Rokovanie NR SR 22. 10. 2024 – Rokovanie o minimálnej mzde a sociálnych službách

[13:08] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram rokovanie 22. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Chcem vás požiadať, aby sme sa pred začatím rokovania prezentovali a zistili, či sme schopní sa uznášať. (Prezentácia.) Konštatujem, že je prítomných 133 poslancov, teda Národná rada je uznášaniaschopná a môžme pokračovať v rokovaní. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, zaznie hymna Slovenskej republiky. (Štátna hymna Slovenskej republiky.) Ďakujem pekne. Na 22. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky budú overovateľmi poslanci Jana Vaľová a Marián Viskupič. Náhradníkmi budú poslanci Marcela Čavojová a Jozef Pročko. Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali poslanci Krátky, Vančo, Záborská a o ospravedlnenie z neúčasti z dôvodu práceneschopnosti požiadal pán poslanec Ján Blcháč. Návrh programu vám bol rozdaný, chcem uviesť, že v návrhu programu sa uvádzajú aj správy príslušných inštitúcií predložené s platnými zákonmi, ktoré na návrh gestorských výborov uvedú ich predkladatelia tak, ako sú uvedení v návrhu programu. Na to, aby sme mohli uvedené materiály uviesť a vystúpiť v rozprave, je potrebný súhlas Národnej rady. Navrhujem, aby sme tento súhlas, ako aj súhlas so skrátením lehoty podľa § 25 a § 81 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku vyslovili schválením programu ako celku, pokiaľ nikto nepredloží iný návrh. Pristúpime k schvaľovaniu návrhu programu 22. schôdze . Teraz vás prosím, panie poslankyne, páni poslanci, ktorí ste svoje návrhy na zmenu alebo doplnenie návrhu programu odovzdali písomne predsedajúcemu pred začatím schôdze, aby ste sa prihlásili, už vás vidím prihlásených v rámci procedurálnych návrhov. Ako prvý, ako prvá pani poslankyňa Marcinková. [13:09] Vladimíra Marcinková – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo a mám doplňujúci návrh, v rámci ktorého si dovoľujem požiadať toto plénum o informatívne vystúpenie v rámci rokovania tejto schôdze, a to vo veci nových zistení týkajúcich sa obchodu s darcovskými tkaninami a bunkami novorodencov. Mám za to, že téma matiek a novorodencov je niečo, čo by nás nemalo politicky rozdeľovať a mali by sme o tom mať maximálne možné informácie. Ďakujem. [13:10] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa, my sme sa bavili o tom pred začiatkom schôdze, ja navrhujem, je to určite dôležitá téma, nemáme to zaradené ako tlač, nerobieva sa to, čo sa týka procedúry. Navrhujem postup, urobte to cez výbor, zaraďte si to ako tlač a potom poinformujete ako výstup z výboru takúto informáciu. Ja by som to takto navrhoval, aby sme to postupovali. Lebo neviem o tom dať ani v zásade hlasovať ako, lebo neviem to zaradiť ako bod programu do programu schôdze. Ďalší pán poslanec Grendel. [13:11] Gábor Grendel – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Navrhujem, aby bol do návrhu programu 22. schôdze Národnej rady doplnený nový bod, ktorým je návrh na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky na odsúdenie hrubého zneužívania Slovenskej informačnej služby na politický boj proti opozícii. Odôvodnenie: Predseda vlády Robert Fico dal podľa slov ministra vnútra Slovenskej republiky Matúša Šutaja Eštoka pokyn riaditeľovi SIS na vypracovanie správy o atentáte z 15. mája, pričom už sám hovorí, čo bude obsahom tejto správy. Minister vnútra na otázku, prečo tajná služba vypracováva správu o atentáte, odpovedal, že, citujem: „Musíte sa opýtať pána riaditeľa SIS, takéto zadanie dostal od prijímateľa tých správ, od pána premiéra, na základe toho pán riaditeľ koná." Koniec citátu. Je zrejmé, že minister vnútra Slovenskej republiky sa preriekol a prezradil, akým hrubým spôsobom sa chystá zneužiť Slovenská informačná služba na politický boj a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [13:12] Peter Žiga – Uvádzajúci uvádza bod Pani poslankyňa Bajo Holečková. [13:12] Martina Bajo Holečková – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Navrhujem, aby bol do programu 22. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky doplnený bod, ktorým je návrh na prijatie uznesenia Národnej rady o pomoci jednorodičovským domácnostiam a rodinám s viacerými deťmi. Odôvodnenie: Navrhujem prijatie uznesenia, ktorým sa zaviaže vláda Slovenskej republiky, aby do 31. 12. predstavila opatrenia, ktorými v nasledujúcom roku 2025 pomôže skupinám, ktoré sú najviac ohrozené chudobou, teda jednorodičovským domácnostiam a rodinám s viacerými deťmi. Podľa nedávno zverejnených dát štatistického úradu čelilo v roku 2023 chudobe a sociálnemu vylúčeniu viac ako 940-tisíc ľudí, teda približne každý šiesty obyvateľ Slovenskej republiky. Najviac ohrozené chudobou sú jednorodičovské domácnosti a rodiny s viacerými deťmi. Je nutné pravdivo konštatovať, že vláda Slovenskej republiky za rok svojej existencie pre tieto rodiny a domácnosti neurobila nič. Naopak, schválenou konsolidáciou im výrazne zhoršila život. Na vládou ohlásené zvýšenie daní doplatia práve... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [13:12] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Jakab. [13:12] Július Jakab – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem. Navrhujem, aby bol do návrhu programu 22. schôdze doplnený nový bod, ktorým je návrh na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k zrušeniu InterCity vlakov. Podľa verejne prístupných informácií Národný dopravca už neplánuje prevádzkovať InterCity vlaky medzi Bratislavou a Košicami, medzi dvomi najväčšími mestami na Slovensku, a tým pádom zníži komfort cestujúcich a cesta sa predĺži až o 45 minút. Preto by sme chceli vidieť a žiadame, aby Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky zverejnilo odbornú štúdiu, na základe ktorej sa rozhodlo, že je ekonomicky výhodnejšie dotovať leteckú dopravu na trase Bratislava – Košice ako InterCity vlaky. Ďakujem pekne. [13:12] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Matovič. [13:12] Igor Matovič – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem pekne. Navrhujem, aby bol do návrhu programu 22. schôdze Národnej rady doplnený nový bod, ktorým je návrh na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k uzavretiu zmieru medzi Slovenskou republikou a Andrejom Babišom. Odôvodnenie: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky pristúpilo k uzavretiu zmieru medzi ministerstvom vnútra a Andrejom Babišom a vykonalo to vraj na základe zhodnotení právnej situácie a ekonomických rizík, ktoré si dalo vypracovať samotné ministerstvo. Ide vraj o dve nezávislé externé právne analýzy, ktoré majú potvrdiť, že existuje vysoké riziko prehry v predmetnom súdnom konaní. Tieto právne analýzy žiadame zverejniť, pretože z informácií Ústavu pamäti národa vieme, že Andrej Babiš bol tajný spolupracovník ŠtB a zároveň tieto analýzy boli hradené z verejných zdrojov, takže ľudia a najmä obete komunistického režimu si zaslúžia vidieť, na základe čoho minister Šutaj Eštok... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [13:12] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Hlina. [13:13] Alojz Hlina – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ja, pardon, omylom. [13:20] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Teraz dám hlasovať o týchto procedurálnych návrhoch. Pani poslankyňa Marcinková, môžem dať o tom (reakcia z pléna), neviem, dobre, dávam o tom hlasovať. Dávam hlasovať o návrhu, aby pani poslankyňa mohla mať krátke vystúpenie počas schôdze, počas ktorého by rada informovala poslancov Národnej rady o nových zisteniach týkajúce sa obchodu s darcovskými tkanivami a bunkami novorodencov na Slovensku. Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 138 prítomných, 62 za, 2 proti, 74 sa zdržalo. Návrh sme neschválili. Ďalšie hlasovanie bude o návrhu pána poslanca Grendela, aby bol do programu schôdze doplnený nový bod, ktorým je prijatie uznesenia Národnej rady k hrubému zneužívaniu Slovenskej informačnej služby na politický zápas proti opozícii. Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 139 prítomných, 61 za, 76 proti, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval. Návrh sme neschválili. Ďalší návrh je návrh od pani Holečkovej. Keďže ho nemám písomne, nemôžem dať o ňom hlasovať. Ďalší návrh je pán poslanec Jakab. Navrhuje, aby do návrhu programu schôdze bol doplnený nový bod, ktorým je návrh na prijatie uznesenia Národnej rady k zrušeniu InterCity vlakov. Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 140 prítomných, 62 za, 35 proti, 43 sa zdržalo. Návrh sme neschválili. Posledným procedurálnym návrhom je návrh poslanca Matoviča, aby sa do programu schôdze doplnil nový bod, ktorým je návrh na prijatie uznesenia Národnej rady k uzavretiu zmieru medzi Slovenskou republikou a Andrejom Babišom. Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 140 prítomných, 62 za, 76 proti, 2 sa zdržali. Tento návrh sme neschválili. Dávam hlasovať o programe schôdze ako o celku . Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 136 prítomných, 125 za, 5 proti, 6 sa zdržali. Konštatujem, že sme program 22. schôdze Národnej rady schválili . Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, chcem vás ešte informovať, že v prvom bode programu, ktorým je informácia mandátového a imunitného výboru, budeme hlasovať ihneď po jeho prerokovaní. Ešte vás chcem informovať o časovom rámci a hlasovaniach v rámci celej schôdze. Dnes budeme ešte hlasovať o sedemnástej hodine, v ďalších rokovacích dňoch budeme o prerokovaných bodoch programu hlasovať vždy o jedenástej a o sedemnástej, okrem štvrtka 24. októbra, kedy hlasovať nebudeme počas celého dňa, a okrem piatka, počas ktorého tiež nebudeme hlasovať. V piatok 25. októbra budeme rokovať do šestnástej hodiny bez hlasovania a bez obedňajšej prestávky. Pokiaľ by sa tento piatok 25. októbra neprerokovali obidva termínované body programu, teda návrh na vyslovenie nedôvery ministrovi spravodlivosti a ministerke kultúry, pokračovalo by rokovanie v pondelok 28. októbra od deviatej hodiny až do skončenia prerokovania týchto dvoch bodov programu, teda aj po devätnástej hodine s tým, že hlasovanie by sa uskutočnilo v utorok 29. októbra o jedenástej hodine. Na základe dohody v rámci poslaneckého a politického grémia vo štvrtok 31. októbra rokovanie Národnej rady nebude, nahradíme ho rokovaním v pondelok 4. novembra od deviatej do devätnástej hodiny bez hlasovania. Ešte časy rokovania, od deviatej do dvanástej, od štrnástej do devätnástej počas celej schôdze. Zatiaľ takto. Chcem sa preto opýtať, či je všeobecný súhlas. (Nesúhlasná reakcia pléna.) Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 140 prítomných, 125 za, 12 proti, 1 sa zdržal, 2 nehlasovali. Konštatujem, že sme si procedúru a spôsob rokovania počas tejto schôdze schválili. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, teraz už môžme pristúpiť k prvému bodu programu, ktorým je informácia Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o zániku mandátu poslankyne Národnej rady a o nastúpení poslancov na uprázdnený a neuplatňovaný mandát poslancov Národnej rady. Prosím predsedu mandátového a imunitného výboru poslanca Mariána Saloňa, aby Národnej rade podal uvedenú informáciu. Nech sa páči, pán predseda. (Rokovanie o informácii Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o zániku mandátu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky a o nastúpení poslancov na uprázdnený a neuplatňovaný mandát poslancov Národnej rady Slovenskej republiky .) [13:20] Marián Saloň Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, na základe poverenia Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky zo dňa 22. októbra 2024 vás informujem, že výbor prerokoval uvedenú informáciu a poveril ma, aby som predložil návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Dovoľte mi prečítať uznesenie. Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky z 22. októbra 2024 k informácii Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o zániku mandátu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky a o nastúpení poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na uprázdnený a neuplatňovaný mandát poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie 1. podľa čl. 81 Ústavy Slovenskej republiky – že Zuzana Dolinková, ktorej mandát poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky za politickú stranu HLAS – sociálna demokracia sa neuplatňoval počas výkonu funkcie členky vlády Slovenskej republiky, poverenej riadením Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, 10. októbra 2024 doručila predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky písomné rozhodnutie o tom, že sa vzdáva mandátu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky; dňom doručenia písomného rozhodnutia jej zanikol mandát poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky, teda 10. októbra 2024; 2. že podľa čl. 102 ods. 1 písm. g) a čl. 111 Ústavy Slovenskej republiky prezident Slovenskej republiky 10. októbra 2024 prijal demisiu členky vlády Slovenskej republiky Zuzany Dolinkovej, poverenej riadením Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky; 3. že prezident Slovenskej republiky 10. októbra 2024 vymenoval Kamila Šaška za člena vlády Slovenskej republiky, povereného riadením Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorého vláda Slovenskej republiky odvolala dňom 9. októbra 2024 z funkcie štátneho tajomníka Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky; vymenovaním za člena vlády Slovenskej republiky podľa čl. 77 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky sa jeho mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky neuplatňuje; 4. vyhlásenie Jána Hrubého, narodeného 14. augusta 1987, bytom Voderady, že sa vzdáva práva nastúpiť ako náhradník podľa poradia na kandidátnej listine za politickú stranu HLAS – sociálna demokracia podľa výsledkov volieb do Národnej rady Slovenskej republiky uvedených v zápisnici Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán o výsledku volieb do Národnej rady Slovenskej republiky 30. septembra 2023 na neuplatňovaný mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Erika Tomáša z dôvodu, že vykonáva funkciu generálneho tajomníka služobného úradu Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky; 5. podľa § 71 ods. 1, 4 a 5 zákona č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov a § 10 ods. 1 a 2 písm. b) a c) a ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a podľa poradia uvedeného v zápisnici Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán o výsledku volieb do Národnej rady Slovenskej republiky 30. septembra 2023 predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 582 z 15. októbra 2024 vyhlásil dňom 11. októbra 2024 nastúpenie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za politickú stranu HLAS – sociálna demokracia – na uprázdnený mandát poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Zuzany Dolinkovej nastupuje poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Štefan Gašparovič, ktorý od 25. októbra 2023 vykonáva mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky ako náhradník na neuplatňovaný mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Erika Tomáša; – na neuplatňovaný mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Erika Tomáša nastupuje poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Miroslav Čellár, ktorý vykonával mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky ako náhradník na neuplatňovaný mandát poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Zuzany Dolinkovej; 6. že poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky Zdenka Mačicová, ktorá od 2. novembra 2023 vykonáva mandát poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky ako náhradníčka na neuplatňovaný mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Kamila Šaška, ktorý vykonával funkciu štátneho tajomníka Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, ostáva náhradníčkou na neuplatňovaný mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Kamila Šaška, ktorý vykonáva funkciu člena vlády Slovenskej republiky, povereného riadením Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky; 7. informáciu Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o zániku mandátu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky a o nastúpení poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na uprázdnený a neuplatňovaný mandát poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som. [13:20] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán predseda, za podanie informácie. Otváram rozpravu o tomto bode programe. Chcem sa opýtať, či sa hlási niekto do rozpravy. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Konštatujem, že sa do rozpravy nikto neprihlásil a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Predseda mandátového a imunitného výboru predniesol návrh uznesenia Národnej rady, dávam o tomto návrhu uznesenia hlasovať. Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 137 prítomných, 132 za, 5 sa zdržali. Konštatujem, že sme schválili navrhované uznesenie . Teraz vyhlasujem päťminútovú technickú prestávku a budeme pokračovať rokovaním v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona o minimálnej mzde. Budeme pokračovať 13.31 h. (Prestávka.) [13:28] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní, a to druhým čítaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 663/2007 o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Vládny návrh zákona je pod tlačou 410, spoločná správa výborov má tlač 410a. Prosím pána ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Erika Tomáša, aby vládny návrh zákona odôvodnil. (Rokovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 410.) [13:33] Erik Tomáš Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, začnem politickým úvodom, ktorý možno bude zaujímať viacerých, vrátane médií. Musím s potešením skonštatovať, že v koalícii došlo k dohode na novele zákona o minimálnej mzde a veľmi sa teším, že časť opozície potvrdila podporu tomuto návrhu zákona aj na sociálnom výbore a chcem poďakovať všetkým opozičným poslancom, ktorí podporili novelu zákona o minimálnej mzde v prvom čítaní. Táto novela zákona, ktorá otvára, samozrejme, aj ďalšie zákony, získala v prvom čítaní 108 hlasov, teda silnú ústavnú väčšinu, čo vytvára veľký predpoklad, aby bola s rovnakou silnou podporou schválená aj v druhom čítaní. Musím hneď na úvod povedať, že zákon, ak schválený bude, začne platiť už od 1. januára 2025, teda že už od 1. januára budúceho roka, pretože ponechávame naďalej možnosť sociálnym partnerom, teda odborárom a zamestnávateľom, sa v roku, ktorý predchádza novej minimálnej mzde, dohodnúť na výške minimálnej mzdy. Tento mechanizmus zostáva zachovaný v zákone. Jednoducho počas roka ´25 budú môcť odborári a zamestnávatelia hľadať dohodu, ten posledný termín možný dohody je na tripartite pred 31. augustom. V prípade, že sa nedohodnú, výšku minimálnej mzdy určí automat. Po novom však tento automat už bude nastavený tak, že nová minimálna mzda sa stanoví nie ako 57 % priemernej mzdy, ale 60 % priemernej mzdy. Takže toto je tá najdôležitejšia zmena zo spomínaného zákona. Zákon prináša aj ďalšie ustanovenia, opatrenia a zmeny, ktoré, samozrejme, vychádzajú aj z toho, že musíme transponovať európsku smernicu o primeranej minimálnej mzde. Hneď pri tom automate chcem povedať jednu dôležitú vec, pretože mám rád fakty a presné čísla. Tí oponenti jednoducho tvrdia, že európska smernica hovorí o tom, že teda odporúča, aby tá minimálna mzda bola buď na úrovni 60 % mediánu, mediánovej mzdy, alebo 50 % priemernej mzdy. Ale to, čo nedodávajú, je, že európska smernica odporúča, aby minimálna mzda bola 50 % priemernej mzdy z daného roka, kdežto v prípade našej minimálnej mzdy vychádzame zo 60 % z priemernej mzdy spred dvoch rokov. A keď si to dáte na papier a prepočítate, tak vám presne vyjde, že vlastne plus-mínus sledujeme cieľ, ktorý nám odporúča v tomto prípade Európska komisia. Európska komisia ďalej odporúča vo svojej smernici posilnenie kolektívneho vyjednávania a vypracovanie teda akčného plánu pre posilnenie kolektívneho vyjednávania. My, samozrejme, ten akčný plán vypracujeme v rámci doby, ktorá je na to určená, ale už teraz v tejto legislatíve ideme posilniť kolektívne vyjednávanie a to tak, že rozširujeme tzv. kolektívne zmluvy vyššieho stupňa. Jednoducho povedané pre vás všetkých laicky, aby ste tomu pochopili, lebo nie každý sa venujete sociálnej oblasti, ak sa reprezentatívne organizácie odborov a zamestnávateľov v konkrétnom sektore dohodnú na takejto kolektívnej zmluve vyššieho stupňa, bude platiť táto kolektívna zmluva pre celý sektor. Samozrejme, sú tam výnimky. Nebude sa vzťahovať na firmy s počtom pracovníkov do 20, nebude sa vzťahovať na firmy, ktoré sú v úpadku, nebude sa vzťahovať na firmy, ktoré sú nové, ktoré sú na trhu 24 mesiacov, nebude sa vzťahovať na spoločnosti, ktoré zamestnávajú viac ako 10 % zdravotne znevýhodnených ľudí, a ešte ďalšie tri výnimky, ale toto sú tie štyri najpodstatnejšie. No a to kolektívne vyjednávanie v samotnom zákone alebo balíku zákonov, ak chcete, posilňujeme aj tým, že zvyšujeme odmeňovanie tzv. sprostredkovateľov a rozhodcov. Kolektívne vyjednávanie, pokiaľ sa na to obe strany dohodnú, môžu mať rozhodcov alebo sprostredkovateľov. Sprostredkovateľ je ako nejaký mediátor, ktorý sprostredkováva to kolektívne vyjednávanie. Rozhodca, v prípade, že je na ňom dohoda z oboch strán, dokonca rozhodne to kolektívne vyjednávanie. Takže aj toto je napĺňaním spomínanej európskej smernice. Samozrejme odpoviem na akékoľvek podnety, príspevky aj vo svojej buď záverečnej reči, alebo v nejakej reakcii, s tým, že som veľmi rád, že sa podarilo napriek rôznym turbulenciám zaradiť ten zákon alebo novelu zákona o minimálnej mzde na program parlamentu tak, aby sme ju schválili ešte na tejto októbrovej schôdzi a tým pádom aj stihneme naplniť spomínanú európsku smernicu, ktorá mala byť naplnená do 15. novembra tohto roka. Toľko na úvod odo mňa. Ďakujem pekne. [13:33] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem, zaujmite miesto pre navrhovateľov. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre sociálne veci, predsedovi tohto výboru, pánovi poslancovi Jánovi Richterovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pán spravodajca. [13:39] Ján Richter Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi predložiť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov, ktorými sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, pod tlačou 410a. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 555 z 3. októbra tohto roku pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárske záležitosti a výboru pre sociálne veci. Určila zároveň výbor pre sociálne veci ako gestorský výbor a lehotu na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch. Predmetný návrh zákona pod tlačou 410 prerokovali a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť všetky určené výbory. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto spoločnej správy vyplýva jeden pozmeňovací návrh. Gestorský výbor odporúča návrh zákona v znení schváleného pozmeňovacieho návrhu schváliť. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu zákona vo výboroch Národnej rady v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci č. 74 z 22. októbra tohto roku. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona informoval o výsledku rokovania výborov a predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady. Zároveň určil náhradníkov spravodajcu. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu. [13:39] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán spravodajca, zaujmite miesto pre spravodajcov. Otváram rozpravu. Dostal som do písomnej rozpravy štyroch písomne prihlásených pánov poslancov – Kišš, Matovič, Hajko a Viskupič. Ako prvý za poslanecký klub Progresívneho Slovenska vystúpi pán poslanec Kišš. Nech sa páči. [13:42] Štefan Kišš – Vystúpenie v rozprave Pekný deň všetkým. Dobrý deň. Vážený pán minister, pán predsedajúci, ja len neviem takto rozprávať, keď tu počujem niekoho periférne. Ďakujem pekne. Prvá vec, prepáčte mi poznámku na úvod, ja som sa dozvedel o zmene programu pred hodinou, takže tak trošku improvizujeme, pripravoval som sa na to na zajtra, nevedel som, nevadí. Keďže sme už v druhom čítaní, tak sa to dá zvládnuť, ale takáto chaotickejšia príprava programu schôdze nie úplne prospieva dobrým pracovným návykom. Ale vecne, možno by som ešte poznamenal, na konci budem mať pozmeňujúci návrh, budem ho čítať, ale teda predtým mi dovoľte niekoľko poznámok. My sme v prvom čítaní ako poslanecký klub podporili tento návrh zvýšenia minimálnej mzdy s tým, že v druhom čítaní budeme trochu konkrétnejší a budeme hovoriť o iných veciach, o systémových opatreniach, ktoré by mali riešiť situáciu slabšie zarábajúcich pracujúcich ľudí na Slovensku. Prvá vec je, že my sme, samozrejme, za to, aby pracujúci dostali adekvátne a čo najväčšie odmeňovanie za svoju prácu. Sme za zvyšovanie ich čistých disponibilných príjmov tak, aby sa im žilo lepšie, aby mali vyššiu životnú úroveň. Koalícia dnes životnú úroveň nezvyšuje, naopak, to, čo sme videli posledné týždne aj v parlamente, aj na verejnosti, je, že naopak oslabuje čisté disponibilné príjmy ľudí, na tej druhej strane výdavkovej, teda Ficova drahota v podobe konsolidačného balíčka a ďalšie opatrenia, ktoré spôsobia, že budeme mať menší výber daní na konci dňa kvôli daní z finančných transakcií, kvôli vyššiemu zdaňovaniu príjmov, znamená, že ľudia na Slovensku sa nebudú mať lepšie, dokonca budúci rok, a to sú oficiálne čísla, vládne, bude životná úroveň na Slovensku stagnovať. Takzvane čistá, čistá mzda, alebo teda priemerná mzda na Slovensku budúci rok neporastie kvôli opatreniam, ktoré zavádza vláda. Druhá vec je, že hlavnou prekážkou pre vyššie disponibilné príjmy v súčasnosti je, na Slovensku je vyššie zdaňovanie práce v porovnaní s nami blízkymi krajinami aj v porovnaní s najmodernejšími krajinami v Európskej únii. Jednoducho, keď som, porovnám s vyspelým svetom, tak zdaňovanie práce je u nás vyššie a obzvlášť je vysoké pre nízkopríjmových ľudí. Čo robí vláda posledné týždne, mesiace? Zvyšuje daňovo-odvodové zaťaženie práce takmer pre všetkých pracujúcich aj pre firmy. No a z toho dôvodu, z toho dôvodu, že teda pre vyššie disponibilné príjmy potrebujeme znižovať zdaňovanie práce, opakovane navrhujeme opatrenia na zníženie toho zaťaženia, ako napríklad daňovo-odvodová odpočítateľná položka, ktorú, o ktorej je môj pozmeňovák, a takéto opatrenia, môžu byť aj iné, ale toto je jeden z opatrení, ktoré zvyšujú čisté disponibilné príjmy ľudí. Nielen administratívne, tak ako to robí zákon o minimálnej mzde, pretože on prikáže ľuďom, podnikateľom zvýšiť minimálnu mzdu pre tých, ktorí ju majú v tom čase nižšiu. Ale hovorím, aby si to zaplatili sami, čo teda môže mať v niektorých prípadoch aj nejaký vplyv na zamestnanosť a na podnikateľskú aktivitu. No a ten samotný vplyv, že ako dopadne zvyšovaním minimálnej mzdy na podnikanie, na podnikateľské miesta na Slovensku, sme teda v tej tlači, ktorá je predložená, nevideli. Takže sa, dá sa povedať, len domnievame, že to môže mať nejaký vplyv, ale tú odpoveď sme zo strany predkladateľa ministra práce nedostali. A zároveň ale treba dodať, že v dnešnej dobe, kedy máme na Slovensku 5-, 6-percentnú nezamestnanosť, to je iná doba, akoby sme mali 20 %, alebo čokoľvek medzitým, je to relatívne nízka úroveň nezamestnanosti, takže v takom prostredí ten vplyv na zamestnanosť môže byť menší ako v prípade vyššej 10-, 15-, 20-percentnej nezamestnanosti, ktorú sme tu na Slovensku relatívne nedávno zažili. Napriek tomu ale je dôležité, aby sme aj ochránili tie pracovné miesta, ktoré môžu byť týmto spôsobom zasiahnuté. No a tiež existujú iné systémové opatrenia. Uviedol som jedno z nich, ktorými sa dá adresovať vyššia, vyššie ohodnotenie práce. Musím však konštatovať, že vláda zlyháva v oblasti základného, stredného vzdelania, ako aj aktívnych politík trhu práce, ktoré sú tiež kľúčové pre lepšiu zamestnanosť a vyššie mzdy. A iste môžete povedať, však ste na to nemali veľa času, pán minister, za posledný rok, ale všetky vlády SMER-u dokopy, ktoré trvajú 13 rokov, na to čas mali, avšak aj v tejto oblasti pomerene zásadne zlyhávajú. No a teda prejdem postupne ku dvom našim návrhom. Teda jeden z nich je zaviesť vyššiu odvodovú odpočítateľnú položku. A druhý, ktorý prednesie neskôr kolegyňa Jaurová, sa týka toho, že v skutočnosti štát najviac zlyháva v plnení toho zákona minimálnej mzdy. Teda jedným z našich návrhov našich opatrení je, aby štát išiel tak, ako má. Príkladom, že, aby tento protiprávny stav napravil. Teraz by som pristúpil k čítaniu pozmeňujúceho návrhu. Ďakujem pekne. Doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Štefana Kišša k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúci doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a doplňujú a dopĺňajú niektoré zákony. Vo vládnom návrhu zákona navrhujem toto doplnenie: Za článok IV sa vkladá nový článok V, ktorý znie: „Čl. V Zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 718/2004 Z .z., zákona č. 305/2005 Z. z., zákona č. 352/2005 Z. z., zákona č. 660/2005 Z. z., zákona č. 282/2006 Z. z., zákona č. 522/2006 Z. z., zákona č. 673/2006 Z. z., zákona č. 358/2007 Z. z., zákona č. 518/2007 Z. z., zákona č. 530/2007 Z. z., zákona č. 594/2007 Z. z., zákona č. 461/2008 Z. z., zákona č. 581/2008 Z. z., zákona č. 108/2009 Z. z., zákona č. 192/2009 Z. z., zákona č. 533/2009 Z. z., zákona č. 121/2010 Z. z., zákona č. 136/2010 Z. z., zákona č. 151/2010 Z. z., zákona č. 499/2010 Z. z., zákona č. 133/2011 Z .z., zákona č. 250/2011 Z. z., zákona č. 185/2012 Z. z., zákona č. 252/2012 Z. z., zákona č. 395/2012 Z. z., zákona č. 421/2012 Z. z., zákona č. 41/2013 Z. z., zákona č. 153/2013 Z. z., zákona č. 220/2013 Z. z., zákona č. 338/2013 Z. z., zákona č. 463/2013 Z. z., zákona č. 185/2014 Z. z., zákona č. 364/2014 Z. z., ešte nie som ani v polovici, zákona č. 77/2015 Z. z., zákona č. 148/2015 Z. z., zákona č. 253/2015 Z. z., zákona č. 265/2015 Z. z., zákona č. 336/2015 Z. z., zákona č. 378/2015 Z. z., zákona č. 428/2015 Z. z., zákona č. 429/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 167/2016 Z. z., zákona č. 286/2016 Z. z., zákona č. 341/2016 Z. z., zákona č. 356/2016 Z. z., zákona č. 41/2017 Z. z., zákona č. 238/2017 Z. z., zákona č. 256/2017 Z. z., zákona č. 351/2017 Z. z., zákona č. 63/2018 Z. z., zákona č. 156/2018 Z. z., zákona č. 351/2018 Z. z., zákona č. 366/2018 Z. z., zákona č. 376/2018 Z. z., zákona č. 83/2019 Z. z., zákona č. 139/2019 Z. z., zákona č. 221/2019 Z. z., zákona č. 231/2019 Z. z., zákona č. 310/2019 Z. z., zákona č. 321/2019 Z. z., zákona č. 343/2019 Z. z., zákona č. 467/2019 Z. z., zákona č. 68/2020 Z. z., zákona č.125/2020 Z. z., zákona č. 264/2020 Z. z., zákona č. 393/2020 Z. z., zákona č. 9/2021 Z. z., zákona č. 81/2021 Z. z., zákona č. 133/2021 Z. z., zákona č. 150/2021 Z. z., zákona č. 215/2021 Z. z., zákona č. 252/2021 Z. z., zákona č. 310/2021 Z. z., zákona č. 540/2021 Z. z., zákona č. 92/2022 Z. z., zákona č. 101/2022 Z. z., zákona č. 267/2022 Z. z., zákona č. 392/2022 Z. z., zákona č. 518/2022 Z. z., zákona č. 530/2023 Z. z., zákona č. 87/2024 Z. z. sa mení a dopĺňa takto: 1. V § 13 a) ods. 2 a 3 a odseku 4 písm. a) sa suma „4 560 eur" nahrádza slovami „50 % z 12-násobku priemernej mesačnej mzdy" 2. V § 16 ods. 16 a 18 sa slová „380 eur mesačne" nahrádzajú slovami „50 % priemernej mesačnej mzdy". 3. V § 16 ods. 17 a v § 19 ods. 1 písm. e) v druhom bode sa suma „380 eur" nahrádza slovami „50 % priemernej mesačnej mzdy" a suma „570 eur" sa nahrádza slovami „75 % priemernej mesačnej mzdy". 4. Za § 38esg, ezg, pardon, sa vkladá § 38 ezh, ktorý vrátane nadpisu znie: „§ 38ezh Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2025 (1) Ustanovenia § 13 a) ods. 2 a 3 a ods. 4 písmeno a), § 16 ods. 16 až 18 a § 19 ods. 1 písm. e) druhého bodu v znení účinnom od 1. januára 2025 sa prvýkrát použijú pri vykonaní ročného zúčtovania za rok 2024. (2) Zamestnanec, ktorý má nárok na uplatnenie odpočítateľnej položky pri výpočte preddavkov na poistné podľa § 16 ods. 18, je povinný túto skutočnosť písomne oznámiť zamestnávateľovi prvýkrát do 25. januára 2025."