 1 až 11 spoločne s odporúčaním schváliť. Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o návrhoch pod bodmi 1 až 11 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 129 prítomných, 119 za, 10 sa zdržalo. Návrh sme schválili. Puškárová, Paula, poslankyňa NR SR Ďakujem. Tým sme hlasovali o všetkých návrhoch uvedených v spoločnej správe a teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhoch podaných v rozprave. Prvá vystúpila pani poslankyňa Gažovičová a podala doplňujúci návrh. Prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o návrhu podaného pani poslankyňou. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 130 prítomných, 47 za, 71 proti, 12 sa zdržalo. Tento návrh sme neschválili. Puškárová, Paula, poslankyňa NR SR Tým sme rozhodli o všetkých návrhoch podaných v druhom čítaní. Ako spoločná spravodajkyňa predkladám návrh na prerokovanie návrhu zákona v treťom čítaní ihneď. Pán predsedajúci, dajte, prosím, o tomto hlasovať. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 128 prítomných, 109 za, 8 proti, 10 sa držalo, 1 nehlasoval. Sme v treťom čítaní . Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania a pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku. Prosím, pani spoločná spravodajkyňa, uveďte odporúčanie gestorského výboru. Puškárová, Paula, poslankyňa NR SR Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Dajte hlasovať o návrhu zákona ako celku s prijatými návrhmi s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 131 prítomných, 130 za, 1 sa zdržal. Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona o vzdelávaní dospelých . Nasleduje hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 o vysokých školách. Máme to uvedené ako tlač 503, bod 106 schváleného programu. Dávam slovo spravodajcovi, pánovi poslancovi Karolovi Janasovi, aby hlasovanie uvádzal. (Hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 503.) Janas, Karol, poslanec NR SR Vážený pán predsedajúci, v rozprave vystúpili dvaja poslanci, nebol podaný žiadny procedurálny návrh. Prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa rozhodla prerokovať návrh zákona v druhom čítaní. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 130 prítomných, 85 za, 45 sa zdržalo. Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní . Teraz pristúpime k hlasovaniu o pridelení návrhu výborom a určení gestorského výboru, ako aj lehoty na jeho prerokovanie. Nech sa páči. Janas, Karol, poslanec NR SR Prosím, pán predsedajúci, teraz dajte hlasovať o tom, že návrh zákona Národná rada Slovenskej republiky prideľuje na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch. Zároveň, že za gestorský výbor určuje Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch s tým, že určené výbory prerokujú návrh zákona do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od jeho prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní. Prosím, dajte o tomto návrhu, pán predsedajúci, hlasovať. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 132 prítomných, 86 za, 46 sa zdržalo. Konštatujem, že sme tento návrh schválili. Ešte dva. Ďalej budeme hlasovať o bode 107. Je to prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 422/2015 o uznávaní dokladov o vzdelaní, tlač 504. Spoločný spravodajca je pán poslanec Augustín Hambálek, prosím, aby hlasovanie uvádzal. (Hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 422/2015 Z. z. o uznávaní dokladov o vzdelaní a o uznávaní odborných kvalifikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 504.) Hambálek, Augustín, poslanec NR SR Ďakujem, pán predsedajúci. V rozprave nevystúpili žiadni páni poslanci ani poslankyne. Nebol teda podaný žiadny procedurálny návrh. Preto prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa rozhodla prerokovať návrh zákona v druhom čítaní. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 131 prítomných, 131 za. Konštatujem, že Národná rada sa jednohlasne uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní . Pristúpime k hlasovaniu o pridelení návrhu výborom a o určení gestorského výboru, ako aj lehoty na jeho prerokovanie. Nech sa páči, pán spravodajca. Hambálek, Augustín, poslanec NR SR Prosím, pán predsedajúci, teraz dajte hlasovať o tom, že návrh zákona Národná rada prideľuje na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch. Zároveň za gestorský výbor určuje Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch s tým, že určené výbory prerokujú návrh zákona do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od jeho prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní. Prosím, dajte o tomto návrhu, pán predsedajúci, hlasovať. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 131 prítomných, 131 za. Konštatujem, že sme tento návrh schválili. Posledné hlasovanie v tomto bloku je o bode 108 schváleného programu, ktorým je prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 391/2020 o teste proporcionality v oblasti regulácie povolaní, tlač 505. Spoločný spravodajca je pán poslanec Karol Janas, ktorého prosím, aby hlasovanie uvádzal. (Hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 391/2020 Z. z. o teste proporcionality v oblasti regulácie povolaní a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov , tlač 505.) Janas, Karol, poslanec NR SR Dobre, tak sme to zvládli. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v rozprave vystúpil jeden poslanec, nebol podaný žiaden procedurálny návrh. Prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa rozhodla prerokovať návrh zákona v druhom čítaní. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 130 prítomných, 100 za, 30 sa zdržalo. Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že prerokuje tento návrh zákona v druhom čítaní . Ešte si schválime pridelenie návrhu výborom a určenie gestorského výboru, ako aj lehoty na jeho prerokovanie. Pán spravodajca, nech sa páči. Janas, Karol, poslanec NR SR Prosím, pán predsedajúci, teraz dajte hlasovať o tom, že návrh zákona Národná rada Slovenskej republiky prideľuje na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch. Zároveň, že za gestorský výbor určuje Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch s tým, že určené výbory prerokujú návrh zákona do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od jeho prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní. Prosím, dajte o tomto návrhu, pán predsedajúci, hlasovať. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 126 prítomných, 97 za, 29 sa zdržalo. Konštatujem, že sme tento návrh schválili. Budeme, ešte som tam videl procedurálny návrh pani poslankyne Puškárovej, nech sa páči. [12:29] Paula Puškárová – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, len na záznam som chcela, že pri hlasovaní o zákone vysokých školách, čo bolo hlasovanie č. 151, parlamentná tlač 503, som hlasovala za. Ďakujem. [12:29] Peter Žiga Zaznamenáme do archívov. Pán poslanec Puci. [12:29] Róbert Puci – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem pekne. Ja by som len chcel informovať kolegov poslancov, členov pracovnej skupiny k novele rokovacieho poriadku, že stretnutie, ktoré sa malo uskutočniť dnes o dvanástej, si dáme budúci týždeň v stredu o dvanástej v rokovacej miestnosti výboru ústavnoprávneho, s tým, a chcem vás zároveň poprosiť, aby ste si naštudovali materiály, ktoré vám poslala pani tajomníčka, kde sú zapracované už vaše pripomienky. Prípadne ak ešte máte nejaké doplňujúce pripomienky k novele rokovacieho poriadku, tak ich treba doručiť pani tajomníčke Okruhlicovej, aby ich tam mohla zapracovať. Ďakujem pekne. [12:29] Peter Žiga Pán poslanec Blcháč. [12:29] Ján Blcháč – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja by som chcel požiadať, v hlasovaní 143 som hlasoval za a systém ma vyhodnotil, že som nehlasoval. Ďakujem. [12:29] Peter Žiga Pán poslanec Kačmár. [12:29] Jozef Kačmár – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem, pán predsedajúci. To isté, pri hlasovaní 140, zákone o pedagogických zamestnancov, mi nezaznamenalo hlasovanie. Hlasoval som za. [12:29] Peter Žiga Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie do štrnástej hodiny, kedy budeme pokračovať v rámci programu s verejným ochrancom práv. (Prerušenie rokovania o 12.38 hodine.) (Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.) [13:59] Andrej Danko Poprosím pána ombudsmana. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v popoludňajšom rokovaní siedmeho dňa 22. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky podľa schváleného programu v prerušenej rozprave o správe činnosti verejného ochrancu práv za rok 2023, tlač 222. Prosím verejného ochrancu práv, pán Dostal, idete von? Pomôžete mi s tým, hej? Poprosím verejného ochrancu práv Róberta Dobrovodského, aby zaujal miesto určeného pre navrhovateľov a spravodajcu z výboru, dobrý deň, pozdravujeme vás, a spravodajcu z výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny poslanca Garaja, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov. V piatok 28. júna neukončil svoje vystúpenie do rozpravy písomne prihlásený poslanec Dostál, ktorému odovzdávam slovo. Pripraví sa pani poslankyňa Kosová. Nech sa páči. (Reakcie z pléna.) To bolo písomne. Pán Dostál bol asi písomne, lebo ešte tu mám výzvu na ústnu, na ústne prihlásenie. Boli ste za klub teda 30 minút aj vy, aj pani poslankyňa, áno? (Reakcie z pléna.) Neviem, ja tu mám podklad, že pán Dostál písomne prihlásený a pani poslankyňa Kosová a keď sa zhodneme, pán Dostál, teda ste boli za klub? Pán Dostál, 30 minút? Pán Dostál, chcete 30 minút či 20, či? Počujete ma? No tak 30 či 20? (Reakcia z pléna.) Takže vy máte zostávajúci čas, tak čo moceme? Nech sa páči. (Pokračovanie rokovania o správe o činnosti verejného ochrancu práv za rok 2023 , tlač 222.) [14:02] Ondrej Dostál – Vystúpenie v rozprave Ja pokiaľ si pamätám, teda boli aj pani poslankyňa Kosová a pani poslankyňa Petrík prihlásené do rozpravy. No ale toto je aj dôsledok toho, akú dôležitosť prikladá Národná rada téme ľudských práv a inštitútu verejného ochrancu práv, keď opakovane odsúva prerokovanie správy, potom ju preruší, lebo sú na programe dôležité veci a potom to ani nedokážeme dokončiť na tej istej schôdzi. Takže aj ja som si potreboval vlastne oživiť, že v akom sme štádiu, kto je ešte prihlásený, lebo tá informácia, tá informácia absentovala a teda dúfam, že sa raz dožijeme toho, že budeme brať ľudské práva v tejto snemovni tak vážne, že nebudeme musieť po niekoľkých mesiacoch riešiť, že kto bol kedy prihlásený a koľko času mu zostáva. A je to o dôležitosti ľudských práv. Je to o dôležitosti inštitúcií aj správa o činnosti verejného ochrancu práv, s ktorou pán Dobrovodský vystúpil, v júni? Teda pred niekoľkými, niekoľkými mesiacmi. Je to aj o tom, že je dobré, a to povedal tiež vo svojom vystúpení, že inštitút ombudsmana je v slovenskom právnom systéme ukotvený v rámci, v rámci ústavy. Vrátim sa teda ešte k začiatku jeho pôsobenia. Pán Dobrovodský nastúpil do funkcie po tom, čo niekoľko mesiacov, deväť mesiacov, myslím, bola pozícia ombudsmana neobsadená. Za ten čas sa nakopili prípady, ktoré neboli riešené, pretože tak je nastavený, žiaľ, systém a je to zodpovednosť, a to teda hovorím aj na adresu seba a predchádzajúcej vládnej garnitúry, že tak dlho sme sa nedokázali zhodnúť alebo teda parlament nedokázal zvoliť nového verejného ochrancu, ochrancu práv. Úrad ombudsmana nie je bežný štátny úrad. Nie je to štátna, štátna správa ako iná. Je jeho činnosť ovplyvnená, výrazne ovplyvnená osobou, ktorá stojí na čele tohto úradu a zastáva post ombudsmana či ombudsmanky. Na druhej strane nemal by to byť politický úrad, kde zmena na poste ombudsmana znamená úplnú diskontinuitu a niekedy až úplné protichodné smerovanie v jeho činnosti. Z tohto hľadiska som rád, že pán Dobrovodský zachováva kontinuitu so svojimi predchodkyňami, najmä pokiaľ ide o jeho záujem a aktívny záujem o ochranu ľudských práv, ochranu slabších, aj aktívny prístup voči parlamentu a voči politickej moci, keď sa pripravujú a realizujú zmeny či už legislatívy, alebo iných politík v gescii vládnej moci. Ale môžeme tam registrovať aj nové momenty, jeho nasadenie v praxi a v teréne a istú akčnosť. Napokon je asi príznačné, že po tom úvodnom vstupe pán Dobrovodský začal svoje vystúpenie tým, že spomenul návštevy v zariadeniach, kde je obmedzená osobná sloboda, a teda v celách predbežného zadržania. Čo teda keď sa začne hovoriť o ľudských právach, tak asi ľudia, ktorí sú zadržaní v cépezetkách, nie sú tí prví, ktorí, ktorí napadnú ľuďom, ktorí počúvajú, že sa hovorí o ľudských právach. Napriek tomu je to, je to dôležitá téma, lebo ide o obmedzenie jednej zo základných slobôd. A teda aj vládna koalícia tváriac sa, že jej na tom záleží, tak zamestnala na niekoľko mesiacov parlament zmenami trestných kódexov tvrdiac, že teda chce chrániť aj práva osôb, ktoré, ktoré sú predmetom vyšetrovania, práva, práva obvinených. Práva osôb, ktoré sú zadržané alebo ktorým je obmedzená sloboda, ktoré sú premietnuté aj v správe a boli aj vo vystúpení pána verejného ochrancu práv. Evidentne až taký záujem u predstaviteľov koalície nebudia. Okrem tej akčnosti v teréne a návštev a neohlásených návštev vo aj väzniciach, aj v cépezetkách, aj zariadeniach, kde sú obmedzení ľudia v psychiatrických zariadeniach, tak cítiť z vystupovania aktivít pána verejného ochrancu jeho záujem o ľudí, to, že má ľudí rád a teda, že to, čo robí, nie je preňho len prácou, ale aj poslaním. Oceňujem ten apel na ľudskú dôstojnosť, ktorý vlastne tvorí nejaké hodnotové vymedzenie práce ombudsmana a je teda osviežujúce počuť na pôde slovenského parlamentu hovoriť o svätom Augustínovi alebo Gustavovi Radbruchovi. A správa odzrkadľuje široké spektrum aktivít verejného ochrancu práv, ktoré sa týkajú osobných slobôd, politických slobôd, občianskych slobôd, sociálnych práv, práv súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, práva na priaznivé životné prostredie. Situácie jednotlivých skupín, ktoré sú v postavení slabšieho, či už ide o Rómov v marginalizovaných osadách, detí alebo detí v reedukačných zariadeniach alebo, alebo teda v zariadeniach, a práva osôb LGBTI+ a odídencov z Ukrajiny, utečencov a tak a tak ďalej. Chcem teda oceniť to, že pán verejný ochranca práv robí to, čo má robiť v zmysle ústavy a v zmysle zákona, ktoré mu určujú náplň jeho činnosti, a teda chráni základné práva a slobody a upozorňuje na to, keď sú porušované, a ale zároveň, zároveň chcem oceniť aj to, že pán verejný ochranca nerobí svoju prácu len ako akúsi povinnú jazdu, ale aktívne sa ozýva, keď napríklad sa schyľuje k tomu, že by parlament schválil právny predpis, ktorý zasiahne do základných práv a slobôd, keď sa mení legislatíva, ktorá sa týka napĺňania niektorého zo základných práv. Aktuálne máme na stole napríklad zákon o slobodnom prístupe k informáciám, teda jeho novelu alebo novelu zákona, viacerých zákonov, ktorou sa opravuje postavenie mimovládnych neziskových organizácií a ktorou sa zasahuje do združovacieho práva, aj v týchto veciach bolo počuť hlas pána verejného ochrancu práv. Rovnako oceňujem záujem pána verejného ochrancu práv o tému pamäti, historickej pamäti pripomínania si zločiny období našich, našich dejín, napríklad obdobia holokaustu a zločinov, ktoré boli páchané, pretože ide o najmasívnejšie porušovanie základných práv v našej histórii a je veľmi dôležité si to pripomínať. A pán verejný ochranca práv, zažil som ho na viacerých takýchto podujatiach a teda dáva tým najavo pán verejný ochranca práv svoj záujem o túto tému a svoju zaujatosť v tejto, v tejto téme, ktorá vytvára aj ten hodnotový základ, na základe ktorého pôsobí. A ako poslednú vec by som spomenul jeho návrh kandidátky na ústavnú sudkyňu k návrhu pani doktorku Pitoňákovú a to, čo si asi mnohí nevšimli, ale bolo to zdôvodnenie toho návrhu, ktoré teda prekračovalo to, akým spôsobom iné oprávnené inštitúcie a osoby navrhujú kandidátov či už na ústavných sudcov alebo, alebo na iné verejné, verejné pozície. Bolo to podrobné, presvedčivé, vychádzalo to zo znalosti navrhovanej, navrhovanej kandidátky a z presvedčenia a z argumentovaného presvedčenia pána verejného ochrancu práv, že ním navrhnutá kandidátka by bola dobrou ústavnou sudkyňou. Ako som teda povedal, aj toto ma presvedčuje, že pán Dobrovodský nevníma, neberie svoju prácu iba ako akúsi povinnú jazdu, ale berie ju vážne. Ani to nie je zárukou, že budúci týždeň, keď bude Národná rada hlasovať o tom, či zoberie alebo nezoberie správu pána verejného ochrancu práv na vedomie, tak to hlasovanie dopadne kladne. Hlasovali sme o správe pani Stavrovskej, komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím, ktorá naprieč volebnými obdobiami má pre svoju prácu podporu. Je oceňovaná, chválená za to, čo robí, a tiež na nej vidno, vidno to zanietenie. Napriek tomu Národná rada väčšinou hlasov tvorenou koaličnými poslancami nezobrala na vedomie jej správu, bez toho, aby čo i len jedinú výhradu k správe, k činnosti osoby komisárky prezentovali koaliční poslanci na zasadnutí Národnej rady alebo aj mimo. Mám také zlé tušenie, že nejako podobne to môže dopadnúť aj teraz, ale chcem pána Dobrovodského požiadať, aby sa, ak to tak dopadne, nedal takýmto výsledkom odradiť. Vaša práca je dôležitá. Samozrejme, bolo by lepšie, ak by sa poslanci správali inak a tiež to brali vážne, počúvali, čo hovoríte, reagovali na to a snažili sa riešiť tie problémy, o ktorých hovoríte, a meniť, meniť zákony, ale aj keď to tak väčšina poslancov nebude robiť a aj keď dokonca sa rozhodne, že ani vašu správu nezoberie na vedomie, tak vás chcem požiadať, aby ste sa tým nedali odradiť a pokračovali vo svojej práci bez ohľadu na to. Má to zmysel. (Potlesk.) [14:02] Andrej Danko Na vystúpenie pána poslanca žiadna faktická. Poslankyňa Kosová. Pripraví sa poslankyňa Jurík. [14:15] Ingrid Kosová – Vystúpenie v rozprave Dobrý deň. Vážený pán predsedajúci, vážený pán verejný ochranca práv, milé kolegyne, kolegovia, je mi veľmi ľúto, že ľudia za kamerami, ktorí sa teraz na nás dívajú v živom prenose, nemôžu vidieť celú sálu, lebo musím povedať, že to tu naozaj zíva prázdnotou. Keď sa pozriem na túto ľavú stranu, nevidím ani jedného poslanca koalície a tu pred sebou vidím momentálne dvoch, čiže dokopy sú tu traja poslanci koalície. Je to, prepáčte, ešte vás dvoch som nepočítala. Takže koniec-koncov z toho počtu koaličných poslancov, ktorých tu máme v sále, je toto naozaj na zaplakanie a musím povedať, že je to veľká hanba, hovorí to len o tom, akú hodnotu naozaj táto koalícia má vo vzťahu k udržiavaniu a dodržiavaniu ľudských práv a slobôd a že ich viac-menej zaujíma ľudské právo len vtedy, pokiaľ sa to jedná o ich ľudí, alebo ich ľudí, ktorí sú naviazaní na ich záujmy. Napr. sme to videli pri Trestnom zákone, alebo pri lex atentáte, kedy sa naozaj veľmi, veľmi oháňali ľudskými právami. Ale ja mám zároveň tu pocit, že ľudskoprávna minulosť a celkovo pôsobenie v treťom sektore je dnes normálne že stigmou, ktorú v opozite tomu, čo tu deklarujú, ako im na tom záleží, cielene vytvára táto súčasná koalícia. Ja osobne mám ale ľudskoprávnu minulosť a aj minulosť v treťom sektore a som na to naozaj nepatrične hrdá, pretože pôsobenie v treťom sektore ma naučilo to, čo ma mala naučiť škola a čo ma škola nenaučila. Ľudské práva sú totiž neodňateľné a prináležia všetkým ľudským bytostiam, nielen vyvoleným, zaručujú im rovnosť, bezpečnosť a slobodu. Okrem toho ľudské práva sa neviažu na žiadnu ideológiu ani žiadne náboženstvo a nemožno ich nijako ideologicky ohýbať. A ja som rada, že práve tento rozmer ľudských práv spomína aj táto predložená správa, ktorú sme mali možnosť čítať a ktorá je podľa mňa jednou z najdôležitejších správ nezávislého orgánu, ktorej by sme mali venovať pozornosť. Ale v predchádzajúcich obdobiach sa tu, bohužiaľ, udomácnil taký zvyk, že kriticky a na dôkazoch založený report nezávislého orgánu, ktorým verejný ochranca práv je, o zlyhaniach, pochybeniach alebo nedostatkoch v oblasti dodržiavania základných ľudských práv boli odmenené poslancami a poslankyňami tým, že správy neboli vzaté na vedomie. Mali by sme si uvedomiť, že práve tento prístup odzrkadľuje to, akú hodnotu a vážnosť prikladáme právam, ktoré sú zakotvené v európskej, teda v Ústave Slovenskej republiky a aj v rôznych medzinárodných záväzkoch, ktoré Slovenská republika ratifikovala, a teda sa zaviazala aj ich dodržiavať. V správach VOP, a to vrátane tejto, nejde len o nejaký výpočet vybraných prípadov, je to komplexná správa, ktorá nám sprostredkováva cez evidované podnety alebo konania rôzne nedostatky, zlyhania, pochybenia a najmä nečinnosť orgánov verejnej správy a ďalších orgánov verejnej moci, ktoré sú súčasťou štátneho aparátu. Rovnako ale zároveň komunikuje aj odporúčania, ktoré by sme v žiadnom prípade nemali ignorovať a hlavne by ich teda nemali ignorovať tie rezorty a inštitúcie, ktorých sa to priamo dotýka. V mojom príspevku sa budem venovať najmä oblasti, ktorým sa expertne už niekoľko desiatok rokov venujem, a to je prioritne oblasť vzdelávania a oblasť inklúzie marginalizovaných rómskych komunít, čo však neznamená, že porušovanie ľudských práv v iných oblastiach pokladám za menej závažné. Hneď v prvej oblasti pod názvom právo na osobnú slobodu, právo na ochranu pred mučením, neľudským a ponižujúcim zaobchádzaním VOP uvádza prípady, ktoré nie sú, žiaľ, jedinečné a, bohužiaľ, ani ničím výnimočné. Snáď len tým, že sa toxicky opakujú, čím nielen u obetí vyvolávajú pocit, že ide o akýsi štandard alebo normu, ktorá sa bežne v našej spoločnosti vyskytuje. A to je nielen desivé, ale najmä absolútne neprijateľné. V tejto časti je uvedených šesť prípadov policajných zákrokov voči Rómom, pri ktorých došlo k vážnym nedostatkom vo vedení úradných záznamov a v jednom prípade bolo konštatované porušenie práva na ochranu pred mučením, neľudským a ponižujúcim zaobchádzaním. Išlo o policajný zákrok voči Rómom v Milhosti, pričom policajti neposkytli hodnoverné vysvetlenie zrazení, ani nepreukázali nevyhnutnosť a primeranosť použitia donucovacích prostriedkov voči jednému z dvoch, podotýkam maloletých chlapcov a jeho príbuzným. Napriek tomu, že verejný ochranca práv odporučil voči týmto policajtom vyvodiť aj disciplinárne dôsledky. Tipnite si, tieto neboli voči nim nikdy vyvodené s odôvodnením, že uplynula zákonná lehota. V ostatných prípadoch podľa správy VOP nedošlo k porušeniu práv osôb a to aj napriek tomu, že na policajnom zásahu v jednom z prípadov v Bardejove sa zúčastnil veľký počet príslušníkov polície, pričom voči trom osobám boli použité donucovacie prostriedky a minimálne jednej osobe boli spôsobené zranenia. Povedzme si pravdu, ani toto nie je vôbec výnimočné, pretože až 80 % nahlásených prípadov diskriminácie a porušovanie ľudských práv na základe etnicity je klasifikovaných ako neodôvodnených. Rómovia si, bohužiaľ, akosi zvykli, že ak aj podajú podnet v oblasti policajného násilia, neobídu najlepšie. Spomeňme si napr. na prípad Moldavy nad Bodvou, ktorej obete prešli naozaj desať rokov dlhú, traumatizujúcu cestu za aspoň čiastočnou spravodlivosťou a ktorá je príkladom zjavnej zaujatosti vyšetrovateľa Úradu inšpekčnej služby. Radšej teda Rómovia volia cestu podnety neoznamovať. Kým správa verejného ochrancu práv sa odvoláva na evidované podnety, z reálne vyskytujúcich sa prípadov diskriminácie na Slovensku je oznámených len minimálne množstvo. Podľa výskumných zistení 80 % Rómov prípady diskriminácie neoznámilo žiadnej kompetentnej inštitúcii. Len 41 % opýtaných Rómov vie o existencii antidiskriminačného zákona a 84 % nepozná žiadnu inštitúciu, ktorá by poskytovala pomoc obetiam diskriminácie. Tento štát však v oblasti zvyšovania vymožiteľnosti práva napriek tomu zásadne a dlhodobo zlyháva. Riadime sa pravidlom, že čo sa neoznamuje, to vlastne neexistuje. Vo vyspelých demokratických krajinách už dávno pochopili, že ak je v niektorej z oblasti málo podnetov, tak to znamená len to, že štát neprevzal zodpovednosť a že zlyháva. Tejto koalícii však podľa môjho názoru na bezpečnosti záleží, aspoň tak to tvrdili, nie, počas predkladania toho lex atentátu, no tak teraz majú príležitosť to dokázať. Na závere tejto časti by som ešte rada pripomenula, že napriek niekoľkým odporúčaniam VOP a aj dlhodobej diskusii o nutnosti využívania telových kamier na uniformách policajtov, ktoré by slúžili na odradenie od nezákonného používania neprimeranej sily a zároveň by boli dôkazom aj o tom, ako polícia zasahuje, tak do dnešného dňa neboli pre Policajný zbor zabezpečené. V súvislosti s nimi by sme ale nemali diskutovať len o tom, že na to nemáme dostatok finančných prostriedkov, ale najmä v kontexte dodržiavania základných práv a slobôd, a okrem toho pripomínam, že dôkazné bremeno v týchto prípadoch nesie vždy štát, ktorý musí vedieť preukázať, akú silu použil voči svojim občanom, a snáď netreba pripomínať, že aj Rómovia a Rómky sú občanmi a občiankami tejto krajiny a je našou povinnosťou pristupovať k nim rovnocenne. Rada by som sa ešte stručne dotkla dvoch oblastí, ktorými sa dlhodobo zaoberám, a tou prvou je oblasť porušovania reprodukčných práv žien a s ňou súvisiaca absencia mechanizmu odškodnenia za nezákonné sterilizácie, ktoré sú vykonané v rozpore s právom. V tomto kontexte by som sa rada opýtala, dokedy chce vláda, preboha, ešte čakať? Prečo doteraz nebol prijatý mechanizmus odškodnenia? Tu ide o obete, ktoré naozaj utrpeli trvalú ujmu a doživotnú traumu. Obete, ktorých dôstojnosť a ľudská hodnota bola protiprávne a neľudsky pošliapaná. Dištancovanie sa od týchto činov a odsúdenie týchto činov predsa nemôže byť postačujúce. Dokonca ani samotné finančné odškodnenie nevykompenzuje tú škodu, ktorú im náš štát spôsobil, avšak nečinnosť či dokonca spochybňovanie nášho záväzku len zdôrazňuje, že presadzovanie dodržiavania základných a ľudských práv má u tejto vlády prioritu len v prípadoch, ktoré sa snažia presadiť prostredníctvom skrátených legislatívnych konaní v záujme vyvolenej skupiny, ale nie v záujme všetkých občanov a občianok tejto republiky. Doposiaľ iniciatíva odškodnenia nezákonne sterilizovaných žien vychádzala vždy len z iniciatívy poslancov, a teda je najvyšší čas, aby túto iniciatívu konečne prevzala vláda. Napokon považujem za potrebné ešte pristaviť sa pri mne osobne najzávažnejšej oblasti, ktorou je dlhodobo pretrvávajúca segregácia rómskych detí, o nej tu nehovorím prvýkrát, a preto verím, že nikomu z vás nie je potrebné hovoriť o dôsledkoch pretrvávajúcej segregácie a s ňou súvisiaceho bludného kruhu generačnej chudoby a sociálnej deprivácie aj sociálnej separácie od väčšinovej populácie. Nech komunikujem s kýmkoľvek o rómskej otázke, ako sa dnes jej hovorí, tak vždy počúvam o dôležitosti vzdelávania ako mostu z chudoby. Problém je, že o nutnosti skoncovať so segregačnými praktikami, ktoré sú mimochodom opakom inklúzie Rómov z vylúčených lokalít, ale aj opakom kvalitného vzdelávania, tak len hovoríme a nekonáme. A to aj napriek tomu, že čelíme infringementu od 2015 za porušenie rasovej smernice, aj po tom, čo čelíme žalobe a následnej pokute od Európskej komisie. A dôvod? No ten je jednoduchý. Nechceme. Predstava, že by, v úvodzovkách, naše biele deti mali chodiť do školy, v úvodzovkách, so všivavými cigánčatami privádza, bohužiaľ, Slovákov do neprimeraného emocionálneho odporu. A kto by z politikov chcel riskovať, že stratí hlas potencionálneho voliča, všakže? So strachom však absolútne nikam nezájdeme, je potrebné, aby sme tento väčšinový postoj zmenili a možno aj svojím vlastným prístupom, pretože prejavy dlhodobo pretrvávajúceho rasizmu odsudzuje niekoľko tisíc detí na život v nedôstojných podmienkach. Súčasná vláda však razí trošku inú cestu, a to výstavbu škôlok v blízkosti osád a nielen škôl, treba povedať, že som už počula rôzne veci, ako treba im dať banku, obchod, multifunkčné centrum do osady, ale je zaujímavé, že vodu a kanalizáciu či dôstojné bývanie, no tak to nepotrebujú. Tento prístup však bude viesť len k prehlbovaniu segregácie a absolútnej sociálnej separácie. Zo správy verejného ochrancu práv sa dozvedáme aj o námietke voči plánovanej investícii obce do výstavby segregovanej materskej školy v tesnej blízkosti vylúčenej rómskej komunity žijúcej na okraji obce, a to napriek tomu, že bolo možné dobudovaním kapacity už v existujúcej škôlke, ktorá sa nachádzala v strede obci, segregácii zamedziť. V tomto prípade je zjavné, že obec svojím zámerom porušila 3D princípy, ku ktorým sa vo vzťahu k EÚ a k čerpaniu z plánu obnovy a odolnosti Slovensko zaviazalo. A tieto tendencie táto vláda najnovšie posväcuje nápadom zriadiť národnostnú školu, ktorá vznikne transformáciou segregovanej školy na národnostnú, a pod rúškom práva na vzdelávanie v materinskom jazyku bude dochádzať k normalizácii segregácie ako zákonného stavu, pričom zrejme nikomu nevadí, že reálne ide len o udržiavanie Rómov v osadách a čo najďalej od slovenských škôl a slovenských detí. Bude to vyhovovať rodičom z majority, bude to vyhovovať obci, ktorá konečne bude môcť získať finančné prostriedky na vybudovanie školy alebo škôlky v blízkosti osady, a bude to vyhovovať, povedzme si pravdu, aj rómskym rodičom, ktorí už nebudú musieť posielať napr. svoje deti na druhom stupni do ďalšej segregovanej školy v Kežmarku. A bude to vyhovovať aj škole, ktorá bude poberať vyšší normatív na žiaka, pretože pôjde o školu národnostnú. V tejto súvislosti mi ale dovoľte upozorniť vás, že tento prístup je v rozpore s medzinárodnou legislatívou, konkrétne Chartou základných práv čl. 21, smernicou 2000/43/ES, ktorou sa zavádza rovnaké zaobchádzanie bez ohľadu na rasový a etnický pôvod. A je v rozpore aj s našou antidiskriminačnou legislatívou či právoplatnými rozsudkami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, pretože ten rozhodol, že vzdelávaním detí v etnicky homogénnych školách v blízkosti znevýhodnených rómskych komunít dochádza k ich diskriminácii na základe ich etnickej príslušnosti. A zároveň Najvyšší súd poukázal aj na zodpovednosť štátnych inštitúcií za segregáciu, ktorá vznikla dokonca aj samovoľne, teda bez zámeru oddeľovať rómske deti od majority. V roku 2023 Okresný súd v Prešove rozhodol o segregácii rómskych detí vzdelávaných v druhej zmene v základnej škole v obci Terňa, ku ktorej došlo v dôsledku prijatých rozhodnutí ministerstva školstva a okresného úradu o určení spoločného školského obvodu v danej lokalite, ako aj v dôsledku ich dlhodobej nečinnosti. Žalovaných, teda vrátane aj ministerstva školstva, súd zaviazal k prijatiu účinných opatrení na odstránenie tohto stavu. Doteraz k nim nielen nedošlo, ministerstvo namiesto toho, aby prevzalo zodpovednosť a pristúpilo k reforme školských obvodov, tak sa proti tomuto rozhodnutiu odvolalo. Ja si často kladiem otázku, že čo je zámerom takýchto postojov. Vyhnúť sa nepríjemným problémom, alebo najlepší záujem dieťaťa? Na úplný záver mi dovoľte malé filozofické zamyslenie. Viete, aký je rozdiel medzi rasistom a antirasistom? Rasista sa pýta, ako je možné, že niektorí Rómovia sa majú lepšie, majú vzdelanie a dokonca sa dostanú do parlamentu? Ale antirasista sa pýta, prečo sa niektorým Rómom darí horšie, prečo sú chudobní a prečo žijú v takých podmienkach? Pointa je zrejmá. Kým rasisti vnímajú chudobných Rómov ako burinu, ktorú treba vytrhnúť, tak antirasisti, tí ich vnímajú ako rastliny, o ktoré je potrebné sa starať. A zároveň vedia, že jednou z hlavných príčin generačnej chudoby je pretrvávajúca segregácia. No a na úplný záver mi, vážení kolegovia a kolegyne, dovoľte povedať, že je mi úplne jasné, že je márne vás žiadať o to, aby ste tentoraz správu verejného ochrancu práv zobrali na vedomie, bol by to minimálne dôkaz, že na dodržiavaní ľudských práv vám naozaj záleží. Ale pravdou je, že po roku fungovania v tejto Národnej rade som už rezignovala a nemám od tejto koalície žiadne pozitívne očakávania. