Rokovanie NR SR 28. 10. 2024 – Nedôvera ministerke kultúry – diskusia a tajné hlasovanie

[08:59] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram piaty rokovací deň 22. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Na dnešnom rokovacom dni požiadali o ospravedlnenie, budem čítať len priezviská, páni poslanci: Čellár, Goga, Hajko, Janckulík, Kalmárová, Kéry, Luščíková, Majerský jeden, Majerský druhý, Saloň, Stachura, Šmilňák, Šrobová, Remišová a Turčanová. O ospravedlnenie neúčasti z dôvodu práceneschopnosti požiadal pán poslanec Blcháč a na zahraničnej pracovnej ceste sú poslankyňa a poslanci... poslanec Národnej rady pani Beáta Jurík a Ján Ferenčák. Dnešný rokovací deň, skôr než začneme, vám chcem oznámiť, že bude na obed s prestávkou medzi 12.00 hod. a 14.00 hod., potom sa rokuje až do skončenia bodu. Pristúpime k rokovaniu o návrhu skupiny poslancov na vyslovenie nedôvery členke vlády Slovenskej republiky Martine Šimkovičovej, poverenej riadením ministerstva kultúry Slovenskej republiky, návrh má tlač 387. Chcem vás informovať, že do začiatku rokovania o tomto bode programu podali poslanci podľa § 39 ods. 8 zákona o rokovacom poriadku návrh, aby sa o návrhu na vyslovenie nedôvery hlasovalo tajne. Hlasovať o návrhu poslancov, ktorí navrhujú, aby sa o návrhu na vyslovenie nedôvery hlasovalo tajne, budeme zajtra o 11.00 hod. A teraz už prosím pani poslankyňu Zoru Jaurovú, aby ako poverená členka skupiny poslancov návrh uviedla. Nech sa páči, máte slovo. (Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členke vlády Slovenskej republiky Martine Šimkovičovej, poverenej riadením Ministerstva kultúry Slovenskej republiky , tlač 387.) [09:03] Zora Jaurová – Vystúpenie Takže ďakujem, vážený pán predsedajúci, za slovo. Dobré ráno, vážené kolegyne, vážení kolegovia. Ono je to už vlastne druhýkrát, čo sa tu v pléne stretávame k tejto téme, k téme odvolávania ministerky kultúry, a akurát teda v týchto dňoch uplynul rok mandátu tejto vlády, teda aj mandátu pani ministerky a je to podľa mňa celkom úctyhodný výkon a vizitka práce ministra, a to aj v európskom kontexte. Ja keď som tu stála v máji pri tom prvom, pri tej prvej schôdzi na odvolávanie ministerky kultúry, tak vtedy som hovorila, že pani Šimkovičová nikdy nemala byť ministerkou kultúry, pretože kvôli svojej minulosti, kvôli svojim chýbajúcim skúsenostiam a schopnostiam alebo aj celkovej nedostatočnej kondícii na výkon funkcie ministerky... vlastne nepoznám inú európsku krajinu, v ktorej by sa mohla stať ministerkou. No, bohužiaľ, odvtedy, sa zdá, že tento nádherný príbeh pokračuje. A možno je nádherný pre pani ministerku a pre jej generálneho tajomníka služobného úradu pána Machalu, ku ktorému sa ešte viackrát dostaneme, ale rozhodne nie je nádherný pre slovenskú kultúru. V každom prípade sa však dá povedať, že niečo takéto slovenská kultúra ešte nezažila, a obávam sa, že toto konštatovanie sa netýka len tých ostatných 35 rokov demokratických dejín, ale v istých ohľadoch siaha aj pred toto obdobie. Ja, moja úloha dnes tu je zdôvodňovať, prečo je potrebné čo najrýchlejšie pani ministerku Šimkovičovú odvolať, a táto úloha je v zásade veľmi jednoduchá, pretože mám pocit, že po roku jej pôsobenia na ministerstve kultúry dnes už takmer každý občan Slovenska celkom jasne vidí, že nemá vlastne ani najmenšie predpoklady na výkon funkcie ministerky a že každý ďalší deň vo funkcii je pre kultúru na Slovensku naozaj fatálny. Stačí len veľmi stručne zrekapitulovať, čo sa jej podarilo za rok pôsobenia, pretože za ten rok sa jej podarilo rozložiť a nahlodať prakticky všetko dobré a fungujúce, čo v kultúre na Slovensku máme – verejnoprávne médiá, verejnoprávne fondy, pamiatkovú starostlivosť, erbové kultúrne inštitúcie... A takto môžeme ďalej pokračovať. Každým jedným jej krokom či takmer každým jej verejným výrokom pribúdajú ďalšie a ďalšie dôvody na jej odchod. Jej vyjadrenia na adresu umelcov a kultúrnych pracovníkov alebo výroky voči, voči rôznym typom menšín, najmä voči queer ľuďom, smutne pripomínajú 30. roky v Nemecku. Pani ministerka Šimkovičová a jej smutný tieň Lukáš Machala sú naozaj nekompatibilní s kultúrou a, bohužiaľ, to už vidia aj vaši voliči, páni kolegovia z koalície. Ja tu nechcem opakovať všetko, čo z tohto pultu už zaznelo na adresu pani ministerky kultúry, pretože už sme tu strávili jeden deň jej odvolávaním, a všetky tie dôvody, ktoré sme uviedli v máji, platia aj naďalej, a v súvislosti s ďalšími krokmi pani ministerky nadobúdajú oveľa hrozivejšiu a fatálnu podobu. Táto druhá schôdza na odvolávanie pani ministerky sa mala uskutočniť v auguste a vtedy som mala v pláne zhrnúť iba to, čo pani ministerka urobila od mája do augusta, lebo aj toho bolo viac než dosť na to, aby každý súdny človek dvihol ruku za jej odvolanie. My dnes máme koniec októbra a medzičasom pribudli opäť ďalšie desiatky dôvodov, takže sa mi tento zoznam tak troška rozrástol do dosť nebývalých rozmerov. A nechcem vás tu držať a deprimovať príliš dlho, takže sa pokúsim zhrnúť len tie naozaj najvypuklejšie problémy, ktoré sa vyskytli od minulého odvolávania. Prvý okruh problematický , ktorý je dôvodom na to, aby pani ministerka ďalej nepôsobila vo svojej funkcii, sa týka najmä jej nekompetentnosti, neschopnosti riadiť rezort a rozrastajúceho sa klientelizmu v rezorte kultúry . Samozrejme, nedá sa nezačať verejnoprávnymi médiami a zákonom o STVR, pretože to bol prvý zákon, ktorý pani ministerka sama do Národnej rady predložila. Počas tej búrlivej rozpravy o tomto zákone, ktorým Slovenská republika založila nové verejnoprávne médiá, sme upozorňovali na všetky problémy, ktoré tento zákon prinesie, osobitne v prechodnej fáze, ktorá bola v novom zákone upravená úplne nedostatočne a neuspokojivo. Tieto obavy sa potvrdili hneď prvým dňom vzniku STVR. Prvé dni STVR ukázali, že neboli zabezpečené ani základné prevádzkové podmienky, ako je poverenie riaditeľa, pridelenie identifikačného čísla organizácie či kontrolného orgánu. STVR dodnes nemá ani len logo. Tento žalostný stav trvá už takmer štyri mesiace a zrejme bude trvať ešte pomerne dlho. No apropo, logo STVR. To si vraj objednala práve pani ministerka kultúry akousi podprahovou zákazkou. Dodnes ho ale nikto nevidel, nakoľko nám ho aj napriek žiadosti o poskytnutie informácií odmietla poskytnúť. Neodpovedala ani na otázku, na základe akého právneho titulu, z akej rozpočtovej kapitoly alebo na základe akého rozpočtového opatrenia objednalo ministerstvo kultúry logo pre inú verejnoprávnu inštitúciu, prečo bol termín odovzdania loga STVR päť dní pred tým, ako zmluva nadobudla platnosť, a na základe akých kritérií vybrali zhotoviteľa. Možno to môže teraz pani ministerka vysvetliť, keď nám už neodpovedá na tie žiadosti. Ťažko povedať, či viera, že ministerka stojí nad zákonmi a je niečo ako lénny pán v oblasti kultúry, takže si môže objednávať a podpisovať čokoľvek, teda ťažko povedať, či táto idea pochádza z jej hlavy, alebo z hlavy jej generálneho tajomníka služobného úradu, ale ešte sa k nej v priebehu tejto rozpravy vrátim a je ďalším dobrým dôvodom na jej odvolanie. My sme teda požiadali NKÚ a Generálnu prokuratúru, aby tento a ďalšie svojvoľné kroky pri správe verejného majetku ministerky kultúry prešetrili, ale naozaj nie je mysliteľné, aby takáto prax ďalej pokračovala. O tom, že ministerka sústavne porušuje zákon o slobodnom prístupe k informáciám, neodpovedá na otázky v infožiadostiach a bez udania dôvodu zamieta rozklady, by vedeli okrem mňa rozprávať aj mnohí ďalší kolegovia z opozície. Aj v tejto veci sme podali sťažnosť na okresný úrad a pripravujeme aj podanie na správny súd, ale nerešpektovanie zákona a chýbajúca transparentnosť pri prakticky všetkých činnostiach je ďalším dobrým dôvodom na odchod pani ministerky. V súvislosti so Slovenskou televíziou a rozhlasom sa objavili aj znepokojivé informácie o možnej cenzúre vo verejnoprávnom médiu, keď malo jeho vedenie podľa reportérky Barbory Šišolákovej zasahovať do jej reportáže práve tu s ministrom Tarabom o dozore nad zálohovým systémom plastových fliaš. Najprv ju malo vedenie STVR pustiť do vysielania v oklieštenej podobe, následne jej pokračovanie mali stopnúť úplne. Takáto cenzúra je jasným dôsledkom zmien, ktoré mi pani ministerka urobila, a hlavne rétoriky zo strany ministerstva kultúry a predstaviteľov vládnej koalície, ale ja osobne som teda nezaznamenala žiadnu reakciu pani ministerky na tieto problematické udalosti alebo to, že by situáciu, ako zvykne hovoriť, nariadila prešetriť. Ďalším problémom Slovenskej televízie a rozhlasu je to, že nový zákon zaviedol systém čisto politických nominácií do Rady STVR, pri ktorých má rozhodujúce slovo práve ministerka kultúry . Keď sme na to v rozprave opakovane upozorňovali, uisťoval nás pán predseda kultúrneho výboru Michelko o tom, že sa nemáme báť, lebo pani ministerka tam určite nominuje nespochybniteľných odborníkov. No dočkali sme sa. Nespochybniteľní odborníci, ktorých tam pani Šimkovičová nominovala, sa skladajú z bývalého hovorcu Vladimíra Mečiara, z neznámych ľudí bez CV-čka a – čuduj sa svete – z generálneho tajomníka služobného úradu ministerstva kultúry pána Machalu. Tento renesančný človek si sám napísal zákon, v ktorom explicitne umožnil, aby mohol byť do rady navrhnutý a následne ho tam, samozrejme, pani ministerka navrhla. Viete, ak je vo Wikipédii heslo konflikt záujmov , tak tento prípad by tam mal byť v takom rámčeku ako vysvetlenie, že čo to vlastne znamená. Samotný proces výberu členov rady vyvoláva, samozrejme, zo strany ministerstva kultúry, vyvoláva vážne pochybnosti o dodržaní zákonného postupu, pretože pravdepodobne neboli dodržané zákonné lehoty ani transparentnosť pri zverejnení informácií o výbere, a navyše predpoklady na výber kandidátov boli účelovo prispôsobené vopred vybraným kandidátom, navyše keď ministerstvo po našich mnohých urgenciách a sťažnostiach sčasti zverejnilo členov výberovej komisie, dozvedeli sme sa, že išlo o podriadených pána Machalu a ľudí s ním spriaznených. Tento proces je naozaj neuveriteľný a je až tak neuveriteľný, že upútal aj pozornosť európskej komisárky pani Viery Jourovej, ktorá od ministerstva kultúry žiada vysvetlenie, nakoľko môže ísť o príkre porušenie európskej legislatívy. Čo jej na tento list ministerstvo kultúry odpovedalo, opäť nevieme, nakoľko aj túto informáciu nám ministerstvo odmietlo poskytnúť, a opäť možno nám to pani ministerka vysvetlí teraz. V každom prípade za nomináciu Lukáša Machalu do Rady STVR plne zodpovedá ministerka kultúry, takže si môžeme pripísať ďalší bod na nekonečný zoznam dôvodov na jej odvolanie. Podobne ako pri Slovenskej televízii a rozhlase aj pri novelách zákonov o Fonde na podporu umenia a Audiovizuálnom fonde sme upozorňovali na to, že okrem ideových a vecných problémov, ktoré tieto zákony prinášajú, ich schválenie spôsobí aj ochromenie činnosti týchto fondov, že bude značne oneskorená a na dlhú dobu pozastavená ich činnosť kvôli prechodu na nový spôsob rozhodovania, schvaľovania schém štátnej pomoci či voľby novej rady. Pán poslanec Michalko (povedané s povzdychom) sa nám tu opäť dušoval, že teda sa nič také nestane a že prvé výzvy v SPÚ napríklad vypíše v polovici septembra . No, bohužiaľ, už dnes vieme, že výzvy boli oneskorené, že fond posúval termíny a že z protimonopolného úradu stále nemá definitívne schválenie nových schém štátnej pomoci. Samotná kapitola je rada fondu, pretože najmä kvôli rade fondu a kvôli tomu, že ministerstvo kultúry chcelo mať v tejto rade viac nominantov, sa menil zákon. Ministerka vymenovala svojich nominantov v poslednom možnom momente – a opäť to neboli, samozrejme, tie nespochybniteľné profesné autority, ktoré nám tu boli sľubované. Ale tým sa tento kabaret iba začal. Potom ako ministerstvo kultúry zistilo, že nie všetci ich nominanti sú poslušné bábky, ktoré budú hlasovať podľa príkazov Lukáša Machalu, prestala sa väčšina nominantov ministerstva kultúry zúčastňovať zasadaní a rada fondu tak nebola uznášaniaschopná. A aby toho nebolo dosť, následne ministerka odvolala toho jediného svojho nominanta, ktorý sa zasadaní zúčastňoval, a odvolala ho práve preto, že sa ich zúčastňoval. A na dovŕšenie celej frašky sa jeho náhradníčka, ktorú tam pani ministerka nominovala namiesto neho, po týždni vzdala svojej funkcie. Ono to znie ako taká nepodarená komédia omylov. Keby to nebola ale smutná realita, ktorá spôsobuje, že celá štátom nezriaďovaná kultúra dnes nedokáže kvôli týmto legislatívnym a personálnym experimentom a snahe ovládnuť verejnoprávne fondy, celá kultúrna obec nemôže riadne pracovať a tvoriť. Ja pevne verím, že napríklad pánovi Michelkovi ako navrhovateľovi tohto nedomysleného zákona je aspoň trocha ľúto, k čomu toto nádherné legislatívne dobrodružstvo dospelo, ale aj za túto paralýzu zodpovedá dnes ministerka kultúry, ktorá nedokáže zabezpečiť riadny výkon svojich nominantov v rade fondu. Navyše v čase, keď sa o tejto legislatíve tu v Národnej rade rokovalo, pani ministerka preukázateľne zabránila inej dohode koaličných strán na novele zákona o FPÚ, ktorá by týmto problémom predišla. Podobným problémom čelí, samozrejme, aj Audiovizuálny fond, ktorý má síce trocha iný cyklus výziev a trocha iné zloženie rady, ale tam napríklad zase ministerstvo kultúry porušilo hneď ten nový zákon, ktorý si schválili, tým, že svojich členov rady pani ministerka nenavrhla v zákonom stanovenom termíne a dodnes ani nedokázala navoliť všetkých svojich nominantov. Bohužiaľ, je to opäť len chaos a rozklad, čo zatiaľ vidíme ako dôsledok krokov ministerky kultúry v tých najlepšie fungujúcich inštitúciách. Ani jeden fond dnes nefunguje lepšie ako pred rokom. Naopak, ich činnosť je dlhodobo ochromená a vzhľadom k tomu, čo sa deje v iných dotačných schémach, ktoré ministerstvo kultúry spravuje, k čomu sa teda hneď dostanem, existuje veľmi vážna obava, že v momente, ako začnú rady fondov rozhodovať o projektoch, čo je ich nová kompetencia, príde k úplnému kolapsu financovania kultúry, keďže pán Machala a pani ministerka budú chcieť, samozrejme, meniť rozhodnutia komisií. No kým ministerstvo kultúry viedlo túto križiacku výpravu na ovládnutie verejnoprávnych fondov, ktoré efektívnejšie a transparentnejšie nahradili predošlé dotačné schémy ministerstva kultúry, zároveň nedokázalo zadministrovať ani tú jedinú dotačnú schému, ktorá bola zameraná na rekonštrukciu kultúrnych pamiatok. Tú jedinú, ktorá im na ministerstve ostala. Výzva na rekonštrukciu kultúrnych pamiatok na rok 2024 bola vyhlásená už v októbri 2023. Ministerstvo následne znížilo sumu vyčlenenú na túto výzvu o viac ako 3 mil. eur. Sedem mesiacov po vyhlásení výzvy nebolo ministerstvo schopné ani len zostaviť komisiu. Táto vznikla až koncom mája 2024. Výsledky grantového konania začalo ministerstvo zverejňovať až v septembri tohto roka. Vzniknuté omeškanie spôsobilo historicky prvý výpadok financovania obnovy a výskumu kultúrneho dedičstva na Slovensku. Okrem nezvratných škôd na kultúrnych pamiatkach spôsobila nečinnosť ministerstva napríklad aj výpadok príjmov remeselníkov realizujúcich obnovu pamiatok, ktoré sa realizujú neraz v chudobných regiónoch Slovenska s obmedzenými pracovnými príležitosťami. Odborné komisie, ktoré projekty posudzovali z prihlásených projektov vybrali na podporu tie najkvalitnejšie, ktoré v hodnotení získali viac ako 80 bodov. Ministerka však do veľkej miery alebo takmer do úplnej odporúčania komisií nerešpektovala a svojvoľne rozhodla o pridelení dotácie projektom, ktoré získali menej bodov, jeden napríklad iba 24 bodov. A medzi týmito podporenými projektami bol napríklad projekt obnovy kaštieľa v Holíči, kde je starostom pán Čambal, nominant Slovenskej národnej strany. Tomuto projektu pridelila najvyššiu dotáciu vo výške 750-tisíc eur, a to napriek tomu, že s 57 bodmi patril k odbornou komisiou k najnižšie hodnoteným. Podľa medializovaných názorov odborníkov na pamiatky dokonca niektoré podporené projekty môžu viesť na k narušeniu či dokonca zničeniu pamiatkovej hodnoty stavieb. Naopak, niektoré z najvyššie hodnotených projektov sa ministerka rozhodla nepodporiť, pričom ministerstvo nezdôvodnilo, prečo neprihliadalo na názor odbornej komisie. V dodatkoch k výzve 2024, ktoré pripravilo ministerstvo kultúry v júli 2024 a ktoré teda podpísala pani ministerka, sa pritom píše, že o konečnom rozhodnutí o podporení alebo nepodporení žiadostí komisia rozhoduje hlasovaním. Na protest proti porušeniu ustanovenia, lebo pani ministerka porušila toto ustanovenie, ktoré sama podpísala, a proti svojvoľnému nakladaniu s verejnými financiami odstúpili členovia a členky dvoch odborných komisií tohto dotačného programu. No týmito krokmi ministerstvo kultúry spôsobilo, že projekty obnovy, ktoré sú v kritickom stave, stále stoja a pamiatky na Slovensku chátrajú. A chaos a očividný klientelizmus zo strany pani ministerky nielen spomaľuje obnovu pamiatok, ale zároveň ohrozuje ich ďalšiu existenciu, hoci túto tému pani ministerka deklaruje ako prioritu svojho rezortu. A to ešte stále nie je všetko, pretože vďaka pani ministerke dokonca zaviali nad slovenskými pamiatkami čierne vlajky, a nie je to iba metafora. Naozaj sa to deje. Na kolabovanie programu Obnovme si svoj dom , neodborné a neskoré prideľovanie financií z dotačného programu, reagovali správcovia časti ohrozených pamiatok protestným vyvesením čiernych vlajok alebo symbolickým vypnutím osvetlenia pamiatky. Chceli tak upozorniť na skutočnosť, že aj tá minimálna finančná podpora na obnovu pamiatok zo strany štátu skolabovala. Do tohto protestu sa zapojili desiatky pamiatok po celom Slovensku. Ochrana pamiatok je prioritou ministerstva kultúry a pamiatkari sú z vášho vedenia rezortu zhrození a dávajú to najavo, pani ministerka. Nevadí vám to?! A ešte stále to nie je v oblasti ochrany pamiatok všetko, pretože výboru pre kultúru a médiá boli nedávno oficiálne oznámené rozsiahle prepúšťanie odborných zamestnancov Pamiatkového úradu a niektorých krajských pamiatkových úradov, ktoré nadobudne účinnosť 31. októbra. Výpovedná lehota uplynie 31. decembra, čo znamená, že dotknutý zamestnanci budú oficiálne prepustení do konca roka. Celkovo má byť zrušených 33 pracovných miest, čo predstavuje 10 % z celkového počtu zamestnancov úradu. Čuduj sa svete, najväčšie škrty zasiahnu odbor ochrany pamiatkového fondu, kde z 12 zamestnancov zostane len päť a odbor bude zároveň zrušený ako samostatná organizačná jednotka. Ja to ešte raz poviem veľmi jednoducho. Konsolidácia na Pamiatkovom úrade znamená, že sa zruší odbor, ktorý je zmyslom existencie pamiatkového úradu. Pritom Pamiatkový úrad rovnako ako krajské pamiatkové úrady je už niekoľko rokov hlboko personálne poddimenzovaný. Ja iba pre porovnanie uvediem, že napríklad v Českej republike, ktorá má povedzme dvojnásobný počet pamiatok, sa stará o tieto pamiatky desaťnásobne početnejšia pamiatkarská obec. Toto avizované prepúšťanie odborných zamestnancov je neprimerané, je ďaleko nad rámec avizovanej vládnej konsolidácie. Pracovné miesta v oblasti ochrany pamiatok sú v štátnej správe nezameniteľné, čo prakticky znamená, že tí prepustení odborníci nemajú alternatívu uplatnenia, pretože Pamiatkový úrad je jediný, ktorý vykonáva tieto funkcie. Navyše tento krok ohrozuje schopnosť Pamiatkového úradu plniť si svoje zákonné povinnosti a vedeckovýskumnú činnosť, čo podkopáva jeho poslanie ako dôležitej verejnej inštitúcie. Vo všeobecnosti to však pôsobí tak, že pani ministerka si preložila slovo konsolidácia ako výhovorku na prepustenie odborných kapacít alebo akýchkoľvek nepohodlných ľudí. Na základe neoficiálnych informácií, ktoré prenikli z ministerstva kultúry, sa, samozrejme, nazdávame, že rušenie odboru pamiat... odboru ochrany pamiatkového fondu je len prvým krokom k pripravovanej redukcii pamiatkového fondu, pamiatkových zón a území. Tento zámer uvažuje o redukovaní pamiatkového fondu na Slovensku o 80 %, čo by v praxi znamenalo zrušenie ochrany vyše 8-tisíc z aktuálnych niečo viac ako 10-tisíc chránených kultúrnych pamiatok. Dôsledky takéhoto zásahu do integrity slovenského kultúrneho dedičstva by boli nepredstaviteľné a nezvratné. Takže keď teda zhrnieme ročný výkon pani ministerky v oblasti pamiatkovej starostlivosti, ktorý, ktorú teda deklaruje ako svoju prioritu, ministerka, ktorá sa bije do pŕs za tradičnú slovenskú kultúru a kultúrne dedičstvo, znížila sumy alokované na obnovu pamiatok, znefunkčnila hlavnú schému na podporu ochrany pamiatok, spôsobila, že pamiatky chátrajú oveľa viac ako predtým, a pod zámienkou konsolidácie sa chystá zlikvidovať jedinú štátnu inštitúciu, ktorá sa ochranou pamiatok zaoberá, a väčšinu pamiatok zrušiť. „Good job!“ by povedali asi naši americkí kolegovia. Ale istý americký biznismen a prezident by asi skôr povedal, že You are fired! („Si prepustený,“ pozn. red.) No kým sa teda ale nám na Slovensku rozpadávajú vďaka pani ministerke kultúrne pamiatky, kultúrne inštitúcie a kultúrne politiky, ona sa venuje, samozrejme, dôležitejším veciam. Zrejme odkedy sa zúčastnila narodeninovej oslavy svojho generálneho tajomníka v Budmerickom kaštieli, tak tento jej nejak tak osobitne prirástol k srdcu. A kaštieľ, o ktorý sa roky starala obec Budmerice, ktorý bol prístupný pre verejnosť – a v relatívne dobrom stave oproti mnohým iným kultúrnym pamiatkam, pani ministerka vyhlásila za poškodený a odňala zo správy obce. Ešte koncom júla ukončila zmluvu o spolupráci s Obecnými službami Budmerice. Ministerstvo tvrdilo vtedy, že dôvodom bolo to, že sociálny podnik obce, ktorý sa o kaštieľ staral, neuviedol kaštieľ pri odovzdaní do pôvodného stavu, čo samospráva, samozrejme, popiera. Medzitým sme videli videá z tzv. inšpekcie kaštieľa, kde pani ministerka skúmavo hľadí do bazénovej šachty alebo pohoršene ukazuje na drobné poškodenia omietky po závesných systémoch. No očividne je kaštieľ nenávratne poškodený a treba ho zavrieť pre verejnosť. Ten pravý zámer je dnes úplne jasný z následných krokov ministerky, ktorá následne po tom, ako prehlásila kaštieľ kvôli nejakým drobným poškodeniam za, za poškodený, tak prenajala ho jednoosobovej firme KRINO stav z Cífera, ktorá v tejto oblasti nemá absolútne žiadne skúsenosti, a navyše bola len nedávno zaregistrovaná na verejné zákazky. Táto firma s veľmi obmedzenými finančnými výsledkami za uplynulé roky a bez, teda bez predošlých verejných zákaziek, teraz dostala najväčší kontrakt vo svojej histórii, správu významnej kultúrnej pamiatky, pritom nie je známe, na základe čoho ministerstvo túto firmu vybralo ani či prebehlo riadne výberové konanie. Ministerka takto ukončila spoluprácu s Obecnými službami Budmerice, ktoré mali kaštieľ dlhodobo v správe, úplne účelovo len preto, aby ministerstvo kultúry malo zámienku na zadanie pochybnej zákazky niekomu inému. Tento krok, samozrejme, vyvoláva vážne obavy z netransparentnosti a účelovosti pri nakladaní s verejným majetkom. Podpis zmluvy so spoločnosťou bez dostatočnej kvalifikácie a skúseností, ktorá navyše za tie služby účtuje viac než jej predchodca, obec Budmerice, vyvoláva otázky, čo bolo skutočným dôvodom tohto kroku. Samospráva Budmeríc tvrdí, že ide o snahu pomsty a šikanovania zo strany ministerstva, a zároveň varuje, že tieto rozhodnutia poškodzujú záujmy verejnosti a ohrozujú budúcnosť významného kultúrneho dedičstva. Rozoberám to podrobne práve preto, že je to vo veľmi výraznom kontraste k tomu, ako ministerstvo kultúry pristupuje k tým všetkým ostatným pamiatkam, o čom sa tu celkom dlho pred chvíľou rozprávala. A je tento prípad aj ďalším dôkazom toho, že vedenie ministerstva kultúry pod pani Šimkovičovou je na míle vzdialené od transparentnosti a odbornosti. Môžeme, samozrejme, len hádať, čo sa bude diať v nateraz stále zavretom kaštieli o rok alebo o dva, koľko narodeninových osláv osôb blízkych vládnej koalícii či iných skvelých kultúrnych podujatí sa tam uskutoční. Ale, viete, tá neprimerane veľká pozornosť, ktorú ministerstvo kultúry venuje práve tomuto kaštieľu na úkor všetkých ostatných pamiatok, len ukazuje na to, že manažérske zlyhania v iných oblastiach vyplývajú aj z neschopnosti pani ministersky prioritizovať jednotlivé agendy. Ono sa to prejavuje aj v mnohých iných veciach, a konkrétne napríklad vo vzťahu pani ministerky k Národnej rade Slovenskej republiky, ktorej sa má ako ministerka zodpovedať. Asi si všetci spomínate na deň, kedy mala pani ministerka predkladať vcelku dôležitý zákon, ale nikto ju nevedel nájsť, až sa nakoniec našla teda v Chorvátsku. Ale podobný prístup má aj k zasadaniam vlastného gestorského výboru. Od začiatku svojho mandátu vo výraznej miere ignoruje zasadania výboru pre kultúru a médiá. Z ôsmich zasadaní, na ktoré bola pozvaná, sa zúčastnila len troch, a pre úplnosť treba uviesť, že aj na týchto zasadaniach za ňu na všetky otázky poslancov odpovedali prísediaci úradníci ministerstva kultúry a štátny tajomník. Na ďalších dvoch zasadaniach, na ktorých mala prezentovať zásadné návrhy vlastných zákonov, ju bez udania dôvodu zastupoval štátny tajomník Bernaťák, pričom výbor nebol požiadaný o súhlas podľa § 53 zákona o rokovacom poriadku. Ministerka sa bez udania akéhokoľvek dôvodu nezúčastnila štyroch zasadaní výboru pre kultúru a médiá, na ktoré si ju poslanci priamo predvolali, pretože od nej chceli vysvetlenie k aktuálnym krokom a dianiu v rezorte kultúry. Viete, my tu máme nejaký rokovací poriadok a podľa teda § 53 tohto zákona majú výbory právo pozývať na svoje schôdze členov vlády a vyžadovať od nich vysvetlenia, správy a potrebné podklady. Členovia vlády sú povinní prísť na schôdzu výboru, podať požadované vysvetlenie a správy a predložiť podklady, preto takéto konanie ministerky považujeme za závažné porušovanie zákona o rokovacom poriadku Národnej rady a za hrubé pohŕdanie vlastne týmto zákonodarným orgánom a jeho kontrolnou funkciou voči členom vlády. A ja na základe informácie od pracovníkov Národnej rady a nejakej historickej pamäte tejto inštitúcie si dovoľujem tvrdiť, že podobné správanie ministra slovenskej vlády si tento najvyšší zákonodarný orgán naozaj nepamätá. My sme spolu s kolegom Dubécim otvoreným listom požiadali pána premiéra o zabezpečenie toho, aby si pani ministerka plnila povinnosti, ktoré jej zo zákona vyplývajú. To sa očividne neudialo a pani ministerka sa naďalej zasadaní výboru nezúčastňuje. V kontexte tejto schôdze je to len ďalší dôvod podporujúci jej odvolanie. Tým sa dostávam k druhej skupine dôvodov, ktoré každý jeden z nich je dostatočný ako podklad na odvolanie. A táto druhá skupina sa týka najmä personálnej politiky , ktorá by sa dala zhrnúť do takého názvu čistky a pomsta . Bezprostredným dôvodom, pre ktorý sme vlastne podali pôvodnú žiadosť o zvolanie mimoriadnej schôdze na odvolanie pani ministerky kultúry, bol spôsob, akým pani ministerka odvolala riaditeľa a riaditeľku Slovenského národného divadla a Slovenskej národnej galérie. 6. augusta bol ministerkou kultúry Martinou Šimkovičovou zo svojej funkcie odvolaný generálny riaditeľ SND Matej Drlička. To odvolanie prišlo v strede divadelných prázdnin a prišlo po rekordne úspešnej 104. divadelnej sezóne SND, keď sa divadlo tešilo mimoriadnej diváckej priazni a bolo finančne zastabilizované. Odvolanie bolo doručené bez udania dôvodu priamo do domácnosti riaditeľa Drličku a viac ako 12 hodín ministerstvo kultúry neuviedlo vôbec žiadne dôvody. Neskôr pani ministerka Drličku obvinila z politického aktivizmu a niekoľkých veľmi diskutabilných pochybení. Len deň po tom odvolala ministerka z postu šéfky Slovenskej národnej galérie Alexandru Kusú, ktorá viedla galériu od roku 2010 a úspešne dokončila náročnú rekonštrukciu. Riaditeľka bola opäť odvolaná bez jasného vysvetlenia, hoci ministerstvo ako dôvod uviedlo neakceptovateľný postup pri rekonštrukcii budovy, ničím nepodložilo toto tvrdenie dodnes. Hoci minister či ministerka, samozrejme, môžu odvolávať riaditeľov erbových inštitúcií a v zásade to môžu urobiť prakticky bez udania dôvodu, ale to ešte neznamená, že je to aj múdre robiť. Aj v minulosti si ministri dávali záležať na zdôvodňovaní takýchto závažných personálnych krokov, pretože, samozrejme, predvídali prudkú reakciu a odpor kultúrnej obce a verejnosti. Pani ministerka Šimkovičová sa s relevantnými dôvodmi naozaj neunúvala. Problém však nie je iba v tom, že ide o eklatantný príklad spupných mocenských praktík, ktoré sa v rezorte kultúry naozaj rozmáhajú, ale takýmto konaním veľmi zásadne ohrozila samotný chod divadla a galérie. Slovenské národné divadlo po odvolaní riaditeľa Drličku takmer štyri týždne neriadil nikto. Odstúpil aj ekonomický riaditeľ a nikto nebol poverený riadením. Následne, a teda čo sa týka SNG, tam bol riadením poverený človek bez akejkoľvek kvalifikácie, ktorý nerozumie ani základnej misii tejto inštitúcie, a ako nám na poslaneckom prieskume povedal, on by namiesto tých výstav radšej galériu komerčne prenajímal, lebo to vlastne prinesie viac zisku. Tento pán Bittner odišiel z galérie síce po siedmich týždňoch, ale nie ako by ste čakali – do zabudnutia, kam patrí, ale do Slovenského národného múzea, kde pani ministerka opäť medzičasom odvolala riaditeľa, tentokrát úplne bez udania dôvodu, pretože medzičasom si tuto Národná rada schválila zákon, ktorý jej to umožnil. Nahradil ho ešte menej kompetentný audítor, pán Timko, s ktorým tento pán Bittner podnikal vo firme Gastrometal. Naše nedávne poslanecké prieskumy v týchto dvoch inštitúciách odhalili pochmúrnu atmosféru, nezhody medzi vedením a zamestnancami a osobitne v prípade Slovenskej národnej galérie úplne absentujúce schopnosti dosadených riaditeľov čo i len pochopiť samotný zmysel existencie tejto inštitúcie. Viete, ja si všeličo pamätám v kultúre. Už celkom dlho to sledujem, čo sa v kultúre deje, ale ja si naozaj nepamätám, že by takúto situáciu, že by minister bez udania dôvodu odvolal významného riaditeľa veľkej kultúrnej inštitúcie a nemal nikoho na jeho miesto. To nemá obdobu! Ja tomu ani nerozumiem, ako sa niečo také môže stať. A ak by sme to kvalifikovali iba ako manažérske zlyhanie, a nie rovno sabotáž voči týmto inštitúciám, malo by to byť samo osebe dostatočným dôvodom na okamžité odvolanie ministerky, a čudujem sa, že napríklad pán premiér to takto nevidí, pretože tá slepá pomsta a ničenie všetkého musí mať nejaké hranice aj v rezorte kultúry, aj keď to možno pre pána premiéra nie je až taký podstatný rezort, pretože, viete, Slovenské národné divadlo, to nie je nejaké lokálne divadlo s pár zamestnancami, ale je to inštitúcia, ktorá má takmer tisíc zamestnancov, ktorá za iných okolností by bola v Klube 500. A fakt, že bola táto inštitúcia takmer štyri týždne bez riaditeľa, sa naozaj výrazne podpísal na jej súčasnom stave, čo som my videli na tom poslaneckom prieskume, a že tá súčasná riaditeľka, čokoľvek si o nej myslíme, to má naozaj ťažké práve kvôli tým štyrom týždňom, kedy to divadlo bolo bez vedenia. Navyše v tomto prechodnom období sa pani ministerka sama a úplne v rozpore so zákonom vyhlásila za zastupujúcu štatutárku, čo je naozaj konanie, ktoré nemá oporu vo vôbec žiadnom zákone tejto krajiny, a verejní činitelia, samozrejme, môžu robiť len to, čo im zákon dovoľuje. Je to v rozpore so zákonom o výkone funkcie vo verejnom záujme a tiež to zakladá veľmi hrubý konflikt záujmov, pretože ministerka kontroluje sama seba ako štatutárku SND. Už sme spomínali, že toto svojvoľné konanie pani ministerky, ktorá má očividne pocit, že je nad zákonom, je celkom časté, ale ak je pravda, že podpísala výplaty v SND za viac ako milión eur, tak je to naozaj závažné porušenie zákona. V tejto súvislosti sme, ako som už spomínala, podali podnety na Národný kontrolný úrad a aj Generálnu prokuratúru, a teda podľa najnovších informácií Generálna prokuratúra už aj začala vec prešetrovať. Pýtate sa, teda prečo treba Martinu Šimkovičovú odvolať ešte stále. Už pri minulom odvolávaní sme spomínali prípad, to bol jeden z prvých krokov pani ministerky personálny, kedy netransparentne rozhodla o odvolaní riaditeľky Bibiany, pričom aj samotní predstavitelia ministerstva priznali, že vymenovanie novej riaditeľky je politická nominácia. Nová riaditeľka Bibiany nemá, samozrejme, žiadnu relevantnú skúsenosť z vedenia kultúrnych inštitúcií. Pani Flach predtým pôsobila v ekonomickej oblasti a podobne ako pani ministerka býva v Kittsee a v minulosti sa teda starala o dcéru pani ministerky. Medzičasom však medzi týmito dvomi odvolávaniami ministerstvo kultúry ale muselo vypísať výberové konanie na jej miesto, keďže ona bola len dočasne poverená. A v tomto výberovom konaní, samozrejme, okamžite neváhalo využiť možnosť neverejného vypočutia pri hľadaní novej riaditeľky, čo je opäť vec, ktorú si toto plénum nedávno schválilo v novom zákone, a môžte hádať, kto tento neverejný konkurz vyhral. – Áno, uhádli ste, bola to pani Flach, ktorá bola údajne jediná účastníčka, ktorá sa na výberové konanie dostavila. Opäť, o prihlásených účastníkoch, zložení výberovej komisie, víťaznej koncepcii riadenia inštitúcie či akejkoľvek inej skutočnosti z tohto výberového konania nevieme nič, pretože ministerstvo kultúry nám tieto dáta aj po infožiadosti opäť odmietlo zverejniť. Činnosť pani Flach v Bibiane je pritom od marca sprevádzaná konfliktami s odborníkmi, neuskutočnenými projektmi a výpoveďami zamestnancov. No tu vidíme celú históriu toho, ako pani ministerka dosadzuje do funkcií svojich známych a odvoláva kvalitných a renomovaných odborníkov, no a to nie je všetko, pretože okrem toho masívne prepúšťa desiatky odborníkov z ministerstva kultúry, a ten spôsob a rozsah je, samozrejme, ďalšia veľká kapitola a ďalší veľký dôvod na odvolanie pani ministerky. V auguste si ministerstvo kultúry zrušilo svoju analytickú jednotku, ktorá sa volala Inštitút kultúrnej politiky a prepustilo viac ako 30 