Rokovanie NR SR 17. 9. 2024 – Parlamentné rozhodnutia o emisných kvótach a EIA

[08:59] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho (Rokovanie 19. schôdze NR SR pokračovalo po skončení rokovania 21. schôdze NR SR a po prestávke.) [09:01] Tomáš Taraba – Vystúpenie Vážený pán predseda, vážené dámy a páni, vláda Slovenskej republiky predkladá do skráteného legislatívneho konania zákon o obchodovaní s emisnými kvótami. Myslím, že približne 16 štátov má v tejto veci infringement zo strany Európskej únie, pretože ten zákon bol, tá smernica bola schválená v tak krátkom období, že viaceré štáty prichádzajú počas tohto roka k jej transponovaniu. To, čo je realitou, že tento nový zákon o emisných povolenkách bude mať za následok, ak by sa v plnej miere transformoval, bude mať za následok zvýšenie cien, najmä pokiaľ ide o kúrenie, pokiaľ ide o dopravu a podobne. A preto vláda Slovenskej republiky otvorene hovorí, že bude transponovať iba tú časť, ktorá nebude spôsobovať v tejto fáze penále tým, ktorí sa majú do systému nahlásiť, ale nebudeme transponovať tú časť, ktorú aj Česká republika povedala, že idú napadnúť v rámci rokovaní s Európskou úniou. Česká republika odmietla túto smernicu transponovať, to znamená, ja už som aj volal ministrovi financií Českej republiky, kde som zadeklaroval, že tiež si myslíme, že sa treba zamyslieť nad tým, kam tieto nariadenia spejú, pretože vidíme aj najnovšie správy z Nemecka a podobne, ako z Európskej únie masívne odchádza priemysel a toto je všetko výsledkom aj takýchto, takýchto rozhodnutí. To znamená, pozícia našej vlády je jasná. Chceme transponovať tú časť, ktorá nespôsobí žiadne škody subjektom, ktoré na trhu sú. To znamená, každý bude mať možnosť naplniť tie požiadavky, ktoré smernica vyžaduje, aby sa vedeli napríklad zaregistrovať do systému, ale na druhej strane všetky tie zdražovania, ktoré majú byť po roku 2027, tie v tejto časti teraz robiť nebudeme, pretože by to bolo nelogické, že chceme vytvoriť nejakú skupinu štátov, ktorá aj tieto otázky bude na pôde Európskej únie znovu otvárať. A som rád, že Česká republika, ktorá teda v tejto veci zaujala veľmi jasné stanovisko, tak je v tej fáze tiež, že hľadá spojencov, ktorí toto podporia. Takže vzhľadom na to, že 16 štátov má tento infringement, tak spĺňame to, aby sme transponovali to, čo potrebné je, a z toho dôvodu ja vás prosím o podporu tohto zrýchleného konania, ako aj podporu toho zákona, ktorý v tejto podobe neuškodí peňaženkám ani slovenských občanov, ani slovenských dopravcov a bude v podstate otvárať dvere Slovensku, aby sme naďalej rokovali s Bruselom o tejto otázke. Ďakujem. [09:01] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Dávam slovo členke výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie poslankyni Zuzane Matejičkovej, aby informovala Národnú radu o výsledku prerokovania návrhu vlády vo výbore. [09:04] Zuzana Matejičková – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem pekne, pán predsedajúci. V návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 414/2012 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, predseda Národnej rady rozhodnutím č. 496 z 9. septembra 2024 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 414/2012 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, na prerokovanie výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie v termíne do začiatku rokovania schôdze Národnej rady o tomto návrhu. Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie predložený návrh vlády na skrátené legislatívne konanie prerokoval na svojej 27. schôdzi a uznesením č. 60 zo dňa 10. septembra 2024 odporučil Národnej rade schváliť návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o predmetnom vládnom návrhu zákona. Pán predsedajúci, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu. [09:04] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem pani poslankyni. Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal dve písomné prihlášky – poslanec Krátky a poslankyňa Stohlová. Pán poslanec Krátky za poslanecký klub SLOVENSKO, nech sa páči. [09:06] Rastislav Krátky – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, som si tak s údivom vypočul teraz to úvodné slovo, lebo tam odznelo, že v tak krátkom období to bolo schválené, tá smernica, ktorú treba transponovať, že teda nebol čas na to, tak majú viaceré krajiny infringement, potrebujeme teraz šup-šup, rýchlo skrátené legislatívne konanie. No, ja by som chcel vedieť, že čo je to teda ten krátky čas, pretože myslím si, že toto skrátené legislatívne konanie nie je odôvodnené, nie je opodstatnené, nevznikla žiadna náhla okolnosť, na základe ktorej by sme museli pristúpiť k § 89 rokovacieho poriadku a zaradiť ho do skráteného legislatívneho procesu. Je to veľmi jednoduché, ukážem vám presne dôvod, že prečo si to myslím. Môžete si nájsť na úrade vlády, visí to tam na webe, rozhodnutie vlády č. 634 z 29. novembra 2023. Ešte raz, v novembri v roku 2023, to už bola táto vláda, dostal tu pán minister životného prostredia úlohu z vlády transponovať presne túto smernicu, o ktorej sa teraz rozprávame. V novembri. Nejedná sa len o túto smernicu. Pokiaľ ide o leteckú dopravu, je tam aj smernica pokiaľ ide o systém obchodovania s emisnými kvótami a obidve sú napísané v dôvodovej správe, že je potrebné urýchlene transponovať. Od ministra sme počuli, že na to nebol dostatočný čas a v uznesení vlády spred 10 mesiacov máte v tejto úlohe napísaný termín. Ten termín tam je pri obidvoch týchto smerniciach, že bezodkladne. Čiže pán minister Taraba aj so svojimi tromi štátnymi tajomníkmi nestihli za desať mesiacov urobiť bezodkladnú administratívnu úlohu a teraz prichádzame do tohto pléna s tým, že je teda nutné to urobiť veľmi rýchlo, lebo nebol čas. Ja tomuto naozaj nerozumiem. Ešte by som to vedel pochopiť, keby tie okolnosti mimoriadneho skráteného legislatívneho konania boli nejako podstatne odôvodnené, ale aj z príhovoru pána ministra vidno, že skôr hovoril o obsahu, že sa veľmi nechcel venovať tým dôvodom na skrátené legislatívne konanie, no ale to je obsah tohto bodu, práve tu by sme si to mali odôvodniť. O to viac, keď ste rekordéri v skrátených legislatívnych konaniach. Keď sa bude hľadať vláda, ktorá bola valcom demokracie, tak určite nájdu vás a dajú na prvé miesto. Už vytiahnem tradičný odpočet, ktorý som vám tu dával v minulosti a nebudem opakovať tie čísla, ako to bolo za predchádzajúcich vlád, poviem len to najpodstatnejšie. V priemere bolo skrátených legislatívnych konaní tak sedem-osem za rok, v priemere. Keď si teraz odmyslím krízu, ktorú sme mali spojenú s covidom, tak máte sedem-osem v priemere na rok na predchádzajúce vlády, vy ich máte už teraz 38, ešte neni u konca tento rok vášho pôsobenia a toto je ďalšia k nej. Čiže už 39 skrátených legislatívnych konaní ste sem predložili a keďže to pozorne sledujem, tak si dovolím povedať, že 32 z nich bolo neodôvodnených, nespĺňalo požiadavky podľa legislatívneho poriadku na skrátené legislatívne konanie. Možno sedem, tak asi ako je priemer ostatných vlád, vychádza, že odôvodnených bolo. Takže toto má zásadný vplyv aj na kvalitu zákonov. A to nehovorím len tak, ono viete, to je úplne krásne viditeľné na zákone, na Trestnom zákone, o ktorom sme hovorili tu v pléne, som si to zhruba napočítal, nie úplne presne sa to dá spočítať kvôli rôznym technikáliam rokovacieho poriadku, ale 210 hodín sme tu v pléne zhruba rokovali o tej rekodifikácii trestného práva, trestných sadzieb 210 hodín. Paradoxom je, že keby ste ho predložili v normálnom legislatívnom konaní, nie v skrátenom, lebo aj ten návrh išiel v skrátenom, tak by za normálnych okolností bol schválený v tejto snemovni rýchlejšie, ako tomu bolo. Čo ste robili, pán minister, vtedy? Vy ste neboli gestorom tohoto zákona. Kde ste boli počas tých desiatich mesiacov s týmito smernicami, ktoré bolo treba transponovať? Nepočuli sme o tom a dnes počujeme, že v extrémne krátkom čase je to treba vyriešiť. Ale úlohu z vlády, odkedy ste o tom vedeli explicitne, lebo tam sedíte, ste mali z novembra 2023. Takže žiadna mimoriadna okolnosť nenastala. Neni ohrozená ani bezpečnosť, ani sa nejdú porušovať ľudské práva a slobody a keby ste si robili svoju úlohu poriadne, tak by nám nehrozil ani infringement a nejaké veľké hospodárske škody. Žiadna mimoriadna okolnosť nenastala. Zanedbanie práce z ministerstva životného prostredia. A ja už teraz rozumiem, že prečo je ministerstvo životného prostredia, pokiaľ ide o hodnotenie plnenia míľnikov z plánu obnovy, posledné. Lebo keď nedokážu spraviť jednoduchú, v úvodzovkách jednoduchú, transpozíciu smernice, čiže administratívnu úlohu, tak ako chcú plniť míľniky z plánu obnovy. Ja už prestávam veriť tým prísľubom, že z toho balíku vyčerpáme všetko do posledného centu. Pretože keď vidím, ako sa tieto veci ťahajú desať mesiacov transpozície smerníc, čo je, by som povedal, taká normálna, bežná agenda ministerstva, tak na mimoriadne veci a veci, ktoré sú spojené so strategickými úlohami rezortu, zjavne nezostáva čas. To, že nám rapídne klesá kvalita zákonov, tak na to má leví podiel práve toto skrátené legislatívne konanie. Nie toto konkrétne, ale tie legislatívne konania, ktoré sem predkladáte ako na bežiacom páse. Pretože my sme tu už mali taký paradox, takú kuriozitu, že my už sme tu aj novelizovali novelu. A opäť to bolo toho Trestného zákona. Čiže my tu opravujeme zákony po tom, ako ich schválime. Nepamätám si, že by tomu bolo v histórii takto, vy ste naozaj rekordéri. Čiže, pán minister, prečo prichádzate s neodkladnou úlohou v podstate takmer po roku? Páči sa. Sme zvedaví na odpoveď. Ďakujem za pozornosť. [09:06] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. O slovo požiadal pán minister. Ak by dovolil tie dve faktické, by sme vyčerpali. Pán poslanec Pročko. [09:13] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Tak ak by pán minister dovolil, podľa rokovacieho poriadku... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Danko Andrej, podpredseda NR SR Áno, pretože má právo, má právo vstúpiť... Pročko, Jozef, poslanec NR SR Má právo všetko, on má právo ešte dokonca aj letieť vrtuľníkom, ale faktické poznámky majú ísť po rozprave pána poslanca Krátkeho, takže riaďte to, pán Andrej Danko, tak, ako rokovací poriadok hovorí. Ďakujem veľmi pekne. No, na to je len jedna odpoveď. Vieš, Rasťo, nestihli, pretože je nutné, a nielen v celej tej ich strane, dosadzovať do funkcií svojich kamarátov, priateľov, kšeftárov. Ono je dôležité, aby sa vymenili vo funkciách zodpovední, čestní ľudia, no a dajme tam svojich príbuzných a tých, ktorí budú pomáhať pri rabovaní tejto republiky, takže na prácu nezostáva čas. Potom musíme chodiť vrtuľníkmi ponad národné parky, musíme chodiť namiesto práce na rôzne kultúrne podujatia a tie kultúrne podujatia rušiť. To je dôležitá práca Slovenskej národnej strany a ministra Tarabu, ktorý namiesto práce, namiesto práce robí všetko možné, všetko možné. Vieš, najhoršie je to, keď v diskusii ti začnú nakladať a urážať ťa, ale namiesto toho, aby zdôvodnili prečo, prečo desať mesiacov nekonali, tak si začnú vymýšľať, začnú fabulovať, začnú rozprávať tie ich rozprávky. Jednoducho máme najhroznejšiu vládu v dejinách Slovenska. Máme vládu, ktorá nerobí v prospech ľudí, ale robí v prospech svojich ministrov a našich ľudí. [09:14] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslankyňa Stohlová. [09:14] Tamara Stohlová Ďakujem pekne, pán predsedajúci, a ďakujem aj poslancovi Krátkemu za jeho vystúpenie. Ja budem vystupovať, povedzme, že v podobnom duchu, ale pristavím sa pri tom, čo ste spomínali, že ani tu pri tom úvodnom vystúpení si pán minister nedal veľa práce s objasňovaním tých dôvodov pre skrátené legislatívne konanie. A ja som to teda, neplánujem to zahrnúť do svojho vystúpenia, ale taká drobnosť sa možno hodí v tomto kontexte práve do faktickej poznámky. Z tých dôvodov sa uvádza v tej dôvodovej správe najmä potenciál vzniku hospodárskych škôd, pokiaľ sa vlastne subjekty, ktorých sa obchodovanie s emisnými kvótami týka, nebudú môcť fungovať podľa nových pravidiel, čo má byť už od septembra 2024. Ale v tej dôvodovej správe sa nehovorí len o hospodárskych škodách, ktoré sú ako tak pochopiteľné, ale hovorí sa tam aj o ohrození bezpečnosti. No a keď som sa na to pýtala na výbore pána štátneho tajomníka Kuffu, tak som dostala takú klasickú odpoveď, ktorá teda nebola význačná obsahom, ale skôr tou agresívnou formou. Nevedel mi povedať k tomu nič, tak to objasním aspoň ja, myslím si, že to bola úplne obyčajná chyba, ostalo to tam z nejakej predchádzajúcej dôvodovej správy a vypovedá to veľa o tom, ako pristupuje táto vláda aj ministerstvo životného prostredia k zdôvodňovaniu tých skrátených legislatívnych konaní. Už to berú ako absolútnu automatiku a už sa ani nesnažia pretvarovať, že sú zdôvodnené v súlade so zákonom. [09:15] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Krátky s reakciou. [09:15] Rastislav Krátky – Vystúpenie s faktickou poznámkou Dobre, ďakujem veľmi pekne za možnosť reagovať na predchádzajúce faktické poznámky. Nechcem vyčerpať celý čas, lebo úprimne chcem si vypočuť reakciu ministra, lebo, tak ako odznelo, my sme na výbore vlastne nemali k tomuto možnosť diskutovať, hoc sme sa snažili. Aj sme kládli otázky, kládli sme všetky otázky vecne, tak to skončilo tak, tá rozprava na výbore, že pán predseda výboru sa opýtal, či ešte nejaké otázky sú a zaznelo z publika, že a načo, však vlastne nedostávame žiadne odpovede, len sa opakuje dôvodová správa a nevie sa nič bližšie povedať ani vysvetliť. Takže sám som zvedavý teraz na to, čo pán minister k tomu povie. Ďakujem. [09:18] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Hlina asi omylom stlačil gombík. Áno. Takže o slovo požiadal minister životného prostredia. Nech sa páči. [09:18] Tomáš Taraba Vážené dámy a páni, máme tu návrh zákona o obchodovaní s emisiami, ktoré rozširuje subjekty, ktoré budú platiť za to, že ak chcú kúriť, ak chcú jazdiť, tak si musia kúpiť emisie, aby ľudia platili viac za cestovanie do práce, aby platili viac za to, že budú kúriť. Viete, kto v Bruseli presadil tento zákon? OĽANO spolu s Budajom. Vy ste za neho hlasovali. Vy ste hlasovali za zákon, ktorý zdraží každodenný život našim občanom Slovenskej republiky. My sme za neho nehlasovali. Toto je váš zákon, za ktorý ste išli. Ja som očakával, pán Krátky, z OĽANO, že tu postavíte, ospravedlníte sa ľuďom, že v čase, keď je najväčšia inflácia v Európe, že sa prídete ospravedlniť ľuďom, že ten váš lokaj, ktorý nechal bežať tie fiktívne poistky na ministerstvo životného prostredia, že sa ospravedlníte, že hlasoval za zákon, ktorý ľuďom zdraží cestu do práce a zdraží im kúrenie. A keďže ste vedeli, čo ste schválili, vy ste ten zákon nedoniesli do parlamentu ani, pretože ste vedeli, že by vás ľudia zbili čapicami. Takže ste ho nechali našej vláde. A výsledok, ktorý je, že áno, my sme desať mesiacov ten zákon analyzovali, ako ho predložiť tak, aby nemal dopad na peňaženky ľudí. Ja si myslím, že tých desať mesiacov stálo za to, že sme našli verziu, ktorá nikomu neuškodí a neuškodí najmä ľuďom a nezvýši im ceny peňaženiek. Takže toto je rozdiel medzi nami a vami, že my hľadáme záujmy ľudí a, pán Krátky, vy chodíte do Bruselu šúchať nožičkami a hlasujete to, čo im vidíte na periach. Takže tento zákon, dámy a páni, ktorý má za cieľ zničiť životnú úroveň Slovákov, je produktom OĽANA a oni nás tu dnes nekritizujú, že viete čo, alebo nehovoria, že super, že nejdete tou tvrdou formou, že idete jak Česká republika, že dobre, idete obhajovať záujmy ľudí. Nie, oni jediné, čo riešia, že sme to už pred desiatimi mesiacmi neurobili. To, čo oni v Bruseli schválili. Oni za to hlasovali. Takisto ako Budaj hlasoval za zákaz výroby spaľovacích motorov. Slovensko ho zaviazalo, aby tak nehlasoval, tak tam poslal toho štátneho tajomníka, ktorý hlasoval za, lebo že však to oni zaviazali Budaja, nie jeho, hej. Takže ja budem rád, pán Krátky, keď nám vysvetlíte, ako sa dnes pozeráte na to, že tento zákon, za ktorý vy ste lobovali, OĽANO lobovalo v Bruseli, že tento zákon má za cieľ ničiť životnú úroveň Slovákov. Ďakujem. (Potlesk. Reakcie z pléna.) [09:18] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Na vystúpenie pána ministra tri faktické. Pán poslanec Hlina. [09:18] Alojz Hlina – Vystúpenie s faktickou poznámkou Že som sa tak zamyslel nad tým, že vlastne je to zákon, ktorý znižuje životnú úroveň obyvateľstva. (Reakcia z pléna.) Teraz ste to zvládli, hej, už neznižuje. Len viete, mne tam prišlo, že ste zabudli doplniť, že ten zákon znižuje alebo znižoval životnú úroveň obyvateľstva, ale zvyšuje životnú úroveň snsákov, hej. Vlastne, kto má najradšej emisné povolenky, však to je celé vaše masielko. Však emisné povolenky sú radosť Slovenskej národnej strany. Viete, celá hrdosť Slovenskej národnej strany skončila pri slovenskej poisťovni, alebo pri emisných povolenkách, hej. Strašne málo na to, na ten veľký a hrdý názov. Takže áno, možno, neviem, tá úvaha, z čoho vyspela, ale to ste tam zabudli dodať, hej, že vy vlastne máte radi tento zákon, lebo vám umožňuje zvyšovať životnú úroveň. Ďakujem. [09:21] Andrej Danko Vy viete, že tí ľudia boli vylúčení zo strany, dobre? Nech sa páči, pán poslanec Krátky. (Reakcia z pléna.) Pán Pročko, poprosím vás, svoje tupé poznámky si odložte, dobre? Mimo vystúpenia vykrikujete neustále. Ste jediný poslanec, ktorý tu vykrikuje, keď mu dochádza tabletka a správa sa ako blázon. Nech sa páči, pán poslanec Krátky. [09:21] Rastislav Krátky – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán predsedajúci, treba zachovať nejakú základnú úroveň diskusie v Národnej rade. Nuž, kde začať. Tak úplne prvú vec, ktorú treba povedať, je, že ja sa obávam, že takéto odôvodnenia vášho zákona majú základ aj v tom, že máte vo svojich radoch ľudí, ktorí neveria v klimatické zmeny, globálne otepľovanie a vy proste jednoducho necítite tú potrebu riešiť takýto akútny globálny problém. Dobre, však možnože medzi nich nepatríte práve vy, pán minister, ale dobre viete, že toto neni nariadenie. Toto je smernica a od toho, kedy sa schváli, tak máte dva roky na to, aby ste prišli s verziou, ktorú si transponujeme do nášho právneho poriadku. Existuje množstvo rôznych procedúr aj na národnej, inej úrovni, európskej, aby ste si vyrokovali tú najlepšiu pozíciu. Ja mám dôveru v predchádzajúce ministerstvo, že určite nechcelo zvyšovať tak rapídne poplatky, ktoré by platilo bežné obyvateľstvo, na rozdiel od vašej vlády, keď sa pozerám na to, aký konsolidačný balíček chystáte túto jeseň. Tak to vy ste už, už ste siahli na dôchodky, už ste zvýšili odvody, už ste zaviedli nové dane, už ste zvýšili dane a znovu to idete urobiť. Nikto si nikdy tak veľa nepožičal, ako si idete požičať vy. Takú sekeru idete zaťať. A vy mi tu idete rozprávať o tom, že my sme znižovali potencionálne nejakú životnú úroveň ľudí. My sme riešili veľké problémy. Vy ste sa nedostali ani k riešeniu administratívnych úloh, aby ste si na toto šiahli. A počkajme si mesiac a uvidíme, že kto tú životnú úroveň ľuďom reálne zníži. (Potlesk.) [09:22] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho S faktickou poslanec Pročko. [09:23] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Nesklamal ani predsedajúci Danko, ani Taraba. A, pán Taraba, zase ste vystúpili a zase ste len populisticky klamali, klamali a klamali. Vy klamete, čo slovíčko, to klamstvo. Vraj sa znižoval zákon, znižujeme tým zákonom životnú úroveň. No Slota a Fico, keď ukradli emisie, čo potvrdil Počiatek, tak znížili úroveň slovenských občanov, ale toto, čo ste predviedli, to je absolútne klamstvo. Čokoľvek urobila Matovičova vláda, vy rozprávate, že to je, že to bolo, že to, znížili sme úroveň. My sme znížili úroveň? My, čo sme dávali dôchodcom, čo sme dávali rodinám, čo sme zvyšovali daňové bonusy? A vy to všetko beriete! A to, čo predviedol teraz predsedajúci Danko, no ja som len povedal, že to bola faktická, lebo predsedajúci nemá právo reagovať na faktické, on v rozprave nemá. Ale počuli ste, blázon ožratý Pročko, to mi rozpráva človek, ktorý ožratý zlikvidoval semafor. Ja som vás, pán Danko, nikdy nenazval bláznom, tak si to od vás vyprosujem, ste predsedajúci Národnej rady, nie ste ožratý šofér, ktorý zdemoloval semafor, tak sa podľa toho aj správajte. A kedykoľvek, Danko, pôjdem s vami fúkať, kedykoľvek, kedykoľvek, s vami určite. Vrátim sa k téme. Čiže, pán Taraba, naozaj bez akéhokoľvek preháňania, vy ste obrovský klamár. Vy ste človek, ktorý na životnom prostredí to životné prostredie len devalvuje. Vy dosadzujete do funkcií svojich kamošov, dosadzujete ľudí, ktorí s odbornosťou nemajú nič spoločné. Vy tam dáte usvedčeného pytliaka a poviete, no už desať rokov neni pytliak, tak tam môže byť. Veď to je absurdné. To je absurdné. Namiesto odbornosti vy robíte zo životného prostredia jednoducho amatérsku, kšeftársku bázu Slovenskej národnej strany. To je obrovská hanba. Vy nerozprávajte o tom, kto tu zničil národ. Vy ho ničíte. [09:25] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho S reakciou pán minister Taraba. [09:27] Tomáš Taraba Takže vráťme sa k faktom. Môžte si všetci občania Slovenskej republike otvoriť webstránku a nájsť odôvodnenie, prečo Česká republika tento zákon, ktorý vylobovalo OĽANO a Budaj na Slovensku, táto smernica, ktorá má predražiť cestovanie, ktorá má predražiť bývanie, ktorá má predražiť kúrenie, prečo Česká republika odmietla túto smernicu napriek tomu, že ide do konfliktu s Bruselom transponovať preto, pretože výrazne spôsobom udrie na životný štandard ľudí. Ja som očakával, že OĽANO sa postaví a ospravedlní sa ľuďom, že za toto hlasovalo v Bruseli a oni tu lobujú pre to, za to, že to malo byť už pred desiatimi mesiacmi. Ja som hrdý na našu vládu, že sme našli znenie, ktoré nebude mať tlak na peňaženky občanov Slovenskej republiky. To je rozdiel medzi nami a vami. A pokiaľ ide ešte k tým eurofondom, som zabudol, pán Krátky, vy ste tak dezorientovaný. Môžte sa pozrieť, ktoré ministerstvo je prvé v čerpaní eurofondov na Slovensku. Bude vláda, myslím, budúci týždeň, kde sa periodicky to zhodnocuje, tak vám teda poviem, že za vlády Progresívneho Slovenska, za Ódora a za Budaja v roku 2023 prepadlo 430 mil. eurofondov, dnes pod vedením teda Tarabu sme v pluse 350 mil., tento rok vyčerpáme skoro 600 mil. a sme líder v čerpaní eurofondov. Takže si trošku naštudujte tabuľky. A druhú vec, pokiaľ ide o ten plán obnovy, kde ste povymýšľali tie hlúposti, ktoré sa nám podarilo už s Bruselom odkomunikovať, tak vám garantujem, že v roku 2024 žiaden bod v pláne obnovy nebude prekážkou tomu, aby sme nemohli podať žiadosť o piatu platbu. Ďalšie veci, veľmi rád sa vyjadrím, ale rozdiel medzi nami a vami je ten, že vy tu kopete za smernicu, aby ľudia mali menej peňazí a my to, čo ste vy prelobovali v Bruseli, tak jak ste zničili aj tie spaľovacie motory... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [09:29] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Stohlová. [09:30] Tamara Stohlová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, no tak to sa celkom rozbehlo takto hneď zrána a odznelo tu celkom dosť veľa aj manipulatívnych informácií, ja sa k nim určite dostanem, ale teda začnem s takým úvodom, ktorý musí odznieť. Máme tu neprekvapujúco pred sebou ďalšie skrátené legislatívne konanie z rezortu ministra Tarabu. Ja myslím, že on sa pomerne rýchlo naučil, že bez tej riadnej diskusie to ide ľahšie, ľahšie sa funguje. Ja tomu z istej stránky rozumiem, ale nijako to neospravedlňuje toto konanie, nijako to neospravedlňuje spustenie skráteného legislatívneho konania, pokiaľ nie sú splnené zákonné podmienky. A hoci táto vláda úplne zjavne rezignovala na tie zákonné skrátené legislatívne konania, ja si myslím, že my nemôžeme rezignovať na to upozorňovanie, že sa tak deje, hoci niekedy mám už pocit, že táto debata, ktorú tu aj dnes máme, odznela už stokrát, tak treba to povedať aj 101-krát. Skrátené legislatívne konanie má byť výnimočný nástroj, majú sa potom využiť výnimočné prostriedky, aby napriek tomu vyšla z toho kvalitná legislatíva, ale ten výnimočný nástroj je to jednoducho preto, lebo to za bežných okolností neponúka všetok ten priestor, aby sa vyjadrovala verejnosť, aby aj tá diskusia v parlamente prebiehala tak, ako má a aby z toho vyšla v konečnom dôsledku legislatíva, ktorá prinesie pozitíva pre ľudí a ktorá bude riešiť skutočné problémy, ktorým čelia. Keďže pán minister sa vo svojom úvode pomerne dosť málo venoval tomu zdôvodneniu skráteného legislatívneho konania, tak k tomu poviem viac ja. Čiže ten zákon, ktorý sa má prerokovávať skrátene, transponuje naozaj európsku smernicu, ktorá bola prijatá v máji 2023, ktorá zavádza nové pravidlá v rámci systému ETS, alebo teda obchodovania s emisnými kvótami. A teda kým pán minister spomína jednu časť tejto agendy, tak úplne opomenul, že sa to netýka teda len vykurovania alebo pohonných hmôt, ale je tam ešte oveľa, ďalšia, rozsiahlejšia agenda, nové pravidlá, ktoré sa musia prijať a ktorými sa musia začať subjekty, ktorých sa tento systém týka, riadiť od septembra 2024. A teda treba urýchlene konať, najmä kvôli týmto pravidlám, kvôli tejto agende, aby týmto subjektom nevznikli hospodárske škody v podobe napríklad pokút, ak podľa tých nových pravidiel nebudú fungovať. To je logika vlády, ktorá na prvú by sa dala pochopiť a dalo by sa s ňou aj súhlasiť. A ak ste si všimli, milí kolegovia, kolegyne z koalície, tak my v Progresívnom Slovensku sme zatiaľ každú dobre nastavenú transpozíciu smernice podporili a rovnako sme tak podporili aj každú opodstatnenú rýchlu pomoc, ktorú bolo treba doručiť. Táto novela má ale háčik. Ja sa teda najprv pristavím stručne, hoci sa tu už o tom hovorilo, o tej časovej núdzi, že teda prečo to teraz treba tak náhle prijímať, a poviem aj to bé, ktoré jednoducho v tej dôvodovej správe spomenuté nie je, nepovedal nám k tomu na výbore nič ani pán štátny tajomník a dozvedeli sme sa o tom pomerne málo aj od pána ministra. Čiže tá novela, ktorá by transponovala túto smernicu, bola nachystaná, teda smernica na európskej úrovni sa prijala v máji, novela, ktorá by ju transponovala, sa prijala, teda bola pripravená v septembri 2023 predchádzajúcou vládou. Je do nejakej miery pochopiteľné, že v tomto znení priamo si ju neadoptoval pán minister, ale počuli sme to. Počuli sme tu, že v novembri dostal úlohu takúto legislatívu pripraviť, ktorou sa to transponuje. Je to pomerne technická záležitosť, transpozícia smernice, ktorú minister jednoducho zdržal. Nedá sa to nazvať nijako inak, keď viem, kedy mám nejaký dátum, kedy mám dedlajn, že sa podľa toho musia začať riadiť subjekty na trhu, ktorým hrozia potom hospodárske škody, tak sa tým asi budem zaoberať. Ale pán minister to zdržal napriek tomu, že ide o technickú záležitosť a predložil do medzirezortného pripomienkovania až v apríli 2024. Takže ja hovorím, že nie desať mesiacov, ja hovorím, že aj päť alebo šesť mesiacov je priveľa na to, aby ste čakali s legislatívou, o ktorej viete dostatočne dopredu, že ju jednoducho prijať musíte a teraz je neskoro plakať o tom, že tu môžu hroziť nejaké hospodárske škody. Táto potreba nevznikla náhle, mohli ste ju predvídať, ale vinou vašich vlastných krokov sa to oneskorilo. A povedzme si tiež, že za tých desať mesiacov, o tom, čo ste vy spomínali, tak to sa týkalo de facto vyškrtnutia niektorých ustanovení, to nebola nejaká kreatívna práca hľadanie kompromisu. To bolo škrtanie niektorých ustanovení, takže ja neviem, čo na tom trvalo tie mesiace. A teda ak nakoniec k tým hospodárskym škodám dôjde, ja som presvedčená, že je to tak kvôli krokom ministra životného prostredia a nijako inak. No ale teraz k tomu hlavnému háčiku a tej výčitke. Lebo toto sú nejaké, môžme sa baviť, že stíhalo sa to, nestíhalo, zjavne teda to nebola náhla vec, ale počuli sme nejaké vysvetlenie pána ministra, s ktorým sa teda ja nestotožňujem, ale ten háčik je, že k tejto transpozícii smernice, ktorá opäť bola pomerne technického charakteru, sa minister Taraba rozhodol otvoriť otázku prerozdeľovania zdrojov z envirofondu, ktoré s tou smernicou jednoducho priamo nesúvisia. To znamená, otvoril kontroverznú a dôležitú otázku pri transponovaní smernice, ktorá s ňou priamo nesúvisí a nevyžadovala si tie zmeny, ktoré on sa rozhodol v tej legislatíve, v tom vládnom návrhu predložiť. Týmto tiež jednoznačne oneskoril ten dátum, kedy ten zákon dorazil do parlamentu, kedy sa ním môžme zaoberať aj my, napríklad aj preto, pretože spôsobil pomerne široký odpor aj takých, resp. subjektov, ktoré sa stali v tom procese nečakanými partnermi, pretože proti tomu, čo pán minister navrhol, sa ozval priemysel, ozvali sa ochranárske organizácie, ozvali sa samosprávy, ozvali sa Národná banka Slovenska. A ja hovorím, že toto je problém, táto otázka vôbec nemala byť otváraná a to je váš ďalší podiel na tom, že dnes o tom rokujeme neskoro a môžu hroziť hospodárske škody. O tom, že to bol zbytočný krok, ktorý sa nemal diať v tomto štádiu, vypovedá to, že predsa s vaším návrhom, pán minister, sa nestotožnila ani vláda. S tým, čo ste pôvodne predložili, sa nestotožnila ani vláda, museli ste to prerábať, už, samozrejme, mimo pripomienok verejnosti a nakoniec sa aj vďaka tomu ešte ďalej oneskoril ten finálny návrh, o ktorom dnes, možno dnes teda budeme aj hovoriť. No a tá zásadná zmena, ktorú minister priniesol v tom svojom návrhu, bolo to, že o prerozdeľovaní navýšenej sumy okolo 300 mil. eur, doteraz to bolo 80, po novom by to malo byť okolo 300 mil., chcel pán minister rozhodovať sám. No tak ideme sa tváriť, že toto je tá nutná transpozícia smernice? To hádam nie. Netvárila sa tak ani vláda, ktorej to zjavne vadilo, ktorá zjavne tieto vaše plány narušila. A teda opakujem, minister si tu chcel riešiť svoju vlastnú agendu a skrýval sa za potrebu urýchlene prijímať tieto zmeny, hoci absolútne nesúviseli s transpozíciou smernice. A ja mám teda na pána ministra aj konkrétne otázky, že keď tu máme takú naliehavú legislatívu, ktorá musí ísť skráteným legislatívnym konaním, prečo s jej odložením čakal celé tie mesiace. Ja si myslím, že tá výhovorka, že desať mesiacov hľadal kompromis, ktorý nakoniec bol o tom, že sa z legislatívy škrtli niektoré ustanovenia, je absolútne neuspokojivá, keď navyše vám horela tá druhá časť, o ktorej nehovoríte, lebo to sa vám nehodí do vašich populistických rečí, ale najmä sa pýtam to najdôležitejšie, prečo predkladáte v rámci transpozície smernice aj tieto, aj tú kontroverznú nesúvisiacu zmenu týkajúcu sa Environmentálneho fondu, zmeny prerozdeľovania financií z neho, ktoré narúšajú cieľ, na ktorý tie financie majú byť predsa použité, a to je znižovať skleníkové plyny. Toto je zmena, o ktorej by mala prebehnúť riadna diskusia, a neexistuje tu žiaden dôvod, prečo by sme sa tým mali zaoberať zrýchlene. Jedine, že by ste teda chceli to mať veľmi rýchlo za sebou. Ono je to, síce nakoniec budeme sa o tom baviť viac v tej obsahovej časti, že nakoniec teda, ako som hovorila, vláda rovnako nesúhlasila s tým, aby jeden človek rozhodoval o 300 mil. Ale už je to taká tradícia, že k technickým transpozíciám sa prilepí niečo, čo sa niektorému ministrovi alebo ministerke akurát hodí. V tomto prípade je to jednoznačne kontroverzná úpravu, ku ktorej treba mať riadnu diskusiu, a ako som spomínala, hoci by som veľmi rada podporila, aj Progresívne Slovensko, zmysluplné a dobre odôvodnené skrátené legislatívne konanie, v tomto prípade to tak nie je a preto ho nemôžeme podporiť. Ďakujem. [09:30] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Dve faktické. Pán poslanec Štefunko. [09:41] Ivan Štefunko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Teda poďme oddeliť obsah od procesu. Ja by som sa vyjadril len ku procesu. Myslím si, že, pán minister, ste neodpovedali, že prečo to trvalo 11 mesiacov. Teraz úplne otvorene výhovorka, že proste 16 iných krajín je pozadu s tým, že na čom sa všetky európske štáty dohodli, nie je úplne správna alebo logická. Myslím si, že dávate obsah do formálneho odôvodnenia. To znamená, že myslím si, že by sme nemali podporiť toto skrátené legislatívne konanie a mali by sme sa o tom baviť v normálnom legislatívnom konaní, kde si rozdiskutujeme obsah a možno aj dôvody, prečo ostatné krajiny, ktoré meškajú s aproximáciou, to tak robia. Myslím si, že to nie je častokrát kvôli obsahu, ale skôr kvôli forme. Ďakujem. [09:41] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Pročko. [09:42] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pani poslankyňa, počuli ste, že Taraba zachraňuje Slovensko pred zlým zákonom, ktorý ide škodiť Slovensku, a doslova povedal, že je hrdý, že to desať mesiacov zachraňuje. To, že vlastne je neschopný a že on a jeho vedenie škodí životnému prostrediu, tak to vám nepovie. Viete, on povedal, že zlý Brusel nám prikázal urobiť zlý zákon a zlý zákon v Bruseli zlý štátny tajomník bývalý bol obhajovať a hlasoval zaň. Zlý Brusel, zlý Brusel. No ja si myslím, že z Bruselu dostáva tie eurofondy, o ktorých sa teraz chválil. A musím povedať, že ten zákon vlastne zvyšuje naozaj poplatky za emisie, ale každý jeden občan sveta, nielen Slovenska, škodí životnému prostrediu a tie poplatky nie sú nejaké horibilné a ja si myslím, že každý jeden človek by mal zaplatiť za to, že má tú životnú úroveň takú, akú má, a mal by prispieť k zvýšeniu a tieto poplatky nie sú preto, že by mali ísť niekde do SNS kasy, ale práve Slota a Fico nám ukázali, že ako sa dajú ukradnúť emisie, ako sa dá dve miliardy ukradnúť. Takže to je názorný príklad toho, čo sa tu dialo, čo sa tu deje. A oni, viete, aj, pani poslankyňa, vy ste povedali presne, viete, oni všetky tie fondy, do ktorých pchajú prsty a paprče, tak tie zmeny tých fondov nie sú o tom, že to má byť k lepšiemu, ale SNS je naozaj slovenská národná straka, ktorá vykráda všetko, ktorá tu robí, rabuje. Takže to je tá ich filozofia, to je tá ich cesta, všetky fondy nech pracujú tak, ako chce Slovenská národná strana, ako chce Andrej Danko. To je smutné. Ten zákon nie je vôbec zlý a vôbec neškodí ľuďom. Opakujem, každý jeden človek, každý jeden človek by mal byť zodpovedný za to, čo robí, a tie emisie vôbec a zvýšené poplatky vôbec nie sú horibilné. Ďakujem. [09:42] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslankyňa Stohlová. [09:44] Tamara Stohlová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Ďakujem kolegom za reakcie, ja si teda na zvyšok počkám, hlavne čo povie na to pán minister. A chcela by som teda pripomenúť, že budeme sa chcieť faktickými poznámkami, pán predsedajúci, hlásiť, tak môžeme to rovno dopredu si povedať, hej? Budeme chcieť tie faktické poznámky, pán Danko. Budeme ich chcieť, dobre? Ďakujem pekne. [09:44] Andrej Danko O slovo v rámci rozpravy požiadal pán minister Taraba. [09:44] Tomáš Taraba – Vystúpenie v rozprave Dobre. Ďakujem pekne. Som rád, že Jožko Pročko teda už skonštatoval, že tento nimi presadený zákon v Bruseli zvýši poplatky ľuďom a povedal všetkým občanom, že to je nič, to je tak máličko. Viete, koľko to je? Desať centov na liter, iba pokiaľ pôjde o dopravu. Desať centov na liter. Budú to platiť všetci dopravcovia, každý to nájde vo svojich peňaženkách. Nič. To je pre nich nič, hej? A takto môžeme ísť po kúrení a tak ďalej. Tento zákon, ešte raz chcem povedať, nám nenanútil Brusel, tento zákon nám sem došiel vďaka tomu, že ich Budaj zaňho hlasoval v Bruseli. Brusel nám nič nenanucuje. To nám nanucujú politici, ktorí sa rozhodli, že idú znížiť životný štandard ľuďom. A počuli sme, veď to je úplne v poriadku, ja som rád, že ste to takto zadefinovali, že vám je úplne jedno, ľuďom ste oznámili, že proste nech si zvykajú, že vy ste to tak presadili. Som rád, že počas desiatich mesiacov naša vláda našla riešenie také, že netransponujeme časti, ktoré ľudí budú stáť peniaze, a transponujeme veci, ktoré umožnia všetkým subjektom do systému nahlásiť. Bodka. Česká republika to vôbec nejde presadiť a budeme s nimi komunikovať, aj s Maďarskom, aj so všetkými. Verím, že v Európskej únie v dohľadnej dobe sa aj zmení, v národných štátoch, po rôznych voľbách, ktoré ešte pred nami sú, politická klíma tak, že veľa vecí, ktoré ministri ako tí vaši popresadzovali, tak budú prehodnotené. Pokiaľ ide o tú druhú časť, pani Stohlová, som, až nerozumiem, že tomu tak nerozumiete, tak poviem vám k tomu envirofondu. Všetky tie peniaze z emisných povoleniek by mali ísť do envirofondu. V stopercentnej výške. A práve tá diskusia o tom, že na Slovensku do envirofondu nechodia tie peniaze, o tom bola tá debata aj na vláde. Viete prečo? Pretože dve miliardy eur, ktoré vyzbierali firmy za to, že si kupujú tie emisné povolenky, tak tie peniaze mali ísť do, povedzme, kanalizácií, ale nešli, pretože ich nikto nepriviedol na envirofond, pretože zostali zablokované na ministerstve financií, pretože aj vaša vláda Ódorova aj vlády predtým si vylepšovali bilančnú súvahu rozpočtu, navyšovali aktíva a preto peniaze, ktoré mali byť určené na ochranu životného prostredia, tam nešli. Ja, pani Stohlová, žasnem, že vy sa tu postavíte ako najväčšia ochrankyňa životného prostredia a vy mňa idete kritizovať, že ja chcem viac peňazí na ochranu životného prostredia v envirofonde a najmä, aby tam išli peniaze, ktoré tie firmy naozaj musia platiť za tie emisné povolenky. Takže, ja neviem, si to choďte naštudovať, teda keď chcete k tomuto viesť debatu, ale problém je, že áno, niektoré aj firmy na Slovensku majú právo dostať viac peňazí naspäť na to, aby napríklad mali konkurencieschopnú a energie viac šetriacu produkciu. Lenže, a teraz vám poviem ďalšie číslo, to si môžete preveriť, ja som vrátil slovenskému priemyslu okolo 24 mil. euro, za vás sa platilo 4 mil. euro naspäť. Slovenskému priemyslu. Takže nezáležalo vám na životnom prostredí, nezáležalo vám na tých firmách, či prežijú, a najnovšie zisťujeme, že vám vlastne ani nezáleží na tých peňaženkách ľudí. Tak ja neviem, na kom vám potom záleží. Takže tá debata o tom environmentálnom fonde je dosť podstatná, pretože áno, keď teraz by malo ministerstvo poslať 2 mld., ktoré formálne sú na účte envirofondu, len ich nevie envirofond používať, tak by to spôsobilo rozvrat verejnej financií. A preto to, čo sme našli, ten kľúč, a o tom bola tá debata, že nieže Taraba má určovať, kam to pôjde, to ste tiež si poplietli. Ja navrhujem, a to aj prešlo, jak sme sa napríklad teraz rozhodli, že ideme odkanalizovať Oravu. Ja som hrdý na to, že sa nám podarilo nájsť peniaze na odkanalizovanie celej Oravy, ktoré pôjdu z envirofondu, 75 mil. euro, a toto sú veci, o ktorých je úplne jedno, či tieto účely rozhodne na môj návrh vláda, pretože to, že napríklad sa ide odkanalizovať geologicky, geograficky celok Orava, v budúcnosti pôjdeme odkanalizovať geografické celky, ja neviem, Rajecké Teplice, kde majú, kde majú splašky a popritom je tam najčistejšia pitná voda. A doteraz to neni odkanalizované. Ten rozdielny prístup je v tom, že kým doteraz tu sa odkanalizovala jedna obec, tam druhá, navzájom neboli prepojené, sú najnákladnejšie riešenia, pretože častokrát ani tie ČOV-ky na to neboli vyrátané a podobne. A to, čo tento ucelený geografický priestor má najväčšiu logiku na odkanalizovanie. Takže to, o čom sa bavíme, mne je úplne jedno, či ja ako minister rozhodnem, že, ja neviem, 40 % pôjde na vodu a kanál, 20 % pôjde, ja neviem, na zalesňovanie a podobne, alebo to rozhodne na môj návrh vláda. Ale to, že vy ste sa snažili dať ako keby tuto nejakú vsuvku, že ja bez komisie a neviem bez čoho ja budem rozhodovať, kto to dostane, no tak to tak nie je. Takže o týchto prioritách bude rozhodovať vláda a som rád, áno, desať mesiacov sme riešili to, aby Slovensko splnilo požiadavky, že ak raz niekto si musí kupovať tieto emisné povolenky v tom starom systéme, aby tie peniaze začali ísť do envirofondu. Takže keby ste tak mali rada životné prostredie, tak práve túto časť by ste oslavovali a povedali by ste, že konečne sme urobili to, čo váš Ódor nedokázal urobiť. A, pán Štefunko, prečo ste to vy netransponovali, tú smernicu? Ja neviem. Však vy ste boli pri moci s Ódorom, mohli ste to tu dať. Mohli ste, len viete prečo, viete, prečo ste to nedali? Lebo ste sa báli ľudí, tak jak Fiala sa bojí ľudí. Fiala to dal velice a keď zistili ten odpor českej verejnosti, tak to rýchlo stiahli. Toho ste sa báli. Aj ten Budaj bol za pekného, tam za to hlasoval, ale báli ste sa to sem doniesť do parlamentu. To je ten rozdiel. Takže kto za to tu bude hlasovať, hlasuje za niečo, čo na ľudí dopad mať nebude. Na druhej strane všetky firmy sa toho systému môžu zúčastniť. Bude hlasovať za to, že do envirofondu konečne začnú chodiť peniaze, lebo tam mali chodiť podľa nákupu tých emisných povoleniek, že nebudú končiť, len tak niekde zaparkované na ministerstve financií a tí si s tým budú robiť, vylepšovať svoje, svoje deficity. Takže kto má rád prírodu, životné prostredie, za toto hlasovať bude. Ďakujem. [09:45] Andrej Danko Pán poslanec Krátky. [09:52] Rastislav Krátky – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. No, tak po prvé, že je už čas sa prestať vyhovárať na predchádzajúcich vašich kolegov z ministerstva, respektíve predchádzajúceho ministra alebo dvoch, alebo koľkých si len chcete spomenúť. Ja úplne odmietam, ohradzujem sa voči tej rétorike, že tá predchádzajúca vláda naša chcela ľuďom z vreciek vyťahovať peniaze a navyšovať im rapídne poplatky. Odmietam to z dvoch dôvodov. Po prvé, my sme mali veľa politických rozhodnutí, kde sme preukázali, že sa nebojíme prevziať politickú zodpovednosť a robiť aj ťažké, náročné rozhodnutia. Myslím si, že to netreba bližšie komentovať, tých rozhodnutí sme mali plné tri roky. A po druhé, keď skončili všetky tie krízy, ktoré sme tu mali, a to nehovorím ja, to povedala Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, tak v zásade si ľudia nepohoršili, ale ukázalo sa, že z tých kríz vyšli tak, že boli posilnení. Najmä rodiny s deťmi, čím viac detí mali, tým viac im zostalo v peňaženke, tým viac a tým lepšie sa im vodilo, aj napriek ťažkým časom, pretože sme dokázali doručiť pomoc a nenájdete skupinu ľudí, ktorej by sme nepomohli. Od malých detí až po dôchodcov. Plnili sme sľuby, ktoré tu dávala vláda, ktorej ste aj vy súčasťou od asi aj 2010, čo ste neboli schopní