Rokovanie NR SR 24. 10. 2024 – Národná rada rieši školské financovanie a RTVS

[08:59] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram tretí rokovací deň 22. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali poslanci Galek, Ľupták, Majerský. O ospravedlnenie účasti z dôvodu PN požiadal poslanec Blcháč. Na zahraničnej pracovnej ceste je podpredseda Národnej rady Žiga a poslanci Ferenčák a Jurík. Poslankyňa Jurík. Podľa schváleného programu pristúpime k prvému čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 121/2022 Z. z. o príspevkoch z Fondu Európskej únie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Vládny návrh zákona má tlač 500. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 525. Prosím ministra školstva a výskumu, ešte som si všimol, hoc som začal, pán Malatinec, spravodajca... ak je všeobecný súhlas, by som predpokladal, že pán Malatinec je tu niekde len na skok, ale aj tak úvodné slovo má pán minister Drucker, takže mu ho dáme a potom bude na rade pán spravodajca. Takže teraz ešte ho veľmi nepotrebujeme. Prosím ministra školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky Tomáša Druckera, aby v zastúpení ministra investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie vládny návrh zákona uviedol. (Rokovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 121/2022 Z. z. o príspevkoch z fondov Európskej únie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 500.) [09:02] Tomáš Drucker – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážená pani poslankyňa, páni poslanci, cieľom pripravovaného návrhu zákona je zapracovanie zmien, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe ako aj zjednotenie úpravy pre jednotlivé programové obdobia. Jedným z kľúčových cieľov návrhu zákona je prispôsobenie postavenia centrálneho koordinačného orgánu v súvislosti s realizáciou majoritného programu Slovensko a to aj v nadväznosti na závery auditov. Návrh zákona upravuje viaceré otázky týkajúce sa finančného riadenia pri poskytovaní príspevkov z fondov Európskej únie. Ide napríklad o nastavenú úroveň kompetencií platobného orgánu tým, že sa navrhuje vypustenie tohto orgánu ako subjektu, ktorý môže zistiť nezrovnalosť. Účinnosť vládneho návrhu zákona sa navrhuje od januára 2025. Návrh zákona nemá vplyvy na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, informatizáciu spoločnosti, služby verejnej správy pre občana ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Vážený pán predsedajúci, vážená pani poslankyňa, vážení páni poslanci, ďakujem za pozornosť a dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie a podporu tohto zákona. Ďakujem. [09:02] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán minister. Ak nás počuje pán Malatinec, lebo veľmi rád dám prepadnúť tento bod. Že dám prepadnúť bod. Panie poslankyne, páni poslanci, takže vzhľadom na ústretovosť, lebo pán minister Drucker tu má aj tak štyri, päť zákonov a musím asi zvážiť a dáme prestávku, nech tu teda nečakáme. 9.10 h by sme pokračovali. (Prestávka.) Pán poslanec dobrovoľne súhlasil so zrážkou z platu. Nech sa páči. Takže dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, poslancovi Malatincovi. [09:12] Roman Malatinec – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne. Kolegovia, dovoľte, aby som sa vám ospravedlnil kvôli dopravnej situácii, že meškám. Spravodajská správa k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 121/2022 Z. z. o príspevkoch z fondov Európskej únie a zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 500 v druhom čítaní. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 121/2022 Z. z. o príspevkoch z fondov Európskej únie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 500. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona. Návrh spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor Národnej rady a výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu. Ďakujem. [09:14] Andrej Danko Ďakujem, pán poslanec. Otváram všeobecnú rozpravu, konštatujem, že do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne. Ak nie, uzatváram možnosť prihlásenia do rozpravy ústne a vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Chce sa vyjadriť pán spravodajca? Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Teraz nasleduje druhé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňa niektoré zákony. Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 400, spoločná správa výborov má tlač 400a. Prosím ministra školstva, výskumu, vývoja a mládeže Tomáša Druckera, aby vládny návrh zákona odôvodnil. (Rokovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 400.) [09:16] Tomáš Drucker – Vystúpenie Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážená pani poslankyňa, vážení páni poslanci, predkladáme návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Chcem podotknúť, že hlavným cieľom návrhu je zmena financovania materských škôl, ktoré sú financované dnes z výnosu dane z príjmu fyzických osôb, ktoré sa po novom majú zmeniť na financovanie zo štátneho rozpočtu podľa zákona č. 597/2003 Z. z. Tento cieľ vyplýva tak z plánu obnovy a odolnosti, podľa ktorého sa má vytvoriť diferencovaný a transparentný systém financovania predprimárneho vzdelávania, aby sa zabezpečila stabilita, odolnosť a účelové viazanie finančných prostriedkov vyčlenených na vzdelávanie, ako aj z programového vyhlásenia vlády. Predmetom návrhu zákona sú ale aj úpravy v ďalších súvisiacich zákonoch a ide najmä o zákony č. 596/2003 Z. z., zákona č. 245/2008 Z. z., ako aj zákona č. 61/2015 Z. z., ktoré priamo buď nadväzujú na zmenu financovania materských škôl, alebo zavádzajú viaceré úpravy, ktoré reagujú na podnety z aplikačnej praxe. Niektoré veci, ktoré sú zmenené a navrhované na zmenu v tomto zákone sa týkajú zavedenia pravidiel používania mobilných telefónov počas školského vyučovania na základných školách, zefektívnenie prijímacieho konania na stredné školy, zjednodušenie procesu zaraďovania škôl a školských zariadení do siete ako aj ich vyraďovanie, postupné odstraňovanie dvojzmennej prevádzky základných škôl, zavedenie súhlasu rodičov v prípade vzdelávania a výchovy nad rámec školského vzdelávacieho programu, ako aj ďalšie, mnohé ďalšie veci, ako viete, nazvali sme zmeny tohto balíka "nežnou revolúciou", ide o viaceré veci z aplikačnej praxe. Vážený pán predsedajúci a vážené panie poslankyne a páni poslanci, ďakujem vám za vašu pozornosť a dovolím si vás opäť požiadať o prerokovanie predloženého materiálu. Ďakujem. [09:16] Andrej Danko Ďakujem. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch poslancovi Karolovi Janasovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. [09:18] Karol Janas – Vystúpenie spoločného spravodajcu Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona. Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 10. septembra 2024 č. 444 sa uzniesla prerokovať vládny návrh zákona v druhom čítaní a prideliť ho týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Ako gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a určila lehoty na jeho prerokovanie. Určené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenej lehote. Iné výbory o návrhu zákona nerokovali. Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanovisko od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. K vládnemu návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 161 zo 17. októbra 2024. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet uznesením č. 130 z 21. októbra 2024. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 51 z 22. októbra 2024. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci uznesením č. 61 z 21. októbra 2024 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport uznesením č. 47 z 22. októbra 2024. Zhodne odporúčali návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi uvedenými v časti IV. spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať o návrhoch uvedených pod bodmi 1 až 61 spoločne, s odporúčaním ich schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť. Spoločná správa výborov bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, gestorský výbor z 22. októbra 2024 č. 48. Týmto uznesením ma výbor poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky informoval o výsledku rokovania výborov o stanovisku a návrhu gestorského výboru. Ďakujem, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu. [09:18] Andrej Danko Ďakujem, otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal písomné prihlášky poslancov, za poslanecký klub pán Horecký, Kalmárová, Habánik. Ostatné mená, ako vidíte na tabuli, ako jednotliví rečníci. Prosím pána poslanca Horeckého, aj pani Remišová je za poslanecký klub. [09:22] Ján Horecký – Vystúpenie v rozprave Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážený pán minister, dámy a páni, najskôr by som rád uviedol v tomto svojom príspevku kontext, v ktorom prichádza novela z dielne, vládny návrh zákona, ktorý novelizuje viacero zákonov týkajúcich sa školstva, tak ako to predstavil pán minister. Ten kontext je takýto. Hovorme najskôr o manažmente škôl, už som to v tejto sieni prednášal podrobnejšie, tak teraz to len pomenujem. Manažment škôl, to znamená riadenie, personálno-logistické zabezpečenie na úrovni školy je takmer rovnaký ako pred 50 rokmi. To znamená riaditeľka, dve zástupkyne, tie sú napoly učiteľky, tajomníčka a tak ďalej. Zmena je v tom, že sa v posledných rokoch znížila miera týždenného úväzku riaditeľov škôl. Nad úrovňou škôl, pozrime sa na to, aké je riadenie školstva, teda celej sústavy škôl. Prirodzene je to ministerstvo školstva, ktoré je garantom, správcom siete, ktoré vlastne zadáva úlohy cez štátny vzdelávací program pre všetky školy, ktoré bez výnimky ho musia plniť a sú v sieti bez ohľadu na zriaďovateľa, s deklarovaným rovnakým postavením. Potom sú to prirodzene zriaďovatelia, ktorí majú zodpovednosti vymedzené zákonom 596 a ktorým sa jednotlivé školy a vedenia zodpovedajú. Zriaďovatelia sú veľmi rôznorodí od vyšších územných celkov až po jednotlivé fyzické osoby. Potom sú to samosprávy, ktoré sú v takej dvojrole aj ako zriaďovatelia, aj ako kľúčová, silná časť verejnej správy v Slovenskej republike, ktorá v svojej územnej pôsobnosti ovplyvňuje politiku a podmienky vzdelávania, jednoducho existenciu a podmienky škôl a školských zariadení. A potom sú to ďalšie orgány štátnej správy, ktorým sa školy zodpovedajú. Za posledných tridsať rokov sa znásobili, znásobili úlohy školy a neposilnil sa výrazne ich manažment na úrovni škôl, ani na úrovni samospráv alebo štátu. Nedávno som vypracoval takú analýzu, ktorá porovnávala legislatívu v roku 1989, funkcionalitu a úlohu škôl a legislatívu v roku 2024, funkcionalitu a úlohu škôl. Jednoducho platí, čo som povedal, bolo by to viac ako 30 minút, vymenovať to jednotlivo, materiál som ochotný dať k dispozícii. Znásobili sa úlohy školy, zredukovali sa jej možnosti. Čo teda pribudlo, nech som konkrétny. Školy od roku 2028 vytvárajú svoj vlastný školský vzdelávací program, o čom pred desiatkami rokov ani nechyrovali, lebo ho mali predpísaný odborníkmi z pedagogického ústavu. Školy dnes musia si zabezpečovať a určovať učebné zdroje a učebnice. Toto všetko, čo hovorím, nie je kritika, to je opis. My sme radi, všetci, ktorí pracujeme v školstve, že tu nie je stav spred roku 1989, kedy sme zažívali etatizmus, štátny dirigizmus a mali sme všetko predpísané a dané. Sme dobrovoľne prijali revolúciou Nežnou v ´89. zodpovednosť za svoje životy a zverené kompetencie. Opisujem teda ďalej. Samozrejme, okolo roku 1989 neexistoval internet, nechyrovali ľudia o digitalizácii, s čím je spojené množstvo úloh funkcionalít a potrieb, ktoré školy majú. Keď, ktorí ste trošku starší, tak iste viete porovnať aj na vlastnom živote, nepotrebujete byť starší, viete si to navnímať, ste vzdelaní ľudia, že svet dnes a pár desiatok rokov dozadu je absolútne iný. Ten dnešný svet je oveľa dynamickejší, pribudli v ňom nové povolania, nové potreby zručnosti, všetko sa zrýchlilo. Sú to nové zadania a očakávania od spoločnosti. Koľkokrát ste počuli, že Slovensko potrebuje pridať, že Slovensko potrebuje prejsť, prepáčte za ten výraz, z montážnych hál na hospodárstvo s vyššou pridanou hodnotou, ak naozaj chceme zvýšiť kvalitu života a životnú úroveň našich obyvateľov. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Danko, Andrej, podpredseda NR SR Poprosím kolegov z KDH, aby počúvali kolegu. Horecký, Ján, poslanec NR SR Slovensko má byť a musí byť konkurencieschopné, ak chce splniť tieto svoje strategické ciele. No a napokon sa školy dnes potýkajú s komplikovanými, životnými situáciami, aké, čo sa týka rodín alebo zákonných zástupcov rodičov, sme znovu pred pár desiatkami rokov ani nepoznali, alebo si nevedeli predstaviť. Okrem toho sú tu aj také najnovšie aktuálne úlohy základných škôl, zvrátiť trend zhoršovania výsledkov v medzinárodných porovnaniach napríklad. Prechod na nové kurikulum, to je obrovská vec, nový štátny vzdelávací program, ktorý som mal tú česť finalizovať, podpísať a vydať veľkou novelou školského zákona v roku 2023, je obrovskou výzvou, a tá prináša so sebou riziká. Aké sú riziká? Že dopadne tá reforma tak ako pokusy alebo tzv. reformy predtým, že ak sa nám nepodarí využiť ten kapitál odhodlania a dôvery zdravého jadra školstva, ľudí, ktorí vedia učiť, vedia dosahovať výsledky, na ktoré môže byť táto republika hrdá a ktorí sú konkurencieschopní dokonca v medzinárodnom meradle, tak môžeme zlomiť palicu nielen nad školstvom, ale nad budúcnosťou tejto krajiny a nad tými cieľmi, ktoré som vyššie menoval. Takže teraz sme v kľúčových rokoch implementácie tejto obrovskej príležitosti, pre ktorú nie je ľahké získať 70, vyše 70-tisíc zamestnancov v školstve. Ďalšia nadväzujúca úloha je inklúzia. V tej veľkej novele, o ktorej som hovoril, sme prijali aj systém podporných opatrení. Roky dozadu toto všetko, podporné opatrenia boli na individuálnom postoji jednotlivých pedagógov alebo odborných zamestnancov. Ako sa kto postavil k životnej situácii, individualite žiaka, vtedy sme to volali individuálnym pedagogickým prístupom, tak si to sám vyhodnotil, tak to sám realizoval od úplnej ľahostajnosti až pre obrovské zapálenie pre osud dieťaťa. Dnes sme to pomenovali, systematizovali, pripravili. No a znovu je to niečo, čo ma napĺňa až dojatím a úctou, keď učitelia alebo ich stavovské organizácie v čase prijímania tejto novely na seba túto úlohu prijali. Im to znáročnilo prácu, zvýšilo povinnosti, nepridalo ani cent k platu. S týmto súvisejú ďalšie veci a nadväzujúce úlohy. To znamená, transformovaná sieť zariadení prevencie a poradenstva, regionálne centrá podpory učiteľov, ktoré, ako viete, ktorí sa zaujímate o školstvo, sú budované zdola, žijú z ochoty pedagógov škôl a takých, poviem, osvietených zriaďovateľov deliť sa o vlastné know-how, ponúkať to v záujme tejto republiky. Takže v podstate pomáhajú tomu, čo v iných sektoroch je nevídané, čo by ste mohli nazvať konkurenčnými školami alebo konkurenčnými subjektami. Znovu je to obrovský kapitál dobrej vôle. A, samozrejme, práca na príprave učebníc, učebných zdrojov, odhodlanie ísť do toho aj bez toho, že by boli sfinalizované. No a ďalšou výzvou je práca na reforme stredoškolského vzdelávania, ktorá, dúfam, započala a ktorá musí nadväzovať na reformu základného školstva a kde musíme odstrániť tú medzeru medzi základným a stredným školstvom, aby o sebe tieto sústavy vedeli a podobne medzi stredným a vysokým školstvom. Teraz k niektorým konkrétnym bodom predloženého vládneho návrhu zákona. Oceňujem a rozumiem prechodu materských škôl spod originálnych kompetencií do prenesených kompetencií. Tu sa chcem však pristaviť. Tento krok považujem za jednoducho polovičatý. Polovičatý preto, lebo tie materské školy neprešli aj s tým, čo tie školy potrebujú pre svoju riadnu funkčnosť, t. j. aj s jedálňami do týchto prenesených kompetencií a viem, že z pozície samospráv sú k tomu rôzne postoje. Sú starostovia, sú zástupcovia ZMOS-u, ktorí rozumejú tomu, že je treba zjednodušiť, zefektívniť financovanie škôl a školských zariadení tak, aby bolo konzistentné, aby keď materská škola potrebuje jedáleň, keď základná škola nemôže existovať bez školského klubu detí, aby jednoducho tie finančné zdroje, ich manažment boli zjednotené, aby sme nemali na školách dve kategórie zamestnancov. Prečo sa nepodarila dohoda so samosprávami na lepšom, komplexnejšom riešení? Nuž dôvodom sú ako vždy financie. Ja rozumiem tomu, v akej náročnej situácii samosprávy sú. KDH je známe tým, že veľmi si vážime a tlačíme na princíp subsidiarity zo strany Európskej únie voči členským štátom v kompetenciách, ktoré nikdy neboli Európskej únii dané za strany štátu voči samosprávam, zo strany samospráv voči ďalším partnerom, zriaďovateľom, občanom. Toto je náš postoj. Preto nie sme na strane jedných alebo druhých, sme na strane Slovenska, žiakov, budúcnosti tejto krajiny a súčasnosti. Čo to znamená v praxi? Že nechceme, aby financovanie samospráv bolo také biedne, že si musia, prepáčte, pomáhať so zdrojmi určenými na školstvo, pretože to je rovnako hrubo podfinancované, keď sa porovnáme len s okolitými krajinami. Pripomínam, že s HDP na školstvo vydávame 4,6 %, kým okolité krajiny vydávajú 5,1 %. Takže chceme dohodu, komplexné riešenie so samosprávami, no nie na ich úkor. Oceňujem, že v zákone sa objavilo povinné vzdelávanie pre Ukrajincov a cudzincov. Je to niečo, čo sme dlžní ako ľudia so svedomím pomôcť tým, pre ktorých, ktorí by sa stali stratenou generáciou, ak by sme rezignovali na ich aj prirodzené ľudské práva. A my sme niekedy jediní, ktorí pomôcť môžeme a keď ste jediný, tak musíte. Avšak v tejto novele okrem systémových zmien, o ktorých som hovoril, ktoré by zabezpečili zmenu tej situácie, ktorú som opisoval, niekoľkokrát som už o tých zmenách hovoril, ktoré boli potrebné. Niečo také, čo podľa mňa je aj v súlade s múdrou konsolidáciou, aby, poviem len jeden príklad kvôli času, aby tritisíc päťsto škôl nemuselo objavovať koleso, riešiť individuálne svoje právne, projektové, personálne, ekonomické a neviem, aké úlohy, ktoré škola dneska riešiť musí, aby namiesto 3 500 riešiteľov sme mali osem silných riešiteľov, ktorí budú proklientsky nastavení v svojej územnej pôsobnosti. Hovorím o regionálnych úradoch školskej správy, ktoré dneska sú tak slabé, že nedokážu doručiť niekedy ani presnú informáciu z ministerstva zriaďovateľom. Nie je to ich chyba, je to jednoducho ich súčasná kondícia a výbava. Nuž ešte k niektorým konkrétnym bodom predloženej novely, ktoré považujem teda za chybné a ktoré treba upraviť, alebo ktoré sú nedostatočne vyriešené. Spomínal aj pán minister, že novela rieši vzdelávanie, ktoré je nad rámec školského vzdelávacieho programu a katalógu inovácií. Pôvodný návrh zákona bol vo veľmi slabej podobe. Tam bola len podmienka prerokovať v pedagogickej rade a v rade školy. Tu sa ukázal pozitívny zmysel komunikácie a rokovania o týchto veciach. Dočkali sme sa vo výbore postupných úprav, avšak finálnu úpravu nepovažujem za dostatočnú. Vysvetlím na pôvodnom zámere katalógu inovácií vo vzdelávaní. Bol som trochu pri tom a nie je zaujímavá, ani dôležitá moja predstava, len ukážem alternatívu. Katalóg inovácií vo vzdelávaní, tak ako som ho ja chápal a na začiatku spoluvytváral, mal združovať tie školy, o ktorých som hovoril, tých zriaďovateľov, ktorí dokážu robiť svoju prácu úplne najlepšie. To znamená, že naozaj dosahujú tie výsledky, ktoré chceme dopriať všetkým deťom v tejto krajine. No a bol mienený tak, že títo ľudia sú pripravení, títo majstri svojho remesla sú pripravení sa deliť o svoje know-how s inými učiteľmi, s inými manažérmi, s inými zriaďovateľmi. Dnešný katalóg inovácií vo vzdelávaní však ponúka alebo bude ponúkať priamo vzdelávanie detí, to znamená že nie týmito zamestnancami školy, ale niekým iným, kto nemusí byť pre tú školu dostatočne identifikovaný alebo zrozumiteľný v tej svojej ponuke. No preto prednesiem na konci aj tohto, v tejto rozprave pozmeňujúce návrhy. Budú dva, ktorými chceme prispieť, zlepšiť, odstrániť nedostatky, zlepšiť školstvo, urobiť ho efektívnejším a vylepšiť aj tento návrh zákona. Iným príkladom je v ustanoveniach § 18 o vydávanie odpisu z dokladov o získanom vzdelaní. Tak tento návrh vládneho zákona obsahoval body, ktoré súviseli s kontroverznou zmenou pohlavia ako dôvodom na odpis dokladu o získanom vzdelaní. Tak je úplne jasné, že toto nie je miesto, kde sa takáto kontroverzná téma rieši, ako je školský zákon. Preto aj tu prichádzame s úpravou, pretože sú odôvodnené a oprávnené prípady, kedy si človek mení meno a priezvisko a tam jednoducho chceme, aby to nebolo retroaktívne, aby keď sa vydá tento odpis, tak podobne ako to majú ženy, keď sa vydajú, alebo muži keď si zmenia priezvisko, tak sa uvádza aj teda pôvodné rodné meno, aby bol súlad s katalógovým listom, s celou pedagogickou dokumentáciou, z ktorej vychádza tento odpis. Oceňujem, že sa v zákone presadil zákaz mobilov. Priatelia, v tejto sále sedia štyria ľudia, ktorí sme sa stretávali v takej povedzme aj priateľskej atmosfére na predvolebných diskusiách a debatách a traja z nich hovorili, že zákaz je prisilné slovo, že je treba proste vysvetľovať deťom, argumentovať a tak ich dobrovoľne presvedčiť. Samotná Aliancia stredoškolákov povedala, že toto predsa od nás nemôžte chcieť, od dvanásťročných detí, trinásť, štrnásť, že oni by dospeli k takémuto čomusi. Pomôžte nám, ich lídri chápali, že to je správna vec a som rád, že sa myšlienka, ktorú som vtedy presadzoval, dostala do zákona a ďakujem za to pánu ministrovi. Tiež aj za to zjednodušenie prijímacieho konania na stredné školy. Samozrejme, nie je úlohou opozičnej strany riešiť systémové zmeny, nemáme na to potrebnú politickú moc, hoci sme pripravení o tých zmenách hovoriť a tak prispievať ako konštruktívna opozícia upozorňovaním na chyby a predkladaním lepších riešení. Robiť si svoju prácu, pre ktorú sme prijali svoje mandáty v Národnej rade. A v tomto prípade sme pripravení zlepšovať podmienky pre vzdelávanie a jeho výsledky, čo naozaj je v strategickom záujme Slovenskej republiky. Preto predkladám dva pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré riešia nedostatky a navrhujú niektoré špecifické zlepšenia. Zároveň avizujem, že v prípade neakceptovania týchto pozmeňujúcich návrhov KDH nemôže podporiť tento vládny návrh zákona. Teraz dovoľte, aby som veľmi stručne prešiel cez zdôvodnenia jednotlivých bodov. Prvý pozmeňujúci návrh zákona, ktorý podávam spolu s kolegom Martinom Šmilňákom, navrhuje tieto zmeny. Ešte ho necitujem zatiaľ, len chcem zdôvodniť. Chceme, aby pri opakovanom zistení, budem hovoriť len meritórne, pri opakovanom zistení Štátnej školskej inšpekcie o tom, že riaditeľ školy nekonal, alebo nedokázal zabezpečiť nápravu, aby nebol obligatórne odvolaný svojím zriaďovateľom, a to pri teda zisteniach, ktoré sa týkali sociálno-patologických javov. Vkladáme úpravu, že musí ísť naozaj o závažné sociálno-patologické javy, ktoré by tento riaditeľ na svojej škole ignoroval. Mali sme o tom debatu aj vo výbore, kde ja som tvrdil, že nemáme v školskom zákone, ani v 596-ke, ani v 245-ke definované tie socio-patologické javy. Niektoré sú vymenované v smernici o šikane, čo je podzákonná norma, ale nemáme ich definované v zákone a z princípu sémantiky a logiky vyplýva, že socio-patologickým javom je naozaj opakované klamstvo, manipulatívne správanie alebo poškodzovanie drobného majetku. Takéto nešváry sa, žiaľ, v dnešnej dobe na škole, nedá sa im úplne na 100 % zabrániť a ten riaditeľ môže byť pri všetkej snahe bezmocný toto, tomuto zabrániť. A preto sa obávame, že by takáto úprava mohla byť účelovo použitá proti človeku, ktorý sa snaží robiť všetko pre svoju školu. Napokon to slovo "závažné" nie je neuchopiteľné a nie je nejakým nóvum v legislatíve. V Zákonníku práce, ktorý je úplne že lex specialis pre tieto pracovné vzťahy, tak sa "závažné" používa pri porušení pracovnej disciplíny buď vo význame závažné porušenie, alebo menej závažné porušenie disciplíny, takže sa s tým aj v náročnejších prípadoch krajina vie vysporiadať. Potom chceme oslobodiť na žiadosť hlavnej školskej inšpektorky Štátnu školskú inšpekciu od povinnosti delegovať svojho člena do rady školy pri výberovom konaní na riaditeľa. Minulý rok ich bolo 660 a pribudli Štátnej školskej inšpekcii nové úlohy kontrolovať oprávnenosť či neoprávnenosť neposkytnutia podporného opatrenia zo strany riaditeľov škôl, čo je obrovská nová agenda, ktorá pribudla, s tým, že sa v rámci konsolidačného balíčka redukuje Štátna školská inšpekcia na rozpočte alebo teda na zamestnancoch o 10 %. Opakujem, je to na žiadosť Štátnej školskej inšpekcie a ide nám o to, aby si ona vykonávala svoju úlohu kvalitne, tak ako to od nej chceme. Potom to je logická úprava, ktorú navrhujeme, aby pri zaraďovaní do siete alebo v zmenách sietí, spojím to, sú to dva body, kedy vzniká buď elokované pracovisko, alebo nová základná škola. V zákone stojí, že príslušná obec sa vyjadruje k tomu, či, aké je stanovisko, sa vyjadruje, či súhlasí, alebo nesúhlasí, nie je to danie súhlasu alebo nesúhlasu, je to vyjadrenie, je to názor, ako ona vidí potrebu a zmysel vzniku tej školy. Ale pri ŠKD už je to zaradenie podmienené súhlasom. Tak si predstavte, že môže nastať situácia, že ministerstvo školstva zaradí do siete škôl základnú školu, ale nebude môcť zaradiť jej školský klub detí, lebo s tým obec nebude súhlasiť. To je de facto nástroj, ako znemožniť funkčnosť tejto základnej školy, čo je proste neúmyselná nedôslednosť. Potom je tu jedno jednoduché zlepšenie. V prípade, že nejaké elokované pracovisko, ktoré už narastie tak, že vyžaduje samostatné vedenie, aby mohlo bez byrokratickej záťaže sa stať samostatnou školou. Ďalšia vec, čo tiež považujem za chybu, zrejme neúmyselnú, nepatrične v jednom paragrafe, ktoré sa týka sankcií, je udelené, sa udeľuje sankcia ako v rámci paragrafu o správnych deliktoch, sa udeľuje pokuta zodpovednému zamestnancovi, teda fyzickej osobe. Ktorí rozumiete tomuto správnemu procesu, tak viete, že správne konanie o deliktoch nie je možné udeliť sankciu fyzickej osobe, ale iba osobe právnickej, zodpovednej teda za tú skutkovú podstatu. S tým, že tam vidím aj vecný problém, pretože ten človek na tej škole, to môže byť napríklad vedúci predmetovej komisie telesnej výchovy, nemusí byť schopný tú oprávnenú námietku inšpekcie, že majú malú telocvičňu alebo malú gymnastickú sálu, túto vec riešiť. To je potom úloha školy alebo zriaďovateľa. No napokon už spomínaný § 18, kde sa hovorí o teda doklade, o odpise z dokladu o získanom vzdelaní, tak okrem toho, že vypúšťame písmená, ktoré hovoria o zmene pohlavia, čo absolútne nepatrí, je to kontroverzné, do školského zákona, ani to nechceme riešiť na tomto mieste, tak zároveň opravujeme aj znenie písm. g), kde vypúšťame, aby sa tak stalo napríklad na základe iného dokladu vydaného príslušným orgánom iného štátu preukazujúci zmenu mena a priezviska. Nie je tu špecifikované vôbec akého štátu. To znamená štátu, kde môže platiť úplne iná nekompatibilná jurisdikcia so Slovenskou republikou. Takže tiež to považujeme za chybné ustanovenie. V druhom pozmeňujúcom návrhu máme, ktorý predkladám spolu s pánom poslancom Richardom Vašečkom, máme iba jeden bod a ten sa týka § 7 školského zákona, ktorý chceme doplniť dvomi odsekmi, tak aby sme zabezpečili výsostné právo rodičov mať vedomosť a kontrolu nad výchovou a vzdelávaním aj v rámci školského vzdelávacieho programu, ktoré sa týka formovania intímneho života a sexuálneho správania detí a mládeže. Dôvodom, a teda takejto výchovy a vzdelania musí predchádzať vždy informovaný súhlas zákonných zástupcov. Ten informovaný súhlas je v našom návrhu zákona popísaný, bude vám prečítaný a je napísaný tak, aby minimálne zaťažil školu, aby bol maximálne efektívne komunikovateľný, aby neobťažoval školu, aby sa týkal len toho, čo je skutočnou kompetenciou školy. Vo vládnom návrhu zákona sa hovorí iba o informovanom súhlase nad rámec školského vzdelávacieho programu a nad rámec katalógu o katalógu inováciách vo vzdelávaní, pričom vládny návrh zákona nešpecifikuje, v akých oblastiach sa ten informovaný súhlas týka. Ja si myslím, že je zbytočné, aby rodičia museli odsúhlasiť, cenzurovať to, či sa bude realizovať nejaká výchovnovzdelávacia aktivita napríklad v oblasti 3D tlačiarní alebo nejakých nových technológii napríklad umelej inteligencie, niečoho z priestorových informácií, z geoportálov a tak ďalej. Veci, ktoré sú v živote, ktoré predbiehajú štátne kurikulum a na ktoré si treba pozvať niekedy do školy odborníkov. Takže máme za to, že po jednej stránke vládny návrh zákona nedostatočne reflektuje právo rodičov dané Ústavou Slovenskej republiky, Dohovorom o ľudských právach dieťaťa, základných právach, ďalej Chartou základných práv Európskej únie, tak ako to chceme posilniť explicitnejšie z KDH aj v ústave. A na druhej strane vyžaduje odobrenie informovaným súhlasom aj v oblastiach, ktoré vôbec nespadajú do kompetencie rodičov, pretože tam sú na výsosť odborníci pedagógovia. No ešte jeden dôvod, prečo chceme, aby v oblasti formovania intímneho života, sexuálneho správania detí a mládeže vždy bola informácia podaná rodičom a ich možnosť, ich právo odsúhlasiť alebo neodsúhlasiť takúto výchovno-vzdelávaciu aktivitu. Dôvod je najmä o informovanosti. Všetci sa zhodneme, že je to veľmi chúlostivá a mimoriadne citlivá téma. Mnohí rodičia naozaj o tom nevedia rozprávať so svojimi deťmi. Mnohí učitelia biológie dokonca hovoria, že s tým majú problém alebo etickej výchovy, alebo aj náboženskej výchovy. A preto je dôležité, aby sa obidve strany, aj škola, aj rodina pokúsili a tento zákon, táto úprava im to pomôže zjednotiť, lebo tu musia pôsobiť jednotne. Rodičia musia vedieť, že čo sa bude diať v tej škole a tak isto aby mohli podporiť toto vzdelávanie z domu, a zároveň aby nebola porušená ich kompetencia. Tak čo sa týka môjho príspevku v rozprave, tak som na konci a teraz chcem predniesť tie dva pozmeňujúce návrhy. Tak, prosím, zastavte čas... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Danko, Andrej, podpredseda NR SR Zastavme čas. Horecký, Ján, poslanec NR SR Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Horeckého, Martina Šmilňáka k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 400. 1. V čl. III, bod 7 v § 3 ods. 7 písm. g) sa za slovo "neriešil” vkladá slovo "závažné”. 2. V článku III sa za doterajší bod 7 vkladá nový bod 9, ktorý znie: "9. V § 4 ods. 3 prvej vete sa vypúšťajú slová "a Štátnu školskú inšpekciu” a v druhej vete sa slová "úrad, Štátnu školskú inšpekciu” nahrádzajú slovom: "úrad". Doterajšie body sa primerane prečíslujú. 3. V článku III, bod 55 v § 16 ods. 1 písm. k) bod 1 sa slová "ak ide o materské školy a základné školy” nahrádzajú slovami "ak ide o materské školy, základné školy a školské kluby detí, ktoré sú súčasťou týchto základných škôl,” a v § 16 ods. 1 písm. l) sa slová "školské zariadenia pre deti, žiakov a poslucháčov do 15 rokov veku” nahrádzajú slovami "školské zariadenia pre deti, žiakov a poslucháčov do 15 rokov veku okrem školských klubov detí”. 4.V článku III sa za doterajší bod 57 vkladá nový bod 58, ktorý znie: "58. § 16 sa dopĺňa odsekom 12, ktorý znie: "(12) Ministerstvo môže, najmä v prípade, ak zriadenie školy alebo školského zariadenia nepredstavuje zvýšené nároky na štátny rozpočet, na základe návrhu zriaďovateľa zaradiť elokované pracovisko, zriaďované podľa tohto zákona, do siete škôl ako samostatnú školu alebo školské zariadenie.” Doterajšie body sa primerane prečíslujú. 5. V článku III, bod 64 v § 18 ods. 7 písm. k) bod 1 sa slová "ktoré bude súčasťou materskej školy alebo základnej školy” nahrádzajú slovami "ktoré bude súčasťou materskej školy, základnej školy alebo ak ide o školský klub detí pri elokovanom pracovisku základnej školy,” a v § 18 ods. 7 písm. I) sa slová "alebo školského zariadenia pre deti, žiakov a poslucháčov do 15 rokov veku,” nahrádzajú slovami "alebo školského zariadenia pre deti, žiakov a poslucháčov do 15 rokov veku okrem školských klubov detí”. 6. V článku III, bod 92 v § 37a ods. 2 sa slová "pokutu zodpovednému zamestnancovi, ktorý neodstránil” nahrádzajú slovami "pokutu zodpovednej osobe, ktorá neodstránila”. 7. V článku V, bod 23 v § 18 v ods. 12, písmená e), f) sa vypúšťajú a v písmene g) sa vypúšťajú slová "alebo iný doklad vydaný príslušným orgánom iného štátu preukazujúci zmenu mena alebo zmenu priezviska". Doterajšie písmeno g) sa označí ako písmeno e). Tu končí pozmeňujúci návrh č. 1 a idem predniesť pozmeňujúci návrh číslo 2. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Horeckého, Richarda Vašečku k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 400. 1. V článku V, bod 14 znie: "14. § 7 sa dopĺňa odsekmi 11 a 12, ktoré znejú: "(11) Výchove a vzdelávaniu v rámci školského vzdelávacieho programu, ktoré sa týka formovania intímneho života a sexuálneho správania detí a mládeže, predchádza informovaný súhlas zákonných zástupcov žiakov. (12) Informovaný súhlas podľa odseku 11 obsahuje údaje poskytnuté školou aspoň 3 vyučovacie dni pred zamýšľanou výchovno-vzdelávacou aktivitou v štruktúre: a) meno a priezvisko osoby, realizujúcej predmetnú výchovno-vzdelávaciu aktivitu, b) názov právnickej osoby, v mene ktorej vykonáva svoju činnosť osoba z bodu a), c) dátum, miesto a časový rozsah výchovno-vzdelávacej aktivity, d) stručný obsah, formu a ciel' výchovno-vzdelávacej aktivity, e) poučenie, že dieťa alebo žiak sa zúčastní predmetnej aktivity, pokiaľ jeho zákonný zástupca nevyjadrí svoj nesúhlas s účasťou svojho dieťaťa na danej výchovnovzdelávacej aktivite; ak sa zákonný zástupca do určeného termínu školou určeným spôsobom nevyjadrí, má sa za to, že prejavil súhlas s účasťou svojho dieťaťa na danej výchovno-vzdelávacej aktivite."." Pán predsedajúci, skončil som. [09:44] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Chcete ešte vyčerpať čas 30 sekúnd? Dobre, ďakujem. S faktickými dvaja poslanci. Pán poslanec Janas. [09:59] Karol Janas – Vystúpenie s faktickou poznámkou Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, vidím, že stále sme ostali ľudia, ktorí sa naozaj školstvu dlhodobo venujú, ktorí mu rozumejú. Preto by som chcel niektoré veci povedať aj takto verejne. Ony už odzneli na klube, ale aj trošku zarámcovať tú diskusiu do ďalšieho. Je to vážny problém, prechod financií, ktoré sú z materských škôl na, teda zo samosprávy na štát a treba poďakovať pánovi ministrovi, aj teda vyzdvihnúť tú otvorenú diskusiu, ktorú mal so samosprávami, lebo to narážalo na obrovský odpor a tie rokovania sa rodili ťažko. Ten kompromis, ktorý je s tým, že neprechádzajú kluby a jedálne, ja osobne považujem za zlý, ale zlý zo strany samosprávy, zo strany ZMOS-u. Ja neviem ,čo ZMOS viedlo k tomu, že trval na tejto veci. Žiaľ, aj ja ako člen ZMOS-u som sa musel podvoliť rozhodnutiu väčšiny, ale sám osobne sa s tým nestotožňujem. Podľa mňa sa to malo urobiť celé a naraz, ale čo s tým. Vravím, kompromis bol zložitý a ťažký. A druhá vec ale, ktorú by som chcel povedať a ktorá odznela aj na klube, a chcel by som to aj tak do budúcej diskusie povedať, prestaňme rozprávať o tom, že samosprávy berú peniaze z originálnych kompetencií zo školstva a používajú na niečo iné. To bolo možno v minulosti, možno niekoľko rokov dozadu, ale ja teda som primátor, myslím, pätnásty rok a rovnaké obdobie som aj predseda regionálneho ZMOS-u a poviem vám rovno, že situácia je úplne opačná. Pravidelne každoročne idú desiatky, stovky tisíc eur z iných rozpočtových kapitol miest a obcí do originálnych kompetencií školstva, pretože jednoducho tie financie nepostačovali. Ja nepoznám, za náš regionálny ZMOS môžem povedať, ani jednu jedinú obec, ktorá by brala peniaze... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [10:05] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Vašečka. [10:05] Richard Vašečka – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ďakujem pánovi poslancovi Horeckému za jeho vystúpenie. Vyjadrím sa k tomu pozmeňujúcemu návrhu, keďže sme ho podávali spoločne, návrh poslancov Horeckého a Vašečku. Chcem povedať, že sa vieme zhodnúť na takejto veci a je to pre mňa prirodzené, že Kresťanská únia a Kresťanskodemokratické hnutie majú v tomto rovnaký záujem o dobro detí a ich rodičov. A chcem len povedať jednoduchú vec, toto nie je niečo negatívne, ktoré je proti niečomu, ktoré niekomu v niečom bráni, niečo zakazuje. Je to apel na to, aby rodičia boli informovaní, preto sa to volá informovaný súhlas, aby vedeli, čo ich deti preberajú v škole a nie je to výraz nedôvery, tak ako žiaden informovaný súhlas či v zdravotníctve, alebo v školstve, alebo kdekoľvek inde nie je výrazom nedôvery, ale je práve výrazom komunikácie, ktoré je založené na informovanosti. Samozrejme, že rodičia majú právo byť informovaní a je to veľmi dobré a podporuje to spoluprácu medzi školou a rodičmi, aby pri tak citlivých témach ako je ľudská intimita a sexuálne správanie, aby rodičia vedeli, že ich deti takúto vzdelávaciu aktivitu v škole mali a mohli sa s nimi o tom porozprávať. Myslím si, že to bude aj dobrá motivácia práve pre rodičov, ktorí nie celkom vedia, ako s tým, ako o týchto veciach hovoriť s deťmi. Tak práve to, keď dostanú k dispozícii informáciu alebo aj materiály, že takéto niečo je v škole, môže to byť priestor na to, aby aj doma sa o tom porozprávali, čo je najprirodzenejšie prostredie pre formovanie intimity dieťaťa, mladého človeka. Ďakujem. [10:05] Andrej Danko Ďakujem. S reakciou poslanec Horecký. [10:05] Ján Horecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne obidvom pánom za vyjadrenia. Pán kolega Janas, vďaka za vaše priame vyjadrenie vášho osobného postoja, ktorý si vážim. Ubezpečujem vás, že KDH by nikdy nepodporovalo niečo také, ako je akýsi spor alebo "názorová vojna" medzi štátom a samosprávami. Som to aj zdôraznil, sme za subsidiaritu a myslíme si, že samosprávy sú najbližšie k občanovi a sú silný partner. A my vnímame prenesené kompetencie v tom zmysle, že ak štát má nejakú politiku, napr. skoré zaškolenie detí, dáva povedzme platové podmienky, tak keď štát niečo upravuje, prikazuje, tak by to mal garantovať. Práve touto úpravou nám ide o to, aby samosprávy nemuseli doplácať. A naozaj je pravda, oceňujem, že ste to aj povedali, že boli v rôznych situáciách. Niekedy máme o tom bohaté skúsenosti, nedostávali ani tých predtým 88 %, nieto ešte 100 % toho, čo dávajú na svoje školy a zariadenia. A teraz to nejdem spätne hodnotiť, len jednoducho verím, že sa zhodneme v tom, že treba v tom urobiť poriadok, urobiť to efektívne, prehľadne, tak aby peniaze slúžili na to, na čo majú byť, a aby samosprávy mohli sa sústrediť na to, čo chcú. Nikto vás tým napokon ani nezbavuje vašej zriaďovateľskej pôsobnosti, ktorá je v tomto prípade nenahraditeľná. Samozrejme, neznižujem tým zriaďovateľskú spôsobnosť cirkvi alebo súkromných osôb, teda právnických alebo fyzických. Každopádne najväčším zriaďovateľom škôl a školských zariadení na Slovensku sú samosprávy. Preto v tejto veci musíme hľadať zhodu a dohodu. Ďakujem, že ste sa vyjadrili, že tým smerom ideme. Richard, ďakujem veľmi pekne za zhodu vo výsostnom na... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [10:05] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Kalmárová. [10:05] Viera Kalmárová – Vystúpenie v rozprave Vážený pán minister, vážené kolegyne poslankyne, vážení poslanci, už v prvom čítaní k sérii ďalších šiestich novelizovaných zákonov, ktoré sa menia v súvislosti so zmenou zákona 597/2003 o financovaní regionálneho školstva, som urobila krátky exkurz do zmien z hierarchie ich významu a to len preto, aby bolo jasné, ktoré zmeny boli podstatné a ktoré boli možno kozmetické. Vtedy som jasne povedala, že kľúčovou bola zmena financovania predprimárneho vzdelávania. Myslím si, že materským školám a celej spoločnosti veľmi dobre padlo, že štát deklaroval, aký význam pre neho má predprimárne vzdelávanie, a že týmto krokom garantuje jeho udržateľnosť a rozvoj. S týmto súvisia aj ďalšie zmeny, ktoré sú v absolútnom poriadku. Tie zmeny boli prijímané aj väčšinovou časťou odbornej verejnosti a napokon to bol aj dôvod, prečo sa tento cieľ stal súčasťou plánu obnovy a odolnosti. Medzi prvým a druhým čítaním však v iných častiach predložených zmien ministerstvo školstva prostredníctvom vládnych poslancov predložilo pozmeňujúci návrh, pričom niektoré jeho časti naozaj vylepšujú pôvodný návrh, teda vládny návrh. Ide napr. o to, že príspevok na podporné opatrenia sa má poskytovať nielen žiakom, ale aj deťom. Upravil sa, optimalizoval sa mzdový a prevádzkový normatív v závislosti od veľkosti materskej školy. Ďalšie dobré veci, pozitívne veci sa týkali vytvárania podmienok pre zabezpečenie a vymožiteľnosť povinného vzdelávania pre deti odídencov z Ukrajiny, precizovali sa niektoré procesy spojené s prijímaním žiakov na stredné školy a tak ďalej. Ale keď sme pri samotnom zákone 597 o financovaní regionálneho školstva, je na škodu veci, že ministerstvo školstva ani vo vládnom návrhu a ani vládni poslanci vo svojom návrhu nevyužili príležitosť preukázať, že štát má rovnaký prístup ku všetkým deťom a žiakom bez ohľadu na to, do akého variantu neštátnej školy chodia. V súčasnosti platí, že pokiaľ v obci nie je zriadená materská škola alebo základná škola, alebo škola pre žiakov so zdravotným znevýhodnením a v obci nie je vlaková doprava, alebo je aj vlaková, aj autobusová doprava a v obciach, v ktorých je len autobusová doprava, tak zákonní zástupcovia majú nárok na preplatenie dopravného iba do školy v obci, s ktorou má daná obec zriadený spoločný školský obvod alebo do najbližšej cirkevnej školy. Ale deti, ktoré sa rozhodnú, resp. ich rodičia sa rozhodnú, že deti sa budú vzdelávať, ak v obci nie je základná škola, v súkromnej škole, tak takúto podporu nedostanú. Vzniká úplne paradoxná situácia, že ak je v obci vlakové spojenie, ale aj základná škola a materská škola, rodičia, ktorí sa rozhodnú vzdelávať svoje dieťa v inej škole, v inej obci, majú dopravu zadarmo, nech chodia kamkoľvek. Majú školu, majú dopravu zadarmo, lebo je tam vlak. Ale pokiaľ v obci nie je žiadna škola, tak to dopravné dostanú preplácané len tí, ktorí idú do verejných škôl a cirkevných škôl. Nie je to úplne v poriadku podľa môjho názoru. Nemôžem nespomenúť svojou povahou pozitívne opatrenie, mimochodom, je takisto záväzkom v pláne obnovy a odolnosti a tým je nastavenie systému včasného varovania pred predčasným ukončením školskej dochádzky. Ide o systém, nech si o jeho nastavení a jeho logike myslíme čokoľvek, ale tento systém má na základe jasných kritérií identifikovať takých žiakov, ktorí smerujú k predčasnému ukončeniu školskej dochádzky. Ide o veľmi vážny problém, lebo Slovenská republika patrí k mála krajinám, možnože je aj jediná krajina, kde počet takýchto žiakov stúpa a nie klesá. Táto skupina žiakov, ktorá je identifikovaná v rámci tohto systému, má následne nárok na podporné opatrenia, pričom najčastejšie ide o doučovanie. Ale paradoxne je však vznik varovného systému, ktorý má pôsobiť preventívne, kým nie je neskoro, tak paradoxne došlo k zmene katalógu podporných opatrení, kde žiak čeliaci tomuto riziku, sa k podpore nedostane. V predchádzajúcej verzii mal žiak z rizikovej skupiny nárok na doučovanie v rozsahu 40 hodín a po nedávnej zmene iba na 16 hodín. Neviem si predstaviť, že by išlo o postačujúci počet, ak má žiak hlbšie vzdelávacie problémy vo viacerých predmetoch. Zároveň z katalógu vypadli niektoré skupiny žiakov, ktoré mali nárok na doučovanie. Napríklad sa už netýka tých, ktorým sa výrazne a náhle zhoršil prospech o dva stupne napriek tomu, že do školy chodil. Takže keď sa z dvojkára teraz stane štvorkár, podporné opatrenie mu nepatrí a budeme čakať, kým na vysvedčení nebude mať nedostatočnú. Čiže táto novela síce zavádza systém včasného varovania, ktorý má zabezpečiť včasnú intervenciu, ale nemáme dostatočný rozsah podporných opatrení a nie je určený pre všetky cieľové skupiny. Tým podľa môjho názoru ten systém stráca na sile a význame. Špeciálne sa chcem krátko dotknúť zákazu používania elektronických komunikačných prostriedkov. Na začiatok chcem povedať, že sa hlboko stotožňujem s potrebou regulácie, a dokonca som mala pripravený vlastný návrh, ak by s ním ministerstvo neprišlo. Napriek tomu v návrhu vidím jeden problém a tým je nevytvorenie právneho rámca pre reguláciu v stredných školách. Mnohé stredné školy vo svojich školských poriadkoch používanie týchto zariadení regulujú, čo neznamená, že ich striktne zakazujú, ale určujú pravidlá. A v prípade porušenia týchto pravidiel dočasne žiakom tento prostriedok odoberú. Zatiaľ čo predložená novela rieši túto možnosť u žiakov do veku 15 rokov, starších žiakov sa netýka. Ale v tom prípade pedagogický zamestnanec nemôže staršiemu žiakovi odobrať toto zariadenie, lebo obmedzil by jeho vlastnícke právo a to je možné v zmysle čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky urobiť iba na základe zmocnenia zákona. Čiže toto je spolu s návrhom na úpravu dopravného ďalšia súčasť pozmeňujúceho návrhu, ktoré Progresívne Slovensko predloží. V pôvodnom vládnom návrhu bol z pohľadu ľudsko-právnych organizácií, ale aj časti poslancov Progresívneho Slovenska problém, ktorý tam čiastočne aj ostal napriek tomu, že sa ho vládni poslanci snažili zjemniť, aj ho zjemnili, resp. utlmiť, snažili sa utlmiť obavy tej časti verejnosti, ktorá vidí nebezpečenstvo v časovom súbehu medzi realizáciou pilotného projektu rómskej školy, rómskej národnostnej školy v Rakúsoch a novelou školského zákona, v ktorej sa uvádza, že národnostné školy sa nepovažujú za segregované školy. Ja osobne mám z tejto veci veľmi zmiešané pocity. Z jednej strany na definícii národnostnej školy v zákone nevidím nič zlé a dokonca považujem za nadbytočné v zákone uvádzať, že tieto školy nie sú segregované. Hovorím to preto, lebo to platí samo osebe na základe medzinárodných dokumentov, že v prípade národnostných škôl je to takto. Problém vidím v tom, že ako keby existovala akási nádej alebo úvaha o tom, že ak sa rómska škola stane národnostnou, tak už ju nebudeme považovať za segregovanú. Neberiem úplne argumentáciu, že keď Rómovia získali status samostatného etnika a keďže existujú národnostné školy aj pre iné etniká, napríklad pre občanov, ktorí sa hlásia k maďarskej národnosti, tak analogicky sa bude postupovať aj v prípade Rómov. Ja som presvedčená, že nemožno hľadať ekvivalent medzi národnostnou školou s vyučovacím jazykom maďarským, do ktorej chodia deti z prevažne štandardného sociálneho prostredia a školou, do ktorej chodia deti väčšinou alebo výlučne z marginalizovaných rómskych komunít. Táto druhá skupina žiakov sa vzdeláva v segregovaných podmienkach najmä preto, že ich kultúrne, ekonomické a sociálne charakteristiky sú diametrálne odlišné od majoritného obyvateľstva a potom až táto odlišnosť vytvára rasové predsudky. A prečo som presvedčená, že rómska škola, ktorá získa štatút národnostnej školy bude naďalej školou segregovanou? No je to preto, lebo naďalej ostane školou, kde sa budú vzdelávať výlučne deti zo sociálne vylúčených komunít. A je pritom jasné, že iba etnicky a sociálne zmiešaná škola je priestorom, ktoré je oveľa vhodnejšie pre nadobúdanie ľudského kapitálu. Ide o to, že ľudský kapitál závisí od množstva vzťahov s ľuďmi iného pôvodu, inej kultúry, iného sociálneho postavenia a čím je pestrosť kontaktov väčšia, tým je viac človek ako nositeľ týchto kontaktov schopnejší integrovať sa do spoločnosti. Ľudský kapitál priamo ovplyvňuje schopnosť jednotlivcov prijímať zmeny v socioekonomickom prostredí. Ale deti, ktoré sú vzdelávané segregovane a sú výlučne v kontakte s ľuďmi zo sociálne vylúčeného spoločenstva, túto prispôsobivosť nemajú. A takto sa konzervuje rozdelená spoločnosť. Preto si myslím, že to k desegregácii neprispeje. Ja rozumiem, že ide o veľmi komplexný problém, keď hovoríme o priestore, v ktorom žijú výlučne ľudia s takýmto socioekonomickým statusom. Ja rozumiem, že môže existovať problém umiestniť ich do iného prostredia, to rozumiem a rozumiem aj to, že prvou a počiatočnou šancou, čo môže teda ministerstvo školstva urobiť, lebo je to nadrezortný problém, je zvýšiť kvalitu vzdelávania. S tým ja súhlasím. Len potom trochu ma mätie ten prívlastok národnostná škola v znení zákona, že nie je segregovaná, lebo ona bude aj naďalej. Samostatnú skupinu zmien vo vládnej novele reprezentuje tá, s ktorou bol na samom začiatku malý problém, ale po následnom pozmeňujúcom návrhu vládnych poslancov vznikol problém značného rozsahu, ktorý bol teda popravde povedané neskôr zmiernený ingerenciou pána ministra. A to naozaj kvitujem a zaslúži si to ocenenie. Vládny návrh zákona v pôvodnom návrhu stanovil pravidlá, za ktorých bude možné sprístupniť žiakom obsah vzdelávania, ktorý je nad rámec školského vzdelávacieho programu a katalógu inovácií. Tie pôvodné pravidlá niesli v sebe dve posolstvá. Prvým bolo, že ak je nejaký obsah súčasťou štátneho vzdelávacieho alebo školského vzdelávacieho programu a katalógu inovácií, tak tento obsah nepodlieha vôli rodičov, či má, alebo nemá byť deťom sprístupnený. Jednoducho bude. A to považujem za správne. Pôvodný vládny návrh ďalej deklaroval, že ak obsah nad rámec prerokuje, to podčiarkujem to slovo prerokuje, pedagogická rada a súčasne rada školy, informovaný súhlas sa od rodičov nebude vyžadovať. A v prípade, že by neplatila táto prvá podmienka, prichádzala do úvahy požiadavka na udelenie súhlasu rodičov. Túto úpravu som síce považovala za nadbytočnú, lebo podstatné je, či každý prvok výchovy a vzdelávania je v súlade s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania, tak ako ich uvádza školský zákon, a zároveň, či je naplnené právo rodiča, tak ako ho definuje § 144 ods. 6 školského zákona, podľa ktorého tento rodič má právo, aby sa v rámci výchovy a vzdelávania poskytovali deťom a žiakom informácie a vedomosti vecne správne, mnohostranne a v súlade so súčasným poznaním sveta. Mimochodom, ani vládny návrh, ani koaličné poslanecké návrhy, lebo už hovorím o dvoch, podmienku súladu obsahu takéhoto nového obsahu s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania neuvádzajú. Čiže aj to bude súčasťou pozmeňujúceho návrhu. Podľa poslaneckého koaličného návrhu sa nadrámcové vzdelávanie malo uskutočniť, to bol ten prvý návrh, uskutočniť iba vtedy, ak s ním bude súhlasiť pedagogická rada, čiže už nie prerokúvať, ale súhlasiť, a rada školy, a zároveň, ak zákonní zástupcovia s takýmto obsahom nevyjadria nesúhlas. Čo je nesmierne zaujímavé, dostala sa tam vtedy ešte jedna podmienka a tou je vyžadovanie súhlasu všetkých zástupcov rodičov v rade školy. A teraz keď si predstavíme tú situáciu, že rada školy na základnej škole má zvyčajne jedenásť žiakov, z toho štyria sú rodičia, stačilo by, aby nevyjadril súhlas ktorýkoľvek z rodičov a nie preto, že by nesúhlasil, ale z nejakých objektívnych dôvodov, môže byť chorý, môže byť, ja neviem, na služobnej ceste a tak ďalej. Tak táto podmienka sa ani nedá naplniť. No a tá druhá podmienka teda bola viazaná na informovaný súhlas. Našťastie podmienka súhlasu všetkých členov rady za rodičov bola z pozmeňovacieho návrhu vyňatá, v čom ja osobne nevidím žiadny problém. Nie je problém v informovaní rodičov. Tak ako sa im poskytuje informácia o školskom vzdelávacom programe, rozhodne by mali dostať informáciu aj o tom, čo bude obsahom vzdelávania a kto ho bude uskutočňovať pri nadrámcovom vzdelávaní. Ale v čom zase vidím problém celej tejto motanice, ktorá nastala okolo tejto témy. Podľa môjho názoru tento návrh spôsobí interpretačné problémy, lebo rôzne skupiny budú mať rôzne názory na to, čo je súčasťou školského vzdelávacieho programu a inovácií a čo už nie je. A do celého toho procesu sa zapoja nejaké inštitúcie, ktoré majú právo takéto veci hodnotiť. Školy sa budú musieť vysporadúvať so zbytočnými administratívnymi a organizačnými krokmi. To napokon vo výbore priznal aj pán minister. Deťom tých rodičov, ktorí so vzdelávaním nebudú súhlasiť, bude škola zabezpečovať náhradný program. Tento návrh je aj vyjadrením nedôvery v odborníkov, ktorými sú pedagogickí zamestnanci a vedenie škôl. Zo zákona, zo zákona o štátnej správe v školstve a školskej samospráve vyplýva, že riaditeľ nesie vrcholovú zodpovednosť za celú kvalitu výchovy a vzdelávania. To znamená, že je prvý so svojím tímom, ktorý by mal overiť, overiť to, či obsah vzdelávacej aktivity je vecne správny, mnohostranný a v súlade s princípmi a cieľmi. Zo širšieho pohľadu tento návrh podľa môjho názoru prispieva nejakým spôsobom ku kríze demokracie. Každá kríza demokracie sa začína vyjadrovaním nedôvery v inštitúcie a škola inštitúciou je. Ako keby z tohto návrhu implicitne vyplývalo, že školu považujeme za miesto, kde sa môže predpokladať ohrozovanie mravnej výchovy detí, deformovanie ich osobností a prezentovanie nejakých šarlatánskych výmyslov. Ale takto to nie je. To ja by som sa tých škôl v tomto prípade zastala. Na záver teda chcem povedať, že samotné jadro predloženého materiálu, ktorým je novela 597, podporujem v plnom rozsahu. Aj keď ako som spomínala, bolo možné niektoré veci vylepšiť. Mnohé zmeny v tých ďalších novelách sú pozitívne. Ale aj v rámci tých pozitívnych zmien sa ďalšími normami trochu devalvuje celkový charakter predloženého materiálu. Sú tam aj také zmeny, ktoré vzbudzujú alebo taká zmena, ktorá vzbudzuje oprávnené obavy z jej zneužitia, a to sú tie národnostné školy, rómske. Alebo sú nadbytočné a budú komplikovať život škôl, a to je tento informovaný súhlas. Toto hodnotenie z mojej strany nemá úplne politický charakter, skôr by som si osobovala povedať, že išlo skôr o odborný pohľad na vec. 99 % zmien sú zmenami pozitívnymi a zlomok z nich môže vzbudzovať obavy. Nie je to však zásadný dôvod, aby sme ignorovali všetko, čo je v návrhu správne, dobré a užitočné. Progresívne Slovensko sa pri hlasovaní na konci dňa zariadi podľa toho, aké ďalšie pozmeňovacie návrhy budú, alebo nebudú prijaté. Ďakujem pekne. [10:14] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pokračujeme v rozprave. Pán poslanec Habánik. Pripraví sa poslankyňa Remišová. [10:27] Jozef Habánik – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, takto nejak ja si predstavujem diskusiu k novelám jednotlivých zákonov. Napriek istým rozdielnym postojom si vieme veľmi slušne, odborne a kompetentne povedať to, čo povedať k jednotlivým témam naozaj chceme. Pri každej rozsiahlejšej novele školských zákonov sa príslušný minister musí vybaviť obrovskou dávkou trpezlivosti. A to preto, že musí intenzívne rokovať so všetkými zainteresovanými stranami. Máme tu profesné a stavovské organizácie v školstve, ktoré sa vždy vyjadrujú k zmenám, ktoré sa v jednotlivých zákonoch alebo legislatíve dejú. Máme tu zamestnávateľov, máme tu širšiu odbornú alebo laickú verejnosť a nakoniec máme tu aj iné skupiny, ktoré pociťujú sa k predmetnej novele zákona vyjadriť, či už ide o odborové združenie, či už ide možno o niektoré cirkvi, náboženské zoskupenia a podobne. Ja sa vo svojom vystúpení nezameriam na tie témy, ktoré a už to tu bolo dnes povedané, možno ich považovať za okrajové, ale skúsim sa zamerať na tie témy, ktoré ja považujem za kľúčové v tejto právnej úprave. A tou kľúčovou zmenou je zmena vo financovaní predprimárneho vzdelávania. To je naozaj kľúčová zmena, ktoré určite nebolo jednoduché so samosprávou vyrokovať, pretože ona znamená zmenu financovania predprimárneho vzdelávania aj s dopadom na finančné rozpočty samospráv tým, že sa mení percento podielu na výnose dane z príjmov fyzických osôb. Toto nie je jednoduchá vec. Iste aj kolegovia z opozície povedali, že je to pozitívna zmena, ale nie je úplne dotiahnutá do konca, nakoľko ešte nie sú tam zahrnuté školské kluby detí alebo jedálne a tak ďalej. Ale ja si myslím, že je to dobre nastúpená cesta, po ktorej sa dá ísť a v budúcnosti pokračovať aj v rámci zmien vo financovaní ďalších, ďalších školských zariadení. Druhou takou zásadnou zmenou je optimalizácia siete stredných škôl aj s ohľadom na podmienky absolventov na trhu práce. Osobitne s uplatnením na trhu práce a s tým, čo najmä v odbornom vzdelávaní od absolventov považujú zamestnávatelia. Bude sa to musieť čoraz viacej previazať s regionálnou stratégiou výchovy a vzdelávania a k tejto optimalizácii je nevyhnutné pristúpiť. Posilňuje sa úloha štátnej školskej inšpekcie v oblasti riešenia sociálno-patologických javov, v oblasti šikany a ďalších problémov, ktoré dnes trápia naše školy a školské zariadenia. Zjednodušuje sa proces prijímania žiakov na stredné školy. Tá administratíva alebo ten nárast tej byrokracie sa výrazne odbúrava. No a, samozrejme, a to tu dnes ešte nepadlo, posilňuje sa zaradenie detí a žiakov, odídencov z Ukrajiny do vzdelávacieho procesu. To je mimoriadne dôležitá téma. V predvolebných diskusiách toto bola téma, možno niekde by som ju dal do úrovne prvej päťky tém v oblasti školstva a toto dnes sa aj vďaka tejto novele podarí alebo podarí výraznejším spôsobom vylepšiť. Tých tém, samozrejme, tých tém, samozrejme, je viac, ktoré obsahuje tento balík legislatívnych zmien, pretože sa dotýka financovania materských škôl, základných škôl, stredných škôl a školských zariadení. To znamená, že sa novelizuje nielen zákon 597 o ich financovaní, ale aj všetky nadväzujúce, nadväzujúce zákony, aj vrátane teda zákona o výchove a vzdelávaní, ktorý my pracovne teda nazývame školský zákon. Chcem sa poďakovať pánovi ministrovi a jeho tímu za to, že sa mu podarilo vyrokovať aj ďalšie prostriedky, finančné prostriedky pre školstvo pre rok 2025, osobitne práve na zmiernenie toho dopadu tých zmien financovania materských škôl. Tých, ten balík 54 miliónov eur, ktoré pôjde, je určite dobrým kompenzačným nástrojom pre ten prvý rok zavedenia tejto zmeny. Lebo možnože až s odstupom jedného, asi pravdepodobne až dvoch rokov budeme vidieť, či sme úplne optimálne nastavili to percento zmeny dane vo výnose z príjmov fyzických osôb. To táto debata, predpokladám, so samosprávou bude ešte v nasledujúcich mesiacoch pokračovať. Čo sa týka tých stredných škôl, stanovenia žiakov, maximálneho počtu žiakov na jednotlivé študijné odbory alebo učebné odbory, chcem sa poďakovať, že na konci dňa vznikla dohoda aj so združením samosprávnych krajov. Tú ja považujem za kľúčovú v tejto norme, pretože asi bez tejto dohody by sme ťažko mohli hovoriť o tej optimalizácii siete škôl a školských zariadení a rozumiem, že prečo sa do nej ministerstvo školstva púšťa ako centrálny alebo ústredný orgán štátnej správy, ale aj s ohľadom na to, že tá kompetencia zriaďovateľská patrí tejto územnej samospráve, regionálnej samospráve. Som rád, že na konci dňa ešte v rámci aj školského výboru došlo, došlo k tejto dohode. Musím povedať za stranu SMER - Slovenská sociálna demokracia, že sme pripravení podporiť predmetný, predmetnú novelu zákona, tak ako je uvedené vrátane teda časti spoločnej správy, prípadne aj ďalšie pozmeňovacie návrhy, ktoré tu dnes v pléne odznejú. Ešte by som sa dotkol niektorých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré sú aj z dielne opozičných, opozičných kolegov. Samozrejme, dostať niečo do vládneho zákona nie je úplne jednoduché. Pán exminister Horecký, kolega poslanec hovoril o tom, že predkladal nejakú túto rozsiahlejšiu novelu v roku 2023 a že, samozrejme, musel rokovať so všetkými poslaneckými klubmi, aby teda na konci dňa ten zákon jemu prešiel. A vždy aj my z vtedajšej opozície sme prichádzali so zmenami, doplnkami do jeho návrhu, návrhu zákona a tiež veľmi ťažko sa tam dostávali niektoré náležitosti, ktoré sme my v danej chvíli považovali za podstatné pre tú novelu alebo dôležité pre tú novelu. Aj uznal, že sú opodstatnené, ale vlastne takáto je dohoda, takto je nastavený, takto bol nastavený jeho vládny návrh, návrh zákona. Preto si myslím, že úplne netreba hodiť do koša aj tieto opozičné, opozičné návrhy a môžeme o nich aj v budúcnosti diskutovať, pokiaľ budú podané konštruktívne a pokiaľ budú oni vylepšovať ten právny stav, ktorý dnes poznáme, alebo ktorý táto zmena do budúcnosti prinesie. Ďakujem pekne za pozornosť. [10:29] Andrej Danko Ospravedlňujem sa. S faktickou pán poslanec Pročko. [10:29] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Berieme vaše ospravedlnenie, Andrej, však vieme, ste človek, potrebujete aj potreby. Ste len traja, nestíhate. Pán docent, pán docent, pán docent, pán profesor, pán poslanec odchádza preč? Nie? Dobre. Chcem na vás reagovať, pretože neviem, či si pamätáte, sme sa fotili v 2023 pri prerokovávaní zákona tu dole. Pamätáte si to? Pamätáte si to? Tam sme sa fotili vpredu. Vy ste tu boli jediný, jediný ste, pravda je, vidíte, aj Hazucha potvrdil, pán Hazucha, pardon. Vy ste tu boli jediný z opozície vtedy, ktorý ste zostali do konca a naozaj ste jediný korektne, naozaj korektne rokovali o zákone, ktorý sme predkladali my o tomto istom zákone, takže absolútne s vami súhlasím, že to bolo korektné. Len viete, aké to má byť korektné, keď vy naozaj sa tak aj správate, ale keď sa tu predkladajú zákony, ktoré ničia právo na Slovensku, keď sa tu predkladajú zákony, v ktorých nás lynčujete, ktorým nám, ktorým beriete ľuďom dane. Takže ja len reagujem na to, že toto je akože korektné rokovanie. Ja si myslím, že každý normálny človek chce pomôcť deťom, chce pomôcť školstvu, aby naše školstvo naozaj dosahovalo úroveň. Aby naše deti nechodili študovať do zahraničia, ale zostávali tu. Takže absolútne s vami súhlasím v tom, že aj vtedy ste korektne tam stáli a zostali ste vy jediný tu do konca, žiaľbohu, nie, vaši kolegovia nie. Takže ja vám chcem poďakovať za to, že ste aj vtedy korektne rokovali o tomto zákone. Ďakujem veľmi pekne. [10:29] Andrej Danko Pokračujeme v rozprave. Pani poslankyňa Remišová, pripraví sa poslankyňa Kosová. [10:38] Veronika Remišová – Vystúpenie v rozprave Vážené dámy, vážení páni, pán minister školstva, predstavili ste návrh zákonov, ktoré ste nazvali nežnou revolúciou v školstve, ale chceme však upozorniť, že niektoré zmeny, navrhované zmeny v balíku zákonov nie sú nežné, nie sú nežné voči rodičom, pretože zvyšujú hornú hranicu poplatkov, ktoré rodičia môžu platiť v škôlkach a zvyšujú ju radikálne. Budem o tom hovoriť neskôr. A nie sú nežné ani voči školskej samospráve. Voči tomu, ako školy sú manažované a riadené, nakoľko tento balík, tento balík zákonov vytvára nástroje na vyvíjanie politického tlaku na nepohodlných riaditeľov škôl. Vždy totiž platilo, vždy totiž platilo, že do výberových konaní v školách a celkove do riadenia škôl by nemala vstupovať politika. Škola musí ostať slobodnou, bezpečnou a nepolitickou zónou duchovného a intelektuálneho rozvoja detí a mladých ľudí. Pán minister vnáša do riadenia škôl dva, podľa môjho názoru, nebezpečné a ľahko zneužiteľné nástroje. Prvým je doplnenie nesystémového dôvodu na odvolanie a vylúčenie riaditeľa. Voľba riaditeľa školy podľa aktuálne právnej úpravy prebieha tak, že riaditeľa vymenúva zriaďovateľ na návrh rady školy a na základe výsledkov výberového konania. Rada školy pri tom z kandidátov na post riaditeľa po novom musí vylúčiť riaditeľa, ktorý bol odvolaný na návrh hlavného školského inšpektora. Podľa vládneho návrhu zákona sa totiž sprísňuje postih pre takého riaditeľa školy, ktorý bol odvolaný na základe návrhu hlavného školského inšpektora, a to v podobe, že riaditeľ nebude môcť kandidovať ani v nasledujúcich troch rokoch. Vládny návrh zákona v tomto ohľade je nesystémový a diskriminačný, pretože proti návrhu hlavného inšpektora sa riaditeľ nemôže odvolať, nemôže podať námietku a v zásade na tri roky je penalizovaný. Nemôže sa zúčastniť žiadneho výberového konania na riaditeľa. A hlavný problém v tomto zákone spočíva v tom, že zatiaľ čo sa osoba, ktorá je právoplatne odsúdená za úmyselný trestný čin alebo osoba, ktorá bola odvolaná z dôvodu porušenia zákona o rozpočtových pravidlách, sa bude môcť výberového konania zúčastniť. Osoba, ktorá je odvolaná z dôvodu nedodržania materiálno-technického a priestorového zabezpečenia a povedzme si to na rovinu, že každá, v každej veľkej škole sa nájdu pochybenia, ktoré sa týkajú materiálno-technického zabezpečenia, tak výberového konania na pozíciu riaditeľa sa nebude môcť zúčastniť po dobu troch rokoch. Vládny návrh v tomto smere buď postráda logiku, alebo rieši neexistujúci problém. Bola by som rada, keby aj možno pán minister sa vyjadril, prečo takýto nový dôvod na odvolanie riaditeľa pridal, sa pridal do zákona. Minister cez hlavného inšpektora, ktorý spadá pod ministra, ktorého minister aj menuje, teda môže účelovou šikanou zamedziť akémukoľvek politicky nepohodlnému riaditeľovi na tri roky možnosť zúčastniť sa na výberových konaniach. Ja nehovorím, že pán súčasný minister to má v úmysle, takto sa zbavovať riaditeľov škôl, ale vidíme, aké postavy sa dnes pohybujú vo vládnej koalícii, ostatne aj vy z HLAS-u ich niekedy kritizujete. A ak by bola ministrom, poviem, obdoba pána Kotlára alebo inej osoby podobného razenia, dá sa očakávať masívne zneužívanie tejto právomoci. A v tomto zmysle dávame aj pozmeňujúci návrh. A len teda doplním, že predstavte si, že hlavný inšpektor teda dá návrh na odvolanie na základe závažných nedostatkov, ktoré ale nie sú riadne definované, materiálno-technického zabezpečenia a hovorím, za materiálno-technické zabezpečenie je zodpovedný zriaďovateľ školy, nie riaditeľ. Raz keď nemá dostatok peňazí, tak sa môže na hlavu postaviť, ale v tej škole nespraví nič, keď nemá dostatočný rozpočet. Tak môže zabrániť tomuto riaditeľovi kandidovať na funkciu až po dobu troch rokov. Druhým problémom, na ktorý chceme upozorniť, je drastické zvýšenie pokút za materiálno-technické nedostatky, ktoré, ktorú opäť môže udeliť hlavný inšpektor a opakujem, túto pokutu môže udeliť opakovane. Pôvodná pokuta za nedostatky bola 331,50 eur a ak by ju pán minister, ak by ste ju zdvihli o infláciu, tak by sme vôbec neprotestovali, ale v novele sa zvýšila z 331 eur na 3-tisíc eur pre zamestnanca, ktorý bol zodpovedný za odstránenie zistených nedostatkov. A opakujem, táto pokuta sa môže, 3-tisíc eur sa môže udeľovať opakovane. Všetci vieme, že ohodnotenie zamestnancov v školstve je stále mizerné. Tento rok im reálne mzdy v dôsledku inflácie ešte klesnú, zvyšujú sa masívne životné náklady. Škrtá sa daňový bonus pre rodičov, ktorí majú deti. Zvyšuje sa DPH na 23 %, a preto považujeme už za dostatočne odstrašujúcu pokutu, ktorá bola definovaná v pôvodnom návrhu – 331 eur, keďže táto pokuta môže byť udeľovaná opakovane. Ja som sa rozprávala aj s viacerými riaditeľmi škôl, mnohí z nich sa sťažujú, že v súčasnosti nemajú ani prostriedky, respektíve z vlastných zdrojov musia dofinancovávať napríklad, napríklad asistentov, kedy nedostávajú, nedostávajú peniaze, ktoré im pokrývajú náklady na asistentov v školách a takáto pokuta opäť, ak by hlavný inšpektor, povedzme že mal zlý úmysel a šikanózne ju udeľoval každý mesiac, 3-tisíc eur, tak môže byť pre školu, pre riaditeľa likvidačná. Keďže zákony nepíšu sa do pekného počasia a pre normálnych ministrov, ale zákony musia chrániť školy, rodičov, aj deti, nech bude na poste ministra ktokoľvek. A preto opäť podávame pozmeňujúci návrh a chceme vrátiť pokutu na pôvodnú výšku. To znamená z 3-tisíc naspäť na 330, a opakujem, pokuta môže byť udeľovaná aj opakovane. Zároveň tretí pozmeňujúci návrh sa týka toho, že sa dramaticky zvyšuje horná hranica pre poplatky pre rodičov v škôlkach. A hneď vám poviem aj presné čísla. Pôvodný sľub bol, že rodičia budú platiť za škôlky maximálne 22 eur, budú doplácať. V tomto návrhu zákona pán minister zmenil vzorec a na základe tohto vzorca doplatok pre, maximálny možný doplatok pre rodičov sa zvyšuje z 22 eur na 321 eur. To znamená, že keď zriaďovateľ si povie napríklad v Bratislave, že vyrubí rodičom poplatok, že mesačne budú doplácať namiesto 22 eur 321 eur, tak štát mu to umožňuje, pretože tú hornú hranicu dramaticky zvyšuje. A je možné, že áno, nájdu sa takí zriaďovatelia, nájdu sa také samosprávy, ktoré si to jednoducho odsúhlasia a zvýšia tú záťaž pre rodičov z 22 na 321 eur. Čo pre mnohých rodičov, najmä pre rodičov, za jedno dieťa, pozor, pre mnohých rodičov, ktorí majú viac detí, tak takéto poplatky budú likvidačné. A naším cieľom, aj cieľom pána ministra je, že chceme viac detí dostať do škôlok. Chceme, aby boli, zavádza sa, že už od troch rokov môžu ísť do škôlky, jednoducho chceme, aby boli v škôlkach. A tým, že ale zvýšime hornú hranicu pre rodičov z 22 na 321 eur, tak toto bude mať len odrádzajúci efekt. Takže ja sa obraciam aj na pána ministra, aby tieto veci zmenil, lebo myslím si, že je to na prospech rodičov a je to aj na prospech celej školskej samosprávy. A zároveň by som ešte chcela vypichnúť jeden bod zo spoločnej správy a vyňať ho na osobitné hlasovanie. Je to bod č. 30, kde sa zavádza do škôl náboženská a ideologická neutralita. Ja viem aj filozofiu, ktorá je za týmto návrhom, o ktorej pán minister hovoril napríklad na výbore. Ale zároveň si myslím, že toto sme mali v komunizme, keď ani v cirkevnej škole pomaly nebudete môcť vyvesiť na stenu kríž. Všetci vieme, že v Talianku bol obrovský spor, kde zažalovali taliansku školu za to, že mali v školách kríže a práve argumentovali ideologickou a náboženskou neutralitou v školách. Ale cirkevné školy práve preto sme už 30 rokov po komunizme, že tu máme diverzitu aj v školskom systéme. Máme tu súkromné školy, máme tu štátne školy a máme tu aj cirkevné školy a mnohí rodičia chcú, aby ich deti boli v cirkevných školách. A zakázať im, aby cirkevné školy, keďže majú byť ideologicky, nábožensky neutrálne, aby si mohli vyvesiť kríž na stenu, ja si myslím, že to je krok, krok opačným smerom. Takže aj tu by som chcela apelovať na pána ministra a teda žiadam ten bod č. 30 vyňať na samostatné hlasovanie. Ak dovolíte, prečítam teraz pozmeňujúce návrhy, budú tri. Pozmeňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Veroniky Remišovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 o financovaní základných, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. 1. V čl. III sa vypúšťa bod číslo 3. Tento bod nadobúda účinnosť 1. januára 2025, čo sa premietne do ustanovenia o účinnosti zákona. Odôvodnenie: Legislatívno-technická úprava súvisiaca s bodom 2 tohto pozmeňujúceho návrhu. 2. V čl. 3 sa vypúšťa bod 8. Tento bod nadobúda účinnosť 1. januára 2025, čo sa premietne do ustanovenia o účinnosti tohto zákona. Odôvodnenie: Voľba riaditeľa školy podľa aktuálne právnej úpravy prebieha tak, že riaditeľa školy vymenúva zriaďovateľ, a to na návrh školy na základe výsledkov výberového konania. Rada školy pritom z kandidátov na post riaditeľa musí vylúčiť aj riaditeľa, ktorý bol zriaďovateľom odvolaný na návrh hlavného školského inšpektora a tento návrh pokladáme za systémový. Prepáčte, odôvodnenie som nemala čítať, lebo to som už povedala vo svojej predchádzajúcej rozprave. Takže prechádzam na bod 3. 3. V čl. III bode 92 v § 37a ods. 2 sa slová "do 1 500 eur alebo ak ide o závažné nedostatky, do 3 000 eur" nahrádzajú slovami "do 331,50 eur". Tento bod nadobúda účinnosť 1. januára 2025, čo sa premietne do ustanovenia o účinnosti tohto zákona. Ďakujem. A druhý pozmeňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Veroniky Remišovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení takto. 1. V čl. V bode 33 a v § 28 ods. 5 sa slová: "rozdiel priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v okrese, v ktorom má materská škola sídlo zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky (ďalej len "štatistický úrad") a priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca Slovenskej republiky zistenej za rovnaké obdobie štatistickým úradom nahrádzajú slovami: "1,5 % priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v okrese, v ktorom má materská škola sídlo, zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky (ďalej len "štatistický úrad"). Tento bod nadobúda účinnosť 1. januára 2027, čo sa premietne do ustanovenia o účinnosti návrhu zákona. 2. V čl. V bode 33 § 28 ods. 5 sa za druhú vetu vkladá nová tretia veta, ktorá znie: "Ak priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v okrese, v ktorom má materská škola sídlo zistená štatistickým úradom za obdobie príslušného kalendárneho roka poklesne najviac na priemernú nominálnu mesačnú mzdu zamestnanca Slovenskej republiky zistenú za rovnaké obdobie štatistickým úradom, určenie príspevku sa pozastavuje od najbližšieho školského roka po takom poklese až do jej opätovného nárastu nad sumu priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca Slovenskej republiky, zistenej štatistickým úradom za obdobie príslušného kalendárneho roka, čo sa zohľadní pri určení príspevku na najbližší školský rok po takomto náraste." Tento bod nadobúda účinnosť 1. januára 2027, čo sa premietne do návrhu ustanovenia tohto zákona. Ďakujem veľmi pekne. Ak mám ešte trochu času, tak dodám, že chceme, alebo ide nám o to, aby školy boli priestorom, kde politika nemá miesto, kde riadia školy tí najschopnejší a učia tí najlepší, ktorým horí srdce pre vzdelávanie. Pretože deti a mladí ľudia si to zaslúžia a im to dlžíme. Ďakujem vám veľmi pekne. (Krátka technická porucha) [10:38] Jozef Pročko vymazať [10:44] Andrej Danko – Vystúpenie v rozprave S faktickou pani poslankyňa Kalmárová. [10:44] Veronika Remišová – Vystúpenie v rozprave vymazať rámček [10:53] Viera Kalmárová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ja by som nechcela polemizovať s pani poslankyňou Remišovou, len by som pridala vysvetlenie k tej prvej časti jej príspevku. Keďže niečo tuším o tom, ako je táto oblasť, ktorá je dôsledkom konania alebo uplatnenia kompetencie hlavného školského inšpektora, upravená v zákone. Tento návrh, tá blokácia na tri roky v prípade odvolaného riaditeľa zúčastniť sa výberového konania je zmäkčením súčasného stavu. V § 3 ods. 1 zákona 596 sa jasne uvádza, že doposiaľ odvolaný riaditeľ nikdy nemal šancu vyhrať výberové konanie a stať sa riaditeľom. Takto tam upravené je. A toto je zmäkčenie. To je prvá poznámka. Druhá poznámka, nie je úplne pravda, že nie sú definované dôvody pre odvolanie riaditeľa. Sú, sú uvedené v §13 ods. 15,16,17, kde je napísané, čo sa považuje za závažné dôvody, na základe ktorých možno buď školu vyradiť zo siete, alebo odvolať riaditeľa. A pokiaľ ide o zabezpečenie materiálno-technických podmienok, je tam poznámka, že povinných materiálnych podmienok. To je to minimum, na základe ktorého možno dosiahnuť profil absolventa školy. A pokiaľ škola nie je schopná dosahovať alebo vyprofilovať svojho absolventa v zmysle požiadaviek, tak je vôbec otázka, či by mala existovať, nie že či by ju mal riadiť nejaký človek. Ďakujem pekne. [10:53] Tibor Gašpar – Uvádzajúci uvádza bod Prajem všetkým pekný deň. Ďalší v poradí pán poslanec Pročko. Nech sa páči. [10:55] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Hneď v úvode si povedala, Veronika, že tento zákon vytvára politický tlak na nepohodlných riaditeľov. Tak ono v podstate v každom jednom zákone a v každej jednej predkladanej veci tu v pléne vládna koalícia sa snaží nepohodlných kohokoľvek, či už sú to policajti, či sú to učitelia, či sú to zdravotníci, či je to niekto fungujúci v nejakom štátnom sektore, nepohodlného ho odstrániť. Vieš, to, že zvyšujú poplatky, ktoré môžu udeľovať, ktoré môže udeľovať inšpektor, ono je to veľmi krásny príklad, bol aj tu. A možno budeš počuť od niekoho tuná, že sú stanovené podmienky. No len vieš o tých podmienkach rozhoduje presne buď ten inšpektor, ktorého dosadí vládna moc a krásny príklad je to, že Mišo Šipoš tu nič neporušil, žiaden rokovací poriadok, ale predsedajúci Gašpar povedal, že: "Ja som to tak vyhodnotil." Tak keď inšpektor vyhodnotí, že ja som to tak vyhodnotil, tak pokutu udelí, ako on chce. Dnes aj Milan Vetrák hovoril na tlačovke o tom, čo si hovorila dnes ty, že naozaj zvyšujú poplatok v škôlkach z 22 na 321 eur. To je tá sociálna politika sociálnej vlády Roberta Fica! Priatelia, počuli ste? Ak ste nepočuli, tak ešte raz, z 22 eur zvyšujú poplatok na 321 eur pre mladé rodiny, ktoré si dávajú deti do škôl, ale majú plnú pusu o tom, že ideme pomáhať mladým ľuďom, mladým rodinám, veď základ je naša rodina, mladá rodina. A idú im zvýšiť poplatok v škôlkach z 22 na 321 eur. Toto je naozaj odporné a nechutné. [10:55] Tibor Gašpar – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem, ďalší pán poslanec Vašečka, nech sa páči. [10:58] Richard Vašečka – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Chcem poďakovať pani poslankyni Remišovej za to, že upozornila na viaceré veci. Niektoré z nich sú veľmi konkrétne a praktické a dotýkajú sa rodín s deťmi, čo je pre nás také gro, na ktoré sa sústredíme, aby sme boli prorodinní. To znamená, že treba uvažovať naozaj veľmi citlivo o dopadoch na rodiny s deťmi. A pri rodinách s malými deťmi, ktoré teda navštevujú materskú školu, tak je to ešte citlivejšie, ten príjem a tie veci súvisiace so súladom rodinného a pracovného života. Takže ďakujem ti, že strážiš takéto veci. A ešte by som sa pozastavil pri jednom bode, o ktorom chcem hovoriť aj ja vo svojej rozprave, keď sa dostanem na rad. A to je práve to, že cez spoločnú správu, cez návrh na výbore sa dostala do návrhu zákona náboženská neutralita alebo princíp náboženskej neutrality. A viete, ono je asi lepšie hovoriť o náboženskej slobode. To znamená, že nikoho nenútime, aby vyznával nejaké náboženstvo a nikomu nebránime, aby ho vyznával. Náboženská neutralita v istom zmysle má svoje opodstatnenie a rozumieme tomu konceptu, ale naozaj potom vznikajú z toho rôzne spory, aj keď vieme, že sú tu nejaké ďalšie zákony alebo ďalšie ustanovenia aj školského zákona, aj ústavy, aj zmluva s Vatikánom, ale myslím si, že je dobré vyňať to na samostatné hlasovanie. Ja by som hlasoval proti tomu bodu, lebo si nemyslím, že je potrebné ho dávať do znenia tohto zákona. Takže ďakujem pani poslankyni, že na to upozornila. [10:58] Tibor Gašpar – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem. Na faktické bude reagovať pani poslankyňa Remišová. Máte slovo. [10:59] Veronika Remišová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem vám veľmi pekne, kolegovia, ja odpoviem pani poslankyni Kalmárovej. Pani poslankyňa, vy ste boli hlavnou školskou inšpektorkou a ja som vašu prácu oceňovala, pretože ste ju urobili férovo, urobili ste ju poctivo a dokonca aj na školskom výbore, ktorého som bola členkou, tak naozaj viackrát som ocenila váš taký férový prístup a snahu o zlepšovanie v školách. Zároveň si však dovoľujem podotknúť, že tieto vaše slová vychádzajú z pohľadu školského inšpektora, ktorým ste bola vy a robili ste to, opakujem, veľmi poctivo a veľmi tak v prospech, v prospech žiakov a rodičov. Na druhej strane som sa rozprávala s množstvom riaditeľov pred tým, ako sme podali tento pozmeňujúci návrh, ktorý v tomto novom dôvode, ktorý v podstate je pridaný do zákona ako nový dôvod na odvolanie, jednak na odvolanie, ale aj na zakázanie riaditeľovi, aby sa mohol zúčastniť výberového konania nasledujúce tri roky a naozaj opakujem, je to nesystémový návrh, pretože ak máte riaditeľa, ktorý bol odsúdený za úmyselný trestný čin, tak ten sa v podstate v treťom kole výberového konania môže zúčastniť. Ale riaditeľ, ktorý bol, na ktorého dal hlavný školský inšpektor návrh na odvolanie, tak sa výberového konania zúčastniť nemôže. A pokiaľ, samozrejme, by boli na poste hlavného školského inšpektora ľudia ako vy, tak verím, že takéto ustanovenie sa nezneužívalo, ani by sa, ani by nehrozilo, že sa bude zneužívať. Ak však na poste hlavného školského inšpektora alebo na poste ministra bude niekto, kto bude chcieť šikanovať nepohodlných riaditeľov škôl, tak práve toto ustanovenie môže byť nástrojom na šikanu. Ďakujem veľmi pekne. [10:59] Tibor Gašpar Ďakujem. Ďalšia písomne prihlásená do rozpravy je pani poslankyňa Kosová, máte slovo. Po nej pán poslanec Šmilňák. [11:01] Ingrid Kosová – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne a kolegovia, asi viacerí z vás, ktorí sme tu a poznáte oblasť školstva, sa zhodneme na tom, že v oblasti vzdelávania na Slovensku vládne dlhodobý trend, a tým je inkluzívne vzdelávanie. Znamená to, že naším cieľom by v prvom rade malo byť, aby všetky deti bez rozdielu či už ide o zdravotné znevýhodnenie detí, alebo jazykovú bariéru, menšinovú príslušnosť či rôzne problémy s učením, mali rovnakú príležitosť dostať sa ku kvalitnému vzdelávaniu. Ja sa preto vo svojej rozprave budem zameriavať na oblasť inkluzívneho vzdelávania, resp. na to, čo tento zákon prináša a pre oblasť inkluzívneho vzdelávania, keďže sa hlásime k jeho napĺňaniu, pretože je nielen dôležité to, čo zákon obsahuje, ale aj aký má dopad na reálnu prax v našich školách. Samozrejme, prostredníctvom tejto rozpravy potom čiastočne prednesiem aj dôvody, prečo dávame určité pozmeňovacie návrhy, časť z nich už prezentovala moja kolegyňa pani Viera Kalmárová. Takže čo predkladaná novela napríklad prináša pre deti cudzincov? Už to tu bolo spomenuté asi viackrát, že teda novela navrhuje zavedenie povinnej školskej dochádzky pre deti odídencov z Ukrajiny, ale okrem toho obsahuje aj odstránenie povinnosti ovládania slovenského jazyka pre pedagogických odborníkov, dobrovoľníkov a dobrovoľníčky z Ukrajiny, čo teda pokladáme za veľmi pozitívne. Na druhej strane však je potrebné povedať, že tam nerieši ten základný rozpor pri vzdelávaní pre cudzincov, a to ten, že povinná školská dochádzka je viazaná na trvalý pobyt dieťaťa alebo resp. cudzinca, a my veľmi dobre vieme, že nie všetci cudzinci majú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, takže nie úplne sa tento problém vyriešil. A myslím si, že to, či ukrajinské deti sa dostanú do našich slovenských škôl, alebo nie, a či ich dokážeme všetkých zaškoliť, ukáže len prax, ale my už dnes vieme, že nemáme dostatok kapacít najmä v Bratislavskom kraji a tieto deti sú teda nútené byť vzdelávané v domácom prostredí. Okrem toho asi pred týždňom alebo dvoma bol medializovaný aj prípad dvoch pätnásťročných až sedemnásťročných chlapcov v Sečovciach, ktorí, bohužiaľ, tu nemajú na území Slovenska svojich rodičov, bývajú v internáte, a títo prišli o príspevky na bývanie a, samozrejme, o vreckové, čo spôsobilo, že na ich ubytovanie, stravu a dokonca aj oblečenie sa musia skladať vychovávajúci učitelia a plus dokonca spolužiaci. Takže myslím si, že stále v tejto oblasti teda máme závažné problémy a táto novela až tak úplne na všetky tieto problémy, samozrejme, nereaguje. Druhou oblasťou je napríklad otázka, čo prináša táto novela deťom so zdravotným znevýhodnením. A tu, bohužiaľ, musím povedať, že takmer vôbec nič okrem toho, že sa zmení názov špeciálnych škôl na školy pre deti so zdravotným znevýhodnením. Mohli by sme povedať, že pre tieto deti sme už v minulosti pripravili podporné opatrenia. Kolegyňa Kalmárová už zbežne hovorila, aké problémy nás čakajú v budúcom roku a keď prestanú byť tieto podporné opatrenia financované v roku 2027 z plánu obnovy a odolnosti, tak myslím si, že potom nastane až ten reálny problém, kedy v praxi nebudeme vedieť teda deťom poskytnúť to, čo potrebujú. Okrem toho máme veľký nedostatok personálu v dôsledku nedostatku finančných prostriedkov, nemáme asistentov, chýba nám metodická podpora a pre týchto ľudí máme nedostatok psychológov. To všetko sú už známe veci, ktoré tu neustále opakujeme a, bohužiaľ, ani tento zákon na to nereaguje. Ale výsledkom je, že máme deti alebo resp. školy vymýšľajú rôzne stratégie, ako neprijímať tieto deti. Jedným z argumentov je napríklad aj ten fakt, že školy nemajú vybudované bezbariérové prístupy, čo, samozrejme, nie je výhovorka, ale je to fakt a tu by sme teda mali myslieť aj na to, že jeden z míľnikov v pláne obnovy a odolnosti je budovanie bezbariérových prístupov do školy, takže dúfam, že sa k tomuto ministerstvo školstva už konečne podujme. Tretia oblasť, čo predkladaná novela prináša deťom so špecifickými problémami. Opäť musím konštatovať, že, bohužiaľ, je toho veľmi málo. Tiež by sme mohli hovoriť o podporných opatreniach, ktorých, samozrejme, nemáme dostatok na našich školách. A v tejto oblasti by som mohla ale spomenúť napríklad už aj ten systém včasného varovania, ktorý novela prijíma, resp. zavedie do praxe. Pravdou je však, že nikto zatiaľ nemá reálnu predstavu, ako to bude fungovať, pretože jedna vec je identifikovať tieto deti a niekde ich administratívne zapísať, čo spôsobí len väčšiu administratívnu záťaž, ale druhá vec je týmto deťom poskytnúť aj nejaké podporné opatrenia, na ktoré nemáme dostatok finančných prostriedkov. Takže znova, pre prax je aj toto opatrenie nie tak uplatniteľné, asi ako by sme chceli alebo ako by si to situácia v týchto školách vyžadovala. Čo predkladaná novela prináša deťom z menšín? V tejto oblasti prináša teda zmenu § 2, kde sa zavádza nová definícia národnostných škôl. Pán minister sa niekoľkokrát vyjadril, že ide o sťaženie vzniku národnostných škôl. Tu môžme polemizovať, pretože kým predtým platila definícia, ktorá hovorila o tom, že stačí, keď v národnostnej škole alebo v škole je teda vyučovaný jeden predmet v jazyku národnostnej menšiny, tak ju môžeme považovať za národnostnú. Teraz je tam klauzula, že týmto jedným predmetom musí byť jazyk v národnostnej menšine. Takže keď si to porovnáte, v podstate ide o jeden predmet za jeden predmet, len je bližšie špecifikovaný a konkretizovaný, ale v konečnom dôsledku je to jeden predmet. Ak mal pán minister na mysli to, že je to ťažšie kvôli tomu, že napríklad v prípade rómskeho jazyka nemáme dostatok učiteľov, nemáme metodiky a nemáme učebnice rómskeho jazyka, tak potom áno, v tom prípade je to ťažšie, ale len v tomto prípade. S touto predloženou novelou, ako pani Kalmárová spomínala, sme mali problém najmä kvôli avizovanej pilotnej národnostnej škole v Rakúsoch a mali sme teda oprávnené obavy, že ak vyhlásime, že národnostné školy nie sú segregované, tak môže teraz alebo neskôr v budúcnosti dôjsť k preklasifikovaniu všetkých segregovaných škôl na území Slovenskej republiky a bez súhlasu rodičov, čo je teda veľmi závažným porušením dohovoru UNESCO, ktorý jasne špecifikuje, za akých podmienok môžme špecifikovať národnostnú školu ako národnostnú. Tá argumentácia toho, že no dobre, ale ak pokladáme rómsku národnostnú školu za segregovanú, tak potom môžme povedať, že aj maďarské, rusínske alebo školy pre nadaných sú segregáciou. To teda nie je celkom pravda. Tak ja hovorím, že áno, aj v týchto prípadoch ide o segregáciu. Len je veľký rozdiel v tom, či táto segregácia, resp. oddelené vzdelávanie má dopad negatívny alebo pozitívny na vývoj dieťaťa, resp. či je v najlepšom záujme dieťaťa oddeliť ho od väčšinovej populácie. Pretože napríklad v prípade, ja neviem, škôl pre nadané deti je jasné, že ak ich oddelíme, tak výsledkom bude možno nejaká vyššia vzdelanostná úroveň týchto detí. Je to polemické, ale môže byť. Alebo v prípade napríklad súkromných základných škôl, kde chodia deti, ja neviem, zo solventnejších domácností alebo kde sa deti vyvíjajú viac-menej skôr v emocionálnej inteligencii ako v kognitívnej. Môže to byť nejaký záujem slobodného výberu dieťaťa, ktorý má pozitívny dopad na tieto deti, aj keď je toto vzdelávanie oddelené. Ale keď už hovoríme napríklad o deťoch, ktoré sú oddeľované na základe sociálneho hendikepu do špeciálnych škôl, alebo ak hovoríme o vytváraní národnostných škôl zo segregovaných škôl, kde sa bude kumulovať chudoba a táto segregácia tam bude ešte viacej konzervovaná bez možnosti integrácie, tak ja neviem, či ide o najlepší záujem dieťaťa. Podľa môjho názoru určite nie. A ako som spomínala, je veľmi dôležité a podstatné, a to sme teda hovorili aj v prvom čítaní, aby keď už preberáme tento dohovor UNESCO, ktorý klasifikuje vznik národnostných škôl, tak aby tam boli definované aj kritériá jeho vzniku. A vtedy som spomínala aj ten fakt, že môže takéto preklasifikovávanie národnostných škôl najmä v prípade rómskych byť terčom kritiky zo vzťahu k Európskej únii. A keď sa bližšie pozrieme na tie konkrétne kritériá, ktoré zavádzame v našom pozmeňovacom návrhu, ako by mohli byť napríklad klasifikované alebo komentované súdom pre... Európskym súdom pre ľudské práva, tak je jasné, že by to mohlo byť terčom kritiky. A som veľmi rada, že ministerstvo školstva tieto pripomienky aj zakceptovalo a § 2 upravilo práve o tieto kritériá. Napriek tomu si myslím, že v prípade zotrvávania tej myšlienky alebo zámeru zriadiť pilotnú školu, rómsku v Rakúsoch to môže byť naďalej terčom kritiky zo strany EÚ a hneď vysvetlím prečo. Prvým základným kritériom je, že národnostná škola musí vzniknúť zo želania rodičov alebo národnostnej menšiny. Tento nápad v prípade Rakús ale prichádza zhora a cez memorandum medzi obcou, ministerstvom a univerzitou. Ja dávam do pozornosti však v tomto prípade rozsudok D.H. verzus Česká republika, kde Európsky súd pre ľudské práva konštatuje, že ani rodičia v mene svojho dieťaťa nemôžu sa vzdať práva nebyť rasovo diskriminovaní, čo je v rozpore s verejným záujmom. Alebo napríklad prípad segregácie v maďarskom meste Győr, kde Európsky súd pre ľudské práva skonštatoval, že rodičia pri výbere školy nemali všetky relevantné informácie, a teda túto školu je potrebné považovať za segregovanú. Alebo prípad Hajdúhadház, menšinové vzdelávanie nebolo dobrovoľnou voľbou rodičov, a preto segregáciu nie je možné ospravedlniť. To znamená, že aj v prípade napríklad podpísania informovaného súhlasu v prípade Českej republiky alebo v prípade menšinového vzdelávania v prípade Maďarskej republiky tým, že rodičia nemali dostatok informácií o dôsledkoch tohto vzdelávania na vývin ich detí, tak toto vzdelávanie nemožno považovať za nesegregované. Druhá základná podmienka je, že rodičia musia mať možnosť výberu umiestniť svoje dieťa aj v bežnej základnej škole. Som si vedomá toho, že nie v každej oblasti máme dostatočnú vzdialenosť, blízkosť nejakej inej, bežnej základnej školy, napríklad v prípade Rakús to taktiež nie je. A tu napríklad Európska komisia proti rasizmu a intolerancii konštatuje, že v prípade, že rodičia v dôsledku extrémnej chudoby nemajú možnosť presťahovať sa do blízkosti bežnej školy alebo ich výber je touto chudobou ovplyvnený, je zrejmá zodpovednosť štátnych orgánov za udržiavanie tejto situácie, pretože im nedokázali zaistiť prístup k nesegregovanému vzdelávaniu a bývaniu. Alebo dávam do pozornosti prípad segregácie v maďarskom meste Győr, kde Európsky súd pre ľudské práva skonštatoval, že sociálny status rodičom neumožnil posielať deti do vzdialenejších integrovaných škôl, a preto školy zriadené v blízkosti osád sú segregované. Tretia základná podmienka je, že kvalita vzdelávania v školách, ktoré sú segregované alebo oddelené, alebo sú národnostné, musí dosahovať bežný vzdelávací štandard. Je už jasné zo všetkých výskumov, že kvalita vzdelávania v segregovaných školách nie je porovnateľná s kvalitou v integrovaných školách a o tom má rezort aj presné informácie. A tu dávam do pozornosti napríklad rozhodnutie najvyššieho súdu USA verzus Brown, kedy súd odmietol argument, že segregácia je prípustná, ak škola zabezpečí rovnako kvalitné vzdelávanie ako v bežnej integrovanej škole. Súd zdôraznil, že bez ohľadu na to, ako rovnocenné by bolo vzdelávanie, vzdelávanie v segregovaných menšinových školách prináša deťom pocit podradenosti a stigmy, ktoré je bariérou ich plnohodnotného rozvoja. Rovnako tak prípad segregácie v maďarskom meste Győr, kde súd konštatoval, že segregácia je protizákonná, aj keď kvalita vzdelávania je rovnaká. Alebo v prípade Oršuš a ďalší verzus Chorvátsko Európsky súd pre ľudské práva skonštatoval, že nedostatočná znalosť vyučovacieho jazyka nemôže byť jediným kritériom, na základe ktorého by mali byť deti oddelené od detí majority. Ide o priamu diskrimináciu na základe menšinového jazyka. Takže keď dáme do korelácie tieto rozsudky a s tým naším, resp. vaším zámerom zavedenia pilotnej školy rómskej v Rakúsoch, je jasné, že ak by prišiel nejaký podnet na Európsky súd pre ľudské práva, tá by musela v rámci svojej judikatúry rozhodnúť, že táto škola bude protiprávna a určite segregovaná. Uznávam, že v niektorých prípadoch, tam najmä v obciach, kde je vysoký počet detí z marginalizovaného prostredia, je segregácia naozaj veľmi závažným a komplexným problémom, v tom sa asi všetci zhodneme, určite sa to nedá vyriešiť za jeden-dva roky alebo jedno volebné obdobie, a je veľmi dôležité ale nerezignovať. Vytvorením národnostných škôl v takýchto oblastiach rezignujeme, pretože už tieto deti odsudzujeme naozaj na konzerváciu segregácie. Poďme teda budovať niečo úplne iné, napríklad najprv zvyšovaním kvality vzdelávania, a zároveň aj kvality bývania, zároveň možnosťou nejakého sociálneho podnikania pre týchto ľudí, aby sme zvyšovali ich životnú úroveň, to je cesta. Nesúhlasím s tým ale, že cestou nie je napríklad ani možnosť autobusovania v niektorých prípadoch. Je pravdou, že je potrebné posudzovať tieto situácie podľa špecifických vlastností toho-ktorého regiónu alebo tej-ktorej školy, ale nie v každom prípade to nie je možné. Pretože som tu už viacejkrát počula, že autobusovanie teda nie je tá najvhodnejšia možnosť napriek tomu, že tu máme štúdiu z Rady Európy a máme na to finančné prostriedky z Európskej únie. Ako príklad dávam napríklad Muránsku Dlhú Lúku, kde najbližšia škola bežná v meste Revúca je vzdialená len päť kilometrov, išlo by o autobusovanie dvanástich detí, ktoré by sme kľudne s prehľadom mohli do troch základných škôl rozmiestniť v rámci tohto mesta. Problémom ale však je, že na to, aby sme dokázali desegregovať, potrebujeme mať odvahu. A v dôsledku tej nálady a toho odporu vlastne na tej regionálnej úrovni desegregovať rómske deti medzi bežné deti, medzi bežnú populáciu je jedinou možnosťou, aby príkaz k desegregácii prišiel zhora. V tomto kontexte naozaj musím oceniť aj včerajší brífing ministerstva školstva, ktorý ma veľmi príjemne prekvapil a myslím si, že na tomto brífingu, pán minister, zaznelo veľmi veľa kľúčových informácií, jednou z nich bolo napríklad aj prijatie toho vedomia si, že nie v každej obci ide o nemožnosť zo strany škôl segregovať, ale že ten problém je na úrovni samospráv alebo majoritného obyvateľstva, ktoré jednoducho nechce prijať rómske deti. Sám ste povedal ale, že je to možné. Je možné diskutovať s nimi, je možné konzultovať a prehovárať ich možno a zároveň je tu aj pár dobrých príkladov praxe. Nemáme teraz veľa času, aby som o tom komplexnejšie hovorila, ale je to napríklad príklad Zvolena, kde došlo k reforme spádových oblastí alebo v Žiline, kde zrušili segregovanú školu a tieto deti distribuujú do zvyšných škôl. Takže summa summarum, ak by som mala niečo vyčítať ešte tejto novele, tak sa tam nič nenachádza, pretože jediné, čo momentálne môžem vyčítať pánovi ministerstvu (správne "ministrovi", pozn. red.), je to, že tvrdohlavo zotrváva na tom, aby škola v Rakúsoch bola naďalej považovaná za národnostnú. Zároveň by som ale chcela povedať, že inklúzia by mala byť väčšou prioritou tohto štátu. Nemala by byť chrumkavá len na papieri a či už ide o rómske deti, alebo ide o deti so zdravotným znevýhodnením, mali by sme sa držať toho, že najdôležitejšie je spoločné vzdelávanie všetkých detí dokopy, tak aby sa vzájomne obohacovali, pretože z toho bude mať prospech nielen rómska komunita, ale určite aj majoritná spoločnosť. Držme sa teda trendov, ku ktorým sme sa zaviazali a, prosím, neotáčajme sa. Keďže mi už dochádza čas, tak by som ešte rada teda prečítala náš pozmeňujúci návrh, poprosím o zastavenie času. V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladáme nasledujúci pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl, školských zariadení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 400. Vo vládnom návrhu zákona navrhujeme tieto zmeny a doplnenia: V čl. I bod 26 znie: „26. V § 4aa ods. 1 sa slová „materskej školy zriadenej obcou, štátnej” nahrádzajú slovom „verejnej” a za slová „zriaďovateľa cirkevnej materskej školy” sa vkladá čiarka a slová „súkromnej školy alebo zriaďovateľa súkromnej materskej školy"." V čl. I sa za bod 26 vkladajú nové body 27 až 31 (správne "33", pozn. red.), ktoré znejú: „27. V § 4aa ods. 3 úvodná veta znie: „Zákonný zástupca dieťaťa verejnej materskej školy, cirkevnej materskej školy alebo súkromnej materskej školy, pre ktoré je predprimárne vzdelávanie povinné, a zákonný zástupca žiaka verejnej školy, cirkevnej školy alebo súkromnej školy majú právo na úhradu cestovných nákladov na dopravu dieťaťa alebo žiaka podľa odseku 2 z obce jeho trvalého pobytu do”. 