Rokovanie NR SR 25. 9. 2024 – Rokovanie NR SR 9. deň – legislatívne novely a procedurálne spory

[08:59] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram deviaty rokovací deň 19. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali poslankyňa Cigániková, Hanuliaková, Spišiak, Vančo. Podľa schváleného programu pristúpime k rokovaniu o návrhu na voľbu kandidáta, kandidátky na sudkyňu Ústavného súdu Slovenskej republiky. Návrh má parlamentnú tlač 461. Prosím povereného člena ústavnoprávneho výboru poslanca Gašpara, aby návrh uviedol a informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výbore. Nech sa páči, pán podpredseda. [Rokovanie o návrhu na voľbu kandidátky na sudkyňu Ústavného súdu Slovenskej republiky (nová voľba), tlač 461.] [09:01] Tibor Gašpar – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, keďže sudkyni Ústavného súdu zanikla funkcia dňa 30. septembra 2023 a Národnou radou neboli doposiaľ zvolení kandidáti na sudcu Ústavného súdu, predseda Národnej rady vyhlásil dňa 28. júna 2024 novú voľbu a vyzval oprávnené subjekty, aby ústavnoprávnemu výboru podávali návrhy kandidátov na sudcu Ústavného súdu. Národná rada podľa čl. 134 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky navrhuje prezidentovi Slovenskej republiky dvojnásobný počet kandidátov na sudcu Ústavného súdu, ktorých má vymenovať. V tomto prípade je potrebné zvoliť a prezidentovi navrhnúť dvoch kandidátov. V určenom termíne bol predložený jeden návrh kandidátky na sudkyňu Ústavného súdu, a to konkrétne Lívia Trellová. Podľa § 116a ods. 3 zákona a o rokovacom poriadku predseda ústavného výboru, ústavnoprávneho výboru pozval navrhnutú kandidátku na svoju 55. schôdzu, ktorá sa uskutočnila 9. septembra 2024. Ústavnoprávny výbor po prerokovaní návrhu na voľbu kandidátky na sudkyňu Ústavného súdu uznesením č. 148 podľa § 116a ods. 4 zákona o rokovacom poriadku rozhodol, že navrhnutá kandidátka Lívia Trellová spĺňa podmienky ustanovené v čl. 134 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. Ústavnoprávny výbor zároveň odporúča vykonať voľbu podľa ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady a podľa volebného poriadku o voľbe a odvolávaní funkcionárov. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu. [09:01] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku. Poslankyňa Kolíková. Pani poslankyňa Kolíková nie je v sále, stráca možnosť vystúpenia. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť do rozpravy niekto ústne. Nie. Uzatváram možnosť prihlásenia. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce sa ešte vyjadriť navrhovateľ? Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďalej nasleduje rokovanie o návrhu na voľbu člena Správnej rady Tlačovej agentúry Slovenskej republiky, návrh je pod tlačou 384. Prosím poverenú členku výboru pre kultúru a médiá poslankyňu Laššákovú, aby návrh uviedla a podala správu o výsledku rokovania výboru. Nech sa páči. (Rokovanie o návrhu na voľbu člena Správnej rady Tlačovej agentúry Slovenskej republiky , tlač 384.) [09:04] Ľubica Laššáková – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, prosím, ako určenej spravodajkyni výboru predniesť informáciu výboru pre kultúru a médiá o prerokovaní návrhu na voľbu členov Správnej rady Tlačovej agentúry Slovenskej republiky. Keďže materiál máte, vážení kolegovia, k dispozícii, uvediem ho stručne. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 385/2008 Z. z. o Tlačovej agentúre Slovenskej republiky a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov skončilo sa dňa 26. februára 2024 funkčné obdobie jednému členovi Správnej rady Tlačovej agentúry Slovenskej republiky v oblasti informačných technológií. Keďže na 12. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky nebol zvolený kandidát za oblasť informačných technológií, je potrebné vykonať novú voľbu. Podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky poverený výkonom právomoci predsedu Národnej rady sa listom z 12. júna 2024 obrátil na predsedov všetkých poslaneckých klubov, profesijné občianske združenia pôsobiace v oblasti médií, kultúry, audiovízie, vedy, vzdelávania, informačných technológií, rozvoja a ochrany duchovných hodnôt, ľudských práv, reprezentujúce alebo zastupujúce profesijné združenia, národnostné menšiny alebo etnické skupiny, iné menšiny alebo registrované cirkvi a náboženské spoločnosti, aby v určenej lehote predložili výboru pre kultúru a médiá návrhy kandidátov na členov Správnej rady Tlačovej agentúry Slovenskej republiky. Výbor dostal návrhy kandidátov, ktoré nájdete v tlači 384. Gestorský výbor posúdil predložené návrhy kandidátov na členov Správnej rady TASR a konštatoval, že všetci kandidáti spĺňajú všetky náležitosti a predložené návrhy sú v súlade s kritériami uvedenými v § 9 zákona. Výbor pre kultúru a médiá posúdil predložené návrhy kandidátov na voľbu členov Správnej rady Tlačovej agentúry Slovenskej republiky na svojej 16. schôdzi. V prijatom uznesení č. 36 z 9. septembra 2024 vyslovil súhlas s návrhom na voľbu členov Správnej rady Tlačovej agentúry Slovenskej republiky. Návrh na uznesenie Národnej rady aj zoznam kandidátov je v prílohe materiálu. Vážený pán predsedajúci, skončila som, ďakujem, otvorte, prosím, rozpravu. [09:04] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal písomnú prihlášku, preto sa pýtam, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne. Nik. Uzatváram možnosť prihlásenia a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce sa vyjadriť ešte pani navrhovateľka? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať návrhom na voľbu člena Správnej rady Ústavu pamäti národa. Dávam slovo poverenému členovi výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny poslancovi Hazuchovi, aby návrh uviedol a podal správu o výsledku prerokovania návrhu vo výbore. (Rokovanie o návrhu na voľbu člena Správnej rady Ústavu pamäti národa , tlač 459.) [09:08] Ivan Hazucha – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Dovoľte mi ako určenému spravodajcovi Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny uviesť správu výboru k návrhu na voľbu člena Správnej rady Ústavu pamäti národa, tlač 459. 20. septembra 2024 v súlade s ustanoveniami zákona č. 553/2002 Z. z. o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu z rokov 1939 až 1989 a o založení Ústavu pamäti národa a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (zákona o pamäti národa) zaniká členstvo člena Správnej rady Ústavu pamäti národa Juraja Buzalku, zvoleného Národnou radou Slovenskej republiky. V zmysle § 12 ods. 2 citovaného zákona je ustanovené, že po zániku členstva člena správnej rady volí nového člena ten orgán, ktorý volil predchádzajúceho. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny predkladá návrh na voľbu člena Správnej rady Ústavu pamäti národa na šesťročné funkčné obdobie. Výbor na návrh predsedníčky výboru pani Lucie Plavákovej uznesením stanovil lehotu na podanie návrhov na kandidátov a kandidátky do 23. augusta 2024. Do tejto lehoty boli výboru podané nasledovné návrhy v abecednom poradí. Mgr. Jozef Dermek, PhD., Dr. Miroslav Kocúr, PhD., Prof. Dr. Martin Pekár, PhD. Do uvedenej lehoty bola podaná i ďalšia nominácia kandidátky, avšak navrhovateľka svoj návrh kandidátky listom z 9. septembra 2024 vzala späť. Výbor prerokoval návrhy na kandidátov na svojej 21. schôdzi dňa 10. septembra 2024 a svojím uznesením č. 34 konštatoval, že navrhnutí kandidáti spĺňajú podmienky podľa § 11 zákona o pamäti národa. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny odporúča Národnej rade Slovenskej republiky, aby 1. zvolila člena Správnej rady Ústavu pamäti národa z predložených návrhov a 2. uskutočnila opakovanú voľbu na ďalšej riadnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky v prípade, že vo voľbe nebude zvolený člen Správnej rady Ústavu pamäti národa s tým, že do opakovanej voľby postupujú všetci nezvolení kandidáti. Prílohou správy je aj návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Ďakujem pekne, pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu. [09:08] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal písomnú prihlášku, preto sa pýtam, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne. Uzatváram možnosť prihlásenia. Konštatujem, že nik. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pristúpime k prvému čítaniu o návrhu poslankyne Novákovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má parlamentnú tlač 416, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 427. Dávam slovo poslankyni Novákovej, aby návrh zákona uviedla. (Rokovanie o návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Aleny Novákovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 416.) [09:12] Alena Nováková – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám návrh na vydanie zákona, ktorý umožňuje Agentúre dočasného zamestnávania dočasne prideľovať štátnych príslušníkov tretej krajiny k užívateľskému zamestnávateľovi po vydaní súhlasného potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta a podaní žiadosti o prechodný pobyt na účel zamestnania do právoplatného skončenia konania o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania za podmienky, že ide o výkon zamestnania v nedostatkových profesiách. Dátum nadobudnutia účinnosti zákona sa navrhuje na 1. decembra 2024. Pán podpredseda, ďakujem, skončila som. [09:12] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, poslancovi Cechovi. Vzhľadom na to, že nevidím v sále všetkých poslancov, takže pán Svoboda, Šalitroš, Garaj, Cech nech sa pripravia. Ďakujem. [09:13] Jozef Cech – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol výborom určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 416. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada po všeobecnej rozprave sa uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 427 z 22. augusta 2024 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu. [09:14] Andrej Danko Otváram rozpravu, konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne. Uzatváram možnosť prihlásenia, konštatujem, že nik, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce sa vyjadriť navrhovateľka? Nie. Chce sa vyjadriť spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomtom bode programu. Budeme pokračovať prvým čítaním návrhu poslanca Svobodu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a zriaďovaní prevádzky protialkoholických záchytných izieb v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má tlač 437, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 465. Dávam slovo poslancovi Svobodovi a súčasne poprosím pána Šalitroša, aby sa pripravil. Nech sa páči. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Zdenka Svobodu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb v znení neskorších predpisov , tlač 437.) [09:15] Zdenko Svoboda – Vystúpenie Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vám predložil návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb v znení neskorších predpisov. Cieľom návrhu je umožnenie používania skríningových testovacích súprav príslušníkmi Policajného zboru pri výkone dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky v prípadoch, keď má policajt pri kontrole vodiča podozrenie, že je pod vplyvom omamných a psychotropných látok. A zároveň navrhujem vypustenie zastaralej a nevykonateľnej právnej úpravy zriaďovania protialkoholických záchytných izieb. Novela zákona, ako som uviedol, upravuje zásadne dve oblasti. Ministerstvo vnútra zabezpečilo skríningové testovacie súpravy, sady, na zistenie prítomnosti v organizme, prítomnosti drog v organizme vodiča. V súvislosti s ich zavádzaním do výkonu služby bolo zistené, že súčasné znenie zákona č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov upravuje možnosť, alebo de facto neupravuje možnosť používania týchto predmetných skríningových testovacích súprav policajtami pri výkone dohľadu. Pri vyšetrení vodiča, či nie je pod vplyvom drog, by mal policajt postupovať podľa ustanovenia § 5 ods. 5 citovaného zákona, kde však možnosť vykonania vyšetrenia prostredníctvom tejto testovacej súpravy absentuje. Vzhľadom na to je potrebné novelizovať zákon, ktorým dôjde k zrýchleniu a zjednodušeniu vykonávania orientačného vyšetrenia na prítomnosť omamných a psychotropných látok v organizme vodiča. Druhou oblasťou, súčasťou tejto novely je vypustenie § 6 až 11 zákona, ktorý upravuje zriaďovanie protialkoholických záchytných izieb, z dôvodu, že tieto ustanovenia sú už zastaralé a v podmienkach Slovenskej republiky sú aj dlhodobo nevykonateľné. Právnou prekážkou vykonateľnosti zákona je fakt, že vychádza z pôvodného zákona z 50. rokov minulého storočia, kedy československé socialistické zdravotníctvo prebralo na seba represívnu úlohu chrániť spoločnosť pred ohrozujúcim správaním ľudí pod vplyvom alkoholu a ich umiestňovaním do protialkoholických záchytných izieb. Z dôvodu, že táto protialkoholická záchytná izba nie je zdravotníckym zariadením a mala by byť zriaďovaná len s cieľom zabezpečenia verejného poriadku v meste alebo v obci, navrhujem vypustenie uvedenej právnej úpravy a po dôkladnej analýze vytvorenie nového modelu prevádzkovania protialkoholických záchytných izieb. Dátum nadobudnutia účinnosti zákona navrhujem na 1. január 2025. Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som. [09:15] Andrej Danko Ďakujem. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre zdravotníctvo, poslancovi Radomírovi Šalitrošovi, potom pán Garaj, Cech, pán Lučanský, Slyško a pán Michelko, Kramplová. [09:19] Radomír Šalitroš – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený gestorským Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 437. Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Návrh zákona obsahuje stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a ministerstva hospodárstva. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada vo všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výbor pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby výbory prerokovali predmetný návrh zákona v druhom čítaní do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní. Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu. [09:19] Andrej Danko Môžem, pán poslanec, otázku, vám tam píšu odstavce, alebo čítate to sám tak, odstavce ste povedal, odstavec. Máte tam ods., alebo odstavec? (Reakcia spravodajcu: "Ods.") Ja len kolegiálne a právne, mal by sa čítať odsek, odstavce sú, nás učili na práve, že pražce, čechizmus, za ktorý nás vyhadzovali zo skúšok. Tak trhá mi to uši, lebo som za to sám bol vyhodený zo skúšky. Takže správne sa hovorí odsek, dobre? Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie, konštatujem, že sa neprihlásil nikto, uzatváram možnosť prihlásenia. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko ešte pán navrhovateľ? Nie. Pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomtom bode programu. Len aby si nemyslel, že som vás chcel uraziť, ale ja keby ste tam mali napísané odstavce, by som požiadal legislatívny odbor, nech vám píše odsek, dobre. Ďalej nasleduje prvé čítanie o návrhu poslancov Garaja, Danka, Dagmar Kramplovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Návrh zákona je uverejnený ako tlač 452, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 480. Dávam slovo poslancovi Garajovi, aby návrh zákona uviedol. (Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Milana Garaja, Andreja Danka a Dagmar Kramplovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 452.) [09:22] Milan Garaj – Vystúpenie Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky sa predkladá návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Milana Garaja, Andreja Danka a Dagmar Kramplovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Cieľom navrhovaného zákona je zavedenie povinnosti pre zamestnávateľov poskytovať príspevok na športovú činnosť dieťaťa zamestnanca. Tento krok je zameraný na podporu zdravého životného štýlu detí a mládeže, ale aj na prevenciu civilizačných ochorení prostredníctvom pravidelnej fyzickej aktivity. Táto povinnosť sa týka zamestnávateľov s viac ako 49 zamestnancami, ktorí sú povinní poskytnúť zamestnancovi príspevok vo výške 55 % oprávnených výdavkov, maximálne však do výšky 275 eur ročne na všetky deti zamestnanca. Ďakujem. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu. [09:22] Andrej Danko Ďakujem. Ešte by som dal slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, pánovi Cechovi. Nech sa páči. [09:23] Jozef Cech – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol výborom určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 452. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 480 z 27. augusta 2024 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu. [09:23] Andrej Danko Ďakujem. Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne. Nie, uzatváram možnosť prihlásenia. Konštatujem, že sa neprihlásil nik, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce sa vyjadriť pán navrhovateľ? Nie. Pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pán Lučanský a Slyško sa pripravia, potom Michelko, Kramplová, Prostredník, Kleinert. V rokovaní pokračujeme prvým čítaním o návrhu poslancov Lučanského, Danka a Romana Michelka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Návrh zákona má parlamentnú tlač 453, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 481. Dávam slovo Lučanskému, poslancovi Lučanskému, aby návrh zákona uviedol, a pripraví sa poslanec Slyško. (Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Adama Lučanského, Andreja Danka a Romana Michelka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov , tlač 453.) [09:25] Adam Lučanský – Vystúpenie Vážené dámy a páni, predkladáme návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o doplnení ďalších zákonov. Návrh zákona ruší plošnú povinnosť na získanie osvedčenia o odbornej spôsobilosti na výkon epidemiologicky závažných činností pri výrobe, manipulácii a uvádzaní do obehu potravín a pokrmov. Táto povinnosť sa prenáša na prevádzkovateľa, ktorý je povinný zabezpečiť minimálne jednu osobu, ktorá takýmto osvedčením odbornej spôsobilosti disponuje. Týmto sa výrazne zefektívni zamestnávanie nekvalifikovaných osôb a pomôže obsadiť voľné pracovné miesta v ubytovacích zariadeniach a zariadeniach verejného stravovania, ktoré podľa prieskumu Asociácie hotelov a reštaurácií Slovenska sa v závislosti od sezóny pohybujú od 5- do 10-tisíc. Nedostatok pracovnej sily sa výrazne prejavuje počas letnej a zimnej turistickej sezóny, kedy rastú potreby zvyšovania počtu zamestnancov, predovšetkým v povolaniach s nízkou mierou, z nízkej miery kvalifikácie, zamestnávatelia tak sú odkázaní na zamestnávanie nekvalifikovaných zamestnancov. Požiadavky na získanie osvedčenia o odbornej spôsobilosti na výkon epidemiologicky závažných činností pri výrobe, manipulácii a uvádzaní do obehu potravín a pokrmov je však z časového a obsahového hľadiska náročný na zvládnutie a predstavuje výraznú prekážku pri zabezpečení zamestnancov v týchto zariadeniach. Ďakujem. [09:25] Andrej Danko Ďakujem. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre zdravotníctvo, poslancovi Slyškovi. [09:27] Peter Slyško – Vystúpenie spoločného spravodajcu Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený gestorským Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 453. Návrh zákona spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Návrh zákona obsahuje stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada vo všeobecnej rozprave sa uzniesla na tom, že návrh zákona sa prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby výbory prerokovali predmetný návrh zákona v druhom čítaní do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu. [09:27] Andrej Danko Otváram všeobecnú rozpravu, konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne. Konštatujem, že nik, uzatváram možnosť prihlásenia a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Chce sa vyjadriť spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomtom bode programu. Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie návrhu poslancov Michelka, Huliaka, Danka a Lučanského na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2011 Z. z. v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Návrh zákona má tlač 455, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 483. Dávam slovo poslancovi Michelkovi, aby zákon uviedol. (Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Romana Michelka, Rudolfa Huliaka, Andreja Danka a Adama Lučanského na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2011 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 455.) [09:29] Roman Michelko – Vystúpenie Ďakujem, pán predsedajúci. Takže tento zákon je v podstate o sprepitnom. Primárnym cieľom návrhu zákona je zvýšenie transparentnosti nakladania s finančnými prostriedkami, ktoré sú v gastronómii a hotelierstve, a sprehľadnenie systému odmeňovania zamestnancov, ako aj zvýšenie objemu finančných prostriedkov, ktoré sú predmetom dane z príjmu, ako aj sociálnych odvodov a znamená v konečnom dôsledku navýšenie objemu financií v štátnom rozpočte. Cieľom tohto návrhu je zavedenie legálnej definície sprepitného v Zákonníku práce ako osobitnej zložky zamestnanca poukazujúcej na zvýšenie motivácie zamestnancov a minimalizáciu finančných prostriedkov v šedej ekonomike. Ide o finančné prostriedky, ktoré nevstupujú do oficiálneho daňového systému z dôvodu vysokého daňového a odvodového zaťaženia v oblasti pracovnoprávnych vzťahov. Zamestnávateľ podľa terajšej úpravy nie je motivovaný prepitné rozdeliť zamestnancom, nakoľko je zamestnancovi vyplatené prepitné aktuálnou časťou jeho hrubej mzdy, t. j. v plnej miere je zaťažené daňovou povinnosťou 19 % zamestnanca, odvodovou povinnosťou zamestnávateľa 36,2 a zamestnanca 13,2 %. Prichádzame tak k situácii, že zamestnávateľ túto sumu buď ponechá a zdaní ju v rámci svojho hrubého príjmu z podnikateľskej činnosti sadzbou 21, prípadne ju ponechá bez evidencie v prípade vyplatenia v hotovosti, alebo ju zamestnancom vyplatí neoficiálnou cestou. Finančné prostriedky mimo mzdy nevstupujú do základu dane a ani do vymeriavacieho základu pre účely zdravotného a sociálneho poistenia. Takže dôležitým faktorom zníženia daňového a odvodového zaťaženia prepitného je potenciál postupne zvyšovať podiel zamestnancov v sektore gastra, nakoľko pracovné pozície v tomto sektore vykonávajú vo veľkej miere SZČO. Zároveň absentuje motivácia zamestnávateľov k uzavretiu trvalých pracovných pomerov, čo v praxi vedie k uzatváraniu dohôd o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, ktoré by však mali byť uzatvárané skôr výnimočne. Keďže aplikáciou novej legislatívy sa dosiahne stav, že prepitné bude zamestnávateľ povinný vyplácať výlučne zamestnancom, živnostníci budú motivovaní k zmene pracovnoprávneho vzťahu s osobou, ktorá by ich mala zamestnávať, čo sa prejaví v spresnení štatistických údajov o počte osôb, ktoré v súčasnosti obchádzajú povinnosti podľa Zákonníka práce, aj navýšením objemu odvodov do systému sociálneho zabezpečenia. Zavedením položky prepitného medzi údaje obsiahnuté v pokladničnom bloku a jeho povinné uvádzanie ako osobitne prijatého plnenia zo strany zákazníka nad rámec hodnoty služby alebo tovaru dôjde k zavedeniu kontrolného mechanizmu, ktorý bude môcť jednoducho kvalifikovať množstvo sprepitného v konkrétnej prevádzke. Navrhujeme, aby sa hranica oslobodenia prepitného, ktoré zamestnávateľ poskytne zamestnancovi, v rozsahu 20 % príjmov zamestnanca v závislej činnosti, hrubá mzda, v kalendárnom mesiaci, ktorá mu prináleží podľa § 119 ods. 2 Zákonníka práce. Zvyšná časť prepitného nad rámec sumy bude podľa predchádzajúcej vety podliehať zdaneniu aktuálnou sadzbou dane podľa príslušnej právnej normy. Zamestnávateľ nie je oprávnený presúvať prepitné medzi jednotlivými mesiacmi, čím by dochádzalo k kumulácii prepitného a jeho nevyplateniu zamestnancom. Nevyplatenie prepitného zamestnancovi, keďže ide o zložku mzdy, podlieha rovnakému hmotnoprávnemu a procesnému režimu ako nevyplatenie mzdy, čím sa zabezpečí civilnoprávna aj trestnoprávna ochrana zamestnancov. Ďakujem. [09:29] Andrej Danko Ďakujem. Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, Dagmar Kramplovej. [09:33] Dagmar Kramplová – Vystúpenie spoločného spravodajcu Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 455. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 483 z 27. augusta 2024 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu. [09:33] Andrej Danko Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť do rozpravy niekto ústne. Nie. Konštatujem, že sa nikto neprihlásil. Uzatváram možnosť prihlásenia a vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie. Pani spravodajkyňa? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pristúpime k prvému čítaniu návrhu poslancov Prostredníka... Pýtam sa, máte tu zástupcu za pani Kleinert? (Reakcia z pléna.) A môžte pomôcť, keď chcete. (Reakcie z pléna.) No verím, že to prinesie, nie? Tak do 9.40 h krátka prestávka. Pán Prostredník, ale môžte, aby sme nestrácali čas, teda pristúpime k prvému čítaniu návrhu poslancov Ondreja Prostredníka, Plavákovej, Zory Jaurovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/1991 o slobode náboženskej viery. Ak je všeobecný súhlas, samozrejme, keďže som vyhlásil prestávku, už nám nesú papiere a pán Michelko zastúpi poslankyňu Kleinert. Takže budeme rokovať o zákone č. 308/1991 o slobode náboženskej viery v postavení cirkví a náboženských spoločností v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je uverejnený ako tlač 393, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 421. Dávam slovo poslancovi Prostredníkovi, aby návrh zákona uviedol, a pripraví sa poslankyňa Veslárová, Holečková, Veslárová, Turčanová, Veslárová, Holečková, Jurík, Prostredník. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ondreja Prostredníka, Lucie Plavákovej a Zory Jaurovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v znení neskorších predpisov , tlač 393.) [09:37] Ondrej Prostredník – Vystúpenie Ďakujem, pán predsedajúci. Milé kolegyne, kolegovia, prichádzame so zákonom, ktorý, alebo s novelou, ktorou chceme upraviť zákon o náboženskej slobode 381/´91. Najprv v tomto úvodnom slove chcem povedať, čo vlastne predkladanou novelou chceme dosiahnuť. Ide nám o to, aby sme posilnili právo prejavovať vieru spoločne s inými, tiež sprístupniť toto právo aj osobám, ktoré nemajú štátne občianstvo Slovenskej republiky, ďalej chceme zohľadniť meniacu sa konfesionálnu štruktúru na Slovensku a napokon posilniť úlohu náboženskej viery pri tvorbe rešpektujúcej a súdržnej spoločnosti. Akým spôsobom by sme to chceli dosiahnuť? Po prvé chceme spresniť pôsobnosť zákona a to tým, že náboženská sloboda sa týka všetkých osôb na území Slovenskej republiky, nielen občanov a občianok. Chceme tiež presnejšie vymedziť hranice náboženskej slobody a chceme zaviesť dvojstupňovú registráciu. Zvýšenie transparentnosti pôsobenia registrovaných subjektov je tiež jedno z riešení, s ktorým prichádzame. Toľko na úvod a viac poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý. Ďakujem. [09:37] Andrej Danko Ďakujem. Vidím, že ste sa napísali do rozpravy, ale keďže ste navrhovateľ, treba si uvedomiť, že máte právo požiadať o vystúpenie ako navrhovateľ, nemusíte sa zapisovať. Zbytočne to komplikuje techniku. Nech sa páči, pani poslankyňa Kleinert, ktorá ako spravodajkyňa, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre kultúru a médiá, uvedie zákon. [09:39] Dana Kleinert – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem. Spravodajská správa k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ondreja Prostredníka, Lucie Plavákovej a Zory Jaurovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/1991 o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v znení neskorších predpisov, tlač 393. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená výborom pre kultúru a médiá za spravodajkyňu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade SR v prvom čítaní. Vážený pán predsedajúci, ďakujem, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu. [09:39] Andrej Danko Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že do rozpravy je prihlásená... prihlásení rečníci Kolíková, Plaváková, Jaurová a, samozrejme, pán poslanec Prostredník sa aj zaregistroval, ale súčasne požiadal o slovo ako prvý. Nech sa páči, pán poslanec Prostredník, a pripraví sa poslankyňa Kolíková, Plaváková a Jaurová. [09:41] Ondrej Prostredník – Vystúpenie Ďakujem veľmi pekne. Dovoľte, aby som teraz priblížil z môjho pohľadu hlavný dôvod predkladanej novely, ktorým je meniaca sa konfesionálna štruktúra obyvateľstva na Slovensku. Vyjadrím sa tiež k výhrade, ktorá sa často uvádza ako argument na zachovanie existujúceho prísneho reštriktívneho nastavenia registrácie cirkví a náboženských spoločností, a tým je údajná ochrana pred škodlivými náboženskými zoskupeniami. K ďalším dôvodom a riešeniam v predkladanej novele sa podrobnejšie vyjadria kolegyne spolupredkladateľky Lucia Plaváková a Zora Jaurová. Konfesionálna štruktúra obyvateľstva na Slovensku sa mení. To vyplýva z údajov, ktoré sú dostupné zo sčítania obyvateľstva, ktoré sa vykonáva na území Slovenskej republiky pravidelne každých desať rokov. Viditeľné sú tri hlavné trendy. Ten prvý, najrýchlejšie rastúcou skupinou obyvateľstva sú osoby bez náboženského vyznania. Kým v roku 1991 to bolo 9,80 % obyvateľov, v roku 2021 to už je 23,8 %. Ten druhý trend. Po krátkodobom vzostupe počtu veriacich v sčítaní v roku 2001 je evidentný pokles počtu osôb hlásiacich sa k niektorej z registrovaných cirkví a náboženských spoločností. V roku 1991 to bolo 72,7 %, potom veriaci zaznamenali vzostup a to bolo 83,9 % v roku 2001 a následne ďalšie dve sčítania v 2011 a 2021 pokračoval pokles na 68,7 %. Ten tretí trend, keďže v sčítaní sa zisťuje aj to, kto sa hlási k neregistrovaným vieram, cirkvám alebo náboženským zoskupeniam, vidíme tiež zaujímavý trend, že rastie počet obyvateľov, obyvateliek, ktorí sa hlásia k niektorému zo zoskupení veriacich, ktoré nie sú uznané v Slovenskej republike alebo registrované. V roku 1991 to bolo 0,12 % a o 30 rokov neskôr už 1,05 %. Lepšie to je viditeľné v absolútnych číslach, teda z 6 373 osôb v roku ´91 tento počet vzrástol až na 57 248 osôb. Hovoríme teda o viac než 50, takmer 60-tisíc ľuďoch na Slovensku, ktorí nemajú prístup k výhodám, k právam, ktoré im poskytuje súčasný právny stav pre registrované cirkvi a náboženské spoločnosti. Pozrime sa teraz na to, ako na tieto tri trendy reagoval štát Slovenská republika doteraz. V súčasnosti platné podmienky registrácie sa od prijatia zákona v roku 1991 menili dvakrát. V oboch prípadoch však nešlo o ich uvoľnenie, ktoré by zohľadnilo meniacu sa štruktúru obyvateľstva, ako som ju popísal, práve naopak. Pravidlá registrácie sa sprísňovali a prístup k výhodám plynúcim z registrácie tak zostal vyhradený pre postupne sa zmenšujúcu skupinu veriacich v už registrovaných cirkvách. Do novelizácie v roku 2007 platné znenie zákona ukladalo registrujúcemu orgánu preveriť, či sa k cirkvi alebo náboženskej spoločnosti uchádzajúcej sa o registráciu hlási najmenej dvadsaťtisíc plnoletých osôb, ktoré majú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. Novelou v roku 2007 bol registrujúci orgán zaviazaný preveriť aj to, či osoby hlásiace sa k cirkvi alebo náboženskej spoločnosti, ktorá sa uchádza o registráciu a podporujú jej návrh, sú aj jej členmi a členkami a či poznajú základné články viery na jej učenie a sú si vedomí práv, povinností, ktoré im vyplývajú z členstva v cirkvi alebo náboženskej spoločnosti. Zaviedla sa tiež povinnosť doložiť k žiadosti o registráciu mená, priezviská, trvalý pobyt a rodné čísla členov a členiek subjektu žiadajúceho o registráciu. Po tomto sprísnení sa už nezaregistrovala žiadna ďalšia nová cirkev alebo náboženská spoločnosť. Neskôr, v roku 2017, novelizácia zvýšila minimálny počet osôb hlásiacich sa k subjektu uchádzajúcemu sa o registráciu z pôvodných 20-tisíc na 50-tisíc. Treba poznamenať, že novela v roku 2017 bola schválená po prelomení veta prezidenta Slovenskej republiky z decembra 2016, v ktorom prezident označil to zvýšenie počtu na 50-tisíc ako zásah do základných práv a slobôd. Z prehľadu správnych konaní ministerstva kultúry Slovenskej republiky o schválených a zamietnutých žiadostiach o registráciu vyplýva, že po sprísnení podmienok v roku 2007 nebola schválená žiadna žiadosť o registráciu. Mnohé spoločenstvá veriacich, ktoré by chceli využívať práva plynúce z náboženskej slobody, sa o registráciu vlastne ani nepokúšajú, keďže nedosahujú počet 50-tisíc členov alebo členiek. Zároveň je ale dôležité pripomenúť, že prístup k týmto právam majú cirkvi a náboženské spoločnosti, ktoré získali registráciu ešte pred sprísnením podmienok v roku 2007, alebo patrili medzi štátom uznané cirkvi pred rokom 1989. V súčasnosti máme 18 registrovaných cirkví a náboženských spoločností a podľa sčítania ľudu spomedzi týchto 18 registrovaných dosahuje počet členov a členiek 50-tisíc len päť z nich, pričom 12 má počet členov nižší ako desaťtisíc a k počtom najmenšej registrovanej cirkvi sa podľa sčítania z roku 2021 hlási len 73 obyvateľov a obyvateliek. Vidíte teda tú disproporciu, že tu máme vlastne nejakú skupinu veriacich, 73, ktorí majú plné práva zaručené zákonom o náboženskej slobode, a máme tu skupiny, ktoré majú napríklad šesťtisíc, ako budhisti, ktorí prístup k týmto právam nemajú. Tento stav nezodpovedá zásade spravodlivého prístupu k uplatňovaniu náboženskej slobody. Dotýka sa predovšetkým jedného dôležitého aspektu náboženskej slobody, a tým je sloboda vyznávať náboženskú vieru nielen individuálne, lebo to právo majú, samozrejme, ľudia aj bez toho, aby boli registrovaným subjektom, ale je to aj právo vyznávať vieru spolu s inými. Takto vlastne právo na uplatňovanie náboženskej slobody explicitne zakotvujú ľudskoprávne dokumenty a takto je to vlastne zapísané aj v Ústave Slovenskej republiky. Budem citovať čl. 24 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky: "Každý má právo slobodne prejavovať svoje náboženstvo alebo vieru buď sám, buď spoločne s inými, súkromne alebo verejne, bohoslužbou, náboženskými úkonmi, zachovávaním obradov alebo zúčastňovať sa na jeho vyučovaní." Ako vyplýva zo spomenutého aktuálneho právneho stavu a preukázaných trendov v obyvateľstve v konfesionálnej štruktúre, v otázke náboženskej slobody máme na Slovensku dvojaký meter. Na jednej strane štát medzi 18 registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami uznáva aj 13 takých, ku ktorým sa hlási menej ako 50-tisíc veriacich, na druhej strane rovnaké práva odmieta priznať akejkoľvek novej skupine veriacich, ktoré na Slovensku preukázateľne pôsobia. Skutočnosť, a teda máme podľa sčítania ľudu údaj, že takýchto osôb máme 57-tisíc na Slovensku. Skutočnosť, že Slovenská republika sa nespráva férovo k menšinovým skupinám veriacich, nám opakovane pripomínajú aj správy medzinárodných a zahraničných inštitúcií, ktoré monitorujú stav náboženskej slobody vo svete. Medzi rokmi 2008 až 2021 dostala Slovenská republika 20 odporúčaní týkajúcich sa náboženskej slobody v rámci mechanizmu univerzálneho periodického hodnotenia, ktorý na pôde OSN monitoruje stav dodržiavania ľudských práv. Väčšina z nich sa týka zlepšenia podmienok pre inklúziu náboženských menšín v prostredí Slovenskej republiky. Tento stav vedie k tomu, že mnohé neregistrované spoločenstvá veriacich sa registrujú ako občianske združenia, aby mohli vo vzťahu k orgánom verejnej moci vystupovať ako právnické osoby. Zákon č. 83/1990 o združovaní občanov v znení neskorších predpisov však občianskym združeniam explicitne zakazuje vyvíjať náboženskú činnosť, hovorí sa o tom v § 12 ods. 3. písm. a). Na problematickosť tohto riešenia opakovane poukázal aj Európsky súd pre ľudské práva. Podrobnosti jednotlivých rozhodnutí uvádzame v dôvodovej správe. A teraz chcem povedať niečo k tomu druhému aspektu, a to je ochrana pred nebezpečnými náboženskými zoskupeniami. Áno, náboženská sloboda je tiež predmetom zneužívania. Často sa v diskusii o zachovaní prísnych podmienok registrácie stretávame s argumentom, že takto najlepšie ochránime našu spoločnosť pred rôznymi deštruktívnymi náboženskými hnutiami, ktoré sa tiež ľudovo označujú ako sekty. A je pravda, že množstvo takýchto prípadov evidujeme. V médiách sa často hovorí o tom, ako ľudia prepadnú do osídiel rôznych manipulatívnych zoskupení. Tento argument, že práve prísne podmienky registrácie chránia spoločnosť pred vplyvom týchto kultov, však neobstojí, práve opak je pravdou. Hoci máme na Slovensku mimoriadne prísne podmienky registrácie cirkví, za posledných sedemnásť rokov nebola zaregistrovaná žiadna nová cirkev alebo náboženská spoločnosť, v posledných rokov počúvame stále viac o ľuďoch, ktorí sa stali obeťou manipulatívnych náboženských zoskupení a len s veľkou námahou sa dokážu vyslobodiť a s veľkými traumami z ich pôsobenia. Teda reštriktívny prístup k registrácii cirkví určite nedokáže predísť pôsobeniu škodlivých náboženských skupín. Funguje to presne naopak. A tak je vlastne pôvodne, takúto filozofiu má pôvodne aj náš zákon z roku ´97 o slobode náboženského vyznania. Náboženské zoskupenia totiž majú byť v spoločnosti konfrontované s verejnou diskusiou o princípoch svojho pôsobenia. Presne na to slúži aj proces registrácie. V priebehu procesu registrácie, v priebehu tohto konania má komunita veriacich formulovať zásady svojho učenia a predstaviť ich v tomto konaní verejnosti. Rovnako má preukázať, že sa svojím pôsobením nedostáva do rozporu s právami a slobodami ostatných ľudí. Zvyšovanie početného cenzu pre získanie statusu štátom uznanej cirkvi má teda opačný efekt. Tlačí menšie nové komunity veriacich na okraj spoločnosti. Vylučuje ich z pozitívnej konfrontácie v prostredí verejného spoločenského diskurzu. Inými slovami, lepšie je mať každé spoločenstvo veriacich na očiach, aby bolo konfrontované s verejnou diskusiou, ako ich vytláčať zákonnými podmienkami na okraj spoločnosti a do ilegality. V záujme zabezpečenia rovnoprávneho prístupu k právam plynúcim z ústavou garantovanej náboženskej slobody aj pre malé skupiny občanov a občianok Slovenskej republiky je preto potrebné napraviť súčasný právny stav, ktorý takto nastavenými podmienkami registrácie cirkví a náboženských spoločností diskriminuje menšie spoločenstvá veriacich a obmedzuje výkon náboženského, slobody náboženského vyznania. V európskych krajinách je množstvo etablovaných menších náboženských spoločenstiev s tradíciou niekoľko storočí a z pohľadu rovnakého prístupu k právam plynúcim z náboženskej slobody je dôležité umožniť získanie právnej formy cirkvi alebo náboženskej spoločnosti aj takýmto menším skupinám osôb. Predkladaná novela zákona o slobode náboženskej viery navrhuje dvojstupňový proces registrácie, ktorý zabezpečí prístup k právam plynúcim z náboženskej slobody aj menším spoločenstvám. Zároveň umožní štátu, aby získal reálny prehľad o rozsahu a podobách organizovaného náboženského života vrátane zlepšenia predpokladov na predchádzanie a riešenie spoločensky škodlivých a nebezpečných náboženských prejavov. Podstatou navrhovaného riešenia je sprístupnenie práv na zhromažďovanie sa za účelom vyznávania náboženskej viery a prístup do verejnoprávnych médií hneď po prvom stupni registrácie; prístup k právu na príspevok zo štátneho rozpočtu, ako aj niekoľko ďalších práv získajú subjekty až v druhom stupni registrácie. Medzi tým prvým a druhým stupňom registrácie musí uplynúť päť rokov súvislej činnosti, preukázanie, že ten subjekt uchádzajúci sa o druhý stupeň neporušuje žiadne zákony a že je schopný sa financovať z vlastných zdrojov. Toto riešenie umožní štátu, aby v procese registrácie priebežne posudzoval, či subjekt uchádzajúci sa o registráciu spĺňa zákonné podmienky a neporušuje ústavu a zákony Slovenskej republiky. Návrh tiež zdôrazňuje zodpovednosť registrovaných cirkví a náboženských spoločností pri vytváraní tolerantnej a rešpektujúcej spoločnosti, v ktorej uplatňovanie náboženskej slobody nemôže byť dôvodom pre zásah do práv iných osôb ani podnecovanie nenávisti či neznášanlivosti, tak ako to už teraz ustanovuje § 2 ods. 2 zákona o slobode náboženskej viery. Dôležitou úlohou štátu je, aby zachoval náboženskú neutralitu, tak ako mu to vyplýva z čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Preto práva osôb plynúce zo slobody náboženského vyznania musia byť zaručované v kontexte s právami osôb bez náboženského vyznania a štát zodpovedá za to, aby vytvoril podmienky pre pokojné a tolerantné spolunažívanie skupín osôb s rôznym hodnotovým presvedčením. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a inými zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republiky viazaná. Kolegyne, kolegovia, štát má podľa ústavy jasnú úlohu. Pristupovať rovnako ku všetkým veriacim a ku všetkým obyvateľom a obyvateľkám bez ohľadu na to, či majú, alebo nemajú náboženské vyznanie. Je načase, aby sa to začalo uplatňovať aj v praxi. Preto podávame náš návrh a verím, že ho podporíte. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.) [09:59] Andrej Danko Ďakujem. Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil... teda už sme boli v rozprave, ospravedlňujem sa. Keďže sme v rozprave, vystúpil pán poslanec Prostredník, je jedna faktická. Pán poslanec Ľupták. [10:07] Pavel Ľupták – Vystúpenie s faktickou poznámkou Dve faktické poznámky. Dobre. Pán poslanec Prostredník, ste bývalý kňaz evanjelickej cirkvi augsburského vyznania, ak sa nemýlim, ktorému boli pre jeho liberálne názory, alebo bol odobratý nejaký súhlas vykonávať bohoslužby. Ak sa mýlim, tak ma potom opravte. To, čo tu hovoríte, je veľmi nebezpečné a poviem prečo. Tu pôsobí, áno, množstvo siekt a rôznych skupín a cirkví, ktoré nie sú registrované a veľmi by chceli tú registráciu. A jedna z nich je satanistická cirkev, ktorá pôsobí na východnom Slovensku v Košiciach. Na YouTube sú videá, spoveď, spovede týchto ľudí, ktorí sa vymanili z osídiel satanistickej cirkvi. Táto cirkev u nás ešte nie je registrovaná, samozrejme, ale v Spojených štátoch amerických je registrovaná. Sú tam satanistické krúžky, satanistické škôlky, kde deti od predškolského veku sú indoktrinované touto, to ani neni ideológia, samotným Satanom. Vy ako veriaci človek, predpokladám, keď veríte v Boha, asi veríte aj v toho zlého ducha Satana a ja tak isto. A môže sa stať, že táto liberálna grupa, ktorá je v tomto parlamente, naši ctení kolegovia zo SaS-ky a z Progresívneho Slovenska, za päť, desať, dvadsať rokov tu získajú absolútnu väčšinu. Môže sa to stať? Môže. A oni toto spustia. Sto ľudí, dvesto, päťsto sa zaregistruje a uvoľnia satanistickej cirkvi osídla a potom začnú chodiť po školách, lebo vy hlásate ideológiu rovnosti. Všetci sú si rovní. Aj tí, čo sú psychicky postihnutí, sú si rovní, tí, čo majú, či tí, čo patria na psychiatriu, majú byť rovní s nami normálnymi ľuďmi, lebo ste im dali právo rovnosti. Veľmi falošný je tento návrh zákona a my za to hlasovať nebudeme v Slovenskej národnej strane ani... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [10:07] Andrej Danko Pán poslanec Mikloško. [10:07] František Mikloško – Vystúpenie s faktickou poznámkou Najprv chcem povedať, že návrh novely tohto zákona je legitímny, v každej demokratickej spoločnosti treba takéto problémy otvoriť a tuto sa ku nim postaviť. Mám tieto tri doplňujúce otázky, keby ste mi ich mohli zodpovedať. K akým náboženským smerom sa hlásia tí ľudia, ktorých, ktorí tvoria tých 56-tisíc? Tie nové trendy, ktoré sú to smery, keby ste mohli popísať. Druhá, tých šesťtisíc budhistov, akým spôsobom sa oni hlásia k tomu budhizmu, alebo ako, ako? Len tým, že sa zaregistrujú, že sú budhisti, alebo, alebo už nejakým spôsobom praktikujú svoje náboženstvo? A tretia je taká asi najháklivejšia, že akým spôsobom chcete odhadnúť prípadnú možnosť registrovania tých manipulatívnych náboženstiev? Pretože je úplne samozrejmé, že v tom návrhu, ktorý oni predložia, nebudú nič také spomínať. To je logické. A ak budú zaregistrované, samozrejme, nesie to nebezpečenstvo, že oni dostanú možnosť potom už pôsobiť v médiách a podobne. A poprípade, ak sa medzičasom zistí, že oni sú manipulatívne a škodlivé, je možné v novele zákona ich zrušiť? Navrhujete aj takú možnosť, že ich štát má právo zrušiť? To je zatiaľ, tieto tri otázky by som rád počul. [10:07] Andrej Danko Ďakujem. S reakciou na faktické poslanec Prostredník. [10:07] Ondrej Prostredník – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Ľupták, ja som ďalej farárom s plnými právami evanjelickej cirkvi. Momentálne nevykonávam službu, nie som zamestnaný v cirkvi. To, čo sa udialo v mojom prípade, je odobratie povolenia vyučovať teológiu a to stále trvá. Takže to sú dve rôzne veci. Hovorili ste o satanistoch. Ja som vo svojom predstavení tohto návrhu veľmi obšírne hovoril o tom, že to je presne naopak. Áno, samozrejme, že aj takéto smery pôsobia, ale oni pôsobia. To, či sú registrované, alebo nie sú registrované, nič nemení na ich pôsobení. Takže ten ich škodlivý vplyv, práve naopak, tým, že budú musieť pôsobiť transparentne, ak by teda vôbec prijali tú registráciu, lebo to je ľahko možné, že oni ani by sa o to neuchádzali naďalej, zaručuje to, že budú viac pod verejným dohľadom a na očiach verejnosti. A je to napokon otázka bezpečnostných zložiek a nie tak veľmi otázka tohto zákona. Pán poslanec Mikloško, pýtali ste sa na to, že ktoré smery sú zastúpené v tých neregistrovaných, tak jeden z nich je, najsilnejší sú práve budhisti. Je tam množstvo kresťanských zoskupení. Kresťanské spoločenstvo napríklad sa už niekoľko rokov uchádza o registráciu. Prebieha tam veľmi dlhý proces, dokonca súdne spory prebiehajú. Existuje napríklad Starokatolícka cirkev na Slovensku, ktorá sa uchádza, teda by sa chcela uchádzať o registráciu, ale v súčasnosti nespĺňa tie podmienky početné. Je tam množstvo napríklad prírodných náboženstiev, čo v demokratickej spoločnosti podľa mňa, aj keď s tým nemusím súhlasiť, majú títo ľudia mať právo na to, aby ich náboženská sloboda bola... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [10:07] Andrej Danko Ďakujem. Pokračujeme v rozprave. Prihlásená je poslankyňa Kolíková. Vidím, že nie je v sále, takže stráca poradie. Pani poslankyňa Plaváková. Notebook oblepený? Včera som ich riešil. (Reakcia poslankyne Plavákovej.) Nemali by ste mať nič. Žiadne, žiadne reklamy, nebudem vám rozoberať nálepky na počítači, ale prosím vás... (Reakcia poslankyne Plavákovej: "Politické, politické." ) Prosím vás, fakt, včera som aj pročkovcom dal si obliecť sako, nemali by ste mať žiadne nálepky na tých počítačoch. (Reakcia poslankyne Plavákovej.) Teraz to neriešme. Nebuďte tvrdohlavá. Teraz to neriešme, ale dajte si to večer dole, dobre? Nech sa páči, dobre? Nech sa páči. (Reakcia poslankyne Plavákovej: "Ja to mám v súlade s rokovacím poriadkom".) Nemáte v súlade s rokovacím. Mám vám pozastaviť vystúpenie a dať vám to lepiť dole? Naozaj, prosím vás, rešpektujte to, nemáte tam mať nálepky. Nech sa páči, pokračujte. [10:07] Lucia Plaváková – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vidím, že pán predsedajúci má dnes mnoho chvíľok poučovania každého v tejto sále, zaujímavé. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Danko, Andrej, podpredseda NR SR Dobre, zastavte čas pani poslankyni. Prosím vás, zlepte si dole nálepky z toho počítača. Prerušujem rozpravu do 10.15 h. V rokovacom poriadku je uvedené, že v sále je zakázané propagovať a vnášať reklamy a obdobné veci. Považujem nálepky za vašom počítači za reklamu. (Reakcia poslankyne Plavákovej: "Čoho?") Sú tam dúhy, LGBTI tém, sú tam nálepky, ktoré propagujú firmy. Prosím vás, aby ste si dala dole alebo zatvorila počítač a môžte pokračovať bez počítača, len nech nie je vidno tie nálepky, alebo ich prekryte, alebo si ich dajte preč. Plaváková, Lucia, poslankyňa NR SR Nemám tam nič v rozpore s rokovacím poriadkom. Nemám tam žiadnu reklamu. Danko, Andrej, podpredseda NR SR Dobre. V zmysle rokovacieho poriadku mám právo vás aj vykázať zo sály, takže vás prosím, zakryte tie nálepky teraz, alebo si ich zlepte dole. Čo ste ochotná urobiť? Plaváková, Lucia, poslankyňa NR SR Ja si ich nebudem dávať dole, lebo nie sú v rozpore s rokovacím poriadkom. [10:12] Andrej Danko Dobre, pani poslankyňa. Dávam vám do 10.15 h čas a upozorňujem vás v zmysle rokovacieho poriadku, že ste povinná odstrániť všetky reklamy na počítači, pretože je to porušenie... (reakcia poslankyne Plavákovej: "Ale nemám tam žiadne reklamy.") ... pretože je to porušenie rokovacieho poriadku. Dávam vám prvé upozornenie v zmysle rokovacieho poriadku. Pokiaľ nie, vykážem vás zo sály a budete mať neospravedlnený rokovací deň. Rozhodnite sa sama, do 10.15 h budem čakať. (Reakcie z pléna.) (Prestávka.) [10:12] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Dobre, dali ste to dole, tak aby to nebolo vidno a poprosím vás teda, aby ste tie nálepky počas rokovacieho dňa odstránili. Nerád hrotím situáciu, ale uznajte, prosím, aj vy, že rokovací poriadok jasne hovorí, že by ste nemali mať v sále žiadne reklamy. Takisto aj poslanci SNS, som im povedal: žiadne odznaky SNS, žiadne kríže by tu nemali byť a žiadne iné veci. Rokovací poriadok jasne hovorí o tejto povinnosti. Takže keďže pani poslankyňa bola ochotná notebook schovať tak, že reklamy nie je vidno, poprosím, aby ste, ak je všeobecný súhlas, jej umožnili vystúpiť. Pani Mesterová, tým pádom asi nemá význam s procedurálnym. (Reakcia z pléna.) Dobre, tak pani poslankyňa Mesterová nás ide poučiť. Nech sa páči. [10:12] Zuzana Mesterová – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Nechcem vás poučiť, ja len dávam návrh, že v prípade týchto sporov s rokovacím poriadkom je kompetentný ústavnoprávny výbor, aby prijal výklad, tak mohli by sme prijať také uznesenie všeobecným súhlasom, že ústavnoprávny výbor v tejto veci nálepiek na notebookoch prijme nejaké stanovisko, aby sme sa tu nesporili každé jedno zasadnutie. Ďakujem. [10:12] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Úplne súhlasím, len procedurálny návrh by mal byť aj písomne. Takže poprosím, dajte mi ho písomne s tým, že odporúčanie pani poslankyne je, aby ústavnoprávny výbor k takýmto záležitostiam prijal svoje stanovisko. Keďže som bol tvorca rokovacieho poriadku v roku 2016 k takýmto situáciám, mnoho iné, horšie sme tu mali a už sme sa tým zaoberali. Takže, pani poslankyňa Plaváková, prosím, pokračujte vo svojom vystúpení a ďakujem vám za pochopenie. Nech sa páči. [10:12] Lucia Plaváková – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo. Ešte raz opakujem, že nálepky si dávať dole nebudem, pretože to nie je žiadna reklama a... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) [10:12] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa, dobre, prerušujem rozpravu a keďže som vás upozornil prvýkrát na to, že vás môžem vykázať z rokovacej miestnosti, v zmysle rokovacieho poriadku § 32, keďže poslankyňa neu... (K predsedajúcemu pristúpil poslanec Dubéci.) Áno, vykážem ju. Nie, počúvajte, pán poslanec, pán predseda klubu, tie nálepky na počítači sú reklamy. (Reakcie poslanca Dubéciho aj poslankyne Plavákovej.) Dobre. Keďže upozornenie pani poslankyne neviedlo k náprave, predsedajúci má právo vykázať pani poslankyňu podľa § 32 ods. 2 z rokovacej sály. (Reakcie z pléna.) Upozorňujem vás, že ak neuposlúchnete, mám možnosť prerušiť schôdzu a musí byť zvolané poslanecké grémium. Nemáte v tento deň nárok na mzdu, a tým pádom je to ešte stále vo vašich rukách, takže... (Reakcie z pléna.) Prestaňte, páni poslanci, som tu na to, pani Jaurová. Som tu na to. (Reakcie z pléna.) Tak ako som včera upozornil poslanecký klub OĽANO, teda SLOVENSKO, že nemajú mať tričká, a boli ochotní si dať saká, za čo som im poďakoval, som už v minulosti upozornil pani poslankyňu Plavákovú za nálepky na počítači, ktoré by nemali byť v sále, dobre? (Reakcie z pléna.) Za reklamy, dobre? Keď sa vám to nepáči, nech sa k tomu vyjadrí poslanecké grémium, ja sa na porušovanie zákona pozerať nebudem, dobre? (Reakcie z pléna.) (Krátka prestávka.) Danko, Andrej, podpredseda NR SR Takže sa vás pýtam, pani poslankyňa, ste ochotná opustiť rokovaciu miestnosť? (Reakcia z pléna.) Dobre, keďže... (Reakcie z pléna.) Nie, nie, ja som predsedajúci teraz, dobre? (Reakcie z pléna.) Áno, tak ešte raz, pán poslanec, pri všetkej úcte, rešpektujte. Takže ste neuposlúchla, pani poslankyňa, výzvu, vykazujem vás z rokovacej sály a požiadam pána povereného predsedu Národnej rady o zvolanie poslaneckého grémia k výkladu nálepiek na počítači. (Reakcie z pléna.) Pani poslankyňa, upozorňujem vás, že dnes máte neospravedlnený deň a nemôžte byť v rokovacej sále okrem hlasovania. Nech sa páči. (Krátka prestávka.) [10:29] Peter Žiga Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, zvolávam poslanecké grémium na 10.45 h. Dovtedy máme prerušené rokovanie. (Prerušenie rokovania o 10.17 hodine.) (Vstup predsedajúceho o 11.18 hodine.) [11:14] Peter Žiga Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, chcem vám len oznámiť, že budeme pokračovať hlasovaním o 10 minút, ešte dovtedy budeme mať prestávku. (Prestávka.) Žiga, Peter, podpredseda NR SR (Zaznievanie gongu.) Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní. Ešte vás poinformujem, čo sme sa dohodli na poslaneckom grémiu. Poslanecké grémium sa dohodlo na tom, že budeme teraz pokračovať v rokovaní hlasovaním, keďže pán predsedajúci Danko rozhodol o vykázaní pani poslankyne Plavákovej z rokovacej sály. Na základe rokovacieho poriadku pani poslankyňa Plaváková sa na hlasovaní zúčastňovať môže a zároveň súčasťou hlasovania bude na záver aj hlasovanie o jej námietke, ktorú ona v rokovacej sále priamo podala. Následne požiadam predsedu ústavnoprávneho výboru, aby zvolal výbor ústavnoprávny, aby posúdil situáciu, ktorá sa stala v sále. Zároveň, to je ďalší dôvod a hovorili sme o tom aj na poslaneckom grémiu, je to ďalší dôvod na to, aby sme sa zišli ako pracovná skupina a nedoriešené otázky z aplikačnej praxe doriešili sprecizovaním rokovacieho poriadku. Budeme pokračovať, budeme pokračovať procedurálnymi návrhmi. Pán poslanec Vašečka. [11:31] Richard Vašečka – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, chcel by som požiadať plénum o presun bodu číslo 47, číslo parlamentnej tlače 45, návrh poslancov Vašečku a Záborskej, na nasledujúcu schôdzu so začiatkom 22. októbra. [11:31] Peter Žiga Ďakujem. Je všeobecný súhlas? Ďakujem pekne. Pán poslanec Huliak. [11:32] Rudolf Huliak – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Pán predsedajúci, podávam procedurálny návrh v mene troch poslaneckých klubov – SMER, HLAS, SNS – a žiadam o presun hlasovania tlače 453 na záver tejto schôdze. Ďakujem. [11:33] Peter Žiga Je všeobecný súhlas? (Reakcie z pléna.) Nie? (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem. Pán poslanec Gábor Grendel. [11:36] Gábor Grendel Ďakujem za slovo. Ja sa chcem len opýtať, aby nedošlo zase k niečomu, čo budeme musieť riešiť na grémiu. Keď príde k hlasovaniu o námietke pani poslankyne Plavákovej, tak chcem sa spýtať, vzhľadom na to, že bola vykázaná z rokovacej sály, či pani Plaváková má právo hlasovať o tej námietke, lebo to nie je hlasovanie o zákone, je to akoby procedúra a podľa zákona o rokovacom poriadku vykázaní poslanci nemôžu hlasovať o procedurálnych návrhoch len o návrhoch zákonov pri hlasovaní. Zároveň by bolo ale paradoxné, keby o vlastnej námietke poslanec Národnej rady nemohol hlasovať. Čiže ako to je? (Telefonovanie predsedajúceho internou linkou.) [11:37] Peter Žiga Pán poslanec Grendel, len na vysvetlenie. Námietka nespĺňa parametre procedurálneho návrhu a zároveň v rokovacom poriadku sa hovorí, že vykázaný poslanec môže hlasovať o každom návrhu, do čoho spadá aj námietka. Čiže pani Plaváková sa môže zúčastniť hlasovania o svojej námietke. Pani poslankyňa Remišová. [11:37] Veronika Remišová – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Pán predsedajúci, ja si len dovolím upozorniť, aby poslanci na ústavnoprávnom výbore zohľadnili aj rozhodnutia výboru na nezlučiteľnosť funkcií, kde sme riešili prípady týkajúce sa reklamy. Aj samotní koaliční poslanci, členovia výboru, majú teda za to, že reklama, podľa zákona o reklame, je vtedy, keď je za ňu odplata alebo ten, kto ju vykonáva, dostáva odplatu. A tak sa rozhodovalo aj napríklad včera pri jednej z poslankýň tejto Národnej rady, ale podobné rozhodnutia padli aj pri, či už to boli opoziční, alebo koaliční poslanci. Tak aby bola istá konzistentnosť v rozhodovaní výborov Národnej rady. Ďakujem. [11:38] Peter Žiga Pani poslankyňa, váš príspevok nevnímam ako procedurálny návrh, ale ako odporúčanie pre ústavnoprávny výbor. Budeme pokračovať v rámci programu v prerušenom rokovaní. V mene troch poslaneckých klubov – za SMER, HLAS a SNS – podávam procedurálny návrh, aby sme tajné hlasovanie o návrhu na voľbu predsedu výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, ktorý máme uvedený ako tlač 473, ako aj verejné hlasovanie o návrhu na voľbu člena správnej rady tlačovej agentúry, tlač 384, a návrhu na voľbu člena Správnej rady Ústavu pamäti národa, tlač 459, vykonali na záver schôdze. Je všeobecný súhlas? (Reakcie z pléna.) Ďakujem pekne. (Reakcie z pléna.) Nie je, dávam hlasovať. (Hlasovanie.) 141 prítomných, 114 za, 14 proti, 13 sa zdržalo. Môj procedurálny návrh sme schválili. Teraz budeme hlasovať o návrhu uznesenia k odsúdeniu výroku splnomocnenca vlády pre preverenie procesu riadenia a manažovania zdrojov počas pandémie COVID-19. Máme to uvedené ako tlač 372. Spravodajcom je člen výboru pre zdravotníctvo pán poslanec Marek Krajčí. Prosím ho, aby hlasovanie uvádzal. (Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Tomáša Szalaya a Jany Bittó Cigánikovej na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k odsúdeniu výrokov splnomocnenca vlády pre preverenie procesu riadenia a manažovania zdrojov počas pandémie COVID-19 Petra Kotlára , tlač 372.) Krajčí, Marek, poslanec NR SR Pán predsedajúci, v rozprave k návrhu na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k odsúdeniu výrokov splnomocnenca vlády pre prevenciu procesu riadenia a manažovania zdrojov počas pandémie COVID-19 Petra Kotlára, tlač 372, neboli podané žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o návrhu uznesenia v znení, ako je uvedené v tlači 372. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 142 prítomných, 62 za, 78 proti, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval. Konštatujem, že Národná rada navrhnuté uznesenie neschválila. Nasleduje hlasovanie o návrhu uznesenia k aktuálnej bezpečnostnej situácii súvisiacej s bombovými vyhrážkami školám. Máme to uvedené ako tlač 465. Poprosím povereného člena výboru pre obranu a bezpečnosť poslanca Juraja Krúpu, aby hlasovanie uviedol. (Hlasovanie o návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíry Marcinkovej na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k aktuálnej bezpečnostnej situácii súvisiacej s bombovými vyhrážkami školám , tlač 465.) Krúpa, Juraj, poslanec NR SR Vážený pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o návrhu uznesenia, tak ako je uvedené v tlači. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 142 prítomných, 52 za, 2 proti, 87 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Konštatujem, že Národná rada navrhované uznesenie neschválila. Ďalej prosím spoločného spravodajcu z výboru pre obranu a bezpečnosť poslanca Michala Barteka, aby uvádzal hlasovanie o bode 15 programu, je to druhé čítanie o návrhu poslanca Migaľa na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 315/2001 o Hasičskom a záchrannom zbore, tlač 320. Nech sa páči, pán spravodajca, uvádzajte hlasovanie. (Hlasovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Samuela Migaľa na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov , tlač 320.) Bartek, Michal, poslanec NR SR Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, v rozprave vystúpil jeden poslanec. Spoločná správa gestorského výboru obsahuje päť bodov. Budeme o nich hlasovať spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Dajte o nich, prosím, hlasovať. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 143 prítomných, 89 za, 54 sa zdržalo. Návrh sme schválili. Bartek, Michal, poslanec NR SR Ďakujem. Týmto sme hlasovali o všetkých pozmeňujúcich návrhoch. Pán predsedajúci, dajte hlasovať o tom, že prerokovaný návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 143 prítomných, 88 za, 54 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Sme v treťom čítaní . Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy. Nie je tomu tak. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku. Pán spoločný spravodajca, prosím, uveďte odporúčanie gestorského výboru. Bartek, Michal, poslanec NR SR Ďakujem. Pán predsedajúci, dajte hlasovať o návrhu zákona ako celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 143 prítomných, 89 za, 54 sa zdržalo. Konštatujem, že sme schválili návrh novely zákona č. 315/2001 o Hasičskom a záchrannom zbore. Teraz prosím určenú spravodajkyňu z výboru pre sociálne veci poslankyňu Ľubicu Laššákovú, aby uviedla hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslankyne Novákovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 453/2003 o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, tlač 415, bod 22 schváleného programu. Nech sa páči, pani spravodajkyňa, uvádzajte hlasovanie. (Hlasovanie o návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Aleny Novákovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 453/2003 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 415.) Laššáková, Ľubica, poslankyňa NR SR Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 142 prítomných, 106 za, 10 proti, 25 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že daný návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Teraz pristúpime k hlasovaniu o pridelení návrhu výborom a o určení gestorského výboru, ako aj lehoty na jeho prerokovanie. Nech sa páči, pani spravodajkyňa. Laššáková, Ľubica, poslankyňa NR SR Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady pre sociálne veci a aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Vyhlasujem toto hlasovanie za zmätočné, budeme opakovať toto hlasovanie, pretože dvaja poslanci sa sťažovali, že im nefunguje hlasovacie zariadenie. Skúste sa, pán poslanec, odhlásiť a prihlásiť. Spúšťam hlasovanie ešte raz. Budeme hlasovať o pridelení návrhu výborom. (Hlasovanie.) 137 prítomných, 103 za, 34 sa zdržalo. Konštatujem, že sme tento návrh schválili. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu na voľbu kandidátky na sudkyňu Ústavného súdu, tlač 461. Prosím povereného člena ústavnoprávneho výboru poslanca Tibora Gašpara, aby hlasovanie uviedol. [Hlasovanie o návrhu na voľbu kandidátky na sudkyňu Ústavného súdu Slovenskej republiky (nová voľba), tlač 461.] Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o návrhu na voľbu Lívie Trellovej za kandidátku na sudkyňu Ústavného súdu Slovenskej republiky. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 143 prítomných, 1 za, 99 proti, 33 sa zdržalo, 10 nehlasovali. Konštatujem, že Národná rada nezvolila kandidátku Líviu Trellovú za sudkyňu Ústavného súdu. Vzhľadom na to, že kandidátka nebola zvolená, bude vykonaná nová voľba. Prosím spravodajcu, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, poslanca Jozefa Cecha, aby uviedol hlasovanie o bode 23 programu, je to prvé čítanie o návrhu poslankyne Novákovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 5/2004 o službách zamestnanosti, tlač 416. Nech sa páči, pán spravodajca, uvádzajte hlasovanie. (Hlasovanie o návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Aleny Novákovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 416.) Cech, Jozef, poslanec NR SR Ďakujem veľmi pekne za slovo, prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. [11:44] Ľubica Laššáková – Vystúpenie v rozprave Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady pre sociálne veci a aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Vyhlasujem toto hlasovanie za zmätočné, budeme opakovať toto hlasovanie, pretože dvaja poslanci sa sťažovali, že im nefunguje hlasovacie zariadenie. Skúste sa, pán poslanec, odhlásiť a prihlásiť. Spúšťam hlasovanie ešte raz. Budeme hlasovať o pridelení návrhu výborom. (Hlasovanie.) 137 prítomných, 103 za, 34 sa zdržalo. Konštatujem, že sme tento návrh schválili. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu na voľbu kandidátky na sudkyňu Ústavného súdu, tlač 461. Prosím povereného člena ústavnoprávneho výboru poslanca Tibora Gašpara, aby hlasovanie uviedol. [Hlasovanie o návrhu na voľbu kandidátky na sudkyňu Ústavného súdu Slovenskej republiky (nová voľba), tlač 461.] Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o návrhu na voľbu Lívie Trellovej za kandidátku na sudkyňu Ústavného súdu Slovenskej republiky. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 143 prítomných, 1 za, 99 proti, 33 sa zdržalo, 10 nehlasovali. Konštatujem, že Národná rada nezvolila kandidátku Líviu Trellovú za sudkyňu Ústavného súdu. Vzhľadom na to, že kandidátka nebola zvolená, bude vykonaná nová voľba. Prosím spravodajcu, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, poslanca Jozefa Cecha, aby uviedol hlasovanie o bode 23 programu, je to prvé čítanie o návrhu poslankyne Novákovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 5/2004 o službách zamestnanosti, tlač 416. Nech sa páči, pán spravodajca, uvádzajte hlasovanie. (Hlasovanie o návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Aleny Novákovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 416.) Cech, Jozef, poslanec NR SR Ďakujem veľmi pekne za slovo, prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. [11:59] Rudolf Huliak – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Pán predsedajúci, len pre záznam, predchádzajúce hlasovanie som hlasoval „za" a nebolo zaznamenané. (Reakcie z pléna.) Ale nie toto posledné, predchádzajúce bolo z... (Ruch v sále.) [11:59] Peter Žiga Zaznamenáme, pán poslanec. Pán poslanec Mikulec. [11:59] Roman Mikulec – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem pekne. Len chcem pripomenúť členom výboru na kontrolu činnosti NBÚ, že okamžite teraz budeme mať rokovanie výboru. Ďakujem. [11:59] Peter Žiga Prerušujem rokovanie do štrnástej hodiny. (Prerušenie rokovania o 11.59 hodine.) (Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.) ===== [13:59] Andrej Danko Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v popoludňajšom rokovaní deviateho dňa 19. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky podľa schváleného programu rokovaním o Správe o činnosti Úradu na ochranu oznamovateľov za rok 2023. Správa je pod tlačou 221, správa výboru má tlač 221. Správu uvedie podpredsedníčka tohto výboru pani Dlugošovú, ktorú prosím, aby sa ujala slova. Vy ste? Pán poslanec, čo idete uvádzať? (Otázka položená poslancovi, ktorý stál pri rečníckom pulte. Reakcia poslanca.) A kde je Dlugošová? Tak musíme počkať na Dlugošovú. Neviete, kde je pani Dlugošová? Organizačný odbor, máme informácie? (Reakcia z pléna.) Dobre. Pani Dlugošová, môžem vás poprosiť k pultu? Nech sa páči. (Reakcia z pléna.) Nevadí, nevadí. Takže poprosím pani predsedníčku úradu, aby sa ujala slova. Nech sa páči, pani Dlugošová. (Rokovanie o Správe o činnosti Úradu na ochranu oznamovateľov za rok 2023 , tlač 221.) [14:05] Zuzana Dlugošová – Vystúpenie (Krátka pauza pre nefunkčnosť mikrofónu za rečníckym pultom.) Teraz ma počuť? Ďakujem pekne. Tak ešte raz, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážené dámy a páni, napriek tomu, že je už september, vo svojom príhovore sa budem venovať predovšetkým uplynulému roku 2023, keďže za tento predkladáme ako Úrad na ochranu oznamovateľov výročnú správu, no dotknem sa aj dát a zistení, ktoré sa týkajú celej doterajšej činnosti nášho úradu, a to najmä preto, že sme relatívne nový úrad a máme tu aj relatívne nové zloženie parlamentu a je možné, že mnohí z vás zatiaľ s agendou Úradu na ochranu oznamovateľov v praxi do kontaktu neprišli. Ak sa pozrieme na rok 2023, ide o druhý úplný kalendárny rok fungovania Úradu na ochranu oznamovateľov. A ako už vyplýva z jeho názvu, úrad je tu najmä pre ľudí, ktorí chcú v dobrej viere upozorniť na nekalú praktiku, s ktorou sa stretli pri svojej práci. Sme ich navigátorom v celom procese oznamovania, či už predtým, keď si ešte nie sú istí, či vôbec to, s čím sa stretli, je nezákonná činnosť, alebo ak chcú podať trestné oznámenie, prípadne ak už pre svoje oznámenie sa dostali do sporu so svojím vlastným zamestnávateľom. Keďže úrad začal svoju činnosť relatívne nedávno, od začiatku jeho fungovania sme pracovali najmä na zvýšení povedomia o jeho existencii. Každoročne si robíme prieskumy verejnej mienky, aby sme vedeli, ako sa nám v našom úsilí darí. Dáta z prieskumu z minulého roka nám ukazujú, že kým v začiatkoch fungovania úradu o ňom vedelo len 13 % ekonomicky aktívnych ľudí, obyvateľov, koncom roka 2023 to bola už 40-percentná znalosť. Bolo to aj vďaka komunikačným aktivitám úradu, ale treba otvorene povedať, že k tomu koncom roka prispeli aj vyjadrenia niektorých verejných činiteľov na adresu úradu či kroky voči chráneným oznamovateľom v minulom roku a od toho sa odvíjajúca mediálna pozornosť. Zvýšenie poznateľnosti úradu sa odrazilo na počte ľudí, ktorí sa naň v roku 2023 obrátili. Nejakú formu pomoci od nás hľadalo dokopy 533 ľudí, čo je viac ako 40-percentný medziročný nárast. V kompetencii úradu bolo 211 prípadov, zahŕňame do toho oznámenia o nezákonnej činnosti, agendu ochrany oznamovateľov v pracovných vzťahoch, ale aj právne poradenstvo pre zamestnávateľov alebo iné právnické osoby, kontrolnú činnosť alebo účasť na súdnych konaniach. A teraz trošku bližšie k našej samotnej agende. Hlavnou úlohou úradu, no nie jedinou, je ochrana práv oznamovateľov. Oznamovatelia môžu v niektorých prípadoch získať tzv. preventívnu ochranu, o ktorej sa v minulom roku pomerne rozsiahlo hovorilo. Je to vtedy, keď prokurátor alebo správny orgán vyhodnotí, že oznamovateľ prišiel s informáciami, ktoré môžu prispieť k objasneniu trestnej činnosti alebo správneho deliktu, a udelí im za to, alebo mu za to tzv. status chráneného oznamovateľa. V takých situáciách musí úrad vopred schváliť každý pracovnoprávny úkon zamestnávateľa, s ktorým by oznamovateľ nesúhlasil. Platí tu tzv. obrátené dôkazné bremeno, to znamená, že zamestnávateľ je ten, kto musí vysvetľovať a