vysokoodborných pracovníkov bez akéhokoľvek relevantného dôvodu. Napriek tomu, že tento inštitút poskytoval analytické služby a podporoval rozhodovací proces na ministerstve, pán generálny tajomník služobného úradu Machala uviedol, že ich nepotrebuje, lebo rezort plánuje robiť analýzy inak. Ako inak, nepovedal. Inštitút kultúrnej politiky bol pritom modernou analytickou jednotkou, ktorá zabezpečovala nezávislý analytický servis a hrala kľúčovú úlohu pri rozpočtových rokovaniach a strategických projektoch. Je úplne jasné, že toto rozhodnutie vedie k spomaleniu bežnej agendy rezortu a návratu k zastaralým metódam práce bez využívania moderných databáz. Ministerstvo kultúry pod vedením Martiny Šimkovičovej a Lukáša Machalu totiž zjavne nepotrebuje ani dáta, ani odborníkov, a hoci ako oficiálny dôvod udáva konsolidáciu, skutočným dôvodom, ktorým sa vedenie ministerstva vo vnútri ani netají, bola iná politická príslušnosť vyhodených zamestnancov a iné názory. Opäť. Ak by sme mali vo Wikipédii heslo politické čistky , tak personálna politika ministerstva kultúry pod vedením Martiny Šimkovičovej by tam mohla byť uvedená ako žiarivý príklad zo súčasnosti. Pani ministerka totiž čelí veľmi vážnej kritike zo všetkých strán za neefektívne riadenie a neetické správanie na ministerstve, ktoré vedie. Aj odborové zväzy už upozornili, že od začiatku roka 2024, za desať mesiacov, zaviedla osem organizačných zmien, z ktorých väčšina nemala žiadne opodstatnenie. Pod jej vedením sa situácia na ministerstve dramaticky zhoršila. Objavili sa správy o šikane a o vážnych problémoch v medziľudských vzťahoch. Pani Šimkovičová ignoruje sťažnosti zamestnancov a namiesto riešenia problémov prepúšťa tých, ktorí sa odvážili upozorniť na šikanu či nekompetentné riadenie. Tento autokratický prístup vedie k nárastu napätia a destabilizácii celého pracovného prostredia Ministerstva kultúry. Zamestnanci dokonca tvrdia, že tí, ktorí nesúhlasia s krokmi vedenia, sú označovaní za protislovenské živly, voči ktorým sa zakročí. Práve tejto skupiny zamestnancov sa majú týkať aj ďalšie výpovede začiatkom budúceho roka. Aby ste mali predstavu, že v akom rozsahu sa to prepúšťanie deje, tak od októbra ’23 do septembra ’24, za necelý rok bolo podľa medializovaných správ prepustených z ministerstva kultúry dokopy 85 zamestnancov. To je až 40 % zamestnancov oproti stavu spred októbra 2023. Ide o takmer o 400 % vyššiu fluktuáciu, aká v organizácii prirodzene býva, čo vedie, samozrejme, k strate inštitucionálnej pamäte, k ohrozeniu výkonu štátnej služby a, pochopiteľne, je v priamom rozpore s nejakými princípmi efektívneho riadenia podľa zákona o štátnej službe. Navyše keď si urobíme nejaký kvalifikovaný odhad, tak, lebo realitu nevieme, keďže zase ministerstvo neodpovedá, ale podľa kvalifikovaného odhadu, to znamená, že ministerstvo kultúry minulo od októbra 2023 na odstupnom asi 0,5 mil. eur pre prepustených zamestnancov. Autoritársky prístup a nehorázna personálna politika pani Šimkovičovej má naozaj devastujúci vplyv na celý rezort. A ohrozuje nielen jeho stabilitu, ale aj schopnosť ministerstva plniť si základné úlohy, a to najmä v oblasti tvorby a realizácie kultúrnej politiky. A, samozrejme, je ďalším z nekonečného zoznamu dôvodov na jej odvolanie. Tretia oblasť dôvodov, by sa dala stručne zhrnúť tým, že sa týka výrokov pani ministerky, týka sa vyhrážok kultúrnej obci a nepravdivých tvrdení vo verejnom priestore. Ako som už spomínala, jedným z dôvodov, prečo pani ministerka Šimkovičová nikdy do tejto funkcie nemala byť vymenovaná, je práve jej minulosť v konšpiračných médiách. Neprejde ani deň hádam, kedy sa na internete nezjaví nejaký bizarný, nehorázny či základy vedeckého poznania spochybňujúci výrok z jej internetových vysielaní s pánom poslancom Kotlárom či ďalšími hviezdami tejto konšpiračnej scény. Len v prípade pani ministerky to nie je len minulosť, ktorá ju dobieha, pretože pri jej zriedkavých výstupoch v štandardných médiách, kde vždy vystupuje bez oponenta a s vopred pripravenými otázkami, ju stačí len trocha dlhšie nechať hovoriť a máme dosť dôvodov na jej odvolanie. Výroky o ohrozenej bielej rase, o tom , že LGBTI ľudia nemôžu mať deti, o tom, že queer ľudia sú homofóbni voči nej a ostatným heterosexuálom a podobné myšlienkové konštrukcie sú ako vystrihnuté z 30. rokov nášho storočia. Tieto výroky majú, bohužiaľ, častokrát v pravom slova zmysle neonacistický charakter a pani ministerku naozaj nijako neospravedlňuje, že o tejto analógii nevie a hovorí iba to, čo má v hlave. Pani ministerka, vy si určite pamätáte, že vás vyhodili z televízie Markíza práve pre takéto xenofóbne výroky. Prečo si myslíte, že podobné a ešte oveľa horšie by nemali byť dôvodom na vaše odvolanie z pozície ministerky? Asi preto, že táto vláda má, bohužiaľ, oveľa menšiu starosť o svoju reputáciu ako renomovaná televízia a ide jej len o jedno, ochraňovať seba a svojich ľudí. Slovensko a jeho reputácia je im očividne ukradnutá. Možno práve preto sa môže pán Machala vyhrážať všetkým svojim kritikom súdnymi procesmi, vyhodením z kultúrnych inštitúcií či výpoveďami a nik mu na to nič nepovie. Ak však má niekto výroky a myslenie podobné nacistom, nemôže sa čudovať, že ho označujú za neonacistu. A ak má také výroky ministerka kultúry krajiny EÚ, ktorá má navyše v portfóliu ochranu menšín a kultúrnej diverzity, je to explicitný dôvod na jej odvolanie a odoslanie do zabudnutia. O to závažnejšie pôsobí fakt, že ministerka podala trestné oznámenie na spisovateľa Michala Hvoreckého a vyhráža sa trestným stíhaním aj ďalším svojim kritikom. No a týmto sa dostávame k poslednej veľkej skupine dôvodov na odvolanie, je to vlastne jeden dôvod, je to pomerne bizarný dôvod, uznávam, a nie veľmi častý, pretože jeho podstatou vlastne je, že za takmer všetko, čo tu bolo teraz, doteraz povedané, môže niekto iný, a nie pani ministerka. A ten dôvod sa volá Lukáš Machala. Je totiž všeobecne známe, že väčšina zhubných krokov a rozvratných činností, ktoré sa v rezorte kultúry dejú, pochádza práve z hlavy generálneho tajomníka služobného úradu ministerstva kultúry. A ja uznávam, že asi nie je úplným štandardom odvolávať ministra alebo ministerku za to, že v skutočnosti ministerstvo riadi a určuje jeho smerovanie niekto iný, ale, viete, pán Machala je nikým nevoleným štátnym úradníkom a jeho skutočnou zodpovednosťou je administratívny a technický chod úradu ministerstva, ale on sa namiesto toho politicky vyjadruje na tlačových konferenciách, chodí do televíznych politických relácií (na rečnícky pult priniesli pohár vody) – ďakujem – nakrúca videá, v ktorých prezentuje politické postoje a vyhráža sa kultúrnym pracovníkom, umelcom a kultúre ako takej. A opäť, ja si ani v súčasnosti, ani v minulosti nepamätám čo i len jeden príklad toho, že by si nejaký štátny úradník z akéhokoľvek ministerstva dovolil takto vystupovať. Jednak tým hrubo porušuje zákon o štátnej službe, ktorý mu ukladá zachovávať princíp politickej neutrality a nevyjadrovať sa k politickým otázkam, a jednak je to urážka voči pani ministerke, je to urážka voči strane, ktorá pani ministerku nominovala, a podľa mňa je to aj urážka voči celej vládnej koalícii. Vám nevadí, kolegovia z koalície, že vám tu pobieha nejaký človek, ktorý nenesie žiadnu politickú zodpovednosť a vyjadruje sa za vás?! Nevadí vám, že nejaký úradník, ktorý je hnaný osobnou pomstou a nenávisťou v skutočnosti vytvára obraz o vás a vám škodí? Pretože ak ho tam nechcete... alebo ak ho tam chcete, spravte z neho ministra a bude to také korektnejšie, alebo aspoň štátneho tajomníka a bude môcť mať všetky tieto politické vyjadrenia. Ale ak ho tam nechcete, odvolajte ministerku, ktorá toto dopustila, a dajte na jej miesto svojprávneho človeka, ktorý bude niesť politickú zodpovednosť, pretože toto, čo sa deje, naozaj nemá obdobu a podľa mňa to vyhovuje ani vám. Pani ministerka totiž nerobí hanbu len doma, ale robí ju aj v zahraničí. O jej pracovnej ceste do Abú Dhabí sme tu rozsiahlo pojednali pri minulom odvolávaní, ale medzitým sa vybrala napríklad do Spojených štátov amerických. A cieľ a program jej 11-dňovej cesty bol síce dlho utajený a podrobnosti sme sa dozvedeli až z následnej žiadosti o poskytnutie povinných informácií, ale to, čo sme sa tam dozvedeli, bolo, že cieľom cesty 11-dňovej do Ameriky bolo odovzdanie sumy 10-tisíc eur Národnému českému a slovenskému múzeu a knižnici v Cedar Rapids. A tak aj vyzeral celý program. Pani ministerka v ňom reálne nemala žiadne stretnutia s relevantnými partnermi v USA, strávila dva dni v New Yorku a tri dni na Floride bez akéhokoľvek dôvodu, z ostatného kultúrneho a turistického programu neexistujú žiadne výstupy pre Slovenskú republiku. Na spoločnú akciu prezidentov Slovenskej a Českej republiky nebola pozvaná, pretože si to neželal český prezident, ktorý s ňou nechcel byť na jednej fotografii. V realite štát minul takmer 50-tisíc eur na cestovné a ubytovanie ministerky a jej delegácie, aby táto mohla odovzdať 10-tisíc eur na akvizíciu kníh reverenda Matúša Jankolu. Naozaj skvelé využívanie verejných zdrojov a draho plateného času ministerky slovenskej vlády. Keby poslala bankovým prevodom 60-tisíc eur spomínanému múzeu, tie náklady pre štát by boli rovnaké a múzeum by malo viac peňazí. Vzhľadom k tomu, že pani ministerka sa v najbližších dňoch chystá do Číny, môžeme sa zrejme tešiť na ďalšie podobné príhody. A je možné, že vláda jej tieto cesty schvaľuje aj preto, že keď je v zahraničí, nemôže škodiť doma, ale myslím, že jej odvolanie by tento problém vyriešilo efektívnejšie. Nuž teda takto je to, vážené kolegyne a kolegovia. Ja tu už rozprávam 56 minút a to som stále iba pri dôvodoch, ktoré vznikli za posledné mesiace od toho posledného odvolávania pani ministerky. A keby sme mali túto rozpravu budúci týždeň, určite by ešte pribudli nejaké ďalšie. Skúste si úplne úprimne každý sám za seba urobiť teraz také mentálne cvičenie a zamyslieť sa nad tým, čo je dnes 28. 10. 2024 v rezorte kultúry lepšie ako pred rokom, ktorá inštitúcia funguje lepšie, ktoré politiky sú kvalitnejšie, ktorí ľudia majú lepšie podmienky na prácu v kultúre, ktorí diváci sú spokojnejší. Ja som si urobila toto cvičenie a priviedlo ma naozaj do zúfalého stavu mysle. Ak si ho urobíte poctivo, zistíte, že úplne všetko, čoho sa pani ministerka a pán Machala čo i len dotkli, je dnes v horšom stave, ako pred nástupom tejto vlády. A to sa pohybujeme iba v rovine faktov, to ešte nie sme pri tých pocitoch. No, toto cvičenie si asi v rezorte kultúry urobili viacerí, pretože všetky tieto a mnohé iné dôvody viedli k tomu, že po necelom roku od nástupu novej vlády došlo k niečomu, čo sa v slovenskej kultúre ešte nestalo. Kultúrna obec 5. septembra 2024 ohlásila štrajkovú pohotovosť a vznik hnutia Kultúrny štrajk . Ľudia, ktorí pracujú v kultúre, sú podľa vlastných slov znepokojení najmä tým, že vedenie ministerstva sa obracia proti ľuďom pracujúcim v kultúre namiesto toho, aby ich reprezentovalo, že fungujúce zákony nahradil chaos, ktorý paralyzuje kultúru na Slovensku, a že ľudia v kultúre čelia konštantnej finančnej neistote, ktorá sa stále zhoršuje. Títo ľudia žiadajú preto odborné a kompetentné riadenie rezortu kultúry, žiadajú zastavenie účelových a deštruktívnych zmien v rezorte, žiadajú okamžité zastavenie ideologickej cenzúry, žiadajú okamžitú finančnú stabilizáciu sektora a lepšie ohodnotenie ľudí, ktorí v kultúre pracujú. No za vyše mesiac, odkedy tento kultúrny štrajk vznikol, sa k nemu pridalo takmer 4-tisíc ľudí pôsobiacich vo vyše 400 zriaďovaných i nezriaďovaných organizáciách po celom Slovensku. Treba podľa vás ešte nejaký ďalší dôvod na odvolanie ministerky? Si myslím, že ani nie, pretože tie dôvody sú tak jasné, že ich vidia takmer všetci na Slovensku. Už pri minulom odvolávaní bola k dispozícii petícia občanov s takmer 200-tisíc podpismi, v ktorej žiadali odvolanie pani ministerky, a bolo to necelé tri mesiace po jej vymenovaní, čo je celkom rekord, a dnes máme k dispozícii ďalšiu, ktorá je k dnešnému dňu približne rovnako úspešná. Darmo sa pani ministerka vyhráža signatárom, darmo na nich podáva trestné oznámenia, darmo polícia šikanuje iniciátorov a bezdôvodne si ich predvoláva. Ľudia to vidia, vidíte to aj vy, kolegovia z koalície, pretože vy dobre viete, že činnosť žiadneho iného ministra nevyhnala do ulíc toľko ľudí, ako sa do podarilo ministerke kultúry. Desiatky tisíc ľudí protestovali už v máji a v auguste vyšli do ulíc ďalšie desaťtisíce. A ja vám prezradím také tajomstvo, medzi tými ľuďmi v tých uliciach boli aj vaši voliči, voliči koalície. Ja si myslím, že je čas priznať si to, že ministerka kultúry škodí aj vám. Za ten uplynulý rok, lebo teraz je to asi tak presne rok, čo tu sedíme, sme o kultúre v parlamente diskutovali až nebývalo veľa. Nebola to ale, bohužiaľ, debata o tom, akú má táto vláda a jej ministerka víziu pre kultúru, nebola to ani debata o tom, čo kultúra pre Slovensko znamená a ako by mohla zlepšiť životy ľudí, ktorí tu žijú. Bola to, bohužiaľ, radosť iná, pretože väčšinu času išlo o novely zákonov, ktorými sa rozbíjali a ničili kultúrne inštitúcie a fungujúce kultúrne politiky na Slovensku. A viackrát počas tej rozpravy bolo úplne jasné, že aj kolegovia z koalície, a dokonca aj zo samotnej Slovenskej národnej strany nesúhlasia s krokmi ministerky kultúry, že ich uráža jej neprofesionalita a arogancia a že jej návrhy a kroky považujú za likvidačné pre kultúru. Bohužiaľ, nakoniec vždy za tieto návrhy hlasovali. Ako mi smutne povedal jeden koaličný poslanec – taký je život v koalícii . No, ja som ešte nebola nikdy súčasťou vládnej koalície, ale dovolím si tvrdiť, že život v koalícii nemusí nutne znamenať bezmocnosť a sebadeštrukciu. Konanie Martiny Šimkovičovej dnes škodí kultúre, škodí Slovensku, ale škodí najmä vládnej koalícii. A preto by som chcela vyzvať kolegov z koaličných strán, ja viem, že pre mnohých z vás nie je kultúra iba zákusok po nedeľnom obede, ale že ju máte radi a že jej chcete pomôcť. Hlasujte za odvolanie Martiny Šimkovičovej a zasaďte sa za to, aby kultúru riadila nejaká kompetentná osoba z vašich radov, za ktorú sa nebudeme musieť všetci hanbiť. Hľadajte možnosti, ako kultúru zbaviť tohto zmaru a ničenia, ktorého sme svedkami za posledný rok. Alebo sa budete všetci len prizerať, ako sa slovenská kultúra potápa ako Titanic za zvukov novej slovenskej hymny, ktorú vám clivo preludujú pani Šimkovičová s pánom Machalom? Umelci a pracovníci kultúry, ale aj jej diváci sú aj vašimi voličmi, sú voličmi SMER-u, HLAS-u aj SNS. A mnohí z nich nechcú, aby sa to, čo roky budovali, potopilo vďaka dvom ľuďom, ktorí sa náhodne ocitli niekde, kde nepatria. Zastaňte sa všetkých tých, ktorí majú radi kultúru, a zastaňte sa kultúrneho Slovenska. História si to určite zapamätá viac ako pani ministerku. A aby sme vám to trocha uľahčili, ako už pán predsedajúci povedal, v súlade s § 39 ods. 8 zákona o rokovacom poriadku sme podali návrh, aby sa o návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vyslovenie nedôvery členke vlády Martine Šimkovičovej hlasovalo tajne. Prajem všetkým kolegom šťastnú ruku pri hlasovaní. Ďakujem. (Potlesk.) [09:59] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Dávam slovo spravodajcovi z výboru pre kultúru a médiá a predsedovi tohto výboru pánovi poslancovi Romanovi Michelkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výbore. Nech sa páči, máte slovo. [10:07] Roman Michelko Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený predsedajúci, dovoľte mi predniesť informáciu o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členke vlády Slovenskej republiky Martine Šimkovičovej, poverenej riadením Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, tlač 387. Podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, poverený výkonom právomocí predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, svojím rozhodnutím č. 412 zo 16. augusta 2024 pridelil návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky vyslovenie nedôvery členke vlády Slovenskej republiky Martine Šimkovičovej, poverenej riadením Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, tlač 387, na prerokovanie výboru pre kultúru a médiá do určeného termínu konania schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, poverený výkonom právomocí predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, zároveň určil, aby výbor pre kultúru a médiá ako gestorský výbor pripravil na schôdzu Národnej rady správu o výsledkoch prerokovania uvedeného návrhu. K návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členke vlády Slovenskej republiky Martiny Šimkovičovej, poverenej riadením Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, tlač 387, bola zvolaná 15. schôdza výboru pre kultúru a médiá na 20. augusta 2024. Výbor pre kultúru a médiá o návrhu nerokoval, pretože podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov nebol uznášaniaschopný. Vážený pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu. [10:07] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Stanovisko vlády Slovenskej republiky k podanému návrhu na vyslovenie nedôvery odôvodní pán podpredseda vlády a minister životného prostredia pán Taraba. Nech sa páči, máte slovo. [10:09] Tomáš Taraba Ctená snemovňa, takže prečítam stanovisko vlády Slovenskej republiky k odvolávaniu pani ministerky Martiny Šimkovičovej. Potom, samozrejme, aj budem reagovať na ten hodinový ešte doplňujúci návrh, ktorý ste teda rozsiahle prečítali. Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členke vlády Slovenskej republiky Martiny Šimkovičovej, poverenej riadením Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, považuje vláda Slovenskej republiky za neopodstatnený vo všetkých jeho častiach. Ministerka kultúry Martina Šimkovičová postupuje vo všetkých svojich krokoch v súlade s programovým vyhlásením vlády na obdobie rokov 2023 – 2027, konkrétne v oblasti Kultúrna politika. Všetky prijaté opatrenia, legislatívne návrhy a vyhlásenia sú v súlade s touto časťou vyhlásenia, čím ministerka plní svoje povinnosti a záväzky voči kultúrnemu sektoru. Ministerka kultúry Martina Šimkovičová spĺňa všetky kvalifikačné a odborné predpoklady na výkon svojej funkcie. Jej dlhoročná prax v oblasti médií akcentuje jej kompetenciu riadiť rezort kultúry, čo vyvracia tvrdenia o jej neodbornosti. Ministerka pristupuje k vedeniu rezortu s cieľom plniť záväzky, ktoré vyplynuli z programového vyhlásenia vlády. V súvislosti s legislatívnymi zmenami v oblasti verejnoprávnych médií nový zákon o Slovenskej televízii a rozhlase bol prijatý na základe programového vyhlásenia vlády, z ktorého vyplynula potreba posilniť verejnoprávnosť tejto inštitúcie. RTVS dlhodobo nenapĺňala základné atribúty verejnoprávnosti, a preto bolo nevyhnutné pristúpiť k jej transformácii. Nový zákon o STVR zahŕňa nové pravidlá pre výber generálneho riaditeľa, členov Rady STVR a zriadenie etickej komisie, ktorá má zabezpečiť objektivitu a nezávislosť verejnoprávnych médií. Ministerka kultúry pristúpila k potrebným personálnym zmenám v kľúčových kultúrnych inštitúciách, ako sú Slovenské národné divadlo a Slovenská národná galéria, s cieľom zabezpečiť ich efektívne riadenie a ochranu verejných zdrojov, a to v plnom súlade s platnými právnymi predpismi. V prípade Slovenského národného divadla bolo potrebné zasiahnuť z dôvodu závažných obáv týkajúcich sa nevýhodných zmluvných záväzkov, ktoré mohli ohroziť finančnú stabilitu inštitúcie. Ministerka rozhodla o zmene vo vedení SND, aby zabezpečila, že verejné prostriedky budú využívané transparentne a zodpovedne, čo je v súlade s cieľmi kultúrnej politiky vlády Slovenskej republiky. Rovnako v Slovenskej národnej galérii bola vykonaná zmena na vrcholovej pozícii s cieľom posilniť manažérske procesy a zabezpečiť, aby inštitúcia fungovala v súlade s princípmi efektívnosti a zodpovedného nakladania s verejnými zdrojmi. Tieto kroky boli nevyhnutné na obnovu dôvery v riadenie galérie a zabezpečenie, že jej činnosť bude plne v súlade s očakávaniami verejnosti a odbornou komunitou. Tieto zmeny boli vykonané v záujme ochrany a efektívneho riadenia kľúčových kultúrnych inštitúcií, čím ministerka Šimkovičová potvrdila svoj záväzok k zodpovednému vedeniu rezortu kultúry v súlade s platnými zákonmi a s cieľmi programového vyhlásenia vlády. Poslanecké novely v oblasti Audiovizuálneho fondu a Fondu na podporu umenia boli nevyhnutné na zvýšenie transparentnosti a efektívnosti pri správe verejných zdrojov. Novelami zákonov o Audiovizuálnom fonde a Fonde na podporu umenia došlo k zvýšeniu počtu členov rady fondov, čo umožňuje širšiu reprezentáciu rôznych segmentov audiovizuálneho sektora a sektora umenia. Táto úprava zaisťuje komplexnejšie a objektívnejšie rozhodovanie o prerozdeľovaní finančných prostriedkov, pričom lepšie zohľadňuje rôznorodé potreby umeleckej a kultúrnej tvorby, a posilňuje pluralitu názorov v rozhodovacích procesoch. Napriek skutočnosti, že sa nejednalo o novely zákonov Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, ministerstvo plne podporuje tieto poslanecké novely, pretože sú v súlade s programovým vyhlásením vlády a prispievajú k efektívnejšiemu riadeniu verejných zdrojov. Novelizácie reflektujú dlhodobé priority vlády v oblasti podpory kultúrneho dedičstva a tvorby a sú kľúčové pre ďalší rozvoj kultúrneho sektora. Vláda považuje tvrdenia uvedené v návrhu na vyslovenie nedôvery ministerke kultúry Martine Šimkovičovej za neopodstatnené a v rozpore s objektívnou pravdou. Ministerka kultúry Šimkovičová vykonáva svoju funkciu v súlade so zákonmi a cieľmi Programového vyhlásenia vlády na roky 2023 až 2027. Vláda dôrazne odmieta obvinenia a poukazuje na vykonané kroky, ktoré ministerka podnikla na zlepšenie transparentnosti, efektívnosti a kvality v oblasti kultúrneho sektora na Slovensku. Na základe vyššie uvedených skutočností vláda Slovenskej republiky nesúhlasí s návrhom skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členke vlády Slovenskej republiky Martiny Šimkovičovej, poverenej riadením Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Toľko stanovisko vlády Slovenskej republiky. V tom dodatočnom odôvodnení, ktoré prečítala pani poslankyňa Jaurová, sú také základné prvky, ku ktorým tiež mám potrebu sa vyjadriť. Prvá vec je, bolo stanovené, že pani ministerka je rekordne odvolávaná druhýkrát , tak keď Progresívne Slovensko sa rozhodne niekoho odvolávať dva-tri-päť-desaťkrát, to nie je dôvod, ktorý by mal nejak zdôrazňovať potrebu odvolania ministerky len preto, že to aktivizuje Progresívne Slovensko, koľkokrát chce. Je veľmi zaujímavé, že v podstate zaznel tu nejaký prvok, vraj ministerka Šimkovičová by mala byť odvolaná, pretože presadzuje klientelizmus , čo tu prečítala poslankyňa Progresívneho Slovenska, ktorá v rámci sektoru kultúry získala, myslím, že už počas predošlého odvolávania to tu zaznelo, rôzne granty za 600-tisíc euro, a celé Progresívne Slovensko na čele s jej predsedom pánom Šimečkom za uplynulé týždne museli vysvetľovať, ako veľmi sú prepletení rôznymi svojimi väzbami práve na tie fondy, ktoré tak veľmi pani Jaurová tu zdôrazňovala, že tak perfektne fungovali. Tak fungovali pre Progresívne Slovensko ako namazaný stroj a jeden z dôvodov, prečo pani ministerka teda je odvolávaná, že tento namazaný stroj, ktorý Progresívne Slovensko používalo na financovanie svojich vlastných aktivít, sa im zadrhol, za čo v podstate patrí aj pani ministerke vďaka. Potom tu bolo povedané, že musí pani ministerka byť odvolaná, pretože visia na nejakých kultúrnych inštitúciách čierne vlajky , to, čo je absurdné, že tie čierne vlajky viseli aj na tých kultúrnych inštitúciách, alebo teda kultúrnych projektoch, ktoré boli, ktoré dostali granty, alebo aj tie, ktoré nedostali granty preto, lebo že nemali ani odborne dobre napísanú žiadosť na pridelenie finančných prostriedkov. Ďalší dôvod bol uvedený, že pani ministerka nechodí na výbor pre kultúru a médiá . Nuž na výbor môže chodiť buď ministerka, alebo štátni tajomníci. Je to úplne legitímna vec. To znamená, ak tam pani ministerka na niektoré výbory príde, na niektoré nepríde, to nie je žiaden dôvod na odvolávanie pani ministerky. Potom tu zaznelo, že pani ministerka má byť odvolaná, lebo vraj povedala, že LGBTI ľudia nemôžu mať deti . Tak bol by som rád, keby pani Jaurová sem prišla a nám vysvetlila, ako dve ženy alebo dvaja muži vedia splodiť dieťa. (Reakcie z pléna.) Ďalšia, ďalší dôvod, ktorý tu bol uvedený, že pani ministerka by mala byť odvolaná kvôli svojej minulosti . To neviem, čo hovorí pani Jaurová, ktorá bola vyhodená z projektu Košice - hlavné mesto kultúry, a veľmi radi budeme, keď vyvráti to, že vyštudovala za ukradnutý program Matice slovenskej. Ďalšia vec, ktorá je, že niečo takéto kultúra nezažila, ako je pani ministerka kultúry – to je pravda. Po pani Milanovej je to naozaj obrovský posun vpred. Zaujímavé, že vtedy umelci, ktorí museli chodiť sa živiť inou činnosťou, pretože pani Milanová sa nedokázala postarať o nich počas covidu, keď im pozatvárala divadlá, tak je zaujímavé, že vtedy žiadna aktivita takéhoto druhu nebola. Potom tu vyčítate pani ministerke, že je neo..., áno, je nacistka . Pani ministerka je nacistka, pretože podala trestné oznámenie na nejakého umelca, takže pre Progresívne Slovensko, ak sa bránite normálnym, zákonným spôsobom, na čo v civilizovanom demokratickom štáte sú súdy, tak keď podáte, alebo teda polícia, alebo čokoľvek, tak toto je pre nich prvok nacizmu. To, neni to o ničom inom, len o tom, že táto skupina ľudí sa považuje, že sú svojím spôsobom nad nami všetkými, pretože oni trestné oznámenia podať môžu, ale keď ich podáte vy na nich, tak ste nacista. Myslím si, že to sú také základné teda prvky, ktoré ste do toho vložili. Neexistuje jeden jediný pádny dôvod, len na to, že vás pani ministerka odrezala od vašich aktivít, ktoré ste mali. Kultúru ste považovali, Progresívne Slovensko, za vašu baštu, do ktorej sa vám nikto nemá čo pliesť. Vy ste boli, mali ste to tam zaplnené vlastnými aktivistami, ktorí definovali, čo je kultúra, čím dekadentnejšie, tým ste tomu vy viac rozumeli a tí všetci, ktorí sa dokázali proti tomu postaviť alebo sa im to nepáčilo, tým viac ste hovorili, že je vlastne nekultúrny. Takže, pani ministerka, aj môj veľký obdiv za ten prvý, od prvého dňa čelíš obrovskému hejtu, dehumanizácii ako žena. Myslím, že to neni tvoje, tvoje posledné odvolávanie, pretože máš, si na čele rezortu, na ktorom im extrémne finančne záleží. O to väčšmi za tebou stojíme a prosím, využi aj túto schôdzu na to, aby si i pekne verejnosť poinformovala, že čo všetko si tam našla. Ďakujem pekne. (Potlesk.) [10:14] Tibor Gašpar Ďakujem pánovi podpredsedovi vlády a ministrovi životného prostredia. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa písomne prihlásilo deväť poslancov, traja za kluby, a to konkrétne v poradí: za Progresívne Slovensko pani poslankyňa Kleinert, za Kresťanskodemokratické hnutie pán poslanec Čaučík a za stranu Sloboda a Solidarita pán poslanec Dostál. Následne sú prihlásení písomne ešte poslanci: pani poslankyňa Plaváková, Kalmárová, Lackovič, Hlina, Kolíková a Kramplová. Skôr ako odovzdám slovo prvému, požiadala o slovo pani ministerka kultúry. Nech sa páči, odovzdávam jej slovo. [10:21] Martina Šimkovičová – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, veľmi pekne ďakujem za slovo. Mám tu pripravených zopár strán, ktoré by som rada predniesla, ale ešte predtým musí povedať k vám, ktorí teda tak vehementne bojujete proti mne, mať takú predstavu, keby ste vy boli pri moci, a vy, pani Jaurová, ako ministerka kultúry, ja neviem, čo by bolo s nami ostatnými, ktorí by sme si dovolili mať čo i len trošku iný názor. Keď sa pozriem tam na vás, na tú vašu stranu, vy tam hajlujete, jeden mal HIV, ďalší bije nadriadených, ste tam pekná skupina. A keď tu povie môj kolega o tom, čo vy stále hovoríte, že to je to právo, dve ženy aby mali deti a dvaja muži aby mali deti, a keď vám ten môj kolega, už nie jeden a jediný, povie, že dobre, tak to nám ukážte, ako je to možné, tak vy sa začnete smiať. Nič iné neviete. Viete iba ponižovať, hovoriť o tom, akí sme neprofesionálni, arogantní. Pozdravujem aj pána Pročka, budem sa venovať aj pani Milanovej a špeciálne kaštieľu Budmerice a zmluvám, ktoré máme pri sebe, len neviem, či bude korešpondovať potom to tričko, ktoré máš, Jožko, na sebe. Takže budem vždy... (Reakcia z pléna.) Ešte nemáš slovo. Budem vždy pri takýchto príležitostiach pripomínať... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR Pán poslanec, nechajte, nechajte pani ministerku. Prihlásite sa potom do rozpravy, môžete rozprávať, koľko budete chcieť, dobre? (Reakcia z pléna.) Ale nebudete reagovať. Oslovujú sa pri vystúpení rečníka viacerí a nikto nereaguje. Až potom. (Reakcia z pléna.) Nebudeme diskutovať. Pokračujte, pani ministerka. Šimkovičová, Martina, ministerka kultúry SR Budem vždy pri takýchto príležitostiach pripomínať, že občania rozhodli v slobodných a demokratických voľbách, aký koncept kultúrnej politiky štátu dostane prednosť, či ten váš agresívny, progresívny, alebo teda tradičný, opierajúci sa o národné tradície, skutočné umenie, morálku a podporu skutočného nadania a talentu, preto dokumentom, ktorým sa vo svojej činnosti Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky riadi a bude riadiť, je programové vyhlásenie vlády, pričom základným atribútom je dodržiavanie zákona. Na Slovensku existujú tisíce umelcov a umelecky cítiacich ľudí, ktorí nás v tomto úsilí podporujú, lenže (povedané so smiechom) ich názory a postoje sa nedostávajú v takom rozsahu do verejného priestoru ako tie vaše, pretože väčšinu mediálneho priestoru ovládajú progresívne, tzv. mienkotvorné politické tlačové orgány. Chápem, že vo vašom vnímaní ako euroobčanov či svetoobčanov je národný štát a národné cítenie taká neprijateľná konštrukcia. Často sa vysmievate ľuďom, ako aj teraz v tom prejave, ktorí sa prezentujú hrdosťou na svoju slovenskú národnosť, vlastný štát alebo jeho symboly. Takto to tu funguje. My ešte len niečo začneme robiť, a skôr než má dielo či projekt nejakú finálnu podobu, skôr než je to vonku, mediálne a, samozrejme, s vašimi komentármi a interpretáciou je toto dielo okamžite zdehonestované a zosmiešnené. Ponižujete a zosmiešňujete, neviete argumentovať, iba zosmiešňujete všetko, čo nie je v súlade s vaším videním sveta. Vy sa vysmievate ešte aj zo štátnych symbolov, vy sa vysmievate z hymny. Naša hymna dostane nový šat, pretože po tých rokoch si to právom zaslúži. Môj názor a postoj mojich spolupracovníkov je jednoducho iný ako ten váš. Spočíva v tom, že národný štát má korene v konkrétnej kultúre, má svoju históriu a vekmi, generáciami predkov vyprofilovanú morálku, ktorá je vystužená spoločenskou dohodou a stáročiami skúseností. Slovenky a Slováci a tiež občania našich národnostných menšín chcú podľa tohto žiť a pracovať. Moderne, ale súčasne tradične, teda podľa vlastných, a nie podľa zvonku importovaných pravidiel. Váš jednoznačne západný progresívny koncept, ktorý s veľkým lomozom pretláčate, podľa môjho názoru znamená, že prestávate rešpektovať a zastupovať ľudí vo vlastnom štáte. Jednoducho vy nemáte záujem vnímať ich potreby a chcete nás všetkých nasilu nejakým spôsobom pretvárať. A práve preto zažívate prirodzený odpor ľudí k vami vnucovanej migrácii či podpore vojny. Občania pociťujú dešpekt k umelo pretláčaným ideológiám LGBTI a rodovej rovnosti, teda k tomu, čo necitlivo až agresívne presadzujú vaše elity a vami inštruované, inštruované (zopakované s dôrazom) a organizované politické mimovládky. Úplne prirodzený nesúhlas s takýmito postojmi vy arogantne odsudzujete. Vy a vám naklonené médiá tzv. hlavného prúdu takýto pud sebazáchovy zdravej spoločnosti príkro označujete ako prejavy xenofóbie, homofóbie, nacionalizmu či dokonca neofašizmu, pritom nechcete pochopiť, že ide len o prirodzený obranný reflex ľudí proti hrubému manipulatívnemu nátlaku a hrozbe straty prirodzenej podstaty väčšiny národa. A pri tejto príležitosti zopakujem z tohto miesta, čo som už niekoľkokrát povedala, že mňa nevyhodili z televízie Markíza, v ktorej som pôsobila, ale bola tu dohoda, že buď sa ospravedlním migrantom, ktorí k nám vtedy vo veľkom húfe išli, alebo dostanem ročné odstupné. A preto som toto teplé miestečko nechala tak a odišla som sama, pretože som sa nechcela ospravedlniť za to, že som si dovolila zdieľať na Facebooku, že k nám idú húfmi , ale ani jedným jediným slovkom som sa nevyjadrila, iba som zdieľala, že k nám idú, a za toto som bola označená istým denníkom, že som xenofób a rasista. Takto to u nás chodí. To bol len začiatok. Odpoviem vám, vážená pani Jaurová a ctená opozícia, na niektoré zavádzajúce konštatovania, ktoré obsahuje vaše odôvodnenie k návrhu na vyslovenie nedôvery ministerke kultúry Slovenskej republiky tak, ako ste ho predložili do Národnej rady Slovenskej republiky. Poďme teda poporiadku. Tvrdíte, že rezort kultúry sa dostal na pokraj rozkladu, čo vníma nielen odborná, ale i laická verejnosť . Prvé manipulatívne tvrdenie, ktoré sa vôbec nezakladá na pravde. Vážení, nič nie je v rozklade. To je len to, že o funkcie prišli niektorí vaši kamaráti v štátnych inštitúciách. A prišli o ne celkom oprávnene, pretože preukázateľne nezvládli riadenie organizácií, ktoré im zverili do rúk bývalí ministri kultúry. A súčasne ďalší vaši priatelia v politických mimovládkach sa obávajú, že im postupne vyschne zdroj štátnej podpory z rôznych fondov, na ktoré sú roky doslova prisatí ako pijavice. A tak zvolávate protesty na námestia, organizujete štrajkové pohotovosti. To všetko dokonca robia otvorene aj niektorí naši revolučne naladení zamestnanci v Slovenskej národnej galérii, v Slovenskom národnom divadle, v Slovenskom