." Nasledujúce novelizačné články sa primerane preznačia. Navrhuje sa účinnosť od 1. januára 2025, čo sa premietne do článku o účinnosti. Mám prečítať aj to zdôvodnenie, či? (Rečník sa otočil k predsedajúcemu.) Dobre, mám za to, že som zdôvodnil vo svojej rozprave tento návrh. Zabudol som ním povedať, že je to návrh, ktorý sme už raz predkladali, má aj svoju kvantifikáciu, ktorá je zverejnená na webe Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorú sme o toto, o túto kvantifikáciu požiadali. Myslíme si, že takto sa má robiť legislatíva nielen na Slovensku, kdekoľvek v civilizovanom svete. A posledná vec, keď budem svojim deťom rozprávať, čo bola najzaujímavejšia časť mojej kariéry, tak to bolo čítanie pozmeňovákov. Ďakujem pekne. [14:03] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie jedna faktická poznámka. Pán poslanec Hazucha. [14:03] Ivan Hazucha – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Pán poslanec, snažil som sa pozorne počúvať, najmä v začiatku vášho vystúpenia, a uviedli ste, že výber daní bude nižší, ako bol doteraz, lebo sa zavádza daň z transakcií. To je len váš predpoklad alebo váš odhad, nie ako fakt, ako sa to snažíte podsunúť. Takže taktiež, že životná úroveň bude stagnovať, teda nie klesať, ani stúpať. Keďže rastú niektoré dane, tak zrejme beriete do úvahy, keďže nebude klesať životná úroveň, že tam budú aj nejaké spôsoby kompenzácie týchto opatrení. To je však ale v rozpore, čo ste následne povedal, že nominálna mzda, potom ste sa opravil, že priemerná mzda na Slovensku v roku 2025 neporastie. Som presvedčený, že určite porastie aj s ohľadom na nárast minimálnej mzdy, ktorý je plánovaný. Preto nepovažujem za správne, že tieto informácie podsúvate ako fakty. To však určite fakty nie sú, len vaše, verím, že chybné predpoklady. A preto si myslím, že je zbytočné strašiť obyvateľov, lebo keď tomu tak nebude, o rok sa ospravedlníte, že ste sa 22. októbra mýlil? Ďakujem. [14:03] Peter Žiga Ďalším vystupujúcim, á, s reakciou na faktické poznámky pán poslanec Kišš. [14:03] Štefan Kišš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Pán Hazucha, to, na čo som referoval, sú oficiálne čísla ministerstva financií, teda vlády o prognóze ekonomiky a prognóze výberu daní. Tie hovoria napríklad, že inflácia bude budúci rok 5,5 %, z toho 1,2 % spôsobí zvýšenie dépeháčky dokopy vrátane znížených vybraných sadzieb, ale no veď poznáte ten príbeh. Takisto hovorí, že priemerná mzda v ekonomike, čistá, a tuná oceňujem, že ste ma naozaj počúvali pozorne, pretože myslím, že som nepovedal to slovo čistá, takže beriem túto pripomienku, áno, čistá priemerná mzda v ekonomike budúci rok neporastie, resp. ak mám byť úplne exaktný, tak podľa prognóz ministerstva financií porastie o 0,5 %, ostatné inštitúcie majú iné, podobné prognózy, tuším, že NBS-ka a RRZ sú niekde bližšie k nule. Ale 0,5 % ma vedie ku konštatovaniu, že životná úroveň, ak dovolíte, neporastie. Ale ak chcete byť exaktný, tak porastie o 0,5 %. A ten širší bod, ktorý som hovoril, že vaše vlády smerácke, ktoré tu sú 13 rokov z posledných 18, zabezpečili, že relatívne voči ostatným krajinám, regiónu aj Európskej únie sme si pohoršili. To znamená, nominálne tá mzda narástla za tých posledných 20 rokov, ale keď sa porovnávame voči ostatným krajinám, tak sme klesli. Kedysi sme boli 2004, 2005, 2006 druhý, tuším, za Slovinskom, ak si to správne pamätám, dnes sme na poslednom mieste v celej EÚ, ak sa porovnávame, čo sa týka čistých miezd. Sú to oficiálne čísla ministerstva financií, ak chcete ospravedlnenie, že sa ministerstvo financií pomýli, tak to môžem urobiť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [14:03] Tibor Gašpar – Vystúpenie v rozprave Ďakujem. Ďalší písomne prihlásený za klub je pán poslanec Matovič. Máte slovo, nech sa páči. [14:03] Igor Matovič – Vystúpenie v rozprave Kolegovia, kolegyne, chcel by som na začiatok poopraviť ekonomického experta strany Progresívne Slovensko pána Kišša, že teraz v tom vystúpení, čo sa tu dohadovali o čistej mzde, hovorili ste opakovane, že podľa prognóz na budúci rok čistá mzda porastie o 0,5 % a obhajovali ste tento postoj, evidentne sa v tejto veci mýlite. Mýlite si trošíčku pojem čistá a reálna mzda. O reálnej mzde hovorí NBS aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, že tá porastie, reálna mzda o 0,5 %, samozrejme čistá mzda porastie výrazne viac, lebo čistá mzda je v podstate to, čo dostanú ľudia reálne vyplatené, to bude výrazne viac ako pol percenta. Ale reálna mzda, tá bude určite, pri tej sa vlastne berie do úvahy, že ako ľudia vlastne následne tie prostriedky môžu premietnuť na tovary a služby a tam ten nárast sa očakáva len zanedbateľných 0,5 %. Takže hovorili ste o reálnej, nie čistej mzde. Ale teda k tomuto návrhu zákona. Ja by som veľmi rád bol, aby tu bol teraz vedľa mňa možno Erik Tomáš, lebo mám na neho, ako minister práce a sociálnych vecí, lebo mám na neho osobnú otázku, ale nechcem ho preháňať, sedí tam vzadu pod balkónom, zrejme prerokováva vážnu vec. Lebo ja som sa ho tak osobne chcel opýtať, že či si myslí, že je niečo viac on alebo ostatní kolegovia ministri, alebo Robert Fico ako obyčajný, pospolitý volič, pracujúci volič strany HLAS, SMER, SNS, ktorý pracuje za minimálnu mzdu. Lebo chcel by som teda Erikovi Tomášovi takto do poslednej lavice ako ministrovi práce, sociálnych vecí, a to ešte predtým, jak to poviem, poviem, že my sme tento návrh zákona podporili v prvom čítaní a podporili sme ho naozaj dobromyseľne a teda vysvetlím aj prečo. Následne aj potom nakoniec chcem prečítať aj pozmeňujúci návrh, že my sme sa rozhodli, že my budeme pomáhať SMER-u a HLAS-u, aby plnili svoje sľuby. Lebo malo by to tak byť, aby tie politické strany, ktoré ľuďom sľubujú, že keď ich budú voliť voliči, že im zabezpečia vyššiu životnú úroveň alebo keď SMER a HLAS aj konkrétne súčasný minister práce, sociálnych vecí s jeho predsedom strany Petrom Pellegrinim, súčasným prezidentom, ľuďom sľubovať, že voľte nás, zvýšime vám minimálnu mzdu, tak by sa patrilo ten sľub predsa naplniť. A ja sa teda, preto som sa na začiatku opýtal, že či si myslíte, pán minister, že ste niečo viac ako ten obyčajný, pracujúci volič strany HLAS alebo SMER, alebo SNS, ktorý pracuje za minimálnu mzdu. Ten volič, ktorému ste sľúbili, že keď vás bude voliť, tak vy mu zabezpečíte zvýšenie minimálnej mzdy. Jasné, že on nepočítal s tým, že mu zvýšite niečo, na čo má zákonný nárok, aleže mu zvýšite to percento, ktoré sa počas covidu vzhľadom na ťažkú ekonomickú situáciu firiem znížilo zo 60 na 57 %. No a teraz sa pýtam ešte raz tú otázku: Vy si naozaj myslíte, že ste niečo viac? Lebo z vašich skutkov mi to vyplýva, že si myslíte, že ste niečo viac ako ten obyčajný, pracujúci volič SMER-u, HLAS-u, Republiky, SNS, ktorý ste sľúbili ľuďom, že im zvýšite minimálnu mzdu. Lebo tí ľudia podľa toho, čo ste predložili do parlamentu na splnenie vašeho sľubu, majú čakať až do volieb. Vy ste sa na nich vykašlali v roku 2023 po voľbách, mohli ste lúsknutím prsta zmeniť zákon, mohli mať ľudia, ešte do konca minulého roku mohli mať vyššiu minimálnu mzdu. Vykašlali ste sa počas celého tohto roka na nich. Čiže aj počas celého tohto roka budú mať tí ľudia, ktorým ste sľúbili minimálnu mzdu vyššiu, stále rovnakú. Aj počas budúceho roka ste sa na nich vykašlali. A teraz hovoríte podľa návrhu zákona, ktorý predkladáte, že až potom teda, keď bude znovu pred voľbami, potom im teda splníte ten sľub. Lenže jeden sľub, hoci ste ho vôbec nesľúbili, ste splnili, ale sami sebe. Lebo nikde tým ľuďom pracujúcim za minimálnu mzdu ste pred voľbami nehovorili, že vy si po voľbách bez hanby sami sebe zvýšite platy o sto percent. Pán minister, klopem na vaše svedomie. Pýtam sa, ako je možné, že sami sebe po voľbách, pár mesiacov po voľbách si sami sebe s vlastným prstom na tlačítku, ktoré máte na úrade vlády, sami sebe zvýšite platy, napríklad konkrétne vo vašom prípade o 3 772 eur v čistom. Nie ročne, ale mesačne. Ale pracujúcim ľuďom za minimálnu mzdu, ktorí vás vo veľkom volili, hovoríte, no splníme ten sľub, ale až potom, keď znova budú voľby v roku 2026. Rok pred voľbami vám to splníme. A zároveň hovoríte týmto ľuďom, že im dáte o 130-krát menej, alebo teda 130-krát menej ako sami sebe. Lebo tým ľuďom tým návrhom, ktorý predkladáte, pridáte 31 eur v čistom mesačne v roku 2026. Ale sľúbili ste im, že keď vás budú voliť, že to spravíte hneď. Ale ste sa na nich vykašľali. A majú tí ľudia čakať dva a pol roka, kedy konečne splníte sľub. Ale sľub, ktorý ste nikomu nedali, iba sami sebe, ste perverzne splnili, že bez toho, aby ste tým istým ľuďom povedali, že sebe si nadelíte 130-krát viac, to ste urobili už vo februári tohto roku. Pán Erik Tomáš, nie je vám hanba? Vy sa dokážete postaviť pred kamery a hovoriť, že vám záleží na pracujúcom ľude? Vám nie je hanba sa postaviť pred kamery a hovoriť, že vy vlastne vždy ako sociálna demokracia ste vždy hájili záujmy pracujúcich ľudí? Ešte raz sa pýtam. Ste viac, alebo ste menej ako tí obyčajní, pracujúci ľudia, ktorí vám naleteli, ktorí pracujú za minimálnu mzdu a uverili vám vaše fantazmagórie a bludy, že im zvýšite hneď po voľbách minimálnu mzdu. Vykašľali ste sa na nich! Podviedli ste ich a zároveň ste sami sebe si nadelili už od tohto februára 130-krát viac. A pre Fica? 5 694 eur v čistom na budúci rok. Od februára tohto roku mu to vyplácate v čistom, to je 190-krát viac. Akoby bol Fico zrazu 190-krát viac človekom ako obyčajný, poctivý, pracujúci človek, volič SMER-u, HLAS-u, SNS, ktorý pracuje za minimálnu mzdu. A vy vo vašom prípade, aj všetci ministri hovoríte, že vy ste 130-krát viac človekom a keď spočítame to, že vy to už si vyplácate od tohto februára, ale tým chudákom, ktorí vám naleteli, to budete vyplácať až od nie ani budúceho februára, ale až od toho ďalšieho februára, tak ste ich úplne dokonale podviedli. Ste krásne ich podviedli, ako ste podviedli dôchodcov pri tom, ako ste im sľubovali, voľte nás, dáme vám plnohodnotný 13. dôchodok! Po prvé, to nebol ani plnohodnotný 13. dôchodok a po druhé ste tým chúďatkám rodičom zabudli povedať, že im zároveň ukradnete rodičovský dôchodok. A všetky peniaze, čo im dáte navyše cez 13. dôchodok, im zoberiete z druhého vrecka, lebo im ukradnete peniaze, ktoré majú za to, že si dovolili vychovať deti, ktoré si dovolili pracovať na Slovensku, ktoré si dovolili prispievať do slovenského sociálneho systému na to, aby aj ostatní dôchodci mali svoje dôchodky. Sľúbili ste aj vy osobne, pán minister, že sa nebude znižovať životná úroveň ľudí, že nikomu sa nebude brať nič z toho, čo má. Ale čo ste v skutočnosti urobili? Minulý rok 1,5 mld. ste ešte pred Vianocami ukradli ľuďom! Tu áno, sem ste prišli, navrhovali ste zákony, ktoré zobrali ľuďom 1,5 mld. eur. Tento rok 2,7 mld. eur. Keď to zrátame, to je dokopy, tento rok to vychádza 500 eur na domácnosť, pardon, na osobu, na občana Slovenskej republiky bez ohľadu na jeho vek, postavenie, čokoľvek. Lebo 2,7 mld. deleno 5,4 mil. ľudí je 500 eur. Minulý rok, keď to bolo 1,5 mld., tak to bude niekde okolo, povedzme, že 300 eur. Čiže len to, čo ste spáchali voči ľuďom minulý rok a tento rok, je dokopy už 800 eur ročne, čo kvôli vám ľudia strácajú. Osemsto eur ročne deleno dvanásť, tak sme kde, niekde plus-mínus na 70 eurách. Sedemdesiat eur ročne beriete, mesačne každému jednému občanovi Slovenskej republiky len na týchto dvoch zlodejinách, ktoré ste spáchali, a nehanbíte sa ľuďom povedať, že vy im za dva roky nadelíte až 31 eur mesačne, aby ste si splnili predvolebný sľub. Ale ako hovorím, aj som povedal predtým, čo ma najviac mrzí, že ste zároveň týmto ľuďom napľuli do tváre. Jednou ranou tým, že ste ten sľub odkladali dva a pol roka odvtedy, odkedy ste ho mohli splniť, a urobíte ho a splníte ho až teda pred voľbami, až v tom predvolebnom roku. A druhýkrát, že ste napľuli, a to ma mrzí ešte omnoho viac, týmto ľuďom práce do tváre tým, že sami sebe ste si zvýšili platy, pri Ficovi o 100 %, vo vašom prípade niečo okolo 90 %. Nikto na Slovensku nemá tú moc okrem, samozrejme, podnikateľov, ale nikto, žiaden zamestnaný človek nemá tú moc, aby si sám sebe mohol zvýšiť plat a dupľom, aby si ho len tak, bez akejkoľvek príčiny zvýšil o 100 %. Vy ste to urobili, naďalej si za tým stojíte, keď sme vám dali možnosť, aby ste to opravili, aby ste zastavili zvyšovanie alebo vrátili to zvýšenie nemorálne, amorálne zvýšenie platov späť, tak ste náš návrh nepodporili. Každopádne, čo predkladáme, ako som povedal na začiatku, sme sa rozhodli predkladať, áno, klopať na vaše svedomie alebo nesvedomie, ale predkladať návrhy zákonov, ktorými budeme napĺňať váš predvolebný program alebo vaše predvolebné sľuby. Preto sme predkladali to, aby ste zachovali rodičovský dôchodok, aby ste nespáchali túto zlodejinu. Preto sme predkladali návrh zákona, aby ste naozaj vyplácali plnohodnotný 13. dôchodok a nie niečo, čo je spred dvoch rokov, lebo ste všetkým sľubovali plnohodnotný priemerný dôchodok. Zrazu ste invalidom dali priemerný invalidný, sirotám priemerný sirotský, hoci ste všetkým sľúbili, že všetci budú mať vyplácaný aktuálny priemerný dôchodok, ktorý je dramaticky, dramaticky vyšší. Ale teda ako hovorím, keďže sme sľúbili, alebo sme si povedali, že budeme plniť vaše sľuby, alebo budeme vám dávať možnosť, aby ste vaše sľuby plnili, tak predkladám návrh zákona, aby sa minimálna mzda zvýšila na 60 % nie od 1. januára 2026, ale od 1. januára 2025. Vzhľadom na to, a to je najkľúčovejší argument, že vy ste si ako členovia vlády sami sebe zvýšili už od februára tohto roku platy o 100 %, tí ľudia, ktorí pracujú za minimálnu mzdu, nemajú žiaden dôvod na to, aby čakali na vaše veličenstvo ďalší rok, rok aj štvrť, kedy konečne splníte ich sľub a kedy im dáte odrobinku z toho, čo ste si sami sebe nadelili. Preto teda predkladám ten pozmeňujúci návrh a dovoľte, aby som ho aj prečítal. Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Igora Matoviča k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, č. parlamentnej tlače 410. V čl. I bode 5 § 9c vrátane nadpisu znie: „Prechodné ustanovenia k úprave účinnej od 1. januára 2025. (1) Na rok 2025 sa ustanovuje a) suma mesačnej minimálnej mzdy na 858 eur, b) suma minimálnej mzdy za každú hodinu odpracovanú zamestnancom na 4,931 eura. (2) Na určenie sumy mesačnej minimálnej mzdy na rok 2025 sa ustanovenie § 8 neuplatní. (3) V roku 2025 sumami minimálnej mzdy na účely tohto zákona sú sumy podľa odseku 1. (4) Ustanovenia § 9 ods. 1 druhej vety a tretej vety sa vzťahujú na sumy minimálnej mzdy podľa odseku 1." Ďakujem pekne, skončil som. [14:23] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Na vaše vystúpenie evidujem dve faktické poznámky. V poradí pán poslanec Jakab a pán poslanec Šipoš. Takže, pán Jakab, máte slovo. [14:23] Július Jakab – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, Igor, za vystúpenie. Ja spravím taký súhrn, čo táto vláda spravila za rok svojho pôsobenia. Tak za prvé, zvýšili ľuďom viac ako 900 rôznych poplatkov, zvýšili im odvody, nedali im sľúbené dôchodky na konci roku 2023, znížili odvod do II. piliera a pripravili ich o budúce dôchodky a to, čo si sporili. Zvýšili poplatok na diaľničnú známku o 50 %, zobrali rodičovský dôchodok, znížili alebo úplne zrušili daňový bonus na dieťa a rodiny pripravili o stovky eur. Rekordne zvýšili DPH na 23 %, zvýšili dane zamestnávateľom, zaviedli podľa vzoru Maďarska a Venezuely transakčnú daň. No neváhali ani minútu a sebe zvýšili platy o päťtisíc eur, tak ako si hovoril. Porušili všetky svoje sľuby. Fico kedy hovoril, že sa nebude rušiť nič z toho, čo ľudia majú, alebo že je odporcom zvyšovania daní. Alebo Danko, že nezrušia rodičovský dôchodok, lebo by mu mama hlavu odtrhla. Alebo že nezdvihnú ceny za diaľničné známky, kým nebudú diaľnice kompletne dostavané. Alebo že zabezpečia nízke ceny potravín a nízke ceny energií. A tie sú absolútne v nedohľadne a stále dražejú. A aj napriek tomuto, čo všetko ľuďom zobrali, im odmietajú splniť sľub o zvýšení minimálnej mzdy a odkladajú ho až na rok 2026. Takže toto je súčasná vláda. Vám zoberú cez tie super konsolidačné balíčky lex ožobračovania z peňaženiek dokopy už 4 mld. eur vo všetkom, čo som vymenoval, ale odmietajú tým najchudobnejším zvýšiť minimálnu mzdu tak, ako im to sľúbili. A to je hanba súčasnej vlády. [14:23] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďalší v poradí pán poslanec Šipoš, máte slovo. [14:23] Michal Šipoš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Tu sa krásne ukazuje, ako vládna koalícia to myslí s ľuďmi. Ako to myslia pred voľbami, keď im sľubujú hory-doly, jasné, zavedieme hneď, prvé Vianoce budete mať plnohodnotný 13. dôchodok 640 euro. Jasné, nezoberieme vám žiadne sociálne výhody, sociálny štandard. Nebojte sa, len nás voľte, všetko bude super, budeme tu ako profesionáli riadiť túto krajinu, tento parlamentu. A aká je realita po voľbách, rok po voľbách? Samozrejme v prvom rade upratať všetky kauzy, políciu rozobrať, vyšetrovateľov zničiť, špeciálnu prokuratúru zrušiť, následne poďme na svoje platy. Ministri päťtisíc eur mesačne navýšené platy, bez hanby. Ľuďom ani tú minimálnu mzdu nevedia dať od 1. 1. 2025. Môžeme sa baviť 1. 1. ´26, toto je návrh vlády. Prečo im nedáte tú minimálnu mzdu tých 858 eur od 1. 1. 2025? Keď sebe viete hneď zvyšovať platy o päťtisíc euro mesačne. Ficovi doživotná renta, šofér, ochranka. Toto viete robiť. Pellegrinimu 4 mil. eur navyše viete dať. Tam sú peniaze, tam sa dá. Tam sa dá nájsť. Ale keď treba dať ľuďom, ktorí zarábajú minimálnu mzdu, ktorí prežívajú z mesiaca na mesiac, tak zrazu nie. Tým až od 1. 1. 2026. Ľuďom ste zvýšili dane neúmerným spôsobom, každá jedna vec pôjde budúci rok hore, ale už budúci rok im neviete zvýšiť minimálnu mzdu. Je to obrovská hanba, čo tu robíte. A verím, že ľudia na Slovensku to všetci sledujú a verím, že v ďalších voľbách vám to zrátajú. [14:23] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďalším písomne prihláseným do rozpravy, je pán poslanec, ešte chce reagovať s faktickou pán poslanec Matovič. Takže nech sa páči. [14:23] Igor Matovič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Som rád, Julo, že si vymenoval v podstate taký krátky sumár toho, čo spáchali, až keď si to vymenovával, normálne postupne mi zimomriavky nabiehali z toho, čo títo ľudia boli schopní za jeden rok spáchať. Ako nasľubovať ľuďom hory-doly, voľte nás, bude tu pomaly raj na zemi, konečne tu nebude ten zlý Matovič, budete sa mať konečne lepšie a oni rok nerobia nič iné, len orú na ľuďoch. Rok berú ľuďom, čo sa len zobrať dá, ako som hovoril, že minulý rok 1,5 mld., ale to je opatrenie, to nebolo jednorazovo, to znamená, to, čo prijali to ošlbávanie ľudí cez zvyšovanie poplatkov, zdravotné odvody a podobne, to už bolo ten minulý rok prijaté a toto bude každý jeden rok. Jeden a pol miliardy, tento rok k tomu 2,7 mld., to je dokopy 4,2 mld. eur, čo ročne zoberú ľuďom. Bez hanby 800 eur na každého jedného občana Slovenskej republiky, či má dva roky, či má 90, či pracuje, či je nezamestnaný, 800 eur na zlodejiny, ktoré tu títo vagabundi páchali, za čo si udelili amnestiu, lebo nič iné ich nezaujímalo a popritom ešte pľujú tým ľuďom do očí, že sami sebe si zvýšiť platy o sto percent (povedané s pobavením). Však to je normálne že až, ja som keď som to vtedy čítal tú správu, ja som myslel normálne, že sa mi sníva, že to asi je nejaký 1. apríl, pozrel som si dátum, nie, dátum nesedí, je február. Oni si fakt normálne že Fico a spol. sami sebe si zvýšili platy o päťtisíc eur v čistom každý jeden, samému sebe. A teraz keď včera si prečítam, že oni dali Kotlárovi za tie bludy 50-tisíc eur, ale tým nezamestnaným alebo zamestnaným ľuďom za minimálnu mzdu hovoria, že minimálnu mzdu im zvýšia o 31 eur až potom, pred voľbami rok, tak tu je krásne vidieť tá perverznosť, tá odpornosť v tých ľuďoch a toto je krásne ich zrkadlo, ako ľuďmi pohŕdajú. (Potlesk.) [14:23] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Teraz už ďalší v poradí písomne prihlásený pán poslanec Hajko, máte slovo. [14:23] Jozef Hajko – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, takisto sa vyjadrím k predloženému návrhu zákona o minimálnej mzde a vysvetlím, že aký je môj prístup k tomuto inštitútu a aká je rola štátu vôbec pri dbaní o svojich obyvateľov, aby zarábali primerané, primerané peniaze. Na úvod poviem toľko, že pochopiteľne doprajeme ľuďom, aby u nás dobre zarábali, skutočne, keď sa pozrieme na štatistiky, tak nevyzerá to vôbec dobre. Tie relevantné štatistiky, ktoré sa týkajú, ktoré prichádzajú z Bruselu a ktoré prevádzkuje Eurostat, hovoria o tom, že Slovensko už niekoľko rokov stagnuje, čo sa týka dobiehania priemeru štátov Európskej únie. Predbehli nás pomaly všetci a skutočne nie je to vôbec priaznivé konštatovanie. Na druhej strane Slovensko zápasí s obrovskými problémami, ktoré sa týkajú zdravia verejných financií, a musí tieto verejné financie konsolidovať a prijímať aj konsolidačné opatrenia. Samozrejme, že názor na konsolidačné opatrenia zo strany KDH je úplne iný, ako má súčasná vláda, ja to len zopakujem. Namiesto toho, aby vláda šetrila a zbierala peniaze na firmách a občanoch, stále máme utkvelú predstavu o tom, že je priestor na to, aby to otočila a oveľa viac šetrila na sebe. Napokon čoskoro prídeme aj s ďalšími našimi analýzami, ktoré len dokazujú, že štát na sebe budúci rok nijako mimoriadne šetriť nebude. Práve spomenutý konsolidačný balík spôsobuje, že bude sa to týkať čistých príjmov obyvateľov. Ja teraz sa vyjadrím k tým číslam, čo tu padali. Áno, tie prognózy na budúci rok hovoria o tom, že reálna mzda, priemerná reálna mzda sa len nepatrne zvýši a v podstate bude stagnovať. Priemerná reálna mzda znamená čo ten človek zarobí, porovná sa to s infláciou a nárast jeho nominálnej mzdy, keď sa dá dohromady s tou infláciou, tak nás to vyjde to číslo, že koľko vlastne tí ľudia zarobia. A my hovoríme o tom, podľa, je to aj podľa ministerstva financií, vyjadrila sa k tomu aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, že reálne mzdy po zohľadnení tej vysokej inflácie, ktorá nás čaká budúci rok, tak nepatrne vzrastú. Hrubé, hrubé mzdy, nie čisté. A tu je ten rozdiel, aby som to dal na pravú mieru. Čisté mzdy ľudí budúci rok v porovnaní s tými cenami, ktoré tu budú, tak klesnú. A hneď poviem prečo. Asi ten najvážnejší dôsledok je, že výrazne obmedzujeme daňový bonus. To znamená, z tej zaplatenej dane, ktorú musí zaplatiť každý zamestnanec, z tej zaplatenej dane mu zostane menej, ako mu zostane tento rok. Iný spôsobom povedané to znamená, že to, čo ostane vo vrecku po zaplatení všetkých daní a započítaním daňového bonusu, bude budúci rok menej, ako je to tento rok. Je to veľmi jednoduché, pretože daňový bonus nám klesá a bude sa uplatňovať iba na deti do 18 rokov. Ďalšiu vec, čo spomeniem, je v podstate zlikvidovanie rodičovského bonusu, ináč to nemôžem nazvať, pretože preklopenie jednorodičovského bonusu do asignácie dane je v podstate neporovnateľné z hľadiska príjmov, ako to je v súčasnosti, to znamená, že tie peniaze, ktoré potenciálne budú dostávať dôchodcovia, budú oveľa menšie budúci rok z tohto rodičovského bonusu alebo z tej asignácie, ako to je v súčasnosti z rodičovského bonusu. Horšie je, ako som už spomínal, že tá tendencia z hľadiska porovnania s ostatnými štátmi Európskej únie je hrozivá. Spomeňme si, že ešte pred desiatimi rokmi Poliaci na nás hľadeli ako na ľudí, ktorí zarábajú pomerne slušné peniaze. Dnes nás Poliaci predbiehajú 10-20 % v priemerných mzdách, nehovorím už o Česku, v podstate Slovensko, Slovensko stagnuje. No a to je ten vlastne kameň úrazu, že akým spôsobom docieliť, a to dožičíme ľuďom, aby mali vyššie čisté mzdy. Názor vlády je taký, že budeme tlačiť od stola na to, aby sa zdvíhala minimálna mzdy. To znamená, tí najmenej zarábajúci, aby dostali od zamestnávateľov väčšie peniaze, garantované peniaze a tým pádom budú mať vyššie príjmy. K inštitútu minimálnej mzdy poviem toľko. Minimálne mzda je nástroj, ktorý sme mali používať vo vzájomných rokovaniach zamestnávatelia a zamestnanci. Oni sa mali dohodnúť na tom, aká tá mzda má byť. Samozrejme, že sa to vždy nedarí a keď sa to nedarí, tak vstupuje do toho vláda a podľa zákona vláda môže nadiktovať v podstate, aká tá minimálna mzda bude. Kým doteraz to je 57 % z priemernej mzdy spred dvoch rokov, tak po novom to má byť 60 %. Toto je vlastne prístup vlády. Tak ako to vidíme v mnohých ďalších oblastiach, vláda sa, vláda sa utieka k nástrojom, ktoré riešia problémy, sociálne problémy a ekonomické problémy od stola. A úplne, ako sa len dá, tak vytláča vlastne z tohto prostredia prirodzené trhové sily, ktoré majú, samozrejme, svoj význam a keď sa pozrieme do vyspelých štátov, tak tie trhové sily zohrávajú svoju úlohu. Čo z tohto ináč bude mať vláda, to sa tu ešte dnes nepovedalo. Keď sa pozriete na doložku, tak tam uvidíte pozitívne a negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy. Spomeniem najskôr pozitívne. Ak sa nemýlim, nemám to tu presne, nestihol som sa pripraviť v tej krátkosti času, ale je tam zhruba 60 mil. eur, ktoré má získať vláda budúci rok, alebo verejné financie. Prečo? Keď zvýšite mzdy, zvýšite odvody, je to veľmi jednoduché. To znamená, že bude mať vláda vyššie odvody, vyšší príjem z odvodov. Ale sú tam aj výdavky. A prečo? No pretože máme tu aj zamestnancov štátnych, to znamená, že aj im musíme zdvíhať minimálne mzdy. Ako sa to robí dnes? Včera som položil túto otázku na hospodárskom výbore štátnemu tajomníkovi ministerstva práce, aký toto bude mať dosah vôbec na mzdy zamestnancov vo verejnom sektore. Máme na to, aby sme zaplatili minimálne mzdy? Odpoveď bola takáto: Nuž, nemáme ani dnes a riešime to osobnými príplatkami. K tým tabuľkovým mzdám, ktoré nestíhajú dobiehať minimálnu mzdu, tak dávame osobné príplatky a tým vlastne, tým to látame. Pretože minimálna mzda, ako vieme, tak musí platiť pre všetkých, pochopiteľne. Pre všetkých zamestnávateľov na Slovensku. Takže bude to, samozrejme, znamenať aj výdavok štátu, ak si dobre pamätám, tak zhruba tretina z tých príjmov, ktoré získa štát na vyšších odvodoch, tak ho to bude štát, že nejakým spôsobom bude musieť doplatiť svojim zamestnancom. To hovorím v situácii, keď som apeloval a KDH apelovalo na to, aby štát šetril na sebe. Nebude šetriť na sebe. Vidíte, že bude musieť viac peňazí vynakladať na zaplatenie svojich pracovníkov, aby mali zaplatenú minimálnu mzdu. Tak som sa pýtal predstaviteľov ministerstva práce včera na výbore, či to nejakým spôsobom vyvolá tlak na tabuľkové mzdy. Priamu odpoveď som nedostal, ale štátny tajomník priznal, že môže to mať nejaký vplyv, samozrejme, na tabuľkové mzdy. To znamená, že možnože vláda bude dotlačená k tomu, aby sa zamyslela nad tými ľuďmi, ktorí vo verejnej správe dosahujú nižšie mzdy ako minimálne, aby ich nejakým spôsobom upravovala. A keď vy dvíhate minimálnu mzdu, tak pochopiteľne je to o to bolestivejšie. To bola vláda a štát. Firmy. Firmy budúci rok budú veľmi výrazným spôsobom zaťažené konsolidačným balíkom, zhruba 35 % celého toho konsolidačného balíka dopadne na firmy. A tých opatrení tam je, tam je veľmi veľa. Nebudem ich teraz vymenovávať, však ich všetci dobre poznáte. To znamená, že firmy budúci rok budú veľmi ťažko skúšané. Samozrejme, že nedá sa hľadieť na hospodárenie firiem alebo na pôsobenie firiem len cez ich daňové povinnosti, cez odvodové povinnosti, cez poplatkové povinnosti. Oveľa horšie je a krásny príklad je transakčná daň z finančných operácií, že firmy vlastne sa dostávajú do veľmi neistého stavu. Tie firmy jednoducho nevedia, čo ich čaká. Ja som aj svojím spôsobom opísal na svojom facebooku, akým spôsobom vznikla 24-percentná daň z príjmu právnických osôb. Jednoducho tak, že vláda to pri predkladaní konsolidačného balíka zbabrala pri odvode energetických firiem. A tak to jednoducho si vynahradila tým, že zdvihla všetkým firmám s daňovým základom nad 5 mil. eur na 24 %, to znamená 3 percentuálne body. A tá transakčná daň, ktorá, ako mi povedal jeden z podnikateľov, no nejako to tie firmy zvládnu, ale ich to strašne otrávi. Strašne ich to otrávi. To znamená, že to je, to je možno ešte dôležitejšia, ako tá priama záťaž, tá neistota, tá nevypočítateľnosť, čo sa tu bude diať, s čím možno počítať, ako si môžem zostavovať finančné plány, to je podľa mňa ešte nebezpečnejšie, ako zaťažiť firmy priamymi výdavkami. Spomeniem len príklad z Českej republiky, tam keď hovorili o konsolidačnom balíku, povedali to pol roka pre začiatkom kalendárneho roka, aby bolo jasné, s čím firmy môžu počítať. Aby bolo jasné, s čím môžu počítať. My sme sa to dozvedeli v septembri. Živnostníci. To sa tu vôbec nespomínalo. Ako viete, odvody, minimálne odvody živnostníkov sú viazané na minimálnu mzdu. Budú viazané na minimálnu mzdu? (Reakcia navrhovateľa.) Áno? A neviem, ako sa to dostalo von odtiaľ, pán minister. V každom prípade musíme myslieť aj na živnostníkov. Opakujem znovu, keď som sa včera predstaviteľov ministerstva práce pýtal, že ak to zasiahne živnostníkov, že či s nimi komunikovali a aké to bude mať dosahy na celé prostredie. Dostal som veľmi zaujímavú odpoveď. Však si to prenesú, tie náklady, do cien. To znamená, či firmách alebo živnostníkov, tu máme jasnú koreláciu, ak zdvihneme náklady zamestnávateľov, zdvihnime ceny firiem a tým pádom k tej zhruba 5,5-percentnej inflácii, ktorá nás čaká budúci rok, môžeme pripočítať nejaké, nejaké ďalšie číslo. To znamená, že inflácia bude budúci rok ešte vyššia. Rozširovanie kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa. Je to veľmi, veľmi nebezpečný nástroj. Ja nie som proti tomu, aby na Slovensku pôsobili odbory. Dokonca si myslím, že ten tlak na mzdy by mal prichádzať zdola, od zamestnancov. Ale ak donútime zamestnávateľov, aby pristúpili k nejakým zmluvám, o ktorých ani nechyrovali, a aby prijímali podmienky z týchto kolektívnych zmlúv pre seba, tak to je nielen záťaž, ale to je ďalší zdroj neistoty. Ono my sme to tu už dakedy mali. Jednoducho keď sa podujalo ministerstvo práce, že rozšíri kolektívnu zmluvu na nejakú firmu, tak to zverejnil v obchodnom vestníku a tá firma musela tie podmienky splniť. Bez ohľadu na to, či ten zamestnávateľ na to má, alebo nemá. Je to veľmi nebezpečný nástroj. Preto sa vôbec nedivím zamestnávateľom, keď pri prerokovaní, pri pripomienkovom konaní k tomuto zákonu nesúhlasili s rozširovaním kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa. Odbory sú u nás málo reprezentatívne. Opakujem, opakujem, ako keby sme chceli suplovať to, že odbory u nás nie sú nejaké rozvinuté, skôr tá krivka je klesajúca. To znamená, tá odborová angažovanosť je nízka. Opakujem, nič proti odborom, ale neriešme situáciu, že nám odbory nedokážu sa dostať do rovnocenného stavu pri rokovaní so zamestnávateľmi, neriešme to od stola tým, že jednoducho tam napríklad, kde nie sú odbory, tak to prikážeme tej firme rozšírením kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa a povieme, takéto podmienky budú, takéto mzdové a tak ďalej. Bez toho, aby sme brali ohľad na to, čo to s tou firmou spôsobí. A či tá firma napokon nebude prepúšťať, pretože si to jednoducho nebude môcť dovoliť. Aj také prípady boli. Takže zamýšľame sa nad tým, že keď rozširujeme kolektívne zmluvy, aký dosah to bude mať na nezamestnanosť? Zatiaľ nemáme problémy s nezamestnanosťou, ale tie problémy môžu veľmi rýchle prísť. Preto som to spomínal, tie podmienky na podnikanie pre firmy, pre zamestnávateľov budú budúci rok a ten ďalší rok veľmi ťažké. Keď k tomuto pridáme problémy, problémy bankového sektora, ako viete, bankový sektor je zaťažený osobitným odvodom, ktorý síce postupne klesá, ale je to vysoký odvod, banky budú mať tiež problémy s tou transakčnou daňou. Jednoducho banky, ktoré tiež táto vláda považuje za svojich nepriateľov skôr, mám to priamo od ministra financií, ktorý sa s nimi nechcel ani baviť, hej, mám to aj od bánk, že sa ozaj s nimi nechcel minister financií rozprávať. Keď považujem banky za nepriateľov, popri tých zamestnávateľov za nepriateľov, tak vlastne odkiaľ chceme, aby sa tomuto štátu darilo, aby ľudia u nás dobre zarábali, aby mali vysoké mzdy. Však tí zamestnávatelia, tie firmy, ony ich zamestnávajú. Spoľahneme sa na to, že bude 440-tisíc pracovníkov robiť stále vo verejnom sektore a že ich budeme platiť týmto spôsobom? Ale však ten verejný sektor platí len z toho, čo vytvoria firmy. To je, my si podpiľujeme konár pod sebou, keď útočíme na firmy. A teraz ja tu nie som zástanca nejakých firiem, ktorí chcú zdierať ľudí, alebo čo. To je úplne obyčajná logika. Jednoducho firmy sú dôležité a my sa nemôžeme s nimi hádať, ale my jednoducho s nimi musíme vychádzať. A to nevidím. Vždy keď predkladám nejakú kritiku nejakého opatrenia, tak sa snažím pochopiteľne prísť aj s nejakým riešením. Pretože najjednoduchšie je kritizovať. Nezávidím v tomto prípade často členom vlády, pretože riešia niekoľko problémov naraz. V poriadku, ale mám teda svoju predstavu alebo v KDH máme svoju predstavu, čo s tým robiť. Nuž je to dosť jednoduché. Ak chceme, aby naši ľudia zarábali viac, potrebujeme inú výrobu. Jednoducho potrebujeme iný typ výroby. A nemusíme chodiť po príklady ďaleko. Stačí, keď sa pozrieme k susedom. Poviem jeden krásny príklad. Slovensko minulý týždeň získalo ďalšiu investíciu automobilky do Novák. Výborne. Chceme pokračovať v trojzmennej prevádzke, aby ľudia pracovali v noci? U nás každý jedenásty človek pracuje v noci. Vyspelé štáty sú pod piatimi percentami. Toto chceme? Chceme, aby sme tu mali montážnu výrobu? Nič proti automobilkám, sú dôležité. Ale tá jednostranná upnutosť na automobily a najmä na elektromobily nám môže skutočne, skutočne ako podraziť nohy. Preto by Slovensko malo investovať, tie investičné stimuly ponúkať viac firmám, ktoré prichádzajú so sofistikovanou výrobou. A teraz ten príklad. Kým my tvrdošijne trváme na podpore automobilového priemyslu, Česi dávajú investičné stimuly na polovodiče. To znamená sofistikovanejšiu výrobu, ktorá prináša vyššie mzdy. A niet inej cesty, ako viac zdvihnúť mzdy na Slovensku, ako priniesť sem výrobu, ktorá bude tie vyššie mzdy ponúkať. Je to veľmi jednoduché. Hovorí sa tomu, však ekonómovia to vedia, o čom hovorím, je to pasca stredného príjmu, jednoducho my sme v tej pasci. Že máme tú