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.) [14:33] Beáta Jurík – Vystúpenie v rozprave . [14:33] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Poslankyňa Jurík. [14:33] Beáta Jurík – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Dobrý deň, pán verejný ochranca práv, ja by som sa vám v prvom rade chcela poďakovať nielen za tú správu, o ktorej sa tu dnes opäť bavíme, ale, samozrejme, za vašu dennodennú prácu a tiež za trpezlivosť, pretože ste počkali niekoľko dlhých mesiacov na to, aby sme sa tu opäť stretli. A teda by som sa vám z tohto miesta chcela ospravedlniť za Národnú radu a za to, že pre túto koalíciu očividne ľudské práva nie sú prioritou, teda pokiaľ sa nejedná o ľudské práva, ktoré sú uvedené v dôvodovej správe k Trestnému zákonu, a dokázali to teda aj tým, ako sa zachovali či už ku vám, alebo aj ku pani komisárke pre zdravotné znevýhodnenia, alebo tiež ku komisárovi pre deti, myslím, že pani komisárka sem prišla trikrát, vy ste tu už tiež druhýkrát. A táto správa, o ktorej sa aj dnes bavíme, tak prišla na výbor prvýkrát, myslím, v marci, potom sme začali o nej rokovať v júni, no a teraz je už koniec októbra. Čiže prešlo dlhých osem mesiacov a ja si myslím, že keby ľudské práva boli prioritou, tak určite osem mesiacov nečakajú. Takže ešte raz ďakujem. Ja som so všetkou úctou a rešpektom ku vám priznám, že pri vašej nominácii som úplne nevedela, že čo čakať, ale doteraz skutočne v žiadnom prípade, ktorý ste komunikovali alebo riešili, ste nejak neohýbali právo, nevsúvali ste tam akúkoľvek ideológiu či presvedčenie a svoj mandát vykonávate skutočne veľmi svedomito a zodpovedne, za čo vám taktiež ďakujem. A pán kolega Dostál to veľmi pekne povedal, že máte rád ľudí a že tá vaša funkcia, vaša práca je pre vás aj poslaním a ja sa úplne k tomuto podpisujem. A dovolila by som si aj doplniť, že skutočne bravúrne ste nadviazali na prácu bývalých verejných ochrankýň práv pani Patakyovej a Dubovcovej. Ja som si z vášho predstavenia tejto správy v júni zapísala, že ste povedali, že v prípade krízy alebo nejakých spoločenských kríz sú vždy prvé na rane v zmysle prvé obmedzené práve ľudské práva. No ja by som chcela doplniť toto veľmi pravdivé tvrdenie citátom od Simone de Beauvoir, francúzskej filozofky, spisovateľky a feministky, ktorá povedala: „Nikdy nezabúdajte, že na to, aby boli práva žien spochybnené, stačí politická, ekonomická alebo náboženská kríza. Tieto práva nikdy nie sú úplne garantované a celý svoj život preto musíte zostať ostražití a ostražité." Tak si myslím, že to nám potvrdzuje aj história, ale, žiaľ, aj súčasnosť a keďže ženské práva sú ľudské práva, tak som si dovolila takto na to nadviazať. No a samozrejme, že aj v mojej rozprave sa budem venovať právam žien a ľudským právam a konkrétne jednému bodu z vašej správy, ku ktorému už vystupovala tak stručnejšie kolegyňa Kosová, a o tomto veľmi hrubom porušení ľudských práv vieme zhruba od roku 2003, čiže už určite viete, na čo narážam. V roku 2003 bolo zverejnený dokument Telo i duša od Poradne pre občianske a ľudské práva a jedná sa teda o sterilizácie rómskych žien a už niekoľkokrát aj teda bývalé verejné ochrankyne ľudských práv volali po tom, aby sa konečne tieto nútené sterilizované osoby, ženy dočkali spravodlivosti, to sa, žiaľ, teda nestalo a vy opäť vo vašej správe na to apelujete, čiže ja na to nadviažem. No prečo zrovna táto téma. Ja som na nej pracovala na akademickej pôde, a to už sú skutočne roky, už možno aj pred desiatimi rokmi, a vtedy som vlastne s tým nemala čo robiť, iba som o tom písala a teda apelovala na to, že aby sa nejakým spôsobom tento veľmi závažný problém, toto porušenie ľudských práv riešilo, no a dnes som rada, že som tu, že sme tu a že s tým skutočne závažným porušením ľudských práv môžeme niečo robiť, môžeme sa s ním vysporiadať. A ja dúfam, že k tomu skutočne pristúpime zodpovedne na tejto schôdzi, pretože na to bude opäť príležitosť. O čom teda hovorím. Nezákonné alebo nútené sterilizácie sú sterilizácie vykonávané bez súhlasu zainteresovaných osôb. Z veľkej časti išlo v týchto prípadoch o ženy rómskeho pôvodu, ale aj o zdravotne znevýhodnené ženy alebo transrodové osoby. Nikto presne nevie, koľko v skutočnosti takýchto žien bolo, pretože mnohé, žiaľ, už ani nie sú medzi nami, nakoľko sa jednalo hlavne o obdobie medzi rokmi 1960 – 1993. Na Slovensku sa pravdepodobne vykonávali sterilizácie až do roku 2004, práve v roku 2004 bola do zákona o zdravotnej starostlivosti vložená podmienka informovaného súhlasu. Čiže sa predpokladá, že po roku 2004 by sa to už nemalo konať. Situácia je taká, že veľa žien sa nehlási, alebo sa teda nepriznalo k tomu, že boli obeťami takýchto sterilizácií. Niektoré dokonca ani o tom nevedeli, keďže zákroky sa vykonávali bez ich vedomia, následnú neplodnosť si často vysvetľovali aj ako akýsi zdravotný problém. Samotný zákrok sterilizácie, pokiaľ je teda vykonávaný v súlade so slobodnou vôľou danej osoby a teda aj ako prejav informovaného súhlasu, je v podstate klasická, nenazvala by som to bežnou, ale klasická chirurgická metóda antikoncepcie, ktorá teda vedie k trvalému prerušeniu schopnosti a možnosti reprodukcie. Myslím, že aj toto vám tak naznačí, že aké veľmi závažné je toto porušenie ľudských práv, pokiaľ sa táto sterilizácia vykonáva bez súhlasu alebo bez vedomia danej osoby. Normálne je teda k tomuto zákroku, samozrejme, potrebný súhlas, avšak v tomto období, o ktorom hovoríme, sa sterilizácie vykonávali aj bez neho. To, ako prebiehali, tak opisuje 140 svedectiev, ktoré sú teda zhrnuté v dokumente Telo i duša z roku 2003, ktorý vypracovala Poradňa pre občianske a ľudské práva, 110 z nich bolo nútených, 30 tzv. zaplatených, ale vrátim sa k tomu. Ak niekto povie, že súhlas bol daný v jednej z tých foriem, tak je potrebné skutočne si položiť, že akým spôsobom. Bol slobodný? Bol informovaný? Bol jasný? Nútené sterilizácie neprebiehali rovnako. Nie je tam teda jeden modus operandi alebo jedna forma, ktorá by sa diala tým ženám. Spoločnou charakteristikou však bolo, že tie, o ktorých hovorím, sa vykonávali hlavne počas cisárskych rezov. Problémom je teda to, akou formou boli vykonávané. Prvou je napríklad manipulácia spojená s klamstvami, ktoré boli týmto ženám podsúvané. Napríklad sa im hovorilo, že ide o zvratnú formu antikoncepcie, alebo aj že cisársky rez je takým veľmi riskantným spôsobom pôrodu a že keď už jeden mali, toto je druhý, musia im vykonať sterilizáciu, pretože tretie alebo štvrté tehotenstvo by bolo skutočne veľmi riskantné pre ich život, niekedy im povedali, že je to jednoducho nutné. Druhým typom boli sterilizácie spojené s nátlakom alebo dokonca s vyhrážkami. Sú zdokumentované prípady, keď žene hovorili, že umrie, ak jej zároveň nevykonajú počas toho cisárskeho rezu sterilizáciu. No, viete si predstaviť, alebo teda väčšina asi neviete, ale skúste si predstaviť ženu v pôrodných bolestiach, ktorej niečo takéto povedia, navyše často s veľmi slabou znalosťou slovenského jazyka, aká vydesená je a že skutočne súhlasí alebo podpíše čokoľvek, čo jej je predložené a, samozrejme, že aj tá dôvera voči lekárom a lekárkam je tam veľká, pretože v tom momente jednoducho neviete, čiže sa na to akoby spoliehali. Niekedy sa zdravotníci a zdravotníčky vyhrážali dokonca týmto ženám odobratím ich detí. A pričom ženy, samozrejme, súhlasili, keďže o ne nechceli prísť. Niektoré zariadenia sa obhajovali tým, že v určitom období bola týmto ženám vyplatená finančná kompenzácia. No v tom čase bola finančná kompenzácia vo výške ročného platu a viete si predstaviť niekoho, kto z mesiaca na mesiac nemá čo do úst a ponúknu mu podstate ročný plat, to nazvem, tak súhlasí s hocičím. Môžme v tomto prípade hovoriť o informovanom súhlase? Môžme hovoriť o tom, že tá žena to skutočne chcela a že to bola jej vôľa? Ja si myslím, že rozhodne nie. Posledným typom bola, a to považujem skutočne, nechcem to nejako hierarchizovať, ale toto je to asi najzávažnejšie, sterilizácia bez akéhokoľvek vedomia ženy. Jednoducho jej tú sterilizáciu vykonali, nepovedali jej to, nebola k tomu žiadna zdravotná dokumentácia a proste sa to stalo a žena prišla o reprodukčnú schopnosť a nevedela, že jej bolo niečo takéto vykonané. Tak si to len predstavte, aký obrovský zásah do reprodukčných práv, vôbec do života tých žien to bol. Niektorí lekári a lekárky sa bránili, že tieto sterilizácie boli zdravotne nevyhnutné a že šlo teda o zdravotnú indikáciu a zachránilo to život rómskym ženám, no samozrejme, že toto je argument, ktorý bol vyvrátený či už teda medicínsky, alebo tými následnými svedectvami. Tieto nútené sterilizácie sú, a možno teraz vás šokujem, ale myslím si, že tie slová ani nie sú dostatočné na to, aby sme skutočne mohli obsiahnuť to, že o čo v tých nútených sterilizáciách šlo, sú skutočne výsledkom a prejavom systémového rasizmu a diskriminácie. Vidíme to presne na tom, že kedy a komu boli tieto sterilizácie robené. Často boli dokonca považované za efektívnu formu obmedzenia reprodukčnej schopnosti rómskej menšiny, za spôsob, ako vyriešiť rómsku otázku. Veľakrát sme počuli aj, že rómske rodiny majú príliš veľa detí a sterilizácia je jediným spôsobom, ako ich mať nebudú a tým pádom nebudeme mať problémy s osadami. A niečo takéto, tieto citáty, lebo však je vám jasné, že to nehovorím ja, sú za prvé absolútne nepravdivé a za druhé je to hrozné čo i len vysloviť, a že takto môže niekto uvažovať. Keď tieto hrôzy vyšli v roku 2003 na povrch, keď boli teda zverejnené v tej správe, ktorú som spomínala, tak veľa ľudí si hovorilo, že to nie je možné, že jednoducho prečo by to lekári robili, že tie ženy si to pravdepodobne vymýšľajú. No ak stratili všetky v tom určitom období zrazu reprodukčnú schopnosť, zrazu ich bolo toľko neplodných, stávalo sa to Rómkam, stávalo sa to po cisárskom reze v určitých zariadeniach, tak si myslím, že to je príliš veľa náhod na to, aby sme kohokoľvek obviňovali z toho, že si niečo takto závažné a skutočne veľmi intímne akokoľvek vymýšľa. No a ide skutočne o veľmi hrubé porušenie ľudských práv a ja dúfam, že už po tom roku 2004, keď sa teda prijal zákon o informovanom súhlase, sa na Slovensku nič také nedialo a že sa ani nikdy nevrátime do takéhoto obdobia, aby sa niečo takéto mohlo diať. Tieto ženy sa na Slovensku následne veľmi márne domáhali spravodlivosti a keď sa pozrieme na to, v akých prípadoch sa u nás Rómovia a Rómky nedomôžu spravodlivosti, tak je jasné, že spravodlivosť u nás nefunguje rovnako pre všetkých a všetky. A koniec koncov aj tá správa pána verejného ochrancu práv o tom vypovedá, pretože dokumentuje hneď niekoľko takýchto situácií. Vypovedá to aj o tom, že napríklad aj v tom súdnictve existujú rôzne stereotypy, rôzne druhy stereotypov a tiež formy a prejavy predsudkov rasizmu a diskriminácie. Ľudia ich majú v sebe hlboko zakorenené, aj keď niekedy o sebe teda tvrdia, že nie sú rasisti, ale jednoducho tie predsudky nejakým spôsobom vedú ich rozhodnutia. Toto všetko sa dialo aj pri nútených sterilizáciách, pretože na Slovensku dlho neboli súdne uznávané a keď už, tak to odškodnenie, ktoré bolo priznané, tak bolo skutočne, nepoviem, že smiešne, lebo na tom nie je nič smiešne, ale v sume okolo 1 300 eur. Predstavte si, že žena stratí reprodukčnú schopnosť na celý život a je odškodnená vo výške 1 300 eur. V Štrasburgu naopak sa tieto ženy, teda tie, ktoré pokračovali ten svoj boj za spravodlivosť, domohli spravodlivosti a tam teda to bolo mnohonásobne vyššie. Aj keď ja by som chcela teda povedať, že nejde len o to finančné odškodnenie, aby sme si zasa nemysleli, že to je len, že takto sa vyrieši tá otázka, nie, to je len akási náplasť na to, čo sa im v skutočnosti stalo. Ale je to aspoň taká náplasť, ktorú im môžeme priznať, pretože tú traumu im už nejakým spôsobom, žiaľ, zo životov vymazať nemôžme. Nápravy sa teda dočkali iba tie ženy, ktoré to dotiahli až do Štrasburgu, a naopak všetky tie stovky ostatných sa doteraz žiadnej spravodlivosti nedočkali. Stále márne čakajú a my sme doteraz ako štát neboli schopní vytvoriť spravodlivý a férový mechanizmus na odškodnenie týchto skutočne hrozných činov. Vláda Igora Matoviča sa 24. novembra 2021 konečne, a mám chuť povedať aspoň, týmto rómskym ženám ospravedlnila. Po všetkom tom medzinárodnom, európskom aj národnom tlaku napríklad aj teda od verejných ochrankýň práv, ale, samozrejme, aj vďaka neúnavnej práci poradní pre ľudské práva sme sa vtedy dočkali aspoň tohto prvého, ale dôležitého kroku. A pre niekoho sa to môže zdať možno také symbolické, ale myslím si, že je to veľmi zásadný krok. Jasné, že žiadna, ani len tá súčasná vláda nie je zodpovedná za tie ohavné činy, ktoré sa v minulosti diali, ale myslím si, že je zodpovedná za to, čo robí momentálne a malo by byť jej povinnosťou, aby tú „náplasť", o ktorej som hovorila, a teda aspoň to finančné odškodnenie týmto ženám priznala. Vážený pán verejný ochranca práv, aj vo vašej správe voláte po tom, aby sa vytvorila medzirezortná pracovná skupina v gescii ministra spravodlivosti, úlohou ktorého by bolo vytvoriť skutočne efektívny nástroj, mechanizmus na odškodnenie týchto nezákonných sterilizácií. Po už spomínanom ospravedlnení zo strany vlády Igora Matoviča prišla aj poslanecká iniciatíva, konkrétne od pána poslanca Polláka, a táto, žiaľ, vtedy sa nepodarilo ju teda presadiť, ale bola len, mám chuť povedať, poslaneckou iniciatívou. Opäť to nebolo niečo, čo by presadila vláda. A práve dnes si myslím, že je načase, pretože už je neskoro, na to, aby aj minister spravodlivosti Susko prišiel s takýmto mechanizmom. My sme v júli opäť upozornili na tento problém a na to, že tento mechanizmus neexistuje, s kolegyňami Kosovou a Plavákovou a vytvorili sme už konkrétny návrh, ktorý sme teda ministrovi Suskovi ponúkli. On potom ústami svojej štátnej tajomníčky sa nechal počuť, že vytvorí takú pracovnú skupinu, tak od júla na ňu ešte stále čakáme, a myslím, že to potvrdí aj kolegyňa predsedníčka ľudskoprávneho výboru pani poslankyňa Plaváková. Neviem teda, čo na tom tak veľmi dlho trvá, ale, vravím, je čas, je neskoro a je skutočne našou povinnosťou aspoň takýmto spôsobom tým ženám pomôcť. O konkrétnostiach, ktoré sú momentálne v návrhu pána poslanca Polláka, ktorý teda opäť predložiť ten svoj, ale zapracoval doň aj pripomienky, ktoré sme mu adresovali v júli, sa ešte na tejto schôdzi budeme baviť, ale čo je dôležité pripomenúť a teda na to by som chcela poukázať, je, aby si toto plénum skutočne uvedomilo, že je čas na to a je úplne jedno, či to bude poslanecký návrh alebo vládny, ale je čas na to, aby sme toto hrubé porušenie ľudských práv odstránili. Tento zákon by mal byť vládny z dielne ministra spravodlivosti a mala by sa zaň, samozrejme, potom postaviť aj celá koalícia, ja v to dúfam, a nielen koalícia, ale aj opozícia, my všetci, uvidíme teda, že či sa vytvorí aj tá pracovná skupina, my sme každopádne naďalej pripravené či už teda podporiť zákon pána poslanca Polláka a v druhom čítaní tam zapracovať ešte nejaké pripomienky, alebo spolupracovať s ministerstvom spravodlivosti na vládnom návrhu. Je to skutočne potrebné a ja verím, že aj vystúpenie pána verejného ochrancu práv vás o tom presvedčilo. Ja vám ešte raz ďakujem a aj za to teda, že poukazujete aj na tento problém a snáď už čoskoro naň nebudete musieť poukazovať. A tiež by som sa chcela pridať k pánovi poslancovi Dostálovi, dúfam, že to hlasovanie budúci týždeň, ktoré pravdepodobne vieme, ako dopadne, vás neodradí, veď o to by šlo ľuďom, ktorým nezáleží na ľudských právach. A ukončila by som to citátom od spisovateľa Orwella, ktorý povedal, že: „Sloboda je právo hovoriť ľuďom, čo nechcú počuť." A túto slobodu nám zatiaľ nezobrali. Takže ďakujem aj za to, že ste tu. Ďakujem. [14:44] Andrej Danko Poslankyňa Plaváková s faktickou. [14:53] Lucia Plaváková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo, aj kolegyni Jurík za opätovné pripomenutie dôležitého bodu, ktorý nám tu stále chýba v tomto pléne parlamentu zo strany vlády, teda odškodnenie sterilizovaných rómskych žien. Je zjavné, že minister spravodlivosti má asi plné ruky práce iných vecí, ako je napríklad oslobodzovanie ľudí z väzenia, ale na dôležité problémy, ktoré majú bežní ľudia na Slovensku, mu nezostáva čas. Áno, bolo to ešte v júli, keď tu bol komisár Rady Európy pre ľudské práva, ktorý opätovne vyzýval k tomu, aby bol prijatý tento odškodňovací mechanizmus, pretože v tomto Slovensko dlhé roky zaostáva, bola nám sľúbená tá pracovná skupina, ja som ešte, myslím, že to bolo 19. septembra, posielala žiadosť ako predsedníčka ľudskoprávneho výboru ministrovi spravodlivosti o zaradenie do tejto pracovnej skupiny, zatiaľ som žiadnu odpoveď nedostala, vlastne ani neviem, či existuje alebo neexistuje, aj keď pán minister mi tu tak s takým úsmevom pred pár týždňami hovoril, že teda odpoveď nejakú dostanem, ale zatiaľ žiadna, tak by som ho aj z tohto miesta chcela opätovne vyzvať, aby mi nejakú odpoveď adresoval a hlavne aby tú pracovnú skupinu skutočne zriadil, pretože neviem, ako dlho ešte budeme čakať, kým konečne toto záväzné porušovanie ľudských práv budeme v tomto pléne riešiť spôsobom tak, že prijmeme nejaký záver, ktorý tým ženám zabezpečí odškodnenie. Ďakujem veľmi pekne. [14:53] Andrej Danko Ďakujem. Pokračujeme v rozprave. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť do rozpravy niekto ústne. Ak nie, uzatváram možnosť prihlásenia. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce sa vyjadriť navrhovateľ? Vieme zapnúť mikrofón? Nemá kartičku. [14:55] Róbert Dobrovodský Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Dámy, páni, ešte raz ďakujem za možnosť byť v tejto rozprave. Ďakujem aj za povzbudivé slová zo strany poslankýň, poslancov. Ja som veľmi rád, že skoro za tie dva roky mojej činnosti tento dialóg s parlamentom funguje, nemusí to byť práve v deň, keď prerokuvávam svoju správu, keď som tu dnes s vami, ale za tie dva roky som absolvoval veľké množstvo stretnutí a konzultácií s poslankyňami a s poslancami naprieč celému politickému spektru, takže ja vám aj ďakujem, že ste prijali tú moju výzvu, že ako parlamentný ombudsman som tu pre vás na prípadné konzultácie, najmä ak potrebujete skonzultovať, či váš návrh zákona náhodou nesmeruje k zníženiu ľudskoprávnej úrovne. Takže bez ohľadu na to, ako dopadne vaše rozhodnutie, je to plne vo vašich rukách, ako zahlasujete za túto správu, tá kooperácia bude pokračovať. Mojím cieľom je, aby sme si spoločne vytvorili taký lepší ľudskoprávny svet, také žičlivé, milé Slovensko, ktoré tie princípy právneho štátu vyznáva, a aj tie rómske deti, o ktorých dneska bola reč, určite sa nepýtali na tento svet, keby vedeli, koľko ľudskoprávnych faciek dostanú v živote. Ja keď si pozerám tie podnety, ktoré sa týkajú rómskych detí, tak som si nakreslil takú pomyselnú čiaru života tých detí. Si zoberte, že ak sa vôbec tie deti dostali na svet, ak tie matky neboli nezákonne sterilizované, tak sa narodili, už v prvých dňoch života zažívajú diskrimináciu v nemocniciach. Matky Rómky rodia v iných izbách, to znamená, ešte ani tie deti nevnímajú a už sú v tom svete. Deti trošku sú väčšie, dostanú sa do školského vzdelávania, ktoré im dá ďalšiu segregačnú facku. To znamená, nedostane sa im plné vzdelávanie. A tie facky pokračujú zľava, sprava. Bol covid, ktoré deti boli karantenizované? A mám to aj v správe. Zase deti, ktoré vyrastali, na rómskych uliciach boli prihlásené, teda na uliciach, kde bola rómska komunita. Deti podrastú, prvé konflikty s políciou, dostanú tým pomyselným obuškom zase od toho policajta. Celá fáza života týchto detí sú facky. Takže, dámy a páni, prosím, skúsme spoločnými silami vytvoriť ten svet, aby tie deti sa ako keby mohli narodiť do lepšieho sveta, do láskavej Slovenskej republiky. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.) [14:55] Andrej Danko Ďakujem. Pán spravodajca žiada si slovo? Nie. Prerušujem rokovanie o tomtom bode programu. Skôr než prejdeme k ďalšiemu bodu programu, pozdravujem v mene pána poslanca z KDH hostí z obce Malcov, okres Bardejov. Pozdravujeme vás! (Potlesk.) Pokračujeme v rokovaní výročnou správou Národného preventívneho mechanizmu za rok 2023. Výročná správa má parlamentnú tlač 223 a správa výborov má tlač 223a. Opäť prosím verejného ochrancu práv Róberta Dobrovodského, aby výročnú správu uviedol. (Rokovanie o výročnej správe Národného preventívneho mechanizmu za rok 2023 , tlač 223.) [14:59] Róbert Dobrovodský Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, za slovo. Vážené pani poslankyne, poslanci, ďakujem vám za možnosť historicky vystúpiť so správou, ktorá má ale inú povahu ako tú, ktorú som prezentoval v predchádzajúcom bode. Prečo ide o historický moment? Ide o historický moment z dôvodu, že Slovenská republika ratifikovala opčný protokol k Dohovoru OSN proti krutému, neľudskému zaobchádzaniu. Tento mechanizmus NPM, národný prevenčný mechanizmus, bol zriadený 1. mája ´23, kedy sa zmenil zákon o verejnom ochrancovi práv. Možno trochu na začiatku na odlíšenie, aký je rozdiel medzi mojou správou, ktorú som predniesol v predchádzajúcom bode, a v tomto. V tejto mojej správe, ale aj v správe pani komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím a pána komisára, ktorý po mojom bode vystúpi, vás informujeme o stave ľudských práv na základe podnetov, ktoré dostávame. Táto správa Národného preventívneho mechanizmu vám má práve ukázať pokrok v našej krajine, čo sa spravilo pre to, aby nedochádzalo k mučeniu, ku krutému zaobchádzaniu v miestach, kde sú ľudia obmedzení na slobode. Dohovor OSN definuje, čo je mučenie. Nebudem s tým nejako bližšie vás oboznamovať, je to v správe. Úlohou NPM, národného prevenčného mechanizmu, je, aby sa prostredníctvom pravidelných návštev zmeny systému vedeli nastavovať kritické body, kde by sa mohlo, mohol štát alebo systém dopúšťať krutému ľudskému zaobchádzaniu. My to riziko identifikujeme, vydáme správu, na tú nám reaguje konkrétne zariadenie, či už obvodné oddelenie Policajného zboru, príslušná psychiatria, to znamená všade, kde sú ľudia držaní proti svojej vôli. Lebo je dokázané, už to hovoril aj Aristoteles, keď niekomu dáte moc, má automaticky tendenciu ju zneužívať. A keď má ešte niekto moc vás spútať a obmedziť na tej slobode, tak to platí trojnásobne, že môže mať sklon vás týrať. Slovenská republika mohla ísť cestou, že zverí na národnej úrovni národný preventívny mechanizmus buď jednému orgánu, ale zákonodarný zbor rozhodol, že sa táto kompetencia rozdelí medzi tri orgány. Rozdelené je to tak, že ja ako verejný ochranca práv vykonávam tento medzinárodný záväzok vo vzťahu k Ženeve k podvýboru proti mučeniu v oblasti, kde sú ľudia obmedzení na slobode, väzba, obvodné oddelenia Policajného zboru, kde sú tzv. cely policajného zaistenia, určené priestory, trest odňatia slobody, detencia, azylové zariadenia alebo zariadenia, kde sú zaistení cudzinci iregulárni, to je zariadenie Sečovce, Medveďov. Pani komisárka alebo komisár pre osoby so zdravotným postihnutím má zase na starosti zariadenia, kde sú ochranné liečenia alebo zariadenia domovov sociálnych služieb, kde sú ľudia proti vôli, teda napríklad na rozhodnutie opatrovníka sú odkázaní. Pán komisár pre deti má zase na starosti zariadenia, kde sa vykonávajú tie opatrenia sociálnoprávnej ochrany, to znamená rodiny poručenský súd vyňal dieťa z rodičovskej starostlivosti a zveril buď do reedukačného zariadenia. Počuli ste vlastne závery pána Žilinku, a teda ktoré sme aj spoločne prezentovali, takže napríklad aj tieto zariadenia, sú to sanatóriá, centrá pre deti a rodiny. Mne ako verejnému ochrancovi práv však teda zveril právomoc zákonodarca, aby som koordinoval ten národný preventívny mechanizmus a aj vo vzťahu k vám ako k Národnej rade predkladal za všetky tri inštitúcie túto správu. Komunikujeme aj s medzinárodným orgánom, t. j. SPP, to je podvýbor proti mučeniu. Vy určite poznáte, že na Slovensko chodí CPT, to je ale výbor Rady Európy. Nedávno tu boli, úzko s nami konzultujú veci. Toto je iný mechanizmus, SPP, to patrí pod Ženevu, OSN, podvýbor na prevenciu mučenia. Dôležité je ešte povedať stručne, že každý z týchto orgánov si zachovávame svoju autonómiu, máme svoju metodiku, ako skúmame v tejto oblasti, ako vykonávame návštevy, to znamená tu zákonodarca nám nechal plnú autonómiu. Ja, moja úloha je potom vydať túto súhrnnú správu, od všetkých troch subjektov vám to vlastne zhromaždiť s tým ale, že keď vás potom zaujíma, čo-ktorý orgán našiel v ktorom zariadení, na ich webovej stránke komisariátov alebo našej si potom nájdete závery ku konkrétnym zariadeniam, ktoré sme kontrolovali. Čo sme spravili v roku 2023? Len veľmi stručne. Bol to polrok fungovania NPM, ale sme sa, samozrejme, chystali metodicky, chodili sme na skusy v rámci Vyšehradu. Tuto chcem aj poďakovať poľskému ombudsmanovi, ktorý nás vo Varšave hostil, ukázal nám celý ten model, lebo Poliaci ratifikovali dávnejšie. S Maďarmi máme výbornú kooperáciu, takže sme skôr chodili na také prípravné stáže, ale aj sme vykonali viacero monitoringov. Pokiaľ ide o verejného ochrancu práv, za náš úrad my sme vykonali monitoring v útvare zaisteneckom pre cudzincov v Sečovciach, k tomu je aj vydaná osobitná správa, ktorú nájdete na webovej stránke, ak teda máte záujem, sa s ňou môžete oboznámiť, je v tejto farbe, v zelenej ju nájdete. A potom dneska som mal aj tlačovú konferenciu, čo som našiel v cépezetkách, v celách policajného zaistenia, v určených priestoroch pri dvadsiatich dvoch návštevách. Dovoľte mi teda toľko len stručne a samozrejme potom v rámci rozpravy som k dispozícii. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.) [14:59] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Prosím spoločného spravodajcu z výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny poslanca Leša, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania výročnej správy vo výboroch. [15:06] Boleslav Lešo – Vystúpenie spoločného spravodajcu Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi ako určenému spravodajcovi Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny uviesť správu výboru k výročnej správe Národného preventívneho mechanizmu za rok 2023, tlač 223. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 262 z 5. apríla 2024 pridelil predmetnú správu na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny. Vo svojom rozhodnutí zároveň určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny ako gestorský výbor, ktorý podá Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Oba určené výbory prerokovali danú správu a v uzneseniach odporúčali Národnej rade predmetnú správu zobrať na vedomie. Gestorský výbor na základe uznesení výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky zobrať na vedomie výročnú správu Národného preventívneho mechanizmu za rok 2023, tlač 223. Správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 25 zo dňa 23. apríla 2024. Týmto uznesením ma výbor poveril, aby som uviedol správu na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a predložil návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré tvorí prílohu tejto správy. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu. [15:06] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne. Jedna pani poslankyňa. Konštatujem a uzatváram možnosť prihlásenia. Poprosím pani Plavákovú o vystúpenie ako jedinú prihlásenú. [15:09] Lucia Plaváková – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja len veľmi v krátkosti. Chcela by som v prvom rade poďakovať pánovi verejnému ochrancovi práv za prednesenie tejto správy. Myslím si, že Národný preventívny mechanizmus je naozaj veľmi dôležitou súčasťou ochrany ľudských práv, obzvlášť preto, že sa dotýka ľudí, ktorí sa nachádzajú v miestach, teda kde sú obmedzovaní na osobnej slobode. Teda sa nachádzajú v mimoriadne zraniteľnej situácii a o to dôležitejšie je, aby sme vedeli ochrániť ich práva. Mohli by sme tu polemizovať o tom, že či tento systém, keď máme jeden koordinačný orgán, ktorým je verejný ochranca práv, a potom samostatne aj komisariáty vytvárajú v podstate svoje správy, ale aj pracujú v rámci tých jednotlivých svojich kompetencií, je to najlepšie, pretože aj na výbore sme sa potom stretli s tým, že správa síce zhrňuje činnosť aj verejného ochrancu práv, ale aj komisára a komisárky, ale máme tu zastúpeného len pána ombudsmana ako ten koordinačný orgán a potom je veľmi ťažké napríklad, aj keby sme tu konkrétne otázky sa chceli pýtať vo vzťahu k tým jednotlivým komisariátom, tak pán verejný ochranca práv v podstate len koordinuje tie informácie. Tak to aby nám bolo, aby nám bolo v tomto pléne jasné. Čiže to je možno na zváženie do budúcna, akým spôsobom sa k tomu s tým vysporiadať. Ale teda vecne, čo sa týka ochrany práv ľudí na miestach, kde sú obmedzovaní na slobode. My sme práve v pondelok boli na poslaneckom prieskume aj s kolegom Prostredníkom, ktorého tu nevidím, ale s pánom poslancom Hazuchom tiež, a kde sme teda sa venovali situácii nejakého podozrenia z policajnej brutality na policajnej stanici, tak sme si trošku tak vyskúšali prácu, ktorú aj verejný ochranca práv vykonáva práve na miestach, kde dochádza k obmedzovaniu osobnej slobody, a naozaj aj tie podmienky, ktoré sme tam videli, nie sú veľmi, ako ich pomenovať, dôstojné, alebo ťažko nájsť slová, naozaj je to katastrofa, aj ako tie policajné stanice vyzerajú. Čo sme tam zistili teda ako jeden zo zásadných problémov, je to, že nie sú dostatočne zabezpečené kamerami, to sa týka aj telových kamier policajtov, ktorí vykonávajú zákroky. To je síce iná téma, ale myslím si, že naozaj miesta, kde dochádza k nejakému obmedzovaniu osobnej slobody, by sme mali vedieť aj v mene ochrany ľudí, ktorí sa tam nachádzajú, či už ako nejakí podozriví, alebo akokoľvek sa tam dostali, by sme to mali vedieť zabezpečiť, ale aj v podstate v mene ochrany tých policajtov a policajtiek, ktorí tam pracujú, pretože ťažké je potom vyhodnocovať tú situáciu, keď vlastne nemáme konkrétny audiovizuálny záznam. To sme my tam zistili ako naozaj veľký problém v tejto situácii, pretože ťažko sa potom posudzuje, či tam došlo k nejakej policajnej brutalite napríklad, alebo nie, keď vychádzame len z nejakých výpovedí. Čiže ja by som to len v krátkosti zhrnula. Naozaj si myslím, že je skvelé, že tu prvýkrát máme túto správu a že takým aj poctivým spôsobom sa verejný ochranca práv venuje aj miestam, kde dochádza k obmedzovaniu osobnej slobody, pretože naozaj musíme byť schopní zabezpečiť aj ľuďom, ktorí sa v týchto miestach nachádzajú, ochranu ich práv, pretože sú tam naozaj v takej situácii, kde sú odkázaní na ľudí, ktorí sa tam nachádzajú, nemôžu, samozrejme, nikam odísť. Čiže tá situácia, ako som už spomínala, je veľmi zraniteľná a o to dôležitejšie je, aby sme tomu venovali pozornosť. A ja chcem poďakovať teda pánovi verejnému ochrancovi práv, že sa aj tejto téme tak poctivo venuje. