Rokovanie NR SR 11. 9. 2024 – Legislatívny deň: krypto, dane a reformy

[09:10] Andrej Danko Vážení páni poslanci, vážené panie poslankyne, ak by bol všeobecný súhlas, keďže som avizoval otvorenie 9.20 h, začali by sme teda schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky. Otváram druhý rokovací deň 19. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali poslankyňa Laššáková, poslanec Sabo, poslankyňa Števulová. Podľa schváleného programu pristúpime k druhému čítaniu o vládnom návrhu zákona o niektorých povinnostiach a oprávneniach v oblasti kryptoaktív a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 293, spoločná správa výborov má tlač 293a. Prosím ministra financií Slovenskej republiky Ladislava Kamenického, aby vládny návrh zákona odôvodnil. (Rokovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona o niektorých povinnostiach a oprávneniach v oblasti kryptoaktív a o zmene a doplnení niektorých zákonov , tlač 293.) [09:15] Ladislav Kamenický – Vystúpenie Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, dneska doobeda máme viacero zákonov z mojej dielne, takže dovolím si predstaviť prvý zákon o opatreniach a oprávneniach v oblasti kryptoaktív. Cieľom návrhu zákona je implementácia niektorých ustanovení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie o trhoch s kryptoaktívami. Toto nariadenie upravuje ponuku kryptoaktív verejnosti, informovanie a ochranu klientov, stanovuje aj osobitné pravidlá pre kryptoaktíva a s nimi súvisiace služby a činnosti. Emitenti niektorých kryptoaktív a poskytovatelia služieb kryptoaktív budú po novom licencovaní Národnou bankou Slovenska. Upravujú sa právomoci a pôsobnosti Národnej banky Slovenska, napríklad vykonávať dohľad nad trhom s kryptoaktívami, udeľovať licencie, udeľovať sankcie, zakazovať alebo obmedzovať predaj a distribúciu kryptoaktív z dôvodu investorov, blokovať webové stránky, ktoré poškodzujú záujmy klientov, kontrolovať odborné znalosti a pôsobnosti osôb poskytujúcich poradenstvo v oblasti kryptoaktív. Súčasťou návrhu zákona sú aj novely ďalších zákonov súvisiacich s týmto nariadením, úpravy spresňujúce transpozíciu smerníc a úpravy vyplývajúce z aplikačnej praxe v oblasti bankovníctva, platobných služieb ako napríklad schvaľovanie osoby zabezpečujúcej plnenie úloh v oblasti AML v banke, zníženie výšky základného imania pre poskytovateľov platobných služieb v obmedzenom rozsahu. Ďakujem za pozornosť a chcem vás poprosiť o podporu tohto návrhu zákona. [09:15] Andrej Danko Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie a rozpočet poslancovi Igorovi Válekovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. [09:17] Igor Válek – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, dovoľte, aby som predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o niektorých povinnostiach a oprávneniach v oblasti kryptoaktív a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 293, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu výborov. Národná rada uznesením č. 362 z 18. júna 2024 pridelila vládny návrh zákona, tlač 293, týmto výborom: výboru pre financie a rozpočet, výboru pre hospodárske záležitosti a ústavnoprávnemu výboru. Určila zároveň výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor a lehotu na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko. K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady tieto stanoviská: Odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi – výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárske záležitosti. Z uznesení výborov uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené pod bodom IV v spoločnej správe. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výboru Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: O bodoch spoločnej správy č. 1 až 22 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o niektorých povinnostiach a oprávneniach v oblasti kryptoaktív a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 293, odporúča predmetný návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Spoločná správa výborov, tlač 293a, bola schválená uznesením gestorského výboru č. 118 10. septembra 2024. Týmto uznesením výbor zároveň poveril spoločného spravodajcu Igora Válka, aby na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výborov a navrhol Národnej rade postup pri hlasovaní podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku. Ďakujem, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu. [09:17] Andrej Danko – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem, otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku – pán poslanec Viskupič za poslanecký klub SaS. Nech sa páči. [09:20] Marián Viskupič – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi teda pár slov k tomuto zákonu. Ja to poviem takto, že dnes ani nebudem o tom hovoriť, že čo je zlé na tomto zákone z toho, čo tam je, je to v podstate európska smernica, takže je to v podstate okej. Budem skôr hovoriť potom o tom, že čo mi tam chýba a čo sa dalo spraviť, aby to celé bolo lepšie a ja som presvedčený, že toto inak mohol byť aj konsolidačný zákon, skutočne konsolidačný, postupne vysvetlím. Takže nariadenie MiCA je prvým európskym komplexným harmonizovaným rámcom pre trhy s kryptoaktívami, ktorým sa upravuje ponúkanie kryptoaktív či už verejnosti, stanovujú sa osobitné pravidlá pre kryptoaktíva a súvisiace služby a činnosti. Takisto bude nové, že poskytovatelia služieb súvisiacich s kryptoaktívami budú po novom licencovanými subjektami, všetko okej. Nariadenie MiCA bude priamo účinné, ale teda ako už aj pán minister spomínal, návrh zákona obsahuje niektoré ustanovenia, ktoré sú nevyhnutné k harmonizácii slovenského právneho poriadku s týmto nariadením. Takisto k tomuto ťažko niečo dodať. Napríklad je potrebné ustanoviť orgán dohľadu, ktorý bude dohliadať nad dodržiavanie ustanovených povinností podľa nariadenia MiCA. Týmto príslušným orgánom s potrebnými právomocami bude Národná banka Slovenska, ktorá bude v súlade s nariadením MiCA oprávnená či už udeľovať povolenia emitentom tokenov naviazaných na aktíva poskytovateľom služieb kryptoaktív, takisto bude Národná banka prirodzene oprávnená udeľovať aj sankcie za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto nariadenia. Takisto cieľom niektorých ďalších ustanovení návrhu zákona týkajúcich sa napríklad rezervy aktív vydavateľov tokenov naviazaných na aktíva alebo tokenov elektronických peňazí je hladká aplikácia nariadenia MiCA v Slovenskej republike. Takisto ťažko niečo povedať k tomu. Národná banka, samozrejme, to je ten orgán, ktorý to má riešiť, verím, že tak ako iné veci, že to budú riešiť dobre. No nedokážem a myslím si, že málokto dnes dokáže zhodnotiť, že čo toto nariadenie prinesie Európskej únii a teda Slovensku. Určite, a to je, samozrejme, jasné, že tá štandardizácia je potrebná a prinesie aj pozitíva. Jednoducho ten trh s kryptomenami sa postupne vyvíjal a tak ako všetko na svete, do nejakej miery, samozrejme, regulovaný byť musí a ochrana takisto aj občanov, aj inštitúcií, ktoré sa na ňom podieľajú, takisto je dôležitá, samozrejme. Máme však aj skúsenosti aj teda z iných, z iných EÚ smerníc alebo nariadení, že teda tá európska preregulovanosť môže niekedy aj škodiť. Takže toto uvidíme, že či teda táto smernica pomôže Európskej únii, aby sme dobehli, pretože nielen Slovensko, ktoré v tomto teda dosť zaostáva, ale aj Európska únia zaostáva minimálne za USA či za inými krajinami, takže uvidíme, či toto nariadenie nám teda pomôže, alebo skôr bude znamenať nejaké akoby ďalšie zaostávanie. Fakt uvidíme. Toto skutočne ukáže aj budúcnosť. No, ale prečo hovorím, že tento návrh zákona, ktorý teda je aplikáciou európskych smerníc, je alebo mohol byť aj konsolidačný? Pretože môžeme mať akokoľvek precizovanú, akokoľvek kvalitnú reguláciu, akokoľvek správnu, ak to zdaňovanie kryptomien bude také drakonické ako, bohužiaľ, na Slovensku je, tak jednoducho stále sa nestane to, že slovenskí občania, slovenské firmy budú či už v tomto podnikať, ale teda hlavne, že to nebudú zdaňovať na Slovensku. Ja sa vrátim, pretože my sme už rozumné zdaňovanie mali, na sklonku predchádzajúceho volebného obdobia sa podarilo zrušiť zdravotný odvod, ten 14-percentný zdravotný odvod na krypto, a takisto aj teda sa daň znížila na 7 %, my sme to vtedy naviazali na úroveň dividend. Bohužiaľ, vo vlaňajšom balíku lex konsolidácia sa toto zrušilo. No a prečo hovorím konsolidačné? Toto sa bude vlastne stále, myslím, že najbližších týždňoch dosť rozprávať. Nefunguje to tak a nie je tá cesta, že čím vyššie daňové sadzby, tým vyššie daňové príjmy. Áno, do nejakej miery to funguje, nad nejakou mieru už nie. Poznáme tú krivku. Ale tuto je ešte, pri kryptomenách ešte je špecifická situácia v tom, že, pán minister možno bude vedieť presnejšie číslo, ale príjmy zo zdaňovania kryptomien na Slovensku boli a sú minimálne, jednoducho je to naprosto jasné, a keď to zdanenie je viac ako, viac ako 33 %, lebo teda buď teda 19 alebo 25-percentná sadzba dane z príjmu plus 14-percentný zdravotný odvod, nikto to tu nezdaňuje. Štát má z toho normálne že čistú nulu. Takže ak by znížil, áno, je to šesťmiestne číslo, malé, je to takmer nula, normálne že nula a tým pádom štát nemá o čo prísť. Páni, znížením daňových sadzieb štát nemá prísť o aké príjmy, pretože žiadne nemá. A jednoducho a dalo sa to kľudne, samozrejme, zapracovať aj do tohto návrhu zákona, tým, že by sa znížili daňové sadzby, proste by sa výrazne zvýšila vôľa subjektov zdaňovať kryptomeny na Slovensku a som presvedčený, že toto mohlo byť fakt konsolidačné opatrenie a konsolidačné opatrenie také, na ktoré by skutočne mohol byť fakt hrdý aj pán minister, pretože nikomu nič neberie, práve naopak, znížil by daňové sadzby, čím by zvýšil motiváciu daňových subjektov priznávať príjmy a zdaňovať ich na Slovensku. A to inak je jedno z najrozumnejších spôsobov, ako robiť konsolidáciu. A ja ešte tomu venujem dve vety. Proste hovoriť o konsolidácii a hovoriť zároveň len o zvyšovaní príjmov rôznymi formami, tak ako to tu možno už budúci týždeň uvidíme, to je fakt cesta do pekla. To je normálne že drahý život pre občanov a ťažký život pre firmy. To proste je úplne že zle. Porovnajme si to normálne, že žiadne veľké financie, pozrime sa doma, na naše domáce rozpočty a úplne sa pozrime na naše deti, hej? Keď im dáte vreckové, tak keď si to vreckové minie za dva týždne, čo je to riešenie toho rodiča? Že zvýši mu to vreckové, vlastne že mu dodá ďalšie vreckové nie po mesiaci, ale po dvoch týždňoch? Alebo mu povie, že no, milé dieťa, musíš tie svoje výdavky kontrolovať, pretože si za dva týždne minul to, čo si mal na celý mesiac. Toto je ten skutočný pojem konsolidácia. Keď štát proste sa snaží šetriť. Šetriť na sebe, šetriť na výdavkoch alebo potom proste takéto veci robiť, znížiť daňovú sadzbu. V pohode sa to dalo spraviť, nič nehrozilo, žiadny výpadok, keďže takmer žiadne príjmy nie sú. Takto sa to dalo urobiť. No ja sa obávam, že však nič nie je stratené, ja poviem už len jednu vec, ak by vládna koalícia, tu mi kolega spravodajca povedal, že však vždy je šanca na zlepšenie, tak zhodou okolností už na tejto schôdzi mám predložený návrh zákona, ktorý znovu znižuje daň z kryptomien. Takže stále sa to dá, som presvedčený, že v tomto momente je to premrhaná príležitosť, že okej, proste smernica, respektíve nariadenie, všetko v poriadku, nariadenie, všetko v poriadku, len teda mohlo sa tam dať toto, mohli sme to využiť lepšie a podľa mňa sme v tomto momente prišli o možný rozvoj tohto odvetvia, ktoré akože určite s tou smernicou nejaký impulz v Európe proste dostane. No každopádne reguláciu mať budeme, to som, samozrejme, presvedčený, že to bude prijaté veľmi rýchlo, možno už dneska na dnešnom hlasovaní, ale čo teda viem určite povedať, čo tiež bude platiť, že proste novodobí títo elektronickí nomádi určite nebudú žiť, pracovať a zdaňovať na Slovensku. Proste sú to šikovní poväčšine mladí, samozrejme, schopní a bohatí ľudia, ktorí fakt takto buď sa z toho zahraničia nevrátia, alebo čo je horšie, aj tak jednoducho do toho zahraničia odídu. No nám tu zostanú len výdavky rozpočtu, proste pretože fakt nikto ani pri novej regulácii, ani pri kvalitnej regulácii nebude chcieť platiť aktuálnu drakonickú sadzbu 33 plus. No takže takto sme vlastne prišli v tomto momente o šancu, ale stále je šanca na opravu, stále sa dá podporiť aj opozičný návrh zákona. Ďakujem pekne za pozornosť. [09:25] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Na vystúpenie pána poslanca žiadna faktická. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie, uzatváram možnosť prihlásenia. Vyhlasujem rozpravu... (reakcia z pléna) takže do rozpravy ústnej je prihlásená pani poslankyňa Plevíková. Nech sa páči. [09:25] Zuzana Plevíková – Vystúpenie v rozprave Krásne dobré ráno všetkým želám. Mám tu jeden pozmeňovací návrh k tomuto vládnemu návrhu zákona. Ide o to, že vlastne Európska komisia poslala určité pripomienky za posledných pár dní, preto je tento pozmeňovací návrh teraz podaný, inak vlastne pozmeňujúci návrh na ústavnoprávnom výbore podával pán poslanec Tibor Gašpar. A bolo by to tam implementované, ale vlastne keď prišli tie pripomienky posledné dni, tak v tomto druhom čítaní sa využíva táto situácia na pozmeňujúci návrh. Teraz idem čítať znenie tohto pozmeňujúceho návrhu. 1. V čl. II sa pred bod 1 vkladá nový bod 1, ktorý znie... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Danko Andrej, podpredseda NR SR Zastavte čas. Plevíková, Zuzana, poslankyňa NR SR 1. V § 124 ods. 4 a § 261 ods. 1 a 2 sa za slová „v mene Európskej únie” vkladajú slová „alebo rozpočtu inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr Európskej únie zriadených v súlade so Zmluvou o Európskej únii alebo Zmluvou o fungovaní Európskej únie alebo rozpočtu nimi priamo alebo nepriamo spravovaného a kontrolovaného."." Nasledujúce body sa primerane prečíslujú. 2. Článok II sa dopĺňa bodom 3, ktorý znie: „3. V § 137a sa za slová „v mene Európskej únie" vkladajú slová „alebo rozpočtom inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr Európskej únie zriadených v súlade so Zmluvou o Európskej únii alebo Zmluvou o fungovaní Európskej únie alebo rozpočtom nimi priamo alebo nepriamo spravovaným a kontrolovaným."." 3. V čl. III sa pred 1. bod vkladá nový bod 1, ktorý znie: 1. V § 33b ods. 1 sa slová „z povahy veci nevyplýva niečo iné” nahrádzajú slovami „nejde o práva a povinnosti, ktoré môžu byt' z povahy veci priznané iba obvinenému."." Nasledujúce body sa primerane prečíslujú. 4. V Čl. III sa za 3. bod vkladá nový bod 4, ktorý znie: „4. V § 191 písm. e) sa slová „ods. 2” nahrádzajú slovami „ods. 3”." Nasledujúci bod sa primerane prečísluje. Ďakujem, skončila som. [09:30] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pani poslankyňa. Na vystúpenie pani poslankyne dve faktické. Prvá poslankyňa Mesterová. [09:30] Zuzana Mesterová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Dúfam, že tento pozmeňujúci návrh je riadne zverejnený, lebo tento chaos, čo vláda odborníkov a poriadku priniesla, už ako začína byť pomerne smiešny. A možno by sme mohli vládne návrhy skôr, ako predložíte do pléna Národnej rady, prekonzultovať s orgánmi, ktorým to prináleží, napríklad s Európskou komisiou, aby ste tu nemuseli potom pozmeňujúce návrhy predkladať takýmto neprehľadným spôsobom, lebo toto už začína byť, no, hanba je také diplomatické slovo. Ďakujem pekne. [09:33] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Viskupič. [09:33] Marián Viskupič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo. No pripájam sa k slovám pani kolegyne, ale hlavne chýbalo absolútne akékoľvek odôvodnenie od pani kolegynky, len teda prečítala znenie a ja teda som presvedčený z toho, čo som počul, že teda NIKY samotnej sa toto vôbec netýka, že sa to týka iných vecí a na poslednú chvíľu bez zdôvodnenia aj v pléne, no ako možno by som teda chcel pomknúť pani kolegynku Plevíkovú, keby aspoň vo faktickej, v reakcii aspoň skúsila aspoň trošku odôvodniť vlastne to znenie, čo teraz prečítala. Ďakujem pekne. [09:34] Andrej Danko – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem. S reakciu pani poslankyňa Plevíková. [09:34] Zuzana Plevíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ja budem reagovať, lebo jedna faktická bola iba preto, že aby bola faktická. Druhé čítanie primárne slúži na to, aby boli podané pozmeňujúce návrhy, takže vôbec podať nejaký pozmeňujúci návrh je úplne legitímne a správne, myslím, že to sa zhodneme a je to aj podľa rokovacieho poriadku. Takisto, samozrejme, je to zverejnené a bolo to normálne, správne podané. Čo sa týka odôvodnenia, je to vlastne napísané vôbec v tom pozmeňujúcom návrhu a vlastne spresňuje sa definícia finančných záujmov EÚ, ako som niekoľkokrát opakovala, tak Európska komisia vlastne toto pripomienkovala. Ďakujem. [09:34] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Tým vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Pán minister? Nie. Žiada si záverečné slovo spoločný spravodajca a súčasne ho ale žiadam, aby oznámil termín hlasovania o tomto návrhu zákona. [09:34] Igor Válek Navrhujem, aby sme o návrhu zákona hlasovali dnes o jedenástej. [09:35] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomtom bode programu. Nasleduje druhé čítanie o vládnom návrhu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov. Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 313, spoločná správa výborov má tlač 313a. Nech sa páči, pán minister Kamenický, odôvodnite tento vládny návrh zákona, pripraví sa poslanec Karas. (Rokovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov , tlač 313.) [09:35] Ladislav Kamenický Ďakujem. Cieľom vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o spotrebnej dani z tabakových výrobkov, je zavedenie zdanenia náplní do elektronických cigariet, nikotínových vrecúšok a iných nikotínových výrobkov. Zavedenie zdanenia žuvacieho tabaku, šňupavého tabaku. Zavedenie zdaňovania týchto nových výrobkov od 1. 2. 2025 s pokračovaním daňového kalendára od 1. 2. 2027. Zavedenie označovania nových výrobkov kontrolnou známkou a stanovenie lehoty dopredaja neoznačených výrobkov, zavedenie novej kontrolnej známky s menším rozmerom 16 x 32 mm, najmä z dôvodu označovania malých alebo atypických balení týchto výrobkov. Pokračovanie daňového kalendára pre cigarety, cigary, cigarky, tabak a bezdymové tabakové výrobky, tu chcem upozorniť, že ideme na preskáčku, že dva roky a dva roky, ale je to vždy posunuté o jeden rok, aby aj štátna mincovňa dokázala reagovať na vytlačenie kontrolných známok. Očakávaný príjem rozpočtu v roku ´25 je zatiaľ len na nové výrobky 15 mil. euro, v roku ´26 126 mil., ´27 180 mil. eur, jedná sa, samozrejme, o jeden z balíka konsolidačných opatrení. Toľko zatiaľ na úvod a teším sa na diskusiu. [09:36] Andrej Danko – Uvádzajúci uvádza bod Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie a rozpočet poslancovi Karasovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. [09:36] Daniel Karas Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dovoľte, aby som predniesol spoločnú správu výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov, tlač 313. Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu. Národná rada uznesením č. 363 z 18. júna 2024 pridelila vládny návrh zákona, tlač 313, týmto výborom Národnej rady: výboru pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárske záležitosti, výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Národná rada určila zároveň výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor a lehotu na prekovanie. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko. K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská, ktoré sú uvedené pod bodom III tejto spoločnej správy: Odporúčanie pre Národnú radu vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom výboru pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárske záležitosti, výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy vyplývajú pozmeňujúce návrhy, ktoré sú uvedené pod bodom IV v spoločnej správe. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov, ktoré sú uvedené v spoločnej správe pod bodom IV, hlasovať takto: O bodoch spoločnej správy č. 1 až 34 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Spoločná správa výborov, tlač 313a, bola schválená uznesením gestorského výboru č. 116 10. decembra, 10. septembra, pardon, 2024. Týmto uznesením gestorský výbor zároveň poveril spoločného spravodajcu Daniela Karasa, aby na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výborov a navrhol Národnej rade postup pri hlasovaní podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady. Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu. [09:38] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem, otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal písomne prihlásených poslancov za poslanecké kluby poslanec Kišš, PS, nasleduje poslanec Viskupič, SaS. Nech sa páči. [09:41] Štefan Kišš – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, dobré ráno všetkým. Dnes máme na stole dve opatrenia takzvaného konsolidačného balíčka, aj jeden materiál, ktorý pojednáva o tom, aký máme dlh a čo s tým chce vláda robiť, tak ja by som toto vystúpenie zarámcoval v kontexte týchto troch opatrení. V prvom rade by sme si tu všetci mali pomenovať realitu. Štátna kasa je v katastrofálnom stave, dlh stúpa, deficit verejných financií pre tento aj budúci rok je najvyšší v eurozóne, druhý najvyšší v celej Európskej únii po Rumunsku a Európska komisia nás zaradila to takzvanej procedúry nadmerného deficitu, teda medzi najhoršie hospodáriace krajiny EÚ, a sme pod takým akýmsi drobnohľadom v tomto kontexte. A verejné financie sa nachádzajú hlboko v pásme toho najväčšieho rizika udržateľnosti a výška dlhu prekročila všetky sankčné pásma, takzvané dlhové brzdy nášho ústavného zákona. Odhadovaný deficit na tento rok niekde okolo 6 % HDP, ako som spomínal, najvyšší v eurozóne, a čo teda predstavuje viac ako 7 mld. eur. No a v tejto súvislosti viete, čo o konsolidácii hovorí pán predseda koaličnej strany SNS, pán Danko? Citujem jeho víkendové vyjadrenie: „Keby som bol premiérom, presadím, aby sme si požičali oveľa viac peňazí. Kašlem na nejaké dlhy, pretože tie dlhy majú všetci na Západe, ale majú nemocnice, diaľnice, starajú sa o prisťahovalcov." Takto, my máme aj dlhy, aj nemáme nemocnice. A, bohužiaľ, takýto odborníci nám tu vládnu, konkrétne strana SNS so stranou SMER päť rokov, samotná strana SMER 13 rokov, za ten čas sme už mohli mať postavené aj cesty, aj diaľnice, aj verejný dlh pod kontrolou. Nič z toho sa nestalo. A od nástupu do tejto vlády koalícia celý rok len bezbreho míňa naše spoločné úspory. Vám nevadí, alebo si to, alebo s tým neviete, čo urobiť, ale peniaze nám idú von komínom. A my si totiž žijeme v krajine, ktorá má našliapnuté na minimálne veľmi problematickú finančnú situáciu, ak nie niečo horšie, ale to nič nebráni našim koaličným predstaviteľom v papalášizme. Zvýšili si svoje platy na dvojnásobok bez toho, aby ich zdaňovali, tak ako bežní smrteľníci, zabezpečili si doživotnú rentu pre najmladšieho dôchodcu na Slovensku, rozhádzali stámilióny na kampaň pána Pellegriniho a ešte si aj vymysleli nové ministerstvo s výhľadom na Dunaj a s najdrahším nájmom široko-ďaleko. A, samozrejme, ani nemusím spomínať neslávne známy výlet na futbal vládnym špeciálom. Avšak zdá sa ale, a tu musím aj ministrovi financií, že všetci azda okrem pána Danka už zistili, že to šetrenie našu krajinu neminie a že sa tomu nevyhneme. A teda v tej diagnostike, že sme v problémoch, sa zhodneme, avšak tu tá zhoda končí a na čom sa nezhodneme je, alebo teda vidím to na také dva základné problémy. Za prvé, vláda vyslovene klame, keď hovorí, že jednak konsolidácia sa ľudí nedotkne a takisto klame, keď hovorí, kto túto situáciu, v ktorej sme dnes, spôsobil. A všetci koaličníci, od premiéra, ministra financií, včera som o tom počul hovoriť aj predsedu strany HLAS, verklíkujú ten svoj komunikačný manuál, ako za to môže kadekto iný, len nie oni. To len jedna poznámka, pán minister a ďalší, nebola to vláda pána Ódora, ktorá spôsobila tento stav, ani to nemohla byť ona, pretože tu v parlamente v minulom volebnom období ste je zviazali ruky. To znamená, ani nemohla robiť opatrenia legislatívneho charakteru, ktoré by našu krajinu dostali do tejto situácie, tam, kde je dnes. No a keďže verklíkujete ten svoj komunikačný manuál neustále, tak opäť by som rád pripomenul, že áno, v roku 2019 – ´20 sme mali deficit 1 % a bolo to v čase ekonomickej prosperity, v Európe, všade vo vyspelom svete. V tom čase sme zároveň mali siedmy najhorší deficit v Európskej únii a 17 krajín malo prebytky. Teda v čase ekonomickej prosperity si šetrili na horšie časy. My sme to nerobili, my sme sa venovali populizmu a venovali sme sa predvolebnej kampani za vlády pána Fica a pána Pellegriniho v roku 2019 a 2020. A v tom čase nám aj vyskočila do týchto závratných, neudržateľných pásiem aj dlhodobá udržateľnosť verejných financií. Pamätám si na neslávnu tlačovku pána Pellegriniho, ktoré nás stála veľké peniaze. No a keď niekto odmieta prijať zodpovednosť za vlastné činy, tak nemôže byť ani schopný priniesť funkčné riešenia, a preto by vláda mala prestať fňukať, vyhovárať sa a začať konať. A opäť tu musím uznať ministrovi financií, počul som ho teraz po lete hovoriť trochu ráznejšie o tom, kde sme a že teda je to problém a potrebujeme s tým niečo robiť. A to ma privádza k tomu druhému problému, a to je chaos v koalícii. Tá sa nevie dohodnúť na ničom. Nevie sa dohodnúť na predsedovi Národnej rady. Pán Danko hovorí presne opačné veci ako minister financií. Zaoberáte sa absurdnosťami, hľadáte vymyslené problémy, aby ste zakryli svoju neschopnosť a svoj politický kapitál, teraz hovorím špecificky o strane SMER, využívate akurát na to, aby ste zatlačili svojho koaličného partnera HLAS, aby sa podieľal na vašich absurdnostiach. A v tomto kontexte a v tomto chaose sa vláda rozhodla, že ide šetriť. No a čo bude robiť? Bude šetriť na ľuďoch. Na zamestnancoch, zamestnávateľoch a živnostníkoch, ktorí vytvárajú na Slovensku bohatstvo a hodnoty. Jednoducho spôsob, akým to robíte, je zlý. Rozhadzujete peniaze, v tomto kontexte to šetrenie je nedostatočné, zvyšuje sa dlh a chýba vám vízia, aj politická stabilita, aby ste priniesli zmysluplné riešenia a výsledkom bude, že prevetráte peňaženky ľudí a napriek tomu nás budete ďalej zadlžovať a pridusíte ekonomiku. A ostane po vás vyšší dlh a zdemolovaná ekonomika. A mimochodom, veľa ste nám tu rozprávali o tom, ako si ctíte vlastné programové vyhlásenie. Tak explicitne ho porušujete tým, že ste v ňom povedali, že budete stabilizovať dlh, ale dnes už je teda očividné, a opäť ministerstvo financií o tom prestalo takto hovoriť, pretože je to niečo, taký ten slon v miestnosti, ktorý sa nedá obísť, na celom vašom vládnom horizonte bude dlh verejných financií rásť. Z 56 % v roku 2023 na výrazne viac ako 60 %, odhady sa líšia, vláda hovorí 62 %, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť 67. Dlh na hlavu na každého občana je dnes 12,5-tisíc eur. Na každého, aj batoľa, aj dôchodca, keď si prerátame na počet obyvateľov, dlhuje 12,5-tisíc. To je tak asi jedno rodinné auto. A ako som spomínal, tento deficit je najhorší v eurozóne, druhý najhorší v Európskej únii. A zaujímalo by ma, či by páni ministri, alebo pán Danko povedali takej rodine v Snine s dvoma hypotékami, aby si kúpila luxusnú dovolenku, dva-tri bavoráky na kreditné karty namiesto toho, aby splácala svoje dlhy. To je kontext, v ktorom sa dnes verejné financie nachádzajú. No a za to, čo prejedáme dnes, budeme dvakrát platiť v budúcnosti. Jednak, a už som to tu spomínal, dnes platíme za takzvanú splátku dlhu 1,2 mld. eur. O tri roky to bude 2,5 mld., to znamená viac ako dvojnásobok. Môžete si predstaviť, čo za vyše miliardu by sme si mohli kúpiť. A zároveň naša riziková prirážka je vyššia ako u ostatných krajín v rovnakej situácii, v rovnakej ratingovej kategórii. V prepočte každý rok platíme o 35 mil. eur navyše len na úrokoch kvôli zlému hospodáreniu vlády. A to sú peniaze, za ktoré sme teda mohli mať nové cesty, školy aj nemocnice. (Ruch v sále.) Dúfam, že nevyrušujem. Už sme o tom hovorili, vláda nielenže klame, keď hovorí, že konsolidácia sa ľudí nedotkne, ale zasiahne peňaženky ľudí azda tým najbolestivejším spôsobom. A dnes je zjavné, a spomínal som, na tomto sa s ministrom financií zhodneme, že šetriť treba. Avšak tuná tá zhoda končí, pretože aby to malo zmysel, za prvé, nemôžme rozhadzovať tak, ako to robí táto vláda. Treba šetriť inteligentne, citlivo a tak, aby sa opatrenia v dlhodobom horizonte prejavili na pozitívnom ekonomickom raste a raste produktivity, čo prináša nové peniaze, generuje ten väčší koláč, o ktorom sme viackrát hovorili. No a toto je presne rozdiel medzi touto vládou a nami. Zatiaľ čo vláda sa chystá zvýšiť dane a odvody pre zamestnávateľov, zamestnancov, živnostníkov, my to považuje za azda najhoršiu možnú konsolidáciu, pretože jednak daňovo-odvodové zaťaženie obzvlášť nízkopríjmových ľudí je u nás mimoriadne vysoké a ďalšie zvyšovanie len ďalej brzdí ekonomiku a produktivitu. Zatiaľ čo vláda siaha po znižovaní, opäť po znižovaní príspevku do II. piliera, my by sme naopak investovali do budúcich generácií a nenechali naše deti splácať dlhy, ktoré tvoríme dnes. V II. pilieri sú dnes skoro dva milióny, je dnes skoro dva milióny sporiteľov a predošlé len doterajšie zásahy SMER-u a ich partnerov v predchádzajúcich vládach, aj tejto, z toho prvého konsolidačného balíčka už v priemere pripravili každého sporiteľa o 130 eur na budúcich dôchodkoch v dnešných cenách. Čiže kvôli týmto opatreniam dva milióny ľudí bude mať v priemere o 130 eur mesačne viac. Samozrejme ten, kto si sporí viac, to číslo bude ešte vyššie a v priemere menej, o niečo menšie číslo. A na margo dane z finančných transakcií. Tak zatiaľ čo pred mesiacom toto bola podľa pána ministra bohapustá lož, keď sme o tom hovorili na verejnosti, dnes už je to slovami premiéra aj ministra financií pravda. Idete zdaniť finančné transakcie, aj keď z toho vynecháme výbery z bankomatu, čo teda bude podľa všetkého jedna z korekcií, ktorú sa vláda chystá urobiť, aj tak to zaplatia ľudia. Vláda sa, pán minister sa inšpiroval svojimi kolegami z Maďarska, ale určite vie, že ani Orbánovi sa nepodarilo to, čo nám tuná strana SMER sľubuje, a teda, že sa to nedotkne ľudí. Pretože aj v Maďarsku sa daň z finančných transakcií nakoniec premietla do finančných produktov a na konci dňa si to musia zaplatiť ľudia, podnikatelia, živnostníci. Tí, čo tvoria hodnoty. A takéto opatrenia znamená jednak návrat doby kešu a zároveň vyháňa tie najsofistikovanejšie firmy preč zo Slovenska, pretože sa chcú vyhnúť takémuto prenasledovaniu a teda obťahovaniu hodnôt, ktoré vytvorili. No a odchod firiem do zahraničia znamená menej peňazí do rozpočtu. Tak si môžete doplniť, aké sú dôsledku pre hospodárenie krajiny. No a zatiaľ čo vláda plánuje škrtať krížom-krážom, my by sme sa riadili na základe dát. Vám ale dáta a odbornosť kazia plány. Zbavujete sa odborníkov v štátnych inštitúciách, ktorí upozorňujú na neodborné rozhodnutia alebo dbajú na efektívne hospodárenie alebo hodnotu za peniaze. A namiesto toho, aby ste zväčšovali ten pomyselný koláč, tak len ho rozdeľujete medzi seba. No ale možno by som sa pristavil a teda rokujeme o dani z cukru a dani z tabaku, tak opäť, alebo teda je tu jeden taký bod, kde by som aj ministra financií pochválil a teda ďakujem, pán minister, že ste sa inšpirovali tými lego kockami, ktoré nám pripravila Ódorova vláda, a napriek tomu politickému hejtu na ne vy dobre viete, že tam je viacero zmysluplných opatrení a dá sa nimi inšpirovať. A dalo by sa nimi inšpirovať viacej, ale to, čo ste doteraz predstavili zatiaľ, ani zďaleka nestačí. No a ten základný rozdiel je, že my si predstavuje konsolidáciu inak. Taká, ktorá jednak prináša systematické riešenia, naopak znižuje daňovo-odvodové zaťaženie práce a hľadá tie peniaze na výdavkoch a na zefektívnení hospodárenia štátu a hľadá hodnotu za peniaze, teda všade, kde sa dá a prináša pomoc adresne pre tie najzraniteľnejšie skupiny, a teda pre tých, čo to potrebujú. No a len tak mimochodom taká jedna odbočka, nejako sa zabudlo na plán obnovy. V januári sme počuli od pána podpredsedu vlády Kmeca, že už len malé technikálie a miliarda príde. V júli pán minister Kaliňák vtedy v pozícii zastupujúceho premiéra s ďalšími členmi vlády nás informovali, že všetko je vybavené, peniaze nám Európska komisia schválila. Prešli ďalšie dva mesiace, dokopy deväť mesiacov, a už ste videli na účte tú miliardu z plánu obnovy? Mám za to, že nie. A zaujímalo by ma, či vám nechýba v rozpočte. A to už nehovorím o piatej platbe, ktorú mimochodom, ak vláda nestihne pripraviť, čo teda zatiaľ tomu nič nenasvedčuje, ale kiežby sa to zmenilo teda veľmi rýchlo, ak vláda nestihne sprocesovať piatu platbu, tak o ňu určite prídeme. Pretože tak je postavená legislatíva EÚ, európske zákony, ktoré teda asi nemôžte len tak zmeniť v parlamente, ako to často predvádzate tuto v Národnej rade. No a na záver, pravda je taká, že vláda mala zatiaľ odvahu na to, aby sa postarala o svojich ľudí, ale na to, aby prijala aj nepopulárne opatrenia, ale absolútne kľúčové na to, aby sme sa na Slovensku mali lepšie, na to ich odvaha zatiaľ nestačila, tak chcem len na záver vyjadriť nádej, že sa chopíte kormidla, pán minister, a vyvediete verejné financie z problémov, v ktorých sa nachádzajú a do ktorých sa dostali kvôli 13-ročnému vládnutiu strany SMER. A čo sa týka našej pozície k týmto dvom predkladaným zákonom, my sme konštruktívna opozícia, podporíme aj dobré návrhy, aj keď budú nepopulárne, ale veci sa dejú v kontexte. Nemôžeme podporiť takýto chabý pokus o ozdravenie verejných financií v kontexte rozhadzovačiek, ktoré predvádzate, ktoré som spomínal. Ak prinesiete rozumný konsolidačný balík, na ktorý netrpezlivo čakáme už skoro rok, my sme pripravení o ňom diskutovať a podporiť ho aj v Národnej rade. Držím vám v tom palce, pán minister. Ďakujem pekne. [09:55] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Na vystúpenie pána poslanca dve faktické. Poslanec Štefunko. [09:55] Ivan Štefunko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za tento prejav, priznám sa, že so Štefanom spolupracujem už rok veľmi intenzívne, poznám dôvody, prečo to rozprával, poznám aj kontext, v akom to rozpráva. Priznám sa, že tento prejav veľmi jasne a dobre popísal smutnú ročnú históriu tejto podľa mňa nekonštruktívnej vlády, z toho dôvodu nekonštruktívnej, že ako Štefan popísal, skrátka na jednej strane ste polroka rozhadzovali, aby ste si uhrali buď politické body alebo prepustili svojich ľudí z basy. A na druhej strane vlastne v skutočnosti týmto konsolidačným balíkom v skutočnosti necielite tie najväčšie problémy, ale v skutočnosti len látate. Chcel som o tom rozprávať viac, ale vlastne druhú časť mojej dvojminútovky by som chcel venovať ako keby kultúre v rámci tohto parlamentu, a líder opozície PS má svojho odborníka, ktorý sa prihovára najväčšej vládnej strane, ktorý sa venuje financiám. Ten človek, minister Kamenický, ani neviem, či tu je vôbec teraz, sa otočí zadkom ku Štefanovi Kiššovi, rozpráva s predsedom poslaneckého klubu SMER-u a ešte tam príde aj predsedajúci Národnej rady. Mne to pripadá že fakt úplne nefér, ja by som to ako v živote nespravil, že vlastne niekto konštruktívne rozpráva, nenadáva vám a tak ďalej a vy sa im doslova, prepáčte, otočíte zadkom, mne to pripadá nefér, viem, že to tu takto prebiehalo, pán Richter možno vie, že je to štandard, ale mne ako nováčikovi to vôbec ako štandard nepripomína. Ďakujem. [10:04] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ja len ako nováčikovi, faktická poznámka slúži na reakciu na vystupujúceho. Musíte reagovať na vystupujúceho. Poprosím pán Viskupič, nech sa páči, reagujte na vystupujúceho. [10:04] Marián Viskupič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Kolega Štefan Kišš, ďakujem pekne za vystúpenie, s veľa-veľa vecami, samozrejme, sa jedine dá súhlasiť, ďakujem za to zarámcovanie. A ja si dovolím, teda možno pán predseda bude zdieľny, keď zrovna spomeniem jeho, že normálne musíme pochváliť aj pána predsedajúceho za to, že ozaj nechal rozprávať, pretože k samotnej dani z tabaku to bolo až úplne na konci. Ale okej, veď presne tak, je to nejaký balík zákonov, čiže ďakujem, že ste nechali kolegu povedať proste toto celé. No ja možno ešte mám chvíľku, tak len doplním vlastne to, o čom Štefan hovoril, o tom veľmi-veľmi zlom stave verejných financií, o úplne aktuálne údaje. No ku včerajšku bol hotovostný deficit štátneho rozpočtu 5,162 mld., ale pozrime sa ešte o deň skôr, už to bolo 5,3 mld. a zhodou okolností zrovna teda včera prišla, neviem presne, čo to je, ale 250 mil. z Európskej únie, takže dnes je ten deficit o niečo nižší. Ale každopádne sú to veľmi-veľmi zlé čísla a proste skutočne platí to, náš deficit je fakt najvyšší, tak ako Štefan hovoril, naša udržateľnosť dlhodobá je na najhoršej úrovni a nevidieť žiadne zlepšenie a, samozrejme, a aj daň z tabaku tiež nie je cesta, ktorá to dokáže celé akoby vyriešiť, ale viacej už poviem vo vystúpení. Ďakujem pekne, Štefan, ešte raz za vystúpenie. [10:04] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho S reakciou pán poslanec Kišš. [10:04] Štefan Kišš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, ja len krátko. Na začiatku som to uviedol, že teda tu dnes rokujeme o viacerých bodoch, tak som to zarámcoval aj k tomu bodu, ktorý nás čaká o chvíľu, že ako chce vláda konsolidovať verejný dlh, ktorý závratne stúpa, a vláda sa nám snaží teda zalepiť oči daňou z cukru a tabaku a tuto predstiera verejnú diskusiu, ktorá, teda tieto dve opatrenia, tieto dve dane sú teda, akokoľvek a ktokoľvek má na to aký názor, sú malým zlomkom toho, čo tu potrebujeme. Vláda naťahuje tú gumičku do poslednej chvíle až kým nepraskne, ale opatrenia, na opatrenia stále čakáme a tú verejnú diskusiu v skutočnosti nemáme, takže tieto témy pomenúvame my a otvárame veci, témy, ktoré sú zjavne na stole, len vládna koalícia ich obchádza. A ďakujem ešte raz kolegom. [10:04] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Do rozpravy je prihlásený poslanec Viskupič. [10:04] Marián Viskupič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, no ja budem viacej rozprávať k samotnej dani z tabaku, Štefan v podstate skutočne zarámcoval to, o čom sa tu bavíme, podľa mňa ozaj správne, patrí to sem, takže ja nebudem, aby som sa neopakoval, takže idem v podstate priamo už k samotnému teda jednému z mála prezentovaných a štandardným spôsobom legislatívnym teda pripraveným konsolidačným opatrením. No, začnem pozitívne, sú tu aj kolegovci z MF, zaslúžia si pochvalu, viem, koľko sme sa trápili napríklad s tou kontrolnou známkou a nepodarilo sa to vyriešiť v minulom volebnom období. Len pre vysvetlenie, proste tých označení a všetkého je na tých cigaretách už toľko, že tá väčšia, ktorú sme mali, kontrolná známka sa tam jednoducho nevedela vojsť, neboli vidieť potom ostatné označenia, zároveň všetky tie nové produkty toho elektrického fajčenia, čo ja viem, čoho všetkého, sú malé, takže super, som rád, že sa podarila táto kontrolná známka, že to celé teda už by už malo byť funkčné a je to menšia a spĺňa to všetky parametre. Takže za toto chcem veľmi poďakovať. Zároveň poďakujem ešte za to, že teda, aby sme to všetci vnímali, sedíme tu nad nejakým teda daňovým kalendárom spotrebnej dane z tabaku, všetci si pamätáme, že teda vláda takýto kalendár už dávala do toho lex konsolidácia vlani, čo bolo ale v skrátenom legislatívnom konaní, samozrejme, aj Ústavný súd, ale aj zdravý rozum vtedy hovoril to, že asi ťažko by sa mali v skrátenom legislatívnom konaní, lebo „horí", to zjednoduším, robiť veci, ktoré majú platnosť o dva roky. Takže takisto chcem poďakovať vlastne, že sa ide teraz štandardným spôsobom, štandardným legislatívnym procesom a vlastne ten ďalší je v ´27. že potom, dobre hovorím, pán minister, v ´27. je potom ten ďalší kalendárový krok, takže toto chcem takisto, takisto akoby pochváliť. No a teraz ale poďme k samotnej spotrebnej dani. Tuto je fakt, že, a to hovorím aj ja, že spotrebné dane z negatívnych externalít sú fakt, majú svoj zmysel a majú byť, toto hovorím aj ja. Takisto, samozrejme, ak vznikajú nové tabakové výrobky, či už tie žuvacie tabaky alebo tie rôzne elektronické formy, ktoré ja ako nefajčiar neviem ani pomenovať, tak, samozrejme, aj z hľadiska nejakej tej spravodlivosti majú byť zaťažované nejakou spotrebnou daňou, s týmto sa takisto dá súhlasiť. Ak správne vnímam, tak myslím si, že v tomto návrhu zákona je aj parameter, ktorý vlastne všetko nové, čo vznikne, zároveň hodí už do nejakej daňovej sadzby, takže vlastne