Rokovanie NR SR 24. 9. 2024 – Parlamentné rozhodnutia o dráhach, autoškôl a letiskách

[09:04] Tibor Gašpar – Vystúpenie spoločného spravodajcu 1. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram ôsmy rokovací deň 19. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali poslanci: Luščíková, Nash, Štefunko, Valášek, Vančo a Bittó Cigániková. Podľa schváleného programu pristúpime k prvému čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 377, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 406. Prosím ministra dopravy Slovenskej republiky Jozefa Ráža, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči, máte slovo. (Rokovanie v prvom čítanío vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 377.) Ráž, Jozef, minister dopravy SR Dobrý deň. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som uviedol vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Účelom návrhu zákona je upraviť proces činnosti a právnych inštitútov v oblasti železničných dráh a dopravy na železničnej dráhe, ktoré sú upravené vo vnútroštátnej legislatíve transponovanej smernice o interoperabilite železničného systému v Európskej únii a smernici o bezpečnosti železníc a zároveň sú tieto činnosti a právne inštitúty bližšie špecifikované vo vykonávacích aktoch, ktoré boli prijaté na základe uvedených smerníc. Je to napríklad proces udeľovania výnimiek z technických špecifikácií interoperability a zriadenie registra železničných vozidiel a registra železničnej infraštruktúry, ktoré mali len dočasný charakter. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, so zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi platnými v Slovenskej republike, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pozitívny a negatívny vplyv na podnikateľské prostredie. Nebude mať sociálne vplyvy ani vplyvy na služby verejnej správy pre občanov, na informatizáciu spoločnosti, životné prostredie, na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Dovoľujem si vás požiadať o podporu pri prerokovaní predloženého vládneho zákona a o jeho schválenie v prvom čítaní. Ďakujem pekne. Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR Ďakujem za úvodné slovo pánovi ministrovi. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárske záležitosti, pánovi poslancovi Justínovi Sedlákovi. Nech sa páči, máte slovo. Sedlák, Justín, poslanec NR SR Vážený pán predsedajúci, vážená pani poslankyňa, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 377. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada po všeobecnej rozprave sa uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu. [09:04] Tibor Gašpar – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem pánovi spravodajcovi. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie. Chce sa vyjadriť k rozprave spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Teraz nasleduje prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 359/2000 Z. z. o Slovenskej komore výcvikových zariadení autoškôl a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov. Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 378, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 408. Opäť vás prosím, pán minister Ráž, o uvedenie vládneho návrhu zákona. Nech sa páči. (Rokovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 359/2000 Z. z. o Slovenskej komore výcvikových zariadení autoškôl a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov , tlač 378.) [09:06] Jozef Ráž – Vystúpenie Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som uviedol vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 359/2000 Z. z. o Slovenskej komore výcvikových zariadení autoškôl a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov. Vláda Slovenskej republiky prerokovala návrh zákona dňa 10. júla 2024 a prijala ho uznesením č. 398/2024. Cieľom návrhu zákona je zabezpečiť sfunkčnenie konania Valného zhromaždenia Slovenskej komory výcvikových zariadení autoškôl. Súčasné znenie zákona o Slovenskej komore výcvikových zariadení striktne požaduje, že valné zhromaždenie môže platne rokovať, len ak je osobne prítomná nadpolovičná väčšina všetkých členov komory. V súčasnosti všetkých členov komory je 208. Dosiahnuť, aby na mieste konania valného zhromaždenia komory bola prítomná nadpolovičná väčšina, je v praxi takmer nemožné. V minulosti sa valné zhromaždenia konali, avšak nemohli platne rokovať vzhľadom na neúčasť členov komory. Z týchto dôvodov návrh zákona upravuje kvórum na platné konanie valného zhromaždenia a zároveň zavádza potrebu voľby aj náhradníkov zvolených orgánov komory, aby sa nemuselo konať mimoriadne valné zhromaždenie na doplnenie plného stavu voľného orgánu komory. Dovoľujem si vás požiadať o podporu pri prerokovaní predloženého návrhu zákona a o jeho schválenie v prvom čítaní. Ďakujem pekne. [09:06] Tibor Gašpar – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem pánovi ministrovi. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárske záležitosti, poslancovi Sedlákovi. [09:08] Justín Sedlák – Vystúpenie spoločného spravodajcu Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 359/2000 Z. z. o Slovenskej komore výcvikových zariadení autoškôl a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov, tlač 378. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a podľa legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu. [09:08] Tibor Gašpar – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem spravodajcovi. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie. Chce sa vyjadriť k rozprave spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať prvým čítaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 136/2004 Z. z. o letiskových spoločnostiach a o zmene a doplnení zákona č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 37/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov. Vládny návrh zákona je pod tlačou 406, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 437. Odovzdávam slovo ministrovi dopravy, aby vládny návrh zákona uviedol. [Rokovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 136/2004 Z. z. o letiskových spoločnostiach a o zmene a doplnení zákona č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 37/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov , tlač 406.] [09:11] Jozef Ráž – Vystúpenie Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si uviesť materiál vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 136/2004 Z. z. o letiskových spoločnostiach a o zmene a doplnení zákona č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve, tzv. letecký zákon, a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 37/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov. Predkladaný návrh zákona predstavuje právnu úpravu správy majetku štátu, odlišnosť všeobecnej úpravy správy majetku štátu, na základe ktorej bude Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky oprávnené na kúpu nevysporiadaných pozemkov v rámci perimetra letiska prevádzkovaného letiskovou spoločnosťou do vlastníctva štátu a následne na základe nájomnej zmluvy bude oprávnený ich prenajať letiskovej spoločnosti. Otázku vysporiadania vlastníckych práv k príslušným pozemkom malo Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky záujem riešiť prostredníctvom existujúcich nástrojov, a to formou poskytnutia príspevku v civilnom letectve na investície, a to do letiskovej infraštruktúry, tzv. investičnú pomoc, ktorá podľa zákona číslo, ktorá sa aplikuje podľa zákona č. 213/2019 Z. z., avšak v rámci prednotifikácie a následnej komunikácie Európska komisia po takmer dvoch rokoch konzultácie a vypracovania rôznych podkladov uviedla, že priame poskytnutie verejných prostriedkov letiskovej spoločnosti nie je podľa jej názoru možné. Z tohoto dôvodu sa pristúpilo k riešeniu, ktoré je predmetom návrhu zákona. Dovoľujem si vás požiadať o podporu pri prerokovaní predloženého vládneho návrhu zákona a jeho schválenie v prvom čítaní. Ďakujem pekne. [09:11] Tibor Gašpar – Uvádzajúci uvádza bod Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárske záležitosti, pánovi poslancovi Megovi. [09:13] Jaroslav Mego – Vystúpenie spoločného spravodajcu Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 136/2004 Z. z. o letiskových spoločnostiach a o zmene a doplnení zákona č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 37/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov, tlač 406. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a výbor pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu. [09:13] Tibor Gašpar – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem spravodajcovi. Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Konštatujem, že sa neprihlásil nikto. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie. Chce sa vyjadriť k rozprave spravodajca? Tiež nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Skôr ako pristúpime k druhému čítaniu o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Mongolskom o medzinárodnej cestnej doprave, chcem upozorniť, pokiaľ sú v budove a v priestoroch páni poslanci Rastislav Krátky, prípadne pán spravodajca Peter Pollák, budeme pokračovať v prerušenej rozprave následne, to platí potom o ďalšom bode, prerušená rozprava k návrhu pani poslankyne Bittó Cigánikovej a pána Szalaya. Takže teraz už pristúpime k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Mongolskom o medzinárodnej cestnej doprave. Návrh vlády je uverejnený ako tlač 339. Návrh vlády odôvodní minister dopravy Jozef Ráž, prosím ho, aby sa ujal slova. (Rokovanie v druhom čítaní o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Mongolskom o medzinárodnej cestnej doprave, tlač 339) [09:17] Jozef Ráž – Vystúpenie Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi uviesť odôvodnenie materiálu návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Mongolskom o medzinárodnej cestnej doprave. Vláda Slovenskej republiky vyslovila súhlas s ratifikáciou v uznesení č. 27 zo dňa 25. júna 2023. Zmluva bola podpísaná 8. marca 2024 štátnou tajomníčkou Ministerstva dopravy Slovenskej republiky Denisou Žilákovou a ministrom ciest a rozvoja Mongolska B. Sandagom. (Byambatsogt Sandag, pozn. red.) Prezidentka Slovenskej republiky neuplatnila k predmetnému materiálu pripomienky, súhlasí s jeho predložením na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky. Predkladaný návrh zmluvy je štandardnou bilaterálnou zmluvou, aké Slovenská republika uzatvára s jednotlivými štátmi v záujme podpory a rozvoja obchodnej spolupráce, ako aj v záujme uľahčenia tranzitu. Zmluva upravuje podmienky vykonávania osobnej a nákladnej cestnej dopravy, povinnosti dopravcov, sankcie v prípade nedodržania ustanovenej zmluvy. Zmluva je dvojstrannou medzinárodnou zmluvou prezidentskej povahy podľa čl. 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá priamo zakladá práva alebo povinnosti fyzických osôb, právnických osôb, a preto podlieha pred jej ratifikáciou súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky. Zároveň je zmluva dvojstrannou medzinárodnou zmluvou prezidentskej povahy podľa článku 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, na vykonanie ktorej nie je potrebný zákon a ktorá po ratifikácii a vyhlásení spôsobom ustanoveným zákonom má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Materiál nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, sociálne vplyvy, vplyvy na podnikateľské prostredie, vplyvy na služby verejnej správy pre občana, životné prostredie, informatizáciu spoločnosti, manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Vážení prítomní, dovoľujem si vás požiadať o súhlas s predkladaným návrhom a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi. Ďakujem pekne. [09:17] Tibor Gašpar – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem. Prosím určeného spoločného spravodajcu z výboru pre hospodárske záležitosti pána poslanca Mega, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu. [09:19] Jaroslav Mego – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so zmluvou medzi Slovenskou republikou a Mongolskom o medzinárodnej cestnej doprave (tlač č. 339a). Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 389 z 2. júla 2024 pridelil návrh na prerokovanie: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor určil výbor pre hospodárske záležitosti. Ústavnoprávny výbor o návrhu rokoval 5. septembra 2024 a prijal uznesenie č. 136. Výbor pre hospodárske záležitosti o návrhu rokoval 10. septembra 2024 a prijal uznesenie č. 89. Obidva výbory odporučili Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas so zmluvou medzi Slovenskou republikou a Mongolskom o medzinárodnej cestnej doprave a rozhodnutie, ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi. Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Mongolskom o medzinárodnej cestnej doprave a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi. Spoločná správa výborov vrátane návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením gestorského výboru č. 92 z 10. septembra 2024. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som informoval o výsledku rokovania výborov, odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru uvedené v spoločnej správe a predniesol návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu. [09:19] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Ďakujem, otváram rozpravu o tomto bode programu. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. V rokovaní pokračujeme, ako som avizoval, v prerušenej rozprave o návrhu poslanca Rastislava Krátkeho na prijatie uznesenia Národnej rady k uzneseniu Európskeho parlamentu z 11. apríla 2024 o začlenení práva na umelé prerušenie tehotenstva do Charty základných práv Európskej únie (tlač 266). Prosím poslanca Rastislava Krátkeho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, a spravodajcu z výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny poslanca Petra Polláka, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov. Podľa poradia, kde sme skončili, v poradí z ústne prihlásených rečníkov do rozpravy je poslanec Marián Čaučík, ktorému odovzdávam slovo. A pripraví sa pani poslankyňa Plaváková, následne pani poslankyňa Jurík a pán poslanec Škripek. (Pokračovanie rokovania v prvom čítaní o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Rastislava Krátkeho na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k uzneseniu Európskeho parlamentu z 11. apríla 2024 o začlenení práva na umelé prerušenie tehotenstva do Charty základných práv Európskej únie , tlač 266.) [09:22] Marián Čaučík – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Diskutujeme, máme rozpravu o začlenení umelého potratu do Charty základných ľudských práv Európskej únie a je to zaujímavé, že diskutujeme o tom práve v dňoch, ktoré predchádzali a nasledujú aj Národnému pochodu za život, kde prišlo do Košíc kolo, viac ako 40-tisíc ľudí, ktorým veľmi záležalo na tom, aby povedali verejnosti a povedali aj nám poslancom Národnej rady, prezidentovi, vláde, čo si myslia o tejto problematike, takže diskutujeme o začlenení umelého potratu do Charty základných ľudských práv Európskej únie a je to pre nás na Slovensku, myslím, veľmi ťažká a citlivá téma, lebo umelé potraty sú v našej krajine legálne od roku 1957, to znamená, už 67 rokov, a mnoho žien a rodín má, no, svoju veľmi citlivú skúsenosť s touto záležitosťou. Ak hovoríme o práve na život, tak som presvedčený, že právo na život je základné ľudské právo a platí nepochybne aj pre nenarodené deti. Aj podľa našej ústavy, naša ústava hovorí, že každý má právo na život a ľudský život je hoden ochrany už pred narodením, takže z princípu, ak právo na potrat, z princípu si myslím, že právo na potrat nemôže byť uznané za ľudské právo, lebo ide proti právu na život, ktoré aj našou ústavou je deklarované, že platí aj pre deti pred narodením. Pred 25 rokmi, 1. júna 1999 niekoľko združení vyhlásilo Deklaráciu práv počatého dieťaťa a mal som možnosť a česť byť jeden z tých signatárov tejto deklarácie. Je to dokument, ktorý predstavuje určitú víziu pre nenarodené deti. Víziu, že každé dieťa, každé počaté dieťa by malo mať právo narodiť sa, ale sú tam aj konkrétne veci z európskej aj z našej legislatívy a napríklad, neviem, či viete, že aj podľa našich právnych predpisov počaté dieťa má spôsobilosť na práva. Počaté dieťa aj podľa slovenského právneho poriadku má právo dediť. Podľa slovenského právneho poriadku podmienená spôsobilosť na práva počatého dieťaťa umožňuje, aby sa na počaté dieťa hľadelo ako na dediča po poručiteľovi, ktorý zomrel v čase od počatia až do narodenia dieťaťa. Ďalej. Podľa slovenského právneho poriadku počaté dieťa má právo byť obdarované. Je to tiež podmienená spôsobilosť na práva počatého dieťaťa, ktorého umožňuje, aby sa na počaté dieťa hľadelo ako na obdarovaného od počatia po narodenie dieťaťa. Ďalej, počaté dieťa má právo na plnenie z poistnej udalosti, ktorou je smrť poisteného. Podľa slovenského právneho poriadku podmienená spôsobilosť na práva počatého dieťaťa umožňuje, aby sa na toto počaté dieťa hľadelo ako na príjemcu plnenia z poistnej udalosti, ktorou je smrť poisteného, napr. životné poistenie otca. Toto všetko platí, samozrejme, ak to dieťa sa narodí ako živé. Ak teda aj naše zákony počatému dieťaťu priznávajú práva, tak sme presvedčení, že počaté dieťa má aj právo narodiť sa, a preto ukončenie jeho života nemôže byť považované za ľudské právo, preto budeme aj za klub KDH hlasovať za uznesenie poslanca Rastislava Krátkeho v reakcii na uznesenie Európskeho parlamentu o začlenení umelého potratu do Charty základných ľudských práv. Ďakujem za pozornosť. [09:22] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem pánovi poslancovi. Pani poslankyňa Plaváková. Konštatujem, že nie je prítomná v sále. Stráca poradie. Tak, pani poslankyňa Jurík, nech sa páči. [09:27] Beáta Jurík – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. No, ja som už vystúpila v písomnej rozprave, tak by som len chcela narýchlo zhrnúť, že o čom sa tu vlastne bavíme, a síce že pán navrhovateľ sa tu skrýva za princíp subsidiarity, ktorý sa, opakujem, neuplatňuje na uznesenia, takže je to absolútne právny blud. Potom ďalší, ďalším takým vraj argumentom je, že ak by sme zaradili právo na interrupciu do Charty základných ľudských práv, tak by lekári a lekárky prišli o možnosť výhrady vo svedomí, čo taktiež nie je pravda. Jediné, čo toto uznesenie hovorí, je, že celé zariadenia si nemôžu uplatňovať výhradu vo svedomí, a to, dúfam, uznáte, je niečo veľmi logické, pretože výhrada vo svedomí má byť niečo, čo vychádza z presvedčenia človeka, a toto skutočne nechce nikto lekárom a lekárkam uprieť. Jedná sa tam len o to, že aj v súčasnosti aj na Slovensku sú zariadenia, celé zariadenia, kde nikto nevykonáva interrupciu, a nie je to z presvedčenia tých lekárov a lekárok. Je to čisto kvôli tomu, že tieto zariadenia majú rôzne zmluvy s cirkvou a inými organizáciami a jednoducho odmietajú interrupcie vykonávať, čo núti ženy často sa presúvať v rámci regiónov a okrem teda samotnej ceny interrupcie sa tam teda pridávajú ešte aj ďalšie poplatky, ktoré si napríklad, pretože väčšinou interrupcie podstupujú ženy, ktoré už sú matkami niekoľkonásobnými, tak si jednoducho takúto interrupciu potom nemôžu dovoliť. Čiže toto je problém aj na Slovensku. Ale opakujem, nikto nechce zrušiť výhradu vo svedomí. Ďalej, čo sa týka toho uznesenia Európskeho parlamentu, tak niekoľkokrát tu odznelo, že my vlastne len chceme, aby Slovensko nejako zastávalo ten svoj suverénny postoj k interrupciám, aby sa teda vyjadrilo proti takémuto vraj zásahu z Bruselu. To samotné uznesenie Európskeho parlamentu hovorí, že je to na členských štátoch, čiže to uznesenie Európskeho parlamentu nejde proti našej suverenite. A prepáčte mi, budem teda stručná, nakoľko toto, tieto základne pseudoargumenty, si myslím, že už boli dostatočne zhodené zo stola. Nebudem sa vracať k tomu, že právo na interrupciu je ľudské právo, pretože je takto zaradené do niekoľkých medzinárodných dohovorov plus aj náš Ústavný súd v tom rozhodnutí, o ktorom som vám hovorila, z roku 2007, už z roku 2007 jednoznačne garantuje právo, ženy rozhodnúť sa, či sa stane, alebo nie matkou. Čiže ešte aj naša ústava, náš Ústavný súd toto právo garantuje, tak ja už neviem, aký iný dôkaz by sme o tom chceli, že sa jedná o ľudské právo, a ten Ústavný súd to podľa mňa aj veľmi detailne vysvetľuje, že prečo sa takto rozhodol, takže vás prosím, keď máte nejaké pochybnosti o tom, že či teda právo na interrupciu je, alebo nie je základným ľudským právom, tak si prečítajte to odôvodnenie Ústavného súdu, ktoré je skutočne rozsiahle a veľmi dobre vysvetlené. Keď už teda neveríme medzinárodným alebo európskym mechanizmom na ochranu ľudských práv, tak ten náš Ústavný súd, snáď nebudeme spochybňovať jeho dôveryhodnosť alebo jeho rozhodnutia. Keď už toto bolo všetko povedané, tak mne sa teda žiada povedať jednu takú základnú vec, a síce že už sa tu podľa mňa niečo cez päť hodín bavíme o uznesení, o uznesení. To ani nie je, že uznesenie o nejakom legislatívnom návrhu z dielne Európskej únie, to je o uznesení, o vyjadrení nejakej politickej vôle, nejakého politického názoru. A ja si teda myslím, že špeciálne v dnešnej dobe máme skutočne iné problémy na stole, ako baviť sa o niečom takom. A PS-ko je veľmi často kritizované práve hnutím OĽANO, alebo teda klubom OĽANO a priatelia, že vraj sem vnáša nejaké ideologické vojny, kultúrno-etické a neviem čo všetko, pritom toto uznesenie sem prinieslo práve hnutie OĽANO a vravím, my tu už päť hodín strácame čas debatou o interrupciách, ktorú iba skrývate pod vraj suverenitu, vraj princíp subsidiarity a hovorím, všetky tieto argumenty sme vám jasne vyvrátili. Ja si skutočne myslím, že v tomto pléne by sme sa momentálne mali zaoberať inými vecami ako uznesením o uznesení a inými vecami ako interrupciami, keď máme súčasný legislatívny rámec nadstavený tak, že, myslím, že sa zhodneme v tejto sále, že minimálne, momentálne je dostačujúci. Takže skutočne toto je obrovská strata času a minule kolegyňa Jaurová povedala, že všetci raz v ten deň D sa budeme spovedať Pánovi, že ako sme aj využili, nevyužili náš čas, tak ja som presvedčená, že aj týchto päť hodín tam budeme mať niekde v tom zozname napísaných, že to bolo skutočne päť hodín, ktoré sme tu premárnili zbytočnou debatou. A špeciálne sa teda obraciam na opozíciu, pretože ja si nemyslím, že na takýchto otázkach, a vravím, na uznesení o uznesení by sme sa tu mali ako opozícia hádať, pretože potom sa koalícia len smeje. A skutočne to v ľuďoch vyvoláva ten pocit, že čo potom. Čo keď sa oni raz dostanú k vláde, tak sa budú hádať o takýchto hlúpostiach o uznesení o uznesení, skutočne? Od toho tu sme? Prosím, vás, kolegovia, kolegyne, nesťažujme si tu situáciu, neukazujme ľuďom, že sú medzi nami takéto rozdiely. A to momentálne skutočne nie je podstatné. A špeciálne by som chcela apelovať na kolegov a kolegyne z KDH, už niekoľkokrát sme sa stretli či už formálne, neformálne, vieme sa rozprávať, vieme nájsť zhodu. Poďme sa aj tento týždeň stretnúť, poďme sa rozprávať o tom, ako pomôcť ženám zažívajúcim násilie. Poďme sa rozprávať o tom, ako pomôcť matkám samoživiteľkám, ako pomôcť aj tým ženám, ktoré sa, ktoré sa rozhodujú, alebo teda ktoré váhajú nad interrupciou z ekonomických dôvodov. Poďme sa o tom rozprávať, ako zlepšiť ich situáciu, a ja verím, že nájdeme spoločné návrhy. Ale nerobme to takto. Nekritizujme sa tu, nehádajme sa tu, je to skutočne zbytočné. Ja verím tomu, že vieme ukázať ľuďom, že na tých najpodstatnejších veciach sa vieme zhodnúť a že môžme ľuďom ponúknuť alternatívu k štvrtej vláde Roberta Fica. Ďakujem. [09:34] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Na vaše vystúpenie sú tri faktické poznámky. V poradí: pani poslankyňa Turčanová, Šmilňák a pán poslanec Čaučík. Takže, pani poslankyňa Turčanová. [09:34] Andrea Turčanová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Pani kolegyňa, minule som na vás reagovala, teraz opäť budem. Veľmi mi je ľúto, že hovoríte, že argumenty, ktoré tu padajú, sú tzv. pseudoargumenty. Ja si nemyslím, že ochrana života je nejaký pseudoargument a že právo na interrupciu je už zakotvené ako ľudské právo. No ak by to tak bolo, potom asi by francúzsky parlament nežiadal niečo takéto. A veľmi ma mrzí, že napádate aj princíp subsidiarity, pretože princíp subsidiarity pre tých, ktorí nevedia, o čo ide, je to, že drobné veci, ktoré si vieme riešiť sami, si riešime sami, a o pomoc vyššie a o solidaritu a podobné žiadame, až keď si sami nevieme vyriešiť problém, takže toľko k subsidiarite. A ja si myslím, že tuná ten princíp subsidiarity má byť práve v tom, že my na Slovensku si povieme, že pre nás základné ľudské právo je právo na život, nie právo na potrat. Od toho sa všetko odvíja a áno, koalícia sa môže smiať, ak opozícia takéto veci rieši, ale ja... a verím, že päť hodín by sme vedeli oveľa efektívnejšie využiť, ak by sme možno bez rozpravy boli zahlasovali za podporu tohto uznesenia, a mohli sme teraz riešiť úplne iné, ekonomické veci napríklad, ktoré by práve pomohli matkám v núdzi, ktoré by pomohli ženám, ktoré sa ocitli nečakane v situácii, že sú tehotné, mohli by sme napríklad rozprávať aj o tom, že keď sme tu schvaľovali novelu zákona o dotáciách, aby potom následne ministerstvo sociálnych vecí mohlo vypísať výzvu na podporu týraným ženám, teda zariadeniam, ktoré sa starajú o týrané ženy, že prečo práve došlo v dvoch prípadoch k nepodporeniu tohto, pretože tie dve organizácie okrem týraných žien sa, žiaľ... sa starajú, žiaľ, aj o ženy, alebo teda nie žiaľ, ale sa starajú aj o ženy, ktoré sa... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [09:34] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Ďalší v poradí, pán poslanec Šmilňák, nech sa páči. [09:36] Martin Šmilňák – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Pani kolegyňa, interrupcia nie je správny pojem, interrupcia znamená niečo prerušiť a prerušené, v prerušenom sa dá pokračovať. V tomto prípade sa pokračovať nedá, to je abort alebo potrat, keď už ideme do detailov. Či sa máme venovať iným veciam, pani kolegyňa, ani Ústavný súd by tu nebol, ani parlament by tu nebol, ani my by sme tu neboli, keby nebolo života. Najväčší, najväčšia hodnota pre ľudstvo je život, a o tom keď sa bavíme päť hodín, tak je to málo. Ak zachránime jediný ľudský život a bavili by sme sa tu aj stovky hodín, tak to stojí za, lebo ľudský život je nevyčísliteľný. A ešte zareagujem na to, že tie výdobytky feminizmu, tie, tie stáročia boja žien za to, aby mali podobné práva alebo rovnaké práva ako muži, aby mali rovnako zaplatené, aby dostali rovnako starostlivosť, aby mali rovnaké volebné právo, to sú dobré veci, to sú veci, ktoré hovoria o tom, že sme ľudstvo a nebudeme robiť rozdiel medzi mužom a ženou, a preto neexistuje téma, ktorá je čisto ženská alebo čisto mužská. Zaznelo tu niekoľkokrát, že nebavme sa o tom, to je ženský problém, nech si to vyriešia ženy . Ja sa voči tomu ohradzujem. Ja som zákonodarca zvolený ľuďmi a my spolu máme hľadať, empaticky navzájom sa počúvať a nachádzať najlepšie riešenia, spolu muži a ženy. Toto nie je problém žien, toto je problém ľudstva a toto je téma ľudstva. Tak ako každá žena má rovnaké práva ako muž, tak neposielajte mužom preč z tejto sály vtedy, keď, keď sa hovorí o potratoch, lebo toto je vec, ktorá sa týka celého ľudstva, nám na živote záleží a budeme o tom diskutovať a budeme sa snažiť ochrániť každý jeden život a áno, takým spôsobom, že začneme pomáhať ženám. V tomto sa určite zhodneme. Ďakujem. [09:36] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán poslanec. Ďalší v poradí s faktickou, pán poslanec Čaučík, máte slovo. [09:39] Marián Čaučík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Áno, ďakujem pekne. Pani kolegyňa, hovorili ste o tom, že sú tu pseudoargumenty o subsidiarite a právny blud, že sa tá subsidiarita nevzťahuje na uznesenia. Áno, právne sa nevzťahuje, ale fakticky to tak je a ľudia to tak vnímajú a chápu, že z Európskeho parlamentu, že z tej európskej úrovne sa nám niečo podáva, niečo sa nám tlačí a niečo musíme prijať. No a toto nešťastne prispieva k rozdeleniu spoločnosti, našej spoločnosti. Zažili sme to aj pred rokom v parlamentných voľbách, zažívame to aj inde, že tiež sú to ťažké a kultúrno-etické témy sa zneužívajú a je to možno škoda. V tom súhlasím s vami, že možno netreba tomu venovať teraz príliš veľa času a zahlasovať o tom uznesení, a ja budem veľmi zvedavý, ako o tomto uznesení o uznesení Európskeho parlamentu zahlasujú kolegovia z koalície a ako sa k tomu postaví aj koalícia. Ako pre nás je to dôležitá vec a podobné uznesenie, ako má Rastislav Krátky, mal aj Milan Majerský, ktorý to potom z technických dôvodov stiahol. Ale súhlasím s vami, poďme spolu hľadať cestu, rozmýšľať, ako pomôcť ženám, ako zlepšiť ich situáciu, a nielen ženám, aj ich partnerom, aj tým rodinám, a ako vieme spoločne ukázať alternatívu k štvrtej vláde Roberta Fica, ktorá toto tiež nerieši. Ďakujem. [09:39] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho V reakcii ešte, pani poslankyňa Jurík, máte slovo. [09:40] Beáta Jurík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo a ďakujem aj za vaše faktické poznámky. Kolegyne, kolegovia, ja by som sa najskôr chcela vrátiť k tej sémantike potrat verzus interrupcia. Potrat je niečo spontánne, čo sa žene udeje bez ohľadu na to, že či to chce, alebo nie. Toto je zdravotnícky termín interrupcia, takže taký malý rozdiel. Čo sa týka tých pseudoargumentov. Ja som rozhodne nepovedala, že právo na život je pseudoargumentom. Ja som povedala, že princíp subsidiarity, za ktorý sa navrhovateľ skrýva, je pseudoargumentom, a prosím vás, ja skutočne nemôžem prijať túto argumentáciu, že áno, právne je to hlúposť, ale de facto to hlúposť nie je. No keď raz sa princíp subsidiarity aplikuje na legislatívne akty, teda na zákony, tak my sa nemôžme tváriť, že ho tu môžme, lebo sa nám to páči, aplikovať na uznesenia. Jednoducho nie. To je právny blud. Ja úplne súhlasím s tým, že bavme sa o práve na život, snažme sa zachrániť čo najviac ľudských životov, veď to je úplne legitímne a ja si myslím, že aj na to tu sme, ale tak sa bavme o všetkých tých deťoch napríklad, ktoré žijú v marginalizovaných komunitách, bavme sa o všetkých tých ľuďoch, ktorých môže zachrániť naše zdravotníctvo a, žiaľ, kvôli neschopnosti a kvôli ďalším veciam sa to jednoducho nedarí. Bavme sa o tom, ako pomáhať ľuďom v tejto krajine, ale nebavme sa o tom, ako upierať ženám právo rozhodovať sa. A to je zároveň aj moja posledná poznámka. Ja som rozhodne nepovedala, že všetkých mužov preč z tejto sály, keď sa bavíme o interrupciách. Ja som povedala len toľko, že my sme tu na to, poslanci aj poslankyne, aby sme nastavili nejaký právny rámec, ale tak, aby sa každá žena mohla rozhodnúť, aby do toho nebola nútená z ekonomických dôvodov, ale zároveň, aby mala tú slobodu, že keď sa rozhodne nestať sa matkou, tak aby jej to ten právny rámec garantoval bez toho, že príde o život alebo o svoje zdravie. To je všetko. Ďakujem. [09:40] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Ďalší v poradí do ústnej rozpravy bol prihlásený pán poslanec Škripek. Nie je v sále, konštatujem, že stráca poradie. Už stratené poradie má teraz pani poslankyňa Plaváková. Opäť konštatujem, že nie je v sále, takže stráca možnosť vystúpiť v rozprave. A chcete teraz hneď vystúpiť, ešte pred pánom poslancom? Dobre, takže prihlásil sa o slovo navrhovateľ. Pán poslanec Krátky, nech sa páči, máte slovo. [09:43] Rastislav Krátky – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Chcem začať najprv tak ústretovo, pretože nemám záujem viesť kultúrnu vojnu a ani som nikdy nechcel, aby táto diskusia do toho skĺzla, a myslím si, že veď aj mne sa podarilo do toho neskĺznuť. Chcem začať ústretovo tak, že poviem, že áno, chcem sa aj ja rozprávať a diskutovať o tom, ako pomôcť matkám samoživiteľkám, ako zvyšovať ochranu detí, ako diskutovať, chcem, aby sa diskutovalo výhradne a vyslovene len na pôde tohto parlamentu o tom, že ako by sme mohli prispieť k tomu, že tie ženy, ktoré sa rozhodujú nad interrupciou z ekonomických dôvodov, tak aby sme im vyšli v ústrety a pomohli sa rozhodnúť tak, že to dieťatko si nechajú a že ten ekonomický dôvod im, jednoducho povedané, vyriešime. Áno, toto súhlasím s týmto, o tomto chcem diskutovať, a keď tá téma, tá diskusia príde, tak sa jej veľmi rád zúčastním a dobre sa na ňu pripravím, tak ako som sa pripravil na toto uznesenie. Je také až, prepáčte, ale musím to tak povedať, že drzé tvrdiť, že toto uznesenie nenapísané správne už len z toho titulu, že dve politické strany, resp. hnutia mali rovnako obsahovo postavené to, o čom tu diskutujeme. Jedna strana bola KDH, tá to priniesla na výbor pre európske záležitosti, ja som to priniesol priamo do pléna. Čiže prečo je táto otázka veľmi dôležitá a prečo je dôležité o nej diskutovať, a ten dôvod je veľmi jednoduchý, už som hovoril niekoľkokrát, zopakujem to znovu. Ten dôvod je taký, že je to veľmi citlivá kultúrno-etická téma a na pôde Európskeho parlamentu sú snahy zarámcovať túto tému, dokonca priniesť nové ľudské právo do Charty základných ľudských práv, čo by malo pre nás, pre Slovákov, pre náš parlament, pre našu Národnú radu širokosiahle následky. Krásne sa ukázalo to, ako sa nechceme chápať v tom, keď pani poslankyňa Jurík to drží v tom úzkom rámci, že bavíme sa len o uznesení, ktoré reaguje na nejaké uznesenie národného parlamentu. Čiže bavíme sa o mojom uznesení, ktoré reaguje na uznesenie Európskeho parlamentu. Tak toto je ten úplne kratučký, úzky rámec, v ktorom ma, samozrejme, môžete chytať za slovo a môžete hovoriť o tom, čo chcete, ja zdôrazňujem ten široký pohľad, ten dôvod, pre ktorý som toto uznesenie doniesol, a to ten, že pokiaľ sa dostane do Charty základných ľudských práv nové ľudské právo, a myslím si, že právo na potrat nie je základné ľudské právo, že táto diskusia je úplne zbytočná, ale niekto to tu už navrhol, že to pokladá za ľudské práva, že to má byť v charte, tak v dôsledku tohto návrhu sa dejú dve veci. Prvá vec, rozbiehajú sa procesy na Európskom parlamente a na európskej úrovni, ktoré, ja hovorím, že nepoďme touto cestou, rovno ich zastavme, rovno sa vyjadrime. My predsa nemôžeme rušiť uznesenie Európskeho parlamentu. To neni ani mojou ambíciou, ani vám to nenavrhujem, uvedomujem si, že také niečo urobiť nemôžeme. To, čo my môžeme urobiť, je, že môžme zaujať ako Slovenská republika postoj. Ten postoj sme už veľmi jasne zaujali aj v roku 2002, keď sme tu v tomto parlamente prijali deklaráciu, že kultúrno-etické témy, kultúrno-etické otázky si chceme riešiť a vyslovene a výlučne o nich rozhodovať jednoznačne suverénne len tu na pôde tohto parlamentu a nechceme, aby nám niekto iný do toho vstupoval. To je prvá vec, na ktorú nadväzujem a ktorú vyzývam vás poslancov, aby sme urobili, aby sme sa hneď od začiatku postavili a nedovolili tým, ktorí majú záujem presadzovať toto nové ľudské právo, aby okolo toho robili svoju ďalšiu agendu. Druhá vec, ktorú hovorím, je, že, a to je vlastne a teraz to vysvetlím podrobnejšie, ešte skúsim uviesť aj konkrétny príklad, lebo to som asi neurobil predtým a tam sme sa nestretli, lebo mnohí to neporozumeli, že prečo hovorím, že my budeme ťahať ako poslanci za kratší povraz a kde... kto bude ťahať za ten dlhší. Tak v tom širšom rámci je predsa jasné, že sa bavíme o tom, a to je gro toho uznesenia toho Európskeho parlamentu, že má vzniknúť nové ľudské právo, právo na potrat. Ak sa toto stane, ak by sa toto stalo, tak by o všetkých záležitostiach, pokiaľ ide o žiadosti o interrupcie a o to, čo my máme v legi... Takto, že, skúsim ešte jednoduchšie, že bude potom úplne jedno, čo my máme v našej domácej legislatíve, pretože ak sa stane nasledovný príklad, tak o tom nebudeme rozhodovať my poslanci, ale Súdny dvor Európskej únie. O akom príklade hovorím? Predstavte si ženu, ktorá je alebo zistí, že je tehotná v 16., 15., 14. týždni tehotenstva. Príde do nemocnice, lekári jej odmietnu vykonať interrupciu a ona pôjde na súd a bude žiadať niekoľko vecí. Prvá vec. Predsa je to v Charte základných ľudských práv, upreli ste moje ľudské právo, žiadam, aby ste mi ho umožnili naplniť. Po druhé, keďže ste mi ho upreli, cítim ujmu, chcem od vás odškodnenie. A po tretie chcem, aby ste mi to, sa nielen za to, nielen zosúladili či zharmonizovali právo, ktoré máme my na Slovensku, s právom Európskej únie, ale aby ste mi aj umožnili takúto vec. Doteraz sme tu mali, že sú, že je výnimka z ochrany života do 12. týždňa, ja chcem mať po 14. týždeň, alebo som v 14., 15., chcem, aby ste mi to umožnili. Čo sa stane? Budeme o tom my rozhodovať ak poslanci, keď bude takéto ľudské právo platiť? Nebude. Náš slovenský súd vo svojom rozhodovaní sa obrátil na Európsky súd, a teda v Luxemburgu, a ten dá výkladové stanovisko, vieme, že on veľmi rád dáva extenzívny výklad, hoc ako súd by to nemal robiť, ale existuje, aj v diplomovej práci si to pozrite, akým spôsobom aj právnici študujú, ako rozširuje právo svojimi judikátmi a svojím rozhodovaním tento súd, a povie, že áno. Po prvé porušili ste ľudské právo, potom to je aj reakcia na pani poslankyňu, ktorá mi dávala otázku, alebo resp. reakciu na mňa, že no, však čo sa stane, však my si budeme môcť nejakým spôsobom upravovať to, akým spôsobom uplatňujeme ľudské práva. No, tak práve ona bola tá, ktorá kričala, keď tu koalícia prišla, ja som to tiež kritizoval, áno, je to legitímne, pokiaľ ide o právomoc zhromažďovať sa, že takýmto spôsobom do toho nemali zasahovať. Ale presne to sa stane, budete kričať, že sa porušujú ľudské práva, a budete kričať, aby to Európska únia riešila a budete kričať, že aby nám fondy pozastavili, a bude z toho poprask. Ja som za dodržiavanie ľudských práv, som za dodržiavanie ľudských práv, tak ako sú momentálne napísané, nepovažujem potrat za základné ľudské právo, ešte to vysvetlím aj prečo, nepoviem len svoj názor, prinesiem aj odôvodnenie, že prečo to nepovažujem, a toto by bol dôsledok toho, keby sa to uznesenie, ktoré máme v Európskom parlamente, dotiahlo do záveru, do konca. Dotiahol sa cieľ tých, ktorí ho predkladajú. Zároveň by sme platili tejto žene, o ktorej som hovoril, s vysokou pravdepodobnosťou odškodnenie, a zároveň by sme museli upraviť domáce zákony, ktoré máme my tu, podľa judikátu súdu. Čiže ťažisko do rúk o rozhodovaní toho, že ako nakladať s interrupciami, v akej miere, by sa prenieslo na súdy. Nemali by sme to my poslanci Národnej rady v rukách. To je cieľom tohoto uznesenia v Európskom parlamente, to chcete urobiť, pretože viete, že neviete to presadiť ako legislatívu v jednotlivých krajinách Európskej únie, a chcete to urobiť okľukou cez tzv. ľudské nové právo, takže preto hovorím o tom, že podržme si my výlučne v našich rukách rozhodovanie o týchto veciach, nechajme zaznieť diskusiu o tom, akým spôsobom to má byť upravené iba tu, my suverénne, jednoznačne o tom rozhodnime, my tu doma. Mňa by celkom zaujímalo, že použili ste taký termín, ja sa ospravedlňujem, jak to nepoviem úplne presne, ale že množstvo všelijakých medzinárodných dohovorov, kde je potrat uznané ako ľudské právo. Tak by som chcel... (Reakcia z pléna.) Ja sa ospravedlňujem, nepočujem vás. Ale že keby som, tak chcel by som počuť teda, že v ktorých, lebo toto by bol unikátne prvý dokument, v charte by to bolo prvýkrát uznané ako základné ľudské právo, nikde inde to neevidujem, neevidujem to v žiadnych medzinárodných zmluvách, neevidujem to v žiadnych iných deklaráciách o ľudských právach. (Krátka pauza.) Dobre, ešte v záverečnom slove potom poviem zvyšné. Ďakujem pekne za slovo. [09:49] Tibor Gašpar – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem navrhovateľovi. Na jeho vystúpenie evidujem tri faktické poznámky. Takže prvá, pani poslankyňa Jurík. [09:49] Beáta Jurík Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Krátky, vy ste veriaci? Lebo vy toľko klamete, že ja normálne cítim takú prenesenú hanbu za vás. Zavádzate, klamete, strašíte ľudí, že sa tu bude diať niečo, čo sa vôbec, ale že vôbec nebude diať. Mám aj druhú otázku, vy ste právnik? Lebo aj po právnej stránke to absolútne nesedí a hneď vám dám úplne taký najjednoduchší dôkaz, aký sa len dá. Hovoríte o ľudských právach, no očividne im vôbec nerozumiete, pretože to, čo ste tu hovorili, ako ste strašili, že teraz keď právo na interrupciu zavedieme do charty, tak nejaká žena si tu zmyslí v 15., 16., týždni, že ona chce ísť na interrupciu a že jej to nebude povolené a že potom dostaneme pokuty, že pôjdeme žalovať do Bruselu. Vy tak hnusne zavádzate, strašíte a klamete, nielen teda tuto koalíciu, snažiac sa nejako ich donútiť k tomu, aby vám za to zahlasovali, ale aj ľudí, pretože mne teraz chodia maily od ľudí, ktorí sa zľakli týchto vašich zavádzaní. Tak, prosím vás, už s tým konečne prestaňte! Čo sa týka ľudských práv, a to bude aj prípad práva na interrupciu v charte, bude to znamenať, že každý štát si bude môcť stanoviť svoj