Rokovanie NR SR 18. 9. 2024 – Parlamentné rozhodnutia 18. septembra 2024

[08:59] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram piaty rokovací deň 19. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali poslanci Baška, Dubovický. Podľa odsúhlasenej zmeny programu pristúpime k rokovaniu o návrhu na voľbu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky za člena výboru Národnej rady. Návrh má tlač 479 a bol vypracovaný na návrh poslancov, členov klubu, poslancov za stranu Sloboda a Solidarita, ktorí navrhujú, aby Národná rada zvolila poslanca Galeka za člena výboru pre hospodárske záležitosti. Chce sa niekto z poslancov vyjadriť k tomuto návrhu? Ak nie, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Teraz pristúpime k rokovaniu o návrhu na zmeny v zložení výborov Národnej rady Slovenskej republiky a vymenovanie vedúcej stálej delegácie Národnej rady. Návrh má parlamentnú tlač 480 a bol vypracovaný na základe návrhu poslancov, členov poslaneckého klubu za stranu SMER – sociálna demokracia. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Uzatváram možnosť prihlásenia. Pán poslanec Kéry, nech sa páči. (Rokovanie o návrhu na zmeny v zložení výborov Národnej rady Slovenskej republiky a vymenovanie vedúcej stálej delegácie Národnej rady Slovenskej republiky , tlač 480.) [09:01] Marián Kéry – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som predniesol pozmeňujúci a doplňujúci návrh k tomuto bodu programu. Na úvod chcem povedať, že už pred istým časom sme tu v Národnej rade slovenskej republiky na základe politických dohôd kreovali zloženie výborov Národnej rady Slovenskej republiky a takisto vymenovanie stálych delegácií, ktoré nás zastupujú na významných európskych organizáciách. Pred istým časom sa konali voľby do Európskeho parlamentu, podpredseda Národnej rady Ľuboš Blaha, ktorý bol zvolený za predsedu delegácie Národnej rady si už neuplatňuje mandát v Národnej rade, a preto treba pristúpiť k zmenám. A preto mi dovoľte, aby som prečítal pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Kéryho k návrhu na zmeny v zložení výborov Národnej rady slovenskej republiky a vymenovanie vedúcej stálej delegácie Národnej rady, tlač 480. Bod C. sa mení a dopĺňa a vrátane nadpisu znie nasledovne: "C. vymenúva poslanca Pavla Gogu (SMER – sociálna demokracia) za vedúceho Stálej delegácie Národnej rady Slovenskej republiky v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy a poslankyňu Zuzanu Plevíkovú (SMER – sociálna demokracia) za náhradníčku Stálej delegácie Národnej rady Slovenskej republiky v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy." Názov sa primerane upraví a zmení. Pán predsedajúci, skončil som, ďakujem. [09:01] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Bez reakcie poslancov. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o návrhu poslancov Hanuliakovej, poslankyni Veroniky Veslárovej, Mareka Lackoviča a Richarda Dubovického na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má parlamentnú tlač 327. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 318. Dávam slovo poslankyni Hanuliakovej, aby návrh zákona uviedla. Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jany Hanuliakovej, Veroniky Veslárovej, Mareka Lackoviča a Richarda Dubovického na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov , tlač 327.) [09:04] Jana Hanuliaková – Vystúpenie v rozprave Dobré ráno prajem, ďakujem za slovo. Kolegyne, kolegovia, takže dovoľte, aby som uviedla náš návrh zákona, mňa, Veroniky Veslárovej a kolegov Mareka Lackoviča a Richarda Dubovického. Predkladáme návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. Cieľom predkladaného návrhu je posilniť informovanosť a účasť obyvateľov v politickom živote ich miestnej samosprávy. Súčasné možnosti zapojenia verejnosti do verejnej správy sú obmedzené a to aj v mnohých samosprávach iba prostredníctvom osobnej účasti na obecných zastupiteľstvách. Aj napríklad teda počas obdobia pandémie Covid-19 sme videli úspešnú implementáciu online prenosov zasadnutí, čo nás teda motivovalo ich zaviesť aj do budúcnosti. Zvýšením dostupnosti online prenosov zasadnutí sa otvára nová možnosť pre obyvateľov sledovať a aktívne sa zapájať do verejných diskusií a rozhodovania. Táto iniciatíva zároveň podporuje transparentnosť a otvorenosť samosprávy, čím sa zvyšuje dôvera občanov v ich inštitúcie a posilňujú sa demokratické princípy. Záznam a archivácia má teda prebehnúť, má byť tento záznam zo zasadnutia obecného zastupiteľstva zverejnený do 48 hodín, a to teda aj umožňuje verejnosti získať prístup k dôležitým informáciám aj teda po skončení zastupiteľstva. Tento spôsob podporuje informovanosť a umožňuje občanom sledovať vývoj rozhodovacích procesov. Navyše online prenosy pomáhajú prekonať, samozrejme, aj geografické a časové obmedzenia, čo zabezpečuje inkluzívnejšiu účasť verejnosti. Občanom sa umožňuje sledovať zasadnutia bez ohľadu na ich umiestnenie alebo časové záväzky, čo vytvára priestor pre širšiu účasť a zapojenie v rozhodovacích procesoch miestnej samosprávy. Týmto spôsobom náš návrh prispeje k živšiemu demokratickému procesu a posilní účasť občanov na formovaní miestnych politík a rozhodnutí. Toľko na úvod, ďakujem. A potom do rozpravy sa hlásim ako prvá. [09:04] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, poslankyni Gažovičovej. [09:07] Tina Gažovičová Ďakujem za slovo. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predseda výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajkyňu k návrhu poslancov Jany Hanuliakovej, Veroniky Veslárovej, Mareka Lackoviča a Richarda Dubovického na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, tlač 327. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: ústavnoprávny výbor a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu. Ďakujem. [09:07] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal písomné prihlášky, pani Hanuliaková, Lackovič. Pani Hanuliaková, ste aj navrhovateľka, takže môžte ako navrhovateľka vystúpiť. Nech sa páči. [09:09] Jana Hanuliaková – Vystúpenie v rozprave Takže dobré ráno ešte raz. Dúfam, že sa kolegovia dobre vyspali po včerajšku. Ďakujem teda za slovo. Vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte mi teda, aby som vám v rozprave viac priblížila a odôvodnila tento návrh zákona, ktorý predkladáme spoločne s kolegami a kolegyňou. Nejde teda o žiadnu zložitú zmenu. Je to jednoduchá zmena, ktorá by mala ale však pozitívne dopady na ľudí v každej jednej obci na Slovensku nad 1000 obyvateľov. Úprimne poviem, že táto zmena, ktorú má priniesť táto novela zákona, mi leží naozaj na srdci dlhé roky a každý rok sa ku mne dostáva niekoľko príkladov z praxe, kde by presne táto zmena, alebo táto úprava zákona pomohla. V roku 2014, čiže približne teda 10 rokov dozadu som sa prvýkrát stala komunálnou poslankyňou v našej obci a od začiatku, kedy som sa začala zaujímať o komunálnu politiku, mi záležalo na tom, aby som aj do našej obce a nielen teda našej obce vniesla viac transparentnosti a otvorenosti. A teda možno si rovno skúsme odpovedať, že čo je efektívnejšie na zvýšenie transparentnosti a otvorenosti, ako to, keď majú obyvatelia možnosť si pozrieť záznam zo zasadnutia obecného zastupiteľstva. Asi sa teda na tom všetci zhodneme. Občania teda majú pri takomto prenose možnosť vidieť to, ako ich poslanci, poslankyne, starosta, starostka pristupujú ku plneniu svojich úloh. Môžu vidieť ako argumentujú, počujú, čo sa na úrovni samosprávy rieši. A to je teda aj jeden z predpokladov k tomu, aby sme mohli povedať, že samospráva je naozaj otvorená a transparentná. Poďme si ale teda povedať niečo k výhradám, ktoré zazneli aj na výbore pre verejnú správu a regionálny rozvoj k tomuto návrhu. Som zároveň ináč aj rada, že som si mohla vypočuť spätnú väzbu od kolegov aj z koalície, za čo im teda ďakujem. Trošku ma ale zamrzelo, že na záver zostali iba traja kolegovia z koalície, a to teda trochu aj ukazuje na úroveň tej kvality práce a záujem, resp. nezáujem veci zlepšovať. A tu možno trošku aj odbočím, že celkovo ma sklamalo to, akým spôsobom funguje výbor, aj keď dúfam teda, že nastane teraz nejaká zmena, ale nepredstavovala som si, že výbory len fungujú na to, aby sme tam prišli a zdvihli ruky, ale že budeme sa snažiť naozaj o problémoch samospráv, alebo o zmene fungovania verejnej správy hovoriť oveľa viac a konštruktívnejšie. A ja teda dúfam, že do budúcnosti urobím aj ja všetko pre to, aby sa aj toto zlepšilo. Vrátim sa teda k tomu návrhu. Kolegovia z koalície napríklad namietali, že však ľudia si zvolili poslancov a starostu a tak oni majú rozhodovať o tom, či online prenos bude, alebo nebude. A vlastne volič má potom vyhodnotiť, že či teda oni rozhodli správne alebo nie. Tu musím teda ja zásadne namietať, pretože podľa mňa ak by sa v obci našiel čo i len jeden človek, ktorý má záujem si ten záznam z obecného zastupiteľstva pozrieť, tak jednoducho má mu byť vyhovené. Nemalo by to teda stáť na tom, či poslanci, starosta chcú, alebo nechcú. Druhou pripomienkou kolegov bolo, že nie všetko predsa musí byť prikázané zákonom a tu ja naozaj súhlasím. Áno, v ideálnom svete a v uvedomelej spoločnosti by toto bolo samozrejmosťou, a teda aj v mnohých samosprávach samozrejmé je a nemuseli by sme to písať do žiadneho zákona. Žiaľ, na Slovensku sme ešte teda od toho, žiaľ, ďaleko a nedospeli sme do tohoto bodu a dnes je situácia taká, že prax nám nastavuje zrkadlo a ukazuje, že mnohí starostovia, starostky, ale aj poslanci a poslankyne... (Ruch v sále a chýbajúci predsedajúci.) Nestíhate, keď ste len traja, no čo už. (Reakcia predsedajúceho.) Tak pravidlá majú platiť pre každého rovnako, si myslím, že to je základ, keď tu sme, aby sme tie pravidlá dodržiavali, lebo už včera sme videli, že sa nedodržiavajú, ale nepokračujme v tom. Dobre. Vrátim sa naspäť teda, kde som skončila. Čiže hovorila som o tom, že teda tá výhrada bola, že nie všetko musí byť prikázané zákonom. S čím teda súhlasím, ale, žiaľ, teda na Slovensku sme k tomuto ešte nedospeli a dnes je situácia taká, že prax nám nastavuje zrkadlo, že mnohí starostovia a starostky, ale aj poslanci, poslankyne často bránia tomu, aby sa robili záznamy z obecných zastupiteľstiev. Otázkou je, že, samozrejme, že prečo. Odpoveďou je asi to, že z nejakého dôvodu bránia prístupu ľudí k informáciám. Pre mňa osobne je to akože vždy záhadou, lebo ak idem teda do verejnej funkcie a zastupujem občanov určitého mesta, obce, tak nechápem, prečo má niekto teda potrebu ľuďom brániť, aby sa robili takéto záznamy z obecných zastupiteľstiev a aby sa vlastne zamedzovalo nejakému lepšiemu prístupu ľudí k informáciám. Tu musím, samozrejme, spomenúť, že mnohé mestá a obce teda tie záznamy zastupiteľstiev robia už dlhé roky, za čo teda im z tohto miesta aj chcem poďakovať, že podľa mňa je to základný krok k tomu, aby teda tá obec naozaj išla svojim obyvateľom a obyvateľkám v ústrety. Častou výhradou starostov a poslancov býva, že však ľudia majú možnosť prísť osobne na zasadnutie. No, po prvé, v 21. storočí je to naozaj že veľmi zlá argumentácia. Po druhé, ľudia cestujú a nie vždy sa zdržujú v čase konania zastupiteľstva vo svojej obci, respektíve môžu mať aj iné napríklad fyzické či zdravotné bariéry, o ktorých, žiaľ, teda kolegyňa, neviem, či dneska tu bude, ale bola by ona o tom viacej hovorila. Ja teda poviem, že naozaj, že mnohí ľudia nemajú možnosť prísť osobne, pretože naozaj fyzicky to nezvládajú. Alebo proste sú bariéry v tom časové, že to proste nedokážete sa zúčastniť. Čiže naozaj, že toto je minimum, čo vie tá obec urobiť, aby každý človek mal prístup k tomu a mohol vidieť teda ako starosta, starostka alebo teda poslanci, poslankyne, o čom rokujú a ako rokujú. Ďalšou výhradou, ktorú som zachytila v rádiu, bolo, že nie každá obec bude schopná zabezpečiť kvalitný prenos. Tu som sa musela ináč aj trošku tak pousmiať, pretože na jednej strane tu my hovoríme o tom, že obce s veľkosťou 50, 100 obyvateľov majú plniť kompetencie na úrovni mesta a na druhej strane teda ideme tvrdiť, že, že takáto obec nedokáže a tu teda hovoríme iba o obciach nad tisíc obyvateľov, že takáto obec nedokáže technicky zabezpečiť prenos. Čo si myslím, že naozaj v 21. storočí asi už je veľmi zlá ako keby výhovorka alebo argumentácia, prečo by sme to nezvládli. Teda v tomto ja absolútne dôverujem tým starostom, starostkám alebo poslancom, poslankyniam a spolieham sa, že teda naše samosprávy nad tisíc obyvateľov naozaj dokážu zabezpečiť technickú stránku prenosov z obecných zastupiteľstiev bez najmenších problémov. Za desať rokov v oblasti komunálnej politiky mám naozaj že desiatky príbehov. Ja som sa veľmi aktívne zapájala počas desať rokov. Chodila som na mnohé stretnutia poslancov, poslankýň po celom Slovensku, a teda aj navštevovala som samosprávy a naozaj, že mám desiatky príbehov o tom, ako to teda v mnohých samosprávach nefunguje a ja sama žijem v obci, kde napriek mojej prosbe, aby sa takéto záznamy robili, osobne som bola na zastupiteľstve, však bola som poslankyňou dve volebné obdobia, a teda snažila som sa poprosiť starostu aj poslancov, aby robili takéto záznamy, pretože ja sama tým, že som tu, alebo proste však človek má aj rodinu, alebo má iné povinnosti, alebo sa nenachádza práve v tom čase v samospráve, tak bolo také, teda takáto moja prosba bola zamietnutá, že oni teda nechcú robiť takéto prenosy alebo teda záznamy. A ja si myslím, že toto naozaj je situácia a prípad naozaj mnohých ľudí na Slovensku, že majú záujem sledovať, ale proste jednoducho tie obce sú z nejakého dôvodu teda neni ochotné takýto záznam vyhotovovať. A ja sama, keď som bola poslankyňou, vlastne hneď ako som nastúpila, tak ja som každý, každé zastupiteľstvo s vlastnými, vlastnou, vlastným telefónom alebo kamerou, a teda som si všetko vždy doniesla a sama som takéto zasadnutia, teda prenosy zasadnutí robila online a vždy som ich vlastne aj ukladala potom na webovú stránku na moje online noviny, kde si ich teda ľudia mohli pozrieť. Akonáhle som teda skončila, tak skončili aj prenosy zastupiteľstva. No. Ja možno ešte pripomeniem, že ono naozaj že excesy takého typu, ako sme boli svedkami napríklad aj Fekišoviec, že nie sú, žiaľ, na Slovensku teda ojedinelé a práve preto, že obce nemajú túto povinnosť robiť tieto prenosy, ktorá teda, žiaľ, nie je v zákone a to čo aj bola výhrada, že však nie všetko musí byť v zákone, ale tak očividne na Slovensku musí takáto povinnosť byť, aby to nejakým spôsobom starostovia, starostky rešpektovali. A ono častokrát si vykladajú teda svoje práva a povinnosti aj tí poslanci a poslankyne po svojom, niekedy až do úplných absurdít. A mám mnoho príkladov, ale spomeniem teda len jeden z obce neďaleko Bratislavy z Hornej Potône, kde občianske združenie pôsobiace v obci požiadalo zastupiteľstvo, aby odsúhlasilo prenosy obecných zastupiteľstiev, zodpovednosti teda obce, aby to bola obec povinná robiť takýto záznam. A zastupiteľstvo teda túto požiadavku odmietlo a teraz už citujem z toho príbehu: "Na najbližší termín obecného zastupiteľstva v apríli 2023 sme ako členovia občianskeho združenia prišli so statívom a tabletom. Plánovali sme zasadnutie obecného zastupiteľstva a primárne bod o školskom obvode pre naše deti." To je teda obec, kde vlastne sa presťahovala dosť veľká komunita. Majú tam maďarskú školu a chceli by, vlastne to občianske združenie sa snaží, aby tam bola aj slovenská alebo teda so slovenským jazykom aby sa aj vyučovalo. "A teda plánovali sme zasadnutie obecného zastupiteľstva a primárne bod o školstvom obvode pre naše deti streamovať na facebookovej stránke nášho občianskeho združenia. O čom sme vopred informovali sledovateľov našej stránky. Poslancov sme na začiatku zasadnutia obecného zastupiteľstva oboznámili s tým, že zasadnutie budeme vysielať online. V zasadačke sa strhla hádka medzi poslancami a zástupcami obyvateľov obce. Za občianske združenie som komunikovala s poslancami a poslankyňou ako predsedníčka občianskeho združenia pokojne, slušne a s argumentami a aj napriek tomu, že som mala na sebe v nosiči ročného syna, poslanci muži na mňa kričali. Povedali, že sa zasadnutie obecného zastupiteľstva neuskutoční, nezaprezentujú sa. So zdvihnutým prstom na mňa kričali, že majú právo na svoje súkromie." Hej? Tu by sme mali spozornieť, že ako toto môže nejaký teda poslanec a poslankyňa v dnešnej dobe ešte povedať, že má teda, že majú právo na svoje súkromie. "Že odmietajú byť pri zasadnutí obecného zastupiteľstva snímaní a po argumentácii, že zasadnutia zastupiteľstiev sú verejné, ak nie je určené teda z nejakých dôvodov inak, poslanec kričal, citujem: ‘Dopadne to tak, že všetky obecné zastupiteľstvá budú neverejné. Vymyslíme na každé zasadnutie taký bod, aby na zasadnutie nikto nemohol prísť.‘" To sa stalo teda minulý rok toto, hej? "V tom čase live stream už bežal. Obyvatelia a obyvateľky sledujúci z domu mohli hádku vidieť online a rovnako aj to, že poslanci sa snažili tablet odstrániť, dostal niekoľko úderov a objektív chceli neskôr prekryť plastovou fľašou či papierom. Boli sme na túto situáciu argumentačne pripravení, keďže to, že občania si môžu vyhotovovať a zverejňovať záznamy z verejných zasadnutí obecného zastupiteľstva viacnásobne konštatoval vo svojej judikatúre aj Ústavný súd. Poslanci a poslankyne obecného zastupiteľstva sa po niekoľkominútovom kriku a hádke aj s ďalšími občanmi, ktorí prišli na zasadnutie osobne, rozhodli neprezentovať. Obecné zastupiteľstvo nebolo uznášaniaschopné a skončilo sa skôr, ako sa začalo. O incidente iniciatívne napísala článok vtedy aj redaktorka portálu Aktuality, ktorá live stream tiež sledovala." No a teda takto si tu my žijeme v mnohých obciach na Slovensku v 21. storočí. A ja by som povedala, že trošku až neuveriteľné. A teda toto naozaj že ja som si za tých 10 rokov vypočula že iks ypsilon prípadov, kde naozaj je to vážny problém, že toto teda žiaľ, nemáme upravené proste v zákone, aby jednoducho bola povinnosť obce robiť takýto záznam a zverejňovať buď obrazový, alebo obrazový alebo len zvukový a jednoducho zverejňovať ho potom teda na svojom. Ideálne robiť, samozrejme, stream, aby sa to dalo priamo sledovať naživo, ale, samozrejme, aj ten záznam je úplne v poriadku, tak ako to teda snažíme sa teda dať do zákona. Takže ja trikrát podčiarkujem, že je veľmi dôležité, aby sme prenosy z obecných zastupiteľstiev upravili v zákone. Ja si myslím, že naozaj by to ocenilo veľké množstvo ľudí, tak ako oceňujú to, že to ako teraz keby sme povedali, že nerobme tieto prenosy, lebo aby to nesledovali. Čiže ak chceme, aby sa ľudia zapájali, tak ja si myslím, že presne aj na tej úrovni obcí by jednoducho mala byť táto povinnosť. Prispeje to k väčšej otvorenosti a transparentnosti našich samospráv a zjednoduší to prístup k informáciám pre občanov Slovenska. A týmto vás preto prosím o podporu nášho návrhu zákona, aby teda obce nad tisíc obyvateľov, my sme mali napríklad aj o tomto diskusiu, ja si myslím, že malo by to byť ešte akože s menším počtom obyvateľov obce, ja by som to kľudne dala aj od 500, ale dali sme to od tisíc, aby možno teda chápem, že možno v tých menších obciach, aj keď hovorím, že pre mňa to už v dnešnej dobe naozaj nie je argument, lebo po technickej stránke stačí jeden telefón, stojan. Pokiaľ je wifina, tak to akože frčí na plný plyn, že neni žiadny problém. Ale teda dali sme to od tisíc obyvateľov, aby to bolo teda možno, aby naozaj tie výhovorky neboli na to, že teda obec je malá, nedokáže to finančne, alebo proste nejak technicky zvládnuť. No a týmto vás preto prosím o podporu nášho návrhu zákona a ja dúfam, že asi však nečakáme, vieme, aká je situácia, ale minimálne keby si to potom niekto poprípade aj chcel osvojiť, ale dúfam teda, že ja budem veľmi rada a budem aj s kolegami vo výbore ešte o tom rozprávať, že aby naozaj že takéto niečo. Je to síce naozaj maličkosť, je to malá zmena, nič to kvázi nestojí, ani myslím ani na tej strane obce, že neni to ani taký finančný výdavok, že by to nejako zaťažilo po finančnej stránke a prinesie to skutočne pre všetkých obyvateľov a obyvateľky veľký posun, čo sa týka informovanosti a otvorenosti. A ja by som to sama tiež veľmi ocenila. Takže ďakujem vám veľmi pekne a kľudne o tom môžeme spoločne diskutovať. [09:14] Andrej Danko Poslankyňa Gažovičová s faktickou. [09:27] Tina Gažovičová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ja ďakujem veľmi pekne kolegom, že predložili tento návrh a považujem ho za naozaj veľmi, veľmi užitočný. A je to presne jedna z tých vecí, ktoré nič finančne nestoja, ale mala by obrovské pozitívne dopady. A teda v prvom rade to, že často sa o tom aj u nás teraz na Slovensku hovorí, že nie je vysoká viera občanov v demokraciu, v inštitúcie, v politikov a myslím si, že naozaj tá sila demokracie spočíva aj v tom, že ľudia nejakým spôsobom veria svojim voleným predstaviteľom a majú záujem o to verejné dianie. A naozaj, keď už je raz vo verejnej volenej funkcii ako poslanec, poslankyňa na hociktorej úrovni od obecného, mestského, krajského zastúpenia až teda po národnú úroveň, tak ten náš čas na tom zastupiteľstve alebo v tomto prípade v rokovacom pléne naozaj nie je súkromný čas. My tu nie sme ako súkromné osoby, my sme tu ako volení zástupcovia a to isté platí aj na tých obecných zastupiteľstvách. A myslím si, že je úplne na mieste, aby naozaj každý občan a občianka mali možnosť sa pozrieť na to, že čo sa na tých zastupiteľstvách deje, kto tam ako vystupuje a potom na základe toho sa aj pri ďalších voľbách znovu rozhodovali, že komu ten svoj hlas chcú odovzdať. Čiže myslím si, že je to zákon, ktorý by pomohol k zvyšovaniu dôvery v vôbec akoby zastupiteľskú demokraciu ako takú a ja odkedy tuto sedím, tak som príjemne prekvapená, koľko ľudí sleduje tie prenosy a myslím si, že je dôležité, aby ľudia takto boli prepojení aj s tými ďalšími úrovňami. Takže ešte raz ďakujem. [09:27] Andrej Danko Poslanec Mego. [09:29] Jaroslav Mego – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pani poslankyňa, vypočul som si váš návrh zákona. Nie som členom výboru pre samosprávu a regionálny rozvoj, ale úplne sa stotožňujem s názorom, že o tomto by mali rozhodnúť poslanci obecného zastupiteľstva. Predsa je to, je to vec, ktorá by zaťažovala tie obce, ale potom aj technicky či tá obec má na to, aby zrealizovala takýto prenos. Pretože v našej obci realizujeme aj výjazdové zasadnutie, máme priľahlé časti, často Kopanice a neviem si predstaviť, že by som na tom výjazdovom zasadnutí dokázal zabezpečiť tento prenos. Ale aj sama podľa toho príkladu, čo ste uviedli, že boli nepokoje na obecnom zastupiteľstve kvôli tomu, že chcel niekto prevádzať obrazový záznam. Viete, na tých obciach to nie je tak, že by tí poslanci sa hrnuli do tej funkcie. Na tých obciach musíte chodiť medzi tých ľudí a poprosiť ich, aby sa zapojili, aby išli kandidovať, aby boli nápomocní v tej obci. Čiže môj názor je, že toto by malo byť na iniciatíve a právomoci poslancov obecného zastupiteľstva. [09:29] Andrej Danko – Uvádzajúci uvádza bod Poslankyňa Hanuliaková. [09:33] Jana Hanuliaková – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne. No dve veci, že tú technickú stránku som teda vysvetlila, že v dnešnej dobe naozaj, že toto je pre mňa veľmi chabý argument. Ja chápem, že nie všade je teda pokrytie internetové, niekde možno na kopaniciach slabšie, ale tak bavme sa tam, kde je, hej? Že naozaj, že toto už v dnešnej dobe nemôže byť argument, technická stránka, lebo hovorím, že ja som desať rokov dozadu začala robiť záznamy a vtedy to naozaj bolo komplikovanejšie. Museli sme to prenášať z kamery a neviem, čo, ale už posledné roky proste som dala do stojana telefón, zapla a všetko fičalo. Že tam naozaj nie je proste, že niečo hej, že problém. A čo sa týka toho, čo ste hovoril, tak to ma trošku zaráža a teraz možno sa na mňa nenahnevajte, že trošku to také, aj ten, nechcem to tak povedať, že ten mentálny svet strany SMER, alebo teda ukazuje niekam, že keď máme pocit, že hádky, alebo že takéto zlé príklady majú práve byť proti tomu. Ja si myslím, že to nám ukazuje práve to zrkadlo, že my práve musíme toto zmeniť. My musíme aj to, že aby tí, ja, ja tiež žijem v obci, ktorá má 1200 obyvateľov a naozaj bola som veľmi aktívna a aj som bola a viem, že je to náročné s tými ľuďmi a áno, súhlasím. Našťastie my sme mali vždy viac kandidátov ako teda miest doteraz a viem, že sú obce, kde to je problém, ale veď preto sme tu, aby sme tou politikou ukázali tým ľudom, a teda ani tou včerajšou politikou, ktorú ste tu napríklad, aj keď to prenesiem na tú národnú úroveň, ukazujeme im presný opak. A tak potom sa musíme rozmyslieť, že či ideme tie pozitívne príklady ukazovať a ukazujeme, ako to má fungovať dobre a aby tí ľudia mali záujem, alebo budeme si hľadať dôvody, že prečo to nechceme a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [09:33] Andrej Danko – Uvádzajúci uvádza bod Poslanec Lackovič. [09:33] Marek Lackovič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, ako bývalý starosta, ktorý za svoje päťročné obdobie vo funkcii spoznal množstvo starostov a starostiek, primátorov a primátoriek, ale aj predsedov krajov, môžem povedať, že každá samospráva je len taká úspešná, aké šikovné je jej vedenie. Téma transparentnosti to obzvlášť potvrdzuje, keďže tá je do veľkej miery postavená, ako to sami vidíme, na dobrovoľnosti. Naše zákony, žiaľ, nereflektujú na aktuálne trendy otvorenosti, sú častokrát zastaralé a už vôbec neberú do úvahy súčasné technológie, ktoré máme k dispozícii a ktorými vieme približovať samosprávy svojim obyvateľom. Transparentnosť pritom nie je len čerešničkou na torte, ako si možno mnohí mylne na prvý pohľad myslia, transparentnosť je nevyhnutnou podmienkou pre efektívne hospodárenie štátu, ale aj pre zapájanie vylúčených spoločenstiev a znevýhodnených skupín do rozhodovania o veciach, ktoré sa ich bytostne týkajú. A o otvorenosti štátu by sme preto mohli, mali hovoriť najmä dnes, kedy si všetci uvedomujeme a aj verejne deklarujeme, že naša spoločnosť je rozdelená a existujú mnohé skupiny, ktoré sa objektívne môžu cítiť nevypočuté. Náš zákon alebo návrh, ktorý spolu predkladáme na požiadavky súčasnosti a priamo teda vyžaduje od samospráv nad 1000 obyvateľov, aby vysielali svoje obecné a mestské zastupiteľstvá online, resp. aby ukladali záznamy na svojich webových stránkach. Mnohé to robia už koniec koncov dnes. Hneď v úvode sa pokúsim vysporiadať s otázkou, ktorú nám zákonite niekto položí. Áno, pri jeho písaní sme si, samozrejme, uvedomovali, že tým vstupujeme do kompetencií samotných samospráv, no zároveň nie je to nič nezvyčajné. Aj v minulosti sa zákonodarcovia rozhodli vstúpiť do kompetencií samospráv, keď im napríklad prikázali povinne zverejňovať program rokovaní zastupiteľstiev, keď im prikázali povinne zverejňovať zmluvy, faktúry či objednávky, či keď im prikázali povinne poskytovať odpovede na otázky verejnosti. A všetko takto je to správne. To všetko boli zásahy do originálnych kompetencií, alebo ak chcete do dobrovoľného rozhodovania sa zo strany vedení miest a obcí, asi teda všetci, ako sme tu, akceptujeme, že existujú momenty, kedy sú takéto zásahy oprávnené a národný parlament má právo ich v záujme vyššieho dobra vykonať. My si myslíme, že takýto moment nastáva aj v tejto otázke. Rád stručne vysvetlím prečo. Ten prvý dôvod je čisto ekonomický. Naše mestá a obce hospodárili v roku 2023 s rozpočtom prevyšujúcim 5 miliárd eur. Len si predstavme, že ide o rozpočet väčší, ako ten, ktorý má ministerstvo vnútra, dopravy či školstva. Ide o objem peňazí prevyšujúci rozpočty niekoľkých ministerstiev. Predstavme si teda tisícky zmlúv, faktúr a objednávok, ktoré boli za uplynulý rok samosprávami vyplatené, predstavme si stovky až tisícky verejných obstarávaní, verejných obchodných súťaží, prieskumov trhu, ktoré sa diali v miliónových objemoch. Kontrolou tohto hospodárenia sú obecné a mestské zastupiteľstvá, ktoré môžu svoju prácu vykonávať zodpovednejšie aj menej zodpovedne. No a na filozofickú otázku, kto ustráži strážcov, pozná demokracia len jedinú odpoveď, ľud. Je preto absolútne namieste, aby verejnosť mala dostupnú, bezplatnú a pohodlnú možnosť kontrolovať svojich obecných či mestských poslancov prostriedkami 21. storočia a v prípade potreby voči nim vyvodiť politickú zodpovednosť. Aj preto už súčasná legislatíva vyžaduje, aby boli rokovania zastupiteľstiev verejne prístupné, a aby boli ich uznesenia pravidelne zverejňované. Avšak aj naše súčasné zákony nie sú nedotknuteľné a je našou povinnosťou ich prispôsobovať aktuálnym potrebám spoločenského diania. Preto si priznajme, že v 21. storočí, kedy každý z nás žije hektickým a rýchlym spoločenským životom, je namieste primerane uľahčovať verejnosti možnosti ,ako sa zapájať do fungovania verejných inštitúcií. Ak chceme, aby mala každá obyvateľka a každý obyvateľ obce možnosť kontrolovať svojich zástupcov, tak musíme brať do úvahy, že nie každý si môže dovoliť tráviť hodiny zo dňa sedením na zastupiteľstvách a počúvať ich obsah. Obzvlášť ak vezmeme do úvahy, že mnohé sa konajú v pracovnom čase, kedy sú ľudia bežne v práci. Zverejňovanie záznamov, opakujem, záznamov, nemusí to byť živý prenos, aby sme uľahčili ten život samospráve, je preto efektívne riešenie ako podporiť verejnú kontrolu a umožniť verejnosti nahliadať do rokovaní v prístupnom čase a niekedy možno aj mesiace či roky po ich konaní. Na výbore pre verejnú správu a regionálny rozvoj padla zo strany poslanca vládnej koalície veta, že samosprávy samé by si mali určiť, či budú zastupiteľstvá vysielať alebo nie. Prepáčte, ale toto je najväčšia irónia demokracie, ak si má kontrolovaný subjekt stanovovať sám formu svojej kontroly. To sa javí ako nepochopenie zmyslu transparentnosti, aj keď chápem, že sú prípady, kedy sa tak deje napríklad v Národnej rade. Uvedomme si, prosím, že toto nie je niečo, čo je v demokracii želané. Práve naopak, tie momenty, kedy si kontrolované subjekty stanovujú samé svoju kontrolu, by sme mali minimalizovať, odstraňovať a veľmi prísne posudzovať, ak teda v Slovenskej republike chceme mať prítomné vysoké štandardy zdravej, otvorenej a modernej samosprávy. Zároveň neobstojí ani kritika, že samosprávy nemajú materiálno- technické či personálne kapacity na vykonanie tejto novej úlohy. Zverejňovanie vysielaní zastupiteľstiev a ich, ešte raz opakujem, záznamov v období, kedy máme stovky influencerov, ktorí z pohodlia obývačky dokážu natočiť videá s miliónovými dosahmi, naozaj dnes už nie je žiadny problém. Deje sa tak navyše v mnohých prípadoch, ako som povedal pred chvíľočkou už dnes. Rovnako tak však, žiaľ, dnes evidujeme prípady a hovorila aj o konkrétnych príkladoch aj pani poslankyňa Hanuliaková, kedy sa tak nedeje naschvál. Ak tu dnes máme samosprávy, ktoré naozaj nedokážu zabezpečiť ani len záznam z rokovania svojho zastupiteľstva, tak sa začnime úprimne a vážne baviť o tom, ako chceme od našich miest a obcí vyžadovať, aby zabezpečovali vzdelávanie, sociálne služby, dopravu a všetky ďalšie kompetencie, ktoré dnes majú a sú ich tisíce. Ak naozaj nedokážu natočiť hodinové video na mobil či tablet, tak je, alebo na diktafón dajme tomu, tak je priamou zodpovednosťou vlády, aby tento stav alarmujúci začala urýchlene riešiť. Prepáčte, ale to nemôže byť výhovorka ani pre vysielanie školských rád, nieto ešte pre samosprávy. Druhý dôvod, ktorý nás viedol k príprave tohto návrhu a ktorý je rovnako dôležitý ako ten prvý, je inklúzia. Objektívne musíme priznať, že tento zákon je len prvý, ale nevyhnutný krok k lepšiemu zapojeniu všetkých skupín do verejnej kontroly bez rozdielu znevýhodnenia. Toto je len prvý krok, ktorý umožní lepšie zapojenie napríklad ľudí pripútaných na invalidný vozíček, či s postihnutím zraku. Prečo hovorím o prvom kroku? S osobným príkladom z Fínska, ak by sme žili vo Fínsku, nediskutovali by sme ani tak o tom, či samosprávy majú, alebo nemajú zverejňovať záznamy online, ale skôr o tom, či ich aj majú titulkovať napríklad pre ľudí, ktorí sú nepočujúci, lebo o tom sa dnes vôbec nebavíme. Čo je veľká škoda. Prosím, uvedomme si aj na tomto príklade, že my sme naozaj veľmi pozadu, veľmi pozadu za vyspelou Európou. A to, čo chceme priniesť týmto zákonom my v Progresívnom Slovensku, je len nevyhnutné minimum. My sa ako verejné inštitúcie naozaj musíme začať hýbať smerom ku všetkým ľuďom, a to všetkými dostupnými prostriedkami. Tretí dôvod, ktorý sme brali do úvahy, sú jednoducho dáta. Na Slovensku má so zverejňovaním záznamov stále veľké množstvo samospráv problém. A to aj napriek diskutabilným materiálnym a personálnym kapacitám. Nehovoríme totiž len o maličkých obciach, kde môžeme akceptovať predpoklad, že kontrolu vykonávajú jej obyvatelia pri dennom kontakte so starostom či starostkou. Hovoríme, žiaľ, aj o okresných či krajských mestách. Podľa poslednej analýzy Transparency International Slovensko zo sto najväčších samospráv na Slovensku jedenásť nezverejňuje archív videozáznamov na svojom webovom sídle a ďalších jedenásť to robí problematicky. To je 22 zo 100 samospráv. To znamená, že niekedy teda zverejnia alebo niekedy nie. Mám na mysli ten druhý balík tých jedenástich, ktoré to robia problematicky. Opakujem, my tu v tomto prípade nehovoríme o maličkých osadách s rozpočtom 10, 20, 100-tisíc eur ročne. Hovoríme o mestách, ktoré hospodária s miliónmi eur a majú desiatky tisíc obyvateľov a v nich de facto neexistuje dôvod, alebo neexistuje možnosť objektívnej osobnej kontroly výkonu samosprávy. Neexistuje možnosť objektívnej osobnej kontroly výkonu samosprávy, zároveň neexistuje dôvod prečo obyvatelia jednej samosprávy by mali mať takúto možnosť a mať právo kontrolovať svojich zástupcov všetkými dostupnými prostriedkami a obyvatelia vedľajšej samosprávy nie. My sa preto snažíme svojím návrhom zároveň aj zjednotiť systém verejnej kontroly na celom alebo takmer celom území, pretože výnimkou sú len malé obce na Slovensku. Myslíme si, že presne tu nastáva moment, kedy zákonodarcovia majú právo vstúpiť do pôsobenia samospráv a nastaviť pravidlá, ktoré budú a sú rovnaké pre všetkých. My neprikazujeme, čo má verejnosť kontrolovať. My neprikazujeme ani to, aby zastupiteľstvá natáčali televízne štáby. My len určujeme minimálny štandard, ktorý musí byť obyvateľom žijúcim v 21. storočí poskytnutý. To je celé. Chceme dať ľuďom právo požadovať tento minimálny štandard a mať garanciu, že ak samospráve nebude vyhovovať, tak aby bol ten či onen záznam zverejnený, tak aby mali obyvatelia mali možnosť sa obrátiť na prokurátora napríklad a žiadať nápravu. Právo rozhodovať o tom, čo bude a nebude verejnosti poskytnuté na kontrolu už z logiky veci nemôže byť v rukách tých, ktorí sú kontrolovaní. Na záver len dodám, že my tu nevymýšľame teplú vodu, záznamy z rokovaní zastupiteľstiev sú vecou nielen Slovenska, týkajú sa samospráv desiatkach vyspelých európskych štátov vrátane už spomínaného Fínska, Estónska, Švédska, Španielska a dalo by sa pokračovať. Na záver zhrniem, že úprimne verím, že aspoň v otázkach otvorenosti dokážeme nájsť spoločnú reč, minimálne to posunúť do druhého čítania a baviť sa o tom hlbšie a podrobnejšie a dokážeme nájsť podporu k tomuto naprieč celým politickým spektrom. Na záver, ak by si niekto pomyslel, že chceme ruky samospráve len zväzovať, tak už o pár desiatok neskôr pri bode číslo 45, ak sa nemýlim, predkladáme uznesenie, ktorým chceme dofinancovať výpadky samospráv 120-timi miliónmi eur, takže verím, že tu nevznikne otázka teraz že, alebo že nebodaj nejaký naratív, že chceme samosprávam ruky zväzovať, alebo nebodaj ubližovať. Práve naopak, Progresívne Slovensko je to hnutie a je tá strana a je tá politická sila, ktorá chce samosprávy dofinancovať. Takže veľmi sa teším potom aj na rozpravu v rámci bodu číslo 45, ktorá hovorí o dofinancovaní samospráv na objem 120 miliónov eur. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. [09:48] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem, na vystúpenie pána poslanca žiadna faktická. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Ak nie, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľka? Nie. Chce sa vyjadriť spravodajkyňa? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pristupujem k prvému čítaniu návrhu poslanca Prostredníka, Plavákovej, Jaurovej na vydanie zákona, ktorý sa mení a dopĺňa zákona číslo 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je uverejnený ako tlač 393. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie je v rozhodnutí číslo 421. Dávam slovo poslancovi Prostredníkovi, aby návrh zákona uviedol. Stráca poradie... alebo je zmena? Alebo? (Reakcia z pléna.) Prepadáva. Takže tento zákon nebudeme prejednávať. Pán Dej je tu? Môžeme prejsť k zákonu, návrhu poslancov Deja, Simony Petrík na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 5/2004 o službách v zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má parlamentnú tlač 394. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí číslo 422. Dávam slovo poslancovi Dejovi, aby návrh zákona uviedol. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Dávida Deja a Simony Petrík na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 394.) [09:48] Dávid Dej – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené poslankyne, vážení poslanci, dovoľte mi, aby som predložil návrh zákona, ktorý sa mení a dopĺňa zákon číslo 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Jedná sa o príspevok a zmenu podmienok na vykonávanie absolventskej praxe a viac tento zákon teda zdôvodním a vysvetlím v rozprave, a zároveň sa aj hlásim do rozpravy. [09:49] Andrej Danko Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor, poslankyni Veslárovej. (Reakcia z pléna.) V zastúpení pani poslankyňa. Nech sa páči. [09:49] Anežka Škopová Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 394. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprava uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady číslo 422 z 21. augusta 2024 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu. [09:51] Andrej Danko – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem, otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, ale o slovo požiadal navrhovateľ v rámci rozpravy, nech sa páči, pán poslanec. Pre istotu, pani poslankyňa Veslárová a Holečková sa pripravia. [09:51] Dávid Dej – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som teda predstavil zákon, ktorý sa týka teda príspevku a podmienok na vykonávanie absolventskej praxe. Ešte na úvod by som teda chcel povedať, že jeden z tých dôvodov, prečo sme sa rozhodli tento návrh zákona predložiť, je aktuálna situácia na trhu práce, a teda tá výška nezamestnanosti mladých ľudí. Dovolím si aj tak po roku skonštatovať, že sme sa dočkali po roku amnestií pre ľudí blízkych vládnej koalície, rozvratu kultúry, katastrofálnemu stavu nemocníc, alebo zlej kondícii verejných financií. Mňa mrzí, že mladí ľudia ani po roku tejto vlády nie sú prioritou, absolútne vládu nezaujímajú mladí ľudia, kvalita života mladých ľudí, odchod mladých ľudí do zahraničia a aj z tohto dôvodu sme sa teda rozhodli predložiť ďalší zákon, ktorý sa týka mladých ľudí. Aj napriek tomu ako som spomínal, že tá nezamestnanosť na Slovensku aktuálne je relatívne nízka, tak tá nezamestnanosť medzi mladými ľuďmi je vysoká. Až 20% mladých ľudí do 25 rokov tvoria tých, ktorí sú nezamestnaní. Ako som teda spomínal, tá absolventská prax sa týka toho, aby mladí ľudia ktorí úspešne vyštudovali strednú alebo vysokú školu, sa mohli zamestnať v odbore, ktorý vyštudovali. Aj tie čísla ukazujú na to, že mladí ľudia, ktorí už majú pracovné skúsenosti popri štúdiu, majú pravdepodobne väčšiu úspešnosť sa zamestnať, ako tí ktorí tie pracovné skúsenosti nemajú. Zamestnávatelia logicky často požadujú už teda, aby tí absolventi stredných a vysokých škôl mali nejaké pracovné zručnosti, pretože aj pre nich je to menšie riziko takých ľudí zamestnať. Si myslím, že štát by mal vytvárať podmienky na to, aby tí mladí ľudia, či už počas vzdelávania, alebo po vzdelávaní nadobudli nejaké pracovné skúsenosti na to, aby sa mohli uplatniť aj v odbore, ktorý vyštudovali. Samozrejme, je logické, že ak sa niekto rozhodne vykonávať inú prácu, ako súvisela s tým, čo študoval, alebo či už na strednej, alebo vysokej škole, je to úplne v poriadku. Ale dnes naozaj máme aj dáta na to, že mladí ľudia, ktorí chcú pracovať v odbore, ktorý vyštudovali, ale nemajú reálne pracovné skúsenosti, tak majú oveľa horšiu šancu a vôbec možnosti sa zamestnať. A teda aj z tohto dôvodu spoločne s kolegyňou Simonou Petrík predkladáme tento návrh zákona, ktorý mení podmienky alebo vôbec výšku príspevku na vykonávanie absolventskej praxe. To, čo vlastne meníme v tom návrhu zákona, je samotná tá výška. Momentálne výška alebo teda ten príspevok na náhradu osobných výdajov je v sume životného minima, čo dnes predstavuje sumu okolo 270 eur. My navrhujeme, aby to bolo 40 % z minimálnej mzdy, ktorá sa nebude zdaňovať, čo by predstavovalo sumu 326 euro, je to nárast o 52 eur, to je dna z tých vecí. Tá druhá, ktorá momentálne v zákone je, že v zákone sa píše, že tento príspevok môže byť vyplatený. My navrhujeme, aby ten príspevok bol vyplatený, čiže je tam tá povinnosť vyplatiť tento príspevok za vykonávanie absolventskej praxe. A takisto tá tretia vec, ktorú meníme, je tá minimálna, maximálna dĺžka vykonávania tejto praxe. Momentálne zákon stanovuje, že tá minimálna dĺžka je 3 mesiace a maximálna 6 a my teda navrhujeme, aby to bolo 2 mesiace, až maximálna dĺžka 4 mesiace. Máme za to, že to zlepší flexibilitu a zvýši motiváciu zapojiť sa absolventov do vykonávania tejto absolventskej praxe. To, čo chceme dosiahnuť týmto návrhom zákona, je jednak zefektívniť túto absolventskú prax, ale zároveň aj zdostupniť ľuďom, ktorí si možno nemôžu dovoliť robiť za mesačnú prácu a dostať za to životné minimum, tá suma naozaj dnes je relatívne nízka. Rozumieme, že ten nárast je síce iba o 52 euro, že nie je to zásadne nejaká vyššia položka, ale tak robili sme to aj s ohľadom na stav verejných financií. A tak isto to, čo vlastne chceme zlepšiť a dosiahnuť, je, že keď skrátime tú minimálnu a maximálnu dĺžku vykonávania absolventskej praxe, tak je to flexibilnejšie a efektívnejšie pre ľudí, ktorí sa môžu prihlásiť na to, aby nemuseli robiť 3 až 6 mesiacov, ale tá minimálna dĺžka by bola 2 a maximálna 4 mesiace. Chcel by som ešte teda podotknúť to, že ja tému odchodu mladých ľudí vnímam veľmi citlivo, pretože je nás aj v tomto parlamente relatívne málo poslancov a poslankýň, ktorí máme menej ako 30 rokov a mňa aj mrzí, že predstavitelia vládnej koalície neprichádzajú s nejakými zásadnými a nie možnože hneď systémovými, ale naozaj so zákonmi, ktoré by riešili tú situáciu toho, aby mladí ľudia boli motivovanejší na Slovensku ostať. Naozaj za celý rok odkedy tu sedím, myslím si, že tá moja účasť je relatívne vysoká v tomto pléne, takéto zákony neprichádzajú, sme to skôr my z radov opozície, ktorí sa takýmto témam venujeme a tieto zákony predkladáme. Ja vnímam aj tému odchodu mladých ľudí do zahraničia, že neexistuje nejaké jedno zásadné kúzelné riešenie, ktorým by sme odliv mladých ľudí do zahraničia zastavili, ja si ani nemyslím, že je zlé keď mladí ľudia do zahraničia odchádzajú, podľa mňa je to fajn že môžu študovať, môžu spoznať nových ľudí, naučiť sa cudzie jazyky, spoznať novú kultúru, nabrať skúsenosti, ktoré by možno tu na Slovensku nemali tú šancu získať, ale problém ani nie je to, že odchádzajú, len ten problém je to, že sa nechcú vrátiť. A mám povinnosť to, že ukazovať mladým ľuďom, akým spôsobom, kebyže máme tú možnosť, zlepšovať kvalitu života alebo situáciu mladých ľudí na Slovensku. Tak aj toto je jeden z tých návrhov zákona, ktorý nemá žiaden negatívny vplyv na rozpočet, má práveže, naopak, pozitívny vplyv na rozpočet, pretože zvyšuje zamestnanosť, a takisto ani nemá žiadne ideologické zafarbenie, keby náhodou niekto zase nás tu chcel nálepkovať nejakými nezmyselnými označeniami. Tento návrh zákona zlepšuje ten prechod mladých ľudí zo vzdelávacieho systému na trh práce, ako som spomínal, zamestnávatelia dnes vyžadujú, aby ľudia, ktorí sa hlásia do zamestnania, mali už nejakú prax. Uvediem príklad. Ak nejaký grafický dizajnér, ktorý úspešne skončí strednú školu s maturitnou skúškou, chce sa zamestnať v grafickej firme, ale nemá nejaké kontakty, alebo jednoducho sa nevie dostať k nejakej praxi, ktorá by ho predurčila na to, sa po ukončení štúdia zamestnať, tak práve táto absolventská prax, keď mladý človek teda úspešne skončí strednú a vysokú školu, môže požiadať o vykonávanie tejto absolventskej praxe, tak mu môže zaručiť, ako aj som hovoril na základe tých čísel, že sa bude vedieť uplatniť. Pretože keď už v tej firme bude môcť vykonávať tú absolventskú prax, tak aj pre tú firmu je oveľa lepšie, keď má niekoho, koho si vie, dajme tomu, aj už podľa seba vyškoliť a následne zamestnať, pretože už poznajú toho človeka, ktorý po ukončení štúdií uňho vykonával tú absolventskú prax. Tá absolventská prax je relatívne dobrý nástroj, mňa mrzí, že momentálne podľa tých informácií, ktoré máme, že zo zákona to síce plynie, ale neponúkajú tie úrady práce túto absolventskú prax. Aj preto si myslím že je na mieste túto absolventskú prax zefektívniť, informovať o nej a verím tomu, že to bude mať pozitívny prínos. Samozrejme, si uvedomujem, vzhľadom na situáciu, v akej sme, že rozhodnutie o tom, či posuniete do druhého čítania, je skôr na poslancoch a poslankýň vládnej koalície. Aj preto by som rád požiadal, aby ste tento návrh zákona posunuli do druhého čítania, pretože naozaj si myslím, že toto nie je nič, čo by bolo kontroverzné, nič, čo by nejakým spôsobom malo negatívny vplyv na rozpočet. Je to naozaj jedno z menších, ale ja si myslím, že efektívnych opatrení, ktoré vie pomôcť mladým ľuďom sa uplatniť. A o tom to presne je, že ak máme možnosti a v tomto pléne verím, že tie možnosti máme, skôr chýba, samozrejme, asi tá politická vôľa pomáhať mladým ľuďom, tak má to aj teda pozitívny prínos na tú ekonomiku. Už veľakrát padali tie čísla, že koľko nás stojí každý jeden ten odchod mladých ľudí do zahraničia. Bohužiaľ, bohužiaľ, každý tretí absolvent strednej školy ani neuvažuje o štúdiu na vysokej škole na Slovensku. Chcel by som podotknúť ešte to, že ja nevnímam odchody mladých ľudí do zahraničia len cez čísla a ekonomiku. Ja si myslím, že Slovensko je naša krajina, kde sme sa narodili, je to náš domov, radi by sme tu chceli žiť, ale dôležité je naozaj prinášať riešenia, ktoré nemusia byť nejaké zázračné, nemusia byť ani na prvú veľké, ale pomáhajú postupne, krok za krokom, zlepšovať tú situáciu. A hlavne, ak sa bavíme o tom zamestnaní, tak je dôležité, aby aj mladí ľudia možno neodchádzali z tých regiónov. Ja som cez leto mal tú možnosť pochodiť východné Slovensko a naozaj tam táto téma je ešte o to dôležitejšia, pretože naozaj tam mladí ľudia odchádzajú. Chápem, že tam možno nie sú až tak pracovné príležitosti, ale naozaj oni by tam radi ostali, keby sa tam presne vedeli zamestnať. A toto je jeden z tých zákonov, ktorý na to reflektuje. Chcel by som vás iba na záver požiadať, aby ste tento zákon podporili, pretože si naozaj myslím, že mladí ľudia sú budúcnosť našej krajiny. Veď aj vy máte deti, podaktorí aj vnúčatá a myslím si, že by ste boli radšej, keby na Slovensku ostali, ako keby ste sa mali raz do roka alebo dvakrát do roka s nimi vidieť počas možno vianočných a veľkonočných sviatkov, alebo spájať sa s nimi každý týždeň cez nejaké aplikácie. Takže budem rád, keď teda aspoň to posuniete do druhého čítania. Ja zase už nie som tak možno naivný, ako som bol na začiatku volebného obdobia. Rozumiem, že ak by ste aj, bohužiaľ, čisto z pragmatického dôvodu tento zákon nepodporili, ja by som bol veľmi rád ako aj predkladatelia predo mnou, keby ste si tento návrh zákona možno osvojili a zmenili, či už skrz parlament, alebo možno ministerstvo práce by ste zdostupnili, zefektívnili a zmotivovali viacej ľudí, ktorí by chceli využívať túto absolventskú prax. Pretože momentálne to, ako je to nastavené, si nemyslím, že je dostupné, ani efektívne. Aj napriek tomu, ako som hovoril, že tento, tento model, táto absolventská prax je relatívne dobrý nástroj na to, ako môžu mladí ľudia sa uplatniť a zlepšiť ten prechod zo vzdelávacieho systému na trh práce mladých absolventov stredných, alebo vysokých škôl. Ďakujem veľmi pekne za podporu a budem rád teda, ak by sme vedeli v druhom čítaní o tom možno hlbšie diskutovať. Ďakujem pekne. [09:59] Andrej Danko Na vystúpenie pána navrhovateľa jedna faktická. Poslankyňa Gažovičová. [10:02] Tina Gažovičová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Ďakujem kolegom za tento návrh a za to, že tu znovu tematizujeme tému odlivu mladých ľudí zo Slovenska. A ono to odznelo aj minulý týždeň, že prečo sa teda tou témou toľko zaoberáme a naozaj by som chcela zdôrazniť, že minulý štvrtok práve napríklad kolega Ivan Štefunko tu o tom hovoril, že ono to je jeden z najvážnejších problémov, ktoré tu máme a je to istá časovaná bomba. A nie je to niečo, čo by sa týkalo iba tých mladých ľudí. Keď hovoríme o odlive mladých ľudí zo Slovenska, tak to znamená aj to, že tu bude menej ľudí, ktorí budú môcť pracovať a prispievať do štátneho rozpočtu, že tu bude viacej starších ľudí, ktorí sú opustení, ktorí svoje vnúčatá vidia naozaj iba cez Skype, ktorí, že tu máme vyľudnené regióny, že nemá kto zakladať nové firmy, že nemá kto prinášať investície. Že to naozaj nie je téma, ktorá by sa týkala iba mladých ľudí. Ale ono to je celospoločenská téma, ktorá v konečnom dôsledku dopadá na všetkých. A aj je nás tu mnoho, ktorí sme študovali v zahraničí, ktorí sme sa rozhodli vrátiť, ale každý z nás pozná ako desiatky a desiatky ľudí, ktorí sa nevrátili z najrôznejších dôvodov a tí ľudia nám tu na Slovensku chýbajú. A akoby tento zákon je možno nejaký akoby malý príspevok k tomu, ale myslím si, že každý aj malý krok je dôležitý, lebo naozaj je to téma, ktorou by sme sa mali zaoberať ako celospoločenskou, lebo má celospoločenský dopad. Ďakujem. [10:02] Andrej Danko Ďakujem. Poprosím, netelefonujte v sále, pani poslankyňa Remišová. Nech sa páči, pán poslanec Dej. [10:02] Dávid Dej – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo, ďakujem za faktickú poznámku. Áno, presne tak, že táto téma, ten odliv mladých ľudí do zahraničia, to nie je len možno kaviarenská téma pre, ja neviem, pár mladých ľudí. Ale keď aj bola predchádzajúce volebné obdobie, teda na konci toho volebného obdobia úradnícka vláda alebo teda vláda odborníkov, tak aj premiéra, teda bývalého premiéra pána Ódora to bola jedna z prioritných tém. Že odchod mladých ľudí bola premiérska téma. Samozrejme, môžeme sa pozrieť, aké témy pána premiéra zaujímajú dnes. Ja som to aj v zásade na úvode uvažoval, že dneska možno viacej pána premiéra zaujíma to, ako kto má tancovať a podobne, ale, samozrejme, mladí ľudia sú niekde, ak vôbec, tak na spodku rebríčka priorít. A presne ako povedala aj kolegyňa Gažovičová, že v zásade toto je len jeden taký z návrhov zákona, ktorý zlepší možno tú, ten prechod tých mladých ľudí zo vzdelávacieho systému na trh práce a teraz ani podľa mňa ani neexistuje nejaké, že jedno geniálne riešenie, ktoré by tu mladých ľudí udržalo. Ale ja si myslím, že to je práve o tom, že tá politická vôľa alebo tá politická moc, ktorú vy, síce tú vôľu nemáte, ale tú moc máte. Máte prezidenta, máte parlament, máte vládu, tak si myslím, že aspoň teda, keď už ste po roku sa venovali iba sebe, že by možno bol čas sa venovať aj, aj mladým ľuďom. Ja rozumiem, že tých problémov v dnešnej dobe je tu veľa, že naozaj tá topánka nás tlačí všade, kde sa pozrieme. Ja som to aj hovoril, od nemocníc, po financie a podobne. Ale ja si myslím, že toto je naozaj niečo, čo ak dnes riešiť nebudeme, tak nás to o pár rokov jednoducho dobehne. Lebo keď tu mladí ľudia nebudú, odídu, talentovaní, mladí, šikovní ľudia, tak kto tu potom ostane? Ďakujem pekne. [10:02] Andrej Danko Ďakujem, pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie. Chce sa vyjadriť spravodajkyňa? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Mali by nasledovať zákony pani poslankyne Veslárovej. Zákon o službách zamestnanosti, zákon o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a zákon o peňažných príspevkoch takisto na kompenzáciu zdravotného postihnutia. Je však avizované, že poslankyňa Vselárová tu nie je, áno? Takže tieto tri zákony, tlač 422, 423 a 424 prepadajú. Pokračujeme teda prvým čítaním návrhu poslankýň Števulovej a Mesterovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má parlamentnú tlač 431. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 459. Dávam slovo poslankyni Števulovej, aby návrh zákona uviedla. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Zuzany Števulovej a Zuzany Mesterovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov , tlač 431.) [10:04] Dávid Dej – Vystúpenie s faktickou poznámkou vymazať [10:08] Zuzana Števulová – Vystúpenie Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Spoločne s kolegyňou Zuzanou Mesterovou predkladám návrh zákona, návrh novely zákona, ktorou sa mení a dopĺňa zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Podstata tohto zákona je reagovať na situáciu, kedy sa výška škody vlastne potrebnej pre trestný čin zvýšila. Zároveň na nezvýšila výška pokuty za priestupok. Viac o tomto návrhu zákona poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá. [10:08] Andrej Danko Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu, regionálny rozvoj, poslankyni Gažovičovej. [10:09] Tina Gažovičová – Vystúpenie spoločného spravodajcu Dobrý deň, ďakujem za slovo. Vážené panie poslankyne, vážení poslanci, podpredseda Výrobu Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajkyňu k návrhu poslankýň Zuzany Števulovej a Zuzany Mesterovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, tlač 431. V súlade s príslušným paragrafom podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona následne prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu. [10:09] Andrej Danko Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. O slovo žiada v rámci rozpravy pani navrhovateľka. Ak dovolíte, ešte by som sa opýtal, či sa niekto hlási do rozpravy ústne. Takže dobre, nech sa páči, pani navrhovateľka a potom ešte raz vyzvem, dobre? [10:11] Zuzana Števulová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem. Vážení kolegovia, vážené kolegyne, ako som povedala, podstatou nášho návrhu je novela priestupkového zákona, ktorá reaguje vlastne na tú zmenenú situáciu v oblasti priestupkového práva po novele Trestného zákona a Trestného poriadku, ktorý vlastne zdvihol výšku malej škody na 700 eur. To znamená,všetko pod tým je vlastne v súčasnosti majetkovým priestupkom, za ktorý však hrozí len pokuta vo výške 331 eur. Bez ohľadu na to, že či teda vnímame tú potrebu z praxe, ktorá po účinnosti novely Trestného zákona nám ukazujem teda, že naozaj vzrastajú skúsenosti, či už obchodníkov, alebo bežných ľudí s drobnými majetkovými krádežami, ktoré sú dnes posudzované po novom ako priestupky. Tak bez ohľadu, že či vnímame túto spoločenskú situáciu, alebo nie, myslím si, že je veľmi dôležité povedať a zhodnúť sa na tom aj z hľadiska koalície, nielen nás v opozícii, že situácia, kedy priestupok na úrovni vlastne majetku môže nastať až do výšky hodnoty veci 700 eur, pričom tú pokutu za ten priestupok naďalej sme ponechali na úrovni 331 eur, je situácia, kde je vo verejnom záujme, aby sme vykonali ako zákonodarný zbor nápravu. My sme teda mali avizované už pred časom aj zo strany ministerstva spravodlivosti, že údajne príde tento návrh, na ktorý bude reagovať, na túto disbalanciu medzi výškou pokuty a výškou škody v priestupkovom práve. Avšak doteraz sme žiaden takýto návrh nevideli ani len v medzirezortnom pripomienkovom konaní napriek tomu, že bolo dosť času tak urobiť, keďže teda sme tu počúvali mesiace o tom, ako je trestná novela výborne pripravená a všetky nadväzujúce oblasti budú v podstate dobre pripravené a bude sa na to reagovať. No práve pri priestupkoch vidíme, že na toto bolo zjavne zabudnuté. Preto s kolegyňou Mesterovou navrhujeme právnu úpravu, kde sa v prvom rade zvýši výška pokuty za takýto majetkový priestupok na 1400 eur, to znamená, tá maximálna výška bude v dvojnásobnej hodnote tej najvyššej škody, ktorá ešte môže byť posúdená ako priestupok, čo podľa nášho názoru by malo mať odstrašujúci a preventívny účinok na časť páchateľov. Zároveň, keďže v priestupkovom práve je dlhodobo problémom aj to, že sa poškodený nevie domôcť náhrady škody, ak je teda páchateľ zistený, tak sme navrhli mechanizmus, kde v prípade, ak páchateľ počas toho priestupkového konania vlastne uzná tú škodu, ktorú spôsobil a nahradí ju poškodenému, ako aj vlastne zaplatí tie trovy konania, tak bude môcť dostať vlastne polovičnú pokutu, aká by mu hrozila v prípade, že by tak neurobil. Máme za to, že tento mechanizmus by mohol pri časti páchateľov pôsobiť vo vzťahu k poškodeným priaznivo, že by sa teda ľahšie domohli tej náhrady škody. Nezabudli sme ani na právnu úpravu pri mladistvých, kde doteraz teda platilo a bude platiť aj po novom, že tá pokuta by mala byť teda len v polovičnej výške. Toto je teda vlastne gro nášho návrhu a teším sa na vaše faktické pripomienky. Myslím si, že aj z radov koalície by sa mala nájsť podpora pre túto úpravu, pretože ako hovorím, je úplne jedno, či momentálne vnímane, alebo nevnímame ten nárast drobnej majetkovej krádeže, ale myslím si, že sa minimálne vieme zhodnúť na situácii, že ponechať mesiace v platnosti situáciu, kedy za priestupok v hodnote veci 700 eur hrozí pokuta len 331 eur rozhodne nie je v záujme obyvateľov a obyvateliek tejto krajiny a neprispieva to k bezpečnosti ich majetku. Takže na vás apelujem, aby ste prekonali naše koalično-opozičné rozdiely a aby ste tento náš návrh zákona posunuli do druhého čítania, kde v prípade ak máte nejaké výhrady alebo pripomienky, budeme môcť tieto zapracovať. Ďakujem. [10:14] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Krúpa. [10:15] Juraj Krúpa – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pani Števulová, za tento návrh zákona, aj SaS-ka prišla s podobným návrhom zákona a myslím si, že teda vnímame situáciu podobne alebo v podstate rovnako. A uvedomujeme si, že došlo naozaj vzhľadom na následky novely Trestného zákona k zhoršeniu situácie na Slovensku, práve čo sa týka takejto kriminality, ktorá začína stúpať. Sú ľudia, ktorí to začínajú pociťovať na vlastnej koži, sú to aj obchodné reťazce. Sú to rôzni obchodníci, ale sú to aj bežní ľudia, ktorým začínajú miznúť veci a keď je aj páchateľ pristihnutý, tak pokuta na mieste je 33 eur, čo je smiešne. A áno, potom v správnom konaní je to 330 eur, čo naozaj môže, nie je odstrašujúcim príkladom, pretože keď ukradnete niečo za 700 eur, zaplatíte za to 330, tak sa vám to stále oplatí, zarobili ste. Čiže áno, je na mieste, aby sme sa zamýšľali nad tým, akým spôsobom túto chybu v novele Trestného zákona, ktorá je ináč plná chýb, napraviť. Ale zas by som to bral aj z tej druhej strany, každá minca má dve strany, a to je, keď teraz týmto konsolidačným balíkom sa zvýšilo DPH na knihy na 23%, tak viete, keď ukradnete knihy za 700 eur, nie je to trestný čin. Ďakujem. [10:15] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslankyňa Mesterová. [10:17] Zuzana Mesterová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo, zároveň vám, pán predsedajúci, hlásim, že nepôjdem do rozpravy, lebo kolegyňa obsiahla celú šírku problematiky. Ja by som len zdôraznila pre kolegov z vládnej koalície, že zámerne nezasahujeme do noviel trestných kódexov, lebo si myslíme, že takéto ad hoc zásahy len viacej škodia veci. Chceme fakticky a na základe skutočností, ktoré boli ešte pred schválenou novelou, prispieť k tomu, aby sa konania priestupkov skvalitnili a ja verím tomu, že tak ako my podporíme dobré vládne návrhy a hlasujeme za nich, že aj vy v tejto veci uvážite, že je to v prospech občanov, že je to v prospech veci a podporíte tento návrh a posuniete ho do druhého čítania, lebo neevidujeme alternatívny návrh z vašej strany. A naozaj tá situácia v priestupkovom konaní bola, čo sa týka poškodených zlá už pred samotnou novelou trestných kódexov a tá sa ešte zhoršila tým zvýšením kriminality, tak vás len prosím, pristupujte k tomu racionálne a podporte tento návrh. Ďakujem. [10:17] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem, s reakciou poslankyňa Števulová. [10:18] Zuzana Števulová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ja ďakujem svojim kolegom za reakciu a najmä vám, pán poslanec Krúpa, aj ten návrh SaS, samozrejme, podporujem, myslím si, že je tiež veľmi prínosný a bolo by skvelé, ak by sa jeden z týchto návrhov dostal do druhého čítania. Myslím si, že je tam priestor na spojenie, prípadne zapracovanie pripomienok z radov koalície a úplne s vami súhlasím, že tá situácia vo verejnosti a v oblasti ochrany majetku je podľa mňa vážna. Ja som aj minulý týždeň, ma úplne zarazilo, keď som videla príbeh influencerky, ktorá teda je nejakou športovkyňou, alpinistkou a mali jej byť cez doručovaciu službu doručené nové hodinky a vlastne jej ich niekto ukradol v rámci toho doručovania, čo je len teda ďalší príbeh do tej skladačky, ktorá sa tu reportuje. A tiež súhlasím s tým, že, žiaľ, možno niektorým ľuďom, ktorí čakali na tie lacnejšie potraviny alebo aj lacnejšie vzdelanie, nakoniec neostane nič iné, len sa spoľahnúť na to, že akousi perfídnou cestou zlacneli krádeže drobného majetku. Možno nakoniec nebudú mať, žiaľ, inú možnosť. Ďakujem za to, že ste toto nasvietili. [10:18] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pýtam sa teda, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľka? Nie. Pani spravodajkyňa? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Teraz nasleduje prvé čítanie návrhu poslancov Trubana, Štefunka, Hargaša a Luščíkovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je pod tlačou 438. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 466. Dávam slovo poslancovi Trubanovi, aby návrh zákona uviedol. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Michala Trubana, Ivana Štefunka, Jána Hargaša a Dariny Luščíkovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov , tlač 438.) [10:20] Michal Truban – Vystúpenie v rozprave Vážené poslankyne, vážení poslanci, dnes tu mám presne taký zákon, o ktorom som hovoril aj na schôdzi pri odvolávaní podpredsedu parlamentu Michala Šimečku a veľmi sa hodí ako aj taký dobrý príklad práve ku konsolidácii, lebo je to presne taký technický, neideologický zákon, ktorý je jednoduchý na prijatie, ktorý dokáže podporiť koalícia a veľmi pomôže a aspoň trošku pomôže podnikateľom. To, čo je dôležité možno na úvod povedať rovno a týka sa to aj tej konsolidácie, je, že tento zákon sme si dali prepočítať Radou pre rozpočtovú zodpovednosť a tá vyčíslila, že najbližšie tri roky nebude mať žiaden dopad na verejné financie, respektíve nebude mať negatívny dopad na verejné financie. A tento zákon v podstate rieši jeden z veľkých neduhov slovenského podnikateľského prostredia, a to je neplatenie faktúr. Tento zákon trošku zlepšuje práve odpisovanie neplatených faktúr. Zlepšuje to, že keď vy ako podnikateľ vystavíte faktúru niekomu, ten človek vám ju nezaplatí ale vy už ste si ju dali do účtovníctva a musíte potom z nej platiť aj daň. Samozrejme, tento problém naozaj nie je maličký, pretože aj podľa európskeho platobného reportu za rok 2024 až 55 % dlžníkov neplatí načas, čo je veľký problém častokrát pre firmy s ich cashflow-om. A zároveň firmy, a je to veď aj logické, že hovoria, že práve takéto chýbajúce peniaze im chýbajú potom na investície a ďalší rozvoj svojej firmy. Podobný zákon už dnes máme, resp. už existuje možnosť dnes si odpísať takúto pohľadávku, ktorú nemáte zaplatenú. Ona sa volá účtovne nepremlčaná pohľadávka. Problém je ale, že dnes je ten systém znova komplikovaný a nie úplne efektívny, pretože takúto faktúru si dnes môžte dať do nákladov, resp. odpísať až po jednom roku, aj to iba 20 %, potom po dvoch rokoch 50 % a až po troch rokoch, keď ju nemáte zaplatenú, tak si viete dať 100 %. Čiže vy keď vystavíte faktúru, podnikateľ nejaký vám ju neuhradí, tak vy musíte z nej zaplatiť daň, ale túto daň, túto v zásade stratu, si môžte reálne odpísať až po troch rokoch. My prichádzame s veľmi jednoduchou úpravou, všetko toto chceme zrýchliť a zjednodušiť, a teda po prvom roku by sa dalo odpísať si už 50 % a po druhom roku by ste už mali odpísaných 100 % tejto pohľadávky, takže by ste si aspoň takto trošku túto stratu mohli vykompenzovať. Zároveň navrhujeme, aby sa do tejto, do tohto odpisovania dalo dodať aj prípadné úroky, ktoré máte z tejto meškajúcej platby. Dneska to môžte, samozrejme, spraviť znova až po troch rokoch. Čiže naším jednoduchým cieľom je, aby sa podnikatelia aspoň čiastkou vedeli dostať a trošku rýchlejšie k takýmto neuhradeným faktúram. Je to veľmi jednoduché, konštruktívne a praktické opatrenie, žiadna ideológia, žiadny náklad pre verejné financie, žiadna komplikovaná implementácia. A pritom by to dokázalo naozaj pomôcť veľmi veľa podnikateľom. Je to presne taký návrh, ako by koalícia mohla podporiť, keby jej naozaj záležalo na ľuďom, záležalo na podnikateľoch, záležalo na tom, že pomaličky, jednoducho vylepšujeme niektoré veci, ktoré nie sú úplne efektívne a dajú sa fakt že veľmi jednoducho vylepšiť. A podobne, je to veľmi podobný návrh, ako sú aj naše predchádzajúce návrhy, keď sme tu hovorili, ako sa dá lepšie podporiť investície v slovenských firmách iným zlepšeným odpisovaním, ako znížiť byrokraciu, ako zaviesť predvyplnené daňové priznanie, ako zvýšiť mzdy nízkopríjmových zamestnancov. A preto, ak chceme, aby Slovensko malo stabilnú a prosperujúcu ekonomiku, moderné a produktívne firmy a dobre zaplatené pracovné miesta pre vzdelaných ľudí, takýmito opatreniam by sme sa mali venovať oveľa viac a verím, že sa aj budeme. Ďakujem veľmi pekne. [10:20] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, v zastúpení pán Karas, nech sa páči. Pán Viskupič tu nie je. [10:25] Daniel Karas – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. N ávrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbor pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a v ýbor pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu. [10:25] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ak nie, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie. Chce sa vyjadriť spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pristúpime k rokovaniu o návrhu poslankyni Jurík, Plavákovej, Števulovej, môžem alebo nie? Prepadne zákon? Páni poslanci PS. Dobre, takže pani poslankyňa Beáta Jurík nie je v sále, zákon prepadá. Prídeme k zákonu o návrhu poslancov Dubéciho, Mesterovej, Števulovej na prijatie uznesenia Národnej rady k voľbe predsedu Národnej rady Slovenskej republiky. Dávam slovo poslancovi Dubécimu, nie je v sále, prepadá zákon. Pokračujeme v rokovaní o návrhu poslancov Dubéciho, Mesterovej, Zuzany Števulovej na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k zriadeniu Komisie na prešetrenie atentátu na predsedu vlády Roberta Fica a prevenciu ďalších útokov na ústavných činiteľov a iné verejne činné osoby, návrh je pod tlačou 428. Dávam slovo poslancovi Dubécimu, pani poslankyňa Mesterová ho zastúpi teda, žiadam ju, aby uviedla návrh zákona, ktorým by sa mala zriadiť komisia na prešetrenia atentátu na Roberta Fica. Nech sa páči, pani poslankyňa. (Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Dubéciho, Zuzany Mesterovej a Zuzany Števulovej na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k zriadeniu Komisie na prešetrenie atentátu na predsedu vlády Roberta Fica a prevenciu ďalších útokov na ústavných činiteľov a iné verejne činné osoby , tlač 428.) [10:28] Zuzana Mesterová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážení kolegovia, vážené kolegyne, dovoľte mi predniesť v tejto rozprave návrh poslancov Martina Dubéciho, Zuzany Mesterovej a Zuzany Števulovej na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k zriadeniu Komisie na prešetrenie atentátu na predsedu vlády Roberta Fica a prevenciu ďalších útokov na ústavných činiteľov a iné verejne činné osoby. V skratke, potom sa budem bližšie venovať tomu v rozprave, je to návrh na zriadenie komisie za celú Národná radu, za všetky klubu koaličné, opozičné, aby sme sa po viac ako štyroch mesiacoch pohli ďalej v tom, čo sa vlastne stalo premiérovi. Myslíme si, že je to tak vážna situácia, ktorá si zaslúži náležitý postup aj zo strany Národnej rady a keďže dodnes nemáme žiadne informácie relevantné a ani verejnosť nemá žiadne relevantné informácie, považujeme to aj za takú neúctu voči premiérovi samotnému, že štyri mesiace po atentáte a tak vážnom čine nikto nevie vrátane verejnosti, čo sa vlastne stalo. Takže bližšie sa tomu budem venovať v rozprave, a zároveň sa do rozpravy hlásim ako prvá. Ďakujem. [10:28] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem, prosím povereného člena výboru pre obranu a bezpečnosť poslanca Barteka, aby podal správu o výsledku prerokovania návrhu vo výbore a návrh uznesenia Národnej rady. [10:29] Michal Bartek Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, dovoľte, aby ja som predniesol túto informáciu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť o výsledku prerokovania návrhu poslancov Národnej rady Martina Dubéciho, Zuzany Mesterovej a Zuzany Števulovej na prijatie uznesenia Národnej rady k zriadeniu Komisie na prešetrenie atentátu na predsedu vlády Roberta Fica a prevenciu ďalších útokov na ústavných činiteľov a iné verejne činné osoby, tlač 428. Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu poslancov Národnej rady, tlač 428, podáva Národnej rade túto informáciu. Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 456 z 27. augusta 2024 pridelil predmetný návrh na prerokovanie výboru pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému výboru. Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť prerokoval uvedený návrh, tlač 428, v určenej lehote na svojej 24. schôdzi výboru a neprijal k nemu platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal potrebnú väčšinu členov výboru. Prílohou tejto informácie je návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky v znení predloženého návrhu skupiny poslancov. Ďakujem, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu. [10:29] Andrej Danko Ďakujem, otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, súčasne mám avizované, že o slovo požiada navrhovateľka, ak dovolíte. (Reakcia z pléna.) No áno, áno, veď v poriadku. Ale súčasne sa aj pýtam, či sa chce prihlásiť do rozpravy niekto ústne. Uzatváram možnosť prihlásenia do rozpravy ústne a konštatujem, že ako prvá o slovo požiadala navrhovateľka. Nech sa páči, pani poslankyňa. [10:31] Zuzana Mesterová – Vystúpenie v rozprave Vážené kolegyne, vážení kolegovia, tento mesiac ubehli štyri mesiace od atentátu na premiéra Roberta Fica. Za štyri mesiace sme vo verejnom priestore počuli od niektorých predstaviteľov vládnej koalície, od niektorých poslancov a poslankýň vládnej koalície veľa hodnotiacich úsudkov, ako po novom v tomto pléne pomenúvame názory jednotlivých poslancov a poslankýň, o tom, kto za atentát môže, prečo sa stal, prečo konal atentátnik, kto ho vyprovokoval, kto ho vycvičil a podobné a podobné hodnotiace úsudky. Samozrejme, smerujúce k tomu, že za to môže opozícia, médiá a kultúrna obec a neviem, kto všetko, už som započula. Ale ešte sme nepočuli žiadne relevantné, objektívne závery nejakého vyšetrenia, nejakého orgánu, ktorý je relevantný konať v tejto veci, ktorý by odborne, náležite preskúmal, čo sa stalo, ako sa to stalo a prečo sa to stalo. Žiadnym spôsobom sme k tomu nepočuli vyjadriť sa ministra vnútra a ďalšie kompetentné osoby zo strany vládnej koalície, tak aby tie závery a tie informácie, ktoré sa vo verejnom priestore objavujú, nevzbudzovali ešte väčšiu nedôveru verejnosti, nevzbudzovali a nevytvárali priestor na ešte väčšie konšpirácie o tom, čo sa vlastne stalo. Všetci sme tu volali po pokoji, nielen koalícia, ale aj opozícia, my bezprostredne po atentáte sme sa zdržali akýchkoľvek prejavov, ktoré by smerovali k tomu, že nejakým spôsobom vyhrocujeme túto situáciu. Na oplátku prišlo z druhej strany veľa veľkých slov o tom, ako opozícia spôsobila tento atentát, ale málo predložených faktov, preto sme sa rozhodli za náš klub s kolegami a kolegyňou predložiť tento návrh a myslíme si, že zriadenie takejto komisie je jedno z najtransparentnejších postupov v tejto veci, čo môže urobiť Národná rada. My navrhujeme, aby táto komisia bola zložená zo všetkých klubov, tak z opozičných, ako aj koaličných, ako dočasného predsedu tejto komisie navrhujeme pána dočasne povereného predsedajúceho pána Žigu, aby do času, kým bude komisia riadne zriadená a bude mať zvoleného riadneho predsedu, konal v tejto veci. A aby sme sa konečne pohli v tejto veci ďalej, tak aby aj verejnosť dostala adekvátne informácie, čo sa vlastne stalo, aj vy ako ústavní činitelia, aj ďalší iní ústavní činitelia, ktorí každý deň dostávajú rôzne vyhrážky, rôzne nenávistné prejavy, burcované ešte niektorými vyjadreniami aj, bohužiaľ, musím povedať, koaličných poslancov a poslankýň z týchto radov. Mňa veľmi mrzí, ako k tomu pristúpil výbor, pretože na jednej strane voláte po pokoji a po zdržanlivosti zo strany opozície, priam nemôžme už ani žiadnu kritiku na koalíciu a na premiéra vysloviť, pretože tým burcujeme nenávisť, vytvárame napätie v spoločnosti a tým pádom ako keby vytvárame všeobecné ohrozenie. No na druhej strane nezverejníte výsledky, čo sa vlastne stalo a kto mohol v tejto veci aj pochybiť, nielen kto útočil, ale nás vyzývate k tomu, aby my sme nič nekomentovali. Toto vytvára priestor jednak na strach, jednak je to netransparentné voči verejnosti, verejnosť si zaslúži vedieť, čo sa vlastne stalo a či máme naozaj dobre pokrytú ochranu najvyšších ústavných činiteľov, či náhodou nezlyhali aj nejaké zložky štátu v tejto veci. Veď zo zahraničia máme príklady toho, ako sa v takýchto veciach postupuje. Tu výbor nechce schváliť ani zriadenie komisie Národnej rady ako najvyššieho zákonodarného orgánu, ktorý vyslovuje dôveru vlády, aby vôbec mala možnosť sa zaoberať tým, čo sa stalo premiérovi tejto republiky. No skúsme sa nad tým spoločne zamyslieť bez ohľadu na to, či sme koaliční, alebo opoziční poslanci, či toto je postup, či je to vôbec úcta k premiérovi, keď výbor Národnej rady a Národná rada prijme uznesenie, že ju to nezaujíma a ona nezriadi komisiu, ktorá by sa naprieč politickým spektrom zaoberala tým, čo sa premiérovi stalo. Vy nechcete vedieť, či hlava, či hlava štátu, či premiér tejto republiky, prípadne až raz bude zvolený predseda Národnej rady, je náležite štátom chránený? Vás to nezaujíma? Lebo to nie je len o tom, že sa skutok stal, je dôležité aj o tom, ako sa stal a či mu bolo možné predchádzať. Čiže, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ak tento návrh Národná rada odmietne a neprijme ho, tak vás potom všetkých koaličných poslancov a poslankyne prosím, už nikdy viac neotvárajte tému atentátu, už nikdy viac neukazujte prstom na to, kto za to môže, pretože keď máte teraz možnosť vytvoriť orgán, ktorý sa mu môže venovať transparentne a môže dohliadať na to, aby sme naozaj zistili, čo sa stalo, tak ak tento návrh odmietnete, už nikdy viac neotvárajte tému atentátu. Ďakujem pekne. [10:31] Andrej Danko Ďakujem. (Potlesk.) Na vystúpenie pani poslankyne štyri faktické. Prvá, poslankyňa Števulová. [10:36] Zuzana Števulová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem ti, Zuzka Mesterová, za prednesenie tohto návrhu, ja by som ešte dodala, že na rokovaní brannobezpečnostného výboru boli ako keby také dve hlavné výhrady, ktoré sa, a rada by som ich teda aj touto cestou rozptýlila, jedna sa týkala toho, že údajne teda túto komisiu by bolo fajn zriadiť, ale navrhujeme to ešte predčasne a nie je na to momentálne ako keby ešte vhodný čas. Tu by som chcela povedať, že my si to naozaj nemyslíme, naozaj neviem, kedy inokedy ako v čase, keď sa teda to deje, a my sme teda navrhli, aby tá komisia fungovala jeden rok, by takáto komisia mala byť zriadená. Nemyslím si, že je vhodné ju zriaďovať o rok, o dva, o tri, o štyri, o päť alebo kedykoľvek inokedy neskôr. Čiže to bola taká jedna výhrada. Tá druhá výhrada sa týkala nepochopenia možnosti zriadenia takejto komisie a ako keby jej kompetencie, kde niektorí poslanci jednak nemali vedomosť o tom, že Národná rada si môže zriadiť komisiu, čo teda by som chcela poukázať na to, že je to naša výlučná kompetencia. A zároveň teda rozptýliť aj tie pochybnosti, ktoré boli vznesené, že či táto komisia môže niečo vyšetrovať, tak toto vôbec nie je vyšetrovacia komisia, postupovali sme presne v súlade jednak s rokovacím poriadkom, aj so zákonmi Slovenskej republiky, a preto sme ju nenazvali vyšetrovacou, ale prešetrovacou komisiou a jednoznačne sme uviedli, že jej úlohou nebude nejak vstupovať do trestného konania, ale zhodnotiť vlastne nielen trestnoprávne, ale predovšetkým všetky tie ostatné otázky, ktoré sa vynárajú ohľadne teda v spojení s atentátom. Takže toto sú také najčastejšie výhrady, ktoré som chcela rozptýliť aj na tejto pôde a teším sa na ďalšie faktické pripomienky. [10:36] Andrej Danko Poslanec Kalivoda. [10:38] Peter Kalivoda – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pani kolegyňa Mesterová, ja si už naozaj začínam myslieť, že vás tú demagógiu niektorých v opozícii učia na nejakých univerzitách alebo vysokých školách. Ako si vy môžte dovoliť povedať, že nám je jedno, čo sa stalo premiérovi tejto krajiny. Ako môžte takéto niečo povedať? Veď to je, to je neskutočné. Ja si myslím, že máme orgány v tejto krajine, ktoré takéto veci vyšetrujú, a ja týmto orgánom plne dôverujem. Vy si možno nepamätáte, ja si to pamätám, keď vznikali na pôde parlamentu rôzne vyšetrovacie, prešetrovacie komisie, vtedy ich zakladal nejaký pán poslanec Macuška, ak si pamätáte, za HZDS a jedna prešetrovala objasnenie príčin ústavnej krízy, druhá nejaké petičné hárky DÚ a ja si myslím, že sem sa nechceme vracať. Nechajme, nechajme tie veci, ktoré, ktoré majú prešetrovať orgány, ktoré sú na to určené, na ne a nechcime sa tu hrať na vyšetrovateľa, prešetrovateľov. Naša úloha je úplne iná. Držme sa tej. [10:38] Andrej Danko Poslanec Jarjabek. [10:39] Dušan Jarjabek – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedujúci. Pani kolegyňa, ja vám poviem úplne úprimne a otvorene, prečo vlastne je tu ten vzťah medzi opozíciou a koalíciou, a ktorý sa prejavuje aj tým, že my vás jednoducho ako nechceme alebo nemôžeme alebo, alebo ja neviem, ako by som to formuloval, zapojiť do tejto tzv. komisie, alebo ja neviem, ako by som to tiež pomenoval. My vám proste nedôverujeme. Tu je taká obrovská nedôvera medzi opozíciou a koalíciou, aká je v spoločnosti. Za tú nedôveru je niekto zodpovedný. My vám proste neveríme, že to myslíte úprimne a že z toho nechcete vybojovať nejaký politický kapitál. Hovorím to úplne úprimne. Preto to je. A vy tiež rozmýšľa... ja tiež rozmýšľam nad tým, ako z toho von. Tak rozmýšľajte aj vy, ako z toho von. Nie že my tu zase budete hádzať nejaké politické blbé floskule, ako to vy zvyknete. Proste ja vám úplne otvorene hovorím, je tu nedôvera medzi opozíciou a koalíciou. My jednoducho neveríme vo vaše dobré úmysly. Rozumiete mi? Neveríme vám, hej? Tak sa s tým nejakým spôsobom vysporiadajte a my sa s tým tiež budeme musieť nejako vysporiadať. Ale to niekto zasial tuná v tejto spoločnosti a ten atentát sa stal nám, našemu premiérovi, našemu predsedovi strany, našemu, našemu priateľovi, s ktorým nikto nerátal. A za túto atmosféru v tejto spoločnosti je niekto zodpovedný. [10:39] Andrej Danko Poslanec Janas. [10:41] Karol Janas – Vystúpenie s faktickou poznámkou Vážená pani poslankyňa, ja som v ten deň v tej Handlovej bol. A bol to obrovský šok pre celé Slovensko a je to trauma, z ktorej sa bude Slovensko spamätávať dlhodobo. Atentát na premiéra je niečo, niečo šokujúce a ja v tejto chvíli nevidím žiaden zmysel, aby v parlamente vznikla nejaká komisia, ktorá by prázdne diskutovala o veciach, ktoré má vyšetriť Generálna prokuratúra a orgány, ktoré sú na to určené. Ja plne dôverujem orgánom prokuratúry, plne dôverujem OČTK, že to vyšetria a vyšetria to tak, ako treba. A úplne súhlasím, že my si môžeme zriadiť komisie a súhlasím aj s tým, že na rozdiel od napríklad Spojených štátov alebo iných krajín nemáme právo zriadiť vyšetrovacie komisie. To slovo prešetrovacie, to len také hranie sa so slovíčkami. Bolo by to politikárčenie a komisia, ktorej jediným cieľom by bolo rozriediť tú zodpovednosť, ktorá smeruje k vám, k vašemu politickému zoskupeniu. Nič iné by to nebolo, len aby sme diskutovali o tom, kto zlyhal, kde zlyhal, ako zlyhal, to nech, to nech rozhodnú orgány. Ale strelec je jasný a politické pozadie úplne jasné každému. A takáto komisia by to len mohla nejako rozriediť, rozptýliť. Načo? Načo? [10:41] Andrej Danko Poslankyňa Mesterová. [10:42] Zuzana Mesterová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. No, kolegovia, vy ste vlastne len potvrdili to, čo som povedala vo svojej rozprave. Vy nechcete tú komisiu, pretože jednak nám nedôverujete, to k tomu sa ešte vrátim, a až by táto komisia zasadla, až by naozaj niečo zistila a transparentne zverejnila závery, tak by sme vám zobrali tento naratív, ktorý môžte teraz šíriť, že za to môže opozícia. V skutočnosti vy nechcete vyšetriť atentát, lebo by vám zobrali jednu komunikačnú tému proti opozícii, a to je tak cynické voči premiérovi tejto krajiny, že sa môžte za seba, vládni poslanci a poslankyne, hanbiť. Lebo ja len hodnotím hodnotiacim úsudkom, tak ako sme si tu zaviedli vo štvrtok to, čo ste povedali. Vám proste ani nejde o vyšetrenie, lebo ak by vám o to išlo, tak predsa komisia bude zriadená naprieč celou Národnou radou a transparentne zverejní závery. Aké politikárčenie? Aké zneužívanie? Žiada sa mi povedať, podľa seba súdim teba, ale nechám to len takto akože do pléna, lebo my navrhujeme nie opozičnú komisiu, komisiu celej Národnej rady. Čiže všetko to, čo ste tu len povedali, kolegovia, bolo také, akože my vám nedôverujeme, ako si to dovoľujete povedať. No v prvom rade to bol atentát na premiéra celej krajiny, nie na premiéra vášho, lebo my nemáme vášho a nášho premiéra, máme premiéra celej krajiny. Progresívne Slovensko tento útok odsudzuje, berie ho veľmi vážne a aj preto sme tento návrh navrhli. A vaša reakcia zodpovedá tomu, aké máte vy vnímanie tohto sveta. Ďakujem pekne. (Potlesk. Reakcie z pléna.) [10:42] Andrej Danko vymazať rámček [10:44] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Krúpa. [10:44] Juraj Krúpa – Vystúpenie v rozprave Zriadenie tejto komisie sme ešte komunikovali ako strana Sloboda a Solidarita niekedy v júni, kedy sme upozorňovali na to, že mohlo dôjsť k pochybeniam napríklad zo strany ÚOÚČ, teda ochrankárov, kedy bolo viacero expertov, ktorí diskutovali aj v médiách a kritizovali ten postup ochrany premiéra pri tom atentáte. Čakali sme, že budeme môcť o tejto veci normálne diskutovať otvorene v rámci parlamentu, aby sme si vedeli nájsť nejaké tie prieniky toho, ktoré, ktoré by sme potrebovali preto, aby sme vedeli nejakým spôsobom hľadať ten spoločný zmier, o ktorom tu bola diskusia na začiatku alebo teda hneď po tom atentáte. Zamlčím o tom, aké boli tie prvé vyjadrenia, ale keď už sa budeme baviť potom neskôr, keď hlavy vychladli. Myslím si, že opozícia si nie úplne plne uvedomuje, akú úlohu by táto komisia spĺňala. A práve, ja som presvedčený, že by spĺňala práve túto úlohu, pretože by sme si vedeli spoločne sadnúť za jeden stôl a bez nejakých invektív, urážok, jednoducho byť postavený pred určité informácie, pred určité fakty a diskutovať o nich. To by nebolo o tom, že by teraz, kto preváži koho, alebo kto si ako bude využívať, alebo zneužívať tieto informácie, ktoré by sa k nám dostávali, na ktoré máme právo a nárok, vychádza to aj z rokovacieho poriadku. Takže myslím si, že tuto niekde sa míňame účinkom a to ma veľmi mrzí, pretože ja to vnímam skôr tak, že ako povedal pán Jarjabek, jednoducho nám nedôverujete, nechcete s nami o tom rozprávať, nechcete s nami spolupracovať, čo len dokazuje to, že v podstate nie je záujem o ten zmier s tou opozíciou. Nie je záujem diskutovať, hľadať tie prieniky a povedať si, dobre, máme rôzne názory, prežili sme si všeličo, tak ale sadnime si za jeden stôl a poďme o tom diskutovať, pretože atentát na premiéra je naozaj jedna šokujúca a zásadná vec, ktorá ovplyvnila politické dianie a ovplyvnila ho zásadným spôsobom a my si to všetci tuto uvedomujeme. Kompletne všetci, čo sme tu, že cítime, že tá situácia je zmenená po tom atentáte. Ak chceme, aby sa tá situácia trošku ukľudnila, tak potrebujeme