akoby sa vyriešilo aj to predbiehanie vlastne reality daniam, takže vlastne aj toto môžem len a len pochváliť, že ak vznikne nejaká nová forma elektronických cigariet alebo čohokoľvek, tak to bude zaradené do nejakej, nazvime to že „zbernej sadzby dane". Takisto pochvala, okej. No, ale teraz teda, samozrejme, spotrebné dane áno, ale treba sa baviť o jej výške. A tu, samozrejme, sú rôzne parametre a zasa ja poviem, samozrejme, ono to ministerstvo financií sleduje okolité krajiny, veď my sme, Slovensko sme malá krajina, možno je zaujímavý fakt, že 50 % nášho obyvateľstva žije rádovo do 50 kilometrov alebo proste takúto zmysluplnú vzdialenosť od daní. To znamená, že polovica Slovákov si bez problémov môže ísť kúpiť aj cigarety do zahraničia, ak tam budú lacnejšie, aj potraviny do zahraničia, ak tam budú lacnejšie, aj malinovky, ak budú lacnejšie v zahraničí, proste jednoducho na toto vždy treba dávať pozor. A to sa, samozrejme, dá robiť do dvoch pohľadov, hej. Jeden je pohľad taký, ktorý teda razí momentálne pán minister a Slovensko, že teda mali by sme byť nejak plus-mínus na úrovni zahraničia. To znamená, že brániť nákupnej turistike Slovákov do zahraničia. Áno, správny postup. Ale proste chcime viac, hej, akože vždy sa dá urobiť viacej, a tu viac je to, že sa pozrieť na to, že či nižšia daňová sadzba, a teraz zasa, dobre, sme pri dani z tabaku, ale môžme sa baviť o čomkoľvek, hej, že napadá ma tak napríklad ten benzín, ktorý často spomínam, alebo samozrejme aj tie potraviny a čokoľvek ďalšie všetko spojené, napríklad ak sa zvýši dépeháčka, že pozrieť sa na to, že nieže brániť nákupnej turistike Slovákov do zahraničia, ale nižšími sadzbami, nižšími cenami podporovať nákupnú turistiku zahraničných ľudí na Slovensko. A profitovať z toho, že si tu jednoducho aj tie cigarety proste kúpia aj ľudia zo zahraničia. Toto napríklad fungovalo dlhodobo v Čechách. Česi sú vo veľmi podobnej situácii, Česi mali nižšie alebo o hodne nižšie daňové sadzby na cigarety ako hlavne teda Nemecko a Rakúsko, ale dokonca aj Poľsko. A fungovalo to tak, že ten príjem spotrebnej dane z tabaku mali fakt že veľký. Potom si povedali, však poďme harmonizovať, poďme sa teda dostať bližšie k úrovni, viete, aký bol výsledok? Ono obraciam sa tuto, ale vlastne sem by som viacej na kolegov z koalície hovoriť. Výsledok bol ten, že Česko výrazne zvýšilo daňové sadzby na tabakové výrobky krížom cez všetky kategórie a trvalo tri roky, trvalo tri roky, kým sa vôbec vrátili na ten výber dane, ktorý mali predtým. Prečo? Nie pretože tie vysoké sadzby odradili fajčiarov fajčiť, to by bolo fajn, ale takto funguje veľmi málo, až vôbec, ale jednoducho neoplatilo sa už Nemcom, neoplatilo sa Rakúšanom, neoplatilo sa Poliakom ísť si kupovať cigarety do Česka. A to je presne o tých daňových sadzbách, že jednoducho, áno, lineárne prepočty, samozrejme, hovoria vyššie percento zdanenia, viacej peňazí, alebo vyššia daňová sadzba, viacej peňazí, bohužiaľ, nie vždy to tak funguje. Český prípad, ešte raz, je, mali tri roky, alebo dva roky jasného poklesu, tretí rok vyrovnanie na hotovostnej úrovni, to znamená, cez časovú hodnotu peňazí ešte aj ten tretí rok bol slabší, ale, prosím, kolegovia, toto predkladáte ako konsolidačné opatrenie, to znamená, čakáte, že príde vám do rozpočtu viacej, tak len treba vnímať, že uvidíme, ako sa to trafilo, škoda, proste nie sme v situácii, že by sa oplatilo zahraničným občanom kupovať tuná, to je zasa určitá akoby nevyužitá príležitosť. Čiže nižšie dane paradoxne častokrát znamenajú vyšší príjem, čiže aj tu hovorím, že možno určitá, určitá príležitosť bola možno prepásnutá. No zároveň konsolidácia, už som to tu spomínal v minulom vystúpení, môžme znižovať príjmy alebo zvyšovať rozsah ekonomiky, podporovať ekonomiku, aby pri rovnakých sadzbách sme mali viacej, to je to zväčšovanie koláča, to sme sa zhodli aj s pánom premiérom Ficom pred voľbami, len teraz to nejak už nevidieť, ale potom, samozrejme, je tu ten typ konsolidácie, že vybrať od ľudí viacej. Zasa, čokoľvek, čo tu máme, zatiaľ je presne v tomto režime. Že ideme, idete vyberať od občanov viac peňazí. Toto sa týka dnes teda aj spotrebnej dane z tabaku a myslím, že už ďalší bod máme daň zo sladených nápojov. Bohužiaľ, samozrejme ako už aj Štefan, Štefan avizoval, pripravujete kopu ďalších vecí, ktoré, ktoré urobia presne to isté, zvýšia daňové zaťaženie alebo poplatkové, alebo odvodové zaťaženie občanov, proste vyberú, vyberú peniaze ľuďom z peňaženiek. Čiže a ja chcem aj poprosiť pána ministra, ono fakt každá jedna konsolidácia bolí človeka, no koho iného má bolieť proste, veď jednoducho vo finále všetko platí človek, len proste to tvárenie sa, že my nezaťažíme občanov a my zaťažíme len firmy a my zaťažíme len, ja neviem koho, bohatých. Proste ono to tak jednoducho nie je, normálne tu pán minister by mal predstúpiť a povedať, že to, čo naplánovali, zaťaží občanov a paradox je ten, že to zaťaží občanov ešte, že ešte viacej vašich voličov ako proste možno našich voličov. Pretože keby sa, aj tá miera fajčenia je u finančne slabšej vrstvy obyvateľstva rozšírenejšia. Proste ten robotník na stavbe fajčí častejšie a viac ako, ja neviem, možno úradník niekde, hej. A ale ešte, ešte úplne jasnejšie je to aj pri tej dani zo sladených nápojov, hej, my tu v klimatizovanej miestnosti moc tých sladených nápojov, moc tej energie nepotrebujeme. Ale ten robotník na tej stavbe, ktorý od rána prekladá tehly, ja neviem čo, nosí, stavia lešenie, jednoducho ten vypije tých sladených nápojov viacej, on potrebuje tú energiu, hej. Takže to všetko vlastne toto sa týka, sa týka len ľudí. Takže chýbajú, chýbajú mi tu opatrenia, verím, že nejaké prídu, ale zatiaľ žiadne nie sú avizované, ktoré by sa týkali, ktoré by sa týkali priamo štátu, že by šetril na sebe. A ja si možno to poviem, poviem tuná, že je veľmi jednoduché zvýšiť sadzbu, nechať to zaplatiť ľudí, ale je to fakt cesta do pekla. Mám jeden príklad, kolegovia, možno ste si nevšimli, dvaja ministri aktuálnej vlády, jeden pán minister školstva Drucker, druhý pán minister cestovného ruchu a športu. Neuveríte, obaja si zabezpečovali nové sídlo. Okej, dobre. No a teraz pánovi Druckerovi sa to podarilo v lokalite, je to inak bývalá budova Tatra Banky, triáčková budova, krásny výhľad, pri Dunaji z petržalskej strany, normálne že nájomné, veľmi jednoducho poviem, len pre najbližší rok 10,56 eura. Perfektné. Keď som si pozrel za čo teda ten realiťák ponúkal tú budovu, bolo tam, že od jedenásť. Takže zobrali veľa, dostali nejakú miernu zľavu, super, proste dobre. Možnože ešte sa niečo ušetrí na tom, že sa možno nejaká budova štátu predá, resp. bude efektívnejšie, keď sa presťahujú. Čiže okej, s týmto sa dá súhlasiť, možno až pochváliť. A z druhej strany Váhu, ten slávny Sklad 8, ktorý inak nie je chránený bratislavskou povodňovou hrádzou, to znamená, keď je storočná voda, tak to bude vždy vytopené, to len aby sme vedeli, tá budova sa dlho-dlho nedala prenajať, tak neuveríte, pán minister Keketi to prenajal za 19,96 za rovnaký meter štvorcový, hej. Za raz toľko. Keby aspoň, keby ministerstvo, ministerstvo cestovného ruchu a športu dokázalo svoje priestory prenajať za cenu, ktorú dokázal iný minister vašej vlády, tak len ročne by sa ušetrilo na verejných financiách 560-tisíc. Na jednej jedinej budove za jeden jediný rok. Toto by mala byť konsolidácia. Takto by to malo byť. Toto treba ukazovať ľuďom a ja to preto to tu hovorím, pretože chceme po ľuďoch, aby platili. A jednoducho to, kde mohol štát ušetriť, kde to jeden minister dokázal a druhý nie, tej istej vlády, tak jednoducho to nie. Čiže toto, toto je konsolidácia, ktorú aj ja osobne po vás chcem a toto chcú po vás aj občania. A ďakujem pekne a na záver ešte prečítam pozmeňujúci návrh, ktorý teda ešte predtým uvediem. Tak ako som povedal, áno, však rešpektujeme, že tie sadzby nejak rastú, ale je tam jedna kategória rezaný tabak a zasa sme pri tých ľuďoch, ktorí sú najnižšie sociálne postavení, to sú vlastne ľudia, ktorí teda asi kupujú rezaný tabak, tie cigarety si šúľajú a je to pre nich taká tá posledná záchrana, lebo aj pre štát je to posledná záchrana pred tým, aby takýto ľudia odišli či už do čierneho trhu, alebo do nákupu zo zahraničia, ale v tomto prípade väčšinou do čierneho trhu. A že to tak je, ako keď si pozrieme, tak finančná správa, zasa ich pochválim, veľmi často chytá či už výrobne cigariet a čo ja viem čoho, jednoducho ten rezaný tabak tu je, dá sa na čiernom trhu kúpiť, samozrejme podporuje to nejakú formu, formu trestnej činnosti a štát z toho nemá nič. No a práve táto kategória, ktorá aj doteraz, ona bola menej zdaňovaná z presne z tejto logiky, že je to pre sociálne najslabšie vrstvy obyvateľstva, tak sa teda pán minister rozhodol to výrazne zvýšiť proste a akoby zrušiť túto nevýho... túto doterajšiu výhodu vlastne toho rezaného tabaku. Ja mám za to, že toto zasa, je to inak okrajová časť, nie je to veľký, veľký príjem do štátneho rozpočtu a ani veľký výpadok, keďže chcem tie sadzby trošku znížiť, ale jednoducho, jednoducho som presvedčený, že pri tých vyšších sadzbách zasa ten štát nieže príde k peniazom, ale príde o peniaze, lebo fakt tí ľudia si ten rezaný tabak kúpia niekde inde. Viete si ho kúpiť dve kilá naraz proste, je to, ak je niečo jednoduché si kúpiť na čiernom trhu, tak proste akože rezaný tabak, hej, už keď to poviem, v taške. Takže navrhujem, aby sme, aby sa teda znížilo to tempo rastu dane pri rezanom tabaku a teda odôvodňujem to presne týmito, týmito vecami, ktoré som povedal, a v tomto momente by som si dovolil teda prečítať samotné znenie pozmeňujúceho návrhu. Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Viskupiča k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov, č. parlamentnej tlače 313. 1. V čl. l 5. bode § 6 ods. 1 sa slová „tabak 209,50 eura/kg.” nahrádzajú slovami „tabak 175 eur/kg.” 2. V čl. l 28. bode § 44ai ods. 7 sa slová „tabaku 177 eur/kg.” nahrádzajú slovami „tabaku 158 eur/kg.” Ďakujem pekne, to je všetko. Ďakujem za pozornosť. [10:10] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Na vystúpenie pána poslanca dve faktické. Poslanec Dubovický. Teda tri faktické. Pán poslanec Dubovický. [10:19] Richard Dubovický – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Všetko, čo tu bolo povedané, dá sa súhlasiť, či to už bol pán poslanec Viskupič, alebo pán poslanec Kišš. Ale ja by som len dodal takú poznámku, že každé jedno dvihnutie hocijakej dane, a to nielen dane za tabak, ale zajtra prídu, resp. prídu tie dane za sladké vody a asi myslím, že tá avizovaná dépeháčka, ktorú aj pán premiér spomínal v sobotu, že už je viac-menej ako reálna vec. Ja by som chcel len povedať, že každé jedno zvýšenie daní má dopad na disponibilný príjem pre každú jednu rodinu. To znamená, že tie rodiny budú mať nižší príjem, to znamená, že budú si vedieť môcť menej kúpiť. Na druhej strane od januára končí daňový bonus v tej výške, v ktorej v súčasnosti je, to znamená, že tie rodiny budú mať opäť o niečo nižší príjem. Takže neviem, že či toto je to pravé opatrenie, ktorým chceme povedzme zachrániť Slovensko, zachrániť rozpočet alebo mali by sme sa zamyslieť nad tým, aby vláda fakt že začala šetriť na sebe, lebo povedzme si úprimne, za posledné mesiace, čo tu bolo schválené, stojí nás to, pán minister, vy asi budete vedieť presnú sumu, ale je to okolo jednej miliardy eur navyše, ak to správne počítam, plus-mínus. Ďakujem. [10:19] Andrej Danko Poslanec Blcháč. [10:21] Ján Blcháč – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Vážený pán kolega Viskupič, vy ste boli súčasťou vlády, ktorá zaťažila za ostatné tri a pol roka verejné financie zhruba viac než 20 mld. eur, preto je problém s verejnými financiami a preto treba niečo robiť krok po kroku. Asi si to treba priznať a prispôsobiť tomu svoju pokoru a postoje. Ale hovorili ste tiež, ste sa dotkli okrem teda tabakových výrobkov aj cien benzínu a cien potravín a ja vás chcem informovať, že ceny benzínu sú napriek existujúcim sadzbám spotrebnej dane na najnižšej úrovni za ostatných päť-šesť rokov a že ceny potravín v priemere klesli za ostatné obdobie o 4 % a keď sa pozeráte, keď prechádzate Slovenskom po cestách, na bilbordoch sú odkazy od obchodných reťazcov, že ceny naďalej padajú. To znamená, že, nečítate? Ja to čítam. No a treba si to uvedomiť a aj to asi potvrdiť. Chcem tiež pripomenúť, že ministerstvo financií, máme o tom, samozrejme, informácie, v priebehu, medzi prvým a týmto čítaním vykonalo viacero rokovaní so zástupcami výrobcov tabakových výrobkov a vlastne toto je taká akoby zhoda. Neevidoval som žiadne nejaké odpory k tomuto, k tomuto riešeniu, ktoré sa predkladá, preto budem rád, ak ho podporíme. Ďakujem pekne. [10:21] Andrej Danko S reakciou poslanec Viskupič. [10:23] Marián Viskupič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem, ďakujem za všetky pripomienky. Urobíme to tak, že hlavne teda, samozrejme, ku pánovi predsedovi finančného výboru sa prihlásim ešte do ústnej rozpravy a skúsim tak nejak presnejšie rozobrať to, čo práve povedal. Ďakujem pekne. [10:23] Andrej Danko Pokračujeme v rozprave. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Uzatváram možnosť prihlásenia. Poslanec Hajko a Viskupič. Nech sa páči, pán poslanec Hajko. [10:23] Jozef Hajko – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážený pán odchádzajúci minister, dovoľte, aby som sa vyjadril za klub KDH tiež k tomuto návrhu zákona. Tento, tento návrh zákona, ktorý má zvýšiť dane z tabaku a z tabakových výrobkov, pokladáme v prvom rade za príspevok do konsolidácie verejných financií. KDH nikdy nebolo proti tomu, aby sa konsolidovali verejné financie, potrebujeme to, sme skutočne v žalostnej situácii a Slovensko vlastne aj z hľadiska svojich obyvateľov, podnikateľov, samospráv a tak ďalej potrebuje, aby vláda konala. Potiaľto je to v poriadku. Keď prejdem k tomuto konkrétnemu návrhu zákona, lebo predpokladám, že ten balík konsolidačných opatrení bude širší, tak poviem toľko, že nie je nič ľahšie, ako zdvihnúť dane zo spotrebný, spotrebné dane, spotrebné dane na čokoľvek, napríklad v tomto prípade z tabakových výrobkov. Je to veľmi jednoduché. Zoberete si zákon, máte tam čísla, pomeníte číselká, tým pádom od účinnosti zákona jednoducho idú sadzby hore, štát vyberie viac. Je to skutočne veľmi jednoduché a na prvý pohľad, na prvý pohľad je aj vypočítateľné, že koľko zhruba takouto úpravou získate do štátneho rozpočtu. Takže vôbec sa nečudujem tomu, že ministerstvo financií prišlo a vláda prišli s takýmto návrhom už v polovici roka a tie nepríjemnejšie opatrenia a tie ťažšie opatrenia si nechávajú na neskoršie obdobie a sám som zvedavý, že dokedy budeme čakať na tie konsolidačné opatrenia zvyšné. A tie podstatné, lebo toto sú, by som povedal, opatrenia, opatrenia kozmetické z hľadiska, z hľadiska príjmov. V prvom rade ja som to hovoril aj pri prvom čítaní a hovoril som to aj v našom hospodárskom výbore. Hľadám skutočný dôvod, prečo vlastne ministerstvo financií a vláda predkladá takýto návrh zákona. Prečo? Lebo sú tam uvedené dva dôvody. Prvý, že sledujeme zdravotný stav obyvateľov a druhý, že sledujeme, aby mal štátny rozpočet dostatok prostriedkov. Dá sa zvažovať jeden aj druhý argument, len poviem, že keď niekto predkladá dva argumenty na zdôvodnenie svojho počinu, tak je to, je to divné a napokon ani jeden nemusí byť úprimný. Takže mne tam viac chýbalo tej otvorenosti, čo vlastne presne týmto ministerstvo financií sleduje. Takže poďme k tomu prvému dôvodu, a to je sledovanie zdravotného stavu, stavu obyvateľov. Vieme všetci, že fajčenie neprispieva k zdraviu a že spôsobuje rozličné ochorenia, spôsobuje predčasné úmrtia. Nevidíme tam teda v tomto, v tomto predloženom návrhu zákona nejaký, nejaký jasný, jasný ťah a možno by sa očakávalo, že tam bude spolupráca aj s ministerstvom zdravotníctva, že akým spôsobom by v tomto prípade sa malo lepšie chrániť, lepšie, mal lepšie chrániť zdravotný stav obyvateľov. Teraz prejdem k tomu druhému, k tomu druhému argumentu, ktorý používa predkladateľ, a to je, to je sledovanie výnosu, ktorý má naplniť štátny rozpočet. Samozrejme, už som to hovoril na začiatku, keď zdvihnete tie číselká, tak vlastne hodíte tie číselká do Excelu a jednoducho vám vypadnú na konci dňa vyššie čísla, koľko peňazí sa vyberie, o koľko peňazí sa vyberie viac, keď zdvihnete tie spotrebné dane. Samozrejme, že keď zdvihnete spotrebné dane, tak zdvihnete aj výber DPH, pretože DPH pokračuje až so spotrebnými daňami. No a teraz ide o ten výnos. Je tu, je tu mechanický prepočet, predpokladá sa, že budúci rok by sa týmto spôsobom malo získať do štátneho rozpočtu 15 mil. eur. Lenže už to tu aj spomínali moji predrečníci dvaja, problém je v tom, že vy neviete presne odhadnúť, že koľko získate, pretože môže sa zmeniť spotreba. To by sme potom sledovali ten, ten zdravotný dôvod, hej, že ľudia prestanú menej fajčiť, pretože budú drahšie cigarety. Ale sú tu cezhraničné nákupy. Kolega Viskupič spomínal aj ten krásny príklad, že ako zdvihli spotrebné dane v Českej republike a prepálili to a museli čakať tri roky, kým sa im vrátil ten, ten výber dane na tie hodnoty, ktoré očakávali. Ak ministerstvo financií chce, aby týmto spôsobom sa dostali do štátneho rozpočtu tie, skutočne tie peniaze, tak musí sprísniť kontrolu. Ona to hovorí aj v dôvodovej správe. Hovorí o sprísnení kontroly nad výrobkami súvisiacimi s tabakovými výrobkami. Skutočne tú kontrolu bude treba sprísniť, pretože napríklad akcia Garáž, to je z júna tohto roka, odhalila 520-tisíc kusov cigariet, nelegálne vyrobených cigariet. Škoda na spotrebnej dani bola 84-tisíc eur. Štatistika finančnej správy hovorí o tom, že v roku 2022 kriminálny úrad zaistil 27 mil. kusov cigariet a 40-tisíc ton tabaku. To znamená, že nelegálny predaj s vyššími daňami stúpa a my aj môžeme očakávať, že ten nelegálny, nelegálna výroba, nelegálny predaj budú stúpať a treba nám vytvoriť silnejšiu kontrolu a kontrolovať proste, aby sa tieto pašované alebo nelegálne vyrábané cigarety a tabakové výrobky, aby sa nedostávali na trh. Štúdia jednej z najväčších poradenských firiem na svete hovorí o tom, že čierny trh s cigaretami prekvitá tam, kde sú vysoké dane. Je to dosť logické. Ja budem aj citovať zo správy tejto renomovanej svetovej inštitúcie: „Agresívna fiškálna politika, prohibičné prístupy a nedostatok odstrašovania sú len prínosom pre zločincov a tlačia fajčiarov na čierny trh." Takže musíme zvažovať aj toto. Na záver poviem toľko, že aj ministerstvo financií bude musieť vytvoriť ozaj silnejšie mechanizmy, aby sa kontrolovalo, či skutočne tie, či tie cigarety a tabakové výrobky, ktoré sa predávajú na Slovensku, či nepochádzajú z čierneho trhu. A to bude stáť nejaké peniaze a pochopiteľne aj silnejšiu administratívu a peniaze. Zároveň to musí urobiť nielen voči štátnemu rozpočtu a zodpovednosti za hospodárenie štátu, ale musí to urobiť aj voči legálnym výrobcom. Či sa to niekomu páči, alebo nie, ľudia u nás fajčia a fajčiť aj budú ďalej a ak je, ak sú na trhu, ak na trhu pôsobia legálni výrobcovia, tak pochopiteľne, že nelegálni im konkurujú veľmi výrazne, pretože tie ceny sú výrazne nižšie. Spomínam to na záver preto, lebo KDH bude podporovať opatrenia, ktoré, ktoré otvárajú dvere a, ktoré otvárajú dvere a podporujú tých legálnych, legálnych podnikateľov a vôbec biznis na Slovensku podporujú a podporujú riadne pravidlá, podľa ktorých sa má podnikať. Spomínam to aj preto, že takéto opatrenia by sme očakávali aj v celom konsolidačnom balíku, pretože zatiaľ vidíme len to, že na podnikateľov sa hľadí ako na tých, kde môže štát vybrať vyššie peniaze, ale zatiaľ nevidíme, že by štát nejakým spôsobom motivoval podnikateľov, aby zvyšovali svoju ekonomickú aktivitu. Je to jedna, je to veľmi jednoduchá úmera. Ak sa ekonomicky darí podnikateľom na Slovensku, tak sa darí aj celému štátu, pretože má to priamy vplyv na výber daní a odvodov. Je to skutočne veľmi jednoduchá matematika a my čakáme, že vláda príde aj s takýmito opatreniami. Zatiaľ vidíme, žiaľ, len opak. A samozrejme, že aby sa darilo podnikateľom, nie je samoúčelné, nejde len o štát, ide aj o tých obyvateľov, pretože ak sa darí podnikateľom, tak zamestnávajú ľudí a môžu im platiť primerané mzdy. Na záver poviem toľko, že KDH nebude hlasovať proti takémuto návrhu zákona, lebo si uvedomuje, uvedomuje dôležitosť konsolidovania verejných financií. Na druhej strane budeme očakávať, že vláda, ministerstvo financií a vláda prídu aj s takými opatreniami, ktoré nebudú len vyberať peniaze z vreciek daňových poplatníkov, ale umožnia aj, aby tie základy, z ktorých sa tie dane platia, boli vyššie. To znamená, že bude podporovať podnikateľské prostredie. Ďakujem za pozornosť. [10:25] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Na vystúpenie pána poslanca žiadna faktická. Pán poslanec Viskupič ako posledne prihlásený. [10:34] Marián Viskupič – Vystúpenie v rozprave Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, ja si dovolím teda, samozrejme, k veci, ale teda reagovať na slová pána, pána predsedu finančného výboru. Som veľmi rád, že sa ozval, že tu sedí a teda že reagoval. No začal by som tým, že 20 mld., si pozrie deficity za tie tri roky, tak tú dvadsiatku nezráta. Akože to je prvá vec, že to číslo nie je úplne správne. Ale druhá vec je tá, že ja som tu kritizoval celé minulé volebné obdobie, že aj tá naša vláda bola rozpočtovo nezodpovedná, ja si za tým stojím a koniec koncov aj preto sme z nej odišli, kvôli rozpočtovej nezodpovednosti, ale táto vláda našla skratku, pretože, pán predseda finančného výboru, 7,6 mld., ono to kľudne môže byť aj osem, ku dnešku je to, hovorím, tých 5,2 mld. hotovostného deficitu, bude za rok, za jeden rok vášho vládnutia ten deficit nový bude takmer 8 mld., hej? Takže veď ste hovorili, že to budete robiť lepšie, zatiaľ to teda nejak tak nevyzerá, tak len toľko akože k tým číslam a potom, á, to už nebudem otvárať. Dobre. To je jedna vec. Druhá vec. No, bilbordy, tak že padajú ceny, to rozprávajú, to rozprávajú reťazce vždy a všade, tak som rád, pán predseda, že tomu veríte. Ja to skôr vidím ako marketing a porovnal by som to s marketingom, tomu ste možno tiež verili, ja moc nie, ale výsledok sa ukázal, že pravda to nebola. Viete, boli také pekné, pekné bilbordy pána Pellegriniho, ktorý sľuboval nižšie ceny potravín, že si ich ľudia zaslúžia či čo, také niečo tam bolo napísané. Tak však porovnajme si, tá, akože tá história je fajn v tom, že už je to rok dozadu a tie potraviny, bohužiaľ, ale lacnejšie nie sú. A dobre sa to dá porovnať ešte vôbec akože s okolitými krajinami. Keď si zoberieme, že priemerný, priemerný Európan zaplatí 100 euro za teda nejaký balík potravín, tak priemerný Slovák zaplatí dnes 105,5 eura. Viac ako priemerný Európan. Podotýkam, že naše príjmy sú nižšie ako priemerné, výrazne. No taký Poliak, ten zaplatí nejakých cca 80, 79 je, myslím, tá suma, takže vlastne to je o 25 % nižšie potraviny ako, ako teda Slovák. Takže, pán predseda finančného výboru, už vládnete takmer rok a tie potraviny ste nielenže nedokázali znížiť, ale všetky vaše opatrenia, či za chvíľku daň zo sladených nápojov, či zvýšenie dépeháčky, či zvýšenie odvodov, čohokoľvek, v podstate transakčná daň, všetko, čo tu máte naplánované, vo finále urobí jediné, zapracuje sa do nákladových cien potravín, následne, samozrejme, do predajných cien a zaplatia to ľudia. Takže nielenže nie ste na správnej trajektórii, ale tým, čo tu bude za chvíľku prezentované od pána ministra, myslím, budúci týždeň alebo teda už kedy, bude mať presne opačný efekt, že tie potraviny budú ešte drahšie. A ja sa vrátim k tomu, lebo pán predseda finančného výboru spomínal aj benzín. Perfektné, som strašne rád, že to spomenul. A teraz áno, sú to skutočne tie, tie benzíny sú lacnejšie. Prečo? Pretože normálne že svetové ceny ropy jednoducho sú nižšie. No teraz je obdobie, kedy sú že výrazne nízke. Za dlhé obdobie. Má to rôzne príčiny, ale určite to nemá žiadnu príčinu, ktorá by súvisela s pánom premiérom Ficom alebo s pánom prezidentom, alebo teda povedzme so šéfom finančného výboru alebo so Slovenskom. Jednoducho na svetové ceny ropy má Slovensko že nulový dosah. To znamená, áno, ceny sú nižšie, znamená to, že aj ceny benzínu sú na Slovensku nižšie. V poriadku, to je dobré, ľudia platia menej. Ale zasa. Veď, ale veď chceli ste, chcete robiť, tak ja dávam návrh, robme viacej, pretože tie nižšie ceny ale znamenajú to isté, že v Rakúsku sú nižšie ako u nás, v Maďarsku sú nižšie ako u nás, v Poľsku sú nižšie u nás. Naši ľudia platia nižšie ceny, ako platili pred rokom, súhlasím. Ale stále platia viac ako občania v okolitých krajinách, lebo máme vyššie daňové zaťaženie, lebo možno ďalšie príčiny. Toto je to. Čiže aby mohol pán predseda finančného výboru povedať, že teda nejak zasiahol alebo pomohol, aby ceny benzínu boli nižšie, tak jednoducho musel by zmeniť nejakú daňovú sadzbu, znížiť, alebo nejaké iné opatrenie. Nič z toho sa nestalo. A ešte raz to poviem, ľudia, Slováci platia v absolútnych číslach menej ako pred rokom za benzín, jasné, ale v rovnakých absolútnych číslach viac ako všetci okolití občania v okolitých krajinách. Ešte aj v Rakúsku je ten benzín o jeden-dva centy lacnejší ako u nás. To je to isté, čo nech sa vrátim k tým spotrebným daniam z tabaku, že veď majme tú ambíciu. Dobre, máme tu rafinériu, vyrábame veľa benzínu, veľa nafty. Prečo nespravíme to, aby tie naše dane boli o niečo nižšie a aby sme nielenže zabránili, že Slováci pôjdu nakupovať do zahraničia, nech tí Rakúšania, nech tí Česi, nech tí Poliaci, nech si idú kúpiť ku nám ten benzín, nech je tu lacnejší a zarobíme proste na tom že z rozsahu, pretože keď tu príde ktokoľvek z okolitých krajín, tak jednoducho nechá tu spotrebnú daň, nechá tu, samozrejme, dépeháčku a podporí tým náš štát. Ale, a len fakt pre tú srandu, už to tu bolo spomenuté, že, kolegovia, majme na pamäti, že akákoľvek spotrebná daň, či teraz tabak, alebo o chvíľku sladené nápoje, ten štát funguje čarovne v tom, že ešte aj tej spotrebnej dani proste na to sa nadväzuje dépeháčka. Takže vlastne áno, aj ten výber dépeháčky (povedané so smiechom) bude vyšší ešte aj o tú daň, ktorá je tam, dvojnásobný dosah na toho nášho občana. A skutočne, že toto, toto fakt nie je, nie je cesta zaťažovať len a len ľudí. Proste to, čo je tu napláno... takto, začnem tým, to, čo je tu predložené, znamená jediné, proste ľudia budú mať drahší život. To, čo je plánované predložiť, je, že firmy budú mať ťažší život a následne ľudia zasa ešte drahší. Takto jednoduché to je a takto by som bol strašne rád, keby to aj pán minister povedal. Proste na rozdiel od vašich sľubov ordinujete ľuďom proste vyššie a vyššie platby, vyššie a vyššie dane, vyššie a vyššie odvody. Jednoducho beriete im z peňaženiek už pomaly aj to, čo tam skutočne nemajú. Ďakujem pekne za pozornosť. [10:40] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Na vystúpenie pána poslanca šesť faktických. Prvý poslanec Dubovický. [10:41] Richard Dubovický – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Opäť dá sa so všetkým súhlasiť, čo si povedal. Áno, všetci vieme, že čo sa týka cien pohonných hmôt, tak to neznamená, že urobila niečo táto vláda alebo Slovensko, je to vývoj na svetových trhoch a ono to zvyčajne pred sezónou tie ceny idú hore, po sezóne idú ceny dole. Ale neviem, akým spôsobom je ministerstvo presvedčené tým, že zvýšením hocijakej dane sa zvýši príjem do štátneho rozpočtu a neviem si predstaviť momentálne iný konsolidačný balíček, ako šetrenie vlády v prvom rade samej na sebe. Lebo tým pádom, ak my zaťažíme čoby len podniky s tým, čo plánujete, alebo domácnosti alebo podnikateľov, ja si myslím, že bude mať veľmi negatívny dopad na túto, na štátny rozpočet a vôbec na rodiny ako tak. Tak ja by som sa chcel opýtať skôr pána ministra aj v rámci toho, čo povedal pán poslanec Viskupič, že akým spôsobom viete garantovať ten príjem do štátneho rozpočtu. Lebo to sú všetko iba štatistiky, to všetko sú iba dáta a áno, akým spôsobom potom budete tvrdiť, že Slováci išli nakúpiť do susedných štátov, kde je to omnoho, omnoho lacnejšie oproti tomu, čo máme tu. Ja sa len pýtam, lebo vy vychádzate, predpokladám, z nejakých štatistických ukazovateľov, ale ten štatistický ukazovateľ môže ukazovať aj zlé údaje a to znamená, že ten sociálny dopad na tie rodiny môže byť úplne iný, ako predikuje ministerstvo financií. Ďakujem. [10:41] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslankyňa Vaľová. [10:43] Jana Vaľová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega Viskupič, ste ma zase trošku pobavili, hej, lebo rozprávate tu zase o zvyšovaní a nič vám nehovorí aj konsolidácia. Predsa my sme toto nespôsobili, čo tu je, to ste spôsobili vy, vaša vláda. Pamätáte si, čo navrhoval Ódor? Toto sú kozmetické úpravy podľa mňa, keby sme sa ním riadili, tak už dneska ľudia nemajú ani na tie potraviny. Takže my musíme konsolidovať za to, čo sa tu rozhajdákalo, čo sa tu urobilo a ako ste doslova prežrali peniaze. A nebudem tu teraz rozprávať o vakcínach, o všetkých možných veciach. Chcem vám povedať, čo sa týka benzínu, hovoríte, že za to môžu svetové trhy. Áno, samozrejme za to môžu svetové trhy, ale čo sa týka potravín, veď aj vaše vlády chodili do Bruselu, dnes tam chodíte, aby nám zatrhli eurofondy miesto toho, aby ste chodili, aby sme dostali vyššie dotácie na poľnohospodárstvo. Vy si myslíte, že naši poľnohospodári, a budem trošku aj kritická do radov poľnohospodárstva, pretože možno by sme mohli viac dbať na to, aby sa u nás pestovalo, myslíte si, že oni sú konkurencieschopní? Všetky bitúnky sa tu zrušili, všetko, lebo nie sme konkurencieschopní, lebo nemáme také dotácie, ako majú Poliaci, Maďari. No čo ste robili, pán Viskupič? Čo teraz tu rozprávate, a tam vonku máte košíky s potravinami, také hlúposti som teraz pozerala. Však vy viete dneska cestoviny kúpiť za 0,60 až za 3,39. Keď kúpite rovnaké cestoviny od rovnakej firmy a viete to porovnať, ale nahádžu sa do cestoviny vajcia od rôznych firiem a každá iná firma má inú cenu. Čiže v Poľsku si dáte vajcia za, dajme tomu, ja neviem, za euro a tu si dáte vajcia bio za štyri. A potom idete porovnávať tam vonku košíky a robíte tlačovky. Prosím vás pekne, choďte do toho Bruselu a robte tlačovky, aby naši poľnohospodári dostali lepšie dotácie, samozrejme, spolu s nami, alebo ste to mohli robiť. A ja na to aj apelujem a neklamte tu ľudí, neoblbujte ich, pretože naozaj pokiaľ poľnohospodári, sme im nevydobyli vyššie dotácie, je to veľmi zlé a nemôžme tie potraviny zrovnávať a vôbec, čo je na trhoch, a vyššie platy by pomohli určite... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [10:43] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Hajko. [10:45] Jozef Hajko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ja sa na rozdiel od kolegyne budem venovať tomu, čo povedal doslova pán Viskupič. (Reakcia z pléna.) Na vás reagovať nebudem, samozrejme, lebo to neumožňuje rokovací poriadok. Pán Viskupič spomenul, spomenul veľmi dôležitú vec aj teraz, ale, samozrejme, ešte aj v svojom predchádzajúcom vystúpení, že Slovensko nie je ostrov. Jednoducho susedíme s ďalšími štátmi, kde majú svoje vlastné finančné politiky, majú vlastnú daňovú politiku a keďže sme otvorený trh, tak jednoducho nemôžeme zakázať ľuďom, aby si nešli kúpiť cez hranice tovary. Takže skutočne ako ja tiež, tiež upozorňujem na to, že ministerstvo financií pri konštruovaní daňovej politiky a spotrebných daní musí hľadieť na to, ako sa vyvíja situácia v okolitých štátoch. Nemá to jednoduché, samozrejme, a navyše, to tu nebolo spomenuté, musí hľadieť aj na kurzy, pretože do toho veľa hovoria kurzy, aké majú okolité štáty, pretože keď sa pozrieme dokola, okrem Rakúska tu nie je ani jeden štát, ktorý by mal euro. Takže nie je to, nie je to jednoduché, ale na to má ministerstvo financií aparát odborníkov, aby takéto veci dokázali zvážiť a aby sme sa nedostali do situácie, aká tu už bola spomenutá v Českej republike, kde radikálne zdvihli spotrebné dane na tabak a očakávajúc, že aké príjmy to mechanicky prinesie, no neprinieslo, pretože Česko tiež nie je ostrov a tí ľudia jednoducho išli nakupovať do iných štátov. Takže očakávam, že ministerstvo financií a vláda bude zohľadňovať, že Slovensko nie je ostrov. [10:45] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Blcháč. [10:47] Ján Blcháč – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Pán kolega Viskupič, boli ste predsedom finančného výboru v čase, keď naša Slovenská republika bola zaťažená dodatočne za tie tri a pol roka viac než 20 mld. eur. Verejné financie sú podľa odborníkov, podľa všetkých inštitúcií v najhoršom stave v Európskej únii, ktoré ste nám zanechali. A to, že ste skôr odišli z vlády, to neznamená, že ste tú vládu ďalej nepodporovali. Podporovali ste ju aj do konca. Dokonca ste podporovali aj vtedy, keď vyhlásila termín volieb na 30. septembra, hoci mohli byť v máji alebo v júni a vtedy by aj ten deficit tohtoročný bol možno nižší, keby bolo viacej času na prípravu rozpočtu a konsolidačných opatrení. Takže to ide tiež ešte tak trošku za vami. Ceny potravín v priemere klesli o 4 %. To ste si možno nevšimli a ak chodíte pravidelne do obchodu, môžte to aj potvrdiť. Ak príde ešte k nejakej redukcii dépeháčky v rámci konsolidačného balíka smerom k potravinám, čo je tiež možné, nevieme ako, ako to bude, je to nástroj, ktorý by mohol byť použitý ďalej. No, či sme nejakým ostrovom? Slovensko je ostrovom v príjmoch. Keď si porovnáte príjmy Slovákov, Čechov, Maďarov, ale už potom aj Rakúšanov, tak sme hlboko v deficite. Tam sa treba pozrieť. Neviem, odkiaľ ste zobrali číslo, že v Poľsku sú o 25 % lacnejšie potraviny. To naozaj neviem. Takúto informáciu si nechám overiť a pravdepodobne je nekorektná. A čo sa týka toho benzínu, ja som vám to pripomenul len preto, pretože vy ste v máji tohto roku, pán Viskupič, predkladali návrh na zníženie spotrebnej dane, aby klesli ceny, no vidíte, tak dneska by sme už mali asi najnižšie ceny na svete. [10:47] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho S reakciou poslanec Viskupič. [10:49] Marián Viskupič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Ja sa skúsim venovať hlavne, takto, ďakujem, samozrejme, všetkým kolegom a kolegyniam za faktické pripomienky a budem sa venovať pani kolegyni Vaľovej. No, pani kolegyňa, všimli ste si, že už vládnete rok, to je jedna vec, a potom, že z posledných dvanásť a pol roka ste vládli vlastne deväť, hej, a teda všetky tie ostatné vlády vlastne boli že tri a pol roka, tak vlastne už malo byť všetko vyriešené, veď vy ste vládli veľkú väčšinu času, takže nerozumiem, že prečo zrovna teda tie tri roky sú až taký problém. No ale hlavne čo sa týka tých eurofondov, no viete, to neni, že či chodí niekto, ja som, do Bruselu sa sťažovať alebo niečom, ja som presvedčený, že proste tá Európska únia alebo Európska komisia, veď ony nepotrebujú, aby tam nejaký Viskupič išiel sa sťažovať na vlastnú vládu, ony majú, myslím si, že dostatok šikovných a múdrych ľudí, ktorí sledujú, pani Vaľová, aspoň zostaňte, ktorí sledujú situáciu, a ja teda som neni žiadny fanúšik toho, aby proste nám boli zastavené eurofondy. Ale pýtajme sa prečo. Veď tie útoky na právny štát, to, čo sa tu, to, čo sa tu posledný rok deje, to sú, to sú tie veci, ktoré jednoducho tá Únia zvažuje, veď to sú peniaze, to sú peniaze, na ktoré sa museli vyzbierať európski daňoví poplatníci, Únia ich pošle na Slovensko a tu vlastne nie je inštitúcia, ktorá by zabezpečila stráženie finančných záujmov Únie. To znamená, neni tu inštitúcia, ktorá by sledovala, či nebudú teda postihnuté nejakou korupciou a keď sa také stane, aby to dokázala proste postihnúť a odsúdiť. Toto je ten problém, prečo Únia zvažuje a možno už aj začala proces proste obmedzenia alebo nejakého, nejakého zastavenia eurofondov. Toto, prosím, ale vládnete, pani Vaľová, vládnete, normálne to riešte, ja hovorím, že Slovensko dnes nedokáže prežiť bez eurofondov. Osemdesiat percent... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [10:49] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Tým vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce sa vyjadriť pán navrhovateľ? Nech sa páči, pán minister. [10:51] Ladislav Kamenický – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne. Nebudem zdržiavať. Budem sa podrobnejšie k tomu všetkému, čo sa tu narozprávalo, vyjadrovať po dani zo sladených nápojov, lebo mnohí utiekli od tej vôbec problematiky, ktorú tu riešime. Čo sa týka samotného tabaku, boli tu otázky na to, že či teda ten výnos bude, nebude, tak je to legitímna otázka. Musím povedať, nepočíta to minister financií, samozrejme, počítajú to moji kolegovia a sú to moji kolegovia, ktorí sú zo všetkých táborov politických, ktorí tu kedy boli, ešte od pána Mikloša sú tam. Nie aj od vás sú tam nejakí ľudia, verte. Čiže ja to nepočítam. Čiže to, čo napočítali, ja berem ako fakt, ja to nespochybňujem a berem, berem, že tieto čísla sú relevantné. Chcem len upozorniť na to, ja som tu v minulosti, v minulosti, teda pán Viskupič teraz tuším odišiel, tu je, dobre, lebo som ho nevidel, pán Viskupič tu porozpráva rôzne veci, že ako to vieme, že či to teda bude taká suma, nebude. Ja som tu mal rôzne prednášky od pána Sulíka, ktorý teda nás asi už opustil, ale boli tu prednášky o tom, ako funguje Lafferova krivka, hovoril tu o tom, že napríklad hypotéky na, úroky na hypotékach že budú 9 %, aj to sme tu už počuli. Tak sa pozrite, aké sú dnes úroky, a preto hovorím jedno. Nejakí moji kolegovia to vypočítali, sú to ľudia, ktorí sú na to, na to aj vzdelaní, a ja im dôverujem. Čiže aký bude výnos, na to si počkajme, ale ja si myslím, že v mojich veciach sa moji kolegovia triafajú, takže nebudem tu spochybňovať. Veľa sa tu hovorilo o šetrení, o konsolidácii, k tomu sa budem vyjadrovať neskôr, je to, je to veľmi široká téma, ale musím povedať, to, čo tu počúvam, pán Viskupič, áno, treba sa pozreť do zrkadla a všetko, čo ste mi tu nechali, ja to musím teraz s mojimi kolegami naprávať. To je proste jeden fakt. Čo sa týka, diskutovali ste o cenách potravín. Ja by som sa k tomu vyjadril len tak. Keď sa opýtate kohokoľvek na Slovensku, každý vám povie, že ceny potravín sú vysoké. Áno. Lenže treba pozrieť na posledné dva roky, keď tu boli inflácie dvanásť, to bolo za vašej vlády, pán Viskupič, keď tu boli inflácie dvanásť a desať percent za posledné roky dva, bola tu inflácia potravinová, sa šplhala k dvadsiatim percentám, čiže vtedy vystúpali tie ceny. Takže ak chceme niečo porovnávať, treba si pozrieť možno účtenky, ktoré ste platili predtým a ktoré platíte dnes a musí to byť ten istý tovar, to súhlasím s pani poslankyňou Vaľovou, ktorá sa k tomu vyjadrovala, že treba porovnať hrušky s hruškami a jablká s jablkami. Takže toľko zatiaľ a ja sa potom budem k všetkým ostatným veciam, aj ku konsolidácii vyjadrovať ešte pri sladených nápojoch. Ďakujem pekne. [10:51] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Žiada si záverečné slovo spoločný spravodajca a súčasne ho žiadam, aby oznámil termín hlasovania. O jedenástej hodine. Prerušujem rokovanie o tomtom bode programu. Po hlasovaní bude nasledovať druhé čítanie o vládnom návrhu zákona o dani zo sladených nealkoholických nápojov. Teraz vyhlasujem prestávku do 11.00 h, kedy bude hlasovanie o prejednaných bodoch. Ďakujem. (Prestávka.) [11:09] Peter Žiga Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní. Ešte predtým ako prejdeme k hlasovaniu, chcem pozdraviť žiakov a žiačky deviatej triedy Spojenej školy svätej Uršule v Bratislave, ktorí sa nachádzajú na balkóne, pozdravujeme vás všetci! (Potlesk.) Pristúpime k hlasovaniu o bode 85 schváleného programu, ktorým je druhé čítanie o vládnom návrhu zákona o niektorých povinnostiach a oprávneniach v oblasti kryptoaktív, ktoré máme uvedené ako tlač 293. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie a rozpočet poslancovi Igorovi Válekovi, aby hlasovanie uvádzal. Nech sa páči, pán spravodajca. (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona o niektorých povinnostiach a oprávneniach v oblasti kryptoaktív a o zmene a doplnení niektorých zákonov , tlač 293.) Válek, Igor, poslanec NR SR Ďakujem za slovo. Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, v rozprave vystúpili dvaja poslanci, pričom pani poslankyňa Plevíková podala pozmeňujúci návrh. Keďže pozmeňujúci návrh bol podaný v rozprave dnes, dajte, prosím, hlasovať o skrátení lehoty podľa § 83 ods. 4 rokovacieho poriadku. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme, prosím. (Hlasovanie). 143 prítomných, 78 za, 64 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Návrh sme schválili. Válek, Igor, poslanec NR SR Spoločná správa gestorského výboru obsahuje 22 bodov, budeme o nich hlasovať spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Dajte o nich, prosím, hlasovať. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 143 prítomných, 78 za, 65 sa zdržalo. Návrh sme schválili. Válek, Igor, poslanec NR SR Teraz dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu poslankyne Plevíkovej. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, hlasujme. (Hlasovanie.) 143 prítomných, 74 za, 1 proti, 68 sa zdržalo. Návrh sme schválili. Válek, Igor, poslanec NR SR Týmto sme hlasovali o všetkých pozmeňujúcich návrhoch. Pán predsedajúci, dajte hlasovať o tom, že prerokovaný vládny návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujte sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 143 prítomných, 78 za, 65 sa zdržalo. Návrh sme schválili, sme v treťom čítaní . Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Chcem sa opýtať, či sa hlási niekto do rozpravy. Nie je tomu tak, končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku. Pán spoločný spravodajca, prosím, uveďte odporúčanie gestorského výboru. Válek, Igor, poslanec NR SR Pán predsedajúci, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie). 143 prítomných, 77 za, 66 sa zdržalo. Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona o niektorých povinnostiach a oprávneniach v oblasti kryptoaktív . Budeme pokračovať hlasovaním v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 106/2004 o spotrebnej dani z tabakových výrobkov, tlač 313, bod 86 schváleného programu. Spoločným spravodajcom je člen výboru pre financie a rozpočet poslanec Daniel Karas. Prosím, aby hlasovanie uvádzal, nech sa páči. (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov , tlač 313.) Karas, Daniel, poslanec NR SR Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. V rozprave vystúpili traja poslanci, pričom pán poslanec Viskupič podal pozmeňujúci návrh. Keďže pozmeňujúci návrh bol v rozprave podaný dnes, dajte, prosím, hlasovať o skrátení lehoty podľa § 83 ods. 4 rokovacieho poriadku. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujeme. (Hlasovanie.) 144 prítomných, 101 za, 42 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Návrh sme schválili. Karas, Daniel, poslanec NR SR Spoločná správa gestorského výboru obsahuje 34 bodov. Budeme o nich hlasovať spoločne a odporúčanie gestorskému výboru schváliť. Dajte, prosím, o nich hlasovať. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Reakcie z pléna.) Nejde, lebo nejde moje hlasovacie zariadenie. Zastavujem, je zmätočné hlasovanie, zastavujem hlasovanie. Budeme opakovať toto hlasovanie. Mne nefungovalo to hlasovacie zariadenie. Nevedel som spustiť hlasovanie ako také, takže spúšťam hlasovanie ešte raz. Prosím, prezentujte sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 144 prítomných, 78 za, 66 sa zdržalo. Návrh sme schválili. Karas, Daniel, poslanec NR SR Teraz dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu poslanca Viskupiča. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 144 prítomných, 23 za, 68 proti, 52 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Návrh sme neschválili. Karas, Daniel, poslanec NR SR Týmto sme hlasovali o všetkých pozmeňujúcich návrhoch. Pán predsedajúci, dajte hlasovať o tom, že prerokovaný vládny návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 144 prítomných, 78 za, 66 sa zdržalo. Návrh sme schválili. Sme v treťom čítaní . Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Chce sa niekto prihlásiť do rozpravy? Nie je tomu tak. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku. Pán spoločný spravodajca, prosím, uveďte odporúčanie gestorského výboru. Karas, Daniel, poslanec NR SR Pán predsedajúci, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 143 prítomných, 77 za, 65 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 106/2004 o spotrebnej dani z tabakových výrobkov . Keďže sme vyčerpali všetky hlasovania, ktoré sme mali v rámci tohto hlasovacieho bloku, budeme pokračovať v riadnom rokovaní po päťminútovej prestávke. Ďakujem. (Prestávka.) [11:14] Peter Žiga Budeme pokračovať druhým čítaním o vládnom návrhu zákona o dani zo sladených nealkoholických nápojov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vládny návrh zákona je pod tlačou 314, spoločná správa výborov má tlač 314a. Odovzdávam slovo ministrovi financií, aby vládny návrh zákona odôvodnil. (Rokovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona o dani zo sladených nealkoholických nápojov a o zmene a doplnení niektorých zákonov , tlač 314.) [11:24] Ladislav Kamenický – Vystúpenie Vážení kolegovia, cieľom vládneho návrhu zákona je od 1. 1. 2025 zaviesť daň zo sladených nealkoholických nápojov, ktoré budú podliehať nealkoholické nápoje sladené akýmkoľvek množstvom cukru alebo sladidla. Daň sa nebude vzťahovať na mliečne a jogurtové nápoje, nápoje na rastlinnej báze, napríklad mandľové nápoje, sójové nápoje a podobne, liečivá a výživové doplnky, napríklad šumivé tablety schválené ako liek. Obdobná nepriama daň je zavedená aj vo viacerých členských štátoch Európskej únie a v iných krajinách. Zdanené budú výlučne balené nápoje, to chcem zdôrazniť, nie nápoje pripravené v kaviarni, v reštaurácii, v bare, ako napríklad káva, domáca limonáda a podobne. Očakávaný príjem rozpočtu verejnej správy roku ´25 je 80 mil. eur, v roku ´26 109 mil. a v roku ´27 110 mil. eur. Pozmeňujúcim návrhom prijatým na výbore pre financie a rozpočet sa zrovnoprávňuje zdaním všetkých nápojov s obsahom kofeínu nad 150 mg/l, tzv. energetické nápoje, ľadové kávy v plechovkách, v tetrapakoch, vrátane ich koncentrovaných podôb, prášková káva tri v jednom a podobne. Znižuje sa administratívna záťaž pri vrátení dane u druhov výrobcov nápojov, napríklad výrobcov radlerov, čiže aby nebolo dvojaké zdanenie malinovky, ktorú nakupujú na výrobu radlera, tak sa táto daň bude potom vracať. Zavádza sa opatrenie na ochranu spravodlivej hospodárskej súťaže v podobe jednorazového zdanenia nadmerného predzásobenia sa nápojmi dominantnejšími subjektami na trhu ešte v roku 2024. Chcem upozorniť, že výrobcovia, hlavne veľký, samozrejme, lebo to je náročné na financie, sa chcú predzásobiť prípadne aj na polroka dopredu, čomu chceme zabrániť vzhľadom na to, že malí výrobcovia, ktorí nemajú toľko finančných prostriedkov, by boli znevýhodnení, takže obmedzujeme množstvo predzásobenia týchto výrobcov. Neprijatie tohto opatrenia by mohlo spôsobiť konkurenčnú výhodu z dôvodu predaja lacnejších nápojov po značnú časť roka v roku ´25 a neprimeranú vysokú maržu. Ak štátna kontrola potravín zistí nekorektné informácie o zložení nápoja, ktoré by mohli mať vplyv na výšku dane, navrhuje sa do zákona o potravinách ustanoviť povinnosť oznámiť tieto zistenia orgánom finančnej správy. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, na záver mi dovoľte požiadať vás o podporu na prijatie a schválenie predloženého vládneho návrhu zákona. Ďakujem pekne. [11:25] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie a rozpočet poslancovi Zdenkovi Svobodovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. [11:28] Zdenko Svoboda – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, dovoľte, aby som ako spravodajca predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o dani zo sladených nealkoholických nápojov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 314, vo výboroch Národnej rady v druhom čítaní. Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu výborov. Národná rada uznesením č. 367 z 18. júna 2024 pridelila predmetný vládny návrh zákona, tlač 314, týmto výborom: výboru pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárske záležitosti a výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Národná rada určila zároveň Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet ako gestorský výbor a lehotu na prerokovanie. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov Národnej rady, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona. K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská: Po prvé, odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi: výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárske záležitosti, výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené pod bodom IV tejto spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov, ktoré sú uvedené v spoločnej správe pod bodom IV, hlasovať takto: O bodoch spoločnej správy č. 1 až 19 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Spoločná správa výborov o prerokovaní vládneho návrhu zákona o dani zo sladených nealkoholických nápojov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 314a, bola schválená uznesením gestorského výboru č. 117 z 10. septembra 2024. Týmto uznesením gestorský výbor zároveň poveril spoločného spravodajcu Zdenka Svobodu, aby na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výborov Národnej rady a navrhol Národnej rade postup pri hlasovaní. Ďakujem, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu. [11:28] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Zaujmite miesto pre spravodajcov. Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal tri prihlášky písomne – ako prvý pán poslanec Kišš, ďalší bude pán poslanec Viskupič a pán poslanec Hajko. [11:31] Štefan Kišš – Vystúpenie v rozprave Pekný deň prajem všetkým. Ja som ráno celú tú diskusie z môjho pohľadu teda zarámcoval aj k tomuto bodu, tak teraz by som chcel iba veľmi krátko tri také poznámky alebo body. Prvý k tomuto samotnému návrhu priamo, a čo sa týka našej pozície, že ráno som vysvetľoval, že veci sa dejú v kontexte a my sme konštruktívna opozícia a podporíme dobré návrhy, aj keď budú nepopulárne, pán minister. Ale tie veci sa deju v kontexte a tieto dve opatrenia sú len chabý pokus o verejnú diskusiu a teda predstierajú ozdravenie, ale skutočný balíček, ktorý by pomohol ekonomike a verejných financiám, zatiaľ vláda nepredstavila. Druhý bod je tá diskusia o tom, že kto za to môže. A tu chcem vyzvať pána ministra, aby sa vyjadril teda jednak k tomuto, pretože opakujem, a stále to hovoríte, včera to hovoril pán predseda HLAS-u, aj vy teda opakovane a ďalší, že tú situáciu, v ktorej dnes sme, spôsobil niekto iný, len nie, nie vládnuca garnitúra. Tak opäť teda pripomínam, že v tých časoch, kedy sme mali jednopercentný deficit, si väčšina vyspelého sveta šetrila na horšie časy a slovenská vláda na čele s pánom Ficom a potom pánom Pellegrinim rozhadzovala na predvolebnú kampaň. A minimálne som sa teda pokúsil o konštruktívny dialóg a tón v rannom vystúpení. Tak sa chcem opýtať pána ministra, že čo na toto hovorí, pretože zachytil som viacerých vyjadrenie, ten naratív oproti tomu, čo som počul na jar, ide dobrým smerom, avšak tieto otázky teda zostávajú v tej rovine hoaxov alebo klamstiev a bolo by dobré, aby sme si raz a navždy vyčistili, vyčistili stôl a viedli tú diskusiu objektívne na základe dát, ktoré, ktoré sú nespochybniteľné. A posledná poznámka, a tiež sa chcem teda spýtať pána ministra, čo hovorí na politickú podporu svojho balíčka. Pretože tu zjavne existuje pnutie v rámci vládnej koalície, nevie sa dohodnúť na predsedovi Národnej rady, vytvára si zástupné, zástupné problémy, obviňuje kadekoho iného, len teda odmieta prijať zodpovednosť. A teda v tomto kontexte teda mal som pripravených viacej poznámok, ale pán Danko tu už nie je, ale teda jeho, zaujalo ma obzvlášť jeho vyjadrenie cez víkend, že teda keby on bol premiérom, alebo teda citujem: „Keby som bol premiérom, presadím, aby sme si požičali oveľa viac peňazí, kašlem na nejaké dlhy, pretože tie dlhy majú všetci na Západe, ale majú nemocnice, diaľnice a starajú sa o prisťahovalcov." No, tak my máme aj dlhy, ale nemocnice nemáme, čiže polovicu z toho už máme, a teda za trinásť rokov vlády SMER-u, z toho päť rokov tomu sekundovala SNS, sme teda tie potrebné nemocnice alebo diaľnicu do Košíc nepostavili. Takže moja otázka znie, že akým spôsobom chcete zabezpečiť politickú podporu pre rozumný konsolidačný balíček, ktorý aj pomôže verejným financiám, ale pritom nezadusí ekonomiku. Ďakujem pekne. [11:31] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďalším v rozprave pán poslanec Viskupič. Sorry, ja som zapnutý. [11:35] Marián Viskupič – Vystúpenie v rozprave Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, tak máme pred sebou ďalšie z radu konsolidačných opatrení ktoré vláda ordinuje a zasa, tak iné sme zatiaľ nevideli, tak zasa ho ordinuje len a len ľuďom. Povedzme si úplne na rovinu, čo to znamená daň zo sladených nápojov. Znamená to jednoznačné zdraženie koncových cien pre všetky potraviny, všetky tovary, ktorých sa toto zdanenie týka. Môžme sa, samozrejme, baviť o tom, že môže časť z toho zdanenia vlastne akoby absorbovať ten predajca a nepreniesť to na zákazníka. Áno, môžeme, myslím si, že samotné ministerstvo hovorí o tom, že približne 80 % nového dodatočného zdanenia sa v podstate okamžite, hneď v tej prvej línii, ako sa to týka výrobcu, prenesie do jeho koncových cien. To znamená, prenesenie sa to na občanov. Čiže zaznie to tu dneska ikstýkrát a myslím, že to bude znieť aj ďalej, zasa raz vláda sľubovala lacnejšie potraviny, sľubovala zachovanie sociálneho štandardu a výsledok je ten, že sú potraviny v tomto momente o toto drahšie, plus, samozrejme, ešte drahšie aj o dépeháčku, lebo aj z tejto spotrebnej dane sa ešte vypočítava aj dépeháčka a jednoducho zasa to zaplatia ľudia. A ja to poviem, viac to zaplatia sociálne slabší ľudia. Skutočne ten stavbár, tento príklad ja používam, na tej stavbe, ktorý lieta či už je teplo, alebo akokoľvek, on vypije ďaleko viacej tých sladených nápojov než niekto proste vyššie sociálne situovaný. Čiže áno, aj túto daň ste naordinovali proste tým najobyčajnejším ľuďom najviac. Akože fakt že, bohužiaľ, toto ma, toto ma mrzí. A tuto je najlepšie riešenie, a fakt sa obraciam na kolegov z koalície, nezavádzať. Normálne ešte stále máme šancu proste túto novú daň nezaviesť. Skúsme sa možno pozrieť do sveta. Veď áno, však nevymyslel minister financií koleso, tá daň niekde je. Sú krajiny, ktoré proste zdaňujú, zdaňujú sladké a nemusia to byť vždy nápoje, ale ukázalo sa, ukázali sa dve veci s plynúcim časom, a je dobré, keď by sme sa vždy inšpirovali od tých akoby šikovnejších, schopnejším. Ukázalo sa to, že tie zdravotné aspekty, o ktoré, a v podstate ja to mám zadobre ministerstvu financií, že stále menej to spomínajú, aj, myslím, teraz pán minister ani nespomínal nejaký zdravotný aspekt, ten tam nie je žiadny. Normálne že jediný aspekt je, že proste vláda potrebuje peniaze do štátnej kasy. No, ale každopádne iné krajiny teda zistili, že fakt zdravotný aspekt je nulový a že tie negatíva vôbec toho celého aj okolo výberu dane a všetkého proste sú, prinášajú viac zla ako dobrého a odchádzajú, odchádzajú od tohto zdanenie. A toto je proste ten môj návrh, že neopakujme chyby iných. Proste ešte stále je priestor, ešte stále je priestor tú daň neschváliť a neísť do nej. A potom, samozrejme, treba vnímať aj to, že je to nová forma dane. Môžme sa baviť, že či je to urobené že fakt dobre z hľadiska tej administrácie, kontroly a sankčných mechanizmov, alebo zlé. Ale každopádne na čom sa zhodneme, je, že je to nová daň, ktorá proste bude potrebovať novú kolónku na finančnej správe, bude potrebovať nejakých nových zamestnancov, budeme potrebovať nejakých nových kontrolórov a vôbec akože ľudí, úradníkov na spravovanie tejto dane. A teraz, samozrejme, máme dve možnosti, že teda asi budú aj nejakí noví, na výbore sme sa k nejakému číslu, nie veľkému, ale teda áno, bolo potvrdené, že nejakí noví zamestnanci prídu, okej, tak potom je to zvýšenie zamestnanosti zasa v štátnej správe, zvýšenie byrokracie a ďalšie náklady pre štát. Alebo potom ak to spravia existujúci zamestnanci, tak teraz je otázka, či tú energiu, ktorú budú venovať kontrolovaniu a vratkám a všetkému okolo dane zo sladených nápojov, že či náhodou tá energia nebola by lepšie vynaložená, keby bola vynaložená do kontroly dépeháčky, kde teda ten výber je okolo 10 mld. plus-mínus a, samozrejme, aj tie úniku sú tam v podstate rádovo vyše, ako vyše miliardy, hej, alebo v miliardách, to kľudne takto môžme povedať, že vlastne, že či toto by nebolo lepšie sa venovať radšej efektívnejšiemu vyberaniu DPH a efektívnejšiemu postihovaniu daňových únikov namiesto zavádzaniu novej dane a vôbec celej tej administratívy a vôbec celého okolo toho, to je jedna vec. Na a druhá vec, aby som len nekritizoval a aby som aj dal nejaký návrh, tak ja si pamätám slová pána premiéra, podotýkam, že, a uvádzam to, že poviem slová pána premiéra, ktorý povedal, že si vie predstaviť 30-percentné šetrenie na zamestnancoch verejnej správy. Tridsať percent, povedal pán premiér. Nejdem ho chytať za slovo, pretože to je, samozrejme, nemožné. To sa tu akože, to aj vám hlásim, že to možné nie je. Tridsať percent sa nedá. Ale tých, len aby sme vedeli, štát tento rok, ospravedlňujem sa zase za čísla, ja ich mám rád, tento rok dá štát 14 mld. za platy kompletných verejných zamestnancov, všetkých. Hasičov počnúc, sociálnych pracovníkov, učiteľov, 14 mld. Je to v podstate najväčší výdavok štátu s prehľadom, hej? A 30 by bolo 4,2 mld., ale hovorím, to je nerealizovateľné, no ale toľko ani nepotrebujete. Ak by sa splnila, ak by ste dokázali, vládna koalícia, splniť tretinu z toho, čo buchol po stole váš pán premiér, tak je to, neuveríte, 1,4 mld. na budúci rok šetrenia. To sú všetky peniaze, ktoré, ktoré jednoducho potrebuje a to, to číslo na tom nejak tak panuje zhoda, že to je tá konsolidácia, ktorú pre tento rok potrebujeme. Čiže ešte raz, 10-percentný pokles zamestnancov štátu vyrieši celú, celú konsolidáciu. Vychádzalo by to zo slov vášho pána premiéra, bolo by to šetrenie štátu na sebe a zároveň, veď keď tu bude stáť minister sociálnych vecí, ten bude zase hovoriť, že máme najnižšiu nezamestnanosť v histórii Slovenska. V prvom kroku zatlieskam, super. V druhom kroku poviem, že má to aj bé, lebo nám kopu ľudí odchádza do predčasného dôchodku, čo je veľmi zlé a nevieme si to dovoliť. Ale cé je to, že pokles 10 % zamestnancov v tej neproduktívnej časti ekonomiky, teraz to, prosím, nemyslím v zlom, ale teda v ekono... proste v tej, v tej verejnej správe by znamenal to, že by sa nejaké množstvo ľudí uvoľnilo vlastne pre potreby ekonomiky a vlastne naopak by dokázalo suplovať ten odchod pracovnej sily a dokázalo by vlastne pomôcť, pomôcť ekonomike s novými disponibilnými zamestnancami, z čoho, samozrejme, zas by mal štát odvody a dane a jednoducho zasa by len z toho niečo skončilo v štátnej kase. A niečo, samozrejme, aj z dane z príjmu právnických osôb, lebo však tie firmy s viac zamestnancami by mohli vyprodukovať väčší zisk. Takže toto je jedna z vecí, ktorú by som akoby navrhoval, že vlastne aby som len nekritizoval. No ale naspäť, naspäť ku dani zo sladených nápojov. Zasa poviem a pochválim kolegov z ministerstva financií, že toto išlo v štandardnom legislatívnom procese. Ako zasa je to, povedzme, že aj s daňou z tabaku je to asi jedna štrnástina potrebných zdrojov pre budúci rok, ale dobre, aspoň jedna štrnástina išla štandardne, obávam sa, že trinásť štrnástin pôjde zasa v skrátenom legislatívnom, takže to je tá úroveň že štandardnosti nášho vládnutia a neštandardnosti, ale teda tuná okej, tuná ďakujem za ten postup. Aj my sme sa napríklad zúčastnili rozporového konania a takisto tam chceme aj poďakovať ministerstvu financií, že sa teda po spoločnom tlaku, nejdem hovoriť, že len po našom, ale po spoločnom tlaku viacerých, viacerých ľudí podarilo to nejak akoby vyladiť, aby sa to stala nieže len že daň zo sladených nápojov, ale daň zo zdravého životného štýlu, že boli vyradené či už proste tie športové nápoje, alebo koniec koncov aj dojčenské mlieka a takéto veci, aj proste výživové doplnky, resp. lieky. Takže nejak sa to akoby doladilo, za čo teda akoby patrí vďaka. Nuž zároveň, akože to by sme neboli na Slovensku, keby sa to celé toto, čo teraz tu ďakujem a chválim, nezvrhlo na to, že a zasa, samozrejme, prišiel na výbor pozmeňujúci návrh a nie riešiaci nejaké bodky, čiarky a proste detaily, hej, nejaké proste legislatívneho procesu, ale vyslovene návrh zákona, ktorý do toho zaraďuje zasa ďalšie a ďalšie kategórie, proste kávové nápoje, proste rôzne. Ale napríklad aj kapsule do kávovarov. Proste to sú normálne, že zásadné množstvo nových produktov sa tam dostalo a to má dve roviny. Jedna je tá, že toto nebolo s nikým, s nikým konzultované. Proste zástupcovia, boli tam aj zástupcovia rôznych výrobcov na tom výbore, tí otvárali oči. Tí videli prvýkrát, prvýkrát, že zasa tam bolo niečo takéto prijaté. A to len aby ste si nemysleli, že pán kolega, podpredseda výboru, to pri odôvodňovaní, odôvodňovaní pozmeňujúceho návrhu nejak explicitne povedal, že áno, zahŕňame tam aj napríklad kapsule do kávomatov, ktoré obsahujú pridaný cukor a kopu teda ďalších kávových, kávových výrobkov, no nie. Proste však prečítal to nejak, ale to tam nebolo povedané. Tak to tá odpoveď padla až keď som sa teda pozeral na to ja, v rozprave sa pýtam, že áno, týka sa to tohto, tohto, tohto? Áno. Proste tak to tam bolo zaradené. Čiže celý legislatívny proces prebehol, medzirezortné pripomienkové, rozporové, ddd, všetko, všetko, ale nakoniec sa zasa ten zákon zásadne, zásadne zmenil. Proste na rokovaní výboru z ničoho nič, z minúty na minútu a bez konzultácií s dotknutými subjektami. Ako, kolegovia, prosím, my si uvedomme, my tu nie sme v nejakom že odtrhnutí od reality, veď my tu vyrábame zákony pre ľudí tejto krajiny, pre výrobcov tejto krajiny, pre ekonomiku tejto krajiny. Veď ako aspoň to minimum, že keď niekomu teda vyrábame ten zákon, tak veď treba mu dať šancu sa k tomu vyjadriť. Aspoň toto by sme mohli držať. Aspoň v tej časti jednoducho, keď už sa snažíme ísť aspoň nejak, nejak štandardne. Ale nie, nie, zasa. Takže, bohužiaľ, aj toto, prosím, majme na pamäti, že ten zákon sa zásadne zmenil. Plus takisto, teda na výbore. Takisto aj to zdanenie jednorazového predzásobenia, to tam takisto pribudlo, pribudlo teraz, no. Takže, no, jednoducho celé zle. A zasa sa kúsok posuniem ďalej. Nemecko má rozpočet vládou schválený od 14. 7., kolegovia, 14. 7. schválili rozpočet. Nemecko má tiež kopu problémov, rúca sa im ich systém ekonomiky, ktorý teda bol dlhodobo fungovaný na relatívne lacných energiách z východu, na výraznej priemyselnej produkcii. Jednoducho, áno, Nemecko má problémy. Ale tá reakcia nie je taká ako tu, že a všetko tajne a najlepšie to prijmime v decembri 15. Nastavili a od 14. 7. celá nemecká ekonomika vie, ako bude vyzerať fiškálna politika štátu. Jasné, musia ho ešte schváliť v Bundestagu, ale proste tam tie zmeny veľké nebudú. Je vládou schválený. Čiže vedia, aká bude finančná politika, vedia, aké sú daňové sadzby, vedia, aké sú, ja neviem, rôzne odvody, všetko. Celá nemecká ekonomika má polroka na to, aby sa pripravili na to, čo ich čaká. Jasné, že budú podstatne lepšie pripravení a podstatne konkurencieschopnejší než napr. slovenské firmy, ktoré proste ešte v decembri nebudú vedieť, čo ich čaká, hej? Už aj to Česko, keď, dobre, Nemci sú pre nás nedosiahnuteľný štandard, bohužiaľ, ale aj to Česko, aj keď tam mám výhrady tiež, ako ten proces prebieha, že mali ho viac-menej akože teda neverejný, ale dobre. Asi týždeň-dva dozadu proste už dali teda návrh, stále ho ešte dali, teda vlastne v prvej, myslím, že to bolo do konca, vlastne do konca augusta, čiže od 1. septembra dali von kompletný návrh štátneho rozpočtu. Áno, ešte sa tam doťahujú, možno sa trošku zmení, ale zasa už proste tá ekonomika, už všetci debatujú, vedia, o čom plus-mínus, na 98 % vedia, čo ich čaká. Poďte sa spýtať manažéra slovenskej firmy, alebo ešte lepšie manažéra slovenskej pobočky svetovej firmy, ako sa mu robil jeho rozpočet. Nielen štát robí rozpočet, všetky firmy robia svoje rozpočty. V lete, normálne v lete to funguje tak, že slovenské pobočky proste vyrobia rozpočet na budúci rok, posielajú na schvaľovanie do centrál. Ako choďte sa spýtať akéhokoľvek finančného riaditeľa akejkoľvek firmy, ako sa mu, ako sa mu ten rozpočet robil, aké tam bolo množstvo faktov a aké množstvo rizík tam pridával. Proste veď tie naše firmy nevedia ani, aká bude dépeháčka. Nevedia, či teda celý sektor zaplatí o pol miliardy navyše na transakčnej dani. Nevedia, aké budú odvody. Proste nevedia nič. A dobre, môžte si mávnuť rukou, čo vás zaujímajú firmy, zaujímajú vás len ľudia, ale pozor! Viete, ako to funguje napríklad u tých reťazcov? Ony keď napríklad, zoberiem si teraz, hrozí-nehrozí, pán minister povie, daň, daň z potravinárskych reťazcov, dodatočné zdanenie veľkých reťazcov. Viete, čo ony do toho rozpočtu dajú, keď nevedia, či to bude, alebo nebude? Jasné, že tam tú položku dajú ako rizikovú, zapracujú to do svojich nákladových, nákladových cien a ony už dnes do nejakej miery proste si to do tých cien dávajú, pretože ten reťazec nemôže, keď my si tu zmyslíme, že 15. decembra sa prijme, ja neviem aký odvod, nechcem radšej ani tipovať, hej, a že ony potom 1. januára môžu zvýšiť všetko o 4 % alebo o 5 %, alebo o koľko to vyjde. Takto ony nemôžu reagovať. Preto ony postupne to už navyšujú-navyšujú, čiže dnes ľudia platia zbytočne viacej za produkty, pretože jednoducho je v rizikovej, majú to v rizikách reťazce a takto tam vkladajú. Ak sa to nestane, ak sa to nestane, tak jednoducho hurá, budú mať vankúš na akcie. Tak postupne to akoby proste nejak toto riziko rozpustia a tie ceny môžu znížiť. Ale tá realita je tá, či ten odvod zavediete, alebo nezavediete, prosím, nezavádzajte ho, ale už dnes kvôli tomuto, kvôli týmto rizikám, kvôli tej neurčitosti rozhodovania vládnej koalície platia všetci ľudia viacej. Aj my, ale na nás kašľať, my máme platy dobré, ale proste tí ľudia, ktorí majú problém, rozmýšľajú, či kúpiť deckám nové prezuvky alebo, alebo nové farbičky, alebo či im majú kúpiť proste niečo, niečo iné na oblečenie, alebo teda či si môžu kúpiť tú potravinu. Na toto, kolegovci, prosím, pozerajte. Je množstvo ľudí, ktorí jednoducho žijú z úst, z rúk do úst, hej? Proste nemajú. Špeciálne rodiny nekompletné, tam, kde je matka, jedno dieťa, tam, kde je matka, dve deti. To normálne že táto kategória nemá že žiadne úspory, žiadne. Proste skutočne žijú z jedného, z jednej výplaty do druhej. A takýmito, aj takýmito proste riešeniami im ten život robíte ťažším a ťažším. A to ešte nehovorím proste, že jednoducho keď sa to celé poprijíma, tak ho budú mať že brutálne ťažší. A zasa proste, pán minister, majte tú odvahu a povedzte, že každé konsolidačné opatrenie sa jednoducho týka ľudí. Zasa si zoberiem za príklad tú transakčnú daň. Okej, vy poviete, zaplatia len firmy. No teraz sa bavme, že firmy. Budú tam aj živnostníci, akokoľvek, dobre. Pravdepodobne tam budú živnostníci, malé firmy, veľké firmy. Tie plány, ako ich avizoval premiér, tak asi pol miliardy ročne. Pol miliardy ročne sa stane ďalším nákladom firiem, tak ako je prenájom, tak ako sú mzdy zamestnancov, čokoľvek ďalšie, tak táto transakčná daň sa stane firmám ich nákladom, ktorý budú musieť preniesť do svojich realizačných cien. Áno, aj potravinové reťazce. Áno, aj pri cene benzínu. Proste kdekoľvek. A zasa, keď len, keď len 80 % tohto svojho dodatočného nákladu prenesú na konečného spotrebiteľa, no tak je to zasa štyristo niečo miliónov proste, ktoré budú musieť zaplatiť bežní koncoví občania. Každá tá konsolidácia, ktorú vy považujete, že teda chcete vybrať ďalšie a ďalšie peniaze od ľudí namiesto ušetriť na prevádzke štátu, vo finále zaplatia ľudia. Takže záverom už len, sedí tu päť-šesť možno kolegov koaličných, porozmýšľajte, prosím, myslite na ľudí, nepridávajte im ďalšie zaťaženie, neberte im ďalšie peniaze z ich vrecák. Pozerajte na seba, pozerajte na štát, pozerajme na to, či by sa nejaké peniaze nedali ušetriť. Tak, ako to spraví každá obyčajná slovenská domácnosť, ktorá jednoducho im to nevychádza. Prvé, čo spravia, je, že pozerajú na výdavky, znížiť výdavky. To je jediné, čo či už obyčajný človek alebo aj štát má priamo v rukách. To je, o čom môžte rozhodovať priamo, o čom môžte rozhodovať so stopercentnou určitosťou a to, čo je tým správnym liekom. Áno, dajú sa zvyšovať príjmy, tá rodina si môže povedať, že bude viacej pracovať, že si mamina nájde ešte ďalšie zamestnanie alebo že lepšie platené zamestnanie, aj to je cesta. Len v prípade štátu toto znamená, že tie peniaze niekomu beriete, hej? Takže to nie je dobré. No a posledná možnosť, ktorá tu veľmi málo zaznieva dnes, je podpora ekonomiky. Tu nebolo za rok v podstate jeden jediný návrh, ktorý by jasne podporoval ekonomiku, ktorý by urobil to, že naša ekonomika bude robustnejšia, konkurencieschopnejšia, že priláka nových investorov, že tí existujúci investori, ale aj domáci proste nainvestujú viacej do svojich prevádzok a vo finále z vyššieho výkonu potom zaplatia viac aj štátu. Podotýkam pri existujúcich sadzbách, prípadne ešte znížených, lebo také by napríklad zlepšili, zlepšili konkurencieschopnosť Slovenska. Toto tu absolútne chýba. Vláda si vybrala jedinú cestu, vybrať tie peniaze od ľudí, a to je cesta proste do pekla. A navyše ešte je veľká šanca, že nebude úspešná. Ďakujem pekne za pozornosť. [11:40] Peter Žiga Na vaše vystúpenie evidujem štyri faktické poznámky. Ako prvý pán poslanec Baláž. [11:55] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho . [11:55] Vladimír Baláž – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Mám dve poznámky k vášmu vystúpeniu. Tá prvá poznámka je, že všetky tieto perfektné a dobré rady ste mohli využiť v predchádzajúcom volebnom období a nemuseli ste doniesť túto krajinu do toho nešťastia, v ktorom teraz práve sme. A druhá poznámka je tá zdravotnícka. Tento návrh zákona podobne ako návrh zákona o fajčení má aj synergický efekt. Dopad na mieru úmrtnosti v Európskej únii podľa OECD health database je pri diétnych rizikách až 17 % a pri tabaku až 17 %. Ja neviem, skade ste zobrali tie údaje, že vlastne to nemá žiadny vplyv na to, ako bude vyzerať zdravotný stav obyvateľov. Je to absolútne pomýlený názor. A ja naozaj si vás vážim, ale nerozumiem, že môžete bojovať proti takejto forme dane. Ďakujem pekne. [11:56] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Kišš. [11:56] Štefan Kišš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Majo, ja mám dve poznámky, ktoré by som chcel podporiť z tvojho vystúpenia. Prvá je tá predvídateľnosť. Áno, presne tak, ako hovoríš, že dnes sa bavíme v septembri o dvoch daniach, ktoré majú byť účinné v januári. O všetkých ostatných, ktoré nám vláda chystá, a teda je ich dosť, ani chýru, ani slychu, resp. to, čo o tom vieme, o tom sa rozprávame, ale vláda všetko zatiaľ dementuje. Takže potom v decembri sa budú všetci účtovníci a všetky firmy opravovať svoje systémy a celé svoje pracovné postupy na nový kalendárny rok. Tak to sú pekné Vianoce, ktoré im, ktoré im takto chystá vláda. A druhá vec je k tomu výberu dépeháčky. Ja si až tak nemyslím, že by vláda, že by finančná správa nezvládla vyberať nejakú ďalšiu daň. Aj keď, samozrejme, to je nápor na systémy, ale pozrime sa ako dnes vyzerá finančná správa. Jednak systém manažmentu hlava do piesku, prezident finančnej správy nám ešte stále teda neodpovedal a neukázal sa, aby sme sa rozprávali o veciach, ktoré sú relevantné pre výber lepších daní. Jednu vec, čo nám povedal, že chystá návrat svojich ľudí, teda smeráckych oligarchov do IT-čke na finančnej správe, čo, ako vieme, je veľmi teda objemný biznis, čo sa týka všetkých zmenových požiadaviek a úprav IT systému. A celá tá mentalita je o tom, že chystajú sa prenasledovať malé prevádzky na dépeháčku. Ja som nepočul slovo o veľkých firmách a únikoch na dani z príjmu právnických osôb, kde sú tie skutočné úniky a nie v malých prevádzkach, reštauráciách a obchodoch. [11:58] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Krajčí. [11:58] Marek Krajčí – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. No spomínal si, že sú k dispozícii štúdie, že zavedenie takejto dane nemá vplyv na zdravotný stav obyvateľstva a áno, s tým sa dá súhlasiť, len kto sa nad tým hlbšie zamyslí, tak sa pýta, prečo. Pretože je úplne evidentné, že biely cukor je v podstate tekutý jed. A povedia ti to všetci možní lekári od zubárov, ktorí tvrdia, že keby deti pili menej tých sladených nápojov, tak majú zdravší chrup a tak ďalej, mohli by sme ísť ďalej. A dôvod je veľmi jednoduchý, pretože zavedenie tejto dane naozaj spôsobuje len centové navýšenie jednotlivých sladených nápojov a teda všetkých tých potravín, ktoré sú problematické, a keď sa teda k zvýšeniu takejto dane neurobí robustná reklamná kampaň a nevysvetľuje sa, že biely cukor je veľký problém, tak, samozrejme, zavedenie takejto dane má vplyv len na ožobračovanie obyvateľstva a ľudia budú ďalej kupovať to, čo potrebujú. A v tomto teda s tebou súhlasím, že pokiaľ táto vláda časť tých financií, ktoré z tejto dane chce vybrať, nechce investovať naspäť do zlepšenia životosprávy ľudí a nebude vysvetľovať škodlivosť napríklad bieleho cukru, tak áno, zavedenie takejto dane je v podstate len ich ožobračovanie, teda ožobračovanie ľudí, ktorí si neuvedomia, čo vlastne robia, keď tieto nápoje v zvýšenej miere pijú. A budú ich kupovať, áno, ďalej, pretože tie centové navýšenia si nebudú uvedomovať, iba nakoniec koncom mesiaca si uvedomia, že im chýba v rozpočte pár desiatok eur. Ďakujem. [11:58] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Prerušujem rokovanie do štrnástej hodiny. (Prerušenie rokovania o 12.00 hodine.) (Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.) [13:59] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v popoludňajšom rokovaní druhého dňa 19. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v prerušenej rozprave v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona o dani zo sladených nealkoholických nápojov. Je to tlač 314. Poprosím ministra financií Ladislava Kamenického, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov a spoločného spravodajcu z výboru pre financie a rozpočet pána Zdenka Svobodu, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov, čo už sa aj stalo. Pokračujeme teda faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Viskupiča a ako prvý práve pán poslanec Svoboda. Nech sa páči. (Pokračovanie rokovania v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona o dani zo sladených nealkoholických nápojov a o zmene a doplnení niektorých zákonov , tlač 314.) [14:05] Zdenko Svoboda – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Tak ja by som nadviazal na pána Viskupiča. V prvom rade si treba uvedomiť alebo povedať, že táto daň má slúžiť na konsolidáciu verejných financií. Dôvody už tu viackrát zazneli v priebehu dnešného dňa a ja len pripomeniem, že ide o zlé hospodárenie predchádzajúcich troch vlád a toto je výsledok. Ďalej treba uviesť, že ide o negatívnu externalitu, to znamená, že vždy bol zámer sa presunúť k zdaneniu negatívnych externalít. To znamená, že to, čo je zlé, škodí, treba aj zdaniť do určitej miery. Na to nadväzuje aj ten zdravotnícky pohľad alebo hľadisko, v tomto momente však ide o druhoradú záležitosť, v prvom rade sa sleduje konsolidácia. Čo sa týka aj aplikačnej praxe, tak tá je taká, že aj túto daň poznajú, zavedenie tejto dane aj v krajinách západnej Európy, ako je Spojené kráľovstvo, Nemecko alebo Francúzsko, to znamená, že nejde o žiadne nóvum. Súvisí so zavedením, v súvislosti so zavedením vlastne aj tejto dane si finančná správa nevyžiadala nejaký enormne zvýšený počet administratívnych síl, to znamená, že to určite vie zvládnuť aj s terajším osadenstvom, ktoré je na finančnej správe. Ďakujem. [14:05] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Viskupič nie je prítomný v sále, aby reagoval na faktické poznámky, takže pokračujeme vystúpením pána poslanca Hajka. Nech sa páči. [14:05] Jozef Hajko – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, máme na stole zákon o, návrh zákona o sladených nápojoch. Ja si na úvod dovolím jednu gramatickú poznámku, skutočne aj na výbore som to hovoril. Malo by to byť správne o osladených nápojoch, pretože to je to dokonavé sloveso, od dokonavého slovesa osladiť je to odvodené. Toto je nedokonavé, to znamená, ako keby sme tie nápoje teraz stále sladili. To isté, ako vidíme, že sa v praxi používa úplne tiež nezmyselný výraz že vlhčené obrúsky. Ony sú zvlhčené, lebo už ich niekto zvlhčil a s takými zvlhčenými pracujeme. Takže to je taká gramatická poznámka, ak si ju niekto osloví, tak budem veľmi rád, ale ja si ctím slovenčinu, pracujem s ňou celý život, takže, takže preto na to poukazujem. No, podobne ako pri dani z tabakových výrobkov, tak aj tu si kladiem otázku, aký je ten skutočný úmysel predkladateľa. Pretože vidíme ich tu dva. A ten prvý je, že ide o negatívnu externalitu, ako hovoril kolega, to znamená, že ideme zdaňovať niečo, čo je vlastne negatívne pre spoločnosť a má byť vlastne ten, ten, čo to používa, nejakým spôsobom za to sankcionovaný, že to používa. A druhý dôvod je, aby sme vybrali peniaze do štátneho rozpočtu, pretože kasa je prázdna. Keď sa zastavím pri tom, pri tom prvom argumente, alebo ešte poviem na začiatok, vždy keď vidím dva argumenty, tak mi to tak nejde dohromady, že čo presne ten predkladateľ tým myslel. Vždy to zaváňa takou neúprimnosťou, keď sledujem dva ciele naraz. Keď sa pristavím pri tom prvom cieli, ktorý je zdravotný stav obyvateľstva, tak hneď poviem na začiatku, že nepriateľom nám je v tomto prípade cukor. Lekári to vedia všetci veľmi dobre, že cukor mnohí nazývajú biela smrť, biely jed teda, nie biela smrť, biely jed, jednoducho cukor škodí. Skutočne je to vážny problém, pretože poviem len jedno číslo, od 19. storočia sa spotreba cukru vo svete, Európa je v tom dokonca ešte v popredí a Spojené štáty, sa zdvadsaťnásobila až ztridsaťznásobila. To znamená, dovtedy ľudia toľko cukru neužívali a, samozrejme, že keďže takto narástla spotreba cukru, takže to prináša aj zdravotné problémy. Okej, zatiaľ to je v poriadku. Ak chceme siahnuť na cukor a ľuďom dožičiť lepšie zdravie, aby netrpeli touto civilizačnou chorobou, ktorá sa týka nadmernej spotreby cukru, dobre, poďme nad tým uvažovať, ale potom zdaňujme všetko, kde je cukor. Prečo nezdaňujeme potom kilo kryštálového cukru? Tam je čistý cukor. Prečo nie? Samozrejme, že ono by to nebolo také jednoduché, lebo cukor máme pomaly všade a tu vidíme, tu vidíme, že ten predkladateľ jednoducho ide pochopiteľne po vzore iných štátov a jednoducho preto, že daň z tých nápojov je ľahko, ľahko administrovateľná. To znamená, ľahko zistím, kto tieto produkty s obsahom cukru predáva, kto ich dováža a jednoducho viem, viem tie produkty nejakým spôsobom zdaniť. Mne sa to zdá taká príkra účelovosť, pretože ak nám skutočne ide úprimne o zdravotných vzťah, zdravotný stav obyvateľstva a potieranie týchto negatívnych externalít, tak potom by sme mali byť naozaj dôslední a ísť v tom zdaňovaní dôsledne, dôsledne všade, kde je cukor. Pochopiteľne KDH nie je za to, aby sme prichádzali sem s novými daňami a aby sme, aby sme zvyšovali dane existujúce. Ale opakujem, že ak ozaj štát je nútený siahať, siahať na nejaké nové daňové opatrenia, tak je to, sú to tie opatrenia z daňových externalít, ale v tomto prípade hovorím, že nie je to, nie je to dôsledné, zďaleka to nie je dôsledné. A druhá vec. Ak si od tejto dane sľubujeme, že sa zlepší zdravotný stav obyvateľov, tak sme dosť na veľkom omyle. Tie skúsenosti z iných štátov hovoria o tom, že takéto mimoriadne zdanenie osladených nápojov nevedie k nejakým lepším ukazovateľom. Ako príklad spomeniem Veľkú Britániu, Spojené kráľovstvo, kde s touto daňou, tuším, pracujú 10 alebo 15 rokov a výskyt obezity sa tam zvýšil. Slovensko patrí medzi štáty s najvyšším výskytom obezity na svete. Máme skutočne s tým vážny problém. Ak teda očakávame od tohto daňového nástroja, že nám pomôže a že budeme mať menej obéznych ľudí, nie je to tak. Nie je to tak. Ak by sme chceli byť v tomto prípade dôslední, oveľa väčším nebezpečenstvom ako potraviny s obsahom cukru sú spracované potraviny. To sú skutočne, spracované potraviny je vážny problém a tam skutočne už aj vychádzajú štatistiky, čo sa týka výskytu civilizačných chorôb, rakoviny a tak ďalej. Takže ak by sme, zopakujem, uzavriem túto, tento, túto časť svojho vystúpenia, ak by sme skutočne sledovali, skutočne sledovali ten cieľ, ako pomôcť zdravotnému stavu obyvateľov, tak tento cieľ tým nenaplníme. Táto daň, táto daň zasiahne navyše práve tie menej zarábajúce skupiny obyvateľstva s nižším príjmom, pretože tam sú, tam sú tie návyky na pitie osladených nápojov dosť vysoké a navyše, samozrejme, keďže menej, títo ľudia majú menší príjem, tak podiel ich výdavkov na tieto nápoje je oveľa vyšší ako pri ľuďoch, ktorí majú vyššie príjmy. Takže neočakávame, že to bude aj nejaké sociálne opatrenie, ktoré pomôže nejakým spôsobom obyvateľstvu aj z hľadiska ekonomiky, vôbec nie, je to presne naopak. Ono dopadne najviac na tie, na tie najmenej príjmové skupiny obyvateľstva. Výnos. Výnos tejto