centre dizajnu, Slovenskom literárnom centre či Divadelnom ústave. Hryzú ruky, ktorá ich kŕmi, to je také dosť surrealistické. Mimochodom, dnes už veľmi jasne vidíme štruktúru a systém, ako perfektne, a fakt musím uznať, že perfektne to máte cez vybrané mimovládne organizácie organizované. Najagilnejšia je tzv. Otvorená kultúra, organizácia priamo napojená na medzinárodné zdroje a, samozrejme, aj na Nadáciu otvorenej spoločnosti Georga Sorosa. Ten krik a hystéria nie sú samoúčelné. Pripomeniem verejnosti, že pod zámienkou podpory tzv. nezávislej kultúry v posledných rokoch odišlo z fondov do vašich spriaznených mimovládnych a neziskových organizácií vyše 150 mil. eur. Áno, počujete dobre 150 mil. eur. A skutočný prínos pre slovenskú kultúru? No, nevidíme žiadny. Za 150 mil. eur, by sme mali nové Národné divadlo alebo dve moderné národné múzeá, či 10 špičkových depozitárov, ale my nemáme nič. Zato vaši kamaráti a rodinní príslušníci si tvorili nezávislé umenie, len akosi nevidíme nikde hmatateľný prínos tejto ich umeleckej činnosti. Vytvorili ste tu deformovaný mechanizmus, ktorý živí politicky angažované mimovládky progresívneho charakteru. Mechanizmus, ktorý podporuje a živí rôznych akože umelcov takej pochybnej úrovne a rôznych akože expertov na hoaxy a dezinformácie. Tvrdíte, že ochraňujete demokraciu, teda vládu ľudu, v prospech ľudu. Vaším zámerom je ale úplný opak. Činnosť rozličných mimovládnych organizácií už tak prerastá cez štátny aparát v rezorte kultúry, že vlastne zabraňuje riadnemu výkonu štátnej moci. Navonok deklarujete, že ste zástancovia slobody vyjadrovania, nezávislej tvorby a umenia , ale vaša urputná snaha je uchopiť štátne peniaze a štátnu moc prostredníctvom tzv. transparentných schém pomoci pre svoje mimovládne organizácie a vami protežovaných činnostníkov v kultúre. Je to vážna deformácia systému štátnej moci, kedy sa vlastne zvolení zástupcovia občanov Slovenskej republiky majú podriadiť diktátu vami určených mimovládok a majú držať hubu a krok, aby systém vašich ľudí a organizácií mohol v pokoji cicať štátny rozpočet ďalej a ďalej. Tu nejde o žiadnu ochranu slobody umeleckej tvorby. Vám ide len o ochranu vašich mimovládnych organizácií a pijavíc, ktoré sú roky prisaté na verejné financie. Lenže toto sú, dámy a páni, peniaze nás všetkých, všetkých daňových poplatníkov. A zväčša sú to dane ľudí, ktorí si neželajú agresívnu LGBTI propagandu a podobné čudné experimenty v slovenskej kultúre. Títo vaši ľudia, vaše organizácie si až doteraz v pohodičke žili a ešte stále žijú z týchto štátnych zdrojov. Bez akejkoľvek kontroly, bez akýchkoľvek relevantných výsledkov svojej činnosti. Postupne vo verejných fondoch, teda vo Fonde na podporu umenia, v Audiovizuálnom fonde a vo Fonde na podporu kultúry národnostných menšín vznikali záujmové systémy výhradne liberálno-progresívneho svetonázoru. Klanová kultúra a sofistikované rozmiestnenie tzv. odborných kádrov v rôznych komisiách a radách umožňovali, že napriek striedaniu sa politických garnitúr toky peňazí bezchybne fungovali. Nech mi prepáčia tí naozaj skutoční odborníci v kultúre, ktorí do tohto systému nepatrili. Viem, že títo skutoční odborníci, žiaľ, boli vždy v menšine, a tak v podstate ani nič nemohli ovplyvniť, pretože boli utláčaní. Mnohí renomovaní slovenskí spisovatelia, výtvarníci, hudobníci, či iní tvorcovia by o tom vedeli rozprávať svoje. Ich projekty ostávali roky bez podpory na úplnom okraji záujmu. Títo skvelí a talentovaní ľudia väčšinou súboj s progresívnymi aktivistami napokon spravidla vždy prehrali alebo vzdali. Ani plnenie kritérií, ani kvalitné posudky od nespochybniteľných odborných autorít na pridelenie grantov nestačili. Takto funguje progresívno-liberálna vám mafia v slovenskej kultúre, a preto moje odvolávanie, preto moja každodenná šikana tzv. médií, váš každodenný krik a odpor pri akejkoľvek činnosti, ktorú na ministerstve realizujeme, zažívame aj v tento deň. Tu sa mi žiada verejnosti pripomenúť, že veľká časť vás politikov z Progresívneho Slovenska ste celoživotní mimovládkari. Od ukončenia školy ste nepracovali nikde inde len vo vybraných politických mimovládkach a teraz sedíte tu v slovenskom parlamente tiež, samozrejme, za politické mimovládne organizácie. Ich strešnou organizáciou je politická strana Progresívne Slovensko. Urobili ste si taký dáždniček, aby to vyzeralo, že ste vlastne politici, ale vy ste všetci iba politickí aktivisti, čo dennodenne dokazujete. Moralizujete a vykladáte verejnosti, ako sa mám správať a tiež ako máme my na ministerstve kultúry a vo vláde robiť , lebo vy to predsa viete najlepšie. Nedávno mi kdesi v niektorom liberálnom (povedané so smiechom) propagandou nasiaknutou v červenom denníčku pani poslankyňa Jaurová odkázala, že ak potrebujem objasniť, ako fungujú odborné komisie vo Fonde na podporu umenia, tak vraj mi je plne k dispozícii. Neviem, už sa vyšetrilo ohľadom tej Matice, ten národný poklad? Neviem, asi sa to ešte stále nedoriešilo. Ďakujem, pani poslankyňa, nepotrebujem vašu pomoc. Máme o tom, ako systém sofistikovane funguje, už množstvo, naozaj množstvo informácií, ktoré vás a vašich priateľov určite nepotešia. A s tým ste asi ani nerátali. Postupne s nimi oboznamujeme slovenskú verejnosť. Najskôr však tzv. nezávislý verejnoprávny Fond na podporu umenia bude musieť sprístupniť niektoré projekty, na ktoré politické mimovládky a pseudoumelecké organizácie pod rúškom nezávislej kultúry a umenia získali na niekoľko rokov miliónové dotácie. Evidujeme tam napríklad neziskovú organizáciu, ktorá má každoročne až do roku 2026 garantovanú okrúhlu dotáciu 200-tisíc eur. Taká štedrá pomoc, samozrejme, znamená, že uvedená neziskovka aktívne pracuje na poli tzv. Kultúrneho štrajku, politickej nátlakovej akcie vašich mimovládok na moje odstránenie z pozície ministerky kultúry. Ľudia z jej vedenia mimoriadne aktívne verejne vystupujú na protestoch proti ministerstvu kultúry, proti mne osobne a hrdinsky a opakovane vyzývajú na ďalšie a ďalšie štrajky. No povedzte, za 200-tisíc eur, to sa celkom oplatí. Nie? Pýtam sa, prečo sa pani Jaurová z Progresívneho Slovenska, ktorá sa roky vo Fonde na podporu umenia angažuje, prihlásila aj ako poslankyňa parlamentu a dala sa znova zapísať v marci tohto roka do zoznamu potenciálnych odborných hodnotiteľov fondu. V minulých rokoch tam pôsobila, o grantoch spolurozhodovala aj ako predsedníčka komisie. Prečo v tom zozname chce za každú cenu figurovať aj ako progresívna poslankyňa parlamentu? Vo vašom návrhu na moje odvolanie namietate, že svojimi legislatívnymi a personálnymi krokmi sa snažím politicky ovládnuť všetky typy kultúrnych inštitúcií, vziať im ich nezávislosť a umeleckú slobodu, vytvoriť ideologicky podriadenú kultúru a umenie a tak ďalej a tak ďalej. Opäť manipulatívne tvrdenie, ktoré sa nezakladá na pravde. Od nástupu tejto vlády uplynul rok. V rezorte kultúry máme 29 priamo riadených organizácií. Za toto obdobie som v súlade so zákonom vymenila sedem štatutárnych zástupcov, s ktorých činnosťou som nebola spokojná alebo ktorým jednoducho uplynul ich mandát vrátane zrejme tieňového ministra kultúry Progresívneho Slovenska exriaditeľa SND Mateja Drličku, ktorý už dnes otvorene derie politické lavi... politické nohavice na mítingoch opozičných politických strán. Týždne to počúvame, že sa rúca, rúca sa slovenská kultúra . Kde? Kedy a kým? Povedzte, koľko divadelných predstavení bolo zakázaných. Koľko vernisáži výtvarného umenia bolo zrušených? Koľko kníh sme zakázali vydať? Koľkým tanečníkom sme zakázali tancovať a koľkým spevákom sme zakázali spievať? Ste vôbec normálni, keď tu vytvárate atmosféru kultúrnej revolúcie z čias Mao Ce-tunga? Ubezpečujem slovenskú verejnosť, ale aj slovenských umelcov, že nič sa nerúca, práve naopak, chceme ukončiť obdobie vyvolených v kultúre. Slovenská kultúra, priatelia, patrí všetkým, ktorí v nej pracujú, nielen pár záujmovým skupinám. Budeme naďalej pracovať na tom, aby sme sprehľadnili niektoré zacyklené finančné toky, a presmerujeme ich na celé Slovensko, pre všetkých, ktorí robia v kultúre a s kultúrou. Rada by som zopakovala a upozornila slovenskú verejnosť, že v našej vlasti žijú a tvoria naozaj významné osobnosti kultúry a umenia, ktoré nikdy na podporu svojho umenia od štátu nedostali ani cent. Je to hanba a neprávosť. A je načase, aby sme toto napravili. Desiatky z nich osobne poznám, aj ma osobne navštívili. Sú to oveľa významnejšie osobnosti ako nekompetentný manažér, progresívny aktivista a kšeftár Matej Drlička. Vo vašej argumentácii na moje odvolanie považujete jeho odvolanie za bezprecedentný, skoro až trestný čin. Poviem vám, čo urobil váš obdivovateľ, ideový podporovateľ Milan Kňažko ako minister kultúry Dzurindovej vlády. Dobový denník SME 6. novembra 1998 napísal: „Minister kultúry Milan Kňažko odvolal všetkých generálnych riaditeľov sekcií ministerstva, riaditeľov divadiel a ďalších inštitúcií, ktoré sú v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva kultúry.“ Všetkých bez milosti. Bez nejakých analýz a prezentovaných dôvodov. Podobne si počínali a odvolávali aj ďalší ministri, ktorí sa dnes tvária ako svätí za dedinou a snažia sa rozdávať vo verejnom priestore svoje múdrosti. Boli to však oni, ktorí súčasnú zmutovanú spravodlivosť do kultúrneho priestoru zaviedli. A vy si, vážení opoziční poslanci, dovolíte napísať do dokumentu, ktorý predkladáte oficiálne Národnej rade Slovenskej republiky, že odvolanie pána Drličku či pani Kusej nemá obdobu v modrených slovenských dejinách . To vám trošku nesedí. A že je to zásadný krok spôsobujúci ochromenie celého rezortu . Ja viem, že o tej histórií, vy, nemáte veľa vedomostí ani sa ňou nejako nezapodievate, ale toto ste si mohli doštudovať. Vy sa vôbec počúvate alebo vy vôbec čítate po sebe čo, čo napíšete? Keď si to zrátame, čisto matematicky, z 29 štatutárov bolo vymenených za rok sedem. To je jedna štvrtina. Vytvárate nezmyselné katastrofické scenáre v rezorte, kde väčšina organizácií má rovnakých štatutárov ako v deň môjho nástupu do funkcie. Za nebetyčnú hlúposť, ktorú naďalej v odôvodnení môjho odvolávania uvádzate, je aj to, že útočím na menšiny. Zasa, ide len o vami stále opakovanú floskulu, ktorú sa neobjektívne a čisto propagandisticky snažíte dostať do hláv slovenskej verejnosti. A nemá vôbec nič spoločné s realitou. Áno, nie som za podporu verejných dúhových pochodov, nemám porozumenie pre rôzne verejné workshopy, latexové prechádzky po námestiach, mňaukanie, štekanie po uliciach našich miest z peňazí daňových poplatníkov, to je naozaj pravda. Želám si, aby za tieto peniaze boli podporované skutočné predovšetkým mladé slovenské talenty a ľudia, ktorí majú nadanie. Samozrejme, nevynímajúc aj príslušníkov menšín vrátane tých sexuálnych, teda LGBTI. Každá, každého ľudská dôstojnosť a práva, ľudské práva musia byť plnohodnotne rešpektované, nie však na úkor dôstojnosti a práv iných ľudí. Toto je môj postoj. Nevykresľujte ma ako neznášanlivú osobu. Mám priateľov z rôznych komunít, áno, aj z prostredia sexuálnych menšín. Vychádzame dobre a sami sa mi mnohí sťažujú, že zbytočne preafektovaná LGBTI propaganda im škodí aj v pracovnom, ale aj v osobnom živote. Niektoré klamstvá a polopravdy, ktorými odôvodňujete potrebu môjho odvolania, sú také absurdné, že normálnemu človeku z toho sa až rozum zastaví, napríklad že šikanujem a robím nátlak na mojich kritikov trestnými oznámeniami . Podala som trestné oznámenie na vášho kultúrneho politického aktivistu Hvoreckého, ktorý ma úplne bezdôvodne označil za neofašistku, to je vrchol cynizmu tvrdiť o mne, ž e ja som neofašistka . Môj starý otec hrdinsky padol v Slovenskom národnom povstaní práve v boji proti fašistom. Je to bolestivé a – dovolím si povedať – cynické a odporné. Orgány činné v trestnom konaní objektívne prešetria, či pán Hvorecký nespáchal trestný čin, a tak to má v slobodnej a demokratickej spoločnosti aj fungovať. A nedávno som podala ešte jedno trestné oznámenie, na riaditeľku LITA Janu Vozárovú, ktorá ešte len mesiac, mesiac od môjho nástupu do funkcie dňa 27. 11. 2023 v Paríži v rámci svojho oficiálneho vystúpenia okrem iného povedala, citujem: „Súčasná ministerka je fašistka. Skutočne nemôžem to povedať inými slovami, teda spolupráca v budúcich štyroch rokov bude problematická, ale uvidíme potom.“ Prepáčte, ale do nášho verejného priestoru ste vniesli toľko arogancie, toľko hulvátstva, že aj vaši priaznivci stratili akékoľvek morálne zábrany. Vidíme to na pútačoch s heslami na vami organizovaných protestoch, na drzých a často oplzlých vyhláseniach umelcov, ale aj bežných občanov, ktorí si myslia, že sú asi hrdinovia, hrdinovia dnešných dní. Čím hnusnejší výraz alebo pokrik, alebo status tým väčší hrdina. Bravó! Až sem ste to dotiahli. A to sa vy tak radi prezentujete, akí ste vy slušní, tolerantní a zhovievaví. Nevinnosť sama. Opakujem. Nikto z ministerstva kultúry nikomu nebráni slobodne tvoriť a umelecky sa prejavovať vrátane novinárskeho prejavu, aj keď úroveň žurnalistiky, kvality a dôveryhodnosť našich médií je asi na historickom minime. Noviny sú plné klamstiev a výmyslov. Často, žiaľ, vašich klamstiev a vašich výmyslov, vážení opoziční poslanci a poslankyne. Keď bývalá ministerka kultúry Natália Milanová a vaša bývalá predsedníčka Progresívneho Slovenska a tiež bývalá prezidentka Zuzana Čaputová boli posadnuté témou regulácie médií, teda ich cenzúry a dokonca i zákazu, my sme upozorňovali na reálnu politickú normalizáciu. Vy ste vtedy mlčali alebo ste s takýmito praktikami otvorene súhlasili. Teraz permanentne šírite a opakujete doma aj v zahraničí klamstvo, že táto vláda zavádza totalitu a diktatúru . Ja sa vás pýtam kde. Nemáte k žiadnym krokom ministerstva kultúry relevantné vecné argumenty, len šírite účelovo veci vytrhnuté z kontextu alebo absolútne klamete. Myslím si, že vy nechcete riešiť skutočné problémy z kultúrneho sektora, iba sa snažíte politicky profitovať z jeho neustálej deštrukcie. Vytvárate atmosféru permanentnej revolúcie, ktorá je však iba vo vašich hlavách a hlavách tých vašich kamarátov, ktorí boli doteraz štedro dotovaní z kultúrnych verejnoprávnych fondov za projekty pochybnej kvality. Svedčia o tom aj vaše verejné vyjadrenia po poslaneckom prieskume Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá v Slovenskom národnom divadle a v Slovenskej národnej galérii. Absolútne nespochybňujem právo poslancov výboru, ktoré majú na základe § 63a zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, aby zisťovali, ako sa dodržiavajú a vykonávajú zákony a či hospodárenie s verejnými prostriedkami je s nimi v súlade. Subjekty, ktoré hospodária s majetkom, záväzkami, finančnými prostriedkami, majetkovými právami a pohľadávkami štátu, sú povinné poslancom poskytnúť informácie, vysvetlenia a podklady súvisiace s poslaneckým prieskumom a na žiadosť ich prijať. Z uvedenej citácie zákona o rokovacom poriadku a v spojení s článkom II odseku 2 ústavy však nespochybniteľne vyplýva, že rámec poslaneckého prieskumu sa viaže výlučne na dodržiavanie konkrétneho ustanovenia príslušného zákona vo veciach, ktoré sú predmetom poslaneckého prieskumu, a to aj v rámci skúmania hospodárenia s verejnými finančnými prostriedkami. Nemôže byť teda v žiadnom prípade výsledkom prieskumu subjektívna úvaha poslanca. Manažéri SND a SNG vám preukázali, že zákon nebol porušený, hospodárenie v inštitúciách je absolútne v poriadku. Napríklad v prípade umeleckých a dekoračných dielní SND ide, ide jednoznačne a preukázateľne o zlyhanie predchádzajúceho vedenia Národného divadla na čele s pánom Drličkom a toto jeho zlyhanie bolo vlastne aj jedným z dôvodov, prečo bol vymenený. Nový manažment Slovenského národného divadla sa snaží napraviť vážne pochybenia tak, aby neprišlo k ohrozeniu prevádzky počas rozbehnutej divadelnej sezóny, a za to im patrí moje poďakovanie. Moje poďakovanie, ale vaša diskreditácia. V Slovenskej národnej galérii analyzuje nový manažment, ako mohlo dôjsť rok a pol po spustení prevádzky rekonštruovaného objektu k jeho znehodnoteniu dažďovou vodou. V galérii zrekonštruovanej za 82 mil. eur nám na viacerých miestach tečie nová strecha. To je ten skvelo odvedený výkon pani Kusej a jej otca pri rekonštrukcii. No či je to v poriadku, lebo veď pani Kusá je predsa vaša. A len pre zaujímavosť. Česká národní galerie zamestnáva takmer o jednu tretinu ľudí menej ako tá naša Slovenská národná galéria a výkonnosť oboch inštitúcií nebudem porovnávať. Koľko kamarátov z kultúrneho štrajku máte dobre umiestnených na teplých flekoch v tejto galérii a čo tam robia toľkí? Či my potrebujeme naozaj o asi stovku zamestnancov viac ako naši českí partneri? Neviem. Objektívny a profesionálny audit nám na tieto otázky odpovie. Všetky ostatné vaše verejné úvahy dlhodobo potvrdzujú, vážené dámy a vážení páni z Progresívneho Slovenska, že v záujme politického cieľa je vaším jediným záujmom eskalovať napätie v spoločnosti, a pritom ste ochotní konať zrejme aj v rozpore s mandátom poslancov. Takzvané zistenia, ktoré ste sa snažili prezentovať na tlačovej besede dňa 16. októbra 2024 mimo zákonných a ústavných noriem, explicitne potvrdzujú tvrdenia, že vy nechcete riešiť skutočné problémy kultúrneho sektora, ale snažíte sa politicky profitovať z jeho neustálej deštrukcie. Mimo oprávnení poslaneckého prieskumu ste konštatovali len svoje subjektívne dojmy, sledovali ste vraj atmosféru v inštitúciách, hľadali ste chaos a nedôveru, kontinuitu po exriaditeľoch Drličkovi a Kusej. Nepáčilo sa vám, že sa finančné prostriedky vynakladajú na kontrolu a na audit, v záujme politickej agendy PS a niektorých vašich priateľov ste hľadali čiernu mačku v čiernej miestnosti a našli ste ju pre svoje potreby, aj keď tam zjavne žiadna čierna mačka neexistuje. Práve preto všetky pocitové konštatovania prezentované najmä pani poslankyňou Jaurovou, sú úplne nad rámec kompetencií poslancov pri poslaneckom prieskume, tak ako ich ohraničuje vyššie citované ustanovenie § 63a rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a v spojení s čl. II ods. 2 ústavy. Nenašli ste žiadne porušenie zákona ani nehospodárne nakladanie s finančnými prostriedkami z verejných zdrojov. Našli ste len možnosť pod záštitou poslaneckého prieskumu znovu si kopnúť do ministerky kultúry a našich spolupracovníkov. Ak by ste náhodou nemali namemorované, čo ten článok II ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky hovorí, tak vám to prezradím: „Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.“ Vážené poslankyne, vážení poslanci. Stojím tu, ako to už bolo povedané, druhýkrát. Som hrdá na prácu, ktorú s kolegami odvádzame na ministerstve kultúry. Do bodky plníme programové vyhlásenie vlády a teším sa na naozaj pekné projekty, ktoré začneme prezentovať na verejnosti, pretože naša slovenská kultúra si zaslúži novú, naozaj novú šancu. Zaslúži si spravodlivosť, otvorenosť, čestnosť, pokoru a úctu. Presne to, čo iniciátori môjho odvolávania v sebe nemajú. Ešte úplne na záver, keďže mi to nedá a boli tu spomínané Budmerice a som teda osobne pozdravila hore sediaceho kolegu, tak sa chcem ešte vyjadriť úplne krátko a stručne k Budmericiam. Kaštieľ sme prevzali v stave, kde Obecný podnik Budmerice nedodržiaval zmluvu o prevádzkovaní areálu. V prvom rade využívali nehnuteľnosti, ktoré nemali v zmluve, sklady, hospodársku budovu. Obec využívala plyn, elektriku a vodu bez toho, aby platila ministerstvu za energie. Zároveň sa v areáli uskutočňovali verejné podujatia v parku, kde je viacero stromov v zlom stave. Podľa dendrologického posudku budeme musieť celý park pri kaštieli ošetriť, teda uskutočniť orez a výrub týchto chorých stromov. Toto mal podľa zmluvy robiť Obecný podnik Budmerice, ale, žiaľ, neurobil to. Tiež zriadil ilegálnu zoologickú záhradu v Zámockom parku. Starosta Budmeríc viackrát porušil dohodou o vysporiadaní vzájomných vzťahov. V lesoparku počas platnej zmluvy s Obecným podnikom Budmerice nám tam mizlo drevo, ide o desiatky kubíkov naozaj kvalitného dreva. K výsledkom spracovania štátneho majetku zo strany obce Budmerice môžeme zaradiť aj zničené a poškodené oplotenie areálu kaštieľa v Budmericiach. Obec v Budmericiach mala v súčinnosti s bývalým vedením Ministerstva kultúry Slovenskej republiky pod vedením pani Milanovej ambíciu odkúpiť časti areálu Zámockého parku aj s priľahlými nehnuteľnosťami. Tieto veci budú preverovať OČTK v najbližšom čase. Sama som zvedavá na výsledky. Dámy a páni, ďakujem. (Potlesk.) [10:44] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem pani ministerke. Na vaše vystúpenie evidujem trinásť faktických poznámok. Začína pán Pročko, nech sa páči, máte slovo, pán poslanec. [10:55] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Pán predsedajúci, najprv naozaj k tomu, čo sa tu udialo v rozprave, a k rozprave. Poprosím vás, aby sme si teda ujednotili, či môžme oslovovať poslancov, lebo mne bolo zakázané počas môjho vystúpenia v rozprave, bolo mi povedané predsedajúcim, že nemám oslovovať poslancov, takže technicky len si to ujednoťte, či sa môže oslovovať poslanec, alebo nemôže. Ďakujem veľmi pekne. No a idem k ďalšiemu. Martina, to bolo... budem hovoriť Martinka, lebo ty si mi povedala Jožko, tak poznáme sa dlhé roky... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR 13. Pán poslanec, poprosím vás, aby ste dodržiavali formu správania taká, aká má byť v tejto sále. Dobre? Pročko, Jozef, poslanec NR SR Áno. Dobre. Okej. Dobre, tak potom poproste aj pani poslankyňu, ktorá, teda pani ministerku, ktorá mi povedala, že som Jožko. To ste tiež mohli urobiť, ale však nevadí. (Povedané so smiechom.) Pani Martinka (reakcia z pléna), nie, ja, ja viem, Martinka, ale však vidíš (povedané so smiechom), Tiborko jednému dá a druhému nedá, no tak to tak je, Tiborko je taký. Takže, pani ministerka Šimkovičová, to bol úžasný herecký výkon a ja by som to nazval, že keď skončíš, ty sa uplatníš v nejakom národnom divadle, kde prídeš a povieš: „Toto čo ste tu spravili zo mňa? Veď ja som tá národná buditeľka a vy, ovce progresívne, ktoré tomu Sorosovi tú vlnu dodávate, vy ste obyčajná pliaga tohto.“ (Povedané štylizovaným hereckým hlasom.) Martina, to bolo fantastické. Kto ťa, neviem, kto ťa pripravoval z tých umelcov, ktorých ty teda považuješ za umelcov, ale to bolo tak výborné, taký herecký, no toto som za, za roky, čo sme boli spolu v Markíze, nezažil, to bolo výborné. Hovorili ste tu, pani ministerka o tom – vykám jej, pán Gašpar, dobre – hovorili ste, pani ministerka o tom, že sme arogantní, že sme prisatí na fondy . Nikdy som nebol prisatý na žiadne fondy, ale absolútne súhlasím s tým, čo tu pani Jaurová hovorila o tom, že treba ťa odvolať – treba pani ministerka, treba. Ja ešte vystúpim v rozprave, pretože to, čo ste predviedli, pani ministerka, bolo niečo neskutočné a naozaj to bol prejav hodný národnej buditeľky. [10:55] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Chcem veriť, že budúci etický kódex poslanca toto nebude dovoľovať, takéto formy prejavu a oslovovania, aké robí pán poslanec Pročko. To si dovolím jeden komentár. (Reakcia z pléna.) Nech sa páči, ďalšia, pani poslankyňa Mesterová. [10:58] Zuzana Mesterová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pani ministerka, správne ste povedali, že spravujete peniaze nás všetkých , tak sa pozrime ako. Generálnemu tajomníkovi služobného úradu Lukášovi Machalovi bola okrem jeho platu 5 700 eur vyplatená odmena 42-tisíc eur, odkedy je v tomto služobnom úrade, a ako bonus 4-tisíc odmena za dožitie za životného jubilea. No niekomu sú vyplácané odmeny za jeho úspechy, niekoho jediným úspechom je, že sa dožije päťdesiatky, ale je to výsmech všetkým zamestnancom štátu, ktorým ste pri minimálnej mzde nechceli schváliť ani zákon, ktorý by im garantoval to, že vôbec dosiahnu minimálnu mzdu, pretože bežne v štátnej správe dostávajú zamestnanci pri životnom jubileu pamätný list a symbolickú odmenu. Pán Machala dostal 4-tisíc eur z peňazí nás všetkých, tak, vážení občania a občianky, keď ho stretnete na ulici, oslovte ho, nech vás aspoň na chlebíček za to pozve. Ďakujem. (Reakcia z pléna.) [10:58] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďalšia v poradí, pani poslankyňa Kleinert, nech sa páči. [10:59] Dana Kleinert – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Tak ste sa nám tu, pani ministerka, poľutovali, my sme si to vypočuli, bolo to prekrásne, akurát že to bolo jedno klamstvo za druhým, a mňa teda už moji rodičia aj starí rodičia, aj ja to učím svoje deti, učili, že klamať sa fakt nepatrí. A keď si teda zoberiem, že... budem sa na to pozerať pozitívne, že vy teda akože neklamete a že ste o tom presvedčená, čo ste teraz tu hovorili, tak to jeden z najväčších dôvodov, prečo nemáte zastávať funkciu ministerky kultúry, pretože v tom prípade netušíte, aká je realita, a vlastne je to hrozná hanba aj to, čo ste hovorili aj o napr. tých číslach, aj, aj o Slovenskej národnej galérii, o všetkom, čo ste hovorili, je to vlastne, ja neviem, ja som cítila absolútne prenesenú trápnosť a hanbu, že, že vy riadite sektor, ktorý že úprimne nenávidíte. Vy absolútne nenávidíte ľudí v ňom. To, čo si tu vypočuli ľudia so sektoru kultúry, je žalostné. A vlastne celé toto vaše ľutovanie bolo také aj tragikomické. Áno, vy nám niekedy vyčítate, že my sa niekedy smejeme, ale ono je to vlastne hrozné počúvať, lebo tá úroveň je tak veľmi nízko, a my sme tu v Národnej rade Slovenskej republiky a my tu vlastne počúvame bludy, my tu počúvame ministerku, ktorá nemá šajnu o tom, ako funguje jej rezort, a plus ešte nabrýzga na ľudí z toho rezortu. Ja neviem, ja som toto ešte nikdy nevidela. A do toho ešte nám hovoríte, že máte legitimitu napĺňať váš program. Kde bol váš program pred voľbami? Však nikto o ňom nič netušil (povedané so smiechom) a ste – päťpercentná strana – ledva preliezli do parlamentu, teraz máte ledva tri, takže tu nehovorte o nejakej legitimite, prosím vás. [10:59] Tibor Gašpar – Uvádzajúci uvádza bod Ďalšia v poradí, pani poslankyňa Jaurová. [11:00] Zora Jaurová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán predsedajúci. A ja by som sa vlastne veľmi chcela poďakovať pani ministerke za tento jej príspevok. Ja keby som vedela, že s takýmto príspevkom vystúpite, pani ministerka, tak ja by som sa neunúvala tú prvú hodinu, vlastne bolo to zbytočné, lebo vy ste ukázali úplne všetky dôvody, prečo tú funkciu nemáte zastávať. Mohla som si ušetriť hodinu práce. A, viete, najviac ma zaujalo také to prirovnanie, ktoré ste použili, že tí umelci, o ktorých hovoríte s veľkým pohŕdaním a aroganciou, že vlastne hryzú ruku, ktorá ich kŕmi . Tak to je úplne presne to, ako vy chápete svoju rolu ministerky – ako nejakej grófky, ktorá kŕmi tie psy, ktoré okolo nej pobehujú, takto vy vnímate kultúrnu obec, a, viete, je to, samozrejme, veľmi arogantné, veľmi expresívne pomenovanie, aké by som ja nepoužila, ale keď ho teda prenesiem, tak ono je to troška opačne. My kŕmime vás, všetci daňoví poplatníci kŕmia vás, aby ste im slúžili. Vy to, bohužiaľ, nerobíte. A či vás už táto Národná rada raz odvolá, alebo nie, tak jedna moja rada pre vás je, že, viete, vy nemôžte brániť kultúru proti kultúre samotnej. Vy nemôžte riadiť niečo, čo si nevážite. A v skutočnosti to bude dôvod, pre ktorý vlastne padnete, či to bude teraz, alebo to bude neskôr, len ešte si to všetci odtrpíme. Ďakujem. [11:00] Tibor Gašpar – Uvádzajúci uvádza bod Ďalšia v poradí pani poslankyňa Plevíková. [11:03] Zuzana Plevíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pani ministerka, ďakujeme za výborný príspevok. Bolo by aj zaujímavé prezistiť, koľko finančných prostriedkov bolo vynaložených zo štátnych peňazí na dokumentárny film ich progresívnej Zuzany Čaputovej napríklad z takého Audiovizuálneho fondu, sa nezaprela, že pochádza z Progresívneho Slovenska, a vyciciavala peniaze takto na film o nej samej zo štátneho rozpočtu. Sám režisér tohto skvostu priznal, že to bolo natáčané za štátne peniaze, áno? Chcem tu poukázať aj na to, ako som poukázala aj pri odvolávaní ministra spravodlivosti Borisa Suska, a to ako opozičné lavice zívajú prázdnotou. Ja sa chcem spýtať, že kde ste všetci, čo ste sa pod toto trápne odvolávanie podpísali, iba ste sa podpísali a neviete ani prečo? Na to, aby ste mali tému a písali o vás? Keď zalovím v historickej pamäti, tak keď sme boli v opozícii, tak sme tu boli nastúpení a vedeli, prečo sme sa podpisovali pod odvolanie a prečo sme chceli daného ministra odvolávať. A to chcete ozaj tajné hlasovanie? Koľko sa vás nazbiera? Vážne? Toto je vizitka veľmi slabej opozície, ktorá sa nevie dať dokopy ani pri vlastnom návrhu na odvolávanie, hlavne že kričíte, čo všetko je zlé a urobili by ste to inak. Ďakujem. [11:03] Andrej Danko Poslanec Glück. [11:04] Richard Glück – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pani ministerka, ja nie som odborník na kultúru, v každom prípade ti chcem poďakovať, že si vyzliekla donaha, donaha si vyzliekla týchto slušných, lepších ľudí, progresívnych, ktorí majú patent na rozum, ktorí presne vedia všetko, o všetkom na celom svete a majú plné ústa slov o slušnosti, o transparentnosti, o tolerancii, o nejakom vyššom dobre , ale len, len pokiaľ nemáš iný názor. Pokiaľ nemáš iný názor na kultúru, ako má pani Jaurová alebo jej ďalší kolegovia, tak tá slušnosť tam končí, tak kde začína iný názor, tam končí slušnosť a tolerancia progresivistov. Obzvlášť počúvame tu o tom, že ako sa treba správať ku ženám , ja mám pocit, že ty si žena, a to, čo si voči tebe dovoľujú, ja som videl nejaké fotky z protestov, kde si bola doobliekaná do nejakej nacistickej uniformy, a to hovoria ľudia, podľa ktorých Slovenské národné povstanie , tam, kde, ako si uviedla, tvoj dedo bojoval , nebolo v podstate ani národné, že to bola všetko nejaká komunistická propaganda , a títo ľudia, títo ľudia idú hovoriť o slušnosti, o morálke a o tom, ako sa má slušne komunikovať a vyjadrovať iný názor. A prednes mala pani Jaurová, ktorá mala možnosť ukázať ako vie robiť kultúru, keď organizovala Košice – hlavné mesto kultúry, kde, kde boli rôzne pochybnosti aj o tom, že ako sa tam hospodárilo, ale hlavne boli prizývané kapely veľmi vulgárne, ktoré mali v názve a volali sa, že P... z hoven , tak to je tá kultúra. Díky. [11:04] Andrej Danko Poslanec Lackovič. [11:06] Marek Lackovič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pani ministerka, vy ste vo svojom vystúpení naznačovala, že tie dôvody na vaše odvolanie možno ani nie sú, ale ja si to úplne nemyslím, len mne samému sa teda podarilo zozbierať 365 takýchto dôvodov od 25. 10. 