právny rámec. Opakujem, povedala som to tu desaťkrát, pre Slovensko sa nič nezmení. Jediné, čo bude, tak že v rámci členských štátov, žiadny členský štát nebude môcť absolútne zakázať právo na interrupciu. To je všetko. Čo sa týka týždňov, spôsobu vykonania a tak ďalej, tak to bude aj naďalej v kompetencii členských štátov, takisto ako je to v prípade iných ľudských práv. Viete, pán poslanec Krátky, napr. také právo na súkromný a rodinný život alebo právo na manželstvo. Vy máte skutočne pocit, že napr. na Slovensku máme manželstvá pre všetkých, tak ako je v niektorých iných krajinách? A taktiež by mohli istí ľudia, predsa keď im je odopreté právo na manželstvo, sťažovať sa na Európsky súdny dvor a nedeje sa to, lebo takto jednoducho ľudské práva nefungujú. Tak vás ešte raz prosím, prestaňte strašiť a klamať! [09:49] Tibor Gašpar Ďakujem. Ďalší v poradí, pán poslanec Prostredník, máte slovo. [09:49] Ondrej Prostredník Ďakujem, pán predsedajúci. Je to nesmierne ťažká téma, o ktorej tu debatujeme, pozorne ju sledujem od jej začiatku. Vy ako predkladateľ, pán poslanec Krátky, mám dojem, že sa týmto uznesením, ktoré nám tu predkladáte, práve bránite diskusii, pretože ja tomu uzneseniu Európskeho parlamentu rozumiem tak, že ono otvára diskusiu pre členské štáty. Vytvára fórum na to, aby sme o tejto naozaj ťažkej téme, o tomto konflikte dvoch životov, dvoch práv na život, debatovali, a oberáte vlastne Slovensko o to, o tú príležitosť, aby mohlo vstúpiť do tejto diskusie. Ja si preto myslím, že to uznesenie Európskeho parlamentu je dobré, a nechcem žiadnym spôsobom sa proti nemu stavať. Dotknem sa ešte krátko inej témy, ktorá tu opakovane zaznievala, a to je výhrada vo svedomí, kde mnohí kritici uznesenia Európskeho parlamentu hovorili o tom, že toto uznesenie siaha na právo výhrady vo svedomí. Hovorí sa v tomto kontexte, predovšetkým o tzv. kolektívnej výhrade vo svedomí, teda o práve inštitúcii odmietnuť vykonávať interrupcie. A ja si myslím, že toto je nesprávne, to je úplné nepochopenie konceptu výhrady vo svedomí. Svedomie je individuálna kategória. Svedomie má človek, a nie inštitúcia, a preto ak niekto chce rozšíriť právo výhrady vo svedomí na inštitúciu, je to veľký omyl a je to nesprávne. Ďakujem. [09:49] Tibor Gašpar Ďakujem, pán poslanec. V poradí, pán poslanec Pročko, máte slovo. [09:49] Jozef Pročko Ďakujem veľmi pekne. No ja som si pozorne vypočul, čo si teraz hovoril, a mám takého jedného známeho, ktorý tu dáva hodnotiace úsudky. Ja si myslím, že absolútne si neklamal a rozprával si veci, ktoré sú všetkým známe, a ja keď som počúval, čo sa tu dialo v tej rozprave, tak mne to príde také, že toto je parlament, kde každý má právo vystúpiť. Ja osobne som liberál, veriaci, verím, že existuje Boh, čo je pre mňa Boh, to je moja vec, ale som veriaci, ale som liberál, som aj sociálny demokrat a som jednoducho človek. Tak keď ty si chceš dať toto uznesenie, tak si ťa vypočujem. Keď si PS-ko bude chcieť dať uznesenie o tom, že, že, aby sme uzatvárali manželstvá muž a muž, ako pred chvíľočkou sme počuli, že odoberajú sa ľudské práva, no tak, nech si dajú, ale ja keď som počúval to, čo sa tu dialo (povedané so smiechom), a aký si ty klamár, aký si ty, ako ty nadbiehaš tej koalícii, no mne prišlo tak ľúto, kto nadbiehal koalícii, kto nadbiehal HLAS-u, kto sa pchal s HLAS-om do vlády, lebo Peter Pellegrini bude pri nich iný. Kto teraz ide do... do... k premiérovi, ktorých ich označuje za liberálne svine, za prasce progresívne, čo je odporné, čo, lebo to sú slušní ľudia, progresívci sú pre mňa veľmi slušní ľudia, ale to, čo robí Fico, a oni teraz idú k nemu, ku klamárovi, ku kšeftárovi, takže mne to prišlo také veľmi ľúto, to správanie, čo sa tu predviedlo teraz. A ja sa len sám seba chcem spýtať, keby takto vystúpil Mažgút, či by aj jemu rozprávali, že ty si taký klamár, Mažgút, vy ste taký klamár, vy ste taký odporný . No nemyslím si a ja viem, aj prečo by sa to nedialo. Ďakujem. [09:49] Tibor Gašpar 37 Ďakujem. Bude reagovať pán poslanec Krátky. [10:02] Rastislav Krátky – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo. Najprv zareagujem na pána Prostredníka, ktorý sa dotkol tej výhrady vo svedomí. Nuž ja vám prečítam z toho uznesenia, to je úplne kratučko, v tom uznesení Európskeho parlamentu je bod 8, kde je napísané toto: Odsudzuje skutočnosť , čiže Európsky parlament odsudzuje skutočnosť, že v niektorých členských štátoch lekári a v niektorých prípadoch celé zdravotnícke zariadenia , čiže oni odsudzujú skutočnosť, že jednotlivec lekár si uplatňuje výhradu vo svedomí. Ja som sa ohradil voči tomuto, ono predchádzajúca rečníčka reagovala, že to sa týka len celých zdravotníckych zariadení, tak tu konkrétne máte citáciu, že prečo to európske uznesenie a prečo ja hovorím aj o jednotlivcoch. Toto namietam, toto mi vadí, myslím si, že voči tomuto by sme sa mali ozvať, a ozval som sa. Čiže a v kontexte, ešte reakcia na pani poslankyňu Jurík, nemám v pláne sa brániť sám, ja bránim seba, ja mám v pláne a to, čo je celý môj, celá moja snaha tohto vystúpenia, bráni tú myšlienku môjho uznesenia, čiže budem sa držať vyslovene tej, a tá myšlienka môjho uznesenia je veľmi jednoduchá a jej úmysly sa naplno odhalili, keď sa tak vehementne postavila a tvrdila, že zrušenie Najvyššieho súdu, judikátu z rozhodnutia Roe v. Wade bola chyba v Spojených štátoch amerických. Čiže ja som, teda neviem aké všelijaké invektívy použila na moju osobu, klamár a nevzdelaný a neviem čo, keď tvrdím a žiadam len to, čo tento Najvyšší súd v Spojených štátoch urobil, a to, že nechal právomoc a opäť vrátil do rúk jednotlivým štátom, aby si o tejto agende rozhodovali sami. To je celý cieľ môjho uznesenia a toto tu ja obhajujem. [10:02] Tibor Gašpar – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem. Posledný ústne prihlásený do rozpravy je pán poslanec Škripek, vidím, že je prítomný, odovzdávam mu slovo. [10:02] Branislav Škripek – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja myslím, že môžme byť radi tejto debate, a ďakujem opäť, že si, Rasťo, podal tento návrh, aby sa Národná rada uzniesla, aby sme zaviazali vládu, pána premiéra, aby sa vyjadril, no a v každom vhodnom a možno opakovane, ale rozumiem, kedy v zasadnutí európskej 27, že my ako krajina nesúhlasíme, odmietame a nechceme, aby do Charty základných ľudských práv Európskej únie bol vnášaný takýto vôbec pohľad, takéto vyjadrenie, že uznávame, alebo chceme, aby existovalo právo na život. Keď ho aj legálne by sme chceli takéto niečo vyhlásiť, tak neospravedlníme obludnosť toho, že fakticky právo na potrat je to isté a len inými slovami ako právo zbaviť niekoho života. V prvej rozprave som vám podal svoje svedectvo o tom, že moje deti, moji chlapci sa obaja narodili extrémne predčasne, jeden mal 670 gramov a druhý 1 500 gramov a, technicky vzaté, keby niekto chcel, tak jednoducho môže nabádať moju manželku na to, aby oboch nechala jednoducho zomrieť, pretože na to máme právo a je to tak správne . Ale nie je to tak správne. A to, že to teraz takto vyjadrujem, znamená, že myslíme iným spôsobom o tom, ako sa pozerať na človeka, na jeho práva a na to, že je to človek, a on má práva aj vtedy, keď ešte nie je vonku z tela matky, a preto nemáme rozhodovať o tom, že bude alebo nebude žiť. O tom musíme nechať rozhodnúť maximálne možno negatívne okolnosti, alebo ak nie je schopné existovať to dieťa, aby žilo, tak proste nebude žiť, pretože to sú zákony prírody, ale ako môžme udeľovať a zavádzať taký prílepok a nadprávo, tak to nazývam, vymyslené nové právo, do tých práv, o ktorých sa dohodlo ľudské spoločenstvo už dávno, v dávnych rokoch, že človek má právo na život a má právo sa narodiť a je jeho život hodný ochrany už pred narodením, a my nemôžme po desiatkach rokov vyhlásiť, že no, ale vidíme to aj tak, že máme právo ho odstrániť, takže toto uznesenie preto chceme, a toto sú stovky tisíc ľudí, ktorí takýmto spôsobom rozmýšľajú na Slovensku, že chceme, aby sa Slovensko vyjadrilo v rámci európskej dvadsaťsedmičky, že nesúhlasíme s takýmto postojom a, naopak, chceme byť ľuďmi, ktorí budú podporovať ľudí, aby sa mohli narodiť, to znamená tie deti, ale zároveň my chceme pristupovať so starostlivosťou, s úctou a so všemožnou pomocou všetkým takým ženám, ktoré s tým majú obrovský problém. A ja chcem vyzvať, aby toto Progresívne Slovensko, ktoré nesúhlasí s takýmto pohľadom na život, bolo progresívne, vážení páni poslanci a dámy poslankyne, a progresívne v tom, že budete úplne novým spôsobom pristupovať k tomu, ako budeme pomáhať takýmto ženám. Veď to je ohromná výzva. Poďme to robiť. Prečo by sme nepomáhali tým, ktorí sa trápia v tehotenstve, ktorým je zle, ktorým je zle vo vzťahoch, ktorým je zle v manželstve, ktorí sa trápia finančne? Jednoducho podporujme takéto, keď to, však podporujme organizácie, ktoré toto robia. O tento zmysel veci tu ide, že pozerajme sa na život ako hodný ochrany. A urobme preňho úplne všetko, čo len treba, aby tu nebola táto kultúrna vojna. Pani kolegyňa, myslím, Kosová, ste sa tak vyjadrili, že sme to tu viedli do kultúrnej vojny. Naopak, ja to tu od začiatku hovorím, že takto to nemá byť. Ale ja som ju zažil, tú kultúrnu vojnu, priatelia, úplne konkrétne. Okrem iného som v živote aj prekladateľ a prekladal som knihu z angličtiny, ktorá sa volá Neplánované. A toto bol príbeh ženy, ktorá sa stala zástankyňou potratov, dokonca aj s riaditeľkou jednej kliniky Planned Parenthood, plánovaného rodičovstva, ale potom sa rozhodla, že bude proti tomu bojovať, pretože pochopila, že nemôže zabiť to dieťa v tele matky. A táto kniha bola neskôr, okrem toho, že je úspešná knižne, tak sa stala aj, bola sfilmovaná. Keď som bol v Európskom parlamente, tak túto knihu, ten film uviedli poľskí poslanci na jednom takom kultúrnom evente ako predstavenie filmu. Bol som prítomný. A predstavte si, čo sa stalo. Dozvedeli sa to ľudia, teda ktorí nesúhlasia s takýmto pohľadom na život, že ho máme chrániť, a nie si udeľovať právo ho zabiť, vnikli, prišli do Európskeho parlamentu. Nakoniec ich bola veľká skupina. Boli to rozzúrené ženy, doslova to hovorím, rozzúrené ženy, ktoré nám vnikli aj do tej miestnosti a rušili uvedenie toho filmu. No tak sme ich slušne teda požiadali, aby niektoré, teda jedna-dve takto vnikli do miestnosti, ale vonku na chodbe, keď sme s ňou vyšli von, aby sme diskutovali, tak ja som sa ocitol pri skupine, tak trošku pejoratívne teraz poviem alebo mierne ironicky, že skupine amazoniek, ktoré tam ručali, hnevali sa, mávali plagátmi - moje telo, moje rozhodnutie . A keď zistili, že som pro-life poslanec, tak ma obstali. Ľudia, takú agresivitu, akú som zažil, som v tej chvíli prežil, že toto je fascist whop, že toto je ’33., na uliciach Nemecka to takto vyzeralo, že ľudia s iným názorom boli obstaní agresívnou skupinou a hučali do nich, ručali, už len chýbalo, aby mi niektorá vylepila. Toto som zažil od žien, na ktoré som sa pozeral s údivom, že toto čo je. Toto je zastávanie sa názorov? Toto je tá liberálna sloboda? A toto je to diskutovanie, táto agresia? Vedľa mňa stál asistent, ktorý má takmer dva metre, ten chlap. A on to fotil a oni ho prinútili, a on aby vymazal tie fotografie z telefónu. Priatelia, takže keď sa to dostalo do tejto roviny táto debata, tak to je totálne choré a ja veľmi nechcem, aby to tu bolo. A, naopak, chcem vás prosiť, aby sme začali tvoriť na Slovensku úplne iný dialóg a začali podporovať presne už len pre princíp rovnosti a spravodlivosti, tak jak sú podporované pro-choice organizácie, ktoré teda hovoria, že ženám, ktoré sa trápia s tými potratmi, hrozí im za to zdravotné riziká a trpia a robia to utajene a toto je celý ten dôvod, že preto treba takto pomáhať a udeliť to právo na potrat alebo ho nejak propagovať, tak tuto je priestor na to, že treba takýmto ľuďom pomáhať, a preto zmeňme postoj a namiesto toho, aby sme dávali milióny eur, státisíce eur organizáciám, ktoré vykonávajú a uľahčujú potraty, dávajme peniaze, prosím si, tu na Slovensku poďme podporovať organizácie, ktoré pomáhajú všetkým takým, ktorí v ťažkostiach sú. Veď toto je progresívny prístup k životu. Toto je ten výborný prístup k životu, že im pomôžeme. A nebude to dobré pre našu krajinu a pre celú Európu? Veď v tom budú uzdravené vzťahy partnerské, manželské. Veď prečo mnohé ženy idú potratiť deti a zbaviť sa ich? Pretože predstavujú pre nich nejakú záťaž v živote. Ale, naopak, liberáli a progresívci chcú ešte liberalizovať ten náš extrémne liberálny potratový zákon, ktorý sme ako opičky a satelit Sovietskeho zväzu zaviedli v roku 1956. On je jeden z najliberálnejších v Európe a my ešte chceme zavádzať tzv. potratovú tabletku. Ale ja hovorím a žiadam a takto to bolo aj teraz tento víkend v nedeľu v Košiciach, kde 40-tisíc ľudí prišlo vyjadrovať svoje názory. A, by the way, chýbali mi tam aj konzervatívni poslanci tejto vládnej koalície. Videl som, myslím si, že dvoch, takže videl som ich, ale drvivou väčšinou to boli ľudia, ktorí tam boli s kresťanskodemokratickým myslením, pretože chceme v politike hovoriť presne takéto myšlienky. Aj tu môj kolega jeden, myslím, že aj Peter Pollák a ďalší. Zvýšme rodičovské príspevky, pomôžme tehotným ženám, tehotným študentkám mladomanželskými pôžičkami, pomáhajme ľuďom, aby chceli mať deti a mať ich viac a viac. Toto máme robiť. Prečo to nerobíme a prečo sa na to pozeráme takýmto spôsobom, že sa navzájom označujeme zlými menami? Ja som, pani Kosová, ani raz nepovedal hanlivé slovo na vás, ale vy ste mi to vložili do úst vo faktickej poznámke. Ja som povedal, že právo na život je udelenie si práva niekoho zabiť, je to smrť . A vy ste povedali, že my vás označujeme za vrahyne . Totálna, totálna prevrátenosť toho vyjadrenia. A druhé. Pani Jurík tu hovorila veľmi presvedčivo, že ona nevie o žiadnom takom našom argumente, že v Spojených štátoch možno zabiť deti až do deviateho mesiaca, až do narodenia, až kým hlavička vyjde z otvoru von . Tak predstavte si, pani Jurík, ako môžte tak vehementne povedať vec, ktorá je totálne nepravdivá, lebo je to v deviatich štátoch Spojených štátov amerických platné dodnes, potrat až, do, kým hlavička sa dostane do, do vonkajšieho priestoru, to znamená, že sa dieťa narodí. Kým sa nenarodí, môžu ho zabiť v tej chvíli. My to nechceme na Slo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [10:02] Tibor Gašpar – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán poslanec. Na vaše vystúpenie evidujem dve faktické poznámky. Pán poslanec Šmiľňák, nech sa páči. [10:02] Martin Šmilňák – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán kolega Braňo Škripek so zápalom rozprával a trošku v tom jeho, v tom jeho príhovore alebo v rozprave možno zaniklo, zanikol ten apel na vládnu koalíciu, na vás, zákonodarci, na nás všetkých, aby sme rovnako ako sa z verejných prostriedkov podporujú organizácie pro-choice, aby sme rovnako podporovali aj organizácie pro-life . Sú to organizácie, ktoré pomáhajú tehotným matkám so všetkými ich problémami tak, aby sa dieťa mohlo narodiť. To, aby sa dieťa mohlo narodiť, je v záujme nás všetkých, či sme konzervatívni, liberálni, sociálni, progresívni. Všetci mi dáte za pravdu, že je omnoho lepšie, aby sa život narodil ako by sme ho mali stratiť. Preto ešte raz apelujeme na vládu a na nás všetkých zákonodarcov, na vás všetkých, vytvorme právne prostredie tak, aby sme ešte vo väčšej miere podporovali predovšetkým pro-life organizácie, ktoré zachraňujú desiatky a stovky detí, ktoré by sa inak nenarodili. Každé jedno narodené dieťa je požehnanie, je veľmi dôležité pre našu spoločnosť, aby ďalej fungovala, aby zachovala kontinuitu, aby dokázala ekonomicky prežiť, aby sa mohli postarať o seniorov, ktorí pomaličky starnú. Podporme pro-life organizácie. Ďakujem. [10:02] Tibor Gašpar – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán poslanec. Udeľujem slovo pani poslankyni Kosovej, nech sa páči [10:12] Ingrid Kosová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja som najprv, priznám sa, nechcela reagovať, ale keďže ste ma, pán Škripek, niekoľkokrát oslovil, tak to považujem za potrebné a ubezpečujem vás, že Progresívne Slovensko, najmä progresívne ženy budú vždy a za každú cenu brániť ženy, budú ich podporovať, napríklad aj tie ženy, ktoré žijú v násilných vzťahoch so svojimi partnermi, ktorí si myslia, že ženu vlastnia a môžu rozhodovať o ich živote a rozhodovať za nich, a takisto budú stáť aj na strane tých žien, ktoré sa chcú slobodne a samostatne rozhodnúť. To však nevylučuje to, že by sme neboli na strane života. A my si vážime ľudský život a vážime si aj budúcnosť a chceme pre svoje deti tú najlepšiu budúcnosť. Ale viete, ja keď som sa vtedy rozhodovala, či si nechám svoje vlastné dieťa, tak viete, čo som si najviac vážila? To, že mi nikto neprikazoval, že si ho musím nechať, ani mi nikto nezakazoval, že môžem ísť na interrupciu. Toto je to slobodné právo rozhodnúť sa, pretože aj my ženy máme svoju dôstojnosť, máme svoju integritu. A verte mi, že keď niečo zakážete, tak to neznamená, že tie ženy, ktorým zakážete ísť na interrupciu, tak zrazu budú to dieťa milovať, zrazu nebudú mať ekonomické problémy, zrazu si budú vážiť život tak, ako si ho vážia všetci ostatní, tak budú vidieť nejaké svetlo na konci tunela, že budú šťastné. Nie je to tak. Takže áno, sadnime si, poďme sa rozprávať o tom, ako týmto ženám pomáhať, ale, preboha, len nič nezakazujme. Vytvorme im podmienky na to, aby sa mohli slobodne rozhodnúť. To je dôležité. Nič viac, nič menej. A preto som povedala, nerobte z nás niečo, čo nie sme. Nám záleží na budúcnosti a záleží nám na tom, aby sme sa mohli slobodne rozhodnúť. A ja by som bola veľmi rada, keby prišiel ten čas, že nebudú o nás rozhodovať muži. [10:14] Tibor Gašpar – Vystúpenie s faktickou poznámkou V reakcii na faktické vystúpi pán poslanec Škripek. Máte slovo. [10:16] Branislav Škripek – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Kolegovia, ďakujem za vyjadrenia. Martin Šmilňák, ďakujem, že si zdôraznil to, že tu, opäť, my chceme zdôrazňovať predovšetkým to, že máme pomáhať organizáciám, ktoré pomáhajú ženám. To spojím s vami, pani Kosová. Ďakujem za reakciu a ďakujem, že to viete pekne podať bez, trošku to bolo silné, že my sme vás označili za vrahyne, lebo to tak nie je. Tak to som rád, že zaznela takáto veta od vás, že progresívne ženy sú za život a chcú podporovať ženy, ktoré majú, takéto ťažké veci prežívajú, a vy ste mala slobodu, že vám nikto nič neprikazoval. Tak za prvé, nie muži tu budú prikazovať, aj ženy schvaľujú takú vec, že nechceme právo na potrat a nechceme, aby to bolo stále viacej zľahčované. A, naopak, vyzývame predsa na podporovanie ľudí, žien, ktoré sú v takýchto ťažkostiach, aké ste vy popisovali. Ponúklo vám dosť, mali ste dosť možností? Bolo za vami dosť organizácií, ktoré by vám pomohli jak so psychológom, tak s financiami, tak s ubytovaním, proste všemožným spôsobom? A toto chceme dosiahnuť. Ale ja musím zdôrazniť pre slovenskú verejnosť jednu dôležitú vec. To práve Progresívne Slovensko má vo svojej kultúrnej časti programu, vo svojom programe volebnom, že oni chcú utajené potraty pre dievčatá od 16 rokov, aby to nevedeli ani ich rodičia, ani okolie, aby to nevedel nikto. A toto vôbec nie je niečo, čo je ani progresívne, ani dobré. To na čo chceme nabádať mladých ľudí, aby urobili utajené potraty? Prečo? Čo je na tom to pro-life? Čo je na tomto dobré pre našu krajinu? Veď to spôsobí len ťažkosti psychické, fyzické. Tie dievčatá utajené žijú spôsobom života, ktorý je sexuálne promiskuitný, alebo náhodičkou sa to stalo, lebo skúšajú niečo, a potom majú následky a my im máme dovoliť utajiť svoje potraty? Tak to nie. Utajené potra... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [10:16] Tibor Gašpar – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem. Toto bolo posledné vystúpenie pána poslanca prihláseného ústne do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Áno, nech sa páči, dávam mu slovo. [10:18] Rastislav Krátky – Vystúpenie Ďakujem ešte raz. Teda záverečné slovo, možnosť je ho mať. To je to, čo si vážim, že môžme tu o tom diskutovať. Ešte krátky dôvetok, veď práve preto aj ja vystupujem, aby sme o tom hovorili, pán kolega, nie že by som túto diskusiu nechcel, ale gro môjho snaženia sa je vlastne povedať to, že potrat ako základné ľudské právo nie je legitímna požiadavka . To je kľúčový obsah uznesenia Európskeho parlamentu, ktorý ja namietam a voči ktorému chcem, aby sme sa ohradili. A zároveň hovorím, že kedykoľvek bude diskusia na túto tému, tak chcem, aby náš parlament, naša Národná rada mala všetky kompetencie v plnom rozsahu o tom rozhodnúť a stanoviť právny rámec. Ja som uviedol aj príklad v rozprave, za ktorý som si vyslúžil osobné počastovanie, ale nepočul som, teda že ten príklad by bol zlý alebo že teda niečo také by, že to sa určite nemôže stať, akože za tým príkladom si stojím a budem si za ním stáť aj ho budem ďalej vysvetľovať, keď to bude ďalej potrebné. Nuž zástancovia potratov sa vždy a na všetkých fórach snažia svoje videnie sveta podložiť a argumentovať tým, že potrat je základné ľudské právo, a snažia sa o ňom hovoriť ako o práve. Téma interrupcií je veľmi citlivá téma, a preto by sa podľa mňa malo vždy začať s tým, že sa pomenuje, čo interrupcia je, a treba povedať nasledovné – interrupcia je ukončenie tehotenstva, ktoré má za následok smrť nenarodeného človeka. Systém ľudských práv existuje na ochranu práv ľudí, najmä najslabších. Právo na život je prvé právo. Zakotvenie potratu ako ľudského práva nerozširuje rozsah práv, podvracia samotný koncept. Dovoľte mi ešte na záver citovať z deklarácie ku ktorej sme sa prihlásili aj my Slováci, Slovenská republika, ratifikovali sme ju. Ide o Dohovor o právach dieťaťa. Dovolím si citovať z preambuly tohto dohovoru: „Majúc na mysli, že ako je uvedené v Deklarácii práv dieťaťa prijatej Valným zhromaždením Organizácie Spojených národov 20. novembra 1959, dieťa pre svoju telesnú a duševnú nezrelosť potrebuje osobitné záruky, starostlivosť a zodpovedajúcu právnu ochranu pred narodením aj po ňom.“ Koniec citácie Dohovoru o právach dieťaťa. Ja sa prihováram za to, aby ste podporili moje uznesenie, aby ste odmietli snahy, ktoré sú na Európskom parlamente a v jeho štruktúrach, o to, aby sa toto nové ľudské právo, právo na potrat dostalo do Charty základných ľudských práv, čím vlastne vyjadríte aj to, že sa stotožňujete s názorom, že o týchto otázkach by mal rozhodovať len náš slovenský parlament. To je cieľom môjho uznesenia, tak vám ho predkladám a žiadam vás o podporu za zahlasovanie tohto uznesenia. Ďakujem pekne za slovo. [10:19] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem navrhovateľovi. Chce sa k rozprave vyjadriť spravodajca? Nie. Konštatujem... Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. V rokovaní pokračujeme v prerušenej rozprave v prvom čítaní o návrhu poslancov Bittó Cigánikovej a pána Szalaya na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, tlač 347. Prosím pána poslanca Szalaya, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, a spravodajcu z výboru pre zdravotníctvo pána poslanca Oskara Dvořáka, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov. S faktickými poznámkami boli prihlásené, boli prihlásení dvaja poslanci. Pani poslankyňa Bittó Cigániková? Pýtam sa, či je v sále. Nie. Stráca poradie. Pán poslanec Dostál? Konštatujem, ani on nie je v sále, takže vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovať? Áno, nech sa páči, máte slovo. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jany Bittó Cigánikovej a Tomáša Szalaya na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 347.) [10:23] Tomáš Szalay – Vystúpenie Tak, krásny deň. Je škoda, že máme túto rozpravu rozbitú. Vlastne koľko to už je? Od stredy minulého týždňa do utorka tohto, čiže to je šesť dní. Rozumiem, že už si nemusíte pamätať, o čom sme sa tu vtedy rozprávali, o čom mali byť tie faktické poznámky. Keďže som sa s kolegom Dostálom rozprával o pripomienke pána poslanca Majerského k tomuto návrhu zákona, že ide údajne dokonca o protiústavný návrh, tak by som rád chcel tlmočiť slová Ondreja Dostála, že protiústavným rozhodne nie je, keď zdravotným sestrám zrušíme povinnosť zbierať kredity. O čom tento zákon je? Zhrniem tu najdôležitejšiu vec, zdravotnícki pracovníci musia v rámci sústavného celoživotného vzdelávania zbierať kredity za vzdelávanie. Často sú tieto vzdelávacie podujatia čistými formalitami, ktoré vyberajú... Tu máte kartičku, pán kolega . (Rečník podal prihlasovaciu kartu z rečníckeho pultu predrečníkovi.) ... čistými formalitami, ktoré vyberajú peniaze od zdravotníckych pracovníkov, žerú im čas, ale nedávajú im žiadnu pridanú hodnotu v podobe nejakej, nejakú pridanú hodnotu v podobe skutočne užitočných poznatkov. Neraz je to niečo na úrovni, a teraz ospravedlňujem sa, že to zjednodušujem a možno to bude vyzerať vtipne, ale ono to tak je, že vylúštite sudoku, nejakú krížovku, tajničku a za dostanete kredity. Myslím si, že to treba riešiť skrz naskrz všetkými zdravotníckymi povolaniami vrátane lekárskych. Ale to najdôležitejšie, čo považujeme aj s kolegyňou Janou Bittó Cigánikovou, je odľahčiť zdravotným sestrám. Sestrám, ktorým teraz vlády ide v rámci konsolidácie škrtať peniaze, sestrám, ktoré sú často doma samoživiteľky, ktoré si nemajú priestor ukradnúť čas na to, aby absolvovali nejakú konferenciu a zbierali kredity účasťou na konferenciách. Neraz sa to potom riešilo online kurzami, ktoré sú rovnako formálne ako tie tajničky a krížovky, ktoré majú vylúštiť, aby získali kredity, aby mohli ďalej vykonávať svoje povolenie. Príjmy z tohto celého cirkusu má okrem toho prevádzkovateľa toho vzdelávania aj príslušná komora, teda Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek. Pokiaľ nemáme dôkazy o tom, že to vzdelávanie je naozaj pre tie sestry prínosné, a tým pádom prínosné pre pacientov, o ktorých sa tieto sestry starajú, tak sa na to radšej vykašlime. Neťahajme z tých, z tých sestier peniaze, nepripravujme ich o čas, ktorý môžu stráviť so svojimi blízkymi, a podporujme vzdelávanie, ktoré naozaj pomôže zdravotníkom a ktoré naozaj pomôže pacientom. To znamená, nechajme to na zamestnávateľov. Zamestnávateľ vie, aké má mať zručnosti, skúsenosti, vedomosti, a je motiváciou zamestnávateľa mať šikovné sestry. Nie je to motiváciou komory ani vzdelávacej inštitúcie. Je to v prvom rade motiváciou zamestnávateľa. A to že nehovorím o niečom čo je science fiction, tak chcem povedať, že v susednej Českej republike, na ktorú sa veľmi často pozeráme po príklady, inšpirácie a podobne, bol kreditový systém sústavného vzdelávania nelekárskych zdravotníckych pracovníkov, teda vrátane sestier a pôrodných asistentiek, zrušený od 1. septembra 2017. Teda už sedem rokov sa v Českej republike nezbierajú kredity pre sestry, sedem rokov. Čo sa za tých sedem rokov stalo? Začali zomierať ľudia v Čechách na uliciach? Prudko sa znížila kvalita poskytovanej ošetrovateľskej starostlivosti? Nie, prax ukázala, že nedošlo k zhoršeniu kvality poskytovania zdravotnej starostlivosti. Naopak, došlo k zníženiu byrokratickej záťaže. Byrokratická záťaž je niečo, čo majú teraz zdravotníci naozaj plné zuby. K zníženiu nákladov na sústavné vzdelávanie, zefektívneniu tohto systému. Tá Česká republika je nám blízka, pozrime sa pre inšpiráciu a naozaj pripúšťam, že ak sa naozaj pozrieme z nadhľadu, tak by som možno mohli zvážiť aj, že či v lekárskych povolaniach neurobíme zmenu a neznížime alebo nezmeníme ten spôsob sústavného vzdelávania lekárov. Ale v tomto prípade, v konkrétnom návrhu, ktorý máte pred sebou, nám ide o to, aby sme odľahčili predovšetkým sestrám. To znamená, je to návrh na zrušenie povinnosti zbierať kredity pre sestry a presunutie tejto povinnosti na zamestnávateľa. Toľko som chcel povedať. Ďakujem vám pekne za pozornosť. [10:23] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem navrhovateľovi. Chce sa vyjadriť k rozprave spravodajca? Nie, konštatujem. Prerušujem rokovanie o tom bode programu. Pokračujeme prvým čítaním o návrhu poslancov Jany Bittó Cigánikovej, Tomáša Szalaya a Mariána Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov a o doplnení niektorých zákonov. Návrh zákona má tlač 348, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 348... asi a). Dávam slovo poslankyni Jane Bittó Cigánikovej, ale ktorá tu nie je, zastupuje navrhovateľa pán poslanec Tomáš Szalay, aby návrh zákona uviedol, nech sa páči. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jany Bittó Cigánikovej, Tomáša Szalaya a Mariána Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov a o doplnení niektorých zákonov , tlač 348.) [10:29] Tomáš Szalay – Vystúpenie Tak, krásny deň. Poplatky. Pri návrhu na konsolidáciu verejných financií som zistil teda, že vláda hodlá načrieť aj do zdravotníctva, zobrať zdravotníkom nejaké peniaze. Ale celkom som ocenil jeden z návrhov, ktorý vládna koalícia chce predložiť, a to je návrh na transformáciu štátnych nemocníc na akciové spoločnosti. Klobúk dole, ďakujem, že ste to priznali po 20 rokoch, že Zajac mal pravdu. A druhá vec, ktorá nás čaká od vlády a od pána premiéra Fica, je druhé uznanie, že Zajac mal pravdu keď sa budeme rozprávať o poplatkoch v zdravotníctve. Pani ministerka Dolinková má teraz za úlohu priniesť analýzu o tom, ako to vyzerá s poplatkami na Slovensku v ambulanciách, nemocniciach, v zdravotníctve a má priniesť návrh riešenia, ako tohto džina vopchať naspäť do fľaše, lebo viete, že sa ľudia stále sťažujú na tie poplatky, sú k tomu rôzne typy prieskumov, záťaž, finančná záťaž pacientov stúpa. Viete to aj vy, lebo ste používali vo svojej predvolebnej kampani. A nezdá sa, že by sa tá záťaž mala znižovať, pretože pri konsolidácii a pri odlive peňazí zo zdravotníctva, pochopiteľne, budú odchádzať zdravotníci do zahraničia, budú stúpať poplatky, budú sa predlžovať čakacie lehoty. Treba niečo s poplatkami urobiť, vy to viete. O chvíľočku ten návrh bude musieť prísť od pani ministerky Dolinkovej. Alebo akéhokoľvek ďalšieho ministra tam usadíte. Chceme vám v tomto pomôcť a chceme vám ukázať, ako by sa tie poplatky dali riešiť. Toto nie je komplexné riešenie. Toto je len návrat k tomu, čo sme tu mali v roku 2015. Do roku 2015... Teda takto. Za Zajaca v roku 2003 boli schválené tzv. dvadsaťkorunáčky, kde za návštevu ambulancie zaplatil pacient 20 Sk. Za jeden lôžkodeň v nemocnici zaplatil 50 Sk, čo dnes, keď prepočítate, že máte zaplatiť 0,66 centov za návštevu lekára alebo 1,5 eura za jeden deň v nemocnici, tak to vyzerá priam smiešne. Jedno pivo je drahšie ako tento poplatok. Dnes sa na to (povedané so smiechom), aby ste zaplatili, teda aby ste sa dostali doktorovi ,sa musíte poriadne plesnúť po vačku. Je to minimálne 10, 15, 20 eur a pri niektorých úzkoprofilových disciplínach 50, 80 alebo aj 100 eur za to, že dostanete len termín vyšetrenia hradeného z verejného zdravotného poistenia. Tá situácia je dnes naozaj, naozaj škandalózna. Nič menej, vtedy bolo problémom 20 a 50 korún, strana SMER - sociálne demokracia na tom vyhrala voľby v roku 2006 a mohla vytvoriť vládu a zrušiť tieto poplatky ako neľudské, nesociálne, drakonické a podobne. No, lenže čo sa nestalo, tie poplatky zákazom nezmizli, tie poplatky tu naďalej s nami sú, akurát už nemajú pravidlá. A to najhoršie, čo sa mohlo stať, sa stalo na jar v roku 2015. Váš kolega, vtedajší poslanecký kolega, vtedajší župan Blanár navrhol návrh zákona, ktorý táto snemovňa podporila. Ale opakujem, pozerám sa na vás zo strany SMER - sociálna demokracia, lebo ste to boli vy, kto to predkladal, a vy ste to podporili. A bol to návrh, ktorý plošne zakazoval akékoľvek poplatky v ambulantnej sfére, akékoľvek, bez náhrady. Zrušil aj tzv. inštitút prednostného ošetrenia, ktorý bol v zdravotníctve zavedený v roku 2005. Prednostné ošetrenie znamenalo, že jednu štvrtinu ordinačných hodín mohol lekár, ambulancia vyčleniť pre plánované, pre plánovaných pacientov výmenou za úhradu za tento termín. To znamená tri štvrtiny ordinačných hodín boli bezplatné pre pacientov, jedna štvrtina ordinačných hodín bola spoplatnená. Výšku poplatku reguloval príslušný samosprávny kraj. A každý samosprávny kraj si to riešil iným spôsobom. V jednom kraji bol ten poplatok maximálne 5 eur, v inom kraji 7, v Bratislavskom kraji to bolo 9,90, lebo to vychádzalo 300 korún po prepočte konverzným kurzom 31,26 to bolo 9,99. A najvyššie poplatky sa v zdravotníctve za prednostné termíny platili, čuduj sa svete, v Žilinskom samosprávnom kraji, kde bol pán Blanár županom, 15 eur, 15 eur za návštevu. A toto bol systém ktorý celkom dobre fungoval. Poskytovateľom umožňoval legálne a legitímne dostať peniaze na svoj účet. Výšku tejto úhrady reguloval nejaký regulátor, v danom prípade samosprávny kraj, a pacienti, ktorí na to nemali, ktorí prípadne neboli ochotní platiť tento poplatok, mali stále k dispozícii tri štvrtiny ordinačných hodín, počas ktorých sa mohli k lekárovi dostať bezplatne. Nevidím najmenší dôvod, prečo bolo dôležité a potrebné do tohto búšiť a prečo bolo potrebné toto rozšróbovať, lebo dnes, vážení kolegovia zo SMER-u a z vládnej koalície, stojíte pred tou istou otázkou, ako tohto Džina vopchať do fľaše, lebo tým, že sa toto zakázalo a zároveň sa lekárom nedali žiadnej kompenzácie, výsledkom je, že vznikli živelné poplatky. Tretie strany, ktoré začínajú vyberať, ktoré začali vyberať peniaze v mene lekára, aby tým neporušovali zákon, a potom štvrté strany, ktoré, aby to, lebo v zákone sa zakázali tretie strany (povedané so smiechom), tak sa urobili štvrté strany, ktoré vyberajú tie peniaze. A dnes je realita taká, že dnes v tom zdravotníctve platíte ako murovatí. Chcete ísť k endokrinológovi? Reumatológovi? Prosím vás pekne, ak nemáte pol alebo trištvrte roka času, tak si pripravte peňaženku. Toto je situácia, do ktorej sme sa dostali vďaka nepremyslenému návrhu pána Blanára, a ja viem, že vtedy významná časť poslancov SMER-u s pánom Blanárom nesúhlasila. Viem o tom, boli svedkovia vážnych rozhovorov medzi pánom Rašim, ktorý bol vtedy ešte v SMER-e, a pánom Blanárom, aby nebláznil, lebo toto vypáli zle, lebo na papieri vyzerá dobre, keď budeme ako politici, vládni politici, hovoriť občanom, že všetko majú zadarmo, len tí občania v okamihu, keď otvoria dvere polikliniky, zistia, že to je lož, že to nie je pravda, že sa k tej starostlivosti zadarmo, bezplatne nedostanú, pretože máme málo lekárov, máme dlhé čakacie doby. Často máme veľa byrokratických prekážok na to, aby sa niekto dostal k zdravotnej starostlivosti, preto máme zdanlivo aj málo lekárov. Dvanásť návštev za rok. Kto také má v Európe okrem Maďarska? Obrovský počet návštev, ktorý nezodpovedá nášmu zdravotnému stavu, ale zodpovedá byrokracii, lebo tamten lekár nevie predpísať také vyšetrenie, lebo je viazané len na nejakú špecialista... špecializáciu. Iný lekár nevie predpísať taký liek, lebo ten liek je preskripčne viazaný. A nútime tých pacientov navštevovať veľa lekárov. Máme 12 návštev za rok, kým priemer Európy je šesť, no tak potom, pochopiteľne, to niekde vybuchne, že sa k tomu lekárovi dostať nevieme a vznikne priestor pre sivú ekonomiku. Robím lekára samosprávneho kraja v Bratislave. A na mojom stole skončilo niekoľko stoviek, ak nie tisícok sťažností na to, ako funguje ten výber poplatkov. V okamihu, keď máte na území, ktoré dohliadate a ktoré regulujete, 4-5-tisíc poskytovateľov a máte k dispozícii dvoch úradníkov, ktorí majú kontrolovať výber poplatkov, neexistuje, aby ste všetkých, ktorí porušujú zákon, pristihli. Rozhodne sa to nedá urobiť s nástrojmi správneho konania, lebo správne konanie si vyžaduje podnet, si vyžaduje neanonymný podnet, lebo s anonymným podnetom sa veľmi ďaleko pri prešetrovaní nedostaneme. A pacienti, ktorí sa sťažujú na výber poplatkov, a nie anonymne, to znamená, dajú svoje meno k dispozícií, a my ten podnet na, na samosprávnom kraji prešetrujeme. Tak čo si myslíte, akú emóciu má poskytovateľ, lekár, ku ktorému príde sťažnosť, že pacient Jožko Púčik, sa sťažuje na to, že vyberal poplatok? Či ho vyberal, alebo nevyberal, najdôležitejšia emócia, ktorá tu bude, bude, že lekár, bude, prestane mať ochotu ošetrovať tohto pacienta, lebo to je nejaký taký problémový, troublemaker, pacient, ktorý sa sťažuje. Takého pacienta nechcem. Mám dosť iných pacientov. Pacientov máme dosť, lekárov máme málo. To znamená, ho prestane ošetrovať. Čiže aký benefit získa pacient z toho, že sa bude sťažovať? Nielenže si bude musieť hľadať nového lekára, u ktorého bude platiť nový poplatok, ale tieto peniaze mu zrejme ani nikto nevráti, lebo sa to zvyčajne nepodarí došetriť a dokázať, že vôbec k úhrade poplatku došlo. A keby sa to aj náhodou podarilo dokázať, veď sú tam lehoty na doručovanie, preberanie zásielok, trvá to približne pol roka až trištvrte roka, kým sa takýto podnet prešetrí, ak sa poskytovateľ odvolá na ministerstvo ako druhostupňový orgán, tak to môže trvať dva, niekedy tri roky, kým dokážete, že niekto vybral 10 euro v rozpore so zákonom. Toto nie je bloková pokuta na diaľnici, kde idete rýchlo a zastaví vás policajt a máte to vyriešené za 10 minút od porušenia zákona. Tu trvá 2 až 3 roky, kým sa dostaneme k tomu, že niekto, potvrdíme, že niekto vybral poplatok v rozpore so zákonom. To nemá žiaden výchovný element, pretože po troch rokoch si ten poskytovateľ už ani nepamätá, čo bolo vtedy. To neprináša žiadne, žiadne riešenie, preto tu máme poplatkové eldorádo, lebo ani ten proces vymáhania zákona nie je dobrý a efektívny. Tú reguláciu treba zmeniť aj na tejto strane. Ale naspäť k tým poplatkom. To, čo navrhujeme s kolegami Janou Bittó Cigánikovou a Mariánom Viskupičom, je návrat do roku 2015, čo sa týka zákona o rozsahu, teda 577/ 2004 Z. z., to znamená, pripustenie, že môže existovať prednostné ošetrenie, za ktoré môže poskytovateľ vyberať poplatok. Prednostné ošetrenie, teda termíny na prednostné ošetrenie sa týkajú maximálne jednej štvrtiny ordinačného času, tri štvrtiny ordinačného času zostávajú bez poplatku a výšku tohto poplatku reguluje samosprávny kraj. Samozrejme, môže to byť odlišné podľa kúpyschopnosti. V Bratislave si viem predstaviť, že to budú regulovať inak ako v Prešove. Ale je to nič viac a nič menej, je to návrat do legislatívy, ktorá tu bola predtým, než ju pán Blanár zničil svojím návrhom, a ktorý viedol k dnešnému poplatkovému eldorádu, k dnešnej živelnosti a k dnešným sťažnostiam pacientov, že sa nevedia dostať k zdravotnej starostlivosti nielen kvôli čakacím dobám, ale aj kvôli finančnej situácii. Toto je teda môj úvodný príspevok k tomuto návrhu zákona. Bol by som veľmi rád, keby ste ho podporili. Ďakujem. [10:34] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem navrhovateľovi. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre zdravotníctvo, pánovi poslancovi Dvořákovi. [10:41] Oskar Dvořák – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený gestorským Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač č. 348. Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Návrh zákona obsahuje stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva SR. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa, ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada vo všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo a odporúčam, aby výbory prerokovali predmetný návrh zákona v druhom čítaní do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Prosím, pán predseda, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu. [10:41] Tibor Gašpar – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem spravodajcovi. Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie. Chce sa vyjadriť k rozprave spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pristúpime k prvému čítaniu o návrhu poslanca Mariána Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je uverejnený ako tlač 386, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 418. Dávam slovo pánovi poslancovi Viskupičovi, aby návrh zákona uviedol. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov , tlač 386) [10:43] Marián Viskupič – Vystúpenie Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi teda uviesť návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov. Cieľom môjho návrhu je, je to drobná, ale zmysluplná vec, je vypustenie povinnosti vypracovať plán dovoleniek. Je to § 111 ods. 1 Zákonníka práce. No a dôvodom navrhnutej úpravy je zníženie administratívnej záťaže zamestnávateľa, keďže pre veľkú časť zamestnávateľov je vypracovanie tohto návrhu iba formálnou záležitosťou a tá realita počas roka je úplne iná. Predložený návrh zákona nebude mať žiadny vplyv na rozpočet verejnej správy. Bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie. Nemá sociálne vplyvy ani vplyvy na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, rovnako aj medzinárodnými zmluvami a dokumentami, ktorými je Slovensko viazané. Viacej poviem v rozprave, do ktorej sa, pán predsedajúci, hlásim ako prvý. Ďakujem pekne. [10:43] Tibor Gašpar – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem navrhovateľovi. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, poslancovi Vladimírovi Ledeckému. [10:44] Vladimír Ledecký – Vystúpenie spoločného spravodajcu Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol výborom určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 386. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu zákona je stanovisko ministerstva financií a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. V zmysle oprávnení, ktoré na mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada po všeobecnej rozprave sa uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 418 z 19. augusta 2024 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní. Pán predsedajúci, prosím vás, otvorte rozpravu. [10:44] Tibor Gašpar – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem spravodajcovi. Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Keďže o slovo požiadal prvý pán navrhovateľ, dávam mu slovo, nech sa páči. [10:46] Marián Viskupič – Vystúpenie Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Takže, vážené kolegyne, kolegovia, skúsim teda bližšie odôvodniť mnou predložený návrh zákona. Začnem skutočne tým, že je to drobná zmena, je to zmena takého toho kilečkovského typu. Je to zmena, vlastne odstránenie jednej byrokratickej povinnosti, ktorá do nejakej miery zaťažuje každého jedného zamestnávateľa, a teda robí jeho život ťažším. Áno, samozrejme, toto nie je niečo, čo spraví z našej ekonomiky tú najkonkurencieschopnejšiu na svete, ale je to také to, čo by sme mali robiť. Že hovorí sa, že sto povinností zdolá aj vola , a toto je niečo podobné, že mali by sme sa tu všetci spoločne snažiť, aby sme uľahčovali život našim podnikateľom, ešte skôr to, že teda to, čo sa ide na nich teraz navaliť, je úplne že teda drastická situácia. No ale poďme teda úplne konkrétne, ako vyzerá dnešný stav. Hej? Čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po prerokovaní so zamestnancom podľa plánu dovoleniek, ktorý teda bol určený s predchádzajúcim súhlasom zástupcom zamestnancov tak, aby si zamestnanec mohol dovolenku vyčerpať spravidla v celku a do konca kalendárneho roka. Pri určovaní dovolenky je potrebné prihliadať na úlohy zamestnávateľa a aj, samozrejme, aj na oprávnené záujmy zamestnanca. Zamestnávateľ je povinný určiť zamestnancovi čerpanie aspoň štyroch týždňov dovolenky v kalendárnom roku, ak má na ne nárok, samozrejme a ak k určeniu čerpania dovolenky nebránia prekážky v práci na strane zamestnanca. No sa práve túto povinnosť, jednoducho týmto návrhom zákona vypúšťam. A ide o to, že tento, tento plán dovoleniek je jednoducho formálna záležitosť. On sa teda v realite sa vykonáva na začiatku roka, kde sa teda spracúva takýto plán dovolenie na celý rok. Fakt len z toho titulu, že to vyžaduje zákon, hej. Zamestnávateľ takéto niečo musí urobiť, pretože inak by neplnil jednu z milióna zákonných povinností, ktorú má. No, samozrejme, tá prax je úplne iná. Kto vám vie zo zamestnancov povedať, kedy pôjde v lete na dovolenku? Takisto aj ten zamestnávateľ nie úplne všetko vie naplánovať, čo bude. Čiže jednoducho tá realita je, samozrejme, tá, že to je formálne v januári v šuplíku uložený, uložený dokument, ktorý je tam pripravený, teda keby prišla nejaká kontrola, ale tá realita funguje, samozrejme, tak, že sa to mení, že tam teda sa dohaduje zamestnanec so zamestnávateľom tak, aby teda to vyhovovalo aj jednému, aj druhému. Samozrejme, na druhej strane treba povedať, že sú firmy, ktoré teda potrebujú povedzme nejaké to plánovanie dovoleniek v nejakej výraznej miere, tak, samozrejme, aj keď sa táto povinnosť vypustí, tak to nikomu nebráni, žiadnej firme spracovať si plán dovoleniek a, samozrejme, ak sa tým riadili doteraz, nič im nebráni, aby sa v tom riadili aj naďalej. Pomôže to, teda ešte raz, tým firmám, pre ktorých je to len zákonná povinnosť, len ďalší kúsok byrokracie, a takto by sa im aspoň trošku uľahčilo. Ja som rád, že však blíži sa teda jedenásta hodina, sedí tu, sedia tu už aj kolegovia z koalície. Ja si myslím, že toto je skutočne zákon, ktorý neni ani politický, ani nejaký, že by z toho boli nejaké strašné plusové body, je to niečo, čo by pomohlo podnikateľom. Myslím si, že aj vy máte možno komu zavolať a spýtať sa, že teda či s tým majú nejakú povinnosť, alebo nie. Normálne sa obraciam na celé plénum s prosbou, že či by sa to nedalo podporiť, a, samozrejme, v druhom čítaní prípadne by sa dali urobiť ešte, ešte nejaké zmeny. Myslím, že nebudem to predlžovať, toto je skutočne jednoduchý návrh zákona, vypustenie jednej povinnosti. Ďakujem pekne za pozornosť. [10:51] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Na vaše vystúpenie – jedna faktická poznámka. Pán poslanec Ledecký. [10:51] Vladimír Ledecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou Hej, ja chcem len podporiť tento návrh a naozaj si nemyslím, že keď máme nejaký problém a vyvesíme novú tabuľu, zriadime nový úrad, zriadime nové ministerstvo, že tým pádom pokladáme, že problém bude vyriešený. Skúsenosti ukazujú presný opak, takže je to až, až na zamyslenie, že či zákonom my máme určovať plán dovoleniek pre zamestnancov ako povinnosť. Ja si osobne myslím, že zamestnávateľ, ktorý má nejakú prevádzku, kde očakáva, že tí zamestnanci budú, lebo tá prevádzka je nepretržitá, ale fungujú naozaj v nejakom kolektíve na páse a podobne, že si to vie zariadiť aj bez zákona, a z mojej skúsenosti, ako zamestnávateľ ja viem, že bola to len čisto formálna záležitosť a nikdy nikto sa toho nedržal, takže podporujem všetkými desiatimi. Ďakujem. [10:52] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ešte s faktickou pán navrhovateľ. Nech sa páči. [10:52] Marián Viskupič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, kolega Ledecký. Presne tak, ako podnikatelia musia v dnešnej dobe spĺňať podmienky veľa, veľa rôznych zákonov, a úplne že dávať im povinnosť, aby sa dohodli so zamestnancami na, na proste pláne dovoleniek, je úplne že zbytočná, tak ako si povedal, presne tak, toto vedia zvládnuť úplne bez problémov aj bez zákona. Uľahčíme im aspoň takto. Ďakujem pekne. [10:53] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem navrhovateľovi. Takže ešte raz otázka, pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Už nie. Ďakujem. Chce sa vyjadriť k rozprave spravodajca? Pán spravodajca, áno, nie? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pristúpime k prvému čítaniu o návrhu poslanca Mariána Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník prá... To bolo teraz, pardon, prepáčte. Teraz nasleduje prvé čítanie o návrhu poslanca Mariána Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 595/2003 Z. Z o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má parlamentnú tlač 390. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 415. Dávam slovo poslancovi Mariánovi Viskupičovi, aby návrh zákona uviedol. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov , tlač 390.) [10:53] Marián Viskupič Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo. Ctené kolegyne, kolegovia, tak dovoľte mi predložiť ďalší zo série mojich zákonov, ktoré teda by mali v podstate zjednodušiť, zjednodušiť život, a takisto v tomto prípade aj ušetriť nejaké peniaze ľuďom, takže predkladám návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. No a cieľom predloženého návrhu zákona je skrátiť dobu plynúcu od nadobudnutia nehnuteľnosti, resp. od jej vyradenia z obchodného majetku, po uplynutí ktorej je od dane z príjmu oslobodený príjem z predaja nehnuteľnosti, a to teda z aktuálne platných piatich rokov na tri roky. Rovnaké skrátenie navrhujem aj pri predaji nehnuteľnosti nadobudnutej dedením alebo postupným dedením v priamom rade, alebo teda niektorým z manželov. V súčasnosti platí výnimka, že sa daň z príjmu predaja neplatí, ak uplynie aspoň päť rokov odo dňa nadobudnutia tejto nehnuteľnosti preukázateľne do vlastníctva alebo spoluvlastníctva poručiteľa (poručiteľov) alebo vyradenia z obchodného majetku. A teda rovnako aj túto lehotu môj návrh rovnako skra... (rečník si odkašlal), pardon, skracuje na tri roky. Áno, v tomto prípade predložený návrh zákona bude mať v tom prvom, v prvom rade negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie. Nebude mať sociálne vplyvy ani vplyvy na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a s ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, ako aj medzinárodnými zmluvami a dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Takisto bližšie k návrhu zákona poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý. Ďakujem pekne, pán predsedajúci, skončil som. [10:56] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem navrhovateľovi. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, pánovi poslancovi Janckulíkovi, nech sa páči, máte slovo. (Ruch v sále.) Poprosím v sále, aby sme sa trochu ukľudnili. Vydržte ešte päť minút, do jedenástej. Ďakujem. [10:56] Igor Janckulík Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky aj Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona. [10:57] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem spravodajcovi. (Ruch v sále.) Ešte raz vás chcem poprosiť, aby ste sa utíšili, ešte stále pokračujeme v rozprave k tomuto bodu programu. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Prihlásil sa prvý pán navrhovateľ, tak mu odovzdávam slovo, nech sa páči. [10:57] Marián Viskupič – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, budem rýchly, tak aby sme to nejak stihli v podstate do, do hlasovania, a zároveň sa teším, že nás tu sedí viacej. Čiže veľmi jednoducho, zopakujem to, lebo ani zďaleka tu neboli všetci. Týmto návrhom chcem vlastne, chcem skrátiť dobu plynutú od nadobudnutia nehnuteľnosti po jej nasledovný predaj, kedy by sa neuplatňovala daň z príjmu, takže veľmi jednoducho, v súčasnosti je to tak a myslím si, že každý vlastník nehnuteľnosti vie, že ak predávajú nehnuteľnosť v období kratšom ako päť rokov od jej nadobudnutia, tak je potrebné zaplatiť daň zo sumy rozdielu medzi sumou získanou z predaja, teda predajnou cenou a, samozrejme, sumou, za ktorú nehnuteľnosť nadobudli. No, táto daň je dnes na úrovni 19 %, pričom ak teda z tej základu dane, ktorá presiahne 176,8-násobok platného životného minima, sa uplatňuje už tá vyššia daňová sadzba, teda 25 %. No a potom, možno nie všetci vedia, ale okrem nej teda predávajúci platí aj ten tzv. zdravotný odvod... (Neutíchajúci ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Gašpar Tibor, podpredseda NR SR Prosím vás, utíšte sa, skutočne, z úcty k pánovi poslancovi. Ďakujem. Viskupič, Marián, poslanec NR SR Ďakujem pekne kolegovia. Čiže ešte sa tam platí zdravotný odvod, ktorý je 14 % z vymeriavacieho základu, čo skutočne predstavuje až 33 %, resp. v nejakej časti až 39 % daňové zaťaženie. No, základ dane, samozrejme, možno znížiť o výdavky, ktoré boli preukázateľne využité na technické zhodnotenie, resp. opravu, údržbu takéhoto, takejto nehnuteľnosti, ale, samozrejme, pri tých bežných predajoch medzi, medzi ľuďmi, častokrát si tie bločky neukladajú, neodkladajú, no a potom sa, samozrejme, stáva to, že teda sa uvádzajú fiktívne sumy na kúpno-predajných zmluvách. Samozrejme, na druhej strane vznikajú takto daňové úniky a navyše toto podvádzanie s cenami potom má problém aj pri cenových mapách, ktoré teda potom tiež neodzrkadľujú realitu. Samozrejme, pri tej nižšej cene do zmluvy sa môže stať predávajúci aj obeťou podvodu a každopádne teda tá realita je tá, že bolo by dobré, keby sa to znížilo z tých päť rokov na tri roky. Komu by to v prvom rade pomohlo? Pomôže to mladým rodinám, ktoré sa v tom danom období rozrástli, potrebujú sa presťahovať do väčšieho bytu, potrebujú predať svoj starý jednoizbový, ktorý im slúžil doteraz, potrebujú kúpiť nejaký väčší a myslím si, že tri roky by bola doba, ktorá by vlastne tomuto veľmi, veľmi pomohla. Áno, má to výpadok na štátnom rozpočte v tom prvom kroku, ale zasa by to podporilo trh nehnuteľností, čo, samozrejme, vie priniesť potom zasa pozitíva aj do štátneho rozpočtu. Pomohlo by to ľuďom, pomohlo by to rodinám a pomohlo by to vlastne fungovaniu celej ekonomiky. Toľko v skratke. No, ďakujem za pozornosť, ak to tak môžem povedať (povedané so smiechom), a poprosím o podporu, skutočne ak by sa dalo, aj koaličných kolegov, samozrejme, opozičných. Je to návrh zákona, ktorý pomôže ľuďom, a zároveň teda tie tri roky je dostatočná doba na odchytenie tých predajov, ktoré teda fungujú normálne z toho podnikateľského dôvodu, že kúpa-predaj, takže myslím ti, že nastavili by sme správnu hodnotu, ktorá by pomohla vo finále ľuďom a pomohla by aj ekonomike. Ďakujem pekne. [10:57] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem navrhovateľovi. Prerušujem rokovanie schôdze na štyri minúty. Vyhlasujem krátku prestávku, o 11.05 hod. pristúpime k hlasovaniu. (Prestávka.) [11:04] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní, a to hlasovaním. Ešte predtým, ako prejdeme k hlasovaniu, dovoľte mi, aby som v mene vedenia parlamentu, máme medzi nami poslanca, ktorý sa dožíva významného životného jubilea 80 rokov, pán poslanec Dušan Muňko, dovoľte, aby som mu zablahoželal. (Dlhotrvajúci potlesk.) Ďakujem pekne, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní, dávam slovo spoločnej spravodajkyni z ústavnoprávneho výboru. Ešte predtým, ako prejdeme k hlasovaniu, s procedurálnym návrhom pán poslanec Krátky. [11:04] Rastislav Krátky – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem pán predsedajúci, chcem vás požiadať svojím procedurálnym návrhom o to, aby ste presunuli hlasovanie o čísle parlamentnej tlače 266 na koniec tohto týždňa na piatok. Teda na koniec, na koniec... (Ruch v sále.) [11:04] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec, hlasovanie nemáme v piatok, lebo neschválili sme si ako procedúru piatkový, čiže chcete vo štvrtok? Alebo štvrtok poobede? [11:04] Rastislav Krátky – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Môžme to dať na koniec schôdze, tak by som to napísal do procedurálneho návrhu. [11:04] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Na konci máme odvolávania ministrov, to budú ako posledné body, čiže predtým? [11:04] Rastislav Krátky – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Áno, na posledné hlasovanie tejto schôdze. [11:04] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Je všeobecný súhlas? (Súhlasná i nesúhlasná reakcia pléna.) Nie je, dávam hlasovať. (Hlasovanie.) 126 prítomných, 84 za, 23 proti, 19 sa zdržalo. Návrh sme schválili. Budeme pokračovať v prerušenom rokovaní. Dávam slovo spoločnej spravodajkyni z ústavnoprávneho výboru poslankyni Zuzane Plevíkovej, aby uviedla hlasovanie o návrhu uznesenia k Správe generálneho prokurátora o činnosti prokuratúry za rok 2023, máme to uvedené ako tlač 371, nech sa páči, pani spravodajkyňa. (Hlasovanie o Správe generálneho prokurátora Slovenskej republiky o činnosti prokuratúry a poznatkoch prokuratúry o stave zákonnosti v Slovenskej republike za rok 2023 , tlač 371.) [11:19] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Prosím, prezentujme sa a hlasujme.(Hlasovanie.) 134 prítomných, 100 za, 32 sa zdržalo, 2 nehlasovali. Konštatujem, že sme tento návrh schválili. Budeme pokračovať hlasovaním v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 136/2004 o letiskových spoločnostiach. Máme to uvedené ako tlač 406, bod 110 schváleného programu. Spravodajcom je člen navrhnutého gestorského výboru pre hospodárske záležitosti poslanec Jaroslav Mego, ktorého prosím, aby hlasovanie uviedol. [Hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 136/2004 Z. z. o letiskových spoločnostiach a o zmene a doplnení zákona č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 37/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov , tlač 406.] Mego, Jaroslav, poslanec NR SR Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 135 prítomných, 88 za, 47 sa zdržalo. Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že prerokuje tento návrh zákona v druhom čítaní. Teraz pristúpime k hlasovaniu o pridelení návrhu výborom, ako aj určení gestorského výboru, ako aj lehoty na jeho prerokovanie. Nech sa páči, pán spravodajca. Mego, Jaroslav, poslanec NR SR Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výbory Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti, ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a aby určené výbory návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 135 prítomných, 87 za, 48 sa zdržalo. Konštatujem, že sme tento návrh schválili. Teraz budeme hlasovať v treťom čítaní o návrhu uznesenia k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Mongolskom o medzinárodnej cestnej doprave. Máme to uvedené ako tlač 339. Prosím poslanca Jaroslava Mega, aby hlasovanie uviedol. (Hlasovanie o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Mongolskom o medzinárodnej cestnej doprave , tlač 339.) Mego, Jaroslav, poslanec NR SR Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré tvorí prílohu spoločnej správy. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Chcem len pripomenúť, že na vyslovenie súhlasu s medzinárodnou zmluvou je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov. (Hlasovanie.) 134 prítomných, 133 za, 1 nehlasoval. Konštatujem, že Národná rada vyslovila súhlas s uvedenou zmluvou. 266 sme vynechali, budeme pokračovať v hlasovaní v prvom čítaní o návrhu poslancov Bittó Cigánikovej a pána poslanca Szalaya na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, tlač 347, bod 65 schváleného programu. Spravodajcom je člen navrhnutého gestorského výboru pre zdravotníctvo, poslanec Oskar Dvořák, ktorého prosím, aby hlasovanie uvádzal. (Hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jany Bittó Cigánikovej a Tomáša Szalaya na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 347.) Dvořák, Oskar, poslanec NR SR Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 133 prítomných, 9 za, 43 proti, 80 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona. Ďalej prosím toho istého spravodajcu, aby uviedol hlasovanie o bode 66 schváleného programu, ktorým je prvé čítanie o návrhu poslancov Bittó Cigánikovej, Szalaya, Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia, tlač 348. Nech sa páči, pán poslanec. (Hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jany Bittó Cigánikovej, Tomáša Szalaya a Mariána Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov a o doplnení niektorých zákonov , tlač 348.) Dvořák, Oskar, poslanec NR SR Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujeme. (Hlasovanie.) 135 prítomných, 9 za, 51 proti, 75 sa zdržalo. Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona. Teraz budeme hlasovať v prvom čítaní o návrhu poslanca Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa mení Zákonník práce, tlač 386, bod 67 schváleného programu. Prosím spravodajcu z výboru pre sociálne veci poslanca Vladimíra Ledeckého, aby hlasovanie uviedol. (Hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov , tlač 386.) Ledecký, Vladimír, poslanec NR SR Prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 134 prítomných, 56 za, 78 sa zdržalo. Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona. Vyčerpali sme všetky body na hlasovanie. Vyhlasujem osemminútovú prestávku. Budeme pokračovať potom v prerušenej rozprave. (Prestávka.) [11:34] Peter Žiga – Uvádzajúci uvádza bod Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní o... v prvom čítaní o návrhu poslanca Mariána Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Ukončili sme písomnú rozpravu. Teraz sa chcem opýtať, či sa hlási do... niekto do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chcem sa vás opýtať, či má navrhovateľ, spravodajca? Chce vystúpiť spravodajca? Nechce. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu poslanca Mariána Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 595/2003 o daní z príjmov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je pod tlačou 391. Návrh na jeho pridelenie, na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 416. Dávam slovo poslancovi Mariánovi Viskupičovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán poslanec. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov , tlač 391.) [11:37] Marián Viskupič Pán predseda, ďakujem pekne za slovo. Dovoľte mi uviesť ďalšiu novelu zákona o dani z príjmov, ktorú teda predkladám do Národnej rady. Cieľom tohto predloženého návrhu je skrátiť dobu odpisovania pri rovnomernom odpisovaní hmotného majetku zaradeného do 6. odpisovej skupiny zo 40 na 28 rokov, jednoducho povedané, skrátiť odpisovanie nehnuteľností. Predložený návrh zákona je veľmi jednoduchý, ale jeho vplyv na vôbec fungovanie podnikateľského sektora, si myslím, že by bol veľmi výrazný. Výrazne by pomohol. Ale bližšie poviem v rozprave. Zatiaľ teda len to, že z krátkodobého hľadiska by to bol negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Zároveň by to bol silný pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie. Zákon, predložený návrh zákona nemá sociálne vplyvy ani vplyvy na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti. Je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovensko viazané. Ďakujem pekne. Viacej teda v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý. Ďakujem za pozornosť. [11:37] Peter Žiga – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem pekne. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, pánovi poslancovi Igorovi Janckulíkovi, nech sa páči, pán spravodajca. [11:39] Igor Janckulík Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky aj Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona. [11:39] Peter Žiga – Uvádzajúci uvádza bod Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Teraz sa pýtam, či sa chce okrem navrhovateľa niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak, nech sa páči... Končí možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Nech sa páči, pán navrhovateľ, v rámci rozpravy máte slovo. [11:41] Marián Viskupič – Vystúpenie v rozprave Pán predseda, ďakujem pekne opäť za slovo. Čiže ešte raz, cieľom predloženého návrhu zákona je skrátiť dobu odpisovania pri rovnomernom odpisovaní hmotného majetku zaradeného do 6. odpisovej skupiny z aktuálne platných 40 rokov na navrhovaných 28 rokov. No v prvom rade si povedzme, teda čo patrí do 6. odpisovej skupiny. Patria tam nehnuteľnosti, teda ktoré sú uvedené v prílohe č. 1 spomínaného zákona, a sú to bytové budovy, hotely a podobné budovy, hotely pre... pardon, budovy pre administratívu, budovy pre kultúru, verejnú zábavu, vzdelávanie, zdravotníctvo, ďalej ostatné nebytové budovy okrem nebytových poľnohospodárskych budov a ostatných budov inde neuvedených, len budovy pre kasárne, hasičov, ako aj ostatné inžinierske stavby. No každopádne teda veľká väčšina nehnuteľností je v odpisovej skupine 6 a je odpisovaná dnes, že drastických a drakonických 40 rokov. Len aby sme si uvedomili, že čo to pre podnikateľa znamená, znamená to to, že tie investície, ktoré on kedysi vykonal, tak keď sa pozrieme na časovú hodnotu peňazí a plynúci čas, tak za tých 40 rokov on vlastne síce nominálne odpíše celú investíciu, ale reálne je to asi 50-57 % tej hodnoty. No prináša to, samozrejme, podnikateľom problémy, a preto teda navrhujem, aby sa to skrátilo. Zároveň fakt nech si zoberieme dnešnú dobu, tak 40 rokov je fakt že strašne veľa aj pre samotnú životnosť tej, tej budovy. Áno, priznávam, samozrejme, že v krátkodobom horizonte by toto prinieslo určitý výpadok príjmov štátneho rozpočtu, ale zároveň, a to tu nie je súčasťou, samozrejme, tohto návrhu zákona, ale dávam na zamyslenie hlavne koaličným poslancom. Viete, to tie slovenské reálie boli také, že máme problém vyčerpať eurofondy, máme problém vyčerpať aj Plán obnovy a odolnosti, a normálne že to bude realita aj teraz, ono to tak jednoducho vyzerá, to, ten plán obnovy proste čerpáme pomaly a, by som povedal, že neefektívne. No Dánom, hej, v Dánsku sa presne toto podarilo, že skrátili dobu odpisovania pre nehnuteľnosti, a teda podarilo sa im získať na ten základný výpadok, lebo ono toto je opatrenie v horizonte dlhých rokov rozpočtovo neutrálne, ale na začiatku, samozrejme, je tam výpadok. A Dánom sa podarilo vlastne tento výpadok kompenzovať z programu obnovy alebo z Plánu obnovy a odolnosti a takto vlastne dokázali pomôcť tej svojej ekonomike. Samozrejme, musí tam byť previazanie, že teda aby tie budovy sa stávali zelenšími a teda viacej prírode blízkymi a tak ďalej a tak ďalej. Ale každopádne, že toto je nejaký návrh, aj Slovensko čaká určitá revízia plánu obnovy a toto by bolo niečo, čo by za a) veľmi pomohlo, a za b) je to jednoduchá zmena, kde si ani neviem predstaviť vo finále, že by potom hrozilo, že nečerpanie. Toto dávam na zváženie. Každopádne teda návrat sem, toto, samozrejme, revízia Plánu obnovy a odolnosti nie je súčasťou môjho návrhu zákona, ale ten môj návrh zákona skracuje, skracuje teda túto dobu odpisovania. Áno, má to výpadok, ale zároveň by sa jednoducho investovanie do nehnuteľného majetku stalo pre firmy, pre podnikateľov zaujímavejším či už formou obnovy, opravy existujúcich nehnuteľností a zvýšenia aj ich energetických štandardov alebo štandardov životného prostredia a čohokoľvek, alebo teda aj, aj nových budov, proste bolo by ďaleko efektívnejšie, bolo by efektívnejšie jednoducho investovať do nehnuteľností a toto by vlastne prinieslo trošku stavebný boom. Trošku, trošku teda vôbec akože rozvoj, rozvoj ekonomiky. Čiže aj v tom krátkom horizonte toto opatrenie by mohlo byť zmysluplné a by mohlo pomôcť. Každopádne zjednodušuje podnikateľské prostredie, pomáha firmám, pomáha, pomáha krajine, čiže a nakoniec vo finále pomôže aj verejným financiám. Toto sú opatrenia, ktoré by sme mali robiť, ak chceme, aby bolo Slovensko konkurencieschopné. Ďakujem pekne za pozornosť. [11:41] Peter Žiga – Uvádzajúci uvádza bod Na vaše vystúpenie nie je žiadna faktická poznámka. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ, asi nechcete vystúpiť? Pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďalším bodom programu je prvé čítanie o návrhu poslanca Mariána Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má tlač 395. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 423. Dávam slovo poslancovi Mariánovi Viskupičovi, aby návrh zákona uviedol, nech sa páči. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov , tlač 395.) [11:46] Marián Viskupič Ďakujem pekne za slovo. Tak v podstate máme pred sebou ďalší zo série mojich zákonov, ktorým sa snažím zefektívniť a zjednodušiť podnikateľské prostredie, a teda zlepšiť situáciu podnikateľov. No, v tom, v tomto konkrétnom návrhu je cieľom zvýšiť hranicu, nad ktorú sa hmotný majetok, ale aj nehmotný majetok a technické zhodnotenie rôznych druhov majetku považuje za majetok, ktorý je odpisovaný podľa zákona o dani z príjmov, a to teda z doterajších 1 700 euro pre hmotný majetok, resp. 2 400 euro pre nehmotný majetok na jednotnú sumu 3 000 euro. Tým hlavným dôvodom je, že suma 1 700 euro nebola zvyšovaná už vyše dekádu a aj toto zvýšenie spred dekády bolo iba minimálne porovnateľné s predchádzajúcim stavom 50-tisíc Sk, slovenských korún, v roku 2004, kedy teda tento zákon nadobudol účinnosť. Čiže inými slovami, vlastne odvtedy sa to, len prepočítalo na eurá a trolilinku zvýšilo, aby to bola okrúhla suma, ale jednoducho od roku 2004 sa to nemenilo. Vieme, čo sa vtedy stalo s hodnotou peňazí. Vieme, aká bola odvtedy inflácia, a vieme, aké problémy to podnikateľom spôsobuje. Zase len rýchlo poviem, že by tento zákon, áno, mal krátkodobo negatívny vplyv na verejné financie, ale výrazne pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie a je v súlade či už s ústavou, alebo ďalšími zákonmi a medzinárodnými zmluvami. Viacej poviem zasa v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý. Ďakujem pekne, pán predseda. [11:46] Peter Žiga – Uvádzajúci uvádza bod Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, pánovi poslancovi Igorovi Janckulíkovi, nech sa páči. [11:48] Igor Janckulík Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky aj Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákon je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Ústavnoprávny výbor Národnej rady. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona. [11:49] Peter Žiga – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne, pán spravodajca, otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Teraz sa pýtam, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne okrem pána navrhovateľa. Nie je tomu tak. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a dávam slovo navrhovateľovi, ktorý vystúpi v rámci rozpravy. Nech sa páči, pán poslanec Viskupič. [11:50] Marián Viskupič – Vystúpenie Pán predseda, opäť, opäť ďakujem za slovo. Milé kolegyne, kolegovia, no, myslím si, že tí, ktorí tvoria hodnotu v našej krajine, sú teda podnikatelia a, samozrejme, aj ich zamestnanci. Tvoria ju teda so svojimi zamestnancami. No dnes však, bohužiaľ, sa na podnikateľov pozerá skutočne ako pomaly tých, čo škodia krajine. A teda už keď nie tak, tak sa na nich pozerá, ako na tú dojnú kravu, ktorá musí ten štátny rozpočet, v problémoch znova nejak zasanovať. Proste pridávajú sa im nové a nové povinnosti, pridávajú sa im, zvyšujú sa im dane, zvyšujú sa im odvody, dáva sa im nová transakčná daň, čokoľvek. Proste jednoducho tí podnikatelia majú toho fakt že dosť a nemalo by to fungovať len takto, stále nová povinnosť, stále proste také vyjadrovanie, ktoré je fakt že neúctivé. Uvedomme si, že všetku hodnotu, ktorú aj pán minister financií povie, že on ide ju rozdať. No, nie tú hodnotu museli vytvoriť ľudia. Tých peňazí sa museli vzdať v prospech štátu a štát tie peniaze potom rozdeľuje tam, kde treba. Ale to sú neni peniaze ani ministra financií, ani štátu, ani nás, ako tu sedíme. To sú peniaze občanov a firiem, ktorí sa ich museli vzdať. Toľko tak nejak všeobecne. No a keď teda vieme tým podnikateľom zvyšovať ich mieru povinností, častokrát aj trikrát ročne, normálne sú nejaké parametre, kde, keď bola inflácia, sa stravné zvyšovalo asi trikrát ročne, ale proste rôzne, proste odvody a všetky tieto veci sa ozaj že zvyšujú každý rok podľa nejakého parametra. Ale opačne, niečo, čo by teda malo pomáhať tým podnikateľom, v zásade aby ten svoj majetok mohli odpisovať nejak zmysluplne, tak tam normálne že úplne zákonodarca fakt rezignuje. Proste tie hranice sú také, ako boli v roku 2004, s malou zmenou v roku 2009, keď sa teda prijímalo euro, takže tuto... a to moje zvýšenie, teda ešte raz, dnešnej sumy 1 700 pri hmotnom majetku, 2 400 pri nehmotnom na 3-tisíc euro, na jednotnú sumu jednoducho je premietnutie nejakej tej inflácie za tie roky a nastavenie nových parametrov tak, aby to pokrývalo vlastne dnešnú dobu. Teda tým cieľom je vlastne určiť tú hranicu tých 3-tisíc euro medzi teda majetkom nižšej hodnoty, ktorý si podnikateľ môže zaradiť medzi daňové výdavky v jednom roku a odpísať ho teda v tom roku, a teda majetok vyššej hodnoty, ktorý musí odpisovať dlhšie, dlhšie časové obdobie, tak ako mu potom teda jednotlivé odpisové skupiny určujú, no a teda by to bolo dobré dať na nejakú rozumnú, rozumnú sumu. Čo k tomu ešte povedať? Fakt je, je dôležité, že ono sa to už dostalo do takých absurdít, že dnes je už tá suma tých 1 700 euro tak nízka, že vlastne podnikateľ musí odpisovať aj majetok, ktorý normálne že ani nemá ani tú životnosť, že štyri roky, hej, dneska notebook v podstate, nejaký notebook jednoducho ani nevydrží tie štyri roky, a fakt ho, fakt ho musí podnikateľ odpisovať, a už keď už nič iné, tak proste zase je to nejaká byrokracia, lebo proste má ten notebook za 2-tisíc euro, ktorý po dvoch rokoch normálne ho proste odpíše, vyhodí, nahradí novým, furt ho musí mať v tej evidencii, furt ho musí odpisovať. Stojí to, samozrejme, peniaze na účtovníčke, je to byrokracia a mal by ho mať niekde odložený, aby plnil teda všetky zákonné parametre. No, už čo by toto bolo akože ďalší vedľajší efekt tohto celého, je, že by sa podnikateľom okrem iného znížila aj byrokracia a ten reálny, ten podnikateľský život, ktorý musia, musí sa diať podľa zákonov, by sa trošku priblížil k takej tej realite. Zasa, toto, si myslím, nie je politika, toto by fakt stálo za to možno pouvažovať, kolegovia aj z koalície, keby ste vedeli podporiť. Ďakujem pekne za pozornosť. [11:50] Peter Žiga – Uvádzajúci uvádza bod S jednou faktickou pán poslanec Janckulík. [11:54] Igor Janckulík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, súhlasím. Podnikatelia to majú veľmi ťažké, a keďže vláda aj teraz pripravuje konsolidačný balíček, kde podnikatelia dostanú doslova ďalšiu ranu, a musíme si uvedomiť, že podnikatelia zamestnávajú ľudí, vytvárajú hodnotu tú ekonomiku našu posúvajú ďalej, takže určite by si zaslúžili lepšie podmienky. A tých 1 700 euro je fakt veľmi mala suma. A ja by som bol rád, ak tento návrh neprejde, keby si ho osvojili koaliční poslanci a tých 1 700 euro zvýšili minimálne na tú sumu 3-tisíc, ako navrhuje pán poslanec. Ďakujem. [11:54] Peter Žiga – Uvádzajúci uvádza bod Vyhlasujem všeobecnú... Á, s reakciou na faktické pán poslanec Viskupič. [11:55] Marián Viskupič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem, kolega, za... pán kolega, za podporu. No, v podstate inak takto by to malo nejak fungovať, že áno, že konsolidovať treba, na tom proste asi zhoda je. Tie financie naše vyzerajú veľmi zle, ale už keď sa takýto balíček robí a fakt prinesie drastické veci pre podnikateľov, tak vždy by malo byť súčasťou aj niečo, čo vlastne zasa narovnáva také tie nejaké pokrivenia, ktoré vznikli vplyvom času, a jednoducho že prináša aj takú nejakú nádej. Čiže ja sa chcem normálne, že fakt obrátiť na tie slová, ktoré pán kolega Janckulík povedal, že áno, je veľká, samozrejme, pravdepodobnosť hraničiaca s istotou, že koalícia nepodporí tento návrh, ale stále ešte o tom konsolidačnom balíčku rokujete, že by ste to fakt mohli zahrnúť do tých svojich vlastne nápadov zmien, a toto by bolo niečo, čo by zase tým podnikateľom neprinieslo len čierne svetlo alebo proste žiadne svetlo v tuneli, ale možno takéto jedno svetielko, že kde by sa im aj trochu pomohlo, lebo robíte veľké zmeny aj z hľadiska nejakých, že kde sú vyššie náklady aj kde teda chcete väčšie príjmy. Toto by bolo proste jedno z opatrení, ktoré by dokázalo vlastne reálne aj pomôcť, takže možno toto, možno toto, že keby ste si to aspoň skúsili zahrnúť do vlastne tých svojich návrhov. Ďakujem pekne. [11:55] Peter Žiga – Uvádzajúci uvádza bod Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chcem sa opýtať, či navrhovateľ chce vystúpiť. Nechce. Spravodajca? Nechce. Pán poslanec, skúsime ešte jeden? Nasledujúcim bodom je prvé čítanie o návrhu poslanca Mariána Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je uvedený ako tlač 392. Návrh na jeho pridelenie prerokovanie výborom je číslo 417. Nech sa páči, pán poslanec, uveďte zákon. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov , tlač 392.) [11:57] Marián Viskupič – Vystúpenie Ďakujem pekne, pán predseda, za slovo, skúsim teda do, do prestávky aspoň úvodné slovo. Áno, predkladám návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch, a cieľom je zníženie tých správnych poplatkov, ktoré najviac zaťažujú podnikateľský sektor. Tento návrh znižuje správne poplatky na úseku všeobecnej správy, ale aj na úseku dopravy, finančnej správy a obchodnej činnosti, ako aj konzulárnych poplatkov. No, takto. Všetci vnímame, samozrejme, že keď štát teda má nejaké úlohy, tie stoja nejaké peniaze a je teda prirodzené, že firmy alebo teda podnikateľský sektor, ale aj občania nejaké tie poplatky platiť musia. To je, proste poplatok je z toho, že by mal pokrývať plus-mínus náklady, ktoré teda štát má s danou administratívou. No, ale za prvé tých poplatkov je veľmi veľa, za druhé si tu pamätáme ešte konsolidačný balíček z minulého roku, kde boli zásadne, zásadne pozvyšované takmer všetky poplatky. Niektoré išli aj o 100 %, väčšina z nich išla o nejakých 45 % aj s odôvodnením nejakej tej inflácie a týchto vecí. To by som inak bol rád, keby sa to použilo v tom prechádzajúcom návrhu zákona, lebo aj tá inflácia je aj pri tých výškach odpisovaných súm. Ale teda išlo to proste do nejakého režimu, že tie poplatky sú fakt vysoké. Ja som teda sa pokúsil vybrať, a teda aj použil nejaké informácie proste podnikateľských zväzov, že ktoré poplatky ich najviac zaťažujú, a teda ten môj návrh prináša zmeny poplatkov, ktoré najviac zaťažujú podnikateľov, najviac im to podnikanie brzdia, a teda by zase ich zníženie zajedno ich uľahčilo, možno prípadne by niekto by vstúpil aj do odvetvia, alebo teda by bol, tá bariéra vstupu nižšia, takže o tomto je tento návrh. Bližšie asi v rozprave. Len teraz dodám, že teda samozrejme bude to mať nejaký drobný negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, ale že je to v súlade .. Samozrejme, bude to mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie a je v súlade so všetkými, s ústavou aj so všetkými ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými predpismi. Ďakujem pekne, a teda viac asi v rozprave po obednej prestávke. Prosím, do rozpravy sa hlásim ako prvý. Ďakujem pekne za pozornosť. [11:57] Peter Žiga – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem. Ešte dám priestor spravodajcovi a potom vyriešime rozpravu. [12:00] Igor Janckulík – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informácie k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona. [12:00] Peter Žiga – Vystúpenie v rozprave Ďakujem, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Teraz sa ešte opýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak, končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a jediný v rozprave bude vystupovať pán navrhovateľ po obedňajšej prestávke, teraz vyhla... ktorú teraz vyhlasujem. Ďakujem pekne. (Prerušenie rokovania o 12.04 hodine.) (Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.) [13:59] Tibor Gašpar Panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v popoludňajšom rokovaní ôsmeho dňa 19. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v prerušenej rozprave v prvom čítaní o návrhu poslanca Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch, tlač 392. Prosím pána poslanca Viskupiča, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, a spravodajcu z výboru pre financie a rozpočet pána poslanca Janckulíka, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov, a súčasne dávam slovo navrhovateľovi, ktorý bol prihlásený, pánovi poslancovi Viskupičovi. Nech sa páči, máte slovo. (Pokračovanie rokovania v prvom čítaní o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov , tlač 392.) [13:59] Marián Viskupič Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážená kolegyňa... vážené kolegyne, kolega, len veľmi rýchlo, cieľom predloženého návrhu zákona je zníženie tých správnych poplatkov, ktoré najviac zaťažujú podnikateľský sektor. Z veľkej časti sú to presne tie poplatky, ktoré boli v minulom konsolidačnom balíku zásadné zvýšené a jednoducho majú zásadný dosah na podnikanie. Fakt len veľmi rýchlo aspoň spomeniem pár, pár poplatkov, ktorých sa to týka. Takže napríklad správny poplatok za vyhotovenie listinnej podoby elektronického dokumentu alebo písomné informácie z úradných kníh, úradných záznamov, evidencií, registrov listín, a teda takýchto podobných verejných listín, ďalej napríklad zníženie správneho poplatku za vydanie výpisu z katastra nehnuteľností, údajov o bonitných... bonitovaných pôdno-ekologických jednotkách, ďalej písomnej identifikácie parciel a kópií z katastrálnej mapy, takisto potom pri viacerých vyhotoveniach geometrického plánu sa znižuje poplatok, ďalej napríklad za vydanie vodičského preukazu alebo medzinárodného vodičského preukazu, ďalej takisto zníženie správnych poplatkov za dočasné vyradenie vozidla z evidencie a predĺženie dočasného vyradenia vozidiel z evidencie. Takisto sa znižuje poplatok za trvalé vyradenie vozidla z evidencie, ďalej vydanie osvedčenia o základnej kvalifikácii alebo osvedčenia o pravidelnom výcviku vodiča, čiže na úseku dopravy, takto aby sa im to zjednodušilo a zlacnilo trochu, takisto zníženie správneho poplatku za vydanie kvalifikačnej karty vodiča zo 70 euro na 50 euro, takisto správny poplatok za doplnenie údajov na predtlačenom tlačive a správny poplatok za vydanie osvedčenia o živnostenskom oprávnení za každú voľnú živnosť, takisto zníženie správneho poplatku na vydanie výpisu z verejnej časti živnostenského registra a tak ďalej a tak ďalej. Proste viacero rôznych typov poplatkov, ktoré teda týmto budú nižšie a budú menej zaťažovať podnikateľov v ich práci. Ďakujem pekne za pozornosť. [13:59] Tibor Gašpar Ďakujem. Na vaše vstúpenie žiadna faktická poznámka. (Reakcia z pléna.) Môžeme sa hore na to pozrieť, prečo nešiel pánovi poslancovi... zariadenie? Chcel sa pri... Už má. Máte slovo, pán poslanec Pročko, s faktickou poznámkou. Ďakujem. [13:59] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Naša rodina podniká naozaj 20 rokov, ale za tých 20 rokov sa nediali veci také, ako sa dejú teraz. To je niečo neskutočné, 900 Ficových poplatkov, ako Julo Jakab urobil rozbor pred časom, je niečo neskutočné. A musím povedať, že Fico malým podnikateľom a živnostníkom vôbec nepomáha. Vôbec im nepomáha, práve naopak, hádže nám, ako sa hovorí, polená pod nohy. Naozaj platíme za všetko viac, za všetko viac. A malí podnikatelia sú naozaj pilier tejto, tejto ekonomiky a republiky, pretože my nevytvárame nejaké veľké hodnoty. Jednoducho sme malá krajina, ktorá, žiaľbohu, prišla aj o veci, ktoré Mečiar nám tu rozpredal za korunu, a tí ľudia, ktoré ich, ktorí ich získali, tak tí nevytvorili hodnoty. Opak je pravdou, rozpredali to a zdevastovali to. A taký jeden príklad za všetko, ako ľuďom a Ficovým voličom vôbec nevadí to, že sa zvyšujú poplatky, tak na internete kolovala taká, teraz koluje taká nahrávka jednej pani, ktorá sa sťažuje v jednom texte, lebo je to hlasová nahrávka, hovorí že, aby sa ospravedlnil, myslím, že pán Šimečka, lebo povedal, že Fico zvýšil poplatok... a teraz, za pas, to je, myslím... Alebo za vodičák tam bolo? Že zvýšil z 60 na 90. Ona povedala, že nie je to o 100 %, je to len zo 60 na 90. No je to o 50 % zvýšené, pretože pani nevedela, ale ona obhajuje, obhajuje toto zvyšovanie a to je smutné. Ficovým voličom nevadí, že nás Fico zdiera. [13:59] Tibor Gašpar Ďakujem. Vyhlasujem všeobecnú... Pardon, ešte pán Viskupič, nech sa páči s reakciou. [13:59] Marián Viskupič Ďakujem pekne kolegovi Jožkovi Pročkovi, jednoznačne môžem len súhlasiť, proste čím menší podnikateľ, tým viacej na neho padajú všetky tieto pripravované alebo už aj schválené veci. Ja len prídem s ďalším príkladom. Pripravovaná transakčná daň. Je to 0,4 % z prevodu, maximálne 40 eur. Zasa ak je malý podnikateľ, maximálnu sumu zaplatí pri platbe 10-tisícovej faktúry, zaplatí 40 eur. A potom už keď bude platiť veľký podnikateľ miliónovú faktúru, je to – v úvodzovkách – teda len 40 eur. Ale tá efektívna daňová sadza zase raz dopadne najviac presne na tých malých. Zasa proste to, čo si ten, povedzme väčšia firma povie, že no dobre, tak to proste likvidačne dopadne na malé firmy, či už keď budú posielať platy svojim zamestnancom, alebo akúkoľvek faktúru, ktorú budú svojim dodávateľom platiť, budú platiť neskutočné peniaze a zasa len to zhorší ten, ten, tú ich svoju situáciu, pretože presne inak platí to, čo Jozef Pročko hovoril, stále tí malí podnikatelia, živnostníci, to je to podhubie vlastne, ktoré drží tú slovenskú ekonomiku, ktoré robí gro slovenskej zamestnanosti, ktoré aj zabezpečuje určitú nezávislosť pre tých ľudí a vôbec aj to podhubie, aby vznikali firmy, úspešnejšie a potom aj väčšie. Na toto všetko aktuálna vláda veľmi, veľmi zásadne útočí. Ďakujem pekne. [13:59] Tibor Gašpar Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie. Chce sa k rozprave vyjadriť spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pristúpime k prvému čítaniu návrhu poslanca Mariána Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má parlamentnú tlač 433. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí číslo 461. Dávam slovo pánovi poslancovi Viskupičovi, aby návrh zákona uviedol. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 433.) [13:59] Marián Viskupič Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo. Už nebudem opakovať názov toho v podstate vcelku dlhého zákona, idem rovno k veci. Cieľom predloženého návrhu zákona je znížiť daňové zaťaženie príjmov fyzických osôb z predaja virtuálnej meny na základe tzv. časového testu. Pri predaji virtuálnej meny po uplynutí jedného roka od jej nadobudnutia sa navrhuje príjem zdaňovať sadzou dane vo výške 7 % a, naopak, v prípade príjmu z predaja virtuálnej meny do jedného roka sa príjmy zahrnú do základu dane, do čiastkového základu dane spolu s ostatnými príjmami. No, veľmi jednoducho aby to bolo povedané, je, chceme znížiť pri kryptomenách to drastické daňové zaťaženie, poviem potom bližšie v rozprave, na zmysluplných 7 %. Chceme zrušiť aj zdravotný odvod, ktorý tam je. A ten princíp je v tom, že toto je skutočne konsolidačné opatrenie, pretože príjem štátu z týchto drakonických daní je blízky nule, je to proste šesťciferné malé číslo a práve naopak, znížením daní môže prísť štát k dodatočným príjmom, to, o čo sa vláda práve snaží. Každopádne zákon je v súlade so všetkými proste zákonmi, s ústavou, s ústavnými zákonmi a takisto aj s medzinárodnými zmluvami. Bližšie poviem k rozprave... v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý. [13:59] Tibor Gašpar Ďakujem navrhovateľovi. Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský Výbor pre financie a rozpočet, pani poslankyni Luščíkovej. Zastupuje ju... Tak pánovi poslancovi Janckulíkovi. Nech sa páči, máte slovo. [13:59] Igor Janckulík Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor NR SR pre financie a rozpočet a Ústavnoprávny výbor NR SR. Za gestorský výbor navrhujem Výbor NR SR pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona. [13:59] Tibor Gašpar Ďakujem spravodajcovi. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku a prvý sa chcel prihlásiť do rozpravy pán navrhovateľ. Nech sa páči, máte slovo. [13:59] Marián Viskupič – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, no, veľmi, veľmi rýchlo, čiže dnes sú kryptomeny jedným z legálnych a silných odvetví hospodárstva práve v krajinách, kde majú priaznivé daňovo-odvodové zaťaženie. Dnes, si myslím, že to jasne vidieť, proste že niektoré krajiny skutočne na tomto výrazne profitujú a je to normálne a potom aj výrazným vplyvom do štátneho rozpočtu. No, čo chceme urobiť, je teda znížiť sadzby dane po roku držania kryptomeny na 7 % a zároveň zrušiť zdravotný odvod, ktorý je dnes tiež súčasťou zdanenia. Čiže z dane 19 alebo 25 % ísť na 7 a zo 14-percentného zdravotného odvodu ísť na nulu. Čo to spôsobí? Spôsobilo by to, ešte raz, to, že by ľudia v prvom rade začali vôbec zdaňovať tie svoje kryptomeny, ktoré držia, a proste prinieslo by to aj pri tej nižšej sadze určite nejaké peniaze do štátneho rozpočtu, pretože realita je taká, že pri tom drastickom zdaňovaní to žiadne peniaze do rozpočtu neprináša. Jednoducho ľudia sa vyhýbajú tomuto zdaňovaniu a jednoducho proste ho neplatia. No, čo je, samozrejme, smutné, že, bohužiaľ, sa, Slovensko, krútime dookola, alebo možno lepšie povedané, hokejová terminológia, od mantinelu k mantinelu, ale, bohužiaľ, od jedného bočného k druhému. My sme toto už mali schválené proste. Mali sme to v roku 2023 sa to schválilo. A aj tento návrh, teda ideovo alebo obsahovo vychádza z toho zákona č. 315/2023 Z. z., ktorý tuto táto Národná rada predchádzajúca schválila, ale, bohužiaľ, kľúčové ustanovenia tohto zákona proste boli jednoducho zrušené zasa už viackrát dnes spomínaným konsolidačným balíkom vlani, a teda, bohužiaľ, toto výborné, rozumné, zmysluplné zdaňovanie, na ktoré sa fakt tešilo aj kopu týchto novodobých nomádov proste, ktorí sa venujú kryptomenám, tak bolo, bolo zrušené skôr, než uplynulo alebo vstúpilo do platnosti. Toto je to smutné, že v konsolidačnom balíčku si sama aktuálna vláda zrušila opatrenie, ktoré má, normálne že muselo by priniesť viac peňazí, lebo ak je výber že nula, blízky nule, tak menej to už byť nemôže, tak to mohlo byť len viacej, takže je to smola, no, okej, teraz je možno ďalšia šanca aj pre koalíciu, buď aby si to teda skúsila prijať, čo, samozrejme, nerobím si ilúzie, ale stále by sa to dalo zaradiť do toho konsolidačného balíčka, veď si uvedomili, že aj tu som to pred rokom rozprával, nezvyšujte daň z dividend, nemá to žiadny význam , okej, zvýšilo sa to, po roku to znižujú, pretože zistili, že môžte dividendy zdaňovať akokoľvek vysoko, proste jednoducho ľudia sa tomu vyhnú alebo firmy sa tomu vyhnú a nebude to, takže teraz to znižujú z 10 na sedem, s tým, že to bude výpadok asi štyri mil., štyri mil. euro zo štátneho rozpočtu, čiže vlastne fakt, že veľmi málo. Aj tak je to premrhaná príležitosť, pretože najlepším riešením by bolo daň z dividend mať nulu, to je to, čo by vo finále dalo nejaké financie do ekonomiky, do všetkého, a štát by následne profitoval, čiže to je jeden prípad. To isté, tuto vláda, alebo v teda už v tomto momente parlament by mohli si toto nejak aplikovať a skúsiť takéto zmysluplné konsolidačné opatrenie navrhnúť a ideálne, samozrejme, prijať. No, ako sa to, bohužiaľ, stáva, fakt sme mohli byť aspoň v niečom prví, normálne, že Česi aj českí ľudia, ktorí sa venujú kryptomenám, pozerali na to, že jéj, Slovensko má výborné zákony, chceli sa sem presunúť a fungovať, no stalo sa to, že my sme si to zrušili, a teraz v tomto období bude česká snemovňa prijímať veľmi podobný zákon, proste zníženie zdaňovania kryptomien, to, čo sme mohli byť raz my dobrí, čo mohlo fungovať tu a prinášať peniaze aj nášmu štátnemu rozpočtu, sa zase raz stane v Čechách, takže ako teší ma, že sa Česi inšpirovali našou právnou úpravou, ktorú sme tu my v predchádzajúcom volebnom období prijali, ale, bohužiaľ, mi je to, samozrejme, smutno a ľúto, pretože my sme to mali mať, my sme z toho mohli profitovať, Slovensko, slovenskí ľudia a slovenské verejné financie. Bohužiaľ, asi platí to Černomyrdinove, že chceli sme to urobiť teda raz inak, ale dopadlo to tak ako vž dy, takže je mi to ľúto, ale stále máme na stole šancu, že sa to dá zvrátiť, stále by mohli kolegovia z koalície, ktorí tu vlastne nie sú, si to aspoň osvojiť a dať do svojho balíčka, no, uvidíme. Ďakujem pekne za pozornosť a vážim si každého jedného z vás, ktorí tu sedíte, lebo fakt nás tu sedí ozaj že veľmi málo. Ďakujem pekne. [14:14] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem navrhovateľovi. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie. Spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Nasleduje prvé čítanie o návrhu poslancov Vladimíry Marcinkovej a Vladimíra Ledeckého na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je pod tlačou 417, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 445. Dávam slovo poslankyni Vladimíre Marcinkovej, aby návrh zákona uviedla. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíry Marcinkovej a Vladimíra Ledeckého na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 417.) [14:14] Vladimíra Marcinková – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne, pán predsedajúci. S týmto návrhom už predstupujem pred plénum už niekoľkýkrát, konkrétne štvrtýkrát a jeho cieľ je veľmi jednoduchý. Chcem docieliť, aby sa naozaj rovnako pristupovalo k detským právam naprieč Slovenskom, a to konkrétne detským právam týkajúcim sa detských pacientov, aby malo každé dieťa, ktoré je za múrmi nemocnice, garantované, že tam nebude samo, ale že tam bude môcť byť s blízkou osobou, ideálne so svojím rodičom. Ale aj z praxe vieme, že to nie je vždy možné, a preto tento náš návrh upravuje aj situácie, kedy ide napríklad o jednorodiča, ktorý nedokáže byť pri svojom dieťati v tej nemocnici, lebo má doma ďalšie deti, napríklad aj dojčené dieťa, a vtedy umožňujeme, aby poveril niekoho z rodiny alebo nejakú blízku osobu, napríklad starého rodiča, aby s tým dieťaťom, detským pacientom v nemocnici ostal, aby tam dieťa nebolo samé, a takisto touto novelou sa snažíme riešiť situáciu, kedy vlastne budúci osvojitelia, ktorí ešte nie sú osvojiteľmi, ale už majú vo svojej starostlivosti dieťa, ktoré im s najväčšou pravdepodobnosťou bude pridelené do opatery, nemajú na základe dnešnej právnej úpravy žiaden právny nárok byť s týmto dieťaťom, ktoré je už v ich domácnosti, ale ešte nemajú tú pečiatku, že, vlastne že sú rodinou, nemajú žiadny právny nárok byť s týmto dieťaťom v nemocnici, ak dôjde k situácii, že to dieťa sa stane pacientom a musí tam pobudnúť nejaký čas. Na toto nás upozornilo občianske združenie Návrat, že takýmto situáciám v praxi čelia a je tu právne vákuum, kedy naozaj sa boja tie, tie nemocnice vyjsť v ústrety, pretože tam ešte nie je ten osvojiteľský vzťah potvrdený súdom, ale napriek tomu je to v rozpore s najlepším záujmom dieťaťa, samozrejme, keď je tam samo a nie je tam s človekom, s ktorým už je, žije v jednej domácnosti a na koho si zvyká, takže aj túto situáciu sa snažíme touto novelou riešiť, ako som povedala, už po štvrtýkrát. A viac o dôvodoch poviem rada v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá. [14:14] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem navrhovateľke. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého, ktorý je, je z gestorského výboru pre zdravotníctvo, pánovi poslancovi Szalayovi, nech sa páči. [14:14] Tomáš Szalay – Vystúpenie v rozprave 16. Áno, ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený gestorským výborom pre zdravotníctvo za spravodajcu k tomuto uvedenému zákonu, je to tlač 417, keby vás to zaujímalo. Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku aj v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Návrh zákona obsahuje aj stanovisko ministerstva financií a ministerstva hospodárstva. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny a do tretice Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby výbory prerokovali predmetný návrh zákona v druhom čítaní do 30 dní a gestorskom výbore do 32 dní od jeho prerokovania návrhu v prvom čítaní. Prosím, pán predseda, otvorte všeobecnú rozpravu. [14:14] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu, do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Ale požiadala o slovo navrhovateľka, takže jej dávam slovo. [14:14] Vladimíra Marcinková – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Ja som pomerne obšírne v niekoľkých hodinách hovorila o tomto návrhu pred pol rokom, takže teraz nepôjdem takto obšírne do detailov, pretože naozaj táto diskusia tu už prebehla, a mne dodnes nie je úplne zrejmé, prečo sa koalícia rozhodla nepodporiť takúto zmenu, hoci niektorí jej poslanci zahlasovali za, no nestačilo to. V opozícii som vďačná za to, že rozumejú potrebe prijať takúto zmenu, ktorá nás nič nestojí, ale hlavne je veľmi dôležitou zmenou v prospech toho detského pacienta, ktorý dnes čelí právnej neistote a fakticky aj reálnej neistote v našom zdravotnom systéme, či v prípade hospitalizácie, alebo aj ambulantného vyšetrenia bude môcť byť sprevádzaný vlastne blízkou osobou. Čelia tomu rodičia, ktorí sú z toho vystresovaní, keďže na stránkach rôznych nemocníc sú úplne rôzne prístupy k napĺňaniu tohto práva, v jednej veľkej nemocnici máte explicitne napísané, že ak má dieťa viac ako štyri roky, tak nemáte garantované, že môžte byť s ním v prípade hospitalizácie, čiže neviete si nijako toto právo vymáhať alebo s ním predpokladať, hoci ja ako matka štvorročnej dcéry viem, že ak by malo moje dieťa ostať niekoľko dní hospitalizované bez prítomnosti mňa ako rodiča, tak by to nielen tomu zdravotnému stavu aj psychickému stavu veľmi nepomohlo, naopak, bola by to obrovská trauma pre takéto dieťa, čiže nebavme sa o tom, že toto nie je vypuklý problém, je. A v skutočnosti to dokazuje aj záujem o petíciu, ktorú som pred rokom pustila do obehu, ktorá mala ukázať vlastne politickým špičkám, ktoré sa snažili bagatelizovať túto tému, že táto téma nie je minoritná a že o jej riešenie je veľký záujem, pretože v priebehu troch dní túto petíciu podpísalo viac ako 54-tisíc ľudí, tá petícia jednoznačne zahŕňala právnu formuláciu, s ktorou znovu prichádzam do parlamentu, ktorú predkladám v rámci tejto novely a ktorá má za cieľ naozaj garantovať každému dieťaťu, aby malo pri sebe v nemocnici blízku osobu, a výnimku dovoľuje v prípadoch, kedy naozaj ide o situáciu, kde je ten zdravotný úkon nezlučiteľný s prítomnosťou rodiča, a takáto situácia, aby ste si to vedeli predstaviť v praxi, môže byť napríklad niekoľkohodinová operácia mozgu, kde naozaj nie je žiaduce, aby proste tam ten rodič stál nad tým operačným tímom, ale aj v prípade takejto situácie jasne hovoríme v dôvodovej správe, že je veľmi dôležité, aby tam ten rodič bol nablízku, trebárs sedel na chodbe alebo na nemocničnej izbe, dostával informácie o priebehu takejto operácie, aby ho nikto nevykazoval z tej nemocnice, z miesta, kde vlastne má to dieťa, kde to dieťa je na tom operačnom stole, ale aby sme zabezpečili aj nejakú humánnosť voči právnym zástupcom toho dieťaťa v rámci celého tohto procesu. Ja nehovorím, že sa to dnes nedeje na Slovensku, áno, sú tu nemocničné zariadenia, zdravotnícke zariadenia, sú tu lekári, sú tu sestry, ktoré ma v podstate aj vyzvali k tomu, aby som túto snahu nepoľavila a aby som v nej pokračovala, pretože to vnímajú ako veľmi kľúčové aj pre plnohodnotné napĺňanie ich práce, ale potom sú tu aj jednotlivci a sú tu aj zdravotnícke zariadenia, ktoré sa k napĺňaniu tohto práva stávajú laxne a aj v niektorých prípadoch mu až bránia, čo ma veľmi mrzí a... Uplatňovanie detských práv by naozaj malo byť naprieč Slovenskom homogénne a nemalo by naozaj sa stávať, že v rámci jednej nemocnici na každom oddelení máme iný právny stav napĺňania práv detského pacienta, je to v skutočnosti tak rozdielne, že na treťom poschodí máte úplne idylickú situáciu, kde sú pomaly obaja rodičia nonstop s tým dieťaťom, dovolia tam prísť aj súrodencovi, keď je tam dlhodobo hospitalizované, a o poschodie vyššie vám pred sklenenými dverami povedia, že nemôžete ísť ďalej za svojim dieťaťom, a keď tam prídete počas návštevných hodín, tak, tak to dieťa je vo veľmi zlom psychickom stave, a kladiete si otázku, prečo by ste tam nemohli dlhšie, veď rodič nie je návšteva. Čiže toto sú, toto sú všetky tie otázniky, ktoré pri tejto téme vystávajú, ja len zhrniem tie argumenty, prečo je to dôležité, samozrejme, že je to pozitívny vplyv na zdravotný stav toho dieťaťa, pretože my už máme dnes mnohými štúdiami dokázané, že keď tam ten rodič je, alebo blízka osoba, tak ten stresový level je u dieťaťa nižší, zotavovanie je rýchlejšie, je treba menej analgetík a vlastne všetkého, čo tlmí bolesť, pretože ten manažment bolesti je jednoduchší, a zároveň v priemere je dĺžka hospitalizácie kratšia, keď je tam blízka osoba. A ak je hospitalizácia kratšia, samozrejme, to už má dopady aj na tú finančnú stránku, rovnako keď potrebujete menšiu, menší objem tých látok na to, aby ste tlmili bolesť, aj tam sa to už prejavuje vlastne do nejakej úspory toho nemocničného zariadenia, čiže naozaj tá psychosomatická stránka má v konečnom dôsledku dopad aj na ten finančný manažment vlastne celej hospitalizácie, pretože my vieme dnes už z iných krajín, napríklad Holandsko, Švédsko, Poľsko, Nemecko, kde prebiehali tieto štúdie, že v prípade blízkosti rodiča dokázali reálne ušetriť na týchto nákladoch, takže prvý bol ten zdravotný benefit, ďalší je psychosomatický a, samozrejme, ten psychický benefit, že predchádzame vzniku traumy, pretože až v 34% prípadov, kedy bolo dieťa osamostat... osamotené na nejaký čas, v nemocničnom zariadení došlo k psychickým následkom, to znamená k vzniku tráum, v prípade dlhšej osamotenosti to boli naozaj až problémy so vzťahovanou väzbou s rodičom, ak tam bolo to dieťa umiestené na dlhší čas, takže to už sú veci, ktoré výrazne ovplyvňujú ten život toho dieťaťa aj po, aj po odchode z nemocnice, a nehovoriac o psychických následkoch, ktoré to má na rodičov, ktorí nevedeli, že v akom stave je ich dieťa, alebo im nebolo umožnené byť s ním počas celej doby liečby. A okrem zdravotného a tohto psychického dopadu, ako som hovorila, má to aj pozitívne dopady vlastne na tú zdravotnícku, či personálnu, alebo finančnú, stránku. Personálnu, my vieme, že máme poddimenzované personálne zdravotníctvo a tu je ten rodič, ktorý chce byť na tom oddelení, chce pomáhať pri liečebnom procese svojho dieťaťa a my mu v niektorých prípadoch bránime tam byť, je to na škodu celého procesu, pretože ten rodič by vedel niektoré základné úkony robiť napríklad namiesto tej zdravotnej sestry, či už hovoríme o kŕmení toho dieťaťa, alebo nabádať ho k lepšej spolupráci s tým zdravotníckym personálnom pri odberoch a tak ďalej. No a o tej finančnej stránke som už hovorila, že na to už máme aj dnes štúdie, že akým spôsobom dokážeme usporiť finančné prostriedky vlastne z takejto (povedané so smiechom) úplne banálnej veci, aký to môže mať pozitívny dopad aj, aj na ten rozpočet tých zdravotníckych zariadení. A takým protiargumentom, s ktorým sa najčastejšie stretávam, je, že naše nemocnice na to nie sú pripravené, vlastne zagarantovať každému dieťaťu blízkosť, blízkosť rodiča, tak na to hovorím, že ja si to uvedomujem, že my nie sme schopní dať ku každému detskému lôžku lôžko pre rodiča, ale čo sme schopní, a to je to minimum, čo dokážeme robiť aj po vzore iných krajín, kde takisto nemajú tie podmienky ideálne, je prisunúť k lôžku dieťaťa stoličku, aby tam ten rodič, hoci v diskomforte, ale mohol so svojím dieťaťom byť. A ja si veľmi želám, aby ten konečný stav, ku ktorému sa chceme priblížiť, bol lôžko, bola samostatná izba pre pacienta, bol štandard, ktorý zahŕňa stravu a naozaj dôstojné, humánne podmienky, ale toto nie je to, čo ja touto novelou požadujem. Ja ňou považujem... požadujem ten minimálny štandard, aby tam ten rodič mohol byť, takže toľko z mojej strany. Ďakujem pekne. [14:29] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Na vaše vystúpenie evidujem dve faktické poznámky. Pani poslankyňa Kolíková, nech sa páči. [14:29] Mária Kolíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne, pani poslankyňa. Ja chcem poďakovať aj ako tvoja kolegyňa, aj ako mama, ja mám priamo skúsenosť s tým, že bola som pri operácii svojho dieťaťa v Rakúsku, viem presne, aké sú tam možnosti a aké sú možnosti u nás, a presne je to tak, ako hovoríš. Jednoducho áno, to nemusí byť len o tom, že to musí byť posteľ, stačí aj stolička. A je to veľmi, veľmi dôležité pre dieťa. Takže ja sa domnievam, že tá základná otázka je, že chceme tomu vytvoriť priestor, alebo nechceme tomu vytvoriť priestor. Ja rozumiem, že je tu množstvo predsudkov, ale jednoznačne, ak nám záleží na tom, aby sme zvýšili, ja si myslím, domnievam sa, normálne to povedať, aj efektivitu toho výkonu voči tým deťom, toho zdravotníckeho výkonu, tak je, je namieste, aby sme to čo najskôr zaviedli. A ja ti veľmi pekne ďakujem za tvoju trpezlivosť, že neúnavne to predkladáš v Národnej rade, je mi veľmi, veľmi ľúto, že aj keď sme boli v koalícii, sa nám to nepodarilo presadiť, je to naša hanba, že sa nám to nepodarilo, a je to dôležité, že to stále predkladáš, a ja som presvedčená, že raz sa to podarí. Ďakujem veľmi pekne. [14:29] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Ďalší v poradí pán poslanec Dubovický. [14:29] Richard Dubovický – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja môžem len súhlasiť s veľa vecami, čo ste povedali, kolegyňa, ja osobne nemám skúsenosť, ale mám veľa kamarátov, ktorým bolo to odopreté, byť pri tých deťoch, a považujem to za veľmi nešťastné, lebo niektoré deti sú menšie, majú tú, ten citovú náväznosť na svojho rodiča úplne inú, takže ja sa absolútne stotožňujem s tvojím návrhom. Tu by som chcel možnože podčiarknuť, že tak dôležitá téma a tak málo poslancov tu sedí. A je mi to veľmi ľúto, že v celej tvojej rozprave sme tu mali len jedného poslanca vládnej koalície, aj to je pán predsedajúci. A ja verím tomu, že keby si toto vypočuli aj poslanci rodičia vládnej koalície, tak by si uvedomili, že akú vážnu tému a akú dobrú tému si priniesla tu do Národnej rady, aj keď ju znova predkladáš, tak ja si myslím, že táto téma má opodstatnenie a mala by byť schválená aj vládnou koalíciou. Takže za mňa je to fajn, poďme sa diskutovať možno, poďme diskutovať o nejakých možno drobnostiach, ako to urobiť čo najefektívnejšie, ale opäť na tú diskusiu je potrebných aspoň v parlamente mať ľudí, resp. poslancov a poslankyne z koalície a z opozície, zatiaľ tu sedíme sami, akurát prišiel kolega, vidím, ale v tvojej rozprave si povedala veľmi veľa zaujímavých informácií, ktoré, žiaľ, asi nepadnú na úrodnú pôdu. Ďakujem. [14:29] Tibor Gašpar Ďakujem. Reagovať bude ešte pani poslankyňa Marcinková, nech sa pá... (Reakcia z pléna.) Dobre, ďakujem. Takže sa zriekla faktickej poznámky. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať teda stanovisko navrhovateľka? Áno, nech sa páči, máte slovo. [14:29] Vladimíra Marcinková Ďakujem. Ja len v krátkosti. Aj mňa veľmi mrzí, že vlastne v tomto pléne okrem pána Gašpara, ktorý predsedá, nesedel počas rozpravy nikto z koaličných poslancov. Naposledy, keď som otvorila tému detských pacientov, tu boli traja poslanci za koalíciu, teraz to je jeden. Mňa naozaj mrzí, že vlastne deti sú na chvoste záujmu tohto parlamentu a niektorí ma na chodbe zastavujú a pýtajú sa ma, či sa mi chce ešte predkladať naďalej túto novelu, a ja hovorím, že áno, pretože kým sme tu aspoň my, ktorí tu teraz sedíme a ktorí sa bavíme a ktorým nám leží na detských právach, tak je dôležité, aby nás bolo počuť, a to nielen pre rodičov, ale aj pre tie deti, ktoré tu nemôžu sedieť, nemajú volebné právo a musia sa spoliehať na to, že sa nájde v parlamente niekto, kto sa ich zastane, tak ja som vďačná tým zopár, ktorí tu sedia a zvádzajú diskusiu o detských právach, je to mimoriadne dôležité. Ďakujem. [14:29] Tibor Gašpar Ďakujem navrhovateľovi. Chce sa vyjadriť k rozprave spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pokračujeme prvým čítaním o návrhu poslancov Vladimíry Marcinkovej, Vladimíra Ledeckého a Ondreja Dostála na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má tlač 418, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 446. Dávam slovo opäť pani poslankyni Marcinkovej, aby návrh zákona uviedla. Nech sa páči. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíry Marcinkovej, Vladimíra Ledeckého a Ondreja Dostála na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 418.) [14:29] Vladimíra Marcinková Ďakujem, pán predsedajúci. Cieľom predkladanej právnej úpravy je, aby rozvod manželov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti, nespôsoboval automaticky zánik tejto starostlivosti alebo týchto starostlivostí, ustanovuje sa, aby príslušný súd pri rozvode manželov aj bez návrhu jedného z nich rozhodol a určil, ktorý z bývalých manželov bude po rozvode dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti uskutočňovať a ktorému bude vlastne z tohto rozhodnutia vyplývať, pretože dnes sa to takto automaticky nedeje. Viac chcem povedať v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá. Ďakujem. [14:29] Tibor Gašpar Ďakujem navrhovateľovi. Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pani poslankyni Plavákovej. Nech sa páči. [14:29] Lucia Plaváková Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpila v prvom čítaní ako určená spravodajkyňa k uvedenému návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní. Myslím si, že zo znenia zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ja by som tu len chcela naozaj podotknúť, že nie je pochybnosť o tom, že tento návrh zákona je v súlade s najlepším záujmom detí a že v podstate odstraňuje praktické problémy, ktorým čelia rodiny, ktorých sa to dotýka, a neviem, čo viac je ešte potrebné na to, aby sme v tomto pléne, v tejto rokovacej sále dokázali nejaký zákon schváliť. Ako určená spravodajkyňa preto odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady. Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu. [14:29] Tibor Gašpar Ďakujem spravodajkyni. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku a skôr než dám slovo navrhovateľke, pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. A máte slovo, pani navrhovateľka, nech sa páči. [14:29] Vladimíra Marcinková – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ako som povedala, cieľom predkladanej právnej úpravy je vyriešiť stav, kedy rozvod manželov, ktorí majú do spoločnej starostlivosti zverené dieťa v pestúnskej alebo v náhradnej starostlivosti, necháva toto dieťa v nejakom právnom vákuu, pretože automaticky nerieši aj to, do koho starostlivosti sa toto dieťa dostane. Podľa mňa táto aktuálna právna úprava spôsobuje až absurdné situácie a doplácajú na ne práve deti. Súd, ako som už povedala, nemá povinnosť a ani to nerobí, určiť, ktorý z pestúnov alebo osôb, ktoré majú dieťa zverené do náhradnej starostlivosti, bude po rozvode pokračovať v starostlivosti o dieťa. Výnimku tvoria situácie, kedy jeden z pestúnov podá na súd návrh o tom, že chce pokračovať v tejto pestúnskej starostlivosti, avšak aj v tomto prípade môže dôjsť k situácii, že súd tento návrh zamietne, a znova dieťa zostáva v nejakom právnom vákuu a nevieme ďalej, kto sa má oň starať. Zároveň sa snažíme, aby vlastne pestúni takýto samostatný návrh na súd súčasne s rozvodom ani nemuseli podávať, pretože chceme naozaj vytvoriť tú právnu istotu pre dieťa, aby, aby o tom musel súd automaticky rozhodnúť. V súčasnosti ak teda súd pestúnov alebo osoby, ktoré majú dieťa v náhradnej osobnej starostlivosti, rozvedie, to znamená, že pestúnska starostlivosť v tom momente zanikne, rovnako aj náhradná osobná starostlivosť a my touto novelou reagujeme na prípade z praxe, na ktoré sme boli upozornené mailovou komunikáciou od osôb, ktoré mali v pestúnskej starostlivosti deti, a boli vlastne v šoku z toho, že tie deti sa ocitli v takomto naozaj bezpráví doslova, preto sme sa na to pozreli bližšie a zistili sme, že v minulosti tu už bol podaný poslanecký návrh, ktorý presne reagoval na podobné prípady z praxe. To znamená, že tu už máme niekoľko rokov trvajúci problém, kedy sa deti dostávajú do takéhoto právneho stavu, a bola tu snaha to vyriešiť. Konkrétne to bola snaha aj môjho kolegu Ondreja Dostála, ktorý vtedy s kolegyňou poslankyňou, myslím, že to bola pani Blahová... Správne hovorím? ... takýto, takýto návrh predkladali, my sme sa k nemu vrátili, keď sme prišli na to, že táto situácia naďalej trvá a snažíme sa to dostať do právnej úpravy, aby boli vlastne deti chránené. Čiže nehovoríme o žiadnych vymyslených situáciách, ale o reálnych prípadoch, ktoré sa stávajú v praxi, a potrebujeme ako zákonodarcovia podľa mňa tieto diery v našej legislatíve čo najskôr vyriešiť. Ďalšia vec, ktorá ma v rámci tejto problematiky až vydesila, je, že ak už sa snažili osoby, ktoré majú v pestúnskej starostlivosti alebo inej starostlivosti, vlastne požiadať súd o rozhodnutie, aby, aby sme vedeli, kto bude mať v starostlivosti to dieťa, tak priemerná dĺžka trvania tam dosahovala tri až štyri mesiace, čiže to je naozaj podľa mňa dosť dlhý čas na to, aby bolo dieťa v právnom vákuu, a je dobré, aby sme takýmto situáciám predchádzali. V novele zákona myslíme aj na situácie, keď ani jeden z pestúnov nemá záujem vo výchove dieťaťa naďalej pokračovať, v takomto prípade sa pestúnska alebo náhradná osobná starostlivosť zruší obom z nich. A zmena tejto právnej úpravy je žiaduca aj preto, že miera rozvodovosti na Slovensku je približne 30 %, medzi týmito pármi sú aj ľudia, ktorí majú dieťa v pestúnskej alebo v náhradnej osobnej starostlivosti, a naozaj len z našej praxe, to znamená ja a môjho tímu, evidujeme sedem prípadov za posledných 24 mesiacov, kedy sme boli informovaní o takomto, o takomto počínaní a vlastne o takejto situácii, ktorá je na úkor toho maloletého. Budem rada, ak tomu spoločne predídeme ako plénum tým, že prijmeme túto navrhovanú zmenu, pretože nič nestojí, nemá žiadny vplyv na rozpočet a práve naopak, môže pozitívne vplývať na zachovávanie a ochranu práv dieťaťa. Tá zodpovednosť, keď vieme, že takéto situácie v praxi nastávajú, a neriešime ich ako zákonodarcovia, tak ležia aj na našich pleciach, lebo toto je práve miesto, kde by sme, ako som povedala, tie diery v zákonoch, ktoré dopadajú v tomto prípade na tých najkrehkejších, na deti, mali, a vieme ich tu vlastne vyriešiť. Takže vyzývam k tomu plénum aj kolegov, aby to podporili, a ten zámer je jediný, aby bolo v týchto situáciách chránené dieťa a jeho záujem. Ďakujem. [14:44] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Na vaše vystúpenie je jedna faktická poznámka. Pán poslanec Dostál. [14:44] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ako pani poslankyňa Marcinková povedala, podobný alebo takmer identický návrh sme predkladali v roku 2016, a teda chcem pre pamäť povedať, že teda iniciátorkou bola pani poslankyňa Blahová, ja som s ňou spolupracoval na príprave, príprave toho návrhu, ale bol to, bola to teda jej iniciatíva alebo predovšetkým jej iniciatíva. Žiaľ, odvtedy doteraz sa to nepodarilo nijakým spôsobom doriešiť. A ide v zásade o to, že aj dnes umožňuje pri rozvode rodičov, ktorým bolo dieťa zverené či už do náhradnej osobnej starostlivosti, alebo do pestúnskej starostlivosti, ponechať v starostlivosti jedného z nich, ale je to dané ako výnimka v zákone, je to defaultné, základné nastavenie je, že či už náhradná osobná starostlivosť, alebo pestúnska starostlivosť končí rozvodom, a ak je to v záujme dieťaťa, ak to jeden z tých, z tých rodičov navrhne, tak je mu možné zveriť dieťa do, do či už náhradnej osobnej starostlivosti, alebo do pestúnskej starostlivosti. Tento náš návrh to otáča a to, čo je tam ako výnimka, dáva ako pravidlo, že súd môže aj bez návrhu rozhodnúť o tom, ktorému z rodičov zverí do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti, a iba v prípade, že obaja rodičia sa vyjadria alebo neprejavia záujem o pokračovanie v tejto forme starostlivosti, tak v takom prípade ju môže súd zrušiť, zrušiť obom. Myslím, že otočenie toho pravidla a výnimky je presne v najlepšom záujme dieťaťa, ako to aj pani spravodajkyňa pani poslankyňa Plaváková povedala, a teda verím, že takýto návrh zákona by si mohol získať podporu väčšiny poslancov. [14:44] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce sa k rozprave vyjadriť pani navrhovateľka? Nie. Chce sa vyjadriť k rozprave spravodajkyňa? Nie. Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďalším bodom programu je prvé čítanie o návrhu poslancov Vladimíry Marcinkovej a Vladimíra Ledeckého na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je uverejnený ako tlač 419, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 447. Dávam slovo opäť pani poslankyni Marcinkovej, aby návrh zákona uviedla. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíry Marcinkovej a Vladimíra Ledeckého na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov , tlač 419.) [14:44] Vladimíra Marcinková Ďakujem veľmi pekne. Cieľom nášho návrhu je rozšíriť okruh zamestnávateľov, ktorí by si mohli výdavky na prevádzku firemných škôlok alebo jaslí uznať za daňovo uznateľné výdavky, ľudovo povedané, dať do nákladov, a viac by som o tejto novele rada povedala v rámci rozpravy, do ktorej sa hlásim ako prvá. [14:44] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem pani navrhovateľke. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, pánovi poslancovi Viskupičovi. [14:44] Marián Viskupič Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo. Kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a aj Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbor pre financie a rozpočet a aj Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona. Ďakujem pekne. [14:44] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Skôr ako dám slovo navrhovateľke, pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. A teraz už máte slovo, pani navrhovateľka. [14:44] Vladimíra Marcinková – Vystúpenie v rozprave Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. V roku 2023 bola prijatá moja novela, ktorá vlastne v slovenských podmienkach umožnila, aby si zamestnávatelia, ktorí zriaďujú škôlky alebo jasle, mohli dávať výdavky na tieto škôlky alebo jasle do nákladov. Malo to veľmi pozitívny vplyv vlastne na vznik nových takýchto zariadení. A ja sa tomu veľmi teším, že to pozitívne motivovalo zamestnávateľov zamýšľať sa nad tým, ako zjednodušiť vlastne svojim zamestnancom a ich rodinám, deťom, prístup k predprimárnemu vzdelávaniu, k tomu, k tej ranej výchove, a zároveň dokazujú to aj štatistiky, pretože 70 % zamestnancov povedalo, že práve, práve firemné jasle alebo škôlky považujú alebo by považovali za ten najviac motivujúci benefit počas toho, ako mali malé deti. Čiže je to vysoko motivujúce aj pre zotrvanie tých konkrétnych zamestnancov v práci pre toho zamestnávateľa, keď tam takúto možnosť majú, a je to trend, ktorý je všade vo svete prítomný, že vlastne veľkí zamestnávatelia aj strední zamestnávatelia, aj štátni zamestnávatelia, ako napríklad univerzity, parlamenty a podobne, vytvárajú podmienky pre svojich zamestnancov alebo ľudí, ktorí sa tam zdržiavajú, na to, aby tam mohli umiestniť svoje dieťa aj do jaslí alebo do škôlky. Má to viacero benefitov. Z tých zdravotných benefitov spomeniem, že matky nie sú nútené prestať dojčiť, ak sú tam napríklad jasle v tej istej budove, ako, ako oni pracujú. Rovnako je to oveľa menší stres pre tie deti, keď ten rodič ich môže počas napríklad obedňajšej prestávky prísť pozrieť to dieťa a ten spôsob adaptácie sa na nový kolektív, na zaradenie do tohto procesu je oveľa jednoduchší a zároveň, samozrejme, aj ten zamestnanec sa vráti do práce skôr, keď vie, že má miesto pre to dieťa v škôlke alebo v jasliach, pretože na Slovensku čelíme aj tomu, že mnohí rodičia, či už otcovia, alebo matky, ktorí sa chcú vrátiť do práce, čelia tomu, že nemajú jednoducho miesto pre ich deti v zariadení či v škôlke, alebo v jasliach, alebo si ho nemôžu dovoliť, ak štátne miesta nie sú, tak tie súkromné jasle a škôlky sú jednoducho často pridrahé, kdežto zamestnanec, zamestnanecké škôlky a jasle sú výbornou alternatívou. O čo sa snažím týmto návrhom? No snažím sa vyjsť v ústrety všetkým týmto benefitom, aby, aby týchto škôlok a jaslí firemných bolo čo najviac, lebo vieme, že tie kapacity štátu a ani tých súkromných zariadení dnes nepostačujú, a toto je v podstate najjednoduchšia zmena, ktorú vie štát urobiť pre to, aby, aby aj firmy dopomáhali a boli motivované pomáhať vytvárať tieto miesta pre deti v škôlkach a v jasliach. Okrem toho, že by si ako doteraz na základe mojej novely vedeli, vedeli odpisovať tie náklady, ktoré súvisia so zriadením prevádzky takýchto, takýchto jaslí a škôlok, pridávame aj možnosť, aby si mohli odpisovať v prípade, že im túto službu zabezpečuje nejaká tretia strana, stretli sme sa s tým v praxi, reagujeme znova na potreby praxe, kedy napríklad vo veľkých administratívnych budovách, kde sídli xy zamestnávateľov, stačí jedna škôlka alebo stačia jedny jasle, pretože tie firmy nie sú tak veľké, aby dokázali naplniť vlastne sami svojimi, sami vlastne deťmi zamestnancov svoje vlastné jasle a chcú participovať na zriadení a financovaní vlastne takýchto spoločných jaslí pre niekoľko prevádzok. Dnes tomu bráni tá súčasná úprava, aby to vlastne dokázali odpisovať z daní v tejto podobe. Ak by sme prijali tú novú doplňujúcu úpravu, ktorú navrhujem, tak by to možné bolo. To je len jedna zo situácií, ktorú opisujem, pardon (rečníčka si odkašľala), ktorú by táto novela vyriešila. Samozrejme, sú tam aj ďalšie dôvody, pre ktoré by to bolo pre zamestnávateľov viac motivujúce. Nie každý chce prevádzkovať takéto jasle sám. Sú tu, sú tu mnohé súkromné jasle, ktoré, ktoré by boli ochotné prevádzkovať takéto zariadenia aj pre, aj pre firmy, aj pre veľkých zamestnancov, zamestnávateľov, rovnako ako to napríklad robia veľkí zamestnávatelia, ako sú Volkswagen a podobne, s inými zamestnaneckými benefitmi typu jedáleň, tak aj tam si vedia vlastne zaviazať tretiu firmu, aby im to prevádzkovala, keďže nemajú na to vlastné kapacity, tak aj pri škôlkach po vzore iných krajín vidíme priestor na to, aby dokázali takto fungovať a aby to bolo vzájomne benefitujúce, a to nehovorím len o zamestnancovi a zamestnávateľovi, ale benefitujúce aj pre štát, lebo tu máme jasné dáta, že tá investícia do predprimárneho vzdelávania je tá najlepšia investícia, ktorú dnes vie spraviť štát a pre vlastne znižovanie dlhu v budúcnosti a zvyšovanie ekonomickej efektivity obyvateľstva a jeho občanov. Ako toto je, toto je ekonomická rovnica, ktorá vlastne dnes je, je známa, a ja som presvedčená, že práve ňou vieme potláčať aj tie rozdiely medzi socio-ekonomickými skupinami, ktoré na Slovensku sú stále priepastné. Takže toto je cieľom novely, a ak máte akékoľvek otázky, som k dispozícii. Ďakujem. [14:44] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce sa vyjadriť ešte pani navrhovateľka? Nie. Chce sa vyjadriť spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomtom bode programu. (Krátka pauza.) Pristúpime k prvému čítaniu o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je pod tlačou 440, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 468. Dávam slovo poslankyni Kolíkovej, aby návrh zákona uviedla. Pripraví sa spravodajkyňa Hanuliaková. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov , tlač 440.) [14:44] Mária Kolíková Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si v poradí, možno nie v úplne logickej, predložiť návrhy zákonov, ktorým v podstate mám návrh skorigovať dôsledky – a nemusím teraz povedať hanebnej novely Trestného zákona –, ale jednoducho novely, ktorá bola nepremyslená, nepredvídateľná, bez akýchkoľvek analýz, bez akejkoľvek diskusie. Dajme bokom, čo všetko spôsobila, aké to má dopady na prebiehajúce trestné konania, ale to, čo súčasne spôsobila, je, že jednoducho štát sa vydal trestnou politikou, ktorej dôsledky nikto nepozná. A zisťujeme v priamom prenose, čo nám urobila novela Trestného zákona. Zistíme v priamom prenose, aký to má dopad ohľadom majetkovej trestnej činnosti, koľko krádeží, ktoré boli predtým trestným činom, sa nám prehuplo do priestupkovej roviny, ako sa s tým vysporiadavajú nielen podnikatelia, ale ako sa s tým vysporiadajú nakoniec aj štátne orgány, čo stíhajú, čo nestíhajú a čo to v spoločnosti spôsobuje. S ohľadom na tieto nedozierne dôsledky, ktoré vidno, že vlastne ani, ani štát, ani vláda nejako nemala zmapované, nemala o to záujem, zjavne mala iný cieľ ako ten, robiť právnu úpravu, ktorá je predvídateľná, ktorej dôsledky budem aspoň trošku vedieť predvídať s ohľadom na to, že sa bude o nich aj viesť nejaká odborná diskusia, osobitne s tými, ktorých sa to týka, napríklad s priestupkovými orgánmi, s policajnými orgánmi. A, a že sa dá priestor vôbec na takúto právnu úpravu, kde sa zásadne mení nastavenie toho, čo je trestným činom v oblasti majetkovej trestnej činnosti, aj tých, ktorých sa to priamo týka. Samozrejme aj, aj tých, ktorí prevádzkujú tie obchody, ktorí nám teraz hlásia, že sa tam množia krádeže. To, čo si dovolím uviesť ešte predtým, ako poviem úplne konkrétne, čo vlastne navrhujem, je uviesť tiež, že aby to nebolo nejaké nedorozumenie. To, čo zaviedla ta rýchla novela Trestného zákona, a je dobre, a určite nechcem, aby sa to zvrátilo späť, je, že sa zrušil „ horalkový“ trestný čin. To sme navrhovali nakoniec všetci ministri spravodlivosti aj v tej novele Trestného zákona, ktorá prešla naozaj riadnou, veľkou, odbornou diskusiou. Tá odborná diskusia bola vedená nieže mesiace, ale bola vedená viac ako rok, pretože dvakrát išiel celý materiál do riadneho pripomienkového konania práve preto, že zásadná zmena trestnej politiky je veľmi vážna zmena. Je to jedna z kľúčových vecí, aby sme určili naozaj premyslene, čo je trestným činom a aké tresty sú primerané za trestné činy. Toto urobiť spôsobom, že minister príde na vládu a povie – bude to takto, a s nikým sa o tom nerozpráva – jednoducho vrchol nezodpovedného vládnutia, ktoré sme tu videli v priamom prenose. To, že toho dôsledkom je, že došlo aj k zastaveniu trestného stíhania voči predsedajúcemu tohto parlamentu, je zaiste bez prekvapenia, pretože to bolo zjavne tým, k tým kľúčovým cieľom, a preto, čo to všetko spôsobí krajine a čo to spôsobí ľuďom, jednoducho tu bolo postavené na vedľajšiu koľaj. Aby sme aspoň trošku skúsili zmierniť tie následky tejto hanebnej novely Trestného zákona, tak si dovoľujem navrhnúť týmto návrhom zákona, ktorý sa týka priestupkov, je to vlastne novela zákona o priestupkoch, aby keď už nám spadlo to množstvo protiprávnej činnosti z krádeží, z trestných činov do priestupkov, a to nepremyslene, s tým, že sa vlastne takým skokom, ktorý nikto nejakým spôsobom nepreskúmal, nedá sa to povedať ani, že je to porovnateľné s inými krajinami, kde je podobná životná úroveň, a tá hranica, samozrejme, majetku sa musí takto na ňu pozerať, že aká tá hodnota majetku je u nás a príjmov a v tých iných krajinách, kde sa to dáva do porovnania. Takže keďže sa vláda rozhodla urobiť takýto skok, že to, čo bolo predtým trestným činom od hodnoty 266 eur, tak sa rozhodla, že teraz bude od 700 eur, tak, tak nám jednoducho spadlo množstvo, množstvo protiprávnej činnosti z tej trestnoprávnej roviny do priestupkovej, takže potom je, samozrejme, namieste pozrieť sa aj na tú priestupkovú právnu úpravu a prísnejšie nastaviť trestanie priestupkov, a preto navrhujem v tomto, v tomto návrhu zákona priblížiť sa k tomu, čo je nakoniec v Českej republike. V Českej republike je horná hranica pokuty za priestupky proti majetku 2-tisíc eur, takže navrhujeme týmto návrhom zákona, aby sme sa priblížili k vzoru Českej republiky v tomto prípade a priblížili sa teda tou sumou, že ju stanovíme z tých dnešných 331 eur na 2-tisíc eur. Ja netvrdím, že to je úplne ideálne riešenie a že tým sa vyrieši všetko, ale aspoň trošku napravíme tie dôsledky, ktoré nám tá hanebná novela Trestného zákona priniesla. Takže toľko v mojom úvodnom vystúpení. Ak bude nejaký priestor na diskusiu, nech sa páči. Ďakujem pekne. [14:59] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Dávam slovo spravodajkyni z gestorského výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj poslankyni Hanuliakovej. [14:59] Jana Hanuliaková – Vystúpenie v rozprave Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, podpredseda Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajkyňu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Slovenskej Národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokujú v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: ústavnoprávny výbor a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu. [14:59] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal písomnú prihlášku. Preto sa pýtam, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne. Nie. Uzatváram možnosť prihlásenia a vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce sa vyjadriť pani navrhovateľka? Nech sa páči. [14:59] Mária Kolíková – Vystúpenie v rozprave Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ono je príznačné, že sa tu rozprávame sami ako opoziční poslanci a že tu máme predstaviteľa koalície, tak niekto nám musí viesť schôdzu, a keďže už nemáme žiadneho opozičného predstaviteľa (povedané so smiechom), kto by viedol schôdzu, tak aspoň tú nám vedie koaličný predstaviteľ. A je to asi príznačné, že tak to bude aj v kontrolnom výbore SIS, že aj ten nám bude viesť koaličný predstaviteľ, takže toto je vlastne akože v niečom taká fraška demokracie, čo tu teraz prebieha, že navrhujeme aspoň zlepšenie tých dôsledkov, ale vlastne si to tu rozprávame iba sami sebe, tak si dovoľujem požiadať o podporu aspoň z opozičných klubov. Ďakujem veľmi pekne. [14:59] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Chce sa vyjadriť spravodajkyňa? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Nasleduje prvé čítanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 301/2005 Trestný poriadok v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má tlač 441, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 469. Dávam slovo Márii Kolíkovej, aby návrh zákona uviedla. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov , tlač 441.) [14:59] Mária Kolíková – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Toto je návrh zákona, ktorý, dá sa povedať, že rieši situáciu, kedy minister spravodlivosti rozhodne o prepustení na slobodu odsúdeného človeka, a to napríklad aj z korupcie, prípad Dušana Kováčika. Je to návrh zákona, ktorý už neumožní takúto situáciu, aby ľubovoľne sa minister spravodlivosti rozhodol aj pod rôznym politickým tlakom, ktorý jednoducho môže byť a môže nastať, nakoniec, je to predstaviteľ, je to člen vlády, takže je to určite politik, ktorý je pod politickými tlakmi. Zatiaľ ja osobne ako bývalá ministerka spravodlivosti musím povedať, že som sa nestretla zo žiadnym rozhodnutím ministra spravodlivosti, ktoré by som mohla hodnotiť, že bolo urobené pod politickým tlakom. Jednoducho preto, že to boli rozhodnutia, ktoré som urobila aj ja, o prepustení človeka napríklad z výkonu trestu. Áno, tiež, to bolo vlastne, to boli rozhodnutia súdov, ktoré som vlastne prelomila svojím rozhodnutím ministra spravodlivosti, že som podávala mimoriadny opravný prostriedok, dovolanie, ktorými som chcela zvrátiť už právoplatné rozhodnutie súdov. Áno, je pravda, urobila som to ja ako ministerka spravodlivosti, ale treba povedať, že to boli prípady, ktoré, by som povedala, jasného technického charakteru. A treba povedať tiež to, že v tých prípadoch, kedy ja som podala dovolanie, a iba, v iba v niektorých prípadoch výnimočne som dala takýto návrh na prepustenie, tak v tých prípadoch súd to aj odobril, takže naozaj môžem povedať, že jednak boli to jasné technické prípady, a jednak súd sa s nimi plne stotožnil. A teraz tie prípady, o ktorých ja viem ako bývalá ministerka spravodlivosti a aj z tých verejných vyjadrení iných ministrov, ktorí boli predo mnou, jasne vyplýva, že jednoducho naozaj to, tie situácie, kedy to využil minister spravodlivosti, boli výsostne technického charakteru. To znamená, ja poviem príklad, lebo sa veľmi často aj súčasný minister spravodlivosti hovorí, že ministri to robili predo mnou, môžem to robiť ja a je to absolútne v poriadku. No nie je to v poriadku, aby minister spravodlivosti, ak má iný názor ako súd, podával mimoriadny prostrie... opravný prostriedok. To znamená, už tu máme aj právoplatné rozhodnutie súdu o tom, že niekto je vinný, dostal za to trest, potom do toho vstupuje minister. Tak ak minister okrem toho, že chce, aby sa tým opätovne zaoberal Najvyšší súd a ešte aj využije svoje oprávnenie, že toho človeka, vlastne mu preruší výkon trestu, prepustí ho na slobodu, tak to musí byť absolútne výnimočná, výnimočná situácia, lebo inak to spochybňuje súdy, že nerozhodujú spravodlivo, nezávisle, nestranne, keď do toho vstúpi nakoniec minister, výkonná moc a povie – nie, nemôžeš byť vo výkone trestu, nebudeš tam, ž e ak tým ide spochybniť jednoducho tú prácu tých predchádzajúcich súdov vo svojej podstate, a nieže sa jedná iba o jednoduché zlyhanie, zlý nápočet, tak, tak to považujem za vážny problém a to, sa domnievam, že sa stalo v prípade, kedy bol prepustený na slobodu Dušan Kováčik, a jednalo sa o rozhodnutie ministra spravodlivosti Borisa Suska. A to, čo ja navrhujem je, že už to nebude mať žiadny minister, lebo si myslím, že naozaj to je nesprávne a zlé, aby sme takto široko vykladali to oprávnenie ministra spravodlivosti, že... A, a navrhujem aj riešenie, ako vlastne sanovať tú situáciu, ktorej som čelila aj ja alebo iní ministri spravodlivosti. To znamená, že keď prepustili, keď som prepustila aj ja alebo iní ministri spravodlivosti odsúdeného človeka na slobodu, tak skutočne to bola situácia, že zákon jasne hovorí, že sa jedná o mladistvého, mal dostať polovičný, polovičnú výšku toho trestu, ktorý je v Trestnom zákone, a nedostal, to znamená, že sa sudca pomýlil. Môžem povedať z vlastnej skúsenosti, že sa jednalo o situácie tiež také, že samotný súd, ktorý o veci rozhodol, si to všimol dodatočne pri písaní rozsudku, nemohol urobiť žiadnu nápravu, a tak požiadal ministra spravodlivosti o nápravu v rámci jeho mimoriadneho opravného prostriedku. To znamená, ten samotný súd, ktorý to rozhodol, si všimol, že proste došlo tu k takémuto technickému zlyhaniu, takže, samozrejme, že potom je namieste čo najskôr zakročiť, aby nedošlo k porušovaniu práv človeka. Ale aby sme sanovali aj tieto situácie, no tak sa domnievam, že stále to môžeme ponechať súdu a môžeme súdu stanoviť lehotu, v ktorej proste do toho vstúpi. Ja navrhujem, že toto oprávnenie, ktoré je spojené s tým mimoriadnym oprávnením ministra spravodlivosti vlastne skúsiť zvrátiť už právoplatné rozhodnutia súdov o niekoho vine alebo nakoniec aj nevine, áno, aj to môže byť. Ale keď sa bavíme o prepustení vlastne z výkonu trestu o takomto prerušení, tak skôr sa, musí sa jednať o situáciu, že bolo rozhodnuté o vine, tak navrhujem, že minister spravodlivosti a rovnako aj generálny prokurátor nech majú len oprávnenie navrhovať takéto prerušenie výkonu trestu. Len ho budú navrhovať, nebudú o tom rozhodovať vlastne, že má dôjsť k takému prepusteniu, a budú adresovať takýto návrh súdu, tak je tomu nakoniec aj v Českej republike. Ja to, čo k tomu dopĺňam, a v tom je aj rozdiel oproti tomu, čo je v Českej republike, že dopĺňam riešenie situácie, že sa to môže jednať o naozaj naliehavú situáciu, že by bolo namieste čo najskôr zakročiť, je to, že dávam do zákona lehotu, v ktorej ten súd rozhodne. Keď si pozriete to riešenie právne, tak to právne riešenie je, že tú lehotu vlastne dávam prvostupňovému súdu, a to aj vysvetlím, to je možno trošku zložité. Keď dôjde k právoplatnému rozhodnutiu o vine, tak najčastejšie sa jedná o situáciu, že o vine rozhodol prvostupňový súd a potom odvolací súd, a tým sa nám to rozhodnutie stalo právoplatným. O dovolaní ministra spravodlivosti, ktorým chce zvrátiť to rozhodnutie súdov, rozhoduje Najvyšší súd. Ale kým ten celý spis príde Najvyššiemu súdu, tak to jednoducho trvá, môžu to byť aj mesiace, môže sa to stať. A to preto, lebo to dovolanie, ktoré podávam minister spravodlivosti, tak ho kompletizuje prvostupňový súd, a tam beží čas, takže preto navrhujem v tom mojom návrhu, že dávam lehotu tomu prvostupňovému súdu, ktorý sa na to pozrie, a pozrie sa, aha, pre generálneho prokurátora alebo pre ministra sa jedna táto situácia, je tak naliehavá, že by som mal hneď konať, tak sa pozriem, či ten základný dôvod, pre ktorý napadá to dovolanie, či je naozaj taký jasný, že mi ide vybiť zrak, žeby bolo na mieste toho človeka radšej teraz ešte prepustiť. Takže domnievam sa, že to sú tak jasné prípady, o ktorých aj rozhodovali v minulosti ministri spravodlivosti, že takúto vec, keď je na ňu upozornený súd, tak o nej vie rozhodnúť do desiatich dní, potom preruší sa výkon trestu, ak je to taká situácia, a potom o tom môže vo svojom čase rozhodovať dovolací súd. Toto navrhujem, tým pádom budú vyriešené všetky situácie do minulosti a nemusí mať minister spravodlivosti ani generálny prokurátor takéto zásadné veľké oprávnenie, ktoré sa ukazuje v týchto dňoch, že nie je namieste, a nakoniec zasahuje do dôveryhodnosti súdov, lebo to sa dnes deje, že vlastne takýmto rozhodnutím ministra spravodlivosti dávame obrovský priestor, aby politicky sme vlastne spochybňovali prácu súdov, čo nie je na mieste. Takže o tom je tento návrh a dovolím si požiadať o podporu. Ďakujem pekne. [15:14] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Pozdravujem študentov gymnázia z Rimavskej Soboty. (Potlesk.) Ďakujem. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, poslancovi Krátkemu. Ak by som vás mohol v rámci rokovacieho poriadku aj požiadať, že čo je to za tričko? (Poslanci klubu SLOVENSKO sú oblečení v červených tričkách s bielym nápisom Zvýšili sebe platy ľuďom dane, pozn. red.) To je reklama politickej strany? (Reakcie z pléna.) Len v zmysle rokovacieho sa vás pýtam, že čo má znamenať to tričko. (Reakcia z pléna.) Propagujete čo? (Reakcie z pléna.) Politiku, politiku strany SLOVENSKO. Tak ja by som vás poprosil, prerušujem schôdzu do 15.30 hod. a upozorňujem vás, že je toto reklama politiky, ktorú by ste nemali mať v sále, podľa § 32 ods. 4 je zakázané vnášať do miestnosti predmety šíriace reklamu , toto je reklama politického hnutia. Chcete čas na to, aby ste sa prezliekli? (Reakcie z pléna.) Chcete. Nie, bola tlačová beseda. (Reakcia z pléna. Poslanec Pročko pristúpil k predsedajúcemu.) Mám na to právo. Dobre? Potrebujete čas na prezlečenie? Potrebujete čas na prezlečenie? Ja by som vás neupozornil na možnosť vykázania zo sály. Takže prerušujem schôdzu do 15.30 a upozorňujem vás, aby ste si zmenili dresy za klasické, nezávislé a neutrálne oblečenie. Pokračuje schôdza 15.30 hod. (Reakcia poslanca Pročka.) Jožko, oblek, dobre? Videl som tlačovú besedu. Prosím vás, aby ste nešírili reklamu politického hnutia v sále takýmto spôsobom. (Reakcia poslanca Pročka.) Ani tie sa tu nemajú. Pokiaľ ich niekto má, tak ho upozorním. Dobre? Takže poprosím o oblek, 15.30 hod. pokračujeme. (Prestávka.) Danko, Andrej, podpredseda NR SR Poslanci, vážení poslanci z klubu SLOVENSKO, vieme sa dohodnúť, teda alebo budete trvať na tom oblečení? (Reakcia z pléna.) Dobre, ďakujem. Pán poslanec Krátky. Počkáme ho. (Reakcie z pléna.) V pohode, veď počkáme. (Krátka pauza.) Hej. Dajte si aspoň sako. Sako na toto si dajte. (Poslanec hnutia SLOVENSKO pristúpil k predsedajúcemu, vysvetľujúc mu situáciu.) Dobre. Počúvajte, evergrín pána Matoviča so mnou v období Fico chráni zlodejov , takže ja by som vás poprosil... (Reakcie z pléna.) Je to reklama politickej strany, šírenie reklamy, je to, mali ste tlačovú besedu s touto témou. Prosím vás. Dobre, takže... (Reakcie z pléna. Ruch v sále.) Hovorím vám argumenty, že je to reklama, robíte si reklamu v sále Národnej rady, čo by ste si nemali. Pán Dostál, nemám pravdu, či mám? (Reakcia z pléna.) Požiadame... Vbehli vlčáci... No dobre, takže... (Reakcia z pléna.) Nemôžte si dať sako na tie tričká? (Reakcie z pléna.) Dobre, tak prerušujem ešte schôdzu do 15.40 hod. A ešte raz vás opakovane žiadam, aby ste sa prezliekli. V zmysle § 32 ods. 2, upozorňujem poslancov za OĽANO: raz, dva, tri, štyri, päť, šesť, sedem, osem, deväť. (Reakcia z pléna.) Na základe rokovacieho poriadku, že vás... že vás môžem na druhom upozornení vykázať zo sály a budete mať neospravedlnenú absenciu. Dobre? Takže prvýkrát som vás upozornil, keď vás upozorním druhýkrát, musím vás poprosiť, aby ste opustili rokovaciu sálu, a následne požiadam predsedu, aby zvolal poslanecké grémium. Myslím, že sa vám to páči, takže asi budeme tak pokračovať o 15.40 hod. Vás žiadam, aby ste si obliekli aspoň sako na tie tričká, aby tu nebola politická reklama v sále Národnej rady. Ďakujem. (Prestávka.) [15:29] Andrej Danko Ak nás počuje pani poslankyňa Kolíková, môžeme, môžeme pokračovať v rozprave? (Krátka pauza.) Ďakujem. Pán poslanec Matovič, predpokladám, že vzhľadom na náš dlhoročný vzťah, vy si asi sako nedáte. Dobre, takže vás upozorňujem, že nechám vystúpiť pána poslanca Krátkeho, a poprosil by som vás, aby ste si aj vy dal sako, lebo viete, že vás... voči vám s láskou... veľmi rád vykážem zo sály. (Povedané so smiechom.) Takže nech sa páči, pán poslanec Krátky. A pána Matoviča upozorňujem v zmysle rokovacieho poriadku na možnosť vykázania zo sály. Nech sa páči, pán poslanec Krátky. (Pokračovanie rokovania v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov , tlač 441.) [15:29] Rastislav Krátky Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako určený spravodajca k uvedenému návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Poverený podpredseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní. Z úvodného slova predkladateľky je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedené rozhodnutia povereného podpredsedu Národnej rady. Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu. [15:29] Andrej Danko Ďakujem, pán poslanec. Súčasne som chcel poďakovať poslaneckému klubu OĽANO za pochopenie výkladu rokovacieho poriadku. (Potlesk.) Ospravedlňujem sa... strane SLOVENSKO, teda už OĽANO nie je. Pokračujeme v rozprave, otváram všeobecnú rozpravu, konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne. Nie. Ani pani navrhovateľka? Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce sa k rozprave vyjadriť pani navrhovateľka? Nech sa páči, ak... Áno? Nie. Ďakujem. Chce sa vyjadriť spravodajca? Pán Krátky? Nie. Prerušujem rokovanie o tomtom bode programu. Budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je uverejnený ako tlač 442. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 470. Dávam slovo poslankyni Márii Kolíkovej, aby návrh zákona uviedla, nech sa páči, pani poslankyňa. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov , tlač 442.) [15:29] Mária Kolíková Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, toto je vlastne tretí zákon zo skupiny, ktoré, sa domnievam, s ohľadom na súčasné... či už výkon trestnej politiky, alebo zásadné zmeny trestnej politiky by mohli napraviť také najväčšie výkyvy, ku ktorým tu dochádza. Novela Trestného zákona znamená, že navrhujeme, aby tá výška škody, to znamená tá hranica, odkiaľ začína trestný čin, aby to bolo jednoducho tam, na čom sme sa odborne dohodli po viac ako roku pripomienkového konania. Ja som rada, že už tu prišli aj páni poslanci z koalície. Áno, približne rok sme odborne diskutovali, že hranica 500 eur je tou hranicou, odkiaľ by mal začínať trestný čin, a tam sa má presunúť tá hranica z 266 eur, žiadnych 700 eur. Navrhujem s ohľadom na všetko, čomu čelíme a čo si môžme všímať, čo spôsobuje tá novela Trestného zákona, ktorá takto hanebne rýchlo bola prijatá, aby sme napravili tieto najvážnejšie dôsledky a naozaj to stanovili tak, ako bola zhoda odborná aj s policajtami, aj s vyšetrovateľmi, aj s predstaviteľmi priestupkových orgánov, aj s prokurátormi, aj so sudcami, so všetkými, ktorí boli zapojení do tejto debaty. Súčasne navrhujem, aby okrem toho, že sa stanoví takáto výška, tak, tak ako sme navrhovali aj v tom návrhu novely Trestného zákona, ktorá naozaj mala priniesť restoratívnu justíciu, takže nie, že minister spravodlivosti Susko ju doniesol, ale tá veľká novela, ktorá sa tu robila približne rok, tak v sebe mala tieto prvky so všetkým, čo k tomu patrí, nielen umožniť unikať tu pred spravodlivosťou niekomu. To, čo tu chýba, je, že mala by tu byť stanovená nejaká jasná hranica, ktorá, to my sme stanovili ako škody mimoriadneho rozsahu nad sumu prevyšujúcu milión eur, a to by bola hranica, od ktorej by sme nastavili vlastne tú najzávažnejšiu kriminálnu trestnú činnosť majetkovú. To, čo sa tu udialo, je, že vlastne takéto citlivejšie nastavenie tých hraníc tu teraz nemáme. Proste my sme urobili skok, dá sa povedať, skočili sme do prázdna, do jamy a teraz zisťujeme, čo nám to všetko prinieslo. Ale to, čo ja navrhujem, je ako vrátiť sa, urobiť krok späť a nastaviť tie hranice tej majetkovej škody naozaj tak, ako je na to pripravené Slovensko. To znamená začať citlivejšie na začiatku a stanoviť tiež vysokú hranicu, od ktorej sa bude potom odvíjať aj závažná trestná činnosť. Takže takto to navrhujem, takto je na tom odborná zhoda, a tak by bolo správne, aby sme napravili novelu Trestného zákona. Ďakujem pekne. [15:44] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor poslancovi Vančovi. Nech sa páči. (Reakcia z pléna.) Áno, nech sa páči, pán Krátky. [15:44] Rastislav Krátky – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako určený spravodajca k uvedenému návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Poverený podpredseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní. Z uvedeného slova predkladateľky je zrejmý účel navrhovanej úpravy zákona. Ako určený spravodajca odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného. A prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu. [15:44] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne. Uzatváram možnosť prihlásenia a vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce sa vyjadriť navrhovateľka? Nie. Chce sa vyjadriť spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pokračujeme návrhom poslanca Dostála, Bittó Cigánikovej, Krúpu, Kolíkovej, Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má tlač 443. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 471. Dávam slovo poslancovi Dostálovi, aby návrh zákona uviedol. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ondreja Dostála, Jany Bittó Cigánikovej, Juraja Krúpu, Márie Kolíkovej a Mariána Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 443.) [15:44] Ondrej Dostál – Vystúpenie v rozprave Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som uviedol návrh novely zákona o rokovacom poriadku, ktorý na rokovanie Národnej rady predkladám spolu s pani poslankyňou Janou Bittó Cigánikovou, pani poslankyňou Máriou Kolíkovou a pánmi poslancami Jurajom Krúpom a Mariánom Viskupičom. Návrh obsahuje novelu zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a novelu zákona o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov. Obsahuje tri hlavné okruhy návrhov. Tým prvým je zvýšenie kvality a predvídateľnosti legislatívneho procesu a tým druhým je posilnenie kontrolnej funkcie parlamentu voči vláde a pri voľbe verených funkcionárov. A ten tretí okruh obsahuje viaceré praktické návrhy na zlepšenie podmienok na výkon práce poslancov vyplývajúceho z doterajšieho reálneho uplatňovania zákona o rokovacom poriadku. A k bližšieho obsahu návrhu by som rád povedal pár slov v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý. Ďakujem. [15:44] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil výbor, ústavnoprávny výbor, pán Vančo, nech sa páči. (Reakcia z pléna.) Pán Krátky, vám to navalili dneska. [15:44] Rastislav Krátky Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako určený spravodajca k uvedenému návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda... poverený podpredseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní. Z uvedeného slova jedného z predkladateľov určenej právnej úpravy je zrejmý jej obsah. Ako určený spravodajca odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle toho ako som uviedol vyššie. Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu. [15:44] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku – poslankyňa Kolíková. Ak nie je v sále stráca poradie, teda aj možnosť vystúpenia a poprosím, ak dovolíte, pán Dostál, ako spravodajca ste, teda navrhovateľ požiadal o slovo. Ak môžem, spýtam sa ešte, kto sa chce ešte prihlásiť do rozpravy ústne. Nikto. Uzatváram možnosť prihlásenia. V rámci rozpravy o slovo požiadal pán poslanec Dostál. Nech sa páči. [15:44] Ondrej Dostál – Vystúpenie v rozprave Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som aj v rozprave povedal pár slov o našom návrhu novely zákona o rokovacom poriadku. Okrem určenia účinnosti obsahuje tento návrh dva novelizačné články. Jedným, podstatne rozsiahlejším sa novelizuje zákon o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Ten stručnejší, novelizačný článok dva novelizuje zákon o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov a ide o zmenu, ktorá je vyvolaná časťou zmien, ktoré sú obsiahnuté v novele rokovacieho poriadku. Z obsahového hľadiska možno návrh rozdeliť na tri okruhy. Jeden sa týka kvality a predvídateľnosti legislatívneho procesu, druhý kontrolnej funkcie parlamentu voči vláde a pri voľbe verejných funkcionárov a tretí praktických návrhov na zlepšenie podmienok pre výkon práce poslancov, dalo by sa povedať, že vyplývajúcich z aplikačnej praxe reálneho uplatňovania rokovacieho poriadku. K tomu prvému okruhu, ktorý je asi najdôležitejší, a síce zvýšenie kvality a predvídateľnosti legislatívneho procesu. Vážnym a opakovaným problémom legislatívnej praxe je dlhodobé a opakované zneužívanie skráteného legislatívneho konania na situácie, ktoré nezodpovedajú jeho zákonom vymedzenému účelu. A deje sa tak naprieč volebnými obdobiami pri rôznych parlamentných väčšinách veľmi často. A tí, ktorí sú v opozícii, to kritizujú, a keď sú potom pri moci, tak tiež používajú skrátené legislatívne konanie aj na situácie, keď nie sú naplnené dôvody pre skrátené legislatívne konanie, ako ich uvádza zákon o rokovacom poriadku. Toto a aj ďalšie veci, ktoré súvisia s legislatívnym procesom a s dodržiavaním pravidiel, možno, možno riešiť alebo čiastočne sa pokúsiť riešiť v zásade dvoma spôsobmi právnymi a ten tretí je zvýšenie politickej kultúry, čo je ale dlhodobejšia záležitosť a vyžaduje dobrú vôľu zo strany všetkých politických aktérov. Tie právne cesty sú dve. O jednej z nich hovorila SaS vo svojom volebnom programe a nedávno s podobným návrhom prišlo alebo s podobným nápadom prišlo aj Kresťanskodemokratické hnutie, a síce aby sa do ústavy zakotvili nejaké zásady rokovacieho poriadku, či už vo vzťahu k skrátenému legislatívnemu konaniu, o ktorom práve hovorím, alebo aj inak, a tým pádom by porušenie pravidiel legislatívneho procesu mohlo byť aj dôvodom pre označenie zákona za neústavný, za nesúladný s ústavou. A to sa možno, to sa možno raz aj udeje, ale treba povedať, že Ústavný súd posudzuje aj proces, a pristupuje k tomu veľmi zdržanlivo a zatiaľ ani v prípade tejto už dnes spomínanej novely Trestného zákona napriek tomu, že zjavne došlo k porušeniu zákona o rokovacom poriadku aj vo vzťahu k skrátenému legislatívnemu konaniu, tak podľa Ústavného súdu to nemalo takú intenzitu, aby konštatoval nesúlad s ústavou. Druhá možnosť je dať základné pravidlá týkajúce sa či už skráteného legislatívneho konania, alebo iné pravidlá legislatívneho procesu na pôde Národnej rady do ústavy, ale nejako podrobnejšie a dôkladnejšie upraviť tie pravidlá v zákone o rokovacom poriadku. Niektoré z tých návrhov sú obsiahnuté v nami predloženom návrhu, a teda aby, dnes sa uvádza, že za mimoriadnych okolností, keď sú naplnené isté dôvody, najmä keď sú ohrozené základné práva a slobody, bezpečnosť štátu, tak je možné, aby sa Národná rada na návrh vlády uzniesla na skrátenom legislatívnom konaní. My navrhujeme, aby tie okolnosti neboli mimoriadne alebo neboli ukotvené len ako mimoriadne, ale aj ako vopred nepredvídateľné. Lebo nezriedka sa stáva, že sa argumentuje tým napríklad, že musíme schváliť zákon v skrátenom legislatívnom konaní z dôvodu, že nám hrozí infringement, že, že neplníme si záväzky voči Európskej únii, ale tie záväzky voči Európskej únii si neplníme nie z dôvodu, že by sme o nich nevedeli vopred, ale z dôvodu, že sa tak dlho otáľalo s tým, že sa napríklad transponuje nejaká smernica, až sme sa dostali do omeškania. Tak to síce je mimoriadna okolnosť, ale rozhodne nie je vopred nepredvídateľná. Navrhujeme, aby bolo pri návrhu na skrátené legislatívne konanie explicitne stanovené, že je potrebné tie dôvody, aj tú mimoriadnosť, aj tú nepredvídateľnosť zadefinovať v tom návrhu, lebo častokrát sa stáva, že pri návrhu na skrátené legislatívne konanie sa iba opíše situácia, dá sa tam niečo z všeobecnej časti dôvodovej správy k samotnému návrhu zákona, potom sa zacituje z návrhu, teda zacituje príslušné ustanovenie zákona o rokovacom poriadku, kedy možno sa uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní, a potom sa vyberie jeden z tých dôvodov a povie sa, že ohrozené sú základné ľudské práva a slobody alebo hrozia značné hospodárske škody, alebo je ohrozená bezpečnosť, bez toho, aby sa akokoľvek vysvetlilo a zdôvodnilo, v čom tie dôvody reálne spočívajú. Čiže navrhujeme, aby tie dôvody bolo potrebné pomenovať, aby bolo potrebné pri takom návrhu vysvetliť, v čom spočíva mimoriadnosť a nepredvídateľnosť tých okolností, aby bolo potrebné vysvetliť, či je potrebné skrátiť všetky lehoty, alebo iba niektoré lehoty, lebo nie vždy je pre naplnenia účelu skráteného legislatívneho konania potrebné skrátiť úplne všetky lehoty, ktoré, ktoré tam sú. Nie vždy je potrebné, aby, aby boli zákony schvaľované zo dňa na deň. Niekedy stačí napríklad skrátiť tú lehotu na predkladanie návrhu zákona 15 dní pred, pred začiatkom schôdze a je pokojne možné, aby ten odstup medzi prvým čítaním a druhým čítaním v pléne bol zachovaný. A ďalej navrhujeme vo vzťahu k skrátenému legislatívnemu konaniu, aby bol takýto návrh povinne prerokovaný v ústavnoprávnom výbore, keďže to, či sú, alebo nie sú naplnené dôvody pre skrátené legislatívne konanie, má jednak vecný rozmer, čo asi najlepšie vie pôsobiť... posúdiť ten gestorský výbor, ale má to predovšetkým právny, legislatívny a povedzme aj ústavnoprávny rozmer, kde je tým kompetentným alebo tým, ktorému je posudzovanie takýchto záležitostí zverené aj zákonom o rokovacom poriadku, práve ústavnoprávny výbor. Ak by sa takáto úprava schválila, samozrejme, nie je to záruka, že by v budúcnosti nedochádzalo k skracovaniu legislatívneho konania aj v situáciách, keď to nebude zodpovedať takto deklarovaným dôvodom, ale prinajmenšom by to tí, ktorí by to tak chceli robiť, mali komplikovanejšie, lebo museli by viac zdôvodňovať a bolo by možné jednoduchšie prísť na to, že tie dôvody nie sú naplnené. Nebolo by to iba tak, že keď na to niekto upozorní, alebo bolo by to zjavné už zo samotného návrhu. Ako druhý bod v rámci zvýšenia a predvídateľnosti legislatívneho procesu navrhujeme prísnejšie posudzovanie tzv. prílepkov, teda situácie, keď sa má pri novelizácii nejakého návrhu zákona doplniť ďalší novelizačný bod, teda novelizácia iného zákona, čo je možné, ale zákon o rokovacom poriadku dáva podmienku, že ten novelizovaný zákon, alebo to doplnenie novelizácie iného zákona má súvisieť s tým návrhom zákona. Má tam byť bezprostredná súvislosť s tým, čo je obsiahnuté v návrhu zákona. Nezriedka – a opäť sa to nedeje iba v tomto volebnom období – sa toto pravidlo porušuje a dávajú sa schvaľovať aj schvaľujú prílepky, teda obsahovo nesúvisiace novely iných zákonov a nájde sa tam iba nejaký hmlistá súvislosť, tak, lebo nakoniec všetko súvisí so všetkým, tak nejakú súvislosť sa tam dá preukázať, pričom, pričom niekedy sa preukazuje súvislosť nie s návrhom zákona, ale s tým novelizovaným zákonom ako takým, čiže nie s tou novelizáciou, ako to vyžaduje zákon o rokovacom poriadku, ale iba, iba, iba s tým, s tým novelizovaným zákonom. Opäť, ako pri skrátenom legislatívnom konaní, navrhujeme, aby tie pozmeňujúce návrhy, kde je podozrenie, že by mohlo ísť o prílepok, prerokoval ústavnoprávny výbor. Tu nie je automaticky, ale tu na základe návrhu niektorého z poslancov, ktorý takúto pochybnosť vysloví v rozprave. Ako tretí bod navrhujeme vylúčiť možnosť skracovania zákonom stanovených lehôt. Je ich v zákone viac, poviem, poviem dve. Keď je predložený pozmeňujúci návrh, tak podľa zákona o rokovacom poriadku sa má o predložených pozmeňujúcich návrhoch hlasovať najskôr 48 hodín po ich predložení. A keď sú v druhom čítaní schválené pozmeňujúce návrhy, tak v treťom čítaní sa má hlasovať najskôr na druhý deň po schválení pozmeňujúcich návrhov. Zákon o rokovacom poriadku však v oboch prípadoch obsahuje ustanovenie, ak Národná rada na návrh spravodajcu alebo gestorského výboru nerozhodne inak, pričom to, čo by malo byť podľa zákona o rokovacom poriadku v podstate výnimka, že Národná rada rozhodne inak, sa stáva pravidlom. Keď je návrh, pozmeňujúci návrh nejaký predložený v rámci rozpravy a ide sa hlasovať o dve hodiny, tak ak sa nestane niečo výnimočné, tak spravodajca vždycky najprv nechá hlasovať o tom, že sa skráti tá lehota. A keď sú schválené pozmeňujúce návrhy, tak skoro vždy, nieže obvykle, skoro vždy, sa hlasuje o skrátení lehoty, a hneď sa hlasuje v treťom čítaní. Naprieč volebnými obdobiami by sa dalo spočítať na prstoch možno jednej ruky, keď sa tá druhá lehota neskráti, keď sú schválené pozmeňujúce návrhy a nehlasuje sa hneď. A tie lehoty nie sú samoúčelné, tie lehoty majú nejaký význam, pretože keď sú predložené pozmeňujúce návrhy, tak má byť čas na to, aby sa poslanci, ale aj verejnosť oboznámili s tým, aké zmeny sa v návrhu zákona, ktorý už prešiel prvým čítaním, rokovaním vo výboroch, a teraz sa má o ňom hlasovať, aby sa mohli poslanci oboznámiť s tým, čo sa v tom zákone má zmeniť, aby to nebolo predkladané na poslednú chvíľu, preto tých 48 hodín. A rovnako keď sú schválené pozmeňujúce návrhy, tak má byť priestor na to, aby si opäť aj poslanci, aj verejnosť mohli pozrieť, že aká je finálna podoba návrhu zákona, o ktorom sa hlasuje definitívne v treťom čítaní, a je definitívne schválený. Môže to predísť aj schváleniu zákona s chybami, lebo aj to sa stáva, že niekedy sa v tom zhodne, v ktorom sa tu prijímajú zákony aj mimo skráteného legislatívneho konania, stane nejaká chyba, niečo neustriehne, a keď sa hlasuje hneď, tak je to častokrát na to, že niekto z Kancelárie Národnej rady zavolá predsedajúcemu, že bola chyba, treba odložiť hlasovanie, a keď sa to nestane, tak je problém a musí to napravovať napríklad prezident, že to, že to vetuje, alebo sa potom prijíma nejaká novela keď, keď, keď je schválený chybný zákon, pričom by sa to mohlo veľmi jednoducho upraviť, keby sa tá lehota, že sa nehlasuje hneď, ale až na druhý deň, dodržiavala. Štvrtý bod z tohto okruhu je návrh zaviesť pripomienkové konanie k poslaneckým návrhom zákonov a zároveň predĺžiť lehotu na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch z dnešných 30 na 60 dní. K vládnym návrhom zákonov, ak nie sú v skrátenom legislatívnom konaní, tak sa koná riadne pripomienkové konanie, keď sa môžu vyjadriť iné ministerstvá, iné štátne orgány, samospráva, mimovládne organizácie, profesné združenia, odbory, zamestnávatelia, cirkvi, verejnosť, jednotlivci, odborná verejnosť. Niečo podobné vo vzťahu k poslaneckým návrhom zákonov neexistuje, lebo poslanecké návrhy zákonov nejdú do pripomienkového konania. A to pripomienkové konanie, opäť, má význam pre kvalitu schvaľovanej legislatívy, lebo jednak môže upozorniť na chyby, jednak sa tam môžu prejaviť rôzne legitímne názory a záujmy a predkladateľ, ktorým je ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, nie je povinné tým pripomienkam vyhovieť, ale malo by ich vyhodnotiť, malo by sa nimi zaoberať, malo by sa k nim vyjadriť, keď ich predkladá povinne pripomienkujúci subjekt alebo skupina aspoň 500 fyzických osôb, tak uskutočniť rozporové konanie. Je to, je to forma participácie, ktorá je dôležitá pre kvalitu legislatívneho procesu a pri poslaneckých návrhoch zákonov úplne chýba, resp. koná sa iba v takej náhradnej forme, že ak je poslanecký návrh postúpený do druhého čítania, tak dáva k nemu stanovisko vláda a návrh stanoviska ide do pripomienkového konania. Ale to nie je pripomienkové konanie k návrhu zákona, ale k návrhu stanoviska vlády, vyhodnocuje to vláda a k tým navrhovateľom sa to dostáva iba veľmi sprostredkovane. Čiže navrhujeme, aby sa pripomienkové konanie konalo aj k poslaneckým návrhom zákonov vzhľadom na to, že poslanecké návrhy zákonov častokrát neprejdú prvým čítaním, tak navrhujeme, aby sa to pripomienkové konanie konalo až vo fáze druhého čítania, teda nie k tým, ktoré sú odstrelené už v prvom čítaní, čo sa teraz zväčša stáva opozičným návrhom zákonov, ale až k tým, ktoré reálne majú šancu na to, aby boli, boli schválené. Samozrejme, tým pádom ten proces by musel byť in a navrhujeme, aby podrobnejšie pravidlá boli upravené v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov, ktoré uznesením schvaľuje Národná rada, podobne ako v legislatívnych pravidlách vlády sú podrobnejšie určené pravidlá pripomienkovania pri vládnych návrhoch zákonov. A s tým súvisí, s týmto bodom, samozrejme, aj otvorenie zákona o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov, pretože dnes je tam z pripomienkového konania ustanovenie, že sú vylúčené, alebo nepodliehajú mu návrhy zákonov, ktoré podávajú poslanci alebo výbory, a toto sa navrhuje upraviť. Posledný, piaty bod sa týka povinnosti predkladať spolu s návrhom zákonov okrem paragrafového znenia, dôvodovej správy, doložiek aj informatívne konsolidované znenie, ktoré dáva pomerne najlepší obraz o tom, čo tá navrhovaná zmena obsahuje, ako to bude vyzerať, ako bude zákon vyzerať po tom, čo bude schválený. Takáto povinnosť existuje opäť k vládnym návrhom zákonov už v súčasnosti. V zákone o tvorbe právnych predpisov k poslaneckým návrhom zákonov takáto povinnosť neexistuje. Druhý okruh, ten je podstatne stručnejší a týka sa posilnenia kontrolnej funkcie parlamentu voči vláde a pri voľbe verejných funkcionárov. Ten obsahuje dva body. Prvý z tých bodov sa týka hodiny otázok, kde navrhujeme aby prvé dve otázky na premiéra boli žrebované z otázok, ktoré dávajú opoziční poslanci, čím reagujeme na neblahú prax, ktorú tu zažívame vždycky, keď vládne SMER, keď poslanci SMER-u hromadne kladú otázky svojmu premiérovi. Otázky sú veľmi zhodné, alebo dokonca úplne identické a kladú ich v takom množstve, že na otázky opozičných poslancov sa ani nedostane, pričom hodina otázok je nástroj, akým parlament kontroluje vládu. Hodina otázok nemá byť niečo, že vládni poslanci poškrabkajú po brušku svojich ministrov. Hodina otázok má byť priestor pre to, aby sa poslanci, pokojne aj vládni, kriticky pýtali predstaviteľov vlády na aktuálne otázky. To je prístupom poslancov SMER-u prakticky znemožnené. Preto navrhujeme, aby prvé dve otázky na premiéra, kde je to najviac zneužívané, kládli, alebo že boli vyžrebované z otázok, ktoré položili opoziční poslanci. A zároveň navrhujeme, aby členovia vlády, ktorí sa nezúčastnia na hodine otázok, vopred informovali, že sa nezúčastnia a informovali aj o dôvodoch svojej neúčasti. Častokrát tu nesedí nastúpená celá vláda, ale je tu možno tretina členov vlády. A nie sú tu ani tí členovia vlády, ktorým boli položené otázky. Miesto nich potom prečíta tú odpoveď iný člen vlády a poslanec má možnosť položiť doplňujúcu otázku. Ale aký má význam položiť doplňujúcu otázku na ministerku kultúry, keď odpoveď prečítal minister financií? No žiadny. To keby bola písomne odovzdaná tá odpoveď, tak medzi tým nie je žiadny veľký rozdiel. Druhý z týchto bodov, ktorý sa týkajú kontrolnej funkcie parlamentu, resp. voľby jej verejných funkcionárov, je návrh, aby sa verejná, teda verejné vypočutia konali pri všetkých voľbách verejných funkcionárov ktorých volí Národná rada, teda s výnimkou, samozrejme, funkcionárov Národnej rady, jej predseda, podpredsedovia Národnej rady a výborov, to je interná vec parlamentu. Ale dnes je takáto povinnosť zakotvená v rokovacom poriadku vo vzťahu k voľbe kandidátov na ústavných sudcov a k voľbe kandidáta na generálneho prokurátora. Ešte to bolo vo vzťahu k voľbe špeciálneho prokurátora, ale špeciálny prokurátor bol zrušený. A v niektorých prípadoch osobitné zákony stanovujú, že sa má konať verejné vypočutie vo výboroch pred voľbou. Ale inde je to ponechané na rozhodnutie samotného výboru, ktorý môže