28. V § 4aa ods. 3 sa za písmeno c) vkladá nové písmeno d), ktoré znie: „d) najbližšej súkromnej základnej školy a späť, ak v obci, v ktorej má žiak trvalý pobyt, nie je zriadená základná škola,”. Doterajšie písmená d) až k) sa označujú ako písmená e) až l). 29. V § 4aa ods. 3 sa za písmeno e) vkladá nové písmeno f), ktoré znie: „f) najbližšej súkromnej materskej školy a späť, ak v obci, v ktorej má dieťa, pre ktoré je predprimárne vzdelávanie povinné, trvalý pobyt, nie je zriadená materská škola,”. Doterajšie písmená f) až l) sa označujú ako písmená g) až m).”. 30. V § 4aa ods. 3 písm. k) sa slová „a), c), e) a g)” nahrádzajú slovami „a), c), d), g) a i)". 31. V § 4aa ods. 3 písm. l) sa slová sa slová „b), d), f) a h)” nahrádzajú slovami „b, e), f), h) a j)”. 32. V § 4aa ods. 4 sa slová „písm. g)” nahrádzajú slovami „písm. i)”. 33. V § 4aa ods. 5 sa slová „písm. h)” nahrádzajú slovami „písm. j)”. Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú. V čl. I bod 35 znie: „35. V § 6 ods. 1 sa slová „§ 4aa až 4e” nahrádzajú slovami „§ 4aa až 4af a § 4b až 4e”. V čl. I sa za bod 35 vkladá nový bod 36, ktorý znie: „36. V § 6a ods. 1 sa slová „§ 4ab až 4e” nahrádzajú slovami „§ 4aa až 4af a § 4b až 4e”." Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú. Odôvodnenie nebudem čítať, lebo ho už pani Kalmárová v rozprave spomínala. V čl. III sa za bod 36 vkladá nový bod 37, ktorý znie: „37. V § 8 sa odsek 1 dopĺňa písmenom e), ktoré znie: „e) dodržanie princípu inklúzie a zákazu segregácie podľa osobitného predpisu. 35aa) Poznámka pod čiarou k odkazu 35aa znie: „ 35aa) § 3 písm. f) zákona č. 245/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov.” Ostatné novelizačné body v čl. III sa primerane prečíslujú. Nový bod 37 nadobúda účinnosť 1. januára 2025, čo sa primerane premietne do článku upravujúceho účinnosť. V čl. III bode 38 sa v § 8 za odsek 6 dopĺňa odsek 7, ktorý znie: „(7) Ak je ohrozené plnenie povinnej školskej dochádzky žiakov na území obce alebo bol školský obvod určený bez zohľadnenia skutočností podľa odseku 1, školský obvod základnej školy určí regionálny úrad školskej správy v sídle kraja. Regionálny úrad školskej správy v sídle kraja pri rozhodovaní o školskom obvode základnej školy zohľadní skutočnosti podľa odseku 1.” V nadväznosti na doplnenie nového odseku 7 sa primerane upraví úvodná veta novelizačného bodu. (Rečníčka si odkašľala.) Pardon. V čl. III 39. bode sa § 8a ods. 2 dopĺňa písmenom e), ktoré znie: „e) dodržanie princípu inklúzie a zákazu segregácie podľa osobitného predpisu. 35aa)" V čl. III v bode 96 sa § 36hn dopĺňa odsekom 3, ktorý znie: „(3) Obce prispôsobia školské obvody základných škôl určené podľa doterajších predpisov tak, aby od školského roka 2026/2027 zohľadňovali skutočnosti uvedené v § 8 ods. 1 v znení účinnom od 1. januára 2025. Obce prispôsobia určenie spádových materských škôl tak, aby od školského roka 2026/2027 zohľadňovali skutočnosti uvedené v § 8a ods. 2 v znení účinnom od 1. januára 2025. Príspevok na dopravu patriaci žiakovi, ktorý plní povinnú školskú dochádzku na prvom stupni základnej školy alebo na druhom stupni základnej školy v školskom obvode určenom podľa predpisov účinných do 31. decembra 2024, zostáva zachovaný aj v nasledujúcich ročníkoch žiaka príslušného stupňa na tejto základnej škole.” Odôvodnenie: Navrhujeme do zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o znení a doplnení neskorších zákonov doplniť podmienky, ktoré musí obec pri zriaďovaní školských obvodov a spádových materských školách zohľadniť a ktoré zohľadňujú aplikovateľné princípy výchovy a vzdelávania podľa školského zákona, ku ktorému sa zákon č. 596/2003 Z. z. viaže. Zákon rieši situáciu, kedy nie sú zohľadnené podmienky podľa § 8 ods. 1 iba v prípade zriadenia spoločného obvodu. Navrhujeme preto doplniť aj toto ustanovenie a dať právomoc rozhodnúť regionálnemu úradu školskej správy v sídle kraja. Zároveň navrhujeme podmienku zákazu segregácie doplniť aj do § 8a ods. 2. Prechodné ustanovenie zavádza povinnosť obciam pri stanovovaní školských obvodov zohľadniť všetky skutočnosti v § 8 ods. 1, určiť spádové materské školy podľa podmienok v § 8a ods. 2, a zavádza rovnaké podmienky už pre existujúce školské obvody a spoločné školské obvody. 9. V čl. 4. bode v § 2 písmene ab) časť vety za bodkočiarkou znie: „pri uskutočňovaní výchovy a vzdelávania v rámci národnostného školstva musia byť súčasne splnené tieto podmienky: 1. vytváranie národnostného školstva vychádza z vôle rodičov alebo iných zákonných zástupcov detí a žiakov patriacich k národnostným menšinám, 2. dieťa alebo žiak sa zúčastňuje na výchovno-vzdelávacom procese na základe požiadavky rodiča alebo zákonného zástupcu dieťaťa alebo žiaka, pričom dostupnosť výchovno-vzdelávacieho procesu v škole alebo školskom zariadení mimo systému národnostného školstva sa zaručuje, 3. uskutočňovanie výchovno-vzdelávacieho procesu zodpovedá kvalite a úrovni vzdelávania, ktoré sa uskutočňuje na rovnakých stupňoch vzdelávania a výchovy v školách a školských zariadeniach mimo systému národnostného školstva, 4. výchovno-vzdelávací proces v národnostnom školstve sa zameriava aj na zachovanie a rozvoj kultúrnej a jazykovej identity detí a žiakov patriacich k národnostným menšinám,”. Odôvodnenie: Navrhovateľ v bode 6 návrhu novely zakotvuje zákonnú výnimku segregácie spočívajúcu v oddelenom vzdelávaní na základe jazyka národnostných menšín odvolávajúc sa na Dohovor UNESCO o diskriminácií vo vzdelávaní z roku 1960. V podstate toto nemusím čítať, toto odôvodnenie, lebo som ho vysvetlila v rozprave. V čl. V 14. bode v § 7 ods. 11 sa za slovo „môže” vkladajú slová „v súlade s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania”. Toto odôvodnenie už prezentovala pani Kalmárová. V čl. V 85. bode v § 151a sa za ods. 1 vkladá nový ods. 2, ktorý znie: „(2) Stredné školy môžu nastaviť pravidlá pre používanie komunikačných prostriedkov pre žiakov všetkých ročníkov. Stredné školy v školskom poriadku určia činnosti, priestory a časy, v ktorých bude možné obmedziť používanie komunikačných prostriedkov.'' Doterajšie odseky 2 až 4 sa primerane preznačia. V čl. V bode 85 v § 151a ods. 2 sa za slová „odseku 1” vkladajú slová „a pravidlá podľa odseku 2” a slovo „nevzťahuje” sa nahrádza slovom „nevzťahujú”. Odôvodnenie už tiež bolo prezentované v rozprave pani Kalmárovej. Ďakujem za slovo. Končím rozpravu. (Potlesk.) [11:29] Tibor Gašpar Ďakujem, pani poslankyňa. Na vaše vystúpenie evidujem dve faktické poznámky. Prvý v poradí pán poslanec Pollák, nech sa páči. [11:37] Peter Pollák – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Pozdravujem, pán minister. Áno, som za alebo teda takto, nie som za segregáciu, som za absolútnu integráciu a inklúziu, avšak v škole v Rakúsoch a aj tomu procesu, ktorý pán minister navrhuje, rozumiem. Viem, že ten problém v Rakúsoch je naozaj veľký, vychádza ten podnet pravdepodobne práve od rodičov, ktorí musia svoje deti nosiť ďaleko do vedľajšej dediny alebo mesta, alebo tie deti musia chodiť dva kilometre pešo. To mám, ja som pred chvíľou volal so zástupcami z Rakús a vysvetľovali mi ten problém, zároveň Rakúsy veľmi dobre poznám, ako to tam v tej škole funguje. O to viac budem dbať ako ten projekt, resp. tá škola, ktorú pán minister predstavuje, celý ten proces vzdelávania bude vyzerať. A budem dbať naozaj o to, aby tie deti, ktoré budú chodiť do tejto školy, dostali naozaj dôsledné vzdelanie. Oceňujem aj to, pán minister, tú povinnosť, ktorú zavádzate pre deti zahraničných ľudí, ktorí žijú na Slovensku. Ocenil by som viac, ak by ste tú povinnosť napríklad zaradili aj pre deti zo sociálne znevýhodneného prostredia pre predprimárne vzdelanie o deti od troch rokov, kde v súvislosti aj so včerajšou tlačovkou, kde ste predstavovali národný projekt, ktorý takisto oceňujem a som rád, že ste ochotný načúvať vlastne v tejto téme, avšak rovnosť pre všetkých, ako sa volá národný projekt, ktorý spúšťate, nebude riešiť ten primárny problém vo veci segregovania alebo teda zlého zaraďovania detí do špeciálnych škôl. Ja by som sa potom tejto téme rád venoval v rozprave, do ktorej sa prihlásim ústne. Ďakujem. [11:37] Tibor Gašpar Ďakujem. Pani poslankyňa Škopová, nech sa páči, máte slovo. [11:37] Anežka Škopová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán minister niekde hovoril, že vytvorenie rómskych národnostných škôl prispeje aj k boju proti segregácii rómskych detí. Ako človek, ktorý sa roky venoval vzdelávaniu rómskych detí, však musím konštatovať, že tento prístup segregáciu len prehĺbi. Segregácia je predovšetkým otázkou prístupu k rovnocennému vzdelávaniu a príležitostiam. Ak sa deti z rómskych detí budú vzdelávať len medzi sebou, môžu strácať možnosť nadviazať kontakt a spoluprácu s ich nerómskymi rovesníkmi. To môže viesť k prehlbovaniu predsudkov a neporozumeniu medzi komunitami. Je dôležité, aby sme si uvedomili, že skutočná desegregácia si vyžaduje viac, než len zmenu formátu škôl, potrebujeme zlepšiť podmienky vo vzdelávaní, zabezpečiť kvalitných učiteľov a podporiť aktívnu spoluprácu s rodinami a komunitami. Rómske deti musia mať rovnaké príležitosti, rovnaké šance na úspech ako ich nerómski spolužiaci. Ak chce ministerstvo školstva naozaj bojovať proti segregácii, malo by sa zamerať na systémové zmeny, ktoré prinesú skutočnú integráciu a odstránia segregáciu, nie jej legitimizáciu. Ďakujem. [11:37] Tibor Gašpar Ďakujem. Reagovať ešte bude pani poslankyňa Kosová, máte slovo. [11:37] Ingrid Kosová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo a ďakujem obom za faktické poznámky. Aj keď v tom prvom prípade neviem, Peťo, či si hovoril na mňa, alebo k pánovi ministrovi, ale to je v pohode. A ja by som len chcela povedať, že, samozrejme, že rómski rodičia v prípade Rakús budú preferovať takisto ako všetci rodičia majoritnej spoločnosti, aby ich škola, školské zariadenie bolo v čo najbližšej blízkosti pri mieste bydliska. To je úplne normálne a prirodzené. To však neznamená, že ak táto škola nie je v najlepšom záujme dieťaťa a v obci nie sú možnosti na nesegregované vzdelávanie, takže je to v poriadku a že títo rodičia majú o tom rozhodovať. A ja vám pripomínam opäť vlastne ten rozsudok, ktorý som tu čítala, kde súd skonštatoval, že sociálny status rodičom ak neumožňuje, aby posielali deti do vzdialenejších integrovaných škôl, tak je to zodpovednosť štátu a že takéto vzdelávanie je považované za segregované. A osobne ma celkom zaujal aj ten fakt, že v samotnom klube zrejme SLOVENSKA sú rozporuplné názory k tomuto. Takže ďakujem, Anežka, za tvoj názor a za tvoju podporu. [11:37] Tibor Gašpar Ďakujem pani poslankyni. Ďalší v poradí bol prihlásený pán poslanec Šmilňák, ale nevidím ho v sále, takže konštatujem, že stráca poradie. A nastupuje pani poslankyňa Gažovičová, po nej je v poradí pán poslanec Ledecký. Máte slovo, pani poslankyňa. [11:37] Tina Gažovičová – Vystúpenie v rozprave Dobrý deň, ďakujem za slovo. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, hovoríme teda o vládnej novele zákona 597 a iných zákonov v rámci školskej legislatívy, ja by som na úvod povedala alebo zopakovala, znovu ozvučnila, že oceňujeme ten hlavný zámer novely, a to je teda zmena financovania materských škôl a tým aj naplnenie jedného z míľnikov plánu obnovy a odolnosti. Považujem to za veľmi pozitívnu správu a v niečom osviežujúce, že tu máme vládny návrh, ktorý teda ide v súlade s plánom obnovy a odolnosti a napĺňa jeho míľniky. Taktiež zopakujem, čo tu už aj ale odznelo, že do budúcnosti snáď sa teda podarí aj zjednotiť, viacej ešte zjednotiť to financovanie školstva, čo sa týka školských klubov detí a jedální, ale teda minimálne nateraz ide táto krajina dobrým smerom v tom, ten hlavný cieľ vedie lepšia dostupnosť predprimárneho vzdelávania pre naozaj všetky deti na celom Slovensku. Novela vstupuje teda aj do iných zákonov v rámci školskej legislatívy a predovšetkým do školského zákona, o viacerých zmenách už hovorili moje kolegyne za poslanecký klub Progresívne Slovensko, ja sa zameriam ešte na tri témy, a zároveň na záver môjho vystúpenia prečítam tri pozmeňujúce návrhy. Tá prvá téma sa týka umiestňovania detí z centier pre deti a rodinu, ľudovo povedané z detského domova, do školy. Predstavme si, a také prípady sa nám dejú každý jeden školský rok, keď dieťa je uprostred školského roka na základe rozhodnutia súdu vyňaté zo svojej pôvodnej rodiny alebo teda z rodiny, kde doteraz vyrastalo, a je presunuté do detského domova. Takéto prípady sú vždy veľmi závažným zásahom do života toho dieťaťa, vždy sú spojené s tým, že dieťa pravdepodobne už si prechádzalo niečím veľmi traumatizujúcim a do toho mu vojde akoby ďalší nejaký zásah osudu z jeho pohľadu, a to je to, že je, že je presunuté do detského domova. V ideálnom prípade by také dieťa, ak to je čo i len trochu možné, malo zostať vo svojej pôvodnej škole, aby aspoň v tom školskom prostredí mu boli zachované nejaké sociálne väzby a nejaká životná kontinuita, keď už sa mu teda mení to najzákladnejšie, teda ten jeho domov. Toto samé osebe by ideálne mal školský zákon akoby ujasňovať, že toto by mala byť tá primárna, primárna voľba. Ale vieme z praxe, že často tie detské domovy sú, žiaľ, relatívne ďaleko od pôvodného bydliska dieťaťa a tým pádom je nutná aj zmena školy, aby zase to dochádzanie nebolo nad rámec jeho najlepšieho záujmu. A keďže detské domovy sa dlhodobo boria s problémom, že tým deťom sa nemení trvalý pobyt, tým pádom sa im nemení školský obvod a nie vždy sú tie školy v okolí ochotné tie deti prijať a často riaditelia detských domovov nešťastne obvolávajú školy a zisťujú, kde by to dieťa malo chodiť, tak bol do zákona teraz navrhnutý, ide sa prijať nový odsek, ktorý hovorí vyslovene o tom, že keď je dieťa v detskom domove, tak ho musí prijať najbližšia škola. Problém je v tom, že nie vždy najbližšia škola je tá škola v najlepšom záujme. Je nevyhnutné, aby pri výbere školy pre takéto dieťa sa naozaj zohľadňovali všetky faktory, nie iba tá blízkosť k detskému domovu, ale napríklad to, aký malo to dieťa doteraz vyučovací jazyk. A to sa týka už aj predškolákov, si predstavme troj-, štvorročné deti, ktoré sú z rodín s maďarským materinským jazykom, chodilo do maďarskej škôlky, po slovensky teda ešte poriadne ani nevie a nielenže sa teda presúva do detského domova, ale ešte aj tá škôlka, vlastne ten detský domov mu musí vybrať tú najbližšiu, ktorá môže byť slovenská. Úplne najdôležitejšie je však toto zachovanie kontinuity pri stredoškolákoch. A toto je téma, ktorá sa nám v školskom zákone opakuje a týka sa napríklad aj detí v reedukačných centrách, o tom tu ešte, o tom tu ešte dneska bude reč, že my potrebujeme prihliadať na to, aby dieťa, ktoré si vybere nejakú, aby malo možnosť na výber strednej školy podľa toho, čo ho zaujíma, na čo má talent, v čom sa chce v budúcnosti živiť. Veď práve ako tieto deti veľmi často nepokračujú na vysokú školu a práve tá stredná škola je to, kde môžu získať kvalifikáciu, z ktorej potom celý život budú čerpať a vďaka ktorej budú úspešní na trhu práce, alebo práveže sú donútení vybrať si hocaký odbor, ktorý im vôbec nemusí vyhovovať, ledva-ledva potom dokončia povinnú školskú dochádzku, často nedokončia ani výučný list, alebo síce dokončia, ale nemajú žiaden záujem v tom odbore pokračovať v profesii a vlastne sa to s nimi ťahá už potom ďalej aj na pracovný trh. Práve preto sme presvedčení a konkrétne na tomto pozmeňováku som pracovala s kolegyňou Petrík, ktorá sedí aj vo výbore pre sociálne veci, konzultovali sme ho aj s odborníkmi, konzultovali sme ho aj s ministerstvom sociálnych vecí a naozaj sme presvedčené, že by bolo lepšie, keby sa pri tom výbere školy pre deti, ktoré sú umiestnené v detských domovoch, nezohľadňovala iba tá blízkosť k detskému domovu, ale aj to, aby to bolo v nadväznosti na doterajšiu vzdelávaciu dráhu dieťaťa. Čiže prvý pozmeňujúci návrh, ktorý budem čítať, sa týka práve týchto odsekov a je zameraný na to, aby deti, ktoré už teraz majú sťaženú životnú dráhu, lebo boli vyňaté zo svojej rodiny, museli odísť do detského domova, aby aspoň v tej vzdelávacej dráhe sa im zabezpečila čo najväčšia kontinuita a tým pádom aj čo najlepšia príprava na trh práce. Prejdem teraz na druhú tému, pozmeňujúce návrhy budem čítať na záver, a tu prinášame doplňujúci návrh, ktorý vychádza z veľmi konkrétneho prípadu a z praxe, ktorá sa vlastne ukázala v uplynulých mesiacoch. Ide o prípad devätnásťročnej žiačky, ktorá pred približne piatimi rokmi mala ťažký úraz, po ktorom zostala ležiaca. Je to žiačka bystrá, so záujmom, ktorá má záujem sa vzdelávať, ale vzhľadom na jej zdravotný stav je pre ňu nevyhnutné vzdelávať sa doma, kde má na to uspôsobenú posteľ, kde teda je ležiaca a popri tom vie fungovať, učiť sa cez online, vie písať a naozaj sa, naozaj sa veľmi, veľmi bdelo zaujíma o to, čo sa v škole učia. Táto žiačka nastúpila po základnej škole na gymnázium pre deti s telesným postihnutím, kde zároveň ale mala individuálny vzdelávací program, ktorý jej teda umožňoval vzdelávať sa z domu. Celé štyri roky gymnázia absolvovala vzdelávaním sa z domu, pripájala sa online na hodiny, keď to nebolo možné, tak jej mama nosila učebnice, absolvovala jednotlivé skúšky online a potom prišla do maturitného ročníka a zrazu im škola povedala, že oni jej nevedia zabezpečiť maturitnú skúšku, pretože na to by musela prísť do školy, lebo maturitná skúška, a teda hlavný problém je v tej externej maturitnej skúške, sa musí konať v priestoroch školy. Taký bol výklad zákona doteraz a taký bol aj v minulosti výklad zákona z ministerstva školstva. To znamená, že napriek tomu, že táto žiačka sa veľmi poctivo učila celé štyri roky gymnázia, zrazu na konci štvrtého ročníka zistila, že nemôže maturovať. A naozaj v riadnom maturitnom termíne minulý školský rok nezmaturovala, čo zároveň jej zabránilo v tom, že sa vlastne nestihla prihlásiť na vysokú školu, lebo ona teda napriek tomu, že zatiaľ stále je ten jej zdravotný stav taký, že musí ležať doma, tak by chcela si vybrať vysokú školu, ktorá jej to umožní a chcela by pokračovať aj na štúdiu na vysokej škole. Jej mama je veľká bojovníčka a zasadila sa, naozaj kontaktovala všelikoho možného aj nemožného v tejto krajine a snažila sa nejakým spôsobom dovolať pomoci. Komunikovala a potom cez leto aj so mnou, aj s kolegyňou Veslárovou a nakoniec sa nám aj teda cez komunikáciu s ministerstvom školstva podarilo nájsť riešenie a ja veľmi oceňujem, že ministerstvo školstva nakoniec dalo usmernenie, aby z danej školy vycestovala maturitná komisia, a teda v náhradnom termíne v septembri jej bolo umožnené zložiť maturitnú skúšku doma. Zmaturovala veľmi dobre aj v tej externej časti, kde sa to naozaj objektívne vyhodnocuje pre všetkých žiakov, aj potom v internej časti, teraz už len čaká na maturitné vysvedčenie. Žiaľ, teda hovorím, na vysokú školu sa nestihla v tomto roku prihlásiť, ale má záujem pokračovať na vysokej škole v budúcom roku. Problém je, že ten školský zákon je v tejto veci naozaj nejednoznačný, lebo ten školský zákon hovorí, že maturitná skúška sa skladá, a je tam potom časť vety, že v škole, v ktorej sa maturitná skúška skladá. A tieto dve slovíčka "v ktorej" doteraz vždy boli interpretované tak, že sa to teda musí konať v danej škole. A bol, odznel prísľub zo strany ministerstva školstva, že sa to bude riešiť vo vyhláške, ktorá upravuje jednotlivé možnosti úpravy maturitnej skúšky pre žiakov s rôznym zdravotným znevýhodnením. Napriek tomu máme s kolegyňou Veslárovou za to a aj sme to komunikovali ministerstvu, že ten súčasný výklad, teda to súčasné znenie zákona považujeme za mätúce v tejto veci a že pokiaľ sa nezmení zákon, tak vlastne aj to znenie vyhlášky by mohlo byť spochybniteľné, lebo ten zákon neni jednoznačný. Práve preto teda druhý pozmeňujúci návrh, ktorý budem čítať, sa týka práve tej možnosti a toho práva na maturitu z domu, lebo sme presvedčené, že práve týmto deťom a zase hovoríme o deťoch, ktoré už aj tak sú nejakým spôsobom v sťaženej životnej situácii, a mali by sme ako spoločnosť, ako vzdelávací systém, oceňovať, že aj v tej sťaženej životnej situácii majú veľký záujem vzdelávať sa, majú veľký záujem pokračovať vo svojej vzdelávacej dráhe a mali by sme im čo najviac uľahčiť práve to, aby mohli pokračovať a v školskom zákone je to zrovna tá otázka tej maturity. Plánujeme sa potom s kolegyňou Veslárovou pozrieť v tomto zmysle aj na vysokoškolský zákon, keďže sme v kontakte aj s tou mamou, ktorá to teraz veľmi aktuálne rieši, že kam sa bude môcť to dievča prihlásiť na vysokú školu, tak budeme, budeme aj o tom s nimi hovoriť. Posledný pozmeňujúci návrh predkladáme s kolegami z opozičnej SaS s pánom Ledeckým a s pani Marcinkovou, čiže tam ešte viacej k tejto téme ma doplní kolega Ledecký, ale ja na záver môjho vystúpenia, pozerám čas, dobre, prečítam pozmeňujúci návrh a je to návrh, ktorý už raz v podobnom znení odznel v tomto pléne práve od kolegov Ledeckého a Marcinkovej a týka sa zlepšenia fungovania špeciálnych výchovných zariadení a konkrétne zlepšenia fungovania reedukačných centier, ktoré patria medzi tieto špeciálne výchovné zariadenia. Približne pred pol rokom, možno aj viac, pred trištvrte rokom istý čas v tejto krajine silno rezonovala tá téma reedukačných centier, niekoľko týždňov to bolo alebo možno niekoľko dní to bola spoločenská téma, veľa sa o tom hovorilo aj v médiách, aj ja som vtedy bola, bola v televízii, s viacerými kolegami sme o tom hovorili a aj vtedy sme hovorili, že to je iba špička ľadovca problémov. To, samozrejme, nie je problém, ktorý by tu zrazu vznikol. Je to dlhodobý problém, je to jedna z tých oblastí, ktoré sú v školstve dlhodobo zanedbané, ale keď sa bavíme o právach detí a keď sa bavíme obzvlášť o deťoch, ktoré sú nejakým spôsobom v ťažkej životnej situácii a na základe, znovu, rozhodnutia súdu väčšinou alebo nejakých životných okolností museli opustiť svoj domov a sú umiestnené v špeciálnych výchovných zariadeniach, napríklad v reedukačných centrách, tak by malo byť v najlepšom, v najväčšom záujme našej spoločnosti, aby práve tieto deti dostali tú najlepšiu podporu a aby sa akoby ten, tá zlá životná dráha, na ktorú sa dostali, zlepšila, zmenila a aby mali tú podporu, z ktorej potom budú môcť neskôr v živote čerpať. Táto novela prináša niekoľko skôr drobnejších zlepšení v oblasti reedukačných centier a špeciálnych výchovných zariadení, tie oceňujeme. Zároveň prišiel prísľub, že tejto téme sa chce ministerstvo komplexne venovať v ďalšej novele. Myslíme si však, že je to jedna z tých tém, kde akoby už dávno meškáme ako spoločnosť a jedna z tých vecí, ktoré by sa mohli už teraz zlepšiť, je zmena rady škôl. Lebo rada školy je akoby ten orgán, ktorý nejakým spôsobom má dozerať na to, čo sa v tej, v tom centre deje. My vieme z tej správy, ktorá prišla od Generálnej prokuratúry, že dochádzalo k násiliu medzi deťmi, ale aj od niektorých zamestnancov, že dochádzalo až k sexuálnemu násiliu medzi chovancami, že často nebol dodržaný zákon, že mnohé tie podmien... že zamestnanci nespĺňali kvalifikačné predpoklady, že priestory nespĺňali hygienické predpoklady, akoby množstvo a množstvo nedostatkov a áno, keď už sa také niečo odhalí, tak koná Generálna prokuratúra alebo vie konať Štátna školská inšpekcia. Ale my potrebujeme, aby ten dohľad nad tým, čo sa tam deje, bol priebežný a bol akoby priamo v tom systéme. A práve preto navrhujeme, aby sa zmenila tá rada škôl, ktorá už aj v minulosti bola širšia, ktorá už aj v minulosti zahŕňala iných členov, externých, ale v súčasnej právnej úprave sú v nej iba zamestnanci a zástupcovia zriaďovateľa a toto považujeme za nedostatočné, lebo prax ukázala, že naozaj nie všade bola splnená táto funkcia tejto, tejto kontroly a že my tam potrebujeme dostať ľudí aj z vonkajšieho priestoru. Budem čítať ten pozmeňovák, ale navrhujeme tam ľudí aj zo samosprávy, aj zo sociálnej kurately práve preto, lebo to sú deti, ktoré teda boli vyňaté z rodiny a sú zároveň pod dohľadom sociálnej kurately a myslíme si, že toto je jedna z tých vecí, ktoré, pri ktorých by nebolo treba pol roka čakať, ale bolo by možné ju zmeniť už teraz a prispela by k tomu, aby sa priebežne zvyšovala, zvyšovala tá kvalita a predovšetkým vôbec sa dodržiaval zákon vo všetkých špeciálnych výchovných zariadeniach. Ďakujem pekne. Na záver teda krátke zhrnutie. Celkovo vládnu novelu ako celok vnímame ako, ako krok správnym smerom, teda hlavne v oblasti tej zmeny financovania a zmien v zákone 597. V tom školskom zákone vidíme aj tu v pléne, aj to bolo vidno na školskom výbore, že je tam viacero kontroverzných bodov alebo body, ktoré by sa mohli ešte viacej, viacej vylepšiť. My by sme k tomu radi prispeli aspoň cez tieto tri pozmeňovacie návrhy. Zároveň teda počítame s tým, že ten zákon sa v tomto školskom roku, školský zákon, teraz myslím dva-štyri-päťka, sa v tomto školskom roku bude, bude znovu otvárať a keď nie teraz, tak budeme na tieto témy apelovať znovu. Ďakujem pekne, končím vystúpenie a idem prečítať pozmeňujúce návrhy. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR Pozastavte čas, prosím vás, pani poslankyni. Nech sa páči, môžete pokračovať. Gažovičová, Tina, poslankyňa NR SR Ďakujem. Doplňujúci návrh poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Tiny Gažovičovej a Veroniky Veslárovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 400. Vo vládnom návrhu zákona navrhujeme toto doplnenie: V čl. V sa za bod 54 vkladá nový bod 55, ktorý znie: „55. § 76 sa dopĺňa odsekom 7, ktorý znie: „(7) Ak sa žiak vzdeláva podľa individuálneho vzdelávania podľa § 24, ods. 2. písm. a) a z dôvodu svojho zdravotného stavu sa nemôže zúčastniť konania maturitnej skúšky v priestoroch školy, škola na základe písomnej žiadosti zákonného zástupcu neplnoletého žiaka alebo na základe písomnej žiadosti plnoletého žiaka a na základe vyjadrenia všeobecného lekára pre deti a dorast zabezpečí konanie maturitnej skúšky elektronickou formou alebo osobnou formou v inom ako školskom prostredí." Ostatné novelizačné body v čl. V sa primerane prečíslujú." Pokračujem druhým pozmeňovacím návrhom. Pozmeňujúci návrh poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Tiny Gažovičovej a Simony Petrík k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 400. Vo vládnom návrhu zákona navrhujeme tieto zmeny: V čl. V bod 36 znie: „36. V § 28d ods. 1 sa na konci pripája táto veta: „Dieťa, ktorému sa poskytuje starostlivosť v centre pre deti a rodiny, 32ab) na základe žiadosti príslušného orgánu miestnej štátnej správy v školstve prijme prestupom riaditeľ materskej školy, ktorej výber zohľadnil najlepšiu dostupnosť k organizačnej súčasti centra pre deti a rodiny, v ktorej sa dieťaťu poskytuje starostlivosť pobytovou formou na základe rozhodnutia súdu, a nadväznosť na predošlú predškolskú dochádzku dieťaťa." V čl. V bod 39 znie: „39. V § 31 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie: „(2) Žiaka, ktorému sa poskytuje starostlivosť v centre pre deti a rodiny, na základe žiadosti príslušného orgánu miestnej štátnej správy v školstve prijme prestupom riaditeľ základnej školy, ktorej výber zohľadnil najlepšiu dostupnosť k organizačnej súčasti centra pre deti a rodiny, v ktorej sa dieťaťu poskytuje starostlivosť pobytovou formou na základe rozhodnutia súdu, a nadväznosť na predošlú školskú dochádzku žiaka." Doterajšie odseky 2 až 5 sa označujú ako odseky 3 až 6." V čl. V bod 40 znie: „40. V § 35 sa za odsek 6 vkladá nový odsek 7, ktorý znie: „(7) Žiaka, ktorému sa poskytuje starostlivosť v centre deti a rodiny, na základe príslušného, na základe žiadosti príslušného orgánu miestnej štátnej správy v školstve, po úspešnom vykonaní rozdielovej skúšky, prijme prestupom riaditeľ strednej školy, ktorej výber zohľadnil najlepšiu dostupnosť k organizačnej súčasti centra pre deti a rodiny, v ktorej sa dieťaťu poskytuje starostlivosť pobytovou formou na základe rozhodnutia súdu, a nadväznosť na predošlú školskú dochádzku žiaka." Doterajší odsek 7 sa označuje ako odsek 8." A ešte tretí pozmeňujúci návrh. Doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Ledeckého, Tiny Gažovičovej a Vladimíry Marcinkovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 400. Vo vládnom návrhu zákona navrhujeme tieto doplnenia: 1. V čl. III sa za bod 89 vkladajú nové body 90 a 91, ktoré znejú: „90. V § 25 ods. 6 písm. c) sa vypúšťajú slová „špeciálnom výchovnom zariadení". 91. V § 25 sa za ods. 6 dopĺňa písm. d), ktoré znie: „d) v špeciálnom výchovnom zariadení sú traja zvolení zástupcovia pedagogických zamestnancov, jeden zvolený zástupca ostatných zamestnancov, štyria delegovaní zástupcovia zriaďovateľa, jeden zástupca sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately delegovaný orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, jeden zástupca samosprávy delegovaný starostom obce v územnom obvode ktorého sa špeciálne výchovné zariadenie nachádza, a jeden zástupca delegovaný Výskumným ústavom detskej psychológie a patopsychológie spomedzi zamestnancov alebo spomedzi kandidátov navrhnutých občianskymi združeniami a neziskovými organizáciami poskytujúcimi všeobecne prospešné služby v oblasti presadzovania ochrany práv detí." Ostatné novelizačné body v čl. 3 sa primerane prečíslujú." Nové body 90 a 91 nadobúdajú účinnosť 1. januára 2025, čo sa primerane premietne do článku upravujúceho účinnosť. 2. V čl. III bode 96 sa § 39hn dopĺňa ods. 3, ktorý znie: "(3) Členstvo zvolených zástupcov v rade školy v špeciálnom výchovnom zariadení, ktoré vzniklo do 31. decembra 2024, zaniká najneskôr k 1. marcu 2025. Noví členovia rady školy v špeciálnom výchovnom zariadení musia byť zvolení alebo delegovaní do 28. februára 2025. Ich funkčné obdobie začína plynúť v deň nasledujúci po ich zvolení alebo delegovaní. Na prvom ustanovení rady školy v špeciálnom výchovnom zariadení, ktoré zasadne po 1. marci 2025, si jej členovia žrebom určia 6 členov, ktorých funkčné obdobie sú štyri roky. Funkčné obdobie ostávajúcich členov rady školy je dva roky." Ďakujem, skončila som. [11:59] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pani poslankyňa. Prerušujem rokovanie schôdze do 14.00, kedy budeme pokračovať hodinou otázok. (Prerušenie rokovania o 12.00 hodine.) (Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.) [13:59] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v popoludňajšom rokovaní 22. schôdze v súlade so zákonom o rokovacom poriadku. Nasleduje hodina otázok , ktorú týmto otváram. Poslanci písomne položili do včera do dvanástej hodiny 68 otázok na predsedu vlády, 159 otázok na členov vlády a 17 otázok na generálneho prokurátora. Overovatelia schôdze vyžrebovali ich poradie. Upozorňujem, že na otázky poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá. Prosím predsedu vlády pána Roberta Fica, aby oznámil, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády. Nech sa páči, máte slovo. [14:02] Robert Fico – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne, pán podpredseda. Dovoľte mi, aby som podľa rokovacieho poriadku Národnej rady z dnešnej hodiny otázok ospravedlnil neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním. Neprítomný je podpredseda vlády a minister životného prostredia Tomáš Taraba, zastupuje ho minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Juraj Blanár. Ďalej je neprítomný minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Richard Takáč, zastupuje ho minister Juraj Blanár. Neprítomný je minister vnútra Matúš Šutaj Eštok, zastupuje ho minister školstva, výskumu, vývoja a mládeže Tomáš Drucker. A rovnako zastupuje ministerku kultúry Slovenskej republiky Martinu Šimkovičovú minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Juraj Blanár. A neprítomní sú aj členovia vlády, ktorým neboli položené žiadne otázky, a to je podpredseda vlády a minister obrany Robert Kaliňák, podpredsedníčka vlády a ministerka hospodárstva Denisa Saková, minister financií Ladislav Kamenický a minister cestovného ruchu a športu Dušan Keketi. Pán podpredseda, som pripravený v stanovenom časovom limite odpovedať na otázky poslankýň a poslancov. Ďakujem pekne. [14:02] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Chcem ešte upozorniť, že poslankyne alebo poslanec, ktorí položili otázku, sa môžu prihlásiť s doplňujúcou otázkou v rozsahu dvoch minút počas celej doby rokovania o aktuálnej otázke na hlasovacom zariadení a to zvolením možnosti podať doplňujúcu otázku. Prosím, pán predseda vlády, aby ste v limite 15 minút odpovedali na otázky adresované vám. Prvá otázka je od pána poslanca Ondreja Dostála a znie: "Ako vnímate vyjadrenia vládneho splnomocnenca Petra Kotlára, ktorý tvrdí, že vírus Covid-19 bol umelo vypustený z Číny a ako sa tieto vyjadrenia zlučujú s vašou snahou o zlepšenie vzťahov s vládou Čínskej ľudovej republiky?" Prosím, pán predseda, máte slovo. [14:04] Robert Fico – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne, pán poslanec za túto otázku. Pán poslanec, nepoznám všetky vyjadrenia pána splnomocnenca, ale poznám vaše vyjadrenia. Vy ste posadnutý tak pánom Kotlárom, ako aj Čínou. O tom netreba vôbec pochybovať, pretože ak sa pozriem na množstvo otázok, ktoré ste postavili pánovi ministrovi zdravotníctva, alebo ak počúvam a sledujem vaše vyjadrenia a správanie sa k Číne, tak vaša čínofóbia a vaša kotlárofóbia pravdepodobne sú fóbie, s ktorými sa neviete vysporiadať. Ja teraz neviem z tej otázky, že či sa pýtate na pána Kotlára, alebo na Čínu. Tak ak dovolíte, ja si vyberiem, čo si myslím, že je rozumnejšie odpovedať, že či je to problematika názoru pána splnomocnenca, alebo je to návšteva v Číne, ktorú považujem za veľmi dôležitú. Chápem, že máte fóbiu, že ste posadnutý, pán poslanec, pretože je to iba otázka času, kedy zhromaždíme všetky potrebné informácie, ktoré sa týkajú covidu. V tom čase ste boli významný predstaviteľ vládnej koalície a boli ste ticho pri hrubom porušovaní ľudských práv, ku ktorému dochádzalo počas covidu. Boli ste vysoký predstaviteľ štátu a boli ste ticho, keď sa konštatovalo, že 21-tisíc ľudí zbytočne zomrelo. Boli ste ticho, keď preukázateľne sa nakupovali finančné, nakupovali sa zdravotné pomôcky a vakcíny za obrovské sumy peňazí bez akéhokoľvek verejného obstarávania. Boli ste ticho, keď ešte v roku 2022, keď už nebolo treba nič, sa nakúpilo za 160 miliónov eur viac ako sto, ako 5,1 milióna kusov vakcín a dohromady na konci roku 2022 sme mali v skladoch okolo šesť miliónov vakcín, ktoré sú absolútne nepotrebné. Chápem, že máte strach, že bola vytvorená pozícia splnomocnenca, na ktorej úlohou je, zhromažďovať všetky informácie nielen takéhoto charakteru, ale aj iného charakteru a máte strach z toho, že bude aj vyvodzovaná zodpovednosť, a ja chcem poďakovať tak pánovi splnomocnencovi, ktorý má moju dôveru, ale aj ministrovi vnútra, ktorý sa rozhodol zriadiť špecializovaný tím, ktorý sa bude týmito otázkami zaoberať. Aby som však nezostal dlžný ani odpoveď na Čínu, pretože naozaj neviem, načo sa pýtate prioritne či na pána poslanca, alebo na Čínu. Ide o, podľa môjho názoru, najvýznamnejšiu cestu, ktorú absolvujem v roku 2024, a to z toho dôvodu, že v agende bude nielen veľký rozhovor o možnostiach mierového riešenia konfliktu na Ukrajine, ale bude to predovšetkým strategická spolupráca, hľadanie ďalších príležitostí na ekonomickú spoluprácu s Čínou. Všetci dobre vieme, že vzťahy medzi Európskou úniou a Čínou nie sú príliš dobré a my odmietame akékoľvek predstavy o obchodných vojnách s Čínou. Ako príklad by som uviedol nezmyselné zavedenie dodatočných ciel na elektromobily z Číny až do výšky 45 %, čo vyvoláva už teraz odvetné opatrenia zo strany Číny a viac to bude bolieť Európu, ako to bude bolieť samotnú Čínu. Návšteva Číny má byť dôkazom suverénnej zahraničnej politiky Slovenskej republiky, ktorá je orientovaná na všetky štyri svetové strany. A myslím si, že bude mať aj svoje ekonomické dopady, pretože uvažuje sa o obrovskej investícii pri výrobe elektrobateriek na Slovensku. Hovoríme o investícii vo výške viac ak 1,4 miliardy, čo by mala byť jedna z najväčších investícií vôbec. Áno, hľadáme aj projekty, pokiaľ ide o projekty súkromného a verejného partnerstva, takzvané PPP projekty tam, kde nemáme schopnosť tieto projekty financovať priamo zo štátneho rozpočtu. Samozrejme, že budeme brať na zreteľ aj schopnosť štátneho rozpočtu plniť si záväzky v rámci takýchto projektov. Je tu aj téma zbližovania, pokiaľ ide o kultúrnu úroveň, môžem potvrdiť, pán poslanec, že je pripravovaná aj moja prednáška na jednej čínskej univerzite, a že potom na záver po stretnutiach s najvyššími čínskymi predstaviteľmi pôjdeme do Šanghaja na obrovské ekonomické fórum. Ja chcem oceniť čínsku stranu za to, že moja návšteva, ktorá bola plánovaná na jún, musela byť zrušená kvôli tomu, že vaši sympatizanti ma dostrieľali, a preto s veľkou úctou a rešpektom beriem na vedomie... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.) [14:04] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Dostál sa prihlásil s doplňujúcou otázkou. Nech sa páči, pán poslanec. [14:10] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za odpoveď. Pán premiér, ubezpečujem vás, že nemám strach, že bola vytvorená pozícia splnomocnenca. Keď sledujem výstupy pána splnomocnenca Kotlára, tak strach nie je tá emócia. Striedavo sa smejem a striedavo sa hanbím za to, čo produkuje. A rovnako nie som posadnutý Čínou, ale je fakt, že komunistická Čína je totalitný režim, ktorý nedovoľuje ľuďom rozhodovať o svojich životoch. Nedovoľuje ľuďom, svojim občanom, aby v demokratických voľbách rozhodovali o svojej krajine, masívne a brutálne porušuje ľudské práva, prenasleduje svojich politických odporcov, prenasleduje kresťanov, Ujgurov, Tibeťanov, príslušníkov Falun Gongu, ohrozuje iné krajiny ako napríklad Čínsku republiku Taiwan, ktorá je demokratickou krajinou rešpektujúcou ľudské práva a demokratický svet by mal stáť na strane demokratického a mierumilovného Taiwanu, nie na strane komunistickej, totalitnej a agresívnej Číny. A som presvedčený, že predstavitelia demokratických krajín by pri kontakte s čínskymi predstaviteľmi mali hovoriť aj o týchto veciach. Ja viem, že to vidíte inak, práve preto som sa pýtal na to, či sa neobávate, že vyjadrenia splnomocnenca slovenskej vlády pána Kotlára ohrozia dobré, dobré vzťahy, lebo on tu hovorí čosi o umelom vytvorení vírusu, pričom v konšpiračnej scéne je práve komunistická Čína a jej laboratória vo Wu-chane, považované, že tam bolo umelo vytvorený a potom aj vypustený vedome vírus. Takže ja sa chcem spýtať, že či dôverujete týmto verejne prezentovaným záverom pána splnomocnenca Kotlára o tom, že to, čo bolo na Slovensku, nenapĺňa znaky pandémie, že vírus covid bol umelo vytvorený a vypustený, alebo že mRNA vakcína mení ľudskú DNA. Slovenská vláda by mala zakázať jej používanie. [14:10] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem. (Potlesk.) Máte, máte slovo, pán predseda vlády, na odpoveď k doplňujúcej otázke. [14:12] Robert Fico – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne. Rešpektujem váš kategorický postoj ku Číne, s ktorým sa ja absolútne nestotožňujem, pretože ja chcem prejaviť rešpekt k tejto krajine. Pán poslanec, ja viem, že by ste boli najradšej, keby v Číne bol taký istý systém politických strán ako na Slovensku. No Boh ochraňuj tento svet, keby v Číne, ktorá musí kontrolovať 1,5 miliardy obyvateľov, bol taký politický systém, ako je na Slovensku. Prosím, nechajte, prosím vás, nechajte ostatných, nech si vyberú svoju vlastnú cestu, akou sa chcú uberať. Prečo stále mudrujeme? My máme mudrovať na Slovensku? Belgičania majú mudrovať, kde nám skántrili človeka na letisku? (Potlesk.) Máme mudrovať v krajinách, kde ľudí bijú obuškami, kde sa hrubo porušujú ľudské práva? Pán poslanec, veď vám tu zomrel vo väzbe advokát Krivočenko pre hrubé porušenie ľudských práv. Počas covidu ste porušovali ľudské práva na dennej báze, ľudské práva ste porušovali v trestnom systéme a vy chcete poučovať, preboha, Čínu! Veď sa spamätajme všetci. Uvedomme si, že to je krajina, ktorá má stabilizujúci rozmer v regióne, a že to je krajina, s ktorou jednoducho je potrebné spolupracovať. A keby takýto názor mali všetci, ako hovoríte vy, tak potom prečo tam všetci chodia? Prečo americký prezident po tom červenom koberčeku z toho Air Force One takto príde a takto podáva ruky. Prečo francúzsky prezident takto príde a takto podáva ruky, a takisto podávate ruky, keď odchádza, lebo urobí obrovský ekonomický biznis. Prosím, nemoralizujte! Ak chcete moralizovať, tak moralizujte nad rokmi 2020 až 2023 po tom, čo ste tu navystrájali. Ale ja rešpektujem, to je ten jeden jediný povinný americký názor, ktorý tu šírite a ktorý budete ďalej šíriť. My sme predstavitelia iného typu zahraničnej politiky. Ja sa chystám, a na tom nie je nič zlé, aj do Vietnamu na budúci rok. Pretože kde sú ekonomické príležitosti? Myslíte si, že máme nejaké ekonomické príležitosti v Belgicku, vo Francúzsku alebo v Holandsku, tak tam choďte a nájdite mi tam nejakú príležitosť investičnú pre slovenské firmy a slovenské podniky. Alebo choďte do iných krajín, ktoré tak ospevujte aké sú demokratické a perfektné. Tieto krajiny vždy myslia len a len na seba a až potom myslia na ostatných iných. Našou povinnosťou ako malej krajiny a s malou ekonomikou, krajiny, ktorá má exportne orientovanú ekonomiku, je hľadať príležitosti. A predsa ja nemôžem krajine, ktorú rešpektujem, vyčítať spôsob riadenia svojich vlastných záležitostí. Ešte raz, keby bol taký systém, aký máme my v Európe v Číne, tak je neudržateľná táto krajina. Jednoducho je to režim, ktorý garantuje stabilitu a pokiaľ ide o ľudské práva, prosím, opakujem ešte raz, nemoralizujme, pretože v danej situácii sme poslední, ktorí by sme mali niekomu čo vyčítať. Dotknem sa aj pána poslanca Kotlára a jeho pozície splnomocnenca vlády. Ja vám môžem ukázať z môjho okolia, pán poslanec, z môjho okolia niekoľko ľudí, ktorí majú vážne zdravotné ťažkosti po očkovaní a môžem vám povedať tri prípady ľudí, ktorí zomreli po očkovaní a každý, kto tu je, pozná niekoho, pozná niekoho, kto mal vážny problém po očkovaní a stále tie prípady pribúdajú a budú ďalšie a ďalšie a ďalšie. Patril som medzi ľudí, ktorí odmietali očkovanie, ani som sa nedal zaočkovať. Ani jeden jedinýkrát pokiaľ ide o covid, pretože to boli experimentálne vakcíny, ktoré neboli vyskúšané a kde bolo obrovské riziko, že spôsobia vážne zdravotné problémy. O čo išlo? O nič iné nešlo, vážený pán poslanec, ako prasprostý obyčajný biznis a z toho dôvodu, z toho dôvodu, pán poslanec... (Potlesk.) Ja sa plne stotožňujem s tým, čo hovorí pán splnomocnenec a tento názor mám aj ja. Nesmieme dovoliť, aby suverénnej krajine, ako je Slovenská republika, bolo odobraté suverénne právo riadiť boj proti akejkoľvek pandémii na našom území. Lebo ak sa toho vzdáme, tak nám bude vo Svetovej zdravotníckej organizácii nejaký biznismen hovoriť a teraz musíte kúpiť od Pfizeru a teraz musíte kúpiť toto a teraz musíte kúpiť ono. (Potlesk.) Takže veľmi vás prosím, to nie je náš výmysel. Ja teda dúfam, že aspoň rešpektujete, že v Spojených štátoch sú aj demokrati a republikáni, mne je jedno, komu fandíte alebo nefandíte, ja mám svojho favorita, nebudem teraz hovoriť ktorého, ale môžem vám povedať, že tam je významná časť politickej scény, ktorá má presne tento istý názor na akékoľvek nápady odovzdať suverénne právomoci štátu nejakej neviditeľnej medzinárodnej organizácii, ktorá by nám určovala, čo máme robiť, čo máme nakupovať, tak vtedy by ste naozaj mohli zapáliť sviečky vo všetkých farmaceutických spoločnostiach, pootvárať stovky fliaš šampanského, tešiť sa, lebo to by bol naozaj biznis na ever, to znamená na večné časy. Takže, prosím, rešpektujme... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [14:14] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán predseda vlády. (Potlesk.) Druhá otázka na predsedu vlády je od pána poslanca Saloňa: "Vážený pán predseda vlády, minulotýždňovému samitu Európskej rady ako aj utorkovému samitu medzi Slovenskom, Maďarskom a Srbskom dominovala téma nelegálnej migrácie. Vaša pozícia je pri tejto problematike jasná a dlhodobo nemenná. V západnej Európe však sledujeme v poslednej dobe určité názorové posuny. Dokážete odhadnúť, ako sa zmení politika Európskej únie v problematike nelegálnej migrácie?" [14:17] Robert Fico – Vystúpenie v rozprave Ďakujem, pán poslanec, mám málo času, veľmi rýchlo. To, čo bolo nepredstaviteľné v roku 2017, je už dnes predstaviteľné a krajiny, ktoré sa nechceli baviť o veľmi výraznej ochrane vonkajších hraníc Európskej únie, dnes hovoria, že to je jediná cesta. Pretože akonáhle sem pustíme nelegálneho migranta, nevieme ho dostať z územia, ktoré pokrýva Európsku úniu. Ak zoberieme 100 % nelegálnych migrantov, ktorí sa dostanú na územie Európskej únie, v rámci návratovej politiky sa nám darí vrátiť len 20 % a 80 % tu zostáva. My dnes môžme skonštatovať, že je tu takmer do 5 miliónov nelegálnych migrantov na území Európskej únie s úplne inými tradíciami, s úplne inou kultúrnou výbavou, s úplne inými hodnotami a s úplne inými pohľadmi na európsku civilizáciu, ako máme my, čo je do určitej miery ohrozenie európskej civilizácie. Od roku 2017, čo som bol predseda vlády Slovenskej republiky, opakujeme dookola to isté, ochrana vonkajších hraníc Európskej únie za každú cenu. A preto je našou povinnosťou poďakovať Srbsku, osobitne pánovi prezidentovi Vučičovi, ako Srbsko pomáha Maďarsku chrániť schengenskú hranicu. Našou povinnosťou je poďakovať Viktorovi Orbánovi a súčasne s našou spoluprácou garantujeme, že za posledný rok západobalkánska trasa sa stala pomerne málo využívanou, pretože vedia, čo ich tu čaká, ak túto trasu vyberú. Aj preto dnes je odklon Bosna, Hercegovina, Chorvátsko smerom na Rakúsko, my budeme musieť do tejto trilaterálnej spolupráce – Slovensko, Srbsko a Maďarsko prizvať aj Chorvátov a určite prizvať aj spolkového kancelára rakúskeho, pretože toto je jediná cesta. Som veľmi hrdý, pán poslanec, že Slovensko nepodporilo migračný pakt, migračný pakt nič nerieši. My nepotrebujeme distribuovať v Európe nelegálnych migrantov a trestať krajinu, ktorá to nechce robiť. My musíme na území Slovenskej republiky urobiť všetko pre to, aby sa žiadni nelegálni migranti nedostali na územie Európskej únie. Bohužiaľ, vyčerpal mi čas. Ďakujem pekne. (Potlesk.) [14:17] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem predsedovi vlády za jeho odpovede na vami položené otázky. Budeme pokračovať odpoveďami členov vlády a generálneho prokurátora na otázky poslancov podľa opäť vyžrebovaného poradia. Prvá otázka je od pána poslanca Ondreja Prostredníka na ministra zdravotníctva Kamila Šaška a znie: "Pán minister, na Slovensku opakovane čelíme nedostatku krvi. V tejto súvislosti by som sa chcel spýtať, kedy zabezpečíte zmenu podmienok darovania krvi, tak aby krv mohli darovať aj gayovia a bisexuálni muži, ktorí sú v súčasnej dobe z darovania krvi vylúčení a Slovensko tak nezmyselne prichádza o krv, ktorá zachraňuje životy." Nech sa páči, pán minister, máte čas na vašu odpoveď. Poprosím vás kľud v sále, nech pokračujeme v režime, jak vyžaduje rokovací poriadok. Nech sa páči. [14:20] Kamil Šaško – Vystúpenie v rozprave Prepáčte, neviem, prvýkrát tu stojím, dúfam, to funguje. V prvom rade, keďže tu stojím pred vami prvýkrát, tak mi dovoľte, aby som sa aj takto formálne teda predstavil. Ja som Kamil Šaško, som nový minister zdravotníctva a teším sa na spoluprácu s vami, vážené panie poslankyne, páni poslanci. K otázke pána Prostredníka, priznám sa, že nebudem sa tu tváriť ako nejaký ťažký odborník na túto oblasť a v súčasnosti sa teda venujem pomerne zásadným otázkam v mojom rezorte, ale poviem vám, že ministerstvo zdravotníctva pripravuje návrh novely vyhlášky 158/2015 Z. z. o požiadavkách na správnu prax prípravy transfúznych liekov, v ktorom navrhujeme zavedenie takého testovania krvi na infekčné ochorenia, ktoré sú prenosné krvou pri každom jednom odbere. No a zavedenie týchto nových skúšok umožní úpravu kritérií pre dočasné vylúčenie darcu z alogénneho odberu krvi alebo jej zložiek z dôvodu existencie rôznych rizikových situácií a medzi nimi aj pohlavného styku medzi mužmi. Máme za to, že dočasné vyradenie darcov krvi mužov, ktorí mali v posledných dvanástich mesiacoch pohlavný styk s iným mužom, je legitímne, primerané a odôvodnené verejným záujmom na ochrane zdravia príjemcov krvi. Rovnako tak aktuálny dotazník darcu krvi je koncipovaný v intenciách tohto prístupu, nakoľko zisťuje sexuálny kontakt darcu muža s iným mužom za obdobie uplynulých dvanástich mesiacov a navyše uvedené kritériá sú aj plne v línii s kritériami vhodnosti darcu krvi, tak ako sú zadefinované v prílohe 3 smernice Európskej komisie ešte z roku 2004, ktorou sa vykonáva takáto smernica týkajúca sa niektorých technických požiadaviek na krv a zložky z krvi. Ďakujem pekne. [14:20] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Pán Prostredník, pán poslanec má doplňujúcu otázku. Nech sa páči, váš čas. [14:23] Ondrej Prostredník – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, pán minister. Chcem sa uistiť, či som dobre rozumel vašej odpovedi. Povedali ste, že pripravujete úpravu vyhlášky, ktorá by toto obmedzenie mala zrušiť, zároveň ste ale povedali, že to terajšie vylúčenie považujete za legitímne. Teda to je prvá časť mojej doplňujúcej otázky. A druhá, je známe, že okolité krajiny postupne rušia takéto obmedzenia a je ich stále viac, je to založené na modernom výskume lekárskom, ktorý potvrdzuje, že takéto obmedzenia nedávajú veľký zmysel. Najnovšie sa niečo takéto deje v Českej republike. Tamojší váš rezortný kolega minister Vlastimil Válek v tejto veci uviedol: "Každý zdravý Čech, ktorý chce pomôcť zachrániť životy a darovať krv, by mal mať tú možnosť. Naša metodika zohľadňuje požiadavku na individuálne posúdenie rizík viazaných na sexuálnu aktivitu u každého záujemcu o darovanie, a to bez toho, aby bolo kritériám, aby teda kritériom bolo pohlavie alebo sexuálna orientácia." Teda, ak je to možné napríklad v Českej republike a v mnohých ďalších iných krajinách, prečo to nie je možné na Slovensku? Ďakujem. [14:23] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Nech sa páči, pán minister, právo na odpoveď. [14:24] Kamil Šaško – Vystúpenie v rozprave Okej, ja som povedal, pán poslanec, že sa pripravuje novela vyhlášky, kde sa určité požiadavky na správnu prax budú, budú nejakým spôsobom doplňovať a tam sa navrhuje zavedenie takého testovania, ktoré bude reflektovať na možné infekčné ochorenia prenosné pri každom odbere. A hovorím to preto, pretože je pravdou, že v niektorých krajinách dochádza k nejakému postupnému povoľovaniu. Napriek tomu a konkrétne s trendom alebo teda s nejakou existujúcou situáciou u nás na Slovensku, je fakt, že ročne u nás určitým tempom stále narastá počet napríklad novodiagnostikovaných prípadov HIV v dôsledku aj takýchto možno nenahlásených skutočností pri odbere. A ako vyplýva zo štatistiky zverejnenej Úradom verejného zdravotníctva 70 % z doteraz diagnostikovaných prípadov Slovenskej republiky bolo prenesených pohlavným stykom medzi mužmi, čo je presne dôvod, prečo sú nateraz darcovia z tejto skupiny považovaní za rizikových z hľadiska prenosu nielen HIV, ale aj hepatitídy typu B a C. Takže asi toľko, ďakujem pekne. [14:24] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán minister. Budeme pokračovať druhou otázkou v poradí, ktorá bola vyžrebovaná a ide o otázku pani poslankyni Števulovej na ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka, ktorého dnes zastupuje pán minister Drucker: "Akým pobytovým oprávnením podľa zákona o pobyte cudzincov alebo zákona o azyle v rámci Slovenskej republiky disponuje ukrajinský občan Igor Michajlovič Danilov, prosím, zohľadnite aj možný prepis stredného mena v evidenciách v ruskom alebo ukrajinskom prepise. Dátum narodenia 25.02.1968, ktorý má byť vodcom sekty AllatRa Tvorivá spoločnosť a na základe čoho sa na území Slovenska zdržiava?" Nech sa páči, vaša odpoveď, pán minister. [14:26] Tomáš Drucker – Vystúpenie v rozprave Vážená pani poslankyňa, pán Igor Danilov, narodený 25. februára 1968, bolo mu 4. mája 2022 vo veľkokapacitnom centre Humenné poskytnuté dočasné útočisko na území Slovenskej republiky podľa § 29 a § 30 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov a na základe týchto skutočností mu bol v príslušnom systéme evidencie cudzincov vyznačený tolerovaný pobyt. Uvedené úkony a opatrenia plne korešpondovali s rozhodnutím Rady č. 2022/382 zo dňa 4. marca 2022, ktorým sa konštatuje skutočnosť, že došlo k hromadnému prílevu vysídlených osôb z Ukrajiny podľa čl. 5 smernice 2001/55 Európskeho spoločenstva a zavádza sa dočasná ochrana a následne aj uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 185 zo dňa 16. marca roku 2022 k návrhu na vyhlásenie poskytovania dočasného útočiska v súlade s vykonávacím rozhodnutím Rady Európskej únie 2022/382 zo dňa 4. marca 2022. Výsledky previerok v príslušných evidenciách Policajného zboru boli v tom čase a stále sú s negatívnym výsledkom, len dňa 25. júna 2024 nahlásený doklad v pátraní, zahraničný vodičský preukaz, štát vydania Ukrajiny. Pobyt osoby bol vyznačený v obci Hanušovce nad Topľou, pretože nedisponoval, ani v súčasnej dobe nedoložil doklady, ktorými by preukázal zabezpečenie ubytovania v nehnuteľnosti na konkrétnej adrese. Uvedené je taktiež plne v súlade s príslušnými zákonnými normami. Platnosť dočasného útočiska mu bola v príslušných, podľa príslušných nariadení Európskej únie a vlády Slovenskej republiky o poskytovaní dočasnej ochrany následne automaticky predlžovaná vždy o jeden rok. Osobne o predĺženie na žiadnom oddelení cudzineckej polície nežiadal. Ďakujem za pozornosť. [14:26] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán minister. S doplňujúcou otázkou pani poslankyňa Števulová, máte slovo. [14:29] Tomáš Drucker vymazať [14:29] Tibor Gašpar vymazať [14:29] Zuzana Števulová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem vám, pán minister, za prečítanie tejto otázky, dúfam, že si ju potom môžem v tom písomnom vyhotovení zobrať. Ja by som určite mala doplňujúcu otázku, aj keď mi je jasné, že to asi nebudete vedieť namiesto ministra vnútra zodpovedať. Ale musím poukázať na to, že po pánovi Marčevskom z Voice of Europe tu máme druhú osobu, ktorá je preukázateľne súčasťou ruskej hybridnej vojny, ktorej táto republika síce podľa platných zákonov udelila dočasné útočisko, ale aj samotné ministerstvo vnútra minulý rok označilo sektu AllatRa za nebezpečnú, podrývajúcu právny štát a z toho, čo ste mi prečítali, je jasné, že kompetentné bezpečnostné služby, ani samotné ministerstvo vnútra nezačalo podľa platných právnych predpisov a podľa zákona o azyle konanie o zrušení dočasného útočiska, keďže by zjavne mohlo ísť o bezpečnostnú hrozbu zotrvania tejto osoby na našom území, pripomínam, rovnako ako pri pánovi Marčevskom, keďže tieto informácie tam sú a ešte je táto osoba stále v registri hľadaných osôb na Ukrajine, kde ju trestné stíhajú okrem iného za vlastizradu. Ja toto považujem za vážne bezpečnostné zlyhanie, máme tu druhú osobu, ktorá preukázateľne vyvíja činnosť v prospech ruskej hybridnej vojny, ktorá tu dva roky kľudne rekrútovala ľudí do svojej sekty, ktorí jej posielajú peniaze, mali sme tu kauzu ovplyvnenej prokurátorky, ktorá zjavne teda nešírila alebo nehájila verejný záujem, ale záujem tejto sekty a dnes som sa dozvedela, že táto osoba naďalej má dočasné útočisko a že sa nezačalo ani len konanie o jej zrušení pre bezpečnostnú hrozbu. Ja si myslím, že pán minister vnútra by mal na toto jasne odpovedať. Chápem, že vy nemôžete, ale vyzývam ho, aby jasne povedal, či ide v tejto veci niečo robiť. Ďakujem. [14:29] Tibor Gašpar Ďakujem. Budete odpovedať? Asi nie, hej, pán minister? Dovoľte mi, skôr než prečítam ďalšiu otázku, privítať v priestoroch pre verejnosť na balkóne gymnazistov z Gymnázia Milana Rastislava Štefánika z Nového mesta nad Váhom. Takže, vitajte! Tretia otázka v poradí je otázka pána poslanca Barteka na ministra práce, sociálnych vecí a rodiny, pána Erika Tomáša: "Vážený pán minister, je práca namiesto dávok dobrým nástrojom na zlepšenie zamestnanosti?" Pán minister, máte slovo. [14:31] Erik Tomáš – Vystúpenie Pán poslanec, ďakujem veľmi pekne za otázku. Je, aby som odpovedal jasne a priamo, tak ako vždy. Len pre vašu informáciu a možno aj pre vašich kolegov v parlamente, celá táto legislatíva sa momentálne nachádza vo fáze tzv. predbežnej informácie, v rámci ktorej sa môžu všetci, ktorí chcú o tom diskutovať a prispievať, prihlásiť na konzultácie. Na budúci týždeň táto fáza končí a celá legislatíva, ktorá sa už pripravuje, pôjde do legislatívneho procesu. Naozaj na Slovensku máme v súčasnosti najnižšie miery nezamestnanosti v histórii, ale stále nepracuje ešte 165-tisíc nezamestnaných, z toho povedzme disponibilných vyše 140-tisíc. A medzi tými nezamestnanými sú aj takí ľudia, ktorí teda môžu pracovať, ale jednoducho sa im nechce. Proste nedokážu prijímať, prijať nejakú pracovnú ponuku a vyhýbajú sa vlastne trhu práce. A to nie je namierené, tá legislatíva proti nim nejako, ale v ich prospech. Chceme dostať čo najviac ľudí na pracovný trh, chceme dostať čo najviac občanov Slovenska na pracovný trh. Preto je to kombinácia viacerých faktorov. Po prvé, áno, musím povedať, že súčasťou legislatívy je aj ustanovenie, že v prípade, že človek, ktorý môže pracovať a nebránia mu v tom žiadne prekážky, na ktoré zákon, samozrejme, pamätá. V prípade, že takýto človek odmietne vhodnú pracovnú ponuku od úradu práce, tak príde o dávku v hmotnej núdzi. Toto nie je ani protiústavné, ani diskriminačné a už vôbec nie rasistické, ako sa objavilo z úst niektorých kritikov tohto návrhu. Musím rovno povedať, že tento návrh má obrovskú podporu verejnosti, a to nielen podľa prieskumov verejnej mienky, ktoré boli zverejnené, ale aj podľa rozhovorov, ktoré ja vediem v regiónoch. Okrem tohto ustanovenia teda, že človek, ktorý odmietne vhodnú pracovnú ponuku, príde o dávku v hmotnej núdzi, samozrejme, tento balík obsahuje aj ďalšie dôležité veci. Za dôvod na odobratie dávky v hmotnej núdzi budeme považovať aj porušenie pracovnej disciplíny, pretože takýto človek sa môže zamestnať na jeden deň a potom niečo v tej práci vyvedie, zamestnávateľ ho, samozrejme, prepustí a on bude mať pocit, že už je to vybavené. Za dôvod na odobratie dávky v hmotnej núdzi budeme považovať aj to, keď niekto sa bude chcieť snažiť vyhnúť práci tým, že sa fiktívne hodí na maródku, ako sa hovorí, resp. viete, už som to oznámil, spúšťame jednoducho boj proti fiktívnym péenkám. My, samozrejme, chceme, aby ľudia, ktorí sú práceneschopní, boli na péenke a dostávali od štátu to, čo dostať majú, ale na druhej strane sa objavujú a stále, máme to aj zdokumentované, informácie o tom, že sa péenky zneužívajú. Tak chcem len taký príklad uviesť pre všetkých, že napr. zatiaľ čo priemerná doba péenky v Českej republike je 31 dní, na Slovensku 46 dní. Teda sa pýtam, či naozaj na Slovensku sme tak chorľaví, že sme o toľko chorľavejší ako Česká republika a potom ešte sú špecifickejšie regióny a okresy, len aby ste vedeli, priemerná dĺžka péenky v popradskom okrese je 68 dní a v rožňavskom 28 dní, tak tu niečo nesedí. Preto v inom zákone, ale je to súčasťou, samozrejme, balíka našich opatrení, v zákone o zdravotnej starostlivosti ideme presadiť, aby posudkoví lekári Sociálnej poisťovne mali jednoducho možnosť zrušiť a odobrať neoprávnene udelenú péenku. Tretia vec, a tu už prechádzam k tým motivačným faktorom v prípade tohto celého projektu – práca namiesto dávok, je, že budeme kategorizovať tzv. aktivačný príspevok. Aktivačný príspevok momentálne poberajú ľudia, ktorí vykonávajú malé obecné služby, ten základný je vo výške, od nového roka bude 88 eur 40 centov. Takýto človek, ktorý bude chcieť len zametať ulice a upratovať povedzme obec, tak dostane ten základný aktivačný príspevok. Ale v prípade, že ten človek sa začne aj vzdelávať a rekvalifikovať, tak už bude poberať 1,5 násobok tohto základného príspevku. A v prípade, že sa takýto človek, ktorý ešte stále bude poberateľom dávky v hmotnej núdzi, aj riadne zamestná, tak dostane dvojnásobok tohto aktivačného príspevku, čiže jeden motivujúci faktor. Po druhé, v súčasnosti v tom balíku dávky hmotnej núdzi je aj príspevok na nezaopatrené dieťa, približne 23 eur, ale dostávajú ho vlastne len... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [14:31] Tibor Gašpar Váš čas na odpoveď uplynul, ale pán Bartek má doplňujúcu otázku. Nech sa páči, pán poslanec, čas na vašu otázku doplňujúcu. [14:37] Michal Bartek – Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho Ďakujem veľmi pekne. Pán minister, absolútne sa ja s týmto opatrením stotožňujem, budem rád, ak by ste ešte pokračovali v tom vašom dovysvetlení. Ale tiež by som sa chcel opýtať, že či to možno, myslíte si, že aj ten súvis s tým včerajším významným zákonom o minimálnej mzde, naozaj sa takto snažia, váš rezort, dostať čo najviac ľudí do práce, pretože absolútne súhlasím, kto je zdravý, nemá žiadny hendikep, tak nemá čo sedieť doma, má ísť do práce. Ďakujem. [14:37] Tibor Gašpar Pán minister, máte čas na odpoveď, nech sa páči. [14:37] Erik Tomáš – Vystúpenie Ďakujem veľmi pekne. Tak odpoviem aj na tú otázku, len to dopoviem, čiže ďalší motivujúci faktor je, že budeme príspevok na nezaopatrené dieťa dávať nielen doma rodičom, ktorých dieťa navštevuje povinnú školskú dochádzku, resp. základnú školu a začiatok strednej školy, ale rozširujeme to aj na materskú školu, aj na stredné, aj na vysoké školy, pretože chceme dať tomu dieťaťu šancu, aby teda nevidelo len povedzme v niektorých prípadoch zlý príklad v rodičoch, ale aby sa vzdelávalo a bolo fakt potom uplatniteľné aj na pracovný trh. No a, samozrejme, súčasťou toho celého balíka je aj vytvorenie dostatočného množstva pracovných miest v regiónoch a to chceme v spolupráci s inými ministerstvami, či už životného prostredia, alebo pôdohospodárstva cez sociálne podniky naozaj vytvárať pre týchto nízkokvalifikovaných ľudí. Áno, my máme filozofiu na ministerstve práce, každý, kto môže pracovať, má pracovať, pretože najlepším nástrojom boja proti chudobe je práca, ale, samozrejme, za dôstojnú mzdu. A preto som rád a opäť oceňujem, že včera 119-mi hlasmi prešla, jednoducho prešiel zákon o minimálnej mzde, pretože tlakom na minimálnu mzdu, resp. jej zvyšovaním tlačíme aj na mzdy ako také. Práca za dôstojnú mzdu, napriek tomu, že je nízka nezamestnanosť, potrebujeme, aby ľudia pracovali, ešte aj tí, ktorí nepracujú alebo tí, ktorí chcú zmeniť prácu, ale za dôstojnú mzdu. Ďakujem veľmi pekne. [14:37] Tibor Gašpar Ďakujem, pán minister. Budeme pokračovať štvrtou otázkou v poradí a to je otázka pani poslankyne Plevíkovej na ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Juraja Blanára: "Vážený pán minister, opozícia tvrdí, že Slovensko je v Európskej únii izolované. Predminulý týždeň ste ale absolvovali dôležitú návštevu v Nemecku. Ako pokračuje dialóg s takýmito dôležitými strategickými partnermi?" Nech sa páči, pán minister. [14:39] Juraj Blanár – Vystúpenie Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda. Vážená pani poslankyňa, ctené pani poslankyne, páni poslanci, ďakujem vám za túto otázku, je veľmi adresná a keby som chcel tak lakonicky zodpovedať hneď na úvod, tak by som odpovedal, áno, je to zbožné prianie opozície, aby sme boli izolovaní a robí všetko pre to na medzinárodnej úrovni, aby to aj tak bolo. Veď si zoberte aktivity poslancov za opozíciu v Európskom parlamente, čo robia voči vlastnej krajine. A tým som povedal veľmi veľa, lebo objektívna pravda je úplne kdesi inde, ale tú oni nechcú vidieť. Spomínali ste Nemeckú spolkovú republiku, ktorá je strategickým partnerom pre Slovensko a ja som pri stretnutí s pani ministerkou to prirovnal, že my sme spojení tak ako matka s dieťaťom pupočnou šnúrou, pretože ak sa niečo udeje v Nemecku, tak to má okamžitý dopad aj na Slovenskú republiku. Ale dovoľte mi, aby som spomenul ešte našu prvú návštevu, ktorá bola v Nemeckej spolkovej republike za účasti premiéra. Bolo to takmer ani necelé tri mesiace, kedy sme boli na návšteve Nemecka na pozvanie pána kancelára Scholza a to bolo veľmi dôležité stretnutie, pretože sme si v mnohých témach porozumeli. A myslím si, že sme sa len uistili, že naša vzájomná bilaterálna spolupráca je veľmi dôležitá a musíme ju podporovať na všetkých úrovniach, ale zároveň že aj naše pôsobenie napr. v rámci Európskej únie je veľmi dôležité, ale aj na multilaterálnej úrovni. Čiže Nemecko je jeden z príkladov, veľmi dôležitý investor, zamestnáva tu tisícky ľudí a má tu stovky podnikov a je pre nás veľmi dôležitý partner, nuž ale tých európskych partnerov, ktorých sme navštívili je omnoho viacej, ale aj chystáme sa navštíviť. Nechcem spomínať tých, čo sme už navštevovali, Rakúsko, Rumunsko, Maďarsko, Chorvátsko, ale môžem teraz povedať aj o Cypre a o iných ďalších, ale aj o tých, čo pripravujeme. Napríklad je to Taliansko, už som mal mať stretnutie s pánom ministrom Tajanim, avšak musel ho zrušiť kvôli tomu, že náhle odcestoval do Libanonu, pretože Taliansko má v medzinárodnej jednotke UNIFIL, ktorá bola súčasťou toho bombardovania, svoje jednotky a musel tam ísť s premiérkou, aby riešil veci, takže to preložil, ale tá návšteva je pre nás veľmi dôležitá, poviem aj prečo. Preto, lebo ideme otvárať nový zastupiteľský úrad v Alžírsku. To ste určite zachytili, Alžírsko je veľmi dôležitý partner z hľadiska severnej Afriky, pretože nám umožňuje diverzifikovať napr. aj dodávky plynu, lebo potrebujeme sa pripraviť na to, keď by sa niečo udialo s tým, čo máme doposiaľ. No a Alžírsko je spojené priamo rúrou s Talianskom a Taliansko je spojené priamo so strednou Európou až do Česka rúrou a my sme zasa s Českom spojení. Čiže vidíte, aké sú tu veľmi dôležité väzby, nehovoriac o tom, že sme veľkí spojenci pri podpore krajín západného Balkánu za ich integráciu do Európskej únie čím skôr. Pripravujem návštevu Lotyšska, rovnako Francúzskej republiky, pretože vo Francúzsku sa kreovala nová vláda po voľbách, ktoré tam boli a dnes už máme partnerov, takže pripravuje sa návšteva, pretože je to jeden z tých dôležitých partnerov pre Slovenskú republiku na bilaterálnej úrovni, ale aj európskej úrovni veľmi dôležitý. To Lotyšsko, ktoré som spomínal, je to aj preto, lebo máme tam svoju jednotku v kontingente NATO, ktorá je alokovaná v Lotyšsku, čiže mohol by som pokračovať v mnohých príkladoch, ďalších vrátane aj multilaterálnych stretnutí, ktoré absolvujem. Takže, pani poslankyňa, Slovensko je členským štátom Európskej únie, je členom Aliancie, ale to nám nebráni, aby sme robili suverénnu zahraničnú politiku v prospech našich občanov a nášho hospodárstva na všetky štyri svetové strany, tak ako tu bolo spomenuté aj zo strany pána premiéra v úvode. [14:39] Tibor Gašpar Ďakujem, pán minister, za odpoveď. Doplňujúcu otázku má ešte pani poslankyňa Plevíková, máte slovo. [14:44] Juraj Blanár vymazať [14:44] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho vymazať [14:44] Zuzana Plevíková – Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho Ďakujem, pán minister, za odpoveď. O to, čo sa tu snaží šíriť od začiatku opozícia, že je Slovensko izolované, tak ako oni si myslia, tak ako ste povedali, že je to ich túžba a želajú si to, je úplný blaf a klamstvá, ktoré sa rozpadajú ako kocky z lega a automaticky to vyvraciate už len takýmito stretnutiami so strategickými partnermi, ako je Nemecko. Chcem zdôrazniť to a poďakovať sa, že táto vláda skutočne pozerá na všetky štyri svetové strany a komunikuje s každou relevantnou krajinou nielen v rámci Európskej únie, ale v rámci celého sveta. Nie ako to bolo počas predchádzajúcich zlovlád, ktorá mala skôr nadiktované, s ktorou krajinou má komunikovať a s ktorou nie. Skôr bolo izolované vtedy Slovensko. Moja podotázka znie: "Plánujú partneri z Nemecka navštíviť aj opačne Slovenskú republiku v najbližšiu možnú dobu?" Ďakujem. [14:44] Tibor Gašpar Nech sa páči, pán minister, vaša odpoveď na doplňujúcu otázku. [14:45] Juraj Blanár – Vystúpenie Ďakujem. Pani poslankyňa, mohli ste si všimnúť, že sa im to veľmi zle v opozícii počúva. Nemecko na rôznych úrovniach navštevuje Slovensko a pripravujeme stretnutia, ktoré budú na ekonomickej úrovni. Ale viete, čo je dosť dôležité v súvislosti s Nemeckom spomenúť, že sme boli napríklad v otázke migrácie na úplne inej strane, keď tu bola obrovská migračná vlna v roku 2015. Veľmi dobre si pamätáte, ako Nemecko otváralo náruč pre migrantov, ale teraz, keď som bol na návšteve, tak zrazu sa tá rétorika zmenila, lebo zistili, že to, čo sme hovorili v roku 2012, pardon, 2015, že to naozaj nefunguje a že migračná politika nie je v poriadku. Možno uniklo pozornosti niekomu, práve Nemecko obnovilo pred nedávnom kontroly na hraniciach. Viete, čo to znamená? To je vlastne narušenie Schengenu, pretože jedna z tých veľmi dôležitých hodnôt, ktorú si ctia aj občania Slovenskej republiky, je voľný pohyb. Ale ten je obmedzovaný práve kvôli tomu, že tá migračná politika sa stala jednou z tých problematických. A tu sa zrazu spájame a máme rovnaký názor. A preto som aj pani ministerke povedal, že poďme v tejto veci spolupracovať, lebo aj ten migračný pakt, ktorý bol schválený v europarlamente, nebude fungovať, lebo je opäť nastavený na nejaké kvóty, ktoré, keď nesplníte, tak ich musíte zaplatiť, ale nebude to fungovať. To že je tam návratová politika nejako riešená, tiež nie je víťazstvo a Nemecko si to uvedomuje. Zrazu začíname byť spojencami. Ďalšia oblasť, ktorú sme preberali, bolo napríklad to, že máme rovnaký názor na to, že zvyšovanie ciel na dovoz elektromobilov z Číny je číry nezmysel. A boli sme medzi piatimi krajinami, ktoré boli proti tomu. Ale keďže je to kvalifikovaná väčšina a tu sa potvrdzuje, že ako je dôležité zachovať právo veta ešte v oblastiach, ktoré sú naozaj dôležité a Nemecko bolo s nami na jednej lodi, hlasovalo rovnako proti zvyšovaniu ciel. Pretože si uvedomujú, že ak to urobí Čína recipročne, tak to bude mať devastačné účinky na nemeckú ekonomiku, ale rovnako aj na slovenskú. Pretože Volkswagen, ktorý vyrába v podstate tie prémiové značky SUV, či už Porsche, Volkswagen, alebo Audi, tak drvivá väčšina končí v Číne, na čínskom trhu a tie budú automaticky zaťažené vyšším clom, keď Čína k tomu pristúpi. Verím tomu, že Európska komisia to ešte zváži, pretože hlasovanie dopadalo nejako, ale ešte to vyhodnocujú a že dôjde k nejakému dohovoru. Ale tu sú tie dôležité styčné body, ktoré nás spájajú už konkrétne, o ktorých teraz hovorím, kde sme na jednej lodi a spoločne ideme vyvíjať aktivity v tejto oblasti. Takže mohol by som pokračovať naozaj množstvom príkladov a v prípade Nemecka je to naozaj veľmi široké, pretože Nemecko je, ako som už povedal, strategický partner pre Slovenskú republiku z politického, ekonomického hľadiska bezpochyby. Ďakujem pekne. [14:45] Tibor Gašpar Ďakujem, pán minister, za odpoveď na doplňujúcu otázku. Pristúpime k piatej otázke, ktorú položila pani poslankyňa Jaurová ministrovi školstva, výskumu, vývoja a mládeže pánovi Druckerovi: "Pán minister, v katalógu podporných opatrení došlo k zmenám v oblasti poskytovania doučovania. Z cieľových skupín ste vyradili žiakov so zhoršeným prospechom o dva stupne a ponechali ste neprospievajúcich. Maximálny počet nárokovateľných hodín doučovania klesol zo 40 na 16. Účelom opatrenia pritom mala byť eliminácia predčasného ukončovania vzdelávania, opakovanie ročníka a vyrovnávanie rozdielov vo vedomostiach. Ako s ohľadom na tieto ciele odôvodňujete vykonané zmeny?" Nech sa páči, pán minister. [14:49] Tomáš Drucker – Vystúpenie Ďakujem veľmi pekne, vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážená pani poslankyňa, ďakujem za otázku. Katalóg podporných opatrení obsahuje celkovo 21 podporných opatrení, medzi ktoré patrí aj doučovanie. Ide o systém, v ktorom sa jednotlivé podporné opatrenia môžu vzájomne prepájať, dopĺňať, a to v rôznom zložení. To znamená, že ak dieťaťu so zrakovým postihnutím neposkytneme podporné opatrenie kompenzačné pomôckyalebo podporné opatrenie úprava formy vzdelávania, to sú konkrétne dve opatrenia, bude neúčelné mu poskytovať podporné opatreniedoučovanie. Vychádzajúc z uvedeného predchádzaniu či eliminovaniu zhoršenému prospechu môže okrem podporného opatrenia doučovanie vo výraznej miere prispieť aj iné podporné opatrenie, napríklad zabezpečenie činnosti na rozvoj emocionality a sociálnych zručností a tiež podpora prostredníctvom pedagogických a odborných zamestnancov školy. Títo zamestnanci môžu ako členovia školského podporného tímu poskytovaním intervencií účinne napomôcť tomu, aby u žiakov nedochádzalo k zhoršeniu prospechu, čo neraz vyústi do opakovania ročníka. Ministerstvo školstva preto v rámci svojich rozpočtových možností pristúpilo prioritne aj k financovaniu iných potrebných podporných opatrení, najmä poskytnutím príspevku na podporné opatrenie zabezpečenie pôsobenia pedagogického asistenta v triede a odborných a pedagogických zamestnancov, ktorí môžu byť členmi školského podporného tímu. Práve oni identifikujú poskytovanie podporného opatrenia doučovania nevynímajúc. Doučovanie bolo nastavené s tým úmyslom, aby sa najväčšia pomoc dostávala takým žiakom, ktorým hrozí v nasledujúcom školskom roku 2025/2026 opakovanie ročníka. Podotýkam, že sa jedná o jedno z viacerých kritérií, na základe ktorých môže škola požiadať o finančný príspevok na podporné opatrenie doučovanie. Pri revidovaní podporného opatrenia doučovanie muselo ministerstvo školstva brať do úvahy aj rozpočtové možnosti, ktorými disponujeme a ktoré boli schválené a legislatívne ustanovené v roku 2022. Rozpočet na príspevok na podporné opatrenia podľa zákona o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v roku 2024 vo výške 74 585 000. Ide o finančné prostriedky rozpočtované na obdobie september až december roku 2024. Z týchto finančných prostriedkov sa v uvedenom období financuje približne deväťtisíc pedagogických asistentov, tisícpäťsto úväzkov školských podporných tímov, šesťsto úväzkov nepedagogických zamestnancov zabezpečujúcich sebaobslužné činnosti a ďalšie podporné opatrenia, ktoré si zakladajú nemalý finančný nárok. Vzhľadom na výšku disponibilných prostriedkov a konsolidačné opatrenia muselo ministerstvo školstva pristúpiť k postupnému zavádzaniu a prioritizovaniu jednotlivých podporných opatrení, tak aby boli čo najefektívnejšie využité. Dovoľujem si však upozorniť, že právne predpisy sú aktuálne nastavené tak, že od roku 2026 budú podporné opatrenia z finančného hľadiska plne nárokovateľné. To znamená, že všetky oprávnené požiadavky musia byť kladne vybavené, teda aj odfinancovateľné. Školský zákon ustanovuje žiakovi zákonné právo na poskytnutie podporného opatrenia vrátane doučovania, pričom zákon o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení, o ktorom aktuálne rokujeme v druhom čítaní, uvádza, že do roku 2026 ministerstvo školstva môže prideliť príspevok na podporné opatrenia, teda nemusí tento príspevok priznať, a teda odfinancovať. Z uvedeného vyplýva, že do roku 2026 je potrebné nastaviť systém podporných opatrení spôsobom, aby sme takto nastavené kritériá dokázali pri súčasnej aj ekonomickej situácii financovať. Do úvahy je potrebné brať aj ďalšie súvislosti ako napríklad udržateľnosť doposiaľ podporených pracovných pozícií pedagogických asistentov a iných zamestnancov, ktorým sa bude musieť zabezpečiť pokračovanie financovania zo štátneho rozpočtu, pretože prechádzame aj z financovania európskych finančných prostriedkov z národného projektu POP III aj v ďalších školských rokoch. Aj preto sme pri nastavovaní kritérií a cieľových skupín kombinovali a hľadali také možnosti, ktoré budú prínosom pre žiaka, a zároveň budú môcť byť aj reálne odfinancované. Revidovaný katalóg podporných opatrení stanovil maximálnu hranicu hodín vzhľadom k tomu, že v prvom vydaní katalógu podporných opatrení sa uvádza len odporúčaný rozsah. Tento umožňoval školám poskytovať viac ako 40 hodín doučovania na žiaka za kvalifikačné obdobie, čo výrazne prekračovalo možnosti financovania vzhľadom na spomenuté finančné alokované prostriedky. Ministerstvo školstva však sa daným podnetom a podnetmi podobného charakteru zaoberá. Chcem ešte na záver upozorniť alebo dať do povedomia, že naozaj aj v rámci revízie výdavkov budú všetky podporné opatrenia revidované aj Útvarom hodnoty za peniaze. [14:49] Tibor Gašpar Ďakujem, pán minister. Pani poslankyňa Jaurová má doplňujúcu otázku, dávam jej slovo. (Predsedajúcemu sa vypol mikrofón.) Ja som vypnutý, skúste. [14:54] Zora Jaurová – Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho Okej, ďakujem pekne, pán predsedajúci, a ďakujem, pán minister, za odpoveď. Ja rozumiem tomu, že tá redukcia aj tých hodín, aj tých podporných opatrení je daná konsolidáciou a je daná finančnými možnosťami, len tá miera redukcie či už vlastne celkových hodín, alebo aj tých jednotlivých opatrení v tom katalógu je tak masívna, že moja otázka je, či ten systém včasného varovania, ktorý je aj súčasťou zákonov, o ktorých teraz rokujeme, potom má zmysel a či vôbec bude fungovať, pokiaľ vy takto zásadne zredukujete aj podporné opatrenia, aj počet tých hodín, ktorý je na nich vyčlenený. Ďakujem pekne. [14:54] Tibor Gašpar Ďakujem za otázku. Máte slovo, pán minister, na odpoveď. [14:55] Tomáš Drucker – Vystúpenie Ďakujem. V prvom rade chcem povedať, že konsolidácia sa vôbec nedotkla financií, ktoré smerujú na školstvo aj v oblasti podporných opatrení. To, o čom hovoríme, je, že v priebehu dvoch rokov ide viac ako 200 miliónov na podporné opatrenia a či už sú to asistenti učiteľov, či už je to školský podporný tím a sú to aj potom ďalej finančné prostriedky do budúcna na supervízorov. A od začiatku, ako som prišiel na ministerstvo, naozaj nechceme znižovať latky na vzdelávanie. Chceme, naopak, udržať tú latku požiadaviek na deti a radšej im dať podporu aj prostredníctvom napríklad podporných opatrení. Ale je úplne legitímne sa pýtať, že každé jedno euro, ktoré smeruje do školstva, akú prináša hodnotu. A to, čo sa pýtam toho tímu napriek tomu, že pokračujeme stále s financovaním a my okrem navyšovania počtu napríklad asistentov učiteľov z 9-tisíc na 11-tisíc, teraz to je celkový objem, aj preklápame k tomu ešte aj ešifové peniaze. Sú to obrovské finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu, ale ja sa pýtam, čo to prináša. To je legitímna otázka. Či to jedno euro, ktoré ide do podporného tímu, je viac, ako keď pôjde učiteľom na platy, zjednodušene povedané. My musíme mať úplne jasné kritériá, vedieť zmerať, že ak sme takéto podporné opatrenie nasadili u istej skupine žiakov na základe, samozrejme, diagnostiky, CPP a podobne, ktoré tu vznikajú, tak nám to prináša tento typ, v priemere nejaký, výsledku, ktorý meriame. Pretože ak mi niekto povie, že však vieme, že to je potrebné, tak ja hovorím, ak to vieme, tak mi to popíšte. Popíšte mi tú funkciu, ak poviem, že keď sem dám, toto mi to prinesie. Samozrejme, to neni úplne exaktná veda, ale toto musíme vedieť a sme tlačení z ministerstva financií úplne prirodzene a ja by som robil to isté. My vám dávame finančné prostriedky, povedzte, akú hodnotu to prináša. Takže nie, nešetrí sa v tom, ale kým prejdeme teda na tú nárokovateľnosť plnú, tak si naozaj dávame pozor a chceme urobiť všetko pre to, aby sme mali dobrú metodiku, ale aj dobré meranie v tom, čo s tými peniazmi dávame. Ja som aj navštívil mnohé školy. Necítim sa odborník, aby som hovoril, či štyria asistenti učiteľa v niektorých triedach sú potrební. Vidím, že napríklad v marginalizovaných rómskych komunitách špecificky, keď máte integrované triedy, tak proste je to potrebné. Deti, ktoré majú aj zdravotné postihnutie a podobne. Ale, ale musíme to vedieť zmerať. Takže len som chcel spresniť ešte v úvode aj, čo som odmietol, nešetrí sa tu a konsolidácia sa nijakým spôsobom tejto oblasti nedotkla. Ale sú to obrovské finančné prostriedky a musíme na to vedieť aj povedať, že sú efektívne využívané. A doteraz na to neexistuje, neexistuje, opakujem, nejaká dobrá, presná metodika hodnotenia a vyhodnocovania a merania toho, čo to prináša. [14:55] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho vymazať [14:59] Tibor Gašpar Ďakujem za odpoveď, pán minister. Ďalšou v poradí šiestou otázkou je vyžrebovaná otázka pani poslankyni Števulovej na ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka, ktorého zastupuje pán minister školstva pán Drucker: "Akým spôsobom konkrétne riešite aktuálne problémy s rezervačným systémom na OCP, to sú predpokladám oddelenia cudzineckej polície, a nedostatkom voľných termínov? Kedy je možné očakávať zlepšenie? Bude to v dňoch, týždňoch?" Nech sa páči pán minister, vaša odpoveď. [14:59] Tomáš Drucker – Vystúpenie Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Ďakujem za otázku. Ak dovolíte, prečítam odpoveď pána ministra vnútra. Vážená pani poslankyňa, rezervačný systém Ministerstva vnútra Slovenskej republiky pre objednanie sa na pracoviská cudzineckej polície je funkčný, avšak mimoriadne vyťažený. V predošlých dňoch sme urobili opatrenia, na základe ktorých by už k výpadkom nemalo dochádzať a eliminuje sa tiež priestor na zneužívanie rezervačného systému. Zároveň sme urobili viaceré technické úpravy, ktoré skvalitnia a zlepšia služby prideľovania termínov. Aj dnes boli nasadené ďalšie opatrenia technického charakteru, ktoré prispejú k skvalitneniu služby a zlepšeniu jej ochrany. Počty termínov na rezerváciu sú prispôsobené kapacitám pracovísk cudzineckej polície. Výrazná časť je vyhradená žiadateľom o udelenie alebo obnovenie prechodného pobytu za účelom zamestnania na Slovensku, a to z dôvodu aktuálnej situácie na trhu práce, čo sa po nasadení príslušných technických úprav aj prejavilo a termíny na uvedené tipy pobytov sú už k dispozícii na každom oddelení aj v súčasnej dobe. Vzhľadom na situáciu Úrad hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru monitoruje stav vyťaženosti jednotlivých pracovísk. Rezervačný systém reflektuje na potreby žiadateľov. V najbližších dňoch budú zavedené ďalšie úpravy systému, aby bol uspokojený čo najväčší počet žiadateľov. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky do blízkej budúcnosti pripravuje ďalšie systémové opatrenia, na základe ktorých sa agenda cudzineckej polície výrazne zefektívni. Paradoxne napriek tomu, že cudzinci sa sťažujú na nedostatok termínov a na nemožnosť rezervovať si termín na nimi požadovanú dobu, v niektorých prípadov prepadne až 30 % rezervovaných termínov, na ktoré sa prihlásili a napriek tomu sa na ne nedostavili. Ďakujem, skončil som. [14:59] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem pán minister. Pani poslankyňa má aj doplňujúcu otázku, nech sa páči, máte slovo. [15:01] Zuzana Števulová – Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho Ďakujem, pán minister, za prečítanie, aj ústretovosť. Ak by tu bol pán minister Šutaj Eštok, tak by som sa určite aj spýtala na charakter tých technických opatrení, pretože toto je vážny problém, ktorý pretrváva už týždne, ak nie mesiace. Cudzinci reálne mnohí mi reportovali, že nemajú možnosť si včas obnoviť povolenie na pobyt. Nakoniec kritizoval to aj pán Peter Pellegrini, prezident Slovenskej republiky pri svojej terajšej nedávnej návšteve v Nitre. A ja považujem za mimoriadne dôležité, ak chceme, aby naša republika bola úspešná pri lákaní talentov a ľudí, ktorí k nám prichádzajú pracovať a podnikať, aby tie termíny na cudzineckej polícii boli prispôsobené kapacitám cudzineckej polície, ale reálnym počtom cudzincov, ktoré na Slovensku máme, čo je dnes viac ako 200-tisíc. Čiže aby sme ako Slovenská republika urobili všetko pre to, aby tí cudzinci mohli a mali reálnu príležitosť na to, aby mohli včas naplniť svoje zákonné povinnosti podľa zákona o pobyte cudzincov, teda požiadať o to predĺženie, respektíve obnovenie povolenia na pobyt. Ďakujem za prečítanie otázky. [15:01] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem a odpoveď vám bude poskytovať pán minister vnútra. Ešte máme priestor na jednu otázku, siedmu v poradí od pani poslankyni Jaurovej na ministra spravodlivosti pána Borisa Suska: "Dňa 19. 