2023 až do dnešného dňa a v rozprave v poobedňajších hodinách vám ich všetky aj predstavím a v rýchlosti prejdem. Neviem, či mi teda 20 minút bude stačiť, ale tých prešľapov bude 365 a odprezentujem ich poobede potom v rámci mojej rozpravy. Ďakujem pekne. [11:06] Andrej Danko Pán poslanec Farkašovský. [11:07] Karol Farkašovský – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Pani ministerka, veľmi oceňujem racionalitu, vecnosť a úprimnosť tvojej výpovede a tvojho vystúpenia. Bola to taká elegantná odveta za 65-minútovú liberálnu paľbu od pani Jaurovej ako navrhovateľky, kde zaznievali slová: chaos, križiacka výprava, obavy, pochybnosti, nedôvera, kritika, sabotáž, manažérske zlyhanie, slepá pomsta až po nacizmus. Je to v príkrom rozpore rozpore s tým, čo uviedla pani Jaurová, takže vysoko oceňujem práve tieto hodnotové stránky tvojho prejavu. Je pravda, je zrejmé, že dnes sa tu budeme stretávať s dvomi svetmi a s dvomi vnímaniami reality, ktoré sú nekompatibilné a nezlučiteľné, pričom každý si myslí, že má pravdu. Súhlasím aj s tvojím tvrdením, že slovenská kultúra patrí všetkým, a nie iba pár vyvoleným. Je to dokonca napísané v programovom vyhlásení vlády a programové vyhlásenie vlády je naratív, ktorý vznikol po regulárnych voľbách vytvorením vlády, ktorá realizuje svoj mandát. A myslím si, že najväčší problém týchto odvolávaní je to, že kolegovia z opozície sa nevedia zmieriť, doteraz sa nevedia zmieriť – a to už rok je od parlamentných volieb – a doteraz sa nevedia zmieriť s výsledkami, ktoré vyniesli na povrch a dali mandát vlastne koalícii. Ďakujem pekne. [11:07] Andrej Danko Poslanec Dostál. [11:08] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pani ministerka, pohoršovali ste sa nad tým, že vás, že vás vaši kritici kritizujú spôsobom, ktorý ste označili za arogantný a hulvátsky, a na druhej strane vy sama ste na adresu vašich kritikov používali slová ako mafia a pijavice . Tak možno by bolo dobré, keby ste si to nejako ujasnili, či ste útlocitná a dožadujete sa politickej kultúry, dožadujete sa slušnosti, a potom by ste sa mali slušne správať a vyjadrovať aj vy, alebo keď tak nerobíte, no tak potom by ste, by ste mali zniesť aj tvrdšiu formu kritiky. Dotkli ste sa toho vášho trestného oznámenia na Michala Hvoreckého a zároveň ste o pár minút hovorili o tom, ako ste bojovali za slobodu prejavu a bojovali proti cenzúre . Tak na jednej strane vám vadí, ak, ak sa povedzme štát v čase začiatku agresívnej vojny Ruska proti Ukrajine snažil obmedziť šírenie ruskej provojnovej propagandy a dezinformácií a hybridnej vojny, ktorú proti nám Rusko vedie, ale na druhej strane, keď si vás niekto dovolí označiť za neofašistku, čo je hodnotiaci úsudok, tak siahnete k najtvrdšiemu kalibru, teda k trestnému oznámeniu. Opäť v tom vidím istý rozpor. Posledná, tretia vec k tej vašej poznámke, ako sa z peňazí FPÚ mohli postaviť nové divadlá alebo niečo podobné, to len opäť potvrdzuje, že nerozumiete, na čo vlastne slúžia verejnoprávne fondy ako FPÚ, nerozlišujete medzi investičnými a kapitálovými výdavkami na výstavbu a výdavkami na nezriadenú kultúru. [11:08] Andrej Danko Poslanec Dubovický. [11:10] Richard Dubovický – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Mňa z tohto všetkého tu najmä mrzí to, že poslanci SMER-u sa nepostavili za bývalého ministra pána Maďariča, ktorý bol jeden z tých aktérov, z piatich bývalých ministrov, ktorí povedali, aby pani ministerka odstúpila, že je nekompetentná na tejto pozíc ii. Sú o tom rozhovory, sú o tom rozhovory na rôznych fórach, takže ja vrelo odporúčam, aby ste si prečítali, že prečo pán bývalý minister SMER-u, pán Maďarič tvrdí, aby pani ministerka odstúpila. A je tam niekoľko dôvodov k tomu, a to je aj dôvod, prečo napr. bola petícia na odvolanie pani ministerky, kde sa v poslednej petícii podpísalo skoro 188-tisíc ľudí, a dôvody tam boli rôzne od, povedzme od dosadzovania svojich ľudí, a tak môžem vám to potom neskôr prečítať v rozprave, ale tak to si ešte preberieme. No ale jednu ešte, jedinú vec by som dodal, že, pani ministerka, slovenská kultúra , ja s vami môžem súhlasiť, ž e máme nádhernú slovenskú kultúru , ale vy akosi zabúdate, že máme tu aj národnostné menšiny. Máme tu národnostné menšiny, ako sú, ako je maďarská, rusínska, rómska a ďalšie, ktoré majú tiež svoju kultúru, a myslím si, že práve to robí zo Slovenska multikulturálnu krajinou, a nielen slovenskou, a preto by sme si mali ceniť to, čo máme, lebo to všetko naši predkovia , ako vy tvrdíte, budovali Slovensko a máme krásnu krajinu , len vy ju kazíte. Ďakujem. [11:10] Andrej Danko Poslanec Vančo. [11:12] Branislav Vančo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán predsedajúci. Pani ministerka, je legitímny program zničiť a zdevastovať celý, celý rezort kultúry? Je legitímne ovládnuť všetko, čo spadá pod rezort kultúry, bez ohľadu na to, aké negatívne dôsledky to bude mať? Podľa mňa nie. Kolegyňa pani poslankyňa Jaurová uviedla desiatky dôvodov, vecných dôvodov na vaše odvolanie a tieto dôvody prezentovala veľmi, veľmi slušne, civilne a vecne. Naproti tomu vaše vystúpenie nevyvrátilo žiaden z týchto dôvodov, ktoré uviedla poslankyňa Jaurová, naopak, svojím vystúpením ste potvrdili mnohé z týchto dôvodov, ale hlavne, čo ste potvrdili, je že absolútne netušíte, čo je úlohou ministerky kultúry. Ďakujem. [11:12] Andrej Danko Poslanec Muňko. Aha, ospravedlňujem sa. Pani poslankyňa Matejičková. [11:13] Zuzana Matejičková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážená pani ministerka, vo vašom vystúpení ste úplne jasne pomenovali, prečo sa progresívci nevedia stotožniť so zmenami zákonov napríklad o Fonde na podporu umenia alebo zmena financovania pre aj vami spomínanú LGBT komunitu, teda priam ich dúhových pridov, pričom týmito krokmi iba nakloníme koaličný program a sľuby, ktoré sme dali pred voľbami ľuďom na Slovensku. Je nám zároveň jasné, prečo toľko plaču a kritiky počúvame z radov opozície, pretože peniaze sú veľmi silnou motiváciou. Snáď si nemyslíme, že z dlhej chvíle si len tak postavili tribúny a začali rečniť a s radosťou vám priniesli pred ministerstvo rakvu?Toľko len k úcte k ženám a k inštitúcii. Keď vidíme komu a načo boli opakovane prideľované dotácie z Fondu na podporu umenia a kto sedel v hodnotiacich komisiách, konflikt záujmov je priam neprehliadnuteľný. Vyciciavanie verejných financií sme vyvoleným narušili a je správne, že nedovolíte, aby sa z ministerstva kultúry stala iba dojná krava pre ideologicky správnych ľudí. Národ formuje kultúra. A keď zničíte alebo budete sa snažiť násilne pretvoriť kultúrne povedomie, tradície – či dokonca našu históriu –, ktoré tvorili naši predkovia, zničíme samotný národ. Môžeme sa iba pýtať kolegov z opozície, ktorých tu skutočne nie je veľa, či im ide práve o to, aby sme zničili slovenský národ. Ďakujem vám veľmi pekne. [11:14] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďalšia v poradí, ďalší, pardon, v poradí, pán poslanec Muňko, nech sa páči. [11:15] Dušan Muňko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pani ministerka, veľmi podrobne ste zdôvodnili, aké je vaše odvolanie. Viete, či to je Národné divadlo, kde bol odvolaný pán riaditeľ, veď ale pána riaditeľa odvolala ešte predchádzajúca pani ministerka. Nakoniec pán premiér Edko Heger naklusal a vrátil ho tam. Nehovoria pravdu, keď hovoria, že nie sú problémy v opere, v balete, ale aj v činohre. Veď sa spýtajte jednotlivých tých, to, čo som teraz vymenoval, aké problémy sú tam a kto ich zavinil, či ich zavinila pani ministerka, alebo niekto druhý. Je to až smiešne, jak bojujete za fondy, ktoré, ktoré ste čerpali. Veď veľmi dobre povedala, že je tu hŕba mladých umelcov, hŕba iných skupín, keď raz dostanete, aby dostali aj iní ľudia. Pokiaľ sa týka... a ďalšie veci, čo ste tu hovorili o pamiatkových veciach. Ja tvrdím, že z hľadiska riadenia pamiatkov sa veci zhoršili, pretože jednoducho keď neni dostatok finančných prostriedkov, tak treba aj tam proste redukovať veci a riešiť veci tak, aby sme čo najviac pamiatok zachránili, takže ja sa nedivím, že pani ministerka keď nastúpila, tak ako v každom demokratickom štáte si ide robiť svoj vlastný program svojím vlastným postupom. A tak isto ako to, čo tu povedala, že Milan Kňažko odvolal všetkých riaditeľov, ona odvolala z 23 šesť alebo sedem, takže bude si robiť svoju politiku a bude si ju robiť naďalej a robí ju dobre. Samozrejmá vec, tu tie veci, ktoré nastavil voľakedy pán Maďarič, a pán Maďarič mal úplne iné, iný rozpočet, ako má pani ministerka. Len už zabúdajú podaktorí, že toľko peňazí do kultúry, ktoré išlo za vlád SMER-u, resp. za vlád Roberta Fica... [11:15] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Teraz sa do rozpravy prihlásil a požiadal o slovo pán podpredseda Národnej rady pán Danko. Nech sa páči, odovzdávam mu slovo. [11:17] Andrej Danko – Vystúpenie Vážení poslanci, vážené poslankyne, už druhý deň Národná rada zabíja čas niečím, čo opozícia vie, že je len piár a nie je schopné úspechu. Svedčí o tom aj vaše nadšenie, pretože keď sa tu pozrem, tak je tu nejaké torzo PS-ka, vôbec tu nie sú poslanci, ktorí sa pod návrh podpísali, a dnes to poviem kľudnejšie ako v piatok, že musí vám to byť trápne, pretože, viete, možno pani poslankyňa vy sa doma nudíte, ale pre ostatných ľudí, ktorí vnímajú normálne život, tak jednoducho to musí byť trápne. Ja chápem vašu snahu vyniknúť v prejavoch a niektorí to možno aj večer píšete, niektorí vám to napíšu, ale to, čo rozprávate, je tak monotematické, tak neuveriteľné, tak povrchné a diletantské, že ani sami nemôžte tomu veriť. Ten váš pohľad, pani Kleinert, hovorí za všetko, pretože vaše vystupovanie, prejav, tak ako som povedal, svedčia len o jednej veci, že sami neveríte tomu, čo rozprávate, pretože ak si myslíte, že je normálne, že by ďalej mal Audiovizuálny fond financovať filmy o politikoch, ako je napríklad prezidentka Čaputová, slávny to film Prezidentka , kde cez 100-tisíc Audiovizuálny fond zaplatil, tak neviem, čo budete robiť, ak budeme končiť a urobia film o Ficovi alebo Dankovi. Cez 150-tisíc. A, pani ministerka, verím, že film o premiérovi by ľudia sledovali a národ by si ho asi aj zaslúžil. Tak tento národ nemá film o Štefánikovi, o Štúrovi, ale aby ste teda vedeli, v záverečných titulkoch slávneho to filmu, ktorý si všimne aj Cinema City, a ja už len čakám, že aj Netflix, tak proste tam je nielenže Audiovizuálny fond štátny, ale aj mesto Bratislava, aby nebolo málo. Tak ja už neviem, čo má mesto Bratislava so životom prezidentky Čaputovej. A prečo to hovorím? Lebo presne tak spoločnosť, ktorá tento film natáčala, za posledných desať rokov dostala dva milióny euro z tohto fondu. A môžte sa chytať za hlavu. A potom sa postaví nejaký režisér v Čechách a povie, že tu máme zlú vládu na odovzdávaní Českého leva. No ale pán režisér už nepovie, že jeho život stojí a padá na tom, aby tieto pijavice ostali nasaté na Audiovizuálnom fonde. Rozčuľovali ste sa, že pán Šimečka bol odvolaný. Tak ja neviem, keď je 180-tisíc euro na občianske združenie na výplaty súkromnej osobe v poriadku, a popritom tento fond ledva pošle tisíc euro na knižnice do miest, pretože tou najväčšou sumou bolo práve táto dotácia tomuto združeniu, ak je toto podľa vás v poriadku, tak ja hovorím, že to v poriadku nie je. A znova sa opýtam, keby nejakého poslanca dcéra tancovala a dostane 180-tisíc za čias ministerky Šimkovičovej, čo by ste robili? No to by boli tlačovky. Proste vy môžte všetko, ste taký projekt nazbieraných ľudí z každej profesie – od polície, cez deti smerákov až po deti národovcov, kresličov krojov a proste mišmaš – s jediným cieľom, aby ste stále len kritizovali. Potom sami nerozumiete niektorým veciam ani, ktoré kritizujete. Ako užasol som, trošku odbočím, pri Fonde na podporu športu, keď niekto nechápe, poslankyňa Nash, že prečo tam je 60 mil. No preto, aby na ten šport každý rok išlo 60 mil., preto to tam je, hej. No tak asi by som rozmýšľal skôr, než sa zamyslím, pretože už máme skúsenosť, že keď príde nová vláda, tak toľko peňazí, pokiaľ nie je to v zákone, to tam nejde. A to isté sme sa snažili aj pri oprave zákona Fondu na podporu umenia, že tam nie je už teraz 20, ale 30 mil., a znova, len nech sa o nich transparentne rozhoduje a nech nejdú na nejaké pochody alebo tance občianskych združení, ale nech idú na rekonštrukcie kultúrnych domov, na podporu knižníc, ktoré to potrebujú. Takže podľa mňa debata s vami k ničomu nevedie, pretože ak má byť debata plodná, tak aj druhá strana musí chcieť počúvať a niečo uznať. A vy stále hovoríte, že je všetko v poriadku. Tak ako je v poriadku, že STVR vysiela v jedných priestoroch, 2,5-tisíc ľudí je tam zamestnaných, budova tam chátra, sú tam iks externých firiem, ktoré požičiavajú kamery, ktorí jednoducho zneužívajú túto inštitúciu, lebo je to štátna inštitúcia. Ako je v poriadku, keď zákon o reklame im nedovoľoval vysielať reklamu, a teda tie druhé dve televízie vedia, že ten reklamný trh alebo koláč si rozdelia v objeme 150 mil. a STVR je ako žobrák? Ako to je v poriadku? Takže doteraz žiaden minister tieto veci nereformoval a ja som zástanca toho, aby naši ministri neboli údržbári. To isté robí Tomáš Taraba, to isté robí Šimkovičová. Aj pri Dušanovi Keketim sa snažíme, aby prišiel nový vietor. A, samozrejme, že to bolí ľudí, ktorých vy osobne poznáte, ktorí sa zakrývajú ideológiou LGBTI, a ešte raz poviem, mne je úplne jedno, kto ako žije a kto má akú orientáciu, len to neťahajte do politiky. Neťahajte to nálepkami, ukrivdeným pocitom a jednoducho neriešte to ako tému, ako keby nič iné Slovensko nemalo riešiť len to, že niekto je ináč orientovaný. Je to jeho vec, pokiaľ si nechcú takéto osoby adoptovať maloleté deti, nech si žije každý, ako chce. Ale nerobte z toho tému číslo jedna. Dokonca netvárte sa, že aj dve ženy, ako mi vaša poslankyňa napísala na Instagram, môžu splodiť dieťa. No tak to už je teda fakt choré, že, „ pán Danko“ – v úvodzovkách –„ aj dve ženy môžu splodiť dieťa. Ak o tom neviete, existuje umelé oplodnenie.“ No tak to už je aké choré? Tak asi neviem, aj na tom umelom oplodnení použijú bunky? Alebo si nakreslia spermiu? To fakt? To tam... to kde chcete? To chcete, aby naše deti si mysleli (povedané so smiechom), že, že dve ženy môžu splodiť dieťa, hej? Alebo že to je normálne? Takže prosím vás, vážení kolegovia z koalície, už sa asi po tom obede ani do toho nezapájajte, nechajte ich vyhniť. V každej tejto odvolávačke aj do budúcna ja budem v rámci koalície hovoriť, že to nemá cenu. Oni potrebujú našu energiu, emóciu, reakcie, pretože mnohí sú aj v tej osobnej realizácii zúfalí, mnohí nemajú naplnenie možno v profesii. A tí, ktorí tomu skutočne rozumejú, tí radšej sem ani neprídu alebo sa uškrnú počas môjho prejavu z hľadiska toho, že dobre vedia, o čom rozprávam. Ste tu, povedal som z niektorých fachov aj profíci, ale to, čo tu stvárate, ak sa vôbec počúvate, to nemá hlavu a pätu. Prosím, nepredlžujte túto schôdzu. Dobre viete, že Šimkovičovú podporuje táto koalícia, že Martina sa, pani ministerka chytila tejto pozície, že vnáša nový vietor pri posudzovaní aj potrebných rekonštrukcií Národného múzea, pretože ak sa pozreme na tú slávnu rekonštrukciu Slovenskej národnej galérie, na tú, poviem, haraburdu, ktorú každý kritizoval, a keď si predstavíte, že do toho išlo 85 mil. – ja hovorím, architektonickú haraburdu – a do toho sa dalo 85 mil., aj teraz pri povodni tŕpneme, či sa nevyplavia a nezaplavia znova tieto diela, tak ja vždy budem hovoriť, že prestaňme rekonštruovať tieto staré budovy, dajme to školám , ktorým to pomôže pri výučbe, napríklad aj budova Slovenského národného múzea by bola dobrá budova pre potreby Univerzity Komenského na nábreží Dunaja, tak sa nám podarilo získať aj budovu úradu práce a môj sen bol, aby to bolo nábrežie vzdelávania. Ale Slovenské národné múzeum po skúsenostiach v galérii a rekonštrukciách by možno za 40 mil. dokázalo na zelenej lúke postaviť nové múzeum, ktoré bude zodpovedať výzvam na ďalších sto rokov. To isté sa týka iných vecí, ktoré ministerka zastavuje, dáva tomu nový pohľad. A tí, čo kričia, tak väčšinou na to boli finančne nacucatí, pretože my tam ľudí nepoznáme. (Ruch v sále.) No a čo, nacucatí? Je vám smiešno? No. Viete, koľkokrát sa ja smejem, keď sa môžem aj už, možno už, keď mám byť taký osobný, keď sa pozriem niekedy možno na vaše zlé účesy alebo zlé chôdze alebo dačo, alebo na vaše zakoktanie? (Smiech v sále.) Keby som vás ja chcel zhadzovať, tak vás zhadzujem nonstop. Aj, Jožko, aj ty si sa mohol učesať, dobre? Takže na záver... (Reakcia z pléna.) Áno... (Reakcia z pléna.) Tak... V pohode... (Rečník sa obrátil k predsedajúcemu.) V pohode... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Gašpar Tibor, podpredseda NR SR Pán poslanec, kľud, dobre, kľud. Nechajte dohovoriť pána podpredsedu. (Neutíchajúca reakcia z pléna.) Danko, Andrej, podpredseda NR SR Ospravedlňujem sa, uletel som... (Neutíchajúca reakcia z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Gašpar Tibor, podpredseda NR SR Už sa vám ospravedlnil. (Hovorené súbežne s rečníkom.) Danko, Andrej, podpredseda NR SR ... uletel som, už nebudem sa tak vyjadrovať. Dobre? No... A presne toto je tá vaša reakcia, do bitky a nervózni, no... (Neutíchajúca reakcia z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Gašpar Tibor, podpredseda NR SR Pán poslanec, skúste skutočne už sa ukľudniť... Danko, Andrej, podpredseda NR SR Takže, prosím vás, nemá to cenu... (Hovorené súbežne s predsedajúcim.) Gašpar Tibor, podpredseda NR SR ... a nechajte, nebudeme diskutovať, nechajte pána podpredsedu dokončiť svoje vystúpenie. (Hovorené súbežne s rečníkom.) Danko, Andrej, podpredseda NR SR ... nemá to cenu. Pani ministerka, máš našu podporu. Nedaj si brať energiu týmito niektorými zlými ľuďmi. Sústreď sa na prácu. Keď do teba kopú, ideš dobrou cestou, hovorí sa, keď ťa to bolí, ešte lepšou. A ja som presvedčený, že preto títo ľudia kvíkajú, pretože ich to bolí ekonomicky, vadí im a nevedia sa zmieriť s tým, že táto vláda tu vládne. Dokonca po atentáte premiéra sú tu idioti v tomtom štáte, ktorí aj včera rozposlali o polnoci e-mail, že ešte má mať bombu pod autom, a... a tie vyhrážky pokračujú. Sám som poukázal na udalosť, ktorú som zažil ja. Nedávno pustili z väzby človeka, ktorý ma teda tiež chcel zastreliť. Len my vám to nerozprávame. Ale prosím vás, buďte potom takí istí objektívni, keď budeme končiť my a filmy sa budú točiť o našich predstaviteľoch. Som zvedavý, koľko trestných oznámení potom budete vy dávať a vyskakovať. Nechcem k tomu viac, ani nemám čo viac povedať. Je to z vašej strany únavné, zbytočné, ministerka odvolaná nebude a prosím, sústreďme sa na zajtrajšiu schôdzu, ktorá bude riešiť problémy, ktoré tento štát potrebuje. A vy sa už ani radšej neunúvajte podávať takéto návrhy, lebo nemajú žiadnu cenu. Pani ministerka, držíme ti prsty a ešte viacej do nich rúb, aby viacej kričali. Ďakujem ti. (Smiech v sále.) [11:29] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie evidujem osem faktických poznámok. Prvá v poradí – pani poslankyňa Jaurová. [11:30] Zora Jaurová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán predsedajúci. Pán podpredseda Danko, vy ste hovorili, že ako by sme sa my pozerali na to, keby sa točili filmy o Ficovi. Tak ja vás len chcem upozorniť, že ja tom teda producentkou filmu Fico o pánovi premiérovi Ficovi, ktorý sme natočili ako jeden z cyklu televízneho Expremiéri , čiže také filmy sa už točia. Ja sama som taký jeden urobila a je dobre, že sa točia a budú točiť, lebo je dôležité reflektovať dejiny. Ale inú vec som vám chcela povedať. Ja vlastne celkom rada počúvam, keď vy rozprávate, lebo nie vždy úplne rozumiem, čo chcete povedať, ale v zásade mám častokrát pocit, že na rozdiel od iných ľudí v tomto pléne, že tam prebleskuje taká snaha, že vlastne chcete, aby v politike po vás niečo ostalo , že chcete, aby na Slovensku po vás niečo ostalo, a... a to je mne veľmi sympatické. Len potom to vždy vlastne nejako pokazíte nejakými lžami alebo urážkami, alebo spermiami, alebo nejakými podobnými nezmyslami a populizmom a je to škoda, lebo keby sme sa sústredili na to, čo by tu po nás mohlo ostať, tak by sme možno mali väčšiu, väčší konsenzus. A ja vám len chcem poradiť jednu vec, že ak chcete, aby po vás niečo v tomto volebnom období v kultúre ostalo, čo si história a ľudia v kultúre budú vážiť, tak vymeňte ministerku, lebo s touto ministerkou sa vám to nepodarí. Podľa mňa viete nájsť niekoho iného, kto naozaj bude robiť veci tak, že po ňom neostane iba spúšť, a vlastne aj my budeme trocha spokojnejší a nebudeme zvolávať tieto schôdze. Ďakujem. [11:30] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Poslankyňa Mesterová. [11:32] Zuzana Mesterová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. No, pán poslanec Danko, pýtali ste sa, že aký projekt je Progresívne Slovensko. No Progresívne Slovensko je aktuálne politický projekt, ktorý predbehol v prieskumoch stranu SMER. A teraz aký je projekt SNS, hej? Je to projekt voľných radikálov, ktorý by sa rozpadol, keby nevisel na šnúrke od nohavíc pána Muňka, ktorý nám tu dal také skvosty ako mladého chemika pána Kotlára alebo ministerku nekultúry pani Šimkovičovú. Tak ja neviem, pán Danko, či zrovna z vás úst... z vašich úst je ako náležité hodnotiť projekt Progresívneho Slovenska. A čo sa týka tých filmov, no ja by som si veľmi rada pozrela celovečerný film o pánovi Ficovi, aj o vás pán Danko. Jeden by mohol byť tragédia a druhý komédia. Ďakujem. (Potlesk.) [11:32] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Poslanec Mikloško. [11:33] František Mikloško – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán podpredseda, vy ste spomínali v takom divnom tóne ten film o pani prezidentke. Ja sa vám chcem opýtať, prečo doteraz nevznikol žiadny film o Štúrovi, Hlinkovi, Štefánikovi alebo akýkoľvek film, ktorý by ste vy akceptovali ako zaujímavý film. Slovenská národná strana bola od novembra... alebo od volieb ’90 pätnásť rokov vo vláde, 15, ja som si to vyrátal pre istotu, prečo ona sa nezasadila, aby nejaký film vznikol. Čiže hovoríte, tento film nemal vzniknúť, ale pritom sa nezaangažovať, aby vôbec nejaký vznikol, ktorý by ste akceptovali, tak ak dovolíte, to nie je naša chyba, pozrite sa do svojich radov. [11:33] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Poslankyňa Kleinert. [11:33] Dana Kleinert – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán Danko, že ste si ma opäť všimli. Mňa vlastne veľmi mrzia tie vaše nehorázne invektívy, ktoré tu na nás dávate, ktorými nás častujete – kto sme, čo sme . Keby ste si to aspoň pozreli, tak možno by to bolo zaujímavejšie. Ale je to len také hádzanie tuto slov. Ja by som chcela ešte zareagovať na dve veci. Tá galéria a to, že či tam niečo vytopilo alebo nevytopilo. Sám pán dočasný riaditeľ Bittner na otázku novinárov, koľko diel sa zničilo počas povodní , povedal, že nula . Tá galéria, je možné, že počas povodní tam zatekalo, ale ono to zatekalo naozaj do viacerých inštitúcií. Ja napríklad mám fotografie, ako tu v Národnej rade zatekalo do našich kancelárií, ako to tam hnije a plesnivie, a môžem vám to ukázať. Nie je to dobrá vizitka. Kto teraz odstúpi, by som chcela vedieť. A potom ešte by som chcela jednu vec povedať, pretože trošku by sme si mohli ctiť aj dáta. Keď ste tu hovorili o tom, koľko peňazí ide do knižníc. My sme tu v rámci rozpravy o fonde pre umenie dávali jasné čísla, ktorá sú oficiálne, nájdete si ich ktokoľvek, kedykoľvek. Za rok 2016 až 2023 je najvyššia úspešnosť žiadateľov z fondu pre umenie z Banskobystrického a Žilinského kraja. A zároveň napríklad z 20-miliónového rozpočtu fond prispel v roku 2023 na knižnice sumou 2,2 mil. eur, čo je zhruba desatina. Na tradičnú kultúru fond... a neprofesionálne umenie fond prispel viac ako 1,6 mil. eur, na literatúru vyše 1,8 mil., na múzeá a galérie vyše 1,1 mil. Takže, prosím vás, nerozprávajme tu len tak akože halabala. Ja tu, neustále tu nás prosím, že v Národnej rade sa, prosím vás, správajme zodpovedne . Ďakujem. [11:33] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Dubéci. [11:35] Martin Dubéci – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja by som sa tiež pridal ku kolegom v tom, v tej prosbe, že by ten film o pánovi Dankovi mohol vzniknúť. Ja to teraz nemyslím ani ako nejako vtip, ani alebo anekdotu, ale podľa mňa by to bol ako taký naozaj že portrét tej doby. A pre mňa je to veľmi zaujímavé, lebo ja som teda pána Danka doteraz poznal len z médií, a to za posledný rok teda máme tu radosť a česť spolupracovať. A aj z tých našich rozhovorov o kultúre aj tu s pani ministerkou, aj tu s pánom Michelkom napríklad vyplynula jedna taká vec, ktorú ja cítim, že je veľmi vo vás, aj v tomto prejave to bolo cítiť, že vy si to fakt predstavujete, že keď vy vládnete, tak ako vy poviete, že to sú vaše peniaze, a vy ich miniete. Vy niekedy aj dokonca, som si všimol, že používate prvé číslo prvej osoby, keď hovoríte o verejných financiách, akože moje milióny, nie naše milióny, a čo je fajn, len a mne je to ľúto, že my sme sa aj o tom bavili minule, že vy ste boli taký prekvapený z toho, keď sme vám povedali, že keby naozaj systematicky nešli peniaze na tradičnú kultúru, tak my by sme s tým mali problém. Ja som si istý, že pani Jaurová alebo pani Kleinert, alebo hocikto z nás by mal pocit, že to je nespravodlivé. Ja keby som mal pocit, že idú peniaze len do Bratislavy a nejdú peniaze na východné Slovensko, napríklad na kultúru, akúkoľvek, tak by som mal s tým problém. Ja si myslím, že to, o čo nám tu ide, je, aby sme ako budovali nejaký systém, v ktorom proste tie verejné prostriedky, ktoré sú naše spoločné, množné číslo tretej osoby, alebo druhej, alebo prvej, jednoducho naše prostriedky budeme spravodlivo míňať tak, aby jednoducho rozvíjali tú kultúru v celej tej šírke a tej kráse. A mne je to ľúto, kolegovia, že za, za ten rok sme nevedeli dospieť k tomu, že tá kritika, ktorá, ktorú my hovoríme, je o tom, nie o tom, že by, že by nám vadilo, vadila národná kultúra, konzervatívna kultúra, tradičná kultúra, ale tá, tá... ale to, že ten systém jednoducho sa rozpadáva na, na franforce a majú s tým problém ľudia z akéhokoľvek konca kultúry. Tak snáď ďalší rok sa nám to podarí nejako pochopiť. Ďakujem pekne, pán predseda. [11:35] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Pročko. [11:37] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Pán Andrej Danko, teraz budem hovoriť k rozprave, k tomu, čo ste povedal, čo sa tu udialo zase. Vy ste mi povedali Jožko . Asi pol hodinku predtým ma predsedajúci vladyka Gašpar, lebo tak asi sa budeme oslovovať, keď pani ministerka zavedie tú staroslovienčinu, mi povedal, povedal, aby som bol kultúrny a neoslovoval pani ministerku, pani ministerku Martinka, a ona ma predtým oslovila Martinka a aj teraz, takže prosím vás, dohodnite sa. Vy keď mi poviete Jožko a pán Gašpar vás nedodžube, tak choďte za ním a povedzte mu, Tibor, veď buď spravodlivý, Tibor, veď ja som ten národný buditeľ, ktorý tu dáva česť , takže ďakujem veľmi pekne, keď to spravíte. No a hovoríte, že... (povedané so smiechom) je to z našej strany únavné . No viete, to je pravda. Ja nie som nacucaný ani na...na... naprcaný, ani nacecaný, ako to tam, keď, viete, ja vaše tie skomoleniny, čo rozprávate, v poriadku, však to sa môže stať každému, takže ja nie som nejako napojený na financie, ani som nikdy nebol. Ale proti tomu, čo robí pani ministerka, budem bojovať vždy, tak ako som v ’96. bol priviazaný na ministerstve kultúry, keď nás bili policajti, vaši policajti, ktorí tam vtedy vládli, aby sme neprotestovali. To, čo robí pani ministerka, je odporné. Je to nechutné, rozpráva o arogancii a ja jej to vrátim, lebo naozaj arogantný je tu niekto iný. No a vy rozprávate, že celá koalícia, celá koalícia podporuje Martinku . No, keď to robí tak ako Huliak, tak si predstavte, že pani Šimkovičová vás zradí, tak ako vás zradil Huliak. A on vás zradil. A ja viem, čo ste cítili pri srdiečku, keď vás zradil, takže nehovorte, že všetko a za všetkých dáte ruku do ohňa, lebo keď vás zradí Martinka, zrazu bude najhoršia ministerka na svete, tak ako vás, pán Danko, poznám. Je to tak? Je. [11:37] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslankyňa Mesterová, procedurálny? [11:37] Zuzana Mesterová – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem za slovo. Ja len chcem upozorniť, že tu nemáme pani ministerku a ani nikoho z vlády. Tak neviem, ako sa s tým vysporiadame. Ďakujem. (Reakcia z pléna.) [11:41] Andrej Danko Pozrite, je normálne z ľudského hľadiska, vám teda nebudem asi opisovať, kde je, takže pokra... (Povedané so smiechom.) Ak, ak je všeobecný súhlas pokračujeme. (Reakcie z pléna.) A myslím, že kolegiálne sa vieme pochopiť, ak niekto potrebuje vybehnúť. Pán poslanec Dostál? Zase pani poslankyňa Mesterová? Nič. (Reakcie z pléna.) No, už je to v poriadku, tak... tak áno, to som chcel aj povedať, že na chodbách sú mikrofóny, teda reproduktory. Mikrofóny, dúfam, nie. (Povedané so smiechom. Smiech v sále.) Aby ste sa ne... (Povedané so smiechom.) Pán Spišiak sa začal smiať, takže možno aj mikrofóny, čo? (Povedané so smiechom. Ruch a smiech v sále.) Dobre, no. Tak pokračujeme, poslanec Dostál. [11:43] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán podpredseda Danko, no ďakujeme k tomu priznaniu ohľadom mikrofónov. My sme to tušili, ale tak ako dobre je to takto počuť naživo. (Smiech v sále.) A k vášmu vystúpeniu by som chcel povedať, že ľudia nekvíkajú, ľudia hovoria. A teda keď sa tu dožadujeme slušnosti, tak skúsme sa slušne vyjadrovať. A vy ste tu hovorili, že vaši koaliční kolegovia by nemali zbytočne predlžovať diskusiu, lebo tá diskusia je zbytočná. No škoda, že ste si nezobrali sám zo seba ponaučenie ešte predtým, ako ste pristúpili k mikrofónu, lebo aj vy ste tú diskusiu úplne zbytočne predĺžili. Nepovedali ste nič k veci, iba ste urážali opozíciu, pohoršovali ste sa nad tým, že niekto tu vnáša LGBTI témy do politiky, a pritom tým, kto vnáša LGBTI témy do politiky a zneužíva ich, ste práve vy. A opäť ste to predviedli aj vo svojom vystúpení. A zdá sa vám únavné , že tu diskutujeme o návrhu na vyslovenie nedôvery členke vlády. Ale to je práca poslancov, to je súčasťou práce poslancov a nemuseli sme o tom rokovať dnes. Stačilo by, ak v auguste, keby v auguste, keď sme dali ten návrh, bola o tom Národná rada rokovala, a už to mohlo byť prerokované. Nie my sme oddialili rokovanie o tomto bode, vy ste oddialili rokovanie o tomto bode. Tak sa teraz nepohoršujte nad tým, že si robíte svoju robotu, a zhodou okolností vy vediete schôdzu. Keby ste neodvolali pána Šimečku z postu podpredsedu Národnej rady alebo keby ste rešpektovali koaličnú zmluvu a zvolili si predsedu Národnej rady, tak by ste sa mohli striedať piati. Je to opäť len vaša zodpovednosť, že sa tu striedate traja. [11:43] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Čav... [11:43] Marcela Čavojová – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Ako ste povedali, ich vyjadrenia nemajú výpovednú hodnotu. Médiá a opozícia spoločne vytvárajú enormný tlak v spoločnosti a rozdeľujú celé Slovensko. Koľkokrát sa v médiách hlavného prúdu dočítame niečo založené na faktoch, a nie na pocitoch na kohokoľvek z demokraticky zvolenej vlády? Spustili ste na pani ministerku kultúry hon na čarodejnice, vďaka ktorému prakticky stratila akékoľvek súkromie. Bojí sa o bezpečnosť svoju aj svojej rodiny, keďže ľudia naočkovaní vašimi klamstvami chodia pred jej dom. Kvôli odvolaniu dvoch ľudí alebo kvôli tomu, že sme si dovolili poukázať na pochybné čerpania a prideľovanie dotácií? Skutočne sú toto dôvody, aby ste podporovali nenávisť a nepriamo vy sami ohrozovali život človeka, ženy, matky? Rovnako absurdné je aj správanie okolo Zuzany Ťapákovej, novej riaditeľky Slovenského národného divadla, ktorá predtým medzi hercami bola považovaná a uznávaná. Po jej nominácii však na ňu tí istí herci spustili vlnu kritiky a označovali ju za nepriateľa len kvôli politickým súvislostiam jej vymenovania, odhliadnuc od jej celoživotnej práce v oblasti kultúry a médií. Správanie jasne ukazuje, že kritika nie je o kultúre, ale o obavách zo strany vplyvu a kontroly nad inštitúciami. Ďakujem. [11:44] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pani poslankyňa. Pokračujeme v rozprave. Prihlásená je poslankyňa Kleinert a pripraví sa poslanec Čaučík. Pani poslankyňa, budete chcieť celú minutáž vyčerpať? O dvanástej končíme. Pätnásť minút? (Reakcia z pléna.) Dobre. To znamená, že vám nebude vadiť, preruším vás a nenechám vás doplynúť čas do 12.05 hod., alebo tak? Takže, pani poslankyňa Kleinert, nech sa páči. [11:45] Dana Kleinert – Vystúpenie v rozprave Vážené poslankyne, poslanci, pani ministerka, pán predsedajúci, dovoľte mi vyjadriť sa za klub Progresívneho Slovenska. Asi to teda budem mať na dvakrát, keďže teda počas obednej pauzy si to prerušíme. Ja musím povedať, že som si nikdy nemyslela, že keď budem mať raz 50 rokov, tak bude naša kultúra v takej strašidelnej situácii, v akej som teraz. A to som ešte aj zažila poslanecký prieskum v Slovenskej národnej galérii, čo bol pre mňa teda celkom formatívny zážitok. Keď som mala 15 rokov, bola Nežná revolúcia, otvoril sa nám svet, konečne sme mohli cestovať a rozvíjať sa. Mohli sme – a mnohí z nás to aj aktívne robili – posúvať hranice kvality umenia, mohli sme sa konečne aj naozajstne autenticky a profesionálne porovnávať či prezentovať Slovensko vo svete. Mohli sme – a aj sme to mnohí robili vlastnou prácou, príkladom, energiou, či dokonca častokrát aj vlastnými financiami – komunikovať o Slovensku, o tom, čo u nás máme hodné podpory a zachovania, a rovnako tak o všetkom novom, ktoré vzniká a z pohľadu budúcnosti vlastne tradície tvorí. V mnohom nám štát vedel pomôcť, ale v mnohom aj veruže nie, či už neznalosťou prostredia, alebo neochotou, či nekompetentnosťou. Ale jedno však treba povedať, že niekam, aj keď pomaly, ako by to bolo dobré... aj pomalšie, ako by to bolo dobré pre našu konkurencieschopnosť, niekam sme sa posúvali. Fond na podporu umenia, ktorý vznikol za ministra Maďariča, za ministra SMER-u, pomohol rozvinúť kultúru a tradície v regiónoch, okrem reálnych skúseností nám to hovoria aj čísla. Najviac podporených projektov za roky 2016 – 2023 bolo v Žilinskom a Banskobystrickom kraji. Nie je pravda, že by to bola Bratislava, nieže by som jej to nedopriala, ale skrátka fakty sú fakty. Vznik Audiovizuálneho fondu doslova pomohol vstať z popola mečiarovcami zničenej oblasti filmu. Začali sa točiť pôvodné produkcie a konečne film vstával z kolien. Konečne sa dokončila aspoň tá jediná rekonštrukcia verejnej kultúrnej národnej a erbovej inštitúcie, Slovenskej národnej galérie, a to ešte aj s medzinárodným úspechom a aj domácim uznaním. Slovenské národné divadlo vykazovalo historické úspechy napr. v návštevnosti, finančne bolo stabilizované a jej vedeniu sa podarilo získať prostriedky z plánu obnovy na rekonštrukciu dielní. Skrátka, niečo sa dialo, nejak sme sa posúvali, a teda dokonca vznikla aj dlho očakávaná koncepcia a stratégia kultúry 2030 , ktorú má pani ministerka niekde v šuflíku. No ale liberálna demokracia je systém, ktorý umožní v demokratických voľbách prísť k vláde, k moci aj ľuďom profitujúcim iba z toho, že ich pozná signifikantné množstvo ľudí v médiách, a je to vlastne úplne jedno cez aké zdroje. V prípade 4. vlády Roberta Fica, čiže v prípade tejto, sa k moci dostali nekompetentní ľudia, úplne mimo reality, prípadne vo vlastnom svete divokých konšpirácií alebo aj chladného cynizmu, ktorým manipulujú ľudí náchylných veriť už hocičomu, keďže sa im za vlád Roberta Fica žije čoraz ťažšie. Aj preto sa po roku tejto vlády nachádzame v bode, kedy sa deje presne to, na čo sme upozorňovali. Nebude lepšie, bude horšie, bohužiaľ. No a tak tu stojím a musím prehlásiť, že vláda sa vykašlala na ľudí okrem pár svojich vyvolených. Vždy som si myslela, že programové vyhlásenie vlády má byť dôležitým dokumentom, na ktorom sa zodpovedne pracuje a ktorý sa má po schválení aj zodpovedne dodržiavať. Ale zodpovednosť je zjavne to posledné, čo vláda Roberta Fica zaujíma. Nás v Progresívnom Slovensku však zodpovednosť definuje a programové vyhlásenie vlády berieme vážne. Kolegyňa Zora Jaurová tu už popísala dôvody odvolávania Martiny Šimkovičovej. Ja nám tu teraz rozoberiem programové vyhlásenie vlády a ukážem, ako si ministerka Šimkovičová s nikým nevoleným úradníkom Machalom a nad nimi Robert Fico, urobili z programového vyhlásenia vlády úplne úbohý zdrap papiera. Minister Taraba nám tu pred chvíľou za vládu deklaroval, že, citujem: „Ministerka postupuje vo všetkých svojich krokoch úplne v súlade s programovým vyhlásením vlády.