Rokovanie NR SR 10. 9. 2024 – Rozhodnutia o e‑Governmente, školstve a bezpečnosti

[12:55] Peter Žiga Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prajem vám všetkým dobrý deň, otváram rokovanie 19. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Chcem vás požiadať, aby sme pred začiatkom rokovania sa prezentovali a zistili, či sme schopní uznášať sa. (Prezentácia.) Konštatujem, že je prítomných 130 poslancov, a teda Národná rada je schopná uznášať sa a môžme pokračovať v riadnom rokovaní. Zaznie štátna hymna Slovenskej republiky. (Štátna hymna Slovenskej republiky.) Ďakujem pekne. Na 19. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky budú overovateľmi poslanci Adam Lučanský a Zuzana Števulová, náhradníkmi budú poslanci Jana Vaľová a Marián Viskupič. Na dnešnom dni, na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali pani poslankyňa Laššáková, pani poslankyňa Petrík a pán poslanec Sabo. Návrh programu schôdze vám bol všetkým rozdaný, chcem uviesť, že v návrhu programu sa uvádzajú aj materiály a správy príslušných inštitúcií predložené v súlade s platnými predpismi, ktoré na návrh gestorských výborov uvedú ich predkladatelia, ako sú uvedení v návrhu programu. Na to, aby sme mohli uvedené materiály uviesť a vystúpiť v rozprave, je potrebný súhlas Národnej rady. Navrhujeme, aby sme tento súhlas, ako aj súhlas so skrátením lehoty podľa § 81 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku vyslovili schválením programu ako celku, pokiaľ nikto nepredloží iný návrh. Pristúpime k schvaľovaniu programu 19. schôdze. Teraz vás prosím, panie poslankyne a páni poslanci, ktorí ste svoje návrhy na zmenu alebo doplnenie návrhu programu odovzdali písomne predsedajúcemu pred začatím schôdze, aby ste sa prihlásili a tieto návrhy predniesli. Ako prvá pani poslankyňa Marcinková, ale nevidím váš písomný návrh, čiže nemôžem vám dať slovo. (Predsedajúcemu priniesli podklady.) Nech sa páči, pani poslankyňa Marcinková. [12:55] Vladimíra Marcinková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Žiadam o zaradenie bodu, ktorý by priniesol uznesenie, ktorým by sme odsúdili bombové hrozby, ktoré prebiehajú na našich školách. A odôvodnením je, že intenzita týchto bombových vyhrážok na slovenských školách rapídne narástla. Tieto útoky majú vážne negatívne dopady na psychické zdravie detí, na rodičov, učiteľov a narúšajú celý vzdelávací proces a paralyzujú bezpečnostné zložky na Slovensku. Preto chceme, aby sme k tomu otvorili diskusiu tu v pléne Národnej rady, vydali jasný signál občanom, že bezpečnosť detí je naša absolútna priorita a že situáciu vláda nepodceňuje. Uznesením takisto chceme, aby sme zaviazali vládu, aby transparentne informovala verejnosť o celom vývoji situácie po vzore Českej republiky, kde je tá komunikácia aktívnejšia. Toľko z mojej strany, ďakujem. [13:10] Peter Žiga Chcem vás upozorniť, pani poslankyňa, že tento bod programu, tlač 465, je zaradený v rámci programu schôdze ako bod 88. Takže asi nemá zmysel o tom hlasovať, keďže je zaradený ako bod programu. Pani poslankyňa Remišová. [13:10] Veronika Remišová – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ja budem mať dva návrhy na doplnenie programu, poprosím aj čas. Návrh č. 1. Navrhujem, aby bol do návrhu programu 19. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky doplnený nový bod, ktorým je návrh na prijatie uznesenia Národnej rady k priamemu ohrozeniu čerpania finančných prostriedkov z fondov Európskej únie a plánu obnovy a odolnosti. Renomovaná zahraničná agentúra zverejnila správu, že Európska komisia analyzuje a pripravuje rozhodnutie, ktorým spustí proces zastavenia eurofondov a prostriedkov z plánu obnovy a odolnosti pre Slovensko. To znamená, že každý jeden rok Slovensko môže prísť až o tri miliardy eur, čo je viac ako polovica verejných ročných investícií, ktoré sa realizujú. Všetci slovenskí občania budú trpieť kvôli tomu, že vládna koalícia uprednostnila ochranu svojich kamarátov pred spravodlivosťou, a s cieľom zastaviť túto iminentnú hrozbu navrhujeme zaviazať vládu Slovenskej republiky, aby sa prestala nečinne pozerať, ako Slovensku hrozia obrovské hospodárske škody, a začala konečne konať v prospech všetkých obyvateľov Slovenska. Ďakujem. Druhý návrh zaradenia bodu, zaradenie, ktoré navrhujem zaradiť do programu. Navrhujeme, aby bol do programu 19. schôdze doplnený nový bod, ktorým je návrh na prijatie uznesenia Národnej rady k prijatým bezpečnostným opatreniam na zaistenie bezpečnosti detí, pedagógov, nepedagogických zamestnancov a obyvateľov ohrozených vyhrážkami a bombovými útokmi. Tohtoročný začiatok školského roka je poznačený bezprecedentnou sériou nahlásených bombových útokov na školách a iných verejných budovách a namiesto planých rečí premiéra o tom, že bombové útoky sú útokom na vládu, tak verejnosť by mala byť aktívne informovaná a ubezpečená, že vláda prijíma účinné opatrenia na zabezpečenie bezpečnosti svojich obyvateľov. A je potrebné, aby Národná rada za... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [13:13] Peter Žiga Pán poslanec Krajčí. [13:14] Marek Krajčí – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Aj ja budem mať dva procedurálne návrhy. Po prvé navrhujem, aby bol do návrhu programu 19. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky doplnený nový bod, ktorým je návrh na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k stavu pripravenosti zavedenia maximálnych čakacích lehôt pre pacientov. Odôvodnenie: Napriek tomu, že súčasná vláda si v skrátenom legislatívnom konaní presadila ročné odloženie lehoty na zavedenie maximálnych čakacích lehôt pre pacientov, nie je zo strany ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky do dnešného dňa garantované, že od budúceho roka budú tieto maximálne čakacie lehoty na operácie a výkony platiť. Je potrebné zistiť, v akom stave je aktuálne pripravenosť zavedenia maximálnych čakacích lehôt pre pacientov, a ubezpečiť verejnosť, že od 1. januára 2025 budú mať konečne garantované maximálne čakacie lehoty na operácie a výkony. Druhý procedurálny návrh. Navrhujem, aby bol do návrhu programu 19. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky doplnený nový bod, ktorým je návrh na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky ku kritickej situácii vo Fakultnej nemocnici Trenčín. Odôvodnenie: Fakultná nemocnica Trenčín sa v uplynulom období stala symbolom manažérskeho zlyhania jej vedenia. Kolaps kardiologického oddelenia či podozrenia z fingovanej výmeny starých vodovodných potrubí a následne šírenie nebezpečnej baktérie môžu mať za následok priame ohrozenie životov a zdravia pacientov a zhoršenia pracovných podmienok pracovníkov nemocnice. Ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková namiesto riešenia vzniknutej situácie, transparentného informovania a predstavenia návrhov krízových riešení iba zavádza verejnosť a tvári sa, že problém vo Fakultnej nemocnici Trenčín neexistuje. Ďakujem. [13:17] Peter Žiga Ďakujem. Pán poslanec Grendel. [13:17] Gábor Grendel – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem za slovo. Mám dva návrhy. Po prvé navrhujem, aby bol do návrhu programu 19. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky doplnený nový bod, ktorým je návrh na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky na voľbu predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odôvodnenie: Dôvodom odvolania predsedu tohto výboru Michala Šipoša vládnou koalíciou bolo striktné dodržanie ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady a vyžadovanie stanoviska Rady pre rozpočtovú zodpovednosť v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Navrhujem, aby Michal Šipoš bol opätovne zvolený za predsedu tohto výboru, keďže táto pozícia patrí podľa povolebnej dohody všetkých poslaneckých klubov klubu SLOVENSKO, ZA ĽUDÍ, Kresťanská únia. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Žiga, Peter, podpredseda NR SR Pán poslanec, preruším vás teraz, lebo ste podali tento procedurálny návrh. Chcem sa opýtať, vy ste na základe dohody z grémia, ktorú sme urobili, podali ste to do podateľne Národnej rady? Grendel, Gábor, poslanec NR SR Áno. Áno, je to v poda... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Žiga, Peter, podpredseda NR SR Už vám bolo pridelené číslo tlače? Lebo máme podobný, lebo ste to podávali trošku neskôr, ešte nemáme číslo tlače, čiže vás neviem zaradiť do programu. Preto sme sa dohodli aj s pánom Gröhlingom, ktorí majú tiež podobný návrh, že túto procedúru absolvujeme o 17. hodine, že... takže trváte na tom, že to chcete zaradiť do programu, alebo sa dohodneme, že to urobíme o 17. hodine? Grendel, Gábor, poslanec NR SR Keď to bude o sedemnástej, nech sa páči. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Ďakujem, môžete druhý návrh. Grendel, Gábor, poslanec NR SR Ďakujem. Druhý návrh: navrhujem, aby bol do návrhu programu 19. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky doplnený nový bod, ktorým je návrh na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k znefunkčneniu Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti SIS. Odôvodnenie: Účelovým odvolaním predsedníčky tohto výboru na kontrolu činnosti SIS vládnou koalíciou došlo de facto k znefunkčneniu tohto výboru, pričom ale kontrola tajných služieb je nevyhnutnou a samozrejmou súčasťou v každej demokratickej spoločnosti. Najmä v súčasnej geopolitickej a bezpečnostnej situácii je žiaduce, aby tento výbor bol opätovne sfunkčnený, preto navrhujem prijatie tohto uznesenia. [13:17] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Richter. [13:17] Ján Richter – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Podávam návrh v mene troch poslaneckých klubov, SMER – slovenská sociálna demokracia, HLAS – sociálna demokracia a Slovenská národná strana, o presunutie bodov z dnešnej schôdze Národnej rady na budúcu. Jedná sa o nasledovné čísla parlamentnej tlače: 444, 449, 454, 445, 432, 407 a 410. Návrh som predložil aj písomne. (Reakcie z pléna.) [13:25] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Podstatná je tlač, lebo body sa menia aj v priebehu dňa, takže v rámci tlače to, my to máme zachytené v rámci tlače. Pán poslanec Migaľ, máte k programu, alebo len procedurálny návrh. (Reakcia z pléna.) Odsúhlasíme si najprv program a potom vám dám priestor na procedurálny návrh. Teraz budem dávať hlasovať o jednotlivých návrhoch poslancov k zmene programu. Ako prvý bod navrhla pani poslankyňa Marcinková zaradiť nový bod programu, návrh na prijatie uznesenia k aktuálnej bezpečnostnej situácii súvisiacej s bombovými vyhrážkami školám. To sme zrušili, lebo, pretože to je zaradené ako bod. Bod č. 2, pani poslankyňa Remišová, teraz neviem, ktorý bol ten, lebo ste dvakrát prečítali to isté, ale dobre, ja sa z toho nejako vymocem. Návrh, návrh na čerpanie, návrh na prijatie uznesenia k priamemu ohrozeniu čerpania finančných prostriedkov z fondov Európskej únie navrhujete zaradiť ako bod programu. Prosím, aby ste sa prezentovali a hlasovali. (Hlasovanie.) 142 prítomných, 64 za, 76 proti, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval. Konštatujem, že sme tento návrh neschválili. Tretí návrh, teda druhý návrh pani poslankyne Remišovej, aby do návrhu programu schôdze bol doplnený nový bod, ktorým je návrh na prijatie uznesenia k prijatým bezpečnostným opatreniam na zaistenie bezpečnosti detí, pedagógov, nepedagogických zamestnancov a tak ďalej. Prosím, prezentujte sa a hlasujte. (Hlasovanie.) 139 prítomných, 52 za, 69 proti, 17 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Návrh sme neschválili. Ďalším bodom je návrh pána poslanca Krajčího, aby do programu schôdze bol doplnený nový bod, ktorým je návrh na prijatie uznesenia k stavu pripravenosti zavedenia maximálnych čakacích lehôt pre pacientov. Prosím, aby ste sa prezentovali a hlasovali. (Hlasovanie.) 140 prítomných, 63 za, 70 proti, 7 sa zdržalo. Návrh sme neschválili. Ďalší návrh bol návrh pána poslanca Krajčího, aby do bodu pro... aby do návrhu programu bol doplnený nový bod, ktorým je návrh na prijatie uznesenia ku kritickej situácii vo Fakultnej nemocnici Trenčín. Prosím, prezentujte sa a hlasujte. (Hlasovanie.) 142 prítomných, 65 za, 73 proti, 4 sa zdržali. Návrh sme neschválili. Ďalším návrhom je návrh pána poslanca Grendela, aby do programu schôdze bol doplnený nový bod, ktorým je návrh na prijatie uznesenia k znefunkčneniu Osobitného kontrolného výboru Národnej rady na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby. Prosím, prezentujte sa a hlasujte. (Hlasovanie.) 141 prítomných, 62 za, 76 proti, 2 sa zdržali, 1 nehlasoval. Tento návrh sme neschválili. Posledným návrhom, ktorý tu mám v rámci programu, je návrh pána poslanca Richtera, aby sme presunuli body z tejto schôdze na budúcu októbrovú schôdzu, je to v mene troch poslaneckých klubov a sú to čísla tlače 444, 449, 454, 445, 432, 407 a 410. Najprv sa opýtam, či je všeobecný súhlas. (Reakcie z pléna.) Nie je. Dávam hlasovať. (Hlasovanie.) 141 prítomných, 77 za, 5 proti, 58 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Tento návrh sme schválili. Keďže sme prešli všetky pozmeňujúce, resp. procedurálne návrhy na doplnenie programu, dávam teraz hlasovať o programe schôdze ako o celku. Prosím, aby sme sa prezentovali a hlasovali. (Hlasovanie.) 142 prítomných, 128 za, 14 sa zdržali. Konštatujem, že sme schválili program 19. schôdze Národnej rady. Panie poslankyne, páni poslanci, ešte vás chcem informovať, že o prvom bode programu, ktorým je informácia mandátového a imunitného výboru, budeme hlasovať ihneď po jeho prerokovaní. Dnes budeme ešte hlasovať o 17. hodine. V ďalších rokovacích dňoch budeme o prerokovaných bodoch programu hlasovať vždy o jedenástej a o 17. hodine, okrem piatkov, počas ktorých budeme rokovať do 14. hodiny bez hlasovania a bez obedňajšej prestávky. V prípade, že Národná rada rozhodne inak, sa, budeme o tom hovoriť a budeme o tom hlasovať. Pokiaľ ide o návrhy vlády na skrátené legislatívne konania, po ich prerokovaní a po hlasovaní v rámci príslušného bloku hlasovaní pristúpime k prvým čítaniam o vládnych návrhoch zákonov. Panie poslankyne, páni poslanci, ešte dám priestor pánovi poslancovi Migaľovi s procedurálnym návrhom. [13:27] Samuel Migaľ – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja si dovolím vysloviť návrh na prijatie uznesenia, že budeme ako poslanci Národnej rady Slovenskej republiky dodržiavať a rešpektovať uznesenia a závery rokovania parlamentných výborov. Odôvodnenie: Dnes sme si za prítomnosti opozície v plnom počte na vyhradenom výbore pre obranu a bezpečnosť vypočuli apel prezidenta Policajného zboru Ľubomíra Soláka, aby poslanci nepolitikárčili s témou bombových hrozieb a bombových útokov, pretože verejnými vyjadreniami niektorí politici len zbytočne traumatizujú spoločnosť a nepodloženými informáciami spôsobujú marenie vyšetrovania. Dodám písomne. Ďakujem pekne. [13:27] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho To nepovažujem za procedurálny návrh, pán poslanec, takže o ňom nedám hlasovať. Pristúpime k prvému bodu programu, ktorým je informácia Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o zániku mandátu poslanca Národnej rady a o nastúpení náhradníka na uprázdnený mandát poslanca Národnej rady. Prosím predsedu mandátového a imunitného výboru pána poslanca Mariána Saloňa, aby Národnej rade informáciu podal. Nech sa páči, pán predseda. (Bod programu: Informácia Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o zániku mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky a nastúpení náhradníka na uprázdnený mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky .) [13:27] Marián Saloň – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi predložiť informáciu Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o zániku mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky a o nastúpení náhradníka na uprázdnený mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. Na základe poverenia Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky zo dňa 10. septembra 2024 vás informujem, že výbor prerokoval uvedenú informáciu a poveril ma, aby som predložil návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Prejdem rovno k uzneseniu. Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky z 10. septembra 2024 k informácii Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o zániku mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky a o nastúpení náhradníka na uprázdnený mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie: 1. podľa § 2 ods. 3 písm. e) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, že poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Richard Sulík za politickú stranu Sloboda a Solidarita podľa čl. 81 Ústavy Slovenskej republiky doručil predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky dňa 6. septembra 2024 písomné rozhodnutie o vzdaní sa mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. Dňom doručenia písomného rozhodnutia mu zanikol mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, teda 6. septembra 2024; 2. že podľa § 71 ods. 1 a 5 zákona č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov a § 10 ods. 1 a 2 písm. c) a ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 492 vyhlásil dňom 7. septembra 2024 nastúpenie náhradníka za politickú stranu Sloboda a Solidarita. Na uprázdnený mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Richarda Sulíka nastupuje podľa poradia uvedeného v zápisnici Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán a výsledkov volieb do Národnej rady Slovenskej republiky 30. septembra 2023 náhradník Karol Galek, narodený 14. júla 1979, bytom Svit; 3. informáciu Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o zániku mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky a o nastúpení náhradníka na uprázdnený mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. Ďakujem, skončil som. [13:27] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán predseda. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Chcem sa opýtať, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy. Písomne som nedostal žiadnu prihlášku, teraz sa pýtam, či sa chce do rozpravy niekto prihlásiť ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Predseda Mandátového a imunitného výboru predniesol návrh uznesenia Národnej rady, preto dávam o tomto návrhu uznesenia hlasovať. Prezentujte sa a hlasujte. Hlasujme. (Hlasovanie.) 140 prítomných, 138 za, 2 nehlasovali. Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili. Teraz prosím pána Karola Galeka, aby sa dostavil do rokovacej sály, pristúpime k sľubu poslanca . Chcem pripomenúť, že poslanec skladá sľub tak, že po verejnom prečítaní textu sľubu položí pravú ruku na Ústavu Slovenskej republiky, povie slovo "sľubujem" a podá ruku predsedovi Národnej rady. Poslanec svojím podpisom potvrdí zloženie sľubu. Prosím pána Karola Galeka, aby predstúpil pred rečnícke miesto a zložil Ústavou Slovenskej republiky predpísaný sľub. Teraz prosím podpredsedu Národnej rady Tibora Gašpara, aby prečítal ústavné znenie sľubu poslanca, zároveň prosím všetkých prítomných, aby počas skladania sľubu stáli. [13:27] Tibor Gašpar – Vystúpenie v rozprave Ďakujem. Ústavou predpísaný sľub poslanca znie: "Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem plniť v záujme jej občanov. Budem dodržiavať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života." Prosím teraz, aby zložil sľub pán poslanec Karol Galek. Galek, Karol, poslanec NR SR Sľubujem. (Potlesk.) Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR Blahoželám vám, pán poslanec, prosím, aby ste zaujali svoje miesto v rokovacej sále. Nie ste tu prvýkrát, takže viete, čo znamená práca poslanca, a želám vám pri tejto práci veľa úspechov. Konštatujem týmto, že náhradník na uprázdnený mandát poslanca zložil ústavou predpísaný sľub. Teraz vyhlasujem desaťminútovú technickú prestávku, aby sme mohli pána poslanca zaradiť do systému. (Prestávka.) [13:40] Peter Žiga Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vzhľadom na to, že po sľube poslanca boli vykonané zmeny v databáze hlasovacieho systému, prosím poslancov, ktorí sú v rokovacej sále, aby sa odhlásili a nanovo prihlásili do systému. Ďakujem pekne. Pristúpime k ďalšiemu bodu programu 19. schôdze, ktorým je návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/1998 o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 35/2019 o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Vládny návrh, teda návrh vlády má tlač 457. Prosím pána ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka, aby návrh vlády odôvodnil. Nech sa páči, pán minister. (Rokovanie o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších prepisov , tlač 457.) [13:44] Matúš Šutaj Eštok – Vystúpenie Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, vláda Slovenskej republiky svojím uznesením navrhla Národnej rade Slovenskej republiky, aby o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, rokovala v skrátenom legislatívnom konaní. Podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky sa môže takýto postup využiť za mimoriadnych okolností. V rámci vládneho návrhu zákona sa navrhujú opatrenia ako zvýšenie príspevku na bývanie či zavedenie dočasného náborového a stabilizačného príspevku. Zlepšenie finančného zabezpečenia by malo v krátkom čase zastaviť, zastabilizovať personálnu situáciu v bezpečnostných zložkách naprieč celým Slovenskom a pomôcť pri stabilizácii obsadených útvarov. Situácia v bezpečnostných zložkách, ktorú zdedila táto vláda, sa totiž vyhodnotila ako kritická, čo sa môže prejaviť plnením služobných úloh a taktiež spôsobiť celkovú vyčerpanosť personálu. Tieto aspekty môžu mať pri výkone štátnej služby závažné dôsledky, preto vás prosím, vážený pán predseda, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, aby ste tento návrh na skrátené legislatívne konanie podporili. Ďakujem pekne. [13:44] Peter Žiga Ďakujem, pán minister, prosím, aby ste zaujali miesto pre navrhovateľov. Teraz dávam slovo členovi výboru pre obranu a bezpečnosť poslancovi Michalovi Bartekovi, aby Národnú radu informoval o výsledku prerokovania návrhu vlády vo výbore. Nech sa páči, pán poslanec. [13:46] Michal Bartek – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 488 zo 4. septembra 2024 pridelil návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky, informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky, Železničnej polície v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 457, na prerokovanie Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť s tým, že o výsledku prerokovania uvedeného návrhu bude informovať Národnú radu. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť prerokoval návrh vlády na skrátené legislatívne konanie na svojej 24. schôdzi dňa 9. septembra 2024 a prijal uznesenie č. 42, ktorým odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s prerokovaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/98 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Železničnej polície v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 458, v skrátenom legislatívnom konaní na 19. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Vážený pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu. Ďakujem. [13:46] Peter Žiga Ďakujem pekne, prosím, aby ste zaujali miesto pre spravodajcov. Otváram týmto rozpravu, konštatujem, že som dostal jednu písomnú prihlášku za klub Progresívneho Slovenska, pán poslanec Spišiak, nech sa páči. [13:49] Jaroslav Spišiak – Vystúpenie v rozprave Vážené kolegyne, vážení kolegovia, som zistil, že som sám prihlásený, nebudem veľmi dlho ťahať čas, lebo či sa tento návrh zákona schváli, alebo neschváli, podľa mňa sa schváli, v skrátenom legislatívnom konaní budeme, budeme pokračovať, len tu chcem naznačiť to, že tu vidieť to, že keď sa zákony prijímajú čiste s účelom politikárčenia, v snahe získať nejakých podporovateľov vo voľbách, tak sa prijímajú také opatrenia, ktoré možno jednorazovo okamžite sú vnímané pozitívne, ale nezanalyzuje sa a nepremyslí sa stratégia, ako niekde niekedy inokedy, v inom čase, v inom priestore a v iných súvislostiach toto môže spôsobiť problém pre celú spoločnosť. Tu napríklad hovoríme o tých výsluhových dôchodkoch, že to mal byť jeden z dôvodov, prečo teraz hromadne odchádzajú policajti do civilu. Samozrejme, že tých dôvodov je viac, pri každom, pri každej zmene vládnej garnitúry vždy dochádza k takýmto polemikám v Policajnom zbore a to, pretože... a, nebudem hovoriť, budem hovoriť až k meritu veci. Čiže skrátené, paradoxom tohto návrhu je ten, že ak sa tento zákon, alebo táto novela zákona neprijme v skrátenom legislatívnom konaní, tak v podstate absolútne stratí svoj zmysel. Buď sa to prijme hneď a nejakým spôsobom sa ubrzdí odliv tých policajtov, ak sa neprijme hneď, tak v podstate už bude po funuse, už potom to bude absolútne bezpredmetné. Preto vyzerá, že odôvodnenosť tohto skráteného legislatívneho konania je daná, problém je len v tom, že daná musí byť aj zákonne, čiže musia fakt existovať dôvody na skrátené legislatívne konanie, ktoré sú definované v zákone. Tu už sa schválili zákony v skrátenom legislatívnom konaní dokonca až do takej formy, že dokonca Ústavný súd konštatoval, že v rozpore so zákonom, ale nie až tak veľmi, že by to bolo v rozpore s ústavou. Čiže toto už v podstate ako keby sme ani nemuseli brať vážne, že pri skrátenom legislatívnom konaní je nevyhnutné dodržiavať zákon, ktorý určuje, kedy a ako sa toto skrátené legislatívne konanie môže aplikovať. Minister vnútra uviedol, že tie dôvody dané sú, čiže zrejme dôvody, nebezpečenstvo vzniku vážnych hospodárskych škôd alebo rapídnym spôsobom sa zhoršujúca bezpečnostná situácia v štáte. Takže to, keď to tvrdí minister vnútra, že tieto okolnosti sú dané, on je najkompetentnejší sa takto vyjadriť, my ostatní nepoznáme súvislosti, môžme mať proti tomu nejaké výhrady, ale musíme konštatovať, že keď to hovorí minister vnútra, tak je to tak. A teraz len už zostáva uvažovať, že keď je to tak, prečo je to tak? Či nebolo namieste uvažovať o tom rapídnom odchode policajtov už možno pred pol rokom alebo ešte skôr, keď už bolo jasné, že tie výsluhové dôchodky, ako aj ďalšie okolnosti a skutočnosti môžu mať vplyv na ten hromadný odchod do dôchodku. Takže to je všetko, čo som k tomu chcel povedať, ostatné k tomuto zákonu poviem o chvíľu pri prerokovaní samotného tela toho zákonu. My, strana Progresívne Slovensko, nepodporíme toto skrátené legislatívne konanie. [13:49] Peter Žiga Ďakujem pekne, pán poslanec. Teraz sa chcem opýtať, či sa chce prihlásiť do rozpravy niekto ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chcem sa opýtať pána navrhovateľa, či chce zaujať stanovisko. Pán spravodajca? Nie je tomu tak, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme o ňom hlasovať o 17. hodine, pán minister, a potom bude hneď pokračovať, ak prejde rozhodnutie v Národnej rade, tak budete hneď pokračovať po 17.00 hodine v prvom čítaní. Nasledujúcim bodom programu je druhé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 325/2022, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2013 o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a zmene a doplnení niektorých zákonov, tzv. zákon o e-Governmente, v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení zákona č. 301/2023. Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 309, spoločná správa výborov má tlač 309a. Nevidím pána ministra Rašiho. (Krátka pauza.) Pán minister vchádza do sály. Dobrý deň prajem, pán minister. Ste na poradí, teda v poradí, prosím, aby ste odôvodnili vládny návrh zákona č. 325 o e-Governmente. Nech sa páči, máte slovo. Pán minister nemá kartu. Vieme zabezpečiť? Už vám, pán minister, už ide kecpult. (Rokovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 325/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení zákona č. 301/2023 Z. z. , tlač 309.) [13:56] Richard Raši – Vystúpenie Príjemný deň prajem, ctené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, aby som uviedol vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 325/2022 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Výhradným a jediným cieľom tohto zákona je posun účinnosti ustanovení týkajúcich sa zmien v zaručenej konverzii zavedených zákonom č. 325/2022. Tieto zmeny boli schválené za účelom zjednodušiť výkon zaručenej konverzie pre osoby, ktoré zaručenú konverziu vykonávajú, a ktorých výsledkom má byť posilnenie dôveryhodnosti výstupov z tejto konverzie. A tieto zmeny si vyžadujú úpravu aktuálneho technického riešenia centrálnej evidencie záznamov vo vykonanej zaručenej konverzii, ktorej správcom je Ministerstvo investícií a regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky. Keď som to uvádzal v prvom čítaní, bola tu rozprava, bol dotaz, prečo sa zaručená konverzia posúva o dva roky. V tejto súvislosti pán poslanec Malatinec predložil na výbore poslanecký pozmeňujúci návrh, s ktorým sa stotožňujeme a ktorý sme teda pripravili na našom ministerstve a ktorého cieľom je, alebo teda ktorého obsahom je, že pôvodný návrh zákona, teda posun z 1. októbra ´24 na 1. októbra ´26 sa mení z 1. októbra ´24 na 1. októbra ´25, teda posun tohto návrhu zákona sa skracuje, jeho platnosti, a bude teda platný od, tento posun teda nebude dva roky, ale bude iba jeden rok. Ďakujem pekne, pán predsedajúci, skončil som. [13:56] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem navrhovateľovi. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj poslancovi Romanovi Malatincovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. [13:58] Roman Malatinec – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem vám veľmi pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 325/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení zákona č. 301/2023 Z. z., tlač 309, podáva Národnej rade v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky spoločnú správu výborov. Národná rada uznesením č. 373 z 19. júna 2024 pridelila predmetný návrh na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Výbory Národnej rady, ktorým bol návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 138 z 5. septembra 2024 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 44 z 5. septembra 2024 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III spoločnej správy vyplynul jeden pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Gestorský výbor odporúča o návrhu výboru Národnej rady, ktorý je uvedený v spoločnej správe, hlasovať takto: hlasovať o bode zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť v znení schváleného pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu uvedeného v spoločnej správe. Spoločná správa výborov Národnej rady bola schválená uznesením gestorského výboru č. 49 dňa 10. septembra 2024. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril za spoločného spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov. Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som. [13:58] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem spravodajcovi z výboru. Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Konštatujem, že do rozpravy sa prihlásil jeden pán poslanec, za klub Progresívne Slovensko pán Ján Hargaš, poverený člen poslaneckého klubu. Odovzdávam mu slovo. Nech sa páči. [14:02] Ján Hargaš – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo. Pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister, rád by som sa vyjadril k tomu návrhu, ktorý tu máme dnes v druhom čítaní. Vyjadril som sa aj v prvom čítaní, už vtedy som povedal, že v zásade ide o dobrú vec. Je to iniciatíva, ktorá vznikla ešte za predošlej vlády. Mrzí ma, že tá implementácia sa nestíha v tom pôvodne navrhovanom termíne, preto sme sa aj v prvom čítaní k tomuto návrhu zdržali. Oceňujem, že teda namiesto posunu o dva roky sa to posunie iba o rok, ale stále, z princípu ja nemám veľmi rád tieto posuny účinnosti, pretože potom to aj nejak sa stáva takým precedensom a úradníci sa príliš začnú spoliehať na to, že to, čo je napísané v zákone, nakoniec aj tak nebude platiť, lebo veď keď nestihneme, tak si to posunieme. Takže z toho dôvodu sme aj na výbore sa v tomto prípade zdržali. A teda je to dobrá vec, ktorá uľahčí život, uľahčí život ľuďom, ktorí využívajú elektronické služby štátu, ale aj tým, ktorí, ktorí chcú fungovať nejak v papierovom styku, ale potrebujú nejaký výstup z elektronickej komunikácie nejak sformalizovať, o tom je tá zaručená konverzia, ale nie o tom som chcel. Ja už tu mám taký zvyk, ktorý sa týka odstraňovania byrokracie, a povedal som si, že do tretice všetko dobré, tak teraz to bude tretí pokus, keďže máme otvorený zákon o e-Governmente, tak by som na záver svojho vystúpenia, pán predsedajúci, rád predniesol doplňujúci návrh, ktorý teraz následne teda by som rád odôvodnil. No, situácia je teda taká a zopakujem to už aj tretíkrát, naozaj ma veľmi bude zaujímať, že aké sú dnes tie dôvody pre to, ak by sa to koalícia rozhodla nepodporiť. Situácia je taká, že pán Raši, tu sediaci, všetka česť za to, v roku 2018 zaviedol taký systém, že úrady si medzi sebou začali vymieňať údaje a vďaka tomu občania nemusia na tie úrady nosiť papiere, veľmi zjednodušene povedané, lebo tie úrady si medzi sebou vymenia údaje, tak nemusíte tam behať medzi nimi, medzi okienkami s papierom vy. Je to fajn vec, je to zabehnuté. Dvadsať takto, dvadsať výpisov sa takto podarilo odstrániť, že ľudia už nemusia dvadsať výpisov nosiť medzi úradmi. Čo ale nie je dotiahnuté, je, že stále tie úradné výpisy potrebujete niekde pri kontakte s komerčným sektorom, napríklad v banke, poisťovni, u telekomunikačného operátora. Tam stále od vás môžu chcieť výpis z obchodného registra, výpis z registra trestov, výpis z listu vlastníctva a tak ďalej a tak ďalej. Čiže vy aj tak na ten úrad musíte ísť, musíte si vyžiadať ten papier, doniesť ho do tej banky a tam si ho nejak zaarchivujú. No a je to riešiteľné. IT systémy na to štát má pripravené, úrady si tie dáta vedia vymieňať, takže tie dáta sú správne, sú korektné. Čo potrebujeme spraviť, je zaviesť legislatívu, ktorá by umožnila tieto informácie zdieľať aj týmto tretím subjektom. Čiže namiesto toho, aby ste vy ako občan nosili tie papiere medzi úradom a tou pobočkou, pobočkou banky, poisťovne a tak ďalej, tak tá pobočka banky, poisťovne a tak ďalej s vaším súhlasom bude môcť nahliadnuť do tých štátnych evidencií a pozrieť si, že aké údaje máte napríklad v obchodnom registri, v registri trestov a tak ďalej. Čiže systémy na to máme. Je to zabehnuté v rámci štátnej správy, stačí to rozšíriť do komerčnej sféry, aj záujem z tej komerčnej sféry o takéto niečo je. A že to nie je nejaká malichernosť, tak o tom svedčia dáta, ktoré sme si vyžiadali aj z pobočiek Slovenskej pošty, pretože keď chcete takýto výpis získať a zaniesť ho niekam, tak často chodíte práve na pobočku Slovenskej pošty, kde takéto výpisy vydávajú: výpis z obchodného registra, registra trestov a tak ďalej. No a platí už niekoľko rokov, že takýchto výpisov sa každoročne vydá asi 350-tisíc. Čiže 350-tisíc papierov si ľudia musia požiadať, lebo ich niekde potrebujú. Nepotrebujú ich na úradoch, lebo tie úrady už tieto dáta majú, čiže potrebujú ich práve tam, kde dneska štátne údaje nedotekajú. Celkovo na poplatkoch ľudia zaplatia za týchto 350-tisíc výpisov jeden a pol milióna eur za rok 2023, podobne to bolo aj v roku 2022. Keď sme predkladali tento náš návrh zákona, aby sme tieto údaje sprístupnili aj komerčnej sfére a ľudí odbremenili od toho zbytočného nosenia papierov, vypočítali sme pomerne precízne v doložke vplyvov, že zavedením takejto zmeny by sa podarilo ľuďom na Slovensku ušetriť štyri a pol milióna eur. To je hodnota strateného času, to je hodnota správnych poplatkov, cestovného a tak ďalej. Jednoducho kalkulácia, ktorá sa štandardne robila pri iných zákonoch, tak v tomto prípade sme ju spravili tiež. Vychádza nám to na úsporu štyri a pol milióna eur. No a s týmto tu už chodíme pomaly ako na klavír, pretože mne to príde naozaj veľmi zvláštne. Toto nie je nejaká téma, ktorá je politicky nejak zafarbená, že to nie je nejaká progresívna agenda alebo veľmi sociálna agenda alebo národnostná agenda. Ja neviem, či má prívlastok byrokracia. Byrokracia je za mňa, teda jediný prívlastok má, že je otravná. Čiže toto je návrh, ktorý pomôže ľuďom odstrániť otravnú byrokraciu bez ohľadu na to, koho v tejto sále volili. Priniesli sme to v januári, vo februári sa o tom rokovalo. Vtedy dokonca niektorí koaliční poslanci boli proti, to ma teda naozaj prekvapilo, že niektorých takých tvrdých zástancov byrokracie tu máme, že dokonca ju chránia vlastným telom v tomto parlamente, že boli proti tomuto návrhu zákona. Potom sa už trošku polepšili. Mali sme druhú šancu, keď pani ministerka Saková predkladala zákon na boj proti byrokracii, tak sme teda dali tiež tento pozmeňujúci návrh, že keď bojujeme proti byrokracii, tak bojujme aj s touto časťou byrokracie. Vtedy tu pani Saková bola ako navrhovateľka alebo teda predkladateľka zákona a povedala, že teda ona by aj veľmi rada, že jej sa to páči. Hovorila aj za vás, pán minister, že aj vám sa to teda páči, dovolila to povedať, že teda aj vám sa to páči a že teda určite s nami budete diskutovať a že si to osvojíte, keď najbližšie budete robiť novelu zákona o e-Governmente. Tí bystrejší a ktorí ma počúvajú teraz, si všimli, že vlastne rokujeme o zákone o e-Governmente, máme tu vládny návrh zákona o e-Governmente, ale, žiaľ, toto odstraňovanie byrokracie tam stále nevidím. Takže prešlo šesť mesiacov, odkedy naposledy sme sa o tomto rozprávali, v marci pani ministerka Saková hovorila, že jej sa to páči, vám sa to páči, pán minister, a že teda keď najbližšie otvoríte zákon o e-Governmente, tak to tam teda zapracujete, lebo je to super vec. A ja s vami súhlasím, že je to super vec, len ste to tam nezapracovali. Takže na tretí pokus to teda navrhnem ako doplňujúci návrh k tomuto, k tomuto, k tomuto zákonu. A keď som teda dal prívlastok tej byrokracii, že je otravná, ja možno aj rozumiem, že aj vás to otravuje, keď stále s tým takto chodím, pán minister, že už tretíkrát s tým istým. Tak budeme aj my musieť byť otravní ako tá byrokracia, lebo to považujem za nejaké plnenie našej, nášho poslania, s čím nás sem ľudia vyslali, že ľudia nás sem vyslali, aby sme im pomáhali zlepšovať život. A ja si myslím, že toto by im pomohlo, že by im to zlepšilo život. A teda budem otravný ako byrokracia a budem s tým chodiť dovtedy, kým si ten návrh buď neosvojíte, alebo neprídete ešte s niečím lepším, čo ja veľmi rád, veľmi rád podporím. Takže už teraz avizujem, že v prípade, že tento pozmeňujúci návrh alebo doplňujúci návrh neprejde, tak na októbrovej schôdzi sa vidíme opäť a opäť budem pripomínať to, že už sme tu dávno mohli mať odstránených 350-tisíc výpisov, ktoré sa dneska zbytočne vydávajú, zbytočne ľudia chodia na úrady tieto papiere si pýtať a potom ich niekam nosiť. Už sme to mohli mať dávno spravené, keby ste chceli. A všimol som si, že teraz posledné dni strana HLAS má takú veľkú kampaň, ako robí pre ľudí. Údajne teda oveľa viac ako tá zlá progresívna vláda úradníkov okolo pána premiéra Ódora, že teda HLAS robí pre ľudí. No tak ja tu mám jeden konkrétny príklad, kde už ste to dávno mohli zimplementovať, keby sa vám chcelo, už ste dávno mohli tým ľuďom uľahčiť životy. A najabsurdnejšie na tom mne príde to, že je to v skutočnosti iba rozšírenie iniciatívy, ktorú tu sám pán minister Raši v roku 2018 začínal. Stavať na tom, čo ste sám začali, mne príde akoby zmysluplné, jedine, že by ste to neprijali len preto, že to je opozičný návrh a proste ješitnosť vám možno nedovolí. Už naozaj neviem, že ktorá výhovorka, lebo už sú to výhovorky. Viete, už keď sa o tom bavíme trištvrte roka, už mi to prídu ako výhovorky. Či to je rozpočet, no tak za trištvrte roka sa dá vyriešiť aj rozpočet. Navyše toto opatrenie sa samo zaplatí. Hovorili ste, že čas, že potrebujete čas si to premyslieť. No tak pol roka prešlo, za pol roka nikto z ministerstva nás nejak nekontaktoval, že by sa o tom chcel nejak rozprávať. Návrh tam máte, máte tam dôvodovku, stačí to okopírovať, prepísať hlavičku, že to neni poslanecký návrh pána Hargaša, ale je to vládny návrh. Hovorili ste, že to chcete do návrhu novely zákona o e-Governmente, no tak máme tu novelu zákona o e-Governmente, nedali ste to tam, tak neviem, čo ešte bude, neviem, počasie možno ešte môže byť dôvod, prečo sa vám to nechce robiť. Naozaj mi to príde už trochu, trochu zvláštne. Takže ja som pripravený na konštruktívnu debatu. Ak sa chcete o tom rozprávať, ten zákon, ako som hovoril, prvýkrát som ho navrhoval v januári, čiže osem mesiacov už to, už to je na stole, je to domyslené, je to len stavanie na tých systémoch, ktoré už dneska ministerstvo má. Je to pokračovanie iniciatívy, ktorú ste sám začali. Veľmi rád si vypočujem nejaké konštruktívne návrhy alebo konštruktívnu oponentúru k tomuto návrhu. Naozaj budem, budem, budem tomu rád. Ja si myslím, že ak padne argument peniazmi, tak opakujem, tento zákon sa sám vráti na základe tej analýzy prínosov a nákladov. A asi by som povedal, že nepoďme radšej do debaty o peniazoch, pretože sa budeme musieť baviť o tom, že keď sú peniaze na lietanie vládnym špeciálom na futbal, alebo na ministerstvo športu s predraženým nájmom, tak si myslím, že peniaze na odstraňovanie zbytočnej byrokracie, ktorá ľudí otravuje, by sa tu nájsť mohli. Ďakujem a teraz by som pristúpil k prečítaniu doplňujúceho návrhu. V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúci doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení zákona č. 301/2023 Z. z. (tlač 309). Vo vládnom návrhu zákona navrhujem tieto doplnenia: Za čl. I sa vkladá nový čl. II, ktorý znie: "Čl. II Zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení zákona č. 214/2014 Z. z., zákona č. 29/2015 Z. z., zákona č. 130/2015 Z. z., zákona č. 273/2015 Z. z., zákona č. 272/2016 Z. z., zákona č. 374/2016 Z. z., zákona č. 238/2017 Z. z., zákona č. 69/2018 Z. z., zákona č. 313/2018 Z. z., zákona č. 211/2019 Z. z., zákona č. 134/2020 Z. z., zákona č. 416/2020 Z. z., zákona č. 325/2022 Z. z. a zákona č. 301/2023 Z. z. sa dopĺňa takto: 1. V § 10 sa odsek 11 dopĺňa písmenom k), ktoré znie: „k) poskytovanie údajov podľa písmena j), so súhlasom osoby, ktorej sa takéto údaje týkajú, tretej strane,”. 2. § 55 sa dopĺňa odsekom 6, ktorý znie: „(6) Správca modulu procesnej integrácie a integrácie údajov poskytuje údaje z informačných systémov, z ktorých sú orgány verejnej moci pri svojej úradnej činnosti povinné a oprávnené získavať a používať údaje,29aa) vždy aj spôsobom a v rozsahu podľa § 10 ods. 11 písm. j) a k); na poskytovanie týchto údajov vytvorí správca modulu procesnej integrácie a integrácie údajov verejne dostupné aplikačné rozhranie. Údaje podľa prvej vety sú použiteľné na právne účely rovnako, ako sú použiteľné na právne účely pre orgán verejnej moci podľa osobitného predpisu. 29ab) Poznámky pod čiarou k odkazom 29aa a 29ab znejú: „29aa) § 1 ods. 3 a 4 zákona č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 29ab) § 1 ods. 1 zákona č. 177/2018 Z. z. v znení zákona č. 310/2021 Z. z.” 3. Za § 60j sa vkladá § 60k, ktorý vrátane nadpisu znie: „§ 60k Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. júla 2025 (1) Správca modulu procesnej integrácie a integrácie údajov zabezpečí plnenie povinnosti podľa § 55 ods. 6 najneskôr od 1. septembra 2025, pričom aplikačné rozhranie a popis jeho použitia sprístupní najneskôr do 1. júla 2025. (2) Postup a podmienky, ktoré musia byt' podľa predpisov o informačných technológiách vo verejnej správe a tohto zákona splnené na poskytovanie údajov podľa § 10 ods. 11 písm. k) zverejňuje ministerstvo investícií na svojom webovom sídle a na ústrednom portáli."." Nasledujúci novelizačný článok sa primerane prečísluje. Nový čl. II nadobúda účinnosť' 1. júla 2025, čo sa premietne do ustanovenia o účinnosti. Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som s čítaním doplňujúceho návrhu. [14:17] Ján Hargaš – Vystúpenie v rozprave . [14:17] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán poslanec. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ukončujem možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko pán navrhovateľ? (Reakcia z pléna.) A, pardon, pardon. Takže opravujem sa. Dávam slovo pánovi poslancovi Zahorčákovi, ktorý sa prihlásil do rozpravy ako jediný ústne. [14:17] Viliam Zahorčák Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľujem si vo svojom vystúpení v krátkosti zdôvodniť pozmeňujúci návrh, ktorý predložím o chvíľu. Uvedený pozmeňujúci návrh rieši úpravu režimu členstva v DataCentre elektronizácie územnej samosprávy, tzv. DEUS. Režim sa navrhuje nastaviť tak, že ministerstvo, ktoré ma byť členom združenia DEUS, bude určené rozhodnutím vlády Slovenskej republiky, nie tak, ako je to momentálne, že je tam len ministerstvo financií. Pokiaľ sa v budúcnosti vláda rozhodne, že namiesto súčasného ministerstva bude členom združenia iné ministerstvo, určí tak svojím rozhodnutím. Cieľom je zabezpečenie flexibilnej a efektívnej realizácie informatizácie spoločnosti a verejnej správy zo strany zainteresovaných subjektov. Zároveň na uvedené reaguje aj úprava režimu financovania v prípade zmeny člena. A teraz prikročím k samotnému pozmeňujúcemu a doplňujúcemu návrhu. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Viliama Zahorčáka k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 325/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení zákona č. 301/2023 Z. z. (tlač 309). V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúci pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 325/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení zákona č. 301/2023 Z. z. (tlač 309). Za článok I sa vkladá nový článok II, ktorý znie: „Čl. II Zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení zákona č. 214/2014 Z. z., zákona č. 29/2015 Z. z., zákona č. 130/2015 Z. z., zákona č. 273/2015 Z. z., zákona č. 272/2016 Z. z., zákona č. 374/2016 Z. z., zákona č. 238/2017 Z. z., zákona č. 69/2018 Z. z., zákona č. 313/2018 Z. z., zákona č. 211/2019 Z. z., zákona č. 134/2020 Z. z., zákona č. 416/2020 Z. z., zákona č. 325/2022 Z. z. a zákona č. 301/2023 Z. z. sa mení takto: 1. V § 9a ods. 1 druhej vete sa slová "jedinými členmi sú ministerstvo financií” nahrádzajú slovami „členmi sú ministerstvo určené rozhodnutím vlády Slovenskej republiky”. 2. V § 9a odsek 6 znie: „(6) Členovia záujmového združenia právnických osôb DataCentrum elektronizácie územnej samosprávy Slovenska prispievajú v súlade s osobitnými predpismi,9b) na činnosť správcu dátového centra v rozsahu a spôsobom podľa vnútorných predpisov správcu dátového centra. Ministerstvo určené podľa odseku 1 môže poskytnúť správcovi dátového centra príspevok zo štátneho rozpočtu podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok určený na zabezpečenie činností správcu dátového centra."." Nový čl. II nadobúda účinnosť 1. januára 2025, čo sa premietne aj do ustanovenia o nadobudnutí účinnosti zákona. Pôvodný čl. II sa prečísluje ako čl. III. Vložením nového článku sa primerane upraví názov návrhu zákona. Pán predsedajúci, skončil som. [14:17] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán poslanec. Keďže do rozpravy sa ústne prihlásil len pán poslanec Zahorčák, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko pán navrhovateľ? Nech sa páči. [14:22] Richard Raši – Vystúpenie Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, ctené dámy, vážení páni. Pán poslanec Hargaš, vy žartujete! Nie, pán poslanec Hargaš, vy žartujete. Tak vy máte tú odvahu rozprávať niečo o debyrokratizácii? Vy, ktorý ste boli poradca ministerky Remišovej pre informatizáciu, ktorý ste boli štátny tajomník na ministerstve Remišovej pre informatizáciu? Vy, ktorý ste tento zákon mali nami pripravený na ďalšie pokračovanie a rok ste ho držali v šuflíku? Rok ste to mali pripravené, ste to mali v šuflíku, ani ste nepípli. A čo urobila po roku Remišová? Troška ho prepleskla a dala ho v takom istom znení do... (Reakcia z pléna.). Ale, pán poslanec, ukľudnite sa! Ja som vám neskákal do reči. Je to pravda, ste rok nerobili vôbec nič. Vyslovene ste tam boli len taký pajác pri Remišovej. Ale čo ste stihli za ten rok urobiť, za ten rok ste stihli urobiť Slovensko IT. Slovensko IT, kde sa vám vydarilo osem mesiacov nedať ľuďom žiadnu prácu. Osem mesiacov ste nedali ľuďom žiadnu prácu a zaplati... (Poslanec Hargaš pristúpil k rečníckemu pultu a hovoril niečo ministrovi.) Vyprosujte si kľudne... (Reakcie z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR Prosím vás, zaujmite... Raši, Richard, minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR Nie, ostaňte, pán poslanec, ja len začínam. (Výkriky z pléna.) Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR Zaujmite svoje miesto a chcem všetkých upozorniť... Raši, Richard, minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR Pán poslanec, poďte, poďte sem. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR ... aby používali skutočne slovník, ktorý prináleží do Národnej rady. Ďakujem. Raši, Richard, minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR Áno, ospravedlňujem sa, pán predsedajúci, ale také klamstvá, čo tu tento teda poradca pre informatizáciu a štátny tajomník hovoril, to je vrchol. Čiže ja vám to aspoň rozpoviem, dobre. Čiže mal pripravený, čiže kritizuje to, že sme nedali zákon o debyrokratizácii. Takže, rok to mali pripravené v šuflíku, neurobili nič, Remišová a Hargaš, poradca pre informatizáciu a potom štátny tajomník. Ale medzitým stihli urobiť Slovensko IT, kde osem mesiacov nedali ľuďom žiadnu prácu, prijali sto ľudí, nedali im žiadnu prácu. Vyplatili im mzdy na úrovni 2,7 mil. eur. Žiadna robota, mzdy 2,7 mil. eur. Podarilo sa im prenajať priestory za 240-tisíc eur, ktorý nový manažment, ktorý prišiel po zmene vlády, za týždeň znížil cenu na 120-tisíc eur. Podarilo sa im vyplatiť tu pánovi Hargašovi, poradcovi ministerky Remišovej a potom štátnemu tajomníkovi pre informatizáciu, vyplatiť odmeny 400-tisíc eur manažmentu pri trojmiliónovej strate. Štyristotisíc eur odmeny manažmentu a vybraným ľuďom pri trojmiliónovej strate. Podarilo sa im urobiť to, že išlo o Slovensko IT, čiže firmu, ktorá bola zodpovedná za vytváranie produktov IT štátu, lebo nič iné nemohla robiť. Takže táto firma, ktorá bola expertom štátu na informačné technológie, tak táto firma si za 10-tisíc eur prenajala, vybrala súkromnú firmu, aby jej urobila čo? Webovú stránku. Chápete? Toto sa tam dialo. Toto urobil poslanec Hargaš a toto urobila Remišová a štátny tajomník Hargaš. Takže aby vám bolo jasné, ako IT nie riadili, ale doriadili. Ospravedlňujem sa mu aj takto verejne, že som mu povedal "pajác", áno, mrzí ma to, nezvyknem takto hovoriť, ale takéto kecy, čo tu rozprával, to je naozaj vrchol drzosti, lebo po nich sme našli jeden, nechcem použiť vulgárne slová, ale obrovský neporiadok. Obrovský neporiadok. Čo sme tam ešte našli? Našli sme Slovensko IT, ktoré zariaďoval pán Hargaš s pani Remišovou, napríklad že napriek tomu, že boli home officey, tak si za tisíc eur objednali barbera do roboty. Páni, čo máte brady, chodíte k barberom, viete, čo to stojí, za tisícku barbera pre zamestnancov napriek tomu, že sú home officey. A potom sme našli ešte aj na pracovisku napr. hrazdu, hej? Čiže toto bolo ich riadenie informatizácie a tu sa bude teraz urážať ako malý chlapec za to, čo spôsobil. Ale vráť... prejdem ešte aj k zákonu, samozrejme, to celé vyústilo trestným oznámením a myslím si, že sa ešte manažmenty aj všetci, čo za to boli zodpovední, poriadne zapotia. Pán poslanec Hargaš mal aj tú drzosť, že sa pýta a naozaj, fakt ma úprimne mrzí, že som ho urazil, lebo keby neodišiel, tak mu to poviem rovno do očí, hej? Takže a pýta sa pán poslanec Hargaš, že prečo my posúvame účinnosť zákona o zaručenej konverzii. On sa to pýta? No takže, posúvame to preto, lebo to pripravili tak, že nebolo pripravené vôbec nič. Však toto je už druhé a tretie čítanie o tomto zákone, a predsa keby to bolo pripravené, tak to neposunieme, nie? Však neposúvame to preto, lebo to bolo pripravené. A keď tu bola rozprava v prvom čítaní, tak pán poslanec Hargaš sa pýtal, že prečo to posúvame o dva roky. Áno, zapli tímy, oprášili všetko, čo sa dalo. Dnes predložil pán poslanec Malatinec návrh pozmeňujúceho návrhu, ktorý sme vybrali a pripravili my, že to bude len o rok, ale aj vtedy, keď tu pán poslanec Hargaš vystupoval, tak sa pýtal, prečo až o dva roky, prečo nie až o rok, pretože on vedel, že to vôbec nepripravili, a preto vedel, že to jednoducho posunuté musí byť. Pretože keby to bolo pripravené, tak to mohli urobiť oni a keby to bolo pripravené, tak to dáme už dávno, tak predsa nebudeme posúvať účinnosť niečoho, čo pripravené na ministerstve bolo. Takže ja len pripomínam to preto, lebo pán poslanec Hargaš sa teraz tvári, ako keby padol z neba, ako keby prišiel čistý nepopísaný list. Nie. On je popísaný list, páni, je to list, súčasť knihy pani Remišovej, je to čierna kniha diela regionálneho rozvoja a informatizácie a pán poslanec Hargaš ako jej poradca pre informatizáciu a potom štátny tajomník sa zapísal do tejto knihy hrubými písmenami. Ďakujem pekne. [14:25] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem navrhovateľovi. (Potlesk.) Žiada si záverečné slovo spoločný spravodajca? Súčasne vás žiadam, aby ste oznámili termín hlasovania o tomto návrhu zákona. [14:29] Roman Malatinec – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem. O tomto bode budeme hlasovať pri najbližšom hlasovaní. Ďakujem. [14:29] Tibor Gašpar Ďakujem spravodajcovi. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pristúpime k druhému čítaniu o vládnom návrhu zákona o príspevkoch poskytovaných z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 310, spoločná správa výborov má tlač 310a. Prosím opäť za navrhovateľa ministra investície, regionálneho rozvoja a informatizácie Richarda Rašiho, aby v zastúpení ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka vládny návrh zákona odôvodnil. (Rokovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona o príspevkoch poskytovaných z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka a o zmene a doplnení niektorých zákonov , tlač 310.) [14:29] Richard Raši – Vystúpenie Ešte raz príjemný dobrý deň, dovoľte mi, aby som teda ospravedlnil pána ministra, ale je na zahraničnej služobnej ceste na stretnutí ministrov a uvediem teda jeho vládny návrh zákona. Je to druhé čítanie, čiže povieme len, čo je cieľom. Cieľom je vytvoriť vnútroštátny právny základ nadväzujúci na nové nariadenia Európskej únie, ktoré upravujú novú spoločnú poľnohospodársku politiku Európskej únie s ohľadom na projektové intervencie v záujme rozvoja vidieka na roky 2023 až 2027, ustanoviť vo vzťahu k projektovým intervenciám postupy a podmienky poskytovania príspevku a príspevku na finančný nástroj, nadviazať na poznatky z doterajšej aplikačnej praxe v rámci programu rozvoja vidieka a znížiť administratívnu záťaž. Ďakujem pekne, pán predsedajúci. [14:29] Tibor Gašpar Ďakujem navrhovateľovi. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie poslancovi Igorovi Šimkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pán poslanec. [14:30] Igor Šimko – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem veľmi pekne. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Národná rada uznesením č. 376 z 19. júna 2024 pridelila vládny návrh zákona o príspevkoch poskytovaných z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 310, na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor určila výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Výbor, výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Poslanci, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Výbory, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: ústavnoprávny výbor uznesením č. 140 z 5. septembra 2024 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami. Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 63 z 10. septembra 2024 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona Národnej rady o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť s pripomienkami. Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch 1 až 16 spoločnej správy spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť. Spoločná správa výborov o prerokovaní predmetného návrhu zákona vo výboroch v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 69 zo dňa 10. septembra 2024. V citovanom uznesení ma výbor poveril predložiť Národnej rade spoločnú správu výborov a splnomocnil ma podať návrhy podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu. Ďakujem. [14:30] Tibor Gašpar Ďakujem spravodajcovi z výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Konštatujem, že do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a konštatujem, že rozpravu považujeme za skončenú. Ak chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ, nech sa páči. Nie. Žiada si záverečné slovo spoločný spravodajca? Nie. Termín hlasovania? [14:33] Igor Šimko – Vystúpenie spoločného spravodajcu Termín hlasovania navrhujeme dnes o piatej. [14:33] Tibor Gašpar Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a pristúpime k ďalšiemu bodu. Nasleduje druhé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. Vládny návrh zákona je pod tlačou tlač 311, spoločná správa výborov má tlač 311a. Prosím ministerku zdravotníctva Slovenskej republiky Zuzanu Dolinkovú, aby vládny návrh zákona odôvodnila. Nie je prítomná? (Reakcia z pléna.) Áno? (Krátka pauza do príchodu ministerky.) Takže nech sa páči, ešte raz prosím pani ministerku zdravotníctva Slovenskej republiky Zuzanu Dolinkovú, aby vládny návrh zákona odôvodnila. (Rokovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov , tlač 311.) [14:35] Zuzana Dolinková – Vystúpenie Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch, sa predkladá na základe plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na mesiac apríl. Účelom návrhu zákona je doplniť prílohu č. 1 o päť omamných látok prvej skupiny a o tri psychotropné látky prvej skupiny na základe rozhodnutia prijatého komisiou Úradu OSN pre omamné látky a kriminalitu. Zároveň na základe podnetu ministerstva vnútra a Policajného zboru sa navrhuje zaradiť jednu omamnú látku prvej skupiny a desať psychotropných látok prvej skupiny do prílohy č. 1. Návrh zákona prispeje k zvýšeniu sociálnej ochrany obyvateľstva a k prevencii vzniku závislosti od užívania omamných a psychotropných látok najmä tým, že umožní pružnejšie trestnoprávne postihovať nezákonnú činnosť subjektov v súvislosti s výrobou, distribúciou a predajom omamných a psychotropných látok. Zároveň sa navrhujú aj spresnenia v paragrafovom znení zákona, ktoré si vyžiadala každodenná prax. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie predloženého návrhu zákona. Ďakujem veľmi pekne. [14:35] Tibor Gašpar Ďakujem, pani ministerka. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre zdravotníctvo poslancovi Radomírovi Šalitrošovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. [14:36] Radomír Šalitroš – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ako spoločný spravodajca výboru predkladám spoločnú správu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, tlač 311a. Vládny návrh zákona, tlač 311, prerokovali určené výbory a ústavnoprávny výbor a výbor pre zdravotníctvo ako gestorský výbor. Výbory súhlasili s uvedeným návrhom zákona a odporučili Národnej rade návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré sú obsiahnuté v IV. časti spoločnej správy. Gestorský výbor nedostal žiadne stanoviská poslancov, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, tlač 311, vyjadrených v uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanovisku gestorského výboru, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, teda tlač 311, schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Spoločná správa obsahuje šesť pozmeňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporučil hlasovať o bodoch 1 až 6 spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť. Spoločná správa výborov bola schválená uznesením č. 68 z 10. septembra 2024, kde ma výbor poveril za spoločného spravodajcu a poslanca Zdenka Svobodu za náhradníka k predmetnému návrhu zákona v prípade mojej neúčasti. Pán predsedajúci, skončil som, môžte otvoriť rozpravu. [14:36] Tibor Gašpar Ďakujem spoločnému spravodajcovi z výboru pre zdravotníctvo. Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku, poverený člen poslaneckého klubu Progresívne Slovensko pán poslanec Oskar Dvořák. Týmto mu odovzdávam slovo. [14:39] Oskar Dvořák – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja sa pokúsim byť teda veľmi stručný a vecný. My sme dneska mali k tomuto návrhu zákona aj debatu na zdravotníckom výbore, ktorá bola predčasne ukončená, čiže je pre mňa aj dôležité, aby tie argumenty, ktoré tam zazneli, zazneli aj tu v pléne. Ja na úvod poviem, že toto je relatívne štandardný proces, ktorý tu už prebieha dlhé roky. Máme nejaké zakázané látky, ktoré prichádzajú z OSN a tie teda preberáme, plus tuto teda máme aj nejaké navyše, ktoré prichádzajú od ministerstva vnútra. Je to, je to, je to teda typický proces, ktorý sa pravidelne opakuje, ale je podľa mňa nutné dať aj ten kontext toho bežného sveta, že vlastne prečo, prečo aj ministerstvo vnútra do toho zasiahlo, prečo, prečo vlastne to tu teraz máme. No a asi všetci poznáte takú, tie rôzne látky, HHC a podobné, ktoré sa tu predávajú. Ony sa často predávajú ako rôzne zberateľské predmety a dostávajú sa k nim aj mladiství rôznym nekontrolovateľným predajom. Je nutné povedať tuto na mieste, že vláda reaguje trošku opozdene, trošku výrazne opozdene, pretože tento problém s HHC a s tými zberateľskými predmetmi, si myslím, že každý z nás registruje, bolo to plnokrát medializované, ako sa mladiství k tomu dostávajú. Je to minimálne rok, ak nie viac, čo tu tento problém máme. Ale odhliadnuc od toho, keby som chcel ísť do nejakých širších súvislostí, že pokračujeme v nejakej čisto reštriktívnej politike, ktorá teda sa už ukazuje nejak neefektívne v tom celkovom svete, naozaj tou najohrozenejšou skupinou, ktorá sa dostáva k týmto novým syntetickým drogám, sú tí mladiství. A dneska už nám aj vychádzajú články rôzne, že oni sa najčastejšie k tomu dostávajú napríklad cez rôzne automaty v nákupných centrách alebo automaty na uliciach pri lekárňach. Keď si to kúpite, tak vidíte to, že to sú normálne klasické jointy, alebo, alebo nejaké iné prípravky. Vidíte, že to je zabalené, je to, je tam napísané, že to sú zberateľské predmety, ktoré by ste teda určite nemali užívať. Alebo najnovšie, čo sa najviac v tom rozmáha, sú teda aj nejaké e-shopy. Mladistvý sa úplne bežne si môže ísť na internet a kúpiť si, kúpiť si takéto niečo a je jedno, či má 10, 11, 12, 13 rokov, veľmi jednoducho sa k tomuto dostane. No a teda najväčším problémom je, sú dva problémy. Jeden, že tento zákon iba reštriktívne prichádza ku konkrétnym molekulám, napríklad HHC-O, HHC-E a postupne sa to takto novelizuje a, samozrejme, ten trh potom vytvára nové molekuly, stále nové a nové molekuly, čiže ten štát nikdy nebude vedieť dohnať ten trh a bude teda zakazovať tie konkrétne molekuly. V tomto teda nám bolo dnes povedané, že ten štát má aj ambíciu pristúpiť k tomu nejakým spôsobom takým, že zadefinuje nejakú všeobecnú molekulu a potom sa to bude upravovať. To už tu malo byť teda na stole. Teda ja hovorím, že ten problém, ktorý tu dneska ideme riešiť s tými rôznymi HHC-čkami ako zberateľskými predmetmi, tento zákon to nevyrieši. Pravdepodobne budeme sledovať nové molekuly, ktoré sa opäť budú dať predať v nejakých automatoch alebo na nejakých e-shopoch. Ale čo je na tom najhoršie, že vôbec sa nesústreďujeme na to, na tú distribúciu tých rôznych drog k tým najmladším. A ja teda by som očakával teda od ministerstva alebo od tejto vlády, aby nám, a ja opäť položím tú otázku, ja by som bol rád, keby som teda na ňu dostal odpoveď, že či existuje nejaká, nejaký plán na to, ako práve budeme vedieť lepšie regulovať ten prístup tých mladistvých cez tie rôzne automaty alebo cez tie rôzne e-shopy, lebo ak k tomu pristúpime len týmto zákonom, tak vám hovorím, že ten problém u mladistvých nezmizne. Dneska sme tu mali, boli už aj nejaké medializované články o rôznych psychózach, ako sa tí mladí k tomu dostávajú, predávkovávajú sa v 12, 13 rokoch bez osvety. Tento problém tu zostane, lebo zakazujeme len konkrétne molekuly. Ja vám garantujem, že budeme tu mať hneď na stole hneď do pár mesiacov nové molekuly, keď toto zakážeme. A aj keď prídu tie molekuly, aj keď štát bude mať nejaký komplexnejší prístup a bude chcieť zakazovať nejakú, nejakú zmes alebo nejakú väčšiu, väčšiu sadu molekúl, že by sa to nejak automaticky tam spadalo, stále to nerieši ten problém s tými automatmi a s tými e-shopmi, ako sa mladí k tomu najčastejšie dostávajú. Čiže ja by som bol veľmi rád, ak by som na toto dostal odpoveď. A ďakujem veľmi pekne za pozornosť. [14:44] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem pánovi poslancovi za jeho vystúpenie. S faktickou poznámkou sa prihlásil jeden pán poslanec. Pán poslanec Šimko, nech sa páči, máte slovo. [14:44] Igor Šimko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Tak, pani ministerka, ďakujem vám veľmi pekne, že naprávate tú krivdu, ktorú naozaj na deťoch a na rodičoch urobila predošlá vláda. Bohužiaľ, ten rozmach týchto automatov a týchto činností a tejto distribúcie z môjho pohľadu drog sa práve v minulosti rozmohol. Ja som podal aj na Slovenskú obchodnú inšpekciu podnet aj určité, určité podnety ďalej. Bohužiaľ, tým, že to nebolo doposiaľ zakázané na zozname zakázaných látok, tak nemohli ďalej konať. Ja verím, že sa to dá do poriadku, len, bohužiaľ, sme sa nedozvedeli, že tak drogovo voluntaristická strana, ako je opozičné PS, aký má k tomu vlastne postoj. Lebo len došlo ku kritike, ale nedozvedeli sme sa, či naozaj sú proti tomu, alebo sú za to, alebo sú za legalizáciu, tak ako hovorili v predvolebnej kampani. Ďakujem pekne. [14:45] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán poslanec. Reagovať bude pán poslanec Dvořák s faktickou poznámkou. Nech sa páči. [14:45] Oskar Dvořák – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán kolega, mňa fascinuje, že kam vy všade dokážete doniesť tú formulku, že minulá vláda za niečo môže. Ale naozaj ľudia, ktorí sa tomu zdravotníctvu a drogovej politike venujú dlhšie, tak vedia, že takto je legislatíva nastavená desiatky rokov. Tu stále je problém s tým, že prichádzajú nové molekuly. Za to naozaj minulá vláda nemôže, ani predminulá, ani tá predpredminulá. Tá legislatíva je tu naozaj dlho. A zároveň, keď ste počúvali pozorne, keby ste teda respektíve počúvali pozorne, čo som ja hovoril, tak ja som povedal moje výhrady, ktoré tam sú. Moje výhrady sú také, že toto by sa k mladistvým nemalo nekontrolovane dostávať a že tu máme obrovskú dieru v zákone, ktorá nie je vyriešená. Vy máte dneska moc, aj vy môžte dokonca dať pozmeňovací návrh a môžte dať svoj návrh, teda keď sa tomu dlhodobejšie venujete, z toho, čo chápem. Ja budem veľmi rád, keď budem môcť diskutovať na tú tému, ako spoločne zabránime tomu, aby sa k tomu nedostávali 12-ročné deti neregulovane cez automaty a cez e-shopy. A naozaj toto je problém, ktorý je tu už dlhodobo, takto že tá legislatíva je nastavená. Vy máte dneska momentálne všetku moc, všetku moc. Nám, opozícii, nič neprejde, neprechádza ani nebude prechádzať, predpokladám, čiže ja by som bol veľmi rád, keby ste mi možno aj odpovedali na túto otázku, že ako zabezpečíte tú reguláciu práve tých automatov a tých e-shopov a tých nových molekúl, ktoré tu budú prichádzať. Pretože ja vám to opä... lebo keď nič neurobíte, tak ja vám to, samozrejme, opätovne pripomeniem, za tri-štyri mesiace budeme mať ten istý problém s tým HHC-čkom, ktoré tu máme, pretože príde akurát iná molekula, názvu HHC-P, HHC-M alebo podobne, a zase budeme pozerať, ako sa to predáva z automatov alebo z e-shopov ako len zberateľské predmety. [14:47] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem pánovi poslancovi. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Prihlásili sa dvaja poslanci. Prvý, pán poslanec Krajčí za SLOVENSKO, nech sa páči. [14:47] Marek Krajčí – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo. Áno, je pravda, táto procedúra v pravidelných intervaloch prebieha týmto parlamentom, pretože máme tak nastavenú legislatívu, že každú jednu molekulu musí schvaľovať parlament. A to je presne otázka, či to tak má byť. Dnes sme sa dozvedeli na pôde výboru veľmi dobrú správu, že sa pripravuje novelizácia v podstate zákonov v zmysle, že sa nebude musieť každá jedna, ako by som to povedal, napodobenina molekuly, ktorá spôsobuje dané problémy a je už na tomto liste, pretože ju vieme chemicky upraviť a zrazu je tam nejaká iná koncovka, už sa nebude musieť prácne celým legislatívnym procesom dostávať na zoznam zakázaných látok. Tak to som sa veľmi potešil. Avšak treba si uvedomiť jednu jednoduchú vec, že nikde nie je napísané, že o tom máme rokovať teraz. A to je možno aj otázka, alebo odpoveď pre pána poslanca Šimka, že tie problémy s tými novými látkami, ktoré dnes ideme zakázať, sú tu od augusta minulého roka. Takže ak to chcete hodiť na tú vládu, tak tá vláda nemala v podstate absolútne žiadnu príležitosť to rýchlo dať do zákona, pretože však vieme, kedy boli voľby, že? Ale pani ministerka mala na to rok. A čakalo sa. A boli sme tu koľko, koľko skrátených legislatívnych konaní sme tu mali? A dokonca sme tu mali šialený prílepok. Myslím, že k zákonu pána poslanca Baláža, kedy ste potrebovali rušiť NIHO. Absolútny prílepok, ktorý je teraz na Ústavnom súde. Viete, keby niekto dal takýto prílepok, tak myslím, že nikto by nenamietal, nikto by to na ten Ústavný súd ani nedal a bol by pokoj. A žiaľ, sme tu až za rok. Takže ja sa pýtam, že či toto nie je zanedbanie právomocí, ktoré minister má a ktoré si mal urobiť trošku skôr. Najmä preto, pretože pani ministerka dokázala v priebehu pár dní hasiť problémy, ktoré mali finančné skupiny, dokázala robiť zmeny, išlo sa tu do skrátených legislatívnych konaní, keď bolo treba poopravovať veci, ktoré niekomu nevyhovovali, ale takáto zásadná vec, ktorá kľudne mohla ísť do skráteného legislatívneho konania, úplne v pohode, tu nebola. Takže keď by ste takto akože, by som povedal, že dosť neodborne akože napadli že predchádzajúcu vládu, tak ja vám to chcem fakt v pokoji vysvetliť, ako to bolo. Takto to presne bolo. A treba si uvedomiť, že tuná naozaj šlo v tomto prípade o akútny problém, pretože verejnosť je cez mediálne informácie informovaná o tej zakázanej látke HHC-P už fakt od augusta. Médiá prinášajú desivé príbehy o zdrogovaných a závislých deťoch. Vlani v auguste sa verejnosť mohla dočítať o tom, ako 15-ročnému dieťaťu po jointe z automatu bolo zle a prespalo dva dni. A v máji tohto roku pre Denník N prehovoril psychológ, ku ktorému od vlaňajšieho septembra prišlo v súvislosti s touto látkou HHC-P 30 závislých pacientov, z toho až 28 bolo neplnoletých, a dokonca osem z nich musel poslať na psychiatriu, nakoľko sa u nich objavila toxická psychóza. Takže toto je naozaj úloha ministra zdravotníctva, chrániť zdravie a aj životy občanov a v takýchto situáciách pristupovať rýchlo a aj takéto zákony dávať do skráteného legislatívneho konania. To sa naozaj očakáva. Za toto by ľudia tlieskali a rovnako aj my by sme za to tlieskali. Pani ministerka to neurobila. Takže, samozrejme, my tento zákon podporíme všetkými desiatimi, ale musíme si povedať, že teda prichádza to naozaj riadne, ale riadne neskoro. Ďakujem pekne. [14:51] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem pánovi poslancovi. Stiahli ste, hej, faktickú poznámku, pán poslanec? Ďakujem. Takže ďalší v poradí vystúpi pán Szalay. Nech sa páči. [14:51] Tomáš Szalay – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, pani ministerka, dámy, páni, chcel som sa asi prihlásiť len faktickou, čiže tiež budem len krátko reagovať, ale myslím si, že by to tu malo zaznieť, hoci teda pán kolega