Rokovanie NR SR 27. 9. 2024 – Rokovanie o právach osôb so zdravotným postihnutím

[08:59] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Prajem všetkým pekný deň. Kolegyne, kolegovia, budeme začínať o desať minút neskôr vzhľadom na to, že ešte pokračujú minimálne dva výbory, takže nejakých 9.10 hod. by sme začali, otvorili alebo budeme pokračovať v dnešnej schôdzi. Ďakujem. (Prestávka.) [09:14] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram jedenásty rokovací deň 19. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali páni poslanci: Bittó Cigániková, Blcháč, Janas, Majerský František, Majerský Milan, Petrík a Truban. Podľa odhlasovanej zmeny programu pristúpime k rokovaniu o správe o činnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím za rok 2023. Správa je uverejnená ako tlač 211 a spoločná správa výborov ako tlač 211a. Správu uvedie komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím Zuzana Stavrovská, ktorú prosím, aby sa ujala slova. (Rokovanie o Správe o činnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím za rok 2023 , tlač 211.) [09:29] Zuzana Stavrovská – Vystúpenie v rozprave Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, rok 2023 bol druhý rok môjho funkčného obdobia ako komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím, celkovo ôsmy rok na tomto úrade. Ako sme na tom s dodržiavaním ľudských práv osôb so zdravotným postihnutím v Slovenskej republike dnes, je obsahom mojej správy komisára pre osoby so zdravotným postihnutím za rok 2023, ktorú vám týmto predkladám. Často ako komisárka dostávam otázku, ako vnímam stav dodržiavania ľudských práv osôb so zdravotným postihnutím na Slovensku a či za osem rokov, počas ktorých som vo funkcii komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím, sú badateľné zmeny k lepšiemu. Odpovedám, že som optimistka, že spoločnosť pomaly, ale isto robí kroky k zlepšovaniu dodržiavania práv osôb so zdravotným postihnutím . Je však pravdou, že máme pred sebou ešte veľký kus cesty. Ľudia so zdravotným postihnutím sa naďalej stretávajú s diskrimináciou a prekážkami, ktoré im bránia zúčastňovať sa rôznych aktivít, zúčastňovať sa na živote v spoločnosti na rovnakom základe ako ostatní. Bežne sa im napríklad upiera právo na začlenenie sa do školy, na pracovisko, na nezávislý život v komunite, právo voliť, zúčastňovať sa na športových, kultúrnych aktivitách, používať sociálnu ochranu, mať prístup k spravodlivosti, súhlasiť s lekárskym ošetrením alebo ho odmietnuť, či slobodne vstupovať do právnych záväzkov, ako je otvorenie bankového účtu, dedenie či kúpa nehnuteľnosti. V prvom rade by som chcela vyzdvihnúť, že rok 2023 bol rokom, v ktorom sme prijali najviac individuálnych podnetov od ľudí so zdravotným postihnutím, ich príbuzných a rôznych ďalších subjektov v celej osemročnej histórii Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím. Aj keď táto správa môže vzbudiť znepokojenie, že práva týchto ľudí sú viac porušované ako v minulých rokoch, ja skôr vnímam, že ľudia so zdravotným postihnutím sú si viac vedomí svojich ľudských práv, sú odhodlaní sa ich domáhať a za ne bojovať. Celkom teda k 31. 12. 2023 bolo doručených od roku 2016 na úrad komisára 4 804 podnetov. V roku 2023 to bolo 758 upozorňujúcich na rozhodnutia orgánov verejnej správy konania alebo opomenutia konania, ktoré v konečnom dôsledku vnímajú ľudia so zdravotným postihnutím ako zasahujúce do ich ľudských práv. Z týchto individuálnych podnetov bolo posudzovanie ukončené v 634 prípadoch. Z tejto štatistiky teda vyplýva, že priemerne boli pri počte 250 pracovných dní doručené tri nové podnety denne. Na čo som však teda upozornila, na čo by som však rada upozornila, je skutočnosť, že tieto individuálne podnety vybavujú na úrade šiesti právnici v trvalom pracovnom pomere, čo znamená mimoriadne pracovnú záťaž každého jedného právnika. Na úrade sa teda musí denne ukončiť priemerne 3,5 podnetov pri 220 pracovných dňoch, ak počítame 250 pracovných dní mínus 30 dní dovolenky. Vybavovanie individuálneho podnetu potom zahŕňa posudzovanie viacerých rozhodnutí, napríklad, v správnom konaní vydaných viacerých rozhodnutí I. stupňa, posudkov, ako aj rozhodnutie orgánov verejnej správy II. stupňa. Právnici úradu taktiež pomáhajú spisovať odvolania alebo žaloby na Správny súd a kasačné sťažnosti, pričom nie je výnimočné, že napríklad v mnohých individuálnych podnetoch evidovaných ako jeden podnet podávateľ podnetu namieta viacero, dva aj desať rozhodnutí, napríklad úradu práce o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia alebo žiada v jednom podnete o pomoc na riešenie niekoľkých životných situácií, napríklad v oblasti darovania, dedenia, prevodu nehnuteľnosti, susedských sporov. V správe za rok 2023 sa dočítate o životných osudoch ľudí so zdravotným postihnutím z rôznych oblastí života prerozprávaných do 40 príbehov, ktoré sme spracovali v spojení s jednotlivými článkami Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím a špecifikáciou ich porušení a uložených opatrení na nápravu zasahujúcemu orgánu verejnej správy z hľadiska prezentovania prístupnosti informácií aj pre ľudí, ktorí majú ťažkosti s porozumením, pretože mám informáciu o tom, že táto správa sa využíva aj na rôzne edukatívne účely v občianskych združeniach, ktoré zastupujú ľudí so zdravotným postihnutím, sme z týchto 40 príbehov vybrali šesť, ktoré sú prerozprávané a napísané v ľahko zrozumiteľnom jazyku, takému, ako chceme prezentovať, že je nevyhnutné vnímať, že je tu aj skupina ľudí, ktorá takto ľahko zrozumiteľný jazyk potrebuje k tomu, aby sme jej poskytli všetky relevantné informácie. V kontexte teda týchto individuálnych podnetov je otázka, ako teda dopadlo to posudzovanie, aký bol výsledok. V roku 2023 z ukončených podnetov bolo konštatované porušenie Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím celkom v 18 článkoch dohovoru s celkovým porušením 122 porušení. Pre porovnanie, v roku 2022 ich bolo 75 a za celé obdobie do 31. 12. 2023 bolo konštatované celkovo 909 porušení Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím. Reálne je o týchto skutočnostiach v správe zobrazený graf. Akých porušení sa však tieto závery týkali? Z grafov č. 11 a 12, ktoré nájdete na str. 39 až 40 v správe, vyplýva, že najčastejšie konštatovaným článkom dohovoru a porušovaným článkom bol čl. 9, ktorý zaväzuje Slovenskú republiku umožniť osobám so zdravotným postihnutím, aby mohli žiť nezávislý spôsob života a plne sa podieľať na všetkých aspektoch života . Za týmto účelom Slovenská republika musí prijať príslušné opatrenia, ktoré im zabezpečia na rovnakom základe s ostatnými prístup k fyzickému prostrediu, k doprave, k informáciám a komunikácii vrátane informačných, komunikačných technológií a systémov, a to tak v mestských, ako aj vidieckych oblastiach . Žiaľ, v praxi vidíme, že sa to tak často nedeje, resp. zmena v tejto oblasti sa deje príliš pomaly. Bariéry a prekážky v rôznych oblastiach nášho života si totiž veľakrát začneme uvedomovať až vtedy, keď nás alebo našich blízkych začnú obmedzovať. Už len taká zlomená noha vám dokáže značne skomplikovať život, o čom som sa, žiaľ, aj ja presvedčila aj sama, keď som tesne po úraze v septembri 2021 absolvovala jeden z výjazdových dní komisárky s tímom v meste. Vtedy si každý z nás uvedomí, aké je zložité absolvovať tak triviálne veci, ako je napríklad dostať sa na chodník alebo na zástavku hromadnej dopravy, alebo do vozidla hromadnej dopravy, či vojsť do priestorov obchodov, alebo napríklad budov určených pre verejnosť. V roku 2023 sme prešetrovali podnety, ktoré sa týkali obmedzenia prístupnosti a sťažených životných podmienok v oblastiach architektonických bariér, komunikačných bariér, účasti na kultúrnom živote, rekreácii, záujmových aktivitách, súčasne tiež problémy týkajúce sa vyhradeného parkovania, obmedzenia v doprave a prepravy osôb so zdravotným postihnutím a bytovej problematiky. Čo sa týka architektonických bariér, každoročne riešime podnety, v ktorých s obmedzenou mobilitou ľudia odkázaní na invalidný vozík žiadajú o pomoc pri odstránení architektonických bariér. Bezbariérové budovy sú skôr výnimkou ako pravidlom. V podnetoch posudzovaných v roku 2023 sa osoby so zdravotným postihnutím, so sťaženou mobilitou, teda nehovoríme o... len o ľuďoch, ktorí sú odkázaní na invalidný vozík, ale aj na takých, ktorí používajú napríklad rôzne zdravotné pomôcky ako barle, sa sťažovali na bariérové vstupy do bytových domov a iných verejných budov, ako sú pošty, mestské úrady či zdravotnícke zariadenia. Namietali, že ak aj je vybudovaná rampa, táto rampa je nebezpečná, strmá, že bezbariérový prístup nezabezpečuje takým spôsobom, aby bol bezpečný, má veľký sklon. Teda osoby odkázané na invalidný vozík takýto vstup nevedia zvládnuť. V prípadoch, keď, kde takáto bezpečná, v prípadoch, kde takáto bezpečná rampa nie je, sú skutočne ľudia so zdravotným postihnutím, ich príbuzní veľmi kreatívni. V osemnástom príbehu, ktorý je na strane 260 predloženej správy, opisujeme podnet pána Milana, ktorý je odkázaný na invalidný vozík a neskutočne sa tešil na svadbu svojej vnučky. Svadobný obrad sa mal konať v nádhernej obradnej miestnosti na radnici košického Starého mesta, ktorá je skutočným skvostom medzi sobášnymi sieňami na Slovensku, žiaľ, do tejto sobášnej miestnosti neexistuje bezbariérový prístup. A tu sa naozaj prejavila kreativita ľudí, keď svadobčania nenechali pána Milana bez pomoci a jeden zo svadobčanov zobral pána Milana do náručia a vyniesol ho až do sály. Cestou späť sa scenár zopakoval, takže ženích vynášal svoju babičku do sobášnej siene na rukách, tiež ako príbuzný pána Milana. Je to však naozaj také úsmevné. Pán Milan sa cítil bezmocne, veľmi nedôstojne a ponížene, veľmi sa aj s manželkou, ktorá sa ho sprevádzala, hanbili. Boli sklamaní, že v 21. storočí je prístup do takej krásnej sobášnej siene plný prekážok. Pokazilo im to radosť z celej udalosti. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, žiaľ, nie je nič výnimočné, že takéto bariéry existujú v budovách štátnych úradov a verejných inštitúcií, ktoré by mali byť svojou prístupnosťou príkladom dobrej praxe aj pre ostatných. Takto sa v roku 2023 opäť potvrdil problém aj s debarierizáciou pôšt. Túto debarierizáciu riešime od roku 2016, čo svedčí o zdĺhavosti tohto procesu. Mnohé pošty sú v súčasnosti pre osoby so zdravotným postihnutím nedostupné. V roku 2023 Slovenská pošta plánovala zrealizovať iba jeden bezbariérový prístup, a to do pobočky pošty v Ružomberku. Mala som možnosť sa presvedčiť o tomto priestore, ako bol vybudovaný, v auguste tohto roku, kedy sme boli na výjazdovom nie v Ružomberku, žiaľ, žiaľ, tento prístup nespĺňa všetky požiadavky bezbariérovosti, pretože dvor, dvere, ktoré sú vstupnými dverami, nie je možné otvoriť zo strany človeka, ktorý je odkázaný na invalidný vozík. Potrebuje ďalšiu asistenciu, aby mu niekto tie dvere otvoril. Podľa vedenia Slovenskej pošty však najčastejšími príčinami, prečo jednotlivé pobočky nemajú vybudované bezbariérové prístupy, sú náročné a komplikované technické riešenia, obmedzené finančné prostriedky, nevôľa prenajímateľov, vlastníkov budov, keďže mnohé tieto budovy sa nachádzajú v prenajatých priestoroch. Vystáva tu teda otázka, že či nie, nie je dôležité uvažovať nad tým, že by sa napríklad zrušil monopol Slovenskej pošty na poskytovanie týchto služieb a umožnil by sa poskytovať takému subjektu, ktorý bude mať pre ľudí so zdravotným postihnutím viac pochopenia. Čo sa týka bezbariérovosti, ďalej sa v uplynulom roku prešetrovali podnety, v ktorých osoby s obmedzenou mobilitou upozorňovali na bariérové vstupy alebo bariérové vnútorné priestory v štátnych inštitúciách, čo im spôsobuje prekážky pri vybavovaní ich záležitostí na úradoch. Sťažovali sa, že nie vždy majú možnosť zaparkovať na vyhradenom parkovacom mieste, a to najbližšie ku vchodu budovy, prípadne parkovacie miesto nie je správne označené alebo dostatočne široké. Ďalej sme prešetrovali podnet osoby s ťažkým zdravotným postihnutým, ktorá vykonávala trest odňatia slobody v Ústave pre výkon trestu odňatia slobody v Želiezovciach, ktorá sa sťažovala, že v objekte ústavu nie je zabezpečený bezbariérový prístup. Strava sa podáva v jedálni, pričom všade sú schody, po ktorých nevládze chodiť. Bariérovosť vnútorných priestorov ústavu potvrdil aj riaditeľ ústavu. V zdravotníckych zariadeniach je zase najčastejším problémom absencia bezbariérových toaliet pre osoby s obmedzenou mobilitou, ale častým problémom sú aj bariérové vstupy a bariérové vnútorné priestory. V podnetoch týkajúcich sa oblastí komunikačných bariér osoby so sluchovým postihnutím upozorňovali na nedostupnosť tlmočníkov a na nezabezpečenie vhodných podmienok na komunikáciu na súdoch alebo v bankách. Máme niekoľko podnetov, kedy človek s týmto postihnutím uzavrel bankovú zmluvu bez toho, že by mal možnosť si prizvať tlmočníka do slovenského posunkového jazyka. Keďže banky týmito tlmočníkmi nedisponujú, tak akákoľvek tretia osoba, ktorá by bola prítomná pri bankovom obchode, je vyhodnotená ako osoba, ktorá nemá právo na informácie, keďže sa jedná o bankové tajomstvo. Prešetrovali sa podnety, v ktorých nás osoby so sluchovým postihnutím upozornili na zhoršenie situácie s poskytovaním tlmočníckej služby v Trnavskom kraji. Sťažovali sa, že ak chcú objednať viaceré termíny na tlmočenie, tieto sú nedostupné, pretože tlmočníci sú vyťažení a majú veľa objednávok na poskytovanie tlmočníckej služby. V oblasti vyhradeného parkovania možnosť doručených podnetov zhrnú tieto problémy: zavedenie poplatkov za regulované parkovanie na území niektorých zón hlavného mesta Bratislavy aj pre osobných asistentov a opatrovateľov osôb s ťažkým zdravotným postihnutím, rušenie vyhradených parkovacích miest na území mesta Košice, zrušenie bezplatného parkovania a zmena pravidiel parkovania pre osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na území mesta Trenčín, spoplatňovanie parkovania pre osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na území mesta Nitra, nepridelenie vyhradeného parkovacieho miesta alebo nepredloženie platnosti povolenia vyhradeného parkovania, čo má za následok nedostatok vyhradených parkovacích miest pre osoby s ťažkým zdravotným postihnutím pred bytovými domami, ukladanie pokút za parkovanie na vyhradenom parkovacom mieste. Veľa podnetov súviselo s meniacou sa politikou parkovania v mestách a zavedením systémov regulovaného parkovania. Preskúmala som preto všeobecne záväzné nariadenia v Bratislave, v Trenčíne aj v Nitre, ktoré svojimi zmenami parkovacej politiky akoby pozabudli, že v mestách žijú aj skupiny ľudí, tí najzraniteľnejší, tí, ktorí nemajú auto na to, aby to pre nich znamenalo luxus, ale nutnosť, a pre tých parkovanie aj pár metrov ďalej im neposkytuje dostatočný a bezpečný komfort. Aj keď regulované parkovanie je potrebné zaviesť, musíme si zároveň uvedomiť, že prijatím novej právnej úpravy nemôže dôjsť k zhoršeniu podmienok života ľudí so zdravotným postihnutím. Zaväzuje nás k tomu Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý sme ratifikovali 25. júna 2010. Považujem preto mestá a obce za kľúčového partnera pri riešení rôznych životných situácií osôb so zdravotným postihnutím, a preto som podpísala minulý rok memorandum o spolupráci so Združením miest a obcí Slovenska. Verím, že podpisom tohto memoranda sa zlepší komunikácia aj s tými primátormi miest alebo starostami obcí, ktorí si obľúbili praktiku vysťahovania ľudí so zdravotným postihnutím z obecných alebo mestských nájomných bytov, a to bez primeranej bytovej náhrady len tak na ulicu bez súdneho rozhodnutia. Starostom a primátorom pritom priamo zákon o obecnom zriadení ukladá povinnosť starať sa o svojich obyvateľov, obzvlášť ak sú to ľudia so zdravotným postihnutím a seniori a títo sa ocitnú v nepriaznivej životnej situácii. Jedným z takýchto podnetov bol prípad opísaný v 21. príbehu na strane 281, keď starostka obce Ohrady vypovedala nájomnú zmluvu a osobu so zdravotným postihnutím vyzvala, aby sa do konca apríla 2023 vysťahovala, pričom nájomná zmluva bola uzavretá až do 30. septembra 2023. Zatiaľ sa nám podarilo zabrániť vysťahovaniu pána s mentálnym postihnutím, ale starostka obce sa naďalej pokúša vysťahovať ho. V januári 2024 podala na súd návrh na vypratanie bytu, my sme vstúpili do tohto súdneho konania podľa § 10 ods. 2 písm. g) zákona č. 176/2015 Z. z. o komisárovi. Ďalej sme riešili podnet spracovaný v 22. príbehu na strane 285, ktorou sa obyvatelia bytového domu v Trenčianskych Tepliciach sťažovali, že im mesto Trenčianske Teplice nepredĺžilo nájomné zmluvy. V mestských nájomných bytoch bývali niekoľko rokov, tieto byty následne mesto rozhodlo vypratať, v apríli 2023 im mesto oznámilo, že im nájomnú zmluvu už nepredĺži, pretože štandardne sa tie nájomné zmluvy uzatvárali na jeden rok s opciou predĺženia, ak teda, samozrejme, ten nájomník plnil všetky povinnosti. Dokonca mesto ich vyzvalo, aby do konca júna 2023 byty vypratali. Mesto im nezabezpečilo žiadnu bytovú náhradu. Nájomníci nemali kam ísť, niektorí nemali žiadnu rodinu. Hrozilo, že sa stanú ľuďmi bez domova. Nájomnú zmluvu im mesto v lete predĺžilo do konca septembra ’23. Čo sa však potom stalo? Tento čas od júla do septembra, to sú tri mesiace, im mesto poskytlo na to, aby si títo seniori našli svoje vlastné bývanie bez pomoci mesta. Niektorí mali rodinu, niektorí sa presťahovali ku kamarátom, niektorí do zariadenia pre seniorov. To je však ako obrovský problém, pretože začiatkom októbra ’23 svoje dlhoročné užívané byty teda opustili a mesto odpojilo byty od elektriky, vody, a následne, proste tí seniori si zobrali len svoje osobné veci, ktoré, stále teda dúfali, že budú môcť zotrvať v týchto bytoch. Zástupkyňa mesta sa dostavila do tohto bytového domu v sprievode príslušníka mestskej polície. Nájomníci si teda museli vziať so sebou nevyhnutné veci a zo strachu a pod nátlakom byty opustiť. Následne technické služby mesta vymenili zámky, hoci nájomníci v izbách mali ešte svoje veci. Podľa samosprávy opustili bytový dom všetci obyvatelia dobrovoľne. Mesto v súvislosti s odovzdávaním bytov nezaznamenalo akýkoľvek problém a žiadna osoba vraj nemusela byť deložovaná či vyprataná proti svojej vôli. Stále hovoríme o konaní bez súdneho rozhodnutia o vyprataní. Konanie mesta považujem za nezákonné. Podala som podnet na preskúmanie zákonnosti postupov primátorky mesta na Generálnu prokuratúru. Vo veci začal vyšetrovateľ Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Trenčíne trestné stíhanie pre podozrenie zo spáchania zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa. Osudy seniorov, medzi ktorými sú ľudia so zdravotným postihnutím sledovalo takmer celé Slovensko prostredníctvom celkovo jedenástich televíznych, rozhlasových a printových reportáží všetkých slovenských médií s celoplošným pokrytím najskôr na prelome septembra, októbra, neskôr v novembri ’23. V tejto téme však ďalej, v konaní ďalej pokračujeme, keďže trestné konanie bolo zastavené, podali sme sťažnosť proti tomuto zastaveniu. Ďalšie podrobnosti k tejto problematike sú uvedené v správe v kapitole 2.4 Bezbariérová prístupnosť. Keď sa však opätovne vrátim k jednotlivým konštatovaniam porušenia jednotlivých článkov Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, na druhom mieste sa umiestnilo porušenie práva na spravodlivosť podľa čl. 13 dohovoru spolu s čl. 28, ktorý zakotvuje práva na primeranú životnú úroveň a primeranú sociálnu ochranu. Spojenie týchto článkov nás neprekvapuje, nakoľko už niekoľko rokov zaznamenávame podnety na dlhé rozhodovacie lehoty Sociálnej poisťovne aj úradov práce o invalidných dôchodkoch, o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a odstraňovania sociálnych dôsledkov tohto ťažkého zdravotného postihnutia. V roku 2023 pretrvával nedostatok posudkových lekárov na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny, nedostatok vyčlenených finančných zdrojov zo strany štátu, ako aj nárast žiadateľov o príspevky na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia. Tieto faktory majú za následok, že čoraz viac ľudí so zdravotným postihnutím sa ku kompenzáciám nedostane a sú odkázaní na svojpomoc, ktorá ale často nie je možná. Ľudia so zdravotným postihnutím a ich rodiny sa potom často dostávajú do zúfalých životných situácií. Žiadatelia opakovane čelili nedodržiavaniu lehôt na rozhodovanie zo strany úradov práce a prieťahom v konaniach napríklad pri žiadostiach o príspevky na kompenzácie dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia. Riešenie by mala priniesť reforma posudkovej činnosti a reforma financovania sociálnych služieb, ktoré sa pripravujú v rámci Plánu obnovy a odolnosti. Ako aktívni členovia pracovných skupín sme v roku 2023 intenzívne komunikovali s ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny, bližšie o týchto aktivitách píšeme v kapitole 2.1.4 tejto správy. Rovnako rozhodovanie Sociálnej poisťovne o žiadostiach o invalidných dôchodok trvá aj niekoľko mesiacov až po roky. Takmer vo všetkých prípadoch sú prieťahy v konaní odôvodnené nedostatkom posudkových lekárov a inak tomu ani nebolo ani v roku 2023. V tomto ohľade vítam, že Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky konečne pristúpilo k riešeniu tohto problému a novelou č. 273/2023 Z. z., ktorá vložila do zákona o sociálnom poistení prechodné ustanovenie účinné od 1. augusta 2023, ide o § 67o), podľa ktorého lekárovi stačí preukázať jeden rok praxe v zdravotníckom zariadení, aby sa mohol prihlásiť na pozíciu posudkového lekára Sociálnej poisťovne. Aj keď oceňujem snahu, dúfam, že táto novela nebude mať na úkor kvality posudzovania zdravotného stavu žiadateľov o invalidný dôchodok negatívny dopad. Väčšina podnetov v oblasti sociálneho poistenia bola totiž rovnakého druhu – nespokojnosť s postupom posudkového lekára pri určení invalidity. Podávatelia podnetov namietali nedostatočné vyhodnotenie predložených lekárskych správ, namietali, že dokonca absolútne neboli tieto správy vyhodnotené, popreté boli. Už niekoľko rokov poukazujem na to, že systém invalidných dôchodkov je potrebné reformovať. Pozitívnou správou v tejto oblasti je, že ministerstvo práce sa už touto myšlienkou intenzívne zaoberá, a dúfam, že bude v tejto snahe pokračovať. Ďalej sme na úrade s veľkým očakávaním prijali novelu opatrenia č. 6/2009, ktorým sa ustanovuje zoznam stavebných materiálov a zariadení a maximálne zohľadňované sumy aj ich ceny, o novelizáciu, ktorú som žiadala od roku 2016. Sumy týchto materiálov a stavebných prác boli naposledy stanovené v roku 2009. Ceny a druhy materiálov a prác spojené s úpravami v interiéri a v exteriéri dlhodobo nezodpovedali súčasným cenám a novým technológiám. V tabuľkách materiálov a prác, ktoré sa používali pri schvaľovaní výšky peňažného príspevku na úpravu bytu alebo rodinného domu, boli 15 rokov rovnaké ceny. Opatrením č. 415/2023 účinným od 1. 11. 2023 došlo k navýšeniu položiek v niektorých prípadoch aj o 100 % a súčasne boli doplnené a rozšírené položky najmä v časti zdravotechnika, zariaďovacie predmety a obklady. Osoby so zdravotným postihnutím sa na mňa opakovanej obracajú aj s návrhmi a podnetmi na úpravu legislatívy v súvislosti s poskytovaním peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažko zdravotného postihnutia, pri ktorých sa nárok na priznanie a poskytovanie posudzuje okrem iného podľa výšky príjmu fyzickej osoby s ťažkým fyzickým postihnutím. Napriek úprave sumy životného minima, dochádza k situáciám, keď žiadatelia ostávajú bez absolútnej finančnej pomoci zo strany štátu. Aj v uplynulom roku podávatelia poukazovali aj na ešte stále vysokú infláciu, ktorá má dopad na poskytované peňažné príspevky na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, ako napr. pri peňažných príspevkoch na kúpu pomôcok a zdvíhacích zariadení, keď má osoba so zdravotným postihnutím spoluúčasť pri kúpe pomôcky. Do záznamu pomôcok sú zaradené pomôcky určené na kompenzácie sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia v oblasti mobility a orientácie, v oblasti komunikácie alebo v oblasti sebaobsluhy s prihliadnutím na mieru a efektívnosť tejto kompenzácie. V prípade vyššieho doplatku sa stáva, že osoba so zdravotným postihnutím zruší peňažný príspevok, ktorý jej bol priznaný, pretože financie na spoluúčasť na cene pomôcky si nedokáže doplatiť. Štát dlhodobo nereagoval ani na vyššie ceny osobných motorových vozidiel, ktoré spôsobila inflácia. Ponúkané príspevky na kúpu osobného motorového vozidla osobám s ťažkým zdravotným postihnutím často nestačili na to, aby si spolu so svojou spoluúčasťou mohli dovoliť kúpiť hoci len ojazdené auto, novelou zákona sa už od 1. augusta 2023 dvojnásobne zvýšil štátny príspevok pre osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, teda aj na úpravu bytu, rodinného domu alebo garáže. Zvýšenie príspevku sa týkalo aj príspevkov na účely kúpy osobného motorového vozidla, za čo si dovolím aj na tomto mieste povedať veľké ďakujem . Ani v roku 2023 nedošlo k zmenám pri schvaľovaní opatrovateľského príspevku pre deti s autizmom a Aspergerovým syndrómom. Už v roku 2019 som navrhovala v novele zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu schváliť opatrovateľský príspevok pre deti s autizmom a Aspergerovým syndrómom. V odporúčaniach adresovaných vláde Slovenskej republiky podľa § 11 ods. 1 zákona č. 176/2015 Z. z. a komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím som navrhla, aby zjednotila legislatívu, legislatívnu a systémovú nezrovnalosť pri posudzovaní odkázanosti u detí s ochoreniami kategórie duševné poruchy a poruchy správania, teda zmeny aj v prípade detí s autizmom alebo s Aspergerovým syndrómom, ktoré v súčasnosti nemajú zabezpečené dostatočné sociálne služby, a ich opatrovatelia, rodičia márne žiadajú o peňažný príspevok na opatrovanie. Uvedené bolo zohľadnené iba pri vyhotovení parkovacieho preukazu, pričom však väčšina týchto detí potrebuje mať celodenný dohľad dospelej osoby. Napriek nedoriešeným zostáva... Naďalej nedoriešeným zostáva aj problém vyplatených peňažných príspevkov za priznané hodiny osobnej asistencie za obdobie od podania žiadosti až po vydanie rozhodnutia, hlavne pokiaľ ide o doplatok, ktorý reálne nie je možné podľa zákona vyplatiť, ak ide o doplatenie týchto príspevkov na navýšené hodiny osobnej asistencie alebo priznané hodiny osobnej asistencie, pokiaľ ide o prelom kalendárneho roka, od podania žiadosti. Riešili sme aj podnety v zamestnanosti a medzi ne patria podnety týkajúce sa sprostredkovania zamestnania poradenstvom, zamestnania a poradenstva pri hľadaní zamestnania, tiež ohľadom neposkytnutia, resp. pozastavenia poskytovania príspevku na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a v oblasti pomoci štátu formou peňažných príspevkov na kompenzáciu. Ďalšie podobnosti sú uvedené v kapitole 2.1. Legislatívne riešenia však nie sú všemocné, nakoniec je aj tak najdôležitejšie to, ako sa táto legislatíva aplikuje v praxi na úradoch práce. To, čo dokáže jeden úrad, ktorý bol zriadený týmto štátom na to, aby zraniteľným ľuďom pomáhal, dokazuje príbeh Táni, ktorá má Aspergerov syndróm a dnes už má 21 rokov. Vzhľadom na stúpajúci počet týchto diagnóz, bude pre vás zaujímavé vypočuť si, že napriek tejto diagnóze, ktorá sa u Táni prejavuje sťaženou orientáciou v cudzom prostredí a potrebou podpory pri sociálnom začlenení. Vychodila základnú školu a tri ročníky odborného učilištia. Má veľa záľub: čítanie, návštevy, knižnica, wellness, masáže, plávanie, modeling, návštevy starej matky či bohoslužieb, nakupovanie, je veľkou fanúšičkou futbalu. S podporou a asistenciou dokáže byť plne začlenená do bežného života a zabezpečiť, aby jej bol zabezpečený nezávislý spôsob života. Tánina mama sa pritom s odmietavými stanoviskami úradu práce stretávala už od Táninho detstva, keď jej neschválili príspevok na opatrovanie. Museli to zvládnuť bez finančnej podpory štátu. Mama nemohla naplno pracovať, pretože musela Táňu sprevádzať pri všetkých aktivitách aj na ceste do školy a zo školy. Začiatkom roka 2020, keď mala Táňa 17 rokov, požiadala o príspevok na osobnú asistenciu, ktorú jej reálne aj mama poskytuje. Žiaľ, Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko Kysucké Nové Mesto, žiadosť o príspevok na osobnú asistenciu neschválil. Táňa sa s našou pomocou odvolala, a keďže nebola úspešná, napadla rozhodnutie odvolacieho orgánu žalobou na krajskom súde. Krajský súd v Žiline túto žalobu zamietol, a tak opätovne s našou pomocou napadla rozsudok krajského súdu kasačnou sťažnosťou na Najvyšší správny súd, ktorý konečne konštatoval, že Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, ako aj Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko Kysucké Nové mesto, rozhodli nesprávne. Bližšie podrobnosti k týmto jednotlivým rozhodnutiam sú uvedené práve v tom štvrtom príbehu v správe. Čo je však dôležité a na čo vás chcem osobitne upozorniť, je skutočnosť, že až koncom roka 2023, teda takmer štyri roky od podania žiadosti, sa Táňa dopracovala k príspevku na osobnú asistenciu. Avšak vzhľadom na to, že konanie trvalo veľmi dlho, Tánina mama sa musela zamestnať, pretože nemala žiadny iný príjem. Táňa, keďže ju nemal kto sprevádzať do školy, nedokončila maturitnú skúšku nadstavbovej školy. Ak by úrad práce aj ústredie práce konali inak už skôr, mohlo sa predísť takémuto trpkému koncu. Táňa by mohla chodiť do školy, urobiť si maturitu, venovať sa svojim záľubám presne tak, ako to garantuje Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím. Namiesto toho štátne úrady svojím postupom udupali Tánin potenciál. Znemožnili jej socializačné aktivity, ktorých tréning je pre ňu aj v rámci jej diagnózy dôležitý, ba dokonca jej nepriamo znemožnili až prístup k vzdelaniu. A zároveň pripravili tento štát o jedného daňového poplatníka, ktorý mohol byť aktívny na trhu práce a nebyť odkázaný iba na štátnu pomoc. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, príbehom Táni, ktorej príbeh sa začal už v detstve, keď nedostali s mamou žiadnu pomoc napriek svojej diagnóze a snahe o začlenenie do spoločnosti, sa otvára ďalšia veľká téma spracovaná v správe, ktorou je téma inkluzívneho vzdelávania. V oblasti vzdelávania a školstva sa zameriavame najmä na dodržiavanie prístupnosti vzdelávania pre osoby so zdravotným postihnutím a odstraňovanie zbytočných bariér. V poslednom období sa v rámci legislatívnych zmien podarilo skompletizovať novelizáciu školských predpisov zameraných na vytvorenie inkluzívnejšieho a podporujúcejšieho prostredia vo vzdelávaní, čo sa však premietlo do povedomia žiakov a rodičov, ale zatiaľ menej do praxe škôl. Paradoxom je, že neprístupnosť vzdelávania pre deti so zdravotným postihnutím pozorujeme nielen vo vzťahu k bežným školám, ale aj v špeciálnom školstve, a to najmä v prípade žiakov s poruchou autistického spektra, ktorí najviac čelia neprijímaniu na vzdelávanie, ale aj vylučovaniu na domáce vzdelávanie, čo sa rovná samoštúdiu bez riadneho odborného vedenia a podpory. Z nášho pohľadu je absolútne neprijateľné, aby najnižšiu podporu v prístupe k vzdelávaniu dostávali tí, ktorí ju potrebujú najviac. Obdobne sa s takým prístupom stretávajú aj deti s epilepsiou. Zo všetkých typov škôl sa začínajú ako najmenej inkluzívne profilovať stredné odborné školy, ktoré diskriminačným spôsobom obmedzujú prístup detí so zdravotným postihnutím k vzdelávaniu už v rámci prijímacieho konania. V prípade prejavu zdravotného postihnutia v rámci štúdia žiaci čelia vo zvýšenej snahe školy o ich vylúčenie, nakoľko naďalej prevláda názor, že do stredných odborných škôl deti so zdravotným postihnutím nepatria. Takéto presvedčenie však nemá žiadny racionálny ani právny základ. Čo sa týka podnetov na riešenie v oblasti vzdelávania, apelujeme na to, aby sa čo najskôr a v čo v najširšej miere začali v školách využívať tzv. podporné opatrenia, aby neostali len teóriou na papieri. Sú veľmi dobrou odpoveďou na existujúce bariéry v prístupe k plnohodnotnému inkluzívnemu vzdelávaniu. Apelujeme ďalej na to, aby sa pokračovalo vo vytváraní proinkluzívnej kultúry v školskom prostredí, ale aj v širšej spoločnosti, ktorá sa inklúzii bráni, resp. ju vníma ako ohrozujúcu až nebezpečnú, a to väčšinou z dôvodu pretrvávania predsudkov vo vzťahu k rôznym zdravotným postihnutiam či diagnózam. Apelujeme na to, aby sa dôsledne kontrolovali podmienky, ktoré si školy stanovujú v rámci prijímacích konaní, a podrobnejšie sa spracovali usmernenia metodiky k zákazu diskriminačných podmienok pri prijímacom konaní na vzdelávanie. Žiadame a apelujme na to, aby sa dôsledne kontrolovalo, akým spôsobom školy využívajú možnosť vzdelávania žiaka niektorou z foriem osobitného spôsobu plnenia školskej dochádzky, najmä využívanie individuálneho vzdelávania a vzdelávania podľa individuálneho učebného plánu, v akých prípadoch školy jednotlivé formy aplikujú a či táto aplikácia je v súlade so zákonom alebo účelom. V rámci vzdelávania na vysokých školách apelujeme na novelizáciu vyhlášky o minimálnych nárokoch študenta so špecifickými potrebami, nakoľko svojím obsahom je príliš vágna, nezodpovedá rozsahu primeraných úprav, ktoré je potrebné zo strany vysokých škôl realizovať, aby bolo možné štúdium na vysokej škole označiť za plne prístupné pre osoby so zdravotným postihnutím. Ako príklady dobrej praxe, ktorým sa vždy teším a upriamujem na ne pozornosť, je vytvorenie špecializovaných tried pre žiakov s poruchou autistického spektra v Základnej škole Pavla Dobšinského v Rimavskej Sobote či kooperatívny a iniciatívny prístup Špeciálnej základnej školy v Martine a Základnej školy v Turanoch v snahe zabezpečiť žiačke možnosť čerpať dotácie na stravu. Okrem vzdelávania je však jedným z legitímnych očakávaní rodiča starajúceho sa o dieťa so zdravotným postihnutím to, že štát ho v prípade potreby podporí všetkými dostupnými prostriedkami, aby bol rodič objektívne schopný starostlivosť o svoje dieťa vykonávať. Toto očakávanie rodiča nachádza oporu v tak závažných a pre štát vyplývajúcich záväzkov, ktoré vyplývajú z Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, ako aj z Dohovoru o právach dieťaťa. Zároveň právo rodiča na pomoc štátu pri starostlivosti o dieťa je aj základným ľudským právom garantovaným v Ústave Slovenskej republiky. Ľudskoprávny základ povinnosti štátu poskytnúť pomoc rodičom starajúcim sa o deti pritom znamená, že štát nemá zabezpečovať rodičom len najnevyhnutnejšiu podporu, ale takú podporu, aby starostlivosť o dieťa, a v našom prípade o dieťa so zdravotným postihnutím, mala potenciál zabezpečiť dieťaťu čo najvyšší stupeň rozvoja. Zároveň táto podpora má prichádzať včas, a nie až v situácii, keď už dochádza k zlyhaniu rodiny, k zanedbávaniu dieťaťa či jeho ohrozeniu na zdraví a živote. Veľmi negatívne vnímame, pokiaľ štát neprístupnosť a neposkytnutie pomoci napríklad vo forme kompenzácií odôvodňuje tým, že rodič má zákonnú povinnosť sa o dieťa starať, a preto nemá na pomoc štátu nárok. Ide o veľmi cynické popieranie náročnosti rodičovskej starostlivosti o dieťa so zdravotným postihnutím zo strany štátu. Vnímame to až na úrovni, že štát zámerne popiera dôsledky zdravotného postihnutia diskriminačným spôsobom z dôvodu veku. V roku 2023 sme evidovali výrazne vyšší počet podnetov poukazujúcich na nepriznávanie alebo odnímanie kompenzačných príspevkov, ako aj preukazov osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom alebo bez neho, nepriznávanie, alebo dokonca odnímanie nároku na poberanie predĺženého rodičovské príspevku pre deti do šesť rokov veku z dôvodu jeho dlhodobého nepriaznivého stavu, či podnety poukazujúce na negatívne skúsenosti s poskytovaním ďalších dávok určených na pomoc rodičom starajúcim sa o deti, napríklad prídavok na dieťa. Ako som už uviedla, osobitným negatívnym dopadom je nebývalý, až systémový výskyt prieťahov v konaní o dávkach a kompenzáciách, keď z doručených podnetov pozorujeme, že úrady práce, sociálnych vecí a rodiny úplne rezignovali na snahu dodržať procesné právo vzťahujúce sa na rozhodovanie v správnom konaní. Úrady nijakým spôsobom nezohľadňujú, že sa jedná o mimoriadne zraniteľné osoby, v ktorých prípade platí, že neskorá spravodlivosť nie je žiadna spravodlivosť, ako som už spomínala v Táninom príbehu. Čo sa týka podnetov na riešenie, apelujeme na to, aby ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny a ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže začalo úzko spolupracovať pri vytvorení kompatibilných postupov v rámci rozhodovania škôl o vylúčení na domáce vzdelávanie a rozhodovania úradov práce o finančnom zabezpečení rodičov ostávajúcich s dieťaťom v domácom prostredí. Ak štát cez školu vydá rozhodnutie, že žiak nemôže zo zdravotných dôvodov byť vzdelávaný v škole a musí ostať s rodičom doma, a zároveň štát cez úrad práce vydá rozhodnutie, že úrad, že rodič nemá nárok na žiadnu finančnú pomoc, maximálne na dávku v hmotnej núdzi, pokiaľ sa so životnou úrovňou spolu s dieťaťom prepadnú z týchto príčin do absolútnej chudoby, považujeme za prístup štátu na hranici ústavnosti, resp. až za ňou. Apelujem na to, aby štát nepopieral dôsledky zdravotného postihnutia u detí a fakticky neprenášal zodpovednosť za plnenie záväzkov vyplývajúcich z Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím na rodičov. Apelujem na to, aby štát rozoznával na rovnakej úrovni všetky druhy zdravotných postihnutí a vznikajúce dôsledky takéhoto postihnutia, pretože naďalej pretrváva dôraz na kompenzáciu dôsledkov v oblasti mobility, a rovnocenne teda pristupoval k poskytovaniu pomoci a služieb, pričom pre všetky druhy zdravotného postihnutia je najmenej saturovaná pomoc vo vzťahu k deťom s mentálnym a psychosociálnych druhom postihnutia. Apelujem na to, aby štát rozoznal a do spektra poskytovanej pomoci zapracoval, že potreby detí so zdravotným postihnutím spočívajú najmä v získavaní prístupu k terapiám, rehabilitáciám či rozvojovým a rehabilitačným pomôckam, čo má významný dopad na kvalitu budúceho života a na odkázanosť na prípadnú ďalšiu pomoc. V predloženej správe som sa osobitne venovala aktivitám týkajúcich sa podnetom týkajúcich sa sociálneho poistenia. Apelujeme na novelizáciu ustanovenia § 9 a 10 zákona 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení tak, aby nezaopatreným deťom sústavne sa pripravujúcim na povolanie bola aj osoba, bola aj osoba po skončení povinnej školskej dochádzky, ak pokračuje v štúdiu na základnej škole. Najmä v prípade osôb so zdravotným postihnutím môže dôjsť k situácii, že aj po dosiahnutí 16. roku veku pokračujú v štúdiu na základnej škole, resp. na špeciálnej základnej škole, no nemajú nárok na sirotský dôchodok, nakoľko ide o legislatívnu medzeru, keď sa už nepovažujú za nezaopatrené deti, hoci bez riadneho skončenia základného vzdelania nemôžu pokračovať v štúdiu na strednej škole. Čo sa týka práv detí, ešte by som sa rada krátko venovala oblasti rodičovských práv a povinností, resp. sociálnoprávnej ochrane detí. V tejto oblasti sa zameriavame na to, aby v oblasti rodinných vzťahov nezažívali diskriminačné zaobchádzanie ani rodič so zdravotným postihnutím, ani dieťa so zdravotným postihnutím. Aby štát pristupoval k týmto osobám s takým spôsobom a s takou podporou, aby mohli plnohodnotne realizovať rodinný život. Ako sme uvádzali v predchádzajúcich správach o činnosti náš štát nevenuje veľkú pozornosť vytvoreniu funkčného preventívneho systému, resp. systému poskytovania podpory pre deti a rodičov so zdravotným postihnutím, ktorý by špecificky a adresne podporoval osoby so zdravotným postihnutím, aby dokázali rodinu vytvoriť a udržať, a to hoci sa k tomu štát zaviazal. Rodičia detí so zdravotným postihnutím sú tak skôr predmetom hodnotenia, či napriek svojmu zdravotnému znevýhodneniu dokážu v rodine plniť plne svoju úlohu, a v prípade, že nie, štát smeruje skôr k sankciám než zabezpečeniu podpory. Stačí sa pozrieť na to, koľko detí v ústavnej starostlivosti má zároveň zdravotné postihnutie a aké percentuálne zastúpenie v prípade odňatia dieťaťa zo starostlivosti majú rodičia so zdravotným postihnutím v porovnaní s rodičmi bez zdravotného postihnutia. Riešime najmä individuálne podnety odnímania detí zo starostlivosti rodiča pre jeho zdravotné postihnutie fyzické, zmyslové či mentálne, či odnímanie detí so zdravotných postihnutím rodičom, ktorí náročnú starostlivosť nezvládajú, a to namiesto toho, aby sme rodičom poskytli potrebnú pomoc. Tiež riešime situácie, keď rodič so zdravotným postihnutím v očiach štátu v konkurencii rodiča bez zdravotného postihnutia ťahá za kratší koniec. Je veľmi dôležité, aby štát podporoval rodiny tvorené aj osobami so zdravotným postihnutím vhodnými špecifickými opatreniami a nečakal len s pripravenými sankčnými riešeniami na čas, keď už rodina zlyhá, a následne sa uchýlil k najjednoduchšiemu riešeniu, dieťa z rodiny odňať. Pri zabezpečovaní potrebnej podpory rodinám, ktorých členom je aj osoba so zdravotným postihnutím, je kľúčová aj medzirezortná spolupráca subjektov, napr. zladenie opatrení sociálnoprávnej ochrany či kompenzácií, prípadne so zabezpečovaním vzdelávania, zdravotnej starostlivosti, služieb zamestnanosti a ďalšími oblasťami, ktoré zásadným spôsobom vstupujú do života rodiny a ktoré môžu spoločným zladením túto rodinu podporiť, alebo v prípade chýbajúcej vzájomnej koordinácie rodinu doslova potopiť. Osobitnú pozornosť sme začali venovať kvalite starostlivosti o deti s mentálnym postihnutím v rôznych typoch ústavnej starostlivosti, lebo sa javí, že práve pri tomto type starostlivosti štát na riadne zabezpečovanie kvalitnej starostlivosti a zachovanie práv rezignoval v porovnaní s ďalšími typmi zdravotných postihnutí. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vo svojej činnosti sa však nevenujem len starostlivosti o deti so zdravotným postihnutím, ústavnej starostlivosti, ale aj sociálnym službám poskytovaných v pobytových zariadenia ako takých. Podobne ako aj v predchádzajúcich rokoch predstavovala veľkú časť individuálnych podnetov nespokojnosť s úrovňou poskytovania odborných, obslužných a ďalších činností v pobytových zariadeniach sociálnych služieb podmienených odkázanosťou, v zariadení pre seniorov, v zariadení opatrovateľskej služby, domovov sociálnych služieb a špecializovaných zariadení. Podnety boli zasielané zo strany klientov, ich rodinných príslušníkov, ale časť podnetov, naopak, predstavovali aj žiadosti zariadení o stanoviská o možnostiach ich postupu v rôznych konfliktných situáciách. Najideálnejšou možnosťou je, ak človek so zdravotným postihnutím disponuje čo najväčšou nezávislosťou. Jedna z ciest k tejto nezávislosti je ambulantná forma poskytovania sociálnej služby, ktorá je jedným z dôležitých nástrojov podpory zotrvania ľudí so zdravotným postihnutím v ich domácom prostredí, pričom celkovú potrebu deinštitucionalizácie sociálnych služieb deklarujú viaceré dokumenty. Kapacity ambulantne poskytovaných sociálnych služieb sa však nezvyšujú, práve naopak, znížili sa. Aj keď to môže mať súvis s pandémiou COVID-19, je potrebné neustále hľadať nástroje na posilnenie rozvoja ambulantných služieb. Jedným so spôsobov zvýšenia podpory ambulantných služieb je napríklad aj realizácia jedného z mojich odporúčaní, aby ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny poskytlo finančnú podporu ambulantných služieb zriadených vyšším územným celkom, podobne ako sa poskytuje neverejným poskytovateľom a obciam. Dlhodobo poukazujem aj na potrebu zabezpečenia dostatočného počtu odborných zamestnancov v sociálnych službách. Nedostatok odborných zamestnancov má za následok formalizovanie a zjednodušovanie postupov či nedostatočné prispôsobenie sociálnej služby individuálnym potrebám klientov. Na strane druhej však odporúčam venovať pozornosť aj overovaniu psychickej spôsobilosti odborných zamestnancov. Veľkú pozornosť je potrebné venovať aj finančným otázkam odmeňovania zamestnancov v sociálnych službách a terénnym opatrovateľom, ktorí fungujú v mestách. Vo veľkej miere sú nepostrádateľnou pomocou rodinám, ktoré vynakladajú obrovské úsilie na to, aby ich príbuzný, ktorý potrebuje starostlivosť a pomoc, zostal čo najdlhšie v domácom prostredí. Rada by som však upozornila na to, že vo vzťahu k sociálnym službám čoraz viac vystupuje do popredia problém doživotnosti poskytovania sociálnej služby, doslova doživotnej detencie v sociálnych službách. Z doručených podnetov v kontexte konania o spôsobilosti na právne úkony vystáva ako zjavne právne nedomyslené. Rozhodovanie opatrovníka v mene osoby v obmedzenej spôsobilosti o poskytovaní sociálnych služieb, je následne bežné, že tento človek je presťahovaný do zariadenia sociálnych služieb, pričom s touto službou nesúhlasí, nezvykne si ani počas adaptačného obdobia, ale nikto, nikto zo súdu, ktorý kontroluje konanie opatrovníkov, sa už o neho nezaujíma, pričom tento človek tým, že nemôže opustiť priestory zariadenia alebo nemôže sa obrátiť na žiadnu právnu pomoc, je mu zamedzený prístup k spravodlivosti a je obmedzený na osobnej slobode, sa ťažko z tohto stavu dokáže dostať. Upozorňujem na to z dôvodu nevyhnutnej potreby prijatia novej právnej úpravy, a preto je potrebné analyzovať skúsenosti Českej republiky s právnou úpravou poskytovania sociálnej služby bez súhlasu klienta v kontexte možných zmien právnej úpravy v Slovenskej republike. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, tento problém je však oveľa hlbší. Už od vzniku svojho úradu upozorňujem na nadužívanie inštitútu, v minulosti pozbavenia, v súčasnosti obmedzenia spôsobilosti na právne úkony ľudí so zdravotným postihnutím. Vplyv obmedzenia spôsobilosti na právne úkony na ich ďalší život je často devastačný a spôsobuje v značnej miere ich postupný duševný úpadok, nakoľko, a to by ste skutočne neverili, drvivá väčšina týchto ľudí si svoje obmedzenie spôsobilosti na právne úkony plne uvedomuje a pociťuje ho ako stratu svojej dôstojnosti a práva rozhodovať o svojom vlastnom živote. S cieľom hájiť práva osôb so zdravotným postihnutím často využívam svoje oprávnenie, ako som už uviedla, podľa § 10 ods. 2 písm. g) zákona o komisárovi. Vstupujem do začatých súdnych konaniach, konaní o obmedzení spôsobilosti na právne úkony a snažím sa, aby k obmedzeniu buď vôbec nedošlo, resp. aby k nemu došlo skutočne iba vtedy, ak to je nevyhnutné, aby bola spôsobilosť na právne úkony obmedzená len v nevyhnutnej miere. Na úrade sa stretávame s množstvom návrhov na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, ktoré podávajú susedia alebo úradníci, teda cudzí ľudia, ktorí stále vnímajú stigmo napr. osôb s duševným ochorením a z obavy pred nepoznaným podávajú návrhy na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony s cieľom týchto ľudí niekde zavrieť či upratať. Ešte horšie prípady sú, keď návrhy na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony podávajú blízke osoby alebo vlastné deti osôb so zdravotným postihnutím, ktoré často s neskrývaným cieľom majetkovo sa obohatiť neváhajú zasiahnuť týmto spôsobom do dôstojnosti svojich rodičov, väčšinou seniorov v pokročilom veku. V praxi mnohých súdov sa stále stretávame s obmedzovaním spôsobilosti na právne úkony osôb s duševnou poruchou alebo s mentálnym postihnutím, keď je pre rozhodnutie súdu smerodajný najmä znalecký posudok konštatujúci trvalý charakter duševného ochorenia a neschopnosť osôb s duševnou poruchou robiť určité právne úkony. Súdy zároveň ponechávajú na znalcoch z odboru psychiatrie vymedzenie okruhu právnych úkonov, čo je vyslovene právna záležitosť, znalci sa vyjadrujú k tomu, v akom rozsahu má súd daného účastníka konania v spôsobilosti na právne úkony obmedziť. Veľakrát sa tieto znalecké posudky vypracovávajú na základe jedného vyšetrenia alebo rozhovoru s príbuzným tohto účastníka konania. Ešte aj v tomto období dôslednejšieho pohľadu na vedenie súdnych konaní a rozhodovania súdov o návrhoch vo veci spôsobilosti na právne úkony v kontexte medzinárodných dohovorov o ochrane ľudských práv súdy často ignorujú medzinárodnoprávne dokumenty v oblasti práv osôb so zdravotným postihnutím a judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré jasne udávajú meniaci sa trend nazerania na túto problematiku. Aj napriek skutočnosti, že v súčasnosti už nie je v zmysle platnej legislatívy možné úplné pozbavenie spôsobilosti na právne úkony, v rozsudkoch súdov sa často stretávame s takým širokým vymedzením právnych úkonov, ktoré daná osoba nie je spôsobilá vykonať, že v skutočnosti tejto osobe zostala len zanedbateľná možnosť vystupovať ako subjekt právnych vzťahov. Stáva sa tak plne odkázaná na vôľu súdom ustanoveného opatrovníka, ktorým sa často stane práve osoba, ktorá iniciovala konanie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony. Obmedzenie spôsobilosti na právne úkony je typickým príkladom náhradného rozhodovania, čo odporuje čl. 12 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý je postavený na koncepte podporovaného rozhodovania. Štáty, ktoré ratifikovali Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím, a teda aj Slovenská republika, sa pri tom zaviazali zaviesť opatrenia, prostredníctvom ktorých bude osobám so zdravotným postihnutím poskytovaná nevyhnutná podpora k tomu, aby mohli svoju spôsobilosť uplatňovať. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, neustále apelujem, a z tohto miesta aj na vás, aby ste konečne uchopili problematiku podporovaného rozhodovania. Upriamujem vašu pozornosť na skutočnosť, že už bolo pripravené paragrafové znenie zákona o podporovanom rozhodovaní pre ministerstvo spravodlivosti, avšak do konca roka 2023 nebolo prioritou predložiť toto paragrafové znenie ďalej do legislatívneho procesu. Tento zákon pritom nemá žiaden dopad na štátny rozpočet, na rozdiel od debarierizovania priestorov či reformy sociálnych služieb, alebo zvýšenia rôznych príspevkov. Ale pre ľudí so zdravotným postihnutím znamená obrovský posun vpred aj v ich chápaní ako subjektov práva. Bol by pre nich, bol by to pre nich jasný signál, že ich vnímame, že sú tu a že ich chceme podporovať, aby viedli čo najviac nezávislý spôsob života. Verím, že keď tu budem stáť pred vami o rok, budem môcť konštatovať, že Slovenská republika konečne prestáva nazerať na osoby so zdravotným postihnutím cez pokrivenú optiku, ako na ľudí neschopných a nespôsobilých, ktorí sa dajú ľahko ovplyvniť a zneužiť, pritom ľudia so zdravotným postihnutím vedia často a jasne zrozumiteľne zhodnotiť, sformulovať, keď sa cítia ohrození alebo zneužití a žiadajú o pomoc. Práve prijatím právnej úpravy podporovaného rozhodovania zabezpečíme, aby osoby so zdravotným postihnutím mohli prispievať do spoločnosti na rovnakom základe ako ostatní. Často sa stáva, že schopnosť osôb so zdravotným postihnutím adekvátne sa zapojiť do diskusií je spochybňovaná a následne oslabovaná, ale životné skúsenosti týchto osôb a ich informované sebaprezentovanie musia nahradiť paternalistický prístup, paternalistický spôsob vnímania tohto života. Aktuálne mám informácie, že téma opatrovníckej reformy a podporovaného rozhodovania bude zapracovaná aj do nového Občianskeho zákonníka, ktorý teda pripravuje rekodifikačná komisia. Rovnako intenzívne som komunikovala aj s ministerstvom spravodlivosti, kde pani štátna tajomníčka, pani Roskoványi mi prisľúbila sa týmto, touto legislatívou venova... tejto zaoberať, a teraz je vlastne dôležité, aby sme zladili všetky tieto procesy zmeny právnej úpravy. Je mimoriadne dôležité, teda aby sa uznala schopnosť osôb so zdravotným postihnutím vyjadriť svoju vôľu, aby sa im poskytovali príležitosti na to, aby mohli hovoriť za seba a vo svojich vlastných podmienkach. Participácia predpokladá splnomocnenie, informované a zapojené osoby so zdravotným postihnutím. Tieto faktory prispievajú k lepšiemu povedomiu a pochopeniu svojich práv a spôsobov, ako nahlasovať ich prípadné porušenia. Pôsobia teda ako prevencia proti násiliu, zneužívaniu a vykorisťovaniu tejto zraniteľnej skupiny. Veľký priestor na skvalitnenie života ľudí so zdravotným postihnutím vidíme aj v možnosti rozšírenia pôsobnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím zastupovať pred Ústavným súdom Slovenskej republiky vo veci podania individuálnych ústavných sťažností, a preto navrhujem novelizovať zákon o organizácii Ústavného súdu a konaním pred ním, podľa ktorého zastúpenie na konanie môže byť udelené iba advokátovi. Komisár pre osoby so zdravotným postihnutím v konaniach podľa § 13a Civilného mimosporového poriadku môže stupovať do konania na ochranu práv osôb so zdravotným postihnutím v prípadoch, keď komisár pre osoby so zdravotným postihnutím vstúpil do konania podľa § 13a, podľa... a podľa § 12 ods. 2 do konania mohol by zastupovať týchto účastníkov v konaní pred Ústavným súdom. Uvedený návrh vyplýva z aktuálnej potreby dôslednej ochrany osôb so zdravotným postihnutím, nakoľko si sami nemajú možnosť, alebo je pre ne veľmi zložité nájsť advokáta, alebo premeškajú lehotu. Bez využitia všetkých prostriedkov súdnej ochrany nie je možné ďalej obrátiť sa na Európsky súd pre práva. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, nakoniec by som sa rada venovala agende zdravotníctva a výsledkom svojej monitorovacej činnosti psychiatrických zariadení a zariadení sociálnych služieb, nakoľko ako som uviedla, práve nútenie do prijímania týchto služieb a prelamovanie slovnej vôle osôb so zdravotným postihnutím, býva dôvod obmedzenia osobnej slobody a obmedzenia spôsobilosti na právne úkony. V roku 2023 som zaznamenala nárast počtu podnetov týkajúcich sa pacientov s psychiatrickými poruchami, ktoré sa týkajú zlého zaobchádzania v psychiatrických zariadeniach či už pri aplikácii obmedzovacích prostriedkov, spútavanie, zatváranie do sieťových postelí, alebo pri aplikácii elektrokonvulzívnej terapie bez súhlasu pacienta, tzv. vitálnej indikácie. Od roku 2019 som upozorňovala vo svojich správach a apelovala som na potrebu prijatia zákonnej právnej úpravy používania obmedzovacích prostriedkov v zdravotníckych zariadeniach zameraných na poskytovanie psychiatrickej starostlivosti, preto za jedno z najdôležitejších zmien a za súčasne veľký pokrok smerom k ochrane práv pacientov považujem prijatie zákona, ktorý je účinný od 1. marca 2023, ktorým došlo k zmene používania a uzákonenia používania obmedzovacích prostriedkov. Tento spôsob je priamo definovaný od 1. marca v zákone, pričom dovtedy ten obmedzovací prostriedok a jeho použitie bolo upravené len v metodickom pokyne. Obmedzovacie prostriedky sa už nemôžu použiť na bežné zabezpečenie, napr. pred pádom z postele, alebo preventívne napr. z dôvodu nedostatku personálu. Najdôležitejším prvkom tejto zmeny bolo zavedenie kontroly obmedzovacích prostriedkov miestne príslušnému prokurátorovi. Taktiež sa musia hlásiť osobe, ktorú si pacient určí, príbuznému či zákonnému zástupcovi a raz za pol roka aj Ministerstvu zdravotníctva Slovenskej republiky. Počas monitorovacích návštev vykonaných v roku 2023 som od účinnosti novely zákona zaznamenala oveľa podrobnejšiu evidenciu obmedzovacích prostriedkov, ako aj pravidelné vykonávanie prokurátorských kontrol. Tieto kontroly vnímam veľmi pozitívne, nakoľko vedú zdravotnícke zariadenia k starostlivejšej evidencii používania obmedzovacích prostriedkov, a teda k ich uváženejšiemu nariaďovaniu a výkonu, čo znamená významné posilnenie práv pacientov v týchto psychiatrických zariadeniach. Stále však nesúhlasím s tým, že používanie obmedzovacích prostriedkov bolo okrem zdravotníckych psychiatrických zariadení rozšírené pre všetky odbory medicíny, takže aj v somatických oddeleniach ústavných zdravotníckych zariadeniach sa v praxi tieto obmedzovacie prostriedky používajú, ale deje sa to stále bez akejkoľvek metodiky za strany ministerstva zdravotníctva a kontroly. Tento svoj nesúhlas teda verbalizujem aj dnes tu pred vami. Ďalšou veľkou témou v oblasti zdravotníctva je otázka poskytovania informovaného súhlasu. Pri prešetrovaní podnetov som získala presvedčenie, že na podpísanie informovaného súhlasu sa často hľadí v mnohých prípadoch na akt zbytočnej byrokracie. Pacient veľakrát ani nevie, čo podpisuje. Taktiež niektoré ústavné psychiatrické zariadenia majú problém vyhodnotiť prejav vôle svojich pacientov ako slobodný, ale považujú ho za súčasť diagnózy , ako dokazuje desiaty príbeh v tejto správe za rok 2023, podľa ktorého z nedobrovoľnej hospitalizácie sa stalo nezákonné obmedzenie osobnej slobody v psychiatrickej liečebni. Nakoľko zariadenie nerešpektovalo vôľu pacientky zo zariadenia odísť, ktorú pokojným spôsobom vyjadrovala niekoľko dní pri rôznych príležitostiach, neohrozovala samu seba ani nikoho iného na zdraví ani na živote, a dokonca jej bol zabavený mobilný telefón, aby sa nemohla kontaktovať na náš úrad, išla som do zariadenia osobne overiť situáciu v sprievode odborníčky, psychiatričky a okresného prokurátora. Po prešetrení celej veci nakoniec prokurátor skonštatoval, že obmedzenie slobody tohto dievčaťa bolo nezákonné. A ešte v ten večer rozhodol, vydal príkaz na jej prepustenie. Ja ako komisárka nemám takúto právomoc, a tak spoluprácu prokuratúry pri výkone ich dozoru podľa § 18 zákona o prokuratúre považujem za príklad dobrej praxe a spolupráce, ktorá vedie ešte k vyššej ochrane práv tých najzraniteľnejších. Bolo by však vhodné zaradiť do výučby lekárov a ostatných odborných pracovníkov už počas štúdia tému ochrany ľudských práv pacientov, napríklad aj preto, aby vždy dostatočne a primeraným spôsobom vysvetľovali pacientom, prečo a na čo udeľujú informovaný súhlas. Je nesmierne dôležité, aby mal lekár vždy dostatok času pre pacienta, pre vysvetlenie ochorenia, liečby, čím sa buduje vzájomný vzťah dôvery medzi lekárom a pacientom, čo vedie k úspešnej liečbe. Ďalej by som chcela na tomto mieste zdôrazniť, že za veľké negatívum slovenskej legislatívy, ktorá sa týka zdravotníctva, považujem skutočnosť, že v súčasnosti nie je možné obrátiť sa na občianskoprávny súd pre získanie súdu s poskytnutím konkrétnej zdravotnej starostlivosti, liečby v zdravotníckom zariadení. Aktuálne pri súhlase s hospitalizáciou v tlačivách predložených pacientovi daným zdravotníckym zariadením pacient dáva súhlas vopred na poskytnutie zdravotnej starostlivosti v tomto ústavnom zariadení bez jej konkretizácie. V prípade, ak pacient odmietne dať súhlas s hospitalizáciou, zdravotnícke zariadenie je povinné do 24 hodín ohlásiť miestne príslušnému súdu hospitalizáciu takéhoto pacienta. Súd následne podľa Civilného mimosporového poriadku začne konanie o prístupnosti prevzatia a držania osoby v zdravotníckom zariadení. Takéto konanie sa však vzťahuje iba na samotnú skutočnosť obmedzovania osobnej slobody. Netýka sa udelenia súhlasu aj so zdravotnou starostlivosťou, ktorá je pacientovi poskytovaná. Zariadenie by teda nemalo poskytovať žiadnu zdravotnú starostlivosť, ak s tým pacient nesúhlasí. Toto sa však v praxi často nedeje. Ústavné psychiatrické zariadenie sa v takýchto prípadoch odvoláva na zákonné ustanovenie, podľa ktorého informovaný súhlas sa nevyžaduje v prípade ústavnej starostlivosti, ak ide o osobu, ktorá dôsledku duševnej poruchy alebo s príznakom duševnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo hrozí jej vážne zhoršenie, teda vážne zhoršenie jej zdravotného stavu. Pri riešení niektorých podnetov upozorňujúcich na tento problém som zistila, že takáto právna úprava je príliš vágna a neposkytuje účinnú ochranu pacientov s duševnými poruchami. Lekári si totiž môžu uvedené ustanovenie vykladať tak, že od takéhoto pacienta súhlas jednoducho nepotrebujú získať, pretože za zhoršenie duševného stavu sa dnes dá označiť prakticky čokoľvek . Násilné vnucovanie liečby pacientovi, nerešpektovanie jeho vôle pri odmietaní určitej terapie, najmä elektrokonvulzívnej terapie má vážny dopad na jeho psychiku. Pacient sa často bráni verbálne či fyzicky, tak nutne musí nastupovať obmedzenie osobnej slobody obmedzovacími prostriedkami a celý proces liečby je pre neho traumatizujúci. V tomto ohľade by som chcela dať do pozornosti, že už v roku 2013 vydal Juan Méndez, vtedajší osobitný spravodajca OSN pre mučenie, správu o tom, že elektrokonvulzívna terapia dokonca podávaná s anestetikami a svalovými relaxantami môže prekročiť hranicu zlého zaobchádzania, ktoré sa rovná mučeniu alebo krutému neľudskému, alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu, alebo trestaniu. Konkrétne vyzval na absolútny zákaz všetkých násilných a nedobrovoľných lekárskych zásahov voči osobám so zdravotným postihnutím vrátane nedobrovoľného podávania psychochirurgických zákrokov, elektrošokov a liekov meniacich vedomie. Taktiež Výbor OSN pre ľudské práva vo svojej správe z júla 2018 Duševné zdravie a ľudské práva vyzval členské štáty, aby zabezpečili, že všetka zdravotná starostlivosť a služby budú založené na slobodnom a informovanom súhlase jednotlivca, aby právne ustanovenia a politiky, ktoré umožňujú používanie nátlaku a nútených zásahov vrátane nedobrovoľnej hospitalizácie a inštitucionalizácie, používanie obmedzovacích prostriedkov, psychochirurgických zákrokov, nútených liekov a iných nútených opatrení zameraných na nápravu alebo odstránenie skutočného alebo domnelého poškodenia vrátane tých, ktoré umožňujú súhlas alebo povolenie tretej strany, sa rušia. Štáty by mali uznať tieto praktiky za mučenie alebo iné kruté, neľudské a ponižujúce zaobchádzanie a za diskrimináciu voči užívateľom služieb duševného zdravia osôb s duševnými ochoreniami a osôb s psychosociálnym postihnutím a prehodnotiť ich. Podľa môjho názoru riešenie existuje v podobe úpravy Civilného mimosporového poriadku, ktorá nie je zložitá, ale jej dosah by bol obrovský. Nové ustanovenia v konaní o súhlase s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení by vyriešil problém zdravotnej starostlivosti, ktorý v každodennej praxi musia riešiť aj pacienti, aj zdravotnícki pracovníci, a to práve v prípadoch, ak pacient poskytovanie zdravotnej starostlivosti odmieta. Nielenže by sa pacient mohol domáhať ochrany v súdnom konaní, ktorým je... v súdnom konaní v prípade, ak odmieta túto starostlivosť, ale ak mu je vnucovaná určitá konkrétna liečba, ako napríklad sa môžu obrátiť na ochranu aj jeho príbuzní, ktorí sa môžu obrátiť na súd za účelom získania takéhoto súhlasu, a nemuselo by dochádzať k obmedzovaniu spôsobilosti na právne úkony za účelom poskytovania zdravotnej starostlivosti, napríklad v prípade závislosti, ktorá má v právnom poriadku úplne iný účel. Rovnako ako v predchádzajúcich rokoch, aj v roku 2023 som dostala viacero podnetov so žiadosťou o pomoc pri riešení nesprávne alebo nedostatočne poskytnutej zdravotnej starostlivosti alebo odmietnutia zdravotnej starostlivosti. Preskúmanie včasnosti rozsahu a kvality poskytnutej zdravotnej starostlivosti nepatrí do pôsobnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím. Na tento účel je zriadený Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý je oprávnený vykonať kontrolu a prijať aj príslušné opatrenia voči zdravotníckemu zariadeniu vrátane uloženia sankcií. Aj keď kvalita poskytovania zdravotnej starostlivosti nepatrí do mojej kompetencie, dodržiavanie práv pacientov so zdravotným postihnutím áno. Podľa čl. 25 ods. 5 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, sa Slovenská republika zaviazala poskytovať zdravotnú starostlivosť, ktorú osoby so zdravotným postihnutím vrátane detí a starších osôb, špecificky potrebujú v dôsledku svojho zdravotného postihnutia, a to vrátane včasného zistenia, prípadne intervencie a služieb určených na minimalizáciu alebo prevenciu ďalšieho zdravotného postihnutia. V tomto kontexte riešim už od roku 2022 závažnú situáciu detí trpiacich achondropláziou, nízkym vzrastom. V roku 2021 bolo v Európskej únii schválené používanie prvého lieku na toto ochorenie. Ide o liek Voxzogo. Liek je v Slovenskej republike registrovaný, ale nie je kategorizovaný. Tieto lieky a zdravotnícke pomôcky sme sa snažili teda doplniť do tohoto zákona. Čo však teraz je aktuálne, že tento liek spôsobuje, že deti s achondropláziou môžu vyrásť, ale podávanie tohto lieku je časovo obmedzené iba do veku puberty. Liečba týmto liekom je možná iba na základe výnimky udelenej zdravotníckymi poisťovňami. Občianske združenie Palčekovia, ktoré združuje deti a rodičov s týmto ochorením a ktoré nás požiadalo o pomoc, uviedlo, že ich všetky žiadosti o úhradu liečby podané lekármi týchto detí boli zamietnuté. V súčasnosti sa to týka približne 20 detí, ktorým však beží veľmi rýchlo čas a hrozí, že im táto liečba nebude môcť byť aplikovaná z dôvodu nástupu puberty. V priebehu riešenia tohto problému, aj za účasti úradu, sa uskutočnili stretnutia zástupcov občianskeho združenia Palčekovia s predstaviteľmi Všeobecnej zdravotnej poisťovne, ako aj zdravotnej poisťovne Dôvera. Na oboch stretnutiach bol prijatý záver o potrebe vyzvať ministerstvo zdravotníctva ako koordinačný orgán na zorganizovanie širokospektrálneho stretnutia za účasti zástupcov ministerstva zdravotníctva a občianskeho združenia Palčekovia, ich právneho zástupcu, zástupcov všetkých poisťovní, relevantných odborných lekárov, za súčasnej prítomnosti úradu. Aktuálne informácie, ktoré sú mi dostupné, sa výrobca lieku, teda výrobca lieku požiadal o kategorizáciu ministerstvo zdravotníctva a ministerstvo zdravotníctva prisľúbilo, aby o tomto lieku rozhodlo v čo najk... o kategorizácii tohto lieku rozhodlo v čo najkratšej lehote. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, čo sa týka výkonu monitorovacej činnosti v roku 2023, som svoju pozornosť zamerala na monitorovanie dodržiavania práv osôb so zdravotným postihnutím v zariadeniach sociálnych služieb s celoročnou pobytovou formou, v zariadeniach zdravotníckych poskytujúcich ústavnú psychiatrickú starostlivosť, psychiatrických zariadení, v školách. Spolu so zamestnancami úradu a externými odbornými spolupracovníkmi sme zrealizovali spolu 17 monitorovacích návštev, z toho šesť v psychiatrických zariadeniach, šesť zariadeniach sociálnych služieb a v piatich školách. Z celkového počtu monitorovacích návštev v zdravotníckych zariadeniach bola jedna z nich zameraná na monitorovanie plnenia opatrení navrhnutých ako prostriedok nápravy v minulom období. V rámci teda minulého niekoľko rokov spätného monitorovania dodržiavania práv osôb so zdravotným postihnutím. Rovnako aj pri zariadeniach sociálnych služieb bola jedna monitorovacia návšteva zameraná na monitorovanie plnenia opatrení. Napriek nepochybne pozitívnym zmenám, ktoré som zaznamenala v oblasti poskytovania sociálnych služieb v ich právnej regulácii vrátane nových dozorných mechanizmov zameraných na ich kvalitu, som nútená poukázať na stále pretrvávajúce problémy a nedostatky v poskytovaní sociálnych služieb, osobitne v zariadeniach sociálnych služieb s celoročnou pobytovou formou. Poznatky a zistenia z monitorovania dodržiavania práv osôb so zdravotným postihnutím roku 2023 potvrdili, že v zariadeniach sociálnych služieb s celoročným pobytom stále dochádza k porušovaniu ľudských práv klientov. Sklamaním boli pre mňa zistenia z niekoľkých opakovaných monitorovaných, monitorovacích návštev. Sklamaním preto, lebo som očakávala zlepšenie kvality poskytovaných služieb po prijatých a realizovaných opatreniach, ktoré nám dané zariadenie hlásilo, že ich splnilo. Zistila som však, že situácia sa nezlepšila buď vôbec, alebo len minimálne. Ani niekoľko rokov nepostačovalo na dosiahnutie pokroku na zlepšenie každodenného života klientov týchto zariadeniach často v ich poslednom štádiu života. Aj v tomto roku sa ukázali rozdielnosti v priestorových, materiálnych a personálnych podmienkach zariadení, ktoré môžu mať alebo majú vplyv na kvalitu poskytovaných sociálnych služieb. Aj v tomto roku sa potvrdilo, že vzdelanie, odborné znalosti, praktické zručnosti a osobné nastavenie zamestnancov v sociálnych službách možno považovať za jeden z kľúčových faktorov dodržiavania práv osôb so zdravotným postihnutím na pomoc inej... odkázaných na pomoc inej osoby. A potvrdilo sa aj to, že odkázanosť klientov na pomoc inej osoby v zariadeniach sociálnych služieb možno vnímať ako jednu z možných príčin porušovania ľudských práv. S poľutovaním musím konštatovať, že legislatívne zmeny aj zmeny nelegislatívnej povahy prijaté v predchádzajúcom období sa v praxi uplatňujú veľmi pomaly. Napríklad právo na určenie dôverníka, ktoré priniesla novela zákona o sociálnej službe v roku 2021, klienti v zariadení sociálnych služieb uplatňujú len v minimálnom počte. Zariadenia sociálnych služieb naďalej vykonávajú funkciu opatrovníka, hoci im to istá, tá istá novela zákona o sociálnych službách č. 18/2021 (správne: „č. 218/2021 Z. z., pozn. red.) neumožňuje. Možnosťou zmeny opatrovník... 218... Možnosťou zmeny opatrovníka na niektoré zariadenia sociálnych služieb sa ani nezaoberali. Naopak, zaznamenala som také konanie zariadenia a zároveň opatrovníka, ktoré bolo výslovne v neprospech klienta tohto zariadenia, čo potvrdzuje moje predchádzajúce vyjadrenia k nutnosti reformy opatrovníctva. Z monitorovacej činnosti v zariadeniach sociálnych služieb s celoročnou pobytovou formou opäť vyplynulo, že mnohí poskytovatelia sociálnych služieb a ich zamestnanci sa stále učia rozumieť uplatňovaniu ľudskoprávnej paradigmy, keď sa sociálne služby posúvajú od starostlivosti zameranej na saturovanie základných ľudských potrieb k tvorbe, podpore a zabezpečeniu kvality života klientov. Práve saturovanie základných ľudských potrieb bolo vo veľkej miere a väčšine monitorovaných zariadení v popredí poskytovania sociálnych služieb. Tak ako som uviedla v minuloročnej správe o činnosti, stále platí, že sú to práve klienti, ktorí majú zastávať aktívnu pozíciu v sociálnych službách v súlade s verejným záujmom podpory kvality ich života a koncepcie aktívneho občianstva. Faktom však je, že niektoré zariadenia sociálnych služieb klientov k takejto aktívnej pozícii nemotivujú ani ju v nich podporujú. Opomenúť nemožno ani tému kvality sociálnych služieb. V tejto súvislosti opätovne zdôrazňujem, že o kvalite sociálnych služieb sa nedá hovoriť tam, kde sú precízne dodržiavané všetky objektivizované štandardy kvality, ale prijímateľ sociálnej služby nie je spokojný a chcel by sa vrátiť do svojho prirodzeného sociálneho prostredia. A, naopak, je veľmi ťažké hovoriť o kvalite v prípade, že klient je síce subjektívne spokojný, ale nie sú dodržiavané požiadavky determinujúcej dokumentácie ani odborných postupov pri poskytovaní sociálnych služieb. Okrem zariadení sociálnych služieb som v roku 2023 vykonala aj šesť monitorovacích návštev v psychiatrických zariadeniach, z toho jedna návšteva bola zameraná na monitorovanie plnenia opatrení navrhnutých už z minulosti vykonaného monitoringu dodržiavania práv osôb so zdravotným postihnutím. V tomto prípade som bola nútená konštatovať, že situácia sa v niektorých oblastiach, napríklad v personálnej oblasti, oproti roku 2019 podstatne zhoršila. Na tomto mieste považujem za potrebné zdôrazniť, že je nevyhnutné venovať monitorovaniu plnenia navrhnutých opatrení rovnakú pozornosť ako pri monitorovaní nových zariadení. Situácia dodržiavania práv osôb so zdravotným postihnutím v psychiatrickej liečebni Sučany ukázala, že nemôžem automaticky predpokladať výlučne zlepšenie poskytovania ústavnej psychiatrickej starostlivosti po skončení monitorovania v rámci mojich oprávnení, hoci komunikácia s monitorovaným subjektom pokračuje aj po ukončení monitoringu za účelom získania informácií o plnení uložených opatrení a toto zariadenie aj priebežne oznamovalo plnenie uložených opatrení z roku 2019. Z doterajšieho vykonávania svojho oprávnenia monitorovať dodržiavanie práv osôb so zdravotným postihnutím v psychiatrických zariadeniach môžem opätovne vyvodiť záver, že napriek novým právnym úpravám a iným prijatým opatreniam zlepšujúcim postavenie osôb so zdravotným postihnutím vo všetkých oblastiach verejného i súkromného života je monitorovanie a dodržiavania ich práv v psychiatrických zariadeniach mimoriadne dôležitá. Monitoringom sa zisťuje aktuálny stav dodržiavania práv osôb so zdravotným postihnutím vo vybraných psychiatrických zariadeniach. Konštatujú sa porušenia ich práv, ale zároveň je monitoring prieskumom na navrhovanie a prijatie konkrétnych opatrení ako prostriedkov nápravy zistených porušení či ich práv. Monitorovanie napĺňa nesporne, ako opakovane uvádzam vo svojich správach o činnosti, významný preventívny a poradenský charakter a napĺňa aj edukačný aspekt. Avšak už teraz môžem konštatovať, že z doteraz vykonaných monitoringov v psychiatrických zariadeniach vyplynulo, že podpora rozvoja psychiatrie v predchádzajúcich rokoch bola na konci záujmu každého zriaďovateľa. V budovách, v ktorých je umiestnená psychiatrické, v ktorých je umiestnené psychiatrické zariadenie, oddelenie, nemocnica alebo liečebňa, nie sú ešte stále vytvorené dostatočne bezpečné a súkromné... na dostatočne bezpečné a súkromie pacienta chrániace podmienky. Niektoré priestory nenavodzujú pohodu na liečenie duše pacienta, ale na druhej strane napríklad miestnosti určené na individuálne alebo skupinové terapie či priestory v exteriéri priam predstavujú do istej miery bezpečné a pohodové prostredie. Vnímanie liečby pacienta s duševnou poruchou aj cez problematiku ľudských práv prináša aj nová koncepcia humanizácie ústavnej zdravotnej starostlivosti v odbore psychiatria publikovaná vo Vestníku ministerstva zdravotníctva z 28. 3. 2022, čiastka 13. Táto koncepcia poukazuje na neexist... na existujúci stav psychiatrickej starostlivosti na Slovensku a vo vzťahu k tomu navrhuje prijatie nových podrobných pravidiel aj vo vzťahu k používaniu obmedzovacích prostriedkov, čomu som sa už venovala skôr. Došlo teda k zmene zákonnej úpravy. Napríklad som sa pravidelne stretávala s preventívnym použitím kombinácie všetkých dostupných obmedzení a ochranných opatrení, sieťová posteľ plus kamera plus popruhy plus chemický prostriedok, napríklad injekcia, plus otvorené dvere na izbe plus odobratá kľučka od okna a dverí plus odobratie všetkých osobných vecí plus osobný dozor personálu. Ďalšie závažné zistenia sa týkajú používania vitálnej indikácie elektrokonvulzívnej terapie, právnych nedostatkov pri udeľovaní informovaného súhlasu, či už so samotnou hospitalizáciou alebo aplikáciou elektrokonvulzívnej terapie, nenahlásenie pacienta držaného v psychiatrickom zariadení z dôvodu, že jeho prejav vôle považuje zdravotnícky personál za súčasť klinického obrazu, o čom som už hovorila pred chvíľou. Konflikty medzi pacientami, ktoré zdravotnícky personál bol povinný riešiť a neriešil ich, alebo nedodržiavanie súkromia intimity pacientov v koedukovaných oddeleniach – bližšie informácie spolu s fotografiami nájdete, vážení páni poslanci a vážené pani poslankyne, v správe v kapitole 4.4. V roku 2023 sme vykonali spolu päť monitorovacích návštev v školách, školských zariadeniach, z ktorých tri monitoringy boli zrealizované v spojených školách, ktoré integrujú niekoľko organizačných zložiek, jeden monitoring v súkromnej základnej škole, jeden monitoring v základnej škole pri zdravotníckom zariadení. Monitoringy mali formu dotazníkového šetrenia spojeného s rozhovormi a s vedením školy pedagogickými odborníkmi, zamestnancami škôl a školských zariadení, ako aj deťmi, žiakmi, ktoré danú školu alebo školské zariadenie navštevujú, resp. s ich rodičmi a zákonnými zástupcami, ak boli v škole prítomní. Zároveň sme využili aj metódu zúčastneného pozorovania prostredia a kultúry školy, školského zariadenia a oboznámili sme sa s vybranou školskou dokumentáciou. Podrobnosti sú opäť uvedené v predloženej správe, avšak aj v samostatných správach, ktoré sú zverejnené na našom webovom portáli. Avšak aspoň v stručnosti môžem uviesť, že zistené nedostatky sa týkali najmä prostredia školy a bezbariérovosti v zmysle univerzálneho navrhovania, zverejňovania základných informácií o škole, nedostatočného počtu pedagogických asistentov, absencie zdravotníckeho pracovníka v škole, poddimenzovaného počtu odborných zamestnancov v školách, implementácie podporných opatrení do aplikačnej praxe školy predprimárneho vzdelávania detí so zdravotným postihnutím, potreby uzatvárania zdravej, vytvárania zdravej socioklímy a zavedenie pozície supervízora na školách. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, na záver by som rada uviedla, že vzhľadom na fungo... na roky fungovania a skúseností sme dospeli k záveru, že zvýšenie ochrany práv osôb so zdravotným postihnutím je možné jedine prostredníctvom multidisciplinárnej spolupráce s ďalšími aktérmi. Rok 2023 bol preto aj rokom podpisovania memoránd o spolupráci s viacerými významnými orgánmi: Združením miest a obcí Slovenska, Justičnou akadémiou, ako aj Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky. Nemenej významné boli aj stretnutia s predstaviteľmi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, kde sme sa takisto dohodli na užšej spolupráci s cieľom lepšej ochrany osôb so zdravotným postihnutím. Vítame možnosť odovzdať svoje skúsenosti z praxe priamo sudcom prostredníctvom vzdelávaní organizovaných na pôde Justičnej akadémie a zároveň tak sledovať štát... scitlivovať štátne orgány na problematiku ochrany práv osôb so zdravotným postihnutím. Teším sa takejto multidisciplinárnej spolupráci a dúfam, že prispeje k naplneniu záväzkov Slovenskej republiky podľa Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím. Okrem spolupráce s odborníkmi sme nepoľavovali ani v aktivitách týkajúce sa širokej verejnosti s cieľom zvyšovania všeobecného povedomia úprav osôb so zdravotným postihnutím, ako je aj o činnosti nášho úradu, či už formou tzv. výjazdových dní, výstav diel ľudí so zdravotným postihnutím v priestoroch nášho úradu, zvýšil sa počet mediálnych výstupov na 160 alebo kampane na sociálnych sieťach pri príležitosti Medzinárodného dňa osôb so zdravotným postihnutím 3. decembra kampaň s názvom Aj my sme tu, do ktorej sa v roku 2023 zapojila aj pani bývalá prezidentka Slovenskej republiky Zuzana Čaputová, čo si veľmi vážim. Taktiež sme v minulom roku vydali v spolupráci s prof. Svákom unikátnu publikáciu Rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva , ktoré sa týkajú osôb so zdravotným postihnutím vo všetkých aspektoch ich života. Ešte unikátnejšia je skutočnosť, že túto publikáciu si môžete voľne stiahnuť na našej webovej stránke a čerpať z nej pri svojej každodennej činnosti. Na samotný záver by som rada uviedla, že minulý rok sme rozšírili pôsobnosť o agendu Národného preventívneho mechanizmu, a to vďaka ratifikácii Opčného protokolu k Dohovoru proti mučeniu a inému krutému a neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu. Tento Národný preventívny mechanizmus proti mučeniu sme začali vykonávať od októbra minulého roku, pretože dňa 19. októbra 2023 uplynul 30. deň od uloženia ratifikačnej listiny u depozitára OSN. Od tohto momentu som mohla začať ako orgán poverený plnením úloh Národného preventívneho mechanizmu vykonávať právomoc spolu s verejným ochrancom práv a komisárom pre deti. Túto pôsobnosť zdieľame na monitorovanie mučenia a zlého zaobchádzania a na predchádzanie týmto javom, a to na miestach, kde sa nachádzajú osoby obmedzené alebo pozbavené osobnej slobody, prípadne kde takéto sa osoby nachádzajú v dôsledku odkázanosti na poskytovanie starostlivosti. V decembri 2023 sme vykonali dva monitoringy, v jednom zariadení sociálnych služieb, v zariadení sociálnych služieb Modra, n. o., a psychiatrickej liečebni Hraň, n. o. Z titulu Národného preventívneho mechanizmu sa monitoringy zameriavajú konkrétne na potenciálne situácie vzniku zlého zaobchádzania vo vzťahu k zraniteľnému postaveniu ľudí so zdravotným postihnutím či už z hľadiska fyzických, alebo duševných prekážok, pre ktoré sa títo ľudia jednoducho nevedia sami brániť. O činnosti môjho tímu sa môžete dočítať v samostatnej piatej kapitole správy za rok 2023, ale predovšetkým v osobitnej správe Národného preventívneho mechanizmu predloženej verejným ochrancom práv ako koordinátorom tejto pôsobnosti, ide o tlač č. 223. Špecifické postavenie v tejto správe má kapitola 1.5 Odpočet plnenia legislatívnych odporúčaní navrhnutých vláde, ktorými podľa § 11 ods. 1 zákona č. 170/2015 Z. z. upozorňujem na potrebu zavedenia takých zmien, ktoré povedú k zlepšeniu dodržiavania práv osôb so zdravotným postihnutím na Slovensku a k implementácii záväzkov, na ktoré... Slovenská