“ Rovnako tak ministerka kultúry pred chvíľou nám tu deklarovala, že základom je pre ňu programové vyhlásenie vlády . Čiže sami si tým potvrdili, že ministerka by mala byť odvolaná. A prečo? Pretože ministerka ide presne proti programovému vyhláseniu vlády. PVV – skratka – má názov: „Lepšie, bezpečnejšie a pokojnejšie žiť“. Nežije sa nám ani lepšie pri Ficovej drahote, po znížení trestov ani bezpečnejšie. A s večným huckaním a pichaním do najtemnejších zákutí ľudských pudov premiéra Fica, ministerky Šimkovičovej, ktorú sme aj pred chvíľou počuli, aj vás, pán Danko, či iných členov vlády a koalície, sa nám nežije ani pokojnejšie. Či zachytili ste niekto opak? Ja som si istá, že nie. Som si istá, že ani vy, voliči a voličky koalície, sa lepšie nenajete s pocitom radosti z pomsty, ktorú vykonáva ministerka Šimkovičová na ľuďoch z prostredia kultúry. Nejde to, nefunguje to. Pomsta proste nie je riešením. Pomstu vykonáva totiž aj na všetkých vás, ktorí ste možno na chvíľu uverili, že ničenie je cesta. Možno je, ale je to cesta do pekla. Nie je to cesta k lepšiemu životu, lepšej budúcnosti vás, vašich detí či vnúčat. Po roku vlády to vidíte určite aj vy celkom jasne. Keďže sme pri odvolávaní ministerky kultúry, tak nasvietim časť programového vyhlásenia vlády o kultúre. Poďme sa teda pozrieť, k čomu sa ministerka zaviazala a čo v skutočnosti robí. Citujem programové vyhlásenie vlády: „Pri príprave a uskutočnení systémových zmien a opatrení budeme pokračovať v dialógu s kultúrnou verejnosťou, zástupcami samosprávy, relevantnými subjektami verejného a súkromného sektora.“ V skutočnosti sa na ministerstve zamkli a rozhodujú sa, ako sa im zachce, bez akéhokoľvek dialógu. Konkretizujem: nediskutujú s odborníkmi pri tak zásadných zmenách, ako je zrušenie verejnoprávnej televízie RTVS, vznik novej, Kunsthalle, zmeny vo Fonde na podporu umenia, Audiovizuálnom fonde. Nediskutovalo sa nič o zatvorení kaštieľa v Budmericiach, o výmene v SNG, v SND, návrhy zákonov dávajú ako poslanecké, bez poctivej odbornej diskusie a tak ďalej a tak ďalej a má to následky. Má to následky také menšie, absurdné, ako napr. že krajčírky Národného divadla šijú kostýmy v kaviarni, obuvnícka výroba je v bufete, patinačná dielňa v zasadačke činohry. A viete, prečo sa to stalo? Ministerka totiž prerušila kontinuitu nastavovania práce v divadle v čase veľkých zmien kvôli rekonštrukcii, zo dňa na deň odvolala riaditeľa bez akejkoľvek náhrady. Tá absurdita je neuveriteľná. Proste nikoho za neho nemala a divadlo bolo dlhé týždne bez vedenia, čo je v rozpore so zákonom, a to povolanie sa, samopovolanie sa pani ministerky za štatutárku, tak to už je len naozaj čerešnička na torte. Je to skrátka celá sieť súvisiacich vecí a áno, aj nové vedenie Národného divadlo to má celkom ťažké, lebo táto diskontinuita, ktorá tam bola práve pri sťahovaní dielní, má za následok práve to napríklad, že krajčírky šijú niekde v kaviarni divadla. Ale ono to má následky aj úplne kľúčové. Vedeli ste, napríklad že potichu sa tu chystá najväčšia reorganizácia kultúrnych inštitúcií od vzniku Slovenskej republiky? Ministerstvo kultúry v tichosti, bez akejkoľvek diskusie, o ktorej hovorí programové vyhlásenie vlády, chystá zásadnú reorganizáciu zriaďovaných kultúrnych inštitúcií. Proces sa, samozrejme, pripravuje pod taktovkou generálneho riaditeľa služobného úradu ministerstva kultúry Lukáša Machalu. Pozdravujem. Plánovaná zmena sa má dotknúť 300 nehnuteľností, 2 000 zamestnancov, 1,3 mil. návštevníkov a zbierkových predmetov v hodnote minimálne 0,5 mld. eur. Reorganizácia počíta so zásahom do kompetencií miest a obcí a samospráv a zoštátnením vybraných zbierkotvorných inštitúcií. Výsledkom má byť zrušenie erbových inštitúcií, ako napr. Slovenské národné múzeum, ktoré bolo založené ešte v roku 1893, má to byť zrušenie SNG z roku 1948 alebo Pamiatkový úrad založený v roku 1951. Namiesto nich majú vzniknúť štyri dnes neexistujúce slovenské národné subjekty. Je toto normálne robiť potichu? Programové vyhlásenie vlády nič nepíše o tom, že vláda bude robiť potichu a bez komunikácie s odbornou verejnosťou a samospráv. Tam je totižto napísaný presný opak. Ministerka nekomunikuje ani so zástupcami a zástupkyňami štrajkového výboru platformy Otvorená Kultúra!, o ktorých sa tu tak pohŕdavo a nepravdivo vyjadrovala, čo je tiež znakom toho, aký prístup má pani ministerka k ľuďom vo svojom sektore. V sektore, ktorému má naozaj slúžiť, a nie ho ovládať a kŕmiť niekoho. Otvorená Kultúra! sa pol roka snaží s ministerkou stretnúť. Nie je to hocikto. Otvorená platforma, pani ministerka, zastrešuje 4-tisíc ľudí, 400 organizácií po celom Slovensku v takmer 160 mestách. Tí už dvakrát prišli na výbor pre kultúru a médiá a ten nebol cielene koalíciou otvorený, nehovoriac o tom, že ministerka Šimkovičová neprišla na výbor už štyrikrát – a takúto ignoráciu parlamentu si naozaj nedovolí ani premiér Robert Fico, a to už je čo povedať. Ministerka tento svoj sľub o komunikácii zvysoka ignoruje a my poslanci a poslankyne Národnej rady, ktorým sa má vláda zodpovedať, čiže aj ministerka, sa dožadujeme informácií. Ministerka opakovane odmieta odpovedať na otázky, či už na výbore pre kultúru a médiá, kam nechodí, alebo nezákonne ignoruje aj naše otázky cez tzv. dvestojedenástku. Ešte aj tú hymnu ministerka nespraví procesne poctivo. Nový aražmán hymny sa má zadať práve po komunikácii s odbornou obcou a k výročiu, ku ktorému to bude vhodné, nielen ako zákazka pre človeka z podobných zakonšpirovaných kruhov. A ako vyzerá zmluva? Ako vyzerá objednávka? Komu pôjdu tantiémy za každé hranie? Vieme o tom viac? Je toto komunikácia s odbornou obcou, alebo nie? Ja si myslím, že tá odpoveď je úplne jasná, že nie je. Ďalšiu vetu idem citovať z programového vyhlásenia vlády: „Vláda zabezpečí, aby fungovala systémová a dlhodobá podpora všetkých foriem slovenskej ľudovej kultúry. Za týmto účelom vláda prehodnotí inštitucionálny rámec finančnej podpory slovenskej kultúry tak, aby sa podpora dostávala čo najširšiemu okruhu subjektov pôsobiacich v kultúre. Vláda sa bude angažovať, aby sa zlepšila systémová podpora a rozvoj miestnej a regionálnej kultúry. Zasadíme sa o vytvorenie verejného dotačného systému pre regionálne, kultúrne a spoločenské organizácie v úzkej spolupráci so samosprávami.“ Neviem, či pani ministerka vie, čo tam je napísané, ale každopádne výsledok je taký, že sa nič také neudialo a, naopak, dlhé roky funkčný fond pre umenie, bol dlhé týždne zmenami ochromený. Rada, kde je väčšina už dosadzovaná ministerstvom kultúry, po zmenách návrhu zákona dvakrát nezasadala a výzvy sú spomalené. Ale to už vedia aj ľudia na Slovensku, vedia to aj poslanci a poslankyne HLAS-u. Napríklad pán Malatinec už verejne aj vyhlasuje, že ľutuje, že hlasoval, ako hlasoval. A ja teda nechcem hovoriť, že my sme vám to hovorili , ale my sme vám to fakt hovorili. Nevraviac o tom, že čísla hovoria jasne, a opäť opakujem a budem to hovoriť dokola, že najviac podporených projektov FPU bolo z Banskobystrického a Žilinského kraja. A sú to projekty naprieč spektrom kultúry od tradičných, napr. folklórnych podujatí cez moderné a inovatívne projekty až po napr. miestne malé knižnice. Teraz sme v marazme, v akom fond pre umenie nikdy v živote nebol. A už len toto je hodné odstúpenia ministerky kultúry, ktorá nevie zastať svoju základnú úlohu. A ďalej citujem: „Vláda sa zasadí, aby existovala efektívna a účinná ochrana práv a dôstojnosti človeka pred klamlivými a dehonestujúcimi tvrdeniami vo verejnom priestore.“ Pred malou chvíľou tu v Národnej rade sme počuli klamlivé a dehonestujúce vyjadrenia priamo od, z úst ministerky. Čo to máme v realite? Rozoštvávanie, hanobenie menšín, zosmiešňovanie, rozdeľovanie ľudí falošnými, vymyslenými dilemami typu, či dať, mimochodom, na už hotovú strechu filharmónie alebo pre LGBTI+ ľudí? O otrasných opakovaných výrokoch napr. poslanca Huliaka tu radšej ani nebudem v tomto priestore hovoriť. Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky a poslanci SNS opakovane útočia na pracujúcich v kultúre a umení, zastrašujú ich a vnášajú voči nim falošné obvinenia. Vyberajú si konkrétnych umelcov a umelkyne alebo projekty a tie sa v očiach verejnosti vykresľujú ako skazené, nehodnotné, nehodné podpory alebo útočia na kritikov a kritičky ministerstva a súčasnej vlády. Takže aj toto je v rozpore s programovým vyhlásením vlády. Ďalšia veta, citujem: „Verejnoprávne médiá musia zabezpečovať nezávislú a objektívnu žurnalistiku. Zároveň musia podporovať kvalitnú pôvodnú slovenskú televíznu a rozhlasovú tvorbu. Za týmto účelom vláda presadí právny a ekonomický rámec rozdelenia Rozhlasu a televízie Slovenska na dve nezávislé verejnoprávne mediálne inštitúcie, Slovenskú televíziu a Slovenský rozhlas, prípadne zváži iné riešenie ako posilniť verejnoprávnosť RTVS.“ Dostali sme čo? Dostali sme Machalu, ktorý si zabezpečí, aby sme sem do Národnej rady dostali návrh zákona, ktorý mu špeciálne vydláždi cestu do Rady STVR. A to sa ešte nechal zvoliť ľuďmi, ktorí sú jeho kolegami alebo spriaznenými osobami zamestnanými priamo na ministerstve kultúry a v minulosti pôsobili v spoločných organizáciách. Zdá sa vám toto ako normálne? Bez konfliktu záujmov? A teda k STVR. Ministerka, ktorú teraz odvolávame pre jej nekompetentnosť, nebola schopná ani v októbri dodať logo STVR, kde zmluva bola podpísaná 5. júla, aby bolo dodané na konci júna. Nie na konci júna nasledujúceho roku, aby ste si mysleli, ale ešte týždeň pred podpisom zmluvy. A my máme október a to logo je už reálne ako Colombova žena. Verejnoprávnosť STVS už nie realitou. Máme novú štátnu televíziu, ktorú si ministerka pripravuje na obraz SNS. Podotýkam strany, ktorá v prieskumoch momentálne nedosahuje ani 3 % a vo voľbách ledva preliezla do parlamentu. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) [11:59] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho 69. Áno, takže keď som toto počul, aj tak je už 12.00 hodín... (Povedané so smiechom.) Kleinert, Dana, poslankyňa NR SR Dobre, pokračujem. (Hovorené súbežne s predsedajúcim.) Danko, Andrej, podpredseda NR SR ... prerušujem vaše vystúpenie. (Povedané so smiechom. Reakcie z pléna.) Prajem vám dobrú chuť. (Prerušenie rokovania o 12.01 hodine.) (Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.) [13:59] Peter Žiga Dobrý deň, vážené panie poslankyne a vážení páni poslanci, budeme pokračovať v popoludňajšom rokovaní piateho dňa 22. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky podľa schváleného programu prerušenou rozpravu o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členke vlády Slovenskej republiky Martine Šimkovičovej, ktorá je poverená riadením Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Návrh máme uvedený ako tlač 387. Nevidím tu ani predkladateľa... Áno, vy ste tu. Pardon, vidím vás už. Už je tu aj... už je tu aj spravodajca a pani ministerka. Všetci, všetci sú tu, takže v rozprave môže pokračovať pani poslankyňa Dana Kleinert. Nech sa páči, v prerušenej máte 14 minút 24 sekúnd. (Pokračovanie rokovania o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členke vlády Slovenskej republiky Martine Šimkovičovej, poverenej riadením Ministerstva kultúry Slovenskej republiky , tlač 387.) [14:01] Dana Kleinert – Vystúpenie v rozprave Dobre. Ďakujem pekne. Rada by som pokračovala v rozprave pri bode k odvolávaniu ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej. V mojej prvej časti som hovorila o tom, že, bohužiaľ, ministerka Martina Šimkovičová si urobila z programového vyhlásenia vlády trošku tak trhací kalendár, resp. je jej úplne jedno, čo je v ňom napísané, pretože v zásade si robí, čo chce, a to, čo chce, je v úplnom rozpore s programovým vyhlásením vlády, takže na toto si tu teraz v mene, v mene Progresívneho Slovenska posviecujeme. Dnes tu bol pán minister Taraba, ktorý v mene vlády povedal, teda že pani ministerka napĺňa do bodky programové vyhlásenie vlády . Rovnako tak k nemu sa prihlásila aj samotná ministerka, ale teda to, čo tu hovorím, je úplným, je dôkazom toho, že tu sa ide presne opačne. A myslím si, že len to, že, že sa nenapĺňa programové vyhlásenie vlády, že sa ide proti nemu, že sa ide v zásade aj naozaj proti celému segmentu v kultúre, tak už to samotné je dôvod na to, aby bola ministerka kultúry odvolaná. Citovala som vždy programové vyhlásenie nejakú časť a potom k tomu dávam do kontextu reálnu situáciu. Venovala som sa štyrom bodom o komunikácii, o STVR, o účinnej ochrane práv a dôstojnosti človeka pred klamlivými dehonestujúcimi výrazmi, o zabezpečení systémovej podpory aj pre ľudovú kultúru a tak ďalej. To všetko sme si už tu jasne povedali, že je v presnom opaku, ako je programové vyhlásenie vlády . Budem pokračovať citáciou ďalšej časti programového vyhlásenia a to hovorí, že „ vláda bude dbať na to, aby podpora slovenskej audiovizuálnej kultúry bola na primeranej kvalitatívnej aj kvantitatívnej úrovni.“ Neviem, teda čo tým myslela, že primeraná kvalitatívna a kvantitatívna úroveň . Každopádne vo výsledku ministerka s úradníkom Machalom a prisluhujúcimi poslancami, bohužiaľ, predkladajúcimi poslanecký návrh zákona zneužili funkčný fond, Audiovizuálny fond, ktorému sa za ostatné roky podarilo postaviť z kolien filmový priemysel. Zmenili ho pomerom síl, odobrali odborníkom a odborníčkam právo rozhodnúť o žiadostiach na filmy a po roku vládnutia teda nemáme pri nových filmoch ani kvalitu, ani kvantitu, takže opäť raz sme tu v úplnom rozpore s programovým vyhlásením. Ďalšia časť je, že programové vyhlásenia hovorí, že „vláda bude maximálne účelne a efektívne využívať finančné prostriedky z eurofondov v rámci Programu Slovensko a Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky, ktorých cieľom je obnova kultúrnych pamiatok, s osobitným dôrazom na vytvorenie mechanizmu systematickej obnovy a správy hradov, zámkov a kaštieľov na Slovensku. Obnova kultúrnych pamiatok má popri význame zachovania kultúrneho dedičstva a podpory cestovného ruchu aj významný sociálny prvok, a to vo forme sociálnych podnikov, ktoré zamestnávajú pri obnove kultúrneho dedičstva významnú časť príslušníkov marginalizovaných rómskych komunít.“ Koniec citátu z programového vyhlásenia. Ono by to bolo celé vlastne pekné, keby teda ministerka kultúry Martina Šimkovičová nerobila presný opak, pretože my tu vo výsledku máme ochromenú dotačnú výzvu Obnovme si svoj dom . V detaile to úplne presne popísala moja kolegyňa Zora Jaurová, a teda naozaj je to veľmi smutné počúvanie alebo čítanie. Ono sa totižto ešte ani nikdy nestalo, že by sa nestihli dotácie sprocesovať v príslušnom roku, ale teda pri ministerke Šimkovičovej je aj toto možné. A ono už všetci poznáme tie urbánne legendy, o tom ako chce úradník Machala o každej jednej veci rozhodnúť a aké má na stole haldy stojacich vecí, pretože to jednoducho nie je v ľudských silách stihnúť, ale on chce mať všetko pod kontrolou. No a okrem nezvratných škôd na kultúrnych pamiatkach nečinnosť ministerstva spôsobila aj výpadok príjmov remeselníkov realizujúcich obnovu pamiatok naozaj neraz v chudobných regiónoch Slovenska, kde sú pracovné príležitosti obmedzené, takže zase sme v úplnom rozpore s tým, čo vláda deklarovala v programovom vyhlásení vlády. A to teda ešte nehovorím o tom, že ministerka ignorovala odporúčanie odbornej komisie a priradila projektom, ktoré patrili medzi najhoršie, najviac financií, napríklad kaštieľu Holíč, lebo je tam starosta zo SNS. Ono nevadí, že oni už granty dostali, a to dokonca na tak zle pripravený projekt, že podmyli základy a spadla tam nejaká juhovýchodná časť alebo veža, ale zároveň nepodporila najlepšie vyhodnotené projekty, ako je napríklad kaštieľ v Sokolovciach, ktorému sa rozpadáva strecha, a každý jeden deň, kedy tam doňho naprší, je vážnym ohrozením tejto vzácnej kultúrnej pamiatky. Všetko, čo tu spomínam, je jasným porušením a popretím programového vyhlásenia vlády, a teda ja sa pýtam, vážené poslankyne a poslanci, že, že ako to viete ignorovať, dokedy to chcete trpieť, toto. Ďalším citátom z programového vyhlásenia vlády je, že „vláda uskutoční potrebné kroky na to, aby sa dosiahla efektívna práca orgánov pamiatkovej ochrany.“ Čiže ono to znamená zrušenie odboru ochrany pamiatok, ktorý je jediným špecializovaným odborným pracoviskom zameraným na tvorbu metodiky o ochrane pamiatok, hej? Že, že tá podstata, ten gro toho, toho pamiatkového úradu, ten odbor ochrany pamiatok, to zrušíme a to je vlastne akože ochrana, hej? No nesedí, že? Je, je to úplne nezmysel. Čiže odpoveď je jasná a zase to znamená iba jedno, že ministerka Šimkovičová ide úplne opačným smerom, ako sa zaviazala v programovom vyhlásení. A teda aby som tú všetku deštrukciu a to všetko, čo v súvislosti s programovým vyhlásením vlády stihla, tak musím už naozaj stručne. Tak skúsim, že napríklad, citujem: „Vláda vypracuje stratégiu podpory významných kultúrnych podujatí na Slovensku, ktoré sú dôležitým lákadlom pre domácich aj zahraničných návštevníkov. Významné kultúrne podujatia zabezpečujú okrem rozvoja kultúrnosti aj významný impulz pre cestovný ruch.“ No ale odpoveďou je, že túto úlohu ministerka nielenže nezvládla, ale prvý krát po 30 rokoch sa na Slovensku toto leto neuskutočnili Dni európskeho kultúrneho dedičstva, a to sa pritom samo ministerstvo kultúry k tejto udalosti prihlásilo. Čiže ďalšia vec je úplne preukázateľne nezvládnutá, o medzinárodnej hanbe asi nemusíme hovoriť, ale teda hlavne, že si pani ministerka tu podpisuje všelijaké memorandá v krajinách, kde chodí z môjho pohľadu na dovolenky, ale dobre. Môže mať pocit, že zvláda toho veľa. A ono teda tieto memorandá skutočne nestačia na dobrý výkon. Ďalším citátom je, že „vláda zabezpečí stratégiu strednodobého a dlhodobého rozvoja kultúry vrátane vykonania pasportizácie umeleckých diel, ktoré sú v majetku Slovenskej republiky.“ Ono ináč tá pasportizácia je naozaj viac ako potrebná, a to teda nie len v súvislosti s tou tajne pripravovanou najväčšou reformou sektoru kultúry, pretože pri takýchto zmenách býva vždy kde-tu nejaké dielo navždy stratené. Ale mňa by napríklad zaujímalo aj, čo sa nachádza, ak, čo je zdieľaný obratom uzatvoreného kaštieľa Budmerice. Kde sú? Čo sa s nimi plánuje? Ani na toto nemáme odpoveď zatiaľ z ministerstva kultúry na našu otázku. Tak čakáme na ten súpis, pretože áno, pri tomto vedení ministerstva kultúry sa reálne bojíme o osud našich pamiatok či umeleckých diel. Ďalším citátom je, že „ vláda prijme nové štandardy v oblasti múzeí, galérie a knižníc z dôrazom na podporu kultúry a rozvoja cestovného ruchu...“ (rečníčka si odkašlala) ... ruchu, pardon. Po roku ministerky môžeme, žiaľ, konštatovať, že tu máme akurát tak štandardy nekultúrnych vyhadzovov, nezmyselných riešení inštitúcií, napríklad Kunsthalle, ale aj štandardy vo forme novely zákona umožňujúcej nerobiť verejné vypočutia na riaditeľov, riaditeľky divadiel či galérií. No a to je fakt výkon. Vidíme to napríklad pri Bibiane. A mňa by napríklad pri Bibiane, stále ma to zaujíma, či bola fyzicky prítomná pani Flach počas jej výberového konania v lete. Ani na toto nemáme stále odpoveď a, samozrejme, nemáme odpoveď ani na iné otázky v rámci toho výberového konania, ale aj toto by ma zaujímalo. Ďalší citát z PVV je: „Vláda preberie nad najvýznamnejšími výročiami a štátnymi sviatkami Slovenskej republiky oficiálnu záštitu a podporí ich dôstojný priebeh.“ A teda neviem, vláda je akože eventová agentúra? Ministerstvo kultúry je eventovka? Vláda má vytvárať podmienky na férové podnikanie, prácu, podporu prostredia. Vláda nemá zadávať zákazky kamošom alebo spriazneným firmám, ako to už vidíme pri niektorých akciách, ktoré sa udiali. No a potom je tu ešte jeden dôležitý bod a ten je, že „vláda považuje za dôležité systémové zlepšenie sociálneho postavenia kultúrnych pracovníkov v spoločnosti s osobitným dôrazom na pracovníkov miestnej kultúry.“ A tu by som poprosila o vašu pozornosť, lebo realita je veľmi v rozpore s tým, ako sa zaväzuje programové vyhlásenie vlády, a teda vláda v ňom, pretože Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky zneužilo konsolidáciu a nariadilo 10-percentné škrty v personálnych nákladoch zriaďovaných inštitúcií. Ono kvôli tomu môže prísť o prácu až 476 pracujúcich po celom Slovensku a štatutári a štatutárky erbových inštitúcií, ako napríklad Slovenská národná galéria ... divadlo ... múzeum, Pamiatkový úrad boli prepustení bez udania dôvodu. Ministerstvo ruší celé oddelenia analytických či odborných útvarov. Inštitúcie sú cielene, personálne a aj finančne oslabované. Ich odborná činnosť je paralyzovaná, pracovné podmienky v umení a kultúre sú neudržateľne nedôstojné. Ľudia pracujúci v kultúre, a to som už spomínala, majú dokonca o 15,8 % nižšie platy, ako je priemer v iných odvetviach národného hospodárstva, a ono toto číslo sa prehlbuje, pretože tu robí veľa ľudí s vysokoškolským vzdelaním druhého stupňa, takže ono to potom vychádza, že majú priemerne o 385 eur mesačne menej, ako je priemer v iných odvetviach. Ale toto je zjavne pani ministerke jedno, hlavne že oni majú navýšené platy. Dôležité je teda spomenúť aj spôsob, akým už rok ministerka a úradník Machala komunikujú o pracovníkoch a pracovníčkach v kultúre, pretože je to vlastne neuveriteľná vec, keď vedenie ministerstva nielenže neobhajuje ľudí svojho rezortu, ono ich aj neustále napáda, zhoršuje im pracovné podmienky, bezdôvodne ich vyhadzuje. Ale najmä Machala a Šimkovičová sa snažia Slovensku podsúvať, že v kultúre pracujú ľudia leniví či nacucnutí na nejaké fondy, že tu pracuje len nejaká kaviareň – a mne to celé je naozaj veľmi ťažko vyslovovať –, pretože každý súdny človek, ktorý sa v prostredí kultúry hýbe, vie, že opak je pravdou. Podmienky nie sú ani náhodou ľahké, odmeny sú nízke, práca nestabilná, pracovníci a pracovníčky v kultúre pracujú od nevidím do nevidím, nepoznajúc presnú pracovnú dobu. Toto presne svedčí o tom, ako ministerka nemá absolútne prehľad o tom, čo sa deje v rezorte kultúry. Odporúčam každému vypočuť si dnes jej vyhlásenie k tomuto odvolávaniu. V podstate je to jasne podčiarknuté, prečo sa naozaj nikdy nemala stať ministerkou. Ja, za mňa to bola jednoznačná odpoveď. Ona jednoducho nemá tento rezort ani rada a ani mu nerozumie, čo je teda dosť divoká kombinácia. Ono celé toto napádanie ľudí v kultúre a také to veľmi pohŕdavé rozprávanie o nich a celé také to štvanie v spoločnosti dospelo až do bodu, že dokonca Konfederácia odborových zväzov musí nahlas hovoriť, že pracovníci v kultúre sú rovnako ťažko pracujúci ako iní pracujúci v iných odvetviach , pretože taká je pravda. Už aj za takúto dehonestáciu ľudí zo sektoru jej zverenému, za poštvávanie ľudí proti sebe by mala byť ministerka Šimkovičová odvolaná. Mne osobne bolo z toho veľmi smutno, keď som ju dnes počula rozprávať o ľudí v kultúre. Výpočet dôvodov na odvolanie ministerky Šimkovičovej je až obludne siahodlhý. Podrobne nimi prešla moja kolegyňa Zora Jaurová. Ja som sa za klub Progresívneho Slovenska venovala aspoň stručne k objasneniu, akú nulovú váhu má pre ministerku Šimkovičovú vlastné programové vyhlásenie vlády. Keď vám naozaj na tomto záleží na tejto téme, naozaj si porovnajte, čo sa deje a čo je napísané v programovom vyhlásení vlády. A preto my v Progresívnom Slovensku budeme hlasovať za odvolanie ministerky kultúry Šimkovičovej a apelujeme na každého a každú jednu z vás poslankýň a poslancov koalície, ktorým naozaj úprimne záleží na našej kultúre – a my vieme, že sú medzi vami takí –, aby ste rovnako prispeli k jej odvolaniu. Ďakujem pekne. (Potlesk.) [14:01] Peter Žiga Na vaše vystúpenie – dve faktické poznámky. Pán poslanec Sabo. [14:21] Michal Sabo – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, a ďakujem tebe, drahá Dana, aj so Zorou ste dnes podali naozaj holistický vhľad do toho pre celú verejnosť, v akom stave je ministerstvo kultúry. V minulých rokoch sme mali ministerku kultúry, ktorú sme prezývali aj Colombova žena. Vedeli sme že Natália Milanová existuje, ale nebolo ju akosi vidno. A tak sme si aj nejak priali, aby ministerku kultúry bolo viac vidieť. Neviem, či sme si dobre priali, až takto viditeľnú ministerku kultúry. Pani Šimkovičová keď na Markíze moderovala Televízne noviny, tak bola v správach dvakrát-trikrát do týždňa a jej sa teda prianie splnilo. Teraz je v správach každý deň. Niekedy aj celý deň. Prianie sa splnilo aj Lukášovi Machalovi, ktorý z pozície generálneho tajomníka služobného úradu sa teraz môže mstiť všetkým, kto jemu alebo jeho kamošom kedykoľvek spôsobili akékoľvek bobo, malinký. Ministerstvo kultúry plní dokonca priania, ako sme počuli, aj o dostupnom bývaní. Riaditeľ Slovenskej národnej galérie býva zadarmo priamo v galérii – sen. Oskar Rózsa si tiež splní prianie, lebo dlhé roky chcel zmeniť štátnu hymnu. Jemu sa to tiež vyplní, navyše za každé jedno hranie novej verzie štátnej hymny môže dostávať vyplatené tantiémy. A to naozaj nebude málo, keďže v zákone o STVR je povinné hranie hymny vždy o polnoci každý deň na všetkých programových službách. Perfektné! Tomu sa v rádiovom slangu hovorí, že áčková rotácia . Skrátka, keď to tak počúvame dnes pri tejto príležitosti odvolávania Martiny Šimkovičovej z postu ministerky kultúry, tak aktuálne vedenie ministerstva kultúry je ministerstvom splnených prianí alebo ministerstvom, kde sa plnia sny, strašidelné sny. A keď už sa nám teda blíži ten Halloween (povedané so smiechom), a ja vlastne neviem, či to ešte môžem povedať, či to nebude čoskoro zakázané povedať, slovo Halloween. [14:21] Michal Sabo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Dubovický. [14:21] Richard Dubovický – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo pán predsedajúci. Dana, to, čo si všetko povedala, so všetkým sa vieme my tu, celá opozícia stotožniť. Mňa len mrzí stále to, že sa nevie s tým stotožniť strana SMER v takomto prípade, lebo práve bývalý minister Maďarič bol osoba, ktorá postavila kultúru na nohy. Roky rokúce, bol to najdlhšie – opravte ma, ak sa mýlim, kolegovia zo SMER-u –, ale bol to najdlhšie pôsobiaci minister v Slovenskej republike. To znamená, že práve minister za SMER pán Maďarič vytvoril tú kultúru takú, aká je. A že vy zo SMER-u ste si povedali, že chcete si ju zničiť len kvôli trojpercentnej strane, je mi smutno. A dovoľte mi, a budem citovať pána bývalého ministra Maďariča na pani ministerku, čo povedal nedávno v jednej diskusii: „Nemala by spravovať kultúru, nakoľko sa tam nehodí svojím zmýšľaním, ale ani vzdelaním, ani skúsenosťami, tam proste nepatrí.“ To je bývalý minister kultúry za stranu SMER-u. Takže vy idete momentálne to, čo sa udialo, to ste vybudovali, to čo ako-tak fungovalo dobre, idete si proste zahodiť a koniec. Alebo budete teraz tvrdiť to, že celé roky riadené ministerstvo SMER-om bolo zle riadené? Všetky projekty, ktoré boli vytvorené, boli zle vytvorené? Toto mi idete povedať teraz kolegovia zo SMER-u? Ja si myslím, že jedno jediné ministerstvo, ktoré jakž-takž fungovalo dobre, bolo pod ministrom Maďaričom. A vy ste to všetko zahodili preč. A po vás bude potopa a potom budeme to všetko naprávať my. Ďakujem. [14:21] Peter Žiga – Uvádzajúci uvádza bod S reakciou pani poslankyňa Kleinert. [14:21] Dana Kleinert – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne všetkým, čo ste reagovali. Ja mám niekedy pocit, že pani ministerka Šimkovičová to berie tak osobne, že my sme voči nej osobne zaujatí , ale nám je to naozaj jedno, keby tam bolo iné meno, iný človek a robil by to isté, tak by sme my hovorili to isté. Rovnako by sme sa postavili na obranu rezortu kultúry. Nie je to o vás osobne, pani ministerka. Je to o činoch, ktoré robíte. My sme boli pred rokmi na námestiach aj, vyjadrujúc nespokojnosť, s pani ministerkou Laššákovou. Rovnako sme jasne kritizovali pani Milanovú, ktorá do plánu obnovy dokázala zakomponovať presne nula eur. Ale toto, čo sa tu deje dnes pod vaším vedením, pani ministerka, je absolútne nevídané. A ako som už spomínala, mala som tú možnosť byť na poslaneckom prieskume v Slovenskej národnej galérii a pre mňa to bol zážitok, z ktorého sa spamätávam dodnes, ktorý ani neviem poriadne prerozprávať iným ľuďom, pretože bol tak neprenosný, pretože tam bol pán Bittner a teraz je tam pán Timko ako menovaní riaditelia, ktorí sú tak veľmi mimo, že je to vlastne, to sa nedá popísať. A keď sa aj bavíme o tom, že sú to ľudia čísel, keby sme sa aspoň toho vedeli chytiť, že dobre, že nemusia rozumieť ničomu, kde sú, ale tým číslam. Ale napríklad, keď nám začal pán Bittner hovoriť o tom, ako on chce prenajať Café Berlinka za 180 eur na meter štvorcový mesačne, a že to je určite v pohode pri gastre, prípadne že veď máme tam celé to nádvorie, však tam sa dá sedieť, lebo to môže byť gastro, alebo vy ste tu zopakovala dnes čísla, ktoré on vám dal. Zopakovali, a nevediac, čo čítate. On si tam pletie úväzky s počtom ľudí, napríklad ak sa porovnáva galéria česká a slovenská. Jednoducho, vy absolútne netušíte, o čom hovoríte, tak ako ani ten pán riaditeľ, a toto je to tristné. Nie je to voči vám osobne, je to voči vašej práci. [14:21] Peter Žiga – Vystúpenie v rozprave Ďalším vystupujúcim v rozprave by mal byť pán poslanec Čaučík, ale nevidím ho v sále, teda stráca poradie. A pokračovať bude pán poslanec Dostál za poslanecký klub SaS, nech sa páči. [14:21] Ondrej Dostál – Vystúpenie v rozprave Vážená pani ministerka, vážený pán podpredseda Národnej rady, dovoľte, aby som na úvod z môjho vystúpenia k návrhu na vyslovenie nedôvery členke vlády, poverenej vedením rezortu kultúry, pani Martine Šimkovičovej vyzval predstaviteľov vládnej koalície, aby sa zmierili s výsledkami volieb. Opakovane tu predstavitelia koalície používajú floskulu, že opozícia nerešpektuje výsledky volieb . A prejavom toho, že opozícia nerešpektuje výsledky volieb, má byť údajne to, že my vás kritizujeme . Aj dnes tu zaznelo – a nie raz – z úst predstaviteľov koalície, že návrh na odvolanie ministerky kultúry pani Šimkovičovej sme predložili preto, lebo sa nevieme zmieriť s výsledkami volieb. No ale v skutočnosti je to úplne naopak, to vy sa neviete zmieriť s výsledkami volieb, lebo tie výsledky volieb znamenali, že ľudia, voliči nejako rozhodli, zvolili si svojich zástupcov na štyri roky, a áno, vy ste sa dohodli na zostavení vlády, vládnete a budete vládnuť, pokiaľ sa nerozhádate zase nejako ako pán Huliak s pánom Dankom alebo niekto iný s niekým iným, na to máte mandát. Ale aj my sme dostali mandát. A súčasťou nášho mandátu je, že vás ako opozícia máme kontrolovať, máme kritizovať, máme upozorňovať na vaše prešľapy, pýtať sa vás, kritizovať vás v parlamente, kritizovať vás v médiách, kritizovať vás na námestiach, to môžu robiť aj tí, čo nemajú mandát od voličov, je to úplne legitímne klásť vám nepríjemné otázky a predkladať návrhy na vyslovenie nedôvery tým členom vlády, ktorí zlyhali a ktorí nemajú byť na miestach, na ktorých sú. Na to my máme mandát. To sú výsledky volieb a ja vás chcem požiadať, aby ste výsledky volieb rešpektovali. Lebo keď vy spochybňujete naše právo navrhovať odvolanie člena vlády, tak tým spochybňujete vôľu voličov, ktorú vyjadrili tak, že máme tu viac ako 30 opozičných poslancov v parlamente, a teda môžeme takéto návrhy predkladať. K samotnému návrhu na odvolanie alebo na vyslovenie nedôvery pani ministerke Šimkovičovej by som za poslanecký Klub strany Sloboda a Solidarita, chcel povedať, že stotožňujeme sa s týmto návrhom, viacerí z nás sú pod týmto návrhom podpísaní a budeme ako poslanecký klub SaS hlasovať za vyslovenie nedôvery pani ministerke. Stotožňujeme sa aj s tým tvrdením alebo názorom, že pani ministerka Šimkovičová sa nikdy nemala stať ministerkou kultúry. Bolo to zjavné úplne na začiatku a opakovane to potvrdzuje. Bolo to zjavné už pri tom prvom návrhu na odvolanie. Bolo to zjavné v auguste. A v prípade iného rezortu by možno tie dôvody vychladli, a teraz keď po dvoch mesiacoch, o dva mesiace neskôr, ako bol daný ten návrh, tak možnože by sme hovorili už o nejakých neaktuálnych veciach, ale pani ministerka je schopná každý deň, každý týždeň dodávať nové a nové argumenty, pre ktoré by mala byť odvolaná. Rád by som povedal aspoň niektoré z nich, ktoré v poslaneckom Klube SaS považujeme za dôležité, ktoré sa v mnohom prekrývajú s tým, čo hovorili kolegyne z Progresívneho Slovenska, a ktoré sú zhodné alebo prekrývajú sa s tými, ktoré vyslovujú predstavitelia kultúry, napríklad tí, ktorí sú združení v iniciatíve Otvorená kultúra! To sú tí sorosovci , ako nás tu poúčajú predstavitelia vládnej koalície. Nebudem sa príliš, príliš rozvádzať tie argumenty, sú, sú známe. Medzi tie dôvody určite patria čistky v rezorte kultúry. Mnohí vedúci pracovníci boli účelovo odvolaní, a to i v prípadoch, kedy svoju prácu vykonávali s mimoriadnymi objektívne merateľnými výsledkami. Desiatky zamestnancov ministerstva kultúry boli prepustené, a to napriek tomu, že vykonávali odbornú, vysokokvalifikovaná prácu bez nedostatkov, a je aj vysoký predpoklad, že budúci rok budú tie čistky pokračovať ďalej, keďže tento rok už boli vyčerpané prostriedky na odstupné. Viacerí umelci a viaceré umelkyne, kultúrne a občianske zoskupenia sa dostali pod paľbu osobných, lživých a zákerných útokov od osôb v hierarchicky nadradenom vzťahu. A tieto útoky sú ako súkromné, tak aj verejné a viacerí zamestnanci organizácií zriaďovaných ministerstvom kultúry čelia zastrašovaniu, vyhrážkam a šikane na pracovisku. Vedenie rezortu sa súkromne i verejne vyhráža jednotlivcom, ktorí sa odmietajú podriadiť nimi preferovanej ideologickej perspektíve. Vedenie rezortu opakovane deklaruje neposkytnutie podpory tým jednotlivcom a subjektom, ktorí sa napríklad hlásia alebo majú nejaký vzťah k sexuálnym menšinám, ale i široko definovanej skupine žiadateľov – v úvodzovkách – vybočujúcich z normálu, hoci takéto konanie je protizákonné. Reálnym príkladom je napríklad zrušenie predstavenia s LGBTI tematikou, ktoré malo byť súčasťou queer festivalu v Bratislave. Vedenie rezortu