o tom normálne otvorene diskutovať ako ľudia a nie ako politickí protivníci, ktorí majú voči sebe akúsi osobnú nevraživosť alebo niečo podobné. Zámerom tejto komisie je práve to, aby sa nešírili rôzne dezinformácie, rôzne bludy, že kto všetko a akým spôsobom sa na tom mohol podieľať a tak ďalej, že tým pádom potom vzniká priestor, že si každá strana môže práve interpretovať tento atentát a tie dôvody toho atentátu po svojom a môže ich takto predkladať aj verejnosti a svojim voličom a takýmto spôsobom v podstate vyvolávať vášne a emócie na verejnosti. A myslím si, že toto nie je tá správna cesta, ktorou by sme mali ísť, pretože aj vládna koalícia by mala myslieť na to, že keď chce vládnuť, tak by mala vládnuť tak, aby bola aj ona rešpektovaná, alebo aspoň vnímaná ako tá, ktorá má aj tie legitímne postupy, aby vedela nejakým spôsobom komunikovať celej verejnosti, teda aj voličom opozície, aj voličom koalície nejaký ucelený postup, ktorý, ktorý by sa dal akceptovať. A vy v tomto si vytvárate akýsi monopol na komunikáciu práve tohto incidentu a tohto atentátu, ktorý všetci odsúdili. A vychádzať z tej premisy, že za atentát môže opozícia a takýmto spôsobom zneužívať tento atentát na politickú agitáciu považujem za chybný, pretože viete, v histórii zakaždým, úplne zakaždým, keď došlo k atentátu na nejakého politika, tak bol vždy politicky motivovaný a politicky motivovaný bol osobou, ktorá sa zradikalizovala. Vždy to tak bolo, nikdy ináč. Čiže tuto vychádzať z toho, že na vine je ten alebo onen, máme tu premiéra, ktorý upozorňuje a hovorí na verejnosti, že tu hrozí ďalší atentát na nejakého politického predstaviteľa, a my nevieme, na akého, z akých informácií čerpá, vie o tom Slovenská informačná služba? Vie o tom polícia? Ktoré bezpečnostné vôbec zložky o tom vedia a akým spôsobom k tomu pristupujú, akým spôsobom sa snažia túto situáciu riešiť? No ja to nevidím. Ja to nevidím. To sú len, zase len také nejaké výkriky do tmy, ktoré potom vytvárajú nejaké echo, a majú nejakým spôsobom potom vyvolávať ten dojem, že tu naďalej je nejaká hrozba. No a my chceme vedieť, aká tu je hrozba. Aká tu je hrozba? Čo, čo sa všetko deje okolo? Kto je všetko ohrozený? Sú to len koaliční poslanci alebo koaliční politickí predstavitelia, alebo sú to aj opoziční? Ja si myslím, že v tejto atmosfére tej nevraživosti, ktorá je tu vyvolávaná, sú ohrození všetci. Všetci, čo tu sedia. Každému sa môže niečo stať. Každému. A ja si spomínam, keď Mária Kolíková ešte ako ministerka spravodlivosti zriadila tú komisiu na prešetrenie tej samovraždy generála Lučanského, tak ja som bol jej členom vtedy a boli tam aj členovia za opozíciu a boli tam aj rôzni experti, bola tam aj expertka zo zahraničia, bol tam súdny lekár, boli tam rôzni ľudia, ktorí sa vedeli k tej téme aj nejak vyjadriť. Myslím si, že aj tie závery tej komisie potom vlastne potvrdili to isté, čo potvrdila aj Generálna prokuratúra o rok alebo o dva dokonca po tomto smutnom incidente generála Lučanského. Čiže myslím si, že mala svoj význam a svoj zmysel, pretože jasné, že aj ten incident bol zneužívaný na politické účely, ale aspoň sme tam vedeli spolu sedieť a diskutovať, opozícia a koalícia. A vedeli sme a videli sme to isté rovnako predložené všetkým, ktorí boli súčasťou tejto komisie, či boli z opozície, alebo či boli z koalície. Proste tie, tie zábery, tie dokumenty, všetci sme ich videli a všetci sme si ich vedeli prečítať rovnako. Preto mňa zaráža, že tu je akýsi odpor koalície o tejto téme diskutovať. O tejto téme diskutovať a hľadať tam nejaké prieniky, aby sme sa snažili, snažili, to ja nehovorím, že výsledok je zaručený, ale snažili sa nájsť nejaké prieniky a aspoň tú argumentáciu alebo aspoň, aspoň tie, tie vyjadrenia, ktoré tu máme, sa snažili nejakým spôsobom krotiť, obrusovať tie hrany a tak ďalej. Pretože to je, myslím si, aj zmyslom a účelom každého politika alebo politického predstaviteľa, lebo vy už aj keď ste zvolení za nejakú politickú stranu, tak tuto v parlamente reprezentujeme všetkých občanov Slovenskej republiky, čiže ja tú zodpovednosť mám za všetkých, takisto ako každý jeden z vás. Preto by sme mali vnímať tú zodpovednosť na našich bedrách a nevyhýbať sa jej a nezneužívať tento atentát na politické účely. Ja si myslím, že tá komisia má svoj zmysel. Má svoj zmysel. Máme tu napríklad ináč zákon z roku 2014, ktorý hovorí o tom, aby bola zriadená komisia na kontrolu informačno-technických prostriedkov – ITP. A je tu rok 2024, ešte stále sa nám to nepodarilo zriadiť, ale všetci si uvedomujeme, že ako je potrebná. Ako by bolo dobré, keby sme ju mali, len sa nevieme zhodnúť, akým spôsobom, kto v nej bude a tak ďalej. Ale potrebujeme ju a tie zákony tu máme na to a máme tu na to aj rokovací poriadok, aby tieto veci boli naplnené. Čiže z tohto pohľadu tu nie je prekážka. Je to len o tom, že či je ochota, alebo nie je ochota a politická vôľa tieto veci riešiť. Preto si myslím, že zriadenie takejto komisie by malo dostať šancu a uvidíme, akým spôsobom potom budeme vedieť pracovať v tejto komisii spoločne a hľadať spôsob spoločného, spoločnej komunikácie a možno aj spoločne nejakým spôsobom sa snažiť aj vystúpiť. Ja si myslím, že to by bolo také veľké a silné memento, keby takáto komisia zastúpená poslancami koalície a opozície vedela vystúpiť pred verejnosť a vedela povedať nejaký jednotný názor. Myslím si, že toto by malo oveľa väčší efekt na našu verejnosť, ako zneužívanie tohto atentátu na iné politické účely a očierňovanie buď opozície, koalície, alebo čokoľvek. Takže ešte raz, zamyslite sa nad tým, má to svoj zmysel, určite by sme sa mali pokúsiť takúto komisiu zriadiť. Ďakujem veľmi pekne. [10:44] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Sedem faktických. Prvá, poslankyňa Števulová. [10:54] Zuzana Števulová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem ti, Juraj, za tento príspevok. Som veľmi rada, že si sa napojil na tú tému dôvery alebo nedôvery, ktorá sem bola vznesená. A myslím si, že aj veľmi správne, lebo treba povedať, že téma nedôvery medzi rôznymi názorovými a hodnotovými skupinami v slovenskej spoločnosti je dlhodobo vnímaná ako veľmi kritická. Keď si pozrieme vlastne výskumy sociologické, tak naozaj na Slovensku si ľudia hlboko nedôverujú a myslím si, že to, čo bolo pred chvíľou povedané tu v tejto sále, je len ako keby ďalším dôkazom toho širšieho obrazu a rámca. Lenže to by práve nás ako zákonodarcov a zákonodarkyne v tejto sieni malo priviesť k otázke, že či by sme my práve nemali byť tým vzorom pre našu spoločnosť, ako tieto zákopy vlastne prekonávať. Lebo čo chceme robiť? Niekedy ľudia majú takú ilúziu, že keď budú veľmi kričať a budú dávať najavo svoj odpor voči tej druhej skupine, s ktorou nesúhlasia, že tá skupina zmizne. Ale to sa pri obyvateľoch nestane. Takisto ako tu vždy budú voliči SMER-u a HLAS-u, budú tu vždy voliči Progresívneho Slovenska alebo SaS-ky, prosto tí ľudia nikam nezmiznú, oni tu budú dvadsať, tridsať, štyridsať, päťdesiat rokov, kým sa buď neodsťahujú, alebo nezomrú, budú tu ich deti a podobne. A našou spoločnou zodpovednosťou je nájsť cestu. Ako však my nemusíme spolu súhlasiť, ale ako vybudovať základnú dôveru medzi týmito skupinami obyvateľstva, pretože predsa nejaká súčinnosť tu musí byť, nejako spolu musíme tú krajinu spravovať, pretože nikto z nás odtiaľto neodíde. A ja si myslím, že je aj zodpovednosťou koalície a predovšetkým koalície, keďže má v rukách moc, aby ona bola tá prvá, ktorá nám dá ten príklad a dobre, keď si teraz nedôverujeme, tak povedzte, čo ideme teda robiť, aby sme si dôverovať postupne začali. Na to naozaj čakám. (Potlesk.) [10:54] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Janas. [10:56] Karol Janas – Vystúpenie s faktickou poznámkou Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, ja myslím, že tu odznelo presne to, čo je také merito veci. My sme zákonodarcovia. My nie sme orgány ani OČTK, ani prokuratúry a my nemáme žiadne právo vyšetrovať ani prešetrovať. Ja plne dôverujem orgánom, ktoré to vyšetrujú, a pokiaľ viem, tak informácie, ktoré sú dávané do éteru, tak v priebehu najbližších týždňov by už výsledky práve vyšetrovania mali byť odprezentované, tak počkajme si na ne. A potom ich opäť možno nejakým spôsobom komentujme, posudzujme, ale ja plne dôverujem orgánom, že to robia, ako treba. A veľmi kvitujem, že na rozdiel rokov minulých, práve z toho vyšetrovania neunikajú žiadne informácie. A pán Krúpa, ktorý rozprával, že bol v tej komisii tej Kolíkovej, tak možno sám prizná, že sa k žiadnym materiálom OČTK ani k ďalším veciam nedostali. Taká komisia môže politicky niečo vyšetrovať, ale určite nie nahradzovať orgány OČTK. A ak máme obavu o to, čo sa môže diať, čo sa môže stať, my predsa priamo tu v Národnej rade máme kontrolné orgány, ktoré kontrolujú všetky OČTK, ktoré kontrolujú SIS-ku. Ja verím, že po včerajšku sa sfunkční aj výbor na kontrolu SIS a tie majú ďaleko silnejší mandát na to, aby, aby takéto informácie zisťovali. Určite silnejší ako nejaká politická komisia, ktorú si tu politicky dáme dohromady a ktorá bude akurát tak rozprávať na tlačovkách. [10:56] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Ševčík. [10:58] Ivan Ševčík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. S týmto uznesením mám zásadný problém, pretože neviem, na základe čoho chceme vykonávať buď paralelné vyšetrovanie, alebo zasahovať, alebo vstupovať vyšetrovateľovi do vyšetrovacieho spisu. Trestné konanie je striktne dané Trestným poriadkom a tam je jasne stanovené, kto môže nazerať do spisu a kto je účastníkom konania. A myslím si, že žiadne parlamentné komisie tam nie sú. Keby som bol príčetný vyšetrovateľ, tak táto komisia skončí pred dverami mojej kancelárie, kde si môžme akurát srdečne podať ruky a to je všetko. Pretože každý únik zo spisu, ktorý by mohol byť, môže ohroziť celé, celé vyšetrovanie. Vieme, ako to bolo v minulosti, keď zo spisov unikali celé state, ale myslím si, že toto je nie šťastné riešenie. Občan čaká, či sa vyšetrovanie koná priebežne, či nie sú prieťahy vo vyšetrovaní, či nie sú porušované ľudské práva páchateľa a toto je najpodstatnejšie, aby bol dodržaný zákon. Ďakujem. [10:58] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Jarjabek. [10:59] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho vymazať rámček [10:59] Dušan Jarjabek – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci a nadviažem na text pána poslanca, to, o čom teda hovoril najviac štyrmi vetami asi. Veľmi krátko. Za atentát na premiéra tohto štátu môže atmosféra v tejto spoločnosti, na tom by sme sa asi mohli dohodnúť. Tú atmosféru v tejto spoločnosti niekto vytvoril, na tom by sme sa tiež mohli dohodnúť. Nuž a nedôvera už je len dôsledkom tejto atmosféry, ktorá je v tejto spoločnosti nejakým spôsobom zavedená. To je po prvé. No a viete, ako vy sa chcete dohodnúť na čomkoľvek, keď my sa nevieme dohodnúť ani na etickom kódexe, čo by už malo byť určite oveľa jednoduchšie, to je jedna vec. A druhá, viete, napadá ma taká vec, keď máte 150 slušných ľudí v parlamente a jedného neslušného, tak ten jeden neslušný tú atmosféru zasmradí veľmi jednoducho a o tom sa môžeme tuná presviedčať dennodenne niekoľkokrát. Tých 149 slušných s tým jedným neslušným potom vychádza úplne na srandu a to je ten problém, ktorý by tu mal niekto riešiť takisto. [10:59] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Keďže je jedenásť hodín, preruším teraz rokovanie, vyhlasujem päťminútovú prestávku, budeme hlasovať a potom po bloku hlasovania budeme pokračovať v rámci rozpravy k danej tlači. Ďakujem. (Prestávka.) [11:07] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní. Predtým ešte, ako pristúpime k hlasovaniu, chcel by som privítať na balkóne žiakov a žiačky ôsmeho ročníka základnej školy na Mudroňovej ulici v Bratislave. Vitajte. (Potlesk.) Pristúpime k hlasovaniu o bode 101 programu. Je to prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 o sociálnych službách. Máme to ako tlač 408. Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci pani poslankyni Alene Novákovej, aby hlasovanie uvádzala. Nech sa páči, pani poslankyňa. (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 408.) Nováková, Alena, poslankyňa NR SR Ďakujem za slovo. Prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 132 prítomných, 77 za, 54 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Pristúpime k hlasovaniu o pridelení návrhu výborom a o určení gestorského výboru ako aj lehoty na jeho prerokovanie. Nech sa páči, pani spravodajkyňa. Nováková, Alena, poslankyňa NR SR Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním výbor Národnej rady pre sociálne veci a aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 132 prítomných, 77 za, 2 proti, 52 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Konštatujem, že sme tento návrh schválili. Budeme pokračovať hlasovaním v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 283/2002 o cestovných náhradách, tlač 409, bod 102 schváleného programu. Prosím spravodajkyňu z výboru pre sociálne veci pani poslankyňu Janu Vaľovú, aby hlasovanie uvádzala. Nech sa páči. (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov , tlač 409.) Vaľová, Jana, poslankyňa NR SR Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Prosím vás pekne, dajte hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 131 prítomných, 119 za, 11 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Teraz pristúpime k hlasovaniu o pridelení návrhu výborom a o určení gestorského výboru ako aj lehoty na jeho prerokovanie. Nech sa páči pani spravodajkyňa. Vaľová, Jana, poslankyňa NR SR Pán predsedajúci, prosím vás, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním výbor Národnej rady pre sociálne veci, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Ďakujem. Dajme o tom hlasovať. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 131 prítomných, 118 za, 12 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Konštatujem, že sme tento návrh schválili. Nasleduje hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Lučanského, Huliaka, Danka a Kramplovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 63/1993 o štátnych symboloch, tlač 448, bod 28 schváleného programu. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre kultúru a médiá poslancovi Romanovi Michelkovi, aby hlasovanie uvádzal. (Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Adama Lučanského, Rudolfa Huliaka, Andreja Danka a Dagmar Kramplovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 63/1993 Z. z. o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, tlač 448.) Michelko, Roman, poslanec NR SR Ďakujem, pán predsedajúci. V rozprave k tomuto zákonu vystúpili dvaja poslanci. Nebol daný žiaden pozmeňujúci návrh. Pán predsedajúci, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Prosím, dajte hlasovať. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Pán spravodajca, môžte na chvíľku? Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 132 prítomných, 79 za, 31 proti, 22 sa zdržalo. Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona, tlač 448, prerokuje v druhom čítaní. Teraz pristúpime k hlasovaniu o pridelení návrhu výborom a o určení gestorského výboru ako aj lehoty na jeho prerokovanie. Nech sa páči, pán spravodajca. Michelko, Roman, poslanec NR SR Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru NR SR, výboru NR SR pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výboru NR SR pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní, gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu v NR SR v prvom čítaní. Prosím, dajte o mojom návrhu hlasovať. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 131 prítomných, 78 za, 30 proti, 23 sa zdržalo. Konštatujem, že sme tento návrh schválili. Ďalej budeme hlasovať o bode 29 schváleného programu, ktorým je prvé čítanie o návrhu poslancov Lučanského, Danka, Michelka a Kramplovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 o dani z príjmu. Máme to uvedené ako tlač 450. Prosím spravodajcu z výboru pre financie a rozpočet poslanca Igora Váleka, nech sa páči. (Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Adama Lučanského, Andreja Danka, Romana Michelka a Dagmar Kramplovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov , tlač 450.) Válek, Igor, poslanec NR SR Vážený pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 131 prítomných, 77 za, 7 proti, 45 sa zdržalo, 2 nehlasovali. Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Pristúpime k hlasovaniu o pridelení návrhu výborom a určení gestorského výboru, ako aj lehoty na jeho prerokovanie. Nech sa páči, pán spravodajca. Válek, Igor, poslanec NR SR Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výboru Národnej rady pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru a výboru Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady. Prosím, dajte o mojom návrhu hlasovať. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 134 prítomných, 76 za, 10 proti, 47 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Konštatujem, že sme tento návrh schválili. Budeme pokračovať v prvom čítaní o návrhu poslancov Michelka, Huliaka, Danka a Lučanského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 146/2023 o Európskom hlavnom meste kultúry, tlač 451, bod 30 schváleného programu. Prosím spravodajcu z výboru pre kultúru a médiá poslanca Jána Podmanického, aby hlasovanie uvádzal. Nech sa páči, pán spravodajca. (Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Romana Michelka, Rudolfa Huliaka, Andreja Danka a Adama Lučanského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 196/2023 Z. z. o Európskom hlavnom meste kultúry a o zmene zákona č. 299/2020 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, tlač 451.) Podmanický, Ján, poslanec NR SR Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, prosím vás, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 133 prítomných, 77 za, 11 proti, 44 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Teraz pristúpime k hlasovaniu o pridelení návrhu výborom a určení gestorského výboru, ako aj lehoty na jeho prerokovanie. Nech sa páči, pán spravodajca. Podmanický, Ján, poslanec NR SR Dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Prosím, dajte o mojom návrhu, vážený pán podpredseda, hlasovať. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 134 prítomných, 75 za, 10 proti, 47 sa zdržalo, 2 nehlasovali. Konštatujem, že sme tento návrh schválili. Teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhu na voľbu poslanca za člena výboru. Dávam hlasovať o návrhu uznesenia, ako ho máte v tlači 479, teda aby Národná rada zvolila poslanca Karola Galeka za člena výboru pre hospodárske záležitosti. (Hlasovanie o návrhu uznesenia k voľbe poslanca Národnej rady Slovenskej republiky za člena výboru Národnej rady Slovenskej republiky , tlač 479.) Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 133 prítomných, 132 za, 1 nehlasoval. Konštatujem, že sme návrh schválili, teda uznesenie schválili. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu na zmeny v zložení výborov a vymenúvanie vedúcej stálej delegácie Národnej rady. Máme to uvedené ako tlač 480. Najskôr budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu, ktorý v rozprave podal pán poslanec Kéry. (Hlasovanie o návrhu uznesenia k návrhu na zmeny v zložení výborov Národnej rady Slovenskej republiky a vymenovaniu vedúcej stálej delegácie Národnej rady Slovenskej republiky , tlač 480.) Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 130 prítomných, 129 za, 1 nehlasoval. Konštatujem, že sme tento návrh schválili. Teraz dávam hlasovať o návrhu ako o celku. Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 133 prítomných, 133 za. Konštatujem, že Národná rada schválila navrhované uznesenie. Budeme teraz pokračovať hlasovaním v prvom čítaní o návrhu poslancov Hanuliakovej, Veslárovej, Lackoviča a Dubovického na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 369/1990 o obecnom zriadení. Máme to uvedené ako tlač 327, bod 34 schváleného programu. Prosím spravodajkyňu z výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj pani poslankyňu Tinu Gažovičovú, aby hlasovanie uviedla. Nech sa páči, pani spravodajkyňa. (Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jany Hanuliakovej, Veroniky Veslárovej, Mareka Lackoviča a Richarda Dubovického na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov , tlač 327.) Gažovičová, Tina, poslankyňa NR SR Vážený pán predsedajúci, v rozprave vystúpili dvaja poslanci. Dajte, prosím, hlasovať o tom, že sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 133 prítomných, 48 za, 62 proti, 23 sa zdržalo. Návrh sme neschválili. Ďalej prosím poverenú členku výboru pre sociálne veci poslankyňu Anežku Škopovú, aby uviedla hlasovanie o bode 36 schváleného programu, ktorým je prvé čítanie o návrhu poslancov Deja a Petrík na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 o službách zamestnanosti, ktoré máme uvedené ako tlač 394. Nech sa páči, pani poslankyňa. (Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Dávida Deja a Simony Petrík na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 394.) Škopová, Anežka, poslankyňa NR SR Ďakujem. Prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 130 prítomných, 54 za, 2 proti, 74 sa zdržalo. Konštatujem, že sme návrh neschválili a nebudeme pokračovať v rokovaní o návrhu zákona. Teraz budeme hlasovať o bode 40 schváleného programu, ktorým je prvé čítanie o návrhu poslankýň Števulovej a Mesterovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 372/1990 o priestupkoch. Máme to uvedené ako tlač 431. Spravodajkyňou je členka výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj pani poslankyňa Tina Gažovičová, ktorej odovzdávam slovo. (Hlasovanie o n ávrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Zuzany Števulovej a Zuzany Mesterovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, tlač 431.) Gažovičová, Tina, poslankyňa NR SR Vážený pán predsedajúci, v rozprave vystúpila jedna poslankyňa. Dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa v súlade s rokovacím poriadkom uzniesla prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 132 prítomných, 56 za, 67 proti, 9 sa zdržalo. Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona. Teraz prosím spravodajcu, ktorého určil gestorský výbor pre financie a rozpočet, poslanca Daniela Karasa, aby uviedol hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Trubana, Štefunka, Hargaša, Luščíkovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 o dani z príjmu. Máme to uvedené ako tlač 438, bod 41 schváleného programu. Nech sa páči, pán spravodajca. (Hlasovanie o n ávrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Michala Trubana, Ivana Štefunka, Jána Hargaša a Dariny Luščíkovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, tlač 438.) Karas, Daniel, poslanec NR SR Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku, prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 134 prítomných, 58 za, 56 proti, 20 sa zdržalo. Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona. Keďže sme vyčerpali všetky body na hlasovanie, vyhlasujem 7-minútovú prestávku, budeme potom pokračovať v prerušenej rozprave. (Prestávka.) [11:29] Peter Žiga (Zaznievanie gongu.) Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenej rozprave a to faktickými poznámkami. Pán poslanec Kalivoda, nech sa páči. (Pokračovanie rokovania o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Dubéciho, Zuzany Mesterovej a Zuzany Števulovej na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k zriadeniu Komisie na prešetrenie atentátu na predsedu vlády Roberta Fica a prevenciu ďalších útokov na ústavných činiteľov a iné verejne činné osoby , tlač 428.) [11:38] Peter Kalivoda – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega Krúpa, nič v zlom, ale naozaj som vo vašom vystúpení nezačul ani jeden jediný odborný argument na zriadenie vyšetrovacej komisie na pôde tohto parlamentu, ak teda nerátam ten, to vaše zdôvodnenie, že by sme mali obrusovať hrany. No, hrany by sme mohli obrusovať, ale určite nie v nejakej takejto pseudovyšetrovacej komisii. Nakoniec povedal vám to už aj pán kolega Šefčík, ktorý má dlhoročné skúsenosti s vyšetrovaním. A teda zopakujem to ešte aj ja. Parlament nie je vyšetrovací orgán. Nechajme vyšetrovať orgány činné v trestnom konaní. Dôverujeme im, ja im dôverujem a pokojne môžte dôverovať aj vy. Ďakujem pekne. [11:38] Peter Žiga Pán poslanec Grendel. [11:39] Gábor Grendel – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Myslím si, že pre akúkoľvek garnitúru do budúcnosti by bolo veľmi užitočné, keby sme už konečne videli analýzu, ako sa správali bezpečnostné zložky na mieste tej tragickej streľby. To je z môjho pohľadu najpodstatnejšie pre budúcnosť. Ak k tomu pomôcť táto komisia, nech je to táto komisia, ale je až na zváženie, ako minister vnútra sa kŕčovito bráni tomu, aby takúto analýzu zverejnil. Možno má niekto pocit, že príslušníci bezpečnostných zložiek urobili všetko tak, ako mali, ale keby to tak bolo, tak som presvedčený o tom, že ten rozsah zranení by bol menší, ak by vôbec bol premiér postrelený. Ak by si všetci z bezpečnostných zložiek robili svoju prácu, tak ako mali. Stačí si to porovnať so zahraničím, ako sa správali príslušníci týchto zložiek pri streľbe na amerického kandidáta na prezidenta Donalda Trumpa napríklad. Čiže takáto analýza tu chýba. Nechce sa mi veriť, že do niekoľkých dní taká analýza urobená nebola a je úplne na mieste, aby bola zverejnená, aby aj budúce politické garnitúry, najmä vedenie ministerstva vnútra a prezídia Policajného zboru, aby vedeli, ako sa majú správať, ako majú chrániť chránené osoby, vysokých ústavných činiteľov, aby sa im nestalo to, čo sa stalo v Handlovej. [11:39] Peter Žiga S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Krúpa. [11:41] Juraj Krúpa – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, kolegovia, za vaše faktické poznámky. Úprimne, ja vidím, že predstavitelia koalície nerozumejú presne tomu, že o čom tá komisia je a čo vôbec tá komisia je, ako komisia má vyzerať a čím sa má zaoberať. A možno aj keď sú niektorí medzi nimi takí, ktorí tomu rozumejú, tak sa tomu bránia podľa mňa z politických dôvodov. Mňa fascinuje ďalšia vec a to je tá, že máme tu tie porovnania, kolega Grendel to spomínal, napríklad ten pokus alebo ten atentát na Donalda Trumpa v Spojených štátoch amerických, kde sme videli, akým spôsobom zasahovali tam tí ochrankári, ako kryli telom. A mňa fascinuje, naozaj ešte raz fascinuje, že vy to nechcete nejakým spôsobom prešetriť. Lebo ja keď si predstavím a spomínam na ten atentát, tak ja by som očakával, že ochrankár je, alebo ochrankári sú tí, ktorí kryjú telom toho ústavného činiteľa, aby ho ochránili do maximálnej možnej miery. Ja som tam videl nejaké pochybenia, boli experti, ktorí videli tie pochybenia, a napriek tomu sa bránite k tejto veci nejakým spôsobom vyjadriť, alebo to prešetriť. Pretože to je zásadná vec aj pre budúcnosť, ak by došlo znova k ďalšiemu nejakému podobnému atentátu, o ktorom stále hovorí premiér Fico. A vy nechápete ďalšiu vec, my nie sme že vyšetrovací orgán, ale my sme kontrolný orgán. Parlament je kontrolný orgán a má možnosť kontrolovať aj takúto činnosť, aj napríklad aj OČTK v týchto záležitostiach. Ak vy sa hovoríte, že tu nie je legislatíva alebo zákon, tak je, rokovací poriadok to dovoľuje a dovoľuje to aj zákon. A ešte raz si dovolím pripomenúť napríklad zákon o zriadení komisie na ITP. To sú tie isté parametre ako táto... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [11:41] Peter Žiga Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pani navrhovateľka poprosila o záverečné slovo. Predtým, ako vám dám toto slovo, ešte chcem privítať na balkóne študentov z gymnázia z Detvy. Dobrý deň, vitajte u nás. (Potlesk.) Pani navrhovateľka, máte slovo v záverečnom slove. [11:44] Zuzana Mesterová – Vystúpenie Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Keďže tento návrh vyvolal takú podnetnú diskusiu, tak ešte zhrniem záverečné fakty, aby neostali nejak v zabudnutí tejto rozpravy. Hovorím za Progresívne Slovensko, ale myslím, že v tejto konkrétnej veci môžem si dovoliť povedať za celú opozíciu, že celá opozícia, tak ako v prvý deň atentátu, tak do dnešného dňa, tento ohavný čin odsudzuje. Chce, aby bol náležite vyšetrený, aby bol transparentne vyšetrený, aby informácie z vyšetrenia tohto skutku boli sprístupnené verejnosti tak, aby nebolo pochybnosti o tom, čo sa stalo a prečo sa tak stalo. Nie je to preto, aby sme tu politikárčili. Je to najmä preto, že my vnímame rolu premiéra v istej pozícii nadstranícky, nie ako pán Jarjabek. Ja nevnímam Roberta Fica ako vášho premiéra, stal sa premiérom tejto krajiny. My výsledky voľby rešpektujeme. Je premiérom všetkých občanov a občaniek tejto republiky, či sa to niektorým páči, nepáči. Môj osobný názor v tomto nie je dôležitý. Je premiérom celej krajiny a celá krajina si zaslúži vedieť, či táto pozícia, táto inštitúcia bez ohľadu na to, kto ju vykonáva, je náležite chránená, pretože od ochrany tejto funkcie záleží do veľkej miery aj stabilita tohto štátu. Preto sme tento návrh podali, preto sme zriadili, navrhujeme zriadiť prešetrovaciu komisiu na pôde Národnej rady, pretože Národná rada je ten orgán, ktorý aj vyslovuje dôveru tejto vláde. Je zložená tak z koaličných, ako aj opozičných zástupcov. Všetci tu zastupujeme občanov a občianky bez ohľadu na to, či sme naľavo, alebo napravo. Čo sa týka výrokov, ktoré zazneli v rozprave, pán Ševčík a myslím, že aj pán Kalivoda, nepochopili ste zámer zriadenia tejto komisie. Táto komisia nemá zasahovať do trestného konania. Táto komisia by mala byť zriadená primárne na to, aby prešetrila, alebo nejakým spôsobom odkontrolovala to, či orgány štátu konali tak, ako majú. Nie ako koná prokurátor vo veci útočníka, nie ako konaná prokurátor v trestnom konaní. Táto komisia mala byť zriadená na to, aby poslanci Národnej rady zo všetkých klubov, za všetky strany mali možnosť nahliadnuť do vyšetrovania toho, či štát nepochybil v ochrane premiéra ako funkcie, ktorá, od ktorej závisí z veľkej miery stabilita tohto štátu. Toto je toho pointa. Je absolútne bezpredmetné, či my si tú dôverujeme, alebo nedôverujeme, pretože tá komisia mala kontrolovať fakty, nie politické názory, nie politický boj. Toto je primárny dôvod prečo sme tento návrh podali. Jednak preto, lebo máme tri najvyššie ústavné funkcie, ktoré momentálne nevieme, či sú náležite chránené zo strany štátu a je to veľmi vážna situácia vzhľadom na to, koľko vo verejnom priestore je dennodenne vyhrážok, koľko je nenávistných prejavov, a to nielen voči vám, to je aj voči nám a je to aj voči bežným ľuďom. A je dobrý signál v spoločnosti, ak Národná rada ako najvyšší zákonodarný orgán, ale v istej miere aj kontrolný orgán, berie situáciu vážne a chce vedieť, čo sa v tomto štáte deje a či tento štát je náležite pripravený chrániť záujmy občanov a ich ústavných činiteľov. Čiže ešte raz vás prosím, bez politického podfarbenia, zamyslite sa nad tým s racionálnym nejakým vyhodnotením, či takúto komisiu nepotrebujeme, aby sme naozaj dali verejnosti odpovede aj sami pre seba. A je to aj úcta k premiérovi, či tento štát dokáže chrániť svojich najvyšších ústavných činiteľov. Ďakujem pekne. [11:44] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Chcem sa opýtať spravodajcu, či chce sa vyjadriť k rozprave? Nechce. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Teraz budeme rokovať o návrhu poslancov Lackoviča a Hanuliakovej na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o kompenzácii výpadku príjmu samospráv. Návrh má parlamentnú tlač 460. Dávam slovo poslancovi Marekovi Lackovičovi, aby návrh uviedol, nech sa páči. (Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mareka Lackoviča a Jany Hanuliakovej na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o kompenzácii výpadku príjmu samospráv , tlač 460.) [11:48] Marek Lackovič – Vystúpenie Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Finančná situácia v obciach, mestách a vyšších územných celkoch sa zhoršila z dôvodu výpadku príjmu dane z príjmu fyzických osôb. Medziročný pokles len za prvých sedem mesiacov roka 2024 predstavuje podľa údajov o prevode výnosu dane z príjmu fyzických osôb Ministerstva financií Slovenskej republiky sumu 35 983 000 eur v prípade vyšších územných celkov a 83 965 000 eur v prípade miest a obcí, čo celkovo kumulatívne predstavuje sumu 119 948 000 eur. Berúc do úvahy prognózy ministerstva financií, ale aj schválené rozpočty samospráv či inflačné faktory, je zo strany samospráv legitímne očakávať v aktuálnom roku 2024 rovnaké alebo vyššie príjmy, ako boli dosiahnuté v predchádzajúcom kalendárnom roku. Zároveň platí, berúc do úvahy vyjadrenia predstaviteľov zastupiteľských organizácií samospráv SK8, Únia miest Slovenska, Združenie miest a obcí Slovenska, ktoré pomenúvajú riziká vyplývajúce z poklesov príjmov na služby a životnú úroveň obyvateľov Slovenskej republiky, navrhujeme, aby vláda Slovenskej republiky poskytla obciam, mestám a vyšším územným celkom kompenzáciu výpadkov príjmov, ku ktorej došlo aj v dôsledku politických rozhodnutí na centrálnej úrovni riadenia a vládnutia. Toľko pre túto chvíľu, viac potom v samotnej rozprave. [11:48] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Zaujmite, prosím, miesto pre navrhovateľov. Teraz prosím poverenú členku výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj pani poslankyni Tinu Gažovičovú, aby podala správu o výsledku prerokovania návrhu vo výbore a návrh uznesenia Národnej rady. Nech sa páči. [11:50] Tina Gažovičová – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem za slovo. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 486 z 3. septembra 2024 pridelil návrh poslancov Mareka Lackoviča a Jany Hanuliakovej na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o kompenzácii výpadku príjmu samospráv, tlač 460, na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a súčasne ho určil ako gestorský výbor s tým, že podá Národnej rade informáciu o výsledku prerokovania predloženého návrhu vo výbore. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj prerokoval návrh poslancov Mareka Lackoviča a Jany Hanuliakovej na prijatie tohto uznesenia o kompenzácii výpadku príjmu samospráv dňa 10. septembra 2024. Výbor k predloženému návrhu na prijatie uznesenia neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia schváliť predložený návrh nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov výboru. Spravodajkyňou výboru som bola určená ja, pani poslankyňa Tina Gažovičová a predkladám predmetnú informáciu a budem navrhovať ďalší postup. Súčasťou informácie je návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky. Ďakujem za slovo. [11:50] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal dve písomné prihlášky za klub Progresívneho Slovenska, pán poslanec Lackovič a pani Hanuliaková. Prosím, skúste stihnúť do dvanástej. Nech sa páči. [11:52] Marek Lackovič – Vystúpenie Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, situácia je naozaj vážna. Našim mestám, obciam aj krajom chýbajú desiatky až stovky miliónov eur. Nejde o peniaze na podujatia, zábavu či investície, ale o peniaze na základnú prevádzku. Vláda a vládna koalícia môže hádzať vinu na všetky strany či vlády, ktoré boli pred ňou, ale nezmyje tým vinu, ktorú má na vlastných rukách. Dámy a páni z vládnej koalície, vládnete už takmer jeden celý rok a ste preto plne zodpovední a zodpovedné za to, že samosprávy prežívajú krízu pre chýbajúce financie z dane z príjmu fyzických osôb. Všetci veľmi dobre vieme, že 120 miliónov, o ktoré samosprávy prosia už niekoľko týždňov a ktoré my v Progresívnom Slovensku žiadame od vlády v uznesení, ktoré dnes predkladáme, sú naprosté minimum, ktoré mestá a obce potrebujú na svoju úplne základnú prevádzku. Všetci, ktorí sme v samospráve pracovali, ja z pozície bývalého starostu, vieme, že ak by sme naozaj chceli dofinancovať všetky potreby našich miest a obcí, hovorili by sme o stovkách miliónov eur, ktoré práve, ktoré nevyhnutne samosprávy potrebujú. Spomínaných 120 mil. eur, o ktoré práve teraz žiada vládu ZMOS, Únia miest Slovenska a SK8, sú len peniaze, ktoré samosprávam chýbajú za prvých sedem mesiacov roka 2024. A s tými by sa dostali len na úroveň príjmov predchádzajúceho roka 2023. V nich nezohľadňujú ani infláciu, ani nárast cien stavebných materiálov, nič. Samosprávy majú plné právo žiadať v tomto roku aspoň také isté príjmy, aké dostali minulý rok. A to obzvlášť preto, že k nižším príjmom v roku 2024 sa nedostali vlastným pričinením, ale konaním politikov na centrálnej úrovni. Dnes už nie je podstatné, ktorých politikov a prečo. Dnes tu vládne SMER, HLAS a SNS už rok a je preto absolútne legitímne, že požiadavky samospráv smerujú dnes prostredníctvom PS, ktoré za naše regióny vytrvalo bojuje, na tieto vládne strany. Je vašou povinnosťou zabezpečovať riadny chod štátu vrátane kvality života ľudí v každom kúte Slovenska. Nevyhovárajte sa na predchádzajúce vlády, ale robte to, k čomu ste získali dôveru občanov. Situácia je totiž mimoriadne kritická a samosprávy potrebujú akútne riešenie, akútnu prvú pomoc na prežitie, aby vedeli poskytovať svoje základné služby. Ako inak, než mimoriadne kritická, sa dá pomenovať situácia, keď sa starostka obce Povina v septembri ´24 postaví pred kamery pred pár dňami a povie, že v obci od polnoci do štvrtej hodiny rannej nemajú zapnuté verejné osvetlenie, pretože naň nemajú peniaze. Ako inak sa dá pomenovať stav, keď tá istá starostka povie, že ho v najbližších dňoch pravdepodobne vypne nastálo. Ako sa dá pomenovať stav, keď mesto Sliač musí v septembri ´24, opäť len pred pár dňami, žiadať dodávateľov o predĺženie splatnosti faktúr, pretože v opačnom prípade by nemali na konci mesiaca peniaze na mzdy svojich zamestnancov. Čo hrozí rodičom a žiakom súkromných a cirkevných škôl v Prešove, keď im uprostred roka povedia, že mesto im nedokáže posielať rovnaké peniaze, ako posielalo doteraz. Ako bezpečne sa majú cítiť obyvatelia Liptovského Hrádku, keď z 12 policajtov mestskej polície ich už majú len štyroch, a to ešte hovoríme o relatívne veľkej samospráve, ktorá finančné zdroje hľadá o niečo ľahšie, pretože má z čoho šetriť. V menších obciach, ako je Nižný Hrušov, nevedia nájsť ani 40-tisíc na zaplatenie projektantov k investíciám v obci a hrozí, že v budúcom roku neprebehnú žiadne rekonštrukcie či iné investičné projekty. V obci, ktoré majú existenčné problémy, sú na Slovensku stovky a vláda ani po opakovaných apeloch zo strany zástupcov ZMOS, Únie miest, či združenia samosprávnych krajov SK8 nevie, alebo nechce nájsť riešenie, ktoré by zmenilo, alebo zjemnilo tento alarmujúci stav. Minister financií len pred pár dňami ironicky rozdal vybraným mestám a obciam almužnu a ešte sa neštítil pochváliť pred médiami, ako vrúcne pomáha. O tom si tiež budeme špeciálne hovoriť. Prepáčte, ale parazitovať na zlej situácii v samosprávach tým, že namiesto systematickej pomoci rozdáme zopár obciam po pár tisícoch eur, dokáže naozaj len niekto so silným žalúdkom. Aby toho nebolo málo, tak ešte aj tí starostovia, ktorí dostali peniaze, museli mať opäť raz, bohužiaľ, to správne stranícke tričko. Je to neuveriteľné, ale zjavne si pán minister Kamenický vôbec neuvedomuje, že tým ponižuje aj svojich vlastných starostov a starostky. Aj pre nich musíme byť, samozrejme, nedôstojné, aby ich obce museli čakať na pár tisíc eur a ešte ich vopred predjednávať, ako povedal pán starosta obce Babinec, ktorého sme v júli osobne navštívili, hoci ide o peniaze na úplne samozrejmosti, ako sú detské preliezky, či opravy havarijných stavov kotlov v materských školách a podobne. Naše uznesenie preto nehovorí nič viac a nič menej, len to, aby minister financií a vláda ako taká, našli urgentné riešenie vzniknutej situácie a doplatili samosprávam to, čo im právom patrí. Keď sme náš návrh uznesenia s kolegyňou Janou Hanuliakovou prezentovali na výbore pre verejnú správu a regionálny rozvoj, padlo zo strany poslanca vládnej koalície vyjadrenie, že by sme mali povedať, odkiaľ tie peniaze pre samosprávy má vláda vziať. Veď v prvom rade poviem, že uznesenie, ktoré predkladáme, je takmer identické ako to vaše, ktoré ste predkladali minulý rok, keď ste boli v opozícii. Vtedy Robert Fico zvolával mimoriadnu schôdzu, aby predložil uznesenie na dofinancovanie samospráv. A čuduj sa svete, on vtedy nenavrhoval konkrétne opatrenia, ktorými mala vtedajšia vláda Ľudovíta Ódora tieto peniaze pre samosprávy nájsť. Vtedy, keď ste boli v opozícii, (rečník si odkašľal) pardon, ste podľa mňa veľmi správne hovorili o tom, že financie má nájsť vláda, pretože práve vláda je zodpovedná za to, akým spôsobom je zostavený rozpočet a aké opatrenia treba vykonať na jeho napĺňanie. Vtedy vám bolo úplne jedno, že išlo o úradnícku vládu, ktorá nemala ani len väčšinu v parlamente a nemohla prijímať opatrenia na dofinancovanie samospráv. Ale dnes, keď máte pohodlnú väčšinu v parlamente a obsadené všetky rezorty, sa obraciate na opozíciu s tým, aby hľadala peniaze pre samosprávy. To je naozaj irónia. A poviem to ešte inak a budem končiť. Doslova rozhadzujete peniaze na nové ministerstvo Andreja Danka v sume takmer 300 miliónov eur a potom, keď chýbajú peniaze mestám a obciam, ukazujete prstom na iných, aby hľadali 120 miliónov pre samosprávy, pre naše regióny, pre naše mestá a obce. To už nie je ani irónia, ale to je naozaj drzosť. Takže vážené kolegyne, kolegovia z vládnej koalície, ak nemáte peniaze pre samosprávy, tak prosím, nezakladajte nové ministerstvá, nezvyšujte si platy cez paušálne náhrady, neorganizujte pompézne prehliadky, kde za rany bičom platíte tisíce eur, pretože štát tu má byť v prvom rade pre všetkých ľudí na Slovensku, ktorí žijú v našich regiónoch, v našich mestách, obciach a nie pre vás, pre vašich ľudí, pre Andreja Danka. Samosprávam tie peniaze patria a je na vás, aby ste ich našli. Verím, že za naše uznesenie zahlasujú všetci, ktorým záleží na živote ľudí v obciach a mestách na Slovensku. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. [11:59] Peter Žiga Na vaše vystúpenie jedna faktická poznámka, veľmi rýchla a potom preruším rokovanie, lebo je dvanásť hodín. [12:01] František Majerský – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, pán predseda. Pán poslanec, veľmi dobre ste to vystihli a naozaj ja som aj prekvapený, že koľko poslancov tu dnes sedí, keď sa naozaj rieši tak závažná vec, ako je financovanie samospráv. Každý z nás žije v nejakom meste, v nejakej obci. Naozaj tí, čo pôsobíme aj v samosprávach, vieme, že tá situácia je naozaj veľmi zlá, by som povedal, že až kritická a všetky obce, ktoré, mestá, ktoré môžu, tak to sa snažia preniesť do daní svojim občanom. Zvyšujú sa poplatky za komunálny odpad, zvyšujú sa poplatky za iné služby, sociálne, a všetko to prenáša mesto ďalej do daní občanov. Na konci dňa to vždy zaplatia občania daného mesta. Štát to nijako nekompenzoval, a to som prekvapený, lebo je tu aj veľa poslancov, ktorí sú v mestských a vo VÚC-karských zastupiteľstvách, a my sme to naozaj mali riešiť, lebo tá situácia budúci rok bude ešte horšia v samosprávach a niektoré samosprávy, bohužiaľ, nebudú môcť ani svietiť, ani kúriť. Tento rok ešte mohli, ale ak sa situácia nezlepší, tak budúci rok nebudú môcť ani svietiť, ani kúriť, a to sa už nebavme ani o žiadnych ďalších investíciách. Tak sa pýtam, že čo ďalej? Čo chce štát robiť s našimi samosprávami? Ďakujem. [12:01] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Prerušujem rokovanie do štrnástej hodiny. Ďakujem. (Prerušenie rokovania o 12.03 h.) (Pokračovanie rokovania o 14.00 h.) [13:58] Tibor Gašpar Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v popoludňajšom rokovaní 5. dňa 19. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky podľa odsúhlasenej zmeny programu druhým čítaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 414/2012 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ktorý prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní. Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 463, výsledky rokovania výborov sú v tlači 463a. Pána podpredsedu vlády a ministra životného prostredia Slovenskej republiky ako navrhovateľa pána Tarabu zastúpi člen vlády pán minister športu pán Keketi, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči. (Rokovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 414/2012 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 463.) [14:01] Dušan Keketi – Vystúpenie Dobrý deň. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, cieľom návrhu zákona je reflektovať zmeny súvisiace s revíziou smernice 2003/87/ES o vytvorení systémov obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v únii. Nová smernica upravuje existujúci systém obchodovania s emisnými kvótami ETS 1, rovnako tiež bude postupne zavádzať nový systém obchodovania s emisnými kvótami pre sektory cestnej dopravy a budov ETS 2. Návrh zákona zabezpečuje, aby stacionárne prevádzky v rámci systému ETS 1 a nové regulované subjekty v rámci systému ETS 2 mohli riadne vykonávať svoje povinnosti. Zároveň sme pri systéme ETS 2 zvolili taký prístup, ktorý bude mať v počiatočnej fáze minimalizované sociálne vplyvy, ktoré sú spojené s očakávaným plným spustením obchodovania s emisiami v sektoroch cestnej dopravy a budov. Návrh zákona zároveň upravuje využitie výnosov z obchodovania s emisnými kvótami ETS 1, a to takým spôsobom, aby odrážal v čo najväčšej miere možné účely využitia podľa smernice, napomohol prispievať k napĺňaniu klimatických cieľov a iným relevantným rezortom, no zároveň umožnil splniť ministerstvu životného prostredia povinnosť reportovať využitie týchto výnosov na klimatické účely. Návrh zákona rieši transpozíciu 2 smernice Európskej únie do právneho poriadku Slovenskej republiky, pričom boli z dôvodu neobvykle krátkej transpozičnej doby, mimoriadnej komplexnosti, administratívnej náročnosti zmienených systémov, na čo ministerstvo životného prostredia oficiálne upozorňovalo, oznámené tri formálne výzvy pre nesplnenie transpozície smerníc. Transpozícia predpokladá vydávanie povolení na emisie pre regulované subjekty potrebných na vykonávanie svojich aktivít už od 1. októbra 2024, aby od 1. januára 2025 mali regulované subjekty platné povolenia na emisie skleníkových plynov. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, verím, že predložený návrh zákona odporučíte schváliť. [14:01] Tibor Gašpar Ďakujem navrhovateľovi. Dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie poslankyni Zuzane Matejičkovej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, máte slovo. [14:03] Zuzana Matejičková – Vystúpenie spoločného spravodajcu Veľmi pekne ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán zastupujúci minister, vážené kolegyne a kolegovia, Národná rada uznesením č. 478 zo 17. septembra 2024 pridelila vládny zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 414/2012 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárske záležitosti a výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor určila výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Poslanci, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Výbory, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská. Ústavnoprávny výbor uznesením č. 153 z 18. septembra 2024 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť. Výbor pre hospodárske záležitosti uznesením č. 95 z 18. septembra 2024 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť. Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 72 z 18. septembra 2024 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III. spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona Národnej rady o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch 1 až 30 spoločnej správy spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť. Spoločná správa výborov o prerokovaní predmetného návrhu zákona vo výboroch v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 73 zo dňa 18. septembra 2024. V citovanom uznesení ma výbor poveril predložiť Národnej rade spoločnú správu výborov a splnomocnil ma podať návrhy podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu. [14:03] Tibor Gašpar Ďakujem spravodajkyni, otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku za klub Progresívne Slovensko od pani poslankyne Stohlovej. Odovzdávam jej týmto slovo. Nech sa páči, pani poslankyňa. [14:06] Tamara Stohlová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, tak sme tu opäť s témou emisných kvót. Ja už mám takú tendenciu, už mi je to tak ľúto, že taký nával tejto témy pre mnohých z vás asi celkom neznámej, to máme zhutnené do týchto dní, ale tak to vyzerá, keď sa rokuje v skrátenom legislatívnom konaní. No a to by nebola strana SNS a nebol by to minister Taraba, keby aj k tomuto návrhu zákona opäť neprišiel na poslednú chvíľu pozmeňujúci návrh, rozsiahly pozmeňujúci návrh. A presne to sa stalo aj dnes, lebo ako si pamätáte, včera sme sa teda venovali prvému čítaniu, dnes sme mali na jednu výbor, kde sme to mali prerokovať, aby sme sa teda mohli tomuto zákonu venovať v druhom čítaní. No a o dvanástej, hodinu predtým nám bol doručený 25-stranový pozmeňujúci návrh k pomerne zložitému zákonu, rozsiahly pozmeňovák. Ono už je to taká tradícia, že minimálne na našom výbore sa nedodržiava to pravidlo zasielania materiálov 24 hodín dopredu. Ja len pripomeniem, že ono to má svoj zmysel, lebo keď sa nechceme na tú diskusiu len tváriť a keď opozícia nemá byť prítomná len na to, aby zvyšovala počty, tak v prípade každého materiálu, ale špeciálne takto rozsiahleho, treba zabezpečiť dostatočnú lehotu, aby sme si to mohli preštudovať, alebo vôbec prečítať. To nebolo možné a ja si to nemôžem vysvetľovať inak, ako že je to absolútna zbabelosť, snaha vyhnúť sa diskusii, tak ako sa jej vyhýbate aj tým, že tento zákon ide zrýchlene v skrátenom legislatívnom konaní. Čiže pripomínam, len včera sme o tomto zákone vôbec začali diskutovať a už dnes tu máme 25-stranový pozmeňujúci návrh, lebo teda zo dňa na deň sa opravujú chyby, tak opäť to vypovedá niečo o kvalite tej predkladanej legislatívy. A vaše ubezpečovanie, že ide len o upravené, opravené čiarky alebo nejaké gramatické chyby, si celkom úprimne poviem, môžete nechať, pretože pravidelne táto vládna koalícia predkladá pozmeňováky na poslednú chvíľu zásadné, prílepky, alebo na poslednú chvíľu objaví v tej legislatíve zamýšľaný alebo nezamýšľaný dôsledok. Veď tak to koniec koncov bolo aj v prípade zmeny premlčaných lehôt pri znásilnení. A ja sa pýtam, že či nestačila tá spätná väzba vtedy, veď ľudia dali úplne jasne najavo, čo si o tom myslia, čo si myslia o takýchto legislatívnych procesoch a čo si myslia o dôsledkoch, ktoré takéto akcie, aktivity majú. No ale asi je to svojím spôsobom aj dobré, lebo tá hlavná spätná väzba v strane SNS v tomto prípade sa dostavuje tým najlepším a najvhodnejším spôsobom, a to je preferenciami. Za mňa je len otázka to, že čo všetko sa stihne zničiť predtým, kým vám to voliči a voličky budú môcť spočítať vo voľbách. Veriť ministrovi životného prostredia Tomášovi Tarabovi, že tento pozmeňujúci návrh je neškodný, bez toho, aby sme o ňom mohli mať diskusiu, aby sme ho mohli skontrolovať, alebo vôbec prečítať, pretože nič z tohto nebolo možné, nebolo umožnené. Veriť mu, že zmeny prerozdeľovania financií z envirofondu, ktorých sa týka tento zákon, prinesú viac peňazí pre priemysel, kanalizácie, zatepľovanie, pre životné prostredie, to je skoro ako veriť mu, že keď raz označí DPH za, citujem: "najzlodejskejšiu daň, akú štát môže od ľudí vyberať, za najamorálnejšiu daň, za parazitovanie na ľuďoch, zdieranie na druhú, ktoré oberá ľudí o zdanené peniaze, ktoré chcú minúť na jedlo, život a vlastnú existenciu, daň, ktorá predražuje všetko." Tak že potom o zopár rokov nebude stáť prvý v rade, obhajovať jej brutálne zvyšovanie. A to presne sa stalo včera. Preto Tomášovi Tarabovi o tomto zákone neverí ani priemysel, ani samosprávy, ani odborné organizácie, ani Národná banka Slovenska. Ja hovorím, neverte Tomášovi Tarabovi nič a najmä mu neverte, že mu akokoľvek záleží na vašich zárobkoch, na životnom prostredí, alebo vôbec na kvalite života ľudí na Slovensku. Ďakujem pekne. [14:06] Tibor Gašpar Ďakujem, pani poslankyňa. Evidujem na vaše vystúpenie jednu faktickú poznámku. Pán poslanec Pročko, máte slovo. [14:11] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. No veľmi pekne ste pripomenuli pánovi Tarabovi jeho česť a morálku, jeho vyjadrenia, v ktorých naozaj najnemorálnejšiu daň, a to je zvyšovanie DPH, označoval v minulosti, označoval ju za niečo, čo ničí ľudské životy. A teraz je v partičke ministrov, ktorí šúchajú nohami a robia to, čo pán ministerský predseda Fico povie. Mne sa strašne včera páčilo, jak, alebo predvčerom to bolo? Jak Taraba obhajoval a hovoril, že vlastne on ide zachraňovať ľudí, on ide ľudí spasiť, lebo my sme prijali zákon, ktorý ľuďom ide brať peniaze cez emisie. To je niečo neskutočné, aký je on záchranca. Tak tento záchranca svoju morálku a česť rýchle vymenil za čušanie a šúchanie nohami. Už to nie je najnemorálnejšia daň, zvyšovanie dépeháčky. Fico povie, toto budeš robiť, a on to robí. Škoda, že tu dnes nie je, aby si vypočul naše pripomienky, aj to, že desať, naozaj desať mesiacov nič nerobil. Nič nerobil Taraba. No a dnes je tu pán minister športu, ktorému môžme len zaželať, aby mu tá voda, ktorá tam natiekla do toho drahého ministerstva, nepoškodila to ministerstvo, lebo, chudák Danko nebude mať z čoho kšeftovať, keď budú musieť dávať peniaze na opravu ministerstva. [14:11] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán poslanec. Vy ste bol posledný s faktickou poznámkou. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Konštatujem, že sa prihlásili dvaja páni poslanci, prvý pán poslanec Hlina. Nech sa páči, máte slovo. [14:13] Alojz Hlina – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, som tu len ako nejaký, by som povedal, že technicko-administratívny pracovník, aby som teda povedal niečo o procese. Lebo o obsahu sa pri všetkých mojich schopnostiach, ktoré niekedy bývali o niečo väčšie, predsa len som už starší, neviem vyjadriť, lebo v zásade to nikto odo mňa nemôže ani spravodlivo požadovať. Viete, to je naozaj fantastické, ja teda poskytujem správu ľudu, hej, aby vedeli, že ako tento parlament funguje a ako prijímajú zákony, ktoré majú na vás vplyv. By ste neverili, že to koľko zaplatíte za rožok, hej, niekde tá cena sa tvorí aj tu. To, že ako vaše deti študujú a ako sa uplatnia, tiež sa niekde tvorí aj tu. A to vám poviem, teda poskytnem tú správu pre ľud, že ako to tu funguje. Mali sme predložený v skrátenom návrh zákona o emisných povolenkách a obchodovaní s emisnými kvótami, ktorý minister nechcel a keby bolo na ňom, tak je to všetko blbosť a neviem čo, ale peniažky nesmrdia, však povestné SNS-ácke obchodovanie s emisnými povolenkami, však o tom sme už niečo počuli. Ale predložil to v skrátenom, prešlo mu to v skrátenom, sme v druhom čítaní, pred hodinou bol výbor, na ktorom bol predložený 25-stranový pozmeňovací návrh. A to je čím som začal. Viem čítať celkom, dokonca som bol na rýchlokurze rýchločítania. Poviem vám takú zaujímavosť, že keď som bol mladý, som to aj skúšal, lebo napríklad to vedia Číňania, čiže majú znakové písmo, oni ako keby že fotia, hej, to je také že blokové čítanie. Niečo sa dá naučiť, možno aj pre tých, koho by to zaujímalo neskôr. Čítanie je ináč mimochodom aktuálna vec. Lebo čítanie zdražie teraz, takže rýchlo kupujte, kým sa dá, pôjde to hore. Čiže čítať viem, celkom rýchlo čítať viem, ale nedal som to. Nedal som. O jednej bol výbor, je štvrť na tri, nedal som to. Tých 25 strán som nedal, lebo ich treba vnímať v kontexte. Lebo to je, viete, to neni nejaký román, hej, kde vlastne, či sa zamilovala teraz alebo už vtedy, ale to je vlastne, že máte odrážku a máte odkaz a keď to chcete vnímať v kontexte, musíte si urobiť komparované znenie, musí to mať nejaký súvis. Nedal som to, ospravedlňujem sa, nezaslúžim si plat. Asi. Nie som robocop, ale predpokladám, že poslanci za SMER, HLAS a SNS to dali. Rudolf Huliak to predložil, oni všetci vedia, pani Matejičková spravodajkyňa presne vie, čo tam je, čoho sa to týka, je s tým úplne komfortná, vníma to v kontexte, mala komparované znenie, súvis s tým, prechodné, všetko má úplne zvládnuté. Takže ospravedlňujem sa, opozícia je naozaj zlá. V porovnaní so schopnosťami koalície a v tom, ako zvládajú veci, proste tu dávajú, dávajú, tak naozaj klobúk dole. Nuž, ale teraz vážne, nedá sa takto robiť. Naozaj sa nedá takto robiť. Pán minister zbabelý ešte poslal pána Keketiho. Na vás, pán Keketi, sa teším zajtra, vy ste tu, predložíte naozaj teda veľmi očakávanú legislatívnu iniciatívu, tak som pripravený sa k nej vyjadriť, hej, v nejakom, nejakom význame. Ale neviem presne, čo tu teraz robíte, lebo teda predpokladám, že vy o emisných povolenkách neviete ani to, čo ja, hej a už vôbec neviete nič o tomto pozmeňovacom návrhu. (Prerušenia vystúpenia predsedajúcim.) Gašpar Tibor, podpredseda NR SR Pán poslanec, nebuďme osobní, kľudne pokračujte, len toto sa mi zdá také, že hodnotíte pána ministra. Zastupuje tu ako člena vlády v súlade s rokovacím poriadkom. Hlina Alojz, poslanec NR SR Celkom som si nie celkom istý, či toto bolo na mieste, lebo to bolo také, akože nemám očakávania, ani spravodlivé nemôžem mať očakávania od pána Keketiho, vôbec to nie je osobné, hej, že či vie o emisných povolenkách, hej? Áno, ale ja len podávam správu ľudu, ono to platí, hej, že ako to tu funguje, hej, že proste rozprávame o emisných povolenkách takto a s niekým, s kým sa pri všetkej úcte nedá o tom rozprávať, lebo nemôžme od neho spravodlivo požadovať, že o tom niečo vie. No ale emisné povolenky majú vplyv na život, hej, ono to nejako vzniklo, aj klimatická zmena nejako vznikla, ale ignoranti to ignorujú. Viete, ja by som sa napríklad rád, keby som mal čas, čo som nemal, pardon, to si zdvihnem, (rečníkovi spadol na zem papier), naozaj rád porozprával o dražbách. Lebo napríklad vy tam vsádzate, lebo to nie je niečo, že ste zabudli predložku a spojku, a teda že legislatívno-technický nejaký nedostatok. Síce tam píšete v odôvodnení, že poväčšine všetko je, ale povedzte mi, že ako je odstránenie legislatívno-technického nedostatku, že vsádzate úplne nové paragrafy. To teda mi z logiky veci, znova nehodnotím to politicky, len tak technicko-administratívne, to mi nepríde ako odstránenie, precizovanie textu, že tam vložím nový paragraf. A je tam nový paragraf dražba kvót a využitie výnosov. Podľa mňa to je dosť zásadná vec, o ktorej by sa mala podľa mňa nejakým spôsobom viesť nejaká diskusia. Ja neviem presne, čo tam je. Poznajúc aktérov tohto filmu, hej, tam bude nejaká kuleha. Včera sme tu načapali ministra, že chcel znárodňovať, aj to priznal, v rozprave to priznal, samozrejme, svojsky to odôvodnil, hej, ale priznal to, že sme ich načapali. Tak nakoniec to upravili. A ešte sa obul do chudáka pána môjho kolegu Galeka a spomínal tu nejaký stredovek z pohľadu nejakého politického, lebo toto presne on robí. Nerozpráva o tom, o čom by mal, ale prekryje to niečím úplne iným, ale ľud tlieska, zdá sa. Neviem, naozaj neviem, že čo pomôže na to, aby sme upozornili, že to je zlé a ide to zlým smerom. Takže ja by som sa rád rozprával s niekým, kto by mi vedel dať vysvetlenie, že prečo tam nebol a teraz tam je ten paragraf, lebo mi príde dosť zásadný, hej, že ako sa s tými povolenkami bude nakladať. Mne sa princíp dražby prísne vzaté celkom páči. Rád by som sa o tom porozprával. Ale nechápem, že ako to celé vznikalo a došlo to do tohto, do tohto štádia. Takže, vážení občania, aby ste vedeli, takto my tu pracujeme. Takto sa staráme o to, aby ste sa mali lepšie. Vyzerá to bledo, dajte pozor. Ďakujem veľmi pekne. [14:13] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem pán poslanec. Na vaše vystúpenie evidujem dve faktické poznámky. Prvý, pán poslanec Kalivoda. Máte slovo. [14:24] Peter Kalivoda – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega Hlina, vyzývate na dialóg, chcete počúvať, chcete sa pýtať, nuž ale dnes ste mali možnosť sa pýtať, mali ste možnosť sa rozprávať. Dnes na výbore bol pripravený pán štátny tajomník odpovedať na vaše otázky. Bol tam pripravený celý aparát ministerstva, ktorý pripravoval práve túto legislatívu. Boli tam ľudia z envirofondu. Nuž ale neprišli ste, nepýtali ste sa. Tak sa potom nesťažujte. [14:24] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Ďalší v poradí pán poslanec Ledecký. Nech sa páči. [14:24] Vladimír Ledecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Máme tu taký nepekný zvyk, že sa hodí do parlamentu nejaký zákon, zvyčajne v tom prvom kole príde aj minister a pred druhým čítaním sa ten zákon zmení, na výbor prídu materiály, ktoré človek nemá šancu naštudovať, navyše ho častokrát čakajú na stole hŕba papierov, že ani nevie o tom, že bude nejaký pozmeňovací návrh a následne o hodinku, o dva, alebo hneď je druhé čítanie a mi povedzte ako, ako kompetentný človek a navyše každý poslanec vo svojom obore má aj nejakých ľudí, ktorí, ktorí sa mu na to pozrú a sa vyjadria, ako tí ľudia majú priestor si to naštudovať a ako sa má reagovať. A vrcholom naozaj neviem, či drzosti, či čoho je, že v druhom čítaní, keď je to rozhodujúce, keď sa naozaj už hovorí o tom návrhu komplexne, o všetkých tých zmenách, ako to zmení, tak pán minister za seba pošle náhradu. Chápem, keď je časovo vyťažený a v tom prvom čítaní za seba niekoho pošle, však v tom druhom kole bude dôležitejšie a to paragrafové znenie zmenené pýtať sa otázky a dostávať kompetentné odpovede. Ale tento legislatívny proces je taký, že výsledok je, že ten zákon potom v priebehu niekoľkých dní, týždňov niekoľkokrát meníme. A nečudujem sa tomu. [14:24] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Reagovať na faktické bude aj pán poslanec Hlina. Máte slovo. [14:24] Alojz Hlina – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán kolega Kalivoda, ja som sa, či veríte, či nie, venoval konsolidácii a mám pocit, že vcelku významne, tak som nemohol byť naraz na dvoch miestach, ale prísne vzaté a tak sa spýtam, a ktorý bol, Štefan či Filip? Ktorý teda bol na výbore štátny tajomník? Prísne vzaté, je to asi úplne jedno, lebo ja som bol ikskrát na našom výbore a na poslednom mimochodom Filip Kuffa povedal, že sa o tom nebude rozprávať, odmieta sa o tom rozprávať, on o tom nevie, on sa na to spýta. Takže, nie že by som sa hral na nejakého vizionára, ale myslím, že celkom úspešne by som vedel predikovať, že keby aj nejaká otázka prišla, tak toto by bola reakcia Filipa Kuffu na to. Stále platí to, čo som povedal. Predložili ste to na výbore hodinu pred rokovaním v pléne, 25-stranový pozmeňovák. Toto je legislatívna práca v závažnej téme vládnej koalície, slovutnej to vládnej koalície SMER, HLAS, SNS. [14:24] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem pán poslanec. Druhý a posledný sa prihlásil ústne do rozpravy pán poslanec Pročko. Máte slovo. [14:24] Jozef Pročko – Vystúpenie v rozprave Milé kolegyne, milí kolegovia, pán Hlina, ja si vôbec nemyslím, že by vás tu mal dnes kto čo prerušovať, pretože v rámci kontextu ste poukázali na to, že tu je zastupujúci minister, ktorý o tom nemá ani šajnu, absolútne presne ste to pomenovali, ale hodnotiaci úsudok Gašpara, ktorý vás napomenul, že vám zoberie slovo, pretože podľa jeho hodnotiaceho úsudku ste nesprávne, alebo zle ste rozprávali. Ja by som fakt chcel poprosiť pána Gašpara, aby takto hodnotiacim úsudkom všetkých tých, ktorí tu vystupujú z koalície a bľabocú o úplne iných veciach, takto isto upozorňoval, čo predsedajúci Gašpar vôbec nerobí. Tak ak chce byť predsedajúci Gašpar taký spravodlivý a on je vlastne v ničom nie obvinený, on je taký čestný človek, tak ja ho naozaj prosím, aby takto isto pristupoval ku každému. A to nerobí predsedajúci Gašpar. Takisto musím povedať, že mýlili ste sa... (Prerušenia vystúpenia predsedajúcim.) Gašpar Tibor, podpredseda NR SR Pán Pročko, poďte k téme. Pročko Jozef, poslanec NR SR Pani poslankyňa nemá vôbec žiadnu vedomosť o tom, že by v tom zákone niečo bolo, úprimne som o tom presvedčený, pretože ja som bol na výbore. Škoda, že pán Kalivoda zdrhol. Ja som bol na výbore, kde sedel pán Filip Kuffa, ktorý nemal ani šajnu o tom zákone, ani šajnu, prečítal to, prečítal to, aj to horko-ťažko prečítal, ale musím zase povedať, že tam boli takí dvaja mladí, nepredstavili nám ich, ale tí tam odpovedali na otázky, ale Filip Kuffa o tom nemal ani šajnu. A my máme, my máme na životnom prostredí dvoch Kuffovcov, silne veriacich ľudí, aj ja som veriaci, ktorí veria, že by na divadelných predstaveniach nemali byť používané určité veci, ale do životného prostredia sa nerozumejú vôbec, ani Filip Kuffa, ani pán otec Kuffa starší. Tento zákon jednoducho naozaj predkladá pán minister Taraba, ktorý tu nie je, ktorý by si bol dnes vypočul, ako tu už pani poslankyňa predo mnou hovorila, že vlastne jeho morálny kódex budovateľa rozvinutej národnej spoločnosti je veľmi silne deprimujúci pre normálnych ľudí, pretože včera nám tu rozprával, ako ide zachraňovať Slovákov. Rozprával to, že ide zachraňovať Slovákov, lebo týmto zákonom vlastne on ide Slovákom ušetriť, lebo naša zlá vláda im vybrala peniaze z kapsy, no ale škoda, že si nemohol dnes vypočuť aj od pani kolegyne, aj odo mňa. Jeho morálka a česť sa úplne stratili, pretože tá DPH-čka, ktorá je najnemorálnejšia 23 %, zrazu uňho už nie je taká nemorálna a jeho morálku a česť drží v rukách Robert Fico, ktorý ju drží poriadne v rukách a pritláča spôsobom, akým chce Robert Fico. Viete, ja keď si predstavím, že naozaj tie peniaze pôjdu do toho envirofondu, ktorý bude riadiť Kuffa, pardon, ktorý bude riadiť Taraba a keď po skúsenostiach, o ktorých sa tu už rozprávalo a ja ich poviem, po skúsenostiach, kedy Počiatek v nahrávke rozprával Trnkovi, ako Fico a Slota ukradli 2 miliardy na emisiách, tak to je niečo, čo naozaj, ja neverím Slovenskej národnej strane, neverím ani žiadnemu zákonu, ktorý oni predkladajú, ja neverím ničomu, čo pod vedením Andreja Danka sa vymyslí. Ja neverím ani tomu, že z toho ministerstva športu tie peniaze, tie milióny, ktoré tam boli naliate, pôjdu tam, kde majú ísť. Po skúsenostiach so Slovenskou národnou stranou, tomu vôbec neverím. Tento zákon je naozaj len ďalšia ukážka toho, ako Taraba absolútne nemá vedomosť o riadení ministerstva životného prostredia. Desať mesiacov nič nerobili a teraz zrazu v skrátenom legislatívnom konaní idú nám predkladať zákon. V skrátenom legislatívnom konaní, lebo sú ohrozené životy, ľudské životy. Mne je z toho veľmi smutne a mám aj dobrú správu, pretože po obrovskom tlaku, ktorý sa vyvíja teraz na Fica, musím povedať, že naozaj že som hlboko presvedčený, že národ naozaj tlačí na Roberta Fica. Keby som sa ja takto smial, ako sa smeje tuná, tak už mi Danko rozpráva, čo sa rehocete. Škoda, že tu nie je Danko, lebo ten by vám povedal, že nerehocte sa tu, nerehocte sa tu. To by vám povedal... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR Pán poslanec, som vám prerušil vystúpenie, budete pokračovať. Nenarúša spravodajec žiadnym spôsobom vaše vystúpenie, žiadnym hlasným spôsobom. A chcem vás poprosiť, doteraz ste rozprával a hodnotil polovicu vlády, ich osobnostné kvality, skúste sa vrátiť k obsahu zákona. Ďakujem a môžte pokračovať. Pročko, Jozef, poslanec NR SR Samozrejme, moje hodnotenie súvisí s týmto zákonom, takže je to absolútne korektné a súvisí s týmto zákonom a ja len som tak pripomenul, jak mňa tu Danko, keď som sa ja zasmial hore, ja len hovorím príklad. To je môj hodnotiaci úsudok, Gašpar. Takže neberte mi, Gašpar, môj hodnotiaci úsudok, pán Gašpar, neberte mi môj hodnotiaci úsudok. Poprosím, aby ma pani poslankyňa neprerušovala. Zase ma prerušuje. Upozorníte ju? Pán Gašpar, upozorníte ju? Stále ma prerušuje. Nie. Fakt ma neprerušujte, buďte normálna, buďte normálna, neprerušujte ma. Takže, to chcem len povedať, páni, teda, dámy a páni, že vlastne naozaj teraz ste videli, že absolútne nepristupujú rovnako. Jeden sa tam zasmeje a hneď ho rušia, hneď ho rušia, aby sa nesmial. A druhá sa tu rehoce, keď rozprávate a nič sa jej nestane. Toto je vládnutie našej vládnej koalície. Toto je ich prístup k tomu, ako tu aj v parlamente rokujeme. My musíme držať pusu, musíme sa prispôsobovať a keď niečo Hlina povie, svoj názor, tak Hlina, počúvajte, nerozprávajte to, pretože musíme rozprávať, čo chce pán Gašpar, pán Fico a táto vládna koalícia. [14:28] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem pán poslanec. Na vaše vystúpenie žiadna faktická poznámka. Vyhlasujem rozpravu za skončenú k tomuto bodu programu. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie. Žiada si k rozprave zaujať stanovisko spoločná spravodajkyňa? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. V rokovaní pokračujeme v prerušenej rozprave o návrhu poslancov Lackoviča a Hanuliakovej na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o kompenzácii výpadku príjmu samospráv, tlač 460. Prosím pána poslanca Lackoviča, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov a spravodajkyňu z výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj poslankyňu Tinu Gažovičovú, aby zaujala miesto určené pre spravodajcov. Budete zastupovať vy. Dávam slovo poslankyni Jane Hanuliakovej, ktorá sa do rozpravy prihlásila písomne. Pardon, ešte je tam faktická, pán Lackovič. Takže máte slovo, nech sa páči. (Pokračovanie rokovania o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mareka Lackoviča a Jany Hanuliakovej na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o kompenzácii výpadku príjmu samospráv , tlač 460.) [14:33] Marek Lackovič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Nie je tu, žiaľ, pán poslanec Majerský, ktorý dával faktickú poznámku, tak ja len v skratke teda, ako keby tu bol. Áno, to dofinancovanie samospráv je potrebné uskutočniť aj v nadväznosti na to, že tu máme odpálené určité konsolidačné bomby práve týchto dňoch a v týchto hodinách a je už všade avizované a všetci to, žiaľ, vidia, že sa blíži Ficova drahota. A my si musíme uvedomiť, že aj tie samosprávy, pokiaľ sa nedofinancujú, tak to zacvakajú, alebo zaplatia, bohužiaľ, že to musím tak povedať, opäť len obyčajní ľudia. My už dnes vieme, že priemerná trojčlenná rodina, alebo priemernú trojčlennú rodinu to môže stáť až tisíc euro ročne. Takže naozaj aj v kontexte tej Ficovej drahoty, ktorá sa očividne blíži, potrebujeme dofinancovať výpadok samospráv, aby na konci dňa sa nepremietli ešte aj poplatky súvisiace s regiónmi, s našimi mestami, obcami a so službami, ktoré na obecných či mestských úradoch poskytujú, aby sa nepremietli na bežných ľudí. Ďakujem pekne. [14:33] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem navrhovateľovi a teraz už dávam slovo pani poslankyni Hanuliakovej. Nech sa páči. [14:33] Jana Hanuliaková – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne. Naozaj milujem túto plnú sálu, keď tu človek môže rozprávať. No ale poďme teda k nášmu uzneseniu. Pán predsedajúci, teda ďakujem za slovo, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi začať úsekom z tlačovej správy z apríla tohto roku. Citujem: "Robert Fico podporuje myšlienku, aby sa do miest, obcí a vyšších územných celkov dostalo čo najviac peňazí, o ktorých môžu samosprávy rozhodovať." Prešlo päť mesiacov a dnes tu sme kvôli tomu, že finančná situácia miest, obcí a vyšších územných celkov je naozaj veľmi zlá. Chýba im dokopy 120 miliónov, 36 miliónov eur pre vyššie územné celky a 84 miliónov eur pre obce a mestá. A, bohužiaľ, teda situácia sa stále zhoršuje. No treba povedať, že nie je to teda vinou ani samospráv, ani vyšších územných celkov. Samosprávy sú dnes vystavené tlaku prijímania opatrení v oblasti obmedzovania dotácií, zvyšovania poplatkov a daní, ktoré vedú k znižovaniu životnej úrovne ľudí a nehovoriac teda o tom, že aj včera v kontexte predstaveného konsolidačného balíčka to naozaj asi nebudú mať ľudia na Slovensku jednoduché. Navrhujeme prijať toto uznesenie o kompenzácii výpadku príjmu samospráv. Sám Robert Fico zvolával ako opozičný politik mimoriadnu schôdzu na dofinancovanie samospráv, kedy povedal, opäť citujem: "Budeme trvať na tom, aby samosprávy prežili. Musia dostať minimálne túto injekciu." Ja teda očakávam, že koaliční poslanci, aj vláda sa postavia k tejto situácii naozaj zodpovedne a nájdu čo najrýchlejšie riešenie pre naše obce, mestá a naše kraje. Uznesením, ktoré predkladáme, chceme zaviazať vládu, aby toto riešenie musela v krátkom čase nájsť. Rokovania ministra financií s predstaviteľmi samospráv totiž trvajú už niekoľko mesiacov a doposiaľ nepriniesli naozaj žiadne konkrétne výsledky. Je preto nevyhnutné, aby Národná rada vyslala signál, že situácia je vážna a je treba naozaj jej neodkladné riešenie. Samosprávy už niekoľko mesiacov upozorňujú na nepriaznivú situáciu, ktorá sa netýka len malých obcí, ale aj krajských miest. Mestá a obce musia prijímať radikálne opatrenia, ktoré ovplyvňujú poskytovanie služieb, ich investičný rozvoj, ale aj bežný chod úradov. Podľa Združenia miest a obcí Slovenska hrozí, že sa výhľadovo zastaví aj investičný rozvoj v regiónoch plánovaný pre rok 2025. Samosprávy upozorňujú na to, že každý mesiac dostávajú o 50 % menej financií z verejného rozpočtu a z tohto dôvodu sú nútené prijať rôzne opatrenia, ktoré som už aj spomínala a majú teda dopad na kvalitu života ľudí. Medzi nimi sa vyskytujú zásahy do úplných samozrejmostí, kedy sú starostky a starostovia nútení napríklad vypnúť verejné osvetlenie v nočných hodinách, či zvyšovať poplatky za rôzne služby. Ja teda musím povedať, že aktuálne aj často aj na sociálnych sieťach, keď sledujem rôzne skupiny, tak ľudia naozaj píšu, že teda v dedinách sú pozhasínané lampy v noci a naozaj že necítia sa dvakrát bezpečne. Dámy a páni, uvedomme si, že obyvatelia obcí a miest platia rovnaké dane bez ohľadu na veľkosť obce, v ktorej žijú. Či žijú v krajskom meste, alebo v obci, ktorá má 200 obyvateľov, vždy si musia plniť svoju povinnosť a odviesť zo svojich platov časť príjmu na chod svojich samospráv. Ak niekto zarobí 1000 euro v Žiline, tak odvádza zo svojej mzdy rovnakú čiastku ako občan, ktorý zarobí rovnakých 1000 eur dajme tomu v Povinej. Je preto absolútne nedôstojné, že kým niektoré obce dokážu poskytnúť kvalitný servis a služby hodné 21. storočia, niekde inde nemajú možnosť napríklad teda, ako som spomínala, musia mať v noci vypnuté pouličné lampy a, pardon, ospravedlňujem sa... čiže v 21. storočí niekde naozaj nemajú v noci zapnuté teda pouličné lampy a v najbližšom roku im ani neopravia napríklad detské ihrisko, pretože ich obec jednoducho nezíska dostatočné príjmy. Je absurdné, že si obec jednoducho nedokáže zafinancovať ani takéto základné služby pre svoje obyvateľstvo. Je najmä absurdné, ak si uvedomíme, že za situáciu nemôžu ani starostovia, starostky, ani zastupiteľstvo, ani občan, ktorý v tej obci žije. Táto situácia vyplýva výlučne z nezodpovedných rozhodnutí politikov a pretrváva dodnes, pretože ani dnes ju politici na centrálnej úrovni nie sú ochotní riešiť. Primárnym zdrojom financovania miestnych a regionálnych samospráv je daň z príjmu fyzických osôb. V tomto roku však boli zaznamenané nižšie príjmy z dane z príjmu fyzických osôb oproti predchádzajúcemu rozpočtovému roku. Naša vláda napriek tomu neposkytla mestám, obciam a vyšším územným celkom kompenzáciu výpadku príjmu, o ktoré dlhodobo žiadajú ich zastupiteľské združenia, ako je Združenie miest a obcí Slovenska, Združenie samosprávne kraje Slovenska, SK8 či Únia miest Slovenska. Predseda ZMOS-u upozornil, že historicky prvýkrát po fiškálnej decentralizácii hrozilo, že obce, mestá a kraje by mali zápornú hodnotu podielovej dane. To znamená, že štát by im peniaze z daní nielen neposlal, ale ešte aj zobral. Na druhej strane tu vidíme, ako vláda bez poriadneho odôvodnenia zriadila teda napríklad ministerstvo pre Andreja Danka, ktoré nás stojí viac ako 100 miliónov eur ročne, a dokonca si teda bez problémov, pán minister už odišiel, bez problémov prenajme dvakrát drahšie priestory, ktoré teda budú v prepočte 1,5 milióna eur ročne. Vidíme, ako si ministri, ministerky a premiér zvýšia platy a nie je pri tom úplne náročné si nájsť výroky premiéra Fica o tom, ako je zásadne proti zvyšovaniu platov. Citujem: "Nevidím žiadny dôvod, aby platy ústavných činiteľov išli prudko hore. Bolo by to absolútne neférové k ľuďom, ktorí zarábajú 400, 500 alebo 600 eur. Je to pre mňa tak principiálna otázka, že pokiaľ by sa mala situácia vyhrotiť, tak som pripravený aj spojiť hlasovanie o dôvere vlády s týmto zákonom." V tom čase toto tvrdil premiér. A ja sa teda pýtam, pán premiér, už nikto na Slovensku nezarába dneska minimálnu mzdu? A koho výsledok je vlastne, že stále tu máme platy na úrovni 600 alebo 700 eur? Vládli ste naozaj príliš dlho, aby niekto mohol tvrdiť, alebo aby ste vy mohli tvrdiť, že toto nie je aj na vašich pleciach. A toto je presne inak Robert Fico, človek, ktorý nemá problém jeden deň povedať niečo a na druhý deň robiť presný opak. Namiesto toho, aby riešil skutočné problémy, napríklad aj tie mzdy a kvalitu života ľudí na Slovensku, tak buď tu podporuje úplne nelogické projekty svojho trojpercentného koaličného partnera, alebo si hľadá zástupné témy na prekrytie toho, že tu likviduje demokraciu a právny štát. To, čo zatiaľ vidíme od vlády, sú len nesystémové kroky, ktoré reálne nikam, našim samosprávam v tejto situácii nepomáhajú. Koalícia za ideálne riešenie považuje dotovanie obcí absolútne nesystémovo a nekoncepčne. Každý mesiac po výjazdovom rokovaní vlády upozorňujeme na to aj s kolegom, že koalícia okráda obce pod nezávislým a opozičným vedením, že táto vláda sa stará naozaj iba o svojich ľudí. Ja sa pýtam, životy ľudí, ktorí volia napríklad Progresívne Slovensko alebo inú opozičnú stranu, majú pre premiéra Fica nebodaj 20-krát menšiu hodnotu? Ľudia, ktorí nevolili SMER či SNS majú nebodaj 30-krát menej problémov so zlyhávajúcim školstvom, zdravotníctvom, chýbajúcimi cestami, vodovodmi, kanalizáciami? Vidíme to aj na príklade nedávno. Minulý týždeň ministerstvo financií zverejnilo, že rozdalo dotácie vo výške 3,5 milióna eur. Z toho 62 % išlo koaličným starostom na ploty, chodníky, festivaly a rôzne iné projekty v čase, kedy zástupcovia niektorých samospráv hovoria o tom, že nemajú za čo svietiť, kúriť a dokonca platiť platy zamestnancom, že hrozí pozastavenie celkového investičného rozvoja. Tak ja už naozaj neviem, že na jednej strane tu rozdávame dotácie a na druhej strane tu nemáme financie na základný chod samospráv. Tak niečo asi potom tu nefunguje. Ministerstvo financií má z hľadiska obcí a miest len jedinú úlohu. Má zabezpečiť dlhodobé, udržateľné a systémové financovanie, ktoré umožní starostom a primátorom hospodáriť so svojím rozpočtom. Ministerstvo financií má vytvoriť taký model financovania samospráv, aby každé dieťa na Slovensku malo materskú školu, aby naši seniori nemuseli čakať na dlhé týždne a mesiace na miesta v zariadeniach sociálnych služieb. Aby sme nemali rozbité cesty, zničené hrady a aby vo väčšine obcí nechýbali vodovody a kanalizácie. To je jediná úloha, ktorú má ministerstvo financií. Nie rozdávať rôzne dotácie svojim starostom. Namiesto toho vidíme dlhodobú nečinnosť, ktorá už viac ako 20 rokov spôsobuje, že starostovia čakajú na smiešnych pár tisíc eur z vládnych dotácií, aby mohli postaviť obyčajné detské ihrisko. A aj to šťastie sa usmeje teda, žiaľ, len na tých, ktorí nosia správne stranícke tričko. Dovoľte mi, aby som v tejto rozprave v krátkosti hovorila ešte o jednej veci. Teda nielen o potrebe stabilizácie finančnej situácie našich samospráv, ale aj využila túto príležitosť hovoriť o potrebe zmeny pohľadu na fungovanie našich samospráv. Na Slovensku máme viac ako 1100 obcí, ktoré majú menej ako 500 obyvateľov, ktoré musia plniť všetky kompetencie ako veľké mestá. A toto je naozaj jednoducho neudržateľné. Všetci o tom vieme, všetci o tom hovoria a nikto s tým nič roky nerobí. Potom sa naozaj nemôžeme čudovať, že stále prešľapujeme na mieste. Väčšina európskych štátov urobila krok k efektívnejšiemu fungovaniu samospráv. Urobili kroky, ktoré umožnili dostať do regiónov viac peňazí a financovať investície a služby, ktoré dovtedy nebolo možné. Nás k rovnakým krokom vyzývajú dlhodobo nielen európske inštitúcie, ale aj akademici a organizácie OECD napríklad. Podľa mnohých publikácií by podobné zmeny mohli priniesť efektívnejšie spravovanie verejných prostriedkov, viac kvalitnejších verejných investícií a rovnako aj ekonomický rast. Vlády SMER-u, ktoré majú rezort financií vo svojich rukách už štvrté volebné obdobie, sa k ničomu podobnému nikdy neodvážili. A aj to je dôkaz alebo jeden z dôkazov, že im na skutočnej pomoci ľuďom na Slovensku úprimne nezáleží. Nechcem byť teda veľmi zlá, ale mám niekedy pocit, že na Slovensku fungujeme tak, že záujmy jednotlivcov sú niekedy nad záujmy našej krajiny. A vidíme to teda hlavne aktuálne na strane našej vládnej koalície. A z tohto dôvodu aj Slovensko, žiaľ, nenapreduje. Pretože nedokážeme robiť niekedy aj ťažké rozhodnutia v oblasti fungovania. Tieto rozhodnutia, reformy by však Slovensko posunuli naozaj dopredu míľovými krokmi. Každý z nás jednoducho musí vykročiť niekedy zo svojho tieňa a pozerať dopredu. Potrebujeme začať využívať naše zdroje čo najefektívnejšie a poskytovať ľuďom čo najlepšie služby bez ohľadu, kde na Slovensku sa narodili, či rozhodli žiť. Páni, dámy, prosím, začnime riešiť skutočné problémy, ktoré naše Slovensko naše obce, mestá trápia a takým je aktuálne teda aj dofinancovanie našich samospráv. Preto vás prosím o podporu nášho uznesenia. Ďakujem. [14:43] Tibor Gašpar Ďakujem pani poslankyni. Na vaše vystúpenie žiadna faktická poznámka. To znamená, pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Končí možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nech sa páči, máte slovo. [14:48] Marek Lackovič Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja len veľmi krátko. Chcem požiadať a poprosiť vládnu koalíciu a využijem prítomnosť niekoľkých starostov, ktorých som tu videl, pána Podmanického možno za svojím chrbtom. Ak aj náhodou neprijmete a odmietnete náš návrh uznesenia, tak vás prosím o to, aby ste čo najskôr možno prišli s vlastným, pretože tá situácia je naozaj mimoriadne vážna a naozaj aj ZMOS, aj únia, aj SK8 varujú naozaj pred katastrofickým scenárom. Skúsme tomu zabrániť spoločne, kým je ešte čas. Ďakujem veľmi pekne. [14:48] Tibor Gašpar Ďakujem. Chce sa k rozprave vyjadriť spravodajkyňa alebo spravodajca? Nech sa páči. [14:49] Vladimír Ledecký Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, ja si myslím, že uznesenie k takejto závažnej téme len nestačí. Ale určite je to prvý krok a je veľmi zaujímavé počúvať poslancov koalície, ako na výbore súhlasia s tým, že tie samosprávy, že tie samosprávy sú vo veľmi zlej situácii, nakoniec väčšina z nich buď pracovala, alebo pracuje v samosprávach. Ale predpokladám, že toto uznesenie, toto uznesenie nepodporia, ale neni dôležité, či to uznesenie sa prijme, alebo neprijme, hoci keby sa prijalo, bol by to taký povzbudivý krok, taká výzva pre vládu, aby sa vážne s tým zaoberala. Alebo dôležité sú naozaj peniaze. Ja som bol 22 rokov starostom, 17 rokov som robil v regionálnej samospráve a musím povedať, že potom, čo som si obišiel obce a mestá v našom regióne a hlavne starostov, ktorí sú služobne starší, tak vraveli, že ešte takáto zlá situácia ako je toho roku, nebola. Aj minulého roku bola zlá, ale tam prišli nejaké jednorazové, jednorazové príjmy. Takže nejakým spôsobom sa to vykrylo, ale tento, takáto situácia ako dnes je problém. Problém je aj preto, že pokiaľ tá samospráva nemá stabilitu tak, samozrejme, nemôže sa venovať rozvoju, ale venuje sa len udržaniu tých činností, ktoré musí udržiavať, dokonca keď nevie, tak začne, začne vypínať verejné osvetlenie. Zníži sa hodnota čistoty v obci, v meste a tak ďalej. Nehovoriac o tom, že pokiaľ sa chce systematicky venovať rozvoju, musí tie projekty pripravovať, financovať všetky tie stavebné povolenia a tie inžinierske činnosti kolo toho. A my sa potom čudujeme vždycky na konci programového obdobia, prečo nedokážeme vyčerpať tie, tie peniaze z európskych zdrojov, kde jedným z hlavných žiadateľov sú vždycky mestá, obce alebo samospráva. No je to preto, lebo pokiaľ neni stabilné prostredie, tak tá samospráva nerozmýšľa o rozvoji, ale rozmýšľa ako prežiť. A pokiaľ my naozaj nevytvoríme to stabilné prostredie a tá samospráva bude odkázaná na to, kto kedy jej niečo zoberie, ako dá, tak to tak aj ten chod samosprávy pôjde z nohy na nohu. Ja si pamätám ešte obdobie, keď neboli podielové dane a tŕpli sme každý rok na konci roka, keď sa schváli rozpočet, koľko tej samospráve tí poslanci priklepnú. Bolo to veľmi nepríjemné obdobie, bo vy ste nevedeli v decembri, čo prvého januára budete môcť robiť alebo nerobiť. Potom sa schválili podielové dane s tým, že daň z príjmov fyzických osôb pôjde samospráve, kde bolo jasne dané, že tá daň nejakým spôsobom nebude kolísať a keďže tie platy z roka na rok rastú, tak tá stabilita je zabezpečená. No áno, bolo to tak, pokiaľ tí politici si neuvedomili, že môžu aj toto nejakým spôsobom kriviť a dneska sme sa dostali do toho štádia, že posledné roky je zmyslom tých politikov práve brať tým samosprávam peniaze. Tam je, tam im zoberieme, tam si to nevšimnú. A hovorí sa teraz o mixe daní, že tá samospráva by mala mať mix daní, že je to stabilnejšie. No ja si pamätám, keď sa pripravovala tá reforma verejnej správy a sa pripravovalo, že aká daň pôjde pre tú samosprávu, tak sa hovorilo o jednej dani, lebo to zaručovalo stabilitu, lebo pri tom mixe daní bolo väčšie nebezpečie, že tí politici s tým budú nejakým spôsobom narábať. No dneska sa hovorí o mixe daní. Tie samosprávy sa už moc tomu nebránia, lebo vedia, že no aj tam budú, mohli im to nejakým spôsobom meniť. Tá stabilita nie je zaručená, ale asi to môže byť stabilnejšie, ako je to teraz. Takže plne podporujem vaše uznesenie. Myslím, že uznesenie, to je len taký maličký krôčik a naozaj záleží na tom, aby tá vláda tým obciam dala najmä preto, že my v decembri sme boli schopní v priebehu jednej schôdze rozdať miliardu euro. Miliardu euro, lebo nesystémovo nikto dopredu o tom nehovoril, proste sa prišlo a rozdala sa miliarda. V rámci rozpočtu sa vytvorilo tisíc nových pracovných miest, cca tisíc pre štátnych zamestnancov, ktorí na ústredných orgánoch štátnej správy, na MIRRI sa navyšovali pracovné miesta, 300 pracovných miest si vypýtal minister sociálnych vecí na refinancovanie hypoték, ktoré skončili fiaskom a tak isto vzniklo nové ministerstvo. Ale tam, kde to naozaj je potrebné, kde nežijú vaši voliči alebo naši voliči, lebo v tých mestách a obciach žijú všetci voliči. Tam na to úplne kašleme a potom sa divíme, že naša krajina stagnuje a nenapreduje dopredu. Lebo systematicky sa tunak veci neriešia a my vždycky hasíme požiar miesto toho, aby sme podporovali rozvoj. Ďakujem. [14:49] Tibor Gašpar Ďakujem spravodajcovi. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pristúpime k prvému čítaniu o návrhu poslancov Anny Záborskej a Richarda Vašečku na vydanie zákona o príspevku pre tehotné absolventky štúdia. Návrh zákona je uverejnený ako tlač 42. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 48. Dávam slovo pani poslankyni Anne Záborskej, aby návrh zákona uviedla. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Anny Záborskej a Richarda Vašečku na vydanie zákona o príspevku pre tehotné absolventky štúdia , tlač 42.) [14:55] Anna Záborská Vážený pán predseda, vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte mi, aby som predložila návrh zákona poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za kresťanskú úniu Anny Záborskej a Richarda Vašečku. Tento zákon sa týka príspevku pre tehotné absolventky štúdia. Je to tlač č. 42. Rada by som vás poprosila o podporu a do rozpravy sa hlásim ako prvá. Ďakujem pekne. [14:55] Tibor Gašpar Ďakujem pani poslankyni. Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, pani poslankyni Anežke Škopovej. [14:56] Anežka Škopová Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 42. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu národnej rady č. 48 21. novembra 2023 v znení neskorších rozhodnutí predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhov zákonov v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu. [14:56] Tibor Gašpar Ďakujem spravodajkyni a otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku a do ústnej rozpravy sa už prihlásila pani poslankyňa Záborská, ale otváram ešte prihlášky do ústnej rozpravy. Končí možnosť prihlásiť sa do ústnej rozpravy. Pardon, je tam ešte prihlásený potom pán poslanec Vašečka, ale máte slovo pani poslankyňa. Nech sa páči. [14:58] Anna Záborská Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené kolegyne a kolegovia, populační prognostici za komunizmu sa zmýlili. Podľa ich posledných prognóz by malo Slovensko v súčasnosti mať viac ako 6 miliónov obyvateľov. Opak je však pravdou. Slovensko vymiera! To nie je strašenie, to je neodvrátiteľný fakt. My sme sa nezobudili teraz, že sa spýtate, že prečo ste teraz s tým vystúpili. My sme na to upozorňovali už v roku 1998 a bolo to vyhlásené za konšpiráciu a strašenie. Nie je to strašenie. Je to, Slovensko zažilo jedno z najrazantnejších spomalení populačnej dynamiky v Európskej únii. Vplývajú na to viaceré faktory, prepad úhrnnej miery plodnosti, rýchle starnutie vyvolané poklesom pôrodnosti, zároveň stúpanie veku dožitia. O niekoľko desaťročí sa Slovensko stane najstaršou alebo jednou z najstarších krajín v rámci Európy. Tento názor nemáme len my, tento názor má aj Národná banka Slovenska. S týmto nadhľadom je dôležité, akým smerom sa rozhodneme ísť pri návrhoch riešenia tejto zlej prognózy. Môžeme sa pozrieť, ako sa snažili vysporiadať s nízkou pôrodnosťou iné krajiny. Napríklad v Nemecku sa rozhodli riešiť tento problém otvorením sa migrácii. Posledné prieskumy však poukazujú na to, že až 70 % nemeckej populácie vyjadruje znepokojenie nad týmto prístupom a žiadajú, aby sa zrevidoval prístup nemeckej vlády z 2015. Tento prístup, ktorý Nemecko prijalo, zvyšuje nároky na financovanie imigračných politík. Je tam nárast kriminality v mestách v kombinácii s nedostatočnou integráciou a vyvoláva to stále väčší odpor verejnosti voči migrácii. V kresťanskej únii si myslíme, že existuje lepšie riešenie a tým je priaznivá, otvorená prorodinná politika. Veríme tomu, že prorodinná politika je kľúčovým nástrojom pre zabezpečenie stability a budúcnosti spoločnosti. Predkladaný návrh môže prispieť k vytvoreniu prostredia ústretového pre rodiny a zvýšenie pôrodnosti. Tento návrh zákona pomôže ženám, absolventkám strednej a vysokej školy, ktoré otehotneli do deviatich mesiacov po skončení štúdia. Ženy, ktoré otehotnejú tesne pred ukončením štúdia, sa totiž môžu ocitnúť v situácii, kedy nemajú nárok na tehotenské štipendium, a zároveň nemajú nárok ani na tehotenské. Túto novú sociálnu dávku, ktorú navrhujeme, pokrývajúcu zvýšené výdavky súvisiace s prípravou na materstvo, nebude môcť budúca matka poberať súčasne s materským príspevkom. Čiže ak by materský príspevok dostavala skôr a ešte by mala nárok aj na tento, ktorý predkladáme, tak ten ktorý predkladáme, jej zaniká. Poskytnutím príspevku však môžeme pomôcť ženám, ktoré otehotneli do deviatich mesiacov po skončení štúdia, pokryť finančné nároky, ktoré sú spojené s prípravou na narodenie dieťaťa alebo špecifickými potrebami, ako je nákup týkajúci sa výživových doplnkov, vitamínov alebo prípadne niektoré výdavky, ktoré súvisia so zdravotným stavom danej ženy. Zároveň tehotným ženám pomôžeme tento príspevok, im pomôžeme preklenúť obdobie, kedy budú môcť čerpať všetky príspevky pre rodinu, ktoré už teraz garantuje štát. Milí kolegovia, kolegyne, ak máme príležitosť ako spoločnosť podporiť tehotné ženy vo svetle demografickej situácie, ktorú som len veľmi v krátkosti opísala, je našou povinnosťou tak urobiť. Preto vás chceme poprosiť o podporu nášho návrhu. Ďakujem veľmi pekne. [14:58] Tibor Gašpar – Vystúpenie v rozprave Ďakujem navrhovateľke za jej vystúpenie. Ďalší v poradí prihlásený do faktickej poznámky, dve evidujem. Prvý, pán poslanec Škripek. Nech sa páči, máte slovo. [14:58] Branislav Škripek – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Anka, ďakujem za to, že ste to aj s Richardom podali, že ste premysleli spôsob, akým by sa dalo pohľadať cesta k tomu, aby takéto mladé ženy dostali nejakú podporu v tom tehotenskom stave, keď sa na nich nevzťahuje tá iná oprávnená dávka. Takže môžeme len povedať výborne, skvelé, keď takéto niečo na scéne je a môžeme dúfať a aj prosím kolegov, aby sme to v tejto sále určite podporili, pretože to má zmysel, vzhľadom na to, že koľkokrát sú dievčatá alebo mladé ženy v takomto stave odsudzované, zhadzované alebo urážané. Čo je vec, ktorá síce nie je dobrá, ale aspoň by sme im nejakým spôsobom pomohli pripraviť sa na výdaje, ktoré ich čakajú. Nie je to veľmi veľa, samozrejme, ale je tu nejaký návrh, ako im pomôcť a má zmysel, aby sme niečo takéto robili. A možno sa takýmito spôsobmi, aj takýmito vystúpeniami, aj takýmito podporami podarí zmeniť pohľad na to, že pomáhať ženám v tehotenstvo máme. Je to chvályhodné, je to dobrá vec a je potrebné, aby sme napomohli tomu, že tie deti nebudú musieť, alebo chcieť odstrániť zo svojho života. Takže ja v tom vidím tiež krok k tomu, aby sme predišli zbytočným potratom alebo zabíjaniu detí. Takže ja ďakujem za takýto návrh. [14:58] Tibor Gašpar – Vystúpenie v rozprave Ďakujem, ďalší s faktickou poznámkou, pán poslanec Pročko. [14:58] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou No, ja si myslím, po mojich skúsenostiach viac ako tridsaťročných v treťom sektore, že akákoľvek pomoc žene v tehotenstve je skvelá. Žiaľbohu, politika a propaganda sú neskutočné, a pritom to by nemali vôbec čo robiť, pretože toto je čiste pomoc, či už verím v Boha, alebo neverím v Boha, či som ateista, alebo som budhista, alebo neverím v nič, jednoducho tá pomoc je normálna. Tento zákon je o pomoci. Toto nie je o tom, že ideme niekomu niečo zakazovať, alebo prikazovať, je to o pomoci. Neverím, že by sa nenašlo v opozícii, alebo že by sa našiel čo i len jeden človek opozície alebo v koalícii, ktorý by povedal, že nemá sa podporiť mladá a tehotná žena, ktorá potrebuje pomoc. Takže ja som hlboko presvedčený, že či už jedna, alebo druhá strana tuná nebude pozerať na svoju politickú propagandu. Nebude pozerať na to, že na tom idem vytrieskať body, pretože budem označovať tento zákon za nejaký bludársky, ale toto je presne tak, ako podporil sa tu príspevok k pohrebu. Takže ja som hlboko presvedčený, že príspevok k tomu, aby mladé, naozaj mladé študentky mohli donosiť dieťa, a aby to dieťa vyrástlo, prišlo na svet zdravé, je absolútne skvelá vec. [14:58] Tibor Gašpar – Vystúpenie v rozprave Ďakujem, v reakcii na faktické, faktická poznámka navrhovateľky. Pani poslankyňa Záborská, máte slovo. [15:08] Anna Záborská – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne, pán predseda a ďakujem pekne aj obidvom kolegom, ktorí obidvaja vystihli vlastne úmysel predkladateľov. A v tomto návrhu zákona nám nejde o nič iné, len to, a že myslíme na mladé ženy, mladé dievčatá, ktoré po štúdiu strednej alebo vysokej školy otehotnejú a súčasná legislatíva sa na ne nevzťahuje. Čiže je to vlastne diera v súčasnej legislatíve, ktorú my chceme týmto zákonom napraviť. Ďakujem veľmi pekne aj obom kolegom. [15:08] Tibor Gašpar – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Ďalší v rozprave bol prihlásený pán poslanec Vašečka. Máte slovo. [15:08] Richard Vašečka – Vystúpenie s faktickou poznámkou Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, keď vidím nejaký dokumentárny film o prírode, o zvieratách, tak sa mi páči, že naozaj niektoré vzácne druhy, ktoré sú ohrozené, tak sú skupiny ľudí, ktorí nielen o tom teda rozprávajú a šíria osvetu, ale aj pomáhajú. Napríklad u nás je taký typický ohrozený druh napríklad orol. Chránia sa hniezda počas hniezdenia, sú nejaké obmedzenia prístupov do tých lokalít. Myslím si, že usúdime, že je to správne. A o to viac je správne, ak viac ako prírodu, ako zvieratá chránime človeka, chránime ľudský život. A keď som pozorne počúval úvodné slovo pani predkladateľky, pani poslankyne Záborskej, tak hovorila o tom, a teraz tak obrazne, že takým ohrozeným druhom sú na Slovensku, nielen na Slovensku, ale najmä na Slovensku tehotné mamičky. Že ich vidíme čoraz menej a menej. Že je to vzácne, ak žena je v požehnanom stave, ak čaká bábätko, ak ho donosí, je zdravé, ak sa rozhodne dieťa prijať. A preto pokladám za úplne správne a myslím, že to tak cítime bez rozdielu na to, ako by sme to možno robili, že je dobre mať v úcte tehotné ženy, tehotné mamičky, podporovať ich nejakým spôsobom. A toto je veľmi konkrétny spôsob, ktorý predkladáme. Ak bude snemovňa taká, by som povedal, konštruktívna, a prijme tento opozičný návrh, bude to výborné. Keď nie, tak nejak povzbudzujeme koaličných kolegov, môžu premyslieť, ako oni potom môžu tento návrh podať. Lebo ide nám o to, aby sme naozaj, tiež to zaznelo aj teraz vo faktickej poznámke pani kolegyne, zaplnili tú dieru na trhu alebo dieru v legislatíve. Teda to, že máme nejakú podporu pre tehotné študentky, nejaké tehotenské štipendium a potom, samozrejme, máme materskú, rodičovský príspevok, ale je tam tá medzera, že ak teda si ešte neplatila 270 dní, tých deväť mesiacov odvody, tak vlastne zostane akoby tak na suchu. Nie je to teória, nie je to iba hypotetické. Poznám viacero takýchto mladých žien, ktoré takto otehotneli a vlastne dostávali len nejaké to minimum pretože, pretože padli presne do tejto medzery, ktorú my by sme chceli týmto zákonom vyplniť. Pritom hovoríme o ľuďoch, ktorí študujú, ktorí končia strednú, poťažmo vysokú školu, a to znamená, je to sústavná príprava na povolanie, na zamestnanie. Takže nie je to, že niekto si kdesi žije lárom-fárom a štát má naňho pamätať. On pamätá na to, on sa pripravuje, ale je tam tá medzera, keď nemôže splniť tú súčasnú požiadavku zákona, a teda nejak by spadol s príjmom, resp. tie zvýšené príjmy, ktoré vyplývajú z toho tehotenstva a z tej prípravy na rodičovstvo, by neboli pokryté. A sme presvedčení, že tak ako v prípade ohrozených druhov v prírode a akýchkoľvek skupín obyvateľstva, ktoré potrebujú pomoc, tak určite do tejto skupiny patria tehotné mamičky, absolventky štúdia. A preto by som chcel požiadať o podporu tohto zákona, prípadne o jeho prevzatie a podanie potom po šiestich mesiacoch zo strany koalície, kde by bola teda väčšia šanca, že tento zákon prejde. Ale ak by sme vedeli ušetriť tých 6 mesiacov, tak by to bolo fajn. Ja ešte poslednú, takú osobnú poznámku. Tým, že som dlhoročný učiteľ na strednej škole a s mnohými svojimi študentami sa stretávam, či už preto, lebo žijú v tom regióne, alebo máme nejaké vzťahy v rámci nejakých tých komunitných vzťahov, tak vidím, že naozaj sa to deje, že skutočne dnes mnohí mladí ľudia sa neboja vstúpiť do manželstva, neboja sa rodičovstva, neboja sa mať deti, prijať deti. A niektoré z týchto vecí pokrýva to študentské štipendium, ale mnohým sa práve udeje to, že sú odvážni, vstupujú do manželstva, vstupujú do rodičovstva, čo je veľmi žiadané, veľmi pozitívne. Zvlášť v dnešnej dobe, keď mnohí ľudia už nechcú vstupovať do manželstva, odkladajú svoje rodičovstvo, tak ak sú takíto odvážni, ochotní, otvorení na život, tak je veľmi dobre, aby sme ich podporili aj takto konkrétnou vecou, ktorá má také dva rozmery. Prvý je ten konkrétny, praktický, finančný, že dostanú nejakú sumu peňazí na to, aby mohli vo väčšom pokoji prežívať to tehotenstvo a pripravovať sa na rodičovstvo, ale tak isto aj symbolicky. Že tak, ako nám záleží na tých ohrozených druhoch v prírode, tak nám určite záleží na ohrozenom druhu, ktorým je tehotná mamička. A chceme ich podporiť, že to bude prejav nielen nejakých finančných prostriedkov, ale aj úcty, ocenenia, podpory. Ďakujem veľmi pekne. [15:08] Anna Záborská – Vystúpenie s faktickou poznámkou vymazať rámček [15:15] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem za vystúpenie, na vaše vystúpenie neevidujem žiadnu faktickú poznámku, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľka? Nie. Chce sa vyjadriť k rozprave spravodajkyňa? Tiež nie, ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Mali sme pokračovať prvým čítaním o návrhu poslancov Richarda Vašečku, Anny Záborskej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je pod tlačou 45, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborov je v rozhodnutiach č. 51 a 358. Na žiadosť navrhovateľov tento bod programu prepadá. Budeme teda pokračovať, nasleduje prvé čítanie o návrhu poslancov Anny Záborskej a Richarda Vašečku na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 131/2010 Z. z. o pohrebníctve v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Návrh zákona má parlamentnú tlač 46, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 52. Dávam slovo pani poslankyni Anne Záborskej, aby návrh zákona uviedla. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Anny Záborskej a Richarda Vašečku na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2010 Z. z. o pohrebníctve v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov , tlač 46.) [15:15] Anna Záborská – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne, pán predseda, ako ste už uviedli, predkladám návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2010 Z. z. o pohrebníctve, ktorý do Národnej rady Slovenskej republiky predkladajú poslanci za Kresťanskú úniu Anna Záborská a Richard Vašečka. Je to tlač 46, chcem vás požiadať o podporu a, pán predseda, hlásim sa do rozpravy ako prvá. Ďakujem pekne. [15:20] Tibor Gašpar Ďakujem pani navrhovateľke, teraz by mal dostať slovo spravodajca, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre zdravotníctvo, pán poslanec František Majerský alebo jeho náhradník. Je prítomný v sále? Konštatujem, že nie je. Takže konštatujem, že aj tento bod programu prepadá. Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má tlač 73, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 66. Dávam slovo poslancovi Igorovi Matovičovi, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedol. Je prítomný v sále navrhovateľ? Nie je prítomný, konštatujem, že aj tento bod programu prepadá. Budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má parlamentnú tlač 174, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 171. Opäť dávam slovo poslancovi Igorovi Matovičovi, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedol. Je navrhovateľ prítomný v sále? Konštatujem, že nie je, takže aj tento bod programu prepadá. Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je pod tlačou 296, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 297. Opäť dávam slovo poslancovi Igorovi Matovičovi, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedol. Je prítomný v sále navrhovateľ? Konštatujem, že nie je, takže aj tento bod programu prepadá. Pristúpime k prvému čítaniu o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 519/2022 Z. z. o solidárnom príspevku z činností v odvetviach ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérií a o doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 124/2023 Z. z. a zákona číslo 530/2023 Z. z. Návrh zákona má tlač 427, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 455. Dávam slovo poslancovi Júliusovi Jakabovi, aby návrh zákona uviedol. Je pán poslanec prítomný v sále? Nie. Konštatujem, že aj tento bod programu prepadol. Nasleduje prvé čítanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je uverejnený ako tlač 429, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 457. Dávam slovo poslancovi Gáborovi Grendelovi, aby návrh zákona uviedol. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov , tlač 429.) [15:20] Gábor Grendel Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Táto novela Trestného zákona reaguje na škandalóznu novelu Trestného zákona, ktorú presadila v skrátenom legislatívnom konaní vládna koalícia. Bližšie sa k tejto novele vyjadrím v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý. [15:20] Tibor Gašpar Ďakujem navrhovateľovi, dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, poslancovi Branislavovi Vančovi, respektíve jeho náhradníkovi, pánovi poslancovi Dostálovi. Nech sa páči, máte slovo. [15:20] Ondrej Dostál Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán predkladateľ, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som podľa § 73 odsek 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpil v prvom čítaní ako určený spravodajca k uvedenému návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali: ústavnoprávny výbor a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákon v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako určený spravodajca odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu, respektíve zastupujúceho predsedu Národnej rady. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu. [15:20] Tibor Gašpar Ďakujem spravodajcovi. Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Podľa avíza chce vystúpiť pán navrhovateľ, nech sa páči, máte slovo. Končím ešte možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Ďakujem. [15:22] Gábor Grendel – Vystúpenie Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Keď minister spravodlivosti Boris Susko priniesol do Národnej rady škandalóznu novelu Trestného zákona, varovali sme verejnosť. Zo Slovenska sa vďaka tejto škandalóznej novele Trestného zákona stane krajina, kde sa oplatí korumpovať a kradnúť. A ukazuje sa, že sme mali pravdu. Za našej vlády sa zlodeji a úplatkári báli. Za tejto vlády sa boja obete trestných činov. Táto vláda pomáha páchateľom, my sme pomáhali obetiam trestných činov. Toto je najväčšia tragédia tej škandalóznej novely Trestného zákona a škody, ktoré spôsobila, nebude jednoduché napraviť. Táto naša poslanecká iniciatíva nerieši úplne všetky škody, ktoré boli spôsobené. Reagujeme len na časť týchto škôd. Reagujeme napríklad na reakcie obchodníkov, ktorí sa začali sťažovať na rozmáhajúce sa krádeže ich tovaru v obchodoch. Minister spravodlivosti Boris Susko sa tvári, že nič také neexistuje. Pritom to teraz nehovoríme my, hovoria to obchodníci, ktorí sú dennodenne konfrontovaní s realitou. A teda vypočujme si, čo hovoria. Napríklad: "Spoločnosť Billa Slovensko v poslednom období zaznamenala zvýšený nárast krádeží najmä drahšieho tovaru a vo väčších množstvách." To bolo v článku v denníku Pravda. Alebo reťazec Lidl v nadväznosti na zmeny už rozbehol preventívnu kampaň, v ktorej zdôrazňuje, že krádež sa neoplatí. Čierne štítky s výstražnou dlaňou a červeným nápisom, ktoré pribudli v jeho predajniach pri viacerých výrobkoch, upozorňujú na elektronickú ochranu proti krádežiam. O určitom náraste krádeží hovorí aj Tesco, ktoré sa rozhodlo na tento trend obratom reagovať. Citát: "Aktualizujeme bezpečnostné opatrenia a spôsoby identifikácie nezaplateného alebo odcudzeného tovaru pomocou nových technológií." O dramatickom zhoršení situácie po schválení novely hovorí napríklad predajňa Exisport, zameraná na športovú výbavu a oblečenie. Citujem: "Registrujeme predovšetkým nárast objemu odcudzeného tovaru, keď sa napríklad zlodeji neštítia naraz ukradnúť z prezenčného stola celý jeho vystavený obsah," povedal konateľ tejto spoločnosti. Ďalší problém hlásia samosprávy, to znamená, že nesťažujú sa len obchodníci, ale napríklad aj trenčianska radnica, pretože v Trenčíne eviduje mestská polícia väčší počet krádeží elektronických kolobežiek. Za dva týždne ich tam zmizlo osem a aj tento nárast si tamojší policajti vysvetľujú práve novelou Trestného zákona. Citujem: "Drvivá väčšina týchto krádeží sa nebude riešiť v zmysle Trestného zákona, pôjde o priestupok proti majetku," zhrnul zástupca náčelníka mestskej polície. Denník Nový čas oslovil obchodné reťazce a z nich Tesco a Terno uviedli, že v poslednom období čelia väčšiemu náporu zlodejov. Citát: "V poslednom čase však registrujeme aj rast hodnoty tovaru v prepočte na jednu krádež," povedal zástupca Slovenskej aliancie moderného obchodu v mene týchto reťazcov. Čiže môže sa vládna koalícia tváriť, koľko chce, že tu len opozícia nejako interpretuje novelu Trestného zákona, toto hovoria priamo obchodníci, ktorí sú dennodenne konfrontovaní s dopadmi škandalóznej novely Trestného zákona. Toto treba zastaviť! Úlohou štátu je okrem iného chrániť život, zdravie a majetok občanov. Preto predkladáme túto novelu Trestného zákona v mene nášho poslaneckého klubu, v ktorom riešime nasledovné veci. Po prvé, vraciame výšky škôd do pôvodného stavu, teda do tej výšky, ktorá platila pred škandalóznou novelou Trestného zákona. Prečítam aj konkrétny novelizačný paragraf. V § 125 (1) Škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 eur. Škodou väčšou sa rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok takej sumy. Značnou škodou sa rozumie suma dosahujúca najmenej stonásobok takej sumy. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie suma dosahujúca najmenej päťstonásobok takej sumy. Čiže vraciame naspäť hranice škôd do pôvodného stavu. Viem, že na tejto schôdzi Národnej rady budú aj ďalšie novely z iných poslaneckých klubov. Niektorí kolegovia navrhujú vyššiu hranicu. My si myslíme, že prax ukázala, že slovenská spoločnosť zatiaľ nie je pripravená na to, aby sa výška škôd upravovala takýmto spôsobom, aby sa zvyšovala. A preto my navrhujeme návrat do pôvodného stavu. Samozrejme, v druhom čítaní môžeme viesť diskusie, či je lepší ten návrh opozičný, alebo onen, ale toto je náš vklad do tejto diskusie. Ďalej navrhujeme aj opätovne zaviesť trestný čin krádeže pre prípady, kedy je páchateľ za obdobný trestný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý. Teda v praxi pôjde o prípady, kedy je skutok kvalifikovaný ako priestupok a následne je opakovaný obdobný čin už kvalifikovaný ako trestný čin krádeže. Aj na toto sme upozorňovali, že to vypadlo po škandalóznej novele Trestného zákona. Pán minister spravodlivosti sa opäť tváril, že to pravda nie je a prax dala za pravdu komu? No, pánovi ministrovi spravodlivosti nie. Tretí okruh, teda tretia vec, ktorú riešime, navrhujeme opäť návrat prísnejších trestných sadzieb za korupčné trestné činy podľa pôvodného znenia Trestného zákona, pretože aj tu sme presvedčení o tom, že zníženie trestných sadzieb len zvyšuje pravdepodobnosť páchania korupčných trestných činov a podľa nášho presvedčenia štát by mal robiť všetko pre to, aby korupcie bolo čo najmenej, aby trestné sadzby odrádzali ľudí páchať korupčné trestné činy. A preto ešte raz, navrhujeme návrat k prísnym trestným sadzbám za korupčné trestné činy. Dámy a páni, ak to cítite podobne, ak aj vám záleží na tom, aby ľudia na Slovensku mali pocit nejakej elementárnej spravodlivosti, aby sme im vrátili dôveru v právny štát a v to, že štát je na strane obetí trestných činov a nie páchateľov alebo potenciálnych páchateľov, tak vás prosím, aby ste túto našu novelu podporili. Ďakujem veľmi pekne. [15:28] Tibor Gašpar Ďakujem navrhovateľovi za jeho vystúpenie. V reakcii jedna faktická poznámka. Pán poslanec Pročko, máte slovo. [15:32] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou No v tých nákupných centrách pracujú aj voliči Roberta Fica. Aj voliči Roberta Fica majú obchodíky, majú reštaurácie, majú zariadenia, kde teraz sa naozaj rapídne zvýšil počet krádeží. Ja mám priateľa, ktorý má podnik, v ktorom predáva, nazvime to, drobný tovar a povedal Jozef, ja musím zamestnať ďalších troch, troch ochrankárov, pretože mne sem príde zlodej, ukradne mi tú vŕtačku za 600 eur, vysmeje sa mi do ksichtu, keď ho chytíme a príde na druhý deň a urobí to isté. Urobí to isté a smeje sa mi do tváre, lebo Gašpar, Fico a ďalšia partička si dali beztrestnosť a namiesto toho, aby zvýšili sadzbu trestov za takéto veci, ktoré okrádajú každého jedného poctivého podnikateľa, tak takýmto spôsobom zabezpečili zločincom krásne pôsobenie na Slovensku. Ja mám osobný príklad. U nás, v našom zariadení bola akcia. Došiel tam chlapík, ukradol, došiel len tak, len sa pomotal chvíľočku, ukradol kabelku, chytili ho, v kabelke bolo len 420 euro, prišli policajti, to je len priestupok, nebudeme nič z toho robiť. Nebudeme z toho nič robiť! Je vám hanba, pán Gašpar, keď sa teraz smejete? Nie je vám hanba? Obyčajných podnikateľov, obyčajných podnikateľov váš Trestný zákon takýmto spôsobom zničil a vy sa tu smejete. Vám musí byť riadna hanba, pán Gašpar. [15:32] Tibor Gašpar Ďakujem poslancovi za kvalifikované vystúpenie. Posledný chce reagovať na predchádzajúceho rečníka pán poslanec Grendel, navrhovateľ. Nech sa páči. [15:34] Gábor Grendel – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za faktickú poznámku, pán poslanec Pročko, a za podporu k môjmu vystúpeniu. Myslím, že to treba dať do takého širšieho kontextu, že toto vládnutie sa začalo tým, že pomohli páchateľom trestných činov, alebo potenciálnym páchateľom. Znížili trestné sadzby za korupciu, niektoré trestné činy sa stali premlčanými, čiže už ako keby neboli. No a teraz ešte idú dvíhať dane, aby po tom, ako pomohli svojim ľuďom, aby ešte vytiahli z vrecák ľudí nejaké peniaze. Už za akým účelom, to si možno necháme niekedy na nejakú inú debatu. Čiže tento kontext je podľa mňa dôležitý nahlas pomenovať. Naozaj to, ako je tá legislatíva dnes nastavená, aké smiešne pokuty hrozia aj za tie priestupky, ktoré si spomenul vo svojej faktickej poznámke, tie takisto motivujú ľudí, pretože sú si vedomí toho, že keď ukradnú nejaký tovar do tých 700 eur, tak ani tá pokuta, ktorú potom potenciálne budú musieť zaplatiť, ešte stále budú v pluse, keď niečo ukradnú zrovna do tých 700 eur. A možnože zmení tento parlament priestupkový zákon a zvýši pokuty, ale nič to nemení na tom, že drvivú väčšinu priestupkov nebude mať kto riešiť, lebo policajtov priestupky, už dnes je toľko policajtov, že nemajú kapacitu riešiť okamžite trestné činy, keď sa stanú. Ľudia musia čakať. Viete, keď sa dozvedia, že bol spáchaný nejaký priestupok, tak to už duplom nebudú mať čas riešiť. [15:34] Tibor Gašpar Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie. Chce sa vyjadriť k rozprave spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Mali sme pokračovať prvým čítaním o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorý sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona bol pod tlačou, alebo je pod tlačou 430. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborov je v rozhodnutí číslo 458. Na žiadosť navrhovateľa tento zákon, alebo prerokovanie tohto zákona prepadá. Ďalej sme mali pokračovať v rokovaní o návrhu skupiny poslancov na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k cenám energií. Návrh má parlamentnú tlač 66. Aj tu požiadal navrhovateľ o to, aby tento bod prepadol. Takže konštatujem, že prepadá. Pokračujeme rokovaním o návrhu skupiny poslancov na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k stavu pripravenosti centrálneho systému elektronického objednávania pacientov. Návrh je pod tlačou 361. Dávam slovo poslancovi Marekovi Krajčimu, aby návrh uviedol. Konštatujem, že pán poslanec, navrhovateľ nie je prítomný v sále, takže bod programu prepadá. Ďalej nasleduje prvé čítanie o návrhu poslankyne Martiny Holečkovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má parlamentnú tlač 329. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí číslo 329. Dávam slovo pani poslankyni. Ani poslankyňa Holečková, konštatujem, že nie je v sále, ako navrhovateľ, takže tento bod programu prepadá. (Reakcia z pléna.) Vyhlasujem päťminútovú prestávku v rokovaní. (Prestávka.) Ukončujem prestávku, pardon, ešte chvíľku. Takže ešte raz, ukončujem krátku prestávku a budeme pokračovať. Pristúpime k prvému čítaniu o návrhu poslanca Petra Stachuru na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Návrh zákona je uverejnený ako tlač 421. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí číslo 449. Dávam slovo pánovi poslancovi Stachurovi, aby návrh zákona uviedol. (Rokovanie v prvom čítaní o n ávrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Stachuru na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov , tlač 421.) [15:43] Peter Stachura – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi predložiť tento návrh novely zákona 576 o zdravotnej starostlivosti a vysvetliť v krátkosti, aké sú pohnútky k tomu, k tejto novele zákona, ktorú predkladáme. Sú tu dva také dôležité momenty, ktoré by sme chceli ozrejmiť aj plénu, aj tým, ktorí sledujú záznam v Národnej rade a prvým je nová definícia toho, kedy sa poskytuje zdravotná starostlivosť správne a druhý bod sa venuje štandardným diagnostickým postupom v zdravotníctve, podľa ktorých by mali postupovať zdravotníci na území Slovenskej republiky, tak aby bola zdravotná starostlivosť poskytovaná správne. Takže na úvod mi dovoľte povedať pár slov práve k tejto novej definícii § 4, ktorý hovorí o tom, kedy je poskytovaná zdravotná starostlivosť správne a prečo si myslíme, že takáto zmena je dôležitá v našom právnom systéme a aby bolo znovu zadefinované, kedy je táto starostlivosť správna. Vychádzali sme pri tejto novele návrhu zo štyroch princípoch medicínskej etiky a tie rád zopakujem. Je to zadefinované ako pomáhať, to znamená, každý krok, ktorý robíme v zdravotníctve, má smerovať k tomu, že pacient dostane určitú diagnostiku, terapiu, tak aby mu táto potom následne pomohla neškodiť, to je druhý bod medicínskej etiky, ktorý hovorí o tom, že naša liečba, ktorú mu ponúkame ako terapiu, nesmie mu viac škodiť, ako pomáhať, to je vždy na miske váh, pomáhať a neškodiť. A tretí bod, ktorý sa dotýka vlastne medicínskej indikácie, ktorý napríklad výkon je opodstatnený a potrebný, sa týka spravodlivosti. A spravodlivosť v rámci medicínskej etiky hovorí o tom, že máme tu určité limitované obmedzené zdroje, tie zdroje sú v každom štáte limitované, či chceme, alebo nie, je to tak, aj keď sústavne rastú tie výdavky na zdravotnú starostlivosť, ale sú limitované. A keďže sú limitované a túžby nás ľudí sú neobmedzené, každý z nás chce žiť kvalitný život, každý z nás chce žiť dlhší život a robíme všetko pre to, aby sa to udialo a vlastne celá naša zdravotná starostlivosť k tomu smeruje a speje, aby sme predlžovali ľuďom život, a nielen predlžovali, ale aj skvalitňovali život, ktorí žijú. Tak tento nepomer medzi obmedzenými zdrojmi a spotrebou zdravotnej starostlivosti alebo túžbami zdravotnej starostlivosti je vždy takým problémom a stále vypuklejším problémom v zdravotníctve. A jedným z tých štyroch bodov medicínskej etiky, ako som spomínal, je spravodlivosť. Čiže tie obmedzené zdroje, ktoré máme v dispozícii, musíme spravodlivo rozdeliť. Na príklade, keď máme k dispozícii tisíc eur, tak nie je možné, aby sme jednému pacientovi alebo niekoľkým pacientom dali 800 a ďalšej veľkej skupine rozdelili tých zbytných 200. Jednoducho musí niekto sledovať ten všeobecný zámer pomôcť čo najviac ľuďom a pomôcť im správne a spravodlivo, a práve preto je veľmi dôležité, aby sme pri akejkoľvek indikácii nejakého výkonu diagnostiky uvažovali teda nielen nad tým, čo pacientovi pomôže, čo pacientovi nepoškodí, ale aj či náhodou to, čo mu indikujeme, nespôsobí potom stratu možnosti pre iného pacienta, ktorý to možno viac potrebuje. Čiže pri každom jednom takomto rozhodovaní, či už lekára, ale o to viac aj ľudí, ktorí tvoria zdravotnú politiku, by malo byť toto meradlo vlastne nejakého spravodlivého rozdelenia zdrojov zakceptované. No a práve preto prichádzame s návrhom, ktorý nie je nový, ktorý sa vyskytuje v právnych systémoch iných štátov, napríklad aj v Nemeckej spolkovej republike, ktorá hovorí o tom, že zdravotná starostlivosť má byť hospodárna, to znamená, to je to, to spravodlivé, aby sa rozdeľovali tie zdroje spravodlivo. Opäť si pomôžem trošku príkladom, pokiaľ Slovenská republika má určité obmedzené zdroje, ktoré sú, ktoré sú dedikované pre zdravotnú starostlivosť, tak jednoducho nemôže sa stať, že budeme robiť 25 robotických centier, alebo budeme mať 20 ekmocentier na malú Slovenskú republiku, ale niekto musí zhodnotiť, že pre slovenské potreby je postačujúcich napríklad 10 centier alebo 5 centier. Jednoducho musí uvažovať hospodárne, aby sme neminuli všetky zdroje, ktoré máme k dispozícii na jednu časť zdravotnej starostlivosti a potom napríklad ambulancie domácej ošetrovateľskej starostlivosti, hospice, všeobecní lekári, ambulantní lekári nemajú dostatok zdrojov, aby mohli dobre liečiť našich pacientov. Čiže toto je myslené vlastne tou hospodárnosťou, že niekto musí mať nejakú globálnu rozpočtovú zodpovednosť a musí hľadať to verejné dobro z tých zdrojov, ktoré máme, ktoré sú obmedzené, by mali byť spravodlivo rozdelené, a to kolegovia, ktorí sa venujú zdravotnej starostlivosti, možno mi dajú za pravdu, že nie je vždy tak. Máme aj aktuálne prípady, spomínali sme viackrát napríklad aj prípad nemocnice Bory, že máme tuná v Bratislave dostatok lôžok, ale máme veľký nedostatok zdravotných sestier, v tejto situácii sa už niektoré lôžka zatvárajú práve kvôli tomu, že nie sú sestry a my sme v tejto situácii otvorili ďalšiu novú nemocnicu s novými 400 lôžkami. Toto určite, keby sme pozerali na to aj z toho spektra hospodárnosti, tak by nemuselo touto skúškou správnosti prejsť. Ja opakujem, že sa teším, že máme modernú novú nemocnicu, ale automaticky malo dôjsť k redukcii 400 lôžok, to znamená niektorá nemocnica mala byť zatvorená. Žiaľ, nie je zatvorená, máme tu novú nemocnicu a tie zdroje chýbajú, vidíme to, že Všeobecná zdravotná poisťovňa sa topí v dlhoch a nevieme tie zdroje nájsť. Čiže toto sú veci, ktoré myslíme tou hospodárnosťou a môžeme mať ďalšie príklady. Môžeme hovoriť o magnetických rezonanciách, neviem, či viete, ale pred desiatimi rokmi sme boli za Českou republikou, čo sa týka počtu magnetických rezonancií a vyšetrení magnetickou rezonanciou, v súčasnosti máme viac vyšetrení na tisíc obyvateľov, ako má Česká republika, jednoducho máme ich viac. A pritom naši pacienti majú pocit, že na nich strašne dlho čakajú a tá dostupnosť je zlá. Ale vždy ide aj o tú indikáciu, kedy potrebujem tú magnetickú rezonanciu. Nie vždy, keď ma pichne v krížoch, tú magnetickú rezonanciu naozaj potrebujem a treba si vždy uvedomiť, že ak ja pôjdem na magnetickú rezonanciu, ak tá indikácia je vágna, alebo len ja sa chcem presvedčiť, že je všetko v poriadku, tak môžem brať priestor tomu, kto tú magnetickú rezonanciu naozaj potrebuje. A práve to je o tej hospodárnosti, to je o tom, o takom spoločnom rozmýšľaní, o spoločnom dobre, o tom, že tie obmedzené zdroje musíme spravodlivo rozdeliť. Práve preto prichádzame s takouto novou, novou definíciou, čo je vlastne správna zdravotná starostlivosť a plus dodávame tam ďalšie veci, nevyhnutnosť a zmysluplnosť, nevyhnutnosť a zmysluplnosť je takisto veľmi dôležitá a pokúsim sa to opäť vysvetliť na nejakom príklade. Nevyhnutné môže byť napríklad, ak sa po nejakom vyšetrení ukáže, že napríklad pacient má, a teraz môžem spomenúť napríklad konkrétny príklad, ak má pacientka zmeny na krčku maternice, tak možno je postačujúci výkon konizácia, to znamená nejaký malý, malý výkon, ktorý odstraňuje krčok maternice, ale teoreticky môžme urobiť aj celú hysterektómiu, čiže odobrať celú maternicu, pričom to nemusí byť nevyhnutne ten nevyhnutný zákrok. Samozrejme, z pohľadu pacienta, aj keď máme internet, aj keď máme možnosti, ako si to overovať, tak nie vždy je zrejmé, že tú indikáciu, ktorý stanovil lekár, či je tá správna. A práve ak dôjde ku trošku tej zmene paradigmy, ktorú máme teraz, kedy je zdravotná starostlivosť správna, tak by sa malo posudzovať aj to, či daný výkon bol naozaj nevyhnutný, či nebola alternatíva, ktorá bola postačujúca. Toto opäť v našom systéme zlyháva, že niekedy sa robia výkony a, bohužiaľ, veľakrát to laici nevidia, ktoré sú motivované aj niečím iným, nie vždy len tou správnou medicínskou indikáciou. Dejú sa niektoré výkony a zvlášť v tejto dobe si treba dávať pozor, pretože, samozrejme, aj do zdravotníctva sa dostáva určitý ten, sú to aj financie, ktoré prichádzajú do zdravotníctva, je tu určitý trh a teraz nechcem nikoho obviňovať, ale sú, samozrejme, aj tieto finančné motivácie, ktoré môžu zohrávať určitú úlohu pri indikovaní niektorých výkonoch. Čiže tá nevyhnutnosť je veľmi dôležitá, aby sme zohľadnili a potom zmysluplnosť. A tu si zase pomôžem príkladom, sú napríklad veci, ktoré už nedávajú zmysel, resp. ak máme napríklad, opäť poviem na príklade, pacienta, ktorý má nevyliečiteľné ochorenie, ktoré smeruje k smrti, pacient je na konci života, ostáva mu niekoľko dní života a je možno indikovaný napríklad defibrilátor, to znamená implantácia defibrilátora, tomuto pacientovi na konci života tento defibrilátor nepomôže. Čiže aj keď je tu určitá indikácia, ale tá zmysluplnosť daného defibrilátora je veľmi otázna, a práve preto by sme mali vnímať aj túto zmysluplnosť a nemali by sme robiť zdravotnú starostlivosť, ktorá zmysluplnou nie je. Čiže toto je dôležité si uvedomiť, že nie tak, ako je to zadefinované teraz, že zdravotná starostlivosť je poskytovaná správne, ak je podľa najnovších poznatkov vedy a ak sa používajú správne štandardy a zohľadnené je individuálne riziko pacienta, to v súčasnej dobe už, bohužiaľ, nestačí. A mnohé krajiny na to reagovali, reagovali na to legislatívne, aby aj zdravotníci, ale aj policymakeri, teda ľudia, ktorí rozhodujú o tom, čo bude preplácané z povinného zdravotného poistenia, čo bude sa objavovať v štandardoch, ako má vyzerať správna zdravotná starostlivosť, aby mali aj legislatívny základ, aby vedeli sa správne rozhodnúť a aby mali pred očami aj to, na čo som narážal na začiatku môjho príhovoru, to znamená, to spravodlivé rozdelenie zdrojov. Takže to je tá prvá časť, prečo sme presvedčení o tom, že ak chceme správne zadefinovať správnu zdravotnú starostlivosť, potrebujeme mať tento ohľad na spravodlivosť a zmysluplnosť a nevyhnutnosť akéhokoľvek medicínskeho zákroku. Čo sa týka tej druhej časti, tak sa zamýšľame teda aj nad tým, ako dosiahnuť určitú kvalitu. V tej zdravotnej starostlivosti a v stave slovenského zdravotníctva sme sa, žiaľ, dostali do situácie, kedy sme radi, ak sa vôbec dostaneme ku špecialistovi, ak sa vôbec dostaneme na určitý termín. Ale akoby zabúdame v tom nešťastí, že tá dostupnosť je veľmi zlá, akú kvalitu zdravotnej starostlivosti dostávame, ale tá kvalita je, samozrejme, rozhodujúca. My chceme, aby naši pacienti boli liečení správne, aby tá zdravotná starostlivosť, ktorú dostávajú, viedla ku vyliečeniu alebo k zlepšeniu zdravotného stavu alebo zlepšeniu kvality života alebo zmierneniu utrpenia. Toto je tá kvalita a tú kvalitu vedia najlepšie odzrkadliť určité štandardy. My máme už niekoľko rokov zadefinované v našom právnom systéme, dokonca legislatívne ukotvené, že zdravotná starostlivosť je poskytovaná správne len vtedy, ak je vykonávaná podľa medicínskych štandardov, ktoré vydáva ministerstvo