Rokovanie NR SR 3. 10. 2024 – Parlament pokračuje v debatách o financiách a dani z transakcií

[08:59] Andrej Danko Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, otváram štrnásty rokovací deň 19. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. O ospravedlnenie neúčasti na dnešnom rokovaní 19. schôdze požiadali: Bittó Cigániková, Kleinert, Majerský, Šrobová. Na zahraničnej pracovnej ceste sú poslanci: Krajčí, Škripek, Šmilňák. Pokračujeme v prerušenej zlúčenej rozprave v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s ďalším zlepšovaním stavu verejných financií (tlač 483), a o vládnom návrhu zákona o dani z finančných transakcií (tlač 485). Prosím ministra financií Ladislava Kamenického, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, a spoločného spravodajcu z výboru pre financie a rozpočet, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov. Ďalším v poradí z ústne prihlásených je poslanec Štefunko, pripraví sa Ondrej Dostál, nasledovať bude: poslanec Jakab, Vančo, Truban. Každému z nich už poradie raz prepadlo. (Krátka pauza.) Nech sa páči. (Pokračovanie rokovania v druhom čítaní v zlúčenej rozprave o vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s ďalším zlepšovaním stavu verejných financií , tlač 483, a o vládnom návrhu zákona o dani z finančných transakcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov , tlač 485.) [09:02] Ivan Štefunko – Vystúpenie v rozprave Dobré ráno. Vážené... kolegovia, kolegyne tu nie sú ešte. Ale tak, vážení kolegovia, ďakujem, že mám šancu vystúpiť už druhýkrát k tomuto konsolidačnému balíku. Beriem, že sú to posledné vystúpenia, tak vieme trošičku aj sumarizovať, čo sa tu udialo a o čom sme sa rozprávali a akým spôsobom aj v svetle nových udalostí a prepočtov táto konsolidácia dopadne na rôzne skupiny obyvateľstva. Ja veľmi viem, že dôchodcovia a dôchodkyne sú, majú veľké, veľké miesto v srdci našich koaličných priateľov, a myslím si, že to, že to majú len oni, nie je úplne pravda, lebo všetci sme mali, alebo máme rodičov, všetci raz budeme dôchodcovia, teda ak sa dožijeme v tomto zdravotníctve, a myslíme si, že úcta ku dôchodcom by mala byť veľmi veľká. Na druhej strane, poďme si povedať, že čo v skutočnosti pre dôchodcov bude znamenať táto konsolidácia napriek tomu, že si hovoríme, že na nich... nám na nich záleží . Je to taká mantra aj pre HLAS, lebo HLAS hovorí, že cez to vlak nejde a že proste, keď sa nejakým spôsobom dôchodcom neprispeje, alebo minimálne nestabilizuje ich situácia, tak nebudú, nebudú hlasovať za túto konsolidáciu . No ale ja mám pocit, že týmto konsolidačným balíčkom robíme všetko pre to, aby sa tí dôchodcovia mali horšie. A skúsim vám to vyrátať, budem trošku viac čítať ako obvykle, pretože sme si na to sadli a sme to proste prerátali. Tak snažíte sa vytvoriť dojem, že vlastne túto konsolidáciu zaplatia bohatí ľudia , k tomu sa ešte vrátim, firmy a neviem ešte kto, ale že vraj určite nie dôchodcovia . Tak si to povedzme jasne. Ficova drahota zasiahne aj dôchodcov, a nielen tak trošku, ale skutočne a bolestivo. Poďme si to zrátať. Trinásteho... v trinástom... teda trinás... v, pardon, v decembri dostanú dôchodcovia trinásty dôchodok vo výške 606 eur. Pamätajte si to číslo. Rátajme s tým, že ak sa ten dôchodca vôbec toho decembra dožije kvôli stavu zdravotníctva, ak nebude niekde v okolí Trenčína a nebude mať problém s kardiológiou a tak ďalej a bude ležať v plesnivej nemocnici, tak bude ešte ten lepší prípad, a ešte ak nebude štrajkovať personál, ale toto dajme bokom. Takže rátajme so 606 eurami. Najprv sa zníži rodičovský dôchodok, ten je dnes v priemernej výške okolo 25 euro na mesiac, teda 300 eur ročne. Po novom bude nahradený asignáciou, dvojpercentnou daňou a bude môcť ročne dostať maximálne 50 euro, a teda vo veľa prípadoch to pôjde len o eurá alebo o centy. Takže už sú dôchodcovia 250 euro v mínuse. To znamená, že 300, teda z 13. dôchodku vám zostáva 356 eur. Samozrejme, tu nehodnotím opatrenie rodičovských dôchodkov, len vám chcem vysvetliť pravdu o tom, ako je to s touto koalíciou, a s tým, ako pomáha dôchodcom. Podľa našich prepočtov, ktoré nikto nerozporoval, každá trojčlenná rodina príde vďaka vašej konsolidácii ročne zhruba o tisíc eur na drahších tovaroch a službách. Na jedného dôchodcu to teda vychádza cca 330 eur. Dajme tomu, že už dôchodca nejazdí toľko autom a väčšiu časť jeho nákupného košíka tvoria lieky, ktoré budú mať nižšiu DPH, stále ale chce nakúpiť darčeky pre vnúčatá, potrebuje nové topánky, platiť drahší plyn, kúpiť si noviny alebo predplatné na internet a tak ďalej a tak ďalej. Dajme, teda a hovorím to konzervatívne, že pre ročné zdražovanie príde cca o 300 eur ročne. Teda z 13. dôchodku vo výške 606 eur najprv počítame stratu na rodičovskom dôchodku, toto už máme len 350 eur a ešte zdražovanie za 300 eur. Teda skutočný 13. dôchodok netto vychádza cca na 50 eur, a to, keď to vyjadrím v super netto, pri 5,4-percentnej inflácii, ktorú odhadujú odborníci, s týmto vlastne vás v zásade s konsolidačným balíčkom, čo spravíte, lebo sa zvýšia ceny, bude, teda hovorím, 5,4-percentná inflácia a tá zmaže aj tých posledných 50 eur. To znamená dôchodcovia sú minimálne a prinajlepšom na nule vo vašom konsolidačnom balíku a mne to teda úprimne nevychádza ako dbáte o dôchodcov, keď sa takýmto spôsobom touto schôdzou vynuluje ich trinásty dôchodok, ktorý vlastne ste s veľkou pompou presadili. A to ešte pozor! Hovorím o zdravých dôchodcoch, pripomínam, že naši dôchodcovia sa dožívajú najnižšieho veku v zdraví, to znamená, že najväčšia časť tých dôchodcov nie sú úplne zdraví. To znamená, že náklady na prepravu, na lieky, na špeciálne pomôcky, na potraviny špeciálne a tak ďalej tým zvýšia, prehĺbia to manko v tom ich pomyselnom rodinnom rozpočte. To znamená, že podľa našich odhadov v zásade sa aj tá nula vymaže a v skutočnosti rozpočet dôchodcu ročný do mínusu. Takže to je k tým dôchodkom. Stále tu hovorím, že na dôchodcov treba aj do budúcnosti zarábať. To môže robiť hlavne produktívna, resp. aj mladá generácia, ktorá, ako stále hovorím, odchádza, a akokoľvek tu som aj včera počul, že to nie je pravda, že to sú nejaké sumy, ktoré akosi niekto v zásade vycucal z prsta, to nie je to pravda. Každý piaty mladý človek, ktorý ide študovať do zahraničia, ostáva v tom zahraničí. Nárast mladých ľudí, ktorí chodia do zahraničia, stúpa. To znamená, že my tu prichádzame o tú pracovnú silu, ktorá na tie dôchodky má do budúcnosti robiť – aj na naše, aj na moje, aj na tú generáciu, ktorá prichádza neskôr. Zároveň ste v tomto konsolidačnom balíčku zrušili daňový bonus nad 18 rokov. To znamená, že tí, ktorí chcú študovať, proste tých, ktorých, väčšinou sú to aj jednoročné... rodičovské rodiny, proste tí prichádzajú o tých 60 euro, ktoré by mali na internát alebo na stravu na vysokej škole. Nič ich tu už nedrží. To znamená, že v zásade chýba vám vízia, ako túto krajinu udržať, a stále hovorím, že mám pocit, že vlastne nemyslíte na to, čo tu bude o tri roky. Naozaj a mňa to ako veľmi mrzí, lebo pravdepodobne tu budeme musieť spolu žiť a problém je v tom, že keď odíde to veľmi cenné, čo máme, naša generácia, tak vlastne tí, ktorí sú na nich závislí, to znamená dôchodcovia, alebo budúci dôchodcovia, nebudú mať z čoho žiť. No a teraz posledný, poslednú minútu a pol využijem na to, že kto sú najväčší výhercovia tejto konsolidácie. Páni a dámy, v skutočnosti sú to rentieri, sú to ľudia, ktorí žijú v zásade z nejakej renty. Znížili ste daň z dividend na 7 % a zároveň pre eseročky do milióna obrat ste (reakcia z pléna), teda do 100-tisíc obrat ste znížili daň na 10 %, čo bude motivácia podnikateľa v zásade držať sa do 100-tisíc eur obrat, aby si mohol vyplatiť dividendy so 7-percentnou sadzbou. Upozorňujem, že sú to najnižšie dividendy. A ja nehovorím, že som proti tomu, len vysvetľujem, že ozajstný podnikateľ, ten ozajstný živnostník a tak ďalej alebo eseročka v skutočnosti zaplatí a nebude mať až taký zisk, lebo zaplatí na tých transakčných nákladoch s bankami tú sumu, a v zásade taký zisk nevytvorí, ale človek, ktorý na eseročku bude fakturovať nejakú rentu, nejaký veľký nájom alebo niečo také raz za rok, bude mať nízke transakčné náklady a v skutočnosti si stiahne z tej firmy celý ten zisk, z desiatich... teda zdaní to len 10 % a vyberie si z firmy so siedmimi percentami dividendy. To znamená, že v skutočnosti ste nemysleli na dôchodcov, na mladých ľudí, ale na rentierov. Ďakujem veľmi pekne. [09:02] Andrej Danko Poslanec Jakab. [09:12] Július Jakab – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Máš pravdu v tom, ako si hovoril, že sa znižuje daňový bonus na dieťa. Presne tak, deťom nad 18 rokov, alebo teda dospievajúcim, dospelým ľuďom, ktorí sú ale stále deťmi svojich rodičov, znižuje súčasná vláda daňový bonus z 50 eur na nulu a to je presne, na čo poukazuješ, že nezachováva dokonca ani to, čo mali oni pôvodne. Vždy, aj za predchádzajúcich vlád, aj za vlád SMER-u mali deti nad 18 rokov a študenti aspoň nejaký daňový bonus. Myslím, že to bolo naposledy na úrovni 22 eur, kým sa to potom nezvýšilo na 50. A toto je to, čo, kvôli čomu tiež budú vlastne deti odchádzať na štúdium niekam inam, niekam, kde ostatné krajiny prejavujú záujem o šikovných, mladých ľudí aj o šikovných Slovákov a dokážu im dať dokonca aj lepšie štipendium. Čiže to je to, čo ty si správne pomenoval, a zároveň hovoríš aj o tej chudobe, ktorá nastáva. A ja neviem, či ste si všimli, možno aj pán minister nech si pozrie, INESS vydalo takú grafiku s porovnaním všetkých okolitých krajín, aká je daň z príjmu pre právnické osoby, a z toho vyplýva, že my sme brutálne nekonkurencieschopní pomedzi, keď sa porovnáme s tými ostatnými, okolitými krajinami. Čiže to tiež nastane, že buď tie firmy budú odchádzať, alebo bude tlak na mzdy zamestnancov, ktorí nebudú zarábať toľko, koľko by mohli, pretože tie firmy budú bojovať samé či už so zvýšenou daňou z príjmu na 24 %, alebo s transakčnou daňou, teda z finančných transakcií. [09:12] Andrej Danko Poslanec Blcháč. [09:14] Ján Blcháč – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán kolega Štefunko, ja len dve poznámky. Vy ste opäť vytiahli tu ten náklad na jednu trojčlennú rodinu tisíc eur, ktorý sa tak všeobecne zaužíval, a že máte k tomu teda prepočty. Ja by som, ak teda máte, ja by som ich rád videl, lebo ja to stále spochybňujem, že to nie je taká výška, že 330 euro na jedného, na osobu. To je jedna vec. A druhá vec, chcem pripomenúť, neviem, či ste zaregistrovali, ale včera tu padali aj niektoré pozmeňujúce návrhy a pán kolega Viskupič, podpredseda nášho výboru finančného, navrhol okrem iného aj zníženie sadzby, daň z dividend, z 10 na nula, na nula, hej, len aby bolo jasno. Tu sa, tu sa robí z 10 na 7, čo ešte prijateľné, ale kolega dal pozmeňujúci návrh 10 na nula. Ďakujem pekne. (Krátka pauza.) [09:14] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Len technicky počkáme na výmenu, pán Muňko s Karasom, došlo k vyjasneniu, že nemá spravodajský mandát, pán Muňko teda ako spravodajca nebude vystupovať. A pokračujeme ďalej, pán, v rozprave, pán poslanec Dostál, pripraví sa poslanec Jakab. [09:16] Ondrej Dostál – Vystúpenie v rozprave Vážená kolegyňa, vážení kolegovia, vážený pán minister, rokujeme v druhom čítaní o návrhu tzv. konsolidačného balíčka vrátane zavedenia transakčnej dane. No, kde začať? Tak začnem: Matovič, Heger, Ódor, Matovič, Heger, Ódor, Mato.. . Aha, pardon, toto, toto som, toto som, toto nie je môj podklad, to si tu zrejme niekto zabudol. (Smiech v sále. Potlesk.) A teraz mi teda dovoľte, keďže sme už takmer na konci rozpravy v druhom čítaní, aby som sa vyjadril trochu aj k tomu, ako prebehla tá rozprava, lebo ide o najdôležitejší bod prebiehajúcej schôdze. Málokedy sme tu mali a málokedy máme na programe, ak teda nepočítam rozpočet, ale, ale zmenu zákonov, zákony, ktoré riešia 2,7 mld. eur. A je dôležité aj o tom, ako sa rokuje, a nejdem sa už teraz vracať, vracať k tomu, že skrátené legislatívne konanie, skracovanie rozpravy v tých prvých dvoch štádiách, čo podľa mňa nebolo odôvodnené a bolo to nekorektné. Nejdem sa vracať ani, ani k tomu odvádzaniu pozornosti cez hádzanie zodpovednosti na, na predchádzajúce vlády, v ktorých výnimočne ako, ako jedno, jedny z mála rokov nebol, nebol zastúpený SMER. Nebudem komentovať ani tie sprievodné akcie typu odvolávania podpredsedu Národnej rady Michala Šimečku, ktoré zrejme súviseli aj so snahou odviesť pozornosť od toho, že sa vláda snaží cez parlament pretlačiť balíček, ktorým ľuďom bezprecedentne zdvihne daňové zaťaženie, a budú to musieť zaplatiť, samozrejme, ľudia. A to, čo ma zarazilo, je porušovanie alebo účelové vykladanie zákona o rokovacom poriadku. Spomeniem tu šikanovanie pani poslankyne Plavákovej za nálepky s dúhovým srdiečkom a potom účelový výklad ústavnoprávneho výboru o tom, čo je, čo údajne má byť iné obdobné vizuálne zobrazenie, a teda niečo, čo roky tu existuje, a nikomu to nevadilo, tak zrazu je problém, čo nebolo priamo pri tomto konsolidačnom zákone. Ale aj pri, pri konsolidačnom balíčku sa udiali veci, ktoré podľa môjho názoru sú v rozpore so zákonom o rokovacom poriadku, ako bolo včerajšie vykázanie poslanca Michala Šipoša z dôvodu, že mal na sebe tričko, čo údajne tiež má byť iné obdobné vizuálne zobrazenie, ktoré je zakázané, pritom rôzni poslanci tu s tričkom v minulosti, aj po zmene zákona, ktorá, ktorá tie iné obdobné vizuálne zobrazenia zakazuje, chodili. Aj poslanci OĽANO sem chodili. Na rozdiel od tých nálepok na notebookoch na to nie je ani výklad ústavnoprávneho výboru, že by tričká boli zakázané, napriek tomu bol poslanec Šipoš vyvedený. A to teraz nie je o tom, či sa mi tričká páčia, alebo nepáčia, či si myslím, že by mali byť nosené do, do Národnej rady alebo, alebo nemali, či je to nadužívané, to všetko, čo bolo, bolo okolo toho, to sa nám nemusí páčiť. Môžme mať predstavu, že poslanci majú chodiť do Národnej rady v oblekoch a kravatách, ale to nie je o tom. To je o tom, či tie tričká porušujú zákon o rokovacom poriadku, a teda či bolo, alebo nebolo dôvodné vyvedenie pána poslanca Šipoša. Podľa môjho názoru to nie je v rozpore so zákonom o rokovacom poriadku, nie je to v rozpore s textom zákona o rokovacom poriadku. Nemožno zákon o rokovacom poriadku takto extenzívne, extenzívne vykladať. A rovnako si myslím, že nebolo úplne v súlade so zákonom o rokovacom poriadku, keď sa pán predseda výboru finančného Blcháč včera predbehol pred pána poslanca Štefunka. Keďže ustálený výklad je, že právo vystupovať mimo poradia má spravodajca, ale keď tých spravodajcov je viac, tak nie akýkoľvek spravodajca, ale ten, ktorý je určený ako hlavný spravodajca. Zákon o rokovacom poriadku vôbec nepočíta s inštitútom náhradných spravodajcov. Tak sa to vyvinulo, že, že výbory určujú aj náhradných spravodajcov. Nikto to nenamieta, ale rovnako sa tak vyvinulo a tak sa vykladá, že keď je viacej navrhovateľov, tak to právo vystupovať mimo poradia a bez časového obmedzenia má iba jeden z nich, ktorý je určený. A rovnako, že tým spravodajcom, ktorý má to právo, je iba jeden, nie každý, ako tu včera hovoril pán podpredseda Žiga, a teda že má to byť ten, ten hlavný spravodajca. A teraz aj k obsahu. Samozrejme, že pán minister hovorí, a teda koalícia opakuje, že nie je tu žiadna alternatíva, nikto nemá žiadnu alternatívu. Ja som sa to a už pokúsil už svojom prvom vystúpení v druhej rozprave naznačiť, že tu existuje možnosť úspor, možnosť rozsiahlych úspor, že existuje možnosť nerobiť konsolidáciu tak, ako to spraví vládna koalícia, že bude konsolidovať s 80 % na strane, na strane príjmov, a teda toho, že vyberie viac od ľudí a od firiem, ale v konečnom dôsledku od ľudí, však odkiaľ by to tie firmy, firmy brali. A spomenul som tu viaceré možnosti úspor. A zopakujem to, čo som hovoril, to s čím prišiel Inštitút INESS, možné úspory zrušenie 13. dôchodku 828 mil. eur, adresné prídavky na deti iba pre dve tretiny poberateľov, teda nie aj pre najbohatšiu tretinu, ktorá na to nie je odkázaná, 272 mil. eur, skrátenie rodičovského príspevku na dva roky, 354 mil. eur, obedy zadarmo, nie ich zrušenie, ale návrat k tej forme, že, že ju budú dostávať, ich budú dostávať iba tí, ktorí sú na to odkázaní, teda ktorí sú v núdzi, úspora 160 mil. eur, zrušenie štátnej podpory hypoték, 53 mil. eur, potom sú tam možné úspory vo vysokom školstve, 136 mil. eur, zníženie podielu absolventov magisterského štúdia, 13 mil. eur., racionalizácia siete škôl, 106 mil. eur, zrušenie dávky tehotenské, 47 mil. eur a zrušenie alebo obmedzenie vlakov zadarmo, 30 mil. eur. Samozrejme, že existuje priestor na úspory, a ja netvrdím, že toto je možné zaviesť lusknutím prsta, že je to možné teraz dosiahnuť nejakým pozmeňujúcim návrhom, pretože na to, aby štát fungoval efektívnejšie, sú potrebné reformy, a tie reformy Ficove vlády dlhodobo, dlhodobo nerobia. Čiže zodpovednosť Ficových vlád, z ktorých sa SMER snaží vykĺznuť, je v tom, že v dobrých časoch nešetrili, neustále zvyšovali výdavky a ani v dobrých časoch sme tu nemali vyrovnaný alebo prebytkový rozpočet, aby sme si nasporili na tie zlé časy, ktoré sa z času na čas logicky objavujú a ktoré si vyžadujú aj vyššie výdavky. A to nerobenie reforiem, na to doplácajú ľudia, na to doplácajú ľudia svojimi príjmami. Budem citovať z rozhovoru s Ivanom Miklošom, ale teda z jeho vyjadrení, že keby chcel niekto tvrdiť, že to všetko Matovič, tak je užitočné pozrieť sa aj na to, ako sa vyvíjali slovenské čisté platy medzi rokmi 2006 a 2020, teda v 14-ročnom období, z ktorého viac ako 12 rokov vládli vlády vedené Ficom a jeho stranou SMER. Počas tohto obdobia stúpol na Slovensku porovnateľný čistý priemerný plat o 17 %, kým v Slovinsku o 44, v Česku o 70, v Maďarsku o 88, v Poľsku dokonca o 109 % a v Estónsku o 114 %. A to ešte platí, že počas prvej Ficovej vlády v rokoch 2006 až 2010 ekonomiku aj platy ťahali reformy druhej Dzurindovej vlády. Keby sme porovnali roky 2012 až 2020, teda nepretržitých osem rokov vlád SMER-u, tak porovnateľný čistý priemerný plat u nás stúpol o 7 %, kým v Česku o 27, v Poľsku o 42 a v Maďarsku o 43 %. Toto je dôsledok vlády SMER-u, toto je dôsledok ekonomickej politiky SMER-u, toto je dôsledok toho, že nedokáže SMER šetriť ani v dobrých obdobiach, že rozhadzuje peniaze, ale na to potom doplácajú ľudia, lebo je pomalší ekonomický rast, a vy k tomu prispejete zvýšením dane z príjmu právnických osôb aj tou transakčnou daňou. Čiže budete v tom len pokračovať. Ďakujem. (Potlesk.) [09:16] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Hargaš. [09:26] Ján Hargaš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pardon, pardon, som sa trošku zahĺbil do práce. Ale ďakujem, pán, pán kolega, že ste, že ste opäť pripomenuli to, čo sme tu včera počúvali celý deň. Som prekvapený, že zatiaľ som to ešte dneska nepočul, že za všetko môže Heger, Matovič a Ódor . A ďakujem že ste ukázali aj zoznam úspor, ktoré by sa dali dosiahnuť. Ako som hovoril včera a opäť to budem pripomínať, ja to budem rovnako verklíkovať, ako to verklíkujú koaliční poslanci. Kým oni budú verklíkovať tú polopravdu, tak my budeme verklíkovať pravdu, že tie úspory nemajú nič s Matovičom, Hegerom a Ódorom. Jednoducho táto vláda sa rozhodla že nebude šetriť na sebe a radšej celú konsolidáciu hodí na ľudí. To je vaše rozhodnutie, s tým nemá nič Matovič ani Heger, ani Ódor, to je vaše rozhodnutie, že vy ste sa rozhodli nešetriť na sebe, aj keď tam tie úspory sú preukázateľne, a radšej ste celú konsolidáciu hodili na ľudí. Naozaj by som poprosil, že ak pán minister bude vystupovať, že aby sa vyjadril k tomuto, že čo s tým má Matovič, Heger a Ódor, že vy ste sa rozhodli nešetriť na sebe napriek tomu, že tam sú konkrétne úspory, ktoré by ste mohli dosiahnuť. Ja by som veľmi chcel, kľudne aj v záverečnom slove, na ktoré už nemôžme reagovať, ale veľmi by som chcel a možno aj vaši voliči by to chceli vedieť, prečo nešetríte na sebe a hádžete celú konsolidáciu na nich, čo s tým, čo s týmto faktom, že vy ste sa takto rozhodli, má Heger, Matovič, Ódor, to by ma naozaj veľmi zaujímalo a dúfam, že sa dostaneme, dostaneme k tejto odpovedi. Ďakujem pekne. [09:26] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Grendel. [09:28] Gábor Grendel – Vystúpenie s faktickou poznámkou Áno, ďakujem pekne, pán predsedajúci. Slovenská republika je podľa ústavy parlamentná demokracia, a nie policajný štát. Nie sme policajný štát. Včera to tu vyzeralo ako v policajnom štáte, keď prišli príslušníci Policajného zboru za Michalom Šipošom, za poslancom Šipošom, legitimovali sa a vyzvali ho, aby opustil s nimi rokovaciu sálu. Áno, zákon o rokovacom poriadku počíta s takýmto nástrojom a umožňuje využiť predsedajúcemu aj takýto nástroj, ale v krajnom prípade. A trvám na tom, že včera takýto krajný prípad určite nenastal. Je tu pomerne veľa nových poslancov, ktorí tu v minulom volebnom období neboli, tak by som pripomenul len niektoré príklady, ktoré sme tu riešili. Bol som vtedy podpredseda parlamentu, bol som predsedajúcim, museli sme aj my riešiť rôzne situácie. Napríklad keď si tu poslanec Mizík urobil diskotéku, alebo keď poslanec Suja vylial pohár vody do tváre ministra financií Igora Matoviča. Prerušili sme schôdzu, zvolali sme grémium, urobili sme poriadok, ale ani vo sne nám nenapadlo zavolať si príslušníkov Policajného zboru do rokovacej sály. To ako vyzerá? Predsedajúci má dosť veľa nástrojov na to, aby si urobil poriadok v rokovacej sále aj bez pomoci polície. Čiže v tomto včera pán bývalý policajný prezident si pomýlil svoje pôsobenie, on už nie je policajný prezident, nemá čo sem volať príslušníkov Policajného zboru, on už je podpredseda parlamentu a má podľa zákona dosť veľa nástrojov na to, aby si tu urobil poriadok. Keď sme to zvládli my s takými excesmi, ako tu urobili poslanci za ĽSNS, tak by to mohol zvládnuť aj on. A ďakujem Ondrejovi Dostálovi za jeho vystúpenie v tomto duchu. (Potlesk.) [09:29] Andrej Danko – Uvádzajúci uvádza bod Ja len, krátka poznámka. Pán poslanec, jak ste spomínali predsedajúcich, a včera bol prvýkrát použitý zákon, ktorý ste práve vy schválili ako novelu rokovacieho poriadku. (Reakcia z pléna.) Nie. Vy ste zaviedli možnosť vyvedenia poslanca v roku 2023. Vy. (Reakcia z pléna.) Ale zaviedli ste ten zákon vy. Ja som nikdy nesúhlasil s tým pri novele 216, aby policajti a ktokoľvek mohol poslanca vyviesť. (Reakcia z pléna.) Ten nástroj ste zaviedli vy. Pán poslanec Muňko. [09:39] Dušan Muňko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Dostál, viete, čo ma prekvapuje? Konsolidácia. Veď keď ste spomínali Matoviča a Hegera, Ódora. Veď Ódor prišiel s tým, že verejné financie sú v katastrofálnom stave. Aj s pánom Horváthom. Samozrejmá vec, že konsolidácia postihne každého, každého občana. Tie tanečky, ktoré tu robíte, veď vy ste boli vo vláde tej, ktorej toto zavinila. Ja keby som bol na vašom mieste, tak držím aspoň jazyk za zubami a nič nehovorím, pretože keby ste boli vystúpili z koalície, tak toto sa tu dneska nemusí diať. Vy hovoríte, odvolávate sa na pána Mikloša, beriem. Reformy, tie vaše reformy, predaj Slovenského plynárenského priemyslu, predaj energetiky, predaj slovenských bánk a môžem vám vymenovať teplárne a všetkých ostatných vecí. Ak to sú reformy... A založenia. A beriem aj reformu zdravotníctva, s ktorou sa dneska nevieme vyrovnať. Beriem aj reformu pána Kaníka, ktorú sme sa snažili naprávať, a potom predchádzajúca vláda tú reformu ešte, Kaníka tak doplnila, že v takom stave, ako sa nachádza slovenská Sociálna poisťovňa, že proste už bol pomaly vyrovnaný rozpočet, a zrazu bol miliarda, dneska je 1,7 mld. dotácií. Ak to sú vaše reformy a váš pohľad na ekonomiku, tak teším sa, keď budete vládnuť, čo zase predvediete. [09:39] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Blcháč. [09:39] Ján Blcháč – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Pán kolega Dostál, vy ste tu poukázali na dôležitosť týchto dvoch zákonov vzhľadom k tomu, že sa jedná o 2,7 mld. euro, že to nie je také časté, aby sme tu v pléne o takýchto čiastkach rozhodovali. Ja len chcem pripomenúť, že, možno novým kolegom, ktorí tu neboli v minulom volebnom období, že sme mali takéto čiastky, raz takú istú takmer a potom sme tu rozhodovali o 8 mld. eur na tie známe atómovky, ktoré viedli ku kríze verejných financií, tak ako ju dneska evidujeme. (Rečník si odkašlal.) Pardon. A druhú poznámku ešte (rečník si odkašlal), čo sa týka (rečník si odkašlal), pardon, čo sa týka ustálenej praxe, ako ste ju pomenovali, tak zrejme teraz bude priestor, pretože sa chystá novelizácia zákona o rokovacom poriadku, aby sa tieto procesy, ktoré sa medzičasom vyvinuli a stali sa ustálenými takpovediac, dostali do toho rokovacieho poriadku, aby ten spravodajca, ktorý práve sedí na mieste spravodajcu, aby mohol kedykoľvek vystúpiť, čo sa mi zdá úplne logické, a treba to v tom novom rokovacom poriadku zrejme presne upraviť. My sme vystúpili dvaja, sú dva zákony, takže malo by to byť teda v poriadku, aj keď výklad si môže urobiť každý po svojom, takže asi toľko z mojej strany k týmto, k vášmu vystúpeniu. Ďakujem pekne. [09:39] Andrej Danko – Uvádzajúci uvádza bod Pán poslanec Viskupič. [09:39] Marián Viskupič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ondro, ďakujem pekne za tvoje vystúpenie. Odpichnem sa z tvojich slov. No, SMER si robí srandu aj z vlastných voličov. Pán minister ešte tak pred mesiacom rozprával o konsolidačnom balíčku asi 1,7 mld., čo je teda číslo, na ktorom sa zhodujeme. No zrazu prišiel s balíčkom 2,7 mld., no a tá 1 mld. sú nové výdavky. No, nechce šetriť minister financií na sebe, na štáte prakticky vôbec. Ja by som možno ešte aj to pochopil, no vo svete SMER-u a SNS-ky to tak asi je, že jednoducho ľudia to majú zaplatiť. Hej? Ale to, že SMER proste ide aj svojim voličom naordinovať, že pri nulovom šetrení na strane vlády sa majú zložiť ešte aj na miliardu ďalších výdavkov nových, to je fakt už ignorancia, výsmech občanom. No a absurdnosť celého priebehu prerokovávania zdražovacieho balíčka je v tom, že my vôbec nepoznáme ani len východiskové, východiská rozpočtu a už vôbec nie čísla pre jednotlivé ministerstvá. No a ja poviem prečo, pretože, samozrejme, výdavky každého jedného ministerstva budú ešte vyššie ako v lani. No a, samozrejme, takýmto faktom minister nechcel čeliť. Jednoducho o neexistujúcom šetrení sa jednoducho klame ľahšie, ako keby sa bolo možné ministra konfrontovať s konkrétnymi číslami z pripravovaného rozpočtu. No a mám ešte pár sekúnd. Nemecko schválilo vládou rozpočet 14. 7., celá ekonomika, všetky firmy vedia všetky parametre a môžu sa pol roka pripraviť na to, čo ich čaká, a tiež ich čaká ťažký rok. Česko predstavilo rozpočet 31. 8., aby mohla prebiehať odborná aj verejná diskusia. My máme 3. 10., bavíme sa tu týždeň o šetriacom balíčku, ak sa vôbec to šetrenie, skôr v úvodzovkách, pretože je to len zdražovanie a sú to ďalšie náklady pre ľudí. Ale o samotnom rozpočte nevieme nič. My tu sa bavíme o obláčiku, ktorý... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [09:39] Andrej Danko – Uvádzajúci uvádza bod Poslanec Dostál. [09:39] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem kolegom za reakcie. A, pán poslanec Blcháč, ja som nevravel, že nikdy nerokujeme o takých vysokých sumách. Povedal som, že málokedy rokujeme o zákonoch, ktoré majú takýto vysoký dosah, 2,6 mld., navyše 2,6 mld., ktoré budú de facto vytiahnuté z peňaženiek ľudí. Pokiaľ ide o tú ustálenú prax, tá nie je taká, že, že ktokoľvek môže, a myslím si, že by nebolo správne, aby 10 určených spravodajcov mohlo kedykoľvek vystupovať. Je to niečo nad rámec toho, čo má právo bežný poslanec, a dáva sa jednému navrhovateľovi a jednému spravodajcovi, a tak to je podľa môjho názoru aj správne aj smerom do budúcnosti. Pokiaľ ide o to, čo povedal v kvázi faktickej pozvánke... poznámke pán podpredseda Danko, no áno, ten nástroj vyvedenia poslanca z rokovacej sály bol schválený v predchádzajúcom volebnom období, ale určite nemal byť aplikovaný na situácie typu nálepky na notebooku alebo tričko. Tak to určite nebolo myslené. Pán poslanec Muňko, že vraj konsolidácia postihne úplne každého . No nepostihne. A teraz sa pozrite na tie tričká, ktoré majú kolegovia z OĽANO, no pána premiéra Fica konsolidácia nijako nepostihne ani pána ministra Kamenického nijako nepostihne. Oni si zvýšili platy takým spôsobom, že ich to rozhodne nepostihne. A ja som sa neodvolával na Mikloša ohľadom jeho názoru. Ja som ho citoval v tom, lebo on zbilancoval to, ako rástli reálne príjmy obyvateľov za vašich vlád, a že rástli oveľa, oveľa, oveľa menej, ako by... ako rástli v okolitých krajinách a ako by mohli rásť, keby tu nevládli vlády SMER-u, ale zodpovedné vlády, ktoré by robili reformy a nerozhadzovali by verejné financie. Je to vaša zodpovednosť. [09:39] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Jakab. [09:39] Július Jakab – Vystúpenie v rozprave Dobrý deň, dámy a páni, chcem pánovi predsedajúcemu oznámiť, že budem čítať na konci pozmeňujúce návrhy, práve kvôli tomu, že predsedajúci Tibor Gašpar si vykladal rokovací poriadok bársjak, a teda budem čítať tie pozmeňujúce návrhy, ktoré podával Igor Matovič a sú rozporované, že či sú podané v poriadku. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Danko Andrej, podpredseda NR SR Dobre, len vás prosím, upozornite ma a poproste zastaviť čas, dobre? Jakab, Július, poslanec NR SR Ďakujem. Chcel som sa opýtať, pán minister, dobrý deň, že či teda bude ešte nejaký kolotoč zmien po včerajšej koaličnej rade, alebo je to všetko tak, ako to poznáme, či budú ešte nejaké pozmeňováky. (Reakcia ministra.) Dobre, takže lebo lex kolotočár by si ešte zaslúžil nejaké zmeny, keď už sme ich videli pri niektorých daňových sadzbách štyrikrát, trikrát, dvakrát, päťkrát. Už sme tu zažili možné aj nemožné, zdaňovanie firiem 22 % nad 5 mil., 22 % nad milión, 24 % nad 5 mil., všetko sa tu menilo. A ja chcem povedať dneska niečo nové, čo tu ešte nezaznelo, pretože ako hovorili kolegovia, že sme svedkami úplne absurdných udalostí posledné dni a posledné týždne. Tak ja vám chcem natieniť, že čo sa absurdné dialo na finančnom výbore, ktorý niekoľko hodín rokoval o tomto zákone, ktorý ožobračil ľudí o 2,7 mld., čiže 500 eur jedného občana. Myslím, že pán Blcháč, predseda výboru dišputoval nad tým, že jemu sa nezdá, že to bude 300 eur na jedného občana, ja hovorím, že to bude 500, lebo 2,7 mld. deleno 5,4 mil. obyvateľov je 500. Čiže keď idete vytiahnuť 2,7 mld., je to 500 eur z peňaženky každého občana Slovenskej republiky. Začal som Tiborom Gašparom, ktorý tu svojvoľne rozhoduje o rokovacom poriadku a hovorí, že kedy tie pozmeňováky sú platné a nie sú platné, a kedy hovorí, že či to tričko teraz je viditeľné, alebo teraz nie je viditeľné, alebo čo ako, hej. (Rečník si odhrnul sako a vypol hruď s bielym nápisom na červenom tričku „Zvýšili sebe platy ľuďom dane“ , pozn. red.) Proste keď si dáte to sako, tak zrazu ho nevidno, vidno, ja už ani neviem. A potom prídu pre vás policajti a vás vyvedú. Tak takto sa ukazuje sociálna demokracia aj na finančnom výbore. Za prvé. Na tomto tričku je hovorené o zvyšovaní platov vládnych poslancov. Na finančnom výbore som to otvoril a koaliční poslanci, konkrétne pán Ľupták povedal: „Ja dám poslanecký návrh, že sa rušia poslanecké náhrady a plat poslanca, pokiaľ nebude vyrovnaný štátny rozpočet, bude to jedno euro. Tento poslanecký návrh predložím a som zvedavý, ako za to budete hlasovať. “ A ja som povedal: „ Pán Ľupták, poďte do toho, budem vám za to hlasovať, poďte a znížime aj platy ministrom,“ n a čo pán minister povedal: „ Samozrejme, keď, páni poslanci, budete diskutovať, môžete odhlasovať, čo chcete, zníženie platov aj nám, mne je to jedno.“ Takže máme koaličnú vôľu. Ja im hovorím, ste vo vláde, pán minister, ste vo vláde, priamo tam sedíte, tuná máte vládnych poslancov, máte väčšinu. Ak ste chlapi, ja som vás tam vyzýval, dajte slovo chlapa, poďme si na to podať ruky, znížte tie platy. Poďte do toho! Keď je vám to jedno, keď sa toho nebojíte. Ale nevidím tu žiadny taký pozmeňovák okrem toho, ktorý sme podali my za hnutie SLOVENSKO. Žiadny koaličný poslanec na to nenabral odvahu, takže reči na výbore, a potom vidíme, ako to dopadne v skutočnosti. Keď som hovoril o tom, aký dopad má zvýšenie dane na firmy a že budú odchádzať do zahraničia, tak to je presne to, čo aj momentálne zverejnil inštitút INESS, aká je daň z príjmu pre právnické osoby v okolitých krajinách a na Slovensku. Pozrite si to. Vypočítali, aj spolu že s transakčnou daňou bude daňové zaťaženie z príjmu firiem 27,3 % na Slovensku, v Maďarsku 9 %. Kde pôjdu tie firmy? Toto som sa na výbore pýtal, odcitujem pána Muňka, lebo teraz tu argumentoval, že aké my máme hrozné ekonomické pohľady, tak odcitujem ekonomický pohľad pána poslanca Muňka: „Samozrejme, že neodídu tie firmy od nás. U nás sú najnižšie mzdy, takže nikto nepôjde od nás, lebo by musel ďaleko viac vyplácať v každej jednej krajine.“ Tak toto je ekonomický pohľad pána poslanca Muňka. To je vlastne to, čo aj hovoril pán Dostál, že keď vládnu sociálni demokrati, tak v okolitých krajinách rastú platy , pardon, rastú platy aj dvojnásobne, zatiaľ čo u nás o 17 % , to sú fakty, ktoré povedal pán Dostál, lebo pamätáte si ten výrok Roberta Fica: „ Tá Slovač, oni sú takí, že tých 300-400 eur keď zarobia, sú celí šťastní a nepotrebujú viac, a preto tie firmy u nás budú.“ Tak zaťažíme tie firmy a tým ľuďom sa nebudú zvyšovať platy, pretože tie firmy na to, aby prežili pod tým, čo na nich chystá vládna koalícia, nebudú zvyšovať platy a pán Muňko to považuje za perfektný ekonomický pohľad – u nás sú najnižšie mzdy, takže nikto nepôjde od nás, lebo by musel ďaleko viac vyplácať v každej jednej krajine. Perfektné! Tak udržujme tú strašne nízku mzdu na Slovensku. Nedovoľme tým ľuďom viac zarobiť. Výborný pohľad! Na finančný výbor prišla matka siedmich detí. Normálne prišla, si sadla ako verejnosť, čakala, kým dostane slovo od predsedajúceho výboru, a hovorila o tom, ako ju zasiahne, keď príde o daňový bonus na deti, pretože vychováva slušne, vychováva sedem detí. Ja vám poviem, čo na to povedal pán minister: „ A vy ste kto?“ V polovičke príhovoru matky siedmich detí, minister ju preruší a pýta sa: „Vy ste kto? Kto ste vy?“ A potom ju tak surovo odpálil z toho výboru, že tá pani po dvoch hodinách, čo tam sedela, odišla sklamaná, matka siedmich detí, odišla sklamaná, ja som išiel za ňou, vravela, že komunikovala s koaličnými poslancami, myslím, že pán Náhlik tam bol. Tak prišla dobrovoľne ministrovi povedať o svojom probléme, o tom, že čo to spôsobí, keď daňový bonus na dieťa im zoberie, lebo vychováva sedem detí, aký to bude mať na krajinu dopad, a sociálni demokrati sa pýtajú: „Vy ste kto?“ Tak ja sa vás pýtam, kto ste vy, že takto sa bavíte s matkou siedmich detí, ktorá prináša novú generáciu ľudí na Slovensko, ktorí poctivo pracujú obidvaja rodičia a prídu o stovky eur kvôli vám na výchovu tých detí?! Že sa nehanbíte! A táto matka musela na tom, na tom výbore počúvať, keď pán Karas prednášal pozmeňujúci návrh, v ktorom hovorí – a ideme znížiť DPH na 5 % na noviny s erotickým obsahom . Pecka. Znížiť daň na noviny s erotickým obsahom na 5 %, tak na to sa milióny nájdu, na to sa milióny nájdu, aby si mohol niekto pozrieť nejaký bulvár s nahotinkami! Pecka. Ale na deti, na výchovu ďalšej generácie, na rodiny, tak na to milióny nie sú. Tak toto si vypočula tá matka pred tým, ako odišla. A potom jeden pán, tiež tam prišiel z odbornej verejnosti, hovorí, že: „Pán minister, zvyšujete nám tu dane, podnikateľom, a čo taká spotrebná daň z vína, ktorá je nula percent?“ Zacitujem pána ministra: To, tak toto víno je citlivá oblasť, na to ani vôľa v parlamente nebude, to vám garantujem. Takže vínečko, hej, na to sú milióny, noviny s erotickým obsahom, zníženie DPH, na to sú milióny, ale tá matka siedmich detí si tam musela vypočuť, že peniaze na deti, na ďalšiu generáciu, na slušne vychované deti nie sú. Tak toto je tá sociálna demokracia. Potom sme sa ešte bavili to na margo tých všetkých konšpirátorov, z ktorých niektorí sa tu aj dostali do Národnej rady a ktorí chvália kdekoho a chceli mier a žiadne náboje. Ani náboj na Ukrajinu, chceme mier, brat za brata a neviem čo všetko som tu počul. Keď sme sa bavili o tom, že Slovensko je najväčším exportérom, normálne že lídrom na svete v exporte nábojov, myslím, že niektorí poslanci, pán Hlina na to upozorňoval, tak myslím, že pán Ľupták povedal, že ale to je teraz platené, to už nie zadarmo . Jáj, tak keď sú z tých nábojov peniaze, tak to už nevadí, to už netreba mier, to malo byť, že a ni náboj na Ukrajinu – v zátvorke –, keď je zadarmo. Keď je platený, všetko je v pohode. Takže odkaz aj tej rodine, aj tá pani, ja som potom za ňu vybehol na chodbu, lebo mi jej bolo ľúto, tak ten odkaz, ktorý si brala so sebou, je že víno, nahotinky v bulvároch, to áno, ale rodiny a deti nie, pracujúcim sa vysmievať, že majú málo a ešte budú mať menej, a toto je odkaz, ktorý im dáva sociálna demokracia. A toto reprezentuje celý tento návrh, ktorý tu minister predkladá. Ďakujem pekne. Budem čítať teraz pozmeňovacie návrhy. Pán predsedajúci, prosím, zastavte mi čas, budem čítať. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) [09:55] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho 25. Prosím zastaviť čas. Jakab, Július, poslanec NR SR Ďakujem pekne. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Igora Matoviča k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s ďalším zlepšovaním stavu verejných financií. Názov návrhu zákona znie: „Vládny návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s prehlbovaním sociálnych rozdielov medzi chudobnými a bohatými“. Ďalší pozmeňujúci návrh: Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Igora Matoviča k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s ďalším zlepšovaním stavu verejných financií. Názov návrhu zákona znie: „Vládny návrh zákona o volebnom podvode na občanoch Slovenskej republiky v súvislosti s ďalším znižovaním ich sociálneho štandardu“. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Igora Matoviča k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s ďalším zlepšovaním stavu verejných financií. Názov návrhu zákona znie: „Vládny návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s rozhodnutím členov vlády Slovenskej republiky zvýšiť sebe platy a ľuďom dane“. Ďalší pozmeňujúci návrh: Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Igora Matoviča k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s ďalším zlepšovaním stavu verejných financií. Návrh... Názov návrhu zákona znie: „Vládny návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s neschopnosťou vlády Slovenskej republiky spôsobujúcej ďalšie ožobračovanie ľudí“. Ďalší pozmeňujúci návrh: Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Igora Matoviča k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s ďalším zlepšovaním stavu verejných financií. 1. V čl. III bod 10 znie: 10. V § 33 odsek 1 znie: „(1) Daňovník, ktorý v zdaňovacom období dosiahol zdaniteľné príjmy podľa § 5 alebo § 6 ods. 1 a 2, si môže uplatniť daňový bonus na každé vyživované dieťa žijúce v domácnosti s daňovníkom,57) pričom prechodný pobyt dieťaťa mimo domácnosti,57) nemá vplyv na uplatnenie tohto daňového bonusu. Suma daňového bonusu, o ktorú sa znižuje daň, je a) 50 eur mesačne, ak vyživované dieťa dovŕšilo 18 rokov veku, alebo b) 140 eur mesačne, ak vyživované dieťa nedovŕšilo 18 rokov veku, a to poslednýkrát za kalendárny mesiac, v ktorom dieťa dovŕši 18 rokov veku.” 2. V čl. III sa vypúšťajú body 11 až 14. Nasledujúce body sa primerane prečíslujú. 3. V čl. III bude... Pardon. 3. V čl. III bode 16 v § 52zzzb ods. 6 sa za slovami „§ 33 ods. 1“ vypúšťa čiarka a slová „6, 9 a 11, § 35 ods. 5 a § 40 ods. 2“. Ďalší pozmeňujúci návrh: Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Igora Matoviča k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s ďalším zlepšovaním stavu verejných financií. Vkladá sa nový čl. 1, ktorý znie: „Čl. 1 Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 374/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 304/1995 Z. z., zákona č. 277/1998 Z. z., zákona č. 57/1999 Z. z., zákona č. 447/2000 Z. z., zákona č. 175/2002 Z. z., zákona č. 668/2002 Z. z., zákona č. 461/2003 Z. z., zákona č. 391/2004 Z. z., zákona č. 81/2005 Z. z., zákona č. 94/2006 Z. z., zákona č. 598/2006 Z. z., zákona č. 460/2008 Z. z., zákona č. 563/2008 Z. z., zákona č. 504/2009 Z. z., zákona č. 500/2010 Z. z., zákona č. 236/2011 Z. z., zákona č. 532/2011 Z. z., zákona č. 69/2012 Z. z., zákona č. 392/2012 Z. z., zákona č. 462/2013 Z. z., zákona č. 97/2014 Z. z., zákona č. 195/2014 Z. z., zákona č. 362/2014 Z. z., zákona č. 32/2015 Z. z., zákona č. 338/2015 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 443/2015 Z. z., zákona č. 340/2016 Z. z., zákona č. 334/2017 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 90/2019 Z. z., zákona č. 471/2019 Z. z., zákona č. 472/2019 Z. z., zákona č. 423/2020 Z. z., zákona č. 270/2021 Z. z., zákona č. 252/2022 Z. z. a zákona č. 166/ 2024 Z. z. sa mení takto: V § 14 odsek 1 znie: „(1) Členovi vlády patria paušálne náhrady vo výške a) 971 eura, b) 1 081 eura, ak člen vlády vykonáva aj funkciu podpredsedu vlády Slovenskej republiky, c) 1 191eura, ak člen vlády vykonáva aj funkciu predsedu vlády Slovenskej republiky.“ Doterajšie články sa primerane prečíslujú. Tento bod nadobúda účinnosť 1. decembra 2024, čo sa primerane premietne do článku o účinnosti zákona. Pán predsedajúci, skončil som čítanie všetkých pozmeňujúcich návrhov. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Danko Andrej, podpredseda NR SR Pustite čas. Jakab, Július, poslanec NR SR Ďakujem, skončil som. Danko Andrej, podpredseda NR SR Pán poslanec Ľupták. [09:55] Pavel Ľupták – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán kolega Jakab, ja fakt v mojom veku už ťažko znášam takúto demagógiu, ako hovoríte. Prvá poznámka k tej matke, ktorá bola na finančnom výbore. Tú matku som tam pozval ja, komunikoval som s ňou dlhšie ústne aj písomne. Pôsobil som v hnutiach kresťanských rodín a poznám desiatky mnohodetných kresťanských rodín. Ja by som si vyprosil tú demagógiu, akou ste tu kvázi ohovorili ministra Kamenického, pretože on neurobil nič iného, iba keď sa pani prihlásila, tak ju prosil, aby sa identifikovala, či je to verejnosť, či je to zástupkyňa, ja neviem, médií, alebo nejakého ministerstva a tak ďalej. A vy dobre viete, že to nefunguje tak, že niekto dá nejaký návrh na finančnom výbore a minister zrazí päty a hneď povie bez prípravy a prepočtov: „Máte pravdu, zakomponujeme, znížime dane.“ To takto nefunguje a vy to viete, a preto je to demagógia. Druhá poznámka k tej zbrojnej výrobe. Ách, väčšina Slovenska a všetky domy, ktoré sú tu postavené, alebo väčšina domov, je vybudovaná – v úvodzovkách – na krvi, na našom socialistickom zbrojárskom priemysle, kde som pracoval, ako výrobal... ako projektant nových výrob a aj ekonomický námestník štátnej spoločnosti, ktorá exportovala tieto vyrobené zbrane do zahraničia. A vy v čase... v ťažkých časoch konsolidácie opäť populizmus a si poviete: „No, my tu ale predávame zbrane na Ukrajinu, že to už neni zadarmo, ale za peniaze.“ No tak zrušme zbrojnú výrobu za podmienky, že ju zrušia Američania, Rusi, Nemci a všetci ostatní, ja som všetkými desiatimi za. Ale inakšie tento váš návrh a uštipačná poznámka, to je ekonomická dýka všetkým občanom Slovenska do chrbta. Ďakujem pekne. (Potlesk.) [09:55] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Bužo. [09:57] Lukáš Bužo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Julo, ďakujem za tvoje vystúpenie. Pravda je taká, že sa boja pravdy. Včera sme to mohli vidieť, keď dali vyviesť pána Šipoša, predsedu poslaneckého klubu, nášho klubu, zo sály iba kvôli tomu, že chcel obhajovať ľudí. Zopakujem, chcel obhajovať ľudí. Nie tričko, ale ľudí. A ľudia musia poznať pravdu, lebo ide o najväčší volebný podvod v histórii Slovenska. Najskôr Slovensko rozkradli, potom ľuďom nasľubovali hory-doly, aby sa znovu dostali k moci. A teraz? Zvýšili sebe platy a ľuďom dane. Je to pravda a táto pravda sa musí dostať k ľuďom. A už sa aj dostáva, ľudia to vnímajú, ľudia to začínajú cítiť už teraz a po konsolidácii ešte viac. Vy vláda nemyslíte na tých, ktorí to potrebujú najviac, na najslabších, na chudobné rodiny, na menšiny, na tých, ktorí sú na okraji spoločnosti, tých, ktorých sa táto konsolidácia najviac dotkne. Práve naopak, vy myslíte na tých, ktorí si môžu dovoliť zaplatiť vyššie dane, ktorí vôbec neplatia dane, a to sú ľudia, ktorí robia podvody, ktorí obchádzajú zákon, a presne týchto ľudí chcete chrániť. Urobte to opčne, chráňte tých, ktorí to potrebujú, a tí, ktorí na to majú, aby prispeli štátu, tak od nich ťahajte. Julo, ešte raz ďakujem za tvoju rozpravu. [09:57] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Jakab. [09:59] Július Jakab – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Pán Ľupták, ďakujem, že ste sa priznali k tomu, že naozaj ste povedali o tých nábojoch, že keď sú za peniaze, tak je to v poriadku, že idú na tú Ukrajinu. Viete, ja som si nepostavil kampaň na tom, že ani náboj na Ukrajinu . Ja som to nerobil. Ja to vyčítam vám, pretože vy ste klamali svojich vlastných voličov, ako idete zabezpečovať mier, a na konci sme líder vo vyvážaní zbraní na Ukrajinu. Prosím vás, pán Ľupták, boli sme na rovnakom výbore, tá pani tam trpezlivo sedela. Áno, bola sklamaná aj z vás, musím povedať, a trpezlivo tam sedela a počúvala o víne. Je to pravda? Že spotrebná daň je 0 % a minister povedal, že s tým sa nič nebude robiť, lebo nie je vôľa v parlamente, moja drahá ? Je pravda, že idete znižovať dépeháčku na 5 % na noviny s erotickým obsahom? Je to pravda. Pani matka, ktorá tam prišla, tak bola zahriaknutá v polovici vety pánom ministrom. Keby mal slušnosť, ochotu a úctu k takej žene, tak ju nechá dorozprávať a potom sa jej slušne opýta, a nie v polovici vety ju zahriakne: „ A vy ste kto?! Vy ste odkiaľ?! Kto ste, prosím vás?“ Tá pani, však ste ju videli, aká bola z toho zľaknutá, však nevedela ani pokračovať. Toto je úcta k ženám? Toto je úcta k ženám, ktoré vychovávajú deti, ďalšiu generáciu nášho národa? A potom si ju ako pán minister vypočul? Povedal, to ho nezaujíma, môžte ísť preč. (Reakcia z pléna.) Pán Ľupták, ja som nepopísal nič iné, len to, čo sa na tom výbore stalo. A vy dobre viete, že to tak bolo. A je to na zázname, môžte si ten záznam pozrieť. Ďakujem ostatným. [09:59] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Vančo. [10:01] Branislav Vančo Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, my sme mali tento týždeň prejednávať konsolidáciu verejných financií, ale, žiaľ, prejednávame konsolidáciu peňaženiek bežných ľudí, všetkých ľudí na Slovensku. A táto konsolidácia je drastická a bezohľadná. Je vidno, že tejto vláde chýba vízia v tom, kam chce Slovensko potiahnuť dopredu, čo chce, čo chce urobiť, pretože konsolidácia verejných financií je ťažká vec, na druhej strane dáva to príležitosti urobiť niečo, z čoho budú mať osoh ľudia o niekoľko rokov neskôr. Je veľmi otázne, čo okrem bezohľadného vybratia 2,7 mld. je cieľom tejto vlády v rámci tejto – v úvodzovkách – konsolidácie. Ja to neviem, nezaznelo to tu ani, ani v médiách. Každopádne ja sa chcem venovať hlavne teda procesu prijímania, alebo teda schvaľovania, navrhovania, lebo musím povedať, že niečo také som nezažil. Pohybujem sa v biznise, v podnikateľskom prostredí od roku 2007, po škole. A ako hlavný právnik jedného z najväčších zamestnávateľov na Slovensku som mal veľmi blízko k tomu, sme riešili zákony, legislatívu, ktorá, ktorá prichádzala z vlády alebo z parlamentu, a musím povedať, že nikdy, nikdy som nezažil takýto proces v prípade takéhoto vážneho zákona, ktorý tak vážne zasahuje do životov a peňaženiek každého jedného Slováka a Slovenky. Ministerstvo financií, ja som sa to pýtal na výbore, inak by som si to nedovolil povedať, ale pani štátnej tajomníčky som sa na ústavnoprávnom výbore pýtal, akých orgánov samosprávnych a štátnych a inštitúcií, asociácií, trebárs podnikateľských alebo občianskych združení a podobne, s kým konzultovali a diskutovali tieto návrhy. Odpoveď bola šokujúca – s nikým . Celý ten návrh vznikal iba na ministerstve financií. A jednoducho oni s nikým nediskutovali. A druhý šok bol, keď jeden z predstaviteľov, alebo teda predstaviteľ jednej z asociácií podnikateľských, ktorá poskytuje služby spotrebiteľom, telekomunikačné, sa objavil na ústavnoprávnom výbore, pretože boli zúfalí, nevedeli sa dostať k akejkoľvek diskusii s ministerstvom, tak museli prísť na ústavnoprávny výbor (reakcia z pléna) a tam hovoriť o tom, aké má dopady napríklad transakčná daň. Jednoducho bez diskusie, bez premyslenia a bez ohľadu na to, aké to bude mať dopady. Jednoducho vybrať 2,7 mld. za každú cenu a nič, nič iné ich nezaujíma. Tá transakčná daň špecificky, okrem teda tých vecí, ktoré majú dopad na biznis, tých vecí, ktoré spomínal pán poslanec Hlina včera, mňa trápi jedna, jedna vec a to je podpora šedej ekonomiky. Jednoducho platby sa presunú zase do doby cashu. Sú na to dôkazy v Maďarsku, kde tá daň funguje. Je tam obrovský nárast za tých, za tých niekoľko rokov, kde to tam, ktoré to tam funguje. Je tam obrovský percentuálny nárast prechodu z elektronických platieb do hotovosti, čo, samozrejme, šedá ekonomika má, má jednoducho zlé dopady na štátny rozpočet. Čiže to je akoby dekonsolidačné opatrenie, keď vy motivujete ľudí, aby sa presúvali, svoje aktivity do šedej zóny, tak tam nebudú platiť dane. V žiadnom prípade nebudú platiť dane. Čiže to bude mať negatívny, negatívny vplyv na rozpočet. Nehovoriac o tom, že ak je pravda to, čo hovoril pán poslanec Hlina včera, tak banky na tom zarobia, pretože ľudia presunú, alebo teda zmenia spôsob platieb. A v konečnom dôsledku na tom zarobia banky a štát, štát nie. A pokiaľ ide o pána poslanca Gašpara, ktorý reagoval vo svojom vystúpení aj na moju faktickú poznámku, a teda my sme mali diskusiu aj na ústavnoprávnom výbore na túto tému, pretože celý čas, čo sa, čo sa rozprávame o konsolidácii verejných financií, a nielen tu v parlamente, aj predtým, je snaha koalície prehodiť zodpovednosť za toto rozhodnutie na niekoho iného. To prebiehalo aj na ústavnoprávnom výbore a ja som na to reagoval vo faktickej poznámke, ale, pán Gašpar, opäť zavádzal, klamal a dezinterpretoval, takže musím sa k tomu vrátiť. Pán Gašpar, vy dobre viete, že, pán Ódor, ako premiér úradníckej vlády predstavil katalóg možností na konsolidáciu, s tým, že vy ste si mohli vybrať. A vy si vyberáte a vyberáte si tak, ako som spomínal. Nekonsolidujete verejné financie, nešetríte na štáte, ale všetko prenášate na ľudí. Aj trebárs tá transakčná daň, ktorá vyzerá, že teda budú ju platiť iba firmy. A to bola ďalšia diskusia na tom výbore, akoby tam ani niektorí koaliční poslanci nechápali, že ak platia daň firmy, tak jednoducho oni si to musia premietnuť do nákladov, to znamená do cien, čiže vždy to zaplatia bežní ľudia, tí spotrebitelia, ktorí nakupujú tie tovary a služby. Čiže ak sa chce niekto tváriť, že toto sa ľudí napríklad nedotkne, no tak to naozaj že asi v základnej škole sa niečo zanedbalo. Je jasné, že táto tzv. konsolidácia neprinesie nič dobré. A mňa to strašne mrzí, pretože naozaj mala to byť aj príležitosť na to, aby sme sa pripravili na tie ďalšie roky. Možno ten, ten rok by bol ťažký, nech by tu bola akákoľvek vláda, ten nasledujúci, ale tie ďalšie, tam by bola nejaká nádej. Ja pri tomto balíku konsolidačnom žiadnu nádej, žiaľ, nevidím. Navyše ten proces, ktorý tu prebiehal bez diskusií, bez zapojenia odbornej verejnosti a tých ľudí a firiem alebo podnikateľského prostredia, ktorí stále vlastne nevedia, že čo sa udeje. My aj teraz čakáme, aké prídu pozmeňovacie návrhy. O jedenástej sa má hlasovať. A toto je to najhoršie. Každý jeden človek, každá jedna firma potrebuje predvídateľnosť práva. Potrebuje vidieť, čo sa bude diať, potrebuje to vedieť dopredu a ideálne, keď aj prebieha diskusia o tom, aké to bude mať dopady. Vtedy aj ten štát bude vedieť predvídať, ako sa zachovajú aj tí ľudia, alebo tie firmy. Tuná neprebehla takmer žiadna komunikácia. A je to zúfalé a mňa to strašne mrzí, a preto, samozrejme, budem hlasovať proti tomuto zákonu. Ďakujem. (Potlesk.) [10:01] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Dubovický. [10:13] Richard Dubovický Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja chcem povedať, že si to veľmi dobre vystihol, a možnože by som iba doplnil, že čo to znamená pre každého. Daň z prevodov budú platiť firmy a podnikatelia vo výške 0,4 % hodnoty transakcie, najviac 40 eur. Pri platbách kartou bude daň dva eurá ročne, pri výbere hotovosti kartou 0,8 %, takže to už je len prvý z príkladov, ako to priamo zasiahne dané spoločnosti. A okrem toho, ako si spomenul, tá transakčná daň, s ktorou som ja nemal priestor sa vyjadriť kvôli tým desiatim minútam, zasiahne tretí sektor, čo vieme, rôzne občianske združenia, ktoré budú mať problém, resp. prídu o časť príjmu. Zvýšia daňovo odvodové zaťaženie, podporí zdražovanie. To zdražovanie znamená, že už teraz vieme, že tá inflácia pôjde na päť plus percent. Zvýhodní hotovosť, čím podporí sivú ekonomiku, a možnože znevýhodní bezhotovostné platenie v systémoch ECB a okamžité platby. To znamená, že všetci na to doplatia. A áno, súhlasím s tebou, že pán Ódor dal ideálne lego, ako najmenej sa môže dotknúť konsolidácia obyvateľov, ale táto vláda robí úplný že opak, lebo tak ako finančný inštitút ministerstva financií (správne: „Inštitút finančnej politiky“, pozn. red.) hovorí, že v prvom rade mala vláda a ich rezorty šetriť samé na sebe, robia úplný opak. Rozhadzujú peniaze daňových poplatníkov, zvyšujú im ceny. A áno, dotkne sa ich to, lebo táto vláda nevie šetriť na sebe. Ďakujem. [10:13] Andrej Danko – Uvádzajúci uvádza bod Poslanec Viskupič. [10:13] Marián Viskupič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Kolega, ďakujem pekne za vystúpenie. No presne je to tak. Zaplatia ľudia, bohužiaľ. Nielen to, čo treba skonsolidovať, ale zaplatia ešte aj miliardu nových výdavkov. A čo to spôsobí? Presne tak, infláciu už možno až 6 %. Európa sa teší, že má 2 % po troch rokoch, my budeme mať šesť. Zasa pôjdeme úplne opačným vývojom ako celá Európska únia a postihne nás to, samozrejme. Balíček má nulový ozdravný potenciál, nulový ozdravný potenciál. Silne zabrzdí ekonomiku. A tento balíček nás normálne že vyradí z rozhodovania napríklad nemeckých analytikov, ktorí uvažujú, kde umiestniť v strednej Európe investíciu. Proste toto nás odsunie úplne medzi krajiny, ktoré, nad ktorými ani nebudú uvažovať. No a spomínal si ešte komunikáciu. No tak komunikácia je, aká je. Ja... (povedané so smiechom) ja tu vidím len jednu ešte vec, že teda už sa tu jasne všetko schyľuje k hlasovaniu, ako si povedal, také máme informácie aj my. Ale veď HLAS samotný, HLAS rozprával, že má byť prerokovaný zákon o minimálnej mzde. Tak potom vlastne už neplatí ani ich vlastná komunikácia ani medzi sebou, lebo teda do 11.00 hod. zákon o minimálnej mzde určite prerokovať v prvom čítaní tu nestihneme. Tak neviem, no. Ďakujem. [10:13] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Posledný vystupujúci v rozprave je pán poslanec Truban. [10:13] Michal Truban – Vystúpenie v rozprave Dobrý deň. Ďakujem veľmi pekne za slovo. Neviem, či to treba ešte povedať, ale keďže som tu, tak ja zopakujem taktiež, že si myslím, že celá táto konsolidácia je nastavená zle a alibisticky. Vláda vôbec nešetrí na sebe, ale na ľuďoch. Je to veľká Ficova drahota a všetci to pocítime, ale nechcem sa tu točiť znova o tej konsolidácii. Myslím si, že už tu bolo k tomu všetko povedané. Ja chcem povedať alebo viac sa povenovať dvom takým veciam, na konci trošku tak politika ako taká, a teraz špeciálne k najhoršej veci, ktorá je v tej konsolidácii, a to je tá transakčná daň. Úplne na úvod, pokiaľ bude Progresívne Slovensko vo vláde a bude mať tú možnosť, tak túto daň zrušíme. Táto daň je suverénne najhoršia zo všet... z celého konsolidačného balíka, to už je čo povedať, keď ten samotný konsolidačný balík je taký zlý. Poviem zopár dôvodov, prečo ju zrušíme. Jeden z najhlavnejších je vlastne vôbec jej ako keby názov alebo to, čo sa, na čo sa táto daň tvári. Ona sa tvári, ako na nejaká iná špeciálna, špeciálna daň, ktorá nesúvisí s ničím iným, ale v zásade aj na výbore, keď sme sa pýtali, tak celá táto daň, celý jej zmysel má iba vybrať peniaze. Nemá žiadnu regulačnú, žiadnu motivačnú časť. Je to proste len vybrať peniaze. Táto daň je v podstate ekvivalent toho zvýšenia DPH alebo DPPO, dane z príjmu právnických osôb, čiže práve preto, aby vláda nemusela kvôli tomuto zlému konsolidačnému balíku dvíhať dépeháčku ešte vyššie alebo daň z príjmu ešte vyššie, tak si vymyslela v zásade takýto trik, a môžme ho hodnotiť, či to je dobrý trik, či to je zlý trik, podstata je, že táto daň bude mať veľmi veľké devastačné účinky na podnikateľské prostredie aj na občanov našej krajiny práve preto, že táto vláda nedokáže šetriť na sebe, ale namiesto toho tu vymýšľa triky. Podobnú daň nemá žiadna krajina v eurozóne. Podobnú daň má len krajina ako Maďarsko a Venezuela a vôbec neplatia výroky pána ministra z tej prvotnej tlačovky, že niečo podobné sa uvažovalo aj niekde v Nemecku a v Európe . Znova, bolo to potvrdené aj na výbore, rozmýšľa sa o transakčnej dani, čiže z investícií, keď ste mali nejaké finančné produkty, a vôbec sa neuvažovalo, nikde v žiadnej normálnej zmysluplnej krajine neuvažujú nad tým, že by takto zaťažili proste bankové prevody. Je to aj vlastne obrovský hospodársky nezmysel, lebo táto daň vôbec nie je spravodlivá. Táto daň úplne zasiahne náhodne nejakú firmu, ktorá má rôzny biznis model. Keď máte veľmi veľa transakcií, máte malé marže, tak táto daň vás zasiahne zásadne. Keď ste nejaká firma väčšia, menšia, ja neviem, konzultačná, ktorá vydáva zopár faktúr, tak táto daň vás zasiahne minimálne. Najhoršie na tom je, že táto daň znova prispeje aj k zdraženiu potravín, pretože tým, že zasahuje takto neproporčne rôzne druhy biznis modelov, najviac zasiahne firmy, ktoré majú veľmi veľa obratov a malé marže, čiže rôzne e-shopy, ale hlavne aj, aj potravinárov, takže je to v zásade znova jeden z veľmi veľmi zlých hospodárskych aj sociálnych nezmyslov. Ako už bolo povedané, táto daň bude aj dusiť našu ekonomiku, bude znižovať našu konkurencieschopnosť, úplne súhlasím a už som to počul, čo aj pán Viskupič povedal, počul som to aj od rôznych iných investorov a podnikateľov. Sú to normálne všetky investičné fondy z Čiech, tu majú akože normálne zakázané ísť do našej krajiny a všetky investície v Čechách teraz proste, z Čiech do Slovenska stopujú. A to si viem predstaviť, že to je proste v každej jednej božej krajine v Európe, ktorá by rozmýšľala nad nejakým Slovenskom, že tá neistota a transakčná daň a kopec všetkých iných daní normálne nás dostáva na čiernu, čiernu škvrnu v Európe. Ďalší dôvod, prečo je to zlé, je aj vlastne taká faloš toho celého, že tu sa vytvára dojem, že tu pomáhame malým podnikateľom, že tuto im znížime nejakú daň do 100-tisíc a zároveň na nich uvalíme takúto transakčnú daň. Čiže to čo možno niekde na tej dane sme im ušetrili, tak v skutočne im ju zvýšime. Ale to, čo sme videli aj v posledných dňoch pri tejto konsolidácii, ako sa zmenila, tak vôbec neplatí ani to, že by táto konsolidácia pomáhala malým, ktorí túto pomoc potrebujú, či už občanom, alebo aj firmám, pretože je vidno z poslednej konsolidácie, že vy ste si spolu s veľkými hráčmi ošéfovali to, že nebudú platiť až také veľké dane, že možno niektorí na tom zarobia, ako tu pán Hlina včera vystupoval. A, naopak, ako som povedal, táto daň sa dostane, dotkne proste malých podnikateľov a slovenských podnikateľov. A nehovoríme to, nehovoríme to len my, nie je to len politická debata, že tu by sme sa hádali a že aj nejakí odborníci majú proste nejakú, nejakú ako keby súboj o to alebo vôbec nevedia, že či tá daň je dobrá, a jedni odborníci sa hádajú tak, druhí tak. Všetci, všetci ekonómovia naprieč Slovenskom, naprieč Európou, každý jeden človek odborne vám potvrdí, že toto je najväčší, najväčší nezmysel a zlá daň. Ešte raz hovorím, robíte túto daň, robíte preto, pretože tým, že na sebe nešetríte, na to, aby ste urobili takúto konsolidáciu, museli by ste zvýšiť DPPO alebo dépeháčku o pár percentuálnych bodov, to by už vám, samozrejme, neprešlo, tak sa to snažíte skrývať takto. Keď bude Progresívne Slovensko vo vláde a bude mať túto možnosť, my túto daň zrušíme, pretože, ako som spomínal, je to jedno z najhorších, najhorších opatrení. Čo je na tom ale najhoršie, teraz sa dostávam trošku k tej politickej rovine, je, že vy ste všetci s tým O. K., že Fico je s týmto O. K. A nechápem, prečo je s tým O. K., lebo je v tom obrovský chaos, chápem, prečo aj pán minister tu bol dva dni nervózny, lebo tu musí taký bordel upratovať, že každý by bol nervózny, keby sa máchal v takomto bordeli, že nevie, čo sa mu zo dňa na deň deje. Zadúšate ekonomiku, bude inflácia vyššia, proste ľudia to zaplatia, chudobní zaplatia. Ja nerozumiem, prečo ste s tým O. K. Najskôr som si myslel, že bude stačiť to, že sa postaráte o svojich ľudí a všetko bude vyriešené, ale keď som rozmýšľal, že prečo ste vy s tým O. K., tak ma napadli také dve konšpirácie – v úvodzovkách –, ktoré kedysi chodili o Ficových vládach. A prvú som už tu minule spomínal. Tá prvá bola o tom, že za tých Ficových vlád síce sa rozdávalo kadekomu, rôznym kamošom , nejakí kolegovia z OĽANO by povedali, že sa kradlo, a... ale že aspoň mali odborníkov, že aspoň čosi, čosi sa urobilo a že vedia vládnuť . A druhá konšpirácia bola, že to robia naschvál, že proste im vyhovujú nevzdelaní, chudobní ľudia lebo ich budú potom voliť . A týmto konsolidačným balíkom tú prvú konšpiráciu ste totálne vyvrátili, pretože je jasné, že neviete ani vládnuť, a tú druhú ste potvrdili, lebo naozaj že nevidím žiaden iný zmysel, prečo takúto zlú vec robíte, čo všetci odborníci, každý vidí, že to je totálne zle, jedine, že by ste to robili naschvál, lebo to nie je že opozícia – koalícia, to normálne, že nič dobré nie je na tejto konsolidácii, naozaj že nič nie je dobré. Vymýšľate si tu úplne nejakú odboku a daň z finančných transakcií, ktorá ani neni to, čo je. Kopec, kopec ďalších podvodov v tomto robíte a to sa k takémuto zlému výsledku sa nedá dopracovať podľa mňa ináč, že to sa ani neschopnosťou nedá dopracovať k takémuto zlému výsledku. To by ste... to neviem, neverím, že niekto je tak neschopný, že takúto zlú vec robí, že to musí robiť normálne naschvál. To musí robiť normálne naschvál práve preto, že mu vyhovuje, aby potom sa mohol tváriť ako Mikuláš alebo ako dobrodinec a rozdávať ľuďom peniaze a ukazovať im, že keď už teda nemáte, tak ja sa o vás, o vás postarám , alebo, naopak, aby sa mohol vyhovárať na nejaký zlý Brusel, ktorý nám to tu všetko potom akože ničí, a ja vás pred tým celým ochránim. Ja nevidím žiaden iný normálny dôvod, prečo by niečo takéto ste robili, keby ste aspoň trošku sa snažili. A toto je na tom celom tá najhoršia vec a zároveň aj najväčší dôvod, prečo v najbližších voľbách vás treba poraziť a vymeniť, pretože táto vláda už stratila akúkoľvek snahu čokoľvek naozaj robiť pre ľudí. Vy ste dnes naozaj prekážka toho, aby sa Slovensko mohlo rozvíjať, aby mohlo Slovensko napredovať, a vám táto stagnácia, chudoba a hnev ľudí vyhovuje. A preto vás potom porazíme. Ďakujem pekne. [10:13] Andrej Danko – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem. Poslanec Dubovický. [10:22] Richard Dubovický – Vstup predsedajúceho Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Musím povedať, Michal, veľmi dobre si to zhrnul. A ešte by som chcel podotknúť, to znamená, že tie stopnuté investície, ktoré tu nebudú chodiť vďaka tej transakčnej dani, vďaka Trestnému zákonu a vďaka komplet ďalších vecí, ktoré tu boli schválené bez odbornej diskusie, nás dáva na čiernu pomyselnú mapu Európy. Ľudia mi teraz píšu, že plánujú odísť, odísť z tejto krajiny kvôli tejto vláde, čo robí ľuďom. Robíte z ľudí sociálne prípady. A potom sa budete tváriť, že im budete rozdávať peniaze. Takto sociálna vláda nefunguje. A ako by to povedala, ako by to povedal, neviem, či povedať, že či tragéd, alebo niečo také, ale raz vám tie peniaze dôjdu. A teraz tie peniaze vám dochádzajú, a preto vás treba fakt vymeniť. [10:22] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Viskupič. [10:23] Marián Viskupič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega Truban, jednoznačne veľmi dobré vystúpenie. Áno, transakčná daň výrazne zasiahne práve malých podnikateľov. Ak by chcel minister financií znížiť konkurencieschopnosť malých firiem a prevážiť to ešte viac ku firmám veľkým, neurobil by to inak. Je to škodlivá daň. A k tomuto sa pripájam, ak raz bude mať vládnu zodpovednosť strana SaS, túto daň zrušíme. Bude to jedno z prvých rozhodnutí. No ale všeobecnejšie, čo je najhoršie, každá jedna vec je škodlivá z toho balíka. Ale najhoršie je ten toxický koktail. To, že ony sa na seba väzbia a ovplyvňujú sa. Nájdete odvetvia, na ktoré sa týka aj osobitný odvod. Samozrejme, transakčná daň, keďže sa týka všetkých, zvýšenie ceny mýta, doprava je veľkou súčasťou takmer každého odvetvia, zvýšenie dépeháčky, zvýšenie sadzby korporátnej dane, toto všetko urobí – a hovoríme to tu viacerí – vyradí Slovensko absolútne z kategórie krajín, o ktorých investori rozmýšľajú, že kde budú investovať. No možno sú toto už pomaly posledné moje slová. Určite posledné v rozprave, kolegovia, len toto poviem. Idete odsúdiť Slovensko na stagnáciu, na život v biede, idete hodiť Slovensko dole z útesu. Skočte, ale bez nás, my budeme hlasovať proti a sľubujem, že jedného dňa opravíme túto krajinu po vašich nájazdoch a ničení. Ďakujem pekne. [10:23] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Kišš. [10:25] Štefan Kišš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, Mišo, že si takto správne nasvietil, čo tento konsolidačný balíček urobí, urobí s podnikaním. A od začiatku to hovoríme, odkedy vláda predstavila ten návrh na vláde, ale medzitým za tie dva týždne sa ešte, ešte udiali viaceré veci, ktoré presne posilňujú tento argument, o ktorom sa tu teraz bavíme, a síce že tú konsolidáciu okrem toho, že ju zaplatia bežní ľudia, všetci cez zvýšenú dépeháčku, tak ju zaplatia vybraní podnikatelia, resp. väčšina podnikateľov, väčšinou tých slušných, nie väčšinou nie najbohatších, pretože čo sa stalo za posledné dva týždne, že slabý minister financií teda pustil viaceré pozmeňováky, ktoré zvýhodňujú niektoré konkrétne silné finančné, biznisové záujmy. Tie, tie dostali úľavu, ako napríklad Slovenské elektrárne a ďalšie, viaceré tu boli spomínané, pán Hlina hovoril o bankách včera. Ale tí ostatní podnikatelia s miliónovými tržbami, s päťmiliónovými tržbami a tí, ktorí teda si zarábajú poctivou prácou, zamestnávajú ľudí a nie sú takto lobisticky silní – a väčšinou sú to slovenskí podnikatelia – odkaz pre, aj pre našich fejkových národniarov – tak títo, títo to všetko zaplatia. A, prepáčte, mne, už medzitým nám, nám, áno, nám píšu ľudia, ako aj povedal kolega Dubovický. Napríklad, citujem: „Bývalý šéf mi povedal, že mu účtovníci vyrátali, že po tomto balíčku sa zvýš... sa... by mohol ušetriť na daniach o 10- až 15-tisíc eur, ak sa, ak sa presťahuje do Českej republiky.“ A tento človek dnes neplatí málo daní na... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [10:25] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslankyňa Kolíková. [10:27] Mária Kolíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec. Jednoznačne tento konsolidačný balík vedie Slovensko do ničoty a to, čo na tom celom je zarážajúce, je to, že vláda si nenašla čas nieže s opozíciou, ale s nikým sa na Slovensku nebaviť o tom, čo chystá, s nikým. Osobitne už vôbec nie s tripartitou. Ani ju nezaujíma, čo povie na to Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, pretože to, čo je zrejmé z celého konsolidačného balíka, je to, že Slovensko to bude dusiť, Slovensko sa nenadýchne. Ten balík, na ktorý sa budeme skladať, bude ešte väčší. Je to úplne zrejmé aj z ďalšej miliardy, ktorá je tu naviac, okrem toho, že sa rieši deficit, tak vyberáme miliardu naviac na výdavky štátu. To znamená, že konsolidácia bude pokračovať v ďalšom roku a v konsolidačnom balíčku nie je nič pre to, aby tu bol ekonomický rast. Nie tam nič pre to, aby sme jednoducho mali z čoho platiť štát. Nie je tam nič pre to, aby ten štát prinášal služby, pre ktoré sem príde niekto vôbec investovať na Slovensko. Príde niekto na Slovensko, keď vidí, v akom stave máme zdravotníctvo? Príde sem? (Reakcia z pléna.) Prečo by sem chodil? Príde sem niekto investovať na Slovensko, keď vie, že v okolitých krajinách má oveľa lepšie podnikateľské prostredie? – No nepríde. Nepríde. Nerobíte nič pre to, aby ľudia tu mali väčšie mzdy. Robíte tu len opatrenia k tomu, aby ste nafúkli štát a zadusili všetko, čo nám môže pomôcť, aby sme sa nadýchli. V tom konsolidačnom balíčku jednoducho nie je nič, o čo by sme sa mohli oprieť a mohli sme pomôcť, aby jednoducho tu boli investície, aby sa tu žilo lepšie a aby tu podnikatelia mali prostredie na to, aby tu naozaj mohli podnikať a štát mal z čoho vyberať dane. [10:27] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Truban. [10:29] Michal Truban – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne všetkým aj za faktické. Ja ešte dodám pred tým, ako pravdepodobne minister vystúpi, za čo ho treba aj oceniť, že sa mu tu, že tu sedí celé dva dni aj ide rozprávať asi a že sa mu tu chce čarovať s týmito všetkými číslami a argumentami, ale naozaj treba to oceniť, že tu, že tu sedí a obhajuje aj takúto veľmi zlú konsolidáciu. A práve to chcem povedať, že v celej tejto debate o tomto chaose, jak sa to tu všetko mení a aký je to v skutočnosti bordel, veľakrát zabúdame na to, že toto nekončí, že toto neni niečo, čo tu teraz akože odhlasujeme. Jednak nás trošku čaká nejaká ďalšia debatka v októbri k rozpočtu, kde, ja si myslím, že bude znova bordel, ale by sme mali konsolidovať ešte aj budúci rok. A ja už ako keby, mne sa zdá, že táto konsolidácia tuná narazila na hranice možného. Ako som povedal, že ona je tak zle robená, že to je jak keby, že naschvál zle robené, lebo ináč by ste to nerobili. Minimálne by ste sa bavili, ako povedala pani Kolíková, by ste sa bavili s kopec ľuďmi dopredu. A nám na výbore povedali, že áno, vy ste sa aj bavili, že už pol roka fungujete, že to neni rýchlo pripravená konsolidácia, ale potom po tlačovke totálny chaos a okamžite menenia, takže ja neverím argumentu, že ste sa s niekým s tým, s tým radili. A taktiež naozaj, že neverím argumentu, že ste to chceli v dobrom. Je to proste konsolidácia plná politických fejkov, klamstiev, plná chaosu a ešte raz zopakujem, problém je, že toto bude treba robiť aj budúci rok. Toto by ma zaujímalo, pán minister, ako, ako sa cítite, čo s budúcim rokom. Ďakujem pekne. [10:29] Andrej Danko – Uvádzajúci uvádza bod Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nech sa páči, pán minister. [10:31] Ladislav Kamenický Takže, vážení kolegovia, vážené kolegyne, tak jak bolo posledným rečníkom povedané, sedíme tu spolu od včera. Zúčastnil som sa výboru pre financie a rozpočet, kde sme tri hodiny sa bavili o tomto konsolidačnom balíku, a veľa sa tu narozprávalo a nedá sa úplne ku všetkému vyjadriť, aj keď teda by som mohol diskutovať asi s každým vystupujúcim. Ja som už hovoril aj kolegom, že bolo by veľmi dobré, ja som vystúpil v rozprave, mohli ste na mňa reagovať, aby bolo umožnené v rokovacom poriadku, aby minister mohol reagovať na rozpravu, čiže tak ako každý pán poslanec máte dve minúty. Ja som počul, teda že sa to nedá, ale aby minister aspoň dvoma minútami mohol reagovať, nie zakaždým sa prihlásil do rozpravy, a vy ste tu z toho urobili zase šaškáreň, ako sme videli včera, lebo niekedy treba reagovať krátko a výstižne, aby tak, ako sa vy viete vyjadriť k rozpravám, tak by som sa aj ja rád k niektorým rozpravám hlavne pri takýchto dlhých veciach vyjadril. Teraz, prečo musíme konsolidovať? To je asi základná otázka, lebo ja som tu počul, že my sme to urobili preto, lebo rýchlo, rýchlo a treba niečo urobiť a podobne. Nie preto, pán Truban. Nie preto. To nerobí mi radosť nič a môžte tu kritizovať, čo chcete, odvraciame bankrot Slovenska, dámy a páni. Odvraciame bankrot a Slovenska. A poviem to úplne jasne a zopakujem. Ja to budem hovoriť dokola, že vy si tu môžete narozprávať, čo chcete. Slovenská republika sa dostala v stave verejných financií do stavu, kedy máme, sme zdedili najhoršie verejné financie v rámci Európskej únie, a budem to opakovať dokola. A kto za to môže? Áno. Môžu za to bývalé vlády pána Matoviča. Zopakujem to. Pána Hegera aj pána Ódora. A vysvetlím vám, aj pána Ódora že prečo. A môžete si tu hovoriť, čo chcete, a ďakujem kolegom, ktorí to pripomínajú. Ale najskôr sa poďme venovať tomu, že prečo sme sa prepadli vo všetkých rebríčkoch za posledné obdobie. Verejné financie – a budem pripomínať aj niektoré veci tuto pánom z OĽANA, ktorí tu včera narobili taký chaos, že bolo to až nedôstojné. Ja sa teda čudujem pánu Šípošovi. Keby to urobil Matovič včera, čo tu urobil, a napriek tomu on tu robil opičky a nás tu natáčal, ale keby to urobil niekto iný, ale, pán Šípoš, ja som sa hanbil za vás. Boli tu dámy. Mali ste tu vypleštené oči na nás. Ja som pozeral, že čo tu robíte, a vykrikovali ste tu ako zmyslov zbavený. Tie dámy sa vás tu báli. Aspoň teda moje kolegyne, možnože druhé dámy nie, ale možno, že aj ony. Ja toto považujem za neprístojnosť, čo ste tu včera navystrájali, a poviem vám aj prečo – lebo ste farizeji. Obyčajní farizeji. Musím sa vrátiť trošku do histórie a budeme sa baviť o tom, aké verejné financie teda odovzdala tá bývalá vláda, a potom poviem, že aké sme tu zdedili. A bude to celkom zaujímavé čítanie, alebo teda rozprava. V roku 2016 sme mali dlh asi 52,3 % HDP a tá bývalá vláda, o ktorej tu toľko rozprávate, vláda SMER-u znižovala tento dlh postupne posledné tri roky: 51,5 %, 49,4 % na 48 % HDP. Tá zlá vláda, čo vy hovoríte, že je zlá, posledné tri roky doručovala deficity niekde okolo 1 %. Okolo 1 mld. euro. Môžete hovoriť 1,2. Súhlasím. Teraz sa pozrime, čo sa tu dialo, a musím pripomenúť jednu vec. Platí nám tu tzv. dlhová brzda, zákon o rozpočtovej zodpovednosti. A budem hovoriť o platoch, pán Matovič, počúvajte veľmi dobre. Čo ste tu spáchali? 