splniť, všetko sa to naplnilo a postupne sme išli a reformovali sme jednu oblasť za druhou, priniesli sme plán obnovy, mali sme náročné rozhodnutia, za ktoré sme sa nebáli postaviť. Takže ja, keď, pán minister, vás počúvam, ako vy nechcete ľuďom brať z vrecák a ako vám to strašne vadilo a ukazujete prstom na pána Budaja, tak som ešte nepočul jednu vetu, jedno slovo, že sa v tejto vláde zasadíte za to, aby ten rodinný balíček zostal. Aby tých 200 euro na dieťa zostalo. Tak povedzte, že teda ste rázne proti tomu a nechajte tie peniaze rodinám. (Potlesk.) [09:52] Andrej Danko Poslanec Kalivoda. [09:54] Peter Kalivoda – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán minister, no ja práve chcem oceniť tento, tento tvoj prínos v rámci zlepšenia, zefektívnenia fungovania environmentálneho fondu, pretože sám som bol niekoľkokrát svedkom veľmi náročných a komplikovaných rokovaní medzi ministerstvom financií, ministerstvom životného prostredia. A naozaj tie peniaze, ktoré sa vyzbierajú z emisných povoleniek, by sa mali v prvom rade vracať naspäť do životného prostredia, do jeho ochrany. A ja teda verím, že touto zmenou sa to podarí, podarí zabezpečiť. A nepochopil som celkom logiku pani kolegyne Stohlovej, že teda má niečo proti tomu, aby ministerstvo životného prostredia navrhovalo, navrhovalo použitie týchto prostriedkov. Mne to príde úplne logické, čo to má navrhovať ministerstvo zdravotníctva, pri všetkej úcte? Veď sú to peniaze, ktoré majú slúžiť, majú sa vracať práve naspäť a majú slúžiť na ochranu životného prostredia. Takže podľa mňa to je úplne logický krok a ja ho určite veľmi rád podporím. [09:54] Andrej Danko Pani poslankyňa Stohlová. [09:55] Tamara Stohlová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Pán minister, určite sa zhodneme na jednej veci, a to je, že envirofond nebol využívaný ani transparentne, ani efektívne. Koniec koncov skonštatoval to aj NKÚ vo svojej správe z roku 2021. Ale vy naozaj chcete tvrdiť, že riešením malo byť to, že o tých financiách budete po novom o tých 300 miliónoch rozhodovať vy? Alebo to, že zrušíte pevné percentuálne určenie na konkrétne zákonom stanovené účely? Alebo že o tom budú rozhodovať, pán Kalivoda, teda keď už ste to spomínali, ďalšie tri iné ministerstvá bez sektorových cieľov, takže je jasné, na aké opatrenia sa to asi bude využívať. Tak to chcete tvrdiť, že to má byť to riešenie? A preto sa tie firmy, tie priemyselné zväzy, ktoré mali dostávať viac peňazí, tie samosprávy, ktoré mali mať konečne na všetky tie kanalizácie a zatepľovania aj tie ochranárske organizácie, preto sa postavili voči vášmu pôvodnému aj terajšiemu návrhu? Naozaj? Preto, lebo vy prinášate to riešenie, ktoré pomôže tak zásadne životnému prostrediu? Naozaj? Naozaj? Tomu nemôžete veriť ani vy sám. [09:55] Andrej Danko Pán poslanec Pročko. [09:56] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Každý jeden odborník v životnom prostredí, každý jeden profesor, každý jeden doktor, docent vie, čo robíte, minister Taraba, a každý jeden, každý jeden z nich vašu prácu kritizuje. Vy tu idete rozprávať Slovákom, že čo si vy myslíte, že to Taraba bude rozdeľovať tých 300 mil.? No a kto to bude rozdeľovať? Tak ako to robí Šimkovičová, tak ako to robí každý jeden váš minister, každý jeden váš minister, tak to idete robiť aj vy. Vy idete rozprávať, že vy ste čestný? Vy, čo ste kšeftovali s obvineným siskárom! No mňa nepresvedčíte, pán Taraba, nikdy ma nepresvedčíte. Absolútne nikdy. Vy tu idete rozprávať, že ja som povedal, že áno, ideme vyťahovať občanom peniaze? Ja som povedal, že každý ten zákon je o tom, že každý jeden občan sa podieľa na znečisťovaní životného prostredia. A ja si myslím, že každý jeden slušný Slovák nemá problém prispieť. A nie sú to, vy ste tu povedali, že za liter je to 10 centov. No keď si to prepočítate, tak to ne, vy strašíte ľudí, toto je vaša politika. Fico straší ľudí, Fico tu rozpráva, že Radičová bola zlá, že bol zlý Dzurinda, že bol zlý Matovič a teraz je zlý Ódor a už aj progresívci, ktorí vládli, ktorí rozhodovali o Ódorovi. Vy tak fabulujete, vy tak klamete, vy ľudí takým spôsobom zavádzate, že to nie je možné. A zopakujem to, čo som povedal v úvode, každý jeden odborník na životné prostredie vás kritizuje, kritizuje vašu prácu, kritizuje to, ako prispievate. A vy sa tu postavíte a ten váš populizmus, bezbrehý populizmus, ktorý tu dávate, rozhadzujete ručičkami, ako vy idete pomáhať, ako my sme nepomáhali ľuďom. To, čo vám povedal Rasťo Krátky, viete zobrať ľuďom všetko to, čo sme im dali. To povedzte ľuďom, prečo im to idete zobrať. Prečo beriete ľuďom tie peniaze, ktoré od nás dostali. No prečo? Pretože vy budete rozhodovať o tom, aká firma dostane tie peniaze. A tá firma, no musí byť vďačná. [09:56] Andrej Danko S reakciou pán minister Taraba. [09:58] Tomáš Taraba Vážený pán Pročko, vy na mňa nemusíte vykrikovať, že jak ste vy rozdali, nebyť mojich troch hlasov s Kuffovcami, nerozdáte nič, nemáte rodinný bonus, nemáte pre deti bonus. Čo tu vy rozprávate? Však od mojich troch hlasov ste závislí boli. Takže vy mi tu nerozprávajte, ani pán Krátky, ten tu ani nesedel v tých laviciach. Takže nebyť mojich troch hlasov, tak viete čo s týmito rečami môžete. Takže to je prvá vec. Druhá vec, ja som veľmi hrdý na tých profesionálov, ktorých som tam dal a vďaka čomu teraz nie ste vykúpaní v Bratislave. Dobre? Toto je rozdiel medzi nami a to je rozdiel medzi vami. A ten Slovenský vodohospodársky podnik, ktorý teraz chodíte natáčať si tie riečky a potôčky, že kde neni vysekaná burina alebo podobne, tak viete prečo? Pretože práve ten zákon, ktorý sme tu dali, a som veľmi rád, že Národná rada ho schválila, a tiež ste tu vykrikovali kadektorí, že to bude biomasaker, tak práve zmysel toho zákona bol, aby celý rok sa mohli čistiť slovenské potoky, vody práve preto, aby ľudia boli ochránení. Takže toto sú konkrétne veci. A tretia vec. Každý to tu počúva, však vy obhajujete, veď to je v poriadku, to je vaša politika, vy obhajujete to, že ľudia majú mať vyššie poplatky na benzín, na kúrenie, že má sa im to pretaviť do potravín, že majú mať drahšie, áno, keď niekto dostane na pulty obchodov potraviny, ktoré sú dovezené kamiónmi, ktoré musia platiť o 10 centov za naftu, tak, samozrejme, vy predražíte, pán Pročko a celé OĽANO, za to, že ste za toto vy hlasovali v Bruseli, váš minister teda, tak vy predražíte, chcete predražiť ľuďom potraviny, to, aby chodili do práce, to im chcete predražiť. Veď to je dobré, že to tu hovoríte, že ste za toto. Ja som za toto neni. A preto naša vláda sa postavila k tej smernici tak, že ju netransponujeme v tejto časti. A to, že už aj Fiala, ktorý teda, myslím si, ešte som nezachytil, že by s niečím v Bruseli mal problém, je proti tomuto, tak to je len vidieť, jak ste v tejto agende proti ľuďom. [09:59] Andrej Danko Ďakujem. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie, uzatváram možnosť prihlásiť sa. (Reakcia z pléna.) Boží zásah, no. (Povedané s pobavením.) Takže uzatváram možnosť prihlásenia. Pán poslanec Pročko. [10:01] Jozef Pročko – Vystúpenie v rozprave Humor Andreja Danka je bezbrehý. Škoda, že ste to nepočuli: Nevyšlo nám to! Boží zásah. Takže, milé kolegyne, milí kolegovia, počuli ste tu o tom, že akože my zvyšujeme, ako ideme my škodiť ľudom, ako my ideme brať ľuďom peniaze, ako pán Pročko. Som rád, že ste to povedali, 900 poplatkov, priatelia, 900 poplatkov zvýšili za všetko možné. Za všetko možné! A za to hlasovali takí, ako je Taraba a jemu podobní! Za 900 poplatkov, za zvýšenie, milí občania Slovenska, zvýšili vám všetko možné. Toto tu robí. A Taraba vám postaví sa a ide rozprávať o tom, aký je on charakter, ako on nejde proti Slovákom, ako on ide zachraňovať Slovensko! Deväťsto poplatkov vám zvýšili. Verím, že sa prihlási Rasťo Krátky a dá faktickú a porozpráva vám o tých poplatkoch. Idete tu rozprávať o tom, pán Taraba, ako ste vy, a oslovili ste ma, ako ste vy hlasovali za tie, za zvýšenie. No tak dobre, hlasovali ste perfektne, ale teraz proti tomu idete? Prečo idete proti tomu? Lebo ste s Ficom! Ste v bande s Ficom a musíte robiť to, čo vám Fico povie! Tak to idete všetko rušiť! Všetko idete zrušiť! A ja vám ešte pripomeniem jednu takú krásnu vec, keď bol zákon o poľovníctve, predkladali sme zákon o poľovníctve, prišiel Taraba, Kuffa a Kuffa za nami, že oni chcú spolupracovať, že sa im strašne páči, ako budeme naozaj pomáhať poľnohospodárom, lebo im tie zvieratá zožerú úrodu. Potom prišiel za mnou Taraba, za nami, pardon, a povedal: Nemôžme za to hlasovať, viete, Huliak nám zakázal, zakázal, my ideme s SNS a oni to nechcú, viete, Huliak je teraz v predsedníctve tohoto, Slovenskej poľovníckej komory, no my nemôžeme za to zahlasovať. Takýto ste vy charakter! O tomto tu porozprávajte ľuďom, poľovníkom a tým poľnohospodárom. Ako ste zbabelo, zbabelo ste prišli... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Danko, Andrej, podpredseda NR SR Skúste k téme, pán poslanec, a v kľude, dobre? Pročko, Jozef, poslanec NR SR O tomto porozprávajte! Danko, Andrej, podpredseda NR SR Skúste k téme, prosím vás, k téme. Pročko, Jozef, poslanec NR SR Čiže toto je to, čo rozprávali a rozprávajú. Čiže, priatelia, keď vám niekto bude tu rozprávať, ako on pomáha Slovákom a potom sa, s prepáčením, dotentuje z toho, lebo Huliak ho dodžube, keď bude za dobrý zákon hlasovať, tak on vám ide rozprávať. A ešte raz to zopakujem, ja súhlasím s tým, aby sme naozaj zvýšili poplatky za tie emisie, nemám s tým žiaden problém, každý normálny človek, nie je to nič veľké a každý jeden normálny človek, ktorý sa podieľa na zvyšovaní emisií, tak tie emisie, no tak zaplatím, nie je to nič strašného, nejdeme vám ničiť životy. Nejdeme ničím. Ale potom príde taký, ako je Slota, potom príde taký, ako je Fico, a dve miliardy ukradnú z tých emisií. To je deal! Toto je ich práca! Toto je ich politika! To, že tu desať mesiacov nekonali a zrazu ide rozprávať, že no musíme, pretože musíme, strašne rýchle musíme, musíme a skrátené legislatívne konanie. To je ten dôvod, že vlastne oni nekonajú. Oni namiesto toho, aby naozaj pracovali, tak tie kšefty, čo rozdávajú, a ako sa zamerali na to, že čo budeme skôr kšeftovať, ako budeme kšeftovať, s kým budeme kšeftovať, to je ich prvoradá politika. A potom sa tu postavia, no viete, vaša predchádzajúca vláda nič nerobila. Čo robila Ficova vláda? Ficove vlády za tých 12 rokov čo pridali ľuďom? Koľko centov pridali dôchodcom? Pár centov. A my sme pridali dôchodcom naozaj vyše, to sú stovky eur. Deťom sme pridali a to idú brať! A on povie, že viete, pán Pročko, ja som za to hlasoval, tak a teraz prečo budete hlasovať? To vysvetlite ľuďom, prečo im idete zobrať, Taraba? Prečo ste vtedy hlasovali a zrazu ste zmenili názor? Zrazu z toho človeka, ktorý pridal ľuďom, je postrašený alebo prestrašený minister, ktorý ide robiť to, čo mu Fico povie. Ministerstvo (správne minister, pozn. red.) životného prostredia rozpráva tu, že je hrdý na tých ľudí. Je hrdý napríklad na pytliaka, ktorého dosadil za šéfa národného parku. Je na toto hrdý? Áno, som na to hrdý, lebo on pred desiatimi strelil toho, strelil toho... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Danko, Andrej, podpredseda NR SR Pán poslanec, k téme vás prosím. Pročko, Jozef, poslanec NR SR Reagujem naňho. Reagujem naňho... Danko, Andrej, podpredseda NR SR Nie, máte svoj úlet. Skúste k téme. Pročko, Jozef, poslanec NR SR A on reagoval k čomu? Buďte, buďte (reakcia z pléna), prosím vás, buďte, nech mi neskáče do reči tento váš oné... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Danko, Andrej, podpredseda NR SR Rokujeme o skrátenom legislatívnom konaní. Pročko, Jozef, poslanec NR SR Takto, kto to tu vedie, Danko, alebo Taraba? Danko, Andrej, podpredseda NR SR Tak ja to vediem, skúste k téme, aby som vám nevypol mikrofón, dobre? Pročko, Jozef, poslanec NR SR No dobre. Takže počuli ste. K téme. Téma je veľmi jednoduchá. Opäť slovenské národné straky idú kšeftovať a nič iné to nie je. Nič iné, to nie je, nič iné! Oni jednoducho skrývajú túto tému, tému skrývajú za to, prečo nerobili, prečo tých desať mesiacov nekonali, prečo sa diali veci. No prečo? Pretože bolo dôležitejšie do funkcií dosadiť ľudí, pretože bolo dôležitejšie dať firmám dobré zákazky, predražiť tie zákazky. Toto sa tu 12 rokov dialo a toto sa tu deje opäť. Ale príde sem minister životného prostredia a začal nakladať. A okrem toho začali rozprávať, že bude mier, že bude pokoj. Predsedajúci vám nadáva do bláznov, rozpráva vám, že si mám dať tabletku? On vie, tabletku, áno, on vie, lebo chodíme spolu do Pezinku, on sedí za mnou vzadu, keď berieme tabletky. On berie lexaurin a ja si dávam vodku s bromhexinom, preto tak Danko vyzerá na každej schôdzi. Áno, je to vonku, sme spolu v Pezinku, pán Danko, preto viete o mojich tabletkách. Ste jeden arogantný človek, Danko. Namiesto toho, aby ste ako čestný človek zostali na mieste, keď ožratý zdemolujete semafor, tak zdrhnete. Ste zbabelec! [10:01] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho To už človek nemá slov. O slovo požiadal pán poslanec Taraba, na vystúpenie poslanca nebola žiadna faktická. [10:01] Tomáš Taraba – Vstup predsedajúceho Dámy a páni, a toto tu riadilo štát. (Potlesk.) Toto tu riadilo štát. Oni prišli k moci, vyviezli sa, pamätáte si, taká kauza že kompa. Sľubovali ľuďom, že ony ju zrušia. A tá kompička plávala ďalej, stále plávala, pokiaľ som nedošiel ja a nezrušil som im tú kompu. Viete, čo je zaujímavé na tom životnom prostredí? Že po všetkých tých akože korupčných veciach, čo hovorili, tak zostali. Za nich zostali. Aj tá kompa zostala. A keď sa ich pýtali na tú kompu (reakcia z pléna), keď sa ich pýtali na tú kompu, tak povedali, že viete, prečo to muselo plávať? Lebo tá štátna má dva motory a tá, čo pláva, má štyri a v techničáku má aj tá, čo pláva, dva motory. Toto bol dôvod. Všetky toky, ak tvrdíte, že to bola korupcia, všetko muselo skončiť u vás. Pretože nedáva potom logiku, prečo ste to nechali. Takže toto je záver. Dobre, toto je po prvé. A po druhé, môžem vám garantovať teda, že ak sa bavíte o skrátenom legislatívnom konaní, tak skrátené legislatívne konanie nie je to, čo vy ste tu narozprávali. (Reakcie z pléna.) [10:01] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Nevie nikto? Poprosím technikov. Pán Pročko s faktickou. [10:10] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Tak počuli ste zase vystúpenie populistického Tarabu, ktorý tu mimo, mimo témy rozprával. A pred chvíľočkou Andrej Danko rozprával o tom, že ma vypne, lebo rozprávam mimo témy. Danko vystúpil, teda Taraba vystúpil a rozprával mimo témy. Mimo témy, to je tá spravodlivosť Slovenskej národnej strany, ako naozaj to, čo sa tu deje a nielen tu, ale aj na celom Slovensku, je strašné. Áno, strašné. Slovenská národná strana tu valcuje spravodlivosť a demokraciu. Danko vás upozorňuje, ma upozornil, že som mimo témy. Taraba vystúpil a išiel mimo témy, ale ani slovo, ani slovo k tomu, že išiel mimo témy. A začne tu rozprávať o tom, ako sme sa nabalili na nejakej kompe. No Taraba na tom, čo sa vy idete nabaľovať na tých 200 mil. na ministerstve športu a na tom, ako ste teraz vytopili to ministerstvo, lebo naozaj ste nerobili nič iné, len ste rozprávali, že tisícročná voda nebude. To je hanba, Taraba! To je hanba! [10:10] Andrej Danko Pán poslanec Hlina. [10:10] Alojz Hlina – Vystúpenie v rozprave Dobrý deň, môžem? Ďakujem pekne. Ďakujem, vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, procesne sme, teda rozprávame o procesnej náležitosti o skrátenom legislatívnom konaní pri zákone o emisných povolenkách. Skúsim teda k tomu, ale aj k niečomu, čo s tým súvisí. Neviem, ktorí ste videli alebo pamätáte taký film, že Hoří, má panenko, to bol taký pekný Menzelov film, a keď horel dom, tak vraveli, že otočte ho, však mu horí dom. Otočte ho, horí mu dom. Viete, tak toho chudáka starkého otáčali, že jedni vraveli, že nech sa pozerá na to, ako mu horí dom, druhí, že nech sa nepozerá, veď mu horí dom. A mne to tak trošku pripomína, že Dunaj kulminuje na historicky najvyššej hladine, náš minister tu sedí a kuká (povedané s pobavením) a medzitým mu horí dom. To je také presne to, že podľa mňa by sme mali mať chcenie, aby nám vládli ľudia, ktorí nemusia byť norstradamovia, ja nemám takú, až takú požiadavku. Nemám požiadavku ani v tom, že čo v zásade by politici mali byť určití vizionári, lebo na Slovensku je to neadekvátna požiadavka, ale chcel by som mať aspoň ľudí, ktoré nám vládnu, ktorí majú ako takú schopnosť racionálne vyhodnocovať objektívne skutočnosti a na základe nich konať. Viete, že je nejaká objektívna skutočnosť a potvrdzuje sa z nejakého objektívneho ukazovateľa a objektívny, racionálny človek teda podľa nich koná. Ja, kľudne sme mohli dneska hovoriť o hocičom inom, však tu je veľká kopa geniálnych nápadov z dielne SNS a trošku mi to príde také zvláštne, že ministrovi horí dom, zatápa mu ministerstvo, prenajaté za najdrahšie peniaze vlastne v strednej Európe, mu to topí, všetko sa mu topí, Dunaj sa mu vylieva a on tu sedí a kuká, kuká na debatu. Tak mi to príde trošku neracionálne. Tak mi prišlo neracionálne to, že rozhadzoval ručičkami v stredu na vláde, že aká tisícročná voda a zrazu zistil, že fíha, že asi niečo z toho bude, tak rýchlo vyhrabal nepremokavú bundu zo skrine a išiel zachraňovať svet. Viete, my sme tu takí plní paradoxov, aj toto celé je tu jeden veľký paradox a jedna veľká absurdita. Minister tu povie, že vlastne učesali, upratali zákon, ktorý ničil našich ľudí a chcel od nich neviem čo, že bude všetko drahé a on ich zachránil, aby nebolo všetko drahé, a alebo to podľa neho ten zákon hovorí, že a je to teda, myslím, že to explicitne nepovedal, ale určite to tak podsunul, že zlý zákon. Oni teda zachránili, čo sa dalo pred tou zlou Európskou úniou, aby to taký vplyv nemalo. Ale zároveň v tom zákone si šupol aj envirofond, hej, ktorý tam vlastne s tým nesúvisí, ale peniaze idú z toho zlého zákona o emisných povolenkách do toho envirofondu, na ktorom mu hrozne záleží. Viete, to je také akože, fuj, tie peniaze nechcem, ale tak chcete ich, alebo nechcete ich, tieto peniaze? Viete, že keď vravíte, že sú to fuj peniaze z emisných povoleniek, ktoré vlastne ničia priemysel, ničia všetko, a zároveň vám tie peniaze nesmrdia, hej. Že ten pragmatizmus je naozaj v niečom, v niečom ... (nezrozumiteľne povedané, pozn. red.) My tu žijeme naozaj takú zvláštnu dobu plnú absurdít a dielňa SNS nám naozaj predstavuje úplne dokonalý príklad, že čo sa vôbec dá. A ja to tu spomeniem, tú koncepčnú prácu, legislatívnu koncepčnú prácu ministerstva životného prostredia pod vedením ministra Tarabu. Máme tu aj zákon, ktorý, myslím, bude po tomto, zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Ten sa predložil v marci, rozprávať ideme o ňom teraz, ak sa nemýlim, je september a tento geniálne pripravený návrh zákona, ktorý tu už je od marca, je vlastne geniálne pripravený, však bol predložený do parlamentu, tak do parlamentu nepredkladáte hocičo, tak si predstavte, že doznal 30-stranového pozmeňováku. Hej, čiže to je vlastne celkom zaujímavý fakt, že ako je možné, že niečo tak super, hej, predložené tak super ministrom, ktorý to všetko úplne geniálne zvláda, vlastne mení svoj zákon, ktorý predloží 30-stranovým pozmeňovákom. Niečo na tom príbehu, príbehu nesedí. Máme, pokračujúc v tej koncepčne geniálnej práci, bol tu zákon, ktorý bol tiež, vlastne bol zlý a nemal sem byť, ale nakoniec, lebo chceli peniažky, tak ho dali, to bol ten zákon, myslím, o krajinnom plánovaní, tak už sme sa s týmto trápili, predložený bol, nakoniec som niekde sa dočítal, že sa stiahol z druhého čítania, minister ho stiahol a prilepí ho niekde k nejakému inému zákonu. Tak to celkom tiež neviem, ale určite je to svedectvom, veľkým svedectvom toho, že naozaj ministerstvo pod vedením Tomáša Tarabu, ide na plné šrúby jak lodné skrutky teraz na Dunaji. A tretia vec, ktorá tu je a o ktorej sa asi budeme rozprávať, prišiel nevinný zákon o vodách, ktorý mal pomoc s tepelnými čerpadlami, obláznil nás tu všetkých, aj ja som mu za to zahlasoval. Ale v druhom čítaní sa zjavila znárodňovacia doložka 52a, hej, ktorá vlastne umožní znárodniť pomaly väčšie znárodnenie, ako bolo v ´48., alebo druhé najväčšie po ´48. Čiže toto tu pán minister predkladá, teraz nám tu predkladá v skrátenom legislatívnom konaní zákon, ktorý nechcel predložiť, nemá ho rád a, lebo on nemá rád tieto veci, len ja potom rozmýšľať, že čo s tým, pán minister. Viete, po štyroch dňoch zasvietilo slnko v Bratislave, štyri dni sme tu boli jak v nejakom apokalyptickom filme, v takom tmavom, slnko nesvietilo, celý čas pršalo. Niečo sa deje s tou prírodou, je zrejmé, že sa niečo deje a už aj tí najväčší ignoranti zistili, že niečo sa deje, len náš minister Taraba to absolútne nerešpektuje, podľa neho sa nedeje nič, čiže netreba robiť žiadne enviro-opatrenia, netreba vytvárať žiaden, regulovať, snažiť sa regulovať nejaké cez emisné povolenky, lebo to poškodí náš priemysel a v Ázii robia, čo chcú. Prísne vzaté, na túto tému by som sa s vami vedel rozprávať, že čo robia v Ázii a že čo robia v Číne, by ste sa čudovali, čo robia v Ázii alebo v Číne a akým spôsobom oni vedia, že nejaký problém s tou prírodou je a že ju chrániť treba. Takže čo k tomu, stále sme v tej procesnej stránke, vravíte teda, že ste zákon ochránili, ja si to pozriem teda, že či sa vám ten bohumilý, snaha ochrániť úbohé obyvateľstvo pred zlou Európskou úniou podarilo. A pozriem si teda, akým spôsobom procesne teraz zachraňujeme svet slovenský pred tým, aby nevznikli hospodárske škody. Nuž, tak asi poďme, poďme na to. A drobnú poznámku ešte úplne na záver poviem. Ja byť, viete, že my tu častokrát bojujeme o takú dôstojnosť v tomto parlamente, ja o moju nie, ja si moju prizriem, ale častokrát niektorí ľudia, ja sa čudujem, že čo si nechajú naložiť a ja byť Štefanom Kuffom, alebo Filipom Kuffom, tak by som sa niekde ozval. Aleže čo to musí byť za úbohá submisia, že čo to musí byť za niečo, že vám váš minister hovorí, že mojich troch hlasov. Ja nemám, trojjediný je, myslím, že sa to píše v Biblii, ktorú mám teda pocit, že by ste mohli poznať, tam sa hovorí o trojjedinosti a tam je asi všetko, kde to skončilo a potom ešte Taraba. Lebo jediný Taraba má tri hlasy. Viete, že tá neskutočná submisia tých Kuffovcov chudákov, ktorí vlastne musia strpieť to, že Taraba tu podskakuje v parlamente, hej, jak také mončiči a hovorí o tom, že má tri hlasy a on tie tri hlasy dá, tri hlasy zoberie a tri hlasy... zúfalé, hej? Zúfalé, úbohé, až mi ľúto tých Štefana a Filipa Kuffu, čo teda by mi ich nemalo byť, ale ľudsky v tomto rozmýšľam, že ako im pomôcť sa vymaniť z toho útlaku, oni sú v nejakom mentálnom väzení a ich okupuje minister Taraba a on s nimi disponuje ako s ďalšími troma hlasmi. Takže to bola taká poznámka, ktorá mňa zaujala pri návrhu tohto zákona. Nuž poďme, pán minister, na to, hej, tak skrátené vám, predpokladám, prejde, budeme sa rozprávať, verím, že nám v tom úvodnom slove poviete, že ako ste ochránili úbohé Slovensko pred tými emisnými povolenkami v tom, aby sa nezvyšovali tie náklady, to som teda naozaj veľmi zvedavý. Ďakujem pekne. [10:19] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Na vystúpenie pána poslanca štyri faktické. Prvý poslanec Krátky. [10:19] Rastislav Krátky – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Som rád, že sme sa vrátili k téme skráteného legislatívneho konania aj v tom zmysle, lebo skĺzlo sa tu do toho, že ja si to tak, proste to tak vidím, že tú najsociálnejšiu vládu, ktorú sme tu mali, ide niekto obviňovať, že chcela vyťahovať peniaze z vrecák ľudí a nedokázala to predložiť. Akože však od tehotenského príspevku po zvyšovanie platov policajtov, cez úradníkov až po navyšovanie a kompenzácie dôchodcom, dôchodkov, tú nehoráznu infláciu, čo sme tu mali, všetko to bolo, všetko to tieklo do vrecák ľudí a potom sa tu skĺzne pri porušovaní rokovacieho poriadku. Tu sa porušuje zákon, tak minister odvádza pozornosť niekde do preč, zase na predchodcov a hovorí, čo všetko bolo zlé. Opačne. Dobre bolo, to vy im nedávate, nezvyšujete, beriete, takže naspäť k skrátenému legislatívnemu konaniu už od týchto rečí. Krásne tú mozaiku pán poslanec Hlina doplnil, to bol totižto pamätný výbor, áno, pán štátny tajomník Kuffa prišiel a po trojmesačnej prestávke parlamentu, keď si odmyslím tie dve narýchlo zvolané schôdze, ktoré sa tiež ešte museli dotknúť zase Trestného poriadku, tak po trojmesačnej pauze, kedy ministerstvo malo čas vypracovať pozmeňujúci návrh k, to bol zákon o vplyvoch na životné prostredie, 32-stranový pozmeňovák na poslednú chvíľku, tresk. Tak to je presne, to je tá ďalšia trblietka, ktorá krásne ilustruje prácu ministerstva. Že ako to tam funguje, ako to tam beží, ako traja štátni úradníci s ministrom nestíhajú plniť svoje základné úlohy. A to je pointa tohto skráteného legislatívneho konania. Bolo na to dostatok času, na poslednú chvíľku zneužiť rokovací poriadok, predložiť do parlamentu. To je pointa. [10:21] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Kalivoda. [10:21] Peter Kalivoda – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega Hlina, no k tomu samotnému procesu skráteného legislatívneho konania ste nepovedali nič v tom vašom vystúpení, alebo teda nezaregistroval som v tom vystúpení nič, ale zato ste kritizovali pána ministra, že tu sedí v parlamente, keď sú tu jeho zákony, a že teda si plní svoju úlohu predkladateľa, že by mal byť neviem kde. Zas keby bol pri tom Dunaji, tak by ste ho kritizovali, že si chodí robiť fotky, že sa tam ukazuje a že nenechá ľudí, ktorí na tom robia, pracovať. Vám asi ťažko vyhovieť. Tak ja si myslím, že by mal sedieť pán minister tu a zložky, ktoré sa majú postarať o tú ťažkú protipovodňovú situáciu, ktorá aktuálne na Slovensku je, sa starajú, či už zložky ministerstva životného prostredia, ministerstva vnútra a dobrovoľní hasiči, a je im za to veľká vďaka. A druhú vec mi nedá neskomentovať, to, čo ste povedali k znárodňovaniu, ktoré sa chystá najväčšie od ´48. roku. To je niečo tak neskutočné a taká lož, veď ste boli na tom výbore, jasne vám tam vysvetlil či už štátny tajomník, alebo odborníci z ministerstva životného prostredia, že sa jedná o veľmi úzky okruh pozemkov pod vodnými stavbami. Jasne pod vodnými stavbami, ktoré sa majú vysporiadať. A vy tu idete si robiť takéto úplne že, ani to neviem, nechcem to nejako škaredo nazvať, o vyvlastňovaní. Veď ste boli na to výbore, počuli ste tie argumenty, máte to spísané predsa a ja naozaj, mali by sme sa venovať v tomto parlamente vecným veciam a takéto rozprávky nechať možno na večer niekde, alebo ja neviem kde. Ďakujem pekne. [10:23] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Štefunko. [10:23] Ivan Štefunko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán poslanec Hlina, že ste si to všimli a vlastne všimol som si to aj ja. Pán Taraba vlastne sa priznal, že on držal tú Matovičovu vládu, jeho traja chlapci držali jeho Matovičovu vládu. A on nám stále vyčíta proste Ódorovu vládu. Vďaka vám tu bola Matovičova vláda, vďaka vašim trom chlapcom, o ktorých hlasy sa spoliehali, a tým pádom keď nadávate na tie predošlé vlády, tak ste boli toho súčasťou a teraz vlastne si neste aj následky. Ďakujem. [10:24] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Pročko. [10:24] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. No nie je to submisia, ako ste hovorili, pán Hlina, ale je to arogancia, je to arogancia moci. A u každého jedného z nich. U každého jedného z nich. Tak ako to predvádza predsedajúci Danko, že ja vystúpim a upozorňuje ma, že som mimo témy, vystúpi Taraba mimo témy, ale ani slovkom ho neupomenie. Presne ste povedali, že to zvyšovanie tých emisií ide do envirofondu a to je to, čo im a oni tieto prílepky a ako keby podľa kopiráku postupovali. Či už Michelko, či Taraba, ale celá SNS, ako naozaj. Fondy sú pre nich zlatá baňa. Ich ľudia, ich firmy, ich záležitosti. Oni to veľmi dobre vedia a toto je to, kvôli čomu sa ide sem takto po tichučky vsunúť aj envirofond. Taraba vás bude presviedčať, pán Hlina, o tom, že on je čestný, on to bude čestne, no samozrejme. Čestne to bude rozdeľovať medzi čestných SNS priaznivcov, medzi SNS firmy, ale to bude všetko čestné. Čestní národní buditelia budú dostávať na záchranu životného prostredia peniaze. Spomenuli ste aj to, že už priznávajú, že sa životné prostredie vplyvom naozaj emisií veľmi zhoršuje. Už to priznávajú aj oni. Tak keď tento zákon má riešiť zvýšenie poplatkov za emisie, ale nie hrozné, ale zvýšenie, aby ľudia trošičku šetrili, tak to je to zlé. To zlý Brusel povedal, to zlý bývalý štátny tajomník zahlasoval. Je to veľmi zlé, ale ja, skvelý a jedinečný Taraba, tu zachránim celé životné prostredie, len mi dajte možnosť rozhodovať, aby som mohol peniaze z envirofondu dávať tým, ktorí to najviac potrebujú. Naši ľudia. [10:26] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Hlina s reakciou na faktické. [10:26] Alojz Hlina – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Ono sú to presne tie absurdity, pán kolega Štefunko, že tá zlá vláda a potom som ju podporoval, trojedinne, hej, tak. Pán minister, však preberte zodpovednosť za všetky činy bývalej Matovičovej vlády. Vy ste vlastne fakt tuná potvrdili teda, že ste ju podporovali, takže preberáte zodpovednosť. Vlastne vy ste matovičovec. Kotlebovec aj matovičovec dokopy. Kľudne teraz dajte a vystúpte, že ja som neviem čo, je mi to jedno. Ale viete, že to sú tie paradoxy, že hovoríte, že zákon o emisných povolenkách je zlý a ste ho teda museli na poslednú chvíľu ešte upraviť a neviem čo, ale peniažky z envirofondu, do ktorého tie peniaze z emisných povoleniek idú, nesmrdia. Zároveň k tomu zákonu ste si prilepili envirofond, aby ste mohli mať veci pod kontrolou. A, pán Kalivoda, viete, práveže som na tom výbore bol a ja, viete, ono je dokonca videozáznam, koho by to zaujímalo, nech si ho kľudne vyhľadá, bola prekvapivá reakcia aj pána štátneho tajomníka, aj pána predsedu výboru, pána Huliaka aj pána Kuffu, že no tak to sa pozrieme, že ak je to tak, lebo ak je to tak, tak to sa pozrieme na to. Presne tak to prebiehalo, neviem, či som napodobnil nejaký imitátor hlasu, ale snažil som sa teda povedať, že ako to pán Kuffa ako štátny tajomník, ktorý nám prišiel prezentovať, nevedel vlastne, čo prezentuje, on ani nevedel, že tam je to ustanovenie 52a a vlastne zhrozený aj s Huliakom povedali, že teda idú sa na to pozrieť. Tak som zvedavý, za chvíľku ten zákon sem príde, som zvedavý teda, že ako ste to upravili, lebo ste respektíve neupravili, lebo v tej podobe, ako je predložený a bol schválený na výbore, tak ľuďom oznamujem, že prísne vzaté, môže spôsobiť druhé najväčšie znárodnenie po ´48. Ale ja viem, že to tu málokoho zaujíma, ja len si plním svoju poslaneckú povinnosť, že na to upozorňujem. [10:28] Andrej Danko – Uvádzajúci uvádza bod Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nech sa páči. [10:28] Tomáš Taraba Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci. Je úžasné vidieť tú znôšku kadejakých nezmyslov, akú dokážu produkovať nekompetentní poslanci opozície. Mohli ste to všetci počuť, že vlastne moja vina je, že som teraz v parlamente a plním si úlohu ministra a predkladám tu zákony. Lebo mal by som byť v nejakej bunde vonku teraz. A keď som vonku celý týždeň bol, tak vlastne zároveň som počul tuto od kolegu Hlinu, že môj problém bol, že som vonku a neviem, kde inde som mal byť. Fungujúci štát sa prejavuje, dámy a páni, tak, že dosadíte ľudí, čo veciam rozumejú, čo vedia ich manažovať, to je presne to, čo sa na Slovensku deje, a preto sme najlepšie zvládli v strednej Európe povodne. Ja viem, že vám to trhá žily, že ste tu chceli vidieť Česko, Poľsko, ale aj Rakúsko, trhá vám to žili, že musíte sa na to pozerať, jak sme to bravúrne zvládli. Pán Hlina, hanba mi je za vás, keby ste počuli, jak sa od vás dištancoval pán župan na vláde za SaS Droba, dostal otázku, keď vychválil, celé jak sme to zmanažovali, a dostal otázku, že prečo mal s vami tlačovú konferenciu včera a povedal, že, no, ale on nepovedal tieto veci, že to neni zodpovedný za to, čo tam rozprávali nejakí iní, hej? Ešte aj za vás sa hanbia. Pokiaľ ide o otázky, vy ste nepochopili, tak vám to ešte raz poviem, o akých emisiách sa bavíme. My máme existujúce emisie, pán Hlina, existujúce, to sú veci, ktoré už tu platia roky a ktoré by mali ísť do Environmentálneho fondu, výnosy z toho a nechodia. Takže to je jedna vec. A potom sú nové emisie, ktoré teda chce zaviesť Pročko, vy a podobne, to tu obhajujete, že teda treba ešte tým ľuďom naváľať ďalšie emisie, aby mali ešte zdraženú prácu, aby mali drahšie potraviny, aby keď budú chodiť do škôl deti, aby museli platiť viac za lístky, aby keď chcú mať teplo v domove, aby museli viac platiť za kúrenie. Toto sú ten druhý balík emisií, ktorý vy tu obhajujete, opozícia vrátane vás. To, za čo ja bojujem, že áno, aby emisie, ktoré boli vyplatené v minulosti a neskončili v Environmentálnom fonde, a nerozumiem, čo vám to teda vadí, mali by ste za to tlieskať, že som tlačil a tlačím na ministerstvo financií, aby čo najväčší balík z tých peňazí, ktoré sa nasporili a ktoré sa poslali do Environmentálneho fondu, tam aj skutočne skončili, aby neboli niekde zablokované na účte a nemohli byť použité na environmentálne účely, ako je napríklad odkanalizovanie obcí na Slovensku. My dnes kanalizujeme tempom, ktorý tu historicky nikdy nebol. Druhá vec, je to náš, áno, naša pozícia, my budeme hľadať podporu iných okolitých štátov, aby sme to, k čomu ste sa zaviazali predošlá vláda, aby to nedopadlo na peňaženky občanov v plnej miere. To, že som hlasoval v minulosti za zákony v prospech rodiny, to je verejne známe, áno, podporil som spolu s Kuffovcami zákon o podpore daňového bonusu, rodičovský dôchodok, vždy to tak budem robiť, pretože ak raz ste v parlamente a hovoríte, že podporujete rodiny, napríklad aj tie mnohodetné na Orave, tak keď sem dôjde zákon, tak my ho samozrejme, že sme vždy podporili a veľmi sa k tomu hlásim. Ja zároveň keď došlo hlasovanie o dôvere vláde Eduarda Hegera, tak sme hlasovali za jej pád. Toto je normálna faktografická vec, ktorú si každý vie vyhľadať. A to, že, a to, že tá debata sa tu vždy, vy normálne trpíte niektorí tu obsesiou ministerstvom životného prostredia, ja plne chápem, ja plne chápem, že to bolí, čo sme tam popretínali, ale môžem vás uistiť, že všetky tieto zákony, ktoré tu sú, a tie nezmysly, ktoré v minulosti, pamätáte si, jak sa tu, Hlina tu rozprával, malo byť už vyrúbané pol Slovenska, chodil po tých parkoch tu a toto pôjde dole, tamto pôjde dole, no jediné, čo sa deje, že konečne na Slovensku sa čistia vody a potoky. Ďakujem. [10:29] Andrej Danko Ďakujem. Žiada si k rozprave zaujať stanovisko spravodajkyňa? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Nasleduje druhé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene niektorých zákonov. Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 230, spoločná správa výborov má tlač 230a. Odovzdávam slovo podpredsedovi vlády a ministrovi životného prostredia Tomášovi Tarabovi, aby vládny návrh zákona odôvodnil. (Rokovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene niektorých zákonov , tlač 230.) [10:32] Tomáš Taraba – Vystúpenie Ďakujem pekne, pán predsedajúci. V druhom čítaní sa nachádza návrh zákona, ktorý reaguje na všetky problematické časti dodnes platného zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. A ak to mám úplne v skratke povedať, tak problémom je predovšetkým to, že na Slovensku boli stanovené doposiaľ oveľa nižšie normy, pri ktorých bolo treba robiť veľké posudzovanie projektov z pohľadu životného prostredia, a my tieto normy dávame na úroveň Európskej únie. To znamená, vyhýbame sa tomu, aby sa stalo to, že pôjde zákon, alebo bude platiť na Slovensku zákon, kedy investori v Rakúsku dokážu niečo postaviť za sedem mesiacov a na Slovensku to trvá tri roky, štyri roky, nekonečný príbeh. Takže táto otázka je dávno na stole. Myslím si, že ktokoľvek niečo staval, tak vie z vlastnej skúsenosti, čo to znamená byť častokrát vypaľovaný. A druhá vec, ktorá tu je podstatná, rokovali sme o tomto zákone aj s Európskou komisiou cez leto, získali sme nejaký ich pohľad, ktorý sme zapracovali do pozmeňujúceho návrhu, ktorý bude k tomuto zákonu priložený, a v tom pozmeňujúcom návrhu teda bude zohľadnené to gro vzhľadom na to, že ide o obrovský rozsah toho, toho zákona tak, aby bol v najlepšom vedomí a svedomí úplne kompatibilný s legislatívou, ktorá platí v Európskej únii. To znamená, v rámci toho pozmeňujúceho návrhu, ktorý bude prečítaný, je tam aj, explicitné je teda spomenutie, že odborná verejnosť sa môže aj v tej prvej fáze vyjadrovať. Na druhej strane zvýšenie všetkých tých limitov na úroveň Európskej únie je tak podstatné, že toto konečne zo Slovenska urobí štát, ktorý bude konkurencieschopný aj z pohľadu elementárnej výstavby a realizácie týchto projektov. Ďakujem. [10:32] Andrej Danko Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie poslancovi Kalivodovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. [10:35] Peter Kalivoda – Vystúpenie spoločného spravodajcu 66. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, Národná rada uznesením č. 193 zo 16. apríla 2024 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene niektorých zákonov, tlač 230, na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor určila výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Poslanci, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Výbory, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: – ústavnoprávny výbor uznesením č. 85 zo 6. júna 2024 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami; – výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 61 z 10. septembra 2024 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami; – výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 46 z 5. septembra 2024 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona Národnej rady o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť s pripomienkami. Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch 1 až 9, 11 až 72 a 74 až 78 spoločnej správy spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť. Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch 10, 73 a 79 spoločnej správy spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body neschváliť. Spoločná správa výborov o prerokovaní predmetného návrhu zákona vo výboroch v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 67 zo dňa 10. septembra 2024. V citovanom uznesení ma výbor poveril predložiť Národnej rade spoločnú správu výborov a splnomocnil ma podať návrhy podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu. [10:35] Andrej Danko Ďakujem. Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal dvoch písomne prihlásených poslancov, pani poslankyňa Stohlová za poslanecký klub a pán poslanec Baška ako rečník, člen SMER-u – SD. Nech sa páči, pani poslankyňa Stohlová. [10:39] Tamara Stohlová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, aj tuto kolega Kalivoda sa ma pýta, že čo sa mi tak ťažko kráča k tomu pultíku, no a ja teda asi by som nemala byť prekvapená, ale som. Máme tu ďalší pozmeňujúci návrh, ktorého znenie sa dozvieme o chvíľu, a je to aj veľmi dôležitá časť mojej výhrady k tejto predkladanej novele, ale teda na začiatok len poviem, že je to piaty pozmeňujúci návrh, ktorý dostávame absolútne na poslednú chvíľu. Doteraz, teda neviem, ako bude vyzerať tento pozmeňujúci návrh, doteraz to boli tridsaťplusstranové pozmeňujúce návrhy, ktoré sme dostali niekedy v noci pred rokovaním výboru. Máme tu teda ďalší, lebo tie predchádzajúce opravovali jeden-druhý. Teraz tu máme teda ďalší, lebo ako sme aj na výbore hovorili, opäť, hoci sme vždy, vždy sme upokojovaní, ako je to všetko v súlade so zákonom, so smernicou, s Aarhuským dohovorom, legislatívny odbor to potvrdil, súhlasil s tým, to sme počuli aj v júni, počuli sme to teraz a vždy príde nový pozmeňujúci návrh. Tak skvelá, skvelá legislatívna práca. Dobre. K tomu sa ešte dostanem, ale teda opäť nejaký úvod. Ja mám pocit, že tento, táto novela zákona o EIA, o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, je snáď jedna z tej legislatívy, ktorá je najdlhšie s nami tu v parlamente už, keďže sa to presúvalo z júna na septembrovú schôdzu. Máme tu teda piaty pozmeňujúci návrh. Okrem toho sme počuli, že ďalšia novela tohto zákona sa už chystá, no už sme si mali aj vďaka tomu možnosť k tomu všeličo povedať a ja som naozaj myslela, že dnes začnem pozitívne tou jednou pozitívnou vecou, ktorá sa podarila a ktorú na tom vidím, ale ja začnem citátom. Takže citujem: „Chcem ubezpečiť všetkých obyvateľov v okolí mesta Šurany, že zámer na posudzovanie vplyvov na životné prostredie investície baterkárne bude riadne posúdený. Doposiaľ investor nič na ministerstvo nepredložil, a preto odborne sa nemáme k čomu vyjadriť. Ak akákoľvek žiadosť príde na ministerstvo, budem prvý, kto s ňou oboznámi ľudí a jasne sa k nej vyjadríme." Potom nasledujú nejaké útoky na koaličných partnerov a opäť citujem: „Nedopustím, nedopustím, aby verejnosť bola ignorovaná a aby sa tu realizoval projekt s parametrami, ktoré by predstavovali ohrozenie pre život ľudí. Preto posudzovanie bude otvorené verejnosti." No ja keď som zistila, že kto je autorom týchto šľachetných slov, tak som sa musela uštipnúť, že takéto niečo mohol na svoj Facebook napísať minister Taraba. Minister Taraba, ktorý nám predkladá túto novelu zákona o EIA, ktorej hlavným účelom je zrýchliť procesy (rečníčka gestikuláciou rúk naznačuje úvodzovky), tie úvodzovky neskôr vysvetlím, a on ich chce zrýchliť tak, že škrtne, že škrtne možnosť zúčastniť sa verejnosti na rozhodovacích procesoch, na konaniach a obmedzí samosprávy. Takže tu sú nejaké dve paralelné reality, ktoré pán minister žije. Ja neviem teda, že či sa buď pomýlil v tom, čo teda na svoj Facebook napísal, alebo hovorí to, čo sa mu práve hodí, bez ohľadu na realitu. No a zo skúseností by to mohli byť obidve tie možnosti. Ja hovorím, že v tomto prípade je to to bé, hovorí to, čo chcú jeho voliči počuť a myslí si, že ich tým oklame. Poďme teraz poporiadku k celému tomuto legislatívnemu procesu. Ja som to už naznačila, že je to legislatíva, ktorou sa tu zaoberáme naozaj už pomerne dlho. Podľa mňa je to už aj celkom hanba, že tu máme tak dôležitú, a tá legislatíva je naozaj dôležitá, tie procesy naozaj treba zefektívniť a zrýchliť, a povedali sme si, že táto vládna koalícia nebola schopná to predložiť kvalitne na prvýkrát, nebola schopná to opraviť na prvýkrát ani na druhýkrát, ani na tretíkrát, ani na štvrtýkrát a ide to opravovať na piatykrát. Ku kvalite sa vyjadriť neviem, pretože sa o tom opäť dozvedáme na poslednú chvíľu. A teda, samozrejme, bude aj ďalšia novela, aby nám nebolo ľúto. Ja chcem pripomenúť to stanovisko legislatívneho odboru, ktoré tu už bolo spomínané, ktoré vypracoval nezávislý legislatívny odbor Národnej rady k tomu pôvodnému vládnemu návrhu novely. No a v ňom namietali, a to aby ste mali predstavu o tej kvalite návrhov, ktoré prichádzajú z dielne pána ministra, ktoré aj pán štátny tajomník na výbore minulý týždeň obhajoval, že už ten prvotný návrh bol proste skvelý, bol super a mohol sa prijať tak, ako bol, len teda čas sa vyvíjal a ešte niečo tam dodali. No tak legislatívny odbor namietal množstvo formálnych chýb, namietal vágnosť, zmätočnosť, nejednotnosť, neprehľadnosť, nezrozumiteľnosť, opakujúcu sa terminologickú nedôslednosť a že to dokopy môže spôsobiť výkladové a aplikačné problémy. Toto je spôsob, akým si táto vládna koalícia predstavuje zefektívňovať procesy pre podnikateľov, tak, že paralyzuje to, čím sa majú riadiť. No a samotný legislatívny odbor namietal aj možný nesúhlas s Aarhuským dohovorom a že nie je jednoznačne zrejmé, či návrh zohľadňuje všetky požiadavky smernice EIA. Čiže to, o čom sme sa mesiace bavili, čo sme mesiace opakovali aj pánovi ministrovi, že ten problém tu je, že to nie je vymyslená agenda, že sú to jednoducho fakty, no a ako som sa na výbore dozvedela, tak pánovi štátnemu tajomníkovi stačí, že ten zákon iba možno porušuje smernicu a možno je tam nesúlad s Aarhuským dohovorom, ja hovorím, že jediné, o čom tu svedčí, je, že použili opatrný úradnícky jazyk. No, povedali sme si teda, že táto novela bola presunutá z júna 2024, keď sme tu mali ten tretí či štvrtý, už sa v tom strácam, pozmeňujúci návrh pána poslanca Huliaka, ktorým jeden za druhým opravovali tie nekvalitné návrhy, ktoré predkladali vždy s tým dodatkom, toto je ono, toto je už dobre, toto už máme potvrdené, toto je v súlade so všetkými smernicami, všetkými dohovormi. Toto sme počuli, to, že je to teda odsúhlasené legislatívnym odborom, sme takisto o tých pozmeňujúcim návrhoch počuli. Neviem ako vy, ale ja nemám dôvod tomu nijakým spôsobom dôverovať, aj keby som sa nepozerala na to, kto to predkladá a aké má vyhlásenia a aké má zámery s našim životným prostredím, tak už tá samotná skúsenosť vypovedá o tom, že tomu nemožno dôverovať. No a zároveň ak si niekto dá tú prácu a pozrie sa na to mnohostranové stanovisko legislatívneho odboru, keď už teda naša opozičná kritika je vždy niečím zaťažená, lebo sme vždy nacucnutí na predchádzajúce vlády, niečo ovládame v Bruseli, ovládame českú vládu, jednoducho všetko, tak samotný legislatívny odbor pripravil mnohostranový dokument s tými výhradami a napriek tomu, že sa tu snažia tváriť, že ich reflektovali, tak zďaleka ich nereflektovali. Všetko, stále sú tam pochybnosti o súlade tejto novely s Aarhuským dohovorom a smernicou Európskej únie, lebo nestačí povedať, že to v súlade je a že sa to dodržiava, treba to urobiť, treba to napísať do tých pozmeňujúcich návrhov. Ja teda len uvediem, že okrem toho sú tam stále aj napríklad gramatické chyby a aj také chyby, ktoré spôsobia nejednoznačnosť výkladu, napríklad v prílohe 8 v časti IX Ostatné priemyselné odvetvia, to sú tie subjekty, ktoré sa tiež riadia týmito procesmi, tak v položke 14 chýba taká drobnosť, že predložka, ktorú už opravovali pri mnohých iných príkladoch, no ale bez nej vlastne neexistuje usmernenie, ktorý zámer má ísť do jednoduchšieho zisťovacieho konania, v ktorom nie je verejnosť, a ktorý má ísť do povinného posúdenia. To znamená, že pre všetky takéto zámery je to neinterpretovateľné, nie je možné to vyložiť a tie firmy nevedia, ako sa majú zachovať, aj keď chcú legislatívu dodržiavať. A toto sa stalo po štvrtom pozmeňujúcom návrhu. Preto hovorím, že takto nekvalitne pripravená legislatíva nezrýchli procesy, ktoré by sme efektívnejšie chceli vidieť všetci pre firmy aj podnikateľov, naopak, stále hrozí, že tie procesy paralyzuje. Okrem takýchto drobností na prvý pohľad, že tam sú stále nejaké gramatické chyby, tak ostalo aj to jadro kritiky, ktorú som tu spomínala už mnohokrát a zopakujem ju aj dnes, tá kritika je teda v porovnaní s tým stavom, ktorý je dnes možný, lebo naozaj dnes ešte verejnosť má prístup zapojiť sa do konania, ktoré sa týka baterkárne v Šuranoch, ale, pán minister, ak prijmete túto novelu, tak zásadným spôsobom obmedzujete verejnosť, obmedzujete samosprávy a meníte, meníte princípy toho fungovania, ktoré akože dnes obhajujete. Táto novela, ak sa prijme, zásadne obmedzí prístup verejnosti do zisťovacieho konania, ktorým je vyše 90 % všetkých zámerov, tvária sa, že je to nejaká drobnosť, ale reálne to spôsobí, že o 90 % toho, čo sa deje za vašimi plotmi, za našimi platmi, nebude môcť verejnosť spolurozhodovať, nebude môcť sa zapájať do toho, predkladať dôvody, prečo to má zmysel, nemá zmysel, ako to môže škodiť, jednoducho budú vylúčení z tej debaty ako takej. Okrem toho sa zásadne obmedzuje aj prístup samospráv v procese EIA, pretože ostala, napriek našim opakovaním výhradám ostala ponechaná definícia, ktorá hovorí, že dotknutá obec v procese EIA je iba tá, na území ktorej sa má zámer realizovať. Lenže životné prostredie nefunguje takýmto spôsob, znečistené ovzdušie alebo podzemné vody nerešpektujú hranice katastra, a preto nemá zmysel takýmto spôsobom vyňať obce a samosprávy, ktorých sa daný zámer môže škodlivo dotknúť. No a ostáva jednoznačne aj výhrada týkajúca sa malých vodných elektrární, ktoré pôjdu výhradne do zisťovacieho konania napriek tomu, že v tomto smere už čelíme infringementu Európskej komisie a táto zmena teda neveští žiadnu pozitívnu zmenu, práve naopak, veští ešte väčšie problémy. No a teda aspoň skončím pozitívne. Naveľa sa podarilo vybojovať aspoň možnosť, aby sa verejnosť mohla odvolávať voči výsledku toho zisťovacieho konania, do ktorého po novom nebude mať prístup, dnes ho má, po novom ho nebude mať, ale bude sa môcť po piatich pozmeňujúcich návrhoch, ak sa to teda v tomto piatom opätovne nemenilo, bude sa môcť aspoň odvolať. Pretože doteraz jediná možnosť, ktorú by ľudia a verejnosť mali, by bolo ísť do toho so žalobou, kde opäť zdôrazním, že takto si pán minister predstavuje zefektívnenie procesov, že verejnosť bude do toho môcť vstupovať súdnymi spormi a žalobami, čo teda vôbec EIA neparalyzuje. Ale kľúčové je k tomu povedať, že ak to necháte v tomto štádiu, tak to jednoznačne nie je dotiahnuté, viaceré veci sme si k tomu hovorili aj na výbore, kde k tomu padli nedostatočné odpovede. Ak chcete naozaj, skutočne umožniť verejnosti sa odvolávať v zisťovacom konaní, tak je len logické jej poskytnúť aj prístup k podkladom, ktoré viedli k tomu danému rozhodnutiu, pretože inak predsa tá verejnosť nevie, k čomu sa vyjadruje, ako sa má k tomu vyjadriť a opäť hovorím, to bude len zdržovať a paralyzovať ten proces, lebo tí ľudia to budú robiť, im predsa záleží na tom, v akom okamžitom životnom prostredí žijú, oni to budú robiť a nebudú mať podklady na to, aby to robili dostatočne informovane už na prvýkrát. No a tá odpoveď, ktorá prišla na výbore, prečo je okej, prečo tie podklady a tú účasť v tom konaní, ktorá by to zabezpečila, prístup k tým podkladom netreba, je, že veď predsa rozhodnutie sa zverejňuje a pán poslanec Huliak dodal, že veď dvestojedenástkou cez infožiadosť je možné si všetko vypýtať. Tak ja len poviem, že podklady k rozhodnutiu sa nezverejňujú na webe, to je zavádzajúca informácia, a pýtať si podklady cez infožiadosť, to je opäť spôsob, akým si táto vládna koalícia predstavuje zefektívňovanie procesov, to určite nepovedie ani k zdržaniu, ani k paralýze. A už len taká posledná čerešnička je, že toto hovorí poslanec, že veď teda je tu infožiadosť, ktorú môžu využiť verejnosť a teda o nič neprichádza, o žiadne možnosti, hovorí to poslanec, ktorý ma predloženú novelu k infozákonu, ktorým chce práve obmedziť verejnosti možnosť uplatňovať si tento nárok, možnosť využívať infozákon, to ja nazývam magické. Takže povedali sme si, že napriek tomu, že ten legislatívny proces vyzeral, ako vyzeral, že to bola hanba, že tu máme piaty pozmeňujúci návrh, ku ktorému sa neviem vyjadriť, pretože nebol predložený a len pred chvíľou pribudol v systéme, predpokladám, že opäť pôjde o desiatky strán, tak sme nevyriešili základné problémy, ktoré táto novela má, je to tak, nech si hovorí pán minister na svojom Facebooku, čo chce, zamedzuje verejnosti možnosť spolurozhodovať, byť prítomný, mať názor, prejavovať ho o tom, čo sa deje za ich plotmi, v ich susedstve a zásadným spôsobom obmedzuje aj možnosti samospráv. Nijako inak to nie je, táto novela neprinesie zrýchlenie, naopak, tá efektivita, ja som presvedčená, sa zhorší, ten systém sa v mnohých prípadoch paralyzuje a ľudia budú žiť v konečnom dôsledku v horšom životnom prostredí. Ďakujem. (Potlesk.) [10:44] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Baška. Nie je v sále, stráca možnosť vystúpenia. Á, nech sa páči, pán poslanec. [10:56] Jaroslav Baška – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené poslankyne, poslanci, dovoľte mi predložiť jeden pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Vôbec nie je taký dlhý, ako predpokladá pani poslankyňa Stohlová, je to na jednu stranu a dovoľte mi najskôr prečítať zdôvodnenie tohto pozmeňujúceho návrhu, ktorý je dohodou medzi ministerstvom životného prostredia a ministerstvom dopravy, ale aj Európskou komisiou. A to odôvodnenie je nasledovné. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh súvisí s implementáciou záväzkov vyplývajúcich z plánu obnovy v súvislosti s reformou krajinného plánovania. V roku 2022 bol schválený nový zákon o územnom plánovaní, ktorý nadobudol účinnosť 1. apríla 2024. Čiže len prednedávnom. A týmto zákonom sa rozšírila implementácia dohovoru o ochrane krajiny, ktorý pre Slovenskú republiku nadobudol platnosť 1. decembra 2025. Zozáväznilo sa rozhodnutie z procesu posudzovania vplyvov územnoplánovacej dokumentácie ako strategického dokumentu, tzv. SEA. Zákonom o územnom plánovaní sa podarilo zabezpečiť systémový nástroj na explicitnú integráciu naplnenia požiadaviek na ochranu, obnovu a tvorbu krajiny do procesov územného plánovania. Pôvodne navrhovaný osobitný systém krajinného plánovania by tak bol nekoncepčným a duplicitným systémom, ktorý by vyžadoval personálne aj finančné kapacity, avšak bez pridanej hodnoty. Návrhom sa posilňuje úloha obstarávateľov územnoplánovacej dokumentácie na úrovni štátu a teda aj samosprávnych krajov zabezpečiť pred obstaraním samotnej územnoplánovacej dokumentácie... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Danko, Andrej, podpredseda NR SR Poprosím kľud v sále! Baška, Jaroslav, poslanec NR SR ... krajinno-plánovacie štúdie ako povinný územnoplánovací podklad. Tým sa zabezpečí dôslednejší proces pre zabezpečenie postavenia krajiny, hlavne jej ochrany a tvorby v procese spracovania územnoplánovacej dokumentácie. (Ruch v sále.) V nadväznosti na uloženie osobitnej povinnosti obstarania krajinno-plánovacej štúdie, ktorá podľa aktuálneho právneho stavu patrí medzi územnoplánovacie podklady, sa do § 16... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Danko, Andrej, podpredseda NR SR Poprosím kľud! Baška, Jaroslav, poslanec NR SR ... zákona o územnom plánovaní dopĺňa definícia krajinno-plánovacej štúdie a precizuje skutočnosť, že aj na tento územnoplánovací podklad sa vzťahujú vyhlášky podľa § 39 ods. 1 písm. a) až písm. c) zákona o územnom plánovaní. Štandard spracovania krajinno-plánovacej štúdie ako územnej štúdie je už v súčasnosti určený v § 1 vyhlášky úradu pre územné plánovanie a výstavbu a zároveň cieľ, účel, obsah a mierka spracovania krajinno-plánovacej štúdie sú podrobnejšie určené v kapitole 1.2.2 prílohy č. 6 Metodika na spracovanie územnoplánovacej dokumentácie a územnoplánovacích podkladov a posudzovanie súladu stavebného zámeru so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie. Do § 28 zákona o územnom plánovaní, ktorý upravuje podmienky o obstaraní územnoplánovacích podkladov, sa precizuje povinnosť pre Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, ktorý obstaráva koncepciu územného rozvoja Slovenska, obstarať krajinno-plánovaciu štúdiu alebo jej aktualizáciu, a to na účel zvýšenia kvality obstarania územnoplánovacieho podkladu z hľadiska ochrany, obnovy a tvorby krajiny na celoštátnej úrovni pred obstaraním samotnej koncepcie územného rozvoja Slovenska. Rovnako sa precizuje spracovanie krajinno-plánovacej štúdie pre územie regiónu samosprávnymi krajmi ako podkladu pre koncepciu rozvoja, územného rozvoja regiónu, tzv. KÚRR. Do § 31 zákona o územnom plánovaní, ktorý upravuje spracovanie a prerokovanie návrhu územnoplánovacej dokumentácie, sa explicitne dopĺňa ustanovenie, že KÚRS a KÚRR bude spracovaný vždy aj na základe spracovanej krajinno-plánovacej štúdie alebo jej aktualizácie, a to popri zadaní výkrese problémových javov, ak bol spracovaný (ruch v sále), a rozsahu hodnotenia, ktorý sa spracúvava pre územnoplánovaciu dokumentáciu ako strategický dokument. Do prechodných ustanovení sa explicitne dopĺňa lehota pre úrad obstarať krajinno-plánovaciu štúdiu do 31. júla 2026 a pre samosprávne kraje do 30. septembra 2027. Zároveň sa odsúva existujúci termín obstarania a schválenia koncepcie územného rozvoja a regiónu o pol roka, a to až do 30. septembra 2028. Účinnosť nového článku zohľadňuje reformu krajinného plánovania podľa plánu obnovy, teda musí nadobudnúť účinnosť pred podaním žiadosti o piatu platbu. Dovoľte mi teraz, pán predsedajúci, prečítať samotný pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jaroslava Bašku, Jaroslava Mega k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, č. parlamentnej tlače 230. V súlade so zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúci pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 230. 1. Za čl. III sa vkladá nový čl. IV, ktorý znie: „Čl. IV Zákon č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní v znení zákona č. 69/2023 Z. z., zákona č. 195/2023 Z. z., zákona č. 205/2023 Z. z., zákona č. 272/2023 Z. z. a zákona č. 46/2024 Z. z. sa mení a dopĺňa takto: 1. V § 16 ods. 4 sa na konci pripájajú tieto vety: „Územnou štúdiou je aj krajinno-plánovacia štúdia, ktorá popisuje skutočný stav krajiny a overuje alebo navrhuje časť urbanistickej koncepcie týkajúcej sa najmä ochrany, obnovy a tvorby krajinnej infraštruktúry, krajinnej štruktúry alebo zelenej infraštruktúry na vymedzenom území. Územná štúdia nesmie byt' vyhotovená v rozpore so štandardmi a metodikou jej spracovania, s požiadavkami na obsah a spôsob spracovania, so všeobecnými požiadavkami na priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia a s územnotechnickými požiadavkami na výstavbu ustanovenými podľa § 39 ods. 1 písm. a) až c); § 39 ods. 2 tým nie je dotknutý.” 2. V § 28 sa za odsek 3 vkladá nový odsek 4, ktorý znie: (4) Orgán územného plánovania príslušný na obstaranie Koncepcie územného rozvoja Slovenska a orgán územného plánovania príslušný na obstaranie Koncepcie územného rozvoja regiónu je povinný pred spracovaním návrhu územnoplánovacej dokumentácie obstarať krajinno-plánovaciu štúdiu alebo jej aktualizáciu.” Doterajšie odseky 4 až 8 sa označujú ako odseky 5 až 9. 3. V § 28 ods. 6 sa slová „odseku 4” nahrádzajú slovami „odseku 5”. 4. V § 31 ods. 1 sa na konci pripája táto veta: „Návrh Koncepcie územného rozvoja Slovenska a návrh Koncepcie územného rozvoja regiónu spracúva spracovateľ vždy aj na základe spracovanej krajinno-plánovacej štúdie alebo jej aktualizácie.” 5. V § 40 odsek 7 znie: (7) Orgán územného plánovania príslušný na obstaranie Koncepcie územného rozvoja Slovenska je povinný obstarať prvú krajinno-plánovaciu štúdiu do 31. júla 2026 a obstarať a schváliť záväznú časť Koncepcie územného rozvoja Slovenska do 31. marca 2027. Orgán územného plánovania príslušný na obstaranie Koncepcie územného rozvoja regiónu je povinný obstarať prvú krajinno-plánovaciu štúdiu do 30. septembra 2027 a schváliť záväznú časť Koncepcie územného rozvoja regiónu do 30. septembra 2028."." Nasledujúce články sa primerane prečíslujú. Nový článok nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia, čo sa premietne do článku o účinnosti. Pán predsedajúci, vážený pán minister, skončil som s odôvodnením aj s prečítaním samotného pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu. Ďakujem pekne za pozornosť. [10:59] Andrej Danko Ďakujem, pán poslanec. Keďže čítal pozmeňovací návrh, nechal som ho prečítať vcelku. Na vystúpenie pána poslanca osem faktických. Keďže je plánované hlasovanie, prerušujem, aby sme mohli 11.10 h hlasovať o prerokovaných bodoch a potom pokračujeme faktickými poznámkami. Ďakujem. (Prestávka.) [11:10] Peter Žiga Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní. Ešte predtým ako prejdeme k hlasovaniu, dovoľte, aby som na balkóne privítal žiakov siedmeho ročníka základnej školy Narnia z Pezinku. Vitajte u nás! (Potlesk.) Ďalej budeme pokračovať v prerušenom rokovaní. V mene troch poslaneckých klubov – za SMER, HLAS, SNS a SaS – podávam návrh na zaradenie nového bodu do programu 19. schôdze, ktorým je návrh na voľbu poslanca Galeka za člena výboru pre hospodárske záležitosti. Máme to uvedené ako tlač 479. A navrhujem, aby sme ho prerokovali zajtra, teda v stredu 18. septembra o deviatej hodine. Chcem sa opýtať, či je všeobecný súhlas. (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem pekne. Ďalej v mene troch poslaneckých klubov – SMER, HLAS a SNS – podávam návrh na zaradenie nového bodu do programu 19. schôdze, ktorým je návrh na vyslovenie nedôvery členke vlády Zuzane Dolinkovej, poverenej riadením ministerstva zdravotníctva, uvedené ako tlač 478. Navrhujem, aby sme ho prerokovali ako posledný bod programu tejto schôdze. Chcem sa opýtať, či je všeobecný súhlas. (Nesúhlasná reakcia pléna.) Nie je, budeme hlasovať. (Hlasovanie.) 143 prítomných, 131 za, 9 proti, 1 sa zdržal, 2 nehlasovali. Konštatujem, že sme tento návrh schválili. S procedurálnym návrhom sa prihlásil pán poslanec Huliak. [11:11] Rudolf Huliak – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem, pán predsedajúci. Podávam procedurálny návrh v mene troch poslaneckých klubov a žiadam presunúť hlasovanie o bode č. 27, tlače 447, na koniec schôdze. Ďakujem. [11:12] Peter Žiga Chcem sa opýtať, či je všeobecný súhlas. (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem pekne. Pristúpime k hlasovaniu v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 138/2019 o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch, tlač 401, bod 10 schváleného programu. Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, predsedníčke tohto výboru, pani poslankyni Paule Puškárovej, aby hlasovanie uvádzala. Nech sa páči, pani poslankyňa. (Hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 401.) Puškárová, Paula, poslankyňa NR SR Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, kolegynky, kolegovia, v rozprave k tomuto zákonu vystúpili traja poslanci, nebol podaný žiaden procedurálny návrh. Prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa rozhodla prerokovať predkladaný návrh zákona v druhom čítaní. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 146 prítomných, 90 za, 54 sa zdržalo, 2 nehlasovali. Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní . Pristúpime k hlasovaniu o pridelení návrhu výborom a o určení gestorského výboru, ako aj lehoty na jeho prerokovanie. Prosím spravodajkyňu, aby uviedla hlasovanie. Puškárová, Paula, poslankyňa NR SR Prosím, pán predsedajúci, teraz dajte hlasovať o tom, že návrh zákona Národná rada Slovenskej republiky prideľuje na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Zároveň, že za gestorský výbor určuje Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport s tým, že určené výbory prerokujú návrh zákona do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od jeho prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní. Prosím, dajte o tomto návrhu, pán predsedajúci, hlasovať. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 148 prítomných, 90 za, 58 sa zdržalo. Konštatujem, že sme tento návrh schválili. Ďakujem, pani spravodajkyňa. Ďalej budeme hlasovať o bode 11 schváleného programu, ktorým je prvé čítanie o vládnom návrhu zákona o vzdelávaní dospelých, tlač 402. Prosím spravodajcu z výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport poslanca Jozefa Habánika, aby hlasovanie uviedol. Nech sa páči, pán poslanec. (Hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o vzdelávaní dospelých a o zmene a doplnení niektorých zákonov , tlač 402.) Habánik, Jozef, poslanec NR SR Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, v rozprave vystúpili dvaja poslanci a nebol podaný žiadny procedurálny návrh. Prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa rozhodla prerokovať návrh zákona v druhom čítaní. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 148 prítomných, 135 za, 12 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní . Pristúpime k hlasovaniu o pridelení návrhu výborom a o určení gestorského výboru, ako aj lehoty na jeho prerokovanie. Nech sa páči, pán spravodajca. Habánik, Jozef, poslanec NR SR Ďakujem. Prosím, pán predsedajúci, teraz dajte hlasovať o tom, že návrh zákona Národná rada Slovenskej republiky prideľuje na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Zároveň, že za gestorský výbor určuje Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport s tým, že určené výbory prerokujú návrh zákona do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od jeho prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní. Prosím, dajte o tomto návrhu hlasovať. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 146 prítomných, 134 za, 12 sa zdržalo. Konštatujem, že sme tento návrh schválili. Ďakujem pekne, pán spravodajca. Nasleduje hlasovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky zákonník, tlač 306, bod 93 schváleného programu. Dávam slovo spravodajkyni z ústavnoprávneho výboru poslankyni Zuzane Plevíkovej, aby hlasovanie uvádzala. Nech sa páči, pani poslankyňa. (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov , tlač 306.) Plevíková, Zuzana, poslankyňa NR SR Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, v rozprave k návrhu zákona nevystúpil nikto. Správa výboru neobsahuje pozmeňujúce návrhy, žiadne pozmeňujúce návrhy neboli podané ani v rozprave, sme preto v treťom čítaní, otvorte, prosím, rozpravu. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania . Chcem sa opýtať, či sa hlási niekto do rozpravy. Pani poslankyňa Remišová, vy máte procedurálny návrh, dám vám slovo, evidujem ho, dám vám slovo až po skončení hlasovania. Konštatujem, že sa nikto neprihlásil do rozpravy a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku. Pani spravodajkyňa, prosím, uveďte odporúčanie gestorského výboru. Plevíková, Zuzana, poslankyňa NR SR Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako celku, gestorský výbor odporúča schváliť. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 147 prítomných, 132 za, 15 sa zdržalo. Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely Občianskeho zákonníka . Pokračujeme hlasovaním v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o niektorých opatreniach súvisiacich s riadením kótovanej spoločnosti, tlač 397, bod 94 schváleného programu. Opäť prosím spravodajkyňu pani poslankyňu Zuzanu Plevíkovú, aby hlasovanie uvádzala. Nech sa páči, pani poslankyňa. (Hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o niektorých opatreniach súvisiacich s riadením kótovanej spoločnosti , tlač 397.) Plevíková, Zuzana, poslankyňa NR SR Ďakujem za slovo. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje návrh zákona v druhom čítaní. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 147 prítomných, 111 za, 4 proti, 32 sa zdržalo. Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní . Pristúpime k hlasovaniu o pridelení návrhu výborom a o určení gestorského výboru, ako aj lehoty na jeho prerokovanie. Nech sa páči, pani spravodajkyňa. Plevíková, Zuzana, poslankyňa NR SR Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada prideľuje návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárske záležitosti a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny. Ďalej, že za gestorský výbor určuje ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona v druhom čítaní do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 146 prítomných, 111 za, 4 proti, 30 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Konštatujem, že sme tento návrh schválili. Ďalej budeme hlasovať o bode 95. Je to prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 309/2023 Z. z. o premenách obchodných spoločností a družstiev, tlač 398. Opäť prosím pani poslankyňu Plevíkovú, aby hlasovanie uvádzala. (Hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 309/2023 Z. z. o premenách obchodných spoločností a družstiev a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 530/2023 Z. z. a ktorým sa menia niektoré zákony , tlač 398.) Plevíková, Zuzana, poslankyňa NR SR Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje návrh zákona v druhom čítaní. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 148 prítomných, 77 za, 13 proti, 56 sa zdržalo, 2 nehlasovali. Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní . Pristúpime k hlasovaniu o pridelení návrhu výborom a o určení gestorského výboru, ako aj lehoty na jeho prerokovanie. Nech sa páči, pani spravodajkyňa. Plevíková, Zuzana, poslankyňa NR SR Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada prideľuje návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, ktorý určuje aj ako gestorský výbor s tým, že gestorský výbor prerokuje návrh zákona do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezent... (Predsedajúcemu sa vypol mikrofón.) (Hlasovanie.) 146 prítomných, 79 za, 8 proti, 58 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Konštatujem, že sme tento návrh schválili. Opäť prosím pani poslankyňu Zuzanu Plevíkovú, aby uviedla hlasovanie o návrhu uznesenia k informácii u vydaných aproximačných nariadeniach vlády Slovenskej republiky v I. polroku 2024 a o zámere prijímania aproximačných nariadení vlády v II. polroku 2024. Máme to uvedené ako tlač 376. Nech sa páči, pani spravodajkyňa. (Hlasovanie o informácii o vydaných aproximačných nariadeniach vlády Slovenskej republiky v I. polroku 2024 a o zámere prijímania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v II. polroku 2024 , tlač 376.) Plevíková, Zuzana, poslankyňa NR SR Ďakujem za slovo. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada berie uvedenú informáciu na vedomie. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 147 prítomných, 119 za, 1 proti, 26 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Konštatujem, že Národná rada schválila navrhované uznesenie . Teraz prosím povereného člena výboru pre obranu a bezpečnosť poslanca Michala Barteka, aby uviedol hlasovanie o bode 12 schváleného programu, ktorým je prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 171/1993 o Policajnom zbore, máme to uvedené ako tlač 405. Nech sa páči, pán spravodajca, uvádzajte hlasovanie. (Hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 405.) Bartek, Michal, poslanec NR SR Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Prosím vás, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 148 prítomných, 135 za, 11 sa zdržalo, 2 nehlasovali. Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní . Teraz pristúpime k hlasovaniu o pridelení návrhu výborom a o určení gestorského výboru, ako aj lehoty na jeho prerokovanie. Nech sa páči, pán spravodajca. Bartek, Michal, poslanec NR SR Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady. Prosím, dajte o tomto mojom návrhu hlasovať. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 147 prítomných, 134 za, 1 proti, 11 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Konštatujem, že sme tento návrh schválili. Nasleduje hlasovanie v druhom čítaní o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 49 o ochrane pamiatkového fondu, tlač 153, bod 16 schváleného programu. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre kultúru a médiá poslancovi Petrovi Náhlikovi, aby hlasovanie uvádzal. Nech sa páči, pán spravodajca. (Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov , tlač 153.) Náhlik, Peter, poslanec NR SR Dobre, už to ide. Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. V rozprave vystúpili dve panie poslankyne, pani poslankyňa Jaurová a pani poslankyňa Kleinert. Pán predsedajúci, teraz dajte hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch z informácie, spoločne o bodoch 1 až 3. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 146 prítomných, 78 za, 1 proti, 67 sa zdržalo. Konštatujem, že sme tento návrh schválili. Náhlik, Peter, poslanec NR SR Pán predsedajúci, keďže sme odhlasovali body z informácie, dajte hlasovať o tom, že návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 146 prítomných, 78 za, 28 proti, 39 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Sme v treťom čítaní . Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Pýtam sa, či sa chce niekto z poslancov prihlásiť do rozpravy. Nie je tomu tak. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku. Pán spoločný spravodajca, prosím, uveďte odporúčanie gestorského výboru. Náhlik, Peter, poslanec NR SR Pán predsedajúci, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním schváliť. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 148 prítomných, 79 za, 30 proti, 39 sa zdržalo. Konštatujem, že sme schválili návrh novely zákona 49/2002 o ochrane pamiatkového fondu . Ďalej budeme hlasovať o bode 17 programu. Je to druhé čítanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 138/2017 o Fonde na podporu kultúry a národnostných menšín, tlač 155. Opäť prosím pána poslanca Petra Náhlika, aby hlasovanie uvádzal. Nech sa páči. (Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 138/2017 Z. z. o Fonde na podporu kultúry národnostných menšín a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 155.) Náhlik, Peter, poslanec NR SR Ďakujem veľmi pekne. V rozprave, vážený pán predsedajúci, v rozprave vystúpili dvaja páni poslanci, pani poslankyňa Jaurová a pán poslanec Dostál. Pán predsedajúci, teraz dajte hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch z informácie, spoločne o bodoch 1 až 4. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 148 prítomných, 79 za, 69 sa zdržalo. Návrh sme schválili. Náhlik, Peter, poslanec NR SR Pán predsedajúci, keďže sme odhlasovali body z informácie, dajte hlasovať o tom, že návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 146 prítomných, 119 za, 24 sa zdržalo, 3 nehlasovali. Sme v treťom čítaní . Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Chcem sa opýtať, či sa hlási niekto do rozpravy. Nie je tomu tak. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku. Pán spoločný spravodajca, prosím, uveďte odporúčanie gestorského výboru. Náhlik, Peter, poslanec NR SR Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku. Ďakujem. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Odporúčanie gestorského výboru? Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 148 prítomných, 136 za, 11 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Konštatujem, že sme schválili návrh novely zákona č. 138/2017 o Fonde na podporu kultúry národnostných menšín . Teraz prosím spoločného spravodajcu z výboru pre sociálne veci poslanca Michala Stušku, aby uvádzal hlasovanie v druhom čítaní o návrhu poslancov Huliaka, Kramplovej, Danka, Lučanského na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 238/1998 o príspevku na pohreb. Máme to uvedené ako tlač 346, bod 18 programu. Nech sa páči, pán spravodajca, uvádzajte hlasovanie. (Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Rudolfa Huliaka, Dagmar Kramplovej, Andreja Danka a Adama Lučanského na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 238/1998 Z. z. o príspevku na pohreb v znení neskorších predpisov , tlač 346.) Stuška, Michal, poslanec NR SR Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v rozprave nevystúpil žiadny poslanec, ani nebol podaný žiadny pozmeňujúci návrh. Spoločná správa obsahuje tri pozmeňujúce návrhy. Pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o bodoch 1 až 3 zo spoločnej správy spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 145 prítomných, 117 za, 27 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Návrh sme schválili. Stuška, Michal, poslanec NR SR Pán predsedajúci, hlasovali sme o všetkých pozmeňujúcich návrhoch podľa § 84 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku. Navrhujem, že aby sme pristúpili k tretiemu čítaniu ihneď. Dajte, prosím, o tomto hlasovať. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 147 prítomných, 134 za, 13 sa zdržali. Sme v treťom čítaní . Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Chcem sa opýtať, či sa hlási niekto do rozpravy. Nie je tomu tak. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o zákone ako o celku. Pán spoločný spravodajca, prosím, uveďte odporúčanie gestorského výboru. Stuška, Michal, poslanec NR SR Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 146 prítomných, 134 za, 11 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Konštatujem, že sme schválili návrh novely zákona č. 238/1998 o príspevku na pohreb . Prosím povereného člena výboru pre financie a rozpočet pána poslanca Igora Váleka, aby uviedol hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslanca Vážneho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 609/2007 o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu, tlač 411, bod 19 schváleného programu. Nech sa páči, pán spravodajca. (Hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ľubomíra Vážneho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 609/2007 Z. z. o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu a o zmene a doplnení zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov , tlač 411.) Válek, Igor, poslanec NR SR Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 146 prítomných, 133 za, 11 sa zdržalo, 2 nehlasovali. Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní . Pristúpime k hlasovaniu o pridelení návrhu výborom a o určení gestorského výboru, ako aj lehoty na jeho prerokovanie. Nech sa páči, pán spravodajca. Válek, Igor, poslanec NR SR Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady. Prosím, dajte o mojom návrhu hlasovať. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 144 prítomných, 132 za, 11 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Konštatujem, že sme tento návrh schválili. Pristúpime k hlasovaniu o bode 20 programu. Je to prvé čítanie o návrhu poslanca Čellára na vydanie zákona, ktorým sa mení Notársky poriadok, tlač 389. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, poslancovi Štefanovi Gašparovičovi, aby hlasovanie uvádzal. Nech sa páči, pán poslanec. [Hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Čellára na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov , tlač 389.] Gašparovič, Štefan, poslanec NR SR Ďakujem za slovo. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje návrh zákona v druhom čítaní. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 147 prítomných, 79 za, 29 proti, 39 sa zdržalo. Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní . Teraz pristúpime k hlasovaniu o pridelení návrhu výborom a o určení gestorského výboru, ako aj lehoty na jeho prerokovanie. Nech sa páči, pán spravodajca. Gašparovič, Štefan, poslanec NR SR Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada prideľuje návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, ktorý určuje aj ako gestorský výbor s tým, že gestorský výbor prerokuje návrh zákona do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 146 prítomných, 78 za, 29 proti, 38 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Konštatujem, že sme tento návrh schválili. Ďalej prosím povereného člena výboru pre sociálne veci pána poslanca Jozefa Cecha, aby uviedol hlasovanie o bode 21 schváleného programu, ktorým je prvé čítanie o návrhu poslankyni Laššákovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 o sociálnom poistení. Máme to uvedené ako tlač 399. Nech sa páči, pán spravodajca. (Hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Ľubice Laššákovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony , tlač 399.) Cech, Jozef, poslanec NR SR Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pán predsedajúci, dajte, prosím hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 147 prítomných, 107 za, 38 sa zdržalo, 2 nehlasovali. Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní . Teraz pristúpime k hlasovaniu o pridelení návrhu výborom a o určení gestorského výboru, ako aj lehoty na jeho prerokovanie. Nech sa páči, pán spravodajca. Cech, Jozef, poslanec NR SR Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Ďalej, aby gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady pre sociálne veci a aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 145 prítomných, 109 za, 35 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Konštatujem, že sme tento návrh schválili. Budeme pokračovať hlasovaním v prvom čítaní o návrhu poslancov Huliaka, Danka, Garaja, Kramplovej a Lučanského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 o ochrane prírody a krajiny. Máme to uvedené ako tlač 446, bodu 26 schváleného programu. Prosím spravodajcu z výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie poslanca Jána Kvorku, aby hlasovanie uvádzal. (Hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Rudolfa Huliaka, Andreja Danka, Milana Garaja, Dagmar Kramplovej a Adama Lučanského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov , tlač 446.) Kvorka, Ján, poslanec NR SR Ďakujem, pán predsedajúci. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 145 prítomných, 79 za, 54 proti, 12 sa zdržalo. Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní . Pristúpime k hlasovaniu o pridelení návrhu výborom a o určení gestorského výboru, ako aj lehoty na jeho prerokovanie. Nech sa páči, pán spravodajca. Kvorka, Ján, poslanec NR SR Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Dajte... (Rečníkovi sa vypol mikrofón.) Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 144 prítomných, 78 za, 45 proti, 21 sa zdržalo. Konštatujem, že sme tento návrh schválili. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu z vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 414/2012 o obchodovaní s emisnými kvótami. Máme tu uvedené ako tlač 462. Dávam slovo členke výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie poslankyni Zuzane Matejičkovej, aby hlasovanie uvádzala. Nech sa páči, pani poslankyňa. (Hlasovanie o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 414/2012 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 462.) Matejičková, Zuzana, poslankyňa NR SR Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky prerokuje uvedený vládny návrh zákona v skrátenom legislatívnom konaní. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 146 prítomných, 78 za, 22 proti, 45 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Konštatujem, že Národná rada na návrh vlády rozhodla, že tento vládny návrh zákona prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní . Videl som procedurálne návrhy, pani poslankyňa Remišová. [11:48] Veronika Remišová Ďakujem, mám dva. Prvý návrh sa týka, výbor pre nezlučiteľnosť funkcií sa stretne 12.30 h v našej obvyklej miestnosti výboru. Druhý procedurálny návrh sa týka návrhu potlesku pre záchranné zložky, hasičov a dobrovoľníkov, ktorí pomáhali pri odstraňovaní následkov povodní. Ďakujem. [11:48] Peter Žiga Pán poslanec Šipoš. [11:48] Michal Šipoš Ďakujem. Na návrh štyroch poslaneckých klubov – SLOVENSKO, SaS, PS a KDH – žiadam, aby nasledovné body, bod 51, tlač 252, a bod 52, tlač 287, aby boli presunuté na rokovanie ďalšej riadnej schôdze so začiatkom 22. októbra 2024. [11:48] Peter Žiga Dáte mi to písomne, prosím? Pán poslanec Vašečka. [11:48] Richard Vašečka Vážený pán predseda, pri hlasovaní č. 55, tlač 397, ma vykázalo, že som sa zdržal, chcel som byť proti, pre záznam. Ďakujem. [11:48] Peter Žiga Dáme to pre záznam. Pán poslanec Čellár. [11:48] Miroslav Čellár Ďakujem pekne, len pripomínam členom ústavnoprávneho výboru o dvanástej zasadnutie v našej zasadačke. [11:48] Peter Žiga Pán poslanec Michelko. [11:48] Roman Michelko Ďakujem. Ja takisto pre členov výboru pre kultúru a médiá len pripomínam, že 12.05 h bude výbor, kde budeme, teda kandidátov do Rady STVR, takže hneď po hlasovaní príďte. [11:48] Peter Žiga Ďakujem. Ešte dávam hlasovať o návrhu pána poslanca Šipoša na presunutie dvoch bodov, bodu 51 a 52, na ďalšiu schôdzu. Chcem sa najprv opýtať, či je všeobecný súhlas. (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem pekne. O procedurálnom návrhu pani poslankyne Remišovej neviem dať hlasovať, môžme spontánne zatlieskať, ale hlasovať o tom nedám. (Potlesk.) Ďakujem pekne, ešte sa trošku ukľudnime. Pristúpime k tajnému hlasovaniu o návrhu na voľbu predsedu Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby, tlač 472, a o návrhu na odvolanie poslanca Michala Šimečku z funkcie podpredsedu Národnej rady, tlač 464. Pripomínam, že podľa čl. 90 ods. 1 ústavy podpredsedu Národnej rady odvoláva v tajnom hlasovaní Národná rada Slovenskej republiky nadpolovičnou väčšinou všetkých poslancov, to znamená súhlas najmenej 76 poslancov. Svoju vôľu vyjadríte tak, že na obidvoch hlasovacích lístkoch pri každom mene a priezvisku označíte tú alternatívu, za ktorú hlasujete „za", „proti", alebo „sa zdržiavam". Pri voľbe predsedu osobitného kontrolného výboru je platný ten hlasovací lístok, na ktorom je označená alternatíva „za" najviac u jedného kandidáta, na hlasovacom lístku na odvolanie podpredsedu Národnej rady je platný ten hlasovací lístok, na ktorom je označená len jedna z alternatív. Hlasovací lístok je neplatný, ak pri mene a priezvisku kandidáta nie je voľba označená, alebo ak je hlasovací lístok menený, alebo je doplňovaný. Prosím všetkých overovateľov, aby zaujali svoje funkcie, súčasne ich prosím, aby hlasovali ako prví. Zároveň vám oznamujem, že počkám s rokovaním na oznámenie výsledkov a aj keď to bude po dvanástej hodine, vyhlásim výsledky tajného hlasovania. Ďakujem. Pán poslanec Janckulík s procedurálny návrhom. (Tajné hlasovanie o návrhu na voľbu predsedu Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby , tlač 472, a o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na odvolanie poslanca Michala Šimečku z funkcie podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky , tlač 464.) [11:48] Igor Janckulík Ďakujem pekne za slovo. Poslanecký klub KDH sa na hlasovaní o účelovom a nedemokratickom odvolávaní podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky nezúčastní. Ďakujem. [11:48] Peter Žiga Ďakujem za informáciu. [11:59] Peter Žiga Chcem sa opýtať, vážení, panie poslankyne, páni poslanci, či ste všetci využili právo hlasovať, aby sme mohli ukončiť voľbu a začať počítať hlasy. Ďakujem pekne. Vyhlasujem tajné hlasovanie za skončené. Po spočítaní hlasov vyhlásim aj podpredsedu Národnej rady, aj voľbu pre SIS teraz. (Prestávka. Spracúvanie výsledkov tajného hlasovania.) [12:29] Peter Žiga Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní. Prosím povereného overovateľa, aby oznámil výsledky tajného hlasovania o návrhu na voľbu predsedu Osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby. [12:40] Dávid Demečko – Vystúpenie Vážený pán predsedajúci, zápisnica o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu predsedu Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby, ktoré sa konalo 17. septembra 2024. Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu predsedu Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 147 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 147 poslancov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu predsedu Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 147 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 5 neplatných a 142 platných. Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že za Máriu Kolíkovú hlasovalo 62, hlasovalo proti 71, zdržalo sa hlasovania 9 poslancov. Za Samuela Migaľa hlasovalo za 75, hlasovalo proti 66, zdržal sa hlasovania 1 poslanec. Na voľbu predsedu Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bol za predsedu Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby zvolený Samuel Migaľ. Overovatelia poverujú svojho člena Dávida Demečka oznámiť výsledok hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky. Ďakujem, skončil som. [12:40] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán poslanec. Konštatujem, že Národná rada v tajnom hlasovaní zvolila poslanca Samuela Migaľa za predsedu Osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby . Teraz prosím o oznámenie výsledkov tajného hlasovania o návrhu na odvolanie poslanca Michala Šimečku z funkcie podpredsedu Národnej rady. [12:42] Marián Viskupič – Vystúpenie spoločného spravodajcu Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo. Zápisnica o výsledku tajného hlasovania o návrhu na odvolanie podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sa konalo dňa 17. septembra 2024. Na tajné hlasovanie o návrhu na odvolanie poslanca Michala Šimečku z funkcie podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 77 hlasovacích lístkov, teda na hlasovaní bolo prítomných 77 poslancov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia NR SR spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na odvolanie podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 77 odovzdaných hlasovacích lístkov bol 1 neplatný. Zo 76 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že o návrhu na odvolanie poslanca Michala Šimečku z funkcie podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky hlasovalo za 76 poslancov, proti nula poslancov, zdržalo sa nula poslancov. Podľa čl. 90 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a § 2 ods. 3 písm. a) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov na odvolanie podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov všetkých poslancov. Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bol poslanec Michal Šimečka odvolaný z funkcie podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky. Overovatelia ma zároveň poverili oznámiť výsledok hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky. Pán predsedajúci, skončil som, ďakujem. [12:42] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Konštatujem, že Národná rada v tajnom hlasovaní odvolala poslanca Michala Šimečku z funkcie podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky . Vyhlasujem prestávku do štrnástej hodiny. Budeme potom pokračovať v riadnom rokovaní. (Prerušenie rokovania o 12.44 hodine.) (Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.) [13:59] Tibor Gašpar Poslancom prítomným v sále, ale aj ostatným chcem oznámiť, že začneme asi s päťminútovým meškaním poobedňajšie rokovanie, lebo pán minister, ktorý je predkladateľ v ďalšom bode programu, sa presúva z úradu vlády na parlament, dobre? Ďakujem za porozumenie. (Prestávka.) Gašpar Tibor, podpredseda NR SR Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v popoludňajšom rokovaní štvrtého dňa 19. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Budeme pokračovať druhým čítaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 458, výsledky rokovania výborov sú v tlači 458a. Prosím ministra vnútra Slovenskej republiky Matúša Šutaja Eštoka, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči, máte slovo. (Rokovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 458.) [14:06] Matúš Šutaj Eštok – Vystúpenie Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážení páni poslanci, poslankyne tu veľmi nevidím, dovoľte mi, aby som uviedol vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. K tomuto zákonu prebehla, myslím si, že pomerne vecná a intenzívna debata už aj v prvom čítaní a verím, že to bude rovnako aj teraz pri druhom čítaní a týmto si vás dovoľujem požiadať o podporu tohto návrhu zákona. Ďakujem, skončil som. [14:06] Tibor Gašpar Ďakujem navrhovateľovi. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre obranu a bezpečnosť poslancovi Michalovi Bartekovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, máte slovo, pán spravodajca. [14:07] Michal Bartek – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Dovoľte mi, aby som predniesol túto spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 458a. Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu zákona podáva Národnej rade spoločnú správu výborov. Národná rada uznesením č. 453 z 11. 9. 2024 pridelila vládny návrh zákona, tlač 458, prostredníctvom skráteného legislatívneho konania na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet a výboru pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému s lehotou na prerokovanie ihneď. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenej lehote. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote ako gestorskému výboru žiadne stanovisko. Výbory Národnej rady, ktorým bol návrh zákona pridelený, zaujali nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny výbor odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť. Výbor pre financie a rozpočet odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť a Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Z uznesení výborov Národnej rady vyplývajú tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené pod bodom III tejto správy. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, tlač 458a, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča hlasovať o bodoch zo spoločnej správy takto: o bodoch č. 1 až 4 hlasovať spoločne a tieto schváliť. Zároveň odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe. Gestorský výbor určil spoločného spravodajcu výborov, teda mňa, Michala Barteka vystúpiť na schôdzi Národnej rady k uvedenému návrhu zákona v druhom a treťom čítaní, predniesť spoločnú správu výborov a odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru a predložiť Národnej rade postup pri hlasovaní v súlade so zákonom Národnej rady o rokovacom poriadku Národnej rady. Spoločná správa výborov bola schválená uznesením Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť č. 50 na svojej 26. schôdzi. Ďakujem, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu. [14:07] Tibor Gašpar Ďakujem spravodajcovi. Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Do rozpravy som dostal dve písomné prihlášky, a to za klub strana Sloboda a Solidarita poslanec pán Krúpa a druhá prihláška je za politickú stranu Progresívne Slovensko pán poslanec Spišiak. Takže odovzdávam slovo pánovi poslancovi Krúpovi, nech sa páči. [14:10] Juraj Krúpa – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Začal by som tým, že minister vnútra Šutaj Eštok tu uviedol, že teda považoval tú diskusiu, ktorá bola v prvom čítaní, za korektnú a vecnú. Súhlasím s ním do určitej miery, pretože bola korektná a vecná, ale iba do toho momentu, dokedy nevystúpil práve minister Šutaj Eštok a vystúpil takým spôsobom, že sa naňho nedalo reagovať. Nakoniec kde sa vyjadroval takým spôsobom, ktorý mal ďaleko od vecnosti, korektnosti a vôbec nejakého obsahového dialógu, ktorý by sme tu očakávali v tejto situácii, keďže tu naozaj máme problém v Policajnom zbore, ktorý, o ktorom hovoril už dokonca policajný prezident, že situácia v Policajnom zbore je vážna. Namiesto toho sa utiekal k rôznym osobným útokom, k rôznym tým klasickým takým tým výhovorkám, veď však Matovič, veď však Heger, veď však Ódor a tak ďalej. V podstate tá stará obohratá pesnička, ktorú tu v posledných mesiacoch počúvame stále dookola vlastne, ako sme to poznali aj v minulých volebných obdobiach, že za všetko mohla vláda Ivety Radičovej, tak aj teraz môže za všetko vláda Ivety Radičovej a tých ďalších vlád, ktoré neboli smerácke vlády. Musím reagovať na niekoľko vecí, ktoré tu boli povedané. Ja sa priznám, že miestami som sa až zabával na tom, čo minister Šutaj Eštok hovoril a čo všetko sľuboval, čo všetko urobí v Policajnom zbore, aké zásadné zmeny, čo všetko tam prebieha, akým spôsobom, akým tempom sa postupuje. A ja spomeniem len jednu takú drobnosť. Ja som sa naozaj zabával napríklad na tom, keď povedal, že v tých úradoch podpory, alebo v tých odboroch podpory, v ktorých pracuje značné množstvo policajtov, že do dvoch týždňov, do dvoch týždňov ich vymení a že namiesto tých päťsto policajtov, ktorých tam je, tak ich dá normálne, akože ich nasadí priamo na ulicu a teda do výkonu a vymení ich civilnými zamestnancami alebo teda zamestnancami verejnej správy. Akože toto sú reči rozprávkara, akože rozprávkari Grimmovci na takéto niečo nemajú. Boli tu rôzne takéto veci povedané, ktoré absolútne nespĺňajú, jednoducho nespĺňajú ten fakt, ktorý by človek očakával, že tak príde minister vnútra a povie, tak viete čo, už som tam rok v tej funkcii, uvažoval som nad rôznymi vecami, zamýšľali sme sa, že ako niektoré veci meniť, ako ich robiť, ako ich upravovať, ako sa stavať k situácii s infraštruktúrou, s Policajným zborom, s, ja neviem, s nákupom novej modernej techniky a podobné záležitosti, namiesto toho sme počúvali len rozprávky a že on na to nepotrebuje ani zákony, ani žiadne legislatívne opatrenia, že to si on všetko zariadi vlastne sám, on to všetko vyrieši a zariadi a sľuboval tu, že to tak bude. Akože bolo to minulý týždeň, čo povedal, že vymení päťsto policajtov za päťsto zamestnancov verejnej správy. Takže ja očakávam od pána ministra, že budúci týždeň budeme svedkami, ako päťsto policajtov bude presunutých do výkonu a bude namiesto nich nasadených päťsto ľudí verejnej správy, hej, normálnych civilných zamestnancov. Ja očakávam, že budúci týždeň niekedy v stredu alebo štvrtok sa toto udeje. Ak sa toto udeje, tak ja zatlieskam a poviem, že je to frajer, hej, že naozaj dokázal niečo, čo tu ešte nikto nedokázal. Alebo potom nech sa on ospravedlní verejne, že takto chodí, klame, vymýšľa si a zahovára. Čo sa týka, aj práve keď sa tu bavíme o nejakej koncepčnosti alebo niečom podobnom, v prvom čítaní snažil som sa byť vecný, snažil som sa byť konkrétny, bavili sme sa o tom, hovorili ste o tom, že to, čo sa deje v Policajnom zbore, že to nie je záležitosť jedného-dvoch rokov a že to nie je záležitosť, ktorá by bola nová, aleže to je dlhodobá záležitosť, ktorej sa treba venovať. A na to by sme potrebovali koncepčný systémový prístup, na základe ktorého si budeme vedieť stanoviť aj nejaké ciele, nejaké krátkodobé, strednodobé, dlhodobé. A nielen to, čo sa týka Policajného zboru a čo sa týka výsluhových dôchodkov, alebo čo sa týka ich platového ohodnotenia, ale aj takisto čo sa týka investícií do infraštruktúry, do modernizácie a podobných záležitostí. Ale namiesto toho, aby sme videli nejaký systémový alebo koncepčný prístup, tak sa dozvedáme veci typu, že sa ide nakupovať hasičská technika za nejakých 46 mil. od firmy, čo je v podstate schránková firma, ktorá sa zaoberá, ja už ani neviem čím, pílením dreva a pečením koláčov alebo čímkoľvek. A odrazu počas toho, ako sa prihlásili do tendra, tak odrazu vie robiť aj hasičské vozidlá, hej, akože to je výsmech. Plus, samozrejme, teraz vychádzajú aj nové informácie navonok, ako napríklad to, že to celé vychádza nejakých 38 mil. a že tam, alebo koľko, a že tam je podozrenie, že bude niekoľkomiliónová vata. Nič nové proste, zase sa vraciame do minulosti, zase je tu malá prihrávka domov, klasika proste, ktorú sme zažívali. Ale keby to bol že jednorazový prípad, tak okej, poďme sa baviť, že dobre, no je tu ÚVO, je tu polícia, ktorá tvrdí, že to ide vyšetrovať. No ja som zvedavý, akým spôsobom bude polícia vyšetrovať takéto podozrenia, keď minister Šutaj, ktorý keď prišiel do funkcie, jediné, čo ho zaujímalo, jediné, čo urobil, bolo rozbiť NAKA a vyhodiť odtiaľ policajtov, ktorí vyšetrovali tie najhoršie korupčné trestné činy, tú organizovanú zločinnosť a podobné záležitosti. Títo ľudia, ako vychádza dnes najavo, boli pravdepodobne protizákonne vyhodení z tej NAKY a už dnes sa nemajú kam vrátiť, pretože NAKA neexistuje, bola rozpustená. A dokonca sa dozvedáme, že to je podozrenie, že aj tie odposluchy, ktoré boli na nich použité, tak boli použité nezákonne. Takže všetky tie odposluchy, ktoré boli strihané, ktoré boli zneužívané v tom predvolebnom boji, tak boli zneužívané vyslovene účelovo a nastrihané účelovo a teraz sa potvrdzuje, že to tak je. A čo je výsledkom toho, výsledkom toho je, že vyšetrovatelia, ktorí vyšetrovali tieto trestné činy, tak tí boli vyhodení a čo sa deje, samozrejme, že v Policajnom zbore to má svoj efekt. Jasné, to je normálne, tak ste vo firme, robíte nejakú úkony a za tie úkony jednoducho keď ich plníte alebo niečo podobné, vás za to vyhodia, tak sa asi nastavíte ináč. A to isté je aj v Policajnom zbore. Ja si neviem predstaviť, že teraz ÚBOK alebo, ja neviem, ktorýkoľvek útvar bude teraz vyšetrovať ministra vnútra Šutaja Eštoka, ktorý vyhodil polku NAKY a potom ju zrušil, že dôjdu k záveru, že aha, asi tu fakt bol porušený zákon a že celé to je nejaké pofidérne a divné. Čiže sme znova tam, kde sme nechceli byť, vraciame sa späť. Potom sú tu aj ďalšie také pofidérne záležitosti typu, už teraz sa tu črtá, a ja veľmi rád na to upozorním, je tu nový tender na nákup oblečenie pre policajtov a hasičov v hodnote skoro 22 mil., 21,7 mil., alebo niečo, nejaká takáto suma, ktorá bola vyhlásená s tým, že veľmi krátko bude prebiehať ten tender, bola vyhlásená teraz prednedávnom a ukončený má byť tento tender 11. novembra. S tou špecifikáciou, že samozrejme sa má jednať o goretexové oblečenia a podobné záležitosti. Keď si človek spraví ako laik malý prieskum trhu, tak zistí, že zhodou okolností, úplnou náhodou, ja neviem, čím to je, to je božia prozreteľnosť pravdepodobne, na to pasuje iba jedna jediná firma na Slovensku, ktorá má sídlo na východe. A ja sa tu stavím, a ja, ako hovorí minister, že položí hlavu na klát, ja položím hlavu na klát za to, že to získa táto jedna firma. Tak to bude. Tak ako tu máme s hasičskými vozidlami, tak to bude aj s oblečením a takto tu budeme zažívať každú chvíľu nové a nové výberové konania, nové a nové tendre, ktoré budú takto vyzerať. Namiesto toho, aby sa venoval naozaj polícii, aby namiesto toho, aby ju takýmto spôsobom rozvracal, ako vidíme, a vyhováral sa, samozrejme, na predošlé vlády, tak príde s jednorazovou nejakou záležitosťou typu že päťtisíceurová odmena. Päťtisíceurová odmena, ktorá tento rok bude stáť asi 50 mil. a každý rok bude stáť 100 mil. eur. Lenže na ako dlho je plánová táto odmena, respektíve tento príspevok päťtisíceurový pre tých policajtov, tí, ktorí noví prídu, alebo tí, ktorí majú už 20 rokov odslúžené, aby to nezabalili. Tak má to platiť tri roky. Táto vláda tu má byť ešte tri roky. To znamená, aké je toto koncepčné riešenie, aké je toto systémové riešenie? Toto je riešenie na tri roky. A zaberie, alebo nezaberie? Ja som presvedčený, že nezaberie. Bodaj by som ma mýlil, lebo toto nejde o nejaké, o nejaký politický boj alebo čo. Tuto sa bavíme o bezpečnosti Slovenskej republiky. O tom, či naozaj budeme mať dostatok policajtov, ktorí budú tu chrániť náš majetok, našu bezpečnosť, alebo nebudeme mať. Ale ja začínam silne pochybovať, keďže policajti veľmi dobre vidia, že roky fungujú v tom istom systéme, že sa nič nemení, že problémy, ktoré tam majú, sa len kopia, že neriešia. Že vždy keď príde k nejakému posunu, je to vždy že krok dopredu a dva kroky späť. Aj toto je také riešenie, ktoré vám neprináša žiadny nejaký stály benefit ani nič podobné. Je to jednorazová nejaká odmena alebo jednorazový príspevok, ktorý keď si rozrátate ako nový policajt na päť rokov, zistíte, že dostanete 60 eur. Čo ale urobil ďalšie, je, prosím vás pekne, že vedel, že nemá akým spôsobom valorizovať platy príslušníkov Policajného zboru, tak nejakým spôsobom sa mu podarilo vyškrabkať, že každý policajt dostane o 100 euro vyšší plat v hrubom, prosím pekne, v hrubom. Sto euro v hrubom je koľko, 60 v čistom, 60 eur v čistom. Dnes som zachytil začiatok tej tlačovky o konsolidácii, ktorá, samozrejme, žiadnou konsolidáciou nie je, lebo nikde sa nešetrí, systém bude, že sa budem všetko zdražovať. Takže pri navýšení 23 % DPH budeme mať 60 euro vyšší plat. To sa, to ste už v mínuse, to ste už v mínuse. A keď zarátate ten päťtisíceurový príspevok, tak v podstate nezarobíte nič viac. A keď si to vyrátate, že máme valorizáciu dôchodkovú 14 alebo 14,5 % a majú vám pridať na plate toľko, koľko vám zožerie to zdražovanie, no tak ako prepáčte. S tými podmienkami, v ktorých ste, tak určite sa nedostanete nikam ďalej, jednoducho to nevyrieši vôbec, aleže vôbec nič. Ak by ste očakávali od ministra, že by prišiel a povedal, dobre, počúvajte ma, toto je teraz takéto riešenie, ja určite prídem s nejakým koncepčným riešením, tak sú to zase len rozprávky. Za ten rok, čo tam je, sme ešte nepočuli, aby prišiel s nejakým konkrétnym riešením, ktoré by malo koncepčný charakter. Nie je žiadny pracovný tím, nie sú tam ľudia na tom ministerstvo, ani na to Policajnom zbore, ktorí by nejakým spôsobom pracovali na nejakej koncepcii, ktorá by nejakým spôsobom riešila túto situáciu. Veď my novelizujeme zákon 73 o Policajnom zbore, ZVJS, SIS-ke a podobne len kvôli tomuto. Viete o tom, že by sa náhodou pracovalo na ministerstve vnútra na nejakej koncepčnejšej novele 73-ky, alebo na iných zákonoch? Nikto o ničom nevie, lebo nikto tam nič takéto nerobí. Čo je ďalšie, je, že dnes ráno sme mali mať diskusiu o bezpečnostnej situácii v Slovenskej republike. Bytostne sa to týka, samozrejme, aj fungovania polície, Policajného zboru, ale, samozrejme, aj iných zložiek. Ale tou ústrednou postavou a tou ústrednou úlohou, ktorá v tomto je a ktorú zohráva, je ministerstvo vnútra. My sa už niekoľko mesiacov márne, ale naozaj márne snažíme s ministrom vnútra viesť diskusiu na tieto témy. Aká je situácia v Policajnom zbore, čo bude s NAKA, ako prebieha jedno vyšetrovanie, druhé vyšetrovania, máme tu rôzne fámy, ktoré sa šíria. Minister vysvetlí. Minister nevysvetlí, minister nepríde, alebo sa neotvorí výbor, alebo sa neotvorí schôdza, tak ako dnes ráno. Napriek tomu, že bolo to pekné, ako pred zhruba jeden a pol týždňom hovoril minister Šutaj Eštok, že on chce, on bude trvať na tom, aby sa schôdza k bezpečnostnej situácii na Slovensku otvorila, pretože sa chce o nej baviť. Dnes ráno 8.30 h sme boli svedkami, ako to dopadlo. Presne takto sa stavia minister vnútra k celej situácii na Slovensku, k bezpečnostnej situácii a tak ďalej. On len uniká, len uniká od týchto nepríjemných diskusií a keď príde na lámanie chleba, tak to je ten Matovič, ten Heger, ten Ódor, tí progresívci a SaS-ka, aj vy ste všetci spoluvinní. Všetci ste urobili všetko zle, len on robí dobre. No ja som ešte nepočul, ako dobre. Som ešte nepočul, čo konkrétne urobil. Lebo ja som si zapisoval, že v tom jeho vystúpení, na ktoré sme nemohli reagovať, že čo všetko urobil. No a ja tu mám, že urobil to, že dá príspevok päťtisíc euro, že zvýšil plat 100 euro a že príspevok na bývanie 200 euro za rok, hej. A toto rozprával asi tridsať minút. A o tomto, akože je perfektný, hej, rozprávkový, proste absolútne vie narozprávať hocičo, ale fakty utekajú, fakty utekajú. A tie fakty budú vidieť hneď v októbri. Mne sa najviac páčilo, ako tvrdil, že žiadne nejaké väčšie, väčšia odchodovosť z Policajného zboru nehrozí, že ja si vymýšľam, hej. Pritom najlepšie je, že dokonca tie čísla, ktoré boli, tak hovorili aj niektorí policajti, dokonca sa niektorí policajti aj tak na tom proteste v tom duchu vyjadrovali aj do kamier televíznych, keď hovorili práve o situácii v Policajnom zbore, keď mu odovzdávali tú petíciu. Tak aj oni sú hoaxeri, všetci sme hoaxeri. Ale on povie, že on má jasné čísla, on presne vie, že v októbri po tejto valorizácii odíde 130 policajtov, nie viac, 130. Ja, samozrejme, teraz neviem presne, koľko ich odíde, ale ja silne pochybujem, že to bude číslo 130 pri valorizácii 14 % dôchodkov, alebo výsluhových dôchodkov. Takže keď sme sa chceli baviť o tom, že čo urobil minister vnútra pre tú políciu, ja to tu stále nevidím, lebo pri svojom vystúpení zopakoval to isté, čo je v novele zákona, nič viac. A potom povedal, že ten rozbil, tento rozbil, ten urobil zle, ten tam urobil zle a tak ďalej. Viem veľmi dobre, že tie reakcie v Policajnom zbore sú naozaj negatívne. Sú negatívne na tento balíček opatrení, vôbec to nikoho nenadchlo. Každý policajt si vie jednoducho zrátať, ako to dopadne, aké mám z toho benefity a aké negatíva mu budú z toho vyplývať. Takže ja si velice rád počkám na ten október, nedajbože na ten november, aby sme si to vedeli porovnať, či to bude väčšie alebo menšie číslo. Či to bude číslo 130, alebo to bude oveľa väčšie číslo. Môj názor, ja som presvedčený, že to bude oveľa väčšie číslo. Ďalšiu vec, ktorú ale treba tak isto vytknúť ministrovi vnútra Šutajovi Eštokovi, je, že svojimi činmi, samozrejme v spolupráci v rámci koalície, oslabuje odolnosť a bezpečnosť Slovenskej republiky. Nielen tým, že takýmto spôsobom sa tu rozpadla NAKA a elitné útvary vyšetrujúce, že tu naháňame dokonca aj Lynx Commando, lebo majú také vozidlá, onaké, lebo to je do toľko ton, alebo do toľko ton to pancierovanie. Pritom ako keby nevedel, že odkedy je pancierovanie vojenské a odkedy je policajné, že sa tu bavíme do kilogramov 4 500. Ale to je jedno, to by mal, myslím si, že každý vedieť, keď to viem aj ja, tak by to mal vedieť aj minister. Ale čo sa mu ešte podarilo aj za spolupráce tejto vládnej koalície, je, že absolútne oslabujú odolnosť inštitúcií Slovenskej republiky. V jednoduchom kontexte, keď si zoberieme práve to, že máme tu ešte predošlé správy, či už SIS-ky alebo iných spravodajských služieb, ktoré jasne upozorňovali na hrozby z Východu, ktoré jasne upozorňovali, že sa nachádzame v hybridnej vojne, že tie hybridné hrozby tu budú prichádzať, že s nimi budeme konfrontovaní, že budú takto testovať našu odolnosť, naše inštitúcie, že tu bude rôzne formy, hybridné formy, ktorými budeme svedkami. No a boli sme svedkami na začiatku školského roka. Boli to školy, ale boli to aj kostoly, boli to aj nejaké iné inštitúcie, vyhrážali sa dokonca Národnej rade, že sem padne lietadlo, alebo, ja neviem, dokonca hlavné nádražné, teda hlavnej stanici v Trnave a kadekomu. A tieto vyhrážky postupne prichádzajú. Samozrejme, že trvalo chvíľu, kým sa s tým vysporiadali, že čo vlastne je a o čo vlastne ide, čo za tým je a tak ďalej. My sme mali k tomu mimoriadny brannobezpečnostný výbor, kde sme sa tejto téme venovali, kde sme podľa zverejnených informácií konečne dospeli k tomu, že sa tu jedná naozaj o hybridné hrozby a že tu ide o kyberútok. A viete, čo je najkomickejšie? Úplne že deň pred tým štátna tajomníčka ministerstva vnútra mala tlačovú konferenciu k bezpečnosti na školách, to bolo 31. augusta, kde garantovala, že bezpečnosť je zaručená, že sa nič nemôže stať. Že dokonca máme zabezpečenú aj kybernetickú bezpečnosť a dokonca aj ochranu proti kyberšikane. To nebudem hovoriť o tom, že sme mali prednedávnom na brannobezpečnostnom výbore generálneho prokurátora, ktorý, s ktorým som diskusiu o kyberšikane mal, že ako ťažko sa identifikuje, ako ťažko sa s ňou bojuje, ako ťažko sa zhmotňuje právne. Ale nevadí, štátna tajomníčka Kurilovská povedala, že aj to máme poriešené. A takisto aj kyberšikanu a to okrem teda aj kybernetickú bezpečnosť, čo prišli obyčajné emaily, ktoré boli potom zadefinované ako kybernetická hrozba. Však vďakabohu, vďakabohu, že to je len kybernetická hrozba. Ale je to hrozba, ktorá prichádza z Východu. Mne niekto, možno aj poznáte false flag operations alebo teda operácie pod falošnou vlajkou, videli sme takú asi pred piatimi alebo šiestimi rokmi na Ukrajine v Užhorode, kedy bolo jedno maďarské kultúrne centrum napadnuté vraj ukrajinskými nacionalistami a fašistami a potom vysvitlo, že to bola ruská operácia. Máme krajiny, ktoré zažívali takisto podobné scenáre teraz, čo sa týka tých vyhrážok voči školám, či to bola Česká republika, ale takisto tieto vyhrážky prišli aj do Litvy, Lotyšska a Estónska. A my sa tu bavíme o tom, že je tu nejaký chlapík, ktorý hovorí, že je z Dnepropetrovska. Dnepropetrovsk prestal existovať v roku 2016, dnes sa už volá len Dnipro, že mu ukradli mobil za 200 eur a že chce za to peniaze späť a že je za to nahnevaný, hej? Tak ja neviem, či aj v Estónsku mu ukradli mobil, aj v Lotyšsku, aj v Litve a všade sa mu stáva to isté. Je zaujímavé, že pobaltské krajiny celkom jasne identifikovali, teda bola tá atribúcia, jasne identifikovali, že odkiaľ ten útok prichádza a že tá najväčšia pravdepodobnosť je Ruská federácia. Takisto alebo v podobnom duchu sa vyjadrila aj Česká republika. U nás? My to nevieme identifikovať. My to nevieme povedať. My sa bojíme takéto niečo povedať. A nevie to nikto tuto vysvetliť. Nikto sa nevie k tomu postaviť. A z jednoduchého dôvodu. Mali sme a budovali sme, snažili sme sa budovať odolnosť inštitúcií tým, že sme vytvárali aj tzv. jednotky strategickej komunikácie a rôzne jednotky, ktoré mali akože bojovať s hybridnými hrozbami. Dokonca aj pri bezpečnostnej rade vznikol taký útvar na boj s hybridnými hrozbami. Dokonca je to pár mesiacov dozadu, čo aj ministerstvo obrany napísalo celkom zaujímavý dokument, taký draft o hybridných hrozbách, kde takisto identifikujú tieto hrozby a že je potrebné sa im venovať. Všetko sme to rozprášili. Všetky tieto jednotky, všetci ľudia, ktorí sa tomu venovali dlhoročne, boli vyhodení. A ja sa pýtam, kto to bude vysvetľovať. Kto bude vedieť vysvetliť, čo sa deje, ako sa deje a tak ďalej? Každý si tu hovorí čo chce, ako chce a pretvára tú realitu podľa svojho obrazu. A ja sa chcem opýtať ministra vnútra, akým spôsobom on chce bojovať práve aj s takýmito hrozbami. Akým spôsobom chce bojovať s hybridnými hrozbami, keď rozprášil takto políciu? Keď tí ľudia, ktorí sa tamtomu venovali, tak už tam nie sú. Toto je budovanie odolnosti a budovanie bezpečnosti Slovenskej republiky? A to som sa ešte nedostal ani k novele Trestného zákona, dámy a páni. To je niečo na pováženie, pretože keď už sám policajný prezident Solák povie, že môže sa stať, že v tejto situácii, vyostrenej situácii, ktorú tu máme, že môžu niektoré policajné hliadky meškať na miesto činu, ak to bude nejaký že menej závažný trestný čin, pretože máme tento personálny problém. A ja sa pýtam, keď bude týchto problémov viac, ako sme to videli teraz práve pri tých bombových útokoch a bude tých aktivít a rôznych hrozieb oveľa viac, ako to budú prioritizovať? Keď tu hrozí, že budú musieť spájať oddelenia, že budú musieť lepiť hliadky. Častokrát sa stáva, to je holý fakt, to už dlhodobo trvá, že máte hliadku, ktorú tvoria že dvaja mladí policajti alebo dokonca niekedy dve mladé policajtky, akým spôsobom chce túto situáciu riešiť? Dokonca policajný prezident tvrdil alebo sa niekde vyjadril v médiách, že sa môže stať, že nastane ten najhorší scenár, ktorý môže nastať, ak sa neujme tento balíček, takže bude musieť byť nasadená armáda. Ináč stále používa sa armáda, pritom armáda bola už zrušená, máme ozbrojené sily, pretože sme si ju tak zdecimovali za tie roky podvýživovania Ozbrojených síl Slovenskej republiky, armáda spĺňa určité atribúty a určité počty, my tie počty nemáme. Sú to ozbrojené sily, prosím, naučte sa to. Takže ozbrojené sily budú musieť hliadkovať s policajtami. To je riešenie? To mi pripomína, ja neviem, možno v Latinskej Amerike máte takéto situácie, máte to úplne bežne, ja neviem, v Salvadore, v Mexiku a podobne. Tam ideme? Toto je cieľ? Takto sa z toho chceme vyhrabať? Že budeme musieť nasadzovať ozbrojené sily, aby pomáhali polícii udržať poriadok na našich uliciach? Pretože tá novela Trestného zákona, ktorá bola prijatá, má priamo dopad na zvyšovanie kriminality na Slovensku. Keď sme sa o tom bavili pred niekoľkými týždňami, tak sa vládna koalícia oháňala, my nemáme ešte žiadne štatistiky, toto sú všetko len reči. To si len vymysleli tie reťazce a ľudia to tak hovoria, ale my nemáme ešte žiadne štatistiky. No, ono od 6. augusta, myslím, platí táto novela, tak myslím si, že za ten mesiac a niečo by nejaký, nejaký ten ukazovateľ sa už mal vedieť vyrátať. A ja som presvedčený, že už sú. A vieme veľmi dobre a vieme od policajtov, že to rastie a enormne to rastie, že tí chalani to nestíhajú. Nestíhajú chodiť všade. A keď niekam prídu, kde, tu nie, tu sa nebavíme o nejakých bežných potravinách a plnom košíku potravín, tu sa bavíme o ľuďoch, ktorí naozaj chodia že do obchodov, kde kradnú luxusnejšie oblečenie, elektroniku alebo niečo podobné, tak sa im smejú. Tak sa im smejú, pretože viete, aká je bloková pokuta na mieste pre takýchto ľudí, ktorí ukradnú do 700 eur? Tridsaťtri eur. Tridsaťtri eur na mieste. Tí ľudia sa smejú. A keď ich aj zoberú a predvedú na policajnú stanicu, tak sa smejú, pretože vedia, že sa im nič nestane. Za chvíľu ich pustia a keďže nemáte recidívu, tak to idú urobiť znova. Alebo to idú tak, že idú z jedného obchodu do druhého. Úplne v pohode. Tí policajti sa môžu zblázniť. Čiže tu by bolo možno dobré a potrebné sa pozrieť práve na štatistiku priestupkov, pretože to už spadá do priestupkov a nie do kriminality, že o koľko nám stúpajú priestupky. A teraz ďalšia vec, my ich ani nevieme dobre evidovať. Tá priestupková evidencia u nás kríva. Takže toto bude zas ďalší priestor manipulovať presne aj to, že á, tak to sú nejaké priestupky, my ich nevieme presne zadeliť, aké sú to, do ktorej kategórie spadajú a či to bol bicykel, alebo či to bolo, ja neviem čo, že nezaplatil výživné alebo, ja neviem, niečo podobné. Čiže toto bude presne to, kde sa bude zahmlievať. Ale budeme, viete, tak či tak časom na to tí ľudia budú doplácať. Časom aj vaši voliči budú vnímať a chápať, tí ľudia hlavne, ktorí nemajú veľa peňazí a má auto, čo ja viem, za dvetisíc eur, alebo, ja neviem, bicykel za tristo eur, že keďže sa im budú robiť takéto veci, že im budú vykrádať autá, že im budú kradnúť bicykle, že im budú vykrádať pivnice alebo podobné takéto, takáto kriminalita, dnes už priestupky, tak tých ľudí to bude štvať. Tých ľudí to bude štvať a uvidíte, že ťažko sa vám to bude potom prekrývať Šimečkom, mimovládkami a niečím podobným. Jednoducho pokiaľ budú ľudia na vlastnej koži pociťovať, že sa im zhoršuje bezpečnostná situácia, tak budú hľadať vinníka. A budú ťažko hľadať vinníka niekde v opozičných laviciach. Vy ich na to, samozrejme, budete upozorňovať a budete celý čas sa snažiť ukazovať, že lebo za to môže Ódor, lebo progresívci, lebo 46 záchodov, ale toto nebude platiť večne. A toto isté, to isté sa týka podľa mňa aj konsolidácie a vašich 23 % DPH. Takže ja som zvedavý na reakciu ministra a dúfam, že bude reagovať tak, že bude aj možnosť, aby sme aj my v opozícii mali naňho možnosť reagovať a nieže to na konci tu príde, zase nám tu vykydá špinu na hlavy a povie, že takto a vy ste za to všetko zodpovední. Ďakujem. [14:29] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán poslanec. Na vaše vystúpenie evidujem v tejto chvíli dve faktické poznámky. A ešte jedna doplňujúca informácia, ministra vnútra zastupuje v sále teraz pani ministerka hospodárstva, pani Saková. Takže prvý s faktickou pán Mikulec, máte slovo, nech sa páči. [14:39] Roman Mikulec – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Pán poslanec, ty si spomínal na záver, že postupne ľudia na to budú prichádzať. Ja si myslím, že oni každým dňom na to prichádzajú viac a viac, aká je situácia reálne a najmä na to prichádzajú samotní policajti, hasiči, horskí záchranári, ktorí sa cítia byť podvedení, oklamaní, pretože to vnímajú, že tie opatrenia, ktoré sú tu navrhované na to, aby boli vôbec stabilizovaní, tak nič neriešia. A myslím si, že ak si vypočuli dnešnú tlačovú konferenciu premiéra a s koaličnými partnermi o konsolidačnom balíčku, kde sa dozvedeli, že pôjde DPH hore, tak aj tí, ktorí možno ešte premýšľali do poslednej chvíle, či sa majú rozhodnúť zobrať valorizáciu 14,5 % alebo nie, tak po dnešnom dni sú rozhodnutí a tú valorizáciu zoberú a odídu. A ja stále hovorím a mám to potvrdené aj z posledných dní, že častokrát dôvodom nespokojnosti tých policajtov, hasičov, horských záchranárov, ľudí vo všeobecnosti pracujúcich v rezorte ministerstva vnútra, lebo to nie sú len ozbrojené zložky, tak nie sú ani tak tie peniaze ako situácia vo všeobecnosti. My počúvame každý deň o rôznych zlyhaniach kindermanažmentu na vnútre. Ty si sa pýtal, či niekto na ministerstve vnútra chystá nejaký koncepčný materiál. No kto by ho chystal? Kto by ho písal? Veď tam nie sú ľudia, ktorí by dokázali takýto materiál stvoriť. Dozvedáme sa o katastrofálnej situácii na Akadémii Policajného zboru, odkiaľ odchádzajú skúsení prorektori, učitelia, pedagógovia dlhoroční, pretože sa nemôžu viac pozerať na to, akým spôsobom sa súčasný rektor, bývalý blízky spolupracovník pani Kurilovskej, súčasnej štátnej tajomníčky, správa k študentom. Im to je absolútne jedno. [14:39] Tibor Gašpar Ďalší v poradí s faktickou poznámkou pán poslanec Muňko. Máte slovo. [14:41] Dušan Muňko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec, ja neviem, či som sa dneska zobudil alebo vy, za posledné štyri roky to, čo ste tu predvádzali na ministerstve vnútra, ste asi neboli členom koalície a neodišli ste z firmy a nešli ste do SaS-ky. Koľko ráz tu bol odvolávaný pán minister Mikulec. Tá fraška, ktorá tu bola, vám to nič nehovorí? Prišla nová vláda, pán Ódor, pán Šimko. Čo ste spravili s pánom Šimkom, keď začal prakticky konať a kde boli porušované základné princípy právneho štátu? Alebo už ste, skutočne vám padla zlatá tehla na hlavu, keď tá správa, ktorá príde, nemusíte mať obavy, že vás minie, zo Slovenskej informačnej služby, tam je hŕba vecí, ktoré boli porušené. Dokonca prestala súčinnosť medzi ministerstvom vnútra a Slovenskou informačnou službou. Alebo ja vám už prestávam absolútne rozumieť tú vašu drzosť, ktorú tu predvádzate. Nebojte sa, pán poslanec, spravodlivosť vyjde navonok. Lebo to, čo sa tu predvádzalo v období za Matoviča, ale aj za pána Hegera, vyvaľovanie dverí, proste tá trestná činnosť, ktorá sa tu robila, tie odposluchy, ktoré tu sú, tie vám iste zo Slovenskej informačnej služby prídu. Prvýkrát v histórii Slovenskej republiky boli odvolaní dvaja šéfovia Slovenskej informačnej služby. Nakoniec kde sú? Sú zavretí? Pán Krúpa, nerozumiem vám. Bol by som rád, keby ste radšej držali. Strašíte ľudí, pričom bezpečnostná situácia, samozrejmá vec, sa stabilizuje. Ľudia, ktorí boli, vždycky odchádzali proste a budú prichádzať ďalší. Som presvedčený, že to, čo spravil pán minister terajší, stabilizuje a nemusíte mať obavy. Nebojte sa, aj Trestný poriadok, ktorý bol daný... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [14:41] Tibor Gašpar Ďakujem, pán poslanec. Reagovať bude na faktické pán poslanec Krúpa. Máte slovo. [14:43] Juraj Krúpa – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne obom za vaše faktické poznámky. Pán Muňko, ja rozumiem vášmu rozrušeniu, ja aj vnímam, ako to vidíte. Ja chcem povedať jedno. Bez ohľadu na to, akú som mal politickú príslušnosť alebo politické tričko, tak pre mňa naozaj bezpečnosť je niečo, čo je nad tým a čo je apolitické, pretože sa týka nás všetkých a týka sa aj bezpečnosti našej krajiny. Ja v minulosti, a to bolo veľmi dobre známe, som bol kritický aj voči predošlému vedeniu ministerstva vnútra, veľmi dobre sa o tom vie. Veľmi dobre sa vie, že aj ministra vnútra sme predvolávali pravidelne na brannobezpečnostný výbor, kde bol grilovaný. Či som to tu organizoval ja, že som zvolával tie výbory, alebo dokonca o to požiadala opozícia, tak sme o týchto veciach diskutovali. A škrelo ma naozaj veľa vecí. Takisto som mal iné očakávania. Mal som očakávania, že sa niektoré veci vyriešia iným spôsobom a mali sme o tom diskusie, aj sme sa o tom hádali, ale aspoň sme o tom vedeli sa rozprávať. Ten rozdiel oproti tomu dnešku je, že my tú diskusiu nemáme ani na tom brannobezpečnostnom výbore a nemáme ju v podstate ani tu v pléne, pretože ako koalícia sa týmto témam vyhýbate. Ja by som sa veľmi rád normálne že korektne o tejto téme porozprával. Moje prvé vystúpenie, pán Muňko, k prvému čítaniu bolo úplne niečo iné. Naozaj som hovoril o tom, aké chyby sa robili v minulosti, aj aké chyby sa robili za minulého vedenia, že čo všetko tam bolo zle urobené. Všetko sme sa bavili a sme hovorili o tom, že ako je dôležité sa baviť o budúcnosti, o tom, aby to malo nejaký cieľ, nejaké smerovanie. A ja som očakával, že tá diskusia zostane aj v tejto rovine. Až po moment, keď vystúpil minister vnútra, ktorý nám tu všetkým vynadal, ale nepovedal nič viac. [14:44] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Druhým písomne prihláseným do rozpravy je pán poslanec Spišiak. Nech sa páči, máte slovo. [14:45] Jaroslav Spišiak – Vystúpenie v rozprave Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som sa ujal slova v tejto rozprave. Túto rozpravu vedieme o novele zákona o Policajnom zbore, ktorou sa má odvrátiť alebo zjemniť negatívny vplyv negatívneho personálneho stavu v Policajnom zbore. Za stav a charakter, efektívnosť a údernosť Policajného zboru zodpovedá minister vnútra v plnom rozsahu svojich kompetencií. On sa rozhodol teda nám tu v prvom čítaní predniesť rôzne opatrenia, ktoré plánuje robiť vo vlastnej réžii v rámci ministerstva vnútra, a tento návrh novely zákona je nad rámec tých jeho možností, preto navrhuje týmto, touto novelou nejakým spôsobom zamedziť rozkladu v Policajnom zbore. Ako sa argumentuje v dôvodovej správe na skrátené legislatívne konanie, tento negatívny personálny stav v Policajnom zbore môže priamo zabezpečiť, alebo zapríčiniť zhoršenie bezpečnostnej situácie v Slovenskej republike. Čiže polemizujeme tu o návrhu, ktorý má stabilizovať personálny stav v Policajnom zbore z dvoch uhlov pohľadu. Aby tí, ktorí už majú odslúžené svoje roky, ktoré podmieňujú, aby mohol ostať výsluhový dôchodok, to je jedna skupina policajtov. Druhá skupina je tých, ktorých chceme týmto, alebo chce minister týmto návrhom prilákať do Policajného zboru a tak naplniť stavy novými policajtmi. Ja tu nebudem rozprávať všelijaké politické veci okolo toho, budem sa venovať priamo tomuto návrhu a jeho možným negatívnym dopadom do budúcna. Lebo aj sebelepšie, sebepozitívnejšie opatrenie ak neni premyslené strategicky dlhodobo, môže v tých ďalších krokoch zapríčiniť viac škody ako osohu. Čiže zoberme si ako prvý ten motivačný príplatok päťtisíc euro pre toho policajta, ktorý do konca júna 2005 splní podmienku 20 rokov vo výslužbe, 20 rokov v službe a viac. Čiže čo to zapríčiní? Že každý jeden policajt, ktorý už odslúžil 20 rokov a viac, môže požiadať o tento motivačný príspevok s tým, že sa zaviaže tri roky zotrvať v Policajnom zbore. Ako to už hovoril môj predrečník, ten, kto sa už raz rozhodol, že ide do civilu alebo do toho výsluhového dôchodku, už je veľmi problematické uznať, že ho tento typ motivačného príspevku nejakým spôsobom od tohto rozhodnutia odradí. Lebo keď si to preráta na mesačné dávky, tak mu vyjde, že ten výsluhový dôchodok mu možno viac prinesie mesačne peňazí, ako keď si preráta tých päťtisíc korún na tri roky a na všetky mesiace, ktoré v tých troch rokoch sú. Ale povedzme, že niektorí z nich sa rozhodnú, že sa zaviažu ešte tri roky slúžiť a zoberú si tých päťtisíc. No a potom je tu skupina policajtov, ktorí vôbec nezvažovali, že idú už teraz do dôchodku, čiže to sú zväčša takí policajti, ktorí práve pod týmto vedením ministerstva vnútra zažívajú eufóriu, sú ustanovení do povedzme aj manažérskych pozícií, kariérne stúpajú, dostávajú sa na vyššie riadiace alebo vyššie postavené policajné zložky. On vôbec nemal v úmysle teraz ísť do dôchodku, ale tak či tak má nárok podľa tohto návrhu požiadať o ten motivačný príspevok. Čiže pre takéhoto policajta čo to vlastne znamená? Benefit, dar, ktorý si vôbec nemusí ani splácať, ani odpracovať. Čiže toto je v podstate, ako by som to povedal, odmena tým, ktorí chcú slúžiť tomuto systému. Čiže všetci policajti, ktorí majú výsluhu viac ako 20 rokov, požiadajú o výsluhový dôchodok. Vlastne o ten benefit. Ak nepožiada, tak vlastne, ako by som to povedal, sám sebe škodí. Lenže niektorí z nich v podstate nemusia nič odpracovať, len to tak dostanú. Čiže sú to zbytočne vyhodené peniaze zo štátneho rozpočtu, lebo nesplnili účel, kvôli ktorému tu o tom vôbec hovoríme, aby zotrval v tom Policajnom zbore, lebo títo policajti by tak či tak v tom zbore zotrvali. Potom sú tu policajti, ktorí tak či tak chceli odísť, lebo boli dehonestovaní, ohovorení, degradovaní, presunutí z vyšších policajných, komplikovanejších policajných útvarov na nižšie, z vyššej triedy na nižšie triedy, títo, pre týchto tých päťtisíc na tri roky zrejme nebude tá motivácia, aby zostali v Policajnom zbore. Lebo vo väčšine prípadoch prídu o oveľa viac, ako im ten motivačný príspevok môže prispieť k tomu ich mesačnému príjmu. Čiže táto forma motivácie skôr vyzerá byť ako odmena pre tých, ktorí sa upísali prijať funkciu, ísť na špecifické, špecializované pracoviská, na ktoré sa možno doteraz nemohol dostať a vôbec nemal v úmysle ísť do civilu. To je jedna vec. Druhá vec, každý rok sústavne odchádzajú policajti, niektorí prichádzajú. V poslednom období je to tak, že viac policajtov odchádza a menej prichádza preto, lebo tie pomery v Policajnom zbore dlhodobo sú také, že policajná práca neni až taká atraktívna a neni tak ohodnotená. Čiže každý rok pravidelne sa to deje. V niektorom roku je to viac, v niektorom menej. Väčšinou to záleží aj od toho, že pred tými 20 rokmi, aký silný bol nábor na tú políciu, keď veľa ľudí nastúpilo, tak po 20 rokoch aj viac ľudí odchádza, lebo z viac ľudí viac odíde. To sa deje práve teraz. Pravidelne. Povedzme, keď ja som bol policajný prezident, tak historicky najviac ľudí odišlo do civilu počas môjho prezidentovania, napriek tomu sme ustáli bezpečnostnú situáciu, menej kriminality bolo, menej dopravných nehôd. To, čo má byť odhaľované, prevažne ekonomická kriminalita, sa viac odhaľovala, čiže nespôsobilo to tragédiu v bezpečnostnej situácii na Slovensku. Ten enormný odchod policajtov. Lenže čo sa stane teraz? Teraz všetci, čo majú 20 rokov a viac, ak zoberú ten výsluhový dôchodok, tak v podstate sa urobí hrádza tomu pravidelnému priebežnému odchádzaniu do civilu. Čiže behom troch rokov v podstate neodíde nikto, alebo odíde menej, ako by odišlo priemerne súvislým odchodom kvôli tej výsluhe. Po troch rokoch zrazu, a dúfam, že sa to nestane, ale sa podľa mňa môže stať, že odídu všetci, ktorí mali tie tri roky pribrzdené tým odchodom. A takisto pribudnú k nim ešte aj tí, ktorí prirodzene teraz majú výsluhu 17 alebo 16 rokov, čiže bude trikrát viac policajtov odhodlaných odísť do civilu. Preruší sa ten prirodzený tok prílivu a odlivu. Týmto jediným opatrením. To môže spôsobiť až potom tie veľké škody v personálnom stave v Policajnom zbore. Teraz sa môžem venovať tým náborovým príspevkom. V návrhu sa hovorí, že uchádzač o policajnú prácu, keď splní všetky podmienky, bude prijatý za policajta, môže požiadať o náborový príspevok päťtisíc eur s tým, že sa uviaže na päť rokov v Policajnom zbore zotrvať. Tu bol prednesený pozmeňovací návrh, ktorý to ešte nejakým spôsobom chce sprísniť, že tento príspevok môže dostať len raz konkrétny jeden človek. Čiže je to síce tam zbytočné, ale pre istotu, aby sa to údajne nezneužívalo. Lenže z tohto vyplýva to, že v podstate je tu vôbec snaha naplniť Policajný zbor policajtmi, alebo sa len predstiera, že sa snažíme naplniť tie stavy. Preto lebo v tom civilnom sektore je veľa policajtov, ktorí z rôznych dôvodov z toho Policajného zboru odišli aj bez toho, že spĺňali podmienky na výsluhový dôchodok. Napríklad po piatich rokoch, po siedmich rokoch, po troch rokoch. Vôbec nezotrvali v Policajnom zbore z rôznych dôvodov, napríklad rodinných, kvôli tomu, že sa narodilo dieťa, ochorela matka, musel cestovať, rôzne dôvody sú, že jednoducho sa rozhodol, keďže Policajný zbor mu neposkytol to, čo by potreboval, tak odišiel, napriek tomu, že nepoberá ten výsluhový dôchodok. Ale teraz ten motivačný príspevok päťtisíc euro možno by takéhoto bývalého policajta motivoval vrátiť sa a byť zase policajtom. Možnože už tie rodinné dôvody, kvôli ktorým odišiel z polície, aj pominuli, že sa buď už rozviedol, alebo dieťa odrástlo, jednoducho milión rôznych dôvodov, by sa chcel vrátiť. A pýtal som sa na brannobezpečnostnom výbore, prečo aj týmto policajtom nechcú dať ten motivačný či náborový príspevok. Lebo sa jedná o policajtov, ktorých už neni potrebné školiť, už sú vyškolení, majú aj určitú prax, lebo už slúžili pár rokov. A ak by si prezreli hodnotenie tohto policajta za to obdobie, v ktorom slúžil, by mohli usúdiť, či sa jednalo o lajdáka, alebo či bol, vlastne či sa tešili vôbec jeho nadriadení, že odišiel alebo nie. Podľa toho by podľa mňa Policajný zbor mohol získať aj takýchto policajtov, ktorí v tom momente, ako by zas boli znovu prijatí, mohli plnohodnotne plniť tie úlohy, ktoré Policajný zbor plniť má. Čiže povedzme hliadkovať alebo zabezpečiť bezpečnosť občanov. Ale na toto tento návrh s týmto neráta a po mojej otázke na brannobezpečnostnom výbore ani len neráta, ani len nechce rátať, lebo vraj to neni nevyhnutné alebo potrebné. Čiže podľa mňa by to bolo potrebné, lebo veľa takých policajtov je, ktorých by tých päťtisíc motivovalo a vrátili by sa a plnohodnotne zo dňa na deň by vedeli slúžiť, namiesto toho radšej budeme plytvať financie na policajtov, ktorí možno po štyroch službách na ulici zistí, že jednoducho to neni preňho. Nadrapovať sa s ožranmi, všelijakými recidivistami, predvádzať, pútať, sprevádzať, jednoducho zistí, že neni to preňho, tak radšej odíde a radšej vráti tých päťtisíc, alebo ak ich minul, tak už len tak silou vôle tam musí zostať, lebo nemá na to, aby vracal tých päťtisíc. A takýchto mladých policajtov podľa mňa je zbytočné tam živiť, lebo z nich žiadny osoh nebude, žiadnu bezpečnostnú situáciu neochránime. Takže ja si myslím, to je môj osobný úsudok dlhoročného policajta, od hliadkového až po policajného prezidenta, myslím si, že poznám myslenie policajtov, ich rozmýšľanie, ich vôľu, ich odhodlanie, alebo aj neodhodlanie a z tohto všetkého usudzujem to, že takáto forma motivácie alebo náborového príspevku, kde vynechá tých najdôležitejších, o ktorých by mali zabojovať, v podstate že je neefektívna, neúčelná a ani neprinesie požadovaný efekt. Skôr o tie tri roky privedie alebo zapríčiní oveľa väčšie personálne škody v Policajnom zbore, ako sú povedzme teraz. Preto lebo, ako som už povedal v rozprave v prvom čítaní, pri každej výmene ministrov stále nastávajú takéto fámy, rôzne dezinformácie, vždy sa hovorí, že odíde aspoň päťtisíc policajtov, to bolo aj v predchádzajúcej, aj predchádzajúcej, aj predtým vláde. Nikdy sa to reálne nestane. Vždy závisí od toho, že konkrétny minister, ako ustojí, alebo neustojí túto situáciu. Či sa nechá ovplyvniť a populisticky prijme nejaké ad hoc riešenie, aby sa nepovedalo, i keď vie veľmi dobre, že toto riešenie možno teraz v tomto prvom kroku aj bude pozitívne, ale v ďalších prinesie viac škody ako osohu. To je všetko, čo som chcel k tomuto povedať. Čiže nakoniec ešte predsa len každý príplatok, akýkoľvek, ak dostane policajt, tak ja mu ho doprajem, ale doprajem to len takému policajtovi, ktorý naozaj myslí a pracuje s odhodlaním, že to je poslanie a to je služba verejnosti. Nielen počítanie dátumov a dní, kedy už budem mať nárok na nejaký výsluhový dôchodok. Ak ešte k tomu dostanem nejaký príplatok, tak ešte nejako vydržím s tým počítaním tri roky. Takýto policajti až tak veľa osohu v Policajnom zbore nespravia, akurát zabezpečia len to, že bude naplnený stav a to je všetko. Čiže skôr by som uvítal také riešenia, ktoré tých policajtov budú držať v tom Policajnom zbore, aby nadobudli pocit, že sú naozaj dôležití. Oni sú v konečnom dôsledku vždy tí, na ktorých chrbtoch sa všetko odrazí, to, čo sa tu v parlamente alebo v politike udeje. Čiže keď už to bola reč o tej novele trestných kódexov, samozrejme, že vládna koalícia bude tvrdiť, že nebude to mať negatívny dopad na kriminalitu. No samozrejme, že toto tvrdia aj budú tvrdiť, aj keď čokoľvek sa stane, vždy, že to bude mať, že to je ovplyvnené niečím iným, ale každý normálne rozmýšľajúci človek musí zvážiť, že keď sa znížia tresty, zvýšia sa škody, ktoré určujú stupeň spoločenskej nebezpečnosti, znížia sa alebo skrátia sa premlčacie lehoty, všetko toto summa summarum dáva motiváciu k páchaniu trestnej činnosti. Či to v skutočnosti bude, alebo nebude a v akom rozsahu sa to prejaví v tej spoločnosti, to vždy bude záležať len na tých policajtoch. Lebo tí policajti to budú musieť riešiť na tých uliciach, oni budú musieť vysvetľovať ľuďom, že prečo neprišiel načas, prečo mu to trvalo tak dlho, prečo sa on tým nemôže zaoberať, lebo tým sa má zaoberať niekto celkom iný v priestupkovom konaní alebo v nejakom inom konaní. Vždy tí policajti na svojich chrbtoch musia tým ľuďom vysvetľovať a v očiach tých ľudí nakoniec vždy budú oni tí, ktorí tú situáciu nejakým spôsobom neriešili. A taký policajt, ktorý toto má robiť len kvôli nejakému príplatku, ktorý na mesačnej báze tvorí ešte menej ako keby išiel do dôchodku, tak taký policajt tu bude ťažko nejakým spôsobom pozitívne tým občanom vysvetľovať, že jednoducho takto to je. To je tak. Preto ja si vážim všetkých policajtov, ktorí zostanú v Policajnom zbore, aj tých, ktorí sa doň možno by aj chceli vrátiť. A podľa mňa by si zaslúžili aj oni ten náborový príspevok, lebo jednoducho taká je situácia, mali by sme ich lákať aj takýmto spôsobom. Samozrejme po zvážení, že či v tých rokoch, keď bol policajt, bol svedomitý, či nebol nejak disciplinárne riešený, či neboli sťažnosti voči jeho konaniu a tak ďalej. Ak boli, tak tým pádom ho neprijmeme do Policajného zboru. Ale ak neboli, že naozaj odišiel len kvôli nejakým vážnym rodinným alebo iným dôvodom, tak z takéhoto policajta by sme mali väčší osoh, ako z nováčika 18-ročného, ktorý ani netuší, že vlastne čo ide robiť. Skončil som. [15:05] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán poslanec. Evidujem na vaše vystúpenie jednu faktickú poznámku. Nech sa páči, pán poslanec Saloň, máte slovo. [15:05] Marián Saloň – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Spišiak, ja len na tú poslednú vašu vetu. Dúfam, že nevychádzate z vlastnej skúsenosti, keď ste išli 18-ročný do zboru, tak ste nevedel, čo ste robil v tom čase. Takže ja by som tých mladých nepodceňoval. A ja sa vrátim k tej časti vášho vystúpenia, veď koniec-koncov to bolo aj predmetom výboru pre obranu a bezpečnosť, kde hovoríte aj o tom presne, že tí, ktorí by sa znovu chceli vrátiť do Policajného zboru, tak nemajú na ten päťtisícový príspevok nárok. Áno, ja s vami súhlasím, len osobne si myslím, že toto nie je cesta, ako motivovať buď tých policajtov, ktorí odišli do civilu a už majú nárok na výsluhový dôchodok, respektíve nemajú. Cestu treba hľadať niekde inde. Veď aj odôvodnenie pri tomto zákone je stabilizácia v Policajnom zbore. Že na tento päťtisícový príspevok nejdeme lákať a znovu prijímať policajtov. Ak chceme znovu prijať policajtov, tak sa poďme baviť o tom, že ako im uznať to vzdelanie, ktoré už absolvovali, aby nemuseli znovu ísť do školy. Poďme sa baviť o tom, ako im zarátať výsluhový dôchodok, respektíve aby pokračovali vo výsluhových rokoch, aby sa im to narátavalo, aby to nebolo rátané odznova. A hľadajme niekde tam tú atraktivitu pre nich, aby sme ich dokázali vrátiť späť. Lebo sám iste uznáte, že ten, kto už má výsluhový dôchodok, tak tých päťtisíc euro ho určite nepriláka naspäť do zboru. [15:07] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán poslanec. Reagovať bude ešte pán poslanec Spišiak. Nech sa páči. [15:07] Jaroslav Spišiak – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ja som nehovoril o tých, ktorí už majú nárok na výsluhový. Ja som hovoril tých, čo slúžili dva, tri, päť rokov. Proste že skúsili, nemajú nárok na výsluhový, ani sa im, zas sa im bude rátať od nuly. Povedzme, ak by to, čo vy hovoríte, čo bolo zrušené, že sa nespočítava tie výsluhové, že vždycky začína od nuly, tak toto bolo zlé riešenie. To vlastne bolo prijaté kvôli tomu, aby som sa náhodou nevrátil ešte raz do Policajného zboru. To je tak. A ešte, ja som išiel za policajta, keď som mal 23 rokov, alebo 24, už neviem presne, 24, ja som išiel najskôr na vojnu na dva roky, ja som si ju odkrútil, až potom som šiel za policajta, nie tak, že som sa chcel vyhnúť vojne a išiel som radšej za policajta, lebo aj takých bolo veľa. Išiel na ten pohotovák, aby sa vyhol vojne. Ja som si odkrútil všetko od piky. A chcel som byť policajt a som aj ním bol. [15:10] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán poslanec. Týmto sme ukončili vystúpenia písomne prihlásených poslancov. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie. Žiada si k rozprave zaujať stanovisko spoločný spravodajca? Tiež nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať v bode programu, ktorým je prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 414/2012 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 463. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 497. Pána podpredsedu vlády a ministra životného prostredia ako navrhovateľa zastúpi v tejto chvíli pani ministerka hospodárstva, pani Saková, takže jej dávam slovo. Nech sa páči, pani ministerka. (Rokovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 414/2012 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 463.) [15:10] Denisa Saková Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, cieľom návrhu zákona je reflektovať na zmeny súvisiace s revíziou smernice 2003/87 Európskeho spoločenstva vo vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Únii. Nová smernica upravuje existujúci systém obchodovania s emisnými kvótami (ETS 1). Rovnako tiež bude postupne sa zavádzať nový systém obchodovania s emisnými kvótami pre sektory cestnej dopravy a budov (ETS 2). Návrh zákona zabezpečuje, aby stacionárne prevádzky v rámci systému ETS 1 a nové regulované subjekty v rámci systému ETS 2 mohli riadne vykonávať svoje povinnosti. Zároveň sme pri systéme ETS 2 vytvorili taký prístup, ktorý bude mať v počiatočnej fáze minimalizované sociálne vplyvy, ktoré sú spojené s očakávaným plným spustením obchodovania s emisiami v sektoroch cestnej dopravy a budov. Návrh zákona zároveň upravuje využitie výnosov z obchodovania s emisnými kvótami ETS 1, a to takým spôsobom, aby odrážal v čo najväčšej miere možné účely využitia podľa smernice, napomohol prispievať k napĺňaniu klimatických cieľov aj iným relevantným rezortom, no zároveň umožnili splniť ministerstvu životného prostredia aj povinnosť reportovať využitie týchto výnosov na klimatické účely. Návrh zákona rieši transpozíciu dvoch smerníc Európskej únie do právneho poriadku Slovenskej republiky, pričom boli z dôvodu neobvykle krátkej transpozičnej doby, mimoriadnej komplexnosti a administratívnej náročnosti zmienených systémov, na čo MŽP oficiálne upozorňovalo, oznámené tri formálne výzvy pre nesplnenie transpozície smerníc. Transpozícia predkladá vydávanie povolení na emisie pre regulované subjekty potrebných na vykonávanie svojich aktivít už od 1. októbra 2024, aby od 1. januára 2025 mali regulované subjekty platné povolenia na emisie skleníkových plynov. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, verím, že predložený návrh zákona podporíte. Ďakujem pekne za slovo. [15:13] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pani ministerka. Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, pani poslankyni Zuzane Matejičkovej. [15:13] Zuzana Matejičková Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážená pani ministerka, vážené kolegyne a kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajkyňu k návrhu uvedeného zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali ihneď. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu. Ďakujem. [15:13] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem spravodajkyni za informáciu. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku – za poslanecký klub Progresívne Slovensko pani poslankyňa Stohlová. Nech sa páči, dávam vám slovo. [15:14] Tamara Stohlová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vítam teda pani ministerku zastupujúcu, pán minister Taraba zjavne hodil bombu prílepkom krajinného plánovania a potom na tú diskusiu už nemal, nenašiel odvahu. Ale dobre, aj tak je dôležité, aby sme si povedali, keďže doobeda sme sa rozprávali o skrátenom legislatívnom konaní, aby sme mali teraz diskusiu k obsahu zákona, ako som už doobeda povedala, aj s tým máme zásadný problém. Táto novela okrem transpozície smernice, okrem transpozície európskej smernice, o ktorej iba čiastkovo a manipulatívne hovoril ráno aj pán minister, prináša aj ďalšie úpravy, ktoré minister navrhuje nad rámec toho, čo vyžaduje smernica. Týkajú sa konkrétne prerozdeľovania financií z envirofondu a nejedná sa o nejaké zanedbateľné sumy. Po novom sa bude rozdeľovať okolo 300 mil. eur ročne, doteraz to bolo približne 80 mil., a teda po novom to bude 300 mil. ročne, to naozaj pre nikoho nemôže byť zanedbateľná suma. Tomu najhoršiemu sa podarilo zabrániť, pretože v pôvodnom návrhu, ktorý predložil pán minister, jeho úmysel bol, aby o týchto prostriedkoch, o týchto miliónoch eur rozhodoval len on sám. A tu zdôrazňujem a pripomínam, toto sú podľa neho tie nutné zmeny, ktoré musíme prijímať skrátene. To sú tie nutné zmeny, ktoré od nás, ale ja vám garantujem, smernica nevyžaduje. Smernica Európskej únie nevyžaduje, aby minister životného prostredia Tomáš Taraba rozhodoval každoročne o 300 mil. eur. Našťastie, ako hovorím, tomu najhoršiemu sa podarilo zabrániť a ten návrh, ktorý dnes máme pred sebou, hovorí, že po novom, ak sa teda schváli, bude o týchto prostriedkoch rozhodovať vláda na návrh ministra životného prostredia, pričom bude schvaľovať ich prerozdelenie každý rok na tri najbližšie roky. Je to teda značne lepší scenár, ale musíme zdôrazniť, že už hneď v tento rok, v tieto týždne a dni nás tam čaká jeden zásadný problém, ktorý musíme pomenovať, a to je ten, že ak sa to nestihne do 15. októbra, čo je menej ako mesiac, tak pokiaľ vláda neschváli, tak bude platiť, pôjde sa iba podľa vôle pána ministra, podľa jeho návrhu. A tak vlastne máme dve možnosti. Buď to bude to, čo si želá minister Taraba, alebo druhý scenár je, že aj tak tu máme extrémne krátke obdobie na to, aby sme rozhodovali o takých značných finančných prostriedkoch. Môžeme sa potom baviť o tom, ako zmysluplné to budú investície. Dobre, ale máme tu teda scenár, kde po novom bude rozhodovať vláda. Tento návrh má ale, okrem tohto mechanizmu mení aj iné skutočnosti, ktoré jednoznačne v Progresívnom Slovensku vnímame ako problematické. Doteraz totiž platilo, že tieto financie z envirofondu, tieto milióny sa museli používať podľa pevných percent uvedených v zákone. To znamená, boli nejaké zákonné účely a pevné percentá, koľko, na ktorý účel sa má alokovať, sa má minúť. A tento mechanizmus sa v minulosti zaviedol, ešte pomerne nedávno, práve preto, práve kvôli svojvôli, ktorá tu existovala, pretože sa tie finančné prostriedky z envirofondu nevynakladali účelne. Preto hovoríme, že pokiaľ sa tieto percentá dnes menia, rušia, tak to jednoznačne narúša transparentnosť udeľovania alebo míňania tých peňazí. Jednoznačne to narúša predvídateľnosť nakladania s tými financiami a aj efektivitu ich míňania. Ak sa pozrieme na to, ako to funguje dnes, tak tie pevné percentuálne podiely išli na priemysel, išli ale napríklad aj na národné parky, na kanalizácie alebo zatepľovanie. To sú všetko účely, ktoré naozaj sú v súlade s tým cieľom, ktorý envirofond a vynakladanie prostriedkov z neho má byť, a to znamená, ten cieľ je znižovať emisie skleníkových plynov. No a to, že sa rušia tieto percentá, tak to je aj ten dôvod, prečo sa v pripomienkach k tomuto návrhu zákona zjednotili aj takí nečakaní, nečakané subjekty. Konkrétne, toto všetko vadí samosprávam, vadí to priemyslu, zväzom, v ktorých je priemysel združený, vadí to ochranárskym organizáciám a vadí to napríklad aj Národnej banke Slovenska. Takže keď pán minister sa tu doobeda ešte hral na nejakého záchranu, ktorý teraz konečne umožní míňanie, správne míňanie tých prostriedkov z eurofondu pre potreby priemyslu, viac bude mať priemysel, viac budú mať samosprávy, všetko to bude super. Tak ja sa pýtam, prečo sa ohradzujú voči tomu mechanizmu, ktorý touto novelou zavádza. Dajme si to, alebo vysvetlíme si to na príklade samospráv. Tie sú už dnes tak podfinancované, že na akékoľvek väčšie investície jednoducho nemajú peniaze. Či sa bavíme o kanalizácii, či sa bavíme o osvetlení, tak veľmi často sa v tomto nemôžu spoliehať na vlastné rozpočty a fungujú na základe eurofondov alebo aj na základe prostriedkov z envirofondu, ktoré sa im teraz poukazovali pevným percentuálnym určením. Ako hovorím, využívalo sa to či na kanalizácie, na zatepľovanie alebo na verejné osvetlenie práve cez envirofond. No a ak sa zruší to percento, tak čo z toho vyplýva? Jednoznačne, že v prvom rade nebudú vedieť plánovať, zavládne neistota. Ako možno predvídať takýto typ investícií, keď vlastne neviete, či vám ich ten minister udelí alebo nie, pretože v konečnom dôsledku nemáme tu tie percentá, nie je tu tá istota a minister si to bude môcť navrhnúť, ako uzná za vhodné. Ďalšou zmenou, ktorá je problematická, že po novom okrem ministerstva životného prostredia budú môcť tieto financie získať tri nové ministerstvá, čo nebol mechanizmus, ktorý by sme doteraz mali platný, a to konkrétne ministerstvo pôdohospodárstva, hospodárstva a dopravy, až do výšky 50 %. No a tu narážame na problém, opakovaný problém aj s touto vládnou koalíciou, a to je chýbajúca akákoľvek stratégia, akýkoľvek strategický prístup. Ten sa mal do nejakej miery vykompenzovať prijatím klimatického zákona. Keby tu bol pán minister, tak ja sa ho opýtam, kde je ten klimatický zákon, takisto legislatíva pripravená na ministerstve, ktorá čaká nevieme na čo, pretože klimatický zákon mal priniesť sektorové ciele pre jednotlivé tieto ministerstvá. To znamená, ciele znižovania emisií skleníkových plynov, ktoré by aj tieto uvedené ministerstvá mali spĺňať, a to znamená, že by ich to motivovalo, aby tie prostriedky aj z envirofondu míňali účelne, míňali s cieľom, na ktorý bol vytvorený envirofond. Toto, klimatický zákon teda nemáme, samozrejme, mohlo to byť vyriešené aj iným spôsobom. Ja hovorím, že pokiaľ klimatická legislatíva je niečo, čo je pripravené, dokonca, ak sa nemýlim, tak to bolo aj súčasťou programového vyhlásenia vlády, tak chýba tá odpoveď, že prečo sme premárnili tú príležitosť využiť to a dať do míňania prostriedkov z envirofondu strategický prístup. Tak, aby to smerovalo k tomu, k čomu to smerovať má, a to je ku znižovaniu emisie skleníkových plynov, ku klimatickej neutralite a tak ďalej. No a výsledkom je, že tak ako je to dnes navrhnuté, tak tieto prostriedky nielenže nebudú systematicky využívané, ale môže sa veľmi dobre stať aj to, že budú financovať aktivity, ktoré idú proti ochrane životného prostredia, proti znižovaniu emisií skleníkových plynov. Napríklad v oblasti pôdohospodárstva, lesníctva sa môže stať, že pod názvom alebo pod zámienkou tzv. sekvestrácie uhlíka, čo vie byť skvelá vec, ak to robíme správne, ale za sekvestráciou uhlíka sa rozumie aj ukladanie uhlíka v dreve, ktorý získame ťažbou. Takže prostriedky z envirofondu sa možno budú môcť využiť aj na ťažbu v našich chránených územiach. Rovnako tak sa budú môcť tie prostriedky využiť po novom aj na obnovu lesov. A pod týmto heslom, nenechajte sa oklamať, každej obnove lesov predchádza ťažba. Ja sa pýtam, ako ťažba v lesoch v chránených územiach súvisí so znižovaním emisií skleníkových plynov, a odpovedám si, nijako. Čo sa týka ministerstva dopravy, tak tam je opodstatnená obava, že prostriedky z envirofondu pôjdu na veľké infraštruktúrne projekty, ktoré opäť nemajú nič spoločné s cieľom so znižovaním emisií skleníkových plynov. Okrem toho z takých menších výčitiek, alebo takto, povedala by som, že táto obava je opodstatnená aj vďaka postojom tých daných ministrov, ktorí dnes majú na starosti ministerstvo dopravy, hospodárstva či pôdohospodárstva, kde nie je jasný ten cieľ a úmysel znižovať systematicky emisie skleníkových plynov. Možno sa k tomu vyjadrí ministerka hospodárstva, keď je tu už prítomná. No, z takých menších výčitiek, ale stále dôležitých, táto novela umožní takisto prostriedky z envirofondu využívať na projekty zachytávania uhlíka rôznymi pofidérnymi technológiami. Sú to technológie, ktoré dodnes vlastne nie sú funkčné, nefungujú spoľahlivo. To znamená, že vo funkčnom modeli ani neexistujú a veľmi často sa na ne odkazujú práve tí politici a političky alebo ľudia, ktorí nemajú v skutočnosti záujem bojovať s klimatickou zmenou. Je to niečo, na čo sa upíname, že príde nejaká skvelá technológia v budúcnosti, ktorá vyrieši všetky naše problémy namiesto tej poctivej práce, ktorú si v klimatickej kríze potrebujeme odrobiť. Okrem toho, jednou z pripomienok už voči tomu prvotnému návrhu ministra Tarabu, kde chcel rozhodovať o 300 mil. sám, bolo to, že vlastne verejnosť sa nijakým spôsobom nebude môcť opäť zúčastňovať rozhodovania, dávať pripomienky, bude to jednoducho svojvôľa ministra. No ale ani to predložené, dnes predložené riešenie, kde o tom rozhoduje vláda, treba si povedať, nezaručuje zapojenie verejnosti, pretože do MPK síce môže ísť nelegislatívny materiál, ale nie je to zaručené a teda nie každé uznesenie vlády, ktorým by rozhodovala o tých prostriedkoch, by išlo povinne do MPK. Čiže nezabudnime aj na toto. To nemá byť účasť verejnosti na rozhodovaní a v procesoch, akým je prerozdeľovanie 300 mil. eur, nemá byť otravou, máme si uvedomiť, že to je prínos, pretože práve v tej verejnosti sa nachádzajú veľmi často tie najodbornejšie hlasy. No a na záver poviem, že jednoznačne envirofond mal svoje muchy a problémy už dnes, už teraz bolo čo vylepšovať, koniec koncov vyplývalo to aj zo správy NKÚ z roku 2021. To prerozdeľovanie prostriedkov bolo pomerne málo transparentné a efektívne, vo všeobecnosti sa prerozdeľovalo málo zdrojov. Áno, teraz sa bude prerozdeľovať veľmi pravdepodobne viac zdrojov, ale zhorší sa transparentnosť a efektivita, pretože sme práve zrušili tie percentuálne podiely a bude o tom rozhodovať vláda s tým, že tie ciele nie sú dostatočne dobre zadefinované. Je to posun oproti pôvodnej verzii, kde o tom mal rozhodovať iba minister životného prostredia, ale zároveň chýba ten strategický prístup tak, aby tie aktivity viedli k tomu, čo potrebujeme aj na Slovensku docieliť, a to je uhlíková neutralita. Keby tu bol pán poslanec Huliak, tak mu poviem, že netreba sa báť, nebudeme tu mať výbušné prostredie. Uhlíková neutralita je niečo, čo naozaj potrebujeme. A mohol by nám pomôcť v tom teda klimatický zákon alebo iný spôsob, ktorý by určil aj tým daným ministerstvám a vláde celkovo nejaké sektorové ciele. Ale táto novela je premárnenou šancou systematicky bojovať proti klimatickej kríze a jej dopadom. Mrzí ma asi o to viac, že to prichádza práve v tomto období, keď sa nám extrémne počasie pripomína, keď vidíme hrozbu povodní, pretože to všetko nám mal envirofond pomôcť systematicky riešiť. A ja teda hovorím, že tento zákon je škoda, ako dopadol, je to premárnená šanca a nepodporíme ho. Ďakujem. (Potlesk.) [15:29] Tibor Gašpar Na vaše vystúpenie evidujem dve faktické poznámky. Prvý pán poslanec Kalivoda, nech sa páči. [15:40] Peter Kalivoda – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pani kolegyňa Stohlová, no my už tradične sa asi na tejto téme nezhodneme. Ale ja naozaj nerozumiem tej jednej časti vášho vystúpenia, že nesúhlasíte s tým, aby o peniazoch, ktoré teda prichádzajú do envirofondu, rozhodovala vláda na základe odporúčaní ministra životného prostredia. A na základe koho? Na základe ministerky kultúry alebo na základe ministra, ministra dopravy má o tom rozhodovať? Veď je normálne, že ten minister životného prostredia má celý aparát ľudí na ministerstve. Má tam sekčných šéfov, má tam odborníkov, ktorí presne vedia, kde tie peniaze použiť. Predsa diskutuje so samosprávou, so ZMOS-om, so združením miest, tak kto už to má lepšie vedieť ako minister? A keď spochybňujete a hovoríte, že envirofond by mal slúžiť na riešenie klimatickej zmeny, iste, aj to je jedna z jeho, jeden z jeho poslaní, ale rovnako envirofond musí riešiť a sanovať aj veci, ako sú kanalizácie, vodovody. Veď my dnes nemáme na hanbu sveta odkanalizované ešte stále stovky obcí. Nemajú pitnú vodu a tie obce, najmä tie menšie obce okolo päťsto, tisíc, tisícpäťsto obyvateľov nemajú ani šancu sa uchádzať o eurofondy a byť úspešné v týchto eurofondových výzvach. Tak, preboha, berte do úvahy, že toto je jeden z nástrojov, ako sa to práve toto dá financovať a sanovať. A ak hovoríte, že obce mali nejaký nárok na nejaké, na nejaké financie z envirofondu, v minulosti bolo uspokojených možno 10-12 obcí, ktoré si dali žiadosť do envirofondu, to znamená, že 80, viac ako 80 %, takmer 90 ich ostávalo neuspokojených. Takže žiadna záruka nebola ani vtedy. Takže nechajme, prosím, nechajme, prosím, na pána ministra túto, túto zmenu, tak ako ju navrhol, ja ju určite podporím. A pokiaľ vám záleží na rozvoji vidieka a odkanalizovaní a fungovaní obcí ako v 21. storočí, hlasujte za. [15:40] Tibor Gašpar Ďakujem. Ďalší s faktickou poznámkou pán poslanec Sabo. [15:40] Michal Sabo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán predsedajúci. Doplním teda k tvojmu vystúpeniu, Tamara, že áno, klimatický zákon je súčasťou programového vyhlásenia vlády. Ja som sa aj vzhľadom na to, aké máme za sebou meteorologické a hydrologické leto pýtal pred mesiacom ministra Tarabu, že v akom stave je príprava klimatického zákona, interpeláciou. Mesiac ušiel, zatiaľ odpoveď nemám. Tak aj to je taká akože, symptóm toho, že ako komunikuje táto vláda a ministri. Teda nie všetci, nechcem byť plošný, ale minister Taraba s nami. A ja som ťa ráno veľmi pozorne počúval, tú rozpravu a tú prestrelku s pánom ministrom, on ťa tu tak akože klasicky verný svojmu egu poúčal o tom, že vlastne čomu všetkému nerozumieš, pričom on sám mnohým veciam nerozumie, lebo tu strašil zvýšenými platbami pre domácnosti a prekrúcal realitu a fakty, pričom pravda je taká, že domácnosti už dnes na kúrenie zo zdrojov nad 20 MW platia ETES 1. Čo potrebujeme, je, aby vicepremiér tejto krajiny nestrašil obyvateľov a obyvateľky a domácnosti a namiesto toho, aby venoval všetok svoj čas pracovný, možno menej nakrúcania facebookových videí a prihlúplych statusov a často aj sexistických a aby investoval svoju energiu do prínosných riešení, napríklad do hĺbkovej obnovy budov či tepelným čerpadlám, ktorým sa ešte raz budeme venovať, udržateľnej dopravy a tak ďalej a tak podobne. A aby trošku menej času, na rozdiel teda nesúhlasím s pánom Kalivodom, venoval pozornosti aj envirofondu, lebo potom ono to dopadne tak, že medzi výzvami na podporu cirkulárnej ekonomiky je nákup traktorov. Super nápad. [15:40] Tibor Gašpar Ďakujem. Reagovať bude na faktické pani poslankyňa Stohlová. [15:40] Tamara Stohlová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Teda ďakujem kolegovi Sabovi za doplnenie aj za ten tragikomický príklad, ako to môže vyzerať pod taktovkou ministra Tarabu. No a, pán Kalivoda, k vám, no. Ja mám niekedy pocit, že my žijeme v nejakej paralelnej realite. Napríklad keď ste doobeda spomínali výbor, kde sme riešili skrátené legislatívne konanie k tomuto zákonu, kde vy ste počuli odpovede, ktoré jednoducho nezazneli, lebo z úst štátneho tajomníka jednoducho nezaznelo nič koherentné, nič rozumné, len čistá agresia asi z toho, že si dovolíme pýtať sa otázky. No a zase vy aj tu prezentujete naozaj paralelnú realitu, ktorú nie je ťažké overiť, teda že ktorá je tá skutočná, lebo ja sa pýtam, keď tento mechanizmus je pre samosprávy taký fantastický, že bude na kanalizácie, zatepľovanie, všetko pôjde skvelo a máme to nechať na pána ministra Tarabu, tak prečo sa voči tomuto mechanizmu, ktorý chcete zaviesť, stavajú samosprávy, stavia únia miest. Ja som teda nepočula, že ZMOS by hovoril, že sa s ním niečo konzultuje. Prečo sú proti tomu, aby sa rušili tie istoty, ktoré dnes majú v tom percentuálnom rozdelení? No preto, lebo tak tie financie nebudú vynakladané transparentne, efektívne a nebudú vedieť predvídať, nebudú vedieť plánovať tie investície. A vedia to preto, pretože v takomto mechanizme už fungovali a vedia, čo príde. Čiže namiesto toho, aby sme možno hovorili, čo si tie samosprávy myslia, by sme ich mohli skúsiť počúvať. [15:40] Tibor Gašpar Ďakujem, pani poslankyňa. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie. Chce k rozprave zaujať spravodajkyňa? Tiež nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. V rokovaní pokračujeme v druhom čítaní v prerušenej rozprave k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, tlač 230. Opäť prosím pani ministerku hospodárstva v zastúpení ministra životného prostredia, aby zaujala určené miesto pre navrhovateľov a spoločného spravodajcu pána poslanca Kalivodu. Nech sa páči, pani navrhovateľka, máte slovo. (Pokračovanie rokovania v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene niektorých zákonov , tlač 230.) [15:40] Denisa Saková Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, cieľom vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene niektorých zákonov, je odstránenie problémov administratívneho procesu vyplývajúcich z praxe, prispôsobenie procesov v novej právnej úprave v oblasti výstavby a územného plánovania, skrátenie konaní a zabezpečenie vyššej profesionality štátnej správy, ako aj upravenie procesu v zmysle upozornení Európskej komisie. Prijatím návrhu zákona sa zjednoduší a zrýchli proces posudzovania vplyvov na životné prostredie z dôvodu prepojenia s povoľovacím procesom pre stavby a prevádzky podliehajúce posudzovaniu vplyvov. Návrh zákona definuje základné pojmy. Zisťovacie konanie a posudzovanie vplyvov navrhovanej časti alebo jej zmeny, ustanovuje lehoty pre jednotlivé procesné kroky, zaoberá sa povinnosťou predkladať návrh vo variantoch. Ďalej, návrh zákona podrobne rieši postavenie účastníka konania a práva dotknutej verejnosti, odbornú spôsobilosť a vzťah ustanovení zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie k zákonu č. 71/1967 Z. z. o správnom konaní v znení neskorších predpisov. V rámci pozmeňujúceho návrhu sa uplatnili nielen pripomienky parlamentnej legislatívy, ale hlavne opätovné pripomienky Európskej komisie v oblasti účasti verejnosti pri odvolávaní voči záväznému stanovisku zo zisťovacieho konania a docizolovanie znenia zákona v oblasti konfliktu záujmov. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky a inými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj v súlade s právom Európskej únie. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovolím si predložiť a dovolím si vás poprosiť o podporu navrhovaného zákona. Ďakujem veľmi pekne. [15:40] Tibor Gašpar Ďakujem. Dovoľte, aby som sa aj ja opravil, keďže išlo o prerušenú rozpravu v druhom čítaní, už nebolo nutné vystúpenie navrhovateľky. S faktickými poznámkami sú na dopoludňajšie vystúpenie poslanca Jaroslava Bašku prihlásení pani poslankyňa Stohlová a pán poslanec Krátky. Takže, pani poslankyňa, máte slovo, nech sa páči. [15:40] Tamara Stohlová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Vy ste vlastne ten úvod mi zobrali z úst, lebo to som chcela povedať, že tento úvod k EIA bol úplne zbytočný. Ja som, teda keď som počula, že sa ide predkladať piaty pozmeňujúci návrh k EIA, tak som si naivne myslela, že sa idú opravovať tie chyby, o ktorých sme hovorili, ale nie. Týmto zdrapom papiera, týmto zdrapom papiera, touto jednou A4 ideme prijímať reformu krajinného plánovania. Nie je to nič iné ako zbytočný zdrap papiera. Minister Taraba z reformy plánu obnovy, z dôležitej reformy plánu obnovy urobil jednostranový prílepok, ktorý je okradnutý o svoju podstatu aj o zmysel. A pripomeňme si, že tak urobil bez akejkoľvek diskusie s verejnosťou, neprebehlo žiadne medzirezortné konanie a urobil tak bez akejkoľvek diskusie v parlamente, keďže to doručil ako prílepok, pozmeňujúci návrh k nesúvisiacemu zákonu. Takto si minister Taraba predstavuje asi naprávanie svojho pomerne hanebného výkonu v napĺňaní plánu obnovy, lebo ako všetci vieme, tak je v tom najhorší. Tento chabý odvar toho, čo malo byť krajinným plánovaním, neklamme si, ľuďom nič neprinesie, nepomôže chrániť krajinu, ktorú milujú. Najsmutnejšie na tom je, že tento zákon, táto reforma nám mala pomôcť pripraviť sa na dopady klimatickej zmeny a mne pripadá vrcholne cynické, že to minister Taraba predkladá práve v súčasnej situácii, keď tú nutnosť prípravy na povodne a extréme počasie cítime viac ako kedykoľvek predtým. [15:40] Tibor Gašpar Ďakujem pani poslankyni. Ďalší v poradí je s faktickou pán Krátky. Musím konštatovať, že ho v sále nevidím. Takže jeho vystúpenie prepadá. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Áno, dávam mu slovo. [15:42] Tomáš Taraba Vážené dámy a páni, som veľmi rád, že sme uzavreli teda rokovanie o jednom z najväčších balíkov zmien, ktoré zrealizujeme v oblasti aj ochrany životného prostredia, to je nová, nový zákon o EIA. Chcem vás všetkých povzbudiť zaňho hlasovať práve preto, že na tento zákon čakajú nielen samosprávy, aj ľudia, aj všetci tí, ktorí tu boli šikanovaní kadejakými persónami, ktoré ich tu vypaľovali, ktorí im dávali námietky. Samozrejme, že je tu politická strana Progresívne Slovensko, ktorej to vadí, pretože každý, kto na toto má žalúdok, tak to musí odmietnuť, a tí, ktorí toto považujú za systém fungovania, no tak bedákajú, že tento priestor sa výrazne zníži. Budeme mať zákon o ochrane životného prostredia, teda posudzovaní vplyvov na životné prostredie na úrovni Európskej únie všetkých ostatných štátov. Áno, výpalníci, ktorí vám zazvonili a povedali, ak mi nedáte štúdiu za 10-tisíc euro, tak my nestiahneme vám fiktívne pripomienky, zbytočné, kadejaké hlúposti, a keď zaplatíte, keď sa vykúpite, tak potom vám nebudeme robiť zle. Tak toto je filozofia, ktorú ja odmietam, odmieta ju táto vládna koalícia. My plne vieme, že Progresívne Slovensko toto obhajuje, toto je ich politika, takto to tu ale fungovalo, koľko, 15 rokov, viac? Tento systém zažratý sa tu len vcelku dobre zabehal a ten rozdiel, ktorý proste je, že sa staneme štátom, kde áno, keď niekto bude chcieť chrániť svoje životné prostredie a bude mať na to dostatočné argumenty, že tu je ohrozené, alebo že budete treba urobiť nejaké zmeny v tých projektoch, zákon im to absolútne umožňuje. Samozrejme, nebude treba robiť EIA pri každej maličkosti. Budeme to robiť pri veciach, kde si to vyžaduje tá norma. Budeme šetriť, áno, aj kapacity administratívne, pretože to, že na Slovensku trvala EIA niekedy tri a pol, štyri roky, je to aj preto, že nie sú kapacity. To sú odborníci, ktorí tu nerastú jak huby po daždi. Zbytočne keď sa musíte zaoberať vecami, ktoré sú logické už zo zadania toho zámeru, tak, samozrejme, netreba všetko hnať cez veľkú EIU. Takže v podstate ani sa nemáme čím chváliť, pretože to, čo dávame, je štandard Európskej únie. Ja som prekvapený, že zrazu strana, ktorá si hovorí, že ona teda je za nejaký štandard Európskej únie, tak pri týchto veciach, kde sa ich dotýkate týchto, týchto ich výpalníckych metód pár persón, ktoré to tu od Košíc po Bratislavu vyberali, však Sulík mal hlavnú agendu, že s týmto skoncuje. A jediné, čo urobil, že išiel na Generálnu prokuratúru a na tých ľudí podať trestné oznámenie. Oni nič trestné nerobili, ten systém bol zabehnutý lege artis, v poriadku. Systém nastavený na vypaľovanie každého, kto tu niečo chcel urobiť. Takže v poriadku, však vieme, aj sme to očakávali, že PS za toto asi hlasovať nebude. Veď nepotrebujeme tieto hlasy, ale je aj dobré, že ste sa prihlásili k tomu, že vám teda je ľúto, že tento systém skončí. Druhá vec, počuli ste tu o nejakých piatich pozmeňujúcich návrhoch, samozrejme to je táranina. Žiadnych päť pozmeňujúcich návrhov tu nie je. Jeden pozmeňujúci návrh, ktorý prešiel výborom, je ten, o ktorom sa bude hlasovať pri zákone o EIA, a druhý zákon je teraz ten, ktorý tu bol prečítaný. A chcem povedať, celé leto sme rokovali s Európskou komisiou, aby sme našli také znenie zákona o krajinnom plánovaní, ktoré bude absolútne vyhovovať, ktoré bude v súlade s plánom obnovy a ten text je odkonzultovaný. Ten text je absolútne pre Slovensko v poriadku, pretože to, čo tu opäť bola hrozba, že budeme mať jeden zákon o stavebnom a územnom konaní, to znamená, pôjdete si meniť územné plány, bude vám to trvať sedem rokov, prejdete všetkými tými vypaľovacími procesmi a potom ešte vám dajú ďalší popritom proces o krajinnom plánovaní. To, čo sa udialo teraz, že krajinno-plánovacia štúdia bude súčasťou toho zákona o vlastne územnom plánovaní, ja som za to, áno, v takejto polohe to je veľmi dobrá vec, pretože napríklad vám nevznikne nejaká veterná turbína niekde pred, teraz poviem, nitrianskou bazilikou, hej, a tie krajinné prvky je dôležité rešpektovať, ale ochránili sme to a od A po Z som tvrdil, Slovensko nepotrebuje separátny zákon o krajinnom plánovaní. Teraz to, že sme našli tú zhodu, je to vlastne pozmeňovák, ktorý aj pripravoval sa s ministerstvom dopravy. Tak ja si myslím, že môžme byť len radi, pretože naozaj sme splnili pozitívum toho, čo za tým bolo. Chcem zdôrazniť, že oni si to vymysleli, oni si to dali do plánu obnovy a oni to neboli schopní pretaviť. Však už keď si to vymysleli, tak to mali sem doniesť. Mali si to tu schváliť. A oni to sem doniesli a poslali ich s tým vládna koalícia preč. Potom vláda Progresívneho Slovenska ani netrúfla si to sem priniesť za Ódora, pretože by to neprešlo v parlamente. Každý, kto vie narátať do troch, vie, že ak by prešiel ten zákon o krajinnom plánovaní v pôvodnej verzie, možno tí výpalníci by boli radi, čo chodia tie štúdie si pýtať, ale na Slovensku akýkoľvek rozvoj by prestal. Tento zákon teda riešime pozmeňovákom a myslím si, že tak, ako aj je to nastavené, prinesie to len pozitíva, ktoré sme vždy my hovorili. My ich nenapádame, tie sú v poriadku, ale nemôže to ísť na úkor rozvoja. Takže ďakujem všetkým vopred za podporu tomuto zákonu. [15:44] Tibor Gašpar Ďakujem navrhovateľovi. Žiada si záverečné slovo spoločný spravodajca? Ak nie, súčasne vás žiadam, aby ste oznámili termín hlasovania o tomto návrhu zákona. (Reakcia spravodajcu.) Takže o sedemnástej dnes. Ďakujem. V rokovaní budeme pokračovať druhým čítaním o vládnom návrhu zákona, ktorý sa mení a dopĺňa zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov. Vládny návrh zákona má tlač 325, spoločná správa výborov má tlač 325a. Prosím ministra životného prostredia pána Tarabu, aby sa ujal slova a vládny návrh zákona odôvodnil. [Rokovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov , tlač 325.] [15:49] Tomáš Taraba – Vystúpenie Ďakujem veľmi pekne, vážený pán predsedajúci. Návrh zákona je veľmi jednoduchý, ktorý hovorí v podstate o uľahčení realizácie a implementácie tých častí, ktoré súvisia najmä s využívaním vodnej v podstate, alebo vodných zdrojov elektrickej energie s tým účelom, aby nedochádzalo k dvojitému započítavaniu, keďže ide o v podstate cirkuláciu tej istej vody. To, čo hneď, vopred poviem, prišiel na výbor pozmeňujúci návrh, ktorý rieši jednu otázku, bez toho, aby sme tu z toho robili teraz revolúciu zo štyridsiateho ôsmeho o najväčšom vyvlastňovaní v dejinách Slovenska. Chcem povedať, že my máme veľmi jasný zákon o vyvlastňovaní a vieme vyvlastniť úplne všetko, čo je pre verejnú potrebu alebo pre verejné blaho a má to ekonomický dôvod. To znamená, že ten zákon je veľmi efektívny. Dokonca táto vláda ho ešte rozšírila na strategické štátne investície. Takže tam nie je žiaden absolútny dôvod, aby sme vychádzali z toho, že my potrebujeme ešte nejaký v tomto iný zákon. Ale to, čo potrebujeme riešiť, je, že na Slovensku máme vodné toky a pod tými vodnými tokmi, samozrejme, že sú parcely a existujú skupiny, ktoré skupujú takmer zadarmo tie parcely pod vodnými tokmi, však kto by ich nepredal, však načo niekomu je niekde pod riekou mať pozemok. No a následne tieto skupiny sa snažia vypaľovať štát, že má začať platiť nájomné za to, že prechádza voda. Takže myslím si, že každý, kto si vie narátať do päť, tak by mal rozumieť tomu, že je v záujme teda štátu, aby sa vedel veľmi účinným a efektívnym spôsobom v tých prípadoch dostať aj k tým pozemkom, cez ktoré idú verejné toky. A preto aby nevznikol žiaden, by som povedal, vedľajší, nejaké podozrenie, že chceme vyvlastňovať od vodného toku až po Tatry všetko. Pretože áno, sú niekde nejaké komunikácie pri nejakých tokoch, ktoré boli postavené a sú tam sporné vlastnícke vzťahy typu, či to patrí obci, nepatrí obci, v Gabčíkove sú nejaké také trasy, kde napríklad vodohospodárska výstavba by sa lepšie o ne vedela starať, aj v prípade napríklad aj takýchto vecí, ako sú teraz povodne. Absolútne v pohode s tým vieme žiť, že nebude tam teda spomenuté, že ide o nejaké priľahlé oblasti, ktoré sú využívané, pretože, ako hovorím, máme absolútne efektívny a platný zákon vyvlastňovací, ktorý budeme vedieť na takéto prípady uplatniť. Takže som aj poprosil poslancov, aby predložili pozmeňujúci návrh, kde teda bude spomenuté, že to jedno slovíčko odtiaľ vypadne a nemení to tú podstatu v ničom, že je v záujme štátu, aby nebol vypaľovaný kadejakými priekupníkmi, ktorí skupujú pozemky pod vodnými priehradami, pod tokmi a potom posielajú aj na tie podniky, ktoré dnes Slovensku tak výrazne vidíme, že výrazne pomáhajú pri boji s povodňami, aby ich finančne neodčerpávali. Takže kto má záujem na verejnom záujme, tak ten zákon určite veľmi rád podporí. Ďakujem pekne. [15:49] Tibor Gašpar Ďakujem navrhovateľovi. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie pánovi poslancovi Kvorkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, máte slovo. [15:53] Ján Kvorka – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, Národná rada uznesením č. 341 z 13. júna 2024 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov, tlač 325, na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor určila výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Poslanci, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Výbory, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny výbor uznesením č. 139 z 5. septembra 2024 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť. Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 62 z 10. septembra 2024 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona Národnej rady o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť s pripomienkami. Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch 1 až 14 spoločnej správy spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť. Spoločná správa výborov o prerokovaní predmetného návrhu zákona vo výboroch v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 68 zo dňa 10. septembra 2024. V citovanom uznesení ma výbor poveril predložiť Národnej rade spoločnú správu výborov a splnomocnil ma podať návrhy podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvý. [15:53] Tibor Gašpar Ďakujem, pán poslanec. Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal jednu písomný prihlášku – pán Sabo za PS. Nech sa páči, pán poslanec. (Reakcia z pléna.) No otvoril som rozpravu, v rámci rozpravy sa pán Kvorka prihlásil a jediný prihlásený je pán Sabo, písomne. Nech sa páči, pán Kvorka. [15:57] Ján Kvorka – Vystúpenie spoločného spravodajcu Pán predsedajúci, prosím, na základe rokovania výboru som podal pozmeňujúci a doplňujúci návrh zákona, ktorý odôvodním a predložím. Odôvodnenie predloženého pozmeňujúceho návrhu. Cieľom pozmeňujúceho návrhu je zabezpečiť nápravu skutkového a právneho stavu vyplývajúceho z nesúladu dvoch popri sebe stojacich všeobecne záväzných právnych predpisov zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, tzv. vodný zákon, a zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, tzv. cestný zákon, v znení neskorších predpisov. Touto legislatívnou úpravou bude zabezpečené, že strategický význam vodná stavba, sústava vodných diel Gabčíkovo – Nagymaros bude výlučne vo vlastníctve štátu a starostlivosť o ňu bude zabezpečená prostredníctvom správcu štátneho podniku. Doplnením § 52 sa rozširuje určenie legislatívnych podmienok pre umožnenie majetkovoprávneho usporiadania pozemkov v prospech správcov existujúcich vodných stavieb vo vlastníctve Slovenskej republiky, a to štátnych podnikov Slovenský vodohospodársky podnik. Druhé odôvodnenie, ktoré si dovolím odôvodniť, je, že jedným z dôvodom predloženia návrhu zákona je umožnenie majetkoprávneho usporiadania pozemkov v prospech správcov existujúcich vodných stavieb vo vlastníctve Slovenskej republiky vyvlastnením pozemkov zastavaných vodnými stavbami vo vlastníctve štátu. Vzhľadom na skutočnosť, že ich vyvlastnenie je vo verejnom záujme, súčasný stav majetkovoprávneho usporiadania pozemkov je nevyhovujúci pre Slovenskú republiku ako vlastníka vodnej stavby na vodnom toku. Na rozdiel od pozmeňujúceho návrhu prijatého na rokovaní Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie v tomto návrhu sa odstraňuje duplicita, keďže v § 52 ods. 1 vodného zákona už definuje, čo sú vodné stavby, ich časti a súčasti. Ďalej sa odstraňuje možnosť vyvlastňovania pozemkov pod hydromelioračnými stavbami (HM), keďže stále platí § 53a vodného zákona, ktorý dostatočne garantuje právnu ochranu HM, upravuje povinnosti vlastníka pozemku, na ktorom je HM umiestnená, a povinnosti a oprávnenia vlastníka HM. Teraz si dovolím prečítať pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Kvorku k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov, tlač 325. V čl. I sa za bod 11 vkladajú nové body 12 až 14, ktoré znejú: „12. V § 52 ods. 1 úvodnej vete sa za slovo „komunikácií” vkladá čiarka a slová „prejazdných úsekov ciest II. a III. Triedy 61aa) cez vodné stavby uskutočnené podľa medzinárodnej zmluvy 61ab) a". Poznámky pod čiarou k odkazom 61aa a 6ab znejú: „ 61aa) Zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov. 61ab) Napríklad vyhláška ministra zahraničných vecí č. 109/1978 Zb. o Zmluve medzi Československou socialistickou republikou a Maďarskou ľudovou republikou o výstavbe a prevádzke Sústavy vodných diel Gabčíkovo — Nagymaros.” 13. V § 52 ods. 1 písm. l) sa slová „energetického potenciálu” nahrádzajú slovami „tepelného potenciálu povrchových vôd alebo”. 14. Za § 52 sa vkladá nový § 52a, ktorý znie: „§ 52a Pozemky, ktoré nie sú vo vlastníctve štátu a v správe správcu vodohospodársky významných vodných tokov, správcov drobných vodných tokov alebo právnickej osoby zriadenej alebo založenej štátom, ktorá spravuje vodné stavby podľa § 52 ods. 1 písm. a), b), c) a g) vo vlastníctve štátu z dôvodu, že dosiaľ nedošlo k ich majetkovoprávnemu usporiadaniu a nachádzajú sa pod vodnou stavbou podľa § 52 ods. 1 písm. a), b), c) a g) vo vlastníctve štátu, možno vo verejnom záujme vyvlastniť. Vyvlastňovacie konanie sa začína na návrh príslušného správcu vodnej stavby, pričom návrh na vyvlastnenie práv k takýmto pozemkom môže podať v mene štátu príslušný správca 61ac) vodnej stavby do 31. decembra 2045.” Poznámka pod čiarou k odkazu 61ac znie: „ 61ac) Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov."." Nasledujúce body sa primerane prečíslujú. Zároveň žiadam vyňať bod 8 a 13 spoločnej správy na osobné hlasovanie. Skončil som, pán predsedajúci. [15:59] Andrej Danko Ďakujem. Bol podaný teda pozmeňovací návrh a v rozprave je jeden písomne prihlásený – pán poslanec Sabo. Nech sa páči. [16:04] Michal Sabo – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážený pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, dovoľte povedať, že sa celkom teším, že pán minister životného prostredia na druhý pokus trafil do tých správnych dverí, lebo ono je to taká kúzelná vec. Že keď tu bol predstavovať návrh tohto zákona v prvom čítaní, tak hovoril teda, že tento zákon si dáva za cieľ pomôcť zavádzaniu tepelných čerpadiel v domácnostiach. Možno sa nepripravil, alebo si neprečítal zákon, ktorý predkladá, stáva sa aj majstrom, nevadí. Ono totižto domácnosť pri svojej bežnej prevádzke iba len sťažka dosiahne spotrebu na 15-tisíc metrov kubických. Takže táto legislatívna zmena bola od začiatku cielená a naďalej je cielená na využívanie tepelných čerpadiel v administratívnych budovách a v priemysle, vo firme. Úvodom svojho vystúpenia v prvom čítaní som povedal veľmi jasne, lebo som chcel vyslať ten signál, že my v PS-ku podporíme každý dobrý návrh zákona, a preto som v prvom čítaní povedal teda, že aj túto legislatívu, tento návrh v hlasovaní podporíme. A aj sa tak stalo, pretože výrazne vítame to, že prichádza legislatíva, ktorá si dáva za cieľ odstrániť legislatívne bariéry pri využívaní systémov tepelných čerpadiel. Pretože my v PS-ku, a ja o to viac, keďže som fanúšikom tejto technológie, veríme, že tepelné čerpadlá, ktoré sú poháňané nízkoemisnou elektrickou energiou, sú tým ústredným spôsobom, tou ústrednou technológiou pri prechode na bezpečné a hlavne udržateľné vykurovanie. Tiež som povedal, že veríme v slovenský priemysel s tepelnými čerpadlami, pretože ide o polmiliardový segment, ktorý aktuálne zamestnáva plus-mínus tritisíc ľudí naprieč celým Slovenskom v rôznych regiónoch, presne tak by to malo byť. A priemysel s tepelnými čerpadlami je dnes tam, kde je, nie vďaka štátu, ale napriek štátu, pretože štát dovedna slovenskému biznisu s tepelnými čerpadlami nijako výrazne, alebo teda vôbec, dovolím si povedať, nepomáha. Návrh tejto legislatívy v pôvodnom znení v prvom čítaní sme teda podporili práve pre dôvody, ktoré som spomenul, ale nielen pre tieto dôvody, ale aj pre mnohé ďalšie. Podporili sme ho spoločne, unisono, z čoho sa veľmi teším, naprieč, krížom cez celé politické spektrum, zahlasovalo za tento návrh celé plénum, mal som z toho veľkú radosť, no a dnes sme sa pri príležitosti druhého čítania mohli rozprávať o tomto segmente, o tepelných čerpadlách a veľmi rád by som sa s vami všetkými, aj s tými, ktorí tu nie sú, rád kedykoľvek porozprával o tom, ako skutočne a hmatateľne vieme priemyslu s tepelnými čerpadlami pomôcť presne cielenými opatreniami, ako maximálne využiť potenciál tohto odvetvia, lebo potenciál je tam mimoriadny, ako vieme podporiť využívanie obnoviteľných zdrojov energie, ako môžeme podporiť vzdelávanie budúcich technikov a techničiek, pretože ich budeme mimoriadne potrebovať, ak chceme teda naozaj a úprimne na Slovensku nakopnúť využívanie tepelných čerpadiel, ako efektívne podporiť výskum, vedu, ako čo najviac podporiť samotný priemysel, pretože to potrebuje, ako podporiť na konci dňa aj tie spomínané domácnosti, keď pán minister životného prostredia teda prišiel s tou vetou, že chce táto vláda podporiť domácnosti vo využívaní tepelných čerpadiel, tak aj o tom sme sa mohli rozprávať, ako to efektívne spraviť. Tak áno, o tomto všetkom sme sa dnes mohli rozprávať. A mohli sme viesť tú debatu a nielen pri tejto príležitosti, ale ja sa veľmi rád s vami porozprávam kedykoľvek o tejto téme, kolegovia, kolegyne. Ale na základe vývoja udalostí mám pocit, že koalícia sa o tejto téme rozprávať nechce, že nemá záujem a aj napriek tomu teda, že sa dostaneme k takému zádrheľu, takému nešváru, ktorý sa nám tu deje pravidelne v tomto pléne a pri tejto koalícii, tak vzhľadom na to, že tepelné čerpadlá sú mojou srdcovkou, tak si neodpustím pri tejto príležitosti aj z rešpektu k priemyslu povedať, že ma mrzí, že táto vláda s priemyslom tepelných čerpadiel by mohla viacej komunikovať a nekomunikuje. Tiež chcem povedať, že Slovenská inovatívna (správne inovačná, pozn. red.) a energetická agentúra mala už dávno spustiť zelenú podnikom, stále nič, čakáme. Tiež chcem povedať, že konečne bola spustená Zelená domácnostiam, na čo sme dlho, dlho, dlho, dlho čakali. Je to skvelé, teším sa. Úspech je. Čo až tak skvelé nie je, tak to je ten fakt, že táto výzva, tak ako je nakalibrovaná aktuálne, ukrojila Bratislavskému samosprávnemu kraju, kde je teda veľká kúpyschopnosť, ale nevadí, vznikla Zelená solidarita, o ktorú až taký záujem aktuálne nie je, ale nechcem súdiť tento program, pretože je to iba pár týždňov. Každopádne dávam na zamyslenie, že či tento program je naozaj odkomunikovaný tak, ako by odkomunikovaný mal byť, ako by si zaslúžil, či to vláda a zodpovedné inštitúcie náhodou nevedia urobiť adresnejšie a uchopiteľnejšie, dostupnejšie. Podľa mňa áno. No ale toto, nič z tohto vlastne, to bude akože bľabotanie pre mňa samého, lebo málokoho to tu v tomto pléne asi zaujíma, Karola Galeka možno, pána Hlinu možno (povedané so smiechom). A je to v podstate úplne jedno, pretože to nie je na programe dňa, lebo nám vlastne prišiel do tohto pléna zákon, z ktorého sa vlastne stal iný zákon. A keď hovorím, že je to nešvár, tak my sa vlastne s týmto ohýbaním legislatívy stretávame od začiatku tohto, tohto obdobia. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja teda musím konštatovať, že som aj prekvapený, lebo sme tu mali vzácnu zhodu a som myslel, že teda že na tej vzácnej zhode môžeme aspoň v niektorých prípadoch stavať na dobrom, kvalitnom návrhu zákona, ktorý by bol prospešný ako pre priemysel, tak pre životné prostredie, aj pre národné klimatické ciele, o ktorých sme tu dnes už rozprávali, no ale stalo sa, že už sme to vlastne počuli aj pri tom úvodnom slove, že na výbor pre životné prostredie a pôdohospodárstvo nám sa tak prikotúľal pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý nás vzdialil od toho vzácneho konsenzu. A nebude to žiadnym prekvapením, keď poviem, že Progresívne Slovensko pri hlasovaní tento návrh podporiť nemôže, pretože my neakceptujeme prílepky. A nie je to nič nové, sme v tom konzistentní. No ale ten pozmeňujúci návrh poslanca, pána poslanca Huliaka, je oceniteľné že prišiel skôr ako 24 hodín pred samotným výborom, ono to nie je v prípade výboru pre životné prostredie až také ojedinelé. Takže taký malý bezvýznamný bod, že konečne prišiel pozmeňovák v termíne, v ktorom prísť mal. Juchú. (Reakcia z pléna.) Čo? (Reakcia z pléna.) Nie, dobre. Veď hovorím, že prišiel kedy mal, no. Tak nebuďte taký vzťahovačný stále. No len problém je v tom, že tento pozmeňovák nemá nič spoločné s technológiou tepelných čerpadiel. Tento pozmeňovák si dáva za cieľ, ako odznelo na výbore v úvodnom slove od pána štátneho tajomníka Filipa Kuffu, chce odstrániť dlhoročný problém. Odstraňovať dlhoročný problém s vlastníckymi vzťahmi pozmeňovákom, mimo riadneho legislatívneho procesu, kolegovia, kolegyne, to je akože frajerina. To vám poviem, v úvodzovkách, hej? Tento pozmeňovák o vyvlastňovaní pozemkov pod vodnými stavbami, samozrejme, vzbudil na výbore niekoľko otázok, ktoré boli položené kolegom Hlinom, pridala sa kolegyňa Stohlová, ja som nebol prítomný na tom výbore, ale som si ho pozrel zo záznamu, lebo som mal rodinné okolnosti, takže so záujmom pozrel ten výbor. No a na tie otázky, ktoré boli absolútne relevantné, aj napriek tomu, že kolega Kalivoda hovoril, že boli zodpovedané tie otázky, podľa mňa ani náhodou, ale štátny tajomník pán Kuffa reagoval, citujem, že: „Keby si to niekto vysvetľoval tak, ako si to vysvetľujete vy, ja by som to tiež považoval za obrovský problém takého znenia, preto som povedal, že si to s predsedom beriem na starosť, že si to pozrieme." Tak štátny tajomník Kuffa aj s pánom predkladateľom pozmeňovacieho návrhu si to zobrali na úlohu, aj to preverili, pretože situáciu idú riešiť pozmeňovákom pozmeňováku, ku ktorému sa teda ešte dnes dostaneme, pretože má k tomu pán Hlina čo povedať, ja mu nebudem vypaľovať jeho rybník, pretože je to jeho garde. Ale ja sa úprimne zamýšľam nad tým, že čo konkrétne teda, aké boli zámysly, ako sa hovorí, hej? Že čo viedlo konkrétne predkladateľov, aby ku skvelému návrhu zákona na podporu využívania systémov tepelných čerpadiel pripojili pozmeňovák, ktorý chce riešiť vyvlastňovacie konanie pod vodnými stavbami. Kladiem si tiež otázku, že keď si tento pozmeňovací návrh dáva ambíciu, ešte raz citujem: „odstrániť dlhoročný problém", že či si náhodou neuvedomili predkladatelia, že by sa to dalo robiť aj poctivejšie, hej, tak citlivejšie, inkluzívnejšie. Napríklad, neviem, strieľam odboku, že zozbierať všetky tie dlhoročné problémy, hej, ktoré čakajú na odstránenie, a napríklad to spojiť do jednej veľkej novely vodného zákona, pripojiť k tomu napríklad riziko vodárenských spoločností, o ktorých by minister Taraba možno nevedel, možno vedel, možno by ich doteraz popieral, keby nebolo mňa a kolegyne Hanuliakovej, že sme ho tak pošťuchli k tomu, aby sa tomu venoval. Tak sa to dalo urobiť v takej jednej veľkej novele vodného zákona a správne, tak ako by to malo byť. Spojiť to, prehnať to riadnym legislatívnym procesom, dať to do MPK, aby to bolo čisté. Tak ja neviem, nedalo sa to náhodou aj takto spraviť? Opäť sa to musí urobiť tak akože slonom cez kľúčovú dierku a na hulváta? To sú moje také básnické otázky, ktoré vlastne ostanú aj tak nezodpovedané, pretože to tak býva, že my sa pýtame a odpoveď sa nedostáva, teda sa nám nedostáva. No a chcem len na záver povedať, že mne je z tejto pozície, lebo som s viacerými v kontakte, že mne je tak akože aj úprimne ľúto tej malej hŕstky poctivých ministerských pracovníkov, úradníkov, úradníčok, ktorí na tom ministerstve zostali, že si robia svoju prácu dobre a že predložia a pošlú do tohto parlamentu kvalitný návrh zákona a potom vlastne ich práca je takýmito pozmeňovákmi marená, krivená, zbastardená, prepáčte. A, žiaľ, mrzí ma to, ale je to aj prípad tohto, tejto parlamentnej tlače, na ktorú som sa úprimne tešil, že za ňu zahlasujem za, ale, žiaľ, za týchto okolností nemôžem a ani moje kolegyne, ani moji kolegovia za takto zbastardený zákon, respektíve parlamentnú tlač zahlasovať nemôžeme a je to strašná škoda. A nie je to len škoda, ale je to aj hanba. Vaša hanba, vážená koalícia. [16:14] Andrej Danko Ďakujem. Na vystúpenie pána poslanca jedna faktická, poslanec Galek. [16:17] Karol Galek – Vystúpenie s faktickou poznámkou Michal, ja by som možno ešte nehádzal úplne tak do koša, pretože možnože ten pozmeňovák neprejde. Ako si povedal, je to prílepok, ja by som to nazval troška tvrdšie, ale naozaj to absolútne nesúvisí s týmto zákonom a bastardí to naozaj dobrý zákon absolútne nezmyselnými ustanoveniami. Čo za tým môže byť, však možnože Lojzo nám o chvíľku povie viacej. Neviem si predstaviť ani, že by ostatní koaliční poslanci, keď si to vypočujú, alebo keď sa dozvedia o tom, tak zaňho nezahlasujú. Takže nehádžme to ešte, jak sa hovorí, flintu do žita. Pokiaľ by to bol naozaj zákon, tak ako bol predložený v prvom čítaní, za nás všetkými desiatimi, naozaj tepelné čerpadlá potrebujú tú podporu, tak ako si to veľmi pekne zhrnul, ale toto, toto, čo sa deje, tak to určite nie. [16:17] Andrej Danko Ďakujem, bez reakcie pána poslanca. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Jeden prihlásený poslanec. Uzatváram možnosť prihlásenia. Nech sa páči, pán poslanec Hlina. [16:18] Alojz Hlina – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, vraciam sa v čase, tak cca osem rokov dozadu, keď som tu robil takého čítača zákonov. Vtedy som naozaj mal, úprimne poviem, že aj trošku viac energie a som čítal všetko a skraja a viem, že niektorí smerácki ministri mali z toho hlavubolenie, že či to už čítal Hlina a čo tam našiel. A pravdou je, že malo to zmysel čítať a veľakrát sme tam veľa našli, hej, a veľakrát sa potichúčky opravoval. A aj teraz som si dal tú prácu a už som si vybral takú oblasť, ktorej sa venujem v rámci toho, v ktorom výbore som, a prečítal som si materiály, ktoré prišli na rokovanie výboru, a naozaj je to také nefér. Neni to poctivé, lebo pôvodne prišiel ten návrh zákona, že čerpadlá. Však dobre, pekná vec, však mám pocit, že to zahlasovali všetci, aj my sme boli za. Ale zrazu dokvitol do druhého čítania pozmeňujúci návrh Rudolfa Huliaka, lebo Rudolf Huliak sa rozhodol ho pozmeniť a dosť výrazným a zásadným spôsobom. A niekto povie, že preháňam. Nepreháňam. Mierne v niečom možno hyperbolizujem na to, aby sa to dalo uchopiť, hej, že čo vlastne predkladajú a snažím sa zjednodušiť tú právničtinu tak, aby sa dalo tomu pochopiť. Hej, lebo kto sa teda vyzná, že odsek 4, 5d, neviem čo, zložité. Zjednodušene sa dá naozaj povedať, že Rudolf Huliak, ten Rudolf Huliak, ten človek ľudu a z ľudu predložil naozaj najväčšiu vyvlastňovaciu doložku od štyridsiateho ôsmeho. Tu nepamätá zákonodarstvo od štyridsiateho ôsmeho, čo predložil Rudolf Huliak. Vyvlastňovaciu doložku 52a. Nikto o nej nerozprával, nikto o nej netušil. Boli ste oklamaní, my sme boli oklamaní ako opozícia, že riešime tepelné čerpadlá a zrazu prišla vyvlastňovacia doložka, že treba vyvlastniť pozemky okolo vodných stavieb. Strašne, a vysvetlím, strašne naširoko definované. Takže ten Rudolf Huliak, ten, ktorý vás chráni, a ten Tomáš Taraba, ktorý nedopustí žiadnu skrivodlivosť na duši Slováka zbedačenej, tak presne tí to urobili, že oklamali všetkých a na tej zbedačenej duši priniesli pozmeňovák, ktorý ešte to, v tej biede, ktorú a ktorou trpí po stáročia, ešte aj to málo, čo má, ešte aj to mu zoberú, vyvlastnia. Presne tak to je. Viete, čo bolo zaujímavé, že na tom výbore tí slovutní poslanci, tí poslanci, ktorí vlastne nám vládnu, tí poslanci, ktorí všetko vedia, čo predkladajú, ani netušili. Rudolf Huliak ani netušil, čo predložil. Nevedel, kukal ako vyoraná myš. Teraz už síce dávnejšie sa orali zemiaky, dneska sa všetko hýbe, ale v septembri sa niekedy vyorávali zemiaky a sa hovorí, že vyoraná myš pozerá. Tak presne pozeral aj s Filipom Kuffom, ktorý si zobral na seba to jarmo, hej, zbedačeného slovenského ľudu, že išiel to predstaviť na výbor. Aj ten kukal jak vyoraná myš, že čo vlastne, že o čom ja rozprávam. A bolo to tam, bolo to tam. Aj oni potom zistili, že aha, fakt je to tam. Čo teraz? Veď je zvláštna situácia, tak kolega Sabo to pekne povedal, videozáznam si ľudia pustite. Kľudne si ho pustite. A Filip Kuffa povedal, no ak je to tak, tak s pánom predsedom sa na to pozrieme. No bolo to tak, lebo sa na to pozreli a prišla oprava tej vyvlastňovacej doložky. Poviem v čom, v čom sa to zmenilo, hej, v čom som mal pravdu. Ale ten pozmeňovák prešiel. Pán Kalivoda, tak sa kývete zo strany na stranu, ste za to zahlasovali. Poslanci SMER-u, HLAS-u a SNS zahlasovali vo výbore za tento pozmeňovák. Za najväčšiu vyvlastňovaciu doložku od štyridsiateho ôsmeho, zahlasovali za ňu, jasné. Jaj, Bože, no. Prihláste sa k tomu, že ste za ňu zahlasovali, nech sa páči. Prečo ju meníte, keď ste za ňu zahlasovali? Viete, že aká je trvácnosť zákona, aká je zákonodarná práca, aká je tá ochrana zbedačeného slovenského ľudu, keď vlastne zmeníte a o hodinu neskôr zmeníte znova? Tak hádam predkladáte poctivo a zodpovedne, nie? Nebolo treba meniť, tak načo ste to menili? Áno, vo výbore prešlo, keby som na to nebol upozornil, tak prejde aj v pléne, ja vám garantujem. Prejde to aj v pléne. To, že vlastne vy môžte, takto, ináč to poviem. Dáva určitú logiku a v kontexte toho, čo žijeme, ako žijeme, ako sa to budovalo, vlastne umrtvené pozemky pod priehradami dať do poriadku vlastnícko-právne. To dáva logiku. Tam by ten úmysel sme mohli hovoriť, že môže byť v poriadku, hej. Že úmysel vysporiadať pozemky, ktoré sú pod vodnými dielami, hej, že vlastne môže to spôsobovať nejaké komplikácie. Ale pozor, zákonodárca išiel ďalej. Tu bude aj obrana, ak vystúpi pán Taraba, čo ten Hlina trepe somariny, my sme chceli dať do poriadku priehrady. Áno, v poriadku. Ak by ste chceli dať do poriadku priehrady a pozemky pod priehradami, to bolo pred, ale prečo ste to rozšírili tak, ako ste to rozšírili? Prečo sa s pozemkami pod priehradami zrazu stali pozemky súčasťou ich užívaní, tých vodných stavieb. Viete, to sú také tie hry slovíčok, právnici dobre vedia, však z toho žijú, hej, ako sa dá hrať so slovíčkami a zrazu zistíte, fíha, však to sa týka toho, aj toho. Viete, tak zrazu z pozemkov pod priehradami boli aj pozemky k užívaniu v súvislosti s tými vodnými stavbami. To sa rádovo zmenil ten rozsah, nie? Zrazu zistíte, že pobrežie, že to sú cesty, zrazu zistíte. A ešte aby toho nebolo málo, tak si tam dali aj hydromelioračné zariadenie. Viete, koľko ich je? Mám pocit, že to niekto hovoril, že Slovensko je krajina s najväčším, s najväčšou sieťou hydromelioračných zariadení v Európe, prísne vzaté asi hej, ale všetko je zanedbané, ale zaujímavé, že sa to tam dostalo, hej, a stala sa vyvlastňovacím titulom. Tak zbadali sa kolegovia a časť upravili. A teraz vám poviem, pán Kalivoda, hej, keď teda ste, bolo úplne v poriadku, že to, čo ste, za čo ste zahlasovali. Ľudia čujte, čujte Boží ľud slovenský, že to vám snsáci a SMER a HLAS na výbore schválili. Schválili vám, že vám vyvlastnia všetko, čo je okolo vodných tokov. Všetko, čo je vodná stavba. Všetko, čo je okolo ... (nezrozumiteľne vyslovené, pozn. red.) za to zahlasovali. Keby nebola opozícia na to upozornila, tak by to aj prešlo. Teraz doniesol Jano Kvorka, ktorého vždycky použijú na robotu (povedané s pobavením) a on zodpovedne k tomu pristúpi, prečíta, čo treba, upravil, upravil tú vyvlastňovaciu doložku. A áno, treba povedať, že rádovo lepšie ako to, čo bolo, hej. Tak v tomto, z tohto pohľadu neumožňuje ten výklad, ten gumený výklad toho, ako by sa to dalo použiť, respektíve zneužiť. Definuje úplne explicitne, že sú to pozemkami pod, pod priehradami. Vypustili, vypustili a súčasťou ich uží... to je, vypustili z toho novelu. To je v poriadku. Takže áno, mal som pravdu, alebo nemal som pravdu? A zároveň vypustili efko, to hydromelioračné zariadenia. Takže prichytení, prichytení pri čine, hej, museli doniesť opravu, lebo naozaj z toho hrozilo teda, že môže byť nejaký problém, bol by z toho krik, Hlina by robil cirkus, no tak to rýchlo, rýchlo opravili. Ale to predložili a, pán Kalivoda, vy ste za to zahlasovali, nech sa páči, tak to robíte. A, ľudia, buďte opatrní, buďte opatrní, kto vám čo predkladá a kto vám čo hovorí. Už som to tu dneska počul dvakrát, minister Taraba predkladá zákony, ktoré vás ohrozujú, nieže vám pomáhajú, ohrozujú. V kontexte záplav vám poviem, viete, tu spomenul, že treba, že tie stromy popri tých, prosím vás pekne, v kontexte záplav treba povedať, že chvála pánu Bohu, že na druhej strane Dunaja je, čo je. Že tam je Pečniansky les, že tam je Soví len, ktorý už teda za chvíľku nebude, lebo ho vyrúbu a vyrúbu ho lacnejšie kvôli tejto rúbacej novele, ktorú minister predložil, zle hovorí. Netešte sa, netešte sa. To, že sa vám to všetko zvalí do tých dedín, to všetko to blato, to sa zvalí preto, lebo to nebude mať čo zadržať. A nebude to mať zadržať preto, lebo to niekto vyrúbal a vyrúbal to preto, lebo Taraba to povolil. Tak netlieskajte aspoň, počúvajte, že či náhodou by to nestálo za nejakú úvahu. A netára ten Taraba? Áno, ten človek je nebezpečný pre vás, ľudia a občania Slovenska. Predkladá nebezpečné zákony, ktoré vás ohrozujú, a jeho ministerstvo predložilo návrh zákona, ktoré zavádzalo najväčšie vyvlastnenie od štyridsiateho ôsmeho. Len vďaka opozícii to prehodnotili. Ale ktovie, s čím prídu nabudúce. Ďakujem pekne. [16:18] Andrej Danko Ďakujem. Na vstúpenie pána poslanca tri faktické. Poslanec Galek. [16:28] Karol Galek – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Ja som predtým hľadal to správne slovo, keď som vravel, že toto nie je prílepok, ale že ty si to nazval veľmi, veľmi dobre. Nazval si to vyvlastňovacou doložkou, ktorá naozaj s týmto zákonom nemá absolútne nič spoločné. Na takéto veci máme predsa zákon o strategických investíciách. Prečo sa nejaké vyvlastňovanie ide riešiť cez zákon o vodách? Veď toto, toto je úplne bezprecedentný návrh. Čiže dneska budeme vyvlastňovať pozemky pod tokmi, pod, ja neviem, vodnými dielami, zajtra čo, pod stromami, alebo kam pôjdeme ďalej? A ty si hovoril o tom, že, ľudia, dávajte si pozor, lebo tu vás môže štát veľmi ľahko okradnúť o vaše pozemky, ale ja sa pýtam, kto je tým beneficientom na tej druhej strane, o čom sa tu vlastne bavíme? Pán Kvorka hovoril o vodnom diele Gabčíkovo, áno, toto má byť vraj stále neskolaudované. Pán Taraba, neviem, či mi toto viete potvrdiť. Alebo je to prečerpávacia elektráreň Ipeľ, ktorú pán Brhel začal plánovať ešte v roku 2015? Alebo je to kontroverzné vodné dielo Slatinka, ktoré sa tu plánuje od roku 1956? Čiže, ako sa hovorí, never v ušľachtilý motív činu, ak sa dá nájsť aj nízky a, bohužiaľ, v tomto nevidím len ten ušľachtilý. Ďakujem. [16:29] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Kalivoda. [16:30] Peter Kalivoda – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega Hlina, no ja, naozaj niekedy vám je ťažko rozumieť, vy máte výborné toto vystupovanie, viete zaujať ľudí, viete to podať veľmi pútavou formou, ale niekedy naozaj ten obsah mi uniká a môžem vám to teda deklarovať na jednej veci. Ja si za každým svojím hlasovaním určite stojím a aj za tým hlasovaním, ktoré som vykonal na výbore, a ja som presvedčený, že pokiaľ by aj ten zákon bol schválený v tej podobe aj tu v pléne, tak nič také, čo to tu vy strašíte, tie vaše, ja neviem ani, ako to nazvať, znárodňovanie, druhé najväčšie od štyridsiateho ôsmeho, to už ani nie je hyperbola, to už sú rozprávky deda Jahody. Čiže toto je úplný nezmysel. A potom ak teda si osvojilo ministerstvo nejakú vašu pripomienku a ešte docizelovalo to znenie zákona alebo toho paragrafu, tak to by ste mali oceniť a povedať, tak fajn, aj keď stále trvám na tom, že pokiaľ by to nebolo pozmenené, tak by sa vôbec nič nestalo. A tie fantazmagórie o znárodňovaní, to je, to už naozaj ani sa mi ťažko komentuje. [16:30] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Pročko. [16:31] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán Hlina si určite chce dať na faktické poznámky odpoveď, tak sa prihláste, nemáte za čo. Viete, oni vám budú rozprávať, že vlastne vy ste skvelý, ale vy to neviete podať, lebo oni to mysleli úplne inak, ako to mysleli, veď oni tie vaše rozprávky, čo rozprávate, veď oni nechceli znárodňovať, oni len tak jemne chceli národu trošku sem-tam ukradnúť niečo, veď to nemôže byť ako v tom štyridsiatom ôsmom, oni to nemôžu robiť tak ako v štyridsiatom ôsmom, oni sú už iní komunisti, oni sú jemnejší komunisti. Oni zistili, že urobili niečo, čo je naozaj úplne, úplne amatérske. A toto vykrikovali počas tri a pol roka Igora Matoviča a Eda Hegera, že amatéri, že to vládnu, no tu teraz čo vládne, to je niečo neskutočné. To je naozaj absolútny amaterizmus, to sa nedá ani popísať, to ako naozaj tie deti zo škôlky, keby ste dali riadiť túto republiku, tak by to riadili lepšie. Ale oni zistia, že urobili niečo, čo je naozaj, jej, veď toto sme pokašlali, kto nám to písal. Tak ako ste povedali, tak to poveria niekoho, ako je pán Kvorka, aby to prečítal (povedané s pobavením) a aby to naprávali, ale toto sa tu deje od prvej chvíle ich vládnutia. Oni naprávajú tie svoje amatérske veci, úplne to robia na kolene, ale robia to preto, lebo ten cieľ, a vy ste ho pomenovali, ten cieľ nie je v prospech občanov, ten cieľ nie je, pretože ideme pomáhať Slovákom, to sú také rabovačky, vy ste to tam aj presne popísali. A dokonca predchádzajúce, nemôžem reagovať, ale počuli ste aj faktickú, ktorá bola presne o tom, takže toto je ten ich cieľ. Pán Hlina, vy ste to pomenovali absolútne presne a tí, čo vám nerozumejú, no nie každému je súdené, aby mu bolo vzhúru dáno. (Ruch v sále.) [16:31] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Hlina. [16:33] Alojz Hlina – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Tak na rekapituláciu, lebo pán minister vystúpi, predpokladám, v záverečnom slove, lebo on je veľký hrdina, aby som nemohol reagovať a predstaví svoju pravdu slovenskému zbedačenému ľudu, ja len pre rekapituláciu teda poviem, že pôvodne dobrý návrh zákona, ktorý nám oklamal, doznal prílepku, ktorý bol predstavený Rudolfom Huliakom na výbore, a ten mal v sebe zakomponovanú vyvlastňovaciu doložku, ktorá vlastne umožňovala vyvlastňovať pozemky v obrovskej miere. V obrovskej miere, ktoré sú súčasťou vodných stavieb, a to bolo strašne široko definované, týkalo by sa to obrovského množstva pozemkov. Zbadali sa, vedeli, že by to mohol byť problém, tak čo spravili, opravili to. Tým ste priznali, tak ste to nemuseli opravovať, pán minister, čo sa vyškierate, tak ste to mali nechať tak, keď to bolo v poriadku. Áno, boli ste prichytení pri čine, vedeli ste, že by z toho mohol byť problém, poprosili ste Jana Kvorku, Jano Kvorka predložil návrh, ktorý to cizeluje, aby to teda zostalo v tom, kde to určitú logiku dáva, aby sa vysporiadali pozemky pod priehradou. Lenže vy ste pod pláštikom toho, že chcete vysporiadať pozemky pod priehradami, do toho dali vetičku, ktorá by umožňovala tieto parametre použiť pri pozemkoch súvisiacich s užívaním vodných stavieb a vodné stavby ste definovali cez a, b, c, e, f, g, to znamená strašne široko, ergo skoro všetko je vodné stavby. Prísne vzaté aj studňa je vodná stavba, pre korektnosť poviem, že tú ste tam zrovna nedali. Ale aby si ľudia vedeli predstaviť, čo je vodná stavba, vodná stavba je skoro všetko, čo má trošku betónu v sebe pri rieke. Takže tam všade, tam všade by mohli uplatniť tento inštitút. Takže prichytení pri čine doniesli a opravili, to je celé. Ľud boží, počúvajte dobre, taká je pravda. [16:33] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho V rámci rozpravy o slovo požiadal pán minister. V záverečnej? (Reakcia z pléna.) Dobre, takže vyhlasujem rozpravu za skončenú. K rozprave sa chce vyjadriť navrhovateľ. Nech sa páči. [16:35] Tomáš Taraba – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne. Dámy a páni, povedzme si, o čom sa bavíme. Bavíme sa o tom, či Slovenská republika bude mať právo vyvlastniť pozemky pod slovenskými riekami a tokmi, SaS-ke to vadí. Pýta sa tuto, to je nový náhradník pána Sulíka, tento pán chodil do Bruselu a rozprával, že tri roky nám stačia na odrezanie od ruskej ropy, hej. Potom keď im zistili, keď dostali mail ešte deň predtým, jak sa o tom rokovalo, tak Sulík povedal, že on už si ho nestihol otvoriť, lebo jeho nikto neupozornil, že dostal mail, kde upozorňoval ich Slovnaft, že zdecimujú rafinériu na Slovensku. A teraz on sa pýta, tento náhradník za Sulíka pán Galek, že komu to bude slúžiť? Tak položte si otázku, komu môže slúžiť, ak štát vyvlastní pozemky pod riekami a pod vodnými stavbami. Komu to môže slúžiť ako občanom Slovenskej republiky. A viete, čo sa deje? Deje sa to, že skupujú za nula celá nula, nula nič pozemky pod riekami a pod vodnými stavbami kadejakí špekulanti a chodia vypaľovať Slovenskú republiku, pretože chcú nájomné zmluvy zrazu. A tí ľudia, chudáci, ktorí si povedia, však a čo tam môžem, mrkvu tam neposadím, zemiaky neposadím, tak len platím z toho možno nejaké dane, tak tým podvodníkom predávajú tie pozemky, a kto sa ozve? Proti záujmom štátu je SaS-ka. SaS-ka, ktorá niekedy povedala, že to bola verzia politiky pána Sulíka sprivatizovať slovenské lesy, vy to pamätáte? Jedna z verzií bolo, že oni sprivatizujú, však načo štát má vlastniť lesy. Takže komu bude slúžiť k tomu, ak štát bude mať právo vyvlastniť pozemky pod riekami. No nie SaS-ke, to vieme teda, ale Slovenskej republike, teda občanom. Áno, my vždy budeme bojovať za to, pán Galek, aby to, čo napríklad keď vám ponúkli Nemci, že či nechcete odkúpiť ten podiel v tej distribučnej spoločnosti, tak ja vždy by som si ten podiel uplatnil, dnes by sme za to boli neskutočne zarobili pri týchto cenách. 1,8 miliardy eur, dámy a páni, minulý rok získali energetické spoločnosti, už nie banky, energetické spoločnosti, keby Galek so Sulíkom vtedy si boli uplatnili predkupné právo na tú distribučku na východe (reakcia z pléna), tak dnes, jasné, tak dneska je splatená tá investícia. Takže vtedy sa tiež pýtali títo dvaja Pat a Mat, že áno, kto z toho by mal nejaký benefit, no kto? Občania Slovenskej republiky. No a teraz jasne, nebudeme tu rozprávať, už sme tu počuli o tom, že keď prejde zákon o náletových drevinách, tak celé Slovensko zeroduje, hej, to ste všetci počuli, ale zaujímavé, že už nehovoria, že práve vďaka vďaka tomuto zákonu sa teraz vedia čistiť toky, potoky, pretože platilo to tu, že iba február, marec ste mohli, kedy je sneh a nikto tam nič nevie urobiť, a potom zase október, november, kedy je zase dážď, taktiež tam nič nikto nevie urobiť. Vidíte tu niekde nejakú ekologickú katastrofu za to, že náletové dreviny vyčistené, že budeme mať, ak máme mať niekde lúky, máme tu ministra práce, sociálnych vecí, budúci týždeň sa asi stretneme v debate o to, aby sme napríklad aj na tieto čistiace práce zakomponovali sociálne odkázané skupiny ľudí, Rómov a tak ďalej. Tí, ktorí napríklad v niektorých komunitách, tretina Rómov sedí za to, že si zobrali z lesa nejaké drevo, no nech idú čistiť tie náletové dreviny, my ich nepotrebujeme živiť vo väzniciach, takže toto všetko riešiť budeme, takže máte tu dve verzie. Chcem povedať, ešte je otázka, že prečo to nejde cez zákon o vyvlastňovaní strategických podnikov. No tak keď v Gabčíkove chcú vyvlastniť niekde nejakú cestičku, tak nemá to investíciu sto miliónov euro tá cestička, takže to nespadá pod zákon o strategických investíciách. Takže z toho dôvodu, pán Galek, ako odborník teda vám hovorím, že zákon o strategických investíciách hovorí určitý objem a keď sa bavíme napríklad o tom, že máte niekde okolo priehrad obslužné zariadenia, alebo máte niekde nejaký pozemok, kde môže napríklad stáť zariadenie na úložisko povedzme elektrickej energie v budúcnosti do zeleného vodíka, ako rokujeme s Európskou investičnou bankou, alebo tam bude napríklad úložisko do batérií, no tak keď tam je niekde vo vzdialenosti pozemok, tak budú ako keby ten pozemok vzhľadom na to, že to je dôležité pre rozvoj toho celého projektu, tak by ho vedeli vyvlastniť. Áno, neni to tam, vyhodili sme to a máte teraz možnosť, saskári, ukázať, že ste na strane verejného záujmu. Keď teraz za toto nezahlasujete, pretože je tam presne tá verzia, neviem, či tu je Rudo Huliak, lebo on hovoril, jak to bolo, Alojz Hlina našiel zemeguľu, že je guľatá, tak došiel k nemu a povedal mu, že ale viete, pán Huliak, ja už si idem natočiť videjko, lebo politika je taká. No tak robí tu z komára somára, výsledok tohoto celého je zákon na stole, ten zákon je daný tak, že na základe tohoto všetci špekulanti prídu o svoje kšefty, nebudú môcť pýtať od nás nájomné zmluvy, nebudú môcť nás vypaľovať pod tými vodnými stavbami, narobíme majetkový poriadok v prospech Slovenskej republiky, pán Pročko, v prospech vždy vyvlastňovací, ak je v prospech Slovenskej republiky. Takže kto máte problém s tým, že Slovenská republika bude vlastniť vody, toky a stavby pod nimi, tak samozrejme za to nehlasujte, a vy, ktorí ste na strane toho, aby ten verejný záujem obhájený bol, tak tento zákon je úplne ideálny pre vás. Ďakujem pekne. [16:35] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Žiada si záverečné slovo spravodajca? Súčasne ho žiadam, aby oznámil termín hlasovania o tomto návrhu zákona. Nech sa páči. [16:41] Ján Kvorka – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo. Viackrát tu padlo moje meno, tak asi sa patrí k tomu vyjadriť. Chcem potvrdiť to, čo povedal v záverečnej reči pán minister. Ja osobne som mal možnosť konzultovať tieto veci s pracovníkmi z ministerstva a nebolo to tak, že mňa tu voľakto si využíva alebo zneužíva, alebo tak ďalej. Viete, ja nie som človek, ktorý takéto veci si dal na sebe urobiť. Keby sa o to voľakto pokúsil, tak by mu bolo hore kopcom ľahšie ako dolu kopcom, to si zapamätajte. A som tu preto a bol som zvolený tu do tohto parlamentu kvôli tomu, aby som tu odvádzal prácu, ktorá je odo mňa požiadaná a aby som ju odpracoval a urobil tak, ako je to najlepšie v prospech občanov Slovenskej republiky. O to som sa snažil aj teraz, o to sa budem snažiť vždycky. A viete, nechcem padnúť na úroveň pána Pročka, ale to, čo ja som tuná hovoril, a to, čo on tu tára, tak si myslím, že to sa nedá porovnať. Čo sa týka hlasovania, chcem poprosiť, že hlasovanie, a určiť termín dneska o sedemnástej hodine. (Potlesk.) [16:41] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomtom bode programu. Pristúpime k prvému čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona 455/1991 Z. z. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Vládny návrh zákona je uverejnený tlač ako 408. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 439. Prosím ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Erika Tomáša, aby vládny návrh zákona uviedol. [Rokovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 408.] [16:43] Erik Tomáš Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, po náruživej atmosfére k predchádzajúcemu zákonu si dovolím pokojnejšie. Je to veľmi dôležitý zákon, ide o novelu zákona o sociálnych službách, ktorá prinesie naozaj veľa dobrého pre zdravotne znevýhodnených ľudí, niekoľko zmien prinášame. Tou prvou je, že zvyšujeme príplatok k opatrovateľskému príspevku v prípade zdravotne znevýhodnených detí zo 100 na 200 eur, čiže ho zdvojnásobujeme. Zároveň upravujeme režim odľahčovacej služby pre takýchto zdravotne zne... pre rodičov takto zdravotne znevýhodnených detí. Doterajšia prax a doterajší systém ukazuje, že odľahčovacia služba je nefunkčná, využíva ju minimum ľudí, len chcem pripomenúť, že odľahčovacia služba je v kompetencii samospráv, ale ministerstvo práce teda chce zákonom pomôcť. Po novom teda v prípade odľahčovacej služby, ktorá bude využitá v pobytových zariadeniach, zostáva ten časový limit na úrovni 30 dní. To znamená, takýto rodič bude môcť 30 dní do roka využiť takúto pobytovú službu, ale v prípade ambulantnej a terénnej odľahčovacej služby už nastavujeme túto odľahčovaciu službu na hodiny, konkrétne na 360 hodín. Bude to časový fond, z ktorého si bude ten daný rodič môcť čerpať túto odľahčovaciu službu oveľa pružnejšie. Zároveň rozširujeme počet hodín domácej opatrovateľskej služby na 40 hodín mesačne v súbehu s opatrovateľským príspevkom, čo znamená, že napriek tomu, že bude poskytovaná domáca opatrovateľská služba 40 hodín mesačne, nepríde opatrovateľ o opatrovateľský príspevok. Zákonom vyhovujeme aj rôznym požiadavkám poskytovateľom sociálnych služieb, nastavujeme personálny normatív na počet klientov, nie ako to bolo doteraz na počet lôžok, takisto rozširujeme kvalifikačné predpoklady pre výkon tlmočenia a tak ďalej a tak ďalej. Čiže vyhoveli sme vlastne všetkým požiadavkám, požiadavkám poskytovateľov. Máme tam ešte dve veci. Prinášame takzvaný, teda prinášame kompromis, ktorý bol dosiahnutý medzi poskytovateľmi sociálnych služieb a samosprávami v prípade objednávania sociálnej služby. V zákone je to navrhnuté tak, že obec alebo mesto, teda poskytovateľ sociálnej služby musí do 30 kalendárnych dní zabezpečiť poskytnutie sociálnej služby či už u seba, alebo objednaním iného verejného alebo neverejného poskytovateľa. V opačnom prípade už môže sa odkázaný človek dohodnúť priamo s akýmkoľvek zariadením. Tu chcem ale povedať, že sme vo významnej diskusii s ďalšími organizáciami, napriek tomu, že bol dosiahnutý kompromis, je v hre aj to, a sme k tomu dosť blízko aj po dohode so ZMOS-om a ďalšími organizáciami, aby sa tento kompromis napokon nerealizoval, pretože dobre vieme, že od 1. 1. 2026 už platí, bude platiť reforma financovania sociálnych služieb, kde už bude všetko inak a zrejme, zrejme to aj k tomuto smeruje, ale o tom by sa som vás informoval ešte pred zasadnutím výborov a pred druhým čítaním. No a možno posledná vec, ktorá je dôležitá. Ja som niečo v lete sľúbil a to je to, že túto novelu zákona o sociálnych službách využijeme na to, aby sme zrušili krátenie opatrovateľských príspevkov na základe príjmu odkázanej osoby a môžem teraz v pléne povedať, aj keď je to prvé čítanie, že sme s ministerstvom financií veľmi blízko k tomuto cieľu, takže pravdepodobne sa to podarí s tým, že, samozrejme, keď tá dohoda bude, lebo je to súčasťou rokovaní o štátnom rozpočte budúcoročnom, tak veľmi rád o tom budem informovať. Ďakujem, toľko stručne k zákonu. [16:44] Andrej Danko Ďakujem, pán minister. Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, Alene Novákovej. Nech sa páči. [16:48] Alena Nováková Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 408. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 439 z 27. augusta 2024 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu. [16:48] Andrej Danko Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku, pán poslanec Ledecký ako rečník, takže má dvadsať minút. Nech sa páči, pán poslanec. [16:50] Vladimír Ledecký – Vystúpenie v rozprave Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, skôr než začnem, tak v predošlom zákone, ktorý sa tu pred chvíľou schvaľoval, alebo o ktorom sme diskutovali, ma prekvapilo, že pán minister Taraba sa zastáva Rómov z rómskych osád, ktorí kradli drevo a teraz sú v nápravnom zariadení, ako mu na nich záleží (povedané s pobavením), tak keď si spomeniem, čo všetko o nich narozprávala Slovenská národná strana pred voľbami aj mimo toho, tak mi to je veľmi úsmevné. No dobre, poďme k veci. Pán minister, vy ste tu, keď ste uvádzali tento zákon, tak ste povedali pár vecí, na ktorých je môj príspevok postavený, a práve ste povedali tak, že sa dohadujete ešte so ZMOS-om, že asi sa to zo zákona vypustí, takže môj príspevok bude asi tým pádom bezpredmetný, ale napriek tomu to všetko spomeniem, aby ste mali väčšiu motiváciu to z toho zákona vypustiť. Keďže tento zákon má platiť iba jeden rok, lebo od 1. 1. 2026 už budú nové zákony, ktoré, ktoré budú v rámci sociálnych služieb z plánu obnovy, celá reforma, ktorá sa pripravuje, takže ten zákon bude platiť de facto od decembra do decembra budúceho roku. Ja chcem povedať, že nie je mi celkom pochopiteľné, ale keďže, keďže bude platiť iba rok, prečo, prečo vlastne ten zákon prijímame, ale keď to súvisí s tým zvýšeným príspevkom, tak kvôli tomu to chápem. Ale o tom, aby starosta rozhodoval, kde, kto bude pridelený do akéhokoľvek zariadenia podľa nového zákona, tak to nie je celkom pochopiteľné a to je z toho dôvodu, že tuná na každej schôdzi prijímame cca sto zákonov a my si nemyslíme, že tie zákony, ktoré sa týkajú obcí, a veľká časť sa týka obcí, že tí starostovia, ktorí sú na Slovensku, a veľká časť z nich je dokonca úväzkových starostov, že to postrehne, nedajbože si to prečíta a podľa toho, podľa toho aj koná. To znamená, ja si osobne myslím, že keď prijmeme tento zákon, že ten starosta si všimne, že sa zmeny v sociálnych službách udiali vtedy, keď za ním príde klient a mu povie, že sa to udialo, lebo potrebuje nejakú sociálnu službu a, samozrejme, tomu klientovi to niekto musí povedať. Takže aby to platilo rok, sa mi to vidí príliš veľká námaha, aby sme to prijímali. Ďalšiu vec, ktorú si treba uvedomiť, že ZMOS je organizácia, ktorá síce zastupuje záujmy obcí a miest, ale obce a mestá majú dva také rozhodovacie orgány, a to je starosta a zastupiteľstvo. A v tom ZMOS-e zastupujú ho tí starostovia a primátori bez toho, aby museli mať schválené od zastupiteľstva akúkoľvek kompetenciu, pokiaľ idú na to rokovanie. Čiže z toho je zrejmé, že tí starostovia a primátori tí vedia v tom ZMOS-e presadiť viacej svoje názory ako názory zastupiteľstva. A to sa, a to sa prejavuje aj v tomto zákone, lebo, lebo posilujú sa, posilujú sa práva starostov a primátorov a ja by som videl práve aj v tomto zákone priestor pre to zastupiteľstvo, lebo aj viete, keď sa predáva majetok alebo akákoľvek činnosť v obci, tak je to rozdelené tak, že tie pravidlá spravidla, tie pravidlá spravidla urobí to zastupiteľstvo a tá rozhodovacia kompetencia na základe tých pravidiel je práve u starostu. A práve v tomto zákone ten starosta má takú svojvôľu, že tie pravidlá mu vôbec v zastupiteľstve neurčí. Podľa toho sa pýtam, podľa akých pravidiel bude starosta rozhodovať, aby pridelil tú sociálnu službu. Vieme, že tí klienti preferujú rôzne zariadenia, to znamená podľa toho, že ktoré sú v blízkosti domova, samozrejme, keď, keď je z okresu Levoča, tak nebude chcieť ísť do okresu Medzilaborce, alebo keď je katolík, tak predpokladám, že preferuje viacej charitu, alebo naopak, keď je ateista, tak nechce, aby ho obsluhovali sestričky, sestričky z charity. Takže nemyslím si, že to je dobré rozhodnutie, že ten starosta bude neobmedzene rozhodovať, lebo keďže keď pôjde ten klient do verejného zariadenia, ten starosta nebude prispievať, tie obce sú v takom finančnom marazme, ako sú, tak osobne si myslím, že ten starosta bude preferovať to, aby ho to čo najmenej stálo a ten záujem klienta, ten záujem klienta bude až na druhom mieste. Nehovoriac o tom, že malé obce majú problém, aby si tí starostovia zaplatili platy, častokrát keď nemajú peniaze, sa dajú vypísať na maródku a pokiaľ im príde takýto, takýto výdavok, tak sčasti ich aj chápem, že sa snažia tú službu, o tej službe rozhodnúť tak, aby ju nemuseli platiť, ale aby ju platil štát. Ďalší pohľad na to je, že na tú službu prispieva štát, samospráva a klient. A tie peniaze, tie peniaze sa nejak dávajú dokopy a jasné, že keď štát ten príspevok nezvýši, samospráva alebo ten starosta rozhodne, že to pôjde, že ten klient pôjde do samosprávy, tak ten klient posledný v tom, v tom poradí bude prispievať ďalej. Ale pokiaľ tá samospráva neprispeje a bude sa snažiť, aby naozaj neprispievala a bude robiť rôzne obštrukcie, tak tomu klientovi nakoniec ostane to, že keď si tú službu chce naozaj vybrať podľa svojho gusta, tak si ju bude musieť doplatiť alebo, alebo zaplatiť celú. Čo je ešte veľmi dôležité, všetky výskumy nám ukazujú, že ak chceme, aby ľudia, ktorí sú odkázaní na sociálnu službu, mali kvalitnejší život, lepší život, dlhší život, tak nerozhodujú o tom, aké, aké peniaze im dáme alebo aký príspevok im dáme, ale rozhoduje o tom, či sú vo svojej komunite, v ktorej celý život vyrastali, či žijú v blízkosti rozšírenej rodiny, to znamená, že aby tí starí rodičia mali vnúčatá na dosah, poprípade deti, a v akom stave je zdravotníctvo a aby mali prirodzený pohyb. Takže pokiaľ si berieme tieto danosti ako prioritu, tak je logické, že ten klient by si mal to zariadenie vybrať a nemali by sme do toho montovať starostu a primátora a navyše mu dávať kompetenciu, aby vzhľadom na finančné nároky sa snažil alebo hľadal to najlacnejšie riešenie a nie to najvhodnejšie riešenie, ktoré je najlepšie pre klienta a pre jeho kvalitný život. Ja, pán minister, všetkými desiatimi podporím, ako ste naznačili, že so ZMOS-om sa bavíte že o týchto veciach, o ktoré som hovoril, že odtiaľ vypadnú, lebo si myslím, že to je jeden veľký problém, ktorý, ktorý v tom zákone je, a takisto uvažujem, či má vôbec zmysel nejakým spôsobom v druhom čítaní to meniť, keď ten zákon bude platiť iba rok. A naozaj si myslím, že tí kompetentní, kým si to všimnú, tak ten rok už prejde. Ďakujem pekne. [16:50] Andrej Danko Ďakujem. Na vystúpenie pána poslanca jedna faktická. Pán poslanec Muňko. [16:59] Dušan Muňko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Poslanec, naopak, vítam, že tento zákon je, pán minister predložil, lebo ten zákon je veľmi dobrý, tak ako je zákon aj predchádzajúci, ktorý predložil minister životného prostredia, pretože od roku 2006 vodné toky nikto prakticky nevyčistil, lebo vodohospodársky podnik nemal na to peniaze. Čiže sociálne podniky, ktoré budú hlavne pre rómske etnikum, ktoré stále má menej prác, vecí, pokiaľ sa týka, čiže toto, keď bude dva roky tento zákon, tak vám garantujem, že my vodné toky nevyčistíme. A druhá vec, prekvapuje ma, podaktorých poslancov, nebudem ich menovať, každý vodný tok má ochranné pásmo, takže prakticky zo zákona nemôže to, čo, aj keď pán minister na to, životného prostredia, reagoval. Nemôže nič robiť, pretože, a že to starostovia budú robiť, tak si budú čistiť svoje vodné toky, ktoré proste jednoducho v tej, v tej svojej dedine alebo v tom svojom rajóne majú. A to vám hovorím, pretože som na životnom prostredí pracoval, to je robota nie na dva, na možno päť rokov, pokiaľ sa vyčistia veškeré, veškeré naše vodné toky, ktoré sú. [16:59] Andrej Danko Ďakujem. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. A, ospravedlňujem... (krátke vypnutie mikrofónu) Ledecký, teda s reakciou na faktické. [17:00] Vladimír Ledecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou Chcel som reagovať, ale keďže pán Muňko mal faktickú poznámku k inému zákonu, tak nemám na čo. Ďakujem. [17:00] Andrej Danko Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne. Keďže sa prihlásila pani poslankyňa, pán minister, prerušujem rokovanie o tomtom bode programu. Budeme pokračovať vystúpením pani poslankyne za KDH Turčanovej a prerušujem rokovanie do 17.05 h, kedy by sme mali hlasovať o prerokovaných bodoch. (Prestávka.) [17:08] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní. Predtým ako pristúpime k hlasovaniu, vidím dva procedurálne návrhy. Ako prvý pán poslanec Mikloško. [17:08] František Mikloško – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Pán predsedajúci, dnes došlo na pôde Národnej rady k niečomu, čo sa úplne vymyká nášmu civilizačnému prostrediu. Poslanec Richard Glück ráno na tlačovke SMER-u predniesol na adresu Michala Šimečku tieto slová, citujem: „Pán Šimečka mladší dostal tú nenávisť proti slovenskému národu takpovediac v materskom mlieku." Ak je niekomu čudné, že tu o tom hovorím, tak nech si každý predstaví, že by niekto na jeho matku verejne povedal, že ho nadájala nenávisťou voči čomukoľvek. Navrhujem preto, aby Národná rada bezodkladne prijala toto uznesenie: „Národná rada odsudzuje výrok Richarda Glücka, ktorý hlboko uráža materstvo a uráža všetky matky, ktoré sa s láskou starajú o zdravie a duchovný rast svojich detí a žiada ho, aby sa Michalovi Šimečkovi a jeho matke verejne ospravedlnil." (Potlesk.) [17:13] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Mikloško, ja vám ako starému harcovníkovi nemusím hovoriť, že keď chceme hlasovať o uznesení, dané uznesenie musí mať parlamentnú tlač. To znamená, nemôžem o tomto uznesení dať hlasovať, pretože nemá pridelenú parlamentnú tlač. Keď to podáte do podateľne, budeme z toho mať parlamentnú tlač, tak o tom dám hlasovať. Ďalší procedurálny návrh – pán poslanec Saloň. [17:13] Marián Saloň – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem pekne, pán predsedajúci. V mene troch poslaneckých klubov – SMER, HLAS a SNS – dávam návrh na zaradenie nového bodu, tlač 480, návrh na zmeny v zložení výborov Národnej rady Slovenskej republiky a vymenovanie vedúcej stálej delegácie NR SR, poprosím zaradiť tento bod do programu na stredu 18. 9. po tlači 479, bod 124. Ďakujem. [17:13] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Je všeobecný súhlas? (Nesúhlasná reakcia pléna.) Nie je. Dám hlasovať. (Hlasovanie.) 129 prítomných, 119 za, 3 proti, 3 sa zdržali, 4 nehlasovali. Konštatujem, že sme tento návrh schválili. Podávam procedurálny návrh, aby sme bod 24, tlač 420, prerokovali vo štvrtok 19. septembra po bodoch ministra cestovného ruchu. Je to návrh, ktorý na rokovanie predkladá predseda výboru pre európske záležitosti pán Ferenčák. Je všeobecný súhlas? (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem pekne. Pokračujeme hlasovaním v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/1998 o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže a Železničnej polície, ktorý prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní, tlač 458. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre obranu a bezpečnosť poslancovi Michalovi Bartekovi, aby hlasovanie uvádzal. (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 458.) Bartek, Michal, poslanec NR SR Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, drahé kolegyne, kolegovia, v rozprave k uvedenému návrhu vystúpili dvaja poslanci Národnej rady. Spoločná správa gestorského výboru obsahuje štyri body. Budeme o nich hlasovať spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Dajte o nich, prosím, hlasovať. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 142 prítomných, 78 za, 64 sa zdržalo. Návrh sme schválili. Bartek, Michal, poslanec NR SR Ďakujem. Týmto sme hlasovali o všetkých pozmeňujúcich návrhoch. Pán predsedajúci, sme v treťom čítaní. Otvorte, prosím, rozpravu. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania . Chcem sa opýtať, či sa hlási niekto do rozpravy. Nie je tomu tak, končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku. Pán spoločný spravodajca, prosím, uveďte odporúčanie gestorského výboru. Bartek, Michal, poslanec NR SR Pán predsedajúci, dajte hlasovať o návrhu zákona ako celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 143 prítomných, 78 za, 65 sa udržalo. Konštatujem, že sme schválil vládny návrh novely zákona 73/1998 o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru . Pristúpime k hlasovaniu v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 414/2012 o obchodovaní s emisnými kvótami, tlač 463. Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, poslankyni Zuzane Matejičkovej, aby hlasovanie uviedla. Nech sa páči, pani spravodajkyňa. (Hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 414/2012 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 463.) Matejičková, Zuzana, poslankyňa NR SR Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 142 prítomných, 78 za, 27 proti, 37 sa zdržalo. Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní . Ďalej pristúpime k hlasovaniu o pridelení návrhu výborom a o určení gestorského výboru, ako aj lehoty na jeho prerokovanie. Nech sa páči, pani spravodajkyňa. Matejičková, Zuzana, poslankyňa NR SR Ďakujem. Pán predsedajúci, teraz dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti a Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali ihneď. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 143 prítomných, 79 za, 29 proti, 35 sa zdržalo. Konštatujem, že sme tento návrh schválili. Keďže sme odhlasovali v prvom čítaní návrh zákona, o ktorom rokujeme v skrátenom legislatívnom konaní, chcem vás požiadať o odsúhlasenie termínu jeho prerokovania v druhom čítaní. Navrhujem, aby sme tento návrh zákona, t. j. tlač 463, prerokovali 18. 9. o štrnástej hodine. Chcem sa opýtať, či je všeobecný súhlas. (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem. Konštatujem, že sme určili termín prerokovania tohto návrhu zákona. Zároveň chcem požiadať predsedov príslušných výborov, aby zvolali schôdze výborov tak, aby sme mohli o návrhu zákona v druhom čítaní rokovať tak, ako sme si určili. Pokračujeme hlasovaním o bode 99 schváleného programu, ktorým je druhé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 24/2006 o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, tlač 230. Spoločným spravodajcom je člen výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie poslanec Peter Kalivoda, ktorého prosím, aby hlasovanie uvádzal. Nech sa páči. (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene niektorých zákonov , tlač 230.) Kalivoda, Peter, poslanec NR SR Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia. V rozprave k uvedenému návrhu zákona vystúpili dvaja poslanci. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh podal pán poslanec Baška. Keďže dnes bol v rozprave podaný pozmeňujúci a doplňujúci návrh v zmysle § 83 ods. 4 rokovacieho poriadku, dajte, prosím, hlasovať o skrátení lehoty. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 142 prítomných, 77 za, 40 proti, 25 sa zdržalo. Lehotu sme skrátili. Kalivoda, Peter, poslanec NR SR Teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Dajte, prosím, hlasovať o bodoch 1 až 9, 11 až 72 a 74 až 78 spoločnej správy spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 143 prítomných, 78 za, 4 proti, 60 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Návrh sme schválili. Kalivoda, Peter, poslanec NR SR Teraz dajte, prosím, hlasovať o bodoch 10, 73 a 79 spoločnej správy spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body neschváliť. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 141 prítomných, 72 proti, 68 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Návrh sme neschválili. Kalivoda, Peter, poslanec NR SR Ďalej budeme hlasovať o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu pána poslanca Bašku. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 138 prítomných, 77 za, 28 proti, 33 sa zdržalo. Návrh sme schválili. Kalivoda, Peter, poslanec NR SR Pán predsedajúci, keďže sme odhlasovali body zo spoločnej správy a hlasovali sme aj o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu z rozpravy, dajte, prosím, hlasovať o tom, že vládny návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 141 prítomných, 78 za, 44 proti, 18 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Sme v treťom čítaní , otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Pýtam sa, či sa chce niekto z poslancov prihlásiť do rozpravy. Nie je tomu tak. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku. Pán spoločný spravodajca, prosím, uveďte odporúčanie gestorského výboru. Kalivoda, Peter, poslanec NR SR Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 141 prítomných, 78 za, 39 proti, 22 sa zdržalo, 2 nehlasovali. Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 24/2006 o posudzovaní vplyvov na životné prostredie . Teraz budeme hlasovať v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 364/2006 o vodách, tlač 325, bod 100 schváleného programu. Spoločným spravodajcom je člen výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie poslanec Ján Kvorka, ktorého prosím, aby hlasovanie uvádzal. Nech sa páči. [Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov , tlač 325.] Kvorka, Ján, poslanec NR SR Pán predsedajúci, v rozprave k uvedenému návrhu zákona vystúpili traja poslanci. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh som podal ja a zároveň som požiadal vyňať na osobitné hlasovanie body 8 a 13 spoločnej správy. Keďže dnes bol v rozprave podaný pozmeňujúci a doplňujúci návrh v zmysle § 83 ods. 4 rokovacieho poriadku, dajte, prosím, hlasovať o skrátení lehoty. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme o skrátení lehoty. (Hlasovanie.) Prerušujem hlasovanie, pretože kolegovi Kalivodovi nefunguje hlasovacie zariadenie. Budeme opäť hlasovať o skrátení lehoty. (Hlasovanie.) 132 prítomných, 79 za, 31 proti, 21 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Návrh sme schválili. Kvorka, Ján, poslanec NR SR Teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy, ktoré neboli vyňaté na osobitné hlasovanie. Dajte, prosím, hlasovať o bodoch 1 až 7, 9 až 12 a 14 zo spoločnej správy spoločne s odporúčaním gestorského výboru uvedené body schváliť. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 141 prítomných, 78 za, 38 proti, 25 sa zdržalo. Návrh sme schválili. Kvorka, Ján, poslanec NR SR Ďalej pristúpime k hlasovaniu o bodoch spoločnej správy 8 a 13, ktoré boli vyňaté na osobitné hlasovanie. Odporúčanie gestorského výboru je schváliť. Podotýkam, že v rozprave bol podaný komplexnejší pozmeňujúci návrh. Dajte, prosím, hlasovať. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 141 prítomných, 1 za, 102 proti, 36 sa zdržalo, 2 nehlasovali. Návrh sme neschválili. Kvorka, Ján, poslanec NR SR Ďalej budeme hlasovať o mojom pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu. Dajte, prosím, hlasovať. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 141 prítomných, 78 za, 39 proti, 24 sa zdržalo. Návrh sme schválili. Kvorka, Ján, poslanec NR SR Pán predsedajúci, keďže sme odhlasovali body zo spoločnej správy a hlasovali sme aj o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu z rozpravy, dajte, prosím, hlasovať o tom, že vládny návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 141 prítomných, 78 za, 10 proti, 50 sa zdržalo, 3 nehlasovali. Návrh sme schválili. Sme v treťom čítaní . Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Pýtam sa, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť. Nie je tomu tak, končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku. Pán spoločný spravodajca, prosím, uveďte odporúčanie gestorského výboru. Kvorka, Ján, poslanec NR SR Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 141 prítomných, 78 za, 10 proti, 52 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely vodného zákona . Keďže sme vyčerpali všetky body hlasovania, budeme za chvíľku pokračovať v rokovaní. Teraz vyhlasujem sedemminútovú prestávku. (Prestávka.) [17:29] Peter Žiga Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008. Sme v ústnej rozprave. Do rozpravy sa prihlásila pani poslankyňa Turčanová, dávam jej slovo, nech sa páči. [Pokračovanie rokovania v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 408.] [17:39] Andrea Turčanová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo. Vážený pán minister, pani poslankyne, páni poslanci, máme pred sebou tlač 408, teda zákon o sociálnych službách. Pred pol rokom sme boli konfrontovaní s nešťastnou udalosťou, keď sa mama so zdravotne postihnutým dieťaťom postavila na koľaje, a vtedy sme si uvedomili, že treba niečo zmeniť a treba niečo riešiť, a tak po pol roku sme sa dočkali novely zákona o sociálnych službách, ktorý teda nerieši len, alebo nereaguje len na túto tragickú udalosť, ale prináša aj ďalšie zmeny. Ja by som chcela najprv vyzdvihnúť tie pozitívne a potom budem aj kritická, ale verím, že pán minister to ocení, lebo ide nám o spoločné dobro. Takže čo je pozitívne, je to, že osoba, ktorá je opatrovaná doma, doteraz mohla mať maximálne 8 hodín mesačne opatrovateľskú službu, teda navyše, ak potrebovala vypomôcť, tak vlastne iba 8 hodín, teraz sa to navyšuje na 40 hodín mesačne, čo je veľký posun, a preto naozaj ďakujem pánovi ministrovi, že sa to do tejto novely dostalo. Ďalší veľmi pozitívny krok, ktorý, myslím, že oceníme všetci, ako tu sme, je to, že pri opatrovaní zdravotne postihnutého dieťaťa sa tých 100 eur zvyšuje na 200 eur, čo je takisto veľké ďakujem. Poďakovať by som mala možno aj za projekt, ktorý vlastne pán minister uviedol, ktorý tento rok už, myslím, že beží ako národný projekt, od januára bude bežať ako projekt financovaný z európskych financií. K tomuto už ale začínam teraz postupne byť, alebo teda ešte poviem to, že za čo ešte ďakujem, že v odľahčovacej službe sa vychádza v ústrety aj rodičom, ktorí potrebujú vypomôcť s dieťaťom, a dneska odľahčovacia služba hovorí o 30 dňoch ročne, po novom to už bude môcť byť aj 360 hodín v hodinovom čerpaní, čiže vlastne 15 dní, ale bude sa to spočítavať na 12 hodín denne, ak som správne z tlačovky pochopila, tak by to malo byť takýmto spôsobom, čiže pre tých, ktorí potrebujú kratšiu starostlivosť, takisto pomoc. No a tým som asi tie svoje pozitívne veci vyčerpala. A teraz poviem trošku, čo mi vadí. V prvom rade, pán minister spomenul aj dnes, že pomáha obciam, lebo toto je kompetencia obcí. Áno, je to tak, odľahčovacia služba je kompetencia obcí, podobne ako opatrovateľská služba, ale opatrovateľská služba je základná služba a zo všetkých obcí ju poskytuje asi 400 obcí. Čiže vieme, že je to možno ani nie, koľko percent, 15, 20? V ostatných táto služba nie je dostupná. Prečo? Lebo obce živoria, nemajú na to, aby zabezpečovali základný chod samosprávy a nieto ešte poskytovali opatrovateľské služby. Sama som si urobila prieskum, boli prázdniny, tak som chodila po starostoch a pýtala som sa, ako poskytujú opatrovateľskú službu. Povedali mi, že nijako, lebo na ňu nemajú peniaze. A keď som sa spýtala, no ale keď za vami príde občan, že ju potrebuje, alebo že potrebuje odľahčovaciu službu, pýtala som sa, že či vedia, čo je to odľahčovacia služba. Povedali mi, že ani nevedia, čo je to odľahčovacia služba a odpoveď bola, budeme sa snažiť vyhovoriť a poslať ich preč, týchto našich občanov, lebo im ju poskytnúť nevieme. Jedna stránka je otázka financií, ale tá druhá a horšia, že nám zlyháva systém a ja som naozaj očakávala, možno príliš ambiciózne, že touto novelou prinesieme systém do poskytovania sociálnych služieb a nielen si budeme hádzať čo všetko tej samospráve dáme na krk, lebo samospráva teda má poskytovať opatrovateľskú službu, má poskytovať službu v zariadení pre seniorov, má poskytovať službu v zariadeniach opatrovateľskej služby. Ale myslím, že by sme dokázali spočítať na prstoch rúk a nôh, kde všade, ktorá samospráva všetky tieto služby poskytuje. Ak by sme ich vôbec toľko našli, lebo myslím, že ich ani nenájdeme. A odľahčovacia služba je len pomocná služba. Viete, na čo má slúžiť? Na to, že keď ten domáci opatrovateľ je úplne vyčerpaný a unavený, prípadne potrebuje ísť sám so sebou na operáciu, tak vtedy by tá obec mala poskytnúť tú odľahčovaciu službu. A to buď tým, že zabezpečí obecnú opatrovateľku, ktorá bude chodiť do rodiny a pomôže opatrovať klienta, alebo naopak, že nájde zariadenie na tých 30 dní. Toto ale vôbec v praxi nefunguje a obávam sa, že ani týmto krásnym projektom, ani zmenou tohto zákona to fungovať nebude. Prečo som kritizovala krásny projekt? Na tlačovke bolo povedané, máme 8 300 opatrovateľov detí do 18 rokov, teda od šesť do 18 rokov a pre nich je tento projekt určený. Čiže tým by sme aj mali pomôcť, problém je však, že ak opatrovateľ má nejakých 560 eur opatrovateľské, musí si najprv túto službu zaplatiť a potom ju môže refundovať. Tak som išla na stránku ministerstva a čuduj sa svete, je tam napísané, že žiadosť síce môže dať prostredníctvom úradu práce, ale táto dotácia nie je nárokovateľná, čiže vlastne on ju ani nemusí dostať. On si zabezpečí službu, poskytne, požičia si na ňu a potom bude dva mesiace čakať, či vôbec mu je úrad práce schváli, alebo nie. Toľko k službe. Ale ešte sa vrátim trošku k tomu, čo pán minister spomínal teraz aj o tých 30 dňoch pre zabezpečenie služby pre obec. Naozaj si myslíme, že tých 30 dní tým obciam pomôže? Ja viem, že to je to dohoda so ZMOS-om, ale nič nám to nerieši, pretože do tých 30 dní, keďže tých služieb je málo, pracovníkov v sociálnych službách ešte menej, sa nepodarí väčšine zabezpečiť služba. A ak ju zabezpečia, to ešte neznamená, že bude poskytovaná bez toho, aby obec musela doplácať. A tu je kameň úrazu. Tie obce na to peniaze nemajú. Čo sa týka odľahčovacej služby, už som hovorila tých 8 300, ale zabudla som povedať jednu vec. Viete, koľko máme opatrovateľov, ktorí opatrujú svojich príbuzných na Slovensku? Údaj z ústredia práce z minulého týždňa hovorí o 70 133 opatrovateľoch. Čiže my chceme z toho vybrať skupinu 8 300, tým sa budeme snažiť pomôcť, ale ostatných necháme tak, ako sú. Povedzte mi, ak opatruje niekto tuná svoju maminku, svokru a podobne a bude potrebovať ísť na operáciu, kde dá toho rodiča, kto mu pomôže? Toto vôbec neriešime. Prosím naozaj a vyzývam, opozícia, koalícia, spojme sa a predkladajme návrhy, ktoré reálne našim ľuďom pomôžu. Ďakujem. [17:44] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pani poslankyňa. Na vaše vystúpenie evidujem dve faktické poznámky. Pán poslanec Ledecký. [17:46] Vladimír Ledecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Ja len krátko. Naozaj vidno, keď niekto robil v samospráve a je zorientovaný v týchto veciach, tak vidíte problémy troška inak, ako ich vidia spoza zeleného stola tí, čo píšu tieto zákony. Naozaj keď hovoríme o tom, že je potrebná reforma sociálnych služieb, tak ona je naozaj potrebná, lebo celé to fungovanie je o tom, že či sú peniaze alebo nie sú. Navyše si myslím, že jedno obdobie je, kde to vieme financovať z projektov Európskej únie, potom zase príde hluché miesto a tým pádom celé to fungovanie je nesystematické a vždy je to o tom, že či tá samospráva má peniaze alebo nemá peniaze, a pokiaľ má doplácať, tak jasné, že bude robiť všetko pre to, aby tie peniaze nemusela dať a tak celý ten, celý ten proces alebo celú tú službu kriví. Takže toto si treba naozaj uvedomiť a ja sa naozaj teším a čakám na nejaké systematické riešenie, ktoré príde s reformou sociálnych služieb. Toto berieme len ako také dočasné opatrenie, kde riešime niečo, čo rýchlo nám treba, aby sme rok ešte vydržali. (Reakcia z pléna.) [17:46] Peter Žiga Pani poslankyňa z nového miesta, pani poslankyňa Holečková. [17:48] Martina Holečková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Pán minister, ja musím sa pridať k pani poslankyni Turčanovej a najmä sa budem venovať tej odľahčovacej službe, ktorú naozaj ministerstvo nastavilo tak, že, alebo ja mám pocit, že je to len riešenie na papieri, aby nejaké bolo. Pretože toto v praxi naozaj nemôže fungovať a nebude fungovať. A ja som presvedčená o tom, že vy to dobre viete, len to nechcete priznať. Prečo? Tak ako bolo spomenuté, naozaj tie zdroje finančné, na to tí ľudia nemajú, ktorí túto službu potrebujú. Ale čo je ešte horšie, my nemáme kapacity na tú odľahčovaciu službu. Jednoducho dnes keď chcete niekde umiestniť svojho príbuzného na odľahčovaciu službu, nenájdete miesto. Dobre vieme, že v pobytových zariadeniach nenájdete ani na, ja poviem za náš kraj, napríklad keď chcete bezodkladne umiestniť niekoho, tak je obrovský problém nájsť, nieto ešte mať voľné miesto na odľahčovaciu službu. Dneska nikto nedrží voľné miesta na odľahčovaciu službu a podľa mňa toto je spôsob, ako by sme mohli odľahčovacej službe pomôcť, ale myslím si, že tú zodpovednosť by musel zobrať štát a nie samosprávy. Ja som o tom presvedčená. A musím povedať, že zabudli ste na obrovskú skupinu ľudí, a to sú najmä, poviem to, rodičia, ktorí sú už prevažne v dôchodkovom veku a majú dospelých zdravotne postihnutých, o ktorých sa starajú, a práve táto skupina najčastejšie potrebuje odľahčovaciu službu a vy ste im ju jednoducho neponúkli. A toto si myslím, že je nevyhnutné, aby ste napravili, pretože títo ľudia vo vyššom veku jednak potrebujú často sami so sebou ísť k lekárovi, ale hlavne si potrebujú oddýchnuť. Na to má tá odľahčovacia služba byť a jednoducho toto absolútne neriešite. Ďakujem veľmi pekne. [17:48] Peter Žiga Pani poslankyňa, keby som chcel byť príkry, tak vás preruším, lebo mali by ste reagovať na predrečníka, nie na pána ministra. S reakciou na faktické poznámky pani poslankyňa Turčanová. [17:50] Andrea Turčanová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Chcem sa poďakovať obidvom kolegom, že zareagovali. Myslím si, že naozaj treba hľadať a dávame pomocnú ruku na to, že treba riešiť sociálne služby. Ja som rada, že pán minister sa do tejto veľmi náročnej témy pustil. Ale naozaj hľadajme riešenia, ktoré budú potrebné a hlavne ktoré prinesú aj želaný efekt. Ďakujem. [17:50] Peter Žiga Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chcem sa opýtať navrhovateľa, áno, chce zaujať stanovisko. [17:51] Erik Tomáš – Vystúpenie Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, nuž dobre, tak si poďme niečo k tomu povedať. Pani Holečková, vás si nechám špeciálne na koniec, pretože zase ste predviedli len recykláciu nejakých mediálnych informácií a ja by som tak konečne od vás, od tej hviezdy Denníka N, očakával, že niečo ponúknete, navrhnete, pripravíte a ja budem na to naozaj zvedavý a prikývnem, že naozaj super, konečne. Ale veď dobre. Tak kto tu iba kecá a kto niečo robí, hej. Stalo sa nešťastie, ako povedala správne pani kolegová, pani kolegyňa, pardon, Turčanová, v Liptovskom Mikuláši. Obrovské nešťastie, nešťastná matka so zdravotne znevýhodneným dieťaťom skočila pod vlak. Asi to bolo aj tým, že sa tu možno dlhé roky niečo neriešilo počas všetkých vlád, počas všetkých vlád, alebo proste v tom bola nejaká osobná záležitosť. Bez ohľadu na to ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny okamžite zvolalo okrúhly stôl a začalo so všetkými zainteresovanými riešiť túto situáciu. Áno, novela zákona prichádza teraz, pretože to má svoj legislatívny proces, ale my sme okamžite dali do tohto procesu všetky naše, všetky pripomienky z toho okrúhleho stola, zapracovali sme to do zákona a výsledkom je novela zákona, ktorú predkladáme, ktorá, po prvé, prináša zvýšenie príplatku k opatrovateľskému príspevku v prípade zdravotne znevýhodneného dieťaťa zo 100 na 200 eur, súhlas, áno. Zároveň vám oznamujem, že možno historicky prvýkrát dôjde k zrušeniu krátenia opatrovateľských príspevkov na základe príjmu odkázanej osoby. To musíte uznať, že to je veľká vec. Veľká vec, napriek tomu, pani Holečková, že vaša kolegyňa asi nová z Demokratov, lebo asi smerujete tam, myslím si, že keby ste prestúpili od konzervatívcov k progresívcom, to by bol asi prestup tisícročia, ale to je každého vec, napriek tomu, že vaša kolegyňa Jana Žitňanská v roku 2022 presadila zákon, ktorý účinnosťou od 1. 7. 2024 zaviedol krátenie opatrovateľského príspevku pre opatrovateľov v dôchodkovom veku na základe príjmu odkázanej osoby. Tam je tá hanba. A ja to teraz riešim. Teraz to riešim. Čiže trošku by som konečne očakával, pani poslankyňa Holečková, nejakú sebareflexiu alebo minimálne, dobre, ste nová v parlamente, podanie tej pomocnej ruky. Nielen, že si niečo prečítate a máte pocit, že toto je teraz tá pravda, teraz vám musím, pán minister, niečo povedať, naložiť a skritizovať, jak je to nefunkčné a podobne. Tretia vec. Správne vo vecnom príspevku vašej kolegyne zaznelo, že rozširujeme rozsah domácej opatrovateľskej služby na 40 hodín mesačne v súlade s opatrovateľským príspevkom, teda pardon, v súbehu, čo znamená, že takýto nešťastný rodič, ktorý sa musí starať, alebo príbuzný starať o zdravotne znevýhodneného človeka môže využiť 40 hodín mesačne domácu opatrovateľskú službu a nebude mu odobratý opatrovateľský príspevok. Ten opatrovateľský príspevok, ktorý sme od 1. 7. zvýšili na úroveň čistej minimálnej mzdy spolu s príspevkom na osobnú asistenciu. Zároveň nanovo efektívne nastavujeme systém odľahčovacej služby. Áno, doterajší systém tých 30 dní nefunguje. Iba 150 rodičov z 8 300 si to, teda, pardon, osemtisíc, áno, 8 300 je opatrovateľov zdravotne znevýhodnených detí, spolu máme 70-tisíc príbuzných opatrovateľov, opatrovateľov vo forme príbuzného, aby som bol presný, tak iba 150 využilo túto odľahčovaciu službu v minulom roku. Reagujem, riešim, zmenil som to, pretože viete, že doteraz to bolo tak, že keď si čo i len hodinu vyčerpal ten rodič z tej odľahčovacej služby, už mu bol škrknutý celý deň z tých 30 dní. Nemalo to ani hlavu, ani pätu. Teraz to meníme tak, aby to bolo 360 hodín, aby si ten časový fond čerpali podľa potreby a zároveň, samozrejme, pri ambulantnej a terénnej službe, domácej opatrovateľskej službe, ak chcete, a potom tých 30 dní nechávame, samozrejme, v prípade pobytovej služby. A mohol som čakať, mohol som čakať až kým nebudú platiť tie nové pravidlá, ktoré by mali platiť od 1. decembra a spustiť aspoň narýchlo teda ten národný projekt odľahčovacej služby, aby aspoň niečo bolo, čo tu doteraz nebolo, napriek tomu, že to nie je moja kompetencia, ale kompetencia samospráv, ale nie, povedal som si, spusťme aspoň od 1. septembra ešte za starého režimu. Tiež neočakávam z toho, že to bude hneď veľký bum, pretože ešte máme starý režim podľa zákona, ale nechcel som čakať do 1. decembra, tak som spustil aspoň národný projekt, aby aspoň niečo mali k dispozícii, aby aspoň sa preplácalo tým rodičom tá odľahčovacia služba. A teraz odrazu počujem, bum, no ale tí rodičia, im sa to prepláca až mesiac späť. Neviete prečo, pani Holečková? Pretože keby to priamo platíme tomu poskytovateľovi sociálnej služby, je to nepovolená štátna pomoc. Keby to dáme priamo do rúk priamo tým rodičom a ešte si nevyberú tú odľahčovaciu službu, no tak ako im to budeme potom účtovať, koľko to bude peňazí? Čiže myslíte, že ľudia na ministerstve práce, keď už mne nedôverujete osobne, ktorí to robia a pripravujú týždne, že sú úplne blbí, že to nemajú s tou praxou trošku ako odkonzultované? Jednoducho preto sa to tak nastavuje, áno, musí sa to až spätne preplácať, pretože ináč sa to urobiť jednoducho nedá. Ešte s komisárkou Stavrovskou komunikujem, že či by nemohli len dostať tí rodičia faktúru a preplatí sa faktúra. Ale toto všetko riešime za behu, toto je pilotný projekt, aby sme aspoň konečne do toho trochu kopli a ja by som očakával od poslankyne, aj opozičnej, že dobre, že nezačne to hneď torpédovať, keď viete, aké dlhé obdobie tu bolo bez pomoci týmto rodičom, že hneď na druhý deň, lebo si niekde niečo prečítate, musíte proste kritizovať. Možno, možnože by to stálo trošku za úvahu, veď sme v sociálnej sfére, vidíte dobre, nehádame sa, nebijeme sa, je tu veľa iných prestrelok, tu ide jednoducho o vec, ako aj povedala vaša pani poslankyňa skvele. Vyhoveli sme ďalším požiadavkám zariadení sociálnych služieb, že sme personálny normatív nastavili na počet klientov, nie na počet lôžok, tlmočníkov sme vyriešili, všetko tam je. A čo sa týka toho kompromisu tých 30 dní. No veď dobre, na jednej strane tu máme odkázaných ľudí a pre mňa budú vždy na prvom mieste, nie záujmy miest a obcí, nie záujmy poskytovateľov sociálnych služieb, na prvom mieste musí byť odkázaný človek. Ale na druhej strane tie mestá a obce vám jednoducho kvília, že nemáme z čoho. Malé obce nemajú z čoho tú sociálnu službu zaplatiť, nemajú, jednoducho nemajú z čoho. Aj tak tí ľudia sú v poradovníkoch, však vieme, že máme poradovníky, že máme, tuším, 18-tisíc v poradovníkoch. Je to zlá situácia, že nie každý človek dostane tú sociálnu službu v pobytovom zariadení. Ale toto hádam nie je vec Erika Tomáša za desať mesiacov. Toto je dlhodobý problém, ktorý musíme, samozrejme, vyriešiť. Tak sme našli kompromis, kde bol súhlas asociácie poskytovateľov sociálnych služieb a ZMOS-u, lebo hľadám v sociálnom dialógu nejaké kompromisy. Ale potom v rozporovom konaní sa ozvali ďalšie strany, ako pani komisárka pre zdravotne postihnutých ľudí, SocioFórum, komora opatrovateliek, ktorú som prizval teda aj na vaše želanie k stolu k financovaniu, k reforme financovania sociálnych služieb. A zistili sme, že proste je ten kompromis veľmi krkolomný, respektíve nevyhovuje všetkým. No tak sa teraz bavíme aj s tým ZMOS-om, že je pravda, ja som chcel a zase, aspoň na rok tú situáciu vyriešiť, aby po sebe nehádzali žalobami z jednej aj z druhej strany. Rozumiete tú úprimnú snahu to riešiť? No ale dobre, povedali sme si, však už je to asi aj tak iba na rok a od 1. 