svojou nekompetentnosťou spôsobilo znefunkčnenie podporenej finančnej schémy Obnov si svoj dom , čím zastavilo financovanie obnovy pamiatok a vystavilo ľudí pracujúcich v tejto oblasti hrozbe ekonomického kolapsu. Tam je to číra nekompetentnosť. Ja chápem, že máte ideologické predsudky, že musíte nejako ventilovať svoju nevraživosť voči LGBT ľuďom, voči tomu, čo vnímate ako nejaké progresívne alebo liberálne sprisahanie, ale toto je čisté babráctvo. Manažérsky nezvládnuté legislatívne zmeny paralyzujú fungovanie verejnoprávnych fondov, rovnako legislatívne zmeny umožňujú účelové a netransparentné obsadzovanie riadiacich pozícií v kultúre bez uvedenia dôvodu pri, pri odvolávaní. Neodborné zásahy do fungovania kultúrnych fondov, ale i vedenia inštitúcií výrazne ohrozujú zahraničné spolupráce a vytvárajú reputačné škody slovenskej kultúre nielen v zahraničí, ale znižujú kvalitatívne štandardy aj pre domáce publikum. Verejnoprávnu RTVS ste pretvorili na štátnu STVR. Práca ľudí v spravodajstve STVR je cenzurovaná. Personálne pracovné výkony ľudí v kultúre, ako napríklad divadelné predstavenia či dramaturgie výstav verejne napádajú a narúšajú politickí reprezentanti súčasnej koalície s cieľom cenzorsky do nich zasahovať a ministerstvo kultúry alebo vedenie ministerstva kultúry sa proti takýmto zásahom nedokáže ohradiť. Do vedenia inštitúcií sa dostávajú nekompetentné osoby, ktoré neodbornými rozhodnutiami narúšajú ich riadny chod. Vedome alebo z nevedomosti bránia odbornému pracovnému výkonu pracujúcich a neschopnosťou nastaviť udržateľné smerovanie dostávajú zamestnancov do sociálnej a ekonomickej neistoty, a ľudia pracujúci v oblasti kultúry a umenia a kreatívneho priemyslu trpia dlhodobým podfinancovaním sektoru, tá situácia sa nekompetentnými rozhodnutiami namiesto riešenia ďalej zhoršuje. Pracovníci v kultúre sú odkázaní na nedôstojné pracovné podmienky a ich zotrvanie v oblasti kultúry častokrát stojí na ich vnútornom hodnotovom nastavení a presvedčení o zmysluplnosti ich práce. K dnešnému dňu boli odvolaní riaditelia: Slovenskej národnej knižnice, Bibiany, Kunsthalle, RTVS, Slovenského národného divadla a Slovenskej národnej galérie, šéfdirigent Košickej filharmónie, Slovenského národného múzea, momentálne čelí odvolávaniu a radikálnemu prepúšťaniu aj Pamiatkový úrad. Takto zlé to naozaj už dávno nebolo. Niektorí sa domnievajú, že takto zlé to za jeden rok pôsobenia jedného ministra alebo ministerky v kultúre ešte nikdy nebolo. Ja som už dosť starý na to, aby som si pamätal všetkých ponovembrových ministrov kultúry, pár mesiacov pôsobiacim Ladislavom Chudíkom počínajúc, Agnesom Snopkom, ktorý položil základy fungovania kultúry slobodnej a demokratickej spoločnosti, pokračujúc a pani ministerkou Šimkovičovou končiac. A ak by sme v tej minulosti hľadali nejaké vzory, podľa ktorých pani ministerka postupuje a ku ktorým sa svojím pôsobením približuje, tak asi najviac sa jej pôsobenia podobá na pôsobenie ministrov kultúry za HZDS z druhej a tretej vlády Vladimíra Mečiara, teda Dušana Slobodníka a Ivana Hudeca. Aj ich pôsobenie bolo poznačené ideológiu, vtedy to bola ideológia nacionalizmu, spochybňovania tých zmien, ktoré prišli s novembrom ’89, a boli tam aj také milé podobnosti. Pánovi ministrovi Slobodníkovi sa nepáčila básnička, ktorú napísal s narážkou naňho básnik Ľubomír Feldek, no tak ho zažaloval, tak ako teraz pani ministerka ide žalovať alebo ide dávať trestné oznámenie na pána Hvoreckého. A súdy dali za pravdu pánovi ministrovi a nakoniec až Európsky súd pre ľudské práva konštatoval, že Slovenská republika nemala právo postihnúť Ľubomíra Feldeka za ten vyslovený názor, ktorý bol ostrý, tvrdý, a tiež tam prirovnával Dušana Slobodníka k fašistovi, narážajúc na jeho minulosť v Hlinkovej mládeži. Uvidíme, ako dopadne trestné oznámenie pani ministerky na, na pána Hvoreckého, ale myslím si, že ak nie skôr, a verím, že skôr, tak najneskôr na tom Európskom súde pre ľudské práva dostane... teda dostaneme odpoveď, že sloboda prejavu v tomto prípade má prednosť . Alebo minister kultúry Ivan Hudec v tretej vláde Vladimíra Mečiara, asi je to inšpirácia pre pani ministerku kultúry ako odmieta dialóg s kultúrnou obcou, ako tvrdošijne presadzuje svoje záujmy, odmieta akúkoľvek kritiku a odmieta napríklad poskytovať rozhovory štandardným médiám. A keď som hovoril o tom, že pani ministerka každým dňom, každým týždňom dodáva nové a nové dôvody pre to, aby jej bola vyslovená nedôvera, tak jeden z najvážnejších problémov je likvidácia verejnoprávneho média, verejnoprávneho Rozhlasu a televízie Slovenska a jej nahradenie štátnou televíziou. A nielen, že si toto silou, väčšinou bez, bez, bez riadneho zdôvodnenia a za použitia nekorektnej argumentácie napríklad voči bývalému generálneho riaditeľovi RTVS Ľubošovi Machajovi koalícia, koalícia presadila, teraz to ide dokonať, doteraz nie je skompletizovaná Rada STVR, funguje STVR v provizóriu a v tej časti Rady STVR, ktorá má pôvod ministerstve kultúry, a teda ktorá bola v rukách ministerstva kultúry, je jedným zo zástupcov štátu alebo ministerstva a pán Machala, generálny tajomník služobného úradu, spoluautor a hlavný presadzovateľ, presadzovateľ toho zákona, čím dochádza k úplnému prepojeniu, prepojeniu výkonnej moci a údajne verejnoprávneho média, ťažko ho označovať za verejnoprávne médium v takejto situácii. Členovia štrajkového výboru Iniciatívy zamestnancov a spolupracovníkov Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu upozornili v septembri na možný konflikt záujmov pri vymenúvaní Lukáša Machalu do, do Rady STVR. Dovolím si zacitovať: „Štrajkový výbor Iniciatívy zamestnancov a spolupracovníkov Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu žiada o pozastavenie voľby členov Rady STVR v parlamente, dôvodom sú vážne podozrenia z konfliktu záujmov a nepotizmu pri dosadení prvých členov rady, ktorých nominovalo ministerstvo kultúry, ich vymenovanie považujeme za právne napadnuteľné a neakceptovateľné, výber štyroch z deviatich členov budúcej Rady STVR je bezprecedentným škandálom, ministerka kultúry Martina Šimkovičová vymenovala za člena rady aj samotného generálneho tajomníka služobného úradu ministerstva Lukáša Machalu, pričom sa odvoláva na odporúčania výberovej komisie, ktorú sama zriadila. Pripomíname, že Lukáš Machala bol z jedným z podstatných autorov zákona, ktorým súčasná vládna koalícia zrušila verejnoprávnu RTVS a urobila z nej prakticky štátnu STVR, zákon si tak pripravil aj sám pre seba, nominácia prvých členov Rady STVR bola netransparentná a fakt, že o zložení výberovej komisie sa verejnosť dozvedá až dlhšie po výbere kandidátov, bol doteraz aj napriek rôznym výkyvom v Slovenskej demokracii nepredstaviteľný. Vymenovaním Lukáša Machalu za člena Rady STVR došlo k personálnemu prepojeniu výkonnej politickej moci a verejnoprávneho média, ktoré sa stalo politicky podriadeným už zmenou legislatívy. Pre pochybnosti a obavy týkajúce sa predovšetkým vymenovania členov Rady STVR poslala podpredsedníčka Európskej komisie Věra Jourová list ministerke kultúry Martine Šimkovičovej list. Pripomína jej, že Európska komisia pozorne sleduje vývoj súvisiaci so zákonom o STVR, najmä pokiaľ ide o jeho súlad s Európskym zákonom o slobode médií. Aj keď toto ustanovenie bude platiť až od augusta 2025, členské štáty sa musia už teraz zdržať prijímania akýchkoľvek opatrení, ktoré by mohli vážne ohroziť jeho uplatňovanie. Zo zverejnených mien členov výberovej komisie priamo vyplýva, že Lukáš Machala sa za člena Rady STVR nechal zvoliť ľuďmi, ktorí sú jeho kolegami alebo spriaznenými osobami zamestnanými priamo na ministerstve a v minulosti spolu s ním pôsobili v rôznych organizáciách. Tento konflikt záujmov sa týka najmä riaditeľa kancelárie ministerky Svetozára Nižňanského, ktorý ako člen komisie vybral Lukáša Machalu, s ktorým kedysi pôsobil v štruktúrach rovnakého hokejového klubu. Svetozár Nižňanský je zároveň syn bývalého riaditeľa Slovenskej televízie Štefana Nižňanského. Riaditeľom jeho kancelárie bol práve Lukáš Machala. Štefan Nižňanský v minulosti ako riaditeľ bývalej Slovenskej televízie priamo na stránkach verejnoprávneho média písal príspevky proti novinárom a spoločne s Lukášom Machalom cenzurovali prácu novinárov v investigatívnej relácii Reportéri. Štefan Nižňanský nedávno označil v mesačníku Extra Plus jedného z členov štrajkového výboru RTVS za „potkana“. Druhou členkou výberovej komisie bola Petra Bačinská, vedúca oddelenia komunikácie na ministerstve kultúry a manželka kandidáta za Kotlebovu ĽSNS vo vlaňajších parlamentných voľbách, ktorá zdieľa nenávistné príspevky na adresu LGBTI+ komunity, utečencov či liberálov. Šokuje nás aj zistenie, že vo výberovej komisii, ktorá Lukáša Machalu odporučila ministerke na vymenovanie za člena Rady STVR,“ bol členom odboru zvláštnych činností STVR Marek... „bol šéf odboru zvláštnych činností STVR Marek Marhula, pričom meno Marek Marhula sa v obchodnom registri vyskytuje v spoločnej firme, v ktorej v tom istom čase podnikala aj Mária Machalová, príbuzná Lukáša Machalu. Tieto informácie sú tak absurdné, že si nevieme predstaviť, ako sa k nim postaví Európska komisia.“ Aj na základe týchto informácií som interpeloval pani ministerku, že či považuje výber členov Rady STVR za korektný a transparentný a či nevidí konflikt záujmov vo vzťahu k pánovi Lukášovi Machalovi . Odpoveď od pani ministerky je, samozrejme, že považuje za korektný a transparentný ten výber a v spôsobe výberu členov Rady STVR nevidí konflikt záujmov . Argumentuje tým, že ani jeden z dvoch zamestnancov Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, ktorí boli členmi výberovej komisie nie je v priamej línii podriadený generálneho tajomníka služobného úradu Lukáša Machalu, takže je vlastne všetko v poriadku. Ďalej argumentuje tým, že, že z členov rady, piatich členov rady, alebo teda komisie iba dvaja zamestnancami ministerstva kultúry, zvyšných troch členov komisie vymenovala ministerka kultúry tak, ako to stanovuje smernica, ktorou sa upravuje postup výberového konania na členov Rady STVR, z čoho vyplýva, že v komisii bola prevaha osôb z externého prostredia, čiže asi je to úplne v poriadku a je úplne korektný, transparentný a bez akéhokoľvek konfliktu záujmov postup, že sa členom rady stal ministerkou kultúry vymenovaný pán Lukáš Machala, zhodou okolností generálny tajomník služobného úradu ministerstva kultúry. Druhá vec, ktorá ma zarazila, je, že účelové zmeny zákonov o verejnoprávnych fondoch, či už Audiovizuálnom, alebo Fonde na podporu umenia, ktoré tu prešli na návrh pána poslanca Michelka, s ktorými akože ministerstvo kultúry nemá nič spoločné, iba ich podporuje, tak spravili ste fintu, dali ste to ako poslanecký návrh, potom ste, potom ste dali rozsiahly pozmeňovák, ktorý bol ďalekosiahlejší, obsiahlejší a zásadnejší ako samotný návrh, a jedna zo zmien je, že ste rozšírili počet členov audiovizuálnej... Rady Audiovizuálneho fondu aj Fondu na podporu umenia tak, aby v ňom mali prevahu zástupcovia ministerstva, a vy ste si tam dali prechodným ustanovením, že ministerka vymenuje tých nových členov Rady Audiovizuálneho fondu do 15. augusta. No a v septembri, v septembri ešte neboli, ešte doteraz nie sú vymenovaní všetci, aj tí, čo boli vymenovaní, boli, boli vymenovaní neskôr, tak som sa spýtal pani ministerky, teda účelovo ste zmenili zákon o Audiovizuálnom fonde, aby ste v Rade Audiovizuálneho fondu mohli mať väčšinu, dali ste si prechodné ustanovenie, že, že do 15. augusta vymenujete tých chýbajúcich členov rady. Sami ste si nastavili podmienky a potom ste nestihli termín, ktorý ste si sami určili. Tak som sa spýtal interpeláciou, že prečo pani ministerka nedodržala zákonom stanovenú lehotu, podľa ktorej mala členov Audiovizuálneho fondu vymenovať do 15. augusta, a dostal som odpoveď, že všetkých členov rady Audiovizuálneho fondu sa v tomto termíne, teda do 15. augusta 2024 nepodarilo vymenovať z dôvodu prísnych kritérií, ktoré vyplývajú zo zákona o Audiovizuálnom fonde, a tie prísne kritériá sú, že za člena rady možno vymenovať fyzickú osobu, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, je bezúhonná, má vysokoškolské vzdelanie aspoň 2. stupňa, má najmenej 3-ročnú odbornú prax v oblasti podľa ods. 1. No tak ak sú toto mimoriadne prísne kritériá... Potom tam v odpovedi pani ministerka spomína, s čím, s akými inými funkciami je to členstvo nezlučiteľné, napríklad generálny tajomník služobného úradu to nemôže byť , ešte šťastie, keby to tam nebola, táto podmienka, tak už by sme tam určite mali pána Lukáša Machalu vymenovaného, a potom, čo nemôže člen rady vykonávať, napríklad funkciu v orgánoch politickej strany alebo, alebo politického hnutia, nesmie byť štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu žiadateľa o finančné prostriedky a tak ďalej, ďalej že je to v zmysle zákona o... ústavného zákona o ochrane verejného záujmu výkonom verejnej funkcie... Ja neviem, čo sú toto za náročné, náročné podmienky, že ministerstvo kultúry nevie nájsť človeka, ktorého by tam, by tam dosadilo, a teda uzatvára pani ministerka, že troch nových členov rady, pána Nižňanského, pani Prágerovú a pani Štepanovičovú som vymenovala do funkcie dňa 5. 9. , čiže tri týždne po termíne, ktorý stanovil zákon, ktorý ste si sami schválili, po dôkladnom zvážení všetkých zákonných predpokladov na výkon tejto funkcie vo verejnoprávnej inštitúcii. V súčasnosti má Rada Audiovizuálneho fondu 12 členov a zostávajúceho člena pani ministerka vymenuje v čo najkratšom čase, hneď ako nájdeme kandidáta, ktorý spĺňa všetky zákonom stanovené podmienky, bezodkladne ho vymenuje. Tak už sme v sklze, koľko, už dva mesiace sme v sklze a nemáme ešte kompletnú Radu Audiovizuálneho fondu. A posledná, tretia interpelácia, ktorú som v rovnakej chvíli adresoval pani ministerke, a týka sa toho druhého z fondov, ktorý ste účelovo upravili opäť v rámci toho balíku pána poslanca Michelka, s ktorým akože ministerstvo nič nemá, a pýtal som sa na to, prečo bol z funkcie odvolaný Ján Hrkút z funkcie člena Rady Fondu na podporu umenia. A spýtal som sa to preto, lebo Ján Hrkút bol za člena Rady Fondu na podporu umenia vymenovaný pani ministerkou Šimkovičovou na základe tej účelovej novely pána poslanca Michelka. Jediná známa vec, ktorou sa previnil, je, že chodil na zasadnutia Rady Fondu na podporu umenia, že tí ostatní členovia rady, ktorých tam nominovala pani ministerka, bojkotovali a nechodili na, na zasadnutie rady, a tento napriek tomu, že ho pani ministerka vymenovala, tak tam chodil. No tak som sa spýtal, že aké boli dôvody jeho odvolania, a dostal som veľmi zaujímajú odpoveď, ktorú, teda je stručná, takže ju prečítam. „Váš osobný záujem o kultúru a dianie v nej ma nesmierne teší. Čo sa týka odvolania Jána Hrkúta z funkcie člena Rady Fondu na podporu umenia, určite ste zachytili, že Národná rada Slovenskej republiky najskôr v máji tohto roku a následne v júni prelomením veta vtedajšej pani prezidentky schválila novelu zákona o Fondu na podporu umenia. Do platnosti vstúpila 1. augusta 2024. V zmysle nej, konkrétne § 5 ods. 1 ôsmich členov rady vymenúva a odvoláva ministerka kultúry, z toho jedného na návrh starostov obcí, primátorov miest a predsedov samosprávnych krajov, piatich členov vymenúva a odvoláva minister na návrh profesijných združení aktívne činných v oblasti umenia, kultúry alebo kreatívneho priemyslu, ktoré sú registrované alebo evidované na ministerstve kultúry Slovenskej republiky, alebo na návrh právnických osôb zriadených zákonom, ktoré pôsobia v oblasti umenia, kultúry alebo kreatívneho priemyslu. Vzhľadom na uvedené bolo teda tak menovanie, ako aj odvolanie Jána Hrkúta v mojej kompetencii, ktorú som ako ministerka využila.“ Bodka. Tak ja som sa spýtal, aké boli dôvody, a dostal som teda síce stručnú odpoveď, ale bezobsažnú, lebo tam nie je, nie je uvedený žiadny dôvod. Ja som nespochybňoval, že je to v kompetencii pani ministerky, len som sa spýtal, že prečo. Prečo, keď niekoho vymenuje, tak, tak ho vzápätí odvolá, keď jediným známym previnením je, že zúčastňuje sa zasadnutí Rady Audiovizuálneho fondu, čo je vlastne ten dôvod, pre ktorý tam bol vymenovaný, lebo členovia Rady Fondu na podporu umenia, pardon, členovia Rady Fondu na podporu umenia sú vymenovaní do funkcie preto, aby sa zúčastňovali zasadnutí Rady Fondu na podporu umenia, nie aby zasadnutia rady bojkotovali. Úplne záverom, naozaj sa chcem ohradiť voči tomu nenávistnému tónu, voči tomu hrubému, hrubému vyjadrovaniu zo strany predstaviteľov vládnej koalície aj zo strany pani ministerky. Opäť ohradzujú sa predstavitelia koalície, že ako strašne sa predstavitelia opozície alebo voliči opozície vyjadrujú na, na adresu pani ministerky, ja som tu zatiaľ žiadne hrubé vyjadrenie zo strany poslankýň alebo poslancov opozície, ktoré sa vyjadrovali k pani ministerke, nezaregistroval. Zaregistroval som kritiku, ktorá je úplne namieste, ale z jej strany som zaregistroval slová ako pijavice, mafia, a to nie na adresu opozičných poslancov, na adresu ľudí z kultúry, ľudí z umenia, to sú pijavice, to sú, to sú mafia. Čiže dobre, tak vmietnete niečo také politickému oponentovi, my sme to povinní zniesť, aj keď je to hrubé a nemalo by sa takto, aj na adresu z ľudí kultúry. Pani ministerka... alebo teda jej GTSÚ dávajú trestné oznámenia na Michala Hvoreckého za jeho názor, že pani ministerka je neofašistka , alebo na iniciátorov petície a výzvy za odstúpenie pani ministerky. Vy sa tu dovolávate slobody slova, a pritom dávate trestné oznámenia na svojich kritikov za ich názor. Takto sa to nerobí. (Potlesk.) [14:44] Peter Žiga Na vaše vystúpenie – štyri faktické poznámky. Ako pani... ako prvá, pani poslankyňa Kleinert, nech sa páči. [14:51] Dana Kleinert – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem ti, Ondro. Ja by som chcela zareagovať na to, že ono vlastne pani ministerka ako kebyže vošla do miestnosti, kde je nejaká stavebnica poskladaná, a ona to že... úplne to proste rozhádže, jedovito nahnevane rozhádže to po celej tej miestnosti, a nemá plán B, že ako to postaví naspäť, alebo nekomunikuje, že idem to postaviť naspäť. Jednoducho ako pre mňa je to fascinujúce. A ono sú aj tie konkrétne príklady, o ktorých som hovorila, lebo to, aké rozhodnutia robí napríklad, že odvolá zo dňa na deň riaditeľa Slovenského národného divadla uprostred akcie, kedy sa majú sťahovať dielne, a zároveň tesne pred sezónou a nechá divadlo bez štatutára dlhé týždne, je vlastne presne tým dôkazom, že rozhádzať vie každý, ale, ale spraviť to poriadne asi nie. A toto bolo presne ono. A preto to, na čo my sa vieme spoľahnúť, čo si hovoril, že ľudia v kultúre majú ťažké podmienky, a nie je to jednoduché, áno, tam ja napríklad osobne poznám mnohé krajčírky alebo ľudí z obuvníckej dielne, alebo z tej patinačnej dielne a oni v tejto chvíli sedia v tej kaviarni v Národnom divadle a povedia, že veď my to urobíme, my to nejako zvládneme, jasné, že pripravíme nejak tú scénu, oni to proste budú robiť, ako sa vraví, v pote tváre, lebo majú lásku k tomu divadlu, čo, bohužiaľ, nemá ministerka kultúry. A na nich sa vieme spoľahnúť. Ja si dokonca myslím, že aj pán Čanecký to myslí v dobrom a rovnako tak naozaj už sme tu viackrát spomenuli, že ani pani Ťapáková to nemá ľahké, ale pani ministerka urobí tak absolútne nekompetentné rozhodnutie, ktoré nemá obdobu, to je, to je proste neuveriteľné, a preto by nemala byť ministerkou kultúry, lebo však my nevieme, čo nás ešte čaká, aké kde sabotáže, v akých inštitúciách. A naozaj sa vieme spoľahnúť len na tých poctivých ľudí, ktorí nakoniec to potom nenechajú padnúť a kľaknúť. Ďakujem. [14:51] Peter Žiga – Uvádzajúci uvádza bod Poslankyňa Jaurová. [14:53] Zora Jaurová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán predsedajúci. Ja som rada, pán poslanec Dostál, že nie iba ja dostávam tieto bezobsažné odpovede z ministerstva kultúry, vidím, že nás je viac. (Povedané so smiechom.) Aj ďakujem, teda že ste pripomenuli, aká je úloha opozície v tomto parlamente, lebo ja odkedy tu sedím, tak vlastne stále tu tak počúvam od tých koaličných poslancov, že prečo to berieme tak vážne , že oni asi nie sú zvyknutí na to, že opozícia si robí svoju prácu. Ale ja si myslím, že veľmi dôležitá a možno aj veľmi zaujímavá je tá paralela, ktorú ste robili s tými mečiarovskými časmi, a je celkom namieste spomínať ľudí, ako bol pán minister Hudec alebo pán Slobodník, lebo áno, oni mali takú podobnú ideologickú bázu ako tú, ktorú vidíme dnes, len ten rozdiel medzi tým, čo bolo vtedy, a tým, čo je teraz, je, že nech boli akokoľvek ideologicky na úplne inej strane, tak aj pán Hudec, aj pán Slobodník boli ľudia, ktorí v kultúre niečo urobili, ktorí napísali nejaké knihy, ktorí mali nejaké vzdelanie, hovorili svetovými jazykmi a vlastne tej kultúre aj rozumeli, len mali na ňu úplne iný názor ako povedzme máme my. Len, bohužiaľ, dnes nám vládnu ľudia, ktorí kultúre nerozumejú, ktorí nemajú ani potrebné vzdelanie, ani potrebný prehľad, a oni sú na to ešte hrdí. A to je to, čomu tu my dnes čelíme, prečo tu my dnes sedíme, pretože ja keď počúvam, ako pán Machala povie, že on chce vymazať kultúrnu pamäť Slovenska a vytvoriť novú , tak mňa mrazí v chrbte, lebo toto nie sú len ľudia, ktorí nemajú radi kultúru, ala oni ju nenávidia, oni nenávidia tých ľudí, ktorí tam pracujú, a tá nenávisť vždy splodí len ďalšiu nenávisť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [14:53] Peter Žiga – Uvádzajúci uvádza bod Pán poslanec Petro. [14:55] František Petro – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, pán podpredseda. Pán kolega Dostál, dovoľte mi, aby som zareagoval trošku na vaše vystúpenie, dotknem sa pár vecí. Vy ste tu hovorili, ako keby poslanci vládnej koalície neakceptovali alebo mali niečo proti tomu, že opozícia má, teda kontroluje vládu a tak ďalej a tak ďalej, tieto veci veľmi dobre poznáme, tieto inštitúty sme využívali my, keď sme boli v opozícii, takže je to úplne legitímne, že vy ako opoziční poslanci môžte zvolávať mimoriadne schôdze na odvolanie člena vlády a podobne. Je to plne legitímne, a preto neviem, že prečo vás to zarazilo. Chcel som sa opýtať ešte vás, ako ste mysleli s tými čistkami, pretože to ma zarazilo, pretože vy ste v tom parlamente už dlhodobo, pracovali ste aj vo vláde, robili ste štátneho tajomníka a čo považujete za čistky. Veď predsa každý, ktorý preberá niektorý rezort, má svoju vlastnú predstavu o riadení tohto rezortu, tak si, samozrejme, tam niektorých ľudí vymení, pretože je to úplne prirodzené. A robili ste to aj vy, len si trošku zalistujte v pamäti a pozrite sa na to, čo bolo v rokoch 2020 – ’23 alebo v iných rokoch, keď ste boli vy ako poslanec súčasťou vlády. Keďže vy viete veľmi dobre a vedeli ste to aj vtedy, keď sa táto schôdza zvolávala, že vládna koalícia neodvolá svojho ministra a neodvolá ho určite ani zajtra, a ten záujem zo strany opozície na odvolaní pani ministerky Šimkovičovej je asi veľmi veľký, keď tu v sále sedí: dva, štyri, šesť, osem, desať poslancov opozície, ktorí chcú odvolať členku tejto vlády. Ďakujem. [14:55] Peter Žiga – Uvádzajúci uvádza bod Pán poslanec Dubovický. [14:57] Richard Dubovický – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja by som chcel hlavne ten záver, pán poslanec Dostál, to, čo ste povedali ohľadom tej nenávisti, ohľadom šírenia tej nenávisti, ale ono si stačí pozrieť aj všetky televízne noviny, kde sa vyjadrujú súčasní vrcholoví politici vládnej koalície, že práve oni sú tí, ktorí šíria tú nenávisť v spoločnosti. Ja si nepamätám, že by tu v pléne z radov opozície, česť výnimkám, to je samozrejmosť, aleže by tu niekto z Progresívneho Slovenska šíril nenávisť. Aj toto odvolávanie je odvolávanie vecné, to znamená, že tam, kde vidíme, kde pani ministerka pochybila, za tieto veci ju odvolávame. A opäť, nebudem sa opakovať, ale ja si osobne myslím, že to, čo sa udialo na ministerstve aj napriek tomu, že nie som expert v rámci kultúry, ale poznám veľa známych na východnom Slovensku, ktorí sú zhrození momentálne z toho, čo sa deje v kultúre, a určite nesúhlasia s krokmi súčasnej ministerky, práve naopak, sú zhrození, že pani bývalá ministerka kultúry, pani Laššáková sa nezastala tej kultúrnej obce, a to nič proti nej, uvedomujem si, že momentálne je v koalícii, ale niektoré zásadné veci, aké sú tieto, ktoré sa dejú teraz v tejto krajine, si bude pamätať história. A je mi ľúto, je mi fakt že ľúto, že ste sa postavili za toto, vládna koalícia. Ďakujem. [14:57] Peter Žiga – Uvádzajúci uvádza bod S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Dostál. [14:59] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem kolegyniam aj kolegom za faktické poznámky k môjmu vystúpeniu. Skúsim zareagovať teda najmä na kolegu z koalície pána poslanca Petra. Ja som sa zarazil alebo, alebo zarazilo ma to, že vy a vaši kolegovia, nie vy osobne, ale vaši kolegovia, predstavitelia vlády, predstavitelia vládnej koalície v parlamente opakovane hovoríte, že opozícia nerešpektuje výsledky volieb, a hovoríte to na margo toho, že opozícia kritizuje vládu a vládnu koalíciu , pričom to je základné poslanie a zmysel existencie opozície, že kontroluje vládnu moc, a žiadna normálna vládna koalícia a vláda sa nad tým nepozastavujú. Oponujú, nesúhlasia, môžu zosmiešňovať, môžu reagovať ironicky, môžu naspäť kritizovať, ale tvrdiť, že kritika opozície na adresu vlády je nerešpektovaním výsledkov volieb, je absurdné. A aj dnes to tu zaznelo, neviem, myslím, že od pána ministra Tarabu a ešte niekde aj vo faktických poznámkach, že predložili sme návrh na odvolanie pani ministerky Šimkovičovej, lebo sme sa doteraz nezmierili s výsledkami volieb . O tom som ja hovoril, to je nezmysel, to je absurdné. No a čo sú čistky a čo nie sú čistky. Samozrejme, že minister si môže priviesť na ministerstvo svojich ľudí, môže vymeniť riaditeľov inštitúcií, ale keď napríklad vymení prednostov okresných úradov, to je z môjho pohľadu v poriadku. To sú funkcie, ktoré sa obsadzujú, obsadzujú politicky. Ale riaditeľa Slovenského národného divadla, Slovenskej národnej galérie a Slovenského národného múzea, to nie sú politické funkcie, tie nemajú byť obsadzované politicky. To sú politické čistky. Také politické čist... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [14:59] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán poslanec. Ďalší v poradí písomne prihlásený je pán poslanec Lackovič, dávam mu slovo, nech sa páči. [15:01] Marek Lackovič – Vystúpenie v rozprave Vážená pani ministerka, drahé kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, prosím, pani ministerka, zmapovať vašu cestu ministerky, ktorú ste absolvovala za posledný rok až do dnešného dňa a ktorá podľa mňa celkom prehľadne ukazuje, prečo by ste mala skončiť, a to čo najskôr. Pripravil som chronologicky deň po dni od nástupu do funkcie, 365 dní, ktoré stojí za to si prehľadne pripomenúť. Poďme teda na to. 30. 10. 2023. „List, ktorý poslala ministerka Šimkovičová svojmu českému kolegovi, nemá hlavu ani pätu,“ píšu médiá. „Tento zahanbujúci písomný prejav je v rovnakej kategórii ako vyjadrovanie Andreja Danka. Môžeme sa na tom zabávať alebo sa za nich cítiť trápne, oveľa nebezpečnejšie je, čo v nich takéto reakcie vyvolávajú, napríklad túžbu mstiť sa tým, čo ich verejne kritizujú.“ 6. november. Ministerka Šimkovičová povedala, že „kultúra slovenského ľudu má byť slovenská a žiadna iná. Naša kultúra nie je zmiešavanie iných kultúr ,“ vyhlásila. 7. 11. Médiá pripomínajú, že ministerka Šimkovičová bola ešte ako poslankyňa konateľkou vo firme prepojenej na Michala Grebečiho, podnikateľa odsúdeného za korupciu a známeho z odpadovej kauzy, pri ktorej vozili do základov obchvatu Bratislavy odpad. 11. 11. Na Bratislavskom hrade zrušili výstavu portrétov LGBTI ľudí, fotografka Dorota Holubová hovorí o cenzúre. 14. 11. Poslanec za SNS Ľupták v rozprave povedal, že „ žiadne dezinformačné weby neexistujú “ . V pléne parlamentu si to uznanlivo vypočula aj ministerka Šimkovičová. 14. 11. „Z extrému je dnes norma, píšu médiá. „Lukáš Machala musel v roku 2017 pre záľuby v konšpiráciách skončiť na ministerstve školstva pri nominantke SNS Lubyovej. Pre postoje počas pandémie bol toxický aj pre Danka, teraz patrí k najbližšiemu tímu Šimkovičovej.“ 21. 11. „ Ministerstvo kultúry nebude iniciovať intronizáciu Krista za kráľa Slovenska, ako to pred biskupmi a pápežským nunciom sľúbil štátny tajomník Štefan Kuffa. Vydiskutovali sme si to, ide to mimo ministerstva kultúry,“ povedala ministerka pre Aktuality. 26. 11. Nedávne výroky Šimkovičovej vyvolali v slovenskej herečke s afganským pôvodom strach. Diana Khwaja sa bojí o priateľov, ktorí pôsobia v kultúrnej oblasti na Slovensku a zároveň sú súčasťou rôznych menšín, citujem: „Zmiešavanie kultúr v mojom živote ma naučilo citlivosti a empatii voči ľuďom z akejkoľvek menšiny,“ hovorí. 29. 11. Šimkovičová má rozhodnúť o rozdelení 300-tisíc eur na projekty boja proti dezinformáciám a mediálnu výchovu. Organizátori už radšej naplánované aktivity rušia. Eurofondové peniaze by museli minúť do konca roka, a tak už majú len malú šancu niečo skutočne urobiť. 30. 11. Ministerke kultúry prekáža obraz Andreja Dúbravského, na ktorom sa objímajú dvaja muži. Chce urobiť legislatívne zmeny. Dúbravský reagoval, že jeho, naopak, znepokojujú ministerkine názory. 1. 12. „Poslanca SNS Farkašovského pobúrila cena chleba s masťou za 8,90. Nepochopil, že išlo o vtip , píše Zuzana Petková. „Možno keby jeho ministerka Šimkovičová nezrušila výzvu, z ktorej malo ísť 300-tisíc eur na boj proti dezinformáciám, vedel by rozoznať spravodajskú fotografiu od memečka.“ 7. 12. Ministerka Šimkovičová ďalej moderuje v konšpirátorskej internetovej televízii Slovan a propaguje ju. Prísť má o ročný plat. Jej aktivitami sa dnes zaoberá Výbor Národnej rady pre nezlučiteľnosť funkcií. 15. 12. Odborári z RTVS nesúhlasia so znížením príspevku pre telerozhlas, ktorý je súčasťou konsolidačných opatrení. Pri znížení alokácie z pôvodnej výšky 0,17 na 0,12 % HDP dostane RTVS o 55 mil. menej. 19. 12. Vláda chce zrušiť samostatný Fond na podporu kultúry národnostných menšín, vyplýva to z Plánu legislatívnych úloh na rok 2024, ktorý predpokladá vznik nového Fondu na podporu kultúry zlúčením súčasného Fondu na podporu umenia a Fondu na podporu kultúry národnostných menšín. 25. 12. Nezisková organizácia Šukar – Dživipen pracuje v Banskej Štiavnici so segregovanými komunitami a za roky činnosti sa naučila fungovať aj bez podpory od štátu. Mária Koledová od novej ministerky po výrokoch, že bude podporovať len slovenskú kultúru, nemá veľké očakávania a v pomoci chudobným chce pokračovať. 3. 1. Kritici návrhu zlúčiť podporné umelecké fondy odovzdali na Úrade vlády hromadnú pripomienku. 12. 1. „LGBTI+ mimovládky už od ministerstva kultúry nedostanú ani cent,“ vyhlásila Šimkovičová v novom stanovisku, v ktorom útočí na združenie Saplinq. „Len aby sa dopredu vedelo,“ zdôvodňuje ministerka svoj oznam. 14. 1. „Šimkovičovej vyjadrenia sú začiatkom jej politického konca , “ píše rektorka VŠMÚ Bohunka Koklesová. „ Sú to výroky neľudské a hlúpe, šíria nenávisť a agresivitu, robia terč z ľudí, ktorí sa právom cítia v našej krajine ohrození. V Rakúsku, kde žije, by si to nikdy nemohla dovoliť, bola by za to stíhaná.“ 16. 1. Riaditeľ bratislavskej Kunsthalle Ján Kratochvíl odstúpil zo svojej pozície. Vo vyhlásení stojí, že ministerstvo kultúry zamietlo rozpočet na tohtoročný program, citujem: „Aktuálne kroky ministerstva kultúry sú z nášho pohľadu znepokojivé a máme dôvod sa obávať o nezávislosť a slobodu tejto národnej inštitúcie,“ píšu zamestnanci. 16. 1. Ministerstvo kultúry vyzýva ľudí na Facebooku, aby napísali, či by malo finančne podporiť obnovu pamiatok alebo LGBTI akcie, kde sa, citujem: „maloleté deti majú učiť, ako sa predvádzať na sexuálnej šou“. Výzvu uvádza slovami, že „využitie verejných financií si zaslúži vecnú a konštruktívnu diskusiu.“ 17. 1. Ministerka kultúry kritizovala workshop, na ktorého organizácii sa podieľa košické občianske združenie Saplinq, citujem: „Projekt, na ktorý odkazuje, nefinancuje ministerstvo kultúry ani žiadna iná slovenská inštitúcia. Ak nemá jasno v tak dohľadateľných veciach, aký prehľad má o tých ostatných?“ hovorí jeho riaditeľ Róbert Furiel. 17. 1. Kunsthalle Bratislava príde o samostatnosť a prejde pod Slovenskú národnú galériu, oznámilo ministerstvo kultúry, citujem: „Nevyužila svoju historickú šancu, a to jednak z hľadiska svojej programovej náplne, očakávaní verejnosti a ani z hľadiska efektivity hospodárenia,“ tvrdí Šimkovičovej rezort. 17. 1. Ministerstvo kultúry chce nové pravidlá pre múzeá a galérie vrátane výpovede bez udania dôvodu či zrušenia verejných vypočutí, citujem: „Sú to účelové návrhy. Ich cieľom je posilnenie mocenského vplyvu štátu na sféru kultúry,“ upozorňuje Silvia Hroncová, bývalá ministerka kultúry. 17. 1. Do parlamentu mieria návrhy, ktoré chcú zmeniť fungovanie verejnoprávnych fondov v kultúre, citujem: „Iste vznikli s dobrým úmyslom, aby sa získala nestrannosť, ale nevyšlo to a to si treba povedať,“ hovorí Dušan Jarjabek zo SMER-u ako jeden z predkladateľov. 17. 1., to bol mimoriadne bohatý deň. Rada galérií Slovenska vyzýva poslancov aj ministerku kultúry, aby zastavili navrhované zmeny v múzeách a galériách, ktoré umožnia výpovede bez udania dôvodu či zrušenie verejných vypočutí. „ Zo žiadneho hľadiska nezlepšujú ich postavenie a fungovanie , “ stojí v otvorenom liste organizácie. 17. 1. večer. Kultúrna scéna spustila petíciu na odstúpenie ministerky Martiny Šimkovičovej, citujem: „Zamieňate si výkon verejnej funkcie v demokratickom a právnom štáte s autokratickým výkonom moci,“ píšu ministerke umelci a odborníci. Okrem iného kritizujú absenciu odbornej vízie či navrhované legislatívne zmeny v múzeách a galériách. 