Rokovanie NR SR 29. 10. 2024 – Parlamentný deň – zdravotná reforma a daňové návrhy

[08:59] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, trošku meškáme s otvorením schôdze z dôvodu, že ešte končili výbory. Otváram šiesty rokovací deň 22. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Prajem vám pekný deň. Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadal z dôvodu práceneschopnosti pán poslanec Blcháč. Podľa schváleného programu pristúpime k druhému čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov. Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 403, spoločná správa výborov má tlač 403a. Prosím ministra financií Slovenskej republiky pána Kamenického, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Máte slovo. (Rokovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov , tlač 403.) [09:08] Ladislav Kamenický – Vystúpenie Ďakujem pekne. Takže, kolegovia, strávime niekoľko hodín spolu. Mám päť bodov, takže začneme prvým. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, na rokovanie pléna predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Hlavným cieľom návrhu zákona je zakotviť právnu úpravu elektronického hlasovania do predmetného zákona. Zároveň sa navrhuje možnosť prerokovať na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov umiestnenie nabíjacieho bodu. Návrh reaguje na úpravu v oblasti stavebnej legislatívy. Toľko. Ďakujem pekne, teším sa na rozpravu. [09:08] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárske záležitosti pánovi poslancovi Megovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, máte slovo. [09:09] Jaroslav Mego – Vystúpenie spoločného spravodajcu 4 Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, tlač 403, v druhom čítaní. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 448 z 11. septembra 2024 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárske záležitosti. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili gestorskému výboru v určenej lehote žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť ústavnoprávny výbor uznesením č. 164 zo 17. októbra 2024, výbor pre hospodárske záležitosti uznesením č. 103 z 21. októbra 2024. Z uznesení výborov uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. V čl. I bode 1 sa slová „ako aj“ nahrádzajú slovom „alebo“. Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch 1 a 2 spoločne s odporúčaním schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, tlač 403, schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe, ktoré gestorský výbor odporúčal schváliť. Spoločná správa výborov o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre hospodárske záležitosti č. 115 z 22. októbra 2024. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril predložiť návrhy v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu, do ktorej sa ako spravodajca hlásim prvý. [09:09] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem spravodajcovi. Otváram rozpravu. Do rozpravy, konštatujem, som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Takže máte slovo, pán spravodajca, nech sa páči, ako prvý. [09:12] Jaroslav Mego Pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, predkladám pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jaroslava Mega k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (tlač 403). V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúci pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (tlač 403). V čl. I bod 2 znie: (Prednesiem návrh zmeny.) „2. V § 14 ods. 4 sa vypúšťa druhá veta a v štvrtej vete sa na konci pripájajú tieto slová: „a pri elektronickom hlasovaní správcovi alebo rade"." Odôvodnenie: Predložený návrh spresňuje povinnosť splnomocnenej osoby preukázať originál plnomocenstva pred hlasovaním. Úlohou overovateľov je overiť plnomocenstvo pri písomnom hlasovaní. Správcovi alebo rade sa plnomocenstvo preukazuje len v prípade elektronického hlasovania, pretože pri hlasovaní na hlasovacej listine overujú plnomocenstvo overovatelia. Pán predsedajúci, skončil som. Pokračujte, prosím, v rozprave. [09:14] Tibor Gašpar Ďakujem. Keďže to nezaznelo ešte raz, pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie? Žiada si o záverečné slovo spoločný spravodajca? Nie. Žiadam, aby ste oznámili termín hlasovania. Dnes o jedenástej. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Nasledujúcim bodom programu je druhé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Vládny návrh zákona má tlač 404, spoločná správa výborov má tlač 404a. Nech sa páči, pán minister Kamenický, odôvodnite tento návrh zákona. Máte slovo. (Rokovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 404.) [09:15] Ladislav Kamenický Ďakujem pekne. Dôvodom na predloženie návrhu zákona je transpozícia smernice, implementácie niektorých ustanovení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o digitálnej prevádzkovej odolnosti finančného sektora, tzv. DORA. Návrh zákona zavádza viaceré opatrenia na zlepšenie ochrany finančného trhu pred kybernetickými rizikami. Národná banka sa stáva orgánom dohľadu nad kybernetickou bezpečnosťou finančného sektora. Zefektívňujú sa postupy predchádzania kybernetických rizík a postupy nahlasovania kybernetických incidentov. Posilňuje sa ochrana klientov finančných inštitúcií pred digitálnymi hrozbami. Taktiež sa vykonáva implementácia nariadenia o okamžitých platbách pre banky na boj s digitálnou kriminalizáciou. Je dôležitá legislatíva kvôli tomu, aby reagovala na poznatky, skúsenosti z aplikačnej praxe. Ďakujem pekne. [09:15] Tibor Gašpar Ďakujem, pán minister. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie a rozpočet pánovi poslancovi Karasovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Máte slovo. [09:16] Daniel Karas Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, dovoľte, aby som ako spravodajca výboru predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rady túto spoločnú správu výborov. Národná rada uznesením č. 449 z 11. septembra 2024, tlač 404, týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky, prideľuje týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Národná rada určila zároveň výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko. K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská: odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom, výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor. Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené v časti IV tejto správy. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov, ktoré sú uvedené v spoločnej správe pod bodom IV hlasovať takto: O bodoch spoločnej správy č. 1 až 15 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Spoločná správa výborov o prerokovaní vládneho návrhu zákona bola schválená uznesením gestorského výboru č. 143 z 22. októbra 2024. Týmto uznesením gestorský výbor zároveň poveril spoločného spravodajcu Daniela Karasa, aby na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky informoval o výsledku rokovaniu výborov a navrhol Národnej rade postup pri hlasovaní podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady. Ďakujem, pán predsedajúci. Skončil som, otvorte, prosím, rozpravu. [09:16] Tibor Gašpar Ďakujem spravodajcovi. Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Pán minister? Pán minister? Chce? Nie? Žiada si o záverečné slovo spoločný spravodajca? Nie. Oznámte, prosím, termín hlasovania. Pán spravodajca. (Reakcia spravodajcu bez zapnutého mikrofónu.) Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať prvým čítaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 507/2023 Z. z. o dorovnávacej dani na zabezpečenie minimálnej úrovne zdanenia a nadnárodných skupín podnikov a veľkých vnútroštátnych skupín a o doplnení zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní, daňový poriadok, a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 477, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 510. Prosím opätovne pána ministra financií, pána Kamenického, aby vládny návrh zákona uviedol. Máte slovo. (Rokovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 507/2023 Z. z. o dorovnávacej dani na zabezpečenie minimálnej úrovne zdanenia nadnárodných skupín podnikov a veľkých vnútroštátnych skupín a o doplnení zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 477.) [09:20] Ladislav Kamenický Ďakujem pekne. V roku 2023 bol prijatý zákon o dorovnávacej dani, takže nejedná sa o novú legislatívu, kde sme transponovali smernicu Európskej únie a globálne pravidlo... a globálne pravidlá OECD pre veľké nadnárodné a vnútroštátne skupiny podnikov s konsolidovanými výnosmi aspoň 750 mil. eur na zabezpečenie minimálnej úrovne z daní a príjmov vo výške 15 %. Cieľom novely zákona o dorovnávacej dani je zabezpečiť jeho zosúladenie s priebežne dopracovanými administratívnymi usmerneniami OECD, ktoré ďalej objasňujú a spresňujú spôsob aplikácie komplexných pravidiel minimálneho zdanenia. Ich zapracovaním do zákona o dorovnávacej dani sa posunie konzistentnosť pravidiel implementovaných v Slovenskej republike s medzinárodnými pravidlami, čo prispeje k obmedzeniu rizika cezhraničného dvojitého zdanenia príjmov podľa predmetných pravidiel, k zvýšeniu právnej istoty na strane podnikateľov. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi požiadať o podporu a schválenie tohto vládneho návrhu zákona. Ďakujem. [09:20] Tibor Gašpar Ďakujem pánovi ministrovi. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, pánovi poslancovi Šalitrošovi. Máte slovo. [09:22] Radomír Šalitroš Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona. Ďakujem. [09:22] Tibor Gašpar Ďakujem spravodajcovi. Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie. Chce sa vyjadriť k rozprave spravodajca? Tiež nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďalším bodom programu je prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 331/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní, daňový poriadok, a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení neskorších predpisov. Vládny návrh zákona je pod tlačou 501, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 526. Odovzdávam slovo ministrovi financií pánovi Kamenickému, aby vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči. [Rokovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 331/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení neskorších predpisov , tlač 501.] [09:24] Ladislav Kamenický Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, poslanci, vláda sa vo svojom programovom vyhlásení na roky ´23 až ´27 zaviazala s ohľadom na zefektívnenie boja proti daňovým a colným únikom eliminovať legislatívne medzery umožňujúce agresívne daňové plánovanie a podporujúce škodlivé daňové praktiky. Prijatím špecifických opatrení v oblasti práva na odpočítanie dane alebo jeho úpravu a opráv sa v súlade s európskou smernicou DPH, s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie zabezpečí presnosť odpočítanej dane z tovarov a služieb, čím sa sleduje dosiahnutie minimálneho počtu a objemu daňových únikov. V súlade s uvedenými navrhovanými úpravami v zákone o dani z pridanej hodnoty sa upravujú inštitúty opravy a úpravy odpočítanej dane tak, aby právo platiteľa dane na odpočítanie DPH v kúpení či obstarávaní tovarov a služieb v čo najpresnejšie možnej miere zodpovedali ich použitiu na účel zdaniteľných plnení. Zavádza sa pojem prvotné použitie. Tým sa sleduje dodržanie reálneho používania tovarov a služieb platiteľom DPH v porovnaní s deklarovaným zámerom, ktoré použil na účely uplatnenia práva na odpočítanie DPH. Dochádza k doplneniu dôvodov na opravu odpočítanej dane. Ak sa prvotné použitie tovarov a služieb nezhoduje s deklarovaným, môže mať za následok buď vrátenie odpočítanej dane, alebo aj uplatnenie odpočítania DPH, ak pôvodne platiteľ neodpočítal daň a pri prvotnom použití začal tovary a služby používať na plnenie zakladajúce nárok na odpočítanie DPH. Toľko na úvod. Počkajte ešte. Súčasne sa pojem, spresňuje pojem investičný majetok tak, aby pod tento pojem spadal výlučne dlhodobý majetok platiteľa používaný na uskutočňovanie ekonomickej činnosti. Taktiež sa dochádza k zníženiu hodnoty obstarávacej ceny hnuteľného investičného majetku z aktuálnych 3 319,39 eura na 1 700 eur a zosúladenie postupov pri plnení, uplatňovaní práva na odpočítanie DPH a odpisovania podľa zákona o dani z príjmov. V neposlednom rade s cieľom zosúladenia súčasnej úpravy so smernicou DPH dochádza k zmene pravidiel určovania základu dane pri súkromnom používaní alebo bezodplatnom dodaní tovaru, pri kúpe ktorého bola odpočítaná DPH, čo malo za cieľ spravodlivo zdaniť jeho spotrebu. Na účely DPH sa totiž bezodplatne darovaný tovar alebo bezodplatne spotrebovaný platiteľom či jeho zamestnancami, pri kúpe ktorého bola odpočítaná DPH, považuje za dodanie za protihodnotu. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na záver mi dovoľte požiadať o podporu a prijatie tohto zákona. Ďakujem pekne. [09:24] Tibor Gašpar Ďakujem pánovi ministrovi. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, pánovi poslancovi Šalitrošovi. Máte slovo. [09:27] Radomír Šalitroš Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania Národnou radou Slovenskej republiky v prvom čítaní. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona. [09:27] Tibor Gašpar Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že som dostal jednu písomnú prihlášku do rozpravy, a to konkrétne pán poslanec Hlina. Nech sa páči, máte slovo, pán poslanec. [09:29] Alojz Hlina – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, k tomuto ja som za. Ja som za, ako aj tu bolo uvedené, že treba hľadať tie priestory na daňovú medzeru. Treba cizelovať zákonné úpravy, som za. A toto chcem využiť, túto príležitosť, ako doplnenie. Nechcem povedať, že som to očakával, že by to tam mohlo byť, ale teraz už, keď to teda poviem, tak by som možno aj očakával, že ako sa s tým vysporiadame z pohľadu, z pohľadu zákona. Lebo dám jeden návrh, ktorý má podľa mňa dosť zásadný vplyv na to, aby sme sa s tou medzerou vedeli vysporiadať a aby sa nám nestávali tie veci, ktoré sa nám často stávajú napríklad v nejakých reštauráciách, že platíte a nedostanete blok. Ja to v rýchlosti popíšem a dávam to v dobrom, ako pozitívne ako návrh. A chcel by som teda veriť, že sa s tým vysporiadame pre dobro toho, čo chceme, hej? Lebo chceme navrhovať legislatívu, ktorá pomôže zlepšiť výber daní. Neviem, a teda niektorí ľudia nemáte to ani ako vedieť. V prípade, že nastane situácia, že vy nedostanete v reštaurácii blok a je tam kontrola a kontrola to zistí, a viete, kto platí pokutu? Podnikateľ. Podnikateľ platí pokutu, ale ono to vie byť aj tak, že vy častokrát nedostanete blok, lebo ten čašník má taký svoj malý chozraščot. Viete, že teda že vlastne dáva bez bloku, hej? Ale podnikateľ platí pokutu. Na toto chcem upozorniť. Je to vec, ktorá sa nerieši, ale podľa mňa by sa mala riešiť. A máme dve muchy jednou ranou. Naozaj tým vyriešime veľa. Urobte to už konečne, lebo nie je to vždy tak, alebo nie je to tak. Častokrát, a viem, o čom hovorím, sú čašníci, ktorí pobehujú od prevádzky po prevádzku, kým ich nechytia, a nosia bez bloku. Všetko si berú, to je ich čistý výnos. Ale keby ich náhodou chytili, tak pokutu dostane podnikateľ. Jeho síce vyhodí, ale on zase je o podnik ďalej, hej? Čiže podľa mňa, keď príde zmena a ľudia to budú vedieť, ten obsluhujúci personál, že zúčtujem objednávku bez bloku, ja dostanem pokutu. On platí pokutu. On ako osoba, lebo on urobil to, že vyniesol. Samozrejme, potom môže nastať situácia, že ho, sa možno dohodol s tým podnikateľom. To sa môže riešiť. Dokonca môže nastať, že ho nútil. To bude možno niekto tvrdiť. Nie, ja si myslím, že máme dve muchy jednou ranou, lebo pokiaľ sa bude vedieť, že vynesieš objednávku, že zúčtuješ objednávku bez bloku a dostaneš za to pokutu ty, a ľudia to budú vedieť, tak nebudú chcieť robiť zamestnancov v rizikových prevádzkach, kde sa vlastne nebude účtovať. Rozumiete, že kde by mal tendenciu majiteľ nastavovať situáciu tak, že, však neblokuj a neviem čo. Lebo ten zamestnanec povie: ja tam nechcem robiť, však ja dostanem pokutu. Tu by som si ešte dovolil navrhnúť... (Rečník sa obrátil dozadu.) Vydrží to či? Dosť mi na tom záleží, keď viete, keď zrovna teraz potrebujete rozprávať s ministrom... Viete, že na to, aby sme to vycizelovali a dotiahli, nechcem povedať, že do dokonalosti, ale k lepšiemu, tak nastaviť to aj tak, že dajme tomu že pri opakovanom priestupku, porušení tohto, hej, že ho chytia aj druhýkrát, sa to zapíše do nejakého priestupkového registra, a tým pádom máte vyeliminované to, čo sa častokrát veľmi prácne robí v tomto biznise, že sa obvolávajú, keď prijímate nového človeka, obvolávate si prevádzky, že ako ste sa s ním rozlúčili. Ja, napríklad u nás v našich prevádzkach majú zákaz prijať niekoho bez toho, aby nebol overený, hej? A čiže, viete, to, čiže čo tým chcem povedať? Pokiaľ bude to mať takúto stupňovitosť, tak ten človek si dá veľký pozor, jednak aby nevyniesol, aby nezúčtoval bez bloku, ale aj aby nerobil u niekoho, kto od neho očakáva, že bude účtovať bez bloku. To znamená, že sa vám to celé, v celej tej oblasti môže nastať dosť, by som povedal, taký že fázový posun v celej tej veci. A pritom stačí naozaj tak málo, aby si bol vedomý ten človek, ktorý vynesie objednávku, zúčtuje objednávku bez bloku, že on robí chybu. Nieže to, nech zaplatí podnikateľ, chytili ma, čo ja už s tým, hej? Pán minister, toto som chcel vám navrhnúť a som zvedavý, že či teda by ste sa s tým nevedeli nejako vysporiadať. Ďakujem pekne. [09:29] Tibor Gašpar Ďakujem pánovi poslancovi. Pýtam sa, či sa sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. (Reakcia z pléna.) Pardon, opravujem sa, k vystúpeniu pána poslanca sú dve faktické. Takže, pán poslanec Viskupič, máte slovo. [09:34] Marián Viskupič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem aj kolegovi Lojzovi Hlinovi za vystúpenie. No jednoznačne, takisto aj ja poviem, že určite, samozrejme, je dôležité a tento návrh zákona to aj robí, že hľadá tie medzery vlastne, a teda ich cizeluje, aby teda nedochádzalo k únikom na daniach, správne. Len zároveň je mrzuté trošku, že aj novými zmenami pri dépeháčke sa zavádzajú zase ďalšie a ďalšie veci, kde sa deje opak, kde zase vzniknú rôzne veci. A už, keď teda kolega spomínal to gastro, tak teraz si zoberme, že 5 % bude aplikované na jedlo v gastre, ktoré zjete v prevádzke, hej, 5 %. 19 % bude na nápoje, ktoré tam vypijete. Keď si človek to jedlo objedná a proste bude ho nejaká donáška interná tou reštauráciou, tak to bude za 19 %, donáška tiež za 19 % DPH, ale ak donáška bude nejaká táto externá firma Wolt, Bolt niečo na ten spôsob, tak tam už bude aplikovaná 23-percentná DPH a teraz sa ešte špekuluje, že keď to jedlo bude uvarené zo základných potravín, a teda dovezené, či náhodou tam nebude môcť byť 5-percentná DPH. Že niečo, čo sa dalo vyriešiť úplne jednoducho jednou sadzbou a vôbec by táto debata tu ani nemusela byť, sme vyrobili, vláda vyrobila, a teda bolo schválené niečo, čo zase len spôsobí kopu rôznych možných optimalizácií a keď už nič iné, optimalizácií, tak aspoň rôznych nejasných výkladov, rôznych výkladov. Že toto by sme vnímali, že keď aj tu máme fajn zákon, ktorý cizeluje veci, tak nemali by sme vytvárať takéto veci, ktoré zase fungujú úplne opačne, že fakt to, tá dépeháčka v gastre, bude jedným zásadným problémom. A to by sa dalo pokračovať v ďalších veciach, kde tieto sadzby, ktoré teraz povznikali, zasa bude rôznych veľa problémov a, bohužiaľ, aj optimali... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [09:34] Tibor Gašpar Ďalší s faktickou poznámkou, pán poslanec Janckulík, máte slovo. [09:36] Igor Janckulík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Pán kolega, mňa pri zmene DPH mrzí, že softvérové spoločnosti, ktoré dodávajú programy a fiškály, ktoré evidujú tržby, a systém eKasa doslova začali vypaľovať prevádzkovateľov, za zmenu DPH v programoch si začínajú účtovať doslova stovky eur. A to sú ďalšie náklady pre prevádzkovateľov, ktoré sa, samozrejme, prejavia v cenách tovaru, hej? Je smutné, že vlastne ten majiteľ si nevie urobiť nejaký preklik zmeny DPH v tom softvéri, v tom programe, ale proste oni takto doslova budú šklbať doslova prevádzkovateľov. Niektorým povedia, že musíte si vymeniť fiškál, lebo v programe sa to nedá urobiť, takže tu znova začína klondike pre firmy, ktoré vlastne majú tieto programy a obsluhu. Ďakujem. [09:36] Tibor Gašpar Ďakujem. Reagovať ešte bude pán poslanec Hlina, máte slovo. [09:37] Alojz Hlina – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Ja som nechcel spustiť nejakú debatu na to, že čo všetko... Áno, je aj budú problémy. Ja som chcel naznačiť, že ak by sme chceli poctivo riešiť situáciu v nejakom segmente, tak jedno z relatívne ľahkých a jednoduchých riešení alebo možností, ako do toho vstúpiť, je aj to, čo som sa pokúsil navrhnúť. Ja som nemal, že som chcel vyriešiť všetko. Áno, toto je pravda, že tí, čo vás držia v hrsti dodávkou svojho softvéru, hej, tak vlastne pýtajú aj za to, že vám zdvihnú telefón, hej? To sme sa dostali do područia, to sú už veci, ktoré treba riešiť ďalej, ale toto by ma naozaj zaujímalo. Viem, o čom hovorím, viem o tom, že to môže pomôcť, a mám pocit, že by sme sa mohli tým zaoberať, lebo naozaj to nie vždy je tak, viete, že za tým pultom nie je vždy majiteľ. Hej, nie je vždy majiteľ. Keď dá majiteľ bez bloku, tak je to logické, hej, ale keď, viete, sú veľké firmy, ktoré zamestnávajú veľa ľudí a tí častokrát majú svoje záujmy, majú také shop in shop, by som to povedal, obchod v obchode svoj častokrát a vy za to nemôžete, čo vám on tam robí, hej, ale preberáte za to zodpovednosť. A keby sme to chceli riešiť, tak vieme to vyriešiť aj na trhu práce, aj celkovo, aj znižovanie daňovej medzery, aj zvyšovanie tržieb a registrácia cez ERP-čky. Proste toto všetko by mohlo byť splnené tým, že ja viem, že sa to niekomu môže zdať čudné, že... ale veď ty si nedal blok, ty si porušil povinnosť, ty preberáš zodpovednosť. Jednoduché. Ďakujem. [09:37] Tibor Gašpar Ďakujem. Takže ešte raz sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nech sa páči, máte slovo. [09:39] Ladislav Kamenický – Vystúpenie Ďakujem pekne. Kolegovia, zatiaľ, myslím, veľmi konštruktívna debata a som ochotný sa baviť o všetkom. My, samozrejme, pripravujeme plán boja proti daňovým únikom a sú tam opatrenia rôzneho typu. Čo teraz navrhol pán Hlina, zahrniem do tých vecí. Samozrejme, musíme sa zamyslieť. Ja, za mňa ja poviem otvorene, ja mám pocit a nie je to len môj pocit, ale to je proste fakt, že zo Slovenska sa stáva bezbločková krajina. A poviem prečo. Pán Hlina vie, o čom hovorím. Pokuty za to, že niekto nedá blok, sú tak nízke, že za dve hodiny ten podnikateľ to má naspäť. To je problém. Budeme robiť aj represívnu časť. Budeme robiť aj nejakú časť, ktorá by mohla byť motivujúca z hľadiska toho, že budeme navrhovať určité aj opatrenia, ktoré budú v prospech tých podnikateľov, ale chceme skutočne zabrániť tomu, čo sa tu rozmohlo. Ja dostávam informácie zo všetkých strán, že proste tu už nedáva bločky pomaly nikto. A ja hovorím reálne, v šedej ekonomike máme asi jednu miliardu eur, ktorú je potrebné nejakým spôsobom dostať do okruhu verejných financií. Viete, aké máme problémy aj so zdravotníctvom, s ostatnými oblasťami, konsolidujeme, o to menej by sme museli potom, samozrejme, v budúcnosti konsolidovať, aj keď teda lepší výber, v prvom roku nám to nikto neuzná, to vieme ekonómovia, o ktorých myslím, že pán Viskupič bude vedieť, o čom hovorím, že nám to, že to nie je akruálne opatrenie hneď v prvom roku, ale ak by sme urobili nejaký plán, ktorý nám uznajú dokonca aj v Komisii, tak by nám to mohli zohľadniť aj v konsolidácii. Čiže s týmto sa určite budeme zaoberať. Za seba môžem povedať, už som mal dve stretnutia nielen teda z ministerstva financií s mojimi kolegami, ale aj s finančnou správou. Finančná správa má jasné úlohy, ktoré som jej dal, a povedal som, že potrebujeme zvýšiť a zlepšiť výber. A to, čo hovorí pán kolega Hlina, ja nemám absolútne problém aj s takýmito riešeniami a som za. A ja si myslím, že by to teoreticky mohlo pomôcť. Samozrejme, musíme zohľadniť aj nejaké právne aspekty. Ja to musí dať pozrieť hlavne z hľadiska toho postihu voči tým zamestnancom, ale myslím si, že toto by mohlo pomôcť. Samozrejme, ak bude podnikateľ nabádať svojich zamestnancov na to, aby nedávali bloky, čo aj to je prípad, nie je to len prípad, že čašník nedá blok, tak si myslím, že určite musíme nechať aj postihnutie toho zamestnávateľa, čiže napríklad toho majiteľa tej reštaurácie, ale ak by to malo byť v rovine, že ten čašník to svojvoľne robí, ja chápem, že ten podnikateľ to mnohokrát nevie ustrážiť, že si strčí niekto časť tej tržby do vrecka, a to je proti záujmu toho podnikateľa, ktorý investoval do tej prevádzky, ktorý tam dal svoju dušu a nakoniec mu to niekto kazí tým, že proste si kradne z tej prevádzky. Však nemusíme hovoriť, hovorí sa, že kto má krčmu, ak neni v tej krčme, tak tí zamestnanci, mnohokrát sa mu stane, že skrachuje, a potom zisťuje prečo. A niekedy sa stane, že má aj zamestnancov, ktorí robia takéto nekalé veci. Musíme sa zamyslieť nad všetkými možnosťami. To, čo povedal pán poslanec Viskupič, budem sa tiež pýtať mojich kolegov, ale môžem povedať, aj doteraz bola donáška za 20 %, pán poslanec, hej, a mali sme gastro so zníženou sadzbou DPH. Čiže nejaká zásadná, obrovská zmena sa zase až taká veľká nestala, ale, samozrejme, budem sa na to pýtať. A čo sa týka eKasa, samozrejme, je to nutné zlo, ja berem. Je to nutné zlo, ktoré musíme mať na to, aby vôbec sa vyberali tie dane. Lebo choďte dneska na trhovisko a povedzte mi, kto z vás dostal účtenku za to, že si kúpil papriku. Povedzte mi. Alebo nejaké, nejaké paradajky. Ja sa čudujem. Teda ja nehovorím, že som najznámejší politik na Slovensku, ale vedia, kto som mnohí ľudia, a normálne úplne bez problémov prídu a dajú mi, že či to chcem s bločkom alebo bez bločka? To je, akože už neviem, kde sme sa to dostali. Takto by to asi nemalo fungovať, potrebujeme normálne čisté prostredie. A to nie je o tom, že my chceme perzekvovať alebo chceme tých podnikateľov. Ale je tu jeden podnikateľ, ktorý dáva bločky, ktorý nechce mať problémy so zákonom, a potom je tu druhý, ktorý si dépeháčku, to nie je len o dépeháčke, to je aj daň z príjmu právnických osôb, strčí do vrecka. Ako ten poctivý podnikateľ môže konkurovať takejto nekalej súťaži? Veď si spočítajte, o koľko ten druhý to má na jednej strane lacnejšie, ale neni to ani že on to dáva lacnejšie. On si to strčí do vrecka, to je ten problém. To ani neni o tom, že to ten zákazník dostane lacnejšie. Čiže toto je jedna z oblastí, ktorou sa veľmi silne zaoberám, a, samozrejme, potom predložím nejaké návrhy. A ja som otvorený každému dobrému návrhu, ktorý pomôže lepšiemu výberu DPH, hlavne v znížení tej šedej ekonomiky. Ďakujem pekne. [09:44] Tibor Gašpar Ďakujem navrhovateľovi. Chce sa vyjadriť v rozprave spravodajca? Konštatujem, že nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pristúpime k prvému čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov. Vládny návrh zákona má tlač 502, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí číslo 527. Nech sa páči, pán minister Kamenický opäť uvedie tento vládny návrh zákona. (Rokovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov , tlač 502.) [09:44] Ladislav Kamenický – Vystúpenie Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, cieľom návrhu zákona o cenách je vytvorenie celkového legislatívneho rámca pre zavedenie elektronického systému zverejňovania cien vybraných tovarov s účinnosťou od dňa 1. januára 2025. Návrhom sa do zákona o cenách dopĺňa kompetencia ministerstva zverejňovať cenové informácie o vybraných tovaroch. Pre predávajúcich sa ustanovuje podmienka oznamovania cenových informácií. Náležitosti zákonných podmienok oznamovania, zoznam potravín a ostatné podrobnosti budú podľa splnomocňovacieho ustanovenia ustanovené vo vyhláške. Z dôvodu poskytnutia dostatočného časového priestoru pre prípad najmä povinne zapojených predávajúcich testovacou prevádzkou systému ministerstva sa ustanovuje prechodné obdobie pre povinne predávajúcich a ministerstvo najneskôr od 1. júla 2025. Systém zverejňovania cien má slúžiť na informovanie verejnosti o aktuálnych cenách a o cenovom vývoji vybraných tovarov na dennej báze, automatizovaným spôsobom z informačných systémov obchodníkov zasielané informácie o cenách ako napríklad mlieko, maslo, chlieb. Kvôli spracovaniu budú tieto informácie zverejnené na webovej stránke dostupnej širokej verejnosti. Vo vzťahu k oznamovacej povinnosti predávajúcich bude cenovú kontrolu vykonávať ministerstvo financií. V súvislosti s cenami uvádzanými na cenovkách v maloobchode bude cenovú kontrolu vykonávať Slovenská obchodná inšpekcia, ktorá je oprávnená vykonávať cenovú kontrolu v oblasti maloobchodného predaja tovarov kupujúcemu. Ďakujem pekne. [09:44] Tibor Gašpar Ďakujem navrhovateľovi. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, pánovi poslancovi Igorovi Válekovi. [09:46] Igor Válek – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada vo všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady. Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu. Ďakujem. [09:46] Tibor Gašpar Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že do rozpravy som dostal tri písomné prihlášky, za kluby Progresívne Slovensko pán poslanec Hargaš, druhý v poradí je strana Sloboda a Solidarita, pán poslanec Viskupič a potom ešte pán poslanec Hlina. Odovzdávam teda slovo pánovi poslancovi Hargašovi. [09:48] Ján Hargaš – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. No, toto bude zaujímavá rozprava, si myslím. Ja sa k tomu budem vyjadrovať aj z toho IT pohľadu, ale aj z toho kontextového pohľadu. Pán predsedajúci, pôjdem trochu zo širšia, trošku sa vrátim do minulosti, aby sme si povedali, prečo sme sa tu ocitli a prečo rokujeme o tomto zákone. Tak, prosím, ma nechajte dostať sa aj k tomu porovnávaniu cien samotnému. Tak, skúsim tak príbehovo. Kde bolo, tam bolo, bola raz jedna krajina a v tej krajine boli politici. A boli aj politici, ktorí boli obžalovaní, obvinení z rôznych trestných činov, alebo ich kamaráti boli obžalovaní alebo obvinení, alebo boli vyšetrovaní, takže v tej krajine tí politici veľmi potrebovali vyhrať voľby, aby sa dostali k moci a potom mohli nejak túto svoju situáciu nepríjemnú, životnú situáciu nejakým spôsobom riešiť. No tak potrebovali vyhrať voľby, no tak čo spravili? Tak zisťovali, čo tých ľudí v tej krajine najviac trápi, a v tom čase zhodou okolností ľudí veľmi trápilo, a aj dnes ich trápi, a teda pred voľbami veľmi trápili ceny potravín. Tak im to vyšlo z nejakých rôznych prieskumov, no tak si povedali, no tak, chlapi, chceme vyhrať tie voľby, tak musíme niečo v tejto téme povedať. Ale, žiaľ, podľa mňa vybrali si veľmi nesprávny smer. (Reakcia z pléna.) Aj ľudia si vybrali smer, tiež podľa mňa po roku sa ukazuje, že nesprávny, ale aj tí politici si vtedy vybrali smer, pretože sa vybrali cestou, že teda poďme tým ľuďom nasľubovať, že tie potraviny, ktoré sú dneska drahé, budú lacnejšie, keď nás zvolia. Geniálny nápad! Tak čo urobili teda tí politici jednotlivých strán s týmto svojím sľubom. Strana HLAS oblepila polovicu Slovenska bilbordami a pýtali sa ľudí, či chcú lacnejšie potraviny. Mimochodom, po roku toho, čo tie potraviny lacnejšie nie sú, mi to príde ako trochu taká nepodarená verzia toho vtipu, že keby si niečo niekedy v živote potreboval, tak si to kúp. Takýmto spôsobom sa teda pýtali ľudí, že chcete tie lacnejšie potraviny? A, samozrejme, kto by nechcel lacnejšie potraviny? Všetci ľudia chceli lacnejšie potraviny. Tak im teda verili a tam im to hodili do tej urny, že tak ten HLAS nám sľubuje tie lacnejšie potraviny, tak snáď s tým niečo spravia. Pán Pellegrini sa v auguste vyjadroval: "Zavedieme poriadok tak, aby nám neviditeľná ruka trhu nedávala ďalšie a ďalšie facky." Silné slová. Ďalšie silné slová použil: "Dámy a páni, silná vláda by si dokázala zavolať predstaviteľov obchodných reťazcov a donútiť ich, že ak dobrovoľne neznížia spolu po dohode ceny vybraných potravín, ktoré sú extrémne dôležité pre fungovanie ľudí na Slovensku a ich živobytie, tak musí prísť tá silná vláda s razantnými zákonmi a siahnuť im na marže a obmedziť ich obchodné prirážky," povedal pán Pellegrini. Silné slová o silnej vláde, ale po roku jednoducho vidíme, že to boli naozaj iba silné slová. Pretože žiadne také opatrenia, ktoré vtedy tu pán Pellegrini spomínal a ktoré sľubovali na bilbordoch, sa za ten rok jednoducho nespravili. Čiže odpoveď na otázku chcete lacnejšie potraviny? by dnes bola, áno, aj dnes chceme lacnejšie potraviny a stále ich lacnejšie nemáme. SNS, ďalšia z koaličných strán dnešných, ktorí tiež pred voľbami riešili túto dilemu o obžalovaných, obvinených a potrebe vyhrať voľby. Pán Danko sa pred voľbami fotil s takým maslom, už je to taká slávna fotka, s maslom v obchode a veľmi sa zavzdušňoval nad cenou toho masla, pretože to maslo 250-gramové, nepoviem konkrétnu značku, stálo vtedy 3,39. Viete, koľko stojí dnes to isté maslo 250-gramové? Dnes stojí od 3,99 po 4,39. Čiže o 17 až 30 % viac ako pred voľbami. A vtedy sa pán Danko veľmi zavzdušňoval, že kedy už pán Heger a pani Čaputová spravia niečo s cenami potravín. Tak rok je tu táto vláda a ja sa teda pýtam pána Danka, cena masla narástla o 17 až 30 %, tak kedy už teda spraví niečo s tými cenami potravín? Nevybrali ste si dobrý boj podľa mňa v tomto. No a nakoniec tu máme SMER, koaličnú stranu, lídra koalície, kde, našiel som si jedno také pekné video, kde minister Takáč mal takú tlačovku, kde sa zavzdušňoval tiež, samozrejme, nad cenami potravín, lebo tiež potreboval vo voličoch vyvolať ten dojem, že teda veď je to problém a my ho razantne vyriešime. Tak vtedy porovnával ceny potravín v jednom obchodnom reťazci na Slovensku a v Nemecku. A veľmi sa zavzdušňoval nad tým, že na Slovensku sú tie ceny vyššie ako v Nemecku pre porovnateľné produkty. Dobre, môže byť, veď chápem, predvolebná kampaň, treba robiť rôzne veci. Tak som sa teda pozrel; vtedy ten nákup, ktorý pán Takáč spravil na Slovensku stál 30 eur a 98 centov. V tomto obchodnom reťazci. Tak ja som si dal tú prácu včera, išiel som do toho istého obchodného reťazca sa pozrieť, že koľko stojí dnes, po roku tejto vlády. Dnes tento istý nákup, tie isté produkty viac-menej, lebo jeden produkt sa už nepredáva, ale tak som dal tej vláde teda nejakú šírku toho pásma a vybral som strednú hodnotu v tom pásme tých produktov. Chcem len tým povedať, že som to spravil poctivo. Tak dnes ten nákup, ktorý pán Takáč pred rokom nakúpil za 30,98, tak dnes stojí 31,94. Takže o euro drahšie. A je to iba o euro len preto, že na dvoch produktoch sú výrazné, výrazné, výrazné zľavy, ktoré trvajú týždeň. Takže keby to nebolo, keby neexistovali tie zľavy, bez zliav, tak ten istý nákup dnes stojí 35,84, čiže o 5 eur viac, to znamená 15 % viac, ako stál pred rokom. A teda ja sa pýtam, kde sú tie lacnejšie potraviny. Silné slová boli o tom, ako štát silnou rukou tuná zakročí, neviem čo, lacnejšie potraviny. Ja tie lacnejšie potraviny dnes v obchodoch nevidím, kolegovia a kolegyne z koalície. Stále máme najdrahšie potraviny z V4 na úrovni niekde Francúzska a Nemecka, drahšie ako v Rakúsku. No, riešenia, ktoré ponúka táto koalícia, ja by som nazval čistý marketing. Čistý marketing, pretože ceny potravín fungujú nejakou trhovou, trhovou logikou. Tie ceny potravín na konci dňa nejakým spôsobom sa dostanú nižšie. Ale čo robí táto vláda, je, že predstiera aktivitu, predstiera činnosť, aby potom mohli povedať, že to vďaka ich, ich konaniu tie ceny potravín na konci dňa klesnú. Vláda znížila dépeháčku na základné potraviny na 5 % a to je ten jej hlavný argument, že prečo podľa nich ceny potravín začnú klesať. Podľa mňa nezačnú klesať. Nezačnú klesať, lebo vy ste si znížili dépeháčku na výstupe na 5 %, ale vstupné náklady pôjdu hore. A nielen kvôli dépeháčke. Pôjde hore cena práce, podnikatelia budú musieť platiť transakčnú daň, čiže jednoducho ten nárast nákladov vyrovná alebo prevýši to zníženie, ktoré ste dosiahli zníženou sadzbou DPH. Takže prinajlepšom, prinajlepšom vyrovná, a teda tie potraviny ostanú na rovnakej úrovni. Prinajhoršom, čo si skôr ja myslím, že sa stane, je, že tie vstupné náklady na všetkých stupňoch toho reťazca od výrobcu cez spracovateľa až po obchodné reťazce pôjdu hore vďaka vašim opatreniam, vďaka tomu, že sa zdvihne cena práce, vďaka tomu že dépeháčkou, zvýšenou dépeháčkou tu vyvoláte vlnu inflácie, čo bude vyvolávať tlak na zamestnávateľov, aby dvíhali cenu práce. Vďaka tomu, že ste zaviedli transakčnú daň po vzore Maďarska, to tiež zdvihne, zdvihne náklady v tom reťazci. Vďaka tomu, že ste zvýšili daň z príjmu právnických osôb, to tiež zdvihne náklady. Jednoducho tie náklady pôjdu tak hore, že tá znížená dépeháčka to nevyrovná. Čiže myslím si, že to je marketing. A nemyslím si to ja, ešte pred pár rokmi si to myslel aj váš predseda, predseda vlády pán Fico, ktorý povedal, keď sa znižovala dépeháčka z 20 na 19, citujem: "Keď znížite DPH z 20 na 19, tak to dáte do gágora obchodníkom, pretože obchodníci nikdy neznížia tie ceny. Nikdy ich neznížia." Toto si myslel pán Fico pred pár rokmi. Dnes si to už očividne nemyslí, lebo veľmi prezentuje verejnosti, že znížená dépeháčka podľa neho prinesie nižšie ceny. Neviem, však mýliť sa je ľudské, môžme meniť názor, tak by ma zaujímalo, že prečo teraz si to už nemyslí, že tá dépeháčka v skutočnosti nepovedie k zníženiu cien. Druhé riešenie, ktoré táto vláda ponúka a tiež ho radím do kategórie marketingovej, je práve tento porovnávač. Dostanem sa k tomu na záver rozpravy, kde to rozoberiem trošku, trošku viac, ale všeho všudy ten porovnávač podľa môjho názoru a aj podľa nejakých dostupných dát, ktoré sú aj z iných krajín, napríklad Maďarska, lebo tam ste sa inšpirovali, jednoducho nejaké zásadné zníženie cien alebo niečo takéto neprinesie. Oglosoval by som to asi tak, že na zvýšené ceny potravín je vaše riešenie porovnávač zvýšených cien potravín. Asi toľko by som k tomu povedal. Jednoducho neprinesie to žiadne, žiadne markantné zníženie cien. Dostanem sa k tomu neskôr. No, čiže sme tu, dostali sme sa teda cez ten kontext, že nasľubovali ste ľuďom lacnejšie potraviny. Ste tu už rok, ľudia lacnejšie potraviny nemajú. Ani pán Takáč, keby teda robil ten nákup, tak ich nemá, ani ten pán Danko, ktorý by si kupoval to maslo, nekúpi ho lacnejšie dneska. A už to vidia aj vaši voliči. To