dane sa odhaduje na 80 mil. eur budúci rok. Ja som to už hovoril pri tabaku, je to veľmi ťažko vypočítateľná, vypočítaná suma. Pán minister tu reagoval na vystúpenia, čo sa týka k tabaku. Hovorí, spracovali to moji odborníci, ktorí sú odhentiaľ a odhentiaľ, ja viem, samozrejme, že to musia spracovať nejakí odborníci, hodiť do excelovskej tabuľky a niečo im z toho vyjde. Ale tam musíme brať do úvahy veľmi veľa, veľmi veľa parametrov, napríklad znížená ochota kupovať si tieto nápoje. Poviem jeden príklad. Druhý príklad sú cezhraničné nákupy. Ja som to dnes už spomenul, pri tých cezhraničných nákupoch nezohráva rolu iba to, ako hovorí minister, nezohráva rolu iba to, že aké sú tie, aké sú tie dane v okolitých štátoch, že či sme na ich úrovni, alebo som nad nimi, pod nimi a tak ďalej. Zohráva rolu aj to, že nie sme, sme, máme špecifické postavenie vlastne v tomto regióne tým, že sme obkolesení štátmi, ktoré používajú vlastnú menu, okrem Rakúska. To znamená, že ak prídu nejaké, nejaké pohyby kurzov, tak sa to, však vidíme to v minulosti, aj posledné dva roky, čo spravili kurzy, tak jednoducho tie nákupné zvyklosti sa menia a ak dnes aj po uplatnení týchto daní budeme dajme tomu na porovnateľnej úrovni cenovej ako okolité štáty, no tak nemusíme byť na tej úrovni o pol roka alebo o rok. A to nehovorím o dani z pridanej hodnoty, lebo, ako vieme, pri týchto produktoch najskôr sa, najskôr sa vyrubuje spotrebná daň, až nad to prichádza daň z pridanej hodnoty. To znamená aj daň, sadzba dane z pridanej hodnoty robí veľa. V Maďarsku máme tú sadzbu o niekoľko percentuálnych bodov vyššiu napríklad ako u nás, v Poľsku majú úplne inú politiku, tam skôr išli s tými, s tou dépeháčkou dole. Takže ja len k tomu číslu, že nespoliehajme sa na to číslo, že skutočne štát vyberie tých 80 mil. eur. Že to bude presne to a že tento, tieto peniaze nám aj týmto spôsobom pomôžu pri konsolidovaní verejných financií. Ja by som v tomto, v tomto momente ešte upriamil pozornosť na inú vec. My sa tu, my sa tu rozprávame o nejakých výnosoch, o ktorých počíta, s ktorými počíta štát, s ktorými počíta vláda budúci rok. Pri spotrebnej dani z tabaku je to 15 mil. eur a pri dani zo sladených nápojov je to 80 mil. eur. To znamená dohromady nejakých 100 mil., sú to prvé konsolidačné opatrenia, s ktorými prišla vláda už na jar. Zatiaľ nepoznáme, ako budú vyzerať ďalšie, ja na to fakt veľmi, veľmi netrpezlivo čakám, ako budú vyzerať tie návrhy vlády. Ale hovoríme, hovoríme teraz o nejakých 100 mil. eur dnes, ktoré, ktoré majú pritiecť do štátneho rozpočtu. No keď si to porovnáme s tým, čo nám hrozí, ak príde Slovensko o eurofondy a peniaze z fondu obnovy, tak sú to fazuľky. My tu hovoríme o miliónoch a tam ide o miliardy. Podľa návrhu štátneho rozpočtu, ktorý sme mali koncom minulého roku v parlamente, sa na 2025 výhľadovo počítalo s využitím peňazí zo štrukturálnych fondov, ďalších fondov Európskej únie a z plánu obnovy vo výške 3,4 mld. eur. Takmer tri a pol miliardy eur majú pritiecť na Slovensko budúci rok z týchto zdrojov. Tu hovoríme o miliardách, teda dnes hovoríme o miliónoch, toto sú miliardy. A tieto peniaze, tieto peniaze sú skutočne ohrozené. Samozrejme, že môže niekto povedať, ako povedala vláda na obranu, na obranu toho, že Slovensku hrozí strata eurofondov budúci rok, vláda povedala, že nič nie je rozhodnuté, ale ja poviem len toľko, však ako ľudia, ktorí sa trošku vyznajú vo financiách, to vedia veľmi dobre, že ak renomovaná agentúra vyjde von so správou, že Slovensku hrozí odobratie eurofondov, táto správa je vstupnou informáciu pre všetky inštitúcie, ktoré Slovensku požičiavajú. Ako je nepredstaviteľné, že by sa už len táto správa neprejavila na rizikovej prirážke, za ktoré nakupuje Slovensko, alebo za ktoré si požičiava Slovensko peniaze. Takže je to veľmi negatívna správa a na tomto príklade krásne vidieť, že nemožno jedno oddeliť od druhého. My tu vyše pol roka hovoríme o tom, aké je nebezpečné surovo meniť zákony, ktoré sa týkajú, ktoré sa týkajú právneho štátu, Trestného zákona, rušenia špeciálnej prokuratúry. Hovoríme o tom, aké to je nebezpečné a teraz sa nám to ukazuje, že minister financií, aj keď pri dobrom úmysle, sa môže roztrhať, ak zrazu príde verdikt z Európskej komisie, pozor, ste tam, kde ste boli, kde boli Maďari, kde boli Poliaci a jednoducho ste tam, že siahneme vám na eurofondy, kým si nedáte veci do poriadku. Takže ja by som na mieste ministra financií skutočne ako apeloval na ostatných členov vlády, aj ostatných členov vládnej koalície, aby odstránili všetky tie riziká, ktoré spejú k tomu, že Slovensko príde o eurofondy. Aby som, my sme na to upozorňovali, že Trestný zákon, tak ako sme ho prijali, bude treba meniť jednoducho a je to jasné napriek piatim pokusom, ktoré tu boli, a kadejakým prílepkom, ten zákon je stále zlý a predstavuje riziko, riziko, že peniaze, ktoré sa budú čerpať na Slovensku, nebudú nejakým správnym spôsobom monitorované a môže prísť dajme tomu ku korupcii, hej. Tak to je, to je veľmi, veľmi vážna vec, tieto slová sa naplnili, preto aj my navrhujeme a odporúčame, aby, vládnej koalícii, aby veľmi rýchlo prišla s tým, nech sa dá Trestný poriadok, Trestný zákon do poriadku, však mnohí ich ľudia už boli ošetrení, ako vieme, hej, už sa ich nebude týkať, už sa ich nebude týkať dajme tomu stíhanie, tak veľmi rýchlo ten Trestný zákon do poriadku. A čo sa týka špeciálnej prokuratúry, my prichádzame s návrhom, asi sa nedá vrátiť späť, ale prichádzame s alternatívnym návrhom v tomto prípade, aby sa pri Generálnej prokuratúre zriadilo oddelenie, ktoré bude, ktoré bude bojovať proti korupcii a teroru. A takýto zákon by sa mal prijať tak, aby bol, aby sme ho nemohli jednoducho zrušiť ústavnou formou. To znamená, že by to bol ústavný zákon. Na záver, na záver poviem toľko, že tento zákon, keďže ja som tu už spomenul viacero dôvodov, prečo je pre nás, prečo je pre nás neprijateľný tento zákon, nebudeme proti nemu hlasovať, ale ani ho nepodporíme svojimi hlasmi. Od vlády a od ministra financií, hovorím, úpenlivo čakáme, aké budú, ako budú vyzerať konsolidačné opatrenia. My máme svoju predstavu o tom, ako by tie opatrenia mali vyzerať. My sme už niečo aj naškrtli, niečo naznačili v minulosti. A tiež sa budeme vedieť kompetentne vyjadriť k tomu, keď tieto opatrenia zo strany vlády prídu. Len o jedno vás chcem požiadať, pán minister, a vlastne aj celú vládu. Zatiaľ tu vidíme, že ten postoj k biznis prostrediu je doslova macošský. Je skutočne aj to, čo sme videli koncom minulého roku, keď sa schvaľoval štátny rozpočet a zákony okolo neho, že jednoducho sťažil sa život podnikateľom. My ak hovoríme o tom, že tí podnikatelia majú mať priaznivé podnikateľské prostredie, nie je to samoúčelné. Je to, súvisí to úzko s konsolidáciou. A nie som prvý, čo to tu hovorí v tejto snemovni, jednoducho ak ten biznis bude podávať väčšie výkony, pretože sa mu to oplatí, tak bude platiť väčšie dane a bude platiť väčšie odvody. A úplne ako čo je to najdôležitejšie, bude zamestnávať ľudí a bude im poskytovať dobré mzdy. Nemusíme kresliť nejaké čiary minimálnej mzdy a tak ďalej. Stačí, keď pritiahneme na Slovensko také odvetvia s vysokou pridanou hodnotou, ktoré sami zaručia vyššie mzdy tým ľuďom. A to je hospodárska politika štátu, ktorá nám tu stále chýba. My sme naklonení tomu, aby sa prijala hospodárska politika na desať, pätnásť, dvadsať rokov dopredu, aby bolo jasné, kam smerujeme. Takže apelujem na vás, pán minister, a takisto aj na vládu, prosím vás, keď budete robiť s tými konsolidačnými opatreniami, myslite aj na to podnikateľské prostredie. Myslite na to, aby sa uľahčil ten život podnikateľom, nie sťažil. Podnikatelia nie sú dojná krava, z ktorej vyžmýkame, čo sa dá, každý peniaz, ale možnože spomeňme si na rok 2004. Prišli sme s rovnou daňou na Slovensku, ktorá bola nižšia ako vtedy pôvodná daň, a aký bol výber budúci rok. No vyšší bol, jednoducho bol vyšší. Pretože sa začalo dariť biznisu a pretože mnohí boli ochotní priznať, ochotní priznať tie svoje príjmy. Toto je cesta. A možnože jednou z tých ciest, možno to bude znieť paradoxne, je, že tým podnikateľom možno pomôžeme aj tým, že paradoxne že im možno znížime odvody. Ako treba ísť aj do takýchto odvážnych konštrukcií, pretože odvodové, daňovo-odvodové zaťaženie, ako vieme, je jedno z najvyšších v Európskej únii, ktoré tu máme, a podväzuje to aktivity podnikateľské. Takže to je apel na vládu, počkáme si, aké, ako napokon, s čím napokon príde vláda a potom budeme na to reagovať. Ďakujem za pozornosť. [14:22] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Dve faktické poznámky v reakcii na vaše vystúpenie, ale najprv by som chcel pozdraviť gymnazistov z Púchova, ktorí nás prišli navštíviť a pozrieť si túto debatu. Vitajte! (Potlesk.) A teraz budú môcť počuť faktickú poznámku pána poslanca Stachuru. Nech sa páči. [14:22] Peter Stachura – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Jozef, ďakujem za to, že si pomenoval, aký má postoj Kresťanskodemokratické hnutie k tejto problematike, ku zavedeniu dane zo sladených nápojov. Dovoľ mi povedať ešte zopár vecí aj z toho zdravotníckeho hľadiska. Ty si sa venoval hlavne tomu ekonomickému, ale ja by som chcel poznamenať, že v princípe je to dobrá vec, pretože sú adipozita, to znamená, ten stav hlavne mladých ľudí je alarmujúci. Máme problém, máme problém s nadváhou, s obezitou a hlavne mladých ľudí, ale celkovo v populácii. A je to jedna z možností, ako pristúpiť k tomu zodpovedne a možno zredukovať potrebu cukru, ale treba jedným dychom povedať, že treba to robiť poriadne. A tuná mám obavu, že tak ako je to naplánované, síce sa tu hovorí, že sa zlepší zdravotný stav obyvateľstva, ale nič nehovoríme o cieľoch. To znamená o tom, že o koľko by sa mala znížiť tá spotreba sladených nápojov. To je jedna výtka, čo sa týka toho, tejto, tohto návrhu. No a potom jedna podstatná záležitosť, že pokiaľ znížime daň, zvýšime daň zo sladených nápojov, ale necháme napríklad daň z balených potravín s pridanou hodnotou cukru, tak môže dôjsť k substitúcii. To znamená, že namiesto jednej coca-coly si doprajú dve horalky a už vlastne ten efekt, ktorý očakávame, čo sa týka zdravia, sa vytratí. A rovnako substitúcia môže byť aj ohľadom nealkoholických nápojov. Bavíme sa o zvýšení daní z nealkoholických, ale z alkoholických, ktorí majú tiež určitú energetickú hodnotu, nie. Čiže aj tu môže dôjsť k substitúcii. Čiže ak ste skutočne mysleli to dobre, že to robíte pre zdravie populácie, tak ten návrh mal byť urobený úplne inak. Ďakujem. [14:24] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Kišš, nech sa páči. [14:24] Štefan Kišš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, pozdravujem gymnazistov. Mne, pán Hajko, sa celkom páčil ten váš exkurz do histórie, čo sa týka spotreby cukru, s ktorým sa stotožňujem. A ja teda libertariánske homeopatiká neužívam a myslím si, že štát by mal regulovať negatívne externality, ak to teda externality sú, a mám za to, že cukor takou externalitou je, preto je primeraná taká diskusia o tom, že ako nastaviť to, aby štát plnil svoje ciele. Napríklad to, že nechce mať obéznych a tým pádom nezdravých ľudí v dôsledku nadmernej spotreby cukru. A takisto správne, jak ste povedali, je to, je to ťažké odsledovať. Ja sa napríklad snažím nejesť cukor vôbec, pretože podľa mňa je zbytočný pre našu životosprávu, ale je to veľmi ťažké, pretože v každých potravinách sa nachádza. Ale čo chcem povedať, že, a na výbore sme mali túto diskusiu so štátnou tajomníčkou ministerstva financií, tak to len tuto zopakujem, že pán minister, keby či už súčasťou toho návrhu v dôvodovej správe a v doložke, ale kľudne aj sprievodnou analýzou, napríklad Inštitútu finančnej politiky, jeden z tých útvarov, ktorý ešte ostal funkčný, čo teda patrí povedzme také uznanie ministrovi financií, že to ešte tak je, ale keby nám, keby nám analytici alebo proste nejaký štátny útvar dal na stôl dokument, že ako to teda je. Aby sme sa nezaoberali nejakými dohadmi, ale mohli si jednak povedať, či teda áno, nie je to externalita a ak je, tak akým spôsobom ju regulovať. A daň z cukru je len jedna z možností. Sú mnohé iné, ktorými, ktoré štát môže robiť na to, aby adresoval takéto svoje ciele. Ďakujem. [14:26] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Hajko s reakciou na faktické. [14:26] Jozef Hajko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Kolegovia, ďakujem za pripomienky. Skutočne, ako to hovorí Peter Stachura, tak nie je to dôsledná daň, hej. Je jednoducho ten príjem toho cukru nahraditeľný iným produktom. A vlastne to aj pán Kišš hovorí to isté. Ja k tomu pridám, ako nepolemizujem o tom, že negatívne externality treba postihovať, len máme ich omnoho viac. Ja poviem príklad ďalší, teraz ma neberte, že chcem dvíhať dane, ale napríklad my nemáme spotrebnú daň z tichých vín napríklad, hej. Ale máme daň, máme daň z kadejakých alkoholický nápojov, z tohto nie. Ja rešpektujem, že môže to byť záujem štátu, aby sa pestoval vinič na Slovensku a dorábali vína, v poriadku, ale by mi pripadalo oveľa čistejšie, keby sme zdanili to, čo tu už bolo, to ja nehovorím novú vec, keby sa zdaňovali alkoholické nápoje podľa obsahu alkoholu, hej. Tak ako tu je to v tomto prípade podľa obsahu cukru, tak podľa obsahu alkoholu. A ak chceme, aby na Slovensku prekvital, prekvitalo pestovanie vína a dorábanie vína, no tak potom tie peniaze, ktoré vyberieme z toho tichého vína, tak ich vrátime naspäť tým vinárom, hej, napríklad. To sú čisté riešenia, preto som, preto som aj za, v tomto prípade za to, aby to bola dôsledná daň, keď už teda takto vyhlasujeme, že sledujeme zdravotný stav obyvateľov. A tiež som sa pozastavil zase na hospodárskom výbore, kde bola tiež pani štátna tajomníčka, nad tým, že prečo práve dve sadzby a prečo práve takéto sadzby a tak ďalej. No lebo tak sa to administruje. Zhruba takto odpoveď som dostal. No je to jednoducho tak. Možnože okolo tejto dane mala byť oveľa väčšia diskusia, tým skôr, že v tomto prípade na rozdiel od iných vecí ministerstvo financií predložilo tento návrh dostatočne skoro. Takže mohli sme o tom diskutovať viac. [14:28] Michal Šimečka – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem veľmi pekne. A tým by sme vyčerpali zoznam písomne prihlásených do rozpravy. Pýtam sa teda, či sa niekto chce do rozpravy prihlásiť ústne. Končím možnosť prihlásiť sa ústne. Neprihlásil sa nikto, a preto vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k nej ešte pán minister ako navrhovateľ zaujať stanovisko? Nech sa páči. [14:28] Ladislav Kamenický Ďakujem pekne. Nebudem ctenú snemovňu zdržiavať s vecami, ktoré sme už tu minule diskutovali, ale chcem sa na jednej strane poďakovať kolegom, ktorých som oslovil. Ja budem mať dnes ešte významnú návštevu, ktorú musím vybaviť, a ďakujem za ústretovosť. Na jednej strane, páni, hovoríte o tom, že, hovorili ste o cukre ako o bielej smrti. Pán kolega Kišš povedal, že neje cukor. (Povedané s pobavením.) Cukor je skoro všade, ako vo veľa veciach a s tým súhlasím. A musím povedať, že nechcem sa tu hrať na doktora, že či je to zdravé, nezdravé a ak sú nejaké dôvody, prečo zavádzame túto daň, keď, pán Hajko, teda chcete, áno, je to kvôli konsolidácii, samozrejme, ale chcem druhým dychom povedať, že tú konsolidáciu skutočne nerobím to ako samoľúbi, samoľúbu záľubu, ale proste preto, lebo slovenské verejné financie sú v stave, v ktorom sa momentálne nachádzajú. Veľa hovoríte o tých ďalších opatreniach, dočkáte sa, budú. Budem povedať, že to, čo všetci hovoríte, už to tu malo byť dávno a podobne. Vzhľadom na obrovskú sumu tej, aj bezprecedentnú výšku konsolidácie, ktorú budeme robiť, nie je tak dôležité alebo tak jednoduché aj na jednej strane urobiť ten zoznam, na druhej strane to je asi ten menší problém. Väčší problém je, samozrejme, nájsť konsenzus, na ktorom ja robím, to mi zaberá oveľa viac času ako možno hovoriť o tom, že čo a aké opatrenia by sa dali urobiť. Myslím si, že sme tesne pred uzavretím tých rozhovorov a ja chcem poďakovať aj mojim kolegom koaličným, ktorí so mnou na tom robia. Ja pevne verím, že budúci týždeň predstavíme opatrenia a potom môžte hovoriť, že čo všetko sme napočítali, jak sme to napočítali, či to bolo zle, ale a to, čo ste aj povedal, pán Hajko, tie vplyvy sú rôzne, by ste sa čudovali, koľkokrát mňa kolegovia, ktorí vypočítajú vplyvy niektorých opatrení, prekvapia, ako všetko dávajú, ako všetky tie parametre, o ktorých hovoríte, zohľadňujú, aj to, že sa niekde zníži nejaká spotreba a podobné iné veci, nejaký presun do zahraničia, prípadne nejaký cezhraničný presun. Všetky tieto aspekty sú zohľadnené, ale, samozrejme, môžte si niečo napočítať a niekedy vám vyjde, že vyberiete na tom viacej a niekedy vyberiete menej. Ale myslím, že pre ministra financií na konci dňa bude dôležité, aký výsledok doručí z hľadiska tej konsolidácie, aký bude konečný deficit, ako sa nám bude vyvíjať dlh. A musím povedať, že vzhľadom na to, a o tom sa opäť málo hovorí, že všetci hovoria, čo všetko by sme mali robiť, ja hovorím, čo všetko sa nemalo robiť v roku 2023 a urobilo sa, a to je to, s čím ja momentálne bojujem. To znamená, bavíme sa o tom deficite 8,5-miliardovom, ktorý teraz treba konsolidovať. Ale, samozrejme, môžeme sa potom baviť v nejakých diskusiách televíznych o tom, že čo bolo dobré, nebolo dobré. Ja som ochotný si všetko, čo budeme prezentovať, za všetkým si stojím. My máme jasný plán o tom, ako treba konsolidovať a, samozrejme, žiadna konsolidácia nie je prechádzka ružovou záhradou, to asi nikto netvrdí a každá konsolidácia v nejakom zmysle bolí. A ja hovorím o tom, že vláda ide určite šetriť sama na sebe, to, o čom ste tu toľko rozprávali a, samozrejme, budú tu opatrenia aj na strane príjmov, aj na strane výdavkov, ale keď tu, pán Viskupič tu dnes nie je, keď som ho počúval, viete, tá suma, o ktorej sa budeme baviť, sa nedá ušetriť, zoškrtať na štáte. To už sme tu raz mali. To tu urobil pán Ódor posledne, keď predstavoval rozpočet na rok ´24. Keď ja som mal prísľub, že dostanem dva rozpočty, dostal som len ten jeden s nulovým deficitom na základe zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý si pán Ódor pripravil v podstate sám. Takže to je tá vec. Mal som prisľúbené, že dostanem nejaký realistický rozpočet, ktorý som nevidel. Samozrejme, urobili sme to veľmi rýchlo, expresne a poviem otvorene, predstavíme opatrenia a môžeme to potom rozoberať zľava doprava, ale opakujem opäť, že je to dôsledok toho, čo sa tu dialo za bývalej vlády a za tým si stojím a môžete to opakovať dokola, že sa tu niekto vyhovára. Nevyhovárame sa. Je to tak a budeme to aj potom, samozrejme, dokladovať na konkrétnych faktoch. Takže ďakujem pekne za rozpravu, aj kolegom za ústretovosť. Ak by sme natiahli ešte rozpravu, samozrejme, ja som požiadal pána ministra Suska, ktorý by prišiel ma zastúpiť, ak teda neskončíme v takom čase, prijímam pani Nadiu Calvino, šéfku EIB-čky dneska. Na hodinu vás potom opustím, ale keď budete ďalej diskutovať, ja sa potom vrátim a, samozrejme, som pripravený s vami diskutovať. Ďakujem pekne. [14:29] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Pán spravodajca, môžete ešte zaujať k rozprave stanovisko, ale minimálne vás poprosím oznámiť termín hlasovania. [14:34] Zdenko Svoboda Navrhujem sedemnástu hodinu. [14:34] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Takže budeme hlasovať dnes o sedemnástej hodine. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďalším bodom programu je prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov. Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 403. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je rozhodnutie č. 434. A poprosím pána ministra financií Ladislava Kamenického, aby vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči. (Rokovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov , tlač 403.) [14:35] Ladislav Kamenický Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, predkladám vládny návrh zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov. Hlavným cieľom návrhu zákona je zakotviť právnu úpravu elektronického hlasovania do predmetného zákona. Toto sa osvedčilo počas doby covidovej a v podstate keby sme neprijali úpravu, tak to elektronické hlasovanie by ďalej nebolo možné. Zároveň sa navrhuje možnosť prerokovať na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov umiestnenie nabíjacieho bodu, a návrh reaguje na úpravu v oblasti stavebnej legislatívy. Toľko. Ďakujem a chcem poprosiť o podporu tohto zákona. Ďakujem. [14:35] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Dal by som teraz slovo spravodajcovi, ktorého určil gestorský výbor pre hospodárske záležitosti, pánovi poslancovi Jaroslavovi Megovi, ktorý ale nie je v sále, a preto ak má za seba náhradníka z výboru pre hospodárske záležitosti. Ak nie, tak prerušíme na pár minút schôdzu, na dve minúty schôdzu a počkáme, kým príde zástupca výboru. (Prestávka.) Šimečka, Michal, podpredseda NR SR Budeme teda pokračovať vystúpením pána spravodajcu z gestorského výboru pre hospodárske záležitosti, pána poslanca Mega. Nech sa páči. [14:40] Jaroslav Mego Takže, vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, ospravedlňujem sa za to meškanie, trošku som zadýchaný. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, tlač č. 403. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Za tretie, vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Po štvrté, v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za piate, za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu. (Smiech a potlesk ako reakcia na vystúpenie zadýchaného spravodajcu.) [14:40] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, a preto sa pýtam, či sa spravodajca chce vyjadriť. [14:43] Jaroslav Mego Môžem to prečítať ešte raz. Samozrejme nie, ďakujem za slovo. Navrhujem hlasovanie dnes o sedemnástej hodine. [14:43] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne, ceníme si to a prerušujem rokovanie o tomto bode. Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 747/2004 o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 404. Návrh na pridelenie na prerokovanie výborom je rozhodnutie č. 435. Nech sa páči, pán minister, môžte uviesť tento vládny návrh zákona. (Rokovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 404.) [14:44] Ladislav Kamenický Ďakujem. Veľmi krátko. Jedná sa o transpozíciu smernice Európskej únie a implementáciu niektorých ustanovení nariadení Európskeho parlamentu a Rady o digitálnej prevádzkovej odolnosti, tzv. DORA. Zákon zavádza opatrenia, ktoré majú potenciál znížiť riziká kybernetických útokov, posilnenie vnútorných politík inštitúcií pôsobiacich na finančnom trhu. Zároveň zákonom sa vytvárajú nové kompetencie pre Národnú banku Slovenska v oblasti dohľadu nad kybernetickou bezpečnosťou finančného sektora a pri predchádzaní kybernetickým hrozbám. Chcem len povedať, doteraz táto kompetencia bola na Národnom bezpečnostnom úrade, ale aj v ostatných členských krajinách je táto kompetencia kompetenciou národných bánk. Takže dávame to do stavu, v ktorom je to aj v iných krajinách. Ďakujem pekne. [14:44] Michal Šimečka Ďakujem veľmi pekne a dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil gestorský výbor pre financie a rozpočet, pánovi poslancovi Danielovi Karasovi. Nech sa páči. [14:44] Daniel Karas Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci, vážený pán predsedajúci. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vychádzajúc z oprávnení, zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokoval Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhuje Výbor Národnej rady pre financie, navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona. [14:45] Michal Šimečka Ďakujem veľmi pekne a otváram všeobecnú rozpravu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy, a preto sa pýtam, či sa niekto chce prihlásiť ústne. Končím možnosť prihlásiť sa ústne a vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce sa ešte k nej vyjadriť navrhovateľ? Nie je tomu tak. Spravodajca? A pán navrhovateľ sa ešte chce vyjadriť. Či nie? Už k ďalšej. (Reakcia spravodajcu.) Áno, ešte pán spravodajca oznámi termín hlasovania. (Reakcia spravodajcu.) Hlasovať sa bude dnes o piatej hodine. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pristúpime k druhému čítaniu o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Kirgizskou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia v oblasti dani z príjmov a zabránení daňového úniku a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam. Je to tlač 277 a návrh vlády odôvodní minister financií Ladislav Kamenický. Nech sa páči. (Rokovanie v druhom čítaní o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Kirgizskou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia v oblasti daní z príjmov a zabránení daňovému úniku a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam , tlač 277.) [14:45] Ladislav Kamenický Veľmi krátko, jednou vetou. Jedná sa o štandardnú zmluvu o zamedzení dvojakého zdanenia, aké sme tu už prijímali veľké množstvo. Takže asi toľko k tomu. Ďakujem pekne. [14:47] Michal Šimečka Ďakujem veľmi pekne. Ja poprosím spoločného spravodajcu z výboru pre financie a rozpočet pána poslanca Zdenka Svobodu, ak je prítomný v sále, je, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania vo výbore. Nech sa páči. [14:47] Zdenko Svoboda Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán predsedajúci, dovoľte, aby som ako spravodajca predniesol správu výboru Národnej rady o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Kirgizskou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia v oblasti daní z príjmov a zabránení daňového úniku a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam. Predseda Národnej rady rozhodnutím č. 395 z 12. júla 2024 pridelil návrh, tlač 277, na prerokovanie tomuto výboru: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru. Za gestorský výbor určil výbor pre financie a rozpočet. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s uvedeným návrhom v stanovenom termíne. K predmetnému návrhu zaujali výbory toto stanovisko: Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Kirgizskou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia v oblasti daní z príjmov a zabránení daňovému úniku a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam, tlač 277, vysloviť súhlas a rozhodnúť o tom, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi – Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Z uznesenia výboru Národnej rady Slovenskej republiky uvedeným pod bodom II tejto správy nevyplynuli iné návrhy. Gestorský výbor na základe stanoviska výboru k návrhu na vyslovenie súhlasu, tlač 277, vyjadrených k uzneseniu uvedeného pod bodom II tejto správy odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 pís. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Kirgizskou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia v oblasti dane z príjmov a zabránení daňovému úniku a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a rozhodnúť o tom, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa článku 7, podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi. Predmetná správa výboru bola schválená uznesením gestorského výboru č. 119 10. septembra 2024. Výbor určil poslanca Zdenka Svobodu za spravodajcu výboru. Zároveň ho poveril predniesť správu na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, po druhé, navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní. Návrh na uznesení Národnej rady Slovenskej republiky je prílohou tejto správy. Ďakujem, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu. [14:48] Michal Šimečka Ďakujem veľmi pekne a otváram rozpravu o tomto bode programu. Hlási sa niekto z poslancov a poslankýň do rozpravy? Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prerušujem aj rokovanie o tomto bode programu. Nasledujúcim bodom programu je zdôvodnenie výšky hrubého dlhu Slovenskej republiky a návrh opatrení na jeho zníženie. Materiál na parlamentnú tlač 379, a dávam teraz slovo ministrovi financií Ladislavovi Kamenickému, aby návrh uviedol. Nech sa páči. (Rokovanie o zdôvodnení výšky hrubého dlhu SR a návrh opatrení na jeho zníženie , tlač 379.) [14:51] Ladislav Kamenický Ďakujem pekne. Ide v podstate o požiadavku na základe zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ktorú máme, aspoň teda ja mám dlhodobú skúsenosť. Tento zákon v podstate, my sme sa snažili v minulých vládach SMER-u plniť, ak si teda pozriete čísla, tak v roku 2019, keď som bol ministrom financií, tak sme sa dostali pod sankčné pásma zákona o dlhovej brzde. Dlh nám za poslednej vlády vystúpal natoľko, že musíme, samozrejme, dnes odôvodňovať nárasty dlhu, ale musím povedať, že ten nárast dlhu nie je, nebol spôsobený touto vládou, ale tou predchádzajúcou. Ja len pre vašu predstavu, dynamika nárastu dlhu bola asi o 24 mld. euro. Ak si to pozriete a porovnáte s dynamikou nárastu dlhu v predchádzajúcich obdobiach, tak bol to asi päťnásobok až šesťnásobná rýchlosť zadlžovania Slovenskej republiky. Dnes v podstate zákon, ktorý kedysi ešte navrhoval pán, aj pán Ódor, aj teda súčasťou tých rokovaní bol aj pán Kažimír aj všetci ostatní, sa stal v podstate nefunkčným vzhľadom na to, že už dlhodobo podľa čísel, ktoré máme plniť, prekračujeme piate najvyššie sankčné pásmo tohto zákona. Musím povedať jednu vec, že vôľa v tejto snemovni nie je na to, aby sa to upravilo, aby sa to zreálnilo a nebola a nebude, mám pocit, čo spôsobuje obrovské problémy samozrejme nielen tejto vláde, ale budúcej. Ja za seba, ten materiál hovorí o tom, že navrhnime opatrenia na to, aby sa znižoval tento dlho, na to jednoduchá odpoveď. Minulý rok konsolidácia vo výške dvoch miliárd euro. Ďalší konsolidačný balík, ktorý pripravujeme, ktorý predstavíme budúci týždeň. To je jediný recept, ako sa s týmto vysporiadať. Za mňa musím povedať, že plán je jasný, ak teda chceme, aby sa dlh Slovenskej republiky v roku 2027 otočil niekde na úrovni okolo 61 %, 60,7 % presnejšie, tak musíme prijať rad konsolidačných opatrení, ktoré musíme prijať na to, aby sa ten dlh otočil. Toto je jasný plán, ktorý máme, a musím povedať, túto cestu sme si nevybrali, my sme to zdedili a musíme ju proste naplniť. Takže asi môžeme sa tu baviť o tom, čo všetko treba urobiť, na toto je jediná jasná odpoveď, konsolidovať aj v tomto roku tak ako minulý rok a budeme sa s týmto boriť ešte ďalšie, minimálne ďalšie dva roky, aby sme dlh Slovenskej republiky otočili. Ďakujem pekne. [14:51] Michal Šimečka Ďakujem veľmi pekne a dávam slovo spravodajcovi z výboru pre financie a rozpočet pánovi poslancovi Karasovi, aby podal správu o výsledku prerokovania materiálu vo výbore. Nech sa páči. [14:55] Daniel Karas Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Dovoľte, aby som ako určený spravodajca predniesol túto správu zdôvodnenia výšky hrubého dlhu Slovenskej republiky a návrhu opatrení na jeho zníženie. Tlač 379a pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím zdôvodnením č. 407 zo dňa 1. augusta 2024 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej rady pre financie a rozpočet do 9. septembra 2024. Správa bola predložená podľa čl. 12 ods. 3 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti. Ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, ktorý pripraví správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrhu na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Výsledok rokovania vo výbore. Uvedenú správu prerokoval Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a prijal k nej uznesenie č. 112 zo dňa 6. septembra 2024. Uvedený výbor predloženú správu zároveň vzal na vedome a odporučil ju Národnej rade Slovenskej republiky vziať na vedomie. Zo strany výboru ani poslancov neboli predložené žiadne stanoviská alebo pripomienky. Gestorský výbor podľa § 79 ods. 4 a 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov schválil uvedenú správu uznesením č. 112 zo dňa 10. decembra 2024. Zároveň určil poslanca Daniela Karasa za spravodajcu výboru. Výbor ho poveril predniesť správu výboru na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní podľa príslušných ustanovení zákona č. 350/1993 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky je prílohou tejto správy. Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu. [14:55] Michal Šimečka Ďakujem pekne. Otváram rozpravu, do ktorej sa prihlásili dvaja poslanci. A ako prvý vystúpi za klub PS Štefan Kišš. Nech sa páči. [14:57] Štefan Kišš – Vystúpenie v rozprave Pekné popoludnie všetkým. Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, my sme veľa diskutovali o týchto veciach ráno, takže teraz len špecificky k tomuto materiálu niekoľko poznámok. Tri také okruhy. Prvý, áno, súhlasím s pánom ministrom, za súčasný stav verejných financií je zodpovedná predchádzajúca vláda. Teda konkrétne tá, ktorej ste vy boli minister financií a ktorá v roku 2019 a 2020 úplne dramaticky zhoršila udržateľnosť verejných financií opatreniami, ktoré boli vtedy tesne pred voľbami vami a premiérom pánom Ficom a pánom, neskôr pánom Pellegrinim prijaté. To je prvá vec. Druhá, ja úplne rozumiem tomu, čo ste hovorili, že všetko máte prepočítané, pripravené rôzne alternatívy a väčšinu času a energie vám zaberú tie politické rokovania a snaha o dosiahnutie toho, nejakej dohody, ktorú potrebujete v koalícii. A to je presne ten problém. Hovoril som o ňom, o ňom dnes ráno. Že v koalícii máte chaos. Jedna ruka robí iné, čo druhá. Neviete sa dohodnúť skoro na ničom. Neviete sa dohodnúť na predsedovi Národnej rady. Pán Danko hovorí opačné veci, ako hovoríte vy. Vymýšľate si vyfabulované problémy, ako je najnovšie odvolávanie nášho predsedu a podpredsedu Národnej rady a podobne. Na to využívate aj svoj politický kapitál, a to je škoda. A minister financií vždycky aj za minulých vlád SMER-u patril k tým, k tomu kultivovanejšiemu, kultivovanejšej časti politického spektra. Tak ja by som vám prial, aby ste si to udržali, ale pozeral som si schválne váš Facebook teraz počas toto vášho úvodného vystúpenia. Tak vy ste sa do tejto politiky tiež teda vymyslených, absurdných problémov tiež pridali svojím statusom z 3. septembra. To je škoda, venujte sa radšej tej konsolidácii a dosiahnutiu politickej dohody na nej. Takže to je druhý bod. A tretí k samotnému materiálu, som si ho tuná priniesol. On sa volá Zdôvodnenie výšky hrubého dlhu a návrh opatrení na jeho zníženie . A ten materiál je dobrý, je pekný a ja ho poznám. Robil ho Inštitút finančnej politiky, sú v ňom grafy, je veľmi zrozumiteľne, prehľadne napísaný. Koho trochu zaujímajú verejné financie, odporúčam, aby si ho pozrel. Je zároveň aj krátky, dá sa to zvládnuť. A obsahuje viacero zaujímavých informácií. Napríklad sa tu píše to, ale čo hovoríte, teda hovoríte aj inde a veľmi ľahko sa dá, teda v iných materiáloch, a ľahko sa dá dohľadať, teda že to, čo vy voláte v programovom vyhlásení vlády stabilizácia dlhu, v skutočnosti znamená zvyšovanie dlhu. A tuná sú o tom aj veľmi, veľmi presné dáta. Že týmto porušujete jeden zo svojich volebných sľubov, ktoré máte v programovom vyhlásení vlády. Ale dozviete sa tu aj kopec ďalších vecí. Ale teda aby som nerobil iba promo tomuto materiálu, tá druhá časť toho názvu sa volá Návrh opatrení na jeho zníženie . No a teraz je taká stránka, celkom vtipná, sa volá Financial Bullshit Generator, keď si tam zadáte nejaké kľúčové slová, tak on vám vygeneruje na základe base wordov proste niečo, čo iba znie to finančne, ale v skutočnosti je to smiešne. Tak k opatreniam, ktoré na jar teda navrhlo ministerstvo financií, napísalo, že sa plánujú viaceré opatrenia ako na príjmovej, ako aj výdavkovej strane. Na príjmovej by malo ísť o opatrenia, ktoré rozložia záťaž zo zvýšenia daňových príjmov naprieč spoločnosťou s dôrazom na zdanenie väčších firiem, vysokopríjmových zamestnancov a negatívnych externalít. Na výdavkovej strane sa analyzujú, analyzujú možnosti šetrenia na prevádzke štátu, úspory na strane výdavkov na mzdy a aj zadresnenie niektorých dávok. Tak toto je podľa, toto sú podľa ministra alebo ministerstva financií opatrenia, ktorými chce stabilizovať dlh a dostať nás teda z toho najvyššieho sankčného pásma, v ktorom sa dnes nachádzame a kvôli tomu dnes platíme viacej na splátky dlhu ako by sme, ako platíme za nemocnice alebo školy. Hovoril som o tom viac ráno, tak už to nebudem naťahovať. Ďakujem pekne. [14:59] Tibor Gašpar Ďakujem pánovi poslancovi, na neho chcú reagovať dvaja páni poslanci. Takže pán Bartek, faktická. Nech sa páči. [15:03] Michal Bartek – Vystúpenie s faktickou poznámkou Chvalabohu, že tá stolička drží dobre, pán poslanec, lebo ma z nej skoro prekotilo. Viete, vy ste povedali, a sranda, normálne ma vytáča ten váš ohromný alibizmus, kedy poviete, že pomaly za devastačnú situáciu slovenských financií môže tuto len táto vláda. Hovoríte o roku 2019, ale pritom to sú zase fakty, hej, čísla. Veď ste odborník, sa v tom vyznáte, ale veď tie čísla hovorili jasne. Že vláda vtedajšia Petra Pellegriniho, kde aj pán minister Kamenický už bol ministrom financií, odovzdávala historicky najlepšie finančný, v podstate finančný stav štátneho rozpočtu aj štátneho dlhu, kedy sme sa naozaj blížili k nulovému deficitu. A zase ste len potvrdili, že vy v tom PS-ku namiesto toho, aby ste teda preukázali tú svoju odbornosť, hodnotíte prácu ministra financií skrz nejaký facebookový príspevok. Viete, tak to je pre mňa také úbohé. Ďakujem. [15:03] Tibor Gašpar Ďakujem. Ďalej pani poslankyňa Luščíková, nech sa páči. [15:04] Darina Luščíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. No, keď sme pri tom alibizme, tak v podstate jediné konzistentné tvrdenie, ktoré zostáva od nástupu tejto vlády nezmenené, je to hádzanie viny za zlé verejné financie na predchádzajúce vlády predchádzajúceho volebného obdobia, čo vieme dobre, že nie je pravda. Dokument, ktorý spomínal aj môj kolega Štefan Kišš, hovorí o tom, že za túto vzniknutú situáciu môže aj covid a vojna na Ukrajine, čo je tiež pravda a vôbec napríklad o tomto nehovoríte. Nalejme si však čistého vína. Hospodárska politika, ktorú vedie táto vláda, je o neadresných výdavkoch, ktoré už môžeme vyčísliť na vyše miliardu za obdobie vášho vládnutia, a preto sa nečudujeme, že musíte hľadať konsolidačné opatrenia v tak veľkej výške. Povedzme si aj to, že je naozaj veľmi ťažké hľadať riešenia. Ja rozumiem tomu, že hľadať konsenzus v tejto vašej vláde je naozaj veľmi ťažké a ten chaos, ktorý tu vzniká, nám ukazuje aj to presunutie niektorých bodov, ktoré predložila Slovenská národná strana na toto rokovanie tejto schôdze, na ktoré my sme sa už pripravovali a zjavne aj vy. Sú to nevyčíslené výdavky, ktoré budú mať naozaj veľký vplyv na štátny rozpočet. A čo mňa veľmi prekvapilo, tak v Sobotných dialógoch vlastne premiér tejto vlády aj pripustil, že niektoré tieto návrhy sú návrhmi, o ktorých uvažujete. Napríklad 13. a 14. plat, aby sa oslobodil od daňovo-odvodového zaťaženia. Takže ja rozumiem, že hľadať kompromisy je veľmi ťažké, ale vy vlastne zaťažujete podnikateľov, zaťažujete obyvateľov tejto krajiny. Keď hovoríme o tom zaťažovaní podnikateľov, rozprávali tu o tom aj moji kolegovia, že vy vôbec nevytvárate priestor na to, aby mohol nastať hospodársky rast, aby ste pomohli podnikateľom rásť a oslobodili ich od... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [15:04] Tibor Gašpar Ďakujem pani poslankyni. S reakciou pán poslanec Kišš, nech sa páči. [15:06] Štefan Kišš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Pán kolega Bartek, ja mám také motto v práci aj v živote, že sa vyjadrujem iba k niečomu, čomu rozumiem. Tak odporúčam, aby ste sa takýmto mottom riadili aj vy. Ďakujem. [15:06] Tibor Gašpar Ďakujem. Ďalším, ktorý sa prihlásil písomne do rozpravy, je pán poslanec Viskupič, čím mu dávam slovo. Je v sále? Takže pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do ústnej rozpravy. Prihlásil sa jeden pán poslanec, takže mu odovzdávam slovo, pán poslanec Hajko. [15:07] Jozef Hajko – Vystúpenie v rozprave Pán predsedajúci, vážený pán minister, pôvodne som nechcel vystúpiť, ale predsa len ma k tomu primäla moja pamäť. Nemám veľmi dobrú pamäť, ale tie šediny svedčia, že ako skutočne, ako tá pamäť slabne. Ale pamätám si niektoré veci spred viacerých rokov. Hovoríme tu o tom, že ako budeme riešiť problém s našim verejným dlhom. Ja som tu už spomenul pred niekoľkými minútami, že my sa tu rozprávame dajme tomu o mimoriadnych daniach, ktoré majú priniesť milióny eur do štátneho rozpočtu. A nejako nerezonuje diskusia o tom, že čo ak nám vypadnú eurofondy, čo sú miliardy eur. Ja som tu to číslo spomenul, budúci rok by Slovensko malo z eurofondov podľa návrhu štátneho rozpočtu z minulého roka, rozpočtu verejnej správy z minulého roka, Slovensko by malo čerpať v budúcom roku z európskych fondov a z plánu obnovy 3,4 mld. eur a príspevok do spoločného rozpočtu navyše je takmer 1,5 mld. eur. Tak keď si tieto čísla dáme dohromady, tak hovoríme o miliardách. Ten príspevok budeme musieť zaplatiť tak či tak, hej, to je úplne jasné. Ale hrozí nám, že možno prídeme o peniaze z eurofondov. Takže to je ako veľmi vážna vec, pri ktorej nemôžeme zanedbávať, keď hovoríme o vývoji zadlženia Slovenskej republiky. Pretože ak nebudú peniaze z eurofondov, ktoré nám kryjú, čo ja viem, 80 % investícií verejných, tak jednoducho ak tie investície budeme chcieť dať nechať ostať, chceme, aby zostali zachované, tak tie peniaze budeme musieť zobrať odkiaľ? No, len zo štátneho rozpočtu. Takže, a to ide priamo do dlhu. Ale hovorím, ja si pamätám dosť a viem, že za vlády SMER-u v roku 2016 – 2020 bol predpoklad, že do konca funkčného obdobia bude Slovensko mať prvý raz v histórii vyrovnaný rozpočet. To bol zámer a, samozrejme, ja osobne som vtedy vítal, v politike som ešte nebol, ale vítal som, že konečne štát po toľkých rokoch, po toľkých desaťročiach konečne bude hospodáriť bez dlhu, prvý raz. Hoci ten vývoj bol pomerne priaznivý, tak napokon vláda Roberta Fica rezignovala na tento svoj cieľ. Pretože sám som očakával, akým spôsobom bude reagovať, ako bude zostavovať rozpočet pre budúcu vládu, to znamená volebný rozpočet, tak to aj voláme. A pochopiteľne, že, a vtedy bol tiež pán Kamenický ministrom, tak že vtedy zostavil minister financií v roku 2019 zostavil rozpočet na rok 2020 s deficitom zhruba pol percenta hrubého domáceho produktu. Takže žiadna nula, bol to deficit. Otázka je, do akej miery bol reálny ten rozpočet, pretože už nová vláda, ktorá nastúpila po februárových voľbách, musela zápasiť, samozrejme, s týmto rozpočtom. A to nehovorím, že prišla do toho pandémia a tak ďalej a tak ďalej. To je, taký komplexný problém vznikol, keď do toho započítame potom ešte energetickú krízu, infláciu a tak ďalej, že ťažko to je rozmotateľné klbko. Ale, ale isté je jedno, že vstupovali sme pri dobrej finančnej kondícii, dobrom hospodárskom raste sme vstupovali do roku 2020 so zámerom, so zámerom schodkového hospodárenia, hej. Takže v podstate zase len so zámerom vyrobiť nejaký, nejaký ďalší dlh. K tomu pridám ešte jednu vec, bolo to 25. februára 2020, v tejto snemovni zasadol parlament pár dní pred voľbami a schválil 13. dôchodok. Mnohí ste možno boli pri tom. Ja som tu nebol. A ten 13. dôchodok zaťažil verejné financie podľa tých prepočtov, čo tam boli, zhruba pol miliardou eur. To znamená, že garnitúra, ktorá odchádzala, tak zaviazala budúcu vládu, nech bude akákoľvek, hej, aby vyplatila 13. dôchodok všetkým ľudom a tým pádom vlastne zaťažila aj Sociálnu poisťovňu, ktorá na to peniaze nemala. Toľko do histórie roku 2019-2020. Rok 2023, Ódorova vláda. To, čo povedal minister financií, ako rešpektujem, to už v politike som bol. Dostala nastupujúca vláda, pár týždňov pred koncom roka dostala rozpočet, o ktorom povedal predseda vlády, že je nevykonateľný. Lebo bol podľa zákona o rozpočtovej zodpovednosti, bol tento rozpočet vyrovnaný. Jednoducho nedal sa dosiahnuť. Zároveň Ódorova vláda upozorňovala na to, že ak by sa predsa len postupovalo podľa tohto rozpočtu, čo to bude znamenať, aká katastrofa pre Slovensko. Samozrejme, strmý pokles životnej úrovne a tak ďalej. Dávam za vinu Ódorovej vláde, že nepripravila rozpočet realisticky. Áno, mali sme tu tie lego kocky, o ktorých hovoríme a z ktorých asi bude vychádzať aj terajšie ministerstvo financií. Ako potvrdila včera na hospodárskom výbore štátna tajomníčka z ministerstva financií, áno, čo sa týka z dane osladených nápojov, vychádzalo sa z lego kociek. Áno, vychádzalo z toho. To znamená, áno, predložila Ódorova vláda nejaké, nejakú predstavu alebo nejakú sumu, sumu nástrojov, cez ktoré konsolidovať verejné financie, ale nemala odvahu na to, nemala na to politickú odvahu, hoci to bola strana, bola to vláda úradníkov, ale ako vidíme, mnohí z týchto ľudí potom vošli do politiky, ako aj sám predseda vlády, takže táto strana nemala odvahu, táto vláda nemala odvahu, aby aspoň načrtla aspoň nejakú víziu realistického rozpočtu na rok 2024. Tým pádom ktokoľvek, ktokoľvek by zostavil vládu, ktokoľvek odtiaľto by zostavil vládu, tak v podstate pár týždňov pre koncom kalendárneho roka musí nanovo zostavovať rozpočet, musí nanovo všetko prepočítavať a zvažovať všetky riziká, samozrejme, aj tie politické riziká. Však vieme veľmi dobre, keď sa zostavuje rozpočet, tak vždy to je vec politická. Takže ak teraz chceme hľadať vinu, že kto môže za to, že máme verejné financie v takomto stave, tak musíme sa na to pozrieť komplexne. Ja idem dozadu až pred rok 2020 a takisto idem pred rok 2024. Ako musíme sa na to pozrieť. A tým pádom Kresťanskodemokratické hnutie vtedy nebolo v parlamente tieto roky, posledných osem rokov nebolo v parlamente, tým pádom by si možno ma aj viacerí mali, mali trošku pozrieť dovnútra, že kde sa stala chyba? Čo sa vlastne stalo? Kde nám to začalo rásť? Akým spôsobom sme neefektívne využívali prostriedky? Takže z tohto hľadiska ja pozerám na ten dokument. Ja keď som si nazrel do toho dokumentu, tak, žiaľ, musím povedať, že sú tam staré čísla a toto, o čom rokujeme, tak nemá pre mňa nejakú výpovednú hodnotu. Akonáhle nebudeme mať na stole konsolidačný balík, tak celý tento materiál je vlastne zbytočný, aby sme sa o ňom rozprávali. Pretože my potrebujeme vedieť, že akú má predstavu vláda, čo bude robiť s verejnými financiami. A ja neberiem snahu ministerstvu financií, že chce nejakým spôsobom konsolidovať, aj keď asi tie tlaky boli nie zvnútra, ale zvonku a dokonca by som povedal, že zo zahraničia, aby Slovensko konsolidovalo verejné financie, sme členmi eurorodiny, máme euro. Jednoducho my z toho ťažíme, že máme euro, my si môžeme dovoliť šafáriť dokonca s peniazmi, ale pretože máme euro, nás tak drží tá kotva, že jednoducho nemáme také úroky na vládnych dlhopisoch, ako majú Maďari alebo Poliaci, alebo Česi, máme oveľa nižšie, pretože sme v eurozóne, využívame to, hej? Je pochopiteľné, že je tu tlak, aby sme hospodárili riadne. Pretože ak by Slovensko malo padnúť na kolená, malo by ísť do krachu, tak vlastne bude musieť vzniknúť niečo podobné, ako vzniklo pred desaťročím v prípade Grécka. Jednoducho všetci budú musieť za nás ťahať. Nič príjemné. Takže rešpektujem, že ministerstvo financií a vláda pripravuje konsolidačný balíček, len apelujem, ja som tu už dnes apeloval na to, aby v rámci toho uvažovala aj o podpore biznisu, jednoducho bez toho sa nezaobídeme, nestrihajme biznisu krídla, ako nedopadne to dobre, a teraz dodám ešte druhú vec, pozrieme sa na výdavky. My sme dlhodobo kritizovali, že táto vláda hoci pre krátkosť času možno bola vystavená silnému pokušeniu, táto vláda napríklad siahla na plošnú, alebo pristúpila, alebo pokračovala v plošnej energopomoci viac za ako miliardu eur tento rok. To, čo mi hovorila vo vzájomnej diskusii ministerka hospodárstva, zatiaľ je to niečo vyše 700 mil. eur, ktoré sme minuli na energopomoc. Aj pre tých, ktorí to vôbec nepotrebujú. Ako ja beriem do úvahy, že nebol čas, ale táto vláda, takisto ako Hegerova predtým, poviem to úplne rovno, mala mať odvahu a aspoň o kúsok zvýšiť ceny energie. Máme ich regulované, máme ich regulované a aspoň o kúsok zvýšiť a neurobiť to tak, že budúci rok skutočne nás to čaká, a tu to bude politicky veľmi ťažká úloha, že jednoducho budú musieť ísť ceny hore plynu možno o tretinu a kúrenie a možno podobným tempom. Keby tie vlády postupovali iným spôsobom, a hovorím aj o Hegerovej vláde poslednej, že by jednoducho pristali na to, že aspoň nejaké zvýšenie spravia a chodili aj predstavitelia z Hegerovej vlády a chválili sa, máme najnižšie ceny v Európskej únii, no úžasné. Ale čo s nimi spravíme v roku 2025? My sme na to dávno upozorňovali. A keby vláda Roberta Fica mala odvahu nie chodiť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [15:14] Tibor Gašpar Ďakujem, pán poslanec, v reakcii na vaše vystúpenie dve faktické poznámky. Prvý pán poslanec Kišš, nech sa páči. [15:14] Štefan Kišš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Pán poslanec Hajko, keď zoberiete človeka, zviažete mu ruky aj nohy a hodíte ho do vody a poviete mu, aby plával, tak asi nebude vedieť plávať, asi sa skôr utopí. To sa stalo so spomínanou Ódorovou vládou, ktorej teda predchádzajúci parlament, a my dvaja sme neboli jeho súčasťou, nedal dôveru, nedal jej mandát robiť akékoľvek legislatívne zmeny, preto, samozrejme, nemohla zostaviť rozpočet, ako by chcela. To je jeden aspekt toho zviazania rúk. A druhý, že tuná v tom predchádzajúcom parlamente jednak sa tu dialo eldorádo a väčšina z týchto ľudí na pravej strane tu bola, my dvaja a väčšina z nás na ľavej strane nie, tak jednak bola súčasťou tohto rozpočtového eldoráda tri mesiace pred voľbami a okrem iného sa nedokázala dohodnúť na aktualizácii tejto dlhovej brzdy, kvôli ktorej musela vláda pána Ódora naplniť tú legislatívnu povinnosť a predložiť teda formálne, zdôrazňujem, vyrovnaný rozpočet do parlamentu. Ale zároveň v tej dôvodovej správe hneď v prvej vete uviedla, že takýto rozpočet je nerealistický a pripravila teda tie lego kocky, ktorými sa dnes minister financií inšpiruje a, ako som vravel aj v rozprave, teda želám mu, aby čo najviac opatrení z lego kociek boli súčasťou toho konsolidačného balíčka. Ďakujem. [15:17] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán poslanec. Ďalší pán poslanec Hazucha. [15:17] Ivan Hazucha – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. No, veľmi často sa používa argument a je ho dosť často počuť, že v časom v roku 2016 – ´18, keď bol vyšší hospodársky rast, že sa nevytvárala rezerva, malo sa viacej šetriť. Na čí vrub by bolo bývalo vtedy to šetrenie? Vyčíta sa nám aj teraz, že konsolidačné opatrenia zaplatia ľudia. Vtedy by to neboli znášali ľudia? Premiér Fico v tej dobe to zdôvodňoval, si to pamätám, že cíti potrebu podeliť sa o úspech a výkon ekonomiky s ľuďmi, ktorí ho vytvárajú. Nebolo to správne? Pre mňa áno. Veď od roku 1990 alebo dajme tomu aj ´94 vždy vyzývali vlády k šetreniu a uťahovaniu si opaskov, lebo ekonomika padla a len veľmi pomaly sa z toho spamätávala v porevolučnej dobe. Keď sa potom začalo trošku dariť, tiež sme teda mali šetriť na ľuďoch a nič nedať? To sa týka aj ich príjmov, minimálnej mzdy, ale aj verejných výdavkov, verejných investícií. Veď nemáme obrovský investičný dlh na verejných investíciách, čo sa týka infraštruktúry, ciest, vodovodov, kanalizácií, čistiarní, čohokoľvek? Všade, kde sa len pozrieme, zaostávame. Mali sme ešte šetriť? Zvláštne myslenie. Ďakujem. [15:19] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Ďalší pán poslanec Hajko. [15:19] Jozef Hajko – Vystúpenie s faktickou poznámkou K pánovi Ódorovi, ja si uvedomujem, k pánovi Kiššovi, ja si uvedomujem, že Ódorova vláda nemala možnosť prijímať zákony, ale mohla ich prichystať. Jednoducho niečo mohla prichystať, určite mohla. Určite by sa ľahšie dýchalo akémukoľvek ministrovi financií, ktorý by nastúpil po tejto vláde. Čo sa týka pána Hazuchu, tak poviem toľko. A to je zodpovedné v dobrých časoch robiť dlhy zbytočne? Štát stále robil dlhy. Prečo sme rozdávali vlaky zadarmo, obedy zadarmo a tak ďalej? Prečo? Bolo to nutné v tom čase? A aby som to len vám ako nedával, aby som vás neobviňoval z toho. Ja si pamätám, čo vtedy vyhlasoval predseda Slovenskej národnej strany a vyhlasuje to dnes: Ešte stále sa máme kam zadlžovať, poďme sa zadlžovať. Pamätám si veľmi dobre na jeho výroky, pozrime sa na Taliansko, pozrime sa na iné štáty, aké majú dlhy, ľudia si zaslúžia. To znamená, že ľudia si zaslúžia, aby sme robili dlhy? Ako ľudia si zaslúžia, aby sme dnes dajme tomu uvažovali o zvýšení DPH? Zaslúžia si to ľudia, aby platili vyššie ceny? Však to je ako rodinný život. Jednoducho rodinný rozpočet. Ako je to v poriadku, keď mám slabý príjem a idem do banky, zoberiem si peniaze a idem na dovolenku? Je to v poriadku? Ja si myslím, že to nie je v poriadku. Ak sa chcem starať o svojich občanov, ak sa chcem starať o členov svojej rodiny, tak hospodárim zodpovedne. A rátam s tým, že buď musím mať rezervu, keď príde neočakávaný výdavok a že musím mať peniaze na všetko dôležité, čo potrebujem. Jednoducho keď mi na zábavu nevychádza, tak mi nevychádza. A to isté platí aj v prípade štátu. Ak je dobrý štát, dobrá vláda a myslí na svojich ľudí. To je dobre myslieť na svojich ľudí tak, že zadlžujem štát? A že z roka na rok prikladám milióny a milióny na dlhovú službu? To nie je zodpovedné a to nie je ani ľudská politika. [15:20] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán poslanec. Vyhlasujem týmto rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Vidím, že áno. Nech sa páči, máte slovo. [15:22] Ladislav Kamenický – Vystúpenie Ja vystúpim v záverečnom slove, lebo už sa ponáhľam, musím za chvíľu odísť, ale nemám problém s vami diskutovať kedykoľvek. S mnohými vecami sa dá súhlasiť, s mnohými nedá súhlasiť. Poviem otvorene, čo tu bolo povedané. Poviem jednu vec. Ak sa teda bavíme fakticky. Ja chápem, že všetci, poďme sa pozerať dozadu, dozadu a poďme sa pozerať na to. To, čo dnes hovoríte, pán Hajko, som tu počúval predtým, ako nastúpila tá bývalá vláda, čo tu rozbila verejné financie. Toto som počúval. Jak tu všetci prídu odborníci, ktorí tu všetko zachránia, bude tu super, raj na zemi. Tri roky, čo sme tu mali. Nakoniec sme zistili, že áno, že najväčšia odborníčka na eurofondy je pani Remišová. Neni problém. Všetci tí, čo rozprávali, jak majú tony odborníkov, jak ich všade dosadia, tak všetci sa posadali na tie funkcie a tak to vyzeralo za posledné tri roky, jak to vyzeralo. Pani Luščíková odišla, pozdravujem. Keď teda sa chce baviť, tak poďme sa baviť o číslach. Všetko bolo zle za toho SMER-u, hej, keď sa bavíme o dlhu, 48 % bol, limit na dlh bol 48 %. Boli sme na tejto hranici, že pod limitom najnižším, ktorý bol. Je tam päť sankčných pásiem. Boli sme najnižšie. Takže vy chcete povedať, že my sme zodpovední za to, že sme sa prepadli tak, že dnes nevieme ani piate najhoršie pásmo dostihnúť? Že to nevieme dať naspäť? To chcete povedať, pán Hajko? Pán Kišš hovorí, že, a s tým súhlasím s vami, tu plne súhlasím, že hovorí, že pán Ódor nemohol dodať realistický rozpočet, lebo mu v tom niekto bránil. Nikto mu v tom nebránil. Ja som čakal, že prídem na to ministerstvo, že tam budem mať takto buchlu, ktorú mi tam pán Ódor, nemusela schváliť Národná rada. Že tam budem mať niečo, žiadne lego kocky, stavebnice. Viete, čo sú lego kocky? To sú vymetané všetky šuflíky na ministerstve financií, kde sú všelijaké rôzne opatrenia, ktoré si kto vymyslí, niečo sa prepočíta, povie sa. Samozrejme, každé to opatrenie môže mať tisíc nastavení. A to je to, o čom sa dneska bavíme. A máme tam, my sme, hovorilo sa že 100, my sme mali možno 130, my sme s ďalšími dvadsiatimi pracovali a nakoniec sme sa, snažíme sa vybrať také, ktoré budú najmenej mať dopad na ľudí. Tie dobré sa už minuli, to musím povedať. A tie budú horšie a ešte horšie. To je realita, to je realita. Takže nie, ja nepotrebujem vedieť, že čo sa všetko dá zvýšiť a ako sa to dá zvýšiť. Ja som čakal, pán Viskupič, vy ste dnes hovorili o tom, jak je super, ľahko sa dá ušetriť 1,4 mld., ale nedá sa tak ľahko ušetriť, jak si myslíte. Môžeme prepustiť učiteľov, záchranárov, policajtov, to sa nedá. A to je to, čo predložil pán Ódor. Zoškrtaných 7 mld., nefunkčný štát, absolútne kľaknutý na zem. Ja som čakal, že dostanem jeden realistický rozpočet, dobre, sme sa s tým nejako popasovali, mali sme na to strašne málo času, urobili sme to. Ale môže to kritizovať, mohlo to byť lepšie, horšie, neviem aké. Urobili sme to tak, ako sme to vedeli urobiť aj v tom krátkom čase. A na jednej strane všetci, ja si pamätám, médiá všade hovorili o tom, ako treba konsolidovať, treba urobiť to, treba urobiť tamto. Dnes každý hovorí, toto nerob, tamto nerob, ono nerob a už sme prešli možno všetkých tých 130 opatrení, že čo všetko netreba robiť, lebo toto dopadne na niekoho. Ale niečo treba urobiť, vy to sám hovoríte. A ja s tým súhlasím. Deficit spôsobuje dlh. Deficit spôsobuje dlh. Takže poďme robiť na tom deficite, aby sa to znížilo. A môžeme sa baviť o tom, že čo by bolo lepšie. Len ja som očakával, že každý z tých, kto tu mudrujú, povedia, tu máš opatrenia na to, aby si dosiahol zníženie deficitu a zníženie dlhu. Žiadne som nevidel. To, že každý povie, že ušetrime, však ušetrime, ale ušetriť sa dá možno 100-200 mil. na pracovníkov, vyhoďme 10 % z verejnej správy, ale nehovorme o všetkých, hovorme o, nehovorme o všetkých zamestnancoch. My hovoríme o úradníkoch na ministerstvách, nehovoríme o učiteľoch, nehovoríme o zdravotníkoch, nehovoríme o takých, takých. Lebo tých je 400-tisíc. My sa bavíme o skupine možno 40-tisíc ľudí. Čiže toto je ten rozdiel. Takže poďme na to, ale to sa nedá skonsolidovať, to, čo si každý myslí, keď sa tu bavíme vo výškach miliardách, miliardách sa bavíme, nie o 100-200 mil., ktoré vieme urobiť. Ak si niekto myslí, že na štáte sa dá ušetriť 1,5 alebo 2,5 mld., tak je na veľkom omyle. To sa nedá. Čiže musíme to robiť postupne. Ja by som to rád urobil naraz, ale nedá sa to. A možno by som to urobil krajšie, alebo onako. Neni to možné. Každá konsolidácia, a za tým stojím, niekoho bude bolieť. To je vždycky tak. Áno, s tým súhlasím. A ja hovorím možno nie o tom, že urobíme opatrenia, ktoré sa nikoho nedotknú. To sa nedá. Každé opatrenie sa niekoho dotkne. Ale ja hovorím o tom, ak urobíme nejaké opatrenia, musíme to nastaviť aspoň tak, aby ten dopad bol čo najmenší. Ale nejaký dopad vždycky bude. Chcem poprosiť aj kolegyňu Luščíkovú, teraz dneska som sa dozvedel, ako sa volá pani kolegyňa, môžeme sa baviť, poďme sa ale baviť fakticky a ja som na to pripravený, ja s tým nemám žiadny problém. A samozrejme, keď na budúci týždeň vyjdeme s nejakým balíkom, tak každý bude hovoriť, to ste nemali, tamto ste nemali, to sa dotkne toho, to sa dotkne tamtoho. Ale ja by som chcel vidieť váš balík. Doneste mi váš balík, ja ukážem svoj, vy ukážte svoj a poďme sa baviť, kto to lepšie nastavil a či to to moje nastavenie je lepšie, alebo to vaše. Ja sa priznám, každej z tých 130 opatrení, alebo koľko, môžete skrúcať zľava-sprava, nastavenie také-onaké, a ja ďakujem svojim kolegom na ministerstve financií, polroka nič nerobíme, len prepočítavame také-onaké veci, o ktorých diskutujeme v koalícii. Lebo jeden povie, že toto neni dobre, toto treba takto nastaviť, aby to nemalo až taký, taký-onaký dopad a moji kolegovia už sa upočítajú k smrti. Je to veľmi náročné. Ja poviem otvorene, že my v poslednej dobe každý deň proste, ja som teraz bol na obed, ja som nemal obed, lebo sme sa bavili s pánom Druckerom a pánom Tarabom ešte o tom, ako dopílovať tie veci, ktoré máme. A ja nehovorím, že vy s tým budete spokojný, alebo pán Kišš, alebo pán Viskupič, ale niečo treba urobiť, na tom sa možno zhodneme. Takže my to urobíme, doručíme to a potom môžeme o tom diskutovať. Ďakujem pekne za pozornosť. [15:29] Tibor Gašpar Ďakujem navrhovateľovi. Žiada si o záverečné slovo spravodajca? (Spravodajca hovoril do vypnutého mikrofónu.) Ďakujem spravodajcovi. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. V rokovaní budeme pokračovať návrhom na voľbu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky za člena výboru Národnej rady Slovenskej republiky . Návrh má tlač 466 a bol vypracovaný na návrh poslancov, členov klubu poslancov za volebnú koalíciu SLOVENSKO, ktorí navrhujú, aby Národná rada zvolila poslanca Lukáša Buža za člena výboru na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu. Otváram rozpravu k tomuto. Chce sa niekto z poslancov vyjadriť k tomuto návrhu? Ak nie, ďakujem, ukončujem rozpravu. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pokračujeme v prerušenej rozprave v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže a Železničnej polície, tlač 458. Prosím ministra vnútra pána Šutaja Eštoka, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov a spravodajcu z výboru pre obranu a bezpečnosť poslanca Michala Barteka, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov. Predpokladám, pán minister, že ste ma počul, aby ste zaujal miesto. Takže nech sa páči. Do rozpravy bol ešte prihlásený pred prerušením písomne pán poslanec Alojz Hlina, tak mu odovzdávam k tomuto slovo. Nech sa páči. (Pokračovanie rokovania v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 458.) [15:33] Alojz Hlina – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, úprimne poviem, som trošku vychladol zo včerajška, tak sa dopojiť do tej línie k tomu, že čo som vlastne chcel povedať aj v tom kontexte, ale niečo poviem. Teda neberte to osobne, pán minister, je to politika, však sme sa obidvaja na ňu dali, hej, tak musíme zniesť. Prísne vzaté, je to z mojej strany bude taká troška že obžaloba tohto systému, ktorý ste vytvorili, hej, a ktorý vlastne spôsobuje to, že sa nám rúca štát. Viete, ľudia si ten štát vytvorili kvôli tomu, že očakávali od neho nejaké služby a jedného z tých najpodstatnejších služieb, ktoré štát má plniť, je, že zabezpečuje bezpečnosť. Načo je taký štát, ktorý nedokáže, alebo zlyháva v tom, a teraz už aj priznáva, že má problém so zabezpečením bezpečnosti. Tak načo si ľudia platia taký štát? Tie očakávanie sú namieste, hej. Takže áno, je to skutočne vážny problém. Začnem takým príbehom, pán minister, ja ho rád hovorím našich chlapom na stavbe. Dovoľte mi ho povedať, to neodbočujem, to naozaj súvisí. Sú tri partie chlapov, ktorí robia v zásade to isté, len to strašne rozdielne vnímajú. Hej, a teraz prídu ku tej prvej partii a sa ich pýtajú: A vy čo robíte? Existuje taký expresívny, pejoratívny výraz, ale ja poviem taký slušný, že teda: á, my tu tento mizerný stĺp staviame, takí znudení. Okej, prejdú k druhej partii, tí robia presne tiež to isté a tých sa pýtajú: A vy čo robíte? My staviame tento múr, staviame ho rovno a dobre a staviame ho tak, aby držal. Okej, posun. Teraz prídu k tej tretej partii a pýtajú sa: A vy čo robíte? My? My staviame katedrálu. A to je presne to. Viete, že čo viete dostať od tých ľudí, čo z nich viete vyčerpať, aby vnímali, že to, čo vlastne robia. Kedy do nich vložíte tú motiváciu, že vnímajú niečo, čo je v zásade také dosť manuálne, ale povyšujú to. A to je, viete, to je dosť také ťažké zadanie, aj manažérske, hej, riadiace zadanie, že dostať z tých ľudí čo najviac. Teraz ako dostanete z tých ľudí, z tých policajtov to, že stavajú katedrálu? Viete a my potrebujeme, lebo to je naozaj, je to o motivácii. To je kumšt. Len ťažko sa, teraz to neberte osobne, ťažko sa rozpráva o kumšte dostať z ľudí čo najviac pri ľuďoch, ktorí v zásade vo výkone nikdy neboli. Viete, mne sa ťažko, že sa rád rozprávam s ľuďmi, ktorí niečo boli, niekde videli, niečo dokázali, niekoho riadili. Riadili, zriadili, vytvorili. Je to o dosť lepšie ako s nejakými teoretikmi alebo s nejakými takými, že čo len chodia a kade chodia, mudrujú. Čiže my sme sa dostali do problému, že my vlastne máme pocit, že my tých policajtov budeme motivovať peniazmi. To je, to je už základná chyba lávky. Lebo to nie je o peniazoch. Ľudia nejdú robiť policajtov kvôli peniazom. Ľudia pre peniaze idú robiť iné veci, nie policajta, hej, tí skutoční. A teraz my sme im stratili pre nich, stratili oni ten pocit, že to, čo, prečo tam šli, a máme pocit, že ich uplatíme ani nieže peniazmi, aleže uplatíme takým omrvinkami, čo popadajú zo stola. Naozaj skutočne veľká, veľká chyba lávky. A tá motivácia, ktorá im chýba, že prečo ju stratili. Viete, keby sme nad tým, že prečo ju stratili policajti, tú motiváciu. Ja by som sa im prísne vzaté nečudoval. Lebo to, čo teraz nastalo, a ja, ja som nebol ani policajt, ani som, viete, to milujem tých ľudí, ktorí majú v telefónnom čísle 30 čísiel na právnika, 30 čísiel na policajta a, neviem, na sudcu ešte, a to tým sa tak nechvália, že poznajú. Ja nepoznám, ja nepoznám ani policajtov, ani právnikov, ani nikoho, lebo, chvála pánu Bohu, nechcem s nimi mať nejaký problém. Ale viete, tí čo, no a teraz som stratil tú niť, lebo som sa tak... (povedané so smiechom) stratil niť, že čo som chcel povedať. Že tá (reakcia z pléna) Prosím? (Reakcia z pléna.) Áno, a ja teda že nemám až takú, by som povedal, znalosť toho prostredia, ja úplne priznám, že neviem úplne presne posúdiť, že nakoľko policajti typu pán Juhás, ani neviem, jak sa volá, alebo policajti Kučerka, alebo tí policajti, jak sa tí volajú teraz, čo ich ste odstavili. Viete, že ktorí sú tí dobrí, ktorí sú tí zlí. Ja nemám tú skutočnosť nacítenú, ja ju mám iba prečítanú, hej. Niečomu veriť treba, hej, pravdou je, že dneska sa píše všeličo všelikde, hej. Ale písanému slovu by sme mali veriť, veď na tom je postavená civilizácia. Takže niečomu by som chcel veriť. A teraz, že prečo sme stratili motiváciu tých policajtov, no preto, lebo zdá sa, že u ľudí, ktorí mali nejaké výsledky, sedia doma, kukajú do počítača, hej, a nemôžu robiť nič. Tak potom je ťažko asi chcieť od tých ľudí dostať veľa, hej. Alebo dostať nejakú moti... alebo chcieť nejakého mladého, ktorý pozerá nejaké americké filmy o tých dobrých policajtov, že ide sa prihlásiť do slovenského Policajného zboru. Asi je to naozaj ťažké, keď počúva tie príbehy, kde policajti, ktorí vlastne, jedinou chybou, zdá sa, bolo, že si dovolili vyskočiť na SMER, lebo nikto nespochybňuje, že predtým robili dobrú robotu, naháňali gaunerov, mali výsledky, len spravili chybu vo svojom živote, že si dovolili vyskočiť na SMER, tak sedia doma, kukajú do televízie. Tak viete, že ako chcete dostať od tých ľudí motiváciu, že k vám prídu za tých päťtisíc euro. Ja si nemyslím, že to teda bude pre nich ten prelomový okamžik. Dneska dáte monterky, nájdete dobrú partiu sadrokartónistov, päťtisíc euro máte za mesiac. To je nič. Akože dobrý živnostník dneska, klampiar, stolár, viem, o čom hovorím. Za mesiac máte zarobené ako živnostník. To nie sú peniaze dneska z tohto pohľadu, hej. Čiže naozaj my sme sa dopracovali do štádia, že by si to zaslúžilo hlbšiu analýzu ako v tom, je päťtisíc veľa, je päťtisíc málo a vrátiť to a či viac náhodou nie. Celé smiešne. Viete, buď máte nejaké koncepčné riešenie, hej, že tento, ale ja by som ten prapočiatok toho problému hľadal niekde inde, hej. A ten je aj v tom, že tí ľudia stratili motiváciu. Nevidia tam tú spravodlivosť v tom. Je taký starý žalm, ja ho rád používam, aj som si ho do bronzu vylial, že som starec, bol som mladík, ale nevidel som spravodlivého opusteného a jeho deti žobrať o chlieb. Viete, keď niekedy tak rozmýšľate, že ako sa budete hýbať svojím životom, tak podľa mňa sa hýbte spravodlivo, lebo tu už starý žalm, dvetisíc rokov starý, povedal, že keď tak budeš, tak by si to mal ustáť, nemal by si zostať sám a deti ti nebudú žobrať o chlieb. Len zdá sa, že vo svetle dnešnej doby my môžeme hovoriť a platí tento dvetisíc rokov starý žalm aj na Slovensku? Ja by som chcel veriť, hej, a že my by sme mali, je našou povinnosťou dodať aj tým ľuďom, ktorí teraz sedia doma, tí policajti, ktorí možno sa oddali, oddali tej službe a cítia ohromný pocit nespravodlivosti, že musia sedieť doma, lebo si dovolili vyskočiť na smerákov a hlasákov. Takže aj im by sme mali doliať, ale celkovo do toho systému by sme mali doliať, refrešnúť to, že áno, má zmysel byť spravodlivý. Buďte spravodlivý, ak ste šli za policajta, buďte dobrým policajtom a skôr či neskôr sa to vráti. I keď možno tam budú nejaké temné obdobia, ktoré verme, že nebudú trvať dlho. Pán minister, ja si nemyslím, že riešením je toto, čo ste sem s tým prišli. Viete, mne to tí policajti písali. Veľkou oslavou, s veľkou pompou, tri milióny stáli oslavy SNP. Ja hovorím, okej, dobre, treba si pripomínať, je čas, je dôvod, svetlý okamžik v tej našej histórii, častokrát veľmi smutnej. Ja som bol ako poslanec pozvaný, keby som nebol poslanec, ma nepozvete nikde, to je, ale ako poslanec ste ma museli (povedané so smiechom), čiže som bol aj na ten bufet pozvaný, tam bolo všetkého dosť. Od rybaciny, cez kuracinu, nejdem tu úplne, no. Ale mne tí policajti písali, že oni nastúpili o štvrtej ráno a končili o dvadsiatej prvej večer, o deviatej večer a dostali ráno bagetu, viete. A toto je, toto je napríklad to, podľa mňa aj manažérske riadiace zlyhanie. Viete, že jak chcete z tých ľudí dostať veľa, hej, keď ich neviete, keď im neviete zabezpečiť, že si ich vážite, že teda máte. Ja mám chlapov, mi robia, kde sa proste neni kde najesť. Nás to stojí trikrát toľko, ako keby sme, proste ten obed je rádovo drahší, pomaly v hoteli ho môžeme platiť, ale my ho tam vozíme. Lebo to je aj výrazom takej úcty k tým ľuďom, hej, že proste že na nich myslíte, že im to dáte. Tak jak chcete od tých chlapov, od tých ľudí alebo aj policajtiek, aj tie tam boli, chcieť, aby od štvrtej rána do deviatej večer boli a dáte im jednu bagetu, a keď sa spýtali, a že čo ideme jesť, tak ste im povedali, však sa niekde choďte do stánku najesť. Langoš tam stál osem eur. Viete, a oni mi to tí chlapi písali, hej, že a keď sme v Detve, tak v Detve máme dohodnuté, že môžeme ísť tam, kde sa chodí personál najesť, tak tam nám dajú obed. Viete, niekedy málo stačí, aby ste si uctili človeka, hej, za tú ťažkú prácu. Toto beriem ako, nehovorím, že vaše zlyhanie, ale zlyhanie toho, kto to zabezpečoval, hej, že nerátal s tým, že všetko teda, že nech to všetko svieti, nech je to výpravné, nech je to spektakulárne, len na tých chudákov policajtov niekto zabudol. Možno aj v tej Bystrici si možno 20-30 ľudí povedalo, viete čo, za týchto podmienok, ani za tie peniaze. Viete, niekedy naozaj málo. Takže celkovo je to zlé, že sme sa dostali do polohy, že už rozprávame, ako ideme, čo ideme dať tým policajtom, že vlak zadarmo, neviem čo. Nekoncepčné, by som povedal, že skutočnosti na to, aby sme udržali, alebo splnili že základnú úlohu štátu, dokázať zabezpečiť bezpečnosť. Mali ste mať peniaze na to, aby bol vytvorený systém taký, že štandardne tí policajti si povedia, no však áno, robíme, peniaze sú primerané, len peniaze sa tratia. Po vás sem príde pán Keketi, na to sa teším, po polroku od vzniku ministerstva sme sa my vlastne dozvedeli, že idú zriadiť nejakú správnu radu, tá bude stáť pol milióna v prevádzke. Akože úplná blbosť. Viete, že my tu, pardon za výraz, že my tu mirnix-dirnix, peniaze nemajú cenu, lebo vytvárate niečo neefektívne. Aj predtým pán Kamenický tu bol, vieme o tom, hej, ale tam kde treba, tam peniaze nie sú. Ale idete zalepiť oči policajtom tým, že im poviete, že im dáte päťtisíc tým, čo vstupujú, a päťtisíc tým, čo nechcete, aby odchádzali. Rozmeníte na drobné, to je čo, sto euro po mesiaci? Urážajúce svojím spôsobom. Takže mal by som ponúknuť aj nejaké riešenie. Kritizovať vie každý, áno, že čo s tým, mňa to zaujíma, lebo je naozaj problém, keď nebude fungovať štát, hej, a jeden z pilierov je tá bezpečnosť, tak by som vám skúsil poradiť, že vážte si tých ľudí, dajte im pocit spravodlivosti, dajte im ten pocit, že keď budete dobrí, tak uspejú. To je kľúčový parameter. Viete, vy nemôžte dať ľuďom parameter, že keď budeš ma počúvať, tak uspeješ, hej. Alebo keď budeš počúvať toho truhlíka, ktorého sme tam my dosadili z politických dôvodov, tak prežiješ. To pre dobrých ľudí neznie ani trochu motivačne, to je nulový potenciál nahajrovať, hej, získať kvalitných ľudí, nulový potenciál. V dnešnej dobe. Aj udržať kvalitných, hej. Takže riešenie je v tom, hej, povedzme im, že prehodnotíte systém, že ako ste naložili s tými ľuďmi, ktorých ste odstavili. Keď už urobili tú parametrickú životnú chybu, že si dovolili vyskočiť na smerákov, ale že či to, že pochytali takáčovcov, alebo neviem akú zberbu. Viete, ja podnikám v Bratislave odkedy sa dá. Ja som zažil, videl všeličo. A ja si, ja vám poviem, že tí policajti, ktorí naháňali tých gaunerov, pred nimi klobúk dole. Ja neviem, ktorí to boli, ale ja som sa stretol s tými, ktorí to neboli. Ja som sa stretol s tými, ktorí pomáhali, jak sa oni volali, piťovcom v mojom prípade, s tými som sa stretol. A pred nimi by som, takto by som si odpľul pre nimi. Pán minister, takže spravodlivo, spravodlivo vyhodnocujte to, čo aký má človek životný track. A keď budete spravodlivý, spravodlivo posudzovať to, čo urobil za tú svoju kariéru, tak nebudete mať tieto problémy, že sa vám ide rozutekať Policajný zbor. Že sa vám idú rozutekať, ja sa im nečudujem. Možno keď toto vyšlete tieto signály, že budete spravodliví, tak nemusíte tu chodiť s päťtisíc eurami a ešte potom poviete, viete, sadli sme a ušetrili sme, tak šesťtisíc to bude. Možno zistíte, že to bude fungovať trochu ináč. A každopádne sa prihováram k tomu, že policajtov treba zaplatiť. Peniaze treba mať, na peniaze sa robí, len toto, žiaľ, SMER, HLAS a SNS treba učiť. To je to, čím som začal a tým budem aj končiť, ťažko sa rozpráva s ľuďmi, ktorí neboli v tom systéme, nevyrábali peniaze, len rozdeľovali to, čo niekde prišlo, a oni to teda s plným vedomím a svedomím podľa toho, ako v daný moment mysleli, že je to správne rozdeliť. Lepšie sa rozpráva s ľuďmi, ktorí niečo sami vygenerovali. Lebo tí majú úplne iný vzťah k tým peniazom a úplne ináč vedia, že ako je dôležité ich dobre rozdistribuovať. Ako je dôležité k nim pristupovať veľmi zodpovedne. Takže robte to, robte to dobre, buďte spravodlivý, pán minister, a možno sa vám ten zbor nerozsype. Ale keď nebudete a keď budete komunikovať s nimi tak a keď im dáte jednu bagetu za deň, tak je dosť možné, že budeme kupovať my si tie pištole a neviem čo už a budeme robiť svojpomocne a budeme zisťovať, že jednu zo základných úloh toho silného vášho sociálneho štátu, ktorý ste nám vy tu ponúkali cez bilbordy a cez neviem čo, že ste v tom absolútne zlyhali. Ďakujem pekne. [15:44] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán poslanec, v reakcii na vaše vystúpenie, pokiaľ dobre vidím, tri faktické poznámky. Takže pán poslanec Pročko, nech sa páči. [15:48] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán poslanec Hlina, vyzvali ste ministra vnútra viackrát, aby bol spravodlivý. No v Policajnom zbore teraz ryba smrdí od hlavy. Naozaj dobre viete aj vy, že povedali ste, že ste podnikali za čias, kedy naozaj tu boli rôzne záujmové skupiny. Je smutné, keď vysoko postavení policajti spolupracujú a zveria Slovensko do rúk mafiánom a naozaj spolupracujú s tou mafiou. A v Policajnom zbore nám smrdí tá ryba od hlavy. Chcete od pána ministra vnútra, aby bol spravodlivý. V čom je spravodlivý, že zruší vyšetrovateľov, ktorí sú poctiví a čestní? Ktorí vyšetrovali naozaj závažné, ako ste povedali, zločiny? Chcete od ministra teda vnútra, aby bol spravodlivý a aby nechal tú NAKU, nech si robí svoju robotu, tak ako ju robí, poctivo? Spravodlivosť tejto vládnej koalície je veľmi, veľmi subjektívna. Oni sú spravodliví pre tých, ktorí poslúchajú, ktorým povedia, toto budeš vyšetrovať, toto nebudeš vyšetrovať, týmto dáš pokoj. V tom sú spravodliví. Ale keď sa nájdu čestní policajti, policajti, ktorí si robia svoju robotu naozaj poctivo, no tak tých treba seknúť po krížoch. Tým treba dať riadne pocítiť, chlapci, veď máte rodiny, máte hypotéky, držte hubu a krok a nepozerajte sa na paprče nepoctivým politikom. Aj Trestný zákon, aj Trestný zákon urobili tak, aby nepoctivosť bola beztrestná. A ryba smrdí od hlavy a tou hlavou je, nepoviem don, Robert Fico. [15:48] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán poslanec. Ďalší pán poslanec Bartek. [15:50] Michal Bartek – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán Hlina, povedali ste jednu dobrú vec, s ktorou súhlasím, že musíme tým všetkým ľuďom dávať dôstojnosť aj v tom Policajnom zbore, nuž ale viete, jeden z takých policajtov, ktorý si prešiel aj od piky aj tú ulicu, a teraz tu nechcem nejak citovo alebo zneužívať to na vyvíjanie politického kapitálu, ale jeden z takých policajtov bol aj Milan Lučanský, na ktorého sa to najviac odrazilo, že ako on bývalý prezident Policajného zboru, ako sa mu ten štát odvďačil za to, že naháňal tých mafiánov, aj tých gaunerov, voči ktorým ste povedali, že voči takýmto policajtom sa vždy skloníte a zatlieskate im za to, že robili túto tvrdú robotu aj v tých rokoch, keď tu naozaj nebolo na tých uliciach jednoduché, tak ten skončil svoju životnú púť vo väzbe. Ďakujem. [15:50] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán poslanec. Ďalej s faktickou pán poslanec Krúpa, nech sa páči. [15:51] Juraj Krúpa – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán predsedajúci. Ďakujem tebe, Alojz, že si naznačil niekoľko vecí, ktoré sú spojené práve s tým problémom v Policajnom zbore. Policajný zbor je niečo ako taký špecifický cech alebo taká špecifická komunita, ktorá žije v tej komunite tak, že sa tie informácie veľmi rýchlo šíria a títo ľudia v tej špecifickej komunite majú za úlohu vlastne zametať tú špinu na uliciach. A je to ťažká práca, je to nepríjemná práca a keď niekto vám bráni v tom, aby ste tú špinu zametali a ešte vám kvôli tomu sa možno niekto začať vyhrážať alebo nejakým spôsobom zasahovať do vašej práce, tak tým pádom, samozrejme, že to nezostane len medzi tou skupinkou tých policajtov, ktorých sa to týka, začne sa to šíriť v rámci Policajného zboru a tým sa aj ten Policajný zbor k tomu aj stavia a nastavuje a môže to pôsobiť aj demotivačne, to je jedna vec, samozrejme. A druhá vec, ktorá je naozaj nepodarená na tomto návrhu zákona, je, že z pohľadu policajtov je vnímaný nespravodlivo, pretože rozdávate päťtisíc eur nie všetkým, ale len vybraným častiam Policajného zboru. A tým pádom to vlastne vytvára aj ďalšie určité pnutie v rámci Policajného zboru, kde títo policajti sa cítia byť tí, ktorí nemajú nárok požiadať o tých päťtisíc eur dajme tomu, zabudnutí. Takže myslím si, že toto tiež bude vytvárať ďalšie nepríjemnosti v rámci Policajného zboru a myslím si, že to bude prinášať aj to, že tá bezpečnosť v rámci Slovenska sa bude znižovať, pretože tá nechuť a tá odhodlanosť opustiť ten Policajný zbor to nezníži. Ďakujem. [15:51] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán poslanec. Reagovať bude ešte pán poslanec Hlina, nech sa páči. [15:53] Alojz Hlina – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, ešte možno k tomu doplneniu, že naozaj k tej motivácii. Ono je kľúčový faktor, hej, že prečo to chceš robiť, to treba vždycky aj pri pohovoroch, to je základný parameter, že prečo to chceš robiť, až potom, že za čo to chceš robiť. Aleže, viete, že a, pán minister, to je len také znova v zmysle pozitívneho, hej, že ako to udržať. Čo sme urobili pre to, ja som na dennodennom kontakte s tým, že tá bezmocnosť tej polície napríklad vo výkone tej drobnej takej, by som povedal, drobných priestupkov, že pitia alkoholu na verejnosti, hej, kde vlastne ľudia, ktorí sa rozhodli, že prežijú svoj život tak, že budú piť v parku, to je ich rozhodnutie, nie je podnietené ani zdravotným stavom, častokrát sú to zdraví chlapi, ktorí sa rozhodli, že budú piť v parku, hej. A prídu k nim policajti a povedia, že to nemajú robiť a oni im nadávajú a oni, keď im vypíše alebo im povedia, že ich budú riešiť blokovou pokutou, tak sa im vysmejú, že aj tak ju nemá z čoho zaplatiť. Viete, že tá bezmocnosť je, viete, že ako je motivujúca pre tých ľudí, ktorí to riešia, hej. A ja som tu predkladal ešte pred ôsmimi rokmi, keď som tu bol, novelu priestupkového zákona, hej, aby proste tí policajti mali možnosť vedieť aj tento typ kriminality obťažujúcej alebo tej priestupkovej, ktorá je vlastne v zásade teraz priestupkovo imúnna, lebo neviete ich riešiť, hej, a tí policajti sú úplne proste unavení z toho, hej, že proste, bezmocní svojím spôsobom. Teraz ste im pridali ďalší rozmer dezilúzie v tom, že už títo sa im smejú a potom tí, čo sa vyzeralo, že už chvíľku sa nebudú smiať, alebo tí, čo nemusia chodiť cez, viete, to bolo to povestné, jak Široký prešiel na Račianskej bez toho turniketu bezpečnostného, lebo on môže, hej, tak vyzerá, že znova môžu, znova môžu dávať do pozoru Kočnerovci a la títo ľudia, že budú dávať do pozoru policajtov. Čiže znova tá motivácia sa stratila aj úplne dole aj tam úplne hore. [15:53] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán poslanec. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ukončujem možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. (Reakcia z pléna.) Veď vidím, tam svieti, ja mu dám za chvíľku slovo, prihlásil sa jeden pán poslanec, pán Majerský. Nech sa páči. [15:56] František Majerský – Vystúpenie v rozprave Pekný, dobrý deň prajem, mám desať minút, takže skúsim byť stručný a vecný. Včera som počúval tuná bývalých kolegov, ktorí boli ministri vnútra, boli policajní prezidenti, a počúval som ich naozaj s tým, že naozaj ten Policajný zbor má obrovské problémy. To vieme dlhodobo, to nie je nová situácia. Ale dnes sme v situácii, v akej sa možno Policajný zbor nenachádzal za posledné roky nikdy a masívne odchody, ktoré nasvedčujú tomu, že budú 30. septembra, budú naozaj veľké a bude to mať naozaj dopad na bezpečnosť. Aj to, čo pán minister teraz rieši v skrátenom konaní, je aj následok toho, čo sa deje v Policajnom zbore. A ja dnes chcem hovoriť za bežných policajtov, ktorí sú v uliciach, ja na rozdiel od pána Hlinu poznám bežných policajtov, poznám ich veľa, pracujem s nimi dvadsať rokov, stretávam sa s nimi vo svojej práci na výjazdoch a poznám ich, poznám ich činnosť, poznám ich, ako rozmýšľajú, naozaj sme vo veľa prípadoch zažili ťažké časy vo výjazdoch a niekoľkokrát vďaka Policajného zboru sme dokázali tú situáciu vyriešiť, a preto si ich veľmi vážim. A preto som chcel, aby aj ten hlas toho obyčajného policajta tu dnes zaznel. Lebo bezpečnostná situácia na Slovensku sa bude zhoršovať, nemusíme si hovoriť, že to tak nie je, a mne v tomto návrhu, ktorý pán minister predniesol, chýba naozaj koncepčné riešenie, ktoré tu naozaj nie je, systémové, koncepčné riešenie, ktoré naozaj bude motivovať policajtov, aby ostali v Policajnom zbore. To, že nám policajti 30. septembra budú odchádzať, je holý fakt. Štrnásťpercentná valorizácia je motivácia pre všetkých policajtov, ktorí môžu dnes odísť, a oni jednoducho odídu, už ich nezastavíme. Ale my dnes jednoducho musíme motivovať týchto policajtov, ktorí chcú prísť do Policajného zboru, pán minister, to viete, a tých, ktorí majú viac rokov, alebo dajme tomu už od jedna do 19, keďže sa ich to nejako netýka. A tí policajti nám, pán minister, dnes tvoria gro Policajného zboru, sú to ľudia, ktorí naozaj odvádzajú pre túto krajinu úžasnú robotu a treba si to, aby ste to pochopili, tí, ktorí ste možno policajtov stretli len na nejakom zásahu, že vám dali pokutu alebo nejak tak. Ten policajt vždy vo svojej činnosti, vo svojej práci nasadzuje svoj život. Nasadzuje svoj život pre občanov, pre bezpečnosť krajiny a to sa nedá ničím nahradiť, proste tí policajti nasadzujú svoj život za bezpečnosť krajiny. Tí policajti dnes robia naozaj za tisíceurové platy, tisíceurové platy, toľko majú dneska nástupný plat policajti v Policajnom zbore v čistom. Nikto z nás, čo tu sedí, si to nevie už ani reálne predstaviť, že čo je to žiť z tisíc euro mesačne plat. Ak si chcete predstaviť, že za takýto plat máte robiť aj v Bratislave, tak je to nereálne, preto má takisto Bratislava obrovský problém v Policajnom zbore a dostať tu ľudí. Nenamotivujete ich ani tým, že im dáme príspevky, jednoducho ten bratislavský policajt si tu musí zakúpiť byt, ak nechce bývať na ubytovni, a musí tu zaplatiť nejakú hypotéku. Čiže ak sa radikálne nezmenia tabuľkové platy nástupné, a to je tá moja výzva, pán minister, pre vás, že naozaj ak chceme, lebo to je kľúčová vec, bezpečnosť krajiny, motivovať tých ľudí, tak tie tabuľkové platy musia ísť vyššie. A vyššie sú ako doteraz. A ja vám to poviem z vlastnej skúsenosti. V roku 2015 chýbalo na Slovensku 450 záchranárov. Takisto sme chodili rokovať na ministerstvo zdravotníctva, dávali sme im svoje podklady a stále sme narážali na to, že to jednoducho štát nechcel zaplatiť. Jednoducho štát to nechcel zaplatiť a na konci dňa našimi argumentmi pochopili, že ak chcú mať zdravie, čo je takisto jedna priorita krajiny mať zdravie, tak jednoducho do toho systému musia naliať peniaze, aby tí záchranári prišli. A tento problém budete mať aj vy a máte ho teraz, jednoducho ak tí bežní policajti, ktorí dnes nastupujú a chcú ísť k Policajnému zboru, musia byť zaplatení. Ten systém, ktorý v Policajnom zbore je, sám dobre potvrdíte, je to obrovský moloch a je tam veľmi veľa policajtov, ktorí by tú činnosť nemuseli robiť v Policajnom zbore, ale mali by ju robiť ako civilní zamestnanci. A verím v to, že s týmto riešením takisto prídete, že veľmi veľa tabuľkových miest, ktoré dnes robia policajti, by robiť nemuseli, ale mohli by to robiť civilní zamestnanci a tam by sme vedeli ušetriť peniaze pre tých, ktorí sú denne vo výkone. Denne sú v aute, denne im nadávajú naši občania, to teraz neriešme, že kto, denne im nadávajú naši občania, denne sa na nich vykričajú a každý sa im vyhráža, taký je jednoducho dnes policajný stav. Situácia je naozaj vážna. Na východnom Slovensku, ja to poviem zasa z praxe záchranára, už dnes čakáte na to, aby ste mohli ísť na nejakú konflikt bitku do rómskej marginalizovanej skupiny do osady, čakáte tridsať minút na policajtov. Lebo jednoducho nie sú, lebo hliadky nie sú. Kde sme niekedy čakali na dve hliadky, dnes príde jedna. Taký je holý fakt. A bude to horšie, lebo ďalší odídu. Tá bezpečnostná situácia sa na Slovensku zhoršuje a nebude dobrá. Ak si štát nedá prioritu, že chcem tých policajtov zaplatiť. Ale musí to robiť aj konsolidáciou v Policajnom zbore. Ľudí, ktorých nepotrebujeme zaplatiť, aby boli zamestnanci ministerstva vnútra, ale civilní zamestnanci, spravme ich. Nemusí byť zamestnanec na doprave zamestnanec ministerstva vnútra, môže to byť civilný zamestnanec, ak len vydáva značky. A takýchto pozícií je veľa. Tým, že nám teraz odíde veľmi veľa policajtov do výsluhového dôchodku, sa nabúrava aj celý sociálny systém zabezpečenia. Je toto jednoducho holý fakt. Ten systém výsluhových dôchodkov je neudržateľný, ak neprídu noví policajti a nebudú pracovať v Policajnom zbore a nebudú chcieť pracovať v Policajnom zbore. Je to proste kolobeh. Musia prichádzať noví, aby ste mohli ten systém, aby bol funkčný. A ja sa teraz pýtam, lebo toto je otázka pre mňa, že ako to chceme spraviť. Týmto návrhom päťtisíceurovým tých nových policajtov nedostaneme. Príde ich pár, my ich potrebujeme stovky, aby prišli, aby si začali uvedomovať, že tá práca v Policajnom zbore je atraktívna. Neviem, či niekto z vás bol niekedy na policajnej stanici, ale je to katastrofa, v akých podmienkach pracujú policajti. Rozbité okná, špinavé, plesnivé steny, takto vyzerajú policajné stanice. Nehovorím, že to je, pán minister, vaša chyba, takto sme dostali Policajný zbor za tridsať rokov Slovenskej republiky do takého stavu. Policajti robia v katastrofálnych podmienkach. A ja sa niektorým naozaj čudujem, že napriek tomu každý deň sadnú do toho policajného auta, každý jeden deň robia pre bezpečnosť krajiny čo najlepšie, ako vedia. Ale v dnešnej situácii im už naozaj nie je čo závidieť a situácia je pre nich naozaj ťažká. Oni sa naozaj, jak ráno naštartujú auto, nezastavia počas 12-hodinovej služby vôbec. Tak tuná v tomto pléne hovorím, nájdime riešenie, ktoré pomôže Policajnému zboru, ak naozaj je bezpečnosť krajiny prvoradá, tak nájdime zdroje. Skúsme ich nájsť aj na ministerstve vnútra, ale naozaj si štát musí povedať, či je bezpečnosť krajiny pre neho priorita. Tú otázku ja sám si neviem odpovedať, pre mňa to je priorita. Bezpečnosť a zdravie. Ale to si musíte povedať, pán minister, aj vy, že či to je priorita, lebo bez toho, aby sme to zafinancovali, tento systém nevydrží. Ja rozumiem tomu, že už pripravujete verejnosť na to, že budú možno hliadky tak, ako boli počas covidu, vojak-policajt, ale tú situáciu nám to nijako nevyrieši, tú bezpečnostnú. Čiže, pán minister, pre mňa výzva, naozaj bez zmeny tabuľkových platov Policajný zbor nikam a policajtov nových do systému nedostaneme. Policajti sú kľúčovou profesiou v našom štáte, naozaj kľúčovou, je to jedna zo zložiek integrovaného systému ako sú policajti, hasiči, záchranári a je to jednoducho zložka, bez ktorej to v krajine sa nebude dať spraviť. A niekedy možno bola motivácia tých mladých policajtov ísť do Policajného zboru, lebo videli, že výsluhový dôchodok je po pätnástich rokoch, ale dnes tá nová generácia pri tisíceurovom plate a pri tom, že výsluhový dôchodok je za 25 rokov, už nie je motivácia, aby naďalej pracovali. Ďakujem pekne, pán minister, a verím tomu, že na najbližšiu schôdzu sa naozaj prednesie taký návrh zákona, ktorý naozaj prinesie systémové riešenie, lebo toto tu, čo sa teraz momentálne prednieslo, neprinesie žiadne systémové riešenie do Policajného zboru. Ďakujem. [15:59] Tibor Gašpar Ďakujem pánovi poslancovi za jeho vystúpenie. Evidujem sedem faktických poznámok na jeho vystúpenie. Takže prvý pán poslanec Pročko. [16:06] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Hovorili ste o tom, pán poslanec, že poznáte veľa policajtov osobne. Áno, aj ja poznám veľa policajtov osobne, stretávam sa s nimi osobne a mal som aj osobné stretnutia naposledy s policajtami a môžem vám povedať, že to boli čestní ľudia, sú to čestní ľudia, sú to ľudia, ktorí majú obavu o svoju budúcnosť, pretože teraz, čo sa deje, tak povedali: Toto sa nám, Jožo, dialo, keď sme pred rokmi slúžili znova pod vládou Roberta Fica, tak sa nám to deje opäť. Opäť sa nám to deje. A títo ľudia majú strach nie z toho, že si svoju robotu, pán poslanec, budú robiť zle, ale majú strach z toho, čo im ich nadriadený prikážu, čo im ich nadriadení povedia, čo môžu robiť a čo nemôžu robiť. Osobne som sa stretol s policajtom, ktorý mi povedal, Jožo, ja odídem, to nemá zmysel. Je to vyšetrovateľ, ktorý povedal, no nám rušia veci, nám rušia veci. Deje sa to, ak sa stretávate, pán poslanec, s policajtami, tak mi musíte dať za pravdu, že sme sa znova dostali do štádia, kedy policajtom zväzujú ruky. A ja len chcem povedať, že krásny príklad je to, že odvolávali Romana Mikulca osemkrát a osemkrát sme otvorili schôdzu, aj keď niekedy s omeškaním. Teraz keď niekoho odvolávame my, my z ich koalície, tak ani tú schôdzu ani neotvoria. Čiže to, že naozaj zospodu, zospodu sú informácie také, že to, čo sa deje v Policajnom zbore, je choré. Je strašné. A niektorí policajti sú inštitucionalizovaní, im je jedno, či bude vládnuť ten alebo ten. A to je tiež smutné. [16:06] Tibor Gašpar Ďakujem, pán poslanec. Ďalej pán poslanec Mikulec, nech sa páči. [16:08] Roman Mikulec – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Majerský, vy ste spomenuli, že asi sa tá situácia v Policajnom zbore, ktorá je dnes, nedá vyriešiť inak ako navýšením tarifných platov, ja s tým absolútne súhlasím a myslím, že tí policajti už dlhodobo, a to naozaj nielen teraz za posledné mesiace, ale dlho hovoria o tom, že by chceli, aby tarifné platy boli navýšené. A práve preto sme my v uplynulom období prichystali koncepčný materiál navýšenie, resp. zmenu vôbec celého odmeňovania príslušníkov Policajného zboru a nielen nich v rámci ministerstva vnútra, tento materiál bol pripravený, tento materiál zohľadňoval aj novú organizačnú štruktúru, ktorá už, áno, dneska je, bohužiaľ, iná, ale hlavne zohľadňoval možnosti rozpočtovej kapitoly ministerstva vnútra, kde sa rátalo s pomerne vysokým znížením riadiacich funkcií, ktoré by dokázali usporiť značnú časť finančných prostriedkov práve na tie funkcie, ktoré sú na základných útvaroch, a pre policajtov, tak ako ste vy spomenuli, tých, ktorí sú v tých uliciach, tých, ktorí dennodenne sa stretávajú s občanmi, ktorí zabezpečujú tú bezpečnosť, tí, ktorí sú vnímaní občanmi, že to sú tí anjeli, ktorí keď niečo je treba urobiť, tak ich vedia zavolať. Takže ja s vami súhlasím a ja som to aj vo svojom vystúpení včera takisto zdôrazňoval a tiež som žiadal pána ministra a snažil sa naňho apelovať a preto to robím aj teraz, aby možno tie finančné prostriedky, ktoré sú teraz naplánované na tieto nesystémové opatrenia, sa snažil pretransformovať do tých systémových, ktoré možno nebudú úplne zo začiatku úplne ideálne, ale treba ísť tou cestou. Ďakujem pekne. [16:08] Tibor Gašpar Ďalší pán poslanec Hajko, nech sa páči. [16:10] Jozef Hajko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Kolega Majerský, myslím si, že tvoj zvýšený hlas bol v tomto prípade namieste, je to skutočne vážna vec. Tu nejde len o bezpečnosť ľudí, ja spomeniem, že rovnako keď si pozriete prieskumy medzi podnikateľmi, tak bezpečnosť je mimoriadne dôležitá vec aj pre podnikateľov. Jednoducho vládu zákona majú, majú zabezpečovať inštitúcie, ktoré na to sú, a v tomto prípade sú to policajti. Hovoril si o nutnosti riešenia ich platových pomerov, hovoril si o výsluhových dôchodkov a tak ďalej. A čo je vzácne, tak hovoril si aj o tom, že policajti by mali pracovať tam, kde ich treba, a tam, kde ich netreba, tak môžu pracovať civilní zamestnanci, to znamená, mierim týmto už k teda peniazom, že odkiaľ na to zobrať peniaze, aby sme dokázali policajtov zaplatiť, tu je ako jedna z tých ciest, ale upozorním na to, že tie opatrenia treba pripravovať systémovo a poukážem na jeden príklad. V tomto parlamente sa schvaľoval zákon o 13. dôchodkoch a prvýkrát v histórii v podstate ide zo Sociálnej poisťovne na 13. dôchodok aj policajtom. To znamená, že sme už do toho zakomponovali aj iné zdroje, ako je špeciálna správa zabezpečenia policajtov a vojakov, Sociálna poisťovňa do toho vchádza, ktovie, či by nestálo za úvahu, že tie peniaze, ktoré sa dali, dávajú na 13. dôchodok pre policajtov, či tie peniaze nemali ísť na platy policajtov. Lebo stále tu hovoríme o tom, že konsolidujeme, nemáme peniaze, sú problémy a tak ďalej, stále, stále je to z jedného mešca, vládneho mešca, hej, ktorý spravujeme, tam rátame aj Sociálnu poisťovňu. A možno toto bola tá cesta, že zamyslieť sa systémovo nad tým, ako sa predkladá tento návrh zákona a potreby policajtov sanovať aj týmto spôsobom, to znamená to, čo z tej Sociálnej poisťovne ide na 13. dôchodok, možno mohlo ísť na platy. [16:10] Tibor Gašpar Ďakujem, pán poslanec. Ďalší v poradí pán poslanec Janckulík. [16:12] Igor Janckulík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem, pán kolega, za tvoje vystúpenie, určite najväčší problém sú platy v polícii, ja si myslím, že aj keby pán minister prišiel s nejakým riešením ohľadom zvýšenia platov, tak si myslím, že všetci zdvihneme tu ruky za zvýšenie platov. Samozrejme tento problém nie je ani problémom pred rokom, pred dvoma, pred troma, to je dlhodobý problém. A spomenul si aj materiálno-technické vybavenie, to je doslova jedna veľká katastrofa. Keď sa chcete ísť pozrieť do 20. storočia, tak vám odporúčam ísť na policajnú stanicu, tam vlastne uvidíte a vrátite sa do 20. storočia. Ja veľmi často tiež spolupracujem s políciou, hlavne pri pátraní po nezvestných osobách a vidím, ako sú tu tie stavy strašne poddimenzované. Viete, idete na pátračku, hľadáte nejaké malé dieťa a prídu dvaja policajti. A všetko je potom vlastne len na dobrovoľníkoch. A najviac ma mrzí, že odchádzajú nám skúsení policajti, ktorí by mali tie svoje skúsenosti predávať tým mladším, ale, žiaľ, je to taký trend. A máme napríklad, potom aj spomeniem, čo sa týka autoškôl. Keď spomeniem napríklad náš okres Námestovo, my máme 13 autoškôl, máme troch skúšobných komisárov a viem, že teraz odchádza ďalší skúšobný komisár do civilu, takže ostanú dvaja, takže ja neviem, kto bude skúšať tých žiakov, keď absolvujú autoškolu, takže to bude tiež problém, lebo z kraja budú potom musieť vlastne tých skúšobných komisárov sťahovať do toho okresu. A viete, tí policajti budú musieť, samozrejme, aj cestovať, ale aj bude to znova náročnejšie pre nich. Takže určite, pán minister, ak prídete s nejakým riešením ohľadom zvýšenia platov a keby pán minister financií našiel v rozpočte, tak určite aj opoziční poslanci za to zahlasujú, lebo je to veľmi potrebné. Ďakujem. [16:14] Tibor Gašpar Ďakujem, pán poslanec. Ďalej pán poslanec Dubovický. Nech sa páči, máte slovo. [16:14] Richard Dubovický – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. No nedá sa nesúhlasiť s tým, čo si povedal, a nie sú to len policajti, možnože by som doplnil v tomto prípade, či sú to lekári, záchranári, hasiči, tí všetci si zaslúžia vyššie platy, lebo oni sú tí, ktorí dávajú ten krk na to všetko, čo robia pre nás. A áno, budem s tebou súhlasiť, čo si spomínal, že žijú v katastrofálnych podmienkach. A či som navštívil nejakú policajnú stanicu? No odporúčam ísť každému pozrieť sa do Prešova, lebo náhodou som bol vypovedať, lebo okradli môjho syna. Bol som vypovedať ako svedok so synom ako jeho zákonný zástupca. Tlačili sme papiere z tlačiarne z deväťdesiatych rokov, ešte starej inkoustovej tlačiarne. Takéto je vybavenie tých policajtov. Preto ja súhlasím, čo tu bolo povedané, že hľadajme tie koncepčné riešenia a nie sú to len platy, sú to tlačiarne. Tie dvere, čo mali tam, možnože boli staršie ešte odo mňa, z osemdesiatych rokov alebo zo sedemdesiatych. Oni žijú v týchto podmienkach, oni pracujú, takže preto hovorím, všetkých by sme mali nosiť na rukách. Ďakujem. [16:14] Tibor Gašpar Ďakujem, pán poslanec. Ďalší v poradí – pani poslankyňa Hanuliaková. [16:15] Jana Hanuliaková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja som si istá, že každý z nás, čo tu sedíme, pozná niekoho, kto pracuje v Policajnom zbore, a každý sme si podľa mňa vedomí, že tá situácia je naozaj veľmi zlá. A už to tu bolo niekoľkokrát povedané, že tí policajti pracujú vo veľmi zlých podmienkach, že tie budovy sú v katastrofálnom stave, veľká byrokracia, nehovoriac o tom, že dospeli sme do štádia, že presne, ako pán Hlina hovoril, že ja sama sa pýtam, že čo je vlastne motiváciou mladých ľudí ísť k polícii, keď vidia to, akým spôsobom proste teraz tu prebiehajú tie čistky a to, akým spôsobom sa vyjadrujú jednotliví politici na adresu policajtov. Veď mne to príde bez ohľadu na to, že kde je pravda, alebo nechcem tu, nemáme my byť tí rozhodcovia, ale aby politici vnášali do bezpečnostných zložiek takého ako keby rôzne pnutia, ktoré sa prenášajú potom aj na ľudí a, samozrejme, aj na tých, ktorí by možno chceli do toho zboru ísť pracovať, a tiež si nemyslím, že nejaké príspevky päťtisícové, keď niekto toto vidí, že motivujú človeka, aby išiel robiť. Nehovoriac teda o tom, že naozaj ten nástupný plat tých mladých policajtov je naozaj veľmi nízky a keď vidia to, v akých podmienkach musia robiť, a to ešte, ako funguje hodnotenie alebo kariérny rast, ktorý tiež čo to podľa mňa už je v zame... v nejakom omeškaní na to, aby to už fungovalo iným spôsobom v roku 2024, tak naozaj ja si neviem predstaviť, že kto do takéhoto Policajného zboru, aký dneska vysielajú alebo aký sa vysiela do verejnosti, by chcel nastúpiť. Ďakujem. [16:15] Tibor Gašpar Ďakujem, pani poslankyňa. Ďalší pán poslanec Šipoš, nech sa páči. [16:17] Michal Šipoš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Pán Majerský, mali ste pravdu, aj ostatní kolegovia, ktorí žijeme na Slovensku a vidíme ten stav. Nie je to len v polícii, je to vo viacerých oblastiach, či to je zdravotníctvo, školstvo, cesty, infraštruktúra a takto by sme mohli pokračovať. Je to veľmi-veľmi zlé a mňa veľmi mrzí, že pán minister miesto toho, aby priznal, že za dvanásť rokov SMER-u, ktorý tu vládol najdlhšie spomedzi všetkých možno politických strán, aby priznal to, že tie peniaze, ktoré sme získavali a mohli získavať napríklad z eurofondov alebo zo štátneho rozpočtu, nešli práve tam, kde mali ísť, ale išli mnohokrát na predražené projekty, na obrovské zákazky ich kamarátom a teraz nám chýbajú peniaze práve tam, napríklad aj u policajtov pri ich centrálach, autách a takto by sme ďalej mohli pokračovať. Ja chcem aj takto s touto faktickou poznámkou poďakovať bývalému ministrovi Romanovi Mikulcovi, pretože veľmi málo ľudí sa ho zastane, veľmi málo ľudí si pamätá, že počas jeho krátkeho pôsobenia napriek obrovským krízam sa podarilo nakúpiť 800 nových áut, aby trošku mali tí policajti lepšie podmienky. Namiesto toho, aby dostal pochvalu, tak nový minister ešte bude ho kritizovať. Špičkové svetové značky, kde aspoň trošku tí policajti majú lepšie podmienky, tak nový minister nepovie, že ďakujem, ideme ďalej, ale bude ešte kritizovať. Ďakujem pánovi Mikulcovi aj za to, že zvýšil o 20 % platy. Nielen policajtom, ale aj hasičom, záchranárom a iným štátnym zamestnancom pod ministerstvom vnútra. Veľmi dobrý príklad, ktorý dal minister Mikulec, je, ako ušetriť peniaze. Dnes už štátna firma vyrába ŠPZ-ky a nie tak, ako to bolo v minulosti, kde to robila súkromná firma, a ušetrilo sa napríklad tu 8 mil. eur. Takže ďakujem, Roman Mikulec, za tvoju prá... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [16:17] Tibor Gašpar Na konci chce reagovať ešte pán poslanec Majerský, nech sa páči. [16:20] František Majerský – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem všetkým kolegom za faktické poznámky. Myslím si, že tu už bolo naozaj povedané všetko. Riešenie má na stole pán minister a už je na ňom, ako sa k tomu postaví naozaj aj, aj celá vláda, lebo je to naozaj riešenie, ktoré potrebuje aj rozpočet, aj naozaj vážne rozhodnutia, ktoré naozaj musia prebehnúť. Ja by som chcel na záver iba povedať, že z tohto miesta myslím, že to je jedno, či koalícia-opozícia, nám ide o to, aby sa situácia bezpečnostná zlepšila a ja chcem z tohto miesta naozaj ešte raz poďakovať všetkým policajtom, ktorí napriek tomu, že môžu dnes odísť do výsluhového dôchodku, ešte ostávajú a ostanú, takisto všetkým hasičom aj horským záchranárom, lebo teraz je dôležité, aby ešte ostali, lebo ak odídu naozaj všetci, čo budú môcť ísť, tá situácia bude veľmi-veľmi zlá. Ďakujem. [16:21] Tibor Gašpar Ďakujem. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za ukončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Vidím, že áno. Nech sa páči, máte slovo. [16:21] Matúš Šutaj Eštok Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, chcel som vystúpiť až na záver tejto debaty, aby som si vypočul všetky tie argumenty a vedel vecne na ne nejako argumentovať, takže pokúsim sa byť faktický, vecný a skúsme sa trošku vrátiť do reality. Myslím si, že sa v mnohom, čo tu odznelo aj z týchto úst z opozičných lavíc, zhodneme. Koniec koncov keď som ja sedel v tejto lavici tri a pol roka ako opozičný poslanec v princípe som hovoril to isté. V princípe som ja bol ten prvý, ktorý hovoril o tom, že sú okresné oddelenia, kde nie je schopné vtedajšie policajné vedenie na čele s pánom Mikulcom a jeho nominantami vyslať hliadky. Bol som to ja, ktorý tú situáciu kritizoval. Preto hovorím, že s mnohými vecami sa zhodneme a počas tej rozpravy ich vysvietim všetky. Ale poďme späť do reality, pretože treba si povedať fakty, ako povedal jeden múdry človek, fakty pokazia vždy každú dobrú debatu. Tak aby som vás vrátil späť do reality, aj vás, pán Krúpa, pretože vy tu šírite poplašné správy, hoaxy a pomaly sa snažíte tu rozpútať nejaké hybridné hrozby, keď tu hovoríte, asi ste si to vycucali z prsta, že odíde tri- až štyritisíc policajtov v tomto roku a že situácia je enormne zlá. Tak poďme k faktom. Zlá smerácka vláda, keď tu bola, zlá smerácka vláda s Kaliňákom a Sakovou, tak v roku 2018 odišlo 677 policajtov. V roku 2019 odišlo 741 policajtov. Potom, chvalabohu, zlá smerácka vláda skončila a prišla vláda odborníkov, čestných a transparentných ľudí, ktorí zdevastovali Slovensko a v roku 2020, kedy nastúpila táto odborná vláda, odišlo 1 473 ľudí. Čiže o sto percent viac ako za zlej smeráckej vlády. V roku 2021, kedy pokračovala perfektná vláda, súčasťou ktorej bola SaS, OĽANO, ZA ĽUDÍ, kto to tam ešte bol? Už ani neviem. SME RODINA. Odišlo 1 385 ľudí, policajtov. Zase to boli tí odborníci, ktorí tak tým policajtom pomáhali a zastabilizovali situáciu. V roku 2022, kedy zase nám tu vládla opäť táto perfektná vláda, myslím, že už na čele s pánom Hegerom, ktorý je dneska u Demokratov, ale stále bola súčasťou aj strana SaS, stále ste boli súčasťou vlády, vtedy odišlo 928 policajtov. A už keď ste sa rozbili na cimpr-campr, ale stále ste ešte pri tej vláde boli, keď ste tu zdevastovali celý Policajný zbor, kedy kút hanby má na svedomí vojnu v ozbrojených zložkách, policajných, bezpečnostných a ďalších, odišlo 1 288 policajtov. Za vlád, za roky vlády tejto najlepšej, súčasťou ktorej ste boli vy, pán Krúpa, ako bezpečnostný expert, vy, pán Mikulec, ako bývalý minister, Progresívne Slovensko som zabudol, pán Spišiak bol kľúčový poradca pána Mikulca tri roky. Tak takéto boli čísla a fakty. A dnes? Dnes je stav taký, že nám do konca augusta odišlo 930 policajtov a na september nám odíde zhruba 130 ďalších policajtov. Pýtam sa, kde je tých štyritisíc policajtov, ktorí majú odísť, pán Krúpa? Pôjdete sa verejne ospravedlniť novinárom, že vy ste hybridná hrozba, že šírite hoaxy a nepravdy? Vy si viete predstaviť, koľko to je štyritisíc policajtov, žeby odišlo? Fakty. Za zlých smeráckych vlád, za dva roky 677, 741. Keď ste nastúpili vy a pán Spišiak, ktorý tak radil pánovi Mikulcovi, 1 473, 1 385, 928 a takmer 1 300. Fakty. Fakty, vážené dámy a vážení páni, pokazia každú dobrú debatu. To, aby sme si zarámcovali tú situáciu, v akej dnes sme. Čiže ak tu niekto rozvrátil Policajný zbor, ak niekto nesie politickú a priamu zodpovednosť, priamu zodpovednosť nesie pán Mikulec, jeho nominanti pán Hamran, jeho poradca pán Spišiak. Pán Krúpa, keď ste tu aj vy, SaS pevne držalo pozíciu tejto vlády a pána Mikulca. Osemkrát bol tento človek odvolávaný, osemkrát tu čelil svojej nekompetentnosti, osemkrát ste ho vy osobne podržali. Aj vaši kolegovia v SaS, aj kolegovia z PS. Pán Valášek rovnako hlasoval za to, aby tu pán Mikulec robil eldorádo z Policajného zboru Slovenskej republiky. Čiže ak niekto nesie zodpovednosť za ten stav, ktorý ste tu všetci pomenovali, s ktorým ja plne súhlasím, pretože pri svojom nástupe na pozíciu ministra vnútra som povedal, že v takom zdecimovanom stave, ako som prebral nielen Policajný zbor, ale ministerstvo vnútra, nebolo historicky nikdy. Nikdy sa totiž nestalo, nikdy sa totiž nestalo, aby ozbrojení pištoľníci, ktorých nominoval pán Mikulec na čele s pánom Hamranom, boli schopní odvolať ministra. Vy si to veľmi dobre pamätáte. Keď tu predviedli pomaly ozbrojený puč, kedy minister vnútra pán Šimko bol odvolaný len preto, že nesúhlasil s tým, aby trestne stíhaný človek bol na čele policajnej inšpekcie. V takomto stave bolo ministerstvo vnútra, že tu ozbrojené zložky rozkazovali politikom, kto bude minister a kto minister nebude. Na to ste už asi zabudli. To je iba čerešnička toho, v akom stave ste nechali nie Policajný zbor, nie ministerstvo vnútra, ale Slovensko. Vy ste to Slovensko totálne zdevastovali, prešli ste ním svojím neodborným parným valcom a neostali po nich, po vás nič. Iba taký smrad, ktorý po vás ostal, a preto som tu v absolútnom šoku, keď počúvam z vašich úst, čo tu vy predvádzate. Keby ste tu neboli tri a pol roka, neniesli priamu nielen politickú zodpovednosť, ako nesie pán Krúpa, vy nesiete politickú (rečník ukázal smerom na poslanca Krúpu), nie vecnú zodpovednosť. Ale vecnú zodpovednosť nesie pán Mikulec a pán Spišiak. Vy nesiete priamo vecnú zodpovednosť za to, ako ste rozvrátili Policajný zbor. Takto to je. To si treba povedať a nie tváriť sa tu, čo by ste vy pripravili, čo ste vy robili. To sú fakty na zarámcovanie tej debaty, v akom sme stave a prečo s vami súhlasím. Samozrejme, sú veci, ktoré sa dlhodobo neriešili. Určite sa nerozpadla budova za vlády iba za tri a pol roka, ale je to historický dlh, ktorý sme tu prebrali. To si treba povedať aj spätne. To nie je iba, že budova je rozpadnutá 20 rokov. Áno, mohli ste ju opraviť za tri a pol roka, neurobili ste to. Toť na úvod toho celého stavu. Čo som počúval, tak napriek tou debatou, ktorú, resp. vašimi pripomienkami, ktoré ste tu vzniesli k tomuto celému, tak, za prvé, týmto zákonom sa rieši stabilizácia po tej legislatívnej časti ozbrojených zložiek. To nie je iba Policajný zbor, sú to príslušníci SIS, NBÚ, finančná správa a tak ďalej. Preto tu nie sú hasiči, pán Mikulec. To aby ste vedeli. To už by ste mohli. A za prvé, my sa o hasičov postaráme. A za druhé, toto sú legislatívne veci, ktoré potrebujeme, aby prešli v parlamente, pretože meníme legislatívu. O tých ostatných veciach, o ktorých tu ešte budem hovoriť, kde sa mnohé z toho, čo hovoríte, plne zhoduje s tým, čo som už urobil. Tak toto si, prosím, uvedomte. Ak tu žiadate nejaké systémové a koncepčné riešenia, tak najprv musíme vyriešiť situáciu, aká je, a čo je príčinou toho, že dneska prekonáme tento zákon, to veľmi dobre viete. Je tu valorizácia, ktorá tu bola schválená, ešte keď som ja sedel v opozičnej lavici a keď HLAS tu presadil valorizáciu dôchodkov 14,5 %, čo sa dotklo, samozrejme, aj výsluhových dôchodcov v tomto roku policajtov. Preto sa rozhodli tí, čo majú odslúžených 25 rokov, že si to prepočítajú a 14,5 % už nedostanú nikdy, lebo takáto inflácia už najbližšie roky, možnože niekoľko desaťročí asi ani nebude. Preto tú situáciu využívajú absolútne zištne a si to spočítajú. Tento rok môžem mať valorizáciu o 14,5 %, beriem, odchádzam, idem do civilu. Preto tento návrh zákona reaguje na týchto príslušníkov Policajného zboru, ktorí majú, aj, aj ďalších bezpečnostných zložiek, ktorí majú odslúžených 20 a viac rokov, aby sme im ponúkli. Chcete tu ešte ostať? Nech sa páči, tu je päťtisíc eur, tu ich máte, zaviažte sa, že tu ešte budete slúžiť ďalej. Preto nereagujeme na iných, pretože títo majú dneska možnosť odísť a oni idú do výsluhového dôchodku. Ak tu hovoríte o tom, že nezvyšujeme platy ostatným, tak ja sa pýtam, keď tam je ten bod, ktorý hovorí o tom, že príspevok na bývanie sa zvyšuje v priemere o 200 eur, tak to nemajú v plate? To ide komu? Komu to ide? To nie je súčasťou platu? Dvesto eur dostane v priemere každý jeden policajt od 1. 1. 2025. Ak tu hovoríte, neviem, ktorí z vás, o nejakých vnútorných úsporách, ktoré sme mali nájsť na ministerstve vnútra a dať tým policajtom do platov, tak upozorňujem, že v máji bola vyplatená odmena jednorazová každému policajtovi vo výške 500 eur, že v lete mali motivačné odmeny a výkonnostné v priemere okolo 750 eur všetci policajti a od 1. 1., od 1. 9., od tohto mesiaca má každý policajt o 100 eur k výplate navyše navýšením príspevku na bývanie. O čom to tu vy potom hovoríte? O čom tu hovoríte? Vy si všímate, aké veci sa dejú v Policajnom zbore, ak tu máte plné ústa toho, ako sa s policajtami stretávate? Pán Mikulec, keď ste boli ministrom, tak ste boli zašitý neviem kde, medzi policajtov ste ani neprišli. Ja som si za tých deväť alebo desať mesiacov obehol takmer celé Slovensko a s tými policajtami sa stretávam takmer denne, ja sa im nehanbím podať ruku, nebojím sa medzi nich ísť. Takže ak tu chcete hovoriť fakticky, tak hovorme fakticky. Tu som vám zhrnul, aké odmeny dostali a že dostali zvýšený plat. Samozrejme, aj ja by som im doprial aj päťsto eur navyše, aj tisíc eur, aj dvetisíc eur, aj tu ako povedal pán z Progresívneho Slovenska, aj sestričkám, aj učiteľom, aj všetkým. Ale vychádzajme z nejakej reality a tá realita je, aby som sa zase vrátil späť, tá vláda, ktorá tu bola roky 2020 až ´23, nielenže zdevastovala vnútro, políciu, Slovensko, ale aj štátnu kasu. Zdevastovali ste ju, roztrhali na franforce. A pán, ktorý tu odišiel, Šipoš tu hovorí o nejakých projektoch, ktoré sa dávali kamarátom, neviem, či myslel ten projekt celoplošného testovania, ktorý stál jednu miliardu eur, a veľa podobných vecí. Keby ste možno neurobili celoplošné testovanie za jednu miliardu eur, tak aj tí policajti by mohli z tej jednej miliardy niečo mať. Nie ako ste to vyliali do kanála celé. Takže sa vráťme do reality a politickú zodpovednosť za stav verejných financií nesie aj SaS. Absolútnu. Boli ste súčasťou vlády pána Matoviča, bol váš šéf dokonca stranícky. Pán Krúpa, môžte sa smiať, koľko chcete, je mi to ľúto, taká bola realita. Nesiete za to zodpovednosť, že ste zdrancovali štátny rozpočet a celú kasu totálne. Ešte minister financií progresívnej vlády pán Horváth povedal, že nikdy neboli verejné financie v takom zlom stave, v akom ste ich nechali vy. Matovičovci, saskári, Boris Kollár a ďalší, ktorí ste boli súčasťou tej vlády, takže späť do reality, aby ste tu mali. Pán Spišiak, mám tuná poznačených viacero bodov. Snažil som sa pochopiť akože čo najviac z toho prejavu, niečo som si poznačil. Pýtali ste sa, či sme skúmali, či by to malo byť štyritisíc, päťtisíc, šesťtisíc, sedemtisíc, neviem, my nie sme výskumný ústav. Nemám pocit, že by sme boli nejaký výskumný ústav, aby sme veci mali skúmať. Vy ste vedeli ako poradca bývalého pána ministra vnútra, do čoho sa Policajný zbor ženie, že za vašeho obdobia tie odchody boli ešte vyššie, ako sú teraz. Vy ste aké kroky prijali na stabilizáciu Policajného zboru? Čo ste urobili, ak požadujete systémové riešenia? Aké systémové riešenia ste prijali vy? Veď ste tam tri roky boli na tom ministerstve, ale ja sa musím priznať, že keď som otváral tie šuflíky, tak tie výskumy som nenašiel, ktoré by hovorili o tom, ako ste vyskúmali, aká tá suma má byť a že či má byť taká, onaká, iná, vyššia, nižšia. Za tri roky po vás som tam nenašiel nič. Aj to, o čom hovoril pán Mikulec, že pripravil nejaké koncepčné riešenie, no našli sme nejaký zdrap materiálu, ktorý nebol ani finančne krytý a nehovoril o ničom. Čiže za obdobia vášho fungovania pána Mikulca aj vášho, pána Spišiaka, keď ste boli hlavný poradca pána Mikulca, aké systémové riešenia ste priniesli? Že my sme mohli prísť už na ministerstvo, otvoriť šuflík a to sú tie systémové riešenia, lebo ste ich vyskúmali. Nebolo tam nič. Bordel. Jediné toto tam bolo. Som rád, že aspoň na niektorých veciach sa zhodneme, pán Spišiak, a ja to zažívam a asi to zažili všetci ministri vnútra, že sa tu pomaly dennodenne objavujú rôzne dezinformácie o tom, ako ideme rušiť sociálny systém, všetky výhody pre policajtov a podobné veci, veď to je prirodzené, že sa to objavuje. Vždy sú nejakí záujemcovia. Nehovorím, že či sedia v týchto radoch alebo niekde tie informácie posúvajú. Preto ešte raz z tohto miesta chcem verejne zadeklarovať všetkým policajtom, že nejdeme nijako rušiť všetky sociálne výhody, ktoré majú zabezpečené, pretože to počúvam, takmer denne sa nájde nejaká správa, ktorá sa šíri, že už im ideme znižovať vek odchodu do dôchodku a podobné nezmysly. Chcem to jasne dementovať z tohto miesta, že nič sa také nestane, kým budem ja ministrom vnútra, na sociálne zabezpečenie policajtov, záchranárov, hasičov sa nesiahne ani brvou. Keď sa bavíme o tých ďalších veciach a riešeniach, ktoré tu respektíve vy hovoríte, aby som išiel nejako štruktúrovane, ale ťažko sa mi to robí, lebo nie všetky tie vystúpenia boli štruktúrované. Prepáčte, ale ďalší hoax a nezmysel, ktorý tu šírite, že zmena trestných kódexov nejako súvisí s tým, že policajti odchádzajú. To je čo za nezmysel? To máte preskúmané? Máte? Lebo pokiaľ si pozriete štatistiky trestných činov, porovnanie minulý rok a tento rok v období týchto mesiacov, respektíve do septembra, tak tie štatistiky sú tento rok lepšie, ako boli minulý rok. Tak prečo tí policajti odchádzajú, keď máme nižšiu trestnú činnosť, aká bola v minulom roku? Čo to sú za nezmysly? O čom to vy rozprávate? To ste niekde vyskúmali, alebo tak ako pán Krúpa ste vyskúmali, že štyritisíc policajtov odchádza? To sú rovnaké štatistické ukazovatele vycucané z prsta takzvané? Prosím, prestaňme šíriť tieto ďalšie nezmysly a hoaxy. Kto tu ešte vystúpil? Mám tu poznačené, že pán Mikulec sa stretával s policajtami. Dobre, ďalší vtip. Hovoríte, pán Mikulec, že vy ste nič nemohli robiť, pretože ste tu mali krízové roky a krízy. Mali ste. A viete, čo je na tom úžasné? Že presne v krízových situáciách sa ukazuje, či ten politik na to má, aj ten manažér, alebo nemá. Vaša vláda fatálne zlyhala. Takú nedôveru, ako ste mali vy, že vám 92 % ľudí na Slovensku nedôverovalo, to nemal nikto. A prešli ste si tými krízami a viete, čo na nich bolo najlepšie? Že v každej jednej ste fatálne zlyhali a nielen to, ešte ste si na nich aj zarobili. Pamätáte si, už som vám jednu krízu povedal, tú covidovú. Jedna miliarda, ktorú ste odpálili do kanála a vašim kamarátom poprihrávali testovacie stanice. Za každú jednu bol, tuším, 20-tisíc? Vaši kamaráti testovali iba tak. Tam ste si rozdali peniaze. Prvá kríza, ktorú ste nezvládli fatálne aj v rámci riadenia krízových situácií, ktoré ministerstvo vnútra má na starosti, neboli ste schopní manažovať pandémiu. Keby nebolo dobrovoľných hasičov, starostov a ďalších, tak je, Slovensko sa môže asi pripojiť k Rakúsko-Uhorsku, pretože ste to tak totálne, fatálne nezvládli, a to nejdem ani hovoriť o tom, že 20-tisíc mŕtvych, 20-tisíc ľudí zomrelo, pretože ste neboli schopní zvládať pandémiu. Prvá kríza, kde ste fatálne zlyhali. Druhá kríza, keď tu bola utečenecká vlna. Vy už ste zabudli, čo bolo na ukrajinskej hranici? Už ste zabudli? Jediné, čo vás zaujímalo, je, aby vaši kamaráti tam smažili rezne z Bratislavy, aby ste firme vášho bývalého predsedu vlády pána Hegera prihrali napriamo zákazky, keď vám ešte aj ÚVO povedalo, že ste porušili zákon, tak ste si povedali, my môžme. Priamo tomu človeku, čo vám robil snem pre OĽANO, ste prihrali organizovane celej krízovej situácie na ukrajinskej hranici. Namiesto toho, aby ste to robili vy ako najlepší manažér, ktorý vedie ministerstvo vnútra, tak ste fatálne zlyhali. Ešte aj pri tejto kríze. Toto je jediné, čo ste dokázali urobiť. Čiže máte pravdu. Mali ste tu krízové obdobie, ale pri tej kríze ste fatálne zlyhali vždy a môžte si na mňa robiť grimasy, pán Mikulec, koľko len chcete. Hovoríte, pán Mikulec, že investičný dlh, keď ste prišli vy, bol 440 mil. eur. Asi to tak môže byť, pretože nie za všetko ste mohli vy. A viete, aký je ten investičný dlh teraz po vás? Lebo ste to tak dobre robili a dobre manažovali, že ste opravovali iba taký fukot. Teraz je ten investičný dlh viac ako 500 mil. eur. To je výsledok vašej roboty, ako ste sa venovali riadeniu toho ministerstva vnútra alebo niečoho iného. Vy veľmi dobre viete, čomu ste sa venovali, ale ministerstvo vnútra to nebolo ani náhodou. Čo ma teda najviac zaujalo, je, že vy idete hovoriť o tom, aký ste mali perfektný vzťah s odborármi, ako ste ich všade volali, ako ste ich všade volali, ako ste s nimi rokovali. To je asi rovnaká rozprávka starej matere ako to, že ste sa stretávali s bežnými policajtami a chodili medzi nich, a o tom, že vy idete hovoriť o nekompetentných nomináciách, to už je niečo neuveriteľné. Prepáčte, že idem takto, ale snažím sa reagovať na každý nezmysel, ktorý tu bol povedaný zo strany pána Mikulca. Skúsim teraz zase sa vrátiť vecnejšie, keďže niektoré poznámky tu boli aj vecné. Pán Mikulec, hovoríte o systémových príspevkov. Napríklad príspevok na bývanie by mal byť systémový, že by ste to tak chceli urobiť, aby to tak nebolo, vysvetlím aj pre tých, ktorí nevedia, ako to funguje. Príspevok na bývanie je dnes možný, že sedíte v jednej kancelárii v Trnave vedľa seba, ako pán Hlina s pánom Krúpom, pán Hlina je na kriminálke, pán Krúpa je na obvodnom oddelení, pán Hlina má príspevok na bývanie 150 eur, pán Krúpa má 50. Aj keď sú obaja v Trnave. To je tá nespravodlivosť, o ktorej hovorí pán Mikulec, s ktorou súhlasím, že je nespravodlivosťou. Ale ja sa pýtam, čo ste urobili, pán Mikulec, za tri a pol roka s touto nespravodlivosťou? Čo ste urobili? A teraz sa tu postavíte bohorovne, že to by sa teda malo zmeniť. Tak viete, čo vám poviem? Že už sa to ide meniť. Pretože keď sa táto legislatíva zmení, tak sa vydá interná vyhláška ministerstva vnútra, na základe ktorej, si predstavte, že bude rozdelenie také, že je jedno, či pán Hlina s pánom Krúpom, na ktorom oddelení sedia, ak budú sedieť v Bratislave, tak bude mať ten príspevok 360 aj pán Hlina, aj pán Krúpa. Ak budú na krajskom útvare, tak ten príspevok bude 300 eur. Ak budú na okresnom útvare, tak bude 240 eur. To je tá presne nespravodlivosť, ja súhlasím s vami, čo ste povedali, že to treba zmeniť. Len vy toho ste mali iba plné ústa a namiesto toho, aby ste to zmenili, až keď ste v opozičnej lavici, ste múdri. My to meníme teraz. Len aby ste vedeli, také sú fakty. Idem ďalej, lebo pri pánovi Mikulcovi niekedy nemá zmysel sa prizastavovať, tu veľa toho nepadlo, tak budem sa snažiť ešte reagovať na pána Hlinu a mám tu ešte pána, pána Majerského poznačeného. Pán Hlina, súhlasím s vami, že teoretici by nemali rozhodovať o nejakých pozíciách v Policajnom zbore, pretože to potom zle dopadne, a preto sú dnes vo vedení Policajného zboru ľudia, ktorí nie sú teoretici, sú to ľudia, ktorí si prešli od obvodného oddelenia po všetky útvary a dneska sú vo vedení a presne vedia, čo tí policajti potrebujú. A boli ľudia na mnohých, policajti na mnohých obvodných staniciach prekvapení, keď ich súčasné vedenie Policajného zboru či už pána Hapštáka, pána Soláka, pána Polakoviča videli, ako prišli medzi nich na obvodné stanice, pretože za tri a pol roka, kedy tam boli nominanti pána Mikulca, predovšetkým pán Hamran, tak tam nepáchol ani jeden raz. A títo ľudia chodia medzi policajtov a riešia tie veci bežné s nimi. Tu sa prizastavím, pretože tento návrh je legislatívny a rieši veci, ktoré potrebujeme upraviť legislatívne. Ale keď medzi tých policajtov chodíte, aj keby vy, pán Mikulec, ste neklamali, že medzi nich chodíte a počúvali ste ich, tak by ste vedeli, že je množstvo vecí, ktoré nie je potrebné riešiť legislatívne a my ich od môjho nástupu a nástupu nového policajného vedenia riešime. To sú drobnosti, ktoré ale boli ako keby rokmi zamurované a byrokraticko-úradníckym molochom sa s nimi nedalo pohnúť. Tak my s nimi všetkými ideme teraz pohnúť. Od toho, aby sa zmenili tie kritériá nástupu do Policajného zboru. Drobnosti ako je okuliare, ako to, aby ste umožnili tým ľuďom, ktorí sú na juhu Slovenska, kde je najväčší podstav, Trnava, Galanta, južné okresy, kde tí ľudia rozmýšľajú po maďarsky, reálne to tak je. Ak volajú políciu, tak vedia iba po maďarsky a my tam berieme policajných príslušníkov takých, ktorí musia robiť napr. psychotesty v slovenčine. Tak ideme im umožniť, aby ich vedeli urobiť aj po maďarsky, pretože sa nám zíde policajt, ktorý vie po maďarsky, ale nemohol prejsť tými psychotestami. To sú praktické veci, na tejto jednej veci vám to idem demonštrovať. Viem to iba preto, že medzi tých policajtov chodím. Vy, pán Mikulec, ste chodili inde. Čiže preto to hovorím, je desiatky vecí, desiatky vecí, ktoré sa tu neriešia a môžeme ich nazývať, pán Spišiak, systémové, zmena toho systému, ale na to ja nepotrebujem sem prísť a meniť legislatívu, pretože sú to veci, ktoré častokrát sú absolútne jednoduché, ktoré keď sa opýtate, a prečo to tak robíme, no lebo sme to vždy tak robili. Tak som prišiel a povedal, že tak sa robiť nebudú a budú sa robiť ináč, ale na to nepotrebujem meniť zákon, len ich musím vedieť, vedieť o tých požiadavkách. Mimochodom, ak ste hovorili a beriete si do úst, vy, pán Mikulec, čo nech vám je hanbou, odborárov, vy a do toho ešte spájate aj policajtov, ktorí odovzdali nejakú petíciu pred ministerstvom vnútra nedávno, tak tí policajti komunikujú s nami, podali dva podnety. Jeden podnet hovorí o tom, aby sa zvýšili mzdy akoukoľvek formou aj príplatkami, vybavené, od 1. 