48 % HDP bol pod všetkými sankčnými pásmami dlhovej brzdy. Zákon o rozpočtovej zodpovednosti, tzv. dlhová brzda, má päť sankčných pásiem. Keď vstúpite do prvého, to najmiernejšie, čo musíte urobiť, je návrh opatrení na zníženie dlhu. To aj my sme dávali. Však v poriadku, keď je prvé sankčné pásmo, aj nedávno sme sa o tom bavili. My sme boli mimo týchto sankčných pásiem. A keď sme odišli, tak zrazu Slovenská republika sa začala enormne zadlžovať. A môžeme sa baviť, že prečo a podobne, aké sú príčiny. Ale jednou z príčin je aj to, že neexistovali žiadne fiškálne pravidlá. Ja keď som bol ministrom v roku 2019, tak som musel dodržiavať pravidlá, ktoré sme si dohodli na ECOFIN-e s Európskou komisiou a dodržiavame ich napríklad aj dnes, lebo tie pravidlá sú opäť naspäť. A mne tu ide niekto vyčítať, že sme sa prepadli do, do, do, do... počkaj, poviem to takto – excesive deficit procedure . Musím to povedať po anglicky, hej? Je to procedúra nadmerného, nadmerného deficitu. No prečo? Lebo ten deficit tu spôsobil pán Matovič a bývalá vláda, preto. A ten dlh začal postupne stúpať a dostali sme sa do dru... dostali sme sa do druhého sankčného pásma dlhovej brzdy. Čo vtedy nasta... malo nastať, pán Matovič? Zmrazenie platov vlády. A pýtam sa, keď tu toľko rozprávate o platoch, čo ste vy urobili! Tá vaša bývala vláda. Nezmrazili ste si ich. Porušovali ste ústavný zákon, pán Matovič, porušovali niekoľko mesiacov. Keď som ja na to upozorňoval a upozorňovala nás na to aj, aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, ignorovali ste to. Viete, s čím ste prišli? Ja si pamätám. Ja som bol poslancom tejto, tohto zhromaždenia. A 11 rokov, ak sa nemýlim, opravte ma, či to bolo menej, alebo viacej, sa tu zmrazovali platy vďaka Matovičovi a my sme to všetci rešpektovali, dokonca sme mnohokrát za to zahlasovali. A čo urobil pán Matovič, keď sa stal predsedom vlády, keď sa stal ministrom financií? Myslíte, že prišlo niekde návrh na... v tejto snemovni na to, aby si zmrazili poslanci platy? Ani raz za jeho vlády. Keď som začal upozorňovať na to, že Matovič, že ani Heger si nezmrazili platy, čo sa stalo?! Tak prišiel pán Matovič a povedal, tak teda poslanci nech si znížia platy a nestalo sa to. Prečo? Lebo pán Matovič, keď bol pri vláde, a dúfam, že sa to nikdy nezopakuje, zlikvidoval slovenskú ekonomiku, zlikvidoval slovenskú ekonomiku a nezmrazil si ani ten svoj plat. A potreboval, aby poslanci, ktorých tu mal, preto ani neznižoval platy, aby mačkali tlačítka za tie jeho nezmysly, čo tu vyrábal za posledné obdobie. Toto je pravda, pán Matovič, o platoch. Vaše červené trička si strčte niekam! (Potlesk. ) Toto ste tu, toto ste tu včera urobili. Ak chceme takúto kultúru a o tej slušnosti, ktorej sa rozpráva, narozprávalo. To je slušnosť, čo sa tu teda udialo. To bola slušnosť! A sami ste si odhlasovali ten rokovák, kde ste povedali, že keď sa tu niekto neprístojne správa, ho môže niekto vyniesť. A včera ste sa správali absolútne neprístojne a za tým si budem stáť. Spôsobili ste likvidáciu slovenskej ekonomiky, ktorú tu dnes my musíme naprávať, a pán Matovič, pán Šípoš a neviem, kto ešte vám tam poskokuje, pán Jakab, vy by ste nemali dostať jedno euro svojej výplaty! Vy by ste mali vrátiť všetko, čo ste tu dostali v tomto parlamente, lebo také škody ste spôsobili slovenskej republike. Nezaslúžite si to. Takže poďme teraz ďalej. Prečo musíme konsolidovať? Musíme konsolidovať preto, lebo sa na nás pozerajú aj finančné trhy, a nemôžme si dovoliť, nemôžme si dovoliť, aby nám padli ratingy, aby sme na úrokoch, keď si teda niečo požičiame od tých finančných trhov, zaplatili o stovky miliónov viac, a tieto peniaze sme moli použiť napríklad aj pre tých dôchodcov, ktorých ste tu toľko spomínali, aj na rôzne sociálne programy, na zlepšenie toho zdravotníctva. A ja nevravím, že v zdravotníctve nie sú problémy, sú. Treba ich vyriešiť. Nedávno som mal stretnutie s ratingovými agentúrami a musím povedať jednu vec, podarilo sa nám zatiaľ zastabilizovať ratingy a bude nové hodnotenie v decembri. Ak by sme túto konsolidáciu nespravili, to sa stane, tak budeme mať ešte vyššie prirážky na dlhopise, ako sme mali doteraz, a minieme stovky miliónov úplne zbytočne, úplne zbytočne. A mnohí z vás... a to budem hovoriť pri tých pozmeňujúcich návrhoch. Bavíme sa tu o konsolidácii a ja som čakal, že tých v pozmeňujúcich návrhoch, ktorých je niekoľko desiatok, že sa dozviem aspoň nejaké konsolidačné opatrenie okrem toho, že pán Matovič povedal, že treba, treba znižovať platy. No počkajte, počkajte ja vám to vysvetlím. Všetky tie opatrenia, všimnite si, treba dať tomu, treba dať tamtomu, treba dať onomu, treba znížiť DPH na, ja neviem, plienky, vložky, neviem, na čo všetko, a ja som ochotný sa debatovať, ja to budem aj hovoriť. Ale to nie je konsolidácia, to je dekonsolidácia. Všetky tie opatrenia sú dekonsolidačné. Ja som tu čakal, pán Truban, teda keď vy máte takú stranu odborníkov, a kolegov si vážim, že ste aspoň vystúpili, ste povedali. Ale viete, čo je problém? A ja neočakávam od vás ako od opozície, že mi poviete, ako to máme robiť. My sme navrhli konsolidačné opatrenia 2,7 mld. A môžete ich kritizovať, že sú lepšie, horšie. Robíme to preto, aby sme zachránili slovenskú ekonomiku. Ale ak si zoberiete tú, ten objem a nesúhlasím s tým, že to niekto spochybňuje nejakú jednu miliardu, a poviem prečo, lebo som vám povedal, na jednej strane mi hovoríte, že jednu miliardu netreba. Ale keď poviem, že tam bol prijatý nejaký, nejaká stratégia pre vedu a výskum za 120 mil. a že ju škrtnem, tak ma tu osta... niekto prosil, že nech to nerobím. A to je časť tej konsolidácie. Keď som povedal, že sú tam opatrovateľské služby a že za 133 mil. pre asistentov všelijakých peniaze, tak mi niekto povedal, že to nerobte . A však to je 1,1 mld., o ktorej sme sa bavili, že si dal peniaze pre vysoké školy. – To nerobte, preboha, lebo vysoké školy potrebujú . Mali sme, dali sme. Takže ja som očakával, že v tých pozmeňovákoch mi prinesiete nejakú, nejaký super nápad, ktorý vy poviete, že takto treba konsolidovať, že toto je super, hej . A tu niekto chváli pána Kišša, že do eura si to tam vyčíslil. Ja som tu nevidel teda žiadny poriadny návrh. Hovoriť o ekonomickom raste. Aj my sme hovorili a robíme ho, snažíme sa ho robiť. Ale pozrite sa, čo sa deje v Nemecku. V Nemecku je stagnácia. V Nemecku sa už prenáša tá, ten stav ekonomiky nemeckej aj na Čechy. A možno príde aj k nám a potom budete hovoriť – mali sme lepší hospodársky rast urobiť . Viete, čo je problém? Aj vaša ideológia. Tie green dealy, ktoré ste tu urobili, zničili ste celú ekonomiku Európy. Nehovorím o vás dvoch. (Potlesk.) Hovoríme o konkurencieschopnosti. Choďte sa pozrieť do tých ázijských krajín o konkurencieschopnosť, tam môžete sa porovnávať. A čo ste tu spôsobili? Drahé energie, všetko ostatné. Jak môžeme rozvíjať ekonomiku s drahými energiami? Vedia to aj Nemci veľmi dobre. Zavreli si, zavreli si jadrové elektrárne a kupujú z uhoľných elektrární, z Poľska kupujú elektrinu. To je teda Green Deal jak sviňa! Prepáčte za výraz, dámy a páni. Takže k tým, k tej 1,1 mld., ktorú ste tu toľko rozprávali, že sa tu, že, že, že tu nemusíme robiť, nesúhlasím. Nesúhlasím. A ja som vyčíslil do eura. Pán Štefunko tu neni. Hovorí kolegovi Kiššovi: „Tam si to do jedného eura vyčíslil.“ Nevyčíslili ste nič, dámy a páni. Keď budete vo vláde, keď budete vo vláde, a má pravdu pán Truban, ktorý hovorí, že budeme musieť ďalej konsolidovať. Bohužiaľ, budeme musieť a nebude to ľahké, vy to viete veľmi dobre. A v tom, v tom sa zhodneme. Ale robíme všetko pre to, aby ekonomika Slovenskej republiky sa nedostala do marazmu. Trvám si aj na tom, že boli tu návrhy, že načo vlastne vy ste zvýšili DPH o tri percentuálne body, keď ju potom niekde znižujete, lebo áno, čítal som, vy hovoríte, že Ódorove lego kocky, že to bol super nápad. Ja som teda očakával od pána Ódora, a to preto ho spomínam. Pán Ódor a jeho úradnícka vláda neurobila jedno konsolidačné opatrenie, neurobila jedno konsolidačné opatrenie a mala nám zanechať jeden realistický rozpočet. Nie lego kocky! A v tých lego kockách sa nachádzajú také opatrenia, ako je napríklad, že dáme len, zvýšime základnú sadzbu DPH a žiadna znížená nebude. A budeme dávať, vy hovoríte, že almužny. Toto bol recept pána Ódora! A hovoríte, že to boli len také nápady, že to nikto nikomu teda nič nehovorí. Tak on to ešte zdupľoval vo svojom knihe Rýchlokurz geniality , keď sú to teda len také nápady. Niekto to napíše do knihy, pod ktorú sa podpíše, tak ja by som si to teda nedovolil. A nápad je taký, že všetci zaplaťte vyššiu DPH a žiadna znížená. Ja hovorím o tom, my sme znížili DPH na potraviny z 10 % na 5 %, pri tých základných. Znížili sme DPH pri ostatných potravinách z 20 % na 19 %. Toto je zlé podľa vás? Čiže všetky potraviny na Slovensku oproti stavu, ktorý bol pred touto konsolidáciou, zostanú so zníženou DPH. Znížili sme DPH na lieky. To zaujíma ľudí, tých dôchodcov, ktorých sa tu tak strašne zastávate, ktorých my sme vždycky si ctili, a robili sme niečo pre nich, nielen sme o tom rozprávali. My sme dôchodcom pred, ešte minulý rok sme im dali 300 euro. Stálo to vyše 400 mil., ale nebanujeme tých peňazí. Dali sme im plnohodnotné 13. dôchodky. Tiež ich nebanujeme, tých peňazí. Ja tu počúvam o tom, dokonca sme zachovali 13. dôchodok, aj keď asignácia, ja prijímam kritiku, že to je menej peňazí, ale rodičovský dôchodok má byť nahradený 13. dôchodkom. A to všetci vedeli, nikto ani nejak zásadne nečakal a my zachovávame asignáciu aspoň v takejto forme. Čiže otcovi, mame môžte darovať 2 % svojich daní, každému zvlášť 2 %. A takisto toľko, čo sa tu narozprávalo o neziskovkách. A budeme sa o tom baviť ešte, ešte sa k tomu vyjadrím. Zachovali sme asignáciu aj 2 % pre neziskovky a pre tých, ktorí napríklad pomáhajú ľuďom, deťom rôznym a podobne. Ale medzi tými neziskovkami, a to hovorím aj mojim kolegom, sú aj neziskovky, ktoré sa živia politikou, a nie tým, že pomáhajú deťom a zdravotne ťažko postihnutým. Takéto neziskovky budeme určite riešiť. Nie hneď teraz, ale budem ich riešiť nejaký, ja som sa bavil so svojimi kolegami a ctím si aj tú debatu s vami. Budem hľadať riešenie, ako tým neziskovkám, charitám, ktoré vedia pomáhať tým deťom, prípadne nejakým ľuďom, ktorí majú nejakú chorobu, tak tým sa budeme snažiť, čo sa týka daní z finančných transakcií, nejako pomôcť, refundovať to alebo bude nejaká iná dohoda. Ale ja za seba môžem povedať, ja nechcem pomáhať tým, že nezdaním politické neziskovky, ktoré tu rozvracajú tento štát a robia všetko preto, aby Slovensko sa nesprávalo ako suverénny štát. Môžte sa tváriť, ako chcete. (Rečník mávol pravou rukou.) Ďalšia vec, bavme sa o... teraz o tých pozmeňujúcich návrhoch, ktoré tu padli, a budem sa venovať aj pánovi Hlinovi, trošku, lebo si to vyžiadal. Takže pozmeňujúce návrhy, mám ich tu spísané všetky. Ťažko sa mi o všetkých hovorí, ale mám tu napríklad návrhy, nespomeniem úplne všetky, zníženie pomôcok, vložky, tampóny, menštruačné pomôcky. Stojí to 29,2 mil. eur. To je konsolidácia? To je dekonsolidácia, dámy! Ja chápem, že máte, máte túto potrebu a nezávidím vám to, ale proste neni to konsolidácia. Ďalší návrh – a o tom som ochotný sa baviť. Ja som ponúkal nejakú, ponúkal som ruku všetkým tým, čo sa chcú baviť o celiakii, ale treba celiakiu, rôzne tie intolerancie uchopiť nejakým zmysluplným spôsobom. Poviem, bol tu pán Stachura, pán Dvořák, kolegovia Sabo, pani Števulová, podávam ruku, poďme sa o tom baviť. A budem, máme tu otvorený aj zákon o DPH, v ktorom to vieme riešiť. Čiže dnes to nevyriešime, ale sú tam také anomálie, mne to hovoril pán Stachura, že keď je niekto celiatik, tak si musí napísať recept na nejakú tyčinku, ktorú, ktorú si robí, a musí mu to napísať doktor, a aby mu to niekto preplatil. To je proste pre mňa nie teda veľmi dobrý spôsob, ako by sa to malo riešiť. Ja ponúkam, mám prepočet zatiaľ na bezlepkový chlieb, asi 3,5 mil, výpadok. To je taká základná potravina, ktorú, samozrejme, celiatici používajú. Poďme sa o tom baviť komplexne a ja sa teda prihováram za to, že poďme túto záležitosť vyriešiť. Vyklesávanie daňového bonusu, poviem jednu vec. Daňový bonus pre deti sme nastavili tak, že už aj ľudia s nižším príjmom ho skorej dostanú. A ľudia, ktorí majú príjem nad 3 600 eur, čo je už podľa mňa celkom slušný plat, tento daňový bonus nedostanú. A sú tu aj ľudia, ktorí majú aj vyššie príjmy a možno by si zaslúžili, berem akúkoľvek diskusiu k tomu, ale poviem jednu vec. Mám aj informácie o veľkom zneužívaní, veľkom zneužívaní daňových bonusov na deti práve na ľudí, ktorí s tým špekulujú, špekulujú, vyrobia si živnosti a podobne, a sú to desiatky miliónov, môžte krútiť hlavou, koľko chcete. Kto má naňho nárok, nech ho má, ale nesmie sa s tým špekulovať. Možno o tom budeme ešte niekedy hovoriť. Za mňa musím pripomenúť, že daňový bonus na deti, v podstate pri tých nízkopríjmových skupinách dostanú viac, ako by dostali podľa platnej úpravy, ktorá tu bola. A také tie populizmy pána Matoviča, zvýšme to a zvýšime tamto , to neberem. Keď bude vo vláde, dúfam, že nikdy už nebude vo vláde, nech si robí, čo chce. Ale nie za našej asistencie. My tomuto asistovať nebudeme. Rodičovský dôchodok som povedal. Ja som si všade napísal, čo je konsolidácia, čo je dekonsolidácia . Drvivá väčšina je dekonsolidačných tých pozmeňujúcich návrhov. Žiadny návrh na to, ako konsolidovať. Ja to nepotrebujem. My sme zobrali zodpovednosť, ja poviem za seba, my sme zobrali zodpovednosť za konsolidáciu. Keď budete vo vláde, páni, potom si konsolidujte a budem vás kritizovať ja, dobre? Ale ja nečakám ani to... a nečakám ani to, že mi poviete, ako to mám robiť. My sme vo vláde, máme zodpovednosť, zobrali sme ju a budeme to robiť tak, ako to chceme robiť. Vy keď budete vo vláde, robte si to, ako chcete. Ale očakával som, keď ste teda tá strana odborníkov, že tu donesiete normálne čísla nejaké a doručíte mi 2,7 mld. A vy (ruch v sále), vy by ste, áno... Jediné, čo tu všetci opakovali, a k tomu sa chcem tiež vyjadriť, všetci by ušetrili asi pomaly celý štátny aparát a celú, celú... by zrušili by celý štát pomaly. To urobil váš pán Ódor, dámy a páni, zoškrtal 7,5 mld. Toto spravil! A ja tvrdím, že sa to nedá, jak si to vy myslíte, a môžme sa baviť, že či to má byť suma 124 mil., alebo to má byť 300 mil., alebo 500. Ale ja som ponúkol, ponúkol som pánu Kiššovi – pán Kišš, ak ma budete počúvať, vy ste boli zamestnancom ministerstva financií – ja som minulý rok škrtol 5% personálnych výdavkov a môžem za seba povedať, že tento rok, tento rok ministerstvo financií ušetrí niekoľko desiatok miliónov. A viem už, aj kde ich použijeme. A na budúci rok musím škrknúť 10 % zamestnancov. Tak mi... Dajte mi zoznam 20. Vy ste povedali, 20-30 neni problém , tak dajte mi zoznam 30 % zamestnancov ministerstva financií, ja ich zajtra vyhodím a poviem – poďakujte sa pánu Kiššovi . To neni také jednoduché, jak si to vy dneska myslíte v opozícii. Papier znesie všetko! Papier znesie všetko! Pán minister práce, sociálnych veci vám môže porozprávať o tom, úrady práce, že tí ľudia sa tam skutočne narobia. Vy hovoríte, však neni problém, vyhoďme 20-30 % ľudí . No neni to také jednoduché. Pán Viskupič, aj vám sa budem venovať. Pán Viskupič, vy chcete zrušiť 10 % všetkých zamestnancov, čiže bavíme sa o učiteľoch, bavíme sa o zdravotníkoch, bavíme sa o policajtoch, hasičoch, záchranároch, neviem o kom všetkom. Keď budete vo vláde, však ste boli vo vláde, pán Viskupič, mohli ste to urobiť. Neurobili ste nič! Neurobili ste absolútne nič! A tie rady si nechajte, lebo boli ste vo vláde, mali ste šancu niečo urobiť. A poviem všetkým tým, ktorí ste boli v bývalej vláde. Koľko ste mali dohodárov? Koľko kamarátov ste si pozamestnávali za ťažké výplaty, ktoré dostávali za to, že nič nerobili? Všeobecná zdravotná poisťovňa, 100-tisíc euro dostal jeden takýto dohodár. My sme tých dohodárov zrušili! Ja som na ministerstve urobil jednu vec, každý je... Máme tam dohodárov, máme. Ale musím vedieť, každý dohodár čo robí, nieže tam niekto sa bude pofľakovať, prípadne bude sedieť doma a brať za to výplatu. To je neprípustné, neprípustné! NKÚ na to upozornil, nie Kamenický, Národný kontrolný úrad! A ja pevne verím, že toto sa aj vyšetrí. Potrebujeme to vyšetriť a vyvodiť z toho dôsledky. (Ruch v sále.) Čo sa týka celkovej miery konsolidácie, pán Truban, vy ste, vy ste tu veľa hovorili o tom, že, že tu zavádzame daň z finančných transakcií a je taká, onaká, maková. Tú konsolidáciu, ktorú tu musíme urobiť aj po pánu Matovičovi, zopakujem, Hegerovi aj po pánovi Ódorovi, lebo ten nič neurobil, je vo výške 2,7 mld., to je 6 % DPH zvýšenie. Alebo keď teda neurobíme žiadne iné opatrenia, my sme ich urobili 17, lebo niekto tu hovoril, že pomaly nič sme neurobili . Plus ďalšie tri. Tak je to, ako keby ste zvýšili daň z príjmu právnických osôb, toľko vami glorifikovaných podnikateľov, je 13%. 13 % dane z príjmu právnických osôb. By sme museli namiešať nejaký mix a môžte s tým súhlasiť, môžte s ním nesúhlasiť. Ale doručte mi váš spôsob konsolidácie! Neviem, nedostal som nevidel som, to sú len reči, čo sa tu dialo. Daň z finančných transakcií, pán Hlina, poviem a musím to povedať, Lojzo, prepáč, my si tykáme. Na rozdiel od pánov z Progresívneho Slovenska najbližšie ku konsolidácii bol Alojz Hlina, hej, potlesk. Prečo? Lebo Alojz Hlina na rozdiel od Progresívneho Slovenska, aj keď s ním hlboko nesúhlasím, povedal, že nepotreba... a povedali to aj iní kolegovia, nepotrebujú, aby ľudia dostávali 13. dôchodky . A berem to! Je to ich názor. Povedal, že niektoré dávky netreba dáva ť. Ja s tým tiež nesúhlasím, ale opäť, berem. Ale povedal aspoň niečo, kde tento štát vie ušetriť. Nie všetky tieto pozmeňujúce návrhy, ktoré tu mám, ktoré vlastne rozdávajú, a nie konsolidujú, nekonsolidujú! Nie je to pravda, takže... Pán, ešte budem sa venovať pánovi Hlinovi pár slovami. Hovoril o tom – a berem jednu vec, že aspoň sa zamýšľa nad tým –, že kde by mohli nám unikať peniaze z dane z finančných transakcií . Musím upozorniť, ja som sa bavil s mojim kolegami a môže sa, dávam zase ruku, môžme sa o tom pobaviť s mojimi kolegami. On hovorí, že sa presunie väčšina platieb cez platobné brány a podobne. Je tam viac argumentov, prečo to tak nebude v tom objeme, o ktorom hovoríš. V nejakom to bude, ale nie v takom objeme, jak hovoríš. Mnohí tí, ktorí v oblasti služieb, mnohé tie služby, ktoré napríklad poskytuje účtovníčka, alebo si berieš nájomné, alebo sú tam služby, ja neviem, upratovacie, ktoré platíš bežne, asi títo si nebudú zriaďovať platobnú bránu. To je prvý argument. Mnohí si nezriadia a tie platobné brány ani nie sú bežné, lebo sú drahé. Platobná brána zarába na bežnom spotrebiteľovi, teda ten, kto tú platobnú bránu má a chce takto platiť vyše jedno až... a niekedy aj viac percent, ale keď sa bavíme o biznis kartách, o ktorých sa teraz bavíme, tak je to aj 2 %, pozeral som si to, môžeš si to pozrieť. A ja tvrdím, ty tvrdíš, že niekto zarobí 1,5 mld. – ja tvrdím, že nezarobí. A je to taký istý argument, ako keď sa bavíme o efektívnej daňovej sadzbe, a spomeniem prečo. Pamätám si, že my sme odovzdávali, dobre, efektívna daňová sadza, budem sa baviť o pánoch z OĽANA, ktorí sa tu tým hrdia, bola 15,6 %, potom stúpla na 16,5, a teda tým sa chváli pán Matovič, a potom opäť klesla na 15,8, to sme prebrali. A prečo? Lebo počas covidu, dámy a páni, všetci platili platobnými kartami! Všetci ľudia ste si kupovali jedlo, kupovali ste si nákupy platobnými kartami, nie je to ani zásluha ani jedného pána z... tam, čo tam vykrikujú. Je to zásluha toho, že ľudia museli kupovať na platobné karty, a potom to opäť kleslo. A my budeme robiť plán boja s daňovými únikmi a budeme robiť všetko pre to, aby sa výber zvýšil. Urobili sme zopár kontrol – a čuduj sa svete – z 1 900 kontrol 41 % ľudí nevydáva žiadne bloky, 41 % tých kontrolovaných. A teraz poviem ďalšie číslo, že keď sa urobila kontrola, spočítali sa tržby u tých istých subjektov a potom sme zrazu zistili, že 15 dní dozadu a 15 dní po kontrole zrazu boli tržby o 4 mil. vyššie. To má nejaký dopad, že, čiže asi sa tu niečo deje v tomto Slovensku a nemôže za to SMER, páni, môžte za to vy. Vy ste neurobili absolútne nič, aby sa lepšie vyberali dane. Bol to covid, ktorý vám pomohol v tejto veci, a keď sme my prebrali vládu, opäť vám klesla efektívna daňová sadzba, to je pravda, ja budem na to poukazovať. Zadlžili ste Slovensko tak, že 24 mld. a ja sa teším, že pani Luščíková si to naštudovala, že som ju donútil možno trošku, aby si naštudovala veci, ja si, dámy, vážim, môžme debatovať, debatujme odborne, nie, že niekto povie, že ja klamem, no nakoniec potvrdila, že čísla, ktoré som hovoril, boli správne. Zo 45 mld. stúpol dlh na 69, o 24 mld., toto je zadlženie, to je to, čo ste vy tu bačovali, páni, čo sa tam najviac rozkrikujete. (Ruch v sále.) Najviac sa tam rozkrikujete. (Potlesk.) A teraz vám poviem, na koho úkor ste si to rozhadzovali peniaze, povedal to tu primátor Liptovského Mikulášu pán Blcháč, na úkor samospráv, dámy a páni, na úkor samospráv, ožobráčili ste ich najprv o 750 mil., potom ste videli, že to padá na ústa, dali ste im naspäť 250, čiže o 0,5 mld. ste ich ožobráčili. A tie samosprávy, samozrejme, že dnes chodia za mnou, že potrebujú peniaze, a ja im rád pomôžem, ale vy ste si za to zaplatili svoju predvolebnú kampaň! Pripomeniem tu jednu vec. Kde je tých 500 euro, čo ste sľúbili každému voličovi, že vyplatíte?! (Potlesk.) Kde je tých 500 eur, pán Matovič?! Kde ste, pán Matovič? Viete, koľko to malo stáť? 1,5 mld. Však neni problém, neni problém pre OĽANO, rozflákať všetky peniaze a vykrikovať tu niečo o platoch. Ani jedno euro si nezaslúžite za to, čo ste tu napáchali! Ani jedno euro. Mali by ste vrátiť všetky svoje výplaty vrátane svojich poslaneckých platov! (Potlesk.) Dámy a páni, vidím, že už ma mnohí nepočúvate, ale chcem jednu vec, že ponúkam ruku na tých celiatikov, budem riešiť ZMOS, to som hovoril, takisto nájdeme zopár desiatok miliónov, ktoré dáme ZMOS-u, určite sa budeme zaoberať energopomocou, ktorú chceme, chceme aj tento rok doručiť rozsah budeme riešiť ešte s premiérom Robertom Ficom a takisto budeme ďalej aj napriek tomu, že teraz hneď nevyriešime zdravotníkov, a budeme sa baviť ďalej so zdravotníkmi. Ale na záver ešte chcem jednu vec povedať, tým zdravotníkom, ktorí mali najnižšie príjmy v rámci týchto typov zamestnaní, sme zvýšili valorizáciu nie na tri, ale o 6 % a možno sa to niekomu zdá málo, ale stojí to 40 mil. Mňa najviac bude trápiť ešte debata o tom, že ja som si pozeral platy, ja si myslím, že doktori sa majú celkom dobre, ale určite sa budem zaoberať hlavne sestrami, pozeral som si čísla, čo sa týka priemerných platov u sestier, a tam síce pomer k priemernej mzde sa vieme, sme približne na tom tak, ako je Poľsko a Česká republika, ale tam je tá priemerná mzda o niečo vyššia, čiže v absolútnej hodnote tie sestry majú menej ako v týchto krajinách. Čo sa týka platov lekárov priemerných, lebo ja viem, že niektorá má viac, niekto má menej a niekto ešte robí aj na svojej súkromnej ambulancii, kde si zarobí navyše, to nikto nepovie, tak tí majú väčší, väčší plat, ako majú v Čechách a v Poľsku, aspoň podľa tých dát, ktoré som videl, bol o tom článok, môžem vám ho poslať a priemerka je 3,2-násobok priemernej mzdy na Slovensku, pričom v Čechách a v Poľsku, v Poľsku je to 2,3-násobok a 2,7-násobok je v Českej republike, takže toľko. Snažíme pomáhať tým, ktorí potrebujú tu pomoc, lebo vieme, že tá situácia nie je dobrá, a snažíme sa ozdraviť verejné financie, budeme to robiť ďalej. Ja ďakujem aj pánu Ľuptákovi, ktorý tu veľakrát trefne pomenoval veci, ktoré sa tu demagogicky, ale fakt demagogicky otáčajú, a nehovorí sa tu pravda. Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.) [10:59] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem navrhovateľovi. Žiada si k rozprave zaujať stanovisko niektorý zo spoločných spravodajcov? Pýtam sa pána Váleka. Nie. Pána poslanca Karasa. Tiež nie. Vzhľadom na to, že treba predstaviť technický systém vzhľadom na to, že bola tu požiadavka na porady poslaneckých klubov, vyhlasujem, teraz prerušujem rokovanie a vyhlasujem 10-minútovú prestávku, potom budeme hlasovať. (Prestávka.) [11:14] Peter Žiga Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní. Predtým ako pristúpime k hlasovaniu – dva procedurálne návrhy. Pán poslanec Kišš. [11:16] Štefan Kišš – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem pekne. Toto je stanovisko klubu a procedurálny návrh, mám za to, že by som mal mať na to dve minúty. Prvá vec, stanovisko klubu Progresívne Slovensko k tlači o konsolidácii. Dôrazne odmietame spôsob aj obsah predstaveného balíčka na krátkodobé znižovanie deficitu, nie je to ozdravenie ekonomiky. Zdražuje všetkým občanom ich nákupný košík a drasticky sťažuje a zdražuje podnikanie na Slovensku. Namiesto šetrenia na sebe bude výsledkom Ficova drahota pre všetkých občanov a postupné, plíživé dusenie ekonomiky v najbližších rokoch, ktoré povedie k nižšiemu ekonomickému rastu a ďalšej stagnácii životnej úrovne. Progresívne Slovensko bude z týchto dôvodov hlasovať proti týmto dvom tlačiam. A procedurálny návrh. Žiadam o zvolanie finančného výboru. Zdôvodnenie. Klamstvá ministra financií, že Progresívne Slovensko neprináša nič konkrétne. Je to nahraté na zázname z pléna aj z finančného výboru. Tento finančný výbor by začal premietaním tohto môjho vystúpenia a stanoviskom ministra financií ku každému (ruch v sále a potlesk), ku každému z tých opatrení, ktoré, ktoré sme predniesli na príslušných fórach. Ďakujem pekne. (Potlesk.) [11:18] Peter Žiga Pán poslanec Šipoš. [11:19] Michal Šipoš – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem pekne za slovo. Poslanecký klub hnutia SLOVENSKO, Kresťanská únia, ZA ĽUDÍ považuje Ficove, Pellegriniho a Dankove ožobračovanie ľudí na Slovensku za najväčší volebný podvod na voličoch. Fico, Pellegrini a Danko sľubovali lacnejšie potraviny, lacnejšie energie, sľubovali, že vždy budú proti zvyšovaniu DPH, že bude lepšie zdravotníctvo a že nebudú ľuďom znižovať sociálny štandard. Dnes po roku konajú úplne naopak. Fico, Pellegrini a Danko idú zobrať rodinám, deťom, dôchodcom, zdravotníkom, idú zobrať každému občanovi po 500 euro, dokopy je to 2,7 mld. eur. Celý tento zlý návrh zhorší život každému jednému obyvateľovi Slovenskej republiky okrem tých, ktorí si nadelili vyššie platy vo vláde a udelili si samoamnestiu. Zvýšili sebe platy a ľuďom dane. Poslanecký klub hnutie SLOVENSKO, Kresťanská únia, ZA ĽUDÍ nebude hlasovať za ožobračovanie ľudí na Slovensku a tento zlý návrh nepodporíme. (Potlesk.) [11:20] Peter Žiga Pán poslanec Lackovič. [11:21] Marek Lackovič – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem. Navrhujem, aby bolo hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s ďalším zlepšovaním stavu verejných financií, tlač 483, a o vládnom návrhu zákona o dani z finančných transakcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 485, preložené do momentu, kedy bude Národnou radou alebo vládou prijatý návrh na dofinancovanie samospráv. Odôvodnenie. Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš verejne dňa 28. 9. ’24 deklaroval, že jednou z podmienok politickej strany HLAS pre podporu konsolidačného balíčka je dofinancovanie príjmu samospráv. Máme za to, že verejné vyhlásenia tohto typu je potrebné dodržať najmä s ohľadom na kritický stav financií v našich mestách a obciach. Navrhujem preto, aby bolo hlasovanie odložené dovtedy, kým sa nenaplní táto podmienka politickej strany HLAS. Ďakujem pekne. [11:22] Peter Žiga Pán poslanec Viskupič. [11:23] Marián Viskupič – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem. Tiež mám stanovisko za klub, tak poprosím dve minúty. Vážená koalícia, zničíte biznis, ublížite živnostníkom, pre ľudí bude menej práce, budú platiť vyššie dane, budeme mať vysokú infláciu, nízky rast, budeme mať viac nezamestnaných, deficity ostanú vysoké, investície poklesnú. Budeme mať silný štát, ale chudobnú krajinu. Neprídu k nám zahraniční investori, ale odídu mladí ľudia, naše talenty. Spôsobíte úpadok, biedu, rozvrat aj chaos. Opak pokoja, ktorý máte na bilbordoch, a chcete si to expresne odhlasovať. Urobte to, skočte z útesu, ale bez nás, strana SaS budeme proti. Ste babráci, zničíte Slovensko, urobíte z našej krajiny skanzen. A je mi ľúto každého jedného občana, každú jednu firmu, každého jedného mladého človeka, ktorý... pre ktorého bude prijatie tohto balíčka poslednou kvapkou pri jeho rozhodovaní sa o odchode zo Slovenska. A je mi ľúto každého jedného rozhodnutia analytikov v zahraničných firmách riešiacich umiestnenie akejkoľvek investície v našom regióne. Práve idete škrtnúť Slovensko zo zoznamu krajín, kde sa oplatí investovať. Ďakujem pekne. Budeme proti. (Potlesk.) [11:27] Peter Žiga Pán poslanec Richter. [11:28] Ján Richter – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem pekne za slovo. Dámy a páni, krátke stanovisko troch vládnych poslaneckých klubov, ktoré chcem teraz prezentovať. Konsolidácia je nevyhnutná, na tom sme sa zhodli nielen v koalícii, ale v podstate to potvrdili aj vystúpenia viacerých poslancov z radov opozície. Možno sa líšime skôr v pohľade na obsah konkrétnej konsolidácie, čo je však paradox, najviac kričia tí, ktorí to spôsobili (potlesk) počas vlád Matoviča, Hegera a Ódora. Dámy a páni, riešime vaše dedičstvo a vaše zlyhania – a napriek tomu tri poslanecké kluby vládnej koalície návrhy ministerstva financií podporia. (Potlesk.) [11:28] Peter Žiga Pán poslanec Majerský. [11:28] František Majerský – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem pekne. Táto konsolidácia nesie v sebe prvky amaterizmu. Vládni predstavitelia a ministerstvá nechcú šetriť na sebe, a preto toto šetrenie preniesli na občana, toto šetrenie prenášajú na firmy, na tých, ktorí poskytujú zamestnanie. Aj na chudobných, aj na bohatých, aj na zamestnancov, aj na firmy. Transakčná daň sa dotkne verejnoprospešných organizácií, ktoré svojou činnosťou suplujú štát, a je pravdepodobné, že mnohé z týchto inštitúcií nebudú môcť poskytovať ďalej službu občanovi a občan bude takto ukrátený o túto službu. Siahate aj na platy zdravotníkom, ktorí si pravdepodobne po schválení tejto konsolidácie budú hľadať zamestnanie v zahraničí. Preto Kresťanskodemokratické hnutie nepodporí túto konsolidáciu. Ďakujem. [11:28] Peter Žiga Pán poslanec Šipoš, vy ste už vystupovali so stanoviskom klubu, máte procedurálny návrh? Nech sa páči. [11:28] Michal Šipoš – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Žiadam hlasovať o mojej námietke proti včerajšiemu vykázaniu, pretože podľa § 32 ods. 4 som rokovací poriadok neporušil. Nikde sa tam neuvádza zákaz nosenia tričiek v rokovacej sále. Rovnako tiež žiadam hlasovať o druhej včerajšej námietke proti vyvedeniu zo sály, aj keď sa tento zákrok voči mne už stal. (Potlesk. Ruch v sále.) [11:28] Peter Žiga Kolegyne, kolegovia, najprv sa, predtým ako pristúpime k hlasovaniu, najprv sa vysporiadame s procedurálnymi návrhmi kolegov. Pán poslanec Štefan Kišš žiada o zvolania finančného výboru... a premietanie filmov. (Smiech v sále.) Pán poslanec Kišš, už včera som vás upozorňoval, že by ste si mohli naštudovať rokovací poriadok, finančný výbor sa nezvoláva procedurálnym návrhom, finančný výbor môžte zvolať ako tretina poslancov, finančný výbor sa zíde do siedmich dní a zaujme stanovisko ku vašej požiadavke, keďže o tomto procedurálnom návrhu nedávam hlasovať. (Potlesk. Ruch v sále.) Pán poslanec Lackovič navrhuje, aby bolo hlasovanie o vládnom návrhu zákona preložené do momentu, kedy bude Národnou radou a vládou prijatý návrh na dofinancovanie samospráv. Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 140 prítomných, 61 za, 62 proti, 17 sa zdržalo. Konštatujem, že sme procedurálnemu návrhu nevyhoveli. Teraz sa budeme... sa vysporadúvať s procedurálnym návrhom pána poslanca Šipoša. Žiada hlasovať o námietke proti včerajšiemu vykázaniu, pretože podľa paragrafu sa... som rokovací poriadok neporušil. Pán poslanec Šipoš, danú námietku ste nepodali v riadnom čase, takže o tejto námietke sa nedá dať hlasovať. Rovnako tiež žiadam hlasovať o druhej včerajšej námietke proti vyvedeniu zo sály. Táto námietka už nemohla byť vypočutá, pretože už ste boli vykázaný zo sály. Čiže o vašich námietkach nedávam hlasovať. (Reakcia z pléna. Potlesk.) Ešte máme procedurálny návrh pána poslanca Grendela. [11:28] Gábor Grendel – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Keď mohlo slovo „ihneď“ v podaní predsedu parlamentu Petra Pellegriniho znamenať vyše 70 dní, tak je nehorázne, že máte takýto dvojaký meter a nedáte hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Šipoša. Aj keby to podal rovno dnes, a nie o 70 dní, ako to bolo v prípade pána Pellegriniho, kde „ihneď“ bolo o 70 dní, pán Šipoš včera nahlas kričal, že dáva námietku, akurát, že mal vypnutý mikrofón. (Potlesk.) [11:28] Peter Žiga Pán poslanec Grendel, vy ste boli podpredsedom Národnej rady, tiež ste viedli schôdze, poznáte rokovací poriadok, pán Šipoš nepodal námietku riadne, preto o nej nedávam hlasovať. Budeme pokračovať hlasovaním. (Reakcie z pléna.) Pani poslankyňa Števulová, procedurálny návrh. [11:28] Zuzana Števulová – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Pán podpredseda Žiga, ja mám procedurálny návrh, aby ste prehodnotili toto svoje rozhodnutie, lebo so všetkou vážnosťou vám hovorím (ruch v sále), že nedať hlasovať v takejto vážnej veci, keď prvýkrát za éru parlamentu bol vyvedený poslanec z tejto siene v sprievode ozbrojených príslušníkov, podľa mňa zakladá ďalší dôvod, pre ktorý prípadná jeho ústavná sťažnosť bude úspešná. Myslím si, že opatrný parlament by sa vyhol takejto možnosti a urobil by všetko preto, aby dodržal jeho ústavné práva. (Potlesk.) [11:28] Peter Žiga Pani poslankyňa Števulová, rád by som vyhovel vášmu procedurálnemu návrhu, ale nemôžem dať hlasovať o niečom, čo nenastalo, pretože pán poslanec nepodal námietku, čiže nemôžem o nej hlasovať. Pán poslanec Šipoš. [11:28] Michal Šipoš – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Pán predsedajúci, podávam námietku voči vášmu rozhodnutiu, že ste nedal hlasovať o mojej námietke, ktorú som podal včera. [11:29] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 141 prítomných, 61 za, 80 proti. Námietke sme nevyhoveli. Pristúpime k hlasovaniu v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s ďalším zlepšovaním stavu verejných financií, ktorý prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní. Je to tlač 483. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie a rozpočet poslancovi Danielovi Karasovi, aby hlasovanie uvádzal. Nech sa páči, pán spravodajca. (Hlasovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s ďalším zlepšovaním stavu verejných financií , tlač 483.) Karas, Daniel, poslanec NR SR Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, v zlúčenej rozprave vystúpilo 31 poslancov, pričom bolo v rozprave podaných 17 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. V rozprave podal pán Galek a pán poslanec Kišš návrh vrátiť zákon, návrh zákona na dopracovanie. Dajte, prosím, o tomto návrhu teraz hlasovať. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 141 prítomných, 62 za, 79 proti. Návrh sme neschválili. Karas, Daniel, poslanec NR SR Pán predsedajúci, teraz budeme hlasovať o bodoch 10, o bodoch zo spoločnej správy, ktorý... pardon, o bodoch zo spoločnej správy, ktorých je 32. Poslanec Viskupič navrhol, aby sme vyňali bod 1 a bod 10 zo spoločnej správy na samostatné hlasovanie. Pán predsedajúci, dajte teraz hlasovať o bode č. 1 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie: 141 prítomných, 79 za, 61 proti, 1 sa zdržal, návrh bol schválený. ) Karas, Daniel, poslanec NR SR Pán predsedajúci, dajte teraz hlasovať... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Žiga, Peter, podpredseda NR SR Počkajte ešte, musím prečítať. 141 prítomných, 79 za, 61 proti, 1 sa zdržal. Návrh sme schválili. Karas, Daniel, poslanec NR SR Ďakujem pekne za slovo. Pán predsedajúci, dajte teraz hlasovať o bode č. 10 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 141 prítomných, 79 za, 62 proti. Návrh sme schválili. Karas, Daniel, poslanec NR SR Prosím hlasovať o bodoch č. 2 až 9 a 11 až 32 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 141 prítomných, 79 za, 46 proti, 12 sa zdržalo, 4 nehlasovali. Návrh sme schválili. Karas, Daniel, poslanec NR SR Teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vzišli z rozpravy. Ako prvý vystúpil pán poslanec Matovič a podal šesť pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Dajte, prosím, teraz hlasovať o prvom pozmeňujúcom... pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu poslanca Matoviča. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 141 prítomných, 14 za, 79 proti, 46 sa zdržalo, 2 nehlasovali. Návrh sme neschválili. Karas, Daniel, poslanec NR SR Teraz dajte, prosím, hlasovať o druhom pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu pána poslanca Matoviča. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 141 prítomných, 14 za, 79 proti, 48 sa zdržalo. Návrh sme neschválili. Karas, Daniel, poslanec NR SR Teraz dajte, prosím, hlasovať o treťom pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu pána poslanca Matoviča. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 141 prítomných, 14 za, 79 proti, 47 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Návrh sme neschválili. Karas, Daniel, poslanec NR SR Teraz dajte, prosím, hlasovať o štvrtom pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu pána poslanca Matoviča. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 138 prítomných, 14 za, 78 proti, 45 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Návrh sme neschválili. Karas, Daniel, poslanec NR SR Teraz dajte, prosím, hlasovať o piatom pozmeňujúcom návrhu a doplňujúcom návrhu pána poslanca Matoviča. Žiga, Peter, podpredseda NR SR (Hlasovanie.) 137 prítomných, 12 za, 79 proti, 46 sa zdržalo. Návrh sme neschválili. Karas, Daniel, poslanec NR SR O šiestom pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu pána poslanca Matoviča hlasovať nemôžeme, pretože je rozširujúci a navrhovateľ s ním nevyjadril súhlas pred hlasovaním, tak podľa § 94 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku o ňom nemôžeme hlasovať. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Uvádzajte ďalej, pán spravodajca. Karas, Daniel, poslanec NR SR Budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Dvořáka. Dajte, prosím, hlasovať. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 140 prítomných, 55 za, 78 proti, 7 sa zdržali. Návrh sme neschválili. Karas, Daniel, poslanec NR SR Teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pani poslankyni Holečkovej. Dajte, prosím, hlasovať. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 140 prítomných, 62 za, 76 proti, 2 sa zdržali. Návrh sme neschválili. Karas, Daniel, poslanec NR SR Teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pani poslankyni Záborskej. Prosím, dajte hlasovať. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 140 prítomných, 21 za, 77 proti, 42 sa zdržalo. Návrh sme neschválili. Karas, Daniel, poslanec NR SR Ďalší v rozprave vystúpil pán poslanec Jakab a podal tri pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Teraz budeme hlasovať o prvom pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu pána poslanca Jakaba. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 140 prítomných, 20 za, 79 proti, 40 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Návrh sme neschválili. Karas, Daniel, poslanec NR SR O druhom podanom pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu pána poslanca Jakaba hlasovať nemôžeme, keďže sme schválili body 18 až 29 spoločnej správy. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujeme o námietke pána poslanca Jakaba. (Hlasovanie.) 139 prítomných, 60 za, 79 proti. Námietke sme nevyhoveli. Karas, Daniel, poslanec NR SR Tretí pozmeňujúci a doplňujúci návrh pána poslanca Jakaba obsahuje päť bodov, ale o bode 2 tohto pozmeňujúceho návrhu hlasovať nemôžeme, keďže sme schválili body 3 až 6 spoločnej správy. Hlasovať o bode 1 a bodoch 3 až 5 tretieho pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Jakaba. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 141 prítomných, 22 za, 79 proti, 39 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Návrh sme neschválili. Karas, Daniel, poslanec NR SR Ďalší v poradí vystúpil pán poslanec Viskupič a podal k tejto tlači tri pozmeňujúce návrhy. O prvom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Viskupiča hlasovať nemožno, pretože sme schválili bod č. 1 zo spoločnej správy. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme o námietke pána poslanca Viskupiča. (Hlasovanie.) 140 prítomných, 61 za, 79 proti. Námietke sme nevyhoveli. Karas, Daniel, poslanec NR SR O druhom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Viskupiča hlasovať nemožno, pretože je rozširujúci a navrhovateľ s ním nevyjadril súhlas pred hlasovaním, tak podľa § 92 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku o ňom nemôžme hlasovať. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme o námietke pána poslanca Viskupiča. (Hlasovanie.) 141 prítomných, 63 za, 78 proti. Návrh sme neschválili. Karas, Daniel, poslanec NR SR Dajte teraz, prosím, hlasovať o treťom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Viskupiča. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 141 prítomných, 19 za, 79 proti, 43 sa zdržalo. Návrh sme neschválili. Karas, Daniel, poslanec NR SR Pán predsedajúci, teraz by sme mali hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Stachuru, avšak keďže sme schválili body 18 až 29 spoločnej správy, hlasovať nemôžeme. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o námietke pána poslanca Stachuru. (Hlasovanie.) 141 prítomných, 62 za, 79 proti. Návrh sme neschválili. Karas, Daniel, poslanec NR SR Pán predsedajúci, teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Petrík. Dajte o ňom, prosím, hlasovať. [11:52] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 141 prítomných, 62 za, 78 proti, 1 nehlasoval. Návrh sme neschválili. Karas, Daniel, poslanec NR SR Pán predsedajúci, návrh zákona sa prerokováva v skrátenom legislatívnom konaní. Sme v treťom čítaní , otvorte, prosím, rozpravu. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Otváram rozpravu v rámci tohto čítania. Chcem sa opýtať, či sa hlási niekto do rozpravy. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Jeden, pán poslanec Hlina. Nech sa páči. Sťahujete z rozpravy a, a máte procedurálny návrh alebo...? (Reakcie z pléna.) Okej. Kolegyne, kolegovia, pán poslanec Hlina sa pomýlil, takže konštatujem, že sa do rozpravy nikto neprihlásil. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku. Pán spoločný spravodajca, prosím, uveďte odporúčanie gestorského výboru. Karas, Daniel, poslanec NR SR Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujeme. (Reakcie z pléna.) (Hlasovanie.) 141 prítomných,79 za, 62 proti. (Potlesk.) Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s ďalším zlepšovaním stavu verejných financií. Teraz nasleduje hlasovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona o dani z finančných transakcií, ktorý prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní (tlač 485). Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie a rozpočet poslancov Igorovi Válekovi, aby hlasovanie uvádzal. Nech sa páči, pán spravodajca. (Hlasovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona o dani z finančných transakcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov , tlač 485.) Válek, Igor, poslanec NR SR Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. V zlúčenej rozprave vystúpilo 31 poslancov, pričom boli v rozprave podané štyri pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. V rozprave podal pán poslanec Galek a pán poslanec Kišš návrh vrátiť návrh zákona na dopracovanie. Dajte, prosím, o tomto návrhu hlasovať. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 138 prítomných, 59 za, 79 proti. Návrh sme neschválili. Válek, Igor, poslanec NR SR Spoločná správa gestorského výboru obsahuje jeden bod, teraz vás prosím, dajte o ňom hlasovať s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 141 prítomných, 79 za, 52 proti, 10 sa zdržalo. Návrh sme schválili. Válek, Igor, poslanec NR SR Teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vzišli z rozpravy. Ako prvý podal pozmeňujúci a doplňujúci návrh pán poslanec Čaučík, oslobodenie tretieho sektora z transakčnej dane. Dajte o ňom, dajte o ňom, prosím, hlasovať. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 141 prítomných, sedem, 62 za, 79 proti. Návrh sme neschválili. Válek, Igor, poslanec NR SR Ďalší v poradí vystúpil pán poslanec Viskupič a podal k tejto tlači dva pozmeňujúce návrhy. Dajte teraz, prosím, hlasovať o prvom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Viskupiča, nulová transakčná daň. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 141 prítomných, 62 za, 78 proti, 1 nehlasoval. Návrh sme neschválili. Válek, Igor, poslanec NR SR Druhý pozmeňujúci návrh poslanca Viskupiča obsahuje sedem bodov, avšak nemožno hlasovať o bodoch 5 a 6 tohto pozmeňujúceho návrhu, pretože sme schválili bod 1 zo spoločnej správy. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Budeme hlasovať o námietke pána poslanca Viskupiča. (Hlasovanie.) 141 prítomných, 62 za, 79 proti. Návrh sme neschválili. Válek, Igor, poslanec NR SR Pán predsedajúci, dajte, prosím, teraz hlasovať o bodoch 1 až 4 a bode 7 druhého pozmeňujúceho návrhu k tlači 485 od pána poslanca Viskupiča. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 141 prítomných, 62 za, 79 proti. Návrh sme neschválili. Válek, Igor, poslanec NR SR Teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu pána poslanca Stachuru, dajte o nej, prosím... dajte o ňom, prosím, hlasovať. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 141 prítomných, 61 za, 79 proti, 1 nehlasoval. Návrh sme neschválili. Válek, Igor, poslanec NR SR Pán predsedajúci, návrh zákona sa prerokúva v skrátenom legislatívnom konaní. Sme v treťom čítaní, otvorte, prosím, rozpravu. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania . Chcem sa opýtať, či sa hlási niekto do rozpravy. Dvaja poslanci. Vzhľadom na to, že sa blíži dvanásta hodina, podávam procedurálny návrh v mene troch poslaneckých klubov. Navrhujem, aby sme pokračovali v rozprave aj po 12.00 hod. Chcem sa opýtať, či je všeobecný súhlas. (Súhlasná i nesúhlasná reakcia pléna.) Nie. Dávam hlasovať. (Hlasovanie.) 141 prítomných, 79 za, 52 proti, 9 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Budeme pokračovať aj po 12.00 hod. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy a v rámci rozpravy vystúpia dvaja poslanci. Pán poslanec Hlina. (Ruch v sále.) [11:54] Alojz Hlina – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážení páni ministri... (Ruch v sále. Zaznievanie gongu.) Ďakujem veľmi pekne. Naozaj mám čo robiť, aby som to stihol vysvetliť. Pokúsim sa to vysvetliť tak, aby sa to dalo pochopiť. Nie je to atómová fyzika. Ide o veľa, ide o miliardy, tak sa teda ospravedlňujem za to omeškanie obeda. Odporúčam, ináč, chudnutie je dobrá vec, nič sa také hrozné nestane. (Povedané so smiechom.) Naozaj ide o miliardy, idete poslať miliardu banke. Ja sa v mojom vystúpení v treťom čítaní budem venovať tomu zákonu v kontexte prijatého pozmeňováku v spoločnej správe. Hej, ktorý tu mám pri, pri sebe. V rámci tohto sa tomu budem venovať. (Rečník zobral do rúk písomný materiál, ukazujúc ho plénu.) Prosím vás, venujte mi pozornosť (ruch v sále, zaznievanie gongu), venujte mi pozornosť tých deväť minút. Deväť minút stojí za to, aby sa ľudia dozvedeli, čo ste vlastne prijali alebo čo chcete prijať, čo chce prijať karpatská sociálna demokracia, že chce prijať zákon, ktorý vyberie po centíku, po euríkoch od všetkých, od chudob... od jednej najchudobnejšej osoby na Slovensku a pošle miliardu bankám. Ja som sa vám to pokúšal vysvetliť včera, dneska to znova v kontexte toho prijatého pozmeňováku sa pokúsim povedať znova. Ak by tento zákon robili banky a kartové spoločnosti, nevyzeral by ináč. Naozaj, čestné slovo. Ak by ho robili oni, vyzeral by presne takto isto. Minister vravel, avizoval, že bude, že ma zloží, hej, že to vysvetlí, že ma, že to vysvetlí, ako to je. Boli ste tu pri tom vysvetlení. To vysvetlenie bolo slabé. To vysvetlenie bolo dokonca slabučké. Minister hovoril, že platobné, že, no možno to nastane, ale nenastane to v takom rozsahu . Čiže čo urobil pán minister? Priznal, že to, čo som ja avizoval, nastane. Povedal však, že nenastane v takom rozsahu . Môžeme sa o rozsahu rozprávať. Potom povedal, že platobné brány sú drahé. Nie sú drahé. Vôbec nie sú drahé. Povedal, že načo by si kaderníčka robila platobnú bránu . A ja hovorím, áno, načo by si kaderníčka robila platobnú bránu. Ja som hovoril, že kaderníčka, to ste psa nepochopili, kaderníčka bude chcieť, aby jej dodávateľ šampónu mal platobnú bránu, o tom, prejsť (reakcia z plánu), aj účtovníčka, aj účtov... aj kaderníčka, účtovníčka ste spomínali...(Reakcia z pléna.) Môžem hovoriť? Mám sedem minút, mám čo robiť, aby som to stihol. Takže, vážení, naozaj ste priniesli, počúvajte ma dobre, že či toto chcete, či toto chcete, poslať bankám miliardu. Z tej miliardy pôjde 200 mil. do Ameriky, do tej Ameriky, pán Ľupták, ktorú tak milujete. Do tej Ameriky pôjdu tým prevádzkovateľom karty Mastercard a Visa, to sú dve spoločnosti, ktoré si zoberú 200 mil. z tejto biedy a 800 si rozdelia banky. Vždycky sa bankám darilo veľmi dobre za vlády SMER-u. Toto presne idete urobiť. Presne v tomto návrhu zákona to je. V tom... V samotnom návrhu zákona... (Rečník zobral do rúk písomný materiál, ukazujúc ho plénu.) Tento zákon je vlastne prvý zákon, do ktorého sa dostala reklama na platobnú kartu. Reálne je tam reklama na platobnú kartu. Ja už len čudujem, že prečo tu neni Visa a Master. Lebo viete, čo hovorí ten zákon? Že to je zákon o transakčnej dani. Hovorí, že predmetom dane je aj použitie platobnej karty, v § 4 hovorí, že predmetom dane. A v § 5 hovorí, že sadzba... alebo v § 6, zle už vidím, nemám okuliare, že, že sadzba tej dane pri použití tej platobnej karty je dva eurá ročne. No neúročno, však? A hneď nad tým je o riadok vyššie, že platba iným spôsobom ako platobnou kartou je zaťažená 0,4 % z objemu transakcie. No nekúp to! Rozumiete? No nekúp to! Keď vám ponúkajú, že zaplať, vybav si kartu, zaplať za ňu dve eurá ročne – koniec, neplatíš už nič – alebo nekúp si kartu, nevybav si firemnú platobnú kartu a zaplať 0,4 z realizovaného objemu transakcie na výstupe. No nekúp to! Veď vy ste normálne dostali reklamu na výzvu a Master a platobné karty do zákonu. To ste vy, smeráci, to je karpatský socializmus! SNS, kde ste?! Pre Boha večného, však tu ste všetci rozum potratili?! To banky majú málo?! Vy idete z tej biedy vybrať, z tej biedy idete vybrať tú miliardu? Mám vám to vysvetliť ešte raz? To, neni to atómová fyzika. Naozaj to nie je atómová fyzika, ale určité zapojenie kognitívnych schopností, to vyžaduje, aby ste to pochopili, čo vlastne idete robiť. Idete urobiť to, že na konci toho celého miliarda, miliarda pôjde bankám, a štátu nepríde nič. Čestné slovo, verte mi. Verte mi aspoň pre túto chvíľu, že naozaj to tak dopadne. Takýto systém, sofistikovaný systém, poklad ste vložili do zákona. Poklad pre banky. Ja chcem veriť, že pán minister o tom nevedel. Mám ho za vcelku korektného človeka, aj keď je to veľký tvrďas. Veľký tvrďas, lebo tu povedal: „Menštruačné pomôcky, viete čo, nezávidím vám.“ Veľký tvrďas, menštruačné pomôcky – nie, nemôžem , ale miliardu banke – áno ? Nepríde vám to trošku nevybalansované? Špeciálne pri karpatskej sociálnej demokracii? Čestné slovo, verte mi, že v konečnom dôsledku ste vytvorili prijatím tohto zákona systém, ktorý umožní bankám vybrať z firemných transakcií, z B2B transakcií, ktoré teraz nepoužívajú karty ako platobný styk. Načo by to robili? B2B biznis funguje cez aplikácie, cez internet banking na klasických zúčtovacích portáloch, kde je zaťaženie každej transakcie 20 centov, a je jedno, či je tá transakcia tisíc euro, alebo milión euro, stále je to 20 centov, načo by firma platila firme cez kartu. Načo? Keď to realizuje tak. Čo vy robíte? Vy robíte to, že teraz túto transakciu zaťažíte, toho, čo to posiela 0,4 %, ale keď si vybaví kartu za tie dve eurá ročne, tak to môže poslať bez toho, aby zaplatil tie 0,4 %. Čo urobí človek, ktorý má takúto opciu? Povedzte mi, veď vy. Však reálne čo urobí? No však tak to zaplatím kartou . A to je presne to, že ste nerátali, minister nerátal s tým, lebo on ma posielal ísť do Hiltky zaplatiť tú vŕtačku na predajni. Ja nemusím ísť do predajne zaplatiť tú hiltku na ich terminále, aby mi to píplo, ja si, účtovníčke poviem alebo v mobile si tam nalogujem do aplikácie, cez aplikáciu poviem spôsob platby kartou, požiadam môjho dodávateľa, urob si platobnú bránu, to vám dneska urobí študent, len to musíte poslať cez banku, tá vám to verifikuje. Áno. A ja poviem, viete čo, budem vám platiť, ale chcem vám platiť kartou cez vašu platobnú bránu . Dajte si takú požiadavku a dodávateľ vám chce dodávať, chce byť vašim B2B partnerom, tak čo urobí, no tak donútili ma a tak si to zriadi, síce bude platiť 1,5 % banke, bude platiť a to je to, prečo sú tie banky tak ticho. Počujete to ticho? Počuli ste teraz niekedy nejakú banku niečo povedať? Ticho sú jak pena a dobre vedia, prečo sú ticho. Ide im o miliardu, o miliardu lebo ten B2B biznis sa veľkej miere presunie z toho klasického zúčtovacieho cyklu alebo v tom formáte, v ktorom bol teraz, sa presunie do toho platobného, kde banky neboli doteraz, kde nefungovali, kde mali nulový biznis. Samé mi odhadli, niekde na úrovni 2-3 % sa realizoval firemný platobný styk prostredníctvom kariet. Vy vytvárate mechanizmus, dali ste to do reklamy, ešte ste to tam explicitne, už len to logo tam chýba, vytvárate podmienky, reklamu na to – urobte si kartu, neplatíte nám transakčnú daň. Čiže čo urobíte? Dépeháčka, všetko bude platiť, dane budú vysoké, všetko bude platiť, všetkým zdražiete, vyberiete z biedy po... po... po centíku, po... a bankám vytvoríte mechanizmus na to, aby dostala miliardy. Neviem, dalo sa to pochopiť? Dalo? Neviem. Že je to o čosi zložitejšie? Ale, kolegovia, čo je našou úlohou? Čo je úlohou poslanca? Úlohou poslancov je robiť svet udržateľný. Alebo tá krajina, za ktorú, alebo pre tých ľudí, pre ktorých my sme sa stali poslanci, udržateľnou. Je neudržateľné to, ako sú nastavené výdaje, je to neudržateľné. Do toho nejdete. Je neudržateľné to, aby sa tak preklopil trh, že vlastne takto posilní niektorý sektor v rámci hospodárstva. Prečo idete vybiť miliardu a posuniete ju banke potichučky? Nemáte pocit, že to zrovna nie je našou úlohou? A to ja hovorím ako podnikateľ, ja riskujem veľa, ja riskujem veľa, ja už možno nikdy nedostanem žiaden úver, ale naozaj ja si myslím, že to nie je správne. Od poslanca sa neočakáva, že robí tak nevyvážené prostredie, že pod rúškom konsolidácie, pod rúškom toho, že treba šetriť nie na nás, ale na vy zaplaťte viac a ešte šupneme miliardu bankám. Páni poslanci za vládnu koalíciu, snažil som sa to vysvetliť. Mám pocit, že dosť zreteľne, že predložený návrh zákona v konečnom dôsledku pomôže bankám. Ja hovorím, že miliardou, pán minister namietal, že bude to, ale nie v takom rozsahu, tak možno on hovorí v inom rozsahu, ale priznal, že to bude. Tak si povedzme, toto ste chceli v rámci tej konsolidácie? Ďakujem pekne. (Potlesk.) [11:59] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie sedem faktických poznámok. Prvý pán poslanec Jakab. [12:04] Július Jakab – Vystúpenie s faktickou poznámkou Hovoríte o centíkoch, že po centíkoch vyberú peniaze od ľudí, ale to tak nie je. My sa tu nebavíme o centíkoch, my sa tu bavíme o tom, že súčasná vláda ide vybrať od ľudí 2,7 mld. eur. To je 500 eur od každého občana, či je to nemluvňa, pracujúci alebo dôchodca, 500 eur od každého jedného občana! Žiadne centíky, žiadne centíky! A to, čo povedal k transakčnej dani na výbore pán Muňko, keď som upozorňoval na to, že budú odchádzať firmy a že Slovensko nebude konkurencieschopné v porovnaní s ostatnými krajinami, viete, čo povedal pán Muňko? Pán Muňko povedal, že tie firmy nikam nepôjdu, a budem ho citovať: „U nás sú najnižšie mzdy, takže nikto nepôjde od nás, lebo by musel ďaleko viac vyplácať každej jednej krajine.“ A toto je pohľad SMER-u sociálnej demokracie – ľudia aby mali čo najnižšie mzdy, aby hrdlačili, aby sa im nezvyšovali mzdy, pretože podnikatelia budú zdanení tak, že žiadne mzdy sa tu dvíhať nebudú. A tak ako sa priznal pán Ľupták dneska, ktorý pozval matku siedmich detí na výbor, pozval ju tam, aby povedala o svojich trápeniach, a sa im tam... sa je tam vysmiali do očí, kde minister jej hovoril, že ho to nezaujíma, že kto vy ste, kto ste, čo ste mi to tu prišli rozprávať , že vypočula od pána poslanca Karasa, že sa znižuje dépehačka na noviny s erotickým obsahom, na to milióny sú, ale milióny na rodiny s deťmi nie sú , to si vypočula. A keď tam jeden človek namietal, že spotrebná daň z vína je nula percent, tak minister, minister financií pred touto matkou povedal, že daň z vína je nedotknuteľná, že na to nie je v parlamente vôľa, to sa teda meniť nebude! Víno, nahotinky v bulvári, to zaujíma sociálnu demokraciu, ale rodiny a pracujúci v žiadnom prípade. (Potlesk.) [12:04] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Poslanec Matovič. [12:06] Igor Matovič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Presne ako hovoríš, Lojzo. Hovoríš o tom, že sú falošní, že tu hovoria a hrajú pred ľuďmi, že oni idú vlastne danky zdaniť, ale v skutočnosti... banky zdaniť, ale v skutočnosti v tomto prípade idú nahnať multimiliónový biznis práve pre banky a poskladajú sa na to obyčajní ľudia, áno, ich voliči. Väčšina z ľudí, radových, obyčajných ľudí na Slovensku v minulých voľbách, áno, volila túto garnitúru. A teraz tí ľudia z toho, čo im zoberú vlastne ich zamestnávatelia, z každej jednej mzdy 0,4 %, nafutrujú na účty bánk. Tak napísali tento návrh zákona. Že sa nehanbíte, vy asociálne zrúdy falošné! Presne tak ako hovoríš. Jednoducho niečo hovoria a presný opak konajú. Čo povedal Fico pritom, jako budú teda chrániť rodiny s deťmi a tým chudobným pomôžu ? Presne opačne to je, bohatým dávajú, chudobným berú! Pri dôchodcoch detto. Eštebákom s tisíceurovými dôchodkami pridávajú z 50 eur, čo sme dávali my, na 606. Poctivým dôchodcom, ktorí trávili čas vychovávaním svojich detí v rôznych podradných povolaniach, lebo ich eštebáci prenasledovali, a kvôli tomu majú nízke dôchodky, tam tým zoberú rodičovské dôchodky, ktoré mali, a dajú im rovnakú sumu, ako dajú tým eštebákom, ktorí ich prenasledovali. Oni jednoducho to boľševické myslenie majú v sebe. Oni pohŕdajú poctivými obyčajnými pracujúcimi ľuďmi. Od nich potrebujú len tak hlasy vo voľbách a potom na nich zvysoka kašlú. Podviedli ich s predvolebnými sľubmi, sľúbili, že zastavia zdražovanie, sľúbili lacnejšie energie, sľúbili lacnejšie potraviny, sľúbil Fico, že nikomu nebude nič brať z toho, čo má. Sľúbil, že nebude zvyšovať DPH, a konajú presný opak. (Potlesk.) [12:06] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Poslanec Šipoš. [12:08] Michal Šipoš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za vaše vystúpenie, pán Hlina. Veľmi dobrý... veľmi dobre ste poukázali na to, čo sa vlastne ide udiať v tomto pléne za chvíľočku, ale vidíme, že vládni poslanci oni už sa nevedia dočkať, kedy to skončí, nevedia sa dočkať obedíkov a nevedia sa dočkať, kedy zvýšia dane občianskym združeniam, charitám, neziskovkám. Všetkým tým združeniam, ktoré pomáhajú chorým, ktorí pomáhajú tým najslabším, onkologickým pacientom, tí ktorí to robia mnohokrát zadarmo, tak týmto idú zvyšovať dane! Týmto idú brať! A na druhej strane bankám, finančným skupinám, nech sa páči, jedna miliarda do gágora. Toto je sociálna demokracia páni zo SMER-u, HLAS-u?! Toto ste chceli?! Toto ste sľubovali voličom pred voľbami?! Toto sa, toto je v súlade s výrokom vášho guru dona Roberta Fica, že on má rád finančné skupiny a banky ako koza nôž? Že sa nehanbíte! Najslabším, občianskym združeniam, neziskovkám, tí, čo dennodenne pomáhajú veľakrát zadarmo, tým idete brať, tým, čo pomáhajú postihnutým deťom, onkologickým pacientom, tým idete brať a naliať miliardu eur bankám do gágora. Blahoželám vám, sociálna demokracia v praxi na Slovensku! Toto ste vy. (Potlesk.) [12:08] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Poslanec Viskupič. [12:10] Marián Viskupič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Kolega Alojz Hlina, ďakujem pekne za tvoje vystúpenie. Áno, presne takto vie vyzerať klientelistický zákon. O kartách si hovoril, ja budem pokračovať. Tento zákon donúti 200-tisíc živnostníkov otvoriť si nové podnikateľské účty. No po desať euro sú to dva milióny mesačne, 24 mil. ročne. Kde skončia? V bankách, ale hlavne je to náklad tých živnostníkov, náklad, ktorý dnes nemali. Mali byť aj platobné terminály, pretože tento zákon pod hrozbou pokuty nútil každého jedného obchodníka, aby umožňoval bezhotovostné platenie, to bola ďalšia klientelistická vsuvka. Tú sa nám našťastie podarilo po našom tlaku zabezpečiť, aby to odišlo zo zákona, takže toto tam našťastie nebude. Ale pozrime sa, ako vyzerá tá transakčná daň. Je v Maďarsku – len v Maďarsku – a potom ešte Latinská Amerika, taká Venezuela. Rokmi sa v Maďarsku nezvyšuje výnos z tejto dane, i keď rokmi postupne zvyšujú sadzbu, a zároveň bola zásadná inflácia, a teda ako množstvo peňazí aj v maďarskej ekonomike je väčšie. Jednoducho ono sa to fakt obchádza proste a navyše je to jednoducho fakt celé zle, takže toto som len chcel povedať. Fakt, kolegovia z vládnej koalície, ešte stále máte možnosť si to rozmyslieť, stále máte možnosť zísť z kratšej cesty, stále máte možnosť výrazne uľaviť ekonomike a neprijať jeden klientelistický zákon, ktorý pomôže teda len bankám a poškodí každému inému. Ďakujem pekne. [12:10] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Horecký. [12:11] Ján Horecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Pred voľbami som veľakrát počul silné reči od pána premiéra Roberta Fica o tom, ako bude zdaňovať daňovým, teda odvodom, bankovým odvodom bohatých. Teraz sa deje pravý opak. Počul som, ako nesmie sa znižovať sociálny štandard, ako sa nesmie zdvíhať DPH, deje sa praví opak. Pri transakčnej dani nielenže sa, teda nielenže sa siaha na tých najslabších a najchudobnejších. Naozaj si nezaslúžia organizácie ako Červený kríž, Slovenská katolícka charita, Plamienok a ďalšie skôr podporu než reštrikciu? Naozaj treba zaťažiť občanov, treba zaťažiť organizácie, ktoré sú neziskové a ktoré skutočne robia tú službu pre najpotrebnejších namiesto bohatých? Toto mi naozaj nesedí k sociálnej demokracii. Mám dojem, že, kolegovia, nie je vás tu 79 poslancov vládnej koalície, mám dojem, že čelíme vláde jedného muža, ktorý dokáže o 180 stupňov zmeniť svoj postoj a tiež aj vás donútiť hlasovať podľa mňa aj proti svojmu vedomiu a svedomiu, na ktoré ste prisahali spolu s Ústavnou Slovenskej republiky. Je to biedny pohľad. [12:11] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Remišová. [12:13] Veronika Remišová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Najväčším výhercom tejto konsolidácie sú veľké firmy, ktoré si vedia svoje záujmy prelobovať. Napríklad pán minister Kamenický odpustil zvýšenie špeciálneho odvodu pre veľké energofirmy, ktoré počas energetickej krízy nehorázne bohatli na zvýšených cenách, mali nehorázne zisky, a pán minister Kamenický im teraz ušetril 158 mil. eur. To si môžu tieto firmy rovno dať do zisku. Ale komu pán minister nič nedaroval a nič neušetril, to sú neziskové organizácie, to sú charity, to sú mládežnícke organizácie, to sú organizácie, ktoré prevádzkujú hospice, to sú organizácie, ktoré sa starajú o tých najchudobnejších, najbiednejších v našej spoločnosti, o ktorých sa vy ako štát, ako vláda neviete postarať. Slovenská katolícka charita vyčíslila, že transakčná daň ju bude stáť ročne 136-tisíc eur. Pre pána ministra Kamenického v rámci rozpočtu sú to... to je nič. To je nič v zásade. 150 mil., to je rozdiel energetické firmy, ale týmto organizáciám, ktoré robia tu v teréne tú drobnú mravenčiu prácu a pomáhajú chudobným ľuďom, tým nedarujete absolútne, ale absolútne nič. Toto neni ani sociálne, ani... jednoducho to je absolútna arogancia. A ešte na záver vám chcem povedať, že aj členova vašich koaličných strán sa často hanbia a nemôžu sa pozrieť svojim voličom do očí, pretože vidia, že vy šklbete každého jedného v tomto štáte, ale tí ministri, ktorí tu si prišli vypočuť schválenie ožobračovania ľudí, tak tí si zvýšili dvojnásobne plat, a oni sa nemôžu pozrieť tým chudákom do, do očí, keď oni majú 10-tisíc, a vy ich až na kosť ožobračujete. (Potlesk.) [12:19] Peter Žiga – Vystúpenie v rozprave Pani poslankyňa Kolíková. [12:19] Mária Kolíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec, za tvoje vystúpenie. Ja si myslím, že veľmi zrozumiteľne si popísal dopady transakčnej dane, tie, o ktorých tu nebola zatiaľ žiadna reč, a to je, kto z toho bude vlastne profitovať, že teda je tu predsa len niekto z toho podnikateľského sektora, kto z toho profitovať bude, len o tom je naozaj ticho, že to, že banky sú ticho, je jasné, keď z toho profitovať budú. A toto tvoje vystúpenie iba jasne ukazuje, že kroky vlády pri konsolidačnom balíku sú jednoducho nepremyslené, nepredvídateľné, vytvárajú tu chaos. Nikto nevie presne ani vláda sama nevie, aké následky to bude mať, a mne to priamo, naozaj sa to spája s následkami tej hanebnej trestnej novely. Jednoducho vláda sa rozhodla, že jej ľudia uniknú pred spravodlivosťou, a je jej jedno, aké to bude mať následky. Jej je jedno. A teraz sa diví, že sa množia krádeže v obchodoch. Proste je jej to jedno, je jej to jedno. A zjavne vtedy nedomyslela, že keď bude takto zľahčovať daňové podvody, že áno, môže to znamenať aj to, že bude mať menej potom pri výbere. A to tiež bude celá prekvapená. A ten čas, ktorý mala vláda na to, aby pripravila dobrý konsolidovaný balíkom... balík konsolidačných opatrení, premrhala, premrhala na tú hanebnú novelu trestných kódexov. Teraz jej okrem iného hrozí aj pozastavenie eurofondov a diví sa. A diví sa. Jednoducho toto je naozaj chaos, ktorý ste priniesli. A toto je tá hrubá nezodpovednosť, že bez akejkoľvek diskusie nedáte žiadny priestor, aby sa k tomu ktokoľvek vyjadril, k vašim návrhom, aby o tom bola normálna verejná odborná debata. A potom by sme prišli spoločne aj vy na mnoho vecí, ktorým by ste aj vy radi predišli. A toto je príklad tej transakčnej dane. Okrem toho, že budete likvidovať mimovládky... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [12:19] Peter Žiga – Uvádzajúci uvádza bod S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Hlina. [12:19] Alojz Hlina – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za poznámky. Ja som kolegom z klubu avizoval, že chcem vystúpiť v treťom čítaní, dávnejšie aj som... teda sme hľadali, aby som bol, a chcel som vystúpiť v kontexte pozmeňováku, aby som neporušoval rokovák. Keď však prišiel do sály Robert Fico, tak som povedal kolegom, stavím sa, že sa prihlási do rozpravy aj Igor Matovič. A stalo sa – mal som pravdu. A čo tým chcem povedať? Že... z toho, čo som povedal, mám pocit, že sa niekde o tom možno trošku aj rozprávajú, že možno to niekde na milisekundu možno aj uniklo, zazvonilo, že či náhodou v niečom nebola pravda. Bojím sa však teraz, Igor, že prídeš ty, všetkým vynadáš do gaunerov, zlodejov, mafiánov, nakričíš, nabliakaš, potom zostane taká trpká chuť a úplne s kľudným svedomím zahlasujú všetci za, lebo ty, takže ja využijem túto moju faktickú poznámku na to, aby som ťa poprosil, a chcem ťa naozaj poprosiť, že skús byť, vieš, tak vecný, ako obidvaja máme problém s emocionalitou, to vieme, ale že byť tak vecný, ako sa len trochu dá, hej, aby sme upozornili na to, čo je problémom toho schvaľovaného zákona v terajšom hlasovaní, ktorý je v treťom čítaní. V tomto kontexte. Aby zase to nezmietli zo stola, že len tu bliakame a porušujeme rokovací poriadok. Chcem ťa naozaj o to poprosiť, buď vecný, ako sa len dá, ide naozaj o veľa, ide o miliardy. Ďakujem. [12:19] Peter Žiga – Uvádzajúci uvádza bod Ďalším vystupujúcim v rozprave je pán poslanec Matovič. [12:19] Igor Matovič Kolegovia, kolegyne, úplne som nepochopil ten predošlý vstup, ale Lojzovi chcem odkázať, že neboj sa, ja sa nebudem tu zakrývať ani Kristom, ani krížom a budem sám sebou, tak ako vždy v politike som a poviem presne to isté, čo som povedať chcel, lebo táto chvíľa si to pýta. To, čo ste si tu schválili v tých pozmeňujúcich návrhoch, lebo tretie čítanie má byť o tom, že ktoré návrhy pozmeňujúce boli schválené, a poslanec sa má vyjadrovať presne k tým návrhom, ktoré ste schválili, tak vy ste schválili ešte predtým vaším hlasovaním, ste chceli zobrať či už Slovenskej katolíckej charite, Dobrému anjelovi, ktorý sa stará o postihnuté deti, Červenému krížu, nadácii Plamienok, ktorí prevádzkujú detský hospic, ktorí sa starajú o umierajúce deti, tak ešte pred 20 minútami ste chceli zobrať týmto organizáciám alebo Lige proti rakovine 0,35 % z ich obratu, z každej jednej transakcie, keď pošlú peniaze tým chudákom, tým postihnutým deťom. Tým zomierajúcim deťom, ktoré zomierajú, a vyzbierajú sa druhí ľudia a pošlú to tej rodine, aby v tých posledných chvíľach toho života toho dieťaťa sa o neho mohli ako-tak dôstojne starať. Ešte pred 20 minútami ste im chceli zobrať 0,35 % z každého jedného eura, ktoré tieto organizácie pošlú tým zomierajúcim deťom alebo tým rodinám zomierajúcich detí. Ale vy normálne bezchladne jak tvory bez svedomia, s vyoperovaným svedomím, ktoré ste nechali tam pred vstupom do parlamentu, ste schválili, že nie 0,35, ale 0,4, a preto som sa prihlásil, nie kvôli nejakému trápnemu Ficovi, ktorý sa sem ako cynik príde postaviť, hoci pred voľbami sľúbil, že zastaví zdražovanie, voľte ma, nikomu sa nič nezoberie, v žiadnom prípade, cezo mňa nikdy DPH vyššia neprejde – a zrazu dnes koná presný opak. Vy ste sľúbili ľuďom, že nebudú platiť viac na plyne, že budú mať lacnejšie energie, že budú mať lacnejší plyn, elektriku, potraviny, ale za ten rok ste neurobili pre tých ľudí nič. Za ten rok ste sa starali len o seba samých a hľadali ste, akú cestičku nájdete k tomu, aby ste mali beztrestnosť za rozkradnutie republiky, lebo to, čo sa tu dnes deje, nie je kvôli tomu, že tu predošlé tri roky boli krízy, to je kvôli tomu, že vy ste v časoch, kedy bolo hojno, kedy ste mali plniť biblické sýpky, kedy ste mali odkladať peniaze na horšie časy, tak vy ste tie peniaze rozkradli, 30 mld. eur ste rozkradli a vytunelovali na vlastné účty a po voľbách ste hľadali len cestu, ako teda to urobiť, aby to bolo legálne, aby ten zločinec, ktorý ukradol zo spoločného, mohol chodiť a prezentovať sa tu v 30-tisícovom saku a mohol bojovať proti tričku za tri alebo štyri eurá, lebo mu vadí, že tam je napísaná pravda. Že vám nie je hanba! Ale ja viem, že vy ste si to ani neuvedomili, keď ste hlasovali, že vy tomu Plamienkovi... Plamienku, detskému hospicu, ešte raz, si predstavte tú obludnosť, čo ste pred chvíľkou spáchali, že vy tomu hospicu ste zvýšili, že nie 0,35, ale 0,4 z každého eura zoberieme! Aj tomu Dobrému anjelu, viete o tom, že to funguje, že peniaze, ktoré tam prídu, sa do eura rozdelia medzi rodiny, ktoré trpia, kvôli vám trpia, lebo keď niekto nareže organizmus, žily a permanentne z toho organizmu vyteká krv, tak ten organizmus, jasné, chodí jak živá mŕtvola! Vy ste zo Slovenska urobili živú mŕtvolu. 30 mld. ukradnúť – jasné, že potom sú ľudia v núdzi, jasné, že potrebujú potom občianske združenia a takéto organizácie, aby im pomáhali! A vy týmto organizáciám, ktoré sanujú vaše hriechy, vaše zločiny, tak ešte im seknete po krížoch. A vy jednoducho jak krvilační psi si idete zobrať z tej tisícky, čo do Dobrého anjela niekto pošle, aby skončilo v nejakej rodine, ktorá trpí kvôli tomu, že vy ste kradli, a vy si z toho idete ukradnúť štyri eurá, tisícka príde a 996 odíde. Že sa nehanbíte! Ten bezcit vo vás. A urobiť toto ešte navyše pre zdravotníkov a popri tomto vašom konsolidovaní, ako ste to slávne nazvali, okradnúť rodinu zdravotníkov, dvoch zdravotníkov, dvaja reálni zdravotníci v banskobystrickej nemocnici, ktorí zachraňovali Fica, vášho predsedu, ktorý sa hentam ukázal na kraji (rečník rukou ukázal na kraj sály), tak tým ukradnete 6-tisíc eur na platoch. Majú troch stredoškolákov, 3 240 eur na daňových bonusoch. Áno, bývajú v normálnom dome, ktorý sa vykuruje plynom, 450 eur na plyne, 900 eur na dépehačke. Len túto jednu rodinu dvoch zdravotníkov, ktorí zachránili Ficovi život, ktorí si dovolili poctivo vychovávať troch stredoškolákov doma, na budúci rok okradnete o 10 600 eur. A v tomto prípade ešte zoberiete to tým chudákom, ako som hovoril, tie organizácie, charitatívne organizácie, bez hanby im na tie peniaze siahnete, na to, čo sa tu ľudia skladajú, Deň narcisov, kde prispievajú pár šušňami, a potom to dajú tam, kam to patrí, tak vy si z toho idete krvilačne vycuckať 0,4 jak pijavice. Ešte aj na tieto peniaze ste sa ulakomili, že vám nie je hanba! Ale trička sa bojíte, keď niekto sa sem postaví a náhodou chce povedať ľuďom pravdu, lebo tými piatimi slovami je povedaná celá vaša konsolidácia slávna. Sebe ste si zvýšili platy a ľuďom dane. Toto sa s vami bude niesť, to zo seba nezmyjete. To nebude niečo, že vy tu môžte donekonečna vašich ľudí klamať. Ja viem, že keď aj minister financií tu predkladal, teda tento návrh o tom, jako budete zdierať neziskové organizácie, tak hovoril o tom, že to preto, lebo my sme zadlžovali . Poviem vám to aj tisíckrát, nie, kým to vy nepochopíte, lebo vy to veľmi dobre chápete, ale kým to vaši voliči nepochopia, lebo tá rozhodujúca časť, ktorá vás pripraví o moc, lebo my v opozícii vás o moc nepripravíme, ale o moc vás pripravia, tá časť vašich voličov, ktorá bude rozmýšľať a ktorá si bude logicky klásť otázku, že či to je v súlade s tým, čo hrdo nosíte za názvami vašich strán – sociálna demokracia. Okrádať ľudí, ktorí sú v sociálnej núdzi! Vy čo ste spravili, eštebákovi dôchodcovi, ktorý má tisíceurový dôchodok, vy ste zvýšili rodičovs... alebo 13. dôchodok z 50 eur na 606. Hm, super (rečník zatlieskal), pridali ste eštebákovi 556 eur. Na druhej strane ten eštebák prenasledoval matku, ktorá vychovávala troch synov a za to mala aj podradné zamestnanie, možno celý život robila upratovačku a má nízky dôchodok kvôli tomu, lebo aj vychovávala deti a nemohla mať rodinu... či prácu, ktorá je adekvátna jej, jej vzdelaniu. Celý život za komunistov bola upratovačka. Teraz my sme jej dali rodičovský dôchodok a zrazu táto žena od nás mala 13. dôchodok 300 a na rodičovskom dôchodku dokopy skoro tisíc eur. Čiže my tej poctivej žene dali sme tisícku a eštebákovi 50. Viete, čo ste spravili vy? Vy ste ich obidvoch vyrovnali, 606. A ešte sa tým hrdíte, že to je sociálne správne, lebo bol diskriminovaný ten eštebák, že sa nehanbíte! Vy to eštebáctvo, ten boľševizmus, komunizmus, zrúdy, máte v sebe. Jednoducho takto ste do tej politiky išli, svedomie ste predali a teraz oriete po ľuďoch. Toto nie je zákon o zlepšovaní verejných financií, toto je zákon o ožobračovaní ľudí. Toto je zákon o okrádaní ľudí. A ešte bez hanby sa postavíte a hovoríte, že bohatým idete brať . V tomto prípade touto transakčnou daňou, tým, že ste z toho vylúčili karty a prevody kartami, tak natlačíte do gágora minimálne, keď nie miliardu, to budú rádovo stovky miliónov eur, čo natlačíte do gágora bohatým a v tomto prípade bankám. Na úkor Plamienka, na úkor Slovenskej katolíckej charity, na úkor Dobrého anjela, na úkor Ligy proti rakovine, na úkor poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Viete, čo ste schválili?! Že z každej jednej zdravotnej starostlivosti 0,4 % pôjde bankám. Vy máte Boha pri sebe? Nemáte, ja viem, ateistického možno, ale za Boha sa skrývate. Farizeji ste, obielené hroby, nešťastie tejto krajiny, lebo z tejto republiky robíte krajinu, v ktorej sa neoplatí žiť, podnikať. Touto transakčnou daňou, viete, koľko ste zvýšili efektívnu sadzbu dane z príjmu, z podnikania? 