už nie je o tom, že ja si to myslím. Už to vidia aj vaši voliči. Ja som si včera pozeral niektoré videá predstaviteľov vlády. Teraz nedávno mal pán premiér jedno video v piatok, kde teda rokoval aj s ministrom Takáčom. Tak som si pozeral komentáre pod tým videom, že čo si o tom teda myslia vaši voliči. Tak vám dám takú malú sondu, čo si myslia o týchto vašich sľuboch. Váš volič, teda predpokladám, že sú to vaši voliči, že keď vás teda sledujú na tých sociálnych médiách, tak asi sú to vaši voliči. Možno nie sú vaši voliči, tak pán Richard. Citujem: "Reči sa rozprávajú a chlieb sa je. A rečičiek populistických už bolo dosť. Prečo čakať do 1. januára? Zdraželo sa to okamžite, tak nech sa to rýchlo aj zlacnie. Neverím vám už." Pán Vladimír: "Za mňa treba s tým konečne urobiť poriadok, keď si nepomôžu," reakcia na pána Fica ináč, na jeho video. Pani Ružena: "Ja uverím, až zistím po Novom roku, aké budú potraviny lacnejšie." Pán Maroš: "Ach jaj, to je rečí a..." Asi tým myslel, že a skutek utek. Alebo pani Janka: "Ja nechápem, chodím pravidelne kupovať potraviny, ale sú zo dňa na deň drahšie." Toto si myslia o tom napríklad vaši voliči, o celých týchto vašich marketingových snahách, ako sa snažíte vytvárať dojem, že niečo robíte pre znižovanie cien potravín. Tak by som sa vás spýtal, pán minister, v mene pani Ruženy napríklad, ktorá hovorí, že uverí, až keď po Novom roku budú potraviny lacnejšie, tak ja by som sa spýtal v mene tejto vašej asi voličky, v každom prípade občianky Slovenska, že teda o koľko budú potraviny lacnejšie na budúci rok. O koľko vďaka fungovaniu tejto vlády a tým marketingovým ťahom, ktoré robíte, budú potraviny lacnejšie na budúci rok? Ľudia si podľa mňa od vás zaslúžia túto odpoveď, už to nie je tak, že bolo pred voľbami, tak sme sľubovali, ste tam už rok, sľubovali ste lacnejšie, ste tam už rok, mali ste dosť času na to, aby ste si to navnímali, zistili, spravili opatrenia a po roku by už mohli fungovať, tak sa pýtam, o koľko budú lacnejšie potraviny budúci rok. Ak by ste mi potom, pán minister... Asi ma nepočúva pán minister, ale verím, že vaši voliči to počúvajú. Mňa by zaujímalo, že o koľko. A viete čo, ja vám pomôžem, nebudú lacnejšie. Nebudú lacnejšie a nehovorím to ja, povedali ste to vy sami vo vlastnom návrhu štátneho rozpočtu na budúci rok, kde potravinovú infláciu odhadujete niekde okolo 4 %. Čiže cena potravín na budúci rok bude vyššia, hovorí to samo ministerstvo financií, ktoré dnes predkladá tento zákon o úžasnom porovnávači cien, cena potravín na budúci rok bude podľa vášho návrhu rozpočtu minimálne o 4 % vyššia. Čo to v praxi znamená? Ak dnes každý týždeň kupujete potraviny za 50 eur, tak za celý rok na budúci rok vy pri takejto potravinovej inflácii zaplatíte o sto eur dohromady za celý rok viac. Čiže čo? Lacnejšie potraviny sú kde? O sto eur viac mne nevychádza ako lacnejšie. No a teraz by som sa dostal k tomu porovnávaču vášmu slávnemu, čo ste tu vymysleli. Robíte to po vzore Maďarska. Maďarsko takýto zázrak zaviedlo v júli v roku 2023, dáta o tom, ako je to úspešné, nie sú veľmi dostupné, čo je zaujímavé, tak keď spravili nejakú bombastickú vec, tak by som čakal, že sa s tým budú chváliť, že toľko ľudí to používa každý mesiac, bombasticky to viedlo k zníženiu cien, no dáta nie sú, sú nejaké pseudoštúdie, ktoré tam vyprodukovali, ale keď sa pozriete o úroveň nižšie v rámci tej štúdie a prečítate si to, tak v skutočnosti tie štúdie nepreukazujú žiadne prepojenie zavedenia tohto porovnávača s tým, že by nejakým spôsobom prispel k poklesu cien potravín. Jednoducho dáta nie sú. Čo ale vidíme, že teda zaviedli to v júli roku 2023, čo bol čas, keď v celej V4 už inflácia potravinová klesala. Klesala už niekoľko mesiacov. A nemôžem to tu použiť, lebo je to vizuálna pomôcka, žiaľ, môžem vám to potom ukázať, pán minister, keby ste mali záujem o tento graf, jednoducho keď si pozriete na tú krivku, tak v čase, keď zaviedli porovnávač cien potravín v Maďarsku, tá krivka už klesala a po zavedení toho porovnávača nezačala klesať ani o trochu strmšie, jednoducho klesala rovnomerným tempom, rovnako ako v iných krajinách V4. Áno, v Maďarsku ten problém bol vypuklejší, mali vyššiu infláciu, ale to nič nemení na tom, že klesala rovnomerným tempom, zaviedli porovnávač a nič sa na tej krivke nezmenilo, nič podstatné sa na tej krivke nezmenilo. A ja sa pýtam, prečo ideme vyhodiť 160-tisíc na vývoj takéhoto riešenia, ktoré ani neviete preukázať, že k niečomu zmysluplnému povedie, a aj na tom príklade Maďarska vám hovorím, že to nepovedie k zníženiu cien potravín. Čiže to je prvý argument, prečo to je podľa mňa zlé. Prečo je to zlé po druhé, je, že to bude drahý špás. Samotný vývoj tohto porovnávača má stáť niekde okolo 160-tisíc, potom ročná prevádzka 16-tisíc na strane štátu. Na strane podnikateľov, v dôvodovej správe sa dočítate, že odhadované náklady sú niekde okolo 10- až 20-tisíc na to úvodné zapojenie sa do tohto systému, lebo, samozrejme, aj tie obchodné reťazce si musia upraviť svoje systémy, aby vedeli poskytovať dáta štátu, aby štát ich mohol do toho porovnávača ládovať, čiže na strane podnikateľov ten dopad je okolo 10- až 20-tisíc a potom hovoríte, že ročný náklad je okolo 5-tisíc euro. Čiže keď to všetko dohromady zrátame, náklady na strane štátu, náklady na strane podnikateľov, tých podnikateľov podľa toho, ako ste nastavili vyhlášku, by sa to malo týkať nejakých šiestich-siedmich tých najväčších obchodných reťazcov, nebudem ich tu menovať, ale všetci asi vieme, ktoré to sú, všetci tam nakupujeme, tak dohromady, keď si to spočítate, tak to vychádza niekde okolo pol milióna eur počas trvania tejto vlády. A to ešte nepočítam s nejakými nákladmi, ktoré budú sa, ktoré sa budú míňať na rozvíjanie tohto systému. Ale keby som povedal len že zavediete to a budete to štyri roky prevádzkovať a podnikatelia to zavedú a štyri roky to budú používať, tak všetko dohromady pol milióna eur. V čase konsolidácie. Máte to v zlej ekonomickej klasifikácii podľa mňa, lebo máte to v klasifikácii ako IT výdavky, v skutočnosti by to malo byť pod marketingom podľa mňa, pol milióna eur na obyčajný marketing, ktorý ničomu podľa mňa nepomôže. Čiže je to drahé, to je druhý argument, prečo je to, prečo je to podľa mňa zbytočná aktivita, ničomu to nepomôže, je to drahé. Môže to viesť ku trhovej koncentrácii, na to vás upozorňovali aj malé reťazce obchodné alebo malí obchodníci, pretože tí, samozrejme, nemajú 10- až 20-tisíc eur na to, aby sa zapájali do tohoto systému, do tohoto systému automatizovane, takže oni, im ostane možnosť, že to tam budú nahadzovať manuálne, no tak ďakujem pekne, že takýmto spôsobom na tých malých obchodníkov uvalíte povinnosť manuálne každé ráno nahadzovať ceny svojich produktov, to je geniálna, geniálna myšlienka, čiže tí malí sa na to vykašľú, do toho porovnávača jednoducho nepôjdu, čo len povedie ku koncentrácii, trhovej koncentrácii v prospech tých veľkých obchodných reťazcov. A na to vás upozorňovali aj samotné, samotné zastupiteľské združenia zamestnávateľov v rámci medzirezortného pripomienkovania. Ďalší argument, prečo je to zlé, je, že je to v skutočnosti duplicita, aj na to vás upozorňovali zástupcovia zamestnávateľských zväzov v rámci MPK, je to duplicita, dnes sa občania, jednak sa nerozhodujú čisto podľa ceny, že cena nie je jediné kritérium, ktoré človek používa, keď sa rozhoduje, kam ide nakúpiť, rozhoduje sa podľa viacerých faktorov, nejaké zákaznícke programy. kde máte kartičku, tam vám nejaké body dávajú, no nič z tohto tento porovnávač nebude riešiť ani zohľadňovať, čiže vy hovoríte, že jediné, podľa čoho sa ľudia rozhodujú pri nákupe, je cena, nie je to tak, je tam veľa iných faktorov, podľa čoho sa rozhodujú, a jednoducho je to duplicita už voči existujúcim marketingovým nástrojom, ktoré tieto reťazce používajú, letáky, každý to pozná, nachádzame si ich v schránkach, viac či menej želateľne, jednoducho už tu máme dnes nástroje na rozhodovanie sa o tom, kam pôjdem teda nakúpiť. Ďalší dôvod, prečo je to zlé, bude to mať veľmi obmedzený záber, jednak iba tých šesť-sedem veľkých reťazcov sa do toho bude pripájať povinne, automatizovane, pri ostatných je to dobrovoľné, ale teda dobrovoľne to zrejme robiť nebudú, keďže budú musieť každé ráno potom manuálne nahadzovať dáta. A ten rozsah produktov, ktoré sa budú v skutočnosti porovnávať, je pomerne úzky, je to 20 produktov, pričom 20 neznamená 20 rôznych druhov tovarov, to je pri niektorých je to rôzne druhy toho istého produktu, mlieko, hej, nízkotučné, polotučné, plnotučné, tak to je tri, hej, takže dohromady je to 20 a naozaj len veľmi-veľmi základných potravín: chlieb, rožky, mlieko, z ovocia a zeleniny sú tam, myslím, že len jablká a zemiaky. Čiže ja sa vás naozaj pýtam, že povedzte mi, prosím vás, že kto to podľa vás bude používať. Idete za to vyvaliť 160-tisíc plus ďalších 16-tisíc na každý rok prevádzku, tak v každej normálnej firme, keby mala investovať 160-tisíc do nejakého systému, tak sa pýtajú toho, kto to predkladá, že čo to prinesie, kto to bude, pre koho to robíme, ako to bude používať. Tak mi, prosím vás povedzte, že kto to podľa vás bude používať, koľko ľudí, ako často. Čo? Teda, ja neviem, že tí dôchodcovia, dôchodca pôjde do obchodu, ale skôr, ako pôjde do obchodu, tak si bude klikať na vašu stránku porovnávača a tam si bude hľadať? A potom teda vyberie si obchod, v ktorom sa mu zdá, že tie základné potraviny sú najlacnejšie, ale keď už bude v tom obchode, tak si kúpi jogurty a tie v tom obchode budú oveľa drahšie ako v inom obchode a všetka tá úspora, ktorú možno aj dosiahol, tak sa mu vlastne vynuluje, lebo si kúpi aj iný tovar, ktorý v tom porovnávači nie je. Jednoducho povedzte mi, že kto to naozaj bude používať? Predpokladám, že máte k tomu nejakú analytiku, že na koho to cielite, komu to má pomôcť, tak by ma naozaj zaujímalo, že čo vám z toho vyšlo, že či to bude, neviem, 100-tisíc ľudí používať, 200-tisíc, tisíc, jeden, ja si na to kliknem, takže jeden to bude, ja si na to kliknem, keď to bude, som veľmi zvedavý, ale to nie je moja úloha. Vaša úloha by mala byť obhájiť, že toto sa naozaj oplatí za tie peniaze. Tuná pán Hlina, podnikateľ, skúste im možno vysvetliť, že keby ste mali do niečoho vraziť 160-tisíc, tak či sa svojho zamestnanca spýtate, že čo za to dostanete. Tak ja sa vás pýtam, že čo za to dostane, pán minister. Aký bude efekt tohto úžasného výmyslu? Budú lacnejšie potraviny? Ak áno, o koľko? Ak nie, tak načo to robíte? Bude to používať verejnosť? Ak áno, koľko ľudí? Koľko, ako často, čo pomocou toho tí ľudia vlastne získajú? Alebo, ja neviem, jednorodičia, najohrozenejšia skupina, pokiaľ ide o chudobu, to akože, že tá mamička, kým jej tam deti behajú okolo nôh, tak bude si ťukať do vášho porovnávača, aby sa rozhodla, do ktorého obchodu? Jednoducho tak to nefunguje, že tí ľudia sa nesprávajú len podľa toho, kde sú najlacnejšie základné potraviny. Pri nákupnom správaní využívame oveľa širšie penzum informácií na naše rozhodovanie. Takže toto by ma naozaj veľmi zaujímalo, aký je za tým business case, pôvodne som vám ešte chcel prečítať nejaké vyjadrenia zamestnávateľov a obchodných zväzov v rámci MPK, ale prečítam, namiesto všetkých prečítam len dve. Republiková únia zamestnávateľov hovorí, že reportovanie koncových cien vybraných potravín považujeme len za dodatočnú byrokratickú záťaž. Bez kontextu v podobe zmeny cien, všetkých vstupov v poľnohospodárstve, výrobe a predaji nemá toto reportovanie žiadnu výpovednú hodnotu. To hovoria zamestnávatelia... alebo viete čo, prečítam vám všetky. Asociácia zamestnávateľských zväzov nám hovorí, že predložený návrh zákona považuje za najvýhodnejší marketingový nástroj pre obchodné reťazce platený zo štátnych zdrojov a hovorí v podstate to, čo som tu ja hovoril, že je to duplicita a že cena nie je jediné kritérium, ktoré ľudia využívajú pri rozhodovaní sa o nákupe. A Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora vám to zhrnula asi takto: "SPPK zásadne žiada o stiahnutie predloženého návrhu novely zákona o cenách ako o celku z legislatívneho procesu." Takže asi toľko, pekne to zosumarizovali za všetkých. Takže, pán minister, zopár otázok som položil, keďže sme v prvom čítaní, a teda prvé čítanie je o tom, či sa takýmto niečím máme zaoberať ďalej, tak by ma zaujímalo, že či by ste mi mohli teda odpovedať na tie otázky. A tá prvá otázka je, že čo to prinesie, o koľko budú lacnejšie potraviny budúci rok vďaka tomuto porovnávaču cien, lebo vy v štátnom rozpočte hovoríte, že potraviny budú drahšie o 4 %, tak... a to asi už počítate aj s tým porovnávačom od júla, tak sa pýtam, čo to prinesie, o koľko budú lacnejšie, na základe akých dát to hovoríte. Druhá otázka je, pre koho to robíte, koľko ľudí to bude používať, ako často to budú používať, prečo to je nastavené tak, ako to je nastavené. A tretia otázka by možno bola, že či teraz neľutujete, že ste ľuďom sľubovali lacnejšie potraviny pred voľbami, keď je jasné, že ich doručiť ani rok po vašom vládnutí neviete. Ďakujem za pozornosť. [09:59] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, na vaše vystúpenie evidujem jednu faktickú poznámku. Pán poslanec Čaučík, máte slovo. [10:13] Marián Čaučík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, pán kolega, pán poslanec Hargaš, za váš príspevok v rozprave, súhlasím s mnohými vecami, ktoré ste povedali, ja som tiež presvedčený, že to nebude fungovať, tento porovnávač, lebo najmä čo ste povedali, že ľudia sa nerozhodujú len podľa ceny. Problém cien potravín je podľa mňa aj príbeh domácej farmárskej produkcie. Ceny potravín sa riadia zákonom ponuky a dopytu a reťazce majú väčší priestor na cenotvorbu, lebo vidia, že je rastúci dopyt. Riešenie by bolo uvoľniť ruky výrobcom potravín, podporovať predaj z dvora, predaj v automatoch, podporovať výrobu a predaj malovýrobcov potravín. Vajcia a maslo v Rakúsko či v Nemecku alebo aj v Poľsku, ich cena nemôže vyletieť veľmi hore, lebo vedia, že farmári predávajú z dvora alebo majú spoločnú lokálnu predajňu, majú automat a podobne. Takže tento zákon, ktorý chce riešiť informovanie spotrebiteľa, súhlasím, že informovanie o cenách je službou pre spotrebiteľa, ale zriadenie portálu s informáciami o cenách nebude riešiť tento problém, ktorým sú vysoké ceny potravín na Slovensku. A vláda zatiaľ nepredstavila žiadny konštruktívny návrh, ako znížiť ceny potravín na Slovensku. [10:13] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Ďalší písomne prihlásený za klub, pán poslanec Viskupič, máte slovo. [10:14] Marián Viskupič – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, no dovoľte aj mne sa vyjadriť k tomuto návrhu zákona. A ja to trošku tiež pojmem na začiatku tak, ako by to zhrnutie toho dnešného doobedia, keď tu máme pána ministra financií, a zaznelo tu napríklad teda, že, áno, firmy, ktoré robia dépeháčkové softvéry, že teda žiadajú po ostatných spoločnostiach, ktorým teda ten softvér robia, dodatočné peniaze, viac peňazí a vlastne sú akoby ich rukojemníkmi. No, v prvom rade, veď ono to je, samozrejme, realita, že sa udialo kopu zmien a že tie firmy musia tie zmeny zapracovať, zároveň sú takisto zodpovedné, aby to zapracovali dobre, a, bohužiaľ, to všetko niečo stojí. No a tento jeden konkrétny príklad malý ukazuje asi najlepšie vlastne to, čo sa ide urobiť aj teraz, a to, čo sa vlastne vôbec deje. Že sa systém robí stále zložitejším, že sa doňho pridávajú ďalšie zbytočné a zbytočné časti, ktoré jednoducho sú byrokraciou, sú ďalšími nákladmi, hej? Veď presne aj tie dépeháčkové softvéry. No jasné, keď máme namiesto, teda už sme mali dve sadzby dane, už to neni úplne jednoduché, teraz tam pribudla tretia sadzba dane, do toho tam pribudli rôzne tie nuansy, tak ako som to tu aj ja spomínal, len v tom jednotlivom gastre, že je tam aj 5-percentná, aj 19-percentná, aj 23-percentná sadzba dane. No, samozrejme, že je to zložitejšie na vývoj, zložitejšie pre toho samotného podnikateľa v gastre a zaujímavejšie pre tých, ktorí to chcú podvádzať. Čiže čo z toho chcem povedať, je, že čím systém robíme zložitejší, tým je to vo finále drahšie, horšie a proste nefunguje, nefunguje to dobre. No a teraz toto je vlastne veľmi, veľmi podobný príklad aj tohto cenového porovnávača. Áno, už to tu bolo povedané, jeho vývoj by mal stáť asi 160-tisíc plus nejakých 16 800 ročne je údržba, to sú tie fakty, ktoré vidíme vo vplyvoch na štátny rozpočet. Ale aj z pohľadu, z pohľadu tohoto štátu je to vlastne len tá kvapka v mori, lebo veď aj tento legislatívny proces tvorby tohto zákona nejakí úradníci robia, aj toto niečo stojí, to, samozrejme, aj my tu strávime rokovací čas týmto, aj okolo nás je tu kopa ďalších zamestnancov. Toto sú všetky ďalšie náklady, ktoré sú tu, ktoré ale ani nie je vidieť, hej? A to zasa je ešte ten pohľad len toho štátu. Samozrejme, tento zákon zasa prináša ďalšie povinnosti vlastne aj v tej produktívnej časti ekonomiky, v tých, v tomto prípade teda reťazcoch alebo potravinových prevádzkach. Tam takisto teda budú musieť dať nejaké náklady na úpravu svojho softvéru, aby teda dokázali posúvať tie dáta do tohto centrálneho štátneho porovnávača cien, ale zároveň tam tiež budú musieť mať niekoho, kto na to dohliada dennodenne, hej? A to tiež budú ďalšie náklady, hej? A teraz ono, áno, aj to najhoršie riešenie na svete, ktoré sa dá vymyslieť, niekomu pomôže. Čím zložitejšia dépeháčka, tým sa vo finále viacej budú tešiť softvérové firmy, ktoré ju vyrábajú, hej, ten softvér. A budú si môcť za svoje služby viacej vypýtať. No ale takto asi nie, hej, nebudeme sa tešiť, že to jedno odvetvie bude mať historický obrat v tom roku a všetci ostatní budú trpieť. Tak by to asi byť nemalo. No a teda ja začnem, to tu ešte dnes nebolo povedané. Ten porovnávač prináša fakt nové povinnosti teda určitej veľkosti prevádzok povinne a tie sa tomu jednoducho nebudú vedieť vyhnúť. To je zákon. To je rovnaký zákon ako čokoľvek ďalšie a, samozrejme, ako správny zákon má, tak to prináša sankcie. Aj toto prináša sankcie za, predpokladám, každé jednotlivé porušenie je tam pokuta od 100 euro do 10-tisíc. Predpokladám, za prvé dajú hádam menšiu, za druhé teda trošku väčšiu a teraz otázka, že proste za každé ďalšie teda bude ďalšia pokuta. Toto musíte na dennej báze tam tie ceny posúvať. Teoreticky ten hrdina zo Slovenskej obchodnej inšpekcie môže každý deň ich skontrolovať, či sa tentokrát proste ten zamestnanec, ktorý to má na starosti v tom reťazci, nemá náhodou dovolenku a proste sa to tak nejak uploadlo, ale samé a nie úplne správne, a bude tam ďalšia pokuta, hej? A toto proste, toto je zlé. A ja to poviem, ja to poviem teraz, tiež tu už boli spomínané tie proste nákupy, hej? Myslím si, že už teraz po roku vládnutia sa aktuálna koalícia akože popálila a pochopila, že teda to mávanie s maslom a s rožkami a núkanie rožkov, kam všade ich strčia a čo ja viem čo všetko, že to jednoducho nemá vplyv na znižovanie cien a že ten plynúci čas to dobehne, hej? Dneska sa teda my pozastavujeme a usmievame nad vašimi videami, že teda maslo je drahšie, toto je drahšie, ja len hovorím teraz smerom na nás, no, keď budeme my mávať maslami a robiť porovnávače, ono aj nás to jedného dňa dobehne, ale ten výsledok je ten, že aj vy ste pochopili a aj nás by to čakalo, že takto sa tie ceny jednoducho neznižujú, takto to nefunguje, hej, mávaním, keď politik máva s maslom, zajtra nebude drahšie. Ale ten fakt je ten, že vyrábanie nových povinností pre potravinárske reťazce, vyrábanie nových pokút pre reťazce, vyrábanie nových daní, nových poplatkov, nového všetkého, všetkého, čo tu máme, tiež nemá vplyv na zníženie cien, práve naopak, má vplyv na zvýšenie cien. Túto paradigmu máte, kolegovia z koalície, zlú. Jednoducho nové povinnosti, nové podmienky nemajú žiadny potenciál znížiť ceny. Tento, tento porovnávač nijak nezníži ceny. Práve naopak. Veď však si ten reťazec bude museť zakalkulovať tie nejaké náklady na teda zmenu toho systému, toho človeka, ktorý na to bude popri iných povinnostiach dohliadať. Ten reťazec si, samozrejme, zakalkuluje aj to riziko pokuty. A ten, ktorý to nespraví hneď na začiatku, si to zakalkuluje po prvej pokute, ktorú dostane, pretože teda ju bude musieť zaplatiť, hej? Toto všetko má vo finále, popritom, že... keby sa ešte aspoň dalo povedať, že je zbytočné, že dobre, tak tam bude nejaká povinnosť, ktorú tu dneska schválime a vlastne to zapadne a bude z toho nejaký zákon, ktorý sa moc nebude aplikovať. Nie, toto normálne sa stane ďalším bičom vlastne pre rôzne kontrolné orgány, ktoré budú mať ďalší zákon, ďalšími tromi stranami budú mávať a budú chodiť a kontrolovať a dávať pokuty. Ešte raz, tie reťazce spravia všetko pre to, aby tých pokút dostali čo najmenej, ale ceny to nezníži. Ani tých 20 položiek, ktoré budú v tom porovnávači, a už vôbec nie všetkých teda tých ďalších, ktoré v ňom nebudú. Dalo by sa, dalo by sa, samozrejme, veľa rozprávať, že ako to celé, ako to celé bude tam, že či skutočne tam bude teraz ktoré maslo z toho sortimentu, a teda bude označené, či je to 82-percentné, alebo teda nejaké masielko s niečím, proste jednoducho to sa proste takto nedá a nebude to rozumné. Ale ešte potom je tam jedna vec. Ony tie, vo finále tie reťazce tú hru akoby prijmú, čo im iné zostáva, ale ja si myslím, my všetci vieme, keď sa pozrete teda, už tam nebude jedno videnie, lebo pán kolega Hargaš sa pozrie, ale pozrie sa 30 poslancov SMER-u a nejakí hlasáci, ale všetci vieme, čo tam bude, nie? Ja si myslím, že v danom stave nášho koncentrovaného trhu so šiestimi relevantnými reťazcami bude prvý, ja to meno poviem, bude prvý Lidl, za ním bude Kaufland, o tretie miesto sa bude biť, ja neviem, možno, nebudem už ďalšie menovať, a keď sa konečne podarí tá Biedronka, lebo to je cesta, ako znižovať ceny, tak sa tam bude biť o nejaké to prvé miesto aj tá Biedronka. Tak teraz ale fajn, výsledok už vieme a teraz sa ja pýtam, že prečo vlastne za, ani nepoviem, že štátne peniaze, za peniaze nás všetkých, všetkých, peniaze daňových poplatníkov, proste prečo my vlastne budeme robiť takúto, takúto reklamu tým reťazcom? To je ďalšia vec, vlastne ktorá... a možno sa tam teda budú hrať s tými potravinami, že tam aj možnože budú lacnejšie, lebo si z toho urobia ďalšiu formu nejakého proste letáka reklamného. Ale ešte raz, to zasa, to funguje v balíku. To, čo tam dajú oni v nejakej zľave, v nejakej akcii, budú musieť niekde inde pri tom danom inom produkte, proste ktorý v tej cenovej porovnávačke nie je, tá bude drahšia. Takto to jednoducho funguje. Toto proste, toto jednoducho treba mať na pamäti. Tá cesta, ako by mohla dnes zlacnieť potraviny alebo vôbec aj cenovú hladinu na Slovensku aktuálna vláda a ako to možno budeme môcť urobiť jedného dňa my, keď budeme mať zasa vládnu zodpovednosť, je zjednodušovať, zjednodušovať, zjednodušovať, nie vytvárať nové povinnosti, nie vytvárať nové pokuty, nové zákony. Ale práve naopak, pozrieť sa na to, čo by sa dalo odstrániť, čo by sa dalo zjednodušiť, čo by sa už dalo nevyžadovať, hej? Hovorím teraz smerom akože k tým potravinám, ale to funguje v celej ekonomike. Pretože uvedomme si, že prečo máme my vyššie ceny a zásadne vyššie ceny ako Poľsko, Maďarsko, Česko, Rakúsko. Všetky tie ostatné krajiny okolo nás sú väčšie krajiny. Proste ten trh je väčší, predajú viac maslo, mlieka, všetkého a teraz keby všetky krajiny mali rovnakú mieru regulácie, rovnakú mieru pokút, rovnakú mieru zákonov, rovnakú mieru povinností, budeme mať rovnakú cenu potravín, kolegovia z koalície? Nebudeme, pretože tie všetky náklady sa rozrátajú na menšie množstvo predaného produktu. Náš trh je menší, máme menší počet obyvateľov, polovičný ako Česko, polovičný ako Maďarsko, polovičný ako Rakúsko, zásadne menší ako Poľsko, čiže toto je to, toto si uvedomte! Keby sme mali rovnaké zákony, tak aj tak sú tie ceny u nás vyššie, lebo menší trh. No ale ako z toho von? No my musíme spraviť, a to je jediná šanca malej krajiny, je, že to množstvo regulácií musí byť nižšie ako v okolitých krajinách. Nižšie, aby proste to menšie množstvo predaného produktu bolo zaťažené menším množstvom nákladov. Toto je tá paradigma, ktorá jediná vie viesť ku zníženiu cenovej hladiny, ale ono to potom, samozrejme, vedie aj k iným, ďalším veciam, ku zvýšeniu konkurencieschopnosti, že vieme napríklad priťahovať, vedeli by sme priťahovať zákazníkov z ďalších susedných krajín a fungovalo by to opačne, že ten trh by sa akoby takto zväčšoval. Toto, toto je tá cesta, ale tu neni jediný, ja si nepamätám jediný zákon, ktorý by ste za ten rok zjednodušili, zrušili, jedinú povinnosť proste, ktorú by ste zrušili, to proste toto nie je. Ale toto jedine by bola cesta. Ale keď si to zoberieme opačne, tak teraz tu stojíme, proste zasa vytvárame novú povinnosť so sankciami, s pokutami, so všetkým. Takto sme tu sedeli minulý mesiac. Obnovili sa, obnovili sa proste vedenie cenovej evidencie. Zasa, cenovú evidenciu, samozrejme, si vedú tie reťazce, veď ony ju potrebujú, všetky potraviny ju potrebujú, ale to, že to je v zákone, to zasa umožňuje tej obchodnej inšpekcii, aby to zasa išla kontrolovať, je to ďalšia, ďalšia povinnosť, hej? Kolektívne zmluvy vyššieho, reprezentatívne kolektívne zmluvy vyššieho stupňa boli prijaté, zasa ďalšia povinnosť. Proste takto sa to pláca, pláca jedno na druhé a proste potom, potom jednoducho z toho nemôže nič iné vzniknúť než vyššie ceny. To sa bavíme o povinnostiach. A teraz teda poviem ešte ale aj o, potom sú tu, samozrejme, dane, odvody, sadzby, toto všetko, všetko, všetko sa proste váľa na tých podnikateľov a potom pán minister povie, že podnikatelia robia všetko pre to, aby neplatili dane, hej, aby proste neboli bločky, aby sa optimalizovala DPH. Ja plne súhlasím s pánom ministrom, to sa zhodneme, že, samozrejme, to aj ja hovorím, to je aj naše opatrenie, treba robiť všetko pre to, aby sa sadzby daní platili, aby proste nebol čierny trh, nebola šedá ekonomika, veď to je úplne automatické. Len to bé je to, že keď je tu podnikateľ lovená zver, keď proste tá miera tých povinností a tých platieb, ktorú má platiť, je taká, že keď splní všetky povinnosti, tak si môže takto zaháčknuť a posledná je zavrieť firmu, tak jasné, že hľadá spôsob, ako to obísť. Toto je to. Veď tu je normálne, ja som nepočul niečo, že by tu bolo povedané, že aj ten podnikateľ je dôležitý, že vytvára spolu so svojimi zamestnancami hodnoty, že jednoducho produkuje tú hodnotu, ktorú potom, samozrejme, ten štát zbiera a distribuuje. Toto, toto si tu proste treba uvedomiť, toto tu naprosto chýba, aby sa podporovalo toho tvorcu hodnôt, zjednodušovala sa mu situácia. Fakt by z toho benefitovali vo finále zamestnanci, vo finále ľudia a vo finále aj tie ceny by neboli také. No, ďalšia vec, ktorá ale teda môže, keď sa vrátim k tomu porovnávaču, ktorá bude problémová, je, že môže to spôsobiť zasa vlastne tú koncentráciu ešte väčšiu, že ešte viacej ľudí bude chodiť do toho malého množstva reťazcov. To je proste presne o tom, to, čo som už hovoril, že tam bude nejaký ten rebríček a dobre, tak vieme, kto bol prvý, ale to bé je, ktoré som pred chvíľou ešte nepovedal, je, viete, kde budú tie slovenské reťazce alebo nejaké slovenské potraviny, ktoré by sa tam akože do toho zahrnuli? No budú niekde v poli porazených. Tak ale to sme teda úplne potrebovali, že za štátne peniaze, za peniaze občanov teda dáme normálne rebríček, kde bude vidieť teda, že ten nadnárodný veľký reťazec je teda najlacnejší a teda úplne že, ľudia, choďte, choďte kupovať tam? Že toto, že keď už, tak sa mal štát zamyslieť, ako skúsiť pomôcť tým malým. A už tiež to tu bolo spomenuté, ono treba podporovať či už predaj z dvora, alebo aj, s prepáčením, nechať tú babičku, ktorá si vypestovala dvadsať kíl papriky, aby aj tomu ministrovi to predala bez toho bločku. Proste nechať tých úplne malých, tí, čo predávajú tie fakt že prebytky záhradné, netrápiť ich, aby... (reakcia z pléna). Nebavme sa o Miletičke, hej, bavme sa o trhovisku v každom malom meste, kde kedysi tam bývalo, čo je sobota, plné a všetci tam chodili s košíkmi a kupovali aj tam a bola to určitá konkurencia k tým všetkým reťazcom, hej? Ale dnes to proste pomaly, pomaly zaniká. Áno, za jedno sa to ľuďom menej oplatí, menej chce, je to menej, menej zaujímavé, ale za druhé aj to, ak tam tá babička má ísť a fakt, no samozrejme, že nebude mať terminál a keď bude mať pocit, že teda robí niečo protizákonné, no tak tam nepôjde. No a keď tú sobotu si nepôjdeme nakúpiť na trh, no tak si pôjdeme nakúpiť do toho supermarketu a už sme zasa tam, kde sme nechceli byť. Takže to, toto proste, toto je to, aj toto je konkurencia, ktorá proste má zmysel, aby bola. No, skúsenosti z Maďarska už boli, boli povedané. Proste v podstate neexistujú fakt reálne, páni, toto fakt nám nepomôže a nevyrieši to nijak situáciu, a preto ja si dovolím navrhnúť a poviem to už teraz, aby som, aby som na to nezabudol, že teda dávam návrh, a toto hovorím pánovi spravodajcovi, aby Národná rada nepokračovala v rokovaní o tomto návrhu zákona, čo považujem za najlepšie riešenie a toto by najviac, najviac pomohlo – nevyrobiť novú byrokraciu, nevyrobiť nové pokuty. No a keď sa vrátime ešte k tým cenám potravín, skutočne že ja považujem teda pána premiéra za človeka, ktorému fakt funguje hlava a ktorý teda proste riadi tú krajinu už nejaký štrnásty rok alebo koľko, ale rozprávať o tom, že teda tie ceny potravín klesnú, hej, lebo klesne DPH na každú jednu potravinu o jedno percento, jeden percentuálny bod, tak to, to, to proste, to je normálne že nelogické. To, že to hovoril v minulosti, síce zase pejoratívne urážal podnikateľov, ale to bolo bližšie k pravde. Veď zoberme si, že pre budúci rok, dobre, možno potravinová inflácia bude 4 %, ale celková inflácia bude 5,5 %. Čiže aj, už len z tohto dôvodu jednoducho tie potraviny nemajú ako byť lacnejšie. Proste budeme radi, keď nebudú drahšie. Ale tá realita je, že budú ešte drahšie. A to treba asi na rovinu povedať. A čím viacej hlúpostí sa vymyslí, čím viacej povinností sa pridá, tým budú, tým budú ešte drahšie. No a možno poviem ešte poslednú vec, ktorá bude zasa už taká širšia, ale využijem, že tu máme pána ministra. Keď sa pozreme teda ten, tú medicínu, aká bola naordinovaná teraz z toho makropohľadu, tak štát si naordinoval, že o 19,8 % zvýši svoje príjmy. Skoro o 20 %. No, keď si to porovnáme s tým, ako tá konsolidácia vyzerá, že so zavretím všetkých očí 85 %, 85 % zaplatia ľudia, čiže štát sa jednoducho rozhodol, že takmer 5 mld. euro medziročne viacej vyberie od občanov. To je jedna vec. Výdavky štátneho rozpočtu medziročne budú rásť o 12,2 %, porovnávam aktuálny rozpočet s plánovaným budúcim. O 12,2 %. Čiže ani to, čo hovoríte, že konsolidácia kde je? Jediná konsolidácia je, že ľudí, od ľudí vyberete veľké množstvo peňazí a použijete ich na nové výdavky. O 12,2 %, o 3,7 mld. eur bude množstvo, bude teda suma nových výdavkov. Ten deficit proste klesne asi o 1,3 mld., hej? Čiže keď hovoríte ľuďom, že si majú uťahovať opasky, tak tá realita je nie preto, aby sa ozdravili verejné financie, ale preto, aby vznikli nové verejné výdavky. A jeden z tých nových verejných výdavkov je aj tento porovnávač. Aj na to sa teraz ľudia zložili. Stojí ich to peniaze a nič im to neprinesie. No ale teraz keď sa fakt pozriem na tie čísla rozpočtové, tak to sú normálne že čísla... ukážte mi, páni, veď kopu z vás tiež ste podnikatelia aj zo SMER-u, ktorá firma dokáže svoj obrat medziročne zvýšiť o 20 %? Akože fakt že máloktorá, ak vôbec, ako fú. No a zasa. Porovnávam, chcem to porovnať s Českom, ktoré ide teraz, vlastne budúci rok, hej, rok 2025 je u nich volebný rok, takisto teda riešia rozpočet, sú kúsok pred nami, už ho majú schválený v prvom čítaní, som dosť v českej snemovni, no ale rast príjmov je tam okolo 7,3 %, hej? To je taký nejaký, že rastie im ekonomika, majú nejaký ekonomický rast, proste možno, možno robia aj nejaké zmeny, proste to je také, že to sa dá, ako je to realistické a realizovateľné. Čiže 7 %, my máme dvadsať. Slovensko si predsavzalo, že trikrát zvýši príjmy do rozpočtu oproti tomu, čo si predsavzalo teda podstatne ekonomicky vyspelejšie Česko, ktoré má aj nižšiu nezamestnanosť a proste ekonomiku trošku viac rozbehnutú ako našu. Výdavky vo volebnom roku Čechom budú rásť o 4,7 %. O 4,7 %. A to dokonca nerozprávajú o tom, že slovo roka majú konsolidácia. Nám, páni, rastú o dvanásť, o 12,2. Tak proste to je akože... (Reakcia z pléna.) Môžme sa, samozrejme, baviť ďalej, však pán minister môže, môže reagovať, hej? Ale ešte raz, výdavkové limity, veď keď budeš menej míňať, budeš mať menší problém s výdavkovými limitmi, pán minister, ale ešte raz, proste tie čísla, ktoré máme, sú, sú akože veľmi-veľmi zlé a proste nehovoria o nejakom, nejakom ozdravovaní. Ale teda naspäť k porovnávaču, ešte raz, povedal som, navrhujem, aby sme teda ďalej nepokračovali v rokovaní o tomto návrhu. To považujem za správne riešenie. A ďakujem pekne za pozornosť a som rád, že tu sedela, a teda chcem aj pochváliť, aby som aj bol trošku konštruktívny, relatívne veľa aj koaličných poslancov. Ďakujem za pozornosť. [10:29] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Ďalší v poradí písomne prihlásený, pán poslanec Hlina, máte slovo. [10:35] Alojz Hlina – Vystúpenie v rozprave Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, k tomu je čo povedať. Niečo povedali kolegovia, niečo prípadne doplním aj ja. Skúsim. Na úvod mi ešte dovoľte povedať takú jednu vec, pán minister, že ešte k tým zlým správam si pripíšte ešte jednu, čo sme tu minule objavili, ste tu vtedy neboli, neviem, či sa vám priznal pán Tomáš, alebo nie, ale vám ešte príde o niečo menej peňazí na dôchodky, pretože Sociálna poisťovňa teraz ohlásila veľkú vec, že ako vytvorila platobnú bránu, cez ktorú môžte platiť dôchodky. To znamená, že aj keď firmy platia ročne niekde na úrovni 10-11 mld. euro, neviem, koľkí sa ulakomia na ten super systém platenia cez platobnú bránu, len nikto vám, možno ani vám nepovedal, že tie peniaze, ktoré prídu na Sociálnu poisťovňu, potom musí Sociálna poisťovňa z nich odviesť poplatok tým, čo poskytli tú platobnú bránu. Minister Tomáš mi sľúbil, že mi pripravuje odpoveď Sociálna poisťovňa, doteraz som žiadnu nedostal. Čiže rátajte. Neviem, kto si to vôbec dovolil takú drzosť, hej, že z peňazí, ktoré sú určené na dôchodky, niekto si zoberie poplatok. Čiže ešte o niečo menej vám príde. Treba zistiť, koľko to bude, len treba s tým aj rátať, hej, že o to budete mať menej. Teraz k samotnému návrhu. Začalo to tak veľkolepo a začalo, teda história ťahá až k bilbordom, hej, k politike a k ohlupovaniu. Ja, teda to už bolo spomenuté, ja začnem 19. storočím, hej, a nie stredovekom, začalo to napríklad, ten veľký boj a ten zápas začal v januári na úrade vlády, kde sa položili na stôl vajcia a myslím, že aj nejaké iné potraviny, boli ste tam aj vy, pán minister, bol tam aj pán Takáč, bol tam, myslím, niekto zo ŠOI-ky a natočilo sa deväťminútové video o tom, že teda teraz to začne. Teraz prišiel ten čas, teraz už, ľudia, môžte byť spokojní, teraz už vládneme my, pozrite, v akej sme tu formácii, pozrite sa, čo sme ovládli, a teraz už nastane ten, tá šangrila a ten bájny svet, proste teraz to už, to už príde. Nuž neprišlo. My sme to zadokumentovali, aj kolega tiež robil taký dokumentačný nákup, my sme tiež spravili jeden, hej, my sme urobili nákup tých potravín, ktoré ste tam vtedy explicitne spomenuli, to znamená vajcia, maslo a eidam. My sme ich v ten, v tom čase 16. alebo 17. januára nakúpili a takisto sme ich nakúpili, myslím, že v pondelok alebo v utorok. Nuž musím povedať, pán minister, niečo nevychádza, hej? Proste nevychádza. Nieže sa ceny neznížili, ale ceny sa zvýšili. Kvôli korektnosti musím uznať, že my sme prezentovali nejaké číslo. Tam je ten daný moment v tej danej predajni, keď sme to nakupovali teraz, nemali M-ká vajcia, mali iba L-ká, takže to môže trošku skresľovať, ale stále však vieme povedať, že ceny oproti januáru dodnes narástli niekde na úrovni desiatok percent. Nuž tak mi povedzte, že čo je potom, jak to, jak ste to vlastne začali ten veľký boj, alebo čo ste vlastne urobili pre to, aby sa ceny znížili, keď sa zvýšili a je to zadokumentované. My sme to zadokumentovali, kolega Hargaš to zadokumentoval, proste to nevychádza. A po celom tom boji ste vlastne prišli s nejakým porovnávačom. Viete, vy ste objavili koleso, ktoré už dávno je. Však tých porovnávačov je koľko teraz dneska dostupných? Dneska máte toľko porovnávačov, koľko len chcete. Vy si môžte porovnať všetko so všetkým, hej, porovnávače existujú. To neni že nejaká že autorská cnostná, viete, nejaký že zuckerbergovský nápad, že teraz zmením svet. Vy ste len niečo okopírovali, čo už dávno je, a idete to odprezentovať pomaly jak úspech tejto vlády v boji proti drahým potravinám. Nesedí to. Nesedí to a je to také dosť nepoctivé. Možno pre, na začiatok nejakú základnú kalibráciu treba povedať, aj si povedať, že prečo vlastne sú tie potraviny na Slovensku drahé aj v kontexte celej V4, dokonca v európskych merítkach sme už drahí. Možno sú drahšie niekde v Lichtenštajnsku alebo v Luxembursku, kde naozaj majú možno iné vnímanie. Ono, viete, ten problém je trochu inde a súvisí s vami, lebo vy ste sa, nemyslím konkrétne s vami ako ministrom, ale s vami ako nomenklatúrou, vy ste vytĺkli kravy, vy ste vytĺkli kravy. Keď ste vytĺkli kravy, keď sú maštale prázdne, tak nemáte mlieko. Keď nemáte mlieko, nemáte smotanu. Keď nemáte smotanu, nemáte maslo. Ono to tak proste nejako funguje. Keď nemáte, musíte doviesť. Keď musíte doviesť, stávate sa určitým rukojemníkom toho, že ako, akú cenovú politiku kto s vami robí. Keby ste mali kravy, tak si určujete politiku vy, lebo máte surovinu. Keď nemáte surovinu, tak ste sa stali obeťou toho, že nemáte surovinu, ergo musíte počúvať. Na Slovensku sa teraz dojí, myslím, 112-tisíc kráv, niekedy sa dojilo pol milióna kráv. Na Slovensku sa mení, sa dojí najmenej kráv v porovnaní v rámci celej Európy z pohľadu pomeru k počtu obyvateľov. Tam ste to dopracovali. Tam ste to dopracovali tou poľnohospodárskou politikou, tam ste to dopracovali tým, že ste do poľnohospodárstva pustili mafiu, tam ste to dopracovali tým, že poľnohospodárom, u nás bol nejaký rodák, ktorý mal Ferrari v Michalovciach v nejakej obývačke a ešte sa s tým chválil v Plus sedmičke, a my by sme tu mali pomaly híkať, že aký úspešný podnikateľ. Proste vagabundi, podvodníci sa dostali do poľnohospodárstva, ľudia, ktorí nerozoznajú kravu od jalovice, tam sa dostali do poľnohospodárstva, lebo zistili, že na tom sa dá zarobiť, nechce sa im chovať kravy, lebo ku krave treba ráno o piatej prísť. Keď neprídete, tak bučí na celú dedinu a to je potom hanba, no tak radšej