Rokovanie NR SR 19. 9. 2024 – Návrhy na podporu cestovného ruchu a majetok obcí schválené v NR SR

[08:59] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho 1. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram šiesty rokovací deň 19. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali: poslankyňa Čavojová, poslanec Gröhling. Podľa odsúhlasenej zmeny programu pristúpime k prvému čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 57/2018 Z. z. o regionálnej investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Vládny návrh zákona má tlač č. 412, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborov je v rozhodnutí č. 442. Prosím ministra cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky Dušana Keketiho, aby vládny návrh zákona uviedol. (Rokovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 57/2018 Z. z. o regionálnej investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 412.) [09:01] Dušan Keketi – Vystúpenie v rozprave Dobrý deň. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som uviedol v prvom čítaní vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 57/2018 Z. z. o regionálnej investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Cieľom návrhu zákona je úprava a harmonizácia legislatívneho rámca s aktuálnymi potrebami sektoru cestovného ruchu. Navrhovaná právna úprava reaguje na potrebu reštartu sektora cestovného ruchu v dôsledku následkov nepriaznivej situácie spojenej s covidom, následkami vojny na Ukrajine, energetickou krízou a infláciou. Návrh zákona vytvára pomocný nástroj rozvoja a podpory cestovného ruchu s cieľom zdynamizovať a posilniť rozvoj a udržateľnosť cestovného ruchu ako základného piliera pri budovaní ekonomickej prosperity regiónov. Cieľom aplikácie nového nástroja rozvoja a podpory cestovného ruchu je predovšetkým podporovať inteligentné riadenie rozvoja cestovného ruchu založené na aktívnom zbere a vyhodnocovaní dát o pohybe a návšteve návštevníkov v území spravovanom týmito organizáciami, čo umožní efektívnejšie nastavenie tvorby produktov a ich propagáciu na domácom trhu a zahraničných trhoch. Ďalším cieľom je podpora zavádzania nových, pravidelných leteckých spojení, ktorej zámerom je zvýšiť dostupnosť, atraktivitu a podiel prenocovaní zahraničných návštevníkov v Slovenskej republike. Uvedená podpora bude mať pozitívne vplyvy na zvýšenie príjmov zo zamestnanosti v sektore cestovného ruchu. Návrhom zákona sa, vychádzajúc z aplikačnej praxe, dopĺňa právna úprava vo vzťahu k dotácii na podporu realizácie aktivít organizácii cestovného ruchu tak, aby mala komplexný charakter. Navrhovaná právna úprava rozširuje možnosť poskytnutia dotácie prostredníctvom už existujúceho funkčného nástroja financovania cestovného ruchu, s cieľom motivovať organizácie cestovného ruchu k realizácii partnerských aktivít, vytváraniu produktov líniového charakteru na účel rozširovania a zvyšovania atraktivity spravovaného územia v pôsobnosti participujúcich organizácií cestovného ruchu. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu tohto návrhu na zákona. Ďakujem za pozornosť. [09:01] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre vzdelanie, vedu, mládež a šport, poslancovi Michelkovi. [09:04] Roman Michelko – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, poslanci, v súlade so zákonom o rokovacom poriadku som bol predsedníčkou výborom určený za spravodajcu k uvedeného návrhu zákonu, tlač 412. Predkladám informáciu k predloženému vládnemu návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že zákon prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 30 dní a v gestorský výbor do 32 dní. Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu. [09:04] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem, otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal dvoch písomne prihlásených poslancov, poslanec Dubovický, Kišš. Prvý je prihlásený poslanec Dubovický, za PS, nech sa páči. [09:06] Richard Dubovický – Vystúpenie v rozprave Dobré ráno prajem, kolegovia. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte mi vystúpiť v rozprave k navrhovaným úpravám zákona č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu. Jedná sa o vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 91/2010 a mení sa zákon č. 57/2018 Z. z. o regionálnej investičnej pomoci a o zmene a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Aby sme vedeli o čom budeme tu hlasovať v prvom, druhom čítaní, dám vám také krátke overview ohľadom toho, čo je vlastne cestovný ruch. Cestovný ruch, by mal byť rastúci a rozvíjajúci sa segment našej ekonomiky a určite pán minister bude súhlasiť, že má významný vplyv pre rozvoj ekonomiky, regionálnej oblasti a celkový imidž Slovenska ako atraktívnej turistickej destinácie. Cestovný ruch je jedným z kľúčových odvetví, ktoré má potenciál pozitívne ovplyvniť nielen príjmy štátneho rozpočtu, ale aj zamestnanosť a kvalitu života obyvateľov pre všetkých. Cestovný ruch na Slovensku predstavuje takmer 3 % hrubého domáceho produktu a zároveň poskytuje pracovné miesta pre desaťtisíce ľudí. Napriek tomu prínosu máme v našich pomeroch stále obrovský priestor na zlepšenie, a to najmä v oblasti infraštruktúry, udržateľnosti a efektívnosti riadenia tohto odvetvia. A teraz k dôvodovej správe, v dôvodovej správe, ktorá bola predložená k tomuto návrhu, sa píše, že cieľom návrhu zákona je úprava a harmonizácia legislatívneho rámca s aktuálnymi potrebami sektora cestovného ruchu, navrhovaná právna úprava reaguje na potrebu reštartu sektora cestovného ruchu v dôsledku následkov nepriaznivej situácie spojenej s ochorením COVID-19, následkami vojny na Ukrajine, energetickou krízou a nakoniec infláciou . A ja môžem povedať, že je to veľmi pekný cieľ, ale naozaj nemôžem súhlasiť so všetkými krokmi, ktoré ste predstavili v tomto návrhu, a teraz prejdem k týmto... prejdem k týmto bodom. Návrh zákona podľa navrhovateľa smeruje k vytváraniu pomocných nástrojov rozvoja a podpory cestovného ruchu s cieľom zdynamizovať a posilniť rozvoj a udržateľnosť cestovného ruchu ako základného piliera pri budovaní ekonomickej prosperity regiónov. A preto by som sa vás chcel spýtať, pán predkladateľ, že či vypustenie jasných definícii tohto zákona je tá cesta, ktorá má viesť k naplneniu cieľov, ktoré boli vytýčené. Aby sme sa nebavili o niečom abstraktnom, prejdem k tomu, čo sa vlastne zo súčasného znenia zákona navrhuje zrušiť. Týmto návrhom sa zo zákona o podpore cestovného ruchu vypúšťajú základné definície z § 2 tohto zákona, a to konkrétne písmená „e“, „f“ a „g“, ktorými prakticky dochádza k zrušeniu vymedzenia základných a nevyhnutných pojmov pre kvalitu tohto zákona. A teraz budem rozprávať o tých bodoch „e“, „f“ a „g“. Vládny návrh počíta s vypustením zákonných definícií takých dôležitých a základných pojmov, ako je „investičný zámer“ . Teraz platné znenie zákona definuje investičný zámer pre účely tohto zákona ako projekt počiatočnej investície zameraný na vybudovanie nového komplexného strediska cestovného ruchu alebo rozšírenie existujúceho komplexného strediska cestovného ruchu. V znení vypustená je aj, v znení je vypustené aj „komplexné stredisko cestovného ruchu“ . A komplexným strediskom cestovného ruchu sa podľa tohto zákona rozumie zariadenie poskytujúce najmenej tri služby cestovného ruchu, napr. ubytovacie služby, stravovacie služby alebo iné doplnkové služby, ako je lyžovanie, ako je kúpanie, kultúrno-poznávacie služby, ktoré tvoria celok buď v regióne, alebo v jednej lokalite. A posledná definícia, ktorá by mala byť na základe tohto návrhu zo zákona vypustená, je definícia rozšírenia existujúceho komplexného strediska cestovného ruchu, ktorou sa podľa tohto zákona rozumie nárast poskytovania služieb v hodnotovom alebo objemovom vyjadrení o 15 % v porovnaní s priemerom za posledné tri finančné roky, ktoré bezprostredne predchádzajú finančnému roku, v ktorom bol investičný zámer doručený Ministerstvu cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky, ak zároveň vedie k vytvoreniu minimálne... minimálneho počtu nových pracovných miest. Tieto definície boli jasné, kvalitne vyšpecifikované a utvárali zrozumiteľný zákonný rámec pre pojmy a aktivity, ktoré sú nevyhnutné pre riadený a transparentný rozvoj cestovného ruchu. A keď mám povedať úprimne, pán minister, ja tomu celkom nerozumiem, prečo práve tieto body e, f, g z toho vypúšťate. Ale budem rád, keď sa k tomu vyjadríte, lebo neviem si to vysvetliť, prečo práve tieto pojmy, ktoré sú základné definície, pojmy cestovného ruchu, sa v tomto zákone vypúšťajú. Ale ak dovolíte, poviem to osobne, pán navrhovateľ, že, a odpustite mi, ale ja mám pocit taký, že chcete absolútne rozviazať ruky ministerstvu cestovného ruchu a aj vám, pán minister, pri posudzovaní žiadostí o investičnú pomoc pri projektoch, ktoré budú subjekty pôsobiace v cestovnom ruchu predkladať. (Reakcia predkladateľa.) Dobre. Mám za to, že súčasná definícia bola presná a transparentná a špecifikovala presné a jasné definície projektových zámerov a tomu, či spadajú do rámca, na základe ktorého sa má cestovný ruch v našej krajine rozvíjať. A opäť, však vy však navrhujete jej vypustenie a znova opakujem, že tomu naozaj nerozumiem, čo tým chcete vlastne a ako chcete cestovného ruchu pomôcť tým pádom. Investičný zámer a jeho definícia je pre tento zákon dôležitá, a to najmä na to, aby všetci, ktorí chcú investovať do nových projektov cestovného ruchu, mali jasno, či ich projekt spĺňa podmienky podpory a regulácie. Ak odstránime túto definíciu, neviem si predstaviť, ako môžu zareagovať investori a že či budú mať jasne definované, že či ich projekty spadajú pod tento zákon, alebo nie. Hlavným dôvodom je to, že tá právna nevedomosť a právna neistota sú pre investorov veľkým rizikom. To znamená, že nebudú vedieť, nebudú mať základné definície o tom, že čo je vlastne investičný zámer a ako žiadať tieto peniaze. [09:14] Andrej Danko – Uvádzajúci uvádza bod Pán poslanec Kišš. [09:22] Štefan Kišš – Vystúpenie v rozprave Dobré ráno všetkým, pán predsedajúci, pán minister. Ja by som sa rád vyjadril trošku zoširšia, kolega Dubovický správne pomenoval tie veľmi konkrétne veci, ktoré sa týkajú tohto zákona, ja by som to chcel zarámovať do trochu širšieho rámca. A najprv, pán minister, vitajte, som tu sedel ráno, keď máte ten papier, tak aspoň ho prečítajte tak, aby sme tomu rozumeli, ja som tam sedel, som sa snažil počúvať, ale nevedel som, čo ste nám povedali. Viem, že vás to tu veľmi nebaví, chcete to mať čím skôr za sebou, ale je to taká elementárna slušnosť, aby sme aspoň rozumeli, čo nám chcete povedať. Úprimne, som sedel, mal som ťažko... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Danko, Andrej, podpredseda NR SR Skúste k téme, ani ja vás nerozumiem. Dobre? Kišš, Štefan, poslanec NR SR To je veľmi k téme, pretože je to o rozprave, v ktorej, v ktorej som nie úplne zachytil všetky nuansy zatiaľ. (Povedané so smiechom. Reakcia z pléna.) Dobre. No a teraz, teraz k tomu, čo som chcel povedať. Musím povedať, že aj Slovenská národná strana, pán Danko, pán Keketi a ďalší, ste pilne pracovali aj cez leto, zachytili sme štyri zákony v MPK, minimálne vtedy za 70 mil. eur, jeden z nim máme na stole, druhý o chvíľu a ďalšie sa týkali športu. A takisto sme zachytili tuto v pléne ďalšie opatrenia, ktoré boli dokopy za 250 mil. eur vrátane tohto, ktorý, ktorý máme, máme teraz na stole. A prečo to hovorím takýmto spôsobom? Predvčerom vláda spustila, koalícia veľký humbug, chystá sa skonsolidovať verejné financie spôsobom, aký, aký už je vlastný tejto garnitúre, nekoncepčným, chaotickým a takým, ktorý, ktorý zaplatia ľudia. Tá Ficova drahota , ktorú sme videli, teda bola prestavená pred dvoma dňami, nám prináša opatrenia, ktoré sa dotknú všetkých. Dominantne, dominantne dépeháčka o tri percentuálne body, oproti tomu viaceré zvýhodnenia, špeciálne sadzby pre vybrané tovary, ktoré ani zďaleka neprevážia to, ako zdražie všetko. My sme vyrátali za, teda zatiaľ za jeden deň, ešte na tom ďalej budeme podrobnejšie pracovať, ale zatiaľ pre priemernú domácnosť sa náklady na život zvýšia o tisíc eur ročne kvôli konsolidácii, ktorú pripravila táto vláda, ktorou je strana SNS súčasťou. A pripravila konsolidáciu, ktorú, a to ma, to ma na prvé počutie prekvapilo, pretože keď si pamätáte, a hneď sa dostanem k tomu bodu aj k tomuto zákonu, len to potrebujem zarámcovať. Keď si pamätáte a všetky aj vyhlásenia, aj dokumenty jednak ministerstva aj nezávislých inštitúcií, hovorili, že potrebujeme 1,6 mld. A zrazu koalícia prišla s opatreniami za 2,7 mld. O miliardu navyše. A nevieme, čo s touto miliardou akože má byť. Nazval som to Ficova stratená miliarda , ale som si istý, že pán Fico sa s pánom Dankom o túto miliardu podelí, pretože... (Reakcie z pléna.) Vážne? Všetci? (Povedané so smiechom.) No, tak ešte raz. Vidíme tu opatrenia za 2,7 mld., to je miliarda navyše, zaplatia ju všetci občania a zaplatia ju na rozdávanie tejto vládnej koalície vrátane pána Danka, vrátane tuto pána Keketiho a vrátane SNS. Ja rozumiem, že časť tých opatrení teraz pán Danko musel, stiahol, je to súčasť jeho taktiky, ktorou chce si z toho koláča ukrojiť čo najviac pre svoje opatrenia, a kolega Dubovický to pomenoval trefne, tuto potrebujete si pretrpieť to jedno dopoludnie, vytvoríte si svoj vlastný legislatívny chlievik, do ktorého tam potom budete sa snažiť nalievať peniaze a vydierať svojich koaličných partnerov, aby vám dali čo najviac . Túto vašu taktiku už poznáme a je to veľmi nemilé, pretože, pretože tieto opatrenia zaplatia ľudia z vlastných peňaženiek, a takýmito, takýmto náplasťami ich, tieto, toto svoje zlyhanie neprehlušíte. A to sú tie, to sú tie kontrasty pána Danka. Kým, kým minister financií opakuje, že rozpočet je v katastrofálnom stave, ako hovorí on, snaží sa naškrabkať každý jeden milión , ako sme zistili, iba to hovorí, pretože viacero miliónov, ktoré mu tam ležia kade-tade, si veľmi nezoškrabkal. Ale na druhej strane tuto pán Danko prináša sekeru priamo do rozpočtu, alebo teda rozpočtovú sekeru do parlamentu. Kým premiér ohlasuje 30 %, nakoniec už to tu tak rozvodnilo, v aktuálnom tomto návrhu sme videli už iba 10 %, nebojte sa, aj tie sa ešte rozvodnia, tie sú za 120 mil., tak pán Danko a tuto pán Keketi si ide najať ďalších sto štátnych úradníkov. Opravte ma, ak mám staré číslo, ale to je, to je z dokumentov, ktoré, ktoré som zachytil. Kým mnohé štátne inštitúcie pôsobia v niekedy až nedôstojných priestoroch, tak, a ľudia sa liečia v plesnivých nemocniciach, tak ministerstvo SNS sedí v najdrahších, najluxusnejších priestoroch, ktoré však, ako sme videli, nemá povodňovú ochranu, takže teraz je v nejakom havarijnom stave. Mimochodom, zaujímalo by ma, ako fungujete teraz, keď sa stala táto veľmi nepríjemná udalosť. A takisto by ma zaujímalo napríklad, že ako prebiehali rokovania o nájme najdrahšom, aký, aký sme našli pre štátnu inštitúciu... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Danko, Andrej, podpredseda NR SR Skúste k téme, pán poslanec, lebo vám zoberem čas. Kišš, Štefan, poslanec NR SR No to je k téme a tá téma je, ako beriete peniaze ľuďom, dávate ich sebe... Danko, Andrej, podpredseda NR SR Jasné, domov si ich beriem, nie? Kišš, Štefan, poslanec NR SR Pán Danko, ja vám nejdem vstupovať do svedomia, čo s nimi robíte, ale, ale ľudia z nich nemajú nič. Nájom... A, a veď ja vám poviem, prečo to súvisí, hneď. Danko, Andrej, podpredseda NR SR Ešte ste nepovedali k téme slovo. (Reakcie z pléna.) Kišš, Štefan, poslanec NR SR No, no, každopádne príde mi to absurdné, že vôbec takúto debatu vedieme, a rád by som možno zdôraznil, pán Danko, k téme, na podpore cestovného ruchu a športu, samozrejme, nie je nič zlé a je to do veľkej miery domáci priemysel, služby, sú to peniaze, ktoré idú slovenským podnikateľom, áno, to všetko platí, podporovať šport chceme, koniec koncov videli sme výsledky našich športovcov na olympiáde. Toto vám nezosobňujem, pán Danko, len ilustrujem, že áno, súhlasím, že šport... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Danko, Andrej, podpredseda NR SR Rokujeme o podpore cestovného ruchu a regionálnej investičnej pomoci. Prosím vás, skúste k téme. Kišš, Štefan, poslanec NR SR ... že šport a cestovný ruch sú u nás v zlom stave. Súhlasím. A potrebujeme podporiť aj šport, aj cestovný ruch. Ale nie spôsobom, že si vytvoríme legislatívny chlievik, ktorý si, do ktorého si potom budete nalievať peniaze, a tie budú odtekať na drahú prevádzku vášho ministerstva, drahý nájom, drahé prevádzkové náklady a podobne. A kým koalícia deklaruje šetriť, tak, tak vy si takýmto spôsobom míňate na tieto luxusné nájmy, odmeny pre svojich ľudí, výdavky na piár a reklamu. A ono sa to dá jednak zvrátiť, nemusíte to robiť, nebudem sa nádejať. Ale možno posledná vec k tejto téme, čo poviem, že ono sa to dá aj zrátať. My sa na to budeme pozerať. A ja vám, ja vám spravím tento účet, o koľko viac oproti iným, dokonca ministerstvám, ktoré, sa môžme baviť, ako efektívne sa spravujú, ale bude váš tento účet. Nájom už poznáme, pod tlakom ste ho museli zverejniť, mimochodom, zneužili ste pri tom ÚHP, pretože ste povedali niečo, čo som sa nikde na, na verejnosti nedočítal, čo, zo strany ÚHP, ale ak teda by ste chceli byť féroví, tak zverejníte to hodnotenie, ktoré vám dalo ÚHP, na základe ktorého ste hovorili, že váš názor je taký efektívny. Ale teda, pán Danko, my si to vieme zrátať a spočítame vám, koľko išlo, koľko išlo na podporu cestovného (povedané so smiechom), koľko išlo na podporu cestovného ruchu a koľko ste ich zobrali vy. (Reakcia z pléna.) A neviem, ja neviem, čo s tým budete robiť, ale, ale vieme povedať na základe toho, čo urobíte, a čísel, ktoré, ktoré neskryjete, koľko peňazí išlo ľuďom, koľko išlo na podporu športu a cestovného ruchu a koľko ste si zobrali vy domov. Ďakujem pekne. (Potlesk.) [09:29] Andrej Danko – Uvádzajúci uvádza bod Vážený pán poslanec, nezvyknem vstupovať do rozpravy, ale prosím, rokujeme o regionálnej investičnej pomoci, o zvýšení finančného objemu do OCR-iek, o zlepšení mechanizmu OCR-iek. Prosím, držte sa v témach prerokovaného zákona, nezneužívajte to na svoje piár témy. S faktickou poznámkou pani Luščíková. [09:32] Darina Luščíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Pán minister aj pán predsedajúci, ja si myslím, že keď míňame peniaze zo štátneho rozpočtu na podporu cestovného ruchu, čo nevyhnutne naozaj treba, tak je to téma fiškálna, takže si myslím, že kolega naozaj bol k téme, a hlavne v týchto pohnutých časoch, keď potrebujeme šetriť každý milión, tak ich potrebujeme vynakladať účelne. A myslím si, že o tom bol prejav obidvoch mojich kolegov. Som veľmi rada, že je tu aj pán minister, a mňa veľmi naozaj zaujímajú aj tie ostatné zákony, ale budem k téme, lebo to porovnám, že ministerstvo vlastne predkladá alebo vláda predkladá momentálne dva zákony, ktoré sa týkajú cestovného ruchu a športu, teda vášho ministerstva, a mňa veľmi zaujíma aj to, že síce ste tieto zákony preložili ostatné na ďalšiu schôdzu, ale Slovenská národná strana predložila ďalších päť zákonov, poslaneckých zákonov, ktoré míňajú ďalšie milióny, ktoré sú urobené naozaj veľmi absurdne a veľmi babrácky a ja sa naozaj zaujímam o to, načo vám je ministerstvo, ak predkladáte babrácke, amatérske zákony, ktoré míňajú milióny eur našich občanov. Takže veľmi rada by som sa vyjadrila k tým ostatným zákonom, ak by ste mali ten priestor, že či naozaj ich budete ďalej predkladať, alebo ako vlastne v zmysle toho, že potrebujeme konsolidovať, či tá miliarda, ktorú máme v rezerve, súvisí s tým, že sa predkladajú aj poslanecké zákony. A bola by som možno veľmi rada, keby ste troška usmernili vašich poslancov a naučili ich robiť doložky vplyvov, vyrátavať vplyvy na štátny rozpočet, vypočítať, aké sú podnikateľské vplyvy alebo ich aspoň správne určiť, pretože napísať do doložky, že nemá to vplyv na štátny rozpočet , a ministerstvo financií vám na to odpovie, že tam sú desiatky miliónov vplyvov na štátny rozpočet, je naozaj dosť veľký prúser. Ďakujem pekne. [09:32] Andrej Danko – Uvádzajúci uvádza bod Dovoľte mi, vážení páni poslanci a poslankyne, keď sa tu vzájomne poúčame, že faktická poznámka neslúži na vaše vystúpenie, ale na reakciu pána Kišša. Mali by ste sa, a nechcel som vás prerušiť, aby to nevyznelo subjektívne, mali by ste sa v rozprave, poslanec, ktorý sa prihlási, držať témy a faktickou by mal poslanec reagovať na vystupujúceho. Mám pocit, že ste si ešte stále neosvojili rokovací poriadok a ja som povinný vás na to upozorniť, takže, takže, pani poslankyňa, nabudúce reagujte na pána Kišša, lebo vám budem musieť zobrať čas nie kvôli tomu, čo rozprávate, ale že zneužívate faktickú poznámku. Pokračujeme v rozprave. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ešte je tu reakcia na faktické poznámky, pán poslanec Kišš, súčasne som vyzval na prihlásenie do rozpravy ústne. Prihlásil sa poslanec Hajko. Uzatváram možnosť prihlásenia do rozpravy ústne a dávam slovo pánovi poslancovi Kiššovi. Nech sa páči. [09:35] Štefan Kišš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán Danko. Reakcia, ale na vás, pretože sa to udialo medzi tým, ako som odišiel od pultíka, a týmto momentom. Všetko, čo som hovoril, bolo k téme a nenecháme, nenecháme občanov zmiasť sa detailami. Jednak ich kolega Dubovický veľmi dobre, dobre predostrel, ale tento širší kontext je nevyhnutný na to, aby, aby ľudia pochopili, čo tu robíte. A taká malá poznámočka, rokujeme o zákone o podpore cestovného ruchu, nie o Fonde na podporu cestovného ruchu. Tak ak sledujete rozpravu, tak fond príde na rad o chvíľku. [09:35] Andrej Danko – Uvádzajúci uvádza bod Pán poslanec Kišš, preštudujte si, o čom rokujeme, a vo vašom vystúpení nezaznelo slovo k tejto téme. Nezaznelo jedno slovo. Držali ste sa svojej profesionálnej témy, v ktorej, nepopieram, môžte byť zdatný, ale nepovedali ste k zákonu ani slovo. Nech sa páči, pán... (Ruch v sále.) Pani poslankyňa, prosím, máte plné ústa skrátených legislatívnych, mudrovania o rokovacích a ste tu týždeň aj s cestou. (Reakcia z pléna.) Pán poslanec Hajko, nech sa páči. [09:36] Jozef Hajko – Vystúpenie v rozprave Pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, máme na stole novelu zákona o podpore cestovného ruchu. Na úvod poviem toľko, že cestovný ruch je významnou súčasťou slovenskej ekonomiky. Slovensko z hľadiska svojich prírodných podmienok, ale aj prívetivosti svojich obyvateľov je stvorené na to, aby ďalej rástlo na cestovnom ruchu, stačí sa pozrieť dookola, na susedné Rakúsko napríklad, akým spôsobom dokážu žiť z cestovného ruchu. Je to štát porovnateľný prírodnými podmienkami s naším, s naším územím, takže určite my v KDH sme za to, aby sa cestovný ruch rozvíjal. Druhý, druhý rozmer je regionálny. Skutočne Slovensko potrebuje, potrebuje sa zbaviť toho centralizovaného riadenia a potrebujeme, aby sa rozvíjali regióny a tieto regióny aby mali v rukách také nástroje, aby vedeli ten rozvoj zabezpečovať vlastnými silami, medzi tie nástroje, samozrejme, patria aj finančné prostriedky, preto, preto my sme vždy podporovali a budeme podporovať ďalšiu vlnu decentralizácie, aby sa, aby sa právomoci, právomoci pri nakladaní s prostriedkami dostali nižšie, na nižšie úrovne. Nie je to samoúčelné, vidíme to v iných štátoch, kde to krásne funguje, zase v tomto prípade spomeniem iného suseda, spomeniem Poľsko, kde je tá decentralizácia na veľmi silnej úrovni, a vidíme, akými, akými míľovými krokmi nás Poľsko predbieha nielen v rozvoji svojho štátu, ale aj v životnej úrovni obyvateľov vrátane miest. Kde bolo Poľsko dakedy a kde je dnes? Avšak keď sa pozrieme na návrh tohto zákona, tak ideme presne opačným smerom. Opäť ideme uzamykať nejaké prostriedky, ktoré bude mať štát navyše, ak teda tento návrh zákona prejde. Novozriadené ministerstvo cestovného ruchu, samo osebe už zriadenie tohto ministerstva znamená, že sa budú centralizovať právomoci, ktoré sa týkajú rozvoja cestovného ruchu. Bodaj by to bolo tak, že toto ministerstvo sa stane nejakým metodickým, nejakou metodickou inštitúciou, ktoré... ktorá bude pomáhať vyslovene tým, tým regiónom, aby mohli cestovný ruch rozvíjať. No obávam sa, že ideme opačným smerom. Tento zákon, ktorý máme, návrh tohto zákona, ktorý máme predložený, tak hovorí o rozširovaní v podstate kompetencií tohto ministerstva a centralizovaných prostriedkov. Ide o tých 10 mil. eur, ktoré uvidíme v doložke vplyvov. Ja určite som za to, aby sa podporoval cestovný ruch cez existujúce inštitúcie. Bol to náš, náš šéf vtedajšej agentúry, ktorý prišiel s takým návrhom, aby sa ten cestovný ruch rozvíjal cez organizácie cestovného ruchu. Ja som aj niektoré navštívil minulý rok a skutočne je to veľmi dobrý nástroj. Ja len tým, čo to nepoznajú, ten princíp spočíva v tom, že ak sa dajú samosprávy, podnikatelia a iní dohromady v regióne a dokážu zhromaždiť nejaké prostriedky zo svojich zdrojov, tak štát im pridá takisto. To znamená, keď zhromaždím desať, dostanem desať, keď zhromaždím sto, dostanem sto od štátu. Samozrejme, že sú tam určité kritériá a podmienky a tak ďalej, ale takto to funguje. Je to vynikajúci model z viacerých dôvodov, prináša peniaze do regiónu, motivuje aj tie samosprávy a motivuje aj miestnych podnikateľov, aby do toho dávali svoje peniaze a štát za odmenu dá toľko, koľko vlastne oni do toho vložia peňazí. To je podľa mňa cesta, akým spôsobom pomáhať cestovnému ruchu na Slovensku. Pochopiteľne, že Slovensko ako ďalšie štáty v Európskej únii potrebuje propagovanie navonok, potrebuje, aby sme, aby sme mali nejaké nástroje na to, že keď prídem na nejaký veľtrh, aby Slovensko so svojou značkou, so svojou značkou zaznelo na týchto, na týchto podujatiach, a to je, to je úloha centrálnej vlády. Ale nemyslím si, že úlohou centrálnej vlády je teraz zriaďovať zase nejaké ďalšie komisie na ministerstve, ktoré, tieto komisie opäť budú sedieť na nejakých prostriedkoch a budú láskavo tieto prostriedky prideľovať. Ja poviem príklad, je to, nie je to len, nie je to len otázka tejto oblasti cestovného ruchu, vidíme to všade a vidíme k tomu aj také farizejské vyhlásenia. Príkladom je, my dáme na, na obnovu pamiatok cez, tento raz, v tomto prípade nie cez ministerstvo kultúry, ale spomeniem, spomeniem ministerstvo investícií, dáme 300 mil. eur – a, regióny, rozhodujte si. No vôbec to tak nie je, pretože tie regióny si nebudú rozhodovať. Ono im to vždy bude schvaľovať ten, tá centrálna inštitúcia. To znamená, je to len rétorické cvičenie, a hoci máme v regiónoch pripravené rady partnerstva, obávam sa, obávam sa, či tie rady partnerstva budú mať dostatočné kompetencie, aby mohli samostatne rozhodovať o tých prostriedkoch. V tých regiónoch vedia, vedia veľmi dobre, že kam tie prostriedky smerovať, a dokonca ich môže vláda nejakým spôsobom donútiť, to, čo bol vlastne pôvodný zámer, vidím tu, ale pred chvíľou odišiel, štátneho tajomníka bývalého na ministerstve investícií pána Ledeckého, ktorý vlastne s touto myšlienkou prišiel, že jednoducho vytvoríme rady partnerstva, tam sa dohodnite medzi sebou, čo je pre vás najdôležitejšie v tom regióne, urobte si zásobník projektov a my vám dáme peniaze a vy si z toho zásobníka potom pekne tie peniaze rozdeľujte. Funguje to tak v Českej republike, funguje to v Poľsku, funguje to vynikajúco. Žiaľ, my držíme prostriedky hore v rukách a budeme dohliadať na každé euro, akým spôsobom sa bude prideľovať. Budeme zriaďovať komisie, ktoré o tom budú rozhodovať. Návrh tohto zákona je presne toto. Je tu komisia, ktorá, ktorú zriadi minister, a napokon minister bude rozhodovať o tom, že ako sa tieto prostriedky budú prideľovať. Ideme presne opačným smerom. A na záver poviem toľko, žiaľ, nemám dôveru v inštitúcie, ktoré riadi Slovenská národná strana. Ako veľa sme rozprávali o ministerstve kultúry, veľa, o fondovom systéme, ktorý v podstate kolabuje na ministerstve kultúry, doslova kolabuje. Ako príklad môžem povedať program Obnovme si svoj dom, pokiaľ, podľa mojich informácií z tých šiestich programov zatiaľ komisia rozhodla v jednom programe a aj tak to neakceptuje ministerstvo kultúry. Bude si rozdeľovať po svojom. To znamená, priamo ministerka alebo jej ľudia, nejdem menovať ďalej, jej ľudia budú o tom rozhodovať, že, že akým spôsobom sa tieto prostriedky budú prideľovať, a komisia sa stáva v podstate len nejakým klišé, nejakým klišé, že tu máme jednoducho komisiu, ktorá o týchto veciach nieže rozhoduje, ale ktorá dáva plnohodnotný návrh, podľa ktorého sa potom ministerstvo riadi. Obávam sa, že v prípade tohto návrhu zákona opäť len smerujeme k tomuto. Je to ako, je to ako cez kopirák písané, a preto v tomto prípade nebudem sa bližšie vyjadrovať k tomuto zákonu, pretože máme skúsenosti, napríklad včera zákon o emisiách. Kolega bol na výbore životného prostredia, 25-stranový pozmeňovací návrh hodinu pred zasadaním výboru a toto ide do druhého čítania. Hej? Obávam sa, že v tomto prípade sa môže stať to isté, nebolo by to nič nové a musím, musím ako na to reagovať politicky, nebolo by to nič nové, pretože vidíme zákony, ktoré sa týkajú kultúry, a tam to išlo ako, ako na, na páse, hej. Jeden pozmeňovák cez druhý a tak ďalej. Otváranie znovu rozpravy. Takže ja si počkám, ja si počkám, ako bude vyzerať, vyzerať to, čo prejde do výboru, aké, aké pozmeňovacie návrhy prejdú do výboru, a potom sa možno bude dať aj doslova fundovanie vyjadriť o tomto zákone. Zatiaľ, tak ako je predložený, tak mám obavy, že či KDH bude schopné za takýto návrh zákona hlasovať. Ďakujem za pozornosť. [09:44] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán poslanec. Tri faktické. Prvý, poslanec Dubovický. [09:45] Richard Dubovický – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Tak ako to predrečník povedal, neviem, pána ministra považuje odborná obec ako fakt že za odborníka, s čím sa dá, s čím sa viem aj ja osobne stotožniť. Ale momentálne (povedané so smiechom) znenie tohto zákona, tak ako to bolo povedané, centralizácia, interná kontrola. To znamená, že my potrebujeme teraz kontrolovať každý jeden cent, každé jedno euro, a keď sa nám tamten podnikateľ alebo táto samospráva nepáči, im nedáme nič, lebo tam nie je náš nominant. Ja len chcem, aby ste mi to aj nejakým spôsobom vyvrátili, keď budete reagovať, že nie, nebude to takto . A čo sa týka regiónov, tak ako bolo spomenuté kolegom, tiež mi chýba nejakým spôsobom nejaký mechanizmus, ako chceme nastaviť v rámci tohto zákona mechanizmus pre rozvoj regiónov, ktoré sú viac-menej zaostalé regióny, lebo máme bohatý sever, bohatý západ, ale zase, naopak, máme chudobný juh Slovenska a toto sú tie regióny, kde by ľudia pocítili aj pracovné príležitosti, aj rozvoj ekonomiky v týchto regiónoch, a v tomto zákone to chýba. Takže určite súhlasím, takisto ako pre KDH, aj pre Progresívne Slovensko sú regióny dôležité, je rozvoj dôležitý, ale nie za každú cenu a nie s takýmto zákonom. Ďakujem. [09:45] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Janckulík. [09:47] Igor Janckulík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Ďakujem, Jozef, za tvoje vystúpenie a cestovný ruch je určite veľmi dôležitý pre rozvoj všetkých regiónov, a cestovný ruch ak chceme robiť, tak, samozrejme, musíme mať aj dobré a kvalitné cesty. Ja som aj preto dával minulý týždeň aj interpeláciu na ministra dopravy, lebo chcem vedieť za posledných desať rokov, kde bolo koľko investovaných finančných zdrojov na výstavbu a opravu, rekonštrukciu ciest a mostov, aby sme si urobili nejaký obraz. Spomenul si vo svojom vystúpení aj KOCR-ky, OCR-ky, to sú veľmi dôležité organizácie, ktoré zastrešujú obce a mestá, a robia to dlhé roky a je to veľmi dobrý mechanizmus, ktorý funguje a pomáha riešiť tie problémy. Ja poviem aj konkrétne. My riešime napríklad u nás v okrese Námestovo cyklotrasu okolo Oravskej priehrady a zastrešuje to Klaster Orava, to znamená, on zastrešuje všetky tri okresy na Orave, ale tu musím pochváliť štátneho tajomníka pána Hrboľáka, lebo veľmi aktívne sa zapája z ministerstva a rieši tieto problémy, a tak by to aj malo byť. Len by som chcel ešte poprosiť, lebo napríklad pri tom budovaní, budovaní tých cyklotrás je veľmi dôležité napríklad vysporiadanie pozemkov, a niekedy sa stretávame, že napríklad Slovenský vodohospodársky podnik alebo Lesy Slovenskej republiky sú ťažkopádne a dlho trvajú tie rokovania. Ideálne by bolo, keby ministerstvo športu do toho vstúpilo a cestovného ruchu, aby tie rozhodnutia boli rýchlejšie, lebo my tú cyklotrasu, keď riešime, tak tam máme vyše 17-tisíc vlastníkov. Tak riešime to väčšinou cez majetky, ktoré sú štátne, tam máme nejakých 200 vlastníkov, ale tiež tie Lesy, Slovenský vodohospodársky podnik, dosť dlho to trvá. Tak by som chcel aj požiadať pána ministra, aby boli aktívni, ale touto cestou chcem... [09:47] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Pani poslankyňa Luščíková. [09:49] Darina Luščíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Pán kolega, ja začnem záverom vášho vystúpenia, kedy ste spomenuli, že nemáte dôveru v zákony predkladané Slovenskou národnou stranou a mechanizmy, ktoré ponúkajú, pretože naozaj máme tieto skúsenosti od začiatku ich vládnutia, že mechanizmy sú zle nastavené, aj v tomto zákone sú navrhované vágne pravidlá, ktoré sa budú dať nastavovať ad hoc a veľmi účelovo, takže toto by som naozaj veľmi rada vyzdvihla. Rovnako ste spomínali aj rozvoj regiónov a cestovného ruchu. Je naozaj veľmi nešťastné to, že každá vláda, keď príde nová, si inštaluje svoje vlastné mechanizmy a úplne zabúda na tie mechanizmy, ktoré už fungujú, ktoré sú tam existujúce, teda kde sú že existujúce vzťahy. Ak by som spomenula, napríklad tak ako aj kolega Janckuliak, oblastné organizácie cestovného ruchu alebo napríklad MAS-ky, miestne akčné skupiny, ktoré naozaj v regiónoch fungovali. Teraz sú podvyživené, dokonca je echo, že MAS-ky sú nejakým spôsobom v zániku a že vôbec sa nebudú podporovať, a pritom to boli vytvorené vzťahy regionálne, kde ľudia vedeli, kde tie peniaze potrebujú, vedeli si to odkontrolovať, či idú naozaj na tie činnosti a na tie investície, ktoré v tom regióne sú potrebné, a nie sú tam žiadne vedľajšie úmysly. Takže ja by som chcela odporučiť, že prečo vymýšľať niečo nové, prečo zase niečo centralizovať, čo nefunguje rovnako ako napríklad PPA-čka, hej, no tam platby nefungujú, schvaľovanie nefunguje. Prečo sa nevraciate k veciam, ktoré naozaj v regiónoch fungujú? To je taký návrh. Ďakujem. [09:49] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Hajko s reakciou. [09:50] Jozef Hajko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Kolegovia, ďakujem za vaše vyjadrenia. Čo sa týka pána Janckulíka, tak áno, on to krásne opísal, však prečo nie. Na to, na to má fungovať ten centralizovaný orgán, aby, ja som to povedal vo svojom vystúpení, ktorý by, má, má byť, má byť pomocou pre tie, pre tie regióny, ale nemá byť ten, čo sedí na peniazoch, a jednoducho administratívne, a veľmi mierne hovorím, administratívne rozhoduje o tých peniazoch. Kolegyňa poslankyňa, áno, oblastné organizácie cestovného ruchu majú veľký význam, však som to povedal vo svojom vystúpení. A vy ste spomenuli aj MAS-ky. Skutočne ony tiež majú svoje miesto, ja mám informácie, že MAS-ky sú vo veľmi žalostnom stave, sú to inštitúcie, ktoré fungujú v regiónoch, teda by mali fungovať, a sú vzácne tým, že sú tam do veľkej miery zastúpené samosprávy a sú tam zastúpení, a najmä, čo je dôležité, odborníci, ktorí, ktorí sú v tých regiónoch, ktorých tam potrebujeme nechať, aby tam ostali, aby nám neutekali do Bratislavy alebo ešte až za hranicu, hej, takže tie sú veľmi dôležité. Ja len k tomu poviem toľko, keď ste to spomenuli, že podľa mojich informácií je ohrozené fungovanie týchto akčných skupín v tomto programovom období, a už sa otvára, samozrejme, ďalšie programové obdobie a tento štát, táto vláda nevie, nemá predstavu, akým spôsobom bude tieto inštitúcie financovať z eurofondov, akým spôsobom. Zatiaľ to je, zatiaľ to je veľmi rozhárané, nie je žiadna koncepcia a my si vlastne týmto krokom, že, že necháme ich pomaličky umrieť, tieto akčné skupiny, v podstate zväzujeme ruky a vlastne tlmíme, tlmíme aj rozvoj cestovného ruchu v regiónoch. [09:50] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nech sa páči, pán minister. [09:53] Dušan Keketi – Vystúpenie v rozprave Dobre, ďakujem. Ospravedlňujem sa, som trošku zdravotne indisponovaný, možno preto aj ten prejav na začiatku nevyznel tak, ale dovolím si teda povedať, že je to môj prvý zákon, moja prvá, môj prvý stret s legislatívou, či už ministerskou, alebo, alebo parlamentnou, preto možno tá úvodná reč, som ju nepísal ja, ale náš útvar legislatívy a možno nabudúce si už pripravím niečo, čomu budete ľahšie rozumieť. Ale každopádne by som rád reagoval na, na tie pripomienky a trošku ma mrzí, že tá podstata toho zákona vám nejak všetkým unikla, dokonca ani expertom z oblasti. Celá tá podstata zákona je to, že zvyšujeme prostriedky pre oblastné a krajské organizácie cestovného ruchu a že navyšujeme prostriedky aj na konkrétne projekty, ktoré môže realizovať ministerstvo, lebo dnes v tom zákone č. 91 nemá ministerstvo okrem toho, že prepustí presne stanovenú vypočítanú čiastku na oblastné a krajské organizácie cestovného ruchu, nemá možnosť reagovať na situáciu bez uznesení vlády a nejakými mimoriadnymi peniazmi do systému. To znamená, dnes minister nemá okrem toho, že dá peniaze krajským a oblastným organizáciám cestovného ruchu, žiadnu možnosť zasahovať do stratégie, rozvoja, vízie a iných aktivít v oblasti cestovného ruchu, takže to, čo sa urobilo teraz, je, že päť miliónov navyšujeme možnosť získať pre krajské a oblastné organizácie cestovného ruchu formou nových projektov, lebo tie organizácie každý rok predkladajú svoje projekty, tie následne vyhodnocuje komisia, podľa môjho vedomia to musí byť komisia, nemôže minister asi všetky tie projekty analyzovať a schvaľovať. My ale pravidelne komunikujeme so všetkými týmito organizáciami a ďalších päť miliónov bolo vyčlenených na to, aby sme mohli riešiť aj projekty spájajúce sa, ja neviem, s digitalizáciou, pasportizáciou, nejakou analýzou, nejakými strategickými dokumentami do budúcna a ešte tam je dokonca aj časť podpory incomingového cestovného ruchu cez letecké a letiskové spoločnosti, takže navyšujeme ten rozpočet z nejakých 9,5 mil. o 10 mil. na, na zhruba 20 mil. a zriaďujeme zároveň aj Fond na podporu cestovného ruchu, kde je ďalších 20 mil. Takže prostriedky v sektore, v ktorom štát doteraz dával 10 mil., budú od budúceho roka navýšené o 30 na 40 mil. eur, takže zoštvornásobujeme objem peňazí v tomto sektore s cieľom zvýšiť výnosy, zvýšiť zamestnanosť, zvýšiť, znížiť regionálne rozdiely a iné veci. Čo sa týka tých bodov, ktoré boli vypustené, investičné zámery, a ja neviem, všetky tie dnes nemá (rečník si odkašlal), pardon, žiadna z týchto zadefinovaných inštitúcií právomoc čerpať prostriedky z ministerstva cestovného ruchu a športu, takže neviem, prečo by mali byť v tom zákone, ale predpokladám, že to súvisí aj s tým, že vznikol nový zákon o Fonde na podporu cestovného ruchu, kde majú byť riešené investičné projekty, tak tieto veci museli byť z jedného zákona stiahnuté a pridané do druhého zákona. Komisie boli vždy doteraz. A tak mi legislatívci povedali, že jednoducho tak sa rozhoduje aj na ministerstvách, zriadi sa komisia, komisia vyhodnocuje a predkladá ministrovi. Transparentnosť zatiaľ podľa mňa je zabezpečená, zriadili sme všetky útvary interných audítorov, interných kontrolórov, hlavného kontrolóra športu, všetko, čo v zmysle štátnej správy má byť zriadené, je zriadené a funguje. Podiely cestovného ruchu, pán kolega, myslím, že ste hovorili 3 % a desaťtisíce zamestnancov, tak aktuálne je to okolo 2 %, pod 2 % a viac ako 100-tisíc zamestnancov v sektore, to len som chcel opraviť. Na pána Kišša, ja som rád, že nás budete sledovať, ja mám rád konštruktívnu kritiku, ale teda ja som si tu nepoznačil nič, lebo z toho vášho vystúpenia. Ministerstvo funguje, nie je vytopené, je možno v zátopovej oblasti, ale, ale každý deň som tam, možno vyzerám, že som prechladol, že bolo veľa vody tam, ale určite to tak nebolo. Čo sa týka poslaneckých zákonov, ja neviem ovplyvniť poslaneckú iniciatívu poslancov za SNS, takže maximálne viem aj veci koordinovať. A čo sa týka pripomienok v rámci ministerstva financií, ale kolegyňa tu už neni. Takže na záver, je to revolučný krok pre cestovný ruch. Dávame trikrát viac alebo strojnásobujeme objem peňazí v cestovnom ruchu a ja verím, že to prinesie konečne výsledky, lebo aj za tie moje dva roky na letisku som nezažil vôbec ani nijaký strategický prístup zo strany ministerstva dopravy, ani nejaký strategický prístup z nejakej, z nejakej inej inštitúcie, a verím, že toto pomôže cestovnému ruchu výrazne sa, sa naštartovať a aj v kombinácii s tým ďalším zákonom prispeje k ďalšiemu rozvoju. Ďakujem. [09:53] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Chce sa vyjadriť pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Nasleduje prvé čítanie o vládnom návrhu zákona o Fonde na podporu cestovného ruchu. Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 413, návrh na jeho prerokovanie výborom je v rozhodnutí číslo 443. Prosím ministra cestovného ruchu a športu cestovného ruchu Slovenskej republiky Dušana Keketiho, aby vládny návrh zákona uviedol. (Rokovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o Fonde na podporu cestovného ruchu , tlač 413.) [09:59] Dušan Keketi – Vystúpenie v rozprave Takže ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som uviedol v prvom čítaní vládny návrh zákona o Fonde na podporu cestovného ruchu. Vláda Slovenskej republiky v programovom vyhlásení na roky 2023 – 2027 zaviazala zriadiť Fond na podporu cestovného ruchu, ktorý predstavuje podobne ako Fond na podporu športu, transparentný a efektívny nástroj na financovanie sektoru cestovného ruchu s dôrazom na budovanie a rozvoj infraštruktúry cestovného ruchu, rešpektujúc aspekty ekonomickej, environmentálnej a sociálnej udržateľnosti. Cieľom predkladaného návrhu je vytvorenie inštitúcie zabezpečujúcej transparentnú a efektívnu finančnú podporu projektov zameraných na ekonomickú, environmentálnu a sociálnu udržateľnosť cestovného ruchu a na infraštruktúru, ktorá slúži primárne na účely cestovného ruchu a udržateľného rozvoja regiónov. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, dovoľujem si vás požiadať o podporu tohto návrhu zákona. [09:59] Andrej Danko – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre vzdelanie, vedu, mládež a šport, poslancovi Fakašovskému. [10:00] Karol Farkašovský – Vystúpenie spoločného spravodajcu Vážený pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo. Panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, v súlade so zákonom o rokovacom poriadku som bol predsedníčkou výboru určený za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 413. Predkladám informáciu k predloženému vládnemu návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní. Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu. [10:00] Andrej Danko – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal písomne prihlásených štyroch poslancov: poslanec Hlina, Javorová (Jaurová, pozn. red.), Kišš, Dvorecký (Dubovický, pozn. red.). Nech sa páči, pán poslanec Hlina, ako prvý. [10:02] Alojz Hlina – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, pán minister, nič osobné, politika, hej, tak, tak to berte, prosím vás, že len sa pýtam, že skade ste nabrali odvahu sem prísť, hej. (Povedané so smiechom.) Dneska... Že sme... Konsolidujeme, konsolidujeme, dokonca knihy ideme zdražieť a vy sem prídete s totálnou blbosťou, ktorú nepotrebujeme, podľa ktorej si vytvoríte deväť miest, na ktorých si dosadíte deväť ľudí, ktorí budú brať 1,5-násobok priemernej mzdy, čiže niekde na úrovni 2 100 eur mesačne, neviem síce za čo, teplučké miestečka, celé to bude stáť možno okolo milióna eur ročne. Vy – úplne najzbytočnejšia vec na svete, a my – konsolidujeme. Nebudú peniaze, viete čo, na sociálne veci, nebudú peniaze na plienky v DSS-kách. Nebudú peniaze naozaj na, by sa jeden čudoval, na čo všetko nebudú peniaze po tomto gazdovaní, a vy si tu sadnete (povedané so smiechom) a kolega a pán váš predseda je za vami a sa tu usmievate a idete predložiť totálnu hlúposť. Poviem, teda že v čom. Okrem iného, teda ten úvod ešte treba k tomu povedať. To ministerstvo, ktorého ste predstaviteľom, je vlastne najzbytočnejšie ministerstvo, ktoré my naozaj nepotrebujeme, pri všetkej úcte k tomu. Prenajali ste si najdrahšie kancelárie, nie v Bratislave, nie na Slovensku, vo V4. Dovolím si tvrdiť, že vo V4 nenájdete tak drahé kancelárie, ako ste si vy dokázali prenajať kancelárie v zátopovom území. Na to netreba byť Nostradamus, hej, keď vás obchádza protipovodňová ochrana, je zrejmé, že keď ten Dunaj sa zdvihne, čo sa asi niekedy zdvihne, už sa vám zdvihol, je to znamenie. Je to znamenie. Vyššia moc vám ukázala (povedané so smiechom), že čo ste. Takže, pán minister, prenajali ste si najzbytočne... pre najzbytočnejšie ministerstvo najdrahšie kancelárie, niečo to všetko stojí. Veď len tie samotné kancelárie niekde na úrovni 1,8, myslím, to je ročne, milióna. Niekoľko to je, je to dosť, hej. Ja som taký hrubý výpočet si urobil, že je to niekde, keď počítam prácu, niekde na úrovni 7 až 9-tisíc denne nás stojí to vaše sedenie tam, plus energie, zjednoduším, zaokrúhlim, niekde na úrovni 10-tisíc denne nás sedíte... nás stojíte tam. Aj mňa. Ja tiež robím. Aj tuná, aj kolegovia, všetci, zato že tam sedíte, že sa Tabák alebo tie vaše kolegyne a kolegovia premávajú po tom nábreží hore-dole a pijú kávu a mudrujú, tak stojí nás to 10-tisíc denne len to v tých prevádzkových nákladoch. Neviem presne, kde som sa dočítal, že okolo 250 zamestnancov máte, tam nerobia za minimálku, hej, keby som to len nahrubo chcel vypočítať, tak na mzdách nás to, nás vyjdete, počítam pracovné dni, je to okolo 50-tisíc denne. Čiže, ľudia Slovenska, počúvajte dobre, vzniklo ministerstvo, ktoré vás prevádzkovými nákladmi, mzdovými nákladmi stojí niekde na úrovni 50-60-tisíc denne, najzbytočnejšie ministerstvo, aké kedy bolo. Kancelárií je toľko, že sa v nich myši naháňajú. Toľko má štát kancelárií, kde ste mohli sedieť zadarmo, len stačilo vymaľovať, hej, ale nie, vy ste museli ísť ku finančníkom z J&T, najdrahšie tieto. Takže toľko nás to stojí, keď je to tých 50-60 denne, je to, len na prevádzke nás to ministerstvo stojí 20 mil. ročne, pán minister. A ja vám poviem, že je to na hanbu, na posmech, ja by som nemal odvahu si tu sadnúť. Konsolidujeme, budeme sa tu veľa rozprávať o tom, že kde treba šetriť, ako treba šetriť, a vy ste vytvorili ministerstvo, ktoré nás na prevádzke, na prevádzke, pozor, na prevádzke stojí okolo 20 mil. ročne. Tie peniaze mohli ísť do toho, čo potrebujeme. Za 20 mil. ročne, pán minister, ste mohli byť na každej výstave cestovného ruchu po celom svete. Na každej výstave sme mohli mať expozíciu, mali sme mať stánok, niekde veľký, niekde menší. Aj v Mongolsku. Lebo viete, čo je, toto my potrebujeme, pán minister, my potrebujeme toto, my nepotrebujeme vaše ministerstvo. Prepáčte, aby to... Neberte to osobne, nepotrebujeme ani vás ako ministra. My potrebujeme viete čo? Nech je na nejakej výstave cestovného ruchu primerane dôstojná expozícia Slovenska s prezentáciou, že čo tam a je prečo by tam tí ľudia mali ísť, toto my potrebujeme, pán minister. My nepotrebujeme vás, my nepotrebujeme minúť 20 mil. na to, aby ste tam boli, aby sa Tabák štrábo... štrádovala po nábreží! Naozaj my toto, na toto nemáme peniaze. A my, čo robíme v cestovnom ruchu – a ja robím v cestovnom ruchu – my nepotrebujeme vás, naozaj my vás nepotrebujeme. My nepotrebujeme Tabák, my potrebujeme, keď som bol teraz v Pekingu, potrebujeme v Pekingu, keď bude výstava, aby tam bola expozícia Slovenska, veľká expozícia, primeraná. To potrebujeme. Ste tu... Neni to atómová fyzika, čo? Vcelku jednoduché, nepotrebujeme ministerstvo. A už, mimochodom, keď už, teda na Grüne Woche ste sa aspoň prihlásili? (Reakcia z pléna.) Dobre, tak, prosím vás, prihláste sa na Grüne Woche, lebo viete (povedané so smiechom), že ja už neviem jako, ako v tej mizérii vám poradiť, ja som sa snažil, že áno, robte aspoň nejaké veci, čo majú význam, keď už idete spotrebovať 20 mil., tak sa aspoň prihláste na nejaké výstavy, kde to má význam. Prosím? (Reakcia z pléna.) A čo ja mám s Dubajom? Viete čo, a vysporiadal sa Dubaj, tí, čo tam majú na investície, tí sa už vysporiadali, čo tam naťahali kufre peňazí? Čo tam kufre peňazí naťahali z tejto biedy slovenskej?! Viete, lebo na tejto biede Slovenska, na tom božom ľude, ktorý je vďačný za všetko, čo spadne zo stola, tak ste nahrabali, nevravím, že vy, kufre peňazí, ktoré ste tam lietadlami vozili, o tom rozprávajte, nie o tom, či tam Sulík vypil, dopil nejaký bar. Prosím vás, ste smiešni celí z tohto. Vrátim sa k tomu, čo ste sem priniesli. Priniesli ste sem (povedané so smiechom) Fond na podporu cestovného ruchu, ktorý bude mať správnu radu, a v tej správnej rade bude deväť ľudí. A tých deväť ľudí bude brať výplatu 1,5-násobku priemernej mzdy. Ak je priemerná mzda niekde na úrovni 1 460, jeden a pol, no nech 2 200, však chlapci nebudú robiť... alebo dievčatá za pár... A teraz sa vás pýtam. A čo tam budú robiť, prepánakráľa, v tom fonde, že im idete platiť?! Čo tam idete, koľkokrát bude zasadať taký fond?! Koľko agendy bude mať taký fond? Koľko administratívnej náročnosti bude, tak to koľko idete rozdávať? Miliardy? Prosím vás, dvakrát si sadnete za rok, tie peniaze, čo tam máte, ani dvakrát si možno nesadnete. Čo tu rozprávate?! To je deväť teplučkých miest pre niekoho. Celá, ten fond bude stáť vás, ľudia, vás, lebo vy to platíte, niekde na úrovni milión eur a budú tam mať deväť ľudí, ktorí tam budú nerobiť nič, raz za trištvrte, za pol roka sa stretnú, pozrú na štyri papiere, už aj tak bude dávno dohodnuté predtým, kam tie peniaze pôjdu, a budú za to brať 2 200 euro mesačne plat! A tie peniaze mohli ísť do cestovného ruchu, keď už sme sa tak rozhodli. Do reklamy mali ísť. Viete, čo povedal Ford? Ford povedal: „Z posledných piatich tri dám do reklamy.“ A áno, to my sme v tejto situácii. Máme problém, nemáme peniaze, musíme konsolidovať, ale do reklamy dajme. Ale my nedávame do reklamy, my vytvárame zbytočný fond, kde bude sedieť deväť ľudí a brať 2 200, plus tam máte dozornú radu, ktorá budú, tam som dočítal, budú brať 1,5-násobok priemernej mzdy, plus tam budete mať riaditeľa a plus tam budete mať nejakú administratívu, predpokladám, že ešte niekde budú sedieť. Milión eur zdaniť, prosím vás, však ste tu spomenuli, že 20 mil. euro tam bude v tom fonde. Prosím vás, dvakrát sadnú, rozdelia to. A oni to nebudú rozdeľovať, to už rozdelíte sa, to sa za, za oponou sa to rozdelí. Viete, to je to na tom perfídne, že proste sem s tým prídete úplne bez hanby, s tou odvahou, že vytvoríte niečo absolútne zbytočné. Ako mi odôvodníte, že deväť ľudí za to, že budú, raz za pol roka sa stretnú, že bude brať 2 200 euro plat?! Ako mi to odôvodníte? Ako sa to vôbec dá odôvodniť? Tie peniaze budú chýbať, tie peniaze mohli ísť na expozície, tie peniaze mohli ísť na výstavy, tie peniaze mohli ísť na reklamy, mohli ísť do BBC a NBC, ja neviem, kde všade mohlo sa aspoň na sekundu zjaviť, že Slovensko . To by som povedal, okej, ježiš, do boli dobre investované peniaze. Čo sú dobre investované peniaze pre tých deväť ľudí? Kto tomu bude šéfovať? Tabák? Viete, tak vám poviem, že ten fond (povedané so smiechom), keď už, že mne by nevadil Rattaj v tom fonde, mne by tam nevadil Rattaj v tom fonde. Ale viete, čo mi bude vadiť? Rattajov človek v tom fonde, lebo keby tam bol Rattaj, šéf TMR-ky, tak on by sa hanbil vybrať peniaze, to je jedna vec, ale aj by sa hanbil pod niečo podpísať, ale Rattajov človek, lebo tak to dopadne, lebo preto tam dávate plat, lebo tam dávate nastrčených ľudí, ktorí to budú robiť, budú tam sedieť jak také kvoky a ticho sedieť a plniť úlohy, ktoré dostanú, lebo však berú za to peniaze. Mne tam bude vadiť Rattajov človek, ktorý za tých 2 200 urobí všetko, čo a vy s Rattajom za oponou dohodnete. Načo to vytvárate vôbec, taký nejaký priblblý fond, ktorý vlastne dostane papiere, a musia odhlasovať, že prečo to robíte? A prečo to ešte stojí peniaze? Keď už to robíte, prečo tam nejde Rattaj? Prečo tam nezavoláte Nora Franka, preboha, však toho tam dajte, tomu by ste mali dať červený koberec, keď príde ku vám, keď sa vám ohlási. Dajte tam ľudí, ktorí pre túto krajinu niečo urobili z pohľadu cestovného ruchu. Prečo tam idete nastrkať ľudí, ktorí sa ulakomia za ten plat a budú poslušne počúvať to, čo im poviete?! Mám právo, pán minister, ináč trošku sa rozčúliť pri cestovnom ruchu, viete, lebo ja som tu neni nejaký kabinetný neviem čo (povedané so smiechom), ja som niečo pre cestovný ruch aj urobil. Niečo som aj vytvoril. A či veríte, či nie, ani euríčko, dá sa to, ani euríčko, žiadna dotácia, žiaden príspevok, nič, ani euríčko. A vytvoril som prevádzky, ktoré sú fenoménom, keď niekto do Bratislavy príde a hľadá niečo typical , dovedú ich ku nám, buď do jednej, alebo druhej prevádzky. Aj vás (rečník sa obrátil k navrhovateľovi), keď budete mať nejakú návštevu, kľudne príďte, lebo nemáte kam ísť. Dá sa to aj bez tých, tých fondov, bez tých príplatkov, bez všetkého sa to dá. Viete, čo my potrebujeme? My potrebujeme reklamu, my potrebujeme infraštruktúru, my potrebujeme to, že keď ten turista sem príde, tak ho neokradnú na stanici, my potrebujeme, aby, keď ide na námestie SNP, aby tam nespalo 50 ľudí bez domova, ktorí nie sú bez domova, ktorí sa rozhodli žiť tak, že budú piť. Toto my potrebujeme. My potrebujeme, aby tu bola infraštruktúra, aby tu bol, aby sa vytvoril záujem o túto krajinu. Ja nepotrebujem, aby ste mi zaplatili vzduchotechniku, akú zaplatíte Rattajovi. A toto je presne to, prosím vás, že na toto má slúžiť, keď už to je. A už by som možno aj poprosil tých finančníkov, už dajte pokoj, koľko ešte potrebujete naliať? Koľko ešte potrebujete vycucať? Koľko ešte potrebujete? Čo ešte vám máme dať? Čo ešte vám tento biedny štát, ktorý nebude mať na to, aby kúpili plienky pre starých ľudí, koľko ešte potrebujete naliať? Už ste im dali budovu za najdrahšie nájomné, postavili vám tam z fondov Kempinski. Koľko ešte chcete zobrať? Čo vám máme, ešte chyžné platiť v tých hoteloch, preboha? Už nebláznite. Doniesli ste sem fond, potrebujete tam dostať deväť ľudí, aby ste ich riadili a kočírovali, aby vám schválili všetko, čo chcete. Bude to stáť milión euro. Úplne zbytočný milión euro. Ten návrh je zlý, ten návrh je nechutný, ten návrh je nezodpovedný, ten návrh je, ja neviem, ešte, ja neviem, ešte aký prívlastok na to dať. A nech ľudia vedia. Za chvíľku sa budeme rozprávať, na čo všetko tu nie sú peniaze, tak vedzte, vedzte, že v ten čas, keď vám to budú hovoriť, boli peniaze na to, aby vytvorili fond, kde zamestnajú deväť ľudí, svojich ľudí, poschovávajú tam, deväť ľudí tam poschovávajú za 2-tisíc euro v čistom, 1,5-násobok priemernej mzdy a nebudú robiť nič, lebo tam nemajú čo robiť. Nebudú mať lopaty, nebudú mať, nie, tam neni čo robiť. Veď to aj decko pochopí, že tam nemáte čo robiť a už vôbec nie za tie peniaze. My tu konsolidujeme a vládna koalícia rozhadzuje. Tak, ľudia, vedzte, že aj takýmto, takýmto spôsobom. (Rečník sa obrátil k navrhovateľovi.) Ako to skončí, pán minister? Už ste sa na to dali (povedané so smiechom), už ste minister, no už ste tú odvahu sem našli, tak som sa vám snažil niečo povedať. Keby sa dalo, rozpustite to, nemíňajte tie peniaze. Dajte ich, ako ten Ford povedal, dajte to na reklamu , dajte to na expozície, dajte to preto, lebo to my potrebujeme. Tí ľudia, ktorí ráno vstanú, idú prví do roboty, poslední z nej odchádzajú, robia niečo pre ten cestovný ruch, nie o ňom tárajú! Viete, koľko ľudí tu je, ktorí tára...? Ľudia, ktorí niečo pre to robia, nepotrebujú vaše ministerstvo. Potrebujú, aby ste sem dotiahli nejakých ľudí. A tých ľudí, ktorí sem prídu, tí turisti, aby ich niekto neokradol. Toto potrebujeme. Toto robte. Nemíňajte peniaze na hlúposti. Ďakujem. [10:14] Andrej Danko – Uvádzajúci uvádza bod Na vystúpenie pána poslanca päť faktických. Prvý, poslanec Farkašovský. [10:17] Karol Farkašovský – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Hlina, celý čas som rozmýšľal, ako by som charakterizoval vaše vystúpenie. Nechcem byť podobne naturalistický, ako ste boli vy, ale poviem to diplomaticky, považujem to za úzko subjektívny názor a vysoko populistické vystúpenie, od plienok počnúc, až po zbytočnosť tohto ministerstva. Ale konštatovanie o najväčšej zbytočnosti ministerstva je svedectvom, prepáčte, vašej slaboduchosti a krátkozrakosti. Každý súdny a normálny človek v dnešnej spoločnosti a v dnešnej dobe vie, že cestovný ruch v krajinách, ktoré majú na to prírodný, kultúrny, historický, spoločenský potenciál, je doslova zlatá baňa pre štát a pre štátnu ekonomiku. Protirečíte, si keď ste hovorili, že vy ste v cestovnom ruchu už niečo dosiahli, nemali ste síce za to ani euríčko, tak neviem, aký ste podnikateľ, keď podnikáte a nemáte z toho ani euríčko. Tak potom ako prežívate? (Reakcia z pléna.) Môžete kývať, ako chcete, len si neprotirečte, prosím vás, potom v prejave a nebuďte taký emotívny, lebo to naozaj slúži len pre tie kamery, ktoré tu našťastie nie sú, na balkóne. No a chcete zabezpečiť propagáciu cestovného ruchu. To si myslíte, že oravský neviem aký kultúrny stánok alebo niečo, cestovný ruch sa bude prezentovať v Japonsku v Tokiu? Hádam to má byť strešná organizácia a na to je ministerstvo cestovného ruchu vytvorené, aby zabezpečilo aj propagáciu Slovenska v zahraničí. Takže plus-mínus a summa summarum k dokonalosti vášho prejavu a la Chruščov vám chýbala už len topánka v pravej nohe, aby ste ňou mohli búchať o stôl. Ďakujem. [10:17] Andrej Danko – Uvádzajúci uvádza bod Poslankyňa Nash. [10:19] Natália Nash – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Príspevok na podporu cestovného ruchu za 10 mil. a Fond na podporu cestovného ruchu za 20 mil. ročne, to je tu ten návrh, o ktorom sa rozprávame. V podpore cestovného ruchu sa rozhodli ísť cestou nových dotačných nástrojov, čo je síce legitímne, no nepotrebujeme na to nový fond. Dokonca aj samotnou výstavbou infraštruktúry je možné zvýhodniť niektoré subjekty v jej blízkosti. Z návrhu nie je ani jasné, ako sa vysporiada ministerstvo a nový fond s otázkou štátnej a minimálnej pomoci, nakoľko v cestovnom ruchu to, často to nie je iba o základnej infraštruktúre, ale o podpore aktivít súkromných podnikov, ktoré sú v cestovnom ruchu a služby tam poskytujú. Pripravte sa, že budeme pozorne sledovať každé euro, a či je všetko v súlade s pravidlami. Keď som si pozrela návrh zákona o Fonde na podporu cestovného ruchu, všimla som si, že je to veľmi prasproste skopírovaný zákon o Fonde na podporu športu. Kopírovanie vám zjavne ide. A to je, samozrejme, praktické, ale nemyslím si, že je potrebné pri každej novej agende vytvoriť samostatnú inštitúciu na prerozdeľovanie dotácií. Máte nové ministerstvo, v ňom dostatok kapacít a množstvo neobsadených štátnozamestnaneckých miest, 20 mil. ročne pohodlne dokážete prerozdeliť v rámci výziev priamo na ministerstve cestovného ruchu a športu. Fond by mal väčšiu efektivitu v prípade väčšieho balíka finančných prostriedkov. Toto je pravý opak efektivity štátnej správy. Ďakujem veľmi pekne. [10:19] Andrej Danko – Uvádzajúci uvádza bod Pán poslanec Dubovický. [10:21] Richard Dubovický – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja by som iba doplnil kolegu Hlinu s tým, že, tak ako bolo povedané, my máme obrovský problém s infraštruktúrou, a to by som chcel podčiarknuť, to, čo ste povedali. Nám chýba 2,4 mld. eur len na opravu mostov II. a III. triedy. To znamená, že už keby sme mali vytvárať fondy, tak v prvom rade mali by sme si dať dokopy celú našu infraštruktúru, lebo keď prídu tu tí turisti, či sú to domáci, alebo zahraniční, tak by radi vôbec niekde prišli. Ale tak by radi prišli, aby sa mohli dostať aj späť. My nemáme dobudovanú diaľnicu. Nás predbehlo Poľsko za posledných niekoľko rokov vo všetkých smeroch, od budovania, efektívnosti využívania eurofondov, budovania diaľnic, efektivity cestovného ruchu, všetko. Keď som bol na pracovnej ceste v Nowom Sączi, bolo mi povedané – že viete čo, my sme chodili k vám sa učiť od vás . A dnes je to úplný opak. Oni k nám už ani nechodia, lebo nemáme čo ponúknuť. A ja chcem veriť, že tento fond, ale o tom budem rozprávať viac v mojej rozprave, že tento fond nejakým spôsobom bude pomáhať či regiónom, ale bez toho, že urobíme si nejakú kvalitnejšiu analýzu, a od toho, že ako by sme mali rozvíjať tento cestovný ruch, podľa mňa sú tieto peniaze len vyhodené. Ďakujem. [10:21] Andrej Danko – Uvádzajúci uvádza bod Poslanec Kišš. [10:22] Štefan Kišš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Pán Hlina, pekne ste to pomenovali. Ďakujem. V princípe to, čo som hovoril zo... zoširšia v mojom prejave ešte k predchádzajúcemu zákonu, ale dobre ste nasvietili na ten, cynik makroekonóm by povedal – jeden miliónik, ktorý si tuto zoberú členovia správnej rady, ďalší si zoberú v dozorke, o nájme, o nájme sme hovorili, o koľko je predražený a tak ďalej a tak ďalej. A predstavte si, že keby minister financií myslel vážne ten svoj výrok, ako naškrabkáva každý milión , takto to povedal, tak, tak tento milión by nepustil. A predstavte si, že to, čo nám koalícia predviedla predvčerom, tak oni si ten buffer na takéto všelijaké bokovky vyrobili tisíckrát väčší, za 1 mld. A niečo možno, niečo možno dajú priamo do športu alebo cestovného ruchu a neviem ešte akých oblastí, zatiaľ je to v takom tajuplne, ale, ale desiatky miliónov pôjdu na živenie takéhoto novovytvoreného systému, ktorý, ktorý bude len preto, aby, aby nakŕmili hladné krky svojich priaznivcov a blízkych. [10:22] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Ďalší v poradí s faktickou, pán poslanec Blcháč. [10:24] Ján Blcháč – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Pán kolega Hlina, vy ste vyčítali pánovi ministrovi z hľadiska teda prevádzky ministerstva, že míňa 20 mil. eur do roka. Možno keby ste odpočítali z toho tie náklady, ktoré už boli predtým, keď cestovný ruch riadilo ministerstvo dopravy, resp. šport ministerstvo školstva by vám tá cifra asi vyšla trošku menej. – Prvá poznámka. Ak chceme zvýšiť podiel cestovného ruchu z tých 2 %, o ktorých tu bolo hovorené, perspektívne v horizonte niekoľkých rokov na možno osem, možno 10 %, čo by bolo prirodzené z hľadiska ku potenciálu Slovenska, tak treba do toho investovať jednoducho. A teda ako? Jedným z nástrojov je aj Fond na podporu športu a ja by som dal ako príklad možno, ak teda nemajú kolegovia vedomosť, fungovanie Fondu na podporu športu. A takisto asi bude fungovať, predpokladám, aj Fond na podporu cestovného ruchu. Som si všimol nedávno, že pán kolega Majerský v Poprade veľmi sa chválil tým, získali milión euro z Fondu na podporu športu , KDH alebo aj nezávislí niektorí kolegovia primátori, a tento fond pomáha napríklad v tom športe. A takisto to bude zrejme aj v cestovnom ruchu, keď ten fond začne fungovať. Ja by som to nezatracoval, lebo investovať treba. Čo sa týka prezentácie Slovenska na rôznych výstavách, ja som absolvoval asi desať, možno viackrát Grüne Woche, ktorý ste spomínali, ale na to máme Slovakia Travel, poznámka. A na záver, nuž tak ste sa vyjadrili trošku zľahčujúco o vypitom bare v Dubaji . Ja by som to nezľahčoval, predsa to bola veľká aféra a treba si to pamätať. [10:24] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Bude reagovať ešte pán poslanec Hlina, nech sa páči. [10:26] Alojz Hlina – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Rozmýšľam, že na čo všetko, aby som to do tých dvoch minút stihol. A poznámka typu, že som prostoduchý, čo už na to povedať? No, že je to od vás, pán Farkašovský, tak... čo mám s tým robiť. (Povedané so smiechom.) Pán Boh mi možno nenadelil, no, o čo mne dal menej, o to dal viac vám. No tak čo mám na to povedať? Viete, takže... A k tomu ja len teda pre rekapituláciu, hej, my naozaj ideme vytvárať po tom, čo sa včera ohlásila konsolidácia, po tom, čo sa povedalo, že knihy treba zdražieť , tak na druhý deň sem prišiel minister za SNS a povedal, že ide vytvárať fond, ktorý bude stáť v prevádzke skoro milión euro, ale nebude robiť nič , lebo nemá čo robiť, naozaj reálne povedzme, nemá čo robiť. Tie peniaze, ktoré bude rozdeľovať, nemáte čo robiť. Dvakrát, trikrát za rok budú sedieť tí ľudia. A vytvárate tam deväť pracovných pozícií, pracovných pozícií. Členovia správnej rady budú, prísne vzaté, zamestnanci s odvodmi. Budú mať 1,5-násobok priemernej mzdy. A ako som to povedal v rozprave, dajte tam radšej Rattaja. Rattaj si nezobere plat. A radšej nech je tam Rattaj ako Rattajov človek. Dajte tam Nora Franka. Ani Noro Frank si nebude pýtať plat za to, že dvakrát za rok príde a posúdia nejaké projekty. Dajte tam ľudí, ktorí niečo pre cestovný ruch urobili. Nevytvárajte deväť pozícií ľudí, ktorí vám zahlasujú za akúkoľvek sprostosť, pardon, za výraz. Urobte z toho bord, urobte z toho bord ľudí, ktorí sú prínosom pre cestovný ruch. Tí nebudú chcieť 1-5-násobok priemernej mzdy. Ušetríte na tom. A čo na tom ušetríte, dajte do reklamy , tak ako povedal Ford. Ďakujem. [10:26] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Ďalší sa do rozpravy prihlásil ako podpredseda parlamentu pán Danko. Dávam mu slovo, nech sa páči. [10:28] Andrej Danko – Vystúpenie Vážení páni poslanci, vážené panie poslankyne, nedá mi, aby som nevystúpil k zriadeniu Fondu na podporu cestovného ruchu. Fond ako osobitný nástroj na rozdeľovanie financií je tým najtransparentnejším spôsobom, ako rozdeľovať verejné financie. A keď kolegovia z PS-ka hovoria o Fonde na podporu umenia, tak ten prvý fond, pani Nash, keď som tu navrhoval zriadiť v roku 2018, tak boli také isté reakcie, ako robíte vy teraz. Fond na podporu športu ukázal svoju životaschopnosť a v roku 2016, keď sme preberali oblasť športu, tak nebol ani štátny tajomník pre šport, nebola osobitná rozpočtová kapitola, keď sme zriaďovali s malou dušou Fond na podporu športu, bolo tam 15 mil. eur. Áno, pán Hlina, rozhodovali bez odmien o financiách aj vo Fonde na podporu umenia, ale napríklad vo Fonde na podporu športu, ak vám to ušlo, už dnes sa rozhoduje takmer o 60 mil. eur. To je veľká suma na to, aby ľudia do robili zadarmo a neniesli aj zodpovednosť, pretože to nie je len o tom, že im zaplatíme, ale chceme od nich aj zodpovednosť, aby sa nediali veci ako vo Fonde na podporu na umenia, pretože ak sa smeje pani Jaurová, čo by ste robili so mnou, keby Fond na podporu športu pridelil 200-tisíc mojej rodine do Revúcej? Chcem povedať, že stojím plne za novým ministerstvom a, pán Hlina, máte často svetlé, konštruktívne chvíle, ale niekedy je to osobné a podľa mňa Slovensko potrebuje ministerstvo športu a cestovného ruchu nie kvôli mne, ale kvôli tomu, že to je oblasť, kde vieme zarobiť peniaze. A tam sa asi zhodneme, že je to oblasť, ktorá vie, HDP, zarobiť peniaze. Ak sme dosiahli pri konsolidácii, pán Hlina, to, že náš koaličný partner musel vyčleniť peniaze viac na Fond na podporu športu, cestovného ruchu, tak by sme si zaslúžili uznanie. A, pán Hlina, od vás osobitne, po včerajšom oznámení 5 % pre gastroprevádzky by som čakal trošku viacej uznania a úcty. Aj my to nemáme ľahké so SMER-om ani HLAS-om. Ale gastroprevádzka sa vás osobne dotýka. Som zvedavý, či aspoň to uznáte, že bez ministerstva cestovného ruchu a športu, bez systémových peňazí do športu, pani Nash, lebo neviem, čo ste vy urobila pre šport, nevybavili ste jedno euro, len ste využívali inštitúcie, ktoré aj SNS navrhla. Fond na podporu športu, hovorím, tento rok vyčerpal 46 mil., ide tam, ďalšie výzvy za 20 mil. na národné projekty. Systematizujeme cestovný ruch, áno, hovoríme o reklamách, o cielených reklamách na trhoch, ktoré potrebujeme osloviť. Ale toto ministerstvo nie je ministerstvo na to, aby požieralo peniaze, ale aby sa tie peniaze vrátili. Už dneska hovoríme aj v predchádzajúcom zákone o dvihnutí objemu finančných prostriedkov do OCR-iek. Áno, a chceme aby OCR-ky nepožierali peniaze na mzdy a na neadresné veci, ale aby sme vytvorili systém. Ale veď nás kritizujte, ale vylepšite ten systém, ale nie stále len nenávisť, náznaky obviňovania, ako neviem kto sa ide nabaliť, ako neviem aké rozprávky o zaplavenom ministerstve. A chceme reprezentačnú budovu, pretože táto budova bude prijímať návštevy, bude prezentáciou našej krajiny a ten prvý dotyk s Bratislavou, v meste, kde sa korunovalo 17 kráľov, kde, kde boli významné udalosti, ten by mal byť v budove, ktorá je nie naša, ale aj vaša. Máme predstavy o tom, že cestovný ruch a šport môže zdvihnúť podiel HPD, zdvihnúť pracovné miesta, a preto – pre vás nesystémové zákony, ktoré asi nechápete alebo nemáte naštudované – nemajú význam. Prídu zákony týkajúce sa tringeltov oslobodených od dane z príjmu, v cestovnom ruchu nové systémové veci, ale aspoň sme to začali robiť. My nehovoríme, že to je najlepšie, ale aspoň tvoríme systém. Čo sa týka Fondu na podporu cestovného ruchu, prvýkrát v histórii bude systémových 20 mil. na... a bude to len taký prvý krok, systémové nastavenie na cielené financovanie regionálnych pamiatok cestovného ruchu, stavieb v cestovnom ruchu. Naozaj tou predstavou je, ak sa ubytujete v nejakom ubytovacom zariadení, aby ste videli ako v Rakúsku fünf Sterne , päť hviezd v lokalite. A môžte sa usmievať, koľko chcete, aj ja mám 15 rokov za sebou v advokácii v cestovnom ruchu a viem, aká dôležitá je synergia cestovného ruchu a športu. A práve pri konsolidácii bolo veľmi ťažké vybaviť financie na rozvoj a systematizáciu aj športových podujatí, aby sa systémovo cestovný ruch so športom uchádzali o medzinárodné podujatia, aby sme zarábali peniaze, ťahali návštevy, aby sme plánovali tieto veci. Tento zákon je prvou lastovičkou v systémovom financovaní cestovného ruchu. V kombinácii so Slovakia Travel máme záujem nastaviť nielen zastúpenia, ale aj cielené reklamy, systémové financovanie cestovného ruchu, ale vo vašich vystúpeniach okrem závisti a populizmu som nevidel trošku konštruktívneho prístupu. Cestovný ruch aj šport boli také prísavky na ministerstvách. Nikto sa o nich nestaral. Koľko eurofondov mohlo ísť do cestovného ruchu? Myslíte si, že minister školstva mal niekedy okrem školského športu záujem na infraštruktúre, na výstavbe nových hál, telocviční? To isté sa týka ministerstva dopravy. Nám vyčítate diaľnice, ale v rezorte sme za ne nikdy nezodpovedali, napriek tomu sú tu nové zákony, ktoré môžu urýchliť túto výstavbu. Ale viete, za tri roky tu zmizlo 20 mdl. eur, 20 mld., ktoré rozflákal Heger, Matovič, Ódor, a to bolo 200 km diaľnic, takže tú kritiku treba vzniesť aj do svojich radov. Osobitne by som chcel povedať, že počúvame kritiku zo SaS-ky, ale okrem inštitútov, ktoré sme zaviedli 2018, štátny tajomník pre šport, Fond na podporu športu, Sazka šport nerozvíjala, nehľadala, ako pomôcť trénerom pri oslobodení dani z príjmu, ako rozvíjať cestovný ruch. Preto som vystúpil, aby som vás poprosil možno, že majte konštruktívnu kritiku. Skúste pochopiť, že môže Slovensko na cestovnom ruchu zarobiť peniaze, že Slovensko potrebuje rozvíjať cestovný ruch tak, ako to robia Poliaci, Maďari, a že nám Poliaci a Maďari ušli míľovými krokmi aj preto, že sme nemali systém v cestovnom ruchu. A ten systém je to, že tu je minister, ktorý zastupuje tento segment. Áno, Keketi včera povedal, poďme sa baviť o oslobodení alebo o znížení DPH na 5 % v gastroprevádzkach na základe politickej vôle SNS. A to je tá podmienka, nemôžem ovplyvniť všetko v tomtom štáte, ale čo sa týka cestovného ruchu a športu, na to som citlivý, pretože tu evidentne klamete aj s budovou, evidentne klamete so systémovým nastavením financií. A záver poviem, pán Hlina, ak niekto chce rozhodovať o 20 mil. zadarmo, tak je to podozrivé. A hlavne voči takému človeku nemôžte vyvodiť žiadnu zodpovednosť, keď nemá žiaden typ zmluvy a robí to od srdca. Ja vnímam aj váš prínos, Železná studienka a mnohé iné veci, reštaurácie, ale vrátim sa ešte raz k tomu, ak by aj toto ministerstvo nebolo, kto by bojoval včera na vláde za 5-percentnú DPH. Asi by to Gröhling v minulosti ako minister školstva, alebo... neviem, aký bol minister dopravy asi by to ťažko vybojovali, keby nemali takú silnú politickú podporu. Takže prosím o konštruktívny prístup k Fonde na podporu cestovného ruchu a tieto demagógie Slovensku nepomôžu. Hlavne sa pýtam, čo ostane po vás, pani Nash, čo ste vy zriadila, čo ste vy urobila pre šport, okrem toho že ste kontrolovali peniaze, ktoré sme my nastavili? Po vás zostane nula a môžte sa usmievať, koľko chcete. Už vás vidím, ako sa nacapíte na Fond na podporu športu, kde my nastavíme 60 mil. eur. Budete si tam krofkať a možno aj kúpite nejaké tanečné zariadenie. Ďakujem. [10:29] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho V reakcii na vystúpenie pána podpredsedu parlamentu viacero faktických poznámok. Prvý, pán poslanec Hlina, nech sa páči, máte slovo. [10:38] Alojz Hlina – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Dalo by sa viacej, ale to, samozrejme, nestihnem. A k tomu, čo by som asi chcel povedať, a nič nepokaziť ešte, lebo ešte veľa vecí je živých, aj to, čo ste spomínali, pán podpredseda, z pohľadu toho, ako to dopadne. Tak to, či niekto pôjde robiť, alebo pôjde dávať svoje meno do rozdelenia nejakých peňazí pre cestovný ruch. Mne sa zdá menej nebezpečné, aby v tej, v tom fonde boli ľudia ako Rattaj, Igor Rattaj, šéf TMR-ky, keď sa bude s vlastným menom, s vlastným občianskym, nepotrebuje preplatiť cesťák a bude sa hanbiť podpísať pod niečo, lebo má tu svoje meno. Keď tam bude Noro Frank, u toho nemám najmenšiu obavu. Ja mám obavu z ľudí, ktorých by tam ten Igor Rattaj dosadil, preto to hovorím, lebo ten, koho tam Igor Rattaj dosadí, ten to nebude robiť, ten bude chcieť za to peniaze, že tam bude robiť toho dvíhača rúk (povedané so smiechom), hej. Takže ale ja som aj sa snažil akcentovať ten kontext, hej, že ideme do ťažkých časov, a v ťažkých časoch treba dávať pozor, na čo idú peniaze. V ťažkých časoch kľudne dajte do reklamy, ale dajte do reklamy, nie do mzdových prostriedkov pre ľudí, ktorí by to, prísne vzaté, mohli považovať ako česť. I keď je ťažko hľadať česť v dnešnej politike, to je pravda, hej, že ideš robiť, že máš tu česť byť v nejakej správnej rade fondu, a očakáva sa, že tvojimi múdrymi rozhodnutiami pomôžeš cestovnému ruchu. To asi ťažko vydolovať. Ale povedzme si každý, kto má koľko viny na tom, že to takto dopadlo. Takže ja som sa snažil na to upozorniť, že ste prišli sem s niečím, čo oberie ten cestovný ruch cca o milión korún... milión euro ročne. Mohli ísť tie peniaze tam. [10:38] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Ďalší v poradí, pán poslanec Muňko, nech sa páči. [10:40] Dušan Muňko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Predtým ako začnem hovoriť, som v konflikte záujmov, preto sa nezapájam do tejto diskusii. A mrzí ma, že sa tu zapájate do diskusie, o čom vôbec neviete, o čom hovoríte. Ja ako starý poslanec som sa snažil ešte za HZDS, aby sme vytvorili leteckú spoločnosť, aby sa vytvoril rezort ministerstva kult... pri... buď pri ministerstva kultúry, či pri školstve, aby z toho bolo odčlenené, pretože cestovný ruch pendloval od hospodárstva, kultúre a neviem kde všade. Samozrejmá vec, že prvé výsledky možno budú za desať rokov. Ale Slovensko potrebuje tento rezort a potrebuje koncepčnú prácu. Vy ste ešte... a nič sme ani nezačali robiť, už kritizujeme. Čakal som od PS, ale nielen v tejto veci, či to bolo pri rozpočte, lebo je to nová politická strana, ktorá prišla do parlamentu, ale hneď sa zhŕkla kritika na to, čo proste jednoducho je. Kedy... som za skoré zrušenie alebo spojenie ministerstva práce, sociálnych vecí s ministerstvom zdravotníctva alebo ministerstva kultúry so školstvom. Ale tento rezort Slovensko potrebuje. A keď sa stretnete s diplomatmi, pretože 50 rokov robím v tejto brandži, všade proste potrebujeme podporu a my máme. My sme zlyhali v kúpeľníctve, my sme zlyhali... Dneska tu sa hovorí o Rattajovi, prosím vás, toľko peňazí, čo naliali J&T do cestovného ruchu, nenalial nikto. To je presne tá istá povrchovosť, ako keď niekto povie, že Penta nespravila nič v zdravotníctve . Ľudia, zobuďte sa! Prestaňte vidieť vždycky vo všetko len... Ja tomu nerozumiem. Prestávam ako 80-ročný človek rozumieť vám mladým ľuďom. Spamätajte sa! Ak pôjdeme touto cestou, nedostaneme sa nikde. Po roku ho môžte hodnotiť. Ale hodnotíte ho po čom? (Potlesk.) [10:40] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Ďalší do rozpravy s faktickou pán poslanec Kišš. [10:42] Štefan Kišš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Musím povedať, pán Danko, keď ste išli do rozpravy som čakal a trochu som krivdil, že, že budete emotívnejší a oveľa osobnejší. Ale musím povedať, že to bolo celkom konštruktívne a celkom som to ocenil. Akurát ste to pokazili tou poslednou vetou, škoda, že sa, sa nechali uniesť. Dve poznámky. Zvýhodnená dépeháčka na niečo, čokoľvek, je dymová clona. Všetko na Slovensku bude drahšie, priemerná domácnosť si zaplatí o tisíc eur viac, a ak na niečo zvýhodníte DPH, tak domácnosť to nepocíti, oveľa viac peňazí minie na tie ostatné tovary, ktoré nie sú v zvýhodnenej dépeháčke, a ak, tak zvýhodnená dépeháčka pomôže vybraným firmám, ktoré si týmto, prepáčte za výraz, tak trochu chcete kúpiť. A ďalšia vec, a tuná to odznelo aj pred chvíľou, že, aj pán Muňko to spomínal, že prečo to riešime, prečo to kritizujeme. No preto, lebo idete topiť peniaze. Konkrétne jednu miliardu, tisíckrát viac ako ten milión, ktorý spomínal pán, pán Hlina. Tak kľudne, pán Danko, ja budem, akože ja si to veľmi rád vypočujem, že ako ste svoju politickú silu využili na to, že čo sa udeje s tou, s tou stratenou miliardou, lebo môj predpoklad je, že ste si tam vybojovali nejaké peniaze na veci, o ktorých rokujeme teraz, prípadne nejaké, nejaké ďalšie. Neviem aké, povedzte mi, budem rád, rád sa o tom budem rozprávať. Vďaka. [10:42] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďalší s faktickou. Pani poslankyňa Jaurová. [10:44] Zora Jaurová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán podpredseda Danko, ja som si to naozaj pozorne vypočula, čo ste hovorili, lebo ja si myslím, že konštruktívny prístup nám tu treba ako soľ. A ja sa 20 rokov venujem problematike verejnoprávnych fondov a toho, ako majú fungovať verejné politiky v týchto fondoch. A vy hovoríte, že to je najtransparentnejší spôsob. No, áno, on môže byť najtransparentnejší, len to záleží od dizajnu toho fondu, od toho, ako ten fond nadizajnujete, ako, ako bude usporiadaný. A ja o tom budem oveľa podrobnejšie hovoriť za chvíľu v rozprave. Ale ja som vás na to upozorňovala aj pri STVR, že ak sa niečo volá verejnoprávna inštitúcia, tak to musí mať parametre verejnoprávnej inštitúcie . Tento fond nemá tie parametre, bohužiaľ. Je to tak. A ja vám to potom ukážem, že ako. A ak hovoríte, že to má byť transparentný spôsob prideľovania financií, tak tie orgány a vnútorné kompetencie toho fondu musia byť nadizajnované tak, aby ten systém bol transparentný. A ja vám opäť ukážem na tomto návrhu, že ten systém má od transparentnosti, ako keby... to je míle vzdialené od transparentnosti, lebo v realite o všetkom rozhoduje minister. Čiže ako keby, a hovorím toto naozaj úprimne, že ja by som veľmi rada chcela pochváliť a podporiť nejaký návrh z dielne SNS, len proste to musí byť napísané tak, aby sa to dalo pochváliť. A ja vám ponúkam svoje kapacity, ja veľmi rada budem s vami spolupracovať na týchto veciach (povedané so smiechom), keď chcete tie fondy dizajnovať, len oni musia byť dizajnované tak, aby boli efektívne. Ďakujem. [10:44] Tibor Gašpar – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem. Ďalší v poradí, pán poslanec Hajko, nech sa páči. [10:46] Jozef Hajko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ja budem tiež vyjadrovať na... na vystúpenie pána Danka. Musím sa priznať, že z tých mojich skúseností, čo vidím, že fondový systém nie je dobrý ako od podstaty, pretože fondový systém, to sú také, také zapuzdrené peniaze, ktoré majú, majú svoju kolonku a jednoducho tých, o tých fondoch sa potom rozhoduje, a to, čo hovorila kolegyňa Jaurová, o tých sa rozhoduje v podstate potom nejakým spôsobom, takže som za to skôr, čo som spomenul aj vo svojom vystúpení, aby tie peniaze išli po nejak, išli podľa nejakého modelu na tie organizácie cestovného ruchu v regiónoch. A ideálne by bolo, aby boli tieto peniaze nárokovateľné. To znamená, keď splním podmienku, tak tie peniaze dostanem. Teraz vôbec nehovorím o tom, však napokon to tak funguje aj dnes, pán minister to vie, funguje to tak aj dnes, že keď sa vyzbierajú v tých regiónoch na nejaké projekty, tak ministerstvo doplní tieto peniaze z vlastných prostriedkov. Ja nie som proti tomu, aby išli peniaze na túto oblasť, skutočne aj v tom, ako sledujeme teraz tie avizované opatrenia na konsolidovanie verejných financií, absolútne tam chýba, aby sme nejakým spôsobom rozbehli ekonomiku. Skôr tam vidím reštrikčné opatrenia a cestovný ruch by mohol byť tou oblasťou, to dávam pánovi ministrovi za pravdu, cestovný ruch by mohol byť tou oblasťou, že aby nám tú ekonomiku trošku rozbehol, rozbehol nám regióny, zamestnanosť regiónov, aby nám ľudia nependlovali krížom cez republiku za prácou alebo do zahraničia. Ale opakujem, nie som si istý, či ten fondový systém je práve to najlepšie. [10:46] Tibor Gašpar – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem. Ďalšia v poradí, pani poslankyňa Nash, nech sa páči. [10:48] Natália Nash – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán Danko, žiadali ste uznanie a úctu. A nemáte za čo. [10:48] Tibor Gašpar – Uvádzajúci uvádza bod Ďalšia v poradí, pani poslankyňa Šrobová. [10:48] Veronika Šrobová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem, pán podpredseda, uznávam, že skoro všetko ste povedali pekne, a my by sme vám aj chceli veriť, že to myslíte úprimne, čo sa týka športu a celkovo zlepšenia tej športovej infraštruktúry a situácie na Slovensku, a že to myslíte bez nejakých bočných úmyslov. Ale moja otázka je, prečo potom diskriminujete pri rozvoji napr. športovej infraštruktúry, ktorá by bola na prospech všetkých a aj na prospech Slovensku, potom vo svete, diskriminujete mestá a okresy, ale iba tie, ktoré nie sú vám spriaznené, teda nemáte tam takú podporu možno, ako by ste si predstavovali. Tak to je moja otázka. [10:48] Tibor Gašpar – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem. Ďalší, pán poslanec Ferenčák, nech sa páči. [10:49] Ján Ferenčák – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Zachytil som v diskusii, že všetci sa rozprávate len o súkromných spoločnostiach, ktoré rozvíjajú cestovný ruch. Musím vám všetkým pripomenúť, že aj mestá, obce sú významnými hráčmi pri rozvoji cestovného ruchu. A to nielen, máme mestá, ktoré patria do UNESCO, ale sú aj mestá, ktoré sú ako pamiatkové rezervácie, a práve Kežmarok patrí medzi také centrá, tí, čo prídu do Vysokých Tatier, tak potom nielen trávia v horách celý čas, ale hľadajú, kde môžu stráviť tých pár chvíľ ešte alebo pri zlom počasí aj práve v týchto možno v spišských mestách. My doteraz sme nemali nástroj, ktorým by sme vedeli rozvíjať tieto naše centrá, a tým myslím naše obce a mestá, a práve fond, ktorý kritizujete, sa môže stať týmto nástrojom, kde my vidíme veľký potenciál rozvoja práve aj týchto miest. Preto ma zaráža, že len sa upriamujete na súkromné spoločnosti ako jediné, ktoré dokážu rozvíjať cestovný ruch. A to nie je len podpora rôznych akcií, ale hovorím aj o obnove rôznych pamiatok alebo výstavbe nových, nových pamiatok, ktoré by boli lákadlom pre turizmus. To, či a ako je financovaná správna rada, ja, podľa mňa je to zúženie celého významu tohto fondu, len na to, že niekto bude v správnej rade bude rozhodovať. A možno moja otázka je, alebo zistenie, že ako fungoval Fond na podporu umenia alebo iné fondy, ktoré všetci ste tak velebili, a sú dobré, pretože pomáhajú rozvoju, práve tomu, na čo sú určené, čiže ak hovoríme o podpore cez fondové... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [10:49] Tibor Gašpar – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem. Pán poslanec v poradí s faktickou, pán poslanec Blcháč. [10:51] Ján Blcháč – Vystúpenie s faktickou poznámkou Áno, ja ďakujem za vystúpenie, vážený pán podpredseda Národnej rady, pretože výsledkom je čiastočne povedzme reálna diskusia a aj hľadanie riešení, s výnimkou niektorých vystúpení, samozrejme. Ja sa venujem destinačnému manažmentu v cestovnom ruchu už 17 rokov. Privítali sme prijatie zákona v roku 2010 v januári vládou Roberta Fica v Poprade na výjazdovom zasadnutí a odvtedy fungujú tie naše OCR-ky a KOCR-ky. Podpísal som 10 projektov a rozvoj cestovného ruchu v Liptove je toho dôsledkom aj. Ale znovu pripomínam, že áno, som rád, že chápeme viacerí už dnes, teraz v tomto momente a diskusia bude pokračovať v druhom čítaní na budúcu schôdzu pravdepodobne, že bez investícií do hocičoho, v tomto prípade do cestovného ruchu, sa nedosiahne jeho rozvoj alebo nejaký prínos, ktorý od samotného ministerstva, ktoré bolo zriadené začiatkom tohto roku, očakávame, a v tom, samozrejme, mu držíme palce. Takže ten fond na podporu cestovného ruchu, nie na podporu športu, ako sme si pred chvíľkou vypočuli, je určitým nástrojom, a súhlasím s pánom kolegom Hlinom, že treba tam hľadať tiež nejakú, nejakú racionálnu a o tom treba ďalej hovoriť. A preto vítam to, že sa vysvetľujú možno pre tých ľudí, ktorí s cestovným ruchom sa doteraz nejako bližšie nestretli, je dôležité, aby mali čo najviac informácií, aby pri ďalšom rozvoji svojich diskusií mohli korigovať možno niektoré veci, ktorým z logických dôvodov nie celkom môžu rozumieť. [10:51] Tibor Gašpar – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem. Ďalší v poradí, pán poslanec Dej. [10:53] Dávid Dej – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Pán Danko, tak naozaj si myslím, že bol to z vašej strany konštruktívny príspevok. Škoda, že ste to trošku pokazili na konci, kde ste zaútočili na kolegyňu Nash, ktorá na rozdiel od vás nebola súčasťou dvoch vlád, a tým pádom si nemyslím, že je za niečo zodpovedná. Bola vyššia štátna úradníčka a povedzme si úprimne, že ten štát dnes aj vďaka ľuďom, ako ste vy, ktorí tu vládnu, stojí na úradníkoch, pretože keby to oni nedržali, tak by sa to zosypalo asi ako ten semafor, do ktorého ste napálili. Ale teraz k veci. Bolo to tu povedané, tie, tie fondy naozaj presne, že ony fungujú tak, ako ich nastavíte, a musíte naozaj že nemať nám za zlé, keď máme trošku obavy vzhľadom na to, čo ste s tými fondami, ktoré tu už boli spomínané, stihli za ani nie rok tohto volebného obdobia spraviť. A viete, vy ste spomínali v tom príspevku, že prichádzajú nejaké systémové riešenia ohľadom športu a cestovného ruchu. Ja sa dotknem toho športu, lebo vy aj v tom príspevku ste to spomínali. No, ja mám pocit, že systémové riešenia nie sú tie, keď začnete riešiť ten šport od strechy, a nie od podlahy. Ja si myslím, že momentálne ten šport na Slovensku potrebuje riešenia, ktoré sú od podlahy, a nie od strechy. Ak sa bavíme o Fonde na podporu športu, ja som vždy hovoril, že je to dobrý nástroj, že ten Fond na podporu športu, ktorý ste zriadili, že, to bola dobrá myšlienka, a je aj fajn, že tam tie peniaze aj navyšujete. Ale potom nemá zmysel na poslednú chvíľu meniť výzvy a podobne, kde jednoducho toto mu neprospieva. Viete, a keď jednoducho ten šport je dôležité podporovať od tej podlahy, pretože keď budete podporovať mladých ľudí, školský šport a jednoducho talentovanú mládež, tak potom sa nestane to, že za chvíľku je dosť možné, že na olympiáde bude menšia výprava, ako je aktuálny počet podpredsedov parlamentu. Ďakujem pekne. (Ruch v sále.) [10:53] Tibor Gašpar – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem. Poprosím ostatných poslancov o kľud v sále, ešte sme neskončili rozpravu. Má slovo pán podpredseda parlamentu, pán Danko. [10:55] Andrej Danko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Takže nemám byť osobný , ale vy trepete o semafore, áno? To je v poriadku? To je také pohladenie a potom bodnutie. Čo sa týka pani Nash, ja chápem, že nemáte slovo, pretože za vami nie je žiaden výsledok. Čo sa týka pána Kišša, ak sa pýta, ako sme prispeli ku konsolidácii. Áno, chceme, aby išlo viac peňazí do cestovného ruchu, športu, ale pýtali sme sa aj, kde sa strácajú peniaze v zdravotníctve, takže o tom sa budeme baviť, ale v kuchyni na koaličnej rade. Čo sa týka Fondu na podporu cestovného ruchu, myslím, že to je dobrý nástroj. A zopakujem ešte raz, pozrite sa na štruktúru a skladbu správnej rady, pozriete sa, že sú tam zástupcovia, starostovia, sú tam zástupcovia žúp, odbornej verejnosti, a celé je to nastavené na to, aby sme si vyskúšali prvých 20 mil. v deľbe do regiónov a systémové nastavenia aj vo Fonde na podporu športu, príde sem nové rozdelenie, tak aby bolo garantované, infraštrukturálne projekty národného významu, projekty pre obce, projekty, ktoré pôjdu na propagáciu športu, ale dôležité je, že tam tých peňazí pôjde viac. Ten investičný deficit Slovenska do oblasti športu tu je. Orbán je na úrovni 300 až 400 mil. ročných peňazí eur do športu. My sme na úrovni teraz zhruba 100 mil. Ešte štyrikrát menej ako Maďari, trikrát menej ako Poliaci. Takže keď to robíme, nás za to kritizujete. Ale opäť sa pýtam, čo ste urobili vy. A vy ste neurobili naozaj nič. Čo sa týka ministerstva, plne stojím za jeho zriadením a myslím si, že to bol dobrý krok, pretože cestovný ruch a šport môžu tvoriť v HDP až 10 %. Až 10 mld. je možné vyrobiť v tejto oblasti systémovými krokmi. A ja verím, že toto ministerstvo, keď prídete k moci, nezrušíte len preto, že sme ho navrhli zriadiť my zo SNS. Tak ste to urobili aj pri fonde... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [10:55] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán podpredseda, aj po dohovore s pani poslankyňou Jaurovou, ktorá má byť v poradí teraz na vystúpenie v rozprave, vyhlasujem päťminútovú prestávku a potom budeme hlasovať. Ďakujem. (Prestávka.) [10:59] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci... (Ruch v sále. Krátka pauza.) Budeme pokračovať v prerušenom rokovaní, a to hlasovaním. Ešte predtým chcem na balkóne privítať študentov druhého ročníka Gymnázia svätého Vincenta z Bratislavy. Vitajte u nás! (Potlesk.) Pristúpime k hlasovaniu o bode 63 schváleného programu, ktorým je prvé čítanie o návrhu poslankýň Holečkovej a Turčanovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 448/2008 o sociálnych službách. Máme to uvedené ako tlač 435. Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, poslankyni Anežke Škopovej, aby hlasovanie uvádzala. Nech sa páči, pani spravodajkyňa. [Hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Martiny Holečkovej a Andrey Turčanovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov , tlač 435.] Škopová Anežka, poslankyňa NR SR Prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 140 prítomných, 27 za, 27 proti, 86 sa zdržalo. Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona. Pokračujeme hlasovaním o bode 64, je to prvé čítanie o návrhu poslankyne Holečkovej na vydanie zákona, ktorým sa mení Trestný poriadok. Je to tlač 436. Spravodajcom je člen ústavnoprávneho výboru pán poslanec Ondrej Dostál. Prosím ho, aby hlasovanie uvádzal. (Hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Martiny Holečkovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 301/2005 Z. z. o Trestný poriadok v znení neskorších predpisov , tlač 436.) Dostál, Ondrej, poslanec NR SR Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje návrh zákona v druhom čítaní. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 140 prítomných, 52 za, 77 proti, 1 sa zdržal, 10 nehlasovali. Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že nebudeme pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona. Teraz prosím spravodajcu, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, poslanca Romana Michelka, aby uviedol hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu (tlač 412), bod 13 schváleného programu. Nech sa páči, pán spravodajca, uvádzajte zákon. (Hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 57/2018 Z. z. o regionálnej investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 412.) Michelko, Roman, poslanec NR SR Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, v rozprave vystúpili dvaja poslanci, nebol podaný žiaden pozmeňujúci návrh, takže... Prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa rozhodla prerokovať tento návrh zákona v druhom čítaní. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 142 prítomných, 78 za, 39 proti, 18 sa zdržalo, 7 nehlasovalo. Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že prerokuje tento návrh v druhom čítaní. Teraz pristúpime k hlasovaniu o pridelení návrhu zákona výborom a o určení gestorského výboru, ako aj lehoty na jeho prerokovanie. Nech sa páči, pán spravodajca. Michelko, Roman, poslanec NR SR Prosím, pán predsedajúci, teraz dajte hlasovať o tom, že návrh zákona Národná rada Slovenskej republiky prideľuje na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru NR SR, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Zároveň za gestorský výbor určuje Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport s tým, že určené výbory prerokujú návrh zákona do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od jeho prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní. Prosím, dajte hlasovať. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 142 prítomných, 77 za, 39 proti, 24 sa zdržalo, 2 nehlasovali. Konštatujem, že sme tento návrh schválili. Vyčerpali sme všetky body hlasovania. Vyhlasujem prestávku. A ešte predtým vás chcem informovať, čo sa týka procedúry, máme ešte jeden neprerokovaný zákon, ktorý by sme mohli relatívne stihnúť do 12.00 hod. Ak nie, navrhujem, aby sme ho ešte prerokovali aj po interpeláciách, lebo tam máme časované body na 15.00 hod., a potom by sme s tými časovanými bodmi, ktoré, tam sú dvaja poslanci a potom, myslím, že... of... nie, komisárka pre... ani neviem povedať presne čo... (Povedané so smiechom. Reakcia z pléna.) Áno. Tak by sme to dali potom. Je všeobecný súhlas? (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem. Prestávka do 11.20 hod. (Prestávka.) [11:14] Peter Žiga – Uvádzajúci uvádza bod Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní, a to v rámci rozpravy vystúpi pani poslankyňa Jaurová za klub... Nie za klub. Pani poslankyňa Jaurová, nech sa páči. Pána spravodajcu máme. Pána ministra nemáme. Vadí vám, že nebude pán minister ešte, kým sa dostaví? Začnete? Alebo počkáme? (Reakcie z pléna.) Dobre, ja, počkáme, kým... Už je tu. Dobre, v pohode. Nech sa páči. (Pokračovanie rokovania v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o Fonde na podporu cestovného ruchu , tlač 413.) [11:23] Zora Jaurová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ako som už vlastne avizovala pred prestávkou na hlasovanie, ja by som sa k tomuto návrhu vytvorenia Fondu na podporu cestovného ruchu chcela vyjadriť ako niekto, kto sa už viac ako 20 rokov venuje verejnoprávnym fondom a tomu princípu arm’s length , alebo na dĺžku ruky pri verejných politikách. A pán podpredseda Danko, to ma inak mrzí, že tu nie je, lebo tu pred prestávkou veľmi sugestívne hovoril o tom, že je to najtransparentnejší spôsob podpory. Tak ja by som sa chcela pozrieť trocha podrobnejšie na to, že ako si vlastne v tomto návrhu navrhovatelia predstavujú tú transparentnosť. My sme v tomto pléne celkom dlho debatovali v uplynulých mesiacoch o Fonde na podporu umenia a Audiovizuálnom fonde, čo sú teda tiež verejnoprávne fondy. A ja som sa tu niekoľkokrát z tohto miesta snažila vysvetliť, že čo to vlastne verejnoprávny fond je a čo ten princíp na dĺžku ruky znamená. A že to v skutočnosti znamená alebo jeho zmyslom je vzdialiť rozhodovanie o niektorých veciach od politikov a dať ho do rúk odborníkov. A tento princíp sa teda, pochopiteľne, používa najmä v oblasti kultúry a umenia, vedy, výskumu a podobných oblastí, prípadne iných verejnoprospešných činností, pri posudzovaní ktorých je potrebná vysoká miera odbornosti a zároveň istá miera subjektívneho hodnotenia, lebo v takýchto prípadoch má zmysel takéto fondy vytvárať. Naopak, takéto fondy sa nepoužívajú pri podpore podnikania, pretože zmyslom a cieľom týchto inštitúcií je zvyčajne podporovať verejné politiky a projekty, ktoré trh nedokáže zabezpečiť, a nie podporu podnikania, pretože na podporu podnikania alebo investícií existujú úplne iné právne formy a úplne iné typy fondov, ktoré sa zriaďujú prevažne podľa obchodného práva, lebo to vyplýva z logiky veci. No my tu máme dnes na stole návrh zákona, ktorý teda zavádza niečo, o čom tvrdí, že je to verejnoprávny fond, a ktorý má poskytovať finančnú podporu projektom, ktoré sú zamerané na ekonomickú, environmentálnu a sociálnu udržateľnosť cestovného ruchu aj na rozvoj teda infraštruktúry, ktorá slúži na turizmus a udržateľný rozvoj regiónov. To prakticky znamená, že zmyslom tohto fondu vôbec nie je primárne podporovať nejaké spoločné politiky pre všetkých aktérov v cestovnom ruchu ani destinačný manažment, dokonca ani propagáciu Slovenska ako turistickej destinácie, alebo jednotlivých regiónov, ale zmyslom toho fondu je podporovať primárne podnikateľské aktivity fyzických a právnických osôb, eventuálne ďalších subjektov, ako sú napríklad mestá a obce, krajské a oblastné organizácie cestovného ruchu, či dokonca orgány štátnej správy, čo teda ja osobne považujem za extrémne neštandardné, aby orgány štátnej správy, ktoré sú priamo platené zo štátneho rozpočtu a tvoria jeho štruktúru, čerpali z verejnoprávnych fondov, pretože tam v podstate nie je možné zabrániť dvojitému financovaniu, na čo je európska legislatíva, a je to extrémne neštandardné. Ja som to ešte nevidela napríklad. To, že návrh, samozrejme, neuvádza žiadne alternatívne riešenia ani príklady podobných organizácií či inštitúcií v iných krajinách, alebo akýchkoľvek referenčných projektov a politík, to je už taká tradícia, na ktorú sme si pri tejto vláde zvykli, takže to ani nebudem komentovať. Čo tento fond podporuje? Poskytuje teda podľa toho návrhu zákona finančné prostriedky formou príspevku na projekt. Príspevok na projekt poskytuje na základe výzvy v oblasti podpory cestovného ruchu. Odvoláva sa na § 2 písm. a) zákona o podpore cestovného ruchu. A ten paragraf hovorí, že podporou cestovného ruchu sa rozumejú aktivity smerujúce k zvýšeniu počtu domácich a zahraničných návštevníkov, predĺženiu ich pobytu na území Slovenskej republiky a zvýšeniu ich prínosu pre hospodárstvo. No nehnevajte sa, ale toto je extrémne vágna definícia. Vy ste tu, pán minister, pred chvíľou pri zákone o cestovnom ruchu hovorili, že preto vyškrtávate tie definície investícií, lebo sú definované v tomto zákone. No tam nielenže nie sú definované, ale ten zákon tak vágne hovorí o tom, čo ten fond bude podporovať, že sa do tej definície zmestí prakticky úplne všetko, od, ja neviem, výuky angličtiny pre bačov na salaši v Orave až po postavenie Las Vegas na Muránskej planine, to všetko by ten fond mohol podporovať. A ten zákon ani nestanovuje nejaké typy projektov, ani oblasti podpory a dokonca ani jej vymedzenie v zmysle nejakého efektívneho využívania verejných zdrojov, čo podporuje, čo nepodporuje, a najmä v zmysle prevencie narúšania hospodárskej súťaže, lebo pri tomto fonde, kde sú to podnikateľské subjekty, toto musíme nejakým spôsobom ošetriť. A takisto nestanovila ani žiadne priority podpory, čo vám vlastne aj vytkli niektorí, niektoré subjekty v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Z môjho pohľadu podľa toho, jak je zákon napísaný, môže ten fond dať prakticky peniaze na čokoľvek a prakticky komukoľvek. Zároveň ani zo zákona, ani z predkladacej správy nie je jasné, ako sa bude líšiť činnosť tohto fondu napríklad od tej dotačnej schémy ministerstva športu a cestovného ruchu, o ktorej sme hovorili pri tom predošlom zákone, pretože súčasné znenie obidvoch zákonov nijako to nevylučuje, to dvojité financovanie, čiže dvojité financovanie znamená, že štát dáva dvakrát na tú istú vec peniaze, pretože tento zákon nikde nevysvetľuje, prečo sú potrebné obidve tieto schémy, prečo potrebujete aj dotačnú schému na ministerstve, aj Fond na podporu cestovného ruchu. A možno sú potrebné, ja neviem, lebo ste to v tej dôvodovej správe nenapísali a nedoložili ste ani ako keby definíciu tých deliacich línií medzi tými dvomi schémami, čo napríklad pri eurofondovom programovaní je povinná doložka, bez ktorej vám neschvália eurofondové schémy, hej, tá doložka o deliacich líniách, takže to by tomu veľmi pomohlo, lebo možno by som tu nemusela toto všetko rozprávať, lebo by ste nám to vysvetlili. A takisto nie je jasné ani to, aký bude vzťah tohto fondu k organizácii Slovakia Travel, ktorý, jej zmyslom je tiež rozvoj cestovného ruchu, resp. aký bude jeho vzťah vôbec k politikám na propagáciu Slovenska ako turistickej destinácie, pretože ja som teda urobila tú prácu, ktorú ste vy neurobili, a vyhľadala som si podobné organizácie v zahraničí, a ony všetky sú organizácie, ktoré sú primárne organizácie typu Slovakia Travel, ktoré propagujú tú destináciu, a popri tom majú nejaké dotačné schémy, ktorými podporujú ten cestovný ruch, ale tam to dáva zmysel, lebo je to súčasť nejakých komplexných politík. (Reakcia navrhovateľa.) Majú. Aj majú ministerstvá. V každom prípade, však určite mi odpoviete na tie otázky, v každom prípade z môjho pohľadu najproblematickejšie na tomto návrhu je vlastne to, ako je ten fond riadený a spravovaný, čiže konkrétne ako má definované svoje jednotlivé orgány, lebo túto časť považujem naozaj za najbizarnejšiu v tom návrhu. Na prvý pohľad je všetko úplne štandardné, orgánmi fondu sú správna rada, dozorná rada a riaditeľ, ale, tak ako som už tu ixkrát povedala, nie je podstatné, ako sa veci volajú, ale ako sú definované. A správna rada, teda podľa vášho zákona, je najvyšším orgánom fondu, riadi jeho činnosť, rozhoduje prakticky takmer o všetkých záležitostiach v rámci tohto fondu, schvaľuje základné dokumenty a schvaľuje aj princípy dotačnej činnosti, ale najmä, schvaľuje samotné poskytovanie príspevkov na projekty. Na projekty do päť mil. eur, na projekty nad päť mil., teda tie musí schváliť vláda, čo ma tiež prekvapilo, že fond, ktorý má dohromady 20 mil. bude udeľovať aj peniaze na projekty viac ako päť miliónov, čo mne príde nie veľmi efektívne nastavenie, lebo v skutočnosti podľa tohto by mohol ten fond všetkých 20 mil. dať niektorý rok na jeden projekt. Správna rada teda má deväť členov, to už hovoril o tom tu pán kolega Hlina. Ja teda musím povedať, že ja nesúhlasím s tým, že ľudia v týchto správnych radách by nemali byť platení, to je podľa mňa veľmi zlá prax. V každom prípade správna rada má teda deväť členov, ktorých vymenúva a odvoláva minister cestovného ruchu a športu. Predsedu a jedného člena vymenúva a odvoláva bez návrhu, jedného člena na návrh predsedu vlády a zvyšných na návrh organizácií, pričom taxatívne sú vymenované len tri organizácie a zvyšné tri organizácie sú len opísané činnosťou, čiže len približne, čo by to mohlo byť, čo je opäť veľmi, veľmi vágne. A takéto definície dávajú, samozrejme, obrovský, ak nie nekonečný priestor na svojvoľné rozhodovanie ministra pri menovaní tých ľudí. Podľa mňa podľa tohto zákona môže minister vymenovať prakticky kohokoľvek, o kom sa rozhodne, že v tej rade má byť, a to nielen preto, že môže si vybrať vlastne, ale ja vďaka tomu, že napríklad tie podmienky na vymenovanie do správnej rady, ktoré považujem teda tiež za mimoriadne zaujímavé a neštandardné, hovoria, že na to, aby ste boli do tej rady vymenovaný, stačí, aby ste mali trvalý pobyt v Slovenskej republike, spôsobilosť na právne úkony a aby ste boli bezúhonný. Čiže nie je tu požadovaná žiadna odborná prax ani vysokoškolské vzdelanie, ani prakticky žiadna kvalifikácia. Za zmienku v tejto súvislosti stojí napríklad aj to, ako zákon definuje nezlučiteľnosť funkcií, pretože napríklad oproti zákonu, trebárs zákon o Fonde na podporu umenia, medzi nezlučiteľné funkcie napríklad nepatrí predseda samosprávneho kraja, primátor a starosta. Čiže v zásade, keďže títo všetci, mestá, obce, župy sú zároveň prijímateľmi alebo žiadateľmi oprávnenými z tohto fondu, v podstate umožňuje v princípe ovplyvňovať rozhodnutia v prospech vlastných záujmov. A čiže keď to tak zhrniem, tak o tom zložení správnej rady, ktorá robí všetky rozhodnutia, lebo prídeme ešte k tomu, že čo robí riaditeľ, ale ten prakticky nemá žiadne kompetencie, on je len taký administrátor toho fondu, a o zložení správnej rady rozhoduje výlučne minister a môže do nej menovať prakticky kohokoľvek. Navyše priamo menuje jej predsedu, čo je tiež neštandardné, lebo zvyčajne si predsedu volí správna rada a ten predseda má, samozrejme, štatutárne právomoci. A to, samozrejme, ešte stále nie je všetko, pretože minister dokonca menuje aj predsedu dozornej rady, ktorá má kontrolovať tú správnu radu a dohliadať na dodržiavanie zákonov a predpisov fondu. Tam potom ešte tí zvyšní dvaja členovia dozornej rady sú, môžu byť teda na, mali by byť na návrh ministerstva financií a NKÚ, ale zase je možnosť ich nominovať bez návrhu, ak tieto inštitúcie nikoho nenominujú v nejakom čase. Ako som už spomínala, riaditeľ je síce výkonný orgán fondu, ale v podstate len zodpovedá za každodennú administratívu a technickú činnosť fondu. Vykonáva to, čo mu povie správna rada, čiže nemá žiadne reálne kompetencie. Ten fond má teda aj odborné komisie, ktoré posudzujú žiadosti, čo, mimochodom, je zmyslom tých verejnoprávnych fondov. Akože tie komisie je to, čo z toho fondu robí verejnoprávny fond, hej. Ale tie menuje, hádajte kto? Predseda správnej rady, čiže nie nejakí ľudia z toho prostredia ani nič také a ich stanoviská, samozrejme, vôbec nie sú záväzné, pretože správna rada môže rozhodnúť inak, ako im komisie navrhli. A teda aby toho nebolo dosť, tak ten zákon navyše umožňuje – a to tam som sa už úplne stratila –, aby predseda odbornej komisie bol zároveň členom správnej rady, ktorá rozhoduje o financovaní. Kolegyne a kolegovia, ako ja môžem takto pokračovať, ale toto je tak neuveriteľný galimatiáš vnútorných právomocí v tom fonde, aký som ja naozaj ešte nevidela v nejakom návrhu. A my sme tu už pri tom zákone o FPÚ debatovali o tom, že pri týchto fondoch existuje taký trojuholník vzťahov medzi správnou radou, riaditeľom a odbornými komisiami a ten trojuholník je určený na to, že aby ten fond fungoval, tak v ňom musia byť vyvážené kompetencie a zodpovednosti jednotlivých subjektov, ktoré sa navzájom kontrolujú, a nikto nemá príliš veľa moci. Toto z toho fondu vytvára verejnoprávny fond, hej. A upozorňovala som vašich kolegov, ktorí tu teda robili tie fantastické novely tých iných fondov, že ak sa táto rovnováha naruší, tak sa úplne stráca verejnoprávny charakter tej inštitúcie a v zásade aj zmysel jej existencie, pretože v tomto modeli, ktorý ste navrhli, minister vymenuje aj tých, čo rozhodujú, aj tých, čo ich kontrolujú, aj tých, ktorí hodnotia, a vlastne to môže byť ktokoľvek, kto koho chce, a bez akejkoľvek kvalifikácie. Nie je v tomto modeli vôbec jasné, kto za čo zodpovedá a na čo tam vlastne je, jasné je iba jedno, že nakoniec aj tak o všetkom rozhoduje minister. A ja už som tu hovorila, že proste my keď nazveme nejakú inštitúciu verejnoprávna, tak to nie je, to z nej verejnoprávnu nerobí, z nej robí verejnoprávnu to, ako je dizajnovaná a že je dizajnovaná na tú dĺžku ruky. Lenže v tomto návrhu nie je žiadna dĺžka ruky, ktorá by bola dlhšia ako tá ministrova ruka, ktorá to tam všetko ovláda. A, a to je zaujímavé, že túto ruku, ktorá sa takto vykradne mimo ministerstva, nebude navyše tým pádom vôbec nikto kontrolovať. A môžte argumentovať ako viackrát predtým vaši kolegovia tým, že minister má mať kontrolu, lenže v tomto modeli neexistuje vôbec žiaden dôvod, prečo by táto dotačná schéma mala byť vyňatá do samostatnej akože verejnoprávnej inštitúcie. Že prečo si, pán minister, nenecháte tú schému na ministerstve pri tých ostatných dotačných schémach, keď ju aj tak chcete úplne komplet kontrolovať spôsobom, ktorý podľa mňa nie je štandardný ani pri tých interných dotačných schémach ústredných orgánov štátnej správy? Že nie je to náhodou preto, lebo existuje nejaká nádej, že vo verejnoprávnom fonde je predsa len väčšia voľnosť pri nakladaní s prostriedkami, a snažíte sa takto obísť pravidlá hospodárenia s verejnými zdrojmi, lebo ja iný dôvod na to nevidím pri tomto nastavení toho fondu. A ako som tu už povedala pred tou prestávkou, ja by som úprimne, lebo ja si myslím, že je strašne dôležité podporovať cestovný ruch, a ja si dokonca na rozdiel od iných kolegov viem predstaviť, že dokonca aj formou fondu, aj keď je to problematické, lebo je to podpora podnikania, ale viem si to predstaviť. V každom prípade... Takto to proste, že keď chcete robiť zákony o verejnoprávnych fondoch, mali by ste si naozaj naštudovať aspoň základné medzinárodné štandardy pre verejnoprávne inštitúcie. Nájdete ich v usmerneniach OECD, OSN, Rady Európy a všetky hovoria o tom, že jedným z najdôležitejších prvkov riadenia verejnoprávnych inštitúcii je zabezpečenie nezávislosti ich vedenia od priameho vládneho vplyvu. Vy robíte presný opak. Zároveň tam je presné usmernenie, ako majú vyzerať správne rady, manažment, to už ani nemám čas to tu rozoberať, a všetko toto sme tu už ixkrát spomínali napríklad v debate o STVR a momentálne sa potvrdzuje, že sme mali pravdu, pretože napríklad komisárka Jourová spochybňuje ten systém v STVR a hovorí, že to nespĺňa kritériá verejnoprávnosti. A to isté sa môže stať s týmto fondom, pretože naozaj to, ako ste ho navrhli, je opakom týchto štandardov, a podľa mňa to môže mať za následok aj problémy pri schvaľovaní schém štátnej pomoci v tom fonde, pretože tie sa riadia európskym právom, a to je v oblasti hospodárskej súťaže absolútne nadriadené slovenským zákonom. Bohužiaľ, ako z môjho pohľadu z toho zákona trčí snaha vytvoriť proste paralelnú politicky ovládanú schému, z ktorej je možné financovať čokoľvek, čo si v centrále SNS odsúhlasíte. A ja vám nebudem dávať znova ten príklad, že predstavte si, že po voľbách to preberie niekto z Progresívneho Slovenska, pretože viem, že dovtedy už chcete mať tie peniaze rozdelené. Musím skončiť. Ďakujem. [11:29] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie – päť faktických poznámok. Ako prvý pán poslanec Pročko. [11:43] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Viete, pani kolegyňa, ja som si vypočul aj pána Danka, ktorý sľúbil voličom pred voľbami, že ochráni a podporí cestovný ruch , tak dostal od Fica stomiliónové ministerstvo, každý rok bude 100 mil. čerpať od Slovákov. No a v utorok oznámil, že vybavil pre ubytovateľov v cestovnom ruchu päťpercentnú daň. Hosana všetci! No my, naša rodina pôsobí, podniká 20 rokov, 20 rokov živíme takých príživníkov, prepáčte, to SNS povedalo, že môžme takých ľudí nazývať príživníci, takých príživníkov, ako je Danko, takže Danko povedal v utorok, že bude päťpercentné DPH na ubytovateľov. Hurá! No lenže Fico si ho zavolal, dal mu pár facek, prepleskol ho a už to nebude. Už bude 23 %. Andrej Danko je jedno neskutočné, neskutočné kšeftárske stvorenie, ktoré vo všetkých fondoch, ktoré SNS ovláda, bude mať strčené tie svoje paprče, a toto je ten dôvod aj tohoto fondu. Viete, je to krásna myšlienka. Nádherná. On o tej myšlienke rozpráva neskutočne, Andrej Danko. Andrej „Semaforovič“ Danko, ktorý naozaj v každom jednom fonde bude neskutočne brať Slovákom a tým, na ktorých tie peniaze idú. Vy si naozaj, Slováci, myslíte, že Andrej Danko, keď sa do tohto Fondu na podporu cestovného ruchu dajú peniaze, že Andrej Danko nebude rozhodovať o tom, komu pôjdu a kde pôjdu?! Pri skúsenostiach, ktoré máme so Slovenskou národnou stranou?! Tuná niektorí rozprávali o tom predrečníci, že áno, na mestá to pôjde, to je krásne, to je skvelé. Áno, ale pôjde to zase nohsledom SMEROHLAS-u a SNS-u. Nepôjde to tým, ktorí naozaj rozvíjajú tuto, tento cestovný ruch. A opakujem, ja 20 rokov podnikám v tomto smere. Nič sme nedostali od Fica ani, ani mäkké „ň“, ani, ani nedostaneme, pretože no nikdy sme neboli Ficovi poplatní. Nikdy sme mu netrčali, netrčali sme mu z ničoho. A Andrej Danko v utorok: „Päťpercentná daň!“ Fico dá zaucho – a teraz Andrej čuší jak, jak voš pod chra... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [11:44] Peter Žiga – Uvádzajúci uvádza bod Pani poslankyňa Remišová. [11:54] Veronika Remišová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Tento fond pokladám za mimoriadne nesystémové, nesystémové opatrenie, ktorý slúži jedine na to, aby sa peniaze, ktoré vo fonde budú, dostali tým správnym ľuďom, ako je to v podstate zvykom v Slovenskej národnej strane. Keby ste naozaj chceli podporovať cestovný ruch, tak máte na to krajské a oblastné organizácie cestovného ruchu, ktorým by stačilo jednoducho navýšiť rozpočet. Ale nad tým nemáte kontrolu, pretože v tých organizáciách sú aktéri z cestovného ruchu. To je prvá vec. Druhá vec. Eurofondy. V eurofondoch sú miliardy eur na podporu opatrení v oblasti cestovného ruchu, ale zase tam máte problém vy zo SNS, pretože, viete, no tie eurofondy majú kritéria, výzvy. Musia sa, aspoň formálne je oveľa ťažšie to zmanipulovať, musia sa splniť tie kritéria. Sú tam nejakí hodnotitelia. Mimoriadne nepríjemný proces. Nepáči sa vám to. Tak čo ste urobili? Zriadili ste fond, kde len 300-tisíc dáte na personálne výdavky, to už je prvý neefektívny výdavok. A druhý, budete to opäť zas dávať svojim ľuďom. Teraz im, to, čo im zoberiete na tej 23-percentnej dani, tým malým rodinným penziónom, ktorí, ktoré naozaj skutočne poctivo podnikajú v oblasti cestovného ruchu a sú chrbtovou kosťou cestovného ruchu, tak tým to zoberiete, tým zvýšite daň – a druhou rukou z toho, čo od nich vyberiete, tak to dáte tým svojim ľuďom, takže toto je vaša podpora cestovného ruchu. Mimoriadne nesystémová. A ja sa čudujem koaličným partnerom, že vám dovolia zriaďovať takéto, takéto nezmyselné, nezmyselné fondy, ktoré slúžia len ako peňaženka pre Slovenskú národnú stranu. (Potlesk.) [11:54] Peter Žiga – Uvádzajúci uvádza bod Pán poslanec Dubovický. [11:54] Richard Dubovický – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. No, ja by som už iba nadviazal na to, čo povedala kolegyňa pani Zora Jaurová, s tým, že v 412 (tlač), pri zákone č. 91 správne sme rušili tie základné definície cestovného ruchu, ale mi povedzte, v tom fonde, resp. ja som stále nenašiel to minimum tých projektov, vlastne kto môže, lebo 412 (tlač), zákon č. 91 presne a jasne definuje o tom, kto je vlastne účastníkom v cestovnom ruchu. Ale tu to neni definované. Tu fakt môžem povedať, že hocijaká garážová firma so schránkou vybuduje veľké kongresové centrum za päť miliónov eur. A čo jej stačí? Čestné vyhlásenie. Áno, mám päť percent. Ja, len preto hovorím ako ja, aby ste vedeli, pán minister, my sme tí, ktorí podporujú cestovný ruch. My máme čo ponúknuť. Ale nemyslím si, že toto je systémové riešenie. A neviem si predstaviť, ako by som mohol niečo také podporiť v súčasnosti. Ale budem viac rozprávať o tom aj v mojej rozprave. Ďakujem. [11:54] Peter Žiga – Uvádzajúci uvádza bod Pani poslankyňa Puškárová. [11:54] Paula Puškárová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Pani poslankyňa, kritizovali ste nastavenie toho fondu, a teda množstvo kompetencií, ktoré sa sústreďuje práve v orgáne, v správnej rade. A taktiež počúvam veľmi veľa porovnaní s Fondom na podporu športu, ktorý bol zriadený ešte v roku 2019. A ja som si teda pozrela aj ten zákon na podporu športu a pozrela som, že bol novelizovaný práve 5. júna... 5. mája 2022 zákonom č. 177/2022 Z. z., kde boli ešte tieto práva správnej rady rozšírené. Práve to je to smutné, že teda aj OĽANO, ktoré sa zasadzovalo a vyjadrovalo sa k tomu, ako veľmi netransparentne a aké obrovské právomoci tejto správnej rady boli, sú v tomto Fonde na podporu športu, ktorý veľmi podobne teda kopíruje tento Fond na podporu cestovného ruchu, tak teraz OĽANO, mi to príde skutočne ako veľmi smutné, že, že má dvojaký meter a hovorí no, tak okej, my sme vám, vlastne tej správnej rade dali ešte viacej kompetencií a my teraz kritizujeme to, že teraz nejaký nový fond je postavený na úplne rovnakých princípoch ako ten istý fond, ktorému sme dali viacej kompetencií. Je to trošku taký dvojaký meter. A ja si myslím, že môžeme sa rozprávať o možnostiach nastavenia riadenia, ale určite poďme sa pozrieť, ko... Vyhovuje nám to práve v tom momente, keď my sme pri moci? Alebo teda ideme len kritizovať z princípu, že sa potrebujeme skritizovať? Ďakujem. [11:54] Peter Žiga – Uvádzajúci uvádza bod Pani poslankyňa Mesterová. [11:54] Zuzana Mesterová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. No, kolegyňa Jaurová, na základe výhrad, ktoré si uviedla, ja dúfam, že náš nový kontrol... nová kontrolná úderka Gašpar – Glück – Plevíková na čele s riaditeľom SIS, ktorí sú po novom odborníci na dotácie a prideľovanie, dotácie a fondy, sa prídu pozrieť aj na tento netransparentný fond. A možno sa potom, pán minister, z ich strany dočkáme aj návrhu na vaše odvolanie, prípadne na odvolanie Andreja Danka z postu podpredsedu Národnej rady. Pán Mažgút, dajte im do pozornosti, že je to ďalší fond, ktorý si zaslúži ich kontrolu a pozornosť. Ďakujem. (Smiech v sále. Reakcie z pléna.) [11:54] Peter Žiga – Uvádzajúci uvádza bod S reakciou na faktické poznámky pani poslankyňa Jaurová. [11:54] Zora Jaurová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán predsedajúci. Ja iba na tuto kolegyňu, že my sme teda ešte neboli pri moci. Keď raz budeme pri moci, tak my to budeme lepšie dizajnovať, dobre? Ale pánovi ministrovi som chcela iba povedať, že ja by som vám radila sa troška lepšie pozrieť na to, čo sa deje napríklad vo Fonde na podporu umenia po tej skvelej novele, ktorá bola tiež v tomto duchu, ako tam proste nevie zasadnúť správna rada, ako tam ministerka niekoho vymenuje, a potom – keď chodí na tie zasadania – tak ho za to odvolá. A ja by som akože si naozaj nedovolila vás porovnávať s ministerkou kultúry, lebo to si naozaj nezaslúžite, a predpokladám, že ani vaše ministerstvo neriadi nejaký zvláštny pán, ktorý nedával pozor na fyzike a na geometrii, ale ja vás chcem, len naozaj varovať, že takýto typ legislatívy, ktorý nerešpektuje vôbec žiadne princípy verejných politík a nejakej inštitucionálnej logiky, nikdy proste nevytvorí kvalitné a dobre fungujúce a pre Slovensko prospešné verejné inštitúcie. Možno sa vám tým podarí krátkodobo rozdeliť peniaze nejakým ľuďom, ktorým ich chcete rozdeliť, ale, ale tá história si vás za to nezapamätá a tie kvalitné inštitúcie nevzniknú. Takže ja som presvedčená, že Slovensko si zaslúži tie zmysluplné investície do infraštruktúry cestovného ruchu a do rozvoja regiónov a že sa to dá robiť formou kvalitných a efektívnych verejných inštitúcií. A ak to tak budete robiť, tak my vás v tom vždy budeme podporovať, len to, bohužiaľ, nie je prípad tohto fondu, ktorý je dizajnovaný na úplne iné ciele. Ďakujem. [11:54] Peter Žiga – Uvádzajúci uvádza bod Pán Dubovický, stihnete do dvanástej hodiny? Nech sa páči. [11:54] Richard Dubovický – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené moje kolegyne, kolegovia, pán minister, máme tu ďalší zákon, s ktorým, ja môžem iba doplniť to, čo povedala kolegyňa pani poslankyňa Zora Jaurová, že celkom s návrhom tohto zákona sa my nevieme stotožniť. Ja, ja, ja, ja poviem, pri všetkej úcte, kde som si prešiel školy, ľudí, ktorí pracujú v cestovnom ruchu, všetci si vás vážia, lebo považujú vás za odborníka, a ja vás tiež považujem za odborníka, ale preto nerozumiem, že čo to je. (Povedané so smiechom.) Ja, ja preto budem rád, keď nám to vysvetlíte všetkým, lebo na konci dňa takýto fond ozaj môže slúžiť vybraným ľuďom, ale nie presne tým, ktorí to potrebujú. Ale pôjdem teraz trošku ku, ku detailom. Možnože ste si všimli, že štatistický úrad nedávno vydal správu, kde konštatuje, že domáci cestovný ruch zažil v júli tretí najúspešnejší mesiac od pandémie COVID-19. To znamená, že v našich ubytovacích zariadeniach bolo viac ľudí. Ale čo hovorí aj štatistický úrad, že máme viac ľudí domácich ako zahraničných, preto by som sa opýtal opäť, akým spôsobom má takýto fond pomôcť tým ubytovacím zariadeniam, a resp. vzhľadom na to, že sme v predošlom bode zrušili základnú definíciu cestovného ruchu, akým spôsobom bude vôbec pomáhať tomu cestovnému ruchu. Komu vlastne pomôže? Lebo ja tomu nerozumiem a fond to nepíše. Neviem. Videl som, prečítal som si správu, že z tohto fondu by ste rád vy alebo niekto v SNS vybudovali veľké kongresové štátne stredisko, ale neviem, že či to bude. Môžem sa mýliť. Čítal som to. Môžem sa mýliť. Budem rád, keď mi poviete, že či je to tak, alebo to tak nie je. Tiež veľkým zásadným problémom v rámci tohto fondu je to, že my nevieme povedať, resp. pomôcť tým ubytovacím zariadeniam, a hlavne nevieme prilákať vďaka tomuto fondu zahraničných turistov. Ja súhlasím s tým, čo povedal pán podpredseda Danko, že ostatné krajiny rastú, majú čím ďalej tým viac turistov . Ale keď prejdem iba také základné čísla, nárast v Českej republike zahraničných turistov je na úrovni 9,3 %, nárast zahraničných turistov v Maďarsku je na úrovni 18 %, v Rakúsku to bolo 9,9 % a Poľsko 37 % zahraničných turistov. A viete, ako je na tom Slovensko? Mínus 1,2 %. To znamená, že my momentálne, jedine čo sme dokázali, čo ja aj oceňujem, aby to nevyzeralo takto, že som kritik, možnože tie preukazy, resp. tie poukazy, áno, pomáhajú cestovnému ruchu. Pomáhajú našim, našim rodičom. Teraz po novom pomáhajú zamestnancom veľkých firiem, ovšem nepomáhajú tým malým. Tým sme teraz zobrali ďalších tisíc euro, takže toto bude zásadný problém, či vôbec si budú môcť dovoliť takúto dovolenku. Ale čas ukáže. Čas ukáže, prídu ďalšie štatistické údaje. Ale v rámci tohto fondu absolútne netuším, akým spôsobom má pomôcť turizmu. A poviem takto. Akým spôsobom, pán minister, chcete pomôcť tým najzaostalejším regiónom, konkrétne: Gemer, Spiš, Zemplín, Šariš, Podunajsko, Horehronie a Novohrad? Áno, turisti tam chodia, ale na konci dňa je ich menej. Je ich menej ako v iných regiónoch. Aj pán kolega povedal hore, že Liptovský Mikuláš je na tom celkom dobre. Áno, všetko sa tam buduje. Ale to sú presne tie regióny, ktoré potrebujú tú pomoc. A tu sa opäť pýtam, pán minister. V zákone som nevedel dočítať, že akým spôsobom chcete pomáhať v rámci tohto fondu týmto zaostalým regiónom. To znamená opäť prinesie povedzme to nejakú pracovnú silu, prinesie to mzdy. A hlavne tieto regióny, nehovorím okolo miest, ale niektoré regióny z týchto majú vyššiu nezamestnanosť, ako je priemer v republike. Takže budete garantovať, že tieto regióny budú dostávať tie peniaze? (Rečník sa obrátil k navrhovateľovi.) Bude to nejakým spôsobom férovo rozdelené medzi regióny? Kto dostane tie peniaze? (Reakcia navrhovateľa.) Áno, ale ja sa pýtam, ale v rámci týchto regiónov tam nemáte ani koho osloviť. (Reakcia navrhovateľa.) Ja, ja, hej, čítal som. Ja inak veľmi rád sa teším, lebo opäť... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) [11:59] Peter Žiga – Uvádzajúci uvádza bod Pán poslanec, skúsme sa dohodnúť na tom, že tu sa nediskutuje s ministrom. Tu hovoríte v rozprave a potom, keď máte nejakú debatu s ministrom, urobte si ju v zákulisí alebo na výbore, alebo niekde. Tu povedzte svoj diskusný, resp. vystúpenie v rozprave, a nediskutujte. [11:59] Richard Dubovický – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne za upozornenie. Budem sa snažiť nediskutovať. Už len v krátkosti, ja budem veľmi rád, pán minister, keď vysvetlíte všetko, lebo v 412 ste veľa vecí zrušili, v 413 ste to na konci dňa nedefinovali. Nevieme, aké budú rozdelenie medzi regióny, nevieme, ako konkrétne to pomôže ľuďom, nevieme, ako konkrétne, ako konkrétne to pomôže lokálnym podnikateľom alebo hlavne tým, ktorí povedzme nepredložia žiaden projekt, aký bude prínos štátu alebo ten aktívny prínos štátu v tomto. A na konci dňa, viete, ubytovanie 23 %, gastro 5 %. To ste, pán minister, fakt že radšej mali to nechať na 10 %. Ďakujem. [11:59] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Na vaše vystúpenie neevidujem faktickú poznámku. Teraz sa pýtam, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne. Nie je tomu tak. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pán minister, ak sa chcete, už vám nedám priestor, lebo je 12.00 hod., takže sa nechcete asi, predpokladám, vyjadriť. A pán spravodajca tiež nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a vyhlasujem prestávku do 14.00 hod., kedy budeme pokračovať hodinou otázok. (Prerušenie rokovania o 12.01 hodine.) (Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.) [13:59] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade so zákonom o rokovacom poriadku nasleduje hodina otázok , ktorú týmto otváram. Poslanci písomne položili do včera do 12.00 hod. 89 otázok na predsedu vlády a 107 otázok na členov vlády. Overovatelia schôdze vyžrebovali ich poradie. Upozorňujem, že na otázky poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá. Panie poslankyne, páni poslanci, pán predseda vlády Róbert Fico sa písomne z rokovania o tomto bode programu ospravedlnil a svojím zastupovaním poveril pani podpredsedníčku vlády a ministerku hospodárstva Denisu Sakovú, ktorú prosím, aby oznámila, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády. Nech sa páči, máte slovo. [13:59] Denisa Saková – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, vážení členovia vlády, dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády a podľa § 131 ods. 7 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnila z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámila ministrov poverených ich zastupovaním. Neprítomní: – podpredseda vlády a minister životného prostredia Tomáš Taraba, zastupuje ho ministerka kultúry Martina Šimkovičová, – minister školstva, výskumu, vývoja a mládeže Tomáš Drucker, zastupuje ho minister vnútra Matúš Šutaj Eštok, – minister financií Ladislav Kamenický, zastupuje ho minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Juraj Blanár. Neprítomní sú aj členovia vlády, ktorým neboli položené otázky: podpredseda vlády a minister obrany Róbert Kaliňák, podpredseda vlády pre plán obnovy a znalostnú ekonomiku Peter Kmec, minister spravodlivosti Boris Susko, minister cestovného ruchu a športu Dušan Keketi, ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková. [13:59] Tibor Gašpar – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pani podpredsedníčke vlády. Chcem upozorniť, že poslankyňa alebo poslanec, ktorí položili otázku, sa môžu prihlásiť s doplňujúcou otázkou v rozsahu dvoch minút počas celej doby rokovania o aktuálnej otázke na hlasovacom zariadení, a to zvolením možnosti – podať doplňujúcu otázku . Prosím pani podpredsedníčku, aby ste v limite 15 minút odpovedali na otázky adresované predsedovi vlády. Prvá otázka je od pána poslanca Michala Kapuša. Je prítomný v sále? Je. A znie: „Vážený pán predseda vlády, Maroš Šefčovič získa podľa medializovaných informácií v novej eurokomisii významný post. Je to pre Slovensko dôležité?