zdravotníctva. Ale, žiaľ, pri tej úprave sa trošku pozabudlo na to, že nie je štandard ako štandard, máme rôznu kvalitu štandardov, máme štandardy, ktoré sa robia tak, že sa nájdu ľudia, ktorí tej problematike síce rozumejú, ale nie sú reprezentatívnou vzorkou napríklad všetkých, teraz si vymyslím, neurológov. Ak sa rozhodnú spracovať určitú tému do štandardu, tak nám chýba metodika, nejaký taký správny návod, dokonca ani teraz ešte nie je zverejnená na stránke ministerstva zdravotníctva, ktorá by jasne definovala, ako tieto štandardy musia vznikať. A v prípade, že z rôznych dôvodov tieto štandardy nevznikajú podľa tvrdej silnej metodiky, ktorá je v zahraničí v iných krajinách štandardom, tak to treba jasne zverejniť. To znamená, že napríklad v Nemecku, v Nemeckej spolkovej republike je každý jeden štandard, ktorý si otvoríte, tak na prvej strane vidíte, že či je to štandard, ktorý je ako keby len takým ľahkým návodom, oni to volajú S1, čiže bola to skupina ľudí, ktorá sa zamýšľala nad určitou témou, zhromaždila určité informácie, dala určité odporúčania, ale tými odporúčaniami sa lekári aj zdravotníci môžu a nemusia riadiť. Je to ako keby návod a príručka. Potom sú to štandardy, ktoré prešli takým konsenzom, to znamená, všetci dôležití ľudia ku tejto téme, čo sa mali vyjadriť, hľadali konsenzuálne riešenie a súhlas na to, že aké budú odporúčania pre celú napríklad Nemeckú spolkovú republiku. A takéto štandardy sa nazývajú S2K, to znamená, že prešli cez nejakú systematizáciu a systematické hľadanie konsenzu. No a potom majú S2E guideliny, ktoré hovoria o tom, že nie je tu teda ten systematický konsenzus, ale máme veľmi silnú evidenciu, kvalitu dôkazov na určité tvrdenie, a takisto je to zaznamenané, že je to štandard S2E. No a potom ak máme aj evidenciu, aj konsenzus všetkých relevantných hráčov, ktorí majú čo povedať k danej téme, tak sú to tzv. S3 guideliny a ja by som to možno prirovnal k Biblii. Že ak máme, máme tak silnú evidenciu a máme všetkých hráčov, relevantných hráčov k danej téme na jednej lodi, ak oni povedia nejaké, nejaké odporúčania, ak dajú oni nejaké odporúčanie, tak podľa tohto odporúčania sa musím riadiť. A v tých iných krajinách to, samozrejme, takto rešpektujú. Ak je niekto, ak je vydaný k nejakej trebárs diagnóze štandard S3, tak si to čítajú tí lekári a vedia, že keď nebudú postupovať podľa takýchto štandardov, tak môžu mať veľký problém. Vždy štandardy musia spĺňať tieto kritériá, a pokiaľ sa ja z týchto štandardov vzďaľujem, tak musím mať veľmi dobré argumenty na to, prečo som to tak urobil. Keď si predstavíme, tak tie štandardy sú ako keby u nás na diaľnici tie vymedzenia cesty doľava, doprava a medzitým sa ja môžem hýbať, môžem robiť, samozrejme, individuálnu medicínu, ale niekde sú hranice. A tie hranice vymedzujú práve tieto štandardy. No a u nás, keď sa pozrieme na kvalitu tých štandardov, tak je veľmi rôzna. Máme štandardy, ktoré sú dobré spracované, máme štandardy, ktoré sú veľmi slabunko spracované, resp. máme štandardy, ktoré nie sú založené na určitej silnej evidencii. No a pokiaľ máme takéto štandardy a v našom legislatívnom systéme máme napísané, že sa majú nimi zdravotníci riadiť, tak potom sa stávajú aj anomálie, že niektoré veci zdravotníci robia len preto, že sa boja, že môžu mať problém s úradom pre dohľad a je to napísané v štandarde, tak to takto, takto musím robiť. A práve preto, aby sme sa, aby sme túto situáciu, tú nerovnosť kolektívu, kto vytváral ten štandard, kvality dôkazov, ktoré boli spracované, výsledkov, ako tie štandardy vyzerajú, tak sme sa rozhodli, že dáme návod a teda aj nariadenie ministerstvu zdravotníctva, ktoré tieto štandardy vykonáva, ako to má robiť správne. Ako má nastaviť metodiku, aby tie štandardy dávali hlavu-pätu, aby to boli štandardy, ktoré sú kvalitné, aby boli to štandardy ako odpovede na klinicky relevantné otázky. Na Slovensku máme tiež trošku, trošku atypizmus v tom, že máme štandardy na rôzne exotické ochorenia, ale chýbajú nám niektoré štandardy napríklad na onkologické ochorenia alebo neurologické ochorenia, ktoré sa veľmi často vyskytujú v našej spoločnosti. A rovnako dávame do tohto nášho návrhu aj, aby v týchto štandardoch bolo zohľadnené to, čo som hovoril na začiatku, teda tá hospodárnosť. Predsa nemôžeme v našich štandardoch poukazovať, resp. odporúčať pacientom liečbu, ktorá je možno experimentálna alebo dostupná len na nejakých špičkových centrách v Amerike, keď na tieto, na tieto napríklad lieky nemáme. My musíme hľadať najlepšiu možnú variantu pre Slovensko, pre slovenské pomery. A toto je takisto problém, že my v týchto štandardoch na toto nereflektujeme, že čo je schopná Slovenská republika ekonomicky zvládnuť. Čo nám chýba, v štandardoch nie je zadefinovaná aktuálnosť, čiže keď si pozriete naše štandardy, nie je napísané, dokedy sú platné. Sú vydané niektoré pred piatimi, pred šiestimi rokmi, ale nie je napísané, že každých tri až päť rokov sa majú revidovať. Čiže toto je ďalší bod, ktorý dávame ako povinnosť ministerstvu zdravotníctva, aby tie štandardy pravidelne revidovala, pýtala sa, či nie sú nové poznatky medicíny, či nie je tam niečo, čo treba nahradiť, zmeniť, upraviť. Rovnako žiadame, aby tie štandardy mali teda to označenie kvality, teda ako vznikali, či je to len štandard, ktorý vznikol z takého nadšenia nejakých kolegov v danej otázke, alebo je to naozaj štandard, do ktorého sa zapojili všetky odborné spoločnosti, ktorých sa to týka, kde všetci relevantní hráči mohli k tomu čosi povedať. Dôležité je potom si uvedomiť aj, že kto to posudzuje. U nás je komisia, ktorá je zložená z rôznych ľudí, sú tam revízni lekári, sú tam ľudia z poisťovní, sú tam ľudia za Asociáciu nemocníc Slovenska, rôzni ľudia, ktorí k niektorým odborným témam naozaj nevedia, čo povedať, nemajú čo povedať, ale sedia tam a ide o určitý akcionizmus schvaľovania týchto štandardov. Vo svete opäť to nie je štandardom, k tým štandardom sa majú vyjadrovať ľudia a kriticky ich hodnotiť, ktorí tomu rozumejú. Ak by som dal vám do ruky nejaký štandard a žiadal od vás, aby ste sa vyjadrili ku karcinómu prsníka a najmodernejšej liečbe a terapii, tak asi by ste tiež mi nevedeli k tomu niečo relevantné povedať. Čiže opäť aj to nastavenie metodiky by malo byť robené inak, ako je to, ako je to v našom systéme. No a tým, že očakávame a chceli by sme, aby sa tá kvalita štandardov zlepšila a aby ministerstvo zdravotníctva aj zrevidovalo všetky štandardy, ktoré už sú momentálne vydané, tak sme chceli, aby bola účinnosť tejto novely zákona presunutá až na júl roku 2025, aby mali dostatok času na to, aby sa tieto štandardy, ktoré boli doteraz vydané, zrevidovali. Takže ešte raz to zhrniem, aby som tu dvadsaťminútovú reč nejako ešte raz ozrejmil, o čo vlastne nám v tomto, v tomto návrhu ide. Ide nám o dve veci, prvé je, aby bola zdravotná starostlivosť hospodárna, nie v zmysle, aby sme na pacientoch šetrili, v žiadnom prípade, aby sme rozhodovali spravodlivo. To znamená nastavovali zdravotnú starostlivosť, tak aby sa ušlo každému a ušlo spravodlivo z tých zdrojov, ktoré máme k dispozícii. A druhá dôležitá oblasť je, aby sme nastavili naše štandardy, podľa ktorých sa majú správať a ktoré sú určitým spôsobom pre našich zdravotníkov záväzné, aby sme ich nastavili na moderné formy, aby bola nastavená moderná metodika, ako majú vznikať, aby boli aj tie výstupy daných štandardov napísané na klinicky relevantné otázky, teda nielen na štandard na choleru alebo niečo, čo Slovensko nemusí až tak veľmi trápiť, ale aby sme mali odpovede na klinicky relevantné otázky. A tu si ešte dovolím možno jednu krátku, krátky konkrétny príklad, prečo sú tie štandardy dôležité. Pretože nedávno som sa tiež rozprával s ľuďmi, ktorí mali takýto, takúto situáciu museli zažívať, že lekár im povedal, že pred operáciou musia vysadiť určitý liek, volá sa xarelto rivaroxabán, sedem dní pred operáciou. Ja keďže som anestéziológ a robíme to pravidelne tie predoperačné vyšetrenia, tak viem, že to nezodpovedá realite, to nezodpovedá skutočnej evidencii, dôkazom, ktoré máme, lebo vieme, že tento rivaroxabán, pokiaľ je pacient, ktorý nemá problémy s obličkami, ktorý je úplne inak zdravý, nazvime to tak, tak rivaroxabán má polčas rozpadu okolo sedem hodín a potom po 24 hodinách vlastne už jeho účinok tam nie je. To znamená, že správne by mal byť tento rivaroxabán, alebo xarelto vysadený len 24 hodín pred operáciou. U tohto, u tohto kolegu bol rivaroxabán vysadený sedem dní pred operáciou a bol mu predpísaný fraxiparine, to je náhrada, to znamená injekcia proti zrážaniu krvi na sedem dní pred operáciou. Toto nie je lege artis postup. Toto nie je postup, ktorý, ktorý odporúčajú medzinárodné guideline, medzinárodné štandardy. Žiaľ, takéto veci sa na Slovensku dejú. A my chceme, aby tie štandardy boli kvalitné, aby ich naši zdravotníci rešpektovali, a pokiaľ ich nerešpektujú, tak to musia zdôvodniť, prečo sa rozhodli ísť inou cestou. U tohto konkrétneho pacienta som presvedčený o tom, že to nebol lege artis postup, ale, bohužiaľ, pravdepodobne sa to deje aj v terajších dňoch. Práve preto je dôležité, a prosím vás o to, aby ste tento náš návrh podporili a aby ste zahlasovali a posunuli ho do druhého čítania, kde, samozrejme, sme otvorení aj určitým pozmeňujúcim návrhom. Ďakujem veľmi pekne. [15:58] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre zdravotníctvo, poslancovi Majerskému. [16:07] František Majerský Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený gestorským výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 421. Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Návrh zákona obsahuje stanovisko ministerstva financií a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy, ďalej môžem doplniť. Vykonávajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada vo všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokoval Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby výbory prerokovali predmetný návrh zákona v druhom čítaní do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovaného návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Prosím, pán predseda, otvorte všeobecnú rozpravu. [16:07] Andrej Danko Ďakujem, otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Uzatváram možnosť prihlásenia do rozpravy ústne, ale ako prvý o slovo požiadal spravodajca v rámci rozpravy, áno? Nech sa páči. [16:09] František Majerský – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja by som chcel len doplniť kolegu Stachuru, ktorý to sa snažil vysvetliť trošku obšírnejšie, aby ste pochopili, o čo v tomto návrhu zákona ide. Každý jeden postup v medicíne musí mať naozaj guideline, len tak môžme fungovať v nejakom jednotnom systéme. Ja len pre porovnanie vysvetlím, ako funguje záchranná služba na Slovensku v guidelinoch a poskytovaní alebo resuscitácii v prvej pomoci. My máme na Slovensku každých päť rokov v rámci Európy tzv., zasadá Európska resuscitačná rada, kde vyhodnocuje, ako postupovať a ako riešiť správne prvú pomoc. Každých päť rokov sa vyhodnocuje, čo zmeniť, čo vylepšiť, aby tá prvá pomoc základná, tzv. laická prvá pomoc, bola čo najefektívnejšia. Veľa z vás si pamätá zo svojich kurzov, čo ste možno absolvovali ešte na základných školách alebo na vodičských preukazoch, že sa nejako začalo pred určitým obdobím, nejako zachraňovať ľudský život a v danej dobe bolo napríklad že dva vdychy a pätnásť stlačení. Teraz je už posledných desať rokov tridsať stlačení a dva vdychy a toto je napríklad jeden z tých guidelinov, ktorý naozaj máme zaužívaný a používa sa napríklad v záchrannej zdravotnej službe. Ale nemáme ho zaužívaný v iných odboroch medicíny. Každá nemocnica, anestéziológ, daný odbor, chirurgovia pracujú na základe nejakej skúsenosti alebo na základe nejakého, nejakého poznania, ktoré ich naučil primár, keď tam prišiel nový lekár, ale nič nie je dané, dané na papieri, že ako by mal daný chirurg postupovať pri danej diagnóze, takisto ortopéd, traumatológ. Sú nejaké všeobecné poznania, ako operovať, ale nič nie je dané na papieri a toto nám naozaj na Slovensku chýba, aby sme naozaj postupovali jednotne, lebo naozaj prax bude ukazovať v budúcnosti, že viac a viac sa budú pacienti sťažovať, tak ako to funguje v Amerike, a tam naozaj funguje tak, že lekári postupujú presne podľa guidelinov, aby boli naozaj aj právne krytí. To je z toho hľadiska guidelinového. A plus doplním kolegu, že ten systém musí byť aj spravodlivý. Nemôže to fungovať tak, ako to naozaj funguje na Slovensku, že každý z nás v inom a danom okrese má možno nárok na inú zdravotnú starostlivosť a nie rovnako kvalitnú a niektoré naozaj výkony sú nadhodnotené, že sa robia viacej a nemusia sa robiť a niektoré sa robia menej a mali by sa robiť. A v tomto tu zákone to naozaj chceme upraviť a upratať, a preto naozaj tento zákon nemá žiadny dopad na financie, chceme naozaj zaviesť ten systém tak, aby to naozaj bolo spravodlivé pre všetkých pacientov na Slovensku. Chápem, že z opozície je to ťažké, ale budeme radi, keď si ho pani ministerka, tento zákon, osvojí, lebo prinesie systém do slovenského zdravotníctva, ktorý tu naozaj roky chýba. Ďakujem pekne. [16:09] Andrej Danko Ďakujem. Tri faktické, prvý poslanec Ledecký. [16:12] Vladimír Ledecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Naozaj chcem poďakovať za tento zákon, lebo od vašich kolegov lekárov, s ktorými konzultujem veci, počujem už roky to isté, že ten systém jednotný, ako sa má liečiť, tie pravidlá nie sú, takže ďakujem pekne. A pokiaľ to prejde do druhého čítania, tak potom naozaj budem osobne konzultovať veci, ktoré sú v tom zákone, keď, pán Majerský, ťa môžem dopredu poprosiť. Ďakujem pekne. [16:12] Andrej Danko Poslanec Stachura. [16:13] Peter Stachura – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ja chcem ti poďakovať, Fero, že si otvoril tú vec ohľadom resuscitácie. To si asi tak všetci pamätáme, že niekedy bol naozaj ten pomer 2 : 15, to je taký pekný príklad, hej, že dlho ešte, ja som sa učil aj na škole, že dvakrát vdych, pätnásťkrát sa stláča hrudník a tu, čo sa týka resuscitácie, našťastie, je to tak, že tie guideliny Európskej resuscitačnej spoločnosti sú veľmi dobre prezentované aj na verejnosť, tá didaktika pomáha, funguje a pomerne rýchlo sa potom, ak sa zmenia vedomosti spoločnosti, tak sa dajú, dajú aplikovať v praxi. A teraz vieme, že ten pomer sa zmenil na 2 : 30 a vieme, že teda je dôležitejšie stláčať hrudník, ako robiť tie dva vdychy. Čiže to je pekný príklad toho, že musíme aktualizovať tie guideliny, nemôžme si nechať desať rokov len tak, lebo prakticky už by boli neaktuálne, my potrebujeme vždy tú najaktuálnejšiu verziu a niekto to musí sledovať, že či náhodou už nám neexpiroval ten štandard. A toto sa v našich štandardoch, žiaľ, nedeje, lebo my nemáme presne zadefinované, že tento guideline má len tri roky účinnosť a potom to niekto musí zrevidovať, či sa niečo nezmenilo. Takže toto, čo si povedal, je presne ten príklad, kam mierime, aby tá aktuálnosť bola zachovaná. Ďakujem. [16:13] Andrej Danko Poslankyňa Turčanová. [16:14] Andrea Turčanová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Ja by som sa chcela predovšetkým obidvom kolegom poďakovať za to, že otvárajú veľmi vážne a ťažké zdravotnícke témy, poukazujú na to, aspoň ak to ako laik dobre chápem, že peňazí v zdravotníctve nie je až tak málo, len sú veľmi neefektívne prerozdeľované. A práve tieto nové štandardy a pomoc by mali jednak urýchliť čakacie doby pacientov na ošetrenia, a zároveň aj zefektívniť, aby tých peňazí bolo viac. Dnes sme počúvali, že vláda prijala konsolidačný balíček, bude sa všade šetriť a podľa mňa cesta na to, aby sme sa z toho dostali a aby občania tú kvalitu nestratili, je práve hľadať vnútorné zdroje a vnútorné rezervy. A vy ukazujete tú cestu, ako sa to dá, tak sa vám chcem veľmi pekne poďakovať a už sa teším na nové štandardy v zdravotníctve. Ďakujem. [16:14] Andrej Danko Poslanec Majerský. [16:15] František Majerský – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Ja by som chcel ešte z tohto miesta vysvetliť takú jednu vec, že aj Národná rada naozaj môže prijať dobrý zákon, ktorý má dopad na celú spoločnosť a celú, celú krajinu. Podarilo sa to v minulom období, kde Národná rada schválila, že v obciach nad 500 obyvateľov bude povinnosť mať verejný defibrilátor. Obce na to mali rok a pol. Do konca roka tohto majú si zaobstarať verejný defibrilátor, ale spolu s tým sa vlastne preškoľujú ľudia laici z prvej pomoci. A tie čísla, čo zatiaľ ukazujú parametre, sú obdivuhodné a naozaj sa zachraňujú ľudské životy bez rozdielu na to, kto je tam starosta za ktorú stranu, lebo ide o ľudský život, ktorý sa nedá ničím nahradiť. A tu bol taký jeden dôkaz, ktorý som si pamätal z minulého obdobia, že aj Národná rada môže priniesť zákon, ktorý má naozaj ekonomicky obrovský dopad na prežívanie pacientov. Z jednoduchého hľadiska, aby ste si to vedeli predstaviť, že na Slovensku nemôžeme mať záchrannú službu v každej dedine, v každom meste, a ten dojazd zo záchrannej zdravotnej služby je nejaký. Ale vy dnes, keď zavoláte na 155, ste v nejakej obci a máte v obci defibrilátor, tak operačné stredisko vyzve tých ľudí, ktorí sú preškolení, a kým príde záchranka, tak ten pacient už dostáva prvú pomoc, je mu stláčaný hrudník a použije sa defibrilátor. A tí pacienti do piatich minút majú obrovskú šancu prežiť. A deje sa to reálne, čiže aj takýmto spôsobom môžme preniesť do praxe reálne veci, ktoré môžu reálne zachraňovať ľudské životy. A nie je to žiadna ekonomicky drahá vec, lebo ten defibrilátor viete kúpiť do dvetisíc euro pre každú obec a ľudský život má podľa OECD hodnotu 2-milióny eur. Tak si vezmite, že koľko ľudských... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [16:15] Andrej Danko Poslanec Stachura ako navrhovateľ v rámci rozpravy. [16:17] Peter Stachura – Vystúpenie Nechcem vás tu už dlhšie zdržiavať, neviem, či tá téma je pre všetkých kolegov zaujímavá, ale jednu vec ešte chcem, ešte raz uviesť na pravú mieru a dať taký príklad, že čo by znamenal ten náš návrh, alebo ako si to my predstavujeme s tými štandardami. A opäť poviem jeden konkrétny príklad z paliatívnej starostlivosti, teda starostlivosti o ťažko chorých, umierajúcich pacientov a jeden z takých najnepríjemnejších symptómov, ktoré niektorí zomierajúci pacienti musia zažívať, je dušnosť. To znamená, keď sa niekto dusí. No a v tejto dušnosti ešte my na škole sme sa učili teda, že len, prosím pekne, nesmieš podať žiaden opioid, to znamená silný liek od bolesti, pretože ten pacientovi môže ešte utlmiť dychové centrum a jednoducho môžeš ho tým zabiť, resp. tá dušnosť a silný liek od bolesti nejde nejako dokopy. No ale postupom času a aj tým rozvojom paliatívnej starostlivosti sme prišli k tomu, že presne opak je pravdou a práve u tých pacientov, umierajúcich dušných pacientov je metódou prvej voľby práve použiť tento opioid. To znamená, ak sa niekto dusí, tak prvým, prvou pomocou, zjednodušene to teraz hovorím, samozrejme že sú nejaké výnimky a špecifiká, je podať morfín, je podať ten opioid, samozrejme, v určitej dávke, aby sme pacienta aktívne nezabili, ale aby sme mu z toho jeho symptómu pomohli a tento symptóm nejako zredukovali. No a teraz keď sa pozrieme na tie štandardy, ktoré sú vydané na Slovensku, a štandard, ktorý je vydaný v Nemecku, tak na Slovensku našťastie k tejto problematike máme štandard, urobili ho dve dámy, ktoré si ja veľmi vážim, ktoré tú paliatívnu starostlivosť posunuli veľmi dopredu, pani Križanová a ešte jedna pani doktorka, ktoré, samozrejme, vychádzali z určitých informácií, ktoré vtedy mali a urobili to najlepšie, ako vedeli, a v tomto štandarde je napísané, že dušnosť sa môže liečiť tak, že sa podá tento opioid. No a teraz ako naši zdravotníci a realita v praxi vyzerá tak, a to som si overil, lebo som bol na viacerých nemocniciach a som sa práve na túto tému pýtal, že ak máte zomierajúceho pacienta, ktorý je dušný, ktorý sa dusí, ktorý má takýto symptóm, tak čo robíte. A viacero lekárov mi, žiaľ, povedalo, že no tak dáme mu novalgin. To je liek, akože ten základný liek od bolesti, ale vôbec nie je to lege artis postup pri dušnosti. To znamená, oni mu nevedeli v tejto veci pomôcť tým správnym liekom. A keď som sa pýtal, ako je to možné, veď predsa ten novalgin, to nie je metóda voľby, ktorú by mal dostať tento pacient, tak mi bolo vždy povedané, že no viete, ale my sa bojíme úradu pre dohľad, no tak nemôžme mu dať opiát, lebo ho môžme tým zabiť, lebo môže sa mu utlmiť dychové centrum a jednoducho my sa bojíme tej konzekvencie. Samozrejme, že je to širší problém, ktorý nebudem teraz rozoberať, ale jeden z dôvodov, prečo sa napríklad boja, je aj to, že nemáme na to tak správne urobený štandard. Keď sa pozrite do tej nemeckej, do Nemecka, tak v tom štandarde je napísané, urobila ho odborná spoločnosť, ktorá je zakrytá ešte ďalšími spoločnosťami, ktorá zadefinovala nejaký klinicky relevantný problém, čiže je tam napísané, že pacienti s nevyliečiteľným onkologickým ochorením, ktorí sa nachádzajú na konci života a majú symptóm dušnosti, majú dostať silný opioid, to znamená napríklad morfín. A teraz je tam ďalšia kolónka, je tam napísané A, to znamená stupeň odporúčania je, že silné odporúčanie znamená, že má sa, ak by, a potom je tam ďalšia kolónka, ktorá hovorí o tom, že na základe čoho to môžu tvrdiť. Tvrdia to na základe toho, že je asi dvadsať rôznych štúdií, vysoko kvalitných štúdií, multicentrických štúdií, ktoré spájajú randomizované kontrolované štúdie, ktoré to potvrdzujú, že áno, takíto pacienti, ak bol podaný opioid, nedošlo k ich usmrteniu, ale došlo k zmierneniu symptómu dýchavice. Čiže v tom štandarde je napísané, máte použiť opioid, naše odporúčanie všetkých expertov je áno, máte to urobiť, toto sú, toto sú štúdie, ktoré to potvrdzujú, a potom, samozrejme, že je to vybavené, pretože ak niekto odmietne postupovať podľa tohto postupu, musí mať veľmi dobré argumenty, prečo tak nerobí. A u nás, keďže je to tak akože tak, tak všelijak, tak jednoducho ten, ten pacient, žiaľ, v mnohom prípade nedostane to, čo má, čo by dostať mal. Čiže toto je práve jeden taký konkrétny príklad, že keby prešiel tento návrh, tak ministerstvo zdravotníctva by ako prvé muselo urobiť novú metodiku, muselo by ju zverejniť a muselo by zabezpečiť, že tie štandardy budú mať jednak svoju aktuálnosť, dokedy sú platné, jednak že tam bude musieť byť stanovené, ako kvalitný štandard je, kto vôbec ten štandard môže vydávať, či sú to klinicky relevantné otázky, či nielen, či len neopisujeme knihy, ale či sú to naozaj otázky, s ktorými sa stretávajú naši kolegovia a nevedia sa rozhodnúť a potom na základe čoho povedia, že máte to robiť tak a tak. Čiže urobiť z tých štandardov takú modernú formu, ktorá je pomocou a nielen bičom pre našich zdravotníkov. Ďakujem pekne. [16:17] Andrej Danko Poslanec Majerský s faktickou. [16:23] František Majerský – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Čiže ešte, aby sme to naozaj ešte len trošku zhmotnili a skrátili, ide vlastne o štandardy, ktoré budú používať zdravotníci na jednotlivých oddeleniach, aby sme naozaj zefektívnili systém. V tomto naozaj musím dať za pravdu pánu predsedovi Andrejovi Dankovi, ktorý kritizuje, že idú veľké zdroje do zdravotníctva a nie sú efektívne vynaložené, čo naozaj mu dávam za pravdu, lebo tých zdrojov do zdravotníctva ide dosť, len ich treba naozaj efektívne dávať a nemíňať ich na to, čo nemusíme robiť, nemusíme tieto postupy robiť, ale máme ich dávať tam, kde tie peniaze naozaj majú ísť a na pacientov, ktorí to naozaj akútne potrebujú. Lebo my robíme naozaj všetko opačne. Pacienti, ktorí liečbu, ktorú majú dostať o pol roka, dostávajú hneď, a tí, ktorí sú onkologickí a potrebujú liečbu včas, tak ju dostávajú neskoro, alebo sa jej nedožijú. [16:23] Andrej Danko Ďakujem. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie. Chce sa vyjadriť pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďalej nasleduje prvé čítanie návrhu poslanca Čaučíka na vydanie zákona, ktorým... Je tu pán Čaučík? Aby som to... (Reakcia z pléna.) Dobre, takže tento zákon neprejednáme, keďže pán Čaučík nie je v sále, stráca poradie. Poslankyňa Holečková a Turčanová. Návrh poslankýň Holečkovej a Turčanovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je pod tlačou 434, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 462. Dávam slovo poslankyni Holečkovej, aby návrh zákona uviedla. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Martiny Holečkovej a Andrey Turčanovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 434.) [16:25] Martina Holečková – Vystúpenie Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, v tomto predkladanom návrhu sa rušia limity príjmu pre fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, ako aj osobitný limit príjmu týkajúci sa nezaopatrených detí, ktoré sú fyzickými osobami s ťažkým zdravotným postihnutím. Aby som to bližšie vysvetlila, týka sa to opatrovateľského príspevku, ktorý býva krátený a máme za to, že by mal ostať v plnej výške. Viac poviem v rozprave a hlásim sa do nej. Ďakujem. [16:25] Andrej Danko Ďakujem. Dávam slovo spravodajkyni v zastúpení pani poslankyne. Pani Škopová, nech sa páči. [16:26] Anežka Škopová – Vystúpenie spoločného spravodajcu 74. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 434. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 462 z 27. augusta 2024 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu. [16:26] Andrej Danko Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne. Nie, nikto, uzatváram možnosť prihlásenia. Prvá o slovo, a teda prihlásila sa pani Turčanová, ale v rámci rozpravy prvá o slovo požiadala navrhovateľka, takže po jej vystúpení vystúpi pani poslankyňa Turčanová. Nech sa páči, pani poslankyňa Holečková. [16:28] Martina Holečková – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dnes vám predkladáme návrh zákona, ktorý zo zákona vypúšťa mesačné limity. Jednoducho poviem, to krátenie opatrovateľského príspevku. Budem hovoriť o tom, prečo by sme tento príspevok nemali krátiť. Pretože táto téma je nesmierne dôležitá a zaslúži si našu naozaj maximálnu pozornosť a pochopenie, pretože ja si myslím, že sa týka takmer každej domácnosti slovenskej, pretože pomaly každý sa stretol s tým, že potrebuje o niekoho z blízkych sa postarať. Naši domáci opatrovatelia to skutočne nemajú v každodennom živote jednoduché. Táto práca je mimoriadne náročná a vyžaduje si množstvo fyzických síl. Tento príspevok, samozrejme, poviem to, je príspevok, ktorý nedokáže zabezpečiť tú rodinu, alebo respektíve tá rodina z nej nedokáže vyžiť, lebo tie životné príbehy sú naozaj ťažké a dobre vieme, že osoby, ktoré sú odkázané na opatrovanie, často potrebujú uhradiť rôzne rehabilitácie a podobne. Čiže často sú domáci opatrovatelia napríklad aj nútení teda pracovať popri tom, ako sa starajú o svojho blízkeho a tu vlastne narážame na problém, ktorý sa snažíme odstrániť, a to je to, že pokiaľ dnes si táto osoba zarobí viac, alebo má teda príjem väčší ako dvojnásobok životného minima, alebo potom je to trojnásobok životného minima, tak jednoducho dochádza ku kráteniu príspevku na opatrovanie, ktorý je naozaj skutočne veľmi nízky napriek tomu, že sa zvyšoval. Prečo je dôležité, aby sme podporovali opatrovanie v domácom prostredí? Sú to predovšetkým, poviem to, aj kapacity, ktoré máme v rámci našich poskytovaných sociálnych služieb, či už sú to kapacity v pobytových zariadeniach, alebo aj rôznych denných stacionároch, jednoducho sú nedostačujúce a musím povedať, že sú aj nákladnejšie na tú starostlivosť. Čiže pokiaľ dokážeme zdravotne znevýhodneného alebo starého človeka opatrovať v domácom prostredí, vždy je to prospešnejšie jednak z tej finančnej stránky, ale, samozrejme, aj z, poviem to, z takej tej emocionálnej a psychickej. Musím povedať, že najmä všeobecne v našom systéme máme nedostatok pracovníkov v sociálnych službách, a pokiaľ sa stane to, že v domácom prostredí domáci opatrovatelia nebudú môcť poskytovať túto službu svojim blízkym, nebudú sa môcť o nich postarať, tak proste sa pýtam, kde títo ľudia skončia, čo s nimi budeme robiť. Ak je niekto schopný popri tejto starostlivosti o svojho príbuzného si ešte privyrobiť, prečo by sme ho mali za to trestať a krátiť mu príspevok. Tú činnosť, ktorú, ktorú on v domácom prostredí vykonáva, je proste jedna a tá istá a je rovnako náročná, prečo by sme mu mali krátiť ten príspevok na opatrovanie. Návrh, ktorý sme, ktorý sme podali, poviem, že prichádza, vychádza z praxe. Obracajú sa na nás množstvo, množstvo ľudí, ktorí práve po poslednej zmene prišli o časť príspevku, príspevok sa im začal krátiť. Poviem úplne že konkrétne príklady, kedy pani, ktorá viac ako jedenásť rokov sa stará o svojho blízkeho príbuzného, samozrejme, náklady, ktoré, ktoré majú, jednoducho žiadny príspevok, ktorý dostáva od štátu, nebol schopný celé uhradiť, preto popri opatrovaní sa snaží si aj privyrobiť. No a keď sa všetky tie príjmy akoby zrátali, tak vyšlo, že opatrovateľský príspevok sa jej skrátil. Čiže to máloktoré proste, dnes títo ľudia dostávajú, poviem to, za prácu, ktorú neoceňuje naša spoločnosť, tak ešte im proste naň siahneme. Mám tu tiež ešte jeden taký príklad, keď písala pani Jozefína, ktorá sa vlastne stará o svojho celoživotne postihnutého syna, tak, samozrejme, sa zamestnala, pretože pri postihnutí, ktoré má jej syn, tak jednoducho to bola obrovská záťaž na finančný rozpočet domácnosti, najmä čo sa týkalo rôznych liekov, rehabilitačných činností. No a presne to, čo sa stalo aj v predošlom prípade, sa stalo aj jej, došlo ku kráteniu príspevku, prišla o nejakých 150 euro. Čiže si asi každý z nás dobre vie predstaviť, že títo ľudia rátajú úplne každé euro, ktoré domácnosť má. Z uvedených dôvodov vás chcem, páni poslanci, panie poslankyne, poprosiť, aby ste sa zasadili o to, aby sa príspevok na opatrovanie nekrátil. V prípade, ak by boli nejaké návrhy a vôľa, sme, samozrejme, pripravení v druhom čítaní reflektovať návrhy, ktoré prídu z pléna. Ďakujem veľmi pekne. [16:28] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Na vystúpenie pani navrhovateľky žiadna faktická. O slovo požiadala v rámci rozpravy pani poslankyňa Turčanová. Nech sa páči. [16:34] Andrea Turčanová – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, včera som tuná diskutovala o odľahčovacej službe a o tom, či opatrenia, ktoré predkladá ministerstvo práce, sú dostatočné. V reakcii na toto moje vystúpenie pán minister povedal, že plánujú aj ďalšie opatrenie, a to je vlastne zrušenie limitov pri opatrovaných osobách. Návrh, ktorý s pani poslankyňou Holečkovou predkladáme, vlastne hovorí presne to isté. Keďže dnes sú tie limity dvojnásobok sumy životného minima pri opatrovanej osobe a pri, ak je opatrovanou osobou dieťa, tak je to trojnásobok sumy životného minima, tak len pre praktickú ukážku. Výška životného minima od 1. júla 2024, kedy sa zvýšila, je 273 eur na jednu opatrovanú osobu, teda na dospelú osobu, na ďalšiu 191 a na dieťa 125 eur. Čiže keď si to prepočítame, pri dvojnásobku, ak je dôchodok osoby vyšší ako 546 eur, už nastáva krátenie opatrovateľského príspevku. Kolegyňa tu veľmi dobre poukázala na to, aké dôležité je opatrovanie v domácnosti, lebo je to prirodzené prostredie opatrovanej osoby, kde ľahšie zvláda rôzne aj emocionálne, ale aj zdravotné výkyvy, ku ktorým u takýchto osôb veľmi často dochádza. Navyše správne kolegyňa poukázala na to, že máme preťažené zariadenia sociálnych služieb, či už ide o domovy sociálnych služieb, či už ide o zariadenia pre seniorov, či už ide o zariadenia opatrovateľskej služby. Dokonca nám chýba aj opatrovateľská služba, ktorú poskytujú obce a mestá, tak je nedostatková, pretože sú poradovníky na každej obci, v každom meste. Mnohé obce však nemajú ani finančné prostriedky, aby túto službu poskytovali, a preto je veľmi dôležité, aby podľa zákona o rodine sa v prvom rade príbuzní postarali o svojho člena, ktorý je odkázaný na opatrovanie a výška opatrovateľského príspevku od 1. júla ´24 je 615,50 eur, čiže vidíte, že to nie je suma ani dosahujúca minimálnu mzdu. Pri opatrovaní dvoch osôb a viac je to 818,60 eur. Tým chcem povedať len to, že ak niekto dostáva opatrovateľský 615 eur, vzdá sa príjmu zo zamestnania, kde priemerná mzda je dneska okolo 1 400 eur len preto, aby doopatroval svojho príbuzného, prípadne svoje, svoje zdravotne postihnuté dieťa, ale v prípade, že tým postihnutým je senior, ktorý dostal 13. dôchodok, lebo také prípady boli, dali sme krásne pre Vianocami trináste dôchodky, ešte tu bola polemika, či áno, či nie, tešili sme sa, že je to dobrá vec, schválili sme ich, dali sme ich a niektoré o 20 eur presiahli priemernú výšku dôchodku. Čo nasledovalo? Krátenie opatrovateľského príspevku, ktorý minulý rok bol na úrovni, teda do 1. júla bol na úrovni 569 eur. Takže ešte aj túto sumu sme dokázali skrátiť. Preto si myslím, že my nemáme vytvárať blok a podmienky, aby títo ľudia nemohli si privyrobiť, alebo aby naozaj museli ujsť do práce a nemohli opatrovať, lebo nevyžijú z týchto peňazí. Myslím si, že jediné, čo môžme pre nich urobiť, je tento limit zrušiť. Toto navrhujeme aj v našom zákone úplne veľmi jednoduchom a myslím, že k náprave môže dôjsť hneď. Dnes sú štatistiky také, že po tých našich 13. dôchodkoch zo sto vyplatených opatrovateľských príspevkov zhruba dvadsať sa muselo krátiť, pretože seniori prekročili výšku dvojnásobku životného minima. Preto navrhujeme naozaj tieto limity životného minima zrušiť. Ďakujem. [16:34] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Súčasne vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľka? Pani doktorka. Pani navrhovateľka, chcete? Nie. Chce sa vyjadriť k rozprave spravodajkyňa? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďalším bodom programu je prvé čítanie o návrhu poslankýň Martiny Holečkovej, Turčanovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má tlač 435, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí 463. Dávam slovo poslankyni Holečkovej, aby zákon uviedla. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Martiny Holečkovej a Andrey Turčanovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov , tlač 435.) [16:40] Martina Holečková – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, predkladáme vám návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 448/2008 o sociálnych službách a živnostenskom podnikaní č. 455/1991. Hlavným cieľom tohto zákona je vytvoriť legislatívny rámec pre vznik a fungovanie a organizáciu misijno-pastoračných centier, ktoré budú poskytovať duchovnú, sociálnu a vzdelávaciu podporu širokej verejnosti, najmä však marginalizovaným skupinám. Integrácia rómskych komunít do majoritnej spoločnosti a ich sociálna inklúzia sú dlhodobým a pomaly sa riešiacim problémom. Napriek množstvu vynaložených prostriedkov a energie efekt nenapĺňa očakávania, a preto prichádzame s týmto návrhom zákona, o ktorom poviem viac v rozprave a teraz sa hlásim do nej. Ďakujem veľmi pekne. [16:40] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, poslankyni Škopovej. [16:41] Anežka Škopová – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 435. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 463 z 27. augusta 2024 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhov zákonov v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu. [16:41] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy je prihlásený poslanec Prostredník za poslanecký klub PS. Nech sa páči. (Reakcia z pléna.) O slovo požiadala navrhovateľka. [16:43] Martina Holečková – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, jedným z problémov, ktoré nevymizli, je problematika chudoby a vylúčenia ľudí v marginalizovaných rómskych komunitách. Štatistiky zvlášť o východnom Slovensku, ale aj skúsenosti z praxe nám hovoria, že budúcnosť s Rómami jednoducho je istá, len sa musíme k nej zodpovedne postaviť. Aj z tohto dôvodu sa cirkvi a náboženské spoločnosti už tridsať rokov venujú sprevádzajú ľudí v rómskych komunitách, ktoré sa často cítia väčšinou spoločnosti vylúčení. Sprevádzajú ľudí na okraji spoločnosti a prax ukazuje, že tomuto sprevádzaniu je však potrebné dať systémový rámec a systémovú podporu. Kňazi, pastori, rehoľné sestry potrebujú spoluprácu laikov. Ak chceme dosiahnuť viditeľné zmeny v rámci sociálnych, vylúčených a chudobných komunít, potrebujeme pracovať systémovo, dlhodobo, stabilne a trvalo udržateľne. Predchádzajúce vlády podporovali zo svojej rezervy misijno-pastoračných pracovníkov pôsobiacich v marginalizovaných rómskych komunitách. Od apríla tohto roku však táto dočasná podpora nepokračuje. Spočiatku bol tento pilotný projekt podporovaný, bolo v ňom teda podporovaných 16 misijno-pastoračných pracovníkov a v minulom roku to už bolo 28, no a teda v apríli táto pomoc skončila. Preto prichádzame s naším návrhom, aby sme tejto práci, tejto činnosti umožnili naozaj dlhodobú, stabilnú a udržateľnú realizáciu. Misijní pastorační pracovníci a spolupracovníci, dobrovoľníci sa venovali napr. výchove, vzdelávaniu detí, mládeže, dospelých, sprevádzali rodiny, mladých dospelých, mládež, venovali sa zdravotníckej službe aj osvete, ale aj advokácii, poradenstvu, či inej pomoci. Jednoducho poskytovali širokú, poviem to, sociálnu podporu. Práca misijno-pastoračných pracovníkov sa sústreďuje predovšetkým na tri oblasti, a to vzdelávanie, najmä teda predškolská výchova, príprava na vyučovanie, doučovanie, rozvíjanie a podpora talentov, sprevádzanie a podpora pri štúdiu, ďalšie vzdelávanie mládeže a dospelých. Druhá oblasť je sprevádzanie, tam sa radí najmä sociálne poradenstvo, mentoring, tútoring, zdravotnícka a iná odborná osveta, ktorá je v týchto vylúčených komunitách skutočne potrebná. Treťou zložkou tejto práce je formácia, a to je najmä výchova k vzťahom rovesníckej skupiny, voľnočasové aktivity, krátkodobé, dlhodobé a duchovné sprevádzanie, ale aj osobnostný rozvoj. Dobre vieme, že pokiaľ nepracujeme pri vylúčených komunitách aj, poviem to, na takom osobnostnom rozvoji, tak tie výsledky jednoducho, ktoré sú dosahované, nie sú až také dobré. Vo všetkých zainteresovaných obciach, kde pôsobia, alebo pôsobili misijno-pastorační pracovníci, bolo markantne cítiť prítomnosť týchto pracovníkov. Zlepšovala sa spolupráca s majoritou v rôznych oblastiach, zmenšovala sa segregácia, budovali sa skutočné priateľstvá medzi príslušníkmi majority a rómskej komunity, ale aj zvyšovala sa vzdelanosť a zamestnanosť rómskej komunity, ale aj zdravotná a bytová stránka. Ľudia si často opravovali svoje príbytky, zlepšila sa hygienická úroveň, a zároveň aj zdravotný stav tejto spoločnosti. Práca pastoračných pracovníkov tak pomáha odstraňovať sociálne vylúčenie a prispieva k inklúzii a podpore desegregácie. Vďaka práci pastoračnej asistentky napr. s predškolákmi v Jarovniciach, je sedem detí, ktoré táto asistentka vzdelávala a keď nastúpili do materskej školy, tak bolo viditeľné, bolo viditeľné, akým spôsobom sú lepšie pripravené na začlenenie sa do školského prostredia ako napr. ostatné deti, ktorým takáto pomoc nebola poskytnutá. Napr. rozumeli lepšie slovensky, vedeli lepšie reagovať, pokojnejšie, ale napr. už aj poznali farby a také tie základné veci. Takto by som mohla v tých konkrétnych príkladoch pokračovať. Veľmi dôležité je to, že prostredníctvom tohto projektu dochádzalo aj naozaj k udržateľnosti pracovných návykov a zvyšovaniu zamestnanosti vo vylúčených komunitách. Misijno-pastorační pracovníci napr. vzdelávali 21 nezamestnaných ľudí v Jarovniciach a vlastne ich formovali aj k ďalšej výchove ich vlastných detí, čo malo vlastne potom pozitívny efekt najmä pri nástupe do vzdelávacieho procesu. Misijno-pastorační pracovníci, ale aj dobrovoľníci a iní spolupracovníci pracujú v teréne, pričom majú kontakt s celými rómskymi rodinami a veľmi dobre teda poznajú potreby týchto ľudí, avšak aby každodenne trpezlivá práca prinášala dlhotrvajúce výsledky, je potrebná stabilita. Tú sa snažíme týmto naším návrhom zabezpečiť, aby jednoducho tieto centrá neboli, alebo teda tí pracovníci neboli odkázaní na projekty, ktoré majú len nejakú časovú životnosť. Jedným z výsledkov pastoračnej práce je aj to, že niektorí pastorační asistenti si už počas trvania projektu našli inú prácu, alebo sa napr. potom ďalej vzdelávali, dokonca nastúpili aj na vysokú školu. Pastoračná práca pozitívne vplýva na deti, mládež, prostredníctvom napr. doučovania, neformálneho vzdelávania, voľnočasových, športových a umeleckých aktivít, čím mladých vedie a motivuje k ukončeniu základnej školy, absolvovanie stredoškolského vzdelávania, dokonca aj vysokoškolského. Práca s mladými ľuďmi z rómskych komunít sekundárne pôsobí tiež na dospelé cieľové skupiny, podnecuje ich k uvedomovaniu hodnoty vzdelania, k aktívnemu hľadaniu si zamestnania, ale aj participácii na živote miestnej komunity. Tieto centrá môžu zohrať veľmi dôležitú úlohu pri podpore integrácie rôznych skupín, nie sú teda zamerané len na marginalizované skupiny, ale môžu napr. pomôcť vráteným migrantom, seniorom alebo aj osobám so zdravotným postihnutím, ale aj rodinám zo sociálne slabého prostredia. Musím povedať, že náboženské a sociálne aktivity sú efektívnym nástrojom na prekonávanie sociálnych bariér a dlhodobé pôsobenie práve pastoračných asistentov v komunitách prináša naozaj výsledky. Samozrejme, sme pripravení v druhom čítaní hovoriť o prípadných zmenách alebo vylepšeniach tohto nášho návrhu. Ďakujem veľmi pekne. [16:43] Andrej Danko Na vystúpenie pani poslankyne tri faktické. Poslanec Pollák. [16:51] Peter Pollák – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem aj vám, pani poslankyňa, za tento návrh zákona. Ja oceňujem prácu každého človeka, ktorý je angažovaný v tejto pastoračnej misii a je jedno, z ktorej cirkvi je, lebo oni sú tí najväčší makači, ktorí menia osudy tých ľudí. Častokrát, keď chodíme aj po lokalitách, kde pôsobí pastoračná misia, tak vidíme vlastne to obrátenie toho človeka, ktorý, povedzme si na rovinu, pred niekoľkými rokmi, keď to bol nejaký recidivista, ktorý vyšiel z basy, mlátil svoju ženu, bol to alkoholik, ak vlastne prešiel nejakou tou očistou, ktorú mu ponúkla tá pastoračná misia, tak aj ten osud toho človeka bol zodpovednejší. Ten človek začal viesť zodpovedný život, ktorý bol súčasťou, alebo teda viedol zodpovedný život. Je dobre povedať, že počas našej vlády sme uvoľnili z premiérskej rezervy financie na to, aby sa táto aktivita týchto pastoračných centier zväčšila, zvýšila a pastoračné aktivity sa aj zvýšili. Na druhej strane, áno, súhlasím s týmto, avšak by som tam zahrnul možno aj iné cirkvi, aby sa to nevzťahovalo možno na, možno na apoštolskú cirkev, ale aj na gréckokatolícku, alebo rímskokatolícku, aby naozaj aj tí, ktorí, či z gréckokatolíckej, alebo rímskokatolíckej mali možnosť čerpať výhody z tohto návrhu zákona. Ďakujem ešte raz za tento návrh. [16:51] Andrej Danko Poslanec Bužo. [16:53] Lukáš Bužo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Ďakujem, pani poslankyňa, poslankyne, za tento návrh a ja chcem na začiatok povedať, že cirkev je neodmysliteľnou súčasťou v riešení a posúvaní rómskej komunity na Slovensku. To je vec, to je fakt, ktorý tu je na Slovensku a sú konkrétne hmatateľné výsledky, ktoré mnohé organizácie predbehli, mnohé spolky, mnohé sociálne činnosti, ktoré v rómskych komunitách roky sa snažili nejako posunúť jednotlivcov, tak nemajú také výsledky ako pastoračné, tí pastorační asistenti a pastorační pracovníci, ktorí sú zapojení aj v národnom projekte, ktorý spravuje táto koalícia, a to v projekte rozvojové tímy, komunitné centrá, pastoračné centrá. A ja tak prosto laicky chcem vyjadriť iba to, že ak tu je nástroj, ktorý prináša nejaké výsledky, tak, prosím, podporme ho, nepozerajme na to, z akej politickej dielne vychádza, ale pozerajme, aký to má dopad pre ľudí, možno pre menšiny na Slovensku a ešte chcem dodať, že je to podľa mňa veľmi dobrý nástroj v budovaní mostov medzi menšinami a majoritnou spoločnosťou okrem iných dopadov, ktoré spomínala pani Holečková. A ja ďakujem za tento návrh zákona, určite ho aj ja podporím a verím, že aj kolegyne, aj kolegovia z koalície budú prihliadať na dopady, ktoré tento návrh má a aké výsledky prináša. Ďakujem. [16:53] Andrej Danko Poslanec Richter. Poslanec Richter nie je v sále. Pán poslanec, nehlásite sa, áno, s faktickou? Nechcete faktickú. Dobre, s reakciou pani poslankyňa Holečková. [16:55] Martina Holečková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za faktické poznámky. Áno, plne, plne súhlasím s vami, pán poslanec Pollák, že akákoľvek formácia z akéhokoľvek prostredia, či cirkvi je veľmi dôležitá a je potrebné ju robiť. A, pán poslanec Bužo, som veľmi rada, že ste spomenuli, že presne to je nástroj, ktorý prináša výsledky, že ktorý je už overený, a preto aby vedel dlhodobo fungovať a vieme, že pri tejto problematike je potrebné zachovať kontinuitu. Potrebujeme urobiť tento legislatívny rámec. Takže ďakujem veľmi pekne za podporu. Ďakujem. [16:55] Andrej Danko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Prostredník vystúpi po hlasovaní. Prerušujem schôdzu do 17.00 hodiny, kedy by sme mali pokračovať hlasovaním a následne vystúpi poslanec v rozprave. Ďakujem. (Prestávka.) [16:58] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho (Zaznievanie gongu.) Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní. Ako prvé podávam procedurálny návrh v mene troch poslaneckých klubov, aby sme body 83 a 84, čo sú tlače 388 a 387, odvolávanie ministrov Suska a Šimkovičovej prerokovali na konci schôdze pred tlačou 478, čo je odvolávanie pani Dolinkovej. Chcem sa opýtať, či je všeobecný súhlas. (Reakcia z pléna.) Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 135 prítomných, 104 za, 20 proti, 9 sa zdržalo, 2 nehlasovali. Konštatujem, že sme tento procedurálny návrh schválili. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia ku zriadeniu Komisie na prešetrenie atentátu na predsedu vlády Roberta Fica a prevenciu ďalších útokov na ústavných činiteľov a iné verejné osoby, tlač 428. Spravodajcom je člen výboru pre obranu a bezpečnosť poslanec Michal Bartek, ktorého prosím, aby hlasovanie uvádzal. (Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Dubéciho, Zuzany Mesterovej a Zuzany Števulovej na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k zriadeniu Komisie na prešetrenie atentátu na predsedu vlády Roberta Fica a prevenciu ďalších útokov na ústavných činiteľov a iné verejne činné osoby , tlač 428.) Bartek, Michal, poslanec NR SR Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Prosím, dajte hlasovať o návrhu tohto uznesenia tak, ako je uvedené v tlači 428. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 137 prítomných, 61 za, 74 proti, 2 sa zdržali. Konštatujem, že sme tento návrh neschválili. Ďalej budeme hlasovať v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 414/2012 o obchodovaní s emisnými kvótami, ktorý prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní. Máme to uvedené ako tlač 463. Dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie pani poslankyni Zuzane Matejičkovej, aby hlasovanie uvádzala. Nech sa páči. (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 414/2012 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 463.) Matejičková, Zuzana, poslankyňa NR SR Veľmi pekne ďakujem, pán predsedajúci. Pán predsedajúci, v rozprave vystúpili traja poslanci. Najprv pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Dajte, prosím, hlasovať spoločne o bodoch 1 až 30 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru uvedené body schváliť. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 137 prítomných, 76 za, 2 proti, 56 sa zdržalo, 3 nehlasovali. Návrh sme schválili. Matejičková, Zuzana, poslankyňa NR SR Týmto sme hlasovali o všetkých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch. Pán predsedajúci, keďže návrh zákona prerokúvame v skrátenom konaní, sme v treťom čítaní. Prosím, otvorte rozpravu. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Chcem sa opýtať, či sa hlási niekto do rozpravy. Nie je tomu tak. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku. Pani spoločná spravodajkyňa, prosím, uveďte odporúčanie gestorského výboru. Matejičková, Zuzana, poslankyňa NR SR Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 137 prítomných, 77 za, 38 proti, 22 sa zdržalo. Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 414/2012 o obchodovaní s emisnými kvótami. Teraz prosím poverenú členku výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj pani poslankyňu Tinu Gažovičovú, aby uviedla hlasovanie o návrh u uznesenia o kompenzácii výpadku príjmu samospráv, tlač 460. Pani poslankyňa, nech sa páči. Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mareka Lackoviča a Jany Hanuliakovej na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o kompenzácii výpadku príjmu samospráv , tlač 460.) Gažovičová, Tina, poslankyňa NR SR Vážený pán predsedajúci, v rozprave vystúpili dvaja poslanci. Dajte, prosím, hlasovať o uznesení, tak ako som ho uviedla a ktoré je súčasťou tlače 460. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 132 prítomných, 57 za, 69 proti, 5 sa zdržali, 1 nehlasoval. Konštatujem, že sme uvedené uznesenie neschválili. Ďalej prosím spravodajkyňu, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci pani poslankyňu Anežku Škopovú, aby uviedla hlasovanie o bode 46 programu. Je to prvé čítanie o návrhu poslancov Záborskej a Vašečku na vydanie zákona o príspevku pre tehotné absolventky štúdia. Máme to uvedené ako tlač 42. Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo. (Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Anny Záborskej a Richarda Vašečku na vydanie zákona o príspevku pre tehotné absolventky štúdia , tlač 42.) Škopová, Anežka, poslankyňa NR SR Ďakujem za slovo. Prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 133 prítomných, 22 za, 110 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona. Budeme pokračovať hlasovaním o bode 55 schváleného programu, ktorým je prvé čítanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon, tlač 429. Spravodajcom je člen navrhnutého gestorského ústavnoprávneho výboru poslanec Ondrej Dostál, ktorého prosím, aby hlasovanie uvádzal. (Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov , tlač 429.) Dostál, Ondrej, poslanec NR SR Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje návrh zákona v druhom čítaní. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 137 prítomných, 50 za, 73 proti, 13 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona. Ďalej prosím spravodajcu, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre zdravotníctvo poslanca Františka Majerského, aby uviedol hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslanca Stachuru na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 576/2004 o zdravotnej starostlivosti, tlač 421, bod 60 schváleného programu. Nech sa páči, pán poslanec. (Hlasovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Stachuru na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov , tlač 421.) Majerský, František, poslanec NR SR Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 137 prítomných, 48 za, 27 proti, 61 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona. Nasleduje hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslankýň Holečkovej a Turčanovej na vydanie zákona, ktorým sa mení sa mení zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, tlač 434, bod 62 schváleného programu. Dávam slovo poslankyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor ako spravodajkyňu, pani poslankyne Anežke Škopovej, aby hlasovanie uviedla. Nech sa páči, pani poslankyňa. (Hlasovanie o návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Martiny Holečkovej a Andrey Turčanovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 434.) Škopová, Anežka, poslankyňa NR SR Ďakujem za slovo. Prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 137 prítomných, 59 za, 77 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vyčerpali sme všetky body hlasovania. Vyhlasujem 10-minútovú prestávku. Budeme pokračovať v prerušenom rokovaní, ešte predtým procedurálny návrh pani poslankyne Vaľovej. [17:13] Jana Vaľová Pán predsedajúci, ja by som len chcela opraviť hlasovanie 428, aby tá oprava bola pre záznam, že som hlasovala proti. Ďakujem. [17:13] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Zaznamenáme si, pani poslankyňa. Vyhlasujem prestávku. (Prestávka.) [17:13] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní a síce návrhom pani poslankyne Holečkovej a Turčanovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní. Budeme pokračovať v rozprave, v ktorej vystúpi pán poslanec Prostredník za klub. Nech sa páči. (Pokračovanie rokovania v prvom čítaní o návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Martiny Holečkovej a Andrey Turčanovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov , tlač 435.) [17:26] Ondrej Prostredník – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, predkladateľky navrhujú zmenu zákona o sociálnych službách a zmenu zákona o výkone práce vo verejnom záujme. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Žiga, Peter, podpredseda NR SR Pán poslanec, na chvíľu vás preruším. Kolegovia, kto nemáte záujem počúvať poslanca, pána poslanca pri rozprave, tak opustite sálu. A tí, ktorí máte záujem, môžte sa prihlásiť faktickými poznámkami. Nech sa páči, pán poslanec, pokračujte. Prostredník, Ondrej, poslanec NR SR Ďakujem. V zákone o sociálnych službách sa navrhuje vloženie nového typu zariadenia sociálnej služby krízovej intervencie, ktorým je, ako to uvádza návrh novely, misijno-pastoračné centrum. Zákon doteraz pozná sedem typov zariadení sociálnej služby krízovej intervencie. To je nízkoprahové denné centrum, integračné centrum, komunitné centrum, nocľaháreň, útulok, domov na polceste, zariadenie núdzového bývania. A k týmto siedmym by teraz mal pribudnúť aj ten ôsmy typ, to je misijno-pastoračné centrum. Novela tiež bližšie definuje obsah činnosti misijno-pastoračných centier. Má ísť o zariadenia, ktoré zriaďuje registrovaná cirkev alebo náboženská spoločnosť. A odbornosť poskytovaných činností má zabezpečovať garant, ktorý má mať, musí mať poverenie cirkvi, ktorá toto centrum zriaďuje. Aktivity vykonávané v centrách sú novelou definované ako, citujem: "Duchovné aktivity, ktoré motivujú a ponúkajú zdroje pre pozitívnu vnútornú zmenu u jednotlivcov." Z uvedeného vyplýva, že touto novelou sa má umožniť registrovaným cirkvám a náboženským spoločnostiam zriaďovanie špecifického typu zariadenia sociálnej služby krízovej intervencie, ktorým je misijno-pastoračné centrum. Predmetom činnosti takéhoto centra majú byť duchovné aktivity, ktorých odbornú stránku garantuje cirkev. Novela ďalej navrhuje aj zmenu zákona o výkone práce vo verejnom záujme. Zamestnanci právnických osôb založených registrovanou cirkvou alebo náboženskou spoločnosťou sa podľa tohto návrhu teda majú stať zamestnancami vykonávajúcimi prácu vo verejnom záujme. Ako vyjadrenie k tomuto návrhu, ktorý som teraz popísal zo svojho pohľadu, chcem povedať dve veci. Tá prvá, oceňujem, že cirkvi pôsobia aj v oblasti inklúzie Rómov. A tie výsledky, ktoré dosahujú sú nepopierateľné. To spoločnosť, samozrejme, má oceniť. Predkladanú novelu však považujem za problematickú a poviem päť dôvodov, pre ktoré ju považujem za problematickú. 1. Ak by bola novela prijatá, došlo by k zmiešaniu dvoch odlišných typov činností, a to sociálnej práce a duchovnej, resp. misijno-pastoračnej práce, ako to uvádza, alebo pomenúva novela. 2. Vo sfére pôsobnosti zákona o sociálnych službách by sa ocitli subjekty, ktorých odbornosť by garantovala cirkev a nie orgány zodpovedajúce za kvalitu poskytovania sociálnych služieb. 3. Registrované cirkvi a náboženské spoločnosti už dnes majú právo zriaďovať zariadenia sociálnych služieb a sociálne služby poskytujú ako neverejní poskytovatelia. Sú tiež zriaďovateľmi viacerých zariadení sociálnej služby krízovej intervencie. Sociálne služby v týchto zariadeniach však podliehajú štandardom poskytovania sociálnych služieb. Zároveň cirkvi už dnes môžu a aj vykonávajú misijno-pastoračnú prácu v týchto zariadeniach prostredníctvom poverených duchovných pracovníkov. 4. Registrované cirkvi, to je ten štvrtý dôvod a náboženské spoločnosti už dnes môžu prostredníctvom poverených duchovných vstupovať aj do zariadení sociálnych služieb verejných poskytovateľov, teda môžu vykonávať misijno-pastoračnú prácu. 5. Ten piaty dôvod, zmenou zákona o výkone práce vo verejnom záujme by došlo k tomu, že všetci zamestnanci právnických osôb, zriadených registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami bez ohľadu na predmet činnosti, by sa stali zamestnancami vykonávajúcimi prácu vo verejnom záujme. A tak napr. zamestnanci misijno-pastoračného centra, ktorého činnosť je definovaná ako duchovná činnosť, teda činnosť konaná v záujme registrovanej cirkvi, by sa touto zmenou stali zamestnancami vykonávajúcimi prácu vo verejnom záujme. Náboženská duchovná činnosť je však činnosť konaná v záujme konkrétnej cirkvi a nie činnosť vo verejnom záujme. Podobne cirkvi a náboženské spoločnosti dnes na základe zákona o slobode náboženského vyznania zriaďujú celý rad právnických osôb na napĺňanie záujmov vlastnej cirkvi. Sú to rôzne účelové zariadenia, vydavateľstvá, kultúrne inštitúcie a tak ďalej. Existuje zoznam takto registrovaných subjektov, ktorý vedie ministerstvo kultúry, jeho cirkevný odbor. Na tomto zozname je 2 966 právnických osôb evidovaných ako organizácie zriadené podľa zákona o náboženskej slobode. A z týchto 2 966, 231 je takých, ktoré register ministerstva kultúry vykazuje ako subjekty, ktoré majú charakter účelového zariadenia. Ide o také subjekty, ako napr. kňazské semináre, ktoré slúžia výlučne na duchovnú prípravu budúcich kňazov. Alebo univerzitné pastoračné centrá, ktoré vykonávajú organizovanú náboženskú činnosť pre študentov a študentky vysokých škôl. Touto zmenou, novelou, keby prešla, zamestnanci všetkých týchto subjektov by boli vykonávateľmi práce vo verejnom záujme. To považujem za problém. Progresívne Slovensko v politikách týkajúcich sa vzťahu cirkvi a štátu presadzuje princíp náboženskej neutrality štátu. Podľa tohto princípu štát aj v legislatíve má dôsledne oddeľovať činnosti súvisiace s výkonom náboženskej slobody, teda náboženské obrady, či výchovu a vzdelávanie k viere v určitej konfesii a iné činnosti, ktoré cirkvi vykonávajú vo verejnom záujme. Napríklad aj sociálna práca, ktorá je predmetom tejto novely. Preto na záver chcem povedať, aj keď tá novela sleduje dobrý cieľ a chce pomôcť dobrej veci, robí to nesystémovo podľa mňa a zmiešava na dve veci, ktoré by sa v sekulárnom štáte nemali zmiešavať. Preto túto novelu v predkladanej podobe klub Progresívneho Slovenska nepodporí. Ďakujem za vašu pozornosť. [17:28] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Na vyše vystúpenie evidujem jednu faktickú poznámku. Pán poslanec Ledecký. [17:34] Vladimír Ledecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ja by som chcel zareagovať len naozaj jednou holou vetou, že, pán poslanec Prostredník, s vaším vystúpením sa na 100 % stotožňujem. Ďakujem. [17:34] Peter Žiga Pýtam sa, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Jeden pán poslanec, pán poslanec Bužo, nech sa páči. [17:35] Lukáš Bužo – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo. Trošku sa ma dotklo toto vystúpenie a absolútne nerozumiem tým dôvodom, ktoré teraz pán kolega Prostredník obhajoval. Trošku sa asi, asi míňame tomu zámeru, ktorému ja rozumiem. A hovorím z vlastnej skúsenosti, nebudem hovoriť možno teraz tak politicky, ale budem hovoriť viac od srdca, aký dopad má pastorácia, cirkev, to je jedno, či katolícka, apoštolská, bratská, alebo všetky tie registrované cirkvi na Slovensku. Chcem na začiatku povedať, že keď sa bavíme o tých pastoračných pracovníkov, pracovníkoch, pardon, tá pracovná sila, alebo tí ľudia, ktorí by sa mali stať tými pastoračnými pracovníkmi, sú pripravení. Tých ľudí netreba pripravovať. To sú ľudia, ktorí v tých organizáciách, cirkvách, spoločenstvách, misiách roky dobrovoľne pracujú. Roky dobrovoľne strácajú čas, svoje vlastné financie a svoje srdce do toho dávajú. Myslím si osobne a verím, že aj mnohí tu v tomto pléne mi dáte za pravdu, že a budem sa opakovať. Ak niečo funguje a prináša dobro aj pre ten verejný záujem, prečo to nevyužiť? Prečo nepodporiť nástroj, prečo nevziať kľúč do ruky, ktorý prináša výsledky? A výsledky mnohokrát väčšie než projekty alebo veci, ktoré tu fungujú desaťročia a nepriniesli žiaden dopad. Poznám mnoho organizácií, ktoré chodia do rómskych osád a nosia tam potraviny, nosia tam šatstvo, nosia tam veci. Viete, kde skončia tie veci na konci dňa? Za osadou na smetisku. Toto chceme podporovať? Alebo si vyberieme ten kľúč, ktorý nemení výzor tých Rómov, ale ktorý sa snaží formovať ich vnútro, ich myseľ a chce im priniesť tú socializáciu. Ja si myslím, pán kolega, že sociálna práca s cirkvou je veľmi prepojená. Ak toto budeme chcieť oddeliť, tak tá sociálna práca nebude mať ten zmysel. My Rómovia, hovorím, my Rómovia, lebo ja som sám Róm, sme národ, ktorý je veľmi duchovný, ktorý má tradíciu a korene v duchovnosti. A ak chcete priniesť Rómom nové zmýšľanie, novú myseľ, otvorene vám poviem, že sociálnou cestou to nedosiahnete. A preto tie výsledky a dopady v rómskych komunitách, tam, kde cirkev pôsobí spolu so sociálnou prácou, s nejakými spolkami, má výsledky. Spiš, Zemplín, okolie Vranova, kde gréckokatolícka cirkev, rímskokatolícka cirkev, apoštolská cirkev, bratská cirkev, kde dennodenne každý týždeň sa s tými ľuďmi stretávam, majú také výsledky, ako nikto iný. Tých ľudí priniesli z bodu A do bodu B. A toto je merateľné. Nie teória bod A, ktorá si myslí, že ak budeme dávať dotácie, ak budeme kupovať, ak im všetko dáme zadarmo, tak ich prinesieme do bodu B. Je to veľmi zlá cesta. Práve naopak, zoberme tú zodpovednosť, zoberme zodpovednosť za veci, ktoré fungujú a držme ich. Nenechajme ich len tak. Cirkev tu robí prácu pár desaťročí a má výsledky. A myslím si osobne, mám, som vyštudovaný sociálny pracovník, moja odbornosť je v sociálnej oblasti a dokonca aj moja práca, ktorou som ukončil moje štúdium magisterské, bola zameraná na porovnávanie cirkvi a sociálnej práce a prepojenie medzi nimi. Viete, čo som zistil, keď som robil prieskum? Že sociálna práca samotná nikdy neprinesie ten dopad taký, ako keď sa spojí cirkev a sociálna práca, sociálna služba. A môžme si tu myslieť, ako to budú zneužívať, tak ako pán Prostredník hovoril, pastoračné centrá pre vysokošk... a prečo nie? Vysokoškoláci si nezaslúžia takúto službu? Prečo nie? A ďalší argument, je to cielené na menšiny, je to cielené na tých, ktorí to najviac potrebujú. Na chudobných. A verte mi, vedel by som vám hovoriť hodiny o tom a hodiny rozprávať o tých dobrých ako keby príkladoch, ktoré... Päťdesiatroční chlapi, ktorí si urobili stredné školy vďaka tomu, že ich niekto viedol a formoval. Gambleri, ktorí prestali hrať, alkoholici, ktorí prestali piť. Rodičia, ktorí si začali uvedomovať, aké je dôležité nosiť deti do školy. A to už nebol vplyv terénnej sociálnej práce, komunitného centra, ale ich uvedomenia si. Ja osobne si myslím, že presne toto je nástroj, ktorý buduje inak ako sociálna práca. Sociálna práca ukazuje cestu, takto by si to mal robiť, takto by si to mal robiť. Nie. Pastoračná činnosť mení myslenie ľudí. Ja sám som si prešiel pastoračnou činnosťou. A keď som bol deviatak na základnej škole, prvýkrát som sa stretol s Rómom, ktorý mal vysokú školu. A viete, čo som si vtedy povedal? Budem taký istý, presne. A presne tie pozitívne vzory, že my nemusíme vytvárať tých pastoračných pracovníkov, oni sú. Aj pani Holečková povedala, ako to narástlo medziročne. Tí ľudia sú pripravení, tí ľudia majú aj vzdelanie, tí ľudia sú odhodlaní vzdelávať sa. A myslím si, že aj ten program v tom celom, v tej celej novele bude mať v sebe zahrnuté nejaké vzdelávanie a otvorí to takú možnosť tým ľuďom vzdelávať sa, že to nie sú ľudia, ktorí by nechceli. Opakujem sa, mnohí to robia roky dobrovoľne. A ja si myslím, že je na čase, aby štát si to zobral za svoje. Aby štát zobral vec, ktorá funguje a povedal áno, zachováme si to. To je jedno, kto to podá, opozícia alebo koalícia. Ak to nechcete zobrať, lebo to je koaličné, kľudne to nepodporte a potom to predložte vy. Len využite ten potenciál, ktorý tam je. Využite to, že môžme naozaj aj tú rómsku komunitu dostať z bodu A do bodu B. Že áno, jasné, musia sa uvoľniť aj nejaké financie na to, ale ten dopad a tá využiteľnosť, trvácnosť je omnoho dlhodobejšia, ako keď sa dá nejaký projekt, ktorý skončí a skončí aj jeho úmysel, skončí jeho dianie. Ľudia si povedia, no čo sme z toho mali? Ale myslím si, že pastorač... som o tom presvedčený, verím tomu, ináč by som sa tu nepostavil, tí pastorační pracovníci sú zmyslom dlhodobej práce v rómskych komunitách a dlhodobej udržateľnosti a budovaniu novej pracovnej sily, nových ľudí, ktorí budú mať tú zmenu zmýšľania, ktorí nebudú mať zmenu vo výzore, o to nám nejde. Verte mi, ak sa mení myseľ, potom sa mení aj výzor. Ale to, že my tým najchudobnejším dáme ošatenie, alebo im dáme prácu na pár mesiacov, to neprinesie udržateľnosť v tých rómskych osadách, v tých najchudobnejších lokalitách. A opakujem sa, nakoniec, tí ľudia sú pripravení v každej jednej cirkvi. Ja to poznám, ja som tam medzi nimi, ja vidím tú dobrú prácu, ten prínos, ktorý má väčší, ako keby ten vyšší záujem. A to nie je iba o tom, že zamestnáme nejakých ľudí, dáme im prácu. Nie, je to o tom, že tí ľudia formujú vedu a pravidelne pracujú s určitou skupinou ľudí, ktorí majú vyšší zámer než len to, že sa zmenia. Lebo my im dávame duchovno. A toto je viac, než matéria. Ďakujem a verím, že nájdeme spoločný nejaký konsenzus pre prijatie tejto novely. Som veľmi vďačný. Vďaka. [17:43] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie evidujem päť faktických poznámok. Ako prvý pán poslanec Prostredník. [17:45] Ondrej Prostredník – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Bužo, reagovali ste viac menej na mňa vo vašom vystúpení. Ďakujem, cením si vaše poznámky, ale myslím, že sme sa celkom neporozumeli. Ja som vyslovene povedal, že oceňujem prácu každého a aj prácu cirkví na poli inklúzie marginalizovaných komunít. Čo však kritizujem v tomto predloženom návrhu, je zmiešanie sociálnej práce a duchovnej, náboženskej práce. Ak cirkvi konajú nejakú prácu, už dnes prijímajú štátnu podporu na túto prácu, na svoju duchovenskú činnosť. Ak chcú konať sociálnu prácu, už dnes podľa zákona 308/1991 môžu zriaďovať zariadenia sociálnej služby. Hovorili ste o tom, že pochádzate z prostredia sociálnej práce. Sociálna práca je prísne regulovaná oblasť, a preto ak táto novela navrhuje, že cirkvi budú garantovať obsah tejto sociálnej práce, tak v tom vidím problém. Čiže je potrebné vyčistiť toto riešenie. Samozrejme, spoločnosť má oceniť prácu každého, kto prispieva k inklúzii akýchkoľvek vylúčených skupín, ale je potrebné to robiť legislatívne čisto, systémovo a nie takýmto zmiešavaním. Nehovoril som ani o tom, že by napríklad pastoračné univerzitné centrá zneužívali nejakým spôsobom zákon, ja som len poukázal na to, že touto novelou by sa ich zamestnanci stali zamestnancami vo verejnom záujme. A to neviem, či vôbec tie univerzitné pastoračné centrá samotné aj by chceli. Ďakujem. [17:45] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Baláž. [17:47] Vladimír Baláž – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega Bužo, ja oceňujem vaše vystúpenie, fakt naozaj veľmi, veľmi dobré. Vy ste povedali strašne veľa pravdy na tom všetkom a my sme minuli na tieto rómske komunity extrémne veľa peňazí a nemáme žiadny výsledok. To je, to si musíme priznať, tam sme zlyhali všetci. My ako majorita, to je aj naša hanba. Ja na druhej strane budem sa musieť s vami ešte rozprávať pri tom, pri tej podpore aj s predkladateľmi vlastne toho návrhu, že aby sme lepšie pochopili aj tie námietky, ktoré tu, ktoré tu vznikli a ak tam sú naozaj tie námietky relevantné, že sú tam nejaké strety, ktoré teraz neviem vyhodnotiť, tak treba to možno ešte prepracovať a urobiť nejak nanovo. Ale ešte raz, považujem to v zásade, ako ste to povedali, za jedinú cestu, ktorou sa vieme dostať z tej zamotanej situácie von. Takže ešte raz oceňujem vaše vystúpenie, naozaj tlieskam mu. Ďakujem veľmi pekne zaň. Môžete byť na seba hrdý. [17:47] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Škripek. [17:48] Branislav Škripek – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ja musím toto vystúpenie muža z terénu oceniť. Poznám ho aj spred jeho poslaneckej práce a presne viem, v čom sa pohyboval, presne medzi vylúčenými ľuďmi, medzi ľuďmi na okraji spoločnosti, medzi ľuďmi, ktorým sa nepodarilo v živote dostať ďalej pre rôzne príčiny. A toto je vrcholne verejný záujem a vôbec nie záujem tej danej cirkevnej skupiny. No nech to robia necirkevné, super. Lenže takí nie sú. A tu je presne, jasne a krásne vidno, aký zmysel má, aby veriaci ľudia, ktorí chápu evanjelium Ježiša Krista, že to je posolstvo pre zušľachtenie človeka, pre premenu človeka z niekoho, kto zahadzuje svoj život a poškodzuje ho a môže sa zmeniť na niečo úplne iné. A takíto ľudia musia existovať, musia mať priestor v teréne a nemôže to byť nejak striktne oddelené, že toto je sociálny pracovník, toto je cirkevný pracovník a to by nemali robiť cirkevní pracovníci v teréne, ja s tým vôbec nesúhlasím. Naopak takíto ľudia musia existovať a potom budeme môcť hovoriť o reálnej zmene, a teda konkrétne aj v tej rómskej menšine na Slovensku, ktorá jednoznačne tie spoločenské problémy zažíva a potrebuje obrovskú pomoc. Ale robiť z toho nejaké striktné oddeľovanie tej práce. Absolútne nemôžem súhlasiť s tým pohľadom, že to nie je verejný záujem, ale že to je záujem tej danej cirkevnej skupiny. To by znamenalo, že chcú len získavať ľudí pre seba. Nie je to pravda, záleží im na zmene spoločnosti a záleží im na tom, aby ľudia v tých ťažkých prostrediach mohli objaviť nové životné obzory. Na to potrebujú ľudí, ktorí im v tom poradia, ktorí im pomôžu. A, pán kolega Baláž, zase nejaké projekty sa podarili, napríklad rómske hliadky. Pardon, nemôžem asi na pána Baláža reagovať. Ale ďakujem pánovi Bužovi za vystúpenie. [17:48] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Holečková. [17:50] Martina Holečková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Tie rómske hliadky, to by sme asi ďalej diskutovali, či to bolo úplne efektívne, ale dobre. Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec Bužo, za ten najmä váš osobný, osobný vklad a osobnú činnosť. Ja práve to si myslím, že pokiaľ ostaneme len pri tej sociálnej práci, tak jednoducho to nebude efektívne, tak ako roky sme to videli. A preto vlastne aj vznikol tento pilotný projekt pastoračných centier a pastoračných pracovníkov, ktorí po krátkom pôsobení prinášal reálne, reálne výsledky. Samozrejme, môžme sa o tom rozprávať, akým spôsobom to ďalej napríklad upraviť, ak tam vidíme nejaký problém. Koniec koncov druhé čítanie na to máme, ale som presvedčená, že je to dobrá cesta, ako naozaj pomôcť reálne v rómskych komunitách, pretože bez, poviem to, tej formačnej činnosti jednoducho nedokážeme pomôcť, ja to nazvem, že komplexne. Že naozaj, vy ste to tak pekne povedali, že nestačí rozdávať nejaké zdravotnícky materiál alebo potraviny, oblečenie, že často sa niekedy naozaj tá pomoc zúži len na toto, že to, naozaj to musíme poňať veľmi, veľmi komplexne. A práve podľa mňa je veľmi dôležitá aj práca s rodinou ako s celkom a práve tu vidím ako najdôležitejší ten vklad tej pastoračnej alebo formačnej činnosti. Lebo pokiaľ nezačneme v rodinách, tak jednoducho to dlhodobo nebude mať efekt. Ďakujem veľmi pekne. [17:50] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Vaľová. [17:52] Jana Vaľová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Hovoríte, samozrejme, že jasne že treba pomáhať komunitám, treba pomáhať komunitám, ktorí sú, rómskym komunitám. Ja musím povedať, že aj v našom meste bola rómska komunita, teda ešte je, ale k tomu sa vrátim. Len viete, jedna vec je byť oduševnený a druhá vec je byť v takom deficite, ako sme teraz, 23,9 milióna eur. Lebo na všetko treba finančné prostriedky, určite. Za Roberta Fica to bolo 2,8 a dneska sme 23,9 milióna eur, miliardy, pardon, a teraz mi je trošku ľúto, že, pán kolega, bol si aj vtedy asi v parlamente, že nikdy OĽANO takéto veci, viete, nepresadilo, je mi to veľmi ľúto. Že to nevadí, ale poviem vám, že vás volia väčšiny osád v Humennom, naozaj tri hlasy okrem všetkých, bolo OĽANO, takže oni vám veria. Nespochybňujem, že pastoračné centrum, lebo aj v Humennom je pastoračné centrum, že si dobre nevykonáva svoju prácu, ale sú aj komunitné centrá. A jedna vec je to zriadiť a druhá vec, aby to dostali takí ľudia, ktorí sa tomu budú venovať, lebo naozaj možno vy sa chcete tomu venovať, ale ja stále hovorím príklady, čo som zažila. V Humennom je komunitné centrum a ovládajú ho dvaja ľudia. Dvaja ľudia, zamestnali si tam sestru, rodinu a podobne a celú tú osadu rozdelili. Čiže aj to je veľmi dôležité, akí ľudia tam prídu. Presne si povedal, či sú oduševnení pracovať, alebo nie sú oduševnení pracovať. A máme v tomto zanedbanú, akože naozaj čo sa týka tých rómskych osád, máme tam čo doháňať a čo dobiehať, len musia si aj sami Rómovia povedať, že ak dostanú do rúk také nejaké nástroje, tak potom sa musia tí, ktorí sú ako vy, hej, teda aj starať, aby to zobrali do rúk tí správni ľudia. Ďakujem. [17:52] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Bužo. [17:54] Lukáš Bužo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za všetky reakcie. Začnem pánom Prostredníkom. Pýtam sa a prečo nie? Prečo by cirkev nemala hovoriť tým pastoračným pracovníkom, aká náplň by mala vlastne byť. Lebo tá cirkev alebo tie organizácie, spoločenstvá, misie sú v tých osadách konkrétne. Oni poznajú tú problematiku nie z diaľky, ale zblízka. A mnohokrát dajme si otázku, či funguje tá sociálna práca a metódy sociálnej práce. Je tu niečo, čo roky nefunguje a prichádza tu niečo, čo je blízko tým ľuďom, čo pozná ich potreby a prečo by sme ich nemali počúvať. Pán Baláž, ďakujem, určite som otvorený tomu, aby sme rozprávali o mnohých veciach. Sú projekty, ktoré aj fungujú, tak ako sme sa trošku začali baviť aj o MOPS-kách, ale to osobne môžme prebrať. Braňo, tebe tak biblicky, amen, na to, čo si rozprával. A, pani Holečková, ďakujem. A, pani Vaľová, môžme tu na seba vyťahovať, kto čo neurobil, kto čo urobil, ja osobne viem, že Igor Matovič vyčlenil z rezervného fondu financie pre pastoráciu. A možno je to štartovný projekt, roky funguje na dobrovoľnej fáze, na báze teda, ale poďme ho možno pretaviť do niečoho, čo bude podporovať štát, čo si vezme štát za svoje a vyskúšajme to. Nie je tam až toľko financií, aby to zlikvidovalo štát, ale dopad, ktorý to prinesie pre komunity, ale aj pre štát, pre pracovný trh, pre vzdelávanie tých detí, tak bude merateľný až o pár rokov, ale potom... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [17:54] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pani navrhovateľka, chcete vystúpiť? Pani spravodajkyňa? Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Nasledujúcim bodom je prvé čítanie o návrhu poslankyne Martiny Holečkovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 301/2005 Trestný poriadok v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je uverejnený ako tlač 436, návrh na jeho pridelenie výborom je v rozhodnutí č. 464. Dávam slovo pani poslankyni Martine Holečkovej, aby návrh zákona uviedla. Nech sa páči. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Martiny Holečkovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 301/2005 Z. z. o Trestný poriadok v znení neskorších predpisov , tlač 436.) [17:57] Martina Holečková – Vystúpenie Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Podávam návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 301/2005, teda Trestný poriadok. Navrhovaná zmena Trestného poriadku sa týka úpravy postupu pri rozhodovaní o prerušení výkonu trestu odňatia slobody odsúdenému na základe návrhu ministra spravodlivosti. Cieľom tejto zmeny je zvýšiť transparentnosť a objektívnosť rozhodovacieho procesu, a zároveň posilniť princíp deľby moci medzi jednotlivými zložkami štátnej moci. Navrhovaná zmena zabezpečí, že rozhodnutie o prepustení osoby z výkonu trestu bude prijaté nezávislým súdom, čo zaručí objektívnosť a neprítomnosť politického vplyvu. Zároveň sa hlásim, pán predsedajúci, aj do rozpravy. Ďakujem veľmi pekne. [17:57] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Dávam slovo spravodajcovi, pánovi Dostálovi, ktorý nám prednesie spravodajskú informáciu. Nech sa páči. [17:58] Ondrej Dostál Vážená pani predkladateľka, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako určený spravodajca k uvedenému návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej právnej úpravy. Ako spravodajca odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výboru vrátane jeho určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona v zmysle uvedeného rozhodnutia zastupujúceho predsedu Národnej rady. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu. [17:58] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku, za klub SaS pán poslanec Dostál, ale teraz vystupuje v pozícii spravodajcu. Ale keďže pani navrhovateľka sa prihlásila do rozpravy ako prvá, tak jej dávam priestor a potom dostanete vy, pán poslanec Dostál. Nech sa páči pani poslankyňa. [18:08] Martina Holečková – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Návrh zákona, ktorý predkladám a ktorým sa mení a dopĺňa Trestný poriadok, sleduje naozaj jediný úmysel a účel. Tým účelom a úmyslom je posilnenie princípov právneho štátu. Podľa súčasnej právnej úpravy má minister spravodlivosti možnosť navrhnúť prerušenie výkonu trestu odňatia slobody odsúdenému, pričom toto rozhodnutie môže byť prijaté bez nutnosti súdneho prieskumu. Táto právomoc ministra však môže viesť k subjektívnym rozhodnutiam. Týmto návrhom nesledujem obmedzenie právomocí ministra spravodlivosti alebo generálneho prokurátora, ktorý z dnes platného znenia § 380 ods. 4. Trestného poriadku vyplýva. Samozrejme, že na tento postup je možné pozerať z dvoch strán. A to zo strany uplatneného práva ministrom spravodlivosti resp. generálnym prokurátorom a na druhej strane či touto mnou navrhovanou úpravou uvedeného ustanovenia nedochádza k obmedzeniu práv vo výkone trestu. Zásadne nesúhlasím s tvrdením, že navrhovaná úprava obmedzuje právomoci ministra spravodlivosti, resp. generálneho prokurátora, prípadne že uvedenou úpravou tohto ustanovenia bude dochádzať k zamedzeniu prípadných justičných omylov. Tu chcem zdôrazniť, že aj v prípade uplatnenia právomoci tohto ustanovenia zo strany ministra spravodlivosti, resp. prokurátora generálneho, dochádza k rozhodnutiu o prerušení výkonu trestu. Za obdobie posledných ministrov spravodlivosti od roku 2019 došlo k prerušeniu výkonu trestu sedemkrát. Vo viacerých prípadoch šlo len o technické chyby, ale nie z poznania ministra spravodlivosti došlo k tejto náprave, ale z podnetu samotného väzneného. Teda podľa môjho názoru neobstojí argument, že týmto mojím návrhom obmedzujem výkon právomocí ministra spravodlivosti, pretože sa ukázalo v minulosti, že slúžiaci minister spravodlivosti si to ani vlastne neuvedomoval, neriešil, pokiaľ sami odsúdení nedali podnet alebo napríklad súd, ktorý rozhodoval o výške trestu, kedy napríklad boli zle spočítané lehoty a boli napríklad dlhšie vo väzení. Práve naopak, môj návrh ponecháva ministrovi spravodlivosti právo rozhodnúť o tomto postupe, ale zodpovednosť za to prenášam na príslušný súd. Rozumiem prípadom, kedy naozaj došlo k odstráneniu krivdy a nespravodlivosti vo vzťahu k odsúdeným. Môj návrh však sleduje úplne iný cieľ a ten sa ukázal v prípade postupu vo vzťahu k bývalému špeciálnemu prokurátorovi, a to pánovi Kováčikovi. Som si istá, že v prípade bývalého špeciálneho prokurátora neboli a nie sú dôvody na to, aby bol prepustený z výkonu trestu. Koniec koncov aj v druhom korupčnom prípade bol, aj keď zatiaľ teda neprávoplatne, odsúdený za korupciu. A presne toto je moment, kedy evidentne v rozpore so základnou logikou došlo zo strany ministra spravodlivosti rozhodnutie, ktorým sa vysmial do tváre spravodlivosti a očakávaniam spoločnosti, že bude hájiť princípy právneho štátu. Mojou snahou je primárne zamedziť, aby sa v budúcnosti stávali takéto prípady. Na druhej strane, tento môj návrh v žiadnom prípade nesleduje obmedzenie práv odsúdených na prípadnú nápravu justičných omylov, tak ako sa to stalo aj v minulosti. Som si istá, že ak by môj návrh novely bol platný aj v čase, keď bývalí ministri využili svoje právo a podali mimoriadny opravný prostriedok, tak ako urobili a následne by uvedený návrh posudzoval príslušný súd, nerozhodol by inak, ako rozhodli bývalí ministri. Avšak ak by napríklad návrh ministra Suska na podmienečné prepustenie bývalého špeciálneho prokurátora posudzoval príslušný súd, s veľkou pravdepodobnosťou by rozhodol inak. Zároveň chcem poukázať aj na to, že tento môj návrh nebude záťažou pre konajúce príslušné súdy. Či už z pohľadu rozvrhu práce a náporu veci na súdy, alebo rozsahu posudzovaných návrhov. Týmto dôvodom je, že od roku 2019 išlo o sedem prípadov, kedy bolo toto právo ministrom využité. Ja osobne si nemyslím, že sedem prípadov za päť rokov by spôsobilo nevykonanie týchto rozhodnutí v lehote 15 pracovných dní, zdôrazňujem pracovných dní, teda tri týždne. Navrhovaná zmena Trestného poriadku sa týka úpravy postupu pri rozhodovaní o prerušení výkonu trestu odňatia slobody odsúdenému na základe návrhu ministra spravodlivosti. Cieľom tejto zmeny je zvýšiť transparentnosť a objektívnosť rozhodovacieho procesu, a zároveň posilniť princíp deľby moci medzi jednotlivé zložky štátnej moci. Navrhovaná zmena zabezpečí, že rozhodnutie o prepustení osoby z výkonu trestu bude prijaté nezávislým súdom, čo zaručí objektívnosť a neprítomnosť politického vplyvu. Zmena prispeje k posilneniu právnej istoty tým, že všetky rozhodnutia o prepustení z výkonu trestu budú preverené nezávislou súdnou mocou, čo zníži riziko nesprávnych alebo neopodstatnených rozhodnutí. Odstránenie možnosti, aby takéto rozhodnutie prijímal výlučne minister spravodlivosti, zníži riziko zneužívania tejto právomoci a posilní dôveru verejnosti v spravodlivé rozhodovanie. Navrhuje sa doplniť Trestný poriadok tak, aby o každom návrhu ministra spravodlivosti na prepustenie osoby z výkonu trestu odňatia slobody rozhodoval nezávislý súd. Tento súdny proces by mal prebiehať v súlade so zásadami spravodlivého procesu a za účasti všetkých dotknutých strán. Táto zmena prispeje k posilneniu právneho štátu a ochrane základných práv a slobôd, ktoré sú vo výkone trestu odňatia slobody, osôb, ktoré sú vo výkone trestu odňatia slobody. Pričom aj z pohľadu verejnosti táto bude vnímaná, toto rozhodovanie bude vnímané ako rozhodovanie, ktoré bude spravodlivejšie a transparentnejšie, čo môže len zvýšiť dôveru v justičný systém. Navrhovaná zmena Trestného poriadku, ktorá zavádza povinnosť súdneho preskúmania rozhodnutí o prepustení z výkonu trestu na základe návrhu ministra spravodlivosti, je nevyhnutná pre posilnenie právneho štátu, ochranu práv odsúdených osôb a zlepšenie dôvery verejnosti v justičný systém. Tento krok je v súlade s modernými demokratickými princípmi a medzinárodnými štandardmi pre ľudské práva a spravodlivosť. Nakoniec teda zhrniem, že súdnym posúdením rozhodnutia ministra spravodlivosti prepustiť osobu z väzby, je možné konštatovať, že takýto prístup prispieva k posilneniu princípov právneho štátu, ak je prijaté v súlade so zákonom a rešpektovaním základných práv jednotlivca. Princípy právneho štátu zahŕňajú dodržiavanie ústavnosti, právnych pravidiel, ochranu ľudských práv a slobôd, ako aj transparentnosť a zodpovednosť verejných orgánov. Ak prepustenie z väzby je podložené spravodlivými a transparentnými dôvodmi, môže prispieť k zvýšeniu dôvery verejnosti v právny systém. Celkovo platí, že takéto rozhodnutie, ak je riadne odôvodnené, posilňuje princípy právneho štátu tým, že garantuje dodržiavanie práv jednotlivca, zabezpečuje primeranosť zásahov štátnych orgánov a podporuje rovnováhu medzi potrebou ochrany verejnosti a rešpektovaním individuálnych slobôd. Na záver si dovolím dodať len to, že 17 sudcov rozhodlo o tom, že pán Kováčik je vinný, a teda sa aj v druhom prípade, zatiaľ teda neprávoplatne bol odsúdený a minister spravodlivosti sám rozhodol o prerušení jeho trestu. Preto, poviem to, tá poistka, ktorú navrhujem uviesť do života. Ďakujem veľmi pekne. [18:08] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďalším vystupujúcim v rozprave je pán poslanec Dostál. [18:08] Ondrej Dostál – Vystúpenie v rozprave Vážená pani predkladateľka, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som sa vyjadril k návrhu novely Trestného zákona, ktorý predkladá pani poslankyňa Holečková a povedal, že tento návrh považujem za dobrý, odborný a kompetentný a mám v úmysle zaňho hlasovať, a rovnako tento návrh podporí aj poslanecký klub SaS. Keby tu mohla byť, tak pani poslankyňa Kolíková by tiež k tomu rada vystúpila, lebo tiež podporuje tento návrh. Napokon my máme na programe schôdze podobný návrh, ktorý drobne odlišným spôsobom, ale rieši ten istý problém a reaguje na ten istý podnet. A nepochybne nikto nespochybňuje právomoc či už generálneho prokurátora, alebo ministra spravodlivosti podávať dovolania. To, čo je predmetom sporu, je, či túto právomoc má sprevádzať aj právomoc, aby predstavitelia výkonnej moci, teda či už minister spravodlivosti, alebo generálny prokurátor mali v takomto prípade právo sami rozhodnúť o prerušení výkonu trestu. Doteraz táto právomoc nebola vnímaná ako problematická, ale dôvod, prečo to tak nebolo, je, že táto právomoc nebola využívaná spôsobom, ktorý by vyvolával pochybnosti o tom, že ide o postup, ktorým de facto výkonná moc zasahuje do súdnej moci. A pán minister Susko využil tú právomoc spôsobom, ako jeho predchodcovia ju nevyužívali. Kým jeho predchodcovia využívali túto právomoc v situáciách, keď bolo zjavné, že napríklad bol zle vypočítaný trest, lebo boli zle spočítané tresty, alebo pri ukladaní trestu sa nebralo do úvahy, že ide o mladistvého, a teda mal mu byť uložený polovičný trest. Tak ak bolo zjavné, že niekto je vo výkone trestu v čase, ktorý by pri rešpektovaní zákona už nemal byť vo výkone trestu, lebo to presiahol, presiahol ten čas, kedy by v súlade so zákonom mohla byť uložená taká dĺžka trestu, tak ministri v minulosti, aj pani ministerka Kolíková, tú právomoc využili a prerušili výkon trestu zároveň s tým, ako podali dovolanie. Pán minister Susko využil túto právomoc spôsobom, že namietal nie zle vypočítaný trest, nie nejakú technickú vec, ale namietal samotné rozhodnutie trestu o vine. Pričom o vine a treste majú rozhodovať súdy. A aj v tomto prípade budú rozhodovať súdy a nikto nespochybňuje, že minister Susko tak mohol konať, zákon mu to umožňuje. Nikto nespochybňuje dokonca to, že pán minister Susko mohol podať dovolanie v prospech odsúdeného, aj keď je presvedčený o tom, že nemal mu byť, teda nemala by byť konštatovaná vina. Ale v takomto prípade je podľa môjho názoru bezprecedentným zásahom do právomoci súdu, ak zároveň pán minister využil svoju právomoc aj tým spôsobom, že prerušil výkon trestu. Napokon, toto jeho rozhodnutie vyvolalo obrovské pobúrenie verejnosti, pretože v prípade pána Kováčika ide o právoplatne odsúdeného bývalého špeciálneho prokurátora, ktorý bol odsúdený za korupčnú trestnú činnosť. Rozhodli o tom súdy vrátane odvolacieho súdu a to pobúrenie verejnosti viedlo k protestom. Protesty viedli k potrebe prekryť tie protesty, odviesť pozornosť, tak sa začalo obviňovanie pána vtedajšieho podpredsedu Národnej rady Šimečku, až to vyvrcholilo jeho včerajším odvolaním z funkcie. Takže ide o právomoc, ktorá mala dôsledky až v podobe zmeny zloženia vedenia Národnej rady. Ale teda späť k tomu návrhu. Návrh pani poslankyne Holečkovej, ani ten návrh, ktorý predkladá skupina poslancov z klubu SaS, ktorý teda pripravila pani poslankyňa Kolíková, ešte raz, nijako nespochybňuje právo ministra ani právo generálneho prokurátora podať dovolanie a spochybňuje, alebo resp. mení právo samostatne rozhodnúť o prerušení výkonu trestu, proti ktorému bolo podané dovolanie. Tu by som chcel poznamenať, že podobnú právnu úpravu majú aj v Českej republike, ktorou sa, predpokladám, pani poslankyňa Holečková inšpirovala, kde pred rozhodnutím o dovolaní môže predseda senátu najvyššieho súdu odložiť, alebo prerušiť výkon rozhodnutia, proti ktorému bolo podané dovolanie. Čiže tam je to v rukách súdnej moci, nie v rukách výkonnej moci a to je aj obsahom oboch návrhov. Áno, aj generálny prokurátor, aj minister spravodlivosti budú mať naďalej možnosť podať dovolanie. Budú mať možnosť podať návrh, aby bol prerušený výkon rozhodnutia alebo odložený výkon rozhodnutia, ale bude o tom rozhodovať súd. Teda ten, kto o tom, o tom rozhodovať má. Posilní sa tým kontrola a transparentnosť toho rozhodovania. Zabráni sa tým svojvôli, podobnej svojvôli a zneužitiu tej právomoci, akých sme boli svedkami pri rozhodnutí pána ministra Suska pri Dušanovi Kováčikovi. Tie rozdiely, ktoré sú medzi našimi návrhmi, sa týkajú toho, ktorý súd má o tom rozhodovať a v akom čase má o tom rozhodnúť, ak je tá situácia naliehavá. Pani poslankyňa Holečková navrhuje, aby o tom rozhodoval dovolací súd. My navrhujeme, že sa s tým, môže o tom rozhodnúť aj prvostupňový, prvostupňový súd, a teda považovali by sme to za lepšie riešenie z hľadiska toho, že by to bolo rýchlejšie a takéto návrhy, ak pri návrhu označí ten, kto podáva ten návrh, čiže minister spravodlivosti alebo generálny prokurátor, návrh za obzvlášť naliehavý, tak by mal o tom rozhodnúť prvostupňový súd bez odkladu najneskôr do 10 dní. Čiže u nás je tá lehota, v tom našom návrhu je tá lehota kratšia ako v návrhu pani poslankyne Holečkovej. A naozaj ak je tá situácia taká, že je úplne zjavné napríklad, že je zle vypočítaný trest, že je to každému, kto si prečíta zákon, že súd rozhodol nesprávne. Nie je to rozhodovanie o tom, že či zvážil všetky dôkazy a či, či mal inak rozhodnúť o vine, ale iba, iba povedzme o takejto technickej veci a príslušný odsúdený je vo výkone trestu už dlhšie, ako zákon pripúšťa. Tak áno, v takom prípade my navrhujeme kratšiu lehotu a navrhujeme, aby rozhodol prvostupňový súd. Čiže myslím si, že to naše riešenie je trochu lepšie, ale rovnaký účel napĺňa aj ten návrh, ktorý predložila pani poslankyňa Holečková. Takže môžem len zopakovať, že poslanci z klubu SaS ten návrh podporia. Ďakujem. [18:13] Peter Žiga Na vaše vystúpenia je jedna faktická poznámka. Pani poslankyňa Holečková. [18:17] Martina Holečková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec Dostál. Áno, tá inšpirácia prišla z Čiech a čo sa týka tej lehoty, tak áno som ju konzultovala najmä teda so sudcami a aby, aby bola nejakým spôsobom, poviem to, že vykonateľná. Ja každopádne ďakujem za váš príspevok a podporu. Ďakujem. [18:17] Peter Žiga Teraz sa pýtam, či sa niekto chce prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pani navrhovateľka, pán spravodajca, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Teraz nasleduje prvé čítanie o návrhu poslancov Jany Bittó Cigánikovej a Tomáša Salaya na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 578/2004 o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch a tak ďalej. Návrh zákona má tlač 347. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 347. Dávam slovo pani poslankyni Cigánikovej, aby návrh zákona uviedla. Nech sa páči. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jany Bittó Cigánikovej a Tomáša Szalaya na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 347.) [18:19] Jana Bittó Cigániková Ďakujem pekne za slovo. Takže budem na úvod len stručná a potom bližšie k rozprave. Keby náhodou z tohto početného pléna sa niekto chcel zapojiť do debaty, tak pre istotu. Čiže návrh zákona, ktorý s Tomášom Szalayom predkladáme, je to teda zmena zákona 578/2004 o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti. Jeho cieľom je zefektívniť sústavné vzdelávanie sestier a pôrodných asistentiek tak, že bude organizované a hodnotené zamestnávateľom, ktorý má najväčší záujem na vzdelávaní týchto zdravotných pracovníkov, ako aj zabezpečiť konkurencieschopnosť sestier a pôrodných asistentiek vo vzťahu k Českej republike. Bližšie sa teda vyjadrím v rozprave. Ďakujem. [18:19] Peter Žiga Ďakujem pekne. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pánovi poslancovi Františkovi Majerskému, nech sa páči. [18:20] František Majerský Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 ods.1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený gestorským výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 347. Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a legislatívnych pravidlách tvorby zákona. Návrh zákona obsahuje stanovisko ministerstva financií a ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada vo všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby výbory prerokovali predmetný návrh zákona v druhom čítaní do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Prosím, pán predseda, otvorte všeobecnú rozpravu. [18:20] Peter Žiga Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Teraz sa chcem opýtať, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Vidím pani navrhovateľku, že sa hlási do rozpravy. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a dávam priestor pani poslankyni Jane Bittó Cigánikovej. Nech sa páči. [18:22] Jana Bittó Cigániková Ďakujem pekne. Takže k cieľom som už hovorila. V podstate ide o to, aby sa sestrám na Slovensku ľahšie žilo, ľahšie fungovalo. Máme ich nedostatok. Vieme veľmi dobre, že je to veľký problém nášho zdravotníctva. Naozaj na tom kolabujú konkrétne oddelenia, kde nájdete tabuľku o tom, ako, ako sa maľuje a skutočnosť je taká, že jednoducho nie je dostatok sestier. Nemá tam kto robiť. Asi viete, že tretím rokom študujem práve za zdravotnú sestru, teda chodím po tých nemocniciach, chodím po tých oddeleniach. Robila som to aj predtým, ale je úplne iné robiť to v pozícii zamestnanca, ktorý vidí, čo sa tam deje. Bez toho, aby som konkretizovala, to nebol môj účel, chodiť do praxe preto, aby som kritizovala tých ľudí, čo sa tam snažia. Čiže bez toho, aby som konkretizovala, naozaj som bola na mnohých oddeleniach, kde vlastne sú spojené napríklad, keď ste mali na dvoch chodbách oddelenie, tak je to spojené, vlastne iba polovica oddelenia je funkčná, lebo je nedostatok sestier. Pritom, samozrejme, počet lekárov zostáva rovnaký. Znamená to ale, že obslúžia polovicu pacientov. Sestier je jednoducho nedostatok. Najväčší problém pre nás, problém, no ono je to zároveň pozitívne v tom zmysle, že nás to núti niečo robiť. Je vlastne, že čo sa týka Českej republiky, tam nie je žiadna jazyková bariéra a, samozrejme, v Českej republike, keď sú lepšie platy, nie je tam jazyková bariéra, je to blízko a ešte nám aj vlastne nebuzerujú do slova sestry nejakými kreditmi a naháňaním kreditov, tak jednoducho je, samozrejme, pravdepodobnosť, že tieto sestry odchádzajú, budú odchádzať do zahraničia. Prípadne aj toto môže byť jeden z dôvodov, prečo sa sestry ani nejdú učiť mnohokrát, keďže som práve v triede, kde mám 20 ročné spolužiačky. Bavím sa s nimi o tom. Mnohokrát tá motivácia je, študovať ošetrovateľstvo je, byť čo najskôr a pri tých ľuďoch priamo, pomáhať pri lôžku. Ich cieľom nie je ani študovať, nie všetkých, niekoho áno. Niekoho to baví, ale mnoho z tých dievčat jednoducho sa tak rozhodlo fakt zo srdca, že chce pomáhať tým ľuďom a štve ich už aj to, že musia teda niekde tam študovať obrovské buchle knihy a niekedy musím povedať, len pamätám si príklad mikrobiológia a rozmnožovanie húb a podobne, že dopodrobna, že niektoré veci naozaj sa učíme tak, že ich v praxi reálne nevyužijeme. Na to sa, samozrejme, tie mladé dievčatá sťažujú a mnohé z nich odídu už v tomto štádiu a keď si uvedomia takéto dievčatá, že oni majú vlastne ešte potom počas, počas práce sa vzdelávať nie takým spôsobom, že v čom sú dobré, čo ich zaujíma, rozvíjať sa ako chcú, ale takým, že im to niekto prikáže len na oko, tak jednoducho sa deje, že odchádzajú. Čiže alebo ani nejdú do toho povolania z tohto dôvodu. Čiže ja v skratke teda prečítam dôvodovú správu a potom by som chcela úplne na rovinu prečítať aj list komory sestier a pôrodných asistentiek. Myslím si, že je to férové, že je to správne. Dostali ste tento list aj do mailu všetci, ale keďže to poznám a viem koľko mailov poslanci dostávajú, tak nie každý si to možno prečíta. Takže by som rada na tento list reagovala a dala vám teda na vedomie, o čom sa tam sporíme. Tak k cieľom som hovorila. Teda zefektívnenie vzdelávania a najmä vyrovnanie sa, alebo byť konkurencieschopnejší vo vzťahu k Českej republike. V slovenskom zdravotníctve je dlhodobo nedostatok zdravotníckych pracovníkov, predovšetkým sestier. Podľa štatistiky národného centra zdravotníckych informácií stúpa počet lekárov, avšak klesá počet sestier. Pozerala som len na čas. Každý zdravotnícky pracovník má podľa článku 22 písmena b) smernice Európskeho parlamentu a Rady z roku 2005/36/ES zo 7. septembra 2005 o uznávaní odborných kvalifikácií povinnosť sústavného vzdelávania. Podľa tohto ustanovenia celoživotné vzdelávanie a odborná príprava zabezpečuje a správne zabezpečuje v súlade s postupmi osobitnými pre každý členský štát, že osoby, ktoré ukončili štúdium, sú schopné držať krok s odborným vývojom v rozsahu potrebnom na udržanie bezpečnej a účinnej praxe. Stanovuje sa teda povinnosť sústavného vzdelávania pre zdravotníckych pracovníkov, ale nie subjekt, ktorý ho má vykonávať, či spôsob, akým má byť sústavné vzdelávanie organizované či hodnotené. V tomto je teda voľnosť rozhodovania jednotlivých členských štátov. V skratke to zhrniem. Veľmi správne európske spoločenstvo, Európska únia hovorí, aké sú pravidlá pre sestry, mimochodom aj iné, samozrejme, zdravotnícke povolanie. Ja hovorím za sestry, pretože tam som doma, to študujem, tam viem, to robím a tam viem naozaj priniesť tú osobnú skúsenosť. Veľmi správne hovorí, že to vzdelávanie má byť, ale nehovorí akým spôsobom a kto. Čiže my nezasporujeme to, že by vzdelávanie, sústavné vzdelávanie malo zostať. Nakoniec však medicína sa naozaj veľmi aktívne vyvíja a je potrebné, aby zdravotní pracovníci držali s medicínou krok. K tomuto ale teda ešte neskôr, lebo nič na tomto sa nemení. Návrh zákona je v súlade s uvedenou smernicou, pretože ponecháva povinnosť sústavného vzdelávania sestier a pôrodných asistentiek, avšak mení subjekt, ktorý bude toto, toto vzdelávanie organizovať a hodnotiť. Podľa aktuálneho znenia zákona sústavné vzdelávanie zabezpečuje zamestnávateľ, odborné spoločnosti Slovenskej lekárskej spoločnosti a komora, v ktorej je zdravotnícky pracovník registrovaný. V reále to zabezpečuje v podstate len komora. Keď to aj zabezpečuje niekto iný, musí to byť spolupráca, spoluprácou s komorou sestier. Navrhuje sa toto ustanovenie zmeniť tak, že v prípade sestier a pôrodných asistentiek bude sústavné vzdelávanie zabezpečovať najmä zamestnávateľ. Je totiž primárne v jeho záujme, aby boli sestry a pôrodné asistentky vzdelané, aby vykonávali kvalitne svoju prácu. Tuto sa zastavím, lebo počúvam argumentáciu o tom, že keď zdravotníci nebudú kontrolovaní komorou, tak všetci umreme, samozrejme, a nebude to dobré. Ja chcem upozorniť na to, že príjmy v zdravotníctve sú naviazané na výkony. Výkony v zdravotníctve sú naviazané, samozrejme, na potreby obyvateľstva a keď je niekto chorý, potrebuje nejaký zdravotnícky výkon, nejaký zákrok alebo nejakú prehliadku, tak úplne tak isto ako vy, keď máte pre svoje rodiny, pre seba riešiť nejaký zdravotný výkon, nebodaj nejakú operáciu, dokonca veľmi špecializovanú, tak čo urobíte? Snažíte sa zistiť, ktoré zariadenie to robí najlepšie, ktorý lekár, ktoré oddelenie, ktorá nemocnica. Pýtate sa, kde viete. Pozeráte na internete a snažíte sa, ak je teda vôbec výber, lebo množstvo situácií je takých, že sme radi, keď sa niekam dostaneme po dlhom čase. Ale je tam tá snaha úplne logicky, nájsť to najúspešnejšie v danom obore. No a to, že takýmto spôsobom je naviazané financovanie zdravotníctva. To znamená, že v prípade, ak bude niekde personál, ktorý bude nevzdelaný, neschopný, bude robiť chyby, tak, samozrejme, že sa to ukáže na tých výsledkoch, na tých operáciách, na tých zákrokoch. Ukáže sa to na štatistike, ktorú odovzdávajú poisťovniam, Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, prídu z toho podania a tak ďalej. No čo to spôsobí? Pacienti tam prestanú chodiť. Bude ich tam chodiť menej a to spôsobí menej príjmov. Preto úplne logicky okrem tej ľudskej stránky, lebo kto z vás, keby ste poskytovali zdravotnú starostlivosť, mali nemocnicu, ambulanciu čokoľvek, komu z vás by bolo jedno, keby vám tam robil akýkoľvek zdravotník, ktorý jednoducho robí chyby? Tak už aj po tejto ľudskej stránke nedáva logiku, že to teda pôjde nejako dole vodou. Tak ešte k tomu pridajte to, že vlastne od kvality vašich zamestnancov, je závislý váš príjem. Vy keď nebudete mať kvalitných zamestnancov, tak jednoducho nebudete existovať a toto treba len podporiť, treba zverejniť štatistiky, výsledky. Takýto systém treba podporiť, ale, prosím vás pekne, sa tu netvárme, že nie je v záujme zamestnávateľa, aby mal kvalitných zdravotníkov. Iné je už debata o tom, aké má dnes možnosti zamestnávateľ v zdravotníctve. Úplne legitímne sa o tom môžeme baviť, ale to už nie je debata o kreditovom systéme ako takom, hej? Čiže skončila som tým, že je primárne v záujme zamestnávateľa, aby boli sestry a pôrodné asistentky, ale aj iní zdravotníci, aby vykonávali kvalitne svoju prácu, aby boli vzdelaní. V tomto kontexte sa zároveň navrhuje po vzore Českej republiky zrušenie kreditového systému sústavného vzdelávania sestier a pôrodných asistentiek, ktorý sa v praxi ukázal ako neefektívny. Keďže zákon nestanovuje povinnosť kreditového systému, ani európske nariadenie nič nestanovuje, že my musíme sústavne vzdelávať len kreditmi a nijak inak, premietne sa táto zmena iba do podzákonných predpisov. Sestry a pôrodné asistentky pre svoju pracovnú vyťaženosť často nemajú čas na absolvovanie seminárov a školení, ktoré sú mnohokrát len formálnym naháňaním sa za kreditmi. A pred skončením päťročného hodnotiaceho cyklu zistia, že majú nedostatočný počet kreditov, ktorý doháňajú na poslednú chvíľu rôznymi a nekvalitnými spôsobmi. Opäť vám to preložím do praxe, opäť nebudem menovať, ale osobná skúsenosť. Dievčatá mi povedia, že oni naozaj sú vyťažené v tej práci. Existuje taký zákonný nárok päť dní na to, aby sa mohli vzdelávať. V realite, ktorá ambulancia vám môže, prosím vás pekne, na 5 dní pustiť sestru? To si možno veľká nemocnica, aj to s veľmi odretými ušami, môže dovoliť. Tých sestier je nedostatok a do toho vám teda zavre, čo zavre ambulanciu na 5 dní, že sestra mi išla študovať, lebo bez nej fungovať nevie? Čiže v reále sú nútené tie sestry vlastne robiť si také tie... Feri, pomôž mi, (reakcia z pléna) to sú audiokurzy, alebo ako sa to, audiokurzy, online kurzy, kde vlastne si, keď ste v práci alebo v robote, vy si niečo len pustíte, položíte to na stôl, nevšímate si to a pracujete ďalej. Lebo však nemáte čas. Vy musíte byť v práci a keď nie ste v práci, tak ste pri rodine. Mnoho z tých sestier úplne vážne, buď sú to mladé baby, ktoré ešte majú nejaké ambície, nádeje, neviem čo, a toto otravovanie ich doslova deptá. Bežne sa mi stávalo, že mi sestra, ktorá sa, neviem, stará o onkologických pacientov, mi povie, že ona si rýchlo ide urobiť ten online kurz z pediatrie a z bárčoho, urológie, keď treba, bárčoho, len teda nech má tie kredity a kontrola, žiadna. Však ich má, započíta sa to, vybavené, splnila. Komu to pomohlo? No nikomu, vôbec, ani pacientovi, ani sestre, ani zamestnávateľovi, nikomu, ale máme splnené, čo máme v zákone. Prosím vás pekne, tomuto sa nedá povedať inak ako buzerácia a kravina. A netýka sa to len sestier. To sa týka teda všetkých zdravotníkov, ale v reále, v praxi máme tak nastavený systém, že vďaka tomu, že je sestier málo, nemôžu odísť z práce, aj keď sa bude komora obháňať tým, že majú zákonný nárok. No akože realita je taká, že kebyže všetci začnú zatvárať oddelenia a ambulancie ešte aj preto, že všetci odídu na päť dní študovať, tak jednoducho máme problém. Realita je taká, že oni si to väčšinou dobiehajú týmito online kurzami. A opakujem, často je to na poslednú chvíľu vzhľadom na ich vyťaženie a keď sú zasa, že by to mohli robiť doma, tak si treba uvedomiť, že oni častokrát, to sú niekedy že jednorodičia, alebo sú jednoducho, im sa porozpadávali častokrát rodiny, preto lebo robia, pracujú v tej nemocnici dlhé zmeny. Nehovoriac o čase covidu a podobne. Sú na to samé. A teraz, keď idú domov na chvíľu, tak akože majú čas chvíľu pre seba a my ich vtedy teda prinútime, pekne moja zlatá, tam buď, počúvaj online kurz. Alebo tie šťastnejšie, keď to tak chcete nazvať, moja zlatá, tam si kúp lístok na vlak, utekaj voľakam na dva dni na nejaký seminár, tam ti dajú krížik, čiže fajku, že si absolvovala, pekne počúvaš dva dni, zaplatíš si hotel, ubytovanie, cestu, však nech sa páči a potom sa môžeš vrátiť do roboty a môžeš vykonávať to, čo si vyštudovala. Však ľudia, neni to choré? To je proste a áno, komora povie, že môže im to preplatiť zamestnávateľ. Hej, určite je z toho nadšený a všetkým sestrám to preplácajú. Ja som takú ešte nestretla. Takže toľko k tomu, že neviem teraz, kde som skončila, nevadí. Päťročný hodnotiaci cyklus, zistia, že majú nedostatočný počet kreditov, ktoré doháňajú na poslednú chvíľu, tak. Domnievame sa ako navrhovatelia, že sú to práve zamestnávatelia, ktorí dokážu najefektívnejšie nastaviť spôsob sústavného vzdelávania svojich sestier a pôrodných asistentiek, a preto navrhujeme preniesť plnú zodpovednosť v tomto ohľade práve na zamestnávateľov, a to vrátane hodnotenia tohto vzdelávania, ktoré doposiaľ vykonávala komora. Samozrejme, toto je dôvod, prečo komora bude kopať úplne pochopiteľne, oni v podstate týmto prídu o veľkú časť príjmov. Ale my sa teraz nepozerajme na nejakú skupinu iks ľudí, ktorí to aj môžu myslieť aj dobre, aj všetko. Pozerajme sa, prosím Vás, konečne už na systém ako taký. Veď takto buzerovať tých pár sestier, čo máme, je jednoducho choré. Za účelom nastavenia jasných a férových podmienok sústavného vzdelávania sestier a pôrodných asistentiek sa navrhuje povinnosť uviesť ich v internom predpise zamestnávateľa, ktorý ho predloží ministerstvu zdravotníctva. Čiže kontrola tam bude zabezpečená takýmto spôsobom, aby to malo nejakú kvalitu, nejaký chochmes. Navyše výsledok hodnotenia okrem ministerstva je zamestnávateľ povinný písomne najneskôr do troch mesiacov zaslať aj Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. A teda okrem tohoto, ďalej hodnotiacej sestre a pôrodnej asistentke. Čiže musí to aj tá sestra v tom obore vyhodnotiť a posunúť to teda tým nejakým štátnym inštitúciám na kontrolu, ale všetko to je zefektívnené tým, že tam nie je teda nejaký zbytočný medzikrok a hlavne nie je tam teda tá povinnosť tých úplne, no nechcem povedať akože úplne na rovinu, ale podľa mňa fakt zbytočných kreditov. V susednej Českej republike bol kreditový systém sústavného vzdelávania zrušený novelou 201/2017. A prax odvtedy ukázala, že nedošlo k zhoršeniu kvality poskytovania zdravotnej starostlivosti. Nebudem to rozpitvávať ďalej, podstata, v 2017-tom to v Čechách zrušili. Dneska je rok 2024 pozrite sa na výsledky zdravotníctva Česká republika - Slovensko. Ja neviem, či ste niekedy boli, ale viete si aj predstaviť, aj ste už určite videli, ja len malá ukážka, článok z Trendu som našla. V ´93, keď sa naše krajiny rozdelili, bola podľa Svetovej banky očakávaná dĺžka dožitia na Slovensku o približne polroka kratšia ako v Českej republike, bolo to 71,8 vs. 72,3 roka. Do roku 2019, to už dva roky v Čechách platil ten zákon, teda posledného roku pred pandémiou, lebo potom je to už také diskutabilné, trošku tá pandémia, samozrejme, narušuje štatistiky, sme si aj my, aj Česi výrazne polepšili, ale rozdiel medzi nami narástol na vyše 1,5 roka v neprospech Slovenska. Tak, prosím pekne, tam kde teda nemajú ten úžasný kreditový systém, ktorý zaručuje, že všetko bude perfektné, tak tam je lepšia kvalita zdravotnej starostlivosti. Ľudia sa tam viac dožijú ako u nás, kde to teda však perfektne funguje, hej? Teda na Slovensku bola v roku 2019 tá dĺžka dožitia 77,7 roka ale v Česku 79,2 roka. Je tu viacej tých štatistík, stačí si to pozrieť. V každom prípade nedá sa povedať, že zrušenie buzerácie sestier malo za následok, že umiera viac ľudí. Prejdem k tomu listu od komory, pretože to považujem za férové, akože viesť tú debatu v takom duchu, aby tu zazneli aj argumenty z druhej strany v tomto prípade alebo s iným názorom. Je to úplne legitímne. Prečítam také tie najhlavnejšie veci. Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek už viac ako 10 rokov upozorňuje regulátora, teda ministerstvo zdravotníctva, ktorý je zodpovedný za management personálu, že v systéme chýba 12 000 sestier. Prosím vás pekne, keď v systéme chýba 12 000 sestier, o tom môže byť polemika, koľko. V každom prípade zhodneme sa na tom, že sestry chýbajú. Keď v systéme chýba nejaký pracovník, no čo urobím? Snažím sa mu zľahčiť podmienky, odstrániť bremená, zlepšiť podmienky, aby som získal čím viac pracovníkov alebo aspoň, aby som zabránil tomu, aby odchádzali zo svojho povolania. To je v súlade s tým, čo navrhujeme. Tak nerozumiem tejto kritike. Nedostatok sestier má za následok redukciu výkonov v nemocniciach, čo spôsobuje čakanie pacientov, redukciu počtu lôžok a tak ďalej, a tak ďalej. S týmto sa úplne zhodujem. To je dôvod, prečo teda predkladáme tento návrh zákona. O to viac ma prekvapuje, že potom je tam teda kritika, je tam kritika, že teda návrhy komory sa neprebrali. Okej. Na druhej strane nikto nebráni komore, aby sa ďalej iniciovala, ale toto je konkrétny návrh, konkrétne riešenie. A teda komora vyčíta tomuto riešeniu, že je v rozpore so zákonom 576, a to teda konkrétne tým, je tu teda citát celého toho zákona 576/2004 § 2 ods. 15, kde teda hovorí komora o tom, čo všetko má vlastne zdravotná sestra resp. sestra robiť, nie je to zdravotná sestra, ospravedlňujem sa. A v podstate hovoria, že je to, ošetrovateľský proces je systematická, racionálna a individualizovaná metóda plánovania a tak ďalej, a tak ďalej. Ošetrovateľská starostlivosť je zdravotná starostlivosť, ktorú poskytuje sestra s odbornou spôsobilosťou podľa osobitného predpisu metódou ošetrovateľského procesu v rámci ošetrovateľskej praxe. V rovnakom rozsahu definuje tento právny predpis aj prax pôrodnej asistentky, pričom nositeľom a vykonávateľom tejto praxe sú výlučne pôrodné asistentky. A teraz podľa nich z citovaných ustanovení zákona vyplýva, že vyhodnocovať prácu sestier môže iba sestra a pôrodná asistentka, samozrejme, so zodpovednou kvalifikáciou, odbornou praxou a potrebným stupňom poznania. Tu by som chcela podotknúť, že, samozrejme, my tam toto pripúšťame, je to aj v záujme toho zamestnávateľa, explicitne to tam citujeme. Veď som to aj čítala, ale ja sa chcem opýtať, ako to dnes vážená komora kontroluje? Keď dneska to tak perfektne funguje. Lebo ja mám skúsenosť, že sa zorganizuje akékoľvek školenie, príde tam ktokoľvek. Nieže ktokoľvek, to by som krivdila, takto. U veľkých zamestnávateľov je v záujme a je to dobré, že to robia. Toto treba podporovať aj naďalej, veď to je presne tento zákon, že poďme podporovať takýto spôsob. Oni zorganizujú v rámci nemocnice také nejaké svoje vzdelávanie, kde pozvú tých zamestnancov, ale, samozrejme, nemôže celá nemocnica zavreť a ísť niekde študovať na iks dni, dajme tomu dva dni. Takže sa to robí tak, že tí zamestnanci sa tam striedajú. Popodpisujú sa nám prezenčky, je jedno, či je to u veľkých zamestnávateľov, či je to školenie organizované komorou, kýmkoľvek iným. Tak sa vypíše prezenčka a, samozrejme, nikto nekontroluje tú babu alebo toho brata, že či tam sedí, či tam bol celú dobu a tak ďalej. Jednoducho sa vypíše prezenčka, tá sa odovzdá. Čo mám ja informácie, na takto organizované školenia komora nechodí, nekontroluje to. Ona odkontroluje predtým nejaký obsah, akože vecný obsah, ale ako ďalej to nekontroluje. Dnes, keď to organizuje zamestnávateľ, zorganizuje si takéto školenie, je to v podstate na ňom, kto tam pôjde, ako to bude robiť a jediné, čo je vlastne akoby dôvodom na pridelenie kreditov, je tá prezenčka. Však ste boli na vysokej škole, však vieme, ako sa to robí. Tá prezenčka, to je akože najmenej, hej? Tam môžem prísť na chvíľu, zapíšem sa, vybavené. Opäť, komu to pomohlo, hej? Čiže len tak že v porovnaní s tým, že ako je to dneska, verzus to, čo navrhujeme my, kde by bol zamestnávateľ zodpovedný, kde by boli štatistiky, kvalitatívne štatistiky, ukazovatele a kde by závisel príjem toho zamestnávateľa na tom, ako je spokojný pacient a ako často má napríklad nejaké rehospitalizácie a podobne, teda ako má kvalitný personál. Však poďme nastaviť už tie motivácie normálne ľudsky a nie že máme niečo napísané v zákone a sme s tým spokojní. Takže komora teda píše, že zamestnávateľ, teda tí, ktorí poskytujú zdravotnú starostlivosť, riaditeľ nemocnice napríklad, šéf ambulancie, lekár väčšinou a tak ďalej, že oni nie sú schopní, nie sú odborne spôsobilí vyhodnotiť, že či to teda tá sestra robí správne. No tak ja opakujem, že my navrhujeme, aby to robil zamestnávateľ a zamestnávateľ si na toto môže, samozrejme, aj niekoho externe objednať, aby mu toto zabezpečoval. Môže to robiť Slovenská zdravotnícka univerzita, keď vie vychovať sestry, prečo by nemohla hodnotiť ich fungovanie. Môže to robiť každý, komu to ministerstvo zdravotníctva dovolí. V poriadku, môžeme sa o tom baviť. Ale ja by som chcela upozorniť váženú komoru, že kvalita zdravotnej starostlivosti sa ukazuje v porovnaní s inými oddeleniami v štatistikách, vo zverejňovaní, to treba robiť. A spokojnosť, sa napríklad dá hodnotiť hodnotiacimi dotazníkmi a je to tiež dôležitý ukazovateľ spokojnosti pacienta. Toto napríklad dnes, kto to hodnotí dnes? Toto sa vôbec nijako nerieši, ani kvalita, ani spokojnosť. Rieši sa prezenčka, či baba bola niekde, niekedy, ale už sa potom vôbec nerieši, či to vzdelanie je dostatočné na to, aby sa zlepšila, alebo aspoň vyrovnalo to dané oddelenie iným oddeleniam. Toto nikto nevyžaduje. Náš návrh sa posúva práve k tomuto systému. A ešte k tomuto, lebo vzhľadom na čas, nechcem to veľmi naťahovať, ale ja chcem ešte k tomuto povedať, že v Českej republike v roku 2019 bolo 33 zdravotníkov na 1000 obyvateľov, v Slovenskej republike to bolo vlastne 26 zdravotníkov na 1000 obyvateľov. Čiže je to, už v tomto je to menej. A tým, že my máme takúto zbytočnú buzeráciu, že tie baby nútime, aby jednoducho trávili svoj voľný čas niekde na nejakých cestách, školeniach, ktoré si musia platiť, alebo že si pustia niekde online kurzy, ale je to, samozrejme, spojené s poplatkami, poplatkami komore a inými, tak, samozrejme, že ich demotivujeme, čiže nechcime ísť ešte ďalej. A chcem podotknúť, že z 27 štátov Európskej únie, z 27 štátov, je sedem štátov, čo citovala samotná komora, ktorí majú nejaký kreditový systém, chcem upozorniť, ani jeden z nich nie je absolútne taký, aký je ten náš. Ale dobre, majú tam nejaký systém kreditov, ale chcem podotknúť, že z 27, 7. To znamená, že 20 štátov kredity nemá. Takže neni to tak, že všetci umrieme, keď nebudeme mať kreditový systém. A samotná Česká republika, ktorá nám je blízko, je toho dôkazom. Takže toľko ku kvalifikácii ako takej a k hodnoteniu. Tuto, dôležité, čo som sa pousmiala, keď som čítala. Sústavné vzdelávanie sestier a pôrodných asistentiek je komorou vykonávané dlhodobo bez zaznamenania organizačných alebo finančných ťažkostí bez nárokov na štátny rozpočet. Tak to ma pobavilo. Komora mi pripadá, že nekomunikuje úplne s tými babami alebo s tými sestrami, ale celkovo so zdravotníkmi, lebo ja vám úplne vážne hovorím, bez srandy, bez nadsázky, bez preháňania. Ja som za tri roky môjho štúdia a za všetky roky predtým stretla presne nula, presne nula zdravotných sestier, ktoré by povedali, že takto je to super a má to zostať. Áno, sestry hovoria mnohé, že chcú ponechať vzdelávanie, že je to dôležité, na tom sa všeobecne zdravotníci zhodujú, ale zároveň sa zhodujú, ak teda, samozrejme, to nie je človek z komory, ktorý sa živí tým, že chodí školiť, tak sa zhodujú zdravotníci na tom, že jednoducho takto nastavený kreditový systém je nastavený zle a že je to zbytočná buzerácia a v porovnaní s Českou republikou im to nepríde fér, že to nevieme tu zmeniť. No a že je to bez nárokov na štátny rozpočet, no áno, ale celkom by som sa pozrela na príjmy komory, pozerám, aj som písala do svojho pléna, ale nenašli sme to nikto, že aké sú, ale podstata je, že všetko to platia tie zdravotné sestry. Že keď niekto napíše... a, tu mám že náklady, výnosy. Výnos za rok 2023, ak čítam dobre 1 179 000 000? Nie. Dobre. Milión, zle. 1,18 miliardy, takže milión 179 miliónov a tak ďalej. Čiže 1 800 000 zaplatili tie zdravotné sestry z tých svojich platov tej komore, ktorá teraz akože nadáva, že ideme to rušiť. To sú tie peniaze, ok, neplatí to štátny rozpočet, ale toto tým babám ušetríme. To nebudú musieť zaplatiť, tak to už hádam je číslo, čo niečo znamená. Lebo ten zamestnávateľ, ten to bude pre tie sestry robiť bezplatne, lebo je to v jeho záujme, inak nevie fungovať. Buď to, môj zlatý, budeš robiť, lebo keď chceš niekoho zamestnávať, keď chceš zarábať na tom, že poskytuješ zdravotnú starostlivosť, tak nech sa páči, ale potom si teda zabezpeč toto vzdelávanie, však v poriadku. Ale toto je veľká zmena pre tie zdravotné sestry. Takže neni čas ďalej to rozoberať, hovorila som aj k tomu zverejňovaniu, ešte posledná vec, čo chcem povedať. Je tu jedna výnimka, je tu jedna výhrada, ktorú úplne beriem, a to konkrétne, že sa to týka týka sestier ako jediného zdravotníckeho povolania. Úplne beriem, poďme sa baviť, ja som to postavila zo svojho pohľadu s tým, akú ja mám skúsenosť ako študentka v ošetrovateľstve, ja sa bavím so sestrami. Porovnala som to s Českou republikou, dala som to ako nástrel v prvom čítaní, ak sú tu ľudia a Feri Majerský napríklad určite o tom bude hovoriť, záchranár, (rečníčka ukázala do pléna), keď sú tu ďalší zdravotníci, ktorí majú nejaké štatistiky, majú nejaké dáta, majú nejaké skúsenosti v praxi so svojimi kolegami, kľudne tam pridajme ďalších zdravotníkov, ja som s tým okej. Priznám sa, že sme s Tomášom Szalayom rozmýšľali o lekároch, keďže on sám je lekár a máme nejaké skúsenosti aj s týmto a nešli sme do lekárov preto, lebo teda priamo pri operáciách tam akože v tých konkrétnych momentoch, sekundách tam ide o život, neviem čo. Tak nešli sme do toho preto, lebo jednoducho ani jeden z nás nie je na tej operačnej sále a neoperuje. Ale je tu mnoho lekárov, keď sa dohodneme na tom, že by sa to malo týkať aj lekárov, v poriadku, poďme sa o tom baviť, záchranárov, laborantov, kohokoľvek, poďme sa o tom baviť. Ja hovorím za sestry, lebo tú sestru študujem, takže toľko k tomuto. Ale beriem túto výčitku a teda beriem ju tak, že komora chce, aby sa to týkalo viacerých, v poriadku. Budem veľmi rada, keď sa to podarí v druhom čítaní. A podporím. Dokonca to ani ja nepodám, ale nechám kolegov, ktorí majú takúto odbornosť. No takže za mňa všetko. Chcem teda zopakovať, že kontinuálne vzdelávanie ponechávame, rušíme iba kredity a že tie argumenty komory považujem za zaujaté preto, lebo komora prichádza o skoro 2 milióny eur a toto je vlastne skutočný dôvod kritiky, pretože takto súčasne nastavené vzdelávanie nám naozaj zdravotníkov len odstrašuje a treba sa na tom zamyslieť a treba to zmeniť. Ďakujem pekne. [18:43] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďalší v rozprave vystúpi spravodajca František Majerský. [18:52] František Majerský – Vystúpenie spoločného spravodajcu Čiže, Janka, budem tykať, vypočul som si tvoj návrh a ako som povedal na začiatku, pre mňa je protiústavný. Treba otvorene povedať, lebo vynímate jednu skupinu zdravotníkov naproti všetkým. To proste nemôže takto ísť do parlamentu, že vyberieme sestry, teraz si povedala, že lekárov nevyberiete, lebo neviem, prečo, asi nechcete prísť do konfliktu s komorou lekárov. Takisto nechcete vybrať iné povolania, ja to poviem takisto z praxe, lebo viete, 20 rokov, robil som aj sestru, robil som aj záchranára, čiže tým, že zastupujem záchranárov aj v komore, úžasné príjmy, čo si povedala, lebo také príjmy môže mať len veľká komora, ale nie je to príjmoch. Je to o tom, že tí zdravotníci, ak nebudú mať nad sebou nejakú kontrolu, ktorá, kde sa budú mať vzdelávať, tak sa nebudú vzdelávať. Jednoducho je to holý fakt. Jednoducho, keď dneska povolíš to, že dneska nebudú musieť záchranári, sestry zbierať, alebo chodiť sa vzdelávať, tu nejde o kredity, to je o vzdelávaní, lebo, prepáč, dnes sestra má ročne, alebo záchranár, lekár nazbierať 50 kreditov za 5 rokov. To je 10 kreditov za jeden rok. Jedna konferencia záchranárov alebo sestier je 10 kreditov. Čiže sestre stačí ísť raz za rok na nejakú konferenciu, kde sa naučí nové veci. Za seba hovorím, že som na každej jednej konferencii sa niečo nové naučil. Sú tam odborné prednášky, ktoré toho záchranára alebo tú sestru majú niekam preniesť. Priniesť mu niečo a naučiť do praxe. Lebo my zo zákona zdravotníci ako jediní sa máme neustále vzdelávať, lebo neustále sa tá medicína rozvíja a prináša nové veci. Čiže ty si povedala, že chceš to zrušiť, ale riešenie nie je žiadne, lebo akože kto to bude robiť? Kto bude kontrolovať? Aj dnes môžu zamestnávatelia, aj dnes môžu zamestnávatelia vykonávať online vzdelávanie, aj dnes to môžu robiť. Kľudne to môže urobiť zamestnávateľ na chirurgii, na internom, urobí školenie, kde sa sestry prihlásia a v rámci svojej praxe, presne ako si to povedala, v rámci nemocnice sa tí záchranári, sestry môžu vzdelávať. Dostanú za to kredity, to je jedno, ako to nazveme, dostávajú za to ohodnotenie, že sa vzdelávali a to, že či to splnili, alebo tam boli, ich hodnotí ich zamestnávateľ. Lebo on tu bol a on posiela to vzdelávacie podujatie na komoru, ktorá to zakreditovala. Čiže ja nemám problém prísť s iným systémom, ale ty si ho dnes nepovedala, že ktorý to má byť, ako to má byť, ako to má byť spravené. Lebo si len povedala, že nie je dobré, keď to vadí. Nazvime to, ako chceme. Komora zo zákona má riešiť vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov, to je jedno, aká to je komora, či lekárov, sestier, zubných laborantov, zubných lekárov, je ich 23, tých komôr. Má riešiť vzdelávanie. Nemá to byť o poplatkoch, ale zdravotníci sa majú sústavne vzdelávať. Ak sa nebudú sústavne vzdelávať, nebudú prinášať nové veci. S tým s tebou súhlasiť nebudem. Jednoducho nemyslím si, že je to o tom, že sestra, záchranár má ísť raz do roka, lebo to je raz do roka, to je 10 kreditov ročne, že má ísť na vzdelávanie. Práveže, naopak, má tam ísť, má sa vzdelávať, má prinášať nové veci vo svojom odbore, lebo im to nikto neprinesie. Ak to zrušíme, nemyslím si, že sa budú vzdelávať, lebo to čo na Slovensku nefunguje, je vzdelávanie. A my sa naozaj máme vzdelávať. Ja som rád, keď chodím na konferencie, keď prinášajú nové veci zo sveta, z Európy, lebo iba tak môžeme poskytovať tú zdravotnú starostlivosť čo najlepšie, ako vieme. Ako to chceš vymyslieť? Ja nemám problém, že by to robil niekto iný. Ale ty si tu nepovedala, že čo. Lebo aj keď to bude Slovenská zdravotnícka univerzita, tak tých ľudí musí zaplatiť, za to si takisto bude pýtať peniaze, lebo niekto tie vyhodnocovania musí robiť. Prakticky, teoreticky musí to vyhodnotiť. Čiže ty hovoríš o tom, že to majú robiť zamestnávatelia, ale veď aj dnes to môžu robiť zamestnávatelia. Veď oni si svoju podujatie zakreditujú, či komorou lekárov, sestier, záchranárov, dostanú za to kredity a oni vedia, že či ten zamestnávateľ, zamestnanec tam bol, či to urobili dobre, skontroluje ich, veď aj dnes to tak funguje, veď dnes normálne urobí prednášku pre sestry alebo vrchná sestra alebo hlavná sestra a ona vie, či tie sestry, keď sa robí nejaký praktický výkon, či to spravili dobre. Tak ako to máme my na záchranke, že sa kontrolujú veci, tak skontrolujú sa, to, že či sa robilo dobre, na konci ti dám podpísať prezenčku, dostal si za to 8 kreditov a tie pošleš na konci roka cez internet online cez vzdelávanie a komora ti zakredituje. Veď to je 50 kreditov za 5 rokov. Čiže ja naozaj nemyslím si, že toto tuná je problém ten, že kvôli tomu sestry neprichádzajú do zdravotníctva. Podľa mňa absolútne nie. My ideme úplne iným krokom, iným smerom a my naozaj máme riešiť to, že prečo sestry nechcú pracovať v zdravotníctve. Ale určite to nie je kvôli tomu, že sa vzdelávajú. To otvorene si nemyslím, že to je kvôli tomu. Jednoducho je to, v akom systéme pracujú. V akých podmienkach pracujú a čo za tú prácu majú. Ale, prepáč mi, určite to nie je tento problém, že sa vzdelávajú. Lebo sestry, záchranári aj lekári a majú vzdelávať. A týmto zákonom, ktorý ste pripravili, ste vybrali len jedno povolanie. Čiže je protiústavný podľa mňa. To pán Dostál bude súhlasiť, nemôžeš zo zákona jedno povolanie a ostatné nebrať. Veď ich máme 23. 23 komôr sa chce vzdelávať, 23 komôr sa rieši, čiže dlho by sme tu mohli rozprávať, dlho sa o tom baviť, veď ja som za, bavme sa o tom, že keď to nemá robiť tento, nech to robí druhý, ja s tým problém nemám, kto to bude robiť. Ale niekto tie sústavné vzdelávania vyhodnocovať musí. Musí to niekto robiť. Má to byť nejaká nezávislá inštitúcia, nemá to byť zamestnávateľ, lebo podľa mňa sa to môže aj obchádzať. Čiže nie je to, ak navrhneš riešenie, že to má niekto iný, ale aj u toho druhého sa za to bude musieť platiť, veď nikto to nebude robiť zadarmo. Akože aj tá inštitúcia Slovenská zdravotnícka univerzita by mala vzdelávať, musí zobrať ľudí, musí ich zaplatiť, musí to financovať a musí to robiť. Čiže mi prinesieme, ale na konci dňa si to aj tak za tie sestry, veď aj my si platíme za to, že sme v registri. Platíme si za to 15 euro ročne, za registráciu v komore plus 2 za sústavne vzdelávanie. Čiže je to veľa? Málo? Ja sa pýtam, hej? Keď komory, dané komory bojujú a riešia zdravotnícke problémy, lebo kto zastupuje tých zdravotníkov? Sestra nepôjde sama seba zastupovať na ministerstvo zdravotníctva, ani záchranár, ani lekár. Čiže bavme sa o tom, ja som za, ale momentálne s týmto návrhom nemôžeme súhlasiť, keďže hovorí iba o jednom povolaní a nedáva riešenie že B. Lebo ty hovoríš o tom, nech to nerobí komora sestier, teraz konkrétne, ale kto to bude robiť? Lebo aj ten niekto ďalší to bude musieť robiť s nejakým tímom, ktorý za to bude dostávať peniaze, čiže v skratke ďakujem pekne, veď je sedemnásta hodina, dokonca až devätnásta. [18:58] Peter Žiga Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. (Reakcia z pléna.) Pani poslankyňa, vy ste hovorili pol hodinu. Sedia tu ostatní poslanci. Je devätnásta hodina, prerušujem rokovanie parlamentu.