povedať, že dobre, zavoláme si tých kandidátov, dobre, vypočujeme ich, bude to verejné, bude tomu predchádzať zverejnenie nejakých informácií . Ale nemala by to byť len dobrá vôľa, lebo vypočutie kandidátov na funkcie, o ktorých rozhoduje parlament, by mala byť samozrejmosť. Preto navrhujeme, aby sa povinne konalo verejné vypočutie vo výboroch takým spôsobom, ako sa koná vo vzťahu ku kandidátom na generálneho prokurátora alebo ku kandidátom na ústavných sudcov. Posledný, tretí okruh, je to viacero parciálnych praktických návrhov. Máme tu ako predsedajúceho pána podpredsedu Danka, ktorý presadil zákaz používania obrazovej prezentácie v rozprave, čo, si myslím, že nebol rozumný návrh. Častokrát aj vládni poslanci alebo členovia vlády by chceli ukázať, že tu mám nejaký graf, alebo nejakú grafiku, alebo nejaký obrázok, ktorý ilustruje to, čo hovorím , a nemôžu to hovoriť, lebo je to zakázané zákonom o rokovacom poriadku. Samozrejme, môžme sa baviť o to, že či priniesť hromadu akože peňazí alebo nejaké figuríny je alebo nie je dôstojné parlamentu. Ale úplný zákaz používania obrazovej prezentácie je podľa mňa, nie je adekvátny, lebo ničomu neuškodí, keby som tu ja teraz miesto bieleho papiera ukázal nejaký graf, kde by bola štatistika, ako sa napríklad využíva obrazová prezentácia. Navrhujeme ako ďalší z týchto bodov umožniť predsedajúcemu vystúpiť s faktickou poznámkou, lebo predsedajúci majú niekedy silné nutkanie zapojiť sa do rozpravy, a oni sa môžu zapojiť do rozpravy iba tak, že odovzdajú slovo niekomu inému, prihlásia sa a vystúpia v rozprave, ale im by možno stačila faktická poznámka. A oni buď si musia kusnúť do jazyka, alebo porušia rokovací poriadok a komentujú či už vystúpenie rečníka v rozprave, alebo dokonca reagujú na faktické poznámky iných poslancov a vyjadrujú sa k nim nie z hľadiska vedenia schôdze, z hľadiska procesu, z hľadiska toho, či sa dodržiava rokovací poriadok, ale čisto z hľadiska obsahového. Čiže napríklad keby toto ustanovenie platilo a pán podpredseda Danko by chcel reagovať na... čo teraz hovorím, tak by sa normálne prihlásil s faktickou poznámkou a mohol by reagovať a bolo by to v súlade s rokovacím poriadkom. A ďalší bod opäť súvisí s tou novelou, ktorú, ktorý, ktorú presadil pán dnešný podpredseda, vtedajší predseda Danko, ktorý hovorí teraz, ak poslanec chce predložiť pozmeňujúci návrh, tak najprv ho odôvodní, potom oznámi, že ide čítať pozmeňujúci návrh, a potom ho na záver prečíta, hoci je to také niekedy aj miestami nelogické, lebo dovtedy sa to robilo tak, že poslanec prečítal pozmeňujúci návrh a potom prečítal jeho odôvodnenie alebo vysvetlil, o čo tá zmena je. Dnes to nemôže urobiť. Napriek tomu to robia poslanci, robia to poslanci nielen opoziční, ktorí nehlasovali za tú zmenu, ale aj koaliční, ktorí si takú, takú zmenu, zmenu schválili, a je to porušovanie rokovacieho poriadku. Toto ustanovenie má význam iba v kontexte, že je obmedzený čas vystúpenia na 20 minút, resp. 10 minút, písomne prihlásený, ústne prihlásený, a aby nebolo cez čítanie odôvodnení naťahované vystúpenie, tak sa tam dal takýto spôsob čítania. Ale niekedy to vôbec nie je potrebné, niekedy ten pozmeňujúci návrh je na štyri minúty aj s odôvodnením a mohol by ho poslanec prečítať tak, ako, ako to cíti, ako sa mu to zdá prirodzenejšie z hľadiska logiky, vystúpenie, ale nemôže. Alebo vystupuje s pozmeňujúcim návrhom predkladateľ alebo spravodajca, ktorý nemajú obmedzené, obmedzený čas vystúpenia v rozprave, takže je úplne jedno, či to, či to čítajú je nakoniec, alebo to čítajú v priebehu vystúpenia. Takže navrhujeme, aby táto nelogická úprava bola zmenená a aby v prípade, že ten poslanec buď nie je obmedzený na, na z hľadiska času rozpravy, alebo to dokáže v rámci toho vyhradeného času 20 minút alebo 10 minút, aby to mohol prečítať aj počas a, samozrejme, ak uplynie ten čas, a teda pokiaľ sa nerozhodne Národná rada zrušiť obmedzenia, tak, tak, aby po uplynutí času, samozrejme, mohol iba prečítať paragrafové znenie pozmeňujúceho návrhu. A potom už, to už iba prebehnem, navrhujeme znížiť počet poslancov, ktorí môžu predložiť pozmeňujúci návrh v pléne z pätnásť na osem. Osem je minimálny počet pre vytvorenie poslaneckého klubu. Domnievame sa, že ak je osem dostatočný počet na to, aby mohol vzniknúť samostatný poslanecký klub, odvíja sa to od tých piatich percent a pre vstup do Národnej rady, tak malo by to byť dostatočné aj na predkladanie pozmeňujúcich návrhov. Technická vec. Navrhujeme vypustiť hlasovanie o pridelení návrhu zákona výborom. To je také častokrát... Častokrát? Skoro vždy formálne, že keď príde návrh zákona do parlamentu, tak, tak predseda Národnej rady určí alebo navrhne, ktorým výborom bude zákon pridelený, kto, ktorý výbor bude gestorský a v akej lehote ho majú prerokovať. Poslanci, samozrejme, to môžu navrhnúť, navrhnúť to doplniť alebo zmeniť, obvykle to nerobia a potom sa teda hlasuje o postúpení návrhu zákona do druhého čítania, keď sa schváli, tak sa hlasuje o pridelení návrhu zákona výborom a pridelení návrhu zákona gestor... určení gestorského výboru a lehoty na prerokovanie. Na tomto hlasovaní je zaujímavé to, že bez ohľadu na to, ako to hlasovanie dopadne, tak sa postupuje podľa návrhu predsedu Národnej rady, pretože buď ten návrh je schválený, alebo keď ten návrh nie je schválený, tak v zákone o rokovacom poriadku je ustanovenie, že ak nebol návrh schválený, postupuje sa podľa návrhu predsedu Národnej rady. Čiže je to zbytočné, a ak má zmysel o niečom hlasovať, tak má zmysel hlasovať v prípade, že poslanec navrhne nejakú inú, inú úpravu, resp. iné pridelenie, navrhne to doplniť ďalšiemu výboru, navrhne odobrať to niektorému výboru, navrhne nejakú inú lehotu, ako navrhol predseda Národnej rady. Ak to nikto nespraví, tak je to zbytočné a potom stačí, keď sa bude postupovať podľa návrhu predsedu Národnej rady. A úplne posledný bod je, že navrhujeme, aby poslancom bola podpora, poskytovaná podpora v oblasti informačnej bezpečnosti a ochrany pred vyhrážaním a kybernetickým obťažovaním v súvislosti s výkonom ich funkcie a v súvislosti s politickou či inou verejnou aktivitou a aby tú podporu poskytovala Kancelária Národnej rady. Takýto návrh sme predložili s pani poslankyňou Kolíkovou, keď sa schvaľoval lex atentát, ako, ako pozmeňujúci návrh, ale, samozrejme, že nebol schválený, tak dávame to v rámci tohto návrhu zákona. A na záver by som chcel povedať už iba dve veci. Jednak väčšina týchto vecí nie sú nové veci, väčšina týchto návrhov pochádzajú z návrhov, ktoré boli poslaneckým klubom SaS v predchádzajúcom volebnom období predložené predsedovi ústavnoprávneho výboru Milanovi Vetrákovi, ktorý mal ambíciu zmeniť rokovací poriadok a nájsť na tom čo najširšiu zhodu, teda vyzval všetky poslanecké kluby, aby mu doručili návrhy, my sme mu tie návrhy doručili, väčšina z nich prinajmenšom vo forme téz bola obsiahnutá v tom, čo sme mu doručili, žiaľ, nestalo sa s tým nakoniec, nakoniec nič a žiadna zmena rokovacieho poriadku, na ktorej by bola zhoda, sa, sa nepripravila. A viaceré z týchto návrhov, opäť asi väčšinu, nie úplne všetky, sme už predkladali v minulosti ako, ako menšie návrhy noviel zákona o rokovacom poriadku. Druhá vec na záver, nemám ilúziu, ako dopadne hlasovanie o tomto, tomto návrhu zákona. Považovali sme však za potrebné dať na stôl našu predstavu o tom, ako by sa zákon o rokovacom poriadku mohol a mal zmeniť. Jednak zrejme vznikne, tak sa hovorí, nejaká pracovná skupina, ktorá by mala pripraviť jednak etický kódex, ktorý je už obsiahnutý v zákone o rokovacom poriadku, ale aj pripraviť zmenu zákona o rokovacom poriadku, tak tuto je naša predstava. A opäť, nemám veľké ilúzie, koľko z týchto, z týchto bodov napríklad na sťažené využívanie a zneužívanie skráteného legislatívneho konania má šancu, aby sa dostala, dostalo do nejakého spoločného návrhu, ale myslím si, že tak prinajmenšom v rámci opozície je dobré, aby sme si povedali, že čo meniť a čo nemeniť, lebo raz tu bude možno iná parlamentná väčšina a bude tu parlamentná väčšina, ktorá bude mať záujem skvalitniť a zlepšiť predvídateľnosť legislatívneho procesu alebo podporiť a posilniť kontrolnú funkciu parlamentu voči, voči vláde, a bude dobré, keď taký návrh bude nielen pripravený, ale aj prediskutovaný, hoci nejaká veľká diskusia, ako vyzerám, vidím, s výnimkou pána poslanca Pročka, ktorý sa hlási s faktickou, k tomuto návrhu asi nebude. Ďakujem. (Potlesk.) [16:14] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho S reakciou na vystúpenie pána poslanca, poslanec Pročko, nech sa páči. [16:14] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Milý kolega Ondrej Dostál, absolútne chápeš, prečo sa tu nikto nehlásil. To je skvelé, čo si tu povedal. Je to výborné pre rokovanie tu v parlamente, absolútne fantastické. Ale aj ty si tu bol minule, ty si bol ešte predtým, predtým, takže vieš, čo sa tu deje. Ja poviem na svojom príklade. Ja keď vidím, že napríklad Andrej Danko niečo povie, tak poviem, že to je zlé, a Andrej Danko mi zakričí, že dali ste si už tabletku? Kto kontroluje tých, čo kontrolujú? Kto vykáže zo sály Andreja Danka, ktorý mi povedal, že aby som si dal tabletku? Jak toto môže povedať predsedajúci? Ja som nepovedal, ja som ho nijako neurazil. A ty sám dobre vieš, Ondrej, že tu sa dejú tie veci. To dnes zase príklad. Pán Andrej Danko, ja som sa ho spýtal, čo je na tomto tu (rečník si odhrnul sako, postavil sa a vypol hruď s nápisom na tričku) politická reklama? Hovorím: „ Prečo to robíte?“ Povedal mi: „Ja môžem. Ja môžem.“ Čiže toto je, toto je ten dôvod. Akokoľvek ty predložíš skvelý návrh a ako ťa ja poznám, tak si ho naozaj precízne spracoval, Ondrej, takže akýkoľvek ty predložíš skvelý návrh, aj si sám povedal, že to neprejde, lebo jednoducho oni to tu valcujú, aj tu v sále. Vaľová, tá ide vkuse, tá je, tá vykrikuje vkuse. Ani jeden jedinýkrát ju neupozornili. Ani jeden. A na tej druhej strane je ich plno tam. Podmanický, tuná prítomný pán tiež poslanec HLAS-u, ten tiež, ten si ide, ten vykrikuje, ale nikto ich neupozorní. Čiže vieš, to je tak – oni môžu. Oni môžu. Ty keď niečo urobíš, absolútne hneď ťa kritizujú. Čiže skvelý návrh, Ondrej, ja budem za to hlasovať, ale myslím, že koalícia si pôjde svoje, veď oni môžu. [16:14] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Dostál s reakciou. [16:14] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Pročko, áno, sú veci, ktoré sú vecou politickej kultúry, ktoré, nech napíšeme čokoľvek do zákona, nech napíšeme čokoľvek dokonca do ústavy, sa ťažko zmenia, asi to chce, asi to chce čas, ale to neznamená, že keď sa, keď sa porušuje zákon o rokovacom poriadku, že máme rezignovať na to, že je to tak, lebo však majú väčšinu, tak je potrebné na to upozorňovať. Keď vieme navrhnúť nejaké zmeny v zákone o rokovacom poriadku alebo trebárs aj v ústave, ktoré by to sťažili alebo obmedzili, tak máme povinnosť sa o to pokúsiť. A rovnako keď sú v zákone o rokovacom poriadku, ktorý sa síce týka primárne toho, ako my tu postupujeme v Národnej rade, ale má v konečnom dôsledku veľký vplyv aj na kvalitu toho, čo schvaľujeme, tak je potrebné sa o to aspoň pokúsiť, je potrebné o tom aspoň diskutovať. [16:14] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce sa ešte vyjadriť pán navrhovateľ? Nie. Chce sa pán spravodajca? Nech sa páči. [16:14] Rastislav Krátky Ďakujem za slovo. Ja nebudem hovoriť dlho, ale ja si myslím, že tie vizuálne pomôcky patria v primeranej miere do Národnej rady. Jednak vy ste hovorili ako predkladateľ o tom, že by bolo niekedy lepšie prenesenie tej myšlienky rozprávajúceho využiť nejaký graf alebo tabuľku, a potom ste dali takú otázku, že, to už je na zváženie, že či napríklad vysypanie tých peňazí, ktoré sa tu v minulosti udialo, tej imitácie peňazí, že či je namieste. Tak ja som vtedy nebol síce poslanec Národnej rady, ale pamätám si veľmi dobre tento obraz z tohto pléna, pretože išlo vtedy o prípad pána Bašternáka, ktorý kupoval, myslím, sedem, sedem alebo osem, opravte ma, ak to viete presnejšie, bytov v rezidencii Five Stars Rezidence a zaplatil za ne 12 mil. eur v keši. To bola vtedy téza pána vtedy ministra Kaliňáka, ktorý obhajoval tento prípad, a pointa bola na tom tá, že pán Bašternák si vypýtal vratku dva milióny eur DPH, ktorá mu bola hneď daná späť, a prevalila sa táto kauza vďaka aj tomu, že bola jasne názorne ukázané, o aký nezmysel ide. Myslím, že vtedy to bolo 24 tašiek, ktoré sa sem priniesli, v každej bolo 500-tisíc, dokopy to malo 120 kíl, 120 kíl by musel pán Bašternák priniesť niekde v hotovosti, ak by chcel obhájiť, teda a kto ešte teda verí tomu, že toto bola pravda. Už asi nikto. Zvlášť po tom, čo sa ukázalo, že pán Bašternák je naozaj daňový podvodník a robil podvody na vratkách z DPH. Takže ten príklad bol veľmi, veľmi namieste, veľmi jasne ľuďom ukázal, aká nezmyselnosť to je, tvrdiť, že niekto 12 mil. v keši zaplatil . To je tá slávna doba kešu . Z tohto názorného príkladu sa zaužíval aj tento pojem a pamätáme si dobre tie kauzy, ktoré na základe toho potom sa ďalej prevaľovali a boli zrozumiteľnejšie vďaka takýmto vyobrazeniam, takže ja si myslím, že aj dnes v pléne majú miesto takéto pomôcky, napríklad jedna z nich, ktorá robí balíček na konsolidáciu (rečník si rukami odhrnul sako a vypol hruď s nápisom na tričku), a teda ktorá robí reklamu balíčku na konsolidáciu, ktorý je vlastne balíčkom ožobračovania ľudí. Vláda nešetrí na sebe a treba to ľuďom povedať, že namiesto toho, aby vláda utiahla opasky sebe, tak si zvýšila platy, a opačne, preniesla to do vyšších daní a chce, aby vyššie platy zaplatili ľudia. Ďakujem pekne. (Potlesk.) [16:29] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a pristúpime k rokovaniu o návrhu poslancov Szalaya, Bittó Cigánikovej na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k odsúdeniu výrokov splnomocnenca vlády pre poverenie procesu riadenia a manažovania zdrojov počas pandémie COVID-19 Petra Kotlára. Návrh má tlač 372. Dávam slovo poslancovi Szalayovi, aby návrh uviedol. Spravodajca je pán Krajčí. (Reakcia z pléna.) Nemá zastúpenie? (Reakcia z pléna.) Môžte uviesť návrh a dúfajme, že dobehne. A už je tu, vidíte, takže nech sa páči. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Tomáša Szalaya a Jany Bittó Cigánikovej na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k odsúdeniu výrokov splnomocnenca vlády pre preverenie procesu riadenia a manažovania zdrojov počas pandémie COVID-19 Petra Kotlára, tlač 372.) [16:29] Tomáš Szalay Vážený pán predsedajúci, dámy, páni, téma, ktorú dnes aj spolu s kolegyňou Jankou Bittó Cigánikovou predkladám, je zážitok, ktorý sme zažili na zasadaní Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, na ktoré prišiel náš poslanecký kolega, splnomocnenec vlády pre prešetrovanie pandémie, doktor medicíny Peter Kotlár hovoriť, ako toto vyšetrovanie pokračuje. Tento výbor sa skončil predčasne, pán predseda Baláž ho predčasne ukončil, snáď ešte budeme pokračovať v rokovaní tohto výboru, nič menej na zasadaní tohto výboru tie posledné slová, ktoré zazneli z úst pána splnomocnenca Kotlára, boli, že na Slovensku pandémia nebola. Návrh tohto uznesenia, o ktorom by som chcel, aby sme sa rozprávali a dištancovali od tohto výroku pána Kotlára, je podčiarknutý práve týmito slovami. Prosím vás pekne, na Slovensku zomrelo viac ako 20-tisíc ľudí na covid. Je to pľuvanec do tváre všetkým ľuďom, ktorí stratili svojich príbuzných, svojich kolegov, svojich rodičov, starých rodičov alebo deti, a myslím si, že ako snemovňa by sme sa mali tomuto postaviť tvárou a vyslať signál aj zdravotníkom, lekárom, sestrám, záchranárom, ktorí v prvej línii počas pandémie, ktorá tu bola a preukázateľne zabila toľko ľudí, ako býva v stredne veľkom okresnom meste, a títo ľudia potrebujú počuť, títo zdravotníci potrebujú počuť, že majú podporu vo vedení tejto krajiny, majú podporu vo vláde, v poslancoch a že ich boj, ktorý robili v tej prvej línii nebol márny a nebol zbytočný. Pamätáte si, že sme im ešte tlieskali na balkónoch svojho času? To bolo tak na začiatku tej pandémie. A potom im povieme, že pandémia nebola. Bol by som rád, keby sme sa o tejto téme chvíľku rozprávali, takže toľko na úvod k tomu uzneseniu. Pevne verím, že diskusia v rozprave, budeme možno počuť aj viac názorov a viac pohľadov. Zatiaľ ďakujem. [16:29] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Prosím povereného člena výboru pre zdravotníctvo pána Krajčího, pána poslanca Krajčího, aby podal správu o výsledku prerokovania návrhu vo výbore a návrh uznesenia Národnej rady. [16:29] Marek Krajčí V zmysle § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku predkladám informáciu Výboru Národnej Slovenskej republiky pre zdravotníctvo o výsledku prerokovania návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Tomáša Szalaya a Jany Bittó Cigánikovej na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k odsúdeniu výrokov splnomocnenca vlády pre prevenciu procesu riadenia a manažovania zdrojov počas pandémie COVID-19 Petra Kotlára, je to tlač 372. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím pridelil predložený návrh na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a súčasne ho určil ako gestorský výbor. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo prerokoval predložený návrh poslancov dňa 10. júna 2024. Výbor neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia odporučiť Národnej rade Slovenskej republiky schváliť návrh poslancov Národnej rady, predmetný návrh poslancov Národnej rady nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov výboru. Predseda výboru ma určil za spravodajcu, aby som na schôdzi informoval o výsledku rokovania výboru a navrhol Národnej rade Slovenskej republiky ďalší postup v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku. Pán predseda, skončil som, môžte otvoriť rozpravu. [16:29] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, či sa chce prihlásiť do rozpravy niekto ústne. Pán Pročko. Uzatváram možnosť prihlásenia. O slovo v rámci rozpravy požiadal navrhovateľ, nech sa páči. [16:29] Tomáš Szalay – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Tak dovolím si trošku viac rozviesť tému, ktorú som, ktorú som načal. V apríli 2020 som sa stal riaditeľom odboru zdravotníctva Bratislavského samosprávneho kraja a ako lekár Bratislavského samosprávneho kraja som bol hodený priamo do bazéna, v ktorom som musel plávať, do bazéna, ktorý sa volal pandémia. Zo dňa na deň sme museli distribuovať ochranné pomôcky zo štátnych hmotných rezerv, tie štátne hmotné rezervy boli v desivom stave, tých pomôcok bolo málo. Pamätám si, že sme pre jednotlivé ambulancie vyčlenili štyri – slovom štyri – páry gumených rukavíc. To bolo to, čo bolo v Štátnych hmotných rezervách. A boli tam dva – slovom dva – respirátory. A čelili sme zatvoreným ambulanciám, vystrašeným obyvateľom. Pandémia, ktorá nebola, viedla k zatvoreniu škôl, k veľkému úmrtiu klientov Domova sociálnych služieb v Pezinku. Vtedy v DSS-ke v Pezinku, možno si to pamätáte, apríl a máj 2020, v tej DSS-ke v Pezinku zomrelo viac ako 30 ľudí. Covid sa dostal do prvej veľkej DSS-ky a šíril sa tam ako stepný požiar. Zomrelo viac ako 30 ľudí. Bol to najväčší počet úmrtí na covid, ktorý sme mali v tej prvej vlne. Vtedy to dokonca aj vyšetrovala kriminálka. Prišla kriminálka do DSS-ky v Pezinku a zobrala si zdravotnú dokumentáciu pacientov, či náhodou lekári niečo nezanedbali, že muselo zomrieť 30 ľudí. Fast forward, posuňme sa o dva roky ďalej, mali sme za sebou viac ako 20-tisíc mŕtvych, to už kriminálka nevyšetrovala, to už sme vedeli, že sme až po uši v tej, v tej pandémii. Zažil som plošné testovanie. Pán spravodajca bol vtedy ministrom zdravotníctva, Marek, pamätáš si, čo to bola za akcia. Môžme debatovať o tom, či to bolo úspešné, alebo neúspešné, či to bolo potrebné, alebo nepotrebné, ale také obrovské zomknutie sa ľudí v tejto krajine som fakt dávno nevidel. Armáda, zdravotníci, občania. A potom niekto príde a povie, že ha-ha-ha, to nebolo obyčajné plošné testovanie, to bol zákerný ťah, počas ktorého vás lietadlá práškovali, aby vám zmenili váš názor a vaše myslenie . Toto povedal pán Kotlár. Toto si nevymýšľam ja, toto som neprečítal na nejakom hoaxovom serveri, toto hovorí náš kolega Peter Kotlár, splnomocnenec vlády pre prešetrovanie pandémie, že nás tu práškujú, že sú tu chemtrailsy a že máte dávať na podobločnicu misku s octom, aby ste rozpustili tie oblaky chemikálií, ktorými nás niekto práškuje . Fuj. A potom prišlo očkovanie. Opäť to bolo ešte za ministrovania pána ministra Krajčího, v posledný januárový týždeň 2021 sme mali webexový rozhovor, všetci župani s ministrom, že či by sme boli pripravení a schopní zorganizovať očkovanie proti covidu, pretože treba zaočkovať populáciu, a na to jednoducho kapacita, existujúca kapacita zdravotníckych zariadení nestačí. Sme pripravení ako župy podporiť takéto masívne a masové očkovanie? A všetky kraje povedali – áno, konečne, dajte nám tu kompetenciu, za prvý rok manažovania pandémie sme ukázali, že vieme na župách a na samosprávach lepšie riadiť takéto krízové situácie, ako to dokáže akýkoľvek odbor krízového riadenia v štáte. Tak ako fantasticky zlyhalo ministerstvo vnútra s celým svojím krízovým riadením, tak, tak fantasticky podržali túto krajinu práve samosprávy. A za dva týždne, dámy a páni, za dva týždne sme vybudovali najväčšie očkovacie centrum v republike. Z nuly na sto za dva týždne so všetkým, s papiermi, zmluvami, dohodami, personálom, sa nám to podarilo. Nehovorím len o svojich zásluhách, hovorím o zásluhách svojich kolegov, bez ktorých by sme to, ten štadión v Bratislave nepostavili, a som hlboko presvedčený, že veľa z vás na tom štadióne bolo sa dať zaočkovať. A videli ste, že môže fungovať aj moderné zdravotníctvo 21. storočia, že to nemusí byť smutné, tak ako to vidíte dneska na Kramároch alebo v Ružinove, alebo na Mickiewiczovej, a že to môže byť naozaj svieže, plynulé, pohodlné a civilizované, teda dôstojné. V najlepších chvíľach sme očkovali 5-tisíc ľudí denne. Aj vďaka tomu bola Bratislava zaočkovaná na vyše 80 %, aj vďaka tomu, keď som to počítal, aká je úspešnosť očkovania, o koľko, koľkým úmrtiam sme zabránili, aj vďaka tomu nezomrelo niekoľko tisíc ľudí na covid. Zorganizovali sme aj očkovanie v domovoch sociálnych služieb, zorganizovali sme očkovanie priamo v domácnostiach u nevládnych alebo ťažko mobilných pacientov. Sám som chodil do tých domácností, sám som chodil do tých DSS-iek, aj na tom štadióne som spolupracoval s ostatnými kolegami pri tom očkovaní. Toto všetko sme robili preto, aby sme znížili, zmiernili dopady pandémie. Napriek tomu sa to úplne na celom Slovensku nepodarilo, pretože existovali ľudia, ktorí toto spochybňovali a do dnešného dňa spochybňujú, ktorí spochybňovali efektívnosť očkovania, ktorí spochybňovali efektívnosť protipandemických opatrení, ktorí sa vysmievali týmto opatreniam, ktorí sa vysmievali očkovaniu, a vo výsledku mnoho ľudí zomrelo práve preto, že naletelo týmto šíriteľom dezinformácií. Dnes v septembri 2024 sa k nám dostáva ďalšia vlna covidu, už neviem koľká, desiata-pätnásta, stále nevieme dobre očkovať, pretože tým, že sa skončila mimoriadna situácia vlani v septembri, tak sa zastavila distribúcia vakcín do súkromných ambulancií a neštátnych nemocníc a dnes po roku sa stále pacienti, ktorí chcú byť zaočkovaní a dobrovoľne zaočkovaní bez toho, že by im to niekto kázal, na základe svojho vlastného rozhodnutia, sa nevedia k tomu očkovaniu dostať. Určite sa aj medzi vami, v tejto snemovni nájdu ľudia, ktorí by sa dali proti covidu zaočkovať na ten najnovší variant, ale je veľmi ťažké sa k tomu očkovaniu dostať. Dnes sa uskutočňuje prakticky výhradne v štátnych nemocniciach, a nie každý to má do štátnej nemocnice blízko. Ak bývate v Snine, alebo rovno v Novej Sedlici, do najbližšej štátnej nemocnice, ktorá je v Prešove, to máte dve hodiny jazdy autom. Ak ste nevládny pacient, ktorý leží doma alebo leží v domove sociálnych služieb, tá vakcína sa nemá ako k vám dostať. A to sú tí pacienti, ktorí to očkovanie potrebujú najviac. Čo sme za ten rok urobili, odkedy sme zrušili mimoriadnu situáciu s očkovaním proti covidu? Nič. Od 1. októbra by údajne malo zopár lekárov dostať zmluvy na covidové očkovanie, ale nie veľa. V Českej republike očkujú všeobecní lekári úplne bežne, u nás sme to za rok nevyriešili. Čo nám skôr hrozí, je záver... Vítam pána poslanca, že už prišiel aj medzi nás, pána Kotlára. ... bude záver, že očkovanie mRNA vakcínou je génová terapia a mala by byť zakázaná . To znamená, kto sa ešte chce dať zaočkovať, tak nech uteká do tej štátnej nemocnice skôr, než to pán kolega Kotlár zakáže. A toto ja považujem za absolútne škandalózne. Opakujem svoje slová z úvodného slova – považujem to za pľuvanec do tváre všetkým ľuďom, ktorí stáli v prvej línii v boji s pandémiou, ktorá bola . A nebudeme sa tu hrať na slovíčka, definícií, že koľko presne musí byť prípadov na to, aby sme ich vyhlásili za pandémiu, pretože také číslo nejestvuje, ale to vedia, samozrejme, epidemiológovia a ortopédi to vedieť nemusia. A považujem to teda za škandalózne a považujem za dôležité, naozaj dôležité dámy a páni, aby ste sa vy postavili a verejne vyjadrili svoj názor pre verejnosťou, že takýmto spôsobom zosmiešňovať pandémiu, zosmiešňovať obete pandémie a zosmiešňovať ľudí, ktorí proti nej bojovali je neprípustné. Prosím vás o to, aby ste podporili toto uznesenie, ktorým sa dištancujeme od výrokov pána kolegu Kotlára, že pandémia nebola . Ďakujem. [16:44] Andrej Danko – Vystúpenie v rozprave Pán poslanec Baláž. [16:44] Vladimír Baláž – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne. Ja, ešte raz, pán kolega Szalay, už minule som to rozprával, ja som predčasne neukončil výbor, ja som ho prerušil, pretože bolo 14.00 hod., a budeme pokračovať. Tak nabudúce, please. Ďakujem. [16:44] Andrej Danko – Vystúpenie v rozprave Poslanec Grendel. [16:44] Gábor Grendel – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo. V tejto súvislosti, by som chcel dať do pozornosti niektoré výroky maďarského premiéra Viktora Orbána, ktorý je akýmsi vzorom v politickom tábore, z ktorého pochádza aj splnomocnenec vlády, takže budem citovať: „Iba očkovanie pomôže. Kto sa nezaočkuje, riskuje. Príde aj štvrtá vlna a jej intenzita bude závisieť od toho, koľkí z nás sa nechajú zaočkovať. Predchádzajúce tri vlny ukázali, že reštrikcie nie sú dostatočne účinné. Nosenie masiek nestačí na zabrzdenie šírenia vírusu a pomôže len očkovanie.“ Toľko z výrokov maďarského premiéra Viktora Orbána, ktorého tak často používajú politici vládnej koalície v súvislostiach s rôznymi témami, tak aby ste vedeli toto sú jeho výroky z obdobia, kedy bol premiérom práve počas šírenia covidu. [16:44] Andrej Danko – Vystúpenie v rozprave Poslanec Krúpa. [16:44] Juraj Krúpa – Vystúpenie v rozprave Ďakujem ti, Tomáš, za tvoje vystúpenia a za tento návrh uznesenia, prostredníctvom... ktorým je dobré ukazovať, že na Slovensku sa všetci nezbláznili, že všetci nepodľahli konšpiráciám, že sú tu ľudia, ktorí si uvedomujú reálne riziká, a tie hrozby, ktoré z pandémie plynuli, že sa s tým snažili bojovať, že to boli tam aj zdravotníci a lekári, ktorí za to zaplatili svojimi životmi. A my takto vyslovene šlapeme po ich úsilí, po ich životoch po všetkom tom, čo sa stalo. Jedna vec je, samozrejme, zneužívať túto tému na politický boj, čo sme videli v predvolebnom boji, súboji, ktorý naozaj bol že nevkusný, nevhodný a bol proste úbohý. Druhá vec je, keď sa táto téma stane akože už ústrednou témou konšpirátorov, ktorí si z toho robia naozaj svoje eldorádo. Ja si spomínam, že niekedy v ’90. rokoch existoval časopis Bosorka. Tento časopis si robil srandu a šíril akože konšpiračné teórie len pre srandu veci. A tu ľudia si to kupovali, aby sa na tom smiali a zabávali. Nikoho vtedy nenapadlo, že o dvadsať rokov alebo o tridsať rokov to bude mainstream, že to bude politika tejto vládnej koalície, že bude robiť časopis Bosorka a bude tieto historky predávať ako politické témy. Ono keby sme sa mohli, že až sa hanbíme len tu medzi sebou vo vnútri, fajn, ale my sa musíme hanbiť aj medzinárodne. Veď si spomeňme na konferenciu WHO, kde sa schvaľovali usmernenia ohľadne... To len my sme si jediní urobili hanbu, že? [16:44] Andrej Danko – Vystúpenie v rozprave Poslanec Dostál. [16:44] Ondrej Dostál – Vystúpenie v rozprave Pán poslanec Szalay, je nepochybné, že pandémia bola. Je nepochybné, že mala tragické následky. Je nepochybné, že mnohí ľudia pracujúci v zdravotníctve vyvinuli veľké úsilie, aby chránili životy a zdravie ľudí. Je preto nepochopiteľné, že existujú ľudia, ktorí existenciu pandémie spochybňujú, ktorí šíria konšpirácie. Šírenie tých konšpirácií nepochybne prispelo k tomu, že pandémia mala viac obetí, ako by mala bez tých konšpirácií. Ale žijeme v takej dobe, keď takéto konšpiračné videnie sveta dostáva stále širšiu a širšiu pôsobnosť nielen vo vzťahu k pandémii. Je to smutné, ale je to tak. A že niektorí z týchto konšpirátorov sa dokážu presadiť v politike, je takisto smutné, ale takisto je to fakt. Ale to, nad čím sa rozum zastavuje, je, že takéto konšpiračné videnie sveta môže dostať posvätenie ako vládna politika, teda ako oficiálna politika štátu, v ktorom žijeme. Nie ako názor politika, nie ako názor človeka, niekde píšuceho alebo hovoriaceho niečo, nie ako názor individuálneho poslanca, ale ako oficiálna línia našej krajiny, nášho štátu, Slovenskej republiky, a to je teda veľká, ale naozaj veľká hanba. [16:44] Andrej Danko – Vystúpenie v rozprave Poslanec Dvořák. [16:44] Oskar Dvořák – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Do veľkej miery už o tom, čo som chcel ja hovoriť, hovoril aj kolega Dostál. A to je podľa mňa na tom tá najväčšia bieda, že my tu vlastne takéto bludy počúvame v éteri od vládnych predstaviteľov. A nie je problém len to, že my počúvame tie bludy, ale tieto bludy dokážu už ovplyvňovať aj oficiálnu vládnu politiku. Však to je jeden z tých dôvodov, prečo odvolávame napríklad ministerku Dolinkovú, že ona si nechá riadiť rezort niekým, kto nie je ani z jej koaličnej strany, ktorý má úplne pomýlené videnie sveta a rozpráva nám o satanistických základniach, turborakovinách a ja neviem čo. A takýto človek dokáže proste cez ministerstvo zdravotníctva sa dostať na medzinárodnú scénu a tam nám urobiť takú hanbu, že nás izolovať ako jediných. No, ja sa obávam, že toto sú naozaj začiatky, že ono to zo začiatku bolo vtipné, ale teraz už, si myslím, že sa viacerí začíname obávať, že, že čo vlastne akože takáto vládna politika dokáže urobiť. A ja napríklad, keď si rozprával o tom očkovaní, tak mne napríklad napadne, ako pred letom sa mi ozývali viacerí rodičia s problémom ohľadom očkovania. A keď si rozprával o tom, aké je ťažké dneska sa dostať k očkovaniu, napríklad iba v štátnych nemocniciach pre dospelých, tak pozrite sa na to, ako komplikované to majú deti. Napríklad deti sa môžu dať zaočkovať iba na jednom jedinom pracovisku a to je v Banskej Bystrici. Ak niekto napríklad z Michaloviec alebo tuto z Bratislavy sa, sa chce dať zaočkovať, teda svoje dieťa chce dať zaočkovať, on musí sebe vybaviť voľno, musí tomu dieťaťu vybaviť voľno, musí cestovať do Banskej Bystrice cez polku Slovenska, musí ho tam dať zaočkovať a potom musí cestovať naspäť. Čiže to, to naozaj, že my už sa tu nebavíme iba o tom, že tu niekto naozaj s alobalovou taštičkou na hlavu sa dostal do parlamentu a rozpráva tu tieto veci a získava na tom voličov. My už sa rozprávame o tom, že toto má reálne presahy na vládnu politiku. Toto má reálne dosahy na to, napríklad, že ministerka Dolinková sa neodváži rozširovať očkovanie, napríklad keď je tak blbo dostupné napríklad pre tie deti, tu už je nejaká autocenzúra automaticky. A toto je veľmi nebezpečné. [16:44] Andrej Danko – Vystúpenie v rozprave Poslanec Szalay. [16:44] Tomáš Szalay – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne za faktické poznámky. K pánovi poslancovi Balážovi, nebolo to myslené ako výčitka. Predčasne to bol ukončený výbor vzhľadom na to, že nebolo dorokovaná tá téma, tak to bolo myslené. Ospravedlnenie, ak ste to vnímali inak. Nadviažem na, na Oskara Dvořáka, my v podstate ani možno nepotrebujeme zakazovať génovú terapiu prostredníctvom mRNA vakcín, stačí, keď ju urobíme dostatočne nedostupnou, lebo ten výsledok bude rovnaký, ľudia sa nebudú očkovať. Čiže v tomto, myslím si, že ministerstvo zdravotníctva robí veľmi takú efektívnu prácu a napĺňa túto situáciu. A som si spomenul, že mohol by som vytiahnuť aj nejaký, nejaké, nejaké citlivé alebo citovo zafarbené emocionálne príbehy z toho covidu. Pamätám si, keď boli starí rodičia, ktorí sa chceli sa dať zaočkovať, lebo si prečítali, že je k dispozícii očkovanie. A ich deti, ktorí mali vnúčatá potom pre tých starých rodičov, ich deti im povedali – nie, nedajte sa očkovať, lebo viete, tam tie čipy v tých vakcínach, ktoré vám ten Bill Gates tam ide dávať, to nie je dobré, to si nedávajte, keď sa dáte zaočkovať, my vám nedáme naše vnúčatá na prázdniny . A tí starí rodičia zľaknutí sa nedali očkovať, ale tie vnúčatá už na prázdniny nedostali, pretože zomreli na ten covid, pretože podľahli dôsledku dezinformácie a konšpirácií. A toto je to, čomu chceme zabrániť. Prosím vás pekne, prosím túto snemovňu, aby naozaj podporila jasný dištanc od takýchto dezinformátorských praktík. Ďakujem. [16:44] Andrej Danko – Vystúpenie v rozprave O slovo v rámci rozpravy požiadal pán poslanec Pročko, nech sa páči. Alebo počkáme po hlasovaní? Ako chcete? (Reakcia z pléna.) Aby vám neušli myšlienky, viete. (Smiech v sále. Reakcie z pléna.) Hm, ja, ale ja v dobrom teraz. Ja...To nebolo v zlom, viete, lebo vám to vyfučí a bude zle. Nech sa páči. [16:44] Jozef Pročko – Vystúpenie v rozprave Pán Danko, vy sa o moje myšlienky nebojte. Ja teraz neviem, či rozprávať mám, alebo bozkávať výložky budem. Takže, pán Danko, vy o myšlienkach nerozprávajte, vy si ich utrieďte. Ja som veľmi rád, že tu sedia a že pred hlasovaním budem vystupovať. A je tu pán Kotlár, splnomocnenec vlády, ktorý povedal, že pandémia nebola . Pánovi Balážovi vtedy na výbore skoro oči vypadli – krásna fotka. Všetci dobre vieme, všetci dobre vieme, prečo to ten Kotlár dal. Ficova téma číslo jedna bola covid. On tak zneužil covid, že to nebolo absolútne morálne, čestné. Fico chodil a búril tých ľudí. On, ktorý v Egypte... na Cyp... v Grécku na dovolenke, videli ste tú nahrávku určite všetci, na dovolenke bol a rozprával, že dostal som covid a nebyť toto lekára, tak už tu nie som . Ale Fico chodil a burcoval ľudí, rozprával, že tu covid nie je. A ďalší dezoláti, Harabin a ďalší: Rúška dole! No a potom poverili ortopéda, ktorý má odbor na ploché nohy, aby vyšetril covid. A zobral si skupinku naozaj odborníkov. V tej jeho komisii – čo hoaxer, to hoaxer. Nieže odborníci, nieže nejakí virológovia, kde! Tí, ktorí písali, že covid tu nie je. Toto je tá vyšetrovacia komisia, ktorá má vyšetriť veci. Ale viete, čo bolo najhoršie? Že táto skupinka, tu čo teraz sedí, zneužívala covid na to, že rozprávala, ako je niekto zodpovedný za 21-tisíc mŕtvych. A zodpovední ste vy všetci, ktorí ste rozprávali, že rúška dole , ktorí ste chodili na tie protestné akcie. Vy všetci, ktorí ste robili naozaj z covidu zbraň politickú. Vy ste, vy ste neboli tí, ktorí povedali – preboha, veď tu je covid, je tu nová pandémia, spojme sa ako všade. Nie! Robo Fico, skvelý politik, čo urobil? No jednoducho povedal – covid tu nie je, a poďme týmto ľuďom rozprávať, že zneužívajú vaše práva, zatvárajú vás, robia z vás ľudí, ktorí nemôžu chodiť vonku, za svojou rodinou na pohreby . Všade vo svete, všade vo svete to ľudia tolerovali a zdravotníci to vedia. A naozaj musím povedať, to, čo hovoril tuná v rozprave Tomáš, ako sa tí zdravotníci spojili. Ako sa spojili ľudia, ktorí vedeli, že tu covid nie je, ale toto im vadí, toto im vadí. Toto áno, ale to, že zneužívali covid, že táto skupinka, ktorá tu teraz sedí, vy ste kút, nie, vy ste celok hanby! Namiesto toho, aby ste pomáhali tým zdravotníkom, tak ste chodili na tie Ficove mítingy a robili ste z ľudí ovce, ktorým ste rozprávali – berú vaše práva. A tí ľudia si dávali dole rúška, dole. Ja osobne poznám jedného človek osobne, ktorý prišiel za mnou, že jeho žena, Ficova volička, zomrela, lebo tam chodila! Prečo zomrela?! A vy tu rozprávate o tom, že 21-tisíc mŕtvych má na sve... viete, kto má?! Tí, čo tam chodili na tie vaše mítingy! To, čo ste robili, ako ste diabolsky zneužili, ako ste odporne zneužili covid na to, aby ste sa dostali k moci. A tú moc – pozrite, aha, beztrestnosť si dáme, ha-ha. Dane dáme ľuďom a Kotlárovi, Kotlárovi, ortopédovi, dáme možnosť, aby si vybral. Ja som to počul, Tibor, ja, mne odstrelilo dekel, keď som počul, ako Kotlár rozpráva, že naozaj, naozaj nás striekajú. (Ruch v sále.) To bolo – nás striekajú chemtrails a ocot si dajte, ocot vám pomôže. Podľa mňa bol celý čas obliaty Kotlár octom, preto, preto sa mu nič nestalo, lebo toto je, toto jednoducho normálny človek nepovie! A on je lekár, on je lekár, on je lekár! (Reakcie z pléna.) Viete, teraz tu vykrikujú, že ty si blázon . (Rečník sa obrátil k predsedajúcemu.) Počujete, pán Gašpar? Vykrikujú tu po mne, že som blázon. (Neutíchajúci ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR [16:59] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní hlasovaním. Pristúpime k hlasovaniu v prvom čítaní o návrhu poslanca Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 595/2003 o dani z príjmov. Máme to uvedené ako tlač 390, bod 68 schváleného programu. Prosím spravodajcu, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, poslanca Igora Janckulíka, aby hlasovanie uvádzal, nech sa páči. (Hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov , tlač 390.) Janckulík, Igor, poslanec NR SR Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Žiga Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 134 prítomných, 10 za, 38 proti, 85 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona. Budeme hlasovať o bode 69 schváleného programu, ktorým je prvé čítanie o návrhu poslanca Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, tlač 391. Opäť prosím poslanca Igora Janckulíka, aby hlasovanie uvádzal. (Hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov , tlač 391.) Janckulík, Igor, poslanec NR SR Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Žiga Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 136 prítomných, 57 za, 38 proti, 40 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona. Opäť pokračujeme hlasovaním v prvom čítaní o návrhu poslanca Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, toto je tlač 395, bod 70 schváleného programu. Opäť prosím poslanca Igora Janckulíka, aby ako spravodajca hlasovanie uvádzal. (Hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov , tlač 395.) Janckulík, Igor, poslanec NR SR Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Žiga Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 137 prítomných, 59 za, 36 proti, 41 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Konštatujem, že ani tento návrh Národná rada neschválila a nebudeme pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona. Prosím poslanca Igora Janckulíka, aby uviedol hlasovanie o bode 71 schváleného programu, ktorým je prvé čítanie o návrhu poslanca Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch. Máme to uvedené ako tlač 392. Nech sa páči, pán spravodajca. (Hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov , tlač 392.) Janckulík, Igor, poslanec NR SR Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Žiga Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 136 prítomných, 59 za, 38 proti, 39 sa zdržalo. Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona. Opäť prosím Janckulíka, aby uviedol hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslanca Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Máme to uvedené ako tlač 433, bod 72 schváleného programu. Nech sa páči, pán spravodajca. (Hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 433.) Janckulík, Igor, poslanec NR SR Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Žiga Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 135 prítomných, 44 za, 38 proti, 53 sa zdržalo. Konštatujem, že sme sa uzniesli, že nebudeme pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona. Pristúpime k hlasovaniu o bode 73 programu. Je to prvé čítanie o návrhu poslancov Marcinkovej a Ledeckého na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 576 o zdravotnej starostlivosti, tlač 417. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre zdravotníctvo Tomášovi Szalayovi, aby hlasovanie uvádzal, nech sa páči. (Hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíry Marcinkovej a Vladimíra Ledeckého na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 417.) Szalay, Tomáš, poslanec NR SR Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Žiga Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 133 prítomných, 55 za, 10 proti, 68 sa zdržalo. Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že nebudeme pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona. Teraz budeme pokračovať hlasovaním v prvom čítaní o návrhu poslancov Marcinkovej, Ledeckého a Dostála na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine, tlač 418, bod 74 schváleného programu. Prosím spravodajcu z ústavnoprávneho výboru pána poslanca Krátkeho, aby hlasovanie uviedol. (Hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíry Marcinkovej, Vladimíra Ledeckého a Ondreja Dostála na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 418.) [17:14] Rastislav Krátky Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje návrh zákona o druhom čítaní. [17:14] Peter Žiga Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 133 prítomných, 44 za, 44 proti, 45 sa zdržalo. Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že nebude pokračovať o tomto návrhu zákona. Ďalej prosím... Ďakujem pekne, pán spravodajca. Máte ďalší zákon? Krátky, Rastislav, poslanec NR SR Áno. Žiga Peter, podpredseda NR SR Ja tu mám uvedeného pána Viskupiča. Krátky, Rastislav, poslanec NR SR Aha. Tak páči sa. Žiga Peter, podpredseda NR SR Ďalej prosím povereného výboru pre... člena výboru pre financie a rozpočet pána poslanca Mariána Viskupiča, aby uviedol hlasovanie o bode 75 schváleného programu, ktorým je prvé čítanie o návrhu poslancov Marcinkovej a Ledeckého na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, tlač 419. Nech sa páči, pán spravodajca. (Hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíry Marcinkovej a Vladimíra Ledeckého na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov , tlač 419.) Viskupič, Marián, poslanec NR SR Ďakujem pekne. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade § 73 ods. 3 písm. c) zákon o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Žiga Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 134 prítomných, 56 za, 45 proti, 33 sa zdržalo. Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona. Teraz budeme hlasovať o bode 77 schváleného programu, ktorým je prvé čítanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 372/1992 Z. z. o priestupkoch. Máme to uvedené ako tlač 440. Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, poslankyni Jane Hanuliakovej, aby hlasovanie uvádzala, nech sa páči. (Hlasovanie v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov , tlač 440.) Hanuliaková, Jana, poslankyňa NR SR Vážený pán predsedajúci, v rozprave nevystúpil žiadny poslanec. Prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3, pís. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh v druhom čítaní. Žiga Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 136 prítomných, 58 za, 75 proti, 3 sa zdržali. Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona. Teraz nasleduje hlasovanie v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení Trestný poriadok, tlač 441, bod 78 schváleného programu. Spravodajcom je člen ústavnoprávneho výboru poslanec Rastislav Krátky, nech sa páči. (Hlasovanie v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov , tlač 441.) Krátky, Rastislav, poslanec NR SR Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje návrh zákona v druhom čítaní. Žiga Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujeme. (Hlasovanie.) 136 prítomných 47 za, 77 proti, 12 sa zdržalo. Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona. Teraz budeme hlasovať v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení Trestný zákon, tlač 442. Opäť máme spravodajcu pána poslanca Rastislava Krátkeho, ktorý bude hlasovanie uvádzať. (Hlasovanie v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov , tlač 442.) Krátky, Rastislav, poslanec NR SR Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, aby Národná rada prerokovala návrh zákona v druhom čítaní. Žiga Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa, hlasujme. (Hlasovanie.) 136 prítomných, 46 za, 76 proti, 11 sa zdržalo, 3 nehlasovali. Návrh sme neschválili, nebudeme pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona. Pokračujeme hlasovaním o bode 80 schváleného programu, ktorým je prvé čítanie o návrhu poslancov Dostála, Bittó Cigánikovej, Krúpu, Kolíkovej a Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady, tlač 443. Opäť je spravodajcom pán poslanec Krátky, nech sa páči uvádzajte hlasovanie. (Hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ondreja Dostála, Jany Bittó Cigánikovej, Juraja Krúpu, Márie Kolíkovej a Mariána Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 443.) Krátky, Rastislav, poslanec NR SR Ďakujem za slovo. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rady prerokuje návrh zákona v druhom čítaní. Žiga Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujeme. (Hlasovanie.) 135 prítomných, 57 za, 77 proti, 1 nehlasoval. Konštatujem, že ani tento návrh sme neschválili a nebudeme pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona. Odhlasovali sme všetky zákony, ktoré sme mali v hlasovacom bloku. Vyhlasujem päťminútovú prestávku, budeme pokračovať v prerušenej rozprave. (Prestávka.) [17:14] Peter Žiga Budeme pokračovať v prerušenom rokovaní. Sme v rozprave o návrhu poslancov Tomáša Szalaya a Jany Bittó Cigánikovej na prijatie uznesenia Národnej rady k odsúdeniu výrokov splnomocnenca vlády pre preverenie procesov riadenia a manažovania zdrojov covidu... zdrojov počas pandémie covid Petra Kotlára, v prerušenej, máme tu navrhovateľa, máme tu spravodajcu. V prerušenej rozprave vystupuje pán poslanec Pročko, nech sa páči. (Pokračovanie rokovania v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Tomáša Szalaya a Jany Bittó Cigánikovej na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k odsúdeniu výrokov splnomocnenca vlády pre preverenie procesu riadenia a manažovania zdrojov počas pandémie COVID-19 Petra Kotlára, tlač 372.) [17:14] Jozef Pročko – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne. Takže, milé kolegyne, milí kolegovia, dopoviem svoju rozpravu o tom, že naozaj odborník na ploché nohy pán Kotlár, naozaj odborník, inak aj odborník aj na plochú zem, povedal, že jednoducho covid tu nebol. V predchádzajúcom čase pred hlasovaním som rozprával, že naozaj odstrelilo dekel aj pánovi Balážovi a odstrelilo dekel každému normálnemu Slovákovi. Koalícia zneužila, doslova a do písmena zneužila pandémiu na svoju nehanebnú propagandu a nehanebné zvolávanie ľudí do ulíc počas covidu, kedy v celej Európe, kedy v Taliansku, v Portugalsku, v Nemecku boli také isté, také isté opatrenia ako u nás. A čo robil Fico? Čo robil Pellegrini? No, jednoducho ľuďom hovorili: Nie je tu covid! Poďte to ulíc! Berú vám vaše práva! Berú vám vaše práva! A Slovákovi keď zoberieš jeho práva? No mne ty zoberieš moje práva?! Veď ten Fico mi vráti moje práva! Poďme rýchle, poďme rýchle protestovať proti tomu Matovičovi! Ale to vám nepovedia, že naozaj počas toho covidu... A covid bol danajský dar! Naozaj, to bolo niečo! Diabol vám tak pomáhal a tak pomáha, tak ale diabol nepomôže slušným ľuďom. Diabol naozaj pomôže len tým, ktorí, ktorí, ktorí s ním paktujú. Takže počas covidu, počas covidu sme rozdali 3,5 mld., 3,5 mld. ľuďom, ktorí nemohli chodiť do práce. A oni rozprávajú, oni rozprávajú, že dali ste to... Vy ste rozhajdákali! Nič sme nerozhajdákali! Nešlo to Bašternákovi, nešlo to Kočnerovi, ale išlo to zamestnancom, ktorí potrebovali tie peniaze, lebo nemohli robiť. Týmto ľuďom to išlo! Jednoducho covid prišiel Ficovi ako, naozaj ako darček. Od koho? Už som to povedal, od diabla! Pánovi Ficovi. No a pán Fico, samozrejme, čo urobil? Pán Fico sa dostal k moci klamstvami. A už som to povedal aj pred rozpravou, že pán Fico sám na sebe pocítil, čo to je covid. A nebyť nejakého lekára na jeho dovolenke, už by tu pán Fico medzi nami nebol. Sám to priznal v nahrávke z poľovníckej chaty. Bolo to hanebné, je to hanebné a každý jeden z vás, ktorí, ktorí ste sa podieľali na tom, a vy ste sa na tom podieľali, nemilí koaliční poslanci, tak každý jeden z vás za to dostane naozaj... Niektorí ste veriaci, niektorí veríte na karmu, niektorí veríte na fľašu koňaku, mne to je jedno, ale dostanete za to poriadne. Dostanete! To verte mi! Každý jeden človek dostane to, čo si zaslúži! A vy si zaslúžite za to covidové obdobie neskutočne naložiť! To, čo ste robili, nerobil nikto v celej Európe! Robila to len naša, naša vtedajšia opozícia. A Tomáš Szalay o tom aj rozprával, ako ste sa správali a čo ste robili. A ako tí zdravotníci bojovali. Ako tí zdravotníci bojovali a dennodenne počas covidu, od rána do mrku, do poslednej hodinky boli v tých sálach. Odsúdiť pánovo... pánov Kotlár, pánov Kotlárov nezmysel o tom, že covid tu nebol, je normálne. Pán Kotlár dostal príkaz od Andreja Danka vyšetriť... Od... Figu borovú! Od Róberta Fica, Andrejko to len tam tak jemne posunul, vyšetriť túto kombi... túto pandémiu spôsobom – a teraz im naložíš, povieš, že to nebolo, že nás tu postrekovali, že nám vymyli hlavy, že nám dávali cez nos tie... čipy a že nás tu všetkých začipovali, toto musíš povedať! No, a pán Kotlár, odborník na ploché nohy, si zvolal do svojej vyšetrovacej komisie, naozaj odborníkov, naozaj naslovovzatých odborníkov na hoaxy. On aj s tou Martinkou v tých jeho reláciách rozprával o tom, že tu covid nebol a že všetko toto je len výmysel. Priatelia, covid Fico zneužil a teraz, priatelia, teraz je toto. (Rečník si odhrnul sako a vypol hruď s bielym nápisom na červenom tričku Zvýšili sebe platy ľuďom dane, pozn. red.) Toto sme chceli? [17:29] Peter Žiga – Vystúpenie v rozprave Na vaše vystúpenie štyri faktické poznámky, päť. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Ako prvý pán poslanec Ľupták. Nie je v sále. Stráca možnosť. Pán poslanec Szalay. [17:29] Tomáš Szalay – Vystúpenie v rozprave Ďakujem ti, pán kolega, za tvoje vystúpenie. Áno, aj to bolo možno emocionálnejšie, ale vecne absolútne správne. Skrátka, politici zneužili covid na politický boj, čo na Slovensku bolo naozaj výnimočné. V európskom kontexte aj opozičné strany podporovali boj proti covidu a nezneužívali ho na... v rámci politického boja na nejaké vytĺkanie politického kapitálu. To sa, žiaľ, na Slovensku nestalo. Slovenskí politici z toho vytĺkali ten kapitál a vytĺkajú ho doteraz. A je to nechutné. Maďarská vedkyňa Katalin Karikó, bol som tento víkend v Budapešti a našiel som tam nádherný murál, nakreslené na obrovskej stene, nakreslený portrét Katalin Karikó, čo je maďarská vedkyňa, ktorá vymyslela mRNA vakcíny a dostala za ne pred dvoma rokmi Nobelovu cenu. Tí Maďari sú, si vážia svojich vedcov a sú hrdí na to, že vďaka nej sa podarilo zachrániť na svete státisíce, ak nie milióny ľudských životov. A my dnes prácu Katalin Karikó v podaní pána poslanca a splnomocnenca Kotlára spochybňujeme a tvrdíme, že ide o génovú manipuláciu, ktorú treba zakázať zákonom, pretože nás len génovo manipulujú nejakí možno židojašteri alebo, ja neviem, reptiliáni, alebo kto všetko. Vďaka, Jozef, za tvoj príspevok a normálne si ma navnadil na to, aby som si ešte možno raz zobral slovo a ešte jeden aspekt tejto celej témy pred snemovňou rozobral. [17:29] Peter Žiga – Vystúpenie v rozprave Pán podpredseda Gašpar. [17:29] Tibor Gašpar – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo. Na pána poslanca Pročka, sa bavíme v koalícii, že lepšie nereagovať, lebo tým mu dávame nejakú pozornosť. Ale nedá mi dnes, aby som nezareagoval, pretože zaznelo aj množstvo klamstiev, pán poslanec Pročko, a dovolím si pár hodnotiacich úsudkov. (Povedané so smiechom.) Bol by som rád, keby sme v tomto pléne rozoberali uznesenie, v ktorom budeme riešiť to, ako sa zle manažovala celá korona, aby sme hovorili o tom, aké prostriedky sa neúčelne minuli, resp. účelne do vlastných vrecák niektorých pánov politikov a rôznych pofidérnych firmičiek z Trnavy. Ja vám prečítam pár čísel: – celoplošné testovanie, lotéria a očkovací bonus: 780 mil. eur, – exspirované vakcíny: 5 mil. kusov, 100 mil. eur, – zaplatené alebo nedodané vakcíny: 30 mil. eur, – testovacie MOM-ky: 110 mil. eur. To sú len niektoré čísla, ktoré dokopy dávajú 1 mld. toho, čo ste vy tu našafárili, keď ste manažovali opatrenia pri korone. Dovolím si povedať, že nehovoríte ani pravdu v tom, ako ktoré Európske krajiny riešili svoj spôsob korony alebo boja s koronou. Jednoducho vy tým, že ste povinne nahnali na testovanie všetkých, ktorí sú alebo ktorým bolo povinné sa testovať, tak ste tú koronu len rozširovali. A podľa mňa ste zodpovední za tie tisíce životov, o ktorých sa tu dnes diskutuje v súvislosti s týmto návrhom uznesenia. A jedna posledná poznámka na záver, z čoho vychádzam ja, z môjho hodnotiaceho úsudku. Ani ja som sa nedal očkovať. Ďakujem. (Potlesk.) [17:29] Peter Žiga – Vystúpenie v rozprave Pán poslanec Šipoš. [17:29] Michal Šipoš – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za prejav, pán poslanec Pročko. Samozrejme, že veľmi dráždi vládnych poslancov, keď hovoríš pravdu. Veľmi ich to dráždi. Snažia sa medzi sebou si hovoriť, že na toho Pročka nesmieme reagovať, ale keď povieš pravdu, udrieš klinec po hlavičke, tak aj sám bývalý policajný prezident sa vyjadrí a natrie ti to vo svojej faktickej poznámke. No ale poďme k tým odborníkom, ktorých si spomínal. Najväčší odborník, splnomocnenec vlády na prešetrenie pandémie, Peter Kotlár. Podľa mňa aj väčšina vládnych poslancov je presvedčená o tom, že je to výsmech všetkým odborníkom nielen na Slovensku, v Európe, ale aj na svete. Pán Kotlár, ktorý je hlavný vládny splnomocnenec, tak ako si presne povedal, možno odborník na ploché nohy, tak ako ďalší jeho kolega, odborník na plochú Zem. Mohli by sme nájsť tu z tejto strany aj odborníkov na pestovanie rastlín v akváriách a tak ďalej a tak ďalej... Ale mňa mrzí len jedna vec, že oni hovoria o tom, že pandémia nebola, že vakcíny sú blbosť, netreba sa očkovať, že netreba nosiť rúška . Keď už si sprivatizovali verejnoprávnu televíziu, zriadili si novú STVR, tak by som ich chcel vyzvať, pána Kotlára, aby vytvorili nejakú reláciu, zriadili ju... zaradili do vysielania, a nech tam ide odborne argumentovať s odborníkmi. Alebo nech ide do relácie, ktorá tam je už zriadená, má ju pán Gregor Mareš, volá sa VAT, veda a výskum (VAT, veda a technika, pozn. red.). A nech tam príde a argumentuje. Toto, si myslím, že by bolo najkrajšie divadlo a odhalenie sa, akí sú oni odborníci. Čiže páni z SNS, pán Kotlár, choďte s odborníkmi diskutovať do verejnoprávnej televízie. Choďte ukázať, aký ste odborník. Ďakujem pekne. (Potlesk.) [17:29] Peter Žiga – Vystúpenie v rozprave Pani poslankyňa Záborská. [17:29] Anna Záborská – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne, pán predseda. Nerada sa zapájam do emotívnych diskusií, ale, ale predsa poviem, že podľa niektorých kolegov, dokonca aj lekárov a odborníkov, covid nebol – na jednej strane, ale – na druhej strane – kvôli covidu cez, teda pre covid alebo kvôli covidu zomrelo 20-tisíc ľudí, a to ako výsledok neschopnosti vtedajšej vlády. Tak buď ten covid bol, alebo tí ľudia nezomreli. Nehovoriac o tom, že boli by sme bývali jedinou krajinou na svete, kde by nebol nikto zomrel, ak by tých 20-tisíc bolo zomrelo na niečo iné, teda nebolo zomrelo na covid. Pár mesiacov predtým horeli sviečky pred prezidentským palácom, pretože sme boli, neviem, či na prvom, alebo na druhom mieste v Európskej únii v... najhoršie umiestnení pre odvrátiteľné úmrtia. To bolo, to bol dôvod na... prečo zomrelo, ja netvrdím, že všetci, ale určite sa to podpísalo pod úmrtnosť. Neboli sme, keď porovnáme krajiny, boli krajiny, ktoré sú ďaleko vyspelejšie, majú ďaleko väčšiu a vyššiu úroveň zdravotníckej starostlivosti, a predsa mali vysokú úmrtnosť, dokonca v niektorých krajinách v istých obdobiach väčšiu. To, že 20-tisíc ľudí zomrelo na covid kvôli vtedajšej vláde, je jeden z najväčších hoaxov, ktoré vznikli v tomto štáte. A zomierali ľudia v štátoch, ktoré, ktoré majú, ako Spojené štáty alebo Francúzsko, ktoré majú desiatky nobelových... nositeľov Nobelových cien práve za medicínu a výskum. My nemáme ani jedného a v prvej vlne sme boli najlepší v Európe. Ďakujem pekne. (Potlesk.) [17:29] Peter Žiga – Vystúpenie v rozprave S reakciou na faktické pán poslanec Pročko. [17:29] Jozef Pročko – Vystúpenie v rozprave Pani kolegyňa Záborská, to nebol hoax. To bolo odporné, hyenistické, populistické Ficove – a poviem to naplno – svinstvo, čo rozširoval a rozširuje! To je odpornosť od človeka, ktorý ležal v hoteli na zemi v covide. Pán – hodnotiaci – Gašpar tu nie je, ale škoda, že tu nie je, pretože ja by som mu tiež prečítal pár čísel. No, keby Fico bol pri vláde, tak: – Gašpar a Bödör 300 mil. zisk na vakcínach, – Fico na očkovaní 700 mil. a – Pellegrini, ktorý už chcel očkovať, koľko, 13 dní po tom alebo koľko, už chcel všetkých očkovať, tak Pellegrini ten iba 150-tisíc, lebo to je jeho taxa. Takže to je môj hodnotiaci úsudok. Viete, ono je to smutné, keď tu rozprávajú, naozaj rozprávajú ľudia, ktorí, ktorí hnali ľudí na mítingy a hovorili im tam, že covid tu nebol, dajte rúška dole . Oni rozprávajú, že na tých testovaniach, kde boli rozostupy, kde mali ľudia rúška, že sa nakazili . A na tých mítingoch, pán – hodnotiaci – Gašpar, kde ste rozprávali na tribúnach, aby si ľudia dali mítingy, tak tí ľudia na seba prskali, kýchali, koľko, veď tam boli natlačení a tam boli desaťtisíce ľudí. Vy tu idete rozprávať o nás, že sme pripravili o život ľudí? Vy ste pripravili o život ľudí! Že sa nehanbíte! Že sa nehanbíte! Toto je hanba vašej koalície! Toto je hanba vás, že ste sa takýmto podlým spôsobom, hyenistickým spôsobom dostali k moci! Vy ste zneužili covid! Vy ste ten covid zneužili namiesto pomoci, aby ste aj vy pomáhali zachraňovať ľudské životy, tak ste ten covid zneužili na to, že ste ľuďom rozprávali – veď pozrite, veď oni vám berú vaše ľudské práva! Veď vy nemôžte chodiť z mesta do mesta! Toto je tá hanba, ktorá plieska každého jedného z vás! Lenže Ficove sľuby, že ak vydržíte v koalícii, dostanete niečo za to, to už musíte vy vedieť, že čo za to, tak toto vás drží a hanba-nehanba. Ďakujem. (Potlesk.) [17:29] Peter Žiga – Vystúpenie v rozprave O slovo požiadal pán poslanec Szalay ako navrhovateľ. [17:29] Tomáš Szalay – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne. Ale vďaka tejto rozprave som zistil, že ešte niečo mám, čo by som v tejto téme povedal. A ďakujem nielen pánovi poslancovi Pročkovi, ale aj pánovi neprítomnému poslancovi Gašparovi, ktorému by som chcel dať za pravdu. Boli zlé roky počas manažmentu pandémie. Prosím pekne, opakujem, bol som v prvej línii na samosprávnom kraji a zažil som to, videl som to a mám bambilión skúseností, príbehov a anekdot, čo tu nefungovalo. Ten manažment bolo treba prešetriť a je treba prešetriť. Treba si povedať, že čo bolo správne, čo nebolo správne, čo bolo v súlade so zákonom, čo bolo v rozpore so zákonom, aby sme sa poučili, aby sme mali poučenie z tohto vývoja, že keď príde ďalšia pandémia alebo ďalšia krízová situácia, aby sme neopakovali tie isté chyby. Pokiaľ sa nepozrieme kritickým pohľadom aj na naše vlastné skutky, aj na moje skutky, aj na skutky pána ministra Krajčího a tak ďalej, tak dovtedy neodídeme z toho boja poučení, múdrejší. A tie chyby boli urobené. Niektoré viem identifikovať aj ja, pretože som sa nad nimi rozčuľoval ako krajský lekár, a komunikoval som o nich. Absolvoval som možno 20 alebo 30 veľkých rokovaní pandemickej komisie vlády, ktoré trvali vždy minimálne štyri hodiny, každé jedno z tých stretnutí. Ale mňa sa pán Kotlár nepýtal na moje skúsenosti. Ani mojich kolegov z iných žúp sa pán Kotlár nepýtal na skúsenosti, čo by sme boli bývali zmenili, aby to fungovalo nabudúce lepšie. Nikto sa nezaujíma o moju skúsenosť, ktorú som mal pri budovaní očkovacieho centra, čo by mohlo fungovať lepšie. Ja som len každý týždeň horel v televízii za to, ako nefunguje Národné centrum zdravotníckych informácií, ako zmršilo všetky pozvánky na očkovania, ako zmršilo všetky tie certifikáty, ktoré na očkovania ľudia dostali, lebo ich, nevedeli sa k nim doklikať, lebo ten systém nefungoval, lebo sme neboli partneri pre to Národné centrum zdravotníckych informácií. Je tu bambilión takýchto drobností, o ktorých sa dá rozprávať. O štátnych hmotných rezervách, ako je možné, že v štátnych hmotných rezervách sa v deň D, keď niekto povedal, že je pandémia , nenachádzali lieky a zdravotnícke pomôcky. A štátne hmotné rezervy povedali, no lebo nám ministerstvo zdravotníctva nepovedalo, čo máme nakúpiť . Ako je to možné, že ministerstvo zdravotníctva, a to mi je teraz jedno, či červené, modré, zelené alebo žlté ministerstvo, či pod vedením SMER-u, alebo koho, alebo koho nenakúpilo, neobjednalo. Ale povedzme si, že sa to tak má stať aspoň od-te-raz. Nemusí za to ísť niekto sedieť do basy, ale, prosím vás pekne, najbližšie keď príde pandémia, aby v tých štátnych hmotných rezervách tie rukavice boli. Aby som nevyzeral ako chudobný príbuzný, ktorý 8 kusov rukavíc, teda 4 páry dal lekárovi, že týmto bojujte najbližší mesiac proti pandémii. Však to minul za prvých 20 minút na prvých štyroch pacientov. Mobilné odberové miesta, brutálna pravda, vznikli nie že stovky, tisícky MOM-iek, kde sa vyšparchávali sople, a na týchto MOM-kách si naozaj desiatky podnikateľov vybudovali miliónové majetky, pretože jedno mobilné odberové miesto z rozhodnutia ministerstva zdravotníctva dostávalo mesačný paušál 30-tisíc eur. 30-tisíc eur za každé jedno miesto! Vážne. Pohotovosť, ambulantná pohotovosť, ktorá nám tu krachuje a kvôli ktorej sme tu skracovali o dve hodiny ordinačný čas, aby, prebohaživého, tí pediatri nepadli na ústa, tie ambulantné pohotovosti dostávajú mesačne 14-tisíc eur. Polovičku z toho, čo dostávala nekvalifikovaná pracovná sila v MOM-kách, kde nemusel byť lekár. Tu chceme mať vysokovzdelaného lekára aj so sestrou. Tam mohli byť v zásade akýkoľvek zdravotníci, teda aspoň jeden zdravotník. Ostatní mohli byť ktokoľvek v tých MOM-kách. Je to neefektívne míňanie peňazí, ale týmto sa nikto pri prešetrovaní pandémie pod vedením pána Kotlára nezaoberal. Ja by som chcel, aby ste sa tým zaoberali, pretože aj ja chcem byť poučený. Aj ja chcem ako lekár Bratislavského kraja vedieť nabudúce, čo mám robiť. Aby som si otvoril manuál na strane 35, možno ste videli to vyšetrovanie leteckých nešťastí, že keď vám nejdú klapky, no tak čo máte urobiť, akým postupom máte postupovať. Nič také sme v roku 2020 nemali, napriek tomu, že sme tu 30 rokov budovali krízové riadenie. Tu máme odbory krízového riadenia na každom jednom úrade, ale to sú len starí páprdovia, ktorí pijú kávu, ale keď príde na lámanie chleba, sa pozerajú jeden na druhého, kto teraz zasiahne, kto príde pracovať, kto tu bude nosiť vrecia s pieskom. Jáj, no to sa nedá, to by nám mali poslať niekde zhora nejakých ufónov, ktorí nám s tým pomôžu . A v tomto sa ale nič nezmenilo. Ja sa bojím. Prišla kríza ukrajinská a sme sa dostali úplne do rovnakých problémov, ako sme boli pri kríze pandemickej. A ja sa bojím, že keď príde ďalšia kríza, že čo budeme potom robiť. Máme napísať ten manuál. Ja som dúfal, že pod tým názvom, že prešetrovanie pandémie, že pod tým názvom sa dá skryť takýto manuál a že na tomto sa bude robiť. A nie, že budeme skúmať, či sú tam čipy, či to je bioteroristická zbraň dovezená v kufríku z Číny, lebo to sú veci, ktoré nedelia a nenásobia. Či už to bola biologická zbraň, alebo nie, to tých 20-tisíc životov nevráti. A keď nabudúce, pri ďalšej pandémii povieme, že je to biologická zbraň, akým spôsobom tým pomôžeme pacientom pri distribúcii liekov, pomôcok, štandardov?! Ďalší prípad... príbeh. Asi ste si možno všimli, že počas pandémie bolo mnoho ambulancií zatvorených. Lekári sa takisto báli, pokiaľ neboli zaočkovaní, sa báli toho prvého kontaktu. Vyšetrovali pacientov na diaľku, cez telefón, cez okno, cez zatvorené dvere, posúvali výsledky popod dvere. Je to dobre? Nie je to dobre. Nemalo by to takto byť. Keď príde ďalšia pandémia, čo sme urobili pre to, aby to fungovalo lepšie? Zadefinovali sme vôbec, čo je to telemedicína, aby sme vedeli tých pacientov riešiť na diaľku? Zadefinovali sme nejaké odmeny pre tých lekárov, ktorí budú prítomní, lebo boli lekári, ktorí ošetrovali, hej? Nehádžme ich všetkých do jedného vreca. Ale boli takí, ktorí neošetrovali. Ďalší príbeh. Rozhodnutím ministerstva zdravotníctva sa rozhodlo, že nemocnice budú biele alebo červené. Biele, kde nie sú covidoví pacienti, červené, ktorí scovidovatelí, hej, že sú tam tí pacienti. A prišiel rozkaz, príkaz, jedného aj nasledujúceho ministra, aj pána Krajčího, a neskôr aj pána Lengvarského, aby sa v týchto nemocniciach na Slovensku nerobila, tzv. biela medicína. Teda plánované výkony na necovidovými, zdravými pacientami, teda neinfekčnými pacientami. Prečo? Lebo majú byť kapacity nemocníc dostupné a prístupné pre covidových pacientov. Takže sa prestala robiť, tzv. elektívna operatíva, teda výkony, ktoré nie sú nevyhnutné, sú plánované, nie je akútna starostlivosť, že vás dovezie záchranka v ohrození života, ale nerobili sa plánované výkony nad – v úvodzovkách – zdravými pacientami. Za ten čas covidový, za tých dva a pol roka nám sa predĺžili šialeným spôsobom čakacie lehoty či už na výmenu bedrového kĺba, na operáciu žlčníka, vymenujte si akúkoľvek takto plánovanú operáciu, si spomeniete. Ale... ale... tí lekári tu boli. A tí lekári z tých nemocníc nie všetci boli na covidových oddeleniach, nie všetci boli na akútných JIS-kách, na urgentoch. Časť lekárov, ktorí boli predtým operatéri týchto výkonov, ktoré im zakázali robiť, náhle nemala čo robiť, lebo pacienti takíto neboli, nových prijímať nesmeli, ministerstvo zakázalo. Pacienti čakali na tú operáciu, lekári boli k dispozícii, akurát nemali priestor, kde by to robili. Tak čo sa stalo? Od roku 2020 sme svedkami v slovenskom zdravotníctve klondajku, eldoráda vzniku jednodňových kliník, jednodňovej medicíny, kde tí lekári, ktorí v nemocniciach boli zamestnaní, keďže nemali čo robiť, odišli do jednodňoviek a za hotovosť si nechali zaplatiť teda za tú operáciu, ktorú tomu pacientovi urobili. Tie jednodňovky zažili najlepšie dva roky svojho života vďaka súčinnosti regulátora, ktorý zakázal lekárom operovať v nemocniciach. Možno sa mýlim v tejto interpretácii toho, čo sa stalo, ale to by som čakal, že sa bude pri prešetrovaní pandémie pozerať, aby sme nabudúce neurobili tým našim slovenským pacientom to isté, že budú dneska dva, alebo tri roky čakať na výmenu bedrového kĺbu. Ale nie, prešetrujeme, či tam boli čipy, či je to génová manipulácia. Pamätám si na situáciu, situácie, keď, myslím, bol to vtedy štátny tajomník Peťo Stachura, na dennej báze komunikoval so všetkými nemocnicami a možno poznáte takú tú hru, kde 15 políčok musíte presúvať, a jedno máte voľné, tak takýmto spôsobom sa presúvali pacienti po Slovensku, lebo toľko sme mali obmedzenia na jednotkách intenzívnej starostlivosti a na umelých pľúcnych ventiláciách. To bolo také, že ja vám pošlem jedného pacienta, tam pošleme dvoch, lebo viac nemáme kapacitu, a holt, na ďalších už nemáme, tí asi zomrú, lebo ich nebudeme vedieť pripojiť na umelú pľúcnu ventiláciu. To nemôže, prosím vás pekne, robiť štátny tajomník, takýto mikromanažment presúvania pacientov. Ako sme sa poučili z pandémie, aby sa toto nabudúce nedialo?! Aby medzi sebou tie nemocnice mohli priamo komunikovať nejakým systémom, nejakým softvérom, s nejakým, s nejakým iným moderátorom, ako je že najvyšší štátny úradník. Toto nemá čo riešiť minister zdravotníctva, že sa z Dolného Kubína prekladá pacient do Nitry a naspäť! Ale nie, o tomto pán Kotlár v tom svojom vyšetrovaní nehovorí ani slovo. Preto tvrdím, že to vyšetrovanie je zbytočné, som veľmi zvedavý, aké výsledky predloží, ale takto som si to nepredstavoval. Pevne verím, že ani vy ste si to takto nepredstavovali, lebo ten výsledok bude nanič. Ak bude výsledkom odporúčania pána Kotlára, že neočkujme mRNA vakcínami, to som zvedavý, kto si to z vás vezme na triko, že zakáže očkovanie mRNA vakcínami, pretože mRNA vakcíny, teda to je ten ako najčastejšie u nás spomínaný Pfizer, majú brutálny potenciál. Skúma sa ich využitie v prevencii rakoviny, HIV infekcie. Ako je to obrovský vedecký, prevratný objav! Nie nadarmo tá Katalin Karikó za to dostala Nobelovu cenu, ale nie, tu pán Kotlár sa rozhodne, že to je génová manipulácia, čo je v priamom rozpore, inak s názorom Európskej liekovej agentúry, EMA. A to je, prosím pekne, regulátor, ktorý má za sebou niekoľko stoviek zamestnancov vysoko kvalifikovaných. Dokonca svojho času sme chceli, aby EMA sídlila v Bratislave, keď, keď Veľká Británia odchádzal z Európskej únie, tak sa to malo sťahovať niekam inam, do iného členského štátu a my sme chceli, aby EMA sídlila na Slovensku. A táto EMA hovorí jasne, že mRNA vakcíny nie sú génová terapia. Teraz príde splnomocnenec – politik, podľa mňa už nie je dávno lekár, ale politik, ktorý povie, že on to tak nevidí . Prosím vás pekne, rozhodujme sa na základe faktov, na základe veci, nie za základe pocitov, hoaxov a konšpirácií. Tak toto som ešte chcel povedať. Ďakujem. (Potlesk.) [17:44] Peter Žiga Na vaše vystúpenie sedem faktických poznámok. Ako prvý pán poslanec Grendel. [17:44] Gábor Grendel – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Súhlasím, pán poslanec Szalay, že po každej kríze treba urobiť dôkladnú analýzu a zobrať si ponaučenia, aby, keď sa podobné krízy zopakujú v budúcnosti, aby sa potenciálne chyby vychytali a už sa neopakovali. Súhlasím. Mám však jednu otázku, jednu logickú otázku, viac na pána splnomocnenca ako na vás, čiže berte to ako rečnícku otázku a tá je nasledovná. Ak pandémia nebola, čo hovorí pán splnomocnenec Kotlár, ako sa dá vyšetrovať manažment pandémie? Ako sa dá vyšetrovať manažment niečoho, čo nebolo? Ako môže byť niekto splnomocnencom vlády pre vyšetrovanie manažmentu niečoho, čo nebolo? Logická odpoveď je, že, samozrejme, nijako, a teda moje ponaučenie z tejto debaty je, že ak pandémia nebola, pán Kotlár by ako splnomocnenec vlády mal skončiť ešte dnes. A ak pandémia bola, čo ja osobne som presvedčený, že bola, tak sa tým splnomocnencom nikdy nemal stať. Nikdy. [17:44] Peter Žiga Pani poslankyňa Kolíková. [17:44] Mária Kolíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec, za tvoje vystúpenie, lebo takéto vystúpenia sú dôležité. Je tu síce málo koaličných poslancov, ale sú dôležité. Sú dôležité, pretože teraz presne je to o tom, že sú kľúčové veci pre krajinu, pre Slovensko, aby sme sa jednoducho posunuli ďalej. A tvoje vystúpenie bolo presne o tom, či nám záleží na zdraví ľudí tejto krajiny. Záleží alebo nezáleží? Lebo keď nám záleží, keď nám záleží, tak naozaj chceme vedieť, čo máme urobiť, keď budeme znovu čeliť pandémii. A ten priestor, ktorý dostal pán splnomocnenec Kotlár, bol presne k tomu, že ste mohli dať priestor tomu, aby sme sa ponaučili a posunuli sa ďalej. Ale nevyužívate ho. Dali ste tam človeka, ktorý vás nikam a nás nikam neposunie. Nikam. To nie, že sú to vyhodené prostriedky, ale ešte popieranie faktov, ktoré nás jednoducho vedú do ničoty. A ja musím spomenúť, bohužiaľ, aj prípad advokáta Krivočenka. Musím, lebo správa verejnej ochrankyne práv hovorí o tom, že ten systém presne o tých pľúcnych ventiláciách, ako bol nastavený, bol, bohužiaľ, netransparentný, bohužiaľ, nefungoval dobre. Otázka je, či mohol v tom čase s ohľadom na ten stav nemocníc, ten stav na Slovensku, či mohol fungovať lepšie. To je otázka, či mohol fungovať lepšie. Ale za ten stav ste spoluzodpovední hlavne vy. Za ten stav zdravotníctva, bohužiaľ, ste. Ale príklad advokáta Krivočenka je o stave zdravotníctva. O tom je správa verejnej ochrankyne práv. Nie, že pochybil zbor, ale že pochybil... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [17:44] Peter Žiga Pani poslankyňa Plaváková. [17:59] Lucia Plaváková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, že si to tak jasne tu pomenoval, naozaj to bolo dôležité, že to tu odznelo. Nie je pochybnosti o tom, že to bola jedna katastrofa, čo sa týka manažmentu, a to na všetkých úrovniach. Ja som sa teda osobne venovala skôr tej komunikácii a informácii, pretože ani taká základná vec, ako informácie nefungovali. Keď bol lockdown, tak mnohí ľudia napríklad kváskovali alebo venovali sa nejakým takýmto aktivitám a ja som doma posielala infožiadosti na ministerstvo zdravotníctva, NCZI a ďalšie úrady, pretože ľudia nemali základné informácie. A potom som im tieto informácie sprostredkovala, tisícom ľudí, tak to hádam nemá jeden človek z obývačky doma robiť, to bolo absolútne hrozné. A to platí aj do budúcna, tiež sa musíme poučiť z toho, akým spôsobom štát komunikoval, ako bojoval proti dezinformáciám napríklad, keď tu máme dezinformátora, konšpirátora, ktorý tu skúma, ako prebiehala pandémia, nefungovalo absolútne nič, keď sa spustila registrácia na očkovanie, tak to bol absolútne jeden obrovský bordel, mne kamoši za jeden deň naprogramovali notifikácie, ktoré mi posielajú vlastne informácie z toho systému, lebo tam neboli ani toto, ani taká základná, banálna vec. To je absolútne neuveriteľné, že akým spôsobom to celé vôbec prebiehalo. A čo sa týka tých vakcín, tak my už teraz vieme, vedci to vyhodnotili, že zachránili 1,6 mil. životov. A my tu máme teraz človeka, ktorý tu podsúva totálne konšpirácie a chce zakazovať vakcíny. Veď to je totálna hanba! Okrem iného je to aj ohrozením tých ľudí, ktorých sa môžu dotýkať tieto choroby. Proste to je absolútne absurdné, že toto koalícia vôbec dopustí, že tu má takéhoto človeka. Napríklad, neviem, pánovi Žigovi to nevadí, že toto dopustí, takúto obrovskú hanbu?! [17:59] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Števulová. [17:59] Zuzana Števulová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán kolega Szalay, ja úplne podpisujem to, čo si tu povedal, podľa mňa je to absolútna pravda, pridala by som, že v čase pandémie ja som pracovala pre mesto Bratislava, však sme spolu aj komunikovali, starala som sa o zariadenia pre seniorov a to bola prosto jedna veľká katastrofa. My sme tam dni začínali rátaním mŕtvych reálne, pretože nám tam nechodili lekári, ktorí sa báli, pretože ministerstvo práce nevedelo a nebolo ochotné nám poskytnúť jedinú koordinačnú informáciu, ja som striehla celé dni pri tom nahlasovacom systéme na očkovanie, aby sa aspoň tí zamestnanci mohli dať očkovať, takisto sme robili prvé, pilotné očkovanie tých seniorov, senioriek v zariadeniach, všetko sme si v podstate museli vybaviť sami a s vašimi informáciami a informáciami ďalších ľudí, čo boli ochotní to zdieľať. A úplne podpisujem, že takéto veci by mali byť prešetrené a malo by byť z toho vyvodené nejaké, nejaké východisko, aby sme nabudúce vedeli, že čo máme robiť lepšie, aby ten systém fungoval, lebo tie smrti v tých zariadeniach, to bolo strašné s tým začínať každé ráno, ja doteraz na to spomínam s hrôzou, a to ani nie som príbuzná tých ľudí. A absolútnou hrôzou ma napĺňa to, že vlastne z našich daní, pán podpredseda Žiga, je tu platený človek, ktorý tu verejne vyhlasuje, že chce zakázať tieto vakcíny . A ja by som napríklad chcela poukázať na to, že, si zoberte len také tehotné ženy, ktoré keď dostanú covid, tak si ani blbé kvapky do nosa nemôžu dať a musia to celé pretrpieť v podstate bez liekov, pričom keď sa dajú očkovať, tak to chráni vlastne aj to dieťa po narodení. A tento človek chce prosto zakázať niečo takéto, podľa mňa je to absolútne škandalózne a celá Národná rada by sa proti tomu mala ohradiť. [17:59] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Šipoš. [17:59] Michal Šipoš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Ja by som chcel spomenúť ešte dva momenty, pán poslanec Szalay, pretože vládni politici tu občas prídu s tými argumentmi a snažia sa šíriť, že koľko peňazí sa tu rozhadzovalo krížom-krážom a neviem na čo všetko. Ale usvedčuje ich v podstate z toho klamstva a z toho, že sami neveria tomu, čo hovoria, to, ako sa na začiatku pandémie správal ich premiér Peter Pellegrini. Bolo to v podstate už po voľbách, 11. marca, voľby boli 29. februára a vtedy, si veľmi dobre pamätám, ako mikrofóny zachytili rozhovor Pellegriniho a Sakovej, vtedajšej ministerky, pred brífingom na úrade vlády, a Pellegrini tam povedal, že bude to drahé. Vtedy premiér Pellegrini. A hovoril jej o opatreniach proti koronavírusu a ona odpovedala: „No a čo, veď oni už na to budú hľadať peniaze.“ Čiže toto je jeden moment, ktorý jasne vystihuje to, do čoho sme sa valili, aká, aký obrovský problém pred celou Slovenskou republikou bol, nielen pred nami, ale pred celým svetom. A ďalší moment bol, keď Pellegrini už 15. marca, čiže štyri dni na to nevedel odpovedať novinárom, vtedy to bola tlačovka na hranici s Rakúskom a ľudia sa dožadovali pomoci od vlády a on hovorí, že „každý si oddnes musí vedieť pomôcť, ako vie, odmietam, aby som každý jeden deň počul výzvy na vládu, starajte sa, pomôžte nám.“ Toto je tvár Pellegriniho, HLAS-u, smerákov, ktorí teraz tu hovoria o tom, ako sa to dalo zvládnuť, ako tu bolo všetko v pohode . Sami to nezvládali, keď bolo 44 prípadov. A to, ako sa drancovalo zdravotníctvo za ich vlád, to je absolútny výsmech, že oni teraz idú kritizovať ako sa zvládala-nezvládala pandémia. [17:59] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Poslanec Pročko. [17:59] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Vieš, Tomáš, naháňať politické body na tom, že, že zneužijem covid na svoju politickú propagandu, je naozaj hyenizmus, musíš so mnou súhlasiť. Jeden pán mi tu napísal esemesku, nebudem ho citovať, ale naozaj povedal, s tým súhlasím, že nebolo všetko dokonalé, a učilo sa počas, počas pochodu, a ty dobre vieš. Naozaj naša spoločnosť, my sme museli zatvoriť, ale boli sme zodpovední a niektorí ľudia boli zodpovední a niektorí neboli. Naozaj sa riešili veci za pochodu a musím povedať, že aj teraz vytĺkať politické body z toho a povedať, že no všetko... no tu nefungovalo, všetko bolo zlé , no ja neviem by som sa spýtal pána Dvořáka, ktorý bol vtedy na ministerstve zdravotníctva, myslím. Že, Marek? Áno, na ministerstve zdravotníctva, či naozaj všetko bolo také zlé a nič nefungovalo a ako sme museli telefonovať a ako sme sa... No všetci sme museli telefonovať, lebo sme sa učili, takže na tomto si vykrúcať politické body, teda že všetko nefungovalo vtedy, tiež je, príde mi také trošku pritiahnuté za vlasy, ale však v poriadku, každý máme hodnotiaci úsudok. A môj hodnotiaci úsudok, že naozaj to, čo robil SMER, HLAS, s ktorým chcelo PS-ko vládnuť, tak toto bolo naozaj niečo odporné. Odporné. A musím povedať, ja osobne prišiel som o mojich priateľoch, ktorí zomreli, zomreli preto, lebo tu bol covid. Aj by som chcel vo svojom vystúpení povedať, že naozaj úprimnú sústrasť všetkým, ktorí prišli počas tejto pandémie o svojich blízkych, pretože to bola obrovská tragédia, ale povedať, že tu nič nefungovalo, to je také veľmi, veľmi pritiahnuté za vlasy. Ďakujem. [17:59] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Záborská. [17:59] Anna Záborská – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Myslím si, že, a, Tomáš, máš pravdu, že treba zhodnotiť toto obdobie, treba ho zhodnotiť čo možná najobjektívnejšie a aj kriticky, a myslím si, že aj iné štáty to nenechali len tak, že pandémia prešla a teraz ideme ďalej, ale pozerajú sa na to obdobie, ktoré bolo bezprecedentným obdobím, nielen my, ale ani ostatné štáty vo svete takéto obdobie nezažili, všade sa udiali chyby, lebo to bola premiéra pre každý štát, ani u nás tí, čo boli v strede toho riadenia, si myslím, že to bola pandemická komisia odborníkov, vláda alebo ministerstvo, teraz nepopierajú, že niektoré veci sa mohli urobiť aj ináč. Pandémia sa dá porovnať k televíznemu seriálu, ktorý beží vo väčšine štátov, ale všade beží iný diel. To, čo pred týždňom bežalo v Amerike, to bude bežať za dva týždne na Slovensku. Taká, takto, takto to bolo s pandémiou a nevedeli sme, že čo vtedy robiť. U nás bol ešte jeden problém a to, že pred pandémiou počas minulých volebných období, nechcem hovoriť o tom, kto bol vo vláde, sa snažilo, aby sa znižovali voľné lôžka na oddeleniach. Maximálne sa znižovala rezerva lôžok, ktoré zostali voľné, a to sa robilo aj na akútnych oddeleniach, čiže u nás keď pandémia vypukla, nemali sme rezervu lôžok, na ktoré by sme mohli týchto pacientov akútne prijať. To, že sa zneužili finančné prostriedky, to bolo všade, ja som čítala štatistiku v Nemecku, to boli nie 30-tisíc za MOM-ky, ale, ale proste horibilné sumy, ktoré, ku ktorým sa, sa ľudia dostali, a je pravda, že je slovenské porekadlo, že v mútnych vodách sa najlepšie loví , čiže tí (povedané so smiechom), ktorí mali... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [17:59] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Szalay. [17:59] Tomáš Szalay – Vystúpenie s faktickou poznámkou Vážené kolegyne, kolegovia, veľmi pekne vám ďakujem za, za vaše príspevky, rýchlo to zbehnem. Gábor Grendel, no áno, priznanie, že pandémia nebola , znamená, že výkon jeho funkcie je, aby som použil správne slovo, nulitný, hej, že teda nemá nejaké opodstatnenie v realite. Ďakujem Márii Kolíkovej, áno, záleží nám na zdraví, teda dúfam, že teda aj koaličným poslancom záleží na zdraví, lebo keď sa ponaučíme z tejto situácie, tak bude naše zdravie spoločne lepšie. Pri kolegovi Šipošovi, sorry, ale spomenul som si ešte na nejaké niečo, čo som tu nespomenul, a to je očkovacia lotéria. Ja už by som prenechal priestor potom ďalším, ktorí chcú mať svoje zákony dneska prerokované, ale očkovacia lotéria je jedným z tých nápadov, kde sme podľa mňa zbytočne minuli peniaze, a opäť je to niečo, čo stojí za preverenie, a teraz hovorím svoj názor, čiže môžeme sa, samozrejme, odlišovať, rovnako ako som hovoril svoj názor na tie MOM-ky alebo na tú jednodňovú medicínu. Cítim, že tam je priestor, ktorý by bolo potrebné a načim preveriť, či to naozaj bolo dostatočne efektívne, ale nie, my tu skúmame, či tak v tých vakcínach boli čipy. No a asi najviac by som sa teraz pozrel ešte na kolegyňu Plavákovú, lebo komunikačná, komunikačné zlyhanie počas tej kampane považujem za rovnako dôležité, ako aj tie manažérske zlyhania. A jedno veľmi rýchlo uchopiteľné komunikačné zlyhanie je vymyslenie sloganu, že vakcína je sloboda , to bol taký bumerang, ktorý sa nám vrátil a buchol do hlavy, že druhý by sme dlho hľadali, čiže áno, aj komunikačné prešľapy by bolo potrebné preveriť, aj prenos informácií vo verejnej a štátnej správe. A vo všeobecnosti vám ešte všetkým veľmi pekne ďakujem za túto peknú diskusiu. [17:59] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce zaujať stanovisko navrhovateľ? Nechce. Pán spravodajca, chcete? Nech sa páči. [17:59] Marek Krajčí – Vystúpenie v rozprave Ja sa ospravedlňujem, ja som to nestihol ešte, fakt. Máte pravdu, nestihol som, tým pádom som bol na záver ako posledný a už nemôžte na mňa reagovať. Nerád by som, aby sa to tu teraz strhlo, že ja sa budem brániť (povedané so smiechom), ani to na začiatku tak nebolo, ale zase niektoré veci by možno trebalo trošku zaujať stanovisko k tomu, aj keď teda predmet toho dnešného uznesenia je naozaj niekde úplne, úplne inde. Možno dovoľte len taký, úplne taký jednoduchý pohľad. Ten, kto si poriadne pozrie, ako aj na Slovensku zomierali ľudia, a naozaj chce to trošku to pozrieťm ako ľudia zomierali, tie grafy a tak ďalej, tak zistí, že keď sme boli aj v tej druhej, tretej vlne, tak ja som na konci nej odchádzal ako minister v marci, tak keď som odchádzal, myslím, že bolo mŕtvych okolo 8,5-tisíc. Hovorí sa tu o 20 tisícoch mŕtvych a treba si naozaj položiť otázku, že prečo sa to stalo, najmä preto, pretože keď ja som odchádzal, a tu na musím poďakovať aj teda samospráve, aj Tomášovi, že my sme boli najrýchlejšie očkujúca krajina v Európe, hej, my sme sa pohybovali od druhého do siedmeho miesta. A ešte, prosím pekne, keď ja som odchádzal, Globsec robil jeden perfektný prieskum a porovnával krajiny strednej Európy medzi sebou a hodnotil, že ako stúpla dôveryhodnosť v očkovanie v jednotlivých krajinách. No viete, boli sme veľa obviňovaní, že sme zle to robili, zle bol pripravený marketing a tak ďalej, tak, prosím pekne, v marci Slovensko malo najvyšší rast dôveryhodnosti v očkovanie z nejakých, teraz nechcem úplne kecať, ale bolo okolo 35% a pamätám si, že na 70%, to znamená, že keď som ja odchádzal, 70 % Slovenska dôverovalo očkovaniu. Teraz si zoberte, čo sa stalo koncom leta. A tam si treba položiť tie otázky, že prečo sme mali zaočkovaných 45%, jak je to možné. A veľa sa hovorí o Švédsku. Švédi tú prvú vlnu úplne pustili, potom po prvej vlne sa kajal ich minister zdravotníctva, teda že to nemali urobiť, že tam bolo veľmi veľa mŕtvych. Len čo sa stalo? Oni cez tú prvú vlnu, tým pádom, že to pustili, tak sa premorili, a keďže ten prvý variant bol menej infekčný a menej smrtný ako tie nasledujúce, ktoré nasledovali, čo bol síce infektologicky a epidemiologicky nie úplne pravdepodobný scenár, pretože väčšinou to býva presne naopak, vírus je virulentnejší, aby sa mohol rozmnožovať, a zároveň klesá mu smrtnosť, aby nezabil tak veľa ľudí, tak v prípade covid to, žiaľ, bolo naopak. A práve preto tí Švédi nakoniec nedopadli až tak zle, hoci v prvej vlne im kompletne skolaboval zdravotný systém. Neviem, či si to pamätáte, ale v Švédsku ľudia sa nedostali na JIS-ku. A ten, myslím, že ten prah tam bol veľmi, veľmi, by som povedal, prísne stanovený, bolo to, myslím, 65 rokov. Takže si zoberte, v takom vyspelom Švédsku ľudia, ktorí boli starší, skrátka nešli do nemocnice, zomierali doma. Čo sa u nás stalo? My sme tú prvú vlnu aj vďaka tomu, že tu bol naozaj veľký strach, sa to uzavrelo, tak sme sa vôbec nepremorili, naopak, my sme covid úplne eliminovali na území Slovenska, v prvej vlne sme boli premianti na svete, ja som mal potom aj veľa interview aj do renomovaných televízií, pýtali sa, ako je to možné, že sa to podarilo. No, bolo to jednoduché, všetci sme ťahali za jeden povraz, opozícia nebojovala s koalíciou a ľudia dodržiavali všetky opatrenia a tým pádom covid tu nebol. Samozrejme, potom prišli tie ďalšie vlny a pozrite, to, prečo sa to stalo, je úplne jednoduché. Preto tu tak veľa ľudí zomrelo, lebo sme mali tak málo zaočkovaných ľudí a neboli sme kvalitne premorení, pretože predtým sme dodržiavali opatrenia, ľudia sa nepremorili, jediná úspešná zbraň, a to potvrdili štúdie, a to keď chce, nech sa to vyšetruje, ja budem len rád, bolo naozaj to testovanie. Položili ste si niekto otázku, že prečo v marci zrazu začala klesať nálož a prestávajú ľudia zomierať a tá vlna postupne bola zlomená? Niektorí tvrdili, že sme sa premorili, ale to nie je pravda, lebo v lete sa potom robila kompletná štúdia, ako sme boli premorení, a zistilo sa, že premorených sme boli na 25 %. Práve preto sme potom mali tú jesennú vlnu takú ťažkú a my sme to, priatelia, prehrali v tej jesennej vlne. My sme to prehrali v tej jesennej vlne, kde sme mali už úplne iné zbrane, s ktorými sme mohli bojovať, a nebojovalo sa nimi. Mali sme zaregistrovanú liečbu EMOU, antivirotickú, mali sme nakúpené monoklonálne protilátky, to som ešte ja nakupoval, potom sa nedokupovali tie, ktoré naozaj boli platné, ale aj tie moje sa dali použiť, mali sme obrovskú zásobu testov, ktoré som nakúpil, nepoužili sa, ani keď deti šli do škôl, hoci napríklad Česi ich používali vtedy, mali sme, samozrejme, najväčšiu zbraň, teda očkovanie, dokonca sme tu mali Sputnik (povedané so smiechom), ktorým sa mnohí chceli zaočkovať, a nechceli sa očkovať inými vakcínami. A čo sa stalo? U nás sme nikdy nemuseli použiť protokol, ktorý ja som, mimochodom, používal, áno, to bol protokol, ktorý pristúpil k selekcii, k selekcii pacientov, keby nám kolabovali JIS-ky. My sme šli s Peťom Stachurom na vyše 4-tisíc lôžok jednotnej intenzívnej starostlivosti, pán minister, pán Lengvarský, ktorý po mne prišiel, pred 3 500 lôžkach spustil tento protokol a umožnil selekciu. Nechápem. Keď si hovoril, Tomáš, že nebola, nebol žiadny systém, ktorý by hovoril, kde aké sú voľné lôžka, tak to nie je pravda, ten dashboard ja som mal a každý deň ako minister som ho pozeral. Každý jeden deň. A, samozrejme, otázka bola, či to tam niekto napísal, alebo nenapísal, a potom bola otázka, ako rýchlo sa tí pacienti fluktuovali. Hej? A, samozrejme, potom už nemocnice, keď mali posledné voľné ventilačné lôžka, keď mal posledné voľné, tak si ho nechceli dať, pretože povedali, nám sa tuná zhorší nejaký pacient, my ho potrebujeme . To znamená, áno, mali sme stále dokonca okolo štyridsať lôžok voľných. A keď sme videli, že ideme na doraz, čo sme urobili? Vozili sme ľudí, vodili sme chorých do zahraničia, zavolali sme na pomoc lekárov zo zahraničia, aby nám prišli pomáhať. Ja si myslím, že urobili sme naozaj že maximum, čo sa vôbec nerobilo po nás. A keď si pozriete grafy, a to si teraz naozaj pozrite grafy, tak zistíte, že my sme tú pandémiu prehrali v tej ďalšej vlne, ktorá bola na jeseň potom za pána ministra Lengvarského, ktorý nevyužil tie nástroje, o ktorých ja som teraz hovoril. A, samozrejme, každý jeden ľudský život ma veľmi mrzí. Ďalšiu vec, čo si, Tomáš, povedal, je o tom, že sa neoperovalo. Ja si to dodnes pamätám, ako nemocnice na nás tlačili, to nebolo z našej hlavy, že však my nevieme vytvoriť červené zóny v nemocniciach, lebo však, samozrejme, nikto keď tie nemocnice vtedy staval, si nemyslel, že niečo takéto príde, takže tam tie koridory, naozaj niekedy ich bolo ťažké spraviť. My sa na to potrebujeme pripraviť a vy nám musíte dať príkaz, aby my sme boli krytí, že áno, zastavujú sa plánované operácie. Ale ja si nemyslím, že som to zase zastavil takým spôsobom a počas mňa, ako končil som v marci ’21, to boli ťažké, naozaj ťažké obdobie, sme boli radi, že sme nemuseli zaviesť selekciu a že sme liečili pacientov s covidom, ani sa veľmi o bielej medicíne podľa mňa hovoriť nedalo. Možno v tej prvej vlne, ktorú sme tak striktne uzavreli, tam sa pripravovali aj manažmenty, ako to budeme zvládať, tam sa možno naozaj že malo viac robiť a tam ten strach u lekárov bol obrovský a nedostatok prostriedkov ochranných, o ktorých si hovoril, naozaj v skladoch nič nebolo. Teraz vieš, že ministerstvo zdravotníctvo objednalo, neobjednalo. Však si spomeňte, čo spravil teraz pán prezident Pellegrini, myslím, že vo februári to bolo, obrovské čínske lietadlá nafutroval ochrannými prostriedkami, ktoré nám odleteli tesne predtým, jak prišla pandémia sem. Plné prostriedkov ochranných to bolo. No to všetko dali do Číny. No jasné, že sme potom nič nemali, aj keby tam niečo bolo. No, dalo by sa o tom aj, čo si hovoril, Tomáš, ja som si to nepísal, dalo by sa naozaj ku každej jednej veci hovoriť a bola by to kvalitná diskusia, tam si treba pozreť mnohé, mnohé veci, ako sa diali, čo sa robilo. MOM-ka, teraz ma napadlo, áno, 30-tisíc, to bolo, myslím, že tá prvá. Tí hygienici nám dali také prísne parametre, že my keď sme napočítali len tie ochranné prostriedky, výmena rukavíc po každom, dve rukavice tam museli byť a neviem čo všetko, päť ľudí tam muselo byť, to nie je pravda, že nejaký felčiar , lebo to museli byť zdravotníci, spomeň si, to museli byť zdravotníci na začiatku, to nemohli vytierať obyčajní ľudia, tak si vypočítaj, päť ľudí ti tam musí pracovať mesačne, zabezpečovať tú MOM-ku nepretržite, k tomu ti napočítali ochranné prostriedky, všetko je to založené aj vo fascikli verejné obstarávanie na ministerstve, nech sa páči. A podľa mňa sa tomu už venujú ľudia. Potom sa to, samozrejme, keď sa znižovalo hygienické štandardy, sa to muselo upratať, ale bolo to vtedy, jak to bolo. Tí, ktorí na tom sa nabalili, len tí, ktorí podvádzali. Jak niekto podvádzal na tých MOM-kách, nepoužíval tie ochranné prostriedky a tak ďalej, tak sa na tom mohol nabaliť. Keď to niekto robil tak, ako sa to robiť malo, nabaliť sa na tom nemohol. A, samozrejme, to si mohol otvoriť každý, každá jedna obec, dedina a tak ďalej si mohli otvoriť MOM-ku, pretože tak bolo nastavené to verejné obstarávanie. Nakoniec sme použili prvýkrát, myslím, v histórii ten model verejného obstarávania tou otvorenou výzvou, čo sme tiež veľmi dlho s Európskou komisiou riešili a tak ďalej, ale je to úplne v poriadku, bolo to najlepšie možné riešenie v tej krízovej situácii, ktorú sme mali. No a tak ďalej. My by sme naozaj mohli rozprávať dlho, dlho, dlho a ja sa tej debate vôbec neb... neobávam, dokonca rád by som tú debatu absolvoval naozaj v kruhu odborníkov, tak ako sa veci nastavovali, a myslím si ale, že to musia byť ľudia, ktorí, ktorí netvrdia, že pandémia nebola , ktorí netvrdia, že zakážme očkovanie , ktoré dokázateľne zachránilo životy. Áno, vždy sú nežiaduce účinky, pri každej skoro jednej liečbe sú nežiaduce účinky, máte to v tých letákoch, môže sa to stať, ale to nie je dôvod, že tá liečba sa nepredpisuje, a myslím si, že aj to očkovanie, hoci áno, bolo to na začiatku záležitosť, ja som vždy hovoril, je to dobrovoľná záležitosť , ja som to vždy hovoril, je to dobrovoľná záležitosť pre každého jedného z nás , kto sa chce rozhodnúť sa zaočkovať, sa zaočkuje, kto sa nezaočkuje, berie na seba riziko, o ktorom hovorím, že sa nezaočkuje. Ako neviem, čo z toho robíme takú strašnú vedu. Problém je, že bolo 70 % ľudí, ktorí sa zaočkovať chceli, a nakoniec ich bolo zaočkovaných 45, išli sme do jesennej vlny a dopadla tak, ako dopadla. To je, to je, to je môj názor na toto celé. Veľmi pekne ďakujem za ten návrh toho uznesenia, pretože sme sa mohli porozprávať aj o takýchto veciach, nikto z nás sa tu nebráni naozaj žiadnej poctivej debate, ale to, že trebalo odreflektovať určité vyjadrenia a izoláciu, ktorú, žiaľ, do ktorej Slovensko zaviedol aj pán MUDr. Kotlár, tak si myslím, že to je správne, a o tom sme sa tu baviť mali a som rád, že tá debata prebehla, takže ešte raz ďakujem. (Potlesk.) [18:14] Peter Žiga Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pristúpime k rokovaniu o návrhu poslankyni Vladimíry Marcinkovej na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k aktuálnej bezpečnostnej situácii súvisiacej s bombovými vyhrážkami v školách. Návrh má parlamentnú tlač 465. Dávam slovo pani poslankyni Marcinkovej, aby návrh uviedla, nech sa páči, pani poslankyňa. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíry Marcinkovej na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k aktuálnej bezpečnostnej situácii súvisiacej s bombovými vyhrážkami školám , tlač 465.) [18:14] Vladimíra Marcinková Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Ja budem veľmi stručná, pretože nechcem túto tému rozpitvávať aj na základe odporúčaní z branno-bezpečnostného výboru. Ide mi o to v tomto uznesení, aby sme sa naozaj zhodli na tom, že tému bombových hrozieb nebudeme bagatelizovať vo verejnom priestore a dáme jej náležitú pozornosť, a to tak parlament, ako aj vláda, zároveň sa snažím týmto uznesením zaviazať vládu, aby ten tok informácií bol aktívny aj smerom k parlamentu, aj smerom k verejnosti, hlavne aktérom, to znamená k rodičom detí, k zamestnancom škôl a vlastne všetkým, všetkým, ktorých sa to bytostne dotýka a zažívajú neistotu, strach a vlastne sťažujú sa na to, že ten deficit informácií považujú za nebezpečný, pretože má to negatívny dopad aj na ich psychické prežívanie okrem iného. Takže toľko z mojej strany. Ďakujem. [18:14] Peter Žiga Spravodajkyňou je poverená členka výboru pre obranu a bezpečnosť poslankyňa Bihariová. Pán poslanec Krúpa, poprosím vás, aby ste podali správu o výsledku prerokovania návrhu vo výbore. [18:14] Juraj Krúpa Vážený pán predsedajúci, dovoľte, aby som vystúpil ako spravodajca a predniesol informáciu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť o výsledku prerokovania návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíry Marcinkovej na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k aktuálnej bezpečnostnej situácii súvisiacej s bombovými vyhrážkami školám. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíry Marcinkovej na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k aktuálnej bezpečnostnej situácii súvisiacej s bombovými vyhrážkami školám podáva Národnej rade Slovenskej republiky túto informáciu. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 495 z 9. septembra 2024 pridelil predmetný návrh na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému výboru. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť prerokoval uvedený návrh v určenej lehote na svojej 24. schôdzi výbory a neprijal k nemu platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal potrebnú väčšinu členov výboru. Prílohou tejto informácie je aj návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky v znení predloženého návrhu skupiny poslancov. Ďakujem, otvorte, prosím, rozpravu. [18:14] Peter Žiga Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Chcem sa opýtať, či sa hlási niekto do rozpravy ústne. Nie je tomu tak, končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chcem sa opýtať, či pani navrhovateľka? Nechce. Pán spravodajca? Nechce. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pristúpime k rokovaniu o návrhu na voľbu predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Návrh je uvedený ako tlač 473 a bol vypracovaný na základe návrhu poslancov členov klubu, poslancov za volebnú koalíciu SLOVENSKO, ZA ĽUDIA, Kresťanskú úniu, ktorí navrhujú zvoliť do funkcie predsedu tohto výboru poslanca Michala Šipoša. (Rokovanie o návrhu na voľbu predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj , tlač 473.) Otváram rozpravu k tomuto bodu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku, teraz sa chcem opýtať, či sa hlási do rozpravy niekto ústne. Pán poslanec Grendel. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Jeden prihlásený, pán poslanec Grendel, ktorý sa neprihlásil, ale... (Reakcia z pléna.) Zapnite pána poslanca Grendela, v rámci ústnej rozpravy sa prihlásil. Nemám vás tu uvedeného ako navrhovateľa, asi... áno, keďže ste za klub, tak asi ste. Nech sa páči. [18:14] Gábor Grendel – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Predkladáme návrh na zvolenie poslanca Michala Šipoša za predsedu výboru pre regionálny rozvoj, a to z nasledovných dôvodov. Odvolanie Michala Šipoša z tohto postu v júni na júnovej schôdzi parlamentu považujeme za účelové rozhodnutie parlamentnej väčšiny, ktorou disponuje vládna koalícia. Koalícia sa rozhodla Michala Šipoša odvolať ako predsedu výboru preto, lebo sa jej nepáčilo, že ako predseda výboru pre regionálny rozvoj prerušil rokovanie tohto výboru. Počujete dobre. Vládna koalícia odvolala predsedu výboru preto, lebo prerušil rokovanie výboru. Preruše... Prerušenie rokovania akéhokoľvek výboru je bežnou kompetenciou predsedajúceho či vo výbore, alebo v pléne Národnej rady. Andrej Danko dnes dvakrát prerušil rokovanie pléna. Podľa nás bezdôvodne, kvôli našim tričkám, on bude tvrdiť opak, že využil svoju kompetenciu z rokovacieho poriadku. Teraz kto to rozsúdi? Navrhnete ho odvolať? Lebo urobil to isté, čo urobil Michal Šipoš, prerušil rokovanie Národnej rady. Dvakrát. Dokonca nie výboru, ale Národnej rady. Ak sa vládnej koalícii nepáči takáto kompetencia, že niekto môže prerušiť rokovanie výboru, môžete navrhnúť zmenu rokovacieho poriadku či už zákona o rokovacom poriadku v Národnej rade, máte tu väčšinu, alebo rokovacieho poriadku výboru pre regionálny rozvoj, aj tam máte väčšinu, žiaden problém. Ak sa vám táto kompetencia predsedu výboru nepáči, zmeňte rokovací poriadok. Buď zákon, alebo rokovací poriadok výboru. Ale vy ste nič také neurobili. Vy ste nezmenili rokovací poriadok ani Národnej rady, ani výboru pre regionálny rozvoj. A podľa mňa práve to, že ste to neurobili, vás usvedčuje z toho, že ste Michala Šipoša vôbec neodvolali preto, lebo využil kompetenciu, ktorou disponuje každý predseda výboru a každý predsedajúci aj tu v pléne Národnej rady. To, že ste túto kompetenciu nechali aj v zákone o rokovacom poriadku, aj v rokovacom poriadku výboru, vás usvedčuje z toho, že odvolanie Michala Šipoša bolo účelové, rovnako ako na tej istej schôdzi ste účelovo odvolali Máriu Kolíkovú ako predsedníčku výboru pre kontrolu SIS za to, že zmenila termín rokovania výboru. Rovnaká účelová, prepáčte za výraz, ale blbosť. A vy to musíte vedieť. Opäť, je to kompetencia, ktorou disponuje každý predseda každého výboru. Nielen na Slovensku, hocikde vo svete. Ani túto kompetenciu ste nezrušili ani v zákone, ani v rokovacích poriadkoch jednotlivých výborov, pretože je úplne normálne, že keď zvoláte nejaké rokovanie výboru a zistíte, že sa tam bijú termíny s inými výbormi, tak zmeníte termín rokovania výboru, takže aj toto vás usvedčuje z toho, že tak ako účelovo ste odvolali Michala Šipoša, rovnako účelovo, aby ste demonštrovali svoju silu, ste odvolali Máriu Kolíkovú. A rovnako účelovo ste potom teraz na septembrovej schôdzi odvolali podpredsedu parlamentu Michala Šimečku, ktorému ste vyčítali veci, ktoré sa stali dávno predtým, ako bol Michal Šimečka zvolený za podpredsedu parlamentu. To boli informácie, to boli udalosti, ktoré sa stali dávno predtým, ako bol zvolaný, zvolený do Národnej rady, takže opäť sami sa usvedčujete z toho, že vaše kroky pri deštrukcii demokratických zvyklostí, že opozícii patrí jedno miesto podpredsedu Národnej rady a niektoré miesta predsedov výborov, že tieto zvyklosti vás otravujú a že demokracia je pre vás len prekážkou pri výkone vašej moci. Z tohto dôvodu teda opätovne navrhujeme za predsedu výboru pre regionálny rozvoj pána poslanca Michala Šipoša. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.) [18:29] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie evidujem tri faktické poznámky. Ako prvá pani poslankyňa Kolíková. [18:29] Mária Kolíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec, aj za zhrnutie. Áno, je to presne tak, či už je to odvolanie Michala Šipoša ako predsedu výboru pre verejnú správu, alebo je to nakoniec aj moje odvolanie ako predsedníčky kontrolného výboru SIS, ale nakoniec aj odvolanie Michala Šimečku ako podpredsedu parlamentu, to sú jednoducho teraz tri vážne kamienky z mozaiky, že z demokracie v parlamente sa stáva fraška. A opozícia nesmie ustúpiť. Nesmie ustúpiť zo svojej pozície. Nesmie tam nominovať žiadnych nových ľudí, žiadnych nových ľudí, lebo je to dôležitý aj odkaz do budúcna, že toto si koalícia nesmie dovoliť. A keď toto spraví, že si bude vymýšľať dôvody, aby kádrovala predstaviteľov opozície, tak nebude mať tie výbory obsadené, nebude mať obsadenú pozíciu podpredsedu parlamentu, aby to bolo jednoznačne zrejmé pre verejnosť, aby verejnosť nebola klamaná, že jednoznačne opozícia jednoducho za tým stojí. Toto sú vymyslené dôvody, a vy tu z demokracie robíte frašku. [18:29] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Poslanec Pročko. [18:29] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Odvolanie Miša Šipoša aj pani Kolíkovej a následne teda aj Michala Šimečku je klasická ukážka sily, ako ukázať, že pozrite, my jednoducho vieme, ako na to, keď nebudete poslúchať. My si urobíme tak, ako chceme my. No a klasický príklad je napríklad, ja vrátim sa k tomu Mišovi, Michalovi Šimečkovi. Odvolali ho preto, lebo naozaj akože jeho rodina brala nejaké dotácie, no a oni majú medzi sebou (povedané so smiechom) teraz, zvolili si šéfa, šéfa výboru pre kontrolu SIS, človeka, ktorý, ktorého rodina berie dotácie, pretože manželka je šéfka neziskovej organizácie, a on to ako politik predal teda tú funkciu. A toto im už nevadí. Im už nevadí, že jedného sme odvolali za to, že jeho rodina brala dotácie, a druhého, druhý môže dostať dotácie, a nie malé dotácie. Tí dostali za niekoľko rokov a on dostal za jeden rok 337-tisíc či 370-, presne si už nepamätám, ale vyše 300-tisíc. Čiže toto je to farizejstvo. A takéhoto človeka zvolia na kontrolu SIS. Človeka, ktorý pred voľbami manipulatívne vytváral videá, v ktorých klamal, inšpiroval. Takýto konšpirátor bude kontrolovať SIS. Mária Kolíková vadila, pretože povedala, že sa jej nepáči, ako to riadia. Mišo Šipoš prerušil schôdzu. To je, to je tak absurdné, to je, každý normálny človek musí vidieť, že my tu máme šéfa, šéfa na kontrolu SIS konšpirátora, ktorý klame a zavádza, a má kontrolovať tých, ktorí nám majú dávať informácie na našu ochranu. To je, to je strašné. [18:29] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Krúpa. [18:29] Juraj Krúpa – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán predsedajúci. A ďakujem, Gábor, za tvoje vystúpenie. Myslím si, že bolo jasné a trefné. Keď sa tu budeme baviť o rokovacom poriadku, o právach a kompetenciách predsedu výboru, ktoré mu vyplývajú z toho rokovacieho poriadku, keď tieto práva a tieto kompetencie sú používané, pretože na to má každý predseda právo, a za toto bude odvolaný jeden alebo ďalší, alebo ktokoľvek, ktorýkoľvek iný predseda, tak sa dostávame do situácie, že táto vláda si robí zo zákonov trhací kalendár. Zo všetkých zvyklostí, zo všetkých hodnôt, zo všetkých princípov, na ktorých tento parlament ešte ako-tak v minulosti fungoval, ako-tak. Toto tu už od týchto momentov neplatí. Boli porušené zásady, ktoré jasne dokazujú, že akým spôsobom pristupuje táto vláda k dohodám a vôbec k princípom parlamentarizmu ako takého, ktorý znásilňuje a zneužíva ho pre vlastný politický boj. A ja sa pýtam, že dobre, tak teraz tu máme odvolaného jedného predsedu výboru, druhého predsedu výboru, podpredsedu parlamentu, lebo dedo, lebo mama, lebo neviem čo, a tamten prerušil schôdzu a tak ďalej, tak kto bude ďalší? To budeme takto tu akože kádrovať opozíciu, že kto môže a kto nemôže, kto sa znepáči, kto proste jednoducho začne vadiť, lebo bude neviem aký onaký? Takto to je len dôkaz toho, tých autoritatívnych sklonov tejto vládnej koalície. [18:29] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho S reakciou pán poslanec Grendel. [18:29] Gábor Grendel – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za všetky faktické poznámky. Áno, toto je obraz vládnej koalície. To, že výbor pre kontrolu Slovenskej informačnej služby ovládla vládna koalícia a že tajnú službu teda nekontroluje opozícia, ale koalícia, to je vizitka vládnej koalície. To, že výbor pre regionálny rozvoj nemá opozičného predsedu, lebo tento predseda bol úplne účelovo odvolaný za to, že prerušil rokovanie výboru, je takisto vizitkou vládnej koalície. To, že parlamentná väčšina odpálila opozičného podpredsedu parlamentu za veci, ktoré sa stali pred jeho vstupom do politiky, to je tiež vizitka vládnej koalície. A úlohou opozície nie je vylepšovať obraz vládnej koalície, ten obraz, ktorý si o sebe vládna koalícia maľuje, takže áno, súhlasím s tým, že túto hru nemáme hrať, máme ju odmietnuť a nemáme nikoho iného navrhovať za tieto účelovo odvolané miesta ako ľudí, ktorí tieto miesta zastávali. Takže ďakujem ešte raz za všetky faktické poznámky v tomto duchu, absolútne s nimi súhlasím. [18:29] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Teraz nasleduje druhé čítanie o návrhu poslanca Migaľa na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má parlamentnú tlač 320, spoločná správa výborov má tlač 320a. Dávam slovo poslancovi Migaľovi, aby návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči, pán poslanec. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Samuela Migaľa na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov , tlač 320. ) [18:29] Samuel Migaľ Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne a vážení kolegovia, návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov, reaguje na dva okruhy problémov, ktoré sa týkajú právnej úpravy služobných rovnošiat a tiež výpočtu priemerného týždenného služobného času príslušníkov Hasičského a záchranného zboru a Horskej záchrannej služby. Cieľom úpravy prvého okruhu je dorovnať nároky príslušníkov Hasičského a záchranného zboru týkajúce sa poskytovania služobných rovnošiat s príslušníkmi Policajného zboru a zvýšiť výšku týchto nárokov aj z dôvodu inflácie, v dôsledku ktorej sa hodnota niektorých súčastí rovnošiat zdvojnásobila. Cieľom úpravy druhého okruhu je spresniť výpočet priemerného týždenného služobného času príslušníkov. V pravidlách pre výpočet sa upravuje, ktorý čas sa považuje za čas výkonu štátnej služby a ktorý čas sa považuje za čas odpočinku a tiež ktorý čas sa do výpočtu nezahŕňa. V skratke toľko, pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu. [18:29] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre obranu a bezpečnosť poslancovi Michalovi Bartekovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. [18:29] Michal Bartek Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predseda, dovoľte, aby som ako spravodajca predniesol túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Samuela Migaľa na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov, tlač 320a, druhé čítanie. Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor podáva Národnej rade spoločnú správu výborov. Národná rada uznesením č. 332 z 12. 6. 2024 pridelila návrh poslanca Národnej rady, tlač 320a, na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet, výboru pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému výboru. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenej lehote. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko. Výbory Národnej rady, ktorým bol návrh zákona pridelený, zaujali nasledovné stanoviská: – ústavnoprávny výbor odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi; – výbor pre obranu a bezpečnosť odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi; – výbor pre financie a rozpočet odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Z uznesení výborov Národnej rady vyplývajú pozmeňujúce návrhy, ktoré sú uvedené pod bodom III tejto správy. Gestorský výbor na základe stanovísk vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča hlasovať takto: o bodoch č. 1 až 5 hlasovať spoločne a tieto schváliť. Zároveň odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe. Gestorský výbor určil spoločného spravodajcu výborov, teda mňa, vystúpiť na schôdzi Národnej rady k uvedenému návrhu zákona v druhom a treťom čítaní predniesť spoločnú správu výborov a odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru. Spoločná správa výborov k návrhu poslanca Národnej rady (tlač 320a) bola schválená uznesením Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť č. 46 na svojej 24. schôdzi. Ďakujem veľmi pekne, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu. [18:44] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Chcem sa opýtať, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne. Pán poslanec Krúpa. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Jeden prihlásený. Pán poslanec Krúpa. [18:44] Juraj Krúpa – Vystúpenie v rozprave Ďakujem, pán predsedajúci. Tento zákon alebo tento návrh zákon, tu máme už teda druhé čítanie, teda druhú schôdzu, a ja som vnímal to, že predkladateľ vníma negatívne to, že nie všetci sa k tomu, tomuto návrhu zákona pridávajú. Myslím si, že to miestami bolo možno brané aj nejak osobne, alebo tak som si všimol teda na výbore, že to nebolo brané tak akože dosť, no, jak by som povedal... No, jednoducho bol to, boli tam také určité výhrady, že opozícia vyslovene ide tvrdohlavo proti všetkým koaličným návrhom a že sa odmieta podieľať aj na zlepšení situácie hasičov. Ja neviem, či ste dostali, ale dostal som sa k otvorenému listu hasičov, ktorí napísali k návrhu tohto zákona. Ak dovolíte, ja vám ho prečítam. Čiže vyjadrenie hasičov k navrhovanej novele zákona, ktorá dopĺňa § 97 o nový ods. 3. „Už niekoľko rokov stovky hasičov po celom Slovensku podúvajú žaloby voči Slovenskej republike z dôvodu porušovania európskej smernice 2003/88 a nesúladu slovenskej legislatívy, čiže zákona 315 s uvedenou smernicou. Slovenské súdy už v stovkách prípadov právoplatne rozhodli a dali za pravdu príslušníkom Hasičského a záchranného zboru. Problém spočíva v tom, že zásahoví hasiči slúžia každý tretí deň 24-hodinovú službu, z ktorej sa im však do odpracovaných hodín započítava len 16 hodín a zvyšných 8 hodín sa v rozpore so smernicou a rozhodnutiami súdov do odpracovaných hodín vôbec nezapočítava. Z tohto dôvodu tak hasiči trávia na pracovisku neúmerne dlhý čas, čo má výrazný vplyv na ich súkromný život a zdravie. Napríklad pri 30-dňovom kalendárnom mesiaci, hasič si odslúži, hasič si odslúži 10 zmien, čiže 10 zmien po 24 hodín je 240 hodín za mesiac, pričom započítaných odslúžených hodín má len 160. Bohužiaľ, namiesto toho, aby sa problém vyriešil, prichádza návrh zákona, ktorým sa snaží opäť umelo nezapočítavať niektoré ďalšie zložky služobného času príslušníkom Hasičského záchranného zboru do odslúžených hodín, čo je opäť v rozpore s európskou smernicou alebo napríklad aj v rozpore so Zákonníkom práce, čo výrazne znevýhodňuje a diskriminuje príslušníkov Hasičského záchranného zboru. Tí sú nasadzovaní dennodenne pri množstve mimoriadnych udalostí, nasadzujú svoje vlastné životy, aby pomáhali a chránili životy, zdravie a majetok občanov, a pritom Slovenská republika v zastúpení Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky nerieši a úplne ignoruje stovky právoplatných rozhodnutí súdov, a dokonca navrhovanou legislatívou sa snaží ešte zhoršiť už i tak vážnu situáciu v Hasičskom a záchrannom zbore.“ Takže toto je otvorený list hasičov, ktorý bol poslaný, predpokladám, neviem, či ste ho aj vy dostali, ale predpokladám, že aj vám ho posielali, kde hasiči vyjadrujú svoje výhrady voči tomuto návrhu novely zákona 315. Je, ja si uvedomujem, že to je problém, ktorý tu už máme asi 20 rokov, ktorý nevieme vyriešiť aj vzhľadom na to, že počty hasičov sú nedostatočné, a tým pádom vlastne tí hasiči, ktorí slúžia, tak musia ako keby kompenzovať ten nedostatočný personál, a takto ťahať tieto služby. Ale čo je ešte smiešne, trápno-smiešne je, že za hodinu pohotovosti dostáva hasič, pokiaľ nie je nasadený pri nejakom požiari, 1,75 eura za hodinu, čo znamená, že odpracovanú pohotovosť, ktorú odpracujú, dostanú za ňu že 14 eur a potom zvyšných 8 hodín vám nezaplatia nič. Čiže títo hasiči sú naozaj že zneužívaní. Nie je tu nikto schopný riešiť tento problém, a tak ako aj ja vnímam ten zákon, tento problém vôbec nerieši, teda tá, tento návrh novely zákona. Je tu viacero možností, ako by sa to dalo riešiť, ale nikto sa tým nechce zaoberať. Dokonca to je nadstavené tak, že ministerstvu vnútra vyhovuje táto situácia, pretože tie žaloby, ktoré tí hasiči dávajú, a tie kompenzácie, ktoré za to dostávajú, keďže tie súdy vyhrávajú, keďže tu je evidentné porušovanie Zákonníka práce, evidentné porušovanie smernice Európskej únie a tak ďalej a tak ďalej, tak dostávajú tie kompenzácie. Ale niekto múdry si vyrátal na ministerstve vnútra, že to je lacnejšie, ako keby to mali riešiť komplexne, takže nehávajú hasičov na holičkách, a nie, a nie, nie sú schopní riešiť tento problém. Ja priznávam, že to je dlhodobejší problém, že to nie je problém, ktorý tu nastal teraz, hovorím, je to problém, ktorý tu máme že 20 rokov. A prepáčte, z toho bol 13 rokov pri moci SMER. A ste tu znova a neviete to vyriešiť. Takže ja to považujem naozaj za návrh novely, ktorý celú túto situáciu nerieši. V podstate sa snaží len zakryť tento problém nejakou úpravou, aby to nebolo takto viditeľné. Ale tí hasiči si veľmi dobre uvedomujú situáciu ako takú. Čo mňa mrzí, je, že hasičov máme vždy za hrdinov, keď ich je treba. Keď sú nasadení, nasadzovaní pri živelných pohromách, ako teraz boli povodne, sú pozývaní k premiérovi, prezidentovi, všetci im ďakujú. Sme na nich hrdí, keď ich vysielame do zahraničia, že chodili napríklad pomáhať hasiť požiare v Grécku alebo vo Francúzsku, alebo niekde inde. Vždy sú milo vítaní. Vždy sme na nich, akože sa chválime tým, že čo všetko robia. Ale keď pre, máme pre nich riešiť problém, ktorý tu je komplexný a dlhodobý, tak sa ho snažíme kopnúť pod koberec. A ešte ako čerešnička na torte, si predstavte, že tu máme ďalšiu vec, čo vyšla najavo na ministerstve vnútra, a to je ten pofidérny nákup hasičskej techniky za tých 46 mil. eur, ktorý dostane firma, ktorá hasičské autá v živote nerobila. Máte ix iných firiem. Máte Volvo, Scaniu, ja neviem. Je ix iných firiem, ktoré hasičské autá bežne robia. A viem, že tam napríklad aj niektoré tie komponenty tej techniky boli vyradené z toho výberového alebo toho, z toho tendra, z toho verejného obstarávania len preto, aby niektoré firmy alebo niektorá firma spĺňala tieto podmienky. Dokonca sa... aj sa vie, že ministerstvo vnútra sa snažilo potom to nejakým spôsobom kompenzovať a dokúpiť túto techniku v separátnom tendri, čo museli následne zrušiť, pretože videli, že to je problematické. Takže namiesto toho, aby to vozidlo hasičské bolo vybavenou komplexnou technikou, tak chceli na to hasičské vozidlo, ktoré idú nakúpiť, ešte dať prívesný vozík s tou technikou, ktorá nebude súčasťou tých, tých vozidiel, ktoré boli nakúpené, tak ich chceli nakúpiť extra a dať na to prívozný vozík, prívesný vozík. Hej? Takže takýmto spôsobom sa pristupuje k hasičom. Ja si myslím, že môžete teraz hovoriť a môžete sa nimi chváliť aj pri povodniach a tak ďalej, že veľa priateľov si medzi hasičmi táto vládna koalícia nezískala. Naopak. Ďakujem. [18:44] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Vyhlasujem rozpravu za skončenú. O záverečné slovo požiadal navrhovateľ. [18:44] Samuel Migaľ – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja idem skúsiť využiť ten minútu štyridsaťsedem čas, čo ste mali vy do konca, aby som nebral čas kolegom. Pán Krúpa, ja som si všimol, a ja, poznáme sa dlho, nechcem byť osobný, ale vy ste naozaj majster dojmológie. Naozajstný skutočný majster dojmológie, lebo vychádzate naozaj z dojmov. Prichádzate na výbory, tam dostanete nejakú informáciu, vyjdete z výboru a už prezentujete niečo úplne iné, čo na tom výbore neodznelo. Ale aby som bol vecný k tomuto návrhu. Áno, je tu niekoľko desiatok súdnych pojednávaní, ktoré vedie ministerstvo vnútra s hasičmi, pretože sú hasiči poctiví a sú hasiči menej poctiví. A tí, čo sú menej poctiví, tak tam našli presne takúto dieru, ako sa vyhnúť tomu, alebo resp. ako si privyrobiť. Áno, asi by to tak nemalo byť a tie platové podmienky, samozrejme, by bolo dobré nastaviť, len zvyšovanie platov v tejto dobe je extrémne náročné po tom, čo tu zanechala vláda, ktorej súčasťou ste boli aj vy. A obchádzať zase tieto platové pravidlá tým, že niekto si bude započítavať do výpočtu svojho času odpracovaných hodín to, že bol na rekreácii alebo že bol na nejakom rekondičnom pobyte, tak rozhodne nie je s kostolným poriadkom, a preto prichádza tento návrh. A budem rád, pán Krúpa, keď tento návrh podporíte, pretože naozaj je v záujme všetkých poctivých hasičov, ktorí sú súčasťou Hasičského a záchranného zboru. Tak naozaj by som vás poprosil, aby ste neboli majstrom dojmológie, ale aby ste boli pragmatik v tomto. Ďakujem veľmi pekne. [18:44] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Chce sa vyjadriť spravodajca? Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Nasledujúcim bodom je prvé čítanie o návrhu poslankyne Aleny Novákovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon zákon č. 453/2003 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je uvedený ako tlač 415, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 426. Dávam slovo poslankyni Novákovej, aby návrh zákona uviedla. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Aleny Novákovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 453/2003 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 415.) [18:44] Alena Nováková – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, cieľom predkladaného návrhu zákona je dočasne upraviť sídlo úradov práce sociálnych vecí a rodiny a ich obvodov pre agendu koordinácie rodinných dávok v rámci Európskej únie. Z dôvodu náročnosti agendy koordinácie rodinných dávok v rámci Európskej únie vyvstala potreba reorganizácie výkonu tejto agendy a založenia špecializovaných pracovísk venujúcich sa výlučnej tejto agende na vybraných úradoch práce so sieťou konzultantov, čím sa dosiahne kvalitnejšie zvládanie činností potrebných na zabezpečenie agendy... (predsedajúci pristúpil k rečníčke a krátko s ňou komunikoval mimo mikrofónu) ... koordinácie rodinných dávok v rámci Európskej únie. Táto potreba bola premietnutá do Národného projektu Inovácia v poskytovaní pomoci osobám ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením v hlavnej aktivite podpora skvalitnenia odborných činností vykonávaných zamestnancami úradov práce. Na základe uvedeného sa navrhuje prechodne po dobu realizácie národného projektu, to je do 31. decembra 2026 upraviť miestnu príslušnosť úradov práce sociálnych vecí a rodiny v oblasti tejto agendy. Prechodná úprava je odôvodnená trvaním národného projektu, ktorý bude po skončení vyhodnotený z hľadiska dosiahnutia jeho cieľa realizovateľnosti, účelnosti, efektívnosti a prínosu. Po ukončení národného projektu a jeho vyhodnotení, bude na zvážení rezortu práce, či príslušnosť určených úradov upraví natrvalo. Navrhované prechodné ustanovenie v spojitosti s národným projektom preto možno považovať za pilotné testovanie vytvorenia týchto pracovísk venujúcich sa agende koordinácie rodinných dávok v rámci Európskej únie. Účinnosť ako sa navrhuje od 1. januára 2025. [18:44] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa, ja vidím, že máte ešte aj ďalší zákon, ale keďže ste veľmi rozsiahla... Pani spravodajkyňa, nech sa páči, máte slovo, zaujmite miesto pre navrhovateľov. [18:44] Ľubica Laššáková – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 415. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 426 z 22. augusta tohto roka. Navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Otvorte, pán predsedajúci, prosím, všeobecnú rozpravu. [18:59] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, pýtam sa, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne. Nie je tomu tak. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pani navrhovateľka, chcete vystúpiť v rámci záverečného? Pani spravodajkyňa? Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a prerušujem aj rokovanie, vidíme sa zajtra o 9.00 hodine. (Prerušenie rokovania o 19.00 hodine.)