17. 1. „Je to krok v snahe o ovládnutie kultúrnych inštitúcií naprieč Slovenskom,“ hovorí o návrhoch noviel v kultúre Zuzana Benková, odvolaná riaditeľka Banského múzea. Návrhy aktuálne mieria do parlamentu. Benková sa nazdáva, že „to isté, čo robí SNS v rezorte životného prostredia, teraz čaká kultúru pod vedením ministerky Šimkovičovej.“ 18. 1. „ Ministerka Šimkovičová nastúpila do úradu s víziou, ktorú prezentuje ako národnú. V skutočnosti je to vízia normalizačná , “ píše Andrej Hofer. „Normalizačné ťaženie ministerky je nutné zaraziť, pretože nie je útokom iba na obrazy a umelecké fondy, ale aj na individuálnosť ľudskej existencie.“ 18. 1. Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave organizuje pred dnešným protestom performatívne čítanie petície za odvolanie ministerky Šimkovičovej. Petíciu od stredy večera podpísalo takmer 30-tisíc ľudí. 18. 1. „ Martina Šimkovičová prerazila dno , hovoria v ankete osobnosti, ktoré podpísali petíciu za jej odchod z postu ministerky kultúry. K výzve sa pridávajú tisícky ľudí. „Je absolútne nekompetentná, nepatrí tam, nemá na to žiadne vlohy ani vedomosti , “ hovorí Kamila Magálová. 18. 1. Na protest v Bratislave prišlo viac ľudí ako pred týždňom. Organizátori odhadujú 26-tisícovú účasť. Minulý týždeň prišlo vyše 20-tisíc ľudí. Protesty sú vo väčšom počte miest po celom Slovensku. Celkovo ich je 23. 18. 1. večer. „ To, čo sa deje a chystá v oblasti kultúry pod taktovkou tej sebastrednej gýčovej maliarky, nemá obdobu,“ povedal výtvarník Rado Čerevka z Fakulty umení Technickej univerzity Košice. „Noví ľudia neprichádzajú do kultúry s novou koncepciou alebo so systémom, o ktorom by sa dalo diskutovať, ale iba vytvárajú priestor na rabovanie.“ 19. 1. Už 100-tisíc ľudí požaduje odstúpenie ministerky kultúry Šimkovičovej. 20. 1. „Sme svedkami snahy o návrat do čias, keď sa kádrovalo a zakazovalo , “ hovorí divadelník a hudobník Ľubo Burgr. Podľa neho je to veľmi nebezpečné. 20. 1. Rezort Martiny Šimkovičovej označil rakúskeho spolkového ministra kultúry Wernera Koglera za ministerku. S Koglerom, ktorý je aj vicekancelárom, sa Šimkovičová stretla v meste Bad Ischl, citujem: „Ďakujem pani ministerke za pozvanie a teším sa na spoluprácu,“ citoval rezort Šimkovičovú na Facebooku. 20. 1. neskôr večer. Ministerka Šimkovičová obnovila kultúrnu spoluprácu s Ruskom a Bieloruskom. Komunikáciu s týmito krajinami a s ich inštitúciami zakázala ešte exministerka kultúry Milanová týždeň po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu. 21. 1. Ministerstvo kultúry odstránilo zo svojej facebookovej stránky všetky príspevky od príchodu novej ministerky Šimkovičovej. Posledný príspevok je tak z 25. októbra, keď sa s úradom lúčila Silvia Hroncová. 21. 1. Šimkovičová tvrdí, že facebooková stránka ministerstva kultúry je od novembra permanentne v stave kybernetického ohrozenia, preto z nej boli odstránené príspevky. Podľa nej nemá rezort záruku, že sa do obsahu stránky nezasahuje zvonku. 22. 1. Ministerstvo kultúry podalo trestné oznámenie za petíciu na odvolanie Martiny Šimkovičovej, ktorú doteraz podpísalo už vyše 153-tisíc ľudí. Pani ministerka sa sťažuje, že „podpisy pribúdajú rýchlo aj počas noci . “ 23. 1. Akademický senát Vysokej školy múzických umení sa pripojil k výzve na odstúpenie ministerky Šimkovičovej. Podľa neho rezort kultúry vykonáva likvidačné kroky bez dialógu s kultúrnou obcou. Vidí v tom snahu o ovládnutie umeleckých fondov aj mediálny politický vplyv. 23. 1. Neodborné kroky a necitlivé vyjadrenia ministerky kultúry kritizuje aj akademický senát Fakulty umení Technickej univerzity v Košiciach, citujem: „Nachádzame sa v situácii, keď môže byť mocenskými zásahmi ohrozená nielen existencia nezávislej kvalitnej kultúry, ale aj kultúrnosť ako taká,“ uvádza sa v stanovisku. 23. 1. Martina Šimkovičová sa počas víkendovej návštevy Rakúska nestretla s ministrom Wernerom Koglerom, ktorého rezort na Facebooku pôvodne označil za ministerku. Ten ju síce pozval a Šimkovičová pozvanie prijala, no krátko pred stretnutím sa ospravedlnila. Potom písala, že sa v Bad Ischli stretla s potomkom cisárovnej Sisi. 23. 1. Fond na podporu umenia a Fond na podporu kultúry národnostných menšín sa zrejme nezlúčia, tvrdí ministerstvo kultúry, mieni ich však ďalej zmeniť, tak aby mali hlavné slovo nominanti rezortu. 25. 1. Ministerka kultúry aj v parlamente tvrdí, že „petícia proti nej je zmanipulovaná. Mohli ju vraj ovplyvniť boti a roboti. Vec je vo vyšetrovaní, takže to nechajme na orgány činné v trestnom konaní,“ povedala. 26. 1. Vysoká škola múzických umení vyzýva parlamentný výbor pre kultúru a médiá, aby otvoril transparentnú odbornú diskusiu o návrhoch zmien v kultúrnom sektore. „Umenie, kultúra ani verejnoprávne médiá nie sú majetkom politikov,“ uviedla. 30. 1. Činnosť galérie v budove Slovenského rozhlasu pozastavia pre nedostatok peňazí. Výpoveď dostala kurátorka, historička umenia Daniela Čarná, ktorá pripravovala sprievodné podujatia k výstavám, ale aj žiadané prehliadku budovy rozhlasu. Odísť by mal aj kurátor Ivan Jančár, ktorý galériu pred troma rokmi rozbiehal. 1. 2. „Ministerka Šimkovičová sa ku kultúre správa ako feudál ku svojmu lénu,“ vraví jeden z jej predchodcov Marek Maďarič. 5. 2. „Otvorenú výzvu na odstúpenie ministerky napokon podpísalo 188 494 ľudí,“ hovoria iniciátori výzvy po overení podpisov, podpisy v krabiciach odovzdali na ministerstve kultúry, Šimkovičová v budove nebola prítomná. 5. 2. Po kontrole verejnej výzvy na odchod Šimkovičovej napokon našli iba pár stoviek podpisov, ktoré neuznali. Iniciátori za pomoci IT technikov odstránili viditeľne fiktívne podpisy alebo tie poslané z pochybných serverov. 19. 2. Kto všetko bol so Šimkovičovou v Abú Dhabí, stále nie je jasné. Ministerka kultúry prvýkrát opísala svoju zahraničnú cestu v internetovom televysielaní Peter a Martina, sťažovala sa, že za ňou sliedili eštebáci. 28. 2. Slovenské banské múzeum je ukážkou toho, ako prebieha normalizácia kultúry v réžii SNS. Postoj Galérie Jozefa Kollára, ktorá ostala takmer prázdna, však naznačuje, prečo súčasná vláda v snahe ovládnuť kultúru nebude úspešná. Umelci a umelkyne zrušili program na celý rok a bojkotujú nové vedenie. 8. 3. Ministerke kultúry sa nepáči predstavenie o nenávisti, ktoré sa dnes odohrá v bratislavskom DPOH. Riaditeľka divadla Valéria Šulcová hovorí, že „chcú iba prečítať, čo ľudia píšu ženám vo verejnom priestore. Nenávisť a agresivita je dnes podľa nej legitimizovaná.“ 10. 3. „Ochrana pamiatok sa môže vydať na maďarskú cestu,“ upozorňuje Kultúrna obec. Ministerstvo pod vedením Šimkovičovej to odmieta. „V Maďarsku v podstate zanikla inštitucionálna pamiatková starostlivosť,“ píše Napunk, „a sú obavy, že aj na Slovensku sa podriadi developerským alebo turistickým zámerom.“ 11. 3. Vláda sa chystá rýchlo ovládnuť RTVS, ako inštitúcia má skončiť, rovnako jej riaditeľ. 12. 3. Analytik Memo 98 Godársky vraví, že „novela o telerozhlase používa jazyk totality.“ Naráža na fakt, že novovytvorená Programová rada má mať v popise práce kontrolu programu. 12. 3. Český rozhlas podporil súčasné vedenie RTVS a vyjadril obavy nad navrhnutými zmenami. Považuje ich za krok smerom k zoštátneniu k média a k potlačeniu jeho slobodného a objektívneho vysielania. 12. 3. Reportéri bez hraníc kritizujú avizované zmeny RTVS. Novela je podľa medzinárodnej organizácie v rozpore s európskym zákonom o slobode médií a viedla by k politickej podriadenosti verejnoprávneho médiá. Žiada jej stiahnutie. 13. 3. Vyhlásenie zamestnancov a spolupracovníkov RTVS v prvý deň podpísalo 600 ľudí z televízie a rozhlasu. 13. 3. Herečka Kamila Magálová, režisér Juraj Johanides, moderátorka Elena Vácvalová či komik Samo Trnka sa postavili na obranu RTVS. Magálová v ankete varovala pred normalizáciou. Podľa dramatika Silvestra Lavríka „ide o premenu na vybíjanú hlásnu trúbu tupokracie.“ 14. 3. Ministerka kultúry kritizuje, že „ súčasťou prijímačiek na VŠMU mali byť dve zadania, vraj názor na ministerku Šimkovičovú a zahranie etudy ohľadom Andreja Danka, citujem: „Skúste zistiť, novinári, či je toto pravda,“ hovorí ministerka. Za zachovanie RTVS sa postavilo viac než tisíc jej zamestnancov, zvažujú aj štrajk. 14. 3. Vedenie Vysokej školy múzických umení v Bratislave sa ostro vymedzuje voči slovám ministerky Šimkovičovej na adresu školy: „Pre našu školu je neprijateľné, aby bola zaťahované do netransparentných politických hier.“ 17. 3. Výzvu na zachovanie verejnoprávnej RTVS podpísalo 1 203 zamestnancov a spolupracovníkov. 25. 3. Ministerka kultúry odvolala riaditeľku Bibiany aj Slovenskej národnej knižnice. Šéfka domu umenia pre deti Zuzana Liptáková končí bez udania dôvodu. Pri odvolaní riaditeľky SNK Kataríny Krištofovej ministerka ako dôvod uviedla manažérske pochybenia. 25. 3. Zamestnanci Bibiany sa postavili proti odvolaniu riaditeľky Liptákovej. „Stojíme za ňou, žiadame ministerstvo kultúry o vysvetlenie,“ napísali vo svojom stanovisku. 26. 3. V stredu od 17.00 hod., bude pochod a demonštrácia s názvom Ruky preč od RTVS . 26. 3. Ako prebehla výmena riaditeľky v Bibiane? Spočiatku formálne stretnutie podľa zúčastnených postupne naberalo na intenzite a prepuklo do ostrej výmeny názorov. „Od začiatku prebiehalo stretnutie v tom duchu, že nám chceli ukázať svoju dominanciu, a presvedčiť nás, že všetko je v súlade so zákonom. Zároveň nám povedali, že máme priestor na protest, ale aj oni majú svoju právnu moc sa k tomu postaviť a konať. Takýchto narážok padlo viacero, považoval som to za vyhrážanie,“ hovorí Adam Balog z Bibiany. 27. 3. Ministerka kultúry na otázku, prečo odvolala riaditeľku Bibiany bez udania dôvodu, povedala, že „šlo o normálny postup . “ Na ďalšie otázky novinárov po rokovaní vlády v Galante neodpovedala, nasadla do auta a odišla. 27. 3. Umelecká obec sa symbolicky lúči s bratislavskou Kunsthalle, ktorá z rozhodnutia ministerky zanikne ako samostatná organizácia. 27. 3. Tím, ktorý v Bibiane pripravoval Bienále animácie Bratislava, oznámil, že dáva výpoveď. 28. 3. Ministerstvo kultúry chce dať takmer 266-tisíc eur na rekonštrukciu pamätníka SNP a oslavy na Jankovom vŕšku. Peniaze má dostať obec Uhrovec, lokalita je z minulosti známa aj návštevami ruských motorkárov skupiny Noční vlci. 29. 3., 29. 3., pardon. VŠVU kritizuje predvolanie jej študentky políciou po akcii, na ktorej sa lúčili s Kunsthalle, citujem: „Takúto šikanu a trápny pokus o zastrašovanie zo strany vládnych a bezpečnostných zložiek považujeme za neprípustné,“ uviedla. Proruský portál... Pardon. 2. 4. Proruský portál s adresou v Prahe riadili z Moskvy, odhalili české tajné služby. Rozhovor mu poskytol aj Ficov poradca Erik Kaliňák, ktorý v ňom konšpiroval o médiách na Slovensku, či ministerka kultúry Šimkovičová. 4. 4. Slovenskú národnú knižnicu v Martine dočasne povedie Ivana Kostrabová, ministerka Šimkovičová predtým odvolala Katarínu Krištofovú, zdôvodňuje to aj nezvládnutím digitalizácie kultúrneho dedičstva. 8. 4. Platforma „ Otvorená kultúra! “, zverejnila zvukovú nahrávku, ktorá dokazuje, ako prebiehala výmena riaditeľky v Bibiane. Stretnutie bolo plné vyhrážok a osobných invektív. „Koľko máte detí? Máte aspoň 30 rokov?“ pýtali sa úradníci ministerstva kultúry zamestnancov, ktorí chceli vedieť, ako bude Bibiana ďalej fungovať a prečo Zuzanu Liptákovú od... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [15:22] Tibor Gašpar – Vystúpenie v rozprave Ďakujem, pán poslanec. Ďalší v poradí, pán poslanec Hlina, máte slovo. [15:22] Alojz Hlina – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka a vážené kolegyne, kolegovia, skúsim aj ja ako poľnohospodár sa k tomu vyjadriť. (Reakcia z pléna.) Aj v kontexte toho, čo som počul, lebo niekedy mám pocit, že je tendencia, a hlavne teda zo strany pani ministerky, toto prezentovať, ako nejaký zápas latexu verzus čipky, hej, že. A keby som hľadal kebyže esenciu toho, hej, že aký sa tomu ide vytvoriť obraz, tak tuná čipka bojuje proti latexu . Hej, alebo opačne, že latex proti čipke. A ale takto to naozaj nie je, a preto je namieste, že som moje vystúpenie uviedol ako vystúpenie poľnohospodára, lebo ten poľnohospodár by mal stáť v tom zástupe za čipkou, ale ja naozaj nevnímam tento zápas tak. Pani, pani ministerka, tá tu snažila odprezentovať mimoriad... mimochodom, dosť necitlivo, hej, že proste sú nejaké menšiny a tie menšiny majú niečomu, jak sa vizuálne prezentujú. Viete, my môžeme mať na to nejaký názor, ale mali by sme mať preto určitú mieru pochopenia, primeranú, ale od ministra kultúry by sa špeciálne očakávalo, že je ako človek, ktorý je taký ľudskejší, taký otvorenejší. Od toho sa to umenie vlastne raz aj dostalo, kde sme, hej, že tí ľudia dokázali vnímať, častokrát to bolo, sa to javilo revolučné, a potom sme si na to zvykli a prišli sme na veľa vecí, že je to aj funkčné. Čiže nie, nie je to zápas latexu verzus čipky. Je to zápas toho, že to, čo tu bolo ixkrát povedané, a pán kolega to chronologicky dopočítal a neviem príliš, kde ste skončili, ešte asi ste mali, nie? (Povedané so smiechom. Reakcia z pléna.) Ešte raz. Že je toho dosť, viete, že to neni nejaká, že, že pocitovo, že teda nemáme vás radi, ale že ste nám sympatická, pani ministerka je naozaj dosť, do toho nevkladám nejakú osobnú rovinu. Ja to naozaj vnímam aj z kontexte toho povedaného, že štatisticky je toho už strašne veľa, lebo môže sa stať, že teda niekto nastúpi, nastúpi energickejšie, jak sa vraví, že nová metla dobre metie, a teda robí zmeny. Všetko sa to dá do určitej miery akceptovať. Je to aj pochopiteľné, áno, výmena vlády, PVV-čko. Áno, určitú mieru tej akceptácie musíme mať, to nám z toho vyjde z toho nejaký štatistický pomer, len tu ten, ten pomer nevychádza, lebo tých ľudí, ktorí majú s tým problém je nejak strašne veľa. A je namieste sa teda zamýšľať, ja viem, že u nás tam to bude vkladať, že sme, to vnímame politicky, ale u tých ľudí to treba vnímať, že aj, asi aj umelecky, alebo aj, aj ľudsky, hej, že prečo vlastne tá emócia tam taká je, že prečo sa toľkí, hej, prečo, prečo nastal taký rozvrat z celej tej oblasti. Hej, že proste prečo je tá emócia taká, taká vyhajpovaná, že niečo, niečo na tom bude, že sa dala možno urobiť aj lepšia nominácia. Viete, že, naozaj že na ťažký rezort možno sa dalo nominovať niekoho, ktorý by tam teda nevkročil takou sloňou nohou, ale žeby proste citlivejšie v tom priestore išiel v rámci PVV-čka. Hej, lebo ak vravíte, že toto všetko ste sľubovali, no nie som si celkom istý, že či všetko toto, čo tu odznelo, a kde sa tie chyby stali, či, či to takto zaznelo aj pred voľbami. Ja sa teda s tými dôvodmi stotožňujem vo vysokej miere, nechcem povedať, že absolútne a so všetkými. Prísne vzaté, chcel som vystúpiť až po kolegovi z KDH, lebo to by potvrdilo tú, tú moju stratég... to, čo som to snažil nájsť, tú esenciu, hej, že nerobme z toho boj týchto dvoch svetov, ktorý som vložil do nejakého obrazu, ale zdá sa, že nevystúpia. Nejdem analyzovať, že prečo, možno vystúpia ešte po mne. Ja sa teda úplne starám o seba, a ale viete, že naozaj by bolo dobré prepotvrdiť aj z iného tábora, aby sme nenechali ten obraz, že tu progresívci bojujú s čipkármi, hej, že o tom, že kto zachráni slovenskú kultúru. Naozaj je tu toho, ten problém je širší. Je toho viac a, a naozaj je, je načim sa ozvať aj mne ako umiernenému konzervatívcovi, že niečo nie je v poriadku. Takže s dôvodmi sa stotožňujem, skúsim povedať v krátkosti niečo, čo ešte možno nie celkom zaznelo. My sme dokázali, teda dokázali – v úvodzovkách – toho aj z pohľadu kultúrneho naozaj veľa. My sme dokázali predať Berniniho za 24-tisíc (povedané so smiechom), to bol kauf roka. Ja som z toho ešte teraz proste že v pamäti čítal znova, a ja mám strašnú slabosť na Messerchmidta. Tu chcem len upozorniť, že keby sme náhodou nevedeli alebo keby vznikla nejaká pri nominácii do tých národných galérií nejaká nominácia nejakého riaditeľa alebo niekoho, kto by to posudzoval, že aby náhodou neprelepovali tam štítky, lebo Slovensko ešte má jedného originálneho Messerchmidta, má ešte, myslím, Kapucína máme v Slovenskej národnej galérii, tak aby ste tam náhodou nenominovali niekoho, kto ho vyradí alebo dá do depozitu, ako, akože, že je to kópia, a potom ho predáte niekde na Miletičke. Čiže naozaj do... dosiahli sme toho, aby sme dokázali, dokázali odvážať tuná kúsok od nás, ja som vtedy, zas niekto povie – Hlina urobil cirkus . Ja som nerobil cirkus, ja som upozorňoval na to, že tu kúsok od nás, dvesto metrov vzdušnou čiarou odvážajú rímske pamiatky. A naozaj, skutočne, odvážali sa tu rímske pamiatky, teraz tam máme parkovisko. Všetci sa tešíme, parkujeme. (Povedané so smiechom.) Úchvatné, úchvatné miesto na parkovanie a za obeť padli naozaj, že rímske pamiatky, rímska cisterna, padol, myslím, Octavianov stĺp tam bolo, stĺp, pod ktorým spal ten... ja, nie, nie, iný to bol. Proste tam, kto chcel, by si to dočítal. Údajne tam našli aj také nejaké veľkomoravské vykopávky. Tým, že bola tá dohoda robená že rýchlo, rýchlo , jak to všetko rýchlo odbagrovali preč, takže z tohto uhla pohľadu sme dostali veľa, a prichádzam k tomu, prečo to vlastne spomínam, že čiastočne to tu naznačené bolo, a tu chcem na to upozorniť, že ak sa dá, ešte teda nerobme ešte horšie, ako sme to doteraz dokázali, lebo vraj sa idú diať nejaké zmeny z pohľadu ochrany pamiatok. Na Pamiatkovom úrade sa ide niečo diať, idú sa nejaké personálne zmeny robiť. Ide z toho naozaj hrúza, hej. Aby náhodou niekto nepovedal, že ja neviem čo. Ani ma nenapadá nejaká absurdná vec, že pod čo by sa tu bol kto schopný podpísať. Tak tu chcem len v dobrom upozorniť, že idete do toho, že ani kameň na kameni, ale tento kameň prípadne nechajte na pokoji, hej, lebo tá ochrana tých pamiatok, nemáme ich veľa, čo sme mohli, veľa sme z toho predali, veľa sme z toho zničili, to málo, čo tu je, ešte by som prípadne odporúčal zachovať, čiže bol by som veľmi opatrný v tom, že k akým zmenám ideme a čo si od nich kto sľubuje, hej, lebo nepredpokladám, že tie zmeny budú robené preto, aby sa zvýšil štandard ochrany pamiatok. Tu by som možno len navrhol, ak by sa dalo, že skôr tu mi niekto písal, že skôr im kúpte topánky, tým ľuďom na tom Pamiatkovom úrade, údajne niekoľko rokov však, samozrejme, vy ste vo funkcii iba rok, ale aj za ten rok ste už, sa mohlo niečo kúpiť. Oni im nekupujú ani pracovnú obuv, hej, a tí ľudia pokiaľ majú nejaké terénne výskumy, majú niekde chodiť, zabezpečujú si ju sami, čiže skôr by som išiel, by som povedal, že tak od podlahy, a tak z takého od začiatku, že ako premaľovávať fasády a vymieňať vývesné štíty a meniť generálnych riaditeľov. Skôr by som tým ľuďom na tých pamiatkových úradoch kúpil, kúpil poriadnu pracovnú obuv, že keď pôjdu na nejaký terénny výskum alebo obhliadku, nech si neprepichnú nohu na hrdzavom klinci. Čiže radšej tak by som povedal ľudskejšie ako veľkolepo, lebo to teraz robíte, prejdem k druhému bodu a už budem končiť. To teraz robíte, lebo to je tak funkčné, ja to poznám z taktiky, marketingu, to je funkčné, to je väčší oblak, väčšia hmla, hej, že keď potrebujete niečo prekryť, čím väčší... rozrušenie väčšieho a základnejšieho kameňa, tým lepšie a to je to, že ste sa podujali zmeniť, teda nie zmeniť, zmeniť aranžmán hymny. A tu by som chcel poprosiť, ak sa dá, a neviem, asi sa už nedá, ale nerobte to. To málo ešte, čo tu ako-tak je, ako-tak funguje, že pričom ešte vieme pohybovať jemne tými perami aj krížom cez politické strany, je tá hymna v tom ponímaní, ako ju roky rokúce počúvame, a mám teraz obavu, že pokiaľ to naozaj že zlomíte na kolene, a teraz príde tá vaša hymna, lebo to sa tak bude prezentovať, že to bude tá vaša , to bude tá Šimkovičovej hymna , to bude tá hymna toho, čo rečnil u Bombica , viete, že to je strašne nebezpečné. Viete, že potom aj tí, ktorí teraz pohybovali, lebo tak sme ju vnímali, tú hymnu, prestanú. Viete, že ja by som... naozaj že nehýbte s každým kameňom, ktorý uvidíte na ceste, že nechajte toto na pokoji. Naozaj máme toľko toho, čoho, čo nám treba robiť, toľko toho neporobeného, hej, že načo, načo do tej hymny. Ak ste chceli prekryť niečo, vypustiť nejaký veľký oblak, vypustili ste. Vypustené, nachvíľku to otočilo kamery, ale, prepánakráľa, prosím vás, nechajte hymnu hymnou. Ak chce niekto meniť aranžmán hymny, tak by mala byť k tomu nejaká spoločenská objednávka, nejaký aj celospoločenský konsenzus, nejaká, by som povedal, že tvorivá atmosféra, niečo, taký, taký že čestný prístup. Niečo, také, že áno, teraz a sme sa, ale viete, že takto to zlomiť na kolene, a tak konšpiratívne a tak tajnostkársky a s celým tým príbehom, proste je to stále hymna a bude to hymna. Nerobte to. Naozaj to nerobte, ja vôbec nie kvôli peniazom, ja neviem, či to niečo bude stáť, alebo nebude, a čo to bolo dokonca spomenuté, či tá samotná produkcia bude niečo stáť, to neviem, asi, asi áno, ale vy ste schopní skrz, by som povedal, taký určitý amaterizmus ešte aj tú hymnu predať. Viete, že aby sme my nakoniec neskončili tak, že my ešte potom budeme platiť nejaké tantiémy. Viete, ja neviem, kto to tam ošetruje alebo neošetruje. Naozaj aby to nebolo tak, že ešte budeme musieť platiť tantiémy na... to nebude, že len tu keď budeme pri otvorení schôdze stáť pri hymne, ale hocikde, kde ju budú hrať, tak budú cez SOZU musieť alebo cez koho sa to, nahlásiť, hej, a Oskar Rózsa, mu cinkne, ja neviem koľko, že, že ideme naozaj do vôd, ktoré by sme si vedeli predstaviť pri nejakej pesničke, ale my stále hovoríme o hymne Slovenskej republiky. Prosím vás, že ak sa dá, nechajte hymnu hymnou, nechajte ju na pokoji. Nechajte ju tak, ako je. Všecko je úplne v poriadku. Spievame, vieme, kto si ju zaspieval, kto si ju nespieval, vnímame, podvedome nám hneď zapne. Načo, načo aj do toho? Prečo sa chceme dostať do polohy, že čo niekde ju budú hrať s tým starým aranžmánom a niekde ju budú hrať s tým novým aranžmánom, a to bude na protest alebo to bude zakázané ju hrať s novým aranžmánom, že neviem, kde vlastne, či viete, kam vlastne idete s tým. Ja, viete, ja som sa teraz, ja som patriot, národniar nie som aj skrz to, že Slovenská národná strana je tu, možno keby tu nebola Slovenská národná strana, tak poviem, že som národniar. Skôr mi teraz príde také príznačnejšie, že som patriot. A naozaj ja mám túto krajinu rád, mám rád miesto, kde som sa narodil, možno by som, keby som sa narodil v Anglicku, tak som hrdý Angličan, ale ja som sa narodil tu, s tým už nič neurobím. A áno, mám vzťah, mám veľký, silný vzťah – aj sa to odo mňa očakáva, myslím si, že aj od nás všetkých, že pestujme si vzťah ku krajine. A jeden z tých najsilnejších symbolov, ktorý, ktorý tam je, je naozaj aj tá hymna. Hej, že ideme do, do takého symbolu, ktorý si vyžaduje obrovskú úctu, rešpekt a nastavenie spoločnosti, a vy ste do toho vleteli jak s buldozérom. To Matovičov bager je nič, do rozpočtu, jak vy ste vleteli do hymny. A neviete, neviete presne, že, že čo to, čo to na konci urobí, hej, čo to urobí v tom, tej, rozdelení tej spoločnosti, že my nakoniec prestaneme spievať alebo pospevovať, alebo pohybovať perami pri tom, keď bude hrať hymna. Naozaj. Doteraz to bolo ešte jedno z mála, čo nás dokázalo zjednotiť. Ešteže jedno z mála, kde by sme neboli, netrpeli tým obrovským rozdelením. Sme na najlepšej ceste k tomu prísť, a pritom je toľko toho, čo máme neporobené. Jak sa toho baču pýtajú: „A bača, máte porobenô?“ Viete, že my, naozaj keď má bača porobenô, sadne na priedomie a rozmýšľa, že, že čo. My ešte strašne veľa toho nemáme, strašne veľa. Pán Michelko, vy tam neviete nejako zaúradovať s tou hymnou? Čo? Či vám sa to tiež pozdáva? Viete, že ja neviem, už na koho sa obrátiť, aby sme nedopustili, by som povedal, že hroznú vec, lebo to nikoho doteraz nenapadlo, aspoň nevieme o tom, hej, a teraz tu už normálne sa s tým zmierujeme, že budeme mať hymnu v aranžmáne od niekoho, kto to vysvetľoval u Bombica, a potom v aranžmáne, ktorý tu je nejakých tridsať rokov alebo koľko. Budeme čo? Budeme na protest si púšťať alebo neviem. Podľa mňa ste to nedorozmýšľali, nechajte to tak. Áno, končím s tým, že kolega za náš klub to povedal, SaS, a bude hlasovať, samozrejme, za vaše odvolanie alebo za vyslovenie, alebo... neviem, jak sa to formálne volá, proste aby ste tam neboli, zjednodušene. (Povedané so smiechom.) Akože naozaj z 5,5 mil. ľudí priš... nič osobné, pani ministerka, naozaj nič osobné, však šancu ste dostali, boli ste tam, dokázali ste výnimočnú vec, že sa zjednotili všetci proti vám, svojím spôsobom úspech, ale keďže nám treba robiť, hej, naozaj treba, treba nájsť niekoho, kto bude v tomto danom priestore menej iritovať, a tie veci sa pohnú, pohnú dopredu, takže áno, som za, stotožňujem sa so stanoviskom klubu, treba vás, treba vás odvolať a určite, ale určite toto nie je zápas. Končím s tým, s čím som začal, že to nie je zápas latexu verzus čipky, hej, že to nie je zápas dvoch rozdielnych svetov, kde svet čipky bojuje proti latexu, resp. opačne. Niekto má tendenciu takto podsúvať a nie je to pravda, hej. Odznelo to tu veľa, ešte asi aj odznie, že prečo to nie je pravda. Ďakujem veľmi pekne. [15:29] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie – dve faktické poznámky. Pán poslanec Pročko ako prvý. [15:38] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega Hlina, ja som pozorne počúval všetkých mojich kolegov doteraz a viete (povedané so smiechom), človek nemal by robiť druhým to, čo nechcú, aby robili oni jemu. Ja vám to musím povedať. Ja som nepochopil, čo ste vy rozprávali teraz. Vy ste rozprávali o hymne sedem minút, opakovali ste sa, prepáčte mi, ja vám len hovorím to, čo ste vy mne minule naložili, sedem minút ste rozprávali o hymne, ale Šimkovičovej ste nepovedali nič. Potom ste vyzvali poslanca Mikloška, aby sa správal slušne (povedané so smiechom), žartujem. Ale naozaj ja vás mám rád veľmi, a keď ste začali do toho zatiahli už aj Matovičov bager, bager, ktorý nahŕňa ľuďom nie, nie „našim ľuďom“ , nie Pente, a vy viete, o čom rozprávam, tak to ste ma už dojali. Takže opakujem ešte raz. Vy patríte medzi mojich obľúbených rétorikov tu v sále, ale toto vaše vystúpenie nieže som nepochopil, to je viete, ako keď sa niekto postaví a rozpráva, len, aby rozprával, takže nehnevajte sa na mňa, odpustite mi to, ale podobne jak vy ste minule nepochopili (povedané so smiechom), čo som ja hovoril, keď som hovoril o tom, aby ste sa nestarali do KDH a nechali na nich, nech si rozhodujú oni svoje veci, tak teraz som to ja. Ale, ale mám vás rád v podstate, viete až na ten bager, lebo niekto má lyžicu, s ktorou nahŕňa Pente, a niekto má bager, ktorý dáva ľuďom. Ďakujem veľmi pekne. (Povedané so smiechom.) [15:38] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďalšia v poradí – pani poslankyňa Jaurová. [15:40] Zora Jaurová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán predsedajúci. Pán poslanec Hlina, no ja som celý čas rozmýšľala, či ja som čipka, alebo latex (rečníčka sa pozrela na svoje šaty), dneska som podľa mňa hodváb (povedané so smiechom), ale viete, to podľa mňa je úplne inak, lebo to je čipka a latex verzus nejaká hrubá konopná záplata, o čom tu dnes hovoríme, a tuto kolegyňa Kleinert, ktorá je textilná a odevná dizajnérka, veľmi dobre vie, že keď dáte tú hrubú konopnú záplatu na nejakú jemnú tkaninu, tak celé tie šaty zničíte nenávratne. A to je podstata toho, o čom tu dnes diskutujeme. Len mňa zaujalo, že vy sa to tiež snažíte stavať do takej ideologickej polohy, že je to niečo medzi konzervatívcami a liberálmi, len ja si myslím, že aj konzervatívci, aj liberáli, aj ľavičiari, aj pravičiari, aj ktokoľvek, komu záleží na budúcnosti tejto krajiny, tak všetci by mali stáť spolu zoči-voči zmaru a ničeniu niečoho – a o tom sa tu dnes od rána rozprávame. A viete, druhá strana by veľmi rada celú túto debatu zarámcovala ako nejaký ideologický boj. Ale to nie je ideologický boj, to nie je boj nejakých dvoch ideológií, to je boj o holé prežitie slovenskej kultúry. A ja vlastne len zdôrazňujem, že my keď si tú kultúru necháme zničiť, my keď si ju necháme zničiť dvomi nekompetentnými ľuďmi, tak bez kultúry z nás nezostane nič, bez kultúry nie sme nikto, nie sme národ, nie sme krajina, nie sme ani ľudia, pretože tá kultúra nás tvorí, takže ja si myslím, že my všetci bez ohľadu na to, aké ideologické pozície zastávame, by sme sa mali postaviť do jedného šíku a zabrániť tomu, aby sa slovenská kultúra ničila. Ďakujem. [15:40] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Reagovať bude pán poslanec Hlina. Máte slovo. [15:42] Alojz Hlina – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ako nikdy nie je neskoro sa učiť, čiže ja ešte si uvedomujem, že tak ešte stále sa môžem, tak ak to nebolo pochopené, tak druhýkrát to možno poviem ináč, ale ja som to aj takto vnímal, že teda takto je tendencia postaviť ten zápas, takto ministerka v tom svojom úvodnom slove sa snažila postaviť a nastaviť, naformátovať tú diskusiu, že tu je zápas niekoho, kto chce peniaze na nejaké pochody v latexe a mňaukanie, hej, a potom sú tu niekto v čipke, keď to tak... ako ja som že snažil vytiahnuť tú esenciu. Je mi ľúto, keď sa to nedalo celkom pochopiť, budem sa snažiť aj pre kolegu to povedať niekedy tak, že sa to bude dať pochopiť. Uvedomujem si, že nie vždy je ten najlepší deň, takže ale snažil som sa to povedať že presne, že to nedopusťme, aby sa z toho stal ideologický zápas . Ja si myslím, že môžme mať na to rôzne názory, komu sa čo páči, však od toho je umenie umením, že každému sa páči nejaké, a mne sa tiež nejaké, ale tu už len tá štatistika prestáva sedieť pri pani ministerke, hej, že štatisticky je toho veľa, tých negatívnych odoziev z toho, z toho rezortu, že už keby sme sa odosobnili, že čo sa nám páči alebo nepáči, tak by sme mali spozornieť pri tej neúprosnej štatistike, hej, že, že z celého toho priestoru ide strašne veľa negatívnych odoziev, že čosi nie je v poriadku. Tak to som sa snažil povedať. Ja ešte som nepočul alebo nevidel, alebo možno mi to ušlo, alebo možno teraz to nastane, že kto sa za pani ministerku postaví, hej, že teraz možno nejakí, ja neviem, nejakí významní predstavitelia kultúrnej obce sa postavia... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [15:42] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďalšia v poradí v písomnej rozprave pani poslankyňa Kolíková. Nech sa páči, máte slovo. [15:45] Mária Kolíková – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážená pani poslankyňa, vážení páni poslanci, v prvom rade som rada, že aj v takýchto popoludňajších hodinách je tu prítomná pani ministerka, takisto ako som vyjadrila aj rešpekt pri odvolávaní pána ministra spravodlivosti, že tu bol prítomný, ale súčasne som si veľmi vážila aj to, že pán minister spravodlivosti veľmi dobre vedel, kde je jeho miesto, proste na mieste pre člena vlády, ministra spravodlivosti, a nevedela som, že pani ministerka je súčasťou predsedníctva Národnej rady, lebo to tiež vyjadruje nejaký rešpekt, proste k tomu celému procesu odvolávania, kto kde má aké miesto. Pani ministerka má miesto členky vlády a mala by byť tam, kde patria členom vlády. (Reakcie z pléna.) Ja som si vypočula veľmi pozorne vyjadrenie pani ministerky k jej odvolávaniu a zaujali ma tri veci, ktorým sa budem viac venovať. Prvé bolo veľký apel na dôstojnosť voči každému a bol to apel, ktorého sa vlastne dožadovala pani ministerka, že mali by sme si vážiť dôstojnosť každého človeka na Slovensku , a s tým s ňou úplne súhlasím. Áno, chcela by som, aby Slovensko raz bolo krajinou, kde si vážime dôstojnosť každého človeka. To si naozaj prajem, úprimne si to prajem, že tento môj sen sa raz uskutoční, ale je tu zjavne veľké, veľké nedorozumenie, čo je dôstojnosť ku každému človeku, pretože na jednej strane hovoriť o dôstojnosti, a potom z jej ostatných slov je zrejmý úplný nerešpekt, netolerancia k menšinám na Slovensku, čo je úplný kľúč k demokracii a právnemu štátu. My sme v ’89. bojovali za to, i keď bola to nežná revolúcia, práve za to, práve za to, aby sme tu mali demokraciu a právny štát, aby sme si vážili každého, tých, čo patria k menšinám, pretože to, aký máme rešpekt k menšinám, taká je silná demokracia, právny štát. Ale tu zjavne pani ministerka toto vôbec nechápe, je tu veľmi vážne nedorozumenie, v akej krajine zjavne žijeme. Žijeme v demokratickom, právnom štáte, ktorého imanentná súčasť je rešpekt k menšinám aj k tým národnostným, aj k tým, ktorí patria k sexuálnym menšinám, jednoducho to sem všetko patrí, takže na jednej strane v jednom slove povedať – žiadam dôstojnosť osobitne voči mne , ako som pochopila, ministerke kultúry , ale inými slovami vyjadriť absolútny desrešpekt, desrešpekt k ľuďom na Slovensku, ktorí patria k menšinám. A to je asi to veľké nedorozumenie a to nepochopenie. Čiže proste tu je presadzovaná kultúra iba voči nejakej jednej skupine ľudí. Kultúra, ja neviem presne koho, pretože kultúra má byť predsa práve otvorená, ale keď je tu veľké nedorozumenie ohľadom dôstojnosti, tak je zjavné, že toto nedorozumenie ide naprieč celým presadzovaním kultúry, ako ho presadzuje ministerka kultúry. Ďalšia vec, ktorá ma zarazila, bolo prirovnanie odvolania predstaviteľov kultúrnych inštitúcií k rokom ’90, po revolúcii. Ako Milan Kňažko urobil zmeny v ’90. rokoch, ale (povedané so smiechom) tá zmena bola proste nevyhnutná, veď my sme v ’89., po ’89. predsa chceli, aby sme tu mali slobodu a demokraciu, to sme tu nemali. Veď preto sme zmenili režim z komunistického, socialistického na demokratický, na režim slobody. To znamená, ak došlo k výmene a k odvolaniu týchto predstaviteľov, tak, samozrejme, že to bolo preto, lebo sme chceli novú kultúru, kultúru slobody a demokracie. Akú kultúru demokracie a slobody nám tu prináša ministerka kultúry, keď odvolala bez akéhokoľvek vysvetlenia a dôvodu ľudí, v demokracii, v právnom štáte, asi nezávislých kultúrnych inštitúcií, a doteraz tam nie sú žiadni riadni riaditelia, či je to Slovenská národná galéria, či je to Slovenské národné divadlo, likvidácia verejnoprávnej televízie a rozhlasu na STV nemá doteraz riadneho štatutára? To, čo priniesla ministerka kultúry, je politizácia všetkého, čo s kultúrou súvisí, a preto sme tu teraz, a preto žiadame jej odvolanie. Jednoducho tam, kde v kultúre má byť nezávislosť a otvorenosť, sa vniesla absolútna politizácia, a nie je to len ohľadom vrcholných predstaviteľov, a to je na tom to smutné a súčasné tragické a dramatické, čo sa deje v kultúre, to je likvidácia ľudí naprieč celým rezortom kultúry, pretože to sa nezastavuje iba pri riaditeľoch, proste likvidujú sa radoví zamestnanci, radoví zamestnanci. Tu sa likviduje absolútne vlastne aj profesionalizácia štátnych zamestnancov. Treba povedať, že to sa nedeje iba na kultúre, deje sa to naprieč všetkými rezortami a s nimi je spojená šikana a zastrašovanie tých, čo majú jednoducho iný názor. Absolútne sa tým neguje všetko, čo sa, čo sme kedy chceli v súvislosti so štátnymi zamestnancami, ktorí sa tu proste nemajú predsa od piky meniť, keď sa mení vláda. Ale ak by nejaký rezort mohol byť nositeľom tej myšlienky, že hľadáme tu nezávislých ľudí, ktorí jednoducho sú oddaní blahu štátu bez ohľadu na to, kto sa proste mení ako minister kultúry, tak určite by sme to mali hľadať predsa na ministerstve kultúry, ale ministerstvo kultúry je teda symbolom absolútnej politizácie všetkého. Nestabilita a chaos, ktorá je v rezorte kultúry, je tiež v rezorte kultúry, je tiež symbolom toho, čo sa deje naprieč nakoniec celou vládou. Áno, táto vláda nám sľubovala stabilitu, ale to, čo nám priniesla, je, je chaos. A my to tu vidíme priamo v parlamente, lebo to, čo sa deje vlastne v týchto kultúrnych inštitúciách, tak my to tu máme v priamom prenose. Máme tu predsedu parlamentu? Nemáme, máme tu dočasne povereného. Tu sa vlastne dočasná poverenosť začína stávať ako symbolom vedenia kľúčových inštitúcií v štáte, takže áno, z tohto pohľadu možno niet sa čo pani ministerke diviť, lebo keď sa pozerá na to, ako je vedený parlament, ako si predstavuje koalícia obsadenie kľúčovej pozície pri vedení parlamentu – nijako, nijako. Nakoniec aj pán premiér sa vyjadril, že do konca roka nemáme čakať, žeby tu bol zvolený predseda parlamentu, tak zjavne ako z tohto si môže brať určite aj príklad pani ministerka, že tým pádom nie je vôbec problém, že Slovenská národná galéria, Slovenské národné divadlo, Slovenská televízia a rozhlas nemá riadneho štatutára. To, čo spája s týmto chaosom a nestabilitou ministerku kultúry aj s celou vládou, je pomsta, je pomsta a šikana. Áno, vypočula som si v jej vyjadrení aj viem, ako by som to asi nazvala, nepochopenie nesúhlasu s podaním trestného oznámenia voči literátovi Michalovi Horeckému. Ako je to zjavné nepochopenie, je to zjavne nepochopenie ohľadom zneužitia inštitútu trestného oznámenia vládnymi činiteľmi. Je to zjavné nepochopenie a ja si myslím, že asi bude na čase, aby sme trestný čin ohovárania zásadne redefinovali a neumožnili vládnym činiteľom takýmto spôsobom zneužívať tento inštitút, naozaj zneužívať. Ak si pani ministerka myslí, že je dotknutá kohokoľvek výrokom, nech sa páči, nech ide na súd, na nezávislý, nestranný súd, nech sa páči, ale nech nezneužíva svoje postavenie vládneho činiteľa a takto nech nezastrašuje ľudí, ktorí majú proste iný názor na to, ako vládne. Jednoducho využitie inštitútu trestného oznámenia vládnym činiteľom, vládou, členom vlády jednoducho znamená, že člen vlády, kde má iného kolegu, pod ktorým je vlastne celý Policajný zbor, celý aparát vyšetrovateľov, tak zneužíva tento inštitút ako nástroj, nástroj šikany, pretože, samozrejme, keď podáte trestné oznámenie, následne sa očakáva, že dôjde k výsluchu, k prvému, prípadne ďalšiemu, a to samo osebe je šikanózne so všetkým, čo s tým súvisí, s obavami, ktoré môžu byť prípadného trestného postihu, keď v rukách vlády je celý Policajný zbor. A s ohľadom na to, k akým čistkám dochádza v celom Policajnom zbore, tak využitie takéhoto nástroja – osobitne dnes – má šikanóznu povahu, pretože je tu priestor na nezávislom, nestrannom súde, kde sa môže, samozrejme, vládny činiteľ obhajovať, nech sa páči, ale nech nezneužíva nástroje trestného práva takýmto spôsobom, pretože čo má čo dočinenia vyšetrovateľ s politickým bojom, prečo vyšetrovateľ má riešiť nejaký spor ministra vlády s literátom. Ako už toto samo osebe je absurdné, aby vyšetrovateľ namiesto toho, aby sa venoval postihu voči páchateľom trestnej činnosti, tak riešil vyjadrenie literáta voči ministerke kultúry. Ako už toto samo osebe, ja si myslím, že je absurdné. Na to je, nech sa páči, žaloba na ochranu osobnosti, nezávislý, nestranný súd, ale nie nástroj trestného práva. To sem jednoducho, vôbec, ale že vôbec nepatrí. Ministerka kultúry sa prihlásila vo svojom programovom vyhlásení k tomu, že bude s kultúrnou obcou viesť dialóg . No, ale ten dialóg vyzerá asi tak, ale možno aj to považuje za dialóg, že vyše 180-tisíc ľudí ju vyzvalo na odstúpenie z funkcie ministerky kultúry. Áno, aj toto je určitá forma dialógu a k tomuto sa zaviazala vláda, tak by mala potom počúvať výsledok tohto dialógu, keď 180-tisíc ľudí žiada odstúpenie, ale výsledkom je, že ministerka kultúry sa rozhodla šikanovať ľudí, ktorí sa tu dovolili podpísať pod túto výzvu. Za dialóg možno považovať aj to, že verejnosť sa jasne postavila voči zneužitiu trestného oznámenia voči literátovi Michalovi Horeckému, a to práve tým, že je tu iniciatíva, je to rovnako petícia Stojíme za Michalom Horeckým! , vyše 3 500 ľudí ju už podpísalo, že jak mieni pani ministerka využívať a zneužívať takto tento nástroj, stoja za Michalom Horeckým, a ak má byť stíhaný on, nech sú stíhaní aj všetci títo ľudia, ktorí sú podpísaní pod touto petíciou, pretože je absurdné, naozaj, aby minister kultúry voči literátovi používal takýto nástroj trestného práva. Je to šikanózne, je to pomsta, ktorá, bohužiaľ, tiež je symptómom celej tejto vlády zastrašovaním mstiť sa. A odvolanie ministerky kultúry by znamenalo, že vláda by odsúdila takýto spôsob, čo však, samozrejme, s ohľadom na to, ako je, bohužiaľ, táto pomsta a šikana prerastená naprieč celým vládnutím tejto koalície, tak ani v to veľmi neverím. Ďakujem veľmi pekne. [15:45] Tibor Gašpar Ďakujem. Ďalšia v poradí pani poslankyňa Kramplová, nie je prítomná v sále, konštatujem, že stráca poradie. Pán poslanec Čaučík, opakovane stráca poradie, stratil možnosť vystúpiť v rozprave. Pani Kramplová opakovane stráca poradie, taktiež stráca možnosť vystúpiť v rozprave. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne, konštatujem, že sa prihlásili dvaja páni poslanci, v poradí pán Pročko a pán Horecký. Takže prvý slovo má pán Pročko, nech sa páči. [15:57] Jozef Pročko – Vystúpenie v rozprave Milé kolegyne, milí kolegovia, moja stará mama hovorila: „Buchni do stola, keď sa ti niečo nepáči, aspoň ťa začnú vnímať,“ takže teraz treba buchnúť do stola. Vypočuli sme si tu návrh na odvolanie pani ministerky a vypočuli sme si tu obhajobu z úst pani ministerky, z úst pána Tarabu na obhajobu pani ministerky. Pani ministerka niekoľkokrát vo svojej obhajobe povedala slovo arogancia , ž e sme arogantní, je to tu arogantné, ste arogantní, arogantní, arogantní . Je až vesmírom známy výrok: „A vy ste gdo?“ Túto aroganciu, ktorú predviedla a predvádza pani ministerka, je niečo neskutočné. Minister kultúry by mal byť kultúrny, minister je pomocník. Viete, minister je človek, ktorý má slúžiť, ale pani ministerka vymenovaná touto vládou, nominantka SNS, si to pomýlila. A pani ministerka kultúry je človek, ktorý sa správa nielen ku kultúre arogantne, majetnícky, ale ona sa tak správa ku každému, k novinárom. Minister kultúry, keď sa ho spýta niekto, niečo, by mal odpovedať normálne, slušne. V Abú Zabí sa pani ministerky spýtali, čo by mala robiť, a jej pán... Je tam ešte hore? Myslím, že tam Michelko sedel, pán Michelko sedel hore, tak povedal.. (Reakcia z pléna.) Pán Machala. Áno, prepáčte, môžte mi skákať do reči. Pán Machala. Ospravedlňujem sa, ja si to mýlim, či plochá Zem, alebo pomocník, výkonný práporčík, mne sa to tak mýli, prepáčte, ospravedlňujem sa. Čiže ten povedal a vulgárne ho poslal viete kde. Takže toto je naša pani ministerka. Pani poslankyňa Čavojová Marcela tu mala vystúpenie a povedala, doslova povedala, že to, čo robí opozícia, pani ministerke zničilo život a pani ministerka je teraz preto, lebo čo robí opozícia, je vlastne ohrozovaná. No, pani Čavojová, škoda, že tu nie je, tak to, čo sa deje našim rodinám preto, lebo sme vo verejnom živote, to, čo sa deje rodinám tuná mojich kolegov poslancov, to, čo sa deje rodinám tých, ktorí poukazujú na zverstvo tejto vlády, tak to je len to, že pani ministerke tam niekto prišiel do Kittsee, to je len taká malilinká znôžka toho, čo sa deje nám, takže pani ministerka, beda, teda keď nechce zažívať za svoju aroganciu a za svoje správanie medicínu, ktorú rozdáva, tak nech ide preč z toho postu. Pani ministerka išla do politiky a do verejného života s tým, že vedela, čo si užije. Takže, pani Čavojová, nielen pani ministerka dostáva naozaj svoje. Pani ministerka, ty si tu povedala – tykám jej, lebo sa poznáme sa –, že ťa nevyhodili z Markízy, teba vyhodili, pani ministerka, z Markízy a to, čo ostatné rozprávaš, veľmi dobre to poznám a viem. Hovorila si, že tu niekto je prisatý na eurofondy. No tak vedľa mňa sediaci pán dostal 700-tisíc na svoje občianske združenie, ale to je v poriadku, lebo on rozprával, že on to dostal na rozvoj, výkvet národa , na všetko možné, čo sa tu deje, ale takí Šimečkovci, tí to dostali preto, lebo sú zlí, tí Šimečkovci . Ale národne cítiaci tu vedľa mňa sediaci pán, on to dostal čestne a poctivo, lebo to je, to je národné (rečník zaklopal dlaňou na rečnícky pult), to oni môžu, oni môžu. Rozprávala si, pani ministerka, o tom, a o tanečníkoch, že vlastne veď nech si každý robí čo chce. To, čo zažila manželka pána Šimečku bolo niečo odporné. To, čo ste vy, celá tá vaša kultúrna nekultúra, čo ste na ňu spôsobili, to bolo odporné a nechutné. To je to, pani Čavojová, kde ste, čo zažívala manželka pána Šimečku. Ona je tanečníčka. Ja som študoval na VŠMU, mali sme Ondra Šotha a môžem povedať, že to bolo naozaj zaujímavé štúdium, pretože popri herectve sme aj robili normálne pohybové divadlo. A vy tu idete dehonestovať ľudí na základe toho, že sa vám to nepáči? A toto je to, kvôli čomu pani ministerka by mala odstúpiť! A odstúpiť, pretože pani ministerka hovorí, že vy ste odporní umelci, ten Kostelný, čo si to dovolil v divadle povedať, že ma nemá rád . Ale taký Marek Ťapák, hohó, taký Oskar Rózsa, to sú umelci, to sú skvelí umelci, toto je. Ja nedelím nikoho na dobrého a zlého, ale vy ich delíte. Toto robil v ’96., ’97. a ’98. Mečiar, keď sme sa priviazali. Ja som sa priviazal tam na ministerstve o zábradlie a vracajú sa nám časy, kedy nám diktuje pani ministerka, čo môžeme a čo nemôžeme. Aká má byť kultúra. Ideme robiť nový slovník, bude: papľuh, chriašteľ , vladyka Danko bude rozdávať národné jedlá, žiadne také cheeseburger. Kde nepoviete cheeseburger , kde poviete mäsko v žemličke . Strašné, strašné. Pani ministerka je odvolávaná preto, lebo namiesto práce chodí na dovolenky. Ona má úplne v paži, čo sa tu deje. Ona si ide na dovolenku do Chorvátska, Abú Zabí a tak ďalej a tak ďalej. Toto je naša pani ministerka. Naozaj to ministerstvo riadi ten pán, ktorý sedí hore, pán, ktorý verí, že je plochá Zem. Gagarin by sa v hrobe obrátil. A oni milujú všetci Gagarina a Rusko. Veď Gagarin vám povedal, že Zem je okrúhla. (Povedané s ruským prízvukom.) Pani Šimkovičová tu povedala o tom, že ako sa rozdávajú peniaze, ako si kto rozdáva peniaze. No, pani ministerka, vy rozdávate a za to by ste mala byť odvolaná svojím nominantom. Vy si do funkcií dávate svojich ľudí namiesto odborníkov. Kamoška z Kittsse bude v Bibiane, no môj kamarát, teda váš kamarát zo školy bude poradca vlády a tak ďalej a tak ďalej. Toto sú vaše, toto sú vaše, za toto by ste mali byť a za toto vás ideme odvolávať. Vy tu rozprávate, že my sme dávali ľuďom svojim dotácie. To je blbosť. Jeden jediný príklad. Viete, kto je Čambal z Holíča? To je primátor, primátor z Holíča, podpredseda, podpredseda SNS a bum, mu šľahneme mu dotáciu nech má ten Čambalko dotáciu, veď to je náš človek. Je to podpredseda. A takto oni rozdeľujú fleky. Pozrite si, keď si pozriete tú stranu, keď si pozriete ich stranícke rozdelenie, každý jeden má flek, každý jeden. Ale nie na základe odbornosti. A už som tu spomínal a odbornosť pani ministerky a vzdelanie. Pani ministerka je podľa mňa, a teda ak mám vedomosti, vzdelaná v pedagogickom, pedagogické vzdelanie má. To jej nevyčítam, no nech má pedagogické vzdelanie, ale ani nepáchla za svoj život ku kultúre, ani sloví... ani, ani, ani mäkkým prstíčkom nepáchla. To, že moderovala reláciu v televízii, no tak dobre, tak dobre. Viete, rozpráva tu, že rozprával jeden váš kolega, aha, tam pán kolega, neviem, ako sa, zabudol som meno, ale počkajte, pán poslanec povedal, že sme tu desiati, pán poslanec Petro, áno, že sme tu desiati. No viete, v podstate všetci dobre vieme, že pani ministerku neodvolá Danko a že si to vymodlikala, teda aby ste sa nerozpadli, tak ju neodvoláte, ale tu sedia ľudia, ktorí sa o tú kultúru zaujímajú. Aj u nás v klube – Lukáš Bužo tu nemôže byť, lebo je chorý, ale ja som tu a naozaj 35 rokov robím v kultúre, vyštudoval som Vysokú školu múzických umení, robil som koncerty, podujatia, naša nezisková organizácia, ktorá v živote nedostala žiadnu dotáciu ako Michelko, v živote nie, dostali sme od Fica v 2019., naša nezisková organizácia, na opravu strechy 9-tisíc euro, takže toto je to, toto je to, kvôli čomu by mala byť odvolaná pani ministerka kultúry. To, čo ste tu rozprávali o tom, že ona s tým svojím priateľom stále je v tom videopriestore a hoaxy púšťa stále . No ministerka kultúry púšťa stále hoaxy, stále tu trepe, ospravedlňujem sa, aby som niekoho neurazil, stále hovorí klamstvá, stále hovorí nepravdy. A vedľa nej sedí človek, ktorého ani jeho kolegovia z koalície, z HLAS-u nemôžu, pretože tvrdí, že covid tu nebol. Pani ministerka kultúry nemá s kultúrou nič spoločné. Pani ministerka kultúry a jej prejav bol veľmi, veľmi naozaj taký... to bolo také... naučili ju to tam niekto. Ja neviem, kto na ministerstve ju tam učil, ale to bolo o tom, že ja som naozaj tá žena, ktorá tu zachráni kultúru. A som žena, ktorej vy ubližujete. Nie, pani ministerka. Neubližujeme vám, my len chceme, aby takí ľudia neriadili kultúru, ako ste vy. Pani ministerka, vy tam nemáte čo robiť, nemáte tam čo robiť. [16:12] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie – dve faktické poznámky. Prvý pán poslanec Michelko, nech sa páči. [16:12] Roman Michelko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. No, pán Pročko, to je úplne esenciálny príklad, keď nemám čo povedať, tak vrieskam a trieskam do stola. Jednoducho absolútnu absenciu myšlienky, absolútnu absenciu znalostí vreskotom, krikotom, trápnosťou, stand upy už dávno, stand up štvrtej, piatej šiestej cenovej skupiny, už ani niet taká ani nie že dedinská liga, toto bolo niečo neskutočné. Esenciálna nenávisť, agresivita a nulová pridaná hodnota, absolútne nulová. Asi naozaj, myslím že do rokovacieho poriadku by bolo dobré dať si sluchátka pri pánovi, taká výnimka, lebo to je naozaj zdraviu škodlivé. Keď robíte so zbíjačkou, tak máte ochranné pracovné pomôcky. Ak reční Pročko, tak si myslím, že nejaká silná hudobná vec je základná vec. Senilita, nepoznať najznámejšieho alebo jedného z najrotujúcejších poslancov a s nejakým úradníkom si ho, to už je naozaj, to je ťažká senilita. To, že vás v živote nikde do žiadnej televízii nepozvú, je úplne jasné, lebo keby ste tam toto predviedli, no tak potom to by som sa nečudoval, však tá úroveň už nemá kde klesať. Ale poďme k veciam. V živote som nemal občianske združenie, ktoré prijímalo dotácie, mal som prestížne artové vydavateľstvo, ktoré malo obrovské množstvo literálnych cien. Ale, samozrejme, je mi úplne jasné, že vy ani sa neorientujete, lebo kniha a vy to sú ako skoro sa vzájomne vy... vy... Aspoň taký typ literatúry, ktorý som ja vydával, takže to určite o to ste nezavadili. No ale však čo už. Ešte posledná vec. Vy ste výkonný práporčík akéhosi Konštatína Čerkovského (správne: „Čikovského“, pozn. red.), jediného človeka, ktorý bol odvolaný z funkcie šéfa kultúrneho výboru. On zaplieskal bičom a akúkoľvek zvrhlosť, ktorú váš kamarát, váš kapitán alebo ja neviem jak, keď ste vy práporčík, tak vtedy stiahol ste chvost a vždy... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.) [16:12] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďalší v poradí – pán poslanec Petro. Nech sa páči. [16:12] František Petro – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, pán podpredseda. Pán kolega Pročko, ja chcem opraviť svoj výrok, ktorý som povedal, že vás je tu deväť , je vás tu už iba šesť. To znamená, to je ten váš reálny záujem a o túto schôdzu, ktorú ste dlhodobo chceli zvolávať, a teda je vás tu šesť. To znamená, nechcem menovať jednotlivé kluby, ale s tých, ktorí ste chceli zvolať túto schôdzu, je vás momentálne šesť. [16:13] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán poslanec. Reagovať bude pán poslanec Pročko, máte slovo. [16:13] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. No, pán Michelko, zatlieskal vám aj predsedajúci Gašpar, ale Gašpar je asi hluchý, pretože nepočul, ako ste vrieskali tuná, teraz ako ste sa zavzdušňovali, ako keď ste mi naposledy vrieskali: „ Shut up!“ Vy tu rozprávate o vrieskaní? Vy, uvrieskaný výkonný práporčík? Vy ste človek, vy tu rozprávate o senilite? Preboha, vy ste sa videli niekedy? A počúvajte, vy neklamte, Michelko. Počúvajte, vy, čo ste vy nič nemali? Tak si počúvajte (rečník číta z papiera): „ Roman Michelko, ktorého spolok založený ako občianske združenie podľa neho od roku 2011 získal od štátu približne 700-tisíc eur.“ Ale Michelko, Michelko je človek, ktorý môže, pretože on od Fica dostal 20-tisíc eur už len preto, že dostal funkciu. Dostal dva také výložky výkonného práporčíka, ktorý plní všetky tie veci. Ja si ho pamätám, Michelka, ešte z čias, keď bol Augustín Marián Húska jeho nadriadený, ktorému slúžil a v RTVS alebo STV bývalej Michelko tam chodil za čias Mečiara a robil veľkého capa di tutti. Takže, pán predsedajúci Gašpar, ak si zatlieskal tomu, že Michelko vrieskal na záver, tak super, ale mohol by si trošku uši dať prešpricovať. No a pán, pán poslanec Petro, dobre hovorím? (Reakcia z pléna.) Dobre, ďakujem. No viete, pozrite, koľko vás tu je na podporu tej našej národnej buditeľky, ktorú odvolávame. Takže keď odvolávame, napríklad keď sme odvolávali niekoho iného, tak tu sedeli povinne všetci. A naozaj nie je pravda, že celá koalícia podporuje pani ministerku, pretože aj ja poznám osobne dvoch poslancov, ktorí povedali, z koalície, že tam nemá čo robiť, že to je hanba . Lenže viete, Danko povedal, že no bude tam , tak tam je. Andrej Danko (povedané so smiechom) rozdal funkciu, no a pani ministerka robí národnú agresívnu kultúru. [16:13] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Pán poslanec, radšej sa budem riadiť vlastným rozumom, než vašimi radami. A teraz už posledný v ústnej rozprave prihlásený, pán poslanec Horecký, nech sa páči. [16:13] Ján Horecký – Vystúpenie v rozprave Pani ministerka, predsedajúci, dámy a páni, ďakujem za slovo. KDH už pri vytvorení súčasnej vlády tvrdilo, že pani Martina Šimkovičová sa nemala stať ministerkou kultúry. Upozorňovali sme na to, že v osobe ministerky kultúry máme do činenia s osobou, ktorá sa výrazným podielom zaslúžila o etablovanie tzv. dezinformačnej scény, na ktorej pôsobila aj po nástupe do funkcie. Spolu s druhým najvyšším predstaviteľom ministerstva kultúry pánom Lukášom Machalom verejne spochybňujúcim tvar Zeme vytvorili dvojicu, ktorá si dala za cieľ kobercovým náletom mocensky ovládnuť všetky inštitúcie v gescii ministerstva a namiesto rešpektovaných manažérov do nich dosadiť svojich ľudí. A to bez ohľadu na to, či odborne zodpovedajú pozíciám, ktoré majú zastávať. Jediným kritériom pre nich je politická poslušnosť a servilnosť voči príkazom. Najskôr to bolo mocenské ovládnutie umeleckých a kultúrnych inštitúcií prostredníctvom účelovej zmeny zákona. Slovensko prišlo o verejnoprávny Rozhlas a televíziu Slovenska a nahradila ho štátna Slovenská televízia a rozhlas, pričom vrcholom mocenskej drzosti je, že členom Rady STVR s ambíciou stať sa jej predsedom sa stal samotný Lukáš Machala, tvorca zákona o STVR a dvojka na ministerstve kultúry, pričom budúci generálny riaditeľ tak bude len bábkou v jeho rukách. Čo je však nehorázne, že v internom výberovom konaní ho do Rady RTVS schválil jeho priamy podriadený, s ktorým ho spájajú súkromné klientelistické väzby. Ministerstvo tak bude v jeho osobe priamo dirigovať teraz už štátnu Slovenskú televíziu a rozhlas. Musím spomenúť aj zmenu zákonov o múzeách a galériách, Fonde na podporu umenia, Audiovizuálneho fondu, predtým zrušenie Kunsthalle a kuloárne informácie hovoria, že zámerom je normalizovať všetky inštitúcie v gescii ministerstva kultúry. A všade budú dosadení ich ľudia. Tejto ministerskej dvojici nestojí nič v ceste k realizácii svojich zámerov, a tak najskôr mediálne vytvárajú negatívny obraz o manažérovi, ktorého chcú odstrániť z funkcie, nasleduje nulová komunikácia, po ktorej prichádza odvolanie bez predchádzajúceho odôvodnenia a doručenie odvolacieho dekrétu aj spôsobom pripomínajúcim polomafiánske praktiky. Dôvodom sa... Dôvody sa dajú prečítať až následne v tlačových správach či médiách, pričom ide väčšinou o formu hanopisu, voči ktorému sa nemá odvolaný štatutár možnosť brániť. Toto je politická kultúra ministerstva kultúry? Toho ministerstva, ktoré by malo byť v uplatňovaní manažérskych kompetencií a kultúrnosti správania sa vo verejnom priestore vzorom pre ostatných? Samozrejme, nie. To sú mocenské čistky, ktoré na tomto ministerstve predvádza Slovenská národná strana a jej predstavitelia. Mocenské čistky, ktoré si mnohí pamätajú ešte z čias totality. Tejto dvojici nič nehovorí funkčné obdobie, na ktoré boli štatutári zvolení vo výberovom konaní. Tejto dvojici nič nehovorí ľudská dôstojnosť, odborné kvality a dosiahnuté výsledky či prezumpcia neviny. Sú odsúdení len za to, že nie sú „našimi ľuďmi“, tej správnej politickej garnitúry, a tak padajú hlavy Bibiany, Slovenského národného divadla, Slovenskej národnej galérie, členovia rady Fondu na podporu umenia a najnovšie aj generálneho riaditeľa Slovenského národného múzea. Nasledovať budú aj ostatní, ktorí neprejdú auditom politickej servilnosti a poslušnosti. Strana, ktorej preferencie sa v súčasnosti pohybujú pod hranicou zvoliteľnosti a ktorej poslanecký klub sa rozpadá, tak deštruuje celý kultúrny a umelecký sektor, ktorý sa tvoril celé desaťročia. Čo však KDH vníma ako najzákernejšie a, prepáčte za výraz, najpodlejšie, je, že sa pri týchto mocenských hrách operuje s tradičnými či dokonca kresťanskými hodnotami, pričom ide o ich účelové a povrchné zneužívanie, ako to na jednej z tlačových konferencií prezradila a prejavila samotná pani ministerka kultúry, keď jedno z Božích prikázaní nazvala porekadlom . Takto sa tak v rukách Slovenskej národnej strany kresťanské a tradičné hodnoty menia na politickú ideológiu, ktorú chcú nasilu v rezorte kultúry presadzovať, a to musíme razantne odmietnuť. Násilie a kresťanské hodnoty jednoducho nejdú dokopy. Pred chvíľou v tejto sále zaznela výzva, aby tieto príspevky v rozprave neboli len zvukom vyjadrujúcim nesúhlas, ale aby niesli nejakú myšlienku . Snáď za myšlienku bude prijatá aspoň táto výzva. V KDH odmietame princíp vyhraj voľby a môžeš všetko . Ja osobne nerozporujem, že v minulosti sa stali aj prešľapy, svet nie je dokonalý. Zjednodušený naratív tejto vlády a ministerstva kultúry je, že podpora kultúry bola asymetrická . Ako však môže byť odpoveďou na povedzme prípadné pochybenia totalitárske nastavenie pomerov v kultúre pod absolútnou kontrolou vládnej koalície a jednej strany? To zakaždým, ak niekto vyhrá voľby, bude totalitne nastavovať tú pravú a jedinú kultúru, ako to bolo pred rokom 1989? Vážení členovia vládnej koalície, práve toto, proti čomu povedzme, ak je to úprimný zápas, o čom sa dá pochybovať, a prepáčte, ja o tom pochybujem, tak práve toto môže byť nástrojom absolútneho ovládnutia kultúry aj z iného extrému. Jednoducho kultúra nie je armáda, nebude podliehať rozkazom, nemôže byť neslobodná, nemôže byť ideologická, preto si dovoľujeme tvrdiť, že ide o zneužitie týchto hodnôt pre mocenské a politické ciele, čo je v demokratickej spoločnosti neprípustné. A žiadne hodnoty kresťanské či ľudsky univerzálne sa nemôžu stať politickým nástrojom nepriateľstva v službách politickej strany namierené voči protivníkom. Slovensko sa v týchto dňoch zahaľuje do čierneho a je to vinou nezodpovedného prístupu vedenia ministerstva kultúry k realizácii programu Obnov si svoj dom, pre ktorý bude tento rok väčšina kultúrnych pamiatok bez podpory na ich renováciu, alebo ju dostane v čase, kedy sa väčšina z prác na ich obnove už nebude dať v zimných mesiacoch realizovať. Aj preto na väčšine z nich po celom Slovensku postupne pribúdajú čierne zástavy. KDH rozumie tejto forme protestu proti deštrukčnej politike Slovenskej národnej strany voči hmotnému kultúrnemu dedičstvu Slovenskej republiky, aj preto tento protest... pre tento protest prejavuje porozumenie a podporu. Niekoľko mesiacov totiž upozorňujeme na meškanie rozhodovacích procesov v podpore obnovy kultúrnych pamiatok, na znižovanie finančných prostriedkov na tento účel, ignorovanie odborníkov v komisiách a svojvôľu v rozhodovaní zo strany ministerstva kultúry, ktoré vyvrcholilo pred niekoľkými dňami rezignáciou všetkých členov jednej z kľúčových odborných komisií. Je to žalostný výsledok, pardon, dôsledok nepochopiteľnej kultúrnej politiky predstaviteľov SNS na ministerstve kultúry, ktorej obeťou je, žiaľ, kultúra samotná. KDH považuje politickú nekultúrnosť, ktorú do verejného priestoru svojím rozhodovaním a spôsobmi vnáša Slovenská národná strana s jej nominantami na čele rezortu kultúry, za neprijateľnú. Ostro protestujeme, aby Slovenská národná strana a jej nominanti zneužívali hodnotové pojmy na svoje mocenské, ideologické a politické ciele. Oblasť verejného života, v ktorej sa má uplatňovať sloboda prejavu vo forme slobody umeleckého prejavu, sa za žiadnych okolností nemôže stať oblasťou propagandy názoru a totalitných tendencií žiadnej jednej politickej strany. To sme už v dejinách Slovenska tragicky zažili. Musíme zastaviť deštrukčne nezodpovedný prístup ministerstva kultúry v čase, pardon, na čele s pani ministerkou Martinou Šimkovičovou k hmotnému kultúrnemu dedičstvu, ktorý môže mať na kultúrne pamiatky Slovenska nezvratné následky, preto budú všetci poslanci Kresťanskodemokratického hnutia hlasovať za odvolanie ministerky kultúry pani Martiny Šimkovičovej, ministerky kultúry, ktorá sa ministerkou nikdy nemala stať. Ďakujem za pozornosť. [16:14] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán poslanec. Žiadna faktická poznámka, takže vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Áno, nech sa páči, máte slovo. [16:22] Zora Jaurová – Vystúpenie Ďakujem, pán predsedajúci. Vážená pani ministerka, vážené kolegyne, kolegovia, ďakujem vlastne všetkým, ktorí to tu vydržali. Nebolo to vôbec veselé stretnutie dneska. A vlastne bolo tu naozaj veľmi veľa povedané o tom, aké všelijaké dôvody existujú na odvolanie pani ministerky. A určite by sa dalo ešte pokračovať, ale asi to už nemá v tejto chvíli žiaden zmysel. Ja by som teda na záver tejto rozpravy chcela byť vlastne taká veľmi osobná, nezvyknem to robiť, ale myslím si, že tu sa to možno hodí. Viete, pani ministerka, my sa vlastne vôbec osobne nepoznáme a nikdy sme nemali žiadnu možnosť ani osobne diskutovať, ani si vymeniť nejaké názory, že by som ako keby navnímala, ako vy rozmýšľate, takže aj kvôli tomu sa mi asi relatívne ťažko vciťuje do vášho vnútorného sveta, ale ja som sa naozaj niekoľkokrát úprimne počas aj tejto rozpravy, aj predtým pokúšala nejako pochopiť to, čo robíte, pochopiť, aké sú vaše ambície, aké sú vaše motivácie, plány, sny a možno je to taká profesionálna deformácia niekoho, kto sa celý život venuje dramatickým umeniam, že vlastne sa stále snažím hľadať tú motiváciu postavy. Ale podľa mňa to je aj základ ľudských vzťahov, medziľudskej komunikácie, nejakého spolužitia, že snažíme sa pochopiť, prečo ten druhý koná tak, ako koná. A ja vo vašom prípade mám trocha málo informácií, aby som to dokázala pochopiť, pretože nekomunikujete. A môžem sa snažiť psychologizovať, môžem teda si vás nakresliť ako tú filmovú postavu, ale asi to veľmi neprehlbuje moje pochopenie vás ako človeka. A možno keby ste aj dnes z tohto pultu nám povedali trocha viac o tom, aké sú tie vaše motivácie, prečo vlastne robíte to, čo robíte, čo chcete dokázať, aké sú tie vaše sny, tak by sme možno lepšie rozumeli vašim krokom a lepšie by sme možno aj chápali to, čo robíte, a možno by sme to až tak veľmi nekritizovali, lebo z toho, čo ste tu počuli, je vám asi jasné, že tomu naozaj nerozumieme. Len vy ste to nespravili, nespravili ste to ani dnes, nespravili ste to ani nikdy predtým a opäť ste zase len prečítali niečo, čo vám niekto iný napísal. A poviem vám aj ja niečo také osobného o mojich motiváciách, o mojich pocitoch. My tu totižto dnes ako opozícia, ako tí, čo navrhujeme ten návrh na vaše odvolanie, máme oveľa ťažšiu úlohu, ako by sa vám možno mohlo zdať, lebo vy si možno myslíte, že áno, celý deň vás tu kritizujeme, to je veľmi ľahké, my nemáme zodpovednosť, vy ju máte. Ale viete, ja sa pohybujem v kultúre už veľmi dlho a za každým jedným z tých bodov, o ktorých sme tu dnes debatovali, vidím všetkých tých ľudí, ktorých sa to týka, vidím všetku tú zmarenú energiu, ktorá je za tým. Vidím zničené úsilia, vidím udupané nádeje ľudí, ktorí v kultúre pracujú. A v ten dnešný deň to nebola len nejaká naša správa o vašich zlyhaniach, to bola podľa mňa veľmi smutná správa o stave slovenskej kultúry. A verte mi, a nehovorím to teraz ako kritiku, hovorím vám to ako nejaký môj pocit, že každá jedna časť toho, čo sa tu dnes preberalo, mňa napríklad úprimne bolí. A ja sa tak znova teda zamýšľam nad tým, že prečo ste sa tu dnes ocitli a ako sa pri tom cítite. Určite to nie je príjemné, ja tomu rozumiem. Ja dokonca viem veľmi dobre, aké ťažké je pre ženu v politike pracovať často veľmi tupom a hostilnom mužskom prostredí, a dokonca viem veľmi dobre aj to, aký komplikovaný je rezort kultúry, koľko obrovských eg musí človek každodenne manažovať a koľkí ľudia – vlastne niekedy aj všetci – majú pocit, že kultúre rozumejú a majú k nej čo povedať. Ja viem, že to nemáte ľahké. Ale viete to aj vy? Byť ministrom je služba – to je také klišé, ktoré sa hovorí, ale ono je to naozaj tak. A podľa mňa sa tá práca dá robiť iba vtedy, ak má, dá sa robiť dobre iba vtedy, ak má človek elementárnu pokoru a úctu k tomu a k tým, čomu a ktorým má tú svoju službu poskytovať. A ja sa obávam, že tu bude skutočné jadro problému, ktorý tu dnes od rána riešime. Ja keď som nastúpila do tohto parlamentu, tak som si dala také predsavzatie, že sa budem snažiť každý jeden deň za každých okolností pristupovať ku každému jednému poslancovi so základnou úctou a rešpektom voči jeho osobe, a to bez ohľadu na to, ako veľmi s ním nesúhlasím, alebo aj keď urobí nejaké strašné veci, ktoré sa mi nebudú páčiť, a nehovorím, že to bolo iba hlboko morálne rozhodnutie. Ono bolo aj veľmi pragmatické, pretože v jednej chvíli som vlastne pochopila, že ak nedokážem sa takto k ľuďom tu chovať, tak tu nebudem vedieť existovať štyri roky a tá moja misia, kvôli ktorej tu som, nebude mať zmysel. Vy ste sa skúsili niekedy nad svojou prácou zamyslieť z tohto uhla pohľadu? Skúsili ste si odpovedať na otázku, či máte rešpekt a úctu ku kultúre v celej jej šírke, či máte rešpekt a úctu k ľuďom, ktorí ju tvoria, k ich pohnútkam, k ich plánom a k ich snom? Má vaša misia zmysel? Skúste si položiť túto otázku. Asi si ju nepoložíte teraz, ale možno niekedy, keď budete sama, keď budete rozmýšľať nad svojou budúcnosťou, nad tým, čo po vás ostane v slovenských politických dejinách. Má vaša misia zmysel? Má zmysel aj pre niekoho iného ako pre vás? A úplne na záver a možno pre inšpiráciu, ale aj preto, aby tu zaznela aj nejaká stáročiami overená múdrosť, nie iba tie naše dočasné. Ešte jedna krátka Ezopova bájka. Bájka o kavke a orlovi. Kavka videla, ako sa orol na svojich silných krídlach vzniesol dolu, chytil do pazúrov jahňa a odletel s ním do svojho hniezda. Kavka si povedala, že aj ona je dosť veľká a silná na to, aby dokázala urobiť to, čo urobil orol. A tak sa s veľkým šuchotom peria a zúrivou náladou rýchlo spustila na chrbát veľkého barana. Keď sa však pokúsila opäť vzlietnuť, zistila, že sa jej nepodarí ujsť, pretože sa jej pazúry zamotali do baranovej vlny. A baran si sotva všimol, že tam kavka je. Pastier uvidel trepotajúcu sa kavku, pribehol, chytil vtáka a pristrihol mu krídla. Večer dal kavku svojim deťom na hranie. „Aký smiešny vták,“ povedali deti, „ a ko sa volá? “– „To je kavka, deti. Ale keby ste sa jej spýtali, povedala by, že je orol.“ Ďakujem. [16:29] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem navrhovateľovi. Žiada si k rozprave zaujať stanovisko spravodajca? Pán spravodajca. (Reakcia spravodajcu.) Nie. Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Prerušujem rokovanie 22. schôdze do zajtra do 9.00 hod. a ďakujem vám všetkým. (Prerušenie rokovania o 16.32 hodine.)