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.) [15:09] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Faktická poznámka poslanec Dostál. [15:13] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Podobne ako pani poslankyňa Plaváková, aj ja sa chcem pripojiť k tomu poďakovaniu pánovi ombudsmanovi za záujem o tému práv osôb na miestach, kde je obmedzená ich osobná sloboda, a aj teda v kontexte tej spolupráce s komisárkou pre osoby so zdravotným postihnutím a komisárom pre deti. To je asi téma na nejakú, na nejakú ďalšiu diskusiu, že či teda ten systém, keď v podstate tri inštitúcie spolupracujú na Národnom preventívnom mechanizme a na správach, je optimálny, či by, či by nebol lepší ten systém nastaviť, nebolo lepšie nastaviť ten systém inak, aby tú zodpovednosť niesla, niesla povedzme že jedna, jedna inštitúcia, alebo naopak, či potom nevtiahnuť reprezentantov tých zvyšných dvoch inštitúcií vo väčšej miere aj do prezentácie tých záverov. Asi, asi by nebolo optimálne, aby tu vystupovali všetci traja, ale možno, možno na výbore, kde sa otázky kladú a kde teda tá diskusia, predpokladám, že bola živšia ako teraz tu v pléne, kde vystúpila iba pani predsedníčka ľudskoprávneho výboru, tak možno tam by na to mohol byť priestor, aj keď teda nepochybujem, že pán ombudsman by vedel sa vyjadriť aj k tým veciam, ktoré majú pôvod v, teda v činnosti a v zisteniach iných komisárov. No a opäť vyjadrujem isté poľutovanie, že koaliční poslanci napriek deklarovaniu záujmu o práva týchto osôb tu k tomu nejako nevy... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [15:14] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce sa ešte vyjadriť navrhovateľ? (Reakcia z pléna.) Aha, ospravedlňujem sa. [15:15] Róbert Dobrovodský – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne. Stručne reakcia na pána, na faktickú poznámku pána poslanca Dostála. Áno, tak to rozdelenie tých kompetencií je plne v gescii Národnej rady, ale už pokiaľ ide možno o tú logistiku, ako prezentovať závery na výbore, tak tam to ukázalo aj rokovanie ústavnoprávneho výboru, kde som bol len ja, ale už potom na ľudskoprávnom výbore dostali možnosť vystúpiť aj komisári a môj skromný názor je, že myslím si, že vybrať sa tou cestou, že by minimálne na tých výboroch mohli komisári predstaviť práve tie nuansy, na ktoré ja určite nebudem vedieť v rámci koordinácie odpovedať, by bolo dobré, že možno na budúce obdobie, keď bude sa predkladať správa za rok 2024, by to aj bolo dobré, ak by to takto bolo. Ďakujem. [15:15] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Pán spravodajca si takisto nežiada vystúpiť, ale oznamujete nám, že v utorok o jedenástej by sa malo hlasovať. Prerušujem rokovanie o tomtom bode programu. Ďakujem, pán ombudsman, pokračujeme ďalej. Nasledujúcim bodom programu je správa o činnosti komisára pre deti za rok 2023. Správa má tlač 192 a spoločná správa výborov má tlač 192a. Správu uvedie komisár pre deti Jozef Mikloško, ktorého prosím, aby sa ujal slova. (Rokovanie o správe o činnosti komisára pre deti za rok 2023 , tlač 192.) [15:17] Jozef Mikloško – Vystúpenie v rozprave Vážený predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi pár slovami zhrnúť, pozdraviť vás v mene 972 824 detí, pozdravujem osobitne deti z Malcova na balkóne. Dovoľte mi zhrnúť, čo sa za tento rok, teda za rok predchádzajúci urobilo v duchu o Dohovore o právach dieťaťa. Dovoľte mi vám možno predstaviť sa, keďže prvý raz vystupujem v pléne, keď minulý rok nebola táto príležitosť, tak možno len dve slová, sa predstavím. Som detský lekár dlhodobo zameraný na ranné detstvo, dlhodobo som pôsobil v oblasti náhradnej starostlivosti a najlepšiu kvalifikáciu mi dáva, že som trojnásobný dedko, takže dedovia sa vedia výborne o deti starať, takže toto možno tak na odľahčenie na úvod. Tento rok je sto rokov od pôvodnej deklarácie, hej, sto rokov od pôvodnej Ženevskej deklarácie, že je to významný rok detí, ich práva. Pohľad na ten minulý, si dovolím zopakovať v duchu nášho zákona, čo sa všetko teda podarilo, čo sme rozbehli, aké veci išli, hej. Možno v duchu nášho zákona tak, tak základný motív, ktorý som vlastne si prial ešte keď pri zvolení, keď naozaj som bol zvolený veľmi širokým spektrom poslancov, tak také základné motto je, ktoré sa snažím celé toto obdobie, ktoré pôsobím, hovoriť, je „Spojme sa pre deti", hej, na dnešnom našom niekedy rozhádanom Slovensku práve tá tematika detí, verím, že môže spájať, že môžu dávať dokopy a že môže byť niečo, čo prekoná aj určité rozdiely medzi nami alebo teda v prospech detí, že začneme niektoré veci spájať. Prvá téma, ktorú v rámci nášho zákona teda by som si ho dovolil zhrnúť, je téma dopadu na detské práva, hej. Dohovor o právach hovorí, že každý štát si má vypracovať mechanizmus, ako bude hovoriť, dohodnotiť dopad na detské práva pri prijímaní jednotlivých zákonov a tak ďalej. Čiže chcem s takou radosťou oznámiť, že zákon o tvorbe právnych predpisov prišiel k tomu, že v § 4 ods. 1 sa vlastne začne a teda bude vyhodnocovaný dopad na detské práva pri jednotlivých zákonoch, čo bol významný výsledok, v tomto sme vydali aj takúto knižku Najlepší záujem dieťaťa od pani doktorky Michaličkovej, ktorý práve o tom hovorí, pretože tento pojem je kľúčový, veľmi sa ohýba, veľmi často sa na nejakom pracuje na ňom sprava, zľava, hej, ale základ je to, že má to presnú mechaniku a toto je to, čo by bolo potrebné na Slovensku aj zapracovať, ako hodnotiť najlepší záujem dieťaťa. Ďalší a veľmi významný bod nášho zákona sú riešenia konkrétnych podnetov, hej. Čiže chcem zdôrazniť naozaj, že to sú gro našej práce riešenia jednotlivých podnetov, kde minulý rok sme riešili 406 podnetov, 310 nových, 96 prenesených, 23 vstupov do konania, kde naozaj sa snažíme riešiť jednotlivé prípady. Zastupovať sme mali 23, teda ako som hovoril, vstupov do konania, čo je novinka a čo sa začína rozbiehať, čomu sa veľmi teším, sú to už aj podnety od detí. Hej, to znamená, dostali sme určité podnety, ktoré riešime, riešime stále množstvo variácií podnetov, nechcem ísť do detailov, ale či sú to rodinné rozchody, rozvody, to je stále najväčšie gro podnetov, ktoré riešime. Otázku či už diskriminácie, vstupu do škôl, otázka ukrajinské deti sme často riešili. Otázka, plus teda dva také zaujímavé témy, ktoré, k jednej, dve zaujímavé témy, ktorej sa ešte k jednej vrátim, a to je téma HHC, to ešte k tomu prídem. Ale tiež veľmi zaujímavý podnet bol, ktorý sme riešili z vlastnej iniciatívy, bola výstava Body Worlds, keď teda viete, boli vystavované ľudské telá, kde dokonca aj dieťa bolo nejako vystavované, tak to sme pokladali za nehumánne. Sme dali protestujúce stanovisko a v konečnej fáze sa ukázalo, že súd nám dal za pravdu. Čo sa týka druhu podnetovej tematiky, a v rámci nášho zákona sa snažíme riešiť systémovo témy. Hej, keď sa niektoré podnety stretávajú vo viacerých bodoch, tak sa snažíme hovoriť o tom, čo ich spája a nájsť určité systémové riešenia, to je vec, do ktorej reinvestujeme veľmi veľa energie. Riešili sme to na podklade výskumu, hej? Lebo to, že nás, samozrejme, zaujíma, čo si myslia deti o týchto témach, preto sme na konci roku 2022, na začiatku roku 2023 zorganizovali veľký výskum. Hej, 1 296 detí, siedmaci, ktorí odpovedali aj na otázky, čo deti trápi, čo si myslia, že je najdôležitejšie, hej. Čiže výsledky sú na našom, samozrejme, webe, sú aj v naše správy, časť z nich. Hej, ale čo je podstatné, potvrdili, samozrejme, význam rodiny pre dieťa, význam vzťahov, význam, katastrofa rozpadu rodiny, otázka duševného zdravia, chudoby, o tom ešte viacej poviem, všeobecných ohrození, hej? Ale celkovo nám povedali v oblastiach, ktoré chceme systémovo riešiť. Hej, čiže v tomto by som si dovolil takto aj predstaviť v duchu toho, čo hovorili deti a čo si myslia, aké systémové oblasti riešime, hej. Samozrejme to, čo chcem ešte zdôrazniť pred tým systémom, oblasťami, sa veľmi snažíme spájať. Hej, spájať nadrezortne, spájať, vytvorili sme veľa komisií a takým vrcholom tohto spojenectva sú skupiny, my to nazývame tak pracovne K14, to sú skupiny, kde riešime vlastne päť ministerstiev, traja ombudsmani, Generálna prokuratúra, dvaja splnomocnenci a tak ďalej, tematiky jednotlivé na to, aby sa prierezovo tieto témy riešili. Bola tam otázka duševného zdravia, šikany, hej, tento rok ideme mnohé ďalšie témy takto otvárať, aj otvárame, aby sa naozaj vytvorilo to, čo veľmi chýba na Slovensku, a to je to spojenectvo v jednotlivých oblastiach. Čiže k tým ohrozeným skupinám detí by som povedal, základ je to, čo som spomínal, sú rodičovské konflikty. Rozpad, rozvod rodiny a tak ďalej a tak ďalej. K tým číslam, možno si len dovolím, aby ste mali taký prehľad, na Slovensku je zhruba 50 % rozvodov, zhruba každé druhé manželstvo, aj keď nie je to až také vysoké, lebo mnohé sú opakované rozvody. Hej, samozrejme, je to tematika. Je zaujímavé, že dlhodobo 67 %, najväčší príčina rozvodu podľa štatistiky ministerstva spravodlivosti je nesúlad názorov, postojov a pováh, hej, to znamená, čiže to je taká téma, ktorá sa rieši. To, čo je problém, že 20 až 30 % podľa nášho odhadu sú naozaj problém rozvody, kde tie deti sú nástrojom často pomsty, kde dospelí až neuveriteľným spôsobom stupňujú veci na to, aby v princípe sa dokázali si svoju pravdu, v konečnej fáze ubližujú deťom. Čiže toto, tieto témy veľmi často riešime, veľmi intenzívne, no a z tohto sa určili systémové riešenia hlavne prikázať, hlavne teda čo sa týka rodičovskej dohody. Pretože bez dohody, motiváciu k dohode, systémové riešenia, ktoré vedú k dohode, sa naozaj tie veci často nedajú pohnúť, a keď sa dvaja ľudia, poviem tak expresívne, zatnú, tak v konečnej fáze na to deti doplatia. Boli by sme dve konferencie na túto tému v apríli a v novembri v Ružomberku, v Bratislave, okrúhle stoly práve aj za účasti mnohých zástupcov týchto mimovládnych organizácií, s ktorými tiež intenzívne komunikujeme, kde sme sa snažili nájsť spôsoby, ako by sa tieto veci začali systémovo riešiť. Že naozaj jeden z tých vecí, ktorá naozaj tento rok sa rieši, je otázka kolízneho opatrovníctva, kde teda vznikla skupina ku kolíznemu opatrovníctvu, kde sme aj teda my členovia pri ministerstve spravodlivosti. To, čo je kľúčové v tejto téme a čo sa veľmi tomu venujeme a k tomu sa ešte vrátim, je detská participácia. Možnosť vyjadriť sa detí k tematike rozvodov, hej, kde sa ukázalo, že nám množstvo detí nemalo možnosť sa vyjadriť napriek svojmu veku, napriek tomu, že boli schopné sa vyjadriť k týmto témam. Čo je veľmi povzbudivé, že mnoho detí, ktoré prešli, už dneska mladí ľudia, týmito rozvodovými situáciami, sa stávajú dneska už hovorcami týchto tém. Hej, jedna z našich dievčat, ktoré chodí na parlament detí a mládeže, tá mladá žena, to už má 16 rokov, je schopná vystúpiť napríklad v televízii na tú tému. Hovorí svoj príbeh, povedať, čo zažila, keď sa jej nikto na jej názor neopýtal. V tomto teda naozaj sme participovali na skupine pri ministerstve spravodlivosti, ktoré práve hovorilo o týchto participačných právach. Keď sme sa pýtali detí, preto hovorím tieto témy na začiatku, čo ich najviac ohrozuje, čoho sa najviac boja, zaujímavé bolo to, že 42 % slovenských detí vyjadrilo ako svoj najintenzívnejší a najväčší strach strach, že ma odlúčia od jedného alebo oboch rodičov. Jedno rozvod a druhá téma, ktorá pri oboch rodičoch, to je téma vynímania ústavnej starostlivosti, ktorej sme tiež venovali veľmi veľa energie minulý rok systémovej, kde sa snažíme, teda tento rok sa to podarilo, sme znovu vzkriesili pracovnú skupinu, ktorá už existovala v minulosti, tá sa práve venuje systematiky vnímania. Hej, to je napríklad aj z podnetov, ktorý bol aj v tejto správe národno-prevenčného mechanizmu, kde sme riešili podnet, hej, pri vnímaní, pretože bola tematika maloletých dievčat s nariadenou ústavnou starostlivosťou, ktoré keď otehotnejú, tak sa začína systémový problém riešiť, pretože často je tomu jej dieťaťu, ktoré sa narodí, nariadená iná ústavná starostlivosť, a tu vznikajú problémy, ako napríklad sme riešili, že dieťa bolo oddelené od svojej matky bez rozhodnutia súdu, čo je vyslovene proti dohovoru, ale keďže mali obidve ústavnú starostlivosť nariadené, tak sa to dostalo do veľmi komplikovanej roviny, ktorú sa snažíme tento rok systémovo riešiť. Či vyňatiu ústavnej starostlivosti minulý rok sme naozaj viaceré aj tak, ako už bolo spomenuté, reedukačné zariadenia navštívili, kde práve teda sme participovali na správe Generálnej prokuratúry a tento rok sa to, samozrejme, systémovo najviac rozvinulo, celá táto činnosť, o čom môžem, budem referovať teda budúci rok. Hej? Tematika duševného zdravia. To je téma, ktorá asi najviac ohrozuje deti a mládež na Slovensku, a teda celoeurópsky a celosvetovo. Je to téma vysoko vážna, naozaj je tých detí, čísla sú veľmi zlé. Hej, tam má nárast depresie, hlavne tam je trojuholník rozpad rodiny, covid a tretia časť je, to sú digitálne technológie. V tomto trojuholníku deti naozaj sa dostávajú do veľmi zlých situácií celosvetovo, nárast je tam okolo 30 % ročne. Najviac sú, ako to odborníci nazývajú, že afektívne stresom podmienené poruchy, čo znamená, deti reagujúce na situáciu. Hej? Paradoxom je, že neustupujú klasické psychiatrické ochorenia, ale stúpajú nám reaktívne ochorenia, to znamená, deti reagujú na zlú situáciu, v ktorej žijú, a teda dostávajú sa do úzkosti, strachov, depresií, známej aj podľa kolegu z IPčka hovoria, hlavný spúšťač duchovných ochorení momentálne je osamelosť a pocit zlyhania. Hej, tieto témy, robili sme k tomu dva okrúhle veľké stoly, robili sme k tomu konferenciu 30. mája, bola to téma na tej našej K14, čo som tu spomínal. Berieme to veľmi vážne túto tému, pretože naozaj to je niečo, čo ničí výsledky strašne veľa iných snažení. Najsmutnejším doslohom tohto celého, že v Európe sú už samovraždy detí a mládeže na druhom mieste hneď po autonehodách. To znamená, situácia je vážna, treba sa jej veľmi vážne s ňou zaoberať a samozrejme, čo je zaujímavé, že výstupom tejto konferencie, a tu je paradox, že z jedným našich parlamentov detí a mládeže, o ktorých poreferujem neskôr, vyšiel impulz, problém našu dušu na zdravia súvisí s digitálnymi technológiami, a tu vznikol zaujímavý apel mladých, prosím vás, pomôžte nám to zvládať, my už to nezvládame. Začíname byť čím ďalej, tým viac závislí. Mnohí sa priznali, že sú na mobiloch viac ako treba a že neriešia tam rozumné veci, ale riešia tam veci ako sú takéto, ktoré ich vedú do závislosti. Čiže preto sme organizovali 10. októbra seminár na výzvu mobilné technológie a vyzvali sme ministerstvo školstva, aby sa prihlásilo k tomu, čo má každý tretí štát v Európe, na čo vyzýva aj vzdelávacia organizácia UNESCO, aby regulovali mobily na školách. Tešíme sa a sme vďační ministerstvu školstva, že sa k tomuto kroku odhodlalo, hej, a že teda prijali túto výzvu a 1. januára budú regulované mobily na základných školách na prvom stupni, čo je vynikajúci výsledok, pretože sme sa naozaj pridali k štátom, kde štatistikovia u nás päť hodín a viacej detí 58 % detí na digitálnych technológiách, v zahraničí je to sedem a viacej hodín. A krásne to povedal profesor Stránský, mobily sú digitálny heroín, dráha závislosti na mobile je tá istá dráha ako závislosti v heroíne. Čiže je to vážna situácia. Samozrejme s príchodom IT a príchodom všetkých týchto, umelej inteligencie sa to tu bude ešte viac zväčšovať a toto berieme veľmi vážne túto výzvu. Druhá výzva s tým spojená, tiež sme konali z vlastnej iniciatívy, ale veľa systému sme do toho dali a tento rok to vyvrcholilo, bolo HHC, THC a všetky tieto polysyntetické a syntetické drogy. Kreativita tvorcov drog je neuveriteľná, zmenia jednu molekulu, vypadnú zo zoznamu a už to ponúkajú. To, že na automatoch bežne si mohlo dieťa kúpiť HHC, čo je polysyntetická marihuana, ktorá, odhaduje sa okolo 80 otráv bolo na Slovensku, Česi hovoria okolo 180. Čiže to má naozaj vážne dôsledky, že dieťa si za pár korún mohlo kúpiť, kde bola naozaj kombinácia HHC, iných drog, energetických nápojov, spôsobila, že naozaj veľa detí skončilo v intoxikácii ešte len začali prázdniny, minulý rok boli tri intoxikácie. Veľmi sa teším, tiež je národná, že ste na to zareagovali, že teda ten schválený zákon je schválený a teda HHC bude regulované od 1. novembra. Čo ešte sa viac teším, a tuná držíme palce ministerstvu zdravotníctva, je to, že sa pripravuje zákon o týchto molekulárnych jednotkách, čo by znamenalo, že nebudú drogy posúvané podľa celkovo, ako podľa jednotlivých špecifík, ale ako molekuly, to znamená, že nebude možné, že drogy, vyrobí výrobca nejakú drogu, kde vymení jednu molekulu a okamžite obíde zákon. To bude veľmi dôležitý bod a toto veľmi chceme na tom participovať, aby sa takéto niečo podarilo. Chudoba. Aj keď sme sa opäť pýtali detí a mládeže, čo ich najviac ohrozuje, chudoba, strata bývania tam vyleteli veľmi vysoko, čísla sú asi také, že jedna tretina domácností je ohrozených chudobou na Slovensku. Hej, to znamená 25 % detí sú jednorodičovské rodiny, deti, ktoré vyrastajú s jedným rodičom. Tiež tie štatistiky, ktoré ony sami hovoria, sú naozaj viac ohrozené chudobou. Mnohodetné rodiny, téma je, ktorú chceme, a naozaj tento rok sme tu rozvinuli, minulý rok sme robili 7. 12. veľkú konferenciu na túto tému chudoba, ako ďalej z chudoby a toto rozvíjame aj tento rok, pretože naozaj to je vec, ktorá ohrozuje. Samozrejme s chudobou je spojená situácia, to sa už aj pri mojom predchodcovi, a ten hovoril o téme marginalizovanie rómskych komunít a detí v nich žijúcich. Ako to je téma, ktorá je, si myslím, že jedna z najväčších výziev na Slovensku, pretože naozaj my sme, tento rok uzatvárame jeden monitoring v tejto, čo budeme tento rok o ňom referovať, monitoring v rómskych osadách, tá situácia je naozaj veľmi vážna, hej. Treba s tým akútne niečo robiť, hej. My máme veľa nápadov, ktoré, hovorím, nechcem teraz, lebo to sme minulý rok, minulý rok sme riešili dva konkrétne veci, a to bol Angi v Michalovciach, kde padlo schodište, zostalo vyše sto ľudí v jedálni, teda bolo to v miestnej telocvični a tam sme snažili sa nájsť riešenie v spolupráci samospráv, aby tieto deti tam nemuseli dlhodobo byť, dlhodobo aj s tými rodinami. A 4. 10. sme robili monitoring v Telgárte, kde viete, že vyhorela bytovka, kde teda tie nejaké tie domy, kde teda bolo tiež treba nájsť nejaké náhradné riešenie, ale tento rok naozaj už týmto marginalizovaným rómskym komunitám venujeme veľa riešení a veľa a v snahe nájsť reálne riešenia. Pretože naozaj mnohé riešenia vyzerajú pekne, nefungujú v praxi, hej, mnohé riešenia doslova idú proti a treba nájsť reálne riešenia, ale to nechcem veľmi rozoberať, lebo to je tematika tohto roku, hej. Šikana. Šikana, násilie tiež je téma, 45 % Slovákov si myslí, že násilie podľa agentúry AKO najväčší bod, ktorý ohrozuje Slovensko, hej. Na Slovensku šikane, odhady podľa národného centra vedecko-technických informácií asi 20 % detí malo skúsenosť so šikanou, asi 50 % detí bolo svedkami šikany, hej, tiež minulý rok sme to mapovali tú situáciu a pripravovali sme na to, čo sa podarilo, tento rok sme otvorili spoluprácu so ZMOS-om akadémiu proti šikane, kde sa snažíme hlavne hovoriť o prevencii, pretože základ je to, aby sa šikana vôbec povedala, že existuje, aby školy cítili, že majú oporu pri riešeniach, to, aby nebolo najlepšie riešenie to, že ja sa tvárim, že neexistuje šikana, čo sa, bohužiaľ, niekedy stane. Čiže to je téma, ktorá tiež mladých trápi, dokonca teda to číslo bolo, že 93 % mladých si myslí, že to veľmi vysoko ohrozuje deti. Čiže toto je, samozrejme, tá tematika ukrajinských detí, tiež sme ju riešili viaceré okrúhle stoly, tematika povinnej školskej dochádzky, zdravotníctva. Máme poradcov priamo Ukrajincov, teraz o týždeň či o dva ideme založiť parlament detí a mládeže, ukrajinských detí, čo sú na Slovensku, je ich tu asi 30-tisíc. Hej, základné číslo bolo, že asi 10-tisíc z nich chodí do školy, zvyšok chodí online. Hej, to je téma, kde sa predpokladá, že tie deti tu dlhodobo budú a tiež sa teším, že bude, teraz ste hlasovali v týchto dňoch o povinnej školskej dochádzke, ktorú pokladáme za veľmi dôležitú, aby deti chodili do školy, vedeli jazyk a v tom prípade sa môžu úspešne zaradiť a môžu naozaj úspešne fungovať na Slovensku a vyhneme sa riziku, že tu určité getá vzniknú a tak ďalej, ktoré budú v budúcnosti zárodkom určitých problémov, hej. Čo sa týka tiež sme riešili problematiku migrantov, vo Veľkom Krtíši sme boli na monitoringu, keď bola práve tá migrantská vlna. Viaceré okrúhle stoly sme z Bratislavy, keď tu bola naozaj tá situácia veľmi komplikovaná. Monitorov takých systémových sme robili osem minulý rok, hej, to boli tematiky rozličné, Parchovany, rozličné iné tie zariadenia, kde sa vyskytli problémy, aj keď odlišujeme, ako som spomínal, monitoring, ktorý je na podnet, a potom je národný prevenčný mechanizmus, o ktorom referoval pán verejný ochranca práv, kde sme robili také dva predmonitoringy, teda už v podstate monitoringy, kde sme riešili tieto systémy, ako to nastaviť, nastavili sme, preto reálne sme začali v novembri, lebo vtedy bola ratifikovaná, vlastne uložené tie listiny v Ženeve, čo sa týka tohto, či prepáčte, v OSN v New Yorku, čo sa týka ratifikácie našej, národného prevenčného mechanizmu. Je to veľmi dôležitý mechanizmus, veľmi sa tešíme, že existuje. Ja si myslím, aj keď to vyzerá komplikovane, že to riešenie je dobré, pretože sa každý špecializujeme na tú svoju tému, kde naozaj rozoberáme metodiky práve v tejto tematike detí. Hej, budúci rok, to už prezradím, ale chceme sa venovať kvalite vzťahov medzi deťmi a dospelými, medzi nimi navzájom práve v zariadeniach, kde sú deti obmedzené na slobode, takže to pokladám za kľúčový faktor, pretože tento sa zatiaľ, tomu sa nevenovalo, aby sme naozaj vedeli odhadnúť, že máme za to, že naozaj najneľudskejšie zaobchádzanie sú rozbité vzťahy, ktoré naozaj dieťa, samozrejme, popri iných veciach, aby to nebolo brané nejako veľmi nejak schematicky. O výskume som už spomínal. Viaceré výskumy realizujeme, teraz tiež ideme zopakovať tento rok ten výskum spred dvoch rokov teda, teda z minulého konca, začiatku minulého roku, kde hovoríme práve o situácii detí a mládeže, ÚPP-ka, tú som už spomínal. Veľmi sme potešení, kde naozaj že sa nám podarilo otvoriť päť regionálnych pobočiek. Jedna teda už existovala, štyri sme rozšírili, pokladám to za veľmi kľúčové, pretože byť pri deťoch, počúvať ich hlas pokladám za veľmi dôležité, pretože hovoriť o deti je teoreticky jedna vec, druhá vec počuť ich názory, ja sám sa snažím veľmi veľa chodiť, hej, to boli naozaj stovky stretnutí minulý rok, hej, takisto naši kolegovia a teda pobočky máme Košice, Prešov, Ružomberok, máme Trenčín, hej, a čo som zabudol, Zvolen. To máme, tam tí ľudia, kolegovia, regionálne problémy monitorujú, hej, regionálne veci, stretávajú sa s deťmi a vytvárajú naozaj zázemie, plus riešia regionálne podnety. Som veľmi vďačný, sme mohli otvoriť túto regionálnu našu činnosť, verím, že budeme môcť aj rozšíriť, pretože naozaj byť pri deťoch, počúvať ich hlas je to najkľúčovejšie. A rovno prejdem teda do tej časti, a to je detská participácia. To je jeden z kľúčových momentov a kľúčových zásad dohovoru, máme počúvať deti. Nemusíme urobiť to, čo nám povedia, lebo my sme dospelí a to je jedna z takých mottov, ktoré sme si tento rok dali, že aby deti ostali deťmi, hej, a to je také, kľúčová téma je to, že dieťa práve má právo na bezstarostné detstvo, že nemusí rozhodovať o veciach. Samozrejme úmerne veku tá rozhodovacia schopnosť narastá, ale participácia je kľúčová, hej, čiže preto chcem zdôrazniť, my ho, ešte v roku 2022 bol zvolaný prvý parlament detí a mládeže, minulý rok boli dva, jeden bol venovaný v marci duševnému zdraviu. Hej, chodí tam do sto mladých ľudí, ktorí sú reprezentanti jednak škôl, jednak mimovládnych organizácií, jednak skupín ohrozených a tak ďalej, je to veľmi plodné fórum, pozývam vás tam, keď máte čas, 11., 12., 13. november budem na Liptove robiť v parlamente detí a mládeže, máme témy duševné zdravie, prepáčte, som sa, duševné zdravie bolo v minulosti, teraz máme témy chudoba, šikana a drogy. To bude tri témy, čo rozoberať, a budeme veľmi zaujímavé podnety a názory. Naozaj sú veľmi šikovní títo naši mladí, sú to mladí do duchu, lebo podľa nášho dohovoru dieťa do osemnástky, ale UNICEF sám hovorí, že vlastne v týchto témach sa dá s deťmi spolupracovať až kým sú mladí dospelí, takže sú tam deti aj 21-, 22-ročné, sú to naozaj veľmi plodné diskusie, ako som už spomínal, ony sami dali impulz, poďme niečo robiť s mobilmi a tak ďalej a tak ďalej. Je tam napríklad, teraz napríklad zaujímavý impulz vyšiel, hovorte s ministerstvom školstva o vzťahovej výchove. To vnímame ako vážnu tému, ktorej by sme sa mali venovať. Čiže toto je, čo sa týka participácie, veľa chodíme medzi deťmi, to naozaj pokladám za dôležité, aby sme boli v teréne, ja sa tiež snažím byť čo najviac po Slovensku, behať a chodiť a komunikovať s deťmi v tomto smere. Zahraničná spolupráca, to je ďalší paragraf nášho zákona. Sme členmi ENOC-u, čo je medzinárodný európsky ombudsmanov, to je ináč tiež len taká, ono to súvisí so zástupcami európskej mládeže, ktorá sa volá ENYA, ako mladí poradcovia v rámci teda týchto európskych krajín, preto to spomínam, to síce budem referovať teraz, ale teda len aby som sa trošku nepochválil, pretože tento rok sme boli vybraní, v Bratislave bolo fórum alternatívnej starostlivosti mladých. To znamená mladí z detských domovov, ľudovo nazvaných, z celej Európy boli v Bratislave, je tam dôležitý dokument, ktorý sme si dovolili aj nedávno rozposlať, ktorý je práve o tom, že ako by sa tá alternatívna starostlivosť mala v Európe vyberať, akým spôsobom by mala ísť, a tuto naozaj mnohé tie veci Slovensko sú preňho výzvou, ale mnohé veci realizujeme, takže to bolo, myslím, že veľmi dôležité, taký medzinárodný úspech, že aj keď je to otázka tohto roku, nie roku ´23, aleže teda Slovensko je v tejto téme alternatívnej starostlivosti brané ako veľmi dôležitý partner a teda participujem významne práve na, keď ENOC-u na týchto témach, samozrejme lokálne spolupracujeme s viacerými a tak ďalej. Čo sa týka osvetovej činnosti, lebo dôležité hovoriť o detských právach, len tak len zhrniem, že sme mali 1 696 článkov spomenutých v médiách, kde sa o týchto témach hovorilo. Tešíme sa tomu, pretože naozaj sa ľudia dozvedajú viac aj o našom úrade, ktorý musím priznať, že bol málo známy, dneska, chvalabohu, už viac a viac je známy, preto napríklad nám narástli počet podnetov 72 % tento rok, hej, a teda naozaj sme mali veľa výstupov, ktoré boli o tom, že sa hovorí o detských právach, o našej tematike, čomu sa veľmi teším. No a na záver chcem povedať, že ten minulý rok sme tiež veľa venovali technickým veciam, zlepšeniu teda elektronizácii, aby ten systém bol naozaj pružný, funkčný, aby sme napriek tomu, že je nás málo, hej, deti, ako som spomínal, na Slovensku, 972-tisíc, prepáčte, vrátim sa k tomu číslu, 824, tak napriek tomu tí dvadsiati zamestnanci, čo teraz sme, hej, v priemere, tak teraz sa nám trošku podarilo, že sa trošku rozširujeme, tak napriek tomu teda je to málo na túto tematiku, keďže je zhruba milión detí, ale snažíme sa ten systém vytvoriť tak efektívne, aby sme naozaj mohli teda obsiahnuť všetky tieto oblasti systémovo. Čiže na záver chcem to povedať, že naozaj vám ďakujem za pozornosť a ďakujem naozaj, že môžem s vami komunikovať zo všetkých spektier politických a že môžme hľadať tie cesty pomoci deťom, lebo to si myslím, že keď už nás deti nespoja, čo nás spojí. Verím, že Slovensko je prorodinná krajina, prodetská krajina a v tejto téme, že môžme pokračovať. Ďakujem pekne. Sľúbil som, že budem len dvadsať minút, tak 21.13. Takže ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.) [15:29] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Prosím spoločného spravodajcu z výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny pána poslanca Vlčeka, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania správy vo výboroch. [15:39] Erik Vlček – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi ako určenému spravodajcovi Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny uviesť správu výboru k správe o činnosti komisára pre deti za rok 2023, tlač 192. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 267 z 5. apríla 2024 pridelil predmetnú správu na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny. Vo svojom rozhodnutí zároveň určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny ako gestorský výbor, ktorý podá Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Oba určené výbory odporúčali uzneseniami Národnej rady Slovenskej republiky predmetnú správu zobrať na vedomie. Gestorský výbor na základe uznesení výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky zobrať na vedomie správu o činnosti komisára pre deti za rok 2023, tlač 192. Správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 24 zo dňa 23. apríla 2024. Týmto uznesením ma výbor poveril, aby som uviedol správu na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a predložil návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré tvorí prílohu tejto správy. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu. [15:39] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal písomnú prihlášku. Pán poslanec Ondrej Prostredník za PS ako člen poslaneckého klubu a ako rečník pani poslankyňa Plaváková, PS. [15:41] Ondrej Prostredník – Vystúpenie v rozprave Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán komisár pre deti, kolegyne, kolegovia, Nelson Mandela, veľký obhajca ľudských práv, povedal, že charakter spoločnosti poznáme podľa toho, ako sa správa k deťom a ja by som k tomu dodal, že to, ako sa správame k deťom, rozhoduje nielen o našom charaktere, rozhoduje to aj o našej budúcnosti. A keď dnes preberáme správu komisára pre deti, tak vlastne hovoríme o tom, ako sa staviame k našej budúcnosti. Vo svojom vystúpení chcem najprv hovoriť o niektorých pozitívnych aspektoch, ako ich vnímam v správe za rok ´23, a potom sa budem venovať niektorým veciam, ktoré mi tam chýbajú alebo ktoré považujem za nedostatočné. Ako prvé chcem oceniť, že správa venuje obsiahlu časť novej kompetencii úradu v Národnom preventívnom mechanizme. Pred malou chvíľočkou sme tu prerokúvali historicky prvú správu Národného preventívneho mechanizmu, pán verejný ochranca práv hovoril aj o tom, ako je rozdelená táto kompetencia a v nej má svoju úlohu aj Úrad komisára pre deti. Keďže ide o nový nástroj, je dôležité, aby dotknuté subjekty hneď na začiatku vo svojej činnosti vytvorili priestor pre úlohy vyplývajúce z tohto mechanizmu a aby správne nastavili procesy, ktoré z tohoto mechanizmu vyplývajú, tak, aby tento mechanizmus bol prínosom pre situáciu v Slovenskej republike. Oceňujem, že Úrad komisára pre deti vytvoril na tento účel špeciálny tím a stanovil aj priority svojej činnosti na rok 2024. Za dôležité považujem aj sústredenie sa na prevenciu neľudského správania v reedukačných centrách, ktoré sa v poslednej dobe ukázali ako zariadenia, v ktorých dochádza k početnému porušovaniu práv dieťaťa. Považujem však za dôležité, aby úrad komisára v súvislosti s plnením úloh Národného preventívneho mechanizmu nespúšťal zo zreteľa celú šírku zariadení v jeho kompetencii. Žiaľ, neľudské, ponižujúce a kruté zaobchádzanie a trestanie je veľkým problémom najmä v uzavretých prostrediach a inštitúciách, v ktorých sa často ocitajú práve aj deti. Ďalej chcem oceniť, že sa úrad venuje problematike duševného zdravia detí prostredníctvom početných aktivít v rôznych formách. Zhoršujúca sa situácia v oblasti duševného zdravia detí je alarmujúca, ako pán komisár aj uviedol vo svojom predstavení správy. Áno, na poplach bijú odborníci aj rodičia. Pandémia, vojna na Ukrajine, environmentálne a energetické krízy, ako aj silná polarizácia spoločnosti, to chcem zdôrazniť, to všetko sú faktory, ktoré prispievajú k zhoršujúcemu sa stavu psychického zdravia celej populácie a, žiaľ, aj detí a mladých ľudí. Je skutočne najvyšší čas, aby štát v tejto oblasti urobil svoju, alebo aby v tejto oblasti urobil svoju prioritu v sociálnej, zdravotnej a tiež v ľudskoprávnej politike a prestal starostlivosť o duševné zdravie detí a mladých ľudí presúvať len na mimovládne organizácie, ktoré mimochodom teraz viacerými krokmi táto vláda stigmatizuje a hádže im polená pod nohy, najnovšie aj v podobe transakčnej dane, ktorá vážne zasahuje do hospodárenia ziskových organizácií. Ak chceme, aby sme sa pohli ďalej v tejto problematike duševného zdravia detí a mladých ľudí, mali by sme prestať s takýmto stigmatizovaním mimovládnych organizácií, ktoré robia záslužnú prácu v tejto oblasti. Ďalej oceňujem, že úrad sa venuje problematike inklúzie ukrajinských detí na Slovensku. Aj tu ide o zvlášť aktuálnu a naliehavú ľudskoprávnu otázku. Je zrejmé, že prítomnosť detí a mladých ľudí na Slovensku nezostala len vecou niekoľkých mesiacov. Začlenenie detí a mladých ľudí z Ukrajiny je vážnou výzvou pre celú našu spoločnosť. Konanie v najlepšom záujme dieťaťa v tejto špecifickej otázke je obzvlášť náročné, pretože na jednej strane vyžaduje také kroky, ktoré umožnia deťom a mladým ľuďom plnohodnotné začlenenie v našej spoločnosti na Slovensku. Zároveň však vyžaduje aj také kroky, ktoré umožnia deťom a mladým ľuďom plnohodnotný návrat na Ukrajinu v prípade, že po skončení vojnového konfliktu sa takto rozhodnú. Kvalifikovanú podporu a vedenie v tejto oblasti potrebujú školy obce a vôbec všetky inštitúcie, ktoré prichádzajú do kontaktu s deťmi a mladými z Ukrajiny. Ide o veľmi dôležitú skúšku, v ktorej môžeme získať potrebné zručnosti pre inklúziu detí a mladých ľudí aj v budúcnosti v prípade iných konfliktov, ktoré generujú utečencov. Oceňujem tiež, že úrad komisára rozvíja tému detskej participácie. Konkrétnym výsledkom je napr. aj vyhlásenie Európskej siete ombudsmanov pre deti a stanovisko k ochrane a podpore práv detí v náhradnej starostlivosti, ktoré bolo prijaté teraz nedávno na 28. valnom zhromaždení spomínanej siete ENOC 20. septembra 2024 v Helsinkách. Jedným z kľúčových bodov tohto vyhlásenia je práve zvýšenie participácie detí na rozhodovaní v procesoch, ktoré sa ich týkajú. Úrad komisára sa aktívne zapojil aj do tejto iniciatívy. Deti a mladí ľudia majú vedieť, že ich hlas a ich problémy táto spoločnosť berie vážne. Je to jedno z práv, ktoré im garantuje Dohovor o právach dieťaťa. Je dôležité, aby Slovensko bolo krajinou, ktorá deti a mladých ľudí čo najviac zapája do rozhodnutí o ich živote. V posledných rokoch sú to práve deti a mladí ľudia, kto napr. voči klimatickým zmenám burcuje politikov, aby konali. Ale aj v téme tolerancie k rastúcej rozmanitosti našej spoločnosti sú to práve deti a mladí ľudia, kto citlivo vníma každú nespravodlivosť a vytláčanie na okraj našej spoločnosti, preto je veľmi dôležité, aby aj v týchto oblastiach spoločnosť zabezpečovala dostatočnú participáciu detí. Teraz sa budem venovať oblastiam, ktoré v správe komisára hodnotím kriticky. V správe chýba zásadnejšie spracovanie novoprijatej vládnej stratégie s názvom Detstvo bez násilia . Spomína sa v celej správe len okrajovo v dvoch zmienkach, pritom násilie na deťoch je stále vážnym problémom našej spoločnosti. Je čas, aby sme konečne začali zodpovednú a kvalifikovanú celospoločenskú diskusiu o nebezpečne vysokej tolerancii voči telesným trestom ako primeranému výchovnému prostriedku v domácom, rodinnom prostredí. Najmä v rodinnej výchove sa stretávame ešte stále s neprijateľne vysokou mierou akceptácie miernych telesných trestov. Pre mnohých rodičov je to primeraný výchovný prostriedok, ako zvyknú o tom hovoriť, na ktorý majú právo a toto právo si za žiadnu cenu nechcú nechať vziať. Pravdou však je, že násilie plodí násilie a každý, kto fyzické tresty obhajuje ako súčasť výchovných prostriedkov, sa podieľa na ponižovaní ľudských bytostí a tým tiež zasieva do duše detí náklonnosť k násiliu, ktorá sa potom často prejavuje v ich dospelom živote. Pokiaľ ide o sexuálne a sexualizované násilie na deťoch, správa ho síce spomína ako zistenia vo viacerých zariadeniach, Úrad komisára pre deti však v správe neprichádza s účinnými návrhmi na riešenie tohto problému, pritom sa v spoločnosti stále stretávame s odporom práve konzervatívnych kruhov voči modernej sexuálnej a vzťahovej výchove. Je najvyšší čas, aby sme vytvorili také postupy oznamovania a vyšetrovania sexuálneho zneužívania detí, aby obete nemuseli sa obávať stigmatizácie a ponižujúcich spôsobov vypočúvania. Aby sa obete nemuseli pozerať, ako páchateľov kryjú ich nadriadení, ako unikajú spravodlivosti, aby nemuseli žiť s trýznivým pocitom, že hovoriť o sexuálnom zneužívaní a oznamovať páchateľov je zbytočné. Je najvyšší čas, aby Úrad komisára pre deti prispel k tomu, aby mladí ľudia a deti mali prístup k včasnej sexuálnej a vzťahovej výchove, ktorá ich naučí rozpoznať predátorské správanie v ich prostredí. Za nedostatok v správe považujem aj skutočnosť, že konzekventne používa stigmatizujúce označenie neúplná rodina namiesto jednorodičovská rodina. Zo správy tiež vyplýva, že úrad preferuje tzv. striedavku a intenzívne spolupracuje s organizáciami presadzujúcimi striedavú starostlivosť. V správe absentuje uznanie situácií, keď striedavá starostlivosť nie je v najlepšom záujme dieťaťa. Za nedostatok považujem tiež to, že správa sa vôbec nezmieňuje o riešení medializovaného prípadu z augusta 2023, pri ktorom zverenci a zverenkyne z Centra pre deti a rodiny v Trnave boli násilím nútení k rôznym náboženským úkonom. V zariadení, ktoré je v zriaďovateľskej pôsobnosti verejnej sféry, teda nešlo o cirkevné zariadenie, je takéto konanie neprípustné a je v rozpore s ústavným princípom, podľa ktorého sa Slovenská republika neviaže na žiadne náboženstvo. Neprípustnosť tohto konania potvrdila aj Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, keď zasiahla proti vynucovaniu náboženského vyznania a viery u detí v Centre pre deti a rodiny v Trnave. Okrem iného sa zistilo, že plnenie povinností vyplývajúcich z programu sa od detí vynucovalo aj pod hrozbou trestu a bez ohľadu na ich vôľu. Program uplatňovaný v Centre pre deti a rodiny Trnava zároveň nemá oporu v zákone a podľa Generálnej prokuratúry neprípustným spôsobom zasahoval do slobody náboženského vyznania a viery. Je nanajvýš zaujímavé, prečo o takomto závažnom porušení zákona a práv dieťaťa správa komisára pre deti mlčí. Chcem veriť, že komisár túto skutočnosť verejnosti čím skôr vysvetlí. Napriek uvedeným výhradám chcem v závere povedať, že správu o činnosti Úradu komisára pre deti za klub Progresívne Slovensko v hlasovaní zoberieme na vedomie. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.) [15:44] Andrej Danko Ďakujem. Pokračujeme v rozprave. Poslankyňa Plaváková. [15:54] Lucia Plaváková – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Na úvod taká krátka poznámka, vždy keď sa v tomto pléne, a nie je to zriedkavo, debatuje o právach nenarodených detí, tak je tu plno a je tu búrlivá diskusia a keď hovoríme o právach narodených detí, tak je tu pomerne prázdno a diskusia prebieha zatiaľ medzi poslaneckým klubom Progresívne Slovensko. Komisár pre deti Jozef Mikloško nám predložil na rokovanie svoju správu o činnosti za minulý rok. Len pre pripomenutie, správu máme v parlamente predloženú už od 27. marca tohto roka a k jej prerokovaniu sa dostávame až po siedmich mesiacoch. Priority koalície sú jasné a práva detí k nim zjavne nepatria. Správu koalícia presúvala zo schôdze na schôdzu, raz tuto boli všetko ľudskoprávne správy úplne násilne ukončené, prehodené na ďalšiu schôdzu a tak sa to tu gúľalo, lebo však ide len o ľudskoprávne správy, o práva detí, a to asi nie je teda veľmi prioritou koalície. My sme správu komisára pre deti prerokovali na ľudskoprávnom výbore ešte 22. apríla , t. j. pred pol rokom. Veľa dôležitého, teraz už prejdem k samotnej správe a k činnosti pána komisára, veľa už v rozprave uviedol môj kolega Ondrej Prostredník a bolo to, pomerne aj veľa pozitívneho odznelo, ale adresoval aj niektoré nedostatky. Ja teda pridám zopár z môjho pohľadu. Na ľudskoprávnom výbore sme teda 22. apríla túto správu prerokovali a po vystúpení pána komisára som potrebovala pár dní na vstrebanie toho, čo tam odznelo, lebo mi z jeho vystúpenia bolo aj trochu smutno a ten pocit som mala kvôli všetkým deťom, ktoré zjavne v osobe Jozefa Mikloška nemôžu očakávať rešpektujúcu autoritu, nájsť v ňom osobu, ktorej by mohli dôverovať a ktorá bude bez predsudkov sa venovať aj ich problémom. Prečo? V rámci odpovedí na moje otázky opakovane označoval rodiny párov rovnakého pohlavia za nevhodné pre ich výchovu, okrem toho, že je to stigmatizujúce a ubližujúce pre tisícky detí, ktoré v takýchto rodinách na Slovensku vyrastajú, napr. pre moju dcéru, je to aj v rozpore s odborným konsenzom, tomu sa budem teda venovať. Potvrdzuje tento odborný konsenzus už takmer stovka výskumov, verím, že komisár pre deti by mal svoju prácu vykonávať naozaj na základe odborného konsenzu a nie pod nejakým ideologickým dojmom, a preto som teda, pán komisár, vám pripravila a zhromaždila aj všetky tieto výskumy a doručím vám ich na úrad, a vypichla by som teda niekoľko z nich, napr. z roku 2016 výskum univerzity v Amsterdame, kde Anna Bosová a jej tím publikovali výskum, podľa ktorého netrpia deti, ktoré vychovávajú dve mamy, žiadnym deficitom, čo sa týka správania, zdravia alebo emocionálneho prežívania. Darí sa im rovnako ako deťom, ktoré vychovávajú heterosexuálne páry. Štúdia bola uverejnená aj v časopise Journal of Developmental & Behavioral Pediatrics. Ďalej americká psychologická asociácia vo svojom oficiálnom stanovisku píše, že neexistuje žiaden vedecký dôkaz, že by schopnosť rodiča vychovávať dieťa bola spojená s jeho sexuálnou orientáciou, to znamená, že rodičia, ktorí sú gayovia a lesby, môžu poskytnúť zdravé prostredie a podporu pre svoje deti tak ako heterosexuálni rodičia. Ďalej, americký výskum zverejnený v roku 2018 uzavrel, že rozdiel vo výchove detí v klasických rodinách a zväzkoch osôb rovnakého pohlavia neexistuje a realizovali teda výskum, ktorý trval 26 rokov, deti vychovávané pármi rovnakého pohlavia sa podľa nich nijako nelíšia od svojich rovesníkov, ktorí vyrastali s matkou a otcom. V rámci dlhodobej štúdie vedci hodnotili rôzne stránky takejto výchovy, vzťahy, vzdelanie, pracovné úspechy, emocionálne a mentálne úspechy. Aby sme sa teda priblížili aj do našich končín, toto boli skôr americké výskumy, tak spomeniem závery zo spoločného stanoviska českých odborníkov a odborníčok z odboru psychológie, psychiatrie, pediatrie, sociálnej práce či sociológie. Citujem: „Obavy o nedostatok mužských a ženských vzorov sú neopodstatnené, variantov výchovy detí je už dnes mnoho a žiadny z modelov nevedie automaticky dieťa k patologickému vývoju alebo k akejkoľvek disfunkcii. Kľúčové pre zdravý vývoj dieťaťa je, aby malo rodičov, ktorí ho milujú, venujú sa mu a zároveň dokážu riešiť problémy a sú si vzájomne oporou." Ďalej citujem z ich záverov: „Výskumy detí s dvomi otcami či matkami ukázali, že vo vývoji a zdraví týchto jedincov neexistujú rozdiely v porovnaní s tými z rodín heterosexuálnych. Renomované svetové asociácie psychológov, psychiatrov či pediatrov, Americká asociácia psychológov, Americká asociácia psychiatrov, Kanadská asociácia psychológov, Americká asociácia pediatrov, Austrálska asociácia psychológov a mnohé ďalšie vydali už pred časom v tomto ohľade jasné stanovisko." Českí odborníci a odborníčky na záver uviedli: „Na základe odborných poznatkov by sme tak na záver radi zhrnuli, že obavy o dobro detí vyrastajúcich s dvoma matkami alebo otcami sú neopodstatnené." Odborníci a odborníčky sa teda zhodujú v tom, že deťom v rodinách párov rovnakého pohlavia sa darí rovnako dobre ako deťom, ktoré majú otca a mamu. Obdobnými výrokmi ste, pán komisár, známy aj z minulosti, ako som spomínala teda to, čo odznelo na výbore, tak krátko po svojom zvolení ste tiež vyhlásili, že: „Je pre dieťa extrémne dôležité, aby malo kontakt s obidvomi pohlaviami. Samozrejme, ak je rodina s jedným rodičom, tak je potrebné, aby bolo to druhé pohlavie vyvážené druhými osobami, ktoré sú okolo dieťaťa, keď žena žije sama s dieťaťom, tak by mal vstúpiť do života dieťaťa nejaký iný muž, napríklad učiteľ, tréner, starý rodič. Z tohto hľadiska som presvedčený, že dieťa nemôže naplno rozvinúť svoj potenciál v zväzku homosexuálneho páru." To som teda vysvetlila, že odborný konsenzus je iný a podstatné je, že takýmito slovami, samozrejme, stigmatizujete aj deti z jednorodičovských domácností, ktorým podsúvate, že ak žijú napríklad len s mamou, žijú v nejakom závadnom prostredí, ktorému niečo chýba a je potrebné to napraviť nejakým mužom. To je, samozrejme, mimoriadne škodlivé, keďže deťom takéto postoje môžu vniesť do ich života pocit hanby či menejcennosti. A že to vychádza teda práve z úst komisára pre deti je o to horšie a to je mi naozaj ľúto. V tomto celom vašom vyjadrení som ale nepochopila celkom, prečo zároveň takýto muž, učiteľ, tréner či starý rodič nemôže plniť túto vami požadovanú rolu muža v prípade párov rovnakého pohlavia, lebo teda napríklad moja dcéra má dnes prázdniny a ja a jej druhá mama sme v práci a ona je teda namiesto toho teda so svojimi starými rodičmi, so starkou, žena, a s dedom, muž. Čiže neviem. Takže to je presne to isté, ako ste vlastne uvádzali v prípade jednorodičov. Čiže aj ten záver by mal byť rovnaký. V každom prípade ja si myslím, že by bolo podstatné sa zamerať hlavne na to, že aké tie vzory sú a nie to, že či je to muž alebo žena, pretože mohla by som tu aj hodiny rozprávať o tom, koľko mužov nie je zrovna najlepším príkladom pre svoje deti. To, samozrejme, platí rovnako rovnako aj pre ženy, aby nikto sa tu nenadurdil, že teda hovorím len o zlých vzoroch mužov. Nie je to tak. Podstatné je teda to, že aký vzor tým deťom tie osoby dávajú a nie to, akého sú pohlavia. Chcela by som tiež pripomenúť, že zákon o rodine vo svojich základných zásadách zakotvuje, že spoločnosť všetky formy rodiny všestranne chráni a na to by sme mali naozaj dbať aj my tu v pléne, ale hlavne aj komisár pre deti. Bolo by teda nielen pekné, ale od komisára pre deti aj žiaduce, keby ho zaujímalo predovšetkým to, či vo svojej rodine majú deti zabezpečenú lásku a bezpečie a nie to, koľko má členov ktorá rodina a kto má aké pohlavné orgány. Lebo na jednom sa dúfam zhodneme aj my tu všetci v tomto pléne, že deti majú mať vo svojich rodinách zabezpečený pocit bezpečia, prijatia a lásky. Slovenské rodiny a deti, ktoré v nich vyrastajú, však čelia, samozrejme, mnohým problémom, ktoré ich trápia. Tie sú však úplne iné. Niektoré z ich tu už boli aj spomenuté, je to napríklad alkoholizmus, fyzické násilie či finančné problémy rodičov alebo celková sociálna situácia. A prečo o tomto všetkom hovorím tu, v tomto pléne? Lebo podľa mňa teda komisár pre deti by tu mal byť naozaj pre všetky deti a vzhľadom na tie stigmatizujúce a ubližujúce vyjadrenia, ktoré som uviedla, žiaľ, musím povedať, že teda nie je tu pre všetky deti. A to je to isté ako keby komisár pre deti mal nejaké antirómske vyjadrenia, tak asi nám je všetkým jasné, že nebude tu pre rómske deti. A netýka sa to len samotných detí párov rovnakého pohlavia, ale týka sa to týka aj detí, ktoré samé patria do LGBTI menšiny, a spomínali ste tu napríklad aj samovraždy a celkovo duševné zdravie a je celkom zrejmé a je to teda známy fakt, že negatívne na duševné zdravie týchto detí, ktoré patria do LGBTI menšiny, vplýva homofóbia a transfóbia v našej spoločnosti a o to horšie je to, keď to vychádza aj z úst komisára a, samozrejme, má to dopad aj na riziko samovrážd. Na tomto istom aprílovom výbore, kde sme rozoberali správu komisára, som teda musela spracovať aj ďalšie tvrdenie komisára. Možno nám to nejako objasní ešte, ale diskutovali sme tam o telesných trestoch, ako už spomínal aj môj kolega. A ja som to teda tak pochopila, že tá reakcia bola, že teda rodičia musia vedieť nastaviť nejako hranice svojim ratolestiam. A to bola teda reakcia na otázku týkajúcu sa telesných trestov. A ja teda celkom som tomu možno neporozumela dobre, že či teda to nejakým spôsobom do nejakej miery schvaľujete alebo nie. Lebo teda, samozrejme, bolo by skvelé, keby sme všetci vychádzali z rešpektujúceho rodičovstva, ktoré je dôležité na to, aby deti sa mohli zdravo vyvíjať a akokoľvek používať násilie či zásah do fyzickej integrity druhej osoby je jednoducho neprípustné. A obzvlášť by nám to malo jasné byť, ak sa to týka detí. Je faktom, že na Slovensku máme dlhodobo problém s tolerovaním telesných trestov a rovnako ho máme aj s násilím celkovo v našej v spoločnosti. A tá logická súvislosť tu je asi zjavná. Preto by sme sa naozaj všetci mali dôsledne venovať aj tomu, aby sme násilie, ktoré sa aj v našej spoločnosti denne deje na deťoch, z nej odstránili. Na záver by som už len pripomenula, že pán komisár sa minulý rok zviditeľnil aj tým, že prijal zástupcu politického hnutia, ktoré sa netají svojimi fašistickými sklonmi, a s úsmevom na tvári si s nimi potriasol ruku a odfotil sa, čo teda mňa naozaj veľmi zamrzelo. Asi si tu nemusíme v pléne tohto parlamentu pripomínať, aké zverstvá páchali predchodcovia týchto ľudí počas druhej svetovej vojny na deťoch, práve na deťoch. A za tento hanebný počin vás vtedy 21 mimovládnych organizácií vyzvalo aj na odstúpenie. Propagovať totiž spoluprácu s týmto hnutím považovali za závažné porušenie sľubu, že budete obhajovať všetky deti. A ja pevne verím, že teda takéto niečo sa už nezopakuje. Uviedli ste tu na úvod vášho vystúpenia, že teda by sme sa mali spojiť pre deti a ja s týmto mimoriadne súhlasím a bola by som veľmi rada, keby sme z toho žiadne deti nevynechávali. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.) [15:59] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Škripek faktická. [16:08] Branislav Škripek – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Pani Plaváková, krásny úvod, prvé, že keď sme sa tu bavili o práve na zabíjanie detí, to znamená práve na potrat, to je iba inak povedané právo na zabitie iného človeka, že si ho chceme strčiť do Charty základných ľudských práv, tak že vraj tu bola búrlivá debata a teraz sa tu bavíte iba ľudia z PS o deťoch už narodených. Tak nie je to pravda, len som ešte neprišiel na radu a sedíme tu viacerí a zaujíma nás táto téma. Veľmi neobjektívne, čo ste povedali. Potom ste tu vysvetľovali, ako je to okej pre deti, že sú vychovávané v rodinách v jednopohlavných, teda v rodinách s rovnako pohlavnými rodičmi, a potom ste uvádzali nejaké odborné štúdie. No tak keby sme my boli na túto debatu pripravení presne týmto štýlom, tak zase vám, máme kopec odborných štúdií o tom, aké dôležité to je pre deti, aby mali ten normálny, zdravý vzor pred očami a pozerali sa na to, že doma majú aj mužský, aj ženský vzor. Zároveň ste si dovolili kritizovať názor ombudsmana pre deti, že on sa vyjadril takýmto spôsobom, že je to správne, keď sú, že to je najsprávnejšie prostredie. No však to je naozaj známy odborný názor a je dobré, že sú deti vychovávané v rodinách, kde sú aj mužské, aj ženské vzory, to je totižto základ tej jadrovej, prirodzenej, nukleárnej rodiny. A to je úplne v poriadku, aby komisár takýto názor vyjadril. Hovoríte, že stigmatizoval iné deti. Prepáčte, ktoré deti počúvajú pána komisára? To som nepochopil. S ním sa stretávajú dospelé osoby v parlamentnom prostredí, na výbore, čo ja viem, ústavnoprávnom alebo ľudskoprávnom... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [16:08] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Števulová. [16:10] Zuzana Števulová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Lucia, ja by som ťa chcela touto faktickou poznámkou osobitne podporiť za to, že do tohto parlamentu vnášaš tak potrebný pohľad na to, že dnešné deti, a nielen dnešné, ale aj v minulosti, samozrejme, len sa o tom toľko nehovorilo, vyrastajú v rôznych typoch rodín. Áno, niektoré deti vyrastajú v rodine s matkou a otcom, niektoré deti vyrastajú v rodine len s matkou alebo len s otcom a niektoré deti vyrastajú v rodine s dvomi matkami alebo s dvomi otcami, niektoré deti nemajú rodičov vôbec. A myslím si to isté čo ty, že najdôležitejšie je, aby tieto deti bez ohľadu na to, v akej rodine vyrastajú, mali pocit bezpečia a istoty a to, aby sme sa my ako poslanci a poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky naozaj zamysleli nad tým, že či v tejto Národnej rade sa zodpovedne zaoberáme práve tým bezpečím, istotou a najlepším záujmom každého jedného dieťaťa v tejto krajine, ktoré sa tu nachádza a ktoré tu vyrastá. A ja ťa chcem ešte raz osobitne podporiť za to, že prinášaš tento pohľad v situácii, kedy práve táto Národná rada je ústami mnohých ľudí, aj tých, ktorí tu dnes vedú schôdzu, voči tebe veľmi, veľmi diskriminačne nastavené a často si práve terčom rôznych nevyberaných útokov. O to viac si myslím, že aj tvoj dnešný prejav, aj to, že akým spôsobom ukazuješ tú rôznorodosť detí, ktoré vyrastajú v rôznych rodinách, je obdivuhodné a chcem sa ti za to poďakovať. [16:10] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Dostál. [16:12] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pani poslankyňa Plaváková, myslím, že si teda veľmi dobre zhrnula tie výhrady, ktoré možno mať voči možno nie správe, ale činnosti komisára pre deti pána Mikloška, a upozornila si na veci, ktoré sú závažné. Podobne ako pán poslanec Škripek si myslím, že pre deti je dobrý, normálny, zdravý vzor, ale ani s ním, ani s pánom komisárom Mikloškom sa asi nezhodneme v tom, že čo je to normálny, zdravý vzor pre deti. Lebo ja ten normálny, zdravý vzor pre deti vidím presne v tých istých vlastnostiach, hodnotách a správaní, o ktorých si hovorila ty. Pre deti, aby vyrastali v zdravom prostredí, nie je podstatné, či je to otec a mama, alebo otec a otec, alebo mama a mama, alebo je to jednorodičovská domácnosť, ktorá tiež má aj nejakú širšiu rodinu, ale je dôležité, ako sa rodičia správajú k deťom, ako rodičia sa správajú k sebe navzájom, aký vzor im svojím správaním dávajú. A deti majú mať vo svojich rodinách pocit bezpečia, prijatia a lásky, ako si povedala, to je dôležité, nie to, aké je pohlavie, aká je sexuálna orientácia ich rodičov. Dôležitá je tá láska, bezpečie a prijatie. A samozrejme, že stigmatizácia detí nespočíva v tom, že by deti počúvali vystúpenie pána komisára vo výbore alebo v pléne Národnej rady, ale to jeho vystupovanie prispieva k atmosfére v spoločnosti, ktorá je nenávistná, ktorá sa prejavuje nechutnými útokmi aj tu v parlamente, ale ktorá sa prejavuje útokmi aj v spoločnosti. (Potlesk.) [16:12] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho S reakciou poslankyňa Plaváková. [16:14] Lucia Plaváková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za faktické poznámky aj za podporné slová. Zareagujem krátko na pána Škripeka. Teda ja neviem, ako si vy predstavujete alebo ako to máte vo vzťahu k svojim deťom, že či ony majú nejaký zamedzený prístup k informáciám, ale deti rôzneho veku sa dostávajú úplne bežne k informáciám, ktoré sú v našej spoločnosti prítomné. Jednak aj priamo, aj k slovám komisára pre deti sa pokojne môžu dostať a, samozrejme, aj k ich dopadom na spoločnosť ako takú a to, čo nám v spoločnosti buble a aké názory sa tu šíria. Veď deti nežijú v nejakej uzavretej krabici, do ktorej nemajú prístup k informáciám, to neviem, ako teda ste to mysleli. Ale teda neviem, ako to máte, ale ja si myslím, že bežne deti majú prístup k informáciám, ktoré sú v spoločnosti prítomné. A myslím, že ani nechceme asi brániť tomu, aby sa k informáciám dostávali, pretože je to aj pre ich budúci vývoj dôležité. Toľko k tomu, ďakujem. [16:14] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pýtam sa, či sa chce prihlásiť do rozpravy niekto ústne. Uzatváram možnosť prihlásenia. Konštatujem, že nik. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce sa vyjadriť pán navrhovateľ? Pán Škripek, nehnevajte sa, akože kde ste boli prihlásený? (Reakcie z pléna.) Ja som, keď som pozeral na tabuľu, ste neboli prihlásený. Dobre, opakovane, už sa mi to s vami stalo, takže, prosím vás, sústreďte sa, nech sa páči. (Reakcia z pléna.) Dobre, dobre, mohol by som vám nedať slovo. Takže vraciame sa k tomu, pán Škripek teda, ak je všeobecný súhlas, stihol prihlásenie. Nech sa páči, pán Škripek, môžte vystúpiť. [16:17] Branislav Škripek – Vystúpenie v rozprave Takže ďakujem za slovo aj za možnosť, aj keď sme tu mali tú rozopru teraz, že som sa neskoro prihlásil. Ja chcem vyjadriť pánovi detskému ombudsmanovi Jobovi Mikloškovi aj poďakovanie za veľa práce, tá tvoja práca je v prospech detí za mnoho rokov známa a od roku 2022 si vstúpil do tohto ďalšieho úradu, kde máš možnosť rozvíjať svoju prácu a venovať sa pomoci deťom. Možno je treba hádam povedať toľko, že možno je to trošku nie celkom dôstojné alebo príjemné, že počúvame túto správu ešte z roku 2023 aj v VOP tu vystúpili už dávnejšie, stále sme to odsúvali, teraz je október ´24 a nechcel by som, aby to bol taký náš postoj k ľudskoprávnym témam alebo aj k ľuďom, ktorí sa tomuto venujú, ale trošku neskoro sa s tým zaoberáme. Každopádne dobre, že sme tu teraz. A zároveň chcem sa pozrieť na tú obsiahlu správu, ktorú si priniesol, má až 172 strán, teda, pán komisár, podal si širokú správu o činnosti komisára pre deti za rok 2023. Zároveň som si pozeral tvoj taký, jak to povedať, nie osvetový, ale všetky zverejnené príspevky o tvojej činnosti a videl som veľmi veľa aktivít, čo ja viem, diskusií, organizuješ rôzne stretnutia, stretávaš sa s veľa ľuďmi, aj s veľa politikmi, vystupuješ na rôznych fórach, diskusie a tak ďalej. Len trošinku sa mi zdalo ako keby si bol viac taký osvetový pracovník a človek, ktorý, hovorím, robí takú tú verejnú činnosť a popularizuješ takú tú prácu s deťmi. No táto správa tiež pôsobí povedzme celkom pozitívne. Aj si tu spomenul, teda spomenul si až 1 600 článkov a plus ešte 600 iných článkov, kde sa spomína Úrad komisára pre deti. Ale zároveň som si vypočul v tomto parlamente správu aj pani ombudsmanky pre ľudí so znevýhodnením, pani Stavrovská tu bola, a ona nám priniesla aj taký zoznam alebo pohľad na to, koľko podnetov dostala, a boli ich stovky, a tiež koľko ich riešila a koľko ich vyriešila. No a ja si myslím, že toto je jadro tej práce, že to je veľmi dôležité. Pretože presne na to ťa ľudia majú a na to teba potrebujú tie deti, aby sa mali kam obrátiť, keď sú nejakým spôsobom ony vytesňované, alebo ony cítia, že sú nejakým spôsobom znevýhodnené alebo ich práva nie sú dodržiavané. A ja som takýto zoznam nenašiel v tej správe a chýba mi tam. Chcel by som vedieť, koľko podnetov bolo daných na riešenie a koľko doriešila tvoja kancelária, tvoj úrad. Čiže koľko bolo konštatovaných porušení práv dieťaťa, koľké boli pripomienkované, aké ďalšie kroky boli spravené k náprave. Takáto je moja otázka. Potom, koľko zamestnancov sa venuje tejto podnetovej agende, pretože myslím si, že nielen ja, ale aj iní poslanci opakovane dostávajú podnety od rodičov, ktorí sa cítia poškodení aj v tom možnom svojom kontakte s deťmi a veľakrát sú tak vytesnení alebo úplne vytlačení, dokonca jedna skupina sa nazýva vymazanými rodičmi, že im je znemožnení kontakt s deťmi úplne, po všemožných sťažnostiach na rôznych úradoch, či sa sťažovali na polícii, alebo na sociálnych úradoch, na ministerstve, či sa sťažovali verejnému ochrancovi práv a zároveň sa veľakrát sťažovali ľudia na tie úrady samotné. Čiže tie podnety sa týkajú aj úradov práce, ústredia úradov práce a nedostávali odpovede a veľakrát sú, istým spôsobom je im znemožňované, nie istým spôsobom, ale konkrétnym spôsobom je im znemožňované mať kontakt s deťmi. A presne na to oni potrebujú teba, tvoj úrad, aby takéto veci mohli byť vyriešené. To sa týka aj tých rodičov, ale týka sa to aj tých konkrétnych detí, ktoré sa niekedy sťažujú na to, že nie je s nimi správne zaobchádzané. No a ja si myslím, že toto je veľmi dôležité, aby takáto možnosť niečo dobre vyriešiť deťom daná bola. Takže ďakujem za tieto dobré veci, ktoré si uvádzal. Tematika duševného zdravia, digitálne technológie že si povedal, že to je ako digitálny heroín, čo všetko škodí deťom, syntetické drogy, chudoba, jednorodičovské rodiny, že tu je 30-tisíc ukrajinských detí, ale konkrétne tá možnosť vyriešenia najhorších prípadov, kedy je rodičom bránené styku s deťmi. A ja dostávam do uší a zastrašuje ma to, že tu sa jedná o tisíce takýchto detí. Tak to ma prekvapuje a bolo by veľmi zlé, keby to riešené nebolo. A, žiaľ, teda už som niekedy počul také srdcervúce prípady, že si hovorím, že ako je možné, aby takéto niečo sa dialo. No a zároveň chcem vyjadriť, že keď zaznievajú aj názory na to, že ako je fajn, že deti majú hlavne vyrastať v bezpečnom prostredí a je jedno, aké vzory majú pred očami, tak ja si myslím, že to je veľmi rozporné s tým, čo nakoniec takéto deti svedčia vo svojich životoch, pretože nie deti sa budú sťažovať na to, že nie sú vychovávané vo vyváženej rodine ohľadne pohlaví, že nie sú vychovávané v rodine ženy a muža, matky a otca, ale dospelí ľudia. A ja musím povedať, že čítam takéto prípady, kedy dospelé ženy a dospelí muži hovoria po mnohých rokoch a vyjadrujú, že sú skutočne s tým rozčarovaní, že sú skutočne tým poškodení, že sa im to nepáči, že sa ich rodičia rozhodli vychovávať ich takýmto spôsobom a že im zabránili v tom, aby mali pred sebou ten normálny, základný, jadrový vzor muža a ženy. Konkrétne svedectvo ženy, ktorá takto vyrástla, hovorila o tom, že jej to skutočne vadí. A spätne pri pohľade na svoje detstvo povedala, že síce ju tie dve ženy, jej mama a tá druhá partnerka jej matky, nevedela jej dať ani