1. ´26 bude tá reforma, ktorá všetko zmení, ktorá všetko zmení, no tak hádam sa dohodneme, že možno to vypustíme a necháme radšej tak, aby sme neblokovali povedzme tie dobré veci, ktoré sú v tom zákone. Ale ja vôbec nehovorím, že tá odľahčovacia služba je niečo super, ako ste vy povedali, že jednoducho ten Tomáš sa tvári, že je to skvelá vec a pritom je to len na papieri. Na čo sú dobré tie poznámky, na čo? Pilotný projekt, na základe ktorého si mnohé veci otestujeme, ale v plnej paráde, v úvodzovkách, to musí nastúpiť až od 1. decembra, keď už začnú platiť aj nové zákonné pravidlá pre tú odľahčovaciu službu. A ďalšia vec, áno, je problém s umiestňovaním detí, respektíve so starostlivosťou v prípade odľahčovacej služby. No okrem pobytových zariadení, kde je problém asi umiestniť takého dieťa, máme ešte domácu opatrovateľskú službu, že môže prísť terénny pracovník pomôcť tomu rodičovi domov a na to sme vyčlenili, pani poslankyňa, 100 mil. eur na dva roky. Tak mi nehovorte, že nič. Nehovorte mi, že nič, respektíve nefunkčné a tak ďalej. Áno, možno bude málo kapacít, tak to budeme zase riešiť. V prvom rade ten dôvod základný, prečo si tí rodičia nevyberali odľahčovaciu službu, bol finančný, že na to proste nemali peniaze. Toto sme vyriešili. Bude málo kapacít, no tak asi bude, budeme to riešiť postupne. Ale chcem rozbehnúť, tú odľahčovaciu službu, chcem ju rozbehnúť tú odľahčovaciu službu, chcem ju rozbehnúť. A toto všetko môže byť súčasťou práve tej diskusie o reforme financovania sociálnych služieb, ktorá musí začať platiť od 1. januára 2026, musí, lebo je naviazaná na plán obnovy. Ja som ju do toho plánu obnovy nedal, to bolo ešte predchádzajúce vedenie. Viete dobre, že to nie je len o tom, že dám do plánu obnovy samotnú reformu, že bude to reforma financovania sociálnych služieb. Oni to dali aj so štruktúrou, oni do toho plánu obnovy napísali, ako má vyzerať tá reforma financovania sociálnych služieb. A v našich silách nového vedenia ministerstva práce už nie je možnosť tú štruktúru zmeniť. My musíme naplniť tú štruktúru tak, ako je napísaná v pláne obnovy. Nie sme z toho šťastní, ale musíme to urobiť, lebo ináč v Slovenskej republiky spôsobíme problém, nesplníme míľnik, môžme prísť o peniaze. No a posledná poznámka. Dobre viete a dostali ste odo mňa tú pozvánku, že ja pozývam a pozval som k tomu pracovnému stolu k reforme financovania sociálnych služieb aj opozíciu, za každú stranu politickú jedného človeka, jedného poslanca zo sociálneho výboru a ja budem, pani Holečková, veľmi rád, keď si od vás vypočujem na tom sociálnom stole, teda na tom okrúhlom stole k reforme vaše riešenia, vaše návrhy. Ale nie populistické, nie také, že ideme tu dať 200 mil., tam 300 mil., tak, že to rozpočet neunesie. Pevne verím, že táto reforma, ktorá konečne môže, môže urobiť taký až zlom v oblasti sociálnych služieb, bude napokon dobre pripravená aj vďaka vám, aj vďaka poslancom opozície. Čiže rád by som už vniesol do tejto diskusie o sociálnych službách viac vecnosti, viac ťahu na bránu ako nejakého politikárčenia. Úprimne to hovorím. Ďakujem veľmi pekne. [17:59] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pani spravodajkyňa, chcete sa vyjadriť k rozprave? Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Teraz nasleduje prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov. Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 409, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 440. Odovzdávam slovo pánovi ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny, aby nám vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán minister. (Rokovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov , tlač 409.) [18:03] Erik Tomáš – Vystúpenie Ďakujem veľmi pekne. Toto asi bude jednoduchšie. Účelom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov, je z dôvodu opakujúcich sa požiadaviek z praxe spresnenie právnej úpravy týkajúcej sa používania cestného motorového vozidla zamestnanca na pracovnej ceste, pokiaľ ide o preukázanie a úhradu výdavkov, ktoré sa týkajú pohonných látok, a zavedenie osobitných pravidiel pre elektrovozidlá a plug-in hybridné vozidlá. Zároveň s cieľom zvýšiť predvídateľnosť podnikateľského prostredia a vzhľadom na zákonný mechanizmus určovania súm stravného a súm základných náhrad za používanie cestného motorového vozidla sa navrhuje obdobne ako pri sume minimálnej mzdy informovať zamestnávateľov a zamestnancov o zvýšení predmetných súm uverejnením oznamu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Ďakujem pekne. [18:03] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán minister, zaujmite miesto pre navrhovateľov. Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, pani poslankyni Vaľovej. Nech sa páči, pani spravodajkyňa. [18:05] Jana Vaľová – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 409. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplýva z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 440 z 27. augusta 2024 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu. [18:05] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Teraz sa pýtam, či sa chce do rozpravy niekto prihlásiť ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ asi nie, pani spravodajkyňa asi nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu poslancov Lučanského, Huliaka, Danka a Kramplovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 63/1993 Z. z. o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je uverejnený ako tlač 448, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 476. Dávam slovo poslancovi Adamovi Lučanskému, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán poslanec. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Adama Lučanského, Rudolfa Huliaka, Andreja Danka a Dagmar Kramplovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 63/1993 Z. z. o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov , tlač 448.) [18:07] Adam Lučanský – Vystúpenie Vážené dámy a páni, predkladáme návrh zákona, ktorým sa mení zákon o štátnych symboloch a zároveň mení zákon o priestupkoch. Cieľom navrhovanej novely je zavedenie povinnosti označiť všetky budovy vo vlastníctve štátu štátnou vlajkou Slovenskej republiky. Táto povinnosť je stanovená s úmyslom nielen zjednotiť a posilniť identifikáciu štátnych inštitúcií, ale aj upevniť vnímanie štátnych symbolov ako neoddeliteľného prvku reprezentácie štátu. Štátna vlajka ako základný symbol suverenity a nezávislosti Slovenskej republiky musí byť viditeľne prezentovaná na všetkých relevantných štátnych budovách, čím sa zabezpečí jej správna a úctyhodná reprezentácia. Táto viditeľná prítomnosť štátnej vlajky zároveň slúži ako prostriedok na posilnenie štátnej identity a prehĺbenie spoločného vedomia občanov o príslušnosti k Slovenskej republike, ktorá je zakorenená v rešpekte k symbolom reprezentujúcim jej zvrchovanosť a historický odkaz. Návrh zákona zabezpečuje neutralitu verejných priestorov štátnych orgánov a verejných inštitúcií. V ostatnom období sa čoraz frekventovanejšie objavujú situácie, kedy dochádza k vyvesovaniu a umiestňovaniu rôznych symbolov a vizuálnych prvkov, ktoré nemajú status štátnych symbolov a ktoré potenciálne ohrozujú názorovú neutralitu týchto inštitúcií. V zmysle navrhovaného zákona bude na budovách a v budovách štátnych orgánov a verejných inštitúcií zakázané vyvesovať, umiestňovať alebo inak zobrazovať symboly, ktoré nie sú štátnymi symbolmi Slovenskej republiky, vlajkami členských štátov Európskej únie alebo zástavami miest a obcí. Týmto zákazom sa predchádza situáciám, ktoré by mohli viesť k nežiaducemu politickému a ideologickému vyjadrovaniu v kontexte štátnych a verejných inštitúcií. Prosím, otvorte rozpravu. [18:07] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán poslanec, zaujmite miesto pre navrhovateľov. Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre kultúru a médiá, pánovi poslancovi Romanovi Michelkovi. [18:09] Roman Michelko – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom pre kultúru a médiá za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu zákona je stanovisko ministerstva financií. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré na mňa ako spravodajcu vyplýva z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla v tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výbor pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre kultúru a média. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní, gestorský do 32 dní od prerokovania návrhu NR SR v prvom čítaní. Ďakujem, pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu. [18:09] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Ďakujem aj pánovi poslancovi Viskupičovi, že ma upozornil, rokujeme o tlači 448 o štátnych symboloch a mali sme to zle uvedené na tabuli, tak sme to už opravili. Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku za klub SaS – pán poslanec Dostál. Pán poslanec Dostál bude hovoriť za klub, dáme mu 30 minút. [18:11] Ondrej Dostál – Vystúpenie v rozprave Vážené kolegyne, kolegovia, návrh novely zákona o štátnych symboloch, ktorý predkladá skupina poslancov za Slovenskú národnú stranu, obsahuje tri časti. Jedna je prikazujúca, druhá je zakazujúca, tretia je trestajúca. Chcel by som sa vyjadriť ku všetkým trom, lebo ku všetkým trom mám výhrady, respektíve otázky a pochybnosti s nimi spojené. Ten príkaz zavesiť na všetky budovy štátnu vlajku je údajne motivovaný tým, že štátna vlajka ako základný symbol suverenity a nezávislosti Slovenskej republiky musí byť viditeľne prezentované na všetkých relevantných štátnych budovách, čím sa zabezpečí jej správna a úctyhodná reprezentácia. Ja sa domnievam, že už dnes znenie zákona predpokladá, že na všetkých relevantných štátnych budovách štátna vlajka je. Už dnes máme v zákone napísané, že štátne orgány, ozbrojené sily, bezpečnostné zbory, hasičský a záchranný zbor a orgány územnej samosprávy označujú štátnou vlajkou budovy, v ktorých sídlia štátne orgány, označujú aj úradnú miestnosť najvyššieho predstaviteľa. Vy tam navrhujete doplniť, že štátnou vlajkou sa označujú aj budovy vo výlučnom vlastníctve štátu s výnimkou budov, v ktorých sídlia diplomatické a konzulárne úrady tretích krajín. Nerozumiem, prečo to nestačí, ako je to vymedzené dnes. Ak máte pocit, že niektoré iné inštitúcie štátne alebo verejné by mali byť označené štátnou vlajkou, tak to tam doplniť, ale prečo majú byť všetky budovy vo vlastníctve štátu? Lebo niektoré budovy vo vlastníctve štátu sú zrejme prenajaté iným ako verejným inštitúciám alebo štátnym inštitúciám. Niektoré, niektoré sú nevyužívané, niektoré sú dokonca v zlom stave, sú chátrajúce. Označovať ich štátnou vlajkou nebude podľa môjho názoru dôstojné ani vo vzťahu k štátnej vlajke. Teda nerozumiem tomu, že prečo je tam ten zámer vo vzťahu k všetkým budovám, ktoré sú vo vlastníctve štátu. Či teda aj k takým, kde nesídlia žiadne štátne ani verejné orgány, alebo k takým, kde sídlia dokonca súkromné inštitúcie, alebo sú v zlom stave. Otázka je, koľko to bude stáť. Vy vo svojom návrhu v doložke to nevyčísľujete. Iba konštatujete, že áno, bude to spojené s nejakými nákladmi. To vám vlastne vyčíta aj stanovisko ministerstva financií, že tie náklady by mali byť vyčíslené a nie sú vyčíslené, samozrejme, nejakým odhadom. A teda keď už sme pri doložke, tak teda zaujali ma tie pozitívne vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, lebo nie je to tam nejako vysvetlené, ako tento návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, keď napíšete do doložky, že niečo bude mať pozitívny vplyv, asi by ste aspoň slovne mali vysvetliť, že ako to myslíte. Ten zakazujúci paragraf alebo bod, to je ten druhý bod vášho návrhu, kde hovoríte, že na budovy a v budovách ustanovizní uvedených v § 3 ods. 1, kde sa dáva štátny znak, na budovách a v budovách sídel štátnych orgánov a verejných inštitúcií a na budovách a v budovách, ktoré sú vo vlastníctve štátu, sa zakazuje vyvesovať, umiestňovať alebo inak zobrazovať vlajky, zástavy, symboly alebo iné vizuálne prvky, ktoré nepredstavujú štátne symboly Slovenskej republiky, vlajky iných štátov, Európskej únie alebo zástavy miest a obcí. Asi je nám všetkých jasné, čo tým, čo tým sledujete. Ale teda opäť, tie argumenty, ktoré som použil pri tom prvom bode, sedia, pretože opäť sa to týka aj štátnych budov, ktoré, alebo teda budov, ktoré sú vo vlastníctve štátu a v ktorých sídlia nejaké inštitúcie, ktoré sú súkromné, alebo teda nie sú ani štátne, ani verejné, čiže zasiahne to aj ich, na to nevidím dôvod. Rovnako sa to týka teda budov, v ktorých sídlia štátne orgány a štát nie je ich vlastníkom, kde môžu sídliť aj iné inštitúcie a vlastne sa to zakazuje bezdôvodne aj tým iným inštitúciám. Hovorí sa tam síce, že výnimky z tohto ustanovenia môže v odôvodnených prípadoch povoliť Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky alebo príslušný okresný úrad na základe písomného rozhodnutia. Ale teda je jasné, že ide vám o dúhové vlajky, ale tak, ako je to naformulované, tak sa to týka vlastne všetkých vlajok. Napríklad keď niekto zomre v tej inštitúcii a budú chcieť vyvesiť čiernu vlajku, tak podľa toho, ako je napísaný ten návrh zákona, to nebude možné, lebo to nejde, nejde ani o štátny symbol Slovenskej republiky, ani vlajku iného štátu, ani vlajku Európskej únie, ani zástavu miest a obcí. Čiže keď niekto zomre v štátnom úrade, tak si bude, bude museť vypýtať povolenie a výnimku z okresného, okresného úradu alebo priamo z ministerstva vnútra. Rovnako napríklad ak mestá alebo regióny majú partnerské mestá, obce alebo regióny v zahraničí, nebudú môcť ich vlajky vyvesovať. Nebude možné vyvesovať vlajky inštitúcií ako je Severoatlantická aliancia, Organizácia spojených národov, iná medzinárodná organizácia alebo nejaké združenie napr. ZMOS. Keď bude v zasadačke, zasadačke nejakého mesta rokovať orgán ZMOS-u, tak nebude možné vyvesiť na budovu samosprávy ZMOS-u, alebo opäť bude si potrebné pýtať, pýtať povolenie. Zaujali ma aj tie formulácie, že nielen na budovách to bude zakázané, ale aj v budovách, teda napr. na chodbách, v kanceláriách, zasadačkách. A nielen vlajky sú tam zakázané, ale aj symboly a iné vizuálne prvky. To znamená, že čo? Mozaiky nebudú možné vyvesiť? Lebo je to vizuálny prvok. Alebo nejaký obraz nie je vizuálny prvok? Bude sa to týkať, týkať toho, čo má kto zavesené, zavesené v kanceláriách? Je tam ďalej dosť rozpor s tým, čo je napísané v dôvodovej správe a čo je v paragrafovom znení. To by som vás chcel upozorniť, lebo tvrdíte tam, že sú zakázané iné vlajky, zástavy, symboly alebo iné vizuálne prvky, ktoré nepredstavujú štátne symboly Slovenskej republiky, vlajky členských štátov Európskej únie alebo zástavy miest a obcí. Vlajky iných štátov Európskej únie, to máte napísané v dôvodovej správe, ale v návrhu zákona je to napísané inak, tam je napísané: „ktoré nepredstavujú štátne symboly Slovenskej republiky, vlajky iných štátov, Európskej únie alebo zástavy miest a obcí". Čiže v paragrafovom znení výnimku dostávajú vlajky iných štátov, všetkých, všetkých, nielen členských štátov Európskej únie, a vlajka Európskej únie. Ak by to bolo tak, ako je to v dôvodovej správe, tak by tam tá čiarka nebola, tak buď je to chyba, ale keď tam tá čiarka nebude, no tak potom zase nebude povolená vlajka Európskej únie, ktorá teda bežne visí aj v budove Národnej rady, aj na iných verejných, verejných budovách. Čiže ešte to máte aj zle napísané. No a teraz k tej trestajúcej časti. A obsahuje to teda dve rôzne ustanovenia, jedno je priamo v zákone o štátnych symboloch, druhý, druhý je v priestupkovom zákone, tak lustroval by som to na tom. Dnes sa priestupku na úseku všeobecnej vnútornej správy podľa § 42 ods. 1 písm. a) priestupkového zákona dopustí ten, kto úmyselne poškodí, zneužije alebo zneváži štátny symbol alebo iný symbol chránený všeobecne záväzným právnym predpisom. Za tento priestupok možno uložiť pokutu do 99 eur. Vy navrhujete, aby tá pokuta bola od tisíc eur ako dolná hranica po 30-tisíc eur, teda až 30-násobné zvýšenie. A tu sme počúvali celé týždne o tom, ako treba depenalizovať trestnú politiku, ako treba znižovať tresty, ako je potrebné znižovať tresty zlodejom, korupčníkom, podvodníkom a tuto navrhujete 30-násobné zvýšenie, 30-násobne prísnejšie trestanie poškodzovania štátnych symbolov alebo nejakého znevažovania. Ja si nemyslím, že by mali byť štátne symboly zneužívané alebo znevažované, alebo poškodzované, ale napr. za priestupok proti majetku, keď niekomu, zjednodušene povedané, ukradnete niečo a má to hodnotu do 700 eur, tak je to priestupok a môžte za to dostať pokutu 331 eur, alebo do 331 eur a za poškodenie alebo zneváženie štátnej vlajky môžete, ak ten zákon prejde v takejto podobe, dostať pokutu 30-tisíc eur. Čiže stonásobne, stonásobne vyššiu, stonásobne vyššiu pokutu. Ešte raz. Ukradne vám niekto vec za 690 a môže dostať pokutu do 331 eur, niekto zneváži vlajku a môže dostať pokutu do 30-tisíc eur podľa tohto návrhu. To sa mi naozaj nezdá ako primerané. Čiže ani ten prikazujúcu bod alebo tá prikazujúca časť, ani zakazujúca časť a ani tá trestajúca časť nie sú podľa môjho názoru v poriadku a celý tento návrh považujem za zlý a taký, ktorý treba odmietnuť. Ďakujem. [18:14] Peter Žiga Na vaše vystúpenie jedna faktická poznámka. Pán poslanec Pročko. [18:22] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Ja sa prihlásim do rozpravy, ale chcem povedať, že, pán kolega, si sa trošku pomýlil. Nie stonásobne, ani tridsaťnásobne, ale 333-násobne to zvyšujú, 333-násobne, čo je neuveriteľné. [18:22] Peter Žiga Teraz sa chcem opýtať, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Jeden poslanec. Pán poslanec Pročko, nech sa páči. [18:23] Jozef Pročko – Vystúpenie v rozprave Milé kolegyne, milí kolegovia, Slovenská národná strana chce budovať v občanoch Slovenska vlastenectvo, úctu k vlasti, úctu k štátnym symbolom, čo je veľmi pekné, čo je naozaj úplne úžasné. Ale spôsob, akým to idú robiť, spôsob, akým to idú robiť, je vlastný Slovenskej národnej strane. Žiadna výchova detí, žiadne pomalé vysvetľovanie, čo to je vlasť, čo to je vlastenectvo, čo sú to štátne symboly. Počuli ste už predrečníka, keď niekto niečo urobí, nejaký človek, ktorý možno zdravotne nie je na tom dobre, tak urobí, zapáli vlajku alebo niečo, tak dostane 30-tisícovú pokutu. A toto je to budovanie toho vlastenectva. Ja som učil deti a deti mali radi, keď im človek vysvetlil, prečo je dobré konať dobro, ako dostanú za to zlo. A učiť to vlastenectvo je veľmi ťažké, pretože Slováci sú vlastenci pri futbalových zápasoch, sú vlastenci pri hokejových zápasoch, ale len keď sa darí našim hokejistom a futbalistom. Keď sa im nedarí, tak sú to hejteri, tak na sociálnych sieťach ich úplne zhadzujú, čo sú to za reprezentanti a ani jeden z tých reprezentantov, si myslím, nereprezentuje preto, že chce prehrávať, ale je hrdý. V športe ide o hru a naozaj každý jeden športovec, a ja som športoval dlhé roky a športoval som preto, lebo chcel som vyhrávať, ale mňa bavil ten šport. A to vlastenectvo tých hokejistov a tých futbalistov, hádzanárov a atlétov je naozaj podľa mňa veľmi silné, veľmi silné. A tuto vidíte, že naozaj že nosia štátne symboly na svojej hrudi a reprezentujú Slovensko. Ja hovorím dôstojne, pretože, opakujem, každý jeden športovec reprezentuje Slovensko podľa svojich možností, naozaj úplne ja som presvedčený na sto percent. Chcete budovať vlastenectvo a v predchádzajúcom období, keď sme podpísali zmluvu obrannú s USA, tak ste nás označovali za vlastizradcov, že sme zradili vlasť, lebo sme podpísali zmluvu s obranou s USA a teraz tú istú zmluvu ste nezrušili. Teraz ste vlastne vlastizradcovia vy. Teraz aké vlastenectvo budujete, keď nás ste označovali, mne ste na dom lepili, alebo vaši priaznivci lepili, že som vlastizradca, že ma treba obesiť. A teraz ste tú zmluvu vôbec, ale vôbec nezrušili. Akí ste vy vlastenci, keď ste nezrušili zlú obrannú zmluvu s tým hnusným, odporným USA? A Američania sú krásny príklad toho, ako naozaj to vlastenectvo tam funguje. Príde tam Slovák, ja mám spolužiakov, ktorí emigrovali v osemdesiatom siedmom a už sú z nich hrdí vlastenci, už sú z nich hrdí Američania, už nosia americké vlajky a sú, ale nikto ich nenútil. Nikto ich nenútil nosiť tie vlajky, robia to a robili to z vlastného presvedčenia, že sú Američania. Ja nepoznám ani jedného Taliana alebo Američana, ktorý príde na Slovensko a nosí hrdo naše zástavy a naše štátne symboly. (Reakcia z pléna.) Nič sa nestalo, v pohode. Pozri si to kľudne. Môžem? Takže to je to, že naozaj napríklad ja si myslím, že pán Viskupič je vlastenec, aj keď teda pri mojom výstupe pozerá nejaké iné hokejové zápasy alebo čo, ja neviem, ale určite je vlastenec. Vadia vám cudzie vlajky, vadia vám cudzie vlajky a dali ste si do zákona, že budete trestať za to, keď niekto tu bude mať cudzie vlajky. Vadia vám najmä ukrajinské vlajky teraz. Ale napríklad to je to farizejstvo SNS, že vám nevadia ruské vlajky, ktoré aj niektorí motorkári, prípadne tá organizácia Brat za brata nosia po celok Slovensku a hrdo, hrdo nosia ruské vlajky, to vám už nevadí. A to je to nespravodlivé, čo aj v tomto zákone vy vôbec, ale vôbec neriešite. Jednoducho vám vadí ukrajinská a nevadí vám ruská vlajka. Vám vadí vlajka národa, ktorého napadol agresor, a vlajka agresora vám nevadí. Vôbec vám nevadí. Tento zákon je absolútne, ale absolútne populistická záležitosť Slovenskej národnej strany, ktorá sa tvári, že je národná, že tu ide budovať národnú hrdosť, národnú kultúru, národné veci. No, čo robíte od začiatku aj cez Šimečkovú (Šimkovičovú, pozn. red.) a tuná cez vedľa mňa sediaceho pána Michelka, vy tú kultúru ničíte. Vy tú kultúru dávate do zveráka, ktorý sa volá SNS, a ten zverák zviera tú kultúru a vôbec nebuduje národnú hrdosť v ľuďoch, práve opak. Vy tou čižmou slovenskou národnou kopete do ľudí, beriete im slobodu. A namiesto toho, aby ste im dovolili, aby si ľudia slobodne rozhodli, slobodne, akú kultúru chcú robiť, tak vy im nútite tú vašu národnú, slovenskú, nie, pardon, kultúru Slovenskej národnej strany. A takto sa vlastenectvo absolútne, ale absolútne nebuduje. Vy chcete, aby vlajky Slovenskej republiky boli na všetkých štátnych budovách. Ale veď sú, veď sú. Kde nie sú? Povedzte mi, kde nie sú. Kde nie sú? A počuli ste aj predrečníka, ktorý vám jasne povedal, jasne povedal, že máte ten zákon napísaný tak, že ktokoľvek môže odstrániť aj vlajku Európskej únie a ja som hrdý, že som v Európskej únii. Vy chcete stadiaľ vystúpiť, vy nadávate, aj fašisti ako Uhrík nadávajú na, napríklad Blaha, to je to isté, nadávajú na Európsku úniu, ale peniaze Európskej únie im už nevadia, ani Uhríkovi, ani Blahovi, no a Mazurekovi už vôbec nie. A títo, títo, musím hľadať slová, lebo nechcem... títo farizeji, farizeji na jednej strane rozprávajú o tom, aká je Európska únia zlá, ako by sme mali z nej vystúpiť, ale peniaze im nesmrdia, nesmrdia im tie peniaza týmto farizejom. A vy v tom zákone máte napísané, že kľudne sa môže odstrániť vlajka Európskej únie a nič sa nestane, nič sa nestane, nič sa nestane. A dokonca je ten zákon tak napísaný, že aj pokutu môžete dostať, keď niekde vyvesíte vlajku Európskej únie. Tento zákon nie je o tom, aby ste vzbudzovali medzi, hlavne medzi mladými ľuďmi národné obrodenie, národnú hrdosť, vlastenectvo. Týmto zákonom zase len idete tlačiť na národ, tlačiť na ľudí a namiesto fakt takého ľudového prístupu, takého ľudského prístupu, Slovenská národná strana opäť, opäť dáva niečo, čo hovorí: toto budete robiť a toto musíte robiť, musíte byť vlastenci a musíte byť správni Slováci. Kto nebude správny Slovák, dostane 30-tisícovú pokutu. Hanba vám! [18:29] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Tak, kolegovia z opozície, nechcem povedať, že ste zádrapčiví, ale dvaja ste v sále a pochytíte sa, tak neviem, no. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chcem sa opýtať, či chce navrhovateľ zaujať stanovisko. Pán spravodajca? Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o návrhu poslancov Lučanského, Danka, Michelka a Kramplovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Návrh zákona je pod tlačou 450. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 478. Opäť dávam slovo pánovi poslancovi Lučanskému, aby návrh zákona uviedol. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Adama Lučanského, Andreja Danka, Romana Michelka a Dagmar Kramplovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov , tlač 450.) [18:33] Adam Lučanský – Vystúpenie Vážené dámy, vážení páni, predkladáme návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 o dani z príjmov v znení neskorších predpisov atď. Návrhom zákona dochádza k zmene a doplneniu zákona o dani z príjmov k zavedeniu inštitútu superodpočtu aj do oblasti športu, ktorý by mohol byť motivačným nástrojom pre investície súkromného sektora do slovenského športu po vzore oblasti výskumu a vývoja a tak, aby bolo možné dosiahnuť väčšiu aktiváciu súkromných zdrojov do sektoru športu. Zákon o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov sa dopĺňa o ustanovenia, ktoré upravuje maximálny mesačný vymeriavací základ pre profesionálnych športovcov a pre ich zamestnávateľov, kluby v prípade zmlúv o profesionálnom vykonávaní športu. Maximálny vymeriavací základ pre obe zmluvné strany tohto vzťahu bude na účely sociálneho poistenia určený vo výške priemernej mesačnej mzdy platnej v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné. Zavedením maximálneho mesačného vymeriavacieho základu v prípade právneho vzťahu na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu sa uvedený právny vzťah stane atraktívnejším pre športovcov ako aj zamestnávateľov, poprípade športové organizácie. Obdobne ako pri novele zákona č. 461/2003 sa navrhuje aj v zákone 580/2004 o zdravotnom poistení zaviesť mechanizmus aj vo vzťahu k zdravotnému poisteniu. Športovci vykonávajúci závislú prácu pre športové kluby a samotné športové kluby tak budú z odmeny za výkon športu na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu odvádzať odvody na zdravotné poistenie v obmedzenej maximálnej výške. V zákone o sociálnom poistení a v zákone o zdravotnom poistení sa zároveň zavádza osobitná úprava vymeriavacieho základu vo vzťahu k príjmu plynúcemu z pracovného pomeru medzi osobami, ktoré sú trénermi zapísanými v registri fyzických osôb v športe, a športovými organizáciami. Obdobne sa v zákone o dani z príjmov zavádza úprava oslobodenia od dane vo vzťahu k príjmu do výšky 500 eur, plynúcemu z pracovného pomeru medzi osobami, ktoré sú trénermi zapísanými v registri fyzických osôb v športe a športovými organizáciami. Prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu. [18:33] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, poslancovi Igorovi Válekovi. Nech sa páči, pán spravodajca. [18:35] Igor Válek – Vystúpenie spoločného spravodajcu Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona. Ďakujem. [18:35] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Otváram všeobecnú rozpravu. Dostal som jednu písomnú prihlášku, za klub SaS pán poslanec Viskupič. Nech sa páči. [18:37] Marián Viskupič – Vystúpenie v rozprave Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, no dovoľte aj mne vyjadriť sa k tomuto návrhu zákona. Začnem asi tak, že šport je bezpochyby, bezpochyby dôležitou súčasťou spoločnosti, prináša nielen fyzickú aktivitu, ale aj spoločenskú súdržnosť, zdravý životný štýl, budovanie tímového ducha, pozitívne vzory. Toto všetko je v poriadku a, samozrejme, ja som posledný, kto by to spochybňoval, tiež som celý život športoval, takže to je okej. No zároveň sa tu ale bavíme, samozrejme, o zákone, ktorý znižuje dane. Aj toto by bolo že úplne okej, hej, vo finále ten prvý pohľad, že teda znižujú sa dane, len treba povedať, že ako. Je tu teda viacero parametrov a prináša to teda pre šport rôzne, rôzne výnimky. Ja ich skúsim prejsť, len chcem povedať na úvod, že každá, znižovanie daní je, samozrejme, správna vec a prináša väčšiu konkurencieschopnosť pre krajinu, áno. Len dôležité je, ako sa to robí, hej. Ak sa to robí takýmto štýlom, vlastne, že sa dáva nejakej konkrétnej skupine daňová výhoda alebo rôzne daňové výhody, prejdeme si ich, tak jednoducho vždy platí, že to jedno odvetvie, ktoré takto zvýhodníte nejakou takouto, nazvime to, že pozitívnou diskrimináciou, no tak potom sa na to ostatné odvetvia skladajú a jednoducho tie sú potom o to menej konkurencieschopné. A častokrát tie nevýhody prevážia tie výhody. No a normálne že dnes je asi najlepší deň, kedy by sa toto malo predložiť z pohľadu toho, že vysvetliť, prečo to takto nie je dobré. Pretože práve dnes premiér a teda minister financií konečne predstavili ten bájny balíček, bájny konsolidačný balíček, ktorý teda má hodnotu 2,7 mld. eur, z toho celých 124 mil. je šetrenie na strane štátu, štát chce prepustiť nejakých päťtisíc zamestnancov a zvyšné teda takmer tie 2,7 mld. budú platiť ľudia. Áno, časť z toho je na firmy, ale to sa aj tak prenesie na ľudí. No každopádne celým týmto balíčkom sa výrazne zaťaží ekonomika, výrazne sa zbrzdí a výrazne sa vlastne zhorší jej konkurencieschopnosť. No a tuto máme balíček, ktorý ide akože zlepšovať nejaké konkrétne odvetvie. Takže za jeden deň tuto sa zlepší život športovcom, áno, do nejakej miery by sa asi zlepšil, ale skladá sa na to proste celý národ. Akože toto skutočne nie je cesta, ako by sa to malo robiť. Proste toto nám fakt nepomôže. Ale prejdime si to postupne. Takže prvé, teda jedna z tých vecí, tak ako ich aj pán predkladateľ prečítal, veď prečítal, myslím, že celú dôvodovú správu plus-mínus, je teda zavedenie superodpočtu po vzore vedy a výskumu. Má z nás niekto pocit inak, že ten superodpočet vo vede a výskume proste zachránil? Že urobil našu vedu a výskum konkurencieschopnejším? Nie, strácame mozgy, aj tak to nefunguje, celé zle. Ale čo určite vieme povedať je, že to láka rôzne proste podvody a čo ja viem, čo všetko. Keby sme si zobrali, ešte to poviem úplne inak, hej, chcem sa vecne, proste nechcem sa akoby nikoho dotýkať. Ak si pozrieme skúsenosti Slovenska s formami superodpočtu, ktoré máme, tak sú ďaleko viac negatívne ako pozitívne. Proste neposunuli ani tú našu vedu, výskum, ani proste ďalšie oblasti, ktoré, a nie je ani toto cesta. Je to skutočne skôr cesta ku nejakým ďalším možným aj daňovým podvodom a hlavne proste nie je to to, čo by nám vlastne pomohlo. Ďalšia vec je potom ešte tá, že sú nejaké tie športy, proste niektoré lepšie, niektoré horšie a vlastne väčšina takýchto vecí by skôr išla asi do tých našich dvoch-troch vlajkových športov a tým by sa ešte zväčšil rozdiel medzi tým, že ktorému športu je umožnené prežiť a ktorému nie. No každopádne myslím si, že superodpočet je skutočne krok vedľa. Posúďte to, pozriete si to, však ministerstvo financií podľa mňa vie k tomu veľa povedať. Toto skutočne nie je cesta, ktorá pomôže slovenskému športu. Dobre, ďalej tu máme teda zákon o sociálnom poistení a teda riešia sa zníženie alebo upravenie maximálneho vymeriavacieho základu pre profesionálnych športovcov a pre ich zamestnávateľov. No inými slovami zníženie odvodového zaťaženia, sociálne odvody sú jedny z odvodov. Zasa, akože na toto by sa dalo zatlieskať, veď jasné, zníženie daní, len, prosím, trebalo to spraviť pre všetkých, hej. Alebo potom neísť do toho, že teraz tuto týmto jedným to vymyslíme, prečo športovcom? Prečo to nie sú, ja neviem, kultúrne súbory, hej? Veď tam majú tiež trénera, veď ich učí proste tancovať, všetko. No, nie sú športovci, lebo robia, lebo robia, ja neviem, folklór, hej, alebo hip hop alebo niečo. No ale športovcom áno. Zasa tá pikantnosť je v tom, že ale pre všetkých ostatných Slovákov dneska ste avizovali, že ten strop sociálnych odvodov, ktorý je dnes 7-násobok priemernej mzdy, sa zvyšuje na 11-násobok. Zasa, tak ideme niekomu vybratému pomôcť. Ešte raz, ja som športovec, proste všetko pre šport, ale nie takto. Týmto ideme znížiť, všetkým ostatným zvyšujeme. Takto to nemá tú hodnotu, proste jednoducho nie. Takto sa to zasa len nedá. Vyrábanie rôznych výnimiek proste jednoducho nie je cesta. A teraz ja vám zasa poviem, ja viem, čo sa vám podarí, jasné. Však teda prvé hodnotenie bude, že bude ďaleko viac aktívnych športovcov na Slovensku. No ja som presvedčený, že bude, lebo každé takéto ustanovenie láka rôzne podvody. My budeme mať toľko športovcov na papieri s rôznymi daňovými úľavami, až sa budeme čudovať, hej. Takže len hovorím, zasa tuto nejakej úzkej skupine znižujeme, samozrejme všetci ostatní sa na to zložia. Nie. Veľmi podobné platí, ako ďalší článok je tam, samozrejme, o zdravotnom poistení. Takže zasa sa znižujú, alebo zasa, aby som úplne presne povedal, zasa sa tam nejaký maximálny strop stanovuje, a ktorý je teda ale nižší než pre všetkých ostatných. Proste nie, nie, takto nie. No a ďalšie, čo tu máme, je, upravuje sa teda v zákone o dani z príjmov oslobodenie od dane vo vzťahu k príjmu do výšky 500 eur plynúcemu z pracovného pomeru, teda medzi osobami, ktoré sú trénermi, hej, a športovými organizáciami. Čiže inými slovami, ak ste tréner a pracujete pre nejakú športovú organizáciu, tak ten váš príjem do 500 euro je oslobodený od daní. Zasa, ja poviem, že super. Proste urobme to pre všetkých, toto by zjednodušilo veci, hej. Ako ja skutočne vnímam, samozrejme, že je kopu trénerov proste, ktorí robia, trénujú v dedinách, kade-tade proste, že má to svoj význam, zasa malo by to svoj význam, ale nie takto. Teraz ja sa zasa obrátim. A ten, a poviem to normálne, a ten tréner v tom nejakom folklórnom súbore, čím sa to líši od futbalového trénera? Tiež majú nejaké kroky, tiež majú nejaké zostavy, tiež majú nejakú taktiku jednoducho, ale on nie. Proste on nebude mať oslobodenie daňové, lebo teda nie je športový tréner. Ďalej upratovačka, masér, ja neviem, fyzioterapeut, ktokoľvek aj v tom športovom klube. Prečo teda len tréner? Veď aj tú telocvičňu rovnako, ja poviem, že rovnako je tá pani upratovačka dôležitá. Tiež musí, má tam svoje, jednoducho svoje poslania a svoju robotu, bez ktorej to nepôjde. Môžem nájsť kopu ďalších iných povolaní. No, ale teraz zasa. A ja viem, čo, jak to dopadne. Normálne že za rok budete môcť ukázať, že máme trikrát toľko trénerov, pretože aj upratovačka bude mať zmluvu ako tréner, aj fyzioterapeut bude mať zmluvu ako tréner, aj tréner bude mať zmluvu ako tréner a všetci budú mať teda oslobodenie do 500 euro. Len takto? Ako neviem, že či to úplne takto by malo byť, lebo toto je to zavádzanie rôznych výnimiek, proste jednoducho vždy nájdete niekoho, kto ju dokáže využiť, zneužiť, hej, a proste vo finále potom robí to viac škody ako úžitku. Pozrime sa na to, fakt sme sa mohli na to pozrieť, keby sa tieto nízke príjmy skutočne, však je nezdaniteľná položka, to sa dá normálne nastaviť v tom systéme pre všetkých, aby tieto nezdaniteľné príjmy neboli zdaňované. Uľahčí to všetkým, uľahčí to účtovanie všetkým týmto trénerom, všetkým týmto upratovačkám, rôznym dôchodcom, ktorí si privyrábajú. Jasné, veď to všetko by pomohlo. Dobre, len nie, nie takto proste. Mali sme sa na to pozrieť celkovo, fakt nájdeme milión iných profesií, ktoré sú rovnako dôležité a rovnako zmysluplnú prácu vykonávajú ako tí tréneri, či už športových klubov alebo mimo nich. No, ďalej teda sa tu robí nejaká novela zákona č. 343/2015 o verejnom obstarávaní. No a zasa proste sa tu navrhuje, navrhujú nejaké špeciálne postupy pri nákupe športových materiálov, vybavenie, činnosti, čokoľvek. Zasa, veď ak teda niečo nefunguje v tom zákone, tak to upravme tak, aby to fungovalo. Ale teraz povedzte mi prečo, keď kupujú futbalisti lopty, alebo hokejisti puky a hokejky, prečo to má mať akoby iné pravidlá, než keď kupujú folkloristi kroje, alebo, ja neviem, proste niečo iné, hej. Vôbec, ako nerozumiem úplne, že nedokážem pochopiť, prečo by že športové kluby mali mať špeciálne pravidlá vo verejnom obstarávaní. Čo tak reštaurácie, Jozef? Ty by si nemohol mať nejaké? Keby si mal nejakú štátnu reštauráciu, no dobre, to neni možno úplne dobrý príklad. Ale jednoducho to proste nie. Takto to normálne nemôže fungovať. To verejné obstarávanie má mať jedny pravidlá, ktoré sú zmysluplné a použiteľné pre všetkých, alebo potom teda pravidlá čo najširšie. No, sám predkladateľ píše, že teda návrh má aj pozitívne, aj negatívne vplyvy napríklad na štátny rozpočet, čo teda, áno, s tým sa súhlasiť dá, ale skutočne ako celok, ako celok proste tento zákon spôsobuje ďaleko viacej problémov, ďaleko viacej možných, možných podvodov, vytvára to ďaleko zasa špecifické formy účtovania, na ktoré zasa musí byť proste účtovník nachystaný. Jednoducho toto je presne opačná cesta, ako by sme potrebovali. Vo finále, vo finále toto robí skutočne viac problémov, ako úžitku. Ja sa možno ešte vrátim ešte k tomu superodpočtu. Tak dnes sa vlastne všetkým v podstate veľkým firmám zvýšila daň z príjmu z 21 na 22 %. Zároveň tuto teda je nejaká možnosť, aby bol teda superodpočet. To zasa, proste nesedí to, nesedí to. Možno bolo treba práve opačne pozrieť sa na to Írsko, ktoré má daň z príjmu podstatne nižšiu a možno potom by tie firmy skutočne vedeli fungovať aj bez takéhoto proste návrhu a podporovali by ten šport. To je to, no jednoducho takto, takto nie. Ale na záver by som si dovolil ešte povedať aspoň to, že taký ten širší kontext tohto návrhu. Ja to zopakujem fakt ešte raz. Slovenský šport potrebuje podporu, ale potrebuje systémovú podporu a takú, ktorá by vedela byť dlhodobo udržateľná. Určite, a to je na prosto jasné, prosím, verím každému, toto nie je systémové riešenie pre slovenský šport. Ako šport je skutočne komplexný fenomén a jeho rozvoj vyžaduje, vyžaduje, ja aj s tým súhlasím, spoluprácu medzi štátom, medzi súkromným sektorom, medzi občianskou spoločnosťou, presne tak to je, aj tie úspešné krajiny to dokazujú, jasné. Ale treba to jednoducho robiť nejak tak, aby to dávalo, dávalo väčší zmysel. Hovorím, aby to fakt bolo systematické a systémové. A ja som tu vo finále hlavne za verejné financie, aby výhodu pre niekoho nemuseli sa na ňu skladať horšími podmienkami všetkými ostatnými. Pretože potom je to hra s nulovým súčtom, tu niekto získa, tu niekto stratí, ale ako celok sme sa k ničomu novému nedostali. Ďakujem pekne za pozornosť. [18:44] Peter Žiga Chcem sa opýtať, či sa hlási niekto do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy a vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pani navrhovateľka nechce. Spravodajca nechce. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ešte skúsime jeden? Návrh poslancov Michelka, Huliaka, Danka a Lučanského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 196/2023 o Európskom hlavnom meste kultúry a o zmene zákona č. 299/2020 o poskytovaní dotácií v pôsobnosti ministerstva kultúry. Návrh zákona má tlač 451. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 479. Dávam slovo poslancovi Romanovi Michelkovi, aby návrh zákona uviedol. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Romana Michelka, Rudolfa Huliaka, Andreja Danka a Adama Lučanského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 196/2023 Z. z. o Európskom hlavnom meste kultúry a o zmene zákona č. 299/2020 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov , tlač 451.) [18:44] Roman Michelko Ďakujem, pán predsedajúci. Takže je to zákon európske hlavné mesto. Hlavným cieľom predkladaného návrhu zákona je zosúladenie zákona č. 196/2023 Z. z. o Európskom hlavnom meste kultúry a o zmene zákona č. 299/2020 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti ministerstva kultúry. Zákon o európskom hlavnom meste bol v minulom volebnom období schválený Národnou radou ako poslanecký návrh zákona. Ministerstvo kultúry vypracovalo k tomuto zákonu stanovisko, ktoré bolo predmetom medzirezortného pripomienkového konania. V rámci medzirezortného pripomienkového konania boli uplatnené zásadné pripomienky Ministerstvom financií Slovenskej republiky, Najvyšším kontrolným úradom Slovenskej republiky a Úradom pre verejné obstarávanie. Cieľom návrhu zákona je zosúladiť tieto pripomienky a upraviť zákon o európskom hlavnom meste tak, aby bol návrh v súlade s osobitnými predpismi, keďže pôvodný predkladatelia poslaneckého návrhu tieto pripomienky nezohľadnili. Ide o to, aby financovanie takéhoto projektu bolo pod kontrolou NKÚ, ÚVO a podobne a nebolo vylúčené, ako to urobili účelovo predkladatelia, ktorí to dávali poslaneckým návrhom zákona. Ďakujem. [18:52] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Dávam slovo spravodajcovi pánovi poslancovi Jánovi Podmanickému, nech sa páči. [18:52] Ján Podmanický Dobre, ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom pre kultúru a média za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní. Vážený pán podpredseda, ďakujem, otvorte rozpravu. [18:54] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku – pani poslankyňa Jauorová. Keďže nie je v sále, stráca možnosť vystúpiť v rozprave. Otváram, pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ, chcete vystúpiť? Asi nie. Pán spravodajca nechce. Prerušujem rokovanie o tomto bude programu. Budeme pokračovať návrhom poslancov Garaja, Danka, Kramplovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 311 Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorými sa menia a doplňujú niektoré zákony. Návrh zákona je uverejnený ako tlač 452. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 480. Keďže tu nevidím ani pána Garaja, ani pána Danka, ani pani Kramplovú, strácajú poradie v rámci tohto zákona a prepadáva tento bod na koniec schôdze. Budeme pokračovať zákonom Lučanského, Danka a Michelka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 o ochrane a podpore a rozvoji verejného zdravia a doplnení niektorých zákonov. Návrh má parlamentnú tlač, návrh má parlamentnú tlač 453. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 481. Keďže tu nemáme predkladateľa, ktorým by mal byť pán Lučanský, stráca poradie a prepadáva na koniec schôdze. Ďalším bodom programu je návrh poslancov Michelka, Huliaka, Danka a Lučanského na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon 311 Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Návrh zákona má tlač 455. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom ide v rozhodnutí č. 483. (Reakcia z pléna.) Keďže nemáme spravodajcu k tomuto bodu (reakcie z pléna), nie je. Keďže nemáme spravodajcu k tomuto bodu, prerušujem rokovanie o tomto bode a dávam ho na koniec schôdze. A prerušujem dnešné rokovanie schôdze do zajtra do deviatej hodiny a prajem vám pekný večer. (Prerušenie rokovania o 18.58 hodine.)