už z HLAS-u odišiel. Toto nie je politická téma. Toto je naozaj že vecná téma a to, čo otvoril Oskar Dvořák, a to, čo otvoril Marek Krajčí, a to, čo spomenuli, je absolútne vecná, konštruktívna a zmysluplná pripomienka bez ohľadu na politickú stranu, ktorá bude riadiť rezort zdravotníctva. Tá regulácia omamných a psychotropných látok jednoducho nemôže vyzerať tak, že budeme do zákona písať každú jednu chemickú látku veľmi presne so všetkými metylovými, hydroxylovými a neviem akými skupinami, pretože tu bude vždy spoločnosť a regulátor ťahať za kratší koniec. Prvé správy o tom, že HHC-P sa dá kúpiť v automatoch, sa v novinách objavili pred viac ako rokom. A dnes sme tu v tejto snemovni a riešime, že ideme tam túto látku napísať do toho zoznamu. Trvalo nám to rok! Tie deti sa k tomu mohli dostať úplne bez problémov, hodili peniaze do automatu na autobusovej stanici a vypadla im návyková psychotropná látka. Vedeli sme, že je zlá, ale nevedeli sme reagovať, pretože vtedy ešte vlani nezasadal parlament pred voľbami, po voľbách boli dôležitejšie veci a skrátené legislatívne konanie sa používalo na čokoľvek iné. Absolútne súhlasím s Marekom Krajčím, keď niekde je opodstatnené skrátené legislatívne konanie, tak vtedy, keď hrozia nejaké škody, napríklad na zdraví obyvateľstva. Toto bol ten konkrétny prípad. Lenže týmto nevyriešime všetky budúce syntetické drogy, ktoré sa k nám dostanú, a nemyslím si, že toto je správny mechanizmus, ako ich máme regulovať. A toto opakujem, nie je politická téma, to je vecná téma, ako to urobiť tak, aby sme neťahali za kratší koniec, aby nám netrvalo rok, kým nejakú drogu napíšeme do nejakého systému. Takže urobil som veľmi jednoduchú rešerš a pozrel som sa, ako to riešia iné krajiny, ktoré, samozrejme, tento problém takisto majú pred sebou. Ak chcete niečo zakázať, musíte to veľmi jasne popísať v zákone. Nemôžete to písať v nejakých podzákonných normách, čo rozumiem, že je ťažké to zveriť do nejakej vyhlášky alebo niečoho podobného, lebo ukladáte práva a povinnosti a to by ste mali robiť zákonom. Nuž, ale môžme kategorizovať tie drogy napríklad podľa účinku, nielen podľa jej konkrétnej štruktúry. Hej, môžme zadefinovať, čo sú to analógy. Lebo HHC nie je nič iné len analóg THC. A povedať, že zakázané sú aj analógy. Vo Veľkej Británii napríklad majú dočasné zákazy, kým sa nepreukáže bezpečnosť nejakej látky, tak tá látka sa považuje za zakázanú. Nejdem tu vymenovať všetkých 12 alebo 13 rôznych vecí, na ktoré som prišiel, ale mne sa javí, že treba zmeniť tú, ten koncept toho zákona, ktorý teraz novelizujeme, a toto je teda loptička hodená na stranu ministerstva zdravotníctva. Opakujem, bez ohľadu na to, či je to ľavé, pravé, zelené, modré alebo žlté ministerstvo, je to potrebné urobiť pre našu spoločnosť, pre naše deti, aby sme nemuseli ťahať za kratší koniec v tejto téme. No a dovoľte mi ešte, keďže mám pár minút, ja by som chcel ešte jednu tému otvoriť, ktorú som otvoril aj na výbore, tu zase až tak oveľa viac ľudí nie je ako na tom výbore, a keďže sme v téme omamných a psychotropných látok, obracajú sa na mňa občania s otázkou, kedy ministerstvo zdravotníctva pristúpi k tomu, že zaradí liečebné konope medzi medikamenty, ktorými môžme niektorým skupinám pacientov zásadne zlepšiť kvalitu ich života, či už ide o nechutenstvo po chemoterapii, či už ide o paliatívnu starostlivosť pri chronickej bolesti, či už ide o Parkinsonovu chorobu, Alzheimerovu chorobu, sclerosis multiplex. A tých diagnóz je mnoho, pri ktorých existuje celkom zaujímavý dôkaz, alebo dôkazná situácia vo vedeckých štúdiách, týmto pacientom môžu tieto látky pomôcť a bolo by celkom dobré, keby sme našli riešenie, ako tieto, ako túto možnosť terapie pacientom sprístupniť a nedávať tam bariéru. Čiže ak by pani ministerka mohla na toto nejako reagovať, že aký máme nejaký dlhodobejší fahrplan s liečebným konope, bol by som za to vďačný. Ďakujem. [14:55] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán poslanec. V reakcii na vystúpenie pána poslanca sú dve faktické poznámky. Prvý, pán poslanec Dvořák. [14:55] Oskar Dvořák – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem ti za to vystúpenie, že to som ja presne ako keby že na to nadväzoval, že riešiť to zákonom pravdepodobne, keď už chceme, keď už si hovoríme, že tento štát ide na niektoré veci reštriktívne, tak aj tú reštriktívnu politiku treba robiť poriadne a dostatočne flexibilne a využívať ju tam, kde to je potrebné dostatočne rýchlo. Pri tých deťoch je to potrebné a pri tých automatoch, pri tých e-shopoch, tam sa to ukázalo, preto ja som nechcel naozaj politikárčiť, ako nerozumiem tomuto hádzaniu z jednej vlády na druhú. Je faktom, že viaceré vlády tu zanedbávali túto problematiku. Pozerajú sa na ňu po prvé reštriktívne veľmi. Tieto terapeutické účinky a podobne, celkovo reforma užívateľov, v tom úplne zaostávame. A keď to robíme aj reštriktívne, tak tá reštriktívna politika je neefektívna, pretože snažíme sa konkrétne molekuly dávať do toho zákona. A na to som ja presne narážal, že asi, pravdepodobne by to tu malo byť flexibilnejšie, ostatné krajiny to, presne, robia buď nejakými nižšími podzákonnými normami, alebo nejakými dočasnými opatreniami a podobne. [14:56] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán poslanec. Ďalší v poradí, pán poslanec Baláž. [14:56] Vladimír Baláž – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Ja len, aby sme nerozbíjali otvorené dvere, však na výbore sme to povedali jasne. Neskončil sa teda predčasne ten, táto debata o tomto, ako to povedal pán kolega Dvořák, ale skončila normálne. Štátny tajomník povedal, že sa pripravuje taký zákon, ktorý celý, celý takto bude, ako ste vy tu teraz žiadali, pripravený do ďalšej, na ďalšiu našu reakciu. No a ešte neviem, či pani ministerka bude na to reagovať, alebo nie, takisto pán štátny tajomník Slobodník dal komentár ministerstva zdravotníctva k konope siatej a jej účinnosti a tak ďalej, pretože tie dáta nie sú úplne jasné. Takže tým chcem iba povedať, že celá debata bola, alebo celá problematika bola podrobne rozobratá na výbore a zaujaté stanovisko. Ďakujem. [14:57] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán poslanec. Reagovať na faktické ešte chce aj pán... pardon. Stiahli ste? Dobre. Takže vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľka? Nech sa páči, máte slovo. [14:57] Zuzana Dolinková Ďakujem veľmi pekne aj teda za zhrnutie pánovi predsedovi zdravotníckeho výboru o tom, čo bolo na zdravotníckom výbore dnes prezentované a čo nebolo. Ja na, v reakcii na pána poslanca Dvořáka by som chcela povedať, že to, akým spôsobom sa dostávajú tieto látky do automatov na školách, keď ste otvorili, tak toto nie je v gescii úplne ministerstva zdravotníctva, pretože školy nie sú v gescii ministerstva zdravotníctva. Máme tu ministra školstva. Tak isto ani e-shopy nie sú v gescii ministerstva zdravotníctva a to, čo my vieme spraviť, je to, že budeme, súhlasím, flexibilnejšie reagovať na to, aby sa takéto látky dostávali na zoznam zakázaných látok. Ak ste hovorili o tom, že prvýkrát takáto látka bola uvedená ako zakázaná už v auguste, mali ste možnosť, hovoríte, že v septembri bol parlament nefunkčný, ak to ste vedeli dať v skrátenom legislatívnom konaní a prijať to. Neviem, prečo sa tu odvolávame zase na túto vládu. Možnože trošku skúsim povedať, že z akého dôvodu to bolo, pretože ten zoznam psychotropných látok sa ešte opakovane dopĺňal. Aj zo strany ministerstva vnútra sme dopĺňali ešte do zoznamu ďalšie látky, ktoré sme na tento zoznam pridali. A áno, pripravuje sa legislatíva taká, aby sme to vedeli flexibilnejšie zaraďovať v zmysle nového zákona o psychotropných látkach, ale bude to zákon, ktorý musia vypracovať spoločne ministerstvo spravodlivosti, ministerstvo vnútra a takisto aj ministerstvo zdravotníctva. Čiže je to viac medzirezortná problematika. A ak, ešte teda poviem k tomu konope, tak je to tak, že aj ja mám informáciu zatiaľ, že nie je nejaká medicínska zhoda v Slovenskej republike, aby sme to dokázali používať na takéto účely, ale, samozrejme, treba k tomu širokú odbornú diskusiu zainteresovaných špecialistov, ktorí by pre konkrétne liečebné účely možno teoreticky, hypoteticky niekedy by sme to mohli v budúcnosti používať. Ďakujem veľmi pekne. [14:59] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem za stanovisko navrhovateľke. Žiada si o záverečné slovo spoločný spravodajca? Súčasne vás žiadam, aby ste oznámili termín hlasovania o tomto návrhu zákona. [14:59] Radomír Šalitroš Termín hlasovania bude, predpokladám, dnes o piatej. [15:01] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. (Striedanie sa predsedajúcich schôdze.) [15:01] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Pristúpime k druhému čítaniu o návrhu na vyslovene súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Rámcovou zmluvou medzi Slovenskou republikou a Rakúskou republikou o cezhraničnej spolupráci v oblasti záchrannej zdravotnej služby. Návrh vlády je uvedený ako tlač 383, odôvodní ho ministerka zdravotníctva pani Zuzana Dolinková. Poprosím ju, aby sa ujala slova. Nech sa páči. (Rokovanie o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Rámcovou zmluvou medzi Slovenskou republikou a Rakúskou republikou o cezhraničnej spolupráci v oblasti záchrannej zdravotnej služby , tlač 383.) [15:02] Zuzana Dolinková Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky predkladá návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Rámcovou zmluvou medzi Slovenskou republikou a Rakúskou republikou o cezhraničnej spolupráci v oblasti záchrannej zdravotnej služby, ktorej cieľom je zvýšiť kvalitu a dostupnosť záchrannej zdravotnej služby pre obyvateľov oboch krajín v prihraničných oblastiach. Zabezpečovanie záchrannej zdravotnej služby patrí k základným atribútom zdravotného systému každého štátu. Sieť záchrannej zdravotnej služby musí byť organizovaná tak, aby bola zabezpečená dostupnosť prednemocničnej neodkladnej zdravotnej starostlivosti a jej poskytnutie do určitého časového limitu od prijatia tiesňového volania. Práve časová dostupnosť na poskytnutie odbornej prednemocničnej neodkladnej zdravotnej starostlivosti v prihraničných oblastiach je jedným z hlavných dôvodov na nadviazanie užšej spolupráce medzi zložkami záchrannej zdravotnej služby susedných štátov. Zmluva sa po vstupe do platnosti bude vzťahovať na prihraničné územie Bratislavského samosprávneho kraja a Trnavského samosprávneho kraja v Slovenskej republike a na spolkovú krajinu Dolné Rakúsko, spolkovú krajinu Burgenland a spolkovú krajinu Viedeň v Rakúskej republike. Na konkretizáciu cezhraničnej spolupráce podľa tejto zmluvy sa budú uzatvárať dohody o cezhraničnej spolupráci. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie predloženého návrhu. Ďakujem veľmi pekne. [15:02] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Poprosím určeného spoločného spravodajcu z výboru pre zdravotníctvo pána poslanca Petra Slyška, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády. Nech sa páči. [15:03] Peter Slyško Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ako spoločný spravodajca výboru predkladám správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Rámcovou zmluvou medzi Slovenskou republikou a Rakúskou republikou o cezhraničnej spolupráci v oblasti záchrannej zdravotnej služby, tlač 383a. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 428 z 23. augusta 2024 pridelil predložený návrh na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, ktorého zároveň určil ako gestorský výbor. Uvedené výbory zhodne odporučili Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s medzinárodnou zmluvou a rozhodnúť o tom, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v uzneseniach uvedených v druhej časti správy odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Rámcovou zmluvou medzi Slovenskou republikou a Rakúskou republikou o cezhraničnej spolupráci v oblasti zdravotnej služby a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi. Správa výborov o prerokovaní návrhu bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo číslo 69 z 10. septembra 2024, kde ma výbor zároveň poveril za spoločného spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky podal správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Ďakujem, skončil som. [15:03] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem a otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa neprihlásil nikto, a preto sa pýtam, či sa niekto hlási do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa ústne. Prihlásil sa jeden poslanec. Pán poslanec Krajčí, nech sa páči. [15:06] Marek Krajčí – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo. Ešte raz, vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, v prípade tohto zákonu by som veľmi rád poďakoval ministerstvu zdravotníctva za predloženie tohto návrhu zákona. Mám na to jeden taký dôvod, lebo práve tento zákon sa začal tvoriť a teda naštartoval sa v roku 2020, keď som na ministerstve privítal vtedajšieho veľvyslanca Rakúska v Slovenskej republike a riešili sme cezhraničnú spoluprácu ohľadom pacientov práve s nastupujúcou pandémiou ochorenia COVID-19. A je nám jasné, že na území Rakúska žije veľmi veľa našich občanov. Samozrejme, tá cezhraničná spolupráca, takisto migrácia je veľká aj z druhej strany. A tak ako sme plánovali naozaj zdravotnú záchrannú službu, aby fungovala práve v tom náročnom pandemickom období, tak sme dospeli k jednoznačnému názoru, že je potrebné vytvoriť takéto cezhraničné zmluvy, medzinárodné zmluvy. Toto je práve prvá z nich, ktorú tu dnes máme, a som veľmi rád, že ministerstvo potom po vzore tejto zmluvy začalo takéto podobné zmluvy vytvárať aj s ostatnými krajinami. Ten zdravotný záchranný systém je dôležité, aby bol prepojený, aby občania na ktoromkoľvek mieste, či sa nachádzajú v prihraničných regiónoch jedného alebo druhého štátu, mali zabezpečenú čo najkratšiu trajektóriu do najbližšej nemocnice, pokiaľ sa ocitnú v závažnom, ohrozujúcom stave. V tomto prípade, samozrejme, naše záchranky môžu tým pádom previesť ľudí, ktorí to budú potrebovať, do rakúskych nemocníc a zase aj naopak. Vždycky rozhoduje, samozrejme, ktorý urgentný príjem, ktorá nemocnica, ktorá vie pomôcť danému pacientovi, je najbližšia. Takže veľká gratulácia aj vám, pani ministerka, a teda ja vás tiež chcem z tohto miesta poprosiť o podporu tohto zákonu a teším sa, že takýmto spôsobom budú mať zlepšený prístup k zdravotnej starostlivosti občania cezhraničných regiónov. Ďakujem. [15:06] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec. Vyhlasujem teda rozpravu za skončenú. Chce ešte pani navrhovateľka, pani ministerka alebo pán spravodajca niečo k rozprave dodať? Áno? Nech sa páči. [15:09] Zuzana Dolinková Ďakujem veľmi pekne, nebudem dlho a ďakujem aj pánovi poslancovi. Iba chcem možno informovať verejnosť alebo aj teda vás, Národnú radu Slovenskej republiky, že okrem toho, že je podpísaná zmluva medzi Slovenskou republikou a Rakúskou republikou, pripravuje sa k podpisu a je vo finálnom štádiu pripomienkovania takáto istá zmluva aj s Českou republikou a otvorili sa rokovania takisto aj s Maďarskou republikou. Takže verím, že aj okolitých, obyvatelia okolitej časti našich hraníc budú mať lepšiu dostupnosť v zdravotnej starostlivosti. Ďakujem pekne. [15:09] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne a prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Nasleduje teraz prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Vládny návrh zákona je uvedený ako tlač 400, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je rozhodnutie číslo 431. Poprosím teraz ministra školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky pána Tomáša Druckera, aby vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči. (Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 400.) [15:10] Tomáš Drucker Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladáme návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Hlavným cieľom návrhu je zmena financovania materských škôl, ktoré sú financované z výnosu dane z príjmu fyzických osôb na financovanie zo štátneho rozpočtu podľa zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov. Uvedený cieľ vyplýva z plánu obnovy, podľa ktorého sa má vytvoriť diferencovaný a transparentný systém financovania predprimárneho vzdelávania, aby sa zabezpečila stabilita, odolnosť a účelové viazanie finančných prostriedkov vyčlenených na vzdelávanie, a to zavedením tzv. normatívneho financovania materských škôl. V tejto súvislosti sa zároveň v zákone č. 564/2004 Z. z. upravuje pôvodné percento podielu obcí na výnose dane z príjmov fyzických osôb. Predmetom návrhu zákona sú aj úpravy v ďalších súvisiacich zákonoch, ide najmä o zákony č. 596/2003 Z. z., 245/2008 Z. z. a č. 61/2015 Z. z., ktoré priamo nadväzujú na zmenu financovania materských škôl alebo ide o úpravy, ktoré reagujú na podnety z aplikačnej praxe. V rámci uvedených noviel sa okrem iného navrhuje napríklad zavedenie pravidiel používania mobilných telefónov počas školského vyučovania, nový spôsob označovania škôl pre žiakov so zdravotným znevýhodnením a nový spôsob označovania spojených škôl, zjednodušenie procesu zaraďovania škôl a školských zariadení do siete a ich vyraďovanie, odstraňovanie dvojzmennej prevádzky základných škôl a iné. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne a páni poslanci, ďakujem za vašu pozornosť a dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie predloženého materiálu. Ďakujem. [15:10] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne a dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, pánovi poslancovi Karolovi Janasovi. Nech sa páči. [15:12] Karol Janas Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade so zákonom o rokovacom poriadku som bol predsedníčkou výboru určený za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 400. Predkladám informáciu k predloženému vládnemu návrhu zákona. Návrh spĺňa, návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada vo všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona sa prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní. Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu. [15:12] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Otváram všeobecnú rozpravu. Dostal som tri prihlášky do písomnej rozpravy. Ako prvá vystúpi za klub PS pani poslankyňa Kalmárová, nech sa páči. [15:14] Viera Kalmárová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, teraz to chvíľu bude vyzerať, že nezastupujem opozíciu, ale vládnu koalíciu, ale treba to teda povedať. Nebýva zvykom, že vládne návrhy vznikajú a ďalej sa administrujú v nejakom prirodzenom rytme. Predložený návrh obsahuje sedem noviel zákonov z dielne ministerstva školstva a... respektíve, a teda je príkladom toho, prečo je dôležité, aby sa komplexné normy, sedem zákonov, to už je dosť, dostali do parlamentu práve v súlade s legislatívnymi pravidlami. Len tak pre zaujímavosť, bolo vznesených 269 pripomienok, z toho 85 zásadných. A z toho počtu bolo akceptovaných 134 pripomienok, čiže takmer polovica. Prešla som ich všetky a musím povedať, že zásadným spôsobom tie, ktoré boli akceptované, vylepšili pôvodný návrh. Buď ho teda vylepšili vecne, významne vecne, alebo zabránili nejakým zbytočným administratívnym nákladom v podobe administratívnej záťaže. Veľmi detailne som sledovala aj proces komunikácie ministerstva s prostredím, ktorého sa novely týkali. Možno najťažším orieškom boli rokovania so samosprávami, ktorých sa týkala zmena financovania materských škôl a na ktorom stojí aj samotný predložený návrh. Od počiatočného zásadného odporu sa rokovania dostali až k podpisu memoranda medzi ministerstvom a ZMOS-om. Asi to nebolo úplne jednoduché, lebo plán na rovnaký prístup k financovaniu školských klubov detí sa nenaplnil, ale podstatné je, že sa dosiahla aspoň dohoda v tom, k čomu nás zaväzuje plán obnovy a odolnosti. K tomu procesu ešte chcem povedať, že klub Progresívneho Slovenska sa veľmi zaujímal o postoj samosprávy a vnímali znepokojenie samosprávy a v tom kontexte požiadali o poskytnutie dát, na základe ktorých sa ministerstvo dopracovalo k nápočtu finančných prostriedkov z výnosu dane z príjmu fyzických osôb, o ktoré sa samosprávam zníži ich príjem. A pokiaľ mi je známe, pán minister Drucker zabezpečil, aby generálna riaditeľka sekcie financovania regionálneho školstva prišla sem a poskytla nám všetky potrebné informácie. To naozaj kvitujem. A skôr než poviem pár slov vecne k návrhu, musím sa dotknúť aj toho, čo mi nie je úplne sympatické, na rozdiel od toho, o čom som hovorila pred chvíľou. A nie je mi sympatická tá marketingová stratégia, akou sa prezentoval tento návrh zákona. Robert Fico povedal, že minister ide s hlavou na gilotínu tým, že návrh reguluje používanie osobných elektronických komunikačných prostriedkov. Samozrejme, v škole počas vyučovania. Samozrejme, že nemá pravdu. K tomu neskôr. Pán minister označil tieto zmeny za nežnú revolúciu v školstve a ja si myslím, že tiež nemá pravdu a toto vzletné označenie nie je úplne namieste. Jednotlivé zmeny totiž nie sú rovnakého významu a často ide o, iba o reakcie na nejaké dlhotrvajúce problémy, ktoré sa v iných krajinách už vyriešili. Napríklad téma mobilných telefónov. Rieši takmer celá Európa, väčšina krajín to má za sebou. Modelovanie siete škôl, tiež. Systém podporných opatrení, tiež. A o mnohých z nich sme vedeli, ktoré to budú a dokedy ich budeme musieť vyriešiť. Čiže nepovedala by som, že ide o nejakú revolúciu, skôr by som povedala, že o takú nežnú evolúciu. A dokonca v jednej oblasti by som povedala, že sa nedá hovoriť ani o nežnej evolúcii, ale skôr o dosť veľký regres, spätný chod. A teraz k tým zmenám. Pravda je taká, že zmeny majú svoju hierarchickú štruktúru z hľadiska pozitívneho vplyvu na školské prostredie. Od tých niekoľkých systémových cez jednoduchšie zmeny, ktoré majú pozitívny vplyv, k tým, ktoré žiadny zásadný význam nemajú a sú vyložene technického, resp. terminologického charakteru. K tým posledným, aby bolo jasné, o čom hovorím, patria niektoré zmeny v zákone 596/2003 o štátnej správe v školstve a školskej samospráve. Tam sa napríklad slovné spojenie "výchovné opatrenia" nahrádza slovným spojením "opatrenia vo výchove". No tak toto zásadne situáciu nemení. Alebo termín "špecializovaná trieda" sa nahrádza termínom "adaptačná trieda". Takže ani v tomto prípade nejde o revolúciu a dokonca ani o evolúciu. K jednoduchším zmenám, ktoré nemenia, ale iba precizujú niektoré procesy, patrí napríklad novela zákona 453/2003 o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a týka sa úpravy poskytovania dát z informačného systému ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Čiže je to technická záležitosť, kto komu akým spôsobom bude poskytovať dáta. Alebo novela zákona 61/2015, inak ma prekvapilo, že pán minister povedal, že konkrétne táto novela nejakým spôsobom nadväzuje na zmenu financovania materských škôl, lebo však je to zákon o odbornom vzdelávaní a príprave a v podstate sa týka úpravy tvorby plánu výkonov pre prvé ročníky stredných škôl. S touto témou, s tou základnou, to naozaj sa mi nezdá, že má niečo spoločné. Do kategórie nekomplikovaných zmien patrí aj novela zákona 571/2009 o rodičovskom príspevku a je reakciou na prípady zneužívania predlžovania doby poberania rodičovského príplatku, príspevku v tých prípadoch, ak dieťa z kapacitných dôvodov nebolo prijaté do materskej školy. A v tomto prípade, to zase musím povedať, že išlo o silnú inšpiráciu návrhom, ktorý v predchádzajúcom volebnom roku, už teda v tejto sezóne, v tomto volebnom období predkladalo Progresívne Slovensko. K tým systémovým zmenám a dôležitým naozaj nepochybne patrí nový model financovania materských škôl a možno aj trochu proces úpravy siete škôl ako takých. Je každému známe, kto sa zaoberá témou vzdelávania, že materské školy prechádzajú zo systému originálnych kompetencií samospráv do systému preneseného výkonu štátnej správy, čím štát veľmi správne deklaruje, za ako