27,3 %. Keď podnikateľ sa dnes, nejaký veľký investor rozhoduje, že či bude investovať v Poľsku, na Slovensku, v Maďarsku alebo v Rumunsku, tak viete, aké má skóre? Na Slovensku 27,3 %, daň z príjmu plus transakčná daň. V Poľsku 19, v Rumunsku 16. V Maďarsku? Deväť. Vy ste urobili z nás lúzrov, krajinu, ktorá za päť rokov, za desať rokov bude skanzenom, odkiaľ zdrhnú deti vašich voličov aj vnúčatá vašich voličov, a budú iba volať, telefonovať tým rodičom do krajiny, kde tým rodičom nebude mať kto podať pohár vody, lebo ste kradli jak po nebohom, a teraz všetci na to budú doplácať. (Potlesk.) [12:19] Peter Žiga Na vaše vystúpenie štyri faktické poznámky. Poslanec Pročko. [12:29] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Dobrá je naozaj otázka, že prečo voliči Roberta Fica – a stále podporujú Roberta Fica –, keď vidia, že naozaj bankám ide dať miliardu a obyčajným ľuďom zvyšuje dane, zvyšuje dane tým organizáciám, ktoré pomáhajú, takže ja sa pýtam, voliči Roberta Fica, prosím vás veľmi pekne, keď vidíte, že Robert Fico sám sebe zvýši dvojnásobne plat, dá si doživotnú rentu, vám sľúbil nižšie potraviny, lacnejší benzín, teraz dáva bankám miliardu, viac ako miliardu, organizáciám, ktoré pomáhajú, berie, zvyšuje im dane, prosím vás pekne, vaše deti, ako ste počuli Igora Matoviča, prídu o príjmy, dôchodcovia prídu o príjmy, v čom vám ten Robert Fico tak vyhovuje, čím vás ten Robert Fico tak očaril? Čo ten Robert Fico vám dal? Spýtajte sa sami seba, naozaj čo vám za tie roky Fico dal. Sľúbil vám diaľnice do Košíc, sľúbil vám lacnejšie potraviny, sľúbil vám, že nebude brať tie výhody, ktoré sme dali. Sľúbil vám, sľúbil vám, sľúbil vám. Čo vám dal? Ešte raz, voliči Roberta Fica, prosím vás, spýtajte sa sami seba, čo vám Robert Fico dal. Čo dal sebe a čo dal svojim ľuďom? Je to... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Žiga, Peter, podpredseda NR SR Pán poslanec Pročko, na predrečníka reagujte, prosím. Pročko, Jozef, poslanec NR SR 164. Čo vám dal Žiga, ktorý je obvinený zo zločinu? [12:29] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Jakab. [12:31] Július Jakab – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ako si hovoril, dnes bolo zverejnené porovnanie dane pre právnické osoby s našimi okolitými krajinami. Ako to vyzerá? V Maďarsku 9 %, v Poľsku 19 %, v Česku 21 % a na Slovensku aj s vašou transakčnou daňou 27,3 %. Tak ja sa vám pýtam, keď to idete teraz schváliť, kam pôjdu tie firmy, keď si budú vyberať krajinu. Pôjdu do Maďarska, ktorá má 9 %, do Poľska, 19, alebo do Česka, 21, alebo si povedia, že idem sa ja seba trýzniť na to Slovensko, 27,3-percentná daň? Takže, vážení občania, čaká vás historicky najvyššia DPH, berú vám peniaze na vaše deti, berú vám rodičovské dôchodky, budete platiť za plyn o 30 % viac, o stovky eur navyše budete platiť za plyn, budete platiť o 50 % viac za nedokončené diaľnice. Platy vám už rásť nebudú, pretože firmy vám to spočítajú, to, čo im teraz idú schváliť, tie zvýšené dane. A ešte sa budete báť, aby váš zamestnávateľ neodišiel zo Slovenskej republiky do inej krajiny. Nastáva Ficova drahota. Sebe zvýšili platy a vás zoderú z kože. (Potlesk.) [12:31] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Šipoš. [12:32] Michal Šipoš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Keďže sme už tesne pred hlasovaním a asi nezvrátime rozhodnutie Fica, Danka, Šutaja Eštoka, Huliaka, ja sa chcem opýtať vládnych poslancov, vládnych poslancov, ktorí budú mať to rozhodnutie na svojom prste o pár minút, vy nemáte vo svojich rodinách, vo svojom okolí, vo svojom susedstve chudobnejšie rodiny, ktoré majú deti so zdravotným znevýhodnením, ktoré sú nevyliečiteľne choré, ktorým nemá kto pomôcť? Vy takýmto rodinám potrebujete brať aj to posledné? Stojí vám to za to? Bankám lejete miliardy, ministrom navyše tisíce eur mesačne na platoch, Ficovi doživotnú rentu so šoférom plus 6-tisíc eur mesačne na plate. A rodinám, chorým deťom idete zobrať aj to posledné. Nemáte žiadne svedomie, nemáte tú silu, žeby ste prišli a povedali, že neberte aspoň tým najslabším? Aspoň tých najslabších, tých chorých, tí, čo si nevedia pomôcť sami, aspoň tých nezdierajte. To nemáte tú silu to povedať? Ste fakt takíto vazali, že čo vám povie Fico, to musíte urobiť, že čo vám povie Huliak, to musíte spraviť, s Dankom, že keď sa na koaličnej rade dohodnú Šutaj Eštok s Ficom, s Dankom, že vy musíte všetci poslušne stláčať tie knoflíky? Neberte tým chudobným, tým chorým, tým, čo majú tak málo. Majte svedomie! Hovoríte si, že ste sociálni demokrati, tak tak konajte. [12:33] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Vašečka. [12:35] Richard Vašečka – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Ďakujem ti, Igor, za to, že si spomenul dôležité veci, ktoré treba opakovať. Mňa mrzia najmä dva, dve z nich. Jedna z nich sa priamo týka tej transakčnej dane a obratia organizácií, ktoré pôsobia v charitatívnej oblasti, v zdravotníckej oblasti, v starostlivosti o slabých o chorých. To ma naozaj mrzí. Ja rozumiem, že treba nejakým spôsobom konsolidovať, ale na toto sme upozorňovali viacerí naprieč politickým spektrom. Je to vážna vec. Tie organizácie boli menované charitatívne, dobročinné organizácie, kde ľudia sa skladajú zo svojich peňazí a posielajú týmto organizáciám, a tie sa potom posielajú ďalej potrebným ľuďom. Toto naozaj, naozaj len cynicky že nikto na to nereaguje, a toto sa neupravuje. (Ruch v sále.) Druhá vec, ktorá má mrzí, je rušenie a znižovanie, v podstate reálne rušenie rodičovského dôchodku, kde tá myšlienka, že rodičia, ktorí mali viac detí, ale detí, ktoré pracujú, ktoré platia na Slovensku dane, že títo rodičia, nejakým spôsobom im dovolíme, dovolíme tým deťom, aby to vrátili rodičom. Tí rodičia priniesli prínos pre celú republiku a platia tu dane a časť z ich daní, časť z toho, čo ich deti vyprodukujú, ktoré oni vychovávali celý život, vychovávali k poctivej práci. Jedna z takých dobrých vecí, na ktoré sme mohli byť hrdí, ktoré sú naozaj veľmi úctivé voči tej staršej generácii, tak teraz to rušíte. Tieto dve veci ma naozaj veľmi mrzia, a preto jasné, že budeme proti, ale mali by ste byť proti aj vy. [12:35] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho S reakciou poslanec Matovič. [12:36] Igor Matovič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ja pre ľudí, ktorí v podstate, tí, čo nás sledujú, tak oni počujú iba to, čo sa hovorí do mikrofónu. Ale chcel by som im aj popísať tú atmosféru. Sem prichádzajú teraz postupne na hlasovanie poslanci vládnej koalície a každý druhý s úsmevom. Normálne jak kebyže s dobrým pocitom idú teraz sem spáchať ten doslova finančný atentát na slovenské rodiny. Ukradnúť v priemere každému občanovi Slovenskej republiky bez ohľadu na to, či to je dojča, či to je školák, študent, živnostník, pracujúci alebo dôchodca, po 500 eur, hoci to je v príkrom rozpore s tým, čo ste tým ľuďom sľúbili pred rokom vo voľbách, a ešte sa na tom smiať po vystúpení, kedy som povedal, že vy teraz idete, ste tu ešte si odhlasovali, že ešte zvýšite na poslednú chvíľu daň, ktorú zoberiete tým charitatívnym organizáciám, či už Katolíckej charite, Červenému krížu, Plamienku, ktorý, ktorý zriadil detský hospic, ktorí sa starajú o dvoj-troj-štvorročné umierajúce deti... mne je do plaču... A vy sa tuto normálne prichádzate sem a s úsmevom sa tu zhromažďujete, že idete zarezať tie slovenské rodiny. Vám nie je hanba, vám to vyoperovali? Mne je do plaču z toho, ale vy sa na tom rehocete. Vy sa rehocete na tom, jako idete ublížiť ľuďom, hoci ste sľúbili, že zastavíte zdražovanie, že dáte lacnejšie energie, potraviny, že v žiadnom prípade nezvýšite DPH, že v žiadnom prípade, že Dankovi mama hlavu odtrhne, keď zruší rodičovský dôchodok . A vy teraz normálne s úsmevom, s drobným pocitom idete tie rodiny zničiť? Zaviesť Ficovu, Dankovu, Pellegriniho, Šutajovu drahotu? Pán Huliak, hovoríte, že máte Boha pri sebe , hovoríte, že ste kresťan, zastávať sa kresťanských hodnôt – a tento tlačítko idete stlačiť?! Okradnúť rodičov o rodičovský dôchodok, naozaj to idete spraviť?! Idete okradnúť Katolícku charitu o peniaze, ktoré im posielajú ľudia, aby im pomáhali? U... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [12:41] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Dvojminútová technická prestávka na konsolidáciu mužstva a budeme hlasovať. (Prestávka.) Žiga, Peter, podpredseda NR SR Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku. Prosím, pán spoločný spravodajca, uveďte odporúčanie gestorského výboru. Válek, Igor, poslanec NR SR Pán predsedajúci, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 136 prítomných, 79 za, 57 proti. Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona o dani z finančných transakcií. (Potlesk.) Vyhlasujem prestávku do 14.00 hod., budeme... (Reakcia z pléna.) Procedurálny návrh: pán poslanec Jakab, pán poslanec Gröhling. Pán poslanec Jakab. [12:42] Július Jakab Ďakujem. Na návrh štyroch poslaneckých klubov, SLOVENSKO, Sloboda a Solidarita, Progresívne Slovensko a Kresťanskodemokratické hnutia žiadam, aby nasledovné body programu rokovanie 19. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky boli presunuté na rokovanie schôdze so začiatkom 22. októbra 2024. Bod 56, návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Žiga, Peter, podpredseda NR SR Poslanec, stačí, keď mi budete čítať tlače. Jakab, Július, poslanec NR SR Bod 56, bod 57. Tlač 430 a tlač 66. Ďakujem. [12:42] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Je všeobecný súhlas? (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem. Pán poslanec Gröhling. [12:42] Branislav Gröhling Pán predsedajúci, iba či nás viete informovať, ako bude prebiehať schôdza po 14.00 hod., že či zajtra, tak ako je odsúhlasené, nebude hlasovanie v piatok a pokračuje sa budúci týždeň, alebo že čo sa bude diať s tými bodmi, ktoré nestihneme prerokovať v priebehu dnešného a zajtrajšieho dňa. Plus tam sú ešte odvolávania ministrov, že ako budú načasované, že či to bude prebiehať alebo nie. [12:42] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Budeme pokračovať v programe, ako sme si schválili, takže budeme pokračovať aj budúci týždeň. (Reakcie z pléna.) Keď nedôjde k zmene, tak je to takto. (Povedané so smiechom.) Vyhlasujem obedňajšiu prestávku do 14.00 hod. (Prerušenie rokovania o 12.44 hodine.) (Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.) [14:01] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Keďže mám vedomosť, že je tu pán premiér, tak by som si dovolil otvoriť schôdzu. Pozdravujem zástupcov vlády a súčasne privítanie premiéra. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade so zákonom o rokovacom poriadku nasleduje hodina otázok , ktorú týmto otváram. Poslanci písomne položili do včera do 12.00 hod. 88 otázok na predsedu vlády, 128 otázok na členov vlády a 10 otázok na generálneho prokurátora. Overovatelia schôdze vyžrebovali ich poradie. Upozorňujem, že na otázky poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále sa neodpovedá. Vítam pána predsedu vlády, a pokiaľ by dal súhlas, poviem, ktorí členovia vlády budú v zastúpení za neprítomných členov vlády. Predseda vlády teda avizoval, že neprítomní sú: – pani Dolinková, ministerka zdravotníctva, zastupuje ju Juraj Blanár, – pán Eštok, zastupuje Juraj Blanár. A neprítomní členovia vlády, ktorým neboli položené otázky, sú: pán minister Kaliňák, Saková, Taraba, Kamenický, Drucker, Takáč, Keketi. Chcem upozorniť, že poslankyňa alebo poslanec, ktorí položili otázku, sa môžu prihlásiť s doplňujúcou otázkou v rozsahu dvoch minút počas celej doby rokovania k aktuálnej otázke na hlasovacom zariadení, a to zvolením možnosti – podať doplňujúcu otázku . Teraz prosím, pán predseda vlády, aby ste v limite 15 minút odpovedali na otázky adresované predsedovi vlády. Prvá otázka je od poslankyni Matejičkovej a znie: „Vážený pán predseda vlády, pred pár dňami nás médiá informovali, že za smrť slovenského občana Jozefa Chovanca v policajnej cele belgickej polície nenesie nikto trestnoprávnu zodpovednosť. Je to pre vládu akceptovateľné rozhodnutie alebo voči nemu plánujete podniknúť nejaké kroky?“ [14:01] Robert Fico Ďakujem pekne, pani poslankyňa, za otázku. Ešte raz chcem poďakovať prítomným poslancom vládnej koalície za schválenie lex konsolidácia a súvisiacich zákonov. Pani poslankyňa, pokúsim sa na vašu otázku odpovedať tak, aby sa prípad smrti pána Chovanca nestal politickou témou, pretože my sme schopní na Slovensku spolitizovať čokoľvek, aj pohár s uhorkami, preto budem veľmi vecný a urobím krátky súhrn a potom návrhy na ďalší postup. Je tu aj minister spravodlivosti, keby niekto potreboval viac informácii, tak ho môže po skončení hodiny otázok kontaktovať. Táto poľutovaniahodná udalosť sa udiala vo februári v roku 2018, kedy na letisku v Belgicku bol občan Slovenskej republiky pán Chovanec zadržaný. Potom po zásahu príslušných predstaviteľov letiska a polície došlo k infarktu, bol prevezený do nemocnice a myslím si, že po piatich dňoch došlo k úmrtiu v nemocnici. Od toho okamihu, pretože prípad bol spojený aj s medializáciou videozáznamu, sa rozbehla procedúra tak na strane belgických orgánov, ako aj na strane slovenskej vlády, ktorá v tom čase bola pri moci. Opakujem, hovorím to vecne, nechcem, aby sa tento prípad politizoval. Čo sa udialo? Záznamy, ktoré boli zverejnené, ukazovali na pomerne nekompromisný, tvrdý zásah akejsi ochranky z letiska proti našemu občanovi. Rovnako tieto záznamy ukazovali belgickú policajtku, ktorá hajlovala, a súčasne nebolo celkom zrejmé, že či zásah, ktorý urobili priamo proti pánovi Chovancovi, mohol alebo nemohol byť príčinou neskoršieho infarktu, ktorý potom viedol k smrti, ako som už uviedol, o niekoľko dní. Došlo k výmene informácií. Čo je najpodstatnejšie, je zásadný rozdiel medzi znalcami belgickými a znalcami slovenskými, ktorí boli na mieste. Kým belgickí znalci hovoria o tom, že všetko je v poriadku a nič sa v podstate nestalo, tak slovenskí znalci nemohli vylúčiť pravdepodobnosť, že k úmrtiu pána Chovanca došlo aj pričinením práve príslušníkov ochranky a polície belgickej, ktorá zasahovala priamo na letisku. Bolo podaných viacero rôznych právnych podaní s tým, že bolo evidentné, že belgické orgány urobia všetko pre to, aby sme došli k záveru, že v podstate to bola iba nejaká záležitosť nehody a nemá to nič spoločné s aktívnym konaním policajtov. Čakalo sa, ja si pamätám aj na tlačovú konferenciu ministra spravodlivosti našeho Borisa Suska, ministra zahraničných vecí Juraja Blanára, to bolo niekedy v marci, na záverečné rozhodnutie súdu. A práve na toto rozhodnutie súdu vy upozorňujete vo vašej otázke. Áno, je pravda, že v septembrovom termíne rozhodol, nazvime to, nejaký odvolací súd belgický, ktorý skonštatoval, že nikto nenesie zodpovednosť za smrť pána Chovanca a že to je akýsi súbeh poľutovaniahodných okolností, ku ktorým došlo, ale že jednoducho nič, absolútne nič sa nestalo. Chcem vás ubezpečiť, pani poslankyňa, že ideme ďalej a Slovenská republika je pripravená podať aj návrh na Európsky súd pre ľudské práva, pretože sa zdá, že na vnútroštátnej úrovni sa vyčerpali všetky dostupné prostriedky, a môžeme teraz využiť úroveň Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý pôsobí v rámci Rady Európy. Urobíme všetko pre to, aby sme vec dostali znovu na svetlo, pretože – a už nebudem mať asi veľa času o tom hovoriť – sme svedkami neuveriteľného dvojakého štandardu v Európe. Niekedy nás považujú, myslím bývalé postkomunistické krajiny, za krajiny, ktoré by nemali mať toľko úcty a rešpektu ako iné krajiny, a vedel by som k tomu dodať obrovské množstvo prípa... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [14:01] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Pani poslankyňa, s doplňujúcou otázkou nech sa páči. [14:01] Zuzana Matejičková Ďakujem pekne. Pán premiér, veľmi krátko, aj keď nechceme politizovať túto tému, myslíte si, že ak by sa to stalo naopak a by sme si urobili slávny test s pánom Ficom, teda s vami, či si myslíte, že takisto by sa nepolitizovala táto téma a či by sa skutočne aj terajšia opozícia snažila zastať mŕtveho slovenského občana v Belgicku, či by aj tí policajti, ak by hajlovali v nejakom inom prípade, či by sa to tiež vôbec neriešilo. Ďakujem pekne. [14:01] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Pán premiér. [14:01] Robert Fico V tomto prípade viac pomôže kvalifikované podanie na Európsky súd pre ľudské práva ako silné politické vyhlásenia. Ale vrátim sa k dvojakému štandardu, ktorého sme svedkami. V rokoch ’20 až ’23 sa niečo na Slovensku dialo. A my sme pravidelne informovali vecnými podaniami celú Európsku komisiu. Dostávala podania priamo predsedníčka Európskej komisie aj príslušní komisári. Dokonca sme vytvorili taký tlak, že príslušný komisár, ktorý teraz už končí vo funkcii a bude nahradený iným komisárom, navštívil Slovenskú republiku a za prítomnosti predstaviteľov viacerých strán, vtedy bol prítomný aj predseda HLAS-u, vtedy pán Pellegrini, bol prítomný terajší minister zahraničných vecí Juraj Blanár, sme videli toľko nezáujmu zo strany belgického komisára v tom čase, že sme sami jednoducho neverili, ako niekto môže ignorovať také hrubé zneužívanie trestného práva na potláčanie opozície. Je na to, pani poslankyňa, jednoduché vysvetlenie. Ak vyhoviete vo všetkom, čo od vás veľkí očakávajú, ak vyhoviete vo vašom postoji k Ukrajine, že dáte Ukrajine všetky zbrane sveta, ak schválite na Slovensku všetko, čo od vás očakáva NATO a Európska únia, ak v ničom neprotestujete, na nič nemáte iný názor, tak vtedy si povedia, že to je dobrá krajina a takej krajine treba pomôcť. Vôbec Európsku komisiu nezaujímalo, čo sa tu na Slovensku dialo, pretože dávali prednosť tomu, že majú tu krajinu a vládu, ktorá vo všetkom poslúchne, ak to bude potrebné. Skočím do novembra a decembra 2023, kedy nastúpila naša vláda, a my sme reagovali na veci demokraticky a legitímne. Veď zákon, novelizácia Trestného zákona, Trestného poriadku, ktorá viedla k zrušeniu Úradu špeciálnej prokuratúry, nebola schválená na námestí, na tribúne. Bola schválená tu po takej dlhej diskusii, akú si ani nepamätáme. A ba čo viac, predsa prešla hodnotením ústavnosti cez Ústavný súd Slovenskej republiky. Aký je výsledok? Keď bola opozícia zatváraná, keď bolo hrubo porušované všetko, čo sa porušiť dalo v oblasti trestného práva, keď tu pobehovali udavači, keď sa ráno bez dôkazov vykopávali dvere, to bolo všetko v poriadku, lebo bola tu vláda, ktorá by splnila Únii, Komisii a NATO všetko, čo videli na očiach. My sme však pristupovali k veciam demokraticky, právne, pretože zákon bol prijatý v Národnej rade a bol ústavný, a my dnes stojíme pred otázkou, že či vlastne by nemali byť pozastavené fondy Slovenskej republike napríklad za to, že sme si dovolili prijať v Národnej rade Slovenskej republiky nejaký zákon. A vedieme permanentný dialóg, permanentný dialóg. Áno, a môžem povedať, že Komisia je mimo obrazu, pretože si myslí, že my sme presne tí, ktorí všetko vrátia naspäť, dokonca ešte dáme takto červený koberec pánovi Lipšicovi, aby sa snáď vrátil na Úrad špeciálnej prokuratúry a pokračoval v tých veciach, v ktorých pokračoval. Problém pána Chovanca a rozhodnutia belgického súdu, že nič sa nestalo napriek tomu, že tam takto stála policajtka a robila toto (rečník si umiestnil prsty ľavej ruky pod nos, imitujúc fúzy, pravú ruku dvihol v geste hajlovania), pamätáte si tú fotografiu? Pamätáte. Napriek tomu všetkému si dovolil ten súd povedať – súhrn poľutovaniahodných okolností, nikto za to nenesie zodpovednosť . Nejakí traja chlapi ležali na pánovi Chovancovi, bohužiaľ, ten záznam všetko nepreukáže, ale naši znalci hovorili, že pravdepodobne sa nedá vylúčiť aj to, že zákrok týchto ľudí mohol viesť potom k infarktu a k samotnému úmrtiu. Tento prípad je presne príkladom toho, že čo si dovolia voči krajine, ktorú si nevážia, lebo od samého začiatku to vyšetrovanie bolo vedená tak – čo tam tá slovenská vláda, kto, prosím vás, za pána Matoviča a neviem koho všetkého, veď oni urobia všetko, čo bude treba, oni sa na nás hnevať nebudú. Tak ja oznamujem, že došlo k zavŕšeniu vnútroštátneho procesu, pokiaľ ide o právne prostriedky nápravy v Belgicku a my musíme spustiť procedúru na medzinárodnej úrovni. A môže sa Belgicko na nás hnevať, koľko chce, koľko len chce, našou povinnosťou je pripraviť kvalifikovaný návrh na Európsky súd pre ľudské práva a chrániť záujmy pána Chovanca. Pretože áno, pani poslankyňa, ja si neviem predstaviť, že by sme napríklad dnes desať minút pred protestom, ktorý organizovala opozícia niekde na námestí, prišli... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Rečník dokončuje svoje vystúpenie pri vypnutom mikrofóne. Potlesk.) [14:01] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pán premiér, ďakujem, bol vyčerpaný čas. Otázka pána Hazuchu je identická, takže pristúpime k otázke pána Mega, ktorý sa pýta: „Vážený pán predseda vlády, český prezident Petr Pavel vyhlásil pre New York Times, že Ukrajina musí byť realistická, čo sa týka jej vojnových cieľov, a prijať, že časť územia by mohla aspoň dočasne zostať pod ruskou kontrolou. Hovoriť o porážke Ukrajiny alebo o porážke Ruska, to sa jednoducho nestane. Vážený pán predseda vlády, ako si vysvetľujete, že ho slovenské médiá a opozícia ešte neoznačili za proruského trolla a sluhu Putina?“ [14:16] Robert Fico Ďakujem pekne, pán poslanec, za vašu otázku. Priznám sa, že bol by som veľmi opatrný, pokiaľ ide o citáciu z nejakých médií, aj keď je to New York Times. Aj s New York Times máme svoje skúsenosti. Zdá sa, že médiá sú po celom svete pomerne rovnaké. Pamätám sa na rozhovor s pánom prezidentom Českej republiky a pamätám si jeho vyhlásenia, ktoré skôr svedčili o tom, že verí vo vojenské riešenie konfliktu na Ukrajine. A na stretnutí, ktoré sme mali, som povedal, že ja vo vojenské riešenie jednoducho neverím. V poriadku, a hovorím to so všetkou úctou a rešpektom, vieme, že pán český prezident je bývalý profesionálny vojak, ktorý môže viac veriť vo vojenské riešenia, ako v riešenia diplomatické. Ak je pravda, čo napísal New York Times, ale ja to neviem ani potvrdiť, ani vyvrátiť, to bude musieť potvrdiť pán český prezident, tak je to veľký posun vo vyjadreniach hlavy českého štátu. A nakoniec to nie je iba posun vo vyjadrení pána prezidenta Českej republiky, ale my vnímame na celej úrovni a na celej škále postojov, že dochádza k zásadným zmenám. Keď sme my veľmi jasne povedali, že neveríme vo vojenské riešenie, poďme si sadnúť a rokujme, pretože výsledkom bude len to, že tu budú tisíce a tisíce mŕtvych vojakov na jedenej aj druhej strane, ale budeme sa na konci roku 2024 nachádzať v tom istom bode, ako sme sa nachádzali v roku 2022 , tak hovorili o nás ako o agentoch Putina, ruských agentoch a neviem čom. Ideme v pondelok na Ukrajinu. Bude spoločné rokovanie slovenskej a ukrajinskej vlády. Naďalej platí, sme pripravení pomáhať Ukrajine, pokiaľ ide o humanitárnu pomoc. Sme pripravení pomáhať v takých projektoch, ako je odmínovanie, zabezpečovanie služieb tohto typu, ale ja neverím a potvrdzuje to čas, že je možné tento celý spor vyriešiť vojensky. Viete, ja som opakovane žiadal, pán poslanec, keď sme napríklad dávali pôžičky Ukrajine, 50 mld. na štyri roky – prosím vás, povedzme si pred tým, ako dáme tých 50 mld., čo sa na tej Ukrajine deje, aká je vojenská situácia. Odpoveď bola: „Robert, nepýtaj sa, to nie je korektná politická otázka . “ Keď sme sa bavili o tom, či na stavíme nejaké mechanizmy boja proti korupcii : „To, prosím, neotváraj, to nie je politicky korektné . “ Preto ak je to, čo ste napísali vo svojej otázke, pán poslanec, pravda, že pán český prezident dal takéto vyjadrenie pre New York Times, ja takéto vyjadrenie pána prezidenta Českej republiky s plným rešpektom a vážnosťou vítam, lebo je to významný posun. Možnože na základe tejto odpovede na vašu otázku sa dozvieme, že to tak nebolo a že New York Times sa správal rovnako ako Denník N alebo denník SME. Ďakujem pekne. (Potlesk.) [14:16] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán premiér, uplynul čas. Ďakujem vám za účasť v mene poslancov. A pokračujeme odpoveďami členov vlády a generálneho prokurátora na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia. Prvá otázka je od pani poslankyne Viery Kalmárovej na ministra spravodlivosti Borisa Suska: „Vážený pán minister, podľa júlového prieskumu agentúry NMS asi 77 % populácie si myslí, že sex bez jasného súhlasu by mal byť trestným činom. Vy sám ste počas rozpravy o novele Trestného zákona povedali, že nie premlčacie doby, ale samotná definícia znásilnenia sú problémom. Bude redefinícia znásilnenia súčasťou vami avizovanej veľkej reformy trestných kódexov? Kedy ju môžeme očakávať?“ Nech sa páči. [14:16] Boris Susko Vážená pani poslankyňa, ďakujem pekne za otázku. Jedná sa naozaj o mimoriadne citlivú otázku a ja si naozaj plne uvedomujem vážnosť problematiky boja proti sexuálnym trestným činom. Nie je však možné zohľadňovať iba jeden parciálny prieskum, ktorý bol, ako som si mal možnosť zistiť v priebehu troch dní, online prieskum na 1 010 respondentoch, ale situáciu je treba vyhodnotiť naozaj, naozaj komplexne. Zmena v tejto oblasti si vyžiada naozaj širšiu celospoločenskú, ale aj politickú diskusiu, najmä vzhľadom na následnú aplikáciu takejto zmeny v praxi. Časový plán veľkej reformy trestných kódexov je vyjadrený v programovom vyhlásení vlády, ako aj v rámcovom pláne legislatívnych úloh vlády na 9. volebné obdobie. Vzhľadom k tomu teda je predčasné sa vyjadrovať k samotnému obsahu takejto rekodifikácie, ale predpokladám, že aj tieto otázky budú predmetom odbornej diskusie a možnej úpravy aj v tejto oblasti. Ďakujem pekne. [14:16] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Je doplňujúca otázka? Pani Kalmárová? Nie. (Reakcia z pléna.) A je? Nech sa páči. Prepáčte. [14:16] Viera Kalmárová Ďakujem pekne, pán minister za vašu odpoveď. Predsa len položím doplňujúcu otázku. Prípravné práce prebehli a boli dotiahnuté do pomerne vysokého štádia už za bývalej ministerky Kolíkovej. Existovala pracovná skupina, ktorá urobila nejaký jasný záver, čiže nie je úplne vhodné argumentovať tým, že ešte len sa tento proces rozbehne. Moja doplňujúca otázka je taká, či sa ráta s redefiníciou trestného činu znásilnenia, a ak áno, aké miesto má tento typ novely Trestného zákona v legislatívnom pláne vášho ministerstva, teda v ktorom roku, v ktorom kvartáli sa s tým ráta. [14:16] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Pán minister. [14:16] Boris Susko Ďakujem pekne za doplňujúcu otázku. Ako som povedal, rekodifikácia trestných kódexov je naozaj komplexná činnosť, ktorú nie je možné urobiť za pol roka ani za rok, čiže predpokladá sa to do konca volebného obdobia. Ako veľká rekodifikácia trestných kódexov ako, ako takých. V rámci tejto rekodifikácie bude, samozrejme, navrhnutých mnoho zmien aj z hľadiska, z hľadiska trestných činov, resp. jednotlivých skutkových podstát trestných činov. Máme tu aj mnoho prijatých nových smerníc Európskeho parlamentu a Rady, ktoré bude potrebné implementovať a transponovať do právneho poriadku Slovenskej republiky, a predpokladám, že aj tieto otázky budú predmetom diskusií v rámci prípravy tejto rekodifikácie. V akej podobe a v akom, v akom výslednom tvare, to je dnes veľmi predčasné hovoriť. Ďakujem pekne. [14:16] Andrej Danko Ďakujem. Pokračujeme... pokračujeme ďalšou otázkou, pána poslanca Mažgúta na ministra pána Blanára: „Vážený pán minister, spomínali ste, že Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky pristúpilo k významnej úprave siete svojich ekonomických diplomatov v zahraničí. Aké opatrenia, aktivity a kontakty vyvíja ministerstvo tu na Slovensku na zmapovanie exportných a investičných potrieb nášho podnikateľského sektora?“ [14:16] Juraj Blanár Ďakujem, pán podpredseda. Ďakujem, pán poslanec. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, viete, že ekonomická diplomacia je veľmi silný nástroj a je potrebné ho efektívne využívať a stanoviť si aj priority, ale v prvom rade je dôležité mať doma jasné pravidlá, akým spôsobom postupovať a zapojiť do toho všetkých aktérov, ktorí sú do toho potrební byť zapojení. A preto pre zvýšenie konkurencieschopnosti Slovenskej republiky sme boli pred otázkou vytvoriť nejaký projektový tím, ktorý by bol zložený zo všetkých hráčov – príslušných ministerstiev, implementačných agentúr, organizácií zastupujúcich záujmy podnikateľov, akými sú napríklad EXIMBANKA alebo SARIO. Toto sa podarilo a tento projektový tím sme vytvorili. A na konkrétnej identifikácii teritórií a priorít pre rôzne zahraničné aktivity v rámci zahraničného obchodu Slovenskej republiky pracujú so samotnou podnikateľskou sférou prostredníctvom združení, aké sú napríklad Slovenská obchodná priemyselná komora alebo Klub 500 a rôznych únií zamestnávateľov. A tieto podporné aktivity v ekonomickej diplomacii plánujeme a pripravujeme aj na základe unikátnych informácií, ktoré máme zozbierané prostredníctvom našich ekonomických diplomatov a zastupiteľských úradov priamo v teritóriu. Určite ste zachytili, že spoločne s optimalizáciou našich zastupiteľských úradov sme predstavili, že ideme zvýšiť počet našich ekonomických diplomatov zo 17 na 43, a to zapadá aj do tejto našej stratégie. Čiže pre podnikateľské subjekty na základe práve tohto projektového tímu organizujeme viaceré podujatia a poskytujeme viaceré služby, či už sú to individuálne konzultačné dni pre ekonomických diplomatov a pre firmy máme k dispozícii projektovú schému na organizáciu proexportných orientovaných podujatí pre slovenských podnikateľov v preferovaných teritóriách, ktoré sme si zadefinovali, pretože posilňujeme spoluprácu s regiónmi a regionálnymi podnikateľskými organizáciami, podujatiami na tzv. podujatiach Z regiónu do sveta . Úspešné slovenské firmy v oblasti inovácií pravidelne predstavujeme zahraničným veľvyslancom akreditovaným v Slovenskej republike prostredníctvom tzv. inovačných dní. No, samozrejme, ale je potrebné, aby sme dali dohromady aj všetkých tých podnikateľov, ktorí majú záujem sa presadzovať v zahraničí, s našimi diplomatmi, ekonomickými diplomatmi, ktorí sa tomu venujú, a títo potrebujú mať tieto informácie z prvej ruky a ako platforma na túto komunikáciu v tejto oblasti sme vytvorili tzv. exportné fórum, ktoré sa uskutoční aj tohto roku, bude to 8. októbra v Žiline, a nateraz evidujeme, pre vašu informáciu, už 346 registrácií podnikateľov a proexportných inštitúcií a osobnú účasť máme z ekonomických diplomatov potvrdených 64, ktorí majú záujem sa tomuto venovať a ktorých chceme rovnako sieťovať. Nuž a chcem v tejto súvislosti povedať, že v týchto aktivitách budeme pokračovať a budeme ich posilňovať, aby sme to sieťovanie vytvorili do takej podoby, aby bola naozaj úspešná a prinášala výsledky. Ďakujem. Dohovoril som. (Potlesk.) [14:16] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Doplňujúca otázka, pán poslanec. [14:16] Ján Mažgút Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán minister, ďakujem za vašu odpoveď. Mohol by som ešte jednu doplňujúcu otázku v súvislosti s možno nejakými personálnymi náležitosťami, vzhľadom na to, že v niektorých prípadoch pôjde aj o – nazvime ich – nováčikov v tejto oblasti, či sú to ľudia z nejakého biznis prostredia, ktorí budú zastupovať Slovenskú republiku v rámci ekonomických veľvyslancov, alebo v prípade, ak by to boli úplne čerství ľudia, či budú nejakým spôsobom len, poviem to tak metaforicky, hodení do bazéna a budú plávať, alebo je pre nich pripravené nejaké, nejaký program alebo kurz, alebo proste nejaké školenie, zaučenie a podobne. Ďakujem pekne. [14:16] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Nech sa páči, pán minister. [14:16] Juraj Blanár Veľmi dobrá otázka, pán poslanec, naozaj, pretože nehovoríme o ľuďoch, ktorí ukončia vysokú školu a pôjdu robiť hneď ekonomických diplomatov do teritórií, ktoré si vyžadujú určité kontakty, znalosti a tak ďalej. Čiže toto by mali byť ľudia, ktorí majú určité predpoklady k tomu a skúsenosti. A tieto dve veci budeme musieť skĺbiť, a preto už dnes môžem povedať po diskusiách, ktoré sme mali s mojimi kolegami aj s štátnym tajomníkom Rastislavom Chovancom, ktorý má ekonomickú diplomaciu na starosti, sa ukazuje, že tie výberové konania, ktoré budeme na tieto pozície organizovať a už ich aj organizujeme, budú prevažne napĺňať z dvoch tretín asi ľudí, ekonomických diplomatov z externého prostredia, to znamená ľudí, ktorí robili reálne biznis, ktorí majú znalosti s medzinárodnými obchodmi a predovšetkým ovládajú aj jazyk v tom, v ktorom teritóriu sa budú nachádzať, pretože to je tiež veľmi dôležité. Nie všade si možno vystačíte len angličtinou. Čiže tento výber sme už začali a budeme naozaj hľadať tých, ktorí majú predpoklady, sú skúsení a budeme ich zapájať do všetkých týchto aktivít, o ktorých som hovoril, aby tu bolo naozaj tá výmena tých informácií dostatočná na to, aby dokázali spárovať tých podnikateľov, ktorí majú záujem robiť v zahraničí zahraničný biznis s konkrétnymi partnermi v zahraničných, teda v iných krajinách. Skončil som, pán predsedajúci. [14:31] Juraj Blanár – Vystúpenie v rozprave . [14:31] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Pokračujeme otázkami. Pán poslanec Dostál sa pýta ministerky zdravotníctva, ktorú zastupuje pán Blanár: „Ako plánujete ministerstvo komunikovať s verejnosťou o výhodách mRNA vakcín a ich význame najmä v súvislosti s dezinformáciami o ich potencionálnom zákaze, ktoré pán Kotlár navrhuje.“ [14:31] Juraj Blanár – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za otázku, pán poslanec, a dovolím si prečítať odpoveď, ktorú pripravilo ministerstvo zdravotníctva pre vás: „Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky prijalo opatrenia na rozširovanie očkovacej siete, a to nielen v štátnych nemocniciach, ale aj v súkromných, u súkromných poskytovateľov. Zazmluvnených je 23 očkovacích centier. Očkovanie je spustené od 1. 10. tohto roku a k tomu aj rozšírenie očkovania u ambulantných poskytovateľov od 15. októbra tohto roku. Spolu s vakcínami budú očkovacím centrám a ambulanciám poskytnuté aj ihly a striekačky. Rovnako ministerstvo zdravotníctva otvorilo aj druhé kolo v spolupráci s vyššími územnými celkami na dodatočné ďalšie rozšírenie očkovacích kapacít proti COVID-u-19 pre pediatrov, imunológov a pneumológov. Prihlásenie na výkon očkovania je dobrovoľný a ministerstvo zdravotníctva chce poskytnúť možnosť zaočkovať sa všetkým obyvateľom Slovenskej republiky. Ako sme už niekoľkokrát deklarovali, Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky sa vždy opiera o odborné a vedecké fakty a poznatky. Dôkazom je aj fakt, že som rozšírila členov pracovných skupín pôsobiacich v rámci pandemickej komisie dokumentom z dielne Svetovej zdravotníckej organizácie o hlavných odborníkov a ďalších odborníkov z radov lekárskej verejnosti. Zvolala som Pandemickú komisiu vlády Slovenskej republiky, ktorá zasadla 26. augusta tohto roku. Cieľom rokovania komisie bolo prediskutovanie a schválenie štatútov dvoch odborných pracovných skupín, ktoré boli zriadené k schvaľovaným dokumentom z dielne Svetovej zdravotníckej organizácie. Pri rozhodovaní o dokumentoch z dielne WHO sa opieram o názory odbornej a zdravotnej verejnosti. Jedna pracovná skupina bude po odbornej stránke posudzovať návrhy Pandemickej zmluvy, ktorej prijatie je plánované na Svetovom zdravotníckom zhromaždení v máji budúceho roku v prípade, že sa štátom nepodarí dosiahnuť konsenzus v skoršom termíne. Druhá pracovná skupina k medzinárodným zdravotným predpisom bude posudzovať znenie revidovaných článkov, ktoré boli prijaté dňa 1. júna tohto roku. Cieľom Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky je dospieť k jednotnému postoju, ktorý bude v maximálnej možnej miere chrániť záujmy Slovenskej republiky a jej občanov.