montážnu výrobu a stále sa do nej zahrabávame hlbšie a hlbšie a tým pádom odsudzujeme našich obyvateľov, aby zarábali pomerne nízke peniaze. Ak si myslíme, že to budeme dokázať riešiť od stola, že budeme diktovať firmám, aké mzdy majú platiť a pritom tie firmy budú produkovať pomerne jednoduchú výrobu, tak neurobíme nič iné, ibaže ich otrávime alebo jednoducho znechutíme až tak, že budú prepúšťať, alebo zaniknú. Je to veľmi jednoduché. Preto vytýkam tejto vláde, že nepredostrela žiaden plán nejakej hospodárskej, alebo nejakú hospodársku politiku, ktorá by jasne povedala, že áno, ideme sa zamerať na takéto oblasti, alebo takýmto spôsobom sem chceme prilákať takých investorov, ktorí nám sem prinesú prácu, výrobu s vyššou pridanou hodnotou a tým pádom aj lepšie ocenenú prácu. Namiesto toho sa zamotávame niekde inde. Takže na záver poviem toľko, že záleží, záleží mne a záleží aj nám v KDH na mzdách, aké majú ľudia, ale myslíme si, že sú účinnejšie oveľa iné nástroje, ako diktovanie minimálnej mzdy od stola a nútenie zamestnávateľov, aby platili cez kolektívne zmluvy určité mzdy zamestnancovi. [14:49] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, na vaše vystúpenie registrujem dve faktické poznámky. Prvý pán poslanec Čaučík, máte slovo. [14:49] Marián Čaučík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, pán kolega Hajko, dobre, že si upozornil na to, ako Slovenská republika stagnuje, čo sa týka dobiehania priemeru Európskej únie, a to, že sa prepadáme v porovnaní so susedmi s Českom alebo s Poľskom. Je treba, aby ľudia mali primerané príjmy a naoko aj tento zákon o minimálnej mzde tomu chce pomôcť, ale podľa mňa veľmi dobre si to dal do kontextu aj konsolidácie, kde som tiež presvedčený, že vláda ide zlým trendom, keď konsolidáciu dáva na bremeno, na plecia podnikateľom a občanom, vláda by jednoznačne mala šetriť aj na sebe. A táto konsolidácia, ako bola prijatá, zaťaží čisté príjmy občanov. Je to aj preto, lebo obmedzuje daňový bonus a preklápa rodičovský dôchodok do asignácie a súhlasím s tým, ako si to nazval, že toto je faktické zlikvidovanie rodičovského dôchodku. KDH bolo za zachovanie daňového bonusu aj rodičovského dôchodku v súčasnej podobe a myslím si, že toto si skôr či neskôr ľudia uvedomia a takýto prístup vlády bude znamenať aj začiatok konca štvrtej Ficovej vlády. A som rád aj za to, že si upozornil na výdavky zamestnancov štátu. Ak nemáme ani na to, aby štát vyplácal minimálne mzdy svojim zamestnancom, tak toto bolo treba najskôr doriešiť predtým, ako bude chcieť dvíhať minimálnu mzdu, ktorá bude mať široké dopady na tvorbu miezd aj na firmy, ako si na to správne poukázal. Ďakujem. [14:49] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Ďalšia v poradí s faktickou pani poslankyňa Vaľová, nech sa páči, máte slovo. [14:49] Jana Vaľová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. No ja som vás počúvala a vy ste si sám oponoval, pretože ste povedal, či chceme byť taká krajina, kde väčšina ľudí pracuje v noci, áno, bohužiaľ, väčšina ľudí pracuje v noci, lebo máme takú výrobu, akú máme, ale zároveň ste povedal, že nie je dobré, ak budú platiť kolektívne zmluvy vyššieho stupňa. No je to dobré, pretože vlastne tam, kde sa pracuje v noci, tak tie vyššie zmluvy kolektívneho stupňa v určitých rezortoch platia potom na všetkých a ľudia nie sú, ja by som takto povedala, že svojím spôsobom vykorisťovaní. Čo sa týka minimálnej mzdy, tak viac ako 4 % Slovákov už v roku 2019 pracovalo za 520 eur, odvtedy stále zvyšujeme minimálnu mzdu a viete, čo tu zaznelo kedysi v pléne alebo čoho sa domáhali podnikatelia, ja si to pamätám, že na východnom Slovensku si ľudia nezaslúžia ani minimálnu mzdu, pretože sú tam iné náklady a podobne a dokonca aj tuná kolega sa na mňa otočil z SaS, kedy pretrváva taký názor, že trh všetko vyrieši. No trh všetko nevyrieši, lebo na východnom Slovensku, ak by ľudia nemali záštitu, a možno aj na strednom Slovensku, minimálnej mzdy, tak by robili naozaj ako tí námezdní robotníci, takže vôbec s tým nesúhlasím, pretože myslím si, že musí byť vyrovnané prostredie medzi odborami a vyrovnané prostredie, ktoré chráni zamestnanca, ale aj prostredie, ktoré chráni zamestnávateľa. Doteraz bola liberálna vláda a tá Zákonník práce, ale aj všetko dávala na úroveň, aby vyhovela zamestnávateľovi. My sme za to, aby boli nejaké vyrovnané podmienky, ale ľudia, aby mali garantované príjmy, pretože nemôžu za to, že žijú na východnom Slovensku alebo na inom Slovensku, kde by tí zamestnávatelia nedali ani minimálnu mzdu. A viete, koľko ešte stále je tých zamestnávateľov, ktorí dávajú minimálnu mzdu len preto, že musia a vlastne tým ľuďom ani, ktorej by mohli doplácať viac, čiže to riešia aj tie kolektívne zmluvy vyššieho stupňa, lebo tie sa sťahujú väčšinou na silné firmy. [14:49] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Reagovať na faktické bude pán poslanec Hajko, nech sa páči, máte slovo. [14:49] Jozef Hajko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem kolegom za pripomienky. Pani Vaľová má vlastne upozornila ešte na jednu vec, ktorú som tu nespomenul, áno, príplatky sa odvíjajú od minimálnej mzdy. A ak budete platiť, ak budete mať vysoko minimálnu mzdu a budete mať vysoké príplatky, tak to je ďalšia pasca. Jednoducho ľudia si povedia, oželiem svoje zdravie na určitý čas, oželiem pohodu vo svojej rodine a pôjdem pracovať do trojzmennej prevádzky, pretože sa to oplatí. Pretože mi zvýšili tie príplatky. Viete, to je strašná pasca, to sa dá vydržať určitý čas takto pracovať, ale poviem vám jeden príklad, že sú štáty, ktoré si to veľmi dobre chránia, napríklad my tu máme veľa kórejských investorov, aj ten posledný z Novák a neviem, či viete, v Južnej Kórei je zakázaná nočná práca, normálne ju majú zakázanú. A viete prečo? Lebo vedia, čo to robí s ľuďmi trojzmenná práca. A my si tu budujeme veselo ďalej trojzmenné prevádzky. Pamätám sa, keď Robert Fico bol, tuším, to bolo tiež niekde v Topoľčanoch, bol na nejakej nočnej zmene a hovoril, že ako súcití s týmito ľuďmi, ktorí pracujú v noci, ako im treba pomáhať. Na druhý deň, na druhý deň vláda schválila tri obrovské investičné stimuly, vo všetkých troch prípadoch trojzmenná práca. To znamená, to je to pokrytectvo, čo vlastne presne chceme. Chceme, aby ľudia zarobili, alebo chceme, aby sa tu uplatnili nejaké podmienky, ktoré tejto vláde vyhovujú? Skutočne nad tým sa treba hlboko zamyslieť, ale toto sa nedá urobiť bez toho, aby ste mali jasnú koncepciu a nejakú dlhodobú hospodársku politiku. [14:49] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Posledným písomne prihláseným v rozprave je pán poslanec Viskupič. Nech sa páči, máte slovo. [14:49] Marián Viskupič – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, no začnem takou akoby reakciou na to, ako sa tu tá rozprava vedie, no stále sa, alebo veľmi veľa sa rozpráva o rozdeľovaní hodnoty a či jej niekto rozdeľuje veľa alebo málo, a kto viac a kto menej, ale chýbajú tu dva faktory. Chýba tu skutočne debata o tom, že o tvorbe novej hodnoty, proste o tom, aby sme vytvárali novú hodnotu a tak zvyšovali tie platby a potom ešte tá debata o tom, že rozdávať sa dá len to, čo sa vyrobí a vytvorí, a ak to ide na dlh, a na Slovensku to ide na dlh a dlhodobo a stále viacej, tak to jednoducho fungovať nevie. Toľko aj ku kolegom zo Slovenska. No, ale teda problém máme, skutočne že keď si pozrieme kvalitu kúpnej sily alebo čistý priemerný príjem, akokoľvek tú štatistiku nazveme, tak za rok 2023 sme sa už dostali na úplné dno. Čiže porovnanie našich zárobkov s našimi nákladmi životnými sme úplne na konci, hej, čiže keď začnem čítať úplne od vrchu, tak tam bude že Luxembursko, Rakúsko, Holandsko, Nemecko, Belgicko a tak ďalej a prečítam kompletne všetky členské krajiny a potom pred nami bude Bulharsko, Grécko, Maďarsko, Rumunsko a my sme úplne poslední. Úplne poslední a toto problém, samozrejme, je. Jednoducho, spomínal to aj kolega Hajko, no Slovensko, pokiaľ jedinou našou konkurenčnou výhodou bude to, že máme nižšie platy ako okolité krajiny a proste budeme montovňa, tak sa nikam neposunieme v tomto rebríčku ani v ničom ďalšom. Takže problém máme, v tom sa zhodnem aj s pánom ministrom. No len aby sme sa teda posunuli hore, tak toto potrebujeme skutočne, aby fungovala ekonomika, aby sa jednoducho tá ekonomika fakt že zlepšovala, ale nie takýmito zákazmi. Ako minimálna mzda, nech ju štát arbitrárne určí na akejkoľvek hranici, proste sa neposunieme v tom rebríčku ďalej, neposunieme. Ono to práve vie byť naopak a to tu treba jasne povedať a myslím, že to tu dneska ešte nezaznelo, to zvýšenie minimálnej mzdy môže paradoxne práve tým najzraniteľnejším, ktorých má tá minimálna mzda chrániť, práve ublížiť, poškodiť, proste môže im to tu ich prácu zobrať. No a to vtedy, ak teda vytvorená hodnota týchto zamestnaní jednoducho neprekročí to, aké má podnikateľ vlastne náklady, proste koľko musí, musí zaplatiť. No a čo sa potom stane? Takýto človek sa opäť stane závislým na dávkach, opäť sa stane, poviem, že v úvodzovkách alebo aj reálne, zamestnancom štátu, štát to, samozrejme, stojí peniaze a navyše proste takýto zamestnanec znovu stratí aj pracovné návyky. Toto treba tu jasne povedať, že aj toto môže spôsobiť zvyšovanie minimálnej mzdy nad rozumné hranice. No a ja rozumiem, samozrejme, zasa pohľadu pána ministra, tak vládne nám sociálno-demokratická koalícia a rozumiem, že pohľad ochrany zamestnancov je pre nich veľmi dôležitý. Ale ja to poviem aj veď áno, veď tú hodnotu vytvárajú zamestnanci spolu so zamestnávateľmi, čiže treba chrániť aj jedných, aj druhých. Toto by bolo všetko v poriadku, ale my sme sa tu dostali do situácie, keď jednoducho ten podnikateľ alebo živnostník sa stal normálne že lovenou zverou, škodnou, to toto je už to za hranou. A jednoznačne nech nám vládne akákoľvek vláda, aj keď je to sociálno-demokratická, tá základná ekonomická poučka platí stále. Hodnotu je potrebné najprv vytvoriť, až potom je ju možné rozdeľovať, toto jednoducho musí platiť a musí fungovať, inak to nepôjde. No ešte pred voľbami sme sa, aspoň ja som mal taký pocit aj so stranami dnešnej koalície, v podstate zhodovali, že teda základný problém našej ekonomiky je vysoké daňovo-odvodové zaťaženie. No, tam by možno bolo, nie možno, určite bolo dobré sa pozrieť, pretože práve zníženie tohto zaťaženia by vyriešilo dva základné problémy. Jedna vec je, samozrejme, to, že vyššie by to spôsobilo vyššie čisté príjmy zamestnancov, a teda nielen tých, o ktorých sa bavíme teraz s tou minimálnou mzdou, ale všetkých, no a zároveň by to pomohlo aj našej ekonomike, jej konkurencieschopnosti každého jedného podnikateľa, aj celej ekonomiky. Toto ešte aktuálna vláda hovorila pred voľbami. Ale tá realita tých činov, a už dnes môžme teda hodnotiť vlastne ten jeden rok, je úplne opačná, proste na podnikateľov, na produktívnu časť ekonomiky sú nakladané stále ďalšie a ďalšie povinnosti či už vo vlaňajšom konsolidačnom balíčku, na ktorý sa možno už aj zabudlo, ale ja to pripomeniem, tam sa zvyšovali napríklad zdravotné odvody, zavádzali sa daňové licencie, ktoré si už teraz počkajú všetkých podnikateľov, aj tých najmenších, vyššie poplatky alebo potom už teda máme tu aktuálny konsolidačný balíček, tam je transakčná daň, drahšie mýto či diaľničná známka, rôzne odvetvia dostali vyššie osobitné odvody, zvyšuje sa takisto daň z príjmu právnických osôb, zvyšuje sa aj DPH. A môže niekto reagovať, že veď ale to sa týka občanov, to sa týka spotreby, týka, samozrejme, ale ak je tá komodita alebo ten tovar proste drahší aj vďaka DPH, no a ak sa ten zákazník rozhodne kúpiť to v zahraničí, tak sa to týka aj podnikateľa, pretože to nepredá, hej. Takže aj toto je ďalšou časťou mozaiky. Samozrejme, rekreačné poukazy povinné, teraz tu riešime povinné športové poukazy, ďalšie a ďalšie zaťaženie. Skutočne že takto sa valí na podnikateľov jedno zvýšenie nákladov za druhým, ja to volám že toxický kokteil, ale kľudne to volajme morové rany, no a fakt aj tá socialistická alebo sociálno-demokratická vláda musí mať na pamäti, že ak podnikateľ toho zamestnanca nezamestná, resp. prepustí, no tak potom následne takému zamestnancovi-nezamestnancovi už žiadny zákon o minimálnej mzde nepomôže. No a ja mám pocit, že už konečne nastal čas, kedy bude alebo kedy je potrebné chrániť práve podnikateľov. Práve špeciálne malých a stredných, alebo to volajme inak no, určite je načase prestať im škodiť. Lebo aj oni dokážu niečo uniesť a niečo už proste neunesú. Ja to tu jasne poviem, viete, ono možno človek vidí sem-tam toho podnikateľa na peknom aute alebo na dovolenke, ale ten priemerný podnikateľ je ten, ktorý pracuje od rána do večera. Proste odvádzajú nehorázne sumy, ako som spomínal, všade, nemajú nič zaplatené pre nich, nemajú zaplatenú dovolenku, v podstate si častokrát nemôžu dovoliť byť chorí, nemajú žiadnu istotu, hej, a pritom práve oni vo finále dávajú prácu svojim zamestnancom a držia vlastne celú tú krajinu a aj vládu v teda nejakej kondícii. My tu častokrát hovoríme o verejných financiách, možno je lepšie, v anglicky hovoriacej krajine hovoria o taxpayers' money, o peniazoch daňových poplatníkov. To je skutočné to, o čom sú verejné financie. No každopádne, Slovensko nijak nebude lepšie fungovať, ak štát bude garantovať vyššiu minimálnu mzdu. Práve naopak, čo by mal štát garantovať, je čo najjednoduchšie a najkonkurencieschopnejšie podnikateľské prostredie, pretože mzdy najrýchlejšie a najefektívnejšie rastú práve vtedy, keď sa tí podnikatelia vlastne bijú o zamestnancov, hej, takto to poviem, a vtedy zamestnanec si dokáže vlastne aj vyhádať, zase poviem také to slovo, lepšiu mzdu. Takisto že úloha štátu, kde by sme sa mali zamerať, je garantovať alebo zabezpečovať vzdelanie, vzdelanie svojich občanov, pretože, a tiež som rád, že to tu už zaznelo v predchádzajúcom vystúpení, ak sa chceme posunúť v tom rebríčku, čo som spomínal, dopredu, tak pokiaľ tu budeme montovňa akákoľvek nová, akýkoľvek ďalší investor, tak sa nikam neposunieme. My sa fakt potrebujeme stať z montovne mozgovňou. To je, to je to, ten základ, čo zabezpečí aj vyššie, vyššie platy potom vo finále. No ale, bohužiaľ, teda keď sa teraz akože obzriem zasa na ten, na ten rok, ktorý je za nami, že čo, aký viditeľný výsledok v tejto oblasti vidím. No, bohužiaľ, ja poviem, že vidím jeden výsledok, ale ten nie je pozitívny, ale negatívny, a ale je to že zvýšenie odvodov pre najlepšie zarábajúcich zamestnancov, hej. Zasa v tom zmysle, že fuj, ten si dovolil strašne veľa zarábať, proste treba ho ešte viacej zdaniť. Ale ja sa pýtam aj priamo pána ministra, a nie sú vlastne práve títo najlepšie zarábajúci zamestnanci tou elitou národa, ktorá svojimi schopnosťami a skúsenosťami posúva krajinu, či už to hospodárstvo, alebo teda celú krajinu dopredu? Nie sú to práve tí zamestnanci, ktorí potom dokážu robiť tie inovácie a to všetko, čo môže zabezpečiť, aby sme sa z montovne stali mozgovňou? No a čo im tento štát povedal? Choďte preč, choďte preč, ja vás zdaním ešte viacej, proste my vás tu nepotrebujeme. No ale pritom že nerozumiem tomuto postoju, veď ešte aj pán premiér obhajoval zvýšenie platov členov vlády tým, že potrebujeme slušne zarábajúcich ministrov. Proste majú zodpovednú, ťažkú prácu a teda potrebujeme, aby boli proste zodpovedajúco odmenení a aby tú prácu mohli robiť fakt že s plným nasadením a čo najlepšie. Ja tu normálne nebudem kritizovať, nebudem kritizovať tie platy, proste len prosím, keby rovnaký meter bol použitý potom aj na tú produktívnu časť ekonomiky. Ja nehovorím, že máte niekomu zákonom zvyšovať platy alebo to robiť ešte nezákonom, odvodmi a bez teda daní, ale proste aspoň neškodiť. Aspoň neškodiť. Aj tí najlepšie zarábajúci sú zamestnanci a práve tí, ktorí dokážu tú krajinu posúvať dopredu. No, v podstate keď sa tu bavíme, vrátim sa aj k tej minimálnej mzde, lebo aj to je nejaké opatrenie, všetky tieto opatrenia, aj to dnešné, ale teda aj celý zdražovací balíčok tvoria skutočne pre firmy toxický kokteil alebo fakt, už som to, myslím, spomenul, morové rany. No a, bohužiaľ, tento zákon neprináša jednu, ale ešte ďalšiu takúto ranu a to je proste obnovenie stavu v oblasti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa. Kolektívne zmluvy vyššieho stupňa, on to pán minister trošku tak jednoducho povedal, že áno, vlastne zabezpečuje to to, že sú potom záväzné pre celý konkrétny sektor. No a teda vláda teda ide znovu, znovu zaviesť záväznosť týchto reprezentatívnych alebo reprezentatívnej kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa aj na ďalších zamestnávateľov v odvetví. No, túto povinnosť my sme zrušili, predchádzajúca vláda, v roku 2021 a prečo. No práve preto, aby sa pomohlo aj tým slabším podnikom v danom odvetví, vždy paradoxne práve, to sú práve najčastejšie tie slovenské firmy, hej, ktoré sa snažia v tom odvetví fungovať a, samozrejme, nie sú na takej úrovni ani zákazok, ani možno kvality, aby dokázali tým najväčším konkurovať, no veď keď ich vy takto donútite, aby tú zmluvu museli dodržiavať, zasa im len sťažíte tú situáciu a možno to bude tá posledná kvapka, ktorou ten pohár pretečie, a tá firma proste z toho odvetvia odíde, hej. Alebo sa stane ešte menšou, aby sa na ňu taká zmluva nesťahovala. No každopádne nič z toho proste ekonomike nepomôže. No skutočne o tejto téme sa hovorí veľmi málo, ale zasa to bude mať ďalší dosah špeciálne pre slovenské firmy so slovenským kapitálom a, bohužiaľ, aj pre slovenskú ekonomiku. Zrušilo sa to v roku 2021, nepamätám, povedzte možno aj, pán Richter, vy, že či to teda spôsobilo nejakú katastrofu na Slovensku (reakcia z pléna), dobre, výborne, takže ja som presvedčený, že jednoducho ich znovuzavedenie poškodí, poškodí, poškodí krajine. No a teraz akože ten pohľad zasa trošku širší. Dnes všetci to vidíme, ako Čína valcuje Európsku úniu. Teraz to je veľmi jasne vidieť na tých elektrických vozidlách, ale vo finále na čo sa pozreme, na čo sa Čína zamerala a zameria, tak to vlastne jednoducho prevalcuje a presadí sa po celom svete. Čiže to je Čína, ktorá fakt akože valcuje EÚ. No a my, ešte my nestíhame ani tej Európskej únii, my sme proste v závoze, úplne posledný ešte aj v tej Európskej únii, ale napriek tomu, že teda to takto je a podľa mňa to je naprosto viditeľné, tu nerokujeme o niečom, čo by, čo by podporilo tú produktívnu ekonomiku, ale práve naopak, ďalší a ďalší zákon, aj tento prináša proste ďalšie povinnosti. A sa len pýtam pána ministra, že ako toto môže dopadnúť. No a potom ešte jedna vec a už vlastne budem končiť. No, keď sa pozrieme do štatistík, tak tam vidíme, že áno, relatívne veľa ľudí robí za minimálnu mzdu, na papieri je tá minimálna mzda. No ale treba povedať, a zasa to asi vieme všetci, že častokrát je to tá minimálna mzda na papieri a potom nejaké doplatky v obálkach, keš, akokoľvek. No a teraz ale zasa, že opatrenia sú vždy tak dobré ako štatistiky, z ktorých vychádzajú. Teraz zase je otázka, že všetky tie opatrenia, čo som spomínal, žiadne z nich nespôsobí to, že by sa tendencia zamestnávateľa dať tú mzdu celú na papier so všetkými potom benefitmi aj pre samotného zamestnanca zvýšila, hej. Práve naopak, ja som presvedčený, že firmy, špeciálne tie menšie a v problémoch, budú musieť optimalizovať, budú musieť optimalizovať v rôznych oblastiach, ale aj tuná. A vo finále teda samozrejme, a tiež to už tu bolo spomenuté, veď tá minimálna mzda je vo finále zvýšenie odvodov aj teda, a teda štát z toho profituje. Ale aj z tohto bude štát profitovať veľmi málo, lebo ja som presvedčený, že po novom bude ešte viacej zamestnancov, ktorí budú proste mať tú minimálnu mzdu, a práve kvôli tej zvýšenej optimalizácii a zvýšenému vlastne teda tomu kešovému plateniu, čiže aj toto by bolo treba riešiť úplne, úplne iným spôsobom. Ďakujem pekne za pozornosť. [14:58] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán poslanec, na vaše vystúpenie je jedna faktická. Nech sa páči, pani poslankyňa Vaľová. [15:05] Jana Vaľová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega, vy pre mňa strácate už glanc. Vy už rozprávate také stále tie isté kokteily a všetko dookola tie otrepané frázy. Rozprávate, že zamestnávatelia by sa mali biť o zamestnancov. Vy vôbec viete, čo sa deje? Veď si pozrite štatistický úrad, 3. 9., historické minimum nezamestnanosti. Pozrite si článok v Hospodárskych novinách z 22. 5., podnikatelia hovoria o kritickej situácii, nemáme zamestnancov. Takže ja neviem, o čom rozprávate, akože zle štát funguje alebo niečo v tom zmysle, čo sa týka zamestnanosti. Ďalšia vec, hovoríte, že nechceme mať montovňu, ale mozgovňu. Viete, čo vy ste urobili pre tú mozgovňu, že ste boli tri roky vo vláde? Ja viem, vy ste z každej utiekli potom na konci, lebo ste videli, že sa to nedarí, je to zlé. Ale pre mňa, pozrite sa, takú mozgovňu, akú my máme. Ja keď si zoberiem, ako primátorka som uzatvárala zmluvy s umelcami. Za jedno moderovanie nejaký umelec, herec zoberie štyritisíc euro. Ak 15-krát do mesiaca moderuje, má 60-tisíc euro a plus hraje v divadle, plus robí reklamy, môže sa to vyšplhať aj do 100-tisíc euro. Toto je naša mozgovňa? To takúto mozgovňu ste tuná vybudovali, alebo minule tu pani Šimečková, že koľko zarábala, keď sa vyzliekla. Toto je mozgovňa? (Reakcie z pléna.) No toto neni mozgovňa, toto je podľa mňa, nechcem to ako nazvať, dámy, nekričte po mne, pani Šimečková sa vyzliekala. Nekričte po mne, je to tak. Takže prečo by sme nepovedali, že sa vyzliekala, pre ňu to bolo bežné a my to bežne môžme povedať. (Reakcie z pléna.) Takže toto ak je podľa vás mozgovňa, tak ja potom neviem. My si predstavujeme inú mozgovňu, preto dávame vzdelávanie, dávame kolektívne zmluvy vyššieho stupňa a podobne, aby sme vybudovali nejakú, korektné zázemie pre tých zamestnancov. Ďakujem. [15:05] Tibor Gašpar – Uvádzajúci uvádza bod Poprosím ale poslancov, aby sme skutočne dodržiavali zásady slušného správania vrátane nejakých osobných útokov a vyberali si slovník, ktorý prislúcha tomuto parlamentu. Ešte máme reakciu na faktickú od pána poslanca Viskupiča, nech sa páči. [15:08] Marián Viskupič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. No, pani Vaľová, aj vy u mňa strácate glanc, dokonca by som povedal, že sa vraciate ani nieže v nejakej socialistickej vláde, to je úplne že komunistické, to, čo ste vy teraz povedali. Veď, pani Vaľová, nezáviďte takému šikovnému moderátorovi, ktorý dokáže zarobiť štyritisíc euro za večer. Buďte rovnako dobrá ako on, proste buďte rovnako žiadaná na trhu, kľudne zarábajte, jak ste povedali, 100-tisíc euro mesačne, ja si vás budem vážiť a budem vás obdivovať, ako ste dobrá, ako vám to pôjde a plaťte z toho normálne dane, plaťte z toho odvody a takto vlastne svojou šikovnosťou budete pomáhať presne aj tým slabším. Lebo z takého príjmu, ako ste spomenuli, odvediete, no dosť veľa. Takže ja si myslím, že takto by to mohlo byť. No a potom ďalšia vec. Viete, hovoríte, áno, všetci ľudia pracujú. No však pracujú a tak prečo teda pracujú a máme, máme tie mzdy najnižšie? No pretože sme skutočne tou montovňou. A vy keď budete vyháňať všetkých šikovných ľudí, tak ňou aj zostaneme. Takže odpoveď je neškodiť, neškodiť podnikateľom a vytvárať prostredie také, aby sem chodili ďalší a aby sa bili o tých zamestnancov akoby ešte viacej. Ďakujem pekne. [15:08] Andrej Danko Ďakujem. Pokiaľ mám dobrú informáciu od pána Gašpara, podpredsedu Gašpara, mali by sme pokračovať v rozprave a preto sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Uzatváram možnosť prihlásenia. Konštatujem, že sú prihlásení piati poslanci – poslanec Hlina, Jaurová, Dubovický, Ledecký, Štefunko. Prvý pán poslanec Hlina, nech sa páči. [15:10] Alojz Hlina – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, začnem takou aktuálnou vsuvkou, mám jednu zlú a jednu dobrú správu, ktorú chcete ako prvú? Dobrú? Tak dobrá je, že už dlho to trvať nebude. A zlá je, že teda stále nám vládne SMER, ale dlho to trvať nebude, lebo neviem, ktorý si spomínate, taký pamätný, vystúpenie Biľaka bolo, nie, Jakeša bolo v nejakom, českej tejto a on hovorí: A víte, kolik bere taková Zagorová? Viete, to bolo pamätné. Zagorka, hej. On to tam nejako vypočítaval, že koľko bere taková Zagorka a potom to už šlo takto, potom to už išlo z kopca. Takže toto by mohlo byť také pre nás povzbudivé, že máme teda Jakeša z Humenného v podobe pani Vaľovej, ale nevadí, však oni sa, tie metamorfózy sú rôzne, ale áno, tak dobrá správa je to. Ja sa teda k tomuto, o čom rozprávame, som čítal takú knihu, myslím, že to Ogilvy napísal, aleže toto neni nespisovný ani neslušný výraz, že reklama je navoňaná zdochlina, hej, že ako kadáver. Hej, že proste reklama je proste niečo škaredené, keď to dobre navoniaš, tak to predáš, hej. Čím si lepší, tým to predáš drahšie a predáš ešte najhoršie možné. A treba uznať, že tuná chlapci zo SMER-u a teda, pardon, z HLAS-u, kto by sa v tom vyznal, hej, že už aj sa to pletie, predpokladám, že pán minister zakontruje, že aj u mňa, ale nevadí, že sú v tomto odborníci. Naozaj dokážu predať niečo, čo nemá až takú cenu, ale ten cirkus okolo toho zarezonuje. Takže tu teraz hovoríme, aj tam bol taký mikrofight, hej, že teda sa bili tuná pán Danko s pánom Tomášom, a teda že jeden väčší národniar a teda pre to blaho toho pracujúceho ľudu jeden od druhého čo najväčší a nakoniec to ustáli, bolo nám to oznámené na začiatku ako super správa, čakal sa potlesk, nejak neprišiel, to vás neinštruovali, neprišla esemeska? Viete, že to treba dať pozor, že keď sa podarí niečo, treba zatlieskať, ono to potom motivuje do ďalších úspechov v budovaní socialistického štátu, Janka, by si neverila, Zagorka, víte, kolik bere taková Zagorka? No. Áno, mali ste zatlieskať, nezatlieskali. Dokázali ste, alebo idete odkomunikovať, teda že ako keby ste bohviečo urobili, hej, a teraz si to rozmeňme na drobné. Tak robíte to, že dvíhate z 57 na 60, to sú 3 % a až od budúceho roku, hej. Čiže akože odložený účinok toho opatrenia, ale promovať sa bude teraz, hej, teraz budú tlačovky, budú vyjadrenia, vyhlásenia, formulácie, deklarácie, stranícke, všetko bude, čo má byť. Niekde zaznie aj potlesk, keď príde esemeska včas. Čiže toto všetko je nachystané, hej, ono zase treba povedať, že 3 % nie je žiadne peklo, hej, že proste tie 3 %, ak je priemerka teraz 1 480, 3 % z priemerky, to je koľko? Pätnásť eur jedno percento, 45 brutto asi, nie, v čistom je to možno 30, neviem, no. To je možno, tých 30 euro to je to, čo teraz preplatia na tom masle. Len to maslo taká štvorčlenná rodina možno čo zje do mesiaca, tak to celé skonzumuje len to maslo. Čiže čo tým chcem povedať? Chcem tým povedať, že niečo, čo nemá až taký, také veľké, neni to až také mohutné, ale je okolo toho spojený dosť veľký cirkus. A toto presne vedia, hej? Urobiť z ničoho veľký cirkus. Čiže zvyšujú tú minimálku o 3 %, v nejakom absolútnom vyjadrení možno o 30 euro, nič, áno, na káve dáte, hej, že, a vlastne až ešte aj od budúceho roku, bohvie, čo bude budúci rok, hej, možno tu už ani nebudete, lebo už máme nie trojkoalíciu, máme štvorkoalíciu, uvidíme, čo Rudo na to povie. Viete, že celé toto, že ako sa to vlastne uzavrie alebo neuzavrie. Takže ono to prísne vzaté nemusí až tak platiť. Chcem sa ale dopracovať k inému. A teraz ma dobre počúvajte, že čo, čo oni robia. Dokážu vám predať navoňanú zdochlinu a vy to teda kúpite, v úvodzovkách, ako veľký úspech a teda ako pomoc, pomoc ľuďom, ale čo robia na druhej strane, na ktorej sa až tak s tým nechvália. To, jak dovolíte, na chvíľočku preruším, nechám kolegov, nech sa dorozprávajú, aby som ich nerušil. (Reakcia z pléna.) Janka, počítaj. (Smiech v sále.) Základ je dobre všetko prepočítať. Veľmi si to správne, dobre prepočítaj. Takže áno, ja len teraz ešte pre ľudí, ktorí to pozerajú, ja si tuná s pani Vaľovou tykám. Teda my sme sa dostali do takého štádia, že si tykáme, tak familiárne oslovujeme, čo (povedané so smiechom), čo už, hej, ale to neznamená, že ibaže sa familiárne oslovujeme, ale mentálne svety sú strašne ďaleko od seba, ale nevadí, Janka, počítaj, dobre mi to spočítaj a pekne mi to vo faktickej vysvetli, hej, že ako sa mýlim. Čiže vrátim sa späť. Posúva sa to o 3 % s veľkým huriavkom teda, že pre blaho pracujúceho ľudu, a o čom sa nehovorí, je to, čo, pán minister, napríklad robíte teraz. Ale toto by som chcel tu vysvetliť aj ľuďom, aby vedeli, čo táto vláda karpatského socializmu dokáže urobiť s peniazmi nás ľudí, s peniazmi určených pre a v tomto prípade pre dôchodky. Veľkým týmto som sa, som si prečítal tlačovú správu, kde Sociálna poisťovňa hovorí, že spustila funkcionalitu, že môžte zaplatiť odvody poistného cez platobnú bránu a vám sa to zjednoduší, lebo sa vám to predvyplní, nahádžu sa tam tie údaje, vy sa nepomýlite, no jeden by povedal super, nie? A viete, čo zabudli povedať? Zabudli povedať, že keď platíte cez platobnú bránu, s tým sú spojené poplatky. Pozor! Teraz otázka stojí, kto vám dal právo, kto vám dal právo z tých peňazí, ktoré sú určené na dôchodky, vyplácať nejakú sprostredkovateľskú províziu pre tvorcu a realizátora platobnej brány. Kto vám dal právo platiť Mastercard, Eurocard, Visa, kto vám dal právo? Z peňazí, ktoré sú, pán Richter, kto? Veď vy ste veľký socialista. Ja si pamätám, pred tými rokmi, čo sme sa tu bavili. To sú peniaze určené na dôchodky. A zaujímavé teraz, že jak sa zmohla Sociálna poisťovňa, k inému sa nezmôže a teraz sa zmôže, prezentuje, promuje, aký krok, že jak podnikateľom sa uľahčí, že nemusia vypisovať variabilný symbol, že sa im to predvyplní. Prečo ste nepovedali, že sú s tým spojené poplatky? Ako ešte viac to budete promovať? Ako to chcete ešte viacej promovať? Možno chcete tlmiť ten klasický, tú úhradu toho poistného, lebo keď uhradíte poistné klasicky cez internetbanking prevoďákom, zaplatíte 20 centov. Zaplatíte 20 centov. To je jedno, koľko odvediete poistné. Aj Volkswagen keď platí poistné za svojich zamestnancov, zaplatí za ten prevodný príkaz 20 centov. Ale viete, čo sa stane, keď Volkswagen teraz zaplatí poistné za svojich zamestnancov cez platobnú bránu? Zaplatí sprostredkovateľom platobnej brány pre Sociálnu poisťovňu a Sociálna poisťovňa im to bude musieť zaplatiť státisíce eur. Keby sme modelovali situáciu, že na príjme Sociálna poisťovňa má, koľko, jedenásť, desať, nech sa nám ľahko počíta, ročne desať miliárd dostane príjmy z poistného. A B2B biznis je drahší, B2B biznis je drahší cez platobnú bránu ako koncový užívateľ, bežný zákazník, lebo to je regulované. Nech by to bolo jedno percento, nech sa nám to ľahko počíta, je to sto miliónov eur. Keby využívali tí podnikatelia to, že budú platiť cez tú platobnú bránu, cez túto funkcionalitu, lebo účtovníčke je to jednoduchšie, nemusí to tam vyťukávať, nepomýli sa. A ja sa pýtam, pán minister, podľa mňa sa legitímne pýtam, kto vám dal právo, kto vám dal právo z peňazí, ktoré sú určené na dôchodky, vyplácať provízie, provízie sprostredkovateľom platobných brán? Kto vám dal na to právo? Kto vám to dovolil? Ako si to vôbec môžte dovoliť z tých peňazí to platiť? To sú peniaze na dôchodky. Prečo sa s tým nepochválite? Spúšťate to ako veľkú, veľký, ešte reklama pomaly, ešte niekde vás na tlačovku nezavolali, že to máte odpromovať? (Reakcia navrhovateľa.) Nie. Teraz ja hovorím o tom, čo ste, na jednej strane, čo predávate, a na druhej strane, čo hovoríte, ale menej o tom hovoríte. O tom, o tom, že to je spojené s poplatkami, ktoré musí tá Sociálna poisťovňa zaplatiť. A ja sa pýtam, pán minister, ja už neviem, koľko sa dohodli alebo nedohodli. Ešte raz som sa to snažil vydolovať, bolo mi povedané, že to je tajomstvo. No bohvie, aké tajomstvo. Čo to je za tajomstvo? Sociálna poisťovňa neni súkromná firma. To podľa mňa nie je tajomstvo. To by sme podľa mňa mali žiadať cez interpeláciu, cez neviem čo, povedzte nám, ako Sociálna poisťovňa dohodla s poskytovateľmi platobných brán, že koľko bude ten poplatok za to, keď niekto využije tú funkcionalitu, že bude uhrádzať cez platobnú bránu. Koľko? Aký je rozdiel pri, teraz keď sa to platilo normálne cez prevody? A kto vám to dovolil? Kto vám to dovolil? Kto vám dovolil z tých peňazí, ktoré sú určené na dôchodky, vyplácať provízie kartovým spoločnostiam? Nie? Nie, nie, zle sa pýtam? Alebo, socialisti, však počúvajte dobre. Zle sa pýtam? Nemá to nejaký, nemá to na niečo vplyv, nemá to zmysel vedieť odpoveď na túto otázku? Ďakujem pekne. [15:13] Andrej Danko Ďakujem. Dve faktické. Pán poslanec Hazucha. [15:26] Ivan Hazucha – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. No nárast o 3 % minimálnej mzdy, potenciálne aj ostatných miezd, kritizujete a zosmiešňujete, ale 3 % nárastu DPH, resp. 0,4-percentnú transakčnú daň, to strašíte, myslím, nielen vy, ale aj celá opozícia, ako s kataklizmom a rozkladom ekonomiky. Teda nárast nákladov na život je strašné zlo, o 3 %, ale zároveň nárast príjmov o 3 % je pre vás len marketingový ťah, ktorý nemá žiadny praktický význam pre ľudí. Resumé toho všetkého teda, že ten pekne navoňaný kadáver, ktorý tu predávate práve vy, uznávam, že ste veľmi dobrý marketér a preto vás a vaše vystúpenia aj rád počúvam a možno sa od vás aj učím v tomto. Takže myslím, že tým marketérom, ktorého ste na začiatku spomenul, ste teraz ukázal, že ste práve vy. Ďakujem pekne. [15:26] Andrej Danko Pani poslankyňa Vaľová. [15:26] Jana Vaľová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. No, pán kolega Hlina, tak som to prepočítala, bola som sa pre