dôležité považuje vzdelávanie detí v materských školách. S tým súvisia aj ďalšie zmeny, ako je spádovosť alebo zmena zákona 564/2004 o rozpočtovom určení výnosu z dane príjmov územnej samospráve, kde sa teda mení jeden parameter a to ten, že výnos dane v príslušnom rozpočtovom roku sa mení zo 70 % na 56,1 a tých necelých 14 % je to, čo štát použije na financovanie chodu materských škôl. Je to technikália, ale podľa môjho názoru asi ťažko vyrokovaná. (Reakcia ministra.) Bola? Asi. K nekomplikovaným zmenám pozitívneho charakteru patria aj zmeny v zriaďovateľských kompetenciách samosprávnych krajov, ktoré môžu viesť k variabilite vzdelávacích subjektov. Takáto možnosť už tu bola niekoľko rokov trochu v inej forme, ale tá sieť škôl sa príliš radikálne nezmenila. Takže sama som zvedavá, aký toto bude mať efekt. Do kategórie pozitívnych opatrení a nevyhnutných opatrení, lebo nás k tomu zaväzuje plán obnovy a odolnosti, je krok k zrušeniu dvojzmenného vyučovania v základných školách. Z môjho pohľadu ide o systémové opatrenie, ale je ľahko zneužiteľné v prípadoch, ak ide o školy v blízkosti rómskych osád. Ale o tom možno bude viac hovoriť moja kolegyňa. Za veľmi dobrú vec a dobrý nápad považujem nastavenie systému včasného varovania pred predčasným ukončením školskej dochádzky. Je ale otázka, akým spôsobom budú školy pracovať s tými dátami, ktoré jej budú poskytnuté, lebo pokojne sa môže stať, že to bude iba na úrovni administratívnej záťaže pre školy, ktoré budú kŕmiť systém dátami, a možno na tej úrovni to aj zastane. To som zvedavá, aké to bude mať ďalšie kroky. K návrhom, ktoré je potrebné oceniť, patrí aj nastavenie pravidiel pre zabezpečenie povinného vzdelávania detí z Ukrajiny, respektíve ten prvý krok. A špeciálne sa chcem vyjadriť k trom veciam. Prvá vec sa týka novely školského zákona a týka sa regulácie používania osobného zariadenia elektronickej komunikácie v školách, známy pod skráteným názvom zákaz mobilných telefónov. Ide o teda paragraf, nový § 151a. Na začiatok chcem povedať, že sa hlboko stotožňujem s myšlienkou regulovať používanie týchto zariadení a keby s tým neprišlo ministerstvo, tak som mala pripravený vlastný variant. Okrem toho, že v súvislosti s mojou profesiou som videla priame negatívne dôsledky neregulovaného používania takýchto zariadení, ktoré mali vplyv na kognitívny rozvoj detí, duševné zdravie, vzťahy medzi žiakmi, tak mám k dispozícii aj súbor výskumných štúdií, ktoré sa zaoberajú negatívnymi vplyvmi na všetky oblasti ľudského života. Ale napriek tomu v tom návrhu vidím jeden problém. A tým je nevytvorenie právneho prostredia pre reguláciu týchto, za používanie týchto zariadení v prostredí stredných škôl. Mnohé stredné školy, tak ako predtým aj základné školy, regulovali používanie mobilných telefónov v svojich školských poriadkoch, ale nebola to dostatočná báza na to, aby to bolo úplne legitímne. Aj v stredných školách v prípade porušovania tých dohodnutých pravidiel boli tie mobilné telefóny žiakom odobraté, na nejaký krátky čas zabavené a potom im boli teda vrátené. Zatiaľ čo predložená novela rieši možnosť odobratia tohto majetku u žiakov do veku 15 rokov, starších žiakov sa netýka. Ale v tom prípade pedagogický zamestnanec by nemal odobrať žiakovi staršiemu ako 15 rokov takéto zariadenie, keďže by išlo o zásah do vlastníckeho práva podľa čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky. Vlastnícke právo možno obmedziť iba v súlade so zákonom a v prípade žiakov stredných škôl na to zákon nemyslí. Takéto zmocňovacie ustanovenie tam nie je. Druhá poznámka sa týka zavedenia informovaného súhlasu v prípade, ak škola poskytuje výchovu a vzdelávanie nad rámec štátneho vzdelávacieho programu alebo školského vzdelávacieho programu, alebo nad rámec inovácií, ktoré sú obsiahnuté v § 14a. Každý v problematike priemerne zorientovaný človek vie, prečo sa toto ustanovenie v zákone ocitlo. Viem, že pán poslanec z našej priateľskej opozičnej strany sa dosť razantne vymedzil proti tomuto ustanoveniu a považuje ho za akt nedôvery voči školám. A ja si zase myslím, že ide o strategický ťah ministerstva. Ide o akúsi bezpečnostnú poistku, ktorá vníma tie bláznivé nápady Slovenskej národnej strany, ktoré sú reprezentované aj návrhom na zamedzenie propagácie netradičnej sexuálnej orientácie. Mimochodom, tradícia je súbor zvykov a pravidiel, ktoré sa generačne dedia, a ja neviem o tom, že sexuálna orientácia je generačným dedičstvom. To ani nie je asi možné. V čom teda vidím strategický ťah ministerstva? V tom, že v podstate touto úpravou sa snaží znefunkčniť návrh Slovenskej národnej strany, pričom v realite sa toho veľa nezmení oproti teda súčasnej úprave. Ministerstvo v úprave zákona vlastne hovorí, že to, čo je obsiahnuté v štátnom vzdelávacom programe, v školskom vzdelávacom programe a vo verejných inováciách, nepodlieha vôli rodičov, či tento obsah má, alebo nemá byť žiakom sprístupnený. Jednoducho bude. V jednom vyhlásení pán minister Drucker povedal nasledovné, citujem: "A platí, čo som hovoril vždy. O obsahu vzdelávania počas môjho pôsobenia budú rozhodovať výlučne odborníci a pedagógovia." Tá prvá časť úpravy je presne v tomto duchu. A prečo hovorím iba prvá časť. No tá druhá nie úplne, lebo dáva právomoci aj rade školy, čo nie sú odborníci, aj rodičom, čo nie sú odborníci, aby o tom obsahu rozhodovali, ak teda je niečo nad rámec vzdelávacích programov alebo inovácií. Ministerstvo v zákone teda hovorí, že ak obsah nad rámec štátneho vzdelávacieho programu a školského vzdelávacieho programu a inovácií schváli pedagogická rada a súčasne rada školy, informovaný súhlas sa od rodičov nebude vyžadovať. Je to ďalšia páka na to, ako o vzdelávaní budú rozhodovať pedagogickí zamestnanci a volení reprezentanti v rade školy. A ak sa rada školy a pedagogická rada nedohodnú, potom prichádza do úvahy infosúhlas rodičov. Ale v tejto časti má navrhovaná úprava tiež jeden háčik a ustanovenie bude nevyhnutné podľa môjho názoru stopercentne upraviť. Zatiaľ čo školský zákon v § 7 ods. 3 uvádza, že školský vzdelávací program musí byť okrem iného v súlade s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania, tie sú uvedené v § 3 a 4 zákona, tak podobná podmienka chýba pri uplatňovaní obsahu nad rámec programov. Teda v prípadoch, ak o nadrámcovom obsahu rozhodne pedagogická rada, rada rodičov, ale najmä rodičia v infosúhlase, tak v tom prípade bude nevyhnutné podmieniť to tiež, že aj tento obsah musí byť v súlade s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania. Politicky bude pre mňa osobne nesmierne zaujímavé hlasovanie o návrhu z dielne SNS, ktorý sme dnes odsunuli na nejaké októbrové, októbrové zasadnutie, aj niektorými členmi opozície, ale aj časťou koalície. A úplne otvorene poviem, že som zvedavá, či návrh SNS podporia tí poslanci z opozície, ktorí prišli s infosúhlasom v nejakých veciach pred prázdninami. A samozrejme, že ešte viac som zvedavá na to, a to dúfam, že sa teda stane, že poslanci HLAS-u podporia svojho ministra v tejto veci. Čiže v druhom čítaní v kontexte týchto dvoch problémov prednesiem pozmeňujúce návrhy. Teraz jedna kľúčová vec. Nedá sa ani vyhnúť tým legislatívnym zmenám, ktoré v kontexte s nelegislatívnymi zmenami vytvorili mix, pre ktorý nebude možné celý predložený komplex noviel zákonov podporiť. Ide o kombináciu pilotného projektu rómskych národnostných škôl s nastavením národnostných škôl v zákone. Zároveň spolu s definíciou národnostných škôl sa v zákone explicitne uvádza, že v týchto školách a špeciálnych školách sa výchova a vzdelávanie nepovažuje za segregované. Je úplne jedno, čo si ja o tom osobne myslím, ale treba si uvedomiť, na akú cestu sa Slovenská republika vybrala touto novelou a teda tou nelegislatívnou pilotnou skúškou. Každý vie, že Európska komisia podala žalobu na Súdny dvor za to, že Slovenská republika neprijala účinné opatrenia proti segregovanému vzdelávaniu. Zo stanoviska k tejto téme vyberám tri citáty. Prvé sú ľudskoprávne organizácie, ktoré hovoria: "Je veľmi otázne, či by sa rómske národnostné školy mohli zriadiť vo väčšom počte len na základe vôle rodičov v zmysle zákona. Jednoduchá prekvalifikácia segregovaných škôl na národnostné s menom v sieti škôl by zas narážala na právne limity a určite by bola terčom ďalšej kritiky zo strany Európskej komisie a medzinárodných organizácií." A teraz zo samotného odôvodneného stanoviska Európskej komisie. Tá bola zaslaná v roku 2015 Slovenskej republike v súvislosti s porušovaním smernice o rasovej rovnosti. A tam sa uvádza nasledovné: "Komisia zastáva názor, že nie je rozhodujúce, akým zástupným názvom sa označí metóda, ktorá v skutočnosti vedie k diskriminácii a segregácii, či už je to špeciálna škola, špeciálna trieda alebo špecializovaná trieda." Z tejto časti odôvodneného stanoviska jednoznačne vyplýva, že premaľovanie štítu nerobí školu s rómskymi žiakmi školou nesegregovanou. Ide o to, že k segregácii rómskych detí do rómskych škôl a tried nedochádza na základe ich etnicity, ale predovšetkým na základe ich socioekonomického zázemia. A teraz jeden dobrý príklad. Nikto nepochybuje o tom, že rómske getá alebo rómske osady sú segregované typy sídel. O tom tu nemôže nikto pochybovať, ale, paradoxne, školy, ktoré vzdelávajú deti výlučne obyvateľov týchto segregovaných sídel, už segregované nebudú, lebo sa budú volať národnostné. V tomto vidím nejaký, nejaký problém. Ja chápem ministerstvo školstva, že chce zvýšiť kvalitu vzdelávania týchto detí. Aj nemám nič proti tomu, keby celá pomoc, ktorú plánuje overovať v pilote, overila bez toho, aby išla cez národnostné školy, a potom v zákone sa uviedlo, že nie sú segregované. Ten efekt by bol rovnaký a nevznikali by takéto podozrenia a veľmi odôvodnené podozrenia, že je to cesta, nejaká cesta, akým spôsobom obísť konanie Európskej komisie. Takže zatiaľ toľkoto a v druhom čítaní teda možno viac. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.) [15:25] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. S faktickou poznámkou pán poslanec Habánik, nech sa páči. [15:38] Jozef Habánik – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, aj ja som podobne ako pani poslankyňa veľmi pozorne sledoval celý legislatívny proces tvorby tejto právnej úpravy a musím povedať, že aj ja chcem oceniť a teda veľmi pozitívne vnímam, že na konci dňa došlo k dohode najmä so samosprávami ohľadom zavedenia normatívneho financovania v prípade materských škôl, pretože ide naozaj o systémovú zmenu. Naviac si cením, že ministerstvo školstva vyčlenilo pre budúci rok sumu cirka 54 mil. eur na podporu tohto opatrenia. Je to nad rámec toho, čo bolo vyrokované so samosprávami, pretože si uvedomujem, že akýkoľvek zásah do zmeny v prípade financovania samospráv z podielových daní, dane z príjmu fyzických osôb bol mimoriadne náročný. Rovnako profesné a stavovské organizácie tieto legislatívne zmeny privítali. Čo sa týka výroku pána predsedu vlády na adresu zákazu používania mobilných telefónov, zjednodušene to poviem tak ako vy, tento výrok je stopercentne správny, absolútne pravdivý, pretože vo všeobecnej verejnosti nie sú tak jednoznačné názory na úpravu tejto problematiky ako u tých, ktorí sa výchove a vzdelávaniu venujeme v praxi. My to máme jednoznačne vysporiadané. Dívame sa nielen na samotný proces výchovy a vzdelávania, ale aj na to, čo je zavedené v okolitých krajinách. Ďakujem. ----------------------------------------- [15:40] Michal Šimečka Ďakujem veľmi pekne. Ako ďalšia vystúpi pani poslankyňa Kosová. Nech sa páči. [15:40] Ingrid Kosová – Vystúpenie v rozprave Vážený pán, dúfam, že ešte dlho podpredseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister. Ďakujem kolegyni Vierke Kalmárovej za komplexné zhrnutie tohto predkladaného balíka školských zákonov. Samozrejme, že za celý klub prejavila tie základné naše stanoviská k predstavovaným zákonom. Ja sa budem dneska v podstate venovať len trom z nich. V prvom rade sa vám chcem tiež srdečne poďakovať, pán minister, za to, že sa vám podarilo implementovať zmeny financovania materských škôl, a to nielen kvôli tomu, že to je dôležitý míľnik plánu obnovy a odolnosti, ktorý musí Slovenská republika splniť, ale aj kvôli tomu, že si uvedomujeme, že to bol naozaj veľmi náročný proces a vo vzťahu k tomu, že Slovensko má naozaj dlhoročné problémy s tým, aby niečo naozaj dobre, kvalitne implementovalo, a tak je to veľká výhra a za to vám patrí poďakovanie. Zároveň musím povedať, že to pokladáme v Progresívnom Slovensku za veľmi pozitívnu zmenu, pretože nastavuje predvídateľnosť financovania. A myslím si, že mnohé materské školy sú rady, že konečne budú mať aj garanciu výšky príspevku na dieťa a že to budú v podstate rovnaké normatívy na území celého Slovenska, pretože tie rozdiely v niektorých obciach a mestách boli naozaj markantné. Samozrejme, že sú tu ešte rôzne otázky, otázky napríklad typu, že či tie vyčlenené finančné prostriedky z rezortu ministerstva školstva budú postačujúce aj v nasledujúcom období. To ešte teda nevieme, lebo aj v doložke vplyvov sa počíta vlastne s rovnakou výškou na nasledujúce tri roky. A otázka znie, aká bude inflácia a nárast počtu detí. To všetko ešte uvidíme. A, samozrejme, ešte stále nepoznáme, aký bude normatív, ten konečný, na toho žiaka. Čiže myslím si, že mnohí riaditelia a zriaďovatelia ešte čakajú na práve tieto informácie. A je tam napríklad pre mňa sporná aj tá vec, že prečo súkromné školy nemajú, škôlky teda nemajú nárok na cestovné, podobne ako cirkevné školy, pretože osobne si myslím, že aj súkromné by sme mali motivovať k tomu, aby vyhľadávali deti zo sociálne znevýhodneného prostredia, a môže to byť napríklad jedným z motivujúcich prvkov na to, aby využívali tento príspevok a mali takéto deti. Samozrejme, že tie základné výtky tu už k tomu boli spomenuté, ako sa nám nepodarilo financovať alebo teda zmeniť aj financovanie ŠKD. Ja osobne to pokladám za určitú výhru ZMOS-u tiež, pretože im zoberieme naozaj z rozpočtov len to, čo im na vzdelávanie z podielových daní bolo aj vyčlenené, takže myslím si, že môžu byť spokojné. Ale veľkou výzvou do budúcna, z môjho pohľadu, bude ešte aj zmena financovania ŠKD, jedální a, samozrejme, ZUŠ-iek a centier voľného času. Ja by som len chcela vám povedať taký joke, ktorý sa nám stal minulý týždeň. Dozvedela som sa, že v rámci jedného centra voľného času obec vyčlenila v rámci vzdelávania na jedného žiaka šesť eur na rok. Šesť eur na rok! Priemerné normatívy v centrách voľného času od roku 2013 veľmi klesli. Niekde sa pohybujú okolo výšky 20 eur, niekedy okolo výšky 100 eur na žiaka ročne, čo sa, samozrejme, nedá ufinancovať a ja už teraz mám správy, že je to naozaj likvidačné a že mnohé centrá voľného času nám zanikajú. Detailne sa možno budem tomu venovať niekedy inokedy, lebo času nie je dosť. A, samozrejme, že kolegyňa potom ešte bude neskôr rozprávať možno o ukrajinských deťoch. A ja by som sa chcela vrátiť aj k oceneniu napríklad toho, ja sa veľmi teším ako montessori učiteľka, že budeme mať katalóg inovácií. Ja to pokladám za veľmi dobrý krok, takže toto by som chcela oceniť. A, samozrejme, oceňujem aj ten spôsob, akým pán minister odoláva tým homofóbnym tlakom Slovenskej národnej strany, takže to sa veľmi teším. Chcela by som sa na chvíľu ale pristaviť pri dvojzmenných prevádzkach. V rámci desegregačných opatrení je to výborný systémový krok. A to sa na tom asi všetci zhodneme, že kvalita vzdelávania v školských zariadeniach a školách, kde sa deti učia na dve zmeny, je teda nie veľmi dobrá kvalita. Takže z tohto pohľadu to pokladám za vynikajúce aj s tým, že tam je odložená účinnosť na to, aby tam, kde to ešte nie je zrealizované, vznikli aj nové budovy škôl. Avšak v hlave mi bliká aj alarm, pretože nový metodický výklad posudzovania tried a vplyvov, teda 3D princípov, ktorý vznikol na úrade splnomocnenca vlády pre rómske komunity, ide ako keby úplne v opozite s dodržiavaním 3D princípov, ktoré musia byť rešpektované pri výstavbe týchto nových zariadení, nových školských zariadení. Tí a tie, ktoré z vás neviete, čo znamenajú 3D princípy, tak je to, samozrejme, degetoizácia, destigmatizácia a desegregácia. To znamená, že každá škola, každá budova, ktorá vznikne, musí byť vystavená tak, aby dodržiavala tento princíp desegregácie. To znamená, že ak by bola výstavba nejaká realizovaná v blízkosti osady, nemala by byť ministerstvom školstva povolená. Už v súčasnosti správa Amnesty International hovorí o tom, že, bohužiaľ, k tomuto nedodržiavaniu 3D princípov dochádza. A ja som sa teda nedozvedela ani v stredisku pre ľudské práva a ani u verejného ochrancu práv, že by vôbec niekto monitoroval, či tieto budovy, ktoré vznikajú na riešenie dvojzmennej prevádzky, teda dodržiavajú 3D princípy, alebo nie. To je pre mňa alarmujúce. A druhá vec je, že práve táto spomínaná metodická príručka posudzovania 3D princípov, ktorá je aktualizovaná, zavádza tzv. zásadu primeranosti na základe objektívnych príčin. Tieto objektívne príčiny nie sú vôbec nejako špecifikované, ale v preklade to znamená, že z nejakých objektívnych príčin jednoducho môže byť tento 3D princíp uvoľnený. To znamená, že, ja neviem, v prípade napríklad národnostnej školy, ktorá by mohla byť objektívnou príčinou, môže byť 3D princíp uvoľnený a môže byť vystavaná škola aj v tesnej blízkosti osady. Objektívnou príčinou môže byť aj to, že obec nemá dostatočne vhodné priestory, pozemky v strede obce alebo mesta a jediný vhodný pozemok, ktorý na výstavbu je, je iba v blízkosti osady a podobne. Čiže tieto objektívne príčiny, môže ich byť naozaj veľa, ale je to naozaj veľmi nebezpečný manévrovací priestor na to, ako obchádzať princípy 3D, ktoré sa, mimochodom, už aj teraz v značnej miere zrejme obchádzajú, ale keďže to nikto nemonitoruje, tak to ani nevieme. Pani kolegyňa tu už spomínala veľmi dôležitú vec, a to sú národnostné školy. Ja som tento návrh kritizovala už hneď, ako ministerstvo školstva v júni medializovalo svoj zámer zriadiť pilotnú školu v Rakúsoch. Následne sa, samozrejme, na mňa vzniesla rôzna kritika za to, že som kritizovala. Pán minister dokonca mi odkázal na sociálnej sieti, že klamem a že si naháňam lacné politické body, ale to, že som mala pravdu, zrejme dokazuje aj ten fakt, aká legislatívna úprava vlastne momentálne prichádza do parlamentu. V § 2 ods. ai totižto je jasne naznačené, že segregáciu, že za segregáciu nebudeme považovať národnostné školy a bývalé špeciálne školy. Čiže po novom školy pre deti so zdravotným znevýhodnením. Podľa mňa aj pri tých špeciálnych školách je to dosť na hrane a pri tých národnostných školách, áno, samozrejme, ja uznávam, že deti majú právo vzdelávať sa vo svojom materinskom jazyku a vážim si národnostné školy a národnostné školstvo. To nie je o tom. Tu však nehovoríme o maďarských a rusínskych deťoch, tu hovoríme o rómskych deťoch zo segregovaných osád. A v kontexte silného protirómskeho rasizmu na Slovensku, v kontexte geografickej segregácie, chudoby, v ktorej tieto deti žijú, je zriadenie národnostnej školy, ktorá je už segregovaná v tesnej blízkosti osady, naozaj alarmujúce a je úplne jasné, že tu nejde o najlepší záujem tohto dieťaťa. Týmto zákonom, pán minister, bohužiaľ, ktorý predkladáte do parlamentu, naozaj vytvárate priestor na to, aby rómske národnostné školy húfne vznikali. A ja viem, aj vy ste to niekoľkokrát povedal, že nemáte zámer nejako húfne teraz otvárať segregované rómske národnostné školy, ale povedzte mi, môžete mi to ako zaručiť teraz, ako tu sedíte, že nejaký ďalší minister, ktorý príde po vás, takýto krok neurobí, ak k tomu má legislatívny základ, ktorý ste mu vy teraz umožnil? Okrem toho ja mám taký pocit, tak ako to už spomenula aj pani kolegyňa a ja som to niekoľkokrát vám aj vytkla aj v tlačovej konferencii, podľa mňa tu ide len o ďalší váš šalamúnsky kúsok, ale tentoraz nebojujete s homofóbiou, tentoraz legitimizujete protirómsky rasizmus na Slovensku. A je to spôsob, ako sa môžete vyhnúť pokute od Európskej komisie za pretrvávajúcu segregáciu. A ja naozaj chápem, prečo takýmto spôsobom rozmýšľate a prečo idete touto cestou, pretože riešiť desegregácie na Slovensku je teda naozaj veľmi náročná vec. Ja to poznám, dvadsať rokov chodím do rôznych škôl a som ľudskoprávnou aktivistkou dlho. Ročne bojujem za vzdelávanie v oblasti rómskych detí a zaoberala som sa aj problematikou postavenia rómskych žien. Čiže a aj sama ako Rómka bojujem s predsudkami a stereotypmi a rasizmom v školách. Stretla som sa s tým niekoľkokrát, keď učitelia, vedenie školy nedovolilo rómskym rodičom, aby vstúpili do školy, alebo keď deti nemohli jesť rómske s nerómskymi v jednej jedálni, alebo keď sa museli doučovať v pivničných priestoroch, alebo keď nemali teplú stravu, ale majoritné deti mali a podobne, keď si rodičia neželali, aby ich dieťa sedelo v lavici s rómskym dieťaťom napriek tomu, že nebolo z osady, podotýkam. A čo je najhoršie, s neskutočným rasizmom sa stretávam najmä na samosprávach, ktoré proste nechcú riešiť bytovú problematiku rómskych obyvateľov. My sami sme im niekoľkokrát ponúkali už vypracované projekty na to, aby urobili nejakú výstavbu, aby tam urobili kanalizáciu a podobne. Viete, čo sa stalo? Odmietli to! Takže áno, ja chápem, že je to veľmi ťažká vec a pokiaľ nad vami visí žaloba z Európskej únie ako Damoklov meč, tak vy musíte rýchlo hľadať spôsoby, ako túto situáciu vyriešiť. No ale namiesto toho, aby ste implementovali záväzky z plánu obnovy a odolnosti, aby ste rokovali s týmito ľuďmi, aby ste hľadali spôsoby overených príkladov desegregácie zo zahraničia, najmä tam, kde už súd, Najvyšší súd potvrdil, že k tejto segregácii došlo, ako napríklad v Terni, tak vy miesto toho podáte dovolanie proti rozhodnutiu súdu za segregáciu v Terni, aby ste sa zbavili ako ministerstvo zodpovednosti. Tak toto neevokuje naozaj úprimný záujem o riešenie situácie desegregácie na Slovensku, ale naopak. Takže z môjho pohľadu, prepáčte, nemám pocit, že klamem ja, ale že skôr zavádzate vy! A mimochodom, ak by bola pravda, že v Rakúsoch ide iba jeden pilotný prípad zmeny segregovanej školy na národnostnú, aj keď už sémanticky mi to nesedí, lebo pilotný znamená prvý, takže znamená, že to bude nasledovať aj ďalej, druhý, tretí a tak ďalej, ale aj keby to tak bolo, že by to bol jediný tento prípad, tak prečo tu predkladáte zákon, ktorý vytvára legislatívne podmienky na to, aby to ktokoľvek ďalší po vás mohol urobiť? Už aj to sa mi zdá trochu nelogické. Chápem aj to, že ťažíte z toho, že verejná mienka je naklonená vám, pán minister. Táto téma nezaujíma médiá. Táto téma nezaujíma ani verejnosť. Práve naopak, tá verejnosť je vám tiež naklonená, pretože 60 % Slovákov si myslí, že rómske deti by sa mali vzdelávať oddelene. To je na margo len tých politických bodov, ktoré ste mi teda odkázal, že si ich naháňam, pretože ja asi jediné, čo vyslúžim za to, na ktorej strane stojím, len tak asi hejty na sociálnych sieťach, ale v každom prípade ja stojím na strane detí, ktoré budú vyrastať naďalej v segregovaných osadách. A vy stojíte na strane majority, ktorá si tú segregáciu želá, tak kto si potom naháňa lacné politické body? Ale mne je to jedno, že to tak je, lebo viete, pri pohľade na tie rómske deti mne je naozaj ťažko. Ja viem, aké dôsledky má život v chudobe, a viem aj to, že bez pomoci externého faktoru nás všetkých tu na Slovensku, nielen vás, ktorí tu sedíte, tak títo ľudia sa z tej chudoby nedostanú a aj tieto deti prežijú svoj život len v chudobe. A mňa naozaj mrzí, že sa na tom podieľate, pán minister, a že dovolíte, aby vám naozaj radili ľudia, ktorí sa na chudobe Rómov dlhé roky priživujú a ktorým na osude týchto detí absolútne nezáleží. Ja verím, že, viem, že myslíte, že viem, že viete teda, koho myslím, kto je ten človek, kto vám radí, a viem, že to nie je nápad z vašej hlavy, a mrzí ma, že sa nepýtate aj ďalších odborníkov na tie názory, ako je napríklad Amnesty International, poradňa eduRoma, Rómske advokačné centrum, a že dokonca tvrdíte, že všetci s tým súhlasia, aj na tom rokovaní, na ktorom ste nás zavolal až potom, čo ste mediálne oznámil váš záver, bez toho, aby ste zvolal predtým, ako vôbec niečo takéto vymyslíte, že budete robiť. A pokiaľ viem, tak tam aj pán Hrica z Cesty von vám dal jasne najavo, že s takýmto zámerom nesúhlasí. Takže tá medializovaná informácia o tom, že vlastne všetci súhlasili a nikto nebol proti, tiež nie je tak celkom pravda. Takže, vážení poslanci a vážené pani poslankyne, ak zahlasujete za tento predkladaný balík školského zákona, tak vedzte, že zahlasujete aj za premenovávanie segregovaných škôl za národnostné. Lebo taký dopad budú mať tieto predložené zákony a to znamená, že tieto deti už nebudeme môcť vlastne integrovať. Po novom totižto bude stačiť už len to, aby sa deti učili v materinskom jazyku a škola bude môcť byť premenovaná. Nieže jeden predmet v rómskom jazyku, ale stačí, že sa vôbec bude vyučovať rómsky jazyk, a už škola môže byť vyhlásená za národnostnú. A keďže ide o uplatňovanie práva vzdelávať sa v materinskom jazyku menšiny, tak takéto školy budú považované za nesegregované. Takže fajn a máme to vybavené, na Slovensku nemáme segregované školy. Posvätíte zároveň ale aj zákon, ktorý bude v rozpore s legislatívou Európskej komisie. Ono sa totižto implementuje teraz do zákona Charta na ochranu menšinových jazykov, ale len prvý článok. Zaujíma ma, prečo sa tam neimplementuje napríklad aj ten druhý článok, ktorý hovorí o tom, že národnostná škola musí spĺňať tri základné podmienky, a to je, že musí mať rovnakú, porovnateľnú kvalitu vzdelávania ako ostatné školy, čo, mimochodom, ani teraz všetky národnostné školy nedosahujú, po druhé, že rodičia musia mať možnosť výberu a že v blízkosti by mala mať, v blízkosti, v dostatočnej blízkosti by mala mať rodina aj výber, teda aj bežnú školu, nielen národnostnú, a hlavne že táto iniciatíva musí vzniknúť z iniciatívy menšiny rodičov. Som si istá, že ten plán postupného premenovávania týchto škôl segregovaných na národnostné nevznikajú z iniciatívy rodičov a menšiny. A mimochodom, toto vy už dávno ale predsa viete, pretože vo vašej vlastnej príručke k desegregácii na str. 68 píšete, že takéto premenovávanie segregovaných škôl na národnostné bude terčom kritiky od Európskej komisie. Takže to sú zásadné veci, ktoré by ste mali, páni poslanci a pani poslankyne, vedieť, keď za to zahlasujete. A keďže mám už len 43 sekúnd, tak naposledy veľmi rýchlo len poviem tretiu vec, že treba si uvedomiť, že tie rómske deti sa naďalej budú vzdelávať nekvalitne, pretože je pravdou, že nemáme pedagógov, ktorí by dokázali učiť v rómskom jazyku, že nemáme metodické príručky, že nemáme učebnice, že nemáme nastavené učebnice na vyučovanie slovenčiny ako druhého jazyka v kombinácii s rómskym jazykom, čiže ak by sme aj budovali kvalitnejšie školy, tak je to dlhodobý proces. Miesto toho by sme sa radšej mali sústrediť na to, aby sme podporovali vyučovanie v rómskom jazyku týchto detí ako podporný jazyk a... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.) [15:55] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne, na vaše vystúpenie je päť faktických poznámok ako reakcií. Ako prvý, pán poslanec Farkašovský, nech sa páči. [16:01] Karol Farkašovský – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pani kolegyňa, dovoľujem si sa striktne ohradiť voči pomenovaniu "homofóbny postoj Slovenskej národnej strany" alebo ľudí s inými názormi. Ako dospelí ľudia máme plné právo chrániť naše deti do 15 rokov pred prienikom akýchkoľvek iných ideológií do školského systému. Rovnako by som chcel upozorniť aj pani kolegyňu pred vami, takisto použila výraz "bláznivý nápad SNS", takže buďme takí korektní voči sebe a nepoužívajme takéto invektívy a takéto hanlivé názvy. Nesúhlasím s tým, že rodičia sú kdesi až na treťom mieste v hierarchii tých inštancií, ktoré majú spolurozhodovať o obsahu vzdelávania. Každý rodič je zodpovedný za zdravý telesný, psychický aj hodnotový vývoj svojho dieťaťa. Rodič má svoje práva, aj pokiaľ ide o vzdelávanie svojho dieťaťa, a ak nesúhlasí s určitými vecami, určitými nástrojmi vzdelávacieho procesu, má absolútne plné právo vyjadriť svoj postoj a trvať na ňom. Ďakujem pekne. [16:01] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Habánik, nech sa páči. [16:01] Jozef Habánik – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Pani poslankyňa, v prípade školských klubov detí a centier voľného času a ich zaradenia do systému normatívneho financovania plne s vami súhlasím a myslím si, že do budúcna aj k tomu dôjde, k týmto úpravám. Ale v prípade desegregácie, poviem to tak jemne, ste používali príliš silné slová. Ja nič také v samotnom návrhu tohto zákona nenachádzam a určite to nie je cieľom tohto návrhu a myslím si, že aj to strašenie, že Európska komisia bude mať, alebo už má nejaké výhrady k tomuto legislatívnemu zneniu, je minimálne predčasné, pretože sme ešte len pri samotnom návrhu v prvom čítaní. A, práve naopak, si myslím, že tento návrh adekvátnym spôsobom reaguje na tie výhrady, ktoré aj Európska komisia v minulosti k tejto problematike vzniesla. [16:02] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Pán poslanec Huliak, nech sa páči. [16:02] Rudolf Huliak – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pani kolegyňa, tiež sa ma dotklo, že robíme homofóbne ataky z klubu SNS na ministra, chcel by som počuť aspoň jeden. Takže či sa pán minister vyjadrí, ale pochybujem, lebo nemá čo povedať. Vieme veľmi dobre, že riešenie rómskej otázky na Slovensku je tak zapeklité ako mimovládne organizácie, čerpanie eurofondov a takisto aj verejných prostriedkov, čo sa týka ministerstva životného prostredia. Máme tu mnoho ľudí, ktorí parazitujú na rómskej otázke, a mnoho miliárd išlo na riešenie rómskej otázky, zatiaľ ju nikto nevyriešil. Sme svedkami toho už niekoľko desiatok rokov, že pozitívna diskriminácia našich Rómov sa nevyplatila a ani sa nevypláca. Postavíme im bytovky, vybývajú ich. Platíme im komplet všetko, školné, pomôcky, obedy, dokonca drevo a všetko toto. Ukážte mi v tejto spoločnosti, akým spôsobom sa to vyplatilo a či sa tento problém nejakým spôsobom spoločnosti vypláca. Pretože pokiaľ ja viem, otázky rómskej, spoločnosť len dopláca na ne v každom ohľade. Sú rómske osady na východe, kde si starostovia nevedia dať rady s túlavými psami, platí tam úžera a úžeru prevádzajú práve rómski spoluobčania, ombudsmani a iní splnomocnenci, dokonca aj policajti parazitujú na Rómoch, ktorých dajú zbaviť občianskych práv a poberajú im dávky. Treba začať asi niekde inde riešiť túto rómsku otázku. A keď sme pri tej neznášanlivosti a tomto všetkom, bol som svedkom toho, že Huliak išiel na poľovnícky ples, na ktorý ste vy odmietla ísť tancovať spoločenské tance práve preto, že tam bol Huliak. Ja vám poviem pravdu, že ja som sa rád na vás pozrel, aj na vašu vyšponovanú zadnú časť tela v tom oblečení, takže... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) [16:03] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Pán poslanec, prosím vás, prosím vás, zostaňme vecní, naozaj, naozaj! Toto už naozaj nemusí v tomto, v tomto pléne odznievať! (Ruch v sále.) Pani poslankyňa Puškárová. [16:05] Paula Puškárová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, ja si dovolím najprv zareagovať na predre... na teda pani rečníčku. Tiež som veľmi rada, že zaznelo veľa pochvalných slov na túto novelu. Ja si myslím tiež, že v mnohých veciach sa skutočne vieme zhodnúť, či už je to zákaz mobilných telefónov, alebo niektoré iné veci, aj to, že veľmi sa oceňuje práve ten podpis memoranda a ten spoločný, spoločný konsenzus so ZMOS-om. K otázke desegregácie ja sa nepovažujem ani za nejakú odborníčku, ale obávam sa, že nie som presvedčená, že dokážeme zabezpečiť školským systémom výchovu dieťaťa do takej miery, aby sme možno niekde suplovali až rodičovskú výchovu. Ja osobne si myslím, že náš systém, a predpokladám, že sa to ani nikdy nezmení, bude vždy nastavený tak, že za tú výchovu dieťaťa preberá zodpovednosť vždy ten rodič. On bude zodpovedný za to, v akých podmienkach bude vyrastať, on bude v mnohom zodpovedný a skutočne ten štát len v niektorých, niektorých skutočne vyšpičkovaných prípadoch môže zastaviť, môže vstúpiť do tejto výchovy a prevziať plnú zodpovednosť za ďalšiu výchovu dieťaťa. Aj keď aj tam sú niektoré psychologické štúdie, ktoré uvádzajú, že proste rodina je ten základ, ktorý najlepšie dokáže vyformovať ľudského jedinca. Takže veľmi ťažko sa mi k tomu vyjadruje, ale napriek tomu si myslím, že tomu školskému systému nemôžeme dávať nejaký, nejaký monopol na výchovu, na výchovu dieťaťa a stále to právo rodiča na výchovu dieťaťa, a teraz hovorím už aj o informovanom súhlase, ale aj pri formácii dieťaťa v nejakej národnostnej škole, jednoducho musí byť zachovaný. Ďakujem. [16:06] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Pán poslanec Šmilňák. [16:07] Martin Šmilňák – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán predsedajúci. Ja zareagujem na kolegyňu Kosovú v tom jej akcente na výchovu a vzdelávanie rómskych detí, ako je to nedostatočné. My zatiaľ nevieme zabezpečiť to, aby bola dvojzmenná prevádzka. Ak je dvojzmenná prevádzka, deti chodia do školy ráno, do tých istých priestorov chodia iné deti do školy poobede a deti napríklad nemôžu sa zúčastniť školského klubu detí, alebo povedzme nemajú tam ani školskú jedáleň, a toto je bežná prax pre deti v osadách. Ak toto dokážeme čiastočne odstrániť a povedzme ešte im zabezpečiť aj vzdelávanie v predprimárnom vzdelávaní, to znamená miesta v materskej škole, tak to je dobrý krok, pretože ak dokážeme vzdelať rómske dieťa do takej, do takej miery, že bude samostatné a bude schopné sa uživiť, tak toto je vlastne cieľ a toto pomôže nám všetkým, nielen im, ale pomôže to vlastne celému Slovensku. A tú časť tých opatrení, ktoré sa odzrkadlili v tejto legislatíve, tak vnímam pozitívne, že aspoň, že čosi pre tie rómske deti ideme robiť. Keď odstránime, ako vravím, dvojzmennú prevádzku, keď dokážeme zabezpečiť školské kluby detí v dostatočnej miere a keď, ich zaškolenie v predprimárnom vzdelávaní, tak predpokladám že toto sú veľmi dobré a jasné kroky na pomoc tejto komunite. Určite sa to nedá odstrániť, kolegyňa Puškárová to spomínala, že my desegregáciu nespravíme v jednom kroku a v jednom zákone, ale aspoň, aspoň isté opatrenia sa v tomto zákone nachádzajú. Tak v tomto úsilí, samozrejme, musíme pokračovať, ja ten váš akcent smerom k rómskym deťom veľmi vítam a ja sa budem snažiť všemožne v tomto pomôcť. Čo sa týka desegregácie alebo segregácie, čo to je alebo nie je segregácia, ako k nej došlo, o tom som písal a bol som v tomto pomerne aktívny. Nedá sa to tu za 10 sekúnd zhrnúť, ale o tom sa môžme porozprávať. Ale predpokladám, že toto sú kroky dobrým smerom, takže aspoň toto by som podčiarkol. Ďakujem. [16:07] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho S reakciou na faktické, pani poslankyňa Kosová, nech sa páči. [16:09] Ingrid Kosová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem všetkým veľmi pekne za všetky komentáre, pripomienky. Desegregácia je veľmi komplexná téma, kedykoľvek rada si s každým podiskutujem, za dve minúty sa to určite nedá prejsť, ale garantujem vám, že my tých príkladov dobrej praxe máme veľmi veľa a stačí to len robiť naozaj odborne, systematicky a dlhodobo a tie výsledky sa dostavia. Bohužiaľ, my sme ešte na Slovensku ani nezačali. Od roku 2015, čo je infringement, sa neurobil ani jeden jediný krok okrem toho, že sa dala minulý rok definícia segregácie do zákona, ktorá sa teraz mení zásadným spôsobom. Čo sa týka toho, že je to téma zapeklitá, pán Huliak, to je, samozrejme, veľká pravda, ale ja vám garantujem, že ak niekto parazituje na rómskej téme, tak je to majorita najmä. A druhá vec, čo sa týka preplácania školských pomôcok a všetkých vecí, tak to preplácame všetkým deťom zo sociálne znevýhodneného prostredia, nielen rómskym deťom. A po tretie, myslím si, že ak tento štát na niečo dopláca, tak je to na to, že nedokážeme týchto ľudí dostať z chudoby, a doplácame na to aj ekonomicky. Strádame minimálne 2 % HDP na neschopnosti inklúzie. A čo sa týka vašich sexistických poznámok, tak k tomu sa ani radšej nebudem vyjadrovať, ja som presne, dobre vedela, prečo som tam nešla tancovať, ale je to len ukážkou toho, že vy vôbec nemáte citlivosť k daným témam. Vy ani netušíte, že ste bol sexistický, a ani netušíte, že ste tu na Rómov teda zasiali len plno predsudkov a stereotypov. To je to smutné. Ďakujem. (Potlesk.) [16:10] Michal Šimečka Ďakujem pekne. Ďalšia vystúpi pani poslankyňa Gažovičová. Nech sa páči. [16:12] Tina Gažovičová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážení kolegovia, kolegyne, vidíme, že je to naozaj rozsiahla novela a len za poslanecký klub PS vieme asi hodinu o nej hovoriť. Ja som teda už tretia v poradí a nebudem sa opakovať. My sme si tú novelu rozdelili, lebo naozaj je tam, je tam dosť tém, ktoré sú hodné toho, aby sa preberali aj tuto priamo v pléne. Verím, že, teším sa potom na reakciu pána ministra, vidím, že máte veľa poznámok. Verím, že do piatej to stihneme, že aspoň tento zákon sa asi stihne odhlasovať o piatej, aj keď sú tam ešte dva ďalšie školské. Čiže ako už odznelo, v klube PS podporujeme tú hlavnú zmenu, ktorá tu prichádza, teda zmena financovania materských škôl. Oceňujeme, že aspoň rezort školstva naozaj pokračuje v tom nastavenom harmonograme tak, ako vznikol, keď vznikal plán obnovy, ako moja kolegyňa to nazvala, taká pekná nežná evolúcia, a chcela by som to vyzdvihnúť teda obzvlášť v dobe, kedy vidíme, že celkové kroky vlády nám ohrozujú aj eurofondy, že celkovo plán obnovy na mnohých rezortoch mešká a zatiaľ nám Európska komisia neschválila ani tú štvrtú žiadosť o platbu. Čiže naozaj tu hrozí, že peniaze kvôli konaniu tejto, teda Slovensko kvôli konaniu tejto vlády príde o masívne peniaze, ktoré by sme potrebovali investovať aj napríklad do školstva, ale v tomto prípade teda môžme oceniť, že naozaj je predložený vládny návrh, ktorý plní jeden z dôležitých míľnikov plánu obnovy. Ja by som chcela upriamiť pozornosť na tri témy, ktoré z nášho pohľadu nie sú v zákone dostatočne upravené. Čiže pôjdem nad rámec toho, o čom hovorili moje kolegyne, ktoré komentovali hlavne to, čo ten zákon obsahuje. Týka sa, sú to, takto poviem, aj keď sa nachádzame v prvom čítaní, respektíve práve preto, že sa nachádzame v prvom čítaní, považujem za dôležité už teraz upozorňovať aj na to, čo by ten zákon, myslím si, myslíme si, že mal obsahovať a zatiaľ neobsahuje. A teda oceňujem, že aspoň tento vládny návrh, vládny návrh zákona prišiel v štandardnom legislatívnom procese, to znamená, že je aj pre toto plénum, aj pre ministerstvo mesiac, približne mesiac času na to, aby sa prípadne pripravili ďalšie pozmeňováky. A chcela by som sa zamerať na tri témy, ktoré všetky tri nejakým spôsobom súvisia s deťmi, ktoré sú často na okraji pozornosti a svojím spôsobom aj na okraji školskej legislatívy, ale je nesmierne dôležité, aby práve pri tvorbe a úprave školského zákona sme na ne mysleli. A to sú deti v reedukačných centrách, deti, ktoré sem prišli a utiekli pred vojnovým konfliktom na Ukrajine, a deti so zdravotným znevýhodnením. Začnem teda tým prvým, to sú reedukačné centrá. Nie je to teda prvýkrát za tento kalendárny rok, čo tu hovoríme o reedukačných centrách. Je to prvýkrát v tejto novej parlamentnej sezóne alebo v novom školskom roku. Chvíľu to bola veľká téma, takmer celonárodná, mediálna, keď sa zverejnila správa Generálnej prokuratúry a poukázalo sa na to, čo všetko v reedukačných centrách zlyhávalo, a vtedy ministerstvo aj pripravilo pomerne komplexný materiál s prísľubom zmien a bolo teda prisľúbené aj na školskom výbore, že prídu legislatívne zmeny aj na jeseň. A z tohto pohľadu musím povedať, že to bolo trošku sklamanie, že teda v tejto verzii školského zákona, teda novely školského zákona sa objavili iba dve čiastkové zmeny, a to je isté posilnenie diagnostiky a posilnenie diagnostických centier. A to druhé je rozšírenie tých aktérov, ktorí majú byť pri vyhodnocovaní individuálnych reedukačných programov, teda zapojenie buď CDR-iek, alebo zákonných zástupcov do tohto procesu. Napriek, teda oceňujem tie prvé kroky, že boli začiatkom leta zavreté tie dve najproblematickejšie zariadenia a vtedy išli aj nejaké prvé investície do týchto zariadení, ale zároveň veľa problémov teda zostalo nevyriešených a aj keď som teraz opätovne kontaktovala zamestnancov v reedukačných centrách, tak mnohí majú pocit, že vlastne tie podstatné, podstatné problémy sa nezlepšili. Čiže len pripomeniem viacero tých nedoriešených problémov a to je to, že vieme, že tam zlyhávala kontrola v týchto centrách. Vieme, k akým strašidelným, až násilným incidentom tam dochádzalo napriek tomu, že tie deti sú tam teda, že sú to neplnoleté deti, že sú tam zavreté často proti svojej vôli, a tam priamo boli vystavené násiliu. Vieme taktiež, že v niektorých centrách dochádzalo k porušovaniu zákona napríklad tým, že zamestnanci nespĺňali kvalifikačné predpoklady. Myslím si, že toto všetko by malo viesť k záveru, že by bolo potrebné vlastne posilniť tie kontrolné mechanizmy. Zatiaľ sa to v tej legislatíve nijako nezohľadnilo. Takisto, čo sa týka správnej rady reedukačných centier, čiže nejakej kontroly zvonku, medzi ďalšie problémy nedoriešené je, že v mnohých týchto centrách vlastne sa nachádzajú pacienti, ktorí v skutočnosti sú, teda deti, ktoré sú predovšetkým pedopsychiatrickí pacienti a z podstaty svojej diagnózy by nemali vlastne byť v reedukačných centrách, ale skôr v iných typoch zariadenia, ktoré nám tu ale chýbajú. Chápem, že to je medzirezortná téma, ale boli tam už avizované aj nejaké kroky smerom k možno väčšej diferenciácii tých zariadení, zatiaľ to zase v legislatíve nevidíme. Medzi ďalšie také praktické problémy boli dovozy z útekov, čo pravidelne riešia tí zamestnanci, ktorých vlastne to veľmi, veľmi zaťažuje. Chýbajúca supervízia pre týchto zamestnancov. A toto vlastne všetko sú veci, ktoré si myslím, že by školská legislatíva mala na ne reagovať. Bol tam prísľub, že na jeseň budú predstavené zmeny a zatiaľ, hovorím, iba veľmi málo z toho sa do toho zákona aj naozaj dostalo. Druhá téma, ktorá znovu už bola avizovaná, že bude riešená a nakoniec je v zákone iba veľmi malý, slepačí krok, a to sú deti z Ukrajiny. Uvedomujem si, že taktiež je to téma, ktorá je tu dlhodobým problémom. Viem, že nevznikla za pôsobenia ministra Druckera, zároveň táto vláda je tu už takmer celý minulý, takmer celý minulý školský rok a aj v tomto návrhu, dokonca priamo v dôvodovej správe sa uvádza, že teda istým ustanovením sa majú eliminovať negatívne dôsledky spojené s tým, že sa deti odídencov nevzdelávajú vo formálnom systéme. Lebo vieme, že tu máme mnoho detí, ktoré prišli z Ukrajiny, ktoré utiekli pred vojnou. Tie rodiny sa na neurčitý čas usadili na Slovensku, ale tie deti sa nevedeli dostať do škôl a bola to kombinácia toho, že absentujúca povinná školská dochádzka znamenala, že ani ich rodiny neboli pod tlakom, aby sa zapísali, aby chodili do škôl, ale taktiež ani štát nebol pod tlakom, aby im tie kapacity vytvoril. A napriek teda tejto ambicióznej formulácii z dôvodovej správy tak v skutočnosti, čo tento zákon zavádza, je, že dáva rodičom, zákonným zástupcom z Ukrajiny povinnosť, aby do troch mesiacov od príchodu požiadali o zaradenie dieťaťa. Čiže je tam nejaký prvý krok, že požiadajú o zaradenie dieťaťa, čiže budeme vedieť, koľkí si zažiadali, ale v skutočnosti je to iba taký sofistikovanejší zber dát, pretože ten zákon už potom nehovorí o tom, že kde sa im majú tie kapacity vytvoriť, a taktiež nehovoria o tom, že by vznikla povinnosť pre tie deti do tej školy dochádzať. To znamená, že napriek tomu, že aj v médiách napríklad sa teda objavilo, že sa zavádza nejaké povinné vzdelávanie pre ukrajinské deti, nie, je to iba prvý krok toho, že teda si majú zažiadať o zaradenie dieťaťa do školy, ale verím, že pri tomto to nezostane a ideálne v druhom čítaní sa pôjde ešte ďalej v tom, aby sa teda naozaj dotiahlo, že tie deti aj budú mať absolútnu istotu, že to miesto v školách dostanú a zároveň že budú mať povinnosť sa vzdelávať. (Rečníčka si odkašlala.) Ospravedlňujem sa. Toto sú teda také dve témy, alebo dve skupiny, kde som presvedčená, že je to povedomie aj u pána ministra, aj na ministerstve, že sú nejakým spôsobom dôležité, napriek tomu v tomto zákone zatiaľ vidíme iba nejaký veľmi, veľmi čiastkový prvý krok. A ten tretí bod, ktorý spomeniem, sa týka detí so zdravotným znevýhodnením a je to v podstate taká vec, ktorá sa ukázala z praxe, a to je vlastne dostupnosť maturity alebo nejakých centrálnych skúšok pre žiakov, ktorým zdravotný stav neumožňuje prísť maturovať do školy. Lebo teda prax ukázala, že tá školská legislatíva v tomto nie je jednoznačná, a verím tomu, že je potrebné, aby sa priamo uviedlo v školskom zákone, prípadne možno aj potom rovno zvažovať aj zákon o vysokých školách, že sú deti, ktoré naozaj majú taký vážny zdravotný stav, že sa môžu vzdelávať jedine doma alebo v zdravotníckom zriadení. A je potrebné a žijeme v 21. storočí, kde aj tie technologické možnosti už dneska sú, aby sa na nich myslelo v tom, že je to obdivuhodné, keď takéto dieťa má záujem sa vzdelávať, a nemalo by, nemalo by čeliť legislatívnym bariéram. Ja som si vedomá toho, že podľa legislatívneho plánu vlády ďalšia novela školského zákona je plánovaná na rok ´25 s účinnosťou k budúcemu septembru a že teraz vlastne ten školský zákon bol iba pripojený k zákonu 597 o financovaní, ale zároveň si uvedomujem, že tuto nejakým spôsobom strácame čas. Jednoducho každou ďalšou novelou a každá ďalšia novela sa môže odďaľovať a niektoré témy naozaj už akoby sme dávno, už dávno meškáme. Už dávno meškáme pri zabezpečení povinnej školskej dochádzky pre ukrajinské deti, už dávno meškáme v tom, aby aj deti, ktoré už majú naozaj ťažkú životnú situáciu a boli proti svojej vôli zaradené do reedukačných centier, aby tam mali humánne podmienky, ktoré im pomôžu sa pripraviť na neskorší život. Máme tu veľa dlhov v tejto spoločnosti voči deťom so zdravotným znevýhodnením a myslím si, že viaceré tieto témy sú naozaj na zváženie, že by sa ešte zaradili aj v tom druhom čítaní, ktoré, ktoré teda bude na októbrovej schôdzi. Toľko k týmto trom témam. Moje kolegyne už prezentovali, aké máme iné výhrady k tomuto zákonu, a teda budem, budem vďačná za reakciu pána ministra. Ďakujem. [16:12] Michal Šimečka Ďakujem veľmi pekne. Dve faktické poznámky v reakcii na vaše vystúpenia. Ako prvá, pani poslankyňa Luščíková, nech sa páči. [16:25] Darina Luščíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Ja som veľmi vďačná kolegyni, že ma vyviedla z omylu a to z omylu, že som si myslela, že sa skutočne zavádza povinná školská dochádzka pre deti z Ukrajiny, za čo som sa chcela pánovi ministrovi naozaj poďakovať, pretože z vlastnej skúsenosti, kedy som vyše roka pracovala pre odídencov z Ukrajiny, viem, aký to je veľký problém, keď sú tie deti izolované a nemajú povinnú školskú dochádzku. O túto tému, o tejto téme sme s ministerstvom často rozprávali, o tejto téme sme sa bavili a apelovali sme, v podstate už dva roky sa apeluje na to, aby tá povinná školská dochádzka vznikla, tak verím, že táto úprava v ďalšom čítaní bude tak urobená a tak pochopená, aby tie deti do tej školy museli nastúpiť. Budem veľmi rada, keď sa problematika ukrajinských detí bude riešiť aj komplexne z inej stránky a to z tej stránky, že deti sú na našich školách, ukrajinské deti sú na našich školách veľmi často šikanované. Sú šikanované však nielen deťmi, ale sú šikanované dokonca učiteľmi, ktorí vyznávajú proruské názory, nálady a sú na tej opačnej strane. Toto považujem za naozaj veľmi veľký problém, a preto by som sa chcela spýtať aj ministra a apelovať na neho, či sa rieši nejaké vzdelávanie, rieši sa nejaké komplexné, komplexné pochopenie tejto témy, aby tieto deti netrpeli tým, že jednak odišli zo svojej krajiny, ale ešte to, že tuná nie sú prijaté a je im dané aj zo strany učiteľov jasne najavo, že v tejto krajine nemajú čo robiť. Ďakujem. [16:25] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Puškárová, nech sa páči. [16:26] Paula