preukazovať, že ten konkrétny pracovnoprávny úkon nie je dôsledkom toho oznámenia a jeho účelom nie je pomsta za oznámenie. Nie je to teda úrad, ktorý primárne poskytuje ochranu, ale inštitúcie, ktoré majú právomoc vec posudzovať a rozhodovať o konkrétnom porušení. Uvediem príklad zamestnanca jedného z ministerstiev, ktorý podal oznámenie aj za asistencie nášho úradu na Úrad pre verejné obstarávanie. Ten mu za to udelil status chráneného oznamovateľa, následne ÚVO začalo sankčné konanie, uložilo ministerstvu pokutu vo výške viac ako 47-tisíc euro a následne zažalovalo aj neplatnosť tej konkrétnej zmluvy, ktorá vzišla z verejného obstarávania, na súde. Čiže to je konkrétny príklad, ako sa v praxi nielen v trestnom konaní, ale aj v správnych konaniach môže uplatňovať táto preventívna ochrana. Zamestnanec zároveň ostal pracovať na ministerstve a zamestnávateľ voči nemu nepodnikol žiadne odvetné kroky. Pri tzv. následnej ochrane podáva úrad pomocnú ruku oznamovateľom, ktorí status nemajú a bol už voči nim vykonaný nejaký konkrétny pracovnoprávny úkon, teda ide o tzv. následnú ochranu, a ten pracovnoprávny úkon, typicky ide o výpoveď, vnímajú ako odvetu za oznámenie. Úrad má právomoc pozastaviť takýto úkon na 30 dní, ak zamestnávateľ, znovu, dôkazné bremeno je na jeho strane, riadne nepreukáže, že úkon nemal súvis s oznámením. Počas tohto času sa oznamovateľ musí obrátiť na súd, ktorý môže vydať tzv. neodkladné opatrenie, čo v praxi znamená, že daný úkon nemá žiadne účinky, až kým definitívne o tej platnosti alebo neplatnosti výpovede nerozhodne súd. V tejto oblasti už Úrad na ochranu oznamovateľov zaznamenal aj prvé súdne rozhodnutia, kedy súd vydal neodkladné opatrenia. Išlo o štátneho zamestnanca, ktorý oznámil, štátneho zamestnávateľa, ktorý oznámil oznamovateľovi, že končí jeho dočasné poverenie v konkrétnej manažérskej funkcii. Tento oznamovateľ sa obrátil najprv s podozreniami pre nezákonné činnosti naozaj v miliónových sumách v štátnom podniku najprv interne, ale, bohužiaľ, nebol úspešný, a preto sa obrátil na Úrad špeciálnej prokuratúry s trestným oznámením, kde aj svedčil v konaniach, a až následne sa teda zamestnávateľ rozhodol pokúsiť sa preložiť ho na nižšiu pozíciu. Takýto úkon sme pozastavili a súd nám dal v tejto veci za pravdu. Ďalším príkladom, aby ste si vedeli predstaviť, ako to v praxi funguje, je ďalšia z oznamovateliek, ktorá pracovala v košickej záchrannej službe, a tu som aj konkrétnejšia, pretože prípad bol široko medializovaný. Treba povedať, že Úrad na ochranu oznamovateľov dodržiava prísnu zásadu dôvernosti a neinformuje ani o tom, kto sa naňho obracia, ani o tom, v akej veci sa naňho ľudia obracajú, ani to, kto je podozrivý z konkrétnej nezákonnej činnosti, ale keď sú prípady medializované, v tom prípade to už nemá taký zmysel, a preto teda som konkrétnejšia a hovorím o tejto pani, ktorá zároveň tiež informovala najprv, najprv interne, neskôr externe cez orgány činné v trestnom konaní. Začalo trestné stíhanie vo veci s tým, že následne pani dostala výpoveď z organizačných dôvodov, to je taký typický model, ktorý zamestnávatelia využívajú, a následne takýto úkon bol pozastavený zo strany úradu. Neskôr sa obrátila na súd s tým, že nedávno prvostupňový súd v Košiciach potvrdil neplatnosť takejto výpovede. Prípad ďalej prebieha na odvolacom konaní. Od oznamovateľov dostal úrad v minulom roku dokopy 26 takýchto žiadostí o pozastavenie účinnosti pracovnoprávneho úkonu, teda tej následnej ochrany, kedy už sa niečo stalo a ľudia sa na nás obratia až ex post, čo je výrazne viac ako rok predtým. V troch prípadoch žiadosti vyhovel a účinnosť pozastavil a až v sedemnástich prípadoch úrad účinnosť úkonu nepozastavil, najmä z dôvodu, že zamestnávateľ sám preukázal, že pracovnoprávny úkon nesúvisí s oznámením alebo neboli splnené jednoducho iné formálne podmienky, ktoré striktne zákon vyžaduje. Vrátim sa ešte k tej preventívnej ochrane, k tej silnejšej forme ochrany. V prípadoch, keď mal oznamovateľ status chráneného oznamovateľa, úrad v roku 2023 posudzoval sedem žiadostí zamestnávateľov o súhlas s pracovnoprávnym úkonom, čo je približne na rovnakej úrovni ako rok predtým. Vo väčšine prípadov sa konali, sa konania týkali ukončenia pracovného pomeru s chráneným oznamovateľom, v troch prípadoch úrad takýto súhlas udelil a v troch prípadoch takýto súhlas neudelil. Niektoré konania neboli ku koncu roka ešte úplne ukončené a tie budeme reportovať potom v ďalšej správe. Tam, kde súhlas s výpoveďou úrad neudelil, resp. udelil, išlo o situácie, kedy sám oznamovateľ sa napríklad správal vulgárne k svojim klientom, alebo nerešpektoval hrubo pokyny zamestnávateľa. Aj tieto dáta teda vyvracajú klamlivé tvrdenia, s ktorými sa úrad minulý rok v širokom meradle stretával. Mám na mysli tvrdenia o tom, že máme na svedomí zabetónovanie zamestnancov v ich pozíciách. Nie je to pravda. Ak nie je zrejmá súvislosť medzi výpoveďou a oznámením zamestnanca, prípadne si oznamovateľ neplnil svoje pracovné povinnosti a zamestnávateľ zároveň riadne preukáže, že motívom tohto pracovného, pracovnoprávneho opatrenia nie je odveta, úrad dáva súhlas s úkonom, ktorý zamestnávateľ hodlá urobiť. Objavujú sa zároveň aj hlasy o zneužívaní práva podať oznámenie alebo negatívnej motivácii oznamovateľov tým, že sa chcú zamestnávateľovi mstiť a podobne. Chcem v mene úradu na ochranu oznamovateľov vysvetliť, že zákon ani smernica nepovažujú motív oznamovateľa za určujúci. Môže sa to niekomu nepáčiť, ale pointa spočíva v inom. Pointa spočíva v tom, že štát si cení akúkoľvek hodnovernú informáciu, ktorá mu pomôže efektívne odhaľovať a trestať závažnú trestnú činnosť. To, že oznamovateľ nemá krištáľovo čisté úmysly alebo, ako to už v živote chodí, môže isté percento z toho byť aj o medziľudských vzťahoch, to pre štát nie je tak významné, aby diskvalifikoval hodnotu takéhoto oznámenia, pokiaľ tie informácie sú naozaj relevantné a podstatné napríklad pre odhalenie trestnej činnosti. A preto aj akékoľvek pokusy o novelu zákona, kde sa nejakým spôsobom škáluje to, či oznamovateľ má alebo nemá dobré úmysly, sú v rozpore aj s európskou legislatívou. Rada by som tiež zdôraznila, že agenda ochrany v pracovnoprávnych či služobných vzťahoch zďaleka nie je jediná, ktorej sa úrad venuje. V minulom roku výrazne prispel úrad aj k zefektívneniu celkovej oznamovateľskej infraštruktúry. Hneď vysvetlím, čo to znamená. Rovnako ako pre oznamovateľov, je tu úrad aj pre zamestnávateľov, ktorý sa snaží, ktorým sa snaží pomáhať pri napĺňaní ich povinností vyplývajúcich zo zákona o ochrane oznamovateľov. Jednou z týchto povinností je mať zriadený tzv. vnútorný systém prijímania a preverovania oznámení a určenú osobu zodpovednú za túto agendu. Pre orgány verejnej moci to platí, ak majú päť a viac zamestnancov, v súkromných firmách, ak majú aspoň 50 zamestnancov. Pre zodpovedné osoby, ktoré vykonávajú úlohy vyplývajúce zo zákona, zamestnávateľovi úrad organizuje pravidelné školenia, aby vedeli plnohodnotne vykonávať svoju funkciu. Minulý rok sme takto vyškolili viac ako 200 zodpovedných osôb naprieč verejnou a súkromnou sférou. Tiež sme pre ne spracovali podrobný materiál o kvalitatívnych kritériách, ktorý sumarizuje zákonné povinnosti a odporúčania úradu pre vnútorné oznamovacie systémy. Cieľom bolo poskytnúť zamestnávateľom, ale najmä zodpovedným osobám podrobný návod, resp. akýsi checklist, kontrolný zoznam, ktorý im dáva odpoveď na otázku, či je predpoklad, že ich vlastný vnútorný oznamovací systém môže byť v praxi funkčný a využívaný. Zároveň sme minulý rok pilotne v spolupráci s Úradom pre verejné obstarávanie odskúšali asistenciu nášho úradu pri implementovaní týchto kritérií do existujúcich interných systémov a následne sme túto asistenciu začali ponúkať aj ministerstvám a iným ústredným orgánom a priebežne sme ju začali vykonávať. Teda je to akási taká vlastná iniciatíva úradu. Aj na základe Iniciatívy pre otvorené vládnutie a príslušného uznesenia vlády sme začali takúto aktívnu spoluprácu s jednotlivými inštitúciami na ústrednej úrovni práve preto, aby sa postupne dostávala do praxe táto, tento efektívny a aktívny prístup k využívaniu interných oznámení na pracoviskách. Tieto interné systémy však nestačí mať len na papieri. Úrad má staršie dáta o tom, že interné systémy sú na ministerstvách a príslušných ústredných orgánoch veľmi málo využívané. Medzi rokmi 2019 a 2021 prijalo nejaké oznámenie len 9 % všetkých ministerstiev, ústredných orgánov a ich pridružených organizácií. Hovoríme spolu o 254 inštitúciách, ktoré odpovedali na náš dotazník. Deväť percent je naozaj žalostne málo. Nateraz zároveň nik neindikuje, že by v tomto ohľade nastala zmena. Dáta za minulý rok totiž hovoria o tom, že z 25 ústredných orgánov, teda rátame do toho ministerstvá a niektoré z tých najdôležitejších ústredných inštitúcií, dostali nejaké oznámenie len, o nezákonnej činnosti len štyri z nich. Oproti predchádzajúcim rokom je to znova pokles. Pritom interné systémy oznamovania sú podľa viacerých štúdií a prieskumov efektívnym nástrojom boja proti podvodom v súkromnom, ale aj verejnom sektore. Prispievajú k prevencii, k efektívnemu riešeniu prípadov korupcie či nekalých praktík, k úspore času a aj k eliminácii finančných strát. Tam, kde sú nastavené dobre, deklarujú oznamovatelia často väčšiu ochotu oznamovať podozrenia z nekalých činností. Ak však internému systému oznamovatelia nedôverujú alebo nie je dobre nastavený, stále sú pre nich dostupné aj externé kanály oznamovania, napríklad aj prostredníctvom Úradu na ochranu oznamovateľov. V každom prípade aj pre samotných zamestnávateľov je prospešné, ak majú tieto vnútorné oznamovacie systémy vhodne nastavené. Prax totiž ukázala, že im môžu pomôcť identifikovať rizikové procesy, usporiť zdroje, pozitívne ovplyvniť celé vnútorné prostredie a nastaviť ho ako transparentné a protikorupčné a v neposlednom rade chrániť inštitúciu pred poškodením reputácie. Okrem toho aj naše dáta z prieskumu verejnej mienky pravidelne ukazujú, že obyvatelia Slovenska sú najviac naklonení oznamovať nezákonné praktiky práve na pôde svojich zamestnávateľov. Je to teda oveľa viac ako akékoľvek externé inštitúcie. Kým na políciu by sa v roku 2023 bolo ochotných obrátiť 32 % opýtaných a na prokuratúru len dokonca 22 %, v prípade zamestnávateľov je to až 44 %. Hneď za zamestnávateľom sa ocitol aj Úrad na ochranu oznamovateľov, ktorému by bolo ochotných podať oznámenie 39 % respondentov. Tieto čísla sa z roka na rok zlepšujú, za čo sme radi a úrad postupne sa dostáva aj do povedomia obyvateľov. V júni tohto roku, teda pridám aj aktuálne dáta, keďže, ako som povedala v úvode, sme už v septembri ďalšieho roka, v júni tohto roka už bolo ochotných obrátiť sa na úrad viac ako 42 % opýtaných. Mať dobre nastavené vnútorné oznamovacie systémy by malo byť teda jednou z priorít najmä pre ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy. Nielen preto, že štát má ísť príkladom, ale najmä preto, že cez tieto inštitúcie ročne pretečie obrovský balík verejných zdrojov a ukazujú to aj zahraničné prieskumy, že práve interní zamestnanci sú cenným zdrojom informácií pri odhaľovaní podvodov a iného porušovania zákonov. Zdá sa však, že práve ministerstvá majú pred sebou ešte veľký kus cesty, najmä pokiaľ ide o zvyšovanie povedomia a dôvery vo vlastné vnútorné systémy oznamovania u zamestnancov. Pri pohľade na nízke čísla o počte oznámení by sme mohli povedať, že v štátnej a verejnej správe k porušovaniu zákonov nedochádza. No nebola by to pravda. Len úrad na ochranu oznamovateľov minulý rok pracoval s podnetmi od 71 oznamovateľov, z čoho boli dve tretiny z verejných inštitúcií, teda vrátane štátnej, verejnej správy, ale aj samosprávy. Najčastejšie sa oznámenia týkali zneužívania právomoci, hrubého plytvania alebo zlého hospodárenia. Budem aj trochu konkrétnejšia. My sme hovorili v minulých rokoch o tom, že je to najmä percentuálne, ide najmä o verejné obstarávania. Samozrejme, sú to rôzne typy porušenia rôznych činností, aj v oblasti veterinárnej správy, v oblasti ochrany životného prostredia. Tie verejné obstarávania, tie idú naprieč sektormi, pretože ide o narábanie s verejnými financiami a obstarávanie služieb a tovarov, to je prirodzené, ale stretli sme sa napríklad aj s nie veľmi typickým oznámením, pričom vo svojich dôsledkoch bolo veľmi závažné, išlo o niekoľko zamestnancov centra pre deti a rodinu, kedy štatutár v tomto centre veľmi direktívnym a autoritatívnym spôsobom nariadil praktizovať katolícku vieru vrátane veľmi konkrétnych úkonov, ktoré boli nad rámec bežného chodu vyznávania viery, ak to mám v tomto krátkom čase pomenovať, budem, rada vysvetlím viac, ak bude mať niekto záujem. A v rámci toho tento direktívny prístup smeroval až k tomu, že dieťa bolo odňaté od náhradného rodiča len preto, že náhradný rodič s takýmito praktikami nesúhlasil. Našťastie tento prípad dopadol dobre, štatutár odstúpil a my sme v tomto procese radili týmto zamestnávateľom, aké sú ich možnosti, ako sa môžu chrániť, a oslovovali sme aj verejne, aj neverejne príslušné inštitúcie, ktoré sú za túto situáciu zodpovedné, a tento prípad sa nakoniec zdarne vyriešil a myslím si, že situácia sa stabilizovala. To je tiež jeden možno z menej typických, ale prípadov, kedy úrad môže asistovať oznamovateľom. Z prípadov, ktoré úrad sleduje, bolo v 17 prípadoch podané trestné oznámenie, teda hovorím o minulom roku zatiaľ, a na správne orgány išlo 23 podaní. Výzvou však stále ostáva pomerne nedostatočná právna úprava, pokiaľ ide o dosledovanie výsledkov týchto konaní, či už trestných, alebo správnych, pretože úrad často nemá dostatočné legislatívne nástroje na to, ako sa dozvedieť o koncovke, o výsledku týchto konaní, a myslím si, že štát by mal mať záujem, aby vedel, ako dopadá alebo aká efektívna je legislatíva na ochranu oznamovateľov a čo všetko tomu štátu prináša. A vyplýva nám táto povinnosť dokonca aj z európskej smernice a my ako úrad máme pravidelne reportovať aj počty oznámení, aj výsledky týchto konaní a často sa boríme s tým, že túto svoju zákonnú aj európsku povinnosť, ak sa môžem takto vyjadriť, tak nemôžme napĺňať, pretože nevieme to reportovať ani len Komisii a nevieme si to dať ani spoločne ako štát na stôl, aby sme videli, ako rýchlo tie konania plynú, aké majú výsledky, či nejdú dostratena. Niekde jednoducho tá legislatíva nás nepustí, resp. neudáva zákonnú povinnosť informovať jednotlivé správne orgány alebo orgány činné v trestnom konaní aj Úrad na ochranu oznamovateľov. V niektorých prípadoch tú koncovku poznáme a v niektorých, žiaľ, nie. Úrad prijíma aj oznámenia, ktoré sú podávané anonymne. Je to zaujímavá téma, pretože smernica dáva v tomto štátom voľnú ruku. My sme minulý rok dostali desať relevantných anonymných oznámení a umožniť podať oznámenie aj touto formou považujeme za veľmi dôležité, keďže jednou z hlavných obáv ľudí ozvať sa je stále strach z odvety. Okrem toho behaviorálny experiment, ktorý minulý rok Úrad na ochranu oznamovateľov uskutočnil v spolupráci s Inštitútom finančnej politiky ministerstva financií, ukázal, že práve možnosť podať oznámenie anonymne je to, čo by najviac motivovalo Slovákov a Slovenky upozorniť na nezákonné aktivity v práci. Pridám aj čerstvejšie dáta z júna tohto roku, kedy až 63 % ľudí uviedlo, že by boli motivovaní oznámiť nekalé praktiky, ak by bola zachovaná ich anonymita. Pre porovnanie, ocenenie či odmena, teda taká tá finančná odmena za to, že som podal oznámenie, by bola teoreticky motivujúca len pre 16 % opýtaných. Rada by som tiež zdôraznila, že ochrana a podpora oznamovateľov nie je len úlohou samotného Úradu na ochranu oznamovateľov. V prvej línii sú to predovšetkým zamestnávatelia, tón zhora – od manažérov, ministrov, riaditeľov – určuje, ako sa čestní ľudia voči nečestnosti zachovajú, či sa ozvú priamo v inštitúcii, alebo si radšej zvolia oznámenie na externej adrese, alebo u nich prevládnu obavy z negatívnych následkov a ostanú ticho, alebo sa dokonca nekalým praktikám prispôsobia. Nielen dojmy z rozhovorov so zamestnancami, ale aj dáta nám dnes veľmi jasne hovoria, že ekonomickí ľudia, ekonomicky aktívni ľudia vo verejnej sfére majú väčšiu ochotu oznámiť podvod, ak majú podporu svojej vlastnej inštitúcie. Zároveň najsilnejší odrádzajúci faktor, ktorý ovplyvňuje ochotu oznamovať, sú očakávané dôsledky na pracovisku. Zodpovednosť teda leží na pleciach každého z nás, no je o to väčšia, ak sme v pozícii lídrov na akejkoľvek úrovni. Na ochotu ozvať sa má nepochybne vplyv aj naša kultúra postavená, v úvodzovkách, na starých pravdách ako nehas, čo ťa nepáli, či nehryz ruku, ktorá ťa živí, a podobne. Tieto postoje sa navyše odovzdávajú z generácie na generáciu, čo sa ukázalo aj v prieskume, ktorý sme realizovali v spolupráci s Národným inštitútom vzdelávania a mládeže medzi stredoškolákmi. Takmer polovica z nich je benevolentná voči korupcii, z ktorej ťaží ich rodina, a len polovica stredoškolákov by bola ochotná oznámiť korupčné správania, s ktorými sa stretli. Odráža to rozvinutú kultúru mlčania, ktorá ešte stále panuje na Slovensku, a zároveň je zrejmé, že na zmene hodnôt a postojov je potrebné začať pracovať už v školskom veku. Úrad preto spoločne s ďalšími odborníkmi vypracoval vybrané témy predmetu etická výchova, ktorá reaguje na aktuálne výzvy spoločnosti. Pribudli témy ako akademická čestnosť, integrita, protikorupčné správanie a kritické myslenia. V spolupráci s ministerstvom školstva, Národným inštitútom vzdelávania mládeže a Bratislavským samosprávnym krajom sa v roku 2023 začal obsah etickej výchovy alebo vynovený obsah etickej výchovy pilotne overovať na vybraných piatich verejných stredných školách Bratislavského samosprávneho kraja. Po tejto pilotnej fáze projektu v školskom roku 2023/2024 nasleduje dvojročné experimentálne overovanie návrhu inovatívnych vzdelávacích techník a štandardov a po kladnom vyhodnotení tohto experimentu by mohol byť nový obsah zapracovaný aj do štátneho vzdelávacieho programu. Uvidíme, ako to dopadne. Ešte pár slov k pôvodnej novele, keďže mnohí z vás možno viete, že zákon na ochranu oznamovateľov sa novelizoval v máji minulého roku, rada by som zmienila úlohu úradu pri príprave tejto novely, ktorá bola na pôde Národnej rady schválená minulého roku a udialo sa tak, žiaľ, až po vyše roku, odkedy Európska komisia pohrozila Slovensku sankciou za to, že mešká s transpozíciou európskej smernice. Je však potrebné povedať a uznať, že oproti ostatným štrnástim členským krajinám Európskej únie, ktoré s týmto procesom rovnako meškali, sme dovtedy v platnom zákone mali väčšinu základných pravidiel upravených spolu so zriadenou nezávislou inštitúciou, ktorou je práve Úrad na ochranu oznamovateľov. Novela priniesla viacero dôležitých zmien, spresnila okruh oznamovateľov, ktorí môžu získať ochranu, rozšíril sa okruh trestných činov, ktoré predstavujú závažnú protispoločenskú činnosť, a v súlade so smernicou sa sprísnili aj sankcie za porušovanie zákona. Úrad sa na začiatku príprav snažil byť úradu vlády Slovenskej republiky, ktorý je gestorom zákona, nápomocný nielen prinášaním poznatkov z praxe, ale aj konkrétnymi návrhmi. Niektoré však neboli akceptované a z pohľadu úradu budú mať za následok ďalší dialóg s Európskou komisiou o súlade domácej úpravy so spomínanou smernicou. Jedným zo zásadných nedostatkov, aktuálnych nedostatkov zákona je nejasné určenie inštitúcií, kde možno podávať oznámenia. Zdá sa nám to triviálne, ale toto naozaj, túto elementárnu vec nemáme v zákone jasne doriešenú. Napriek tomu, že máme zriadenú centrálnu inštitúciu Úrad na ochranu oznamovateľov, zákon hovorí aj o prokurátoroch a všetkých správnych orgánoch, pričom nie je známy ich počet ani ich jasné určenie. Nehovoriac o tom, že prokurátori a správne orgány si tejto svojej povinnosti alebo práva, akokoľvek to nazveme, vôbec vedomí nie sú. Oznamovatelia teda nemôžu mať ani jasnú predstavu po prečítaní nášho zákona, ani právnu istotu, čo ich po oznámení čaká, aké majú garancie dôvernosti a podobne. Úrad teda predpokladá, že aj toto bude jednou z tém na debatu s Európskou komisiou a že Európska komisia nám skôr či neskôr tento nedostatok vytkne a tieto pravidlá bude potrebné upraviť. Ďalším zásadným nedostatkom, nepoviem, nebojte sa, nebudem hovoriť o všetkých, vybrala som dve hlavné témy, ktoré považujeme za najzásadnejšie, sú extenzívne výnimky zo zákona o ochrane oznamovateľov. Tie tam sú priamo od začiatku, kedy zákon bol schválený, od roku 2015. Teda sú to plošne určené oblasti, kde je akákoľvek ochrana v rozpore so smernicou vylúčená. Sú to napríklad informácie, ktoré sa týkajú daňového, telekomunikačného či bankového tajomstva. Podstatou ochrany však nie je plošne vylúčiť ochranu, ale stanoviť jasné pravidlá, kedy sa ochrana vzťahuje a kedy nie. A to aj na situácie, ktoré sa týkajú daňového, telekomunikačného či bankového tajomstva, pretože práve efektívne odhaľovanie finančných podvodov vrátane bankového sektora či daňových únikov stálo na začiatku príprav európskej smernice o ochrane osôb, ktoré oznamujú porušenia práva EÚ. Nastavenie takýchto výnimiek teda ide podľa nášho názoru priamo v rozpore s filozofiou a pravidlami európskej smernice. Rada by som ešte zdôraznila, že úrad ponúka svoje odborné kapacity a expertízu vždy, keď je to potrebné, tak ako zamestnávateľom, tak aj vám zákonodarcom, ktorí máte veľký vplyv na prostredie, v akom oznamovatelia idú s kožou na trh, keď chcú oznámiť nezákonné činnosti. Pár slov k takým dvom systémovým nedostatkom. My sme si povedali, vyplýva nám to aj zo zákona, že popri svojej činnosti ak aj narazíme na nejakú situáciu, s ktorou síce si nebudeme vedieť dať rady, lebo na to nemáme právomoci, budeme tieto nedostatky monitorovať a prípadne na, v príhodnom čase ich na príslušných štátnych inštitúciách komunikovať. Teda zmienim dve oblasti, s ktorými sme sa doteraz stretli, a ide o situácie, kedy je zjavné porušenie zákona a štát dostatočne nereaguje, prípadne vôbec nemá mechanizmy na to, ako reagovať alebo ako riešiť konkrétne výzvy. Jednou z nich je situácia, kedy, veľmi rozšírená a podľa, podľa mňa to nebude prekvapením pre nikoho v tejto miestnosti, kedy zamestnanci dostávajú často plácu načierno, respektíve časť mzdy oficiálne a časť mzdy takzvane načierno alebo na ruku. Obracali sa na nás opakovane ľudia s týmto problémom a zistili sme z našej činnosti, že inšpektoráty práce... veľmi pekne ďakujem (poďakovanie poslancovi, ktorý priniesol rečníčke vodu), inšpektoráty práce, ktoré majú túto agendu na starosti, vlastne odmietali takéto podnety ľudí, zamestnancov, ktorí sa v takej situácii ocitli, pretože ich v zásade obvinili z toho, že sú spolupáchateľmi takejto situácie, pretože tiež takéto čierne peniaze prijímali. A je to problém, pretože my si uvedomujeme, že títo ľudia často nemajú, nemajú vôbec možnosť voľby a zároveň štát rezignuje na akékoľvek sankčné konania, prípadne systémové opatrenia na odrádzanie takýchto praktík. To finančne koniec koncov ukracuje nielen štát, ale dostáva do zložitej situácie aj zraniteľných nízkopríjmových zamestnancov. Ak táto informácia pomôže v ďalších odborných debatách komukoľvek v tejto miestnosti, my ju, samozrejme, budeme komunikovať ďalej aj ministerstvu práce, ale aj inšpektorátom práce. Inou oblasťou, ktorá je tiež dôležitá pre prevenciu a odhaľovanie nekalých praktík, je oblasť konfliktu záujmov, ktorý v našich podmienkach nemá jasné pravidlá vymožiteľnosti. Nie je napríklad určené, čo sa stane s rozhodnutiami, zmluvami, dotáciami, ktoré boli vykonané niekým, kto bol v zjavnom konflikte záujmov, pričom aj samotné sankcie za porušovanie tohto pravidla zákazu konfliktu sú nejasné. Všetci máme v živej pamäti dotácie pre firmu bývalého ministra pôdohospodárstva Samuela Vlčana, ale aj iné kauzy z minulosti. Aj dôsledky týchto škandálov, ktoré vlastne išli dostratena. Skupina štátov proti korupcii Rady Európy (GRECO) vo svojej hodnotiacej správe z júna 2019 zverejnila odporúčanie adresované Slovensku, aby prijalo etický kódex pre ministrov, štátnych tajomníkov, ako aj ich poradcov, ktorí by poskytovali pravidlá prijímania darov, kontaktov s tretími osobami vrátane pravidiel na zamedzenie konfliktu záujmov. O štyri roky neskôr v decembri 2023 v správe o súlade však GRECO skonštatovalo, že Slovensko odporúčania nesplnilo. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, rada by som sa ešte aspoň čiastočne vyjadrila k udalostiam, ktorým musel úrad čeliť v druhej polovici minulého roka a ktoré mu zabrali nemálo času a úsilia na zvrátenie negatívnych dopadov pre vnímanie a prax ochrany oznamovateľov na Slovensku. Na jeseň minulého roka musel úrad najskôr reagovať na vyjadrenia niektorých verejných činiteľov, ktorí, žiaľ, bez toho, aby sa oboznámili s platnými pravidlami ochrany oznamovateľov, pripisovali úradu kroky či rozhodnutia, ktoré sa nestali a ani neboli v jeho právomoci. Neskôr sa úrad zaoberal aj postupom ministerstva vnútra vo vzťahu k chráneným oznamovateľom v radoch Policajného zboru. Vláda následne v decembri bez predchádzajúcej odbornej diskusie pokúsila sa zmeniť zákon o ochrane oznamovateľov cez skrátené legislatívne konanie. Nevyjadrujem sa teraz k tomu návrhu preto, lebo chcem samoúčelne poukazovať na nejaké staré pokusy o zmenu zákona. Mojou motiváciou je skôr upozorniť vopred vás poslancov na prípadné budúce zmeny, ktoré by mohli ísť proti princípom európskej legislatívy. Návrh novely z minulého decembra napríklad umožnil retroaktívne odobrať ochranu príslušníkom Policajného zboru, ale zároveň aj retroaktívnu revíziu úplne všetkých doteraz udelených ochrán. Teda oznamovateľ, ktorý sa rozhodol oznámiť podozrenia zo závažnej trestnej činnosti práve vďaka platnej úprave, by podľa novely mohol prísť o akékoľvek garancie ochrany, ktoré mu boli zo strany štátu v minulosti poskytnuté. Proti zmyslu pôvodnej legislatívy, ktorú tu máme už od roku 2015, stál aj návrh zavedenia práva na odvolanie proti udeleniu statusu chráneného oznamovateľa. Vysvetlím, uvedomujem si, že je to zložitá téma. Veľmi stručne, ako som aj v úvode tejto správy hovorila, ak niekto dostane ten status, udeľuje mu ho buď prokuratúra, alebo správny orgán, ktorý posúdi, či tie informácie sú relevantné, a udelí mu status s tým, že o tomto statuse je informovaný, samozrejme, oznamovateľ, ale aj zamestnávateľ, ale ten je len veľmi všeobecne notifikovaný o tom, že na pracovisku máte chráneného oznamovateľa, nič viac a nič menej. Ten návrh novely však zavádza alebo v tom čase sa pokúsil zaviesť takzvané právo odvolania zo strany zamestnávateľa. To by znamenalo, že zamestnávateľ by mal mať konkrétne špecifické informácie na to, aby sa mohol odvolať, čo, samozrejme, predstavuje riziko marenia vyšetrovania, lebo ten by musel mať informácie, o aké záležitosti ide, a zároveň sa absolútne stráca filozofický princíp garancie zo strany štátu v prospech oznamovateľa, ktorý mu chce dať vyššiu garanciu toho, aby sa nebál oznamovať, lebo to, tá ochrana sa vzápätí na základe odvolania môže o 15 alebo 30 dní zrušiť. Iste chápeme, že sa tým popiera samotný účel zákona, ktorý bol prijatý ešte za vlád aj pána Roberta Fica a pána Petra Pellegriniho. Dôsledky takýchto zmien by boli v praxi zásadné a v rozpore s európskou smernicou, a teda z nášho pohľadu aj škodlivé pre celú agendu. Úrad v minulom roku proaktívne a vecne na tieto skutočnosti verejne upozorňoval a apeloval aj na vládnych predstaviteľov, ale aj na vás poslancov, aby ste novelu nepodporili. My sme po odbornej stránke spracovali aj písomný materiál, ktorý nemal len nejaké heslá, ale poskytol aj odborné argumenty a zaslali sme ich všetkým predsedom výborov parlamentu. Sme radi, že nakoniec došlo k stiahnutiu tejto novely a spolu s ministerstvom vnútra sme si sadli za jeden rokovací stôl, pri ktorom sme sa zhodli, že bude užitočné spoločne s úradom vlády ako gestorom zákona na ochranu oznamovateľov zriadiť pracovnú skupinu, ktorá pripraví novelu zákona tak, aby bola v súlade s európskou smernicou a Ústavou Slovenskej republiky. My v úrade sme otvorení a pripravení na takúto odbornú diskusiu a zároveň vás môžem nateraz informovať, že žiadna pracovná skupina sa nestretla, ale napriek tomu principiálne vítame v tejto otázke pozitívny postoj ministerstva vnútra. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, k záveru mi ešte dovoľte vyjadriť sa k zmenám, ktoré sa v poslednom období odohrali na Slovensku v oblasti právneho štátu. Nebudem hodnotiť a nie je mi to ani určené, aby som hodnotila, ktoré z nich boli správne a ktoré nie. Chcem vás však informovať a upozorniť na to, aké dopady už mali alebo môžu mať na agendu ochrany oznamovateľov, teda na vyšetrovanie porušení zákona či motiváciu ľudí oznamovať nezákonné činnosti. Vláda sa ešte začiatkom roka rozhodla, že zruší Úrad špeciálnej prokuratúry, ktorý stíhal organizovaný zločin a korupciu. Prípady špeciálnej prokuratúry prešli na krajské prokuratúry, no nie vždy to prebehlo bez problémov. Registrujeme prípady, kedy spisy cestovali dlhšie, ako by mali, respektíve nejaký čas ani nikto nevedel, kde sa, kde sa spisy nachádzajú, čo malo, samozrejme, za následok predlžovanie aj našich vlastných konaní. Rovnaké dopady, teda predlžovanie vyšetrovaní, vnímame aj po rozpustení Národnej kriminálnej agentúry, kedy prípady dostali na stôl noví vyšetrovatelia, ktorí si ich musia odznova naštudovať. Kvôli zmene trestných kódexov zase môžeme hovoriť o tom, že vyšetrovatelia niektoré trestné činy, samozrejme, musia prekvalifikovať podľa aktuálne platnej legislatívy, čo opäť predlžuje riešenie oznámení. Niektoré zastavujú, lebo sa skutok premlčal. V jednom z prípadov, kedy oznamovateľka päť rokov snažila sa poukázať na nezákonné aktivity štátnej firmy pri verejných obstarávaniach, trvalo to veľa rokov, nemalé finančné prostriedky aj na znalecké posudky, nedávno sa dozvedela, že toto trestné stíhanie bolo zastavené pre premlčanie. Táto oznamovateľka si síce hrdinsky povedala, že napriek tomu, citujem, malo zmysel ozvať sa, lebo navždy sa bude vedieť, čo sa stalo. Ostatní oznamovatelia si to ale povedať nemusia. Najmä ak žijeme v atmosfére, kedy sa dlhoroční špecialisti z radov polície preraďujú na nižšie pracoviská a skúsení policajti sami opúšťajú Policajný zbor. Vážené pani poslankyne a páni poslanci, ja som predsedníčkou nezávislého úradu a nie je mojou ambíciou zapájať sa do politického alebo straníckeho boja. Považujem však za potrebné upozorniť na to, že dôvera sa ľahko a rýchlo rúca a veľmi dlho a ťažko sa buduje. V agende efektívneho boja proti korupcii a nekalým praktikám sú oznamovatelia, ktorí poznajú systém zvnútra, neoceniteľnou pomocou. Pomáhajú štátu chrániť verejný záujem a vymáhať platné právo. Táto ochota je však dlhodobo limitovaná. Strachom z dôsledkov, nedôverou v štátne orgány a v neposlednom rade aj mentalitou našich ľudí, ktorí žijeme v tejto krajine, ktorá je postkomunistickou. Urobiť rozhodnutie, že ako oznamovateľ ohrozím vlastné bezpečie a istoty pre verejný záujem, nie je jednoduché a tak ako ľudia potrebujú ekonomické istoty, oznamovatelia potrebujú garanciu, že ich podozrenia budú nezávisle a kompetentne prešetrené a vinníci potrestaní. Upozorňujem preto aj na to, že posledný vývoj môže ohroziť zbytky dôvery ľudí obracať sa so závažnými podozreniami na štátne inštitúcie. Preventívne zároveň hovorím, že v tomto prípade nejde o politiku, ale o vecné poukázanie na negatívne dôsledky zmien v orgánoch činných v trestnom konaní a trestných kódexov v oblasti ochrany zodpo... v oblasti ochrany oznamovateľov. Na záver mi dovoľte z tohto miesta ešte zdôrazniť, že ak chceme spoločne budovať demokratický a právny štát, je dôležité, aby každý štátny orgán vytváral predpoklady pre bezpečné oznamovanie bez rizika odvety a zastrašovania, rovnako bez snahy o spochybňovanie oznamovateľov, ktorí postupujú podľa zákona. Sila právneho štátu sa totiž testuje práve v situáciách, keď dôsledky platných právnych pravidiel nevyhovujú všetkým, no napriek tomu ich všetci rešpektujú. A to platí aj pri ochrane oznamovateľov. Ja vám veľmi pekne ďakujem aj za vašu pozornosť, aj za vašu prítomnosť. (Potlesk.) [14:44] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem pani predsedníčke. Prosím spravodajcu z ústavnoprávneho výboru poslanca Eliáša, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania správy vo výboroch. [14:48] Richard Eliáš – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti podľa zákona č. 54/2019 Z. z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov predkladá Národnej rade každoročne do konca marca správu o svojej činnosti a o stave ochrany oznamovateľov za predchádzajúci rok. Súčasťou tejto správy sú najmä poznatky z činnosti úradu a návrhy a odporúčania na nápravu zistených nedostatkov. Predseda Národnej rady rozhodnutím č. 217 z 3. apríla 2024 pridelil predmetnú správu na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru. Ústavnoprávny výbor prerokoval správu na svojej 28. schôdzi, avšak neprijal uznesenie, keďže návrh uznesenia nezískal súhlas potrebnej väčšiny členov výboru. Predseda výboru určil za spravodajcu k tejto správe poslanca Tibora Gašpara a za náhradníkov spravodajcu určil poslancov Miroslava Čellára, Richarda Eliáša, Adama Lučanského, Richarda Glücka, Zuzanu Plevíkovú a Štefana Gašparoviča. Preto informujem o výsledku rokovania ústavnoprávneho výboru. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu. [14:48] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal dve písomné prihlášky poslancov: Kolíková, Gažovičová. Pani poslankyňa Kolíková, nech sa páči, ako prvá. [14:50] Mária Kolíková – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážená pani predsedníčka Úradu na ochranu oznamovateľov, podávate správu, ktorá osobitne v tomto roku za predchádzajúci rok je v niečom výnimočná. A výnimočná je práve v tom, že ukazuje sa vaša inštitúcia ako ostrov, ktorý nám ostáva na Slovensku, ktorý je dôležitý a kľúčový pre boj proti korupcii. Určite ste si všimli a my sme si to všimli tiež, aj ste to spomínali vo svojej správe, že už nemáme Úrad špeciálnej prokuratúry, že už nemáme osobitný útvar na polícii pre boj proti korupcii. Je pravdou, že aktuálne Európska komisia vedie veľmi intenzívny dialóg so Slovenskou republikou práve ohľadom toho, ako sú u nás chránené síce európske peniaze, ale, samozrejme, že to súvisí aj s tým, ako sú vôbec chránené peniaze na Slovensku a čo sa vlastne stane s peniazmi, ktoré nám prídu a budú sem plynúť, ak ešte budú plynúť v rámci eurofondov. Tento intenzívny dialóg tu prebieha. Vy ste ho vlastne tiež spomenuli v súvislosti so snahami tejto vlády zasiahnuť do právnej úpravy, ktorá sa týka vášho úradu, a tá brzda, ktorá sa tu ukázala ako veľmi účinná, je smernica, ktorá vlastne primäla vôbec Slovensko vytvoriť samotný úrad a vytvoriť tu tento celý právny rámec pre fungovanie vašej inštitúcie a pre to, aby oznamovatelia protispoločenskej činnosti cítili oporu na strane štátu, ak robia nejaké oznámenia, aby sa necítili ohrození v práci a aby vnímali aj podporu zo strany štátu, že má záujem na tom, aby prispievali k odhaľovaniu takejto protispoločenskej činnosti. Takže v prvom rade si dovolím aj v mene vašej strany vám vyjadriť podporu, veľa energie a odhodlania, pretože tento ostrov, ktorý máte, je dôležitý a osobitne dnes kľúčový na Slovensku pre boj s korupciou. Nemá, samozrejme, takú úlohu, ako má prokuratúra alebo polícia, ale je veľmi významný. Ja som si osobitne vypočula tú časť, ktorú ste spomínali a ktorá súvisí s tými internými mechanizmami v rámci jednotlivých inštitúcií, ktoré sú vlastne veľmi dôležitým nástrojom na to, aby krajina bola schopná rýchlo reagovať vlastne na takéto pokusy protispoločenskej činnosti. Ja si myslím, že osobitne dnes, kedy Slovensko rieši konsolidáciu verejných financií, by ste mali byť o to viac pozorní k tomu, aké mechanizmy môže Slovenská republika zaviesť, aby sme naozaj, ani nemusíme rovno povedať, že šetrili, ale aby sme hospodárne nakladali s verejnými prostriedkami. Ja rozumiem, že možno pán premiér by povedal, že to je prd do Stromovky, že či sa minie možno na nejaké verejné obstarávanie stotisíc, alebo je to milión, nevyrieši to miliardu, ale korunka ku korunke a jednoducho môžme ako krajina veľa ušetriť. Takže je zrejmé, že presne to, čo ponúkate, vlastne tú krajinu veľa nestojí, ale to, čo je dôležité, je zaviesť v rámci jednotlivých vládnych inštitúcií interné mechanizmy, ktoré budú vlastne motivujúce pre ľudí vnútri tej inštitúcie, lebo už len že tí zamestnanci uvidia, že tá vládna inštitúcia tie mechanizmy pripravila, tak budú vidieť, že vlastne je tu záujem na tom, že keď sa stretnú s nejakými pokusmi o protispoločenskú činnosť, ktorá, samozrejme, že v zásade má nejaké finančné dopady na naše financie a na rozpočet, tak jednoducho môžu sa cítiť motivovaní, že jednoducho to prostredie je tomu naklonené, aby takúto protispoločenskú činnosť oznamovali. A vy to spomínate, ja si to pamätám ešte ako ministerka spravodlivosti, že ste nám robili aj osobitnú prednášku na vláde, aké je to dôležité, a je mi ľúto, že aj vtedy som videla u kolegov, že veľmi málo pochopenia bolo pre... Takže ja to hovorím aj, áno, aj do vlastných radov, že je nevyhnutné vytvoriť ten priestor v rámci vládnych inštitúcií. Je potrebné šetriť, ale ak chceme šetriť, tak pre ten interný kontrolný mechanizmus v každej vládnej inštitúcii by sme mali nájsť peniaze, lebo ten nám pomôže tie peniaze ušetriť. A mne je veľmi ľúto, že to musíte opakovane tu hovoriť na všetkých fórach, ale ako keby nepadali tie slová na úrodnú pôdu. Takže chcela som preto aj osobitne vyzdvihnúť, aj ja som rozumela aj tým číslam, ktoré ste tu uviedli, že vlastne aj z tých čísiel jednoznačne vyplýva, že ľudia chcú oznamovať protispoločenskú činnosť vo svojej vlastnej inštitúcii, a preto je dôležité tomu vytvoriť priestor. A mrzí ma, že tu vlastne za koalíciu nikto nie je, teda je tu teraz pán poslanec, teší ma, že neviem, v akej miere zvestuje aj tento odkaz. Potom máme tu koaličných poslancov, jednak nám vedie, samozrejme, Národnú radu a teraz toto plénum predstaviteľ koalície, ani sa to veľmi inak nedá, takže buďme radi za to, že máme tu aspoň predstaviteľa koalície, ktorý si vypočuje takéto podnety, a možno je to osobitne dobré, že je tu aj pán poslanec Gašpar. Ja som vlastne počúvala aj vo vašej správe, vy ste sa tomu, tak by som povedala, že zľahka dotkli, že... a teraz spomeniem vlastne tie mechanizmy, ktoré súvisia vlastne s ochranou oznamovateľov, dá sa povedať za chodu konania, ktoré oznámili, to znamená, že sú to oznamovatelia, v nejakom procese je to konanie a oni v tom procese sú chránení. A z toho, vy ste sa toho tak jemne dotkli, že vlastne, áno, už niektoré veci aj skončili na súde a ja vnímam a vlastne o tom je aj veľká spoločenská debata, že... a tu vidím, nie je to ani priestor veľmi vo vašej správe, ale vidím, že to je, je tu obrovské bremeno na strane štátu, aby tu bola zjednotená judikatúra súdov. Lebo to, čo teraz prináša právnu neistotu, je, že síce na niečo má právny názor Úrad na ochranu oznamovateľov, ale to, že prichádzajú rôzne rozhodnutia zo strany súdov, tak to vytvára právnu neistotu pre oznamovateľov. A ak to myslí naozaj krajina vážne, tak je dôležité, aby sme sa pozreli vážne na tie rozhodnutia súdov. Ja ich teraz nechcem komentovať, ale už len to, že sú rôzne, tak to neprináša, samozrejme, žiadnu predvídateľnosť a nepomáha to tomu, aby oznamovatelia uverili, že to aj s nimi krajina myslí vážne. A je namieste, aby aj súdy jednak rýchlo konali, ak takéto veci k nim prídu, a urobili aj kus práce na tom, aby tá judikatúra tu bola zjednotená. Ja vnímam, že to, čo asi osobitne aj váš úrad robí, aj to je, ja som si to všimla, je to aj v správe a myslím si, že v niečom to bremeno budete mať teraz obrovské, si myslím, že je veľmi dôležité venovať sa osvete. Ja to vnímam, že to aj úrad robí, je dôležitá tá osveta nielen v Bratislave, ale aj na celom Slovensku, aby ľudia dobre rozumeli, že čo je vlastne tou protispoločenskou činnosťou a v čom presne váš úrad tú pôsobnosť má. Osobitne teraz to považujem za veľmi významné, aby toto váš úrad naplno, naplno poňal. Ja som si všimla aj finančné krytie a rozumiem, že to finančné krytie asi by mohlo byť z tohto pohľadu trochu, trochu lepšie, lebo to tak vnímam, že je to tak, že dá sa to. Ale ja si dovolím aj smerom ku koalícii prehovoriť, že na tomto úrade môže ukázať, ako vážne ten boj proti korupcii myslí, pretože ak úrad bude mať dostatočné finančné krytie, tak je, je zrejmé, že... a osobitne aj pre tú osvetovú činnosť, ktorá je dôležitá, aby ľudia vedeli, čo ten úrad robí, tak potom môžme začať veriť, že v nejakej miere aspoň v nejakej oblasti to vládna koalícia myslí vážne. Takže ja budem veľmi pozorne sledovať, ako sa to aj s tým rozpočtom bude vyvíjať a ako dopadnú vlastne aj tie samotné snahy, ktoré súviseli so zužovaním kompetencie, ktorú Úrad na ochranu oznamovateľov má. A dovolím si na záver len povedať, že mi je veľmi ľúto, že mi je veľmi ľúto, že na ceste k právnemu štátu aj pri Úrade na ochranu oznamovateľov nielenže to, že bolo ťažké ten úrad celý rozbehnúť, ale potom, keď sa rozbehol, tak jednoducho Slovensko malo snahu potom obmedziť už ten priestor, ktorý ten úrad si získal osobitne, čo sa týka tej pôsobnosti smerom k policajtom. Vy ste na to aj poukázali jasne vo svojom vyjadrení a tu asi môžme byť naozaj len radi, že sme súčasťou Európskej únie a že jednoducho to, že smernica má jasné pravidlo, že sa ten priestor nesmie zužovať, tak nás chráni jednoducho, chráni našu krajinu pred tým, aby sme tu takýto aspoň ešte ostrov na boj proti korupcii mali. Takže ja veľmi pekne ďakujem za vašu prácu. Chcem aj z tohto miesta vyjadriť ocenenie a určite veľmi radi podporíme túto správu. Ďakujem pekne. (Potlesk.) [14:59] Tibor Gašpar Na vaše vystúpenie evidujem tri faktické poznámky. Prvý, pán poslanec Mikloško, nech sa páči. [15:00] František Mikloško – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pani poslankyňa, ja vám ďakujem, že ste pochválili túto veľmi kompetentnú a obsiahlu a zaujímavú správu. V tejto súvislosti by som vás rád doplnil tromi otázkami na pani predsedníčku. Po prvé, anonymy. To je, samozrejme veľmi háklivá vec, akýsi prežitok ešte z čias komunizmu. Anonym môže zahltiť, anonym môže zahltiť takú inštitúciu a môže sa ukázať, že je to záležitosť nejakých ľudí, ktorí majú túto záľubu v písaní anonymov, a po ďalšie, samozrejme, že to má trošku háklivú stránku pri výchove občanov, že my by sme mali ľudí vychovávať predsa k akejsi statočnosti. Chcem sa preto opýtať, z tých anonymov, ktoré ste dostali, koľko sa ukázalo pravdivých, opodstatnených. To je prvá otázka. A druhá otázka, že či na vašom úrade zažívate aj nejaké politické alebo sociálne, alebo vyhrážky, nejaké tlaky. Ďakujem. [15:00] Tibor Gašpar Ďakujem za faktickú poznámku. Teraz takto, chcete hneď reagovať ako, alebo počkáte, kým ďalšie zaznejú, možnože budú. Dobre. Takže ďalšia faktická poznámka, pani poslankyňa Kleinert. [15:02] Dana Kleinert – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Ja by som sa vám, pani Dlugošová, chcela veľmi pekne poďakovať za vašu prácu. Rozhodne nebolo jednoduché ten úrad spúšťať, zvlášť myslím, že to bolo v dobe covidu, a rozhodne nie je jednoduché ho aj udržať, zvlášť v dnešnej dobe, kedy dôvera v inštitúcie v našej spoločnosti je veľmi silno atakovaná a vidíme to tu od nástupu tejto vlády, a tým pádom ja sa obávam, že aj tie čísla, ktoré ste spomenuli, že sú nízke, čo sa týka nahlasovania, budú ešte nižšie a, bohužiaľ, bude trvať veľmi dlho po tejto vláde veľa vecí ďalších opravovať, najmä tú dôveru, to pôjde veľmi ťažko. Chcela by som aj ako vicestarostka v Starom Meste povedať, že ja veľmi vítam úrad, ktorý zastupujete, a tú jeho prácu, pretože my sa snažíme práve v ľuďoch nášho úradu vzbudzovať ten, naozaj tú dôveru v tom, že sa nemusia báť čokoľvek aj nahlásiť, pretože ľudia v bezpečnom prostredí podávajú rozhodne lepší výkon a ten vzťah k inštitúcii je neporovnateľne iný ako pracovný vzťah k inštitúcii, ktorej nedôverujú alebo kde nedôverujú svojmu vedeniu, prípadne jeho krokom. Takže za mňa by som vám chcela ešte raz veľmi pekne poďakovať za tú správu. Je veľmi zvláštne, že ju preberáme až v septembri, ale zase, opäť raz si môžme povedať, že táto vláda mala úplne iné problémy, ako vypočuť si informácie o činnosti vášho úradu. Za mňa ešte raz ďakujem pekne. [15:02] Tibor Gašpar Ďakujem. A posledný s faktickou, pán poslanec Mikulec, máte slovo. [15:03] Roman Mikulec – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pani poslankyňa, ďakujem za vystúpenie aj za to, že ste ocenili tú správu. Rovnako chcem aj ja povedať za náš poslanecký klub, si myslím, že môžem povedať, že my budeme rovnako tak súhlasiť s touto správou, lebo takto si myslím, že by mala vyzerať správa inštitúcie, ktorá predkladá svoju správu v Národnej rade Slovenskej republiky. Ja chcem poďakovať aj vám, pani predsedníčka, vašim ľuďom za prácu, ktorú ste odviedla. Ja si pamätám na našu spoluprácu aj na tie konštruktívne veci, ktoré ste sa snažili nastavovať vo vzťahu k činnosti jednotlivých ústredných orgánov štátnej správy alebo ministerstiev vo vzťahu k vášmu úradu, a mrzí ma, že minulý rok ste sa stali terčom aj vy, aj váš úrad postupu niektorých z týchto ministerstiev, kedy jednoducho zákon na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti nebol dodržiavaný vo vzťahu k chráneným osobám, resp. k tým, ktorým ste vy udelili ten štatút oznamovateľov. Ja si myslím, že v tej správe boli konkrétne veci, ktoré ste tam aj uviedli, a mňa zaujal jeden údaj, ktorý ste povedali, že v prvom roku činnosti úradu sa postupne zvýšila tá poznateľnosť až na 40 %. A ja si myslím, že po tých krokoch, ktoré ste zažili najmä zo strany vládnej koalície súčasnej, tak sa obávam, že postupne toto bude klesať, pretože jednoducho sa stretávame s tým aj my, že ľudia sú, ľudia stratili záujem oznamovať protispoločenskú činnosť po tom, čo zistili, akým spôsobom sa dokáže voči nim postupovať a najmä napríklad aj voči príslušníkom Policajného zboru, ktorí mali od vás štatút chránených oznamovateľov. [15:03] Tibor Gašpar Ďakujem. Takže chce navrhovateľka teraz, hej, odpovedať na otázky? Nech sa páči, máte slovo. Prihláste sa asi tade, máte kartu, že? Poprosím technikov, viete nám pomôcť s prihlásením sa? Pani predsedníčka nebola prihlásená, takže sa nevedela prihlásiť ani ako s faktickou, resp. chce vystúpiť ako navrhovateľka, jak som správne pochopil. Môžme? Nech sa páči, máte slovo. [15:08] Zuzana Dlugošová – Vystúpenie Prepáčte, že tak zmätočne, len nepoznám domáce pomery, takže dovolím si reagovať a potom už je to asi na vás, kto kedy môže hovoriť, takže skúsim zopár reakcií. Veľmi pekne ďakujem aj za oceňujúce, aj podporné slová. Ja chcem ešte raz zdôrazniť, že my nie sme úrad, ktorý by sa pozeral na jednu vládu takto a na druhú zase inak. Snažíme sa to čo najobjektívnejšie vyhodnocovať a upozorňovať. Koniec koncov aj pán Mikulec vie, že aj za predchádzajúcej vlády sme kritizovali niektoré pomery, vyzývali aj ministrov, aj sa snažili cez nejaké bilaterálne stretnutia upozorňovať na nedostatky. Aj, aj za jeho činnosti, aj jeho