meno, nevedela ani povedať o tej žene, ako ju má nazvať, hoci tušila, že aj tá osoba ju mala rada, že jej chcela dobre, ale v konečnom dôsledku ako dospelá žena musela svedčiť o tom, že toto nebolo správne a jej to neurobilo dobre. Takže vytvárať takýto emocionálny zmätok v tých ľuďoch nie je dobré. A zároveň som sa tu dopočul v tejto sále, že ak my budeme hovoriť, že, a teraz my vyjadrujeme názor, a to znamená každý má na názor právo, pán Dostál, pán kolega, ale teraz sa musím vyjadrovať ku komisárovi, takže keď povieme, že hovoriť o tom, že je správne mať otca a mamu, tak zároveň tým hneď ľudia iného názorového tábora povedia, že my tým vyjadrujeme nenávisť a my tým roznecujeme nenávisť v spoločnosti, tak toto je úplne základný omyl, aby sme sa takto pozerali na to, čo je to diskusia, vyjadrovanie názorov, pohľad na slobodu názorov. Takže vyjadrovať niečo iné než si druhá skupina ľudí myslí, že tak je to správne, ako si to oni myslia, tak to je podľa nich nenávisť. Ja si myslím, že toto je hlboký omyl a uplatniť svoje názory na to, ako má vyzerať ten správny model výchovy detí, a povedať, že to má byť muž a žena, ktoré deti vychovávajú, nie je nenávisť len preto, že je to iný názor. (Potlesk.) [16:17] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Dostál. [16:27] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Škripek, no je zaujímavé, že teda našli ste jeden prípad ženy, ktorú vychovávali dve ženy, ktorá je s tým nespokojná, že ju vychovávali dve ženy a chcela, aby to bolo inak. Takýchto jednotlivých prípadov, keď sú napríklad deti nespokojné s tým, kto ich vychovával, myslím si, že nájdete aj v pároch rôzneho pohlavia plno. Napríklad deti, ktoré vychovávajú, ktoré žijú v rodine, kde je páchané násilie, kde napríklad ten muž bije a psychicky týra ich mamu, tak tie tiež nie sú spokojné s tým, kto ich vychovával a že vyrastali v takej rodine a má to na nich následky, vážne následky to môže mať na nich. Čiže hovoriť o nejakých jednotlivých prípadoch a z toho odvodzovať, že teda nie je vhodné, ak niekto vychováva, teda ak deti vyrastajú v rodine, ktorú tvorí pár rovnakého pohlavia a deti, to nie je žiadny dôkaz, hej. Lebo nájdete iks iných prípadov a, ako som hovoril, dôležité je to, ako sa tí rodičia chovajú k svojim deťom, aký vzor im poskytujú, ako sa chovajú k sebe navzájom. To je dôležité. A ja som nehovoril, že vyjadrenie nejakého názoru automaticky znamená šírenie nenávisti. Ale to, čo zažívame aj tu v parlamente, tie vulgárne výroky pána Huliaka, tá starosť o nálepky a zrovna o dúhové nálepky pána Danka, áno, to je prejav nejakých homofóbnych predsudkov a prispieva to k atmosfére v spoločnosti. Prispieva to k tomu, že potom ľudia vulgárne sa vyjadrujú, urážajú, nadávajú, posielajú nenávistné odkazy ľuďom, o ktorých to vedia, a niekedy sú tým zasiahnuté aj tie deti. [16:27] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Krátky. [16:29] Rastislav Krátky – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Ja sa chcem tiež pridať k tebe, Braňo, aj k tvojmu oceneniu voči práci pána komisára. Ja som ho stretol na rôznych fórach, so zaujatosťou som ho počúval. Chcem oceniť jeho rovnaký prístup ku všetkým deťom, odbornú starostlivosť, ktorú prejavuje, to vidno aj v správe, v jej rozsiahlosti. Ja sa chcem pridať a prihlásiť aj k tej myšlienke toho rešpektujúceho rodičovstva. Ja viem, že pán komisár má v tomto zdravý pohľad. Nikde som ja osobne nezaznamenal absolútne žiaden nejaký taký pohľad, ktorý by z tohto vybočoval v zmysle, že, proste treba takto povedať, že sú dve strany veci. Jedna je mať normálny pohľad a zdravý na výchovu detí a potom je druhý, keď môžte ideologicky prichádzať a snažiť sa okolo toho filozofovať a tuto treba, v tej rozprave je vidno podľa mňa si rozdeliť, že kto aký pohľad háji. Tiež treba povedať, že pokiaľ ide o odbornosť, tak bezpochyby pán komisár je odborníkom na svojom mieste, čo, ako som už povedal, vidno aj zo správy, aj z rôznych podujatí alebo z rôznych iniciatív, ktoré robia z toho, akým spôsobom pristupuje aj jeho úrad ku problematike, ktorú má na starosti. Takže to chcem oceniť a chcem povedať ešte potom takú vec, ktorá tu zaznela, že tu niekto rieši nejaké, nejaké nálepky a je to nejaká vulgarizácia alebo nejaké prejavy násilné. Áno, toto treba odsúdiť, toto treba odsúdiť a treba sa tomu vyhnúť a tiež som za to, aby takýmto spôsobom sme sa tu nerozprávali. [16:29] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Škripek. [16:31] Branislav Škripek – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Pán Dostál, omyl, nehovorím o jednom prípade, takých je veľa, tak ja neviem, to je tak smiešne zareagovať, že spomínam jeden prípad. Takisto uvádzate už takú ošúchanú pesničku, že keď je otec v rodine alkoholik, aké to je hrozné, tak radšej nech ich vychovávajú aj dve ženy alebo dvaja muži. No nie je to pravda. To je proste, toto je len taký pingpong, my sa nevieme normálne na túto tému rozprávať, tak si hádžeme len také argumenty, ty nemáš pravdu – ty nemáš pravdu. Zároveň, priatelia, ešte sa neotvorila téma násilia v homosexuálnych pároch. Aj tí robia násilie na deťoch, ba dokonca sa ich snažia získať preto, aby ich opakovane zneužívali. No tak toto kedy budeme rozoberať, že takéto niečo tiež nemá byť. A tiež poviem, že vy vyvolávate nenávisť v spoločnosti, lebo takéto vôbec niečo hovoríte. Ale to nie je pravda, pán Dostál. Zároveň ste dobre poukázal, že pani Plaváková poukázala na činnosť komisára a nie na jeho správu, ktorú predkladá. Však my sa o tej tu chceme baviť. Takže nejak sa nám to prenieslo na to, že od tej jeho správy sme sa preniesli na to, že aký je správny spôsob a model vychovávania detí. No a my keď budeme tu hovoriť a sme z toho tábora, že hovoríme, že je správne a najsprávnejšie vychovávať deti v rodinách, kde sú aj, kde je otec a mama a deti, a že to je tá správna rodina. Toto nie je vyjadrenie nenávisti, že čokoľvek iné je už proste nenávisť, keď povieme, že rovnakopohlavné páry nie správnym spôsobom majú vplyv na rozvoj detí. To nie je nenávisť, to je názor a je dobré, keď to takto povieme. Zároveň my nemáme vyvolávať žiadnu nenávisť, samozrejme. A my musíme rešpektovať ľudí, ktorí chcú žiť spôsobom, aký si v živote vybrali, lenže povedať, že mám iný názor, nie je nenávisť. A stále sa to tu posúva do tejto roviny. To je proste nesprávne. [16:31] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce sa vyjadriť navrhovateľ? Nech sa páči. [16:33] Jozef Mikloško – Vystúpenie Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, ja ďakujem pekne za túto diskusiu, veľmi podnetnú, aj za moje ocenenie činnosti, aj za kritické, ktoré tiež nás posúva dopredu, takže ďakujem pekne za všetko. Možno pár reakcií, lebo, samozrejme, tu nie je možné na všetko reagovať, potom poprosím sprostredkovať to pani poslankyni Plavákovej, ktorá tu už nie je. Čo chcem povedať, že jednak na Slovensku je milión detí, ako som spomínal, to znamená, všetky problémy sa nás nejakým spôsobom týkajú. Čiže úmerne dvadsiatich zamestnancov sme schopní reagovať na všetky problémy, ktoré sú, ako naozaj veríme, že budeme raz rozšírení, snažíme rozličným spôsobom získavať možnosti, aby sme naozaj mohli byť rozšírení, pretože naozaj riešiť problematiku milión detí s dvadsiatimi ľuďmi je náročné a nie je možné obsiahnuť celú tú tematiku. Druhá vec je, čo chcem povedať, že samozrejme moja funkcia sa striktne riadi zákonmi, ktoré sú tu, čiže ja sa ku každej reakcii vyjadrujem ako zákonne, čo sú naozaj zákonne možné legislatívne a, samozrejme, poviem k tomu aj svoj názor, ktorý už nesúvisí so zákonom, súvisí teraz s mojím názorom napríklad na mnohé iné veci, hej? Tretia vec je, zákony a dohovory, samozrejme. Čo hovorí dohovor, je pre nás písmo sväté, to s tým reagujeme, samozrejme, národný prevenčný mechanizmus. Ďalšiu vec, čo chcem povedať, je, že my máme striktnú hranicu. My máme taký, napríklad základ našej akcie sú posudzovanie, monitorovanie, podporovanie, presadzovanie, spolupráca. My napríklad vôbec nemáme právo ani možnosť riešiť trestnoprávne veci. To chcem zdôrazniť, že akonáhle vec je trestnoprávna, sa posúva na políciu a na orgány činné v trestnom konaní, na prokuratúru, my do toho nijako nezasahujeme, hej, naozaj na to si dávame veľký pozor v tej chvíli a čakáme na výsledky vyšetrovania, čiže to je napríklad aj v prípade Trnava, ktorý tu bol spomenutý, pretože tam ešte nie je uzatvorené vyšetrovanie, preto sa k tomu prípadu ani nevyjadrujeme. Viem, že tam je problém, pripadá mi naozaj tá situácia, ktorá nebola správna. Na druhej strane, keďže tam beží vyšetrovanie stále, tak čakáme na závery vyšetrovania. Ale možno tak konkrétnejšie k jednotlivým tým veciam. Chcem naozaj zdôrazniť, že obhajujem všetky deti, naozaj akékoľvek. To, že niektoré neobhajujem, to je naozaj, tridsať rokov práce s deťmi naozaj obetujem, naozaj obhajujem aj deti LGBTI. Poznám ich veľmi veľa, sú mi naozaj mnohé veľmi blízke, veľmi často s nimi, chodia na naše parlamenty, otvorene s nimi diskutujeme, čiže v tomto smere naozaj môj záujem je záujem dieťaťa, hej? A obhajujem všetky deti, naozaj na tom trvám a na tom si stojím že v tomto smere. Samozrejme, my obhajujeme záujem dieťaťa a to je aj v mnohých prípadoch, keď dôjde dospelý a povie, že obhajujte môj záujem, nie, my obhajujeme záujem dieťaťa. To je zásadná vec pre nás. Čiže v tomto, týmto, samozrejme, ponúknem aj svoje názory, ktoré nesúvisia často s mojou funkciou, ale len čo chcem povedať k týmto témam, možno len tak bez poradia dôležitosti, k tým osvetovým verziám, k tým podnetom, čo hovoril pán poslanec Škripek, chcem zdôrazniť jednu vec. Áno, robíme veľa osvety. Snažíme sa to robiť, pretože to je dôležité, máme to priamo zo zákona dané, hej, hovoriť o detských právach, hovoriť o našom úrade. A naozaj aby sa vôbec vedelo. Je pravdou, že náš úrad veľmi veľa ľudí nevedelo, že vôbec existuje, veľmi veľa detí, množstvo detí naozaj, dneska napríklad zamýšľame, ako náš úrad viac dostať do detí v marginalizovaných rómskych komunitách, kde už vôbec nevedia, že takýto úrad existuje, hej? To je, toto spôsobila, to ja som spomínal tie čísla, podnety sme riešili 406, 310 nových, 96 priebežných, zhruba 80 % z nich sme uzatvárali, uzatvárame. To znamená, naozaj tie podnety sú kľúčové, dôležité. Je to otázka určitého akcentu. Je zaujímavé napríklad, európski ombudsmani detskí majú veľmi rozličný pohľad na túto tému. Napríklad severskí ombudsmani vôbec neriešia konkrétne podnety, oni riešia len systémové, sú ombudsmani, ktorí riešia. My sme tak nejak uprostred toho. Riešime aj podnety a riešime systémové veci, aj sa snažíme robiť osvetu, aby sa naozaj tieto veci systematicky posúvali. Čiže tie prípady riešime, je ich veľa. Už keď si spomenul naozaj tú tematiku rozvodových a rozchodových podnetov, je to vážna téma, veľmi ťažká téma. Áno, priznávam, niekedy sme aj my bezmocní v obhajobe práva dieťaťa, pretože keď sa raz dvaja hádajú a zaseknú sa trestnoprávne veci, súdy, naozaj s týmto nevie pohnúť, naozaj v tejto chvíli je to naozaj veľmi vážny problém. Sú naozaj rodičia, a ja ich poznám, je mi nekonečne ľúto, hej, ktorí, naozaj riešime tú tematiku, ktorí nevideli desať rokov svoje dieťa, obštrukcie, toto, všetko možné, bežia, samozrejme, my v rámci svojich možností hájime, monitorujeme, konštatujeme, všetko, nemôžeme zasahovať do právomocí súdov, vôbec nie, môžme naozaj, ani to nemôžme hodnotiť, ani do právomocí úradov, tu máme jasne vymedzené zákonne naše kompetencie. Čiže my riešime obhajobu dieťaťa. Nezaujíma ma postup dospelého, to, samozrejme, zaujíma ale dieťa, to znamená, ako dieťa naozaj v princípe má právo na styk s obidvoma dospelými, s obidvoma rodičmi, hej, teda s otcom aj s mamou, aby som to dostal do tejto miery. To znamená, tu naozaj chcem zdôrazniť, že sú tu naozaj veci, ktoré sú, preto sa to snažím riešiť systémovo, pretože tie konkrétne prípady naozaj musím konštatovať, často je to v patovej situácii naozaj. Máme prípady, desaťročné, dvanásťročné rozvody, je to naťahujúce sa, obštrukcie, taký, hentaký advokát, takéto posudky a tak ďalej, sa to naťahuje a naozaj sa s tým, je veľmi ťažká, naozaj deti na to doplácajú a hovoria nám to samy v našich parlamentoch, to veľmi otvorene konštatujem, hej. Podnetom sa venuje cca osem zamestnancov, ale tým, že robíme aj systémové veci, aj podnetové, niektorí to majú ako naozaj popremiešavané, hej? K tým ďalším lekciám, čo sa týka Detstvo bez násilia, absolútne sa stotožňujem. Naozaj dieťa, nenásilná spoločnosť, násilie spôsobuje veľmi vážne následky. Opäť citujúc náš zákon si myslím naozaj zákonne, deti sú chránené nezávisle. Potom riešenie konkrétnych prípadov a toto, čo ste riešili vy, pán poslanec, tu je naozaj tematika, ako pomôcť rodičom, aby deti chránili pred násilím, ale, a tu chcem zdôrazniť, zároveň nezobrať možnosť stanovovať hranice. Sú štáty, u nás to tak nie je, legislatíva, preto to tak ani neriešime, kde naozaj sú úplne zakázané telesné tresty, hej? A toto prinieslo, a to musím konštatovať, sú to hlavne severské štáty, ktoré momentálne majú veľmi vážne problémy vo veľmi veľa veciach, napríklad zvýšime vynímanie, zvýšime psychické tresty, to prinieslo, pretože viacero výskumov som videl, že tie telesné a fyzické tresty alebo sú spojené nádoby a mnohí ľudia, ktorí, ja nehovorím, fyzické tresty, naozaj fyzické tresty, s tým nesúhlasím, deti nebijem a tak ďalej, aj keď dostali dvakrát po zadku (povedané so smiechom) a ja to pokladám za úplne v poriadku, hej, čo chcem povedať naozaj, lebo sme stanovovali hranice. Rozlišujme tresty, ktoré nerobme, a rozlišujme stanovovanie hraníc. Stanovovanie hraníc. A tuto by som naozaj veľmi nechal rodičovskú autonómiu, pretože kým, samozrejme, neprekročí zákon. Pretože rodič naozaj má nájsť spôsob, pretože to je, dneska sa ukazuje, keď sa robila veľká štúdia Gallup Institute, 6 610 rodičov robilo štúdiu, koľko, ktoré deti sú najviac chránené pred duševným zdravím, hovoríme, vyšlo to, rodičia, ktorí, samozrejme, milujú svoje deti bezpodmienečne, to je základná podmienka, s tým sa naozaj, s tým absolútne súhlasím, naozaj ma to veľmi, rodičia bezpodmienečne milovali svoje deti, na druhej strane, teda pravá ruka, aby im dali jasné hranice. Jasná hranica je najväčšia ochrana pred mnohými duševnými problémami, napríklad aj pred závislosťami v budúcnosti, pretože jeden pracovník so závislosťami povedal, že naozaj deti, ktoré nemajú určené hranice, sú veľmi rizikové napríklad. Čiže v tomto smere určite nie som naozaj za absolútny zákaz telesných trestov, a to hovorím veľmi otvorene, pretože v tej chvíli berieme rodičom nástroje, ktoré naozaj ich konkrétnej rodine nemusia naozaj ubližovať vôbec dieťaťu. Akonáhle, si naozaj si myslím, že jedno po zadku, a to, že naozaj, a to sa stále ukázalo mnohokrát, kde to zakázali, veľké psychické kričania a tak ďalej sú pre deti oveľa ohrozujúcejšie. Čiže možno k tomuto je to dobrá otvorená diskusia, môžme otvoriť, som veľmi pripravený naozaj diskutovať na tú tému odbornými linkami, ale zdôrazňujem jednu vec, áno, dieťa má byť absolútne chránené pred násilím, ale neberme rodičom stanovovať možnosť hranice podľa uvážení, ktoré oni cítia, ktoré je v poriadku podľa zákona, hej? Čo sa týka problematiky homosexuálnych manželstiev a homosexuálnej adopcie, tu som naozaj jasne povedal, tu je základný náš zákon, hej, to znamená, ktorý, zákon o rodine, tuším, § 4 hovorí jasne: Ideálne prostredie pre dieťa je harmonická rodina tvorená otcom a matkou dieťaťa. Tam je to jasne napísané. Toto je náš zákonný rámec, ktorého sa ja držím, ktorý je, ktorý je správny, ústava je zväzok muža a ženy, čiže myslím, že tam sú tieto veci definované, to je z hľadiska legislatívy. Z hľadiska môjho názoru, keďže hájim deti a naozaj tu si zdôrazním, toto je známe a tieto názory ja si držím od začiatku. Ja som prvý raz kandidoval na ombudsmana ešte v roku 2016, vtedy som pri tých prvotných, či jak sa to hovorí, tieto pohovory, hovoril jasne svoj názor už vtedy a odvtedy si držím stále naozaj, pre dieťa nie je vhodné prostredie naozaj ideálne, aby vyrastalo v takýchto situáciách. Nehovorím, že neexistujú výnimky, ale naozaj jednopohlavné rodiny alebo jednopohlavné zväzky, pretože som nemyslel, to je otázka definície rodiny, to by som naozaj veľmi polemizoval v tomto smere, jednopohlavné zväzky nie sú naozaj ideálne pre výchovu dieťaťa a naozaj nie je to vhodné, aby tam dieťa vyrastalo. To na tom si stojím. Má to veľmi veľa výskumov, názorov, svedectiev detí a tak ďalej a tak ďalej. Je to tiež dobrý názor na odbornú polemiku. Naozaj ja som aj pozval pani poslankyňu Plevákovú (správne Plavákovú, pozn. red.), že by došla ku nám a môžme o tom diskutovať. Naozaj môžme o tom diskutovať, hľadať to riešenie, ale naozaj za tým si, keďže základný princíp je to, a to naozaj ja som, sa cítim odborne na teóriu vzťahovej väzby, to, že to riešim s tou, naozaj veľký, a okrem prípadov, štúdií, vedeckých vecí, robili sme veľký výskum na toto, naozaj dieťa potrebuje mužský vzor, ženský vzor a naozaj tieto dve komplementarity týchto dvoch dáva dokopy dieťaťu to, čo potrebuje naozaj. Samozrejme, a tu chcem ešte jednu vec spomenúť, pojem neúplná rodina je pojem sociologický. Áno, ja sa mu vyhýbam, ale naozaj to môže stigmatizovať, ale je to sociologický pojem, ktorý naozaj viacerí autori uvádzajú, či nie je nevhodné aj tento pojem použiť, aj keď súhlasím, že môže pôsobiť stigmatizujúco, preto ja radšej tiež používam jednorodičovské rodiny. A veľa komunikujem naozaj s organizáciou jednorodič, kde naozaj sú tieto tematiky a tiež naozaj počúvam ich názory a hájim veľmi konkrétne aj tieto deti a ostatné deti. Čiže toto som, možno ešte pozerám, čo som nespomenul, akú ešte tému, ale myslím, že to bolo asi všetko. Tých nenarodených detí, je naozaj zaujímavé, že aj v dohovore v preambule je napísané, deti pre svoju zraniteľnosť vyžadujú primeranú právnu ochranu pred aj po narodení, naozaj. Aj pred narodením sú deti spomenuté v dohovore, treba sa venovať ich ochrane, s tým absolútne súhlasím. Ale to je asi všetko, čo som, myslím, ak som, myslím, že už na nič nezabudol z týchto tém. Ale ešte raz chcem poďakovať za vaše vypočutie, aj za to, že som mal možnosť hovoriť, aj za podnetné, ale aj za kritické poznámky, ktoré nás tiež počúvajú dopredu, pozorne počúvajú, posúvajú dopredu. Ďakujem pekne. (Potlesk.) [16:33] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Chce sa vyjadriť spravodajca? (Doznievanie potlesku.) Chce sa vyjadriť spravodajca? Pán, nie? Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pristúpime... Ďakujeme. Pristúpime k prvému čítaniu návrhu poslancov Stachuru a Majerského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Návrh zákona je uverejnený ako tlač 549, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 572. Dávam slovo poslancovi Stachurovi, aby návrh uviedol. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Stachuru a Františka Majerského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti , tlač 549.) [16:44] Peter Stachura – Vystúpenie v rozprave Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi predniesť návrh novely zákona 577 ohľadom preventívnych prehliadok, ktorý predkladáme spolu s kolegom Majerským o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia. Poviem v krátkosti, čoho sa týka tento náš návrh a potom sa hlásim ako prvý do rozpravy. Týmto návrhom chceme zmeniť frekvenciu preventívnych prehliadok. Ak to skrátim, tak do prvého roku života je momentálne z povinného zdravotného poistenia hradených deväť preventívnych prehliadok, my navrhujeme, aby sme zredukovali tento počet na šesť. Ďalej u osôb medzi 18. a 35. rokom života navrhujeme, aby sa frekvencia preventívnych prehliadok hradených z povinného zdravotného poistenia upravila zo súčasných dvoch rokov na šesť a u osôb starších ako 35 rokov navrhujeme, aby sa frekvencia upravila zo súčasných dvoch rokov na tri. Zároveň meníme aj mierne obsah preventívnych prehliadok v detskom veku a viac poviem potom v rozprave, do ktorej sa, ako som spomínal, hlásim ako prvý. Ďakujem. [16:44] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil gestorský výbor, poslancovi Krajčímu, nech sa páči. [16:45] Marek Krajčí – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo, predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený gestorským Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, je uvedený pod tlačou 549. Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Návrh zákona obsahuje stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a ministerstva hospodárstva. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby výbory prerokovali predmetný návrh zákona v druhom čítaní do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu. [16:45] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť do rozpravy niekto ústne. Ak nie, uzatváram možnosť prihlásenia do rozpravy ústne, ale v rámci rozpravy o slovo požiadal navrhovateľ. Nech sa páči. [16:47] Peter Stachura – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne. Tak teraz mi dovoľte povedať k tejto, k tomuto návrhu odôvodnenie, prečo prichádzame s takýmto návrhom. Dovolím si na začiatok povedať možno vec, ktorá sa dotýka teda nielen nášho návrhu, ale možno všeobecne aj opozičných a koaličných návrhov. Viete, mám pocit, a už som nejaký ten mesiac v parlamente, že tá politická parlamentná práca, predkladanie návrhov zákonov, hlavne z tej opozičnej strany, ale aj z koaličnej strany, sa akýmsi spôsobom trošku obmedzuje na to, že koľko politických bodov mi to prinesie, dáva to vôbec zmysel predkladať nejaký návrh, ktorý, ktorý je možno dobrý, o ktorom som presvedčený, že je správny, ale ak sa, ak sa pustím do určitého boja, ktorý neviem, neviem, neviem vyhrať alebo neprinesie mi to politické body, či to dáva naozaj zmysel. A ja mám taký trochu pocit, že aj tento návrh, ktorý predkladáme s kolegom Majerským, je niečím takým, kde by sme sa mohli zamyslieť, že prečo vlastne opozičná strana prichádza s nejakým návrhom, ktorý je určitým spôsobom kontroverzný, ktorý potrebuje veľmi veľkú, veľmi veľké vysvetľovanie v rámci spoločnosti, že čo tým vlastne myslíme, veď nakoniec žijeme v spoločnosti, ktorá, ktorá žije tým, že prevencia je krásna, prevenciu treba, prevenciu robiť musíme, veď to je to najdôležitejšie, čo je, a takýmto spôsobom budeme všetci zdraví, krásni, múdri a dobrí a budeme žiť veľmi dlho. Myslím si, a v tomto si vážim aj Kresťanskodemokratické hnutie ako stranu, že dáva priestor práve aj takýmto odvážnym návrhom a riešeniam, že sa nebojíme komunikácie, nebojíme sa ísť do určitých kontroverzií aj s odbornou verejnosťou aj s laickou verejnosťou a možno, priznávam, niekedy nám to uberie niektoré politické body, ale ideme do toho úprimne a s presvedčením, že je to dôležité pre Slovensko, je to dôležité pre nás, je to dôležité pre zdravotnícky systém a nebojíme sa konštruktívnej diskusie a debát. Dovoľte mi povedať, prečo vlastne prichádzame s takouto, s takýmto riešením, že chceme siahnuť na preventívky. Prečo chceme zmeniť ten zaužívaný stereotyp, ktorý tuná máme na Slovensku, a je to z viacerých dôvodov. To, čo sa aj popísalo v rámci, v rámci médií, že Kresťanskodemokratické hnutie chce zrušiť preventívky alebo obmedziť, alebo rozhasiť ten systém, ktorý máme dobre nastavený, nie je jednoducho pravda. My nechceme tie preventívky zrušiť, my ich chceme len zoptimalizovať, nastaviť lepšie, chceme počúvať, aké sú, aké sú evidencie v rámci, v rámci sveta. Chceme, aby ten systém, ktorý máme, zdravotníctva začal efektívnejšie pracovať a aby sme robili v prvom rade zmysluplné veci. Viete, ak by sme tuná mali prebytok lekárov, prebytok zdrojov, ak by sme tu mali prebytok času, napr. v ambulanciách, tak robme si rôzne veci, veď nakoniec môžme si robiť preventívku aj každých šesť mesiacov, prečo nie, aj každý mesiac. Možno by sme si boli istejší, že nebudeme mať žiadne ochorenie, ale my tu nežijeme v takomto rozprávkovom, v ideálnom svete. My tu máme určité limitácie a tie limitácie sa, bohužiaľ, budú ešte zhoršovať. My tuná máme stále viac a viac starnúcu populáciu. Keď si všimnete, ja to opakujem pravidelne v tých svojich príspevkoch, ale je to fakt a my ako politici musíme vychovávať našu verejnosť, že to tak naozaj je, že situácia, ktorá sa na nás valí tou demografickou zmenou, bude mnoho vecí zásadným spôsobom meniť. A práve preto, že tá situácia je tu naozaj taká, že je tu zásadná demografická zmena, práve preto, že máme nedostatok lekárov, nedostatok zdravotníkov, nedostatok sestier, ale nie sme v tom sami, pretože aj iné krajiny majú obrovské problémy, tak musíme sa v prvom rade zamýšľať nad tým, ktoré veci v našom zdravotnom systéme sú možno tie, ktoré vieme najskôr oželieť. Ktoré veci dokážeme určitým spôsobom limitovať, ale nie preto, aby sme niekoho poškodili alebo postihli, ale preto, aby sme umožnili sa koncentrovať na dôležitejšie veci, a to je aj zámer nášho návrhu zákona, koncentrovať sa na dôležitejšie veci. My nechceme, my nechceme teda preventívky zrušiť, my len chceme, aby tieto preventívky boli robené cielene, aby boli robené kvalitne a aby boli robené individuálne. Na začiatok chcem ešte povedať, že nie je preventívna prehliadka ako preventívna prehliadka. Tá prevencia, ktorá v našej spoločnosti rezonuje, je rôznych druhov. Máme tzv. primárnu prevenciu, teda základnú prevenciu, ktorá sa dotýka mladých, väčšinou alebo teda zdravých osôb, plne zdravých osôb, to znamená nemáme ani príznaky, sme v plnom zdraví, neberieme žiadne lieky, cítime sa úplne fit, chodíme na Kriváň alebo vyvážame veľké, veľké batohy na hory. Toto je primárna prevencia, že takýto zdravý človek sa ide dať skontrolovať k lekárovi, zoberie mu krv, porozpráva sa s ním, urobí mu nejakú anamnézu, toto je tá primárna prevencia. Sekundárna prevencia znamená, že osoba má určitý symptóm, ktorý sa ešte nemanifestuje ako nejaké ochorenie, napr. vysoký krvný tlak. Máte vysoký krvný tlak, ale ešte sa môžete cítiť celkom fit a celkom zdravo, ale tento vysoký krvný tlak môže spôsobiť v budúcnosti určité problémy. A na to, aby sa tieto problémy ďalej nemanifestovali do nejakého ochorenia, je dôležité, aby sa tento vysoký krvný tlak určitým spôsobom monitoroval a aby sa určitým spôsobom v určitých intervaloch kontroloval, lepšie nastavoval. To je tá sekundárna prevencia. Čo sa týka terciárnej prevencie, tak terciárna prevencia znamená, že už nastalo nejaké ochorenie, napr. ochorenie srdca, ochorenie pečene, ale je určitým spôsobom stabilizované a na to, aby sa nezhoršovalo alebo neprechádzalo do ďalších štádií, tak je opäť dôležité pravidelne ho monitorovať, kontrolovať, aby sa nezhoršovalo, to je tá terciárna prevencia. No a potom prevencia, ktorá sa u nás stále rozvíja a dúfam, že sa bude rozvíjať stále viac, je paliatívna starostlivosť. To je starostlivosť o ťažko chorých, umierajúcich pacientov, ktorí sú na konci života, ktorí majú častokrát, prežívajú utrpenie, aby to utrpenie bolo znesiteľné, aby mali určitú kvalitu života, tak je potrebná napr. symptomatická liečba alebo zásah tzv. kvartérnej prevencie. To, o čo ide Kresťanskodemokratickému hnutiu, o čo nám ide v tomto návrhu, hovoríme o primárnej prevencii. My hovoríme o zdravých ľuďoch, hovoríme o ľuďoch, ktorí nemajú žiadne ochorenie, nemajú žiadne symptómy a práve takíto ľudia sú u nás pozývaní na pravidelné preventívne prehliadky a my ako spoločnosť tým pravidelným preventívnym prehliadkam veríme. Veríme im, že jednoducho túto našu predstavu a očakávanie, že ostaneme zdraví, naplní práve odber krvi alebo to, že sa urobí napr. do 40 rokov statické EKG, proste veríme tomu, že takýmto spôsobom dokážeme zdravie ľudí zastabilizovať. Ale to najpodstatnejšie, čo znamená, keď chceme ostať zdraví, nie je to, aby sme si každé dva roky išli zobrať krv, alebo aby sme si dali urobiť statické EKG v kľude, to najdôležitejšie je zabezpečiť, aby sme si vedeli, aby sme vedeli zdravo žiť, upraviť životosprávu, aby sme sa vedeli hýbať, aby sme nepodliehali závislostiam, nikotínu, alkoholu, rôznym iným záležitostiam. Toto sú zásadné veci, aby sme sa vyhýbali stresu. Takýmto spôsobom dokážeme žiť zdravý a plnohodnotný život. To, že budeme chodiť každé dva roky na preventívnu prehliadku, zvlášť keď sme mladí a zdraví a nič nám nie je, tak nám toto zdravie nezaručí. A opäť dovolím si taký malý bonmot, že stáva sa to často, že dokonca existujú aj tzv. príznaky, ak mladý, zdravý človek ide na preventívnu prehliadku a dostane od lekára potvrdenie, že je zdravý, nič mu nie je, tak si myslí, že môže ďalej fajčiť, môže ďalej piť, môže ďalej jesť rôzne nezdravé produkty a v podstate veď je zdravý. Rovnako, paradoxne sa aj v literatúre popisuje, že niekedy po preventívnej prehliadke niektorí mladí, zdraví ľudia prehliadajú niektoré symptómy, ktoré môžu byť rizikové a nebezpečné, pretože keď som bol pred dvoma mesiacmi na preventívnej prehliadke a pán doktor mi povedal, že mi nič nie je, no tak to pichanie v boku asi nič nebude, veď som zdravý a môže sa prehliadnuť nejaká závažná choroba. Rovnako falošne pozitívne neexistuje, poznáte tú anekdotu, neexistuje zdravý pacient, len nedostatočne vyšetrený a veľakrát to tak skutočne je, že ak prídete k lekárovi, tak on vám vždy niečo nájde, lebo čím hlbšie bude hľadať, niečo vám nájde, ale nie všetko je nevyhnutné na to, aby sme to začali okamžite riešiť. Dochádza aj k spontánnej limitácii niektorých zmien, ktoré sa nachádzajú v našom organizme. Pokiaľ budeme intenzívne bádať a hľadať, že či zdravý človek je naozaj zdravý a budeme to robiť veľmi, veľmi často, tak sa nevyhneme tomu, že niektoré výkony budú otáznikmi a potom budeme posúvať týchto pacientov na ďalšie vyšetrenia pre istotu, lebo boli tu hraničné hodnoty, no tak pre istotu si to dajme ešte skontrolovať, pre istotu ťa pošlem ešte tam, pre istotu ťa pošlem ešte hentam. Toto sú riziká toho, ak budeme robiť veľmi často primárnu prevenciu zdravých ľudí, že takéto veci sa môžu diať. Táto, a táto diskusia tu v našej spoločnosti vôbec neprebieha, tu sa všetci utešujeme tým, že primárna prevencia je niečo krásne, dobré a nevyhnutné a patrí k takému modernému zdravotnému štýlu, každé dva roky prísť k lekárovi dať sa skontrolovať. Ak sa pozrieme, ak sa pozrieme na detaily, čo nám hovorí literatúra v zahraničí, tak paradoxne nenájdete žiadnu štúdiu, a to som si prezeral naozaj metaanalýzy veľmi kvalitných štúdií, nenašiel som nikde nejakú významnú pridanú hodnotu, ktorá by hovorila o tom, že sa zásadným spôsobom zmenila morbidita alebo mortalita. To znamená, že zásah do nejakého, do úmrtnosti alebo do chorobnosti spoločnosti. To je veľmi zaujímavé, veľmi zaujímavé zistenie, že teda tie prevencie, ktoré sa dejú, nemajú zjavne nejaký zásadný dopad na spoločnosť. A keď si čítate tie štúdie, že prečo, tak sú tam aj odôvodnenia, prečo asi to tak je a mnoho týchto štúdií hovorí o tom, že pravdepodobne je to preto, že na tie preventívne prehliadky chodia väčšinou ľudia, ktorí sa aj tak o svoje zdravie starajú. Ak sa starám o svoje zdravie, chodím pravidelne behať, chodím, dodržujem životosprávu, chodím pravidelne spať, vyhýbam sa stresu a tak ďalej, tak jednoducho