“ Skončil som, pán podpredseda. [14:31] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ak je doplňujúca otázka, pán poslanec Dostál. [14:31] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán minister, za prečítanie odpovede pani ministerky Dolinkovej. A nebolo to celkom odpoveď na moju otázku, lebo nejak som tam nezachytil postoj pani ministerky k tým odporúčaniam, ktoré dáva pán splnomocnenec Kotlár, ktoré sa týkajú toho, že očkovanie mRNA vakcínami je, je potenciálne nebezpečné, že mRNA vakcíny môžu byť biologická zbraň, ktorá mení ľudskú DNA, a že, že teda odporučí vláde, aby zakázala používanie týchto vakcín, okamžite zastaviť odporúčanie týchto vakcín rovnako vo vzťahu k Svetovej zdravotníckej organizácii, kde Slovensko sa ako jediné nepripojilo k revidovaným dokumentom, či budeme naďalej odmietať dokumenty, lebo to nespravil len tak niekto, pán Kotlár je aj poslanec, poslanec Národnej rady, ale zároveň je aj splnomocnenec vlády, a teda vystupuje aj ako splnomocnenec vlády a má to presah aj smerom do zahraničia, či už sa jedná o Svetovú zdravotnícku organizáciu, alebo tému očkovania ako takú. A teraz nehovorím o konkrétnom manažmente pandémie na Slovensku, nehovorím o otázke, či povinné, alebo dobrovoľné, hovorím o spochybňovaní očkovania ako takého, o spochybňovaní očkovania mRNA vakcínami a o tom, že splnomocnenec vlády, ktorého náplňou je posúdiť alebo bolo posúdiť priebeh pandémie, chce aj takéto odporúčania dať vláde. Tak mňa by zaujímal aj postoj, lebo pani ministerka tu nie je, čo mi je ľúto, ale keď ste tu vy, tak by ma zaujímal postoj vás ako ministra zahraničných vecí k tejto téme. [14:31] Juraj Blanár – Vystúpenie v rozprave Pán poslanec, pani ministerka poslala odpoveď, ktorá je jasným vyjadrením, ako chce ministerstvo zdravotníctva postupovať. Ak hovoríte o práci splnomocnenca pána poslanca Kotlára, to je téma, ktorá je samostatná, a je potrebné sa baviť o obsahu a nevytrhávať z kontextu mnohé vyjadrenia, ktoré sa opierajú aj o zistenia, ktoré vychádzajú z mnohých vedeckých pracovísk aj z krajín, ako je USA, a iných, kde sa rovnako vyšetruje táto záležitosť používania týchto vakcín. Čiže sledujeme to, vyhodnocujeme a myslím si, že čas ukáže, keď budú aj iné relevantné posúdenia toho, čo sa dialo počas pandémie, a použitie aj týchto vakcín. A myslím si, že to bude aj priestor pre odbornú verejnosť, aby potom tieto poznatky zahrnula do budúcnosti, aby sme sa z toho dokázali poučiť. Ďakujem, dohovoril som. [14:31] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Pokračujeme otázkami. Pani Plaváková sa pýta ministra Eštoka, v zastúpení pán Blanár: „Vážený pán minister, ako pokračuje prešetrovanie incidentu, incidentov rektora Akadémie Policajného zboru Šišuláka, ktorý sa podľa medializovaných informácií správal nevhodne k študentkám akadémie?“ [14:31] Juraj Blanár – Vystúpenie v rozprave Odpoveď pána ministra je veľmi jednoduchá a stručná, že v danej veci prebieha kontrola Úradu inšpekčnej služby, a zatiaľ uvedená kontrola nebola ukončená . Ďakujem. [14:31] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Doplňujúca otázka? Pokračujem ďalej otázkami. Pán Dostál sa pýta pani ministerky Šimkovičovej: „Aký je presný počet zamestnancov ministerstva kultúry, ktorí od vášho nástupu na ministerstvo až do konca septembra 2024 dostali výpovede, a aký je počet takých, ktorým bol v danom období ukončený pracovný pomer dohodou.“ [14:31] Martina Šimkovičová – Vystúpenie v rozprave Vážený pán poslanec, ďakujem veľmi pekne za vašu otázku. A k výpovediam uvádzam, výpoveď zo strany zamestnanca podali traja zamestnanci. Vo výpovednej dobe zo strany zamestnávateľa od 1. 9. 2024 do 31.10. 2024 je 15 zamestnancov. Vo výpovednej dobe zo strany zamestnanca od 1. 9. 2024 do 31. 10. 2024 je jeden zamestnanec, to je spolu 19 zamestnancov. K dohodám uvádzam, dohodou zo strany zamestnávateľa skočilo 21 zamestnancov. Dohodou zo strany zamestnanca skončilo 12 zamestnancov. Spolu je to 33 zamestnancov. Spolu z dôvodov organizačných zmien skončilo na rezorte kultúry 36 zamestnancov. Rada by som aj v tejto súvislosti upozornila na fakt, že organizačné zmeny, ktoré súvisia s personálnymi zmenami, sa dejú v každom rezorte, a nielen na rezorte ministerstva kultúry, pretože tieto zmeny súvisia aj s konsolidáciou verejných inštitúcií, teda verejných financií. V tejto súvislosti by som ale chcela povedať, čo ma veľmi zaráža, je drzosť niektorých redaktorov a niektorých médií, ktoré šíria hoaxy a klamstvá. Konkrétne mám na mysli článok z dielne Aktualít, v ktorom píšu o šikane, sledovaní zamestnancov na pracovisku, o atmosfére strachu na rezorte ministerstva kultúry, a plné ničím nepodložených dezinformácií a klamstiev. Čerešničkou na torte je v článku informácia o údajnom odpočúvaní pevných liniek na rezorte, čo si Aktuality dovolili napísať iba na základe, ako uvádzajú, nejakého anonymného zdroja. Naozaj dnes môžu médiá hlavného prúdu napísať čokoľvek, stačí uviesť len, že danú informáciu posunul anonym, to sme sa až sem dostali. A ja som bola označená v televízii, v ktorej som vysielala, že my sme dezinformátori. Asi nikoho neprekvapí, že redaktorka sa svojimi otázkami kontaktovala aj na oddelenie komunikácie ministerstva kultúry a my sme sa jasne od praktík, ktoré v otázka popisovala, dištancovali. Napriek tomu, že sme sa dištancovali a jasne sme uviedli fakty, tak vyšiel článok plný klamstiev a veľmi závažných klamstiev a ničím nepodložených obvinení. To je dnes možné, žiaľ. Ďalším faktorom, ktorý treba v tejto súvislosti uviesť, je, že bývalí zamestnanci, ktorí dnes tak nahlas vystupujú v médiách a na protestoch, a na základe tvrdení ktorých spomínaný článok vyšiel, pracovali na rezorte kultúry pod súčasným vedením niekoľko mesiacov, a to bez akýchkoľvek morálnych či ideologických problémov si plnili svoje povinnosti. Niektorí z týchto zamestnancov dokonca odišli s veľmi slušným odstupným. Ich správanie a najmä šírenie očividných klamstiev je pre mňa absolútne nepochopiteľné. Preto by som chcela využiť aj túto príležitosť, aby som zopakovala, že na rezorte ministerstva kultúry v žiadnom prípade nepodporujeme ani nezavádzame žiadne opatrenia, ktoré by obmedzovali slobodnú komunikáciu medzi zamestnancami alebo medzi jednotlivými oddeleniami. Neexistujú žiadne interné pravidlá, ktoré by zakazovali komunikáciu medzi sekciami či odbormi, a tvrdenia o údajnom odpočúvaní pevných liniek alebo sledovaní zamestnancov sú absolútny výmysel. Rovnako sú nepravdivé aj informácie o údajnom nedostatku finančných prostriedkov na odstupné, ktoré nám údajne bráni v ďalšom prepúšťaní. Napriek tomu Aktuality, myslím, že včera, napísali článok, že ministerstvo kultúry ide prepustiť ďalších 60 zamestnancov. Bez toho, že by tam dali otáznik alebo nejakú podmienkovú vetu. Nič. Oni to uviedli ako holý fakt napriek tomu, že naše komunikačné oddelenie reagovalo, že to je absolútne klamstvo. Potom si musíte zavolať zamestnancov ministerstva kult... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [14:31] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pani poslankyňa. Pokračujeme. Ospravedlňujem sa. Pani ministerka Šimkovičová. Pokračujeme otázkou pani Jaurovej voči... (Reakcie z pléna.) Aha, takže, pán poslanec Dostál. [14:31] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pani ministerka, za odpoveď. A teda predpokladám, že budete chcieť dokončiť tú informáciu, aj teda mňa by to zaujímalo, že či je, alebo to nie je pravda, že čaká tých ďalších 60 výpovedí na, na zamestnancov, ale zaujímalo by ma aj to, že či, či, aké boli, aké bývalo to odstupné, a či je pravda, že bolo vyplatených okolo 100-tisíc eur zamestnancom v súvislosti s ich odchodmi na výpovede a odstupné, tam čerpáte z toho článku. Ale teda ja neviem, či som dobre rozumel vašej odpovedi, k tomu sa vrátim, lebo vy ste tam hovorili o situácii od začiatku septembra 2024, a tak či, či ste mysleli od vášho, od vášho nástupu do funkcie, lebo ja som sa pýtal, že koľko výpovedí bolo od vášho nástupu do funkcie, nie od septembra 2024. Čiže či ste zle čítali odpoveď, alebo, alebo naozaj sa to týka iba v podstate situácie v septembri 2024, alebo situácie za celý rok, tie čísla, ktoré ste prečítali? [14:46] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pani ministerka. [14:46] Martina Šimkovičová Aby som teda dokončila, to, čo Aktuality uvádzali, že sa ide prepúšťať ďalších 60 zamestnancov – nie. Na to sme aj reagovali. Je veľmi zvláštne, že ak naše, náš odbor dá nejakú informáciu, a teda pošle to do všetkých médií, tak nejakým záhadným spôsobom, myslím, že eReport to vydal, že je to absolútne klamstvo. Ja som si musela zavolať zamestnancov, aspoň teda riaditeľov jednotlivých sekcií, aby som upokojila situáciu, pretože ľudia sa, prirodzene, boja, že prídu o zamestnanie. Počúvame tu o konsolidácii a tak ďalej, a že sa teda musia znižovať stavy na ministerstvách aj v iných štátnych inštitúciách, a preto som upozornila, že nie, už sa nebudú prepúšťať na ministerstve kultúry žiadni ľudia, takže pokiaľ ide o článok z Aktualít, som veľmi rada, že ste mi položili túto otázku a že tu môžem odpovedať, že nie, už sa nebude prepúšťať. Je veľmi zvláštne, že sa prepúšťa aj na iných ministerstvách, pretože, som to spomínala, že verejné financie sú v takom stave, v akom sú, a asi sa to teda aj očakávalo od jednotlivých ministrov, aby prepustili nejakých zamestnancov, a verte mi, že je to ťažká úloha, ak teda musíte nejakých ľudí prepustiť. Doposiaľ sme teda prepustili spolu 36 zamestnancov, z toho niektorí dali výpovede. Ak pôjdeme trošku do histórie, minister kultúry bývalý pán Kňažko, myslím, že to povedal aj v Priamej reči, vymenil v jeden deň všetkých riaditeľov inštitúcií. A pod ministerstvo kultúry spadá naozaj obrovské množstvo inštitúcií, konkrétne 30. My ich už máme 29 a budeme riešiť situáciu aj v rámci týchto inštitúcií, to len mimo tejto otázky. Určite sa budete na to aj pýtať, čiže hľadáme mechanizmus, ako zlúčiť jednotlivé inštitúcie. A vtedy, keď on v priebehu 24 hodín zo dňa na deň vylúčil všetkých riaditeľov, a tým pádom teda boli tam, samozrejme, zmeny aj na tých nižších pozíciách, vtedy to bolo absolútne prijateľné a nikto nič nepovedal. Ja som veľmi rada, že práve ministerstvo kultúry pod mojím vedením získava taký rozmer záujmu a že na každý môj krok musím odpovedať či už tu, alebo novinárom vonku. Ďakujem. [14:46] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Pokračujeme otázkou pani Jaurovej na ministerku zdravotníctva, ktorú zastupuje pán Blanár: „Vážená pani ministerka, pravidelne sa vyjadrujete, že medikamentózna forma interrupcie by mala byť dostupná aj u nás, že na ministerstve doťahujete posledné detaily, ale o zavedení sa ešte musíte poradiť na koaličnej rade. Vy ako ministerka však na zmenu vyhlášky takéhoto povolenia nepotrebujete súhlas koaličnej rady. Naposledy ste sa vyjadrili, že takýto návrh predložíte po letných prázdninách. Kedy plánujete podpísať vyhlášku a garantovať konečne ženám na Slovensku rovnakú kvalitnú a modernú zdravotnú starostlivosť, akú majú ženy v iných krajinách EÚ už desiatky rokov?“ [14:46] Juraj Blanár Ďakujem za slovo. Vážená pani poslankyňa, odpoveď znie: „Keďže dnes riešime iné otázky, ako sú ceny energií, pomoc nezamestnaným, výstavbu nových nemocníc, riešim, ako po predchádzajúcich vládach nastaviť stabilizáciu slovenského zdravotníctva, skutočne potratová tabletka nie je témou dňa. Sústreďme sa na to, aby sa deti rodili do stabilizovaných, sociálnych rodín, aby bolo vytvorené podmienky na ich rozvoj od narodenia. Nakoľko potratová tabletka ešte nebola témou v rokovaniach koaličnej rady, nebudem predbiehať a presný termín vám neviem povedať.“ Skončil som, pán podpredseda. [14:46] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Je doplňujúca otázka? [14:46] Zora Jaurová Ďakujem. Ja by som poprosila to stanovisko písomne. Ďakujem. [14:46] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Takže pokračujeme ďalšou otázkou, lebo pán minister asi k tomuto sa nechce vyjadriť. Alebo budete tlmočiť pani ministerke? Takže pokračujeme otázkou pani Jaurovej, ktorú adresuje pánovi Eštokovi, v zastúpení pán Blanár: „Vážený pán minister, plánujete prešetriť policajné razie v podnikoch, ktoré prebehli v Bratislave v posledných týždňoch a ktoré podľa svedectiev hostí a“ hostesiek (správne: „ hostiek “, pozn. red.) „neprebehli v súlade s predpismi ani so základným rešpektom voči ľuďom, ktorí nie sú žiadni kriminálnici?“ [14:46] Juraj Blanár Ďakujem. „Vážená pani poslankyňa, Policajný zbor odsudzuje akékoľvek prejavy násilia, nenávisti a hrubého správania sa. Dlhodobo sa venujeme prevencii na našich sociálnych sieťach, v školách a v školských zariadeniach, aby sme poukázali na to, že takéto prejavy nemajú v 21. storočí v slušnej spoločnosti miesto. Uvedomuje si, že vami spomenuté akcie si vyžadujú zložité procesné úkony, ktoré sa môžu dotknúť aj návštevníkov podujatí či prevádzkovateľov podnikov, ktorí nepáchajú protiprávnu činnosť. Úrad inšpekčnej služby preveruje zákrok príslušníkov Policajného zboru v podniku Kácečko, avšak nie zákrok ako celok, ale len čiastkový skutok vo vzťahu k jednému konkrétnemu oznamovateľovi. V danej veci nebolo ešte ukončené preverovanie. Vo vzťahu k akcii v podniku WAX2 neevidujeme žiadne podnety. V prípade, ak majú občania podozrenie, že postup príslušníkov Policajného zboru nebol vykonaný v súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore, resp. zákona 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície, môžu takéto podanie na odbore kontroly oznámiť na Prezídiu Policajného zboru, prípadne útvare kontroly príslušného krajského riaditeľstva Policajného zboru. V prípade podozrenia zo spáchania trestného činu príslušníka Policajného zboru je vecne príslušný Úrad inšpekčnej služby.“ Dohovoril som, pán podpredseda. [14:46] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Doplňujúca otázka. [14:46] Zora Jaurová Ďakujem, pán predsedajúci. Samozrejme, doplňujúca otázka je teda na pána ministra vnútra, ale napriek tomu ju položím, pretože v týchto prípadoch je vždy dôležité posudzovať, že či tá miera obmedzenia slobody osôb pri takomto zásahu je úmerná možnosti získať nejaké relevantné dôkazy o nezákonnej činnosti. Tak by som sa chcela spýtať, či v prípade toho posledného zásahu v klube WAX2 išlo o postup podľa zákona o Policajnom zbore, alebo išlo o postup orgánov činných v trestnom konaní pre účely trestného konania a či tie dôkazy, ktoré tam boli získané je možné použiť v trestnom konaní? Ďakujem. A poprosím tiež písomne tú odpoveď. [14:46] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pán minister. [14:46] Juraj Blanár Pani poslankyňa, tlmočil som odpoveď pána ministra. Myslím si, že nateraz dostatočne odpovedal, ako treba postupovať. Som presvedčený, že orgány, ktoré sú príslušné, budú konať, a odpoveď je aj na vašu otázku, a prípadne keď bude minister tu, tak sa ho môžete na to spýtať aj osobne. A písomne, mám to pri sebe, takže môžete si to zobrať. Ďakujem, pán podpredseda. [14:46] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pokračujeme ôsmou otázkou. Pán poslanec Dostál sa pýta ministerky Šimkovičovej: „Podali ste trestné oznámenie na spisovateľa Hvoreckého za to, že o vás napísal, že ste extrémistka a neofašistka. Európa vymiera, nerodia sa nové deti, pretože je tu pretlak LGBTI, a zvláštne je, že pri bielej rase. To sú vaše slová. Uvedomujete si, že vaše vyjadrenia z dávnejšej minulosti, napríklad o vymieraní bielej rasy kvôli LGBTI, sú bežným motívom krajnej pravice?“ [14:46] Martina Šimkovičová Vážený pán poslanec, opäť veľmi pekne ďakujem za vašu otázku. V prvom rade by som vám aj pánovi Hvoreckému odporúčala naštudovať si výraz neofašista. Je to stúpenec ideológie, ktorá sa snaží obnoviť fašizmus. Pri tomto úsilí používa najmä demonštráciu organizovanej sily a teroristické akty – t oľko parafráza z Wikipédie, ktorú vy tak veľmi radi a často citujete. Je absolútne neprijateľné, aby sme v súčasnej dobe nálepkovali kohokoľvek takýmto, som rada, že sa kolegyne z Progresívneho Slovenska na tomto smejú, na neofašistoch a fašistoch, práve tie z Progresívneho Slovenska, ktoré obhajujú svoju kolegyňu pani Plavákovú, lebo ony sú ženy, ale ja nie som žena asi, pretože do toho ich portfólia nejako nezapadám. Mám iný názor a ten sa netoleruje. Okrem toho, že je úplne absurdné, že za neofašistku označuje pán Hvorecký mňa, teda človeka, ktorému padol starý otec, môj dedo, v Slovenskom národnom povstaní, preto aby oslobodil Slovensko. Presne proti fašistom. To je len taký paradox, je to také vtipné a až do plaču. Za trestným oznámením, ktoré som podala na Michala Hvoreckého, s ktorým som sa inak osobne nikdy v živote nestretla, si stojím v celom rozsahu. Pokiaľ má niekto opačný názor na akúkoľvek tému, či už politickú, sociálnu, ekonomickú, myslím si, že vždy, vážení kolegovia a kolegyne, sa dá diskutovať slušným spôsobom. Pán Hvorecký toto neprimerané a dehonestujúce vyjadrenie použil hneď na začiatku volebného obdobia. On proste zaškatuľkoval mňa aj kolegu Tomáša Tarabu iba preto, lebo zrejme nevedel zniesť výsledok volieb. Demokratických volieb. Tým, že mňa aj kolegu Tomáša Tarabu označil za neofašistov, však prekročil pomyselnú hranicu slušnosti, ktorou sa práve tento pán Hvorecký tak veľmi rád prezentuje na verejnosti. Jeho štylizovaná uhladenosť je podľa mňa len akousi maskou. V skutočnosti pod touto fasádou intelektuála sa ukrýva nejaký hnev, možno frustrácia, určite nenávisť, ľudská zloba, ktorú si kompenzuje na ľuďoch s opačným svetonázorom, a možnože aj na ženách, teda s opačným pohlavím. Nerozumiem, prečo vy, pán poslanec, taký bojovník proti fašizmu sa čudujete, že som na pána Hvoreckého za toto vyjadrenie dala trestné oznámenie, práve naopak, by som očakávala, že vy ma ako ženu ako správny džentlmen podporíte v tom, že som teda podala na pána Hvoreckého trestné oznámenie, pretože označiť niekoho takýmto silným výrazom bez dôkazov len za prejavený názor je fakt choré. Okrem toho slová, ktoré som adresovala LGBTI ideológii a jej dôsledku na európske spoločenstvo, sú predsa pravdivé. Pozrite sa na nízku mieru pôrodnosti v európskych štátoch, ktorú okrem iných faktorov zapríčiňuje aj propagácia škodlivej ideológie, ktorá ničí našim deťom ich rodovú identitu. Nepochybujem, že v slovenskej spoločnosti sa aj táto ideológia podpisuje pod skutočnosť, že je tu fakt, že demografická krivka proste klesá. Slová pána Hvoreckého majú vyvolať dojem, ako by som niekoho chcela segregovať zo spoločnosti, ale toto je absolútna a nehorázna lož. Takto primitívne sa nemôže správať človek, ktorý sa rád prezentuje na verejnosti, že je slovenský spisovateľ. Ak chce byť pán Hvorecký etalónom kultúry, kultúrnosti, tak mal by vážiť slová, ktoré prezentuje na verejnosti. A práve z tohto dôvodu je potrebné, aby mu to okrem mňa teda pripomenul asi aj niekto iný. Po nedávnom vyhlásení a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [14:46] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Uplynul vám čas, pani ministerka. Ale je prihlásený o doplňujúcu otázku ešte pán poslanec Dostál. Nech sa páči. [15:01] Ondrej Dostál Pani ministerka, po prvé ja som sa nikdy o vás nevyjadril tak vulgárne, ako sa váš kolega pán poslanec Huliak vyjadril o pani poslankyni Plavákovej. Po druhé označiť niekoho za extrémistu alebo neofašistu nie je síce pekné, ale nie je to nadávka ani vulgarizmus, je to vyjadrenie názoru na, na to, kam politicky patrí ten, ktorý je takto, takto označený. A vy ste mi ale neodpovedali na moju otázku, že či si uvedomujete, že napríklad reči typu, že, že vymiera biela rasa z dôvodu pôsobenia LGBTI ideológie , sú typické pre krajnú pravicu, takto sa vyjadrujú politici krajnej pravice, a či sa vám zdá v poriadku, že sa, že sa vyjadrujete spôsobom, kde hovoríte o vymieraní bielej rasy v dôsledku pôsobenia LGBTI ideológie. A teda ak môžem aj doplňujúcu otázku, tak by som sa spýtal, či ste zareagovali petíciu Stojíme za Michalom Horeckým , kde je dnes už 3 337 podpisov, a signatári tejto petície odmietajú vaše pokusy o zastrašovanie Michala Horeckého. Stoja za ním a tvrdia, že, že jeho konanie schvaľujú, a teda v prípade, že ak budete trvať na tom, že Michal Horecký spáchal trestný čin ohovárania a svoje trestné oznámenie nestiahnete, tak by ste mali podať trestné oznámenie aj na nich, preto jeho... pretože jeho čin schvaľujú. Teda sa chcem spýtať, či aj na tých 3 337 zatiaľ signatárov petície Stojíme za Michalom Horeckým podáte, podáte trestné oznámenie. [15:01] Tibor Gašpar Ďakujem, pán poslanec. Pani ministerka, čas už veľmi nie je na plnohodnotnú päťminútovú odpoveď, len vás chcem poprosiť, aby ste to trošku si strážili a nejakú myšlienku ukončili. Ďakujem veľmi pekne. [15:01] Martina Šimkovičová Viete, to, že pán Huliak nejak označil kolegyňu Plavákovú, je niečo, čo tu vzbudilo nejaké spojenie žien. Je zvláštne, že mňa označujú najvulgárnejšími slovnými spojeniami, označeniami. Chodia mi výhražné listy. (Reakcie z pléna.) No, vitajte v klube. Nakreslia mi na ministerstvo nechutný obrázok. Prídu mi pred môj dom protestovať na bicykloch, kde teda obťažujú ľudí. Asi nepochopili, že v inej krajine, a preto som teda zmenila bydlisko do Bratislavy. Občas sa tam ukážem a idem si tam zobrať veci, aby ma tam teda nafotili zo smetného koša redaktori Plus 1 deň. Je to úplne smiešne, aby tam čakali. A toto je hon na čarodejnice, lebo si dovolím mať iný názor. Pozdravujem týchto 3 333 stříbrných přepelek a určite nestiahnem toto trestné oznámenie, pretože ak by sa niečo podobné stalo, neviem, či pani Plaváková podala trestné oznámenie, ale teda žiada ospravedlnenie. Ale viete, tu je taký strašný rozdiel. Keď sa niečo stane vášmu spektru, je to niečo strašné a neprípustné. Ale keď sa niečo stane u nás, tak sa nedeje v podstate nič, je to akceptovateľné. Čiže my sa nachádzame v dobe nie demokracie, my sa nachádzame v dobe, kedy vy máte názor a my ho musíme rešpektovať. Ak ho nerešpektujeme, sme absolútne vaši nepriatelia. Sme ľudia, ktorí nemôžu mať svoj názor. Je mi to veľmi ľúto, ale sme sa dostali do takejto doby. (Potlesk.) [15:01] Tibor Gašpar Ďakujem pani ministerke. Čas určený na hodinu otázok uplynul. Končím tento bod programu a vyhlasujem trojminútovú prestávku pred začiatkom popoludňajšieho rokovania. Ďakujem. (Prestávka.) [15:01] Tibor Gašpar Takže, vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v popoludňajšom rokovaní štrnásteho dňa 19. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky podľa odhlasovanej zmeny v programe rokovania o návrhu na vytvorenie skupín priateľstva v rámci slovenskej skupiny Medziparlamentnej únie a voľbu ich predsedov, parlamentnej únie. Návrh má parlamentnú tlač 494 a bol vypracovaný na základe návrhov poslaneckých klubov. Otváram rozpravu v tomto bode programu a hneď na úvod konštatujem, že do rozpravy som dostal dve písomné prihlášky, konkrétne prvý pán poslanec Dostál a následne pán poslanec Ferenčák. Odovzdávam slovo pánovi poslancovi Dostálovi, nech sa páči. (Rokovanie o návrhu na vytvorenie skupín priateľstva v rámci Slovenskej skupiny Medziparlamentnej únie a voľbu ich predsedov , tlač 494). [15:01] Ondrej Dostál – Vystúpenie v rozprave Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážení členovia a členka vlády, ktorí tu ešte ste ostali z hodiny otázok, ja som vlastne zabudol pani ministerke kultúry povedať, že teda neviem, ako prišla na to, že ja rád a často citujem z Wikipédie . Na tom sa kolegyne smiali, lebo ja si teda nie som vôbec vedomý toho, že by som rád a často citoval z Wikipédie. Niekedy som asi zacitoval, ale, ale určite teda to nepatrí k mojim, k mojim záľubám, takže asi boli zle pripravené podklady, alebo, alebo teda neviem, odkiaľ to pochádza. Teraz k samotnému návrhu k vytvorenie skupín priateľstva v rámci slovenskej skupiny Medziparlamentnej únie a voľbu ich predsedov. Tak jednak chcem povedať, že vítam to, že konečne ideme riešiť skupiny priateľstva v rámci Medziparlamentnej únie. Je to vec, ktorá sa zvykne riešiť na začiatku volebného obdobia. My sme už teraz, máme štvrtinu volebného obdobia za sebou a nie sú vytvorené skupiny priateľstva v rámci Medziparlamentnej únie. Toto sa zvykne riešiť zhruba vtedy, keď, keď výbory alebo trošičku neskôr, ale nie veľmi neskôr. V tomto prípade prichádza návrh a aj ten návrh je neúplný. V podstate v tom návrhu sú zahrnuté iba európske krajiny. Čiže nie sú tam, nie sú tam krajiny, ktoré nie sú v Európe, takže tiež celkom nerozumiem, prečo, prečo po roku ešte stále majú vzniknúť iba skupiny priateľstva s európskymi krajinami, a nie aj s tými, s tými ostatnými. Ale dobre, tak rešpektujem, že nejaká komunikácia je v zahraničnom výbore, ale to, čomu už vôbec nerozumiem, je, že prečo tam nie sú aspoň všetky európske, európske krajiny, lebo napríklad sú tam naši susedia. Vytvárajú sa skupiny s našimi susedmi, s Českou republikou, Maďarskom, Poľskou republikou, Rakúskom. A jeden sused tam chýba. Chýba tam Ukrajina. Ukrajina, ktorá čelí agresii zo strany, zo strany Ruska, a my s ňou nebudeme vytvárať skupinu priateľstva už v tejto prvej várke ako s jediným z našich susedov. Čiže chceme sa menej kamarátiť a priateliť s Ukrajinou ako s našimi ostatnými susedmi? Ja nerozumiem tomu, prečo, prečo by sme nemali vytvoriť skupinu priateľstva aj s Ukrajinou. A rovnako tam nie sú zahrnuté iné krajiny, ktoré sú rovnako európskymi krajinami ako tie, tie ostatné. Nie je tam, nie je tam napríklad Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, čo, keby tam boli iba krajiny, členské krajiny Európskej únie, tak dobre, ale nie sú tam iba členské krajiny Európskej únie. Sú tam aj balkánske krajiny, ktoré, ktoré nie sú v Európskej únii, je tam, je tam Island, ktorý takisto nie je v Európskej únii. A Spojené kráľovstvo je našim blízkym spojencom a partnerom v rámci Severoatlantickej aliancie, takže nerozumiem, prečo, prečo tam nie je. Nie je tam Gruzínsko, nie je tam Arménsko. To sú tiež európske, európske krajiny a vzhľadom na celkovú situáciu aj na, na postavenie Slovenska sa mi zdá zvláštne, že tam nie je napríklad, nie sú Spojené štáty americké alebo Kanada, ktoré síce nie sú v Európe, ale sú našimi blízkymi partnermi v rámci Severoatlantickej aliancie a teraz Spojené štáty sú asi najdôležitejším partnerom Slovenska v bezpečnostnej oblasti, a teda v rámci, v rámci Severoatlantickej aliancie. Tak vzhľadom na to by som si dovolil predložiť pozmeňujúci návrh, ktorým by som chcel navrhnúť, aby sme tam doplnili aj tie krajiny, ktoré som spomínal. Teda krajiny, ktoré sú buď, buď európske, alebo teda sú, sú krajinami Severoatlantickej aliancie, a teda našimi partnermi v rámci, v rámci Severoatlantickej aliancie z Ameriky a nie sú, nie sú tam zahrnuté. Čiže bude to zrejmé aj z toho prečítania pozmeňujúceho návrhu. Navrhujem doplniť skupiny priateľstva s Ukrajinou, Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska, Arménskom, Gruzínskom, Spojenými štátmi americkými a Kanadou. Vynechávam teraz z európskych krajín Rumunsko a Bielorus... Rumunsko... teda Rusko a Bielorusko vzhľadom na to, že, že Rusko vedie agresívnu vojnu proti nášmu susedovi Ukrajine a Bielorusko ho v tom podporuje, a teda už v minulom volebnom období bola pozastavená činnosť týchto skupín a tie dôvody, pre ktoré bola pozastavená, pretrvávajú. Nezahŕňam tam ani Azerbajdžan, ktorý v minulosti fungoval v rámci skupín priateľstva, kde boli zahrnuté aj, aj stredoázijské republiky, a teda ani, aby som bol úplný, tak ani Turecko, ktoré je viac ázijskou ako európskou krajinou, ale teda, ak by sme ten pozmeňujúci návrh schválili, tak, tak by, tak by sme mali v zásade pokrytú Európu aj Severoatlantickú alianciu. Ja si uvedomujem, že takýmto pozmeňujúcim poslaneckým návrhom nie je možné plnohodnotne vytvoriť tie skupiny aj s ich predsedami. Tomu musí predchádzať nejaké rokovanie. Tak ten môj návrh je, že aby sme dnes, ako tu budeme dnes hlasovať vyslovili iba súhlas ako Národná rada s vytvorením týchto skupín priateľstva a aby sme požiadali pána zastupujúceho predsedu Národnej rady, teda podpredsedu, ktorý je poverený výkonom právomoci, aby na najbližšiu schôdzu, najbližšiu riadnu schôdzu Národnej rady predložil návrh na voľbu predsedov týchto skupín. A dovolím si vás požiadať o podporu tohto návrhu, a teda verím, že jeho schválenie prispeje k rýchlejšiemu konštituovaniu skupín priateľstva v rámci Medziparlamentnej únie so všetkými krajinami, teda v prvej fáze najmä teda s európskymi a severoamerickými, ale teda dúfam, že čoskoro príde aj ďalší návrh. Tým považujem svoj pozmeňujúci návrh za dostatočne odôvodnený a teraz si ho dovolím na záver svojho vystúpenia prečítať a môžte mi zastaviť čas. Alebo aj nemusíte. Ja to stihnem za ten zostávajúci čas. Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ondreja Dostála k návrhu na vytvorenie skupín priateľstva v rámci slovenskej skupiny Medziparlamentnej únie a voľbu ich predsedov, tlač 494. V návrhu uznesenia sa dopĺňa písmeno c), ktoré znie: „c) súhlasí s vytvorením nasledovných skupín priateľstva v rámci slovenskej skupiny Medziparlamentnej únie: a) skupina priateľstva s Ukrajinou, b) skupina priateľstva so Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska, c) skupina priateľstva s Arménskom a Gruzínskom, d) skupina priateľstva so Spojenými štátmi americkými a Kanadou a žiada podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky povereného výkonom právomocí predsedu NR SR, aby predložil návrh na voľbu predsedov týchto skupín na schôdzu NR SR zo začiatkom 22. októbra 2024. V súvislosti s uvedeným doplnením sa v písmene a) nahrádza slovo „a“ na konci čiarkou a v písmene b) sa na konci nahrádza bodka slovom „a“. Ďakujem. [15:16] Tibor Gašpar – Vystúpenie v rozprave Ďakujem, pán poslanec. Na vaše vystúpenie evidujem dve faktické poznámky, v poradí pán poslanec Ferenčák a poslanec Kéry. (Reakcia z pléna.) Dobre, takže odhlásená poznámka. Ostal len pán poslanec Kéry. Nech sa páči, máte slovo. [15:16] Marián Kéry – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Dostál, musím súhlasiť s vami, že skupiny priateľstva by nemali a ich kreovanie trvať tak dlho, ako to trvá nám vo vládnej koalícii. Na druhej strane ja si ctím politické dohody. Vy ste veľmi skúsený parlamentár na to, aby ste vedeli, že kreovanie skupín priateľstva sa nerobí predložením pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu, ale je na to určitý postup. Ale máme tu 13 skupín priateľstva, z toho sedem predsedov budú obsadzovať poslanci vládnej koalície a šesť poslancov a poslankýň je z radov opozície. Ja by som vám chcel pripomenúť iné. Či sa pamätáte, v minulom volebnom období, či ste jednak boli k nám takto naklonený priaznivo, a že ste dali opozícii taký počet predsedov skupín priateľstva, ako by si zaslúžila? Lebo ja si pamätám, že nás vtedajší kolega Ľuboš Blaha, že ste ho nechceli akceptovať ani za predsedu skupiny priateľstva, čo som považoval za veľmi hrubý zásah do fungovania parlamentnej demokracie. Takže tento návrh, ktorý tu je, sa zrodil na základe politických dohôd a absolútnym spôsobom rešpektuje prerozdelenie mandátov v Národnej rade Slovenskej republiky. Verím, že si to zapamätáte aj do budúcna. Ďakujem. [15:16] Tibor Gašpar – Vystúpenie v rozprave Reagovať s faktickou bude pán poslanec Dostál. Nech sa páči. [15:16] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Kéry, ďakujem za vašu reakciu. Ja som nebol priamo súčasťou nejakých vyjednávacích tímov ani teraz, ani v predchádzajúcom volebnom období, takže nemám spočítané, či rešpektovalo zloženie predsedov výborov pomery v parlamente v predchádzajúcom volebnom období. Dovolím si teda pripomenúť, že v minulom volebnom období bol pomer koalícia opozícia na začiatku 95 ku 55. (Reakcia z pléna.) Na začiatku, však keď sa kreovali tie skupiny priateľstva. Teraz je pomer 79 ku 71 na začiatku, alebo teda po roku, uvidíme, ako to bude, ako to bude neskôr, ale teda vychádza sa z toho pomeru na začiatku. Ak ste si všimli, tak ja vo svojom pozmeňovacom návrhu nežiadam a nenavrhujem zvoliť toho alebo onoho za predsedu tej skupiny. Akurát žiadam, aby sme už dnes vytvorili alebo vyslovili súhlas s tým, že tie skupiny budú existovať, lebo zdá sa mi úplne prirodzené a mimo akejkoľvek diskusie, že slovenský parlament má mať skupinu priateľstva s Ukrajinou, slovenský parlament má mať skupinu priateľstva s Veľkou Britániou, teda Spojeným kráľovstvom, rovnako tak s Arménskom a Gruzínskom a rovnako tak so Spojenými štátmi americkými a Kanadou, a ich predsedov môžeme zvoliť, zvoliť na nasledujúcej schôdzi. Čiže ja nijako nepredsúvam, že kto má byť ich predseda, len hovorím, že sa mi zdá dôležité aj z hľadiska nejakej symbolickej a signalizačnej funkcie, aby sme schválili vznik aj týchto skupín a povedali, že takéto skupiny budú existovať. Ďakujem. [15:16] Tibor Gašpar – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Posledný písomne prihlásený do rozpravy pán poslanec Ferenčák, odovzdávam mu slovo. [15:16] Ján Ferenčák – Vystúpenie s faktickou poznámkou Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ako predseda výboru pre európske záležitosti vítam predloženie tohto návrhu, pretože parlamentná demokracia má v Národnej rade Slovenskej republiky dlhú a úspešnú tradíciu. Som presvedčený, že patrí k jedným z významných faktorov v procese formovania európskej a zahraničnej politiky Slovenskej republiky. Je nespochybniteľné, že parlamentná diplomacia, hoci je často prehliadaná, predstavuje v súčasnosti kľúčový nástroj modernej politiky a medzinárodných vzťahov ako takých. Dvojstranné parlamentné skupiny priateľstva predstavujú unikátny nástroj medziparlamentnej spolupráce. Sú to neformálne zoskupenia členov národných parlamentov, ktoré spájajú zástupcov rôznych národných štátov alebo skupín štátov, a to na základe spoločných záujmov, preferencií a najmä priateľských vzťahov. Verím, že investícia do týchto vzťahov sa nám vráti v podobe silnejších medzinárodných partnerstiev a lepšej budúcnosti pre našu krajinu Slovenskú republiku. Parlamentné skupiny priateľstva nám výrazne pomôžu presadzovať suverénnu, aktívnu zahraničnú politiku a chrániť slovenské národnoštátne záujmy v kontexte aktuálnych regionálnych európskych a globálnych hrozieb a výziev, akými sú napríklad vojenské konflikty, nelegálna migrácia alebo terorizmus. Za kľúčové považujem práve rozvíjanie parlamentných vzťahov s členskými štátmi Európskej únie a medziparlamentnú spoluprácu v Európskej únii ako takú, keďže členstvo Slovenskej republiky je nenahraditeľné a pre Slovensko je Európska únia naším životným priestorom. Medzi základné ciele tejto spolupráce patrí najmä podporovať výmenu informácií a osvedčených pracovných postupov medzi národnými parlamentmi členských štátov a Európskym parlamentom. Z pozície predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti odporúčam všetkým vyjadriť súhlas s predloženým návrhom na vytvorenie skupín priateľstva v rámci slovenskej skupiny Medziparlamentnej únie, o to viac, že na rôznych stretnutiach diplomatických práve kolegovia, ktorí budú zastupovať tieto medziparlamentné skupiny priateľstva, by mali byť neoddeliteľnou súčasťou týchto stretnutí a budovať vzťahy do budúcna v rámci parlamentami Európskej únie. Ďakujem vám za pozornosť a teším sa, že bude tento materiál podporený. Ďakujem. [15:16] Tibor Gašpar – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán poslanec. To bol posledný písomne prihlásený do rozpravy. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu. V rokovaní budeme pokračovať prvým čítaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Vládny návrh zákona je pod tlačou 410, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí číslo 441. Prosím ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pána Erika Tomáša, aby vládny návrh zákona uviedol, odovzdávam mu slovo. (Rokovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 410.) [15:16] Erik Tomáš – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, toto je tak medializovaná novela zákona, že možno ju ani netreba podrobnejšie uvádzať, ale, samozrejme, naplníme rokovací poriadok, tak ako sa patrí. Je to prvé čítanie, takže budem veľmi technický, a potom, samozrejme, v druhom čítaní sa budeme baviť aj podrobnejšie o obsahu. Čiže princíp je jasný. Touto novelou zákona o minimálnej mzde chceme zmeniť už existujúci automat na výpočet alebo stanovenie minimálnej mzdy, a to tak, že minimálna mzda bude po novom predstavovať 60 % priemernej mzdy. V princípe ide o to, že vraciame tento stav do stavu, ktorý tu už raz bol, ale predchádzajúca vláda ho zmenila. Pokiaľ by bol zákon schválený v takejto podobe ešte tohto roku, tak podľa nových pravidiel by sa minimálna mzda dohadovala a určovala už v budúcom roku, teda od 1. januára 2025. Asi dobre viete, že stanoveniu, resp. určeniu minimálnej mzdy najprv predchádza dohadovacie konanie medzi sociálnymi partnermi, teda medzi zástupcami odborov a zástupcami zamestnávateľov. A to sa vždy deje rok predtým, ako je určená nová minimálna mzda, preto potrebujeme mať tieto pravidlá schválené už k 1. 