“ Nech sa páči, máte slovo. [13:59] Denisa Saková – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne za otázku, pán poslanec. „Otázka, či je zisk významného postu v Európskej komisii pre Maroša Šefčoviča dôležitá správa pre Slovensko, má jasnú odpoveď. Áno, je významne dôležitá. Je to pre nás mimoriadne dôležité z toho dôvodu, že pán Šefčovič bude mať silnú a dôležitú agendu pre budúcnosť Európy, teda aj Slovenska, a už v minulosti dokázal, že je schopný sa s takto náročnými témami vyrovnať. Počas rokov, ktoré strávil v Bruseli, bol priamo pri viacerých zásadných rozhodnutiach, ktoré formovali nielen postavenie Slovenska v Európskej únii, ale aj samotnú Úniu, či to bol už náš vstup do schengenu v roku 2007, alebo manažment energetickej krízy v roku 2015, a takto by som mohol pokračovať ďalej. Ak často oprávnene kritizujeme byrokraciu Európskej únie, treba spomenúť aj administratívnu reformu Únie z dielne Maroša Šefčoviča, ktorá znižuje výdavky Únie o 6 mld. eur. To je niečo, čo opozícia často zabúda spomenúť. Namiesto uznania týchto úspechov slovenského eurokomisára opozícia všetko iba neustále kritizuje a spochybňuje naše kroky doma aj v zahraniční. Maroš Šefčovič teraz preberá jedno z najvplyvnejších portfólií v Európskej komisii – obchod a hospodársku bezpečnosť. Ide o oblasť, ktorá bude kľúčová pre budúci rozvoj Európskej únie a aj pre Slovensko. Maroš Šefčovič bude mať možnosť ovplyvňovať obchodnú politiku s takými hráčmi, ako sú Spojené štáty americké, Čína či India, a zabezpečovať, aby Európa mala prístup k strategickým surovinám a technológiám, ktoré potrebuje pre svoj ekonomický rozvoj. Opozícia a médiá by mali prestať klamať a sústreďovať sa na rozdeľovanie spoločnosti a prestať sa sústreďovať na rozdeľovanie spoločnosti. Predstavitelia opozície opakovane hovoria, že Slovensko je izolované a nemá na medzinárodnej scéne vplyv. Aj nominácia pána Šefčoviča na jeden z najvýznamnejších postov v Európskej komisii je jasným dôkazom toho, že ide o ďalšie z radu klamstiev. A keď týchto klamárov dobehne do očí bijúca realita, tak si jednoducho iba vymyslia že ďalšie klamstvo, napríklad o tom, že Maroš Šefčovič nemá byť podpredsedom Európskej komisie kvôli politike tejto vlády, pričom žiadni z podpredsedov Európskej komisie v novom volebnom období už nebude mať pridelené vlastné portfólio, pretože Komisia v tomto smere začína pracovať úplne iným systémom. Myslím si a môžeme byť na to hrdí, ktoré Slovensko meno dostalo do parlamentu a do Bruselu, ktoré pán Šefčovič v Bruseli podnikne, bude všetko v záujme Slovenska a celej Európskej únie.“ Ďakujem veľmi pekne za otázku. [13:59] Tibor Gašpar – Vystúpenie v rozprave Ďakujem. Pán poslanec, môžete vystúpiť s doplňujúcou otázkou, ak máte. Nemáme. Ďakujem. Takže pristúpime k ďalšej otázke. Tá je od pána poslanca Ivana Hazuchu a znie: „Vážený pán predseda vlády, reagovala vláda primerane na hrozbu povodní? A vďaka čomu sa podarilo zabrániť stratám na životoch?“ [13:59] Denisa Saková – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne za otázku. „Vážený pán poslanec, téma povodní a ochrany našich občanov je pre vládu Slovenskej republiky jednou z najaktuálnejších hlavných priorít. Vláda a jednotliví ministri, ktorí túto krízovú udalosť riešili na dennej báze, na hrozbu povodní reagovali promptne a vďaka preventívnym opatreniam, koordinácii záchranných zložiek a včasnému zásahu sa nám podarilo zabrániť dramatickým škodám na majetku a verím, že aj veľkým stratám na životoch. Viem, že včera sa v médiách objavila informácia o tom, že v jednom zo zaplavených domov sa našlo telo muža bez známok života. V tomto prípade je potrebné počkať na závery vyšetrovania, ale som si istý, že naši záchranári boli pripravení pomôcť každému, kto to potreboval. Hneď na úvod chcem zdôrazniť, že vláda bude maximálne ústretová voči regionálnym aj miestnym samosprávam, najmä pri riešení finančných odškodnení po povodniach. Na situáciu na mimoriadnom rokovaní vlády, pri ktorom boli prítomní aj zástupcovia najviac postihnutých regiónov, sa toto prerokovávalo a bola tá vláda v pondelok tento týždeň. Už dnes spolupracujeme so samosprávami na čo najrýchlejšom zozname poškodených objektov a nehnuteľností. Využijeme všetky dostupné mechanizmy vrátane prostriedkov z ministerstva práce, sociálnych veci a rodiny a tiež peniaze z európskych fondov. Vláda má vždy určitú rezervu, ktorú vieme použiť na riešenie takýchto kritických situácií. Monitorujeme situáciu v teréne a vláda bude aj naďalej v úzkej spolupráci so záchrannými zložkami, dobrovoľníkmi a miestnymi orgánmi. Dnes o tejto téme rokujeme s mojimi kolegami z Čiech a Poľska, s predsedníčkou Európskej komisie a verím, že aj z tohto smeru nájdeme riešenia na konkrétnu pomoc ľuďom zasiahnutým povodňami. V tejto súvislosti by som chcel vyjadriť úprimnú vďaku všetkým, ktorí sa zapojili do boja s povodňami. Ďakujem dobrovoľníkom, profesionálnym záchranárom, hasičom, zdravotníkom a všetkým zložkám, ktoré obetavo pomáhali a ochránili ľudské životy, majetky aj našu infraštruktúru. Vaša práca je neoceniteľná a patrí vám veľká vďaka za zvládnutie situácie. Chcem tiež spomenúť, že vláda plánuje krízové zasadnutia v Bratislavskom a v Trnavskom kraji, kde bude reagovať na konkrétne požiadavky, a chce prijať opatrenia, aby sa minimalizovali podobné udalosti v budúcnosti.“ Ďakujem veľmi pekne. [13:59] Tibor Gašpar – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za odpoveď. Máte, pán poslanec, doplňujúcu otázku? Nie. Treťou v poradí bola vylosovaná otázka pána poslanca, opäť, Michala Kapuša na predsedu vlády: „Vážený pán predseda vlády, koncern MOL Group prednedávnom informoval, že došlo k dohode na pokračovaní tranzitu ropy cez Ukrajinu. Vedeli by ste nám túto informáciu potvrdiť a priblížiť, ako vyzerali rokovania, ako aj akú úlohu v nich zohrali vlády Slovenska a Maďarska a Európska komisia?“ [13:59] Denisa Saková – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne za otázku. „Vážený pán poslanec, v otázke, ktorá sa týka obnovenia dodávok ropy cez ropovod Družba, môžem potvrdiť, že rokovania na úrovni spoločností vrátane maďarského koncernu MOL priniesli výsledok, ktorý zabezpečí pokračovanie tranzitu ropy cez Ukrajinu. Rokovania boli náročné, a to predovšetkým z dôvodu komplikovaných geopolitických vzťahov v regióne, a rovnako Európska komisia nezohrala v tejto úlohe tak významnú úlohu, ako by mala pri ochrane záujmov viacerých členských štátov Únie. Zopakujem však, že Slovensko nemieni byť rukojemníkom ukrajinsko-ruských vzťahov. Tranzit ropy je pre našu krajinu otázkou národného hospodárskeho záujmu, preto vítam dohodu, ktorú uzavrel MOL s prepravnými partnermi o vlastníctve ropy už na bielorusko-ukrajinskej hranici. Ropa tak bude bez prerušenia pokračovať do našich rafinérií, čo je dobrou správou nielen pre slovenských motoristov, ale pre celý náš hospodárky sektor, ktorý sa na tieto dodávky spolieha. Je nevyhnutné zdôrazniť, že tieto rokovania sa uskutočnili aj napriek tomu, že Európska komisia v tejto veci nekonala dostatočne rýchlo, hoci podľa môjho názoru mala dostatok času, aby prispela k riešeniu. Slovensko a Maďarsko však nemohli čakať na Európsku komisiu. Našou prioritou bolo nájsť riešenie, ktoré zabezpečí nepretržité dodávky ropy. Rozhodnutie, ktoré bolo prijaté spoločne s maďarskými partnermi, považujeme za nevyhnutné pre udržanie stability v energetickom sektore. Slovenská vláda bude aj naďalej aktívne hľadať riešenia, ktoré posilnia energetickú bezpečnosť našej krajiny, a nedopustime, aby nás niekto tlačil do riešení, ktoré nie sú v našom záujme. Dovoľte mi ešte raz zdôrazniť, ani problémy s ukrajinským tranzitom nemôžu zmeniť náš postoj k vojne na Ukrajine. Slovensko jednoznačne podporuje mierové riešenie konfliktu, a nie jeho umelé predlžovanie, preto sa budeme i naďalej zasadzovať za to, aby sme hľadali riešenia, ktoré sú v najlepšom záujme slovenských občanov.“ [13:59] Tibor Gašpar – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za odpoveď podpredsedníčke vlády. Je doplňujúca otázka k tejto základnej otázke od pána poslanca Kapuša? Nie, konštatujem. Budeme pokračovať štvrtou vyžrebovanou otázkou, od pána poslanca Hazuchu. Ide o tú istú otázku, ktorá bola položená predtým, ale keďže na ňu zaznela odpoveď, dávam ešte doplňujúcu. Máte doplňujúcu otázku vy? Máte, áno? Tak vám dávam slovo. Nech sa páči. [13:59] Ivan Hazucha – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne. Chcel by som sa opýtať, či bude mať táto nová dohoda za následok zmenu ceny produktu prepravného za tranzit, a teda či očakávať aj zmenu ceny ropných produktov, ak máte informácie o tomto. [13:59] Denisa Saková – Vystúpenie v rozprave Jediným faktorom, ktorý môže ovplyvniť cenu ropy a tým aj cenu produktov spoločnosti MOL, je dodatočné poistenie, ktoré spoločnosť MOL musela uzavrieť s maďarskou poisťovacou inštitúciou, pretože na preprave medzi Ukrajinou a Bieloruskom a ukrajinsko-slovenskou hranicou v tranzite sa nachádza ropa v hodnote 120 mil. eur. A to sú jediné dodatočné náklady, ktoré môžu ovplyvniť aj výsledné produkty, ktoré sa z tejto ropy produkujú. My pevne dúfame, že táto cena poistenia výsledné produkty neovplyvní. [14:14] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem za odpoveď na túto doplňujúcu otázku. Piatou v poradí vyžrebovanou otázkou bola otázka poslankyni Matejíčkovej: „Vážený pán predseda vlády, posledné týždne médiá bombardujú slovenskú verejnosť jednou poplašnou správou za druhou. Začalo to údajným nárastom majetkovej kriminality, následne mala vláda začať špehovať mobil každého občana cez softvér Pegasus a najnovšie strašia, že nám Európska komisia ide pozastaviť eurofondy. Žiadne z týchto obvinení nedokázali podložiť jediným dôkazom. Naopak, všetky relevantné orgány ich zaručené informácie popreli. Z mainstreamu sa doslova stala fabrika na hoaxy. Bude na to vláda nejak reagovať?“ [14:14] Denisa Saková – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne za slovo. „Vážená pani poslankyňa, ďakujem za otázku, ktorá sa týka jednej z kľúčových výziev, ktorej čelí naša spoločnosť, a to šírenia neoverených informácií a poplašných správ. V posledných týždňoch sme boli svedkami viacerých mediálnych kampaní, ktorých cieľom bolo vyvolať strach, chaos a nedôveru medzi občanmi. Tieto falošné správy sa šírili od údajného nárastu majetkovej kriminality cez absurdné tvrdenia o špehovaní občanov cez softvér Pegasus až po šírenie obáv, že nám Európska komisia zastaví eurofondy. Žiadne z týchto obvinení neboli potvrdené jediným relevantným dôkazom. Všetky kompetentné orgány, ktoré sa týmito záležitosťami zaoberali, jednoznačne vyvrátili, že tieto – v úvodzovkách – zaručené informácie boli zaručenými. Bohužiaľ, aj napriek tomu sú tieto hoaxy stále šírené niektorými médiami, čím sa snažia narušiť dôveru občanov vo vládu a v inštitúcie štátu. Z mainstreamových médií sa postupne stala fabrika na hoaxy, kde sa zodpovednosť za overovanie faktov často vytráca. Naša vláda si uvedomuje závažnosť tejto situácie a, samozrejme, bude na ňu reagovať. Predovšetkým však musíme ako spoločnosť zlepšiť mediálnu gramotnosť a schopnosť občanov rozpoznávať pravdivé informácie od lží a výmyslov, ktoré médiá neustále vyrábajú podľa toho, čo im akurát napadne. Len by som rád pripomenul, že poslednú vlnu dezinformácií o zaručenom zastavení eurofondov, sme tu mali tesne pred prezidentskými voľbami. Do tejto kampane, lebo inak sa to nedá nazvať, sa aktívne zapájala parlamentná opozícia aj viacero médií, pričom ich cieľ bol jasný, ovplyvniť prezidentské voľby. Ľudia si ešte pamätajú, že akonáhle voľby skončili, prestali aj chýry o zastavení eurofondov. Teraz sa to znova opakuje a my ako vláda, aj jednotliví ministri musíme veľmi aktívne pristúpiť k tomu, aby sme tieto klamstvá vyvracali. Chcem zdôrazniť, že táto vláda Slovenskej republiky bude naďalej transparentne informovať verejnosť o všetkých dôležitých témach vrátene otázok bezpečnosti, kriminality či čerpania európskych fondov. Nenecháme sa zastrašiť poplašnými správami a urobíme všetko pre to, aby sa pravda dostala k občanom. Ďakujem veľmi pekne za otázku. [14:14] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem za odpoveď. Pani poslankyňa, máte doplňujúcu otázku k vašej otázke? [14:14] Zuzana Matejičková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka vlády, možno taká len malá podotázka, či budete takisto proaktívne ako vláda vystupovať aj vo vysvetľovaní konsolidácie občanom Slovenskej republiky, aby sme nezabudli, že práve vládnutie Igora Matoviča alebo aj pán Ódora nás prinieslo do toho, že musíme konsolidovať, takže taká malá podotázka, či budeme schopní občanom na Slovensku vysvetľovať, kto je za to skutočne zodpovedný, a že my sme práve tým skutočným partnerom a aj v Európe, aj vo svete a vieme, čo máme robiť. Ďakujem pekne. [14:14] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Pani podpredsedníčka vlády, máte slovo. [14:14] Denisa Saková – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne za otázku. Pani poslankyňa, v utorok bola tlačová konferencia za účasti predsedu vlády, predsedov koaličných strán a vyjednávačov a ministra financií ohľadne konsolidácie a myslím si, že od utorka sa minister financií aj ostatní lídri koaličných strán nezastavili vo vysvetľovaní, prečo vlastne ku konsolidácii došlo, že sme zdedili verejné financie v najhoršom stave za posledných 30 rokov a že konsolidačné opatrenia, ktoré sa momentálne robia v objeme za 2,5 až 2,6 mld. eur, sú len dôsledkom nezvládnutia profesionality vo vláde predchádzajúcich premiérov, ktorí tu vládli za posledných tri a pol roka. Jednoducho prejedlo sa viac, ako sa vtedy zarábalo, a prejedlo sa možno aj viac, ako sme si mali požičať. Myslím si, že nasledujúce dni a nasledujúce týždne a nasledujúce víkendové relácie budú patriť iba téme konsolidácie a konsolidácia a konsolidácia, a súhlasím s vami, že je absolútne na mieste do detailu vysvetľovať, čo je obsahom konsolidácie, a hlavne ako konsolidácia bola spravená, že sa prihliadalo aj na sociálne aspekty životy ľudí a že konsolidácia musela byť aj so sociálnym aspektom na to, aby ľudia na Slovensku v roku 2025 vedeli zvládnuť to, aby si mohli nakúpiť potraviny, aby si mohli základné potraviny nakúpiť v čo najlacnejších cenách, takisto aby sme získali nejaké peniaze aj na energopomoc, keďže nám príde a dochádza nám v budúcom roku k zvyšovaniu cien plynu, cien tepla. A, samozrejme, keď chceme byť v eurozóne, musíme spĺňať aj nejaké výdavkové limity, ktoré pán minister, pán minister financií vyrokoval na pôde Európskej komisie, a tieto výdavkové limity znamenali, že vo výdavkoch vláda škrtala približne 35 % všetkých opatrení. Ešte raz opakujem, myslím si, že najbližšie týždne určite v každej jednej politickej strane, v každej jednej politickej diskusii, za každého člena vlády, ktorý bude v politickej diskusii, bude absolútne namieste a hlavnou prioritou vysvetľovať, prečo konsolidácia a v akej, akej podobe konsolidácia bude prebiehať na budúci rok. Ďakujem veľmi pekne. [14:14] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem za odpoveď na doplňujúcu otázku. Čas určený na otázky pre predsedu vlády vypršal. Konštatujem, pristúpime k odpovediam členov vlády na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia. Prvá otázka bola vyžrebovaná otázka, ktorú položila pani poslankyňa Remišová ministrovi vnútra pánovi Šutajovi Eštokovi: „Pán minister, ako vysvetlíte predražený prenájom priestorov na Štefánikovej ulici, ako prebiehal výber budovy, ako ste určili cenu a ako je možné, že viac než 13 mil. eur končí opäť pri skupine firiem, ktoré zarábajú pri nominantoch vašej strany?“ Prosím pána ministra, aby odpovedal na položenú otázku. [14:14] Matúš Šutaj Eštok – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia poslanci, beriem tento inštitút kladenia otázok ako absolútne legitímny a v demokratickej spoločnosti nevyhnutný, pretože je to úplne správne, že sa poslanci majú pýtať predstaviteľov exekutívy na jednotlivé otázky, a je úplne legitímne, že sa práve poslanci opozície pýtajú predstaviteľov vlády, lebo sú tu nejaké kontrolné mechanizmy, ktoré sú dôležité. Považujem však za rovnako dôležité, aby sa pri zodpovedaní jednotlivých otázok nastolila aj téma, kto sa tú otázku pýta. A pri tejto konkrétnej otázke, dovoľte mi, pani poslankyňa Remišová, je paradoxné, že takúto otázku sa pýtate práve vy, a vysvetlím veľmi jednoducho, prečo to tak je, pretože keby sa to pýtal hocikto iný, okej. Ale práve vy, pani Remišová, ktorá ste niesla zodpovednosť za to, kde sa Slovenská republika dostala za tri a pol roka, a práve vy, ktorá máte dve možno prívlastky za vaše vládnutie – to, že ste absolútne nekompetentne riadila rezort informatizácie, nekompetentnejší už bol iba Igor Matovič, a to, že máte najznámejšiu kauzu, ktorá sa týka práve výberu nehnuteľnosti. Bola ste to práve vy, ktorá sa preslávila počas vášho ministrovania týmito dvomi vecami. Vy ste ani za tri roky nebola schopná vysvetliť prenájom bývalej najvyššej budovy v Bratislave, kde ste presťahovali nielen ministerstvo, ale aj Národnú agentúru sieťových služieb. Ak by ste náhodou stratili pamäť, pani Remišová, tak vám to pripomeniem, že práve za vášho bývalého ministrovania sídlili v budovách, za ktoré by štát za desať rokov zaplatil 31 mil. eur. Vy ste však prenajali priestory od určitej finančnej skupiny na Patrónke, za ktoré ste zaplatili takmer milión eur, a potom ste nejakou zvláštnou konštantou vyrátali, že prenájom polovice bývalej najvyššej budovy v Bratislave budete takto šetriť. V skutočnosti iba na nájomnom zaplatí štát vďaka vášmu skvelému obchodu o 10 mil. eur viac a za 15-ročný nájom by podobnú budovu štát mohol aj postaviť. A to už nehovorím o tom, že ste do novej budovy cez... bez verejného obstarávania od jednej firmy nakúpili už tak legendárny predražený nábytok, pani Remišová, rokovací stôl, ktorý ste asi osobne vyberali, stál 14-tisíc eur, sedačka za takmer 9-tisíc eur, pani Remišová, ale aj vešiaky za 125 eur za kus, pričom podobné sú v známom obchodnom dome s nábytkom za 25 eur. Pani Remišová, ak vy sa idete pýtať na predraženosť, tak prosím, najprv sa pozrite do zrkadla na váš rokovací stôl za 14-tisíc, za sedačky za 9-tisíc, za vešiaky za 125 eur, kde na trhu stoja 25 eur, a to nehovorím ani o leňoškách pre vodičov, ktoré museli myť vyslovene čierne, matné a kovové nožičky a presné rozmery, len aby ste dostali tie najluxusnejšie. Rovnako ste ich kúpili od firmy, ktorá predávala tento luxusný rokovací stôl. Pani Remišová, poviem vám, prečo ministerstvo vnútra potrebuje priestory, veľmi rád, ktoré ste, mimochodom, ako ministerka niekoľko mesiacov platili, hoci boli prázdne, a to len preto, že ste nedokázali ani tú budovu, v ktorej ste sedeli, tak vypovedať tú zmluvu, aby to bolo v termíne. Ale ešte predtým vám pripomeniem, nakoľko ste expertka na výber luxusných priestorov, aj luxusné priestory, ktoré ste v Košiciach prenajali pre vašu štátnu firmu Slovensko IT, ktorá už takmer odišla do krachu, pre informatikov, ktorým, mimochodom, ste osem mesiacov nedali žiadnu robotu, len kráľovský plat 3-tisíc eur. Čo by za to dali iní občania Slovenska! Boli väčšinou na home office, ale priestory ste im zariadili parádne, pretože len za rok v biznis centre v Košiciach ste tam zaplatili 240-tisíc eur, pričom po nástupe nového vedenia to Slovensko IT, nový generálny riaditeľ pán Olexa vyrokoval za rovnaké priestory polovičnú cenu. Tak sa teda pýtam, pani Remišová, z tých 240-tisíc išla polovica vám alebo Igorovi Matovičovi, alebo komu? No a čo sa týka uzatvorenia nájomnej zmluvy týkajúcej sa nebytových priestorov na Štefánikovej ulici, ktoré vás tak veľmi zaujímajú, áno, rezort vnútra nielen... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [14:14] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem pánovi ministrovi. Uplynul vám čas na možnú odpoveď, ale pani poslankyňa sa prihlásila s doplňujúcou otázkou. Chcem len upozorniť, že má na ňu dve minúty. Nech sa páči. [14:14] Veronika Remišová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán minister, vy ste všetok svoj čas použili len na to, aby ste útočili, aby ste používali osobné útoky, ale to vy ostatne robíte vždy. A fakty vo vašej odpovedi absolútne absentovali, tak ja vám teraz poviem tie fakty, a tie sú ľahko dohľadateľné, lebo sú zverejnené zmluvy v Centrálnom registri zmlúv. Takže za koľko sme si za kancelárie, koľko sme, za koľko sme prenajali kancelárie my? Za 10,71 eur za meter štvorcový. Za koľko ich prenajímate vy? Za 18,85 za meter štvorcový, o 43 % drahšie. Za skladové priestory sme my zaplatili 4,29 eura na meter štvorcový, vy platíte 7,90 eura na meter štvorcový. A za parkovacie miesta my sme vyjednali cenu 85 eur za jedno miesto a vy teraz podľa zmluvy, ktorú vy ste uzatvárali, platíte ich takmer raz tak draho, 150 eur za meter štvorcový. Ak by ste vy uzavreli zmluvu za tie sumy, za ktoré som uzatvárala zmluvu ja, tak by ste na len na tomto jedinom nájme ušetrili 5,8 mil. eur, ktoré by napríklad mohli ísť na... pre ľudí a ktorí boli postihnutí povodňami. V ostatných bodoch absolútne klamete, len opakujete starú obohranú pesničku vášho kolegu Richarda Rašiho a buď neviete fakty, alebo si neviete dohľadať zmluvy. Takisto nie je pravda, ako váš kolega Richard Raši znížil cenu za priestory v Slovensko IT, pretože tam si prenajal len skladové priestory, a kancelárie ostali na tej istej sume. Takže, pán minister, skúste odpovedať na tieto fakty, skúste odpovedať presne na otázky, ktoré sa pýtam, pretože to je podstata inštitútu otázok v parlamente, nie to, že vy tu budete rozprávať ľuďom rozprávky. To si môžete rozprávať na vašich tlačových konferenciách. Teraz odpovedzte na otázky, ktoré boli položené. Ďakujem. [14:14] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Pán minister, máte slovo na odpoveď. [14:14] Matúš Šutaj Eštok – Vystúpenie v rozprave Pani Remišová, ja viem, že fakty pokazia každú dobrú debatu, ale vo vašom prípade ste sa nevyjadrili k tým sedačkám luxusným za 9-tisíc a stolom za 14-tisíc a ďalšiemu nábytku, ktoré, prirodzene, tú cenu nájmu vám navýšia. To by ste museli hádam vedieť, ako aj odborníčka na DPH a iné veci, že to tak jednoducho je, takže operujete s číslami, ktoré sú absolútne neporovnateľné, pani Remišová, a nečudujem sa a nedávam vám to za vinu, to je iba holá nevedomosť. Čo sa týka výberu tejto budovy, na rozdiel, spornej, na ktorú sa pýtate, na rozdiel od vás, to nebolo žiadne... pokútny výber, kde ste oslovili nejakých troch maklérov, aby nám urobili takúto veľkú súťaž. Ale vzhľadom na to, čo som nedopovedal, v akých priestoroch sa nachádza ministerstvo vnútra, že naši nielen úradníci, ale aj policajti, hasiči, sedia v rozpadnutých budovách, tak preto sme potrebovali presťahovať ľudí z budovy na Drieňovej a Hrobákovej, kde už pomaly vypadávajú okná, kde im tečie na hlavu, nie pretože tam boli nejaké prívalové dažde, ale pretože v takom katastrofálnom stave ostali budovy a pán Mikulec nemal absolútne nejaký záujem, žiadny, preto sa urobila štandardná verejná obchodná súťaž, kde bola vybraná medzinárodná spoločnosť, ktorá urobila prieskum trhu, pani Remišová, nie nejakí náhodní makléri, ako ste vyberali vy, ale medzinárodná uznávaná spoločnosť, ktorá sa v realitnom trhu pohybuje na viacerých trhoch, nielen na Slovensku, ale aj v rámci sveta, CBRE. V rámci tohto realitného trhu bolo urobené, urobená súťaž v rámci zadaných preferovaných kritérií, ako je lokalita, kvalita, ponúknutých priestorov, rekolaudácie ponúknutej nehnuteľnosti, cena za prenájom nebytových priestorov. A ministerstvu vnútra boli ponúknuté štyri objekty, ktoré v tom čase boli na trhu, a ponuka od tejto spoločnosti s objektom Business Garden, Štefánikova 15, bola vzhľadom k najnižším možným kritériám najvýhodnejšia, pretože bola najlacnejšia cena aj v rámci kontribúcie, pani Remišová, tam sa nebude kupovať sedačka za 9-tisíc ani 10-tisíc, ani drahé konferenčné stoly, preto ten nájom je taký, ako je, a je najnižší v rámci štyroch ponúk, ktoré tam boli urobené, čiže ak sa tu chcete baviť o procese samotnom, tak najprv si treba naštudovať fakty, pani Remišová. Ja chápem, že ak vás niekto usvedčí v priamom prenose z klamstva, nedokážete ho vyvrátiť. A tie vaše spomínané sedačky sa budú s vami viezť celú politickú kariéru, bodaj by toto bol ten najmenší problém, ten najhorší problém je, že ste rozvrátili aj celú slovenskú informatizáciu, a toto, čo tu teraz robíte, je iba prekývanie situácie, ministerstvo vnútra má absolútne, ale že absolútne čisté svedomie, pretože sme vybrali ponuku, ktorá bola na trhu najlacnejšia. Ďakujem, skončil som. [14:29] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem za odpoveď. V poradí ďalšia otázka je položená od pána poslanca Ivana Hazuchu, je prítomný, ministrovi zahraničných vecí a európskych záležitostí pánovi Blanárovi: „Vážený pán minister, s akými prioritami bude vystupovať slovenská delegácia na Valnom zhromaždení OSN?“ Nech sa páči, pán minister, na odpoveď. [14:29] Juraj Blanár – Vystúpenie v rozprave Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, pán poslanec, ďakujem vám za otázku. Možno nebude až taká zaujímavá, ako sme počuli teraz otázku a odpoveď, lebo myslím si, že to bolo potrebné, aby to zaznelo, ale budem sa snažiť priblížiť vám 79. zasadnutie Valného zhromaždenia, ktoré bude prebiehať v období prehĺbenia globálnych kríz, kedy sa očakávajú ešte väčšie turbulencie a nestabilita. Medzi štátmi narastá nedôvera, rozpory a predsudky a najväčšou globálnou výzvou stále zostáva chudoba vo všetkých jej formách a rozmeroch. Základnou úlohou slovenskej delegácie na Valnom zhromaždení pod vedením pána prezidenta Slovenskej republiky teda bude prezentovať neochvejnú podporu Slovenska pre multilateralizmus a medzinárodnú spoluprácu založenú na spoločných pravidlách. Budeme sa zasadzovať za univerzálne dodržiavanie dohodnutých pravidiel, pretože len v takomto globálnom usporiadaní sa nestrácajú záujmy a hlas aj menších štátov, akým je aj Slovenská republika. Na všetkých rokovaniach budeme tlmočiť našu podporu pre mierové riešenia aktuálnych konfliktov, počnúc Ukrajinou cez Blízky východ, ale rovnako aj Jemen, Sahel či Sudán. Medzinárodná komunita musí byť schopná presadiť diplomatické riešenie na ukončenie zbytočného zabíjania a ďalších humanitárnych katastrof, ktoré sú v ozbrojených konfliktoch neoddeliteľnou súčasťou. Slovensko podporí riadnu a včasnú implementáciu Agendy 2023 a splnenie Cieľov udržateľného rozvoja, ktoré sú určené pre všetky krajiny vo svete, tak rozvinuté, ako aj rozvojové. V sektorálnych témach sa budeme zasadzovať za posilnenie spolupráce v boji proti terorizmu, násilnému extrémizmu, nadnárodnej trestnej činnosti a rizikám súvisiacim s kybernetickými hrozbami. Budeme takisto presadzovať ambicióznejší záväzok k riešeniu jadrových zbraní, odzbrojeniu a posilneniu mierového využitia vesmíru. Zasadíme sa za prijatie účinných a konkrétnych opatrení zameraných na boj proti chudobe, hospodársky rast, medzinárodný obchod, financie, sociálnu inklúziu, rozvoj vedy a techniky, energetiky a ochranu klímy a biodiverzitu. V neposlednom rade je Valné zhromaždenie OSN, na ktorom sa stretávajú lídri a delegácie naozaj z celého sveta, príležitosťou nadviazať a rozšíriť cenné kontakty s partnermi zo vzdialenejších teritórií či už na úrovni prezidenta, alebo ministra zahraničných vecí, uskutoční Slovensko bilaterálne rokovania s predstaviteľmi ako napríklad: Uzbekistanu, Argentíny, Brazílie, Čile, Gruzínska, Kene, Kanady, Kuby, Maroka, Jordánska, Filipín, Indonézie a ďalších, pretože prebiehajú stále rokovania na zabukovanie týchto rokovaní, ktoré budú počas samotného zasadnutia Valného zhromaždenia. Slovensko aj týmto spôsobom zintenzívňuje svoju spoluprácu s partnermi predovšetkým z ázijského, afrického a latinskoamerického kontinentu a karibského regiónu a pripravuje svoju kandidatúru aj na členstvo v Bezpečnostnej rade OSN na obdobie rokov 2028 – 2029. Bude to po prvýkrát a myslím si, že je to prestížna záležitosť pre našu diplomaciu a pre Slovenskú republiku. Ďakujem, dohovoril som, pán predsedajúci. [14:29] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem za odpoveď. Chcem sa opýtať pána poslanca, aj keď sa neprihlásil, či má doplňujúcu otázku. V prípade aj ďalších otázok vás poprosím aj sa prihlásiť na doplňujúcu otázku. Ďakujem. Ďalšia otázka v poradí bola vyžrebovaná otázka poslanca Daniela Karasa na ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí, ktorá bola úplne rovnaká ako tá predchádzajúca, takže dávam doplňujúcu otázku. Chce pán poslanec Karas položiť? Vidím, že ani nie je prítomný tu, áno, takže prepadá. V poradí ďalšiu otázku položila pani poslankyňa Remišová na podpredsedu vlády Slovenskej republiky a ministra životného prostredia pán Tarabu, ktorého by mala zastupovať pani ministerka kultúry Šimkovičová: „Pán minister, namiesto spravodlivého prerozdelenia prostriedkov z Envirofondu pre všetky okresy Slovenska ste sa zamerali na svoju politicky výhodnú lokalitu. Prečo ste nedodržali plán vyhlásiť výzvu v II. štvrťroku 2024 pre celé Slovensko, ako to mal Envirofond v harmonograme, čím ste skomplikovali situáciu desiatkam obcí, ktoré urgentne potrebujú financie na vodovody a kanalizácie?“ To je celé znenie otázky. Nech sa páči, odpoveď, pani ministerka. [14:29] Martina Šimkovičová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani poslankyňa, ďakujem za otázku. Envirofond vyhlásil výzvu a špecifikáciu na budovanie vodohospodárskej infraštruktúry na rok 2024 ešte v poslednom štvrťroku 2023. O jej vyhodnotení budú žiadatelia informovaní v dohľadnom čase, pričom žiadateľmi mohli byť obce z celého Slovenska, to znamená, že ešte tento rok budú podporené obce z územia celého Slovenska. Pre upresnenie, z tejto výzvy a špecifikácie nebudú podporené obce nachádzajúce sa v troch okresoch Oravy, pre ktoré bola vyhlásená tento týždeň nová špecifikácia, tie si musia podať žiadosť ešte raz. Envirofond intenzívne pracuje na príprave predmetných dokumentov, aby ich bolo možné zverejniť v čo najkratšom čase. Pôvodne plánované vyhlásenie novej výzvy a špecifikácie na rok 2025 sa teda presunulo do posledného štvrťroku 2024. Čiže výzva nebola nahradená, len sa posunul čas jej zverejnenia, to znamená, že o nič neprídu. Ďakujem. [14:29] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem za odpoveď. Pani poslankyňa Remišová má doplňujúcu otázku, dávam jej slovo, nech sa páči. [14:29] Veronika Remišová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pani ministerka, budem ju klásť na vás, aj keď viem, že nie ste teda z toho rezortu životného prostredia, ale podľa harmonogramu teda Envirofond mal vypísať výzvu pre celé územie Slovenskej republiky, a to v druhom kvartáli Keď pán minister životného prostredia Taraba nastupoval do úradu, tak jeho takou hlavnou témou, resp. celý čas hovoril, ako postaví, bude budovať kanalizácie, bude budovať vodovody, že je to jeho hlavná priorita. Ja len pripomínam, že za našej vlády sa výzvy, výzvy či už z Envirofondu, ale aj z eurofondov vypisovali vždy na celé územie, to znamená, že bez akejkoľvek diskriminácie sa vždy vypisovali na celé územie práve preto, aby sa mohli, mohli prihlásiť starostovia a primátori z celého územia Slovenska. Keď sa človek pozrie na mapu a pozrie sa, že kde najviac chýba v súčasnosti napr. kanalizácia alebo vodovody, tak je to napríklad práve východné Slovensko, tam, kde táto výzva, ktorú vypísal pán minister, ani necieli, to znamená, že za prvé mešká, dobre, ak bude vypísaná, pán minister hovoril, že je to jeho prvoradá priorita, keď je to jeho prvoradá priorita, očakávam, že to bude prvé, čo urobí. Kedy bude vypísaná a prečo vypisuje výzvy takýmto diskriminačným spôsobom, keď, hovorím, že vždy bol úzus, že sa vodovody, kanalizácie vypisovali na celé územie Slovenskej republiky? [14:29] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Pani ministerka, máte priestor na odpoveď. [14:29] Martina Šimkovičová – Vystúpenie v rozprave Keďže k tejto veci sa neviem vyjadriť, viem len teda povedať to, čo ste povedali aj vy, že v podstate nie je nič stratené ani pre tieto okresy, ktoré sú problematické, a v podstate o nič neprídu, keďže tá výzva je predĺžená. Ďakujem. [14:29] Tibor Gašpar – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za odpoveď. Ďalšou otázkou v poradí je otázka pána poslanca Dostála adresovaná ministrovi školstva, výskumu, vývoja a mládeže pánovi Druckerovi, ktorého dnes zastupuje pán minister vnútra Šutaj Eštok: „V najbohatších krajinách Európy, ako sú Luxembursko, Nórsko či Švajčiarsko, číta vyše 75 % obyvateľov aspoň jednu knihu ročne. Daň z pridanej hodnoty na knihy v Nórsku je nulová, vo Švajčiarsku je na úrovni 2,5 %, v Luxembursku predstavuje 3 %. Ak knihy v najbohatších krajinách nie sú považované za luxusný tovar, ktorý znesie tú najvyššiu DPH, prečo ide vláda touto cestou u nás?“ Nech sa páči, pán minister, čas na odpoveď. [14:29] Matúš Šutaj Eštok – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Zastupujem pána ministra Druckera, ale odpoveď tu mám pre vás, pán poslanec, prečítam ju doslova, aby som neinterpretoval a dezinterpretoval slová pána ministra: „Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážený pán poslanec, ďakujem za otázku. Viete, táto otázka by vôbec nemusela prísť, ak by predchádzajúce tri vlády neviedli štátne financie spôsobom spálenej zeme. Verím, že si aj vy pamätáte nezmyselné kroky, ktoré nás priviedli až k tomu, že sa, žiaľ, musíme rozprávať o zvyšovaní DPH, mimochodom, zrušenie nižších sadzieb DPH navrhla vaša strana SaS a rovnako vaša strana tri a pol roka sa spolupodieľala na devastovaní slovenských financií. V prvom rade sme hľadali sociálne spravodlivý spôsob, ako ochrániť tých najzraniteľnejších – seniorov, rodiny s deťmi a pracujúcich. Počas rokovaní sme mali stanovené tri neprekročiteľné čiary: ochrániť 13. dôchodok, zachovať II. dôchodkový pilier a udržať energetickú pomoc pre tých, ktorí ju najviac potrebujú. A tieto ciele sme dosiahli. Kniha je zdrojom informácií, poznania alebo možnosti preniesť sa do iného sveta. Ako minister školstva som rád, že sme presadili zníženie dane z pridanej hodnoty na učebnice na 5 %, a určite podporujem myšlienky podpory dostupnosti vzdelávania vrátane dostupnosti kníh. Som otvorený aj tomu, aby sme viedli spoločne debatu, aby sme našli zdroj financií, ktorým nahradíme zvyšovanie DPH u kníh. Obávam sa však, že to bude náročné, ale ako vravím, poďme sa o tom rozprávať a spoločne navrhnime riešenie.“ Vážený pán poslanec, ďakujem za vašu pozornosť. Vážený pán predsedajúci, ďakujem, skončil som. [14:44] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Pán poslanec Dostál má doplňujúcu otázku, dávam mu priestor. [14:44] Ondrej Dostál Ďakujem, pán minister, za prečítanie odpovede pána ministra Druckera. Ja by som si len dovolil poopraviť pána ministra Druckera v tom, že tvrdí, že SaS navrhla zrušenie tej zníženej sadzby DPH na knihy, ak teda som to dobre pochopil. Tento hoax včera šíril aj... alebo predvčerom šíril aj pán minister Kamenický, keďže SaS prišla s poslaneckým návrhom, ktorý práve chcel, aby sa na všetky knihy vzťahovalo, vzťahovala tá nižšia sadzba dane, aby tam nebolo výnimky pre niektoré tlačoviny, ktoré majú, aj dnes sú v základnej sadzbe dane. Čiže presne... presný opak toho, čo tvrdíte, navrhovala SaS a myslím, že aj pán minister Kamenický si to uvedomil, lebo v tom videu, v ktorom to prezentuje, to stiahol. Nemôžem súhlasiť ani s tým, že za konsolidačný balíček sú zodpovedné iba tie vlády z predchádzajúceho volebného obdobia, významnou mierou k nemu prispeli aj vlády vedené SMER-om, ktoré v dobrých časoch, keď krajina mala hospodáriť prebytkovo alebo prinajmenšom vyrovnane, naďalej udržiavali deficitné hospodárenie, čiže tie výdavky sa zvyšovali, zvyšovali kontinuálne a nejde to iba na vrub Matovičovej alebo Hegerovej vláde, o Ódorovej sa ani nemá zmysel baviť, lebo tá reálne nič navyše neminula. A ale teda beriem pozitívne to, čo hovoril pán minister, a teda dúfam, že budeme ešte sa o tom rozprávať, a teda tým by som apeloval aj na pána ministra Šutaja Eštoka, aby sme sa tomu venovali, keď teda už sa HLAS-u nedarí dosiahnuť plnenie koaličnej zmluvy ohľadom predsedu Národnej rady, tak aspoň ohľadom DPH na knihy by sme mohli nájsť nejaké, nejaké riešenie, ktoré by uspokojilo znepokojenú verejnosť. [14:44] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Aj keď priamo nezaznela nejaká konkrétna otázka, bude reagovať asi pán minister, nech sa páči. [14:44] Matúš Šutaj Eštok Pán poslanec, tu s vami nemôžem súhlasiť, pretože ak sa pozriete na stav verejných financií, ako ich odovzdávala vláda Petra Pellegriniho v roku 2020 vášmu bývalému koaličnému predsedovi a vášmu bývalému premiérovi Igorovi Matovičovi, tak boli historicky v najlepšom stave. Nikdy neboli financie, verejné financie v lepšom stave, ako za hospodárenia tej zlej sociálnodemokratickej vlády. Viete veľmi dobre, že to bol práve minister Kažimír, ktorý prvýkrát ohlásil, že budeme blízko toho, aby sme mali nedeficitné hospodárenie, to znamená, aby deficit bol na nule. Ale keďže sme sa nikdy nepozerali na ľudí ako na čísla v Exceli, tak sme radšej dali prednosť, aby sa ľuďom pomohlo za tie peniaze, aby dostali, aby sa tu zvyšovali materské, rodičovské príspevky na prvé, na druhé, na tretie narodené dieťa, pretože keď sa štátu darí v rámci hospodárenia, filozofia nás sociálnych demokratov je taká, aby sme sa na to nepozerali v prizme excelovských čísel ako váš bývalý predseda pán Sulík, ale aby sme tým ľuďom pomohli, pretože ak sa darí štátu, má sa dať... dariť aj ľuďom. Ľudom, ktorí sa, ktorí tvoria tie hodnoty (potlesk), a preto najlepšie financie historicky boli za čias sociálnodemokratickej vlády, keď bol predsedom vlády Peter Pellegrini, v tom čase, v tom čase odovzdával najlepší rozpočet Igorovi Matovičovi. Čo ste urobili vy? Stav, porovnanie, najlepšie financie v 2020., 2023. rok, hovorí, citujem ministra financií úradníckej Ódorovej progresívnej vlády pána Horvátha: „Verejné financie ešte nikdy neboli v horšom stave za tridsať rokov ako po vládnutí OĽANO, SaS, SME RODINA, ZA ĽUDÍ.“ Nikdy neboli v horšom stave. Toto je výsledok nie hospodárenia vlády sociálnej demokracie, toto bol výsledok hospodárenia vás. Pán Szalay, vás nie, vy ste tam neboli. Za tri a pol roka aj pán Dostál dvíhal ruku za všetky nezmyselné atómovky Igora Matoviča. Vy ste boli tí, ktorí rozvrátili štátny rozpočet, o tom tu budeme veľmi hlasne hovoriť. Aj kvôli vám sa zvyšuje tá DPH na knihy. Myslíte, že by sme, že nás to teší, že musíme tieto opatrenia robiť? Že musíme zvyšovať DPH na knihy? Že musíme zvyšovať DPH ako celok? Určite nie. Ale čo máme robiť? Povedzte mi, čo máme robiť, keď vy ste si naobjednávali nezmysly, atómovky, rozpredali ste všetko, celé Slovensko je dnes holé, bosé z hľadiska obranyschopnosti, sklady sú vyprázdnené, energopomoc, ktorú dával Sulík, bola tak neefektívna, že namiesto jednej mld. nás stala 4 mld., že atómovky boli celkovo na úrovni asi 3,7 mld., že zbrane, ktoré teraz musíme, a obranné systémy, nakupovať, boli také, že nás to bude stáť ďalšie 2 mld., pretože nemáme nič. Vy ste si naobjednávali nezmysly, my sme teraz prišli do vlády a prišla nám faktúra. Toto je faktúra za vaše vládnutie. Toto nie je niečo, čo by sme si my vymysleli. My keď sme išli takto pred rokom do kampane, o tom sme veľmi nahlas hovorili, že Slovensko čaká cesta peklom, pretože ho tri a pol roka viedli amatéri, neschopní ľudia, ktorí rozvrátili štátne financie. Pán Dostál, aj vy ste hlasovali za atómovky Igora Matoviča, vy ste niesli priamu zodpovednosť za to, ako Slovensko dnes vyzerá. Čiže keď dneska nás kritizujete, že zvyšujeme dane, tak ich zvyšujeme, viete prečo? Kvôli vám. Kvôli vám, lebo ste z toho štátneho rozpočtu urobili jeden zdrap papiera. Vy si nepamätáte, ako 1 mld. išla na celoplošné testovanie? A ďalšie a ďalšie nezmysly. Lotérie?! Mimochodom, tie lotérie, ktoré, tu dnes sedí expert Progresívneho Slovenska pán Kišš, o ktorých hovoril, ešte keď bol šéf IFP, že to je pecka vec , na takéto nezmysly tu išli peniaze. Veď keby nebolo tej lotérie, možno ani tie DPH na knihy sa nemusí zvyšovať. A podobné ďalšie a ďalšie veci. Čiže, pán Dostál, ešte raz, vráťme sa na začiatok tejto debaty. Výsledok vlády sociálnej demokracie v roku 2020 – najlepšie verejné financie, výsledok vlády SaS, Matoviča a ďalších – najhoršie verejné financie. Nehovorím to ja, to povedal bývalý minister financií úradníckej vlády pán Horváth. A toto všetko, čo sa teraz robí, je faktúra. Faktúra za vašu neschopnosť, za vašu nezodpovednosť, za vaše diletantstvo. Ak prídete s návrhmi, inými návrhmi, pokojne sa bavme o tom v rámci tej debaty v rámci konsolidácie, že kde teda vidíte tie opatrenia, kde máme tie miliardy ešte nájsť. Veď príďte. Ja budem prvý, ktorý dvihne ruku, ak poviete, že zoberme teda bankám, zoberme bohatým. Len ja keď som bol v Sobotných dialógoch s pánom Šimečkom minulú sobotu, tak on hovoril, že bankám netreba brať, pretože banky majú za minulý rok iba 1 mld. zisk. Prečo sme si dovolili siahať na ich peniaze? Preto príďte s návrhmi. Ak bude ten váš ná... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.) [14:44] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán minister, za odpoveď, váš čas vypršal. Ďalšou v poradí otázkou je otázka pána poslanca Mažgúta, je prítomný, na ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Juraja Blanára: „Vážený pán minister, aké zmeny navrhuje ministerstvo zahraničných vecí v svojej zastupiteľskej sieti v zahraničí?“ Nech sa páči, pán minister, čas na odpoveď. [14:44] Juraj Blanár Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán poslanec, chcem ešte aj uviesť, že táto otázka sa opakuje potom v tých ďalších, nebudem to menovať, bola viackrát položená, lebo je o to veľký záujem. Takže, vážené pani poslankyne, páni poslanci, všetci tí, ktorí si čítali programové vyhlásenie vlády, tak úplne logicky pochopili, že zameranie slovenskej diplomacie bude veľmi významne akcentovať ekonomický rozmer okrem, samozrejme, politického, zahraničného a všetkých tých vecí, ktoré dovtedy sme vždy napĺňali a v ktorých sme boli aktívni, tak ekonomická diplomacia je tam zadefinovaná ako niečo, kde chceme byť viacej aktívni. Preto sme 28. augusta aj po viacmesačnej príprave predložili do vlády v tomto roku návrh na zmenu siete zastupiteľských úradov, na ktorú potom nadväzuje aj sieť ekonomických diplomatov, pretože sme museli najskôr si nejakým spôsobom optimalizovať zastupiteľské úrady a nadväzne na to urobiť aj priority pre ekonomických diplomatov tam, kde ich chceme mať. Samozrejme, museli sme to všetko prispôsobiť finančným prostriedkom, pretože ako to bolo povedané mojím predrečníkom pánom ministrom vnútra, ktorý odpovedal na otázku, máme verejné financie naozaj v zlom stave a museli sme hľadať také riešenie, ktoré vyváži, ak niekde niečo chceme otvoriť, musíme niekde ubrať, aby sme to dokázali finančne zvládnuť. Myslím si, že toto sa nám podarilo aj so všetkými aktérmi, ktorí do toho boli zainteresovaní, to znamená, sme komunikovali so všetkými, ktorí majú záujem sa na tom zúčastňovať, sú to obchodné komory, zamestnávateľské združenia, rôzne firmy. A výsledok v podstate je známy v tom, že sme sa rozhodli otvoriť nové štyri zastupiteľské úrady, a to predovšetkým v indo-pacifickom priestore a rovnako aj v Afrike, je to nový zastupiteľský úrad v Alžírsku, nový zastupiteľský úrad v Tanzánii a potom v Indo-Pacifiku je to Malajzia a Filipíny. A rovnako otvárame, čo síce nebolo v tom dokumente uvedené, pretože to nespadá pod schvaľovanie vlády Slovenskej republiky, budeme otvárať aj tzv. styčný úrad v Etiópii, ktorý bude zastúpený zo susednej krajiny, a dôvod je veľmi jednoduchý, pretože chceme, aby sme v Addis Abebe mali takisto aktívneho diplomata, pretože tam sídli africká... Únia afrických štátov, je tam aj zastúpenie OSN a chceme, aby sme boli aktívni aj v tejto oblasti, čo perspektívne sa môže ukázať, aj že budeme potrebovať mať silnejšie postavenie v tomto meste a v tejto krajine. Ekonomická diplomacia tým sa posilní, že zo 17 ekonomických diplomatov budeme na čísle 43 ekonomických diplomatov, čo je navýšenie takmer o 50 %. A čo je dôležité, presne sme cielene povedali, v ktorých teritóriách potrebujeme mať plnohodnotných ekonomických diplomatov. Prečo spomínam slovo plnohodnotných? Pretože doteraz to bolo tak, že vo väčšine ekonomickí diplomati mali kumulované funkcie. To znamená, nie naplno sa venovali iba ekonomickej diplomacii, ale popritom robili mnohé iné činnosti. A to je tiež veľká výzva aj pre nás, v ktorej pokračujeme ďalej, že chceme ešte pozrieť sa na optimalizáciu na našich zastupiteľských úradoch, aby sme práve takéto niečo odbúrali a zainteresovali okrem týchto ekonomických diplomatov aj samotných veľvyslancov do toho, aby boli aktívni v ekonomickej diplomacii okrem činnosti, ktorú robia na zastupiteľských úradoch. Čiže podčiarknuté, z týchto čísel je zrejmé, že posilnenie našej ekonomickej diplomacie je naštartované, teraz nás čaká naozaj veľmi dôležitá úloha, aby sme dokázali obsadiť tieto miesta schopnými diplomatmi, pretože takých len tak nenájdete na trhu, ale pevne verím, že s tímom... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [14:44] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán minister. Doplňujúcu otázku, pán poslanec Mažgút, nemáte, ďakujem. Ďalšou v poradí je otázka pána poslanca Ondreja Dostála na ministra financií pána Ladislava Kamenického, ktorého zastupuje práve minister zahraničných vecí pán Blanár: „Oznámili ste návrh konsolidačného balíčka na úrovni 2,7 mld. eur. Z prezentácie zverejnenej ministerstvom financií vyplýva, že šetrením v štátnej správe mienite získať 124 mil. eur. Zvyšok konsolidácie zaplatia obyvatelia a podnikatelia. Považujete tento pomer za správny?“ Nech sa páči, odpoveď. [14:44] Juraj Blanár Vážený pán poslanec, čiže v zastúpení pána ministra Kamenického prečítam jeho odpoveď, ktorú pre vás pripravil. „Vážený pán poslanec, ďakujem vám za otázku. Súčasná vláda prijíma v poradí už druhú nevyhnutnú a zásadnú konsolidáciu, a to najmä v dôsledku vysokých deficitov a dlhov predchádzajúcich vlád. Koalícia vyvinula enormné úsilie na zostavenie konsolidačných opatrení, a to bez zásadného negatívneho vplyvu na sociálny štandard obyvateľov Slovenskej republiky, avšak aby dostatočne naplnili príjmy štátneho rozpočtu. Vláda si zároveň uvedomuje potrebu zníženia výdavkov na chod štátu, preto pristúpila k zníženiu počtu štátnych zamestnancov, zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a zamestnancov podľa Zákonníka práce o 10 % aj so zodpovedajúcimi osobnými výdavkami. Vo verejnej správe síce pracuje viac ako 400-tisíc zamestnancov, avšak tento počet zahŕňa aj zamestnancov pracujúcich v územnej samospráve, v dopravných podnikoch, v zdravotníckych zariadeniach a podobne, ktorí nie sú financovaní zo štátneho rozpočtu, a z tohto dôvodu vláda Slovenskej republiky nemá priamy dosah na znižovanie ich počtov. Predmetné zníženie počtu zamestnancov sa nevzťahuje ani na všetkých 248-tisíc zamestnancov financovaných zo štátneho rozpočtu, nakoľko sa dotkne napríklad zamestnancov regionálneho školstva, verejných vysokých škôl a verejných výskumných inštitúcií, zdravotníckych zamestnancov, zamestnancov centier pre deti a rodiny, špecializovaných ústavov a profesionálnych rodičov, policajtov, hasičov, profesionálnych vojakov, príslušníkov finančnej správy, ústavných činiteľov, sudcov a prokurátorov. Čiže na základe uvedeného konsolidačné opatrenie znamená zníženie počtu zamestnancov ústredných orgánov štátnej správy na úrovni 5-tisíc osôb.“ Toľko odpoveď, pán poslanec, pre vás. Skončil som, pán predsedajúci. [14:59] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán minister. Doplňujúcu otázku, pán poslanec Dostál, nech sa páči, máte slovo. [14:59] Ondrej Dostál Ďakujem, pán minister Blanár, za prečítanie odpovede pána ministra Kamenického. Môžem teda len zopakovať to, čo som, to, čo som hovoril. Nie, nie je to zodpovednosť iba vlád v predchádzajúcom volebnom období. Je to zodpovednosť aj toho, ako hospodáril SMER, a je teda smiešne, ak váš kolega pán Šutaj Eštok mne vyčíta Matovičove atómovky, pričom za niektoré z nich hlasovali aj poslanci HLAS-u, SaS napríklad za tú ním spomínanú očkovaciu lotériu nehlasovala a kvôli tomu, akým spôsobom sa hospodárilo v predchádzajúcom volebnom období, SaS odišla z vlády, takže zdá sa mi to trochu, trochu nefér a, samozrejme, aj to prehliadanie vlastnej zodpovednosti za to, ako hospodáril štát pod vedením SMER-u v dobrých časoch. Ale problém je naozaj to, že ten návrh konsolidácie je, ako to nazývate, je v podstate návrhom na zvyšovanie daní, na vytiahnutie viacej peňazí od občanov. Zvyšujete verejné príjmy zvyšovaním daní. Táto strana konsolidácie tvorí viac ako štyri pätiny konsolidačného balíka a aj z tej jednej pätiny, ktorú tvoria úspory, väčšina je, predstavuje zníženie transferov ľuďom a iba menšina šetrenie štátu na, na sebe samom. A to zvyšovanie daní v konečnom dôsledku tak či tak postihne občanov, lebo ono aj keď zdaníte iné subjekty, tak ono sa to premietne v tom, že viacej zaplatia ľudia, nech hovoríte, čo hovoríte. Takže sa chcem spýtať, že či by nebolo vhodné zamyslieť sa nad inou formou konsolidácie, nad šetrením, vy ste minister zahraničných vecí, tak môžete si zistiť, ako konsolidovali iné krajiny Európskej únie, a vždy tam bolo aj šetrenie. [14:59] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán poslanec. Nech sa páči, pán minister, odpoveď. [14:59] Juraj Blanár Pán poslanec, pokúsim sa odpovedať, pretože mám nejakú pamäť, keďže som bol v tom parlamente, kedy ste vládli. Viete, toto je také vaše klišé. Ja vám len pripomeniem, že naše vlády preberali po vás v roku 2012 nezamestnanosť vo výške 15 % a odovzdávali sme ju Slovensku na úrovni 5 %. Toto sú naše konkrétne príklady, čo sme robili. Deficit sa blížil k jednému percentu, ku ktorému ste sa vy ani len nepriblížili. My sme robili vždy opatrenia po vašich pravicových vládach, ktoré v podstate rozhadzovali a nestarali sa o občanov Slovenskej republiky. A táto konsolidácia, keď hovoríte, že sa to bude dotýkať všetkých obyvateľov, je predovšetkým postavená na tom, aby sme zachovali sociálne štandardy, tie, ktoré sme aj občanom sľúbili, lebo si to zaslúžia. Oni nemajú doplácať na to, čo ste vy spôsobili v predchádzajúcej vláde, ktorú ste podporoval... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR Ďakujem, pán minister, váš čas uplynul. Blanár, Juraj, minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ďakujem veľmi pekne. [14:59] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Čas určený... uplynul celkovo čas určený na hodinu otázok. Končím tento bod programu. Zároveň prosím členov vlády, aby zotrvali v rokovacej sále, nasleduje bod odpovede na interpelácie a interpelácie. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, nasledujú teda body písomné odpovede na interpelácie a interpelácie. Otváram bod písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané do 20. augusta 2024 . Z dôvodu prehľadnosti prosím poslancov, aby pri svojom vystúpení uviedli číslo, pod ktorým sa odpoveď člena vlády v tlači č. 366 nachádza, a v prípade nespokojnosti s odpoveďou uviesť, či žiadajú, aby Národná rada hlasovala o ich nespokojnosti s odpoveďou. Otváram rozpravu. Hneď na úvod konštatujem, že písomne sa do rozpravy neprihlásil nikto z poslancov. To znamená, kto sa hlási do rozpravy ústne? Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Otváram bod interpelácie poslancov . Chcem vám dať do pozornosť § 129 zákona o rokovacom poriadku, ktorý upravuje charakter tohto ústavného inštitútu. Ďalej chcem pripomenúť, že podľa zákona o rokovacom poriadku ústne prednesenie interpelácie nezbavuje poslanca povinnosti odovzdať svoju interpeláciu písomne predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky. K predneseniu interpelácie sa písomne prihlásil jeden pán poslanec, a to konkrétne pán poslanec Ondrej Dostál, nech sa páči, dávam mu slovo. [14:59] Ondrej Dostál Ďakujem, pán podpredseda. Ja by som mal interpelácie na pani ministerku kultúry Martinu Šimkovičovú a možno bude vedieť reagovať aj hneď, ale keď nie, tak, tak, samozrejme, predložím aj, aj písomne. Prvá interpelácia sa týka situácie v Slovenskej televízii a rozhlase, resp. situácie ohľadom Rady STVR. Tu by som sa chcel odvolať alebo vyjsť zo stanoviska štrajkového výboru, iniciatívy zamestnancov a spolupracovníkov Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu, ktorí žiadajú o pozastavenie voľby členov Rady STVR v parlamente. Dôvodom sú podľa nich vážne podozrenia z konfliktu záujmov a nepotizmu pri dosadení prvých členov rady, ktorých nominovalo Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky. Ich vymenovanie považujú za právne napadnuteľné a neakceptovateľné. Budem teraz citovať z ich stanoviska a potom sa teda spýtam pani ministerky, ako to ona vníma, a teda čo, čo na to hovorí. Citujem teda: „Výber štyroch z deviatich členov budúcej Rady STVR je bezprecedentným škandálom. Ministerka kultúry Martina Šimkovičová vymenovala za člena rady aj samotného generálneho tajomníka služobného úradu ministerstva Lukáša Machalu, pričom sa odvoláva na odporúčanie výberovej komisie, ktorú sama zriadila. Pripomíname, že Lukáš Machala bol jedným z podstatných autorov zákona, ktorým súčasná vládna koalícia zrušila verejnoprávnu RTVS a urobila z nej prakticky štátnu STVR. Zákon si tak pripravil aj sám pre seba.“ Nomináciu prvých členov Rady STV... „Nominácia prvých členov Rady STVR bola netransparentná a fakt, že o zložení výberovej komisie sa verejnosť dozvedá až dlhé týždne po výbere kandidátov, bol doteraz aj napriek rôznym výkyvom v slovenskej demokracii nepredstaviteľný. Vymenovaním Lukáša Machalu za člena Rady STVR došlo aj k personálnemu prepojeniu výkonnej politickej moci a verejnoprávneho média, ktoré sa stalo politicky podriadeným už zmenou legislatívy. Pre pochybnosti a obavy týkajúce sa predovšetkým vymenovania členov Rady STVR poslala podpredsedníčka Európskej komisie Viera Jourová list ministerke kultúry Martine Šimkovičovej. Pripomína jej, že Európska komisia pozorne sleduje vývoj súvisiaci so zákonom o STVR, najmä pokiaľ ide o jeho súlad s európskym zákonom o slobode médií. Aj keď toto ustanovenie bude platiť až od augusta 2025, členské štáty sa musia už teraz zdržať prijímania akýchkoľvek opatrení, ktoré by mohli vážne ohroziť jeho uplatňovanie. Zo zverejnených mien členov výberovej komisie priamo vyplýva, že Lukáš Machala sa za člena Rady STVR nechal zvoliť ľuďmi, ktorí sú jeho kolegami alebo spriaznenými osobami zamestnanými priamo na ministerstve a v minulosti s ním pôsobili v rôznych organizáciách. Tento konflikt záujmov sa týka najmä riaditeľa kancelárie ministerky Svetozára Nižňanského, ktorý ako člen komisie vybral Lukáša Machalu, s ktorým kedysi pôsobil v štruktúrach rovnakého hokejového klubu. Svetozár Nižňanský je zároveň syn bývalého riaditeľa Slovenskej televízie Štefana Nižňanského. Riaditeľom jeho kancelárie bol práve Lukáš Machala. Štefan Nižňanský v minulosti ako riaditeľ bývalej Slovenskej televízie priamo na stránkach verejnoprávneho média písal príspevky proti novinárom a spoločne s Lukášom Machalom cenzurovali prácu novinárov v investigatívnej relácii Reportéri. Štefan Nižňanský nedávno označil v mesačníku Extra plus jedného z členov štrajkového výboru RTVS za - citujem - „potkana“. Druhou členkou výberovej komisie bola Petra Bačinská, vedúca oddelenia komunikácie na ministerstve kultúry a manželka kandidáta za Kotlebovu ĽSNS vo vlaňajších parlamentných voľbách, ktorá zdieľa nenávistné príspevky na adresu LGBTI+ komunity, utečencov či liberálov. Šokuje nás aj zistenie, že vo výberovej komisii, ktorá Lukáša Machalu odporučila ministerke na vymenovanie za člena Rady STVR, bol šéf odboru zvláštnych činností STVR Marek Marhuľa, pričom meno Marek Marhuľa sa v obchodnom registri vyskytuje v spoločnej firme, v ktorej v tom istom čase podnikala aj Mária Machalová, príbuzná Lukáša Machalu. Tieto informácie sú tak absurdné, že si nevieme predstaviť, ako sa k nim postaví Európska komisia. Obávame sa, že po týchto informáciách čaká Slovensko v zahraničí ďalšia obrovská hanba, ale dôsledkom môže byť aj to, že naša spoločnosť príde o možnosť čerpania eurofondov. Vyzývame ministerstvom kultúry menovaných členov Rady STVR, aby sa za týchto okolností vzdali svojich funkcií, a žiadame kompetentných, aby zabezpečili nový, transparentný výber členov tohto dozorného orgánu verejnoprávnej televízie a rozhlasu. Zároveň vyzývame poslancov Národnej rady, aby vzhľadom na uvedené vážne pochybnosti odložili voľbu ďalších členov rady až do vyriešenia situácie.“ Chcel by som sa spýtať pani ministerky kultúry, ktorá tu už medzičasom nie je, tak jej to budem adresovať aj písomne, čo hovorí na tieto tvrdenia, či považuje výber členov Rady STVR za korektný a transparentný a či tam nevidí konflikt záujmov vo vzťahu k pánovi Lukášovi Machalovi. Moja druhá interpelácia pani ministerky kultúry sa týka Rady Audiovizuálneho fondu. Podľa novely zákona o Audiovizuálnom fonde, ktorú navrhli poslanci Slovenskej národnej strany na čele s pánom Michelkom, nepochybne po dohode aj s ministerstvom kultúry a s pani ministerkou, lebo to bolo obchádzanie riadneho legislatívneho procesu, a ktorú schválila vládna koalícia, v § 36 ods. 2 zákona, ktorý ste si sami schválili, v prechodných ustanoveniach k úpravám účinným od 1. augusta sa uvádza, že minister vymenuje štyroch členov rady do 15. augusta. Pani ministerka vymenovala do 15. augusta jedného z tých členov rady, ktorých má podľa novelizovaného zákona menovať, a to pána Štefana Dlugolinského, ktorého menovala od 12. augusta 2024. Zvyšných troch členov rady – Štefana Nižňanského, Janu Prágerovú a Ingrid Štepanovičovú – vymenovala až od 5. septembra 2024. Preto by som sa chcel spýtať pani ministerky, prečo nedodržala zákon, prečo nedodržala zákonom stanovenú lehotu, prečo nedodržala zákon, ktorý presadila nepochybne s jej vedomím aj vládna koalícia, a nedodržala ten termín 15. august 2024? A moja tretia otázka alebo tretia interpelácia na pani ministerku Šimkovičovú sa týka tentoraz Rady Fondu na podporu umenia a chcem sa spýtať na to, prečo odvolala Jána Hrkúta z funkcie člena Rady Fondu na podporu umenia, keďže podľa dostupných informácií to bol jediný z členov rady, ktorý sa zúčastňoval na zasadnutí Rady Fondu na podporu umenia. Opäť, zmenili ste ten zákon, účelovo ste obišli legislatívny proces a bolo to cez poslanecký návrh, dokonca cez pozmeňujúci návrh k poslaneckému návrhu zákona, vy ste si vybrala nových členov rady, vymenili ste si tú kompetenciu, že vy budete mať väčší vplyv na rozhodovanie rady, posilní sa postavenie rady, vybrali ste si členov rady a teraz po mesiaci ste jedného z tých členov rady odvolali, pričom nezaznamenal som, že by, že by boli uvedené nejaké dôvody, tak využívam právo poslanca interpelovať člena vlády a na tie dôvody sa vás pýtam. Ďakujem. [15:14] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem pánovi poslancovi za jeho vystúpenie. Pýtam sa, a či sa hlási ústne niekto z poslancov na prednesenie interpelácie v rámci tohto bodu. Končím možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy. Pýtam sa členov vlády, či niektorí z nich chce odpovedať na interpeláciu poslancov, predovšetkým pána poslanca Dostála. Ak nie, chcem len poznamenať, že podľa zákona o rokovacom poriadku svoju odpoveď na interpelácie dostanete v stanovenej lehote do 30 dní. Vyhlasujem tento bod programu za skončený a súčasne vyhlasujem päťminútovú prestávku pred tým, než budeme pokračovať v ďalšej, v ďalších bodoch schôdze. Ďakujem. (Prestávka.) [15:14] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v popoludňajšom rokovaní šiesteho dňa 19. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky podľa odsúhlasenej zmeny programu prvým čítaním o návrhu poslanca Jána Ferenčáka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je pod tlačou 420, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 448. Dávam slovo pánovi poslancovi Jánovi Ferenčákovi, aby návrh zákona uviedol. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Ferenčáka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov , tlač 420.) [15:14] Ján Ferenčák – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážené pani ministerky, páni ministri, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vám predložil návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 138/1991 Zb. v znení neskorších predpisov o majetku obcí. Je to zákon, ktorý sa týka nás všetkých, aj keď si to neuvedomujeme, alebo aj neuvedomujete, pretože týka sa to obcí a miest a zlepšenia aplikačnej praxe bez toho, aby malo táto zmena dopad na finančné prostriedky. Jedná sa o to, aby sa zjednodušilo narábanie s majetkom, prípadne zlepšili podmienky pri verejných obchodných súťažiach pre uchádzačov, aby sme mohli získavať viacej ponúk. Cieľom je úprava niektorých postupov pri nakladaní s majetkom obce, ktoré sa pri aplikácii v praxi javia ako problematické a nedostatočné, a môžem vám povedať, že tieto návrhy vznikli po diskusiách odborných skupín v rámci Únie miest Slovenska, čo je zastúpenie všetkých väčších miest na Slovensku, je to druhá organizácia, kde sú len mestá, a je to požiadavka zmeny aplikačnej praxe zdola. To znamená, to je to, čo je aj naša práca v parlamente – zlepšovať fungovanie v rámci Slovenska úpravou zákona tak, alebo zákonov, aby bolo jednoduchšie a aplikovateľnejšie. Mnou predkladaný návrh zákona novely o majetku obcí obsahuje tri hlavné riešené oblasti. V prvom rade je to zmena týkajúca sa možnosti podávania návrhov do obchodných verejných súťaží a pri priamom predaji aj v listinnej podobe. Je tam viacero bodov, je to bod 1 a 2. Konkrétne podľa § 9a odseku 11 zákona o majetku obcí v platnom znení platí, že cenové ponuky na odkúpenie majetku obce sa doručujú cez elektronickú schránku alebo v listinnej podobe, ak záujemca nemá aktivovanú elektronickú schránku. Pod čiarou je odkaz, ktorý znie, napríklad... (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR Páni poslanci, chcem vás poprosiť o kľud v sále. Vyrušujete vystupujúceho. Ďakujem. Ferenčák, Ján, poslanec NR SR Ďakujem. ... napríklad zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, to je zákon o e-Governmente v znení neskorších predpisov, a obdobne aj ustanovenie § 9 a ods. 4 zákona o majetku obcí v platnom znení znie: „Návrhy do obchodnej verejnej súťaže sa podávajú cez elektronickú schránku alebo v listinnej podobe, ak záujemca nemá aktivovanú elektronickú schránku.“ Uvedené pravidlo spôsobuje veľké problémy odkazom pod čiarou, ktorý odkazuje na zákon o e-Governmente, vznikajú pochybnosti, či v prípade doručovania ponuky prostredníctvom elektronickej schránky sa má na takéto doručenie, to znamená samotnú ponuku, vzťahovať celý zákon o e-Governmente, alebo stačí, ak cez túto schránku dokáže byť návrh doručený. A v uvedenej novele zákona o majetku obcí platí, že cenové ponuky do obchodných verejných súťaží a pri priamom predaji musia uchádzači predkladať cez elektronickú schránku alebo v listinnej podobe, ak záujemca nemá aktivovanú elektronickú schránku. To znamená, že všetci podnikatelia a právnické osoby sú povinné doručovať do elektronickej schránky. (Ruch v sále.) V praxi to spôsobuje veľké problémy a komplikácie, keďže podnikatelia, ale aj časť právnických osôb nepostupuje správne pri aplikácii ustanovenia zákona o e-Governmente. Ponuky síce pošlú cez elektronickú schránku, avšak prílohou sú len dokumenty bez príslušných elektronických podpisov, pečatí, certifikátov, overení a pri dôslednom aplikovaní tohto zákona o e-Governmente by mali mestá, obce takéto ponuky vylúčiť, čím by znížili počet ponúk a de facto zmenšovali súťaž. Nehovoriac o tom, že napríklad správcovia majetku miest a obcí, ktorými sú často rozpočtové a príspevkové organizácie, nemajú ani aktivovanú elektronickú schránku na doručovanie, nakoľko nevykonávajú výkon verejnej moci ani predaj majetku obce nie je výkon verejnej moci, a teda ani za týmto účelom im schránky na doručovanie nebudú zriadené. Samo MIRRI uviedlo, že podľa nášho právneho názoru uvedené ustanovenie je nevykonateľné, preto nie je ani možné doručovať ponuky do elektronickej schránky takýchto organizácií. Vynárajú sa tu mnohé otázky vrátane povinnosti podpísať takýto dokument elektronickým podpisom alebo stačí, ak dokument je napríklad podpísaný a naskenovaný vo formáte PDF, sú otázne i formáty a iné technické otázky a tak ďalej. Preto navrhujem, aby sa v § 9a ods. 4 a 11 zákona o majetku obcí upravili tak, že návrhy do obchodných verejných súťaží a priamych predajov sa môžu podávať aj v písomnej podobe. Voľba spôsobu doručenia cenovej ponuky by bola na záujemcovi. To podľa môjho názoru prispeje k zvýšeniu počtu doručených návrhov, nakoľko napríklad v prípade prenájmu záhradok a podobne potencionálnych záujemcov často odradí skutočnosť, že by mali návrh zaslať cez elektronickú schránku, pretože s ňou často nevedia ani pracovať. Súčasne v predloženom návrhu navrhujem, aby obec zabezpečila mlčanlivosť o údajoch z podaných návrhov, resp. doručených cenových ponúk až do uplynutia lehoty na ich predkladanie. Vzhľadom na skutočnosť, že formou podania návrhov, resp. doručenia cenovej ponuky volí záujemca zaslaním návrhu cenovej ponuky mailom bez jeho ďalšieho zabezpečenia alebo uzamknutia, obec bude povinná zaviesť primerané opatrenia či už pri zverejnení zámeru, napr. informácie o zriadení špeciálnej emailovej schránky, na ktorú sa majú návrhy cenovej ponuky zasielať, požiadavka na záujemcov, aby návrhy cenovej ponuky podávané doručované v listinnej podobe boli v obálke s uvedeným textom: „Neotvárať“ , alebo pri doručení týchto návrhov cenových ponúk, napríklad zriadenie emailovej schránky s prístupom konkrétneho zamestnanca. Druhým veľmi dôležitým bodom, ktorý by mal zlepšiť aplikačnú prax v pôsobení samosprávy, je doplnenie výnimky pri nájme majetku, ktorý bol nadobudnutý z externých zdrojov podľa osobitného predpisu, napríklad z fondov Európskej únie, dotačných schém, a jeho zvýhodnené využívanie pre niektoré skupiny obyvateľov alebo subjekty, aby to bolo aj podmienené podmienkou zmluvy o tomto finančnom príspevku. To sú body 3 až 4. Pri niektorých projektoch, napríklad pri podpore výstavby alebo obnovy športovej infraštruktúry stanovuje zmluva o poskytnutí finančných prostriedkov podmienku, že športovisko budú môcť užívať určité subjekty bezplatne. Sú to napríklad športové kluby, školy a podobne. Napríklad konkrétny príklad mesta Kežmarok, môjho mesta. Mesto Kežmarok rekonštruoval športovú halu, na čo získalo príspevok Fondu na podporu šprotu, dnes bola veľká diskusia v predchádzajúcom (povedané so smiechom) a práve, áno, využívame tieto fondy a sú prínosom. V zmluve o poskytnutí príspevku je stanovená podmienka, že mesto zriadi bezodplatné vecné bremeno na užívanie športovej haly pre športový klub, materské školy, základné školy a stredné školy so sídlom v okrese Kežmarok na účely organizácie športových podujatí. Prenájom pre iné verejnoprospešné organizácie, ako kluby dôchodcov, znevýhodnených skupín obyvateľstva, folklórne súbory, rôzne kultúrne organizácie a tak ďalej, sa riadi zákonom o majetku obcí a tým pádom sa zníženie nájomného rieši cez zložité právne konštrukcie, napr. zriadenie vecného bremena, prípadne nájom z dôvodu hodného osobitného zreteľa, čo je neúmerne zdĺhavé a spôsobuje tzv. hľadanie rôznych možností v nedokonalosti zákona. Ďalšie projekty stanovujú v zmluvách podmienku, že prenajímateľ alebo prijímateľ nesmie pri užívaní majetku získaného z fondov Európskej únie tvoriť zisk. Ak by mesto malo prenajímať takýto majetok za trhové ceny, došlo by k porušeniu zmluvných podmienok projektu. Z ďalších príkladov je napríklad obstaranie výpočtovej alebo zdravotníckej techniky, ktorá má byť následne užívaná treťou osobou. Bez ustanovenia takejto výnimky v zákone by obec bola povinná prenajímať takýto majetok štandardným procesom, súťažou a len za také nájomné, za aké sa veci v tom čase a na tom mieste obvykle prenechávajú do nájmu na dohodnutý účel, to znamená trhové nájomné alebo prostredníctvom časovo náročnejších postupov a to je opäť prípad hodný osobitného zreteľa, pričom tieto postupy nie sú v danom prípade opodstatnené. Preto navrhujem, aby sa v § 9aa ods. 2 zákona o majetku obcí upravil tak, aby obec mohla prenechať majetok obce do nájmu za nižšie nájomné, ako je obvyklé, aj v prípadoch, ak poskytnutie verejných prostriedkov na obstaranie tohto majetku bolo podmienené prenechaním do užívania za nižšie nájomné. Tretia veľká oblasť, o ktorej pojednáva tento návrh zmeny zákona, je doplnenie možnosti znížiť nájomné pri nájme hnuteľných vecí v hodnote do 3,5-tisíc euro alebo nehnuteľných do desať dní v mesiaci na verejnoprospešné služby. To je napísané konkrétne v bode 5. Od novembra minulého roku, 2023, je účinná novela zákona č. 138/91 Z. z., ako som sa zmieňoval na začiatku uvedenia tohto návrhu zákona, ktorá výrazným spôsobom sťažila organizáciu väčšiny nekomerčných podujatí. Až po prvých praktických skúsenostiach sa ukazuje nedokonalosť tejto právnej úpravy, ktorá bola prijatá, a ukazujú sa prvé dôsledky aj na oblasť kultúry, športu, cestovného ruchu, ale aj podpory detí a mládeže. Po vyššie uvedenej zmene legislatívy je možné v prípade, ak mestá a obce chcú prenechať do užívania svoj majetok iným subjektom, aby tak urobili v zásade len za trhové nájomné. Zo zákona sa stratila možnosť prenechať napr. športovým klubom, detským súborom a podobným organizáciám majetok obce alebo mesta za symbolický nájom. Najčastejšie ide napr. o športové podujatie nekomerčného charakteru, plavecké preteky detí, preteky detí so zdravotným postihnutím, polomaratóny, rôzne charitatívne behy, športové zápasy detí, ktoré organizátori organizujú na vlastné náklady, potreba, si potrebujú stoličky požičať, lavičky, zábrany, drevené stánky, stany a podobne. Alebo sú to kultúrne podujatia, vystúpenia základných umeleckých škôl, tanečných súborov, folklórnych súborov, hudobných združení a klubov. Je tam potreba použitia pódia a ozvučenia, opäť lavičky, stoličky a základný materiál, ktorý potrebujete, aby vôbec takéto podujatia mohli byť organizované. Ale ak budú musieť organizátori platiť trhový nájom, tak takéto športové podujatia, vystúpenia nezorganizujú a občania budú mať menej športových príležitostí, menej sa budú rozvíjať komunitné stretnutia, nebude sa zvyšovať cestovný ruch, hoci aj na miestnej, lokálnej úrovni. Obce tak v konečnom dôsledku prídu o veľa zaujímavých podujatí, ktoré okrem športu pre širokú verejnosť a mládež oživujú aj centrá miest a podporujú cestovný ruch. Najčastejšie k takýmto situáciám dochádza pri jednorazovom alebo krátkodobom nájme športovísk. Sú to telocvične, zimné štadióny, futbalové ihriská a podobne, prípadne iných priestorov, triedy v školách, zasadačky budov. Nájom žiadajú na... spravidla na jeden deň či víkend na účely organizovania športových či kultúrnych podujatí. Zníženie nájmu je možno len postupom prostredníctvom inštitútu prípadu hodného osobitného zreteľa, to znamená schválené obecným zastupiteľstvom. Tento postup je veľmi zdĺhavý, administratívne náročný. Obecné zastupiteľstvo zo zákona musí zasadať najmenej raz za tri mesiace. Môže teda nastať situácia, že medzi začiatkom prípravy podujatia a jeho realizáciou mestské zastupiteľstvo alebo obecné zastupiteľstvo vôbec nezasadne. Zároveň je potrebné dodať, že súčasná právna úprava určuje povinnosť v zásadách hospodárenia s majetkom obce a mesta, stanoví dôvody aplikácie inštitútu hodného osobitného zreteľa pri nájmoch majetku mesta, čo v niektorých prípadoch je veľmi ťažké adekvátne popísať, preto navrhujem, aby sa v § 9aa ods.3 zákona o majetku obcí upravil tak, aby obec mohla prenechať majetok obce do nájmu za nižšie nájomné, ako je obvyklé aj v prípadoch: 1. ak ide o nájom hnuteľnej veci vo vlastníctve obce, ktorej zostatková cena je nižšia ako 3,5-tisíc euro a 2. majetku obce, pri ktorom prenechanie do užívania nehnuteľných aj hnuteľných vecí, ktorého s istým, s tým istým nájomcom neprekročí 10 dní v kalendárom mesiaci, za podmienky, že ide o nájom na podporu všeobecne prospešných služieb. Touto zmenou by sme pokryli takmer všetky z vyššie uvedených situácií, nakoľko ide hlavne o krátkodobé nájmy alebo nájmy hnuteľných vecí v hodnote do 3,5-tisíc eur. Je treba si uvedomiť, že subjekty, ktoré realizujú podujatia tohto typu, nie sú primárne podnikateľské subjekty a nie sú schopné platiť trhový nájom. Na druhej strane nie je možné žiadať od miest, aby zvládali takúto náročnú administratívu len preto, aby dokázali znížiť nájomné, pritom nejde o žiadne obrovské príjmy do mestského alebo obecného rozpočtu, častokrát ide len o desiatky, maximálne stovky eur. Bolo by preto žiaduce nájsť riešenie prijateľné pre všetkých, ktorí sú zúčastnení. Zaujímavosťou je práve pri tomto, to by som možno upozornil, že zákon o majetku vyšších územných celkov takúto prísnu právnu úpravu nemá, pretože nebol novelizovaný, pričom rovnako nakladajú s majetkom samosprávy ako mestá a obce. Chcem vás všetkých požiadať o podporu tohto návrhu, pretože je to na prospech všetkých miest a obcí bez určenia nejakej politickej príslušnosti alebo sympatií, antipatií a pomôže to všetkých mestám a obciam a hlavne občanom, ktorí či už takéto podujatia organizujú, alebo chcú byť aktívnejší v spoločenskom a obecnom, mestskom živote. Ďakujem veľmi pekne. Pán predsedajúci, ukončil som. [15:29] Tibor Gašpar Ďakujem navrhovateľovi za jeho vystúpenie. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, pánovi poslancovi Zdenkovi Svobodovi. [15:29] Zdenko Svoboda Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona. [15:29] Tibor Gašpar Ďakujem spravodajcovi. Otváram všeobecnú rozpravu, konštatujem, že do rozpravy som dostal dve písomné prihlášky v poradí: pán poslanec Kišš a pán poslanec Dostál, takže prvému udeľujem slovo pánovi Kiššovi, nech sa páči. (Krátka pauza.) Takže konštatujem, pán Kišš prepadá. Nech sa páči, pán poslanec Dostál. [15:29] Ondrej Dostál Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, dovolím si tri stručné poznámky k návrhu novely zákona o majetku obcí, ktorý predkladá pán poslanec Ferenčák. A ešte predtým, súhlasím s tým, že úprava v zákone o majetku vyšších územných celkov by mala byť plus-mínus rovnaká, alebo teda veľmi podobná ako úprava v zákone o majetku obcí, a teda len, keďže sú to dva zákony a niekedy sa novelizuje najprv jeden, potom druhý, tak toto je, toto je výsledok, ale predpokladám, že príslušné ministerstvo, keď bude najbližšie novelizovať či už jeden, alebo druhý zákon, tak bude mať vôľu zosúladiť, zosúladiť právnu úpravu aj v týchto otázkach. Čiže vyjadrím sa k tým trom bodom, ktoré sú obsiahnuté v tých celkovo štyroch bodoch... či piatich bodoch, jedna je legislatívnotechnická zmena návrhu zákona. A ten prvý okruh sa týka povinností predkladať elektronicky cenové ponuky v obchodných verejných súťažiach a aj pri priamych predajoch, pokiaľ ten záujemca disponuje elektronickou schránkou, a tá výnimka, výnimka je iba pre tých, ktorí elektronickou schránkou nedisponujú, a ja rozumiem tej argumentácii, že nie všetci sú zruční v tej elektronickej komunikácii, len by som teda chcel poznamenať, že na jednej strane štát všemožne tlačí subjekty, či už právnické osoby, podnikateľské subjekty, ale aj občanov k tomu, aby komunikovali so štátom a s verejnými inštitúciami elektronicky, a tuto pri predaji a prenájme majetku obcí, ako by sme išli robiť krok späť, a dávame na úvahu dotyčných subjektov, či budú, či budú, alebo nebudú komunikovať elektronicky, alebo budú komunikovať listinne. Nevravím, že toto niečo spasí, alebo, alebo zachráni, ale, ale v zásade elektronická komunikácia je, je aj cestou k efektívnejšiemu výkonu verejnej správy, aj k šetreniu výdavkov. Budeme o tom určite, nie o elektronickej, elektronickom výkone verejnej správy, ale o tom, ako, ako hospodáriť, hovoriť zrejme budúci týždeň pri debate o konsolidačnom balíčku. Tak toto je, toto je tiež jedna z tých tém, ale teda áno, rozumiem tomu argumentu, že ak sa majú z čisto formálnych dôvodov zamietať nejaké, nejaké ponuky, a tým sa, tým sa obmedzuje, obmedzuje súťaž, tak výnosy, náklady asi môžu byť, byť na strane toho, že sa, že sa nebude trvať striktne na elektronickej forme aj pri tých subjektoch, ktoré elektronickou schránkou disponujú, aj keď, samozrejme, že do budúcnosti alebo z dlhodobejšieho hľadiska platí tá moja poznámka, keďže predpokladám, že väčšinou tí záujemcovia v obchodných verejných súťažiach či záujemcovia o priamy predaj alebo prenájom nebývajú súkromné osoby, nepodnikatelia, obvykle to bývajú buď právnické osoby, ktoré sú povinné aj inak komunikovať elektronicky, alebo ak sú to podnikatelia, nie právnické osoby, tak sú to živnostníci, áno, stane sa, že, že sú to aj iné subjekty. Ten druhý bod, alebo druhý okruh návrhov sa týka doplnenia ďalšieho dôvodu, keď možno prenechať majetok obce do nájmu k bez vedenia, teda bez tých súťažných postupov, ktoré sú v predchádzajúcich odsekoch uvedené, alebo teda v predchádzajúcom paragrafe. Tam dnes ide o hnuteľnú vec vo vlastníctve obce, ktorej zostatková cena je nižšia ako 3 500 eur, alebo majetok obce, ktorého trvanie s tým istým nájomcom neprekročí 10 dní v kalendárnom mesiaci, a majetku obce, ak súhrn súm nájomného počas celej doby nájmu nepresiahne 20-tisíc eur nehnuteľného majetku obce, registrovaného sociálnemu podniku ako formy investičnej pomoci a majetku obce z dôvodu hodného osobitného zreteľa, kde je postup podrobnejšie upravený, a pán poslanec Ferenčák tam navrhuje doplniť, že aj majetku obce, ak poskytnutie verejných prostriedkov podľa osobitných predpisov obcí na obstaranie tohto majetku obce alebo v súvislosti s ním bolo podmienené prenechaním tohto majetku do nájmu za nižšie nájomné. Ja som teda tiež niekoľko rokov pôsobil v rôznych samosprávach ako poslanec, ale teda nestretol som sa s tým, že toto by spôsobovalo nejaký praktický problém. Pán poslanec tu zrejme zo svojej skúsenosti primátora hovoril, že sú také situácie, len to, ako to je naformulované, rozumiem tomu zámeru, ale zdá sa mi to príliš, príliš navoľno, že ak by to bolo priamo súvisiace, že v tom projekte je uvedené, ktorým konkrétne subjektom to bude uvedené, ale dať to takto všeobecne v podstate vytvára priestor, aby, aby takto obstaraný majetok obce v budúcnosti mohol byť, byť prenechaný do nájmu v podstate, v podstate navoľno. Čiže ak je ten zámer, že v projekte sa píše, že subjektu „X“ bude niečo prenechané do nájmu, priamo to z toho vyplýva, že, že nejaké obdobie sa má postupovať takýmto spôsobom, dobre, to môže byť legitímne, ale, ale takto to vytvára priestor, že dá sa tam ďalšia výnimka zo súťažných postupov iba na základe toho titulu, že nejaký majetok bol obstaraný z verejných zdrojov, kde to bolo podmienené prenechaním toho majetku do nájmu za nižšie nájomné. Asi by som, ak teraz to má byť upravené, tak asi by som to sa snažil ešte, ešte nejako bližšie špecifikovať, že o čo ide. A teda posledný bod, ktorý hovorí o tom, že tá podmienka, že má ísť o nájomné najmenej v tej hodnote nájomného v porovnateľných, alebo všeobecná hodnota nájomného, teda za, za trhovú cenu aj pri tých, kde sa nepoužije súťažný postup, už dnes sú tam, sú tam teda výnimky na, na niektoré, niektoré z tých ustanovení, ktoré som čítal. Vy tam navrhujete doplniť aj teda písm. a) a b), čiže nájom hnuteľného vlastníctva obce k hnuteľnej veci vo vlastníctve obce, ktorej zostatková cena je nižšia ako 3 500 eur, alebo majetku obce, ktorého trvanie s istým nájomcom... s tým istým nájomcom neprekročí 10 dní v kalendárnom mesiaci. Opäť sa mi to zdá, zdá príliš navoľno, lebo toto v zásade umožňuje tomu subjektu, ktorý o tom bude, bude rozhodovať, a teda to môže byť zastupiteľstvo, niekde je to, niekde je to starosta alebo primátor, predpokladám, v podstate ľubovoľne nakladať s týmto, aj keď sa povie, že tam musí byť podpora všeobecne prospešných služieb, tak podľa môjho názoru by tam ten postup a možno aj miera, miera zníženia tej hodnoty, mali by byť nejako upravené. Asi nie je reálne očakávať, že by to bolo upravené priamo v zákone, ale napríklad v zásadách hospodárenia obce by takáto vec, že ako má ten, kto o tom rozhoduje, postupovať, by, by upravená mala byť, takže by sa mi zdalo vhodné, ak teda majú sa tam doplniť tie dve výnimky aj vo vzťahu k písmenám a) a b), tak aby to ešte bolo nejakým spôsobom, spôsobom, spôsobom, nevravím, že zošnurované, ale niekde, niekde upravené, aby nedochádzalo k svojvôli, aj keď, samozrejme, nepochybujeme o tom, že je množstvo samospráv, kde k tej svojvôli nebude, nebude dochádzať, ale ja teda, žiaľ, mám skúsenosti aj zo samospráv, kde či už starostovia, alebo aj poslanci majú sklon využívať diery v zákone, a keď niečo nie je, nie je upravené, tak to vykladať nie tak, aby to bolo vo verejnom záujme a v záujme obce a jej obyvateľov, preto je ešte dobré, keď sa tá svojvôľa obmedzí na minimum. To je za mňa všetko. Ďakujem. [15:44] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem pánovi poslancovi. Pán poslanec Kišš je prítomný v sále? Už raz stratil poradie. Konštatujem, že druhýkrát stratil poradie a v súlade s rokovacím poriadkom prišiel o možnosť vystúpiť. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nech sa páči, máte slovo. [15:44] Ján Ferenčák – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Veľmi krátko. A sa teším, že aj pán Dostál vyjadril svoj názor právny, a rozumiem aj jeho možno videniu, nazeraniu na samosprávu, alebo na fungovanie samospráv. Musím zdôrazniť, že takáto potreba nevznikla len v mojej hlave, že som sa ráno zobudil a som povedal, no tak ideme meniť zákon o majetku obcí (povedané so smiechom), pretože som zistil, že máme tam problém, ale vznikla na základe dlhšej diskusie či už prednostov mestských úradov, alebo ekonómov a aj nás primátorov v rámci Únie miest Slovenska a predkladám to ako zámer nedokonalosti zákona, ktorý je v súčasnosti platný. To znamená, tá aplikačná prax nás núti hľadať rôzne spôsoby a zdĺhavé postupy a množstvo podujatí, ktoré mohli byť organizované, tak organizované neboli práve z týchto dôvodov, ktoré som menoval. A ak hovoríme, a aj určite nikto z vás nespochybňuje, že občania by mali byť aktívni, a nielen vrátane stretnutia. To sú rôzne podujatia aj, aj diskusné stretnutia a tak ďalej, tak za trhové nájomné, ktoré tento zákon určuje striktne, alebo prípadom hodných osobitného zreteľa jednoducho mnohé z týchto podujatí ani sa nezorganizujú. A nehovorím ešte o rôznych športových podujatiach detí alebo folklórnych súborov a tak ďalej, kde hľadáme potom spôsob pridelenia dotácie, aby mohli vôbec zaplatiť tieto nájomné. A je to, je to zbytočné. Jednoducho stačí takáto úprava a sa nám zľahčí, zľahčí život na úrovni administratívy miest a obcí. Možno, možno len taký iný pohľad, pretože máme problém asi s dôverou všetci a asi s dôverou aj medzi sebou, ale s dôverou aj nazeraním na fungovanie tej samosprávy ako takej, pretože môj uhol pohľadu je plne opačný. Ja nehľadám alebo nie je mojím cieľom vyšperkovať a vyšpecifikovať každú jednu oblasť, každú jednu organizáciu, ktorá, ktorá vykonáva verejnoprospešnú činnosť. A tiež aj zákon presne neurčuje, aké organizácie všetko musia byť, alebo aké entity to musia byť, ktoré vykonávajú túto verejnoprospešnú činnosť, tak nevidím z akého dôvodu by to tam malo byť presne uvedené. A je tam jasne určené, že musí to byť verejnoprospešná činnosť, a riadi sa to zákonom o neziskových organizáciách alebo ad hoc. To znamená presne také organizácie, ktoré nie sú určené na tvorenie zisku, ale ktoré sú tvorené presne za účelom organizovania buď podujatí, alebo venovania sa určitým skupinám obyvateľstva. A dupľom ešte hovorím, keď hovoríme o znevýhodnených skupinách obyvateľstva, aby sme im nevedeli poskytnúť znížené nájomné. Mám konkrétny príklad teraz z mestského zastupiteľstva, kde nás hendikepovaní lukostrelci žiadali o zníženie nájomného, pretože si nevedia zaplatiť 4-tisíc eur mesačne, a poslanci to neschválili. Tak to sú tie, tie zbytočné boje, ktoré sa robia v zastupiteľstvách, kde ja sám som odporučil, pretože sú to aj olympionici, reprezentovali Slovensko, reprezentujú aj mesto, a poviem, nestojí niekedy za každú cenu aplikovať zákon o trhovom nájomnom práve pre tie skupiny, ktoré chcú pracovať. Takže týmito návrhmi, ktoré, ktoré som predložil, sa táto byrokracia zníži, a, samozrejme, zákon platí, ako povedal aj pán Dostál, sú tam limity a vždy musí byť určený účel pre prospech občanov a tej obce alebo aj vyššej entity. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. [15:44] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Chce sa vyjadriť pán spravodajca? Prerušujem rokovanie o tomtom bode programu. Pristúpime k rokovaniu o návrhu poslanca Krátkeho... Je v sále? (Reakcie z pléna.) ... na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k uzneseniu Európskeho parlamentu z 11. apríla 2024 o začlenení práva na umelé prerušenie tehotenstva do Charty základných práv Európskej únie. Návrh má tlač 266. Dávam slovo poslancovi Krátkemu, aby návrh uviedol. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Rastislava Krátkeho na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k uzneseniu Európskeho parlamentu z 11. apríla 2024 o začlenení práva na umelé prerušenie tehotenstva do Charty základných práv Európskej únie , tlač 266.) [15:44] Rastislav Krátky – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, predkladám vám návrh, ktorý je svojím technickým obsahom v tých detailoch zložitý, ale v zásade sa týka dvoch zásadných a citlivých vecí. Prvá oblasť, ktorej sa tento návrh týka, je suverenita Slovenskej republiky, naša zvrchovanosť v tom, aby sme si v kultúrno-etických otázkach rozhodovali podľa našej ústavnej tradície, podľa našich vlastných, teda vlastnej kultúry a toho, ako si to určíme, ako si to sebaurčíme tu v Národnej rade, v tomto parlamente. Druhá oblasť, ktorej sa týka moje uznesenie, je veľmi citlivou otázkou, ktorá sa pravidelne diskutuje aj v našej spoločnosti, a týka sa to otázky ochrany života a interrupcií. Chcem povedať, že tejto otázky sa moje uznesenie netýka a nerieši ju nijakým takým spôsobom, ako by ste očakávali možnože z návrhu, že či to zakazuje interrupcie alebo či to prináša širšiu ochranu života. Tento môj návrh je vyslovene návrhom a uznesením európskeho rázu, európskeho charakteru, kde naša Národná rada by zaviazala vládu, aby podnikla isté kroky voči Európskemu parlamentu. Poviem o tom viacej. Čiže ešte sa vrátim k tomu, k tej druhej množine alebo k tej druhej téme obsahu, ako je aj známe z názvu tohto uznesenia, že sa jedná o návrh, ktorý sa dotýka umelého prerušenia tehotenstva. Toto, na toto tento môj, toto moje uznesenie nemá nijaký iný dopad okrem toho, že sa vyslovujeme, že to neuznávame alebo nežiadame to zaradiť do Charty základných ľudských práv a slobôd, ktorá je pre nás záväzná, ku ktorej sme sa prihlásili. O čo ide, pokiaľ ide o ten európsky charakter, a prečo je to dôležité? V marci to bola dosť diskutovaná téma, tak verím, že aj tí, ktorí sa nezaoberáte európskou politikou a nesledujete vývoj v iných krajinách, tak ste to zachytili. V marci tohto roku sa vo Francúzsku prezidentovi Macronovi podaril taký počin, že si dali do ústavy právo na interrupcie. A keďže v Európskom parlamente boli krajne pravicoví liberáli a progresívci, touto, týmto počinom motivovaní ďalej presadzovať a exportovať ďalej v rámci Únie, tak navrhli uznesenie v Európskom parlamente, ktoré sa prijalo. A toto uznesenie bolo Európskym parlamentom schválené a to uznesenie hovorilo o tom, že sa majú interrupcie alebo potraty stať základným ľudským právom a že vyzývajú členské krajiny na to, aby urobili všetky kroky k tomu vo svojich vlastných domovských politikách, ako keby tak bolo, že je to potrebné, ísť touto cestou. Považujem za dôležité povedať, že my sme v Národnej rade nie v tomto volebnom období ani v minulom, ale bolo to v roku 2002 a to je dôležitý moment, pretože v tomto roku bola prijatá deklarácia v Národnej rade, ktorá hovorila, že o kultúrno-etických otázkach si rozhodujeme doma. Takisto je to dané v zmluve, v zakladajúcej Zmluve o fungovaní Európskej únie. Momentálne všetci rešpektujú to, že túto otázku si každý štát upraví podľa seba, podľa toho, ako uzná za vhodné, ako som už povedal, ako je jeho ústavná tradícia a kultúra. V čom je to taká úskočná taktika alebo v čom je to, v čom ide tento ná... tento návrh z Európskeho parlamentu na nás okľukou a čo vlastne, čo je vlastne jeho cieľom, a keby sa ďalej pokračovalo a neodmietli by sme tieto snahy, kam by to až mohlo viesť? Ja osobne mám ten názor, že, ako som už povedal, tie kultúrno-etické otázky a k tomu sa aj Národná rada vyjadrila v minulosti a toto vyjadrenie je stále platné, že sa riešia u nás doma aj vzhľadom na citlivosť otázky ochrany života. Tento týždeň zhodou okolností je Národný pochod za život, ktorý, je to už štvrtý Národný pochod za život. V minulosti sa na tomto pochode zúčastnilo 80-tisíc ľudí, to bol, myslím, ten prvý, potom na tom druhom 85-tisíc ľudí, čiže v našej spoločnosti je veľmi silný záujem o to, aby táto téma ochrany života bola diskutovaná, aby bola diskutovaná solídne, aby bola diskutovaná naozaj bez nejakých zbytočných emócií, ale na základe faktov a argumentov sme si určili takú legislatívu, ktorú my tu doma uznáme za vhodnú, nie že by ešte nám mal niekto hovoriť a diktovať, akým spôsobom by sme si to mali upraviť. A toto presne sa môže stať, pretože to uznesenie, ktoré bolo prijaté v Európskom parlamente, má za cieľ a smeruje k tomu, aby sa revidovala, a má tú silu, môže to dosiahnuť, môže to vypôsobiť, aby spustila procesy na Rade, aby sa revidovala, spravila revízia aj Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v ktorej je, mimochodom, napísané – a teraz vám to poviem úplne presne – v čl. 168 ods. 7, že pokiaľ ide o zdravotnícke politiky, zdravotné politiky, tak toto si určuje každý štát sám, je to čisto v jeho kompetencii. Pokiaľ by bolo prijaté toto nové ľudské právo, ktoré, mimochodom, v žiadnom inom dokumente, ktoré, ktorý sumarizuje ľudské práva, nikde vo svete nie je, tak by sa stalo to, že už by sme si nemohli o týchto otázkach rozhodovať sami doma, dostali by sme sa do tzv. zabetónovaného stavu. Jednoducho takto by to muselo zostať, ako to je, a nedalo by sa s tým hýbať z našej národnej úrovne, mám preto za potrebné a dôležité a dovolím si vám aj predložiť tento návrh uznesenia, ktorý zaväzuje vládu, aby odmietla tieto snahy, aby odmietla ten proces revízie Zmluvy o fungovaní Európskej únie, aby odmietla konvent, ktorý by sa, ktorý požaduje toto uznesenie Európskeho parlamentu, aby sa spustil, aby sme nešli touto cestou, aby sme si podržali suverenitu v našich rukách v rozhodovaní aj v tejto otázke. Myslím, že na úvod by stačilo takto to uviesť. Ďakujem zatiaľ za pozornosť. [15:59] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Prosím povereného člena výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny poslanca Polláka, aby podal správu o výsledku prerokovania návrhu vo výbore a návrh uznesenia Národnej rady. [15:59] Peter Pollák Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi ako určenému spravodajcovi Výboru Národnej rady pre ľudské práva a národnostné menšiny uviesť informáciu výboru k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Rastislava Krátkeho na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k uzneseniu Európskeho parlamentu z 11. apríla 2024 o začlenení práva na umelé prerušenie tehotenstva do Charty základných práv Európskej únie (tlač 266). Podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 278 zo 16. apríla 2024 pridelil predmetný návrh na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny s tým, že ako gestorský výbor podá v stanovenej lehote Národnej rade Slovenskej republiky informáciu o prerokovaní predmetného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Gestorský výbor o návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky dňa 12. septembra 2024 na svojej 21. schôdzi rokoval, avšak neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny členov a členiek výboru v zmysle § 52 ods. 4 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Prílohou tejto informácie je aj návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu. [15:59] Andrej Danko Ďakujem. Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal tri prihlášky poslancov, za poslanecký klub, Beáta Jurík za poslanecký klub PS, ako rečníkov: pán poslanec Škripek, poslankyňa Záborská. Nech sa páči. [15:59] Beáta Jurík Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. No, pán kolega, tak sa opäť stretávame, ale vy ste taký inovátor (povedané so smiechom), vy ste nám tu normálne objavil nový termín, a síce – krajne pravicoví liberálni progresívci . Ja tak trochu rozmýšľam, že čo to znamená, ale tak asi sa potom porozprávame. A priznám sa, že som tak trochu dúfala, že tu nebudem musieť dnes vystúpiť, v prvom rade preto, že som presvedčená, že v roku 2024 v tomto pléne a v takomto zložení by sme o interrupciách vôbec nemuseli diskutovať, ale čo už, opäť je tu jedna strana, ktorá inú stranu a konkrétne PS kritizuje za nejaké otváranie ideologických a neviem akých vojen, a pritom tu prichádza k takýmto návrhmi, ale však čo už, a zároveň som tak trochu dúfala, že ten čas medzi výborom pre ľudské práva, na ktorom sme sa stretli minulý týždeň a dnešným dňom využijete na stiahnutie tohto návrhu. No ale tak sme tu, tak už poďme na to. Navrhujete uznesenie k uzneseniu Európskeho parlamentu o začlenení práva na umelé prerušenie tehotenstva do Charty základných práv Európskej únie. A viete, ja by som chcela žiť skutočne v krajine, ktorá by takého uznesenie aj prijala, ale v ktorom by podporila tú iniciatívu Európskeho parlamentu. Ale my, naopak, žijeme v krajine, v ktorej sme za posledné roky čelili viac ako 30 návrhom na obmedzenie alebo úplný zákon interrupcií, a mnohé z nich prichádzali, samozrejme, aj z vášho klubu, napríklad od pani Záborskej, po ktorej teda očividne dnes v tejto téme preberáte štafetu. Žijeme v krajine, v jednej z troch v Európskej únii, ktorá ešte stále nemá dostupnú medikamentóznu formu interrupcie, ktorá je teda šetrnejšou formou a tiež aj lacnejšou, keď už sa tak veľmi bavíme o konsolidácii, a ktorú nám pani ministerka zdravotníctva sľubuje už dlhé mesiace, a zatiaľ sa jej to teda nepodarilo, ja jej v tom úprimne držím palce. Žijeme v krajine, kde nanešťastie nie je vylúčené, že sa opäť raz ocitneme v situácii, ako to bolo kedysi, že ženy budú umierať v nemocniciach, keď sa im lekári budú báť urobiť interrupciu, napríklad aj počas ich želaného tehotenstva v prípade nejakých komplikácii, ktoré nastanú, tak ako je to napríklad v susednom Poľsku alebo v Spojených štátoch, kde, mimochodom, neviem teraz presne, či to bolo včera, alebo predvčerom, umrela práve vďaka alebo kvôli takémuto zákonu ďalšia žena. A práve o tomto je aj uznesenie Európskeho parlamentu, na ktoré vy chcete reagovať uznesením. Európsky parlament v ňom nerobí nič iné, iba vyzýva Európsku radu, čiže členské štáty, aby iniciovala konvent, čo je vlastne nejaká schôdza, diskusia, zhromaždenie, na účely revízie zmlúv a konkrétne Charty základných ľudských práv. Prečo toto Európsky parlament robí? Nie je to prvýkrát a nie je to ani žiadna populistická iniciatíva, ktorou by sa niektoré frakcie, a konkrétne tá naša liberálna a progresívna Renew Europe, snažili počas eurokampane nahradiť si politické body, lebo tak nejak ste to aj vy formulovali. Ja sa teda hrdo hlásim k tomu, že práve naša frakcia bola tou, ktorá iniciovala uznesenia v tejto oblasti a aj naďalej to tlačí. A dnes dokonca v Európskom parlamente a konkrétne aj vo výbore pre rodovú rovnosť máme naše skvelé kolegyne Luciu Yar a Veroniku Cifrovú Ostrihoňovú, ktoré budú pokračovať v týchto snahách a v boji o rovnaké práva pre ženy vrátane nás Sloveniek, pretože sa nejedná o nič iné iba o to, aby aj ženy na Slovensku mali skutočne rovnaké práva, napríklad aj rovnako dostupnú zdravotnú starostlivosť ako ženy v iných krajinách. Prečo? No pretože táto vláda jednoducho na ženy kašle. A ak sa tu niekedy spravilo niečo dobré pre ženy, tak to prišlo práve z Európskej únie. Spomeniem napríklad kvóty, o ktorých sme tu tento týždeň hovorili, ale ktoré tak prešli akosi premlčaním, a ja som veľmi rada, teda že sme ich schválili, alebo aj smernicu o zosúladení súkromného a pracovného života, vďaka ktorej máme napríklad otcovskú dovolenku. Mohla by som hovoriť o ix ďalších legislatívach, ktoré napríklad chránia ženy, zamestnankyne, pracovníčky počas tehotenstva, alebo aj pripravovanú smernicu o boji proti násiliu, ktorú tu neustále spomínam, o ktorej opakujem ministrovi spravodlivosti, že na ňu nemusíme čakať, ale môžeme tie niektoré opatrenia prijať už teraz. Toto všetko k nám prichádza – ako ináč – z Bruselu. Ale teda aby som neodbočovala, aj táto iniciatíva Európskeho parlamentu, a konkrétne francúzskej delegácie v Renew Europe, a vy ste to teda správne pomenovali, že sa jednalo o francúzsku iniciatívu, pretože vo Francúzsku sa tento rok podarilo niečo, čo zatiaľ nemá žiadny členský štát, a síce pridať do ich ústavy právo na interrupciu. A teda vo Francúzsku je interrupcia garantovaná už samo osebe v právnom systéme. A napriek tomu sa rozhodli urobiť to, dať ju do ústavy, vytesať ju do mramoru, aby zamedzili akýmkoľvek snahám, ak sa raz dostane nejaká extrémistická vláda náhodou k moci, pretože vieme, ako stúpa krajná pravica aj vo Francúzsku, konkrétne strana Marine Le Pen, tak aby nemohli napríklad zrušiť to legálne právo na interrupciu, tak preto to Francúzi spravili, aby ochránili ženy, a o toto isté sa snažia aj na európskej úrovni. Opakujem. Prečo? Jednoducho preto, aby sa v Európe viac nedialo to, čo sa deje v Spojených štátoch, ale aj to, čo sa deje za našimi hranicami v Poľsku. Aby si napríklad u nás nemohli vymyslieť nejakí tarabovci, kuffovci alebo iní extrémisti, že ženy viac nemôžu rozhodovať o svojich životoch, nemôžu rozhodovať o svojich telách, o tom, či sa stanú, alebo nestanú matkami, a že za nás majú rozhodovať oni. Táto iniciatíva je tu preto, aby sme na Slovensku nezažili žiadnu Izabelu. A pre tých, ktorí nepoznajú Izabelu, nevedia, kto to bol, tak je to vlastne prvá obeť de facto zákazu interrupcií v Poľsku. Zomrela v nemocnici, pretože jej lekári odmietli vykonať interrupciu, pretože sa báli vykonať ju, pretože zákon im to povoľuje iba za nejakých veľmi, veľmi striktných podmienok. A ona napriek tomu, že teda bola už v pokročilom štádiu tehotenstva, tak prišla o plod, pretože prišla o plodovú vodu. A oni, lekári, museli čakať na to, kým tomu plodu dobije srde, aby začali zachraňovať ju. A viete, čo sa stalo? No nezachránili ju, pretože dostala otravu krvi a zomrela. Pritom bolo jasné, že jednoducho to dieťa, ten plod sa zachrániť nepodarí. Ale oni čakali, pretože museli čakať. Ja som sa stretla v Európskom parlamente s jej švagrinou a čítala nám správy, ktoré posielala Izabela z nemocnice svojej rodine a hlavne svojej 9-ročnej dcére, a teda nechcem zase tu byť emočná, lebo pani Plevíková potom mi to pripomenie, ale ja verím, že keby ste si vy tie správy prečítali, tak nikto z vás nezahlasuje za žiadne obmedzenie interrupcií. Aj práve preto, že niečo takéto ohrozuje aj tie ženy, ktoré sa rozhodnú opätovne napríklad sa stať matkami, čo bolo prípad teda Izabely, matky, ktoré doma čakajú ich deti a ktorým sa jednoducho naskytnú nejaké komplikácie, za ktoré si absolútne nemôžu, ktoré nečakajú, a ktoré prídu o život, pretože niekto sa rozhodol, že interrupcie – ja si myslím, že to je zlé. A ja teda verím, že by ste nechceli, aby sa toto dialo u nás, aby sa to stalo vašej dcére, partnerke, alebo, ja neviem, sestre. A toto sa napriek tomu v roku 2024 deje. Deje sa to v Poľsku, ale deje sa to aj, samozrejme, v iných krajinách, ktoré majú veľmi reštriktívne interrupčné zákony. A deje sa to aj vo vraj najstaršej demokracii sveta vďaka Trumpovi a jeho administratíve. A práve preto Európsky parlament začal s touto iniciatívou, aby sa nám nestalo to isté, čo v Spojených štátoch. A nebola to teda žiadna reakcia na eurokampaň, ale Európsky parlament chcel ochrániť práva žien tak, aby žiadna vláda, napríklad v ktorej budú sedieť fašisti alebo krajná pravica, si nezmyslela, že v roku 2024 alebo v roku 2020... ix je potrebné zaoberať sa nie lacnejšími potravinami, nie nedostupnosťou bývania, nie tým, že 500-tisíc ľudí nemá pitnú vodu, ale tým, že treba obmedziť interrupcie. A preto, a tu, pán Krátky, zavádzate v tom vašom uznesení, lebo teda tvrdíte, že sa vraj jednalo o akúsi kampaňovú iniciatívu, prišiel Európsky parlament s touto iniciatívou už vo svojich predošlých uzneseniach z 9. júna 2022 a následne aj 22. novembra 2023. Čiže je to dlhodobá iniciatíva. Bola to reakcia na zrušenie rozhodnutia Roe vs. Wade v Spojených štátoch amerických, pretože aj v Európe sme si uvedomili, že to, čo sa stalo v Spojených štátoch, a síce že sa tam obmenilo členstvo ústavného súdu, tak sa môže stať kedykoľvek v akejkoľvek krajine v Európe a taktiež môžme prísť o práva, o ktorých sme si doteraz mysleli, že sú aspoň ako-tak garantované. Preto Európsky parlament vyvinul túto iniciatívu, aby sme na Európskej úrovni doslova vytepali toto právo do mramoru, a síce zaradili ho do Charty ľudských práv, aby naň nikto nemohol siahnuť. Ale vrátim sa teda k tomu, že čo to znamená, aby naň nikto nemohol siahnuť. Ešte raz zhrniem, my tu máme uznesenie, ktoré volá po tom, aby Európska rada, čiže členské štáty, ochránila ženy od potencionálneho nebezpečenstva nejakej extrémistickej vlády, ktorá by sa rozhodla ohroziť ich zdravie, životy v nejakom členskom štáte. A vy, pán poslanec, hovoríte, že vlastne toto uznesenie, ktoré siaha, naopak, na kompetenciu tých členských štátov, alebo že ich ohrozuje tým, že volá po tom, aby tie členské štáty sa vyjadrili? To absolútne nedáva zmysel. A uznesenie, pán poslanec Krátky, je také vyjadrenie politického postoja. A všetky tri uznesenia, ktoré som citovala, v Európskom parlamente boli prijaté drvivou väčšinou europoslancov a europoslankýň demokratického spektra. Konkrétne toto posledné bolo: 336 za, 163 proti, 39 sa zdržalo. Tí, čo boli za, tak neprekvapím vás, samozrejme, Renew Europe, sociálni demokrati, ľavica, zelení a dokonca aj časť konzervatívcov z EPP to podporila. Zaujímavé však je, kto je proti. Samozrejme, teda časť konzervatívcov, ultrakonzervatívci a krajná pravica. Čiže mňa extrémne pobavil ten váš termín krajne pravicoví liberálni progresívci , lebo krajná pravica, je nám jasné, o čo im ide aj v Európskom parlamente, aj inde. A táto antiživot , pretože v skutočnosti byť proti interrupciám znamená byť proti životu, pretože ohrozujete zdravie a životy žien, antiženy koalícia je skutočne veľavravná. A vy, pán Krátky, vo svojom uznesení chcete, aby táto Národná rada vyjadrila svoje znepokojenie nad týmito snahami Európskeho parlamentu začleniť právo na interrupciu do charty, čiže nechcem vás teda nálepkovať, ale tiež ním nevyjadrujete určitý postoj a chcete, aby to bol postoj tejto Národná rady. No ja dúfam, že nebude. A povedala som vám to aj na výbore, poviem vám to zas, mňa vyslovene uráža, že v roku 2024 tu musím vystupovať a brániť nielen seba, ale hlavne aj ostatné ženy, pred vašou ideológiou. Mimochodom, tou, ktorou vaša strana straší ohľadom tej mojej. To je, to je skutočne veľmi vtipné. Vy, vy navyše poviete, že toto uznesenie Európskeho parlamentu naháňa vodu na mlyn extrému. Ak si toto myslíte, aj keď teda cieľom je presný opak, a síce ochrániť ženy od extrému, tak prečo vy chcete prijímať uznesenie, ktoré na toto uznesenie takýmto spôsobom reaguje, rozdúchava tu vášne, je veľmi zavádzajúce, klamlivé, strašíte ním, tak komu vlastne naháňate vodu na mlyn takýmito aktivitami? Akože odpovedzte si sami. Za mimoriadne slabošské v tomto prípade však považujem, že sa skrývate za princíp subsidiarity. A... Však o tom sme sa už tiež bavili, ale poďme na to zas. Nie je to prvýkrát, čo vám vadí akože porušenie, a tu si teda, prosím, zapamätajte to akože , pretože sa v skutočnosti vôbec o žiadne porušenie princípu subsidiarity nejedná, ale akože porušenie princípu subsidiarity, padali tu také veľké slová, že suverenita, naša národná hrdosť a neviem čo všetko, pritom o to v tom uznesení nejde, ale nevadí, ale vám vždy vadí princíp subsidiarity v prípadoch, kde sa jedná o reprodukčné práva alebo LGBT práva. A to je veľmi zaujímavé, lebo ten princíp subsidiarity sa aplikuje teda na všetky možné oblasti, ale vtedy vás to nedvíha zo stoličiek. Oháňate sa tým, že na výbore, VEZ, nedostatočne prihliadame na rešpektovanie princípu subsidiarity. No a ja by som vám teda pripomenula, že tie legislatívne návrhy, ktoré ste v minulom volebnom období navrhovali, myslím, prostredníctvom pána poslanca Vetráka, ktoré vy teraz recyklujete, a my ich podporujeme, lebo však poďme lepšie chrániť ten princíp subsidiarity, ak, ak teda môžme, ale vy ste ich mohli presadiť, keď ste mali ústavnú väčšinu, aj potom, keď už ste mali že nie ústavnú väčšinu, ale tých troch poslancov od pána Tarabu, ako nám povedal, myslím, predvčerom, a nepodarilo sa vám to, ale však dobre, poďme na tom pracovať, aby sme teda sa viacej zaoberali princípom subsidiarity, ale vo všetkých doménach. A viete, pán poslanec, vy máte vo VEZ-e členku, pani poslankyňu Záborskú, a ja teda vôbec teraz nechcem nijakým spôsobom zaútočiť, so všetkým rešpektom, úctou, ja viem, prečo pani poslankyňa nechodí na VEZ, ale vy tam máte náhradníka, tak tam toho človeka posielajte, a nech ten človek dohliada na to, aby sa princíp subsidiarity, o ktorom máte pocit, že teda nedostatočne naň prihliadame, aby sme na tom VEZ-e riešili. A napriek tomu je v drvivej väčšine schôdzí nášho výboru vaše miesto prázdne. No tak. Navyše, ak teda už chcete kritizovať fungovanie výboru a škoda, že... Vidím tu nejakých vašich členov, členky? Asi nie. Áno, pán kolega, no. Tak my sme sa minulý týždeň stretli na takej pracovnej skupine, aby sme diskutovali o zlepšení fungovania nášho výboru a konkrétne aj tejto kontrolnej činnosti, ktorú má náš výbor vykonávať, a vy ste na tom stretnutí opäť neboli, nikto z vás – á, aj ďalšieho pána kolegu tu, odpustite mi – a to ma mrzí, pretože keby tam niekto od vás bol, tak by ste vedeli, že sme sa zhodli na tom, že chceme zlepšiť a zefektívniť práve túto kontrolnú činnosť a že ak VEZ doteraz si nevykonával túto funkciu tak, ako by možno mal, tak to nie je kvôli tomu, že chýbali kompetencie alebo ja neviem čo, ale kvôli tomu, že my poslanci a poslankyne sme si neplnili svoje úlohy spravodajcu a spravodajkýň. A minulý týždeň sme sa na tom zhodli, že toto ideme zlepšiť, no. Ale tak nebudem odbočovať, len som považovala za potrebné to teda pripomenúť, že ak je princíp subsidiarity porušovaný, tak konať môžeme, dokonca musíme. A máme na to aj priestor, aj kompetencie. Ale poďme teda na ten princíp subsidiarity, za ktorý sa skrývate. Vy hovoríte vo vašom uznesení, že otázky týkajúce sa zdravotnej politiky sú v kompetencii národných štátov. Opäť úplne neviem, že čo to je národný štát, asi členský štát, ale v poriadku. Vôbec nerozporujem, že áno, toto je národná kompetencia, ale že teda preto považujete návrh uznesenia Európskeho parlamentu za nerešpektujúci princíp subsidiarity a prekročujúci kompetencie Európskeho parlamentu. Nuž, uznesenie. Uznesenie nie je legislatívny akt. A princíp subsidiarity, ktorý je zakotvený v čl. 5 Zmluvy o Európskej únii, hovorí, že EÚ nemôže konať v iných prípadoch, teda ako v oblastiach, kde má exkluzívnu, alebo teda výlučnú právomoc, pokiaľ jej zásahy nie sú účinnejšie ako opatrenia na vnútroštátnej regionálnej alebo miestnej úrovni. Tento princíp sa však aplikuje len na legislatívne akty. Čo sú to legislatívne akty na úrovni Európskej únie? Nariadenia, smernice napríklad. Uznesenia, e-é. Ani správy napríklad. Tu by som pripomenula správu Matič, ktorá taktiež zdvihla zo stoličky veľmi veľa ľudí, a taktiež vtedy argumentovali princípom subsidiarity. No nie. Princíp subsidiarity sa v európskom práve aplikuje cesta prima – legislatíva. Bodka. Uznesenie ani správa legislatívou nie sú. A keby sme aj chceli si povedať, že teda nemali ste na mysli uznesenie, že teda nerešpektuje princíp subsidiarity, ale to, čo by nasledovalo, keby Európsky parlament, keby Európska rada vypočula Európsky parlament, tak ani na to sa to neaplikuje. Európsky parlament totiž volá po revizizmu, a to nie je legislatívny proces a revízia zmlúv nie je legislatívny akt. Navyše ho majú v rukách členské štáty, pán kolega. Čiže vy vlastne chcete vo vašom uznesení odkázať členským štátom, že to majú v rukách. No veď a to im hovorí aj to uznesenie Európskeho parlamentu, že, členské štáty v Rade, konajte . Ak členské štáty nebudú chcieť konať a ja osobne, no, chcem byť optimistka, ale, žiaľ, súčasná situácia mi to nedovoľuje, nemyslím si, že momentálne by napríklad Maďarsko súhlasilo s tým, aby právo na interrupciu bolo zahrnuté do charty. Opakujem, majú to v rukách členské štáty, a teda aj Slovensko. Preskočím celú tú časť, pretože mi už neostáva veľa času, o kompetenciách EÚ a členských štátov, ale v charte, a dotknem sa aj trochu ľudských práv, ktoré potom moja kolegyňa Lucia Plaváková rozvedie, v charte je skutočne množstvo práv, ktoré sú v tomto ľudskoprávnom mechanizme garantované a následne aplikované členskými štátmi. Nie sú to žiadne superpráva, ktoré, pretože sú v charte, tak nepoznajú žiadne národné obmedzenia, alebo teda národné rámce. A aj právo na interrupciu, keby sme ho zahrnuli do charty, tak by neznamenalo, že teraz vo všetkých členských štátoch by existovali, a teraz si prepožičiam termín od pána premiéra, superpotraty , a síce že by bolo možné napríklad, že nejaká žena deväť mesiacov nosí dieťa a zrazu si povie týždeň pred pôrodom, že fú, ja som si to rozmyslela, ja ho už nechcem, tak idem na interrupciu . Nie. Toto je proste strašenie ľudí niečím, čo neexistuje skutočne nikde na svete, že ani keby ste si vymysleli, ja neviem, na tejto plochej Zemi asi také nič neexistuje, ale že nejaký štát, kde by proste bol absolútne liberálny zákon o interrupcii, tak nikde vám nevykonajú interrupciu v deviatom mesiaci alebo tesne pred pôrodom. Však máme tu aj pána kolegu, ktorý je doktor. Potvrdíte, že nič také neexistuje. Však? No. To je proste hlúposť. To je čisté strašenie ľudí niečím takýmto, že to by sa tu teraz zaviedlo, keby to bolo ľudské právo, keby to bolo uznané ako ľudské právo. Nič také sa nechystá, nič také neexistuje. Keby sme zahrnuli právo na interrupciu do charty, tak by to znamenalo, že členské štáty by, samozrejme, naďalej mali kompetenciu nastaviť tomu právu na interrupciu právny rámec. A tak ako je to u nás, tak, ako je to inde. Jediné, čo by nemohli, je úplne zakázať interrupcie, alebo ich de jure povoliť, ale de facto zakázať, tak ako je to v Poľsku. Čo by sa zmenilo u nás na Slovensku? My máme zákon, ku ktorému ja mám teda veľmi veľa výhrad, ale niektorí ľudia ho považujú za dostatočný, no tak dobre, povedzme si, že zatiaľ to, ten status quo je viac-menej prijateľný, nepotrebujeme obmedzenia, čo by to ale znamenalo pre ten náš zákon, keby sme prijali právo na interrupciu do charty? Myslíte si, že teraz by sme museli zrušiť všetky lehoty, zrušiť všetky podmienky, ktoré tam máme? No nie. Na Slovensku by sa nezmenilo absolútne nič. Jediné, čo by toto prijatie do charty znamenalo, je, že, opakujem, keby sme tu mali nejakú extrémistickú vládu, a je jedno, ktorého konca extrému by bola, tak by nemohli zrušiť interrupcie. nemohli by ich zakázať, nemohli by ich obmedziť tak, až by sa de facto nemohli vykonávať. To je jediné. Čiže v súčasnej právnej podobe v takej, ako máme na Slovensku, by to, opakujem, neznamenalo nič. Čiže strašíte absolútne zbytočne. V uznesení tiež zavádzate, keď hovoríte, že oceňujete zdržanlivosť Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý napriek svojmu vplyvu na postoje štátov v otázkach súvisiacich s nenarodeným dieťaťom vo svojej rozhodovacej činnosti pojem „každý“, teda aj nenarodené dieťa, vysvetľuje vždy vo svetle vnútroštátnej právnej úpravy. No, mne už úplne neostáva čas na to, aby som vám prečítala rozhodnutia, či už teda Paton vs. Spojené kráľovstvo z 1980 alebo aj prípad Vo proti Francúzku, 2004, ale aj tak či tak, v skratke, ja vám ich potom posuniem, z rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že nikdy nepriznal plodu právo na život podľa čl. 2 Európskeho dohovoru a ani nikdy nedovolil, aby vyslovený záujem chrániť život plodu anuloval alebo akokoľvek obmedzil interrupčný zákon. Naopak, a to teda rozvedie viac kolegyňa Plaváková vo svojom vystúpení, interrupcia je ľudským právom. Mohla by som vám tu ďalej citovať napr. aj výbor Organizácie Spojených národov pre odstránenie diskriminácie žien, CEDAW, ktorý vydal veľmi jasné stanovisko, a síce že zákony kriminalizujúce lekárske úkony, ktoré potrebujú iba ženy a trestajúce ženy, ktoré tieto procedúry podstúpili, tvoria prekážku v primeranej zdravotnej starostlivosti pre ženy a ohrozujú právo na nediskrimináciu v oblasti zdravia a ochrany práv žien na rovnosť podľa čl. 2 Dohovoru o odstránení diskriminácie žien . Je skutočnosťou, a teda v práve je to, myslím, známe, dúfam, že obmedzenie práva na interrupciu má aj ďalšie diskriminačné dopady, a síce na užívanie iných práv. A to, si myslím, že teda tiež kolegyňa Plaváková rozvedie. To ale vo vašom uznesení nevidím. Naopak, čo tam vidím, je odvolávanie sa na Ústavu Slovenskej republiky. Tak mi dovoľte, pán kolega, citovať Ústavný súd Slovenskej republiky, a síce nález Ústavného súdu zo 4. decembra 2007: „ Právo na súkromie a na ochranu súkromného života v spojení s princípom slobody, tak v tom najzákladnejšom vymedzení, opierajúc sa aj o základné právo na ľudskú dôstojnosť, garantuje jednotlivcovi možnosť autonómneho sebaurčenia. Do tohto rámca patrí a je ústavou chránené aj rozhodovanie ženy o vlastnej duševnej a telesnej integrite a o jej vrstvách, okrem iného aj o tom, či počne dieťa a aký bude mať jej tehotenstvo priebeh. Otehotnením plánovaným, neplánovaným, dobrovoľným alebo v dôsledku násilia sa žena nevzdáva svojho práva na sebaurčenie. Akékoľvek obmedzenie rozhodovania ženy o tom, či prekážky v autonómnej sebarealizácii mieni znášať, a teda či v stave tehotenstva mieni zotrvať až do jeho prirodzeného ukončenia, predstavuje zásah do ústavného práva ženy na súkromie.“ Ústavný nález Ústavného súdu Slovenskej republiky. No, tak už, prosím, nezavádzajte, nešírte paniku o uznesení, o ktorom hovoríte, že hovorí niečo, čo nehovorí, a už vôbec sa, prosím, neskrývajte za princíp subsidiarity, lebo, myslím si, že som vám to úplne jednoducho vysvetlila, že ten sa jednoducho ani na uznesenie, ani na to, čo môže nasledovať a čo si ja osobne myslím, teda, že, žiaľ, nebude nasledovať, pretože členské štáty to momentálne nebudú chcieť, tak tento princíp sa na to neaplikuje. Ak ste teda vy, pán kolega, alebo ďalší kolegovia, kolegyne z vašej strany, alebo iní ľudia sediaci tu v pléne proti interrupciám, tak jednoduchá rada, nikdy na ne nechoďte. (Potlesk.) A nechajte nás ženy rozhodovať slobodne o tom, či sa staneme, alebo nie matkami, rozhodovať o našich telách a mysliach. My vás kontrolovať a ovládať nechceme, vďakabohu. A posledná vec, taká prosba, prosím, neposielajme takéto uznesenia do Európskeho parlamentu, pretože sa zase len strápnime tým, že neovládame ani len prvú kapitolu práva Európskej únie pre začiatočníkov. Ďakujem. (Potlesk.) [16:29] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Osem faktických na vystúpenie poslankyne Jurík. Nech sa páči, poslanec Vašečka. [16:29] Richard Vašečka – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ďakujem pánu poslancovi Rastislavovi Krátkemu za to, že týmto svojím návrhom vykúril z nory progresívcov a demaskoval ich. A ak niekto pochybuje, že Progresívne Slovensko, minimálne niektorí konkrétnI jeho predstavitelia, sú extrémisti, tak teraz to videl na vlastné oči. To znamená, škoda, že právo na potrat nebude v Charte ľudských práv. Progresívne Slovensko si praje, aby právo na potrat bolo v Charte ľudských práv. Čo na tom, že najpodstatnejšie ľudské právo, ktoré má, prá... je nad všetkými ostatnými právami, je právo na život, na život dieťaťa. Chráňme ženy, chráňme deti. Nejde len o to, čo hovorila pani poslankyňa, ale ako to hovorila. Ja som ju asi ešte nevidel s takým zápalom hovoriť o ochrane detí, o ochrane rodín, len o tom, aby si žili podľa seba a robili niečo, na čo chcú mať ešte aj právo a nútiť iných, aby to museli akceptovať. Pani poslankyňa zamlčala, že súčasťou toho uznesenia Európskeho parlamentu je, že sa ohradzujú proti výhrade svedomia. Oni nás chcú nútiť do takýchto vecí. To vôbec nie je pravda. Ja som veľmi, ešte raz, vďačný pánu poslancovi, že prišiel s týmto uznesením. Prečo vy stále, Progresívne Slovensko, riešite potraty? Toto nerieši potraty, toto rieši... (Reakcia z pléna.) Áno, vy to riešite stále dokolečka. Vy ste tu vystúpili za klub a tridsať minút ste hovorili o tom, aké sú potraty skvelé. Potraty nie sú skvelé, potraty sú tragédia. Život je skvelý. A my chceme to... (Reakcia z pléna.) Pani poslankyňa, potom reagujte. A my chceme to, aby sme si to mohli prebrať tu na Slovensku, a nie aby o tom rozhodoval niekto iný. A národný štát, keď neviete, čo je národný štát, tak Slovensko je národný štát, vďakabohu. (Potlesk.) [16:29] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslankyňa Turčanová. [16:29] Andrea Turčanová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Pani kolegyňa, ja si vás veľmi vážim ako právničku a beriem, že ste naozaj žena, ktorá je fundovaná, inteligentná, ale teraz s vami, žiaľ, nemôžem súhlasiť, naozaj nemôžem, lebo základným ľudským právom je právo na život. Medzi tými istými základnými právami predsa nemôže byť právo na potrat a rozhodovať o ňom budeme my, ktorí sme sa všetci narodili, lebo naše matky na potrat nešli. Inakšie by sme to právo rozhodovať tu v parlamente nemali. Viete, hovorili ste prípad pani Izabely. Áno, ja som si to prečítala teraz v 22. týždni. Dnes už je medicína tak ďaleko, že v 22. týždni by dieťa dokázalo aj v inkubátore prežiť. Tak to je zlyhanie lekárov, že neurobili sekciu. Poviem vám svoj osobný príklad. Ako študentka, mi tiež odišla plodová voda a šesť dní som bola v nemocnici s odtečenou plodovou vodou a sekciu mi urobili až vtedy, keď môjmu synovi prestalo byť srdce. Ale môj syn, chvalabohu, žije. Keď som potom otehotnela znova po sekcii o deväť mesiacov, lekár bez môjho súhlasu nariadil, že musím ísť na interrupciu. Našťastie som si vyhľadala ďalšieho lekára a povedala som vtedy, že ne... ne... cítim to – a nebola som veriaca v tom čase, podotýkam –, že nemôžem ísť zabiť vlastné dieťa a že to bude moja jediná dcéra . A čuduj sa svete, je to moja jediná dcéra, hoci mám päť detí. Nedá sa toto riešiť. My v zákone máme zdravotnú indikáciu. Myslím si, že aj u pani Izabely bola zdravotná indikácia, takže naozaj neschovávajme to a nezrovnávajme to. Právo na život je základné ľudské právo a takto by to malo aj ostať. Ďakujem. (Potlesk.) [16:29] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Majerský. [16:29] Milan Majerský – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Vážená pani kolegyňa, milá Beátka, tak aj kamarátky, aj priateľsky ti chcem povedať, že si ťa naozaj vážim aj ako kolegyňu, aj ako právničku, aj ako športovkyňu a aj ako ženu. Áno, lebo tu zaznelo to, že tí, ktorí sú konzervatívci, nemajú v úcte ženy, alebo niečo podo... k niečomu podobnému to smerovalo. V základnej... v Charte základných ľudských práv je právo na život ako základné právo, je tam právo na majetok, je tam právo na spravodlivý súd a mohli by sme pokračovať, ale jedno z tých prvých základných práv je práve právo na život. Možno poznáte už staré a možno dávno rozprávané a často rozprávané heslo Ronalda Regana, že všimol som si, že všetci tí, ktorí sú proti potratom, sa už stihli narodiť (reakcia z pléna), ktorí sú za potraty, sa už stihli narodiť. Pardon. Jedna základná vec, naozaj ľudský život je základné ľudské právo a je to najcennejšie, čo môžme mať tu na tejto zemi. Niet ničoho cennejšieho, čo tu môžme mať. Ja sa čudujem, že stále sú tu ľudia, ktorí majú takéto názory. Nie, nie sme extrémisti. Ja chcem poďakovať aj kolegyni Turčanovej, že povedala svoje vlastné osobné svedectvo. Je to svedectvo toho, že ženy, ktoré prijmú život, sú hrdinky. A tiež mi je divné, že v čase najnižšej demografie, ktorú máme vôbec na Slovenku, niekto tu ešte chce hovoriť o potratoch. Mali by sme sa snažiť naozaj podporovať v čo najväčšej miere ľudí, ženy, ktoré chcú otehotnieť, chcú mať ženy, ktoré chcú priviesť na svet dieťa, aby populačná krivka na Slovensku naozaj rástla. Ďakujem. [16:29] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslankyňa Bittó Cigániková. [16:29] Jana Bittó Cigániková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pani poslankyňa Jurík, schválne reagujem len vo faktickej a na teba preto, lebo presne takto sa robí piár. Naschvál som si pozrela, lebo teda pána poslanca Krátkeho vidím, vlastne prvýkrát som si vás všimla, asi som vás už videla, ale nikdy som vás neregistrovala, neviem, či ste bol v minulom období niekde volebnom, alebo nebol. V každom prípade, keďže vás nepoznám a nikdy som si neuvedomila, že existujete, a to sa tejto téme dlhodobo venujem, tak som si vygúglila, teda že jak ste vy bojovali za toto svoje presvedčenie, počúvajte – nula výsledkov. Neuveríte, internet o vás nič nevie. Čiže z toho vyplýva, že jediný dôvod, prečo ste podali tento návrh zákona (povedané so smiechom) v skutočnosti je, že neviete robiť nič iné, hej, lebo to tak vám ide, že vy sa tu postavíte, robíte si piár, samozrejme, je to konfliktná téma, tak dúfate, že skončíte niekde v médiách, že vám takto šťavnato niekto niečo povie. Čiže, Beátka, preto som jej radila, že nereagovať na pána Krátekeho, to by bola pre nich najväčšia trest, lebo toto je vlastne pre nich priestor, aby si urobili videjká, a teraz sa predbiehajú. A úplne najstrašnejšie na tom je, vy ste si, nepripadalo vám zvláštne, že tento návrh zákona nepodala pani Záborská? Ja som sa jej normálne bola opýtať, že teda návrh uznesenia, ja som sa jej normálne bola opýtať, že či teda neni aspoň spoluautor, lebo by som to čakala, lebo pani Záborská celý svoj život má za sebou, bez ohľadu na to, či s ňou súhlasím, alebo nie, celý svoj život robí to isté, hovorí to isté, bojuje za to, tam je to úplne jasné, že aký je dôvod, hej. Tak ako to, však z jedného klubu, jedno s druhým, no lebo pán poslanec Krátky chce, aby ho konečne bolo vidieť, tak ju musel predbehnúť. Tak toto máme skutočný dôvod, prečo tu máme tento návrh zákona, lebo to je strana, ktorá nie že nemá koaličný, ale ani opozičný potenciál. Nemajú absolútne šancu nič presadiť, ešte je to aj chlap, ktorého v živote nikto nevidel, ja si ho ani nepamätám a príde sem s takouto kravinou, čo nemá šancu vôbec akože prejsť, a pritom existencia toho, čo robí Európsky parlament v tomto prípade, je práve ochrana pred takýmito náboženskými fanatikmi. Tak stačí, keď nebudete 25-26-krát za jedno volebné obdobie podávať obmedzenia a... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Reakcie z pléna.) [16:29] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslankyňa Záborská. [16:29] Anna Záborská – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, pán predseda. Pani poslankyňa, tri krátke poznámky. Jedna bude na to, čo ste hovorila mimo témy, a to je otázka výboru pre európske záležitosti, pretože druhé volebné obdobie som členkou, neviem, kde ste zobrali, že na ten výbor nechodím, vždycky to bolo riadne ospravedlniteľné, a nehovoriac o tom, že aj v minulom volebnom období, témy, ktoré boli preberané v Európskom parlamente, sme mali poslanci rozdelené a na každom výbore sme prebrali, že či s tým súhlasíme, alebo nesúhlasíme. Dokonca sme niekedy aj vyjadrili svoje výhrady. Hovorili ste, tá druhá poznámka sa týka tých absurdných prípadov, keď ste spomínali, že nikto nenavrhne, aby deň pred pôrodom sa urobila interrupcia alebo predčasný pôrod. No tak, Roe vs. Wade bola o tom, že kým sa dieťa nenadýchne, tak sa môže ukončiť jeho život. A vo Francúzsku v etickom zákone ešte pred pol rokom alebo trištvrte bol návrh, aby sa žena, ak to poškodzuje jej psychické zdravie, mohla večer pred pôrodom rozhodnúť, že to dieťa sa nenarodí živé, len to neprešlo. A tretie, pokiaľ sa týka toho poľského prípadu, ten poľský prípad sa používa ako manipulácia, pretože to bolo uzavreté ako porušenie lekárskych postupov a tí lekári urobili chybu. Nikto nepovedal, že to bola vina potratového zákona, ktorý platí v Poľsku. Ďakujem pekne. (Potlesk.) [16:29] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Škripek. [16:29] Branislav Škripek – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Pani Jurík, ja len zareagujem na to, že ste tvrdili, že v USA sa nič také nedeje, ako potraty až do dňa pôrodu, tak si predstavte, že v ’21. demokratmi kontrolovaná snemovňa tesne odsúhlasila zákon o ochrane zdravia žien prevažne po straníckej línii v pomere 218 ku 211. Tu podľa tohto zákona mohlo a mohli byť nenarodené deti až do deviateho mesiaca naozaj potratené, odstránené, a tak ako my hovoríme, zabité. V súčasnosti to pravdepodobne tak nie je, ale svedectvá ľudí, ktorí sa tohto priemyslu zúčastňujú a potom neskôr o tom zmenili názor, jasne hovoria, že takéto prípady naozaj existujú. A to je niečo, na čo my chceme upozorňovať, na čo sa nie odvolávame, ale proste o čom hovoríme, že toto nie je správne, a nechceme, aby také niečo existovalo, takže vy zas nemôžte povedať nejak rozhodujúco a s vyhlásením, že také niečo naozaj neexistuje, pretože také prípady naozaj existujú. A to je niečo, čo nechceme. [16:29] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Mikloško. [16:29] František Mikloško – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pani poslankyňa, je tu jeden problém. V roku 1951 bol v Československu prijatý interrupčný zákon, a do roku 1989 ak nejaký lekár odmietol povedzme z náboženského presvedčenia robiť interrupcie, nemohol robiť gynekológiu, musel odísť. V roku 1990 po júnových voľbách, Vladimír Mečiar bol predseda vlády a ministrom zdravotníctva sa stal Rakús, ktorý dal vyhlášku ministerstva, že ak niektorý lekár nechce robiť interrupcie, že nemusí a má právo byť ďalej na gynekológii. To platí až dodnes. Tu je ten problém, že keby sa toto prijalo ako základné ľudské právo, tak my by sme sa mohli vrátiť tam, kde sme boli za komunizmu, že človek, ktorý má výhradu vo svedomí s problémom vykonávať interrupcie, a to mu všetci musíme uznať, že by nemohol robiť gynekológiu, že keď je to základné ľudské právo. To je problém, ktorého ste sa vy nedotkli. Ja sám neviem, ako je to chápané potom v tej, v tej následnej legislatíve, ale obávam sa, že toto bude z toho vyplývať. V tom je ten problém, v tom ja vidím ten problém. [16:29] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Horecký. [16:29] Ján Horecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Pani kolegyňa, pre mňa je toto úplne najťažšia téma na svete, ktorá existuje, a tak citlivo k nej aj chcem pristúpiť. Vy ste povedali, tak som to aspoň porozumel, že tí, ktorí sú proti interrupciám, tak patria k extrému politickému. Dokonca ste dali do jedného koša fašistov a krajnú pravicu. Pre mňa je interrupcia bez lekárskej indikácie absolútne neprijateľná. Nebudem ju ani nazývať v tejto chvíli tým menom, v ktorom, ako to ja chápem, preto, aby som neublížil tomu, najmä žene, ktorá by to podstúpila a by náhodou toto moje vystúpenie počula, ale ohradzujem sa proti tomu, že ten, kto chce chrániť nenarodený život dieťaťa, že je fašista alebo krajná pravica. Spomenuli ste prípad Izabely. Už to tu bolo aj povedané, nebudem opakovať, poviem niečo iné. Európska únia vydáva uznesenia, deklarácie, ktorými protestuje proti vojnovým konfliktom a zabíjaniu nevinných vo vojne. No predstavte si, že zhruba odhad i počtu interrupcií v Európskej únii za rok, je 1,5 mil. nenarodených detí. Izabela, hocako mi je to ľúto, lebo keď si predstavím, že by to bola moja Táňa, alebo tak ako hovorila Andrea o sebe, tak je to tragédia. Nevyčísliteľná. Ale 1,5 mil. detí? Hovorili ste aj o tom, že, alebo teda pomenovali ste interrupciu ako dostupnú zdravotnú starostlivosť. Žena keď je tehotná, nie je chorá. Ďakujem. [16:44] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslankyňa Jurík s reakciou. [16:44] Beáta Jurík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne všetkým kolegom a kolegyniam za reakcie. No, pán kolega Vašečka sa nás asi snažil na začiatku uraziť tým, že povedal, že nás vykúril z nory. Tak ja som sa za slobodna volala Líšková, takže ak ma chcel uraziť, tak sa mu to nepodarilo. (Povedané so smiechom.) Tak len tak na odľahčenie. Veľa pán Vašečka hovoril o ochrane detí a o tom, že v PS sa nezaoberáme ochrannou detí, ale interrupciami. No ja som toto uznesenie sem nepriniesla, ja naň iba reagujem. Čiže ak sa tu niekto neustále zaoberá interrupciami, tak je to práve tá horná časť opozície, OĽANO a Kresťanská únia. A ja som teda ešte nevidela – a opravte ma, ak sa mýlim – akýkoľvek návrh z dielne Kresťanskej únie ohľadom detí, ale už tých žijúcich detí, tých po narodení. Neustále tu riešime tehotné absolventsky štúdia, tehotné neviem koho, potom tehotné ženy, ideme im obmedzovať potraty, lebo tak sa im asi bude žiť lepšie. No nie, ja si to nemyslím. Ak sa tu niekto neustále zaoberá interrupciami a videli sme to aj v tom v minulom volebnom období, tak to bolo práve hnutie OĽANO a tie strany tam s ním v klube. No, ale chcela by som teda reagovať aj na iných, čo sa týka KDH, tak myslím, že sa zhodneme na jednej veci. Poďme podporovať ženy, aby nikdy nemuseli na interrupciu ísť. V zmysle, aby neboli nútené z ekonomických alebo akýkoľvek iných dôvodov toto podstúpiť. Zároveň neobmedzujme tie ženy, ktoré sa pre interrupciu z ix dôvodov rozhodnú. A to nie je na nás súdiť, že či je to preto, alebo pre hento, a či je to, alebo to legitímny dôvod. Nie, ženy na interrupcie chodili, vždy budú chodiť, ak im toto právo vezmeme, tak ohrozíme ich zdravie a životy. A ja si teda veľmi cením aj radu, pani kolegyne Bittó Cigánikovej, ale musela som reagovať. Chcela som právne reagovať... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [16:44] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho V rámci rozpravy o slovo požiadal navrhovateľ. Nech sa páči, pán poslanec Krátky. [16:44] Rastislav Krátky – Vystúpenie v rozprave No, ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Tak som sa najprv pozastavil, že či ste vôbec to uznesenie Európskeho parlamentu čítali. A potom som veľmi rád, že, myslím, že Richard Vašečka to dobre zacitoval. V tom uznesení je doslova napísané, že sa ostro ohradzujú, že sa ostro ohradzujú voči uplatňovaniu zásady výhrady vo svedomí. Hovoríte, že ja to predkladám z nejakého ideologického dôvodu. Povedzte mi z akého, ja som sa vás to tu opýtal, povedzte mi, lebo ja tu nepredpokladám žiaden náboženský koncept. Ja predkladám do Národnej rady uznesenie, ktorým zaviažeme vládu, aby odmietla snahy na pôde Európskeho parlamentu nám diktovať veci, ktoré sa týkajú zdravotníckej politiky. Čo je na tom ideologické? Ale poviem vám, čo ideologické na tom, čo hovoríte vy. Vy chcete, aby v Európe všetci písali vaším belasým modrým perom a písali to, čo im nadiktujete vy. A to je ideológia. To je progresivistická ideológia. A keď hovorím o tom, že to vy, že to je voda na mlyn všelijakým radikálom a všelijakým stranám, ktoré útočia na jednotu Európskej únie, mne toto vadí. Ja chcem, aby sme v Európskom spoločenstve riešili spoločne témy, ktoré máme spoločné, v ktorých máme problémy spoločného rázu a aby sme si ich vyriešili. Prečo má niekto za snahu v Európskom parlamente nám nadiktovať to, ako si máme upraviť doma interrupčný zákon? To mi vadí. To mi vadí. (Reakcie z pléna.) No ešte raz. Kľudne na mňa zareagujte, na navrhovateľa sa dá reagovať vo faktickej poznámke, pani poslankyňa, nemám s tým problém. Čiže ja jediné, čo hovorím, je, nechajme si toto doma, nenechajme si to zobrať a ozvime sa, že idú ďaleko . To je jediné, čo hovorím. Neviem, či bude mať s tým SMER problém vari, alebo hlasisti nezahlasujú. Ja by som bol zvedavý, ako zahlasuje napríklad taká SaS-ka, pretože keď sme tu mali teraz zákon o tom, že sú nejaké kvóty, koľko žien má byť v predstavenstvách spoločností, tak im to vadilo. Ešte aj pani Bittó Cigániková, myslím, že bola proti. Veď to sú presne tie otázky ideologického charakteru, ktoré tu vy obhajujete. Ja by som, ináč toto by ma strašne zaujímalo, že vy teda chcete z Európskeho parlamentu diktovať jednotlivým štátom, čo si majú myslieť v týchto témach? (Reakcie z pléna.) No reálne, chcete diktovať ostatným všetkým štátom, čo si majú myslieť? Chcete im napísať to presne, ako to má byť, a chcete im zobrať právo si to zrušiť? Lebo o tomto sa tu bavíme. Takže ja tu nepresadzujem žiadnu ideológiu. Ja hovorím o tom, že Slovenská republika je zvrchovaná, a nech si rozhoduje v kultúrno-etických otázkach sama. A to isté nech robia Poliaci, to isté nech robia na Malte. A toto vám vadí. Vám vadí, že Poliaci nemajú zavedené interrupcie, tak ako by ste si to predstavovali vy, a budete sa tu oháňať tým, že to je ľudské právo. No tak... No ešte, ešte toto som zvedavý, pani Plaváková, keď vystúpite, toto by som si chcel vypočuť, že na základe čoho vôbec hovoríte, že to je ľudské právo, pretože toto sú presne tie otázky, ktoré ja osobne považujem za dôležité, aby sme si vydiskutovali tu doma. Tu na pôde tohto parlamentu. Prvá z tých otázok je, od ktorého momentu človeku pripíšeme jeho ľudskú dôstojnosť. Pretože to je prvý bod charty. Od ktorého momentu? Povedzte mi, od ktorého momentu to navrhujete? Od ktorého momentu je hodný ochrany života? (Reakcie z pléna.) Povedzte mi, od ktorého momentu. A keď navrhujete do ochrany života výnimku, tak mi povedzte, na základe čoho. Aký je rozdiel medzi plodom, ktoré má 13 týždňov a ktoré má 12? Je menej dôstojné to, ktoré má 12 týždňov, a to si nezaslúži ochranu, alebo to, ktoré má 13 týždňov, tam už je dosť času, intenzita dozrela, tak mu ju pripíšeme a nedovolíme naň siahnuť? Ja by som chcel poznať tieto argumenty. A hovorím, že tie argumenty si potrebuje každý štát vzhľadom na svoju ústavnú tradíciu aj kultúrno-etické spoločenské klíma zodpovedať sám. Ja hovorím, nediktujme toto ostatným. Väčšiu hlúposť som ešte nepočul povedať, ako je, že byť proti interrupciám je byť proti životu. Väčší oxymoron som naozaj nepočul v tomto parlamente a to som teda tu už osem rokov prítomný na týchto chodbách. A to je reakcia na pani Cigánikovú. Tak ja sa ospravedlňujem, teda že som, milí kolegovia, si nerobil kampaň, už keď som mal 18 rokov. Ja patrím medzi najmladších parlamentov... najmladších poslancov v tomto parlamente. To, že, pani Cigániková o mne doposiaľ nepočula a že som ešte zatiaľ v politicky nejako nezasvietil na Slovensku, však každý má svoju vlastnú cestu. Ja som v živote, ja som so svojím životom spokojný. Môžem si s ňou dať kávu. Poviem jej, že čomu som sa v živote venoval. A to, že som politicky nebol aktívny. A čo to je za argument? Ja predkladám do tejto snemovne svoje uznesenie, ktorým vás volám k tomu, aby ste sa zasadili za naše národné záujmy, pretože ja si nemyslím, že v našich, v našom záujme ani záujme akejkoľvek inej členskej krajiny je, aby sme prenášali kompetencie na Brusel. A presne, ako ste povedali, a tam s tým s vami súhlasím, my máme kopec iných problémov . A keď už chceme... A to ešte ste povedali, že sme sa nejako nezasadili za ochranu narodených detí ? Ja už neviem, ktorá strana na Slovensku bola prorodinejšia. Naozaj neviem, kto priniesol toľko balík, taký veľký balík pre rodiny ako naša strana, ako naša vláda. Nerozumiem, že čo ste tým mysleli, možnože mi vysvetlíte, rád zareagujem. Za ochranu narodených detí, samozrejme, že to zahŕňa množstvo iných tém, ale toto je presne jeden z dôvodov, prečo sa, prečo je téma interrupcií tak pálčivý problém. My na Slovensku, samozrejme, nezisťujeme dôvody, prečo žena ide na interrupciu. Ja som si pozrel, v Amerike že 40 % žien ide na interrupciu z ekonomických dôvodov. Presne tak. Navrhujem pomôcť matkám s týmto aspektom, že im to časovo v živote nevyhovuje. Sú v nejakom životnom rámci, kedy potrebujú doštudovať alebo podobne. To sú dôvody. Čiže poďme sa rozprávať o týchto dôvodoch, poďme pomôcť aj nielen tým narodeným, ale aj tým nenarodeným deťom, keď teda chceme sa o tom rozprávať. Ale ešte raz to vrátim späť. Nelejme vodu na mlyn tým, ktorí kritizujú Európsku úniu, že sa nám stará do našich národných záujmov. Nelejme vodu na mlyn tým, ktorí sa snažia dostať preč Slovensko z Európskej únie. A takéto snahy, že nám Európska únia bude diktovať to, že akú máme mať interrupčnú politiku doma, to je presne tá voda na mlyn, ktorá roztáča tú turbínu superspôsobom, naozaj. Čiže toto treba, ja navrhujem, toto zastavme rovno na tom, na pôde Európskeho parlamentu. Nech nám to zbytočne nenútia, nevymýšľajú okolo toho rôzne dokumenty, konventy, nech si to určíme doma sami. No posledná poznámka, aby sa nám nestalo to, čo sa stalo v Amerike, keď Najvyšší súd zrušil rozhodnutie v prípade Roe verzus Wade. To vážne? Roe v. Wade a zrušenie tohto uznesenia viedlo len k tomu, že sa vrátila naspäť kompetencia jednotlivým štátom v Amerike, aby si ochranu života alebo interrupčné zákony upravili sami podľa seba. To bolo, to bolo jediné, k čomu to viedlo. Presne to viedlo k tomu, čo navrhuje, ja a k tomu, čo presadzujem, aby si to každý štát v Európskej únii upravil sám. Aby mu to nenadiktoval poslanec Progresívneho Slovenska Hojsík, ktorý je tiež predkladateľom tohoto uznesenia z Európskeho parlamentu, ktorý ja namietam, a vyzývam vás, aby ste sa voči tomu ohradili. (Potlesk.) [16:44] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Šesť faktických. Keďže má nasledovať hlasovanie a je dobré, aby si to pán poslanec v kľude vypočul a zareagoval, tak prerušujem rokovanie a o 17.00 hod. pokračujeme hlasovaním. (Prestávka.) [16:59] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní. Predtým ako pristúpime k hlasovaniu, vidím dva procedurálne návrhy. Pani poslankyňa Gažovičová, nech sa páči. [16:59] Tina Gažovičová – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, mám dva procedurálne návrhy. Prvý je, aby, že žiadame prerušenie tohto bodu, a aby po hlasovaní nasledoval bod komisárky Stavrovskej, ktorá tu už niekoľko hodín čaká. A taktiež druhý procedurálny návrh. Žiadame, aby, keď je takto termínovaný bod, kde vystupuje subjekt povinný podávať Národnej rade Slovenskej republiky správu o svojej činnosti, aby sa nemenilo poradie terminovaného bodu menej ako 48 hodín pred daným bodom práve preto, aby sme predišli takýmto situáciám, že vlastne v tomto prípade napríklad komisárka už je tu druhýkrát a znovu niekoľko hodín čaká na svoje vystúpenie. Ďakujem pekne. Prinesiem vám ich písomne. (Potlesk.) [16:59] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa. Pani poslankyňa, o prvom bode viem dať hlasovať, druhý bod je záležitosťou rokovacieho poriadku, budeme riešiť rokovací poriadok ako taký a myslím, že budúci týždeň to otvoríme na grémiu, kde sa vytvorí skupina na zmeny v rámci rokovacieho poriadku na základe aplikačnej praxe, takže tam to budeme aplikovať. O tomto bode neviem dať hlasovať. O tom prvom, samozrejme, hlasovať dám a sám som mal podobný procedurálny návrh. Pani poslankyňa Kolíková. [16:59] Mária Kolíková – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Pán predsedajúci, dovoľujem si navrhnúť v zmysle súhlasu štyroch poslaneckých klubov, Slobody a Solidarity, Progresívneho Slovenska a SLOVENSKA a KDH, dať tento procedurálny návrh, aby bod 76 programu schôdze, to je tlač 439, bol vypustený z programu tejto schôdze a bol zaradený na najbližšiu riadnu schôdzu, ktorej začiatok je plánovaný na 22. októbra 2024. Jedná sa o návrh novely zákona o prokuratúre a dôvodom je, že považujem to za rozsiahlejšiu tému, a preto si myslím, že je lepšie, aby to bolo na ďalšej schôdzi. Ďakujem pekne. [16:59] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Je všeobecný súhlas s týmto návrhom? (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem pekne. Teraz dávam hlasovať o procedurálnom návrhu pani poslankyne Gažovičovej, ktorá žiadala prerušenie bodu, o ktorom rokujeme, a aby mohla predstúpiť pani komisárka Stavrovská. Je všeobecný súhlas? (Súhlasná i nesúhlasná reakcia pléna.) Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 136 prítomných, 48 za, 3 proti, 85 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Návrh sme neschválili. V tejto súvislosti podám ja procedurálny návrh. Navrhujem, aby sme bod 104, Správa o činnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím za rok 2023, tlač 211, presunuli na termín 27. 9. ráno o 9.00 hod. Je to piatok, tak ako to pôvodne malo byť naplánované, a bude môcť pani komisárka vystúpiť v danom termíne. Chcem sa opýtať, či je všeobecný súhlas. (Reakcie z pléna.) Pôvodný termín, ktorý dala, my sme ju tak... Je všeobecný súhlas? (Súhlasná i nesúhlasná reakcia pléna.) Nie je. Dávam hlasovať. (Hlasovanie.) Prítomných 122, 85 za, 2 proti, 31 sa zdržalo, 4 nehlasovali. Návrh sme schválili. Podávam ďalší procedurálny návrhy, aby sme zajtra, teda v piatok 20. septembra rokovali do 12.00 hod. Je všeobecný súhlas? (Súhlasná reakcia z pléna.) Ďakujem pekne. Budeme pokračovať hlasovaním. Teraz prosím spravodajcu z výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport poslanca Karola Farkašovského, aby uviedol hlasovanie o bode 14 schváleného programu, ktorým je prvé čítanie o vládnom návrhu zákona o Fonde na podporu cestovného ruchu, tlač 413. Nech sa páči, pán spravodajca, uvádzajte hlasovanie. (Hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o Fonde na podporu cestovného ruchu , tlač 413.) Farkašovský, Karol, poslanec NR SR Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. V rozprave vystúpili štyria poslanci bez podaného pozmeňovacieho návrhu. Prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa rozhodla prerokovať návrh zákona v druhom čítaní. Žiga Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 138 prítomných, 77 za, 31 proti, 30 sa zdržalo. Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento zákon prerokuje v druhom čítaní. Pristúpime k hlasovaniu o pridelení návrhu zákona výborom a o určení gestorského výboru, ako aj lehoty na jeho prerokovanie. Prosím spravodajcu, aby hlasovanie uviedol. Farkašovský, Karol, poslanec NR SR Prosím, pán predsedajúci, dajte teraz hlasovať o tom, že návrh zákona Národná rada Slovenskej republiky prideľuje na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, zároveň že za gestorský výbor určuje Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport s tým, že určené výbory prerokujú návrh zákona do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od jeho prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní. Dajte, prosím, o tom hlasovať. Žiga Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 138 prítomných, 77 za, 26 proti, 34 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Konštatujem, že sme tento návrh schválili. Pokračujeme hlasovaním o písomných odpovediach členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady, tlač 366. Dávam hlasovať o uznesení, ktorým Národná rada berie na vedomie písomné odpovede členov vlády na interpelácie poslancov písomne podané predsedovi Národnej rady do 20. augusta 2024. Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie o písomných odpovediach členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky , tlač 366.) (Hlasovanie.) 138 prítomných, 77 za, 2 proti, 55 sa zdržalo, 4 nehlasovali. Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili. Pristúpime k hlasovaniu o bode 24 programu, je to prvé čítanie o návrhu poslanca Ferenčáka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, máme to uvedené ako tlač 420. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, poslancovi Zdenkovi Svobodovi, aby hlasovanie uviedol. Nech sa páči, pán poslanec. (Hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Ferenčáka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov , tlač 420.) Svoboda, Zdenko, poslanec NR SR Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Žiga Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 137 prítomných, 77 za, 21 proti, 39 sa zdržalo. Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Pristúpime k hlasovaniu o pridelení návrhu výborom a o určení gestorského výboru, ako aj termínu na jeho prerokovanie. Nech sa páči, pán spravodajca. [17:14] Zdenko Svoboda Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výboru pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady. Prosím, dajte o mojom návrhu hlasovať. [17:14] Peter Žiga Prosím prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 138 prítomných, 77 za, 19 proti, 42 sa zdržalo. Konštatujem, že sme tento návrh schválili. Keďže sme vyčerpali všetky body hlasovania, vyhlasujem prestávku do 17.25 hod. Budeme pokračovať v rozprave v prerušenom bode rokovania. (Prestávka.) [17:14] Peter Žiga Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní, a to návrhom poslanca Krátkeho na prijatie uznesenia Národnej rady, ktoré máme uvedené ako tlač 266. S faktickými poznámkami sú prihlásení ešte šiesti poslanci. Prvý s faktickou poznámkou pán poslanec Vašečka. (Pokračovanie rokovania v prvom čítaní o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Rastislava Krátkeho na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k uzneseniu Európskeho parlamentu z 11. apríla 2024 o začlenení práva na umelé prerušenie tehotenstva do Charty základných práv Európskej únie , tlač 266.) [17:14] Richard Vašečka – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec, ďakujem ti, že si vystúpil ako navrhovateľ a že si dal veci na pravú mieru, že si do toho dal aj srdce, aj emóciu, pretože naozaj niektoré výroky, ktoré zazneli, na ktoré si ty reagoval, že napríklad, že, že kto je za interrupcie, za život alebo, naopak, kto je proti interrupciám, je proti životu, sú naozaj také, že sa mi až parí z hlavy, keď sa to snažím pochopiť, ako je toto možné. A ďalšia vec, ktorú si jasne povedal, je, že ten, ten postup, to uznesenie vyzýva našu vládu, aby práve keď bude na tej Európskej rade, alebo resp. keď bude na nejakom fóre ďalšom, ktoré bude k tomuto poriadané, aby dala jasný signál, lebo som presvedčený, že ak by ste sa rozprávali s ľuďmi na Slovensku úplne bežne, tak mnohí z nich, drvivá väčšina by si ťukala na čelo, keby počula, že niekto chce, aby potrat bolo základné ľudské právo alebo právo v Charte ľudských práv. My to nechceme, ľudia na Slovensku to nechcú. Veď sa bavme o tom, diskutujme pokojne. Na to máme právo. Mňa osobne vôbec neznepokojuje to, že napríklad kolegovia z Progresívneho Slovenska majú o 180 stupňov opačný názor. To je v poriadku, to je normálne. Máme slobodu, máme demokraciu. Ale riešme to tu na Slovenku. Je to veľmi vážna vec. Ešte jedna z tých vecí, ktorú aj ty si naznačil, že mňa tak zaráža. Neviem, neviem, čo to je, ani to, nebudem to pomenovávať, ale niekto povie – tu v roku 2024 to musíme ... A čo, v roku 2034 to bude lepšie alebo v roku 2014 to bolo horšie? Viete v dejinách sa dejú všelijaké veci. Neviem či Hitler bol lepší ako cisár Wilhelm, ťažko povedať, to, že bol, o 20 rokov po ňom vládol, to vôbec nie je žiaden argument. My tu máme hodnoty, ktoré pretrvávajú, máme tu Hippokratovu prísahu, takže ďakujem ti, pán poslanec, že to pripomínaš. [17:14] Peter Žiga – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pani poslankyňa Jurík. [17:14] Beáta Jurík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. No, pán poslanec, vy tu po mne kričíte, že aká ideológia, aká ideológia . A potom desať minút: interrupcie, potraty, interrupcie, potraty, potraty, interrupcie . No tak vlastne vy tým prezrádzate, že vaším skutočným cieľom je baviť sa tu o interrupciách, a nie o princípe subsidiarity, za ktorý sa skrývate a kvôli ktorému vraj navrhujete toto uznesenie o uznesení. Tak ja vám ďakujem, že ste to aspoň priznali teda. A ešte raz a pomalšie, lebo ja skutočne nechápem, že ako môžete takto zavádzať a klamať tým, že by sme zaradili právo na interrupciu do charty, tak by sme nepovedali členským štátom, že vy musíte robiť toto, toto, toto, toto . Jediné, čo by sa tým udialo, je, že by žiadny členský štát nemohol úplne zakázať interrupciu. Čiže pre Slovensko by to neznamenalo absolútne nič. Jedine do budúcnosti, keby sme tu mali nejakú extrémistickú vládu, tak tá vláda by nemohla ženám uprieť právo rozhodovať o ich telách. Ja som tu, no vy ste sa ma teda pýtali, že či som čítala to uznesenie . No tak ja vám z neho trošíčku prečítam, lebo opäť zavádzate a klamete. Čo sa týka výhrady svedomia, tak je tam bod 8, ktorý odsudzuje skutočnosť, že v niektorých členských štátoch lekári a v niektorých prípadoch celé zdravotnícke zariadenia odmietajú vykonávať umelé prerušenie tehotenstva na základe výhrady vo svedomí . A toto je presne problém aj na Slovensku, pretože my tu máme celé zariadenia, nemocnice, ktoré si aplikujú výhradu vo svedomí, a tým pádom, keď tam žena príde, tak sa jednoducho nedostane tejto zdravotnej starostlivosti. A toto je problém, pretože musí ísť inam. Je tam geografická nedostupnosť a tak ďalej. Ale to neznamená, že keby sme takto právo na interrupciu zahrnuli do charty, takže by lekári, jednotlivci na základe svojho presvedčenia si nemohli túto výhradu. Jednotlivo nie. Celé zariadenie áno. A ja len som chcela pripomenúť teda... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [17:29] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Záborská. [17:29] Anna Záborská – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Kolega Rasťo, ja som rada, že si, že si spomenul slobodu svedomia a výhradu vo svedomí, pretože naši kolegovia z Progresívneho Slovenska, ale aj zo Slobody a Solidarity, keď sa spomenú tieto slová, tak v tom momente začnú hovoriť o ideológii a náboženstve, pritom rešpektovanie dôstojnosti človeka a právo a sloboda... a právo na slobodu svedomia je v každom medzinárodnom dokumente včetne našej ústavy. Skoro všetky ústavy toto majú a nikto proti tomu neprotestuje, až v tom momente, keď niekto povie, že nástrojom slobody svedomia je výhrada vo svedomí, pretože bez výhrady vo svedomí, by sloboda svedomia nemala absolútne žiaden význam, trak v tom momente to niektorých ľudí vytočí a tvrdia o tom, že dávame do toho náboženstvo. To nie je pravda! To je čiste politická záležitosť. Ďakujem pekne. (Potlesk.) [17:29] Peter Žiga – Vystúpenie v rozprave Pán poslanec Milan Majerský. [17:29] Milan Majerský – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, vážení kolegovia Ústava Slovenskej republiky, druhá hlava, článok 15: „Každý má právo na život. Ľudský život je hodný ochrany už pred narodením.“ Neexistuje totiž žiadne univerzálne právo na potrat. Je to agenda francúzskych progresívnych liberálov a oni túto tému preniesli na pôdu Európskeho parlamentu. Oni túto tému preniesli na pôdu Európskeho parlamentu, a preto sa o tom v Bruseli rozprávalo a rokovalo. Chceli tak opäť vytvoriť tlak na jednotlivé členské krajiny, na jednotlivé členské štáty, aby v otázkach, ktoré patria do výlučnej kompetencie týchto členských krajín, mohol rozhodovať a rozprávať o nich niekto zvonku. Odzneli tu aj takéto veci alebo vety, že žena má právo rozhodovať o svojom tele – súhlasím. O svojom tele má právo rozhodovať. Žiaľ, v takomto prípade už žena nerozhoduje iba o svojom tele, ale rozhoduje aj o tele a, žiaľ, aj o živote niekoho iného. A padli tu aj slová, ktoré hovorili, že my sme extrémisti . Akí extrémisti? Prosím, príďte sa pozrieť v nedeľu do Košíc, uvidíte tam rodiny s deťmi. A povedzte, či sme extrémisti. My tam budeme aj s našimi deťmi. Povedzte, že či títo ľudia, ktorí budú pochodovať na Národnom pochode za život, či toto sú extrémisti. Žiaľ, ja som videl pochodovať po Bratislave extrémistov. Ďakujem. (Potlesk.) [17:29] Peter Žiga – Vystúpenie v rozprave Pán poslanec Šipoš. [17:29] Michal Šipoš – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne za slovo. Chcem poďakovať pánovi poslancovi Krátkemu, že prišiel s touto témou a snaží sa odborne diskutovať s kolegami. Niektoré kolegynky, mám pocit, že trošku viacej idú osobne, trošku viacej do toho dávajú emócií. Nie celkom sa možno hovorí pravda. Ale chápem na druhej strane, že oni si to možno vykladajú tak, že z ich pohľadu to je pravda. Ja im prajem, aby, aby pochopili, o čo ide pánovi poslancovi Krátkemu, aby pochopili, že nie je, by som povedal, hrdinské sa biť možno len za seba a pozerať len na seba a na svoje telo, ale hrdinské je niekedy sa postaviť možno aj za toho, kto nemá možnosť tu prísť, vystúpiť a biť sa za to svoje telo. Ja im prajem, aby pochopili, že ten malý človiečik, ktorý sa nachádza v tom matkinom tele, nemá tú možnosť za seba zabojovať. Nemá tú možnosť povedať, že: „Haló som tu! Chcem žiť! Nezabíjajte ma! Neberte mi život!“ Prajem im to, úprimne, aby sa snažili niekedy pozrieť aj cez oči toho malého, nevinného človiečika, ktorý tu nemôže prísť a bojovať za svoj život. Je to všetko super, že bojujete za seba, za svoje telá, ja vám to neberiem. O. K., fajn, ale skúste sa na to pozrieť aj, aj takto. A čo sa týka pána poslanca Krátkeho, je jasné a evidentné každému, kto počúva túto rozpravu, že jemu ide o to, aby sa jednoducho veci, ktoré si máme vybaviť doma, ktoré si máme riešiť doma, na našom národnom, na našej národnej úrovni v parlamente, aby sme si vyriešili sami, aby sme neťahali to, tie veci a rozhodnutia do Bruselu. Ďakujem pekne. [17:29] Peter Žiga – Vystúpenie v rozprave Pani poslankyňa Plaváková. [17:29] Lucia Plaváková – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne za slovo. V rozprave si položil aj niekoľko otázok. Tak ja vítam, že kladieš aj otázky. Tak ja mám na ne jednu aj odpoveď. Pýtal si sa na nastavenie hraníc pre umožnenie prístupu k interrupciám. No tak na to má odpoveď aj ten nález Ústavného súdu, ktorý tu už bol spomínaný, pretože ten uvádza, že zákon má umožňovať reálne rozhodnutie ženy o umelom prerušení jej tehotenstva. A teraz čo to znamená? Znamená to to, že podmienky musia byť nastavené tak, aby sa každá žena mohla rozhodnúť o tom, či podstúpi interrupciu, alebo nie, v prípade, že otehotnie. To sa týka akéhokoľvek tehotenstva. Čiže to základné kritérium máme nastavené. Máme ho nastavené ústavnoprávne a tohoto je potrebné sa držať. Čiže moja odpoveď pre teba na tvoju otázku. Nech sa páči. [17:29] Peter Žiga – Vystúpenie v rozprave S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Krátky. [17:29] Rastislav Krátky – Vystúpenie v rozprave Dobre, ďakujem za slovo. No, už niekoľkokrát tu bolo povedané, že ja sa za niečo skrývam. Tak ja sa neskrývam za nič. Ja som nepotreboval podpisy ani súhlas nikoho z vás na to, aby keby som chcel predložiť iný zákon, akýkoľvek iný alebo nejaké iné uznesenie, tak som to mohol slobodne sám ako poslanec predložiť. Ja som chcel predložiť tento typ uznesenia s týmto obsahom a s týmto cieľom. Čiže prosím vás, neútočte osobne, zbytočne do toho vnášate osobnú animozitu a útoky. Moje uznesenie je o tom, že keď táto diskusia tu raz bude, tak aby nám nikto nemohol zhora hovoriť, a potadiaľto môžte diskutovať, ale po tomto už musíte počúvať, čo vám povieme my, takže je jediné, čo ja hovorím, je presne, a zopakujem to ešte raz, je to, že rozhodovať o tom, či budú potraty a ako budú nastavené, patrí do rúk každého jedného štátu. Každý jeden štát nech si ten rámec utvorí a vydiskutuje si to doma sám. Tiež ma veľmi mrzí, taký ten argument, že zase niekto prichádza s témou potratov, zase to tu rieši. Prečo? Však nie sú iné problémy, no? Ale fakt je, že tento návrh ste doniesli vy Progresívne Slovensko do europarlamentu cez poslanca Hojsíka, nechali ste ho tam schváliť a ja teraz reagujem na váš návrh, na to, čo ste vy predložili alebo spolupredložili v Európskom parlamente, takže to vy ste prišli s touto témou a my na ňu reagujeme. A máme k tomu jasný postoj. Ja ten jasný postoj nemám problém kedykoľvek sformulovať, tak ako som to už urobil. Ďakujem pekne. (Potlesk.) [17:29] Peter Žiga – Vystúpenie v rozprave Ďalším vystupujúcim v rozprave je pán poslanec Škripek. [17:29] Branislav Škripek – Vystúpenie v rozprave Takže ďakujem pekne za slovo. A naše pohľady na váš postoj, a tak trochu aj z praxe, ktorú som mohol zažiť v Európskom parlamente, kde sme takéto otázky preberali niekoľkokrát. A zažil som veľa bučania, vykrikovania a presne toho všetkého neslušného správania len pre moje názory. Takže keď to vznešené heslo Európskej únie: „We are united in Diversity,“ zaznelo, sme spojení v rozmanitosti , tak som sa spýtal: „Where is my Diversity, please?“ Prečo teda nerešpektujete tú moju rozmanitosť, pretože mám iné názory a chceme vykonávať aj inú prax. Chceme sa na zásadné otázky života pozerať iným spôsobom ako vy. Ja tiež ďakujem, že si, Rasťo, podal tento návrh, aby Národná rada prijala uznesenie, že sa vyjadrujeme proti tomu, aby ako členský štát sme súhlasili so zavedením tzv. práva na potrat do Charty základných ľudských práv Európskej únie, pretože je to v rozpore s viacerými otázkami, na ktoré sa musíme ako ľudia, ktorí ctia život, ktorí radi pomáhajú ľuďom, ktorí život chcú prinášať na túto zem, a predovšetkým sú to tehotné ženy, že je to v rozpore s tým, aké práva sme si zaviedli do našich pravidiel Európskej únie. Takže určite je znepokojujúca takáto obava, pretože právo na umelé ukončenie tehotenstva, právo na potrat tam jednoducho nepatrí, lebo neexistuje. Neexistuje právo na zabíjanie detí. Neexistuje, aby sme si ho udelili legálne, aby sme ho zlegálnili, aby sme vytvorili, že bude správne, keď existuje. A je to výrazná odchýlka od princípov rešpektovania života – jedna vec – a subsidiarity členských štátov Európskej únie a to je základ spoločného európskeho projektu. Ale európski poslanci sa vyhli tejto otázke v skutočnosti, pretože za zo 720 hlasovalo 336 poslancov, 163 bolo proti, 39 sa zdržalo a 167 nehlasovalo, priatelia. Prečo? Ja som zažil, pred chvíľou som vám to povedal, som zažil ten tlak, aby sa nevyjadrovali ľudia s takými názormi, ktoré reprezentujem aj ja. A tiež som to povedal v pléne Európskeho parlamentu, že reprezentujem názory desiatky tisícov a stoviek tisícov ľudí v Európe alebo v členských štátoch Európskej únie, ktorí sa na to pozerajú presne spôsobom, akým ja za ne vystupujem. Ale 167 ľudí je dostatočne zastrašených na to v Európskom parlamente, aby sa nevyjadrili, 39 sa zdržalo. Takže v čom zlyhal Európsky parlament? Zlyhal v ochrane základného práva na život. Veď to tak máme definované v ohromných a dôležitých dokumentoch, ktoré sme medzinárodne vydali a uznali, a už nie pred pár rokmi, ale dávno. Takéto výrazy máme, je to Listina základných práv a slobôd, ale aj Ústava Slovenskej republiky, ľudský život hodný ochrany už pred narodením – a o túto ochranu nám ide. Ale ide to ďalej, pretože my rozumieme, že naša protistrana názorová zdôrazňuje právo ženy rozhodnúť o tom, že chce prerušiť to tehotenstvo, ukončiť ho, takže toto je otázka aj filozofická pohľadu na to, ako pristupujeme k životu. Lenže urobila sa z toho – a my tomu nie sme radi – radikálna téma. A naozaj je znepokojujúce, že boj týchto dvoch názorov vôbec nie je niečo, čo sa nejako rozoberá, premýšľa, hľadajú sa cesty, ale hľadá sa boj, vytlačenie jednej skupiny druhou. A Európsky parlament akoby uprednostnil radikalizované politické agendy v tejto veci pred základnými právami, ktoré tvoria základ našich hodnôt. Fakticky stavajú ženu proti dieťaťu, dieťa proti žene. Prečo nehovoríme radikálnym, alebo teda zásadným, alebo zanieteným spôsobom? Ja som takúto debatu nezažil o tom, ako budeme pomáhať organizáciám, ktoré dobrovoľne pomáhajú ženám, ktoré sú v ťažkom, v ťažkej núdzi v tehotenstve, v zlých životných situáciách, preto sa rozhodujú pre odstránenie dieťaťa. Prečo také debaty nie sú? Prečo nepočujeme, ako čo najlepšie budeme pomáhať? Tento parlament odmietol viacero snáh o pozmenenie toho radikálneho, super liberálneho a ohromne, jak to povedať, voľného zákona o potrate na Slovensku, o umelom prerušení tehotenstva. A tento parlament odmietol tento zákon zmeniť, niekoľkokrát, a dokonca keď v minulom volebnom období kolegyňa Záborská podala takmer light version , sa dá povedať, zákony, ktoré sa ani netýkali potratového zákona, len niekoľkých zákonov v oblasti sociálnej a zdravotnej, aby sme pomohli tehotným ženám, tak ani len na to nechcel tento parlament povedať áno. A je to hanba, si myslím. To sa tu malo schváliť! Takže takýmto spôsobom európski poslanci, a tí ktorí sa tam zdržali a nedokázali sa ani priznať s chorým názorom. Mne to vadí na Európskom parlamente. Toho tam bolo veľakrát. A keď som k svojim názorom priznával, tak na mňa vykrikovali, nazývali ma fanatikom a spiatočníkom a povzdychávali nado mnou, že moje názory sa ani teda zmeniť nedajú . No, super teda! Tak nebudeme diskutovať o tých mojich názoroch alebo názoroch všetkých nás, ktorí ich takto podávame? Prečo? Myslím si, že európski poslanci takýmto spôsobom podnietili ďalší vážny globálny problém, a to je kultúrna vojna medzi životnými štýlmi a hodnotami, ktoré prinášame. Veď poďme diskutovať o tom ako ochraňovať život. Veď koľko sme zažili podpory pre tzv. pro-choice organizácie. No veď tieto organizácie dostávajú státisíce prostriedkov – a kľudne budem hovoriť o miliónoch, nemám teraz presné čísla – dostávajú obrovské peniaze na to, aby podporovali potraty nielen vo svojich členských štátoch, ale ešte aj v iných krajinách za hranicami Európy. Prečo nedostávajú rovnaké prostriedky teda – len pre princíp rovnosti – aj organizácie, ktoré chcú pomáhať ženám, ktoré si deti zachovať, alebo teda mať chcú, že by im poskytli, napríklad párom, ktoré majú problémy, lebo k dobrému vychovaniu dieťaťa, porodeniu treba dobrú rodinu, nejaké základné zabezpečenie. No tak prečo nie sú organizácie podporované, ktoré takýmto ľuďom chcú pomáhať? Ja som to ešte nepočul. Ale poznám takých tu na Slovensku, môžem menovať, napríklad Fórum života, jedna taká organizácia strešná, ktorá to robí veľmi rada a do obrovskej miery sú to ľudia obetujúci sa, pomáhajú z vlastných prostriedkov a dostávajú minimálne podpory z takýchto a podobných grantov. Jako je možné, že na pre organizácie, ktoré podporujú zabíjanie detí, odstraňovanie detí, a všetko to nazývajú humánnymi spôsobmi, tie dostávajú státisíce a milióny. Tomuto nerozumiem. Ani v Európskej únii, ani v jednotlivých štátoch. Takže je tu nejaká skupina poslancov, ktorá vypracovala tento návrh v Európskom parlamente na zrejme podnet Francúzov, ktoré je teda v prospech potratov, ale zabudli na starostlivosť o ženy, ktoré sú v ťažkostiach, a fakticky robia z toho, že žena má z toho traumatický zážitok, pretože pre žiadnu to, ja som nepočul ženu, ktorá by to chválila. Na počiatku po nejakom umelom ukončení tehotenstva možno príde nejaká úľava, nejaký pocit vyriešenia životných problémov, ale následne nastúpi obrovské trápenie. Veď je to fakt, je to medicínsky fakt, ktorý je preukázaný, že takéto ženy sa trápia, že to nezvládajú v živote, že sa to pretaví do množstva iných problémov, a ľutujú, že svoje deti odstránili. A tu na Slovensku podobné organizácie ako Fórum života hovoria o tom, majú s tým 25 rokov skúseností, že takýmto ženám je treba pomôcť, pretože také právo na potrat alebo povzbudzovanie k potratom má na ich životy traumatizujúci účinok hlavne po psychickej stránke. Potrebujeme mať potom choré a rozhárané ženy? Potrebujeme mať také, ktoré si to kompenzujú iným spôsobom v živote? Nie, nepotrebujeme. Prečo neexistuje pomoc pre organizácie, ktoré chcú pomáhať ženám? Takže nie je možné nájsť dosť argumentov na to, prečo je dobré ukončovať život vlastného dieťaťa, ale našli by sme veľa argumentov na to, prečo by sa mali zmeniť politiky jednotlivých štátov alebo aj Európskej únie priamo, aby sme pomáhali ľuďom, ktorí, ktorí, a rodinám, ženám, ženám, ktoré prežili rôzne ťažké veci, že sa dostali do stavu, kedy sú tehotné a nechcene tehotné. Tak prečo by sme im nemali pomáhať a vymyslieť takéto politiky a urobiť to? Takže nedá sa legálne vytvoriť právo a uzákoniť si ho, ospravedlniť si svedomie, ani keď nájdeme iné termíny pre deti, dieťa, ktoré je v tele matky, to je vraj telo ženy alebo je to len zhluk buniek, alebo to je embryo, alebo čokoľvek tam dáme, neospravedlní to a neprinesie to upokojenie. Ani keď to zakotvíme ako právo do... priam do charty keby sme to strčili, tak už to bude len prílepok, tak z toho nesnímeme tie negatívne následky interrupcie. Ale ja rozumiem, ja som počul od aktivistov, ľudí, ktorí sú teda „pro“ a „choice“ ja hovorím aj „pro-death“ , pre tú smrť, že to je pomoc ženám. No veď na to odpovedám. My tú pomoc chceme zmeniť na reálnu pomoc ženám a na to, aby sme tie deti skutočne priviedli na svet. Pani Jurík, povedali ste jeden ten argument, na ktorom už dlho sa musím usmiať a pokrútiť hlavou, že je nepravdivý a nereálny. „ Ženy nechajte“ – vy ste tu povedali (reakcia z pléna), ale veď to už povedalo tu viacero žien v tejto sále –, „ rozhodovať o svojich telách . “ Vážené, naša odpoveď je naozaj taká, že nie je to tvoje telo, nie je to telo ženy. Je to telo dieťaťa. A druhý je dôležitý argument, je to aj muž, ktorý rozhoduje o dieťati, z ktorého biologického materiálu toto dieťa rastie, a mne je toto ohromne prekvapujúce, že nikdy som toto ešte od žien nepočul, vždy som len počul – to je moje telo, dajte mi pokoj, dajte mi pokoj . Tak za prvé, aby vzniklo to dieťa, na to treba dvoch a ich dvoch genetický materiál a ich dvoch slobodnú vôľu, ak nie je, tak potom sa pýtam, akým spôsobom k tomu dochádza. Jeden je taký, že zo intimity a sexuality robíme zábavu, a preto musíme potom mať dostatok veľa antikoncepcie alebo prostriedkov, ktoré neskorej ten plod vyženú z tela, pretože je nepotrebný a nechceme ho. Tak nad tým musím povedať, že pristupovať k životu zodpovednejšie, zdravšie a etickejšie je potrebné. A k tomu už musíme viesť mládež a deti, aby sme ich viedli k dobrému rodičovstvu alebo k výchove k rodičovstvu a k zodpovednému postoju k životu. Ale je to aj právo muža, pretože je tam jeho biologický materiál a muži sú celkovo vytláčaní z tohto procesu, že oni absolútne nemôžu sa vyjadrovať k tomu, či to dieťa bude živé, alebo nebude živé. Druhá časť protiargumentu je, ak žena zabije to dieťa, ktoré nazýva zhlukom buniek alebo nejakým embryom, tak ak je to jej telo, potom by mala zomrieť tá žena. Je to jej telo. Tak keď ju zabila, tak prečo nezomrela, sa pýtam. Ale keď zabije len niečo v sebe, tak potom nech nehovorí o svojom tele. Nie je to jej telo, potom by musela zomrieť aj sama, takže zomiera plod a to je iné telo. A, samozrejme, vieme a vedci nám preukázali, že každý počatý človek má jedinečnú DNA, ktorá sa už nikdy v histórii nezopakuje. Poďme k Charte základných ľudských práv. Ona nemôže zahŕňať práva, ktoré nie sú všeobecne uznané a ktoré vytvárajú rozpory. Ak v nej máme základné právo na život, každý človek ho má, prečo polka sveta, veľká Európa vysvetľuje, že vlastne ten nenarodený človek to právo nemá. Viete, že v niektorých štátoch Európskej únie, keď zomrie tehotná žena, napríklad pri autonehode, to dieťa je dedič, to dieťa je dedič ešte aj vtedy, keď zomrie, tak sa jeho majetok delí medzi nezosnulých živých príbuzných. Ako je to možné? Sa pomýlili tí zákonodarci? Len poukazujem na tie rozpory, ktoré tu máme v Európskej únii, pretože predsa len existuje pár zákonodarcov v Európskej únii, ktorí chápu, že dieťa je človekom aj pred narodením, a ten zábavný argument, že až po narodení má práva človeka. Priatelia, čo to je mačička predtým? Nehnevajte sa trošku, je to zhadzujúce, ale to nie je zvieratko, to nie je zhluk buniek, je to človek od začiatku do konca. A keď pôjdeme minutážou späť, tak až k momentu splynutia semena a vajíčka. Inak to nie je možné. Pani Jurík povedala o neexistujúcich potratoch do deviateho mesiaca, tak vás poopravím. Vraj moderní progresívci v deviatich štátoch USA až do deviateho mesiaca, až do chvíle, kedy hlavička vyjde pri procese rodenia von, tak je to definované, priatelia. Šesť štátov. Dobre? Pozrite si to, lebo je to tam: Montana, Colorado, New York, Maryland, Kalifornia, Illinois. Moje dieťa, priatelia, sa narodilo na konci šiesteho mesiaca a nebol to zhluk buniek. Bolo to také malé dieťa jak moja dlaň. (Rečník dvihol dlaň pravej ruky, ukazujúc ju plénu.) Milujem ho, dneska má 23 rokov, je to vyštudovaný človek a pomáha starým a zomierajúcim ľuďom. Neodstránili sme ho. Nezabili sme ho. Robili sme všetko preto, aby žil. Rodil sa veľmi zle, ale prišiel na svet. Menší ako trištvrte kila cukru. Prikryl som ho dlaňou nad tým, nad tým inkubátorom. Takúto mal nožičku a takéto mal ramená (rečník ukazuje plénu palec a zovretú päsť plénu) a hlavičku ako tenisová loptička. Robil som všetko preto, aby žil. Každý boží deň som šiel na Antolskú, každý jeden a išiel som k jeho postieľke, aby vedel, že som tam. Bol som prvý, na koho sa pozrel, lebo raz náhle otvoril oči, a vždy sa prebral, vždy, keď som prišiel, spal a vždy, keď som tam vstúpil, sa zobudil. Vedel o mne. Inak by bol ešte v tele, a teda, všetci vážení, ktorí tvrdíte, že nemal právo človeka, tak v tej inkubátorovej postieľke bolo čo? Ani mačička, ani psíček, ani zvieratko, ani zhluk buniek, bol to môj človek, bol to môj syn. Narodil sa o tri mesiace skorej s právami dieťaťa? Tu vidím vážny rozpor. Jak to že teda mal práva dieťaťa, človeka, keď teda už bol narodený? Úplne náhodou sa dostal von, pre nepriaznivé podmienky tela jeho matky, mojej ženy. Ale urobili sme všetko preto, aj tí lekári, aby žil. A viete, čo som tam každý boží deň robil ešte k tomu všetkému? A je mi úplne jedno, kto sa nad tým pousmeje. Modlil som sa a prosil som Boha, pôvodcu života, lebo život nie je od človeka, nikto z vás ste ho nezískali sami od seba, máte ho nadprirodzeným spôsobom. Každý boží deň som tam Boha prosil, aby mu vlial a vlieval do neho energiu života, silu života. A mám to z Biblie. Nie z inej náboženskej knihy. Z Biblie to mám, kde sa hovorí, že Boh pôvodca života je a jeho mocné slovo a prosba k nemu robí zmeny v živote človeka . Ja som prosil každý deň, aby Boh napĺňal môjho Bohdana, a nazval som ho tak, že mi ho Boh dal, lebo sa nemal narodiť, my sme nemohli mať dieťa, dlho. Prišiel moment – a tiež som sa za neho modlil, aby sme mohli mať to dieťa – stalo sa. Narodil sa hrozne zle. Na konci šiesteho mesiaca. Mal 670 gramov. Len pred desať-pätnásť rokmi by nebol žil, bol by vyhodený ako biologický odpad. A viete, koľko mne povedalo svedkov, žien, ktoré pracovali za socializmu na potratových oddeleniach, gynekologických oddeleniach – pozor –, že vyhadzujú aj živé deti do biologického odpadu, že po mnohých hodinách tam hoc prídu nazrieť, pretože nejednej to svedomie nedalo, že to dieťa nezabili pri pôrode dostatočne, tak ho hodili na kopu biologického odpadu a ono stále dýchalo a mrnčalo! Priatelia, nie je to v poriadku! To, čo tu teraz opisujem, je rozpor v nazeraní na človeka, na jeho práva, na jeho hodnotu a na pochopenie o tom, ako to v tejto spoločnosti máme robiť. Ale týmto všetkým, ja viem rozumieť argumentu, ktorý hovoria progresívci a liberáli, a všetci tí, ktorí hovoria, no a čo, prečo by sme to nerobili, keď hovoria tú časť, že tým ženám to nejako škodí, že je to hrozná životná sociálna situácia, finančná, že sa im zničí život . Ale odpoveďou je – poďme to zmeniť, priatelia. Pomáhajme rodinám, pomáhajme, napomáhajme tomu, aby sme mali dobré rodinné vzťahy a dobré, aby, aby sme viedli ľudí k dobrým manželstvám, k dobrým, stabilným životným partnerstvám, aby sa detí nemuseli zbavovať, aby zo života nemali zábavu, aby sme jednoducho životu dávali hodnotu. Preto nesúhlasíme s právom na potrat. Preto si myslíme, že to je nesprávne. Preto chceme proti tomu byť, aby sa neudialo, že až do deviateho mesiaca môžme deti zabíjať legálne ako v niektorých štátoch zo Spojených štátoch amerických. Aj tu na Slovensku máme dosť ľudí, ktorí by to robiť chceli, ale nie sú podporení zo žiadnych fondov, ani štátom a naše zákony sme nedokázali za 30 rokov slobody zmeniť. My máme zákon, ktorý jasne hovorí o neslobode nenarodených mať život. A my chceme, aby to tak bolo. Chceli by sme to zmeniť. (Potlesk.) [17:44] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie osem faktických poznámok. Ako prvý pán Milan Majerský. [17:44] Milan Majerský – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Braňo, po tvojom vystúpení rozmýšľam, či vôbec má zmysel podávať nejakú faktickú poznámku, lebo si to dal naozaj na kráľa. Ale zakončil si svoje vystúpenie tým, že sú tu občianske združenia, niektoré si aj pomenoval, napríklad ako je Fórum života, Poradňa ALEXIS a mnohé ďalšie, naozaj by som musel gúgliť, aby som vymenoval všetky, ktoré sa venujú ochrane ľudského života pred narodením, ktoré sa venujú ženám matkám, ktoré uvažujú, že pôjdu na potrat. Predstavte si, že iba taká Poradňa ALEXIS dokázala zachrániť za sedemnásť rokov svojej činnosti vyše 200 ľudských životov. O pár rokov, už čochvíľa budú mnohé z tých zachránených detí dnes platiť dane a budú vytvárať hrubý domáci produkt tejto krajine, o pár rokov už nebudú „na príťaž tejto krajiny“ – v úvodzovkách hovorím –, že štát bude musieť platiť detské prídavky, škôlku, školu a tak ďalej, tieto deti a už za chvíľu dospelí ľudia budú prospešní pre túto krajinu a možno niektorých z nich stretávate na uliciach Bratislavy alebo kdekoľvek na Slovensku. Ja sa bojím jedného, a teraz naozaj chcem načrieť do svedomia všetkým, ktorí tu sedíme, aby sme poriadne zvažovali, či zatvoríme kohútik občianskym druženiam, ktoré môžu aj cez 2 % z dane zachraňovať takto ľudské životy, naozaj majme Boha pri srdci, aby sme umožnili ľuďom venovať sa tejto dobrej a kvalitnej službe pre občanov. Ďakujem. [17:59] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Stachura. [17:59] Peter Stachura – Vystúpenie s faktickou poznámkou Braňo, neviem tak pekne hovoriť ako ty, ale chcem ti poďakovať za osobné svedectvo, pretože to sa tak dotýka podľa mňa všetkých nás, ktorí sme to počúvali. Ja by som chcel trošku ešte pragmaticky povedať aj možno ten medicínsky pohľad ako lekára. Ja som aj včera pomerne veľa hovoril o nejakých etických pravidlách, ktorými sa majú riadiť všetci zdravotníci, a tie sú relatívne jednoduché, tri hovoria o indikácii, čiže kedy môžeme nejaký výkon vôbec indikovať, navrhovať a potom jedno hovorí o pacientovi, o vôli pacienta, čiže máme tu pravidlá, ako pomáhať, neškodiť, spravodlivo rozdeľovať zdroje. A z toho vzniká indikácia na akýkoľvek výkon. A potom máme vôľu pacienta, ktorú musíme rešpektovať. V 99 % prípadov sa indikácia a vôľa pacienta spája a vtedy robíme tieto výkony, vyberieme slepé črevo, nazvem to jednoducho, aby sme tomu rozumeli, pacient chce vyzdravieť, my máme indikáciu, lebo to, ten apendix je chorý, zapálený a jednoducho to urobíme. Výnimočne sa stáva to, čo sa robí pri potratoch, pri ukončení tehotenstva, my nemáme indikáciu, nie je tá indikácia zabiť nenarodené dieťa, plod, ktorý sa normálne, dobre vyvíja, nie je taká indikácia, a máme tu len vôľu, vôľu matky, ktorá chce to dieťa zabiť. Nemôže byť taká situácia, aby sme nemali výhradu vo svedomí, ja by som to nikdy neurobil a nechcem, aby to bola povinnosť hoci aj tej nemocnice, aby niekoho nútili proti tomu, keď nemá indikáciu, keď je zdravotník, keď je lekár, aby urobil výkon, ktorý nechce urobiť. Toto je ten pohľad, ktorý, prosím, si zoberte aj do diskusie, a mus... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [17:59] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Vašečka. [17:59] Richard Vašečka – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Braňo, ty si ponúkol niečo, čo je veľmi dôležité do tejto debaty, jedna bola medzinárodná skúsenosť, teda európska v prvom rade, ako to tam chodí, ako vznikajú takéto uznesenia veľmi užitočné, a takisto aj zo Spojených štátov amerických si priniesol nejaké fakty, vieme, že oni majú, ešte inak prežívajú, majú iný právny systém ako my a možno aj iné zvyklosti, v iných podmienkach sa vyvíjal ich, ich politický systém, ale čo je pre mňa také najcennejšie, je, že si povedal osobné svedectvo. Nehovoríš, že musí to tak byť u všetkých, ale u teba to tak bolo, jasne si sa priznal, že u teba to bolo spojené aj s vierou v Ježiša Krista. A znova, nemusí to tak byť u všetkých, pretože ľudský život je univerzálny, svedomie je univerzálne. A toto my chceme chrániť a zachovať. Mňa mrzí, že – ak som to dobre si všimol, tak, tak budem, aby som nebol osobný – niektoré z tých kolegýň, ktoré tak vehementne sa vyjadrovali, odišli, je mi ľúto, že to nepočuli, možnože to niekde počúvajú, hej, možno počúvajú, lebo to naozaj bolo dotýkajúce sa tých, ktorí majú otvorené srdce a uši a myseľ, a možno to nebolo niečo, čo zmení názor, veď nakoniec to nie je ani cieľ, že si tu vymeníme názory, ale že si položíme otázky a skúsime sa na to pozrieť inak. A preto si myslím, že je dobré, aby sme, že máme túto debatu a že si povieme z rôznych strán tieto, tieto dôvody, tieto dilemy, ktoré máme, ale je to správne, aby sme si to tu my na Slovensku, v Slovenskej republike, v Národnej rade Slovenskej republiky povedali a rozhodli sa, vnímajúc, aj ako sa na to pozerajú občania, naši voliči, a nie aby nám to niekto nadiktoval, aby nás niekto do toho nútil, aby nás znásilňoval. Ďakujem. [17:59] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Záborská. [17:59] Anna Záborská – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Povedali to už dvaja moji kolegovia, alebo traja dokonca vo faktických, ale ja to zopakujem. Braňo, toto nebolo len obyčajné vystúpenie v Národnej rade, to bolo svedectvo, to bolo silné svedectvo, ktoré sa dotkne človeka, a počula som ho opakovane a vždycky, vždycky ma to zoberie. A ty si spomínal, že pri dedení, ak teda zomrie matka, tak dieťa je dedičom, je nenarodené dieťa. Je tu ešte jeden prípad. Ak niekto zavraždí tehotnú ženu, tak v niektorých štátoch je to dvojitá vražda, to znamená, že nielen žena, ale aj to dieťa je považované za zavraždené. A chcem ti poďakovať aj za spomenutie tých organizácií, ktoré pomáhajú. Aj dnes tu bolo povedané, že no čo vy robíte pre tie deti, ktoré sú narodené, vy ste len podali zákon na to, aby študentky, ktoré sú tehotné, mali podporu. A ani za to nezahlasovali, ani za to nezahlasovali. V minulom volebnom období tu bolo podávaných ix návrhov nie na zrušenie alebo zmenu interrupčného zákona, ale ako pomôcť ženám v tehotenstve, rodinám v tehotenstve a aj narodeným deťom. Ani jeden neprešiel. A dokonca zákony, ktoré boli prijaté na pomoc rodinám a deťom, sa idú teraz meniť alebo rušiť. Ja si myslím, že nie my si máme vstupovať do svedomia, ktorí ten život chránime a každý život chceme chrániť, ale vy, ktorí mu nenapomáhate. Ďakujem pekne. (Potlesk.) [17:59] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Krátky. [17:59] Rastislav Krátky – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem ti za tvoje vystúpenie, tvoje osobné svedectvo, myslím si, že si ponúkol jasné a zrozumiteľné dôvody, prečo niečo také ako ľudské právo na potrat neexistuje a nemá byť súčasťou Charty základných ľudských práv a nemá byť pripísané tam, kde stojí, že má každý právo na život . Sú dve diametrálne odlišné veci a nič také ako základné právo na potrat ako ľudské právo neexistuje, takže tvoje svedectvo je toho dobrým argumentom. [17:59] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Kosová. [17:59] Ingrid Kosová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Veľmi ma mrzí, že o ženách v Progresívnom Slovensku tu vytvárate nejaký obraz, že sme vrahyne, ktoré si nevážia ľudský život , to ma naozaj, úprimne povedané, uráža, pán Škripek, a myslím si, že to uráža všetky ženy, ktoré sa museli rozhodnúť z objektívnych dôvodov k takémuto závažnému kroku, verím, že to ani jedna z nich neurobila s nadšením. Ja sama som stála pred naozaj veľmi ťažkým rozhodnutím, či si nechám dieťa, alebo si ho nenechám, a rozhodla som, že si ho nechám napriek tomu, že mohlo byť zdravotne postihnuté, bol to veľmi ťažký krok, ja viem, čo som musela zvládnuť, a dokázala som to len vďaka svojej rodine, vďaka svojmu partnerovi, ktorí ma podržali. Mnohé ale takýto, takéto šťastie, bohužiaľ, nemajú a to je to dôležité, aby sme pomáhali týmto ženám. Zároveň ma... mi je ale ľúto, že sa táto debata naozaj zvrtla na kultúrnu vojnu – to ma veľmi mrzí – a na nejaké osočovanie novej poslankyne Jurík a prekrúcanie často jej slov, ku ktorým, ktoré ona vôbec nepovedala, pretože bolo by fajn, keby sme sa naozaj vrátili k meritu veci, a my tu teda stojíme pred otázkou, či tento parlament má schváliť uznesenie proti charte, ktoré Slovensko absolútne k ničomu nezaväzuje. Táto charta nás nezaväzuje k tomu, aby sme prijali akýkoľvek legislatívny zákon, tak pravdou je, že my tu vlastne tri hodiny trávime absolútne zbytočne čas zbytočnou kultúrnou vojnou a osočovaním, toto je meritum veci, tak sa, prosím, k tomu vráťme. Načo je takéto uznesenie, sa pýtam, keď nás k ničomu nezaväzuje? [17:59] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Horecký. [17:59] Ján Horecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Braňo, ďakujem ti za to, že si prešiel všetkými dimenziami pri tejto veľmi náročnej, najcitlivejšej téme, ukázal si odborné stanovisko, právne stanovisko, logické, a dokonca aj spirituálne. A ja tu k tomu chcem povedať túto vec, že podľa mňa nie je ani potrebné tvoje osobné, ani moje, ani nikoho iného náboženské presvedčenie, ako obyčajný ľudský humanizmus, ako jednoduché, priam nepísané právo, alebo keď chcete, vpísané do hĺbky každého srdca, ktorým je ochrana života najzraniteľnejších, jednoducho detí. Ďakujem ti aj za to, že to tvoje vystúpenie, hoci bolo veľmi hlboké a osobné, tak na nikoho neútočilo, nebolo žiadnou kultúrnou vojnou, nebolo vnucovaním, bolo to vyznaním tvojím osobným a dôvodením na základe odbornosti a hodnôt, ktoré ty vyznávaš. Ďakujem za to. [17:59] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Bužo. [17:59] Lukáš Bužo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Ďakujem, Braňo, taktiež za tvoje, za tvoje vystúpenie. Ja milujem, keď ľudia sú úprimní a keď hovoria aj o svojich osobných veciach, lebo to je pravda, to tam nebola žiadna faloš, tam, tam bola úprimnosť. A môže každý si myslieť a vytvárať si svoj názor na túto vec, mňa len zaráža tá jediná vec, že, že tak ako si to hovoril, že mal si skúsenosť s Európskym parlamentom, mal si skúsenosť s organizáciami, ktoré sú za život, ale aj proti životu, a presne ako si to popísal, my potrebujeme podporovať organizácie, ktoré budú pomáhať tým ženám v tých krízach, pri rozhodovaní, jasné, keď je tam objektívny dôvod na to, aby tá žena išla na potrat, my nehovoríme, že nie, áno, keď sú tam dôvody aj lekárske, aj možno pocitové, psychické alebo ja neviem, aké iné tam môžu byť, my nehovoríme, že nie. My celú dobu hovoríme, kolegyne z PS-ka, o tom, že my ako štát máme prvotné právo rozhodovať, čo si tu prijmeme na Slovensku, akými zákonmi budeme chrániť život, akými zákonmi budeme podporovať tých, ktorí budú chrániť tie tehotné ženy v ťažkých situáciách , a presne o tom rozprávame, my tu nerozprávame o náboženstve, o tom, kto ako sa rozhodne. My tu máme nástroje, ktoré fungujú, len sa bavíme o tom, že nechceme prijať veci, ktoré nám bude diktovať Európska únia, ale chcem o tom rozhodovať na pôde parlamentu, lebo na pôde parlamentu sú politické strany, subjekty, ktoré obhajujú svojich voličov, ktorí majú nejaký názor. A Slovensko je silne katolícke a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [17:59] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Škripek. [17:59] Branislav Škripek – Vystúpenie s faktickou poznámkou Kolegovia, ďakujem, že ste reagovali, ako ste reagovali. Pani Kosová, nemôžem súhlasiť, nie, neosočovali sme nikoho z vás, nepovedali sme, že ženy z PS sú vrahyne , prosím vás, toto bolo veľmi neférová komentácia, nič také nebolo ani povedané, ani naznačené. Zaoberal som sa aj tým, že keď sú ľudia, ktorí sú v takej ťažkej životnej situácii, teda ženy konkrétne, tak im máme pomáhať, ale zároveň netvrďme, že odstránenie dieťaťa nie je zabitie dieťaťa. A zároveň ste povedali, že sme tu priviedli do rozbroja, kultúrnej vojny, veď presne to som adresoval, aby sa nedialo, a zažil som to jak v Európskom parlamente, tak v slovenskom parlamente, aj v slovenskej civilnej spoločnosti. Jak je možné, že proti sebe vôbec tieto skupiny útočia? A je snáď úlohou parlamentu, aby sme teda urobili to, že zmeníme atmosféru a minimálne vyzývam, aby také prostriedky aké sa dávajú pre pro-choice organizácie, a ja tvrdím, že sú to pro-death organizácie, sa dávali aj pre pro-life ľudí, ktorí sa angažujú, chcú pomáhať . A ja nerozumiem, teda keď ste progresívne ženy alebo progresívni poslanci, prečo takéto niečo nevidíte ako správnu vec, pretože to je veľmi progresívne. Takže po mnoho rokoch tu prišlo, nastala nejaká situácia v celej spoločnosti, že organizáciám, ktoré chcú podporovať potratovú politiku, budeme pomáhať, a to sme ešte vôbec nehovorili o množstvách výskumov, prieskumov, ako sa rozpredávajú orgány nenarodených detí a čo všetko sa s tým robí. Ako ani tento parlament nevedel prijať napríklad dôstojné pochovávanie potratených detí, ako ich pozostatkov a tak ďalej a tak ďalej. Ale nepriviedli sme to do kultúrnej vojny my... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.) [18:14] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďalšou vystupujúcou v rozprave je pani poslankyňa Záborská, nech sa páči. [18:14] Anna Záborská – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené kolegyne a kolegovia, história ukazuje, že nikdy nie je ľahké pochopiť súčasnosť. Oswald Spengler vo svojej knihe Úpadok Západu robí rozdiel medzi kultúrami a civilizáciami. Civilizácia je to, čím sa stane kultúra, keď jej kreatívne impulzy vyvanú a zosilnenie kritický impulz. Kultúra je niečím, čo sa ešte len stáva. Civilizácia je to, čím sa už niečo stalo. Každá z civilizácií pochovala stáročia duchovnej hĺbky tým, že predstavila svet racionálnym spôsobom, intelekt sa pochopí, intelekt vlády sa pochopí tam, kde sa duša vzdá. Dovoľte mi, aby som povedala, že postmoderné chápanie sveta a všetkého, čo v ňom je obsiahnuté, ako sociálneho konštruktu, je rovnako protikresťanské ako antipohanské. Je to rezignácia. A ak neexistuje pravda, krása či múdrosť, potom je všetko možné, ale v skutočnosti na ničom nezáleží. Spoločenské pravidlá už nie sú prostriedkami, stávajú sa cieľmi pri snahe o zladení rôznych – často protichodných – záujmov. Snaha vybudovať v tomto duchu zjednotenú Európu nemôže byť a ani nebude úspešná. Môžeme mať jednotný trh, ale nemôžeme mať jednu vládu, ak neexistujú žiadne základné hodnoty, ktoré je potrebné dodržiavať a zdieľať. Môžeme mať jednotnú menu, ale bez jednotnej fiškálnej politiky táto mena nemôže prežiť. Nemôžeme nechať postmoderný relativizmus zničiť sen o Európe. Zopakujem. Nikdy nie je ľahké pochopiť súčasnosť a v tejto situácii sme aj my teraz. Dovoľujem si zacitovať: „Európsky parlament hlasuje o práve na potrat“, to nebol len titulok reakcie Kresťanskej únie na dianie v Bruseli pred pár mesiacmi, 11. apríla, ale, žiaľ, aj krutá realita. Bezprecedentný aktivizmus progresívnych prúdov v Európskom parlamente, ktorý má aktuálne podobu uznesenia, aby sa do Charty základných práv Európskej únie doplnil článok definujúci tzv. právo na interrupciu, čiže umelé ukončenie tehotenstva, dôrazne odsudzujeme. Sme presvedčení, že považovať právo na potrat za základné ľudské právo je zvrátené a neprístupné. Ak my hovoríme a protestujeme proti tomu, aby sa nenarodeným deťom odňal život, je to preto, že v otázkach ľudskej dôstojnosti nie je možný kompromis. Buď prináleží každej živej ľudskej bytosti bez ohľadu na vek, stav, intelekt, vnímanie, buď jej to prináleží, alebo jej môže byť odopretá a záleží len na väčšine, ktorá sa na tom dohodne. Dôvody môžu byť rôzne, od finančných, drahá liečba pre seniora, vysoké náklady na zaopatrenie a výchovu dieťaťa, až po citové – vrah si nezaslúži žiť, ak jeho obete už nie sú nažive . Každé spochybnenie ľudskej dôstojnosti však vedie k strate ľudskosti. Dôrazne sa ohradzujeme proti snahám Európskeho parlamentu zasahovať do výlučných kompetencií členských štátov. Keď tu nebudem hovoriť o subsidiarite, čo by sme mohli diskutovať s pani poslankyňou Jurík, ale sú tu iné výlučné kompetencie členských štátov, o ktorých tieto členské štáty môžu samé rozhodovať. A je, platia tu zmluvy, a ak nebudeme rešpektovať Zmluvy o fungovaní Európskej únie, tak, napríklad poslednú Lisabonskú zmluvu, tak proste udržateľnosť Európskej únie bude ohrozená. Bola som pri tom, keď sa začalo hovoriť o vstupovaní kompetencií Európskej únie do národných štátov, a, pani poslankyňa Jurík, neviem presne, koľko ste mali rokov, ale ešte asi ste neboli ani plnoletá, keď som bola predsedníčkou výboru pre práva žien v Európskom parlamente, a zažila som celú procedúru odchodu Veľkej Británie z Európskej, tzv. brexit. Celé to bolo o narúšaní kompetencií a zasahovania do právomocí členských štátov. Spomínali ste tu viaceré dokumenty a citovali ste dokumenty Európskeho súdu pre ľudské práva a hlavne, hlavne súdu v Štrasburgu, a preto mi dovoľte, aby som spomenula jedno rozhodnutie Európskeho súdneho dvora v marci roku 2011. Dvor mal návrh na začatie prejudiciálneho konania vo veci Greenpeace v. Oliver Brüstle, ktorý pripravil generálny advokát súdu Yves Bot. Predmetom sporu bol nemecký patent pána Brüstleho na získanie očistených nervových buniek z ľudského embrya s cieľom použiť ich pri liečbe degeneratívnych chorôb nervového systému, napríklad Parkinsonovej choroby. Stanovisko generálneho advokáta je významné nielen preto, že sa s ním neskôr súd stotožnil a vyhlásil, že vynálezy, ktoré vyžadujú zničenie ľudského embrya, nie sú patentovateľné. Dôležitá je aj argumentácia, ktorú pri zdôvodnení svojho návrhu generálny advokát použil, pretože odhaľuje konflikt medzi dvoma rôznymi uhlami pohľadu na ľudský život, ktoré sú úzko previazané s dvoma rôznymi spôsobmi slovného vyjadrenia. Generálny advokát a po ňom aj Európsky súd dvor v rozsudku potvrdil, že pojem ľudské embryo sa uplatňuje na pôvodné totipotentné bunky od štádia oplodnenia a na celý proces vývoja a vzniku ľudského tela, ktorý z neho vyplýva. Platí to najmä pre blastocystu. Inými slovami, od momentu splynutia spermie a vajíčka hovoríme o embryu, ktoré má v existujúcom právnom poriadku Európskej únie právo na ochranu. Stanovisko generálneho advokáta uvádza, že smernica 98/44 v mene zásady dôstojnosti a integrity osoby zakazuje patentovateľnosť ľudského tela v jednotlivých štádiách svojho formovania alebo vývoja vrátane embryonálnych buniek. Preukazuje takto, že „ľudská dôstojnosť“ , ja citujem: „ je zásada, ktorá sa musí uplatňovať nielen na existujúcu ľudskú osobu, na narodené dieťa, ale aj na ľudské telo od prvého štádia jeho vývoja, čiže od štádia oplodnenia .“ Generálny advokát tiež pripomenul, že ľudská dôstojnosť bola uznaná Súdnym dvorom ako všeobecná zásada práva už predtým, ako bola ustanovená v čl. 2 Zmluvy (o fungovaní) Európskej únie ako základná hodnota. Na základe tejto argumentácie Európsky súdny dvor rozhodol, že postupy, pri ktorých dochádza k deštrukcii ľudského embrya v akejkoľvek fáze jeho vývoja, nie sú patentovateľné. Zároveň však zdôraznil, že toto rozhodnutie sa týka len patentovej ochrany biotechnológii, čo je absurdné, pretože ak raz je ľudské embryo hodné ochrany, tak je to v akejkoľvek situácii. Ja to považujem za, za alibistické a hovorila by som toto rozhodnutie alebo tento záver a vedela by som aj povedať, že kvôli čomu, kvôli čomu to bolo urobené. A čiže sú tu aj iné dokumenty, ktoré hovoria proste v náš, v náš prospech. Sme proti základným etickým a morálnym princípom bezprecedentne presadzovať právo na potrat a nerešpektovať tak právo na život, ktoré je právom, bez ktorého neexistujú žiadne iné práva. Zároveň ak budeme v základných a v zásadných otázkach ticho a budeme tolerovať bezbrehé útoky na našu národnú, štátnu identitu a suverenitu, naše princípy a tradície, v krátkom čase progresívna mašinéria, prepáčte mi za tieto expresívne slová, zomelie. Preto je viac ako dôležité, aby v Európskom parlamente a v európskom priestore nadobudol vážnosť hlas, ktorý bráni život od počatia. Aprílové uznesenie europarlamentu bolo len vodou na mlyn pre krajinu galského kohúta. Ten zakikiríkal naozaj hlasno, oznamujúc zapálenie za „dobrú vec“ , v úvodzovkách. Právo na život zhorelo v zápale francúzskej hrdosti a univerzálneho posolstva. Je zarážajúce, že Francúzi čakali pri Eiffelovke na právo na potrat, ktoré sa ako prvej krajine podarilo dostať do ústavy, aby to oslávili. Do ústavy sa tak zapísalo právo zabrániť počatým deťom, aby sa narodili. Ľudská dôstojnosť ostala v dome bez okien. Francúzsky prezident Emmanuel Macron tento krok privítal s tým, že, citujem: „Ide o francúzsku hrdosť, ktorá vyslala univerzálne posolstvo.“ Na Medzinárodný deň žien 8. marca sa udiala bizarná verejná ceremónia. Je to zaujímavé, kde sa Francúzsko dostalo od prijatia prvého zákona Simone Veil, kde Simone Veil jednoznačne povedala, že cieľom tohoto zákona nebolo bezbrehé, ako je to teraz, povolenie umelého ukončenia tehotenstva vo Francúzsku, ale bolo to, bolo to netrestanie žien, ktoré interrupciu podstúpili. Čiže toto bolo prvý motív Simone, ja som Simone Veil osobne poznala a viem aj to, že povedala, že keby bola vedela, kde tento francúzsky zákon dôjde, tak by si bola dvakrát rozmyslela, že či by ho vôbec bola v tom francúzskom parlamente predkladala . Nemôžeme dopustiť, aby to bolo aj Slovensko, ktoré bude raz zobudené kohútom do francúzskeho rána. Existuje iba právo na život – a rada to zopakujem – práva, bez ktorého neexistuje žiadne iné právo. Právo na potrat je to isté ako právo zbaviť niekoho života. A verte, že aj vo francúzštine to znie rovnako pravdivo a hrozivo zároveň. Dovoľte mi na záver poďakovať všetkým mamám a otcom, všetkým rodinám, rodičom, ktorí sa rozhodli aj v čase nepohody, problémov, obáv, pre nový život, ktorý je pokračovaním ich samotných. Ja vítam návrh kolegu poslanca Rasťa Krátkeho a aj po tejto rozprave, o to viacej poslanci Kresťanskej únie radšej toto uznesenie podporia. Ďakujem pekne. (Potlesk.) [18:14] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie evidujem dve faktické poznámky. Ako prvý pán poslanec Vašečka. [18:14] Richard Vašečka – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne, Anka, za tvoje vystúpenie, ktoré malo vysokú aj kultúrnu, aj intelektuálnu úroveň, niekedy až tak nebývalú na tento parlament, ale je to dané aj tvojou osobnosťou, charakterom a skúsenosťami, ktoré si pretavila, ktoré si zažila. A ja by som sa pozastavil pri všetkých tých veciach, lebo asi sa úplne zhodneme v tom, čo si hovorila, že si to zasadila do rámca Európskej únie. Ja považujem, my považujeme myšlienku Európskej únie za výbornú. Vďaka nej máme dlhodobý mier v Európe a mnohé ďalšie veci, nemusím teraz to tu rozoberať, a preto ma mrzí, že niektoré skupiny, sily, niektoré orgány v Európskej únii robia veci, ktoré Európsku úniu ohrozujú a rozbíjajú. A to je to, aj čo pán poslanec Krátky vo svojom uznesení, vôbec na čo poukazuje, aj ako to odôvodňuje. Myšlienka Európskej únie je veľmi dobrá, ale ak budeme tlačiť na takéto absurdity, asi to slovo použijem, absurdity, ako je právo na potrat, mňa naozaj, mne to proste hlava neberie, tak proste sa nám tá Európska únia rozpadne. Jednoducho je tu veľká skupina ľudí a národov, ktoré to proste akceptovať nebudú. Môžme akceptovať slobodu, že vo Francúzsku, ktoré si dosť podrobne rozoberala, si také niečo schvália, je to ich vec. Ale ak budú tlačiť na to, aby sme museli nejaké takéto veci a zmýšľanie nasledovať aj na Slovensku, alebo v Poľsku, vo V4, kdekoľvek, ohrozujeme existenciu Európskej únie. A to je veľké negatívum, veľké negatívum, ku ktorému určite nikto z nás nechceme dospieť. Ďakujem. [18:29] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Jurík. [18:29] Beáta Jurík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pani poslankyňa Záborská, vás tu aj váš kolega pochválil za veľmi odborné vystúpenie, ja som sa snažila taktiež odborne vystupovať, najmä teda čo sa týka toho princípu subsidiarity, lebo to som pochopila, že je teda hlavný argument tohto uznesenia, aj keď teda celá táto rozprava dokazuje, že v skutočnosti sa či už jeho predkladatelia, alebo všetci tí, ktorí tu vystupujú za toto uznesenie, zaň iba skrývajú, a celá táto debata je len o interrupciách a vôbec nie o tom princípe subsidiarity, lebo keby to tak bolo, tak mi potvrdíte to, čo som hovorila, a síce že tento princíp sa neaplikuje na uznesenia. Keby to tak bolo, že sa tu bavíme skutočne o princípe subsidiarity, a ja verím, že ako bývalá europoslankyňa ho poznáte, a toto všetko viete, tak by ste vedeli aj to, že Európsky parlament v uznesení vyzýva členské štáty. Čiže vy keď hovoríte o tom, že má to ostať v kompetencii členských štátov, veď Európsky parlament im to neupiera, práve naopak, on hovorí, že áno, je to vaša kompetencia, tak konajte. A posledná vec. Čo nám tu Brusel nariaďuje? No nič nám nenariaďuje. Hovorí nám, že nebudeme môcť zakázať interrupcie. To je všetko. Ale môžme si nastaviť tie podmienky každý členský štát tak, ako chceme. Čiže naďalej máme ako členský štát tú slobodu. A teda, pani poslankyňa Záborská, mne je skutočne veľmi ľúto, ako ste poškvrnili posolstvo Simone Veil, ktorú si ja ako prvú alebo takú najvýznamnejšiu možno francúzsku feministku veľmi vážim, a označili ste jej slová za to, že nepodporovala nejaké bezbrehé interrupcie vo Francúzsku, tie sú do 14. týždňa, no tak neviem, aké sú bezbrehé. Ale teda Simone Veil povedala takú vetu, že: „Ca suffit d’écouter les femmes.“ To znamená, že stačí počúvať ženy, lebo ženy majú právo sa rozhodovať. A ja tu počujem samých mužov o tom, ako nám chcú rozhodovať o... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [18:29] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho S reakciou na faktické poznámky pani poslankyňa Zábransk... Záborská. Pardon. [18:29] Anna Záborská – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Pani poslankyňa, máte pravdu, že žiadna iniciatívna správa, žiadne uznesenie Európskeho parlamentu nie je pre členské štáty záväzné ani nevyplýva zo zmluvy, že ho musia členské štáty aplikovať. Všetky tieto dokumenty sa používajú ako argumenty, ako piár na to, aby bol vyvinutý tlak na členské štáty, aby to tak urobili. Veď som počula ix razy – v tej a v tej rezolúcii, v tej a v tom, a v tom uznesení bolo toto, a členské štáty to ešte neurobili... No veď to ani nemusia urobiť. Ale kto z ľudí, kto z ľudí, občanov Európskej únie vie rozdiel medzi smernicou, direktívou a uznesením Európskeho parlamentu? To znamená, že to menenie myslenia ľudí, lebo si myslia, že keď Európsky parlament prijal nejaký dokument, tak je záväzný pre, pre členské štáty, to je ten nástroj, ktorý sa používa na to, aby sa tá mienka menila. Inak by to, inak by to tí predkladatelia nerobili. Robila som niekoľko uznesení. Keby som nechcela, aby to ovplyvnilo myslenie ľudí, napríklad aby sa nediskriminovali ženy a ich práca bola neohodnotená, keď sa starajú o deti, no robila som to preto, aby si to tí ľudia uvedomili, že tieto ženy by mali byť za svoju starostlivosť v rodine aj spoločnosťou odmenené a táto ich činnosť by mala byť zarátaná do hrubého domáceho produktu. Čiže ja to všetko, neni tuná toľko, toľko priestoru, ale môžeme sa niekedy o tom porozprávať. Ďakujem pekne. [18:29] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho O vystúpenie požiadal pán navrhovateľ. [18:29] Rastislav Krátky – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo. Nuž keď to potrebujete počuť aj z mojich úst, tak áno, nemá legislatívnu povahu to uznesenie Európskeho parlamentu. Čiže ja tomu rozumiem, čo hovoríte, akurát, že tu je iný problém, a preto ja hovorím o subsidiarite, že jasné, že keby navrhli taký, takúto smernicu alebo nariadenie, tak by sme sa voči tomu okamžite postavili. To uznesenie toho, ani... tak nemohli urobiť, lebo je to proti tým základným princípom. To uznesenie v sebe obsahuje prvky, ktoré nás navádza a ktoré nám v podstate berie tú našu národnú kompetenciu si túto kultúrno-etickú otázku vysporiadavať sami. To nie je o tom, že oni priamym spôsobom útočia na princíp subsidiarity. Oni to robia úskočne cez návrh nového ľudského práva, to je prvá vec, na ktorej ja momentálne nevidím žiadne argumenty, ani tu v pléne nezazneli žiadne argumenty, prečo by malo byť právo na potrat nové ľudské právo a zaradené do charty. A po druhé to uznesenie samotné sa rozporuje a požaduje členské štáty, aby nebrali do úvahy výhradu vo svedomí. Ja si myslím, že keby bola, keby bolo právo na potrat zaradené do Charty základných ľudských práv, tak mi povedzte vy, odpovedzte mi na otázku, že či by sme mohli regulovať potraty v jednotlivých krajinách. (Reakcia z pléna.) Do, do akej miery ale? (Reakcia z pléna.) Nie, nie je to pravda. Nemohli by sme rozhodovať o tom v jednotlivých štátoch, pretože by to bolo základné ľudské právo, a každý, kto by prišiel a požiadal by o interrupciu, tak by mu bola poskytnutá. (Reakcia z pléna.) No je, ľudské práva sa uznávajú. (Reakcia z pléna.) Áno, ľudské práva sa uznávajú a rešpektujú. A teda vy hovoríte, že sme prišli do sporu, že sme tu vytiahli nejakú vojnu kultúrnu. Tak vôbec to neni mojím cieľom. Mojím cieľom je, aby sme si túto otázku mohli doma určovať sami, aby sa to nedostalo do Charty základných ľudských práv, lebo jednak to nie je základné ľudské právo, a jednak by nám to zobralo kompetenciu rozhodovať o potratoch a o tejto zdravotnej politike v miere a intenzite, ktorú my sami chceme, a rozhodneme sa tuná na domácej pôde. [18:29] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie dve faktické, tri faktické poznámky. Pani poslankyňa Jurík. [18:29] Beáta Jurík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Keďže opakovanie je matkou múdrosti a veľa sa tu bavíme o matkách, tak ešte raz, ak začleníme právo na interrupciu do charty, tak tým nevznikne žiadne právo na superpotrat v akomkoľvek momente, v akejkoľvek situácii a tak ďalej. Neodoberie sa tým kompetencia členských štátov aj naďalej definovať právny rámec na to, aby v ich národných právach proste interrupcie boli vykonávané tak, alebo inak. Ja som vám to hovorila už aj v rozprave, aj vo faktických poznámkach. Napríklad pre Slovensko by sa absolútne nič nezmenilo. Zmenilo by sa niečo pre krajinu, ktorá by absolútne zakázala interrupcie. Tomu chce zamedziť Európska únia, aby toto nespravila žiadna krajina. Vám ide očividne o opak, vy by ste veľmi radi obmedzili interrupcie až tak, že by boli de facto znemožnené, z čisto ideologického hľadiska, samozrejme, a v tomto vám chce Európska únia zabrániť. Vy ste dokonca povedali tu, že Európsky parlament toto robí úskočne . No jediné, čo je úskočné, je predniesť tu uznesenie, hovoriť, že vlastne sa jedná o princíp subsidiarity a našu suverenitu, ktorú chceme chrániť a tak ďalej, a pritom sa tu snažiť iba hovoriť neustále o interrupciách a rozdúchavať kultúrne vojny. Toto ja považujem za úskočné. A posledná vec, lebo pani kolegyňa Plaváková sa bude venovať tejto otázke tak rozsiahlejšie, ale vy ste nazvali právo na interrupciu novým ľudským právom. Ústavný súd, rok 2007, pripomínam opäť pre tých, ktorí si nevšimli, teraz je rok 2024. Čiže žiadne nové ľudské právo. A k tej výhrade vo svedomí, to je tak zase na dlhšie, tak ja sa opäť prihlásim s faktickou poznámkou. Ďakujem. [18:29] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Števulová. [18:29] Zuzana Števulová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán predkladateľ, ja musím zareagovať na ten váš argument, že údajne, keď to bude v charte, tak už potom nebudeme môcť nič regulovať. Však pozrime sa, koľko práv máme v charte, koľko práv máme v Európskom dohovore ľudských práv. A chcem sa spýtať, že to tu všetci seniori naprieč Európskou úniou majú rovnaké právo sociálneho zabezpečenia? Všetky deti naprieč Európskou úniou majú úplne všetky rovnaké štandardy? Všetci ľudia, ktorí majú právo na manželstvo, majú naprieč Európskou úniou rovnocenné podmienky, aby do nich mohli vstupovať? A keď sa vám toto nepáči, tak sa spýtam, však právo protestovať je základné ľudské právo, len prednedávnom sme si ho tu obmedzili a v rozpore s tým, aký je štandard v rámci Európskej únie. Takže prosím vás, pokiaľ chcete používať právnické argumenty, tak si to najskôr naštudujte. (Potlesk.) [18:29] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Vašečka. [18:29] Richard Vašečka – Vystúpenie s faktickou poznámkou Dievča sa pýta svojho chlapca: „A ty si aké znamenie?“ – „Dinosaurus.“ – „Ale však také neexistuje.“ A on hovorí: „Žiadne z nich neexistuje.“ Právo na potrat neexistuje, preto ho nechceme mať v Charte ľudských práv, lebo neexistuje. A ďalšia vec je – okrem toho, že hovoríte stále, že len nebudeme môcť zakázať potraty – výhrada vo svedomí. Ďakujem, Rasťo, že to pripomínaš. [18:29] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho S reakciou na faktické pán poslanec Krátky. Krátky, Rastislav, poslanec NR SR 152. [18:29] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nech sa páči. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Piati poslanci. Pán poslanec Vašečka. (Reakcia z pléna.) Áno. A ste sa neza... A neprihlásili ste sa niekde v SaS-ke? (Povedané so smiechom. Smiech v sále.) Tam v rámci, v rámci miesta, že preto sa nedalo? (Reakcie z pléna.) Poprosím technikov, aby priradili ešte aj pána Škripeka medzi vystupujúcich v rozprave. Máte aj nejaké špeciálne miesto, kedy ste to asi stláčali? Alebo bude, bude stačiť šieste miesto? (Reakcie z pléna.) Nech sa páči, pán poslanec Vašečka, môžte. [18:44] Richard Vašečka – Vystúpenie v rozprave Ďakujem, pán predsedajúci. Chcel by som na začiatok oceniť dve vyjadrenia, jedno pána poslanca Škripeka a jedno pani poslankyne Kosovej. A oceňujem ich v tom, že povedali niečo osobného, bolo to pozitívne. Napriek tomu, že máme rozdielne názory, tak to oceňujem. Ja si vážim každého človeka, ktorý, ktorý sa vážne zamyslí nad situáciou, vyhodnotí si ju a snaží sa rozhodnúť čím lepšie. A oceňujem to rozhodnutie a toto vyjadrenie pani poslankyne Kosovej, aj keď sa môžme baviť o tom, ako si predstavujeme realizáciu niektorých vecí. Rovnako som už spomínal, že oceňujem aj príklad, alebo svedectvo od pána poslanca Škripeka. Myslím si, že toto by sme mali si tak uvedomiť, že iste, sme v parlamente, iste, je tu Ústava Slovenskej republiky, rôzne dokumenty slovenské právne, medzinárodné a som rád, ak sa k tomu vyjadrujú aj právnici. Ale my nezastupujeme len právnikov. Poslanci a myslím, že drvivá väčšina, nie sú, nie sú právnici a je dobré, že sú tu aj právnici, že máme medzi asistentami právnikov, môj asistent je právnik profesionál, takže je to v poriadku, ale je to vysoko osobná vec. Ak hovoríme o živote, ak hovoríme o nenarodenom živote, je to niečo veľmi citlivé a nie je to len otázka, či zacitujeme z takej charty, alebo z takého rozhodnutia Ústavného súdu, ale že keď sa naozaj pozrieme ešte hlbšie. A myslím si, myslím si a dúfam v to, že medzitým, že v tom až taký rozpor medzi nami nie je, že filozoficky sme za život. Vy síce tvrdíte, že keď ste za interrupcie, vtedy ste za život , to som počul dneska prvýkrát a budem sa nad tým musieť hlbšie zamyslieť, lebo naozaj mi to nejde dohromady. A možno teda keď ste za život, tak by ste mohli prísť v nedeľu do Košíc. Ten program tam začína 12.30 hod., myslím, že taký spoločný, potom sú nejaké vyjadrenia, vystúpenia, 13.30 hod. až 14.30 hod. začína samotný pochod. Myslím, že viacerých z nás, aj to spomenuli, tam stretnete. Nie je to pochod proti potratom alebo proti niekomu, je to pochod za život. Takisto boli spomenuté už v rozprave mnohé veci, čo s tým úzko súvisia. Napríklad organizácie, ktoré pracujú v prospech života, v prospech matiek nenarodených, ale aj narodených detí. Viete, pre nás to nie je až taký rozdiel, lebo ja verím, že sú také dva, nazvem to, že absolútne momenty v existencii človeka – počatie a smrť. Medzi tým je ľudskou bytosťou, tak ako to Braňo Škripek dobre povedal, pred narodením to nie je mačička ani psíček, je to proste človek v nejakom štádiu vývoja. Takisto ako deti, ktoré napríklad nedosiahnu nejakú mentálnu, mentálnu úroveň, tak nie sú pokladané menej za človeka len preto, lebo napríklad nie sú mentálne na úrovni dvadsiatich rokov, ale na úrovni troch rokov, lebo majú nejaké mentálne znevýhodnenie, ale bereme ich ako plnohodnotných ľudí. Tak takisto dieťa v lone matky je plnohodnotný človek a to je dôvod, to je dôvod, prečo sa zastávame. A ešte jedna vec, že naozaj za, za tieto deti častokrát nemá kto hovoriť, a preto hovoríme. Oni nemajú volebné právo. A ja neobviňujem matky, že sú vrahyne a dokonca ja si myslím, že každá matka je nastavená skôr pozitívne, keď zistí, že čaká dieťatko. Ale viete, ono je to také zvláštne, že, rozprával nám to jeden manželský pár. Čakali prvé dieťatko a všetci im gratulovali. Hovorili, kedy sa narodí, gratulujeme vám k dieťatku a tak ďalej. A potom zistili, bohužiaľ, že to dieťatko vysoko pravdepodobne je zdravotne postihnuté, znevýhodnené. Ešte teda v lone matky a mnohí z ich priateľov začali, prestali nazývať, prestali hovoriť o dieťatku a začali hovoriť: „to“ . „ Dajte to preč.“ Ako keby to je problém aj v našej spoločnosti, aj v tomto parlamente, aj v tom diskurze, že, že akoby to záviselo od nejakej našej svojvôle, a ja absolútne, absolútne neodsudzujem a nepozerám sa zhora na, na ľudí, lebo aj otcovia majú v tom svoje miesto, ktorí, ktorí začnú s tým zápasiť, lebo to je veľmi ťažká vec, veľmi ťažká. Ale povedať, že riešením v 21. storočí jedine ukončiť, prerušiť život. Keby som povedal, že tuto pánu spravodajcovi preruším život, no tak prerušenie znamená ukončenie. Ono sa k tomu nedá už vrátiť, to nám je jasné. Hej? Asi by nesúhlasil, ani ja by som s tým nesúhlasil. Čiže myslím si, že mám aj iné riešenia, ako to urobiť takto, a poďme sa o nich baviť. A dokonca my nemusíme mať ani teraz dnes rovnaký názor na to, ako to vyriešiť, a myslím si, a teraz úprimne, že tu to, čo vy nazývate kultúrnou vojnou, ktorá existuje a prebieha, tu v pléne dneska nevykopol Rasťo Krátky, ale jednak ako hovorí on, reaguje na, na uznesenie z Európskeho parlamentu, ktoré predložil aj váš poslanec, a takisto potom vystúpenie pani poslankyne, ktorá teda tu takmer 30 minút hovorila veľmi emotívne a veľmi ostro. Áno. Je to niečo silné, je to niečo emotívne, ale je to veľmi dôležité, aby sme si to my na pôde slovenského parlamentu prebrali a aby sme naozaj tým nenarúšali myšlienku Európskej únie. (Ruch v sále.) Chcem vás poprosiť, že ja by som rád sa venoval téme, keď ma nechcete počúvať, ako častokrát hovorí pán predsedajúci, keď predsedá, že pre tých je salónik . Môžte sa pokojne porozprávať a mne to nebude vadiť. Myšlienka Európskej únie je veľmi, veľmi dobrá myšlienka. Európska únia ako, ako, ako organizácia, inštitúcia dostala Nobelovu cenu za mier, ja sa veľmi rád venujem histórii a skutočne tá história vojen, strašných vojen na tomto území bola dlhodobá, dlhotrvajúca, strašné množstvá životov a strašné množstvá majetku sa zničili a Európska únia je jedným z prostriedkov mieru v Európe, že hlavne Francúzi a Nemci proste spolupracujú a obchodujú a nevedú vojny a nezatiahnu do toho celú Európu. A je to veľmi dobrá myšlienka a bolo by, bolo by veľmi smutné, keby sme naozaj my tu teraz mali urobiť nejaké rozbroje na základe takých viet, viet alebo vecí, ktoré, ktoré hovoria o tom, že máme nejaké ľudské právo. Kde sa to zobralo ľudské právo na potrat? Je tu možnosť potratu. Možnosť tu je. Áno, aj na Slovensku máme aktuálne podľa zákona, majú vo Francúzsku, majú v zásade všade v Európe. Ale kde sa zobralo, že je to ľudské právo a že to musí byť v Charte ľudských práv popri práve na život? Ak hovoríte o práve ženy na súkromie, samozrejme, kto z nás pochybuje o tom, že žena má právo na súkromie, a ctíme ho, čo sa týka počatia dieťaťa, čo sa týka prežívania tehotenstva. Ale my tu hovoríme o tom, že je tu právo na život verzus právo na súkromie. No tak právo na život má prednosť. Takže ja vás povzbudzujem, skúsme o tom pokojne uvažovať pozitívne, ja navrhujem, aby sme podporili uznesenie pána poslanca Krátkeho, a ak nie, ak proste to nezíska väčšinu, tak aby teda vláda Slovenskej republiky pri rokovaniach v Európe aj v Európskej rade, v Rade, v Európskej rade, aby naozaj prezentovala stanovisko, že my si to chceme vyriešiť tu doma, a myslím si, že sme naklonení tomu, riešiť to pozitívne. Ďakujem. [18:44] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie jedna faktická poznámka. Pán poslanec Škripek. [18:44] Branislav Škripek – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Ďakujem, Rišo, že to vieš dať teraz do pokojnejšej roviny, lebo to je to naozaj žiaduce, a som rád, že aj ty si si všimol, že naozaj sme sa snažili nenapádať tie dámy panie poslankyne z Progresívneho Slovenska a ani nevyvolávať to, čo tu nazvali, že sme tu chceli dať kultúrnu vojnu. No a správne hovoríš a zdôraznime to. To právo na potrat neexistuje. Áno, je taká možnosť. A zaujímavé, že v tom ’48., keď sumarizovali zoznam ľudských práv, tak si uvedomili tvorcovia, že existuje právo na život, že je nescudziteľné, že je neodňateľné, že je nepopierateľné, ale tie ostatné nápady, už dovymýšľavať nové práva, to sa deje teraz posledných dvadsať rokov. Tak zaujímavé, že vtedy na to nedošli. No, tak len taká poznámočka, že to naozaj nemôžme chcieť mať v Charte základných práv Európskej únie, hoci, a znovu to poviem, v tom Európskom parlamente množstvo ľudí so všelijakými tými novými európskymi hodnotami prišli, takže oni povedali, že to sú európske hodnoty, a zaujímavé, že tie európske hodnoty sú do obrovskej miery len súhrnom individualizmu, nárokovania si, že ja, ja, ja mám právo, ja to chcem, ja to môžem, ja to musím mať. No a ja mám taký pocit, že tá filozofia nabrala rozmer, že povyšujem práva jednotlivca nad dobro skupiny, a toto je vážna vec. Takto sa bude spoločnosť a jej fungovanie len rútiť do chaosu a do neuskutočniteľných vecí, lebo takto nemôžme fungovať. Práva jednotlivca nie sú väčšie a lepšie alebo svätejšie ako dobro celej skupiny, aby fungovala. [18:44] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Horecký, máte päť minút, zvládnete vystúpenie? (Reakcia z pléna.) Pán poslanec Čaučík je už preč. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať zajtra o 9.00 hod. (Reakcia z pléna.) Tak to sú termínované body, to znamená, keď vyjde čas do 12.00 hod., že prejdeme všetky termínované body, príde na rad tento bod, takže kto sa chce ešte v rámci rozpravy, tak si sledujte poradie a exspiráciu jednotlivých bodov. Prajem vám pekný večer. (Prerušenie rokovania o 18.56 hodine.)