9. 2024 Rada vlády pre ľudské práva schválila uznesenie, ktorým žiada ministerstvo spravodlivosti, aby verejne uznalo pochybenie, že zverejnilo nepresnú tlačovú správu o výsledkoch neukončeného vnútorného auditu zameraného na zlepšenie vnútorných procesov ministerstva, ktorá viedla k obviňovaniu zamestnancov ministerstva, mimovládnych organizácií a žiadateľov o dotáciu. A zároveň žiada o zverejnenie kompletného znenia ukončeného auditu. Pán minister, kedy dôjde k splneniu tohto uznesenia?" Nech sa páči pán minister, máte ešte nejakých 1,5 minúty na odpoveď. Nech sa páči. [15:03] Boris Susko – Vystúpenie Vážený pán predsedajúci, vážená pani poslankyňa, vážené pani poslankyne, páni poslanci, ďakujem pekne za otázku. Vami spomínané uznesenie bolo prijaté na rokovaní rady vlády pre ľudské práva a bolo témou samotného rokovania rady. Ministerstvo spravodlivosti, samozrejme, rešpektuje názor časti členov rady vlády pre ľudské práva, avšak vyslovujeme nesúhlas s tým, že by sme zverejnili nepresnú tlačovú správu, ako to tvrdia zástupcovia mimovládnych organizácií. A tento svoj postoj sme na uvedenom rokovaní dôrazne prezentovali. Plne si stojíme za svojimi vyjadreniami týkajúcimi sa transparentnosti procesu prideľovania dotácií v schéme ľudských práv, a zároveň rázne odmietame akékoľvek nenávistné útoky vo vzťahu k jednotlivcom, respektíve organizáciám, o ktorých sme sa dozvedeli z vyjadrení členov rady pre ľudské práva. Vo vzťahu k žiadosti o zverejnenie znenia správy o výsledku vnútorného auditu za ministerstvo spravodlivosti odkazujem všetkých na opakované výroky, ktoré sme už viackrát zverejňovali, kde sme odkazovali na zákon o slobodnom prístupe k informáciám. Nebýva zvykom, že sa takého správy zverejňujú. Každý, kto požiadal a požiada, podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám k tejto správe, tak ju dostane, aj ju dostal. Ďakujem pekne. [15:03] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán minister. Čas na hodinu otázok uplynul. V zmysle rokovacieho poriadku dostanete písomne odpovede na tie otázky, ktorým sa nedostala dnešná odpoveď. Prerušujem rokovanie na päť minút a vyhlasujem teda technickú päťminútovú prestávku. Ďakujem. Potom budeme pokračovať. (Prestávka.) [15:03] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v popoludňajšom rokovaní tretieho dňa 22. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky podľa schváleného programu prerokovaním správy o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2023. Správa má tlač 385 a správa výboru má tlač 385a. Prosím predsedu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Jána Tótha, aby správu uviedol. Mal by byť tu vedľa sály. Vitajte, nech sa páči, máte slovo. Nech sa páči, máte slovo. (Rokovanie o Správe o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2023 , tlač 385.) [15:11] Ján Tóth – Vystúpenie Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som stručne uviedol správu o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti a rozpočtovej transparentnosti za minulý rok, ako to od nás vyžaduje ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti. Čl. 55a Ústavy Slovenskej republiky ukladá Slovenskej republike chrániť dlhodobú udržateľnosť svojho hospodárenia, ktoré sa zakladá na transparentnosti a efektívnosti vynakladania verejných prostriedkov. Ústava ukladá Rade pre rozpočtovú zodpovednosť povinnosť prispievať podpore pravidiel rozpočtovej zodpovednosti. Spôsob, ako vieme napĺňať toto ústavné poslanie, spočíva v objektívnom hodnotení stavu udržateľnosti, ktorý sa opiera o nezávislosť rady a transparentné postupy našich hodnotení. Žiaľ, aj tentoraz práve konštatujeme, že hlavný cieľ rozpočtovej zodpovednosti, ktorým sú udržateľné verejné financie, nebol v roku 2023 dosiahnutý. Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti dosiahol koncom minulého roka hodnotu 6,2 % HDP. Znamená to, že dlhodobá udržateľnosť sa posunula hlboko do pásma vysokého rizika. Ak máte pred sebou materiál, je to graf č. 1 na strane 6, vysoké riziko je od 5 % HDP. Výška dlhu bola aj v roku 2023 v najvyššom piatom sankčnom pásme dlhovej brzdy. Dlh na konci roku 2023 bol na základe revidovaných údajov z októbra 2024 na úrovni 56,1 % HDP, pričom hranica piateho sankčného pásma začínala od úrovne 54 % HDP. V strednodobom horizonte RRZ odhadovala, že bez dodatočných konsolidačných opatrení by hrubý dlh kumulatívne vzrástol zo spomínaných približne 56 % HDP na konci roka v 2023 na úroveň 66,8 % HDP v roku 2028, teda o takmer 11 % HDP. Takéto smerovanie by bolo dlhodobo neudržateľné. A pritom už prebiehajúca demografická zmena si vyžiada vysoký nárast nákladov v dôchodkovom systéme a systémoch zdravotnej a sociálnej starostlivosti, a to zároveň v čase, keď dôjde k zníženiu podielu ekonomicky aktívneho obyvateľstva. To hovorili demografické projekcie spred 20-tich rokov, to hovoria aj dnešné odhady. Nemôžeme preto hovoriť, že sú prekvapením a voči tomuto trendu sme mali mať navyše v tomto roku podľa odhadov Európskej komisie druhý najvyšší deficit v rámci EÚ. Tento rok sme, bohužiaľ, nevyužili na trvalé ozdravovanie verejných financií, nakoľko veľa príjmových opatrení bolo dočasného charakteru a voči tomu sa prijímali nové trvalé výdavkové opatrenia. Verejné financie sú tak aj v tomto roku naďalej hlboko v pásme vysokého rizika a bezodkladne vyžadujú ozdravenie. Minulý týždeň vláda schválila v návrhu rozpočtu ambiciózny objem nových opatrení podľa odhadov ministerstva financií v sume až 2,7 mld. eur a poslala ho do parlamentu. V porovnaní s opatreniami prijatými na rok 2024, kde podstatnú časť tvorili dočasné alebo postupne vyklesávajúce príjmové opatrenia, je balíček na budúci rok zložený predovšetkým z trvalých opatrení, ktoré by mali znamenať trvalé zlepšenie stavu verejných financií niekde bližšie k spodnej hranici vysokého rizika dlhodobej udržateľnosti. Avšak vláda plánuje znížiť deficit len o 1,7 mld. eur. Deficit tak stále ostane výrazne vzdialený od maximálne povolených 3 % HDP podľa vládou schváleného návrhu rozpočtu na úrovni 4,7 % HDP. Keďže konsolidácia bude musieť pokračovať aj v ďalších rokoch smerom k znižovaniu deficitu pod 3 % HDP do konca volebného obdobia, bolo by vhodné využiť konsolidačné opatrenia v čo najväčšej miere na trvalé ozdravenie verejných financií a nie na nové trvalé výdavky. O to menej bolestivé potom budú musieť byť opatrenia prijímané v ďalších rokoch. Väčšina schválených opatrení pre rok 2025 je totiž spomedzi možných opatrení skôr ľahšie dosiahnuteľná, napr. výraznejšie zvyšovanie základnej sadzby DPH, čo prirodzene limituje priestor využiť rovnaké opatrenia opakovane aj do budúcnosti. RRZ pripomína, že najlepší prístup ako dosahovať dlhodobú udržateľnosť a čo najviac sa vyhýbať bolestivým a nákladným konsolidáciám, je kvalitný mix konsolidačných opatrení čo najmenej znižujúci budúci rastový potenciál ekonomiky, štrukturálne reformy na dodatočné zvýšenie ekonomického rastu, prijímanie fiškálne zodpovedných opatrení v kľúčových oblastiach, ako sú dôchodky, zdravotná dlhodobá starostlivosť, zlepšovanie výberu daní a odvodov ako aj trvalá vysoká kultúra rozpočtovej zodpovednosti. Zároveň prvotné tlmiace efekty konsolidácie na ekonomiku by mali byť čo najviac vyvážené plným a efektívnym čerpaním európskych peňazí vrátane fondu obnovy. Takýto prístup ozdravovania verejných financií by nebol v rozpore, ale, naopak, v súlade s rozvíjaním sociálneho systému, zdravotníctva, školstva a infraštruktúry. Trvalá snaha o udržateľné verejné financie dlhodobo nejde na úkor krajiny a jej obyvateľov, naopak je stabilizujúcim prvkom, ktorý uľahčuje... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Gašpar, Tibor, podpredseda NR Sr Páni poslanci, poprosím vás kľud, lebo rušíte vystupujúceho. Prepáčte, ďakujem. Tóth, Ján, predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Trvalá snaha o udržateľné verejné financie dlhodobo nejde na úkor krajiny a jej obyvateľov, naopak, je stabilizujúcim prvkom, ktorý uľahčuje prechádzanie krízami a napomáha konzistentnej tvorbe potrebných politík. A v budúcnosti sa tak vyvarujeme konsolidačným šokom, ako sme ich mohli pozorovať napr. v Grécku. Objektívne ide o politicky náročný proces. Ideálne je plánovanú trvalú konsolidáciu vždy začať adresným odstránením identifikovaných neefektivít vo verejných výdavkoch na základe analýz napr. Hodnoty za peniaze. Samozrejme, úspory nemusia byť dostupné v požadovanom objeme ani nie hneď nasledujúci rok. Preto zvyšok treba doplniť ďalšími šetriacimi opatreniami na výdavkoch a zvyšovaním príjmov. Musíme držať palce poslancom Národnej rady, aby bol prijatý štátny rozpočet vhodnou liečbou, ktorá odštartuje niekoľkoročné ozdravenie verejných financií. Netreba pri tom však zabúdať na ochranu dlhodobej konkurencieschopnosti ekonomiky, aby sme sa nedostali do konsolidačnej pasce, kde by vybrané konsolidačné opatrenia tak znižovali budúci dlhodobý rast ekonomiky, že by z toho boli oslabené aj samotné verejné financie a situácia by si potom vyžadovala následne dodatočnú konsolidáciu. Z pohľadu prisvojovania si kultúry rozpočtovej zodpovednosti máme veľké rezervy, ako to detailne ukazuje aj naša aktuálna správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti a transparentnosti. Čisto formalistický prístup k dlhovej brzde nestačí, nutné je reálne plnenie zmodernizovaných pravidiel rozpočtovej zodpovednosti. Dovoľte mi uviesť zopár príkladov. Podľa ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti mala realizácia opatrení vyplývajúcich z prekročenia sankčných pásiem dlhovej brzdy viesť k znižovaniu úrovne zadlženosti štátu na bezpečnú úroveň. Z dlhovej brzdy opakovane vyplývala pre vládu povinnosť predkladať dokument k zdôvodneniu výšky dlhu verejnej správy a návrhu opatrení na jeho zníženie. Na tento materiál už, no tento materiál už pravidelne neobsahuje postačujúce množstvo konkrétnych opatrení na zníženie dlhu, čím nedochádza k reálnemu plneniu cieľa sankcií, ktorým je zníženie dlhu verejnej správy pod sankčné pásma. Dokument, týkajúci sa dlhu za rok 2022 dokonca nebol vôbec predložený v minulom roku. Vláda ho predložila až v júli 2024 kumulatívne za roky 2022 a 2023, čo ústavný zákon neumožňuje a bol len formálne prerokovaný v pléne pred vyše mesiacom, keďže v sebe ešte neobsahoval konsolidačný balíček. Vláda v máji 2023 taktiež na základe ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti viazala 3 % z výdavkov štátneho rozpočtu, avšak urobila tak na položkách, ktoré neznížili výsledný deficit verejnej správy. Opätovne išlo iba o formálne splnenie ustanovenia ústavného zákona bez vplyvu na zníženie dlhu verejnej správy. Vláda takisto formálne splnila predloženie vyrovnaného rozpočtu, ktorý však dosiahla zjednodušeným spôsobom, ktorý by podľa jej vlastných slov ohrozil fungovanie základných úloh štátu. Zároveň pre novú vládu následne nepripravila ani alternatívny rozpočet s realistickým plánom konsolidácie. Toto sú príklady, ktoré dokumentujú, že k plneniu sankcií vyplývajúcich zo zákona o rozpočtovej zodpovednosti dochádza len formálne. Vplyv dlhovej brzdy na zníženie dlhu bol tak minimálny. Aj preto vznikol už pred štyrmi rokmi návrh novely zákona, ktorý by zmodernizoval dlhovú brzdu, upravil ju podľa požiadaviek praxe, ako vyplynuli za dekádu jej účinnosti. Žiaľ, len z čisto politických dôvodov k prijatiu tejto zmeny stále neprišlo a úradnícka vláda hlasovanie o tejto novele v druhom čítaní len posunula do tohto volebného obdobia. V našej správe dokumentujeme aj niektoré nedostatky pri dodržiavaní pravidiel rozpočtovej zodpovednosti. Spomeniem známy fakt, že rozpočet verejnej správy na tento rok nebol zostavený v súlade s rozpočtovými cieľmi. V roku 2024 bol cieľ rozpočtu stanovený vládou naplnený len vďaka nesprávnemu zaznamenaniu financovania časti energopomoci zo zdrojov EÚ, čo však vzhľadom na načasovanie pomoci v roku 2023 bolo v rozpore s princípmi európskej metodiky ESA 2010, na čo sme dopredu aj upozorňovali. Príbehom, ktorý zapadá do tejto témy je aj osud výdavkových limitov. Spomínaný ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti predpokladal od samého začiatku výdavkové limity ako hlavný operačný nástroj pre dosiahnutie zdravia verejných financií. K uzákoneniu limitu verejných výdavkov však došlo až po 11 rokoch od schválenia ústavného zákona. Limity sa s účinnosťou od 1. apríla 2022 stali hlavným rozpočtovým nástrojom na dosiahnutie dlhodobej udržateľnosti verejných financií, no v takejto podobe ostali platné len do 31. júla tohto roku. Počas ich dvojročnej účinnosti tak nedošlo k efektívnej aplikácii pravidla a k záväznému použitiu verejných výdavkov ako hlavného nástroja na zabezpečenie dlhodobej udržateľnosti. Zrušenie národných limitov tak bolo významným oslabením fiškálneho rámca. Bez národného limitu sa tak bude prihliadať len na nové európske pravidlá. RRZ však upozorňuje na riziká, či tieto pravidlá budú v praxi v budúcnosti lepšie fungovať ako doterajšie nie veľmi účinné európske pravidlá. Európske pravidlá sa vyznačujú zdĺhavým procesom korekcie v prípade ich nedodržiavania, menšou precíznosťou proti možnému obchádzaniu, ale aj vyššou rigiditou v prípade kríz. Ide o univerzálne pravidlá navrhované pre širokú skupinu krajín, pričom takmer všetky majú lepšiu dlhodobú udržateľnosť ako my, a zároveň menšiu demografickú krízu pred sebou. Zároveň tieto európske pravidlá nie sú priamo naviazané na dlhodobú udržateľnosť, ako to predpokladá zákon, ako to predpokladá ústavný zákon a z tohto dôvodu má rada obavu, že zrušenie pôvodných výdavkových limitov môže odporovať čl. 55 Ústavy Slovenskej republiky a ústavnému zákonu o rozpočtovej zodpovednosti. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti a rozpočtovej transparentnosti za minulý rok vzhľadom na stav verejných financií nie je príjemným čítaním. Exaktne však odzrkadľuje situáciu, v ktorej sa nachádzame a perspektívu, ktorej čelíme. Čaká nás náročné a dlhodobé ozdravovanie verejných financií. Ako vidíte na našom hlavnom grafe č. 1 v správe, ešte v rokoch 2015 - 2016 sme mali nízke riziko dlhodobej udržateľnosti verejných financií. Odklon od tohto vývoja nastal najmä od roku 2018, kedy RRZ, ale aj ministerstvo financií podľa európskych pravidiel skonštatovali, že verejné financie sa výrazne odchýlili od trajektórie smerujúcej k vyrovnanému rozpočtu. K náprave však už do prepuknutia pandémie, bohužiaľ, nedošlo. Najväčšie medziročné zhoršenie ukazovateľa dlhodobej udržateľnosti tak nastalo v roku 2019, kedy okrem dekonsolidačnej rozpočtovej politiky sa prejavili najmä opatrenia podkopávajúce finančnú udržateľnosť dôchodkového systému. Už od začiatku roku 2020 sme tak prekročili zónu vysokého rizika udržateľnosti a Európska komisia nás na základe vtedajších zmien v dôchodkoch vyhodnotila ako jednu z krajín s dlhodobo najhoršími verejnými financiami. Navyše verejným financiám prirodzene neprospeli ani následné krízy, ani predvolebné a povolebné rozhodnutia, ktoré postupne zvyšovali deficit počas minulého roku. Už prijatím štátneho rozpočtu pre rok 2023 došlo k nárastu deficitu na 4,4 % HDP v máji. Následne po výmene vlády najmä pre zmeny prijaté predvolebným parlamentom sa tento deficit zvýšil na 4,8 % HDP. Povolebné opatrenia tento deficit ešte navýšili na výsledných 5,2 % HDP. Bohužiaľ, ani tento rok, hoci energokríza už takmer odznela, sa nevyužil na trvalé ozdravenie verejných financií a podľa našich odhadov aj ako podľa odhadov ministerstva financií sa tentoročný deficit má zvýšiť na 5,8 % HDP. Dostali sme sa tak na trestnú lavicu rozpočtových hriešnikov Európskej únie. Aj to je výsledkom dlhodobo podceňovanej kultúry zodpovednosti voči prijatým pravidlám rozpočtovej zodpovednosti. Je preto dôležité, že v súčasnosti celé politické spektrum chápe akútnu potrebu ozdravovania verejných financií. Jedným z krokov zlepšovania tejto kultúry by bol aj široký politický konsenzus, ktorý by umožnil pristúpiť k modernizácii konceptu dlhovej brzdy, tak aby lepšie reflektovala potrebu efektívneho riadenia likvidity a najmä aby sa dlhová brzda spolu s výdavkovými limitmi stala efektívnym nástrojom zlepšovania dlhodobej udržateľnosti. K tomu je potrebná aj zmena prístupu vlád a parlamentu, aby namiesto často len formálneho prístupu, ktorý neplní účel zákona, dochádzalo aj k reálnemu zlepšovaniu zdravia verejných financií. Bolo by preto veľmi vítané, keby na pôde Národnej rady Slovenskej republiky vzišla iniciatíva obnoviť túto myšlienku. Ďakujem za pozornosť. [15:14] Tibor Gašpar Ďakujem predsedovi Rady pre rozpočtovú zodpovednosť pánovi Tóthovi za uvedenie správy. Prosím povereného členy výboru pre financie a rozpočet pána poslanca Mariána Viskupiča, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania správy vo výbore. Nech sa páči, máte slovo. [15:28] Marián Viskupič – Vystúpenie Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda rozpočtovej rady, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, dovoľte mi teda prečítať spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet o výsledku prerokovania Správy o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2023, tlač 385a. Správu o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2023 pridelil predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 485 zo dňa 2. septembra 2024 na prerokovanie výboru pre financie a rozpočet. Správa bola predložená podľa čl. 4 ods. 1 písm. b) ústavného zákona č. 493/2021 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti. Ako gestorský výbor určil výbor pre financie a rozpočet. Výsledok rokovania vo výbore: uvedenú správu prerokoval Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a prijal k nej uznesenie č. 113 zo dňa 6. septembra 2024. Uvedený výbor predloženú správu zároveň vzal na vedomie a odporučil ju Národnej rade Slovenskej republiky takisto vziať na vedomie. Zo strany výboru a ani poslancov neboli predložené žiadne stanoviská alebo pripomienky. Gestorský výbor schválil uvedenú správu uznesením č. 121 zo dňa 10. septembra 2024. Zároveň výbor odporučil Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 26 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady vysloviť súhlas, aby predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ján Tóth správu uviedol a mohol vystúpiť v rozprave na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky je prílohou tejto správy. Zároveň ma výbor poveril, aby som teda o tomto informoval plénum. Ďakujem pekne, skončil som. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvý. Ďakujem pekne. [15:29] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem spravodajcovi za jeho slovo. Otváram rozpravu, do rozpravy som dostal dve písomné prihlášky. Jedna za klub Progresívne Slovensko pán poslanec Kišš a druhá za pána poslanca Hajka. Takže nechávam ale slovo ako prvé pánovi spravodajcovi. Nech sa páči. [15:31] Marián Viskupič Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Takže ešte raz, vážený pán predseda rozpočtovej rady, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi teda pár slovami takisto zhodnotiť alebo teda povedať niečo o tejto správe. V prvom rade chcel by som poďakovať pánovi Tóthovi, pánovi predsedovi rozpočtovej rady za teda vypracovanie kvalitnej správy a myslím si, že také prvé, na čo by tá správa mohla slúžiť je, že teda častokrát sa tu doťahujeme opoziční, koaliční poslanci, kto vlastne môže za to, kde kto Slovensko je a vôbec, častokrát sa nevieme dohodnúť, kde to Slovensko vlastne je, aký je náš deficit, aký je náš dlh, aký je ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti. Čiže skutočne je to také smutné čítanie, ako pán predseda povedal, ale je to dobré čítanie v tom, aby sme si uvedomili, kde sme, kde sme boli ešte v minulosti a kam teda smerujeme. Takže ja si dovolím zopakovať pár tých základných parametrov z tej správy, skutočne sme teda na 6,2 % HDP ako hodnote ukazovateľa dlhodobej udržateľnosti, čo znamená, že sme teda v tom najvyššom pásme, v najvyššom riziku. Takisto ten dlh teda ku koncu roka 2023 bol 56,1 % a tam sme takisto v najvyššom pásme dlhovej brzdy. To, že kam to smeruje, takisto bolo povedané aj priamo v pléne pánom predsedom k takmer 67 % dlhu v ruku 2028, čo teda myslím si, že na tom sa asi zhodneme aj koalícia, aj opozícia, je dlhodobo neudržateľné. Veľmi dôležité bolo a tiež tomu povenujem pár slov, bol demografický vývoj. Takisto pán predseda to už povedal, demografický vývoj jednoducho nemôže pre nás byť prekvapením. Proste tie čísla takto ukazovali proste na budúce problémy už pred 20 rokmi a takisto a často sa to hovorí, všetci, ktorí budú na naše dôchodky robiť, sa už narodili. Takže tu skutočne toto nie sú že nejaká predikcia vývoja, to sú normálne tvrdé fakty, ktorým by sme všetci mali prispôsobovať naše dnešné konanie, aby sme sa na túto zásadnú zmenu v počte pracujúcich, v počte ľudí na dôchodku a v počte toho, kto bude nás nahrádzať, aby sme sa na ňu pripravili. Takže toto je jedna z najväčších výziev Slovenska do budúcnosti a dnes pán predseda sa snažil byť veľmi kulantný, veľmi politicky neutrálny a veľmi odborný a tak to má byť. Ale proste jasne, toto je jedna z vecí, ktorá je jasným problémom a bola jasne pomenovaná. Čo sa týka konsolidácie, takisto myslím si, že bolo jasne povedané, že konsolidačný balíček pre tento rok bol teda tvorený hlavne krátkodobými alebo dočasnými konsolidačnými opatreniami. To by ešte bolo v podstate ešte relatívne okej, keby, bohužiaľ, na tej druhej strane neboli prijímané dlhodobé výdavkové opatrenia. Takže toto si treba uvedomiť, že ten vlastne tento rok sa aj z tohto dôvodu vlastne premrhal. Takto to, ja si to teda môžem dovoliť takto povedať a jednoducho tá šanca, ktorá aj pre tento rok bola, že nečelíme žiadnej aktuálnej kríze z hľadiska nejakej tej akútnej fázy, proste jednoducho premrhal sa jeden rok. A premrhal sa, bohužiaľ, nielen v tých opatreniach, ale premrhal sa vlastne v tom, čo je jedinečná šanca hlavne pri začiatku vládnutia a to je normálne, áno, poukázať, že predchádzajúca vláda spravila niečo zle. Ale nielen to povedať, ale všetky tie zlé, škodlivé opatrenia, na ktoré nemáme, aj zrušiť. Toto je to. Je málo, keď minister financií hovorí, že koľko 1,6 miliardy opatrení sa prijalo počas tej legislatívnej smršte, keď ten parlament sa ozaj odtrhol z reťaze a nemal ho kto kontrolovať a ani nemal ho kto chuť kontrolovať, keďže bola úradnícka vláda, tak jednoducho tá šanca bola premrhaná. Áno, kľudne s odôvodnením, že proste predchádzajúca vláda prijala niečo, na čo Slovensko nemá. Nič z toho nebolo zrušené a dneska sa to, bohužiaľ, samozrejme, objavuje vo výdavkoch a robí nám to problémy. Toto sú veci, ktoré, to je šanca väčšinou raz za štyri roky a tá sa premrhala. Čo sa týka konsolidačného balíčka pre tento rok, do nejakej miery ho zasa zhodnotil pán predseda rozpočtovej rady. Samozrejme, tu je zhoda asi všetkých aktérov, koaličných, opozičných, rozpočtovej rady, všetkých analytických útvarov, ale aj celej ekonomiky, proste jednoducho konsolidovať potrebujeme. To, v akej sme situácii s deficitom, s dlhom, s dlhodobou udržateľnosťou je jednoducho proste neudržateľné, konsolidovať treba. To vám tu povie aj koaličný poslanec, aj ja, aj šéf RRZ. No už ako sa to deje, je druhá vec. A že sa to nedeje správne, to veľmi hovorím, že kulantne, ale povedal to aj predseda rozpočtovej rady. Ja to poviem trošku viacej, no v prvom rade, že aké šetrenie. Ak výdavky budúcoročného rozpočtu, vychádzam z čísel schválených vládou, sa zvýšia oproti tohtoročnému rozpočtu o 12,2 %, tak sa vlastne v prvom rade nebavíme na vládnej strane o žiadnom šetrení. Nie, bavíme sa o zásadnom raste výdavkov o 3,7 miliardy. Samozrejme, nejaká časť vlastne dodatočných príjmov, ktoré zasa, poviem to tu, pre budúci rok sa majú zvýšiť o takmer 5 miliárd, to je asi 18,7 % oproti tohto roku, pôjde na zníženie deficitu, tak ako to bolo definované, či už to bude spomínaných 1,7 miliardy, alebo možno trochu menej. Ale realita je tá, že vybrať od ľudí medziročne 5 miliárd viac a použiť 1,4 miliardy na zníženie deficitu a 3,7 miliardy na zvýšenie výdavkov, to jednoducho nie je nijakovsky konsolidácia. Ja len porovnám, Česi tiež ešte nemajú teda v parlamente schválený rozpočet, ale podľa vládou schváleného rozpočtu im výdavky rastú o 6,2 % medziročne, hej? Okej, nejaký rast je prirodzený, ale 12,2 proste nie je niečo, čo je prirodzené a vôbec nie v čase, kedy samotná vládna koalícia považuje za slovo roka konsolidácia. Úplne to poviem jednoducho, povedať ľuďom, že sa majú vyzbierať o 5 miliárd viac ako vlani a rozprávať im, že tieto peniaze budú použité na zníženie dlhu, ktorý teda podľa slov koalície spôsobila výhradne bývalá vláda, je úplne že klamanie. To je čisté klamanie proste a som rád, že táto správa do toho trošku dáva aj svetla. No každopádne tie nejaké opatrenia sú, aj sám predseda rady povedal, že teda áno, tentokrát sú to opatrenia, ktoré majú, sú dlhodobé, ktoré majú dlhodobý potenciál, no ale zároveň povedal, ako by to malo vyzerať a ja to trošku preložím proste, ako to, bohužiaľ, nevyzerá, ako ten konsolidačný balíček nevyzerá. V prvom rade by to mal byť kvalitný mix opatrení, hej, na príjmovej a výdavkovej strane. Ak by sme to zobrali so všetkými prižmúrenými očami, tak na výdavkovej strane vlády sa šetrí no možno 15 % a ľudia sa majú zložiť na 85 % konsolidácie. Použijem zasa Česko, oni išli 50 na 50, Francúzsko riešilo dve tretiny šetrenie vlády, tretina, bohužiaľ, príspevok občanov. To sú tie parametre, ako by to malo byť. Ale nie že vláda 15 %, a teda ľudia zvýšením svojich, proste zvýšením daní a všetkého proste 85 %. Tak nie. Čiže ten kvalitný mix opatrení jednoducho mal by byť, nie je. Ďalej, mali by byť štrukturálne reformy. Jednoznačne, samozrejme, nedá sa nič iné, len súhlasiť. Bohužiaľ, v celom konsolidačnom balíčku nie je jediná štrukturálna reforma. Ani jedná, ani jediná. Takisto malo by tam byť zlepšovanie výberu daní a odvodov. To by malo byť že úplne to prvé, o čo sa každá jedna vláda má pokúšať. Bohužiaľ, tá realita je, nie že sa to nezlepšuje, ale už máme údaje za prvé dva štvrťroky, tak práve opačne. Napríklad pri proste dépeháčke efektívna sadzba daňová klesá. Za polroka to bolo už 200 miliónov stratených, nevybraných eur. Keby sme to porovnali s efektívnosťou, ktorú dokázala mať Finančná správa teda rok predtým. Takže nielenže teda nedochádza k zvyšovaniu efektívnosti výberu daní, alebo teda opačne k znižovaniu daňovej medzery, práve naopak, daňová medzera sa nám zvyšuje, efektívnosť sa znižuje a jednoducho štát tak prichádza o peniaze, ktoré mohol mať pri daných sadzbách bez toho, aby musel ľuďom zvyšovať dane, resp. odvody. Ono toto má ešte jednu konotáciu, to nie je len, že tie peniaze štát nevyberie, ale tie peniaze nejakému daňovému podvodníkovi zostanú a potom môžu slúžiť proste na kadečo, napríklad páchanie trestnej činnosti alebo jednoducho proste zmiznú odtiaľto. Čiže toto som rád, že to pán predseda rozpočtovej rady povedal, bohužiaľ, zatiaľ nevidíme žiadne zlepšovanie výberu daní a odvodov. Samozrejme, vie zásadne efektívne využívať európske peniaze, či už sú to eurofondy, alebo plán obnovy a odolnosti, takisto to bolo spomenuté. Úprimne zasa súhlasím so slovami pána predsedu, že akákoľvek konsolidácia je politicky náročný proces. Rozumiem, samozrejme, že to má koalícia ťažké. Každá konsolidácia proste bolí, určite áno, takže toto tiež bolo férovo povedané. No boli tam ďalšie návrhy, ako by teda mala konsolidácia vyzerať. Pán predseda hovoril aj o tom, že, samozrejme, nás čakajú aj ďalšie, ďalšie roky, hej, pretože už vláda menej hovorí, že z tohtoročného deficitu absolútne neudržateľného 5,8, čo bude okolo možno 8 miliárd eur, sa dostaneme do deficitu o jeden percentuálny bod nižšieho, do nejakých 4,8 - 4,7, čo bude stále niečo vyše 6, možno 6,5 miliardy eur. Proste to sú stále neudržateľné čísla, to je stále ďalšie a ďalšie zadlžovanie a proste bude potrebná nejaká konsolidácia aj na ďalší rok. A myslím si, že zasa aj kolegovia z koalície naprosto cítia, že okej, tohto roku si mohli trúfnuť zvýšiť DPH o tri percentuálne body a do rozpočtu si naplánovať, že oproti vlaňajšiemu rozpočtu vyberú o 1,8 miliardy eur viac, hej? Ani nie tá miliarda, čo bola spomínaná v balíčku, ale dokopy si vláda predsavzala vybrať na miesto 9,8 miliardy eur až 11,6 miliardy eur, čo teda ja som neni presvedčený, že je realizovateľné, ale budiž. Určite nebude možné pre ďalší rok urobiť konsolidáciu, že teraz zvyšovať DPH ďalej. Čiže ten priestor je tam vyčerpaný, a teda bude treba hľadať ďalšie opatrenia. Áno, bolo spomínané napríklad odstránenie zabudovaných neefektívnych výdavkov. Tam ten priestor je obrovský, pretože teda tohto roku vláda si nijak na svojich výdavkoch proste opasky neuťahovala, nijak ich neškrtala. Hovorím, práve naopak, výdavky sa zvyšovali, takže tam ten priestor nejaký je. Čiže to som rád, že tu sedia aspoň nejakí koaliční kolegovia. Čiže toto skutočne si tu dovolím zopakovať, odstránenie zabudovaných neefektívnych výdavkov. A teraz sa trošku zasa vrátim že do absolútne dnešnej doby. Ak chceme konsolidovať, tak každý jeden minister jednoducho musí mať v sebe aspoň to, že nebudem vytvárať nové výdavky. Ako možno niekto povie, že sú to drobné. Koľko tak môže stáť nahratie novej verzie hymny? Ale jednoducho hymnu máme, hymna si myslím, že nám dobre slúžila 20 rokov a myslím si, že keby sme tú istú verziu počúvali teda zo všetkých tých oficiálnych kanálov aj ďalších 20 rokov, tak sa nič nestane, hej? Po ľuďoch chceme, aby platili vyššie odvody, vyššie dane a ministerka Šimkovičová si jednoducho za tieto vybraté peniaze proste objedná nahranie novej verzie hymny. Ako kto si nedokáže šetriť na drobnostiach, tak jednoducho v živote neušetrí na veľkých veciach. Takéto správanie jednoducho si nemôžme v dnešnej situácii dovoliť. To bol absolútne nepotrebný výdavok! Nepotrebný! Neviem, dvihnite ruky, kolegovia z koalície, ktorí ste považovali za nevyhnutne nutnú novú verziu hymny. Súhlas všeobecný, nevidím ani jednu ruku hore. No ďalšia vec, ďalšia vec, včera sme tu schvá... koalícia schválila fond na podporu športu. Áno, tam asi je nejaká vec, ten šport je dôležitý, samozrejme. Ale to je ďalších 20 miliónov nových výdavkov. Jednoducho, nemáme na to. Nemáme na to, keď proste sme v situácii, v akej sme, ja môžem zbytočne pozerať na dokonalý, kvalitný mercedes, ale keď naňho nemám, tak to správne riešenie je škodovka. Proste nemôžme takto vytvárať nové výdavky. Kór to, že z tých 20 miliónov je 5 %, milión použitých na správu fondu. Deväť, deväť ľudí bude, bude v správnej rade. Ďalší traja ľudia v dozornej rade. Dvadsať, dvadsaťčlenná bude, bude kancelária fondu. My dnes si nevieme, nevieme zaplatiť existujúcich zamestnancov štátnych. Tuto len týmto jedným fondom, len včera ste, koaliční kolegovia, vyrobili 30 nových zamestnancov štátu. A zaťažili ste ich miliónom na ich platoch a 19-timi miliónmi na ďalších teda výdavkoch, ešte raz, na ktoré nemáme. Takto by sa dalo pokračovať bod za bodom. Čiže aspoň to keby si dokázala vláda zobrať, že keď už teda nevieme šetriť, tak aspoň by sa nemali vytvárať nové výdavky, pretože inak potom je akékoľvek chcenie po ľuďoch, aby sa skladali na niečo, tak je to len, je to len skladanie sa fakt na to, aby vláde dobre bolo. No, pán predseda rady chce držať palce poslancom, aby teda ochraňovali dlhodobú konkurencieschopnosť. No skutočne, aj ja sa k tomuto pridám a budem, budem teda dúfať a budem držať palce koaličným poslancom, aby aspoň možno pre ten budúci rok teda boli vymyslené už nejaké opatrenia, ktoré nepoškodia konkurencieschopnosť krajiny, ktoré, práve naopak, poškrtajú nejaké zabudované neefektívnosti a ktoré proste urobia nejaké systémové štrukturálne zmeny, a teda ten priestor tuto určite je, pretože doteraz, a to sa vlastne bavíme už, už o dvoch rozpočtoch aktuálnej novej vlády, proste nijak využitý nebol. Naprosto súhlasím takisto so slovami pána Tótha, že kultúra rozpočtovej zodpovednosti je, je veľmi, veľmi nízka a jednoducho chýba nám, skutočne nám chýba krížom úplne, chýba nám tá, tá skutočná úcta k tým rozpočtovým pravidlám, ku zákonu o rozpočtovej... ústavnému zákonu o rozpočtovej zodpovednosti. Proste je to tak. Áno, to ako, ako vlastne ako predviedla, teraz už zasa sa vrátim k aktuálnej vláde, to zdôvodnenie výšky dlhu, a teda návrh opatrení na jeho zníženie, to zasa to pán predseda povedal, že veľmi, veľmi slušne, ale to bol prázdny dokument, kde nebolo nič. Kde proste bolo skonštatované, že áno, problém máme, ale tam nebolo, že absolútne nič, ako ten problém riešiť, ale že vôbec nič. A to, že proste za rok ´22 vôbec nebolo, nebol tento dokument vypracovaný a daný na schválenie, no to je akože ešte teda ďalšia vec. No, formálne plnenie pravidiel, aj tie pravidlá, ktoré sa plnia, sa skutočne častokrát plnia len formálne a ja začnem tým, že áno, koalícia veľmi často hovorí, že teda za problémy Slovenska môže aj vláda Ódora, hej? Tak to je, samozrejme, absolútna hlúposť. Za tých 22 týždňov proste sa jednoducho, a bez možnosti podávať zákony sa nedalo nijak ublížiť verejným financiám. To je jeden fakt, hej? Ale zároveň vždy sa dá urobiť viac a tu súhlasím so slovami pána Tótha, že úradnícka vláda, áno, urobila vyrovnaný rozpočet, tak hovoril zákon a tak ho aj pripravili, ale skutočne to bolo, nazvime to, fakt že zjednodušene urobené a sama vláda o tom hovorila, že teda je to rozpočet, podľa ktorého sa nedá v budúcom roku ísť. A to je aj moja výhrada, aby som sa teda stále nezakrýval predsedom rozpočtovej rady, skutočne tuto sa dalo urobiť viac v tom, že mohla úradnícka vláda pripraviť aj realistickejšiu verziu rozpočtu pre tento rok a mohla. A ja poviem, že a práve toto sú také tie nevyužité príležitosti, lebo viete, ako sa hovorí, že je dočasné... nič nie je trvalejšie ako dočasné riešenie. A práve to, že keby bola pripravená nejaká zmysluplná verzia rozpočtu pre tento rok, no možno v tej rýchlosti toho celého, ako to bolo po voľbách a koľko bolo času na nový rozpočet, by sa dobré riešenia možno boli presadili pre tento rok len preto, že by nebol priestor na ich zničenie, hej? Nuž ale nebol žiadny rozpočet, tak musela vláda nejaký vyrobiť. Takže toto bola z môjho pohľadu taká že premrhaná príležitosť. Ale ešte raz, ak niekto z koalície hovorí, že teda verejné financie rozbil pán Ódor s jeho úradníckou vládou za tých 22 týždňov, čo tu boli, to je absolútna hlúposť. No, zákon, ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, áno, máme, máme dlhovú brzdu. Tá nám teda funguje od roku 2012, funguje, jak funguje. Tu by som si dovolil povedať, že takisto pán, pán predseda spomínal výdavkové limity, ktoré sa teda podarilo, podarilo po 11-tich rokoch presadiť počas minulej vlády, pričom samotný zákon s nimi rátal oveľa skôr, ale už dobre, tak podarili sa presadiť. No zasa, bohužiaľ, to hodnotenie nevie byť nijak iné, že nikdy, doteraz nikdy efektívne nedokázali plniť svoju funkciu z rôznych dôvodov, ale aj z tých dôvodov toho, že tá naša kultúra, teraz už hovorím úplne že všetkých, tá naša kultúra rozpočtovej zodpovednosti je, bohužiaľ, príliš slabá na to, aby sme ich akože plnili. Takže vždy sa našla nejaká výnimka. Pamätám si, ako sme tlačili ešte teda Igora Matoviča, aby výdavkové limity zapracoval do rozpočtu. To isté sa udialo aj už s novou vládou, tiež proste ich nechceli za ten svet zahrnúť do, do rozpočtu. Takže skutočne, bohužiaľ, toto je presne o tej kultúre a tú si tak nejak prenášame z jedného volebného obdobia na druhé a ačohentizmus je úplne a tí to robili, tak robme to aj my. Veď ale však chceli sme to robiť, chceli ste to robiť lepšie. Takže máme skutočne aj v tomto veľké, veľké, veľké rezervy. No, jednoznačne platí, jednoznačne platí, že teda fakt tá správa nie je príjemným čítaním. Hovorí o tom, že keď niečo neurobíme, keď niečo neurobí aktuálna koalícia a keď zásadné veci neurobí aj tá budúca vláda, tak proste Slovensko bude mať aleže veľké a veľké problémy. Máme, v podstate máme posledné dve šance, že, vážená koalícia, vy urobíte niečo so Slovenskom a ešte v tom ďalšom volebnom období sa dá zabrániť tomu najhoršiemu. Ale ak sa to do tých šesť, sedem rokov proste nestane, tak nás čaká veľmi, veľmi, veľmi čierna budúcnosť. No, možno ešte spomeniem to, že takisto sa tu tiež doťahujeme, že kto tie financie zásadne zhoršil a áno, ešte v roku 2016 sme boli v nízkom riziku, to znamená, vtedy to ešte stále relatívne dobre fungovalo. Áno, boli dobré časy, možno sa dalo ešte aj viac, ale teda furt to bolo v nejakom rozumnom stave. Ale k tomu zásadnému zhoršeniu, k tomu skoku ukazovateľa dlhodobej udržateľnosti nad 5 % skutočne došlo v tom roku 2019, kolegovia. Skutočne že ešte za vlády, predchádzajúcej vlády strany SMER, a teda ešte pred všetkými týmito krízami. Áno, sedí aj to, že tie krízové roky, samozrejme, nijak nepomohli zdraviu verejných financií, práve naopak. Ale jednoducho tie problémy sa tam zabudovali už v tom roku 2019. No čo povedať na záver. Zasa sa odvolám na slová pána predsedu, tento rok sa stratil z hľadiska nejakej tej šance nejakých štrukturálnych reforiem, a teda šance dlhodobo začať ozdravovať verejné financie, pretože tie dlhodobé opatrenia, ony sú častokrát dlhodobé aj preto, že ten ich efekt nastupuje neskôr. Takže tento rok sme už stratili. Hovorím o roku 2024. Bohužiaľ, na veľa, veľa percent je už stratený aj rok 2025, lebo veď teda všetky konsolidačné opatrenia už máme prijaté. Už vlastne bude túto snemovňu čakať viac-menej len prijatie celého rozpočtu ako takého a neobsahuje fakt žiadne prorastové opatrenia, neobsahuje žiadne štrukturálne reformy, neobsahuje vyradenie zabudovaných neefektívností na strane výdavkov. Čiže, bohužiaľ, vyzerá to, že aj ďalší rok je stratený. Ciele sú ambiciózne aj pre rok ´25, ´26 aj ´27, to napísané v rozpočte máte, bohužiaľ, bez opatrení. Tak by som tu chcel apelovať, aby teda už s dostatkom času, už s tým rizikom, ako bude vidieť, ako tieto opatrenia, bohužiaľ, reálne nepomôžu a poškodia konkurencieschopnosti, aby sa pripravovali na ministerstvách nejaké ďalšie opatrenia aspoň pre rok ´26, aby dokázala, dokázalo sa Slovensko aspoň trošku vrátiť na nejakú pozitívnu trajektóriu. No a rok ´27, ono sa to zdá strašne ďaleko, ale ciele, že sa bude konsolidovať, a teda znižovať deficit aj v roku ´27, čo bude volebný rok, no zatiaľ je tá realita, a teraz zasa poviem že na všetky vlády, idem kritizovať aj pravicové vlády, zatiaľ to vždy fungovalo tak, že vo volebnom roku fungovala politická ekonómia, a to znamená proste zvyšovanie výdavkov, kupovanie voličov a všetky tieto negatívne trendy, ktoré, samozrejme, neznamenajú nič iné, než zvyšovanie deficitu, a teda následne dlhu. Takže, vážená koalícia, fakt skúste si toto prečítať. Proste je to výborná správa popisujúca realitu a skúsme teda, chcem byť pozitívny. Skúsme sa pozrieť na to, aby, aby aspoň tie budúce opatrenia spĺňali to, o čom tu pán predseda rozpočtovej rady hovoril. Ešte raz ďakujem pekne za predloženie správy. Ďakujem za prednesenie a teším sa na ďalšiu rozpravu. Ďakujem pekne. [15:44] Andrej Danko Ďakujem. Na vystúpenie pána poslanca jedna faktická, poslanec Dostál. [15:44] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Viskupič, v časti svojho vystúpenia si hovoril o tom, že podľa tvojho názoru to, že vláda Ľudovíta Ódora nepripravila okrem toho vyrovnaného aj nejaký realistický rozpočet, návrh rozpočtu, bola premrhaná príležitosť, lebo je možné, že by si po nástupe tá Ficova vláda osvojila ten, ten realistický, lebo bolo teda zjavné, že, že ten návrh vyrovnaného rozpočtu nie je taký, že by podľa neho krajina mohla fungovať. No k tomu dve poznámky. Jedna je, je, že či je toto potom dobre nastavené v ústavnom zákone o rozpočtovej zodpovednosti, keď vlastne prvýkrát sme sa dostali do situácie, že vláda mala predložiť návrh vyrovnaného rozpočtu, keď neplatila žiadna, žiadna z výnimiek a vláda, boli sme v situácii, keď sme mali úradnícku vládu bez dôvery, ale ani ona nedokázala pripraviť návrh, podľa ktorého by mohla krajina fungovať, keby bol vyrovnaný. Tak sa pýtam, že či je dobré mať také pravidlo, keď ho reálne nevieme naplniť, alebo potom kde je problém? A druhá poznámka je, že som dosť skeptický k tomu, že by si štvrtá Ficova vláda osvojila čokoľvek z nejakého realistického, zodpovedného rozpočtu, ktorý by pripravila Ódorova vláda. Ako sa uvádza aj v správe rady, tak vláda nevyužila vhodné makroekonomické podmienky najmä od leta 2023 na postupnú a trvalú konsolidáciu verejných financií. Začiatok konsolidácie sa tak odkladá najskôr do roku 2025. Vláda evidentne nemala záujem konsolidovať v prvom roku svojej... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [15:58] Ondrej Dostál vymazať [15:59] Andrej Danko – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem, s reakciou na faktické pán poslanec Viskupič. [16:02] Marián Viskupič – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Kolega Ondro Dostál, ďakujem pekne za tvoju faktickú poznámku, začnem úplne od konca. Áno, je to tak, vláda, samozrejme, evidentne nemala žiadny záujem konsolidovať v prvom roku svojej činnosti, práve naopak, keby to aspoň bolo, že teda pokračuje ďalej. Nie, ona mala záujem plniť teda predvolebné sľuby, ktoré teda, bohužiaľ, znamenali ešte zásadné zhoršenie, hej, zásadnú dekonsolidáciu, takže s tým sa dá len súhlasiť. No, či by si teda bola vláda niečo osvojila, samozrejme, môžeme špekulovať, nikdy sa to nedozvieme. A s najväčšou pravdepodobnosťou asi nie, ale možno sme aspoň mohli mať taký ten dokument, že s čím by sa dalo porovnávať, že realistická verzia podľa vlády, ktorá je úradnícka, ktorá sa nemusela zodpovedať nejakému tomu, že ide obhajovať mandát o dva týždne, o dva mesiace, a teda vlastne s tým, čo teda reálne vzniklo. No, nevadí. Je to už debata, spomenul som to, lebo to vlastne spomenul aj pán predseda rozpočtovej rady, ale nikdy sa vlastne to už nedozvieme. No a či teda ten zákon je dobrý? No, je to zákon, ktorý v podstate desať rokov nebol novelizovaný, tak dokonalý určite nie je a asi sme možno práve takto narazili na jednu z jeho nedokonalostí, to je fakt. A ja musím úprimne povedať, že boli dosť výrazné snahy, aby sa to celé akoby upravilo. A jedna vec je teda, že samotné výdavkové limity, ale prípadne aj ďalšie úpravy aj dlhovej brzdy, prechod na čistý dlh a ďalšie prípadne aj úpravy sankcií, ktoré sa ukázali ako v krízových časoch proste nenaplniteľné akoby. Zároveň tam boli skutočne aj debaty o daňovej brzde, hej, aby aj táto noha vlastne sa stala súčasťou rozpočtovej zodpovednosti. A keby sa to stalo, tak by sme dneska nemohli mať takýto konsolidačný balík. No, ale je to, dá sa to... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [16:02] Andrej Danko – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem, pokračujeme v rozprave. Prihlásený je poslanec Kišš, pripraví sa poslanec Hajko. [16:02] Štefan Kišš – Uvádzajúci uvádza bod Vážený pán predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, taká trochu technickejšia správa. Na prvý pohľad menej zábavy ako bežné zákony, ktoré tu riešime, ale čo sa týka spravovania verejných financií veľmi dôležitá. Takže pár mojich poznámok, ak dovolíte. Najprv kto je Rada pre rozpočtovú zodpovednosť? Je to nezávislá inštitúcia, majú ju všetky krajiny Európskej únie dokonca na základe európskej legislatívy. Majú ju všetky civilizované slušné krajiny, aj Amerika a ostatné anglosaské štáty aj mimo Európskej únie. Jednoducho je to inštitúcia, ktorá nastavuje zrkadlo vláde, konkrétne ministrovi financií o tom, ako spravuje verejné financie. Trošku blbé načasovanie, síce lepšie neskoro ako nikdy, ale lepšie by bolo o tejto správe rozprávať predtým, ako ste si tu schválili ten hanebný konsolidačný balíček, ktorý prináša Ficovu drahotu a postupné udusenie ekonomiky, pretože ona ukazuje východisko, v ktorom sa verejné financie nachádzajú a aké majú možnosti. Tak tri také krátke poznámky, čo sa v nej nachádza. Napríklad RRZ konštatuje, že dlhodobá udržateľnosť verejných financií v roku 2023 nebola dosiahnutá, naopak, že slovenské verejné financie sú veľmi neudržateľné a ukazuje to aj teda, samozrejme, na konkrétnych číslach. Ďalej hovorí, že prehľad plnenia povinností ohľadom dlhodobej udržateľnosti, ako sú výdavkové limity a samotného dlhu, ukazuje, že veľa podmienok vláda splnila len formálne. Napríklad jednou z podmienok zákona o rozpočtovej zodpovednosti, tzv. dlhovej brzdy je zmrazenie platov. Tie formálne sú zmrazené, ale vláda to obišla a zdvojnásobila si platy tým, že si zaviedla alebo teda výrazne zvýšila paušálne náhrady. To je škoda, lebo možno by ministri mohli zarábať viacej, ale takí, ktorí sa správajú zodpovedne. To znamená, že najprv ozdraviť verejné financie a potom dostať odmenu za tieto výsledky, tak o tom ani chýru, ani slychu. A tretia poznámka, ono tých vecí je tam, samozrejme, viacej, hovorí, že prehľad plnenia odporúčaní rady ukazuje, že vláda vo veľkej miere v princípe odignorovala všetky odporúčania, ktoré sa tam nachádzajú. A ja by som k tomu rád doplnil a keďže ako som povedal, tá správa bola zverejnená niekedy na jar, čo to bol nejaký marec, apríl, kedy to zverejňujete... v auguste, okej, pardon, ...a ukazuje teda, v akom stave sú verejné financie. Ale teda medzitým sa udiali aj nejaké veci, tak by som doplnil nejaké aktuálnosti. A teda, čoho sme tuná medzičasom už boli svedkami a čo sme mohli vidieť. Za prvé, že vláda ďalej prehlbuje deficity. Tak takto, keď to zosumarizujem na časovej osi súčasnej vlády, v júli v roku 2023 bol odhadovaný deficit verejných financií 4,8% HDP, bol to tzv. semafor Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, to je iný semafor, ale Rada rozpočtovej zodpovednosti v monitoringu každý mesiac hovorí, že aký je to odhad, 4,8 %. Potom prišla vláda Roberta Fica č. štyri a na konci roka bol deficit 5,2 % HDP. V roku 2024 podľa teda najnovších odhadov dosiahnu verejné financie deficit 5,8 % HDP. A teraz, potom prišiel konsolidačný balíček, na základe ktorého teda očakávate, aj keď musím poznamenať so značnými rizikami, 4,7% HDP. Teda keď to skrátim, keď ste prišli 4,8, koncom budúceho roka, teda posledný, teda najnovší známy údaj na základe platnej legislatívy, 4,7. Mne to znie ako skoro rovnaké číslo. To je na margo toho, keď hovoríte, ako konsolidujete. A druhú poznámku doplním, dlh naďalej stúpa, rastie, odkedy ste nastúpili k moci a bude ďalej narastať na celom volebnom horizonte a hovoria to vaše dokumenty, ktoré ste už buď schválili, alebo ktoré tuná máme čoskoro na programe ako napríklad rozpočet verejnej správy. Kým rok 2023 sa skončil s dlhom 56 %, na konci tohto roka sa počíta, že bude na úrovni 59 %, čo je 77 miliárd, ak chcete. Inými slovami 4 130 eur na každého občana Slovenskej republiky vrátane všetkých teda, všetci občania, dôchodcovia aj novorodenci a tak ďalej. Na konci volebného obdobia sa očakáva, vláda Slovenskej republiky, to nie sú čísla, ani naše opozičné, ani teda konkrétne Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, tá má podobné čísla, ale samotná vláda očakáva 60,7 %, čo je 15-tisíc eur na každého občana. Aj vy, čo ste na balkóne, aj vy, čo ste pri telke, všetci, ktorí tuná sedíme, úplne každého z nás. Zo 14 130 na začiatku do na 15 000 na konci za čias vlády Roberta Fica č. štyri, ktorý v programovom vyhlásení vlády sľubuje stabilizáciu dlhu. No a potom, táto správa je zaujímavá v tom, že ona tam veľmi konkrétne hovorí o tom, ako sa vyvíjajú teda verejné financie a je to margo tej diskusie, ktorú tu máme často, že kto za to môže. Tak ak môžem teda upriamiť pozornosť, vy čo ste tu špeciálne z vládnej koalície, ale všetci, čo to pozeráte, tak pozrite si ten graf č. 1, ktorý je na začiatku tej správy. To je ukazovateľ, že ak sa mám pozrieť na jedno číslo, na jeden indikátor, ktorým sa chcem pozrieť, ako sa máme z hľadiska finančného, tak sa pozriem na ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti. A na ňom môžete vidieť, že na konci roku 2023 tá hodnota je konkrétne 6,2 a je úplne najhoršia za posledných 12 rokov, teda od roku 2011, kedy sa výrazne znížila, potom ku koncu volebného obdobia 2016 – ´20 výrazne narástla, potom v ďalšom volebnom období za vlády Matoviča, Hegera najprv mierne klesla, potom naspäť narástla. Za vašej vlády teda dosiahla tento nateraz vrchol za posledných 12-13 rokov, 6,2. No a ten dôvod je a pred dvoma týždňami som zachytil premiéra Fica na stretnutí so samosprávami o tom, ako hovoril, že už nemáte priestor sa ďalej vyhovárať, a už musíte prebrať zodpovednosť. Tak dúfam, že všetci v koalícii ste si toto vypočuli a možno by toto mohla byť aj príležitosť, že už teda sa prestane každý vyhovárať a preberiete tú zodpovednosť za vládnutie. Ale teda, ak to môžem zosumarizovať, že čo sa stalo za tie posledné roky, tak vláda v rokoch ´16 – ´20, teda dve vlády pána Fica a Pellegriniho v dobrých časoch, kedy vládli, nešetrila, naopak, rozhadzovala. Reči o najlepších deficitoch sú síce technicky správne, ale tak trochu zavádzajúce preto, lebo v marci 2020, keď išiel SMER a teraz už aj HLAS do opozície, bol náš deficit síce siedmy najhorší v EÚ, pritom ale 17 krajín Európskej únie malo prebytky, teda šetrilo si na horšie časy v tých dobrých. Robert Fico a neskôr aj Peter Pellegrini mali šťastie, že vládli počas ekonomicky dobrých časov. Namiesto toho, aby nás pripravovali na budúcnosť, tak nám vytvárali dlhy. A deficit a dlh a zvyšujúci sa dlh bol konzistentne väčší ako vo zvyšku Európskej únie. V roku 2020 sme mali paradoxne nižší deficit ako priemer EÚ, už v tom pandemickom, aj v roku 2021 sme boli tiež blízko priemeru. Skrátka prišla pandémia a energokríza, tie pochopiteľne zvýšili deficity, ale zvýšili ich úplne všade vo svete, pretože to boli výdavky alebo jednoducho náklady na verejné financie, ktoré boli spôsobené pandémiou a následnou energokrízou. Avšak predošlé vlády SMER-u nás na tieto zlé časy nepripravili, ako si môžete pozrieť na tom grafe č. 1 správy RRZ. No a v roku 2020 teda konkrétne mal vtedajší premiér Peter Pellegrini, nám predstavil najdrahšiu predvolebnú kampaň. Aj z tohto dôvodu bol február 2020 prvým mesiacom, kedy sme sa dostali do najrizikovejšieho pásma dlhodobej udržateľnosti a znova opakujem, tu si to môžete pozrieť úplne presne, pretože na týchto dátach sa dá ukázať v priebehu roka 2020, pretože môžete povedať, že však potom už prišiel Matovič, potom prišiel covid a tak ďalej, vy si môžete pozrieť, v akom stave bol ten údaj vo februári 2020, čo bol teda odovzdanie vlády Pellegriniho a ako, mimochodom, klesol do konca roku 2020, teda už v tom pandemickom roku. Ale môžete si pozrieť, ako potom následne narástol aj za vlády Matoviča, Hegera najmä teda kvôli opatreniam, ktoré zaviedli oni neskôr počas svojho vládnutia. Aj ako narástla kvôli energokríze, kvôli pandémii, a teda už aj kvôli štvrtej vláde Roberta Fica koncom roka 2023. No a tak týmto sa dá, na základe týchto údajov skonštatovať, že hospodárenie medzi rokmi ´16 a ´20 malo najväčší podiel na zhoršení dlhodobej udržateľnosti, až približne tri štvrtiny toho celkového nárastu spôsobili vlády pána Fica a pána Pellegriniho v tých rokoch. No a premostím teda k záveru, že, samozrejme, a už sme sa tuná viackrát na tom po novom už aj zhodli, že konsolidovať musíme. Priznáva to už aj vládna koalícia po mesiacoch zatĺkania, avšak to, čo teda ste predstavili, bolo nie ozdravenie verejných financií, ale bolo znižovanie deficitu. A na záver mi dovoľte len skonštatovať také želanie, že ja by som chcel vidieť konsolidáciu, ktorá bude mať čo najmenší sociálny vplyv a čo najviac pomôže budúcemu ekonomickému rastu a rastu životnej úrovne, resp. čo najmenej ho oslabí. A tento balíček je v kontraste s týmto, prináša zvyšovanie cien a prináša postupné tlmenie ekonomiky. Ďakujem pekne. [16:02] Marián Viskupič – Vystúpenie s faktickou poznámkou vymazať [16:14] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pokračujeme v rozprave. Pán poslanec Hajko. [16:15] Jozef Hajko – Vystúpenie v rozprave Pán predsedajúci, vážený pán Tóth, kolegyne, kolegovia, mrzí ma, skutočne ma mrzí, že nás tu je koľko, aha, pán Pročko, vidím, je nás tu zopár a my hovoríme o tom, čo sa bude diať v tomto štáte v nasledujúcich rokoch. Nielen čo sa dialo, ale čo sa bude diať, ako budeme žiť. Či Slovensko nepôjde na grécku cestu bankrotu. Ja si uvedomujem, že pán Tóth nemohol použiť tento výraz, ani mu to neprislúcha z jeho funkcie, ale spomeňme si vlani na konci roka, keď sa prijímal štátny rozpočet, tak sám minister financií hovoril, že takéto niečo hrozí. A, žiaľ, po roku si musíme povedať, že veľmi sme sa od toho nevzdialili. Síce tu máme predložené nejaké konsolidačné opatrenia, ale však sme si to vypočuli aj z úst človeka najpovolanejšieho, že tie opatrenia sú nedostatočné. Na tom vystúpení si vážim, že každá vláda to dostala podľa rovnakého metra. Už to tu spomínal predo mnou predrečník, skutočne vlády Roberta Fica sa pričinili veľkým dielom o to, že Slovensko sa dostalo už na začiatku roku 2020 na cestu radikálneho zhoršovania verejných financií. Napokon to tu potvrdil aj pán šéf rozpočtovej rady. Spomeňme si na ten rok, na tieto roky 2016 – 2020, ja to veľmi rád používam tento, tento argument. Bolo to v časoch, keď Slovensko bolo na tom relatívne dobre, bolo to v tých úrodných rokoch, a vtedy prišla vláda napríklad s tým populisticky, že bude znižovať daň z pridanej hodnoty na základné potraviny, vtedy, keď to vôbec nebolo potrebné. A nielen to, že zbytočne týmto spôsobom míňala peniaze, ale aj to, že keď prišiel ozaj krízový rok, v ktorom sme dnes, tak nebolo už z čoho veľmi znižovať. Jednoducho už tá možnosť bola premrhaná. Pán predseda rozpočtovej rady tu ďalej hovoril o tom, že už v roku 2023 vznikli predpoklady na to, aby sa mohli začať ozdravovať verejné financie. Opäť vtedajšia vláda to nevyužila. Spomeňme si, čo bolo na jar roku 2023. Spomeňme si na tú legislatívnu smršť, jednoducho poslanci v tejto snemovni sa predháňali, kto podá populistickejší návrh. Pamätám si, ako sa ježili vlasy mnohým ľuďom, ktorí trošku si to vedeli spočítať, čo všetko sa môže stať, keď sa tieto návrhy zákonov poprijímajú. Jednoducho sa blížili voľby a bolo jasné, že treba niečo ponúknuť voličom za každú cenu. Pán predseda rozpočtovej rady neobišiel ani vládu Ľudovíta Ódora. A ja som to tu už tiež spomenul viackrát, jednoducho vláda Ľudovíta Ódora si umyla ruky ako Pilát. Namiesto toho, aby, samozrejme, splnila si tú formálnu povinnosť, ktorú jej určuje zákon o rozpočtovej zodpovednosti, a predložila vyrovnaný rozpočet. Na druhej strane svojej nástupkyni nič nepripravila. Tie lego kocky, ako to nazvali, nemožno považovať za nejakú prípravu pre nastupujúcu vládu, nech by to bol ktokoľvek, aj keby to bola vláda, kde bude KDH, jednoducho za pár týždňov do konca roka sa nedá zostaviť realistický rozpočet tak, aby bol aj zodpovedný. A vláda Ľudovíta Ódora ho mohla prichystať, aj keď, samozrejme, mohla to urobiť v alternatívach. To znamená, keď jej zákon o dlhovej brzde stanovoval zostaviť vyrovnaný rozpočet, nech sa páči, naplniť si formálne svoju povinnosť, ale paralelne pripraviť aj rozpočet, za aký by sa postavila, keby eventuálne táto vláda pokračovala aj po voľbách. To bola jej zodpovednosť. No a napokon tu vidíme hodnotenie rozpočtovej rady, aj čo sa týka súčasnej vlády. Opäť meter je rovnaký, na všetkých je rovnaký meter. Vidíme, že tá niť sa ťahá v podstate ešte od minulého desaťročia až sem. Všetky vlády sa na tom podieľali. Táto vláda predložila, predložila druhý balík konsolidácie a, tak ako hovorí rozpočtová rada, tento, tento balík nevedie k tomu cieľu, ktorým je dostať sa aspoň k deficitu 3 % hrubého domáceho produktu. A poviem to presne, ako to pán Tóth povedal, čaká nás, čaká nás náročné a dlhé ozdravovanie verejných financií. Je to presne tak. Už čokoľvek spravíme, čaká nás dlhé, dlhé obdobie. Nepovedal, samozrejme, viac, ale ja to poviem, že ak budeme v tomto nezodpovední, tak nás čaká opäť príklon k tej gréckej ceste bankrotu. Tá kritika sa vzniesla aj na to, ako sa dodržiava zákon o rozpočtovej zodpovednosti. Toto je podľa mňa asi to, asi to najdôležitejšie, keď hovoríme o číslach a rizikách, ale to je to najdôležitejšie. Jednoducho tento zákon pomaly nikto na Slovensku neberie vážne. Je to tvrdé konštatovanie. Máme tu ústavný zákon, ten ústavný zákon nám stvoril inštitúciu, ktorá stráži verejné financie, a my tú inštitúciu jednoducho vôbec nepočúvame. A musím povedať, že miera, miera ako ignorovania tejto inštitúcie stále stúpa. Ja si myslím, že to nie je len, alebo pripomeniem najskôr, keď sa prijímal zákon o rozpočtovej zodpovednosti pred tuctom rokov, tak hlasovalo vyše 140 poslancov za tento zákon. To znamená, títo poslanci, mnohí z nich tu aj sedia, ktorí hlasovali za tento zákon, tak si povedali, sa dohodli, vytvoríme nejaký mechanizmus, nejakú brzdu, ktorá nás bude okliešťovať pri snahách žiť si nad pomery. A vytvorili sme inštitúciu, ktorá nič iné nerobí, len sleduje, či tento zákon dodržiavame a či túto brzdu používame. Sme v najvyššom pásme a jednoducho vlády to nerešpektujú. Zoberme si rok, opäť sa vrátim, že ten meter je rovnaký na všetkých, zoberme si rok 2023. Vtedajšia vláda úplne ignorovala zákon a nepredložila správu o tom, ako sa majú ozdravovať verejné financie. Zoberme si rok 2024, vláda prijíma správu, a tak ako to tu bolo povedané, prijíma správu za roky 2023 a 2024, čo neumožňuje ani zákon. A navyše tá správa, ktorá bola predložená, tak nič z nej nevyplýva pomaly, je nezáväzná a to tu máme ústavný zákon a máme tu ústavnú inštitúciu. Prosím vás pekne, ako môžme fungovať v tomto štáte, keď si nectíme ústavnú inštitúciu? Ja tomu nerozumiem. Ako môžeme? Ale vidíme, že to nie je ojedinelé. Vidíme, že sa to plazí cez mnohé ďalšie odvetvia, ale opakujem, verejné financie sú záležitosťou všetkých občanov. Len si spomeňme, čo sa stalo v Grécku po bankrote Grécka. Stalo sa to, že sa prepúšťalo, hromadne sa prepúšťalo z verejných inštitúcií. Dôchodky, tí, čo tu hovoria o tých 13. dôchodkoch, dôchodky išli dole o jednu tretinu, vláda bola nútená privatizovať. Viete, komu dnes patrí prístav Pireus? Patrí Číne. Vtedy sa dostal Pireus do rúk Číny. A potom išli, samozrejme, tie kroky tej čínskej cesty cez Balkán a pomaličky sa dostávajú až k nám. Takže uvedomme si, že ak tento štát zbankrotuje, tak zbankrotujú jeho obyvatelia. A ak to dopadne na niekoho najviac, tak na tých najbiednejších. Keď zoberiete dôchodcovi tretinu dôchodku, on si nemá ako pomôcť. On nemôže si ísť niekam zarobiť, alebo siahnuť na úspory, ktoré asi nemá, jednoducho musí vyžiť z toho, čo mu ostane. Ja nechcem strašiť, ale o gréckej ceste tu hovoril vlani takto pred rokom minister financií a obávam sa, že sme sa tohto strašiaka nezbavili ani dodnes. Ale pôjdem ďalej, čo odporúča rozpočtová rada a čo by sa malo diať ďalej. By som to rozdelil na dve oblasti. Prvá oblasť je sám zákon. Ako sa ukázalo aj počas pandémie, energetickej krízy, ukázalo sa, že tento zákon nedostatočne zohľadňuje tie jednorazové výkyvy. A sledovali sme snahy aj za minulých vlád, keď tak poviem, boli vlády Matoviča a Hegera, sledovali sme, že tu bola snaha modernizovať tento zákon, to, po čom volá pán Tóth dnes, modernizovať ho, aby bol jednoducho stvorený na pomery aj do toho zvláštneho počasia, keď za sto rokov padne na svet pandémia. Nič také sa nestalo, nejdem sa teraz v tom vŕtať, že prečo sa to nestalo, ale nič také sa nestalo a jednoducho pokračujeme, aj toto nenovelizovanie tohto zákona prispelo k tomu, že ho berieme oveľa menej vážne aj dnes. To je veľmi dôležité. My sme vlastne ho relativizovali aj týmto spôsobom, že sme ho neumožnili zlepšiť. Druhá vec je, samozrejme, že v tomto zákone sa, v tomto zákone neboli výdavkové limity. To znamená, čakalo sa na to, že ďalším zákonom sa stanovia výdavkové limity. Ale stanovili sa a čo bolo ďalej? Nikto ich nebral vážne. Tretia vec, samozrejme, je tam technický parameter, to znamená posudzovanie, posudzovanie dlhu nie podľa, podľa hrubého dlhu, teda nie hrubý dlh brať do úvahy, ale čistý dlh. To je tiež dosť dôležité, lebo to je vlastne, to dáva realistickejší pohľad vlastne na hospodárenie štátu. Nič z toho sa nestalo, zákon ostal v takej forme, ako bol, máme ho dnes a dospelo to až do toho štádia, že vlastne ten zákon vôbec, ale vôbec neberieme vážne. V roku 2024 sme sa dostali až do takého stavu, že zrazu sme sa začali cez ministerstvo financií odvolávať na európske výdavkové limity. Ako to tu pán Tóth povedal, európske výdavkové limity sú vlastne pre všetkých. To znamená, ony musia rešpektovať, alebo musia stanovovať pravidlá pre všetky štáty, či sú v takom, alebo hentakom stave, a tým pádom, tým pádom na niektoré štáty sú mäkšie, na niektoré sú tvrdšie, podľa toho, v akom stave sú tie štáty. A tieto európske výdavkové limity nás jednoducho nezachránia, skutočne my potrebujeme národné limity. To znamená, to je ďalší dôvod, prečo novelizovať tento zákon o rozpočtovej zodpovednosti. My v KDH sme za to, aby sa novelizoval ten zákon poriadne týmto spôsobom, lenže na to bude treba, samozrejme, ústavnú väčšinu, takže ústavná väčšina zase prichádza, prichádza na pretras. My hovoríme o tom, že takúto zmenu by sme podporili, ak sa nájde ústavná väčšina, tak sa k tomu prikloníme, možno to budeme dokonca aj nejakým spôsobom iniciovať, pretože sme ozaj vo veľmi vážnom stave. Teraz k tomu, pán Tóth tu hodnotil aj vôbec to, čo máme dnes na stole. Tento parlament prijal konsolidačný balík s tým, že je nafúknutý o jednu miliardu eur, stále nevieme, kam tá miliarda eur pôjde, asi to pôjde na výdavky, tým pádom, tým pádom tie verejné financie sa dobre vyvíjať nebudú. Nebudú sa vyvíjať s cieľom dosiahnuť aspoň trojpercentný deficit, bude to oveľa horšie. Ďalej tu máme na stole zákon o rozpočte verejnej správy na budúci rok, tiež v tomto zákone vidíme nejaké ambície, vidíme, vidíme nejaké, nejaké ciele, nuž a to, čo sme tu počuli, čo tam chýba v týchto opatreniach, v týchto dvoch, o ktorých hovorím, dvoch, dvoch vážnych, vážnych materiáloch, to znamená konsolidácia a štátny rozpočet, chýbajú tam napríklad, ako sme počuli, opatrenia na ekonomický rast. Úplne sa s tým stotožňujeme, chýbajú. Jednoducho chýbajú, nie je tam žiadna ambícia, aby sme podporili ekonomický rast. Ja k tomu dodávam, že, naopak, my ho utlmujeme. Krásny príklad je daň z finančných operácií, skutočne daň z finančných operácií, ja to často spomínam, podnikatelia mi hovoria, nejako to zvládneme, no, nejako, nejako zvládneme tie vyššie výdavky, ale to tak otrávi to prostredie, tak otrávi. Ale keď si zoberiete tú vražednú kombináciu takéhoto nového opatrenia, keď z bánk robíme nový daňový úrad v podstate, keď zaťažíme podnikateľov touto transakčnou daňou a zvýšime im daň z príjmov o 3 percentuálne body, koho sem dotiahneme? Povedzte mi, aké firmy sem dotiahneme? Slovensko má percentá, percentá z priamych zahraničných investícií, keď to porovnávame s okolitými štátmi. Na Slovensku nemáme kapitál na to, aby sme my si sami pomohli vlastnými silami. Ľudia u nás majú v bankových účtoch 50 mld. eur. To je menej, ako je hodnota dlhu, ktorý je 77 mld. eur. To znamená, keby sme dnes chceli, že zobereme, že zobereme peniaze, ktoré sú v bankách, a chceme uhradiť dlh, tak nemáme na to. Bohaté štáty majú niekoľkonásobok, niekoľkonásobok tie štáty západnej Európy, že si môžu dovoliť, preto keď počujem reči o tom, však my máme nízky dlh HDP, ja viem, že ho máme nízky v porovnaní s Talianskom, ale choďte sa pozrieť do Talianska, koľko majú uložených peňazí Taliani na účtoch. Jednoducho keby ten štát v tomto momente zbankrotoval a bolo by treba uhradiť tie dlhy, tak sú tie peniaze. U nás nie sú. Preto my sme odkázaní, nemáme peniaze na zahraničné investície, teda na vlastné investície, preto ich potrebujeme, sme odkázaní. Čo robíme? Namiesto toho, aby sme tie firmy sem lákali na kvalitné prostredie, aby sme ich lákali na to, že budú mať nízke dane, tak ich zaťažíme transakčnou daňou, otravujeme im prostredie, zväzujeme im ruky poplatkami a tak ďalej. Takže nejaké rozvojové ekonomické opatrenia v tom rozpočte nevidíme. Výber daní. My to máme, my sme to mali v tých piatich opatreniach, čo sme predložili aj predsedovi vlády. Zlepšenie výberu DPH. Hovoril to aj kolega Viskupič, klesá nám to, ideme opačným, presne opačným smerom. V rozpočte nevidíme absolútne nič, žiadne opatrenia, žiadnu ambíciu, že by sa zlepšoval výber daní. Adresnosť výdavkov sme počuli. Adresnosť výdavkov je na, adresnosť výdavkov, ja neviem, stále napríklad čakáme na to, akým spôsobom sa bude a ak sa bude poskytovať energetická pomoc. Stále nevieme. My sme interpelovali, teda budeme sa snažiť dotiahnuť ministerku hospodárstva budúci týždeň do výboru, hospodárskeho výboru, aby nám to povedala. Takže žiadna adresnosť výdavkov. Využívanie fondov z Európskej únie, to bola ďalšia požiadavka. V polovici roka sme mali čerpanie z nového programového obdobia 1 %. Akým spôsobom potom chceme tie investície, tie verejné investície, ktoré sú financované z 90 % z európskych fondov, ako to chceme dosiahnuť? A keď ich nemáme, keď nevieme použiť tie eurofondy, čím to nahradíme? Ja by som ešte, už mi čas beží, ale ešte pár slov povedal k samosprávam, lebo táto správa sa venuje aj samosprávam a hovorí mi z duše, pretože samosprávy, hovorí sa o tom, že tie samosprávy sú, nie je vyriešené ich financovanie a v tejto správe sa žiada o to, aby sa urobil aj audit, že podľa čoho pracujú samosprávy a či majú dostatok prostriedkov. Takže za to sa tiež plne staviame, to, čo hovorí rozpočtová rada. Jednoducho treba to doriešiť, nemáme to dotiahnuté. Čo sa týka tých samospráv, tak tu ešte, ešte máme tie konkrétne úlohy, ešte mám dve minúty, ktoré, alebo konkrétne návrhy, ktoré predpokladá rozpočtová rada, a to stanoviť podmienky na poskytovanie návratných prostriedkov zo štátnych finančných aktív pre samosprávy, súhlas. Uskutočniť audit kompetencií obcí a VÚC, súhlas. Každoročne zverejňovať podrobné údaje o overenej výške dlhu samospráv a uložených sankciách, súhlas. A ja len poviem prečo, však samosprávy nás zaujímajú, my by sme mali hovoriť o ďalšej decentralizácii, čo s tými samosprávami robiť, takže musí mať zmapované východisko. Ale poviem na záver jednu vec, že tie samosprávy ony zo zákona nesmú hospodáriť s dlhom, nesmú hospodáriť s nevyrovnaným rozpočtom. Musia mať vyrovnaný rozpočet. Tak si predstavte, že nasledujúce roky budú samosprávy mať vyrovnaný rozpočet, hoci budúci rok dostanú oveľa menšie peniaze ako tento rok, a zároveň štát, ministerstvo financií, štátny rozpočet bude hospodáriť s deficitom okolo 6 mld. eur, každý jeden rok. Vôbec sa to nezmení. A ten dlh štátu, ktorý urobia, tak pôjde z vlaňajších 77 mld. eur na 92 mld. eur v cieľovom roku. To znamená, vláda sa bude veselo ďalej zadlžovať, bude neadresne rozdávať výdavky, bude slabo vyberať svoje zdroje a nám bude dlh rásť. Zapamätajme si to, toto funkčné obdobie dlh štátu bude stále rásť. Takže na záver poviem toľko, že s tým, čo predkladá Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, v KDH súhlasíme, a zároveň apelujeme na všetkých poslancov, keby bola plná snemovňa, aby si uvedomili, že rada je tu na to, aby sledovala zdravie verejných financií a jej odporúčania je ozaj vhodné brať do úvahy. [16:29] Andrej Danko Ďakujem. Dve faktické, pani poslankyňa Luščíková. [16:35] Darina Luščíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega, mám na vás dve veci z vášho príspevku. Jedna ma prekvapila trošku nemilo, a to vaša kritika úradníckej vlády Ľuda Ódora a danie trošku zodpovednosti na túto vládu za minuloročný rozpočet, resp. tento rozpočet z minulého roku. Ja si myslím, že bolo dostatočne korektné od tejto vlády, od úradníckej vlády pripraviť vyrovnaný rozpočet a pripraviť nejaké opatrenia, z ktorých si mohla nasledujúca vláda vybrať, pretože úradnícka vláda netušila o tom, aké bude programové vyhlásenie novej vlády, aké budú priority novej vlády. Tak len toľko k tomu, že myslím, že dostatočné bolo na to pripraviť nejaké opatrenia, z ktorých si mohla vláda vybrať, a nemusel to byť rozpočet, na ktorý v podstate nemala povinnosť. Druhá vec, a to veľmi s vami súhlasím, ide o podnikateľské prostredie, ktoré vyslovene trpí tým, ako sa táto vláda a vládna koalícia stavia k podnikateľskému prostrediu, ako neumožňuje podnikateľom dýchať a rásť, naozaj tuná ekonomický rast najbližšie roky nemôžme zaznamenať, pretože podnikateľov vyslovene dusí a toto naozaj s vami veľmi súhlasím, pretože minuloročným rozpočtom, alebo vyzerá to, že aj týmto rozpočtom si vyslovene budeme prejedať budúcnosť. Ďakujem. [16:35] Andrej Danko Pán poslanec Viskupič. [16:36] Marián Viskupič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Kolega Jozef Hajko, ďakujem pekne za tvoje vystúpenie, ďakujem tiež, tiež sa dotknem aspoň jednej veci, že si sa vlastne dotkol aj tých teda či už národných rozpočtových pravidiel, alebo teda európskych výdavkových limitov, no určite áno, absolútny súhlas, hovoril to koniec-koncov aj pán predseda, hovoril si to aj ty, že tie naše národné pravidlá by, samozrejme, vždy by boli lepšie, vedia byť viac ušité na mieru Slovenska, tie všeobecné európske pravidlá jednoducho nedokážu pokrývať rozdiely 27 krajín Európskej únie, samozrejme. Ale, a to je podľa mňa kľúčové, že ale, vďakabohu, aspoň za tú Európu, vďakabohu, aspoň za tie európske pravidlá, lebo keď sa pozriem na premiéra, na našu vládu, jediné, čo dokáže držať vládu v takých nejakých tých ako-tak rozumných mantineloch, tak je tá Európska únia, tak sú to proste tie európske pravidlá a už keď je tak zle, jak je, no vďakabohu aspoň za tie európske pravidlá, lebo furt je lepšie dodržiavať menej vhodné európske pravidlá a Európa má páky, ako nás proste donútiť ich dodržiavať, ako to, že si tu, bohužiaľ, dlhodobo sa zo slovenských pravidiel robí trhací kalendár a dodržiavajú sa minimálne, ak vôbec. Takže ďakujem. [16:36] Andrej Danko Pán poslanec Hajko. [16:38] Jozef Hajko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pani Luščíková, ďakujem za tú druhú časť, k tej prvej časti vám poviem toľko, že vlastne pán Ódor povedal to, čo som aj v minulosti povedal, pán Tóth, pardon. Ódorova vláda mala zostaviť aj nejaké východiská rozpočtu pre svoju nástupkyňu, ja som o tom stále presvedčený. Čo sa týka tých európskych pravidiel, viete čo, pred dvoma hodinami tu rečnil predseda vlády a hovoril, odpovedal na otázku pána Dostála o tom, o tých, o tej ceste do Číny a hovorí, že ako však my sme suverénny štát, ako na všetky štyri svetové strany tam sú príležitosti, odkiaľ môžu prísť prostriedky, ja som tu hovoril niečo o tých zahraničných investíciách, jednoducho uplácame si tie firmy a neviem, čo všetko sem ešte s tým nosíme, hej? Však uvidíme, však možno si donesieme aj čínsku políciu, ak pôjdeme, pôjdeme po vzore Maďarska. Takže, prosím vás pekne, aký sme to potom suverénny štát, keď sa musíme odvolávať na nejaké európske výdavkové limity, únijné. Však, vďakabohu, Maroš, že hovoríš, že áno, že, vďakabohu, že aspoň že máme tie európske výdavkové limity, európske pravidlá, tak by som povedal, európske pravidlá, fajn, ale tak buďme suverénni. Prečo my si tu, máme tu inštitúciu, ktorá tu na to je, ktorá to stráži, ktorá kvalifikovane vystupuje k týmto veciam, prečo si ju nevážime, máme ju potvrdenú ústavným zákonom a namiesto toho sa budeme dovolávať nejakých pravidiel z Bruselu. Opakujem, nič proti tomu, ale však keď máme možnosť, tak si to ušime, ušime na nás samých. Takže ja to vidím ako iba pragmatický útek, útek od nejakých tvrdších pravidiel utiekať sa k týmto európskym pravidlám. [16:38] Andrej Danko Ďakujem. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť do rozpravy niekto ústne. Uzatváram možnosť prihlásenia. Pán poslanec Dostál. [16:40] Ondrej Dostál – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, k tej debate, ktorá tu teraz prebehla, ja plne súhlasím s tým, že nahradenie našich limitov tými európskymi bolo vedené len snahou zmäkčovať tie podmienky, ale myslím, že to, čo hovoril pán poslanec Viskupič, sa netýkalo iba výdavkových limitov, ale celkového správania sa súčasnej vládnej koalície, že počúva iba vtedy, keď príde nejaká výhrada z Bruselu, ktorá je navyše podobrená tým, že by sme mohli mať zastavené alebo pozastavené eurofondy alebo plán obnovy, a teraz či už ide o rozpočtovú zodpovednosť, alebo ide o novelu Trestného zákona a jej opravy, alebo ide o médiá, alebo ide o neziskové organizácie, jediné, na čo vládna koalícia počúva, je, že by to mohol byť problém z hľadiska Európskej únie, a teda taký vážny problém, že by to mohlo nejako ohroziť čerpanie eurofondov. To nebolo vyslovenie toho, že to je žiaduci stav, to nie je žiaduci stav, my by sme sa mali korektne správať vo všetkých tých menovaných oblastiach bez ohľadu na to, že to od nás vyžaduje Európska únia, jednoducho preto, že je to v záujme Slovenska a jeho občanov, ale taká je, žiaľ, dnes realita. No a teraz k samotnej správe o rozpočtovej zodpovednosti a najmä aj tej rozprave, ktorá tu, ktorá tu prebieha, dovolím si tri stručné poznámky. Prvá. Nie celkom ako mám rád to ťažkanie si, že ako málo je tu teraz poslancov a ako málo je tu teraz koaličných poslancov, lebo to by sa pri drvivej väčšine bodov dalo povedať, čiže toto si ja odpustím. Ale považujem za príznačné, že v rozprave k správe o rozpočtovej zodpovednosti vystúpili iba opoziční poslanci. Predo mnou to boli kolegovia, moji kolegovia z poslaneckého klubu SaS, poslanec z klubu Progresívneho Slovenska a poslanec z klubu Kresťanskodemokratického hnutia. Dokonca spravodajcom pri tejto správe je opozičný poslanec, čo tiež nebýva celkom, celkom zvykom a vyšlo to tak možno náhodou, ale tiež je to, tiež je to príznačné. A pritom to, čo je obsiahnuté v správe o rozpočtovej zodpovednosti, by primárne malo zaujímať vládnu koalíciu, primárne by malo zaujímať poslancov vládnej koalície, lebo im je to určené, oni s tým môžu niečo robiť. Opoziční poslanci, my si tu môžme pekne podiskutovať a stráviť tu dve hodiny tým, že budeme, budeme rozprávať, čo je v správe a ako by to malo byť, ale reálne s tým z pozície opozičných poslancov až tak veľa urobiť nemôžeme. Koaliční poslanci a vládna koalícia by mohla a mala počúvať Radu pre rozpočtovú zodpovednosť a to, čo Rada pre rozpočtovú zodpovednosť hovorí o vývoji verejných financií. Zjavne nemajú tú potrebu, čo je teda pesimistické, pokiaľ ide o súčasnosť a najbližšie tri roky, ak to vydrží tri roky táto vládna koalícia pri tých turbulenciách, ktorými prechádza, ale napĺňa ma to aj istou nádejou smerom do budúcnosti, že aspoň v rámci opozície je téma rozpočtovej zodpovednosti a vývoja verejných financií braná vážne a prostredníctvom poslancov, ktorí sa tej téme venujú, tak sú pripravení o tom, o tom diskutovať a zaoberať sa tým, čo Rada pre rozpočtovú zodpovednosť ako dôležitá inštitúcia hovorí politikom. Druhá poznámka, ktorá pre mňa vyplynula z tej doterajšej rozpravy, týka sa úlohy ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti a aj Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, jednak toho, na koľko politici berú vážne to, čo Rada pre rozpočtovú zodpovednosť hovorí a tam, tam, myslím, že prinajmenšom zo strany opozície je ochota a vôľa brať vážne to, čo hovorí Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, ale aj z hľadiska nastavení ústavného zákona, však to sa vlieklo celým predchádzajúcim volebným obdobím, tie diskusie o tom, že akým spôsobom zmeniť, zmeniť ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti. A práve tuto v rozprave sme narazili a teda aj, aj v tej správe na hodnotenie jedného z dôležitých ustanovení ústavného zákona, ktorý sa týka povinnosti, ako jednej zo sankcií, povinnosti predložiť rozpočet, ktorý je vyrovnaný alebo prebytkový, kde aj správa to hodnotí, že vláda Ódorova to splnila v podstate formálne, len potom naozaj pre mňa vystáva otázka, je to zle nastavené kritérium? Že ak nie sme ho schopní naplniť, a teda formálne bude predložený rozpočet, ktorý potom v parlamente bude zmenený na nepoznanie, tak má zmysel, aby sme mali v ústavnom zákone takúto, takéto kritérium alebo takúto, takúto sankciu a takúto povinnosť, keď vieme, že ju nedokážeme naplniť? Alebo ak je dobre nastavené, tak potom by sme sa mali zamýšľať nad tým, ako by sme boli schopní ho naplniť. Ja si uvedomujem, že to nie je jednoduché, ale tak je to ústavný zákon, no tak by sme sa mali snažiť brať ho vážne a nespoliehať sa na to, že vždycky je nejaká výnimka, v najhoršom prípade sa po roku, po dvoch vymení vláda a zasa bude mať výnimku ďalšie dva roky z tých, z tých sankcií a dokáže ich obísť ako vláda Roberta Fica s tým, že si zvýši platy cez, cez príplatky, hoci, hoci podľa ústavného zákona by ich mala mať zmrazené. Alebo potom ak berieme ústavný zákon vážne, tak by sme mali byť schopní aj uvažovať tým smerom, že áno, akým spôsobom sme schopní dosiahnuť vyrovnaný alebo prebytkový rozpočet, keď to ústavný zákon vyžaduje. A prinajmenšom v dobrých ekonomických časoch by sme, by sa o to vlády mali snažiť. Tretia poznámka, opäť nadviažem, naozaj ak chceme mať zdravé financie, tak to vyžaduje aj určitú odvahu k úsporám a k reformám, lebo tie konsolidačné balíčky, či už ten z minulého roka, alebo ten z tohto roka v skutočnosti buď neboli žiadnou konsolidáciou, iba vybratím viacej peňazí od ľudí, aby mohla vláda viacej rozdávať v tom prvom roku, alebo, áno, konsolidácia v budúcom roku, ktorú nedávno schválil parlament, ale opäť iba vyššie dane, vyššie odvody, vyššie poplatky, minimálne, minimálne úspory na strane štátu, všetko zaplatia tak či tak ľudia, lebo firmy, keď sa im zvýšia, zvýšia dane, tak to nakoniec prenesú na tých konečných spotrebiteľov a obmedzí sa, obmedzí sa rast. A alternatíva, alternatíva sú úspory, ale úspory nejde robiť len tak, že povieme, že vyškrtáme výdavky vo verejnej správe o nejakú mechanickú, mechanickú čiastku, ale je potrebné sa zamyslieť nad tým, že či štát naozaj musí robiť to všetko, čo robí a či, či v niektorých oblastiach, inštitúciách, ministerstvách nie sú nadhodnotené personálne, personálne stavy, či tie sociálne výdavky, ktoré máme, si môže naša krajina dovoliť, či keď vyberieme na jedenásť dôchodkov, tak je primerané, aby sme rozdávali trinásť dôchodkov a pán poslanec Hajko tu spomenul grécku cestu a to, že to možno čaká aj nás. No tak áno, ak krajina dospeje do takého stavu, no tak potom bude prepúšťať aj štátnych zamestnancov, aj bude škrtať, škrtať dôchodky, ale aj keď sa chceme tomu vyhnúť, tak musíme mať odvahu robiť nepopulárne opatrenia, úspory vo verejnej správe, zmenu v sociálnych výdavkoch, škrtanie, adresnosť sociálnych výdavkov, reformy trhu práce, reformy podnikateľského prostredia, privatizáciu a väčšina z tých vecí niekoho zabolí. Ale ak ich nespravíme, tak naozaj hrozí Slovensku grécka cesta a vláda, ktorá bude práve pri moci, ich bude musieť robiť a bude ich musieť robiť ešte drastickejšie. Ďakujem. [16:44] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Na vystúpenie pána poslanca dve faktické. Poslanec Pročko. [16:50] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega, hovoril si o tom, že v rozprave vystupujú len poslanci opozície, aj keď teda sú tu poslanci z koalície. Všetci na mňa pozerajú, výborne. Aj tí, tí, tí z tej koalície (povedané so smiechom). No a dokonca pán minister prestal hovoriť aj tam s kolegom Malatincom, pozerajú na mňa, výborne, chlapci, zaujal som vás. Škoda, že Malatinec nevystúpi, ale ono je to tak, že, Ondrej, ty to veľmi dobre vieš, funguje tento systém, koaličný, jednoducho. Andrej Danko a Peťo Pellegrini, ktorí sú stále šéfovia, darmo si my hovoríme, že Peťo Pellegrini je prezident, tak niečo chcú, skočia za Robertom Ficom, no a Robo im to buď schváli, alebo neschváli. Ale keď im to schváli, tak to je dané a tak to bude. Niekedy naozaj musím pochváliť pána, pána Muňka, sa zapojí do faktických, niekedy, ale to je naozaj málo. No oni, oni sa nezapájajú, oni majú nalinkované, čo majú robiť, ako to majú robiť a to je, to je fakt. My máme možnosť vystúpiť v rozpravách, máme možnosť vystúpiť s faktickými, ale aj tie nám, tie nám rušia, rušia nám naše rozpravy, skracujú naše rozpravy, takže to, že oni nevystupujú, nie je, nie je príčina toho, že majú málo faktov alebo že nerozumejú sa téme, nie. Jednoducho majú príkaz nevystupovať, tak nevystupujú. Majú príkaz hlasovať tak, ako majú hlasovať a hlasujú tak, ako majú príkaz hlasovať. A ty tomu veľmi dobre rozumieš, Ondrej. [16:50] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Viskupič. [16:52] Marián Viskupič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Kolega Ondrej Dostál, ďakujem pekne za tvoje vystúpenie. Začnem úplne od konca. Skutočne problém Slovenska je zásadne rastúce výdavky. Preto jednoducho ten problém treba riešiť presne na strane výdavkov a presne tam treba tú odvahu, čo si hovoril, robiť nepopulárne riešenia, tie výdavky sekať, skutočne toto, toto je cesta, nijak inak to nepôjde. To sa nedá, nedá preplácať tým, že jednoducho ľudia budú platiť stále viac a viac, takto to nefunguje. Zároveň ti ďakujem pekne za dovysvetlenie mojich slov ku európskym pravidlám. Skutočne som nemal na mysli len európske fiškálne pravidlá, ale všetky pravidlá, tak ako ich únia proste má, a teda že dokáže a má tie hlavné finančné páky, presne tak to je, donútiť nás, aby sme jednoducho fungovali v nejakom zmysluplnom rámci európskych demokratických pravidiel. Takže vďakabohu skutočne v tomto prípade za Európsku úniu a za jej schopnosť vymáhať dodržiavanie demokratických pravidiel. A zároveň, áno, spravodajca, no myslím si, že treba byť konštruktívny. Koaličný spravodajca tu dnes nie je, neviem z akýchkoľvek dôvodov, ale veď, samozrejme, proste, keď tá možnosť je, ja tu sedím, tak či tak som chcel vystúpiť, takže v podstate je mi cťou, že môžem robiť spravodajcu, som za to rád, takže len preto to takto je. Ako, áno, ešte jednu vec. Presne si hovoril, že, bohužiaľ, ako sme schopní využívať či už tú grace period, alebo proste ako dokáže si vláda zvýšiť platy aj napriek tomu, že platný je, ústavný zákon to zakazuje, jednoducho, bohužiaľ, to je taká tá slovenská vlastnosť dokázať sa s tými pravidlami "vysporiadať", bodaj by sme takto inovatívni vedeli byť v ekonomike a vôbec teda v inováciách. To by bolo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [16:52] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Dostál. [16:54] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem obom kolegom za reakcie. Pán poslanec Pročko, no áno, je to taký dlhodobý trend, že koaliční poslanci sa vyhýbajú často, často diskusii o veciach, ktoré sú dôležité alebo ktoré za dôležité považujeme my. Ale napríklad v tejto rozprave vystúpil zástupca klubu SaS, zástupca klubu PS, zástupca klubu KDH a okrem tvojej faktickej poznámky, kde si poukázal na to, že koaliční poslanci nevystupujú, tak nevystúpil ani nikto z klubu hnutia SLOVENSKO, tak možno by, možno by tiež bolo dobré, keby, keby tu zaznel aj odborný názor v rozprave zo strany, zo strany hnutia SLOVENSKO, ako vníma rozpočtovú zodpovednosť. Lebo toto bola napríklad jedna, jedna z tém, kde keď sme boli koaliční partneri, tak sme na seba dosť narážali a teraz nemyslím na tie diskusie o tom, ako zmeniť ústavný zákon, ale ako reálne uskutočňovať verejné politiky a čo si táto krajina môže a nemôže, nemôže dovoliť. Pán poslanec Viskupič, ja som teda nemyslel, že sa koalícia zámerne vyhla tomu, aby jej zástupca bol, bol spravodajcom, aj som povedal, že asi je to náhoda, ale mne sa zdá príznačná vzhľadom k tomu, čo som chcel, chcel povedať vzhľadom k tomu, aký má kto záujem o tému rozpočtovej zodpovednosti. A áno, vďakabohu za EÚ, za jej pravidlá, ale aj za ten spoločný trh. Ja som sa tu čudoval pred dvoma hodinami, keď mi premiér Fico odpovedal, že ekonomické príležitosti ide hľadať do Číny a do Vietnamu, lebo že žiadne ekonomické príležitosti nie sú ani v Belgicku, ani nikde inde v západnej Európe. Ako keby Európska únia to, že sme súčasťou spoločného trhu, nebola tá najväčšia ekonomická príležitosť pre Slovensko. Ale tak to sú tie reči a potom druhá vec sú tie pravidlá. [16:54] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce sa ešte vyjadriť pán navrhovateľ? Nech sa páči. [16:57] Ján Tóth – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo. Ja som to len zhrnul tým, že správa sa snaží na viacerých miestach konštatovať, že ten ústavný zákon sa napĺňa len formálne, ako aj správa cituje podľa nálezu Ústavného súdu č. 13/2022 body 158, 159, formálne plnenie ústavného zákona bez toho, aby bol naplnený jeho účel, čo je zlepšovanie dlhodobej udržateľnosti, možno považovať za jeho porušenie. V zásade sa tu diskutovalo ako jednom takom príklade aj ten formálne navrhnutý vyrovnaný rozpočet, kde my sme kritizovali, že bol zjednodušene a analyticky nepodložene pripravený, keďže bol spravený len tak, že sa škrtli len výdavky na úrovni až 11 miliárd eur a vláda samotná skonštatovala, že to ohrozuje fungovanie štátu bez toho, aby sa možno pripravil aspoň trošku realistickejšie zmesou príjmových a výdavkových opatrení. Je pravdou, že zákon nevyžaduje, aby vláda pripravila aj potom alternatívny rozpočet, čo už by bol viac kredibilný, čo sa týka konsolidačného plánu, ten rozpočet je vždy na najbližšie tri roky. Ale vzhľadom na to, že súčasná vláda prebrala vládu až v novembri, kde teda vzniká objektívny časový stres na prípravu rozpočtu, určite by verejnej diskusii aj samotnej vláde mohlo pomôcť, keby vlastne aj takýto alternatívny rozpočet bol pripravený, aj keď toto zákon nevyžaduje. Správa kritizuje, že ten vyrovnaný rozpočet bol spravený veľmi zjednodušene a s tým dôvetkom dokonca, že ohrozuje fungovanie štátu. Na otázku, že či je vôbec rozumné náhle vyrovnať rozpočet v takej situácii, kedy deficit je veľmi vysoký, tak my dlhodobo hovoríme, že nie. A preto sme sa snažili modernizovať ten ústavný zákon, lebo ústavný zákon mal v sebe to, on platí už od roku 2012, viac ako desať rokov, že zároveň budú prijaté výdavkové limity, ktoré nedovolia premrhať dobré časy, a tým pádom sa vytvorí dostatočný vankúš pri dlhu, aby ten dlh dostatočne poklesol v dobrých časoch, že keď príde kríza, čo často znamená v podmienkach Slovenska finančná kríza alebo pandémia, vojna na Ukrajine, že ten dlh kľudne vyskočí o 10 percentuálnych bodov HDP. Čiže aby bol dostatočný vankúš, že ten nárast toho dlhu by neznamenal, že sa prekročia všetky sankčné pásma, tak na to mali byť tie výdavkové limity. Tým, že jedenásť rokov neboli prijaté, tak to spôsobilo, že de facto od prijatia zákona vkuse sme boli, porušovali to najnižšie prvé sankčné pásmo a nevytvoril sa ten dostatočný vankúš, a tým pádom, keď prišla prvá veľká kríza, dlh nám vyletel cez sankčné pásma a bola tu táto veľmi prísna požiadavka na vyrovnaný rozpočet. Čiže z nášho hľadiska by bolo správnejšie, nejsť z roka na rok na vyrovnaný rozpočet, ale mať tam dopredu dané tempo konsolidácie, ktoré ak by bolo splnené, tak by neplatila tá požiadavka náhle vyrovnaného rozpočtu. To bolo v tej novelizácií ústavného zákona, ktorý sa teda snažil modernizovať ho na základe skúseností, boli tam aj iné veci, čistý dlh, nie, nie hrubý dlh. Ale napríklad aj to, že tie dolné sankcie za ten, keď sú, keď sú dvojročné, keď je dvojročná výnimka, tak platia len tie a tie sme v správe hovorili, že nemajú dopad, pretože sú v súčasnosti definované len ako také cvičenie, že vláda pripraví materiál pre parlament, ako konsolidovať a videli sme, boli sme tu svedkami, že v tom materiáli často, často nič nie je. Tak tieto spodné sankčné pásma by sa sprísnili, kde by sa už vyžadovala na základe výdavkových limitov, ktoré by boli takisto v tom ústavnom zákone, by sa vyžadovalo určité tempo konsolidácie. A čím ideme vyššie a vyššie, tak to tempo konsolidácie by sa stupňovalo, ale nebolo by až tak pre ekonomiku destabilizujúce ako náhle vyrovnaný rozpočet. A, samozrejme, ak by sme mali tento mechanizmus, tak potom by sme nemuseli mať ani to, tie dvojročné prázdniny, čo sa týka výnimiek na, na tie vrchné sankčné pásma. Táto novela prešla prvým čítaním, potom sa dlhodobo zasekla, a, bohužiaľ, práve počas úradníckej vlády, úradnícka vláda nedovolila hlasovať v druhom čítaní o tejto novele ústavného zákona a presunula ju do súčasného volebného obdobia. Čiže my apelujeme na to, aby vznikol opätovne, lebo ak si pamätáte, aj vtedy sa vyjadrovali niektoré opozičné strany, že by niečo také podporili. Však nakoniec aj tie národné výdavkové limity, ktoré boli síce len obyčajný zákon, ale de facto prešli ústavnou väčšinou, pretože tam tiež s nimi súhlasili niektoré opozičné, vtedy opozičné strany. Čiže my apelujeme na to, aby sa opätovne vytvoril čo najširší politický konsenzus, ktorý by umožnil pristúpiť k modernizácii tejto dlhovej brzdy, pretože netreba zabúdať, že už v novembri budúceho roku hrozí opätovne zapnutie tejto podmienky, že bude treba náhle vyrovnať rozpočet. Ale bolo by dobré, aby tento ústavný zákon mal čo najvyššiu kredibilitu a neplnil sa len tak formálne, ako tomu sme boli často svedkami doteraz, pretože tá formálnosť plnenia toho zákona de facto v konečnom dôsledku nezlepšuje dlhodobú udržateľnosť. Ďakujem pekne. [16:59] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem navrhovateľovi. Žiada si o záverečné slovo spravodajca? Nie, ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Teraz budeme rokovať o návrhu na voľbu členov Rady Slovenskej televízie a rozhlasu. Návrh je uverejnený ako tlač 456. Prosím povereného člena výboru pre kultúru a médiá, predsedu tohto výboru pána poslanca Romana Michelka, aby