vytlčiete kravy a máte ticho. A viete, potom sa len tvárite, že ste podnikateľ. Áno, prapodstata toho, že máme drahé potraviny, je v tom, že ste vytĺkli kravy a sme sa stali obeťou, obeťou našej poľnohospodárskej politiky. Ale vy neriešite prapodstatu toho, neriešite, lebo to mám zadokumentované v tom, že jediná autorská výzva, ktorú minister pôdohospodárstva Takáč dokázal za svojej éry vypísať, je výzva na podporu živočíšnej výroby. A viete, čo sa dostalo do tejto výzvy? Ak v nej chcete uspieť, ak chcete mať plný počet bodov, tak si máte kúpiť kombajn, lebo za ten dostanete 40 bodov, ten maximálny počet. Nuž tak mi povedzte, ako súvisí to, že máte kombajn, s tým, že chováte kravy? Nuž súvisí len tak, lebo kombajn je kombajn. Od kombajnu to celé začalo. Tí, čo vedia, vedia. Proste kombajn sa stal obeťou politiky výmenného systému vratiek a systému obchodovania. Proste to, že sa tam znova dostal, je znova len prepotvrdením toho, že nič sa na tej PPA-čke nezmenilo. Tam sa nedostal kŕmny voz, tam sa nedostali nejaké stojiskové brány, nejaké odvetrávacie, tam maximálny počet dostanete vtedy, keď si kúpite 700-tisícový kombajn. Takže takto vy podporujete živočíšnu výrobu! Tú živočíšnu výrobu, z ktorej máte mlieko a z toho mlieka máte maslo. Keď máte surovinu, máte v rukách moc. Keď nemáte surovinu, máte v rukách, s prepáčením, viete čo, nechcem byť pejoratívny. A tak sme my presne dopadli. A to ten celý svet vie o nás, že my sme takto dopadli, a preto sme sa stali obeťou hrátok toho, cenových vojen. A tí Slováci zaplatia, zaplatia, z tej biedy zaplatia. A platíme. Platíme najdrahšie potraviny vo V4. Ale na vine ste vy, vaša politika, poľnohospodárska politika. To, že ste do poľnohospodárstva pustili mafiu. To, že ste nechali Rodu v Michalovciach, to, že ho nezavreli po týždni, to, že ho nechali tam robiť, to, že tam tí ľudia, koľko ľudí je v slovenskom poľnohospodárstve, ktorí nerozoznajú kravu od jalovice? Ale sú to najväčší poľnohospodári, najväčší títo poberatelia. Nerozozná kravu od jalovice, ale každé dvere na PPA-čke pozná. To je to, to je presne to, kam sa dostalo slovenské poľnohospodárstvo. A to je výsledok, preto ľudia platia draho za masť. Nemáme suroviny. Nemáš surovinu, nemáš nič, nevyrobíš. Chlapče, musíš počúvať, a to presne je. Takže tento váš cenový porovnávač je taká voda v koši, ako nič. Viete, ale verím, že teda ľudia to takto aj pocítia a uvidia, lebo ja neviem, koľko je tých existujúcich porovnávačov, 10, 20, 15, no veľa. Tak bude o jeden väčší, ale ešte, ešte si ho aj zaplatíte. Ľudia si ho ešte, ešte aj zaplatia. Neviem presne, čo si od neho sľubujete, lebo on môže ešte narobiť dosť veľkú patáliu. Nieže nepomôže, no jasné, že nepomôže, ale že môže narobiť veľkú patáliu v tom, že čo môže spôsobiť. Hej, že môže spôsobiť to, že prečo vlastne tie ceny sú u nás vysoké. Okrem toho, že ste vytĺkli kravy, je aj to, že ste nechali zmonopolizovať ten celý segment potravinárstva a predaja, hej, tak vlastne len posilní tú monopolizáciu, posilní tu kartelizáciu toho celého sektoru. To, že im vytvoríte nejakú platformu, na ktorej oni nahádžu svoje, na ktorej sa dohodnú, čo tam nahádžu, hej, tak vlastne zeliminujú všetkých ostatných, lebo vy ste vybrali nejakých 20 položiek, ktoré tam treba nahádzať, nareportovať, tam sa kartelovo dohodnú, že teda ako nastavia ceny, ktoré budú, podľa mňa veľmi budú nízke, preto lebo vedia, že sa budú niekde ukazovať. Však zarobíme na drogérii. Viete, však dobre, už keď, už keď ku nám prídu, už ich nepustíme, hej, lebo to sú všetci, to, čo tam budú nahadzovať, tak tí všetci proste majú aj v tej veľkej predajni s tým košíkom, keď idete, tak kúpite aj topánky, aj bundu, aj drogériu, aj prášok, všetko. Čiže keď nezarobím na tom masle, tak zarobím na tom, na tom prášku. Ale ten mliekar, ten, ktorý robí fakt z toho mlieka, ktorý sa trápi, ktorý má pult a ktorý predáva, ten nemá drogériu. Toho poškodíte! A ten ešte bude ten zlý, ten ešte bude ten, no pozri, aký ty si nenažratý, že pozri, aký ty si, veď tam v tom Lidli aká je cena a ty máš takô drahô. Viete, a ten chudák, nemá drahô, ten chudák má reálnu cenu produktu. Ja som rád, že v tej novej, novom materiáli, ktorý sa spracoval teraz pre potrebu Európskej komisie pre novú poľnohospodársku politiku, sa začína hovoriť o tom intenzívnejšie, že nemôžu sa predávať veci pod výrobné náklady. V potravinárstve by sa nemali, vy môžte nakúpiť niekde, ja neviem, blúzky, tie blúzky sa vám nepredajú a keď sa vám nepredajú, už končí sezóna, tak ich šupnete pod to, čo ste ich kúpili. Okej, blúzky. Ale podľa mňa potraviny dennej spotreby by ste nemali predávať pod náklady. Lebo vy nenakupujte dopredu, vy by ste, lebo znehodnocujete celý ten systém, celú tú vertikálu znehodnocujete. Ale tým veľkým to je jedno, oni budú predávať pod výrobné, pod náklady toho. Jednak dotlačia toho výrobcu, aby im takú, za takú cenu, a potom ešte tým, že zarobia na drogérii, no tak to šupnú ešte nižšie, aby nalákali tých ľudí do košiara. Už, a už keď ich budú mať v obchode, zarobia na drogérii. Čiže vy môžte spôsobiť to, čo ešte možno ako-tak funguje, alebo ešte zopár ľudí tu je, ktorí sa trápia, hej, že majú nejaké svoje malé prevádzky, a ešte z nich urobíte zlých vydriduchov, ktorí sú drahí, lebo však v Lidli majú lacnejšie. Lebo tomu človeku neviete narýchlo vysvetliť, že keď chcete vyrobiť kilo syru, tak potrebujete desať litrov mlieka. Keď potrebujete desať litrov mlieka, tých desať litrov mlieka musíte niekde kúpiť. Keď ich kúpite, tam je nejaká, nejaká cena, že proste tá cena sa nejako vyvíja. Cena, cena toho produktu má nejaké nastavenia, ktoré sa môžu líšiť v nejakých, v niečom malom, ale nemôžu sa líšiť úplne zásadne. Hej, že, že, že... A áno, ale vy teraz vytvoríte nástroj pre nich, že proste nahádžu to tam, tam nareportujú to. A ak je ešte pravdou to, čo som tu počul, že... lebo ja som nad tým rozmýšľal, dobre, však keď už ho vytvoria, ten portál, tak sa tam prihlásim aj ja. Aspoň budem mať nejakú takú reklamu, však sa tam napíšem aj ja. Ale ak idete vyeliminovať tých malých, idete ich vyeliminovať tým, že spravíte nejaké vstupné náklady, že bude náročné sa tam vôbec prihlásiť a že to bude stáť nejakú, no tak, samozrejme, ten malý sa tam neprihlási, a už to necháte len pre veľkú, pre hru tých veľkých, lebo tým to je jedno, 5-tisíc euro je pre nich nič, a necháte im ten svet. Takže neviem, či ste to úplne premysleli, že či neni lepšie, niekedy je lepšie neurobiť nič. Viete, ak máte urobiť sprostosť, tak niekedy je lepšie cúvnuť z cesty, povedať: chceli sme, nevyšlo, počkáme, uvidíme, zatiaľ, ľudia, kupujte naše výrobky a kto môžte, kúpte si kravku do dvora. Hej? To ja by som teda poradil, poradil toľko. Hej? A nespúšťajte tieto pokusy, ako tu už aj kolegovia povedali, ktoré určite nepomôžu. Samozrejme, tam vznikajú, veľa ďalších otázok sa tam otvára pri tom, pri tom samotnom portáli, že akú bude mať funkcionalitu, ako tam budete nahadzovať, či to tam viete opravovať. Hej, že buď, či sa budú dorovnávať. Viete, lebo ak sa neskoordinujú predtým, jak to začnú nahadzovať, či sa môžu koordinovať potom, ako to nahodili. Čiže nahodím ráno o deviatej, že maslo bude stáť, ja neviem, 3,05, potom zistím, že ten je lacnejší, no tak ho dorovnám, tak to zmením o hodinu. Toto neviem, to sú tiež veci, že ktoré vlastne naozaj budete posilňovať silnú kartelizáciu. A potom napríklad, ako máte ošetrené to, že keď sa takto vytlčú na týchto, že ako budú garantovať, že to vôbec budú mať, lebo to sú tiež také finty, hej, že niekoho nalákate na niečo, ale už ste to predali. Hej, mali ste to síce, už to nemáte, ale už keď ten človek sa prešiel, už prišiel do tej predajne, tak neodíde s prázdnou taškou, no tak už niečo nakúpi. Hej, čiže toto bude niekto kontrolovať? Lebo to môže byť taký celkom zaujímavý spôsob, že nahádžem lacné, lacné ceny do toho portálu, naťahám ľudí, aby ku mne prišli, ale poviem, viete čo, však ste mali prísť do deviatej. No, to sa vypredalo, toľko ľudí prišlo, už to nemáme. Hej, ale máme tu tiež maslo, ale je trošku drahšie, no. A už ten človek si ho kúpi. Takže, áno, o tom by sa dalo dlho rozprávať, o tom som zrovna až tak nechcel. Takže to už asi si zodpovieme v tom druhom čítaní, uvidíme. Sú riešenia alebo nie sú riešenia? Viete, vy ako socialisti by ste mohli mať riešenia aj vo svetle toho, že sa chystá návšteva v Číne. Ja som čítal takú knihu, že Číňania, čínska komunistická strana, keď chcela zabrániť inflácii nárastu cien potravín, tak skupovala obilie. Normálne intervenovala, že skupovala obilie, v Číne skupo... komunistická strana skupovala obilie a tým, aby regulovala, aby nedovolila nárastu cien potravín. Tak vy keď ste teda socialisti, ja to nehovorím ako na inšpiráciu, ja to len hovorím, že som to čítal, to je fakt, hej, niečo sa zdá, aj sa im v tom podarilo. Máte peňazí dosť, hej, máte peňazí dosť aj ako strana, máte aj tých oligarchov okolo seba, hej, no tak intervenujte, že budete regulovať, toto by možno mohla byť cesta, cesta socialistov vo vašom ponímaní. Pre nás, ktorí sme za... sme si vedomí toho, že sme v tržnom prostredí a v Európe v 21. storočí, riešením je a zostane to, že proste nerobiť chyby. Hej, lebo ak chcete byť súčasťou hry, musíte mať kocky. Hej, a keď chcete, proste keď nemáte kocky, no tak ste obeťou tej hry a to sa nám presne stalo. My vo veľa sektoroch budeme hrať, ťahať za rádovo kratší koniec, lebo nemáme surovinu. Nemáme to, čo to vytvára. Hej, to, čo vlastne to tvorí, takže sa staneme obeťou. Takže ja by som išiel, ale to je na dlhšie, a to vy nechcete, lebo vy potrebujete okamžitý efekt, ja by som šiel naozaj do podpory poľnohospodárstva, do podpory tých, čo chovajú, pestujú, tých, čo, potravinárov, tí, čo pečú, varu... tých by som podporoval. Ja by som nejakých na Dubaji nepodporoval, fakt by som nepodporoval. Kaštiele, prerábku by som nepodporoval, tých by som podporoval. A podporoval by som konkurenciu, zdravú konkurenciu. Ale podporoval by som to, že je tu dosažiteľné prostredie, vymožiteľnosť práva, to by som ešte podporoval. Podporoval by som to, že keď má niekto nejaký problém, tak sa doznaje pravdy a doznaje sa pravdy rýchlo. Toto je jediná naša šanca. Takéto hókusy-pókusy a lá, a lá porovnávače, to sú také somariny pre deti. Ja viem, že na nejakú tlačovku to, nechcem sa akože... jednoduchších, nie pre deti, ale že možno to na nejakú tlačovku vydá, hej, možno to v určitý moment budete vedieť predať ako veľký úspech, ale keď sa to naozaj že rozmení na drobné, od úspechu to má veľmi-veľmi ďaleko. A skončím tým, čím som, aj som rozmýšľal, či to poviem, a nakoniec to poviem, že prísne vzaté, ešte jeden dôvod je, prečo tie potraviny narástli tak, ako narástli, okrem tých, čo som spomínal. A ešte ten jeden dôvod je, viete ktorý? Nebudem ho menovať ten reťazec, ale jeden váš čelný predstaviteľ je jeho spolumajiteľom. Prémiový potravinový, potravinársky obchodnícky, maloobchodný reťazec, prevažne lokalizovaný v Bratislave. Ja som počul takú teóriu, že na vine toho, že ceny narástli, je tento reťazec. A viete prečo? Lebo tie iné reťazce si povedali, však pozrite sa, však oni benchmarkujú ceny. Však keď sú ľudia ochotní zaplatiť v tom reťazci, začína na tvrdé y, toľko za to maslo, tak potom, tak potom aj my zdvihnime ceny, lebo oni nastavujú tú nejakú úroveň. Toto priznávam, že je možno čiastočne politickejšia vsuvka ako vecnejšia, takže keby ste hľadali jeden z ďalších dôvodov, prečo sú ceny potravín na Slovensku vysoké, tak je to aj pre jeden potravinový reťazec, ktorý patrí vám smerákom alebo vašim, vašim ľuďom. Lebo oni nabenchmarkovali vysoké ceny potravín, oni určili hladinu, kde sa ľudia idú prejsť, lebo chcú byť tam videní, že tam nakupujú, ale zároveň tým spôsobili to, že iné reťazce si povedali: no moment, tak keď sú ochotní zaplatiť za to maslo tam toľko, tak u nás ešte budeme my lacnejší, budeme tí dobrí. Oni nastavili hranicu, od ktorej sa začínajú veci posudzovať. Jeden by to nepovedal, však? Niečo na tej teórii bude, preto som vám ju tu povedal. Ďakujem pekne. [10:44] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán poslanec. Na vaše vystúpenie dve faktické poznámky. Prvý, pán poslanec Hazucha, máte slovo. [10:55] Ivan Hazucha – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Pán kolega, toto vaše vystúpenie vnímam dosť tak schizofrenicky z vašej strany, pretože kriti... najskôr kritizujete aj všetci vysoké ceny potravín a keď urobíme opatrenia a tlak na znižovanie cien v obchodoch, a áno, aj v reťazcoch, ktoré v podstate diktujú ceny týchto komodít, tak tvrdíte, že poškodzujeme prvovýrobcov, lebo im tlačíme na ceny pod výrobné náklady. A presne tak, máte pravdu, a preto tí prvovýrobcovia, dodávatelia likvidujú svoje stavy dobytka, lebo nie sú konkurencieschopní s tými dodávateľmi, ktorí dodávajú do reťazcov. Ale kde je problém? Nie je problém v dotačnej politike Európskej únie, kde sme na počiatku pri vstupe do Európskej únie vyjednali oveľa nevýhodnejšie dotačné podmienky ako iné krajiny novovstupujúce, napríklad aj Poľsko a Maďarsko, a už vôbec nehovorím o starých krajinách Európskej únie. Koľko percent sme vtedy vyjednali vlastne? 55 %? Zmenilo sa to odvtedy, pán Hlina, v prospech našich prvovýrobcov alebo je to stále tak? Ďakujem pekne. [10:55] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďalší v poradí s faktickou poznámkou, pán Hargaš, nech sa páči, máte slovo. [10:57] Ján Hargaš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Pán poslanec, som sa pozrel ešte na to, čo ste, čo ste hovorili, že nevieme o tej funkcionalite veľa, to je pravda, nevieme. Čo ešte nevieme a ani tie reťazce nevedia, napríklad že kedy štát zverejní tzv. integračnú dokumentáciu, čiže kedy bude jasné, ako sa na to majú napojiť, jediné, čo zatiaľ vedia, je, či sa ich to týka, alebo nie podľa návrhu vyhlášky, ktorá je teraz v MPK, a vedia, že akých 20 produktov sa bude porovnávať v akej dátovej štruktúre, to je všetko. Nič iné, hej, a za pol roka, plus-mínus, za pol roka to má fičať. Tak to mi nepríde úplne, úplne fér a bolo by fér, keby si štát napríklad dal povinnosť, že dokedy zverejní integračnú dokumentáciu, keď už teda tým podnikateľom dáva povinnosť, ale sebe ju akosi zabudol dať. No a potom tá druhá vec, ktorú ste hovorili, a veľmi správne ste to podotkli, že sa môže veľmi ľahko stať, že tam budú dávať produkty, ktoré v skutočnosti ani v predaji nebudú. Tak by som mal takú radu pre pána Kamenického, že keď už teda kopírujete maďarské nápady, tak ich kopírujte aj s chlpami, pretože napríklad ten maďarský porovnávač má podmienku, že tam môžu dať len produkt, ktorý je prístupný aspoň na 80 % predajní daného reťazca. Tak nápad na vylepšenie, aj keď celok je hlúposť, ale keď už teda, nech to je aspoň možno menšia hlúposť, tak tam dajte aspoň podmienku takú, že môžu do toho porovnávača dávať len produkty, ktoré reálne si ľudia aj môžu kúpiť v nejakých prevádzkach v nejakých zmysluplných množstvách, keď už teda sa tak inšpirujete, inšpirujete tým Maďarskom a ste ochotní za toto vyvaliť 160-tisíc z peňazí daňových, daňových poplatníkov. Takže to sú len také dve technické veci, ktoré mne tam chýbajú, že povinnosť, kedy štát zverejní konkrétne materiály, s ktorými vedia obchodníci pracovať, aby vedeli, ako sa na to môžu napojiť. A druhé, nejaká povinnosť dávať tam reálne produkty, ktoré sa aj reálne v tom reťazci dajú kúpiť. Ďakujem. [10:57] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Reagovať ešte bude pán poslanec Hlina. Máte slovo. [10:59] Alojz Hlina – Vystúpenie s faktickou poznámkou Niekedy si tak pripadám, že naozaj je to taká že márnosť nad márnosť, všetko je márnosť, že človek sa snaží, snažil som sa niečo popísať a urobiť nejakú analýzu, dokonca aj návrh nejakých riešení a bum, dostal som to sprava, že na vine je, na vine je... stredoveká Európska únia (povedané so smiechom). No viete, to je tak, najväčší žijúci filozof súčasnosti povedal, všetky tvoje plány, aj dobre mienené, vie zmeniť jedna dobre mierená medzi oči. Hej, to je naozaj, že vy sa môžte tak natrápiť, koľko sa natrápite, a potom vám to niekto takto všetko vysvetlí. Takže niekedy mám ten pocit márnosti, ale nedalo mi, povedal som to, snažil som sa hovoriť o tom, že problémom je, že v slovenskom poľnohospodárstve bola, je a zdá sa, že ešte aj bude mafia, len sa popreobliekala. Problémom je, že ste ju tam pustili, to, že ste sa s ňou fotili, to, že ste nechali proste tie polia a to, že ste jej dovolili vytĺcť kravy, hej. To sú všetko dôležité veci, ktoré bolo treba pomenovať, a dôsledkom toho je, že teraz naši ľudia platia najviac za maslo. Za maslo platia najviac preto, lebo nemáme kravy. Keď nemáme kravy, nemáme mlieko, keď nemáme mlieko, nemáme smotanu, keď nemáme smotanu, nemáme maslo. Snažím sa to tak, by som povedal, že relatívne jednoducho povedať, aby sa to dalo pochopiť. Áno, potom sa stávate obeťou, keď nemáte surovinu, a to sa nám presne stáva. A takéto, takéto fasády, takéto potemkiny, takéto čarabary, hej, že vo forme porovnávačov, ktoré budú o pol roka, ak budú, a ešte nevieme, ako budú a čo to bude, len už vieme, že to bude niečo stáť, naozaj toto nevyriešia. Ďakujem. [10:59] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Skôr než preruším rokovanie schôdze, pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy k tomuto bodu programu ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Prerušujem rokovanie schôdze a vyhlasujem prestávku do 11.15 h, kedy bude hlasovanie. (Prestávka.) [11:14] Peter Žiga (Zaznievanie gongu.) Vážené panie poslankyne... vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní. Ešte predtým chcem pozdraviť žiakov a pani učiteľky zo Základnej školy v Diviakoch nad Nitricou, ktorých máme na balkóne. Vitajte! V mene troch poslaneckých klubov, za SMER – SD, HLAS a SNS, podávam procedurálny návrh, aby sme návrhy, ktoré na rokovanie Národnej rady predkladá minister školstva, prerokovali v pondelok 4. novembra o deviatej hodine. Sú to tlače 401, 402, 503, 504 a 505, body 104 až 108 schváleného programu. Zároveň podávam procedurálny návrh, aby sme o tlači 400 hlasovali dnes o sedemnástej. Je všeobecný súhlas? (Nesúhlasná reakcia pléna.) Prezentujme sa a hlasujme. (Ruch v sále.) Pardon. Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 75 prítomných, 75 za. Konštatujem, že Národná rada nie je uznášaniaschopná, vyhlasujem podľa § 23 ods. 6 rokovacieho poriadku 15-minútovú prestávku. (Prestávka.) [11:29] Peter Žiga (Zaznievanie gongu.) Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme opäť zisťovať prítomnosť, či je prítomná nadpolovičná väčšina poslancov. Prosím, prezentujeme a hlasujme. (Prezentácia: Prezentovalo sa 75 poslancov.) Konštatujem, že Národná rada nie je uznášaniaschopná. Prerušujem schôdzu a určujem termín ďalšieho rokovania na dnes na 14. hodinu. Upozorňujem vás, že ak nebude Národná rada uznášaniaschopná ani o 14. hodine, podľa § 23 ods. 7 rokovacieho poriadku budeme pokračovať ďalšími bodmi schváleného programu, ktorými sú body ministra zdravotníctva. Ďakujem pekne. (Prerušenie rokovania o 11.41 hodine.) (Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.) [13:59] Peter Žiga Kolegyne, kolegovia, ešte mi hlásia, že skončil nejaký výbor, že sa presúvajú poslanci, takže tri minútky ešte dáme. (Krátka prestávka.) Žiga, Peter, podpredseda NR SR (Zaznievanie gongu.) Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v popoludňajšom rokovaní šiesteho dňa 22. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v prerušenej schôdzi. Podľa § 23 ods. 7 rokovacieho poriadku pristúpime k zisťovaniu prítomnosti. Prosím, prezentujme sa. (Prezentácia.) Konštatujem, že je prítomných 75 poslancov, teda Národná rada nie je uznášaniaschopná. Podľa § 23 ods. 7 rokovacieho poriadku budeme pokračovať v rokovaní podľa schváleného programu bodmi ministra zdravotníctva. Pristúpime k prvému čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Vládny návrh zákona je uvedený ako tlač 475, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 508. Prosím pána ministra zdravotníctva Slovenskej republiky Kamila Šaška, aby vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán minister. (Striedanie sa predsedajúcich schôdze. Ruch v sále.) [13:59] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Poprosím o kľud v rokovacej sále. Nech sa páči, pán minister. (Rokovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 475.) [14:07] Kamil Šaško – Vystúpenie Dobrý deň. Dobrý deň. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Jeho predložením sa plní úloha č. 16 v mesiaci september vyplývajúca z plánu legislatívnych úloh vlády na rok 2024. Navrhovaná právna úprava rieši viaceré oblasti týkajúce sa systému verejného zdravotného poistenia, činnosti zdravotných poisťovní a Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a napĺňajú sa ním aj úlohy z programového vyhlásenia vlády. Návrh má za cieľ predovšetkým upraviť a ďalej kultivovať proces prerozdeľovania poistného, vyriešiť problematiku tzv. mŕtvych duší, znížiť administratívnu záťaž zamestnávateľov pri vykazovaní údajov o poistencoch a vyriešiť ďalšie problematické oblasti v súlade s podnetmi z aplikačnej praxe. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovolím si vás požiadať o prerokovanie predloženého vládneho návrhu zákona. Ďakujem. [14:07] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán minister. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre zdravotníctvo, poslancovi Karolovi Janasovi. Nech sa páči, máte slovo. [14:09] Karol Janas – Vystúpenie spoločného spravodajcu Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený gestorským výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač č. 475. Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financovanie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby výbory prerokovali predmetný návrh zákona v druhom čítaní do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Prosím, pán predseda, otvorte všeobecnú rozpravu. [14:09] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku, a to za klub Progresívne Slovensko pán poslanec Dvořák, takže mu teraz odovzdávam slovo. [14:11] Oskar Dvořák – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja teda vítam pána ministra u nás prvýkrát v Národnej rade. Ja sa pokúsim byť teda aj konštruktívny a nebudem rozprávať teda celých tridsať minút a pokúsim sa teda dať tomu taký kontext a stanovisko nášho klubu. Ja zároveň teda konštatujem, že zároveň teda ešte aj ex post trošku v tomto pochválim, aj keď to pre mňa nebolo zvyčajné, pani ministerku Dolinkovú, že rok sme sa teda nedočkali nejakej legislatívy v parlamente, nevideli sme nejaké reformnejšie zámery, nejaké systémovejšie zámery, tak toto je jeden z tých, ktorý je z tej väčšej legislatívy, z nejakých systémovejších zmien, čo ja teda vnímam, o čom už môžme teda diskutovať, čo by sa ako malo robiť, a nie je to iba také nejaké malinké plátanie dier. Ja teda oceňujem aj pána ministra, že beriem to tak, že si to vlastne osvojil a že prichádza s tým do parlamentu už ako so svojím zámerom, čo teda ja tiež vítam. Ja zároveň vidím teda, chcem aj oceniť viacero oblastí, ktoré sa tam riešia, či už to bolo spomenuté napríklad tie mŕtve duše, tie registre, tak ja chcem teda povedať, že toto naozaj je tiež dobrá vec. Nie je to nejaká akože ekonomicky prevratná zachraňujúca vec pre tú poisťovňu, pre ten celý systém, ale zároveň je to proste že dobrá vec, nech si upraceme registre, nech tu zbytočne nelietajú nejaké peniaze za ľudí, ktorí majú 105 rokov alebo už by dávno mali byť vyradení. Zároveň ja chcem veľmi aj oceniť tú starostlivosť pre ľudí bez domova, ktorá sa tam rozširuje, a ja si myslím, že je to veľmi múdry krok. Ide to tým západným smerom, to, čo krajiny na západ od nás idú tým, týmto smerom. A má to jednoduchú logiku. Ľudia bez domova často neplatia zdravotné poistenie a potom nechodia k lekárovi, nemali často, ani na Slovensku na to doteraz nemali nárok na nejakú bežnú, štandardnú starostlivosť. To znamená, že veľmi často nejaké ich problémy potom sa stali akútnymi a museli zbytočne si volať potom sanitky alebo urgenty a potom oveľa drahšie, náročnejšie sme ich museli riešiť na tých samotných urgentoch alebo zaťažovať zdravotnú službu. Tento, toto, čo tu ja vidím, má práve za cieľ toto odstrániť a snaží sa nejaký aj štandard, nejakú štandardnú starostlivosť bežnú dať aj takýmto ľuďom, aby práve za cieľom toho, aby niečo, teda nezaťažovali ten akútny systém. Zároveň teda, a tuto budem aj trošku kritický voči predošlej pani ministerke, zavádzajú sa opäť finančné benefity. Finančné benefity, ktoré ale boli zrušené už teda za jej mandátu. A tu chcem teda jasne povedať, že tie benefity, vtedy ako fungovali a boli vo väčšej výške, teraz sa tie benefity znižujú, budú približne mať takú akože asi polovičnú nejakú hodnotu oproti tomu, ako fungovali predtým. Tie finančné benefity predtým slúžili, hlavne čo sa týka tých zubných benefitov, na to, že ony do veľkej miery kompenzovali doplatky alebo vysoké doplatky, ktoré museli platiť pacienti, keď chodili k zubárom. Zároveň to pôsobilo teda aj motivačne, že sme ich lákali na rôzne prevencie, zubné hygieny. To znamená, že menej sme míňali potom peňazí na nejaké akútne starostlivosti, ale zároveň to teda riešilo aj veľkú tému, ktorú by sme tu mohli rozdiskutovať, čo sú doplatky, neúnosnosť doplatkov u lekárov. No a tu ja zároveň teda... že, samozrejme, to bolo neoptimálne riešenie, že máme tu nejaké poisťovnícke benefity a budeme tým sanovať nejakú dieru v tom, že tá dostupnosť tej zdravotnej starostlivosti je nízka práve kvôli tým doplatkom. A tu ja vlastne chcem aj apelovať na pána ministra, že myslím si, že je extrémne dôležité, aby sme sa už v najbližšej dobe začali, už je to naozaj veľmi akútna téma, aby sme sa začali venovať tej téme tých doplatkov. Pretože tým, že, keď som sa bavil aj so zubárskou komorou a s niektorými zubármi, ktorí majú veľké kliniky po celom Slovensku, tak oni práve hovorili, že tie zubné benefity prinášali práve nejakých možno až 15 – 20 % do toho systému tých peňazí. A práve teraz, keď tie peniaze sme zobrali cez tie zubné benefity, ľudia si to musia viac doplácať. No a teraz to síce zavádzame, ale už to nebude presne v takej forme, už tie benefity budú vyzerať inak, budú v polovičnej hodnote, ale zároveň sa nevyriešil ten problém tých doplatkov. V tom samotnom programovom vyhlásení vlády máte aj napísané, že urobíte nejaký audit doplatkov a následne prídete aj s nejakými riešeniami. Ja som počul teda už od minulej pani ministerky, že nejaký audit doplatkov sa už teda robí, ale ja si myslím, že už je aj namieste, aby sme teda začali riešiť komplexne tému doplatkov, pretože to je jeden z faktorov, ktorý teda, keď sa pozrieme aj na celkovú tú tému tej konsolidácie, transakčná daň pre ambulancie, znížené prostriedky aj pre ambulancie, ktoré napríklad mali ísť pre platy, zvýšená inflácia, toto sú všetko veci, ktoré sa budú prenášať na pacientov na zvýšených doplatkoch. Práve preto je o to podľa mňa dôležitejšie neriešiť to cez benefity, ktoré tuto sú a cez ktoré sme to riešili v minulosti, ale naozaj venovať sa tej téme tých doplatkov komplexnejšie už tuto aj v pléne Národnej rady. Zároveň tu riešite teda aj v tom samotnom zákone rozširovanie kompetencií úradu pre dohľad, aby mohol skôr zasiahnuť, ak vidíme, že niekto môže smerovať k ozdravnému plánu. Toto ja kvitujem, ja som to kritizoval aj v minulosti, keď to minulá vláda uvoľňovala, že sa to tu môže, že úrad bude môcť zasiahnuť raz ročne. Tuto to vraciate tuším raz kvartálne, že bude môcť ten úrad zasiahnuť, veľmi dobrá vec. Ale zároveň tu sa aj dostávame k tej téme, že ja zároveň keď sa pozriem aj na to, že riešite tu tie mŕtve duše v tých registroch, čo priamo ovplyvňuje financie v našom poistnom systéme. Riešite kompetencie úradu pre dohľad, aby vedel teda efektívnejšie kontrolovať poisťovne, čo ja všetko kvitujem, ale zároveň ono to má slúžiť na to, aby teda tie poisťovne dobre hospodárili. No a všetci, viacerí, ktorí ste ma tu už počúvali dlhšie v pléne, tak viete, že napríklad keď sa pozrieme na Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, tam ten problém hospodárenia je naozaj že veľký. Už sa tu pol, trištvrte roka rozprávame o tom, že tá predikovaná strata celého sektora môže byť okolo 150 miliónov. Ja by som aj tuto chcel apelovať, že keď už riešime aj kontrolu a dohľad nad zdravotnými poisťovňami, zdravotným poistením, tak podľa mňa je urýchlene nutné aj stabilizovať tú situáciu v tej Všeobecnej zdravotnej poisťovni. Vieme dlho, že máme tam nejakú predikovanú stratu. Minulá pani ministerka nejak neukázala nám ten ozdravný plán. Povedala pravdepodobne, že sa tam niečo deje. Vidíme, vidíme to na tých sekaniach limitov, vidíme to na sekaniach zmlúv, vidíme to teda ale aj na tých efektoch pre pacientov. Zároveň ale čo teda my nevidíme, je, že nejak transparentne že by ste sa postavili, či už riaditeľstvo, alebo ministerstvo, a povedali ste nám teda veľmi jasne, že toto bude ten ozdravný plán, takto ideme stabilizovať tú poisťovňu, takýto vplyv na pacientov to bude mať, takýto to nebude mať. Zároveň je veľmi ťažké, aby tá poisťovňa prechádzala nejakým ozdravným plánom, ak teda nemá stále, nejaké stále vedenie, nemá generálneho riaditeľa. Myslím si, že to bude asi, predpokladám, že jedna z agend, ktorú riešite. Ja si myslím, že toto sú veci, že keď už riešime dohľad nad zdravotným poistením, tak pozrieť sa aj teda, aby lepšie fungovala tá naša štátna poisťovňa. To znamená, že ona teda potrebuje podľa mňa že urýchlene generálneho riaditeľa, potrebujeme vedieť, ako to pôjde ďalej. Potrebujeme, ja by som veľmi aj ocenil, keby sme mali my prednesené, my tu poslanci, ale aj samotná verejnosť, aby mala veľmi transparentne povedané, že ako bude ten ozdravný plán vyzerať, lebo zatiaľ sme, teda nebolo to komunikované. A zároveň tým pádom aj pacienti aby vedeli, aký bude ten dopad toho ozdravného plánu. Pretože zatiaľ čo teda iba uniklo na verejnosť, bolo to, že vidíme, ako som to už spomínal, že vidíme jednodňové chirurgie, ako sa im dávajú limity. To znamená, že to naozaj z dňa na deň môže spôsobiť to, že ľuďom zrušíte nejaké operácie šedého zákalu, nejaké ortopedické výkony, natiahne sa im to o niekoľko mesiacov. Vidíme, že niektoré možno jednodňové chirurgie sa odzmluvňujú. To ja predpokladám, však možno mi to aj niekto vysvetlíte, ja predpokladám, že to je práve dôsledok toho ozdravného plánu, a práve to je na tom zlé, že vidíme, že sa tu niečo deje, upravujú sa tu nejaké finančné toky, ale nie je to transparentne komunikované. To je z mojej strany všetko, ale ja teda chcem aj povedať, ja zatiaľ teda vidím že dobré veci v tomto zákone. Zatiaľ v tom prvom čítaní my sa to chystáme podporiť. Uvidíme, dúfam, že nový pán minister nenaskočí úplne na tú trajektóriu, aká sa tu diala pri minulých zákonoch, že ja keď som aj v prvom čítaní niečo pochválil, tak potom som videl teda rôzne prílepky od poslancov alebo na výbore. Tak ja teda dúfam, že aj s tou kultúrou tvorby legislatívy teda vykročíme do nového obdobia trošku inak. Ďakujem za pozornosť. [14:14] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán poslanec. Na vás reagovať chce jeden pán poslanec Stachura. Nech sa páči. [14:20] Peter Stachura – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, Oskar, za taký krátky, ale ucelený pohľad na tento, na tento zákon. Sme v druhom čítaní. Ja by som chcel v krátkosti zareagovať na tie benefity, ktoré si spomínal. No, ja nie som veľkým zástancom, úprimne, benefitov. V niektorých oblastiach by sme sa vedeli možno pozrieť na nárok alebo definovanie nároku, povedať, čo je nárok a čo nie je nárok. U zubárov podľa mňa je tu tá možnosť, mali by sme byť určitým spôsobom odvážni, pretože ak je to zadefinované ako benefit, tak je to také celé trošku benevolentné, poisťovne k tomu môžu pristupovať rôzne a každý volá ten benefit inak. Nemáme zadefinované, čo konkrétne má pacient za tento benefit dostať. Napríklad ak sa povie, že je benefit bielenie zubov, tak nie je striktne zadefinované, že koľko to bielenie zubov má byť, či to má byť 30 minút, 15 minút, ako kvalitne to má byť urobené, hlavne že sa to nejakým spôsobom rýchlo urobí. Poistenci si myslia, že super, starajú sa o svoj chrup, o svoje zdravie, ale len napríklad prehliadkou alebo čistením zubov ešte nikto nekazivé zuby nemal. Musí sa pravidelne starať o zubnú hygienu sám, to je rozhodujúce. Čiže tie poisťovne využívali benefity ako v rámci konkurenčného boja, aby prilákali pre seba klientov, aby sa prepoistili. Nemyslím si, že je to dlhodobo správne a vhodné riešenie. Ešte raz zopakujem, ja by som skôr išiel cestou naozaj možno nebáť sa začať možno v tej zubnej oblasti cestou nároku definovania, na čo má poistenec nárok a na čo nie. A potom v tom nároku jasne zadefinovať, akú kvalitu máme očakávať od toho-ktorého vyšetrenia alebo zákroku. No a od pána ministra dúfame, že teda nový generálny riaditeľ bude veľmi skoro a predstaví plán. [14:20] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Reagovať bude ešte pán poslanec Dvořák , máte slovo. [14:22] Oskar Dvořák – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za poznámku. Peťo, ja súhlasím s týmto, myslím si, že by sme mali smerovať k tomu, aby sme tu mali nejaký nárok zadefinovaný. Ja dokonca to, že cez nejaké benefity ideme sanovať, a tým som sa, to som sa práve chcel, na to som chcel poukázať v tom mojom príspevku, že tie benefity tu slúžili na to, že ony sanovali to, ako tu nesystémovo máme rozmáhajúce sa poplatky, ale zároveň to bola nejaká sanácia pre tých pacientov, že vedeli, že dajme tomu, ja neviem, 100 eur budú mať na tie zuby, čo si dneska nemôžu dovoliť. Výsledkom je teda, že buď zaplatia vyššie doplatky, alebo k tomu lekárovi nepôjdu, a teda tá prevencia bude akože upadať. No a ja som práve na to chcel ukázať, že zároveň to sanovalo nejakú vec, ale sanovalo ju to nesystémovo. A práve preto si myslím, že aj rok po voľbách, vzhľadom na to, čo tu prichádza – zvýšená dépeháčka, transakčné dane a podobne –, o to dôležitejšie je, aby kým nabehnú všetky tieto zdražovania od januára, sme tu mali veľmi jasne zadefinované už aj nejaké akože poplatkové pravidlá a povedali, že čo je akceptovateľné, čo nie je akceptovateľné, mali by sme zavedené nejaké sociálne ochrany, tak to robia západné štáty, že aj keď zadefinujú, samozrejme, nejakú, nejaké penzum toho, že čo je akceptovateľné, čo nie je akceptovateľné, tak zároveň zavádzajú aj nejaké sociálne ochrany, lebo naozaj sa to nemôže dotýka tých najslabších, ktorí si to nemôžu dovoliť. Zároveň je to, má to regionálne špecifiká, má to špecifiká rôzne ambulancie, nemocnice a podobne, doplatky za lieky. Však to by sme vedeli riešiť. Čiže ďakujem veľmi pekne a ja verím teda, že dočkáme sa nejakej legislatívy aj, ktorá bude regulovať samotné tie navyšujúce poplatky. [14:22] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán poslanec. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Prihlásil sa jeden pán poslanec, pán poslanec Szalay, odovzdávam mu slovo. [14:24] Tomáš Szalay – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne. Dámy a páni, nebudem dlho zdržiavať, ja sa pridám k predrečníkom, ale keďže táto téma alebo témy, ktoré sú riešené v tomto návrhu zákona, tak trošku aj osobne prežívam, tak by som sa k tomu chcel vyjadriť. Teraz v zásade pán minister s týmto zákonom nemá nič spoločné, to zdedil. Je to in memoriam Zuzana Dolinková. Škoda, že s tým neprišla skôr, že to trvalo rok, kým sme dostali do toho, že tu máme tieto zákony. Nejde o žiadnu reformu, hej, to si povedzme na rovinu. Je to štandardná údržba legislatívy, ktorá mala nastať minimálne o pol roka skôr. Sú to vylepšenia, aplikačná prax, donesené problémy, ktoré, na ktoré všelibárskto upozorňoval. Nemá to žiadnu politickú príchuť, ľavú, pravú. Myslím si, že je tu dokonca zhoda skrz opozičné spektrum, že nie je dôvod toto nepodporiť. Je to štandardná údržba, údržba legislatívy. Opakujem, mrzí ma, že teda neprišla skôr. Témy, ktoré sa tu riešia, považujem za zmysluplné. Jednu z nich sme otvorili my ako strana Sloboda a Solidarita ešte vlani pred voľbami, a to je skutočnosť, že v našom centrálnom registri poistencov máme niekoľko tisíc mŕtvych ľudí, mŕtvych duší. Ľudí, ktorí nežijú, ale figurujú, ako keby žili. Ja tvrdím, že ich je minimálne 2 800. Podľa mojich analýz ich môže byť takmer 7-tisíc. Ľudí, ktorých vykazujú zdravotné poisťovne ako svojich poistencov a dostávajú na nich peniaze, ale v skutočnosti tí ľudia nežijú. Ako je toto možné v 21. storočí, ako môžme takéto niečo pripustiť, nechápem. Ale v okamihu, keď som objavil v centrálnom registri poistencov, a to si môžete otvoriť na portáli ÚDZS, tam zadáte rodné číslo a vám povie, či ten človek žije, alebo nežije a keď žije, v ktorej je poisťovni. Keď tam zadáte, ja vám dám za hrsť rodných čísiel, ktoré som pokus-omyl zistil, tak zistíte, že tam máme človeka, ktorý má 132 rokov. Meno, priezvisko, 132 rokov a je poistený vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni. Drvivá väčšina tých viac ako storočných ľudí sú poistení vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni. Pripisujem to tomu, že pred 30 rokmi, keď bola ešte národná poisťovňa, tak sa tam šuflíkovali vidlami nejaké papiere, niekto niečo prepísal a nikto to za tých 30 rokov nekontroloval. Prešla transformácia poisťovní na akciovky, stále sa to ťahalo v tých registroch a nebol nástroj na to, ako sa zbaviť ľudí, o ktorých vieme, že už asi ich nikdy v živote nenájdeme, ale nie je možné ich len tak ľahko škrtnúť z toho centrálneho registra. Minimálne 2,5 milióna eur každý rok išlo neoprávnene Všeobecnej zdravotnej poisťovni za to, že vykazovala tzv. mŕtve duše. Som veľmi rád teda, pán minister, že v tomto návrhu zákona sa táto problematika ide nejako riešiť, že ak s tým pacientom päť rokov nebol žiaden kontakt, nikto o ňom nič nevie, tak ho z toho registra škrtneme, aby nám nekazil tie čísla. Lebo my, ešte raz opakujem, niekoľko tisíc ľudí, to sú že väčšie dediny, menšie mestá neexistujúcich ľudí máme v našom systéme. A to je len teda vrchol pyramídy neporiadku v našom zdravotníctve. Oceňujem aj prehliadky, dobrá vec, teda prehliadky, zjednodušenie administrácie okolo prehliadky mŕtvych. Oceňujem vylepšovanie prerozdeľováku, prerozdeľovací mechanizmus zabezpečuje, aby peniaze medzi zdravotnými poisťovňami boli prerozdelené tak, aby zodpovedali riziku jednotlivých poistencov tých-ktorých poisťovní. Ja to považujem za zlepšenie toho parametru. Ten parameter je že nadmerné prepoistenia. Sú takí tí často poisťovňu meniaci poistenci, najčastejšie to býva v MRK komunitách, tak aby sme akýmsi spôsobom odradili poisťovne od týchto, prepoisťovania týchto poistencov, tak bude to mať vplyv na prerozdelenie peňazí medzi zdravotnými poisťovňami. Opäť kvitujem. No a poslednú tému, ktorú by som chcel nejako poznamenať alebo k nej sa vyjadriť, je, sú tí ľudia bez domova. Zaviedli sme do legislatívy pojem dlžník na zdravotnom poistení a dlžníkom sme upreli časť zdravotnej starostlivosti. Ak dlžíš na zdravotnom poistení, tak nemáš nárok na plánovanú starostlivosť a nejaké cindrlátka v zdravotnom poistení, až nakoniec to došlo tak, že nemáš nárok vlastne na nič iné iba na neodkladnú zdravotnú starostlivosť a všetko ostatné nad neodkladnú starostlivosť by si si mal hradiť sám, aby sme donútili dlžníka minimálne vstúpiť do rokovania so zdravotnou poisťovňou ohľadom uhrádzania dlžného poistného. Do tejto situácie sa často dostávali nielen ľudia bez domova, ale aj povedzme živnostníci, ľudia, ktorí sa zabudli odhlásiť z nášho systému pred tým, než odišli niekde brigádovať do Anglicka alebo kde a podobne, a potom, keď sa vrátili, tak zistili, že už ten dlh je taký veľký, že už sa s ním nevedia vysporiadať. Mohlo to viesť k podliečovaniu pacientov, k tomu, že neužívali svoju pravidelnú dlhodobú liečbu, k poddiagnostikovaniu pacientov. Keď, a je to aj v materiáli k tomu zákonu uvedené, keď organizácia Depaul robila analýzu nad bezdomovcami, tak zistila, že štyrikrát častejšie sa vyskytujú na urgentných príjmoch. Priemerná cena hospitalizácie oproti väčšinovej populácii pri ľuďoch bez domova je takmer štvornásobná. A teda je otázka, že či na tom niečo ušetríme, keď im tú zdravotnú starostlivosť uprieme, a či by nebolo možno lacnejšie im tú starostlivosť radšej dať a hľadať iný spôsob ako z dlžníkov urobiť platičov. Ako z neplatičov urobiť platičov. Táto otázka tu nie je riešená v tomto zákone. Je to taká výzva možno aj na nového pána ministra, že dobre, buďme solidárni s ľuďmi, lebo zdá sa, že to bude asi výhodnejšie pre nás všetkých, aj s tými ľuďmi, ktorí si nevedia zaplatiť zdravotnú starostlivosť, sú dlžníkmi, ale poďme hľadať spôsob, ako ich, z nich urobiť platičov. Pre významnú časť totiž tých ľudí, ktorí tie dlhy tam nemali z dôvodu toho, že sú ľudia bez domova, ale že naozaj boli živnostníci napr. samostatne zárobkovo, teda samostatne si platiaci poistenie, tak keď narazili na to, že pri, v zdravotnom zariadení im povedali, že je neplatič a kým si nevyrovná dlhy alebo aspoň neuzavrie splátkový kalendár so zdravotnou poisťovňou, tak nedostane ani len tieto lieky, tak to často viedlo k tomu, že si to išli na tú pobočku vybaviť, dohodli si splátkový kalendár a viedlo to k disciplíne tých poistencov. V okamihu, keď za neplatičstvo nebude žiadna sankcia, tak to môže nejakých ľudí motivovať k tomu neplatičstvu. Čiže tu treba hľadať nejakú vyváženú, vyvážený systém, aby sme s vaničkou nevyliali aj dieťa, teda aby sme zabezpečili platobnú disciplínu poistencov. Každopádne, podčiarknuté, sčítané, ide o zákon, ktorý robí štandardnú údržbu legislatívy. Osobne vítam veci, ktoré sú v ňom napísané, a minimálne v prvom čítaní aj klub strany Sloboda a Solidarita hodlá podporiť tento návrh zákona, pán minister, a budeme sa modliť a držať si palce, aby sa v druhom čítaní nevyrojilo príliš veľa podivných pozmeňovákov. Ďakujem. [14:29] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán poslanec. Na vaše vystúpenie dve faktické poznámky. Prvá, pani poslankyňa Bajo Holečková, máte slovo. [14:32] Martina Bajo Holečková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec, ja chcem nadviazať na vás, lebo my sme v našom kraji veľmi podobnú situáciu riešili práve s ľuďmi bez domova. Bol problém s ich ošetrením. My sme tam spolupracovali s katolíckou charitou, ktorá sa teda venuje práci s ľuďmi bez domova a musím povedať, že my sme, poviem to tak, že plátali tie vzniknuté problémy a hľadali sme nejaké riešenie. Vyšli nám v ústrety niekoľkí lekári, ktorí sa, poviem to, že dobrovoľne prihlásili, že sú ochotní ošetrovať týchto, týchto klientov s tým, že vlastne sociálni pracovníci z charity ich, poviem to, že pripravili na to vyšetrenie, čo znamená, že urobili nejakú tú základnú hygienu a tak, a teda prišli k lekárovi. Ozvali sa nám niekoľkí špecialisti, ktorí sa zapojili do takejto pomoci. Nie je to, samozrejme, systémové riešenie, ale chcem povedať, že naozaj v teréne sa s tým stretáme, že je to obrovský, obrovský problém. A ešte spomeniem jednu kategóriu, a to sú ťažko ošetriteľní pacienti, prevažne deti so zdravotným znevýhodnením, napríklad s Downovým syndrómom, u ktorých tiež vlastne je veľký problém s tým, že kde ich ošetriť, že vlastne dostupnosť. Čiže ak by sme vedeli aj v tejto oblasti, pán minister, urobiť nejaké systémové kroky, možno zmapovať nejakú tú základnú sieť, kto dokáže poskytovať, aby sa to k ľuďom dostalo, určite by im to veľmi pomohlo a veľmi by to ocenili. Ďakujem veľmi pekne. [14:32] Tibor Gašpar Ďakujem, pani poslankyňa. Pán poslanec Stachura, nech sa páči, máte slovo. [14:34] Peter Stachura – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ja by som sa chcel, Tomáš, vrátiť ešte k tomu, čo si spomínal ohľadom e-prehliadok mŕtvych tiel. Samozrejme, tiež vítam, že prehliadky, to znamená elektronizácia celého procesu, je fajn. Ale chcel by som tiež poznamenať, že je to taká oblasť, ktorú, ktorá je tak v tieni, nie je tomu venovaná pozornosť, pretože pitva ako taká u nás nie je súčasťou zdravotnej starostlivosti a týka sa to teda úradu pre dohľad a on má akýsi, nazvem to monopol, čo sa týka teda týchto, týchto aj prehliadok, aj potom pitiev. Ja som sa tejto problematike trošku tiež venoval a mňa tak vždy prekvapí, akým spôsobom sme to zadefinovali my na Slovensku, že prehliadajúci lekár musí spĺňať určité predpoklady, ktoré stanoví Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. V iných krajinách je to väčšinou tak, že je to povinnosť každého jedného lekára, každého jedného lekára, ktorý skončí medicínu, tak má povinnosť vedieť urobiť prehliadku mŕtveho. Samozrejme, sú tu potom špecifiká, ak ide o násilný trestný čin, alebo ak ide o cudzie zavinenie, tam, samozrejme, má prísť špecialista, súdny lekár. U nás súdni lekári prehliadajú úplne bežné úmrtia doma. Nie celkom som s tým spokojný. Rovnako aj v tomto zákone sa hovorí, dokonca úrad pre dohľad chce, aby každé ústavné zariadenie dokonca dávalo zoznam lekárov, ktorí prehliadajú mŕtvoly v rámci nemocníc. To mi príde opäť ako zbytočná administratíva, ktorú musia robiť. A celkovo ja mám pocit, ako keby sme túto problematiku tak veľmi skomplikovali a ako keby sme sa niečoho obávali, hoci je to skutočne z môjho pohľadu povinnosť každého lekára urobiť prehliadku mŕtvej, mŕtvej osoby. Ďakujem. [14:34] Tibor Gašpar Reagovať bude aj pán poslanec Szalay, nech sa páči, máte slovo. [14:36] Tomáš Szalay – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Tak od konca, najprv k Peťovi. Ja som veľký zástanca profesionalizácie prehliadok mŕtvych. Práve skutočnosť, že prehliadky mŕtvych v minulosti robil ktokoľvek, tak viedla k tomu, že tie listy o prehliadke mŕtveho neboli vyplnené jednoznačným spôsobom, nie konzistentne, tie dáta neboli porovnateľné a keď robil, svojho času v rámci nejakého projektu sa robila analýza kvality výkazov v listoch o prehliadke mŕtveho, tak sa zistilo, že asi 20 % diagnóz v tých listoch o prehliadke mŕtveho bolo úplne zlých. To znamená, že všetky naše štatistiky, ktoré máme postavené na tom, že prečo ľudia zomierajú, ako boli presné iba na 80 %. Preto stále hovoríme, že máme obrovskú úmrtnosť na kardiovaskulárne ochorenia, no len preto, lebo ten obhliadajúci lekár, nepoznajúc zdravotnú dokumentáciu, nepoznajúc kontext, napísal, že mu prestalo tĺcť srdce a to už je teda kardiovaskulárna príčina, prečo ten človek zomrel. Čiže ja vítam tú profesionalizáciu, kde sa dá štandardizovať tá prehliadka mŕtveho, čiže len teda v tomto ti oponujem, Peťo. No a, pani kolegyňa Bajo Holečková, áno, toto je že králičia nora, do ktorej môžeme vbehnúť a dlho budeme v nej blúdiť. Ako krajský lekár to teraz hovorím, že v Bratislave, kde máme teda tu ten problém, problém ľudí bez domova pomerne najvypuklejší, tu nemáme o nich žiadnu konzistentnú, systematickú starostlivosť. Všetky cirkevno neviem aké sú len podenkové veci, pretože platobný mechanizmus je, že kapitácia, len ťažko ja môžem kapitovať človeka bez domova, ktorý nemá ani len občiansky preukaz, a nemám jasno, že do ktorej zdravotnej poisťovne patrí, toto si vyžaduje nejaký iný typ riešenia, ideálne v spolupráci so samosprávami. Ďakujem. [14:36] Tibor Gašpar Ďakujem. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce sa k rozprave vyjadriť navrhovateľ? Nie. Chce sa vyjadriť k rozprave spravodajca? Tiež nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Teraz nasleduje prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 517, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 542. Odovzdávam slovo pánovi ministrovi zdravotníctva Kamilovi Šaškovi, aby vládny návrh zákona uviedol. (Rokovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 517.) [14:39] Kamil Šaško – Vystúpenie Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, panie poslankyne, páni poslanci, účelom tohto návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, je zavedenie nového spôsobu definovania verejnej optimálnej siete poskytovateľov primárnej špecializovanej gynekologickej ambulantnej starostlivosti a poskytovateľov špecializovanej ambulantnej starostlivosti poskytovanej v špecializovanej ambulancii ako reakcia na potrebu zvýšiť odolnosť a pripravenosť ambulantného sektora a jeho posilnenie vzhľadom na očakávaný dopad starnutia populácie a následne rastúci dopyt po zdravotnej starostlivosti v špecializovaných ambulanciách. Navrhuje sa zavedenie príznaku verejne dostupnej ambulancie vo verejnej sieti poskytovateľov všeobecnej ambulantnej starostlivosti, poskytovateľov primárnej špecializovanej gynekologickej ambulantnej starostlivosti a poskytovateľov špecializovanej ambulantnej starostlivosti poskytovanej v špecializovanej ambulancii do registra povolení, ktorého cieľom je zohľadňovať účel, ktorý ambulancia plní v systéme zdravotnej starostlivosti, a zvýšiť transparentnosť cesty pacienta. Zároveň sa navrhujú úpravy v súvislosti s obmedzovacími prostriedkami s elektronickou dočasnou pracovnou neschopnosťou, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe, a tiež sa zavádza nový typ starostlivosti, komunitná starostlivosť, kompletná starostlivosť a prierezová starostlivosť s cieľom rozšíriť komplexnosť poskytovania zdravotnej starostlivosti s prihliadnutím najmä na duševné zdravie. Okrem vyššie uvedených úprav sa realizujú potreby aplikačnej praxe, odbúrava sa byrokracia, dochádza k zjednocovaniu pojmov, čím sa precizuje celá zdravotnícka legislatíva. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, poslanci, dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie predloženého návrhu zákona. Ďakujem. [14:39] Tibor Gašpar Ďakujem. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre zdravotníctvo, poslancovi Petrovi Slyškovi. [14:41] Peter Slyško – Vystúpenie spoločného spravodajcu 23. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený gestorským Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 571, 517, pardon. Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vyplývajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada vo všeobecnej rozprave sa uzniesla o tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby výbory prerokovali predmetný návrh zákona v druhom čítaní do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu. [14:41] Tibor Gašpar Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že do rozpravy som dostal dve písomné prihlášky, za klub Kresťanskodemokratického hnutia Peter Stachura, pán poslanec, a za Progresívne Slovensko pán poslanec Dvořák. Takže dávam slovo pánovi poslancovi Stachurovi, nech sa páči. [14:43] Peter Stachura – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi za klub Kresťanskodemokratického hnutia povedať v prvom čítaní naše pripomienky, resp. naše stanoviská ku predkladanému zákonu. Na začiatok by som povedal asi tak politicky, že konečne, konečne po roku prichádza vláda so zákonom, ktorý čiastočne aspoň systematicky začína upravovať niektoré veci, ktoré v slovenskom zdravotníctve nie sú dobré. A za to chcem vyjadriť pochvalu, to je určite pozitívna vec, že prichádzate s takouto zmenou, ktorá prináša pozitíva. Rovnako ale by som chcel poznamenať, že ako každá veľmi komplexná novela, a toto je veľmi komplexná novela, to je naozaj veľmi veľa rôznych, rôznych doplnkov ku rôznym zákonom, ku rôznym témam, tak je relatívne neprehľadná a potom to môže spôsobovať aj v niektorých oblastiach naozaj možno ešte väčší chaos, aký momentálne máme. Čiže toto vnímam trošku negatívne ako veľmi veľa prílepkov, ktoré ku tak dôležitému zákonu a myslím si, že hlavnou témou celého tohto zákona je verejná optimálna sieť špecializovanej ambulantnej starostlivosti, ale k tomu sa priliepa strašne veľa vecí a dovoľte mi teraz niektoré z nich tak trochu vyakcentovať. Čo treba ešte raz teda oceniť, oceniť by som chcel v prvom rade vyčlenenie verejnej optimálnej siete, to, po čom volajú dlhodobo už špecialisti v ambulantnej starostlivosti, aby sme jasným spôsobom zadefinovali v určitom regióne, ako má vyzerať optimálna sieť špecialistov v rôznych odboroch. To hodnotím veľmi pozitívne, hoci ešte stále nevieme, na základe akých kritérií dôjde ku takémuto stanoveniu, pretože ten všeobecne záväzný právny predpis ešte stále nie je pripravený alebo nie je definitívny, čiže na to si musíme počkať, ale minimálne tá snaha urobiť verejnú optimálnu sieť je, je dobrá a tú chceme podporiť. Rovnako chcem pozitívne sa vyjadriť aj k tomu, že konečne dochádza ku rozdeleniu ambulancií na tzv. verejne dostupné a potom špecializované ambulancie. Práve si môžeme odháknuť jednu vec, ktorá bola aj v našom programe pre zdravotníctvo KDH, pretože presne túto časť sme mali aj my v našom programe. Hovorili sme, že je naozaj rozdiel, ak máte ambulanciu, kde môžu prichádzať pacienti bez problémov a so svojimi problémami, ako verejne dostupná ambulancia a potom ambulancie, ktoré slúžia predovšetkým ako brána do nemocníc, to znamená pacienti pred nejakým zákrokom prídu na vyšetrenie, resp. po zákroku idú opäť do ambulancie na ďalšie vyšetrenie, alebo prídu s odstupom času na ďalšie vyšetrenie. Je to predsa len rozdiel, takáto ambulancia a ambulancia, ktorá je verejne prístupná, kde sa viete ako pacienti prihlásiť. Čiže toto rozdelenie spôsobí lepšie, lepšie rozdelenie a následne aj potom presnejšie počítanie, koľko verejne dostupných ambulancií v určitom regióne sa tu nachádza, pretože sa tu diali skutočne veci, že tieto nemocničné ambulancie sa plietli s ambulanciami, ktoré boli na periférii mimo nemocníc, a tým pádom z toho bol neporiadok. Poisťovne vykazovali, že majú plnú sieť, hoci tá sieť nebola naplnená, len bola naplnená takýmito ambulanciami, ktoré slúžili skôr nemocniciam. Čiže za toto jednoznačne pochvala, chválim, je to veľmi dobrý krok. V tejto novele sa niečo hovorí aj o tzv. primárnej špecializovanej gynekologickej ambulancii. Dobre, vieme si to aj takto zadefinovať, toto je takisto v podstate v poriadku. Čo trochu, z čoho sa trochu obávam, je, že celkovo ten systém, ako je nastavený v tej novele, je taký, taký relatívne voľný, že teda, aspoň keď som to dobre pochopil, tak špecialista alebo lekár sa môže rozhodnúť, či bude mať verejne dostupnú ambulanciu na budúci rok, alebo nie. Môže mať zmluvu so zdravotnou poisťovňou, alebo nie, môže mať len jednu zdravotnú poisťovňu, alebo nie. Čiže ak si porovnáme napr. iné systémy, tak väčšinou je to systém, ktorý je platený z verejného zdravotného poistenia, čiže ak nejaká entita, či to už je vúcka, alebo to je nejaký zväz lekárov, ako to je trebárs v nemecky hovoriacich krajinách, alebo niekto stanoví, že toto je potrebná ambulancia v našom regióne, tak je potrebná a keď sa nájde lekár, ktorý je ochotný rešpektovať podmienky, ktoré mu či už ten zväzok lekárov, alebo vúcka dá, tak jednoducho túto ambulanciu dostane, nemusí každý rok bojovať o nejakú zmluvu s poisťovňou, automaticky dostáva zmluvu s poisťovňou na celé obdobie až do dovŕšenia dôchodkového veku; samozrejme, ak sa nič nestane, ak prestane pracovať kvalitne a tak ďalej, tak tam sú určité mechanizmy, ako to odstrániť, ale u nás, ako vnímam túto reformu, tak v podstate nechávame tú voľnosť, čiže aj keď bude stanovená táto ambulancia, že je potrebná v regióne, že je verejne dostupná, tak stále dávame jednak možnosť poisťovni sa rozhodnúť, či danú poisťovňu, dané, danú ambulanciu zazmluvní, alebo nie, a tu môžu nastať určité problémy v rámci, v rámci starostlivosti. Čiže máte tu pekne zadefinované, aké rôzne, aké rôzne formy môžu byť, môže byť zmluvná a verejne dostupná, nezmluvná verejne dostupná a tak ďalej, nebudem to ďalej rozvádzať. Z môjho pohľadu bolo by lepšie, ak by sme vytvorili určitú sieť, stanovili jasné podmienky, ak chceš vstúpiť do tejto siete a ak chceš benefitovať z povinného zdravotného poistenia, tak musíš spĺňať tieto parametre a za oplátku, na oplátku dostaneš garanciu dlhodobej zmluvy. Ale dobre, máme trochu inú predstavu. Čo sa týka pozitív, ktoré ešte ďalej tu vnímam, je, že sa posilňujú kompetencie vyšších územných celkov, čiže vyšší územný celok, ktorý je teraz relatívne pasívny a viac-menej môže udeliť len licenciu, tak v súčasnosti je trochu viac vťahovaný do deja a bude môcť cez Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou povedať, že ako chce definovať verejnú optimálnu sieť. Môže dokonca požiadať teda o navýšenie počtu niektorých špecializovaných ambulancií alebo, naopak, redukciu. Neviem, či opäť je to šťastné robiť tak na ročnej báze, pretože my by sme mali vytvoriť nejaký systém, ktorý funguje, a potom ho len dotvárať naozaj, ak, ak sú nejaké problémy a takýmto spôsobom, keď bude tvárny každý rok, tak sa nám to nemusí podariť. Čo sa týka, čo sa týka ďalšej veľmi pozitívnej veci, ktorú chcem, ktorú chcem zdôrazniť, je zvyšovanie transparentnosti, to sa mi veľmi pozdáva, napríklad že v ústavnej zdravotnej starostlivosti poskytovatelia majú povinnosť zverejňovať výročnú správu o hospodárení, údaje o počte zdravotníkov v nemocniciach. Toto sú veci, ktoré sú naozaj veľmi dôležité pre transparentnosť, a chválim opäť predkladateľov, že na takéto veci pamätajú. To znamená ďalšia, ďalšia pozitívna vec, zoznam zdravotných výkonov, má byť jasne zadefinované, aké je trvanie výkonu, aké je ohodnotenie bodu, čiže opäť je to spresnenie toho, ako sa má vytvárať cenotvorba napr. v ambulanciách, opäť hodnotím pozitívne. A zároveň aj viacero bodov, ktoré, ktoré prinášajú zlepšovanie kvality, či už ide o napr. klinický, klinický audit trebárs diagnostickej radiačnej, a radiačnej, rádiológie napríklad, čo sa týka mamografií napríklad, že musia spĺňať kritériá. Pozitívne hodnotím aj to, že sa zavádza pojem administratívny pracovník, to, že vypadáva podľa tohto návrhu, vypadáva sonografia prsníka medzi 20. až 40. rokom života, tu sme boli aj s kolegami z výboru na takom stretnutí Ružový október, kde práve pacientska organizácia sama od seba prišla s tým, že sonografia prsníka u žien medzi 20. až 40. rokom života nedáva zmysel, naopak, len zaťažuje ženy, posielajú ich s falošne pozitívnymi výsledkami na mamografické vyšetrenia, tých nie je dostatok, niektoré mamografické centrá nie sú certifikované, opäť tá kvalita je otázna a tak ďalej, má to, spôsobuje to nadbytočné vyšetrenia a vyšetrenia v zlej kvalite, čiže opäť pozitívny krok. Rovnako sa v tomto materiáli nachádza, nachádzajú aj zmeny, čo sa týka mamografie, že má byť dostupná od 45. do 75. roku, to znamená, sa posúva tá hranica od... teraz je stále daná medzi 50. a 69. rokom, teraz sa posúva o desať rokov, otázka je, ako to budú zvládať naše mamografické centrá, ale okej, ten trend ísť s dobou, ísť s modernými, modernými predstavami a medicínou založenou na dôkazoch je pozitívny, takže... A mám tu vypísaných ešte viacero vecí, ale myslím, že sa nepatrí opozičnému poslancovi tuná viac ako polovicu času všetko len chváliť (povedané s pobavením), takže prejdem aj k tým veciam, ktoré sú pre mňa skôr kritické a kde vidím ja naozaj aj otázniky. Tie otázky, myslím si, že bude asi viac času na výbore, lebo niektoré veci nie sú mi jasne známe alebo nerozumiem, ako to predkladateľ myslel, tie preskočím a budem sa venovať teda v tej druhej časti môjho vystúpenia skôr tým veciam, ktoré vnímam kriticky, resp. s obavami. Ten asi najdôležitejší bod, ktorý by som chcel zdôrazniť, je, že neviem z akého dôvodu, že sme takí majstri všetko sťažovať, resp. nerobiť jednoduchším, ale komplikovať. My proste sme majstrami komplikovanosti, komplikujeme si, či už optimálna sieť nemocníc sa skomplikovala tak, že je veľmi komplikovaná, máme rôzne kategorizačné komisie, ktoré nejakým spôsobom kategorizujú a každý rok sa k tej kategorizácii vracajú a máme ich strašne veľa. Máme tu rôzne druhy zdravotnej starostlivosti, kde je veľmi ťažké rozlíšiť, ku ktorej alebo čo to vlastne znamená, tá-ktorá zdravotná starostlivosť, no a táto novela zákona prichádza s ďalšími témami, ktoré sú že obrovským rozšírením vlastne toho portfólia, ktoré už teraz máme. No a niekedy mi to pripadá tak, ako keby sme naozaj my už tu mali zvládnutý ten základný manažment, ten základný zdravotný systém a ideme vylepšovať a robiť také tie kudrlinky, aby to bolo ešte skvelé, fantastické, perfektné, ale, bohužiaľ, asi vás sklamem, ten zdravotný systém taký vôbec nie je. My by sme sa mali primárne zamerať na tú základnú kostru, aby tá fungovala, aby tá bola jasne oddelená, a potom sa môžme venovať aj nejakým takým, takým zaujímavým veciam, ako napríklad, a teraz sa dostávam k tej prvej veci, ako napríklad tzv. prierezová starostlivosť. Čo to znamená tá prierezová starostlivosť? No, pýtal som sa, hľadal som zahraničný ekvivalent, je dosť náročné to nájsť, že čo to tá prierezová zdravotná starostlivosť je alebo starostlivosť. Píše sa tu v odôvodnení, že je to nezdravotnícka odborná preventívna starostlivosť poskytovaná nezdravotníckymi pracovníkmi v jej prirodzenom prostredí v nezdravotníckych zariadeniach. Prečo je to v zdravotníckom zákone, je pre mňa celkom otázne. Aký je účel? Účel, ktorý sa píše v tom, v tom návrhu, je rozvoj osobnosti, vzdelávania, výchovy, zvyšovania samostatnosti, možnosť považovať za, môže to sa považovať za súčasť prevencie. No áno, dobre, fajn, len zase, sme už naozaj tak skvelo na tom, že ideme dávať takú nejakú nadstavbu nad to, čo vlastne tu teraz je? Ja mám obavu, že keď niečo také tuná zavedieme, ako je napr. tá prierezová zdravotná starostlivosť, tak celý systém ešte viac skomplikujeme a ešte viac zneprehľadníme, že čo to vlastne je. My tu máme problém rozdiferencovať, čo je dlhodobá následná paliatívna starostlivosť. S tým máme obrovský problém a my tu ešte zavádzame ďalšie pojmy. Zavádzame pojem prierezová, komplexná, komunitná, neviem aká, všelijaká, no tých pojmov je viac jak hviezd na nebi a nevyznáme sa v tom. Proste ten zákon prináša strašne veľa vecí a ja za každou jednou takouto vecou, neurazte sa, vidím PhD profesorky, ktoré, ktoré potrebujú nejakým spôsobom naštartovať nejaký svoj, svoj koníček alebo vec, ktorej sa venujú na fakultách ošetrovateľstva alebo inde, ale, ale prinesie to naozaj benefit tomu systému, prinesie to naozaj benefit našim pacientom? Veľmi som skeptický, lebo viete, to je taký problém už, ako som spomínal, v tej dlhodobej paliatívnej nám končia pacienti, ktorí vôbec nie sú hospicoví, nám končia vlastne v hospicoch, lebo buď nemajú kde ísť, alebo si ich to jednoducho niekto zaplatí, lebo je to jednoduchšie, jak sa hľadať, jak hľadať nejaké zariadenie sociálnych služieb. A ani v tom nemáme jasno, aké sú jasné hranice medzi jednotlivými oblasťami zdravotnej starostlivosti, čiže zavádzať ďalšiu, ďalšiu prierezovú je pre mňa, pre mňa naozaj, že keď zvládneme ten základ, potom sa môžme baviť aj o týchto ďalších veciach. Nechcem povedať, že to nie je dôležité, áno, je to dôležité, ale, ale neskôr, to je nadstavba. No, čo sa týka, čo sa týka teda ďalších vecí, dobre, odborní zástupcovia, licencie, som si tuná napísal, že ach jaj, to sme celí my, my tu všetko licencujeme, máme takých odborných garantov, hentakých odborných garantov, len robiť nemá kto, ale dobre, toto teraz neriešime, to je v podstate súčasť slovenského folklóru. Intervenčné tímy, okej, počas pandémie, v poriadku. Chcel by som sa venovať anestéziologickým ambulanciám, hej, to je tiež napísané, že teda majú vzniknúť anestéziologické ambulancie. No s týmto ja osobne ako anestéziológ mám určitý problém, pretože jednak neviem, či si predkladateľ uvedomuje, že týmto vyháňame anestéziológov z našich nemocníc, pretože ak budú mať možnosť robenia vlastných ambulancií, budú to robiť veľmi radi. Pôjdu do jednodňovej chirurgie, pôjdu k zubárom, pôjdu kade-tade, len nebudú v našich nemocniciach. A táto diskusia tu už viackrát bola. Aj za mnou ako štátnym tajomníkom boli párkrát anestéziológovia, moji kolegovia, ktorí chceli, aby som presadil to, aby mali ambulanciu. Ale teraz si rozmyslite, ja pochádzam, teda pracoval som v tom systéme, ktorý funguje. Normálne je predanestéziologické vyšetrenie v zahraničí teda doménou anestéziológov. U nás ešte chceme, lebo sme krajina, kde si to môžeme dovoliť, hovorím sarkasticky, všeobecného lekára, alebo ešte internistu, ktorý sa na pacienta pozrie, a anestéziológ potom hodí pečiatku, že dobre, dostaneš narkózu do chrbta. V iných krajinách to tak nie je. Ten anestéziológ je zodpovedný za zhodnotenie zdravotného stavu a rozhodne teda, akú narkózu dostane. Ale deje sa to vždy v tej nemocnici, kde sa daný lekár, ehm, daný pacient bude operovať. To znamená, ak je to raz v Banskej Bystrici, keď vidím pána Baláža, tak to je v Banskej Bystrici, pretože anestéziológovia v Banskej Bystrici poznajú špecifiká nemocnice, vedia, čo potrebujú, a jednoducho je to pre nich dôležité. Ak dovolíme robiť ambulancie anestéziológom kade-tade, že pôjde na predoperačné vyšetrenie do Spišskej Novej Vsi a hoci ide na transplantáciu pečene, teraz zámerne preháňam, tak to nebude dobre fungovať. Samozrejme, že každý, anestéziológovia sa cítia ukrátení. Opäť, Slovensko – svetový unikát, sme dovolili všetkým lekárom paralelné úväzky, každý si urobí ambulanciu, chodí, odpisuje si autá a všetko, dobre, ale dáva toto zmysel? Naozaj toto pomáha pacientom? Obávam sa, obávam sa, že nie. Čo sa týka, čo sa týka ďalších vecí, ktorých som sa chcel dotknúť. Skríningy. Dobre, tie skríningy hovoríme, že áno, sú potrebné, prevencia, veď o tom sa asi budeme rozprávať aj pri tom našom návrhu, ktorý dávame, ale ja som za zmysluplnú prevenciu. Musí vychádzať v prvom rade z evidencie, to znamená z dôkazov, mňa nikto iný nepresvedčí, že Slovensko je špecifikum, že my tu máme chorľavejších ľudí, alebo že psychomotorický vývin dieťaťa na Slovensku a v Nemecku je rozdielny. Nie je. Nie je. Toto sú veci, ktoré proste musia dávať hlavu, pätu a musia vychádzať z nejakej evidencie. Čiže aj tie skríningy. V situácii, kedy máme málo lekárov, nedostatok zdrojov, treba to robiť veľmi citlivo, naozaj vážiť, ktorý skríning dáva zmysel a ktorý nie a v ktorej skupine, v ktorej populácii je dôležitý. Takže opäť, nie som proti skríningom, nechápte ma zle, len každú jednu vec, ktorú budeme robiť a zvlášť prichádzame s novými skríningami, hoci nemáme dobre zvládnuté tie, ktoré teraz tu sú. Máme obrovský problém s výberom informácií, nefungujú nám registre, nevieme presne, ktorý skríning nám ako zaberá a aký pozitívny efekt má na našich pacientov, a v tejto situácii ešte, opäť, nedostatočného systému, ideme robiť ďalšie skríningové opatrenia. Pozor, zdá sa mi to dosť, dosť riskantný krok. Čo sa týka ďalších vecí, čo sa týka ďalších vecí, nepáči sa mi, a to hovorím otvorene, celá tá stať, že zdravotná poisťovňa má robiť akési poradenstvo, nejaké poradenstvo o zdraví, programy zdravia, životospráve, životnom štýle. Má to ísť z nejakého tohoto fondu zdravia, ktorý sme dali, no to sú také, také, také, také ľahké peniaze, ktoré sa dajú všelijako použiť na hocičo. Pod tým sa dá pou... robiť preventívkové vlaky, vymýšľať nejaké rôzne školenia, osvetu šíriť a tak ďalej. Za tým sa môže skrývať naozaj kadečo. No a keď sme v stave, pán minister, a však vy ste ekonóm, že ideme škrabať pomaly každé euro, lebo ho nemáme, no tak si treba uvedomiť, že na takéto výmysly a múdrosti nemáme, jednoducho nemáme, a treba si povedať, že čo je podstatné a čo nie. Čiže celá tá stať, ktorá sa tu hovorí, ako že zdravotná poisťovňa, čo ona všetko chce robiť a jak chce riešiť zdravie a tak ďalej, tak ja ju vnímam dosť kriticky a naozaj veľmi rezervovane. Čo vidím rovnako, zdravotné poisťovne majú robiť nejaké programy riadenia chorôb. Fond zdravia, zvyšovanie angažovanosti pacienta. No, to sú, to sú, to sú krásne, ľúbivé reči, to naozaj sa dobre počúva, je to, je to, je to príjemná téma, ktorá sa dá naozaj aj mediálne dobre predať, ktorá naozaj rezonuje v spoločnosti, veď všetci chceme byť zdraví. Ale tu treba nastavovať mentalitu ľudí inak, hej, a neviem, či to vedia tieto zdravotné poisťovne urobiť. Lebo naozaj človek si niekedy pripadá ako Alenka v ríši divov. Niekto ide na preventívnu prehliadku, vyjde od lekára, raz za dva roky si dá odobrať krv, s ním sa pekne porozpráva a potom si zafajčí, zoberie jeden Red bull a zapije tú cigaretu Red bullom. No tak, viete, alebo keď chodíte na preventívne prehliadky k zubárovi, no tak darmo, že budete chodiť raz alebo dvakrát na preventívnu prehliadku, no ale keď si neumývate pravidelne zuby, no tak zubnú hygienu nebudete mať lepšiu. Čiže toto sú veci, ktoré by sme mali my racionálne zvážiť, a myslím si, že tento, táto časť v tomto, v tomto návrhu nie je dobre vyprecizovaná. No a ešte poslednú vec, ktorú by som chcel jednoznačne tuná uviesť, je oblasť záchra... oblasť sociálnej, sociálna oblasť, pretože v zariadeniach sociálnych služieb, v zariadeniach sociálnych služieb, ako viete, sú klienti, ktorí majú aj ošetrovateľské potreby. V súčasnej legislatíve je to, je tá limitácia zhruba na 10-tisíc lôžok a aby sme sa lepšie rozumeli, niektoré hlavne DOS-ky, to znamená, to sú zariadenia, kde ležia chronickí pacienti, dlhodobí pacienti, hlavne potrebujú opatrovateľskú starostlivosť, ale niektorí z nich potrebujú aj ošetrovateľskú starostlivosť. A táto ošetrovateľská starostlivosť, ktorá sa vykonáva v zariadeniach sociálnych služieb, má byť hradená z verejného zdravotného poistenia. Fajn. Doteraz tam bola limitácia 10-tisíc lôžok, v predkladacej správe sa hovorí niečo o tom, že potreba je až 23-tisíc lôžok. Áno, že demografickou zmenou tá potreba tu narastá. Aj s tým sa dá, tomu sa dá rozumieť a chápem, ale toto je veľké riziko, aj čo sa týka finančného krytia, na ktoré sa podľa mňa v tomto návrhu nemyslelo, pretože v súčasnosti platí po navýšení zhruba paušál, ktorý je 6,60 eur na hlavu a deň takéhoto klienta, ktorý potrebuje aj ošetrovateľskú zdravotnú, ošetrovateľskú starostlivosť. No ale viete, niekedy je veľmi ťažké rozlíšiť, kde je hranica medzi ošetrovateľskou a opatrovateľskou starostlivosťou, aká je intenzita tej ošetrovateľskej starostlivosti. Práve v zákone, ktorý ešte definovala aj Andrea Škripeková, ja som chvíľku tomu pomáhal, sme trvali na tom, aby sa ošetrovateľská starostlivosť zadefinovala, či je tam intenzita ošetrovateľskej starostlivosti nízka, stredná, vysoká. Pretože je naozaj niekedy, predsa nemôžme niekoho, kto je diabetik povedzme a potrebuje pravidelne aplikáciu inzulínu, brať ako ošetrovateľskú starostlivosť, na ktorú potrebujeme zdravotnú sestru, keď v domácom prostredí by tento inzulín mohla pichať aj normálne osoba, teda príbuzný daného pacienta. Čiže treba sa naozaj zamyslieť nad tým, či je tá vysoká intenzita ošetrovateľskej starostlivosti a práve týmto pacientom tam poskytnúť peniaze zo zdravotného poistenia. A na oplátku to, čo sa teraz nedeje, ale možno, pán minister, si to zoberiete ako jednu z úloh, je, že my sme chceli, aby na oplátku Sociálna poisťovňa dávala niečo aj do zdravotníctva. Pretože napríklad kamenné hospice, to nie je len zdravotná starostlivosť, ktorá sa tam deje, ale je to aj sociálna starostlivosť. To sú ľudia, ktorí nemajú kde inde zomierať, zomierajú ťažko a toto by mala byť, časť tejto starostlivosti by mala byť hradená aj zo Sociálnej poisťovne a rovnako napríklad tie podporné tímy, kde by mali byť aj ľudia zo sociálnej oblasti, by mali byť hradené opäť aj z tohto druhého piliera. V ideálnom prípade, samozrejme, by zdravotníctvo a sociálna oblasť mali byť spolu, pretože je to integrálna súčasť, v budúcnosti sa tomu pravdepodobne nevyhneme a takto to dáva najväčší zmysel. Nedá sa to striktne oddeľovať, že dotiaľto je zdravotné a tuto už je sociálne, vždy je to nejaký mix a kombinácia. Čiže tu dávam veľký výkričník a apelujem aj na predkladateľov, že dajte si pozor, že či toto naozaj aj z finančného hľadiska máte dobre zrátané, lebo tie náklady môžu byť naozaj aj niekoľko, 50 – 60 miliónov plus, ak by sa teda tie limity v zariadeniach sociálnych služieb, ktoré potrebujú paušálne ošetrovanie, výrazne zvýšili. No a potom sú tu, samozrejme, ešte niektoré veci, ktoré by som ja na záver vypichol, ako sú napríklad podporné tímy. Viete, tie podporné tímy sa tiahnu naprieč celým týmto dlhým, dlhým zákonom a sú rôzne. Niekde sú podporné tímy v nemocniciach tak, ako sme ich pôvodne chceli zadefinovať, že to sú podporné tímy zložené zo sociálneho pracovníka, z psychológa, z kňaza, z ľudí, ktorí sa starajú o to, aby ústavná zdravotná starostlivosť bola čo najefektívnejšia, najkratšia, aby sa už na začiatku, keď sa pacient dostane do nemocnice, vedelo, čo s ním ďalej, kam sa ocitne po skončení hospitalizácie. Toto mali byť tie podporné tímy, mali byť pre, aj pre príbuzných, ktorí mali byť podporovaní týmito špeciálnymi multiprofesionálnymi tímami. No a tu v tomto dokumente sú to raz takéto tímy, ktoré sme mysleli, a potom sú to, sa tu píše, že podporný tím, to je hocikto, to je aj niekto, kto prekonal rovnaké ochorenie a tiež môže patriť do podporného tímu. Tak to sú také veci, ktoré vo mne vyvolávajú obavy, že čo to vlastne, akože čo chceme s tým podporným tímom. Čiže určite treba docizelovať aj tú nomenklatúru a názvy, ktoré tu sú. Mám tri minúty, nechcem vás už ďalej zdržiavať. Chcem to zhrnúť ešte raz. Myslím si, že toto dielo, dielo, ktoré pripravila pravdepodobne, ešte pripravil tím pod pani ministerkou Dolinkovou, má veľa pozitív, určite, niektoré sme z nich pomenovali, vieme ich podporiť, niektoré veci tu sú vyslovene že veľmi otázne, ktoré môžu spôsobiť ešte väčší chaos v našom systéme a ktoré by sme očakávali, že sa vycizelujú, vypreci... budú precíznejšie pripravené. A potom máme ešte viacero otázok, ktoré potom budeme pánovi ministrovi, keď sa zorientuje trochu viac v celom tom zdravotníctve, to mu vôbec nezávidím, tak budeme mu to teda na výbore prednášať a predkladať, čo chceme ešte ďalej s ním prebrať. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. [15:11] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán poslanec. Na vystúpenie pána poslanca štyri faktické. Pán poslanec Baláž. [15:11] Vladimír Baláž – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Myslím, že to kolega Stachura celkom dobre zhodnotil. Ja sa chcem vrátiť, to ma vyprovokovalo, tie anestéziologické ambulancie, lebo chcem, aby to tu zaznelo teda. Ja som sa o tomto veľa debatoval, tá debata tu už bola dlhodobo. Tu si treba uvedomiť, že keď tie ambulancie nemáme, tí pacienti musia tú nemocnicu navštevovať a keď sú operovaní niekde v centre, musia prísť z iných krajov, proste sa nám predlžuje hospitalizácia, resp. ich náklady na cesty. Anestéziologické ambulancie budú mať výhodu v tom, že budú zazmluvnené poisťovňami len na tie výkony, ktoré majú byť, tak si nemyslím, že by tam mal nejaký veľký nárast existovať. Takže ja som na tejto strane podporovateľ toho, len, samozrejme, treba ustriehnuť tie náklady z hľadiska, z hľadiska toho, týchto, ich výkonu tej anestéziologickej ambulancie. Ale v zásade ďakujem za to, to bolo celkom priaznivé zhodnotenie, ja ešte v ústnej rozprave vystúpim k pár bodom. Ďakujem. [15:12] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Szalay. [15:12] Tomáš Szalay – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Zrejme aj ja vystúpim v ústnej rozprave, lebo je potrebné reagovať na niektoré veci, ktoré tu zazneli. Ale určite v tejto krátkej poznámke chcem aspoň jednu vec z príspevku pána Stachuru okomentovať a by som chcel veľmi zásadne a principiálne obhájiť kompetenciu zdravotnej poisťovne robiť poradenstvo a disease management programme, teda program riadenia starostlivosti o jednotlivé choroby, lebo to považujem za zásadnú, zásadnú vec, ktorá zásadne zlepší život chronickým pacientom v tejto krajine. Osobne som viac ako desať rokov takýto projekt robil, čiže viem, čo disease management programme obsahuje, čo disease management programme je a akým spôsobom to zásadne vie ovplyvniť kvalitu života pacientov, odmeňovanie poskytovateľov a vie to prispievať k zdravotným výsledkom. Ak by sme mali zdravotný systém založený na plnení nejakých indikátorov, nejakých KPIs, aby zdravotná poisťovňa mala tieto KPIs stanovené ako podmienku dosahovania zisku, tak v tom prípade by bola jej obrovská motivácia využívať takúto kompetenciu, teda poradenstvo a disease management programme, v záujme svojich poistencov, ktoré sú zároveň aj záujmami tej poisťovne, pretože dobrý manažment chronického ochorenia vedie k úspore finančných nákladov. Viem to preukázať a zrejme teda keď budem mať slovo v rámci ústnej rozpravy aj preukážem, že sú na to dôkazy, že dobrý manažment tých ochorení, dodržiavanie tých guidelineov, ktoré však niekto musí monitorovať a nerobia to lekári, nerobia to zdravotníci, tak umožnime to robiť zdravotným poisťovniam, dajme im na to motiváciu a zdravotná starostlivosť v tejto krajine bude vyzerať lepšie. Čiže s týmto som, Peter, zásadne nesúhlasil s tvojím príhovorom v prvom čítaní. Ďakujem. [15:14] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Majerský. [15:14] František Majerský – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Peter, myslím si, že si to veľmi zoširoka zhodnotil. Zhodnotil si aj pozitívne veci, lebo naozaj po reforme v zákone 575 alebo jeho obnove a zmenách sme volali už naozaj skoro rok a sú tam naozaj dobré veci. Ja musím naozaj povedať za regióny, že je kľúčové to, že sa posunú kompetencie na vúcky a že vúcky budú môcť rozhodovať, kto k danej sieti bude a kto nebude, ale verím tomu, že sa tam posunú aj financovanie, lebo bez toho naozaj tie vúcky môžu rozhodovať len sčasti, čiže budeme mať aj určite v druhom čítaní pozmeňujúci návrh, aby sa toto zmenilo. Je tam veľa vecí, ktoré, na ktoré mám názor, že sa budú musieť ešte upravovať, a myslím si, že aj vládna koalícia príde s nejakými pozmeňujúcimi návrhmi. My takisto ich budeme dávať, lebo sú dôležité, aby sa niektoré veci upravili, ale vcelku ten zákon je dôležitý. Je dôležitý, aby tu bol, je dôležitý, aby sa prijal, lebo naozaj sa musí posúvať naozaj tá zdravotná starostlivosť dopredu. Je tam naozaj, to je to, čo si presne povedal, že je to také, že sme zase na niečo nalepili, na zákon sme nalepili zase nejaké prílepky, ktoré tam vôbec nemuseli byť, ale vcelku to hodnotím pozitívne v tom, že ten zákon je už v Národnej rade a máme naozaj aj prvé, aj druhé čítanie na to, žeby sme niektoré veci upravili a opravili, a preto aj takisto budeme komunikovať s pánom predsedom Balážom, kde budeme sa snažiť zapracovať veci, ktoré naozaj tomu zákonu môžu len pomôcť. Ďakujem. [15:14] František Majerský – Vystúpenie s faktickou poznámkou ===== [15:14] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Pani poslankyňa Bajo Holečková. [15:20] Martina Bajo Holečková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Ja, naopak, musím povedať, že ja veľmi vítam to, že sa ide navyšovať počet ošetrovateľských lôžok v zariadeniach sociálnych služieb. Musím povedať, že asociácia neverejných poskytovateľov hovorí až o potrebe 36-tisíc lôžok. Je potrebné povedať, že v zariadeniach sociálnych služieb máme ľudí, ktorých odkázanosť, stupeň odkázanosti je 5 a 6, väčšina z nich takmer potrebuje tú ošetrovateľskú starostlivosť. Ale vrátim sa k tomu, efektívnosti, pretože dobre vieme, že, pán poslanec, ty si hovoril, že to je 6,60 na hlavu denne. Ono sa to zmenilo, je to 12 už. Ale musím povedať, že je to štyrikrát násobne lacnejšie ako lôžko v nemocnici. Už nehovoriac o tých pozitívnych vplyvoch, ktoré to má na tú psychiku a tak, že pokiaľ je ten pacient ošetrovaný v tom, poviem to, domácom prostredí, lebo v tých zariadeniach sa oni cítia už ako v domácom prostredí, tak je to pre neho prospešnejšie. Čiže je to štyrikrát lacnejšie pre štát, pokiaľ dokážeme ošetriť klienta v zariadení, ako keď ho hospitalizujeme v nemocnici. Čiže, naopak, ja túto úpravu veľmi vítam a ak by bol priestor, ja by som naozaj uvítala aj ešte navýšenie tých lôžok, lebo skutočne v zariadeniach sociálnych služieb je, poviem to, väčšina ľudí už odkázaná na tie ošetrovateľské úkony, ale, samozrejme, veľmi by som ocenila aj to, ak by to išlo ruka v ruke s tým, že napríklad opatrovateľom zvýšime kompetencie, a to je proste spolupráca s ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny, kde zadefinujeme, že napríklad tie jednoduché úkony môže robiť opatrovateľ a nemusí... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [15:20] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Stachura. [15:20] Peter Stachura – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za všetky pripomienky. Vlado Baláž, anestéziologické ambulancie, môžme si to sami vydiskutovať, ja mám iný názor, ale rešpektujem tvoj. Ja som chcel len pripomenúť, že môže to dopadnúť tak, že nebudú anestéziológovia v nemocniciach, ale však uvidíme. Čo sa týka Tomáša, ako ja nerozporujem to, že Disease Management Programme je nezmysel, to vôbec nie, len pýtam sa, že prečo to majú robiť zdravotné poisťovne. A upozorňujem opäť na to, že je to taká sivá zóna, ktorá sa veľmi ťažko kontroluje, čo tie zdravotné poisťovne ako robia, takže bolo to myslené skôr tak. Fero, ďakujem. Áno, snažíme sa byť konštruktívnou opozíciou, prinášať nejaké návrhy riešenia, to, čo sa nám páči, čo sa nám nepáči. A tuná naozaj sme chladnokrvne zhodnotili, že je tu veľa pozitív, niektoré veci sa nám nepáčia, takže vďaka za tento postreh. No a, Martinka, čo sa týka tých ošetrovacích lôžok, tam je veľký problém hlavne ohľadom kontroly, to je ten zásadný, zásadný bod, že kto rozlíši, či sú mierne ošetrovateľské potreby, alebo, alebo vážne. Veľakrát sa stáva, že naozaj dôjde k exagerácii, čiže ľudia si myslia, že má veľmi ťažké, alebo potrebné sú ošetrovateľské úkony, hoci by to vedel zvládnuť opatrovateľ možno, keby mal rozšírené kompetencie. Čiže toto je tiež na odbornú diskusiu, na jasné nastavenie pravidiel, čo nám ako krajine, bohužiaľ, nejde. My veľmi nastavovať pravidlá nevieme a nevieme ich potom ani kontrolovať a vymáhať, čiže tu sa toho obávam, že ak to pustíme, tak môže dôjsť ku naozaj k vysokému nárastu vlastne potrieb. Ale súhlasím s tým, čo si povedala, že je to lacnejšie ako v nemocniciach. Je to opäť na odbornú, odbornú diskusiu, takže ďakujem ešte raz všetkým kolegom a dúfam, že budeme v takejto odbornej diskusii ďalej pokračovať. [15:20] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Pán poslanec Dvořák. [15:20] Oskar Dvořák – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja teda, keď som hovoril na začiatku, že prichádzajú nejaké akože systémovejšie zmeny, tak som primárne smeroval na toto. Ja to beriem ako balík aj k tým ďalším zmenám, aj to oceňujem, tie elaby, ktoré sa snažíte zaviesť, teda k tomu sa bude vyjadrovať kolega, ale primárne som teda mieril na toto. A ja teda chcem a možno budem rád aj, ak mi to bude vysvetlené tu alebo potom na výbore. Ja som mal tú česť byť pri začiatkoch ambulantnej reformy a táto legislatíva z toho vychádza, a práve preto viem, že čo všetko to ako kebyže obsahuje okrem tej samotnej legislatívy a čo je potrebné urobiť aj nelegislatívne, aby to celé fungovalo. A aby som teda nejakú tú históriu zobral, že ako toto celé začalo, lebo ono je to dôležité v tom kontexte vedieť, ako a prečo sa vlastne prijíma táto nová optimálna sieť a ako sa k nej pristupuje. My sme začínali vtedy s všeobecnou ambulantnou starostlivosťou a takou tou... a hľadali sme teda, vtedy sme sa pozerali, keď som bol ešte na ministerstve, že ako to robia tie okolité krajiny, a zobrali sme si za taký cieľ alebo, alebo vzor tú Českú republiku, ale aj niektoré ostatné krajiny majú veľmi podobné systémy. A tam to napríklad nerobí ministerstvo, tam robí tzv. optimálnu sieť alebo tzv. zonáciu tam robí ich všeobecná česká štátna poisťovňa veľká a ona na to ani nepotrebuje, ani tu by sme teoreticky na to nepotrebovali legislatívu, pretože ona si túto celú analytiku, ktorú my dávame do legislatívy, urobí vo vnútri a na základe toho potom nastavuje platby, zazmluvňovania robí a ona určuje celý ten trh. No ale tým pádom, že tá regulácia, ten poistný trh samotný tu nejakým spôsobom ako kebyže dlhodobejšie nefunguje a nejaké zdravotné politiky budúce netlačí, tak my sme pristúpili k tomu, a ja s tým súhlasím, aby teda štát chytil tie opraty do rúk, a teda štát prišiel s tou iniciatívou vtedy, že pozrieme sa teda na pediatrov a všeobecné ambulantné starostlivosti a v tom prvom kroku si teda vôbec analyticky potrebujeme zistiť, že kde máme tie najväčšie medzery, kde nám tí lekári najviac chýbajú. My napríklad veľmi, a preto nám aj napríklad veľmi často hovorím, že tú stratégiu ľudských zdrojov potrebujeme, pretože keď sa pozrieme na porovnanie lekárov, koľko ich máme, s ostatnými krajinami, tak my nevieme, či nám chýbajú v nemocniciach, ambulanciách, v ktorom regióne, v akých špecializáciách, a práve preto ako kebyže v tých špecializáciách to treba precizovať. No a keď sme robili teda tú všeobecnú ambulantnú starostlivosť, tak sme si presne zobrali za cieľ tú, alebo za vzor tú Českú republiku, urobili sme si tzv. semafory, pozreli sme sa na okresy, zistili sme, kde nám tí lekári najviac chýbajú. Ale to je nevyhnutný prvý krok, aby ste potom následne vedeli robiť nejaké, nejaké opatrenia, napríklad dotácie. My sme na to, na tie dotácie napríklad, ktorými sa veľmi často chválila aj ministerka Dolinková, tak tie sme vyrokovali ešte my s mojím tímom vtedy na ministerstve a vyrokovali sme ich práve na základe toho, že sme vedeli, kde nám tí lekári chýbajú, urobili sme tzv. tú zonáciu, vedeli sme, ktoré regióny máme najviac kritické, a následne sme teda vedeli tie dotácie do toho smerovať. Ja som veľmi rád, že súčasné vedenie teda alebo vedenie pod pani Dolinkovou v tom pokračovalo, a tým pádom je to veľmi dobrá vec. Samozrejme, sú z toho nejaké poučenia a ja tie poučenia vidím aj v tejto legislatíve a som z toho veľmi rád. Napríklad tá úloha tých vúciek, že sa dá zosilniť. Vedia možno nejaké konkrétne špecifiká regiónov a vedia lepšie smerovať niektoré tie dotácie, to už ja teraz chválim a myslím si, že je to dobrá vec, však to sa v praxi naučíme, že reforma je fluidný proces, ktorý treba robiť dlhé roky a nieže sa urobí jedna legislatíva a končí. No ale čo chcem povedať, prečo som urobil takéto väčšie intro, je to, že tá samotná zonácia alebo to, že tá nová optimálna sieť je len nástrojom analytickým pre to, čo máme robiť ďalej. Následne bolo nutné robiť a my sme to v pozadí už robili. My sme sa rozprávali s Európskou komisiou a mali sme vyrokované rôzne stabilizačné mechanizmy, rôzne dotácie na to, aby sme vedeli robiť nové koncepcie tej všeobecnej ambulantnej starostlivosti a pediatrie, ktoré vám zároveň teda určia, že kam sa ten, kam sa ten odbor bude smerovať v najbližších desiatich rokoch, a ono aj podľa toho, že aké budú mať kompetencie tí lekári v tých ambulanciách, ono to aj veľmi ovplyvňuje tú samotnú zonáciu alebo tú sieť. Pretože keď im dáme dajme tomu že viac kompetencií, všeobecným lekárom, pediatrom, tak následne potrebujeme aj tú všeobecnú sieť upraviť, že potrebujeme menej kapitovaných pacientov na vypočítanie tej optimálnej siete. Tým finálnym krokom, ktorý treba robiť aj na základe tých optimálnych sietí, je, že, a keď vieme teda, že čo majú oni poskytovať v tých samotných ambulanciách, je, že nastavíme podľa toho aj platby poisťovné, platby zo zdravotného poistenia. No a prvým tým krokom, ktorý ja som teda vnímal pozitívne, a teda zatiaľ akože do veľkej miery stroskotal a robí sa tu len nejaký menší pilotný program, bol napríklad ten nový katalóg výkonov. A to má nejakú postupnosť, ktorú treba robiť. A my sme teda vždy vedeli, keď už sme vyjednávali s Európskou komisiou, že toto, čo robíme, je jednoduchší pilotnejší projekt, treba ho naškálovať, treba ho pripraviť, treba ho potom urobiť na špecializovanú ambulantnú starostlivosť. Tá špecializovaná ambulantná starostlivosť je v niečom komplikovanejšia, a preto aj ten zákon ja chápem, že on je v niečom technickejší a je zložitejší, ak chcete niečo dať do toho zákona, pretože ona tá špecializovaná ambulantná starostlivosť nie je homogénna. Proste tí lekári, tie prípady, ten typ starostlivosti je oveľa viac heterogénnejší v každej ambulancii podľa špecializácie. Čiže ja to logicky vnímam a za to aj chválim a trošku si teda prihrievam aj polievočku na tomto, že vlastne vychádzate z tej všeobecnej ambulantnej starostlivosti, postupne sa hýbete k tej špecializovanej ambulantnej starostlivosti, ale zároveň teda chcem upozorniť, že ono je zároveň nutné aj urobiť to, čo sme robili pri tej všeobecnej ambulantnej starostlivosti. Treba si zároveň povedať, že čo od tých ambulancií očakávame v horizonte dajme tomu desiatich rokov. Ja neočakávam, že ministerstvo by toto samé urobilo, treba zapojiť, samozrejme, odborné obce, máme tu množstvo odborníkov, ktorí sú, ktorí sú združení vo svojich orgánoch, tých, tak sa to robilo aj pri reforme nemocníc. Treba ich zapojiť, treba zadefinovať nejaké stratégie tých konkrétnych špecializácií na najbližších dajme tomu desať rokov, čo od nich očakávame. A treba, samozrejme, pokračovať potom následne aj v nejakej regulácii platieb. Ja si myslím, že toto je potrebné, takto treba ako kebyže pokračovať, ale zároveň toto je nejaký akože strategicky dlhodobejší nástroj. A v čom teda ako kebyže zlyhávala táto vláda dlhodobejšie, ja to hovorím od začiatku toho roka, že už tie samotné predikcie, ktoré vidíme v tej pediatrii, tak nám hovoria, že tu sa na nás valí veľká lavína ako kebyže personálneho nedostatku, špeciálne pediatrov, pediatričiek, a my vieme, že do roku 2035 môžeme mať tých pediatrov, pediatričiek až o polovicu menej. A to znamená, že my musíme robiť zároveň ako kebyže systémové reformné opatrenia, ktoré nastavia siete, stratégie a platby, ale zároveň v niektorých špecializáciách potrebujeme sanovať rýchlo, rýchlymi riešeniami. No a napríklad čo ja som teda ako kebyže navrhoval, my sme to mali aj v predvolebnom programe a veľakrát som tu aj o tom hovoril aj na výbore samotnom, je napríklad, že keď sa pozriete už na tú samotnú analytiku tej špecializovanej ambulantnej starostlivosti, my zistíme, že máme množstvo internistov, ambulantných internistov, až do okolo 1 400 ľudí. No a teraz že čo robia napríklad že západnejšie krajiny od nás, že ako to funguje, je to, že oni tých internistov začnú viac využívať na starostlivosť pre všeobecnú ambulantnú starostlivosť. To znamená, že trošku ich ako kebyže prenášajú kompetenciami, platbami prípadnými nejakými, napríklad kapitáciami v našom prípade, aby sa internisti viac starali teda o všeobecných lekárov, a následne potom, keď chcú sanovať pediatrický, pediatrický stav, tak keď mám zasanovaný ten všeobecný stav tých všeobecných lekárov, tak následne viem posúvať hranicu, kedy sa starajú napríklad pediatri o naše deti. Napríklad v Česku, keď sa pozrieme, tak tam vidíme, že napríklad tam začínajú cca od štrnástich-pätnástich rokov, tie západnejšie krajiny to posúvajú, ten dorast tam už vôbec nie je. My tu máme dorast. Čiže ja zároveň kvitujem a chválim, že pokračujete v tej reforme, že ste si ju osvojili, ale zároveň si myslím, že napríklad v prípade pediatrie, alebo keby sme sa možno, ja neviem, pozerali na pľúcnych lekárov, keby sme sa pozerali možno na kardiológiu, keby sme sa pozerali na neurológiu, alergológiu a podobne, tak by sme zistili, že takéto krízovejšie opatrenia potrebujeme robiť vo viacerých tých oblastiach. Čiže ja chcem vás aj povzbudiť k tomu, že idete dobrým smerom, ale ak nepôjdete trošku krízovejšími opatreniami, ktoré budú mať efekt možno do štyroch-piatich rokov, tak tá pediatria bude mať obrovský problém a môže sa stať napríklad to, čo sa stalo v Slovinsku. V Slovinsku dlhodobo ten problém ignorovali a následne teda štát už tam už aj povedal, že on nevie zabezpečiť fyzicky pediatrov pre rodičov a veľmi často ste sa fyzicky ani k tomu lekárovi nedostali a oni museli zriadiť napríklad telefónnu linku, na ktorú ste volali. Alebo, keď nám to už skolabuje, tak potom zistíte, zase budeme v takom tom zablúdilom kruhu, že budú nám dajme tomu kolabovať urgenty, budeme mať preplnené nemocnice. Budú sa lekári a celkovo zdroje viac orientovať do nemocníc a potom zistíme, že keby sme to chceli nanovo naštartovať tú pediatriu, o ktorej vieme, že nám do 2035. môže skolabovať, tak potom to zoberie oveľa viac zdrojov, oveľa viac času a možno sa nám to nepodarí ako kebyže vrátiť do tejto, do tohto stavu. Čiže dobrý smer, ale ja by som teda očakával aj od ministerstva, že nám ukáže nejaké krízovejšie riešenia, nejaké rýchlejšie riešenia, ktoré budú mať nejaký rýchlejší efekt, ako dajme tomu že za päť, šesť, sedem, osem rokov. Máte, napríklad pri tej pediatrii máte, veľmi ľahko napríklad s tými internistami môžete pracovať. No a, samozrejme, ja už som to aj spomínal. Chcem to spomenúť, pri tej ambulantnej reforme je to podľa mňa extrémne dôležité, lebo toto, tieto optimálne siete merajú fyzickú dostupnosť a kapacitu fyzickú tých lekárov, ale reálna dostupnosť je napríklad obmedzená veľmi aj poplatkami. A tie poplatky sú, samozrejme, na každom území, na každom kraji, v každom kraji sú trošku inšie podľa kúpyschopnosti, podľa dostupnosti tých lekárov a veľmi často, aj keď zadefinujete verejne prístupnú ambulanciu od neverejne prístupnej ambulancie, tak tá verejne prístupná ambulancia v skutočnosti nebude verejne prístupná napríklad práve kvôli tým poplatkom. Aj preto je to podľa mňa extrémne dôležité zadefinovať. A tuto skončím a tým ostatným veciam ja by som, ja by som tiež vedel viacero tých technických vecí, akože mať tú technickejšiu debatu k tomu zákonu, ale chcel som vám skôr dať takýto ako kebyže strategický pohľad nás, ako sa na to pozeráme. Zároveň teda, jak kolega Stachura už asi spomenul, že takáto veľká legislatíva by si zaslúžila možno aj samostatný zákon, samostatné číslo tlače, samostatnú veľkú diskusiu, lebo vidíte, že vedeli by sme sa tam akože o tých nuansách baviť ešte veľmi dlho. Takže ďakujem veľmi za pozornosť, a teda v prvom čítaní, ak teda nepriletia nejaké zvláštne pozmeňováky, ako to bývalo zvykom, tak chystáme sa toto podporiť. Ďakujem. (Potlesk.) [15:29] Andrej Danko Pán poslanec Baláž. [15:31] Vladimír Baláž – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Pán kolega, pán kolega Dvořák, nehnevaj sa na mňa, ja s kúskom vtipu iba poviem, že keď ti to vyhovuje, tak si bol vážny tvorca reformy na ministerstve zdravotníctva, ktoré teraz môžme ďakovať, že aspoň chvíľku po nej môžme kráčať, a keď nie, tak povieš, že čo si s tým mal spoločné. Však ty si tam bol len taký nejaký malý úradník. (Povedané so smiechom.) No tak troška to všetko treba zaobaliť, ale ďakujem za vystúpenie. [15:31] Andrej Danko Pán poslanec Majerský. [15:32] František Majerský – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, pán kolega, mal si pekný potlesk, čiže klub máte veľký. Ale nie, trošku vážnejšie. Dve veci by som tam podotkol, čo si myslím, že na to by sme nemali zabudnúť, je, že máme dostatok interných atestácií interných lekárov. A podľa mňa by bolo v budúcnosti možno, ak chceme naozaj riešiť krízové veci, že nám naozaj odchádzajú alebo nemáme dostatok všeobecných lekárov, je, aby sa urýchlila špecializácia zo všeobecného lekárstva pre interných lekárov. To na to ministerstvo nepotrebuje zákon, vie to zmeniť samo a to by nám do systému prinieslo cca 700 nových lekárov, ktorí by mohli byť všeobecní lekári. To je jedna vec. A druhá vec je tá, že na niektorých častiach územia Slovenska, ja sa nad tým stále zamýšľam, že či to takto naozaj chceme brať, že nemôžeme mať detskú pohotovosť, lebo naozaj nemáme detských lekárov, hej? Lebo chýbajú detskí lekári, nie sú a tak skoro ani nebudú, lebo toto opatrenie sa nedá urobiť, že zajtra nám pribudnú noví, ale prečo by napríklad pohotovosť, keď je, tak mala by, a ten pohotovostný lekár, ktorý tam na tej pohotovosti slúži, by mohol riešiť aj detských pacientov. Veď záchranné zdravotné služby lekár predsa, nemáme lekárov, že ktorí chodia na detských pacientov a chodia na dospelých pacientov. Ten lekár na záchrannej zdravotnej službe alebo ten záchranár chodí na všetkých pacientov rovnako. Čiže naozaj, čiže pri život zachraňujúcom výkone môže ísť lekár na výjazd, ale pri tom, keď má dieťa teplotu, tak to nemôže riešiť ambulantný lekár pre dospelých. Čiže tam tie zmeny sa dajú urobiť a vedeli by sme ten systém zefektívniť. Čiže k tomuto by som chcel pána ministra aj trošku vyzvať, aby bol v tomto trošku, by som povedal, krízovejší, lebo toto sú veci, ktoré nám naozaj budú za chvíľočku padať na hlavu, čo sa týka detských pohotovostných ambulancií. Ďakujem. [15:32] Andrej Danko Pán poslanec Stachura. [15:33] Peter Stachura – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem mockrát za vystúpenie aj za taký ten analyticko-strategický pohľad. Zopár otázok alebo takých komentárov skôr, že keď sa človek zamýšľa nad tou verejnou optimálnou sieťou ambulancií, tak veľmi som zvedavý na tú vyhlášku, ako bude reagovať na to, že kde je absolútny nedostatok lekárov, kde je relatívny, hej? To sa dotýka viacerých vecí. Pokiaľ robíme nejaké duplicitné veci, duplicitné vyšetrenia alebo veci, ktoré by mohol robiť všeobecný lekár, ale odosiela ich ďalej ku špecialistovi, no tak v niektorých oblastiach sa môže zdať, že niekde je naozaj absolútny nedostatok tých špecialistov, hoci to môže byť len relatívny nedostatok, že je zle zmanažovaná práca. Čiže tam som zvedavý na tie detaily, ako to bude naozaj nastavené. Čo sa týka tých vúciek, áno, súhlas, je to fajn, že dostávajú viac kompetencií. Obávam sa však, že kým nebudú mať aj nejaký finančný obnos, ktorý budú vedieť ony samy alebo samy reagovať na tú sieť, tak bude to taký relatívne slabý nástroj ako do tej celej problematiky zasiahnuť. Čo sa týka toho, čo spomínal, čo si spomínal aj ohľadom pediatrov, tak takisto treba sa naozaj seriózne zamyslieť, že prečo pediatri sa venujú aj pacientom do 26 rokov. Prečo do jedného roku máme naozaj deväť preventívnych vyšetrení a vo všetkých krajinách na Západe ich je šesť. A to treba ľuďom otvorene hovoriť, hoci to nie je príjemné, samozrejme, že ja keď som zvyknutý chodiť každý mesiac ku pediatrovi, tak je to príjemné. Ale máme na to, máme na to, máme dostatok zdrojov aj tých, aj tých pediatrov je dostatok, aby sme mohli to dovoliť? A keď psychomotorický vývin, ja to zopakujem ešte raz, dieťaťa v Nemecku a na Slovensku je rozdielny? Naozaj to tak je? Ja si to nemyslím. [15:33] Andrej Danko Pán poslanec Dvořák. [15:36] Oskar Dvořák – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za reakcie, kolegovia. Teda keď sa dostávame do tej politickej roviny tuto s Vladom Balážom, tak zareagujem aj tam. Ja som vždy, keď sme tu v parlamente rozoberali rôzne posuny termínov v rámci optimalizácie siete, ja som sa k tomu hrdo prihlásil. A hrdo som sa hlásil hlavne k tomu preto, lebo čo sa nepodarilo vašim piatim alebo šiestim ministrom predtým, tak mne z pozície úradníka sa podarilo, čiže ja som na to vždy veľmi pyšný. Čo ale zároveň aj kritizujem, je, že namiesto toho, aby ste vlastne ako kebyže rok kritizovali tú reformu takto akože čiastočne, však rok máte, preboha, máte parlamentnú väčšinu, máte vládu, máte prezidenta. Vy ste si to mohli už upraviť, ako ste chceli. A zároveň, prečo som aj na to pyšný, je práve kvôli aj tej ambulantnej sfére. Pretože súčasťou tej optimálnej siete nemocníc bolo aj nové zadefinovanie optimálnej siete všeobecných ambulancií. A teraz z toho vlastne súčasné ministerstvo vychádza. Čiže toto som ja naozaj že veľmi rád a treba v tom určite pokračovať. To nebudem kritizovať. Zároveň teda vyzývam opätovne, že ak tu máme nejakú, nejaké problémy s tou optimálnou sieťou nemocníc, tak to poďme riešiť, poďme sa o tom baviť, ako to prenastaviť. Ja už by som viacero vecí možno teraz urobil inak, ale na konci dňa tá filozofia, s ktorou prichádzal naposledy pán Drucker alebo pani Kalavská, nebola úplne odlišná. A zároveň vraciam sa k tomu aj vždy, veľmi často, ak si niekto myslí, že urobiť reformu znamená, že prijmeme jeden zákon a potom sa iba pozeráme, ako to hnije najbližšie roky, tak to nebude fungovať. Tá reforma bola prijatá v roku 2021. V tých samotných dôvodových správach, aj osobitných, aj celkových, hovoríme, že implementácia tej reformy, aby sme, aby sme ten systém neotočili hneď naruby, na nohy, treba ju implementovať do roku 2030. To znamená, že tam treba naozaj pracovať. A či už to, či už na tom nepracovali predošlé vlády, tak rovnako by sme mohli vyčítať, že súčasná vláda len odkladá účinnosti, časové lehoty alebo keď išlo o nejaké výnimky pre Pentu a Agel, tak to sme tu videli, že to sme tu rýchlo vedeli pretlačiť tým parlamentom alebo ministerstvom. Ale treba na tom naozaj systematickú prácu robiť. Ďakujem. [15:36] Andrej Danko Ďakujem. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne. Pán poslanec Szalay, Baláž? Uzatváram možnosť prihlásenia. Nech sa páči. [15:38] Tomáš Szalay – Vystúpenie v rozprave Dámy a páni, ďakujem pekne za slovo. Ja nebudem tak dlho rozprávať, nepotrebujem 30 minút. Pár bodov, ktoré sú v tomto návrhu zákona. Opäť je to in memoriam Zuzana Dolinková. Nie je to vaša zásluha ani vina, čo ste nám tu predložili, ale je to dobré. Čiže hneď na úvod poviem, klub SaS je pripravený toto v prvom čítaní podporiť a budeme čakať, aké pozmeňováky sa vyroja v druhom čítaní. Verím, že niektoré tam budú potrebné, ale bojím sa, aby tam neprišli nejaké nášlapné míny. Veľmi vás prosím, pán minister, sú to vaše prvé veľké zákony tu v parlamente, dohliadnite na to, aby tam neprišli veci, ktoré tam prísť nemajú. A ak neprídu hlúposti a prídu zmysluplné zmeny, myslím si, že nájdete celkom pekný prierez podpory aj medzi opozičnými poslancami, čo je potrebné pre zdravotníctvo, ak tie zmeny majú byť také, ktoré prežijú aj nejakú prípadnú zmenu vlády. No, niektoré body som si vybral z tohto návrhu zákona, aby som o nich porozprával trošku viac, lebo sa mi nedalo počúvať úplne všetko, čo som počul od predrečníkov. Takže anestéziologické ambulancie. Anestéziologické ambulancie na Slovensku prakticky neexistujú, pretože všetky anestéziologické pracoviská sú len a výlučne v nemocniciach, je to súčasť nemocničných pracovísk. Anestéziologická ambulancia môže dnes existovať len v ústavnom zdravotníckom zariadení. Napriek tomu sa ale hromada zdravotnej starostlivosti, ktorá vyžaduje anestéziologickú starostlivosť, poskytuje aj mimo nemocníc, v ambulanciách, v jednodňovkách a tí anestéziológovia majú problém poskytnúť tento typ starostlivosti v takomto nastavení. Ak potrebuje niekto predoperačné anestéziologické vyšetrenie, a môžme debatovať o tom, či je to dobre nastavené, je to zle nastavené, tu s Peťom Stachurom budem súhlasiť absolútne, že máme to zjednodušiť ten proces. Ale dnes je ten proces taký, aký je. A dnes, keď chcete ísť do jednodňovky na operáciu, na plánovanú výmenu niečoho, nejakej súčiastky v tele, máte problém získať anestéziologické vyšetrenie, pretože musíte ísť do nemocnice, ktorá s tou operáciou nemá nič spoločné, pretože to je v jednodňovke, nie v tej nemocnici, a musíte somrovať u nejakého anestéziológa, aby bol ochotný urobiť nejaký typ vyšetrenia, kde on ani nie je konzument toho výsledku toho vyšetrenia. Niekoľko samosprávnych krajov preto v minulosti vydalo povolenia na poskytovanie jednodňovej zdravotnej starostlivosti aj anestéziológom, vzhľadom na to, že anestéziologické jednodňovky zakázané neboli. Výsledkom bolo, že úrad pre dohľad cez svojho zamestnanca sa povyhrážal na prokuratúre, krajských prokuratúrach a krajské prokuratúry začali konať voči samosprávnym krajom za nelegálne vydávanie povolení týmto pracoviskám. To znamená, my sme sa síce pokúsili napríklad v Bratislavskom kraji zachrániť situáciu a vydali sme také povolenia. Máme tu protest prokurátora, ktorý spochybňuje, či vôbec takéto ambulancie mohli, teda takéto jednodňové pracoviská mohli vôbec vzniknúť. Ja sa veľmi teším z toho, že sa toto dostáva znovu do zákona a že opäť, že legalizujeme veci, ktoré, kvôli ktorých nás naháňajú, naháňa prokurátor. A rozšírim to ešte o jednu pochvalu a som rád, že sme boli pri tom ako Bratislavský samosprávny kraj, že sme to iniciovali, a to je anestéza v zubných ambulanciách. Prosím pekne, ťažko ošetriteľné deti, ťažko ošetriteľní pacienti. Dnes na to, aby ste ošetrili chrup autistickému dieťaťu, je to almost mission impossible. To decko vám tam nevydrží, potrebujete ho nejakým spôsobom sedovať, nejakú sedáciu, analgosedáciu alebo ideálne anestézu. Akurát takých pracovísk na Slovensku nemocničných, kde vám urobia nejaké zubné ošetrenie, sú dve na celom Slovensku pre všetkých pacientov, ktorých máme že desaťtisíce? Pracoviská také dobrodružnejšie, ktoré sa venujú zubnému lekárstvu, používajú rajský plyn. To už je 150 rokov overená metóda. Akurát nie je to úplne lege artis, pretože naše papiere o štandardnom postupe toto nepoznajú a je to do dobrého počasia, keď sa niečo pokafre v tej zubnej ambulancii, obávam sa, že nebude tá zubná ambulancia ťahať za dlhšiu časť povrazu, keď to bude úrad pre dohľad preskúmavať. A tých pacientov je tu veľa. Tá potreba je tu obrovská. Ja sa veľmi teším, že sa nám podarilo v spolupráci aj so sekciou zdravia ministerstva zdravotníctva dostať túto anestéziologickú starostlivosť do zubných ambulancií. Budem veľmi rád, keď to tam teda naozaj zostane. Skríningy, to už tu zaznelo, zaznelo o skríningoch dosť. Boli tu Amazonky u nás na zdravotníckom výbore a poprosili nás, aby sme toto podporovali, tak skúsim splniť to, čo som im vtedy sľúbil. Disease... nie, ešte, ešte disease management program, ešte optimálna sieť. Nie som veľký fanúšik slova optimálna sieť, sieť ambulancií, pretože to bude veľká alchýmia, akým spôsobom sa dopracujeme k nejakému číslu. Bude to arbitrárne číslo, pretože bude vychádzať, ak som si čítal dobre návrh vyhlášky ministerstva zdravotníctva, ktorým sa má tá optimálna sieť vypočítavať, tak bude sa to vypočítavať podľa odhadovaného množstva návštev u danej špecializácie. Ak na budúci rok odhadujeme, že bude milión návštev u internistov, tak z toho budeme vychádzať a na to budeme nastavovať minimálnu sieť. Prosím pekne, toto je stavanie domu od strechy. Najprv si povedzme, že koľko tých návštev je naozaj oprávnených, a poďme redukovať počet tých návštev a neprispôsobujme tú sieť a veľkosť tej siete našim nekonečným potrebám. Lebo keď ľudia budú môcť, tak budú navštevovať všetky typy ambulancií. Pre časť populácie, nehovorím pre všetkých, pre časť populácie je to spôsob kultúrneho alebo spoločenského vyžitia. Poďme sa pozrieť na to, aby sme nemali 12 návštev za rok u lekára, aby sme ich mali šesť a potom sa poďme baviť o optimálnej sieti. Lebo optimálnu sieť pre 12 návštev za rok u lekára, no tak naozaj také ropné vrty ani zlaté bane na Slovensku nemáme. No, čo je však dôležité pri tej optimálnej sieti, som rád, že ideme si vyčistiť databázu a budeme hovoriť o tzv. verejne dostupných ambulanciách. V štatistikách, pán minister, ako asi to už viete, ale tak pre istotu vám to zdôrazním. V štatistikách, ktoré vám NCZI bude nosiť... Odbočka, NCZI máte spáliť plameňometom do tla, lebo inak sa nepohnete z miesta, tie dáta, ktoré vám budú nosiť z NCZI a budú vám ukazovať, že koľko máme akých ambulancií a že vlastne je to super, fasa, tak je pravdou, že významná časť tých ambulancií sú virtuálne ambulancie na papieri, lebo nie sú verejne dostupné. A doteraz v tých štatistikách boli všetci že happy, aha, pozrite sa, my tu máme v Bratislavskom kraji tuším 25 pľúcnych ambulancií. Len dostať sa k pľúcnemu lekárovi v Bratislave je naozaj náročná vec, pretože z tých 25 ako len šesť ambulancií sa nachádza v Univerzitnej nemocnici Bratislava pri klinike pneumológie a ftizeológie, jednej aj druhej, a nie sú verejne dostupné, lebo sú enem pro nás a pro naše deti, pre našich transplantovaných pacientov, pre ľudí s nejakou fibrózou pľúc a podobne, ale nie pre bežného pacienta, ktorý potrebuje liečiť svoje chronické ochorenie. Čiže som rád, že sa tu uplatňuje, teda upravuje tá definícia, čo je to verejne dostupná ambulancia, a že tie konziliárne, príjmové ambulancie vo väzniciach, ktoré nie sú verejne dostupné, nebudú do týchto vzorcov vstupovať. No a na záver, disease management program a programy podpory zdravia. Osobne som to robil viac ako 10 rokov. Som hlboko presvedčený, že je to správny spôsob, ako sa dá manažovať zdravotná starostlivosť v takých komplexných prípadoch, ako sú chronické ochorenia. Chronické ochorenie totiž nevyžaduje jedného lekára. Chronické ochorenie, povedzme si že diabetes mellitus, cukrovka, si vyžaduje súčinnosť asi šiestich-siedmich špecializácií, ktoré interagujú s tým pacientom. Je tam diabetológ, je tam všeobecný lekár, samozrejme. Je tam diabetológ, je tam link na očného lekára, na nefrológa, na cievneho lekára, na neurológa. A každú z týchto dispenzárnych návštev ten pacient musí absolvovať, všade musí nejaký režim dodržiavať. Je to potrebné koordinovať, merať, zosúlaďovať. Toto by mohli robiť lekári, ja sa tomu nebránim, len lekári to nerobia. Každý z tých lekárov, ktorí túto vymenovanú zdravotnú starostlivosť poskytujú, sú samostatné eseročky. Oni sú platení za výkon, nie za koordináciu tej starostlivosti. A ten, kto má motiváciu ku koordinácii starostlivosti o chronického pacienta, je zdravotná poisťovňa, lebo keď sa tomu pacientovi poskytne všetko podľa guidelineu, raz za rok to očné pozadie pri tom diabete, keď sa mu vyšetria tie obličky. Keď sa mu vyšetria tie periférne cievy a nervy, tak je výrazne menšia šanca, že sa dekompenzuje, pôjde do nemocnice a bude to stáť desaťnásobok tých peňazí. Je enormným záujmom zdravotnej poisťovne robiť dobrý disease management program a dnešná doterajšia legislatíva im to nie úplne umožňuje. Ja som za to, umožnime to tým zdravotným poisťovniam robiť a ja by som bol išiel ešte ďalej. Umožnime zdravotným poisťovniam zdieľať aspoň časť klinických dát. Do nich nevidia. Platia za tie laboratórne výsledky, ale nevidia to číslo. Pri hypertenzii je zaujímavé vedieť, akú hladinu kália mal pacient v krvi, pretože od toho závisí, či ten postup lekára následne pri zvolení liečby bol správny, alebo nebol správny. Ja som veľmi rád, že teda, pán minister, je toto v tom návrhu zákona, a na rozdiel od kolegu Stachuru ja budem určite podporovať disease management programy, lebo je to niečo, čo pomôže slovenským pacientom a poistencom zdravotných poisťovní a môžu sa tu zdravotné poisťovne medzi sebou predháňať v lepších riešeniach tejto situácie. Ďakujem. [15:44] Andrej Danko – Uvádzajúci uvádza bod Pán poslanec Stachura. [15:54] Peter Stachura – Vystúpenie v rozprave No, Tomáš, ďakujem za dobré, odborné vystúpenie. Poviem ti zopár vecí, ktoré k tomu mám, čo sa týka tých anestéziologických ambulancií. No, predoperačné vyšetrenie je súčasť anestéziologického výkonu. Ja som robil tiež v jednodňovke, teda v inom systéme, a jednoducho ja som nepotreboval vlastnú ambulanciu na to, aby som urobil predoperačné vyšetrenie a následne urobil anestézu aj v jednodňovej... jednodňovke, hej? Čiže ja nevidím dôvod, veď je tu poskytovateľ, ten má nejakú dohodu a anestéziológ okrem toho, že urobí nejaký výkon anestézy, môže urobiť aj predoperačné vyšetrenie. Načo potrebuje k tomuto ambulanciu? Nerozumiem. Druhá vec, čo sa týka tých anestéz u zubárov. Áno, je to super. Je to problém, naozaj niektorí sa k tomu nevedeli dostať, ale tu by som tiež upozornil na to, ako je to zadefinované, počúvajte: "Subjektívne a objektívne príznaky porúch poznávania, vnímania emočného stavu." No keď trošku zaglosujem, tak aj pán Kotlár by mal nárok na celkovú anestézu pri každom zubnom vyšetrení. Jednoducho to proste je tak široká definícia, že to bude problém. My nemôžme nechať tak široko zadefinovanú túto možnosť, pretože tu budú robiť, tu budú sa chcieť dať celkovo uspávať viacerí ľudia. Takže pozor na to! Myslím si, že tu to treba upraviť a zlepšiť. No, a čo sa týka toho, čo si spomínal, toho disease management programu, okej, však ja opäť opakujem, nie som proti, prečo to majú robiť zdravotné poisťovne a prečo to doteraz nerobili? Však čo im zabraňovalo to robiť doteraz? Prečo nemanažovali túto starostlivosť u chronických pacientov? To teraz sa zobudili alebo potrebujú naozaj na to zmenu, zmenu zákona, aby to začali robiť? Je to, samozrejme, naviazané na určité financie, predpokladám, že tam je ten hlavný dôvod. Takže toto tiež nerozumiem. [15:54] Andrej Danko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pani poslankyňa Bajo Holečková. [15:54] Martina Bajo Holečková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Ja sa opäť vrátim k tým ťažko ošetriteľným pacientom u zubárov. Skutočne je obrovský problém ošetriť deti na autistickom spektre, epileptikov alebo deti s Downovým syndrómom. Tí rodičia naozaj cestujú, poviem úplne že konkrétny prípad, zo stredného Slovenska chodia za zubárom do Košíc. Asi si viete predstaviť, aké to musí byť náročné s takým autistom cestovať niekoľko hodín, potom ho čaká ešte zákrok v zubnej ambulancii a znovu cesta späť. Často tieto rodiny, ktoré zväčša majú naozaj aj finančné problémy, idú deň dopredu a berú si nejaký hotel. Ja presne neviem, že ako to má byť správne zadefinované, ako povedal pán poslanec Stachura, či je to široko, či neširoko, ale ja to vítam v tomto návrhu, lebo to výrazne uľahčí život týmto rodinám, ktoré to naozaj majú veľmi komplikované, a teda ak sa nájde nejaká lepšia definícia, ja budem veľmi rada, ale bola by som nerada, ak by to, ak by to vypadlo zo zákona, lebo na toto tie rodiny skutočne čakajú. Ďakujem veľmi pekne. [15:54] Andrej Danko – Uvádzajúci uvádza bod Pán poslanec Szalay. [15:54] Tomáš Szalay – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Od konca. Ďakujem veľmi pekne, pani kolegyňa. Ja som komunikoval a veľká vďaka patrí Platforme rodín detí so zdravotným znevýhodnením, ktorí nás oslovili na župe s touto témou. Obrovská vďaka aj verejná patrí pánovi Moravčíkovi, prezidentovi zubnolekárskej komory, ktorý na to naskočil a prišiel na ministerstvo. Obrovská vďaka patrí generálnemu riaditeľovi Čvapekovi, pán minister, toho si nevymeňte, toho ani Dolinková nevymenila, akože ten vám tú sekciu ešte drží nad hladinou. A celkom dobrá komunikácia prebehla aj s anestéziológmi, takže verím, že z tohto môže nakoniec vyjsť zjednodušenie prístupu k zdravotnej starostlivosti pre takých pacientov, ktorým radšej, a pozor, neraz vytrhali všetky zuby z úst, aby nemuseli chodiť k zubárovi, pretože návšteva zubára u takého ťažko ošetriteľného pacienta bol horor pre tú celú rodinu. Čiže neraz skončili tí ľudia úplne bez zubov, tí pacienti. No a k Petrovi Stachurovi. Ja disease management program so zdravotnou poisťovňou som robil od roku 2012. To znamená, že zdravotné poisťovne to robili a robia to, akurát keď to robia v legislatíve, ktorá tomu nie je naklonená, tak sa tam musia robiť ako rôzne škrabania sa za druhým uchom cez hlavu. Rôzne veci sa robia výrazne komplikovanejším spôsobom, neuľahčuje to tej zdravotnej poisťovni ani o milimeter, a tento návrh zákona tej zdravotnej poisťovni to významným spôsobom uľahčuje. Skrátka je to poznatok z aplikačnej praxe, aby sa tie disease management programy robili jednoduchšie a najmä aby ich začali robiť aj ostatné zdravotné poisťovne. Zatiaľ v tejto chvíli ako najväčší príklad dobrej praxe disease management programu na Slovensku má len zdravotná poisťovňa Dôvera. Ak je záujem, viem sa o tom s kýmkoľvek hodiny rozprávať. Ďakujem pekne. [15:54] Andrej Danko – Vystúpenie v rozprave Pán poslanec Baláž. [15:54] Vladimír Baláž – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený minister, dámy a páni, ja som sa prihlásil do rozpravy naozaj krátko, len preto, aby som zvýraznil niektoré body, ktoré tu síce aj boli povedané, ale niektoré ktoré tu neboli povedané a ktoré si myslím, že sú strašne dôležité, aspoň pre mňa teda, si myslím, ale myslím, že aj uznáte, že sú dôležité celkove. Tak tie veľmi dôležité body začnem. Pre mňa je extrémne dôležitý bod administratívny pracovník v zdravotníctve. To je vec, ktorá nás posunie dopredu. My všetci máme problémy s pracovníkmi v zdravotníctve, nemáme