republika sa zaviazala ich plniť už pred 14 rokmi. V správach o činnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím za obdobie rokov 2016 - 2023 bolo vláde uložených celkom 91 opatrení. Z toho iba 21 bolo splnených a 13 sa plní priebežne a 8 čiastočne. Na záver môjho predstavenia výsledku činnosti celého tímu Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím len stručne zhrniem aktivity spojené s pomocou utečencom z Ukrajiny. Po napadnutí Ukrajiny Ruskom 24. februára 2022 sme sa aktívne prihlásili k poskytovaniu ochrany všetkým osobám so zdravotným postihnutím z Ukrajiny, ktoré sa nachádzajú na území Slovenska, a to v rovnakom rozsahu, ako ju poskytujeme našim občanom. Aj oni požívajú rovnakú ochranu vyplývajúcu z Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím ako občania Slovenskej republiky. Ako špecializovaný ombudsmanský úrad chrániaci práva osôb so zdravotným postihnutím v kontexte utečencov z Ukrajiny sme aj v roku 2023 vybavovali individuálne podnety, aktívne participovali na riešeniach v rámci pracovných skupín, najmä pod záštitou UNHCR a UNICEF. Nepretržite sa zaujímame o legislatívny vývoj pomoci adresovanej utečencom z Ukrajiny s dôrazom na špecifické potreby osôb so zdravotným postihnutím. Špecifickú pozornosť sme venovali tzv. dotáciám na podporu humanitárnej pomoci pre osoby so zdravotným postihnutím, ktoré nadviazali na pôvodne dočasne poskytovanú humanitárnu pomoc zo strany medzinárodných organizácii pôsobiacich na Slovensku. Na základe individuálnych podnetov sme podrobne preskúmavali systémovo nastavené procesy, na ktorých štát rozhodol založiť poskytovanie v podstate jedinej finančnej pomoci adresovanej utečencom z Ukrajiny. Pripravoval sa na ňu takmer deväť mesiacov a výsledok si dovolíme označiť z právneho a ľudskoprávneho hľadiska za žalostný. Výsledný systém poskytovania dotácií podľa našich zistení nespĺňa základné štandardy kladené na demokratický a právny štát pri zabezpečovaní prístupu k naplneniu základných ľudských práv. Zatiaľ sme preskúmali v roku 2023 celkovo 21 konkrétnych prípadov nepriznania nároku na tento druh podpory, pričom až v 15 podnetoch, čo je 70 %, sme konštatovali porušenie práv odídenca z Ukrajiny ako osoby so zdravotným postihnutím a v piatich prípadoch sme navrhli ako opatrenia na nápravu aj spätné doplatenie dotácie. Najtragickejším prípadom zlyhania v doručení humanitárnej pomoci považujeme prípad už nebohého pána Vasiľa odkázaného na invalidný vozík, ktorý vo veku 66 rokov po tom, keď na Ukrajine stratil kontakt so synom, ktorého pravdepodobne zajali a zabili ruské vojská, sám čelil strastiplnému úteku z bombardovaného mesta Lyman. V čase pred útekom zrejme utrpel mozgovú porážku v reakcii na enormný stres, no v meste obkľúčenom ruskými vojakmi nebola dostupná potrebná zdravotná pomoc. Na Slovensko dorazil v októbri 2022 vo veľmi zlom zdravotnom stave. Tu ho čakala manželka, ktorá utiekla už predtým spolu s dcérou a vnučkami. S manželom chodila po vyšetreniach, opatrovala ho, popritom ešte pomáhala dcére s maloletými deťmi. Keď mohla, privyrábala pre rodinu pár eur upratovaním. Pán Vasiľ bol v podstate pripútaný na lôžko. Realitu takmer nevnímal a stav sa mu neustále zhoršoval. Jeho manželka podala žiadosť o dotáciu, ktorú úrad práce v apríli 2023 zamietol. O preverenie postupu úradu práce požiadala ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý listom z júna 2023 odpísalo, že proti zamietnutiu dotácie nie je možné podať opravný prostriedok, ministerstvo nie je kompetentné postup úradu preskúmavať, a odporučilo jej po troch mesiacoch podať novú žiadosť. Pánovi Vasiľovi medzičasom diagnostikovali agresívnu rakovinu. O tri mesiaci v septembri 2023 chorobe podľahol a pomoci vo forme dotácie sa nikdy nedočkal. Myslite, prosím, na to, vážené pani poslankyne a vážení páni poslanci, aj pri príprave a schvaľovaní nových právnych predpisov. Myslite na to, prosím, aby štát pomoc, ktorú môže poskytnúť utečencom z Ukrajiny, poskytol. Rozhodujete aj o deťoch, aj o senioroch, aj o ľuďoch v ťažkom zdravotnom stave a s vážnymi zdravotnými postihnutiami a títo ľudia nemajú podporu plynúcu z domáceho prostredia. Verím, že vás budú moje odporúčania v tejto správe... pre vás budú inšpiráciou a vopred vám za to v mene ľudí so zdravotným postihnutím ďakujem. A ďakujem za vašu pozornosť. (Potlesk.) [10:59] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Prosím spoločnú spravodajkyňu z výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny pani poslankyňu Mačicovú, aby informovala Národnú radu o výsledkoch prerokovania správy vo výboroch. [11:08] Zdenka Mačicová Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi ako určenej spravodajkyni Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny uviesť správu výboru k Správe o činnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím za rok 2023, tlač 211. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 224 z 5. apríla 2024 pridelil predmetnú správu na prerokovanie: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny. Vo svojom rozhodnutí zároveň určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny ako gestorský výbor, ktorý podá Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Všetky určené výbory o danej správe rokovali a uzneseniami odporučili Národnej rade zobrať predmetnú správu na vedomie. Gestorský výbor na základe uznesení výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky zobrať na vedomie Správu o činnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím za rok 2023, tlač 211. Správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 23 z 23. apríla 2024. Týmto uznesením ma výbor poveril, aby som uviedla správu na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a predložila návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré tvorí prílohu tejto správy. Vážený pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu. [11:08] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal dvoch písomne prihlásených, pani poslankyňa Veslárová a pani poslankyňa Hanuliaková. Nech sa páči, pani poslankyňa Veslárová, máte slovo. [11:10] Veronika Veslárová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážená pani komisárka, chcem sa v prvom rade poďakovať vám, pani komisárka, za správu, ktorú ste predložili, pretože táto správa odráža to, že vy s vaším tímom neprijímate podnety len z kancelárie, ale reálne chodíte na výjazdové dni a monitoringy. Ak človek nemôže prísť za vami, tak prídete vy za ním. Veľmi oceňujem aj to, že v niektorých pasážach využívate aj ľahko čitateľný jazyk a jednoduchý jazyk, čo robí túto správu dostupnou pre všetkých zdravotne znevýhodnených. Chcela by som povedať, že je veľmi tragické, že aj napriek tomu, že Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím je na Slovensku v platnosti už 14 rokov, stále nie je dostatočne dodržiavaný. Chcela by som sa vyjadriť k údajom a príbehom zo správy. Najviac uvádzate teda porušení v rámci peňažných príspevkov a nepriznaní na kompenzácie ťažkého zdravotného postihnutia. My sme s kolegyňou Janou Hanuliakovou si vyžiadali informácie ohľadom meškania lehoty vo veci peňažných príspevkov na kompenzácie a práve peňažné príspevky na opatrovanie mali najdlhšie meškanie. Dokonca niektoré tam boli nevybavené zo septembra roku 2022. Keďže príbuzní musia ostať doma, aby sa o zdravotne znevýhodnených postarali, nemajú príjem a sú odkázaní práve na tento príspevok, dostávajú sa do chudoby. Takýmto spôsobom sú teda na hranici chudoby, pretože z invalidného dôchodku opatrovaného nevie vyžiť ani ten samotný opatrovaný, alebo teda osoba so zdravotným znevýhodnením, a nieto ešte jeho opatrovateľ alebo opatrovateľka. Vo viacerých úradoch práce sme spoločne aj osobne boli s kolegyňou a stretli sme sa aj s vedúcimi oddelenia kompenzácií. V drvivej väčšine týchto meškaní je problém práve v nedostatku posudkových lekárov, ako aj vy hovoríte vo svojej správe a povedali ste to aj tu v pléne. A tu sa dostávame k dlhoročnej téme, a to roztrieštenosti posudkovej činnosti, pretože obdobný problém má Sociálna poisťovňa, ako sme sa dozvedeli s kolegyňou, a taktiež to teda konštatujete aj v správe. Aj vy uvádzate v správe, že zjednotená posudková činnosť ešte nie je funkčná a určite by vyriešila tento problém, ktorý tu máme, a je nehorázne, že niektorí naozaj sú bez týchto, najmä opatrovateľ... peňažných príspevkov na opatrovanie od konca roka 2022. Uvádzate najčastejšie porušený čl. 9, čo je prístupnosť, a môžem povedať, že tiež mávam tieto výjazdové dni a stretávam sa s ľuďmi so zdravotným znevýhodnením, a nájsť nejakú bezbariérovú toaletu v malom meste, ale aj v okresnom, je doslova zázrak a nemôžme hovo... teda môžme hovoriť aj o bariérových úradoch práce, o bariérových mestských a miestnych úradoch, takže tento problém tu naozaj je a je len otázka, teda že či je to finančná záležitosť alebo že či tí ľudia nechcú tento článok implementovať, alebo v čom je problém. Momentálne, ako aj uvádzate, je veľký problém v parkovacích vyhradených miestach, pretože momentálne teda v Bratislave mám veľa podnetov, že po kolaudáciách sú práve tieto vyhradené parkovacie miesta odstránené a sú predávané na komerčné účely ako klasické miesta parkovacie. Uvádzate taktiež problémy v prístupnosti pôšt. Tento prípad sa týka napríklad aj balíkoboxov, pretože pokiaľ si vozíčkar objedná niečo zo zásielky, a dajú mu to úplne hore do tých balíkoboxov, tak nemá šancu si ten balík vyzdvihnúť. Musí ísť buď s niekým, s doprovodom, alebo počkať na niekoho, kto mu ten balík buď zober... podá, alebo aj ukradne, ako to bol môj prípad teda. Ďalším poradenstvom, ďalším problémom je nedostatočné poradenstvo pre zdravotne znevýhodnených. Na toto sme tiež upozorňovali aj sme k tomu predkladali návrh zákona, ale, žiaľ, koaliční poslanci sa v tomto návrhu zdržali. Verím, že keď to budem opätovne predkladať, tak ho podporia aj s dôrazom na to, že na to upozorňujete v tejto správe. Naozaj som sa stretla s tým, že ľudia nevedia, na čo majú nárok, a pokiaľ nemajú kompenzácie, ktoré potrebujú, tak nemôžu viesť tak kvalitný život, ako, ako ho vedú bez tých kompenzácií. Ďalšiu tému, ktorú ste otvorili v správe, je bariérovosť volebných miestností. Z vašich údajov naozaj vyplýva, že tie volebné miestnosti nie sú vo veľkej miere bezbariérové a keďže sa voľby konajú vo väčšine mestských, miestnych či obecných úradoch, na školách alebo v kultúrnych domoch, naozaj to svedčí o tom, že my nemáme bezbariérové samosprávy. Z toho vyplývajú potom problémy ohľadom nemožnosti nielen voliť, ale navštevovať zastupiteľstvá, kultúrne podujatia a chodiť do škôl. Pred dvoma rokmi sme s kolegyňou robili prieskum dostupnosti mestských a miestnych úradov v okresných mestách a mestských častiach v Bratislave a Košiciach a viac ako polovica bola bariérová. Niektoré úrady majú napríklad také anomálie, že prídete pred dvere, dvere sa otvoria, potom je tam 20 schodov, musíte tých 20 schodov nejakým spôsobom zdolať a potom je tam výťah, takže je to, možnože tam pán primátor má nejaký zmysel pre humor, že ten výťah si vozíčkar potom viacej váži, keď vyjde tých 20 schodov nejakým spôsobom. Mrzí ma, že toľko veľa príbehov, ktoré máte v správe, aj prípady, ktoré ja riešim, existujú vôbec a toľko ľudí so zdravotným znevýhodnením na Slovensku rieši nejaký problém. Mnohí nemajú dostatočný prístup k informáciám, ako som už hovorila. Tém, ktoré ste otvorili, je mnoho, väčšinou podnetov, ktoré od ľudí dostávam, sú na kompenzácie a potom zamestnávanie. Zamestnávanie ste podrobne uviedli aj vy v správe a súhlasím, že štát poskytuje nedostatočnú podporu zamestnancom zo zdravotným znevýhodnením, či už hovoríme o zamestnávaní na otvorenom trhu práce, v chránených dielňach, sociálnych podnikoch alebo v chránených pracoviskách. Ešte taká posledná otázka, ktorá je v správe, a dotýka sa, je, je odnímanie peňažných príspevkov v dôsledku toho, že poberateľ prekročí násobky životného minima, čo podľa mňa je veľmi život obmedzujúca vec pre človeka so zdravotným znevýhodnením, ktorý sa rozhodne pracovať, chce odvádzať dane a nechce byť len poberateľom dávok, a štát ho potrestá tým, že mu odníme nejaký príspevok. Z tohto dôvodu mnohí ľudia nepracujú, lebo vedia, že keď prekročia napríklad príjem päťnásobku sumy životného minima čo i len o jeden cent, nedostanú príspevok napríklad na kúpu vozíka alebo osobného motorového vozidla. Tieto pomôcky sú rádovo v tisícoch eur a nemôžu si ich zdravotne znevýhodnení častokrát dovoliť ako, ako doplatok s príspevkom a už vôbec nie túto celú pomôcku. Som veľmi rada, že ste túto správu predložili, a aj poslanci, ktorí sa nevenujú tejto problematike, tak mohli počuť, že naozaj ľuďom so zdravotným znevýhodnením sa nežije ľahko a okrem svojho zdravotného znevýhodnenia musia riešiť aj iné problémy. Pevne verím, že vaše odporúčania budú naplnené, a ja môžem sľúbiť za seba aj za poslanecký klub Progresívne Slovensko, že budeme predkladať návrhy zákonov, ktoré skvalitnia život zdravotne znevýhodneným, a podporíme, samozrejme, vašu správu. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk.) [11:14] Peter Žiga – Uvádzajúci uvádza bod Na vaše vystúpenie dve... jed... dve faktické poznámky. Ako prvá pani poslankyňa Gažovičová. [11:21] Tina Gažovičová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. A v prvom rade ďakujem vám, pani komisárka, za teda aj prednesenie správy aj napísanie správy, ale hlavne za všetku tú prácu, ktorá je za tým. Ďakujeme kolegyni Veslárovej, že teda už vám vyjadrila podporu za celý náš klub Progresívne Slovensko. Ja tým, že sa dlhodobo venujem predovšetkým inkluzívnemu vzdelávaniu a postaveniu aj detí so zdravotným znevýhodnením v školstve, tak vlastne mala som tú možnosť opakovane s vami spolupracovať a naozaj vieme a vy ste to tiež dneska spomenuli, že tá cesta k inkluzívnemu vzdelávaniu je dlhá cesta na Slovensku. A aj dneska ešte čelíme mnohým problémom alebo teda tie deti a tie rodiny čela mnohým problémom, či už je to, to nútené domáce vzdelávanie, kedy vlastne nie sú prijímané do škôl a je im odporúčané, aby sa vzdelávali doma, alebo či je to celkovo nadmerné zastúpenie detí v špeciálnom školstve na Slovensku. My sme krajina v Európskej únii, ktorá má úplne najväčší, najväčší podiel detí v špeciálnom školstve. Čiže je toho veľa, na čom ešte treba pracovať. Zároveň teší ma, že aj vy ste spomenuli systém podporných opatrení, čo je vlastne taký nový systém v školstve, ktorý pribudol do školského zákona práve minulý rok. Ja som na ňom vtedy ešte pracovala ako štátna úradníčka, ale ako ste aj vy povedali, že je dôležité, aby aj tie dobré veci, ktoré sa dostali do zákona, aby nezostali na papieri. A ja vnímam, že aj, aj tento rok aj tie najbližšie roky okrem iného budú v školstve v znamení toho, ako dostať túto reformu a celkovo podporu pre deti, ktoré to potrebujú naozaj, naozaj do praxe. Tak v tomto krátkom čase asi len toľko a ďakujem vám ešte raz. [11:21] Peter Žiga – Uvádzajúci uvádza bod Ďalším vystupujúcim v rozprave je pani poslankyňa Hanuliaková. [11:21] Jana Hanuliaková – Vystúpenie v rozprave Tak ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážená pani komisárka, kolegovia, kolegyne, Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím je nesmierne dôležitá inštitúcia v našej spoločnosti. Má už teda osemročnú tradíciu, ako ste aj vy spomínala, a svoju prácu si vykonáva naozaj svedomito a poctivo. Každoročne nám teda pani komisárka predkladá správu o činnosti, a ktorá teda predstavuje, kde naozaj poukazujete na veľké množstvo aktivít, ktoré zahŕňa napríklad či už osobné monitorovacie návštevy, účasti v rôznych pracovných skupinách či posudzovanie individuálnych podnetov. Ja si teda dovolím aj poukázať na tú situáciu tu v pléne, že veľmi ma mrzí, teda že tu nevidím viac kolegov a kolegýň z koalície, ktorí často v posledných mesiacoch hovorili o tom, ako veľmi záleží na ľudských právach, ale, samozrejme, musím teda trošku pohrešiť aj, samozrejme, aj ľudí z opozície. Myslím si, že toto je veľmi dôležité, aby to ľudia počuli, pretože naozaj sú to možno tie dve hodiny, ktoré tu strávite za rok a kde zhrniete celú tu situáciu, ktorú na Slovensku máme v oblasti pomoci, alebo teda aj tých podnetov, ktoré ľudia so zdravotným znevýhodnením, s ktorými sa na vás obracajú. Zo správy sme sa dozvedeli, že úrad v roku 2023 zaznamenal historicky najviac podnetov. Je to, samozrejme, aj pozitívna, aj negatívna správa. Na jednej strane je teda naozaj skvelé, že sa ľudia teda so zdravotným znevýhodnením obracajú na vás a že upozorňujú na nedostatky, ktoré máme v systéme. Na druhú stranu tú máme teda množstvo prípadov, ktoré teda poukazujú na to, že základné ľudské práva a slobody a život na rovnakom základe s ostatnými pre osoby so zdravotným znevýhodnením nie sú teda v našej spoločnosti samozrejmosťou a bežnou vecou. Za posledné tri roky sme sa aj spoločne s kolegyňou Veronikou Veslárovou stretli naozaj s desiatkami organizácií po celom Slovensku, ale aj zástupcami a zástupkyňami našich samospráv a kontaktovalo nás aj nesmierne veľa rodičov s rôznymi problémami. Vypočuli sme si naozaj veľmi ťažké príbehy. Boli to naozaj že životné situácie, kedy skutočne že mne doslova až mráz behal po chrbte, že keby som musela ja stáť v tej situácii, že aké by to bolo naozaj hrozne náročné tuná na Slovensku, kde rodičia narážajú na rôzne bariéry v sociálnom systéme, školstve, zdravotníctve, a teda aj na úradoch. Za toto obdobie tých troch rokov, kde som mala možnosť viac navnímať tú problematiku, lebo teda sama sa... som predtým nevenovala sociálnej oblasti, ale teda vďaka aj Veronike som mala možnosť viac sa do toho zahĺbiť a sama som si uvedomila jednu vec, že ľudia, ktorí sa žiadnym spôsobom priamo nedostávajú do osobného kontaktu alebo nemajú tú skúsenosť, že čo to znamená žiť so zdravotným znevýhodnením, alebo nejakým spôsobom teda nemajú ten kontakt, že, si myslím, že nedokážu úplne dobre navnímať potreby ľudí so zdravotným znevýhodnením, že často žijeme trošku ako keby také paralelné životy vedľa seba, a pokiaľ sa niekedy nejakou skúsenosťou naozaj tie životy nám nepretnú, tak je len veľmi náročné, aby tí ľudia, ktorí sú bez zdravotného znevýhodnenia, úplne dobre navnímali tie potreby ľudí so zdravotným znevýhodnením a dokázali pochopiť tie potreby a bariéry, ktoré táto spoločnosť, žiaľ, teda im kladie pod nohy. A myslím si, že toto je aj taký základný problém, že naša spoločnosť, a teda najmä naši politici a političky nie sú častokrát dostatočne scitlivení, teda tí ktorí vlastne aj rozhodujú potom tu, tu v Národnej rade a majú priamy vplyv na všetky politiky. A teda aj v tom pociťujem, že ten, tie nedostatky, že dnes sme práve preto v mnohým oblastiach aj roky pozadu. Aj v oblasti inkluzívneho vzdelávania, poskytovania sociálnych služieb či v možnosti zamestnávania ľudí so zdravotným znevýhodnením. A je nesmierne dôležité, aby sa nám tie životy čo najviac pretínali v tých bežných situáciách, na školách, úradoch, práci, alebo teda aj na ulici, a naozaj by sme sa mali snažiť, aby sme my nastavovali tie politiky fungujúco, máme to v rukách, a vlastne aj tu, tu mnohé zákony keď prichádzajú do pléna, ma veľmi mrzí, že častokrát sú to malé veci, malé zmeny, ale ktoré by mali naozaj veľký vplyv na to, že by sa tá kvalita života tých ľudí zlepšila. A ja teda aj dnes vyzývam všetkých poslancov a poslankyne a všetkých ľudí, aj ktorí napríklad sú aj na komunálnej úrovni, či ľudí na úradoch, ľudí, ktorí majú moc a rozhodujú, že aby lepšie navnímali to, to, že ako ľudia, aké potreby majú ľudia so zdravotným znevýhodnením. Naozaj odporúčam každému, aby sa išiel pozrieť do zariadenia, aby sa stretol s rodinou, ktorá čelí týmto problémom, a myslím si, že, že to je tá cesta na to, aby sme dokázali aj my možno potom tu lepšie sa rozhodovať a snažili sa tie podmienky ľudí so zdravotným znevýhodnením zlepšovať. Ja spomeniem možno ešte jednu takú, tým, že sme aj teda za posledný rok absolvovali troje voľby, tak vlastne vy ste rovnako robili aj prieskum architektonickej prístupnosti volebných miestností. A ako už spomínala aj kolegyňa, my sme, neviem, päť rokov dozadu založili takú iniciatívu Odstráňme bariéry , kde sme, kde nám ľudia nahlasovali rôzne podnety a my sme sa snažili teda kontaktovať inštitúcie a upozorňovať ich na tieto bariéry. Som rada, že teda aj niektorí, väčšinou teda akože aj reflektovali na to, aj keď sme napríklad snažili sme sa aj po roku prísť, ísť sa pozrieť, že či tá bariéra je, je teda odstránená, a ja som to tu už nič aj spomínala, ale mali sme na jednej fakulte tu v Bratislave teda nahlásený podnet a napísali sme aj dekanovi školy a sľúbil nám teda, že áno, že vybudujú bezbariérový prístup, lebo robili nejakú rekonštrukciu, a keď sme sa tam teda po roku išli pozrieť tak boli tam nejaké štyri schody, ale teda, žiaľ, bezbariérový prístup na túto fakultu urobený nebol napriek tomu teda, že nám to bolo prisľúbené, že teda aj písomne sme to mali od, od dekana. Takže toto sú také trošku smutné situácie, že čo ste aj vy spomínala, že, naozaj že častokrát je to aj o tom prístupe ľudí v tých inštitúciách, na úradoch, a keď sa aj stretávame s primátormi, primátorkami okresných miest, tak ako kolegyňa spomínala, že sme robili aj ten prieskum, tak si uvedomujem, že, že najväčším problémom je to, že tí ľudia, ako keby že riešime tie situácie, ale častokrát presne že zabúdame ako keby na tieto veci. Bolo pár ako keby aj pozitívnych, že, že tí zástupcovia nám hovorili, že áno, že keď už budujú napríklad detské ihrisko alebo sa robia nejaké projekty, tak, samozrejme, už myslia na to, aby boli inkluzívne ihriská, lebo myslí sa na tie obrubníky, ale stále si myslím, že v tomto máme veľké nedostatky. A mali by sme oveľa, oveľa viac o tom hovoriť aj na tej presne komunálnej úrovni, lebo tam sa deje ten život, tam tí ľudia trávia ten čas a najviac ako keby pociťujú tie bariéry, presne jak ste hovorila, a na tých, častokrát na obecných úradoch, na tých dedinách, že, naozaj že, že niekedy je to jeden-dva schody, ale pre toto človeka je to, je to, keď príde sám a nemá mu kto pomôcť, neni tam zvonček, tak naozaj môže sa jedine otočiť, a teda vybaviť si to alebo musí zavolať, alebo proste nejakým spôsobom sa snažiť. A my sme, my sme, keď sme robili aj ten prieskum vlastne tej debarierizácie tých okresných, mestských úradov v okresných mestách na Slovensku, tak my sme vlastne tak teda robili taký fiktívne, že sme volali, hej, Veronika teda zo svojej pozície a ja teda fiktívne, a ono, ono, častokrát oni hovorili, však my prídeme dole, však stačí len povedať . Úradníčka je teda ochotná prísť, čo, samozrejme, je dobré, ale treba si uvedomiť, že pre toho človeka, ktorý tam stojí na tej ulici, je to veľmi neúctivé. A často ani toto si ľudia, ktorí s tým neprichádzajú, ani ja sama možno 5-10 rokov dozadu, že človek si to neuvedomí. Ale keď začne viac s tou témou pracovať, tak vtedy pochopí to, že ako sa cíti ten človek, keď počuje tie príbehy, a presne že aj vám, aj nám to častokrát hovorili ľudia, že ono sú to častokrát také maličkosti, v tých situáciách, ale že ono to veľmi veľa znamená pre toho človeka. Čiže presne, že toto sú tie veci, a to aj ja zo svojej skúsenosti môžem povedať, teda už sa, už sa budem opakovať, ale že naozaj je veľmi dôležité, aby sme my mali navnímané tie situácie, aby sme dokázali pochopiť, že, že ako sa cítia tí rodičia, tých detí, alebo aj teda ľudia so zdravotným znevýhodnením. No, toľko asi za mňa. Ja teda na záver by som vám teda ešte raz chcela veľmi pekne poďakovať, myslím si, že je veľmi dôležité, teda aby táto správa tu bola vždy prednesená. A ja by som sa vám chcela zároveň aj ospravedlniť, dúfam, že v mene všetkých za to, že ste musela na trikrát chodiť. Ja som to považovala za veľmi neúctivé voči vám a jednoducho nemalo by sa to diať, že mali by sme tieto správy brať veľmi vážne a každý poslanec a poslankyňa by sa mal veľmi nad tým zamýšľať, nad každým vaším slovom, ktorý v tej správe prednášate. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.) [11:29] Peter Žiga – Vystúpenie v rozprave Na vaše vystúpenie – štyri faktické poznámky. Ako prvá pani poslankyňa Veslárová. [11:32] Veronika Veslárová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Ja by som chcela doplniť kolegyňu a tiež vyzvať všetky kompetentné subjekty, aby boli empatickí voči ľuďom so zdravotným znevýhodnením, lebo títo ľudia sú naozaj dlhodobo na okraji spoločnosti a zaslúžia si žiť dôstojnejší život. A verím, pani komisárka, že na budúci rok túto správu budete predkladať v prvom termíne, ktorý vám určia. (Povedané so smiechom.) Ďakujem. [11:32] Peter Žiga – Uvádzajúci uvádza bod Pani poslankyňa Šrobová. [11:33] Veronika Šrobová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne kolegyni za jej príspevok, ale touto cestou sa chcem poďakovať aj pani komisárke za to, že ako obsiahlo zhrnula svoje zistenia v tejto téme za rok 2023, a ďakujem aj za vašu trpezlivosť, že ste si počkali na toto vystúpenie vlastne pol roka. Aj napriek tomu si ju vypočulo teda len pár poslancov a poslankýň koalície napríklad. Ja chcem veriť, že vypočutie si tejto správy pomôže k pochopeniu ťažkej životnej situácie zdravotne znevýhodnených osôb na Slovensku a táto Národná rada pomôže zlepšiť situáciu týchto ľudí na Slovensku. Moje kolegyne Veronika Veslárová a Janka Hanuliaková sa tejto téme veľmi venujú. Ja im za to ďakujem tiež a predložili v tomto volebnom období už niekoľko návrhov zákonov, ktoré by zlepšili ich situáciu, ani jeden nebol prijatý, alebo teda schválený. Tak ja verím, že sa to zmení, keďže táto koalícia sa rada hrdí názvom sociálna demokracia. Ďakujem vám ešte raz a ďakujem, že ste tu dnes. [11:33] Peter Žiga – Uvádzajúci uvádza bod Pán poslanec Pročko. [11:34] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne, od nášho posledného rozhovoru, pani komisárka, sa to zlepšuje len pomaly, veľmi pomaly, žiaľbohu. Tá situácia naozaj so zdravotne postihnutými a oslabenými ľuďmi je katastrofálna. Ja môžem povedať, že pred 30 rokmi som prvýkrát so svalovými dystrofikmi robil, a to bolo... odvtedy sa veľmi málo zmenilo, ale zmenilo sa a ide to pomaly. A tá, naozaj tá výchova, hlavne na školách je pre mňa veľmi dôležitá, aby tie deti od začiatku dostávali do svojho, na tú tabulu rasa napísané, že pomáhať sa má a nemá sa ubližovať slabším a zdravotne postihnutým, pretože s tým som sa aj ja stretával a stretávam sa v našej neziskovke, že tie deti ubližujú veľmi. A tá výchova je absolútne... no u nás je taká, aká je, veď viete veľmi dobre, sama dobre viete, rozprávali sme sa o tom. Ja ale chcem povedať, že naozaj ide to pomaličky, a je mne veľmi ľúto, že naozaj všetky krajiny okolité, vyspelé krajiny sa zdravotne oslabeným venujú, a to sú ľudia, ktorí sú v popredí. To sú ľudia, ktorí potrebujú pomoc a tí ľudia dostávajú od štátu naozaj, a nechcem povedať, že viac, ale sú to ľudia, ktorí sú v popredí. A u nás to nie je. A toto je, toto by som chcel povedať, že na toto, tak ako vaša správa bola otvorená, aká vaša správa bola priama, tak toto, na toto upozorňovať naozaj že našich vládnych činiteľov, všetkých, ktorí sú pri moci, aby, aby ľuďom, ktorí potrebujú pomoc, pomáhali v prvom rade. Ďakujem veľmi pekne a srdečne vás pozdravujem. [11:34] Peter Žiga – Uvádzajúci uvádza bod Pán poslanec Prostredník. [11:36] Ondrej Prostredník – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, ďakujem kolegyni Hanuliakovej za jej zhodnotenie správy pani komisárky. A chcem sa prihovoriť aj vám, pani komisárka. Veľká vďaka za vašu prácu. Je to veľmi dôležitá činnosť, keď si predstavíme, že ešte pred pár desiatkami rokov ľudia so zdravotným znevýhodnením v podstate zostávali nevyhnutne na okraji spoločnosti, ak im rodina neposkytla nejakú základnú záchrannú sieť, tak tí ľudia boli v podstate odpísaní, takže myslím, že spoločnosť, naša spoločnosť sa posúva ďalej. A je to veľmi dôležitá práca, ktorú robíte. Chcem oceniť zvlášť jednu tému a potom povedať ešte jednu poznámku. Hovorili ste vo vašej správe aj o potrebe väčšieho posilnenia a podpory pre terénnych pracovníkov. Myslím si, že toto je veľmi, veľmi dôležitá oblasť, lebo ten, ten princíp zachovať ľudí, ktorí sú odkázaní na nejakú pomoc čím viac a čím dlhšie v ich domácom prostredí, je, je veľmi správny a veľmi dôležitý. Je napokon veľmi prospešný aj pre celú spoločnosť, myslím si, že tie náklady na terénnych pracovníkov sú nižšie než nejaké ústavné náklady. A druhá poznámka sa týka terminológie. A my sme o tom hovorili, aj keď sme sa stretli, vy vo vašom vystúpení ste konzekventne používali to označenie zdravotne postihnutí , ale myslím si, že už to slovo v súčasnosti vnímame ako istú stigmu, a mali by sme hľadať iný termín. A ja viem, že je potrebné to zákonne riešiť, ale hovorme o znevýhodnených alebo hľadajme niečo iné. Ďakujem. [11:36] Peter Žiga – Uvádzajúci uvádza bod S reakciou pani poslankyňa Hanuliaková. [11:38] Jana Hanuliaková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za všetky faktické. A zareagujem na kolegu Prostredníka. A to, to sme sa aj my rozprávali, keď sme boli vás navštíviť, že... a ja som to teda neprízvukovala v tom mojom príhovore (povedané so smiechom), ale áno, že tiež si myslím, že mali... je najvyšší čas, aby sme to slovné spojenie teda hovorili so zdravotným znevýhodnením , že tiež si myslím, že, že už nastal čas a, dúfam, že teda sa nám spoločne aj podarí v tomto spraviť nejaké zmeny. A ja by som sa chcela teda poďakovať aj Veronike Veslárovej za jej prácu, ktorú robí, a je tu jediná poslankyňa, aktuálne, myslím, teda so zdravotným znevýhodnením. A naozaj robí veľmi veľa a snaží sa a prináša tie reálne skúsenosti aj z jej života. A myslím si, že by bolo naozaj dobré, keby na to viac poslancov reflektuje z koalície, a zoberú si k srdcu, keď niečo naozaj ona povie, že naozaj je to teda odžité. A je to tak. A teda na záver naozaj ešte raz naozaj vám veľmi pekne ďakujem. Ešte raz sa ospravedlňujem teda za tie, za tie nedostatky, ktoré tu vznikli, a verím, teda že keď sa, keď sa stretneme na správu ďalšiu, že teda budete hovoriť aj oveľa viac aj pozitívnych vecí, ktoré sa stali na Slovensku. Ďakujem. [11:38] Peter Žiga – Uvádzajúci uvádza bod Teraz sa opýtam, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Dvaja páni poslanci. Ako prvá pani poslankyňa Kolíková. [11:40] Mária Kolíková – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážená pani komisárka pre zdravotne postihnutých, aj mne by sa páčilo, keby sme viac pracovali aj s týmto samotným označením, ale tým nechcem teraz zapĺňať tento priestor. V prvom rade vám chcem naozaj veľmi úprimne poďakovať za vašu prácu. Ja si myslím, že máte veľmi ťažkú prácu, že jednoducho sú poslania alebo je práca, ktorá už s ohľadom na to, s čím pracujete, tak musí byť vlastne veľmi ťažké, že sa stretávate s ťažkými osudmi a tie máte každý deň na stole, že nedá sa vlastne od toho pomaly ani odísť, pretože na druhý deň zase prídete a zase máte prípady, ktoré sú ťažké a veľmi smutné. Čiže chcem vám poďakovať, že toľko rokov ste ochotná tomu venovať svoj život, a viem, keďže aj v našej rodine máme ľudí s rôznymi postihnutiami, aké je to veľmi ťažké. Aké je to naozaj veľmi ťažké, lebo nemusíte, ale chcete sa tomu venovať, takže naozaj veľké poďakovanie s ohľadom aj na všetko, čo ste povedali, aj tie prípady, je zrejmé, že vlastne máte skutočne čo robiť. A ja by som, a už to tu viackrát zaznelo a myslím si, že je to dôležité si povedať, že vyspelosť demokratickej spoločnosti je, jej odrazom je aj to, ako sa práve správa k ľuďom, ktorí sa nevedia buď obhájiť sami, nemajú dostatočne silné postavenie, aby ich bolo silne počuť, a sú to práve tí, ktorí sú rôznym spôsobom hendikepovaní . A podobne ako sa hovorí, že vyspelosť demokratickej spoločnosti závisí tiež od toho, napríklad ako sa správame k odsúdeným, obvineným . Mňa veľmi bolí srdce, že aj súčasná vláda cíti pre to cit až vtedy, keď jej vlastní ľudia sa dostali do výkonu väzby alebo trestu. A ja nechcem povedať, že teraz vláda sa musí dostať do situácie, aby sama sa cítila hendikepovaná, aby mala k tomu naozaj vzťah a niečo pre ľudí, ktorí sú na ňu odkázaní, niečo urobila. Jak precítenie toho, čo to vlastne znamená byť menšinou, sa mi veľmi páčil prístup jedného lektora na jednom zo školení, aby sme cítili ako väčšina, ako sa môže cítiť menšina, tak ja si dovolím povedať aj jeho príklad. Ako by sme sa cítili ako väčšina, keby sme boli v inej situácii, keby väčšina boli vozíčkari? No tak väčšina by sa rozhodla, že je veľmi ekonomicky východné mať nižšie budovy, nižšie, načo, prečo mať také vysoké, však sa môžeme skrčiť, tá menšina, ktorá proste nechodí na vozíčku, a to je vlastne presne ten prístup. To pochopenie, že vlastne, áno, je to ekonomicky náročnejšie, ale aby sme sa cítili dôstojne, aby sa tu všetci cítili dôstojne, tak musíme pre to niečo spraviť. Každému dať šancu. A s tou bezbariérovosťou prístupu je to veľmi smutné. Veľmi smutné, že dokonca štátne inštitúcie sú problematické pre prístup pre ľudí, ktorí sú na vozíku alebo majú hocijaký hendikep, hocijaký. Ja si pamätám, aj ako ministerka spravodlivosti keď som bola o barlách, aké to bolo ťažké, a som si uvedomila, že ale to som ako ministerka, mám, mám neuveriteľnú asistentskú celú, samozrejme, celý aparát aj s autom a neviem s čím všetkým, čo mám k dispozícii, ale ako to bolo miestami ťažké. Áno, aj priestorovo vyriešiť základné potreby, ktoré človek má, aké je to ťažké. Takže sú veci, ktoré sú minimum a na ktoré musíme nájsť peniaze. A ja si dovolím teraz aj pri konsolidácii verejných financií, nikto nevie, na čo pôjde tá miliarda. Nevieme to. Tak kiežby, kiežby z tej miliardy sa peniaze použili pre ľudí, pre ľudí, ktorí to potrebujú a ktorí sú odkázaní na to, aby im vláda pomáhala. A áno, ja som veľmi pozorne počúvala, aj vo výkone trestov, výkone väzby je problém, ak sú tam ľudia, ktorí sú odkázaní na tieto opatrenia bezbariérového prístupu, áno, je to tak. Ak dôjde k spáchaniu trestného činu, tak nie je veľmi iný priestor ako ten, že proste je to výkon na, či už väzby, alebo výkon trestu, a tie prostredie... a to prostredie tam nie je na to dostatočne prispôsobené a nemalo by to tak byť, že ešte tým trestom je aj to, v akých podmienkach vlastne sa vykonáva. A za to, že človek vlastne je takto hendikepovaný, tak ešte o to viac vlastne naozaj potom v tom výkone trestu trpí. A nemalo by to tak byť. Nemalo by to tak byť. Ja som veľmi rada, že ste spomenuli opatrovnícku reformu, a bolí ma preto srdce. Bolí ma preto srdce, lebo som bola štátna tajomníčka pri ministerke spravodlivosti Lucii Žitňanskej, vtedy ešte Róbert Dobrovodský, ktorý je dnes verejným ochrancom práv, pracoval na sekcii legislatívy a spracovávali sme obrovský materiál k opatrovníckej reforme a, bohužiaľ, aj ja ako ministerka spravodlivosti, nepodarilo sa nám to posunúť ďalej, pretože opatrovnícka reforma sama osebe vlastne súvisí aj s novým Občianskym zákonníkom. K tomu, ako sa staviame k ľuďom a k ich spôsobilosti na právne úkony. A to je úplne kľúčové. A presne ste to spomenuli, že my nadužívame obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. Aj tam, kde to vôbec nie je potrebné. Jednoducho človek potrebuje asistenciu, a že je veľmi dôležité, kto je ten, kto mu tú asistenciu robí, či to robí v jeho prospech alebo či to nebodaj nerobí na jeho úkor. A preto je veľmi dôležitá právna úprava, aby nedošlo k zneužívaniu tej situácie, že sa proste človek ocitne v situácii, v ktorej predtým bol plne spôsobilý, ale už nie je, pretože má rôzny hendikep, ktorý môže nastať. A ja som vnímala, že vo veľkej miere ste sa venovali postihnutiam, ktoré súvisia možno skôr s tým fyzickým hendikepom, a ja si dovolím trochu povenovať aj tým hendikepom, ktoré súvisia s mentálnym postihnutím. Nie som podľa mňa úplne korektná so slovníkom, ale viem, že toto je slovník, ktorý sa, ktorý je asi ešte zatiaľ zrozumiteľný, pretože mentálne postihnutie, to nie je len to, že sa s tým človek narodí, ale súvisí to, samozrejme, s rôznymi ochoreniami, ktoré jednoducho začnú obmedzovať človeka v spôsobilosti na právne úkony. A ja to vidím aj v mojom úplne blízkom okolí, úplne blízkom okolí, že aj samotná právna úprava je na to hrubo necitlivá, hrubo necitlivá. Tí, ktorí už nie sme úplne mladí, tak podľa mňa o to viac môžme aj pre svoj vlastný vek to vnímať citlivejšie, keďže vidíme aj vo svojom okolí, že jednoducho áno, dochádza k tomu, že máme viacero seniorov aj s ohľadom na to, že sa dožívame väčšieho veku, kde jednoducho tie ochorenia, ktoré súvisia s mentálnym postihnutím a určitou degeneráciou, proste je to tak, aj tých mozgových buniek, tak súvisia jednoducho s tým, že tá plná spôsobilosť na právne úkony tu nie je. Ale to neznamená, že človek musí byť obmedzený v plnosti, že naozaj tá citlivosť k tomu obmedzeniu spôsobilosti na právne úkony je, je absolútne nevyhnutná, pretože nakoniec tí, ktorí poskytujú starostlivosť, tak môžu vlastne to, bohužiaľ, tú situáciu zneužiť. A vy určite máte množstvo takých prípadov na stole. Ja chcem na to upozorniť a chcem naozaj na to apelovať, že čo najskôr musíme prijať právnu úpravu, musíme ju prijať, aby sme chránili ľudí, ktorí jednoducho nie sú plne spôsobilí na právne úkony, a musíme hľadať cestu, ako zabezpečiť, aby sme rešpektovali ich dôstojnosť a ich vlastné rozhodnutia. A ja si dovolím povedať, že už naozaj, už je to, už je to pomaly desať rokov, kedy som robila analýzu ohľadom stavu našej právnej úpravy a právnej úpravy v iných krajinách, ktorá sa práve týkala otázky, ktorá súvisela s mentálnymi postihnutiami a ktorá súvisí práve s tým, že človek vie, že má ochorenie, ktoré bude znamenať, že ho v budúcnosti bude obmedzovať, že my stále nemáme nastavenú právnu úpravu, že by človek sa vopred mohol rozhodnúť, keď sa stane toto a toto a takáto bude, takáto bude progresivita toho ochorenia, tak potom chcem, aby sa realizovali tieto úkony, alebo potom chcem, aby táto osoba bola tou, ktorá bude rozhodovať o mojej plnej, o tých úkonoch, o ktorých ja už nebudem môcť rozhodovať z rôznych dôvodov. Nič takéto tu nemáme. A ja na to upozorňujem, že je to veľmi, veľmi dôležité, aby čo najskôr sme pristúpili k takejto opatrovníckej reforme, a je k tomu dôležitá základná, by som povedala, zmena postoja celej spoločnosti k tomu, aby sme rešpektovali dôstojnosť človeka. Ďakujem pekne. [11:44] Peter Žiga – Uvádzajúci uvádza bod Na vaše vystúpenie je jedna faktická poznámka. Pán poslanec Pročko. [11:53] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Pani kolegyňa, veľmi dobre viete, Dominik Drdul je právnik a naozaj v predchádzajúcom volebnom období, a pani komisárka veľmi dobre vie, naozaj aktívne, veľmi aktívne vystupoval a ja len chcem položiť otázku, že naozaj že, že prečo to právne povedomie a prečo tá právna pomoc pre, pre tých zdravotne oslabených naozaj aj počas nášho pôsobenia nebola taká, aká mala byť. Takže mus... človek by si mal priznať aj veci, ktoré nedotiahol do konca, resp. ktoré ich neurobil, ale nemôžem všetko hádzať len na jednu vládu a na to, že tu naozaj trinásť rokov sa nič nedialo, aj keď sa teda pre tých zdravotne oslabených nič nedialo od, od prvej chvíle, od prvej chvíle, ako sme sa osamostatnili, Slovensko, tak len trošičku, ja by som chcel tú otázku, že ani za našich čias sa veľmi veci nepohýnali prudko. Ďakujem veľmi pekne. Ale musím zase povedať, že, fakt že my sme mali tiež Dominika Drdula, a ja držím palce pani poslankyni z PS, aby sa jej darilo, a naozaj pre tých zdravotne oslabených vybojovala čo najlepšie podmienky. [11:53] Peter Žiga – Uvádzajúci uvádza bod S reakciou pani poslankyňa Kolíková. [11:53] Mária Kolíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Na stole na ministerstve spravodlivosti je pripravený a rozpracovaný nový Občiansky zákonník a bol plán ho dať do riadneho pripomienkového konania. Bohužiaľ, ja som skôr odišla, ako som plánovala, proste tak sa vyvinula politická situácia, ale tak ako je pripravený, fakticky obrovská novela Trestného zákona, tú si osvojil minister Karas a s tou pokračoval ďalej. Je mi ľúto, že práce sa zastavili, ktoré už boli vo vrcholnej fáze, čo sa týka Občianskeho zákonníka, ktorý znamenal vo svojej podstate obrovskú opatrovnícku reformu, takže je mi veľmi ľúto, že proste že aj tu, tak ako sa nič neurobilo s obrovskou zmenou pre trestný proces, ktorá bola na stole, tak si jednoducho ďalší ministri vybrali to, čo sa im viac páči. Uvidíme, že ako sa k tomu postaví pán minister Susko. Mal zjavne iné priority, keď nastúpil, ale Občiansky zákonník, viem, že rozpustil daný tím, ja som zvedavá, že s čím príde a či súčasťou, ak príde s novým Občianskym zákonníkom, či tam bude zásadne pokroková zmena prístupu k ľuďom, ktorí majú akýkoľvek hendikep a či tam bude obsiahnutá opatrovnícka reforma, lebo tak plánovaná bola a tak ostala vlastne na stole. [11:53] Peter Žiga – Uvádzajúci uvádza bod Ďalším vystupujúcim v rozprave je pán poslanec Dostál. [11:53] Ondrej Dostál – Vystúpenie v rozprave Vážená pani komisárka, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, aj ja by som chcel poďakovať pani komisárke za prednesenú správu aj za to všetko, čo robí pre zdravotne znevýhodnených už dlhé roky. A chcem teda povedať za poslanecký klub SaS, že aj my podporíme túto správu aj pri hlasovaní. A dovolím si tri stručné poznámky. Jedna z vecí, ktoré ma zaujali aj v správe, aj vo vašom vystúpení, bol ten rekordný počet podnetov, ktoré dostávate od osôb so zdravotne, zdravotným znevýhodnením, a podobne ako vy, sa domnievam, že to nie je signál toho, že by sa situácia, situácia zhoršovala, ale signál toho, že si ľudia v čoraz väčšej miere uvedomujú svoje práva, a tu by som takú paralelu použil, že niekedy, niekedy sa ľudia pýtajú, že, vo vzťahu teda k násiliu páchanému na ženách, že stúpa počet hlásených prípadov, že niektorí to skúšajú interpretovať, že je to jak umelé, že si vyrábajú tie organizácie, ktoré pracujú s týranými ženami, agendu, ale skutočnosť je taká, že tým, že sa o niečom v spoločnosti hovorí, že sa zvyšuje povedomie spoločnosti, že je tu nejaký problém, tak aj ľudia, ktorých sa ten problém týka, zrazu si uvedomia, že majú možnosť to riešiť a zrazu majú možnosť, majú možnosť sa na niekoho obrátiť, no tak tú možnosť využívajú, čo je dobré, čo nie je ani v jednom, ani v druhom prípade príznak toho, že by sa situácia zhoršovala, to, že je viacej prípadov, o ktorých, o ktorých vieme, ale je to signál toho, že sa tá situácia rieši a že stúpa povedomie o tom probléme. A myslím si, že vo vzťahu k zdravotne znevýhodneným je to do veľmi veľkej miery zásluha práve vás a vášho úradu a tej dobrej roboty, ktorú, ktorú robíte. Druhá poznámka, ktorou by som reagoval na rozpravu, lebo to sa tu tak notoricky opakuje, že či už verejný ochranca práv, alebo komisári prednášajú pred poloprázdnou, teda to som prehnal, pred skoro prázdnou sálou svoje, svoje správy, ale zasa teda aby sme boli realistickí, ani, ani pri drvivej väčšine iného programu nebýva, nebýva táto sála – s výnimkou hlasovania – zaplnená a aj keď áno, je to, je to aj prejav, prejav záujmu, ale ja by som ako dôležitejšie videl, videl to, že akým spôsobom bude Národná rada a ďalšie orgány, ktorým sú určené vaše odporúčania, k nim, k nim pristupovať, teda či sa nimi bude, bude zaoberať a bude sa ich snažiť v našom prípade pretaviť do legislatívy, v tých ostatných prípadoch pretaviť do, do nejakých opatrení. Ja si uvedomujem, že nie je to jednoduché, že viaceré z tých vecí sú aj finančne náročné, a teraz keď sa ide konsolidovať, šetriť, tak tých prostriedkov určite nebude, nebude nazvyš, ale, ale viaceré z tých opatrení sú aj také, že nevyžadujú veľké finančné prostriedky, a viaceré z nich dokonca vyžadujú najmä nejakú legislatívnu úpravu, ktorá nemusí byť nijako zásadná z hľadiska celospoločenského, ale môže výrazne pomôcť práve osobám so zdravotným znevýhodnením. Posledná, tretia poznámka je terminologická, ja sa teda pripájam k tým, ktorí hovoria, že je aj dôležité, ten jazyk, aký, aký používame vo vzťahu k ľuďom, ktorých sa nejaký problém týka, a že áno, mali by sme, mali by sme byť citliví a zdravotne znevýhodnený je lepší pojem ako, ako osoba so zdravotným postihnutím. V tomto konkrétnom prípade tu máme aj jeden problém, že názov inštitúcie komisár pre osoby so zdravotným postihnutím je zakotvený nielen v zákone, ale priamo v názve zákona a názov zákona nie je možné meniť ani novelizáciou. Čiže teoreticky môžeme v zákone zmeniť, že to bude komisár pre osoby so zdravotným znevýhodnením a zmeniť to všade v texte zákona, len potom bude trošku zvláštna situácia, že v názve zákona bude, že je to komisár pre osoby so zdravotným postihnutím a v samotnom zákone bude, že je to komisár pre osoby so zdravotným znevýhodnením. Čiže právne čisté riešenie by asi bolo iba nanovo prijať celý ten, celý ten zákon a upraviť to aj v názve zákona, čo, samozrejme, je možné. Takže ešte raz, ďakujem za vašu robotu a držím palce do jej pokračovania. [11:53] Peter Žiga – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem pekne. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chcem sa opýtať pani navrhovateľky, či chce zaujať stanovisko. Nech sa páči. [11:59] Zuzana Stavrovská – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne ešte za možnosť reagovať na vaše vystúpenia. Veľmi si vážim, naozaj, to, že máte navnímanú tému ľudí so zdravotným – teda už môžem neoficiálne povedať – znevýhodnením . Ja mám tiež teda s tým problém, používať ten tvrdý pojem – so zdravotným postihnutím , žiaľ, teda naša právna úprava takýmto spôsobom reaguje, ale v každom prípade si veľmi vážim, že ten záujem máte, a to je pre nás tiež veľká výzva, že to, čo robíme, že môžme pokračovať ďalej, a všetky tie aktivity, ktoré robíme aj v oblasti legislatívy, že máme teda šancu ich pretlačiť. A vaše poďakovania si veľmi vážim, ale nesmerujú len mne, ale celému tímu úradu, pretože bez mojich kolegýň a kolegov, ktorí na úrade pracujú, by som veľmi ťažko tu obhajovala takú rozsiahlu správu. Našťastie tento rok už sme dostali zvýšenú dotáciu z ministerstva financií o navýšenie finančných prostriedkov na štyroch ďalších zamestnancov, presne na riešenie týchto individuálnych podnetov, takže už konečne vieme zabezpečiť zastupiteľnosť týchto právnikov, pretože naozaj nedisponujeme žiadnou zložitou organizačnou štruktúrou, nemáme žiadnych riaditeľov odborov, vedúcich oddelení, generálnych riaditeľov, máme plochú organizačnú štruktúru a u nás zamestnanci a sa teším, že už sme mohli do tímu prijať aj sociálnych pracovníkov, ktorí nám tu právnu rétoriku naozaj veľmi zjemňujú a majú iný pohľad mnohokrát na riešenie rôznych situácii, tak ja si to naozaj veľmi vážim, že už môžeme teda, že sme teda aj v tomto roku už posilnili o štyroch nových zamestnancov na riešenie týchto individuálnych podnetov. Verím tomu, verím tomu,že do konca roka dokážeme spracovať legislatívne paragrafové znenie opatrovníckej reformy tak, aby sme ho dostali do Občianskeho zákonníka, mám tu česť teda byť aj súčasťou v tejto oblasti ako člen rekodifikačnej komisie, veľmi si to vážim vzhľadom na tie skúsenosti, ktoré za tých viac ako 30 rokov mám z tejto praxe. Dovoľte ale v každom prípade ešte predsa len na záver povedať, že citáciu pani vysokej komisárky OSN pre ľudské práva, pani Michell Bacheletovej: „Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím je nielen nástrojom pre osoby so zdravotným postihnutím, jeho zásady a ustanovenia sú prospešné pre celú ľudskú rodinu, pretože posilňujú naše reakcie proti vylúčeniu a segregácii a podobne ako ciele trvalo udržateľného rozvoja ukazujú, že kľúčom k tomu, aby nikto neostal pozadu je najprv osloviť tých, ktorí sú najďalej.“ A ešte záverom si veľmi vážim, že sme mohli nadviazať aj spoluprácu s prof. Svákom, ústavným právnikom, ktorý nám spracoval rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý výnimočne už argumentuje vo svojich rozsudkoch Dohovorom o právach osôb so zdravotným postihnutím, táto kniha je výnimočná aj z toho dôvodu, že jednotlivé kapitoly sme doplnili obrázkami, ktoré maľovali samotní ľudia so zdravotným postihnutím, a presne písali o tom, ktoré ľudské práva sú pre nich najdôležitejšie, a k tomu popisu pridali aj obrázky. A toto je veľká sila celej publikácie, pretože vydavateľ, ktorý takúto právnickú literatúru doteraz vydával, tak nikdy, nikdy doteraz nepoužíval farebné obrázky (povedané so smiechom), pre nás je to tiež prvotina, takže sa veľmi teším, že sa to podarilo, a my sme teda všetky obrazy, ktoré sa nám zapojili do súťaže na obálku tejto knihy sústredili na úrade, 30. januára teda tohto roku sme mali krst knihy a obrovskú výstavu týchto diel. A teraz by som si dovolila vás osloviť, keďže tie diela sú fakt unikátne a hlavne tie popisy k tým dielam, že by som chcela z tohto miesta poprosiť či by bolo možné vo vstupných priestoroch Národnej rady tieto diela vystaviť, pretože sme začali túto putovnú výstavu od ministerstva spravodlivosti, teraz je aktuálne na ministerstve práce, takže by som bola veľmi šťastná, keby sme mohli predstaviť tieto diela a keby som vám aj osobne mohla odovzdať túto knihu. Takže ešte raz veľmi pekne ďakujem za podporu a ďakujem aj mojim kolegom a kolegyniam, u nás na úrade naozaj to dýcha ochranou práv ľudí so zdravotným postihnutím a tou myšlienkou, že slúžime ľuďom so zdravotným postihnutím, aj keď nie vždy to je tak, ako by sme chceli a v lehotách, ako by sme si predstavovali, ale robíme všetko pre to a dávam vám z tohto miesta prísľub, že budeme tak pokračovať. A ďakujem veľmi pekne ešte raz. (Potlesk.) [11:59] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pani komisárka. Chcem sa opýtať spravodajkyne, či chce zaujať... Nechce. Ďakujem pekne, pani komisárka, za vašu účasť, chcem vyjadriť poďakovanie za vašu zhovievavosť, pri tom, že sme niekoľkokrát menili termín vášho vystúpenia, žiaľ, manažment Národnej rady stanovujú samotní poslanci svojím rozhodovaním v pléne, takže bolo... tak sa rozhodli, že prerušili, resp. presunuli vaše rokovanie alebo vašu správu na iné termíny, verím, že sa to v budúcnosti nebude opakovať, zároveň čo sa týka tej možnosti výstavy, určite vytvoríme priestor, ak nie vo foyere, tak máme ešte jeden zaujímavý priestor na mieste Hradu, teda v areáli Hradu, resp. na Západnej terase, tam sa zvyknú takéto výstavy konať. Ešte jedna taká malá poznámka moja vlastná. Určite ste nám dali aj nový podnet pri tvorbe alebo zmenách v rámci rokovacieho poriadku, pretože nemám výhradu určite, čo sa týka obsahu vašej správy, ale skôr k tomu rozsahu, a budeme sa musieť aj zamyslieť aj s kolegami, že aký priestor necháme a v akom rozsahu, keď z hľadiska aplikačnej praxe tu máme vystúpenia prezidentom, ktorí vystupujú k správe o stave krajiny a zvyknú sa zmestiť do jednej hodiny, a máme tu možnosti ministrov, ktorí tu vystupujú po 30 minút, tak budeme musieť aj takúto vec a určite to na poslaneckom grémiu a pri tej skupine, či vám nevytvorím väčší priestor v rámci výborov alebo v rámci nejakých odborných skupín, ktoré tu máme v Národnej rade. Je to určite na zamyslenie. Ďakujem vám ešte raz veľmi pekne. Budeme pokračovať v prerušenej rozprave v prvom čítaní o návrhu poslancov Prostredníka, Plavákovej a Jaurovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností (tlač 393). Prosím poslanca Ondreja Prostredníka, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, a spravodajkyňu z výboru pre kultúru a médiá pani poslankyňu Danu Kleinert, aby zaujala miesto určené pre spravodajcov. A v stredu 25. septembra neukončila svoje vystúpenie do rozpravy písomne prihlásená poslankyňa Lucia Plaváková, ktorej odovzdávam slovo. (Pokračovanie rokovania v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ondreja Prostredníka, Lucie Plavákovej a Zory Jaurovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v znení neskorších predpisov , tlač 393.) [12:08] Lucia Plaváková – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci, a... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) [12:08] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho 34. Pani poslankyňa, pozastavím vám nachvíľku vystúpenie, kým vám dám slovo. Chcem skonštatovať, že za posledné dva dni tretíkrát porušujete rokovací poriadok. Ústavnoprávny výbor rozhodoval aj o tom, či nálepky sú, alebo nie sú obdobné vizuálne zobrazenia, a konštatoval a odporúčal politickému... poslaneckému grémiu, že sú, takže z môjho pohľadu porušujete tretíkrát rokovací poriadok. Nebudem pristupovať k vášmu vykázaniu, ak chcete konať v súlade s rokovacím poriadkom, dáte si ten počítač tak, aby vizuálne zobrazenia nebolo vidieť. V záujme zachovania plynulosti tejto schôdze vám odovzdávam slovo. [12:08] Lucia Plaváková – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne za slovo. Rada by som teda pokračovala, ja sa budem venovať v mojej rozprave ústavnoprávnym rozmerom a ľudskoprávnym rozmerom nášho návrhu zákona. Môj kolega Ondrej Prostredník už predstavil náš návrh, čo sa týka podrobnejšej obsahovej stránky, a ja by som začala tým, akým spôsobom je zakotvená sloboda náboženského vyznania v Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd, je to v čl. 9 ods. 1, ktorý zakotvuje: „Každý má právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženstva; toto právo zahŕňa slobodu zmeniť náboženstvo alebo vieru, ako aj slobodu prejavovať náboženstvo alebo vieru sám alebo spoločne s inými, verejne alebo súkromne, bohoslužbou, vyučovaním, náboženskými úkonmi a zachovávaním obradov.