predchodcov boli nedostatky aj v rámci policajnej inšpekcie, lebo vieme, že tá historicky policajná inšpekcia bola nastavená nejako inak, ale keď prišiel nový zákon o ochrane oznamovateľov, tak sa to jednoducho, stručne povedané, šuplo pod krídla policajnej inšpekcie a nie celkom, tie dáta ukazujú, že nie celkom to funguje a že tam je naozaj dôvera ľudí. A hovoria to ľudia, ktorí nie sú príslušníkmi žiadnych politických strán a jednoducho úprimne sa vyjadria, že nemajú tú dôveru. Takže tieto výzvy ostávajú pred nami aj za tejto vlády, aj za predchádzajúcej vlády a treba na nich pracovať. Myslím si, že teda už keď som sa odrazila od toho Policajného zboru, je to veľmi dôležitá inštitúcia na to, aby si mohla dovoliť nemať takýto funkčný oznamovací systém, či už cez inštitúciu policajného ombudsmana, alebo nejaký mechanizmus, dneska máme kopu partnerov aj v Európskej únii, ktoré tieto systémy aj vďaka, v úvodzovkách vďaka, škandálom v Policajnom zbore zavádzali takýto interný systém. A môžem odporučiť napr. Írsko ako veľmi inšpiratívny príklad toho, ako oni sa s touto problematikou pasujú a ako sa v minulosti pasovali. A zároveň, samozrejme, aj Interpol, ktorý je takou polopolicajnou organizáciou, ktorá tiež má svoje interné systémy oznamovania. Teda inšpirácia by tu bola a my radi, ak tu bude, ak tu bude ochota, aj prepojíme cez konkrétnych expertov, ktorí v tejto oblasti majú skúsenosti, ale chcem naozaj zdôrazniť, že je to viac ako nevyhnutné, aby aj príslušníci Policajného zboru mali ten systém nastavený bezpečný a profesionálny. A k prvej rečníčke, pani poslankyni Kolíkovej, ja len poviem vecne, ešte raz, ďakujem aj za tie slová ocenenia. Pokiaľ ide o judikatúru, tiež si myslím, že Slovensko môže posunúť potom aj stabilizovaná judikatúra, ktorá v tejto oblasti zatiaľ nie je. Máme, ako som spomínala aj v svojom príhovore, nejaké prvé správy ohľadom konkrétnych pracovnoprávnych sporov, ale pokiaľ ide o správne súdnictvo, tam ešte tak ďaleko nie sme a aj tie prvé rozhodnutia, ktoré boli aj v tých civilných veciach, ktoré sa týkali príslušníkov Policajného zboru, to nie sú rozhodnutia nateraz v merite veci, takže treba povedať, že ani tie rozpory, ktoré nastali, tie skôr vyplývajú z toho, že tá situácia je nová, ale v konečnom dôsledku v týchto veciach rozhodnuté zatiaľ nebolo. Osvete sa, samozrejme, budeme venovať, máme to vo vienku, máme tú povinnosť zo zákona, samozrejme, akékoľvek podnety, nápady, snažíme sa ísť zoširoka aj cez rezorty tak, aby sme zapájali aj iné inštitúcie, nielen seba samých. Myslím si, že funkčná štátna správa, funkčné verejné inštitúcie musia spolupracovať, je to jednoducho nevyhnutné pre fungujúci právny štát, aby sme spolupracovali. Ani náš úrad, ako už bolo povedané, nemá právomoci, ktoré by mohli prestať korupciu efektívne vyšetrovať a podobne, môžme byť jedným z dôležitých koliesok v súkolí existujúcich orgánov, ale bez toho, aby fungovali všetky, to určite nepôjde. A na pána poslanca Mikloška, k tým anonymom, áno, rozumiem vám a rozumiem aj týmto obavám a zrejme aj z týchto obáv, zrejme pri politických rokovaniach o európskej smernici sa nenastolilo, aby anonymné oznámenia boli povinnosťou akceptovať naprieč Európskou úniou, naprieč členskými štátmi, ale je to možnosť voľby, tak ako si ten-ktorý štát nastaví. U nás máme legislatívu nastavenú tak, že znovu dáva možnosť voľby, nestanovuje ani zákaz, ani príkaz akceptovať anonymné oznámenia, je to možnosť voľby a ja vysvetlím, ako s tým úrad narába. Neznamená to, že každé anonymné oznámenie sa okamžite pretaví do konkrétneho konania, trestného či správneho. My, samozrejme, máme nejaké interné procesy, kedy posudzujeme tie oznámenia, a podľa môjho názoru sme aj takým veľmi užitočným filtrom aj pre orgány činné v trestnom konaní, aby neboli zaťažované nejakými kverulantskými, ak si to môžem dovoliť povedať taký tvrdý pojem, oznámeniami, ktoré nemajú nejaký podklad v dôkazoch a podobne, a vtedy vysvetľujeme tým ľuďom, že toto nie je dostatočné na to, aby tá vec bola jednoducho úspešne vôbec začatá na úrovni trestného konania. A zároveň upozorňujeme týchto oznamovateľov, že ak sa na nás obrátia anonymne, áno, sú povinní, resp. je to veľmi vhodné, aby ostali s nami v kontakte, lebo akonáhle prídeme do bodu, že potrebujeme ďalšiu konkrétnu informáciu, bez ktorej nevieme uzavrieť, že teda oznámenie je dostatočne zrelé na to, aby bolo postúpené príslušnej inštitúcii, a ten človek sa neozve, ostane bokom a nerobí sa s ním ďalej. (Reakcia z pléna.) A existujú technické prostriedky, kedy sa cez technické prostriedky viete prepojiť s človekom, ktorý s vami komunikuje, a viete ostať v kontakte napriek tomu, že je anonymný. To sú už veci, ktoré umožňujú nové technológie a sme za ne vďační a máme takýto oznamovací systém, cez našu webstránku sa viete na nás obrátiť aj anonymne, teda to je dobré pre vašu informáciu alebo pre prípadne ľudí, s ktorými sa stretnete. Naozaj vieme komunikovať anonymne aj s tým, že nepoznáme človeka, s ktorým komunikujeme, ale neznamená to, že zjeme všetko aj s navijakom, čo nám je predložené. My kriticky vyhodnocujeme istú mieru dôveryhodnosti, ona nemusí byť tak dôveryhodná, aby musela spĺňať, spĺňať úroveň, akú potrebujú orgány činné v trestnom konaní na to, aby začali konanie, ale musí byť dostatočne konkrétna a podložená, aby naši právnici vyhodnotili, že toto má zmysel postúpiť príslušným orgánom. Teda akýkoľvek výmysel, alebo že celá vláda je skorumpovaná a tento člen vlády určite berie úplatky, takéto oznámenie sa neposunie ďalej z našich, z našich radov. Takže na vysvetlenie. A ešte k tým číslam. V minulom roku sme prijali takto 34 anonymných podnetov a desať z nich sme vyhodnotili ako opodstatnených, s ktorými sme ďalej pracovali, tak zhruba jedna tretina. Pokiaľ ide o vyhrážky a nejaké nepriateľské aktivity alebo tlaky, myslím si, že nepoviem nič nové, asi ste na pôde Národnej rady už z mnohých úst toto počuli, ale väčšinou to kopíruje vyjadrenia politikov, verejných činiteľov, potom nejaké odozvy zo strany obyvateľov, či už anonymných, alebo neanonymných, a väčšinou je to taká vlna toho, keď sa niečo objaví, nejaká kritika, nejaké nepodložené tvrdenie aj v médiách, okamžite sa to pretavuje do komunikácie. Nie o všetkom viem, niečo filtrujú len kolegovia, takže, samozrejme, objavuje sa to na sociálnych sieťach, cez ktoré sa snažíme my komunikovať a robiť tú osvetu aj cez tieto kanály, ale objaví sa to aj do konkrétnych korešpondencií a mailov, ktoré dostávame. Teda nie je to nič príjemné, ale zatiaľ je to zvládnuteľné. Neviem, či som zareagovala na všetko, ale ďakujem veľmi pekne. Nechcem... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) [15:14] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ešte sa budete môcť kľudne zapojiť do diskusie aj v ďalšom, dobre? Teraz vás poprosím, aby ste sa potom vedľa prihlásili, tam dostanete na obrazovku ponuku sa prihlásiť ako navrhovateľ alebo s faktickou poznámkou. Ďakujem. Posledná ešte chcela reagovať na faktické pani poslankyňa Kolíková, vidím, takže nech sa páči, máte slovo. [15:15] Mária Kolíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Veľmi pekne ďakujem aj ostatným poslankyniam a poslancom. Mňa čo naozaj mrzí, je, že za koalíciu je tu veľmi málo poslancov. Vlastne koalícia má ten priestor, aby tomuto úradu dala priestor sa nadýchnuť. A myslím si, že je dôležité možno tak technicky si pripomenúť, že vlastne to zrodenie toho úradu bolo za čias vlády ešte Roberta Fica a Petra Pellegriniho. Vtedy sa spustilo výberové konanie a vtedy vlastne aj v tom užšom okruhu bola pani predsedníčka Zuzana Dlugošová. Takže ja si myslím, že v tomto by mohla vnímať aj súčasná koalícia, že veď to je vlastne náš úrad, že len sa mi to javilo ako dôležité to pripomenúť, že svoje vlastné dieťa, by mohlo mu pomôcť, aby dobre rástlo. Ďakujem pekne. [15:15] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Podľa písomných prihlášok je ešte jedna pani poslankyňa za klub Progresívne Slovensko pani poslankyňa Gažovičová, takže jej dávam slovo. Nech sa páči. [15:17] Tina Gažovičová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážená predsedníčka Úradu na ochranu oznamovateľov, vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, teším sa, že konečne v pléne rokujeme o tejto správe za rok 2023, aj keď už je september 2024, ale stále a možno o to viac je to relevantné, aby sme túto diskusiu viedli. V prvom rade sa chcem za klub Progresívne Slovensko poďakovať aj pani predsedníčke a celému Úradu na ochranu oznamovateľov za všetky aktivity, ktoré vykonávajú. A aj z predloženej správy, aj z toho, čo už tu bolo povedané v rozprave, je zrejmé, že toho robia skutočne veľa, a to nielen v oblasti samotnej ochrany oznamovateľov, ale aj v oblasti vzdelávania a zvyšovania povedomia o nejakej kultúre nemlčania. Lebo aj to je dôležitým prvkom v budovaní vôbec kultúry férovosti, kultúry transparentnosti a odvahy na pracovisku. A obzvlášť teda oceňujem projekty, ktoré realizujete aj v školstve smerované práve na mladých ľudí a na tú budúcu generáciu, a teda že aj v spolupráci s Národným inštitútom vzdelávania a mládeže sa vlastne venujete aj mladým ľuďom a stredoškolákom. Pri tom treba, žiaľ, poznamenať, že práca úradu je veľmi sťažená tým, aké zmeny sa na Slovensku od nástupu tej súčasnej vlády v oblasti právneho štátu udiali. Za posledný rok sledujeme postupné oslabovanie právneho štátu. Koalícia zásadne zmenila trestné kódexy, Trestný zákon, tresty, premlčacie doby, bol zrušený Úrad špeciálnej prokuratúry, zrušená NAKA, a to všetko musí vyvolávať veľkú neistotu medzi oznamovateľmi nekalých praktík. Čiže naozaj, aj keď si odmyslíme celú tú politickú rovinu, tak ako to aj odznelo, treba si uvedomiť, že tu hovoríme o ľuďoch, ktorí nabrali odvahu, aby oznámili niečo, s čím sa stretli na svojom pracovisku, a je v ich záujme a potrebujú dôveru na to, aby to urobili, v to, že tento štát ich bude brať vážne a bude sa ich podnetmi zaoberať. Poctiví oznamovatelia majú hlavný cieľ, aby sa vec, ktorú oznámili, riadne vyšetrila a aby bola vyvodená zodpovednosť. Robia to z určitého presvedčenia a túžbe po spravodlivosti. A úrad je v tomto prípade iba jedným z prvkov v tom celom systéme. Ale tá koncovka, ako tu aj odznelo, bude vždy na policajtoch, prokurátoroch a súdoch. A preto je také dôležité, aby sa tu budovala dôvera v inštitúcie a aby ľudia mali odvahu a motiváciu oznamovať nekalé praktiky. Lebo to nakoniec súvisí aj s tými verejnými financiami, o ktorých tu ešte budeme veľa hovoriť. Súvisí to aj s konsolidáciou, súvisí to s tým, ako vôbec pristupujeme k verejným financiám. A otázny teda zostáva postoj vôbec tejto vlády k samotnému úradu. Pritom by som rada pripomenula a odznelo tu to aj na záver vo faktických poznámkach od poslankyne Kolíkovej, že to boli práve predstavitelia tej súčasnej koalície, ktorí de facto stáli za vznikom zákona o ochrane oznamovateľov a ktorí boli tí prví, ktorí vlastne transponovali myšlienku, ktorá prišla z Európskej komisie o ochrane whistleblowerov, a priniesli ju a hľadali spôsoby, ako ju zaviesť do nášho legislatívneho rámca na Slovensku. V roku 2014 zákon o ochrane oznamovateľov predkladal do parlamentu sám Robert Kaliňák, vtedajší minister vnútra, a tu by som rada pripomenula a odcitovala pár jeho výrokov. Citát: "Chceme garantovať oznamovateľom, že vieme ochrániť ich pracovné miesto, ich vzťahy, ktoré doteraz mali. Chceme, aby sa nebáli a oznámili konanie, ktoré je v rozpore či už s Trestným zákonom, alebo predpismi, ktoré sa týkajú správnych deliktov." To povedal Robert Kaliňák na tejto pôde v roku 2014 a vyzval, aby sa zhodlo celé politické spektrum v parlamente a apeloval a znovu citujem: "Budujme múr proti korupcii spolu." Žiaľ, v súčasnej novej štvrtej vláde Roberta Fica tieto slová už celkom neplatia. Pripomínam, že v decembri minulého roku vláda, VLÁDA schválila novelu, ktorú chceli vtedy pretlačiť cez parlament cez skrátené legislatívne konanie, ktorá by v praxi výrazne oslabila aj pozíciu samotného úradu, aj status chráneného oznamovateľa. Tento návrh bol v mnohých smeroch kontroverzný a dokonca protiústavný, lebo retrospektívne plošne odoberal statusy všetkým policajtom a zavádzal nové podmienky na získanie statusu chráneného oznamovateľa. A sám úrad sa vtedy vyjadril, že v takej podobe keby ten zákon bol prijatý, by výrazne odrádzal ľudí od oznamovania nekalých praktík namiesto toho, aby tú kultúru nemlčania podporoval. Čiže vidíme, že, žiaľ, v novej vláde, v ktorej sedí aj znovu Robert Fico, aj Robert Kaliňák bola vôľa úrad výrazne, výrazne oklieštiť. Našťastie, napokon tú novelu stiahli, čiže tu v parlamente sme o nej nehlasovali a bolo to aj na tlak Európskej komisie a verím, že aj na tlak všetkých, ktorí sa proti tomu ohradili tu na Slovensku, vrátane opozície. Chcem teda veriť a apelujem na vládu a na koalíciu, že ak dôjde v tomto volebnom období k nejakej novele, ktorá sa týka Úradu na ochranu oznamovateľov, aby nevyzerala tak, ako bol ten ničivý vládny návrh z decembra minulého roku. Vrátim sa k činnosti úradu. A veľmi pozitívne hodnotíme, že úradu medziročne aj narastá poznateľnosť, čiže stále viac ľudí vie, že sa môžu na úrad obrátiť, keď potrebujú niečo oznámiť, a narastá aj počet ľudí, ktorí túto možnosť využívajú a ktorí sa aktívne obrátia na úrad v rôznom spektre vecí. A pričom je veľmi zaujímavé, ako tu aj dneska odznelo, že veľká časť týchto podnetov prichádza práve od ľudí, ktorí pracujú vo verejnej a štátnej správe. To znamená, že keď oznámia nejaké neefektívne využívanie peňazí na svojom pracovisku, tak je to neefektívne využívanie peňazí nás všetkých, peňazí zo štátneho rozpočtu, o ktorom tu budeme ešte v tomto roku veľa hovoriť. Povedala by som teda, že úrad a jeho činnosť je taký dobre rozbehnutý vlak a aj preto považujem za veľmi dôležité, aby im z politických zásahov nebola komplikovaná práca a aby mali priestor vykonávať svoju činnosť. Rada by som ešte zdôraznila, že tento úrad je tu častokrát najmä pre, nazvem to bežných ľudí, pre voličov aj koalície, aj opozície, ktorí si nemôžu dovoliť advokáta, ktorí nemajú možno ani tie finančné prostriedky a niekedy ani to právne povedomie, aby vedeli, ako konať v určitých situáciách, ktorí nemajú peniaze na to, aby sa nechali súkromne zastupovať, nepoznajú tú spletitú štruktúru tých rôznych kontrolných mechanizmov aj v štátnej a vo verejnej správe. A práve to, že im štát prostredníctvom nezávislého úradu poskytuje bezplatnú pomoc najprv vo forme konzultácií, že s nimi vôbec prejde, že o aký prípad ide, aké dôkazy majú, čo o tom vedia, čo sa tam presne udialo, tak práve táto bezplatná pomoc je to jediné, čo im vie pomôcť v tom, aby možno aj pochopili situáciu a hlavne vedeli, ako sa majú ďalej správať a ako ďalej konať. A bez tejto bezplatnej pomoci by často boli stratení a neoznamovali by to, čo zažili. Všetky doterajšie dáta ukazujú a pred desiatimi rokmi, ako som citovala, na to upozorňoval sám Robert Kaliňák, že oznamovanie protispoločenskej činnosti nie je úplne jednoduchý čin a vyžaduje istú občiansku odvahu: vyjsť zo svojej komfortnej zóny, oznámiť, s čím človek prišiel do kontaktu, možno aj niektorí zažívajú istý pocit hanby, určite väčšina zažíva pocit strachu z toho, že môžu prísť o zamestnanie. A je dôležité týchto ľudí podporovať aj tou kultúrou, ktorú vytvárame a do veľkej miery sme za ňu zodpovední my volení predstavitelia, ale aj tým, akú službu im štát poskytne. A túto rolu napĺňa Úrad na ochranu oznamovateľov. Oznamovateľ sa teda vystavuje vždy veľmi zraniteľnému postaveniu a často čelí obrovskej presile, čelí presile advokátov zo strany zamestnávateľa, mnohokrát zastrašovaniu alebo strachu o stratu zamestnania alebo už aj prišiel o zamestnanie a možno, keď to oznámi, tak hlavne v menších obciach alebo v regiónoch, kde je menej pracovných príležitostí, tak sa vystavuje celkovo tej nálepke, že to je ten, ten oznamovateľ a naňho si dávajte pozor. A práve preto je namieste a obzvlášť keď ide o verejný záujem, aby týmto ľuďom štát pomohol. Preto teda chcem veriť a apelujem na koalíciu, aby robila len také zmeny v zákone o ochrane oznamovateľov, ktoré budú naozaj v záujme občanov, v záujme občianskej statočnosti, odvahy a transparentnosti a v línii aj ich vlastných slov z minulosti. Ďakujem pekne za pozornosť. [15:17] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pani poslankyňa. Evidujem na vaše vystúpenie päť faktických poznámok. Prvý, pán poslanec Hargaš, máte slovo. [15:29] Ján Hargaš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Tina, páčilo sa mi, ako si rozprávala o tom, že boj s korupciou je naozaj súkolie viacerých koliesok a možno dnes aj sledujeme nejakú snahu rozbiť tie kolieska, ktoré sú na konci toho procesu, či už sa týka vyšetrovania, prokuratúry alebo súdov, ale som si istý, že príkladov vyšetrenej korupcie bude presne nula, ak sa podarí robiť tie kolieska, ktoré sú na začiatku toho procesu, čiže ak sa podarí rozbiť dôveru verejnosti v to, že má zmysel nahlasovať protiprávne, protiprávne konanie. A preto je tak dôležité, že tento úrad jednak odolal tým tlakom, ktoré sa diali koncom minulého roka, jednak je dôležité, že robí všetky tie činnosti, o ktorých nás pani riaditeľka informovala, pretože možno táto vláda sťaží vyšetrovanie a odsúdenie, odsúdenie korupcie, možno sťaží prácu vyšetrovateľom, prokurátorom, možno bude vytvárať tlak na sudcov. Ale ak bude vytvárať systematický tlak na oznamovateľov, tak je viac-menej isté, že sa žiadna korupcia nepodarí vyšetriť. Takže len to som chcel doplniť nejak tvoje vystúpenie. Ďakujem ešte raz. [15:29] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Ďalší v poradí, pán poslanec Prostredník, máte slovo. [15:30] Ondrej Prostredník – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán predsedajúci. Tina, ďakujem veľmi pekne. V úvode svojho vystúpenia si hovorila o tom, že kultúra nemlčania je veľmi dôležitá a že práve takáto kultúra posilňuje právny štát. A toto považujem za jeden veľmi dôležitý moment v pôsobení Úradu na ochranu oznamovateľov, ktorého doterajšiu činnosť vysoko oceňujem. Ale chcem povedať, že práve v tomto kontexte vlastne celý úrad naráža na mnohými generáciami v našej spoločnosti prenášanú istú klanovú kultúru, v ktorej sa mlčí. Ak je človek v nejakom prostredí a často teda tie zamestnanecké kolektívy vytvárajú istý typ klanu, tak my sme odmalička tak programovaní a vychovávaní, že odtiaľ sa proste nevynáša, nežaluje sa, nehovorí sa a to aj vtedy, ak naozaj ide o činnosti, ktoré sú proti celej spoločnosti. Čiže ten záujem, aby ma klan chránil, často býva povýšený nad celospoločenský záujem. A myslím si, že toto je jedna z veľmi dôležitých úloh, pred ktorými Úrad na ochranu oznamovateľov stojí, aby pôsobil vlastne, ak mu to vlastne čas a zákon dovoľuje, aj takto výchovne. A je úloha aj pre nás všetkých, ktorí sa venujeme akémukoľvek výchovnému pôsobeniu, aby sme poukazovali na to, že táto klanová kultúra, tá ochrana a zamlčiavanie, mlčanie o neprávosti, o protispoločenskej činnosti škodí všetkým a je to len, má to len krátkodobý efekt pre toho, kto mlčí. Ten dlhodobý efekt je škodlivý. Ďakujem. [15:30] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďalšia v poradí, pani poslankyňa Mesterová, máte slovo. [15:32] Zuzana Mesterová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ďakujem, Tina, že si pripomenula vládnej koalícii ich slová z minulosti, lebo je hrôzostrašné sa pozerať, ako sa v priebehu rokov a situácie mení ich postoj ku korupcii, k transparentnosti a ku nejakému základnému slušnému vzťahu k právnemu štátu. Veď v konečnom dôsledku sme to videli aj dnes. A je veľmi znepokojivé vidieť, ako na ľahkú váhu táto vládna koalícia berie inštitút oznamovateľov z jeho podstaty, aký dôležitý inštitút pre zdravý právny štát to je, a to až do tej miery, že výbor ústavnoprávny nedokáže ani k správe riaditeľky tohto inštitútu prijať uznesenie: ani kladné, ani záporné, žiadne. Proste výbor Národnej rady nedokáže prijať stanovisko k správe, ktorú tu pravidelne predkladá inštitúcia tak dôležitá, akým je Úrad na ochranu oznamovateľov. A keď sa pozriem po svojej pravej ruke do radov lavíc vládnej koalície, tak ako zívajú prázdnotou ako vždy, keď sa tu preberajú vážne témy ohľadom právneho štátu. Pritiahli ich akurát ich vlastné dotácie a ich pozornosť, vtedy tu bolo plno, keď sme sa rozprávali o tom, kto koľko v tomto štáte poberal dotácií. Dnes prázdno. A je to znepokojivé o to viac, že desať mesiacov vidíme, ako táto vládna koalícia pristupuje k otázkam právneho štátu, ako útočila na tento úrad, keď sa to hodilo ministrovi vnútra, a ako ďalej rozkladá aj dôveru občanov v tento štát. Naposledy dnes sme mali možnosť vidieť, ako poslanci sa neboja a už ani sa neštítia útočiť na iné poslankyne Národnej rady, tak čo potom oznamovatelia, akú majú mať, aký majú mať pocit bezpečia ochrany v tomto štáte? Je to na zamyslenie, kolegovia. Ďakujem. [15:32] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Ďalší v poradí, pán poslanec Lackovič, máte slovo. [15:34] Marek Lackovič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja by som chcel veľmi pekne poďakovať pani predsedníčke za jej prácu i za prácu celého úradu ako takého. Ale nadviažem teda na slová pani kolegyne, pani poslankyne Gažovičovej, ktorá hovorila o tom, ako narastá poznateľnosť úradu. No ono je to aj dobrá, aj zlá správa, pretože zjavne ho potrebujú mnohí ľudia, mnohí Slováci, Slovenky čoraz viac, pretože sa čoraz viac stretávajú s takýmito neželanými rôznymi javmi v spoločnosti. Ono ale keď si pozrieme aj tie čísla, úrad informoval, že v septembri ´24 oslávil v podstate tri roky existencie úradu, a teda aj všetkých poctivých ľudí, pre ktorých je ochrana verejného záujmu nadmieru dôležitou hodnotou. My keď si pozrieme tie čísla, tak v podstate tá trojročná práca hovorí sama za seba. Máme tu 1 320 ľudí, ktorí sa obrátili na úrad, z toho 574 využilo infolinku. Máme 547, alebo úrad mal takmer 550 prijatých podnetov, z ktorých jedna pätina bola anonymných, to znamená 119. Máme tu 134 oznámení o nezákonnej činnosti. Máme tu 42 ochranných zásahov proti odvetným opatreniam. Máme tu viac ako 3 600 vyškolených osôb počas 80 školení. Takže naozaj klobúk dole a tá práca úradu a jeho prospech pre spoločnosť ako takú, pre náš právny štát, alebo pre právny štát ako celok je naozaj nezanedbateľný, nespochybniteľný. Takže ešte raz veľmi pekne ďakujeme. [15:34] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďalej, pán poslanec Dubovický, máte slovo. [15:36] Richard Dubovický – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja by som len dodal, že kolegyňa poslankyňa Gažovičová to povedala veľmi dobre, presne, za čo by som sa chcel jej poďakovať. A takisto myslím, že budem rozprávať za väčšinu, alebo dúfam, že za väčšinu tohto parlamentu, že mali by sme všetkým ďakovať zamestnancom Úradu pre oznamovateľov a to už aj z tých dôvodov, ktoré tu boli ešte raz spomenuté a je dobré si ich aj zopakovať, predsa opakovanie je matka múdrosti. Ide o bezplatnú pomoc a tá bezplatná pomoc je kľúčová, lebo slúži ako verejný záujem pre tých obyvateľov, ktorí si to ozaj nemôžu dovoliť. Takže ja osobne si myslím, že je v záujme tohto parlamentu a to je úplne jedno, že či sú to predstavitelia opozície, alebo predstavitelia koalície, ktorí by mali aktívne spolupracovať s týmto úradom a stále dávať tú pomocnú ruku. Takže áno, myslím, myslím si, že aj súčasní predstavitelia vládnej koalície ocenia váš prínos, a opäť zopakujem, ste veľmi pozitívnym príkladom toho, ako by mal fungovať právny štát. Takže za mňa ešte raz