dostatok kvalifikovaných ľudí. Administratívny pracovník v zdravotníctve môže odbremeniť ľudí, ktorí majú kvalifikáciu pracovať v zdravotníctve, v prácach, ktoré takúto kvalifikáciu nepotrebujú mať. Ďalší bod, ktorý považujem za dôležitý, telemedicína. Ja som bol prekvapený, že ste to nikto nepovedali. Telemedicína dokonca dáva teraz legislatívny rámec pre telemedicínu v celom systéme zdravotnej starostlivosti. Telemedicína je to moderné, ako zdravotníctvo pôjde do budúcnosti, a bez telemedicíny nevieme robiť. Viete, že existuje spoločnosť pre telemedicínu, ktorá je súčasťou Slovenskej lekárskej spoločnosti, kde je urobené veľmi veľa práce, a na poli telemedicíny nás čaká strašne veľa práce tiež. Tak toto sú pre mňa také dve rozhodujúce, dva rozhodujúce body, ale potom je tu veľa bodov, ktoré ste už aj spomínali. Ja by som sa ešte raz pristavil pri zubnolekárskej starostlivosti v celkovej anestéze. Považujem ju za extrémne dôležitú. Už, pani Holečková už odišla, ale chcel by som povedať, že v stredoslovenskom kraji nemusia chodiť do Košíc, v Banskej Bystrici poskytujeme takýmto deťom zubnú starostlivosť v celkovej anestéze, takže neni to len Košice. Takže robíme to, lebo rozumieme tomu, že aké je to, aké je to dôležité. Aby som vás nezdržiaval, existuje tu potom nejaký súbor vecí, ktoré ja považujem za veľmi dôležité aj do budúcnosti, a to je spolupráca medzi rezortom sociálnych vecí a rezortom zdravotníctva, čo sa týka e-péeniek. E-péenky môže vystavovať, už bude ich mať, bude rozšírená škála ľudí, ktorí to môžu vystavovať, tým pádom si odbúrame tie zbytočné návštevy, o ktorých tu všetci hovoríme. Lebo my máme 12 návštev síce v zdravotníckych zariadeniach v ambulanciách, ale z tých dvanástich je možno polovica iba tých efektívnych, že tam niekto niečo robí, inakšie tam iba niekto príde a len sa tam zaznamená nejaký bod. Takže takto to je. Takže tá e-péenka je strašne dôležitá. Ono to bude súvisieť ešte potom aj s tým zákonom, ktorý príde z NCZI, ako budú chodiť tie dáta, ale to teraz nechcem už ďalej rozprávať. Ďalej si myslím, že je dôležitý bod zoznam zdravotných výkonov a jeho náležitostí. To je extrémne dôležité pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, lebo bude sa môcť urobiť záznam o trvaní zdravotného výkonu v minútach, ohodnotenie zdravotného výkonu v bodoch alebo cenách, pravidlá tvorby bodov alebo cien, ako aj vyjadrenie, či je zákon plne, alebo čiastočne hradený a tak ďalej a tak ďalej. To je strašne, strašne dôležité. Rovnako za veľmi dôležité považujem novú verejnú optimálnu sieť špecializovaných ambulancií a verejne dostupné ambulancie. Veľmi dôležité. Starostlivosť o duševné zdravie, dúfam, že aj tu v parlamente budeme robiť podujatie, ktoré sa bude venovať duševnému zdraviu. To je vec, ktorú naozaj potrebujeme, a sú ľudia, ktorí sa tomu venujú a sú veľmi šikovní. A je to vec, ktorú potrebujeme. A s tým duševným zdravím, do toho zakomponujem ešte vlastne úpravu používania obmedzujúcich prostriedkov. My tu s pani Stavrovskou dlhodobe riešime vždy tie problémy, že kto a ako, a ona má pre mňa extenzívnejší výklad pravidiel. Ja, čo pracujem v zdravotníckych zariadeniach, tak mám a vidím tie priame veci, ktoré sa tam dejú. Mám troška k tomu benevolentnejší charakter a tak ďalej. Tu sa to pekne upraví v zákone. Takže to považujem za naozaj dôležité. Ja som zaťažený na skríning, a preto sa teším, že síce je to podľa odporúčania Rady Európskej únie, ale to bude rozdelenie a úprava skríningov, kde sa bude aj vymedzovať niektoré pojmy v skríningoch a tak ďalej. Takže... Sú tu ešte body, ja nechcem ich veľmi rozvádzať, aby som vás nezdržiaval, ako sú prevzatie pacienta medzi nemocnicami. Niečo, čo sme si mysleli alebo ktoré sme my zažili, čo dlhšie pracujeme, že to je úplne normálne, teraz to normálne nie je, a predsa ten pacient musí putovať od tých nižších k vyšším a od tých vyšších k nižším, tak to má byť, tak je to celé vymyslené, myslím si, že je to správne. Dám ešte pár highlightov, ktoré tu mám pripravené. To je predpis liekov pri prepustení osoby z nemocnice na 28 dní, čo je tiež dôležité pre to, aby ste nemuseli ísť hneď za lekárom, ale mali ste tie lieky. A veľmi dôležité, ja som urológ, operujeme prostaty, ľudia sa niekedy pocikávajú po tých operáciách, my im môžeme predpísať pomôcky s tým, že počas hospitalizácií im predpíšeme pomôcky a nemusia ísť niekde k svojmu lekárovi, aby si to, aby si to pýtali. Teším sa z tohto zákona aj z toho, čo sme už tu mali, z toho predchádzajúceho. Oveľa viac sa ešte teším, ktorý tu bude, to je ten zákon o NCZI, o ktorom, ja považujem ho za extrémne-extrémne dôležitý. Nebudem teraz o ňom vystupovať, lebo zrejme v druhom čítaní budem mať pripravené nejaké pozmeňujúce návrhy, ale ďakujem všetkým, čo tu vystúpili, lebo v zásade cítim takú všeobecnú podporu tomuto zákonu a dúfam, že nájde to aj odozvu v tom hlasovaní. A ak bude treba niečo zmeniť, tak ja si myslím, že pán minister tiež a my na výbore zdravotníctva sme pripravení vypočuť si každý dobrý návrh. Ďakujem veľmi pekne. [15:59] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Bajo. [16:00] Martina Bajo Holečková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Pán poslanec Baláž, ďakujem veľmi pekne za tú informáciu o tom, že v nemocnici poskytujete ošetrenie pre týchto pacientov, to vás určite budem ešte kontaktovať s nejakými bližšími údajmi, lebo veľmi rada by som to rodinám posunula, lebo naozaj mám informáciu, že zo stredoslovenského kraja teda cestujú do Žiliny alebo do Košíc, takže budem vďačná za túto informáciu. A keď ste spomenuli, poviem to, že tie e-péenky, tak ja by som ešte jednu oblasť veľmi rada spomenula pre vás, pán minister, ak by ste sa na to vedeli pozrieť, a to je predpisovanie napríklad bezlepkových potravín, ktoré si myslím, že tiež by sme vedeli odľahčiť lekárov, ktorí v podstate musia to robiť niekedy na mesačnej báze, a ja to vidím ako úplne zbytočné, pretože by sa to dalo riešiť nejakým iným spôsobom, ktorý by uľahčil život jednak lekárom, ale aj, poviem to, pacientom, ktorí majú teda celiakiu. Vedeli by sme to určite robiť efektívnejšie. Tuná sa k tomu viedla debata. Budem veľmi rada, ak by sme sa napríklad na to vedeli pozrieť. Ďakujem. [16:00] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Szalay. [16:01] Tomáš Szalay – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Ďakujem veľmi pekne pánovi poslancovi Balážovi, že spomenul tie ďalšie highlighty, ako telemedicínu, administratívnych pracovníkov a podobne. Zaujala ma tá spomienka, tá zmienka o duševnom zdraví. Ja viem, že tým pádom trošku teraz zneužívam inštitút faktickej poznámky, ale predsa len by ma zaujímal názor pána ministra na to, ako to vyzerá so zmluvou s psychiatrickou nemocnicou v Pezinku, lebo to sa tiež týka duševného zdravia a je to taký aktuálny moment, že či Všeobecná zdravotná poisťovňa teda hodí svojich psychiatrických pacientov cez palubu, alebo nie. [16:01] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nech sa páči. [16:02] Kamil Šaško – Vystúpenie Ďakujem pekne. Ja len veľmi stručne. Na tému tej Pinelky vám veľmi rád poviem osobne. Myslím si, že to patrí sem, ale treba sa pozrieť na určité čísla a fakty a čo sa tam deje v porovnaní, v porovnaní aj s inými poisťovňami, ale môžme si k tomu povedať. Iné som chcel. Ja naozaj sa snažím do diskusie – aj u mňa na ministerstve a doposiaľ aj tu v Národnej rade, aj smerom do budúcnosti – viesť tú diskusiu naozaj slušne. A chcem povedať, že troška ma prekvapuje, keď tu tak niekedy až tak bohorovne nado mnou stoja ľudia aj z bývalej vlády a snažia sa ma poučovať o tom, čo mať a čo robiť a čo nerobiť, a keď sa pozriem na to, čo reálne oni urobili v tej pozícii za to obdobie, čo pôsobili na ministerstve vo vysokých riadiacich funkciách, tak tam až tak veľa na čo nadviazať nie je. Ale nevadí. Ja napriek tomu chcem povedať, že odznelo tu mnoho, myslím si, že dobrých, konštruktívnych návrhov, a ja som to povedal hneď na úvod vo svojom verejnom vystúpení, si dokonca myslím, že výbor je neskoro, ja som pripravený, aby pri tomto balíku zákonov, ktorý je relatívne, relatívne systémovým posunom, tak aby diskusia k tým pozmeňovákom prebehla v medziobdobí. Ja na to pozývam na ministerstvo zdravotníctva alebo niekde v okolí, vyhradím na to pravdepodobne môjho štátneho tajomníka, aby to zmysluplné prešlo v pozmeňovacom návrhu bez toho, aby sme potom o tom museli viesť nejaké zbytočné diskusie. Ja túto ponuku dávam a... a to je vlastne všetko, čo som chcel teraz povedať. Ďakujem pekne. [16:02] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Takže v rokovaní budeme pokračovať prvým čítaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2013 Z. z. o Národnom zdravotnom informačnom systéme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Vládny návrh zákona je pod tlačou 518, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 543. Nech sa páči, pán minister zdravotníctva, uveďte tento vládny návrh zákona. [16:05] Kamil Šaško – Vystúpenie Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, panie poslankyne, páni poslanci, neviem, či tu niekto musí sedieť (rečník ukázal na miesto spravodajcu), nepoznám, sa priznám, sa tie pravidlá, ale v pohode. Účelom návrhu zákona, ktorým sa mení, dopĺňa zákon 153/2013 Z. z. o Národnom zdravotníckom informačnom systéme, je úprava nových služieb elektronizácie v zdravotníctve v súvislosti so záväzkami vlády Slovenskej republiky v oblasti strednodobých priorít vyplývajúcich z Programového vyhlásenia vlády na roky ´23 až ´27. V súvislosti s prípravou dátovej reformy, ktorej cieľom je predovšetkým odbremenenie zdravotníkov od zbytočného vykazovania a zlepšenie dátovej dostupnosti a kvality, navrhuje sa ustanoviť elektronizácia laboratórnych vyšetrení, vzniká služba elektronického objednávania pacienta na vyšetrenie k poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti prostredníctvom jednotného centrálneho systému, ktorého úlohou je prepojiť objednávacie systémy, či ďalšia služba, ktorou je elektronické uzatváranie dohôd o poskytovaní všeobecnej a špecializovanej gynekologickej zdravotnej starostlivosti. Rozširuje sa údajová základňa Národného zdravotníckeho informačného systému o údaje súvisiace s úmrtiami, ktoré sa budú taktiež oproti doterajšej právnej úprave poskytovať elektronicky. Ďalej sa upravuje oblasť nových prístupov zdravotníckych pracovníkov regionálnych úradov verejného zdravotníctva a Úradu verejného zdravotníctva k určeným elektronickým zdravotným záznamom z elektronickej zdravotnej knižky či poskytovania údajov Národným centrom zdravotníckych informácií. Zároveň sa precizujú viaceré procesy a ustanovenia, ktorých potreba úpravy vzišla z aplikačnej praxe, napríklad ustanovenia o vydávaní elektronických preukazov pracovníkov v zdravotníctve, ktoré sa rozširujú o prehliadajúcich lekárov a lekárov vykonávajúcich pitvu osoby. V tejto súvislosti sa pre Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou ustanovuje vedenie zoznamov daných pracovníkov a povinnosti zasielania údajov do registra pracovníkov v zdravotníctve s prístupom do Národného zdravotníckeho informačného systému vedenom Národným centrom zdravotníckych informácií. Vytvára sa aj národný register očkovania, národný register duševných ochorení a prevádzkovanie národného registra prenosných ochorení prechádza na Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky. Z dôvodu neefektívnosti sa ruší národný register úrazov vyžadujúcich poskytovanie ústavnej zdravotnej starostlivosti a návrhom sa taktiež zosúlaďujú zákony týkajúce sa zoznamu poistencov čakajúcich na poskytnutie plánovanej zdravotnej starostlivosti. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie predloženého návrhu zákona. [16:05] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre zdravotníctvo, poslancovi Svobodovi. [16:09] Zdenko Svoboda – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, vážený pán minister, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený gestorským Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlači 518. Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby výbory prerokovali predmetný návrh zákona v druhom čítaní do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu, skončil som. [16:09] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal písomnú prihlášku pána poslanca Majerského. Pán poslanec Majerský nie je v sále, takže pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Uzatváram možnosť prihlásenia. Pán poslanec Hargaš. [16:11] Ján Hargaš – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážení kolegovia a kolegyne, no, keď je za čo, tak treba aj pochváliť, takže ja som prišiel vás v tomto prvom čítaní pochváliť. Dúfam, že to vydrží aj do druhého, tretieho čítania v súvislosti s pozmeňovacími návrhmi, ktoré, ktoré možno prídu. Chcem to dať do kontrastu, lebo dnes sme tu ráno mali zákon, ktorý má zavádzať porovnávač cien, aj tak vysokých cien potravín, a aj keď zavedieme ten porovnávač, tak stále ostanú vysoké. A na kontrast k tomu tu máme tento zákon, ktorý prináša nejaké zmysluplné a užitočné veci, ktoré aj budú mať reálne využitie, na rozdiel od toho porovnávača cien. Čiže toto sú dobre investované peniaze. Myslím, že celkové náklady tohto zákona sa odhadujú niekde na 2,5 mil. eur, investičné, ale ak som to správne čítal v dôvodovke, tak by sa hneď v prvom roku mali vrátiť už len vďaka tomu, že digitalizáciou laboratórnych vyšetrení sa zabezpečí zamedzenie duplicity. A to som sa rovno aj chcel spýtať, že či to je explicitne povedané ako povinnosť, že pred požiadavkou, to nemusím ani tuná v pléne, že môžme si to potom individuálne, že či pred požiadavkou na takéto laboratórne vyšetrenie naozaj bude povinnosť kontrolovať, či už neexistujú nejaké duplicitné, alebo teda také, ktoré by sa dali využiť, aby sa zamedzilo tým duplicitám. Čiže to je jedna otázka, ale teda v zásade naozaj chválime tento zákon, prináša viaceré dobré zmeny v oblasti digitalizácie, najmä teda v oblasti, v oblasti digitalizácie laboratórnych vyšetrení, kde teda ten dnešný stav je taký, že človek keď ide na laboratórne vyšetrenie a potom sa presunie do nejakého iného mesta, tak často buď papierové spisy s ním putujú, alebo sám si musí doniesť tie výsledky toho laboratórneho vyšetrenia k svojmu lekárovi, alebo si to lekári nejak prevolávajú cez telefón, čím, samozrejme, vzniká vysoká chybovosť, už nehľadiac na to, že to je veľmi neefektívne takto v papierovom svete, v papierovom svete fungovať. Takže veľmi-veľmi toto chválime, zabezpečenie nejakého efektívneho prístupu k týmto údajom pre špecialistov, kde potom tí ľudia svoju liečbu, liečbu pokračujú, úspora nákladov zamedzením tých duplicít, a teda v neposlednom rade aj zníženie chybovosti, ktorá dnes tiež nám robí časť, časť nákladov. Takže len tak ďalej, pán minister, nebudem to ešte úplne pripisovať vám, ak sa neurazíte na mňa, ale máte to teda prvé zákony, tak prajem im, prajem im, aby v druhom čítaní tieto základné, základné koncepty, ktoré v nich sú, aj vydržali nejakú smršť pozmeňujúcich, pozmeňujúcich návrhov. Tiež dúfam, že tam vydrží aj Národný register očkovania, to ma tak zaujalo, keď ste to čítali, pretože sú tu istí poslanci z vládnej koalície, ktorým by to mohlo zdvihnúť obočie, tak treba to s nimi nejak asi ošetriť, že to nie je len očkovanie mRNA vakcínami, ale očkovanie vo všeobecnosti, lebo možno sa zľaknú a bola by to škoda, keby Národný register očkovania sa stal obeťou nejakej paranoje niektorých kolegov, kolegov z koalície. A ešte jednu vec som chcel dodať na záver, pretože trošku ma zamrzela tá vaša poznámka, že bohorovne vám tu nejakí ľudia hovorili, neviem teraz, koho ste teraz presne mysleli, ale tu v tomto konkrétnom príklade tohto zákona zhodou okolností nadväzujete na veci, ktoré rozbehla minulá vláda, je to priamo v tej dôvodovke, že týmto realizujete projekt tzv. životných si... vybraných životných situácií, ktorý sa robí z plánu obnovy a ktorý sme rozbiehali na ministerstve investícií, alebo projekt odbúravania byrokracie, ktorý sa tiež zrealizoval niekde v rokoch 2021-2022 a toto sú nejaké pozostatky toho projektu, myslím, že to je ešte stále financované z toho projektu, ktoré sa zavádzajú, zavádzajú do praxe, takže myslím, že v tomto konkrétnom prípade máte na čo nadviazať aj po minulej vláde. A ako som povedal, tento zákon vnímame veľmi pozitívne, ja osobne určite, myslím, že digitalizácia je ten smer, ktorým aj zdravotníctvo sa musí, musí uberať, takže v prvom čítaní ho podporíme a potom beriem to, že toto ste dali akoby en bloc ponuku na diskusiu o pozmeňovákoch, že nielen teda k tomu predošlému zákonu, ale aj k tomuto. Ak by bola nejaká vôľa ho upravovať medzi prvým a druhým čítaním, tak myslím, že si k tomu radi sadneme a nejak vecne, vecne si tie pozmeňováky prejdeme s vami a budeme snažiť sa nájsť nejaký konsenzus, pretože nám v tomto prípade, myslím, že všetkým ide o to, aby sme uľahčili cestu pacientovi pri jeho zdravotných, zdravotných vyšetreniach. Takže all good, držíme palce do druhého, tretieho čítania, vidíme sa v novembri. Ďakujem. [16:19] Ján Hargaš – Vystúpenie s faktickou poznámkou . [16:19] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Pán poslanec Szalay. [16:20] Tomáš Szalay – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne, pán minister, neprekvapím azda ani do tretice, že aj tento návrh sme pripravení ako opozičný klub SaS podporiť v prvom čítaní. Ničmenej spomedzi všetkých tých zajacov, ktorých tam naháňa táto novela, má, by som vypichol teda novelu, ktorá sa týka toho, čo hovoril aj predrečník elabu, teda zdieľania výsledkov laboratórných vyšetrení. Nie som si istý, či to dobre čítam, čiže je to možno taká aj otázka na vysvetlenie, chápem, nie je to váš zákon, pripravený je pred vami, ale teraz ho musíte vy obhajovať. A konkrétne teda, či je to riešenie elab v réžii Národného centra zdravotníckych informácií, či je to elab, NCZI elab, alebo je to elab v riešení zdravotných poisťovní, podobne ako je riešená elektronická preskripcia, pretože to sú dva rôzne prístupy k riešeniu problémov, buď to riešia zdravotné poisťovne, tie zbierajú dáta, validujú a potom ich posielajú do NCZI vyčistené, alebo sa to deje na úrovni NCZI a až následne sa k tomu nejako vyjadrujú zdravotné poisťovne. A dovolím si dať jednu nevyžiadanú radu ako človeku, ktorý 20 rokov v tom sektore pracuje a má čo-to odžité s Národným centrom zdravotníckych informácií, a zopakujem tú vetu, ktorú som povedal v predchádzajúcom príhovore, najlepšie, čo môžete urobiť, je spáliť NCZI plameňometom do tla a založiť to na zelenej lúke. Ešte raz, nerobte z Národného centra zdravotníckych informácií dôležitejší hub než je, a v okamihu, keď im dáte kompetenciu byť centrálou pre elab, to nebude fungovať, to vám hovorím absolútne s poker faceom, pretože sme tu minuli asi 50 alebo 60 miliónov eur na vybudovanie ePreskripcie v štátnom riešení, čo sa vyhodilo von oknom. Celá táto investícia vyšla navnivoč, pretože riešenie NCZI nefungovalo a na konci dňa sa všetky zdravotné poisťovne dohodli, že budú používať riešenie jednej zdravotnej poisťovne a dnešná ePreskripcia je výsledok takéhoto súkromného riešenia, ktoré stálo 2 milióny eur, nie 50 miliónov, ako to zaplatil za to štát, a to dvojmiliónové riešenie funguje, to 50-miliónové nefungovalo. Elab skončí rovnako. NCZI nie je spôsobilé riadiť zdravotnícke informácie a štatistiku, nie je schopné robiť nad tým akúkoľvek sofistikovanejšiu analýzu, nie sú schopní plniť svoje elementárne úlohy, ktoré dostávajú od ministerstva zdravotníctva, je to štát v štáte, ktorý vám bude skákať po hlave, pán minister, ak si s tým neurobíte veľmi skoro poriadok. A opatrne sa vám len snažím dať jednu nevyžiadanú radu, nájdime riešenie ako elab bude po vzore ePreskripcie fungovať tak, že ho budú validovať zdravotné poisťovne, až potom sa bude zapisovať do nejakých registrov a podobne, pretože v opačnom garde to nebude fungovať. Ktorý z modulov eHealthu funguje tak, že naňho môžme povedať, že je to fakt že funkčná vec. Po dlhom, dlhej chvíli rozmýšľania poviete, že je to ePreskripcia, ale to práve nie je niečo, čo vymyslelo NCZI. Čiže môj pohľad, praktický pohľad, ako to zdravotníctvo reálne funguje, je, nedávajme NCZI viac úloh, než je schopné stroviť. A neviem, či ste to vedeli, pán minister, ale v NCZI pracuje viac ľudí, ako pracuje na ministerstve zdravotníctva, hej? To je štát v štáte, čiže toto je to, čo by som chcel v rámci prvého čítania k tejto téme povedať. Verím, že v druhom čítaní sa k tomu elabu dostaneme detailnejšie, a nabádam vás, nájdime riešenie, ktoré bude fungovať, nájdime riešenie, ktoré bude urobené v súčinnosti so zdravotnými poisťovňami. Opakujem, tento zákon sme pripravení podporiť. Ďakujem. [16:20] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Hargaš. [16:22] Ján Hargaš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, ja len faktická, aby som teda doplnil fakty, ktoré povedal pán Szalay. Tých 50-60 vyhodených miliónov, to sú dôsledky informatizácie za vlády pána digitálneho lídra Pellegriniho a pána ministra súčasného Rašiho, takto tu fungovala digitalizácia v oblasti zdravotníctva. A áno, NCZI je problém, myslím, že je trochu, tu by som si dovolil nesúhlasiť s vami, také radikálne riešenie, že vypáliť to plameňometom, s tým sa úplne nezhodujem, pretože sa tam odviedlo kus dobrej roboty na to, aby sa nejakým spôsobom stabilizovalo, to by som nikdy nepovedal, že ja budem obhajovať NCZI, pretože sme si s nimi tiež užili svoje, ale ja nie som úplne za radikálne riešenie, len som teda chcel doplniť fakticky váš príhovor, že tie rozhádzané peniaze, tak to je výsledok bačovania za minulých vlád SMER-u, ktoré sa, ako dnes vidíme, stále s nami nejakým spôsobom nesú a obmedzujú schopnosť štátu prinášať nové riešenia, rýchlejšie. Ďakujem pekne. [16:22] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Baláž. [16:22] Vladimír Baláž – Vystúpenie s faktickou poznámkou No, ja teda nesúhlasím skoro v ničom s pánom doktorom Szalayom. Ide o dáta, ide o dáta, ktoré budú sa dostávať z celého systému zdravotnej starostlivosti niekde a vlastníkom tých dát by mal byť štát. Som o tom absolútne presvedčený, mal by sa vytvoriť veľký dátový hub, ktorý by k tým anonymizovaným dátam mal mať prístup, v akomkoľvek si to povieme, nastavíme potom, ale toto musí sústreďovať štát. Ja rozumiem, toto rozdrobenie medzi rôznych účastníkov toho trhu, ale z toho bude ešte menej, ako je teraz, takže nie som za to. Som ale za to, aby sa, samozrejme, potom dôsledne zákon dodržiaval. Teraz má každý povinnosť písať v eHealthe a nerobí to, tak to je naozaj tak treba. Už som to niekde počul, ale neviem, či to je teda pravda, alebo hoax, ale že v Maďarsku to vyriešili úplne jednoznačne, zdravotné poisťovne pre tých lekárov, ktorí nezapisujú do eHealthu, nepredlžujú zmluvy. To doporučujem urobiť aj na Slovensku. Ďakujem. [16:22] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Szalay. [16:22] Tomáš Szalay – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, pán kolega Baláž, to by zrejme potom banskobystrická nemocnica F. D. Roosevelta skončila bez zmluvy, pretože ani tá nevykazuje do eHealthu, tak ako nevykazuje takmer žiadna nemocnica do eHealthu, ale áno, treba v tom urobiť poriadok. Namietam voči tomu nesúhlasu, ja si myslím, že by sme sa zhodli, pán kolega Baláž, v tom, aký má byť tok tých dát. Ja nenamietam, že majú byť uložené na konci dňa na nejakých serveroch, ktoré bude spravovať nejaká štátna organizácia, ale kto bude validovať tie dáta, že sú tam tie dáta v poriadku. Poviem vám to na príklade z iného filmu, ktorý sa volá, že Čakacie listiny. Ak budeme mať dnes platnú legislatívu o tom, ako sa zapisuje do elektronickej zdravotnej knižky, a to síce tak, že poskytovateľ vyšetrí pacienta a povie mu, že máš čakaciu dobu šesť mesiacov, o šesť mesiacov ťa zoperujem, a zapíše to do eHealthu, tak sa v elektronickej zdravotnej knižke objaví zápis, že o šesť mesiacov má pacient plánovanú operáciu, ale to môže byť hausnumero, pretože tú operáciu ešte musí validovať zdravotná poisťovňa, ktorá sa k tomu vyjadrí, schváli, neschváli, a až po schválení, neschválení tej zdravotnej poisťovne, či to vráti na prepracovanie, alebo nie, sa môžme baviť, že či je ten termín pravdivý, alebo nepravdivý. Preto hovorím, že ten postup, ten dátový tok má byť taký, že najprv sa spýtame zdravotnej poisťovne, či sú tie dáta v poriadku, a keď sú v poriadku, tak potom môžu byť do tej elektronickej knižky zapísané. Rovnako je to pri ePreskripcii. Najprv zdravotná poisťovňa validuje, či je v poriadku tá preskripcia, až potom to NCZI zapíše do tých registrov. Nie v opačnom garde, pretože NCZI nie je spôsobilé urobiť všetky tie revízne kontroly, ktoré robí zdravotná poisťovňa, a výsledkom bude, že bude NCZI zapisovať do elektronických záznamov hausnumerá a nepravdivé dáta. Preto hovorím, že ten tok tých dát má byť iný a zdravotná poisťovňa má byť tá, ktorá ich validuje, nie NCZI. [16:22] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce sa vyjadriť pán navrhovateľ? Nie. Pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďalším bodom programu je prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa zabezpečuje vykonávanie niektorých opatrení Európskej únie na zmiernenie globálneho odlesňovania a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Vládny návrh zákona má tlač 514, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 539. Prosím ministra poľnohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, pána Takáča, aby vládny návrh zákona uviedol. (Rokovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa zabezpečuje vykonávanie niektorých opatrení Európskej únie na zmiernenie globálneho odlesňovania a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 514.) [16:24] Richard Takáč – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, poslanci, k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa zabezpečuje vykonávanie niektorých opatrení Európskej únie na zmiernenie globálneho odlesňovania, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Cieľom vládneho návrhu zákona je implementácia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie 2023/1115 z 31. mája 2023 o sprístupnení určitých komodít a výrobkov spojených s odlesňovaním a degradáciou lesov na trhu Únie a o ich vývoze z Únie, ktorým sa zrušuje nariadenie Európskej únie č. 995/2010 a európskych predpisov týkajúcich sa licencie FLEGT na dovoz dreva a výrobkov z dreva. Vzhľadom na vyššie uvedené, dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie predloženého návrhu zákona a jeho posunutie do druhého čítania. Ďakujem veľmi pekne. [16:24] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho 78. Ďakujem. Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre poľnohospodárstvo a životné prostredie, pani Matejíčkovej. [16:26] Zuzana Matejičková – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajkyňu k návrhu uvedeného zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Ďakujem pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu. [16:26] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Otváram rozpravu, konštatujem, že som dostal písomnú prihlášku, pán poslanec... Pani poslankyňa Stohlová, nech sa páči, moja susedka, tak sa vykecajte. [16:27] Tamara Stohlová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, ako sme pred chvíľou mohli počuť, tak toto je návrh zákona, ktorý má zabezpečovať vykonávanie opatrení na zmiernenie globálneho odlesňovania. To znie celkom dobre, nie? Ale to by nebola vláda tohto zlepenca, prílepkov a ničenia životného prostredia, keby za tým nebolo čosi celkom iné. A tak okrem implementácie európskeho nariadenia opäť raz prichádza v rámci tejto novely aj prílepok zákona o lesoch a zákona o ochrane prírody. No a tento prílepok, a nazývam to prílepkom veľmi správne, pretože nesúvisí s implementáciou tohto európskeho nariadenia, nesúvisí s tou úpravou, je tam dodaný na poslednú chvíľu, tak tento prílepok uvoľňuje pravidlá pre tzv. náhodnú ťažbu, ktorá sa po novom, podľa tejto novely, bude volať už asanačná ťažba, ja ju teda budem nazývať pre tieto účely ešte náhodnou, a uvoľňuje takúto, tento typ ťažby aj v chránených územiach, a to je teda hlavným problémom tohto zákona. Možno pre tých, ktorým nie je celkom jasné, alebo ktorým, komu nie sú celkom jasné tieto pojmy, tak náhodná ťažba je ťažba dreva vyvolaná pôsobením škodlivých prírodných či antropogénnych činiteľov, ktoré majú náhodný alebo ťažko predvídateľný charakter. Možno vám to povie viac, teda jednak z toho zjavne vyplýva, že to nie je niečo koncepčné, systematické, plánované, je to doslova náhodné, ťažko predvídateľné a na Slovensku to možno aj tí, čo sa nezaoberáte touto témou, tak ste niekedy počuli o náhodnej ťažbe v súvislosti s vetrovou kalamitou, lykožrútovou kalamitou a tak podobne. Je to teda ťažba, ktorá má, ktorá prichádza v reakcii napríklad na kalamitu spôsobenú lykožrútom alebo po vetrovej smršti. No, ako som už spomínala, tak za bežných okolností teda hospodárenie v lesoch sa plánuje, je to nejaký typ systému. A náhodná ťažba, už z toho samotného názvu vieme, že je náhodná. To znamená, že nepočíta sa s ňou, nie je to systematický prístup, takže to by nám malo aj napovedať, aké asi percento by malo tento typ ťažby, aké percento by sme mali vidieť v realite. Lebo predsa ja dúfam, že aj táto koalícia si váži naše prírodné bohatstvo a nemali by sme pristupovať k ťažbe nesystémovým spôsobom, jednoducho malo by to byť premyslené tak, aby sme si to prírodné bohatstvo nepoškodili a zanechali ho aj pre ďalšie generácie. No ale medzi rokmi 2000 až 2020 náhodná ťažba, táto nesystematická, neplánovaná ťažba, reaktívna ťažba bola až na úrovni 50 % všetkej ťažby. Špeciálne zlá situácia bola práve v chránených územiach, ktoré som spomínala, náš najstarší národný park, niektorí teda ho nazývajú aj najvzácnejším, najvýznamnejším, Tatranský národný park v tomto čase, alebo teda do roku 2016 náhodnou ťažbou prišiel o 16 % plochy svojich lesov. Nie, pardon, tretiny, 16 % to bolo v prípade Národného parku Nízke Tatry. To musím povedať, že som mala celkom v priamom prenose možnosť sledovať aj na vlastné oči, keďže to boli práve tie miesta, do ktorých ja som najčastejšie chodila, keďže tam mám rodinu, a bol to teda pomerne bolestivý pohľad. No a práve náhodná ťažba je špeciálne problematická pre chránené územia preto, pretože v chránených územiach má byť prioritou ochrana prírody, a nie hospodárenie, nie ťažba dreva. To nám hovorí aj zákon. Realita, žiaľ, je už dlhé roky, alebo teda žiadnu inú realitu sme na Slovensku, žiaľ, nezažili, žeby tá ochrana prírody aspoň v tých chránených územiach mala skutočnú prioritu. V chránených územiach aj ten škodlivý činiteľ v podobe lykožrúta totiž je niečo, s čím sa príroda vie vysporiadať. Lykožrút je súčasťou prírody a tento záver nám potvrdzujú aj vedecké výskumy napríklad z oblasti Tichej a Kôprovej doliny, kde práve po nespracovaní lykožrútovej kalamity po veternej smršti sme mohli vidieť návrat vzácnych druhov, ktoré, keďže ten ekosystém bol ponechaný na samovývoj a nezasiahlo sa. Okrem toho, že táto náhodná ťažba je sama osebe problémom, tak sa aj opakovane zneužívala a dodnes sa zneužíva na ťažbu, pri ktorej sa tvárime, že riešime stromy, ktoré sú napadnuté lykožrútom, ale okrem toho veľmi často sa potom priamo v teréne zistí, že sa pri ťažbe jednalo aj o stromy zdravé, prípadne buky alebo jedle, ktorých sa lykožrút nijakým spôsobom nedotýka. Naposledy sme to mohli vidieť na lokalite Studienec pri Banskej Bystrici, kde rovnako pod zámienkou riešenia lykožrútovej kalamity pri náhodnej ťažbe došlo k vyťaženiu veľmi pestrého množstva druhov stromov, ktoré nič nemajú spoločné s lykožrútom. No a teda toľko k náhodnej ťažbe, prečo je problematická a prečo je problematická špecificky pre chránené územia. No a novela, o ktorej dnes hovoríme v prvom čítaní, tento typ ťažby zjednodušuje, hoci už máme tú skúsenosť, a ak vám tie príklady neposlúžili, tak možno jeden pohľad alebo jedna vizualizácia, ktorá hovorí za všetko. Kto cestujete na východ a prechádzate cez Čertovicu, tak tam je veľmi dobre stále vidno dôsledky tejto náhodnej ťažby, ako zdevastovala náš Národný park Nízke Tatry. Vidíme to, aj keď sa vezieme popod Národný park Vysoké Tatry, ale ja myslím, že špeciálne pri prejazde tým horským prechodom Čertovica je to veľmi dobre vidno tie dôsledky. A teda my namiesto toho, aby sme sa z toho poučili, tak sa dnes rozprávame o novele, ktorá má tento typ ťažby ešte zjednodušovať. Ja zároveň hovorím, že okrem toho, že tie negatívne dôsledky vidíme, máme o nich dáta, tak v skutočnosti pri riešení kalamít v hospodárskych lesoch, už ani sa nerozprávajme o tých chránených územiach, tak to v skutočnosti tie pravidlá, ako sú dnes nastavené, nepredstavujú tú hlavnú prekážku pri spracovávaní kalamity. Opäť jeden príklad, celkom pomerne aktuálny, týkajúci sa Čierneho Balogu, kde je naozaj, sa tá lykožrútová kalamita dostala do pomerne veľkých rozmerov, no ale tu nebol problém s pravidlami, ktoré by obmedzovali náhodnú ťažbu, pretože toto sú lesy, v okolí Čierneho Balogu sú lesy, ktoré sú absolútne pod kontrolou lesníctva, ochrana prírody tu nemá žiadne slovo, pretože je to prvý stupeň ochrany, hospodári sa tu bez akýchkoľvek obmedzení, problémom tu nie sú pravidlá, že by bola prekážkou to, že sa náhodná ťažba nejakým zložitým spôsobom musí povoľovať a teraz potrebujeme tie pravidlá zjednodušiť a uvoľniť, problémom tu bolo sadenie lesníckych monokultúr, to, že sa na to dlho kašľalo napriek tomu, že aj z radov lesníkov prichádzali upozornenia, aká situácia sa tu rozvíja a aké budú tie dôsledky, takže tu nebol žiaden problém s ochranou prírody. Problémom tu okrem vysadených monokultúr bolo sucho, ktoré súvisí dosť výrazne s klimatickou zmenou, čo je ďalší problém, ktorý táto vláda skôr ignoruje, ako rieši. No a máme aj výsledky interného auditu odštepného závodu, ktorý tieto lesy má v obhospodarovaní, a ten sa zhodol na tom, že prekážka nebola v pravidlách, ktorými sa riadi náhodná ťažba, prekážka bola v nekonaní konkrétnych ľudí v rámci toho odštepného závodu. No ale napriek tomu, ako riešenie na tieto lykožrútové alebo vetrové kalamity prichádza uvoľnenie pravidiel pri povoľovaní tohto typu ťažby, náhodnej ťažby. Ja musím povedať, že to, čo vidíme v tejto novele, alebo ten pokus, ktorý tu vidíme, je pomerne komplexná úprava, ktorá ale mala byť aj komplexne riešená. Ja vidím veľký problém v tom, že kým tá pomerne komplexná úprava nastala v zákone o lesoch, chýba jej akoby doriešenie v zákone o ochrane prírody a krajiny. Vieme, že tieto zákony veľmi často ešte aj s poľovníckym zákonom, čo nesúvisí síce s ťažbou dreva, sú poprepletané, venujú sa často rovnakej agende, riešia ju inak a vytvárajú chaos a ten chaos vidíme presne aj v tejto novele a s negatívnymi dôsledkami, pretože primárne sa tie úpravy robia v zákone o lesoch a chýba nám úprava v zákone o ochrane prírody a krajiny. A vďaka tomu ponúkajú priestor na rozsiahlu ťažbu touto po novom asanačnou, alebo teda v podobe po novom asanačnej ťažby v najmä chránených územiach. Ak mám vyzdvihnúť možno taký jeden dobre, jeden príklad, ktorý to dobre ilustruje, tak táto novela, a čo je aj moja hlavná výčitka, ruší povinnosť posudzovať túto asanačnú alebo náhodnú ťažbu z pozície orgánu ochrany prírody, ktorá má mať to hlavné slovo v chránených územiach, pretože tam je prioritou ochrana prírody, tak táto povinnosť sa ruší, aby sa k tomu vôbec ochrana prírody v chránených územiach vyjadrovala v prípade, že sa vyhlási mimoriadna situácia. No a s týmto skúsenosť už máme, pretože mimoriadne situácie sa za tejto vlády pomerne vo veľkom vyhlasovali v súvislosti s riešením nežiaducich alebo problematických stretov s medveďom, čo je problém, ktorý treba riešiť, ale videli sme, že tie mimoriadne situácie sa zneužívali a nevyhlasovali sa v súlade so zákonom, jednoducho vyhlasovali sa bez dodržiavania nejakých základných pravidiel. A to je presne to, čo nastane, ak sa vyhlási táto, ak sa schváli táto novela, tak uvidíme vo veľkom vyhlasovanie mimoriadnych situácií a len s tým účelom, aby sa povoľovala náhodná ťažba, teda po novom asanačná ťažba, a mohli sa vo veľkom ťažiť lesy aj v chránených územiach. A ja hovorím, že tie dôsledky budú minimálne na takej úrovni, ako sme to videli v Nízkych Tatrách, ako sme to videli vo Vysokých Tatrách, ak nie horšie. Pre mňa osobne je to nepochopiteľný krok aj v súvislosti so žalobou Európskej komisie, ktorej čelíme kvôli hlucháňovi. Tam sme sa v minulosti ledva vyhli miliónovým pokutám s prísľubom konkrétnych opatrení, ktoré táto vláda nedodržiava, nie je schopná dodržiavať. No a ja hovorím, že ak sa prijme táto novela, tak teraz sa im už jednoznačne nevyhneme. A pripadá mi pomerne drzé, že v odôvodnení k tejto novele nájdeme odvolávku práve na rozsudok vo veci hlucháňa, no táto novela situácii nijako nepomôže, nijako ju nerieši, naopak, vytvára nám ďalší obrovský problém. Preto za tento návrh, teda preto tento návrh v tejto forme jednoznačne nepodporíme, je škodlivý pre životné prostredie, pre prírodu, pre nás všetkých, ktorým záleží na našom prírodnom bohatstve, a je zároveň škodlivý aj z ekonomického hľadiska, lebo povedie k pokutám Európskej komisie. Ďakujem. [16:29] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Pán poslanec Hazucha. [16:42] Ivan Hazucha – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Pani poslankyňa, keďže váš úvod bol taký príkry a až opovržlivý k navrhovateľovi, tak vás teda musím považovať za odborníčku v tejto oblasti, preto sa vás chcem opýtať: každý vlastník alebo obhospodarovateľ lesa vypracúva zo zákona plán starostlivosti o les, bývalý nazývaný lesohospodársky plán, na decénium, čiže na desať rokov, v ktorom je aj schvaľované množstvo vyťažovaného dreva na toto obdobie. Preto sa pýtam vás, či mi viete povedať, je tá náhodná ťažba aj napríklad po kalamitách, čiže asanačná ťažba, započítavaná do množstva povolenej ťažby, alebo je nad rámec LHP alebo po novom PSL? Keďže pokiaľ by to teda to množstvo dreva nebolo nad rámec LHP-čka, tak by som v tom nevidel žiadne negatívum, skôr pozitívum. Ďakujem pekne. [16:42] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Pán poslanec Kalivoda. [16:43] Peter Kalivoda – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pani kolegyňa, vy ste v tom vašom príhovore, teda ja to tak vnímam, zamotali viacero vecí naraz. No, vy ako odborníčka na životné prostredie iste viete, že lesy majú viacero funkcií, nielen, nielen tú, ako majú rezervácie, rekreačnú, majú aj hospodársku funkciu a ja si neviem predstaviť, že by ste nejakému lesníkovi povedali, že v hospodárskom lese má tolerovať lykožrúta. Je to úplný nezmysel. Hospodárske lesy, pre hospodárske lesy je lykožrút jasným škodcom, ktorý pácha mnohomiliónové škody, a ak si spomeniete len na to, čo sa dialo aj v Čiernom Balogu, v okolí, kde viem, že pán minister riešil aj trestným oznámením túto situáciu, myslím si, že úplne oprávnene, pretože tam bola, tam bola v plnej miere zanedbaná, zanedbaná táto, táto ochranná funkcia štátu v týchto lesoch. Viem pochopiť, ak hovoríte o monokultúrach, to je problém, sucho, samozrejme, je problém, to treba riešiť, a viem si predstaviť v nejakom veľmi obmedzenom mieste rezervácie, kde by ste teda nechali, veď boli také pokusy nejaké, les, pokiaľ je to izolovaný, izolovaná časť, sa vysporiadať, vysporiadať s týmto problémom sám, ale v hospodárskych lesoch lykožrút určite nemá čo robiť. To je naozaj fakt a to musíte uznať aj vy. [16:44] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Sabo. [16:44] Michal Sabo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Verím, Tamara, že vo svojej faktickej poznámke a v reakcii teda využiješ ešte raz príležitosť vysvetliť kolegom, o čom je táto legislatívna tlač, v skratke. Jedna vec je, že rozprávame o zákone, ktorým vláda odobrila nariadenie o odlesňovaní a následne Európska komisia oznámila teda, že účinnosť nariadenia posúva o rok, pretože s ním v princípe majú problém všetci. Vláda a minister Takáč sa nemôže tváriť, že nebol čas na to reagovať, na tento vývoj situácie, a dnes sme o tejto parlamentnej tlači v podstate nemuseli hovoriť. Ale ako kolegyňa Tamara poukázala, vláda na jednej strane teda schválila návrh zákona na zmiernenie globálneho odlesňovania, ale vlastne ide o odlesňovanie v tejto parlamentnej tlači. A opäť sa to deje prílepkom a mňa úprimne udivuje, že do toho tento kabinet ide. My vám to od začiatku tohto volebného obdobia v tomto pléne hovoríme a vyčítame vám prílepkovanie. A nemôžete sa tváriť nikto z vás, že nie. Veď koniec koncov je to aj na zázname. Ja viem, že je občas ťažké pre vás dohľadávať si niektoré veci, ale internet je magické miesto, skúste to. A udivuje ma toto celé aj preto, že túto škodlivú legislatívnu prax vám už vlastne vytkol aj váš vlastný prezident, keď Peter Pellegrini vetoval vodný zákon. Veď si pozrite to odôvodnenie, prezident vám sám vo svojom odôvodnení odkázal: nerobte to, nepoužívajte nesúvisiace prílepky pri zákonoch, ktoré sú naviazané na európsku legislatívu alebo na čerpanie peňazí z PO. Nepoužívajte nesúvisiace prílepky vôbec, je to protizákonné! [16:44] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Stohlová. [16:46] Tamara Stohlová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Pán Hazucha, ja tak rozmýšľam, že vy, či ste sa medzičasom stali odborníkom nielen na jednorodičovské rodiny, ale aj na lesy. A celkovo mám taký pocit, že s pánom Kalivodom ste ma vôbec nepočúvali, lebo ja som predsa hovorila o chránených územiach, kde aj zo zákona, či chcete, či nechcete, má byť prioritou ochrana prírody, nie ťažba dreva. Samozrejme, lesy majú množstvo funkcií, v chránených územiach má byť priorita ochrana prírody. O tom presne hovorím, to je moja hlavná kritika, preto tam má mať pri rozhodovaní ochrana prírody, orgány ochrany prírody majú mať ten hlas, majú mať tú možnosť sa vyjadriť, a táto novela vytvára obrovský priestor na to, aby sme tú kompetenciu ochrany prírody opäť raz oklieštili, ako sme to videli pri zákonoch o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, ako to teraz vidíme pri zákone, ktorý predložil váš koaličný kolega Huliak, ktorý to plošne rieši, takisto nesúvisiaco, že sa systematicky za tejto koalície okliešťuje kompetencia ochrany prírody. A ja hovorím, že to nie je nejaká, že to robíme pre ochranu prírody samotnú, veď to je naše životné prostredie, to nám dáva vodu, čistý vzduch, to je niečo, kam sa my všetci chodíme rekreovať, a preto aspoň pri tých chránených územiach toto má byť prioritou. A táto novela okliešťuje už aj ten slabý hlas, ktorý doteraz ochrana prírody mala. A opäť ja len, teda súhlasím s kolegom, že nemá to byť robené prílepkom, aby o tom mohla prebiehať poriadna diskusia a nemuseli sme to... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [16:46] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce sa vyjadriť pán spravodajca? Á, navrhovateľ, áno. Nech sa páči. [16:49] Richard Takáč – Vystúpenie Ďakujem veľmi pekne. Ku pani poslankyni, máte asi nejakú obsesiu a nejakú úchylku, lebo viac-menej som skôr to vnímal ako zase útok na pána ministra životného prostredia a ste hovorili o hlucháňovi, medveďoch, všetkom možnom. Pani kolegyňa, chcem vás uistiť, že o žiadny prílepok nejde, môžme si to potom prediskutovať v druhom čítaní. A je to čisto nariadenie, ktoré je z pohľadu toho, že dochádza k odlesňovaniu a my ako Európska únia k tomu prijímame nejaké, nejaké rozhodnutia a treba to pretaviť do legislatívy. A, pán poslanec Sabo, ešte to nie je definitívne posunuté o účinnosť o rok. Došlo, ešte nie, ešte parlament to neschválil, takže čakáme, že či sa tak rozhodne, alebo nie, to znamená, že tá účinnosť je ešte aktuálne platná od 1. 1. 2025. Takže tiež to nie je pravda. A chcem vás uistiť, že nejde o žiadny prílepok, ale zase ste využili príležitosť na to, aby ste útočili do pána ministra životného prostredia, ale my sme si na to už zvykli, pani kolegyňa. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.) [16:49] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Spravodajkyňa? Nie? Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 508, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 533. Prosím podpredsedu vlády a ministra životného prostredia Slovenskej republiky Tomáša Tarabu, aby vládny návrh zákona uviedol. (Rokovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 508.) [16:51] Tomáš Taraba – Vystúpenie Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, predkladám návrh zákona o kybernetickej bezpečnosti. Úvodom v podstate len stačí povedať, že ide o transponovanie smernice Európskeho parlamentu a Rady EÚ zo 14. decembra 2022 o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne kybernetickej bezpečnosti v Európskej únii, ktorou sa mení nariadenie EÚ č. 910/2014 a smernica EÚ 2018/1972 a zrušuje sa smernica EÚ 2016/1148. Najvýraznejšou zmenou návrhu zákona je zmena prístupu k identifikácii povinných subjektov, tzv. prevádzkovateľov základnej služby; mechanizmus identifikácie prevádzkovateľa základnej služby so smernicou NIS 2 mení oproti právnej úprave vyplývajúcej zo smernice NIS 1 tak, že pôvodný mechanizmus kombinovanej identifikácie podľa prílohy zákona č. 69/2018 v spojení s prekročením identifikačných kritérií sa nahrádza taxatívnym vymenovaním subjektov priamo v návrhu zákona. Ďakujem pekne. [16:51] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre obranu a bezpečnosť, poslancovi Demečkovi. [16:52] Dávid Demečko – Vystúpenie spoločného spravodajcu 95. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona. [16:52] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán Demečko zo Spišskej. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne. Pán poslanec Krúpa. Uzatváram možnosť prihlásenia. Nech sa páči, pán poslanec Krúpa, jediný prihlásený. [16:54] Juraj Krúpa – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Ďakujeme za túto zaujímavú schôdzu. Čo sa týka, čo sa týka tejto transpozície smernice, na začiatku uvediem, že ju vítame napriek tomu, že smernica mešká. Smernica už aj podľa teda očakávaní Európskej únie mala byť transponovaná 18. 10. Nevadí. Napriek tomu som rád, že sa tu zjavila a že postupne bude aj prijatá. Treba povedať, čo sa týka kybernetickej bezpečnosti, že to je jedna zo zásadných domén, ktorej je potrebné sa venovať, pretože, povedzme si to na rovinu, je to doména, kde prebieha vojna. Prebieha reálny konflikt, ktorý so sebou prináša aj svoje obete. Prináša, nie sú to len kritická infraštruktúra a hekovanie a podobné záležitosti, ale, samozrejme, je to aj priestor, kde sa šíria dezinformácie, hoaxy a podobné záležitosti. V rámci tejto NIS dvojky sa Európska únia snaží riešiť túto situáciu a byť efektívnejšia a flexibilnejšia pri zvládaní práve dezinformácií, hoaxov a iných hrozieb, ktoré vychádzajú práve z tejto domény. Nie je úplnou náhodou, že ešte, je to už asi šesť rokov, čo napríklad Aliancia uznala kybernetický priestor ako piatu operačnú doménu, ktorá sa považuje za operáciu normálneho vojnového konfliktu. Myslím si, že je všetkým jasné, ktorí sa aspoň trošku rozumejú tejto problematike, že keď dôjde k vojnovému konfliktu, dochádza, samozrejme, k nemu aj v rámci kybernetického priestoru. A tu chcem poďakovať vládnej koalícii, že ide transponovať smernicu, ktorá umožňuje blokovať dezinformačné weby. Dokonca na to aj nabáda. A spomínam si na obdobie, keď dochádzalo počas minulého volebného obdobia k blokáciám istých dezinformačných webov na niektoré obdobie, tak vtedy sa o tom diskutovalo, že či to je legálne, alebo či to nie je legálne, či sa to môže robiť, alebo nemôže robiť, a vtedy sa zvolil aj taký postup, ktorý bol vtedy zavedený, a to bol taký, že boli určité inštitúcie, ktoré boli jasne definované a ktoré hovorili a upozorňovali na to, že či dochádza k nejakému porušovaniu, k nejakému ohrozovaniu, či sú tam nejaké teda operácie psychologického charakteru, dezinformácie a podobné veci, ktoré majú takto mať negatívny vplyv na spoločnosť a tak ďalej. No a ten postup bol taký, že tie inštitúcie, ktoré toto definovali, bola Slovenská informačná služba, Policajný zbor a tak ďalej a tak ďalej. Tie potom tieto informácie odovzdávali na národný bezpečnostný a analytický úrad, resp. Národný bezpečnostné a analytické centrum, ktoré tieto vstupy vyhodnocovalo a na základe týchto vstupov potom odovzdávalo svoje odporúčanie Národnému bezpečnostnému úradu, aby danú doménu zablokoval, resp. pozastavil jej účinnosť. Čo kvitujem v rámci tohto návrhu, je, že bola diskusia ešte v minulosti, že či do tohto nemá byť zahrnutý aj súd. Aby súd bol ten, tá inštancia, ktorá ešte o tom bude rozhodovať, že či má byť tá doména zablokovaná a tak ďalej, a tá doména, ktorej by sa to dotýkalo, aby sa mala na koho odvolať. Ja kvitujem, že Národný bezpečnostný úrad to do tohto zapracoval a je tam tento priestor, že definoval, že sa môže táto doména obrátiť na príslušný súd. Ale musím vytknúť tejto, tejto časti tohto zákona, že NBÚ ako taká tam nedefinuje príslušnosť súdu. On len hovorí, len definuje, že to je príslušný súd, ale nehovorí, ktorý príslušný súd to je. Čiže to je aký? To je civilnoprávny spor? Je to správny súd? A tak ďalej. Nedefinuje takisto ani lehoty a nedefinuje ani kódex, na základe ktorého má tento súd postupovať. To znamená, že keď sa táto transpozícia smernice snaží nejakým spôsobom implementovať, tak viac-menej svojím spôsobom môže vytvárať chaos, keďže môže dochádzať k zdĺhavým súdnym procesom, ktoré môžu byť aj komplikované zo strany štátu, keď bude chcieť zasiahnuť voči nejakej doméne alebo niečo podobné, ktorá keď sa odvolá na súd, tak potom nemáme definované presne, na ktorý súd, ktorý kódex a na základe akej lehoty má rozhodnúť. Čiže len chcem upozorniť predkladateľa na tento nedostatok v tomto zákone, pretože tým pádom môžu vznikať naozaj že právne spory, ktoré budú komplikované na riešenie, preto si len vás dovolím upozorniť na tento moment a ja vás potom aj týmto aj chcem poprosiť, aby ste sa na túto časť ešte pozreli a zadefinovali. Tam stačí, keď sa povie, že správny súd alebo nejaký, aby to bolo úplne jasné, aby sa vedelo definovať tento kódex. V prípade, že toto bude, my len s radosťou za tento návrh zákona, teda túto transpozíciu smerníc, zahlasujeme. Ďakujem veľmi pekne. [16:59] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem, žiadna faktická. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce sa vyjadriť pán spravodajca? Nie. Teda navrhovateľ. Spravodajca, nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a súčasne aj rokovanie Národnej rady. Pristúpime k hlasovaniu a vyhlasujem prestávku do 17.05 h. (Prestávka. Po prestávke zaznievanie gongu.) [16:59] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní. Keďže sme v bloku hlasovanie, pristúpime k hlasovaniu o mojom procedurálnom návrhu o určení termínu prerokovania návrhov ministra školstva na pondelok 4. novembra o deviatej hodine. Je všeobecný súhlas? (Nesúhlasná reakcia pléna.) Prezentujme sa a hlasujme. (Prezentácia.) 73 prítomných. Konštatujem, že Národná rada nie je uznášaniaschopná. Vyhlasujem 15-minútovú prestávku podľa § 23 ods. 6 rokovacieho poriadku. (Prestávka.) [17:14] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho (Zaznievanie gongu.) Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pristúpime k opätovnému zisťovaniu prítomnosti, či je Národná rada uznášaniaschopná. Prosím, prezentujme sa. (Prezentácia: prezentovalo sa 74 poslancov. ) Konštatujem, že Národná rada nie je uznášaniaschopná. Prerušujem schôdzu a určujem termín ďalšieho rokovania dnes o 17.30 h. (Prestávka.) [17:29] Peter Žiga (Zaznievanie gongu.) Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, podľa § 23 ods. 7 rokovacieho poriadku, pristúpime k zisťovaniu prítomnosti. Prosím, prezentujme sa. (Prezentácia: Prezentovalo sa 73 poslancov.) Konštatujem, že Národná rada nie je uznášaniaschopná. Podľa § 23 ods. 7 rokovacieho poriadku, budeme pokračovať v rokovaní podľa schváleného programu bodom v prerušenej rozprave v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 18/1996 o cenách, tlač 502. (Pokračovanie rokovania v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov , tlač 502.) Do rozpravy je, tlač 502, tak, do rozpravy je ústne prihlásený pán poslanec Jakab, ktorý nie je prítomný, takže mu prepadá poradie aj druhýkrát. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pán spravodajca, chcete vystúpiť? Nechcete, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. (Ruch v sále. Zaznievanie gongu.) Kolegyne, kolegovia, prosím, keby ste sa utíšili, budeme pokračovať riadnym rokovaním. Ďalším bodom je bod v druhom čítaní o zákone č. 138. Zatiaľ tu máme prítomného pána ministra Tarabu, ktorý zastúpi pána ministra Druckera, ktorý je na ceste, príde behom piatich minút, ak vám to nebude vadiť, tak budeme pokračovať v rokovaní v prerušenej rozprave v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 138/2019 o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch (tlač 401). Pani spravodajkyňa už zaujala miesto, máme otvorenú rozpravu. V rozprave sú písomne prihlásení traja poslanci, pán poslanec Horecký, pani poslankyňa Gažovičová a pán poslanec Šmilňák. Pán poslanec Horecký, nech sa páči, máte vystúpenie za klub v rámci písomnej rozpravy v druhom čítaní. (Pokračovanie rokovania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 401.) [17:34] Ján Horecký – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, tak sa mení program tejto schôdze, dobehol som, ale stihol som, pretože považujem tento návrh zákona za veľmi dôležitý, pretože sa dotýka strategického záujmu Slovenskej republiky. Už som vás o tomto presviedčal viackrát, pokúsim sa o to aj dnes. Najskôr uvediem kontext, v ktorom predkladá vláda tento návrh zákona. Je to zákon o pedagogických odborných zamestnancoch. V súčasnosti nám chýba 1 400 učiteľov a prognóza sa zhoršuje. Na budúci rok to má byť až 2 000. Niektorí učitelia, alebo niektoré aprobácie sú osobitne ohrozené, nedajú sa takmer obsadiť vo veľkých mestách, ako je napr. fyzika, matematika, informatika alebo angličtina. Je veľmi časté, že si na doplnenie úväzku učitelia slovenského jazyka majú niekoľko hodín fyziky. Majstri odborného výcviku na toľko preferovaných stredných odborných školách majú priemerný vek môj, to znamená 56 rokov. Ak títo ľudia odídu do dôchodku, môžeme zabudnúť nielen na nejaký pokrok v oblasti hospodárstva, zabezpečenia dostatku kvalifikovaných odborníkov, ale vôbec aj na udržateľnosť tej kvality školstva, ktorú dnes máme a o ktorej hovoríme, že nie je dostatočná. V roku 2023 som naozaj v krízovom čase slúžil ako minister školstva a vtedy stavovské organizácie podporili veľkú novelu školského zákona. Stručne pripomeniem, v tejto novele nešlo o zvýšenie ich platov, v tejto novele sa prijímali historicky, po tridsiatich rokoch, nové veci, ktoré doposiaľ učitelia riešili iba spontánne, a to podporné opatrenia. Spontánne riešili tzv. individuálny prístup k žiakom a ich potrebám a teraz sme im to dali do zákona a oni cez svoje stavovské organizácie povedali áno, chceme svoju prácu robiť náročnejšie, lepšie. Bol som hrdý vtedy na svojich kolegov učiteľov, a to je kapitál, ktorý táto krajina nesmie premrhať. To je ten kontext, v ktorom je predložený tento návrh zákona. Lebo skutočne kľúčovým faktorom pre školstvo sú učitelia a, samozrejme, ďalší zamestnanci v škole. Na konferencii Eduforum, ktorej som sa nedávno zúčastnil, bol aj pripojený riaditeľ odboru vzdelávania a zručnosti OECD pán Andreas Schleicher. Tento muž nám predstavil veľmi precízne dáta, napr. v jednom prieskume, ktorého sa zúčastnilo 26 krajín, sa Slovensko umiestnilo na úplne poslednom mieste. V čom? S hodnotou 5 % z učiteľov, ktorí si myslia, že učiteľská profesia je v spoločnosti cenená. Na 26. mieste, poslednom z relevantných krajín OECD. Tí, najúspešnejšie krajiny, ktoré sú najsilnejšie vo výsledkoch vo vzdelávaní a nemajú problém s hospodárstvom s vyššou pridanou hodnotou, majú násobné platy oproti nám, tak je takéto percento takmer 70, u nás je to 5. V Českej republike je to 12. Keď porovnám učiteľský svet so svetom zdravotníkov, tak priznám, že lekári, zdravotníci majú vyšší, nazvime to, vyjednávací potenciál. Každý z nás, kto sa ocitol v núdzi, alebo jeho blízky človek potreboval zdravotnícku starostlivosť, nebodaj nejakú urgentnú, život zachraňujúcu starostlivosť, tak dá všetko nabok, ale nedávajme nabok budúcnosť tejto krajiny. Každý jeden lekár musel chodiť do školy a musel sa na svoju profesiu pripraviť. On sa na ňu nepripravuje až na lekárskej fakulte. To, ako je mentálne vybavený mladý človek pred vstupom na vysokú školu alebo na trh práce, ten jeho rast sa odohráva od základnej školy cez strednú školu. Tam sa rozdávajú karty, s ktorými hráme celý život. Aj my sme tak vyrástli. Preto pripomínam starú dobrú pravdu, že školstvo sa mnohým ľuďom vo verejnosti javí ako politika alebo futbal. Každý tomu rozumie, veď predsa každý chodil do školy, ale nie je to tak. Začnime ho brať vážne, pretože je tu kardinálna otázka, bude nás mať, bude mať kto učiť? Nenastane exodus učiteľov zo školstva? Pretože tie podmienky sa násobne sťažujú aj z objektívnych dôvodov. Umelá inteligencia nenahradí učiteľov, nie je to tak, že prirodzená inteligencia nám dochádza, tak nastupuje umelá. Kto chceme, aby vzdelával naše deti? Osobnosti? Alebo bude platiť kto to vie, ten to robí, kto to nevie, ten to učí a iné hanebné porekadlá, ktoré degradujú pozíciu učiteľov a hatia budúcnosť tejto krajiny. Zákon 138/2019 o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch v tomto podaní predkladateľa, pána ministra školstva, pridáva povinnosť učiteľom pripravovať žiakov na súťaže. S tým sa dá opäť len súhlasiť a učitelia to doposiaľ robia dobrovoľne, verím, že to prijmú, ale všimnite si, pridáva ďalšiu povinnosť. Zo zákona sa vypúšťa po roku pozícia sociálny pracovník a činnosť prechádza sčasti pod kategóriu sociálny pedagóg. Viete, hovorí sa a štatisticky je to, samozrejme, pravda, že najviac ľudí, ktorí nepracujú v svojom odbore, sú tí, čo vyštudujú na vysokej škole sociálnu prácu alebo potom pedagogiku. My máme v školách nielen problémy s edukáciou, my máme na školách problémy aj s samoobslu... s obslužnými funkciami detí a netýka sa to len rómskych komunít z osád. My potrebujeme často hasiť problémy, ktoré nemajú len charakter edukácie a výchovy, ale aj sociálnej pozície detí, a to nielen zdravotne znevýhodnených, ale aj v ťažkých životných situáciách. A znemožníme ľuďom, ktorí nepracujú v svojom odbore, pracovať v školstve, aby sme ich jednoducho zamestnali a zároveň pomohli deťom. Zákon pozitívne upravuje niektoré veci v oblasti vzdelávania cudzincov a cudzincami či uznávania kvalifikácie, alebo to, čo bolo už aj v predchádzajúcej novele zákona, pôsobenia umelcov a športovcov na školách. Vždy, keď vidím pozitívnu vec vo vládnych návrhoch zákona, lebo ide o spoločnú krajinu, nemám problém to pochváliť. Síce vládny návrh zákona zachováva pozíciu supervízora, ktorú som zaviedol, ako čiastočného riešenia pre chýbajúci stredný manažment na školách, ale kladie na tieto kľúčové osobnosti v našich školách, na tie prirodzené autority medzi učiteľmi, kladie na ne plošnú povinnosť špecializačného vzdelávania. A to je, prepáčte, typické pre viacero vládnych návrhov zákona, plošná povinnosť, plošné jednoduché riešenie. Hovoríme o tom v čase konsolidácie, v čase, keď máme málo zdrojov, nielen tých finančných, ale v prípade školstva aj ľudských. A nezaťažujme ľudí, z ktorých mnohí sú majstrami svojho remesla v tom, čo robia, aby museli vykonávať plošne povinnosť. Prosím vás, to sú ľudia, ktorí sú majstri vo vzdelávaní, nepodozrievajte ich, že oni nedokážu rozoznať, že sami sa potrebujú vzdelávať. Skúste to porovnať s rezortom hospodárstva. Viete si predstaviť taký mikromanažment, že by sme predpisovali, samozrejme, s výnimkou BOZP, aké povinné školenia má kto mať, aby fungovali fabriky alebo organizácie iné? Takto zošnorovaný rezort, najbližšie k tomuto je len zdravotníctvo. V školstve, kde sú tí ľudia, ktorí sú experti na vzdelávanie, tak im chceme predpisovať zákonom, kto sa kedy v čom musí vzdelávať. Je to nezmysel. Pričom tí ľudia nebudú mať problém žiadať si informácie a hľadať riešenie. Oni sa dnes delia na konferenciách, sú ochotní zaplatiť si zo svojho, aby sa delili s majstrami svojho remesla o know-how. A takéto konferencie sú a suplujú často tú štátnu starostlivosť o systém vzdelávania. Nevyužíva, žiaľ, tento vládny návrh zákona príležitosť zatraktívniť prácu v školstve. Keď som zavádzal stredný manažment, nebolo to len preto, aby nastala konečne racionálna deľba práce v organizácii, kde sú stovky ľudí a kde máte prepočítaný počet troch manažérov. To je absurdné! Nikde taký iný príklad nenájdete, len v školstve. Ako má tá kolegyňa, ktorá má plný úväzok, je triedna, má viesť predmetovú komisiu, má byť zodpovedná za súťaže, má byť uvádzajúcou učiteľkou pre mladé kolegyne, ako má toto robiť? Povedzte mi kedy. Kedy má s ňou hovoriť? Kedy má ísť do jej hodín? Kedy ju má brať na svoje hodiny? Potrebuje na to priestor. Nepoviem ani ň, ak bude poverený supervízor úplne novou vecou, spájania škôl alebo povedzme zavádzania nového kurikula. Aj keby ste mu to zakázali, bude chcieť ísť na školenie. Preto som navrhol pánu ministrovi kompromis päť rokov. Ak robí tú činnosť päť rokov, nenúťme ho ísť ako malé decko na školenie. Je to majster vzdelávania, on vie, čo potrebuje. A nakoniec mnohí z nich sú takí, že ich nemá kto školiť, lebo to, čo robia, vedia robiť najlepšie. No, ako minister som tiež otvoril tému koeficientu regionálnej rovnováhy, ktorý sa premietol teraz do vládneho návrhu zákona ako kompenzačný príspevok. Oceňujem a som rád, že to nie je len o nákladoch, alebo dúfam, že to neskončí iba o nákladoch na bývanie. Chcel som, aby to bol koeficient náročnosti regionálnej, ktorý by podobne ako koeficient tepelnej náročnosti alebo kvalifikačnej náročnosti zohľadňoval na základe analytických dát potrebu v tom regióne. A tá nie je len o nákladoch na, osobných nákladoch na činnosti, ktoré sú nielen pedagogické, čo sa fakt líši v rôznych regiónoch, pričom tie školy dostávajú tie isté peniaze, ale je to aj o náročnosti klientely, ktorej slúžia učitelia. Sú statočné hrdinky v mojich očiach, učiteľky a učitelia, ktorý robia v blízkosti osád, ktorí vyťahujú tých ľudí zo začarovaného kruhu a chcú ich postaviť na svoje nohy, ale často sa stane, že práve tieto vyhoria a potom opúšťajú školstvo. Mali by dostať podľa mňa takéto školy viac peňazí cez túto náročnosť kvalifikačnej regionálnej rovnováhy, väčší príspevok do normatívu na osobné náklady. Potrebujeme zabezpečiť funkčnosť škôl a zásadne zatraktívniť prácu v školstve. Naozaj to potrebujeme, inak sa rozlúčme s hospodárstvom s vyššou pridanou hodnotou a rastom životnej úrovne. Povedzte mi, ako sa to stane? Kde zoberiete tých odborníkov, ktorí toto budú vedieť? Kúpime si ich na dlh alebo čo? Veď máme opačný problém, ľudia nám utekajú, tí, čo sú súci. Učitelia potrebujú masívnu podporu a školy potrebujú tiež, napríklad v učebniciach, učebných zdrojoch, možnosť zadať a objednať si službu. Nenachádzam toto v tomto vládnom návrhu zákona. Nie tak, že my im predpíšeme, majstrom vo vzdelávaní, plošné vzdelávania a pošleme ich, kam sa majú vzdelávať. Prečo to neurobíme opačne? Prečo tí, ktorí sú v tom majstri, si proklientsky neobjednajú na NIVAM-e u metodických centier toto chcem, toto potrebujem a nech im tá sústava poslúži. Viete si predstaviť, že by v potravinách niekto vám prikazoval, aké rožky si máte kúpiť alebo aké palivo máte tankovať na čerpacích staniciach? Nerobíme to, lebo vieme, že by to zle dopadlo. Nebuďme hlúpi a nerobme to v školstve! Moje pozmeňujúce návrhy preto... ale ešte sa vrátim k jednému bodu, že, samozrejme, posilniť potrebuje aj príprava a vzdelávanie učiteľov už na fakultách, kde dodnes nemáte témy typu firemná kultúra, právne povedomie, líderstvo, komunikácia, aká je náročná dnes s rodičmi a často aj s kolegami a podobne. Tak máme o čom hovoriť a máme čo meniť. Preto by som bol rád, keby sa dal ten návrh zákona charakterizovať ako taký, ktorý zvyšuje atraktivitu tohto povolania, priťahuje talentovaných a mladých ľudí do učiteľského povolania a nezaťažuje ich plošne ďalšími povedzme neželanými a zbytočnými povinnosťami. No, svoje pozmeňujúce návrhy, ktoré predložím aj na konci tohto príspevku, tak som prednášal aj vo výbore pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a vtedy som dostal odpoveď, pán minister, že hoci boli deň vopred doručené, že to je krátky čas na to, aby ste sa nimi seriózne zaoberali. Tak ubehlo niekoľko dní, dnes ich predložím znovu a pripomínam, že tie moje pozmeňováky nie sú o veľkých systémových veciach, ktoré som tu naznačil, pretože rozumiem tomu v svojom veku a so svojím vzdelaním, že je rozdiel byť koaličný poslanec alebo teda pán minister, je rozdiel byť opozičný poslanec, ktorý nemôže priniesť riešenia komplexné na úrovni vládneho návrhu zákona. Tak aspoň som upozorňoval na nejaké pochybenia alebo zlepšenia, ktoré sú takto dosiahnuteľné (Rečník luskol prstami). Pričom tu v tejto sále sme rokovali v skrátenom legislatívnom konaní o veľkých veciach, komplexných veciach, ako je konsolidácia verejných financií alebo Trestný zákon len tak, bez MPK, bez dlhodobej prípravy. Teraz, ak dovolíte, zdôvodním svoje pozmeňujúce návrhy a potom ich prednesiem. Tých bodov nie je veľa, sú len štyri. Prvý rieši, čo som už naznačil, aby sme zatraktívnili prácu v školstve, aby špecialista v kategórii, napríklad triedny učiteľ, vedúci predmetovej komisie, aby človek, ktorý robí, ja neviem, koordinátora prevencie na škole alebo inú špecializovanú činnosť, nemusel nahradiť plošné vzdelávanie desaťročnou praxou, ale aby stačilo päť rokov. Pretože pre mladého človeka, ktorý sa rozhoduje o prácu v školstve, je desať rokov jednoducho večnosť. Päť rokov vám stačí na to, aby ste sa prihlásili na pozíciu riaditeľa školy. Tak navrhujem, aby sme urobili túto úpravu. Potom v článku... teda druhý bod môjho pozmeňováku sa bude týkať vloženia do zákona katolíckeho pedagogického a katechetického centra, aby tiež mohlo byť autorizovanou oprávnenou osobou, ktorá poskytuje vzdelávanie a tiež atestačné vzdelávanie pre svojich klientov. KPKC, katolícke pedagogické centrum, jednoducho vytvára kurikulum tak, ako to robí NIVAM, v oblasti vzdelávania náboženstva a náboženskej výchovy. Dokáže poskytovať funkčné vzdelávanie pre riaditeľov. Určite dokáže teda poskytnúť, v spolupráci s vysokými školami a odborníkmi v danej oblasti poskytnúť aj atestačné vzdelávanie, keď robí aj na inovatívnych vzdelávaniach všetkých druhov, ktoré náš zákon pozná. Ďalší bod pozmeňováku sa bude týkať práve toho kompenzačného príspevku, kde vládny návrh zákona predpokladá alebo respektíve ukladá povinnosť prerokovať v pedagogickej rade, ak je zriadená, ten účel, spôsob vyplácania tohoto kompenzačného príspevku, o ktorom som hovoril. Nuž, ja navrhujem zmenu, aby bolo prerokované v rade školy toto vyplácanie kompenzačného príspevku. Dôvod je jednoduchý. V rade školy sú všetci aktéri vzdelávania, je to samosprávny orgán školy, ktorý často rieši aj pedagogicko-organizačné zabezpečenie výchovno-vzdelávacieho procesu, rozpočet školy, vôbec vzťahy medzi jednotlivými aktérmi, ako sú žiaci, učitelia, iní zamestnanci, rodičia, zriaďovateľ a ďalšie orgány, pričom pedagogická rada ani nemusí byť zriadená. To znamená, že v prípade, že by nebola zriadená, tak ani niet kde prerokovať tento návrh zo strany riaditeľa na vyplácanie kompenzačného príspevku. Napokon je to citlivá vec. Nezvykneme v rôznych zamestnaniach, pokiaľ nie sme verejní činitelia, priznávať svoje príjmy, detailne riešiť, kto čo dostane za čo, za toto sú zodpovední vedúci pracovníci. Ak si myslíme, že nevykonávajú túto funkciu poctivo, eticky a profesionálne, vždy je možnosť ich nezvoliť na ďalšie funkčné obdobie alebo dokonca pri pristihnutí pri takom konaní odvolať z titulu porušenia zákona alebo etického kódexu. Ďalší bod môjho pozmeňováku sa týka práve pozície supervízora, kedy navrhujem, aby sa, a to je kompromisný návrh, aby sa plošná povinnosť absolvovať špecializačné vzdelávanie netýkalo všetkých supervízorov, aby sa netýkalo tých, ktorí päť rokov vykonávajú činnosť, pre ktorú sú poverení touto pozíciou zo strany riaditeľa. Na inom mieste toho istého vládneho návrhu zákona máte, že športové zväzy potvrdzujú aktivitu, alebo umelecké potvrdzujú aktivitu niekoľkoročnú človeka, ktorý ide do školstva robiť, lebo sme radi, keď tam prídu odborníci a osobnosti, tam je to v poriadku. A zrazu kľúčová osoba v školstve, ktorá robí túto činnosť päť rokov, nemôžeme potvrdiť jej túto kompetenciu, ktorú nadobudla praxou, tak ako to, mimochodom, aj zákon o celoživotnom vzdelávaní, o ktorom budeme rokovať neskôr, predpokladá. Čiže nemusíme už všetko hrať jednou kartou cez formálne vzdelávanie, ale aj cez neformálne, dokonca informálne a napĺňame v živote heslo learning by doing . Poznám tých učiteľov a viem, že každý z nich je pilierom tej školy. Je veľmi dôležité, aby sme ukázali, že si týchto ľudí ceníme, že nespochybňujeme ich kompetenciu. Naopak, že ponúkame túto kariérnu cestu mladým ľuďom, ktorí si povedia: Učiteľ? Dvadsať, tridsať, štyridsať, koľko rokov budem robiť to isté s minimálnym posunom v plate, s minimálnym kariérnym rastom? Nemôže byť každý riaditeľ a dnes už ani nechce. Dneska máte v mnohých oblastiach problém získať kandidáta na riaditeľa, dobrého kandidáta. No, toto sú naozaj iba štyri body tohoto môjho pozmeňovacieho návrhu, ktorý prednášam teraz, ktorý prednesiem o chvíľku v pléne, práve teraz tu. Ako vidíte, nie sú to veľké systémové veci, ktoré potrebujeme v školstve, pretože som v súčasnosti jednoducho opozičný poslanec. Môžem prispieť tak, ako mám, z pozície konštruktívnej opozície, upozorňovať na to, čo treba, pomáhať pri budovaní, zveľaďovaní, skvalitňovaní školstva v prospech celej republiky, nie nejakej jednej strany. A to, čo môžem urobiť konkrétne, je priniesť niekoľko zlepšovacích alebo teda opravných návrhov, čo som v tejto chvíli urobil. Ak dovolíte, teraz mi zastavte čas, idem teda predniesť ten pozmeňujúci návrh. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, zastavte čas pánovi poslancovi. Horecký, Ján, poslanec NR SR Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Horeckého, Martina Šmilňáka k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto: 1. V čl. I bod 16 V § 35 odsek 5 v písmenách d), e) sa slovo „desať” nahrádza slovom „päť". 2. V článku I bod 20 sa vkladá nový bod 21, ktorý znie: „21. V § 59 ods. 2 sa za písmeno e) vkladá nové písmeno f), ktoré znie: „Katolícke pedagogické a katechetické centrum,”. Písmená f), g) a h) sa preznačia na písmená g), h) a i). Doterajšie body sa primerane prečíslujú. 3. V čl. I bod 25 V § 79a v odseku 6 sa slová „prerokuje v pedagogickej rade, ak je zriadená” nahrádza slovami „prerokuje v rade školy”. 4. V čl. I bod 31 V § 90g ods. 3 sa za prvou vetou vkladá druhá veta, ktorá znie: „Povinnosť podľa prvej vety sa nevzťahuje na zamestnanca, ktorý nepretržite najmenej päť rokov vykonáva činnosť zhodnú s činnosťou, pre ktorú bol zaradený do kariérovej pozície supervízor, na základe poverenia riaditeľom školy alebo riaditeľom školského zariadenia v oblastiach a rozsahu vymedzených v poverení pre riadiacu činnosť.” V § 90g ods. 4 sa za prvou vetou vkladá druhá veta, ktorá znie: „Povinnosť podľa prvej vety sa nevzťahuje na učiteľa prvého stupňa, ktorý nepretržite najmenej päť rokov vykonáva činnosť zhodnú s činnosťou, pre ktorú bol zaradený do kariérovej pozície supervízor, na základe poverenia riaditeľom školy alebo riaditeľom školského zariadenia v oblastiach a rozsahu vymedzených v poverení pre riadiacu činnosť.” Ďakujem, skončil som. [17:59] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďalším vystupujúcim v rozprave je pani poslankyňa Gažovičová. [18:02] Tina Gažovičová – Vystúpenie v rozprave Dobrý podvečer. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, tak sme sa dočkali, že teda môžme pokračovať v rozprave ku školským zákonom. A dostali sme sa k rozprave ohľadom zákona o pedagogických a odborných zamestnancoch, ktorý prináša viaceré zmeny. Ale ja sa v mojom vystúpení zameriam na to, čo považujeme za kľúčovú zmenu v kontexte celkového diania, súčasného diania v školstve, a to je zavádzanie kompenzačného príspevku, jeho ukotvenie v legislatíve. A rovno poviem, že to aj zasadím do kontextu toho, aký rozpočet vláda predložila na budúci rok. A práve v tomto širšom kontexte budem kritická ku kompenzačnému príspevku, pretože sa mi zdá, že v súčasnosti vzhľadom na celkový rozpočet školstvo nie je dostatočnou prioritou pre túto vládu, že ten rozpočet nepriniesol to, čo samotné programové vyhlasovanie vlády sľúbilo, čiže každoročné zvyšovanie mzdy. Mzdy ako nejakého predvídateľného, predvídateľnej odmeny, ktorú každý zamestnanec v školstve má dostať za svoju prácu. A namiesto toho, aby vláda v súlade so svojím programovým vyhlásením naozaj zabezpečila zvyšovanie mzdy, teda mesačného platu každého jedného zamestnanca v školstve, tak skôr to kompenzuje cez kompenzačný príspevok. A kompenzačný príspevok by sám osebe mohol byť fajn, keby to bolo ako doplnok, keby to bolo niečo také navyše, niečo ako taká odmena, kde sa učitelia a iní zamestnanci môžu tešiť, že možno raz-dvakrát do roka dostanú, dostanú nejaký fajn príspevok, ktorým si prilepšia. Lenže kompenzačný príspevok, tak ako je postavený, za nás nie je systémovým riešením a nemal by byť používaný ako náhrada za stabilné zvyšovanie mzdy. Rozvediem teda tento môj argument ešte trošku, trošku širšie. Čo vlastne je ten kompenzačný príspevok, ktorý sa teraz dostáva do zákona? Kompenzačný príspevok sa môže vyplácať s ohľadom na miestne podmienky alebo na odbornosť. Stanovuje to ministerstvo. A ministerstvo školstva to má stanoviť do 30 dní od schválenia rozpočtu. To znamená, že keď tuto v pléne schválime rozpočet, snáď do konca roka, tak sa možno niekde okolo Vianoc, alebo skôr do 30 dní, tak povedzme že možno do konca januára sa teda učitelia a iní zamestnanci v školstve dozvedia, že či, na základe čoho a koľko dostanú ten príspevok. Pretože zákon jasne stanovuje, že teda ministerstvo zverejní účel vyplácania, okruh pedagogických a odborných zamestnancov a výšku kompenzačného príspevku. A ešte určí aj termín vyplácania, pretože kompenzačný príspevok, a to zákon tiež explicitne uvádza, nie je súčasťou mzdy učiteľov, pedagogických a odborných zamestnancov. Čiže možno, ako hovorím, raz-dvakrát do roka dostanú nejaký príspevok podľa toho, kto práve sedí na ministerskej stoličke. A teraz jeden rok si môže, minister Drucker si možno povie, že dáme viacej učiteľom v Bratislave, tak ako v roku ´24 dostali nejaký príspevok učitelia v Bratislave, ale už v Lučenci dostanú menej, tam nám hovorili, že 30 euro dostali. Raz si možno povie, že no tak dáme príspevok fyzikárom, pretože máme nedostatok fyzikárov, no ale možno o rok zase v nejakej inej tabuľke vyjde, že máme nedostatok učiteľov hudobnej, no tak dostanú učitelia hudobnej. A potom prídu voľby alebo padne vláda, o rok bude zase niekto iný na ministerskej stoličke a ten si povie, že nie, my ideme podporovať učiteľov na východnom Slovensku, pretože na východe nič nie je, alebo práveže na východe je krásne, tak ideme prispievať im. Problém je v tom, že toto nikto nevie vopred. To znamená, že žiaden učiteľ, žiaden zamestnanec v škole sa nebude môcť spoľahnúť na to, že ja viem, že dostanem za svoju prácu takú a takú odmenu. Bude to vedieť maximálne na ten najbližší rok, aj to sa možno dozvie až koncom januára. To je teda hlavná výtka kompenzačného príspevku, že je nepredvídateľný, že nedáva žiadnu stabilitu. Druhá výtka je, že nie je pre všetkých zamestnancov v školstve, pretože je iba pre pedagogických a odborných zamestnancov, ktorí sú financovaní v rámci preneseného výkonu štátnej správy. To znamená, že vychovávateľka v školskej družine nedostane. A ja som to napríklad priamo zažila, keď sa ma pýtala vychovávateľka môjho syna tuto v Bratislave, že a nevedeli, nedalo by sa niečo, že vidím tuto, že moji kolegovia učitelia dostávajú príspevok za to, že sme v Bratislave, a ja tiež žijem v Bratislave, ale ja ten príspevok nedostávam. No nedostáva, lebo školské kluby detí sú naďalej pod obcami a pre nich kompenzačný príspevok nie je. Kuchárky v jedálni kompenzačný príspevok nedostanú, pretože sú nepedagogické zamestnankyne v školstve. A to ešte pripomínam, že nedávno sme tu schválili síce zvýšenie minimálnej mzdy, ale koalícia odmietla návrh Progresívneho Slovenska, aby sa to vzťahovalo aj na všetkých zamestnancov vo verejnej a štátnej správe. A my teraz máme nastavené tabuľkové platy nepedagogických zamestnancov v školstve tak, že niektorí ani len nedosahujú minimálnu mzdu. Čiže druhý problém kompenzačného príspevku je, že ho nedostanú ani len všetci. A teda ten tretí problém je, že nám nerieši ten hlavný problém, alebo jeden z hlavných problémov, ktoré tu máme, a to je, že u nás nemá kto učiť pomaly, že my máme nedostatok učiteľov. A máme nedostatok učiteľov, áno, predovšetkým v určitých regiónoch, v určitých odbornostiach. Ale tento nesystémový krok, na ktorý sa nikto nebude môcť vopred spoľahnúť, nám tých ľudí ani nepritiahne. My máme veľký problém s tým, že v školstve, podobne ako v iných rezortoch niektorých, ako je zdravotníctvo, nám ľudia postupne odchádzajú do dôchodku. Nám stúpa počet učiteľov, ktorí sa približujú k dôchodkovému veku, ktorí v priebehu pár rokov odídu a potrebovali by sme, aby nám nastúpili noví učitelia do tých škôl. Lenže ani len absolventi pedagogických fakúlt väčšinou nechcú ísť učiť. A teraz keď si predstavíme povedzme mladú rodinu, zoznámili sa možno na pedagogickej fakulte, obaja sú vyštudovaní učitelia a teraz zvažujú, že či naozaj sa zamestnajú v školstve, a popritom plánujú rodinu. Čiže žena napríklad zvažuje, že aké jej vyjde sociálne poistenie z tej mzdy, kde sa zamestná, aby potom mala nejakú slušnú materskú. Chceli by si zobrať hypotéku, lenže keď zvažujú, či budú si môcť tú hypotéku splácať, tak sa pozrú na to, aké im vyjdú tabuľkové platy. Nikto sa nebude spoliehať na to, že bude splácať hypotéku z nepredvídateľného, nenárokovateľného jednorazového príspevku, ktorý jeden rok dostanú a ďalší rok možno nie. Čiže kompenzačný príspevok nám nerieši tento problém, že nám tu už teraz chýba 1 200 učiteľov. Samotní analytici z ministerstva školstva vypočítali, že v najbližších rokoch to bude vyše 2 000 učiteľov. K tomu nám chýbajú nepedagogickí zamestnanci, chýbajú nám kuchárky, chýbajú nám vychovávateľky, chýba nám množstvo profesií a nič z tohto nám kompenzačný príspevok nevyrieši, pretože sa naňho nikto nebude môcť spoľahnúť. Na tieto nedostatky alebo na tieto problematické aspekty sme upozorňovali už v prvom čítaní. Ale v prvom čítaní ešte nebol známy ten rozpočet. Čiže stále zaznievali tie sľuby, že veď bude aj plošné zvyšovanie mzdy, alebo bude nejaká valorizácia tých tabuľkových platov a ten kompenzačný príspevok by mohol zostať ako taký milý doplnok. A ja znovu poviem, že kompenzačný príspevok by bol fajn milý doplnok. Lenže v budúcom roku rozpočet, ktorý vláda zverejnila, práve cez toto dáva jedine nejaké navýšenie tých platov. Tam je vyčlenených 100 mil. eur. A teraz, okej, prerozdelí sa 100 mil. eur na tie platy. Ono to nebude zas úplne veľa, keď sa to prerozdelí na všetkých. K tomu ešte nejaký iný jednorazový príspevok ide vláda vyplácať, 800 eur ročne v hrubom, jednotlivým zamestnancom vo verejnej a štátnej správe, čiže ako-tak sa možno zalepia oči v roku ´25, akurát zase, nikto sa nebude môcť spoľahnúť na ten príspevok, čiže nám to nepriláka nových ľudí, a potom sa teda povie, že tak v januári ´26 sa zvýšia, sa valorizujú platy v školstve o 5 %. Tak si to zrekapitulujme. Naposledy sa zvyšovali tabuľkové platy v školstve v septembri ´23 pred voľbami. Prišla nová vláda, ktorá si dala do programového vyhlásenia vlády, že sa budú každoročne zvyšovať mzdy. Nieže sa budú dávať príspevky, že sa budú každoročne zvyšovať mzdy. Prišiel rok 2024, od januára do decembra žiadne zvyšovanie mzdy nebolo. Tabuľkové platy v školstve sa nezmenili. Príde rok 2025, podľa rozpočtu, ktorý sme videli, zase sa tabuľkové platy nezvyšujú, pretože zase tam nie je navýšenie miezd. A potom od januára ´26 sa teda povie, že o 5 % sa navýši to, čo bolo naposledy zvyšované v septembri ´23. Toto je výsmech tým učiteľom! Pretože tým pádom to navýšenie v dvadsiatom šiestom bude ďaleko-ďaleko pod infláciou. K nám tu prichádza zvyšovanie cien, inflácia na budúci rok sa odhaduje na vyše 5 %, a my učiteľom povieme, že no tak budúci rok niektorí z vás dostanú nejaké jednorazové príspevky a potom vám po skoro 2,5 roku navýšime o 5 % vaše tabuľkové platy. Ja sa naozaj obávam, že toto nám do školstva nových ľudí nepritiahne. Práve preto, lebo nikto sa nevie spoľahnúť na to, ako sa ministerstvo rozhodne. A teraz sa rozhodne nejako a pán Drucker to nejako rozdelí. Ale my nevieme, kto bude na tej stoličke o rok a kto bude na tej stoličke o dva roky. Čiže vyzývame k tomu, aby táto vláda vyčlenila peniaze na to, nech sa stabilne zvýšia mzdy minimálne na úroveň tej inflácie. Už aspoň to keby tam bolo, že sa to zvýši na úroveň inflácie, aj tak by sa im nezvýšila životná úroveň, aspoň by mali túto istotu. To, čo my by sme skutočne potrebovali, je zvyšovanie životnej úrovne tých ľudí, ktorí pracujú v školstve.. To sú tí ľudia, ktorí denno-denne vzdelávajú naše deti. To sú tí ľudia, ktorým ich každé ráno zverujeme ako rodičia, a my potrebujeme, aby títo ľudia boli slušne zaplatení za svoju prácu a aby nielenže si mohli dovoliť to čo doteraz napriek tomu, že nám všetky ceny idú hore, ale ideálne, aby si mohli dovoliť ešte viac. A tento kompenzačný výsledok, som presvedčená, že to, žiaľ, nenapĺňa. A v tomto kontexte hovorím, nie je zásadný problém v tej legislatíve ako takej, problém je v tom, ako táto vláda a táto koalícia pristupuje k financovaniu školstva. A jednorazové príplatky, nepredvídateľné nejaké... ani nevieme, kedy ich dostanú, ani sa nemôžu spoľahnúť na to, že či vôbec vo februári dostanú na tej výplatnej páske viac, im toto nezabezpečí. Ďakujem veľmi pekne. [18:14] Peter Žiga Na vaše vystúpenie evidujem dve faktické poznámky. Ako prvý pán poslanec Horecký. [18:20] Ján Horecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Kolegyňa Gažovičová hovorila o, najmä o kompenzačnom príspevku a o platových pomeroch. Pripomínam, že samotní učitelia ani... Tento vládny návrh zákona nerieši túto, túto vec v tejto chvíli, ale ak ju nevyrieši, ak ju nebudeme riešiť konštruktívne a budeme čakať až na štrajk učiteľov alebo niečo podobné, tak sa kríza v tom školstve bude len prehlbovať. Naozaj tí učitelia dostali ďalšie a ďalšie úlohy, a dokonca som zdôraznil vo svojom príspevku, že ich aj prijali, lebo si uvedomujú, že so školstvom treba pohnúť a s touto krajinou treba pohnúť, ale ak nedostanú masívnu podporu napríklad v tom, ako to máme aj v programe KDH, aby sa napríklad ich platy naviazali na povedzme priemer vysokoškolsky vzdelaných zamestnancov alebo na nejaký podobný iný automat, tak sa môžeme rozlúčiť s tým, že prestanú robiť pedagogické fakulty miesto výberu nábor, že budú hľadať toho, kto chce byť učiteľom. Naozaj ohrozujeme samotnú udržateľnosť školského systému, a pritom deklarujeme, že chceme zlepšiť ten systém vzdelávací. Tu v opozícii nesedia len nejakí bezočiví kritici všetkého, čo vláda prinesie. Sú tu ľudia, ktorí sú ochotní hľadať tie najlepšie riešenia pre túto krajinu a pre školstvo. Bol by som veľmi rád, keby tieto hlasy boli počuť a keby boli zapracované do riešení, pretože odborníkov a ľudí, ktorí tomu rozumejú a myslia to so školstvom vážne, nemáme až tak veľa. [18:20] Peter Žiga Pán poslanec Krátky. [18:20] Rastislav Krátky – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Pani poslankyňa, vy ste spomínali, že bude tu inflácia okolo 5 %, tak ja to chcem povedať v presnom čísle. Podľa odhadov IFP, čiže to, čo má minister pod sebou, podľa tohto analytického inštitútu bude 5,4 %. Už keby hneď sme chceli pozrieť, čo hovorí NBS-ka a Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, tak tí sa zhodujú presne na 5,0, čiže 5,0 % dávajú v momentálnych odhadoch a neni to len nejaká zvýšená inflácia, ale už pomaly všade v eurozóne je nižšia inflácia aj očakávajú nižšiu infláciu. My budeme mať najvyššiu, najvyššiu infláciu a nielen v eurozóne, podľa všetkého aj v Európskej únii. To je tá drahota, o ktorej tu dlhodobo hovoríme a ktorú v podstate urobil ten konsolidačný balíček. Len DPH ženie tú infláciu o 0,8 % vyššie. Uvidíme, čo urobia s dotáciami na plyn, ak vôbec niečo. Ministerka Saková už mala dávno predložiť nejaké riešenie, povedať nejakú víziu. Nič sa nedeje, ticho. Takže čaká nás najvyššia inflácia suverénne nielen v okolitých štátoch, ale vôbec v Európe. No a mne sa páči to, keď sa hľadajú konkrétne riešenia. Ja sa k školstvu nevyjadrujem pravidelne. Rád si vypočujem príspevky, ale chcel by som vidieť napríklad, keď sa budeme za chvíľku baviť o rozpočte, že oveľa vyššie číslo a peniaze idú do vedy, výskumu a inovácií. Dlhodobo veľmi nízko v pomere aj k priemeru Európskej únie investujeme do týchto vecí, čo je téma vysokého školstva a tak ďalej. Takže toto by boli veci na tému aj konsolidácie, aj toho, ako pomôcť učiteľom. [18:20] Peter Žiga Ďalším vystupujúcim v rozprave je pán poslanec Šmilňák. [18:20] Martin Šmilňák – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri a milí kolegovia, ktorí ste ešte v takú neskorú hodinu venovali svoj čas a možno aj trošku pozornosti. Ja zopár bodov na zamyslenie alebo zopár takých otázok. Ja sa chcem spolu s vami pozastaviť nad tým, aké je dnes postavenie pedagóga v našej spoločnosti, na akej pozícii alebo ako vnímame my z poslaneckých lavíc, ako vníma vláda, ako vníma spoločnosť učiteľa. Ja som zo svojej riaditeľne pozeral na parkovisko, kde parkovali učitelia, a potom, kde parkovali gymnazisti, a často mi bolo do plaču. Často mi bolo do plaču. To, čo si dnes môžu dovoliť učitelia, je absolútna degradácia učiteľského stavu. Existuje taký múdry pojem, Rasťo Krátky to bude poznať, že parita kúpnej sily. Keby sme porovnali, tie štatistiky existujú, keby sme si porovnali, čo si môže dovoliť začínajúci učiteľ na Slovensku za svoju mzdu a čo si môže dovoliť ich kolega v Európe, viete, ako by, na akom mieste sme sa objavili my Slováci? Sme predposlední, za nami je Albánsko ešte. Čiže parita kúpnej sily učiteľa na Slovensku je na úrovni Albánska. A teraz ako naša vláda si hodno... ako považuje učiteľov a aká je školstvo priorita. Mierou toho, čo vieme zmerať v školstve, že koľko jednotlivé krajiny dávajú z toho, čo vyprodukujú, do svojho hrubého domáceho produktu, koľko dávajú do školstva, tak takí Švédi dávajú do školstva 7 % zo svojho HDP, zo švédskeho HDP, nie zo slovenského. Celá Škandinávia je na úrovni šiestich alebo nad šiestimi percentami. Priemer v Európe je nad piatimi percentami. A u nás dávame do HDP na škol... teda do školstva z nášho HDP 4,6 %. Za to neviním pána ministra. Za to viním nás všetkých, celú našu spoločnosť, náš postoj k vzdelávaniu, k hodnote vzdelávania, postoj k tomu, ako je pre nás dôležitý učiteľ. Toto sme vyjadrili číslom 4,6. A ja rozumiem tomu spravodlivému hnevu kolegyne Gažovičovej, ktorá, ktorá s trasľavým hlasom hovorí o tom, že ideme dať učiteľom pár eur navyše. Iné povolania si dokážu štrajkami a rôznymi vyjednávaniami vytlačiť svoje príjmy, svoje mzdy oveľa-oveľa viacej. Učitelia, pretože sú mierumilovní a pokojní, tak oni trpia. Ale ak my nebudeme trošku viacej empatickí voči nim, tak ich strácame a stratíme ich nadobro. Ako môže, ako môže niekto zatúžiť byť učiteľom, keď zo svojho nástupného platu si nedokáže v Bratislave zabezpečiť dôstojné bývanie a stravu a dopravu? Jedna moja známa teraz momentálne išla zberať skúsenosti na univerzitu do Spojených štátov, bola učiteľkou anglického jazyka. A po roku mi povedala: Musím odísť z tejto práce. Mám ju rada, milujem deti, vidím v tom zmysel, ale ja sa neuživím. Ja som na kraji Bratislavy v garsónke a väčšina môjho platu ide na ubytovanie. My hovoríme o učiteľoch, ktorí zarábajú násobne menej ako iné povolania a za chvíľku sa nám to teda vypomstí. Zákon o pedagogických a odborných zamestnancoch určuje toto: Pedagóg v rámci svojej práce musí absolvovať kvalifikačné vzdelávanie, funkčné vzdelávanie, špecializačné vzdelávanie, adaptačné vzdelávanie, predatestačné vzdelávanie, inovačné vzdelávanie, aktualizačné vzdelávanie. On niekedy ani nevie, že čo to všetko ešte musí poplniť. A viete, kedy to robí? Po víkendoch. Po víkendoch a po nociach a toto mu ešte viacej pridáva práce a keď to robí náhodou počas svojej pracovnej doby, tak potom v tom kolektíve v tom rozvrhu hodín vznikajú medzery a tam treba zastupovať a tým, ktorí zastupujú zase vzniká náhradné voľno, ktoré si potom neskôr budú čerpať. My tým, tou šikanáciou, týmito rôznymi druhmi školení, ktoré musia pravidelne, ono sa to volá ešte aj kontinuálne vzdelávanie, ale pramálo to pomáha učiteľom byť lepšími učiteľmi. Pramálo. Skôr ich to šikanuje, oberá ich to o ich čas. A keď otvárame zákon o pedagogických a odborných zamestnancoch, tak poďme tieto hlúposti zrušiť. Poďme to zjednodušiť. Kolega Horecký tu dával pomerne jednoduchý návrh a ja dúfam, že sa pán minister aspoň trochu nad tým zamyslí, aby dobu, keď sa niekto v školstve stane profesionál v niektorých, v niektorých činnostiach, aby sme nenaťahovali na desať rokov, ale aby sme ju skrátili na päť. Ja ako začínajúci učiteľ som sa stal riaditeľom po piatich rokoch praxe. Musel som absolvovať nejaké základné štúdium riadiacich pracovníkov, ale päť rokov praxe mi stačilo na to a mohol som sa stať riaditeľom. Ja by som tú dobu napríklad, to je jeden z pozmeňovákov kolegu Horeckého, ktorý školstvu obetoval celý život a ktorý prišiel s praktickým riešením. Kolegyňa Gažovičová tu hovorí: Nevymýšľajme nejaké smutné príplatky učiteľom, ktoré, ktoré, s prepáčením, nie sú ani na kávu, keď oni nemajú dôstojné bývanie. Keď tá pláca, tá mzda, ktorú oni za svoju, za svoju prácu odvedenú, kvalitnú odvedenú prácu dostanú tú mizériu, čo vidia na výplatnej páske, proste zjednodušme to. Nešikanujme učiteľov, zabezpečme im, zabezpečme im trošku viacej dôstojnosti. Viete, koľko žiakov má priemerne učiteľ na prvom stupni základnej školy na Slovensku? Sedemnásť a pol. Priemer v Európe? Trinásť celá tri. V Maďarsku? Desať. My máme veľa žiakov na triedu, málo učiteľov, sú prestarnutí, frustrovaní, neohodnotení. A v takejto atmosfére môžeš, môžeš snívať o inováciách a o vede. Chvalabohu ešte za tých málo projektov, ktoré sa snažia dobehnúť alebo udržať krok so svetom. Chvalabohu za to, ale je to veľmi málo. S tým objemom peňazí, ktorý dávame do školstva, nemôžme hovoriť ani o priorite, ani o dôstojnom živote pre učiteľov. Keď už otvárame zákon o pedagogických a odborných zamestnancoch v škole, tak im to zjednodušme, nastavme veci tak, aby mohli byť ohodnotení spravodlivou mzdou. Ďakujem pekne. [18:20] Peter Žiga Na vaše vystúpenie evidujem dve faktické poznámky. Ako prvá, pani poslankyňa Gažovičová, nech sa páči. [18:28] Tina Gažovičová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Ja to nechcem naťahovať, ale predsa len ešte jedna poznámka k tomu financovaniu, keď sa tomu venoval aj kolega Šmilňák. Ono totiž teraz veľa aj v médiách rezonuje, že vraj ide miliarda navyše na školstvo, tak by som chcela aj tuto v pléne zdôrazniť, že to je naozaj suma iba na papieri. Z toho viac ako polovica sú peniaze, ktoré doteraz išli na materské školy a aj ďalej pôjdu na materské školy, akurát už nepretečú cez obce, ale cez iný kohútik, cez ministerstvo školstva, inak sa tam nič nemení. A aj v tej zvyšnej polovici, my sme to začali analyzovať a nám to vychádza, že približne ďalšia asi štvrtina sú veci, ktoré nijako nebudú mať reálny vplyv na skutočnú kvalitu vzdelávania, lebo súvisia len s tým, že nám napríklad, nám prichádzajú silnejšie populačné ročníky, čiže sa zvyšujú náklady na normatív, alebo sa zvyšujú odvody, čiže len 25 mil. rovno pôjde napríklad späť do Sociálnej poisťovne, alebo do zdravotnej. A keď sme si to teda rozpočítali, naozaj je tam možno 250 mil., ktoré by mohli aspoň trošku prispieť ku kvalite vzdelávania, ale to máme potom rozdelené od materských škôl cez regionálne školstvo, cez vysoké až po vedu a výskum. Ono to naozaj nie je veľa peňazí. A dokonca sa nám predbežne zdá, budeme to ešte analyzovať, že ten pomer HDP, čo tu aj kolega Šmilňák hovoril, že Slovensko ide ešte dole, niežeby sme sa približovali k tým škandinávskym krajinám, že by nám aspoň rástlo to percento HDP, ktoré dávame do školstva, nie, jednoducho u nás naozaj, žiaľ, aj na tomto rozpočte sa ukazuje, že to školstvo nie je priorita. A je to škoda a všetci na to doplatíme. Ďakujem. [18:29] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Krátky. [18:30] Rastislav Krátky – Vystúpenie s faktickou poznámkou Kolega Šmilňák, zapnite sa s faktickou poznámkou ako reakciou, ďakujem, lebo chcem sa spýtať. Celkom zaujímavá myšlienka, zrušiť všetky tie vzdelávačky, čo ste pomenovali. Ja by som možnože mal takú inú myšlienku, ani nieže im to zrušiť, ale však dajme im sabatický čas, tým učiteľom, však dlho sa o tom hovorí, je to téma. Ja by som chcel naozaj počuť, že prečo nie, však nemusíme im dávať sabatický rok, dajme im nejaký kratší čas a dajme im to vzdelávanie tam. Mňa by to celkom zaujímalo, ja by som chcel, aby učitelia, ktorí vzdelávajú aj moje deti, boli naozaj učitelia na vysokej úrovni a to vzdelanie by som im kľudne aj tie kurzy, aj tá práca na sebe, to by som im doprial, ale vyhradil by som im na to čas. Lebo spomínali ste, že teda to robia po víkendoch alebo potom je problém so suplovaním, keď sa to deje vo vyučovacích dňoch, tak to by ma zaujímalo, že či existuje a či sa vy pozeráte na to tak, že by sme vedeli urobiť a zaviesť do školstva nejaký sabatický rok alebo čas. Druhá vec, že nie je čas na vedu. Viete, no to je ten problém, že my tu každé jedno euro, ktoré by sme vedeli investovať do vedy a výskumu a do inovácií, by sa nám vrátilo možnože aj sedemkrát naspäť, lenže to nerobíme. Vieme sa prihlásiť k záväzku dávať na obranu 2 % HDP, však to isté spravme aj s vedou a inováciami. Ja by som to navrhoval, za taký rozpočet by som s radosťou zahlasoval. Taký pozmeňujúci návrh by som veľmi rád videl k rozpočtu. Proste budeme dávať tie peniaze, lebo tam ich zoberieme. Skadiaľ dáme tým učiteľom, keď nie je? Lebo vidíme, že ropu sme nenarazili, zlatú žilu sme neobjavili, takže buď budeme si požičiavať, alebo vyjdeme s tým, čo máme. Treba to preusporiadať inak, mal by som návrhy, že kde to urobiť, ale chcel by som počuť tento váš pohľad a odpovede. Ďakujem. [18:30] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho S reakciou pán poslanec Šmilňák. [18:32] Martin Šmilňák – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, milí kolegovia, za záujem o osudy učiteľov, pedagógov. Sabatický rok, nemáme na to prostriedky, učitelia sú v zásade ľudia, ktorí žijú veľmi striedmo a nemajú vytvorenú na to rezervu, aby si mohli dovoliť sabatický rok, a my nemáme v rozpočte toľko peňazí, aby sme tých učiteľov udržali na sabatickom, teda na nejakom pobyte alebo na nejakej prestávke, kde zregenerujú. Čiže je to síce pekná vec, ale nemáme na to peňáze. A peniaze sú, ako vieme, veľmi drahé. No a potom druhá vec, zrušenie tých školení, poviem za štvrťstoročnú prax, že väčšina tých školení mi do života veľa nepriniesla a ani pedagógom, ale sú školenia, sú vzdelávania, ktoré sú pre pedagógov prospešné, ale inštitúcií všelijakých vzdelávacích vyrástlo ako húb po daždi a mnohokrát je to školenie pre školenie, preto aby sa naplnila litera zákona, ale ten posun pedagóga, ktorý absolvoval školenie, je veľmi často otázny a v mnohých prípadoch nemá žiaden prínos. Čiže to vzdelávanie je potrebné. Každý šikovný človek, ktorý chce rásť, tak musí pozerať, ako ide svet a čo je nové vo svete, ale my nezachytávame na tých školeniach trendy. Veľmi často sú tie školenia o rôznych hrách a o rôznych aktivitách, ktoré reálne pedagógovi nepomôžu rásť, čiže určite by som tento systém zjednodušil, neurobil, nerobil ho povinným a tie peniaze, ktoré sú po prvej, po druhej atestácii, ja by som dal rovno pedagógom ako základnú zložku mzdy, lebo tá, ktorá je teraz, je z môjho pohľadu nehumánna. To, čo sme urobili my učiteľom a ako sme ich vytlačili na okraj, je proste katastrofa a vráti sa nám to. [18:32] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ja sa chcem opýtať, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Navrhovateľ nemá záujem sa vyjadriť k rozprave ani pani spravodajkyňa. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať ďalším bodom programu, je to druhé čítanie o vládnom návrhu zákona o vzdelávaní dospelých a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento návrh zákona je pod tlačou 402, spoločná správa výborov má tlač 402a. Prosím, pán minister, keby ste sa ujal slova a tento návrh zákona odôvodnil. (Rokovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona o vzdelávaní dospelých a o zmene a doplnení niektorých zákonov , tlač 402.) [18:34] Tomáš Drucker – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi uviesť návrh zákona o vzdelávaní dospelých a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Návrh zákona zavádza moderný, praktický a efektívny systém celoživotného vzdelávania. Jeho cieľom je uľahčiť ľuďom prístup k vzdelaniu v každom veku, dať druhú šancu tým, ktorí majú nedostatočnú kvalifikáciu, a zároveň vytvoriť aj zrozumiteľný systém pravidiel pre zamestnávateľov. Tieto zmeny vyžadujú pružnejšie reakcie vzdelávacieho systému pre každého a zabezpečenie celoživotného prístupu k možnostiam vzdelávať sa a rozvíjať svoje zručnosti a kompetencie počas celého života s ohľadom na individuálne potreby tak, aby každý mohol realizovať svoj potenciál. Posilňuje sa aj motivácia pre účasť na vzdelávaní zavedením tzv. individuálnych vzdelávacích účtov. V dôsledku toho sa očakáva zvýšenie záujmu o kurzy v neformálnom vzdelávaní a následné zvýšenie ponuky, diverzifikáciu jej foriem zo strany poskytovateľov. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne a páni poslanci, ďakujem za vašu pozornosť, dovoľujem si požiadať o prerokovanie predloženého materiálu. K predchádzajúcej rozprave len uvediem, že na mnohé z týchto vecí sme viedli debatu a diskusiu a som pripravený, samozrejme, diskutovať aj potom, ale nechcem vás oberať ani o ten čas, ktorý máte. [18:34] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán minister. Teraz dávam slovo spoločnej, spoločnému spravodajcovi, je to pani predsedníčka výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, pani Paula Puškárová, aby nás informovala o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči. [18:36] Paula Puškárová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona. Národná rada Slovenskej republiky uznesením zo 17. septembra 2024 č. 459 sa uzniesla prerokovať vládny návrh zákona, tlač 402, v druhom čítaní, prideliť ho výborom: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport ešte v tom čase. Ako gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a určila lehoty na jeho prerokovanie. Určené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenej lehote, iné výbory o návrhu zákona nerokovali. Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. K vládnemu návrhu zákona, tlač 402, zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 163 zo 17. októbra 2024, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet uznesením č. 132 z 21. októbra 2024 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport uznesením č. 35 z 15. októbra 2024 zhodne odporúčali návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi uvedenými v časti IV spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča teda schváliť body jedna až jedenásť, zároveň na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe. Predmetná spoločná správa výborov o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch ako gestorský výbor z 22. októbra 2024 č. 50. Výbor ma, výbor uznesením ma uznal za spoločného spravodajcu ako náhradníka za spoločného spravodajcu pána Jozefa Habánika, aby som vás o týchto záveroch na rokovaní informovala. Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, skončila som. [18:36] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa. Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku. Pani poslankyňa Gažovičová, nech sa páči. [18:39] Tina Gažovičová – Vystúpenie v rozprave Dobrý podvečer ešte raz. Dostali sme sa teda k ďalšiemu zo série školských zákonov, k zákonu o celoživotnom vzdelávaní. Ja nebudem o ňom hovoriť 30 minút, ale mám na záver jeden pozmeňujúci návrh, čiže aj kebyže nechcem, tak bolo pre mňa dôležité vystúpiť. Dám aspoň taký, taký stručný úvod aj k nášmu, k postoju nášho klubu k tomuto zákonu aj teda potom k tomu pozmeňujúcemu návrhu. Celkovo oceňujeme, že tento zákon prišiel do parlamentu, aj sme ho v prvom čítaní podporili. Ja viem, že sa chystal dlhodobo, lebo si teda pamätám, keď som pred vyše rokom ešte bola zamestnankyňou ministerstva školstva, tak viem, že už vtedy sa to postupne pripravovalo, a vnímam ako to v tom dobrom slova zmysle taký výsledok aj tých tlakov Európskej komisie, ale aj viacerých, viacerých organizácií alebo stakeholderov, ako sa dnes hovorí tu na Slovensku, ktorí si uvedomujú, že naozaj v dnešnej dobe nám nestačí školstvo ako to miesto, kde sa deti v nejakých budovách vzdelávajú odmalička maximálne po koniec vysokej školy, ale naozaj musíme hovoriť o vzdelávaní celoživotnom, lebo tá doba sa nám tak rýchlo mení a my už teraz vidíme, že ako rýchlo sa menia digitálne nástroje, ako rýchlo sa mení trh práce, ako rýchlo sa akoby mení celá, celé to, že aké profesie vôbec ešte zastávame a ktoré profesie nám už pomaly preberá umelá inteligencia, že my naozaj musíme byť pripravení na to, aby ľudia aj v priebehu svojho života vedeli, vedeli meniť svoju kvalifikáciu. V tomto kontexte teda vnímame také tri hlavné pozitíva tohto zákona. Prvé je to väčšie prepojenie s pracovným trhom Európskej únie vzhľadom na to, že zákon vlastne zavádza, že náš národný kvalifikačný rámec zručností sa preklápa alebo teda lícuje s tým európskym, čiže veríme, že to bude viesť k tomu, že aby sa aj jednoduchšie vedeli zamestnávať ľudia, ktorí na Slovensku získali nejakú kvalifikáciu, tak vedieť si ju preniesť do inej krajiny Európskej únie. To vnímame ako prvú výhodu. Ako druhú výhodu alebo pozitívum, ktoré prináša tento zákon, vnímame to sflexibilnenie trhu práce, konkrétne cez mikroosvedčenia, aby si ľudia jednoduchšie vedeli osvojiť iba nejakú čiastkovú zručnosť a potom už sa v nej rovno zamestnali, alebo tiež možnosť, aby vlastne človek, ktorý už nejaké zručnosti má a mohol ich nadobudnúť aj samoštúdiom, aby iba rovno išiel na skúšku a vlastne potom už mal to osvedčenie o tom, ktoré ho znovu, mu uľahčuje prístup na trh práce. Čiže veríme, že sú to veci, ktoré snáď pomôžu aj ľuďom, ktorí možno neboli úplne úspešní v tom formálnom vzdelávaní, aby neskôr v priebehu života si tú kvalifikáciu dorobili a nakoniec sa zamestnali. A tretie také pozitívum sú individuálne vzdelávacie účty, čo je vlastne jeden taký trend, ktorý, je to nástroj, ktorý vznikol vo Francúzsku a postupne aj teda si ho osvojila aj Európska komisia a vlastne snaží sa ho postupne implementovať aj v iných krajinách Európskej únie. Pokiaľ viem, tak Slovensko je jedno z prvých po Francúzsku, ktoré ho, ktoré to dáva priamo do svojej legislatívy. A tiež to vychádza z tej idey toho, že vlastne štát alebo prípadne aj zamestnávatelia by mali jednotlivcom prispievať na to, aby sa vedeli vzdelávať aj počas života. Avšak táto dobrá myšlienka trošku nám naráža na limity našich realít na Slovensku a to hneď v dvoch oblastiach. A tu sa vlastne dostávam k takým implementačným rizikám, ktoré v súvislosti s týmto zákonom vnímame a ku ktorému sa potom bude vzťahovať aj môj pozmeňujúci návrh. Prvé implementačné riziko je to, že, žiaľ, ako veľa inovácií na Slovensku, aj táto bude minimálne na začiatku financovaná čisto z eurofondov. Akoby taký je teraz ten plán, pripravuje sa veľký národný projekt, kde sa to teda bude testovať, prvých 5-tisíc ľudí by malo dostať 200 eur na svoj individuálny vzdelávací účet, lenže nevieme, aké bude potom, potom to pokračovanie. A tá závislosť na eurofondoch celkovo je tam citeľná aj napríklad v súvislosti s tým, že nové kompetencie získava Aliancia sektorových rád, ktorá v súčasnosti tiež napríklad na svoje fungovanie využíva hlavne, hlavne eurofondy. Ale okrem tejto závislosti na financovaní z Bruselu, tak individuálne vzdelávacie účty v našich pomeroch narazili na ešte jeden limit, a to sú naše vlastné skostnatelé administratívne pravidlá Slovenskej republiky a súvisia s tým, že vo Francúzsku to funguje tak, že tam teda tá výška ročného príspevku je až 500 euro, ale potom sa to ľuďom môže 10 rokov kumulovať a raz za 10 rokov, keď ten človek si uvedomí, že naozaj potrebuje nejakým zásadnejším spôsobom osviežiť svoju kvalifikáciu alebo rekvalifikovať sa, tak vlastne môže využiť tie peniaze, ktoré sa tam za tých 10 rokov naakumulovali na zaplatenie nejakého naozaj relevantného kurzu. U nás, keď tam bude, a to tiež zo začiatku iba z eurofondov, 200 eur, tak povedzme si na rovinu, za tých 200 euro si ten človek až tak veľa nezaplatí a okrem toho ten zákon hovorí, že tých 200 euro musí minúť v tom roku, pretože inak mu prepadnú. To znamená, že trochu sa obávame toho, že síce dobrý zámer, ale v praxi sa trochu minie účinku, pretože je tam veľký tlak na to, aby to minuli hneď v tom danom roku, inak im to prepadne, ale môžu ísť iba do tej výšky 200 eur, čiže si zvolia akýkoľvek menší kurz, ktorý sa im do toho zmestí. Bolo to tak nastavené na základe zásadnej pripomienky ministerstva financií, ktoré teda v medzirezortnom pripomienkovom konaní sa im nepáčilo, že by sa, že by tam nesvietila nula na tom účte, keď to doslova tak poviem, na konci roka. Ja som sa o to zaujímala, konzultovala som to aj s ľuďmi z ministerstva financií. Viem, že v minulosti už existovali výnimky pre niektoré takéto schémy, kedy je nevyhnutné vlastne prenášať niečo ako kredit z roka na rok. Lenže u nás teda, keďže sa povedalo, že administratívne pravidlá, nemôže sa, tak vlastne ministerstvo školstva v tomto prípade, v tomto prípade cúvlo. Ja som presvedčená, že je lepšie ísť za kvalitným zámerom a potom hľadať možnosti, ako tomu prispôsobiť administratívu, a nie nechať sa obmedziť a tým pádom vlastne spôsobiť to, že tento dobrý zámer v konečnom dôsledku možno vôbec nebude, nebude plniť svoj účel. A v tomto kontexte teda, teda bude aj môj pozmeňujúci návrh. Celkovo teda myslím si, že je to krok dobrým smerom, tento zákon. Bola by som veľmi rada, kebyže sa jeho implementácia kvalitne evaluuje, čo, žiaľ, neni úplne zvykom na Slovensku, ale prinášajú sa tu nejaké nové typy verejných politík a ideálne, keby sme o dva, tri, päť rokov naozaj mali dáta o tom, že čo z toho bolo efektívne a čo treba, čo treba zlepšiť. Dobre, ďakujem pekne. Ako som sľubovala, nebudem to zdržiavať a prejdem teraz k pozmeňujúcemu návrhu. Doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Tiny Gažovičovej k vládnemu návrhu zákona o vzdelávaní dospelých a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 402. Vo vládnom návrhu zákona navrhujeme toto doplnenie: V čl. I § 26 sa za odsek 8 vkladá nový odsek 8 (správne "odsek 9", pozn. red.), ktorý znie: "(8) Ak do 31. októbra príslušného kalendárneho roka nie je individuálny vzdelávací účet vyčerpaný, fyzická osoba môže prostredníctvom elektronickej platformy podať žiadosť o presun nevyčerpanej časti prostriedkov na ďalší kalendárny rok. Nevyčerpané prostriedky príslušného kalendárneho roka je možné spôsobom podľa prvej vety presúvať najviac po dobu desať rokov. Výška prostriedkov kumulovaných na individuálnom vzdelávacom účte nesmie byť vyššia ako 10-násobok najvyššieho ročného vkladu na individuálny vzdelávací účet za relevantné obdobie." Doterajšie odseky 9 až 11 sa označujú ako odseky 10 až 12. Ďakujem, skončila som. [18:44] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Teraz sa pýtam, či sa chce do rozpravy niekto prihlásiť ústne. Nech sa páči, pán Šmilňák. Nech sa páči. Aj pán Horecký? Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. [18:49] Martin Šmilňák – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, pán minister, milí kolegovia, kolegyne, ktorí ste ešte v sále, dovoľte mi pár, pár slov aj k tomuto legislatívnemu počinu. A najprv spomeniem náš vzdelávací systém, ktorý sa týka povinnej školskej dochádzky. Ono to spolu súvisí, to sú spojené nádoby. Keďže nám nefunguje jedna vec, tak potom v dospelosti potrebujeme to doplniť tým celoživotným vzdelávaním. Náš vzdelávací systém na Slovensku, to povinné vzdelávanie, je jedno z najmenej logických vzdelávacích systémov, aké na svete existujú. Mali sme tu, mali sme tu, mali sme tu viac ako dvadsať ministrov školstva a priemerná životnosť ministra školstva je okolo jeden a pol roka. O čosi menej. A každý z nich sa snažil prísť s niečím novým a nie vždy to išlo k lepšiemu, ale niekedy prišli polovičaté riešenia a zmena vlády alebo zmena ministra a nedotiahnuté veci do konca a my sme ten náš vzdelávací systém urobili veľmi kostrbatým. V zásade existujú dva vzdelávacie systémy vo svete. Jeden je selektívny, týmto spôsobom idú napríklad Nemci, a jeden je taký inkluzívny, väčšina sveta používa ten. Ale my sme si vybrali niečo z jedného, niečo z druhého. Nič sme neurobili poriadne a trpíme tým. A zároveň na konci nášho povinného vzdelávania my nevieme povedať, že či sme niečo dosiahli, alebo nedosiahli. Naše povinné vzdelávanie končí po prvom roku strednej školy. Desať rokov je povinná školská dochádzka. Deväť rokov chodíte na základnú školu a potom jeden rok na strednú školu a my nemáme zmerané, že či ten 17-ročný mladý človek, mladý muž alebo mladá žena, že či ovládajú nejakú zručnosť alebo niečo, čo ich v živote uživí. Je strata času, strata prostriedkov, je to nehorázne plytvanie zdrojov, ak na niečom pracujeme desať rokov a po desiatich rokoch ani neskontrolujeme, či ideme dobre. A toto je náš vzdelávací systém na Slovensku. A potom treba, potom treba prísť s inými formami dovzdelávania, aby ľudia, ktorí ostali bez nejakej kvalifikácie, bez zručnosti, bez remesla, aby si mohli vzdelanie nejakým neformálnym spôsobom neskôr doplniť a aby potom boli schopní uživiť sa. Až vtedy, keď je človek schopný sa uživiť, získava slobodu, aspoň získava tú ekonomickú slobodu, kedy sa dokáže starať sám o seba a podľa mňa toto by malo byť takým naším krédom, zmyslom vzdelávania. Náš vzdelávací systém, opakujem, a preto, preto ja som sa túžil stať poslancom Národnej rady, aby som to najprv mohol nahlas povedať a potom možno pridať ruku k dielu a toto zmeniť. Na konci nášho vzdelávania, povinného vzdelávania má byť človek, ktorý ovláda nejaké zručnosti, ktoré ho uschopňujú uživiť sa. Ja dneska hovorím mladým ľuďom, že aspoň toto sa naučte, naučte sa jazyk, naučte sa ovládať nové technológie, choďte s dobou, naučte sa pracovať v tíme a majte tú adaptačnú schopnosť, lebo život sa ako keby zrýchľoval, to tempo sa zrýchľuje, buďte schopní sa prispôsobiť. A ešte keď k tomu pridáte dar kreativity, tak budete v živote úspešní. A my ako keby sme na to zabudli, my máme pripravené vzdelávacie obsahy, ktoré my nútime žiakov, že toto musíte prebrať. Nieže sa to musíte naučiť, musíte to prebrať. Ani sa to nemusíte naučiť. Dokonca my nehovoríme o povinnom vzdelaní alebo o povinnom vzdelávaní, my hovoríme o povinnej školskej dochádzke. My musíme povinne chodiť do školy. Už čo tam robíme, to už nemusíme. Tá miera našej aktivity ako keby závisela od nás alebo od toho, ako nás do toho tlačia alebo motivujú rodičia a učitelia. Ako keby sme mali ten náš vzdelávací systém postavený na hlavu a potom musíme, musíme to suplovať celoživotným vzdelávaním alebo, alebo inými spôsobmi vzdelávania, tak aby človek bol schopný sa o seba postarať. Ja oceňujem zopár vecí, ale ako som už povedal pánovi ministrovi, otvárame trošku Pandorinu skrinku. Z môjho pohľadu v dobrom, ale ešte sa to ukáže. Tie individuálne vzdelávacie účty totiž povedia, že ty, každý jeden z nás, máte právo sa ďalej vzdelávať aj potom, keď skončíte školy, a budete mať na to určitý budget peňazí. Tie individuálne vzdelávacie účty povedia, že môžeš sa vzdelávať a my ako štát ťa podporíme. A máš určenú nejakú mieru. A teraz urobím takú paralelu s tým neformálnym vzdelávaním, tým popoludňajším vzdelávaním, výchovno-vzdelávacími aktivitami, ktoré si môžu zobrať z nášho vzdelávania naše deti, naša mládež. Naše deti môžu chodiť do družiny, do školského klubu detí, môžu chodiť na základnú umeleckú školu, na individuálnu formu, na skupinovú formu, môžu chodiť hrať futbal, môžu mať rôznu krúžkovú činnosť, môžu byť súčasťou nejakých mládežníckych organizácií. Toto všetko platí štát. A kto je šikovný, tak si vie z toho systému za rok vybrať aj niekoľko tisíc eur. Deti, ktoré chodia na dva hudobné nástroje, ktoré ešte chodia aj do družiny a ešte na nejakú ďalšiu aktivitu, tak tie čerpú z toho neformálneho vzdelávania tisíce. A potom tu máme také deti, ktoré sa k tým neformálnym aktivitám nikdy nedostanú. To sú tie deti napríklad, ktoré sa vzdelávajú v dvojzmennej prevádzke na základných školách. Tí nikdy nedostanú ani družinu, ani žiadnu ZUŠ-ku, nič. V tých istých priestoroch sa totiž učia doobeda aj poobede, a to je absolútna sociálna nespravodlivosť. A tie individuálne účty idú opačne. Tie individuálne účty, síce sa to týka dospelých, ale dávajú vám ako keby právo, dávajú vám istý objem peňazí, istý objem času na vzdelávanie, ktoré vám má v živote pomôcť. Keby sa nám toto poradilo, dostať tú sociálnu spravodlivosť aj do povinného vzdelávania na základné a stredné školy, veľmi by to pomohlo našim deťom. Nechcem, nechcem to veľmi naťahovať, ale túto časť zákona považujem za najrevolučnejší krok, ku ktorému sa odvážil pán minister Drucker. Ako ste počuli, pani Gažovičová spomínala, že nie všetky krajiny boli ochotné ísť do niečoho takého. My ideme do toho v tom neformálnom vzdelávaní, alebo celoživotnom vzdelávaní dospelých, ale ak si osvojíme tento princíp a začneme o tom uvažovať v prípade ďalších foriem vzdelávania, tak budeme si musieť, budeme si musieť poctivo povedať, že na čo náš štát má a na čo majú právo tie jednotlivé decká. My hovoríme o obedoch zadarmo, ale tisíce detí sa k nim nikdy nedostanú. Tisíce detí. My hovoríme, že môžeš chodiť na ZUŠ-ku alebo na nejaké krúžky, ale tisíce detí nemôžu. A toto by sme mali upraviť a podľa mňa je to takto zboku, cez iný zákon, ale je to ako keby krok k tomu, že by sme aj tú sociálnu spravodlivosť a tú dostupnosť kvalitného vzdelávania, ktoré zaručuje jednak ústava, jednak zaručujú ju aj práva detí, aby sme to dokázali na Slovensku uplatniť. Zatiaľ to nerobíme. A toto je teda jeden z tých vecí, ku ktorým sa odhodlal pán minister, a to tie individuálne vzdelávacie účty, ktoré zavádzame, už samotný ten pojem podľa mňa do školstva prinesie trošku viacej poriadku a trošku viacej sociálnej spravodlivosti a ja mu chcem povedať, že som za túto časť vďačný. Ďakujem. [18:49] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Preruším teraz rozpravu pretože sa blíži 19. hodina. Ostane v rámci ústne prihlásených pán poslanec Horecký. My budeme zajtra pokračovať o 9.00 h termínovanými bodmi a uvidíme, či sa tento bod dostane na program ešte zajtra pred jedenástou, pred hlasovaním, alebo nie. Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie parlamentu do zajtra do 9.00 h. Pekný večer vám prajem. (Prerušenie rokovania o 18.59 hodine.)