“ Obdobne naša ústava definuje čl. 24 ods. 2, že: „Každý má právo slobodne prejavovať svoje náboženstvo alebo vieru buď sám, buď spoločne s inými, súkromne alebo verejne, bohoslužbou, náboženskými úkonmi, zachovávaním obradov alebo zúčastňovať sa na jeho vyučovaní.“ Sloboda náboženského vyznania tak, ako je definovaná v dohovore či v ústave zakazuje diskrimináciu určitých náboženstiev. Nepripúšťa ani zvýhodnenie jedného náboženstva, ani z dôvodu jeho veľkosti. Rovnako majú byť chránené malé, ako aj veľké náboženstvá. Ako je zrejmé z citovaných ustanovení, sloboda náboženského vyznania má svoj individuálny a kolektívny rozmer, už o tom hovoril aj môj kolega Prostredník, ale pripomeniem, teda presne ako, ako je to rozdelené. V prípade individuálneho ide o vnútornú voľbu jednotlivca vyznávať určité náboženstvo, žiť v súlade s nejakou vierou a túto aj prejavovať navonok. Kolektívny rozmer je, naopak, napĺňaný napríklad prostredníctvom náboženských úkonov, bohoslužieb a obradov. Sloboda náboženského vyznania tak v sebe nevyhnutne zahŕňa právo veriacich vytvárať trvalé organizačné štruktúry v podobe cirkví alebo náboženských spoločenstiev. A úloha štátu pri dodržiavaní zachovaní náboženskej slobody pri napĺňaní slobody náboženského prejavu je vlastne byť neutrálnym arbitrom, ktorý drží takpovediac ochrannú ruku nad náboženskou pluralitou a demokraciou. Súčasná právna úprava stanovuje pre registráciu cirkvi alebo náboženského spoločenstva podmienku v § 11 zákona o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností, odcitujem: „Návrh na registráciu cirkvi alebo náboženskej spoločnosti prípravný orgán cirkvi alebo náboženskej spoločnosti uvedený v § 10 ods. 2 môže podať, ak preukáže, že sa k cirkvi alebo náboženskej spoločnosti hlási najmenej 50-tisíc plnoletých členov, ktorí majú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a sú občanmi Slovenskej republiky.“ A práve tohto kritéria 50-tisíc sa týka celý ten ústavnoprávny a ľudskoprávny rozmer, ku ktorému som dala úvod aj citovaním konkrétnych ustanovení ústavy a dohovoru. Čo sa týka samotného kritéria počtu ľudí hlásiacich sa ku konkrétnej cirkvi, takýmto prípadom sa zaoberal aj Európsky súd pre ľudské práva ešte pred 15 rokmi. Išlo o prípad Lajda a ďalší proti Českej republike , v ktorom posudzoval aj právnu úpravu platnú a účinnú v danej dobe v Českej republike, ktorá vyžadovala 10-tisíc podpisov osôb hlásiacich sa k danému náboženstvu v prípade, ak toto spoločenstvo, teda k náboženskému spoločenstvu, ak toto spoločenstvo nebolo členom Svetovej rady cirkví. Oni to mali rozdelené na dve kategórie, tie, ktoré sú členom Svetovej rady cirkví, a tie, ktoré nie sú. V prípade, ak nebola, požadovali 10-tisíc podpisov, v ostatných prípadoch postačovalo 500 podpisov. Európsky súd pre ľudské práva konštatoval, a to je dôležité vo vzťahu k našej zákonnej úprave, že zákonná požiadavka na 10-tisíc osôb sa javí ako neprimerane vysoká, obzvlášť pre krajinu veľkosti Českej republiky, keďže to predstavovalo cca 0,1 % populácie. Súd zároveň pripomenul dokument Benátskej komisie z júna 2004, ktorý apeluje na štáty, aby ako podmienku priznania právnej subjektivity cirkvám nezavádzali požiadavku neprimerane vysokého počtu členov . Aby som to zhrnula, Európsky súd pre ľudské práva považoval 10-tisíc osôb, požiadavku na 10-tisíc osôb ako neprimerane vysokú požiadavku, to bolo teda tých 0,1 % populácie, naša právna úprava požaduje 50-tisíc osôb, čo je 1 % populácie, to znamená, ešte 10-krát viac ako Európsky súd pre ľudské práva považoval za neprimerané v prípade Českej republiky. Čiže vidíme, že tu je zjavný, zjavná neprimeranosť v prípade tej našej úpravy. Česká republika dokonca medzičasom teda tú diskriminačnú podmienku zrušila. Päťdesiattisíc osôb hlásiacich sa ku konkrétnemu náboženstvu je aj vzhľadom na posledné výsledky sčítania obyvateľstva Slovenska hranica, ktorú je len veľmi ťažko možné prekonať. Kým k rímskokatolíckemu náboženskému vyznaniu sa v roku 2001 hlásilo takmer 69 % populácie, o 20 rokov neskôr to bolo necelých 56 %. Rovnako klesol aj počet ľudí hlásiacich sa k evanjelickému vierovyznaniu, zo 7 na 5,27 %. Ako už tu odznelo v predchádzajúcom príspevku, čo je zaujímavé a čo odráža realitu, je počet ľudí bez vyznania, kým v roku 2001 to bolo približne 13 % ľudí, v poslednom sčítaní narástlo toto číslo až na takmer 24 %, teda skoro dvojnásobne. Získať dnes predpísanú hranicu 50-tisíc ľudí pre akúkoľvek novú náboženskú obec sa tak javí ako neprekonateľná prekážka, naozaj aj to sčítanie ukazovalo, že k tým menším cirkvám sa hlási čoraz viac ľudí, k tomu vyznaniu, samozrejme, k cirkvi samotnej registrovanej sa hlásiť nemôžu. Z 18 registrovaných cirkví a náboženských spoločností podľa sčítania ľudu dosahuje počet členov a členiek 50-tisíc, tú súčasnú hranicu, len päť. Čiže aj tá súčasná úprava ukazuje na totálnu neprimeranosť, pretože ani v súčasnej dobe registrované cirkvi vlastne tento limit nespĺňajú, ani nie tretina teda spĺňa, 12 z nich má pritom počet členov a členiek nižší ako 10-tisíc. Od zmeny právnej úpravy nedošlo k registrácii žiadnej cirkvi či náboženskej spoločnosti, čo je tiež ďalším dôkazom toho, že tá nastavená hranica je neprimeraná. Aj v tomto kontexte považujeme súčasnú právnu úpravu za diskriminačnú, to znamená zasahujúcu do základných práv a slobôd, čo je teda v demokratickej krajine, samozrejme, neprijateľné. A preto by sme v tomto našom najvyššom zákonodarnom zbore mali tento protiústavný stav odstrániť a náš návrh k tomu dáva presne príležitosť. Na záver už len pár osobných slov. Sama pochádzam z rodiny, ktorá sa po generácie hlási ku katolíckej cirkvi, či už zo strany môjho ocina z oravskej vetvy, alebo zo strany mojej maminy z martinsko-banskobystrickej vetvy. Kresťanstvo bolo prirodzenou súčasťou môjho života, absolvovala som prvé sväté prijímanie, birmovku, som aj krstnou mamou, hodnoty, ktoré mi moja rodina vštepovala, kresťanské hodnoty, boli vždy založené na pomoci slabším, na ochrane tých, ktorým je ubližované, a na ochrane tých, ktorých práva sú potláčané. A tento odkaz sa snažím niesť aj v mojej politickej práci a som rada, že v našej strane to môžem naplno rozvíjať v súlade s hodnotami, ktoré mi moji starí rodičia či rodičia vštepovali pri svojej kresťanskej výchove, určite nie je potláčanie možnosti vyznávať svoje náboženstvo v prípade ľudí, ktorí sa hlásia k inej cirkvi, práve naopak. Väčšina ukazuje svoju vyspelosť a silu, keď nepotláča práva menšín a necháva ich naplno rozvíjať svoju identitu vrátane tej náboženskej. Aj náš návrh dáva priestor ukázať túto vyspelosť a silu. Ďakujem. (Potlesk.) [12:08] Tibor Gašpar Takže, pani poslankyňa, ja by som to ešte zhrnul na záver vášho vystúpenia, bolo to jasne zaznamenané a pochopené, porušili ste § 32 ods. 4 rokovacieho poriadku, ktorý hovorí, že do rokovacej sály je zakázané vnášať transparenty, plagáty, letáky alebo iné obdobné vizuálne zobrazenia . Nálepky na vašom notebooku sú iné obdobné vizuálne zobrazenia. Ešte chcem poukázať na § 5, pardon, ods. 5 § 32: „Ak poslanec opakovane narúša poriadok na schôdzi Národnej rady podľa tohto ustanovenia, predseda Národnej rady podá návrh na začatie disciplinárneho konania...“ Ďalší slovo má... Procedurálny návrh, pani Števulová, nech sa páči. [12:08] Zuzana Števulová – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Vážený pán podpredseda, ja som, ja sa s vami nezhodujem vo vašom výklade rokovacieho poriadku. Pokiaľ si pamätám, tak ústavnoprávny výbor v stredu povedal, že nálepky môžu byť – nie, že vždy sú – iným obdobným zobrazovacím prostriedkom, a chcela by som vás poprosiť, aby táto Národná rada prestala šikanovať poslankyňu Luciu Plavákovú. Ďakujem. (Potlesk.) [12:08] Tibor Gašpar Takže nešlo o procedurálny návrh, nemáme o čom ďalej rozhodovať. Ďalšia v poradí, sú tri, dve... Pani Kolíková, procedurálny návrh, nech sa páči. [12:14] Mária Kolíková – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ja dávam procedurálny návrh s ohľadom, sa mi zdá, že nám udáva nepresnosti ohľadom výkladu toho, o čom sa uzniesol ústavnoprávny výbor, aby opätovne sa zaoberal touto otázkou ústavnoprávny výbor, lebo ak si dobre pamätám, tak v danom uznesení ústavnoprávneho výboru bolo jasne povedané, jedna vec sú nálepky, a teraz môžme mať, nemusíme mať zhodu, či si myslíme, že teda spadajú pod tie vizuálne zobrazenia, a na to zjavne koalícia, opozícia má iný názor, ale na čom sa zhodla koalícia s opozíciou, je, že potom pokračuje ďalej zákon a rieši otázku, čo vlastne teda na tých nálepkách je, a s tým ste sa, pán predsedajúci, nevysporiadali, tak ja mám za to, že si vykladáte zle toto rozhodnutie ústavnoprávneho výboru v tej časti, kde jasne povedal ústavnoprávny výbor, že to, či má poslanec nálepky, alebo nemá nálepky, ešte neznamená porušenie rokovacieho poriadku, pretože významné bude, aby sa vysporiadal s otázkou... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [12:14] Tibor Gašpar – Uvádzajúci uvádza bod Môžte mi doniesť váš procedurálny návrh? Aj keď to nie je procedurálny návrh, ale chcel by som, aby ste mi ho doniesli písomne. A, pán Pročko, pokiaľ chcete podobne postupovať a zamieňať si faktickú poznámku s procedurálnym návrhom, tak vám ani nedám slovo, alebo ho odoberem. Nech sa páči. [12:27] Jozef Pročko – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem. Môj procedurálny návrh je – navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky upozornila Tibora Gašpara, aby svoje hodnotiace úsudky nezamieňal za vý... (Ukončenie vystúpenia predsedajúcim.) [12:27] Tibor Gašpar – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem, toto nie je procedurálny návrh. A s faktickou poznámkou vystúpi pani poslankyňa Plevíková, nech sa páči. [12:27] Zuzana Plevíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pani Plaváková, boli ste požiadaná už tretí raz na to, aby ste si dali notebook tak, aby neboli napríklad tie nálepky vidieť. Viete, že s tým bol proste nejaký problém, bol, ústavný, právny výbor zasadal, kde vlastne sa uzniesol na tom, že nálepku na ten notebook možno považovať za iné obdobné vizuálne zobrazenie v zmysle gramatického výkladu. (Reakcie z pléna). Chcem, chcem povedať, že z vašej strany na dospelú ženu je toto iba čistá propagácia a detinské. Ďakujem. (Potlesk.) [12:27] Tibor Gašpar – Uvádzajúci uvádza bod Pani poslankyňa reagovala na svoju predrečníčku a ja nebudem opravovať úplne obsah toho, akým spôsobom reagovala. Dajte si to do porovnania s tým, aké ste mali procedurálne návrhy, ktoré som vám umožnil. Ani jeden nebol procedurálny návrh. Ďalšia v poradí, pani poslankyňa Števulová, procedurálny návrh, nech sa páči. [12:27] Zuzana Števulová – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Pán predsedajúci, ja žiadam, aby sa teda dôsledne dodržiaval rokovací poriadok pri každom. V iných prípadoch sa tu rečníci opravujú, alebo teda napomínajú, keď sa odchýlia od toho, čo majú robiť, takisto to malo byť zachované pri pani Plevíkovej. (Potlesk.) [12:27] Tibor Gašpar – Uvádzajúci uvádza bod Doneste mi ho písomne, dobre? Keď to teda považujete za procedurálny návrh, čo podľa mňa tiež nie je procedurálny návrh. Nech sa páči, pán Dostál, faktická. [12:27] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pani poslankyňa Plaváková, ja úplne súhlasím s tým, čo ste teda povedali vo svojom vystúpení, a chcem podporiť tento návrh za seba aj za poslanecký klub SaS, my ho podporíme, budeme, budeme zaňho hlasovať, považujeme ho za dobrý a užitočný. A podobne ako vy si myslím, že je to o rovnosti a je to o rešpekte k menšinám. A rovnosť a rešpekt k menšinám sú v demokratickej spoločnosti veľmi dôležité hodnoty. A nie je podstatné, či tými menšinami sú menšiny národnostné, alebo náboženské, ako v tomto prípade, alebo sexuálne, dôležité je, že väčšina sa má správať rešpektujúco k menšine, má rešpektovať jej práva, má rešpektovať odlišnosť ľudí, ktorí sú v menšinovom postavení, opäť bez ohľadu na to, aký typ menšinovosti to je. A je teda až fascinujúce, že pri zákone, ktorý rieši rovnosť rôznych cirkví a náboženských spoločností... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Gašpar Tibor, podpredseda NR SR Musím pozastaviť na chvíľku vašu faktickú. Pán Pročko, porušujete rokovací poriadok, natáčate si záznam na mobilný telefón, chcem, aby to bolo zaznamenané, ak sa to bude opakovať, budem postupovať tak, ako hovorí rokovací poriadok. Dostál, Ondrej, poslanec NR SR Považujem za fascinujúce, že pri zákone, ktorý rieši rovnosť rôznych cirkví a náboženských presvedčení a ktorý rieši rešpekt k menšinovým náboženským presvedčeniam, sa tu opakovane pani poslankyňa Plaváková stáva terčom útokov kvôli svojej sexuálnej orientácii. Je to hanba, je to hanba, to, čo povedal pán poslanec Huliak, aj to, akým predsedajúci pristupujú... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.) [12:27] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem. V reakcii na faktické, pani poslankyňa Plaváková, nech sa páči. [12:27] Lucia Plaváková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo. Naozaj pre záznam – aj pre Ústavný súd – to skonštatujem, že toto je čistá šikana a diskriminácia mojej osoby . Ja odtiaľto vidím kolegyňu s notebookom s nálepkami, včera vystupoval poslanec Hlina s nálepkami. Je to čistá šikana mojej konkrétnej osoby a chcem, aby to tu odznelo, aby sa s tým vedel aj Ústavný súd riadne vysporiadať. Toto je absolútne neprijateľné v demokratickej krajine, aby som ja ako poslankyňa Národnej rady bola šikanovaná pre moju identitu a pre to, čo tu reprezentujem a akých ľudí tu zastupujem. To je absolútne neprijateľné. A mňa veľmi mrzí, že ste takto hlboko klesli a takto nízko sa správate. Ďakujem. (Potlesk. Reakcia z pléna.) [12:27] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Pán Pročko, vaším správaním znevažujete priebeh tejto schôdze, ja to skutočne vyhodnotím za chvíľku tak, že vás vykážem zo schôdze. To bolo pr... druhé upozornenie pre vás. (Reakcia z pléna.) Pani poslankyňa Plaváková, nikto vás nešikanuje, ja vás upozorňujem na porušenia rokovacieho poriadku. Nedotkol som sa v žiadnom prípade obsahu tých nálepiek, kedy by sme mohli začať polemizovať o tom, čo ten obsah zobrazuje alebo nezobrazuje. Ďalšia v rozprave je prihlásená pani poslankyňa Jaurová, nech sa páči, máte slovo. (Krátka pauza.) Kým vám dám slovo, ešte jedno oznámenie, o procedurálnom návrhu pani poslankyni Kolíkovej budeme hlasovať až na najbližšom hlasovaní, ktoré bude v rámci schôdze. Ďakujem. [12:27] Zora Jaurová – Vystúpenie v rozprave No, ja tu teda vystupujem ako jedna z predkladateliek tohto zákona, ktorý je teda o registrácii cirkví a náboženských spoločností, ale musím povedať, že tá rozprava o tomto zákone nám tu v posledných dňoch nabrala naozaj pomerne zvláštny spád, a je to veľmi smutný paradox, že tieto veci, ktoré ja považujem za absolútne bezprecedentné v histórii tohto parlamentu, sa tu odohrávajú v rámci rozpravy o registrácii cirkví a náboženských spoločností. To by som tak zaznamenala na vašom mieste. A je mi naozaj trocha ťažko vystúpiť k tejto téme po tom, čo sa tu odohralo v stredu a čo sa tu teda odohráva aj teraz, pretože veľmi ťažko sa hovorí o vzťahu štátu a cirkvi, o viere, ktorá má robiť človeka lepším, o kresťanských hodnotách a o podpore tých, ktorí ich presadzujú, po tom, čo sme tu zažili zo strany pána podpredsedu Danka, teraz pána podpredsedu Gašpara, ale teda najmä pána poslanca Huliaka. Viete, etika, étos a morálka sa nebuduje prázdnymi rečami o politickej kultúre, nebudeje sa ani búchaním sa do pŕs, kto je väčší kresťan, alebo naťahovaním sa o tom, kto postaví väčší stožiar, pretože skutočná, a ak chcete, a to hovorím tuto na túto stranu parlamentu (rečníčka gestom ľavej ruky ukázala na časť sály), kresťanská a národná, ale najmä civilizovaná politická kultúra sa buduje len tak, že ju budeme žiť, že ju budete žiť vy všetci, že ju budete žiť vy, pán predsedajúci, že ju bude žiť pán Danko, že ju bude žiť pán Huliak a všetci podobní. A ja tu chcem povedať a poviem to tu ešte veľakrát, ak poslanec Huliak sa po tom, čo tu predviedol v súvislosti s kolegyňou Plavákovou, nevzdá svojho mandátu, nemôžme brať už nikdy vážne žiadne prázdne reči zo strany SNS o politickej kultúre, o morálke, nebodaj o kresťanských hodnotách alebo vlastne o čomkoľvek. A ja to tu budem opakovať zakaždým, keď pán poslanec Huliak bude v tomto pléne. Ale teda vrátim sa k téme tejto rozpravy, ktorou je teda ten návrh novely zákona o registrácii cirkví a náboženských spoločností. A ako som už bola spomenula, máme tu v tomto parlamente pomerne veľa poslancov a poslankýň, ktorí sa veľmi deklaratívne hlásia ku kresťanským hodnotám. A je mi aj troška ľúto, že tu napríklad teraz nie sú, pretože nie je úplne časté, že by sme sa okrem toho oháňania sa kresťanskými hodnotami o nich naozaj aj bavili v tomto pléne a predkladali zákony, ktoré napríklad s týmito hodnotami súvisia. A verte-neverte, zmyslom toho zákona, ktorý tu s kolegom a kolegyňou predkladáme, je totiž vniesť viac kresťanských hodnôt aj do registrácií cirkví a odstrániť komunistický model, ktorého sa ešte stále na Slovensku držíme pri registrácii cirkvi. A najmä je cieľom tohto zákona odstrániť teda diskrimináciu voči rôznym novým, opäť najmä kresťanským spoločenstvám a náboženským zoskupeniam. „Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci, zatvárate nebeské kráľovstvo pred ľuďmi! A sami doň nevchádzate a tým, ktorí by chceli vojsť, nedovolíte!“ Tak takto sa k nám prihovára samotný Ježiš Kristus. A je dôležité si uvedomiť, vďaka zákonom, ktoré dnes máme a ktoré v minulosti prijal tento parlament, nemôžu všetci ľudia na Slovensku praktizovať svoju vieru za rovnakých podmienok. Moji kolegovia predo mnou, síce teda s tými nečakanými prestávkami a divergenciami, ale pomerne presne popísali, o čo v tomto zákone ide, a tiež to, že sa snaží odstrániť aj ústavnú nerovnosť pri registrácii cirkví a náboženských spoločností, takže ja vám porozprávam jeden krátky príbeh. Ja osobne som členkou jednej z malých slovenských protestantských cirkví, cirkvi bratskej. Môj starý otec bol jeden z prvých pastorov tejto cirkvi a jej spoluzakladateľom na Slovensku. Dodnes si pamätám, ako sme v 80. rokoch v montážnej jame v garáži schovávali jeho v Amerike vytlačené samizdaty, ktoré sa potom potajomky distribuovali do rôznych kresťanských komunít, protestantských, katolíckych, prebudeneckých, všetci boli na jednej lodi, pretože všetkých režim perzekvoval rovnako. Uvedomme si, kolegovia a kolegyne, že základ toho zoznamu štátom uznaných cirkví, ktorý dnes máme na Slovensku, pochádza ešte z čias komunizmu a nebol vytvorený preto, aby cirkvám pomáhal, ale na to, aby ich kontroloval. Financovanie cirkví, zoznam uznaných spoločenstiev boli nástrojom na dohľad na cirkvami počas komunizmu. A my dnes ten istý zoznam používame ako údajný výdobytok politík štátu voči cirkvám. Bohužiaľ, výsledkom je narastajúca nerovnosť v prístupe k rôznym veriacim spoločenstvám a náboženským spoločnostiam. Ten systém je od základu zlý a výsledky hovoria za všetko. Moja štátom uznaná cirkev má podľa posledného sčítania obyvateľstva 3 440 členov. Ak by vznikla v súčasnosti, potrebovala by ich 50-tisíc. Prečo vlastne? Akú relevanciu má zoznam, ktorý vznikol v 50. rokoch a zostavili ho komunistickí tvorcovia represívnej legislatívy? Tak ako na prelome 19. a 20. storočia vznikali rôzne prebudenecké cirkvi, tak ako môj starý otec našiel svoju vieru ako Slovák uprostred Uhorska vďaka americkým misionárom, tak ako sa moja stará mama, nemecká evanjelická diakonisa z Vojvodiny šírila svoju vieru a pomáhala ľuďom kdesi v okolí Nyíregyházi, tak aj dnes a stále vznikajú nové a nové komunity ľudí, ktorí hľadajú rôznym spôsobom Boha a pravdu o svete. A ak je Slovensko demokratická krajina, ktorá zaručuje slobodu náboženského vyznania a viery, ako deklaruje v ústave, tak nemôže pripúšťať, že viera niektorých občanov je lepšia a hodnotnejšia ako iná. Náboženstvo je jednou zo súčastí ľudskej dôstojnosti a pre mnohých jeho prívržencov je to oveľa viac, než len obyčajná voľba životného štýlu, je to najhlbšia súčasť ich identity. A toto si pripomínajme aj pri iných identitárnych diskusiách v tomto parlamente. Morálny základ slobody vierovyznania spočíva v tom, že vieru chápe sekulárny štát ako niečo, čo prispieva k skvalitneniu života a k zlepšeniu spoločnosti. Štát uznáva, že existujú aj sekulárne dôvody, prečo je viera považovaná za spoločenskú hodnotu, a práve preto garantuje slobodu vierovyznania. Menej právnickým jazykom povedané, aj v sekulárnom štáte uznávame, že viera môže robiť ľudí a spoločnosť lepšími, a práve takúto vieru chceme podporovať vo všetkých jej prejavoch, ktoré nezasahujú do práv a identity iných občanov. Práve preto je úlohou štátu zabezpečiť, aby mal každý rovnaký prístup k viere, k náboženským prejavom a zároveň aby viera jedného neobmedzovala práva druhého. Myslím si, že 35 rokov po páde komunizmu by sme sa k tomuto cieľu mohli konečne spoločne vydať, katolíci, protestanti, prebudenecké cirkvi aj iní veriaci. Hádam nepotrebujeme ten útlak a represiu na to, aby sme boli všetci na jednej lodi. A úplne na záver, keďže sa tu bavíme o cirkvách a kresťanstve a keďže som včera počula, že pán Huliak je podľa svojich slov hlboko veriaci kresťan, tak tu mám jeden citát z Biblie, špeciálne pre pána poslanca Huliaka, ku ktorému sa Starý zákon prihovára v Knihe prísloví: „Ako k letu nepatrí smiech a k žatve dážď, nepristane bláznovi česť. Ako preletovanie vrabca a poletovanie lastovičky, ani bezdôvodná kliatba nedosiahne cieľ. Ako sa pes vráti k tomu, čo vyvráti, opakuje blázon svoje bláznovstvo. Videl si muža, čo sa sám sebe zdá múdry? Blázon má viac nádeje, než on.“ Ďakujem, kolegovia. (Potlesk.) [12:29] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pani poslankyňa. Na vaše vystúpenie evidujem dve faktické poznámky. Prvá, pani poslankyňa Števulová, máte slovo. [12:38] Zuzana Števulová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem ti, Zora, za tvoj výborný príspevok, veľmi sa mi páčia aj tie odkazy vlastne jednak na tvoju náboženskú príslušnosť, aj celkovo o to, ako si spomenula farizejov, pretože práve pri tom by som sa chcela pristaviť, naozaj ako si aj hovorila vo svojom príspevku, to dianie tu dnes mi príde veľmi farizejské a možno by som rada teda pripomenula, že farizeji boli považovaní za najväčších takých protivníkov Ježiša Krista, ktorý teda vyznával a dával prednosť láske k Bohu a blížnemu v kontraste s nimi, ktorí zdôrazňovali formalizmus a nejaké rituály a predpisy o rituálnej čistote. A v tejto súvislosti sa mi tieto dva citáty veľmi hodia. „Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci, lebo sa podobáte obieleným hrobom, ktoré zvonka vyzerajú pekne, ale vnútri sú plné mŕtvolných kostí až všelijakej nečistoty. Preto vám hovorím, ak vaša spravodlivosť nebude väčšia ako spravodlivosť zákonníkov a farizejov, nevojdete do nebeského kráľovstva.“ Ďakujem. [12:38] Tibor Gašpar – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem. Ďalší v poradí, pán poslanec Pročko, máte slovo. [12:39] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Pani poslankyňa, budem reagovať vyslovene na vás. V úvode ste spomínali šikanózne správanie predsedu Gašpara, predsedajúceho dnešnej schôdze, a naozaj musím to potvrdiť, pretože tak ako poslanec Mažgút, ktorý sedí vzadu a natáča si tam niečo, tak aj ja som sedel vzadu na mobilnom telefóne a pán, pán predsedajúci to vyhodnotil, že tam niečo natáčam. No nič som nenatáčal a potom som si dal pred seba takto, takto som si dal pred seba svoje puzdro na okuliare (rečník dvihol puzdro na okuliare, ukazujúc ho plénu), a povedal mi, že ma za toto vyhodí von. Vzápätí poslanec Saloň mi začal vulgárne nadávať, ale vôbec ho, vôbec ho neupozornil a neposlal ho von. Čiže to šikanózne správanie, ktoré tu predvádzajú, áno, a Tibor Gašpar svojím, svojím prístupom, tak ako sa správa k pani poslankyni Plavákovej, tak ako sa správa ku každému, pokračuje len v tom, ako oni tuná šikanózne vedú celé vedenie našej schôdze. Oni skrátia rozpravu, oni si urobia, čo chcú, a pozor, pozor, keď jeden robí niečo a druhý to isté, to nie je to isté, lebo Mažgút môže byť vzadu a natáčať si veci, a Pročko, ktorý bol vzadu, nemôže. Čiže preto hovorím aj toto, lebo viete, oni naozaj vo svojich vystúpeniach predsedajúci znevažujú svoj post a robia veci, ktoré človeku ukážu, že ten Pročko je zlý. Ale Pročka chcel vylúčiť za to, že som si dal pred seba, chcel som mu ukázať, aký je farizej Tibor Gašpar a napríklad nedovolil mi môj procedurál, v ktorom som ukazoval, že svoj hodnotiaci úsudok hovoril pán predsedajúci Gašpar, on nehovoril to, čo ústavnoprávny výbor, ale hovoril zase svoj hodnotiaci úsudok. Toto je vedenie Národnej rady Slovenskej republiky. Sú tam traja, z ktorého dvaja obvinení, jeden zrazený so semaforom, takže toto my tu máme v Národnej rade. Ďakujem veľmi pekne. [12:39] Tibor Gašpar – Uvádzajúci uvádza bod Pán Pročko, ďakujem vám za faktickú poznámku, ktorá bola v súlade s rokovacím poriadkom, ale pre rekapituláciu, určite ste na kamerách, ako ste na ten mobilný telefón natáčal, to aby bolo jasné. Druhýkrát, a prečítam vám, prečo ste dvakrát už dnes upozornený a pri treťom porušení rokovacieho poriadku vás skutočne vykážem zo sály, je, že ste prekročil hranice slušnosti alebo narúšate priebeh rokovania. Nútite ma miesto toho, aby som sa sústredil na riadenie a vedenie schôdze, aby som posudzoval, či používate puzdro na okuliare, alebo telefón. Máte to teraz jasné, za čo sú dve upozornenia na porušenie rokovacieho poriadku. S procedurálnym návrhom, pán Mažgút, nech sa páči. [12:42] Ján Mažgút – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Uvedomujem si, že toto nebude procedurálny návrh, ale chcel by som len odkázať tam tomu pánovi... (Ukončenie vystúpenia predsedajúcim.) [12:42] Tibor Gašpar – Uvádzajúci uvádza bod Musím vám, musím vám zobrať slovo, keď to nie je procedurálny návrh. Pán Pročko, tiež vám zoberiem slovo, ak to nebude procedurálny návrh. Nech sa páči. [12:42] Jozef Pročko – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ja mám procedurálny návrh. Navrhujem, aby predsedajúci sa venoval práci, a nie tomu, čo má... (Ukončenie vystúpenia predsedajúcim.) [12:42] Tibor Gašpar – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem. Ďalej, pán Mažgút, procedurálny návrh, nech sa páči. [12:42] Ján Mažgút – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Procedurálny návrh. Poprosil by som, keby vedenie schôdze, a je to čisto pre záznam, aby vedenie schôdze upovedomilo tamtoho jasnovidca, aký je rozdiel medzi natáčaním a aký je rozdiel medzi písaním si správy so svojím dieťaťom, ktoré mi oznámilo, kedy preňho môžem prísť do školy. Ďakujem pekne. [12:42] Tibor Gašpar – Uvádzajúci uvádza bod Toto nebol procedurálny návrh tiež. Pán Pročko, nech sa páči, procedurálny návrh. [12:42] Jozef Pročko – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Som rád, že jasnovidec už sedí na svojom mieste... (Ukončenie vystúpenia predsedajúcim.) [12:42] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Nech sa páči, faktická poznámka, pani poslankyňa Jaurová. Aspoň vidíte v priamom prenose, kto a akým spôsobom dehonestuje vedenie schôdze. Nech sa páči. (Ruch v sále a reakcie z pléna.) Prerušujem schôdzu na päť minút, prerušujem schôdzu na päť minút, kým sa všetci ukľudníte. Budeme pokračovať 12.48 hod. Ďakujem. (Prestávka.) [12:44] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Takže budeme pokračovať v rokovaní schôdze po prestávke. Poprosím o faktickú poznámku, pani poslankyňu Jaurovú. Nech sa páči, máte slovo. [12:50] Zora Jaurová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ja vlastne chcem len reagovať na túto veľmi bizarnú diskusiu, ktorá sa tu rozpútala k tomuto zákonu. Pán predsedajúci, nehnevajte sa, ale toto selektívne uplatňovanie rokovacieho poriadku, ktoré tu predvádzate, celý ten čas vedľa pani poslankyne Plavákovej sedí pani poslankyňa Kleinert s takými istými nálepkami, ktorej pán Danko na začiatku povedal, že ale ju neupozorňuje , tak to vás upozorňujem na to, že to je veľmi selektívny prístup. Včera tu bol pán poslanec Hlina, ktorý mal ako celý, samozrejme, už to urobil presne kvôli tejto debate, mal tu celý notebook polepený nálepkami. Čiže ja by som vás naozaj poprosila, aby ste uplatňovali túto vašu interpretáciu rokovacieho poriadku na všetkých poslancov rovnako, pretože inak porušujete ústavu. Ďakujem. [12:50] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Taktiež síce faktická poznámka nebola, tak ako predpokladá rokovací poriadok, na predrečníka. Ja to teraz zadefinujem, rozdiel v tom, ako zatiaľ používa notebook s nálepkami pani spravodajkyňa, a rozdiel je v tom, vo vzťahu k pani poslankyni Plavákovej, keď teraz dám slovo pani spravodajkyni a položí si tento notebook rovnakým spôsobom, budem reagovať v súlade s rokovacím poriadkom. Nech sa páči, máte slovo, pani spravodajkyňa. (Reakcia z pléna: „Toto je kde v rokovacom poriadku?