ďakujem. Ďakujem aj kolegyni, že všetko to pekne popísala, a držím palce ďalej. [15:36] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem. V reakcii na faktické, pani poslankyňa Gažovičová, máte slovo. [15:38] Tina Gažovičová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem kolegom za reakcie. A myslím si, že naozaj je to jedna z veľkých strešných tém na Slovensku, že u nás tá dôvera občanov v inštitúcie je celkovo pomerne nízka. A súvisí to, samozrejme, aj s korupciou a s podozreniami na korupciu. A jednoducho ako tá korupcia je vo svojom princípe neefektívne nakladanie s verejnými financiami a malo by byť v záujme všetkých, všetkých, aby verejné zdroje boli využívané zmysluplne a tiekli tam, kde majú tiecť, a nie do vrecka niektorých ľudí. A tuto máme úrad, ktorý má podporovať dôveru ľudí, ktorý má podporovať práve tú kultúru toho, že verejné zdroje patria nám všetkým a je v záujme nás všetkých, aby sme sa o ne starali, a preto má zmysel nahlasovať a vyšetrovať protispoločenskú činnosť vrátane, vrátane korupcie. A áno, ako spomenul aj kolega Prostredník, my tu, žiaľ, máme silnú kultúru mlčania a takú generáciu klanovej kultúry mlčania, ktorá, samozrejme, má aj svoj historický kontext a vychádza aj z toho, že sme tu mali pár desaťročí komunizmu, kedy sa bralo, že kto neokráda štát, okráda svoju rodinu. Ale verím, že 30 rokov, vyše 30 rokov po Nežnej revolúcii toto by malo byť niečo, na čom by sme sa mali vedieť ako celá spoločnosť zhodnúť. A z tohto pohľadu je pre mňa absolútne nepochopiteľné, ako sa môže stať, že ústavnoprávny výbor ani neprijme takúto správu takto dôležitého úradu. Ďakujem. [15:38] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem. O slovo sa prihlásila pani predsedníčka ako navrhovateľka, takže nech sa páči, máte slovo. Len asi zas budete musieť ísť k rečníckemu pultu. Keby ste chceli reagovať faktickou, tam z toho miesta by to šlo, ale toto musíte tu. Kartou sa opäť prihláste, dobre? [15:40] Zuzana Dlugošová – Vystúpenie Ďakujem. Možno by to stačilo aj na faktickú, ale tak človek nikdy nevie. Ja by som len pár poznámok na záver z toho, čo som si vypočula, aj ďakujem za reflexiu aj dôležitosti tejto témy, aj dôležitosti úradu. Chcela by som povedať zo svojho pohľadu, že naozaj aj európska smernica, aj táto naša domáca legislatíva prináša zmenu paradigmy v kultúre vnímania nekalých praktík, ale aj vnímania oznamovateľov od toho, kde som spomínala, že ani motivácia nemá byť dostatočným kritériom na to, či berieme človeka vážne. Nekategorizujeme človeka podľa toho, aké má vzťahy na pracovisku, alebo či sa nahneval na šéfa, ale podľa toho, akú vec oznamuje, a podľa toho, ako významná je tá vec pre odhaľovanie nekalých praktík zo strany štátu. A tá zmena paradigmy spočíva v tom, a to je aj cieľom, aj ja vnímam tú svoju misiu, pokiaľ, v tom krátkom období, počas ktorého som vo funkcii, aby sme posunuli to vnímanie, že je normálne ozvať sa, keď sa deje niečo nekalé, zvlášť ak sú tie veci závažné, a nie je normálne a spoločensky akceptované, že ľuďom, ktorí sa ozývajú, sa budú zamestnávatelia mstiť. Nie sme naivní, že sa to nebude diať, ale má to byť okrajová záležitosť, tak ako je, mala byť okrajovou záležitosťou korupcia, ktorá neprerastie všetky štruktúry štátu, ale vieme a sme realisti, že korupcia tu bude, kým tu budú peniaze a kým tu budú ambície mocenské. Takže ona sa úplne neeradikuje, ale každý funkčný štát s ňou vie narábať v nejakých normálnych limitoch a stíhať a nenechá ju prerásť. A rovnako tak by to malo byť aj v agende ochrany oznamovateľov, že to, čo nie je normálne, má byť okrajovou záležitosťou a zamestnávatelia by mali byť, naopak, v rozpakoch, ak idú otvorene po ľuďoch, ktorí sa ozvú v dobrej viere a poukážu na to, že sa nehospodári dobre s verejnými financiami. Pán poslanec Mikloško už tu nie je, ale ešte som rozmýšľala aj nad reakciou na tie anonymné oznámenia, lebo ono to ide ruka v ruke s tým, čo hovoril aj pán poslanec Prostredník. Áno, krátkodobé efekty, kedy ľudia sa rozhodnú radšej mlčať a dlhodobo, samozrejme, to škodí nám všetkým, ale zároveň treba brať vážne aj tie krátkodobé efekty na človeka, ktorý sa rozhodne pre to mlčanie, pretože tie riziká, do ktorých potenciálne ide, môžu byť naozaj nebezpečné pre jeho psychické zdravie, pre ekonomickú stabilitu jeho rodiny, pretože si už nezíska žiadne uplatnenie vo svojom odbore a podobne. A v rámci toho aj to anonymné oznamovanie môže byť dobrým a štandardným nástrojom. Sú inštitúcie, ktoré sa venujú desiatky rokov anonymným oznámeniam, respektíve vôbec servisu pre whistleblowerov, to je ten anglický pojem pre oznamovateľa, ktoré hovoria: nestaňte sa v tých najzávažnejších prípadoch oznamovateľmi, ostaňte anonymní. To je cesta, kedy naozaj v tých najrizikovejších situáciách, kedy ide o veľa peňazí, kedy už môže byť v hre aj bezpečnosť, fyzická bezpečnosť toho človeka, môže byť funkčným mechanizmom oznámiť niektoré záležitosti anonymne. A štáty sa majú zamýšľať nad tým, ako uľahčovať získavanie, efektívne získavanie týchto informácií. A, samozrejme, tie procesy, ako som už povedala, musia byť nastavené tak, aby nešli proti ľuďom, ktorí sú jednoducho len osočovaní zo strany, zo strany nejakých, jednoducho povedané neprajníkov, ktorí chcú očierniť reputáciu niekoho. Ale myslím si, že štát v tomto je schopný si najprv preveriť informácie a až potom začať niekoho stíhať. Takže to je k tomu anonymnému oznamovaniu a hoci nám to môže zaváňať minulými praktikami z komunistického režimu, ak je systém dobre nastavený, tak anonymné oznamovanie, naopak, môže mať svoje pozitívne efekty práve v tých najzávažnejších a najrizikovejších oblastiach oznamovania, kde ide o veľa aj vo forme výšky peňazí alebo závažnosti odhalení. A aby som skončila možno aj trošku pozitívne, ešte dve dáta pre vás všetkých. Na Slovensku to nie je také zlé, ani pokiaľ ide o to vnímanie zatiaľ. My sa ho snažíme, samozrejme, zlepšovať, ale aj naše dáta pravidelne ukazujú, že skoro 70 % opýtaných obyvateľov Slovenskej republiky, to je prieskum, reprezentatívna vzorka obyvateľstva, ktorá hovorí, že podporuje a chápe a oceňuje oznamovateľov, ktorí oznámia nekalú praktiku, s ktorou sa stretnú pri zamestnaní, hoci aj svojho nadriadeného. Takže ľudia možno majú na Slovensku zatiaľ nízku odvahu oznamovať práve pre tie aspekty, o ktorých sme hovorili, ale oceňujú to. Nie je to zaznávaná vec, tak ako by sa dalo čakať, že sme na to, na takéto kvázi nesprávne vnímané donášanie alebo údajné donášanie citliví. Naopak, ľudia racionálne tomu rozumejú, že to je vlastne ak nie akt hrdinstva, tak je to normálna a správna vec, a zároveň skoro 78 % ľudí si myslí, že by mala existovať inštitúcia, ktorá takýmto ľuďom poskytne odbornú pomoc. Týmto by som skončila svoj príhovor. Ďakujem. (Potlesk.) [15:44] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem navrhovateľke. Keďže máme ukončené vystúpenia písomne prihlásených rečníkov do rozpravy, pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Prihlásili sa v poradí pán poslanec Hargaš, pán poslanec Dostál. Končím možnosť prihlásiť sa do ústnej rozpravy. Prvé slovo má, ako som už prečítal, pán poslanec Hargaš, máte slovo. [15:47] Ján Hargaš – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážená pani riaditeľka, vážení kolegovia, kolegyne, ja som si dovolil, dnes tu máme takú, takú módu, veľa sa tu debatuje o politickej reklame, tak, v pléne, tak ja som si dovolil aj týmto módnym doplnkom spraviť politickú reklamu boju proti korupcii. (Rečník ukázal rukou na červenú píšťalku pripnutú na svojom saku.) Je to píšťalka ako symbol whistleblowerov, keď sa tu už rozprávame o úrade na ochranu whistleblowerov, ktorá je zavesená na spinke, čo teda je symbol úradníctva, takže aj týmto spôsobom by som chcel vyjadriť podporu tomuto dôležitému úradu a naznačujem tým, že budem hovoriť aj o tých úradníkoch, na ktorých teraz veľa, veľa záleží. V prvom rade sa chcem poďakovať pani riaditeľke za prácu, ktorú úrad robí, za správu, ktorú tu predniesla, pretože po zrušení Rady pre štátnu službu je to jeden z mála ostrovov, ktoré ostal zatiaľ pre úradníkov ako ostrov, na ktorý sa môžu obrátiť v prípade, že majú pocit, že sa koná nezákonne, keď už táto koalícia zrušila Radu pre štátnu službu, tak ostal nám aspoň Úrad na ochranu oznamovateľov a o to dôležitejšie je, aby ostal nezávislý, aby si mohol robiť svoju prácu, aby prešetroval podnety, tak ako o tom dnes pani riaditeľka hovorila. Zároveň by som chcel aj touto cestou vyzvať všetkých úradníkov, ktorí dnes pracujú vo verejnej správe, že stále sa majú na koho obrátiť, že vôbec nemusia tolerovať to, čo táto koalícia na ministerstvách predvádza, pokiaľ ide o nezákonné konanie, že nemusia tolerovať to, že im niekto prinesie lístoček, na ktorom sú tri-štyri firmy, ktoré treba osloviť do verejného obstarávania, že nemusia tolerovať to, že im niekto bude naznačovať, kto má verejné obstarávanie vyhrať, že nemusia tolerovať to, že im niekto bude naznačovať, ako majú v danej veci rozhodnúť, že stále je tu úrad, ktorý sa ich zastane, ktorý im poskytne právnu pomoc a asistenciu pri nahlásení takéhoto podnetu. A ja viem, že tých kvalitných a poctivých úradníkov na tých ministerstvách ostalo stále veľa, aj keď táto koalícia robí všetko pre to, aby odborníkov zo štátnej správy vyhnala, tak stále sú tam kvalitní odborníci a poctiví úradníci a chcem im aj touto cestou vyslať túto výzvu, že stále je tu úrad, na ktorý sa môžu obrátiť, a stále sú tu politici, ktorým záleží na tom, aby tento štát fungoval bez korupcie. Zároveň keď už hovorím o tých politikoch, tak je pre mňa zarážajúce, ako prebiehalo prednesenie tejto správy v tejto sále. Pretože ak by som mal na jednom obrázku vyjadriť to, že komu záleží na odhaľovaní korupcie v štátnej správe, tak by som si odfotil túto sálu počas, počas príhovoru pani riaditeľky. Zo strany SMER tu nebol nikto po väčšinu toho príhovoru, zo strany HLAS tu bol pán spravodajca, ktorý nemá veľmi na výber, pretože bol zvolený ústavnoprávnym výborom ako spravodajca. Okrem neho tu bola ešte jedna kolegyňa zo strany HLAS, ktorá odišla po pár minútach, po pár minútach príhovoru. A to hovorím o strane, ktorej líder sa kedysi preslavoval frázou "padni, komu padni". A keď sa rozprávame o tom, ako padni, komu padni platí v praxi a ako sa naozaj darí vyšetrovať korupciu alebo nezákonné konanie aj vo verejnej správe, tak zo strany HLAS tu sedí jeden, resp. dvaja poslanci, a zo strany SNS tu bol pán predsedajúci Danko po väčšinu toho príhovoru. Tiež si myslím, že to tak nejak náhodou vyšlo, že zrovna vtedy, zrovna vtedy musel, pardon? (Rečník sa naklonil k spravodajcovi.) Teraz vás je tu šesť, ja hovorím, koľko vás tu bolo, keď pani predsedníčka prednášala svoju správu, tak vtedy ste tu boli jeden, resp. pár minút dvaja, dvaja zo strany HLAS. Počítal som to, nebojte sa, ja som zase, nebudem do vás rýpať, keď to nemám zrátané. Takže tak, také sú, také sú čísla, čiže padni, komu padni v praxi rovná sa z celého poslaneckého klubu HLAS jeden, resp. dvaja, dvaja páni poslanci, resp. pán poslanec a pani poslankyňa a zo strany SNS teda pán predsedajúci, ktorý sa nejak trápil trošku aj, sa mi zdalo, s vedením tej schôdze, ale to už asi je mimo, mimo tému. Čiže len to som chcel povedať ku tej, ku tej účasti, že komu tu reálne záleží na boji, na boji s korupciou a kto si reálne prišiel vypočuť túto správu, aj keď je teda absurdné, že sa o roku 2023 rozprávame v septembri 2024. A tiež to nie je vinou opozície, ale toho, že koalícii sa jednoducho nechcelo takýto bod prerokovať. A ešte posledná vec, pretože dnes sa veľa hovorí, veľa sa dnes hovorí o konsolidácii, o tom, ako nám chýbajú peniaze, no tak ja by som rád povedal, že boj proti korupcii je konsolidácia verejných financií, drahí kolegovia a drahé kolegyne. Korupcia má dva podľa mňa, mojej skúsenosti, dva veľmi negatívne efekty. Ten prvý je, že peniaze odlieva, že peniaze, ktoré by sa dali použiť na užitočné veci, jednoducho idú niekomu, niekomu do vrecka. A ten druhý efekt je, že si tým budujeme nejakú povesť u našich partnerov, ktorí potom tlačia na to, aby sme, ja to tak volám, že šróbovali procesy, že sa procesy natoľko šróbujú, lebo sme nedôveryhodný partner, lebo toľko korupcie sa tu odhaľovalo, že sa procesy šróbujú natoľko, že sú tak skostnatené, že už ani tie nové peniaze, ktoré keby sme chceli minúť čisto a bez korupcie, tak je veľmi problematické minúť, teraz konkrétne hovorím o eurofondoch. Čiže to sú tie dva efekty korupcie. Nielen to, že nám utekajú peniaze pomedzi prsty, ale aj tie ďalšie peniaze, ktoré by sme chceli aj efektívne minúť, tak sa nedajú efektívne minúť, lebo tie procesy sú natoľko zošróbované, lebo jednoducho sa nám neverí. To je ten dôsledok korupcie. A budem sa teda v duchu konsolidácie venovať tej prvej časti, ako nám utekajú peniaze pomedzi prsty, a spravil som si takú malú, ľahkú kalkuláciu pre kolegov z koalície, prečo je dôležité bojovať, bojovať proti korupcii a prečo je absurdné, že si to teda prišli do pléna, správu o tom, ako sa nám darí podporovať oznamovateľov korupcie, že si to prišli do pléna vypočuť presne dvaja, resp. traja páni poslanci z koaličných strán. Verejná správa na Slovensku v minulom roku mala výdavky asi 55 miliárd eur, hrubé čísla. Zároveň Svetová banka odhaduje, že celosvetovo korupcia predstavuje asi 5 % svetového hrubého domáceho produktu. Čiže ak by som týchto 5 % aplikoval na tých 55 miliárd, povedzme si, že sme úplne takí priemerní ako celý svet, že u nás je tej korupcie povedzme tých 5 %. Aj keď teda v sektore, v ktorom som sa ja pohyboval, tak tam lietajú také povery, že desať – pätnásť je ten, je ten príspevok, ktorý, ktorý sa odvádza z IT projektov napríklad. Ale keby to bolo len tých 5 %, nechajme 5 %, tak 5 % z 55 miliárd je 2,7 miliardy. Čiže ak by sme korupciu znížili na nulu, tak teoreticky môžme mať 2,7 miliardy eur, čo je zhodou okolností konsolidácia, ktorú táto vláda prezentuje ako ten konsolidačný cieľ. Ale keďže som sa poučil aj z príspevkov pani riaditeľky, že na nulu sa to nezníži nikdy, tak dám nejaký benefit, benefit našim, našim koaličným priateľom, tak dobre, tak keby to bolo tých päť, tak neznížme to na nulu, znížme to na 3 %, tak 3 % z 55 miliárd, ak by sa nám podarilo zabrániť, aby tieto tri percentá odchádzali v prospech korupčného správania, tak to je 1,65 miliardy, čo je presne konsolidačný cieľ na budúci rok. Čiže môj odkaz pre túto koalíciu v tejto divokej konsolidačnej dobe, keď každý sa tvári, teda každý z koalície sa tvári, že nedá sa šetriť, že jednoducho nedá sa šetriť ani na štáte, nikde sa nedá šetriť, tak môj odkaz je: bojujte s korupciou a tie peniaze jednoducho v štáte ostanú na zmysluplné a potrebné veci. Ďakujem ešte raz, pani riaditeľka, za prednesenú správu. Prajem vášmu úradu, aby naozaj ostal nezávislým. Mrzí ma, že na podporu vášho úradu sa vyjadruje len opozícia, lebo to potom naozaj môže vyznieť, vyznieť zvláštne, ale, žiaľ, taká je realita, jednoducho koaličných poslancov táto správa nezaujíma, koaliční poslanci by tento úrad najradšej, najradšej rozšróbovali na šróbiky. Napriek tomu vám prajem, aby váš úrad naďalej si robil svoju prácu poctivo a vytrvalo a nezávislo, takže snáď sa vidíme budúci rok a verím, že skôr ako v septembri, pri správe za činnosť v roku 2024. Ďakujem pekne. [15:47] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie dve faktické poznámky. Pani poslankyňa Mesterová, máte slovo. [15:59] Zuzana Mesterová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci, a ďakujem kolegovi Hargašovi, že upriamil v tejto chvíli trochu pozornosti na úradnícky aparát a na ich odvahu a vyzval ich k tomu, aby teda nepoľavili. A ja sa k tejto výzve pridávam, lebo náročnú dobu úradnícky aparát žije a úradníci, veď boli sme už svedkami čohokoľvek. A je veľmi dôležité, aby ani v štátnej správe sa ľudia nebáli ozvať, keď vidia, ako vládna moc alebo nejakí poverení riaditelia alebo, ja neviem, nejakí iní poverení ľudia konajú v rozpore s týmto štátom. A ďakujem, že si aj našiel nejaké konsolidačné opatrenia pre túto vládu, ktoré by mohli aj pomôcť, aj nedotknúť sa priamo bežných ľudí v tomto štáte. Ale ako som videla, ako sa tvári pán predsedajúci, tak možno autorské duo Gašparovcov pripraví návrh zákona už o tomto, na budúci rok už možno nebude úrad prednášať žiadnu správu, lebo úrad nebude. A som veľmi rada, že ťa nevyviedli za tvoju veľmi vkusnú brošňu. Ďakujem. [15:59] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa, minimálne je to nekorektné, ak sa obraciate na mňa, viete, že reagovať nemôžem. Máte slovo, máte slovo, pani poslankyňa Jaurová. [15:59] Zora Jaurová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán predsedajúci. Ja by som teda tiež, ešte som nemala možnosť v tejto rozprave poďakovať pani riaditeľke za tú jej správu a mňa vlastne po tých dlhých týždňoch a mesiacoch, čo v tejto sále sme boli svedkami toho, ako táto vládna koalícia ničí fungujúce inštitúcie a rozoberá tie inštitúcie, ktoré dlhodobo fungovali, tak ja som rada, že máme aspoň jednu fungujúcu, ktorú sa im zatiaľ nepodarilo rozobrať, aj keď teda boli také zámery, tak dúfam, že sa k nim nevrátia, pretože ja takéto fungujúce inštitúcie a osobitne tie, ktoré strážia transparentnosť verejných financií a verejnej správy, považujem za veľmi dôležité. A ja mám teda jednu otázku na pani riaditeľku, keďže v tej svojej správe spomínala aj nejaké legislatívne aspekty práce Úradu na ochranu oznamovateľov a nejaké podnety aj, ktoré by pre Národnú radu mohli byť relevantné, ako zlepšiť tú legislatívu o oznamovateľoch, tak možno keby ste vypichli tú najdôležitejšiu vec, ktorú by ste možno očakávali od tejto Národnej rady, že by prijala, ktoré by tú vašu prácu uľahčili a skvalitnili. Ďakujem. [15:59] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Chcete, pani predsedníčka, hneď reagovať vo forme faktickej alebo ako navrhovateľka? (Reakcia predsedníčky Úradu na ochranu oznamovateľov.) Necháme to na záverečné slovo? Dobre, ďakujem. Ďalší v ústnej rozprave je prihlásený a posledný, pán poslanec Dostál, ďakujem. [15:59] Ondrej Dostál – Vystúpenie v rozprave Vážená pani predsedníčka Úradu na ochranu oznamovateľov, aj ja začnem tým, že sa pripojím k dlhému radu, žiaľ, len opozičných poslancov a poslankýň, ktoré, ktorí vám ďakujú, nielen vám, ale celému úradu a všetkým zamestnancom úradu a nielen za tú správu, ale najmä za činnosť, ktorú vykonávate. Inštitúcie sú pre fungovanie štátu aj pre zdravé fungovanie spoločnosti dôležité a je dobré, že tu máme niektoré silné inštitúcie, a Úrad na ochranu oznamovateľov nepochybne takou silnou a dôležitou inštitúciou je. Je ňou preto, čo má vo svojej náplni práce, ktorá sa týka pomoci v boji proti nielen korupcii, ale aj iným formám protispoločenskej činnosti. Je tam dôležité, čo robia orgány činné v trestnom konaní, čo robí polícia, čo robí, čo robí prokuratúra, ako sa k tomu stavajú politici, ako fungujú iné inštitúcie verejné, štátne aj samosprávne, ako fungujú občania, ale aj dôležitú úlohu tam zohráva aj činnosť Úradu na ochranu oznamovateľov, ktorá je, povedal by som podporná, ale mimoriadne dôležitá a je dobré, že si to uvedomuje aj Európska únia. Napokon možno vďaka Európskej únii a vďaka tomu, že téma ochrany oznamovateľov protispoločenskej činnosti je reflektovaná aj na úrovni Európskej únie, tak tu vôbec takýto úrad máme a vaša inštitúcia môže fungovať. Verejnosť, širšia verejnosť zrejme zaregistrovala existenciu úradu najmä počas toho konfliktu, ktorý sa týkal postavenia vyšetrovateľov NAKA a ďalších policajtov mimo štátnu službu, hoci mali štatút chránených oznamovateľov, pričom minister vnútra Matúš Šutaj Eštok to spravil bez toho, aby si vyžiadal stanovisko, stanovisko úradu, čím sa dopustil porušenia zákona. Tým vznikla aj nejaká mylná predstava o tom, čo úrad robí, ako sa úrad správa. Už aj to, že úrad síce podľa zákona musí zaujať stanovisko k pracovnoprávnym úkonom zamestnávateľa voči zamestnancom, ktorí majú štatút chráneného oznamovateľa, neznamená to, že dá vždycky nesúhlasné stanovisko. Však aj v tej správe sa spomína, že vo viacerých prípadoch, neviem, či nie dokonca vo väčšine, mierne nadpolovičnej väčšine v tých prípadoch, keď bol úrad požiadaný, aby sa vyjadril k zamýšľanému pracovnoprávnemu úkonu, tak dostal to stanovisko. A mohol vzniknúť aj mylný dojem, že úrad sa zaoberá nejakými primárne politicky citlivými vecami, ale opäť to tak nie je a opäť to vyplýva aj z tej správy. Áno, korupcia je dôležitá, nakladanie s verejnými zdrojmi je dôležité, ale oznamovanie protispoločenskej činnosti sa netýka iba korupcie, netýka sa iba zneužívania povedzme verejného obstarávania, týka sa aj porušovania iných zákonov, týka sa súkromných subjektov, nielen verejných inštitúcií a týka sa aj ochrany práv ľudí, napríklad ochrany práv detí. V správe je ako jeden z príkladov spomenuté oznámenie podozrenia zo sexuálneho zneužívania maloletých žiačok, čiže činnosť úradu sa týka širokého spektra aktivít a chráni nielen verejné zdroje a chráni nielen spoločnosť pred korupciou, ale chráni aj dodržiavanie práva a dodržiavanie a ochranu subjektívnych práv. Pani poslankyňa Kolíková tu pripomenula, kedy bol zákon schválený, a nazvala úrad tak trochu dieťaťom aj súčasnej garnitúry. Je to čiastočne tak, lebo však ten prvý zákon o ochrane oznamovateľov bol z roku 2014, čo bola druhá vláda Roberta Fica. Rozhodnutie prijať nový zákon, ktorý bude efektívnejšie chrániť oznamovateľov, a jeho príprava spadá do obdobia tretej vlády Roberta Fica, schválenie toho zákona do obdobia vlády Petra Pellegriniho a napokon aj dve výberové konania na funkciu predsedu ešte neexistujúceho úradu sa udiali počas vlády Petra Pellegriniho. To prvé skončilo neúspešnou voľbou na pôde Národnej rady, to druhé išlo dostratena a nová garnitúra, ktorá prišla po voľbách v roku 2020, tiež jej to dosť dlho trvalo, ale až v roku 2021 vlastne z tých kandidátov, ktorí, ktorí boli vybratí počas ešte vlády Petra Pellegriniho vo výberovom konaní, si zvolila súčasnú pani predsedníčku. Čiže áno, je to do istej miery aj dieťa predchádzajúcej, alebo teda súčasnej vládnej garnitúry z jej minulého obdobia, ale tak trochu by som povedal, že aj nechcené dieťa, lebo aj ten spôsob, akým vtedajšia vládna garnitúra pristúpila k voľbe, voľbe predsedu alebo predsedníčky úradu, ktorý vzišiel na základe nimi schváleného zákona a nimi vybratej, vybratej komisie, svedčí o tom, že im tá téma obzvlášť nebola, nebola zase až tak blízka. A to je iba detail, zanedbateľný detail a úplne drobnosť oproti tomu, akým spôsobom pristupuje súčasná vládna garnitúra v súčasnom volebnom období k inštitúciám, a už to tu zaznelo aj v úvodnom príhovore pani predsedníčky úradu, k už zrušenému Úradu špeciálnej prokuratúry, k zrušeniu Národnej kriminálnej agentúry, čo sa dotýka aj priamo činnosti úradu a boja proti, boja proti protispoločenskej činnosti. A, samozrejme, keď si úrad dovolil robiť to, čo má robiť, keď úrad poukázal na to, že nie je možné robiť pracovnoprávne úkony voči policajtom, ktorí mali štatút chránených oznamovateľov, bez toho, aby sa k tomu vyjadril úrad, tak sa úrad dostal na čierny zoznam. Zažili sme viaceré nepriateľské, až konfrontačné vyjadrenia zo strany predstaviteľov vládnej moci. Do parlamentu prišiel spolu s tou slávnou veľkou novelou Trestného zákona aj návrh na to, aby bol novelizovaný zákon o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti, aby bol, aby bol vykostený, aby bola oslabená možnosť úradu vo veciach, konať vo veciach, na ktoré vládnej garnitúre mimoriadne záležalo. Mali sme tu návrh na skrátené legislatívne konanie, čiže