ak mám túto možnosť, ktorú mi hradí povinné zdravotné poistenie, no tak idem ešte aj na tú preventívnu prehliadku. Ale toto nie je tá riziková skupina, ktorá by pravdepodobne z preventívnych prehliadok najviac benefitovala. Najviac by benefitovali práve ľudia, ktorí, ktorí sa nesprávajú celkom zdravo, ktorí majú určité rizikové parametre, či už čo sa týka svojej rodinnej anamnézy alebo čo sa týka svojho životného štýlu. Práve títo ľudia by mali chodiť na preventívne prehliadky, ale, žiaľ, pravdepodobne nechodia. A potom je to dôvod, prečo tie preventívne prehliadky pravdepodobne neprinášajú významný benefit pre spoločnosť. Opäť, počuli ste takúto, takúto diskusiu v rámci našej spoločnosti? Táto diskusia vôbec neprebieha. My tuná robíme obrovské množstvo preventívnych prehliadok a chceme ich robiť ešte viac, naväzujeme ich na rôzne benefity, veď nedávno boli naväzované preventívne prehliadky na zubné benefity, čiže ak ste chceli získať 150 eur navyše, no tak ste museli prísť na preventívnu prehliadku. Takisto sú viazané preventívne prehliadky u zubárov a opäť, ak si neumývam pravidelne zuby, nerobím hygienu úst, tak mi nepomôže, že raz za rok alebo dvakrát za rok si urobím preventívnu prehliadku u zubára. No nepomôže mi to, pretože to je podstatné, aby som na tej preventívnej prehliadke dostal aj poučenie, aby som sa správal inak. To je to rozhodujúce. Čo tým chceme dosiahnuť? Keď si pozrieme, že koľko, koľko ľudí chodí na preventívne prehliadky, tak je to zaujímavé. V oblasti detského veku tie preventívne prehliadky sa dejú pomerne často. Napríklad do jedného roku je až 90 % ľudí, ktorí majú na to nárok, alebo malých detičiek s mamami, ktorí prichádzajú ku pediatrom a chodia na tieto pravidelné prehliadky, ktoré sú v podstate povinné. Je ich u nás deväť. Deväť. A prečo je tých preventívnych prehliadok tak veľa, lebo prirodzene ten psychomotorický vývin dieťaťa v prvom roku života je obrovský, to je veľmi vysoký, veľmi rýchly psychomotorický vývin a potrebujeme ho určitým spôsobom sledovať. Čiže je nevyhnutné, aby sa tieto preventívne prehliadky diali, aby sa diali v určitých intervaloch, ale paradoxne keď sme sa pozerali na to, že ako často sa robia tieto preventívne prehliadky v prvom roku života, tak sme našli väčšinu krajín, kde sa preventívne prehliadky robili zhruba každý druhý mesiac, to znamená šesť preventívnych prehliadok v prvom roku života. Paradoxne na Slovensku ich máme deväť. Máme deväť, to znamená, že takmer každý mesiac voláme mamičku s malým dieťaťom, aby sa prišla ukázať, pozrieť, aby sa na ňu pozrel pediater. My tuná plačeme už niekoľko rokov, že máme nedostatok pediatrov, že tu máme obrovský problém, nemá kto robiť APS-ky, zatvárame APS-ky, robíme tu naozaj, máme s tým problém, ale z druhej strany robíme preventívne prehliadky, ktoré tvoria mimochodom zhruba šesť miliónov vyšetrení, ktoré robia pediatri na Slovensku ročne, je zhruba takmer jeden milión preventívnych prehliadok. Čiže 15 % všetkých výkonov, ktoré robia naši pediatri, sú preventívne prehliadky zdravých ľudí. To znamená, že toto je cesta k tomu, aby sme možno odbremenili našich pediatrov, aby sme zredukovali ten počet, počet vyšetrení, ktoré nie sú nevyhnutné. My keď sme pripravovali tento návrh, tak sme sa veľmi citlivo pozerali aj na to, kedy je napríklad nevyhnutné očkovať dieťa. Pretože tie preventívne prehliadky v tom detskom veku do jedného roku sú naviazané aj na povinné očkovacie schémy a pripravili sme to ale tak, aby do toho nebolo zasiahnuté. Aby aj očkovanie napríklad bolo dodržané. Ale počul som rôzne, rôzne vyjadrenia rôznych kolegov, ktorí hovoria, že ale proste u nás ten psychomotorický vývin treba sledovať. Pýtali sa mamičiek, mamičky povedali áno, my sme spokojní, my keď máme nejaké otázky, tak sa môžeme dostať aspoň k pediatrovi. No ale keby ste sa ich spýtali, že dobre, vy máte nejakú otázku, je to nevyhnutné, aby ste sa pýtali lekára? Nemôže to robiť sestra? Nemôže to robiť nejaký iný pracovník? Nemôžete sa pýtať niekde inde? Ale tým, že vy chodíte na preventívnu prehliadku, tak možno keď budete mať akútny problém s dieťaťom, tak sa k tomu pediatrovi nedostanete, lebo práve bude robiť preventívnu prehliadku. Toto sú veci, ktoré, ktoré by sme sa mali zaujímať, ako to nastaviť lepšie. Ako urobiť ten systém transparentnejším, lepším, aby sme robili veci, ktoré sú nevyhnutné, a ja ešte raz zopakujem, preventívne prehliadky sú nevyhnutné, ale v určitom zmysluplnom rámci. A ten rámec potrebujeme lepšie nastaviť a tu je náš návrh, aby sme v prvom roku zmenili tú frekvenciu z deviatich na šesť. V tom mladom veku, keď sa pozriete, prečo sme presvedčení o tom, že nie je nevyhnutné, aby sa robili preventívne prehliadky každé dva roky od 18 rokov, pretože ten problém je, ten problém je naozaj taký, že sa nám tu kumulujú rôzne preventívne prehliadky. Mladí ľudia nastupujú do práce a majú vstupnú pracovnú prehliadku. Potom majú možno každý rok ďalšiu pracovnú prehliadku a popritom ešte každé dva roky si ich volá všeobecný lekár na ďalšiu prehliadku, ktorá v podstate kopíruje tú pracovnú prehliadku. Čiže u mladých ľudí máme tuná pomerne kumuláciu týchto preventívnych prehliadok. No a potom sú praxe, ktoré majú napríklad polovicu svojich ordinačných hodín vyhradených pre preventívne prehliadky. A keď sa potrebujete s akútnym problémom dostať ku lekárovi, tak musíte si cez esemesku objednať termín a ten vám, ten príde možno o tri-štyri dni. Čiže lekár robí od ôsmej do jedenástej preventívne prehliadky, píše, že neberie nových poistencov, lebo už má naplnený stav, ale keď máte akútny stav, horúčku 40, tak musíte počkať a prídete na rad o tri-štyri dni. Zdá sa vám tento systém normálny? Mne sa tento systém normálny nezdá a okrem iného my nemáme dáta, že to pomáha. Všetky preventabilné ochorenia, ja som sa pozrel napríklad na cukrovku, keď sa hovorí, že teda ale veď chceme odhaliť nejaké ochorenie, napríklad cukrovku, tak keď si pozriete, ako vyzerajú dáta, tak do 35 rokov to množstvo pacientov, ktorí majú diabetes mellitus 2. typu, to znamená ten, ktorý je preventabilný, je veľmi nízke. Je to okolo 6- až 7-tisíc pacientov na Slovensku. A ročný záchyt, ročný záchyt v skupine od 20 do 35 rokov ľudí s diabetom je okolo 700. Za celý rok na celom území Slovenska v tejto mladej skupine. Nad 35 rokov tento záchyt je výrazne vyšší, je až 21-tisíc. Čiže tu dáva jasný význam robiť tie preventívne prehliadky častejšie u starších ľudí, kde tie chronické ochorenia sú prirodzene oveľa častejšie, tam ten význam preventívnych prehliadok určite je. Či sa majú robiť každé dva roky alebo každé tri roky, nevieme, ale sú opäť krajiny, ktoré to robia každé tri roky a majú lepšie výsledky ako má Slovensko. Čiže opäť, nechceme robiť žiadnu partizánčinu, nechceme robiť niečo, čo nie je reálne platné vo svete, ale chceme to nastaviť opäť na nižšiu frekvenciu a umožniť našim všeobecným lekárom, aby sa mohli venovať napríklad akútnym pacientom, chronickým pacientom a tak ďalej. No a ešte poslednú vec, ktorú musím povedať, je, že hoci tie preventívne prehliadky robíme, nemeriame ich. Čiže robia sa, ale keď sa opýtate, že čo z toho, či a aký bol záchyt, tak ten záchyt jednoducho neprichádza, pretože tieto dáta nezbierame, my nevieme, koľko z tých preventívnych prehliadok, ktoré urobil všeobecný lekár, smerovali k tomu, že našiel nejaké preventabilné ochorenie a začal sa mu venovať. Takže toto sú naše dôvody, prečo prichádzame s týmto návrhom. Ospravedlňujem sa, že som vás asi tu trošku dlho držal, ale je to dôležitá téma, aby sme ju snáď niektorí pochopili. Ďakujem pekne. [16:59] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Jedna faktická poznámka na vaše vystúpenie. Pán poslanec Majerský. [17:09] František Majerský – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Pán poslanec Stachura, vystihol si podstatu toho, čo sa naozaj už len posledné roky rozprávame, že nám treba naozaj optimalizovať primárnu, primárnu sféru. Hovoríme, že nám chýbajú ambulantní detskí, dospelí lekári a s ambulantnou sférou nič nerobíme. Nenahrádzame, lebo nových lekárov nevieme získať do systému hneď a bude to trvať roky, ak noví lekári nahradia starších a nedá sa to urobiť naozaj zo dňa na deň. Čo ale vieme zmeniť je systém práce v ambulanciách primárnej sféry, detskej, dospelej, a vieme nastaviť, aby niektoré veci fungovali inak. Touto novelou zákona chceme otvoriť diskusiu, aby sme naozaj začali rozprávať o tom, ako zefektívniť primárnu sféru, ktorá je kľúčová, aby nám nezahlcovala nielen záchrannú zdravotnú službu, ale aj ústavnú zdravotnú starostlivosť. Lebo je kľúčová preto, aby naozaj pacient mal svojho lekára, aby sa naozaj dostal k nemu, keď to potrebuje, a to je naozaj v primárnej sfére to kľúčové, na čo má slúžiť primárna sféra. Ďakujem ti za tvoje vystúpenie. Verím, že koalícia ak si aj tento návrh neosvojí, tak niektoré veci bude upravovať v ďalšej novele a pomôže to zlepšiť primárnu sféru. Ďakujem. [17:09] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Krajčí, vy máte procedurálny návrh, áno? Nech sa páči. [17:09] Marek Krajčí – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem pekne za slovo. Ja mám, áno, malú pripomienku k procedúre. Pri prerokovaní tohto návrhu zákona pán predsedajúci Danko okamžite vlastne vyčerpal možnosť prihlásiť sa do ústnej rozpravy ešte skorej, ako vystúpil prvý prihlásený, a to bol predkladateľ. Tým pádom vlastne zobral poslancom možnosť sa prihlásiť teraz po odznení tohto príspevku ešte ako do ústnej rozpravy. Takže myslím si, že bolo by dobré zopakovať tú možnosť, aby poslanci sa mali možnosť aj v ústnej rozprave vyjadriť k tomu, čo pán predkladateľ povedal ako prvý, ktorý sa prihlásil do rozpravy. Ďakujem. [17:09] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Krajčí, ja si myslím, že to prihlasovanie sa do rozpravy má dve fázy. Jedna je písomná, v prípade, že nikto nie je prihlásený do rozpravy písomne, predsedajúci otvoril rozpravu ústne, niekto sa tam prihlási, on ukončí možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a ide rozprava. My nemáme otvorenú rozpravu v tejto chvíli, aby ste sa, vy môžete v tejto chvíli, keď máte záujem v rámci záverečného slova, vystúpiť ako spravodajca, na to vám priestor, samozrejme, že dám, ale ja nemám pocit, že tu ten rokovací poriadok je v týchto paragrafoch gumový, alebo niečo podobné, tam asi nenájdeme priestor na toto, preto sa chcem opýtať, či chce vystúpiť navrhovateľ v rámci záverečného slova. Nech sa páči. [17:11] Peter Stachura – Vystúpenie Dobre, veď nebojte sa, neunudím vás tu už k smrti, prihlásil som sa... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Žiga, Peter, podpredseda NR SR Pardon, ešte vám preruším slovo, lebo som neuzavrel rozpravu. Teraz vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú a pán navrhovateľ má záujem vystúpiť v záverečnom slove. To sú tie slabé miesta, kedy si striedame vedenie schôdze a nie sme správne nalogovaní na to, kde sa nachádzame práve v rozprave. Teraz už máte, pán navrhovateľ, slovo. Stachura, Peter, poslanec NR SR Ďakujem ešte raz. Úplne v krátkosti chcem povedať, že tí, ktorí chcú podporiť túto novelu, nemusia sa vôbec báť, že sa stane niečo zlé, naopak sa zefektívni činnosť zdravotnej starostlivosti na Slovensku a ak teda nedôjde ku prijatiu tejto novely, tak si myslím, že je dôležité otvoriť túto diskusiu, aké veci robíme v zdravotníctve zmysluplne a ktoré veci vieme upraviť a zlepšiť. Ďakujem pekne. [17:11] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Pán spravodajca, nech sa páči. [17:12] Marek Krajčí – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo. Ja najprv k meritu tohto zákona. Ja oceňujem taký progresívny pohľad na vykonávanie preventívnych prehliadok a je nám jasné, že pri neefektívnom nastavení frekvencie preventívnych prehliadok a pri ich realizovaní u pacientov, ktorí ich naozaj nepotrebujú, zdravotný systém stráca financie. A nielen to, predlžujú sa čakacie lehoty u tých lekárov, ktorí ich realizujú na úkor pacientov, ktorí potrebujú zdravotnú starostlivosť. Čo v súčasnej dobe, keď máme nedostatok lekárov, dlhé čakacie lehoty a nedostatok zdrojov v systéme je absolútne opodstatnené na túto tému debatovať, pretože je to vážna vec. Samozrejme, keď je to z pozície opozičného návrhu, tak viac-menej to vyvoláva diskusiu a tá diskusia, myslím, že je absolútne namieste. Je mi jasné, že mnohí lekári sa budú brániť tomu, aby sa frekvencie znižovali, keďže zdravotné poisťovne špeciálne hodnotia alebo teda ohodnocujú vykonanie preventívnej prehliadky. Takže mnohí tí lekári, čo majú kapitácie, napríklad všeobecní lekári, tak ešte dostávajú zvlášť ďalšie financie za vykonanie preventívnej prehliadky. Čo na jednej strane je motivujúce, aby ich robili, čo je super, myslím, že tak by to malo zostať, na druhej strane súhlasím s tým, že pokiaľ sa realizujú viac-menej zbytočne a, pán poslanec, veľmi dobre si povedal, že sú naozaj určité vekové kategórie, kedy pri plne zdravom človeku také preventívne prehliadky asi veľký zmysel nedávajú. Takže ja veľmi oceňujem túto debatu. A ešte úplne na záver. Ako ja sa nechcem hádať ohľadom tých procedúr, ale keby sa podľa mňa pán predkladateľ prihlásil do rozpravy po tom, ako je otvorená ústne rozprava, tak potom by to bolo úplne správne, len on sa prihlásil hneď, ešte v rámci úvodného slova do rozpravy, takže mám za to, že tá ústna rozprava sa mala otvoriť až po tom, ako on ako prvý vystúpil. V tom prípade to podľa mňa malo byť zarátané do písomnej rozpravy. Myslím si, však na to je tá ústna rozprava, aby poslanci tu v pléne mohli reagovať na niekoho, kto sa prihlási buď do písomnej rozpravy a ešte chcú zareagovať v ústnej, alebo je to teda v tomto prípade predkladateľ, ktorý sa prihlásil ako prvý. Ale hovorím, ja sa o tom hádať nebudem, len zdá sa mi, že niekedy to príliš ženieme, ženieme a na úkor kvality potom prerokovania návrhov zákonov. Ďakujem pekne. [17:14] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie, teda prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďalším bodom je druhé čítanie o návrhu poslankyne Ľubice Laššákovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony. Návrh má tlač 399, spoločná správa výborov má tlač 399a. Teraz dávam priestor a slovo pani poslankyni Ľubici Laššákovej, aby návrh zákona odôvodnila. Nech sa páči, pani poslankyňa. (Rokovanie v druhom čítaní o návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Ľubice Laššákovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony , tlač 399.) [17:15] Ľubica Laššáková Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Je to návrh zákona, ktorého hlavným účelom je doplnil platný a účinný právny rámec na zostavovanie dôchodkovej prognózy podľa zákona 461/2003 o sociálnom poistení. To znamená, nie je to žiadna novinka. Je to len doplnenie a z môjho pohľadu výrazné uľahčenie jednak pre ľudí, ktorí sa zaujímajú o svoj dôchodok, a jednak pre zamestnávateľov. Stručne vysvetlím, o čo ide. Cieľom tejto novely je umožniť poistencovi, aby sa dozvedel o budúcej výške svojho dôchodku v jednom komplexnom dokumente. V súčasnosti občania nemajú relevantné informácie o svojom budúcom dôchodkovom zabezpečení, ak ich sami aktívne nevyhľadávajú. Cieľom preto je, aby sa poistenec dozvedel o predpokladanej aj budúcej výške svojho dôchodku v jednom komplexnom materiáli. A ďalšou ambíciou je dosiahnuť fakt, aby čo najskôr sa informácie o prognóze doplnkového starobného dôchodku z doplnkového dôchodcovského poistenia včlenili aj do dôchodkovej prognózy v celoeurópskom osobnom dôchodkovom produkte. To je jeden aspekt, ktorý som chcela pripomenúť, a ten druhý má veľmi výrazný antibyrokratický účel, ktorý ocenia určite najmä zamestnávatelia. Dvoma vetami vysvetlím, o čo ide. V roku 2023 v pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Kremského boli zamestnávatelia novelou zákona povinní písomne alebo elektronicky, SMS správou, akokoľvek inak informovať svojich zamestnancov o tom, či je zamestnávateľ vedený v zozname dlžníkov Sociálnej poisťovne. V tomto uvedenom návrhu zákona, ktorý predkladám, sa táto povinnosť ruší. Zamestnanec si totiž môže túto informáciu o tom, či je jeho zamestnávateľ dlžníkom alebo nie, veľmi jednoducho vyhľadať, a navrhuje sa zároveň, aby Sociálna poisťovňa, ktorá má všetky informácie, ktoré jej zamestnávatelia posielajú, aby ich dávala poistencom v jednom komplexnom materiáli a aby sa tak vlastne dozvedeli záujemcovia o výške budúceho dôchodku všetky relevantné informácie. To je veľmi zhruba všetko. Ďakujem. [17:15] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pani poslankyňa, zaujmite miesto pre navrhovateľov. Teraz dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre sociálne veci pani poslankyni Alene Novákovej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pani spravodajkyňa. [17:19] Alena Nováková Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi predložiť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Ľubice Laššákovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia dopĺňajú niektoré zákony, tlač 399a. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 470 zo 17. septembra 2024 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre sociálne veci. Určila zároveň výbor pre sociálne veci ako gestorský výbor a lehotu na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch. Predmetný návrh zákona, tlač 399, prerokovali a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť oba určené výbory. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto spoločnej správy vyplývajú štyri pozmeňujúce návrhy. Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch 1 až 4 štvrtej časti tejto spoločnej správy spoločne so stanoviskom gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor odporúča návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich návrhov schváliť. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci č. 75 z 22. októbra 2024. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona informovala o výsledku rokovania výborov a predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady, zároveň určil náhradníkov spravodajcu. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu. [17:19] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Teraz sa pýtam, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne. Pán poslanec Krajčí, končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Konštatujem, že je prihlásený jeden pán poslanec. Pán poslanec Cech, nech sa páči. [17:22] Jozef Cech – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, predkladám dva pozmeňujúce návrhy, ktoré krátko odôvodním. Prvý sa týka toho, že nárok na 13. dôchodok má každý poberateľ dôchodku zo Sociálnej poisťovne v sume priemerného dôchodku, a to bez ohľadu na skutočnosť, či poberajú čiastkový alebo tzv. plný dôchodok zo Slovenskej republiky. Čiastkový dôchodok poberajú také osoby, ktoré na Slovensku nezískali potrebnú dobu na nárok na dôchodok, ale k získaniu slovenského dôchodku si pomohli odpracovaným obdobím v zahraničí. Pozmeňujúci návrh sa zameriava na úpravu 13. dôchodku pre túto skupiny ľudí, pre poberateľov starobného dôchodku a predčasného starobného dôchodku, ktorí získali menej ako desať rokov slovenského obdobia dôchodkového poistenia, sa navrhuje čiastkovať ich sumy 13. dôchodku. Tí poberatelia, ktorí získali viac ako desať rokov slovenského obdobia, budú mať nárok na plný 13. dôchodok. Táto hranica bola zvolená z dôvodu, že ide o historicky minimálnu hranicu potrebnú na nárok na starobný dôchodok. Jej aplikácia zabezpečí, aby poberatelia čiastkových dôchodkov, ktorí odpracovali rovnaký počet rokov na Slovensku, získali 13. dôchodok v rovnakej sume. Suma 13. dôchodku pre poberateľov, ktorí nezískali desať rokov slovenského obdobia, sa bude pomerne krátiť podľa počtu rokov, ktoré získali, a to tak, že pre 13. dôchodok vyplatený za rok 2024 bude za jeden rok slovenského obdobia 13. dôchodok v sume 60,70 eur, čo predstavuje jednu desatinu plnohodnotného 13. dôchodku. Za dva roky slovenského obdobia 13. dôchodok v sume 121,30 eur, čo predstavuje dve desatiny plného 13. dôchodku. Táto úprava sa však nebude uplatňovať v prípade poberateľov československých dôchodkov, keďže podľa judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa československé obdobie nepovažuje za obdobie získané v cudzine. Poberatelia československých dôchodkov tak budú mať nárok na 13. dôchodok v plnej výške. Druhý pozmeňovací návrh je práve o tom, nakoľko predchádzajúci poslanecký návrh, tlač 399, bol predložený pred schválením zákona č. 278/2024 Z. z., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s ďalším zlepšovaním stavu verejných financií, resp. pred jeho uverejnením v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, pričom uvedený zákon, ako aj predložený poslanecký návrh upravujú § 33b zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a zmene a doplnení niektorých zákonov, je potrebné legislatívne vyriešiť kolíziu účinnosti navrhovaných zmien § 33b a za týmto účelom predkladám krátky legislatívno-technický pozmeňujúci návrh. V tejto chvíli by som predniesol prvý pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Cecha k návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Ľubici Laššákovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony, tlač 399. 1. V čl. I sa pred bodom 1 vkladajú nové body 1 až 3, ktoré znejú: „1. V § 77b ods. 1 druhej vete sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: „ak tento zákon neustanovuje inak.” 2. V § 77b sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie: „(2) Suma 13. dôchodku poberateľa starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku, ktorého suma bola určená s prihliadnutím na obdobie poistenia získané v cudzine podľa osobitného predpisu alebo podľa medzinárodnej zmluvy získaného v cudzine podľa osobitného predpisu. Ospravedlňujem sa, alebo podľa medzinárodnej zmluvy sa určí ako súčin 13. dôchodku určeného podľa odseku 1 a koeficientu určeného ako podiel počtu rokov dôchodkového poistenia získaného poistencom podľa tohto zákona a číslo 10; za obdobie poistenia získané v cudzine podľa osobitného predpisu alebo podľa medzinárodnej zmluvy sa nepovažuje československé obdobie dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 9. Na hodnotu koeficientu prevyšujúcu hodnotu 1 sa neprihliada." Doterajšie odseky 2 až 5 sa označujú ako odseky 3 až 6. 3. V § 77b ods. 6 sa za slová „priznaní 13. dôchodku” vkladajú slová „vyplateného v priemernej mesačnej sume príslušnej dôchodkovej dávky"." Nasledujúce body sa primerane prečíslujú, čo sa premietne do článku o účinnosti. Tieto body nadobúdajú účinnosť dňom vyhlásenia, čo sa premietne do článku účinnosti. Odôvodnenie: Navrhuje sa čiastkovať sumu 13. dôchodku poberateľom čiastkového starobného dôchodku, vrátane čiastkového pomerného starobného dôchodku a čiastkového predčasného starobného dôchodku (ďalej len „starobný dôchodok”), ktorí získali menej ako 10 rokov „slovenského obdobia dôchodkového poistenia". Minimálny rozsah obdobia dôchodkového poistenia, ktorý je potrebný na priznanie starobného dôchodku bol právnymi predpismi v rôznych obdobiach stanovený rôzne, konkrétne to bolo 10, 15 rokov, 20 rokov a 25 rokov. Suma 13. dôchodku vyplácaná za poberanie starobného dôchodku poberateľom, ktorí právnymi predpismi stanovené najnižšie minimálne obdobie dôchodkového poistenia potrebné na priznanie starobného dôchodku získali len s prihliadnutím na obdobie získané „v zahraničí", sa upravuje úmerne, a to podľa pomeru „slovenského obdobia dôchodkového poistenia” a číslovky 10. Suma 13. dôchodku poberateľovi čiastkového starobného dôchodku, ktorý nezískal ani 10 rokov „slovenského obdobia dôchodkového poistenia” tak v roku 2024 bude za jeden rok v sume 60,70 eur, za dva roky v sume 121,30 eur a tak ďalej. V súlade s konštantnou judikatúrou súdov Slovenskej republiky, podľa ktorej československé obdobie dôchodkového poistenia nie je obdobím získaným v cudzine, sa navrhuje, aby československé obdobie dôchodkového poistenia, teda doba zamestnania a náhradná doba získané podľa právnych predpisov účinných pred 1. januárom 1993, sa ani na jeho účely úmernej úpravy sumy 13. dôchodku nepovažovali za obdobie poistenia získané v cudzine. Rozhodnutie: Navrhuje sa, aby písomné rozhodnutie o sume Sociálnou poisťovňou priznaného 13. dôchodku sa ani naďalej nevyhotovovalo, pokiaľ sa 13. dôchodok poistencovi priznáva v nezníženej sume 13. dôchodku, ktorá zodpovedá priemernej mesačnej sume podľa § 77b ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Naopak, o priznaní 13. dôchodku poistencovi, ktorý získal menej ako 10 rokov „slovenského obdobia dôchodkového poistenia” a preto má nárok na 13. dôchodok v upravenej sume, sa navrhuje, aby Sociálna poisťovňa rozhodovala písomným rozhodnutím odôvodňujúcim postup výpočtu sumy 13. dôchodku. 2. V čl. I sa za bod 19 vkladá nový bod 20, ktorý znie: „20. Za § 293gj sa vkladá 293gja, ktorý vrátane nadpisu znie: „§ 293gja Prechodné ustanovenia účinné dňom vyhlásenia (1) 13. dôchodok určený podľa § 77b ods. 2 sa za rok 2024 vyplatí najneskôr do 30. septembra 2025. (2) Poistencovi, ktorý má nárok na starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok uvedený v § 77b ods. 2 a súčasne má nárok aj na dôchodok podľa osobitného predpisu, 56ab) 13. dôchodok v roku 2024 vyplatí podľa osobitného predpisu 56ab) príslušný útvar sociálneho zabezpečenia alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia. Ak suma 13. dôchodku podľa tohto zákona je vyššia ako suma 13. dôchodku vyplateného podľa prvej vety, Sociálna poisťovňa vyplatí rozdiel týchto súm najneskôr do 30. septembra 2025. Nasledujúci bod sa primerane prečísluje, čo sa premietne do článku o účinnosti. Tento bod nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia, čo sa premietne do článku o účinnosti. Odôvodnenie: Predpokladom určenia sumy 13. dôchodku je úprava informačných systémov Sociálnej poisťovne vrátane ich doplnenia tak, aby boli k dispozícii presné údaje na určenie sumy čiastkového 13. dôchodku. Navrhuje sa preto poskytnúť Sociálnej poisťovni potrebný časový priestor na vyplatenie úmerne čiastkových 13. dôchodkov, a to do 30. septembra 2025. Ak ide o poistenca, ktorý má nárok na výplatu dôchodku od dvoch platiteľov dôchodku v Slovenskej republiky, pričom jeden z dôchodkov je čiastkový starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok, nárok na 13. dôchodok sa vyp... nárok na 13. dôchodok vyplatí príslušný útvar sociálneho zabezpečenia ozbrojených zborov a Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Ak Sociálna poisťovňa zistí, že suma 13. dôchodku k čiastkovému starobnému dôchodku alebo predčasnému starobnému dôchodku je vyššia ako suma 13. dôchodku vyplatená príslušným útvarom sociálneho zabezpečenia ozbrojených zborov alebo Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia do 30. septembra 2025, vyplatí Sociálna poisťovňa poistencovi rozdiel na sume 13. dôchodku. Teraz prednesiem druhý pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Cecha k návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Ľubice Laššákovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony, tlač 399. Za čl. III sa vkladá nový čl. IV, ktorý znie: „Čl. IV Zákon č. 278/2024 Z. z., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s ďalším zlepšovaním verejných financií, sa mení takto: V čl. XV sa slová „1. januára 2026" nahrádzajú slovami „1. januára 2029". Nasledujúci článok sa primerane prečísluje. Tento článok nadobúda účinnosť 1. januára 2025, čo sa premietne do článku o účinnosti. Odôvodnenie: Keďže v poslaneckom návrhu zákona, tlač 399, sa posúva účinnosť takzvanej novej výplatnej fázy v starobnom dôchodkovom sporení na 1. januára 2029, je potrebné posunúť účinnosť ustanovenia týkajúcich sa novej výplatnej fázy v starobnom dôchodkovom sporení aj v zákone, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s ďalším zlepšovaním stavu verejných financií. Ďakujem, skončil som. [17:29] Peter Žiga Ďakujem pekne, pán poslanec. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chcem sa opýtať navrhovateľky, či chce zaujať stanovisko k rozprave. Nechce. Pani spravodajkyňa nechce. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Nasledujúcim bodom programu je druhé čítanie o návrhu poslankyne Aleny Novákovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 453/2003 o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je uverejnený ako tlač 415, spoločná správa výboru má tlač 415a. Dávam slovo pani poslankyni Alene Novákovej, aby návrh zákona odôvodnila. Nech sa páči. (Rokovanie v druhom čítaní o návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Aleny Novákovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 453/2003 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 415.) [17:35] Alena Nováková Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, cieľom navrhovaného zákona je dočasne upraviť sídlo úradov práce, sociálnych vecí a rodiny a ich obvodov pre agendu koordinácie rodinných dávok v rámci Európskej únie. Pri výbere konkrétnych úradov práce, sociálnych vecí a rodiny sa vychádza z množstva agendy koordinácie rodinných dávok z rovnomerného rozloženia tejto agendy z hľadiska počtu prípadov v rámci celého územia Slovenskej republiky a z dostupnosti určených úradov pre klientov. Prechodná úprava miestnej príslušnosti úradov zo 46 súčasných na 11 je odôvodnená trvaním národného projektu Inovácia v poskytovaní pomoci osobám ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením v hlavnej aktivite 2: podpora skvalitnenia odborných činností, vykonávaných zamestnancami úradov práce, sociálnych vecí a rodiny. Na základe uvedeného sa navrhuje prechodne po dobu realizácie tohto projektu do 31. decembra 2026 upraviť miestnu príslušnosť úradov práce. Projekt bude po skončení vyhodnotený z hľadiska dosiahnutia cieľov realizovateľnosti, účelnosti a efektívnosti a hlavne prínosu pre klientov a po ukončení a vyhodnotení bude na zvážení rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny, či príslušnosť určených úradov upraví natrvalo. Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. januára 2025. Ďakujem. [17:35] Peter Žiga Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Zaujmite miesto pre navrhovateľov. Teraz dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre sociálne veci pani poslankyni Ľubici Laššákovej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnila návrhu a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pani spravodajkyňa. [17:37] Ľubica Laššáková Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Dovoľte mi predložiť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Aleny Novákovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 453/2003 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 415 a. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 531 z 25. septembra 2024 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre sociálne veci. Určila zároveň výbor pre sociálne veci ako gestorský výbor a lehotu na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch. Predmetný návrh zákona prerokovali a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť oba určené výbory. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto spoločnej správy vyplývajú dva pozmeňujúce návrhy. Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch 1 a 2 v štvrtej časti tejto spoločnej správy spoločne so stanoviskom gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor odporúča návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich návrhov schváliť. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci č. 76 z 22. októbra 2024. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona informovala o výsledku rokovania výborov a predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady, zároveň určil výbor náhradníkov spravodajcu. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu. [17:37] Peter Žiga Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa. Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Teraz sa pýtam, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne. Nie je tomu tak. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pýtam sa navrhovateľky, či má záujem zaujať stanovisko. Pani spravodajkyňa nemá. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pristúpime k druhému čítaniu o návrhu poslankyne Aleny Novákovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 5/2004 o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má parlamentnú tlač 416, spoločná správa výboru má tlač 416a. Dávam slovo poslankyni Alene Novákovej, aby návrh zákona odôvodnila. Nech sa páči. (Rokovanie v druhom čítaní o návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Aleny Novákovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 416.) [17:40] Alena Nováková Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, návrhom zákona sa umožňuje agentúre dočasného zamestnávania dočasne prideľovať štátnych príslušníkov tretej krajiny k užívateľskému zamestnávateľovi po vydaní súhlasného potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta a podaní žiadosti o prechodný pobyt na účel zamestnania do právoplatného skončenia konania o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania za podmienky, že ide o výkon zamestnania v nedostatkových profesiách. V súčasnosti možno zamestnávania príslušníkov tretej krajiny pred udelením prechodného pobytu na účel zamestnania a na základe vydaného súhlasného potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta sa vzťahuje len na zamestnávateľa, ktorý nie je agentúrou dočasného zamestnania. Predmetným návrhom sa to umožní aj agentúre dočasného zamestnávania pri nedostatkových profesiách. Ďakujem. [17:40] Peter Žiga Ďakujem pekne. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre sociálne veci pánovi poslancovi Jozefovi Cechovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pán spravodajca. [17:41] Jozef Cech Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi predložiť správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Aleny Novákovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 416a. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 533 z 25. septembra 2024 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre sociálne veci. Určila zároveň výbor pre sociálne veci ako gestorský výbor a lehotu na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch. Predmetný návrh zákona, tlač 416, prerokovali a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť oba určené výbory. Z uznesení Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto spoločnej správy nevyplývajú žiadne pozmeňujúce návrhy. Gestorský výbor odporúča návrh zákona ako celok schváliť. Spoločná správa výboru Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci č. 77 z 22. októbra 2024. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri prerokovaní o predmetnom návrhu zákona informoval o výsledku rokovania výborov a predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady, zároveň určil náhradníkov spravodajcu. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu. [17:41] Peter Žiga Ďakujem pekne. Otváram rozpravu. Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Teraz sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Dve panie poslankyne. Pani poslankyňa Plaváková, nech sa páči. [17:43] Lucia Plaváková – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne za slovo, ja budem len veľmi krátko. Ja som už teda to spomínala aj na ústavnoprávnom výbore, ale keďže medzičasom tu nebol žiaden pozmeňujúci návrh, tak len zopakujem, že k predmetnému návrhu zákona zaslalo stanovisko ministerstvo hospodárstva, ktoré upozorňuje na to, že tento zákon má dopad na podnikateľské prostredie a v takom prípade nám § 19 ods. 6 zákona o tvorbe právnych predpisov určuje, že účinnosť zákona má byť buď 1. januára, alebo 1. júla, a tento zákon má nastavenú účinnosť na 1. decembra. Takže ak by sme tu chceli teda zachovať nejakú čistotu legislatívneho prostredia a rešpektovať právne predpisy, ktoré u nás máme, tak by bolo dobré to posunúť na 1. januára. To sa teda nestalo, tak len aby som zadosťučinila zákonu, tak to tu pripomínam. Ďakujem veľmi pekne. [17:43] Peter Žiga Ďakujem pekne. S faktickou navrhovateľka. [17:44] Alena Nováková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Nie je potrebné meniť účinnosť začiatku tohto zákona, nakoľko predmetným zákonom nebudú narušené žiadne procesy, ktoré sú pri ostatných, že sa musia systémovo meniť nejaké veci na začiatku alebo v polovici roka. (Reakcia z pléna.) Ja som to takto odkonzultovala, tak z tohto dôvodu sme to nemenili. [17:44] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďalšou vystupujúcou v rozprave je pani poslankyňa Števulová. [17:45] Zuzana Števulová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo. Ja už som aj predtým s vami, pani navrhovateľka, hovorila, že teda tento návrh podporujem, uvedomujem si, že tam tie agentúry dočasného zamestnávania chýbajú, aj keď teda veľa by sme sa mohli baviť aj o praktikách agentúr dočasného zamestnávania, ale keďže tento návrh sa týka témy, teda toho, aby cudzinci, ktorí teda už majú dajme tomu predschválené, pre laikov, možnosť teda obsadenia pracovného miesta na Slovensku, mohli začať pracovať skôr, ešte pred vydaním vlastne povolenia na zamestnanie, tak považujem za dôležité využiť túto situáciu tohto zákona, upozorniť na veľmi vážny problém, ktorý vlastne riešim už dlhodobo, a to je nefunkčnosť práve registračného systému pre cudzincov na rezervovanie termínov na oddeleniach cudzineckej polície všeobecne po Slovensku. Je to tak vážna téma, že túto situáciu kritizovala a obrátila sa na ministra vnútra Únia miest Slovenska, prezident Peter Pellegrini pri nedávnej návšteve Nitry to tiež skritizoval a ja som sa minulý týždeň pána ministra vnútra Šutaja Eštoka pýtala na hodine otázok, že čo sa deje. Ide totižto o to, že registračný systém na cudzineckej polícii je zásadná vec pre viac ako 200-tisíc cudzincov, ktorí na území Slovenskej republiky žijú, pracujú, študujú. Týka sa to teda aj ľudí, ktorí si chcú vybaviť povolenie na zamestnanie. Tí, ktorí tu podnikajú, chcú si predĺžiť toto povolenie. Študenti, doktorandi, o ktorých sme sa dnes ráno bavili aj tu s ministrom Druckerom, na ktorého som tiež apelovala, aby túto situáciu riešil. Písali už o tom aj médiá. Tento systém je mesiace nefunkčný, nie sú tam voľné termíny a s týmito termínmi sa prekvapivo, písali o tom, opakujem, médiá a minister Šutaj Eštok tvrdí, že to bude vyšetrovať polícia, obchoduje na čiernom trhu, kedy za termíny sa platí 200-300 eur. Tá situácia je neúnosná a pán minister mi minulý štvrtok odpovedal, že už vo štvrtok vraj implementovali technické riešenia, ktoré mali priniesť nové termíny a mali túto situáciu nejakým spôsobom zlepšiť aj preskúmať, že čo je vlastne problém, lebo však tie termíny sú, PIN kód sa posiela vlastne na konkrétne telefónne číslo, je tam uvedené vlastne meno toho žiadateľa, čiže naozaj ak sú tam podozrenia, že priekupníci s termínmi hekli vlastne tento systém ministerstva vnútra, tak je to podľa mňa veľmi vážne a naozaj sa tým treba zaoberať. Ja som ministrovu odpoveď zverejnila na svojich sociálnych sieťach v pondelok a odvtedy mi prišli desiatky reakcií od cudzincov, ich manželiek, manželov, známych, že naďalej to nefunguje, že tie termíny prosto nie sú, že systém padá, že nedá sa im nalogovať. Čiže ja na vás, pani navrhovateľka, aj touto cestou apelujem ako na ďalšiu z politikov a političiek vládnych koalícií, ktorí riešia teda situáciu, ktorá sa nejakým spôsobom týka cudzincov, aby ste, prosím, apelovali na ministra vnútra, že táto situácia je vážna. Už včera bolo neskoro a my tu naozaj reálne bránime tým cudzincom, keď pretrváva tá situácia s nedostatkami termínov, že oni si nevedia splniť svoje zákonné náležitosti. Čiže kľudne sa tu môže stať, že, či síce cudzinec, ktorý bude zamestnaný cez agentúru dočasného zamestnávania, nebude mať možnosť si upraviť tie svoje zákonné povinnosti včas, aby vlastne stihol tú lehotu na podanie žiadosti o prechodný pobyt za účelom zamestnania, alebo ak už tu pracuje, tak nevie stihnúť lehotu na obnovenie tohto povolenia. Takže je to naozaj veľmi vážny problém, týka sa naozaj že veľmi veľkého množstva ľudí, všimol si to nakoniec aj pán prezident aj Únia miest Slovenska a ďalší, takže by som chcela využiť túto príležitosť a poprosiť vás, aby ste apelovali na pána ministra. Ja som mu posielala ešte aj interpeláciu, aby túto situáciu urgentne riešil. Ďakujem. [17:45] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce pani navrhovateľka? Nechce. Pán spravodajca? Nechce? Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Teraz nasleduje druhé čítanie o návrhu pána poslanca Jána Ferenčáka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1991 o majetku obcí a v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je pod tlačou 420. Spoločná správa výborov má tlač 420a. Dávam slovo poslancovi Jánovi Ferenčákovi, aby návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči. (Rokovanie v druhom čítaní o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Ferenčáka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov , tlač 420.) [17:50] Ján Ferenčák – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vám predstavil návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1991 o majetku obcí v znení neskorších predpisov. Tak ako som tento zákon predstavil v prvom čítaní, tak by som vám dovolil predstaviť aj v druhom čítaní aj so zmenami, ktoré ako tvorca a predkladateľ som akceptoval. V prvom rade treba povedať, že samotný návrh zákona, ak by som sa na to pozrel možno s odstupom času, tak by som ho rozvrhol asi do troch samostatných zákonov, ale ambíciou, ambíciou mojou aj tých, ktorí sa pripomienkami na tom podieľali, bolo to zhrnúť do jedného návrhu, aby sa vyriešili, vyriešili problémy, ktoré vznikli s aplikovaním zákona z novembra 2023. Ako som spomínal, aplikačná prax nám preukázala, že v niektorých oblastiach schváleného zákona, ktorý je momentálne platný, sú ustanovenia, ktoré nám bránia v plnom výkone alebo neumožňujú nám využiť samotný zákon, ktorý bol predložený. Týka sa to hlavne predaja, prenájmu majetku, kde v tej prvej časti sa doplnila možnosť, možnosť nielen elektronického podania, ale doplnenie aj o písomnú možnosť podania. Tam musím povedať, že sme akceptovali pripomienku legislatívy, aby uchádzač nerozhodoval o spôsobe, ale o podobe, podobe podania. To znamená, je to korektné a formulačne sa to spresňuje. Samotný pozmeňujúci návrh bol predložený na rokovaní finančného výboru a bol takisto schválený. V ďalšej časti, kde sa odstraňuje duplicita v prípade zmlúv pri poskytnutí dotačných prostriedkov, či sú to aj európske štrukturálne fondy alebo dotačné schémy Slovenskej republiky, a samotná zmluva poukazuje na prenájom tohto majetku pre určité skupiny, napr. opravíte športovú halu a je uvedené, že pre športovcov, ktorí budú využívať túto halu, má to nájomné byť znížené. Podľa súčasného návrhu zákona musíte buď ísť systémom verejného obstarávania, alebo potom prípad osobitého zreteľa, čo v podstate duplicitne, duplicitne rieši danú problematiku. Takisto po pripomienkach na ústavnoprávnom výbore, ktoré boli prednesené, tak sme akceptovali doplnenie, že v článku č. 1 bode 3 § 9a ods. 2 písm. f) znie: „f) majetku obce obstaraného z verejných prostriedkov podľa osobitných predpisov, ak ich poskytnutie bolo podmienené povinnosťou obce zabezpečiť využitie tohto majetku v súlade s podmienkami, za ktorých sa verejné prostriedky poskytli," a potom v popise je, že: „zároveň platí, že poskytnutie majetku obce do užívania bez vykonania súťažného postupu je možné len počas obdobia, kedy bude obec plniť a dodržiavať podmienky, za ktorých dodržanie boli finančné prostriedky poskytnuté, napr. obdobie udržateľnosti projektu. Po uplynutí tejto doby táto možnosť zanikne a majetok musí byť prenechávaný do užívania prostredníctvom niektorého zo súťažných postupov uvedených v § 9a ods. 1 zákona. Z dôvodu, že navrhované ustanovenie je súčasne výnimkou z povinnosti obce prenechať majetok obce do nájmu najmenej za také nájomné, za aké sa v tom čase a na tom mieste obvykle prenecháva do nájmu na dohodnutý účel veci toho istého druhu alebo porovnateľné veci, je predmetné ustanovenie nutné vykladať aj vo vzťahu k tejto povinnosti obce rovnakým spôsobom." Musím povedať, že na zasadnutí ústavnoprávneho výboru boli pripomienky či už pána Dostála alebo pani Plavákovej, a to je presne ustanovenie, ktoré sme sa snažili tam doplniť, aby tieto podmienky boli splnené. Nenašli sme lepšie paragrafové znenie, ale vyšli sme v tej ústretovosti, musíte hodnotiť pozitívne, že tá snaha tam bola to jednoducho spraviť a akceptovať aj tieto pripomienky, ktoré tam odzneli. A ešte doplnením na záver, čo sa predložilo v pozmeňujúcom návrhu, je akceptácia prechodného obdobia. To znamená predaj majetku obce podľa § 9a ods. 1 písm. a) a c) alebo prenechávanie majetku obce do užívania podľa § 9a ods. 1, je nedokončené, do 31. decembra 2024 sa dokončí podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2024. To sme tiež akceptovali pripomienku, ktorá bola vznesená, legislatívne je to v poriadku, aby bolo jasne explicitne určené, odkedy ten zákon platí a do akého obdobia musia platiť pravidlá, ktoré sú zákonom dané. V tej tretej oblasti, ako som spomínal, je to prenechávanie, prenechávanie možnosti prenájmu, prenájmu na verejnoprospešné účely hnuteľného majetku do 3,5-tisíc alebo nehnuteľného majetku do 10 dní, ale musí tam byť splnená podmienka verejnoprospešného účelu. Týka sa to všetkých, chcem vás poprosiť o podporu tohto zákona a nie je, ja poviem, výhodou týchto zákonov pre samosprávu je, že sa týkajú všetkých, bez určenia nejakej politickej príslušnosti alebo bez určenia akejkoľvek veľkosti obce. To znamená, je to, či obec má 50 obyvateľov, alebo má 500-tisíc, tak máme tie isté problémy, pretože všetci podľa súčasnej legislatívy máme rovnaké kompetencie a samotný návrh zákona, ktorý je tu predkladaný, môžem vám garantovať, že 90 % problémov majú tie najmenšie obce s dodržiavaním, respektíve aby splnili tieto podmienky. Chcem ešte možno prečítať stanovisko Generálnej prokuratúry, a to ma veľmi potešilo a je možno aj takým výsledkom, prečo tento zákon je predložený. Samotná Generálna prokuratúra v medzirezortnom pripomienkovom konaní hovorí: „Súhlasíme s cieľom sledovaným navrhovanou legislatívnou zmenou, t. j. s úpravou niektorých problematických postupov pri nakladaní s majetkom obce, ktorý z vecného a právneho hľadiska považujeme za legitímny a racionálny. Čo sa týka spôsobu dosiahnutia cieľa sledovaného navrhovanou zmenou vrátane legislatívneho riešenia, v celom rozsahu sa stotožňujeme so stanoviskom Ministerstva financií Slovenskej republiky k predloženému návrhu zákona," a ministerstvo financií takisto súhlasilo v plnom rozsahu. Samozrejme, snažili sme sa aj ako predkladateľ vypočuť pripomienky a takto ich aj legislatívne a v rámci pozmeňujúceho návrhu doplniť. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. [17:50] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie a rozpočet poslancovi Zdenkovi Svobodovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči. [17:57] Zdenko Svoboda – Vystúpenie v rozprave Ďakujem, pán predseda. Vážený pán predsedajúci, dovoľte, aby som ako spravodajca predniesol túto spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Ferenčáka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Z. z. o majetku obcí v znení neskorších predpisov, v druhom čítaní. Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rady túto spoločnú správu výborov. Národná rada uznesením č. 505 z 19. septembra 2024 pridelila predmetný návrh zákona, tlač 420, týmto výborom Národnej rady – Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Národná rada určila zároveň výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol poslanecký návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko. K predmetnému poslaneckému návrhu zákona zaujali výbory, ktorým bol pridelený, tieto stanoviská: Odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcim a doplňujúcimi návrhmi – Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet; odporúča pre Národnú radu návrh schváliť – ústavnoprávny výbor a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené pod bodom IV tejto správy. Gestorský výbor odporúčal o návrhoch výborov, ktoré sú uvedené spoločnej správy pod bodom IV, hlasovať takto: O bodoch spoločnej správy č. 1 až 3 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Spoločná správa výborov, tlač 420a, bola schválená uznesením gestorského výboru č. 145 z 22. októbra 2024. Týmto uznesením gestorský výbor zároveň poveril, poveril ma, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výborov a navrhol Národnej rade postup pri hlasovaní podľa príslušných ustanovení o rokovacom poriadku Národnej rady. Ďakujem, pán predseda, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu. [17:59] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Teraz sa pýtam, či sa chce do rozpravy niekto prihlásiť ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a vyhlasujem všeobecnú rozpravu skončenú. Pán navrhovateľ, chcete? Pán spravodajca? Nechcú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať druhým čítaním o návrhu poslanca Zdenka Svobodu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má tlač 437, spoločná sprava výborov má tlač 437a. Dávam slovo poslancovi Zdenkovi Svobodovi, aby návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči, pán poslanec. (Rokovanie v druhom čítaní o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Zdenka Svobodu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb v znení neskorších predpisov , tlač 437.) [18:01] Zdenko Svoboda – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vám predložil návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 219/1996Z. z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb v znení neskorších predpisov. Cieľom môjho návrhu je umožnenie používania skríningových testovacích súprav policajtmi pri výkone dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky v prípadoch, keď má policajt pri kontrole podozrenie, že vodič je pod vplyvom omamných a psychotropných látok, a zároveň navrhujem vypustenie zastaranej právnej úpravy o zriaďovaní protialkoholických záchytných izieb. Novela zákona, ako som uviedol, upravuje dve zásadné veci alebo oblasti, jednou z nich sú tieto skríningové testovacie sady, ktoré boli vlastne obstarané prostredníctvom ministerstva vnútra, avšak v súvislosti s ich zavádzaním do výkonu služby bolo zistené, že súčasné znenie zákona č. 219/1996 Z. z o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov vlastne neumožňuje používanie predmetných skríningových testovacích súprav. Z tohto dôvodu je potrebné pristúpiť k novelizácii zákona, čím dôjde k zrýchleniu a zjednodušeniu vykonávania orientačného vyšetrenia na prítomnosť drog v organizme vodiča. A druhou úpravou je vypustenie § 6 až 11 tohto zákona, ktorý upravuje zriaďovanie protialkoholických záchytných izieb, a to z dôvodu, že ide o zastaralú právnu úpravu. Prekážkou jej vykonateľnosti je aj fakt, že vychádza z pôvodného zákona z päťdesiatych rokov minulého storočia, kedy československé zdravotníctvo prebralo na seba represívnu úlohu chrániť spoločnosť pred ohrozujúcim správaním občanov. V súčasnosti je však na základe ústavy právne nemožné obmedzovanie osobnej slobody u osoby bez psychózy a následne umiestňovanie v ústavnom zdravotníckom zariadení proti jej vôli, ak o tom nerozhodol súd. V súčasnosti aj bez prevádzkovania protialkoholických záchytných izieb končia osoby pod vplyvom alkoholu v ambulanciách záchrannej zdravotnej služby. Na výbore pre zdravotníctvo ešte zazneli doplňujúce otázky, ktoré by som teraz zodpovedal. Jedna z nich bola, už som to aj vysvetlil, že prečo vlastne k tomuto pristupujeme. Takže vyšetrenie na zistenie prítomnosti iných návykových látok než alkoholu, teda drog u vodiča, sa vykonáva podľa ustanovenia § 5 ods. 5 zákona č. 219/1996 Z. z. Pred nákupom skríningových testov polícia vykonávala vyšetrenie iba podľa písm. a) uvedeného ustanovenia v orientačných, psychomotorickým vyšetrením a následným lekárskym vyšetrením spojeným s odberom a laboratórnym vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu, keď žiadnym iným prístrojom doteraz nedisponovala. Vodiča s podozrením na požitie drog následne polícia eskortovala do nemocnice na lekárske vyšetrenie spojené s odberom biologického materiálu, to znamená krvi alebo moču. Uvedené riešenie predstavovalo jednak finančné náklady a zároveň bolo časovo zdĺhavé. Z uvedeného dôvodu bola aj na základe skúseností z okolitých štátov políciou prednesená požiadavka na zaobstaranie týchto testov, ktoré by boli schopné drogy v tele vodiča detegovať priamo na mieste zastavenia. Vzhľadom na nejednoznačný právny výklad zákona, to znamená § 5 ods. 5 písm. b) citovaného zákona, podľa ktorého sa vyšetrenie na prítomnosť drog vykonáva aj orientačným testovacím prístrojom a následným laboratórnym vyšetrením odobranej vzorky biologického materiálu, a teda, či možno subsumovať pod pojem „orientačný testovací prístroj“ aj skríningové testy, bolo zo strany polície pristúpené prostredníctvom návrhu na precizovanie predmetného ustanovenia zákona. Zároveň sa návrhom odstráni aj požiadavka na laboratórne vyšetrenie biologického materiálu aj v prípade prvotného negatívneho výsledku pri vyšetrení prístrojom, ktoré súčasné znenie predmetného ustanovenia vyžaduje. Navrhovaná novela požíva pojem „skríningový test“, ktorý je najmä v zdravotníctve zaužívaný a rozumie mu aj laická verejnosť, pričom sa skríningové testy bežne využívajú v zdravotníckych zariadeniach, napr. pri vyšetrení moču vodiča na prítomnosť drog. Zároveň sa povinnosť vykonať u vodiča lekárske vyšetrenie spojené s odberom biologického materiálu zavádza iba pri pozitívnom výsledku skríningového testu. Táto povinnosť sa zavádza práve z dôvodu vylúčenia možnej tzv. falošnej pozitivity, resp. pri skreslenom výsledku skríningového testu. Vzhľadom na uvedené navrhovaná novela nezavádza nový spôsob vyšetrenia, ale precizuje spôsob vykonania vyšetrenia. Ďalej zaznela otázka, čo sa týka pozitivity, keď náhodou vodič užije marihuanu a bolo tomuto návrhu vytýkané, že tá pozitivita presiahne aj dva-tri dni. Takže v zmysle platného znenia § 4 ods. 2 písm. d) zákona 8/2009 Z. z. vodič nesmie viesť vozidlo v takom čase po požití alkoholu alebo inej návykovej látky, to znamená drog, keď sa alkohol alebo iná návyková látka ešte môže nachádzať v organizme vodiča. Protiprávnym konaním je už aj samotná skutočnosť, že sa uvedené látky nachádzajú v organizme vodiča a nie skutočnosť, či je týmito látkami ovplyvnený. Z uvedeného jasne vyplýva, že za protiprávne konanie je považovaná už samotná prítomnosť drog v tele bez ohľadu na to, kedy ju vodič užil, alebo či je ňou ovplyvnený. Obstarané skríningové testy vykážu pozitivitu pri THC až od určitej hodnoty látky v organizme, to znamená, že je tam nastavená citlivosť, čím dochádza k zamedzeniu vykazovaniu pozitivity pri užití marihuany dva alebo viac dní pred jazdou. Zo skúseností z praxe pri používaní zakúpených skríningových testov vyplýva, že každý pozitívny výsledok skríningového testu je následne potvrdený aj pozitívnym výsledkom prostredníctvom laboratórneho vyšetrenia biologického materiálu. K otázke možnej pozitivity marihuany sa pri požití dva alebo viac dní pred cestou zakúpené skríningové testy Dräger DrugCheck 3000 zachytávajú hodnoty od 15 ng/ml, pričom táto hodnota môže byť v závislosti od metabolizmu užívateľa podľa vedeckých štúdií výnimočne nameraná aj po užití drogy pred dva alebo viac dňami pred jazdou, avšak iba pri pravidelnom užívaní marihuany. Toľko vlastne k tým otázkam, ktoré boli predostreté na výbore. Ďakujem. [18:01] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, však určite, keď sú také detailné otázky, sa dá aj v rozprave, keď pri úvodnom slove možno stačí pár slov. Dávam priestor spravodajcovi pánovi poslancovi Radomírovi Šalitrošovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. [18:09] Radomír Šalitroš – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ako spoločný spravodajca výboru predkladám spoločnú správu k návrhu poslanca Národnej rady Zdenka Svobodu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb v znení neskorších predpisov, tlač 437a. Návrh zákona, tlač 437, prerokovali určené výbory – ústavnoprávny výbor, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výbor pre zdravotníctvo ako gestorský výbor. Výbory súhlasili s uvedeným návrhom zákona a odporučili Národnej rade návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré sú obsiahnuté v štvrtej časti spoločnej správy. Stanovisko vlády Slovenskej republiky k návrhu zákona, tlač 437, podľa § 70 ods. 2 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov nebolo do konania schôdze gestorského výboru doručené. Gestorský výbor nedostal žiadne stanoviská poslancov, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu poslanca Zdenka Svobodu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb v znení neskorších predpisov, tlač 437, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanovisku gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona, tlač 437, schváliť s pozmeňujúcimi návrhmi. Spoločná správa obsahuje dva pozmeňujúce návrhy. Gestorský výbor súčasne navrhol, aby sa o bodoch 1 a 2 hlasovalo spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť. Spoločná správa výborov bola schválená uznesením č. 77 z 22. októbra 2024, kde ma výbor poveril za spoločného spravodajcu. Pán predsedajúci, skončil som, môžte otvoriť rozpravu. Ďakujem. [18:09] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa rozpravy ústne a vyhlasujem rozpravu... chceš v záverečnom slove, alebo do rozpravy? (Reakcia navrhovateľa.) Pán navrhovateľ v rámci rozpravy, nech sa páči. [18:12] Zdenko Svoboda – Vystúpenie v rozprave Ďakujem, pán predseda. Ja len na dovysvetlenie, keďže tie požiadavky zazneli od kolegov, aby boli vlastne zodpovedané, takže ešte sa vrátim. Zaznela otázka, kde sa budú vykonávať laboratórne testy, kto ich bude platiť. Pri vyšetrení tohto biologického materiálu sa nič nemení. Vyšetrenie laboratórnych testov sa vykonáva v zariadeniach spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek, tak ako tomu bolo doteraz. Náklady na vyšetrenie uhrádza ten, kto o vyšetrenie požiadal. Ak o vyšetrenie požiadal policajt, náklady uhradí Policajný zbor, pričom pri pozitívnom výsledku je vyšetrovaná osoba povinná tieto náklady uhradiť Policajnému zboru. Na postupe policajta sa nič nemení, bude postupovať tak ako doteraz. Pri zistení pozitivity skríningového testu policajt bude postupovať rovnako ako pri pozitívnom výsledku dychovej skúšky na alkohol, resp. pri lekárskom vyšetrení spojeným s odberom biologického materiálu na zistenie prítomnosti drog. V prípade pozitívneho výsledku policajt vodičovi zadrží vodičský preukaz, zakáže ďalšiu jazdu a ďalej postupuje podľa príslušných zákonov v závislosti od skutočnosti, či sa jedná o priestupok alebo trestný čin. Ďakujem. [18:12] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chcem sa opýtať, či chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ. Nechce. Pán spravodajca? Nechce. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Sekundu prestávka. (Krátka pauza.) Budeme v rokovaní pokračovať druhým čítaním o návrhu poslancov Lučanského, Garaja, Danka a Huliaka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má tlač 345, spoločná správa výborov má tlač 345a. Dávam slovo poslancovi Adamovi Lučanskému, aby návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči, pán poslanec. [Rokovanie v druhom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Adama Lučanského, Milana Garaja, Andreja Danka a Rudolfa Huliaka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov , tlač 345.] [18:15] Adam Lučanský Vážené dámy a páni, posúvame do druhého čítania zákon, ktorým sa má reagovať, vlastne reaguje sa na dlhotrvajúce problémy vznikajúce v prípadoch, keď sú povinné osoby zahlcované častými a nadmernými požiadavkami na sprístupnenie informácií. Povinné osoby sú niekedy konfrontované s požiadavkami, ktoré si vyžadujú mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií, čo výrazne zaťažuje ich administratívne kapacity a zdroje. Dovolím si teda podporiť koaličných poslancov v tomto zákone, prebehla vlastne diskusia ešte aj na ministerstve spravodlivosti, ktoré doprecizovalo z pracovnej skupiny z roku 2018-2019 ďalšie postupy a zároveň v rozprave si potom dovolím podať pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Ďakujem. [18:15] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán navrhovateľ. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z ústavnoprávneho výboru poslancovi Richardovi Glückovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pán spravodajca. Máme na tabuli nesprávnu tlač, číslo tlače je 345 a bod 27, prosím, aby ste opravili na tabuli. Vieme to opraviť? Návrh zákona má tlač 345. Ďakujem pekne. [18:17] Richard Glück Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vás informoval o prerokovaní návrhu zákona vo výboroch. Národná rada pridelila návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Ako gestorský výbor určila ústavnoprávny výbor, ako aj lehotu na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch. Oba uvedené výbory návrh zákona prerokovali a odporučili ho schváliť. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Časť IV spoločnej správy obsahuje tri pozmeňujúce návrhy. Gestorský výbor odporúča o nich hlasovať spoločne a schváliť ich. Gestorský výbor zároveň odporúča Národnej rade schváliť návrh zákona aj ako celok. Spoločná správa výborov o prerokovaní návrhu zákona, tlač 345a, bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru z 22. októbra 2024. Týmto uznesením ma zároveň výbor ako spoločného spravodajcu poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výborov, predkladal návrhy podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku, a výbor určil poslancov Čellára, Eliáša, Gašpara, Plevíkovú, Gašparoviča a Lučanského za náhradníkov spravodajcu. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu. [18:17] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, zaujmite miesto pre spravodajcov. Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal písomne prihlásených šiestich poslancov. Ako prvá by mala vystúpiť pani poslankyňa Remišová, tá nie je v sále, stráca poradie. Ďalším vystupujúcim je pani poslankyňa Plaváková, nech sa páči. [18:19] Lucia Plaváková – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Rokujeme tu teraz o naozaj mimoriadne dôležitom zákone, ktorý je, samotný teda infozákon je jedným z pilierov právneho štátu a zabezpečuje prístup verejnosti k informáciám týkajúcim sa fungovania jednotlivých štátnych orgánov a inštitúcií, nakladania s verejnými prostriedkami a vlastne zabezpečuje aj súvisiacu kontrolu zo strany verejnosti, preto by bolo ideálne, keby išiel riadnym legislatívnym procesom a cez medzirezortné pripomienkové konanie. A pán Lučanský síce uvádzal, že konzultoval ten pozmeňujúci návrh aj s ministerstvom spravodlivosti, len teda ja som sa rozprávala so samotným ministrom a ten o tom veľmi nevedel, čiže škoda, že to teda nešlo riadnym procesom, ale nevadí, sme tu, tak poďme o tom diskutovať. Kľúčovou zmenou, ktorú táto novela prináša, je spoplatnenie sprístupnenia informácií, čo má, samozrejme, za následok obmedzenie prístupu k informáciám a vytvorenie bariéry pre naplnenia práva na prístup k informáciám. Ide o právo, ktoré nám zakotvuje aj samotná ústava, konkrétne v článku 26, kde je garantovaný v odseku 1: „Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené," a ďalej v článku 26 ods. 4: „Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti." Ďalej v odseku 5 ústava upravuje v článku 26: „Orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku." Čo sa týka samotnej dôvodovej správy, navrhovatelia uvádzajú, že cieľom predkladaného návrhu je zavedenie mechanizmu, ktorý umožní povinným osobám efektívnejšie riadiť proces poskytovania informácií a zabezpečiť úhradu nákladov spojených s rozsiahlym vyhľadávaním a sprístupňovaním informácií. Navrhovaná úprava zákona zavádza možnosť povinných osôb požadovať úhradu nákladov spojených s mimoriadne rozsiahlym vyhľadávaním informácií. A to je teda ten základ, o ktorý tu ide, zavedenie nového inštitútu mimoriadne rozsiahleho vyhľadávania informácií. Ďalej sa teda uvádza v dôvodovej správe nasledovné: „Z dôvodu, že nie je možné žiadnym spôsobom kvantifikovať množstvo žiadaných informácií, posúdenie toho, či si predmetná žiadosť vyžaduje navrhované opatrenie úhrady nákladov, závisí od konkrétnej povinnej osoby, ktorej je žiadosť určená." Ako je aj zrejmé z tohoto samotného odôvodnenia, návrh oslabuje práva žiadateľov a žiadateliek tým, že povinnej osobe dáva možnosť požadovať úhradu nákladov spojených s mimoriadne rozsiahlym vyhľadávaním informácií, pričom nie je nijako stanovené, o aké prípady má ísť. To vytvára priestor pre svojvoľnosť povinných osôb, čo potvrdzujú aj samotní navrhovatelia v dôvodovej správe, keď uvádzajú, že posúdenie toho, či predmetná žiadosť vyžaduje navrhované opatrenie úhrady nákladov závisí od konkrétnej povinnej osoby, ktorej je žiadosť určená. Čiže aj samotní navrhovatelia vo svojom odôvodnení v podstate potvrdzujú to, že ide o svojvoľné, nejaký výklad, ktorý bude mať, bude vyslovene v kompetencii povinného subjektu. Mechanizmus poskytovania informácie založenej na princípe poskytovania informácií, ktoré má povinná osoba k dispozícii, to znamená, že povinná osoba už pri súčasnej úprave nie je povinná vytvárať nové informácie, ktoré k dispozícii nemá, a v takom prípade môže aj odmietnuť tú žiadosť o informácie. Ak ich k dispozícii má, je povinná ich poskytnúť. Priestor na vytváranie arbitrárneho podmieňovania prístupu k informáciám spoplatnením môže naraziť aj na ústavné garancie, tak ako som už v úvode uviedla, v samotnej našej ústave máme v článku 26 tento základný, základné právo upravené. Sú tu teda pochybnosti, či celý mechanizmus podmienenie poskytnutia informácií úhradou je v súlade s našou ústavou, ako už bolo uvedené, v článku 26 ods. 4 ústavy sa zakotvujú legitímne dôvody, kedy je možné obmedziť prístup k informáciám, a to je, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť a, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. To je zjavné, že toto nie sú tie prípady, ktoré predpokladá naša ústava, neuvádza možnosť obmedziť prístup k informáciám z dôvodu nezaplatenia úhrady. Máme tu teda aj pozmeňujúci návrh, ktorý má zabezpečiť, ktorý bude asi ešte prečítaný, ale vieme, je dostupný už, samozrejme, na webstránke Národnej rady, má zabezpečiť pre žiadateľa možnosť podať námietky voči vyčíslenej úhrade, avšak ani tento inštitút neodstráni arbitrárnosť rozhodovania povinnej osoby. Okrem iného problémom je, že infozákon neupravuje inštitút námietky, čiže vôbec nie je zrejmé, aký právny procesný režim tento inštitút bude mať, a to je problematické, mali by sme tu naozaj prijímať také zákony, ktoré sú právne jasné, a toto nie je ten prípad. Nie sú stanovené ani lehoty na jej podanie, ani lehoty na rozhodnutie o námietke, to prakticky znamená, že sa žiadateľ ani po tomto pozmeňujúcom návrhu nemá ako efektívne brániť. To len teda podčiarkuje otázniky ohľadom ústavnej konformnosti daného návrhu. Vy sa teda aj pri tomto návrhu odvolávate na českú právnu úpravu, ale tá tento postup upravuje presne, konkrétne stanovuje, na podanie sťažnosti voči vyčíslenej úhrade stanovuje lehotu 30 dní, povinný subjekt je do 7 dní povinný vyhovieť sťažnosti, alebo ju predložiť nadradenému orgánu a ten nadriadený orgán má potom na rozhodnutie 15 dní odo dňa, kedy mu bola sťažnosť predložená. Takže je zjavné, že tam ten postup je stanovený presne, to nie je prípad inštitútu námietky, ktorý v našom infozákone neexistuje. Na rozdiel od toho predloženého návrhu zákona je jedna veta, žiadateľ môže proti vyčísleniu úhrady podať námietku, o ktorej rozhodne odvolací orgán tak, že vyčíslenie úhrady potvrdí alebo zníži, ak povinná osoba nevyhovie námietke. Čiže žiadne lehoty, nič, len deklarácia toho procesu. A predložená novela teda nijakým spôsobom neupravuje samotný proces pre podanie námietky a robí ho nevykonateľným, v zásade podľa predloženého znenia nadriadený orgán by nemusel o námietke rozhodnúť ani nikdy a žiadosť tak zostane nevybavená, čo je mimoriadne problematické. Aby toho nebolo málo, tak máme tu ešte ďalší pozmeňujúci návrh, ktorý teda predpokladám, že bude tiež prečítaný v tomto pléne, ktorý prichádza od poslancov HLAS-u, a oni predložili vlastný pozmeňujúci návrh spolupodpísaný teda predkladateľom samotnej novely pánom Lučanským, kde chcú zmeniť lehotu ôsmich pracovných dní na vybavenie žiadosti až na 12 pracovných dní. Odôvodňujú to administratívnou preťaženosťou povinných osôb, čo mi príde teda naozaj úplne absurdné, lebo sa na to pozrime teda z toho hľadiska, že ak štát teda nevie zabezpečiť svoje povinnosti v zmysle existujúcich zákonov, tak riešením je to, že si to zákonom upravíme a zľahčíme a zhoršíme tak služby pre obyvateľov a obyvateľky Slovenska? Lebo tento princíp podľa mňa je absolútne nesprávny. Ak máme problém s dodržiavaním nejakých lehôt v dôsledku administratívnych nejakých ťažkostí alebo personálneho obsadenia, tak je potrebné sa zamerať na to, aby sa vylepšil ten proces a nie meniť zákon tak, aby sa to štátu uľahčilo. Čoho sa tiež obávam, je to, že predĺženie lehoty zároveň zväčšuje priestor napríklad pre predstaviteľov vlády, aby do verejnosti šírili svoje informačné manipulácie a tieto taktiky sme tu už videli viackrát, napríklad pri známej teda dotačnej schéme na ministerstve spravodlivosti, ktoré vypustilo do sveta nejaké informácie, ktoré nebolo možné si overiť nijako inak ako prostredníctvom žiadosti o informácie, o sprístupnenie informácií a, samozrejme, čím dlhšia bude táto lehota, tak tým viac priestoru je na to, aby sa tieto manipulované informácie šírili vo verejnosti a už ťažké je potom to nejakým spôsobom zvrátiť. To znamená, že verejnosť sa k reálnym informáciám po takomto pozmeňujúcom návrhu, ak sa príjme v tomto pléne, dostane ešte neskôr ako v súčasnej dobe a klamstvá si už budú žiť svojím životom. A, samozrejme, vytvorí to teda ešte väčší priestor na balamutenie ľudí výmyslami. Problém je, samozrejme, keď už hovoríme o téme infožiadosti a infozákone, že aj v súčasnej dobe máme teda skúsenosti, že obzvlášť ústredné orgány štátnej správy pristupujú k plneniu svojich povinností v zmysle infozákona naozaj veľmi zvláštnym spôsobom, takže sa snažia tieto žiadosti všelijako ich stopiť a neodpovedajú alebo naťahujú lehoty a toto je mimoriadne samo osebe problematické, ak ešte zhoršíme aj zákonne tento prístup k informáciám, tak vlastne obmedzujeme práva verejnosti na dôležitý prístup k zásadným veciam, ktoré sa v štáte dejú, ktoré majú zabezpečiť aj kontrolu verejnej moci zo strany obyvateľstva. Na záver už len jedna poznámka, že zavádzaný mechanizmus bude mať za následok aj vytvorenie akéhosi nerovnomerného prístupu k informáciám pre ľudí v závislosti od ich ekonomickej, socioekonomickej situácie, pretože je zrejmé, že pre nízkopríjmovú skupinu obyvateľstva bude náročné zaplatiť akúkoľvek úhradu, ktorá bude vyčíslená, pritom ľudia, ktorí nemajú problém so svojou ekonomickou situáciou, tak si budú môcť túto úhradu zaplatiť bez problémov a tým sa tu vytvára taký akože dvojaký systém, ktorý je vlastne sociálne nevýhodný, čo je tiež mimoriadne smutné v tomto kontexte. Naozaj tento návrh ani po tých pozmeňujúcich návrhoch nie je prijateľný a teda mňa mrzí, že aspoň minimálne my sme tu mali debatu o tých námietkach a o tom celom systéme, ako by to malo byť nastavené, že ani toto nebolo zapracované a čakala som teda, že príde ešte k nejakému zlepšeniu a zjemneniu tohto návrhu. Naopak, prišlo ešte zhoršenie zo strany HLAS, tak to je, to je smutný vývoj k tomuto celému návrhu zákona a pevne verím, že ešte by sme sa mohli naozaj zastaviť a premyslieť si to poriadne. Ďakujem veľmi pekne. [18:29] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Na vaše vystúpenie tri faktické poznámky. Ako prvá pani poslankyňa Števulová. [18:38] Zuzana Števulová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Ja ťa chcem, Lucia, v tomto podporiť. Myslím si, že tento návrh zákona, aj keď bude doplnený tými pozmeňujúcimi návrhmi, naozaj jednak nie je v súlade s ústavou, ale tiež zhorší možnosť ľudí domáhať sa svojho práva na informácie. A tiež by som sa chcela ohradiť voči tomu tvrdeniu, že tento návrh zákona reaguje na nejaký dlhodobý problém vo vzťahu k povinným osobám. Tiež som bola chvíľu na strane povinných osôb ako viacerí v tejto sále a, dobre, môžeme sa baviť o tom, že aké rôzne žiadosti o informácie chodia, ale ja si myslím, že normálny štátny orgán alebo orgán verejnej moci, ktorému ide naozaj o to a chápe, že má tú moc z dôvodu, že ho platia daňoví poplatníci tejto krajiny, sa vie s akoukoľvek infožiadosťou včas a riadne vysporiadať a nie je potrebné zavádzať takéto obmedzenia. A keďže sa tieto obmedzenia chcú zaviesť prostredníctvom poslaneckého návrhu zákona, kde sa jednoznačne obchádza právo verejnosti sa k tomu vyjadriť, tak ja mám prosto podozrenie, že tu vôbec nejde o dobrý úmysel, pretože sa ide okliešťovať práve právo verejnosti na informácie. Keby sme chceli, aby sa verejnosť vôbec mohla vyjadriť k tomu, či má takýto názor, že táto úprava je dôležitá a potrebná, tak by sme ho dali do MPK. Keďže sa tak nestalo, podľa mňa navrhovatelia nemajú dobrý úmysel v tomto. [18:38] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Dostál. [18:38] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pani poslankyňa Plaváková, plne súhlasím s tým, že účelom tohto návrhu zákona je obmedziť prístup verejnosti k informáciám. Tá floskula o tom, že povinné osoby sú zaťažené nadmernými žiadosťami o informácie, ktoré sú príliš rozsiahle, je obľúbený argument, ktorý už roky používajú tí, ktorí sa snažia obmedziť prístup k informáciám. A som presvedčený o tom, že je to len zámienka. Nechcem spochybňovať, že existujú kverulanti, ktorí si žiadajú nezmyselné informácie, ktoré im nie sú nanič okrem toho, že obťažujú povinnú osobu, ale rovnako existujú povinné osoby, ktoré si neplnia svoje povinnosti a len si hľadajú zámienky, aby informácie neposkytli. Po schválení tohto návrhu zákona to budú mať ešte jednoduchšie. Ten prvý pozmeňujúci návrh, ktorý je súčasťou spoločnej správy, ktorý pán poslanec Lučanský predložil na výbore, čiastočne vylepšuje ten návrh, lebo dáva do hry nejaký opravný prostriedok proti rozhodnutiu o spoplatnení prístupu k informáciám, ale nerieši to ten zásadný problém a myslím si, že je to veľmi nedokonalý nástroj, tak ako je navrhnutý, napriek tomu, že sa predkladatelia odvolávajú na právnu úpravu v Českej republike, nie je to porovnateľné, nie je to to isté, neposkytuje to žiadateľovi podobné záruky. Ten druhý pozmeňujúci návrh, ktorý je na webe Národnej rady zverejnený pod menom pána poslanca Gašparoviča, zrejme ho prednesie pán poslanec Lučanský, ten pôvodný návrh nijako nevylepšuje, naopak, ešte ho zhoršuje a teda naťahuje, naťahuje lehoty o polovicu. O polovicu dlhšie budú mať, bude trvať sprístupňovanie informácií, ak to prejde. [18:38] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Lučanský. [18:38] Adam Lučanský – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Ja by som chcel pani poslankyni Plavákovej pripomenúť, že vlastne v § 22 zákona 211 sa píše: „Ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní." Čiže vlastne ďalej definuje zákon č. 71/67 Zb. o správnom konaní, správny poriadok, v prípade tých námietok. A ohľadom, ohľadom všeobecne týchto procesov, procesu žiadania cez infozákon, viete, ja obhajujem aj tých starostov, ktorí vlastne majú, majú, môžu sa dostať do situácie, kedy príde žiadosť, že chcú z deväťdesiateho siedmeho vytiahnuť všetky uznesenia a zápisnice z obecného zastupiteľstva, a vtedy nastane situácia, kedy sa to rozstrelí na dva-tri dni, keď jeden zamestnanec je vyťažený len tým, že skenuje dokumenty a nie je možné pristúpiť k ďalšej práci. Spoplatnenie je na vôli povinnej osoby. Nie je to povinnosť. Neznamená toto, že teraz budeme povinne spoplatňovať všetky infožiadosti. Ďakujem. [18:38] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho S reakciou pani poslankyňa Plaváková. [18:38] Lucia Plaváková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ďakujem za doplnenie. Adam, ale neviem, či si si aj pozeral tie ustanovenia o námietkach v správnom poriadku, pretože to naozaj nie je použiteľné a my potrebujeme mať ten proces stanovený v infozákone. Tam je námietka, úplne iný inštitút opäť. Takže toto nemôžeme len tak mirnix-dirnix si odkazovať na nejaké predpisy, ani naňho vlastne neodkazuješ, lebo keby si naňho chcel odkázať priamo, tak to uvedieš ako osobitný predpis, podľa ktorého sa to má riadiť. Jednoducho to je fakt, že to je zlé právne spravené. To nie je tu vôbec na žiadnu debatu. Je to proste zle spravené a bude to nevykonateľné a bude to spôsobovať v praxi problémy. A preto som ťa na to upozorňovala ešte pred tým, než sme otvorili toto druhé čítanie a bol priestor na to ešte do toho zasiahnuť, mohol si predložiť pozmeňujúci návrh. Ja som s nádejou teda otvárala ten pozmeňujúci návrh, ktorý tam pribudol, a bola som nemilo prekvapená, že to nie je oprava tejto chyby, ale je to ešte zhoršenie toho pôvodného návrhu. Tak to ma mrzí naozaj, lebo ja to myslím vyslovene že v dobrom, naozaj je to právne zle spravené a bude to v praxi spôsobovať problémy, pretože ten inštitút nie je jasne definovaný, nie sú tam stanovené lehoty, nedá sa použiť ten odkaz na správny poriadok, proste taká je právna realita. Takže ja som v dobrom ťa na to upozorňovala a mrzí ma, že teda nedošlo k tej náprave. Ďakujem. [18:38] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďalším vystupujúcim v rozprave je pán poslanec Dostál. [18:38] Ondrej Dostál – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predkladateľ, vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, môžem len zopakovať, že zmyslom predloženej novely zákona o slobodnom prístupe k informáciám je obmedziť prístup k informáciám. Je obľúbenou a dookola opakovanou floskulou, že povinné osoby sú preťažené nadmerným množstvom informácií, o ktoré si žiadajú žiadatelia, a preto je potrebné nejakým spôsobom obmedziť, obmedziť ten prístup k informáciám. Jeden z tých spôsobov je, samozrejme, že spoplatnenie, ktoré keď bude nastavené takto vágne, tak bude znamenať, že povinné osoby de facto budú môcť odmietať, odmietať žiadosť o prístup k informáciám na základe toho, že navrhnú tam nejaké, nejaké poplatky, ktoré budú, budú nadmerné, odvolací orgán to potvrdí a bude to, bude to v poriadku. V tom pôvodnom návrhu nebol, nebola ani žiadna možnosť odvolať sa voči tomu rozhodnutiu povinnej osoby dať, teda stanoviť úhradu za mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie, vyhľadávanie informácií. Teraz v tom pozmeňujúcom návrhu, ktorý už prešiel cez výbory a je premietnutý v spoločnej správe, sa už počíta s inštitútom námietky. Ja budem reagovať teda najprv na tú diskusiu, ktorá tu už bola, že v Českej republike ten opravný prostriedok je upravený, je jasný ten postup podľa neho. Vo vašom návrhu, pán poslanec Lučanský, ktorý je teda súčasťou spoločnej správy, sa hovorí iba o námietke. Námietke, o ktorej rozhodne odvolací orgán. Akým spôsobom, za aký čas, koľko to bude trvať, to tam nie je upravené. No a na námietku pani poslankyne Plavákovej ste povedali, že veď predsa to, čo nie je upravené v zákone o slobodnom prístupe k informáciám, subsidiárne sa na to vzťahuje správny poriadok, čiže ten všeobecný predpis o správnom konaní. No tak si pozrime, čo o námietkach hovorí správny poriadok. Správny poriadok spomína námietku na ôsmich miestach. V § 21 ods. 2 hovorí o tom, že osobitné zákony ustanovia, v ktorých prípadoch sa na neskôr uplatnené pripomienky a námietky neprihliada. To nám asi nedá nejaké vodítko. Potom § 22 ods. 3, ktorý sa týka zápisnice, hovorí, že odobretie, odopretie podpisu, dôvody tohto odopretia a námietky proti obsahu zápisnice sa v nej zaznamenajú. No to nám asi tiež nebude veľmi užitočné, aby sme vedeli povedať, že akým spôsobom sa má rozhodnúť, rozhodnúť o námietke, novonavrhovanej námietke podľa infozákona. Potom sa spomína námietka v § 47 ods. 3, kde v jednom z náležitostí rozhodnutia je, aby sa v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uviedol okrem iného aj o tom, ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania. To opäť, opäť nám nedáva, napríklad na rozdiel od odvolania nám to nedáva žiadny, žiadny návod. No a potom tu ešte máme námietku v § 76, ktorá je súčasťou spoločných ustanovení k výkonu rozhodnutia. Výkon rozhodnutia zase tiež nie je niečo, čo by, čo by sa týkalo situácie, ktorú popisujete. Tam sa to spomína na štyroch miestach. A potom naposledy sa spomína námietka v § 80 ods. 2. Paragraf 80 ods. 2 sa týka vymáhania nepeňažných plnení. Čiže ani na jednom mieste, kde sa v správnom poriadku spomína námietka, tak to nie je použiteľné na tú námietku, ktorú navrhujete vy, a, samozrejme, vy môžte zaviesť nový inštitút, inštitút námietky do zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ale ak má byť funkčný a efektívny, tak by mal byť aj nejakým spôsobom upravený. Lebo to, čo nie je upravené napríklad vo vzťahu k odvolaniu v zákone o slobodnom prístupe k informáciám, áno, odvolanie je inštitút, ktorý pozná správny poriadok a pomerne podrobne ho upravuje. Aj po schválení tej zmeny a po predložení toho pozmeňujúceho návrhu ostáva problematický už samotný ten fakt, že poskytnutie informácií bude podmienené zaplatením úhrady a dokonca zaplatením úhrady vopred. Jednak už tu pani poslankyňa Plaváková citovala z ústavy, ktorá hovorí o tom, že slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. Čiže nie je tam ten dôvod, ktorý uvádzate vy, a ide o obmedzenie prístupu, prístupu k informáciám z dôvodu nezaplatenia, nezaplatenia úhrady. Je to problematické a na to upozorňuje aj VIA IURIS, o ktorej, o ktorej vyjadrenia, ktoré boli adresované aj poslancom, sa tiež vo svojom vystúpení budem opierať. Napríklad z rozsudku Krajského súdu v Bratislave, spisová značka 19 S 216/02 zo 14. novembra 2022, kde sa upozorňuje, že nie je možné obmedziť prístup k informáciám z dôvodu nezaplatenia úhrady. Tým, že, tým, že zavádzate, zavádzate toto ako nový dôvod, tak áno, môže to byť, môže to byť v rozpore, v rozpore s jej ústavou. Zavádzate rovnako nový pojem „mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií", ktorý môže byť vágny, ktorý môže byť svojvoľne uplatnený a teda používaný povinnými osobami, ktoré sa chcú vyhnúť poskytnutiu informácie, lebo tak ako sú medzi žiadateľmi kverulanti, ktorí žiadajú o informácie, aby zaťažili povinnú osobu, sú takí, tak medzi povinnými osobami sú také povinné osoby, ktoré sa vyhýbajú poskytovaniu informácií, aj keď ide o legitímny záujem žiadateľa, ale hľadajú si zámienku, aby tú informáciu neposkytli. A ak to bude zadefinované takto vágne, tak dopadom toho, dôsledkom toho bude, že tie povinné osoby, ktoré sa chcú vyhýbať poskytovaniu informácií, budú mať ďalší spôsob, ako sa tomu vyhnúť. Odvolávate sa na skúsenosť Českej republiky, ale aj v Českej republike táto úprava spôsobovala problém a trvalo istý čas, kým prostredníctvom judikatúru súdu sa dospelo k nejakému, k nejakému výkladu, lebo, samozrejme, že to bolo nadužívané povinnými osobami. A takáto úprava by mala byť vykladaná reštriktívne. Teda nie tak, aby reálne obmedzovala, obmedzovala prístup k informáciám, čo pri vami navrhovanej úprave hrozí, a navyše tam, ako to tu zaznelo a ako je zrejmé, tá slovenská, slovenská úprava aj je menej konkrétna a menej vykonateľná a menej naklonená alebo menej v rovno, dávajúca do rovnováhy práva žiadateľa a nejaké legitímne záujmy, záujmy povinnej osoby a je úplne vychýlená v prospech povinných, povinných osôb. Vy hovoríte o tom, že povinné osoby sú zaťažené nejakými nadmernými žiadosťami, ktoré sú, ktoré sú príliš rozsiahle, ale z čoho to vyplýva? Máte vy nejakú analýzu, ktorá by to potvrdzovala? A to mimochodom veľmi podobné je to aj s tým pozmeňujúcim návrhom, ktorý pán poslanec Lučanský predloží a ktorý hovorí o tom, že lehota na vybavenie infožiadosti nebude osem pracovných dní, ale dvanásť pracovných dní, čiže o polovicu. Pozmeňujúcim návrhom predloženým v rozprave v pléne idete predĺžiť lehotu na vybavenie žiadosti o prístup k informáciám a opäť to zdôvodňujete tým, že tento návrh zohľadňuje objektívne zmeny vo fungovaní povinných osôb vyplývajúce z rastúceho objemu a rozsahu žiadostí o informácie v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám. S ohľadom na zvyšujúci sa počet a zložitosť sprístupňovaných informácií sa povinným osobám vytvára priestor na dôslednejšie, právne korektné a materiálne náročné spracovanie žiadostí, čím sa zamedzí formálnemu či povrchnému vybavovaniu žiadostí a zároveň sa predíde administratívnej preťaženosti povinných osôb, z čoho vyplýva, že rastie objem a rozsah žiadostí o informácie. Ak niečo takéto tvrdíte, tak predpokladám, že máte nejaké analýzy, nejaké štatistiky, ktoré by to potvrdzovali, že to nie je len nejaký váš subjektívny dojem. To som nemyslel vážne, samozrejme, že si myslím, že je to len váš subjektívny dojem a že žiadne takéto štatistiky, ktoré by tieto tvrdenia potvrdzovali, neexistujú. Že neexistujú ani vo vzťahu k návrhu zákona a neexistujú ani vo vzťahu k pozmeňujúcemu návrhu, ktorý, ktorý predložíte. A už dnes, teda ostanem ešte chvíľu pri tom pozmeňujúcom návrhu, ktorý zaznie v rozprave, už dnes predsa existuje možnosť o ďalších osem pracovných dní predĺžiť, predĺžiť tú lehotu na vybavenie infožiadosti, lebo v situácii, keď je to náročné vyhľadať alebo, alebo poskytnutú informáciu, tak povinná osoba si môže predĺžiť lehotu na dvojnásobok. Čiže dnes je to osem nie kalendárnych, ale pracovných dní a ďalších osem pracovných po novom, ak bude schválený ten pozmeňujúci návrh, to bude dvanásť, dvanásť pracovných dní a osem pracovných dní, to je dvadsať pracovných, to je, de facto celý kalendárny mesiac bude mať povinná osoba na poskytnutie informácií, keď si, keď si to, keď si to predĺži. Opäť to považujem za neprimerané obmedzenie prístupu k informáciám, lebo niektoré povinné osoby postupujú tak, že ak je stanovená nejaká lehota, tak vybavujú tú žiadosť alebo iné podanie v posledný deň lehoty, nie hneď ako môžu, ale v posledný deň. A vy im, vy im ten priestor, vy im ten priestor rozširujete. A ešte, to je, to je zase mimoriadne vtipné, to prezentujete, akoby to bolo vlastne v záujme žiadateľov, že čím sa zamedzí formálnemu či povrchnému vybavovaniu žiadostí a zároveň sa predíde administratívnej preťaženosti povinných osôb. Čiže áno, v zásade sa tvárite, že je to v záujme žiadateľov, že nedostanú informáciu najneskôr za osem, ale najneskôr za dvanásť, za dvanásť pracovných dní. To opäť asi nemyslíte úplne vážne. A dokonca sa tam tvrdí, že navrhované predĺženie lehoty by prispelo k efektívnejšiemu využívaniu dostupných administratívnych kapacít povinných osôb a umožnilo by, aby úhrada nákladov spojených s mimoriadne rozsiahlym vyhľadávaním informácií zostala aplikovaná len ako posledný prostriedok určený pre prípady, keď by vybavenie žiadosti výrazne presahoval štandardnú administratívnu záťaž. Čiže problém podľa tohto tvrdenia ani nie je v tom, že zaberie to veľa času, aleže je krátka lehota. Čiže v zásade predĺži sa lehota na trojnásobok a netreba zavádzať, zavádzať úhradu. No ale tak to sa bije s tou argumentáciou, ktorá sa týka, týka samotného návrhu zákona, že je problém, že to zaťaží administratívne kapacity, lebo veď keď je niečo mimoriadne náročné, tak je to mimoriadne náročné aj keď je tá lehota, lehota dlhšia. Nerozumiem v čom, v čom by to, by to bolo menej náročné, ak by bola lehota dlhšia. No a zaklincuvávate to, že navrhovaná úprava tak zároveň zohľadňuje legitímne záujmy povinných osôb aj žiadateľov a zabezpečuje rovnováhu medzi právom verejnosti na prístup k informáciám a potrebou ochrany efektívnosti výkonu verejnej správy. Žiadna rovnováha. Tá rovnováha je dnes a vy ju svojím návrhom zákona a aj tým pozmeňujúcim návrhom, ktorý predložíte, narúšate. Tá rovnováha sa vychyľuje, vychyľuje týmto návrhom výrazne v prospech povinných osôb a výrazne v prospech ich možností vyhnúť sa poskytnutiu, poskytnutiu informácií. Tak ako, ako nie je jasné, čo ten, čo ten pojem mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií znamená, tak nie je jasné ani, akým spôsobom sa má postupovať podľa tej námietky, ktorá sa do návrhu dostane v prípade, že bude schválený pozmeňujúci návrh zo spoločnej, zo spoločnej správy. Akým spôsobom jednak bude definované to mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií a akým spôsobom bude stanovený ten poplatok, ktorý sa má za to zaplatiť. A ja viem, že všetko nie je možné napísať do zákona, to všetko nie je možné napísať do nejakého právneho predpisu, ale vy argumentujete Českou republikou a v Českej republike to nie je ponechané iba na zákon. V Českej republike to plnenie definuje alebo je obsiahnuté v nariadení vlády č. 173/2006 Z. z. o zásadách stanovenia úhrad a licenčných odmien za poskytnutie informácií podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Čiže ani tam to nie je dokonalé, samozrejme, ja nie som, nie som ani s tým úplne stotožnený, ale aspoň máte tam nejaký právny predpis, ktorý stanovuje úhrady a licenčné odmeny za poskytnutie informácií podľa, podľa zákona. V tej vami navrhovanej právnej úprave sa nepočíta so žiadnou vyhláškou ministerstva spravodlivosti alebo ministerstva financií alebo, alebo iným všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý by upravil spôsob určenia úhrady za poskytnutie informácií, ktoré je spojené s mimoriadne rozsiahlym vyhľadávaním týchto, týchto informácií. No a je potrebné teda poukázať na to, že keď argumentujete českou skúsenosťou, tak ten český, česká, česká úprava je odlišná jednak tým, že je konkrétna a stanovuje postup a u nás ten postup nebude obsiahnutý ani v zákone o slobodnom prístupe k informáciám a ani v právnom poriadku, lebo, ako som už upozornil, ani v správnom poriadku nie je námietka nejakým spôsobom vymedzená. A v českom zákone o slobodnom prístupe k informáciám je vymedzené, akým spôsobom sa postupuje pri podaní, podaní sťažnosti proti postupu pri vybavovaní žiadosti o informácie, tam je viacej tých, tých spôsobov, akým, alebo teda viacej situácií, ktoré možno namietať prostredníctvom sťažnosti. Sťažnosť napríklad podáva u povinného subjektu do 30 dní, vy tam máte lehotu 7 dní, hej? Čiže žiadateľ má v českom systéme, na ktorý sa odvolávate, 30 dní na to, aby sa, aby sa odvolal a potom, potom sa o jeho postupe rozhodne. V našom má 7 dní, čo ani nie je že bežná lehota na odvolanie, je 7 dní na to, aby dal nejaké kvalifikované námietky alebo aby zaplatil to, čo si od neho povinná osoba vyžiada. Potom je v českom zákone opísaný postup, ktorý hovorí o tom, že tá povinná osoba do 7 dní buď sa teda stotožní s tým, s tou námietkou a zníži úhradu a vydá rozhodnutie alebo vydá rozhodnutie, teda zníži úhradu, alebo to predloží nadriadenému orgánu, a ten má potom 15 dní na to, aby rozhodol. Tiež je to naťahovanie času, ale dobre, je to, je tam nejaký postup. V tej, v tej našej úprave, alebo vašej úprave žiadna takáto lehota stanovená nie je. Navyše vy vyžadujete zaplatenie do 7 dní, v českej úprave sa hovorí, že to má byť zaplatené, myslím, že do 60 dní. Čiže tam žiadateľ jednak má procesne upravený postup, alebo respektíve tie odvolacie orgány majú procesne upravený postup na rozdiel od vami navrhovanej úpravy, ale zároveň, zároveň tie lehoty sú nastavené vyváženejšie. V tom vašom návrhu má na úhradu alebo na podanie námietky 7 dní, v Českej republike 30 dní. U nás nebude, ak to bude, ak bude ten váš návrh schválený, nijako upravený postup odvolacieho orgánu, teda okrem toho, že ako rozhodne, ale nejaký procesný postup, napríklad lehoty, ktoré sú v tomto prípade veľmi dôležité, vôbec nebudú, nebudú upravené. A v Českej republike má žiadateľ 60 dní na to, aby zaplatil, asi nemá dôvod to naťahovať, ale dáva sa mu takáto možnosť, vami navrhnutom, navrhnutom procese má 7, aj keď tých 7 dní je vlastne na to prvé buď zaplatenie, alebo podanie námietky, ale teda predpokladám, že keď sa o námietke rozhodne negatívne, je odmietnutá nadriadeným orgánom, tak zasa má, zasa má 7 dní. Je to úplne nevyvážené a je to nastavené v prospech povinných osôb. Keďže je devätnásť hodín a ja predpokladám, že ešte by som rád využil tých sedem a pol minúty, tak... (Rečník sa obrátil na predsedajúceho.) [18:59] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Rozumiem. Bol som pripravený vám pustiť také dve-tri minútky, ale asi to ukončme. Budeme pokračovať v pondelok o deviatej. Prajem vám príjemné sviatky, prerušujem rokovanie parlamentu do pondelka do 9.00 h. (Prerušenie rokovania o 19.01 hodine.)