1. 2025. Samozrejme, v zákone ponechávame možnosť dohody sociálnych partnerov na výške minimálnej mzdy, ale pokiaľ by sa nedohodli, tak po novom by bola minimálna mzda pre rok 2026 určená ako 60% priemernej mzdy. Podľa kvalifikovaných odhadov, ako som už viackrát uviedol, by to znamenalo, že minimálna mzda by v roku 2026 dosiahla úroveň približne 920 eur a v roku 2027 970 eur. Čiže by sa už šplhala k hranici 1 000 eur. Zároveň týmto zákonom alebo touto novelou týchto zákonov chceme vykonať transpozíciu európskej smernice a ideme novelizovať teda aj zákon o kolektívnom vyjednávaní. A princíp je taký, že opäť chceme zaviesť, aby tzv. kolektívne zmluvy vyššieho stupňa sa vzťahovali na celý sektor, na celé odvetvie, pokiaľ sa teda reprezentanti zamestnávateľov a odborov v danom odvetví na takejto kolektívnej zmluve vyššieho stupňa dohodnú. No, a rovnako s cieľom podporiť kolektívne vyjednávania sa navrhuje zaviesť v zákone o kolektívnom vyjednávaní a v zákone o tripartite aj nový mechanizmus odmeňovania sprostredkovateľov a rozhodcov. Ďakujem veľmi pekne. [15:16] Tibor Gašpar – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pánovi ministrovi ako navrhovateľovi. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, predsedovi tohto výboru pánovi poslancovi Richterovi. Máte slovo. [15:16] Ján Richter – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol výborom určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 410. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel... (Krátky výpadok zvukového zariadenia.) Zopakujem. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov, je v súlade s programovým vyhlásením vlády. V zmysle opatrení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada vo všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 441 z 27. augusta tohto roku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárskej záležitosti a Výbor Národnej rady pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dni po prerokovaní návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu. [15:31] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem spravodajcovi. Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem na úvod, že do rozpravy som dostal tri písomné prihlášky. V poradí za kluby: Progresívne Slovensko – pán poslanec Kišš, za klub SMER pán poslanec Richter a za klub HLAS-u pán poslanec Svoboda. Takže, pán poslanec Kišš, máte slovo. [15:31] Štefan Kišš – Vystúpenie v rozprave Vážený pán minister, pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, vitajte, my sme tu mali veselo posledné dni, tí, čo sa venujeme verejným financiám. Toto je taká čerešnička za tým, vysvetlím prečo. Na úvod by som chcel aj tak možno aj zreteľne a jasne povedať, že my v Progresívnom Slovensku si myslíme, že pracujúci by mali dostať za svoju prácu adekvátne odmeňovanie. Sú to tiež tvorcovia hodnôt. Aj podnikatelia, aj živnostníci, aj pracujúci pomáhajú držať ekonomiku na nohách svojou prácou. A dnes hlavnou prekážkou pre vyššie zamestnávanie je ich vysoké zdaňovanie, najmä tých nízkopríjmových. Nie je to minimálna mzda, je to, je to vysoko... vysoké daňovo-odvodové zaťaženie práce, a preto my opakovane navrhuje aj viaceré systémovejšie opatrenia v tejto súvislosti a môžme sa o nich aj, aj chvíľu prípadne porozprávať, ale minimálna mzda je medzi, medzi tými nástrojmi, je jedným z nich a možno by som povedal, že tak na, akože na, na dolnom koncom, najprv by sme sa mali venovať daňovo-odvodovému zaťaženiu a vôbec nástrojom, ako, ako rozbehnúť ekonomiku, ako naštartovať čo najviac aktivity, ekonomický rast, zväčšovanie toho pomyselného koláča. O tom sme sa tu na rozprávali posledné, posledné dva dni veľa a, bohužiaľ, tá zlá, zlá správa aj, aj, aj pre vás je, že to bude, to bude čoraz ťažšie. A kvôli tej, kvôli tomu balíčku, ktorý sme tu tesne popoludní nakoniec schválili, nás čaká jednak to, čo sme nazvali Ficova drahota , teda zaplatia to občania vrátane nízkopríjmových pracujúcich cez DPH a zaplatia to pracujúci podnikatelia aj zamestnanci v takom poradí, čo sa týka tej intenzity, ako ich to dosiahne cez, cez jednak vyššie zdanenie práce a cez tú veľmi teda škodlivú daň z finančných transakcií, a to je škoda, pretože celá diskusia aj o minimálnej mzde by bola, by bola príjemnejšia, keby sme sa tu nemuseli baviť o takýchto úplne elementárnych veciach, teda o tom, ako, ako sa vládna koalícia rozhodla pridusiť všetkých, ktorí, ktorí tvoria hodnoty na Slovensku. Je tu nejaká kartička ináč, keby niekto hľadal, číslo 134. (Rečník zobral do rúk kartičku z rečníckeho pultu, ukazujúc ju plénu.) A k tomu samotnému návrhu, pán minister, že ja by som ho charakterizoval tak, že, že je lenivý. Sám osebe a by sme si a podobne podrobne sme sa, sme sa na ten návrh pozerali, keďže ako ste správne povedali, už dosť, dosť je známy ten, ten zámer, že to idete robiť, myslím, že ste aj boli normálne v MPK, videl som vyhodnotenie MPK, tak čiže... že wau, máme tu aj situácie, kedy prejdeme riadnym legislatívnym procesom, už je to taká akože, taká, taký výstavný príklad, lebo väčšinu toho, čo tu predkladáte, ide všelijakým pokútnym zrýchleným režimom, ale túto, tuto tá debata povedzme že z hľadiska procesu je oukej, uznávam som rád, že môže vypichnúť aj takýto príklad. Ale prečo je, prečo je podľa mňa lenivý. Jednak že ja by som, teda ja mám, samozrejme, nemám právo hovoriť, čo máte robiť, ale ako minister práce by ste sa mohli podľa mňa viacej zasadiť aj v koalícii za riešenia, ktoré, ktoré pomáhajú naštartovaniu ekonomickej aktivity, naštartovaniu podnikania, práce, a venovali sa aj, aj iným návrhom ako, ako len samotnej minimálnej mzde. No a teraz to je akože prvý dôvod, prečo je lenivý, a druhý, že som si teda pozeral aj celú sprievodnú dokumentáciu a, samozrejme, že... alebo, samozrejme, je veľmi častým príkladom, alebo teda prípadom, že, že tá sprievodná dokumentácia je odfláknutá, formalisticky ste si tam odškrtli políčka, ale ja som sa v skutočnosti nedozvedel, že aký je vplyv tejto minimálnej mzdy na podnikateľský sektor. A teraz akože toto je už pre mňa taká, taký evergrín, taký bizár, že ako môže byť pozitívny vplyv aj negatívny zároveň, čiže bol by som rád, keby ste nám toto vysvetlili, a, a špecificky ma zaujíma, že aký je vplyv tohto zdvihnutia minimálnej mzdy, ktorý, mimochodom, nepovažujeme za nejako dramatický, ale proste že by, hej, že to, čo sme sa tu bavili doteraz v predchádzajúce dni, tak je na, na tej škále úplne inde, čo sa týka, čo sa týka, čo sa týka negatívneho vplyvu na podnikateľské prostredie, ale normálne by ma zaujímala slušná doložka vplyvov na podnikateľské prostredie špecificky, pretože jednou okrem toho, že minimálna mzda zvýši disponibilné príjmy vybranej skupine pracujúcich, teda tých najmenej zarábajúcich, tak môže mať, môže mať negatívny vplyv na podnikanie a z našej analýzy, teda my sme si v rámci svojich možností urobili, čo sme vedeli, ešte na ďalších stranách, tam kde už sú samotné doložky, z toho, čo sme sa ako sme sa my k tomu zaoberali, tak si myslíme, že ten vplyv asi nebude dramatický podľa našeho najlepšieho vedomia ako, ako opozičnej strany – bez teda zdrojov, ktoré máte vy na ministerstve – si myslíme, že síce môže mať v istých profesiách, v istých regiónoch nejaký vplyv, ale netrúfam si povedať, že, že by bol nejaký zásadný, dramatický alebo vyslovene kvôli tomu povedal, že je to zlý návrh. Ale normálne nám to proste povedzte, my sme pripravení o tom normálne, otvorene diskutovať, ako, ako vám teda hovorím, že my si nemyslíme, že to je, že to je nejaký dramatický problém z hľadiska tých negatívnych vplyvov, vnímame tam tie pozitívne, a tiež vám hovorím, že ešte by ste mohli popracovať aj, aj na nejakých ďalších opatreniach, ktoré, ktoré môžu pomôcť podnikaniu, a či už teda... (Reakcia navrhovateľa.) No pozeral som si doložku, no ale... (Reakcia navrhovateľa.) Môžme, môžme si to prejsť, ale... No pozriem, pozriem sa na to... (Reakcia navrhovateľa.) Nie, počkajte, toto zas, toto za solídnu doložku vplyvom nepovažujem, však ja som si pozeral... (Reakcia navrhovateľa.) Áno. Však ona tam formálne je odkliknutá, veď vravím, že, dobre. (Reakcia navrhovateľa. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) [15:31] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Skúste diskutovať v rámci vašich oprávnení v rozprave. Nech sa páči, pokračujte. [15:31] Štefan Kišš – Vystúpenie v rozprave Za mňa, ja s tým problém nemám. A neprišiel som sem nepriateľsky, nič akože, však vám iba hovorím, že rád by som videl solídnu doložku vplyvov na podnikateľské prostredie, a môžme sa o tom baviť, veľmi rád túto diskusiu zabsolvujem. (Krátka pauza.) No a to je asi približne všetko, čo chcem povedať. Keď to zhrniem, my sme otvorení tejto diskusii, myslíme si, že tento návrh má svoje pozitíva, rád by som si vyjasnil tú negatívnu časť, aby sme si boli primerane istí, že, že to, čo tu robíme, nebude, nebude ďalšia, ďalšia rana podnikaniu a špecificky v chudobnejších regiónoch a špecificky v nízkopríjmových profesiách, pretože skôr, či sa o tom bavíme, nebavíme sa, neviem, o Bratislave alebo neviem. A... a po dobrej, poctivej diskusii sme možno pripravení takýto návrh aj podporiť. A určite by sme radi videli alebo navrhli aj iné systémové opatrenia na to, ako zvýšiť čisté disponibilné príjmy ľudí, a jednak cez vôbec systémové opatrenia, ktoré, teda v posledné dva dni sme tu videli opak takýchto opatrení, ale také, ktoré podporujú ekonomiku, podporujú rast, investície a podobne, ale aj konkrétne, ktoré podporujú vyššie disponibilné príjmy na tom dolnom spektre príjmovom. A síce aj tu bol jeden už konkrétny návrh z nášho klubu, a to odvodová, odpočítateľná položka pre nízkopríjmových, ktorá dnes existuje, ale vo veľmi malej miere a postupne, postupne expiruje každým rokom tým, že takpovediac vyklesáva, takže náš systémový návrh a alternatíva alebo doplnok, ako sa na to pozriete, alebo teda môže byť alternatívou alebo doplnkom ku minimálnej mzde, tak ako ju vidíme dnes, dnes v pléne tuto v rozprave. Ďakujem pekne. [15:31] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán poslanec, na vaše vystúpenie žiadne faktické. Nech sa páči, ďalší pán poslanec v poradí, pán Richter, máte slovo. [15:31] Ján Richter – Vystúpenie v rozprave Pán kolega, ďakujem. (Povedané so smiechom.) O. K. No, milé kolegyne, milí kolegovia, sme v prvom čítaní, ja mám pripravených trošku viacej myšlienok, ale tie by som skôr použil v druhom čítaní, prvé čítanie malo by byť o hlavnej filozofii zákona, možnože trošku nadviažem aj nad môjho predrečníka a skôr sa budem snažiť povedať, prečo je nevyhnutné, aby takáto novela bola predložená aj schválená, aj podporená do druhého čítania, aby nadobudla účinnosť v čase, keď k 1. 1. ’26 by mala byť aktuálna, to znamená, aby sa v ’26. roku minimálna mzda formovala buď na základe dohody sociálnych partnerov, alebo keď nie, tak na základe automatu, ktorý nebude vo výške 57 % priemernej mzdy, ale 60 %. Tu treba povedať jednu vec hneď úvodom, že 60 % úroveň minimálnej mzdy tu už bola, len nastúpila prvá vláda Matoviča, ďalšia vláda Hegera, ďalšia vláda Ódora a... (Reakcia z pléna.) Prosím? (Reakcia z pléna.) No, no veď to bolo v jednom volebnom období tri vlády, pán kolega, o tomto hovorím, ak ste celkom nepochopil, alebo nechcete pochopiť. Hovorím o tom, čo naznačil predtým kolega, že sme predložili nejakú konsolidáciu na základe toho, ako ste vy bačovali, a to boli tieto tri vlády, ktoré tu treba pomenovať, a to sa týka aj 60% minimálnej mzdy, ktorá tu bola a ktorú Krajniak zrušil, on toho porobil ďaleko viacej, tých, by som povedal, tých zlodejstiev, on napríklad nechal zamrznúť aj príplatky, ktoré sa odvíjajú z minimálnej mzdy, a to sme ešte chvalabohu ako opoziční poslanci dokázali odblokovať, ale tu treba vidieť jednu vec, že je tu – a vy na to dosť dbáte na tej pravej strane – zásadné odporúčanie Európskeho výboru pre sociálne práva, je tu zásadné odporúčanie Medzinárodnej organizácie práce, to sú všetko partneri, s ktorými má Slovenská republika podpísané zmluvy, a my do istej miery chceme, aby to bolo akceptované. Ale hlavná myšlienka, prečo je nevyhnutné, aby táto novela bola prijatá, viete, v čom spočíva? Deväť percent pracujúcich zamestnancov, ktorí robia za minimálnu mzdu, čo je veľké, veľké množstvo, je na hranici chudoby. To nemôže byť, aby niekto, kto robí, robí na plný pracovný úväzok na základe Zákonníka práce, vzťahu zamestnanec – zamestnávateľ bol na hranici chudoby, to je niečo choré, a preto je to potrebné jednoducho riešiť. A ako to inak riešiť, vidím, že môj priateľ Ivan Štefunko pozerá ako ľavičiar, ktorý sa prezentuje v tom tábore PS, asi podporí tiež tento návrh zákona, je nevyhnutné s tým niečo robiť. Ja ako minister som napríklad robil, urobil takú formu, ktorá tu doteraz beží, že sme spravili súbeh, nechať ešte tomu, kto sa zamestná a neberie už podporu v nezamestnanosti, na pol roka aj, aj príplatky, ktoré vyplývajú z toho sociálneho systému, aby bral tú minimálnu mzdu, aby sa na Slovensku oplatilo pracovať. A toto, na na tomto by nám malo záležať všetkým. A o toto tu ide, z toho sa to odvíja a myslím si, že, toto je základná podmienka, základný predpoklad pre to, aby sme takýto zákon prijali. Opakujem ešte raz, 9 % zamestnancov, ktorí pracujú na minimálnu mzdu, je na hranici chudoby, to nemôže byť, toto je prostriedok, ako to odstrániť, samozrejmá vec, že to veľmi úzko súvisí, a tých podnikateľov ani tak netrápi tá minimálna mzda, skôr tie príplatky za nadčasy, za nočné a za ďalšie veci, ktoré sa odvíjajú, odvíjajú z výšky minimálnej mzdy. Ale možno aj pre nich treba povedať, možno to nie je aktuálne teraz, lebo konsolidujeme a nebolo by dobré navaliť aj na tých zamestnávateľov možno viac, ako znesú, dve tretiny krajín Európskej únie uplatňuje tie príplatky nie z minimálnej mzdy, ale z priemernej mzdy alebo, ak chcete, z dovolenkového priemeru. (Reakcia z pléna.) Tak. Viete, aký je to rozdiel? Minimálna mzda 750, priemerná mzda je niekde 1 400 v súčasnosti. To znamená, o 100 % by platili viac, keby sme opísali celú tú Európu, ktorá na takýto spôsob funguje aj z hľadiska príplatkov. A potom je to celkom prirodzené, že na Slovensku tie nadčasy, nočné sú jedny z najvyšších v Európe. Nehovoriac o tom, že čo sa týka eurozóny, z hľadiska minimálnej mzdy spolu s Lotyšskom sme úplne na chvoste. Sme piati, keď berieme aj krajiny, ktoré nie sú v eurozóne, to znamená, to sú všetko objektívne dôvody, aby sme riešili. Aby sme riešili v prvom rade to, že na Slovensku sa pracovať oplatí, a preto je nevyhnutné, tí, ktorí príjmu prácu menej kvalifikovanú, možno aj v hociktorých iných regiónoch, aby, aby boli tak zaplatení, aby z tej hranici chudoby jednoducho vypadli. Preto som ja osobne – aj vždy budem – proti tomu, aby sme sa napríklad išli baviť o nejakej regionálnej minimálnej mzde. My nemôžme tých ľudí v Prešove a niekde na východe trestať za to, že tam žijú a mali by mať napríklad nižšiu minimálnu mzdu ako ľudia v Bratislave. To znamená, že v tejto chvíli je dôležitá rovnaká minimálna mzda všade, ale je nevyhnutné urobiť všetko pre to, aby sme tých ľudí, ktorí pracujú, dostali z tej hranici chudoby. Ďakujem. [15:46] Tibor Gašpar Ďakujem, pán poslanec, na vaše vystúpenie dve faktické poznámky. V poradí, pán poslanec Muňko, prvý, nech sa páči. [15:46] Dušan Muňko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec, som veľmi rád, že ste povedali, že ako sa tvorila minimálna mzda, pretože pokiaľ som bol v Sociálnej poisťovni, tak na hranici chudoby bolo a z hľadiska minimálnej mzdy boli niekedy až 500- až 600-tisíc ľudí. Postupne, keď sa renovoval zákon 461, ktorú nastavil ešte Kaník, dopracovali sme sa prakticky, stále sme zvyšovali minimálnu mzdu, samozrejmá vec, bolo to vždycky po dohode v tripartite. Nakoniec bol zákon prijatý ten, ktorý bol prijatý z hľadiska 60-percentný, čo tu aj pán poslanec povedal. A riešilo to, samozrejmá vec, to, že tá minimálna mzda predsa len vzrástla, a tá, tie, to etnikum, ktoré je jednak rómske, ale aj ľudia, ktorí sú a ktorí nemajú základné návyky pracovné, sú na tej minimálnej mzde. Sociálna poisťovňa má ešte ďalšie, hŕba vecí, ktoré by sme mali vylepšiť. To, toto je dobrý nápad, aby čo najskôr sme sa vrátili na pôvodnú záležitosť, a pokiaľ by to ekonomika dovoľovala, ja by som až... už za rok, od roku 2025. Vrátim sa ešte k jednej poznámke k pánovi ministrovi a chcem mu povedať jednu vec, že to isté nás čaká z hľadiska ministerstva vnútra a ministerstva národnej obrany a vôbec silových zložiek, pretože po 25 rokoch im vzniklo, samozrejme, nárok na ďalší dôchodok, ktorý predtým bol nejako ináč nastavený, ako je dneska. My sme to vtedy spracovali s odborármi z ministerstva vnútra a zo SIS-ky aj z proste ministerstva národnej obrany, pretože keď sme chodili do Bruselu, výsluhový dôchodok by mali brať až po... pri dovŕšení dôchodkového veku. Treba sa k tomu vrátiť, minister práce plus príslušné rezorty, ktorí sú, ktoré sú, pretože ja som navrhoval zrušiť ten valorizačný prípravok... príplatok, ktorý... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [15:46] Tibor Gašpar Ďakujem. Ďalší v poradí, pán poslanec Štefunko. [15:46] Ivan Štefunko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za váš príhovor. Asi by som reagoval v troch bodoch. Po prvé teda som veľmi rád, že aspoň pri právach zamestnávajúcich... teda zamestnaných sa inšpirujete zahraničnou dobrou praxou, škoda, že ste to nerobili pri Trestnom zákone a plno iných veciach, ale to je pochvala vás, pozor, pozor, to je taká pochvala. A druhá vec je, že no tak neviem, či je to náhoda, možno mi to niekto povie, v zásade dnes sme schválili niečo, čo vlastne urobilo, vlastne zaviedlo degresívnu daň. To znamená, že tých ľudí, čo majú najmenej príjmov, vlastne z ich spotrebného košíka to najviacej postihne. To znamená, že z 20 na 23 %. Myslím, že to by si ani Richard Sulík nedovolil zvýšiť daň (povedané so smiechom) z 20 na 23. To znamená, že dépehačku na jednej strane vlastne im zvýšite a na druhej strane teda bojujete za zvýšenie minimálnej mzdy, čo ešte raz opakujem, pozícia Progresívneho Slovenska, že to treba spraviť, treba to vrátiť na, na 60 % a myslím si, že špeciálne tieto skupiny obyvateľstva to aspoň podrží nad vodou. No a tretia vec, to mi trošku tak pripadá také, také, také smutné, lebo vlastne v skutočnosti momentálne vyzerá to tak, že na Slovensku do budúcnosti budú zamestnaní a na TPP vlastne ľudia v tých, nazvime to, nižšie platených profesiách a strašne veľa ľudí bude unikať do živnosti, resp. do jednoosobových eseročiek, ktoré ste vlastne, neviem, na koho tlak, ale znova antisociálne v zásade dotlačili, aby si každý založil jednoosobovú eseročku, tým pádom vlastne má len 10-percentnú daň a 7 % dividend, hej? A v zásade ja si, ja mám obavu, že, že to bude že ďalší typ nútenej eseročky, hej, a to, na toto by som sa trošku pozrel, či to nevznikne. Ďakujem. [15:46] Tibor Gašpar Ďakujem. V poradí ďalší písomne prihlásený do rozpravy pán poslanec Svoboda. Je v sále? Je. Nech sa páči, máte slovo. [15:46] Zdenko Svoboda – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dnes sa zaoberáme návrhom zákona, ktorý bude mať zásadný dopad na desiatky tisíc pracujúcich na Slovensku. Ministerstvo práce pod vedením pána ministra Erika Tomáša odviedlo v tejto oblasti vynikajúcu prácu a téma dnešnej diskusie je toho jasným dôkazom. Zvýšenie minimálnej mzdy nie je len formálnym opatrením, ale aj prejavom k záväzku našej vlády a zároveň aj strany HLAS - sociálna demokracia chrániť práva pracujúcich a zlepšovať ich životné podmienky. V tomto návrhu, ako aj v celkovej agende ministerstva práce jasne vidíme hodnoty sociálnej demokracie starať sa o tých najzraniteľnejších, vytvárať im spravodlivé pracovné podmienky a podporovať ekonomickú stabilitu pre všetkých občanov. Navyše navrhovaná úprava minimálnej mzdy vychádza aj z európskej smernice o primeraných minimálnych mzdách, ktoré, ktorá zabezpečuje, že ľudia, ktorí pracujú na plný úväzok, budú mať aj dôstojné životné podmienky. Toto je základný princíp sociálnej demokracie, na ktorom aj strana HLAS ako strana stojí, zabezpečiť dôstojný život pre všetkých pracujúcich občanov bez ohľadu na to, či sú zamestnaní v továrni, v obchode alebo v službách. Minimálna mzda sa má v nasledujúcich rokoch zvyšovať tak, aby v roku 2027 dosiahla takmer tisíc euro. Táto hranica je ambiciózna, ale plne realizovateľná a potrebná na to, aby sme si zabezpečili, že pracujúci budú mať, budú môcť zarábať nielen na prežitie, ale aj na slušný život. A prečo je tento krok dôležitý? Minimálna mzda nie je len číslo na papieri, ale aj reálny nástroj na zlepšenie kvality života. Keď zvyšujeme minimálnu mzdu, priamo pomáhame tým najzraniteľnejším vrstvám v našej spoločnosti, ľuďom, ktorí častokrát žijú na hranici chudoby napriek tomu, že poctivo pracujú. Zvyšovanie mzdy znamená viac financií na pokrytie základných životných potrieb, ako sú bývanie, potraviny, energie či zdravotná starostlivosť. Je to konkrétny krok smerom k sociálnej spravodlivosti a rovnosti, ktoré sú základom našej politiky. Nemali by sme však prehliadať širší ekonomický dopad tohto opatrenia. Vyššia minimálna mzda znamená viac peňazí v obehu, ktoré môžu pracujúci míňať na domácom trhu, podporujú teda tak rast a stabilitu domácich podnikov. Zvyšovanie minimálnej mzdy môže rovnako posilniť spotrebiteľský dopyt, čo je kľúčové najmä pre malé a stredné podniky, ktoré tvoria kostru našej ekonomiky. Pracujúci s vyššími príjmami investujú viac do miestnych služieb a produktov, čím prispievajú k tvorbe pracovných miest a k celkovému hospodárskemu rastu. Táto politika má multiplikačný efekt, kde každé zvýšenie príjmu zamestnancov vedie aj k zvyšovaniu domáceho dopytu a tvorbe nových pracovných miest. Dôležité je tiež sa zmieniť, že náš prístup k zvyšovaniu minimálnej mzdy a ďalším opatreniam v oblasti zamestnanosti nie je len o okamžitých výsledkoch, ale aj o dlhodobej stratégii, ktorá má zabezpečiť, že pracovné miesta na Slovensku budú nielen dôstojné, ale aj dobre zaplatené. Zvýšenie minimálnej mzdy na takmer tisíc euro, ako som uviedol, v roku 2027 je významným krokom k tomu, aby sa Slovensko stalo krajinou, kde práca znamená lepšiu a stabilnejšiu budúcnosť pre všetkých. Tento návrh zákona je teda prejavom našej politickej zodpovednosti a snahy o spravodlivosť pre všetkých pracujúcich na Slovensku. Som presvedčený, že aj touto cestou posilňujeme základy sociálneho štátu, ktorý je hlavným pilierom aj strany HLAS - sociálna demokracia. Podpora pre pracujúcich, posilnenie ich práv a sociálneho zabezpečenia sú pre nás prioritou a tento zákon je len jedným z mnohých krokov, ktorý rezort pod vedením pána Erika Tomáša podniká v prospech občanov. Nesmieme pristúpiť na diskusiu, že pod zámienkou zlepšenia podnikateľského prostredia sa máme baviť o zmrazení minimálnej mzdy, alebo nebodaj o jej znižovaní. Aké by to malo dôsledky? Keď sa minimálna mzda nezvyšuje počas inflácie, životné náklady rýchle prevyšujú príjmy občanov. Mnoho zamestnancov by sa dostalo do situácie, kde by sa zaradili medzi tzv. pracujúcu chudobu. Títo ľudia by síce mali zamestnanie, ale ich príjem by nestačil na pokrytie svojich základných životných nákladov, ako sú bývanie, energie, potraviny či zdravotná starostlivosť. Toto by malo negatívny dopad nielen na ich životnú úroveň, ale aj na celkovú ekonomiku. Znížená kúpna sila pracujúcich by priamo ovplyvnila aj spotrebiteľský dopyt. Menšia spotreba by viedla k oslabeniu domáceho trhu, čo by napokon postihlo aj samotných podnikateľov, ktorí by tieto opatrenia negatívne... na ktorých by tieto opatrenia negatívne vplývali. Pravičiari častokrát nezohľadňujú skutočnosť, že ekonomika je prepojená a slabá kúpna sila najnižšie platených zamestnancov oslabuje celkový ekonomický rast. Môžeme teda konštatovať, že politika znižovania minimálnej mzdy by mala jednoznačne negatívne dopady. Namiesto posilnenia ekonomiky by prispela k prehlbovaniu sociálnych rozdielov a k nárastu chudoby medzi pracujúcimi. V kontraste s touto politikou naša vláda a zároveň aj HLAS sa snaží o opak, zvýšenie minimálnej mzdy, ktorá prinesie stabilitu, dôstojné životné podmienky pre pracujúcich a podporu ekonomického rastu v prospech zvýšenia spotreby. Tieto moje predchádzajúce negatívne slová by mali byť varovným signálom, že znižovanie minimálnej mzdy je nielen sociálne nespravodlivé, ale aj ekonomicky neefektívne. Z tohto dôvodu budeme pokračovať v našom úsilí o spravodlivé zvyšovanie minimálnej mzdy, pretože si uvedomujeme, že dôstojný príjem je základom zdravého hospodárstva a spoločenského rozvoja. Ďakujem za pozornosť. [15:46] Tibor Gašpar Ďakujem, pán poslanec. Na vaše vystúpenie je jedna faktická poznámka. Pán poslanec Štefunko, máte slovo. [15:46] Ivan Štefunko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za referát. Nedá sa s ničím nesúhlasiť, správne ste pomenovali kauzalitu aj všetky ekonomické princípy, že zvyšovanie minimálnej mzdy zvyšuje spotrebu a tak ďalej a tak ďalej. Ja sa len teda chcem spýtať, že ako to je možné, že vlastne pred troma alebo štyrmi hodinami sme v tomto pléne znížili rodičovský príspevok pre deti nad... teda zrušili rodičovský príspevok pre deti nad 18 rokov. Väčšinou sociálna mobilita funguje tak, že povedzme napríklad slobodná mamička alebo vôbec jedna rodina chce zabezpečiť sociálnu mobilitu pre svoje deti a chce im zaplatiť vysokoškolské vzdelanie. Vysokoškolské vzdelanie má svoje náklady a 60 euro za mesiac vie dosť pokryť napríklad náklady na internát alebo, alebo dopravu a tak ďalej. To znamená, že pred troma alebo štyrmi hodinami ste vlastne zrušili sociálnu mobilitu medzi, medzi ako kebyže sociálnymi vrstvami, a tým pádom nerozumiem, že ako v priebehu jedného dňa obhajujete niečo a hlasovali ste proti niečomu. Ďakujem veľmi pekne. [15:46] Tibor Gašpar Ďakujem. Reagovať chce ešte pán poslanec Svoboda, nech sa páči, máte slovo. [16:01] Zdenko Svoboda Ďakujem za otázku, pán kolega. No my sme k tomu nepristupovali dobrovoľne, všetko vyplynulo z toho, čo sa tu udialo pred tri a pol alebo štyrmi rokmi, už viac teda štyrmi rokmi, a treba si možnože zopakovať, že kvôli čomu. Kvôli tej vláde pána Matoviča, Hegera, ale aj vášho súpútnika pána Ódora, takže toto je, pre nás by bolo sebatrýznenie, keď my by sme mali pristupovať alebo pristupujeme vlastne k obmedzeniu určitých sociálnych výhod. V tomto prípade došlo len k úprave tejto dávky, kde, áno, dobre ste poznamenali, že nad 18 rokov to už nie je možné poberať, ale došlo aj k tomu, na čo nás vlastne opozícia vyzýva, to znamená k väčšej adresnosti, kde vlastne došlo k odstupňovaniu tohto rodičovského príspevku od hranici 2 400 euro, kedy sa znižuje, a od 3 600 euro, kedy plus-mínus na to už ten rodič nemá nárok. Ďakujem. [16:01] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Máme za sebou vystúpenia poslancov prihlásených do rozpravy písomne. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Prihlásil sa jeden pán poslanec, pán poslanec Kišš. Nech sa páči, máte slovo. [16:01] Štefan Kišš – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne. Ja len krátko, lebo som myslel, že bude, že niečo poviete, pán minister, ale predpokladám, že to poviete tak, že už na vás nemôžme potom reagovať. (Reakcia navrhovateľa.) Ale môžem potom na vás reagovať? (Reakcia navrhovateľa.) Konečne ho zbijete, ale nemôže on reagovať, tak preto som sa prihlásil teraz, že som si pozeral celú tú doložku ešte raz, lebo... (Krátka pauza. Rečník hľadí na navrhovateľa, ktorému sa prihovoril okoloidúci poslanec.) Chcel som jemu niečo povedať. (Krátka pauza.) Som si pozeral celú tú doložku, aby som teda bol určite férový, a prečítal som si ju. Ale keď sa pýtam, že, že, že chcem férovú doložku, tak by som chcel vplyv na podnikanie v zmysle na zamestnanosť, tak, na zamestnanosť, hej, že vy tam máte, koľko zaplatia nejaké poplatky, hento, tamto, akože okej, dobre, že niečo sa tam dialo, ale toto je taký kľúčový údaj na to, aby sme mali dobrú diskusiu v zmysle, že aký je vplyv potenciálny na zamestnanosť, hej? A to som tam nevidel. A ony celé veci sa dejú v súvislostiach, tak napríklad keď ste, keď ste došli na ministerstvo práce, tak ste tam mali aký-taký analytický útvar, ktorý, a ja som týchto ľudí poznal, čo tam boli, ktorí by boli schopní niečo také narátať. No tak vy ste ich vyhodili, najali ste si tam svojho straníka, starostu Oponíc? Či čoho? To ani neviete, kto to je? Však robí... (Reakcia navrhovateľa.) A kto je šéf analytického útvaru? (Reakcia navrhovateľa.) Dobre, tak to si, to si ešte povieme. No každopádne dnes, teda analytický útvar v dnešnej zostave túto úlohu buď nedostal, alebo nesplnil. No a ja iba toľko som chcel povedať, že podľa mňa doložka nemá tie parametre, ktoré by si vyžadovala dobrá diskusia, ale vravím, beriem to normálne ako konštruktívnu diskusiu a viaceré teda parametre toho zákona sú, sú okej, a myslím, že sme sa k tomu celkom akože jasne postavili, takže asi toľko. Ďakujem. [16:01] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie jedna faktická poznámka, pán poslanec Štefunko. [16:01] Ivan Štefunko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Skúsim aj tak humorne, keďže je to také neformálne. Sociálna vláda a sociálni poslanci, ktorí bojujú za sociálne práva, tu nie sú pri rokovaní o minimálnej mzde. (Povedané so smiechom.) Tu pozrite, Progresívne Slovensko, myslím, že súčtom ľudí je viac ako všetci ostatní, takže to je len tak akože humorne na začiatok. Druhá humorná poznámka je taká, že, naozaj to neberte osobne, pán, pán minister, lebo poslanecký klub... (Ruch v sále, rečník sa na krátku chvíľu odmlčal.) Ďakujem. Poslanecký klub Progresívneho Slovenska je vlastne obohatený aj za ako kebyže rodovereného a rodeného úradníka, ktorý proste dbá na procesy, a keď poslanecký klub Progresívne Slovensko navrhuje nejaký zákon, samozrejme, nemá byť šancu schválený ani nič, ale tak proste ako kebyže trénujeme na to, keď vás vymeníme, tak tento pán Kišš nás všetkých pucuje, že či máme všetky doložky a tak ďalej, a keď nemá poslanecký návrh žiadnu doložku alebo, alebo nedostatočnú doložku, tak si to, v úvodzovkách sa hovorí, zlízneme. Takže neberte to zle, robí to aj mne a, ale vy máte na to úradníkov a my máme na to oveľa menej ľudí. Ďakujem veľmi pekne. [16:01] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pán minister chce zaujať stanovisko. [16:01] Erik Tomáš Vážený pán predsedajúci, kolegovia z Progresívneho Slovenska, ja vám to odpustím len preto, lebo cítim, že idete podporiť minimálne v prvom čítaní tento zákon o minimálnej mzde, a to vám slúži ku cti, pretože nie je nič lepšie, keď zákon získa väčšiu ako len koaličnú väčšinu, a aj tie dôvody, pre ktoré ste uviedli, že ho idete podporiť, sú, samozrejme, totožné s tými našimi. No ale, prepáčte, ak diskutujeme, tak diskutujme naozaj vecne, odborne, profesionálne. Pán Kišš sa tu postavil a povedal dve slová, že ten zákon je lenivý, lebo nie je teda pripravený tak, ako má, a že mu teda chýba doložka vplyvov. No a ja ten zákon tu mám, predpokladám, že pán Kišš nemôže mať úplne iný zákon, resp. má ten istý zákon, a dokázal som mu v priamom prenose hneď, že tá doložka vplyvov tam je a je veľmi podrobná. (Reakcia z pléna.) A, počkajte, počkajte, pán Kišš, však dobre, to je v dobrom, nebojte sa, nič sa vám nestane. Ešte raz. Pán Kišš, dobre, však ešte raz (ruch v sále a zaznievanie gongu), pochválil som vás, a teda budem vecný, lebo mne ide o to, vážení kolegovia z Progresívneho Slovenska, aby tento zákon prešiel, a budem vďačný, keď prejde aj hlasmi opozície. Ten zákon som nerobil ja, ale odborná sekcia ministerstva práce a tí zamestnanci tam robia roky rokúce a robia si poctivo svoju prácu. Aj ja som bol opozičný poslanec, aj ja som musel na kolenách pripravovať niektoré zákony a viem, aké je to namáhavé. Čiže je tam doložka vplyvov, je tam vplyv na podnikateľské prostredie, je tam vplyv na štátnu a verejnú správu, je tam úplne všetko, čo má byť. Potom pán Kišš zmenil, že on len potreboval, že aký to má vplyv na zamestnanosť, a potom začal hovoriť, že máme tu Inštitút sociálnej politiky, kde sme teda urobili personálnu zmenu, a asi sme teda vykopli pánovi Kiššovi jeho kamaráta, je to možné, okej, ako asi na všetkých analytických jednotkách, ale dali sme tam pani, ktorá 33 rokov sa na rezorte práce venuje analýzam, takže preto, keď chcete hovoriť o poctivej diskusii, tak hovorme naozaj poctivo. Nie je ani lenivý, ani bez doložky, sú tam jasné čísla. Máte pravdu, pán Kišš, v tom, že bude to mať, samozrejme, nejaký dopad aj na podnikateľský sektor, aj na verejnú, verejný sektor, ale máte pravdu, nie veľký. Čo sa týka toho verejného sektora, štátna a verejná služba, len aby sme si teda jasne odkomunikovali ten skok, lebo skok bude iba v jednom roku, hej? V roku 2026, 57 % na 60 % vrátane príplatkov. Tak len aby ste vedeli, na štátnu a verejnú službu dohromady to bude mať vplyv s príplatkami, so všetkým, s doplatkami minimálnej mzdy 18 mil. eur. A to, si myslím, že aj my, štát aj mestá a obce prežijú. Dobre? A čo sa týka podnikateľského prostredia, máte to tam napísané opäť v tej doložke. Vplyv bude celkový 110 mil. eur, ale opäť iba pri tom jednom skoku z 57 na 60, a ja sa s podnikateľmi bavím, oni to teda, rozprávam, pardon, aby som hovoril po slovensky, oni to nepriznajú verejne. Im, samozrejme, vždy budú hovoriť, že im prekáža aj zvyšovanie minimálnej mzdy, ale v princípe im neprekáža až tak zvyšovanie samotnej minimálnej mzdy, ako zvyšovanie príplatkov na ňu naviazané. A teraz ma dobre počúvajte, o čo tu vlastne ide. V roku 2023, teda v poslednom roku bolo na príplatkoch za prácu v neštandardných časoch vyplatených v podnikateľskom sektore spolu 830 mil. eur. Viete, o koľko sa tá suma navýši v roku ’26, keď zmeníme automat z 57 na 60 %? O 11 mil. eur. Čiže platí sa na poplatkoch, na príplatkoch, pardon, za prácu v noci a počas ďalších neštandardných časov spolu 830 mil. eur v podnikateľskom sektore a bude to znamenať navýšenie o 11 mil. eur. Tak povedzte, do akej miery je to pre nich bolestivé pri takom, pri takejto sume a v takomto kontexte. A ako pán exminister Richter poznamenal, toto je, tento mechanizmus napojenia príplatkov na minimálnu mzdu je jeden najšetrnejších možných, pretože v západných krajinách sú príplatky za prácu v neštandardných časoch napojené na priemernú mzdu zamestnanca. To po slovensky by sme povedali, to by sa nedoplatili tí podnikatelia. Takže nemyslíme si ani to, že by sme mali nejakým spôsobom upravovať tie príplatky alebo vymýšľať nejaký iný mechanizmus. No a potom tu bola ešte taká menšia prestrelka medzi pánom Štefunkom a mojím kolegom z HLAS-u, trošku keď už komunikujeme, zasa vás poprosím o odbornosť, lebo ste celý čas, pán Štefunko, hovorili, že sa tu ruší, resp. znižuje, ruší rodičovský príspevok pre deti nad 18 rokov. No to nie je rodičovský príspevok, je to daňový bonus, ktorý sa vôbec netýka ministerstva práce ani našej kompetencie. Naopak, rodičovský príspevok sa bude zvyšovať od 1. 1. 2025 na 481 eur pre pracujúcich rodičov. Bude sa opäť zvyšovať. No len aby sme, lebo potom sa zamieňa dokonca aj rodičovský dôchodok s rodičovským príspevkom, a to už trošku trhá uši, hej? Ale len ako priateľské upozornenie. Čiže ešte raz ďakujem, môžme sa potom o dopadoch aj na tú zamestnanosť, aj o všetkom rozprávať. Teším sa, že aj v opozícii sa nájdu hlasy na podporu minimálne v prvom čítaní tohto zákona o minimálnej mzde, a podľa toho, čo ste povedali, pevne verím, že sa ten zákon o minimálnej mzde presadí a schváli ako celok s veľkým počtom hlasov, a budem len veľmi rád kvôli tým nízkopríjmovým skupinám, pretože môžme sa tu rozprávať aj o tom, či nepomôžeme ešte aj znížením odvodov, odvodového zaťaženia povedzme pri minimálnej mzde. Len, viete, každá minca má dve strany. Tak znížite odvody, a potom na tie dôchodky ako bude? Z čoho budú, z čoho budú tí ľudia mať tie dôchodky? Keď budú nízke odvody, nebudú si odvádzať na dôchodky dostatok, tak potom opäť ich bude štát zachraňovať cez minimálne dôchodky, opäť štát bude na to doplácať, hej? Takže treba pri tom daňovo-odvodovom zaťažení hovoriť korektne, hej? Ak chceme, aby aj tí nižšie zarábajúci ľudia, aj živnostníci, ktorí si, mimochodom, 90 % platia minimálne odvody, aby mali slušné dôchodky, mali by si títo ľudia odvádzať jednoducho viac, lebo potom ich v poslednej chvíli zachraňuje štát minimálnymi dôchodkami tým, že im do tých minimálnych dôchodkov dopláca. Tak opäť štát bude na to doplácať, hej? Takže len toľko asi na začiatok tej diskusie. To prvé čítanie asi aj stačilo. Ďakujem veľmi pekne ešte raz za podporu zákona. [16:01] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Chcem sa opýtať spravodajcu, či chce zaujať stanovisko k rozprave. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem vám, pán minister, za účasť. Nasleduje druhé čítanie o zákone zo 17. septembra 2024, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou. Materiál je uvedený ako tlač 488. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie poslancovi Jánovi Kvorkovi a prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledkoch prerokovania vráteného zákona vo výboroch. Nech sa páči, pán spravodajca. [Rokovanie v druhom čítaní o zákone zo 17. septembra 2024, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky , tlač 488.] [16:01] Ján Kvorka Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, Národná rada schválila dňa 17. septembra 2024 zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, tzv. vodný zákon, v znení neskorších predpisov. Prezident Slovenskej republiky podľa čl. 102 ods. 1 písm. o) (Ústavy Slovenskej republiky, pozn. red.) prerokoval a vo svojom rozhodnutí uviedol dôvody, ktoré ho viedli k tomu, aby využil svoju právomoc, ktorá mu vyplýva z Ústavy Slovenskej republiky. Na základe uvedeného predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 511 z 23. septembra 2024 podľa § 90 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku pridelil predmetný zákon, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou, týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Ako gestorský výbor určil výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a súčasne určil lehotu na jeho prerokovanie. Prezident Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí z 20. septembra 2024 č. 3611-2024-Kancelária prezidenta Slovenskej republiky uviedol dôvody na vrátenie zákona, ktoré sú odôvodnené v časti II a navrhol, aby Národná rada zákon po opätovnom prerokovaní schválila so zmenami, ktoré sú uvedené v časti III nasledovne: „1. Článok 1 bod 27 schváleného zákona sa vypúšťa. 2. Článok 2 schváleného zákona znie: (2) Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.“ Určené výbory prerokovali predmetný zákon v lehote určenej rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky takto: Ústavnoprávny výbor rokoval dňa 24. septembra 2024 avšak neprijal uznesenie, keďže návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov podľa čl. 84 ods. 3 ústavy a § 52 ods. 4 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov. Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie prerokoval zákon a uznesením č. 74 z 24. septembra 2024 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky zákon schváliť v znení pripomienok prezidenta Slovenskej republiky. Gestorský výbor prijal odporučenie pre Národnú radu podľa § 90 ods. 5 zákona o rokovacom poriadku hlasovať 1. spoločne o pripomienkach prezidenta pod bodmi 1 a 2 uvedených v druhej časti spoločnej správy s odporúčaním schváliť, 2. o predmetnom zákone vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou s odporúčaním gestorského výboru zákon schváliť v znení pripomienok prezidenta Slovenskej republiky. Spoločná správa výborov Národnej rady o výsledku prerokovania predmetného zákona, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou bola schválená uznesením výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 75 z 24. septembra 2024. V citovanom uznesení ma výbor ako spoločného spravodajcu výborov poveril informovať Národnú radu v súlade s § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku o výsledku rokovania výborov a odôvodniť návrh a stanovisko výboru na schôdzi Národnej rady. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu. [16:16] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán spravodajca, zaujmite miesto pre spravodajcov. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal troch písomne prihlásených rečníkov, pán Sabo, pán Dostál a pán Hlina. Zároveň chcem upozorniť všetkých rečníkov, ktorí budú v rámci tejto rozpravy vystupovať, chcem ich upozorniť na § 90 rokovacieho poriadku, kedy sa vyjadrujú v rámci tejto rozpravy len k pripomienkam prezidenta. Chcem vás upozorniť, pán poslanec Sabo, že prezident dal dve pripomienky. Jedna je účinnosť a jedna je taký sporná vec, taká čo sa týka jednej cesty. Takže keď nebudete dodržiavať tento paragraf, zoberiem vám slovo. Dopredu vás informujem. (Reakcie z pléna.) Nevykážem. Nech sa páči. [16:16] Michal Sabo – Vystúpenie v rozprave Lebo ono tam sú aj veci nad rámec. Niekto tu má kartu, ale neviem kto. (Rečník zobral do rúk kartičku z rečníckeho pultu, ukazujúc ju plénu.) Potom. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi úvodom môjho vystúpenia, ktoré inak vo svojej podstate bude technokratické, aby ste videli ten rozdiel medzi tým flagrantne zlým pozmeňovákom (povedané so smiechom), ktorý prešiel z ministerstva životného prostredia, a, a ten rozdiel naozaj znova poctivou prácou, aby ten rozdiel bol zreteľný a jasný. Tak úvodom chcem povedať, že my sme vám to hovorili. My sme vám to hovorili ixkrát, hovorili sme vám to dokonca aj pri tomto konkrétnom návrhu zákona. Ale ak sa povznesieme na tento konkrétny návrh zákona, tak sme vám to za posledný rok hovorili pri toľkých parlamentných tlačiach, že ono to už v podstate nie je ani hanba. Toľkokrát sme vám hovorili, aby ste, s prepáčením, nebastardili zákony prílepkami a už vôbec nie zákony, ktoré sú naviazané na čerpanie prostriedkov z plánu obnovy. Toľkokrát sme vám to hovorili a tiež sme vám hovorili, aby ste zmeny zákonov zbytočne nehnali rýchlo a zbesilo, lebo ich potom je potrebné opravovať. No a potrebujete si robiť hanbu? Asi áno. Tiež sme vám ixkrát hovorili, aby ste z veľkej palety dôvodov neobchádzali medzirezortné pripomienkové konanie. Koľkokrát sme vám to hovorili my, no tak to sa nedá ani napočítať, lebo to keby ste začali počítať, tak by vám explodovala jednak hlava, ale možno aj teda kalkulačka, keby ste sa snažili, ale toľko ste to šponovali, dámy a páni, až ste, až ste narazili a raz sa to muselo stať. A narazili ste na svojho vlastného prezidenta, a to je ten paradox. Je tu blamáž, neviem, či je toto pravé slovo, ale je to, je to brutálna blamáž, kolegovia, kolegyne. Sme tu, došlo na naše slová a opakujem, že sme vám hovorili aj v prípade tohto konkrétneho návrhu zákona aj pri tejto parlamentnej tlači, keď tu bola v druhom čítaní, sme vám, vás na to upozorňovali. Ale pokojne môžeme ísť do detailov a urobiť si skúšku ústavou a nielen ústavou. Novela zákona o vodách, ktorú toto plénum schválilo 17. septembra, obsahuje prezidentom republiky vetované ustanovenie § 80i, ktoré bolo doplnené do návrhu zákona cez gestorský výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie v druhom čítaní cez pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Prezidentom vetované ustanovenie fakticky a ex lege vyvlastňuje cesty II. a III. triedy vo vlastníctve samosprávneho kraja, konkrétne v tomto prípade je to Trnavský samosprávny kraj, a to podľa mojej mienky v rozpore s čl. 1 ods. 1 a čl. 20 ods. 4 ústavy a čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V praxi, už som to teda naznačil, sa toto vetované ustanovenie týka konkrétne ciest v rámci vodného diela Gabčíkovo, ktoré sú vo vlastníctve Trnavského samosprávneho kraja, a touto právnou normou sa majú zoštátniť, a to v rozpore s ústavnými podmienkami. Vládna väčšina sa snažila tento svoj nehorázny krok urobiť potichu na výbore v druhom čítaní, len aby si to nikto náhodou nevšimol, no nevydalo. A raz sa to muselo stať, že niečo takéto nehorázne si niekto všimne. My sme si to všimli a všimol si to teda aj prezidentský palác. A dovoľte, aby som vo svojom vystúpení uviedol tie najzávažnejšie výhrady, ktoré voči vetovanej právnej norme aj nad rámec pripomienok hlavy štátu mám ja ako tieňový spravodajca pre túto parlamentnú tlač za hnutie Progresívne Slovensko, a ktoré musia definitívne na pôde parlamentu odznieť, tak aby aj občania a občianky Slovenskej republiky, ktorí sledujú tento prenos, tento proces, si spravili dosť konkrétny obraz o tom, ako koalícia pristupuje k legislatívnej práci. Ako prvé je potrebné v novele zákona o vodách a prezidentom vetovanému ustanoveniu vytknúť proces jeho schvaľovania a pokútnosť, môžeme to nazvať aj úskok, ktorými sa sporné ustanovenie dostalo do schválenej novely zákona o vodách. Ako som už spomínal, predmetné ustanovenie § 80i zákona o vodách sa dostalo do návrhu zákona v druhom čítaní cez spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, konkrétne cez výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a jeho uznesenie č. 62. Tento výbor, náš gestorský výbor s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami v podobe pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu. Koaliční poslanci a poslankyňa tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh schválili na zasadnutí Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie dňa 10. septembra. Dostal som túto krásu ako darček k narodeninám. Ďakujem. Sklamanie vetovaného ustanovenia vykazuje známky rozporu s § 94 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Na základe tohto ustanovenia pri prerokúvaní návrhu zákona nemožno podať návrh, ktorým sa mení alebo dopĺňa iný zákon, ktorý obsahovo nesúvisí s prerokúvaným návrhom zákona. Takto schválený návrh tiež naráža na procedurálne limity § 6 ods. 3 zákona o tvorbe právnych predpisov, ktorý ustanovuje, že návrh zákona nemôže obsahovať novelizáciu iného zákona, ktorá obsahovo nesúvisí s návrhom zákona. Inak povedané, doplnenie vetovaného ustanovenia do novely zákona o vodách je typickým príkladom tzv. prílepku, o ktorých tu často rozprávame, tak toto je tiež ten prípad, kedy sa doplňujúcim návrhom dostáva do návrhu zákona s jeho obsahom nesúvisiaca právna problematika a predmet regulácie. Takto opísaným postupom gestorského výboru zároveň bolo v legislatívnom procese vynechané medzirezortné pripomienkové konanie, ktoré by pri tak závažnej problematike, akou je vyvlastňovanie ciest II. a III. triedy, teda mala byť automatickým štandardom. De facto takto bolo obídené medzirezortné pripomienkové konanie v miere, ktorá naozaj prevyšuje bežné opravy a úpravy návrhu zákona. Z prípravy novely zákona bol vylúčený jednak gestor zákona, to je ministerstvo životného prostredia, ale aj ústredný orgán štátnej správy, ktorý má v gescii reguláciu ciest a dopravy, to je Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky. No a takto praktické vyhlásenie cez II. a III. triedy a prechod vlastníckeho práva ex lege na štát má ďalej, ďalekosiahly dopad na ďalšie verejné a samosprávne politiky, ktoré sú s nimi spojené, ako je napríklad správa a údržba ciest, investície do prevádzky ciest, daňové a rôzne ekonomické vzťahy spojené so správou ciest a mnoho, mnoho ďalšieho. No a takto bez zapojenia všetkých relevantných gestorov a aj samotného subjektu, na ktorý táto novela dopadá, teda opäť menovite Trnavského samosprávneho kraja, je prijímanie takto zásadnej zmeny cez pozmeňujúci a doplňujúci návrh výboru v druhom čítaní absolútne nezodpovedné a absolútne neprijateľné. Tak ale ono je to pri praktikách tejto koalície už smutnou realitou a bežnosťou, že opomenutá bola aj odborná verejnosť, pretože postup prijímania zásadných zmien vo vlastníckych vzťahoch k cestám II. a III. triedy, navyše ktoré sú súčasťou veľmi zložitého systému vodného diela Gabčíkovo, znamená obmedzenia aj participácie verejnosti na samotnom legislatívnom procese aj obmedzenie jej možností pre efektívnu verejnú kontrolu aj obmedzenie odbornej diskusie, aj obmedzenie účasti na tvorbe, aj obmedzenie účasti na pripomienkovaní zákona, ktorý sa bytostne dotýka logistiky, transportu pre obyvateľstvo, ale aj pre subjekty, ktoré sú zapojené do údržby aj do obsluhy samotného vodného diela Gabčíkovo. Záverom chcem uviesť, že účinnosť tohto schváleného zákona, ktorý bol Národnou radou schválený 17. septembra, tá účinnosť je stanovená na 30. september 2024, čiže absentuje aj rozumná legiskvakačná lehota a robí tento schválený zákon prakticky nevykonateľným, resp. môžeme povedať, že je nad mieru zaťažujúci, keďže ako som spomenul, s prechodom vlastníckeho práva k cestám II. a III. triedy sú spojené ďalšie rôzne ekonomické náklady a aj praktické dopady pre samotného nového vlastníka a samotnú správu ciest. Vetované ustanovenie sa aj v tomto smere dostáva do rozporu s čl. 1 ods. 1 ústavy v zmysle legislatívnych princípov, legislatívneho procesu a princípu právnej istoty. A v tomto prípade musím trvať na nami z Progresívneho Slovenska toľkokrát opakovanom a zdôrazňovanom názore, že ústavné princípy, akými sú aj princípy právneho štátu a demokratickej tvorby práva sa vzťahujú aj na legislatívny proces v zákonodarnom zbore. Tieto majú, samozrejme, za cieľ chrániť parlamentný otvorený diskurz, tiež chrániť práva parlamentnej menšiny, chrániť prístup verejnosti k tvorbe práva a k efektívnej kontrole samotného legislatívneho procesu a ich dodržiavanie zákonodarným zborom a tiež budovať dôveru verejnosti v inštitúcie, ktoré dodržiavajú, samozrejme, svoje vlastné pravidlá, no ale toho nie sme svedkami. Tento názor je najnovšie potvrdený aj nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky z 13. decembra 2022 ohľadne Matovičovho rodinného balíčku, ten sa týka práve otázky ústavných princípov legislatívneho procesu. Tak slovom, aby som to zhrnul, takže ako sa má vlastne volič alebo volička, občan, občianka Slovenskej republiky spoľahnúť, keď sleduje tento proces, že nebudú rôznym pokútnym spôsobom a úskokmi v druhom čítaní bez akejkoľvek relevantnej diskusie prijímané akékoľvek právne normy, ktoré zasahujú napríklad aj do majetku a do súkromia ich samých, hej. Kde sú tie legendárne istoty, keď štát vlastne v rozpore s rokovacím poriadkom je ochotný vyvlastniť samospráve cesty? Vážené poslankyne, vážení poslanci, dovolím si na tomto mieste uviesť ďalej, že riadny zákonodarný proces, ktorý zahŕňa všetky prvky posudzovania dopadov, odôvodňovanie návrhu a samotné diskusie o, o ňom slúžia ako garancia kvality aj dôveryhodnosti, ale, samozrejme, aj legitimity prijímanej legislatívy no a takýto zásah do vlastníctva, ako je zásah do vlastníctva ciest II. a III. triedy v podobe ex lege vyvlastnenia jednoducho nebol zo strany parlamentnej väčšiny nieže dostatočne, ale v podstate nijako odôvodnený, nakoľko odôvodnenie doplnenia vetovaného ustanovenia do zákona o vodách stručne uvádza, citujem: „Doplnenie prechodného ustanovenia sa navrhuje z dôvodu úprav v tomto pozmeňujúcom návrhu.“ Tak to je čo? Čo v tom máme čítať? (Povedané so smiechom.) Očividne ide o súvis s ďalším doplneným ustanovením cez spoločnú správu výborov, tak aspoň ja to čítam, a to bodom 8, ktorý v čl. 1 vložil nové body 12 a 14, a tieto umožňujú vyvlastniť pozemky, ktoré nie sú vo vlastníctve štátu a v správe správcu vodohospodársky významných vodných tokov, správcov drobných vodných tokov alebo právnickej osoby zriadenej alebo založenej štátom, ktorá spravuje vodné stavby vo vlastníctve štátu z dôvodu, že dosiaľ nedošlo k ich majetkoprávnemu usporiadaniu, nachádzajú sa pod vodnou stavbou vo vlastníctve štátu alebo sú jej súčasťou v užívaní. Aj toto ustanovenie trpí obdobnými legislatívnymi, legislatívnoprocesnými vadami, keďže rovnako ide o právnu úpravu umožňujúcu vyvlastnenie pozemkov fyzických osôb a právnických osôb. Takáto forma zasahujúca do vlastníckych práv a legitímnych očakávaní, pochopiteľne, súkromných vlastníkov pozemkov by mala byť predmetom riadneho legislatívneho procesu a medzirezortného pripomienkového konania, opakujeme to stále a opakujeme to aj v tomto momente. V tomto prípade, v tomto prípade... Mal som myšlienku, stratil som ju, pardon. (Povedané so smiechom.) A v tomto prípade našťastie nejde o vyhlásenie ex lege, ale norma predpokladá tiež návrhové vyvlastňovacie konanie, kde sa bude skúmať prítomnosť verejného záujmu a rozhodovať o primeranej náhrade. Toto nelegitimizuje absenciu riadneho odôvodnenia cieľov, ktoré sa majú vetovaným ustanovením dosiahnuť vhodnosti zvoleného legislatívneho prostriedku, tiež súladu s ústavnými princípmi a ekonomických daňových a praktických dopadov vetovaného ustanovenia na práva a povinnosti dotknutých subjektov. Poďme k tomu najzávažnejšiemu porušeniu ústavy, a to k samotnému obsahu vetovaného ustanovenia a pretože podľa čl. 20 ods. 4 ústavy vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. Vetované ustanovenie v podobe prechodného ustanovenia novely zákona o vodách vyvlastňuje priamo zákonom cesty II. a III. triedy vo vlastníctve samosprávneho kraja, ktoré prechádzajú cez vodné stavby, uskutočňuje podľa medzinárodnej zmluvy vo vlastníctve štátu a v správe právnickej osoby založenej ministerstvom. Samosprávny kraj je teda v zmysle ústavy subjekt, ktorý je oddelený od štátu, preto požíva na účely ochrany vlastníctva rovnakú ochranu plynúcu z ústavy, ako požívajú fyzické osoby a právnické osoby, a teda aj v prípade úmyslu štátu vyvlastniť cesty II. a III. triedy vo vlastníctve samosprávneho kraja musí zákonodarca rešpektovať ústavné predpoklady pre vyvlastnenie a to sa môže udiať iba v troch prípadoch – na základe zákona v konaní pred správnym orgánom, za primeranú náhradu a v nevyhnutnom rozsahu. Vetované ustanovenie nerešpektuje ani jednu z týchto troch ústavných podmienok a ani jednu, ktoré sa vzťahujú aj na majetok samosprávneho kraja, ak ho chce štát vyvlastniť. Novela zákona o vodách vetovaným ustanovením vyvlastňuje cesty II. a III. triedy vo vlastníctve samosprávneho kraja priamo zákonom bez akéhokoľvek správneho konania, bez akejkoľvek finančnej náhrady a bez zohľadnenia rozsahu majetku, ktoré by bolo nevyhnutné vyvlastniť na splnenie sledovaného cieľa. Chcem na tomto mieste ešte pripomenúť aj veľmi bohatú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, čo sa týka ex lege vyvlastnenie pozemkov bez riadneho vyvlastňovacieho konania. Európsky súd pre ľudské práva uvádza, že nepriame vyvlastnenie v podobe vyvlastnenia zákonom nemôže byť alternatívou pre riadne vyvlastnenie skrz právne konanie, tiež Európsky súd pre ľudské práva zhrnul, že nepriame vyvlastnenie umožňuje verejnej moci okupovať pozemky a nezvratne ich zmeniť s tým, že nezvratná zmena znamená prechod vlastníctva na verejnú moc, a to bez formálneho aktu vyvlastnenia a bez formálneho aktu vyvlastnenia vydaného najneskôr pri strate kontroly vlastníka nad svojím pozemkom považuje Európsky súd pre ľudské práva mechanizmus nepriameho vyvlastnenia ex lege za neakceptovateľný z hľadiska právnej istoty. Rovnako náš Ústavný súd opakovane zdôraznil ústavnú nesúladnosť vyvlastnenie pozemkov ex lege bez riadneho vyvlastňovacieho správneho konania, Ústavný súd zdôraznil, že verejný záujem, ktorý je predmetom posudzovania v rámci vyvlastňovacieho konania, je podľa aktuálnej koncepcie vyvlastnenia predmetom správnej úvahy a zisťuje sa v priebehu konania na základe zvažovania najrôznejších partikulárnych záujmov po zvážení všetkých rozporov a pripomienok. Z tohto odôvodnenia a rozhodnutia, ktorého podstatou je aj otázka existencie verejného záujmu, potom musí jednoznačne vyplynúť, prečo verejný záujem prevážil nad inými či už súkromnými, alebo, samozrejme, verejnými záujmami. Tými môže by napríklad aj výstavba diaľnice na pozemku, kde sa nachádza škola, ale nielen. Verejný záujem je predmetom dokazovania v rámci rozhodovania o určitej otázke, napríklad vyvlastnení a nie je možné ho vopred a priori stanoviť priamo zákonom. Z tohto dôvodu spadá zisťovanie verejného záujmu do právomoci moci výkonnej, a nie zákonodarnej. Vážené panie poslankyne, páni poslanci už samotné vyvlastňovacie konanie plní ochrannú funkciu v režime inej právnej ochrany podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Absencia riadnej administratívnej právnej ochrany vlastníka ciest II. a III. triedy spočívajúcej v riadnom vyvlastňovacom konaní znamená absenciu zákonodarného základu pre zásah do práva na vlastníctvo, resp. práva na ochranu majetku samosprávneho kraja. Vychádzajúc z tohto, mi dovoľte konštatovať, že zásah do základného práva na vlastníctvo, resp. práva na pokojné užívanie majetku samosprávneho kraja spočívajúcich v ex lege vyvlastnení ciest II. a III. triedy vetovaným ustanovením bez poskytnutia predchádzajúcej adekvátnej ochrany nie je zlučiteľný s čl. 20 ods. 1 a 4 ústavy a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, preto na základe týchto argumentov a týchto faktov náš klub, poslankyne a poslanci Progresívneho Slovenska podporia v hlasovaní veto a pripomienky prezidenta Slovenskej republiky Petra Pellegriniho. Ďakujem za vašu pozornosť. [16:31] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem pánovi poslancovi. Na vaše vystúpenie žiadna faktická, takže v poradí ďalší je za klub pán poslanec Dostál. Nech sa páči, máte slovo. [16:31] Ondrej Dostál – Vystúpenie v rozprave Vážené kolegyne, vážení kolegovia. Rokujeme o prvom vetovanom zákone, teda zákone, ktorý ako prvý vetoval nový pán prezident Peter Pellegrini a chcem vyjadriť potešenie nad nielen tým, že pán prezident vetoval ten zákon, ale aj s tým, ako odôvodnil svoje rozhodnutie vrátiť Národnej rade tento zákon na opätovné prerokovanie. Tie dôvody nie sú obsahové, tie dôvody sa týkajú pravidiel, resp. porušovania pravidiel riadneho legislatívneho procesu Národnou radou Slovenskej republiky pri schvaľovaní novely zákona o vodách, a je až zarážajúce, že tak pomerne stručný zákon, a teda ten bod, jeden jediný bod, ktorého sa priamo týka rozhodnutie pána prezidenta, resp. aj dva body, lebo je tam aj účinnosť, koľkých možných porušení pravidiel legislatívneho procesu sa tam možno dopustiť. Ja by som to len stručne zrekapituloval a je ich, ak dobre počítam, prinajmenšom sedem. Prvé porušenie – lehota. Národná rada nedodržala lehotu, ktorú dáva prezidentovi ústava na to, aby schválený zákon vetoval a vrátil ho Národnej rade či už s pripomienkami na opätovné prerokovanie, alebo, alebo aj bez, bez, bez toho, aby, aby odporučil jeho opätovné schválenie, kým ústava hovorí o 15 dňoch, tuto bola kratšia lehota, a teda pán prezident nemal možnosť využiť celú túto lehotu, a teda mohla sa teoreticky stať situácia, že by pán prezident podpísal ten zákon až potom, keď zákon mal nadobudnúť účinnosť, a myslím, že už sme v tomto volebnom období a aj vo vzťahu k pánovi prezidentovi takúto, takúto úpravu schválili, že sme nerešpektovali tú lehotu a mali by sme si na to dávať pozor. Aj keď, samozrejme, že toto sa niekedy stáva, keď je potrebné urgentne schváliť zmenu zákona, a sú situácie, keď sa, sa s hlavou štátu Národná rada dohodne, že aká bude, aká bude účinnosť a pán prezident je schopný podpísať to aj v kratšej lehote, ako je 15 dní, samozrejme, ale niečo, keď vyplýva z ústavy, tak by Národná rada mala rešpektovať tú pätnásťdňovú lehotu vyplývajúcu priamo z ústavy. Druhá výhrada pána prezidenta je, že to namietané ustanovenie je označené ako prechodné ustanovenie, pritom však v skutočnosti nejde o prechodné ustanovenie, ide o ustanovenie, ktoré má trvalé následky, teda neošetruje iba nejaký stav, ktorý nastane dočasne vo vzťahu k zmene zákona, ale trvalo upravuje právne, právne vzťahy. Tretia a potenciálne najvážnejšia výhrada pána prezidenta je, že to sporné ustanovenie je nepriamou novelizáciou cestného zákona. Čiže v zákone o vodách sa nepriamo novelizuje Trestný zákon. Nepriama novelizácia je zakázaná, odporuje princípom právneho štátu a je dosť pravdepodobné, že ak by tam nebolo aj nič iné, už samotný tento fakt, že ide o nepriamu novelizáciu, by v prípade konania na Ústavnom súde mohol byť dôvodom na označenie tohto ustanovenia za odporujúce ústave. Štvrtá výhrada sa týka toho, že nie je predmetné ustanovenie v súlade s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, teda že Slovenská republika je demokraticky právny štát, a to v rozsahu zásahu do generality práva a princípu deľby moci. Preložené do jednoduchého jazyka, zrozumiteľného aj pre širšiu verejnosť, zákon má upravovať všeobecne nejaké pravidlá. Tento, toto ustanovenie sa týka konkrétneho jedného úseku cesty, ktorý, ktorý sa týka, teda cesta III. triedy Gabčíkovo - Dobrohošť zriadenú ako cesta III. triedy č. 506-8 v dĺžke 2,065 kilometra, ktorá má prejsť z vlastníctva Trnavského samosprávneho kraja do vlastníctva, vlastníctva štátu, ktorá už aj princíp deľby, deľby moci, keďže Národná rada ako zákonodarný orgán nemá riešiť konkrétnu situáciu, má nastavovať všeobecné pravidlá, ako nás pán prezident upozorňuje. Piata pripomienka, piaty dôvod, prečo pán prezident vrátil tento zákon, je, že je to prílepok, to ustanovenie nebolo v návrhu zákona, to ustanovenie nesúvisí s tým, čo je, čo je v návrhu zákona, bolo tam prilepené ako pozmeňujúci návrh spoločnej správe výborov, a teda kým, kým zákon ako taký, jeho účelom je zabezpečiť odstránenie legislatívnych bariér pri využívaní systémov tepelných čerpadiel, tak ten prílepok rieši, rieši, vyvlastnenie jedného úseku ciest pri Vodnom diele Gabčíkovo. Tu ale musím povedať, že to nie je úplne klasický prílepok, lebo sa ním priamo nenovelizuje, nenovelizuje iný zákon, to je trochu taký paradox, že, že za prílepok sa označuje, ak sa tam doplní ďalší novelizačný článok, ktorým sa novelizuje iný zákon. Tuto sa nenovelizuje iný zákon priamo, ale nepriamo, keďže je to nepriama novela, tak je to síce prílepok, ale z formálneho hľadiska je to iba akoby rozširujúci, rozširujúci pozmeňujúci alebo doplňujúci návrh, ale teda zjavne z obsahového hľadiska to prílepok je aj de facto to prílepok je, keďže nepriamo novelizuje iný zákon. Šiesta dôležitá výhrada pána prezidenta je, že ide o vyvlastnenie ex lege, teda vyvlastnenie zo zákona, nie na základe zákona, ako to predpokladá čl. 20 os. 4 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý hovorí o tom, že vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. Pán prezident nespochybňuje, že ten zámer je legitímny, čiže je vo verejnom záujme, že je to v nevyhnutnej miere, to si nie som istý, ale k tomu sa pán prezident nevyjadruje, ale vyvlastnenie nemôže sa realizovať priamo zákonom. Môže sa realizovať ústavou a zákonom predpísaným spôsobom na základe zákona. Nemá byť parlament ten, ktorý rozhodne o tom, že nijaká konkrétna vec bude vyvlastnená. V tomto prípade ale, ale to urobil, urobil priamo parlament, priamo zo zákona, odporuje to požiadavke čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. A tá siedma výhrada je, že nespĺňa ani ďalšie náležitosti čl. 20 ods. 4, najmä nestanovuje primeranú náhradu za majetok, ktorý by mal do svojho vlastníctva získať štát. Takže podľa pána prezidenta ide o neprípustnú formu vyvlastnenia, alebo dokonca podľa toho, čo hovorí v tom zdôvodnení, je to, je to nejaká forma znárodnenia. Takýmto spôsobom sa vyvlastňovať a postupovať nemá. Veľmi často v tejto Národnej rade aj v tomto volebnom období, hovoríme o potrebe dodržiavania pravidiel legislatívneho procesu. Ja som veľmi rád, že pán prezident si všimol, že v tomto prípade pravidlá legislatívneho procesu boli porušené, veľmi dôrazne na to upozornil Národnú radu, vetoval zákon, dal konkrétnu, konkrétnu pripomienku. Ešte raz, on nespochybňuje legitimitu a potrebu riešenia toho problému, ale jasne ukázal, že takto sa to robiť nemá, a ja len dúfam, že aj v budúcnosti a aj v iných prípadoch, keď bude dochádzať k takémuto, alebo podobnému porušeniu pravidiel legislatívneho procesu, bude pán prezident postupovať rovnakým spôsobom a bude vracať Národnej rade zákony, ktoré boli schválené postupom, ktorý odporuje či už ústave priamo, alebo, alebo pravidlám legislatívneho procesu, ktoré sú vymedzené v zákone o rokovacom poriadku. Ďakujem. [16:46] Peter Žiga Na vaše vystúpenie neevidujem žiadnu faktickú poznámku, ďalším v rozprave je pán Alojz Hlina, ktorý nie je prítomný v sále, prepadá mu poradie a znova mu prepadne poradie. Teraz sa pýtam, či sa chce do rozpravy niekto prihlásiť ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chcem sa opýtať pána spravodajcu, či chce zaujať stanovisko. Nechce. Vyhlasujem prestávku do 17.00 hod., budeme pokračovať hlasovaním. (Prestávka.) [17:01] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní, a to hlasovaním. Podávam procedurálny návrh, aby sme o tlačiach 447, 453 a 266 hlasovali v rámci tohto bloku hlasovaní. Sú to body 27, 32 a 103 schváleného programu. Sú to návrhy poslancov Kramplovej, Michalka... Michelka, Danka a Garaja na vydanie novely Zákonníka práce, návrh poslancov Lučanského, Danka a Michelka na vydanie novely zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a návrh uznesenia k uzneseniu Európskeho parlamentu z 11. apríla 2024 o začlenení práva na umelé prerušenie tehotenstva do Charty základných práv Európskej únie. Chcem sa opýtať, či je všeobecný súhlas. (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem pekne. Teraz dávam hlasovať... Pán Stachura, procedurálny návrh. [17:01] Peter Stachura – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán predsedajúci. V mene štyroch poslaneckých klubov – KDH, SLOVENSKO, PS, SaS – podávam procedurálny návrh, aby sa body programu 387, 388, 478 prerokovali zajtra o 9.00 hod. Je to, týka sa to odvolávania ministrov. Odôvodnenie – upiera sa nám právo odvolávať ministrov, ktorí si neplnia dostatočne svoju úlohu. Ďakujem. (Potlesk.) [17:01] Peter Žiga Budeme sa prezentovať a hlasovať. (Hlasovanie.) 123 prítomných, 44 za, 79 proti. Návrh sme neschválili. Teraz dávam hlasovať o návrhu na vytvorenie skupín priateľstva v rámci Slovenskej skupiny Medziparlamentnej únie a voľbu ich predsedov (tlač 494). (Hlasovanie o návrhu na vytvorenie skupín priateľstva v rámci Slovenskej skupiny Medziparlamentnej únie a voľbu ich predsedov , tlač 494). Najskôr budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu ktorý v rozprave podal poslanec Dostál. Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 124 prítomných, 45 za, 5 proti, 74 sa zdržalo. Návrh sme neschválili. Teraz budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ako ho máte v tlači 494. Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 123 prítomných, 123 za. Konštatujem, že Národná rada schválila navrhované uznesenie. Budeme pokračovať hlasovaním o bode 135 schváleného programu, ktorým je prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde, je to tlač 410. Spravodajcom je predseda navrhnutého gestorského výboru pre sociálne veci pán poslanec Ján Richter, ktorého prosím, aby hlasovanie uvádzal, nech sa páči. (Hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 410.) Richter, Ján, poslanec NR SR Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, dajte hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 124 prítomných, 108 za, 9 proti, 6 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Teraz pristúpime k hlasovaniu o pridelení návrhu výborom a o určení gestorského výboru, ako aj lehoty na jeho prerokovanie. Nech sa páči, pán spravodajca. Richter, Ján, poslanec NR SR Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárske záležitosti a výboru pre sociálne veci, ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady pre sociálne veci a predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní po prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 124 prítomných, 108 za, 14 sa zdržalo, 2 nehlasovali. Konštatujem, že sme tento návrh schválili. Pokračujeme hlasovaním v druhom čítaní o zákone zo 17. septembra 2024, ktorým sa mení a dopĺňa vodný zákon, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovne prerokovanie Národnou radou. Máme to uvedené ako tlač 488. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie poslancovi Jánovi Kvorkovi, aby hlasovanie uvádzal. [Hlasovanie o zákone zo 17. septembra 2024, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky , tlač 488.] Kvorka, Ján, poslanec NR SR Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. V rozprave k uvedenému zákonu vystúpili dvaja páni poslanci, pán poslanec Sabo a pán poslanec Dostál. Spoločná správa výboru obsahuje dve pripomienky prezidenta. Pán predsedajúci, dajte hlasovať spoločne o pripomienkach prezidenta pod bodmi 1 a 2. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 124 prítomných, 102 za, 2 sa zdržali Konštatujem, že sme návrh schválili. Rokujeme o zákone, vrátenom prezidentom, preto pristúpime k tretiemu čítaniu bez hlasovania. Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania . Chcem sa opýtať, či sa hlási niekto do rozpravy. Nie je tomu tak. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Budeme hlasovať o vrátenom zákone ako o celku. Pán spravodajca, prosím, uveďte odporúčanie gestorského výboru. Kvorka, Ján, poslanec NR SR Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o zákone ako celku s odporúčaním gestorského výboru zákon schváliť v znení pripomienok prezidenta Slovenskej republiky. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 123 prítomných, 79 za, 44 sa zdržalo. Konštatujem, že Národná rada po opätovnom prerokovaní schválila novelu vodného zákona, vrátenú prezidentom Slovenskej republiky. Nasleduje hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Kramplovej, Michelka, Danka a Garaja na vydanie zákona, ktorým sa mení Zákonník práce, tlač 447, bod 27 schváleného programu. Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, poslankyni Dagmar Kramplovej, aby hlasovanie uvádzala, nech sa páči. (Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Dagmar Kramplovej, Romana Michelka, Andreja Danka a Milana Garaja na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 311/2001 Z. z. o Zákonník práce v znení neskorších predpisov , tlač 447.) Kramplová, Dagmar, poslankyňa NR SR Prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 124 prítomných, 80 za, 21 proti, 23 sa zdržalo. Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Teraz pristúpime k hlasovaniu o pridelení návrhu výborom a o určení gestorského výboru, ako aj lehoty na jeho prerokovanie. Nech sa páči, pani spravodajkyňa. Kramplová, Dagmar, poslankyňa NR SR Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady pre sociálne veci a predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 122 prítomných, 78 za, 20 proti, 24 sa zdržalo. Konštatujem, že sme tento návrh schválili. Ďalej prosím povereného člena výboru pre zdravotníctvo poslanca Petra Slyška, aby uviedol hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Lučanského, Danka a Michelka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 453, bod 32 schváleného programu. Nech sa páči, pán spravodajca. (Hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Adama Lučanského, Andreja Danka a Romana Michelka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov , tlač 453.) Slyško, Peter, poslanec NR SR Ďakujem, pán predsedajúci. Prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujeme. (Hlasovanie.) 123 prítomných, 87 za, 26 proti, 9 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že prerokuje tento návrh zákona v druhom čítaní. Teraz pristúpime k hlasovaniu o pridelení návrhu zákona výborom a o určení gestorského výboru, ako aj lehoty na jeho prerokovanie. Nech sa páči, pán spravodajca. Slyško, Peter, poslanec NR SR Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo a aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali v druhom čítaní do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujeme. (Hlasovanie.) 121 prítomných, 86 za, 25 proti, 9 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Konštatujem, že sme tento návrh schválili. Teraz budeme hlasovať o návrhu uznesenia k uzneseniu Európskeho parlamentu z 11. apríla 2024 o začlenení práva na umelé prerušenie tehotenstva do Charty základných práv Európskej únie, tlač 266, bod 103 schváleného programu. Prosím povereného člena výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny, poslanca Petra Polláka, aby hlasovanie uvádzal. Nech sa páči, pán poslanec. (Hlasovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Rastislava Krátkeho na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k uzneseniu Európskeho parlamentu z 11. apríla 2024 o začlenení práva na umelé prerušenie tehotenstva do Charty základných práv Európskej únie , tlač 266.) Pollák, Peter, poslanec NR SR Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, dajte hlasovať o návrhu uznesenia tak, ako je uvedené v prílohe k tlači 266. [17:16] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 121 prítomných, 17 za, 31 proti, 73 sa zdržalo. Konštatujem, že sme tento návrh neschválili. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, podávam návrh uznesenia, aby Národná rada podľa § 24 ods. 8 zákona o rokovacom poriadku určila ako deň skončenia 19. schôdze Národnej rady 3. október 2024 o 17.18 hod. s tým, že neprerokované body programu, ako aj hlasovanie o prerokovaných bodoch programu tejto schôdze sa zaradia do návrhu programu schôdze Národnej rady so začiatkom od 22. októbra 2024. Je všeobecný súhlas? (Súhlasná i nesúhlasná reakcia pléna.) Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 123 prítomných, 79 za, 43 proti, 1 sa zdržal. Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili. A vyhlasujem 19. schôdzu za skončenú. Prajem všetkým pekný večer. (Reakcia z pléna. Ruch v sále.) (Rokovanie 19. schôdze NRSR sa skončilo o 17.22 hodine.)