9. sa im zvýšili mzdy. Áno, o 100 eur, od 1. 1. o 200 eur v priemere. Čiže jeden podnet riešime. Druhý podnet, ktorý hovorí o tom, aby sme umožnili nástup, resp. vrátenie sa do zboru policajtom, ktorí podali žiadosť do civilu, vybavené. Teraz tu mám mail od pána krajského riaditeľa, ktorý s týmito policajtami komunikuje a tak budeme s nimi komunikovať aj naďalej. To hovorí o tej otvorenosti toho rezortu, že sa nehráme na najmúdrejších a komunikujeme aj s odborármi, nemusíme sa vo všetkom zhodnúť, ale aj s tými policajtami, ktorí prídu s nejakou žiadosťou, a tu aj verejne im dávam prísľub, že sa s nimi budem baviť, ale najmä medzi tých policajtov chodíme a pýtame sa ich, čo treba vyriešiť. Aby som ostal pri tých praktických veciach, čo ideme teda riešiť, myslím, že zajtra bude spustené verejné obstarávanie na výmenu, masívnu výmenu výpočtovej techniky, počítače, tlačiarne, všetko, o čom tu hovoril aj jeden z kolegov z Progresívneho Slovenska. Toto všetko ideme urobiť. Pán Mikulec nebol schopný obstarať nič, bol schopný obstarať tie autá, o ktorých tak hovorí, z plánu obnovy, tie perfektné Toyoty, ktoré ešte budú mať podľa všetkého trestnoprávnu dohru, pretože si tam na tom urobil niekto krásnu ryžu a krásny biznis. Asi taký podobný, ako keď som tu stál a hovoril o vozovom parku pána Hamrana, vášho nominanta, pán Mikulec. Všetky tie autá v červenej koži a podobné veci, to boli, čo vás zaujímalo, luxus za štátne. Takouto cestou nejdeme, preto som bol v Škodovke pred nejakým časom, kde ideme urobiť spoločný projekt s českým ministerstvom vnútra, verím, že sa nám to podarí, kde budeme skúmať to, čo policajti potrebujú, aby mali také autá, ktoré im vyhovujú. Pán Mikulec, vy asi neviete, že keď policajt sadá do auta, napr. má zbraň, tak si hneď roztrhá to kreslo a že k tomu ideme upraviť aj vozový park, lebo vy ste si sadali iba do tej červenej koži v tom sedmičkovom bavoráku, ktoré ste si prepožičiavali od súkromnej firmy. Toto neviete, neviete o tom, že ideme urobiť masívnu obnovu budov policajných spolu s ministerstvom hospodárstva, keď tam ideme naliať asi 300 mil. eur. To je to, čo vy ste tu hovorili, že opravili sme stanicu kdesi v jednom meste, ale investičný dlh ste zvýšili o 60 mil. eur, že ste neboli schopní za tri a pol roka pre tých policajtov zaobstarať elementárnu vec, ktorá už mne je smiešna, a to sú fakt tie ponožky. Tri a pol roka ste im sľubovali, už zajtra, už zajtra, už zajtra, až sme museli my prísť na ministerstvo vnútra a za dva mesiace to celé dotiahnuť. (Potlesk.) Nejdem hovoriť o pasoch a o ďalších veciach, pretože tá debata by tu bola ozaj do rána. Že ste sa o nich nezaujímali, akú majú výstroj, majú výzbroj, nič z toho, riešili ste svoje potreby a všetky tieto veci tu spomínam preto, pretože my ich riešime a ja ich nemusím hovoriť, nemusím ich dávať do zákona, to sú veci, ktoré denne robím, lebo je to moja robota, je to moja práca. Ak hovoríte o systémových riešeniach, tak vás, tak ich zaujímajú, tak to je všetok vyčistenie toho bordelu, ktorý po vás zostal, a zmena celého myslenia tohto celého. Pán Majerský, vy ste hovorili, aby som sa teraz trošku vrátil vecne do debaty, nie je tu pán Majerský, počkám. Pán Hlina, pri tých teoretikoch sme ostali a chcete, aby tí policajti boli spravodliví, aby bol spravodlivý aj minister vnútra. Zase absolútny súhlas. Veď keď som nastúpil na kreslo ministra vnútra, tak som povedal jasne, že zákon bude platiť rovnako pre každého jedného policajta. Ak raz jeden policajt je tresne stíhaný, tak nemá čo v Policajnom zbore robiť. Ak narážate na to, na týchto policajtov, ktorých som postavil mimo službu, lebo boli trestne stíhaní. Ja neviem, pán Hlina, či by ste mali, chceli mať v jednom z vašich podnikov, aby vám prišiel policajt pomáhať, ktorý v minulosti chcel podpáliť auto vlastnej kolegyni. Takémuto policajtovi by ste verili, ktorý by vlastnú kolegyňu chcel rozpracovať a šupnúť do väzby? Verili by ste takémuto policajtovi? Verím, že nie, preto som rád, že mi dávate za pravdu, že treba byť spravodlivý. A každý jeden policajt, ktorý je trestne stíhaný, je dnes postavený mimo službu. Aj partička, ktorú vyrobil Mikulec na objednávku Matoviča, tzv. čurillovci. (Ruch v sále.) Buďte blahoslavení chudobní duchu, pán Pročko. (Potlesk.) Pán Majerský tu asi nie je, ale asi počúva... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR Pán poslanec, teraz vás upozorňujem ako predsedajúci, aby ste dodržiaval hranice slušnosti, lebo ja som myslel, že sa najprv dusíte. (Krik v sále.) Pán poslanec, ešte raz, dodržiavajte hranice slušnosti, dobre? Šutaj, Eštok, Matúš, minister vnútra SR Som rád, že tu je pán Majerský, aby som späť vrátil tú debatu k nejakej vecnej. Pán... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR Pán poslanec, ešte raz vás upozorňujem, dodržiavajte hranice slušnosti, lebo budem musieť prerušiť schôdzu kvôli vám. Šutaj, Eštok, Matúš, minister vnútra SR Pán Majerský, súhlasím s tým, aby sme vrátili formu, debatu do tej vecnej formy, že je množstvo agendy dnes, ktorú Policajný zbor rieši a môžu ju pokojne riešiť civilní zamestnanci. Toto je presne jedna z ďalších vecí, ktorú riešime, a myslím si, že je to horizont týždňov, možno mesiacov, kedy sa nám to podarí vyriešiť. Súhlasím, že je to množstvo civilnej agendy, napr. na ministerstve vnútra máme tzv. centrá podpory, kde je asi 500 policajtov. To je ale agenda, ktorú vykonáva bežný civil, to tam nepotrebujete žiadnu policajnú agendu. Čiže vrátime policajné tabuľky späť do výkonu a na centrách podpory budú civilní zamestnanci. Sú stovky zamestnancov na ministerstve vnútra, ktorí tam nemusia byť. Ja na IT-čku nepotrebujem, aby som tam mal policajta. Ak potrebuje bezpečnostnú previerku, tak mu ju urobí bezpečnostný úrad a ten policajt má byť na Policajnom zbore. Zase, je agenda, ktorá môže byť pokojne vykonávaná civilne, napr. doklady. Viete, vedľa seba sedí presne civilná pracovníčka, ktorá má plat 1 200 eur, a policajtka, ktorá má plat 2 000 eur. Tak to vráťme späť a nech tí policajti sú v teréne, nech robia to, čo policajti robiť majú, a toto urobiť ideme. Aj to sú tie systémové riešenia, ale zase, ja to nemusím dávať do legislatívy a chodiť tu o tom hovoriť, to je moja robota a ja ju robím. Ja nesedím ako pán Mikulec a pozerám, že sa mi ten zbor rozpadne. Čiže, pán Majerský, úplne s vami súhlasím v tomto, že aj toto urobíme, máte môj prísľub. A preto si myslím, že ak som to tak správne pochopil, tak si všetci uvedomujete tú situáciu. Ja som ju na začiatku svojho vystúpenia jasne zhrnul, kto za ňu nesie primárnu zodpovednosť a som rád, ak to tak počúvam, že tento zákon bude mať absolútnu podporu naprieč celým týmto spektrom politickým, pretože ak by nemal, tak ste iba farizeji, nič iné iba farizeji, ak nezahlasujete za tento zákon, pretože ak tak chcete dopriať tým policajtom, tak vy ste tri a pol roka kašľali a nerobili pre nich nič, tak dneska máte psiu povinnosť, aby ste dnes o sedem minút za tento zákon zahlasovali. Je to absolútne jasné. Takže asi toľko z mojej strany, verím, že som reagoval na, ešte som nereagoval na jednu vec, pán Krúpa, musím sa vrátiť k vám, pretože toto mi teda nedá, alebo to pán Mikulec, alebo niekto z vás, ale tieto veci sa tu často šíria, rôzne nezmysly. Vlaky zadarmo pre policajtov. Kto by to chcel, na čo by to bolo, čo to je za nezmysel, kto si to vymyslel. Viete, kto si to vymyslel? Policajti. Policajti, pretože keby ste medzi nich chodili, tak by ste vedeli, že sú policajti, ktorí chodia vlakom. A ak sa ma pýtate, pán Spišiak, či to máme nejako vyskúmané, tak k dnešnému dňu bolo podaných štyritisíc žiadostí o kartu, pomocou ktorej môžu policajti cestovať zadarmo. Čiže neviem, pre koho to robíme, pán Krúpa, pán Mikulec, pán Spišiak, pre nikoho, iba pre tých štyritisíc policajtov, ináč to nechce v princípe nik. Čiže ešte raz, nebuďte farizeji, pozrite sa do zrkadla, akú nesiete politickú aj vecnú zodpovednosť za tento stav, ktorý nielen na polícii, nielen na ministerstve vnútra, ale na Slovensku ste zanechali, a potom vám neostáva nič iné iba, ako to povedal váš bývalý šéf, bývalý premiér, ticho sedieť, šúchať nožičkami a zahlasovať za tento zákon. Pán Mikulec, to bolo smerované smerom k vám. Ďakujem pekne, skončil som. (Potlesk.) [16:44] Tibor Gašpar Ďakujem navrhovateľovi. Chce sa k rozprave vyjadriť spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a vyhlasujem päťminútovú hygienický prestávku. Hlasovanie bude o sedemnástej hodine, ale vyhlasujem teraz päťminútovú hygienickú prestávku. (Prestávka.) [16:59] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní. Pristúpime k hlasovaniu. Pán poslanec Pročko s procedurálnym. [17:09] Jozef Pročko – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem veľmi pekne. Chcem poprosiť, aby predsedajúci pristupovali naozaj spravodlivo ku všetkým vystupujúcim v rozprave. Dnes minister vnútra ma označil, že som chudobný duchom, včera ma upozornil predsedajúci, prepáčte, včera, včera... (ruch v sále) ďakujem za potlesk, hlavne Huliakovi. Včera, včera som označil, že... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Žiga, Peter, podpredseda NR SR Pán Pročko, máte procedurálny? Pročko, Jozef, poslanec NR SR Mám, mám, mám. Včera ma označil pán Fico, že som don, tak povedal, že to sa nemá, takže by som chcel poprosiť, aby naozaj predsedajúci pristupovali ku všetkým rovnako, aby si mohli koaliční poslanci zatlieskať. [17:10] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Budeme pokračovať, váš návrh nebol procedurálnym návrhom, nemôžem dať o ňom hlasovať. Budeme pokračovať hlasovaním. Pristúpime k hlasovaniu o bode 87 schváleného programu, ktorým je druhé čítanie o vládnom návrhu zákona o dani zo sladených nealkoholických nápojov, ktoré máme uvedené ako tlač 314. Prosím spoločného spravodajcu z výboru pre financie a rozpočet poslanca Zdenka Svobodu, aby hlasovanie uvádzal. Nech sa páči, pán spravodajca. (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona o dani zo sladených nealkoholických nápojov a o zmene a doplnení niektorých zákonov , tlač 314.) Svoboda, Zdenko, poslanec NR SR Ďakujem, pán predsedajúci. Pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, v rozprave vystúpili traja poslanci. Spoločná správa gestorského výboru obsahuje 19 bodov. Budeme o nich teraz hlasovať spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Dajte o nich, prosím, hlasovať. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 143 prítomných, 77 za, 16 proti, 50 sa zdržalo. Návrh sme schválili. Svoboda, Zdenko, poslanec NR SR Týmto sme hlasovali o všetkých pozmeňujúcich návrhoch. Pán predsedajúci, dajte hlasovať o tom, že prerokovaný vládny návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 143 prítomných, 77 za, 14 proti, 51 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Sme v treťom čítaní . Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy. Nie je tomu tak. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku. Pán spoločný spravodajca, prosím, uveďte odporúčanie gestorského výboru. Svoboda, Zdenko, poslanec NR SR Pán predsedajúci, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 144 prítomných, 78 za, 14 proti, 52 sa zdržalo. Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona o dani zo sladených nealkoholických nápojov . Nasleduje hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 182/1993 o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, tlač 403, bod 88 schváleného programu. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárske záležitosti, poslancovi Jaroslavovi Megovi, aby hlasovanie uviedol. Nech sa páči, pán spravodajca. (Hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov , tlač 403.) Mego, Jaroslav, poslanec NR SR Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, k navrhnutému zákonu neboli predložené žiadne pozmeňovacie návrhy. V rozprave nevystúpil ani jeden poslanec. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Žiga Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 114 prítomných, 118 za, 24 sa zdržalo, 2 nehlasovali. Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní . Teraz pristúpime k hlasovaniu o pridelení návrhu výborom a o určení gestorského výboru, ako aj lehoty na jeho prerokovanie. Nech sa páči, pán spravodajca, uvádzajte hlasovanie. Mego, Jaroslav, poslanec NR SR Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a aby určené výbory návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 144 prítomných, 118 za, 25 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Konštatujem, že sme tento návrh schválili. Ďalej budeme hlasovať o bode 89 schváleného programu, ktorým je prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom, tlač 404. Prosím spravodajcu z výboru pre financie a rozpočet poslanca Daniela Karasa, aby uviedol hlasovanie. (Hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 404.) Karas, Daniel, poslanec NR SR Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Prosím, pán presedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujte sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 144 prítomných, 106 za, 36 sa zdržalo, 2 nehlasovali. Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní . Pristúpime k hlasovaniu o pridelení návrhu výborom a o určení gestorského výboru, ako aj lehoty na jeho prerokovanie. Nech sa páči, pán spravodajca, uvádzajte hlasovanie. Karas, Daniel, poslanec NR SR Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výboru pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Prosím, dajte o mojom návrhu hlasovať. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujte sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 144 prítomných, 106 za, 1 proti, 36 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Konštatujem, že sme aj tento návrh schválili. Teraz nasleduje hlasovanie v treťom čítaní o návrhu uznesenia k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Kirgizskou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia v oblasti daní z príjmov a zabránení daňovému úniku a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam. Máme to uvedené ako tlač 277. Spoločným spravodajcom je člen výboru pre financie a rozpočet poslanec Zdenko Svoboda. Prosím ho, aby hlasovanie uviedol. (Hlasovanie o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Kirgizskou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia v oblasti daní z príjmov a zabránení daňovému úniku a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam , tlač 277.) Svoboda, Zdenko, poslanec NR SR Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky a) vyslovuje súhlas so zmluvou medzi Slovenskou republikou a Kirgizskou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia v oblasti daní z príjmov a zabránení daňovému úniku a vyhýbaniu sa daňový povinnostiam, b) rozhodla o tom, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 144 prítomných, 144 za. Konštatujem, že Národná rada schválila navrhované uznesenie. Konštatujem, že Národná rada vyslovila súhlas s uvedenou zmluvou . Pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia k zdôvodneniu výšky hrubého dlhu Slovenskej republiky a návrhu opatrení na jeho zníženie, tlač 379. Prosím spravodajcu z výboru pre rozpočet a financie poslanca Daniela Karasa, aby hlasovanie uviedol. Nech sa páči. (Hlasovanie o zdôvodnení výšky hrubého dlhu SR a návrh opatrení na jeho zníženie , tlač 379.) Karas, Daniel, poslanec NR SR Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie zdôvodnenie výšky hrubého dlhu Slovenskej republiky a návrh opatrení na jeho zníženie. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 143 prítomných, 78 za, 64 proti, 1 sa zdržal. Konštatujem, že sme schválili navrhované uznesenie . Pristúpime k hlasovaniu o návrhu na voľbu poslanca za člena výboru. Dávam hlasovať o návrhu uznesenia, ako ho máte v tlači 466, teda aby Národná rada zvolila poslanca Lukáša Bužu za člena výboru na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu. (Hlasovanie o návrhu na voľbu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky za člena výboru Národnej rady Slovenskej republiky , tlač 466.) Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 143 prítomných, 143 za. Konštatujem, že sme schválili navrhované uznesenie . Nasleduje hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/1998 o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže a Železničnej polície, ktoré máme uvedené ako tlač 458. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre obranu a bezpečnosť, poslancovi Michalovi Bartekovi, aby hlasovanie uviedol. Nech sa páči, pán poslanec. (Hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 458.) Bartek, Michal, poslanec NR SR Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že prerokuje tento návrh v druhom čítaní. Prosím, dajte o mojom návrhu hlasovať. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 143 prítomných, 77 za, 65 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh prerokuje v druhom čítaní . Ďalej pristúpime k hlasovaniu o pridelení návrhu výborom a o určení gestorského výboru, ako aj lehoty na jeho prerokovanie. Nech sa páči, pán spravodajca. Bartek, Michal, poslanec NR SR Ďakujem. Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť, ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali ihneď. Prosím, dajte hlasovať o mojom návrhu. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujte sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 144 prítomných, 78 za, 66 sa zdržalo. Konštatujem, že sme tento návrh schválili. Keďže sme odhlasovali v prvom čítaní návrh zákona, o ktorom rokujeme v skrátenom legislatívnom konaní, chcem vás požiadať o odsúhlasenie termínu jeho prerokovania v druhom čítaní. Navrhujem, aby sme tento návrh zákona, tlač 458, prerokovali v utorok 17. 9. o štrnástej hodine. Chcem sa opýtať, či je všeobecný súhlas. (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem pekne. Zároveň chcem požiadať predsedov príslušných výborov, aby zvolali schôdze výborov tak, aby sme mohli o návrhu zákona v druhom čítaní rokovať na schôdzi v utorok o štrnástej hodine. Keďže sme vyčerpali všetky body hlasovania, vyhlasujem prestávku, ale ešte predtým dám priestor na procedurálne návrhy. Pani poslankyňa Remišová, nech sa páči. [17:25] Veronika Remišová Ďakujem. Ja som sa chcela poďakovať informatikom a technickej podpore z Národnej rady, že vylepšili zásadným spôsobom hlasovacie zariadenia podľa pripomienok, ktoré sme dávali pred letom. Takže celému tímu informatikov ďakujem veľmi pekne. Ďakujem! (Potlesk.) [17:25] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Blcháč. [17:25] Ján Blcháč Ďakujem pekne. Ja mám informáciu pre členov výboru pre financie a rozpočet, zasadnutie bude zajtra o 12.15 h. Ďakujem pekne. [17:26] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Gašpar. [17:26] Tibor Gašpar Takisto chcem oznámiť členom výboru pre obranu a bezpečnosť, že výbor bude zvolaný zajtra na trinástu hodinu. Pozvánku s programom dostanete ešte dnes. [17:26] Peter Žiga – Uvádzajúci uvádza bod Pán poslanec Čellár. [17:26] Miroslav Čellár Ďakujem pekne. Do tretice, ústavnoprávny výbor zajtra o dvanástej. [17:26] Peter Žiga Ešte vás chcem informovať, že do rozpravy na zajtrajšiu mimoriadnu schôdzu sa budete môcť prihlásiť už teraz, po sedemnástej hodine budú vyložené podpisové hárky na prihlásenie sa do rozpravy. Ďakujem pekne. Vyhlasujem desaťminútovú prestávku. (Prestávka.) [17:29] Peter Žiga Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní. Ďalším bodom programu je prvé čítanie o vládnom návrhu zákona o vzdelávaní dospelých a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vládny návrh zákona je pod tlačou 402. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 433. Prosím ministra školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky Tomáša Druckera, aby vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán minister. (Zazvonila vnútorná telefónna linka. Predsedajúci prevzal interný hovor.) Pán minister, opravujem. Preskočil som jeden riadok, ale je to tiež váš zákon, ale keď nám prednesiete najprv zákon č. 138/2019 o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Tento zákon má parlamentnú tlač 401 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 432. Ospravedlňujem sa, nech sa páči, pán minister. (Rokovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 401.) [17:40] Tomáš Drucker – Vystúpenie Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja som si aj tak pripravil ten správny. Takže, vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi uviesť návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Cieľom tohto návrhu zákona je najmä zohľadnenie aplikačnej praxe v oblastiach, ktoré sa týkajú podmienok výkonu pracovnej činnosti pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov. Ide najmä o odstraňovanie duplicity vykonávaných činností odborných zamestnancov zaradených do kategórií sociálny pedagóg a sociálny pracovník. Spresňujeme aj podmienky zaraďovania úspešných športovcov, trénerov a umelcov do vyšších kariérových stupňov. Zavádza sa nový kompenzačný príspevok v rámci starostlivosti o pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov. Zjednodušujú sa podmienky zabezpečovania kvality inovačného vzdelávania, navrhujú sa aj podmienky výkonu činnosti supervízora v školách. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne a páni poslanci, ďakujem za vašu pozornosť a dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie predloženého materiálu. [17:40] Peter Žiga Ďakujem, pán minister. Zaujmite miesto pre navrhovateľov. Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, predsedníčke tohto výboru, pani poslankyni Paule Puškárovej. Nech sa páči, pani poslankyňa. [17:41] Paula Puškárová – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, v súlade so zákonom o rokovacom poriadku som bola určená za spravodajkyňu k návrhu uvedeného zákona. Predkladám informáciu k predloženému vládnemu návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada vo všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní. Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu. [17:41] Peter Žiga Ďakujem pekne. Do rozpravy mám prihlásenú jednu rečníčku, a to pani poslankyňu Kosovú z Progresívneho Slovenska. Nech sa páči. [17:43] Ingrid Kosová – Vystúpenie v rozprave Dobrý deň. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení poslanci, vážený pán minister, predtým ako sa vyjadrím, by som ešte krátko, keďže som nemala možnosť vyjadriť sa k tomu vášmu záverečnému slovu, ktorý ste mali, tak len malý dôvetok. Povedal ste, že ak nám, členom, členkám rómskej národnostnej menšiny, nezáleží na zvýšení kvality detí v rómskych segregovaných školách, tak ten pilotný projekt kľudne zastavíte. Parafrázujem, nepamätám si to úplne presne. Práveže naopak. Budeme veľmi radi, ak ho zastavíte, hlavne kvôli tomu, pretože nám na tej kvalite a na zvýšení kvality teda veľmi, veľmi záleží. Dnes sme mali výbor ľudskoprávny, kde ste sa, bohužiaľ, nemohol zúčastniť. Bol tam za vás pán štátny tajomník, pán Hrinko, a on na konci položil takú otázku, že prečo ste proti tomu, aby sa deti učili vo svojom materinskom jazyku. Pravda je taká, že my vôbec nie sme proti tomu, aby sa učili vo svojom materinskom jazyku. Dokonca nie sme proti tomu, aby vznikol nejaký pilotný projekt zvyšovania kvality v takýchto segregovaných školách a môžem vás ubezpečiť, že ak by ste nás, či už kolegyňu Kalmárovú, Gažovičovú alebo aj mňa, alebo aj iných členov opozície pozvali, alebo aj mimovládnych organizácií určite, ak môžem hovoriť v ich mene, na také stretnutie, ktoré by sa týkalo práve pilotného projektu zvyšovania kvality v segregovaných školách alebo dokonca desegregácie, tak sa ho kedykoľvek radi zúčastníme. Čiže nám ide v podstate len o to, že máme naozaj oprávnené obavy, že zmena segregovaných škôl na národnostné neprinesie nielen tú požadovanú kvalitu, aleže naozaj zakonzervuje tieto deti. A to, že ide o v podstate legitimizáciu segregácie, to si nemyslíme len my, myslia si to aj mimovládne organizácie a aj tí členovia a členky rómskej národnostnej menšiny, ktorí vám zaslali predsa petíciu, respektíve výzvu. Myslí si to napríklad aj stredisko ľudských práv, myslí si to aj verejný ochranca práv a ja som presvedčená o tom, že v najbližšej, v najbližšom čase to bude aj stanovisko Európskej komisie. Nám v Progresívnom Slovensku vždy v prvom rade záležalo pri zvyšovaní kvality školstva najmä na kvalite a spokojnosti učiteľského povolania, alebo teda respektíve učiteľov a učiteliek, pretože sme presvedčení, že práve od nich závisí kvalita školstva na Slovensku. A myslím si, že v tom sa úplne všetci, či sme z koalície alebo v opozícii, zhodneme. Takisto vieme, že momentálne čelíme naozaj akútnemu nedostatku týchto pedagogických zamestnancov. Napríklad teraz na začiatku školského roka na portáli Profesia bolo až 1 423 žiadostí pedagogických zamestnancov a hľadali, respektíve 12 riaditeľov. Aktuálne teda je na portáli Edujobs zverejnených vyše 1 700 pracovných ponúk a 82 % z toho tvoria práve inzeráty na pedagogických zamestnancov. Dokonca stredné školy hľadajú konkrétne 162 pedagógov a chýbajú už dokonca aj pedagógovia na prvom stupni základných škôl vo výške 139 učiteľov a učiteliek. Analýzy, samozrejme, tiež dokazujú, že priemerne nám bude chýbať až okolo dvetisíc učiteľov ročne. A my už veľmi dobre poznáme aj dôvody, prečo to tak je. V prvom rade je to starnutie a odchod do dôchodku, čo sa prejavuje najmä na stredných školách a materských školách a chýbajú nám hlavne teda učitelia matematiky, fyziky, odborných predmetov a informatiky. Druhým dôvodom je, samozrejme, populačný nárast žiakov. A tretím dôvodom je, samozrejme, aj odchod začínajúcich učiteľov. To znamená absolventov učiteľského povolania, ktorí neprichádzajú buď do základných škôl, alebo stredných škôl a hľadajú si miesto niekde úplne inde, kde budú zaplatení lepšie. Takže to, čo máme, ten problém, ktorý momentálne dneska je najzásadnejší, je atraktívnosť učiteľského povolania, ktorá je naozaj veľmi nízka. To tiež všetci veľmi dobre vieme. Ja sa vôbec nečudujem, že takí začínajúci učitelia nechcú ísť učiť. Veď si predstavte, že nástupný plat je na úrovni niekde okolo 1 000 – 1 016 eur, čo je v hrubom, len ako 720 eur dajme tomu. To znamená, že napríklad v Bratislave by sa určite bez ďalšieho povolania takýto učiteľ, učiteľka neuživili. Ale to nie je, samozrejme, jediný problém, pretože keď sa budete rozprávať s učiteľmi, tak vám jasne povedia, že ani tie pracovné podmienky, v akých učia, nie sú úplne najružovejšie. Na východnom Slovensku som napríklad stretla učiteľov, keďže som teraz dosť často bola práve na východnom Slovensku v školách, tak nám hovorili o tom, že im chýba bežný papier do kancelárie, nemajú tlačiareň, žiaci a žiačky tam sedia v polorozpadnutých laviciach, okná sa im rozpadávajú, chýbajú im didaktické pomôcky, o technickom vybavení to už ani nehovorím, že ho nemajú. Čiže v našich školách sa ani zďaleka nepribližujeme štandardom 21. storočia. Ale mnohých učiteľov a učiteľky trápi aj celková klíma na školách. My naozaj máme veľký problém s direktívnym prostredím na úrovni škôl a osobne som presvedčená, že ak učiteľ pôsobí pod direktívnym vedením, tak, samozrejme, ani on nemôže byť rešpektujúci k svojim žiakom. Zle zaplatených, unavených a frustrovaných učiteľov len veľmi ťažko motivujeme k tomu, aby vyučovali potom kreatívne a inovatívne. Takže keď sa nad tým zamyslíme, poznáme všetky problémy, tak čo by sme teda očakávali, že čo by sme mali urobiť, tak na prvom mieste je to určite atraktívne ohodnotenie a to, čo by sme v prvom rade mali urobiť, je, aby sa už konečne systémovo zaviedli či už ako automat alebo nejaká zákonná, ale najmä predvídateľná úprava, tak z tých mnohých podmienok, aby sme sa pri učiteľských platoch dostali aspoň na úroveň priemernej mzdy vysokoškolsky vzdelaných pracovníkov. Osobne si myslím, že je to tá najdôležitejšia vec, ktorú by sme mali urobiť, respektíve ktorú by mala urobiť vláda. Na druhej strane ale musím povedať, že ak sa domnievame, že ak zvýšime plat, tak zároveň zvýšime aj hneď kvalitu vzdelávania, tak to je utópia a práve preto som presvedčená, že k tomuto základnému platu by sme možno mohli učiteľov motivovať aj tým, že im umožníme alebo dáme nejaké príplatky za inovatívnosť alebo za kreativitu, respektíve za kvalitu práce a nadpráce. Veľmi prospešný by mohol byť napríklad aj náborový príplatok pre učiteľov, ktorých je, samozrejme, nedostatok, alebo pre začínajúcich učiteľov. A keďže sa bavíme o veľkých regionálnych rozdieloch, tak prospešné by mohlo byť aj poskytovanie nájomného bývania alebo nejakého príspevku na bývanie, ktoré by, samozrejme, mohlo byť diferencované podľa nákladov na bývanie v danom regióne, čo sa čiastočne do nejakej malej miery podarilo. Okrem toho ale by sme nemali zostať len pri platoch a príplatkoch, je potrebné možno pozrieť sa aj na ďalšie príklady dobrej praxe. A sú to aj rôzne iné nefinančné benefity a mali by sme sa pozrieť teda na podporu učiteľského povolania komplexne. Máme rôzne príklady dobrej praxe zo zahraničia, takzvaný napríklad kafetéria systém, kedy si môžu učitelia a učiteľky vyvstávať rôzne benefity na základe svojich individuálnych potrieb. Ja neviem, môžu mať čiastočne hradený rekondičný pobyt, wellness pobyt, bezplatný vstup do nejakých inštitúcií, alebo môžu mať sick day, dva dni plateného voľna na rehabilitáciu, napríklad plateného, príspevok na zdravotnú starostlivosť, alebo aj umiestnenie dieťa do firemnej škôlky. Tých nefinančných benefitov je naozaj nesmierne množstvo, len sa nad nimi treba zamyslieť. Ale to, čo pokladám za ešte dôležitejšie, je, aby sme umožnili učiteľom a učiteľkám, aby mali prístup k preventívnym a intervenčným opatreniam na ochranu duševného a fyzického zdravia. A sem patrí napríklad aj štátom podporovaná a financovaná supervízia alebo mentoring, zážitkové programy, teambuilding, možnosť nejakých návštev centier duševného zdravia zadarmo a podobne. Samozrejme nesmieme zabúdať aj na dôležitosť toho, že k tomu duševnému zdraviu prispieva aj vytváranie rôznych inkluzívnych a podporných tímoch na školách, pretože pracovať s rôznymi diverzifikovanými deťmi v prostredí, kde nemáme dostatok asistentov učiteľa, výchovných poradcov, odborných pracovníkov, logopédov, psychológov, špeciálnych pedagógov a tak ďalej, tak v takom prostredí je veľmi ťažké naozaj implementovať alebo realizovať inkluzívne vzdelávanie. No a napokon je tu ešte ďalší balík, a to je podpora vzdelávania pedagogických zamestnancov. Osobne si myslím, že je veľmi potrebné zvýšiť podiel pedagogickej praxe už od prvého ročníka na vysokých školách. To je základ, pretože z našich vysokých škôl vo veľmi vysokej miere naozaj odchádzajú síce dobre teoreticky podkutí odborníci, ale nie osobnosti, ktorí majú zručnosti a naozaj vyučovať v praxi, a to inovatívne, kreatívne, zážitkovo, ktorí sú schopní rozvíjať emocionálnu inteligenciu alebo kritické myslenie. V tomto môže byť veľmi prospešný napríklad aj excelentný učiteľ v programe učiteľstva a ďalej je napríklad potrebné navýšiť počet hodín na profesijný rozvoj, zároveň navýšiť aj rozpočet pre školy, ktoré by si samy určovali a financovali vzdelávanie, ktoré potrebujú. Napokon je vhodné umožniť pedagogickým zamestnancom, aby rozširovali aj svoju kvalifikáciu počas študijného voľna v skrátenom type rozširujúceho štúdia, najmä pre potreby rekvalifikácie a zručnosti s výukou detí so špeciálnymi potrebami, ktorých je v našom školstve naozaj stále viac a viac. No a teraz k tomu, čo v tomto predkladanom zákone ponúka ministerstvo školstva. Sú to kompenzačné príspevky. Z toho mora všetkých tých opatrení, ktoré som vymenovala, ktoré by mali, na ktoré by malo ministerstvo myslieť, tak, bohužiaľ, sú to zatiaľ len kompenzačné príspevky. Tieto, určite viete, že boli pôvodne určené pre učiteľov v regiónoch s vyššími životnými nákladmi, pričom na opatrenie bolo tento rok vyčíslených, ak sa nemýlim, 65 mil. A samozrejme, je to nízky budžet na to, aby boli tieto príspevky dostatočne vysoké. V Bratislave je to na úrovni okolo 130-135 eur a samozrejme, že sa to stretlo aj s kritikou, že tieto výšky kompenzačných príspevkov regionálnych nie sú postačujúce, čo sa dalo očakávať. Tento nový zákon, nový návrh teda príspevkov, ktorý pán minister predkladá, hovorí, že by mal slúžiť ako motivačný a stabilizačné nástroje pre zamestnancov v sektore vzdelávania, ktorí pôsobia v prostredí s výrazným nedostatkom personálu, vyššou fluktuáciou alebo s pretrvávajúcimi ťažkosťami pri získavaní a udržiavaní kvalifikovaných zamestnancov, a kde je potrebné zvýšiť ich atraktivitu pracovných pozícií. V dôvodovej správe sa píše, že do budúcna nie je možné vylúčiť, že pedagogický zamestnanec alebo odborný zamestnanec dostane aj príspevok ako kompenzačný a iný príspevok ako kompenzačný. Z tohto dôvodu je v § 76 uvedené iba slovo príspevok a nie kompenzačný príspevok. Zároveň sa ale v dôvodovej správe píše aj, že tento nedostatok je zvlášť citeľný v určitých regiónoch, špecializáciách a školách s vyšším podielom žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia či v hmotnej núdzi, kde je obzvlášť ťažké obsadiť voľné pracovné miesto. Osobne sa priznám, že s touto formuláciou v dôvodovej správe mám určitý problém, tá žiarovka mi trošku zablikala, pretože áno, ja na jednej strane chápem, že učitelia a učiteľky sú frustrovaní, vyhorení a predstava, že majú učiť vysoké percento detí zo sociálne znevýhodneného prostredia, respektíve rómske deti, je naozaj často spojená s rôznymi typmi obáv, často aj kvôli hygienickým podmienkam, v ktorých žijú tieto deti, majú problémy so žltačkou, všami, svrabom a tak ďalej. A ja na jednej strane nechcem tým povedať nič hanlivé, lebo, samozrejme, poznám pár učiteliek a učiteľov, ktorí by túto prácu nevymenili za nič na svete a či už pracujú s deťmi zo sociálne znevýhodneného prostredia, alebo s bežnými deťmi, tak dokonca sú aj takí, ktorí hovoria, že práca práve s týmito deťmi z chudobného prostredia ich napĺňa oveľa viac a už by takú triedu nevymenili za nič iné na svete. Ale na druhej strane tu máme aj množstvo učiteľov a učiteliek, ktorí takýto prístup nemajú. Ja netvrdím, že tieto učiteľky si nezaslúžia príspevok ku svojmu platu za to, že učia deti, ktoré sú zo sociálne znevýhodneného prostredia, a povedzme si, tieto deti majú často aj špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby. Na druhej strane si ale myslím, že by sme sa mali zamyslieť aj nad tým, či by sme nemali oceňovať pedagógov, ktorí pracujú naozaj v rôznorodom kolektíve a ktorí sa snažia integrovať deti a rôzne skupiny detí s rôznymi potrebami a musia mať tým pádom diverzifikovaný prístup k týmto deťom, keďže majú rôzne potreby. Takéto vzdelávanie v integrovanom prostredí je z môjho pohľadu oveľa náročnejšie, najmä ak tam nemáte dostatočné množstvo ľudí v podpornom tíme, alebo teda žiadny podporný tím. A teda v tej dôvodovej správe sa skôr píše o tom, že by sme mali teda oceňovať pedagógov, ktorí pracujú v podstate s homogénnou skupinou, deťmi s homogénnymi potrebami a pravdepodobne s nižšími kognitívnymi schopnosťami. Ja to pokladám vo vzťahu napríklad k tým učiteľom, ktorí pracujú diverzifikovane a ktorí sa snažia o integráciu, za nespravodlivé. Lebo keď si dáme do váhy, že čo je ťažšie, či učiť v kolektíve, kde máme deti na približne rovnakej kognitívnej úrovni, aj keď ešte ku tomu nižšej, alebo či je ťažšie učiť v inkluzívnej škole, kde máme deti s rôznymi potrebami a naozaj musíme to učivo diferencovať, no tak potom je asi ťažšie to druhé. Takže podľa mňa, a tieto učiteľky sa tiež môžu ozvať, že potom teda je pre mňa výhodnejšie integrovať deti a naozaj pracovať v náročnejšom prostredí? Okrem toho ale na druhej strane je to aj v rozpore tým pádom s inkluzívnym vzdelávaním. A keď zvážime aj ten fakt a tie zámery ministerstva, ktoré, o ktorých som včera hovorila, tak to skôr celá táto iniciatíva mi inklinuje, že to smeruje práve k oceňovaniu učiteľov, ktorí budú vyučovať v tých novovytváraných segregovaných národnostných školách, a týmto učiteľom zrejme budeme musieť ešte priplatiť za to, aby vôbec do týchto škôl išli učiť. A v konečnom dôsledku sa mi to zdá ale aj rizikové, pretože sa musím priznať, že po tých mojich skúsenostiach, mierou rasizmu na Slovensku mám reálne obavy, čo spôsobí taký príplatok za vzdelávanie detí zo SZP. Lebo práve podľa mňa reálne hrozí to, že pod prísľubom získania tohto príplatku bude toto opatrenia slúžiť práve na to, aby sa zneužívalo v neprospech rómskej menšiny. My už dnes máme problém s vylúčenými lokalitami, s rómskymi triedami, s pavilónmi a tak ďalej a v podstate keď si vezmete, máme tu nástroje na to, ako tieto deti segregovať pod akoukoľvek zámienkou alebo aj z objektívnych dôvodov do adaptačných tried. A takisto sme tu už mali takú skúsenosť, a preto sme tie nulté ročníky zrušili, pretože v konečnom dôsledku boli segregačné. Takže naozaj, opakujem, mám naozaj oprávnené dôvody sa obávať, že bude ten, bude takéto opatrenie s takýmto zámerom a len takto nastavené možno aj zneužívané. Takže summa summarum, podľa mňa by sme mali v prvom rade oceňovať učiteľov, ktorí deti integrujú, pretože to je to, k čomu sme sa zaviazali a k čomu smeruje naše školstvo, urobiť z neho naozaj inkluzívne. Čiže oceňovať aj školy, ktoré integrujú napríklad aj rómske deti aj zo segregovaných škôl. A tým pádom by sme sa možno skôr priblížili k desegregácii. A hovorím to práve kvôli tomu, lebo momentálne ani nemáme jasné, ako vlastne bude fungovať financovanie a odmeňovanie na základe kompenzačných príspevkov, v zákone je iba, že proste nejaké príspevky budú, ale my nepoznáme ani spôsob, ako to bude implementované v praxi, ani či to bude nejaké pravidelné, alebo to bude vždycky závislé iba od toho, čo zostane v rozpočte, alebo ako sa ministerstvo školstva dohodne s ministrom financií. Takže možno toto nám potom bližšie objasní pán minister, budem mu veľmi vďačná. A myslím si, že je to práve priestor na to, aby sme to v legislatíve už teraz vyladili a nastavili tak pravidlá, aby tieto obavy, ktoré máme, naozaj nehrozili. Ďakujem pekne. [18:03] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Na vystúpenie pani poslankyne tri faktické. Prvá poslankyňa Gažovičová. [18:03] Tina Gažovičová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo a ďakujem kolegyni Kosovej, že za náš klub detailne predniesla naše stanovisko aj k tomuto zákonu a teda to zdôraznenie tej dôležitosti toho, že predovšetkým by sme potrebovali plošné zvyšovanie učiteľov a že naozaj tá situácia je dramatická, keď nám tu chýba vyše 1 200, alebo dokonca vyše 1 400 učiteľov. A ja, samozrejme, rozumiem, že ten kompenzačný príspevok má byť nejakým spôsobom doplnok, ale treba si aj uvedomiť, že naozaj ten zákon je formulovaný tak, aby nechával veľmi široko otvorené dvere. A ono vždy je to o takom vyvažovaní, samozrejme, keď sa tvorí legislatíva na ministerstve, tak vždy to dané vedenie si myslí, že veď my to nastavíme dobre. Ale zároveň je tam isté riziko do budúcnosti, že nie je momentálne vôbec jasné, že koľko vlastne peňazí sa bude prideľovať práve cez kompenzačný príspevok, na čo, akou formou a videli by sme teda výrazne väčší zmysel v tom stabilnom systéme plošného odmeňovania. Spomenula by som ale ešte jednu relatívne drobnú zmenu v tom zákone, ale tak ako kritizujeme, zároveň aj povieme to, čo oceňujeme. A tu by som chcela oceniť, lebo aj včera som spomínala v rozprave tie ukrajinské deti a práve v tomto zákone sa zavádza to, že vlastne školy budú môcť zamestnať napríklad ukrajinské školské psychologičky napriek tomu, že nevedia po slovensky, ale ak robia s ukrajinskými deťmi, tak vlastne už tam nebude legislatívna bariéra. Čiže to je jedna z tých drobnejších vecí, ktoré budú fajn v praxi, ale vidíme tam aj isté riziká. Ďakujem. [18:05] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Janas. [18:05] Karol Janas – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Vážená pani poslankyňa, ja si vážim váš ozaj úprimný záujem o rómsku komunitu, ale, žiaľ, niekedy mi to pripadá, že skĺzate do politikárčenia a takého falošného moralizovania a navyše si často aj protirečíte. Ja som počúval dneska ľudskoprávny výbor, kde na jednej strane hovoríte o tom, že vám stačia čestné prehlásenia, na druhej strane sa o Rómoch vyjadríte, že sú ľudia bez, parafrázujem, kognitívnych schopností, ktorí podpíšu čokoľvek, im kto dá. Ale čo ma zaujalo včera, keď sme tu diskutovali, tak pán minister povedal, že ste boli prizvaná na práve rokovanie o národnostnej škole a o desegregácii a neprišli ste, napriek tomu, že tam bol verejný ochranca práv, boli tam splnomocnenci vlády pre rómske komunity, národnostné menšiny. A dnes tu poviete bez zaváhania, že keby ste boli pozvaná, tak prídete. Tak ono asi niekde tá pravda bude medzi tým, ale skôr by vám odporučil, ja myslím, že pán minister naozaj je nesmierne otvorený a že veľmi korektne rokuje s každým, kto má o rokovania záujem, aby možno bolo menej politikárčenia a viac snahy o rokovania. A verte mi, že pri súčasnom vedení ministerstva školstva určite prídete k výsledkom, ktoré potešia vás a ktoré budú na prospech slovenského školstva a určite aj rómskej komunity. Ďakujem. [18:07] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslankyňa Puškárová. [18:07] Paula Puškárová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. A ja tiež len si dovolím zareagovať. Konkrétne v takých troch bodoch. Spomenuli ste, že tento zákon rieši len málo z problémov, ktoré ste načrtli v tej prvej časti. No ja si to nemyslím a potom to tak trošku vyzerá, že možno nie úplne do detailov ste prešli niektoré tie paragrafy. Konkrétne by som upozornila na jednu veľmi významnú zmenu. Spomenuli ste nedostatok učiteľov hlavne odborných predmetov na stredných školách a tento zákon veľmi elegantne rieši práve tento nedostatok. Umožňuje totiž vysokoškolským pedagógom po ukončení PhD. s trojročnou praxou, aby vyučovali tieto odborné predmety na stredných školách. Je to veľmi elegantná zmena, ktorá doteraz bola možná len po doplnkovom štúdiu pedagogickom, ktoré bolo prekážkou, a skutočne ju privítali všetky, všetci pedagogickí alebo teda vysokoškolskí pedagógovia, s ktorými som komunikovala. Takže veľmi elegantná a šikovná zmena, ktorá umožní, aby tí pedagógovia pendlovali a zároveň presúvali aj svoje, svoje poznatky na tie stredné školy. Druhá, direktívny spôsob vedenia. No veľmi je to ťažké pri riaditeľovi určovať mu, akým spôsobom má viesť, ale dá sa to vyriešiť výberovým konaním. A tretia, podpora vzdelávania. Nuž, práve aj ten druhý, ďalší zákon, ktorý budeme prerokúvať, rieši aj túto problematiku. Ide tam o celoživotné vzdelávanie, kde aj tí pedagogickí pracovníci majú k tomuto prístup, budú tam vytvorené tie individuálne účty, aby na sebe ďalej pracovali, aby bolo podporené tie jednotlivé momenty, alebo teda tie jednotlivé ďalšie kurzy, v ktorých sa chcú doškoľovať, preškoľovať, prispôsobovať sa trhu. Čiže aspoň v tomto som chcela trošičku možno poopraviť videnie týchto paragrafov. Ďakujem. [18:09] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho S reakciou poslankyňa Kosová. [18:09] Ingrid Kosová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za vaša faktické poznámky. Najprv by som sa teda vyjadrila k pánovi Janasovi a k tej diskusii. Ono treba možno trošku intenzívnejšie počúvať, aby sme pochopili sa navzájom dostatočne dobre. Ja som včera to hovorila, aj dneska to poviem znova. Že si nemyslím, že je správne rokovať alebo diskutovať o stave, o ktorom som presvedčená, že je nezákonný. A my sme boli pozvaní na diskusiu o pilotnom projekte zmeny segregovanej školy na národnostnú v Rakúsoch. O tom si myslím, že nie je dobré diskutovať, najmä nie, ak existuje oprávnená obava, že takouto prítomnosťou by sme mohli niečo legitimizovať. Ale naozaj som ochotná rokovať o pilotnom projekte zvyšovania kvality škôl na školách vo vylúčených komunitách a takisto aj do segregácie. To sú úplne dve rozličné veci, to sa nedá porovnávať. To je prvá vec. Čo sa týka tej poznámky toho, čo som hovorila dneska, že informované súhlasy sú problematické vo vzťahu k rodičom rómskym, pretože sú oprávnené obavy, že vďaka aj tomu, že majú nižšie vzdelanie, teda nižšiu úroveň kognitívnych schopností, tak sú náchylnejší podpísať pod vplyvom nejakej autority informovaný súhlas, o ktorom nie sú dostatočne informovaní, oboznámení a nedokážu úplne zhodnotiť, či je to v prospech a najlepšom záujme dieťaťa, alebo nie. Na tomto trvám. A hovorím to nielen ja ako poslankyňa Ingrid Kosová, hovorí to aj európske, Európsky súd pre ľudské práva, ktorý už vydal aj rozhodnutie o takomto stave, že informované súhlasy napríklad pri vstupe detí do... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [18:12] Andrej Danko – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem. Pani poslankyňa bola jediná prihlásená písomnou prihláškou, preto sa pýtam, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne. Dvaja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásenia. Pán poslanec Horecký a Šmilňák. Prvý pán poslanec Horecký, nech sa páči. (Poslancovi sa nezapol mikrofón.) Ja som nevypol, prepáčte. [18:12] Ján Horecký – Vystúpenie v rozprave Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo. Pán minister, dámy a páni. Pán minister, je to taká možno už tradícia neželaná, bolo by možno štatisticky zaujímavé pozrieť sa, ako to vyzerá v poslaneckej sále, keď minister školstva predkladá nejaký zákon. Tento pohľad je pre mňa také déja vu. Patrím k ľuďom, ktorí sú presvedčení o tom, že o budúcnosti, lenže vzdialenejšej než jedno volebné obdobie krajiny a Slovenska, sa rozhoduje tam, kde to Slovensko a kde tá krajina rastie, preto v školstve a vo vzdelávaní. Preto som vďačný za každého z vás, dámy a páni, ktorí tu ste a ktorí venujete tejto téme pozornosť. Zákon o pedagogických zamestnancoch je obrovská téma, pretože v skutku dnešný stav je taký, že v našom školstve platí zdedené rovnostárstvo vo veľmi veľa veciach. Týka sa to jak detí, tak dospelých. Čo sa týka detí, tak do novely školského zákona s možnosťou lepšej organizácie výchovno-vzdelávacieho procesu platilo, že prváčik na základnej škole aj maturant mal 45-minútovú hodinu, rovnako dávkované vzdelávanie, rovnako štruktúrované po predmetoch, čo každému, kto tomu čo len trocha rozumie, musí prísť absurdné. Čo sa týka učiteľov, tak všetci učitelia majú rovnaké úväzky. Teda keď majú plné úväzky a nie sú, neboli poverení nejakou pozíciou vedúceho zamestnanca alebo donedávna koordináciou niektorých činností výchovným poradenstvom, to sa len nedávno, pred pár rokmi zmenilo. Preto som veľmi rád, že téma postavenia a nejakého manažérskeho úpravy pozícií a zodpovednosti pedagogických, odborných a iných zamestnancov na školstve ožíva, aj keď s niekoľko desaťročným meškaním. Som bol veľmi vďačný za tú príležitosť vstúpiť do tohto deja, ako jeden môj priateľ povedal, ako chyba v Matrixe, keď som sa stal krízovým ministrom školstva, a v podstate som do zákona vložil supervízora. Využil som tam ustanovenie bezobsažné o supervízorovi, aby to bola pozícia stredného manažmentu, taký prvý krok smerom k nej. Viem, že okolo toho boli debaty aj vnútri na ministerstve a viem, že nebolo jednoduché obhájiť tento inštitút, čo mi zas príde neuveriteľné, pretože je to snáď tá najprirodzenejšia vec, ktorú v tom školstve potrebujeme, a to z tohto dôvodu. To sa znova vraciam k tomu rovnostárstvu. Predstavte si, že v tej škole máte, a tak to naozaj je, niekoľko kľúčových ľudí, ktorých tá riaditeľka poverí nielen triednictvom, nielen povedzme pozíciou vedúca predmetovej komisie, alebo ju poverí organizovaním súťaží, exkurzií, maturít, iných vecí. Väčšinou tí najschopnejší ľudia dostanú, samozrejme, tak je to v živote a v iných rezortoch, toho najviac, ale táto učiteľka zvyčajne aj triedna toto všetko má plniť a ešte sa aj venovať novým, mladším kolegyniam, čerstvým absolventom, ktorých má vovádzať do pedagogického majstrovstva. Takéto čosi je úplne absurdné. V žiadnej funkčnej súkromnej firme, ktorá fakt produkuje, by to tak nebolo. Preto som do zákona vložil supervízora. Vnímam, že tá pozícia je zrejme z finančných dôvodov trochu, teda trošku kvantitatívne umenšená, že už to nebude na každých 20 žiakov jedna hodina, ale 25, to sa dá pochopiť. Ale nepáči sa mi, že je v tomto zákone, ktorý predkladáte, povinnosť, ktorú fakt nechápem, že každý, kto je zaradený do tejto pozície supervízor, teda má podiel na konkrétnej riadiacej činnosti, ktorou ho poverí riaditeľ, riaditeľka školy, má povinnosť absolvovať špecializačné vzdelávanie. To mi príde absurdné. Predstavte si v praxi situáciu, že máte povedzte v mojom veku 56 rokov nejakú šikovnú kolegyňu, ktorá, na ktorej pleciach toho veľa nesie, že má naozaj už vynikajúce know-how zvládnuté, môže byť tým, kto navrhuje úväzky v oblasti svojej predmetovej komisie, môže pripravovať povedzme na strednej škole maturitné otázky, môže koordinovať činnosť podporného tímu alebo akúkoľvek inú činnosť, v ktorej je skúsená a veľmi dobrá. Je fajn, že môže teda byť, že ste zachovali tú pozíciu supervízora, ale mi príde absurdné, aby si ona musela robiť špecializované vzdelávanie na tú činnosť, v ktorej je majster a ktorú odovzdáva tým mladším. Zajtra alebo možno ešte dnes budeme rokovať o zákone o celoživotnom vzdelávaní, kde sa vyskytujú aj, teda rozpoznávame cez zákon aj neformálne vzdelanie, dokonca informálne vzdelávanie a priznávame, že ľudia sa, že naozaj vieme uplatniť heslo learning by doing, že máme medzi sebou majstrov, ktorí dokážu doručovať vynikajúce, excelentné výsledky a my ich z nejakého formalizmu zdedeného ideme nútiť, aby absolvovali nejaké školenie? Toto mi príde absurdné. Keďže mám už len pár minút, tak sa ešte dotknem témy kompenzačných príspevkov. Ja som to nazýval koeficient regionálnej rovnováhy, minister Bútora za mnou koeficient ekonomickej rovnováhy, vy to nazývate kompenzačný príspevok, je mi to jedno, ako sa to volá. V zásade je to nástroj na narušenie tej absurdnej, postkomunistického rovnostárstva medzi tými učiteľmi, pretože to, čo má platiť, v čom majú si byť rovní, je, že za porovnateľnú kvalitu a kvantitu práce majú dostať porovnateľnú kvalitu života, resp. mzdu, ktorá im to zaručí. Nominálne mzdy, samozrejme, keď sú rovnaké, tak nemusia byť, ani zvyčajne nie sú spravodlivé. Je prirodzené, že tí učitelia sa vyskytujú v rozličných podmienkach. Dá sa zmerať, máme na to dáta a fakty, ktoré nám povedia, že aký je kôš osobných nákladov nielen pre životné náklady učiteľov, ale vôbec pre osobné náklady pre tú školu, pre služby, ktoré si musí škola outsourcingovo zadovážiť. Sú regióny, kde sú tie náklady jednoducho vyššie, podobne ako náklady na vykurovanie, čo rozlišuje tepelný koeficient alebo koeficient náročnosti pre zabezpečenie tepla, ktoré je súčasťou prevádzkového normatívu. Preto som navrhoval takýto koeficient regionálnej rovnováhy, ktorý by však nemeral len teda tú nákladovosť, ale aj náročnosť, lebo som povedal, že tu ide o princíp za porovnateľnú kvalitu, kvantitu práce, porovnateľnú odmenu v podobe nie rovnakej nominálnej mzdy, ale toho, čo si ten učiteľ za to môže zadovážiť tam, kde žije a pracuje. A tu vidím naozaj rozdiel, vidím to zvnútra z 32 rokov praxe, že sú učitelia, ktorí pracujú s namáhavým kolektívom, s deťmi, ktoré skutočne vyžadujú mimoriadnu pozornosť, sú to, najčastejšie tam dochádza k vyhoreniu týchto ľudí. Potom nám pomáhajú, našťastie, aj také iniciatívy občianske, ako bola Teach for Slovakia alebo teraz len Teach, ktorí chodia ako ambasádori do týchto oblastí a snažia sa pomôcť aj kolegyniam, kolegom v týchto regiónoch, aby ich motivovali, aby ich udržali nad vodou, nad hladinou tých starostí, v ktorých sa niekedy utopia, alebo tej frustrácie. Takže som za to, aby sme s väčšou ambíciou a odvahou pozerali na to, že nie je učiteľ ako učiteľ a nie je samozrejmé ani ten podiel, ktorý tí učitelia jednotliví majú na práci. Je to odvážna téma, ale naozaj nie je jedno, či máte, či ste učiteľ povedzme slovenského jazyka, anglického jazyka, matematiky, ktorý musí priviesť deti k nejakým štandardným certifikovaným testoch, k maturitným skúškam, alebo ste učiteľ predmetu, ktorý beriem rovnako vážne, rovnako seriózne, ale možno tam nie je taký pomer domácej práce, prípravy toho učiteľa, písomnej práce, čo sa týka žiakov, projektov a tak ďalej. V krajinách, kde školstvo produkuje lepšie výsledky, je veľmi časté, že ani tie úväzky, ani tie povinnosti tých učiteľov nie sú aritmeticky rovnaké práve preto, aby odmena, podiel na práci boli férové a spravodlivé. Toto budem sledovať, k tomu budem pomá... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [18:14] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Na vystúpenie pána poslanca jedna faktická. Poslankyňa Puškárová. [18:24] Paula Puškárová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Ja len veľmi kratučko. Spomenuli ste práve nejaké to ďalšie špecializačné vzdelávanie pre supervízorov. Ja úplne chápem, že vyberie sa tam človek, alebo teda aj úmyslom zákona je tam vybrať človeka, ktorý už má nejaké predpoklady. Napriek tomu nevidím nejaký problém vzhľadom aj na systém, ktorý sa zavádza už tým ďalším zákonom celoživotným vzdelávaním, alebo teda inými nástrojmi, získať možnože taký základný, základný vstup do akéhokoľvek manažmentu. A možno to trošku, prepáčte, opäť poukážem na nejaké vysoké školy, pri vstupe či už do pedagogickej praxe, alebo do iných foriem, teda ktoré vykonáva vysokoškolský pedagóg, do iných pracovných úkonov práve sa tam vyžaduje tiež takýto vstup, alebo pri vstupe do manažmentu je to celkovo taký trend, aby či už teda pri zvolení za dekana, či už pri vstupe do pedagogickej praxe, aby bolo nejaké inicializačné školenie, ktorým ten človek získava základný prehľad o niektorých zručnostiach, riešenia možno krízových momentov v triede. Čiže ja skutočne nevidím nejaký problém vykonať tréning, ktorý by pomohol tomu danému supervízorovi v jeho určite veľmi náročnej práci. Ďakujem. [18:24] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Šmilňák. [18:24] Martin Šmilňák – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážená pani predsedníčka výboru pre vzdelávanie, bývalý pán minister školstva a vážení kolegovia, ktorí ste ešte teraz večer o pol siedmej pozberali zbytky síl a máte ochotu ešte diskutovať o školských zákonoch. Bavíme sa dnes o zákone 138/2019, a to je zákon o príprave pedagogických a odborných zamestnancov v školstve, a ja som po skúsenostiach aj zo sveta, aj štvrťstoročnej praxe v oblasti školstva som veľmi túžil urobiť trošku nejaký krok k zmene prípravy pedagógov na Slovensku a veľmi som to chcel, nevedel som presne jak a dnes tu stojím pred vami a dnes mám možnosť dokonca diskutovať o tom s ministrom školstva. Ja som včera, ale nechcel som byť sarkastický vôbec, len dotkol som sa toho pojmu že Nežná revolúcia. Preto som sa ho dotkol, lebo pre mňa revolučné je nejaká veľká zmena. Ja vám chcem trošku povedať, že čo hovorí text zákona a aká je prax a čo si myslím, že by mohla byť revolučná zmena. Lebo vy ste otvorili, pán minister, veľmi dôležitý zákon a je tu možnosť veľa vecí opraviť. Vedeli ste, drahí kolegovia, dokonca je tu pán rektor univerzity, vás som opomenul, prepáčte, ale vedeli ste, že učitelia, pedagógovia musia absolvovať tzv. kontinuálne vzdelávanie, celoživotné vzdelávanie, súčasťou ktorého je, počúvajte dobre, že kvalifikačné vzdelávanie, funkčné vzdelávanie, špecializačné vzdelávanie, adaptačné vzdelávanie, predatestačné vzdelávanie, inovačné vzdelávanie, aktualizačné vzdelávanie. To všetko musíme absolvovať, aby sme získali nejaké kredity. A keď už mám nejaký počet kreditov, tak potom mi môže stúpnuť mzda o pár desiatok eur. Ale ten zákon sa tak často mení, že niekedy vám kredity platili navždy a teraz vám padajú po nejakom období. Potom sa to zase zmení, zase novelizuje. Čiže my absolvujeme nejaké nekonečné vzdelávania, ale výsledkom ktorých ani nie je lepší pedagóg a lepšie školstvo, ale je to taký, je to také naháňanie sa za kreditmi. Veľmi často sú tieto školenia, prepáčte, bezobsažné. Ja som také zažil. Asi polovicu z tých, ktoré som absolvoval, mi nič do života nedali a neurobili zo mňa ani lepšieho učiteľa, ani nič. Chcem povedať, že súčasťou tohto zákona, lebo tento zákon sa odvoláva na tzv. pedagogické štandardy, my sme vytvorili, predstavte si, viete koľko máme typov odborných a pedagogických zamestnancov? Koľko máme tých typov? Tridsaťšesť. Máme 36 rôznych pedagógov a odborných zamestnancov v školstve a každý z nich má vypracované štandardy, že čo má robiť, ako má robiť, prečo to má robiť, čo nesmie robiť a tak. A keď to dáte dokopy, tak je to viac ako 600 strán materiálov. O tom, ako má vyzerať náš slovenský učiteľ. Teachers' standards vo Veľkej Británii, ktorá je oveľa väčšia krajina a oveľa dlhšie trvajúca demokracia, ona má Teachers, učiteľské štandardy spracované na pätnástich stranách. Pritom päť strán hovorí o tom, že čo má byť učiteľ, čo musí robiť učiteľ, čo nesmie robiť učiteľ. Päť strán. My na to potrebujeme 650 strán. Toto je, pán minister, hodená rukavica, keď otvárate ten zákon. Heslo je, včera som ho spomenul, že zjednodušujme to. Viete, koľko u nás trvá príprava? U nás musí byť, teda učiteľ v škole musí byť, musí mať vzdelanie, vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa. Päť rokov trvá príprava pedagóga a väčšinu času ide o teoretickú prípravu. Tá praktická príprava, tie najprv náčuvy a potom pedagogická prax je veľmi krátka, veľmi formálna. A keď príde učiteľ do školy, tak dostane tzv. učiteľa, ktorý ho uvádza do praxe. Ale ten učiteľ má plný úväzok. Ten vkuse učí. A ten nový učiteľ, predstavte si, tiež dostane plný úväzok. Že oni na seba možno nemajú, že by som prišiel mu na nejaký náčuv alebo prehodnotiť hodinu alebo mu poradiť, ja na to takmer nemám čas. A po polroku alebo po roku mu vystavím papier, že už nie je začínajúci učiteľ, aleže už je samostatný učiteľ. Je to formálne a tomu učiteľovi to pramálo pomôže. Na to, aby som ja zvládol predmet v Británii, povedzme, chcem učiť angličtinu, potrebujem bakalára, potrebujem vyštudovať tri roky. A aby som stal plnohodnotným učiteľom, idem do školy a na rok tam robím asistenta učiteľa. Robím všetky ostatné práce a ten učiteľ, ktorý ma uvádza, tak mi dáva učiť časť hodín po dohode, ten učiteľ ma formuje, je to senior učiteľ, ktorý má skúsenosti, ktorý je na to určený. A po troch rokoch teoretického vzdelávania v predmete a po roku praxe máte hotového učiteľa, ktorý si tým všetkým prešiel. Za štyri roky dokážeme toto spraviť, teda dokážu toto spraviť v Británii. My máme vo vzdelávaní v príprave učiteľov veľa balastu, na konci dňa sú to ľudia, ktorí prichádzajú vykukaní do vzdelávacieho systému, dostanú tam, vzadu ti sedí tvoj učiteľ, ktorý ťa bude uvádzať, a vy sa s ním za dva mesiace ani nestihnete stretnúť. Dokonca sa môže stať, že dostanete hneď robiť triedneho učiteľa a vy neviete, ako sa to robí. Vy nemáte ani šajnu. A my dnes otvárame zákon, to je super, že otvárame zákon o pedagogických a odborných zamestnancoch a je super, že hovoríme o revolučných riešeniach, o revolúcii, ale toto nie sú revolučné riešenia. Toto sú len také kozmetické úpravy a riešime minimálny problém. Ale je tu priestor na to, aby sme urobili trošku revolučnejšie kroky a aby sme pri príprave pedagógov ich prestali šikanovať, ale skutočne im pri ich príprave počas školy a ich sprevádzanie počas ich začínajúcich rokov, aby sme to zlepšili a príklady dobrej praxe sú. Trošku ma mrzí, že, a asi budem musieť za pánom ministrom možno osobne zabehnúť, lebo tento formát asi nevytvára priestor na to, aby sme, aby sme hľadali a nachádzali najlepšie možné riešenia. To, s čím teraz prichádzate, tomu veľmi neoponujem, pán minister, len hovorím, že sú to len čiastkové riešenia nejakej drobnej veci. Ale revolučné riešenie by bolo urobiť systém prípravy pedagógov a ich odmeňovania tak, aby to fungovalo lepšie a tie príklady dobrej praxe sú. Pán minister, ty si aj študoval v Británii a aj máš určite prehľad o tom, ako to funguje vo svete. Ja ťa aj takto verejne pozývam, budem mať v novembri konferenciu, kde prídu profesori z tých najrenomovanejších univerzít sveta, dokonca z najlepšej vzdelávacej univerzity, teda vzdelávacej inštitúcie sveta a o tomto tam budeme hovoriť, že ako, ako proste k týmto riešeniam prišli, ako by sme to mohli prebrať na Slovensko. Možno tam bude trošku priestor sa o tom porozprávať. Otvárajme zákon 138/2019, ale prinesme, prinesme tomuto školstvu zmeny, ktoré, ktoré reálne školstvu pomôžu. Toto je čiastkové riešenie, s ktorým nemám až také, až také veľké problémy, ale máme tu oveľa väčšiu možnosť a máte väčšinu. Vnímam ťa, pán minister, ako skúseného manažéra, máte v tíme aj ľudí, ktorí školstvu rozumejú, pohnime s tým dopredu a neprešľapujme na mieste. Ďakujem. [18:29] Andrej Danko Poslanec Horecký. [18:32] Ján Horecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Ďakujem, kolega Martin, za tvoj príspevok, opäť skúsenosť je výpoveď z praxe. To, čo ma zaujalo a čo chcem faktickou komentovať, je príprava budúcich pedagógov, pretože naozaj starostlivosť o nich nezačína až adaptačným vzdelávaním na škole. Hovoril som s radou vysoko vysokých, teda študentskou radou vysokých škôl, taktiež aj s dekanmi viackrát, ktorí pripravujú budúcich učiteľov, a zvažovali sme spolu takýto model. Tri roky štúdia bakalárskeho s ťažiskom na tej príprave kompetencií, ktoré potrebujú znalostných. Samozrejme, aj s návštevou škôl, s náčuvmi, ale potom nech sa ťažisko vzdelávania presunie do škôl, kde presne, tak ako opisoval Martin z Veľkej Británie, sa cez rôzne služby, cez rôzne pozície učia v praxi a porovnávajú to, čo im profesori, docenti na vysokých školách, s čím ich konfrontujú s praxou a touto teóriou a teoretickou prípravou. Na čo nám je po piatich rokoch pripravený takmer vedec, ktorý sa učí byť učiteľom až v momente, keď je už triedny a už učiteľ na plný úväzok? Nech si potom v ďalšom vzdelávaní doplní pre mňa za mňa kvantovú fyziku, ak je to fyzik, prírodovedec, to, čo ho zaujíma, nech rastie vo vertikále, pretože má byť niekoľko poschodí nad študentmi, ale nech príde do školy ako hotový učiteľ. Toto som teraz povedal iba ako príklad, že my nehľadáme palicu na to, aby sme bili politického oponenta, keď komentujeme veci, komentujeme ich tak, že prinášame riešenia a budeme v tom pokračovať aj ďalej. Bližšie potom v druhom čítaní. Ďakujem. [18:32] Andrej Danko Ďakujem. Keďže vystúpili všetci prihlásení, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie. Pán minister ma informoval, že potom dá obsiahlejšie vystúpenie pri ďalšom zákone. Chce sa vyjadriť k rozprave spravodajkyňa? Nie. Prerušujem rokovanie o tomtom bode programu. Ďalším bodom programu je prvé čítanie o vládnom návrhu zákona o vzdelávaní dospelých a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vládny návrh zákona je pod tlačou 402. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 433. Prosím ministra školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky Tomáša Druckera, aby zákon uviedol. (Rokovanie o vládnom návrhu zákona o vzdelávaní dospelých a o zmene a doplnení niektorých zákonov , tlač 402.) [18:35] Tomáš Drucker Ďakujem veľmi pekne, vážený pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budem potom reagovať hlavne vo výbore, aj pretože sa zapojili predovšetkým poslanci vo výbore, takže ja verím, že tam budeme mať rozsiahlejšiu debatu k tomu. Dovoľte mi teraz uviesť návrh zákona o vzdelávaní dospelých a o zmene a doplnení niektorých zákonoch. Tento návrh zákona zavádza úplne nový, moderný, praktický a efektívny systém celoživotného vzdelávania, po ktorom odborná prax už volá najmenej desať rokov. Jeho cieľom je uľahčiť ľuďom prístup k vzdelaniu v každom veku. Dať druhú šancu tým, ktorí majú nedostatočnú kvalifikáciu, a zároveň vytvoriť zrozumiteľný systém pravidiel aj pre zamestnávateľov. Tieto zmeny vyžadujú pružnejšie reakcie vzdelávacieho systému a pre každého zabezpečenie celoživotného prístupu k možnostiam vzdelávať sa, rozvíjať svoje zručnosti a kompetencie počas celého života s ohľadom na individuálne potreby tak, aby každý mohol realizovať aj svoj potenciál. Ďalej sa vymedzuje národná sústava kvalifikácia, slovenský kvalifikačný rámec a nový inštitút mikroosvedčení. V návrhu zákona sa upravuje aj proces overovania vzdelávacích výstupov podľa štandardov slovenského kvalifikačného rámca vrátane ustanovenia jednotlivých fáz, ktoré pozostávajú z identifikácie, dokumentácie, hodnotenia a potvrdzovania vzdelávacích výstupov. Posilňuje sa motivácia pre účasť na vzdelávaní tzv. individuálnych vzdelávacích účtov. V dôsledku toho sa očakáva zvýšenie záujmu o kurzy v neformálnom vzdelávaní, následne aj zvýšenie ponuky a diverzifikácie foriem zo strany poskytovateľov. V budúcnosti na tento zákon budú nadväzovať aj ďalšie zákony, či už zákon o štátnej službe, verejnej službe. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne a páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie predloženého materiálu. Ďakujem. [18:35] Andrej Danko Ďakujem, pán minister. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre vzdelávanie, vedu, mládeže a šport, poslancovi Habánikovi. [18:37] Jozef Habánik Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, v súlade so zákonom o rokovacom poriadku som bol predsedníčkou výboru určený za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 402. Predkladám informáciu k predloženému vládnemu návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa po všeobecnej rozprave, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní. Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu. [18:37] Andrej Danko Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy je prihlásená písomne len poslankyňa Gažovičová za poslanecký klub PS. Nech sa páči. [18:39] Tina Gažovičová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo a dobrý večer všetkým prítomným, čo tu ešte sedíme. Nebudem to príliš naťahovať, keďže sa nám blíži koniec rokovacieho dňa, ale napriek tomu som rada, že môžem využiť túto príležitosť, aby som za náš klub aspoň všeobecne okomentovala teda predložený zákon o celoživotnom vzdelávaní. Vnímame, že celoživotné vzdelávanie je taká téma dlhodobo na okraji záujmu. A to si myslím, že celé školstvo je často na okraji záujmu a celoživotné vzdelávanie ešte aj v rámci neho a pritom naozaj ako v tom 21. storočí, kde sa nachádzame, vidíme už teraz, že to bude nesmierne dôležité, že nikomu z nás nebude stačiť to, čo sa naučil v škole, počas celej našej profesionálnej dráhy. Ako ja mám necelých 40 a už teraz mám pocit, že mnohé tie nové povolania, ktoré vznikajú, že nestíham ich sledovať. A medzinárodné výskumy ukazujú, že je to jedna z tých oblastí, kde Slovensko pomerne výrazne zaostáva, že veľmi málo u nás dospelých sa zúčastňuje nejakých ucelených kurzov celoživotného vzdelávania. Pravdepodobne, čo ešte najviac rezonuje, sú kurzy BOZP, lebo tomu naznačujú tie dotazníky, že krátke kurzy u zamestnávateľov to sa u nás berie za celoživotné vzdelávanie často. A ja viem, že tento zákon sa dlhodobo pripravoval, pripravoval sa do veľkej miery na základe odporúčania Európskej komisie. Tá príprava začala ešte za predošlých ministrov a veľmi sa teším, že teda bol ten zákon dotiahnutý, že prešiel MPK, že bol schválený vládou a že sa teda dostal aj, dostal aj do parlamentu. A je teda rozsiahly zákon a ja by som v tomto úvodnom vystúpení len stručne vypichla tri veci, ktoré považujem za veľmi dôležité a pozitívne a potom upozornila na dve, kde vidíme, vidíme isté riziká. Za veľmi dôležité považujeme to prepojenie na trh Európskej únie a to, že sa vlastne národný kvalifikačný rámec, náš slovenský, prepája s tým európskym a teda pevne verím, že táto vláda nás nevyvedie z Európskej únie a že stále budeme mať otvorený trh práce a práve toto je jedna z tých nástrojov, ktoré vlastne môžu umožňovať ešte väčšiu takú flexibilitu pre ľudí absolvovať nejaké vzdelávanie na Slovensku a mať ho, mať ho uznané v zahraničí. Druhé je teda to zavedenie mikroosvedčení, ktoré tu už aj bolo spomenuté. Je to jedna z vecí, ktorú sme mali aj v predvolebnom programe PS, ale teda nejdem si prihrievať polievku. Je mi jasné, že to neprišlo od nás, ale je to jednoducho vec, ktorá dlhodobo rezonuje v odbornej komunite a je teraz zahrnutá aj tu a naozaj hovorí o tom, že niekto nemusí zvládnuť celé dlhé vzdelávanie povedzme za kuchára, ale vie si z toho vybrať vlastne nejakú relevantnú časť, ktorá mu potom umožní sa zamestnať. Vnímam to aj ako také prosociálne alebo proinkluzívne opatrenie, ktoré vlastne môže zjednodušiť prístup na trh práce ľuďom, ktorí sú nejakým spôsobom zo znevýhodnených skupín, cudzincom napríklad, kde majú jazykovú bariéru. Vnímame tam, že trochu rigidné zostali tie mikroosvedčenia, lebo vlastne sú možné iba v rámci tých existujúcich kvalifikácií. Tam možno sa to dalo aj trošku ešte viac zflexibilniť, ale, ale celkovo je dobré, že sa to zavádza. A tretie, čo by som rada vypichla, je to zflexibilnenie toho, že sa vlastne zavádza možnosť absolvovať rovno skúšky bez toho, aby človek absolvoval školenie. Inými slovami, niekto už nejakú zručnosť má a nemusí potom absolvovať kurz, ale jednoducho príde do certifikovanej inštitúcie, povie, ja už viem, neviem, piecť, ja už viem šiť a vlastne absolvuje skúšky a môže mu to byť uznané. A znovu, predstavujem si za tým napríklad ako jednu z cieľových skupín ženy, ktoré boli dlhodobo na materskej, ktoré dlhodobo vlastne vypadli z trhu práce, získali nejakú zručnosť aj povedzme samovzdelávaním a toto im vlastne umožňuje získať o to jednoduchšie aj ten certifikát a potom už sa na základe toho zamestnať. To, kde vnímam také, také rizikové aspekty alebo isté minimálne, že tam budú ťažkosti v implementačnej praxi, viac si na tom asi veď povieme v druhom čítaní, ale, ale upozorním na to už teraz, a to sú vlastne implementácia individuálnych vzdelávacích účtov a im akoby tá, a prax pri akreditovaní vzdelávacích programov. Čiže začnem tými individuálnymi vzdelávacími účtami. Tiež považujeme to za dobrú myšlienku, to znenie v zákone je v princípe veľmi ambiciózne, zákon hovorí, že je to mechanizmus, prostredníctvom ktorého štát alebo zamestnávateľ uhrádza každému občanovi na ich požiadanie teda možnosť vzdelávať sa a, ale zároveň vidíme v doložke vplyvov, že znovu je to jedna z vecí, ktoré sa u nás zavádzajú, ale vlastne iba cez európske peniaze. Je tam naplánovaný nejaký pilot, ale nevieme o tej udržateľnosti. A teda obzvlášť v dnešnej dobe, kedy vidíme, že samotné eurofondy sú ohrozené, samotné investície z plánu obnovy sú ohrozené kvôli iným krokom tejto vlády, tak je pomerne riskantné, že vlastne tuto zavádzame do zákona veci, kde nevieme zaručiť financovanie zo štátneho rozpočtu a spoliehame sa na zdroje Európskej únie. A trošku podobné riziko vnímam pri tom procese akreditovania vzdelávacích programov, lebo to je úloha, ktorú doteraz robilo ministerstvo školstva. Tiež to bolo personálne poddimenzované, ale realizovalo sa to tam. Je to, ako bola to úloha ústredného orgánu štátnej správy. Po novom sa kompetencia prenáša na Alianciu sektorových rád, čo na jednej strane môže priniesť nejaké pozitíva, pretože sa tam vťahujú noví aktéri ako sú zamestnávatelia, ako sú odborové zväzy, ale opäť tu čelíme tomu, že Aliancia sektorových rád je inštitúcia a organizácia, ktorá momentálne funguje hlavne na národných projektoch z eurofondov a na ktorú sa teraz prenáša vlastne pomerne veľká agenda, ktorá bude aj náročná vzhľadom na to, že ten zákon vlastne zavádza, že v roku ´25 sa musia všetky tie programy reakreditovať. Teda najprv sa inštitúcie budú musieť po novom certifikovať na ministerstve, potom si budú musieť reakreditovať programy, do toho veď chceme podporiť nové inštitúcie, aby si akreditovali programy. A vnímam, že bude to implementačne pomerne náročné. A vlastne štátna správa v tomto deleguje kompetenciu niekam mimo, mimo ministerstva. A opäť sa tu stretávame znovu s tým spoliehaním sa na eurofondy. Pomerne rýchlo som to preletela, lebo naozaj je pokročilý čas. Summa summarum, je dobré, že tento zákon bol dotiahnutý, že bol predložený, že o ňom rokujeme. Je tam niekoľko teda otáznikov, ktoré, ktorými sa asi budeme ďalej aj zaoberať v druhom čítaní, V každom prípade je fajn, že aspoň v tejto jednej oblasti aj vlastne ten tlak Európskej komisie, aj tu bola nejaká odborná zhoda na tom, že toto je potrebné. Ďakujem pekne. [18:44] Andrej Danko Na vystúpenie pani poslankyne jedna faktická. Poslanec Habánik. [18:47] Jozef Habánik – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Pani poslankyňa, naozaj ďakujem za vecné a konštruktívne vystúpenie, ale, prosím, nestrašme zbytočne sami seba ani verejnosť tým, že tu máme nejaké príliš ohrozené čerpanie zo štrukturálnych fondov Európskej únie. Nie je to pravda. Pozrite si aj posledné výstupy, ktoré sú relevantné z prostredia Európskej komisie. A čo sa týka tých samotných akreditácií, tak nie všetky inštitúcie, ktoré sú zapojené alebo môžu realizovať jednotlivé typy vzdelávaní podľa tohto zákona, musia získavať akreditáciu, bude sa uznávať či už stredné odborné školy alebo aj vysoké školy. Ony už majú svoje systémy, svoje mechanizmy zavedené, ony nepôjdu s takýmto systémom. Samozrejme tie ostatné organizácie, ktoré nepôsobia v tom procese formálneho vzdelávania, budú musieť a budú musieť byť zaradené do toho certifikačného procesu. Ďakujem. [18:47] Andrej Danko Ďakujem. S reakciou poslankyňa Gažovičová. [18:48] Tina Gažovičová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán poslanec Habánik, ono je to tak, ja by som sa rada nebála o tie eurofondy, rada by som sa nebála o plán obnovy, ale vzhľadom na kroky tejto vlády a vzhľadom aj na to, ako Európska komisia striktne posudzuje to, že či sú eurofondy u nás chránené dostatočne pred korupciou a či táto krajina robí dostatočne preto, aby tu naozaj fungoval právny štát, tak, žiaľ, tieto obavy sú namieste. Ale uvedomujem si, že to sme trošku mimo školstva. K tým programom, áno, je pravda, že stredné a vysoké školy sa nebudú musieť nanovo akreditovať, ale zase iné, iné inštitúcie áno. Čiže dúfajme, že budeme v tomto smere pokračovať, ale, žiaľ, to neberiem ako prehnané strašenia. Vďaka. [18:48] Andrej Danko Ďakujem. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie. Vyhlasujem všeobecnú... fakt? Tak nech sa páči, pán poslanec Horecký. [18:49] Ján Horecký – Vystúpenie v rozprave Pán predsedajúci, máte veľmi rýchly jazyk, rýchlejší ako môj prst nachystaný nad displejom. Ďakujem za slovo. Ubezpečujem všetkých prítomných, osobitne pána ministra, dámy a páni, že moje vystúpenie bude veľmi krátke. Ale nemohol by som mlčať v tejto lavici v momente, keď prichádza na Slovensko zákon, ktorý je naozaj štafetou mnohých ľudí, ktorí sa podieľali na jeho príprave, a ktorý ja vnímam svojím významom ako vysoko nadpolitický. Je to vynikajúca príležitosť na to, aby sa Slovensko posunulo k dostupnosti kvalifikovanej, kvalitnej pracovnej sily odborníkov, k flexibilite vzdelávania, k tomu, čo mnohí ľudia z brandže naskrz celé hospodárstvo, služby dávno potrebujú a prečo mávajú niekedy zúfalo rukou nad naším školstvom. Naozaj platí, že človek v 21. storočí nemôže skončiť strednú, vysokú školu a byť na celý život disponovaný potrebnými znalosťami a zručnosťami. Je to absurdné. Poviem veľmi osobný príklad. Mám veľmi šikovnú manželku, ktorá je v podstate biochemička, rozumie najšpičkovejším technológiám v oblasti mikrobiológie a biotechnológii a predsa tam, kde pracuje, je zodpovedná aj za elektronickú registratúru, za digitalizáciu služieb a chcela si, pretože je veľmi šikovaná a pomáha kolegyniam po celom Slovensku, dorobiť, posilniť svoju kompetenciu novú na niekde MatFyze. A jediný spôsob, ako to urobiť, je prihlásiť sa na bakalárske alebo magisterské štúdium. To je absurdné. Pričom potrebovala by, ani nepotrebovala, ale chcela, pretože je náročná na seba, aby mohla kvalitne pomáhať druhým, si jednoducho urobiť kurz práce s metasúbormi, s databázami, s vecami, ktoré potrebujete. Ešte ďaleko pred voľbami, dávno som hovoril o operátoroch jadrových zdrojov. Všetci ste to počuli, aj z úst premiéra, že aj mnohých ekonómov naskrz celým hospodárstvom, či sa bavíme o KDH, SaS alebo iných stranách, o tom, že energetika a Slovensko, to je, samozrejme, veľká, odborná téma, nepatrí to priamo do tohto prerokovaného bodu, ale všetci vieme, aký to má pre Slovensko strategický význam, aj naše jadrové elektrárne. Pripravené štvrté jadrové zdroje, ktoré máme. Štvrtý jadrový reaktor, celý v Mochovciach, celý projekt v Jaslovských Bohuniciach je takmer ohrozený tým, že potrebuje 60 jadrových operátorov a máte ich na Slovensku na vysokých školách šesť. No a pritom po Slovensku behajú energetici, architekti, bezpečnostní manažéri, proste strojári, ľudia, ktorí sú na 70-80 % kvalifikovaní a potrebujú si niečo dorobiť. To niečo nie je päťročné štúdiou na MatFyze, ktoré ich disponuje k tomu, aby vymysleli jadrovú elektráreň, ona už vymyslená je. Úplne stačí, aby si doplnili to, čo potrebujú, aby sa stali kvalifikovanými operátormi jadrových zdrojov. Preto som veľmi rád, že sa v tomto zákone objavujú dve veci, ktoré sú takou mojou srdcovkou, mikrocertifikáty, modulárnosť vzdelávania. To znamená, že to, čo je jadrom toho zákona, by sa dali jednoducho na jednotlivé kurzy, jednotlivé stavebné kocky študijných programov na vysokých školách, ale aj v učebných odboroch na stredných školách ponúknuť ľudom z praxe, ktorí nemôžu odložiť svoje živobytie. Často živia rodiny a znovu zasadnú do lavíc, lebo môžu byť môjho veku. Takže ja môžem tomuto zákonu len fandiť a byť pripravený k dispozícii sledovať jeho implementáciu, pretože toto je celonárodný záujem. Ďakujem za slovo. [18:49] Andrej Danko Ďakujem, pán poslanec. Bez faktických poznámok, keďže bol jediný prihlásený, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nech sa páči, pán minister. [18:54] Tomáš Drucker – Vystúpenie Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem aj za, poviem to, tú pochvalu, myslím si, že to je to pochvala predovšetkým k celému rezortu. Áno, nadviazali sme na zákon, ktorý Slovensku chýba roky rokúce, čo je bežné v zahraničí, u nás chýbalo a, tak ako to tu bolo povedané, hovorím to aj ja dlhodobo, jedno vzdelanie nebude stačiť. Potrebujeme zmeniť aj systém fungovania v štátnej správe, aby sme neboli odkázaní len na nejaké tituly, aby sme mali systém kvalifikácií, ktorý je proste užitočný, ale aj funkčný. Ja len k pani poslankyni Gažovičovej poviem, čo sa týka mikroosvedčení. Nie je to úplne tak, ako ste povedali, že sú rigidné, že nie je možné iné, tam pozrite si, prosím, § 8 ods. 10, to znamená, tam, kde nie je možné získať či už od školy, či už strednej alebo osvedčenia od vysokej, je možné vykonávať takéto mikroosvedčenia, len je potrebné ho získať s ministerstvom a buď s Alianciou sektorových rád. Tie riziká, ktoré ste povedali, individuálne vzdelávacie účty a eurofondy. Eurofondy sú tu na spustenie toho, aby sme išli na nejakú skupinu predovšetkým ľudí, ktorí dneska sú povedzme na trhu práce. Ale tento systém má byť financovateľný z dvoch zdrojov. Predovšetkým zo zdrojov zamestnávateľov, ktorí budú mať záujem zvyšovať kvalifikáciu svojich zamestnancov, či už v tom strednom odbornom vzdelávaní, ale aj vo vysokoškolskom. Bude na to nadväzovať aj nový vysokoškolský zákon, ktorý sa týka kreditov. A druhá časť je, samozrejme, štátny rozpočet, ale to sa bude týkať potom fungovania aj štátnej správy alebo práve trhu práce. Takže EŠIF-y, ak sú tam uvedené, dneska sú len pilotom a nebude to postavené určite na EŠIF-och, lebo to by nedávalo zmysel. To musí byť vec, ktorú trh potrebuje, on si ju pýta a bude ju aj financovať. Toľko asi za mňa a ďakujem veľmi pekne, že ste vydržali. [18:54] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Chce sa vyjadriť spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomtom bode programu, súčasne aj rokovanie tejto schôdze a zajtra pokračuje Národná rada o deviatej hodine mimoriadnou schôdzou. Prajem pekný večer. (Prerušenie rokovania o 18.56 hodine.)