návrh uviedol a podal správu o výsledku rokovania výboru. Nech sa páči, máte slovo. (Rokovanie o návrhu na voľbu členov Rady Slovenskej televízie a rozhlasu , tlač 456.) [17:04] Roman Michelko – Vystúpenie v rozprave Ďakujem, pán predsedajúci. Takže, vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi ako určenému spravodajcovi výboru predniesť informáciu výboru pre kultúru a médiá o prerokovaní návrhu na voľbu členov Rady Slovenskej televízie a rozhlasu. Nakoľko materiál máte k dispozícii, ja ho stručne uvediem, podľa § 11 ods. 3 písm. a) až e) zákona 157/2024 o Slovenskej televízii a rozhlase a o zmene niektorých zákonov je potrebné zvoliť jedného odborníka za oblasť televízneho vysielania, jedného odborníka za oblasť rozhlasového vysielania, jedného odborníka za oblasť ekonómie, jedného odborníka za oblasť práva a jedného odborníka za oblasť informačných technológií za členov Rady Slovenskej televízie a rozhlasu. Na základe výzvy výboru pre kultúru a médiá predložili právnické osoby podľa osobitného predpisu pôsobiace v oblasti audiovízie, médií, kultúry, ekonómie, práva, hospodárstva, vedy, vzdelávania, rozvoja a ochrany duchovných hodnôt, ľudských práv a životného prostredia, ochrany zdravia a reprezentujúce alebo zastupujúce záujmy národnostných menšín alebo etnických skupín a iných menšín alebo registrovaných cirkví a náboženských spoločností § 11 ods. 5 zákona o Slovenskej televízií a rozhlase návrhy kandidátov na členov rady. Výbor pre kultúru a médiá posúdil predložené návrhy kandidátov na členov rady a konštatoval, že v súlade s § 11 a § 12 odsek zákona o Slovenskej televízii a rozhlase obsahujú všetky náležitosti. Výbor pre kultúru a médiá vyslovil súhlas s návrhom na voľbu členov Rady Slovenskej televízie a rozhlasu. Návrh na uznesenie Národnej rady ako aj zoznam kandidátov je v prílohe materiálu. Vážený pán predsedajúci, ďakujem, ešte informácia, hlasovanie o členoch rady, bude v stredu 30.10. o 17-tej hodine. Takže ďakujem, pán predsedajúci, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu. [17:04] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem spravodajcovi, otváram rozpravu. Konštatujem, že do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku, za klub Progresívne Slovensko pani poslankyňa Jaurová. Týmto jej odovzdávam slovo. Nech sa páči. [17:07] Zora Jaurová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, toto je teda rozprava k následnej voľbe členov rady nového verejnoprávneho média. My sme tu v prvej polovici tohto roka mali celkom dlhú a napätú debatu o tom zákone, ktorým sa vlastne menil zákon o verejnoprávnych médiách na Slovensku. No ale teda výsledkom tejto dlhej, napätej a dramatickej debaty bolo, bohužiaľ, schválenie veľmi kontroverzného zákona, ktorým Slovenská republika teda založila úplne nové verejnoprávne médiá. My sme už vtedy upozorňovali na mnohé úskalia tejto právnej úpravy, a to najmä v súvislosti s novými kompetenciami Rady STVR a tiež na nedomyslené prechodné ustanovenia tohto nového zákona. Vtedy, keď sme na to upozorňovali, tak kolegovia z koalície sa nám smiali, že maľujeme čerta na stenu, že sa vlastne len snažíme politicky zneužívať nejaké katastrofické scenáre, ktoré nikdy nenastanú. Ale priznám sa, že ja osobne ani v tých najkatastrofickejších víziách by som si nepomyslela, že bude koniec októbra a my sa ešte len začneme rozprávať o voľbe členov Rady STVR. Nenapadlo by ma, že táto nová verejnoprávna inštitúcia, ktorá existuje už od 1. júla tohto roku, bude aj po štyroch mesiacoch stále bez orgánov a bez riaditeľa, a bude ju riadiť poverený štatutár s obmedzenými právomocami, ktorého nikto nekontroluje. Ten fakt, že o voľbe členov Rady STVR začíname rokovať až dnes, je problém najmä preto, že nový zákon veľmi radikálne zmenil právomoci rady, ktorá nielen volí a odvoláva generálneho riaditeľa, ale aj schvaľuje akékoľvek zmluvné vzťahy STVR a schvaľuje aj koncepciu riadenia a rozvoja Slovenskej televízie a rozhlasu a ich programových služieb. Nová rada sa teda stáva veľmi významným exekutívnym orgánom a bez nej táto nová inštitúcia nedokáže plnohodnotne fungovať. No, varovali sme pri tom, keď sa ten zákon schvaľoval v tomto pléne, varovali sme Národnú radu a varovali sme aj vládu, že predkladatelia zákona naozaj hrubým nedomyslením prechodných opatrení a nepremyslene stanovenou účinnosťou vydali verejnoprávne médiá napospas totálnemu chaosu a rozkladu. A, bohužiaľ, nieže všetky tieto varovania sa naplnili, ale deje sa presne to, čo sme predpovedali, akurát to trvá oveľa dlhšie, ako sme si vôbec vedeli predstaviť, a tá nová inštitúcia, ktorá nemá Logo, nemá korporátnu identitu, nemá riaditeľa, nemá ani radu, pričom táto rada má väčšinu právomocí, táto nová inštitúcia sa potáca na pokraji funkčnosti a funguje iba vďaka stovkám profesionálov vo svojich radoch, ktorí ju nechcú nechať padnúť. Ale okej, dnes máme teda pred sebou aspoň zoznam ľudí, ktorí sú kandidátmi na päť miest do Rady STVR. Je to tých päť miest, ktoré v tejto rade volí tento zákonodarný orgán ako doplnok k ďalším štyrom, ktoré v tejto rade obsadzuje ministerstvo kultúry. Toto všetko sú tie nové ustanovenia v zákone a najmä tí nominanti ministerstva kultúry boli jedným z najspornejších bodov novej legislatívy. Tuto pán predseda výboru pre kultúru a médiá pán Michelko sa nám dušoval v rozprave, že keď hovoríme, že to bude problém, tak že maľujeme čerta na stenu a že ministerstvo kultúry by sa vlastne neodvážilo nominovať na tieto miesta nikoho iného ako nejaké nespochybniteľné odborné autority. No my dnes, bohužiaľ, tie mená alebo tých nominantov ministerstva kultúry poznáme a neviem teda, pán Michelko, že či stále trváte na tom pôvodnom tvrdení, ale, bohužiaľ, tí ľudia nie sú ani nespochybniteľné ani odborné a už vôbec nie autority. Čuduj sa svete teda kraľuje tomuto zoznamu meno generálneho tajomníka služobného úradu ministerstva kultúry pána Lukáša Machalu a tento pán je očividne renesančný človek, lebo on si sám napísal ten zákon. Osobitne si doňho ustanovil, že funkcia člena rady je zlučiteľná s funkciou generálneho tajomníka služobného úradu, čo je, samozrejme, jednak elementárny konflikt záujmov a jednak základ proste politického ovplyvňovania verejnoprávnych médií. A potom sa do rady nechal zvoliť nejakou tajomnou komisiou na ministerstve kultúry, ktorá sa skladala z jeho podriadených. Ide o natoľko neuveriteľný proces, že si ho všimla teda už aj Európska komisia a Európska komisárka Jourová, ktorá požiadala ministerstvo o nejaké vysvetlenie tohto veľmi zvláštneho nominačného procesu. A čo im teda ministerstvo odpísalo, netušíme, keďže ako obvykle nám protizákonne odmietajú sprístupniť povinné informácie, ale možno by sme sa to mohli pýtať. Aj vy by ste sa to možno mohli pýtať. No a tí ďalší nominanti ministerstva kultúry do rady majú buď problematickú minulosť, alebo ich nikto nepozná, takže asi vyškrtneme to slovo nespochybniteľné autority, že? Ja to považujem za dôležité spomínať, pretože k týmto štyrom ľuďom my tu máme dovoliť k týmto autoritám ďalších päť ľudí v pléne a my dnes máme pred sebou zoznam viac ako 40 kandidátov, ktorí by túto funkciu chceli vykonávať. Otázka znie, že či sa v takto nastavenom procese vieme zodpovedne rozhodnúť, kto z tých ľudí by to mal byť. Dáva vám ten proces priestor na skúmanie jednotlivých kandidátov a preverenie ich schopností zastávať túto funkciu? Toto je hlavný dôvod, pre ktorý som sa rozhodla vystúpiť v tejto rozprave, pretože by som vás, kolegyne a kolegovia, chcela upozorniť na to, ako zle je nastavený proces výberu členov rady a aké dôsledky táto voľba v Národnej rade môže mať. Ten proces je teda podľa zákona naoko jednoduchý. Prídu nám nominácie, tie preskúma príslušný výbor, ktorým je výbor pre kultúru a médiá, predloží plénu a plénum zvolí. Čo to však znamená v praxi? Ako už spomenul pán poslanec Michelko, tých jednotlivých kandidátov môžu navrhovať rôzne občianske združenia a neziskové organizácie s prakticky akýmkoľvek zameraním svojej činnosti. A my máme dnes pred sebou zoznam kandidátov, veľmi dobre si ho pozrite, lebo pri každom tom mene je aj, že kto nominoval toho kandidáta a máme tam napríklad kandidáta, ktorého nominovalo občianske združenie Cyklo green park, iného nominoval Klub priateľov ľudovej piesne, Spolok Kráľa Svätopluka či dokonca občianske združenie Ľadové Labute, Klub otužilcov Čaňa. Myslím si, že už len z týchto príkladov celkom jasne vyplýva, že celý tento systém nominácií nemá vôbec žiaden zmysel, pretože výbor pre kultúru a médiá nemá vlastne žiadnu kompetenciu skúmať kredibilitu toho nominujúceho subjektu a navyše aj keby mal, tak táto nijako tým pádom ani nezaváži pri voľbe kandidáta v pléne. Ide teda len o čisto formálnu nezmyselnú podmienku, ktorá celý proces komplikuje a robí ho podľa môjho názoru aj mierne nedôstojným. Ak by sa tí kandidáti nominovali sami, bolo by to v podstate to isté, akurát by sme tu nič nepredstierali a nemuseli by si zakladať kadejaké obskúrne občianske združenia, ktoré ich nominujú. A na druhej strane, ak by tých ľudí, lebo niektorých nominovali aj celkom kredibilné organizácie, ale ak by všetkých nominovali tie naozaj kredibilné profesné a odborné organizácie, musel by na našej strane existovať niekto, kto túto skutočnosť nejako vyhodnocuje a nejako s ňou naloží. V celom tomto procese však ale náš výbor pre kultúru a médiá nemá vôbec žiadnu kompetenciu a napríklad sa stal aj taký prípad, že teda po právnych konzultáciách sme nemohli ani len vyradiť životopis kandidátky, ktorá preukázateľne nespĺňala kritériá pre oblasť, za ktorú sa do rady hlási, čiže výbor je vlastne ešte menej ako administrátor celého tohto procesu. A na základe tohto je úplne jasné, že ani výbor, ani plénum Národnej rady nedokáže posudzovať kandidátov a porovnávať ich schopnosť zastávať tú funkciu, na ktorú sa hlásia, pretože zákon neukladá dokonca ani žiadne vypočutie kandidátov, ako to napríklad nariaďuje v prípade Rady pre mediálne služby alebo aj iných podobných orgánov. Tí kandidáti navyše nepredkladajú žiadne projekty, žiadne motivačné listy ani akékoľvek iné dokumenty okrem, okrem životopisu, ktoré by nám umožnili nahliadnuť do ich predstáv a plánov o tom, čo v tej rade chcú robiť, alebo akým spôsobom vidia túto svoju úlohu. Výsledkom je to, že celý tento proces je vlastne výlučne politický, je postavený na zákulisnom lobingu a vlastne odborné kvality kandidátov v ňom hrajú veľmi podružnú rolu. Ešte stále si niekto tu myslí, že týmto procesom sa dokážeme dopracovať k tým nespochybniteľným odborným autoritám? Ja osobne by som chcela vlastne na základe tohto navrhnúť svojim cteným kolegom a kolegyniam v tomto pléne, aby sme v tejto chvíli namiesto voľby členov rady sa radšej pokúsili najprv spoločnými silami zrevidovať túto nešťastnú legislatívu aspoň v tejto technickej časti voľby členov rady v Národnej rade a ona má aj množstvo iných problémov, ale skúsme možno len tuto nejaké technické úpravy urobiť, pretože si hovorím, že ak to vydržalo doteraz, tá voľba, tak ešte jednu schôdzu ona určite vydrží. A skúsme sa možno zamyslieť nad spôsobom predvýberu kandidátov nad lepšími kritériami, nad tým, ako dať právnu váhu nominujúcim subjektom a ich reálnej autorite v sektore, ktorý zastupujú. Inšpirujme sa kľudne napríklad Českou republikou, kde mnohé z toho majú vyriešené. Keď už tento zákonodarný orgán súhlasil s veľmi kontroverznou reformou verejnoprávnych médií, ktorá môže byť v blízkom čase aj predmetom sankcií z Európskej únie, keď sme už nechali generálneho tajomníka služobného úradu ministerstva kultúry ísť si svoju spanilú jazdu a porušovať všetky mysliteľné pravidlá pri vlastnej nominácii sa do rady, pokúsme sa aspoň dosiahnuť to, aby zástupcovia Národnej rady v tejto rade boli zvolení dôstojným spôsobom, ktorý zaručuje ako takú odbornosť a kredit. Skúsme zrevidovať proces tak, aby sme sa aspoň na niektorých kandidátoch vedeli dohodnúť na základe ich odbornosti naprieč koalíciou a opozíciou. Môžete to považovať odo mňa za naivné, ale ja si túto naivitu rada zachovám, pretože stále verím, že mnohí z vás chcú podobne ako ja napríklad vedieť, že vaša práca má zmysel a vidieť čo najlepšie výsledky. Takže myslím si, že máme šancu to ukázať aj pri tejto voľbe členov Rady STVR. Ďakujem. (Potlesk.) [17:14] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Na vaše vystúpenie evidujem päť faktických poznámok. Prvý pán Michelko, nech sa páči, pán poslanec. [17:21] Roman Michelko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. No najprv naozaj chcem povedať sebakriticky, že som nie dobrý prognostik, lebo tiež som si myslel, že v tomto čase plus mínus že bude mať nového riaditeľa. Situácia politika je veľmi kreatívna a nepredvídateľná a v tomto prípade sa to v plnej miere prejavilo. S čím ale mám dosť problém je formulácia totálny chaos a rozklad. Televízia funguje, je tam štatutár. Áno, má obmedzenia do 200-tisíc, ale idú všetky relácie, diskusné relácie, rozhodne pre bežného diváka žiaden kolaps alebo žiaden nejaký prudký pokles kvality sledovanosti nejakých merateľných parametrov nie je. No a paradoxne budem znova súhlasiť, že výber tých, alebo nominácie tých radných alebo kandidátov na radných by určite mali mať nejakým spôsobom iné parametre. Určite v dokonalom svete by bol dobrý hearing alebo vypočutie, ale teda 44 kandidátov, to by naozaj bolo minimálne týždeň a ja som bol pri vypočutí kandidátov na ústavných sudcov a bolo by to naozaj ťažké. Ale možno tá predselekcia by mala nejaký zmysel a dobre, berem to ako pre budúcnosť hodenú rukavicu, ale už naozaj ak hovoríte, že treba čím skôr dokreovať tú radu, tak teraz už nebude na to čas. Nakoniec tie korekčné mechanizmy aj v tom kuloárnom vyberaní ľudí zafungovali a nebude to také, ako to možno na začiatku vyzeralo. Takže konečne verím a dúfam, tridsiateho vyberieme päť radných a bude sfunkčnená rada a bude štandardný riaditeľ s mandátom. [17:21] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Ďalší v poradí pán poslanec Dubéci, nech sa páči. [17:23] Martin Dubéci – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, a teda nielen politika je kreatívna, ale mám pocit, že ešte kreatívnejšie sú výhovorky kolegov z vládnej koalície, ktoré počúvame, či už vo faktických poznámkach, ale nebudem na ne reagovať, ale tak celkovo v tom verejnom priestore, že my si to vlastne na toto všetko povieme, že je to všetko v poriadku, lebo však televízia vysiela. Akože ďakujeme teda, koaliční poslanci, že ste nám nevypli televíziu, že to tam ako niekto stíha platiť faktúry za elektrinu a niekto akože podpíše dovolenky ľuďom, tak to vám teda gratulujem, tak to je naozaj výborné. Že toto je tá obrovská reforma, ktorá sa tu musela spraviť, ktorú hrozne treba pretlačiť, ktorú sme naozaj museli zľava-sprava akože kritizovať, bolo zrejmé, že sú tam problémy. Vy na to poviete, však ale však nič hrozné sa nedeje, však kúrime, svietime a niekam dôjdeme. A máme štvrtý, piaty mesiac bez riadne zvoleného riaditeľa a pán Michelko predseda výboru sa tu nad tým tak pousmeje, že však je to celé také akože super. Tak ja vám naozaj gratulujem teda, páni kolegovia, že toto je to fantastické riadenie tohto štátu, toto tu nám akože ukazujete, ako sa to má riadiť, tak ako veľký potlesk za to, lebo to, to naozaj, podľa mňa to ešte svet nevidel, čo sa tu stvára. Ďakujem pekne. [17:23] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďalšia v poradí pani poslankyňa Kleinert, máte slovo. [17:24] Dana Kleinert – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Ja by som chcela povedať jednu vec a tá sa v podstate tu tiahne celou tou našou debatou o kultúre už celý rok, a to je to, že my aj s pani Jaurovou neustále upozorňujeme na kroky, ktoré chystá buď ministerka, alebo pán Machala, alebo poslanci z koalície vo veciach kultúry a my neustále upozorňujeme na to, že buď je to nesprávne, nereálne, netransparentné, nedá sa to stihnúť, dáta vám nesedia a toto robíme celý rok. A dokonca aj pán Malatinec priznal v rozhovore, myslím, že pre Denník N to bolo, kde hovoril, že ľutuje, že hlasoval, ako hlasoval pri fonde pre umenie. Teraz vy, pán Michelko, ste povedali, že no nie ste dobrý prognostik. Tak ja vám len toto chcem dať do pozornosti, že my vám to tu nehovoríme preto, že chceme byť nejakí vyslovene proti vám alebo proti vám osobne, ale že to, čo predkladáte, jednoducho nie je profesionálne, nie je to správne, nie je to ani v prospech kultúrnej obce a dokonca ani širokej verejnosti a vlastne celkovo to nie je ani veľmi pro slovenské, čo robíte. A toto ako keby je ďalší paradox, tento bod, ktorý tu teraz preberáme. Takže, prosím vás, ja by som len chcela to nasvietiť, že počúvajte nás, my naozaj si nevymýšľame, naozaj vieme, o čom hovoríme, máme podklady, máme dáta, rozmýšľame a rozhodujeme profesionálne, tak naozaj nás počúvajte, lebo robíte iba zle potom aj kultúrnej obci, aj všeobecne verejnosti. Toto ma veľmi mrzí. Ďakujem. [17:24] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Ďalej, pán poslanec Pročko, máte slovo. [17:26] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Pani kolegyňa, ja som sledoval a to v budem k rozprave reagovať, sledoval som rečniteľa pána Michelka počas vášho vystúpenia a to bolo také, ako, moje, ja vás mám na saláme, mne to je jedno, čo si vy tu rozprávate, usmieval sa na vás a naozaj oni to majú na saláme, čo my rozprávame. Tak ako si spravili zákon, ktorý urobil slúžku z verejnoprávnej televízie pre Danka, Pellegriniho a Fica, tak aj rada musí byť slúžkou. Jednoducho tam nemôžu byť ľudia, ktorí budú rozprávať, že veď toto robíte zle, veď toto je politické, veď verejnoprávna televízia by mala byť apolitická. Nesúhlasím s vami s tým, že to naozaj niektorí ľadoví medvedi nemôžu nominovať, no nech si menuje kto chce, keď má na to podmienky a možnosť, nech si menuje, kto chce, koho chce, ale ten výber, tá selekcia by mala byť odborná a ani ten výber a ani tá selekcie nie sú odborné, to sú politické veci. Je to všetko dopredu dohodnuté. Oni už majú nalinkované, veď ste hovorili sama, presne ste povedali, že pán, ktorý tvrdí, že Zem je plochá, si napísal zákon tak a urobil to spôsobom, že on sám bude môcť byť členom rady, on bude rozhodovať, čo je, čo je nonsens, to je niečo neskutočné. Politický nominant bude rozhodovať v nezávislej rade. No a tu v parlamente sa budú voliť ďalší členovia a kto verí tomu, že tu koalícia zvolí nezávislých ľudí, veď raz povedal jeden pán, ktorý sa volá Huliak, že kto uverí Ficovi v ´21, tak si nezaslúži slušne žiť. No tak a žije slušne, dokonca ho bozkáva toho Fica. [17:26] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďalší v poradí pán poslanec Jarjabek, máte slovo. [17:28] Dušan Jarjabek – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pani poslankyňa, to, čo navrhujete, to, čo navrhujete ohľadne pozastavenia celého tohto procesu, sa mi zdá v tejto chvíli trošku nereálne a trošku aj riskantné, povedzme si otvorene, vzhľadom na rozbehnutý proces. A okrem toho, keď chceme vedieť, ako naozaj bude fungovať nová televízia v novom zákone, tak by sme asi mali všetky tieto procesy, ktoré sa začali, dokončiť s tým, že tie vaše úvahy sú absolútne legitímne, ktoré ste pomenovali, len si zase treba úplne poctivo pomenovať, že kde tento príbeh vlastne začal. Tento príbeh ohľadne tejto našej nešťastnej televízie a rozhlasu a ohľadne toho, že čo všetko sa tu udialo za tie roky a teraz mám na mysli koncesionárske poplatky, mám na mysli všetky tie "reformy" a tak ďalej, a tak ďalej. Toto naozaj vyrieši podľa môjho názoru jedna poctivá konferencia o verejnoprávnosti na Slovensku, o verejnoprávnosti inštitúcie tohto typu televízie a rozhlasu alebo rozhlasu a televízie. Ale na to, aby tá konferencia mohla byť a mohla existovať a mohla prebehnúť, potrebujete asi funkčné vedenie televízie a rozhlasu zo zákona, aby vám mohlo nejakým spôsobom oponovať, aby mohlo aj regulovať to, čo tam na tej konferencii zaznie, prosto aby to boli aj ľudia práce a nielen ľudia teórie, alebo teda poslanci v zmysle tých všetkých úvah a legislatívy, o ktorej práve teraz hovoríme. Čiže hovorím ešte raz, jedna poctivá konferencia o verejnoprávnosti, ale aj s novým vedením RTVS, teda STVR, pardon. [17:29] Tibor Gašpar Ďakujem, reagovať bude ešte pani poslankyňa Jaurová, nech sa páči. [17:29] Zora Jaurová Ďakujem, pán predsedajúci, a ďakujem teda aj kolegom za pripomienky. Ja vlastne, teraz je to tak rok, čo sedím v tomto parlamente ako opozičná poslankyňa a ja vlastne teraz začínam zisťovať, že v čom je to skutočné utrpenie byť v opozícii, lebo vlastne strašne frustrujúce stále hovoriť, že ja som vám to vravela. A nečakala som, že tie moje predpovede, lebo ja som zjavne asi dobrý prognostik na rozdiel od pána Michelka, že sa budú tak rýchlo a tak presne vypĺňať a úprimne vám hovorím, kolegovia, že toto je na mojej práci najfrustrujúcejšie. Nie to, že nepresadím nejaké svoje predstavy o tom ako má Slovensko vyzerať, ale to, že vlastne vám hovorím jednoduché dôsledky toho, čo prijmete a ono sa to potom stane a vy ako keby myknete plecami. To ma naozaj frustruje a s tým sa budem musieť ešte nejakým spôsobom vysporadúvať, ak sa to vôbec dá, lebo to, čo ja tu počúvam, je, že vy všetci viete, že ten proces je zlý a ešte stále sa dá s ním niečo robiť, nehovorím, že veľa, ale dá, dá sa urobiť protiváha k pánovi Machalovi, ktorého zjavne nevie zastaviť nikto, ani pán premiér. Ale vy hovoríte, choďme týmto zlým procesom, urobme to takto a potom niekedy v budúcnosti to možno zmeníme. Len viete, kedy bude tá budúcnosť? Za šesť rokov, lebo vy ste tam tých ľudí navrhli navoliť na šesť rokov. To znamená, že potom o šesť rokov budeme tu s pánom Jarjabkom zase tak vzdychať, že joj, kde sú tie korene toho, že to teraz je zlé. Tak tu sú tie korene, takže ešte teraz urobme, čo sa urobiť dá. Ďakujem. [17:29] Tibor Gašpar Ďakujem. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce sa k rozprave vyjadriť spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. V rokovaní pokračujeme v prerušenej rozprave v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení, tlač 400. Prosím pána ministra školstva, výskumu, vývoja a mládeže pána Druckera, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov a spoločného spravodajcu z výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch pána poslanca Janasa, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov. Ďalším v poradí z písomne prihlásených rečníkov do rozpravy je pán poslanec Ledecký, je tu prítomný, ktorému odovzdávam slovo. Pripraví sa pán poslanec Vašečka. Nech sa páči. (Pokračovanie rokovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 400.) [17:33] Vladimír Ledecký – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, ja som možno tuná jediný pamätník, keď som bol súčasťou toho, že kompetencie sa presúvali na samosprávu, teraz to ide naspäť, a preto si a už som bol niekoľko rokov starosta, keď sa to dialo, tak preto si dobre pamätám na to obdobie a dneska, keď to mám hodnotiť, že sa to presúva naspäť, tak treba si povedať, s akými očakávaniami sme tie kompetencie presúvali na obec a čo sa zlepšilo, alebo čo sa zhoršilo tým, že sa tie kompetencie presúvali na obec. No ja z vlastnej skúsenosti viem, že som prebral škôlku, ktorá mala dve triedy, nič iné tam nebolo a v každej jednej triede bolo lokálne vykurovanie a teraz tá škôlka má kapacitu 100 detí, je komplet zmodernizovaná, je tam všetko, čo má byť. Kapacita je tak vypočítaná, že deti od 2 rokov berieme do materskej škôlky. Takže keď niekto tvrdí, že samospráva z kapitoly školstva brala tie peniaze a presúvala niekde inde, tak určite, určite to nie je pravda, lebo všade na okolí poznám školy, ktoré úplne vyzerali inak, naozaj tí starostovia v nejakom tom stave tie školy prebrali, v nejakom v tom inom stave školy sú, nehovoriac o tom, že vtedy sa práve zmenilo, že voľbu riaditeľa zabezpečuje samospráva. Aj v tomto si myslím, že sa navolili kompetentní riaditelia, a tým, že tá samospráva mala čo do toho povedať, tak celé to nejakým spôsobom fungovalo. Keby to bolo na mne, aby som sa vyjadril k tomu, či schváliť ten presun kompetencií naspäť na štát alebo nie, tak poviem vám, že neviem sa celkom rozhodnúť a osobne si myslím, že to vôbec nie je podstatná vec, lebo rodičia si to vôbec nevšimnú a na deti to nemá žiadny vplyv. Samospráva a štát si to určite všimnú, lebo tie toky peňazí budú troška inak, ale nie je to až také, až také dôležité. Zachytil som, ako pán minister minule hovoril, že nabuptnáva, alebo narastá nám počet žiakov na špeciálnych školách, no tak, pardon, nie na špeciálnych školách, ale na základných umeleckých školách a tak ja si myslím, pán minister, že to je automaticky, lebo sa zmenilo financovanie centier voľného času tak, že tie obce a mestá dostanú tie peniaze bez toho, aby museli to centrum prevádzkovať. Tak prirodzene všetky obce alebo väčšina obcí a miest obmedzili to fungovanie centra alebo zrušili, lebo však tie peniaze v tých podielových daniach dostanú a je veľa činností, ktoré sa dajú presunúť pod základnú umeleckú školu a tí žiaci normálne funguje v systéme základných umeleckých škôl. Ja si stále spomínam, ako ma raz navštívili pracovníci Svetovej banky, ktorí robili pre našu vládu a prišli sa porozprávať o tom, ako funguje diagnostikovanie žiakov u nás v regióne a nestíhali si zapisovať, keď som im vysvetlil, že ako môžu byť správne diagnostikovaní žiaci, keď riaditeľka alebo zástupkyňa riaditeľky špeciálnej školy zároveň diagnostikuje tých žiakov a ona sa vlastne rozhoduje, že či tých žiakov umiestni do tej špeciálnej školy a tí ekológovia budú mať prácu, alebo ich pošle do normálnej školy, a tí ekológovia tú prácu nebudú mať, tak rozhodovala sa, ako rozhodovala. Čiže tí experti zo Svetovej banky boli prekvapení z našich slovenských špecifík a ja si myslím, že pri probléme základných škôl, materských škôl a celej tej problematiky naozaj treba vyjsť do tých regiónov a porozprávať sa s kompetentnými ľuďmi vždycky a stále. Ale moje vystúpenie nemá byť o tom, že čo v tom zákone je, ale moje vystúpenie má byť o tom, čo v tom zákone nie je. A rád by som v prvom rade povedal, že v tom zákone v podstate vôbec sa nič nerozpráva o reedukačných centrách, ako povedala jedna moja kolegyňa Tina Gažovičová, že pred pár mesiacmi generálny prokurátor vydal správu, dokonca žiadal, aby k tomu bolo zasadnutie v parlamente, lebo tvrdil podľa jeho pohľadu, že tie zistenia, ktoré boli, sú veľmi závažné a keďže u nás bolo, u nás v dedine bolo reedukačné centrum a dlhé roky som s ním žil, tak môžem povedať, že len 10 % z toho, čo vyjde na povrch, tých 90 % je tam skrytých, to znamená, že naozaj v tých reedukačných domoch máme obrovský problém a mali by sme sa tomu venovať. Jedná sa síce o 380 detí, ale viete, to nie sú hrušky alebo jablká, že kilo hore-dole, to sú ľudia a buď z nich ľudia vyrastú, z ktorých bude mať táto spoločnosť osoh alebo naopak, takže každý jeden zachránený človek je dôležitý a navyše tí, čo sa hlbšie tomu venujeme, vieme, že každý jeden žiak, ktorý je určený, alebo je v tom reedukačnom domove, každý jeden mal v rodine taký patologický jav, že naozaj za to nemôžu tie deti, ale za to môžu tie rodiny. A tie rodiny nieže nie sú schopné tie deti vychovávať a ochrániť, ale, naopak, im vyslovene škodia. To znamená, je na nás, na našej spoločnosti, aby sme tieto deti ochraňovali a aby sa im nestalo ešte niečo horšie, ako v tých rodinách zažili. A preto každý jeden mesiac, ktorý sa tomu problému nebudeme venovať, si myslím, že je stratený a kto iný sa má tých detí zastať, keď nie cudzí ľudia a práve v opozíciách, ktoré sa majú tomu venovať. Ďalšiu vec, ktorú vnímam a ktorú vnímam veľmi problematickú, je dvojzmenná prevádzka. Ja vám, pán minister, tu nebudem hovoriť o tom, že koľko žiakov, koľko tisíc žiakov je v dvojzmennej prevádzke, lebo naozaj to asi viete lepšie, ale tá dvojzmenná prevádzka určite nedosahuje takú kvalitu ako jednozmenná prevádzka, a preto si myslím, že treba robiť naozaj všetko pre to, aby sme vybudovali dostatok priestorov, aby tá dvojzmenná prevádzka bola v minimálnom režime a najlepšie v žiadnom režime. Nemáme dostatok priestorov ani na fungovanie školských klubov a práve v tých školách, kde to najviac potrebujú, kde je ten nárast žiakov najväčší. A takisto jedálne, ešte stále sa vydáva suchá strava spravidla v školách, kde sú Rómovia alebo Rómovia z vylúčených rómskych osád, lebo na ten nárast žiakov, tam neboli pripravení a nehovoriac o tom, že rovnako nám chýbajú materské škôlky, a práve zase tam v tých lokalitách, kde to najviac potrebujeme, kde ten nárast žiakov bol veľmi vysoký. A keď to skombinujeme, že tí žiaci chodia na dvojzmennú prevádzku, majú suchú stravu a navyše nemajú školské kluby, nemajú telocvične a nemôžu chodiť do tých predškolských zariadení, tak nám z toho vychádza, že my tým deťom nijakým spôsobom nepomáhame v tej integrácii. A viete, čo je najhoršie? Najhoršie je, že teraz počúvam od ministra sociálnych vecí, ako ide brať sociálne dávky, ktoré vychádzajú na jedného človeka 1,80 euro na deň, keď má zdravé ruky a nepôjde na aktivačnú prácu do inej obce pracovať, spravidla zberať smeti alebo odpadky, a teraz si predstavte, že on má, tá žena, lebo každý je evidovaný na úrade práce, lebo inak by musel platiť odvody, a teraz si predstavte tú ženu, ktorá má mnohopočetnú rodinu, manžel kdesi robí, ona je evidovaná na úrade práce, a teraz deti chodia na dvojzmennú prevádzku, majú suchú stravu, menšie deti nemajú kde chodiť do škôlky, nechodia do škôlky, čo si tá žena má počať. Ako môže ona prijať tú aktivačnú činnosť v inej obci, aby vypadla z domu na pol dňa, alebo sa pýtam, čo tie deti medzitým budú robiť? Aká bude starostlivosť? Čo tá naša spoločnosť tým dokáže? Ako tomu pomôžeme? Takže naozaj treba ísť do tých regiónov, pozrieť sa na tie konkrétne prípady a niekedy zvážiť, či to rozhodnutie od stola na prvú je naozaj také úžasné a povedať, kto má zdravé ruky a zdravé nohy, bude pracovať. Nie vždy, nie vždy je to tak. A poslednú vec, ktorej by som sa chcel dotknúť, to je to, čo je v tom zákone, a to je národnostná škola. Ja si myslím, že to je nápad, ktorý nám segregáciu nijako nevyrieši a naozaj keď chceme, aby tie deti sa kdesi posunuli a posunuli sa tým správnym smerom, tak ja si osobne myslím, že funguje celodenné vzdelávanie, celodenné vzdelávanie je cesta z tohto kruhu. To znamená, že musíme im zabezpečiť, aby chodili do materských škôl. Musíme im zabezpečiť, aby chodili do školy, musíme im zabezpečiť, aby chodili a vytvoriť podmienky, aby chodili do toho klubu detí, podľa možnosti do tej základnej umeleckej školy a na krúžky a tak ďalej. A keď to vieme zabezpečiť a udržíme tie deti v tej škole viac ako tých povinných štyri hodiny, ktoré ich to tam nebaví alebo päť hodín vyučujúcich, ktoré ich to tam nebaví, tak vtedy vieme z tých detí niečo vykresať. A to sú moje skúsenosti, ktoré podľa mňa veľmi fungujú, len to nesmieme robiť formálne, ale musíme to robiť so zanietením reálne a musíme motivovať všetkých aktérov od starostu, cez učiteľov, riaditeľov a všetkých aktérov k tomu, aby to nejak tak fungovalo a vtedy si myslím, že nejaké výsledky sa dosiahnu. Ďakujem pekne. [17:33] Zora Jaurová – Vystúpenie s faktickou poznámkou (Prosím, vymazať rámček.) [17:44] Vladimír Ledecký – Vystúpenie v rozprave vymazať [17:44] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Ďalší v poradí písomne prihlásený pán poslanec Vašečka. Máte slovo. [17:44] Richard Vašečka – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, pán minister, pán spravodajca, o mnohých tých veciach sme už hovorili na výbore aj opakovane, mali sme prerušenú rozpravu, takže nebudem mať ambíciu to tu nejak naťahovať. Navyše mám z viacerých strán avízo, že niektoré tie veci, o ktorých sme hovorili, ešte budú možno menené cez nejaké pozmeňováky, nemyslím tie odo mňa, takže uvidíme. Za seba chcem povedať, že som vďačný za tú spoluprácu aj v rámci výboru, aj s pánom ministrom, mnohé dobré veci tam sú a mnohé aj sme ešte dotiahli a chcem byť aj v tejto rozprave korektný. Nemyslím si, že politika by sa mala robiť nejakým osobných spôsobom, že do niekoho nejak skákať, útočiť len kvôli tomu, že nie vo všetkom súhlasíme, alebo v niečom nesúhlasíme. Chcem povedať aj s takýmto nastavením, že ak prídu nejaké pozmeňujúce návrhy z koalície, ktoré budú mať šancu prejsť, tak ja veľmi rád s tými svojimi pozmeňovákmi ustúpim a môžem ich stiahnuť. Ale v tejto chvíli nevieme, či budú, nevieme, ako to bude, takže ich predložím. Mám ich tri a potom ich teda na záver prečítam. Asi tá najpodstatnejšia vec, ktorá hovorí aj o celej tej filozofii, na ktorej sa vlastne akoby sporíme, alebo v čom chceme meniť tie veci, je filozofia, že kto je prioritný pri výchove a vzdelávaní detí. A niektoré krajiny nemajú napríklad zadefinovanú povinnú školskú dochádzku, ale povinné vzdelávanie a je to preto, lebo, samozrejme, vzdelávanie je kľúčom k tomu, aby ľudia mohli žiť lepšie, kvalitnejšie, väčšinou je to aj v krajinách mimo Európskej únie, že rozdiel medzi tými chudobnými alebo teda úplne až biednymi a takými tými, čo ako tak žijú alebo žijú dobre, tak je práve v tom vzdelaní. Takže je to dôležitá vec bezpochyby. Na druhej strane inštitúcia, ktorú možno by som nenazval ani inštitúciou, ale proste organizmus, ktorý funguje celé dejiny ľudstva a predpokladám, že aj bude fungovať, je rodina, teda rodina, ktorá prirodzene je tvorená otcom, matkou, deťmi a vlastne tam vychádza aj tá základná výchova, to základné vzdelávanie zvlášť v tom najmladšom veku. A potom postupne sa k tomu pridáva, pridávajú školské inštitúcie alebo ďalšie vplyvy, materská škola, základná, stredná a tak ďalej. Ja som presvedčený, aj my v Kresťanskej únii sme presvedčení a verím, že aj mnohí ďalší poslanci a ľudia na Slovensku, že tou primárnou inštitúciou je rodina. A tak ako som to povedal možno tak trocha tvrdšie, aj to chcem zopakovať, lebo to tak som o tom presvedčený, je, že to nie je tak, že štát a škola niečo dovoľujú rodičom. Rodičia niečo, čo sa týka ich detí, dovoľujú škole alebo štátu. Aj podľa ústavy, aj podľa zdravého rozumu štát má právo zasiahnuť a niekedy aj povinnosť zasiahnuť, keď je nejaká patologická situácia v rodine a o tom musí rozhodnúť súd, lebo je to tak vážna vec. Dokonca veď vieme aj v rôznych proste komunitách alebo situáciách sociálnych, keď nejaká rodina zlyháva, tak do poslednej chvíle sa snaží, aby to dieťa zostalo vo vlastnej rodine, pokiaľ je to možné, pokiaľ je to možné. Nejaké problémy? (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Gašpar Tibor, podpredseda NR SR Pokračujte, pán poslanec. Vašečka, Richard, poslanec NR SR Ďakujem pekne. Snažíme sa, aby to dieťa podľa možnosti vyrastalo vo vlastnej rodine so svojimi rodičmi a o to viac ak teda takéto, takáto situácia nie je, tak prednostne je tá rodina, ktorá poskytuje tú výchovu a vzdelávanie. To sa týka aj tých pozmeňujúcich návrhov, aj tých výhrad voči zákonu. Aj na výbore boli teraz, myslím, že to bolo, keď sme mali vo štvrtok výbor, v utorok, to je jedno, minulý týždeň, tak tam boli zástupcovia rodičov, ktorí hovorili napríklad, že viete, a to sú ľudia, ktorí sú pracovití, zodpovední, majú viac detí a hovoria, že pre nás toto je kľúčové. Ja tu mám aj maily, nebudem ich celé čítať, jednak preto, že sú pomerne dosť také dosť, dosť by som povedal, že nazvem to, asertívne a nechcem tu vnášať takúto náladu, ale odvolávajú sa napríklad na petíciu, ktorú podpísalo 16-tisíc rodičov. Sú to ľudia, ktorí sú právne vzdelaní a zameriavajú sa práve na tieto oblasti rodiny, výchovy, čiže nie nejakí iba krikľúni alebo diletanti. A oni majú naozaj výhrady voči niektorým tým veciam v znení zákona. Ja by som teda pristúpil k odôvodneniu tých návrhov, lebo to je teraz zmysel pri druhom čítaní. Ten prvý z ich je vypracovaný v spolupráci s kolegom Vetrákom, ktorý bol poslancom v minulom volebnom období a ktorý pracuje v samospráve a je to vec, ktorá je veľmi jednoduchá a týka sa vlastne financovania transferov medzi štátom a samosprávou. A ja budem čítať teda ten návrh nakoniec, ale teraz to odôvodnenie, pretože je také právne, tak ho prečítam radšej. Ustanovenie § 9aa ods. 8 zákona sa spresňuje z dôvodu, aby bolo jednoznačné, že v prípade, ak nedôjde k uzavretiu zmluvy podľa § 9aa zákona medzi zriaďovateľom podľa § 6 ods. 12 písm. b) zákona alebo zriaďovateľom podľa § 9 ods. 12 písm. b) zákona na jednej strane (napr. cirkevná alebo súkromná škola alebo školské zariadenie) a obcou (mestom) alebo samosprávnym krajom na strane druhej, poskytne obec alebo samosprávny kraj zriaďovateľovi finančné prostriedky poukázané štátom podľa osobitného zákona v plnej výške. My vlastne v tom zákone dopĺňame práve tieto slová exaktne zodpovedajúce plnej výške finančných prostriedkov poukázaných podľa osobitného predpisu a tak ďalej. To prečítam potom. Takýto bol aj úmysel zákonodarcu v roku 2021 v podobe zákona č. 507/2021, týkal sa zmluvy medzi obcou alebo samosprávnym krajom a cirkevnými a súkromnými zriaďovateľmi ako aj v roku 2023 v podobe zákona č. 182/2023, to sa týkalo zmluvy medzi Bratislavou a jej mestskými časťami ako zriaďovateľmi. Tento návrh zákona alebo len také precizovanie vlastne reaguje práve na aplikačnú prax konkrétne v Bratislave. V praxi sa pri uplatňovaní zákona vyskytli prípady, keď výška sumy podľa § 9aa ods. 8 zákona bola spochybnená do tej miery, či má ísť skutočne o sumu v plnej výške finančných prostriedkov poskytnutých štátom samospráve (v Bratislave a Košiciach mestu), ktorá má byť následne poskytnutá zriaďovateľom pri absencii tej spomínanej zmluvy. Túto výkladovú nejasnosť je preto potrebné odstrániť spresnením toho ustanovenia. Čiže to je taká, by som povedal, technická vec, týka sa financií. Boli tam aj nejaké súdne spory, ktoré sa riešili niekde na prokuratúre, preto, aby táto pochybnosť nebola, tak navrhujeme, aby sa to vložilo. Vzhľadom na to, že nebudeme hlasovať dnes ani zajtra, tak možno ak by bola ochota sa na to pozrieť z pozície ministerstva, tak budem rád. Je to vec, ktorú som dostal nedávno, takže takto ju predkladám. Ďalšie veci, aby som nezabudol, poprosím pána spravodajcu, že žiadam, aby sa bod 30 a potom body 35 a 36 vyňali na samostatné hlasovanie. Čiže samostatne bod 30 a potom tie dva body 35 a 36 samostatne na hlasovanie, súvisí to s tými nasledujúcimi pozmeňujúcimi návrhmi. Pri tom bode 30 sa zastavím, to sa týka tej, toho princípu politickej, ideologickej a náboženskej neutrality. A my sme si to už aj s pánom ministrom vysvetlili, ja tu nevidím a ani necítim žiadnu nejakú podozrievavosť alebo zlý úmysel. Ja si skôr myslím, že tá vec smerom do budúcnosti môže byť nejakým spôsobom využívaná, tak to poviem, využívaná na niektoré tvrdenia. K tomu len taký krátky komentár, mám tiež informácie, že na tom sa pracuje aj v rámci koalície. Ale chcem povedať jednu vec, takú filozofickú, že ja osobne by som uprednostňoval všeobecne pohľad zo stránky náboženskej slobody než náboženskej neutrality. Človek je náboženská bytosť, samozrejme, človek môže byť bez vyznania, to je pochopiteľné, ale vo všeobecnosti sme náboženské bytosti a nekonáme nábožensky neutrálne, aj keď výchova môže byť nábožensky neutrálna, štát podľa ústavy, Slovenská republika sa neviaže na žiadnu ideológiu, náboženstvo, to je v poriadku. Ale výchova v praxi nie je nábožensky neutrálna a, samozrejme, je to úplne špecifické ešte v situácii napríklad cirkevných škôl zriadených rôznymi registrovanými cirkvami na Slovensku. Takže tam ten bod vynímam preto, lebo ja navrhujem, aby sme tu tento bod spoločnej správy, ktorý potom na základe neskoršieho pozmeňováku vkladá tieto princípy aj náboženskej neutrality do zákona. Ja budem hlasovať proti, aby to tam teda bolo, proti tomu, aby to tam bolo, a teda proti bodu 30 spoločnej správy. Ďalší pozmeňujúci návrh je tiež veľmi jednoduchý, tiež sa tam len vypúšťa jeden bod, tiež to potom prečítam. Bod 23, ktorý sa týka vydávania dokumentov, vysvedčení napríklad, tiež sme mali o tom už diskusiu s pánom ministrom, nejdem ho znova obviňovať z nejakých nekalých úmyslov. S ľuďmi, s ktorými to konzultujem, sú presvedčení, že je to posledná stopa, ak sa mení niečo v živote človeka, napríklad aj teda pohlavie, čo je, samozrejme, veľmi ojedinelá vec, ale je to posledná stopa, kde je to zaznačené a budúci zamestnávateľ, prípadne aj štát má právo mať k tomu prístup. Opakujem, nejde o verejnú informáciu, že teraz niekto tým bude niekde mávať, ale o to, aby sa takéto veci nemenili. Poviem príklad, aj keď opakujem znova, nepredpokladám, že je to 50 % prípadov, sú tie prípady ojedinelé, že niekto, kto maturoval a v tom čase teda sa hlásil k pohlaviu napríklad ženskému, tak potom príde po zmene pohlavia, to vôbec neriešim, ako k tomu prišlo, to je samostatná vec, irelevantná v tomto prípade, ale príde a bude žiadať dokumenty, ktoré budú potvrdzovať, že teda má dokumenty pod menom mužským a teda aj pod rodom mužským. Samozrejme, z rôznych dôvodov, ktoré sú tu aj uvedené a prečítam ich, to môže byť nežiadúce. Takže čítam odôvodnenie, tiež ho radšej prečítam: Predkladaná právna úprava nie je žiadúca z pohľadu štátu ako i niektorých ďalších subjektov (ako napríklad fakulty telesnej výchovy a športu, armáda či kňazské semináre), ktoré potrebujú poznať reálne biologické pohlavie svojich členov či uchádzačov, pričom predkladaná právna úprava takéto potvrdenie reálneho biologického pohlavia znemožní. Pri vydávaní základoškolských a stredoškolských vysvedčení je poznanie skutočného pohlavia človeka dôležité pri prijímaní a štúdiu na vysokej škole. Kňazské semináre sú vyhradené zas len pre mužov. Fakulty telesnej výchovy a športu majú odlišné výkonnostné kritériá pre mužov a ženy, pretože biologické schopnosti mužov a žien sú odlišné. Zatajením skutočného pohlavia môže dôjsť k znevýhodneniu biologických žien, pretože budú na ne kladené nároky ako na mužov alebo, naopak, zatajenie mužského pohlavia bude nespravodlivé voči ženským uchádzačkám o štúdium na takejto škole, pretože budú znevýhodnené oproti biologickému mužovi. To je odôvodnenie ďalšieho pozmeňujúceho návrhu. A posledný pozmeňujúci návrh, ktorý podávam spolu s kolegom Jánom Horeckým, mimochodom, kvitujem túto spoluprácu s KDH aj na výbore, aj tu v tom, že sme našli nejaký spoločný prístup. Tie naše dva pozmeňujúce návrhy, ktoré sme podávali spolu, jeden z nich už predniesol pán poslanec Horecký ráno a má len veľmi mierne odlišný spôsob vyjadrovania súhlasu alebo nesúhlasu. A tento teda z môjho pohľadu ide o informovaný súhlas rodičov s výchovou a vzdelávaním v oblasti sexuálneho správania. Tu chcem podotknúť, že je dôležité to sexuálne správanie, to znamená, neriešime biológiu ako vedu. To znamená, že sa deti učia o ľudskom tele, o rozmnožovacej sústave, s týmto absolútne nikto nemá problémy, v živote som o tom nepočul. Ale sú rôzne aktivity, ktoré sa uskutočňujú v školách a máme iks príkladov, aj keď sme predkladali zákon, tak sme tam uvádzali tieto príklady a oni sa dejú ďalšie. My hovoríme jednu vec, rodičia majú o takýchto veciach vedieť. Prvá vec, vedieť prečo, aby mohli komunikovať so školou, so svojimi deťmi. Veľakrát hovoríme, že škola prináša pridanú hodnotu práve pre rodiny, v ktorých tieto veci sa nepreberajú alebo nedostatočne sa preberajú s deťmi. To je pravda, to je pravda, a práve toto je dobrý podnet, že ten rodič má informáciu, že o takom niečom v škole hovorili. Môže si vyžiadať materiály, o ktorých, z ktorých teda mali nejakú tú prednášku alebo aj vyučovaciu hodinu a môže to byť dobrá pomôcka pre neho, aby sa aj on naštartoval a inšpiroval, ako môže hovoriť so svojimi deťmi o týchto veciach. Čiže v žiadnom prípade nejde o to, že by sme chceli niečo tajiť, znemožňovať, vôbec nie, práve naopak, aby sa tieto veci dostali do obehu. Ale dejú sa veci, pretože povedzme si takto, že ak sa rozprávame o tom, že sú patologické javy v rodinách, tak sú patologické javy aj v školách. Tam neučia len samí bezchybní a absolútne dokonalí ľudia, ktorí nemajú žiadne svoje nejaké problémy. Tiež aj tam sa vyskytnú a je to úplne normálne, nie je to nič zlého, vyskytnú niektoré veci, ktoré je dobre, keď rodičia majú nejakým spôsobom pod kontrolou. Preto hovoríme, že v prípade, nech sa deje sexuálna výchova a vzdelávanie z akéhokoľvek dôvodu, či je to v štátnom školskom vzdelávacom programe, alebo či je to podľa nejakých inovácií, alebo je to nejaká aktivita mimo školského procesu, nech rodičia o tom vedia a nech majú možnosť vyjadriť svoj súhlas alebo nesúhlas. Niektorí podozrievajú primárne rodičov, čo pokladám za také zvláštne, že budú chcieť zatajovať tieto veci pred deťmi a budú vyjadrovať nesúhlas, aby sa o tom neučili. No ja osobne si myslím, že ak toto nejaký rodič opakovane urobí pri nejakej normálnej aktivite, tak na seba upozorní triedneho učiteľa alebo ďalších ľudí v okolí toho dieťaťa, že tam môže byť niečo v neporiadku a v tom prípade môže naozaj prísť k preskúmaniu tej rodinnej situácie. A som absolútne presvedčený, že práve rodičia privítajú takúto možnosť, pokiaľ tu bude niečo, čo je normálne, zdravé, bezproblémové. Otázka je, akým spôsobom potom ten súhlas majú teda vyjadriť. Jednoznačne o výchove detí majú rozhodovať rodičia, nie nejaké ideológie a škola je významný faktor v spolupráci s rodičmi pri výchove, tento návrh o žiadosť informovaného súhlasu s výchovou je zameraný na dobrú komunikáciu medzi rodičmi a školou, ale aj medzi rodičmi a ich vlastnými deťmi. Pomôžme tak rodičom, aby o tom mohli vedieť a mohli sa do toho zaangažovať. Ja by som pristúpil ešte k odôvodneniu tohto posledného návrhu a potom ich budem čítať, takže tento návrh informovaného súhlasu. Cieľom navrhovanej úpravy je posilniť komunikáciu a spoluprácu medzi rodičmi a školou. Nový § 15b upravuje výchovu a vzdelávanie v oblasti sexuálneho správania. Ustanovuje sa osobitná povinnosť školy poskytnúť rodičovi informácie o výchove a vzdelávaní v oblasti sexuálneho správania, a to vopred, keďže ide o oblasť, ktorá je mimoriadne citlivá a zasahuje do najintímnejších sfér vnútorného prežívania dieťaťa. Škola vyzve rodiča na udelenie písomného informovaného súhlasu osobne podpísaného rodičom v minimálnom rozsahu, ako je uvedené v prílohe č. 2 zákona. Rodičia tak budú môcť naplniť svoju kompetenciu primárneho vzdelávateľa svojich detí a práva, ktoré im garantuje zákon o rodine, dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Charta základných práv EÚ. Navrhovaná úprava ukladá vyžiadanie si informovaného súhlasu rodiča na základe obsahu výchovy a vzdelávania a nie na základe formalistických kritérií. Zároveň ustanovuje nevyhnutnosť aktívneho súhlasu rodiča, nepostačuje súhlas pasívny, tak ako je to v prípade niektorých ďalších. Ešte by som povedal jednu vec, že vlastne čosi z toho zavádzajú aj niektoré pozmeňujúce návrhy, ktoré boli prijaté do spoločnej správy. To je krok dobrým smerom a nekritizujeme ho, ale v každom prípade ako by som to možno povedal tak ľudovo, že stále je ten návrh deravý a zástupcovia rodičov, ktorých aj ja prezentujem a komunikujem, chcú, aby tam neboli žiadne diery. To znamená, aby v každom prípade mali rodičia o tomto vedomosť a podľa možností, tak ako my navrhujeme, aj kontrolu. To znamená, či sa to uskutoční, alebo neuskutoční. Opakujem, nejde o vzdelávanie v oblasti sexuality, to netreba nejak riešiť, o tom netreba ani informovať, to je, samozrejme, na biológii alebo na iných predmetoch sa učíme o týchto veciach, to je v poriadku. Ak ide o sexuálne správanie, o prežívanie intimity, tak treba informovať rodičov. Za mňa z odôvodenia všetko, poprosím, pán predsedajúci, keby sa zastavil čas, budem čítať pozmeňujúce návrhy. Takže pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Richarda Vašečku k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 400. Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení a dopĺňa takto: V čl. III sa za bod 50 vkladá nový bod 51, ktorý nie: "51. V § 9aa ods. 8 sa za slovom "sume” vkladajú slová "zodpovedajúcej plnej výške finančných prostriedkov poukázaných podľa osobitného predpisu 30a) na účely”. Doterajšie body sa primerane prečíslujú. Tento bod nadobúda účinnosť 1. januára 2025, čo sa premietne do ustanovenia o účinnosti zákona. Skončil som s týmto pozmeňujúcim návrhom, budem čítať ďalší. Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Richarda Vašečku k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 400. Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení a dopĺňa takto: V čl. V sa vypúšťa bod 23. Doterajšie body sa primerane preznačia. Vypustenie bodu sa primerane premietne aj do článku upravujúceho účinnosť. Koniec, to je druhý pozmeňujúci návrh. A teraz tretí pozmeňujúci návrh. Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Richarda Vašečku a Jána Horeckého k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 400. Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení a dopĺňa takto: 1. V Čl. V sa za bod 22 vkladá nový bod 23, ktorý znie: "23. Za § 15a sa vkladá § 15b, ktorý vrátane nadpisu znie: "§ 15b Výchova a vzdelávanie v oblasti sexuálneho správania (1) Škola vopred informuje rodiča o plánovanej výchove a vzdelávaní v oblasti sexuálneho správania, a to najmä o obsahu, metodike a cieľoch výchovy, učiteľoch a prizvaných lektoroch a o edukačných publikáciách, ktoré majú byt' použité. Výchovu a vzdelávanie v oblasti sexuálneho správania poskytne škola dieťaťu alebo žiakovi len na základe vopred udeleného písomného informovaného súhlasu rodiča s touto výchovou a vzdelávaním. Vzor informovaného súhlasu je v prílohe č. 1. (2) Ak rodič neudelí informovaný súhlas podľa odseku 1, škola zabezpečí pre dieťa alebo žiaka náhradnú činnosť. (3) Práva patriace rodičovi podľa odsekov 1 a 2 patria aj iným zákonným zástupcom." Doterajšie body sa primerane preznačia. Novovložený bod nadobúda účinnosť 1. januára 2025, čo sa primerane premietne do článku upravujúceho účinnosť. 2. ČI. V sa dopĺňa bodmi 102 a 103, ktoré znejú: "102. V § 162 sa za slovo "prílohe” vkladajú slová "č. 2”. 103. Pred prílohu sa vkladá príloha č. 1, ktorá vrátane nadpisu znie: "Príloha č. 1 k zákonu č. 245/2008 Z. z. Vzor informovaného súhlasu s výchovou a vzdelávaní v oblasti sexuálneho správania Škola: Dátum: Miesto: Vec: Informovaný súhlas s výchovou a vzdelávaním v oblasti sexuálneho správania V zmysle § 15b ods. 1 zákona č. 245/2008 Z. z. (školský zákon) Vás informujeme o plánovanej výchove a vzdelávaní v oblasti sexuálneho správania, ktorej by sa malo Vaše dieťa zúčastniť. Obsah výchovy: Metodika: Ciele výchovy: Učitelia a prizvaní lektori: Edukačné publikácie, ktoré majú byt' použité: Odhadovaný dátum výchovy: Doplňujúce informácie Vám poskytne zodpovedný pedagóg: V prípade potreby máte právo vyžiadať si dodatočné informácie, nahliadať do dokumentov, pomôcok a materiálov v škole a robiť si z nich kópie. Bez Vášho súhlasu nebude Vaše dieťa navrhovanú výchovu absolvovať, v takomto prípade mu bude zabezpečená náhradná aktivita. Podčiarkovník dlhý a pod tým Vyjadrenie rodiča Svojím podpisom potvrdzujem, že som bol informovaný o plánovanej výchove a vzdelávaní v oblasti sexuálneho správania. V súlade s § 15b ods. 1 zákona č. 245/2008 Z. z. (školský zákon) v znení neskorších predpisov potvrdzujem, že som bol riadne poučený o dôsledkoch môjho súhlasu. S tým, aby sa tejto výchovy a vzdelávania zúčastnilo moje dieťa: meno a priezvisko žiaka: dátum narodenia: trieda: súhlasím / nesúhlasím* V – podčiarkovník, dňa – podčiarkovník, podčiarkovník – meno a podpis rodiča (alebo iného zákonného zástupcu) * Nehodiace sa preškrtnite. Doterajšia príloha sa označuje ako príloha č. 2.” Novovložené body nadobúdajú účinnosť 1. januára 2025, čo sa primerane premietne do článku upravujúceho účinnosť. Skončil som. Ešte by som využil len na zhrnutie. Ponúkame tieto pozmeňujúce návrhy ako pomôcku pre vylepšenie spolupráce medzi rodičmi a školou na vylepšenie tohto zákona. A opakujem znova, v prípade potreby ešte do hlasovania ak bude treba robiť nejaké dohody o hlasovaní, chceme to urobiť tak, aby to prešlo, nie v prvom rade aby prešiel náš návrh, ale aby sa podarila vec. Ďakujem pekne. [17:59] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie dve faktické poznámky. Pán poslanec Pročko. [18:11] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Milý kolega Richard Vašečka, učil som dva roky. Prvý rok to bolo na základnej škole, potom to bola stredná škola a musím naozaj povedať, že škola je pre tie deti, ja som to zažil aj na vlastnej koži, môj otec je školník, teda bol, nech mu je zem ľahká, bola niečím, čo je veľmi rozprávkové, keď tí učitelia spravia z tej školy rozprávku pre tie deti. No a rodičia veľmi často, veľmi nevhodne zasahujú tým učiteľom do ich výchovy. Ale na druhej strane absolútne súhlasím s tým, že aby rodičia rozhodovali o tom, či to dieťa bude chodiť na náboženskú výchovu, alebo nebude, či to dieťa bude chodiť na sexuálnu výchovu, alebo nebude chodiť. Keď ten rodič a tá rodina vychováva svoje deti v kresťanskom duchu, no tak jednoducho nech si to v tom kresťanskom duchu zachová. Keď tá rodina vychováva deti v tom liberálnom duchu, no nech sa páči, nech si to zachová. Ale nech tá rodina, a ja som hlboko presvedčený, že táto vládna koalícia, ktorá sa chváli tým, že rodina a tá tradičná rodina je to, čo má Slovensko reprezentovať, tak som hlboko presvedčený, že to podporia aj koaliční poslanci. A som hlboko presvedčený, že to podporia aj opoziční poslanci, pretože naozaj liberalizmus je o tom dať slobodu rozhodovania tým rodičom, nech sa teda rodičia rozhodnú, či budeme deti vychovávať v liberálnej rodine, alebo v tej katolíckej, ako sa rozhodne rodina. Ďakujem veľmi pekne. [18:13] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Habánik. [18:14] Jozef Habánik – Vystúpenie s faktickou poznámkou vymazať [18:14] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho vymazať [18:14] Jozef Habánik – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Pán poslanec, ďakujem za vystúpenie. Ja rovnako vnímam úlohu rodiča v procese výchovy a vzdelávania za nesmierne dôležitú a určite nie za bezvýznamnú. A hovoril si vo svojom vystúpení aj o šíriacich sa sociálno-patologických javov. Ja chcem povedať, že práve v tejto novele zákona posilňujeme úlohu štátnej školskej inšpekcie aj v tejto oblasti, takže robíme nejaké opatrenia a kroky, tak ako si ich pomenúval vo svojom vystúpení. Čo sa týka tých ďalších častí, rád by som ti dal do pozornosti ešte dva pozmeňujúce návrhy, ktoré tu odznejú či už dnes, alebo v nasledujúcej rozprave, ktoré môžu čiastočne riešiť aj tie problémy ktoré si tu naznačil vo svojom vystúpení. Ďakujem. [18:14] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho S reakciou pán poslanec Vašečka. [18:14] Richard Vašečka Ďakujem pekne kolegom za krátke vyjadrenie. Ja chcem všeobecne poďakovať aj kolegom v práci v školskom výbore, že naozaj aj s pánom ministrom aj s kolegami že diskutujeme o týchto veciach, aj keď niekedy vášnivo, ale teda vecne. Takisto príkladom toho bol príspevok pána podpredsedu výboru a kolegu Habánika, ktorý aj naznačil to, čo ja som teda mal tiež informácie, že prídu ešte nejaké pozmeňujúce návrhy, opakujem znova, sme pripravení dohodnúť sa pred hlasovaním, tak aby sa naozaj tie veci dotiahli do konca vecne, dobre. Primárne teraz nejde o tom, že koho pozmeňujúci návrh bude schválený. Predložil som ich preto, lebo vyjadrujú náš postoj a chceme týmto spôsobom dosiahnuť zmenu, ale ak tá zmena na konci v prospech rodičov, v prospech detí, v prospech škôl bude dosiahnutá, tak je skoro jedno, akým spôsobom to bude, a teda či z koalície, či z opozície. Ďakujem veľmi pekne. [18:14] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďalším vystupujúcim v rozprave, pán poslanec Lučanský. [18:20] Adam Lučanský – Vystúpenie v rozprave Vážené dámy, vážení páni, vážený pán minister, vážení poslanci, poslankyne, v rozprave podám jeden pozmeňujúci návrh vlastne k zákonu 245/2008 zákona o školstve. Podľa tohto zákona sa definujú princípy výchovy a vzdelávania s tým, že vlastne bude doplnený dodatok, ktorý rieši cirkevné školy. Takže teraz prednesiem pozmeňujúci návrh, prosím o zastavenie času. Pozmeňujúci návrh poslancov Adama Lučanského, Andreja Danka, Jána Podmanického a Jozefa Habánika k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 400. V čl. V sa za bod 10 vkladá nový bod 11, ktorý znie: „11. § 3 sa dopĺňa písmenom u), ktoré znie: „u) politickej, náboženskej a ideologickej neutrality; tým nie je dotknuté ustanovenie § 15."." Doterajšie body sa primerane preznačia. Novovložený bod nadobúda účinnosť 1. januára 2025, čo sa primerane premietne do článku upravujúceho účinnosť. Bod 30 spoločnej správy navrhujem vyňať na samostatné hlasovanie. Ďakujem, skončil som. [18:20] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďalšou vystupujúcou je pani poslankyňa Kramplová. [18:20] Dagmar Kramplová – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte aj mne, aby som sa v krátkosti vyjadrila k predloženému vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o financovaní škôl a školských zariadení. Dovoľte mi, aby som sa dotkla bodu 23 v čl. 5, ktorý sa týka vydávania náhradných dokladov o získanom vzdelaní. K tejto časti predloženého návrhu zákona sme dostali veľké množstvo pripomienok jak od odbornej laickej verejnosti, a preto podľa nášho názoru zakladá dôvod na to, že predmet uvedenej úpravy si vyžaduje ešte odbornú diskusiu a z uvedeného dôvodu v mene skupiny poslancov za Slovenskú národnú stranu a SMER – slovenskú sociálnu demokraciu navrhnem vypustenie z návrhu zákona. Prosím, pán predsedajúci, o zastavenie času, prečítam návrh pozmeňujúceho návrhu. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Zastavte čas pani poslankyni. Kramplová, Dagmar, poslankyňa NR SR Pozmeňujúci návrh poslancov Jána Podmanického, Richarda Glücka, Dagmar Kramplovej a Andreja Danka k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. V čl. V sa vypúšťa bod 23. Doterajšie body sa primerane preznačia. Body 35 a 36 spoločnej správy navrhujem vyňať na samostatné hlasovanie. Ďakujem. Skončila som. [18:20] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďalším vystupujúcim v rozprave je pán poslanec Šmilňák. [18:20] Martin Šmilňák – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegovia a kolegyne, ktorí ešte máte chvíľku času a trpezlivosti, dovoľte mi pár poznámok ku zákonu alebo teda k legislatívnemu počinu, ktorý sa dotýka viacerých zákonov, prioritne zákona 597/2003 o financovaní základných, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov. Tento zákon sa čiastočne dotýka aj veľkého školského zákona a potom zákona o školskej správe a samospráve, teda štátnej správe a školskej samospráve, to je 596/2003. No, ťažisková téma, ťažisková téma tejto legislatívnej zmeny alebo tohto legislatívneho návrhu je zmena financovania materských škôl. Ja vám skúsim tak jednoducho povedať, že čo sa tam udeje, čo sa tam stane. KDH má vo svojom programe zjednotenie a zjednodušenie financovania škôl a školských zariadení. My to máme veľmi, veľmi komplikované. Ten náš systém je nieže nedokonalý, ale stratil už veľmi dávno logiku. Súvisí to s tým, že životnosť ministra školstva na Slovensku je niekde medzi 1,5 až 2 rokmi a každý nový minister prišiel, začal niečo, nejakú reformu, nejakú legislatívu a potom sa veľmi rýchlo zmenil a nedokončil, nedotiahol veci a po ňom to urobilo viacej ministrov takto. A to naše školstvo jednak náš školský vzdelávací systém a jeho financovanie a jeho organizácia tak dostalo veľa takých nehomogénnych zubov a je asi načase to opraviť. Tu sme sa ešte, predchádzajúci ministri sa zaviazali v pláne obnovy a odolnosti, že k tomu kroku dôjde, že štát prevezme zodpovednosť za materské školy, a teda pristúpilo sa k tomu, že materské školy prejdú z pôsobnosti miest a obcí, teda z financovania cez originálne kompetencie prejde pod financovanie, teda prenesený výkon štátnej správy pod ministerstvo školstva, čiže materské školy má priamo financovať štát. Je to trošku proti decentralizácii, ale logiku to dáva v tom, že to predprimárne vzdelávanie špecificky pre Slovensko je veľmi, veľmi dôležité. Je dôležité, aby bolo zabezpečené pre každé dieťa na Slovensku, špeciálne pre deti, ktoré sú vo vylúčených osadách a toto je jeden z nástrojov, ktorý nám aj im má pomôcť, aby sme sa pozberali, pozviechali. Tak v tomto prípade to takto dáva logiku, lenže čo sa stalo? Urobili sme ďalší zub, ďalší jeden nesystémový alebo jeden krok, ktorý z môjho pohľadu je nelogický a podľa mňa chybný. My sme síce preniesli materské školy pod financovanie štátu, ale ich školské jedálne sme nechali pod financovaním miest a obcí. Teda toto sme nechali na pleciach starostov. Doteraz bola táto inštitúcia materská škôlka financovaná z jedného zdroja peňazí, z miest a obcí. Teda tých zdrojov bolo viacej, lebo aj rodičia niečo doplácali, ale čo sa týka inštitúcií, tak materskú škôlku financovali mestá a obce. Po novom bude väčšiu časť materskej škôlky financovať štát a menšiu časť tejto škôlky, jej školskú jedáleň, bude financovať mesto a obec. A teraz si predstavte, že privediete dieťa do materskej škôlky za rúčku, keď ho pošlete do herne alebo do spálne a zasvietite tam svetlo, tak kto bude platiť tú elektrinu? No štát. Ale keď to dieťa pôjde do vedľajšej miestnosti, do jedálne, tam tú elektrinu už bude musieť platiť starosta. A to je obrovská komplikácia, lebo vy to neviete zmerať, vy to neviete zmerať. My sme materské škôlky ako keby rozdelili a teraz sa aj riaditeľka, aj riaditeľ materskej škôlky prípadne keď má právnu subjektivitu alebo starosta, či primátor, keď škôlka nemá právnu subjektivitu, tak sa budú zodpovedať dvom pánom. Budú musieť prijímať prostriedky z dvoch zdrojov, míňať ich tak, aby toto oddelili na túto stranu a toto na túto stranu a potom to zdokladovať. Hovorím to preto, lebo deväť rokov som bol riaditeľom materskej školy, materskej a základnej školy. Je to obrovskú komplikácia. Podobnú komplikáciu majú školy v prípade, že, nieže v prípade, ale takmer každá základná škola na Slovensku má aj školskú jedáleň a školský klub detí. A tam to platí obdobne, že jedna časť je platená zo štátu a druhá časť je platená z miest a obcí a to je obrovská, obrovská komplikácia, zbytočná byrokratická záťaž a nesystémový prvok. A teraz pán minister Drucker dostal ťažkú úlohu. On dostal úlohu dohodnúť sa so združením miest a obcí, so ZMOS-om, musel rokovať s rôznymi organizáciami a dospieť k nejakej zhode. A urobil si svoju domácu úlohu, predpokladám, najlepšie ako vedel, ako manažér, ako krízový manažér, ako bývalý minister, ako manažér s dobrou povesťou, tak to poviem. Išiel do toho. A vyrokoval niečo, čo zase ten systém aspoň na čas, keď to neopravíme neskôr, čo ten systém nevylepšuje. A ja vám chcem povedať, kde vidím problém. Problém vidím v tom, že my sme proti sebe postavili dve vážne organizácie, ministerstvo školstva a združenie miest a obcí. A oni sa pravotia, bijú o ten istý balík peňazí, toto mi neber, toto daj sem. A ja vám chcem dnes povedať, že bude amen s naším školstvom, ale bude ešte horšie s naším školstvom, ak jeho financovanie bude závisieť na dobrej vôli ZMOS-u. My nevieme profesionálne dobre priniesť zo sveta, z príkladov dobrej praxe tu implementovať to najlepšie, čo vo svete v školstve platí, lebo sa tu hráme a bijeme o balík peňazí, ktoré ZMOS mal dávno dostať úplne inak. Ale my sme v rovnici postavili, v tej rovnici proti sebe ministerstvo školstva a ZMOS. A verte mi, keď toto takto ostane nastavené, my s naším školstvom pramálo pohneme, pramálo. Táto legislatívna zmena, tá parlamentná tlač 400 má viac ako 100 bodov, viac ako 100 bodov. Oceňujem niektoré z nich, poviem. Veľmi často sa tam cituje, že aplikačná prax, na základe aplikačnej praxe chceme zjednodušiť, odstrániť duplicitu, odstrániť zbytočnú byrokraciu, fajn, toto sú dobré, toto sú dobré veci, z môjho pohľadu trošku kozmetické, ale aj tie treba spraviť. Čo oceňujem, že minister sa pustil do riešenia mobilov a dokázal to zdôvodniť pred všetkými, že ako to poškodzuje, ako to odvádza pozornosť, ako to ničí detský mozog, čo to robí s dopamínom, čo to robí s psychikou a s procesmi, ktoré prebiehajú v mozgu a ako je generácia týchto detí nesústredená a čo s tým musíme spraviť. Kvitujem. Možno niektoré veci sme mohli spraviť ináč, to je vec pohľadu. Predpokladám, že to riešil s odborníkmi a že našli konsenzus, ktorý bol prijateľný a dáva zmysel, berem. Čo kvitujem napríklad, že ideme konečne po dvoch rokoch sa venovať aj ukrajinským deťom, ktoré tu sú ako bezprizorné a chodia do školy, nechodia do školy, dištančne sa vzdelávajú, nevieme. Treba im pomôcť a konečne sme nabrali dych a ideme toto nejakým spôsobom riešiť. Vidím tam aj nedostatky. Ideme posilňovať kompetencie a silu Štátnej školskej inšpekcie, je tu pani inšpektorka bývalá. Dostanú právomoci viacej trestať v prípade, že škola nekoná. Ale, prosím vás, ak riaditeľ školy, ak škola nemá účinné nástroje na riešenie nejakého problému, nevie si s tým rady, sama si s tým nevie rady, lebo nemá nástroje tá škola alebo ten riaditeľ, nedostaví sa výsledok, nedostaví sa riešenie a keď zvýšime kompetencie Štátnej školskej inšpekcie a tú školu začneme trestať, my nedosiahneme zlepšenie situácie, len ešte viacej udeptáme tieto školy. Poviem vám konkrétny prípad. Inšpekcia často vyčíta školám, že nedostatočne riešia prípady, kedy dochádza k agresívnemu správaniu alebo k šikane. Často je to školám vytýkané. Ale reálne školy nevedia, ako to majú riešiť. 30 % detí ani neprizná, že bolo šikanovaných, 30 %, tretina detí neprizná, že bolo šikanovaných a trpí vo vnútri v svojom srdci a potom má psychické problémy, zdravotné problémy a potom ide dole aj vzdelávací výsledok. Bojí sa, lebo keď to povie, buď obeť, alebo svedok, boja sa, že dostanú aj oni. Vo väčšine prípadov keď dôjde v škole k šikane, ten proces je tak pomalý, tak komplikovane sa rieši a za tie dlhé týždne, kedy sa to rieši, ostáva šikanér a šikanovaná osoba v tom istom kolektíve. A bezradní rodičia, keď dieťa už začne chodiť poza školu a vymýšľa si, že ho bolí bruško alebo hlava, tak rodiča sa uchyľujú k tomu, že zoberú dieťa do inej školy. Toto je najčastejšie riešenie šikany na Slovensku, prosím. Šikanér ostáva ďalej v škole a dieťa uteká niekde inde, do nejakého bezpečnejšieho prostredia. A my sme napríklad neotvorili, nedali lepšie nástroje riaditeľom. Existujú prípady, Francúzsko menilo teraz legislatívu, Írsko, Anglicko. Poviem niečo odvážne, o čom sa môžme do budúcna baviť, hovorí sa o trestnoprávnej zodpovednosti napríklad, zavádza sa pojem trestný čin. Školská šikana začína byť, alebo už je kodifikovaná v legislatívach rôznych krajín ako trestný čin. Znižovala sa trestnoprávna zodpovednosť v niektorých krajinách a tak ďalej. V niektorých štátoch môžte suspendovať na niekoľko dní, dokonca v prípade, že sa to nevyriešilo dokonca môžte zo školy poslať takého šikanéra preč. My nemáme také právomoci, riaditeľ nemá takýto nástroj. V mnohých krajinách platí to, že ak niekto preukázateľne šikanuje, musí sa zapojiť do rôznych kurzov empatie a tak ďalej. Proste existujú nástroje, ktoré sú funkčné, fungujú a cieľom je nieže potrestať šikanéra, lebo aj ten šikanér veľmi často je človek, ktorému mohlo byť ublížené, alebo má nejaké iné vnútorné alebo vonkajšie problémy. Samozrejme, treba to riešiť komplexne. Ale nemôže sa stať, že to riešime tak, že obeť ďalej trpí. V prípade domáceho násilia sme to vyriešili, to je obdobný prípad. Ale tam keď preukázateľne násilník ubližuje, tak polícia dokáže toho človeka, povedať mu, máš pár minút, zbaľ sa a pôjdeš preč do vyriešenia prípadu. Aby nemohlo nastať to, že sa zavrú dvere a ten násilník ďalej ubližuje. To je zmena paradigmy, to sme len nedávno zaviedli do našej legislatívy. Možnože je čas aj k takýmto riešeniam prísť, otvoriť takéto riešenia v oblasti školstva. A keď pán minister hovorí o nežnej revolúcii, tak napríklad tu v tej 400, v tlači 400 až také veľké revolučné zmeny nevidím. Snáď to, že financovanie materskej školy prechádza pod štát, ale neurobili sme to dôsledne. A nie preto, ja neviním za to ministra, ja hovorím, že tá rovnica ZMOS vs. ministerstvo školstva nie je dobrá. A takýchto vecí by sa tam dalo vyčítať viacej. My kádeháci, konzervatívni, kresťanskí politici dávame pozor aj na to, dokonca je to naša ústavná priorita, aby škola a rodina spolupracovali pri výchove a vzdelávaní, ale aby sa nestalo, aby sa žiadnym spôsobom nestalo, že poza chrbát rodičov sa vlieva do detí niečo, čo môže byť škodlivé a s čím rodičia nesúhlasia. A preto tu bol taký legislatívny ping-pong na našom výbore a ešte aj teraz sme toho svedkami, že sa na poslednú chvíľu podávajú ďalšie pozmeňovacie návrhy, ale verte nám, naším cieľom je to, aby bola maximálna a dobrá spolupráca a súčinnosť medzi rodinou a školou, ale aby v niektorých témach, ktoré sa týkajú intimity dieťaťa, ktoré sa týkajú sexuálnej výchovy a vzdelávania, prípadne náboženského, filozofického presvedčenia, aby na toto mal dosah rodič. Či už je to súčasťou štátneho vzdelávacie programu, a zároveň školského potom, či je to nad rámec vzdelávacieho programu, alebo či je to súčasťou katalógu inovácií. Tam budeme trvať na tom a budeme chcieť, aby rodič mal možnosť povedať, toto nie je vhodné pre moje dieťa. Lebo pán minister môže povedať, ja ako minister, ja sa budem snažiť toto ustrážiť, lenže ja som povedal, my na Slovensku veľmi často meníme ministrov. A nie je zárukou, osoba ministra nie je zárukou toho, že či sa niečo nezdravé dostane deťom, alebo nie. Toto musíme nastaviť v zákone. A v takomto prípade hovoríme, že ak sa tu dohodneme, tak sme ochotní podporiť túto legislatívnu zmenu, ak nie, buď sa zdržíme, alebo budeme hlasovať proti. Napriek tomu, že som povedal a vymenoval časť vecí, ktoré sú celkom prospešné v tomto zákone, dávajú zmysel. Je ich tam viacej, ale pre krátkosť času aspoň toľko za mňa a za KDH. Ďakujem pekne za pozornosť. [18:29] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie jedna faktická poznámka. Pán poslanec Habánik. [18:36] Jozef Habánik – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, ja čiastočne rozumiem vašej obave, čo sa týka zmeny financovania materských škôl a presunu originálnych kompetencií pod prenesený výkon štátnej správy. Diskutovali sme o tom aj na školskom výbore pomerne dlho a chcem povedať, že práve memorandum, ktoré podpísal pán minister s miestnou samosprávou, so Združením miest a obcí Slovenska, znamená, že ministerstvo a ZMOS nie sú v nejakom vojnovom stave alebo nie sú v rozpore. Práve naopak, našli zhodu pri prechode a presune týchto kompetencií. Naviac v rozpočtovej kapitole ministerstva školstva pre budúci rok je alokovaných 54 miliónov eur, ktoré majú slúžiť na zabezpečenie zmeny financovania materských škôl aj z hľadiska teda mzdových a prevádzkových výkonov. Určite a s tým s vami súhlasím, by bolo lepšie, ak by sme dokázali jedným krokom preniesť aj tie školské kluby detí, aj jedálne alebo aj ďalšie zložky, ktoré ste menoval. Žiaľ, súvisí to s výnosom dane z príjmov fyzických osôb a prerozdelením tejto dane a ja pevne verím, že vlastne v priebehu roka alebo dvoch, keď sa zavedie a implementuje tento systém zmeny, pribudnú do toho preneseného výkonu štátnej správy aj tieto zložky, ktoré ste vy spomínal vo svojom príhovore. Ďakujem. [18:36] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho S reakciou pán poslanec Šmilňák. [18:38] Martin Šmilňák – Vystúpenie s faktickou poznámkou Tak ja sa celkom vždy teším na prácu vo výbore pre vzdelávanie, lebo tam veľmi často počúvam odborné a veľmi korektné argumenty. V tomto prípade tak trošku ste si možno protirečil, že nestoja proti sebe. Oni nestoja proti sebe ako súperi, oni len sú financovaní z toho istého balíka. Keď zoberieme kompetenciu materským školám alebo školským zariadeniam, tie peniaze presunieme na ministerstvo školstva, tak vlastne o tento balík peňazí prichádzajú tie samosprávy. A ja ZMOS nevnímam ako nejakého nepriateľa. To je jedno veľmi seriózne združenie miest a obcí a mestá a obce sú organizácie, ktoré najlepšie alebo ešte lepšie ako štát hospodária. Oni nemôžu hospodáriť so stratou, oni nevytvárajú deficit. Oni musia mať každý rok vyrovnané hospodárstvo a stále majú menej a menej peňazí a viacej a viacej roboty. Čiže my v KDH si veľmi, veľmi vážime, práve naopak, ZMOS pokladáme za seriózneho partnera. Ja hovorím o tej rovnici, kedy peniaze, o ten istý balík peňazí tieto dve inštitúcie musia súťažiť. A ja do budúcna vidím toto ako veľké ohrozenie nejakého napredovania a skvalitňovania školstva. Toto ja vidím ako problém a ako problém výhľadový, ktorý nie je len dnes, ale ktorý nás bude brzdiť, ak to nezmeníme do budúcna a zahatí zlepšovanie školstva, ktoré momentálne máme na Slovensku mizerné. Tie naše školské výsledky a všetky merania a všetko, čo v školstve robíme, ušiel nám vlak, celý svet je pred nami a toto potrebujeme dobehnúť. Ďakujem. [18:38] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Teraz sa pýtam, či sa chce do rozpravy niekto prihlásiť ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ chcete vystúpiť? Nech sa páči. [18:40] Tomáš Drucker Ďakujem veľmi pekne. pán predsedajúci. Chcem sa v prvom rade poďakovať za veľmi vecnú debatu aj dnes, aj na výbore. Dovoľte mi zareagovať na pár vecí, ktoré si myslím, že si zaslúžia pozornosť. Nebudem opakovať sa o veciach, o ktorých sme debatovali na výbore. Ale v prvom rade cítim, že veľmi veľa debatujeme o téme, ktorá nie je hlavnou témou ani nežnej revolúcie vo vzdelávaní, ani problémov v školstve. Máme tu pomerne ucelený rámec zmien, o ktorých sme diskutovali veľmi málo a stále sme opakovali a recyklovali nejaké témy. Ja si myslím, že by si zaslúžilo školstvo aj verejnosť, aby sme hovorili o mnohých veciach, ale možno o to nie je taký záujem. Čo sa týka problému, ktoré, si myslím, že ideologicky nejaké podfarbené, dokonca niekedy až politické kauzy naozaj nepatria ani do desiatky, možno ani do stovky problémov. Ale ja rešpektujem a reflektovali sme veľmi jasne v zákone aj na to, o čom tu bolo asi najviac, a to je, aká ingerencia, aká účasť rodiča, zákonného zástupcu má byť v citlivých témach. A to sme si dali do programového vyhlásenia vlády a som pripravil návrh zákonov, diskutovali sme o tom a naozaj sme pripravili návrh, ktorý rodiča dáva na konci reťazca akejkoľvek extrakurikulárnej témy a aktivity, to znamená všetko, čo ide nad rámec školského vzdelávacieho programu na konci si vyžaduje, buď dáva rodičovi možnosť zastaviť to, aby to dieťa na takú aktivitu nešlo v prípade, že školská rada a pedagogická rada vyjadria súhlas s takou aktivitou, alebo dáva priamo rodičovi požiadavku na to, aby udelil súhlas. Dokonca sme v § 3 princípoch výchovy a vzdelávania navrhli to, aby bolo jednoznačne, všetky aktivity na škole, ktoré sa týkajú výchovy a vzdelávania, aby boli politicky, ideologicky a nábožensky neutrálne. A chcem aj v tejto chvíli povedať, že ministerstvo školstva a ja osobne dávam podporu tomu pozmeňovaciemu návrhu, ktorý doplnil tou bodkočiarkou, že to je v súlade s § 15, teda s cirkevnými školami a náboženským vzdelávaním na školách. Žiadny problém, takto sme to aj interpretovali pre právnu istotu, nie je s tým žiadny problém. Ak dovolíte, budem teraz v rýchlosti reagovať na pár zmien alebo na pár vecí, ktoré tu padli. Asi nemá zmysel hovoriť o mnohých zhodách, ktoré tu sú. Myslím si, že tým, že som počúval aj opozíciu, či už išlo z pozície KDH, Progresívneho Slovenska, alebo od pána Vašečku, na mnohé veci nemáte častokrát rovnaký názor ani medzi sebou, ani medzi koalíciou, ale to, čo cítim, že sa zhodujeme, že školstvo má byť nadpolitické a má prežiť dlhšiu alebo niekoľko etáp v budúcnosti aj ministrov. Ja som sa takisto postavil k veci, že veci, ktoré fungujú a sú dobré, určite nebudem len z nejakého nového inovátorstva rušiť a prichádzať s niečím novým, ani učitelia, ani deti si to nezaslúžia. Takže tu je gesto, za ktoré ďakujem, aj v tejto debate som to cítil, že máme záujem a vieme sa dohodnúť na mnohých veciach. Pani Kalmárovej som dneska na hodine otázok v zásade odpovedal aj otázku, čo sa týka katalógu podporných opatrení, je tam 21, kombinujeme ich, máme nejaké finančné prostriedky, nebudem to opakovať. Ak budem reagovať na pani Remišovú, nie je tu, ale naozaj ako padli nepravdivé veci. Aj som jej to potom sa snažil povedať v prípade odvolávania riaditeľov, ak hovoríme o úmyselnom trestnom čine, je obligátorne ustanovenie zákona, ktoré hovorí, že riaditeľ musí byť odvolaný a v § 2 ods. 2 nemôže taký riaditeľ ďalej byť kandidátom na menovanie školy, takže to len dávam do pozornosti. To, čo hovoril Martin Šmilňák, ale aj pani Remišová, máme tu šikanu, presne tak. A dnes ak chceme reagovať aj na to, aby školy si nezatvárali pred tým oči, posilnili sme kompetencie a dali sme to ako zásadné porušenie povinností aj vedenia školy. A ak štátna školská inšpekcia opakovane zistí, že je šikana na škole a nereaguje sa a reagovanie na šikanu nie je len to, že vylúčim žiaka, ale tam je iks iných vecí. Tak v takom prípade sme dali do kompetencie práve možnosť návrh na odvolanie riaditeľa, ktorý sa ale následne tiež nebude môcť uchádzať o pozíciu, pretože neraz sa stáva, že keď príde k návrhu na odvolanie z viacerých možností, tak tesne predtým riaditeľ odíde a môže znova ísť, takže tu by som naozaj chcel, aby sme hovorili si aj v tomto pravdu. Ak budeme hovoriť o zvyšovaní poplatkov v materských školách, tiež to nie je pravda, čo tu odznelo, pretože cieľom právnej úpravy tohto zákona je, aby materské školy boli dostupné, dostupné pre všetkých. Pán Ledecký hovorí, že nevidí v tom žiadny prínos materských škôl, že prejdú na financovanie štátom. Tak už naozaj nerozumiem, o čom rozpráva pán poslanec, pretože práve financovanie zo štátu má pomôcť chudobným regiónom, obciam a tam, kde na to nemajú. A práve sme tam urobili to ustanovenie o tom, že okresy, ktorých priemerná mzda je nižšia, ako je priemerná mzda v národnom hospodárstve nebudú môcť ani všeobecným záväzným nariadením umožňovať vyberanie poplatkov a štát bude musieť zabezpečiť financovanie pre tieto deti. K segregácii nebudem ďalej hovoriť, ja dávam do pozornosti, včera sme mali k tomu tlačovku, diskutujeme o tom, zbytočne vás oberať o čas už teraz. K pánovi Pollákovi ja chcem to aj tu povedať, áno, debatujeme aj s pánom ministrom Erikom Tomášom o predprimárnom vzdelávaní, o tom, ako naviazať možno do budúcna dávky na povinnosť predprimárneho vzdelávania. Možnože to pôjde dočasným vyrovnávacím opatrením, uvidíme. A teraz k pánovi Vašečkovi. Ten prvý pozmeňujúci návrh, pán poslanec, tak to aj v súčasnosti je, nie je treba robiť taký pozmeňujúci návrh, v zákone to tak je a k tomu výklad usmernenia na ministerstve školstva, ktorým presne vykladáme, ako sa to, že to je v plnej výške, kľudne vám to uvedieme. Čo sa týka bodu číslo alebo toho druhého, ktorým reagujete na bod 30, ja súhlasím. V tomto máme, myslím si, že zhodu medzi ministerstvom a poslancami, že sa to môže spresniť. Neuškodí to, naopak to pomôže v právnej istote, že sa doplní ten § 15, že tým nie sú dotknutí alebo nie je dotknutý § 15. Nesúhlasím s tým, čo ste hovorili v prípade vysvedčení a tu poviem pár iba slov k tomu. Nerozumiem, prečo by maturitné vysvedčenie malo byť iné ako aj napríklad vodičské oprávnenie alebo vodičský preukaz, ktorý takisto môže získať osoba pod iným menom a vôbec nie je vecou ministerstva školstva, aby posudzovalo dôvody, prečo na matrike mám zmenené údaje. Ak si teda moja manželka za slobodna robila vodičský preukaz a získala vodičské oprávnenie, tak po zmene jej mena, priezviska, kedy si zobrala moje meno, by teda jej nemal byť vydaný nový vodičský preukaz podľa tejto úvahy, ale mala by ho nosiť po starom, pretože rovnako ide o falšovanie, a teda pôvodného zámeru, lebo presne toto robíme. Upozorňujem ešte raz, v roku 2017 ministerka vtedajšia za SNS zmenila, navrhla, zmenila zákon a vtedajšia vláda, parlament to schválil, že sa vydávajú diplomy po zmene osobných údajov a opakujem, osobné údaje nemení ministerstvo. To sú údaje, ktoré sú zapísané v matrike. A ak chceme skúmať to, čo ste vy povedali, či už pre potreby kňažských seminárov, alebo štát má potrebu, máme tu úplne jeden jasný dokument a ten sa volá rodný list. Pretože sa nám môže stať aj v prípade maturantov, ktorí končia v 19-tom veku života, že po dovŕšení plnoletosti kľudne môže dôjsť k tomu, že si aj možno podstúpia zmenu pohlavia a budú maturovať už po zmene pohlavia a budú zapísaní a akiste to nezodpovedá vašej predstave o tom, či teda niekto má právo vedieť jeho skutočné rodené pohlavie alebo nie. Ja sa k tomu ani nejdem vyjadrovať, len hovorím o absurdite toho, že sa snažíme natlačiť nejakú informáciu o falšovaní dokladov. Nesúhlasím s tým. Považujem síce túto tému za zbytočnú, ale nezasahuje do fungovania výchovy a vzdelávania, a preto som, preto budeme o tom debatovať aj určite v koalícii, možnože sa dohodneme na voľnom hlasovaní v tomto bode. Ja teda hovorím za seba ako za ministra školstva, považujem túto tému za nepochopenú, nafúknutú, nesprávne interpretovanú. A ak chceme ju tak interpretovať, tak potom by som naozaj apeloval, aby všetky orgány štátnej správy a všetky doklady, ktoré sa vydávajú na základe osobných údajov, mali zodpovedať tomu, ako máte napísané v rodnom čísle. Ak má niekto hanlivé meno a zmenil si ho, nemali by mu byť nikdy vydané žiadne nové doklady potom, ako došlo k zmene teda jeho mena, vrátane vodičského preukazu a iných, ktoré tu sú, lebo je to úplne rovnaká aplikácia. Máme tu rodný list a kňažské semináre si chcú dať požiadavku, ja tomu úplne rozumiem. Majú rodný list, ktorý môžu preukázať. Prepáčte, vysvedčenie maturitné naozaj nemôže byť verným opisom toho, ako sa kto, kde narodil. To je k tomuto bodu. A čo sa týka súhlasu rodičov, ja som nesúhlasil ani na výbore s tým, aby sme zužovali otázku iba na sexuálnu výchovu súhlasu rodičov. Naopak, ten náš návrh hovorí o tom, že na jednej strane dávame vo všetkých, teda použijem slova, extrakurikulárnych veciach možnosť rodičovi buď zamietnuť, alebo povoliť dieťaťu zúčastniť sa takejto výchovno-vzdelávacej aktivity. Ale ja si myslím, že tu mnoho rodičov, ak pôjdeme teda do tejto otázky, ktorú ste načrtli, ktorí nebudú napríklad súhlasiť ani v tom, aby dieťa bolo formované do otázky vegánstva. Takisto si myslím, že možnože by to moja manželka, možno ja, nechcel, aby moje dieťa niekto navádzal do formy vegánstva. To isté môžeme hovoriť takisto o eutanázii, o iks veciach, nielen do formovania sexuálnej výchovy. Preto si myslím, že je správne, aby sme čo sa týka štátneho vzdelávacieho programu dôverovali odborníkom, prestali trošku politizovať. Sám pán minister aj na výbore potvrdil, že bol účastný poslednej zmeny štátneho vzdelávacieho programu a podpísal ho a že otázka zmeny štátneho vzdelávacieho programu nie takto (minister zdvihol ruku a luskol prstami), to zmeníme desaťkrát hocijako zákon, ale nie štátny vzdelávací program. A ak potrebujeme posilňovať istý typ, ako sme povedali, aby sa nepresadzovalo, neformovalo nejako subjektívne, tak hovorme presne o objektivite, neutralite, ktorá bude ideologická, politická, náboženská a akákoľvek iná. To, samozrejme, nijakým spôsobom neznižuje vôľu rodiča a žiaka, že chce sa vzdelávať cirkevne alebo že sa chce zúčastniť nejakej inej aktivity, to je slobodný prejav. Čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky, samozrejme, je nad zákonom a ten priamo hovorí o tom, že sa naše zriadenie nejakým spôsobom nespája so žiadnou ideológiou, náboženstvom a to neznamená, že ľudia nemôžu chodiť do kostola, že nemôžu chodiť na cirkevné školy, že nemôžu na základe slobodného prejavu vôle rodiča a detí sa zúčastňovať náboženskej výchovy. Ešte raz a na záver poviem, je predovšetkým zodpovednosťou rodičov, rodičov, čo a akým spôsobom vplývajú na svoje deti, ako vychovávajú. Toto nie je vecou školy, aby som si ja myslel, že moje dieťa chcem mať takto ideovo a hodnotovo nastavené a škola ho bude formovať. Tak ako tvrdím, že ani škola nemá posúvať na rodičov výučbu doma a dopracovávanie si nejakých tém, ktoré by mali zvládnuť v škole. Myslím, že som povedal všetko. Samozrejme, že som otvorený aj mnohé návrhy vecného charakteru, ktoré na výbore boli podávané v pozmeňujúcich návrhoch, ktoré som považoval za príliš večné a systémové, aby sme ich takto odhlasovávali. Ministerstvo má svoje odborné útvary, ktoré by mali posúdiť rozsah dopadov zmien. Viacerým som ponúkol diskusiu a debatu na to, aby sme ich prepracovali, zanalyzovali a môžeme ich spustiť. A poslednú vec a už vidím, že nám aj končí čas. Pán poslanec Šmilňák, čo sa týka aj financovania, veď to tu opakujeme a opakujeme, opakujeme, aj pán poslanec Habánik sa k tomu vyjadril. Viete, financovanie, zmeny financovania samosprávy alebo materských škôl, pardon, ktoré financovala samospráva, je najväčšia zmena, ktoré samospráva za svoju existenciu od reformy mala. To okrem toho, že to je fajn a správne spôsobuje alebo mohlo spôsobiť veľkú destabilizáciu v existencii fungovania miest a obcí. A ja akceptujem napriek tomu, že sme mali záujem aj o školské kluby detí, aj že sme diskutovali o iných, obavu samosprávy o to, aby napríklad ukazovatele zadlženosti nepadli tým obciam a mestám a boja sa toho, boja sa, čo to spraví s ich rozpočtami. Preto sme podpísali memorandum, veď my sme našli dohodu. A ešte takto pred rokom to pre nich bolo no go, po anglicky povedané. Veď si prijali uznesenia k tomu na sneme, že to je neakceptovateľné pre nich, ale išli sme krok za krokom a v memorande sme sa dohodli, že hneď v roku 2026, teda po roku fungovania prehodnotíme aj školské kluby detí a ďalšie veci. Veď buďme korektní. Ja si myslím, že aj to a budem hovoriť aj za stranu HLAS predovšetkým, my sme povedali, že tie veci budeme robiť na komunikácii. Tak ako komunikujem s vami, tak sa snažím aj s aktérmi, ktorí v školstve sú. Veď to neznamená, že to je mačko-pes ale že tie veci dokážeme doručovať. A to, čo máte v zákone od nežnej revolúcie mnoho nie jednoduchých a náročných zmien. Ďakujem pekne. [18:44] Peter Žiga Chce spravodajca sa vyjadriť k rozprave? Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Teraz vám poviem, akú mám predstavu o ďalšom postupe. Nechám ešte priestor uviesť pánovi ministrovi ďalší bod programu. Necháme prečítať spravodajskú informáciu, otvorím rozpravu písomnú, zaznamenám, koľkí ste prihlásení a ukončím rokovanie dnešného dňa. Môže to takto byť? Pán minister, máte slovo. Budeme hovoriť o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 138 o pedagogických zamestnancoch. Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 401. Spoločná správa výboru má tlač 401 a. Pán minister, budete mať priestor v rámci, v rámci rozpravy, čiže krátky úvod očakávam od vás. Ďakujem. (Rokovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 401.) [18:57] Tomáš Drucker Ďakujem veľmi pekne, vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, ak teda vidím, áno, množné číslo, vážení páni poslanci, dovoľte mi ešte uviesť návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov. Sme v druhom čítaní. Viete, že cieľom návrhu zákona je najmä zohľadnenie potrieb aplikačnej praxe a oblastiach, ktoré sa týkajú podmienok výkonu pracovnej činnosti pedagogických zamestnancov. V návrhu zákona navrhujeme najmä odstrániť duplicitu vykonávaných činností v prípade sociálneho pedagóga, sociálneho pracovníka, spresňujeme podmienky zaraďovania úspešných športovcov, trénerov, umelcov do vyšších kariérových stupňov, zavádzame kompenzačný príspevok, zjednodušujeme podmienky zabezpečovania kvality inovačného vzdelávania, upravujeme podmienky výkonu činnosti supervízora v školách. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne a páni poslanci, ďakujem za vašu pozornosť a dovoľujem si vás tiež požiadať o prerokovanie aj tohto bodu programu. [18:57] Peter Žiga Ďakujem pekne, pán minister. Teraz dávam slovo spoločnej spravodajkyni, a to predsedníčke výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch pani poslankyni Paule Puškárovej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výboru. Nech sa páči. [18:58] Paula Puškárová Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania tohto vládneho návrhu. Národná rada Slovenskej republiky uznesením zo 17. septembra 2024 č. 458 sa uzniesla prerokovať vládny návrh zákona v druhom čítaní a prideliť ho výborom: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, v tom čase ešte. Ako gestorský výbor určila výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a určila lehoty na jeho prerokovanie. Určené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenej lehote, iné výbory o návrhu zákona nerokovali. Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. K vládnemu návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky v uznesení č. 162 zo 17. októbra 2024, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet v uznesení číslo 131 z 21. októbra 2024 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport v uznesení číslo 34 z 15. októbra 2024 zhodne odporúčali návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi uvedenými v časti 4 spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať o návrhoch uvedených pod bodmi 1 až 5 časti 4 spoločnej správy s odporúčaním schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť v tejto správe, predmetnej spoločnej správe výborov o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorá bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport z 22. októbra 2024, č. 49. Týmto uznesením zároveň výbor ma poveril ako spoločnú spravodajkyňu, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky informovala o výsledku rokovania vo výboroch a o stanovisku a návrhu gestorského výboru. Pán predsedajúci, ďakujem skončila som. [18:59] Peter Žiga Ďakujem pekne, otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal tri písomné prihlášky, pán poslanec Horecký, Gažovičová, Šmilňák. Prerušujem rokovanie dnešného dňa, budeme pokračovať zajtra o deviatej odvolávaním pána ministra Suska. Ďakujem pekne, pekný večer. (Prerušenie rokovania o 19.00 hodine.)