situácia bola podľa vládnej garnitúry taká kritická a taká mimoriadna, že bolo potrebné ten zákon nielenže schváliť, ale schváliť v skrátenom legislatívnom konaní. No ale potom si to vláda nejako rozmyslela a nielenže upustila od skráteného legislatívneho konania, ale v zásade prešli už dlhé mesiace a nie je tu ani žiadna podobná alebo iná novela, ktorá by reagovala na tie problémy, ktoré boli údajne dôvodom pre skrátené legislatívne konanie. Zrejme novela Trestného zákona a konanie ministra vnútra stačili, aby dosiahli ten účel, ktorý sledovali. Ale poukazuje to iba na čistú účelovosť pri zmenách zákona, pri prístupe k verejným inštitúciám, ktoré sú typické pre súčasnú vládnu garnitúru. Posledná vec, ako tu viacerí kolegovia upozornili, tak tá správa sa stretla s nie veľkým záujmom zo strany poslancov vládnej koalície, ktorí tu takmer neboli pri vystúpení pani predsedníčky. Rovnako ústavnoprávny výbor neprijal žiadne stanovisko a nezobral na vedomie tú správu. Ja si dovolím prognózovať, že to tak dopadne aj v pléne, ale dúfam, že sa tým úrad nenechá odradiť. [15:59] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán poslanec. Na vaše vystúpenie žiadna faktická. O slovo sa teda prihlásil navrhovateľ. Nech sa páči, máte slovo. Ale budete musieť ísť zase za pult. [16:09] Zuzana Dlugošová – Vystúpenie Tak sa to podarilo bez pomoci. A ja už len krátko zareagujem na otázku od pani poslankyne Jaurovej, keďže to bola veľmi konkrétna otázka, tak sa patrí zareagovať. Ja by som to zhrnula veľmi stručne do možno štyroch oblastí, ale nie je to vyčerpávajúce. My, samozrejme, máme pripravené, aj si zbierame priebežne z praxe úradu za tie posledné tri roky, čo je vhodné vylepšiť, čo je možno vhodné upresniť tak, aby ten systém hladko fungoval, ale to, kde vnímame väčšie problémy, kde vyslovene absentuje právna úprava alebo rovno ide proti európskej legislatíve, je to nasledovné: vyjasniť procesy. My nemáme jasný proces toho, čo oznamovateľ môže očakávať po podaní oznámenia. A chcem to povedať aj do vlastných radov. Ani Úrad na ochranu oznamovateľov nemá jasný proces, ale keďže máme smernicu, poradíme si, ale takto by transpozícia nemala vyzerať. Postupujeme podľa smernice. Inak je zákon veľmi sporý, pokiaľ ide o ten proces, ktorý má nasledovať po tom, čo oznamovateľ sa obráti na akúkoľvek externú inštitúciu. Vyjasniť proces? Vyjasniť inštitúcie, ktoré sú príslušné na to, aby s oznamovateľom komunikovali o jeho oznámeniach. Nateraz, ako som už spomínala, je to veľmi-veľmi vágne okrem toho, že tu máme centrálnu inštitúciu, ako je úrad, čo je v poriadku. Zákon z rôznych pragmatických dôvodov, podľa mňa nie úplne vedome si dôsledkov, spomenul aj prokuratúry a správne orgány. Ale prokuratúry a správne orgány si tejto povinnosti vôbec nie sú vedomé a nie sú tak ani nastavené svojou aktivitou. Nemajú ľudí na toto vyškolených, pretože prijímať oznámenia a spracovávať ich chce osobitný právny režim, ktorý nikde v týchto inštitúciách nateraz nie je nastavený, a to máme zákon od roku 2019. Odstrániť výnimky, ktoré idú v rozpore so smernicou, teda nemôžeme v právnom štáte v 21. storočí povedať, že pokiaľ sa oznamovateľ obráti na inštitúcie so závažnými podozreniami z prania špinavých peňazí, a týka sa to bankového sektora, že nemôže byť chránený. Nato tá smernica pôvodne dokonca bola písaná. Dnes zákonodarca hovorí ľuďom, že pokiaľ náhodou chcú oznámiť veci, ktoré sa týkajú daňového alebo bankového tajomstva, nie sú nijako chránení. To je podľa mňa veľký problém. Nastaviť efektívny zber dát o výsledkoch konaní, my ako štát, všetci, nielen úrad potrebuje spätnú väzbu, ako tá legislatíva funguje v praxi. Dnes má úrad povinnosť reportovať tieto veci aj Európskej komisii. My máme ťažkosti získavať tieto dáta, pretože ten proces legislatívne nie je úplne nastavený. A potom to, čo som tu dneska ešte nespomenula a je to taká možno zložitejšia výzva, alebo taká filozofickejšia výzva, a to je definovanie protispoločenskej činnosti. My dnes máme definovanú protispoločenskú činnosť veľmi-veľmi široko, snáď asi najširšie, ako to len ide a čo môže mať celkom závažné dôsledky pre prax. A my sme už skôr upozorňovali na to, že je možno vhodné zamyslieť sa nad tým, aby tam kritérium verejného záujmu bolo zakomponované aj v tejto definícii. Dnes protispoločenská činnosť je akékoľvek porušenie zákona. A keď si to spojíme s nejakými nástrojmi ochrany, ktoré obmedzujú aj zamestnávateľov, úrad naozaj berie do úvahy aj práva zamestnávateľov, tak tie práva zamestnávateľov môžu byť výrazne obmedzované aj v situáciách, kedy ide o, dovolím si povedať, malichernosti alebo drobné porušenia zákona, kedy nepotrebujeme také silné mechanizmy na to, aby sme aktivovali mechanizmy ochrany, ktoré potom obmedzujú aj zamestnávateľa vo svojom konaní, a máme na to iné už existujúce mechanizmy, ako sa tá náprava cez kontrolné inštitúcie dá urobiť. Takže zostručním to, vyšpecifikovať definíciu protispoločenskej činnosti cez zásah do verejného záujmu, a nie akékoľvek porušenie zákona. Ďakujem. [16:09] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem navrhovateľke. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Ešte vám musím dať formálnu otázku, či chcete zaujať ešte raz stanovisko k rozprave ako celku. Nie. Ďakujem. Žiada si záverečné slovo spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pokračujeme v prerušenej rozprave v prvom čítaní o návrhu poslancov Ondreja Prostredníka, Lucie Plavákovej a Zory Jaurovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností, tlač 393. Prosím poslanca Ondreja Prostredníka, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, a spravodajkyňu z výboru pre kultúru a médiá poslankyňu Danu Kleinert, aby zaujala miesto určené pre spravodajcov. Dnes dopoludnia neukončila svoje vystúpenie do rozpravy písomne prihlásená pani poslankyňa Lucia Plaváková, ktorej odovzdávam slovo. Nech sa páči. Pani poslankyňa, ideme provokovať sa navzájom? Že či sa ideme provokovať navzájom. Dajte si to o ten stupienok nižšie a všetko je v poriadku. (Reakcia na to, že poslankyňa mala notebook na rečníckom pulte tak, že bolo vidno na ňom nálepky. Reakcia poslankyne Plavákovej.) Nemáte ten, nemáte ten istý tablet? (Reakcia poslankyne Plavákovej.) Ešte raz, má... (Reakcia poslankyne Plavákovej.) Ale ja teraz vediem za novej právnej situácie túto schôdzu a ja vám teraz prečítam niečo, dobre? A poprosím vás, aby ste to splnili. (Ruch v sále.) Ešte raz, ja presne poviem, o čo ide, dobre? Do rokovacej sály je zakázané vnášať transparenty, plagáty, letáky alebo iné obdobné vizuálne zobrazenia. Iné obdobné vizuálne zobrazenia. (Ruch v sále.) Ja som usúdil, že to, čo je vpredu, je iné vizuálne zobrazenie, a trvám na tom, aby to nebolo viditeľné. Tak vás chcem poprosiť a upozorňujem vás, aby ste to dali nižšie. Nemám problém, ak to budete mať na rečníckom pulte, ale tak, aby to nebolo viditeľné. (Reakcia z pléna) Pán poslanec, ja teraz vediem schôdzu, diskutujem s rečníčkou, ktorá má vystúpiť. (Reakcia z pléna.) Ale nemáte slovo! Pokiaľ viem, udeľuje slovo predsedajúci. Takže vás, pani poslankyňa, vyzývam k tomu a upozorňujem, aby ste si dali ten notebook s tými vizuálnymi transparentmi, ktoré máte na notebooku, dole. Môžte pokračovať vo svojom vystúpení. (Poslankyňa Plaváková stála mlčky za rečníckym pultom, pričom notebook mala stále na tom istom mieste.) Budete reagovať nejako, pani poslankyňa? Takže vás upozorňujem druhýkrát a prerušujem schôdzu na 10 minút do 16.27 h. Ďakujem zatiaľ. (Prestávka.) Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR Budeme pokračovať v rokovaní Národnej rady. Takže, pani poslankyňa, urobím nad rámec rokovacieho poriadku ešte jednu výzvu. Odstráňte vizuálne zobrazenie a môžte pokračovať vo svojom vystúpení. Aspoň mi skúste odpovedať, že nie alebo áno. (Reakcia z pléna.) Podľa § 32 rokovacieho poriadku ods. 4 do rokovacej sály je zakázané vnášať transparenty, plagáty, letáky alebo iné obdobné vizuálne zobrazenia. Vy ste tak urobili napriek trom upozorneniam, nemienite napraviť tento stav, preto vás vykazujem z rokovacej sály, prerušujem rokovanie schôdze do hlasovania a predseda, predpokladám, zastupujúci zvolá poslanecké grémium. (Reakcie z pléna.) Námietka vznesená? Dobre, konštatujem, že bola podaná proti môjmu rozhodnutiu a opatreniu námietka. Ďakujem. (Ruch v sále.) (Prerušenie rokovania o 16.28 hodine.) (Pokračovanie rokovania o 17.40 hodine.) [16:15] Lucia Plaváková – Vystúpenie v rozprave . [17:29] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, len vás chcem informovať, že budeme pokračovať hlasovaním o 17.45 h. (Prestávka.) [17:44] Peter Žiga (Zaznievanie gongu.) Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní. My sme mali poslanecké grémium, verím, že predsedovia poslaneckých klubov vás informovali o tom, na čom sme sa na poslaneckom grémiu dohodli. Chcem vás poprosiť, my sme tu už niekoľkokrát stáli pred vecami, ktoré nie sú obvyklé, a naposledy sme o tom hovorili 15. mája a naprieč politickým spektrom sme sa dohodli, že budeme dodržiavať niektoré elementárne pravidlá, ktoré sa majú v parlamente v rokovacej sále dodržiavať. Má sa dodržiavať rokovací poriadok, má sa slušne správať, aspoň ja to tak vnímam, kolega voči kolegovi. Chcem vás aj z tohto miesta ešte raz poprosiť, aby sme sa vrátili k tejto myšlienke, my sme o tom chvíľu hovorili aj na poslaneckom grémiu, preto aj, aby nedošlo k niektorým nedorozumeniam pri výklade rokovacieho poriadku, požiadame dnes ústavnoprávny výbor, aby urobil jasné a jednoznačné stanovisko o tom, čo a ako si vykladať jednotlivé ustanovenia zákona o rokovacom poriadku, a potom požiadam zajtra ráno asi poslanecké grémium, aby sme si k tomu sadli a urobili minimálne nejakú, nazvem to, džentlmenskú dohodu, že takéto pravidlá budú platiť a takéto pravidlá nebudú platiť. Samozrejme, môj apel, keď ho tak nazvem, platí nielen na rokovanie v rámci rokovacej sály a vyjadrenia v rámci rokovacej sály a odsudzujem všetky vyjadrenia aj mimo rokovacej sály, ktoré zazneli. Myslím si, že takto by sa vzdelaní a inteligentní ľudia nemali správať voči sebe, a tým pádom vás prosím, ja nemám žiadnu právomoc riešiť vaše vyjadrenia ako poslancov Národnej rady mimo rokovacej sály, pretože to, čo robíte v rámci svojich tlačoviek alebo v rámci svojho vyjadrovania sa pre médiá, alebo k svojmu publiku, ja neviem ovplyvniť, ja môžem tuná dať nejaký apel na vás, aby ste, aby ste nejaké základné pravidlá slušnosti dodržiavali. Takže môžte si zobrať tieto moje slová k srdcu, ale nemusíte. Ja verím, že vrátime slušnosť a korektnosť do rokovania v tejto sále v rámci tohto, v rámci tejto rokovacej sály a v rámci rokovania snemovne, a verím, že nájdeme modus operandi na to, aby sme vedeli rokovať o bodoch, ktoré naozaj zaujímajú slovenskú verejnosť, lebo nepovažujem za úplne normálne, že tu riešime celý deň nejaké nálepky na nejakom počítači, nehnevajte sa na mňa. (Potlesk.) Chcem vás informovať, že poslanec Samuel Migaľ sa písomným oznámením z dnešného dňa, teda z 25. septembra 2024, vzdal funkcie predsedu Osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby k uvedenému dňu s tým, že naďalej zostáva členom tohto výboru. Prosím, aby Národná rada zobrala uvedenú skutočnosť uznesením na vedomie. Vidím procedurálne návrhy od poslancov. Pani poslankyňa Števulová. [17:50] Zuzana Števulová – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Pán predsedajúci, v mene štyroch poslaneckých klubov – PS, SaS, KDH a SLOVENSKO – podávam návrh na zaradenie bodu č. parlamentnej tlače 492, čo je návrh na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k výrokom poslanca Rudolfa Huliaka na adresu poslankyne Lucie Plavákovej dňa 25. 9. 2024, na program tejto schôdze. Odôvodnenie: Myslíme si, že tieto výroky, a vďaka za vaše slová, ale myslíme si, že tieto výroky boli natoľko zasahujúce do cti poslankyne a boli prednesené vo foyer Národnej rady, že Národná rada Slovenskej republiky by sa ako kolektívny orgán mala týmito výrokmi zaoberať, ospravedlniť sa poslankyni a vyzvať pána Huliaka na ospravedlnenie. Ďakujem. (Potlesk.) [17:51] Peter Žiga Pán poslanec Horecký. [17:52] Ján Horecký – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Pán predsedajúci, ďakujem za slovo, prednesiem procedurálny návrh. V mene poslaneckého klubu KDH žiadam pána poslanca Huliaka, aby sa verejne ospravedlnil za osobnú urážku pani poslankyni Plavákovej. Vypočul som si vaše slová, pán predsedajúci, čo ste povedali na úvod tohto pokračovania schôdze, tiež tu hodiny čakám spolu s ostatnými na to, aby sme sa venovali konsolidácii, tomu, čo potrebujeme, a takéto verejné ospravedlnenie prispeje k tomu, aby sme túto vec aj skutkom, nielen slovom uzavreli a viac neopakovali. Ďakujem. (Potlesk.) [17:53] Peter Žiga Pán poslanec Horecký, o tomto návrhu neviem dať hlasovať, pretože to nie je procedurálny návrh. Pani poslankyňa Škopová. [17:53] Anežka Škopová – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Chcem podať procedurálny návrh, v mene všetkých žien chcem vyzvať poslanca Huliaka ako chlapa, aby sa za mimoriadne dehonestujúci výrok voči pani poslankyni Plavákovej verejne ospravedlnil, a verím, že kolegyne z vládnej koalície takéto výroky verejne odsúdia. (Potlesk.) [17:56] Peter Žiga Pán poslanec Pročko. [17:57] Jozef Pročko – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem veľmi pekne. Aj ja chcem poďakovať, pán Žiga, za váš naozaj skvelý výstup, chválim vás, pretože naozaj v tejto sále by nemali zaznievať vulgarizmy na adresu kolegov. Ja by som tiež chcel odsúdiť pána, pána Michelka, ktorý nazýva ľudí idiotmi a dnes napríklad počas rokovania, počas prestávky pán Justín Sedlák tu nadával ľuďom do buzerantov. Takže ja by som chcel odsúdiť tieto výroky a chcel by som poprosiť kolegov, aby naozaj, naozaj bojovali čestne a neurážali... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) [17:58] Peter Žiga Pán poslanec, nemáte faktickú poznámku, nepredniesli ste procedurálny návrh. Pán poslanec Mikloško. [17:58] František Mikloško – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Pán predsedajúci, zvolanie ústavnoprávneho výboru teraz podľa mojej mienky nemá žiadny zmysel. Nemôže sa viesť vo vecnej atmosfére, pretože nemáme k tomu podklady, nie sme dostatočne pripravení. V tejto situácii vypätej, emocionálnej to bude čiste politické rozhodovanie, preto vás žiadam, aby ste odložili rokovanie ústavnoprávneho výboru o tejto otázke na neskôr, aby sme sa aspoň z toho mohli vyspať. (Potlesk.) [17:58] Peter Žiga Pán poslanec Mikloško, ja rozumiem vášmu apelu, zároveň hovorím, že nakoľko rokovací poriadok nevykladá jednotlivé body úplne, úplne exaktne, tým pádom my ak chceme zajtra sa dohodnúť aj v rámci, naprieč politickým spektrom, ako budeme v tejto poslaneckej snemovni ďalej fungovať, aby si každý z jednotlivých poslancov nevykladal rokovací poriadok po svojom, požiadame o stanovisko ústavnoprávny výbor, sú tam zastúpení aj koaliční, aj opoziční poslanci. Ja vám rozumiem, čo naznačujete, samozrejme, to je stanovisko, to nie je záväzné pre snemovňu, my sa môžme od toho opierať, môže nám ústavnoprávny výbor dať odkaz, že toto je za hranicou, toto, toto, a bude na nás, ako sa dohodneme aj na grémiu a potom to budeme ďalej tlmočiť našim poslaneckým klubom, našim poslancom, ako sa budú ďalej v poslaneckom pléne správať. To je čisto o tom, či to chceme ukľudniť, či sa tu začneme týmto zaoberať naozaj a dáme to do nejakého normálu, alebo tu budeme vyvádzať poslancov z rokovacej sály, pretože niekto si vykladá rokovací poriadok tak a niekto inak. V tomto by sme si mali urobiť poriadok a kým sa nedostaneme ku zmene rokovacieho poriadku, ktorý by toto úplne exaktne riešil, dovtedy budeme používať stanovisko ústavnoprávneho výboru a zároveň dohodu na, nejakú politickú dohodu v rámci poslaneckého grémia. Pán poslanec Huliak. [17:58] Rudolf Huliak – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Chcem povedať nieže na svoju obhajobu, nemám sa z čoho obhajovať, ale asi toľko. Mne keď moja žena oznámila, že čaká so mnou dieťa, moja milovaná žena, tak som mal slzy v očiach. Neznesiem, ak tu niekto bude spomínať to, že plod nemá nárok na život. Je to boží tvor. Ospravedlňujem sa všetkým ženám, ktoré, ktorých sa to dotklo, ospravedlňujem sa a milujem ženy, ktoré ma poradi... ženu, ktorá ma porodila, a milujem ženu, s ktorou žijem. A ospravedlním sa večer svojej suke na dvore... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim. Výkriky a pískanie v pléne.) [17:58] Peter Žiga Pán poslanec Grendel. [17:58] Gábor Grendel – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem za slovo. Kým pri, kým pri výrokoch pána poslanca Huliaka vo vestibule sme sa mohli sporiť o to, že či je to extenzívny výklad rokovacieho poriadku, kde ten výrok zaznel, tak čo sa týka tohto posledného výroku poslanca Huliaka, tak sme to všetci videli a počuli, že tento najnovší výrok vyznel v roko... teda zaznel v rokovacej sále Národnej rady, a preto mám za to, že podľa § 135 zákona o rokovacom poriadku treba začať disciplinárne konanie voči pánovi poslancovi. Vyzývam vás ako zastupujúceho predsedu, aby ste iniciovali disciplinárne konanie za výrok pána poslanca Huliaka. (Potlesk.) [17:58] Peter Žiga Máte svoj návrh písomne? Pán poslanec Huliak. [17:58] Rudolf Huliak – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ohrádzam sa, pán predsedajúci... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Žiga, Peter, podpredseda NR SR Pán poslanec Huliak, máte procedurálny návrh? Huliak, Rudolf, poslanec NR SR Mám procedurálny návrh ten, že toto je absolútne zmätočné, pretože ja som nikoho mojím výrokom neurazil. (Reakcie z pléna.) [17:58] Peter Žiga Budeme hlasovať o procedurálnych návrhoch, v tomto prípade... Ešte pán poslanec Horecký. [17:58] Ján Horecký – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem. Ak mandátový a imunitný výbor zistí, ja som člen mandátového a imunitného výboru, že poslanec svojím výrokom pri výkone funkcie poslanca prednesenom v Národnej rade, čo sa teraz stalo, alebo v jej orgáne urazil poslanca alebo iného ústavného činiteľa, tak samo prerokovanie veci, ak nepostačuje, odporučí mu, aby sa na najbližšej schôdzi Národnej rady ospravedlnil. Navrhujem a znovu opakujem toto riešenie. Pán poslanec Huliak, vyzývam vás, ospravedlňte sa pani poslankyni Plavákovej. [17:59] Peter Žiga Budeme hlasovať o procedurálnom návrhu pani poslankyne Števulovej. V mene štyroch poslaneckých klubov – PS, SaS, KDH a SLOVENSKO – podáva procedurálny návrh na zaradenie bodu, číslo tlače 492, návrh na prijatie uznesenia NR SR k výrokom poslanca Huliaka na adresu poslankyne Plavákovej dňa 25. 9. 2024 na program tejto schôdze. Je všeobecný súhlas? (Nesúhlasná reakcia pléna.) Dávam hlasovať. (Hlasovanie.) 136 prítomných, 60 za, 7 proti, 69 sa zdržalo. Návrh sme neschválili. Pán poslanec Grendel, o vašom návrhu nedám hlasovať, o ňom rozhodnem sám, pretože po rokovaní sa poradím a prijmem postup, ktorý sa dohodnem s múdrejšími, ako som ja. Chcem vás informovať, že vláda Slovenskej republiky doručila Národnej rade dva návrhy na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s ďalším zlepšovaním stavu verejných financií, tlač 482, a o vládnom návrhu zákona o dani z finančných transakcií, tlač 484, ako aj vládne návrhy zákonov pod tlačami 483 a 485. Preto v mene troch poslaneckých klubov – SMER - SD, HLAS a SNS – podávam návrh na zaradenie týchto nových bodov do programu 19. schôdze. Navrhujem, aby tieto návrhy vlády prerokovali, boli prerokované v zlúčenej rozprave zajtra o 9.00 h s tým, že hlasovanie o nich by sme vykonali ihneď po ich prerokovaní. Ak Národná rada rozhodne o skrátených legislatívnych konaniach, navrhujem, aby sme bezprostredne po hlasovaní pristúpili k prvým čítaniam o návrhoch zákonov a rozprava k nim by bola zlúčená. Je všeobecný súhlas? (Nesúhlasná reakcia pléna.) Poprosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 139 prítomných, 79 za, 60 proti. Konštatujem, že sme zaradili tieto nové body do programu 19. schôdze a určili sme termíny ich prerokovania. V mene troch poslaneckých klubov – za SMER, HLAS a SNS – podávam procedurálny návrh, aby sme verejné hlasovanie o návrhu na voľbu členov Rady pre mediálne služby, šesťročné funkčné obdobie, máme to uvedené ako tlač 183, vykonali na záver schôdze. Je všeobecný súhlas? (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem pekne. Budeme pokračovať hlasovaním o návrhu uznesenia k bodu 115 schváleného programu, ktorým je správa o činnosti Úradu na ochranu oznamovateľov za rok 2023, tlač 221. Prosím spravodajcu z ústavnoprávneho výboru poslanca Richarda Eliáša, aby hlasovanie uvádzal. Eliáš, Richard, poslanec NR SR Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada berie uvedenú správu na vedomie. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 139 prítomných, 61 za, 1 proti, 76 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Návrh sme neschválili, teda navrhované uznesenie sme neschválili. Ešte v rámci hlasovania dávam procedurálny návrh v mene troch poslaneckých klubov, aby sme dnešné rokovanie ukončili hneď po hlasovaní s tým, aby mohli zasadnúť výbory, finančný výbor, čo sa týka predložených návrhov vlády, aby mohol zasadnúť ústavnoprávny výbor, čo sa týka výkladu rokovacieho poriadku. Chcem sa opýtať, či je všeobecný súhlas. (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem pekne. Vidím štyri procedurálne návrhy. Pán poslanec Kišš. [18:05] Štefan Kišš – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem. K predchádzajúcemu bodu, pán predsedajúci, ku konsolidácii a k skrátenému konaniu. V mene poslaneckého klubu Progresívne Slovensko žiadam o predloženie konsolidačného balíčka spolu s rozpočtom verejnej správy v zákonnom termíne 15. október. Zdôvodnenie: Spôsob, akým ide koalícia obtiahnuť daňovníkov, je škandalózny. Táto legislatíva je nepripravená. S istotou môžme povedať, že v nej bude veľa chýb a opäť na to doplatia len občania chaosom v zákonoch, už typickým pre túto vládnu koalíciu. Ďakujem. [18:05] Peter Žiga Pán poslanec, keďže sme si predchádzajúcim hlasovaním upravili procedúru, beriem vaše, váš návrh, váš procedurálny návrh za bezpredmetný. Pán poslanec Gašpar. [18:06] Tibor Gašpar – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem za slovo. Obdobne ako pán poslanec Grendel, podávam aj ja návrh podľa § 136 ods. 2 písm. a) na disciplinárne konanie voči poslancovi Pročkovi za výroky, ktoré v pléne používa voči koaličným poslancom o tom, že sú zlodeji a mafiáni. Ďakujem. (Potlesk.) [18:07] Peter Žiga Pán podpredseda Gašpar, rovnako ako pri návrhu pána poslanca Grendela, aj o vašom procedurálnom návrhu rozhodnem ja sám. Pán poslanec Čellár. [18:07] Miroslav Čellár – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem. Zvolávam ústavnoprávny výbor na 18.30 h. [18:07] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ešte tu máme jedno hlasovanie. Dávam hlasovať o námietke pani poslankyne Plavákovej proti jej vykázaniu z rokovacej sály. Prosím, prezentujte sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 138 prítomných, 59 za, 72 proti, 7 sa zdržalo. Konštatujem, že sme námietke pani poslankyne Plavákovej nevyhoveli. Ešte jeden procedurálny návrh, pán poslanec Blcháč. [18:07] Ján Blcháč – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem za slovo. Zvolávam rokovanie výboru pre financie a rozpočet ihneď po tom, ako sa ukončí táto schôdza. Ďakujem pekne. [18:07] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Prerušujem rokovanie parlamentu do zajtra 9.00 h. (Prerušenie rokovania o 18.08 hodine.)