istotu spýtať aj pána ministra, aby som sa nepomýlila, čiže v roku 2026 to bude 920 eur, čiže to je o 170 eur viac. A v roku dvetisíc deväťsto... v ´27 970, čiže to je o 220 eur. Čiže toho masla, toho bude dosť. Ale hlavné, že máme záujem, aby naozaj tie vrstvy, ktoré najmenej zarábajú a ktoré, môžte tu chrániť podnikateľov, ako chcete, podnikateľ, ja ho chápem, akože musí, akože musí, samozrejme, zabezpečovať prácu a stará sa, ale väčšina podnikateľov si povedzme, že pracuje pre zisk. Ako to je normálna vec. Takže my chceme tie štandardy pre tých zamestnancov. No a keď ste hovorili, že my tak vieme zdochlinu navoňať a urobíme z toho veľkú, veľkú reklamu, tak si myslím, že takú zdochlinu, jak ste vy tuná navoňali, keď prišlo, keď predstavil pán minister Kamenický, že knihy budú z 20 % na 23, tak mi povedal jeden kolega, mi zavolal a povedal, počúvaj, vy už ste sa úplne zbláznili? Veď dvanásť, ak stojí kniha desať euro, 20 % bolo DPH, to bolo 12 euro, a o 23 %, to je 12,30, Lojzko, o 30 centov. Viete, to je to, že vy vlastne viete tie zdochliny fantasticky navoňať a pritom ste tie zdochliny sami vytvorili v bývalej vláde, lebo neskutočný deficit ste urobili v tejto republike a my naozaj musíme kopu vecí sanovať. A napriek tomu chceme ľuďom, tým, ktorí najmenej zarábajú, chceme im ponechať tie životné štandardy, aby normálne prežili. Lebo keby sme mali robiť to, čo nám napísal pán Ódor z Progresívneho Slovenska, tak vám poviem, že tí ľudia neprežijú do zajtra a nebudú si mať za čo kúpiť, nieže budeme vyberať, že či budú mať bezlepkový chlieb, ale nemali by žiadny. Takže naozaj my sa snažíme tie sociálne istoty za každú cenu udržať. [15:26] Andrej Danko Pán poslanec Hlina. [15:26] Alojz Hlina – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. No nie som si celkom istý, či som tomu, tým výpočtom rozumel, pani kolegyňa, ale o tom, že kto dokáže ako navoňať kadáver (povedané so smiechom), by sme mohli kľudne súťažiť. Však vy predávate, nie? Vy predávate, že ste zlacnili základné potraviny. Však poďme len na ten rožok to skúsiť. Keď rožok stojí 13 centov, desaťpercentná DPH bola, koľko, 0,13, čiže tých 5 % to zníženie je zjednodušene 0,07, no neúročno, hej? To je myslím, že ešte menej, jak vypočítala pani Vaľová pri tej knižke, hej? Ale, áno, dá sa, dá sa teda a viete to, predať kadáver s veľkým, s veľkým, s veľkou výpravou, ale zaujímavé, že ani vo faktických, predpokladám, že pán minister tu zúrivo komunikuje, asi mu niečo píšu, mňa naozaj zaujíma odpoveď, že v čom je to čaro, alebo to už je opatrenie toho nového riaditeľa? Že vlastne priniesol prvok, ktorý, kto ho potreboval, ten prvok? Kto potreboval ten prvok, aby Sociálna poisťovňa z vybratého poistného platila sprostredkovateľské poplatky platobným bránam? Načo to bolo dobré? Však sa doteraz platilo poistné. Nikomu to, sa platilo, platilo sa, nič sa, možno bola nejaká chyba a neviem čo a zrazu, zrazu niekomu strašne záleží na tom, aby sa účtovníčka nepomýlila, aby dobre vyplnila variabilný symbol a ponúka sa to ako super funkcionalita, že vám to predpripraví, pošle, odošle. Len zabúda sa hovoriť, že z tej sumy sa odráta nejaký poplatok. A naozaj by ma zaujímalo, ja si myslím, že to nie je predmetom obchodného tajomstva, lebo Sociálna poisťovňa nie je súkromná, že aký je ten poplatok? Aký poplatok dohodla Sociálna poisťovňa, že bude z tých peňazí, ktoré sú určené na dôchodky, odvádzať tým, čo poskytujú službu platobnej brány? Ďakujem. [15:26] Andrej Danko Pani poslankyňa Jaurová. Pripraví sa poslanec Dubovický. [15:26] Zora Jaurová – Vystúpenie v rozprave Vážené kolegyne, kolegovia, na záver môjho prejavu budem čítať potom pozmeňovací návrh. Čo sa týka vlastne nášho postoja k tomuto zákonu o minimálnej mzde, tak to veľmi presne zhrnul už kolega Kišš, takže ja sa chcem venovať takému jednému aspektu toho zákona alebo možno takému nedostatku tej predkladanej novely, pretože, ako tu už spomínal aj pán poslanec Hajko, ale teda aj pani Vaľová sa toho dotkla nejakým spôsobom, tak asi všetci si uvedomujeme, že ten problematický aspekt debaty o minimálnej mzde je ten známy fakt, že minimálnu mzdu dlhodobo nedodržuje najmä štát vo forme tabuľkových platov pre zamestnancov štátnej a verejnej správy. Takže keď tu počúvame, ako teda niekto chce zabezpečiť tie sociálne istoty, tak bolo by naozaj namieste sa už konečne ako keby zaoberať týmto problémom najmä v situácii, keď štát niečo podobné v podstate prikazuje súkromným zamestnávateľom. A je určite ocenenia hodné, že minimálna mzda v posledných rokoch stúpala a vďaka tomuto zákonu bude stúpať aj naďalej. Len nárast tej minimálnej mzdy sa len zriedka vlastne premietol do rastu tabuľkových platov, ktoré sú základom odmeňovania vo verejnom sektore. A neustále čelíme situácii, že, alebo takému paradoxu, že zamestnanci štátnej a verejnej správy, ktorí by mali byť vlastne pilierom kvalitnej verejnej služby, sú často odmeňovaní podstatne nižšou sumou, ako je minimálna mzda z hľadiska tabuľkových platov. Tento problém, samozrejme, najvýraznejšie zasahuje zamestnancov v tých nižších platových triedach, ako je I. a II. trieda v štátnej službe a I. až III. trieda podľa zákona o odmeňovaní zamestnancov vo verejnom záujme. Keď sa na to pozrieme vo všeobecnosti, na tento problém, tak je očividné, že to nespravodlivé nastavenie tarifných platov vytvára systémové nerovnosti, pretože niečo iné žiadame od štátu a niečo iné žiadame od súkromných zamestnávateľov, že takéto nadstavenie tarifných platov znižuje atraktivitu práce vo verejnom sektore a v dlhodobom horizonte môže odrádzať talentovaných pracovníkov od vôbec vstupu do štátnej správy. Veľakrát aj pracovné podmienky, ale teda najmä to ohodnotenie nedosahujú v tej verejnej a v štátnej správe úroveň súkromného sektora napriek tomu, že náplň práce a požadovaná kvalifikácia sú porovnateľné, ak nie niektorými špecifikami aj oveľa náročnejšie. A takýto nedostatok motivácie spôsobený nízkymi mzdami a neatraktívnymi pracovnými podmienkami zhoršuje efektivitu a kvalitu verejnej správy a môže mať, samozrejme, aj širší dopad na dôveru verejnosti voči štátnym inštitúciám, ktoré potom nefungujú tak, ako by sme od nich čakali. A ja predpokladám, však sme sa o tom aj s pánom ministrom rozprávali, že si všetci uvedomujeme, že ak sa tento prístup k odmeňovaniu zamestnancov verejného a štátneho sektora nezmení, hrozí nielen ďalšie prehlbovanie nerovnosti a strata kvalifikovaných odborníkov, ale hrozí aj to, že bude narastať ten rozdiel medzi rastom minimálnej mzdy, ktorá je nastavená na nejaký automat, a medzi odmeňovaním vlastne ľudí vo verejnej a štátnej správe. A my si uvedomujeme, že v situácii, kedy vláda konsoliduje a kedy sa hľadá každé euro a vláda sa snaží šetriť, niekde lepšie, niekde horšie, určite v tejto chvíli nie je možné prísť s komplexnou reformou odmeňovania štátnych a verejných zamestnancov, ktorá by zahŕňala všetky tie tarifné tabuľky, nakoľko je asi ťažké nájsť miliardu eur alebo aj viac, čo by to mohlo stáť. Ale je dôležité si uvedomiť, že táto reforma vládu čaká a čím neskôr sa ňou bude zaoberať, tým viac peňazí a vedľajších škôd to bude znamenať. V každom prípade, ak teda prijímame zákon, ktorý vytvára alebo navyšuje povinnosť pre súkromných zamestnávateľov, bolo by férové urobiť aspoň malý krok k tomu, aby štát ukázal ochotu dodržiavať vlastné zákony a pravidlá. A na tomto je postavený ten pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý by sme vlastne chceli predložiť s kolegami. Samozrejme, on nenahrádza tú komplexnú reformu tarifných platov štátnych zamestnancov, ale prakticky zaručí aspoň to, že tarifné alebo takzvané tabuľkové platy nebudú môcť byť nižšie ako aktuálna minimálna mzda. Tento mechanizmu má teda za cieľ, samozrejme, to, aby platové ohodnotenie zamestnancov odrážalo základné potreby a zodpovedalo nejakej elementárnej ekonomickej realite a odstraňovalo aspoň tú úplne elementárnu nespravodlivosť a zároveň takéto opatrenie by mohlo byť aj základom ďalšej reformy pre, reformy tej celej tabuľky platových taríf. Ja budem ten pozmeňovací návrh čítať, ale jeho podstatou je, že vlastne kolektívne zmluvy, ktoré stanovujú platové tarify zamestnancov vo verejnej a v štátnej správe, budú vyjednávané v súlade s aktuálnymi legislatívnymi normami upravujúcimi minimálnu mzdu, čím sa dosiahne, že nebude existovať štátny alebo verejný zamestnanec, ktorý by mal tarifný plat nižší ako minimálna mzda. Ja verím teda, že hoci sa asi na mnohých veciach nezhodujeme možno aj v súvislosti s týmto zákonom, tak že máme nejaký spoločný cieľ, a to sú spravodlivé a rovné platové podmienky pre všetkých zamestnancov, aj tých, ktorí pracujú v štátnej správe a vo verejnom sektore, a že asi sa zhodneme na tom, že všetci zamestnanci by mali mať dôstojné pracovné podmienky vrátane jednotnej minimálnej mzde, ktorá, mzdy, ktorá zabráni diskriminácii a neprimeraným rozdielom v odmeňovaní. Je podľa mňa zároveň dôležité to, aby štát, pokiaľ niečo vyžaduje od súkromných zamestnávateľov, aby uplatňoval takú istú normu najprv u svojich zamestnancov a išiel tým príkladom. Samozrejme, to určite viete, že tento náš pozmeňujúci návrh má aj podporu odborových zväzov a je v súlade s požiadavkami odborových zväzov. Napríklad konfederácia odborových zväzov dlhodobo presadzuje spravodlivé platové podmienky pre zamestnancov vo verejnom sektore a zdôrazňuje, že všetci zamestnanci bez ohľadu na pozíciu alebo pracovné zaradenie by mali mať nárok na minimálnu mzdu, ktorá zohľadňuje rastúce životné náklady a pokrýva základné potreby pracovníkov. Takže prv než teda budem čítať ten pozmeňovací návrh, ja verím, že aj pán minister a vláda zváži toto alebo iné podobné riešenie aj pri schvaľovaní novely zákona o minimálnej mzde. Čiže budem čítať ten pozmeňovací návrh, ospravedlňujem sa, je to pomerne nudná vec, ale tak to musíme robiť... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Danko, Andrej, podpredseda NR SR Prosím, zastaviť čas. Jaurová, Zora, poslankyňa NR SR Doplňujúci návrh poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Zory Jaurovej, Zuzany Mesterovej a poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Štefunka k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 663/2007 o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladáme nasledujúci doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 663/2007 o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Vo vládnom návrhu zákona navrhujeme tieto doplnenia. 1. Za článok IV sa vkladajú nové články V až VII, ktoré znejú: „Čl. V Zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení zákona č. 58/1999 Z. z., zákona č. 181/1999 Z. z., zákona č. 356/1999 Z. z., zákona č. 224/2000 Z. z., zákona č. 464/2000 Z. z., zákona č. 241/2001 Z. z., zákona č. 98/2002 Z. z., zákona č. 328/2002 Z. z., zákona č. 422/2002 Z. z., zákona č. 659/2002 Z. z., zákona č. 212/2003 Z. z., zákona č. 178/2004 Z. z., zákona č. 201/2004 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 382/2004 Z. z., zákona č. 727/2004 Z. z., zákona č. 732/2004 Z. z., zákona č. 69/2005 Z. z., zákona č. 623/2005 Z. z., zákona č. 342/2007 Z. z., zákona č. 513/2007 Z. z., zákona č. 61/2008 Z. z., zákona č. 278/2008 Z. z., zákona č. 445/2008 Z. z., zákona č. 491/2008 Z. z., zákona č. 70/2009 Z. z., zákona č. 60/2010 Z. z., zákona č. 151/2010 Z. z., zákona č. 543/2010 Z. z., zákona č. 547/2010 Z. z., zákona č. 48/2011 Z. z., zákona č. 79/2012 Z. z., zákona č. 345/2012 Z. z., zákona č. 361/2012 Z. z., zákona č. 80/2013 Z. z., zákona č. 462/2013 Z. z., zákona č. 307/2014 Z. z., zákona č. 406/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 69/2018 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z., zákona č. 347/2018 Z. z., zákona č. 6/2019 Z. z., zákona č. 319/2019 Z. z., zákona č. 73/2020 Z. z., zákona č. 423/2020 Z. z., zákona č. 76/2021 Z. z., zákona č. 310/2021 Z. z., zákona č. 412/2021 Z. z., zákona č. 453/2021 Z. z., zákona č. 478/2021 Z. z., zákona č. 125/2022 Z. z., zákona č. 222/2022 Z. z., zákona č. 350/2022 Z. z., zákona č. 197/2023 Z. z. a zákona č. 238/2024 Z. z. sa dopĺňa takto: V § 85 ods. 6 prvej vete sa na konci pripájajú tieto slová: „v súlade s výškou minimálnej mzdy určenej na príslušný kalendárny rok podľa osobitného predpisu”. Čl. IV Zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení zákona č. 438/2002 Z. z., zákona č. 666/2002 Z. z., zákona č. 424/2003 Z. z., zákona č. 451/2003 Z. z., zákona č. 462/2003 Z. z., zákona č. 180/2004 Z. z., zákona č. 215/2004 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 382/2004 Z. z., zákona č. 447/2004 Z. z., zákona č. 729/2004 Z. z., zákona č. 254/2005 Z. z., zákona č. 561/2005 Z. z., zákona č. 404/2006 Z. z., zákona č. 256/2007 Z. z., zákona č. 327/2007 Z. z., zákona č. 330/2007 Z. z., zákona č. 519/2007 Z. z., zákona č. 614/2007 Z. z., zákona č. 445/2008 Z. z., zákona č. 591/2008 Z. z., zákona č. 82/2009 Z. z., zákona č. 199/2009 Z. z., zákona č. 602/2009 Z. z., zákona č. 151/2010 Z. z., zákona č. 543/2010 Z. z. zákona č. 48/2011 Z. z., zákona č. 400/2011 Z. z., zákona č. 345/2012 Z. z., zákona č. 80/2013 Z. z., zákona č. 190/2013 Z. z., zákona č. 37/2014 Z. z., zákona č. 308/2014 Z. z., zákona č. 129/2015 Z. z., zákona č. 375/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z. zákona č. 177/2018 Z. z., zákona č. 347/2018 Z. z., zákona č. 319/2019 Z. z., zákona č. 466/2019 Z. z., zákona č. 73/2020 Z. z., zákona č. 76/2021 Z. z., zákona č. 310/2021 Z. z., zákona č. 412/2021 Z. z., zákona č. 125/2022 Z. z., zákona č. 127/2022 Z. z., zákona č. 222/2022 Z. z., zákona č. 350/2022 Z. z., zákona č. 413/2022 Z. z. a zákona č. 258/2024 Z. z. sa dopĺňa takto: 1. V § 131 ods. 1 prvej vete sa za slová „podľa § 190 sa” vkladajú slová „v súlade s výškou minimálnej mzdy určenej na príslušný kalendárny rok podľa osobitného predpisu”. 2. V § 131 ods. 2 sa za slová „navrhne vláda” vkladajú slová „v súlade s výškou minimálnej mzdy určenej na príslušný kalendárny rok podľa osobitného predpisu”. Čl. VII Zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 369/2004 Z. z., zákona č. 413/2004 Z. z., zákona č. 81/2005 Z. z., zákona č. 204/2005 Z. z., zákona č. 131/2005 Z. z., zákona č. 628/2005 Z. z., zákona č. 231/2006 Z. z., zákona č. 316/2006 Z. z., zákona č. 348/2007 Z. z., zákona č. 519/2007 Z. z., zákona č. 245/2008 Z. z., zákona č. 385/2008 Z. z., zákona č. 474/2008 Z. z., zákona č. 317/2009 Z. z., zákona č. 400/2009 Z. z., zákona č. 578/2009 Z. z., zákona č. 102/2010 Z. z., zákona č. 151/2010 Z. z., zákona č. 390/2011 Z. z., zákona č. 62/2012 Z. z., zákona č. 438/2012 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 288/2013 Z. z., zákona č. 462/2013 Z. z., zákona č. 325/2014 Z. z., zákona č. 32/2015 Z. z., zákona č. 392/2015 Z. z., zákona č. 217/2016 Z. z., zákona č. 243/2017 Z. z. zákona č. 63/2018 Z. z., zákona č. 318/2018 Z. z., zákona č. 138/2019 Z. z., zákona č. 224/2019 Z. z., zákona č. 381/2019 Z. z., zákona č. 470/2019 Z. z., zákona č. 395/2021 Z. z., zákona č. 414/2021 Z. z., zákona č. 264/ 2022 Z. z., zákona č. 389/2022 Z. z. a zákona č. 182/2023 Z. z. sa mení a dopĺňa takto: 1. V § 28 ods. 1 prvej vete sa za slová „platových taríf" vkladajú slová „v súlade s výškou minimálnej mzdy určenej na príslušný kalendárny rok podľa osobitného predpisu”. 2. V § 28 ods. 1 druhej vete sa na konci pripájajú tieto slová „v súlade s výškou minimálnej mzdy určenej na príslušný rok podľa osobitného predpisu”.”. Nasledujúce novelizačné články sa primerane preznačia. Navrhuje sa účinnosť od 1. januára 2025, čo sa premietne do článku o účinnosti. 2. Za článok V sa vkladajú nové články VI a VII, ktoré znejú: Čl. Vl Zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 334/2017 Z. z., zákona č. 63/2018 Z. z., zákona č. 112/2018 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z., zákona č. 318/2018 Z. z., zákona č. 347/2018 Z. z., zákona č. 6/2019 Z. z., zákona č. 35/2019 Z. z., zákona č. 54/2019 Z. z., zákona č. 83/2019 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 90/2019 Z. z., zákona č. 319/2019 Z. z., zákona č. 397/2019 Z. z., zákona č. 470/2019 Z. z., zákona č. 126/2020 Z. z., zákona č. 134/2020 Z. z., zákona č. 423/2020 Z. z., zákona č. 76/2021 Z. z., zákona č. 395/2021 Z. z., zákona č. 453/2021 Z. z., zákona č. 485/2021 Z. z., zákona č. 82/2022 Z. z., zákona č. 186/2022 Z. z., zákona č. 222/2022 Z. z.. zákona č. 350/2022 Z. z., zákona č. 99/2024 Z. z., zákona č. 142/2024 Z. z. a zákona č. 201/2024 Z. z. sa mení a dopĺňa takto: 1. V § 159 ods. 1 prvej vete sa za slová „zvýšené platové tarify štátnych zamestnancov” vkladajú slová „v súlade s výškou minimálnej mzdy určenej na príslušný kalendárny rok podľa osobitného predpisu a”. 2. V § 159 ods. 3 sa na konci pripájajú tieto slová „v súlade s výškou minimálnej mzdy určenej na príslušný kalendárny rok podľa osobitného predpisu”. Čl. VlI Zákon č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 319/2019 Z. z., zákona č. 126/2020 Z. z., zákona č. 76/2021 Z. z. a zákona č. 186/2021 Z. z., zákona č. 431/2021 Z. z., zákona č. 123/2022 Z. z., zákona č. 125/2022 Z. z., zákona č. 232/2022 Z. z., zákona č. 350/2002 Z. z. a nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 509/2022 Z. z. sa dopĺňa takto: V § 161 ods. 3 prvej vete sa na konci pripájajú tieto slová: „v súlade s výškou minimálnej mzdy určenej na príslušný kalendárny rok podľa osobitného predpisu”.”. Nasledujúci novelizačný článok sa primerane preznačí. Navrhuje sa účinnosť od 1. januára 2025, čo sa premietne do článku o účinnosti. Skončila som s pozmeňovacím návrhom a chcem teda len povedať, že dúfam, že už takéto veci sa skoro v parlamente nebudú musieť takto čítať, lebo naozaj sme v roku 2024 a malo by sa s tým niečo robiť. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.) [15:43] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho S faktickou poslanec Štefunko. [15:55] Ivan Štefunko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Prihlásil som sa do diskusie k tomuto, k tomuto číslu tlače, ale myslím, že kolegyňa Jaurová povedala základ toho, čo som chcel povedať. Ja možno len doplním. Čiže doplním, že štát by mal ísť vo veľa veciach príkladom a teda aj motivovať podnikateľov, aby proste nehľadali veci, ako obísť pravidlá, ale ako platiť odvody a platy napriamo. A myslím si, že tak ako to robí momentálne štát, že svojím spôsobom cez príplatky a všelijako na poslednú chvíľu dopláca zamestnancom mzdy, aby sa spĺňali platové tabuľky, nie je úplne ako kebyže férové, myslím, že to tu už máme niekoľko rokov, dokonca už niekoľko desiatok rokov a sociálno-demokratické vlády, ktoré sú tu 4 700 dní, si nevedeli napriek svojim dobrých vzťahom, akože dobrým vzťahom s odbormi urobiť v tomto poriadok. To znamená, že navrhujeme tento, túto zmenu, aby sa pracujúcim na Slovensku špeciálne v štátnej správe vodilo lepšie, respektíve aby ich platy boli správne a v súlade so zákonom dobre štruktúrované. Takže ja verím, že naši sociálnodemokratickí vládni a koaliční poslanci tento návrh podporia. Ďakujem veľmi pekne. [15:55] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Dubovický. [15:55] Richard Dubovický – Vystúpenie v rozprave Dobrý deň, pán predsedajúci, pán minister, vážení kolegovia, vážené kolegyne, pôvodne som nemal v pláne vystúpiť v tomto pléne, ale dostal som žiadosť od zamestnancov úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, aby sa ich niekto zastal v tomto pléne a budem konkrétne rozprávať o niektorých veciach, ktoré sa momentálne dejú na ministerstve práce a konkrétne na úradoch práce. Možno, vážení kolegovia zo strany SMER, HLAS a SNS, neviete, ale v súčasnosti prebieha veľká podpisová akcia na úradoch práce, kde zamestnanci žiadajú viac financií, respektíve dofinancovať platy na základe iných, podľa iných ministerstiev. Nemôžem ukázať vizuálnu pomôcku, ale momentálne... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Danko, Andrej, podpredseda NR SR Ale skúste k téme minimálne mzdy. Dobre? Dubovický, Richard, poslanec NR SR Áno, poviem to. Tak k tej téme minimálnej mzde. Problém je ten, že tarifné platy v štátnej správe nie sú naviazané žiadnym automatom či už k minimálnej mzde, alebo k priemernej mzde. A momentálne o to sa snažia, aj sa snaží rokovať s ministerstvom práce aj konfederácia odborových zväzov, ktorá už dlhodobo tvrdí, že platy zamestnancov na úradoch práce sú pod minimálnou mzdou. A myslím si, že už keď tuná rozprávame, že tieto povinnosti budú mať zamestnávatelia v súkromnej sfére, tak mali by sme sa rozprávať o tom a potvrdiť len to, čo povedal kolega Štefan Kišš a kolegyňa Zora Jaurová o tom, že musíme sa baviť o tom, aby sme tieto platy v I. a v II. tarife dali na úroveň, prípadne vytvorili mechanizmus tak, aby, a teraz citujem: „aby zamestnanci úradu práce sa necítili ako pracujúca chudoba." Vy ako viete, pán minister, že použijem teraz tú pomôcku, ktorú vám nemôžem ukázať, respektíve nemôžem to ukázať na kameru, ale potom vám ju dám. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny má najnižšie platy zo všetkých ministerstiev. Má najnižšie platy, rozdiel medzi zamestnancom, ktorý má vyštudovanú vysokú školu, a zamestnancom, ktorý nemá vysokú školu, v deň nástupu je sto eur. To znamená, že zamestnanci úradu práce žiadajú, aby sa zosúladili platové tarify v rámci úradov práce, žiadajú, aby tarifné platy v štátnej správe boli naviazané na automat či už minimálnej, alebo priemernej mzdy. A bolo tu povedané aj kolegyňou, že tie odbory mali by chrániť zamestnancov, ja práve preto apelujem na vás, pán minister, že je dôležité sa pozrieť na vašich vlastných zamestnancov, ktorí, možnože ste to nepočuli, ale momentálne píšu, zbierajú podpisy na otvorený list o tom, aby ste dofinancovali zamestnancov úradu práce. Ja si myslím, že je to dosť veľký problém, keď zamestnanci dostávajú nižšie mzdy ako sú minimálne mzdy. A zásadným problémom je ten, že takisto títo zamestnanci majú svoje rodiny, majú svoje hypotéky, majú deti, okrem toho, že im bude zobratý aj daňový bonus v takej výške, aký dostávali v minulosti, teraz po infláciách a po úprave konsolidačného balíčka prídu o ďalšie desiatky až stovky eur. Takže za mňa len v skratke, chcem vás poprosiť, pán minister, aby ste sa pozreli dovnútra, na vaše ministerstvo, na úrady práce, že koľko tam zarábajú ľudia. Ďakujem. [15:58] Andrej Danko Pán poslanec Ledecký. [16:01] Vladimír Ledecký – Vystúpenie v rozprave Ja len chcem potvrdiť a možno troška poopraviť, že nie zamestnanci ministerstva, ale zamestnanci úradov práce, ktorí sú z regiónov, naozaj sú podhodnotení, nie je to určite krátkodobý, ale sú to desaťročia, kedy sú podhodnotení, a naozaj keď chceme, aby vykonávali svoju prácu kvalitne alebo kvalitnejšie, tak to mzdové ohodnotenie sa musí zvýšiť, lebo ja naozaj som vždy veľmi prekvapený, keď mi pracovník s niekoľkoročnou praxou s maximálnym vysokoškolským vzdelaním povie, koľko zarába, tak naozaj ja sa čudujem, že čo ho tam ešte drží. Ďakujem. [16:01] Andrej Danko Poslanec Dubovický. [16:01] Richard Dubovický – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za faktickú poznámku. Ja by som vám ešte doplnil, že iní ministri si vybojovali milióny na svoje ministerstvá, na valorizáciu platov a tak ďalej, takže ešte raz z tohto miesta, zamestnanci úradu práce, úradov prác sú nespokojní, že tento rok nedostanú prakticky nič navyše a budem veľmi rád, keď sa budem mýliť v tomto, pán minister, a v roku 2025 dostanú aj títo zamestnanci adekvátnu mzdu. To, ako som povedal, podpisuje sa momentálne, resp. zamestnanci podpisujú, sa podpisujú pod verejný list, ktorý pôjde na ministerstvo, neviem, aký je momentálne stav, že kedy sa zverejní, ale sám som prekvapený, čo všetko budú žiadať títo zamestnanci, ale vždy je to o nejakých sociálnych istotách, takže verím tomu, že naša sociálna vláda dá tie sociálne istoty tým zamestnancom tých úradov prác a ich adekvátne ohodnotí. Ďakujem. [16:01] Andrej Danko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Poslanec Ledecký ako posledný prihlásený ústne do ústnej rozpravy. [16:01] Vladimír Ledecký Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, samozrejme aj na prvé počutie je to veľmi dobrý úmysel zvyšovať minimálne mzdy, ale keď sa na to pozrieme hlbšie, tak nie je to až taký dobrý zámer. Na ekonómii sa učia, že mzda je cena práce. To znamená, že aj rožok, aj keď si niektorí koaliční poslanci myslia, že stojí 40 centov a stojí výrazne menej, ale tá cena je na základe vstupov, na základe ceny práce, ktorá tam je započítaná, a ja si osobne myslím, že pokiaľ to budeme nejakým spôsobom regulovať a zvyšovať, tak automaticky aj tá cena rožka alebo chleba pôjde hore. Ja si nemyslím, na rozdiel od niektorých kolegov, že pokiaľ dáme na budovu nový nápis, novú úradnú tabuľu, urobíme nové ministerstvo, keď máme nejaký problém, že tým to vyriešime. A rovnako si nemyslím, že nariadením alebo zákonom vyriešime nejaký problém, ktorý, ktorý nám vytvára podmienky, trhové prostredie. Najväčší problém v tomto zákone vidím v tom, že bude zvyšovať regionálne rozdiely a nie znižovať, a to nie je z mojej hlavy, ale to je, väčšina ekonómov vám povie, že pokiaľ chcete znižovať regionálne rozdiely, tak práve zvyšovanie minimálnej mzdy to práve naopak kazíte. My máme na vyrovnávanie regionálnych rozdielov fondy Európskej únie, tie sú primárne určené na vyrovnávanie regionálnych rozdielov, to sa nám nedarí, nedarí sa nám čerpať peniaze z regionálnych, vôbec ako Slovensko máme ten systém nastavený zle, že máme problém vyčerpať tie zdroje a, samozrejme, v tých regiónoch máme problém, teraz máme dvojnásobný problém. Som navštívil niekoľko miest a vravia mi, že tí primátori alebo prednostovia, že majú problém, že oni sa už nedokážu ani tešiť, keď im nejaký projekt prejde, lebo nevedia, či vôbec podpíšu zmluvu a či ho dotiahnu do zdarného konca práve pre to financovanie. Čiže aj tam je problém a problém je aj v tom, že my tie európske zdroje sa snažíme vyčerpať všade, kde sa dá, len aby sme ich vyčerpali a nie, aby sme prioritne riešili regionálne rozdiely. A toto rozhodnutie, ktoré teraz robíme, zase nepomôže zmazať tie regionálne rozdiely. To, že u nás sú nižšie mzdy, samozrejme, zase všetci ekonómovia vedia, že je to od produktivity práce, keď budeme mať nízku produktivitu práce a nebudeme vytvárať podmienky na zvýšenie produktivity práce, tak tá mzda vyššia nebude. My, samozrejme, tie podmienky nevytvárame, teraz sme prijali zvýšenie odvodov a celý konsolidačný balíček, kde Národná banka nám povedala, že HDP nám klesne vďaka tomu, to znamená, že keď HDP nám vďaka tomu klesne, takže tie opatrenia, ktoré sme prijali, sme neprijali na to, aby ten koláč, ktorý sa rozdeľuje, bol väčší, ale tie opatrenia sme prijali tak, že ten koláč bude menší. Možno by som ale spomenul držiteľa Nobelovej ceny Paula Krugmana, ktorý to povedal veľmi jasne, aký je efekt minimálnej mzdy, že vyššia minimálna mzda znižuje dopyt po práci a teda vedie k nezamestnanosti. Jasná, zreteľná poučka. My máme, bolo tu dneska spomínané, že tá nezamestnanosť je najnižšia v dlhodobom období. Samozrejme je to tak, len si musíme povedať, že tá nezamestnanosť je nízka aj kvôli tomu, lebo silné ročníky nám odchádzajú do dôchodku, slabé prichádzajú na trh práce, niekoľko desiatok tisíc nám v poslednom období odišlo do predčasného dôchodku, kde sú ešte aj limitovaní tým, že aj keby chceli pracovať popritom dôchodku, tak nemôžu. A naozaj ja nechodím do regiónov, lebo ja v tom regióne žijem a musím povedať, že taký vysoký objem čiernej práce alebo ľudí, čo pracujú v šedej ekonomike, ako je teraz nezamestnaných, som nepostrehol, alebo si myslím, že je najvyšší, aký som postrehol aj tým, že tá nezamestnanosť sa znižuje. A to je tiež dôsledok toho, že tie, asi tie odvody a tie mzdy máme nastavené tak, že tí zamestnávatelia volia radšej, radšej túto formu. A musím povedať, že to nie sú sezónne práce, ale sú to práce, ktoré, ktoré ten človek chodí ako keby dennodenne do práce a pritom, pritom tú mzdu poberá neoficiálne. Ja mám rád čísla, rád robím s faktami, rád používam názory ľudí, ktorí majú nejakým spôsobom zmerané, aj toto musím povedať, že keď som bol starosta, síce ubehlo od toho už niekoľko rokov, ale mal som, dostávali sme každý mesiac zoznam nezamestnaných z našej obce, alebo každý starosta to dostával, a som bol veľmi prekvapený, aké percento ľudí popritom chodí na drahých autách a vlastne ten ich spôsob života hovorí o tom, že naozaj z tých sociálnych dávok nežijú, ale žijú úplne z iných miezd a keďže viem, že sú to poctiví ľudia, ktorí nekradnú, takže žili z nejakej práce. K tomu treba povedať ešte, že okrem tejto skupiny nezamestnaných, ktorí pracujú načierno, a to je výrazná skupina, existujú aj ďalšie skupiny nezamestnaných, lebo dosť často narážame v tomto, že je to skupina jednak ľudí, ktorých už veľmi ťažko zamestnať. Viete, v niektorých obciach im hovoria ovocničkári, inde čučári, lebo tí ľudia majú nejaký psychický alebo zdravotný problém, ale, samozrejme, títo ľudia nie sú diagnostikovaní a, preboha, akože povedzme si, že títo ľudia už nie sú schopní sa zamestnať a urobme nejaké opatrenia, dajme im tie sociálne dávky a tá naša spoločnosť je dostatočne vyspelá, aby to chápala. A poslednou skupinou sú ľudia, viete, my dosť zle vnímame niektorých nezamestnaných, ktorí sú síce nezamestnaní, lebo ten systém ich núti prihlásiť sa na ten úrad práce kvôli tomu, že jednoducho, aby nemusel si za seba platiť zdravotné odvody, ale pozrime sa napr. na rodičov, na matky, hej, keď má dieťa, ktoré mu chodí na dvojzmennú prevádzku, dostáva suchú stravu, lebo proste neni tam vybudovaná jedáleň, a tie deti v tej obci nemajú, nemajú materskú škôlku vôbec, lebo nemajú priestory, hej. Čiže vlastne tá matka jednak musí navariť, je mnohopočetná rodina, no ja si neviem predstaviť, ako tú matku chceme zmotivovať, aby išla do práce a osobne si myslím, že pokiaľ jej zoberieme tú dávku, tých pár eur, dve eura na deň, ktoré jej vychádzajú, že jej veľmi nepomôžeme. Takže si uvedomme, a to sa nejedná o stovky ľudí, to sa jedná o tisíce ľudí, takže, takže aj tento priestor chcem využiť na to, aby sme, aby sme na to mysleli. Čiže pokiaľ v krajine, kde sú najväčšie regionálne rozdiely, čo Slovensko je krajina Európskej únie, kde sú najväčšie regionálne rozdiely, naozaj ten juh Slovenska, východ, to je úplné iné Slovensko jak ten zbytok Slovenska, tak akékoľvek byrokratické opatrenie, ktoré je pre celé Slovensko, tak tie regionálne rozdiely nijakým spôsobom nebude vyrovnávať, a preto si myslím, že ani toto opatrenie nie je dobré. A pri krokoch vlády, čo je zvyšovanie daní, zvyšovanie poplatkov a rôznych ďalších odvodov, toto je tiež jeden z bodov, ktorý nám nebude zvyšovať ekonomický rast, ale presne naopak. Ak si predstavíme v znevýhodnenom regióne Rimavskej Soboty, alebo kde, dvoch manželov, ktorí pracujú na minimálnu mzdu, a ten zamestnávateľ dostane pokyn, že musí tú minimálnu mzdu zvýšiť, tak môže sa stať, že jeden z tých manželov príde o prácu a nijakým spôsobom tej rodine nepomôžu. Čo je paradox, paradoxom a čo by naozaj pomohlo, tak za posledných sedem rokov sa nám odvodové zaťaženie ľudí s najnižšími príjmami zvýšilo z 30 centov na 40 z jedného eura. To znamená, že zvyšuje sa nám odvodové zaťaženie ľudí s najnižšími príjmami. A naozaj keď chceme týmto ľuďom pomôcť a chceme im pomôcť, aby to pocítili na svojich peniazoch, tak toto je riešenie, že ľuďom s najnižšími príjmami dať menšie odvodové zaťaženie. Ja si osobne myslím, že neporučíme dažďu a vetru, že tí podnikatelia budú hľadať spôsoby, akým by prežili, a pokiaľ naozaj nemajú na to zvýšenie mzdy, tak budú zamestnávať tých ľudí načierno, alebo využívať... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [16:01] Andrej Danko Ďakujem, pán poslanec. Na vystúpenie pána poslanca žiadna faktická, tým vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? [16:12] Erik Tomáš – Vystúpenie Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, tak som si to pozorne vypočul všetko, čo tu zaznelo, a naozaj musím na niektoré veci reagovať. Ono sa hovorí, že najväčším trestom pre Igora Matoviča je ho ignorovať a naozaj je to najlepšia stratégia, predsa len mi ale nedá, pretože Igor Matovič si myslí, že ľudia zabudnú alebo zabudli. Áno, je pravda, že ľudia rýchlo zabúdajú na Slovensku, ale na takého politika, akým je Igor Matovič, a na jeho činy nemôžu ľudia zabudnúť. A jedným z krásnych príkladov je práve príbeh minimálnej mzdy. Čo to tu dnes Igor Matovič hovoril? Že čo si my dovoľujeme tú minimálnu mzdu zvyšovať až od roku 2026, že prečo už nie v roku 2025 a tým pádom okradneme tých ľudí s najnižšími príjmami? Dámy a páni, viete, kto bol premiér v roku 2020? Igor Matovič. A viete, čo bolo jedným z prvých krokov vlády Igora Matoviča? Zníženie automatu na minimálnu mzdu zo 60 na 57 %. Toto bol výkon Igora Matoviča, ktorý teraz kritizuje, že prečo to už nezavádzame od roku 2025. Išiel sa zadusiť normálne s tými svojimi kumpánmi vo vláde, aby okamžite znížil minimálnu mzdu, a to už od roku 2021. V roku 2020 si to schválili, prvý rok vo vláde, aby už od roku 2021 ľudia poberali nižšiu minimálnu mzdu. A tento človek tu ide niečo vykrikovať. Čiže už ľudia mohli mať vyššiu minimálnu mzdu v rokoch ´21, ´22, ´23. A vďaka, respektíve kvôli vláde Igora Matoviča ju nemali. On hovorí, že my ideme až od roku ´26. Pritom dobre vie, on aj vy všetci, ktorí sa tomu venujete, že zákon začne platiť od 1. januára 2025, ale zároveň ponechávame možnosť sociálnym partnerom, odborárom a zamestnávateľom sa dohodnúť na výške minimálnej mzdy. A tá dohoda sa deje vždy v roku, ktorý predchádza konkrétnemu roku s konkrétnou minimálnou mzdou. Takže ponechávame v zákone, aby v roku 2025 opäť sa odborári alebo zamestnávatelia dohodli a pokiaľ nie, pokiaľ sa tak nestane na poslednej tripartite do 31. augusta, tak sa automaticky stanoví minimálna mzda na rok 2026. A pokiaľ to podporíte, dámy a páni, možno to podporí aj OĽANO nakoniec, lebo to podporili aj v prvom čítaní, pokiaľ urobia nejakú sebareflexiu za to, ako siahli ľuďom na tieto minimálne mzdy, tak potom to získa naozaj širokú ústavnú väčšinu. A v takomto prípade minimálna mzda v roku 2026 bude 920 eur a v roku 2027 970 eur, čiže sa bude naozaj dotýkať už tej hranice tisíc eur tak, ako si to ľudia na Slovensku zaslúžia. A viete, čo ešte ten Igor Matovič urobil? On nielenže znížil minimálnu mzdu úpravou automatu zo 60 na 57 %, on dokonca odpojil príplatky za prácu v noci a počas sviatkov od minimálnej mzdy, čím ich zmrazil. Čiže nielenže znížil minimálnu mzdu vo svojom volebnom období, ale ešte aj zmrazil príplatky za prácu v neštandardných časoch. A tento človek mi tu bude niečo hovoriť, že my niekoho okrádame. Chápete? On nemá kúska hanby ten človek, nemá kúska hanby. A ja som rád, že aj opozícia tohto človeka začína ignorovať, pretože len tak ho vytlačíme z verejného priestoru a už tu nebude robiť tú zlobu. Hovoril tu niečo aj o dôchodkoch, že teda my sme okradli dôchodcov o 1,5 mld. eur tým, že sme 13. dôchodok doručili až v tomto roku. Tak ja fakt neviem, kedy sme to už skôr mohli urobiť, keď bolo úplne evidentné, že sme nastúpili dva mesiace pred koncom minulého roka a seniori vedia, respektíve všetci poberatelia dôchodkov vedia, že ešte dostali každý 300 eur pred koncom minulého roka a teraz pred Vianocami dostanú všetci poberatelia dôchodkov skutočný 13. dôchodok presne v takom obsahu, respektíve presne v takom rozmere, v akom sme sľúbili. A viete, čo urobil tento „skvelý" Igor Matovič? Tento zákon o 13. dôchodku už platil pred jeho nástupom na pozíciu premiéra a hneď druhý krok, ktorý urobil Igor Matovič, bol to, že zrušil tento zákon o 13. dôchodku a teda ľudia, seniori nedostávali ten 13. dôchodok počas tých troch rokov, keď bola tá jeho neslávna vláda vo funkcii. A zmrazil minimálne dôchodky zároveň. Viete, o koľko on obral ľudí za tých tri a pol roka? Presne o 1,5 mld. eur. A tento človek tu bude niečo vykrikovať. Ja vás všetkých chcem poprosiť, naozaj spojme sa všetci tí normálni, všetci tí racionálni a podporme či už koalícia, alebo opozícia tento dobrý zákon, pretože ľudia s najnižšími príjmami si to na Slovensku zaslúžia. Veď teraz vyšla štatistika zo štatistického úradu, že na Slovensku je ohrozených chudobou takmer jeden milión ľudí, takmer jeden milión ľudí na Slovensku je ohrozených chudobou. A viete, za ktoré obdobie to je, kedy sa to zhoršilo? V rokoch 2020 a 2023. Kto vtedy vládol? Heger, Matovič a Ódor chvíľu ako úradnícky premiér. To je ich vysvedčenie a najmä Matovičove vysvedčenie. To je presne to, keď Matovič nereagoval na zdražovanie, na infláciu a ani nič. A on nám ide niečo vyčítať. Neuveriteľné, neuveriteľné. Sú tu aj výhrady zo strany KDH. Mňa teda prekvapuje, sa priznám, kolegovia z KDH, že vy nejdete podporiť zvyšovanie minimálnej mzdy. Myslel som si, že ochrana tých najchudobnejších a ľudí s najnižšími príjmami by malo byť prirodzenou nejakou prioritou KDH, ale keď ste sa vybrali cestou ochrany možno zamestnávateľov alebo bohatých ľudí, nech sa páči. Ale toto čakám od SaS-ky a SaS-ka to tu aj predvádza, veď je to tak, oni sú vždy na strane tých bohatých, zamestnávateľov a preto hľadajú dôvody, ako tento zákon nepodporiť. Ale, prosím vás, už prestaňme s tými argumentami, že to opäť zvýši nezamestnanosť alebo že sa bude prepúšťať. Veď na Slovensku už pomaly nemá kto robiť, je nedostatok pracovnej sily. Posledné údaje hovoria, že máme 120-tisíc voľných pracovných miest, tak aké prepúšťanie? Cudzinci už pracujú na Slovensku. Stosedemtisíc cudzincov už musí pracovať. A dobre viete, že sa snažíme zamestnať čo najviac slovenských občanov. Spustili sme celý rad pracovných programov, finančné stimuly, zručnosti pre trh práce, právo na prvé zamestnanie, len aby sme ešte časť tých ľudí, ktorí sú nezamestnaní pri tej historicky najnižšej nezamestnanosti, ešte dostali do práce. Aj projekt Práca namiesto dávok, áno, pán Ledecký, keď človek môže pracovať a nič mu v tom nebráni a nechce pracovať, no príde o dávku v hmotnej núdzi, či sa vám to páči alebo nie. Len mi je zvláštne, že SaS-ka mala tento projekt niekedy vo volebnom programe Práca namiesto dávok a teraz je proti nemu. Tak vy ste takí schizofrenickí, ale veď dobre, veď každý môže robiť, čo chce v princípe v politike, len podľa toho potom hodnotia tí voliči. A vy ste, pán Ledecký, povedali, že je tu veľa čiernej práce. Áno, je to pravda, je tu veľa čiernej práce. A prečo tým ľuďom, čo načierno pracujú, má ešte štát z daní ľudí, ktorí riadne pracujú, platiť nejakú dávku? Však toto je presne tiež to riešenie. Čiže nástrojom najlepším boja proti chudobe je práca. To všetci vieme. Keď je tu toľko ľudí ohrozených chudobou, musia a majú pracovať. To je najlepší nástroj boja proti chudobe. Ale nielen práca, ale aj práca za dôstojnú mzdu. A štát nemá veľa pák na to, ako zvyšovať mzdy, ale jednou z tých pák a tou hlavnou pákou je zvyšovanie minimálnej mzdy. Pretože keď tlačíme na minimálnu mzdu, tlačíme aj na rast miezd ako takých. Čiže toto je náš príspevok k tomu, aby sme zlepšovali situáciu tých ľudí s tými najnižšími príjmami. A áno, pán Hlina, povedal som, vy ste sa až tak triasli, že nebude dohoda v koalícii, že bude zase nejaká kríza. Cítil som to chvenie, to ste proste vy, však áno, veď ste v opozícii, je to legitímne a cítil som aj potom to sklamanie, keď Erik Tomáš oznámil, áno, dohodli sme sa s pánom Dankom z SNS, dohodli sme sa. Áno, a ja veľmi pekne mu chcem poďakovať, takto má koalícia fungovať. Veď 13. dôchodok a vyššia minimálna mzda sú súčasťou programového vyhlásenia vlády. Tak ho ideme naplniť tak rýchlo, ako sa len dá. Je tu dohoda. Chcem poďakovať časti opozície, ktorá to už podporila v prvom čítaní. Už mi avizuje aspoň určitá časť opozície, že to podporí aj v druhom čítaní. Vopred ďakujem nie v mojom mene, ale v mene tých ľudí s tými najnižšími príjmami a v mene vlastne všetkých pracujúcich, na ktorých to bude mať pozitívny vplyv. Ďakujem pekne. (Potlesk.) [16:13] Andrej Danko Ďakujem, pán minister. Žiada si záverečné slovo spoločný spravodajca? Súčasne ho žiadam, aby oznámil termín hlasovania o tomtom návrhu zákona. [16:22] Ján Richter – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem pekne za slovo. Milé kolegyne, kolegovia, priznám sa, že ak by som našiel podklady, ktoré som mal pred tými štyrmi-piatimi rokmi, keď sme zavádzali tú šesťdesiatpercentnú, podiel teda minimálnej mzdy z priemernej mzdy, mohol by som tie isté argumenty použiť aj teraz. Ale viete, čo sa zmenilo? A o tom chcem trošku hovoriť, lebo tu sa postavila otázka, že čo nám dalo tých 57 %, ktoré Krajniak s Matovičom, keď nastúpili do vlády, zmenili. Ja sa to pokúsim povedať. Nič príjemné a mám taký pocit, že znova sa opakuje to isté, čo sme zažili aj pri debate o konsolidácii. Najviac kričia tí, ktorí ste to spôsobili. SaS-ka a matovičovci. (Reakcia z pléna.) Ospravedlňujem sa, áno, celkom iste má na tom svoj podiel aj pán Ódor. Teraz skúsme, skúsme trošku viacej povedať, čo sa to vlastne zmenilo a prečo sa to zmenilo, lebo pán minister veľa vecí naznačil, ja možno len zopakujem, v čom je ten rozdiel. Lebo vo viacerých vašich vystúpeniach, aj pán Hajko, aj pán Viskupič, aj pán Hlina, ako bolo veľké protirečenie. Keď obhajujete zamestnávateľov a podnikateľov, no tak nemôžte v tomto prípade obísť, že ak sa používa niekde nejaký keš, že je to chyba, že to chyba nie je toho robotníka, toho zamestnanca, ale je to chyba toho zamestnávateľa, pretože okráda toho robotníka, okráda ho na dôchodkoch, prípadne keď je to žena, môže na materskej, na péenke a na ďalších veciach, ktoré s tým bezprostredne súvisia. A to sú veľmi vážne dôvody. No a v konečnej miere ten pán podnikateľ na tom zarába. To je treba tu v tomto smere ešte povedať. V tom je to veľké protirečenie, ktoré ste tu viacerí naznačili. No a čo sa týka otázky tej chudoby, ktorá sa dá presne zrátať a v konečnej miere nielen náš štatistický úrad, ale aj Eurostat veľmi presne vyčíslil tie veci a mňa najviac na tom všetkom mrzí, že s tým, že sme znížili podiel minimálnej mzdy zo 60 na 57 s tým, že sa zmrazili príplatky, lebo podnikateľov alebo zamestnávateľov netrápi tá minimálna mzda. To ste dobre povedal, to je 30-40 eur rozdiel mesačne v priemere, ale to je len priamo na mzde. Oni sa ďaleko viacej obávajú tých príplatkov, pretože ak majú veľa nadčasovej práce, veľa nedeľnej, víkendovej a ďalšej práce, no tak to automaticky veľmi vysoko tento podiel jednoducho rastie. A mňa čo najviac mrzí, keď spomínam tie tri alebo štyri roky, tam sa zvýšil veľmi rapídne podiel, to je tých 9,1 %, tí, ktorí pracujú za minimálnu mzdu, sú pod hranicou chudoby. Tu sa musíme zhodnúť, to je neprijateľné. Ak raz niekto robí, má právo na dôstojný život, nemôže byť pod hranicou chudoby. A toto sme my s tým, že sme znížili, že sme im nepreplatili príplatky, že sme dokonca nezohľadnili veci, ktoré súvisia s infláciou, čo sa týchto nízkopríjmových v značnej miere tiež dotklo, sme zapríčinili, že ten nárast chudoby tu bol veľmi, veľmi veľký. A samozrejmá vec, že dotýkal sa aj pracujúcich, pracujúcich za tú minimálnu mzdu. Miera rizika chudoby na Slovensku od roku ´20 nepretržite stúpala a v porovnaní s rokom ´22, to znamená už po dvoch rokoch, predstavovala najvyšší medziročný nárast za všetky krajiny európskej dvadsaťsedmičky. Nie eurozóny, ale vrátane krajín, ktoré neplatia eurom. To je výsledok toho, čo ste urobili, čo urobil Krajniak, že zrušil tú šesťdesiatku a dal päťdesiatsedmičku a pozastavil všetko. To je ten výsledok, ktorý je neblahý, a to je nevyhnutné zmeniť. Pretože keď zrátam tých tridsať-štyridsať eur rozdiel mesačne, čo by to bolo znamenalo za tie tri alebo štyri roky, plus tie príplatky a ďalšie veci, ktoré boli zmrazené k tomu, to je už veľmi slušný peniaz. Teraz otázka. Čo by sa vlastne bolo bývalo zmenilo, alebo v čom je to pozitívum tej minimálnej mzdy? Pán Hajko spomínal kolektívne zmluvy vyššieho stupňa, aké je to zlé, ako na to môžu páni podnikatelia doplatiť. No, tam, kde je najvyššia životná úroveň v Európe, to sú severné krajiny, je stopercentné pokrytie kolektívnymi zmluvami vyššieho stupňa. Oni nepoznajú, čo je to minimálna mzda. To je pokryté v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa. A je tam najvyššia životná úroveň. Priemer Európy je okolo 50 % pokrytia, na Slovensku sme boli niekde na 20 % a zrušili sme to, napriek tomu, že odporúčanie Európskej komisie bolo zvyšovať podiel kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa. To znamená, aj to, čo bolo zlé, sme úplne odbúrali, aby tam nebolo nič. Absolútne choré, proti ľuďom, proti zamestnancom, proti tým, ktorí poberali minimálnu mzdu. Otázka ďalšia, ktorú je treba postaviť. Zvyšuje alebo znižuje možnosť zamestnávania výška minimálnej mzdy? Pán Ledecký, ušiel mi už, ja celkom nerozumiem tej téze, ktorú povedal: Vyššia minimálna mzda znižuje dopyt po zamestnanosti. Ale veď to je úplná blbosť. Opak je pravda. Keď som končil, tak sme zaviedli takzvaný súbeh. To znamená, ten, kto sa zamestnal a zobral tú minimálnu mzdu, polroka bral ešte značnú časť pôvodných sociálnych príspevkov, aby ho to motivovalo pracovať. Pokiaľ sa neoplatí robiť, aj ten nevzdelaný človek, dokonca aj v tej osade si to vie zrátať, či sa mu to jednoducho oplatí alebo nie. To sú také logické, pragmaticky jednoduché veci, že nad tými sa nemáme čo ďalej zamýšľať. Ďalšia vec, ak sa zvýši o tých, o to niečo tá minimálna mzda, skončia tie peniaze niekde v bankách? No asi nie, idú automaticky do vnútornej spotreby, čo vylepšuje ten ekonomický ukazovateľ tej danej krajiny. Ja nehovorím, že sú to nejaké miliardy, ale vylepšuje, lebo tú minimálnu mzdu skutočne neukladá na účet, ale pustí, ide na potraviny a všetky tie ďalšie veci, ktoré s tým, ktoré s tým bezprostredne súvisia. Aj za môjho pôsobenia na ministerstve robila napríklad Podnikateľská aliancia Slovenska viaceré prieskumy. Nikdy sa nepotvrdilo, že výška minimálnej mzdy má vplyv na zamestnanosť. Že by zamestnávatelia išli prepúšťať ľudí, lebo sa o 20-30 alebo koľko eur zvýšila minimálna mzda. Buď ho potrebujem toho zamestnanca na tejto úrovni menej kvalifikovaného, ktorý robí prácu, ktorá zodpovedá takejto nejakej triede, alebo ho nepotrebuje. Ale keď ho potrebuje, on má väčšinou problém takéhoto nájsť a získať, no tak veľmi-veľmi možno tých 30-40 eur zaplatí navyše, aby takéhoto zamestnanca získal. To znamená, všetky tie, by som povedal, ako protirečenia, ktoré tu boli ponúknuté, sa nezakladajú vôbec na pravde. Úplný opak je pravdou a naopak, niekto by mal veľmi vážne spytovať svedomie, prečo za tie tri-štyri roky tak ubližovali tým ľuďom, ktorí pracovali, pracovali na miestach, ktoré nie sú nejak veľmi atraktívne z hľadiska toho zamestnania, a obrali ich o pekných stovák eur za tie roky, čo sa nakoniec prejaví už aj v čase, keď pôjdu na materskú, do dôchodku, jednoducho pri všetkých tých atribútoch, ktoré sú naviazané na odvody do Sociálnej poisťovni. Je nevyhnutné toto prijať, je nevyhnutné držať sa tej 60-percentnej hranice. Treba povedať jednu vec, 60-percentný automat prichádza v úvahu len vtedy, keď sa partneri nedohodnú. Ak sa dohodnú, tak sa to jednoducho akceptuje. A to ten zákon jasne tie veci pomenováva. To znamená, že je to v prvom rade na partneroch a v tom druhom rade, ak sa nedohodnú, tak sa automaticky uplatní príslušný automat, s ktorým sa dá dopredu aj rok kalkulovať aj do rozpočtu jednotlivých firiem, nejakých biznis plánov a ďalších vecí, ktoré v tomto smere sú bezprostredne potrebné. Každopádne odporúčať podporiť tento návrh zákona, je potrebný, je dôležitý a my sa len vraciame niekde, kde sme boli pred štyrmi rokmi. Je mi veľmi ľúto všetkých tých ľudí, ktorí štyri roky trpeli len za to, že nejaký Krajniak, Matovič a ďalší, ktorí vládli, im zobrali peniaze, ktoré si jednoducho zaslúžili. O jedenástej hodine odporúčam zajtra, aby sme hlasovali. Ďakujem. [16:28] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomtom bode programu. O jedenástej zajtra? Dnes sa nehlasuje, hej? (Reakcia z pléna.) Dnes sa nebude hlasovať? Nie, zajtra o jedenástej, dobre. Pristúpime k druhému čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 408, spoločná správa výborov má tlač 408a. Opäť prosím ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Erika Tomáša, aby vládny návrh zákona odôvodnil. [Rokovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 408.] [16:32] Erik Tomáš – Vystúpenie Ďakujem pekne. Áno, pani kolegyňa Holečková aj ostatní, zopakujeme, o minimálne mzde sa bude hlasovať zajtra o jedenástej, tak ako to určil spravodajca, dobre? Ale teraz sa už venujme zákonu o sociálnych službách. Dámy a páni, viete, toľko bolo narozprávané v oblasti sociálnych služieb o tom, ako treba pomáhať tým, oným a podobne, ale napokon treba preukázať aj činy a konkrétne kroky. Tento zákon vznikol na základe rôznych vecí, ktoré sa udiali, niektoré aj nepríjemné, ale dôležité je, aby vláda naozaj reagovala správne a pomáhala tým, ktorí tú pomoc nevyhnutne potrebujú. V tomto prípade touto novelou zákona o sociálnych službách ideme pomáhať odkázaným ľuďom, respektíve zdravotne znevýhodneným ľuďom. Prvou dobrou zmenou, prvou dobrou vecou, ktorú zákon prináša alebo novela zákona prináša, je to, že zdvojnásobíme príplatok k príspevku na opatrovanie zdravotne znevýhodnených detí zo 100 na 200 eur. Doteraz bol tento príspevok 100 eur, my ho dávame na 200 eur. Ďalšia dôležitá úprava, dokonca si dovolím tvrdiť že historická, je, že po prvýkrát v histórii od zavedenia opatrovateľských príspevkov zrušíme krátenie opatrovateľských príspevkov na základe príjmov odkázanej osoby. Čiže na základe príjmu odkázanej osoby už nebude krátený opatrovateľský príspevok opatrovateľa, teda toho príbuzného, ktorý sa o neho stará v domácom prostredí. Nastavujeme týmto novým zákonom aj nový režim odľahčovacej služby. Doteraz bol režim odľahčovacej služby nastavený nefunkčne, nefungoval. Za odľahčovaciu službu nie je zodpovedné ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, ale je to kompetenciou samosprávy, napriek tomu ideme pomáhať jednak zmenou zákona a jednak aj financovaním tejto odľahčovacej služby. V zákone po novom nastavíme režim odľahčovacej služby nasledovne. V prípade pobytovej odľahčovacej služby bude môcť osoba využiť 30 dní počas jedného roka, to zostáva, ale v prípade ambulantnej alebo terénnej odľahčovacej služby to bude 360 hodín, takže po novom si už budú môcť ľudia čerpať hodiny a nebude sa im odpisovať jeden celý deň, čo bolo naozaj veľmi nevýhodné. No a tá štvrtá dôležitá vec, ktorú zákon prinesie a ktorú oceňujú všetky organizácie zastrešujúce ľudí, odkázaných ľudí, je, že domácnosť, v ktorej je opatrovateľ a poberá opatrovateľský príspevok, bude môcť využívať domácu opatrovateľskú službu v rozsahu až 40 hodín mesačne a opatrovateľský príspevok nebude odobratý tomu opatrovateľovi, doteraz to bolo len osem hodín. Čiže po novom aj opatrovateľ si nechá opatrovateľský príspevok, aj tá konkrétna domácnosť bude môcť 40 hodín mesačne využívať domácu opatrovateľskú službu. Štyri výborné veci, štyri konkrétne kroky na pomoc odkázaným ľuďom, takto sa má správať sociálnodemokratická vláda, pretože odkázaní ľudia sú jednou z tých cieľových skupín a priorít sociálnodemokratickej vlády. Len pre istotu poviem, že pozmeňujúcim návrhom bola po dohode so ZMOS-om vyčlenená z tohto zákona úprava § 75. Je to dohoda so ZMOS-om aj so všetkými zainteresovanými stranami, pretože už by to platilo len rok, bolo by to kostrbaté a navyše viete dobre, že od 1. 1. 2026 začne platiť reforma financovania sociálnych služieb a v rámci tej reformy financovania sociálnych služieb už bude všetko inak. Sa veľmi teším, že schválením tohto zákona, schválením tejto novely nepochybujem o tom, že získa absolútnu väčšinu v parlamente, vytvárame výbornú atmosféru na to, aby sme sa pripravili na reformu financovanie sociálnych služieb, ktorá musí platiť v zmysle plánu obnovy od 1. 1. 2026. Ďakujem veľmi pekne. [16:32] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre sociálne veci poslankyni Novákovej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovanie výborov o tomtom návrhu zákona a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru. [16:37] Alena Nováková – Vystúpenie spoločného spravodajcu Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi predložiť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 408a. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 481 z 18. septembra 2024 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výboru pre sociálne veci. Určila zároveň výbor pre sociálne veci ako gestorský výbor a lehotu na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch. Predmetný návrh zákona, tlač 408, prerokovali a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť všetky určené výbory. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto spoločnej správy vyplývajú dva pozmeňujúce návrhy. Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch 1 a 2 v štvrtej časti tejto spoločnej správy spoločne so stanoviskom gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor odporúča návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich návrhov schváliť. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci č. 81 z 22. októbra 2024. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona informovala o výsledku rokovania výborov a predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady. Zároveň určil náhradníkov spravodajcu. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu. [16:37] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal dvoch písomne prihlásených poslancov, pani poslankyňu Turčanovú a technikov poprosím, aj poslanec Hlina je tu napísaný. Takže prvá pani poslankyňa Turčanová, nech sa páči. [16:40] Andrea Turčanová – Vystúpenie v rozprave Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, prosím, prepáčte mi, ak sa ešte na minútku vrátil k predchádzajúcemu vystúpeniu pán ministra k zákonu 400, teda alebo k parlamentnej tlači 410, lebo bolo označené KDH, že nechce podporiť tento návrh o minimálne mzde. Minimálna mzda, keďže sa vracia prepočet z 57 % na 60 %, my sme s týmto oká, za toto, s týmto súhlasíme, máme trošku výhrady k tým iným, ďalším prílepkom, ktoré v tom zákone sú, preto sa náš klub zdrží pri tomto hlasovaní, to len na úvod. A k tej vašej poznámke, pán minister, o tom, že by ste chceli, aby sme širokou podporou podporili zákony. Áno, ja som za. Vtedy budú zákona dobré, ak sa dohodneme na nich opozícia a koalícia. Čo mi k tomu ale chýba, napríklad však pán predsedajúci, pán Danko, aj v poslednej televíznej debate zdôraznil, že vy budete hlasovať len za návrhy, ktoré sú z koaličnej dielne a ani super-dobrý opozičný návrh nemôže prejsť, preto je potom veľmi ťažko žiadať od nás podporu pre super-dobrých aj koaličných návrhoch. Ale myslím si, že mali by sme naozaj všetci spoločne ukazovať celému Slovensku, že sa vieme spojiť a nájsť zhodu na dobrých veciach a dobrých riešeniach. Prečo o tom hovorím, lebo takýto dobrý návrh je práve tento návrh 408, parlamentná tlač 408, a zároveň sa chcem poďakovať aj pani kolegyni Novákovej, ktorá vlastne pripravila, predpokladám, že po dohode s ministerstvom práce, pozmeňujúci návrh, ktorý odstránil isté disproporcionality, kvôli ktorým by sme povedzme tiež mohli uvažovať o tom, že sa zdržíme. Ale chcem dopredu avizovať, že tento zákon považujem za dobrý a prospešný a teda napriek dohode v koalícii, že za nič opozičné nezahlasujete, my ako opozícia tento návrh podporíme, minimálne za stranu KDH hovorím teraz. Chcem sa úplne, keďže pán minister vo svojom príhovore sa vlastne venoval dosť podrobne tomuto zákonu, tak nebudem kolegov oberať o čas a hovoriť o tom veľmi dlho, ale musím povedať, že naozaj oceňujem že to riešenie, ktoré bolo pôvodne dohodnuté medzi neverejnými poskytovateľmi a ZMOS-om, že z tohto návrhu zákona vypadne, teda ak prejde aj pozmeňujúci návrh, pretože naozaj pre samosprávy to neriešilo nič, ktoré čelia teda nedostatku financií a nedostatku odborných kapacít. A ako aj pán minister na výbore povedal, aj tak by to riešenie platilo len rok, lebo budeme mať úplne nový zákon, čiže úplne s týmto súhlasím, je to v poriadku. Naozaj vítam aj úpravu odľahčovacej služby, aj to, že sa posúva možnosť súčasného poberania opatrovateľského príspevku a opatrovateľskej služby do 40 hodín mesačne. Je to veľmi, myslím si, že veľmi dobrý a ústretový krok. Rovnako vítam aj zmenu alebo nezohľadňovanie príjmu opatrovanej osoby do príspevku na opatrovanie alebo príspevku na osobnú asistenciu a veľmi by som chcela oceniť aj to, že pri zdravotne ťažko postihnutých deťoch sa vlastne, sa vlastne ochrana príspevku zo súčasných 100 zvyšuje na 200 eur. Čiže toto sú, myslím, že tak akože sumárne veci naozaj, ktoré podporujeme a ktoré si veľmi vážim. Ja som pôvodne chcela predložiť pozmeňujúci návrh, ktorý by trošku sa venoval aj limitom na, teda nielen na strane opatrovanej osoby, ale hlavne na strane opatrovateľa, lebo viem, že u dôchodkov je to tak, že vlastne dôchodcovi sa nebude krátiť tento opatrovateľský príspevok, ale pri pracujúcich, ktorí sú hlavne, povedzme si, rodiny s deťmi, stále máme v zákone dvaapolnásobok životného minima, čo konkrétne predstavuje sumu 684,97 eura, a povedzme si, to je suma, ktorá nedosahuje ani výšku životného minima. Čiže ak povedzme otec rodiny opatruje svoje dieťa alebo povedzme svojho rodiča, tak my sme ho zaškatuľkovali, že nesmie viac ako 684 eur si privyrobiť a ak je to viacdetná rodina, vlastne držíme ich veľmi nízko pod hranicou. Ja som aj na našom výbore prosila koaličných poslancov, aby si tento môj návrh osvojili a niekto ho predložil, lebo tam stačí úplne, aby sme vypustili tú hornú hranicu príjmu, ktorú si môže zarobiť, a myslím si, že by sme týmto trošku otvorili ľuďom ruky. Samozrejme, že za podmienky, že by muselo ostať vykonávanie zamestnania, že nesmelo by byť v rozpore s účelom a rozsahom opatrovania fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ale povedzme si, covid nás naučil práci z domu, dneska mnoho ľudí pracuje z domu, má pružný pracovný čas a tak naozaj tú starostlivosť o tú svoju opatrovanú osobu si vie zabezpečiť buď osobne, alebo aj svojím príbuzným, keďže si vedia ten pracovný čas rozdeliť. Ďakujem veľmi pekne za vypočutie a verím, že naozaj širokou väčšinou tento zákon bude podporený. Ešte raz vďaka, končím. [16:43] Andrej Danko Ďakujem. Pán poslanec Hlina. [16:46] Alojz Hlina – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, budem krátko hovoriť, ale pán minister mi povedal, že môžem aj dlho, ale dalo by sa aj dlho, ale možno v úlohe štátu, ale koniec koncov som to tu spomínal, možno ešte bude príležitosť, kde ešte to budem spomínať. Viete, že kedy, alebo či si to náhodou nemýlime, že čo je alebo čo nie je úlohou štátu. A úlohou štátu je okrem iného, funkcie štátu, nechcem byť, že základná, nejaká stredná škola, že ideme si hovoriť, že načo vznikol vôbec štát, načo si ľudia vytvorili štát, ale úlohou štátu je sa postarať o tých, čo sa nevládzu o seba postarať. Neviem, bol by som prípadne rád, keby sme sa možno na tomto, nie je to žiadna atómová fyzika, dá sa to aj pochopiť a toto by malo byť úlohou štátu. Hej? Že úlohou štátu by sa malo vedieť postarať o tých, čo sa nedokážu. Pokiaľ sa to začne preklápať, že štát sa začne starať o tých, čo sa vládzu o seba postarať, dlho to nepotrvá. Dlho to nepotrvá, lebo tí, čo vládzu, si na to zvyknú, očakávania sa budú zvyšovať, apetít sa bude zvyšovať, očakávanie pri televízore sa bude zvyšovať, bude sa hroziť voličským správaním a zmenou voličského správania, ak nedoručíte výsledky. Je to cesta do pekla. Celý populizmus je cesta do pekla, vážení, a vy ste sa na ňu vydali. Vy učíte ľudí, ktorí sa vládzu o seba postarať, čakaj pri televízore, čo bude zadarmo. Vy ich to učíte, nie ja, nie pravica. My sme tu tak šialení, že my dokonca ideme meniť naratív toho, že tak, jak je čierna a biela, tak ako je ráno a večer, tak je aj pravica, aj ľavica. Aj tí, čo ju nevolia, uznávajú, že pravica je dôležitá. Aj tí, čo ju nevolia, ju uznávajú, že je dôležitá. Lebo dôležitá je na to, že robí rovnováhu. Rovnováha je princíp. Niekto povie pán Boh, niekto povie príroda, proste dala veciam mieru, rovnováha je princíp. Akonáhle narušíte princíp, dlho to nepotrvá. Dlho to nepotrvá. Keď začnete dávať ľuďom, ktorí sa vládzu o seba postarať a povedať im, choďte, počkajte, niečo bude zadarmo, skončíte zle. A my s vami! Populizmus zabíja. Dlhy odpisuje len vojna. Neviem, čo ešte chcete epickejšie alebo silnejšie počuť na to, aby ste si uvedomili, že cesta, ktorou sa vydávate, je zlá cesta. Ale hovorím to, taký úvod, kvôli tomu, že ja nemám s tým problém, práve naopak, lebo toto je úlohou štátu. Úlohou štátu je sa starať o tých, čo sa nevládzu o seba postarať, a tu hovorím, super, bodaj by sme mali peniaze na to. Ale viete, čo nám hrozí? Nám hrozí, že nebudeme mať na to peniaze práve preto, že robíte, čo robíte. Pán minister, vy ste mi neodpovedali v záverečnom slove. Neodpovedali ste mi na moju otázku, že prečo dávate bankám, koľko, 50, 100 mil. euro, podľa to, že ako kto sa, bude chutiť tá služba z tých dôchodkov. Vy ste mi na to neodpovedali. A ja sa pýtam, bankári potrebujú pomôcť? Ja sa pýtam, banky potrebujú zaopatriť? Vymeniť plienku? Toto potrebujú banky? Vy potrebujete bankám poslať z peňazí, ktoré sú určené na dôchodky? Načo? Plienku potrebujú bankári vymeniť? Vy im posielate, pán minister, tak ste sa tu hmýrili, jak teda mi to idete natrieť, že čo ten Hlina, o čom rozpráva. Nič, ticho. Obišli ste to mlčaním. A ja sa znova pýtam. Ako je vôbec možné, že Sociálna poisťovňa z peňazí, ktoré sú poslané na dôchodky, aby bolo z čoho vyplácať dôchodky, vypláca provízie bankovým spoločnostiam a operátorom platobných brán. Ako je to vôbec možné? Ako si to vôbec môžte dovoliť? Že zriadite takéto niečo. A ešte to odpromujete. Sociálna poisťovňa si dá tlačovú správu, že aká je ona proklientská. Že proklientsky teda vytvorila nejaký systém, ktorý umožní podnikateľom zjednodušiť systém, že nepomýlia sa vo variabilnom symbole. No neúročno. Neúročno. Ale nepoviete to, že za tým sú skryté poplatky, ktoré platí Sociálna poisťovňa tým bankám z peňazí určené na dôchodky. Z tých peňazí, ktoré by ste mohli dať trebárs na túto odľahčovaciu službu, na tú pomoc, nepoviem pol slova. Kyticu vám donesiem. Nemám problém s týmto návrhom zákona. Treba pomáhať tým, ktorým treba pomáhať, ktorí sa nevládzu o seba postarať. To je úlohou štátu. To je našou úlohou poslancov. A ja sa pýtam, prečo vy pomáhate tým bankám? Prečo je také ticho ohľadom tej transakčnej dane, čo som tu minule rozprával? Vytvorili ste sofistikovaný systém, naozaj sofistikovaný systém, klobúk dole, jak ste odpromovali, už len to logo tam chýba v tom zákone o transakčných službách na tie platobné karty. Jak ste tam dali tú reklamu, že pri platbe kartou to neplatí. No neúročno, no neni to úžasné, že jak to dokážete cez zákon urobiť proste reklamu na platbu kartou a nepoviete, že sú s tým spojené poplatky? A tu sa dozvedáme inú skutočnosť. Inú skutočnosť sa dozvedáme. Zriadená nová služba. No Ježiš, no poďme všetci, poďme. Čo sa očakáva, že čo ideme robiť? Tá nová služba znamená, že pokiaľ, a to chcem aj podnikateľov poprosiť, plaťte tak, jak ste platili. Plaťte tak, ako ste platili. Plaťte to normálne prevoďákom, plaťte to tak cez interbanking. Nevyužívajte platobnú bránu, lebo vlastne robíte problém sami sebe, lebo ničíte sociálny zmier, ktorý ja neviem dokedy to bude trvať, ale keď to budete robiť, ako robíte, tak raz na tie dôchodky nebude. A tí dôchodcovia nám tu budú pobehovať hladní a budú kričať: Kde sú dôchodky, Erik Tomáš, kde sú dôchodky? Nech sa páči, sociálna dala na poplatky bankám. Podnikatelia, kľudne plaťte jak doteraz, dávajte pozor, aby sa účtovníčka nepomýlila vo variabilnom symbole, lebo ak to má byť len problém a ak len kvôli tomu to zriadili, dajte pozor, nech sa nepomýli. Ale len keby taký Volkswagen zaplatil cez platobnú bránu svoje odvody Sociálnej poisťovni, tak koľko? Koľko taký Volkswagen mesačne? Koľko, 100-, 200-, 300-tisíc mesačne bude musieť poslať Sociálna poisťovňa tým platobným providerom? A to sú koho peniaze? To sú ich peniaze? Keď mne bolo dneska povedané, že to je bankové tajomstvo. Ja vravím, že to nie je bankové tajomstvo. My máme právo vedieť a budem sa na to pýtať, aké podmienky boli dohodnuté pri tých transakčných poplatkoch, ktoré sú zložené z troch častí. A môžu dosahovať pri B2B biznise až 1,5 %. Budem sa pýtať. A nech Sociálna poisťovňa, nech povie, pán Tomáš, povedzte Sociálnej poisťovni, nech povie, aká je výška tých transakčných poplatkov, koľko dohodli, keď využije niekto platbu tou platobnou bránou cez platobnú kartu. Nech povie. Bude to zaujímavé vidieť. A budem sa, budeme teda pýtať a prečo? Prečo vôbec, hej? A to je taký soft nástroj, že soft nástroj, teraz ponúkate túto opciu, že môžte zaplatiť a čo sa potom pritlačí, že dáte nejaký hard nástroj, že budete penalizovať tých, ktorí nevyužijú tú službu? Bo aj k tomu možno ste ochotní dôjsť, aby ste pomohli tým, ktorí potrebujú prebaliť. Lebo bankári, z tohto vyzerá, že potrebujú prebaliť, lebo dostávajú peniaze zo Sociálnej poisťovne. Zo Sociálnej poisťovne dostávajú peniaze dôchodcovia, invalidní dôchodcovia a bankári. Tak ste to nastavili, nie ja. Neviem, pán minister, nedá mi, aby som sa znova, teda môžte sa na mňa hnevať, v tom nie je nič osobné, v tom je len verejný záujem a ten ja tu sa snažím zastupovať. A idem proti sebe, však to pôsobí divne aj pre mňa a už aj sa niekto na mňa hnevá a neviem čo, že či chápem, nechápem. Viete čo? Ja chápem. Ja chápem podnikateľskému princípu. Máš zarobiť, ale aj cena to, ako zarobíš, má svoju cenu. Ak máš zarobiť na tom, že nebude na plienky, ale ty budeš mať, nie som si celkom istý, či toto zrovna je model. Zdá sa, že v karpatskom socializme nevadí, že morálne zábrany nevadia, tu absolútne nič neplatí, vám je to úplne jedno. Vy ste horší jak Octavianus, ktorému nevadilo vyberať peniaze zo záchodov, nie? Nech sa páči, ale dovoľte mi sa na to pýtať. To právo, dokonca povinnosť ja cítim u seba, že ju mám a budem sa pýtať, budem sa pýtať opäť a znova, načo vlastne zriaďovali túto možnosť a ako dohodli tie transakčné poplatky s tým spojené. A či tam niekoho neťuklo v tom, no moment, ale však to budeme platiť z tých peňazí, ktoré sú na dôchodky, to by sme nemali. Však vy by ste, pre pána kráľa, nemali platiť peniaze, ktoré sú na dôchodky bankám. Či zle hovorím? Mám pocit, že dobre hovorím. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.) [16:46] Andrej Danko Pani poslankyňa Bajo Holečková s faktickou poznámkou. [16:55] Martina Bajo Holečková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec Hlina, za to, že ste vlastne poukázali na to, kde naozaj by sa dali nájsť peniaze. Pretože ja si pamätám, že v prvom čítaní, pán minister, vy ste hovorili o tom, že príspevok na opatrovanie sa nebude krátiť aj teda u pracujúcich, že budete hľadať spôsob, ako toto krátenie, poviem to, že zrušiť, že to pokladáte za nejaký historický krok a mne je veľmi ľúto, že dnes v druhom čítaní ten návrh sa teda nezmenil a že to krátenie jednoducho pri pracujúcich ľuďoch ostáva pri opatrovateľskom príspevku. A ja toto vnímam ako vaše nesplnenie sľubu, ktorý ste nám tu dal už počas prvého čítania. A je mi veľmi ľúto, že naozaj vládna koalícia jednak nepodporila naše návrhy, lebo my sme to už podávali z opozície a teda sme čakali s nádejou a na to čakali tisícky tých ľudí, ktorí naozaj doma opatrujú svojich blízkych, že už konečne sa tento problém raz a navždy vyrieši, ale, žiaľ, teda prišlo len k čiastkovému riešeniu a to mi je úprimne, úprimne ľúto. Ďakujem veľmi pekne. [16:55] Andrej Danko Pán minister avizuje, že dnes nebude hlasovanie. Predpokladám, že iné body nie sú. Neviem teda, pán minister, procesne asi o inom sa by nemalo hlasovať, len o vašich zákonoch. To zajtra, hej? (Reakcia ministra.) Dobre. Pokračujeme v rozprave. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Uzatváram možnosť prihlásenia do rozpravy ústne. Jediná prihlásená pani poslankyňa Veslárová, ale avizoval pán minister, že chce v rozprave vystúpiť ešte, až na záverečné slovo. Nech sa páči, pani poslankyňa Veslárová. [16:58] Veronika Veslárová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené poslankyne, vážení poslanci, vážený pán minister... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Danko, Andrej, podpredseda NR SR Poprosím kľud v sále. Nech sa páči, pani poslankyňa. Veslárová, Veronika, poslankyňa NR SR Sociálne služby by mali byť pre všetkých, ktorí ich potrebujú, a už včera som hovorila pánovi ministrovi na výbore pre sociálne veci, že vítame tento návrh zákona, ktorý pomáha zdravotne znevýhodneným ľuďom, ale v prípade navýšenia opatrovateľskej služby v domácnosti pre poberateľov peňažného príspevku na opatrovanie tento návrh zákona nepokrýva všetkých poberateľov peňažného príspevku na opatrovanie, pretože samosprávy nemajú dostatočne kvalifikovaný personál, aby poskytli opatrovateľskú službu v domácnosti pre všetky diagnózy, pre všetkých zdravotne znevýhodnených, ako napríklad pre ľudí s poruchou autistického spektra, pretože opatrovateľské kurzy sú nastavené tak, že poskytujú opatrovanie prevažne pre ľudí s obmedzenou schopnosťou pohybu, čo sa týka aj praktickej časti, aj administratívnej časti a následného testu. Takže samosprávy vedia zabezpečiť iba pre týchto ľudí opatrovateľskú službu v domácnosti, ale nie pre ľudí, ktorí majú nejaké mentálne znevýhodnenie, a práve tí potrebujú tú opatrovateľskú službu v domácnosti, aby si opatrovatelia oddýchli a teda nastúpila k nim kvalifikovaná opatrovateľská služba. A akreditáciu na tento kurz dáva práve ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, čiže by som ocenila, keby sa pán minister nad tým zamyslel, že aj takýmto spôsobom treba pomáhať tým ľuďom. Lebo je to, áno, na samospráve, ako ste, pán minister, uviedli, ale ten kurz akredituje ministerstvo práce. Ďakujem veľmi pekne. [16:58] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pani poslankyňa. Na vystúpenie pani poslankyne jedna faktická. Pán poslanec Truban. [17:00] Michal Truban – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem Veronike za vystúpenie a keďže aj o peniaze, o ktoré sa aj ona zaujíma, rieši Sociálna poisťovňa, tak ja by som sa chcel rovnako spýtať aj pána ministra na to, čo tu pán Hlina hovoril. Lebo ja sám som implementoval v rôznych firmách viacero platobných brán a viem si predstaviť, že tie percentá sú aj od jednej do troch percent, ale viem si predstaviť, že pri takých obrovských objemoch, ako to má aj Sociálna poisťovňa, to môže byť dohodnuté aj na nule alebo na veľmi blízkej hranici toho. Tak ja by som veľmi rád počul, keďže pán minister ide aj vystúpiť, že by povedal, ako to je nakoniec dohodnuté, že či to je na nule, či sa niečo dohodlo, alebo sú tam nejaké percentá. Pretože naozaj ak tam sú, tak tie peniaze môžu byť veľké, ktoré potom odchádzajú z dôchodkov. Ďakujem pekne. [17:00] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Keďže vystúpili všetci prihlásení v rámci rozpravy, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nech sa páči, pán minister. [17:01] Erik Tomáš – Vystúpenie Ďakujem veľmi pekne. Ani neviem, čím začať, ale začnem svojou obľúbenkyňou pani Holečkovou, ktorá zase bola mimo ako vždy. A mne je naozaj ľúto, naozaj mi je to ľúto, že členka sociálneho výboru hovorí o niečom, pričom netuší, o čom hovorí. Fakt. A nestalo sa to, pani poslankyňa, prepáčte, po prvýkrát. Napríklad boli sme raz spolu v diskusii, keď ste si vy ako poslankyňa, ktorá sedíte v parlamente, ani nevšimli, že zákon, ktorý zavádzal skutočný 13. dôchodok, išiel v riadnom legislatívnom procese. Hovorili ste o skrátenom legislatívnom procese. Potom som si všimol, ako ste dokonca napadli Agentúru SMER za to, že vraj Agentúra SMER dostala príspevok od štátu a že to je vlastne príspevok pre Ficovho syna, až ste zistili, že je to príspevok pre zdravotne znevýhodneného človeka. No hanba. Prepáčte, hanba. A teraz, pani Holečková, čo, pán Dostál, reagujem na pani Holečkovú, ste uviedli niečo, čo naozaj už ani neviem, ako to nazvať, že som ja niečo klamal a podviedol niekoho. Áno, to ste povedali. Tak ja vám ešte raz, pani Holečková, zopakujem niečo. Opatrovateľské príspevky sa krátia buď na základe príjmu odkázanej osoby, alebo na základe príjmu samotného opatrovateľa. Od začiatku som tvrdil, že ideme zrušiť krátenie opatrovateľských príspevkov na základe príjmu odkázanej osoby, a to bez ohľadu na to, či ide o ekonomicky aktívneho opatrovateľa, alebo opatrovateľa v dôchodkovom veku. Tak kde som koho oklamal, pani Holečková, čo som iné predtým tvrdil, ako teraz robím. Tak ja vás pekne poprosím, už keď dávate takú dávku neodbornosti do svojich príspevkov, tak aspoň neklamte. Pretože áno, tak presne, ako som povedal, sa zruší krátenie opatrovateľských príspevkov aj pre opatrovateľov v ekonomicky aktívnom veku, ale na základe príjmu odkázanej osoby, pani Holečková. A nikdy nič som iné netvrdil. A čo sa týka, bavili sme sa o tom aj na sociálnom výbore, chýbali ste tam, neviem, či už teda ten prestup do KDH k progresívcom to spôsobil, že nie ste členom sociálneho výboru, neviem fakt, prepáčte, veď to zistíme, možno ste chýbali, a tam sme sa bavili aj o tom, či ešte neupraviť aj krátenie opatrovateľských príspevkov na základe príjmu opatrovateľa. Ale samotný zákon, ten kontroverzný zákon z dielne bývalej vládnej koalície tuto priniesol pozitívnu zmenu, že zvýšil tú hranicu príjmu z dvojnásobku na dvaapolnásobok životného minima a tak sme sa nejak všetci zhodli, že tak je to v poriadku. Takže keď niečo poviete, pani poslankyňa, naozaj buďte korektná a hlavne buďte odborná, to vás chcem poprosiť. Pán Hlina, ja sa vôbec nevyhýbam vašej téme, ktorú ste si včera videjkami otvorili pred Sociálnou poisťovňou, ale fakt nechápem, čo má táto téma spoločné s minimálnou mzdou, alebo čo má táto téma spoločné s pomocou odkázaným ľuďom so zákonom o sociálnych službách. A ja chcem na rozdiel od vás dodržať nejaké pravidlá a preto chcem diskutovať naozaj o tom, čoho sa ten zákon týka. Sociálna poisťovňa vám už pripravuje odpoveď, aj pána Trubana to zaujímalo, pripravuje, len vám chcem už dopredu povedať, že atakujete kilečko, čiže ideológiu vlastnej politickej strany, ktorú teraz zastupujte, už asi tretia-štvrtá v poradí. Áno, musel som si to aj ja, keď ste vy, tak aj ja. Vy mne vyčítate, že som zo SMER-u išiel do HLAS-u a vy ste už prešli asi štyrmi stranami, štyrmi ideológiami, štyrmi bránami, o ktorých tu teraz rozprávate, ste prešli. (Povedané so smiechom.) Takže od vás je to vážne komické. Ale dobre, veď ste taký komik toho parlamentu, ale v dobrom to myslím, zabávate ako publikum, lebo naozaj snažíte sa vystupovať k väčšine zákonov, aj k našim sociálnym, ale vôbec nie k obsahu. Vôbec nie k obsahu. Neviem, čo ste chceli povedať tým, že, k tomu jedinému, tým jediným, čím ste sa dotkli toho zákona o sociálnych službách, to akože tí zdravotne znevýhodnení ľudia zneužívajú systém a mali by sme na to dávať pozor a nemali by sme teda platiť každému z nich. No, pán Hlina, musím povedať, že sa pripravuje naozaj reforma financovania sociálnych služieb, ku ktorej som prizval ako minister práce aj opozičných kolegov a boli niektoré poslankyne, vrátane pani poslankyne z Progresívneho Slovenska zdravotne znevýhodnenej, a tá koncepcia naozaj myslí aj na to. Zároveň sa, samozrejme, pripravuje aj reforma posudkovej činnosti a naozaj vedieme aj tvrdšie rokovania, aby teda tie pravidlá naozaj boli presné. Ale aby ste vy robili nejaký paušálny záver, že my týmto zákonom ideme platiť aj ľuďom, ktorí si to nezaslúžia, no neviem, či toto je dobrá politika, pán Hlina. Určite to nie je dobrý marketing od vás. Čiže ešte raz. Tým, čo ste včera urobili voči Sociálnej poisťovni, atakujete ideológiu vlastnej strany, ktorá to vraj mala v kilečku, bol som informovaný, vášho osobného priateľa Richarda Sulíka, ktorý vás označil nedávno za priateľa. A Sociálna poisťovňa pripravuje jasné stanovisko. Vraj je to jedna z posledných inštitúcií, ktorá to ešte neimplementovala. Takže ja sa tiež, samozrejme, na to pozriem, len, prepáčte, mám toľko práce, že nemôžem, že vy natočíte video a potom tu pretláčate cez iné zákony túto tému, hneď reagovať. Neberte to ani ako neslušnosť, ale nejakých pravidiel by sme sa teda mali držať. A na pani kolegyňu z Progresívneho Slovenska, hovoríte, už sme o tom hovorili na sociálnom výbore, chcem opäť zopakovať, že zabezpečenie odľahčovacej služby je v kompetencii miest a obcí. My teraz nastavujeme zákon a zároveň sme prijali teda projekt jednak národný zo štátnych peňazí a potom národný, teda národný termínovo z eurofondov, kde sa teda pokúsime prefinancovať ekonomicky oprávnené náklady, ekonomicky oprávnené náklady na strane klienta a na strane samosprávy, ale ináč ako keby sme suplovali tú úlohu samosprávy vo výbere proste tých opatrovateľov pre konkrétne diagnózy. Môžme sa na to pozrieť, ja som pripravený s vami o tom, samozrejme, diskutovať, len toto je, ako som povedal, podaná pomocná ruka z ministerstva práce. Mohli sme schváliť zákon a nechať to celé, tú odľahčovaciu službu, opäť na samosprávach, ale dobre viete, že by to nefungovalo. A aj budú problémy na začiatku, určite budú problémy, že nie je dostatok miest, nie je dostatok opatrovateľov, uvedomujeme si to, len keby sme ani nezačali, tak potom sa nikde nepohneme. Čiže tiež by som tak trošku aj od vás čakal viac podpory, pretože snažíme sa, hej. Je to pilotný projekt, urobíme maximum, čo sa dá, len suplujeme teraz naozaj kompetencie samosprávy a ja si teda veľa sľubujem od reformy posudkovej činnosti aj od reformy financovania sociálnych služieb. Vopred ďakujem za širokú podporu. Ja si myslím, že aj pán Hlina zahlasuje za toto. Ďakujem pekne. [17:01] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Žiada si slovo spoločná spravodajkyňa? Minimálne asi oznámite termín hlasovania. Nech sa páči. [17:08] Alena Nováková – Vystúpenie spoločného spravodajcu Vážené kolegyne, kolegovia, o predmetnom návrhu zákona pod tlačou 408 sa bude hlasovať zajtra o sedemnástej hodine. Ďakujem. [17:08] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Teraz nasleduje druhé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 283/2002 o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov. Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 409. Spoločná správa výborov má tlač 409a. Odovzdávam slovo ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny pánovi Erikovi Tomášovi, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Ešte prepáčte, pán minister, ešte vidím, že je veľký záujem o vaše zákony a je to možno z toho titulu, že poslanci čakajú hlasovanie, ale hlasovanie bude až zajtra o jedenástej, takže dnes sa nebude hlasovať, pretože podľa mojich informácií spravodajkyne nahlásili zajtra o jedenástej a zajtra o sedemnástej, takže pokiaľ niektorí kolegovia čakajú na hlasovanie, tak nebude. Teraz vám už odovzdávam slovo. (Rokovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov , tlač 409.) [17:09] Erik Tomáš – Vystúpenie Pán predsedajúci, som presvedčený, že je to záujmom o moje zákony. (Povedané s pobavením.) Ďakujem veľmi pekne aj koalícii, aj opozícii. Ešte raz, keď mám teda slovo, chcem upresniť, že o zákone o minimálnej mzde sa bude hlasovať zajtra o jedenástej a o zákone o sociálnych službách zajtra o sedemnástej. Teraz máme dva podľa mňa veľmi rýchle zákony, kde asi nebude veľa prieku. Aj pán Hlina odišiel, tak už možno sa nebude k tomu vyjadrovať. Je to zákon o cestovných náhradách, len aby ste rozumeli, niekedy sa na služobné cesty využívajú aj autá, súkromné autá zamestnancov a sú preplácané za to náhrady. Ale teraz keďže máme už veľa elektrických vozidiel a plug in hybridov, tak chceme upraviť to vyplácanie a preplácanie cestovných náhrad aj k týmto moderným, novým vozidlám, takže sa takto prispôsobujeme novej dobe. Ďakujem pekne. [17:09] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Teraz dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre sociálne veci pani poslankyni Jane Vaľovej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pani poslankyňa. [17:11] Jana Vaľová (Rečníčke sa neskôr zapol mikrofón.) Teraz. Ďakujem. No to je ten svet techniky. My sme vždycky za tie papiere, lebo keď zlyhá technika, tak to máme napísané. Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi predložiť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 283/2002 o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov, tlač 409a. Národná rada Slovenskej republiky uznesením 482 z 18. septembra 2024 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárske záležitosti a výboru pre sociálne veci. Určila zároveň výbor pre sociálne veci ako gestorský výbor a lehotu na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch. Predmetný návrh zákona, tlač 409, prerokovali a doporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť všetky určené výbory. Z uznesenia výboru Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto spoločnej správy nevyplývajú žiadne pozmeňujúce návrhy. Gestorský výbor odporúča návrh zákona ako celok schváliť. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci č. 73 z 22. októbra 2024. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona informovala o výsledku rokovania výborov a predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady, zároveň aj určil náhradníkov a spravodajcov. Ďakujem, pán predsedajúci, otvorte rozpravu. [17:13] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Teraz sa pýtam, či sa chce do rozpravy niekto prihlásiť ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister asi nechce záverečné slovo. Pani spravodajkyňa, asi oznámite termín hlasovania. [17:14] Jana Vaľová Áno, ďakujem veľmi pekne. No jednoducho dobrý zákon, tak verím, že všetci podporíte, z dielne ministerstva práce, a hlasovanie navrhujem zajtra o jedenástej. Ďakujem. [17:14] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pristúpime k prvému čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 125/2006 o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony. Vládny návrh zákona má tlač 509, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 534. Ešte raz prosím pána ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Erika Tomáša, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán minister. (Rokovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony , tlač 509.) [17:14] Erik Tomáš Ďakujem veľmi pekne. Tiež veľmi stručne. Nastavujeme kritériá pre funkcie krajských inšpektorov a pre funkciu generálneho riaditeľa Národného inšpektorátu práce tak, ako to bolo v minulosti. Predchádzajúca garnitúra tieto kvalifikačné predpoklady zjednodušila. Vieme prečo, ale my si myslíme, že naozaj by krajskí inšpektori mali mať prax, a preto po novom bude každý riaditeľ krajského inšpektorátu práce musieť mať prax minimálne päť rokov inšpektora a, samozrejme, vysokoškolské vzdelanie. V prípade generálneho riaditeľa Národného inšpektorátu práce to bude vysokoškolské vzdelanie a päť rokov skúseností v riadení, tak, aby som to nazval. Všetci ustanovení krajskí inšpektori už počas tejto vlády a, samozrejme, generálny riaditeľ, generálna riaditeľka už toto spĺňajú. Ďakujem pekne. [17:14] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, pánovi poslancovi Michalovi Stuškovi, aby nám predniesol spravodajskú informáciu. Nech sa páči, pán spravodajca. [17:16] Michal Stuška Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Takže, vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 509. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 534 zo 7. októbra 2024 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. (Reakcia z pléna.) Klub sme mali, hej, ďakujem. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu. [17:16] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán spravodajca, otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Teraz sa pýtam, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne. Nie je tomu tak. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Asi pán navrhovateľ nechce. Pán spravodajca? Asi nahlásite termín hlasovania. Asi musíte za pult ísť, pán spravodajca. [17:18] Michal Stuška Pán predsedajúci, ďakujem. Len informácia, tak ako v predchádzajúcich prípadoch, že hlasovanie k tomuto zákonu sa uskutoční zajtra o jedenástej dopoludnia. Ďakujem pekne. [17:18] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem pánovi ministrovi práce, skončil všetky svoje body. Nasledujúcim bodom je druhé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Vládny návrh zákona má tlač 405, spoločná správa výborov má tlač 405a. Prosím ministra vnútra Slovenskej republiky Matúša Šutaja Eštoka, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči, pán minister. (Rokovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 405.) [17:19] Matúš Šutaj Eštok Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, schválením vládneho návrhu zákona sa transponuje smernica Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa ustanovujú harmonizované pravidlá primeranej a rýchlej výmeny informácií medzi orgánmi presadzovania práva na účely predchádzania trestných činov, ich odhaľovania alebo vyšetrovania. Výmeny informácií týmto spôsobom sa však netýka poskytovania, výmena informácií sa netýka poskytovania informácií na účely dôkazu v trestnom konaní. Výmenu týchto informácií bude v rámci Slovenskej republiky zabezpečovať Úrad medzinárodnej policajnej spolupráce Prezídia Policajného zboru, ktorý sa na tieto účely definuje ako jednotné kontaktné miesto. Okrem Policajného zboru budú prostredníctvom jednotného kontaktného miesta oprávnené žiadať o informácie aj Vojenská polícia, Zbor väzenskej a justičnej stráže a rovnako aj finančná správa. V návrhu zákona sa taktiež nastavujú lehoty na poskytnutie informácií, dôvody neposkytnutia informácií a podmienka komunikácie prostredníctvom zabezpečeného kanálu SIENA. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré vzišli z rokovania výborov Národnej rady, odporúčam schváliť. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, záverom si dovoľujem požiadať o podporu predloženého materiálu. Ďakujem pekne. [17:19] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán minister. Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre obranu a bezpečnosť poslancovi Michalovi Bartekovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo. [17:21] Michal Bartek Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, drahé kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som ako spravodajca predniesol túto spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 405. Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor podáva Národnej rade spoločnú správu výborov. Národná rada uznesením č. 464 zo 17.9.2024 pridelila vládny návrh zákona, tlač 405, na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenej lehote. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko. Výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, zaujali nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny výbor odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Výbor pre obranu a bezpečnosť odporučil Národnej rade schváliť návrh zákona s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Z uznesení výborov Národnej rady vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené v časti III tejto spoločnej správy. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách odporúča hlasovať o bodoch zo spoločnej správy takto: o bodoch č. 1 až 32 hlasovať spoločne a tieto schváliť. Zároveň odporúča Národnej rade návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe. Gestorský výbor určil spoločného spravodajcu výborov Michala Barteka, teda mňa, vystúpiť na schôdzi Národnej rady, predniesť spoločnú správu výborov a odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru. Spoločná správa výborov bola schválená uznesením Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť č. 54 na svojej 29. schôdzi. Ďakujem, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu. [17:21] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, či sa chce do rozpravy niekto prihlásiť ústne. Nie je tomu tak. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ asi nechce vystúpiť. Pán spravodajca? Nechce. Predpokladám, že hlasovať sa bude zajtra o jedenástej. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať prvým čítaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 272/2016 o dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a tak ďalej. Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 507. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 532. Opäť prosím pána ministra vnútra, aby vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán minister. [Rokovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 272/2016 Z. z. o dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o dôveryhodných službách) v znení zákona č. 211/2019 Z. z. a ktorým sa mení zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov , tlač 507.] [17:24] Matúš Šutaj Eštok Ďakujem pekne. Ešte raz, vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, hlavným účelom vládneho návrhu zákona je implementovať zmeny v nariadení Európskej únie o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu, pokiaľ ide o zriadenie európskeho rámca digitálnej identity do právneho poriadku Slovenskej republiky. Do zákona o dôveryhodných službách sa preto dopĺňajú ustanovenia o európskej peňaženke digitálnej identity. Účelom európskej peňaženky digitálnej identity je poskytnúť fyzickým a právnickým osobám v Európskej únii harmonizovaný prostriedok elektronickej identifikácie, ktorý im umožní zdieľať údaje súvisiace s ich totožnosťou a bezpečný prístup k verejným a súkromným službám. V súvislosti s tým sa upravujú aj úlohy a pôsobnosť Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v oblasti digitálnej identifikácie a elektronického osvedčenia atribútov. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky bude na základe zákona poskytovať európsku peňaženku digitálnej identity ex offo. Vládnym návrhom zákona sa tiež upravujú postupy, ako sa stať poskytovateľom európskej peňaženky digitálnej identity. Európsku peňaženku digitálnej identity bude môcť poskytovať každý subjekt verejného, ako aj súkromného sektora, ktorý je kvalifikovaným poskytovateľom dôveryhodnej služby alebo preukáže, že má s kvalifikovaným poskytovateľom dôveryhodnej služby uzatvorenú zmluvu a spĺňa požiadavky podľa nariadenia. Do zákona sa taktiež dopĺňajú ustanovenia o postavení a právomociach Národného bezpečnostného úradu v súvislosti s európskou peňaženkou digitálnej identity a upravujú sa aj ustanovenia o správnych deliktoch a pokutách. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, záverom si dovoľujem požiadať o podporu predloženého materiálu. Ďakujem. [17:24] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán minister. Dávam teraz slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre obranu a bezpečnosť, poslancovi Samuelovi Migaľovi, aby predniesol spravodajskú informáciu. Nech sa páči, pán poslanec. [17:26] Samuel Migaľ Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona sa prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona. [17:26] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že som nedostal do rozpravy žiadnu písomnú prihlášku. Teraz sa pýtam, či sa chce do rozpravy niekto prihlásiť ústne. Nie je tomu tak, končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ nechce vystúpiť so záverečným slovom. Pán spravodajca tiež nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Prejdeme k ďalšiemu bodu. Je to prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 297/2008 o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a tak ďalej. Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 510. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 535. Pán minister vnútra máte slovo, nech sa páči. (Rokovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 510.) [17:28] Matúš Šutaj Eštok Ďakujem do tretice. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vládny návrh zákona obsahuje zmeny na základe viacerých podnetov a v rôznych oblastiach, ktoré súvisia s legalizáciou príjmov z trestnej činnosti. Jedným z nich je implementácia nariadenia Európskej únie o údajoch sprevádzajúcich prevody finančných prostriedkov a určitých kryptoaktív. Nový pojem kryptoaktíva nahrádza doteraz používaný pojem virtuálna mena. Medzi povinné osoby podľa zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti sa preto namiesto doteraz existujúcich poskytovateľov služieb peňaženky virtuálnej meny a poskytovateľov služieb zmenárne virtuálnej meny zaraďujú poskytovatelia služieb kryptoaktív. Vládnym návrhom zákona sa taktiež odstraňujú nedostatky slovenskej právnej úpravy vytýkané Európskou komisiou vo vzťahu k nesprávnej transpozícii k takzvanej štvrtej a piatej AML smernice. V tejto súvislosti sa do zákona o Policajnom zbore dopĺňa postavenie a úlohy finančnej spravodajskej jednotky a v zákone o ochrane pred legalizáciou sa upravuje definícia konečného užívateľa výhod o zverenecký fond zriadený podľa práv iného štátu. Orgánom kontroly sa určuje povinnosť spolupracovať s orgánmi kontroly členského štátu, v ktorom má zahraničná povinná osoba sídlo, a nastavuje sa spolupráca finančnej spravodajskej jednotky s Európskou centrálnou bankou. Zmenami v zákone o daňových poradcoch, v zákone o štatutárnom audite a živnostenskom zákone sa zabraňuje odsúdeným páchateľom trestných činov a ich spoločníkom zastávať riadiace funkcie alebo byť konečným užívateľom výhod v subjektoch vykonávajúcich daňové poradenstvo, audity, účtovníctvo a realitné maklérstvo. V neposlednom rade sa vládnym návrhom zákona reaguje aj na hodnotenie Slovenskej republiky výborom expertov Rady Európy, MONEYVAL. Precizujú sa povinnosti pri vykonávaní cezhraničných korešpondenčných vzťahov a pri vypracovávaní programu vlastnej činnosti povinnej osoby. Vypracovanie programu vlastnej činnosti sa rozširuje na všetkých poskytovateľov spotrebiteľských úverov a správcov úver. Odstraňujú sa taktiež praktické nedostatky v procese výkonu medzinárodných sankcií a za vysoko rizikovú krajinu bude považovaná aj krajina na zozname finančnej akčnej skupiny. Novelizujú sa aj ďalšie zákony v gescii Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktorými sa zavádza povinnosť deklarovať peňažné prostriedky v hotovosti pri ich preprave cez vnútornú hranicu Európskej únie a s tým súvisiace sankcie a ktorými sa rozširuje okruh osôb, ktoré musia preukázať bezúhonnosť a dôveryhodnosť, ak ide o žiadateľov o licenciu na prevádzkovanie hazardných hier. Vážený pán predsedajúci, dámy poslankyne, páni poslanci, záverom vás chcem požiadať o podporu predloženého návrhu zákona. Ďakujem. [17:28] Peter Žiga Pán poslanec Michal Bartek je spravodajca, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre obranu a bezpečnosť. Nech sa páči, máte slovo. [17:31] Michal Bartek Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladáme informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a výbor pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady. Pán predsedajúci, ďakujem. Otvorte, prosím, rozpravu. [17:31] Peter Žiga Ďakujem pekne, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že som do nej nedostal žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne. Nie je tomu tak. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ, chcete vystúpiť? Nie. Pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pán minister vnútra, máte ďalší zákon, a to je prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 o cestnej premávke. Vládny návrh zákona je pod tlačou 513. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 538. Nech sa páči, máte slovo, pán minister. (Predkladateľ následne uviedol vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 647/2007 Z. z. o cestovných dokladoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, tlač 512, pozn. red.) [17:33] Matúš Šutaj Eštok Ďakujem, pán predsedajúci, vážené dámy, poslankyňa, poslankyne, páni poslanci, vládny návrh zákona bol vypracovaný najmä z dôvodu potreby transpozície smernice, ktorá sa, ktorá zavádza náhradný cestovný doklad Európskej únie. Na základe tejto smernice sa v zákone o cestovných dokladoch podrobne upravuje postup jeho vydávania zastupiteľskými úradmi Slovenskej republiky v zahraničí pre štátnych občanov iných členských štátov Európskej únie, ktorí nemajú svoj zastupiteľský úrad v danom štáte. Tento náhradný cestovný doklad sa teda netýka našich občanov, ale len občanov iných členských krajín, ktorí v zahraničí stratia svoje cestovné doklady, ukradnú im ich a podobne a ktorí v danej krajine nemajú svoj zastupiteľský úrad. V takom prípade im budeme môcť byť vydaný náhradný doklad zastupiteľským úradom ktoréhokoľvek iné členského štátu po preverení ich totožnosti v domovskej krajine. V súvislosti s uvedeným sa do zákona o správnych poplatkoch dopĺňa nový poplatok na vydanie tohto náhradného cestovného dokladu a taktiež sa upravuje výška ostatných konzulárnych poplatkov, ktoré sa zaokrúhľujú tak, aby sa pri ich úhrade jednoduchšie manipulovalo s hotovosťou. Ostatné zmeny vo vládnom návrhu zákona vyplynuli z aplikačnej praxe. Ide najmä o podanie žiadosti o vydanie cestovného dokladu pre osoby do 18 rokov a pre bezvládne osoby, pre ktoré sa podmienky žiadosti zjednocujú s podaním žiadosti o občiansky preukaz. Tiež sa zefektívňuje úprava výkonu niektorých súdnych rozhodnutí v trestnom konaní tak, aby sa bezodkladne znemožnilo používať cestovný doklad na cestovanie osobám, ktorým súd uložil zákaz vycestovať do zahraničia, osobám, na ktorých bol vydaný príkaz na zatknutie, európsky alebo medzinárodný zatýkací rozkaz, a osobám, ktorým bolo nariadené obmedzenie osobnej slobody a ich predvedenie. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, chcem vás požiadať o podporu predloženého návrhu zákona. Ďakujem, skončil som. [17:33] Peter Žiga Pán minister, máte tu veľa zákonov, takže sa stala mýlka. Uviedli ste zákon č. 647/2007. Keďže ste ho už uviedli, tak nechám spravodajcovať pána poslanca Demečka. Len ste vymenili poradie, ja viem. Takže, pán poslanec, ako spravodajca uvádzate teraz spravodajskú informáciu k zákonu č. 647/2007 o cestovných dokladoch. Je to vládny návrh zákona, ktorý má tlač 512 a pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 537. Takže, pán poslanec Demečko, ako spravodajca tohto zákona poprosím vás o spravodajskú informáciu. [17:37] Dávid Demečko Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajú z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súladu s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona. [17:37] Peter Žiga Ďakujem pekne. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Sa chcem opýtať, či sa chce do rozpravy prihlásiť niekto ústne. Nie je tomu tak. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ, nechcete vystúpiť? Pán spravodajca nechce vystúpiť. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a vrátime sa k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 o cestnej premávke. Je to vládny návrh zákona pod tlačou 513. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je č. 538. Pán minister vnútra, k tomuto zákonu vás poprosím uvedenie. Ďakujem. (Rokovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 513.) [17:39] Matúš Šutaj Eštok Ďakujem pekne. Ospravedlňujem sa za zmätok. Čiže v rámci tohto návrhu zákona jedným z hlavných cieľov hlavného návrhu zákona je zjednodušenie evidenčných úkonov spojených s vlastníctvom a údržbou motorových vozidiel a to pre podnikateľské subjekty, ako aj pre fyzické osoby. Ide napríklad o zavedenie jednorazových tabuliek so zvláštnym evidenčným číslom obsahujúcim písmeno C alebo M, ktoré sa využívajú pri kúpe nových alebo dovezených vozidiel. V súčasnosti sa na tieto účely zapožičiavajú držiteľom vozidla plechové tabuľky, ktoré sa po riadnom zaevidovaní vozidla musia vrátiť predajcovi alebo okresnému úradu, čo dlhodobo spôsobuje praktické problémy. Po novom sa budú vozidlá dočasne evidovať prostredníctvom jednorazových tabuliek, pri ktorých sa budú do evidencie vozidiel zaznamenávať aj údaje o konkrétnej osobe, ktorej boli vydané. Materiál týchto jednorazových tabuliek bude zo syntetického polyesteru, ktorý vizuálne vyzerá ako tvrdený papier, ale je odolný voči poveternostným vplyvom a roztrhnutiu. Umožňuje sa prihlasovanie nových vozidiel aj jednotlivo dovezených vozidiel na ktoromkoľvek dopravnom inšpektoráte bez ohľadu na miesto pobytu alebo adresu sídla držiteľa vozidla. Ani pri prihlásení vozidiel už teda nebude striktne daná miestna príslušnosť, obdobne ako tomu nie je pri iných evidenčných úkonoch, napríklad pri prepise vozidla. Nanovo sa rovnako nastavuje systematika vytvárania diplomatických evidenčných čísel, a to tak z hľadiska skladby čísla, ako aj z hľadiska okruhu samotných diplomatov, ktorým sa budú jednotlivé typy čísel prideľovať. Precizujú sa obmedzenia pri vytváraní vlastných evidenčných čísel vo vzťahu k hanlivým a vulgárnym výrazom tak, aby nebolo možné si ich vytvárať ani v cudzom jazyku, čo sa týka najmä angličtiny. Zároveň sa výslovne zakazuje používanie dvojice začiatočných písmenok SS. Špecifická tabuľka s evidenčným číslom pre elektromobily, ktorá je tvorená zelenými znakmi so začiatočným písmenom EL alebo EV, sa bude vydávať už len takzvaným čistým elektromobilom. Čiže nie pre vozidla s hybridným pohonom. Pri elektronických službách evidencie vozidiel sa ruší podmienka vydaného osvedčenia o evidencii časti jedna vo forme plastovej karty na ich využívanie. Zavádzajú sa nové elektronické služby evidencie vozidiel, a to elektronická služba na vykonávanie vývozov vozidiel do cudziny a na opätovné zaradenie vozidla do premávky po jeho dočasnom vyradení z evidencie. Okrem zmien pri evidovaní vozidiel obsahuje vládny návrh zákona aj základné legislatívne predpoklady na zavedenie digitálnych verzií dvoch najviac používaných dokladov, a to je občianskeho preukazu a vodičského preukazu. Digitálne občianske a vodičské preukazy si bude možné vytvoriť v mobilných zariadenia prostredníctvom aplikácie ministerstva vnútra. Predpokladom na vytvorenie digitálnej verzie bude vydanie občianskeho alebo vodičského preukazu vo fyzickej forme. Možnosť vytvorenia si digitálnych verzií oboch preukazov teda nijak nemení povinnosť týkajúcej sa držby oboch preukazov a zaužívané procesy ich vydávania vo fyzickej forme. V prvotnom štádiu bude možné digitálne verzie občianskeho preukazu a vodičského preukazu používať len voči príslušníkom Policajného zboru, teda najmä pri policajných kontrolách vykonávaných hliadkami poriadkovej, dopravnej a železničnej polície. Vážený pán predsedajúci, dámy poslankyne, vážení páni poslanci, zároveň si vás dovoľujem požiadať už obligatórne o podporu predloženého návrhu zákona. Ďakujem. [17:39] Peter Žiga Ďakujem, pán minister. Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre obranu a bezpečnosť, poslancovi Samuelovi Migaľovi, aby nás informoval o spravodajskej informácii. Nech sa páči, pán poslanec. [17:43] Samuel Migaľ Ďakujem. Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a rovnako tak Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre obranu a bezpečnosť. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovaní v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona. [17:43] Peter Žiga Ďakujem pekne. Pán minister, tým, že ste poprehadzovali body, umožnili ste sa prihlásiť do rozpravy pánovi poslancovi Hargašovi, ktorému dávam slovo teraz v rámci písomnej rozpravy. [17:44] Ján Hargaš – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne, pán predsedajúci, aj za teda možnosť vystúpiť v rámci písomnej rozpravy, keď už to tak pekne vyšlo. Ale, pán minister, ja vás pochválim, veď neprekvapí vás, že tá druhá časť zákona, ktorou zavádzate digitálne doklady, občiansky preukaz a vodičský preukaz, mňa osobne teší. Som rád, že pokračujete v projektoch, ktoré sa rozbehli za minulej vlády a dokončujete ich tak, ako sme mali aj my predsavzaté, až na pár detailov. A tým detailom sa chcem teraz venovať. Ako ste už povedali, vlastne zavádzajú sa digitálne verzie tých dvoch najčastejšie používaných dokladov, a to je občiansky preukaz a vodičský preukaz. Pre pochopenie pre ľudí, v zásade budete môcť mať svoj občiansky a vodičský preukaz v aplikácii v mobile a zatiaľ ho teda budete od 1. 1. môcť využiť len na legitimizovanie sa voči polícii, ak som to správne pochopil. Tu je už taký prvý problém. Pretože toto nie je niečo, čo sme vymysleli tu na Slovensku, veď viacero krajín takéto aplikácie už dávno, dávno má, napríklad aj v susednom Česku. Tam napríklad keď túto aplikáciu spúšťali, tak to nebolo len na to, aby ste sa vedeli preukázať policajtom, ale už sa dala tá aplikácia využívať aj na niektorých vybraných úradoch. To znamená, prídem na úrad, pani si vypýta občiansky preukaz a ja jej ukážem aplikáciu a nejaký QR kód a nebudem jej vyťahovať plastovú kartičku. U nás, žiaľ, teda v tej prvej fáze to budú len policajti. Takže moja prvá otázka by bola, že kedy sú plánované nejaké ďalšie funkcionality, alebo že kedy budem môcť túto aplikáciu využívať aj nejak širšie, ako len preukazovaním sa voči polícii? Tá druhá otázka sa trochu týka aj zákona, ktorý tu bol aj pred chvíľkou. To bol zákon o dôveryhodných službách, ktorým sa transponuje európske nariadenie o tzv. digitálnej peňaženke. Pretože skôr či neskôr to, čo tu zavedieme od 1. januára, tie digitálne doklady sa stanú súčasťou tej európskej siete tých digitálnych peňaženiek a tu len akoby že len upozorňujem, že pravdepodobne to bude stáť nejaké dodatočné náklady. Pretože veľa členských štátov čakalo na nejaké presné usmernenia, ako bude fungovať tá európska verzia digitálnych dokladov, a preto nešli do tých národných implementácií, čakali, čakali. Technické špecifikácie ku tej európskej sieti budú známe až teraz niekedy v novembri, ak si správne pamätám. To nie je vinou členských štátov, Komisia tiež, dlhšie jej trvalo, kým to nejak uchopili. Čo to ale môže spôsobiť, keď my sme sa teda vydali do tej národnej implementácie, že spravíme si národnú peňaženku dokladov a potom budeme musieť implementovať tú európsku, lebo to je nariadenie, tak tam budú nejaké dodatočné náklady. A teda by ma zaujímalo, že či už máme nejaký odhad alebo vyčíslenie toho, že ako veľmi sme v súlade s tým, ako Európska únia zadefinuje digitálne doklady. Alebo teda tu si niečo kúpime za milióny eur a potom to budeme za ďalšie milióny eur prepracuvávať? A je to dilema, pred ktorou sme stáli aj my, keď som bol štátny tajomník pre digitalizáciu. Tak ma len zaujíma, že ako ste sa s tou dilemou vysporiadali vy. Tretia poznámka k tomuto. Vlastne je to už zrejmé, že budeme mať ďalšiu štátnu aplikáciu, čo je podľa mňa škoda. Pretože máme aplikáciu Slovensko v mobile, ktorú dnes využívajú desiatky tisíc ľudí na prihlasovanie sa ku digitálnym službám. Možno ste to aj viacerí využili, keď sa chcete dostať do svojej schránky na slovensko.sk, tak stačí vám dnes mať túto aplikáciu a cez QR kód sa tam veľmi ľahko viete dostať. Táto aplikácia naozaj má veľmi dobré hodnotenia aj na platformách, na ktorých sa dá stiahnuť, funguje. Jeden z mála IT projektov, ktorý reálne plní ciele, ktoré dopredu boli dané pre ten projekt. Žiaľ, nejdeme stavať nad týmto riešením, ideme vytvárať ďalšiu novú aplikáciu. Tak by ma zaujímalo, že čo teda sa stane s tou pôvodnou? Teda budeme mať jednu aplikáciu na prihlasovanie sa k službám a druhú aplikáciu na preukazovanie môjho občianskeho preukazu, prípadne podpisovania, alebo teda ako to bude fungovať? Lebo vyzerá to naozaj pomerne nekoncepčne. Dlho sa pracovalo na tom, aby sa takéto veci nediali, pretože štandardná odpoveď na každý problém z politickej úrovne je, že spravme na to apku. A to je hrozné niečo. Predstavte si, že by takto fungovali banky, že by na každý problém vytvárali novú aplikáciu. No tak to by sme sa ďaleko nedostali. Čiže stratégia štátu bola minimalizovať počet aplikácií a naozaj to sústrediť do nejakej jednej, dobre funkčnej aplikácie. A teda teraz sa od tohto odkláňame a budeme mať zase nejaké dve aplikácie. Tak by ma zaujímalo teda, že ako sa to ide vyriešiť, či sa tá pôvodná aplikácia zruší alebo ako, alebo budeme naozaj používať dve aplikácie na kontakt so štátom? No a teraz sa dostanem k tomu hlavnému rozdielu a tu priznávam, že možno je to skôr otázka ako nekajá kritika. Ale zaujímali by ma náklady na celý tento projekt. Pretože nedá sa to úplne jasne vyčítať z dôvodovej správy. V dôvodovej správe, aspoň dúfam, že sa mýlim teda, pretože v čase, keď som bol na ministerstve, tak sa zvažovalo zazmluvnenie tohto projektu a vtedy sme sa rozprávali o nákladoch niekde medzi dvoma až troma miliónmi eur a potencionálne to malo byť prefinancované z eurofondov na túto digitálnu peňaženku, resp. rozšírenie projektu, ktorý sa platil z eurofondov. To sú príliš technické detaily, ale cenovka bola vtedy niekde okolo dvoch-troch miliónov eur. Dnes ja v dôvodovej správe vidím, že náklady na rok 2025 sa kalkulujú na osem miliónov eur, na rok ´26 desať miliónov eur a na rok ´27 štyri milióny eur. Čiže dohromady na najbližšie tri roky mi to vychádza 22 miliónov eur. A možno naozaj len potrebujem presnejšie čítať tú dôvodovku a budem rád, keď mi to, pán minister, poviete, možno časť tých nákladov je naozaj na tie digitálne evidenčné čísla, ktoré sa tiež upravujú v tomto zákone, ale teda ja sa pýtam špecificky na tú časť, ktorá sa týka digitálnych dokladov, čiže rozšírenie projektu MOU, ak vám to kolegovia nejak v reálnom čase vedia dať. Čiže koľko nás stálo zavedenie digitálnych dokladov rozšírením projektu MOU? Pretože teda dúfam, že sa mýlim, že to naozaj nebude osem, desať a ďalšie štyri milióny eur a zaujímala by ma tá cenovka, že koľko to reálne teda je? Či to boli tie dva-tri milióny, alebo to je rádovo niekde úplne, úplne inde. No, a posledná otázka, ktorú v tejto súvislosti mám, je, že akým spôsobom sa zazmluvnila dodávka tohto projektu? Pretože zatiaľ som sa nevedel nejak dopátrať, že kto je dodávateľ. Asi tak tuším, že kto by to mohol byť, ale tak by to nemalo úplne fungovať, že len tak tuším, že sa ohlási akože dobrá, ale veľká iniciatíva v oblasti e-governmentu, že toto je zatiaľ najväčšia iniciatíva tejto vlády v oblasti digitálnych služieb, paradoxne ju ohlásil teda minister vnútra a nie minister informatizácie. Neviem, či ste sa nepohodli, ale budiž. Je to veľká iniciatíva a teda zatiaľ som sa nevedel nejakým spôsobom dopátrať toho, že kto je dodávateľ a za akú sumu dodáva toto riešenie. Takže všeho všudy dohromady, chcem to pochváliť, je to dobré, že to príde, pretože to naozaj môže pomôcť, ale teda zaujímali by ma tieto detaily. Kedy sa budú dať využiť takéto digitálne doklady na viac ako len komunikáciu s políciou alebo preukázanie sa polícii, koľko to stálo, kto to dodáva. A ešte jedna posledná otázka, akým spôsobom si bude občan môcť tieto digitálne doklady vytvoriť? Pretože to tiež nie je úplne jasné. Úplne najlepšie by, samozrejme, bolo, keby si to mohol vytvoriť na diaľku alebo na nejakých blízkych pobočkách, ja neviem, na pošte, ale nie je mi to úplne jasné z tej dôvodovky, že akým spôsobom sa budú digitálne doklady vydávať. Či to bude na diaľku, alebo to bude len pri vydaní fyzického dokladu? Takže ak budem chcieť digitálne doklady, tak musím si ísť vydať nový občiansky preukaz, alebo teda ako to bude presne fungovať? Ak by ste nám toto vedeli nejak ozrejmiť, pretože veľmi radi by sme to podporili, ale týchto pár vecí tam ostáva visieť nezodpovedaných. Ďakujem veľmi pekne, stihol som to v tých desiatich minútach, ktoré by som mal aj v ústnej rozprave, tak snáď som vás týmto veľmi nepotrápil, pán minister. Ďakujem pekne. [17:44] Peter Žiga Ďakujem pekne, na vaše vystúpenie jedna faktická poznámka. Pani poslankyňa Vaľová, nech sa páči. [17:53] Jana Vaľová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne, ja zase ocením, že teda pán minister, čo sa týka tej elektronickej peňaženky, teda uvažuje veľmi rozvážne a to z toho dôvodu, že keď si prečítate, lebo vy sa stále oháňate všetkými možnými zahraničnými, keď si prečítate prieskum Public perception of personal, tak až 44% ľudí boli zneužití pri digitálnej peňaženke. Takže, pán minister, ďakujem, že máme na to čas, nech sa vychytajú muchy. Pretože ďalej sa potom uvádza, že títo ľudia prišli o stratu identity. Mali dokonca psychické problémy podľa tejto štúdie a že porušenie údajov online služieb nerobia len to, že im ukradnú fyzické osoby a hackeri, čo sa stáva najvážnejšie, ale nastáva aj to aj to, že krádež údajov robia rovno technologické spoločnosti. Podľa mňa nie všetky spoločnosti sú na to vyspelé, aby s takýmito údajmi pracovali. A ja poviem ešte jednu vec, keď som tu sedela bývalé volebné obdobie, je to trošku iné, ale si pamätám, ako pán minister Mikulec takisto tuná priniesol do Národnej rady, že všetci policajti budú mať prístup k finančným účtom všetkých ľudí, aby sa lepšie vyšetrovalo. No, viete, to už len by bolo, aby všetci policajti mali tak, ako by mali teraz technologické firmy, kde nemáme istotu a zabezpečenie, že tí občania budú spokojní. A, pán minister, ja chcem ešte poprosiť, ja čakám a potrebujem výmenu občianskeho preukazu a tiež čakám na nový dizajn občianskeho preukazu, lebo to, čo mi rozprávajú ľudia, že tie staré preukazy, ktoré bývalá vláda zaviedla, to sú nejaké včelie plasty žlto-modré. To je zase Ukrajina podľa mňa, tak ja čakám, že tam bude identifikačný slovenský znak, aj keď naozaj potrebujem vymeniť občiansky preukaz a že ten dizajn bude, že naozaj tam z toho bude z toho viditeľné, že sme občania Slovenskej republiky, aj keď, samozrejme, sme, že sme v Únii. Takže o to vás poprosím, aby už naozaj prestali tie žlto-modré znaky, lebo my máme svoje farby vlajky. Ďakujem pekne. [17:53] Peter Žiga S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Hargaš. [17:55] Ján Hargaš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za faktickú poznámku. Neviem, či vám poďakuje aj pán minister, lebo podľa mňa ste mu trochu spravili medvediu službu. Čiže ja to vysvetlím, čiže od 1. 1. budeme tu mať digitálne doklady a ja som mal taký pocit, že trochu strašíte ľudí, že to nebude úplne bezpečné, tak tu teda keď už vy v rámci koalície strašíte pred zákonmi vlastných ministrov, tak ja by som teda chcel ľudí uistiť, že digitálne doklady sú dobrá vec a prajem tomuto projektu úspech. Potrebujeme sa v tomto posunúť ďalej. Tak len ma to tak prekvapilo, že teda ste mali potrebu vystrašiť ľudí, že až 40 % ľudí si myslí, že im ukradnú digitálne dáta a dáta o ich identite. No, od 1. 1. tie digitálne doklady budú tak... (Reakcia z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Žiga, Peter, podpredseda NR SR Pani poslankyňa, prosím, nevyrušujte, ako načo. Hargaš, Ján, poslanec NR SR Môžem dokončiť faktickú? Ďakujem. No veď áno, digitálna peňaženka, ono je to v skutočnosti to isté, pani poslankyňa, budeme mať národnú digitálnu peňaženku a budeme mať európsku peňaženku. A tú národnú budeme mať od 1. 1. 2025. Tak na rozdiel od vás teda ja by som chce ľudí podporiť, aby takéto riešenie využívali. Predpokladám, že bude bezpečné, prípadne sa na to budeme pýtať pána ministra, ale dúfam, že bude bezpečné. A teda nestrašil by som ľudí tým, že im ukradnú ich osobné údaje. A na tú otázku o tých farbách dokladov vám neviem odpovedať, aj keď to teda mala byť reakcia na moju faktickú poznámku, tak sa to úplne netýkalo toho, čo som hovoril. Ďakujem. [17:55] Peter Žiga – Vystúpenie v rozprave Pýtam sa, či sa chce do rozpravy niekto prihlásiť ústne. Pán poslanec Viskupič. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. [17:57] Marián Viskupič – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, no možno to bude divné, ale aj ja budem trochu chváliť pána ministra. No, ja sa budem venovať zasa tej časti vlastne, čo sa týka teda vozidiel a tých registračných tabuliek. Kolega sa teda venoval tej druhej časti. No, v prvom rade ja som sa venoval v minulom volebnom období práve tej zmene značiek vlastne z toho starého dizajnu a toho viazania na okres a na okresný inšpektorát, na takú tú celoslovenskú pôsobnosť značky a aj to, že dnes už neidentifikujeme okres. Takže myslím, že vtedy sme si akože teda dosť oddiskutovali to, že teda sa stráca tá okresná príslušnosť. Dnes môžem povedať, že som veľmi rád, že sa ukázalo, že to, samozrejme, dáva zmyslel, majú to rovnako aj iné krajiny a vlastne zaradili sme sa tuto medzi štandardné európske krajiny, kde tá značka jednoducho eviduje vozidlo a nedáva príslušnosť k okresu. Takže ja chcem tuto poďakovať a pochváliť pána ministra, že pokračuje vlastne v ďalších veciach takisto a začnem teda tými dočasnými značkami, tými či už M-kami pre nové vozidlá alebo C-čkami pre teda dovozy. Áno, tam bol ten problém, že boli iba plechové a tie sa museli vracať a, samozrejme, častokrát si človek z Humenného kúpil auto na Slovensku, použil teda túto dočasnú značku, potom si vybavil svoju značku a riešilo sa, ako to vlastne poslať. Takže tuná už v predchádzajúcom období sme to chceli robiť, nestihli sme, hovorím, za to chválim, že sa do toho pustil pán minister priamo teda z vládnej úrovne, je to jednoznačne veľmi dobrý nápad tieto jednorazové tabuľky, ušetrí to prácu aj tomu predajcovi vozidiel, koniec koncov aj tomu zákazníkovi, že presne takto by sme mali prijímať zákony, takto by sme mali robiť veci, aby sa jednoducho zjednodušovali. Dokonca pochválim aj ten poplatok, ktorý je za túto jednorazovú dočasnú značku, tých päť euro. To je myslím za pár, či za kus? (Reakcia predkladateľa.) Okej, dobre, keď aj je to za pár, teda desať euro, stále si myslím, že je to akože okej a pomôže to určite. Takže toto som veľmi rád, že sa podarilo, teda verím, že podarí. Takisto čo sa týka tých elektromobilov. Myslím si, že už teda keď máme to špeciálne označenie EV alebo EL, áno, nech sa to týka len elektromobilov, čiže túto úpravu takisto sa dá v podstate len pochváliť. Zároveň to vlastne ušetrí tie znaky, aby teda neboli tak skoro akoby vyčerpané. Takisto sa dá len a len pochváliť to, ak sa trošku spresňujú tie údaje o tom, že čo môže byť na tej značke napísané, presne takto, že to nemôže byť nadávka po slovensky, to sme tam mali, ale však kreativite sa medze nekladú, takže sa využívali presne angličtina, možno maďarčina, kadečo. Čiže určite je dobré, ak sa to trošku spresní. Zároveň aj tu chcem ukázať vlastne že, lebo aj toto zväčšenie možností tých individuálnych značiek, to bolo presne to, čo ja som v tom minulom volebnom období priniesol a takto by malo byť veci. Toto je normálne že konsolidačné opatrenie, pretože tým, že sa zväčšilo to množstvo čísiel, tak, samozrejme, alebo písmen, tým pádom je tam viac možností. Vyslovene to firmy začali využívať pre svoje firemné vozidlá, hej, názov firmy a číslo, alebo teda aj ľudia a jednoducho za toto sa platí viac. Dnes už teda veľmi veľa, ale dobre, je to možnosť pre človeka. Ak človek takúto možnosť chce využiť, štát túto možnosť ponúka, jednoducho človek za ňu zaplatí a človek je spokojný, že má individuálnu značku a štát vlastne má nejaké príjmy, ktoré nenútil občanov, aby ich platili, ale dal občanom možnosť. Čiže toto vlastne je jedna z možností, ako ja hovorím, že by mohla napríklad aj tá konsolidácia vyzerať. Takže som rád, že tá možnosť teda tu je už od minula, teraz sa trošku teda spresňuje, aby tam fakt neboli, áno, asi nie je dobré, aby to začínalo aj tým SS a takéto veci, čiže úplne v poriadku. A stále to prináša tú možnosť, že si ľudia teda takéto značky kupujú, je to pre nich zaujímavé a jednoducho štát má z toho príjmy. Čiže takto nejak by to malo byť. A popritom, samozrejme, tá základná značka, ktorá ide teda podľa toho poradia AAA, takto je teda lacnejšia, tiež už to bolo zdražené, čo teda akože rád nie som, ale okej. Sú dve možnosti. Takže toto takisto chcem pochváliť. Čo tam bolo ešte ďalšie? Aha, tuto teda čítam dôvodovú správu a tam sa teda píše, že tých jednorazových, tých akrylátových, papierových, akokoľvek to už nazveme, značiek sa má teda vyrobiť ročne asi 100-tisíc pre tie E-čká, teda to znamená pre nové vozidlá. A pre tie C-čká asi 60- až 80-tisíc, tu sa možno chcem pána ministra opýtať, pevne verím ale, že to sa nebude vyrábať akoby naraz a určite nie takéto množstvá, lebo tá realita je tá, zasa mi ide o nejakú efektívnosť, hej? Tá realita je tá, že zďaleka nie každé nové vozidlo odchádza od dílera vlastne s tou dočasnou značkou. Veľa-veľa dílerov, ja by som povedal, že takmer všetci, zabezpečujú, a dnes už to vedia po celom Slovensku, keďže tá značka je celoslovenská, to že prihlásia to vozidlo a jednoducho dajú už priamo tú celú značku, čiže reálna potreba týchto značiek bude určite nižšia ako 100-tisíc, čo je teda približný počet nových predaných vozidiel ročne, takže tuná len nech sa toho teda nevyrobí že stotisíce, pretože až tak ich veľa nebude treba. To isté v podstate platí aj pre tie C-čkové, pre tie dovezené, individuálne dovezené vozidlá, tak takisto tam sa častokrát poskytuje služba až po novú značku, čiže tam vlastne odpadá tá potreba dočasnej značky, tak to len vlastne, ako keď to tu čítam. Skutočne toto fakt, toto je zjednodušenie podnikateľského prostredia, drobnosť, jasná vec, samozrejme, toto zo Slovenska neurobí zrazu konkurencieschopnú krajinu, ale tak jak to funguje, že sto drobností zdolá aj vola, tak ono to je takto aj opačne. Každá takáto drobnosť, ktorá pomôže, ktorá odstráni nejakú byrokraciu, ktorá odstráni povinnosť toho predajcu alebo dovozcu zabezpečovať takú značku a potom riešiť, kedy mu ju vráti a čo ja viem čo, takže že pomôže. Normálne to chcem, akože keď kritizujem, čo sa robí zle, či už konsolidačný balíček alebo čokoľvek, tu jasne chcem povedať, že chválim, keď sa robí dobre a bodaj by takýchto drobností bolo čo najviac, pretože každá tá drobnosť trošku pomôže, keď ich bude dostatočne veľa, tak to pomôže dosť. No, takisto že sa tam, teraz ani úplne si nepamätám presne, ale teda pridávajú sa ďalšie možnosti elektronického prihlásenia vozidiel, takisto fajn, aj pri tých dovozoch, takže to sú takisto, myslím, že jednoznačne áno, pri vykonávaní vývozov do cudziny, čiže toto sú takisto dobré veci, ktoré určite zasa pomôžu, keďže to bude vedieť byť elektronicky. No a takisto aj zasa bola možnosť takých tých podsvietených tabuliek, ktoré proste akoby vydávali svetlo, keď proste to auto svietilo. Akože perfektné, zaujímavé, ale zasa bolo to málo využívané, štát musel držať aj zásoby niečoho, bolo to drahšie na výrobu a zasa si povedzme, že okej, keď sme štát, ktorý má dlhy, nemáme peniaze na čokoľvek, normálne tu oceňujem, že sa táto možnosť jednoducho zrušila, pretože to štátu prinášalo viac skôr nákladov, viacej proste logistiky a čo ja viem čoho. Jednoducho nie sme Švajčiarsko, ktoré poskytuje akoby úplne všetko. Úplne chápem, jednoznačne, kľudne to volajme zefektívnenie služieb štátu, proste zjednodušujem si, aj toto je zjednodušenie, že štát nemusí zabezpečovať zasa až tak veľa typov, takže dokonca aj toto chcem pochváliť. No a takisto je tu že evidencia vozidiel, aby bola čo najviac aktuálna. To je jeden z veľkých problémov a to sme tu mali aj napríklad pri povinnom zmluvnom poistení, že veľa vozidiel sa javí ako nepoistených a teda že môžu spôsobiť škodu, ale veľa z nich neexistuje, takže toto síce nie je celé riešenie a možno by sa tam dalo ešte doplniť ďalšie veci, ale zasa aj to, že teda vozidlo sa akoby po pätnástich rokoch od úmrtia majiteľa automaticky vyradí z evidencie, je niečo, čo tú evidenciu bude čistiť. Čiže aj tuto chcem zasa pochváliť tieto kroky, pretože nevyriešia celý problém, určite dá sa viac a možno by bolo stálo za to teda do ďalšieho čítania sa s tým ešte pohrať, ale áno, je krok správnym smerom, ktorý vyčistí alebo teda urobí tú databázu, evidenciu vozidiel čistejšou. Toľko asi. Nechválil som až moc, pán minister? (Reakcia navrhovateľa: „Ďakujem." ) Ďakujem pekne za pozornosť. [17:58] Peter Žiga Vyhlasujem za rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ, chcete zaujať stanovisko? Nech sa páči. [17:58] Matúš Šutaj Eštok – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne, pán poslanec Viskupič. Tak si predstavujem nejako vzájomnú spoluprácu, keď je čo pochváliť, som rád, že aspoň niekto pochváli a myslím si, že kiežby takýchto zákonov tu bolo čo najviac, aby tá opozícia s koalíciou našla zhodu. Pani poslankyňa Vaľová tu nie je, myslím si, že ona sa pýtala na ten nový občiansky preukaz, ten by sme mali niekedy ozaj v najbližšom horizonte predstaviť nový dizajn občianskych preukazov tak, aby to boli slovenské, nie zahraničné, pekne slovenské občianske preukazy, tak ako máme pasy, takže treba ešte chvíľku počkať. Pán poslanec Hargaš, veď trebalo to urobiť, tie doklady v mobile, veď mali ste všetko nachystané po predchádzajúcej vláde. Chápem, že jednak neboli ste toho schopní, koniec koncov v tej digitalizácii ste neurobili nič, ale trebalo to urobiť, potom by ste nemuseli kritizovať tu všetky tie veci. Jednoducho to trebalo urobiť, vybavené. Viete veľmi dobre, že v Čechách išli rovnakým postupom ako tu, že najprv to bolo zavedené presne na takúto istú skúšobnú prevádzku, že najprv to bolo iba pre potreby Policajného zboru, išli presne rovnako, a tie ďalšie služby budú, môžte krútiť hlavou, koľko chcete, ešte vám odpadne, budú v priebehu budúceho roka, možno časť bude v prvom polroku, ďalšie služby, ktoré bude možnosť využívať v rámci tohto, možnože tá ostatná, zvyšná, aby to bolo kompletné, do konca toho roka. Čo sa týka tých finančných nákladov, nie, nie je to iba samotné zavedenie tých dokladov v mobile, ale je to aj celá infraštruktúra pre Policajný zbor, aby to mali čím kontrolovať a tak ďalej. Čiže je to celá infraštruktúra, technické zariadenie a tak ďalej. Čo sa týka tej aplikácie, tak sám dobre viete, že tá aplikácia, ktorú ste vy hovorili, nikdy nebola tak plánovaná, aby bola využívaná aj na doklady v mobile, keď bola, mohli ste to tiež vy zmeniť, mali ste ju tak nastaviť, tie doklady v mobile urobiť, bolo by o starosti menej a nielen ako najväčší kritici v mimovládnom sektore vystrkovať rožky a kritizovať, ale mali ste tú možnosť tri roky, alebo koľko ste tam boli, niečo urobiť. No len neurobili ste nič. Ja chápem, že závidíte tomu, že tu, ja neviem, že vám chýba pán minister Raši, my sme boli s pánom Rašim dohodnutí, je to spoločný projekt nás oboch, bol som požiadaný, aby som tento návrh predniesol tu, ale rovnako môžete poďakovať nielen mne, ale aj pánovi Rašimu, že to konečne urobil, mohli ste to urobiť za tie tri roky, ktoré ste tam boli vy. Bohužiaľ, niekedy treba aj robiť, nie iba kritizovať. Ďakujem pekne. [18:07] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán spravodajca, nech sa páči. [18:09] Samuel Migaľ – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Ďakujem pekne, pán Hargaš, že ste sa zapojili do tejto debaty, lebo myslel som, že to pôjde tak veľmi dynamicky. Aj ide koniec koncov, síce v takejto komornej atmosfére a, bohužiaľ, z opozície tu vidím naozaj len pár tvárí, ale som rád, pretože toto je výsledok práce strany HLAS – sociálna demokracia. Som rád, že tu vidím viacerých našich kolegov, na čele s naším predsedom a som veľmi rád, že táto téma sa dotýka práve našich dvoch rezortov, ako povedal pán minister, ministerstva informatizácie a ministerstva vnútra. Ja som si tu urobil teda pár poznámok k tomu, čo ste hovorili, jednak k tomu, čo hovoril aj pán poslanec Viskupič, čo sa týka plastových evidenčných čísiel, veľmi oceňujem presne to zavedenie, pretože zjednoduší to proces predaja či už ojazdených áut alebo, samozrejme, aj predajcov áut, ktorí majú aj tak dosť komplikovaný život, čo sa týka prihlasovania tých jednotlivých áut do systémov. Ale viete, pán Hargaš, keď, a dobre si to pamätám, prišla vaša vláda, ktorej súčasťou ste boli na ministerstve u pani poslankyne, pani ministerky vtedy Remišovej, tak prvá vec, absolútne prvá vec, ktorá sa stala a ktorá vyšla z ministerstva informatizácie, bola kauza Govnet. Ste sa zaoberali namiesto toho, že či budeme alebo nebudeme mať občiansky, vodičský preukaz, vy ste sa zaoberali tým, že tu niekto narušil vládnu sieť Govnet a na konci dňa z toho vyšlo, že vlastne tá vládna sieť bola akurát tak oslabená, hej? Potom tu prišiel váš kolega, ktorý bol vtedy premiérom a dnes sedí v kúte hanby, a namiesto toho, aby sa hanbil a šúchal nohami, tak namiesto toho vykrikuje a nemá v sebe ani štipku sebareflexie, prišiel a začal hovoriť o tom, že on vie navrhnúť nejakú aplikáciu, nejakú digitálnu pokladnicu za pár tisíc euro a že by to fungovalo. No nakoniec sa ukázalo, že je to hlúposť rovná autorovi tohto nápadu. A áno, sú tam tie náklady a verím tomu, že aj pán minister vnútra dá podložené informácie, samozrejme, budeme sa na to všetci pýtať, všetkých nás to zaujíma, koľko to bude stáť, pretože nie je to malá záležitosť, tie milióny v čase konsolidácie. Na druhej strane, vy sám ako odborník z tej oblasti musíte vedieť, že prepracované riešenia, ktoré sú a musia byť kryptované a zabezpečené tak, aby nedošlo k úniku tých dát a jedno s druhým, viete veľmi dobre, že nie sú lacnou záležitosťou. A oblasť, IT oblasť je toho dôkazom. Takže áno, som zvedavý, koľko to bude stáť, ale verím, že nás to posunie dopredu a ja sa veľmi teším, že konečne vo svojom mobilnom telefóne ja aj vy, aj všetci Slováci budú mať digitálnu aplikáciu, ktorou sa budú môcť preukazovať, a áno, neriešime a nevieme to urobiť zo dňa na deň, že dnes budeme všetky veci vedieť robiť v rámci jednej aplikácie, ale ja verím tomu, že táto legislatíva dáva presne ten základ, tú platformu na to, že jedného dňa sa naozaj posunieme dopredu a vieme na tom robiť tie nadstavby. Ja očakávam od vás okrem týchto otázok, ktoré ste položili, aby ste, keď ste teda odborník, aby ste prišli aj s konštruktívnymi nápadmi, návrhmi a poďme to zapracovať, dajme to do toho a poďme to vylepšovať tak, aby na konci dňa za nami ostala nielen nejaká demagogická kritika, ale aby za nami ostal výsledok. Ja viem, nemusíte, nemusíte, ale pokiaľ nám ide, a ja si myslím, že ide nám všetkým o tú spoločnú vec, tak na konci dňa, žeby sa nám podarilo po sebe zanechať konkrétny výsledok, ktorým sa budeme môcť preukázať pred všetkými občanmi našej krajiny. Ďakujem veľmi pekne. [18:14] Samuel Migaľ . [18:14] Peter Žiga Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďalším bodom je prvé čítanie o vládnom návrhu zákona o kritickej infraštruktúre a o zmene a doplnení niektorých zákonov, opäť z dielne ministra vnútra. Vládny návrh zákona uverejnený ako tlač 516. Návrh na pridelenie výborom je 541. Pán minister vnútra, máte slovo. (Rokovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o kritickej infraštruktúre a o zmene a doplnení niektorých zákonov , tlač 516.) [18:14] Matúš Šutaj Eštok Ďakujem pekne. Návrh zákona o kritickej infraštruktúre bol vypracovaný z dôvodu potreby transpozície a implementácie právnych predpisov Európskej únie v oblasti kritickej infraštruktúry. Vzhľadom na rozsiahlosť požiadaviek kladených európskym právom cieľom posilnenia okolností kritických subjektov bolo nevyhnutné vypracovať nový zákon. Tento nanovo upravuje organizáciu a pôsobnosť orgánov štátnej správy, aj povinnosti kritických subjektov pri zabezpečovaní ochrany kritickej infraštruktúry a zabezpečovaní kontinuity poskytovania základných služieb. Cieľom návrhu zákona je posilniť ochranu základných služieb, ktoré sú nevyhnutné na zachovanie životne dôležitých spoločenských funkcií alebo hospodárskych činností. Vzhľadom na čoraz väčšiu prepojenosť infraštruktúr, sektorov a prevádzkovateľov poskytujúcich základné služby sa mení súčasný prístup a prechádza sa od ochrany prvkov kritickej infraštruktúry k zvýšeniu odolnosti kritických subjektov, ktoré ich prevádzkujú. Predložený návrh zákona je výsledkom širokého konsenzu naprieč ústrednou štátnou správou a podnikateľským sektorom so zohľadnením požiadaviek európskej legislatívy a bezpečnostného prostredia, ktoré sa v posledných rokoch výrazne zmenilo. Považujem za potrebné tiež vyzdvihnúť, že Slovenská republika je v prvej tretine krajín Európskej únie, ktorej sa podarilo zavŕšiť proces implementácie európskeho práva v tejto oblasti predložením návrhu vnútroštátneho predpisu na rokovanie zákonodarnému zboru, čím vás chcem zároveň požiadať o prerokovanie a podporu predloženého vládneho návrhu zákona. Ďakujem. [18:14] Peter Žiga Ďakujem pekne. Spravodajcu, ktorého určil gestorský výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, pán poslanec Jozef Cech, prosím ho o podanie spravodajskej informácie. [18:16] Jozef Cech – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o kritickej infraštruktúre a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 516. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona. Návrh spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada po všeobecnej rozprave sa uzniesla na tom, že vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť a Výbor Národnej rady pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní. Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu. [18:16] Peter Žiga Ďakujem pekne, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal jedného písomne prihláseného a tým je pán poslanec Hargaš. Nech sa páči. [18:18] Ján Hargaš – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Len teda zo skúsenosti s predošlým zákonom, keď človek ide pochváliť, tak potom v záverečnom slove, na ktoré sa nedá reagovať, pán navrhovateľ začne nakladať. Tak možno pre tento prípad by som sa rád na vás obrátil, pán minister, že tak ukážte, že ste chlap, že ste grand, tak keď chcete so mnou diskutovať a chcete niečo hovoriť o mojej práci, tak sa prihláste normálne, tak sa prihláste normálne v rozprave, prosím vás, aby som na vás mohol reagovať. Pretože keď sa prihlásite so záverečným slovom, tak to je naozaj slabošské podľa mňa a zbabelé, pretože dobre viete, že na vás nemôžem zareagovať, hej, a keď vy tu poviete, nič ste nerobili, tak ja na to nemôžem nič povedať. (Reakcia navrhovateľa.) To ja hovorím ku kritickej infraštruktúre, aby sme si dohodli nejaké pravidlá korektnej komunikácie, lebo tak ako záverečné slovo a potom nakladať oponentovi, že oponentovi (povedané s pobavením), však som vás chválil polovicu rozpravy a vy proste si neviete pomôcť. Tak v tomto prípade bolo by fajn, keby sme akože diskutovali, tak budem (reakcia navrhovateľa), ja som v pohode, pán minister, fakt akože kľudne to môžete spraviť svoje ďalej, ja si budem o vás myslieť svoje, ale teda výzva korektná, že však buďte chlap, normálne vystúpte v rozprave, aby som na vás mohol zareagovať, keď teda chcete niečo povedať mne na moju adresu, tak bolo by to minimálne, že ukážete nejaký štýl. Dobre. A teda ešte posledná poznámka, teší ma záujem pána Migaľa o zlepšovanie služieb, rád by som ho upozornil, že tu mám jeden zákon predložený, už asi štvrtýkrát ho predkladám, ktorým môžeme pomôcť zlepšiť služby. Je to rozšírenie toho istého projektu, na základe ktorého ste spravili tie digitálne doklady, len teda sa nejak pán Raši k tomu nemá, tak možno môžete tiež prehovoriť v rámci asi vašich straníckych štruktúr, aby sme pomohli ľuďom odstrániť zbytočnú byrokraciu. No a teraz k zákonu o kritickej infraštruktúre. Zhodneme sa na tom, že ochrana kritickej infraštruktúry je naozaj dôležitá vec a s týmto nie sú nejaké žarty. Ale čo sú tiež, teda čo si ja myslím a na tom sa asi už možno nezhodnem s vami, je, že tento zákon, žiaľ, prináša aj viaceré riziká. Možno aj viac rizík ako skutočných riešení. Budem sa teraz venovať jednej konkrétnej veci, ktorá sa týmto zákonom zavádza, a to je teda, keď to mám tak jednoducho povedať, rozšírenie množstva utajovaných skutočností, keď to veľmi zjednoduším. Dnes na Slovensku máme v zásade štyri kategórie utajovaných skutočností – vyhradené, dôverné, tajné, prísne tajné. A tu v tomto zákone sa potmehúdsky trošku zavádza nový terminus technicus, ktorý sa volá limitovaná informácia. Limitovaná informácia bude vlastne niečo, čo nebudú musieť úrady sprístupňovať verejnosti, napríklad keď sa toho budú dožadovať cez infozákon. Je to termín, ktorý sme si vymysleli tu, to nie je transpozícia tej smernice. Čiže za transpozíciu tej smernice chválim, áno, aj to, že sme jedni z prvých. Ale to, že sme tam pribalili nejaký termín limitovaná informácia, ktorým rozširujeme rozsah potenciálne utajovaných skutočností, tak to už nechválim. To je naše národné rozhodnutie, že ste to tak spravili. A neexistuje nejaké rozumné vysvetlenie, že prečo. V rámci pripomienkového konania vy ste operovali termínom, že veď aj na európskej úrovni sa používa tzv. termín EÚ Limité, ale to je, často to vidíte aj na európskych dokumentoch, a to, že ten dokument čítate znamená, že EÚ Limité nie je utajovanou informáciou. To je len o to, že keď tam nie je to razítko EÚ Limité, tak to má nejaký limitovaný okruh, komu sa vládny dokument v tej prvotnej fáze, keď vzniká, má distribuovať. Ale samotný výsledok, ten dokument, je už potom verejne šíriteľný. Čiže to ako chápem, že lingvisticky to bolo blízko, ale nie je to ani náhodou to isté, čo ste zaviedli tu na Slovensku. Ten problém podľa nášho názoru je jednak široká definícia toho, čo môže byť limitovanou informáciou. Máme za to, že podľa toho návrhu, ktorý ste priniesli, limitovanou informáciou môže byť všetko, čo sa týka tzv. základných služieb, ktoré existujú na fungovanie tzv. kritickej infraštruktúry. To sú veľmi zložité technické termíny, tak to skúsime trošku do kontextu. Kritická infraštruktúra je, veľmi zjednodušene povedané, to, čo potrebujeme na to, aby tento štát fungoval. Je to kritické, a preto to tak ochraňujeme. Základná služba je niečo, čo funguje na to, aby kritická infraštruktúra mohla fungovať. Dnes máme na Slovensku 1 571 základných služieb a príkladom, aby ste si to vedeli predstaviť, tak základnou službou je dodávka pitnej vody. To je základná služba, ktorá pomáha tomu, aby nám fungovala nejaká kritická infraštruktúra v oblasti vodohospodárstva. Základnou službou sú aj laboratórne služby v oblasti zdravotníctva. Základnou službou je aj výroba a distribúcia elektriny. To sú základné služby, ktoré fungujú, ktoré máme na to, aby fungovala tzv. kritická infraštruktúra. No a my máme za to, že návrh tohto zákona zavádza pojem limitovaná informácia na všetky prvky kritickej infraštruktúry, respektíve základných služieb. Máme za to. A to je otázka, či to tak je, alebo si teda vy vykladáte, vy to vykladáte inak, nejak reštriktívne. Rád by som teda na toto poznal odpoveď. Pretože ak to tak naozaj je a ak naozaj limitovaná informácia sa bude vzťahovať na všetky základné služby a na všetky prvky kritickej infraštruktúry, tak napríklad sa verejnosť nedozvie odpovede na infožiadosti v oblasti vodohospodárstva, ako som hovoril, alebo na dodávky pitnej vody. Ak vás bude niečo zaujímať, ako sa míňajú verejné financie v oblasti laboratórnych služieb, nebudete sa toho môcť dopátrať, pretože to môže niekto označiť za limitovanú informáciu a neposkytne ju. Alebo vo výrobe a distribúcii elektriny, to je príklad z tých 1 571 základných služieb, čoho všetkého sa to môže týkať. A teda tu sme v prvom čítaní, takže je to skôr také že diskusia, či sme správne pochopili váš návrh zákona, a zaujímalo by ma naozaj, že či sa limitovaná informácia bude vzťahovať na všetky základné služby, resp. všetky prvky kritickej infraštruktúry. To je otázka možno aj pre vašich ľudí na balkóne, že či sme to pochopili správne, hej. Potom si môžeme povedať v rámci rozpravy. Pretože ak áno, tak naozaj je to naozaj veľmi naširoko definované, čo všetko môže byť označené za limitovanú informáciu a teda de facto piaty stupeň utajovanej skutočnosti. A to problém, to je veľký problém. Problém je to z tohto dôvodu, že je to veľmi naširoko a problém je to aj z viacerých ďalších dôvodov. Ten ďalší je, že nám chýba, vôbec chýba povinnosť pre toho, kto vyhlási niečo za limitovanú informáciu, odôvodniť to, prečo to vyhlásil za limitovanú informáciu. Jednoducho niekto, nejaký štatutár, starosta obce, ktorý prevádzkuje nejakú základnú službu, alebo štatutár nejakej inej organizácie, ktorá prevádzkuje základnú službu, sa rozhodne, že toto je limitovaná informácia a odteraz k tomu nebudem poskytovať žiadne informácie. Nemôžte sa ma na to pýtať, lebo tento zákon mi to umožňuje. A nemusí to nijakým spôsobom odôvodniť, že prečo toto prehlásil za limitovanú informáciu. Opäť otázka, je to tak, nie je to tak? Povedzme si. Ten druhý dôvod a teda, že opäť, je to slovenské špecifikum. V iných krajinách, napríklad v Nemecku, keď niečo prehlásite za utajovanú informáciu, tak musíte aj nejakým spôsobom zdôvodniť, prečo ste to tak spravili. Tu tým, že zavádzame ten piaty, tú piatu úroveň utajovanej informácie popri tých štyroch, ktoré už dnes máme, tak existuje tu riziko, že sa nedozvieme, prečo niekto prehlásil niečo za limitovanú informáciu. Ďalšie riziko je v tom, že naozaj sa to bude nadužívať, naozaj môže sa to nadužívať a nie sú tam naozaj žiadne kontrolné mechanizmy toho, že niekto sa rozhodne prehlásiť niečo za limitovanú informáciu, tak kto je ten, kto mu to bude rozporovať, že to nemalo byť limitovanou informáciou. Jednoducho nie je tam nejaká proporcia medzi snahou ochrániť naozaj dôležité informácie verzus snahou o zneprístupnenie týchto informácií, pretože to účelovo niekomu môže vyhovovať. A to sú veci, ktoré ostali otvorené aj po rozporových konaniach, ktoré ste k tomuto zákonu mali. Ale teda už sme teraz v parlamente, tak v rámci prvého čítania sú tu otázky, ktoré by som sa rád spýtal, že či sme to správne, správne pochopili. Dobre, ďalší problém, ktorý v tom vidíme, je, že zavádza sa aj teda nejaký modus operandi pre také to utajovanie celých auditných správ a podobných typov dokumentácií ku kritickej infraštruktúre. Myslíme si, že to je nad rámec toho, čo by sa malo spraviť. Pretože, samozrejme, v auditných správach a v nejakej technickej dokumentácii naozaj môžu byť citlivé informácie. Ale ten spôsob, akým sa toto robí, je, že citlivé informácie sa vyčiernia a zvyšok takýchto správ, ktorý nie je nejakým spôsobom ohrozujúci, alebo neohrozuje štátnu bezpečnosť, národnú bezpečnosť, tak sa jednoducho sprístupní verejnosti. Tu v zákone je to napísané že en bloc. Celé auditné správy a celá technická dokumentácia bude spadať pod limitovanú informáciu a tým pádom sa nebude musieť sprístupňovať verejnosti a naozaj je otázka, že prečo nie je umožnené aspoň čiastočné sprístupňovanie takýchto dokumentov. To je napríklad ten štandard v zahraničí a bolo by lepšie, keby sme to na Slovensku aplikovali menej, teda viac reštriktívne ako to, čo ste spravili vy, že veľmi naširoko. Čiže cakumpak, sme v prvom čítaní, čiže sú to otázky, ku ktorým by bolo fajn mať nejaké vyjadrenie. Tá základná otázka naozaj podľa môjho názoru je, že či limitovanou informáciou môže byť potenciálne označené hocičo spadajúce pod rozsah základných služieb, respektíve kritickej infraštruktúry. Už niekto na balkóne krúti hlavou, tak budem rád, keď potom mi to vysvetlíte, lebo nie je to úplne podľa mňa jednoznačne takto napísané v zákone. A ak by to bol reštriktívny výklad, ktorý dnes tam v zákone je, že to môžu byť len veci týkajúce sa potenciálne, teda hovorím, že je to podľa mňa nejasne napísané, ale ak by som teda aj sa na to pozrel tými reštriktívnymi očami, že nie je teda všetko, ale len veci týkajúce sa verejného poriadku, bezpečnosti a, myslím si, že obrany, tak potom sa pýtam, že čo je definícia verejného poriadku, hej. Že kde nájdeme akoby že definíciu toho, čo všetko sa môže skryť pod verejný poriadok a čo všetko sa tým pádom môže potencionálne označiť za limitovanú informáciu. Čiže zosumarizované je to, nie je to implementácia smernice, jednoducho že takýto pojem nás smernica alebo európska legislatíva nenúti si zaviesť, je to tak trošku naša nadpráca na Slovensku, že si tu zavádzame de facto piaty stupeň utajovania nejakých informácií a aj ten spôsob, akým sa to zavádza, tak má podľa mňa problém v tom, že je nejasný rozsah, možno si to vyjasníme, ale ja ho zatiaľ chápem ako nejasný, že je nejasné to, ako sa bude odôvodňovať, že niečo bolo prehlásené za limitovanú informáciu. A ten tretí bod je teda tou en bloc skrývanie, utajovanie, nazvite si to, ako chcete, keď sa to schová pod limitované informáciu pri auditných správach, resp. nejakej technickej dokumentácie. Takže to sú riziká zákona, ktoré my dnes vnímame, a rád by som počul váš názor na to alebo nejaké vysvetlenie, aby sme sa v tomto vedeli nejakým spôsobom pochopiť. Myslím, že to je všetko, čo som v tomto momente k tomu zákonu chcel povedať. Ďakujem pekne za pozornosť. [18:28] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Chcem sa opýtať, či sa chce prihlásiť do rozpravy niekto ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. V rámci záverečného slova pán minister, nech sa páči. [18:31] Matúš Šutaj Eštok – Vystúpenie v rozprave Pán poslanec, nebudem ani vás kritizovať, ani nič, ani tam netreba nejaký ten priestor v rámci tej debaty, naopak, skúsim byť konštruktívny, aby ste neboli smutný takto na večer. Pokojne, máte otvorené dvere aj na ministerstve vnútra, prípadne ak chcete to prebrať aj na pôde Národného bezpečnostného úradu, aby vám všetky tieto vaše otázky a prípadné riziká boli vysvetlené na odbornej úrovni, bez problémov, aj tím, ktorý tu je, vám s tým rád pomôže. Čo sa týka samotnej kritickej infraštruktúry, tú sme v plnom rozsahu transponovali požiadavku smernice, tie kontrolné mechanizmy sú nastavené v rámci povinnej osoby, ide tu o dvojstupňové rozhodovanie a stále je zachovaná možnosť nejakého súdneho prieskumu v tejto veci. Čo sa týka toho, čo najväčšiu obavu u vás vyvoláva, tak tu nejde o nejaké, ako ste to pekne povedali, potmehúdske zavádzanie, ale takéto iniciatívy tu už boli roky dozadu, všetky ústredné orgány štátnej správy žiadali roky o zavedenie presne takéhoto inštitútu, zavádza sa aj kvôli režimom narábania informácií v rámci EÚ aj v rámci NATO, ktoré sú utajovanými skutočnosťami, ale sú neverejne neverejné. Ide o tému, ktorú rieši priamo Národný bezpečnostný úrad, preto hovorím, ak sú tam nejaké obavy aj z hľadiska vás, predstaviteľov opozície, myslím si, že riaditeľ Národného bezpečnostného úradu bez problémov sa s vami stretne na odbornej úrovni, aby ste si to vysvetlili, berte to ako pozvánku a otvorené dvere. A rovnako nie je pravda, že by sa sťahovala táto informácia na akékoľvek informácie, ale len vo vzťahu k zabezpečeniu obrany a bezpečnosti a verejného poriadku striktne takto. Vecne, stručne. Ďakujem pekne. [18:31] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Chce spravodajca vystúpiť k tomuto zákonu? Nechce. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pán minister, ste veľmi efektívny, prešli ste všetky body programu rýchlejšie asi, ako očakával pán minister obrany, ktorý nestihol prísť do parlamentu, teda zastúpi ho pán minister vnútra pri prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 281/2015 o štátnej službe profesionálnych vojakov. Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 515, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 540. Nech sa páči, pán minister vnútra, uveďte tento zákon. (Rokovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 515.) [18:33] Matúš Šutaj Eštok – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, tak poslednýkrát ešte dnes predkladám návrh na prerokovanie vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrhom zákona sa rieši pretrvávajúca personálna nenaplnenosť a vysoká odchodovosť profesionálnych vojakov. Prijímajú sa opatrenia na podporu mobility vojenského personálu pri zmene miest a výkonu štátnej služby, kariérneho rastu, profesionálneho rastu vojaka, čím dôjde k stabilizácii vybraných skupín profesionálnych vojakov a k zvýšeniu motivácie na zotrvanie v štátnej službe, kapitálnejší vernostný systém odmeňovania. V nadväznosti na zákon o registri trestov sa ustanovuje, že na účel preukazovania bezúhonnosti v prijímacom konaní sa bude vyžadovať odpis registra trestov pre vybrané povolania a civilný proces. Návrh zákona bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy a pozitívny sociálny vplyv a vplyv na manželstvo a rodičovstvo a rodinu, ktorý sa prejaví pozitívnym vplyvom na kvalitu života profesionálnych vojakov vrátane ich rodín a hospodárenia domácností. Pozitívny vplyv sa prejaví progresívnejším priebehom štátnej služby. Návrh zákona nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie ani životné prostredie, informatizáciu spoločnosti, ani vplyv na služby verejnej správy pre občana. Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. januára 2025. Dovoľujem si vás aj v mene pána ministra obrany požiadať o prerokovanie vládneho návrhu zákona a ďakujem vám za pozornosť. [18:33] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán minister, prosím, zaujmite miesto pre navrhovateľov. Dávam slovo Michalovi Bartekovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre obranu a bezpečnosť za spravodajcu k tomu návrhu zákona. Nech sa páči, pán spravodajca. [18:35] Michal Bartek – Vstup predsedajúceho 144. Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedeného návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenie uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že Národná rada prerokuje návrh zákona v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali na ústavnoprávnom výbore a Výbore Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu. [18:35] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, či sa chce do rozpravy niekto prihlásiť ústne. Nie je tomu tak, končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pán minister asi nechce záverečným slovom, keďže to nie je jeho zákon. Pán spravodajca asi nechce. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem, pán minister. Teraz pristúpime k prvému čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 370/2019 o finančnej podpore činnosti cirkví a náboženských spoločností. Vládny návrh zákona je pod tlačou tlač 511, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 536. Prosím pani ministerku kultúry Martinu Šimkovičovú, aby vládny návrh zákona uviedla. Nech sa páči, pani ministerka. (Rokovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 370/2019 Z. z. o finančnej podpore činnosti cirkví a náboženských spoločností , tlač 511.) [18:38] Martina Šimkovičová – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 370/2019 Z. z. o finančnej podpore činnosti cirkví a náboženských spoločností, predkladám na základe Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky (rečníčke priniesli pohár vody), ďakujem, kde vláda deklarovala, že si uvedomuje význam spoločenského postavenia cirkví, náboženských spoločností a bude podporovať ich angažovanosť vo veciach verejného záujmu, vrátane ich dostatočného finančného ohodnotenia. Súčasný zákon o finančnej podpore činnosti cirkví a náboženských spoločností je výsledkom dlhoročnej diskusie medzi štátom a cirkvami. Zabezpečuje kontinuitu úrovne vzťahov štátu s cirkvami a jasné a transparentné pravidlá podpory ich činnosti so zachovaním vzájomnej solidarity s menšími cirkvami. Aplikačná prax však ukázala potrebu zákon optimalizovať. Novelou zákona sa preto navrhuje zjednodušenie výpočtu výšky príspevku štátu pre cirkvi jeho naviazaním na rast minimálnej mzdy. Cirkvi používajú 97 % príspevku štátu na mzdové náležitosti, no dokážu z neho zabezpečiť takmer len minimálnu mzdu svojich zamestnancov, predovšetkým duchovných. Priemerný plat duchovného bol v minulom roku 763 eur. Účelom predkladaného materiálu je preto zabezpečiť každej cirkvi rast príspevku štátu aspoň podľa miery rastu minimálnej mzdy. Výšku príspevku štátu ovplyvňuje aj počet veriacich zistených podľa oficiálneho sčítania. Návrh precizuje vzťah výšky príspevku štátu a prípadnej zmeny počtu veriacich konkrétnej cirkvi. Zároveň sme akceptovali návrh cirkví, aby sa pri rozdelení príspevku štátu posilnila solidarita s menšími cirkvami. Účinnosť tohto zákona sa navrhuje od 1. januára 2025. Návrh zákona schválila vláda Slovenskej republiky dňa 2. októbra 2024. Ďakujem za slovo. [18:38] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pani ministerka, zaujmite miesto pre navrhovateľov. Dávam slovo spravodajcovi Jánovi Mažgútovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre kultúru a média, aby uviedol spravodajskú informáciu. Nech sa páči, pán spravodajca. [18:40] Ján Mažgút – Vystúpenie v rozprave 148. Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom pre kultúru a médiá za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií. Zo znenie uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej právnej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre kultúru a médiá a zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rady v prvom čítaní. Ďakujem pekne, pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu. [18:40] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal jedného písomne prihláseného, pán poslanec Prostredník z Progresívneho Slovenska. Nech sa páči, máte slovo. [18:42] Ondrej Prostredník – Vystúpenie v rozprave Ďakujem, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, ministerstvo kultúry deklaruje, že touto novelou chce dosiahnuť dva ciele, a to, ako aj pani ministerka uviedla, zvýšenie miery solidarity s menšími registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami a tiež zvýšenie predvídateľnosti a transparentnosti. Ja sa nazdávam, že v skutočnosti schválenie novely bude znamenať veľmi ťažko predvídateľný mechanizmus zaťaženia verejných financií. Kým v roku 2024 štát poskytne cirkvám 59 mil. eur, po schválení novely v predkladanom znení to bude v roku 2027 takmer 80 mil. eur. Teda v priebehu troch rokov by to bol nárast o takmer jednu tretinu tej súčasnej miery finančného príspevku. A to všetko v dobe, keď od vlády očakávame skôr návrhy na šetrenie a nie na zvyšovanie výdavkov verejných financií. Za významnú v súvislosti s prerokovávaním tohto zákona považujem skutočnosť, že voči predkladanému návrhu ministerstva kultúry v medzirezortnom pripomienkovom konaní vzniesli zásadné pripomienky ministerstvo financií, ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, Národná banka Slovenska a v istom zmysle aj Generálna prokuratúra a všetky tieto inštitúcie namietajú naviazanie rastu príspevku na minimálnu mzdu, čo je v podstate zásadný prvok tejto navrhovanej novely. Ich pripomienky neboli akceptované, dve kľúčové ministerstvá tejto vlády, teda jedno zodpovedajúce za verejné financie a druhé zodpovedajúce za zamestnanosť a úroveň sociálneho štátu, majú teda zásadnú výhradu voči tomuto riešeniu, s ktorým prichádza ministerstvo kultúry, v rámci jednej koalície vidíme tu isté napätie. Bolo by skutočne zaujímavé počuť, prečo obaja ministri napokon pri hlasovaní vo vláde zmenili názor a návrh nám poslali aj svojimi hlasmi do parlamentu. K tomu, ako tento návrh nedokáže dosiahnuť ministerstvom deklarované ciele, sa vyjadrím v rozprave počas druhého čítania, pretože predpokladám, že návrh sa dostane asi aj do druhého čítania. Teraz sa sústredím na niekoľko zásadných aspektov novelizovaného zákona o finančnej podpore činnosti cirkví a náboženských spoločností, je to zákon 370/2019. Predkladaná novela totiž prehlbuje finančnú závislosť cirkví na financovaní z verejných zdrojov. V Progresívnom Slovensku zastávame názor, že finančná závislosť cirkví na verejných zdrojoch by sa mala znižovať a nie zvyšovať. Ako politici by sme mali hľadať mechanizmy a dohodu s cirkvami, ako dosiahnuť túto nižšiu závislosť cirkví na štáte. Je to iste náročná úloha a vyžaduje si zásadnú zmenu myslenia a nastavenia v spoločnosti, čím skôr sa však do tejto úlohy pustíme, tým lepšie to bude pre štát i pre cirkvi. Je to v záujme náboženskej neutrality štátu. Je to v záujme oddelenia štátu od cirkví, v záujme naplnenia ústavnému princípu, podľa ktorého je Slovenská republika sekulárny štát, lebo sa okrem iného neviaže ani na žiadne náboženstvo. Je to tiež otázka náboženskej slobody. Na prvý pohľad by sa azda zdalo, že zvýšenie finančného príspevku zvýši mieru slobody cirkví. Opak je pravdou. Aj teraz navrhované zvýšenie je, aby som to vyjadril obrazne, iba predĺžením reťaze, na ktorej cirkvi zostávajú stále pripútané k štátu. Hoci novelizovaný zákon nesie názov o finančnej podpore činnosti cirkví a náboženských spoločností, z dôvodovej správy je zrejmé, že ide o finančné zdroje, ktorých 97 %, teda veľká väčšina, slúži na pokrytie mzdových nákladov cirkví. Zbytok, 3 %, cirkvi využívajú na krytie administratívnych nákladov svojich ústredí. Áno, najzákladnejšia činnosť cirkví je úplne závislá na verejných financiách, mzdy duchovných a administratíva ústredí. Dôvodová správa uvádza, že terajšia podoba zákona je výsledkom niekoľkoročných rokovaní s cirkvami. Zásadnou zmenou voči stavu pred prijatím nového zákona v roku 2019 malo byť, že kým dovtedy sa príspevok štátu používal výhradne na mzdy duchovných a prevádzkové náklady ústredí a ministerstvo kultúry dokonca zostavovalo platové tabuľky zamestnancov a rozpočítavalo ten príspevok aj na konkrétne mzdy, po zmene v roku 2019 sa krytie mzdových nákladov uvádza len ako posledná z viacerých oprávnených možností na využitie štátneho príspevku. V § 6 ods. 1 tohto zákona sa uvádza: „Príspevok štátu je určený na podporu financovania činnosti cirkví na bohoslužobné aktivity, výchovné aktivity, kultúrne aktivity, charitatívne aktivity cirkví, na náklady cirkví súvisiace s výkonom jej činnosti v postavení zamestnávateľa a prevádzkové náklady cirkví." Teda tá filozofia zákona tej zmeny v roku 2019 bola, že ten finančný príspevok sa bude používať skôr na iné potreby cirkví a nie primárne na mzdy. Z dôvodovej správy sa však napriek tomu dozvedáme, že ide predovšetkým o riešenie vážnej krízy vo financovaní miezd duchovných, keďže cirkvi nedokážu zabezpečiť dostatočný prísun financií na mzdy z vlastných zdrojov, tak musí zasiahnuť štát a svoj príspevok navýšiť. Toto je v úplnom rozpore s filozofiou nového zákona z roku 2019. Potreba jeho novelizácie navyše potvrdzuje, že tvorcovia tohto zákona nedokázali uspokojivým spôsobom vyriešiť problém nízkych platov duchovných a zákon si vyžaduje ďalšiu novelizáciu. Je pritom zrejmé, že ani táto novelizácia problém s nízkymi mzdami duchovných nevyrieši. Ak je teraz priemerná mzda duchovných 763 eur, ako uvádza dôvodová správa, tak zvýšenie štátneho príspevku sa do navýšenia miezd premietne len minimálne. Navrhovaný nárast príspevku je pre rok 2025 o 10 %, z 59 mil. na 64 mil. Zhruba sa teda tie mzdy navýšia asi o nejakých 70 eur. Iste, pre duchovných je to lepšie ako nič, ale vôbec to nerieši celkovú situáciu s mimoriadne nízkymi mzdami duchovných. Aby sa tak stalo, potrebujeme skutočne zásadnú zmenu terajšieho modelu a nie predlžovanie tohto nedôstojného vzťahu medzi štátom a cirkvou. Na záver mi dovoľte krátky exkurz do histórie platov duchovných na našom území, na tom, ako vlastne bol usporiadaný ten vzťah financovania medzi štátom a cirkvou. Ako je známe, v dávnejšej dobe, v minulosti pred rokom 1918 cirkvi hradili platy duchovných predovšetkým v naturáliách. Duchovní mali k dispozícii poľnohospodársku pôdu, ktorú obhospodarovali. Faktom je, že aj vtedy už štát vyplácal cirkvám finančný príspevok, jeho cieľom však bolo zabezpečenie istej minimálnej miery hotovosti pre duchovných popri ich hlavnom zabezpečení, ktoré bolo v naturáliách z hospodárenia na majetku cirkví. Tento cirkevný príspevok, tento príspevok štátu pre cirkvi sa vtedy nazýval kongrua, z latinčiny teda doplnok mzdy. Po roku 1948 komunistický totalitný štát tento model prispôsobil svojmu cieľu, ktorým bola totálna kontrola duchovných a ich prostredníctvom aj totálna kontrola cirkvi samotnej. Hlavný zdroj hmotného zabezpečenia duchovných a cirkví, teda poľnohospodárstva pôda a nehnuteľnosti, komunistický režim zabavil, zoštátnil. Cirkvám výmenou za to veľkodušne zákonom o hospodárskom zabezpečí prisľúbil pokrytie všetkých nákladov zo zdrojov štátu. V skutočnosti však platy duchovných držal na úrovni minimálnej mzdy a akékoľvek iné investičné projekty cirkví podliehali tzv. štátnemu súhlasu, ktorý cirkevní tajomníci udeľovali svojvoľne a využívali tejto nástroj na vytváranie vnútorných pnutí a závisti v rámci cirkvi alebo medzi jednotlivými cirkvami. November 1989 priniesol zrušenie ideologického dozoru totalitného štátu nad cirkvami. Postupne došlo aj k vráteniu majetku cirkvám. Až do roku 2019 však platil starý komunistický zákon o hospodárskom zabezpečení cirkví. Aj keď sa príspevok štátu cirkvám priebežne zvyšoval, stále to bolo niekde na úrovni minimálnej mzdy. Ako dnes vidím, ani zásadná zmena zákona, vlastne aj vytvorenie úplne nového zákona v roku 2019 situáciu nevyriešila. Dnes po piatich rokoch nového modelu stojíme opäť pred potrebou jeho novelizácie. Myslím, že problém je tu oveľa hlbší, koncepčný. Úlohou štátu naozaj nemôže byť vyplácanie primeraných miezd zamestnancom cirkví. Úlohou štátu naozaj nemá byť vytváranie akýchsi štátnych zamestnancov, duchovní nemôžu byť de facto zamestnancami štátu. Mzdy duchovných a tá základná prevádzka, ich krytie má byť úlohou veriacich. Úlohou štátu má byť vytvorenie takých podmienok pre cirkvi, aby mohli slobodne vykonávať svoju činnosť a tak je na cirkvách, ako dokážu finančne pokryť svoju základnú činnosť. O pár dní si pripomenieme 35. výročie novembra ´89, je ozaj najvyšší čas, aby sme začali diskusiu o tom, ako splníme poslednú nesplnenú požiadavku novembra ´89, ktorou je dôsledná odluka štátu a cirkví. Ďakujem za pozornosť. [18:43] Peter Žiga Na vaše vystúpenie jedna faktická poznámka. Pani poslankyňa Kleinert. [18:54] Dana Kleinert – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, Ondro, vo všetkom s tebou súhlasím a keďže návrh nám tu prečítala pani ministerka kultúry, chcela by som teda ešte teba doplniť v tom, že využívam na pripomenutie fakt, že mzdy v sektore kultúry a kreatívneho priemyslu sú 15 % pod úrovňou priemernej mzdy a tento faktor sa ešte zhorší, ak si pripomenieme, že kvalifikácia týchto osôb v sektore kultúry sú väčšinou, alebo vo veľkej miere vysokoškolsky vzdelaní ľudia druhého stupňa a to potom robí, a to si myslím, že by bolo veľmi fajn, keby pani ministerka kultúry počúvala, lebo to robí o 535 eur nižší plat priemerne ako osoby s rovnakým dosiahnutým vzdelaním v iných sektoroch. Myslím si, že to by mala riešiť pani ministerka prioritne. Pani ministerka kultúry tiež ignoruje výzvu na stretnutie so štrajkovým výborom Otvorenej kultúry, ktorý zahŕňa 4-tisíc ľudí, 400 organizácií, viac ako 157 miest na Slovensku, ktorí žiadajú okamžitú finančnú stabilizáciu sektora s dôrazom na zlepšenie finančného ohodnotenia pracujúcich a ich sociálneho zabezpečenia, a to naprieč škálou zriaďovaných a nezriaďovaných inštitúcií, jednotlivcov, jednotlivkýň, či už majú status zamestnancov, zamestnankýň alebo SZČO. Myslím si, že toto by mala pani ministerka urgentne riešiť. Takže ďakujem ti, Ondro, že si nasvietil tento problém, problém financovania cirkví a teda aj to, čo sa nás týka v rámci ešte toho posledného nesplneného sľubu po novembri a teda pripomínam, že pani ministerka by mala riešiť prioritne platy a podmienky ľudí, za ktorých je v ministerstve, na ministerstve zodpovedná a tí v tejto chvíli majú o 535 eur ešte priemerne nižší plat, ako je priemer. Ďakujem pekne. [18:54] Peter Žiga Ešte reakcia, nech sa páči. [18:56] Ondrej Prostredník – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Ďakujem, Dana, za túto pripomienku. Áno, ako som uviedol, sme vlastne v období, kedy od vlády očakávame znižovanie, šetrenie a nie zvyšovanie štátnych výdavkov a je to o to vypuklejšie, keď sa pozrieme na tú situáciu, ktorú si teraz pripomenula ty, že v rezorte kultúry je množstvo ďalších oblastí, ktoré sú finančne podvýživené, a preto popri tých systémových problémoch, ktoré som sa snažil objasniť, je to aj skoro až neetické, aby takýmto spôsobom v tejto dobe sa navyšovali financie pre cirkvi. [18:56] Peter Žiga Teraz sa chcem opýtať, či sa hlási do rozpravy niekto ústne. Nie je tomu tak, končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pani navrhovateľka, chcete zaujať stanovisko? Áno, nech sa páči, máte tri minútky, skúste stihnúť. [18:57] Martina Šimkovičová Pán kolega, veľmi pekne ďakujem. Pani Kleinert, vy ma stále upozorňujete, čo by som mala, čo by som nemala, nie sme v škôlke, takže vychovávať môžeme vlastné deti. Ja som veľmi pekne počúvala pána kolegu a v mnohých veciach s ním dokonca súhlasím a preto idem reagovať na to, čo ste vy teda rozprávali. Takže vy ste hovorili o rozporoch, všetky rozpory sú odstránené, pripomienky k tomuto návrhu boli stiahnuté z ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Zmenu tohto zákona sme komunikovali s cirkvami, vy viete veľmi dobre, že naozaj tie platy sú také, ako ste teda aj vy zopakovali, je to tam 763 eur a dlhodobo sa tieto platy nenavyšovali. A hľadali sme napriek tomu, že je tu konsolidácia, nejaký vhodný model, aby tieto platy boli zvýšené, sám ste spomínali, že je to o 10 %, čiže 50 až 70 eur. Takže zmenu tohto zákona chceli najmä tie cirkvi, ktorých duchovní majú svoje rodiny, pretože rodiny týchto duchovných boli na totálnom minime. Vy ste evanjelik, tak viete asi, o čom hovorím. Ide o výrazný ústupok najmä malým cirkvám, takže návrh je v prvom rade solidárny najmä k malým cirkvám. Problém bol ten, že platy sú nízke a minimálna mzda prudko rástla. Príspevok teda pokryje rast minimálnej mzdy a ostatné navyše si budú cirkvi už musieť hradiť samé. Vy ste spomínali komunistov, tak komunisti znárodnili ich majetok, reštrikcie tam boli úspešné na cca 80 %, a preto musí štát riešiť tento problém kompenzačným zákonom. Ak by sme išli do Európskej únie, tak podobný systém priamej podpory z rozpočtu majú viaceré krajiny, ktoré patria do Európskej únie, napríklad Belgicko. A Európska únia zastáva názor, že krajiny si, každá krajina Európskej únie si má tento problém vyriešiť sama. Ďakujem. [18:58] Peter Žiga Chce zaujať stanovisko spravodajca? Nechce. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a takisto prerušujem rokovanie (reakcia spravodajcu), chceš hlasovanie ešte? Nech sa páči. [19:00] Ján Mažgút – Vystúpenie spoločného spravodajcu Využijem ešte posledných pár sekúnd. Navrhujem termín hlasovania v stredu, t. j. zajtra dvadsiateho tretieho o jedenástej. Ďakujem. [19:00] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Takže prerušujem až teraz rokovanie o tomto bode programu a prerušujem aj rokovanie dnešného zasadnutia. Budeme pokračovať zajtra o deviatej hodine. Pekný večer vám prajem. (Prerušenie rokovania o 19.00 hodine.)