“ ) [12:50] Dana Kleinert – Vystúpenie v rozprave Tento notebook som si položila úplne rovnako, ako si ho kladiem celý rok na toto miesto, pretože mám multifokálne okuliare a vidím lepšie, keď mám veci nižšie. Tento notebook má presne tieto nálepky celý rok a nie je tam, žiadna zmena na ňom nenastala. (Rečníčka zobrala notebook do rúk, ukazujúc ho plénu.) Tento notebook som ukázala pred... Včera to bolo či kedy? Som ukázala pánovi Dankovi, a povedala som mu, že aj ja tu mám nálepku, a pán Danko mi na to povedal, že vás som neupozornil . Takže vy si myslíte, že to nie je selektívne, Hej? Toto isté som povedala aj pánovi Gašparovi, že aj ja to tam mám , ale u mňa to nevadí. A ja sa pýtam prečo. Pýtam sa, prečo to vadí u pani poslankyni Plavákovej. Podľa mňa to je absolútne nehorázne, že my sa tu v ťažkých časoch na Slovensku venujeme nálepkám s dúhou, a je to, že... Vy si uvedomujte, že čo robíte? Táto krajina má absolútne obrovské problémy s tým, aby vôbec sme dokázali byť konkurencieschopní, aby sme, aby sa tu nezdražovalo len tak láro-fáro, aby naše deti neišli, neodchádzali do zahraničia a nevracali sa naspäť, čo sa deje, a vy tu riešite nálepky! A ešte si, pani Plevíková si dovoľuje jej povedať, že ona nejak provokuje ! Pani, pani Plaváková má celý rok tiež rovnaký notebook a s rovnakými nálepkami, ako mám ja. A zrazu vám to vadí, hej?! V jeden deň o 10.23 hod. je tu pán Danko a jemu to začne vadiť, potom to začne vadiť pánovi Gašparovi. Prečo? Lebo vy tam máte nejaké hrátky medzi sebou, že si tu neviete proste doma upratať? Lebo neviete riadiť túto krajinu? To je taká strašná hanba! Ja som prvýkrát poslankyňa Národnej rady a ja sa nestíham celý rok diviť, čo tuto sa predvádza! Ako vy absolútne kašlete na problémy ľudí, problémy na Slovensku, ako kašlete na predložené zákony a návrhy zákonov, ktoré aj od nás sú práve prorodinné napríklad, alebo v tejto chvíli sú práve na to, aby mohli ľudia rôzneho vierovyznania žiť slobodne a byť, mať registrované svoje cirkvi, a vy na to úplne kašlete! Vás... vy riešite nejakú samolepku, ktorú pani Plaváková tam má celý rok, ktorú ja Dana Kleinert mám celý rok. Ja to mám dokonca dlhšie, lebo tento notebook používam normálne. Takže, pán Gašpar, nedávam si teraz tento notebook preto sem dole, lebo si myslím, že vy máte pravdu. Tento notebook si dávam sem dole preto, lebo mám multifokálne okuliare a vidím lepšie, keď to mám smerom dole, to je celé. A rada by som pokračovala ku môjmu vyjadreniu k návrhu zákona, ktorý keby ste trošku počúvali, tak by naozaj vás mohol aj trošku zaujať! A keby ste trošku mali citu k ľuďom tejto krajiny, tak by ste si ho vypočuli a dokonca by ste ho aj podporili! Takže, vážené poslankyne, vážení poslanci, keď mi bol pridelený tento návrh zákona o slobode náboženskej viery a postavení cirkvi a náboženských spoločností, úprimne som sa potešila. Medzitým sa stalo milión takýchto nehoráznych vecí. A to preto som sa potešila, že je to téma veľmi zaujímavá a návrh zákona prináša rozumnú a v prospech veriacich ľudí na Slovensku potrebnú službu. Novembrová Nežná revolúcia v roku 1989, ktorej 35. výročie budeme čoskoro oslavovať, je presne tým momentom, kedy sa totalitnému režimu komunistov, ktorí, bohužiaľ, sú stále mentálne aj v týchto radoch vzopreli ľudia s liberálnymi hodnotami, ľudia rôznych vierovyznaní, ale aj ľudia bez vierovyznania. Vzopreli sa týmto komunistom ľudia konzervatívni viac, ale aj ľudia konzervatívni menej. Boli to študenti, boli to ľudia starší, ľudia pracujúci naprieč spoločnosťou. Boli to ľudia, ktorí vedeli, že liberálna demokracia, čiže to, čo žijeme dnes, prináša a zaručuje slobodu slova a slobodu vierovyznania. Spomeňme si totižto na tie časy, keď viera mala byť a bola stigmou. Spomeňme si na časy spred roka 1989, boli to časy komunistov, ktorí nám zakazovali slobodu slova, slobodu cestovania, zakazovali nám slobodu dostupnosti vzdelávania kádrovaním a aj slobodu vierovyznania. Nie je to správne, a ja fakt verím, že snáď sa na tomto tu zhodneme. Sloboda vierovyznania sa tu zaručuje každému a my tu v parlamente, by sme mali myslieť na to bez ohľadu na to, akej viery a či vôbec nejakej viery sme, pretože my tu nezastupujeme nás samých, naše osoby, zastupujeme ľudí na Slovensku a s touto zodpovednosťou by sme mali k výkonu nášho dočasného mandátu aj pristupovať. Argumenty, ktoré sme si od navrhovateľa a navrhovateliek vypočuli, sú logické, sú to argumenty pokojné a sú to argumenty praktické, a tak by sme k nim v mene poctivého výkonu mandátu teda pristupovať mali. Chcem preto týmto apelovať na vás, poslankyne a poslanci, kolegovia a kolegyne, dávajme našim voličom viac. Vráťme sa na cestu, kedy politicky iné názory sú a môžu byť zaujímavou a podnetnou debatou tak na pôde tohto parlamentu, ako aj vo verejných debatách. Vráťme sa tam, prosím, kde slušné správanie je normou, a nie je vybočením. Žiadajme od samých seba aj od svojich kolegov slušnosť a vlastne jednoduché napĺňanie etického kódexu poslanca, ktorý v § 9a okrem iného hovorí, že poslanec je povinný pri výkone svojej funkcie správať sa v súlade so zásadami slušného správania a dobrých mravov. Chcem sa ale týmto v tomto príspevku obrátiť aj na voličov a voličky všetkých strán, aby žiadali od nás, od svojich poslancov a poslankýň viac. Žiadajte od nás pozorné naštudovanie si návrhov a žiadajte od nás aj zodpovedné príspevky bez konšpirácií, populizmu a klamstiev, pretože aj také sme tu pri tomto predloženom návrhu zákona mali od poslanca za SNS pána Ľuptáka vo faktickej poznámke, a je to škoda, lebo ako som spomenula, je to dobrý návrh zákona. Ale ešte jednu vec by som sa chcela spýtať v súvislosti s tým, čo sa v čase predkladania tohto návrhu stalo a na čo tu aj v ostatných vetách aj trochu narážam. Pýtam sa pána poslanca Huliaka, kedy a či vôbec sa začne správať ako dospelý človek, ako volený zástupca ľudí. Kedy a či vôbec prijme zodpovednosť za nehoráznosti, ktorými uráža všetky ženy na Slovensku? Pýtam sa pána Huliaka, kedy sa vzdá poslaneckého mandátu za opakované neakceptovateľné sexistické a dehumanizačné urážky, ktorými doslova špiní verejný priestor. Pýtam sa vás žien, ale aj mužov z Očovej, či toto je starosta, ktorý vás má zastupovať, či pán Huliak hnusným nadávaním na ženy nejako zlepšil vaše životy, či cítite, že s takýmito volebnými zástupcami sa zlepší život vašich dcér, sestier, partneriek či matiek. A keď sme pri tomto návrhu zákona, tak sa pýtam aj vás veriacich, ktorí sa hlásite k evanjelickej cirkvi, ku ktorej sa prihlásil aj pán poslanec Huliak, či takéto výrazy vášho deklarujúceho spoluveriaceho sú pre vás akceptovateľné. Evanjelická cirkev požaduje podľa podľa svojej ústavy od svojich členov, aby okrem iného žili aj príkladným občianskym životom a dodržiavali zásady kresťanskej mravnosti a občianskej spolupatričnosti. V kontexte tohto návrhu novely zákona a v kontexte ostatných dní by som chcela nasvietiť aj to, že sa tu zdôrazňuje zodpovednosť registrovaných cirkví a náboženských spoločností pri vytváraní tolerantnej a rešpektujúcej spoločnosti, v ktorej uplatňovanie náboženskej slobody nemôže byť dôvodom pre zásah do práv iných osôb ani podnecovanie nenávisti či neznášanlivosti, tak ako to už teraz ustanovuje § 2 ods. 2 zákona o slobode náboženskej viery. Dôležitou úlohou štátu je, aby zachoval náboženskú neutralitu, tak ako mu to vyplýva z čl. I ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, preto práva osôb plynúce zo slobody náboženského vyznania musia byť zaručované v kontexte s právami osôb bez náboženského vyznania, a štát zodpovedá za to, aby vytvoril podmienky pre pokojné a tolerantné spolunažívanie skupín osôb s rôznym hodnotovým presvedčením. Ja úprimne verím, že sa k napĺňaniu tejto poslednej vety aj dostaneme, a my poslanci a poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky musíme ísť na tejto ceste príkladom. Ďakujem. (Potlesk.) [12:59] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Týmto sme ukončili vystúpenia poslancov prihlásených do písomnej rozpravy. Ak chce navrhovateľ, tak sa prihláste ako navrhovateľ. Alebo otvoríme najprv? (Reakcia navrhovateľa.) Ďakujem. Pýtam sa, či chce sa niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Konštatujem, že sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Matovič. Nech sa páči, máte slovo. [13:00] Igor Matovič – Vystúpenie v rozprave Takže, kolegovia, kolegyne, priznám sa, vôbec som nechcel ísť vystupovať k tomuto bodu, ktorý navrhujete, ale zarazila ma jedna vec, keď som počúval pani Jaurovú, vlastne navrhovateľ ste asi vy alebo ste spoločný možno (rečník sa obrátil k navrhovateľovi a následne k spravodajkyni) a také určité znásilňovanie toho, že keď ste hovorili, že vás mrzí alebo sa čudujete, neviete sa vynačudovať tomu, ako sa táto téma vášho zákona pomotala s dúhovými vlajkami a s hulvátom Huliakom a podobne. Mne to pripadá zase, prepáčte, z vašej strany, a preto som sa prihlásil do rozpravy, také znásilňovanie, ako keby ste chceli spraviť pred celým Slovenskom z Huliaka kresťana. Hovorili ste tu a citovali ste tu viacerí, teraz už presne neviem kto, boli tu rôzne citáty z Biblie o tom, o obielených hroboch, o farizejoch, ktorí nie sú hodní toho mena a nie sú hodní, aby reprezentovali kresťanov , a ja si myslím, že vy si to veľmi uvedomujete, a ja by som práveže z vašej strany očakával, že nepodľahnete pokušeniu tohoto primitíva teraz postaviť na piedestál a prezentovať ho, že to je vlastne nejaký kresťan a kresťan tu bojuje proti, proti pani Plavákovej, proti dúhovým vlajkám, a očakával by som, že takisto nebudete aj teraz Danka tu prezentovať, že vlastne to je bojovník za... v mene kresťanov a bojuje tu proti vám, proti Plavákovej, proti dúhovým vlajkám. Títo ľudia robia hanbu kresťanstvu. Títo ľudia sa za kresťanstvo len skrývajú, títo ľudia to robia naschvál, účelovo, len aby oblbli svoje publikum, lebo veria tomu, že nájdu aj medzi veriacimi dostatok ľudí, ktorí im toto farizejstvo prekuknú, ktorí budú pozerať na nich, že áno, to sú vlastne tí praví kresťania, lebo oni bojujú proti tomu progresívnemu zlu. A mňa to mrzí, ja som aj včera, aj dnes som napísal status plus-mínus v tomto duchu na Facebook, že ja by som očakával, áno, teraz od kresťanov na Slovensku, aby sa postavili za svoju vlajku, aby nedovolili, aby primitívi ako Huliak alebo Danko, alebo podobní vraj kresťania birmovaní na úrade vlády, ďalší vraj kresťan v prezidentskom paláci, ľudia, ktorí nedokážu žiť kresťanským životom, oni len majú akože kresťanské reči, ktorí ani nepoznajú Desatoro a duplom ho nežijú. Ľudia, ktorí podvádzajú svoje manželky a ešte sa tým hrdia. Ľudia, ktorí okrádajú svojich vlastných voličov, ktorí nedokážu žiť pre spoločný záujem a žijú len pre samým seba, títo ľudia nie sú kresťanmi! A ja si myslím, že je najvyšší čas o tom hovoriť a nemali by sme práveže podliehať takým, takému volaniu chvíle, že teraz nám to vyhovuje, teraz toho primitíva Huliaka nalepíme tým kresťanom na čelo . Ja vám hovorím, ja som najnehodnejší kresťan na Slovensku, ale hovorím tu v mene tých hodných kresťanov, ktorí ten kresťanský život žijú, my Huliaka nechceme, oni si ho nezaslúžia, my Danka nechceme, oni si ho, kresťania na Slovensku, nezaslúžia, ani Fica, ani Pellegriniho, to sú pre mňa ancikristi. Keď som včera zbadal fotku Šutaja Eštoka, jako podáva ruku v predklone pápežovi, pre mňa – sluha diabla príde za zástupcom Krista, nič horšie si neviem predstaviť možno porovnateľné tomu, ako keď na Fica spáchajú atentát, zdravotníci mu zachránia život a on im potom tým zdravotníkom napľuje do úst, že im zobere 259 mil. z výplat. Áno, takisto podlé, takisto podlé od Šutaja Eštoka, ktorý potrebuje si ukázať fotku, lebo teda on sa stretol s pápežom, ale nie preto, že tú vieru žije, pretože chce získať ďalších kresťanov do svojich radov, a ja si myslím, že je načase, a ja by som to očakával aj od vás ľudí, vraj vy máte takú nejakú platformu, že veriaci v PS , hoci keď som zaregistroval tú agendu (povedané so smiechom), že ľudia, ktorí obhajujú potraty, podľa mňa nikdy si nemôžu zase povedať, že sú veriaci , a nemali by sa za toto slovíčko skrývať, môžu si hovoriť, že sú z akejkoľvek cirkvi, jednoducho v príkrom rozpore s kresťanským učením hlásajú svoje hodnoty – podľa mňa nehodnoty, ale to už je na vás, to už je vaše svedomie, ale ja sa teraz, hovorím, je piatok poobede, nikto tu pomaly nie je, ale považoval som za dôležité zastať sa kresťanstva na Slovensku. Čiže prosím vás, progresívni politici, nezneužívajte túto chvíľu a nesnažte sa nalepiť Huliaka primitíva, Danka primitíva a podobných na čelo slovenským kresťanom. Ďakujem pekne. [13:00] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie neevidujem žiadnu faktickú poznámku, tým konštatujem, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nech sa páči, máte slovo. [13:05] Ondrej Prostredník – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, prešli sme azda najdynamickejšou rozpravou k návrhu zákona v tomto pléne za obdobie, čo vykonávam svoj mandát, od októbra 2023. Chcel by som vo svojom záverečnom vystúpení možno krátko zrekapitulovať tie hlavné dôvody, aby sme sa vrátili k samotnej veci, prečo predkladáme túto novelu, a v závere možno trošku reflektovať aj tie okolnosti, ktoré sprevádzali predkladanie a rozpravu o tejto novele. Zaznelo tu v rozprave to, že hlavným dôvodom tejto novely je meniaca sa spoločnosť. Za posledných 30 rokov sa štruktúra obyvateľstva na Slovensku podstatným spôsobom mení. Rastie počet ľudí, ktorí sa nehlásia k žiadnemu vierovyznaniu, ten sa zdvojnásobil, zmenšuje sa počet ľudí, ktorí môžu vykonávať svoju náboženskú vieru v cirkvách a náboženských spoločnostiach, ktorým štát garantuje postavenie registrovanej cirkvi a náboženskej spoločnosti, s čím je spojené množstvo práv a výhod v našej spoločnosti. Spomeniem napríklad právo ako právnická osoba vlastniť majetok, vykonávať náboženské obrady, právo prístupu do verejnoprávnych médií, právo prístupu do vzdelávacieho systému s možnosťou šíriť vlastnú náboženskú výchovu, právo vykonávať pastoračnú službu v ozbrojených silách a v ozbrojených zboroch a množstvo ďalších práv. Ku týmto právam, samozrejme, nemajú prístup ľudia, ktorí sa hlásia ku niektorému z náboženských vyznaní, ktoré nie je registrované, a to je ten tretí trend, ktorý badáme za posledných tridsať rokov v našej spoločnosti, a tam vidíme tiež takmer zdvojnásobenie počtu ľudí, ktorí sa hlásia k niektorému z neregistrovaných náboženských vyznaní. Toto ja považujem za hlavný dôvod a zároveň aj vážny problém, prečo potrebujeme ako zákonodarcovia sa nad týmto stavom zamyslieť a zohľadniť tieto trendy. Naša novela, ktorú predkladáme, ponúka jedno z riešení, ktoré je overené aj v iných okolitých štátoch. Tá druhá veľká téma, o ktorej sme hovorili, že ten právny stav, ktorý máme, je v rozpore s ústavou a tiež s medzinárodnými ľudskoprávnymi dohovormi, keď vlastne znevýhodňuje určitú skupinu obyvateľov, a tým sa dostávam vlastne k tej aktuálnej situácii, ktorá sprevádzala celú túto rozpravu. Hovoríme o ochrane náboženských menšín v kontexte, ktorý sprevádza stigmatizovanie kolegyne poslankyne, kolegyne Plavákovej len za to, že ona sa otvorene hlási tiež k menšine. K menšine, pokiaľ ide o sexuálnu orientáciu. Považujem to možno za príznačné, že Progresívne Slovensko sa návrhom tejto novely zastáva ľudí s menšinovým náboženským vyznaním, a tým vlastne dávame najavo, že nám naozaj záleží na tom, aby naša spoločnosť bola férová, spravodlivá ku všetkým menšinám. Je pre mňa skutočne nepochopiteľné, že rozprava k tomuto návrhu zákona musela byť prerušovaná viacnásobne len preto, že kolegyňa Plaváková mala na počítači dúhovú nálepku. Ja tiež používam počítač, nemám na ňom žiadne nálepky, ale budem sa biť za právo všetkých kolegov a kolegýň, ktorí chcú nejakým spôsobom vyjadriť svoje stanovisko prípadne aj nejakou nálepkou, a myslím si, že tá rozprava, ktorá sa viedla v ústavnoprávnom výbore, neskončila so žiadnym jednoznačným výsledkom, a to, to skutočne ma mrzí a rozrušuje. A nakoniec chcem povedať, že ako spoločnosť v podstate sa správame veľmi nesúrodo, používame dvojaký meter, pokiaľ ide o vzťah ku rôznym menšinám, a to bolo vidi... to je viditeľné nielen na tom právnom stave, ktorý máme, pokiaľ ide o náboženskú slobodu, to je viditeľné aj na právnom stave, pokiaľ ide o množstvo iných menšín v našej spoločnosti, a to, aký dvojaký meter máme v tejto otázke, je veľmi zreteľné aj na spôsobe, akým prebiehajú rokovania tu v tejto sále Národnej rady Slovenskej republiky. Ako je možné, že kolegyňa Plaváková bola vykázaná zo sály za to, že má dúhovú nálepku na počítači a iný kolega Huliak, ktorý použil snáď tú najhrubšiu urážku, akú možno adresovať žene, zo sály vykázaný nebol a neviem, či vôbec Národná rada nejakým spôsobom protokolárne zákonne rieši to, čo urobil? Toto je najflagrantnejším poukazom na to, aký dvojaký meter tu v tejto Národnej rade funguje. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.) [13:05] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem navrhovateľovi. Chce sa vyjadriť k rozprave spravodajkyňa? Nie. Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu poslankyne Veroniky Veslárovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je pod tlačou 422, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 450. Dávam slovo pani poslankyni Veronike Veslárovej, aby návrh zákona uviedla. Nech sa páči. Ja som to vypol. Len, technici, poprosím vás... (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Veroniky Veslárovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 422.) [13:13] Veronika Veslárová – Vystúpenie v rozprave Áno. Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia. Na túto schôdzu predkladám návrh zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Cieľom tohto návrhu je zabezpečiť ochranu zamestnancov so zdravotným znevýhodnením na trhu práce. Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ako aj so všetkými právnymi predpismi Slovenskej republiky, ako aj v súlade s právom Európskej únie. Bližšie poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá. Ďakujem. [13:14] Tibor Gašpar – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem. Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, pani poslankyni... Nie je tu asi, hej? Vy ju budete zastupovať, pani...? Teda nech sa páči, pani poslankyňa, poďte miesto pani poslankyni Holečkovej. [13:15] Anežka Škopová – Vystúpenie spoločného spravodajcu Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 422. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada vo všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 450 z 27. augusta 2024 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu. [13:15] Tibor Gašpar – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem spravodajkyni. Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. A požiadala o vystúpenie navrhovateľka pani poslankyňa Veslárová, týmto jej dávam slovo. [13:17] Veronika Veslárová – Vystúpenie Pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, vláda sa na svojom ostatnom rokovaní vlády zaviazala, že pripraví optimálne podmienky na implementáciu Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím. Zamestnávanie zdravotne znevýhodnených je upravené v tomto dohovore, a to konkrétne v čl. 27 Práca a zamestnávanie, kde je okrem iného uvedené, že sa majú podporiť programy na udržanie pracovného miesta. Vzhľadom na to, že tento dohovor je pre Slovensko platný od roku 2010, je ešte veľa článkov, ktoré nie sú implementované v praxi, tak ako aj tento čl. 27. V súčasnosti majú uchádzači o zamestnanie problém nájsť si prácu, pokiaľ majú nejaké zdravotné znevýhodnenie. Môžeme polemizovať, či sú na vine mentálne bariéry, alebo architektonické, alebo, alebo aj mentálne, aj architektonické. V každom prípade to rozviniem v inom príspevku. Teraz by som sa chcela venovať tomu, že ak už zdravotne znevýhodnený má prácu, má zamestnanie, dnes o ňu môže relatívne ľahko prísť. V rámci súčasnej legislatívy má síce zamestnávateľ povinnosť požiadať úrad práce o súhlas, pokiaľ chce rozviazať pracovný pomer so zamestnancom so zdravotným znevýhodnením, ale pokiaľ do siedmich dní úrad práce tento súhlas alebo nesúhlas nezašle zamestnávateľovi, tak platí fikcia súhlasu. V tomto vzťahu vystupuje úrad práce ako správny orgán, úlohou správneho orgánu je posúdiť zamestnávateľom tvrdené skutočnosti, vyžiadať si doklady a podobne. Nie je možné v tak krátkej lehote posúdiť všetky fakty. Vyžiadala som si informácie zo všetkých úradov práce, koľko udelili súhlasov, vo väčšine prípadov mi povedali, že žiadne a nechávajú dobehnúť tú lehotu , čiže vo väčšine prípadov platí naozaj tá fikcia súhlasu. Zavedenie súhlasu výrazne oslabuje, zavedenie teda tejto fikcie súhlasu výrazne oslabuje právnu istotu. Inštitút fikcie sa má uplatňovať len v krajnom prípade na zabezpečenie lehôt. V tomto prípade sa z toho stalo legislatívne pravidlo. V prípade, že sa úrady práce nevyjadria a platí fikcia súhlasu, tak je to len v prospech zamestnávateľa, ale v neprospech zamestnanca so zdravotným znevýhodnením, ktorého máme ako štát povinnosť chrániť. Súčasné znenie zákona nielenže znižuje ochranu zamestnanca so zdravotným znevýhodnením, ale súčasne v rozpore s Dohovorom o právach osôb so zdravotným postihnutím, a to konkrétne čl. 27, ako som už uviedla. Vláda sa teda zaviazala, že vytvorí vhodné podmienky na implementáciu dohovoru, a teda aj tohto čl. 27. Ja navrhujem, aby sa reálne touto otázkou úrad práce zaoberal. Zamestnávateľ by mal podľa môjho návrhu reálne počkať na stanovisko, a to do 30 dní odo dňa požiadania súhlasu úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Zamestnanec so zdravotným znevýhodnením si zaslúži, aby relevantne úrad práce posúdil výpoveď, alebo teda resp. dal nesúhlas k tejto výpovedi. Títo zamestnanci sú už diskriminovaní tým na trhu práce, že majú vôbec nejaké zdravotné znevýhodnenie, a ťažko si hľadajú nové zamestnanie a o prácu by nemali takto ľahko prísť, ako im to umožňuje súčasná legislatíva. Nové pracovné miesta vláda nevytvára, skôr ich ruší, ako sme to mohli vidieť v Sociálnom podniku v Budmericiach, preto prosím o podporu tohto návrhu zákona, aby bol chránený na trhu práce zamestnanec so zdravotným znevýhodnením. Ďakujem za pozornosť. [13:17] Tibor Gašpar – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem navrhovateľke. Na vaše vystúpenie – žiadna faktická poznámka. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko, ešte raz, navrhovateľka? Nie. Ďakujem. Chce sa vyjadriť k rozprave spravodajkyňa? Nie. Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďalším bodom programu je prvé čítanie o návrhu poslankyne Veroniky Veslárovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má tlač 423, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 451. Dávam slovo pani poslankyni Veronike Veslárovej, aby návrh zákona uviedla. Nech sa páči. [Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Veroniky Veslárovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov , tlač 423.] [13:22] Veronika Veslárová – Vystúpenie Ďalším návrhom zákona, ktorý predkladám, je návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní. Cieľom návrhu zákona je zabezpečiť starostlivosť o osobu s ťažkým zdravotným postihnutím v prípadoch, keď nie je tejto osobe k dispozícii osobný asistent. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj v súlade s právom Európskej únie. A do rozpravy sa hlásim ako prvá, kde poviem viac k tomuto návrhu. [13:22] Tibor Gašpar – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem. Dávam slovo spravodajkyni z navrhnutého gestorského výboru pre sociálne veci, nech sa páči, máte slovo. [13:23] Anežka Škopová – Vystúpenie spoločného spravodajcu Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 423. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 451 z 27. augusta 2024 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu. [13:23] Tibor Gašpar – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem spravodajkyni poslankyni Škopovej. Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne okrem navrhovateľky, ktorá sa prihlásila prvá. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. A dávam slovo pani navrhovateľke poslankyni Veslárovej, nech sa páči. [13:25] Veronika Veslárová – Vystúpenie Ďakujem za slovo. Pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, tento návrh zákona sa zaoberá zrovnoprávnením poberateľov peňažného príspevku na opatrovanie a peňažného príspevku na osobnú asistenciu ku vzťahu k domácej opatrovateľskej službe. V súčasnosti má nárok na domácu opatrovateľskú službu aj ten, kto poberá peňažný príspevok na opatrovanie, ten, kto má osobného asistenta, však nie. Zdravotne znevýhodnení majú problém si nájsť osobných asistentov, ak už nejakých nájdu, tak majú zväčša jedného. Sú teda v podobnej situácii ako tí, ktorí majú opatrovateľa alebo opatrovateľku. Pokiaľ osobný asistent je chorý, potrebuje ísť k lekárovi alebo má nejaké rodinné voľno, o zdravotne znevýhodnených sa vtedy nemá kto postarať. V tomto prípade by pomohla domáca opatrovateľská služba, ktorá by zabezpečila opatrovateľov, ktorí sú zamestnancami tejto domácej opatrovateľskej služby. Opatrovateľská služba zamestnáva opatrovateľov, ktorí majú úplne... úplné stredné zdravotnícke vzdelanie alebo opatrovateľský kurz a sú to teda profesionálni opatrovatelia, teda o zdravotne znevýhodnených by sa postarali, v rámci opatrovateľskej služby v domácnosti sa poskytuje napr. aj dovoz obedov, ktorý je spravidla zarátavaný ako polhodina opatrovateľskej služby, čiže aj v tomto by zdravotne znevýhodnený mal pomoc, pokiaľ by jeho osobný asistent mu nemohol napr. priniesť obed alebo nejaký nákup a podobne. Na svojich stretnutiach s ľuďmi, ktorí poberajú osobnú asistenciu, som sa stretla s tým, že naozaj tí zdravotne znevýhodnení, pokiaľ majú chorého osobného asistenta a nemajú rodinu, sú doslova v pasci vo vlastných bytoch alebo domoch. Mala som jedno stretnutie v Košiciach, kde sa nemohla jedna ťažko zdravotne znevýhodnená vozíčkarka zúčastniť tohto stretnutia, pretože práve mala asistentku, ktorá bola chorá, a ona sa nemala ako dostať von z tohto bytu. Samozrejme, ja som potom za ňou prišla osobne, ale to je len, to je len gro toho, že tí ľudia sú naozaj v pasci, pokiaľ ten osobný asistent k nim nepríde. My ako poslankyne a poslanci Národnej rady máme robiť všetko pre to, aby sme pomohli aj ľuďom so zdravotným znevýhodnením, a preto prosím o podporu tohto zákona. Ďakujem. [13:25] Tibor Gašpar – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem za vaše vystúpenie. Žiadna faktická poznámka. Konštatujem, že všeobecná rozprava je skončená. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľka? Ešte raz sa opýtam. Nie. Chce sa vyjadriť k rozprave spravodajkyňa? Tiež nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o návrhu poslankýň Veroniky Veslárovej a Simony Petrík na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je uverejnený ako tlač 424, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 452. Opäť dávam slovo pani poslankyni Veronike Veslárovej, aby návrh zákona uviedla. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Veroniky Veslárovej a Simony Petrík na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 424.) [13:29] Veronika Veslárová – Vystúpenie Na túto schôdzu spoločne s kolegyňou Simonou Petrík predkladáme návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky a právom Európskej únie. Bližšie o návrhu zákona poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá. [13:29] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Dávam slovo spravodajkyni z navrhnutého gestorského výboru pre sociálne veci pani poslankyni Škopovej, nech sa páči. [13:29] Anežka Škopová – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená na spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 424. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 452 z 27. augusta 2024 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu. [13:29] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem spravodajkyni. Otváram všeobecnú rozpravu. Na úvod konštatujem, že som nedostal do rozpravy žiadnu písomnú prihlášku okrem navrhovateľky, sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. A dávam slovo pani navrhovateľke, nech sa páči. [13:31] Veronika Veslárová – Vystúpenie Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne a poslanci, možno si myslíte, že opatrovateľ je ten, alebo opatrovateľka je tá, ktorú poznáte z filmu Kúzelná opatrovateľka , ktorá má na starosti jedného človeka, a keď niečo nefunguje, tak buchne palicou a všetko sa naraz zlepší. Tak to v skutočnosti nie je. Ľudia, ktorí sú odkázaní na peňažný príspevok na opatrovanie, majú status ťažko zdravotne postihnutého. Aj keď nemám rada to slovo postihnutie , súčasná legislatíva ho používa. Ale naozaj je to tak, títo ľudia sú imobilní, častokrát môžu iba ležať, sú pripútaní na dýchacie prístroje, treba ich polohovať aj v noci, aby nemali dekubity a preležaniny. O týchto ľudí sa v domácom prostredí starajú opatrovatelia a opatrovateľky, ktorí dostávajú peňažný príspevok na opatrovanie. Aby ste mali predstavu, tento príspevok je vo výške 615 eur a 50 centov mesačne. Na toľko si štát cení prácu týchto ľudí. Pre zaujímavosť, ekonomicky oprávnené náklady na jedného klienta mesačne v zariadeniach sociálnych služieb sú okolo 1 900 eur mesačne na jedného klienta, teda keby sme nemali týchto opatrovateľov a opatrovateľky, museli by títo znevýhodnení byť v zariadení, lebo zdravotný stav im nedovoľuje ostať doma bez opatery. Teda my by sme mali byť vďační, že títo ľudia sú doma a starajú sa o odkázaných, okrem toho, že šetria náklady štátu, tak možno by sa umiestnenia opatrovaní ani nedožili, tak ako je to mnohokrát, pretože zariadení sociálnych služieb je málo a čakacie lehoty sú veľmi dlhé. Jedna žiadateľka mi dokonca písala, že čakala päť rokov na umiestnenie do domova sociálnych služieb. Návrh zákona s kolegyňou Simonou Petrík predkladáme preto, aby sme odstránili hranicu príjmu pre opatrovaného, tak aby sa opatrovateľovi nekrátil peňažný príspevok na opatrovanie, ak opatrovaný bude mať napríklad zvýšený dôchodok a prekročí príjem dvojnásobku sumy životného minima. Pri nezaopatrených deťom hranicu navrhujeme zvýšiť na štvornásobok sumy životného minima. Tento návrh podávame preto, pretože v konečnom dôsledku na krátenie príspevku doplatia vždy zdravotne znevýhodnení, ktorí musia častokrát doplácať opatrovateľovi, aby bol ochotný opatrovať, alebo potom obidvaja, keď nemajú ten peňažný príspevok na opatrovanie, žijú iba z toho príjmu opatrovaného. Títo ľudia sú dlhodobo na okraji záujmu a my by sme mali urobiť všetko pre to, aby ľudia čo najdlhšie ostávali v domácom prostredí a nešli do zariadení, pretože deinštitucionálny princíp je najprijateľnejší pre všetkých ľudí, a preto prosím o podporu tohto zákona. Ďakujem. [13:36] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem navrhovateľke. Konštatujem, že na jej vystúpenie – žiadna faktická poznámka, a teda vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať navrhovateľka? Nie. Chce sa vyjadriť k rozprave spravodajkyňa? Tiež nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pristúpime k rokovaniu o návrhu poslankýň Beáty Jurík, Lucie Plavákovej a Zuzany Števulovej na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k útoku na detské zdravotnícke zariadenie Ohmatdyt na Ukrajine. Návrh má parlamentnú tlač 380. Dávam slovo, pokiaľ je v sále, pani Beáte Jurík, aby návrh uviedla. Nie je, takže bod programu prepadá. Nasleduje rokovanie o návrhu poslancov Martina... Idete vy? (Reakcia z pléna.) Aha, dobre. ... poslancov Martina Dubéciho, Zuzany Mesterovej a Zuzany Števulovej na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k voľbe predsedu Národnej rady Slovenskej republiky. Návrh má tlač 426. A dávam slovo pani poslankyni Števulovej, aby návrh uviedla. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Dubéciho, Zuzany Mesterovej a Zuzany Števulovej na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k voľbe predsedu Národnej rady Slovenskej republiky , tlač 426.) [13:36] Zuzana Števulová Ďakujem, pán predsedajúci. Na túto schôdzu Národnej rady spolu s kolegom Martinom Dubécim a kolegyňou Zuzanou Mesterou predkladáme návrh na uznesenie Národnej rady, ktorou, ktorým sa vlastne bude, ktorým sa Národná rada uznesie na voľbe predsedu Národnej rady, a bližšie o tomto návrhu poviem v ústnej rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá. Ďakujem. [13:36] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Máme tu spravodajcu? Poverený člen ústavnoprávneho výboru pán poslanec Vančo. (Krátka pauza.) Nemá ho kto ani zastúpiť, predpokladám... Príde? (Reakcie z pléna.) Áno, takže zastúpi pána poslanca Vanča pán poslanec Krátky. (Krátka pauza.) Pani poslankyňa, máte podklad pre spravodajcu prípadne? (Reakcie z pléna.) Už má, dobre. Takže dávam slovo pánovi spravodajcovi poslancovi Krátkemu. [13:38] Rastislav Krátky – Vystúpenie spoločného spravodajcu Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vás informoval o prerokovaní uvedeného návrhu v ústavnoprávnom výbore. Zastupujúci, alebo teda poverený podpredseda Národnej rady pridelil návrh poslancov Národnej rady na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru s tým, aby ako gestorský výbor podal Národnej rade informáciu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore. Ústavnoprávny výbor prerokoval návrh na prijatie uznesenia Národnej rady na svojej 54. schôdzi, avšak neprijal uznesenie, keďže návrh uznesenia nezískal súhlas potrebnej väčšiny členov výboru. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu. [13:38] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Otváram k tomuto bodu rozpravu. Do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku, a to konkrétne od pána poslanca Hlinu, takže mu tým udeľujem slovo, nech sa páči. (Reakcia z pléna.) Ste sa hlásili, pardon, ja som to nezaregistroval, takže máte slovo najprv vy, ďakujem. [13:43] Zuzana Števulová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem. Ja budem pomerne stručná. Tento návrh sme predložili, aby sme vyriešili situáciu krízovú, ktorú v parlamente musíme dlhé mesiace znášať, odkedy sa stal bývalý predseda Národnej rady pán Pellegrini prezidentom Slovenskej republiky. My máme za to v klube Progresívne Slovensko, že situácia kedy Národná rada nemá právoplatne zvoleného predsedu Národnej rady, ale má len povereného podpredsedu a ďalších, v súčasnosti len dvoch podpredsedov, ktorí vedú a riadia schôdze Národnej rade, je neudržateľná, nemá oporu v právnom poriadku Slovenskej republiky, pretože v zásade Národnú radu by mal viesť človek, ktorý ako predseda Národnej rady získal dôveru všetkých poslancov, alebo teda poslancov a poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky. Preto sme na túto schôdzu predložili uznesenie, na základe ktorého by Národná rada vyhlásila voľbu na predsedu Národnej rady a mohol by byť navrhnutý akýkoľvek kandidát alebo kandidátka. Predsedom by sa stal ten, ktorý by získal väčšinu hlasov. Myslíme si, že táto situácia a prijatie tohto uznesenia by vyriešili aj tú situáciu, ktorú tu zažívame za posledné dni, kedy sa parlament zaoberá svojvoľným výkladom rokovacieho poriadku z hľadiska dvoch podpredsedov, s ktorými máme viacerí výkladové problémy, kde sa musíme zaoberať nálepkami, kde sú poslanci a poslankyne rôznym spôsobom excesívne upozorňovaní a kde človek, ktorý vedie schôdzu, častokrát, či už je to jeden, alebo druhý, používa skôr policajné metódy, ktoré sa nehodia do poslaneckej snemovne, kde, ako pripomínam, mandát poslanca a poslankyne je zakotvený ústavou, je daný ako slobodný mandát podľa svedomia konkrétneho poslanca a poslankyne ohraničený ústavným sľubom. Tá sloboda je v čo najširšej možnej miere a tie pravidlá, ktoré tu platia , ako aj povedal Ústavný súd v náleze Ústavného súdu, ktorý som citovala ešte aj na ústavnoprávnom výbore v stredu večer, majú byť predvídateľné , tak aby mandát ten poslanec alebo poslankyňa vedeli vykonávať spôsobom, že vždy vedia, že v prípade niečoho, ak nastane vec A, tak bude dôsledok B, ale nie, že sa pravidlá budú iracionálne a svojvoľne autoritatívne meniť počas výkonu nášho mandátu. Ako aj povedal Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze, ktorý sa týkal práve toho momentálne sporného paragrafu zákona o rokovacom poriadku, ktorý hovorí o tom, že či, čo sú teda tie iné obdobné vizuálne pomôcky alebo zobrazenia, tak síce parlament má právo prijať vnútorný predpis, ktorým môže regulovať svoju činnosť a postupy, avšak táto regulácia nesmie byť excesívna, nesmie zasahovať a obmedzovať reštriktívnym spôsobom slobodný výkon ústavou garantovaného mandátu poslanca alebo poslankyne Národnej rady. Myslím si preto, že zvolenie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky by mohlo aj ukončiť tieto žabomyšie vojny a spory a bolo by signálom, že Národná rada si uvedomuje, že tento stav je neudržateľný. Ďakujem. [13:43] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem navrhovateľke. Tak a teraz už dávam slovo pánovi poslancovi Hlinovi. (Krátka pauza. Rečník si pripravuje notebook so samolepkami na vystúpenie.) Pán poslanec, skôr než začnete, ukážte mi, prosím vás, notebook, lebo neviem to posúdiť. Ďakujem. Môžte, keď chcete, si ho položiť tam, na vás je. Konštatujem, že porušujete rokovací poriadok § 32 ods. 4 tým, že do rokovacej sály je zakázané vnášať vizuálne zobrazenia podobné transparentom, plagátom a letákom . Máte možnosť to napraviť tým, že si to zložíte a nebude to vizuálne viditeľné. Ak nie... Konštatujem, že ste teda porušili rokovací poriadok. Môžte pokračovať. [13:43] Alojz Hlina Rozmýšľam, ako sa k tomu postaviť. Ja nie som nejaký veľký priateľ týchto vizuálnych záležitostí, ale ja ten krížik skôr nosím srdci ako na notebooku, ale som si ho teraz prilepil na tento notebook a je tam aj znak tradičnej rodiny. Pán predsedajúci, práve ste vykázali z rokovacej sály kríže a znaky tradičnej rodiny. (Rečník zbalil notebook a odchádza od rečníckeho pultu. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Gašpar Tibor, podpredseda NR SR Práve som postupoval úplne rovnakým spôsobom a neposudzoval som obsah (reakcie z pléna) ani som vás nevykázal. Nechal som vám slovo, upozornil som vás, že porušujete rokovací poriadok tým, že ste vniesol do sály iné vizuálne zobrazenie. Tentokrát nálepku na vašom notebooku. Nech sa páči. Chcete naspäť slovo, alebo ste ukončil svoje vystúpenie? [13:44] Alojz Hlina – Vystúpenie v rozprave (Rečník sa vrátil k rečníckemu pultu.) Úprimne, nie som si celkom istý, či tomu rozumiem. Čiže čo sa stalo? (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Gašpar Tibor, podpredseda NR SR Pán poslanec, ešte pozastavím vám čas, aby ste oň neprišiel. Ja vám to ešte raz vysvetlím a prečítam. Dobre? V § 32 sa hovorí, že do rokovacej sály je zakázané vnášať transparenty, plagáty, letáky alebo iné obdobné vizuálne zobrazenia. Čo sa týka zbraní, výbušnín... to nebudem ďalej čítať. Ústavnoprávny výbor sa zaoberal zatiaľ otázkou, či nálepky na vašom notebooku, ktoré sú viditeľné na kamere pri vašom vystúpení, sú alebo nie sú obdobné vizuálne zobrazenia, bez nutnosti posudzovania ich obsahu. Ja som ani raz neposudzoval obsah týchto zobrazení, či už pani poslankyni Plavákovej, tentokrát pri vás, ale konštatujem, že ste vniesol a používate viditeľne iné obdobné vizuálne zobrazenia, čo je porušenie rokovacieho poriadku. Za to vás nevykazujem zo sály, dávam vám slovo, môžte dokončiť svoje vystúpenie, nech sa páči. Hlina, Alojz, poslanec NR SR Vytvárame nebezpečný precedens, lebo ak porušujem niečo, tak treba postupovať striktne podľa tých nariadení, lebo pokiaľ viem, dvakrát za toto isté bola kolegyňa vykázaná zo sály. A my naozaj musíme dať veľký pozor, pán predsedajúci, práve od nás by to malo ísť, že sme spravodliví. Spravodliví voči všetkým. A teraz očakávam, že budete spravodlivý aj v tomto prípade. Akože ak porušujem, máte o tomto vedomie a presvedčenie, konajte, prosím vás, v zmysle rokovacieho poriadku. Teraz, prísne vzaté, som mierne popletený, že čo mám vlastne robiť, lebo porušujem rokovací poriadok, a napriek tomu tu môžem byť? Potom sa to celé nejakým spôsobom asi rozsype a od to... o to je dôležitejšie mať nejakého predsedu. Nuž tak neviem, či ideme počkať na rozklad ústavnoprávneho výboru, ale nevychádza mi to. Ak niečo porušujem, tak by ste mali, lebo ste to skonštatovali, dokonca teraz už aj druhýkrát, tak je podľa mňa už nie že vašou možnosťou, ale vašou povinnosťou postupovať v zmysle rokovacieho poriadku. No ak nebudete, vytvárame nebezpečný precedens. Očakávam prípadne vašu reakciu na to. (Krátka pauza. Reakcia predsedajúceho mimo mikrofónu: „ Môžte pokračovať v rozprave, máte času, ale beží vám čas.“ ) Čiže vytvárame precedens v tom, že pokiaľ tu má niekto nálepky, ktoré nie sú nejak, by som povedal, že komfortné s tým s nejakým presvedčením niekoho a nejakými politickými deklaráciami, tak postupujete striktne podľa rokovacieho poriadku, a pokiaľ máte politický rešpekt a máte obavu vykázať kríž a znak rodiny, tak síce skonštatujete, že porušujem rokovací poriadok a ma nevykážete? Naozaj to je dosť, by som povedal, z pohľadu toho, že akým spôsobom sa aplikuje ustanovenia rokovacieho poriadku, dosť nebezpečný precedens. Takže ak porušujem rokovací poriadok, očakávam výzvu na neporušovanie, keď napriek tomu zotrvám v tom porušovaní, tak očakávam výzvu na vykázanie. Ja neviem, podľa mňa, tak je to napísané v tom rokovacom poriadku. Rád sa nechám opraviť, prípadne... Takže mali by ste postupovať spravodlivo z pohľadu toho, že pri jednom prípade áno, v druhom prípade nie. Takže ja môžem, áno, tak? Pán predsedajúci? (Reakcie z pléna. Reakcia predsedajúceho mimo mikrofónu: „ Beží vám vystúpenie, takže nech sa páči.“ Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Gašpar Tibor, podpredseda NR SR Ja vás môžem akurát vyzvať, že začnite už vystupovať k téme. Nech sa páči. Hlina, Alojz, poslanec NR SR Dobre, takže budem k tomu, čo vlastne je meritom bodu, a k tomuto sa možno niekedy niekde vrátime. Ako veriaci človek poviem, že pomaly na úrovni znamenia, že takto v piatok úplne na konci v tejto dobe a za týchto okolností. A ja mám rád také veci, ktoré nejakým spôsobom v určitý moment sadnú, hej, tak toto mi tiež určitým spôsobom sadlo. Samotný návrh uznesenia hovorí o tom, že je čas, a je to svojím spôsobom paradox (povedané so smiechom), že vás vyzýva opozičná strana návrhom uznesenia, aby Národná rada konala a mala, mala svojho predsedu. Ja som v živote už aj niečo riadil, bol som už na veľa miestach, a kde som nebol, ako ten múdry hovorí, sa chystám, hej, ale v zásade nikto nepopiera taký systém toho riadenia v tom, že musí byť niekto za niečo zodpovedný. To sa vyvinulo proste historicky, evolučne s ľudským rodom, čiže nepopierajme ten princíp. V niečom je nespochybniteľný. Tak ma zaráža, hej, že kvôli vašej politickej neschopnosti my aplikujeme systém, že popierame princíp toho, že riadiť sa musí. Aj orgán, ako je Národná rad, je nevyhnutné, nielen preto, že to má v zákone, nielen preto, ale preto, že to je z princípu dôležité, aby taký orgán ako je Národná rada riadenie mal, takže neviem, ako hlboko mám ísť do toho, do analýzy toho, že je nevyhnutné alebo že je dôležité mať predsedu. Ak vy usudzujete, že tento stav môže pretrvávať dlhodobo, dokonca som začul nejaké úvahy typu – však nevadí, až do konca roka, či vlastne do konca volebného obdobia . Tak si skúsme prípadne porozprávať, že či sú s tým, alebo nie sú s tým spojené nejaké riziká, a že či to je nejaký stav, ktorý vlastne vykazuje o tom, že sme plnokrvný a plnoplatný člen demokratických národov a demokratických spoločností, že či si vlastne my tie tradície ctíme. To slobodomurári hovoria, že čo z krvi nie je zrodené, nie je pevné. Viete, a častokrát tie hrdé národy, tie veľké, silné národy ako Nemci, Francúzi, Taliani proste za to bojovali. Za to, že majú ten luxus, že môžu mať parlament. Za to, že môžu proste tvoriť zákony v parlamente, prelievali krv. Oni to chceli. Bojím sa to až povedať, mám pocit, že keby to bolo na nás, my by sme sa zmierili, to je jedno či chanátom, či sultanátom, či s kráľom, či s vajdom, či s neviem s kým. Úplne jedno, hej? Čiže nás, my sme za túto výsadu ... (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Gašpar Tibor, podpredseda NR SR Pán poslanec, zabezpečte, aby vám nehralo zariadenie. Hlina, Alojz, poslanec NR SR My sme za túto výsadu, veľkú výsadu byť v rodine demokratických štátov, teda veľa, veľa krvi nepreronili, možno aj preto máme k tomu taký vzťah. Možno aj preto nekričíme až tak, keď o to prichádzame. A to je napríklad to, čo bolo včera, hej, čo mňa dostalo o hladinu vyššie, by sa dalo povedať, z pohľadu tóniny, hej, že vlastne načo som tu. Alebo načo je vlastne... načo sme to stvorili? Parlare. Parlare, to je z toho nie, že rozprávame. Načo sme to stvorili, keď to popierame? Načo to vôbec platíme, keď to popierame? Od toho to vzniklo, aby sme sa rozprávali, tu malo nejaký kultivovaný priebeh, aby to malo nejakú fazónu, aby to malo nejaké nastavenia, a my ten princíp poprieme, že netreba sa rozprávať. Takže a zdá sa, že nám to zachutilo. Zdá sa, že tým, že skúsili sme raz, skúsime druhýkrát, neni až taký veľký krik, tak bude na tretíkrát a nakoniec skončíme možno tak, že budeme sedieť doma a príde nám mailom nejaké, že ako máme hlasovať. Ja viem, že niektorí kolegovia by s tým boli úplne komfortní, len mne sa potom stráca význam tej preliatej krvi. Tých potokov preliatej krvi za tú výsadu byť členom demokratickej rodiny. Načo tí, vlastne tí ľudia padlí, načo tí ľudia sa obetovali, keď je tu nejaký národ, krajina v srdci strednej Európy, ktorá si povie: „ Načo? pošlite mi to mailom.“ A ešte môžte veľkoryso, keď by ste chceli niečo povedať, aj včera bolo povedané, nie, jak pán Žiga povedal, však pošl... dajte mi to písomne . Načo sa cibrilo rečnícke umenie? Načo čítame Cicera? Načo rozprávame o tom, že niekto niekedy niečo povedal a malo to význam? Načo? Mi pošlite to mailom. Viete, a my naozaj my prichádzame o to, čo parlamentarizmus vlastne je a ide strach z toho, ako ľahko. Ide strach z toho, ako nám nevadí, že nemáme predsedu a ideme sa rozprávať o tom, že nevadí, že nebude predseda možno až do konca volebného obdobia. Nikomu nebliká, že proste je to stav neúnosný? Už aj čisto, by som povedal, cez fazónu? Ja som to tu už nie raz povedal. Anglickú kráľovnú, teraz už máme kráľa, ale pri Alžbete som to hovoril, anglickú kráľovnú utiahnu dva kone, vám garantujem, aj jeden by utiahol ten koč, v ktorom by sedela. A prečo ju ťahá šesť? Prečo? Prečo ťahá anglickú kráľovnú šesť párov koní? Viete, čo to je zvládnuť šesť párov koní? Viete, aké je to náročné? Lebo je to niečo, lebo je to nejaký signál. Je to nejaké, nejaká fazóna, niečo, čo robí veci symbolicky. Koho prijímajú, pán predsedajúci, kto prijíma návštevy, keď sem príde nejaká návšteva parlamentná, kto ich prijíma? Pani z bufetu? Alebo jak to máte tam podelené? Viete, že to je, pri všetkej úcte k pani z bufetu, hej, že proste lebo to je neúcta voči tým ľuďom, ktorí sem prídu. Pred tisíc rokmi sa očakávalo, že vyslanca prijme niekto a mal tam byť koberec, buď červený koberec, alebo dýka, hej? Proste to, áno, vývoj bol zložitý. A my ako realizujeme ten parlamentarizmus? Ako riešime to, že príde nejaká delegácia, kto ich prijme? Zastupujúci predseda, ktorý dostal to poverenie za takých podivných okolností? Že vlastne radšej o tom nehovorte, lebo keby sme sa do toho moc vŕtali, tak by sme zistili, že to poverenie, prísne vzaté, možno ani neplatilo, čisto ani teoreticky to nebolo možné. Nie je to urážajúce voči tým ľuďom, ktorí sem prídu a očakávajú prijatie nejakej parlamentnej delegácie? Aký je to výraz úcty k tým ľuďom, čo k nám prídu? To nepotrebujeme riešiť? Ten váš vnútorný žabomyší boj, ktorý vy tu zvádzate. Prečo vy, vy... proste dávate do rizika, do zlého mena, do zlého obrazu našu krajinu? Čo my stým máme? Čo my s tým máme, že neviete vládnuť? Že neviete riadiť. Nikto nehovorí, že tu bol taký politický pokus, ale však máte väčšinu. Viete, viete si odhlasovať skrátenie rozpravy na hodinu a pol, viete si odhlasovať vykázanie poslankyne za to, že si nalepí nejaké nálepky na počítač. Však a prečo neviete odhlasovať, že potrebujete mať predsedu? Veď nebláznite. Nikto nikdy spochybnil princíp, že riadiť treba. Niekto veci musí lídovať. Proste je nejaká štruktúra, ide to s nami cez evolúciu, až kým neprišla vláda SMER-u, HLAS-u a SNS. Má to veľa, veľa, by som povedal, že rovín toho, že prečo je návrh tohto uznesenia namieste. Je to vaša smutná vizitka, že to dáva opozičná strana, vaša hanba. Ale prosím vás, že poďme to konečne vyriešiť. Však sa už tam na niekom dohodnite. Nebláznite. Však vás je, koľko je, 79, to nenájdete jedného, kto by to mohol robiť? Na ktorom sa zhodnete? A áno, tá skutočnosť je o to, by som povedal, dôvodnejšia po tom všetkom, čo mi tu teraz zažívame jednak cez tie procedúry procesné aj toho, ako tu tápeme v hmlách. Tým, že mám kríž na počítači, porušujem rokovací poriadok a vykázaný som nebol len a len preto, lebo sa bojí. (Rečník ukazuje palcom za seba k miestu predsedajúceho.) Lebo sa bojí ma vykázať. Ale nebál sa pani Plavákovej! Viete, lebo politicky to obhája, toto by bolo náročné obhajovať. Viete, tak aký máme meter a čo sa očakáva od poslancov Národnej rady? Čo sa očakáva od toho orgánu, ktorý sa stvoril stáročiami, evolúciou? Čo sa od nej očakáva? Spravodlivosť. A to už ani parlament nebude spravodlivý? To už aj tu budeme mať dvojaký meter? Aj tu budeme pozerať na veci cez prizmu... Čo? Aký signál ideme vyslať? Úprimne poviem, že som nemal pripravené toto vystúpenie, lebo som očakával, že budem vylúčený. (Povedané so smiechom.) Tak som išiel takú free-style trošku to, ale také že zo srdca možno viacej, že čo som vám chcel povedať. Je čas začať konať, aby sme o tú demokraciu neprišli. Ja viem, že niektorí z vás, možno aj tu, čo sedíte, alebo my čo sme, čo ste tu členovia, že vám to je jedno. Ale ja stále chcem veriť... Ono si ju treba zaslúžiť, to je pravda, tú demokraciu a stále chcem veriť, že nás je dosť na to, ktorí chápeme, že systém parlamentnej demokracie aj s tými rizikami, čo obnáša, je stále ten najlepší, ako evolučne ľudstvo dokázalo na svoje riadenie si vecí a procesov vyvinúť. Ďakujem pekne. [13:59] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Pán poslanec, aby to bolo pre poriadok ešte zaznamenané raz. Vy ste bol upozornený, že porušujete rokovací poriadok nie preto, že tam máte kríž. Preto, že tam máte vizuálne zobrazenie, ktoré zakazuje rokovací poriadok bez ohľadu na jeho obsah. A opakujem to už desiatykrát. Tiež sa voči vám nebude postupovať zatiaľ tak, ako voči pani poslankyni Plavákovej, lebo pre mňa to v tomto priebehu rokovania bolo prvé porušenie rokovacieho poriadku. U nej už tretie. (Reakcia z pléna.) A nebudeme sa v tom... No, ja som nerokoval v tom čase, neviedol schôdzu. Keďže sme zavŕšili 14.00 hodinu, prerušujem rokovanie 19. schôdze s tým, že ukončujem rokovací deň. A pokračovať sa bude v utorok ráno o 9.00 hod., tak ako je stanovený program. Faktická plus vystúpenie spravodajcu, navrhovateľa teda prebehne následne, keď budeme k tomuto bodu pokračovať v rokovaní. Ďakujem. Všetkým prajem pekný deň a dovidenia. (Prerušenie rokovania o 14.01 hodine.)