Puškárová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Áno, ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. V podstate tu zazneli také tri dôležité veci a ja sa, len doplním, že čo sa týka napríklad štúdia študentov, mladých ľudí po 18 rokoch, čiže už asi hovoríme o mladých ľuďoch na vysokých školách, tak oni majú individuálne študijné plány, vysoké školy to majú v drvivej väčšine zavedené, kde si môžu každý rok študovať teda už formou domáceho alebo teda v rámci, v rámci domáceho vzdelávania, alebo teda len nejaké preskúšanie tam prebieha, čiže tam už je to v mnohých, v mnohých, v mnohých ohľadoch je, je im prispôsobovaný tento študijný plán. Ďakujem veľmi pekne. [16:26] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. A tým sme vyčerpali zoznam písomne prihlásených rečníčok v tomto prípade a chcem sa teda spýtať, či sa niekto chce do ústnej rozpravy ústne prihlásiť, áno. Pán poslanec Horecký, nech sa páči. [16:28] Ján Horecký – Vystúpenie v rozprave Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážený pán minister, dámy a páni, školstvo je jedinečný rezort v tej veci, že je to beh na najdlhšiu trať. Stromy a deti, lyricky povedané, rastú 20 rokov. Skúste si predstaviť, že by sme nejaký strom presádzali každé štyri roky do inej pôdy, do iných podmienok, asi viete, ako by to dopadlo, preto aj rezort školstva vyžaduje oveľa väčšiu kontinuitu a spoluprácu, než sme na kolbišti politických zápasov na štyri roky terminovaných zvyknutí. Preto aj oceňujem, že pán minister Drucker predkladá zákony, ktoré v mnohom túto kontinuitu realizujú, pokračujú vo veciach, ktoré jednoducho musíme uskutočniť, ak chceme prejsť na Slovensku na hospodárstvo s vyššou pridanou hodnotou, ak by sme chceli, aby naša životná úroveň rástla aj kvalita života, a nie upadala. Viete, pred rokom, teda v máji 2023 som bol svedkom, aj vy vlastne, neviem, či ste si to uvedomili, takého malého zázraku. Pamätáte si, že bolo to po covide, bolo to po vojne, mali sme tu vládu, ktorá bola v demisii, v menšine, tá situácia bola naozaj veľmi zložitá a náročná. A práve v tom čase bolo treba predložiť v tejto snemovni v Národnej rade Slovenskej republiky veľkú novelu školského zákona, ktorá po 35 rokoch posunula niektoré veci principiálne dopredu. Pomenovala to, ukážem len jeden príklad, čo nazývame v školskej praxi individuálny prístup k deťom, ktorý bol na spontanite učiteľa, ako to má usporiadané v hlave a v srdci, čím je vybavený, ako sa stavia k deťom, na tom, ako sa im bude venovať. Niektorý učiteľ povedal, že životné problémy dieťaťa ho nezaujímajú, to nech si rieši sociálka, on si príde odučiť svoje. Iná učiteľka by dýchala za to dieťa, navštevovala ho v rodine alebo ho brala k sebe. No toto sme systematizovali pod systémom podporných opatrení a ďalšie vecí, ktoré tam boli. Toto všetko však prinášalo pre učiteľov oveľa väčšie nároky na ich prácu. Nebolo to o ich platoch, bolo to o ich kvalite práce, nárokoch na túto prácu. A zázrak bol v tom, že úplne všetky stavovské organizácie sa za túto novelu postavili a listom adresovali výzvu každému jednému zo 150 poslancov Národnej rady vtedajšej, aby hlasovali za túto novelu. Prečo vám to hovorím dnes v tejto súvislosti? Jednoducho preto, že ak sklameme dobrú vôľu a odhodlanie tej, nazvime to, odhodlanejšej, motivovanejšej časti učiteľstva a manažérov v školstve, tak budú politici, na dve generácie budeme musieť vymrieť, aby nejaký učiteľ uveril slovu reforma a nejaké zmeny v školstve. A toto je zodpovednosť, ktorú máme všetci. Preto musím konštatovať po tom, čo som teda poďakoval za tú kontinuitu, že mi v návrhu zákona chýbajú zásadné systematické opatrenia, ktoré by týmto učiteľom a tomuto školstvu ukázali, že to myslíme vážne s tou objednávkou spoločnosti na zmenu kvality vo vzdelávaní a prístupu a že to aj tu, že to teda a že to nielen myslíme vážne, ale že im to aj umožňujeme. O akých systémových zmenách hovorím? Spomeniem len dve, lebo toto je o prvom čítaní a ja som sa jednoducho nestihol prihlásiť do písomnej rozpravy, tak mám len 10 minút. Podrobnejšie sa budem venovať v druhom čítaní. Spomeniem teraz len dve veci. Prvá je, že funkcionalita škôl sa zmnohonásobila za 35 rokov a podporné nejaké úrady, ktoré kedysi ohraničovali kompetenciu riaditeľov škôl, zmizli. A my dnes máme na školách, už som to v tejto snemovni niekoľkokrát hovoril, to isté personanologistické riadenie ako pred 50 rokmi, tak to poviem. Ale ten svet je úplne iný dnes, aj o tom som hovoril, tak to nebudem tu znova rozoberať. Máme v zákone v 596-tke napísané, že regionálne úrady školskej správy majú poskytovať v svojej územnej pôsobnosti právnu, metodickú, ekonomickú, projektovú a neviem akú ďalšiu pomoc, ale v skutočnosti regionálne úrady školskej správy dnes nedokážu ani posunúť ďalej správne tú informáciu z ministerstva školstva, interpretovať ju zrozumiteľne školám. Školy sa sťažujú na to, že keď sa obrátia na tzv. RÚŠS-ko, tak nedostanú odpoveď. Aj dnes som to riešil ako zástupca veľkého zriaďovateľa na Slovensku, jednoducho školy nedostanú. Toto nie je kritika regionálnych úradov školskej správy, ony majú z pôvodných 725 zamestnancov pred ESO reformou pána ministra Kaliňáka vtedy, majú dnes 225 alebo 250 zamestnancov a tu nejde o to, že teraz navýšiť počet zamestnancov mechanicky na tú pôvodnú hladinu, ale ide o to, naozaj túto podporu poskytnúť školám, nech majú manažmenty uvoľnené ruky na to, čo majú robiť vnútri tých škôl, čo je ich core business na sprevádzanie učiteľov, na riešenie životných situácií detí, na organizovanie výchovno-vzdelávacej činnosti. Iné systémové opatrenie je, hovoríme, že nám chýba, nehovoríme, to je zmerané, 3 400, pardon 1 400 učiteľov na Slovensku, no tak nebude mať kto učiť. My si nevyberáme v mnohých regiónoch, chodíme po špičkách okolo pani učiteľky, aby neodišla inde, kde na ňu nekladú také nároky. Ako chcete dostať tých ľudí do škôl? Nie je to len o peniazoch, je to aj o podmienkach, v ktorých tí ľudia pracujú. Takže to boli len nejaké príklady, ku ktorým sa potom vrátim pri druhom čítaní podrobnejšie. K zákazu mobilov sa, tiež sa dotknem aj tohto fenoménu, pamätám si naše predvolebné debaty, sme tu v tejto sále momentálne jeden, dvaja, traja, štyria, ktorí sme sa jej zúčastnili, jedna kolegyňa tu nie je, no, jednoducho mal som vtedy odvahu asi ako jediný povedať, že zákaz tých mobilov je namieste. Je to strašne nepopulárne slovo v tej politike, že zákaz, no ale aj mladým som to vysvetľoval tak, že viete, keď máte ten zákaz vjazdu do jednosmernej ulice, tak tam nedáte ceduľu miesto toho zákazu, že neodporúčame vám viac do tejto jednosmernej ulice, zvážte následky, prínosy a benefity a malusy tohoto vášho počínania. Máme v školskom po... v školských poriadkoch zákaz nosiť zbrane, chemikálie, cennosti a neviem čo, znovu, toto nie je priestor na to, aby sme si vysvetľovali, prečo sme toto žiadali, a som rád, že sa to v tom zákone ocitlo. Katalóg inovácií vo vzdelávaní a vo výchove, mal som ho na stole, je to, participujem, dvojciferný počet rokov na šírení know how škôl, ktoré to vedia aj v týchto podmienkach urobiť vysoko nadpriemerne a efektívne, čo sa týka kvality vzdelávania, a vítam to. Vítam aj to zjednodušenie, nezaťažovanie tých riaditeľov škôl a manažmentov zbytočným informovaným súhlasom, avšak toto zjednodušenie má svoje hranice. Tými hranicami aj v súlade s Chartou základných práv Európskej únie a Ústavou Slovenskej republiky, ja vnímam tú hranicu v oblasti výsostnej kompetencie rodiča, čo sa týka náboženského vierovyznania alebo intimity dieťaťa, ktoré nemá formovať nikto iný, informovať a vzdelávať áno, ale nie formovať. Tiež súhlasím s tým, že nie je možné ani zľava, ani sprava a púšťať do škôl akékoľvek nevedecké ideológie a takýmto spôsobom brutálne porušovať toto výsostné právo a najlepší záujem rodiča. Ale v žiadnom prípade si nemyslím, že by rodičia mali robiť nejaký neodborný cenzus toho, čo a ako sa vzdeláva v iných oblastiach. To naozaj musia robiť odborníci. A to, čo som spomenul, vierovyznanie a intimita dieťaťa, to nie je o vzdelávaní, to je o niečom inom, oveľa hlbšom a oveľa väčšom a vyžaduje to, samozrejme, veľmi kvalitnú, citlivú a civilizovanú diskusiu. Ja na ňu mám 25 sekúnd, takže to by som asi nestihol, poviem teda len príklad, neexistuje cirkevná, povedzme katolícka škola, ktorá by prijala dieťa na štúdium bez toho, že by si rodičia explicitne neželali výchovu a vzdelávanie v duchu podľa princípov katolíckej cirkvi a toto právo rodičov rozhodnúť o tom, ako chcú v tých otázkach vierovyznania a intimity viesť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [16:28] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Ďalší vystúpi pán poslanec Šmilňák, nech sa páči. [16:38] Martin Šmilňák – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ďakujem za slovo, dovoľte mi krátko zopár poznámok k zákonu 597/2003, ktorý sa výsostne venuje financovaniu škôl a školských zariadení. Mal som, mal som pripravených viacej vecí, ale skúsim sa držať vecne toho, čomu sa budeme venovať. Pán minister spomenul slovo "nežná revolúcia v školstve". Mne to, bez toho, aby som sa niekoho chcel dotknúť, príde príliš nežné a príliš málo revolučné, lebo nemeníme zásadne to, čo chceme v škole meniť, a posúvame sa príliš malými krokmi k tomu, aby sme dosiahli ten cieľ, keď dokážeme vychovávať a vzdelávať ľudí, ktorí budú slobodní v zmysle, že budú sebestační, budú sa vedieť sami o seba postarať. Také manažérske heslo, že zjednodušuj, použijem preto, lebo už tu kolegyňa Kalmárová naznačila, že vo financovaní škôl a školských zariadení je obrovský kompetenčný neporiadok. A ja to môžem povedať z praxe učiteľa, ktorý bol riaditeľom aj materskej školy, aj základnej, aj strednej, aj centra voľného času, aj umeleckej školy, dokonca takej multiškoly, ktorá mala viacej týchto škôl a školských zariadení v jednom celku. A musím povedať, že do financovania školy proste vstupuje príliš veľa subjektov, ktoré to, ktoré to úplne rozhodia. Predstavte si, že taký riaditeľ školy narába s peniazmi z ministerstva školstva, s peniazmi nie z jednej, ale povedzme aj z 20 obcí, keď má centrum voľného času. Ak má deti nad 15 rokov, tak ešte narába s peniazmi z vyššieho územného celku, a po novom niekto sľúbil obedy zadarmo cez úplne iné ministerstvo, tak teraz sa riaditeľ školy zodpovedá v súvislosti s financiami aj ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny. A momentálny stav je taký, že keď máte základnú školu a idete dávať výplaty, tak učiteľovi dáte výplatu z peňazí štátnych, z prenesených kompetencií, ale vychovávateľke v školskom klube detí už dávate výplatu z peňazí, ktoré vám poslal starosta alebo primátor. A potom vám ešte na školskú jedáleň, ešte dostávate prostriedky aj z ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny a zrazu neviete si rady, lebo tých účtovných jednotiek a tých rôznych kolóniek, ktoré, ktoré musíte sledovať, to je absolútne komplikované. A toto potrebujeme zjednodušiť. A teraz, čo tu máme. Máme tu na stole zmenu v kompetenciách v súvislosti s financovaním materských škôl. Materské školy sú doteraz financované ako originálna kompetencia, to znamená, sú financované z podielových daní, teda, zjednoduším to, platí ich, platia ich mestá alebo obce. Pán minister Drucker, pretože, a v tomto s ním súhlasím, my potrebujeme, materské školy potrebujeme ako soľ a nie vždy si obce s týmto problémom vedia poradiť, preto táto kompetencia ako míľnik plánu obnovy a odolnosti postupne prechádza pod štát z pohľadu financovania, aby sme dokázali zabezpečiť zaškolenie všetkých detí troj-, štvorročných tak, aby boli pripravené na školu a mali všetky deti, vrátane tých v osadách, aby mali predpoklad, dobrý predpoklad na to, že zvládnu základnú školu. Ale teraz čo sa stalo. My sme urobili nie krok, ale urobili sme pol kroka. Si predstavte, že materskú školu sme teraz rozdelili na dve časti. Doteraz bola financovaná starostom alebo primátorom. Teraz sme ju rozdelili, blbo podľa mňa, tak, že učiteľky v materskej škole budú financované zo štátu, ale tá jedálnička, ktorá je v tej materskej škole, tá ostane v kompetencii mesta a obce. Pán minister sa vydal dobrým smerom z môjho pohľadu, ale urobil len polovičný krok a z môjho pohľadu skomplikoval práve financovanie týchto materských škôl, tohto školského zariadenia. My z praxe už dávno hovoríme, že zjednodušme to, nenechávajme troch pánov alebo troch nejakých šéfov, ktorí pošlú do tejto školy, do nejakej školy alebo do školského zariadenia financie, a potom sa ten riaditeľ musí zodpovedať viacerým. Toto je komplikácia. Preto sme my hovorili, že školské kluby detí, ktoré sú organickou, neoddeliteľnou súčasťou základnej školy, dajme pod to isté financovanie ako základná škola. Pod financovanie štátu. Nie preto, že by som chcel niečo mestám a obciam zobrať, ale pretože to dáva logiku. Ja aby som úspešne povedzme deti v osadách vzdelával, ja ich potrebujem od rána do večera. Ja tam ten školský funkčný a dobre zaplatený, alebo primerane zaplatený školský klub detí skrátka musím mať. A na to sme nenabrali odvahu. Podobne aj so školskými jedálňami, ktoré sú tiež organickou súčasťou základnej školy. Lebo keď chcem mať to dieťa v škole do piatej alebo do pol piatej, ono sa musí kdesi najesť. Keď tá jedáleň tam nefunguje, a my si povedzme, férovo, chceme, je to súčasť našej školskej politiky, že každé dieťa má nárok a dostane aj vzdelávanie, aj jedlo a potom ďalšie aktivity, ktoré so vzdelávaním súvisia, poobede alebo podvečer až do konca? Dajte mi toto dieťa na osem-desať hodín, dajte mi dostatok času a ja skúsim pomôcť aj v tých rómskych osadách. Kým tento nástroj nemám, alebo je nedostatočný, tak to skrátka nebude fungovať. A čo odporúčam? My sme teraz, my sme teraz v naťahovaní sa medzi školou a ZMOS-om. Združenie miest a obcí je jedno veľmi seriózne združenie, ktoré zastupuje našich starostov a primátorov. My od miest a obcí očakávame množstvo kompe... teda množstvo roboty, očakávame, dávame im, pridávame im každý rok nové a nové úlohy, ale ruka v ruke s týmto nejde dostatočné financovanie. A keďže dnes majú ony materské, ony majú budžet na materské školy, ony majú budžet na školské družiny a my keď im tento budžet zoberieme, s ktorým ony mohli narábať, mohli si z toho, v úvodzovkách, požičať trochu peňazí na to, aby zalepili inú kompetenciu, a často sa tak dialo a z reálneho školstva sa tieto prostriedky odlievali, tu dochádza k veľkému pnutiu medzi ministerstvom školstva a ZMOS-om. Neberte nám tieto kompetencie, lebo spolu s nimi nám zoberiete stovky miliónov eur a čo si my potom počneme?! Ale ja dneska vyzývam na zmenu paradigmy, na úplne zmenu prístupu. My nemôžme skrátka kvalitu škôl podmieniť tým, či vyjdeme, alebo nevyjdeme v ústrety ZMOS-u. To nie je chyba ZMOS-u, to je chyba, ako sme to nastavili. My na Slovensku sme, pridávame mestám a obciam robotu a uberáme im peniaze. A ony teraz, ony sú teraz, samozrejme, proti, aby sme im zobrali ďalšie peniaze a priamo to dali školám. Lebo to im zase zoberieme stovky miliónov peňazí, ktoré im budú chýbať. My toto musíme, a toto odporúčam, pán minister, my toto musíme oddeliť. ZMOS nech rieši vláda úplne iným spôsobom a školstvo riešme iným spôsobom. Ak bude fungovanie škôl podriadené tomu, že či sa to páči, alebo nepáči ZMOS-u, tak potom dovidenia s kvalitným školstvom. A pripomínam, nie je to chyba ZMOS-u, nie je to chyba miest a obcí, je to chyba, ako sme my nastavili financovanie, ako sme nastavili prerozdeľovanie daní. Ten podiel výnosu dane z fyzických osôb nestačí. A nestačí hlavne vtedy, keď je kolísavé obdobie a dochádza k výpadku daní, výberu daní. My tam navrhujeme v KDH daňový mix, do budúcna budeme musieť proste to financovanie miest a obcí zabezpečiť tak, aby ony už nemuseli vôbec sa trápiť nad tým, že či to financovanie materských škôl alebo družín im uškodí, alebo neuškodí. Urobme si kompetenčný poriadok, dajme školám to, čo patrí školám, dajme obciam a mestám to, čo patrí im, a budujme konečne poriadne školy, nerobme polovičné kroky, nemajme pre školu, pre jednu školu desať rôznych pánov, ktorým sa škola musí zodpovedať. Má kopec ekonomicko-administratívnej agendy a my nestačíme, nestíhame učiť, lebo musíme riešiť milión ďalších problémov. Dokonca dneska dostala škola odporúčanie, že máte nahlásenú bombu, tak si to choďte skontrolovať! Tak riaditeľ po novom ešte aj bude ráno kontrolovať, že či nemá v škole bombu. A toto my musíme vyriešiť, vyslobodiť od takýchto blbostí riaditeľov škôl a musíme zabezpečiť, aby tie školy konečne začali fungovať ako hodinky. Ďakujem pekne. [16:40] Michal Šimečka Ďakujem veľmi pekne. V reakcii na vaše vystúpenie tri faktické poznámky. Ako prvý, pán poslanec Janas, nech sa páči. [16:48] Karol Janas – Vystúpenie s faktickou poznámkou Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, pani kolegyne, kolegovia, ja len chcem upozorniť na jednu vec, ktorá, je tu taký kvázi mýtus, ktorý dávno nie je pravdivý, už minimálne niekoľko rokov, a to svedčí aj o tom, čo možno bolo povedané, že najťažšie rokovania určite boli, keďže sa bavíme o financovaní, so ZMOS-om, ale nie je to o tom, že mestá a obce by si peniaze zo škôl ulievali na niečo iné. To jednoducho nie je pravda. Ja som primátorom už štvrté volebné obdobie a som aj predsedom regionálneho ZMOS-u, ja nepoznám jednu jedinú obec, jedno jediné mesto, ktoré by bralo peniaze z originálnych kompetencií a používalo ich na cesty, chodníky, na čokoľvek iné. Naopak, pravda je taká, že mestá a obce dotujú činnosť práve originálnych kompetencií, lebo ten normatív nepostačuje. Naše mesto dáva ročne minimálne 1,2 mil. každý rok na dofinancovanie originálnych kompetencií v školstve. A ten problém, ktorý tu bol medzi, medzi ministerstvom a ZMOS-om, bol to, keď zoberie ministerstvo alebo financie zoberú reálny nápočet, koľko to stojí, kto bude platiť ďalej ten rozdiel? Takže doteraz to platili mestá a obce a teraz, keď im tie peniaze odídu, tak kto bude platiť ten rozdiel? Bude to ďalej platiť to mesto, alebo to preberie na seba to ministerstvo? A ja kvitujem pánovi ministrovi, že má pripravený nápočet pomaly na každú školu, na každé mesto. Ja keď som s ním o tom diskutoval a tiež to boli nejednoduché diskusie, tak mi vedel povedať presne, ako naše mesto bude finančne vypadať od budúceho roka. A kvitujem aj to, že sa podarilo zabezpečiť ďalších, myslím, 54 mil. na preklenutie toho prvého obdobia, pretože to je nevyhnutné, aby sa to preklenulo tak, aby tie mestá a obce na to nedoplácajú. Mestá a obce momentálne sú vo veľmi zlej finančnej situácii a ďalší výpadok financií, ktorý by mohol toto spôsobiť, by pomohol spôsobiť veľkú katastrofu. A naozaj kvitujem veľmi korektné rokova... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [16:48] Michal Šimečka Ďakujem pekne. Pán poslanec Habánik, nech sa páči. [16:50] Jozef Habánik – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, to, čo vy nazývate polkrok, ja volám fázovanie. My predsa keď zavádzame prvýkrát takúto naozaj významnú systémovú zmenu od prechodu od originálnych kompetencií k normatívnemu financovaniu smerom k materským školám, aj keď môžete argumentovať, že v prípade základných a stredných škôl, samozrejme, to normatívne financovanie je zavedené už dlhodobo, my musíme skúmať a analyzovať aj dopady takéhoto, takéhoto mechanizmu, preto je dobré, že možno v tejto prvej etape vstupuje to financovanie tých miest za prevádzky a v ďalšom kroku po vyhodnotení po nejakom roku alebo dvoch, možnože skôr, možnože neskôr, ja to teraz nechcem nejakým spôsobom predikovať, sa budeme baviť aj o ďalších školských zariadeniach, ktoré môžu prejsť do tohto, do tohto systému. My tu dnes nemáme zavedený žiadny daňový, daňový mix, tu žiadny daňový mix od 1. januára 2025 platiť zrejme nebude, a preto je dôležité zaviesť to, čo v tejto etape zaviesť vieme, a to je práve to normatívne financovanie, financovanie materských škôl, obzvlášť keď máme vyrokovanú dohodu s príslušnými, s príslušnými samosprávami. Ďakujem. [16:50] Michal Šimečka Ďakujem. Pán poslanec Ledecký, nech sa páči. [16:51] Vladimír Ledecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Ja veľmi intenzívne som počúval príspevok, lebo ja už som bol starosta v minulom tisícročí, keď sme preberali mestá a obce túto kompetenciu od štátu. A naozaj vtedy som bol presvedčený, že keď to bude pod obcou, že, a nielen ja, ale určite väčšina primátorov a starostov, že keď to bude pod obcou, že tá kompetencia bude bližšie a sa budeme o to lepšie starať, budeme to lepšie rozvíjať. A ja osobne si pamätám, že som prebral materskú školu s lokálnym vykurovaním, v každej jednej triede bola pec, kde sa prikladalo uhlím, a dovolím si povedať, nieže všetky peniaze, ktoré sme mali pridelené na školstvo, som do toho investoval, ale investoval som práveže oveľa viacej peňazí, aby som to školstvo rozvíjal. Čiže ja počúvam a ja nemám na to celkom vyhranený názor, či je to správne, že teraz to, tie kompetencie sa prenesú naspäť pod štát, ale počúvam a určite sa chcem do tej diskusie hlbšie zapojiť, lebo naozaj ten problém nie je čierno-biely a každé jedno riešenie má aj nejaké pozitíva, aj nejaké negatíva, ale je pravda, že vyskytol sa nám tuná problém, nie vo všetkých samosprávach, ale v dosť veľkej, výrazne, alebo vo výraznom počte samospráv a treba sa nad tým zamyslieť a treba to riešiť. A ja osobne, osobne som rád, že sa niekto do toho púšťa a že to ide riešiť. Takže dúfam, že to rozhodnutie bude správne a že sa aj tuná budeme počúvať a akceptovať jednotlivé názory, lebo myslím, že je tu pár ľudí, ktorí celoživotne sa tomu problému ve... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [16:51] Michal Šimečka Ďakujem veľmi pekne. S reakciou pán poslanec Šmilňák. [16:53] Martin Šmilňák – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za faktické, na niektoré z nich zareagujem. Pán Janas, ja to neberiem ako boj ZMOS-u a školstva, to už som vám vysvetlil. A to slovo že ulievanie peňazí, to som nepoužil, ani si to takto nemyslím. Ja si skôr myslím, že vy máte kopec roboty a vám tej roboty pribúda a peňazí nie. Ten daňový bonus vás pomaly poslal do kolien a teraz musíme cez peniaze nielen od fyzických osôb, cez dane z fyzických, ale aj právnických osôb vám posielať peniaze naviac, aby ste vôbec zvládli svoje kompetencie. Ja hovorím o tom, že toto sa musí oddeliť. Ale keď ste počúvali pozorne pani Kosovú, ona vám povedala, na centrum voľného času pošle, pošle štát, poviem, sto eur, hej, na dieťa. Ale od mnohých starostov ja ako riaditeľ som dostal päť-šesť eur za rok, alebo, alebo jedno euro na mesiac. Tak uleje, alebo neuleje, hej? Ja nehovorím o ulievaní. A sú materské školy povedzme niekde na, u nás sa financovali v Bardejove nad rámec toho príspevku tých zhruba tritisíc eur, povedzme mesto dávalo tritisícdvesto, ale v inom meste to bolo len dvetisícpäťsto eur. Čiže vám slúži ku cti, že ako človek zo samosprávy ste dávali pozor na tie školy a dali ste im presne toľko, koľko potrebujú, aby žili svojím životom, normálnym životom. Veľa samospráv to tak robí, ale sú samosprávy, ktoré sú úplne podfinancované, sú v dlhoch alebo majú iné problémy, iné priority a vtedy ony majú tú kompetenciu, to viete sám dobre, že, lebo toto je, toto je originálny príjem mesta a obce a vy si s ním môžte cez VZN-ko robiť v podstate, čo chcete, vy si ten normatív nastavíte. Čiže v tomto sa nemýlime. A, pán Habánik, polkrok alebo fázovanie, ja súhlasím, že to nie je také jednoduché, ale očakával som, že aspoň pri tých materských školách že proste pôjdeme, že to dáme celé a že to nebudeme ďalej pre materské školy komplikovať. Ale ďakujem za faktickú. Všetko dobré. [16:55] Michal Šimečka Ďakujem veľmi pekne a vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. A pýtam sa, pán minister, či sa k nej chcete vyjadriť. Máme ale iba päť, štyri minúty do hlasovania, takže po hlasovaní alebo ešte teraz? (Reakcia ministra.) Dobre. [16:56] Tomáš Drucker – Vystúpenie Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ďakujem za názory v rozprave. Skúsim veľmi rýchlo na tie veci, čo si myslím, že dáva význam. Pani poslankyňa Kalmárová, chcem sa vám poďakovať naozaj za vecné príspevky. Či budeme diskutovať, či je dostatočne nežné alebo dostatočne revolučné, celkom fajn debata, myslím si, že predovšetkým to, už keď sme v tejto rovine, tak som spokojný, je tam kopu dobrých vecí. O veľa, mnohých ste rozprávali aj s kolegami. Kľudne na výbore si môžme pohovoriť aj o informovanom súhlase a tak ďalej. Ale chcem sa zastaviť pri pani poslankyni Kosovej o niečom, o čom som presvedčený, že zavádzate, a viacerí, a to je národnostné školstvo. Pretože pokiaľ by bolo to, alebo skutočnosťou to, čo tvrdíte, že zmenou tohto zákona by mohli vznikať národnostné rómske školy, tak vám hovorím, že súčasné platné znenie zákona by vám umožňovalo vznikať oveľa jednoduchšie národnostné rómske školy, oveľa jednoduchšie. Pretože zmena, a to s Rakúsmi nemá nič spoločné, zmena, ktorá je v zákone navrhnutá, je, že národnostná škola bude musieť vyučovať v národ... alebo bude musieť vyučovať v národnostnom ja-zy-ku, čo dnes nie je podmienka pre vznik národnostnej školy a vy môžte vytvoriť rómsku národnostnú školu oveľa-oveľa jednoduchšie, ako by to bolo na zákla... alebo ako je to na základe navrhovaného znenia zákona. Ja som vás prizval, aj vás, aj mnohých po tom, ako ste vyjadrili nejaký verejný názor na to, že s tým nesúhlasíte, odmietli ste prísť na debatu a na diskusiu, ale aj na tej odbornej diskusii som ponúkol, že ak nemáte vy a teda poviem zástupcovia, alebo nie konkrétne vy, ale hlavne odborníci a zástupcovia komunity rómskej, ktorých sa to bezprostredne dotýka, záujem na zlepšovaní vzdelávania, máte pochybnosti o tom, lusknutím prsta zrušíme memorandum a nebudeme v tom pokračovať. To nie je, toto nič nerieši, nič, len politikárčenie. A za tým si stojím. Pani poslankyňa Gažovičová, tri veci, čo zákon nerieši. V reedukačných centrách a zákon, ktorý sme prisľúbili na jeseň, áno, môžem potvrdiť, na 80 % ho máme pripravený, bude samostatne. Robíme to, ako som povedal, postupne, myslím, že je to pomerne veľký balík zákonov. Ja nechcem zahlcovať, samozrejme, ani Národnú radu každým mesiacom nejakými drobnými zmenami, ale zároveň nechcem čakať dva roky, kým všetko dáme dokopy. Myslím si, že tento balík si zaslúži pozornosť a je dostatočne veľký. Čo sa týka ukrajinských detí, upriamujem vám pozornosť teda na bod 100 školského zákona, ktorý máte predložený, kde sa dopĺňa, alebo je písmeno 4, kde je zavedená povinnosť pre ukrajinské deti, môžem vám to odcitovať, kde do 31. marca 2025 je pre rodičov ukrajinských detí povinnosť o zaradenie dieťaťa do školskej dochádzky. Čo sa týka šikany, je tu viacero projektov, o ktorých hovoríme, ale ak sa bavíme o zákone, tak máme v päťdeväťšestke, teda o štátnej správe v bode 7 v § 3 ods. 7 doplnené písm. g) napríklad, ak riaditeľ školy opakovane neplní zistenia štátnej školskej inšpekcie o šikane, obligatórne bude odvolaný. Ale to sú zákonné, a ja som už ikskrát povedal, veci v zákone je fetiš, má pomáhať, je tu kopu iných projektov aj prevencie, predstavili sme projekt Stop šikane, nahlasovanie šikany, aplikácia s VÚDPaP-om a iks iných vecí. Ďakujem veľmi pekne a na kolegov, myslím, že nemám čo dodať. [16:56] Michal Šimečka Ďakujem veľmi pekne. Pán spravodajca, ešte sa vyjadríte k rozprave? Nie? (Reakcia spravodajcu.) Presne tak, dobre. Hlasovanie teraz o sedemnástej. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Bude nasledovať krátka prestávka a po nej pristúpime k hlasovaniu. (Prestávka.) [17:08] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho (Zaznievanie gongu.) Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní. Najprv, aby sme procedúram učinili zadosť, v mene troch poslaneckých klubov, za SMER – SD, HLAS a SNS, podávam návrh na zavedenie nového bodu programu do programu 19. schôdze, ktorým je návrh na voľbu predsedu osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby, tlač 472, a navrhujem, aby sme ho prerokovali v piatok 13. septembra po bodoch ministra spravodlivosti. Je všeobecný súhlas? (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem pekne. Ďalej v menej troch poslaneckých klubov, za SMER – SD, HLAS a SNS, podávam návrh na zaradenie nového bodu do programu 19. schôdze, ktorým je návrh na voľbu predsedu výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, uvedený ako tlač 473. A navrhujem, aby sme ho prerokovali na záver programu tejto schôdze. Je všeobecný súhlas? (Súhlasná reakcia z pléna.) Ďakujem pekne. Teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie. Pán poslanec Dubéci s procedurálnym návrhom. [17:08] Martin Dubéci – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem za slovo, pán úradujúci predseda. Ja, mne je to až blbé teda, že to musím povedať, ale počas rozpravy k predošlému bodu sa tu odohral taký veľmi trápny incident s pánom poslancom Huliakom, ak dovolíte. "Bol som sa pozrieť na poľovnícky ples, kde ste odmietli ísť vystupovať spoločenské tance, pretože tam mal byť Huliak," povedal pán Huliak, následne, adresoval to pani poslankyni Kosovej, "a ja som sa rád pozeral na tú vašu vyšponovanú zadnú časť tela". Na záznam. Na záznam. Podľa rokovacieho poriadku, 9a, poslanec je povinný pri výkone svojej funkcie správať sa v súlade so zásadami slušného správania a dobrých mravov. Ja mám za to, že toto je naozaj už vyjadrenie, ktoré už aj v krčme by bolo príliš veľa, pán úradujúci predseda. Ja by som vás poprosil, keby ste mohli aspoň nejakú základnú úroveň slušného správania vynucovať, naozaj ako takto nemôžme adresovať kolegov a kolegyne. Ďakujem pekne. (Potlesk. Pokriky v sále.) [17:08] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec, teraz sa to dozvedám od vás (reakcie z pléna), preverím si tú situáciu a budem potom následne hovoriť aj s pánom poslancom. Budeme hlasovať o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže a Železničnej polície, ktorý máme uvedený ako tlač 457. Dávam slovo členovi výboru pre obranu a bezpečnosť poslancovi Michalovi Bartekovi, aby hlasovanie uviedol. Nech sa páči, pán poslanec. (Hlasovanie o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších prepisov , tlač 457.) Bartek, Michal, poslanec NR SR Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje uvedený návrh zákona v skrátenom legislatívnom konaní. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 143 prítomných, 76 za, 12 proti, 55 sa zdržalo. Konštatujem, že Národná rada rozhodla na návrh vlády, že tento vládny návrh prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní. Teraz budeme hlasovať o bode 5 schváleného programu, ktorým je druhé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 325/2022, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2013 o e-Governmente. Máme to uvedené ako tlač 309. Spoločným spravodajcom je člen výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj poslanec Roman Malatinec. Prosím ho, aby hlasovanie uvádzal. [Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 325/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení zákona č. 301/2023 Z. z. , tlač 309.] Malatinec, Roman, poslanec NR SR Vážený pán predsedajúci, v rozprave k návrhu zákona vystúpili poslanci pán Hargaš a pán Zahorčák, ktorí podali pozmeňujúce návrhy. Aby sme mohli hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch podaných v rozprave, dajte, prosím, hlasovať o skrátení lehoty podľa § 83 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 144 prítomných, 107 za, 37 sa zdržalo. Návrh sme schválili. Malatinec, Roman, poslanec NR SR Ďakujem. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o bode zo spoločnej správy s návrhom gestorského výboru schváliť. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 144 prítomných, 76 za, 66 sa zdržalo, 2 nehlasovali. Návrh sme schválili. Malatinec, Roman, poslanec NR SR Ďakujem veľmi pekne. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o doplňujúcom návrhu poslanca Hargaša. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Dávam hlasovať o pozmeňujúcom návrhu poslanca Hargaša. (Hlasovanie.) 144 prítomných, 67 za, 28 proti, 48 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Návrh sme neschválili. Malatinec, Roman, poslanec NR SR Ďakujem. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu poslanca Zahorčáka. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Hlasujme. (Hlasovanie.) 144 prítomných, 77 za, 13 proti, 54 sa zdržalo. Návrh sme schválili. Malatinec, Roman, poslanec NR SR Pán predsedajúci, odhlasovali sme bod zo spoločnej správy a pozmeňujúce a doplňujúce návrhy vyplývajúce z rozpravy. Mám splnomocnenie gestorského výboru navrhnúť postúpenie prerokovania návrhu zákona do tretieho čítania ihneď. Dajte, prosím, hlasovať o tomto návrhu. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 144 prítomných, 77 za, 10 proti, 57 sa zdržalo. Sme v treťom čítaní , otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Chcem sa opýtať, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy. Nie je tomu tak. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku. Pán spoločný spravodajca, prosím, uveďte odporúčanie gestorského výboru. Malatinec, Roman, poslanec NR SR Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku s návrhom gestorského výboru schváliť. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 144 prítomných, 77 za, 12 proti, 54 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 325/2022, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o e-Governmente. Nasleduje hlasovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona o príspevkoch poskytovaných z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka, tlač 310, bod 6 schváleného programu. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie poslancovi Igorovi Šimkovi, aby hlasovanie uvádzal. Nech sa páči, pán poslanec. (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona o príspevkoch poskytovaných z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka a o zmene a doplnení niektorých zákonov , tlač 310.) Šimko, Igor, poslanec NR SR Vážený pán predsedajúci, v rozprave k uvedenému návrhu zákona nevystúpili žiadni poslanci. Dajte, prosím, hlasovať o bodoch 1 až 16 zo spoločnej správy spoločne s odporúčaním gestorského výboru uvedené body schváliť. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 143 prítomných, 117 za, 25 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Návrh sme schválili. Šimko, Igor, poslanec NR SR Pán predsedajúci, keďže sme odhlasovali body zo spoločnej správy, dajte, prosím, hlasovať o tom, že vládny návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 144 prítomných, 119 za, 25 sa zdržalo. Návrh sme schválili. Pristúpime k tretiemu čítaniu o návrhu zákona. Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Chcem sa opýtať, či sa hlási niekto do rozpravy. Nie je tomu tak. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku. Pán spoločný spravodajca, prosím, uveďte odporúčanie gestorského výboru. Šimko, Igor, poslanec NR SR Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 144 prítomných, 119 za, 1 proti, 23 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona o príspevkoch poskytovaných z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka. Teraz prosím spoločného spravodajcu z výboru pre zdravotníctvo poslanca Radomíra Šalitroša, aby uvádzal hlasovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 139/1998 o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch, tlač 311, bod 7 schváleného programu. Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo. (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov , tlač 311.) Šalitroš, Radomír, poslanec NR SR Pán predsedajúci, v rozprave k návrhu zákona vystúpili traja poslanci. Nebol podaný žiadny pozmeňujúci návrh. Môžeme pristúpiť k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Prosím, dajte hlasovať o bodoch zo spoločnej správy 1 až 6 spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 144 prítomných, 76 za, 67 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Návrh sme schválili. Šalitroš, Radomír, poslanec NR SR Pán predsedajúci, tým sme vyčerpali hlasovanie o všetkých pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Mám splnomocnenie gestorského výboru navrhnúť postúpenie prerokovania návrhu zákona do tretieho čítania a to ihneď. Dajte, prosím, hlasovať o tomto návrhu. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 144 prítomných, 101 za, 43 sa zdržalo. Konštatujem, že sme návrh schválili. Sme v treťom čítaní . Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Chcem sa opýtať, či sa hlási niekto do rozpravy. Nie je tomu tak. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku. Pán spoločný spravodajca, prosím, uveďte odporúčanie gestorského výboru. Šalitroš, Radomír, poslanec NR SR Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku s prijatými pozmeňujúcimi návrhmi. Gestorský výbor odporúča schváliť. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 143 prítomných, 101 za, 42 sa zdržalo. Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 139/1998 o omamných látkach. Ďalej budeme hlasovať v treťom čítaní o návrhu uznesenia k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s Rámcovou zmluvou medzi Slovenskou republikou a Rakúskou republikou o cezhraničnej spolupráci v oblasti záchrannej zdravotnej služby, tlač 383. Prosím spoločného spravodajcu z výboru pre zdravotníctvo poslanca Petra Slyška, aby hlasovanie uviedol. Nech sa páči, pán spravodajca. (Hlasovanie o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Rámcovou zmluvou medzi Slovenskou republikou a Rakúskou republikou o cezhraničnej spolupráci v oblasti záchrannej zdravotnej služby , tlač 383.) Slyško, Peter, poslanec NR SR Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o návrhu na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky z 10. septembra 2024 k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Rámcovou zmluvou medzi Slovenskou republikou a Rakúskou republikou o cezhraničnej spolupráci v oblasti záchrannej zdravotnej služby. Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky a) vyslovuje súhlas s Rámcovou zmluvou medzi Slovenskou republikou a Rakúskou republikou o cezhraničnej spolupráci v oblasti záchrannej služby a b) rozhodla, že Rámcová zmluva medzi Slovenskou republikou a Rakúskou republikou o cezhraničnej spolupráci v oblasti zdravotnej záchrannej služby je medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. Chcem pripomenúť váženým pánom a paniam poslankyniam, že na vyslovenie súhlasu s medzinárodnou zmluvou je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov. (Hlasovanie.) 140 prítomných, 140 za. Konštatujem, že Národná rada vyslovila súhlas s uvedenou zmluvou. Pristúpime k hlasovaniu o bode 9 programu, je to prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení, tlač 400. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, poslancovi Karolovi Janasovi, aby hlasovanie uviedol. Nech sa páči, pán spravodajca. (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 400.) Janas, Karol, poslanec NR SR Vážený pán predsedajúci, v rozprave vystúpili piati poslanci, nebol podaný žiadny procedurálny návrh. Prosím vás, pán predsedajúci, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa rozhodla prerokovať návrh zákona v druhom čítaní. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Predpokla... (predsedajúcemu nakrátko zlyhal mikrofón) ... ani žiadny procedurálny, ani žiadny pozmeňujúci. Takže prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 139 prítomných, 87 za, 52 sa zdržalo. Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Pristúpime k hlasovaniu o pridelení návrhu výborom a o určení gestorského výboru, ako aj lehoty na jeho prerokovanie. Nech sa páči, pán spravodajca, uvádzajte hlasovanie. Janas, Karol, poslanec NR SR Prosím vás, pán predsedajúci, teraz dajte hlasovať o tom, že návrh zákona Národná rada Slovenskej republiky prideľuje na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Zároveň za gestorský výbor určuje Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport s tým, že určené výbory prerokujú návrh zákona do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od jeho prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní. Prosím, dajte o tomto návrhu, pán predsedajúci, hlasovať. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 142 prítomných, 87 za, 4 proti, 51 sa zdržalo. Konštatujem, že sme aj tento návrh schválili. Keďže sme vyčerpali všetky body hlasovania, budeme po krátkej prestávke pokračovať v rokovaní v skrátenom legislatívnom konaní. Vyhlasujem päťminútovú prestávku. (Prestávka. Po prestávke zaznievanie gongu.) Žiga, Peter, podpredseda NR SR Na základe, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v programe, ak nemáte záujem sa zúčastňovať, môžte opustiť rokovaciu sálu, aby sme mohli v kľude rokovať. (Ruch v sále.) Prejdeme, na základe rozhodnutia Národnej rady o skrátenom legislatívnom konaní pristúpime k prvému čítaniu... (zanievanie gongu), pristúpime k prvému čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/1998 o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, SIS, Zboru väzenskej a justičnej stráže a Železničnej polície a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Vládny návrh zákona má tlač 458, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 489. Prosím pána ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka, aby vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán minister. (Rokovanie v prvom čítaní o vládnom návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 458.) [17:33] Matúš Šutaj Eštok – Vystúpenie Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, cieľom tohto vládneho návrhu zákona je prijať také motivačné a stabilizačné opatrenia v oblasti odmeňovania príslušníkov Policajného zboru, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu a ozbrojených príslušníkov finančnej správy, ktoré by zvrátili nepriaznivú personálnu situáciu v bezpečnostných zložkách a pomohli by pri stabilizácii obsadenosti jednotlivých útvarov. Týmito opatreniami v tomto zákone sú najmä zvýšenie hornej hranice príspevku na bývanie z 500 na 700 eur, resp. zavedenie tohto príspevku u ozbrojených príslušníkov finančnej správy a poskytnutie dočasného stabilizačného príspevku a dočasného náborového príspevku, obe vo výške 5-tisíc eur. Dočasný stabilizačný príspevok má personálne zastabilizovať bezpečnostné zložky príslušníkmi, ktorí majú odslúžených aspoň 20 rokov svojej praxe. Tento príspevok sa má poskytovať do 30. júna 2025 na žiadosť príslušníka, ktorý bude po jeho vyplatení povinný ostať v službe a služobnom pomere najmenej po obdobie troch rokov. Dočasný náborový príspevok má motivačne pôsobiť na uchádzačov o štátnu službu v bezpečnostných zložkách, ktorí budú prijatí do konca roku 2025. Príspevok im bude vyplatený až po získaní príslušného vzdelania, pričom priznaním tohto príspevku sa príslušník zaviaže zotrvať v služobnom pomere aspoň po dobu piatich rokov. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, záverom si dovoľujem požiadať vás o podporu predloženého materiálu. Ďakujem pekne. [17:33] Peter Žiga Ďakujem pekne, pán minister. Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre obranu a bezpečnosť, poslancovi Michalovi Bartekovi, aby nás informoval so spravodajskou informáciou. [17:35] Michal Bartek – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca k uvedenému návrhu zákona. Predmetný návrh bol doručený poslancom Národnej rady s tým, že vláda požiadala prerokovať tento vládny návrh zákona prostredníctvom skráteného legislatívneho konania. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel, zaradil ho na rokovanie 19. schôdze Národnej rady. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokoval Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť, ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť, zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali ihneď. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu. Ďakujem. [17:35] Peter Žiga Ďakujem pekne, zaujmite miesto pre spravodajcov. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal štyri písomné prihlášky, pán poslanec Spišiak, Krúpa, Mikulec a pán poslanec Hlina. Nech sa páči, pán poslanec Spišiak, za klub Progresívne Slovensko. [17:38] Jaroslav Spišiak – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister vnútra, prihlásil som sa do rozpravy za klub Progresívne Slovensko k prerokovaniu tohto mimoriadne vážneho problému, ktorý by sme tu mali vyriešiť v rozprave o návrhu novely zákona č. 73/1998. Čiže riešime tu obrovský problém a podľa návrhu na skrátené legislatívne konanie zisťujeme, že tento problém je fakt veľký, ktorý dokáže spôsobiť, nevyriešenie tohto problému dokáže spôsobiť značné až mimoriadne hospodárske škody, poprípade rapídne zhoršenie bezpečnostnej situácie v Slovenskej republike. To je fakt vážna vec, ide tu o našu bezpečnosť, ide aj o hospodárske škody značného rozsahu, lebo v opačnom prípade by sme tu nemohli rokovať v skrátenom legislatívnom konaní. Áno, ten problém je podľa ministerstva až takýto. V podstate otázne teraz je, že prečo tento problém vôbec vznikol a vzhľadom k čomu posudzujeme, že ten problém je, či sme ho mohli riešiť už skôr, alebo či vôbec nastal a aké sú príčiny toho, že tento problém momentálne musíme riešiť v skrátenom legislatívnom konaní. Čiže značné hospodárske škody alebo rapídnym spôsobom zhoršenie bezpečnostnej situácie. Uvažujem, že čo sa zmenilo v našej republike, že odchod policajtov, povedzme aj v dosť značnom množstve, dokáže vyvolať takýto následok alebo dopad na našu ekonomiku a našu bezpečnostnú situáciu. Čo sa zmenilo ohľadom alebo po prirovnaní s predchádzajúcimi obdobiami, čo sme mohli analyzovať, na čo sme sa mohli možno pripraviť alebo zaujať nejaké opatrenie koncepčnejšie od toho, o ktorom rokujeme teraz? Čiže ako rozmýšľam, tak rozmýšľam, jediný jeden dôvod je, ktorý môže byť problémom až takýmto veľkým, keď povedzme tisíc, možno aj viac policajtov odíde z ničoho nič do dôchodku. Takže mne to vychádza, že to rapídne zhoršenie bezpečnostnej situácie, ktoré sa tu, na ktoré sme tu upozorňovali už v predchádzajúcom celom tomto volebnom období, je zmena trestnoprávnej politiky, ktorá so sebou evidentne prinesie rôzne negatívne javy vzhľadom k tomu, ako bola táto novela trestných kódexov pripravená, schválená bez nejakých reálnejších dopadov, analýz na bezpečnostnú situáciu. Tieto otázky som na branno-bezpečnostnom výbore kládol aj ministrovi vnútra, či majú vykonanú analýzu dopadu, či majú pripravený Policajný zbor na realizáciu takto pripravených a narýchlo schválených noviel, či sú pripravení aj na skutočnosť, že naozaj niekoľko policajtov, možno tisíc, možno viac, odíde do civilu vplyvom rapídneho zvýšenia výsluhového dôchodku. Vtedy som nedostal nejakú ucelenú odpoveď, preto som dúfal, preto som tie otázky aj kládol, aby som nejakým spôsobom aj upozornil na to, že bolo by potrebné sa zaoberať aj tým, že aký dopad bude mať na bezpečnostnú situáciu realizovanie novely alebo noviel obidvoch trestných kódexov. Čiže toto je asi ten jediný dôvod, kvôli čomu nejaký odchod policajtov do civilu a nepríchod nových policajtov do Policajného zboru môže spôsobiť až takto významné negatívne dopady pre našu spoločnosť. Lebo totižto pri každej zmene volebného obdobia alebo pri každej zmene vlády v pravidelných intervaloch dochádza k takémuto javu, ako sledujeme teraz, že policajti sa z ničoho nič rozhodnú, že odchádzajú do civilu, väčšinou na základe rôznych dezinformácií alebo informácií, že bude manipulované s ich výsluhovými dôchodkami, že rôzne iné okolnosti nastanú, negatívne, tak sa rozhodnú, že radšej odídu do civilu. Toto je určitá forma, ja to chápem, lebo som bol policajt niekoľko rokov aj manažér policajný. Všímal som si, že naozaj policajti pri zmene vlád, zmene ministra vnútra, na základe možno aj volebných kampaní, volebných sľubov každého jedného, kto sa uchádza vo voľbách o pozície, o hlasy, tak tie sľuby nejaké sú, tak policajti očakávajú, že sa zlepší situácia, že bude raj na zemi, keď príde nejaký nový minister, ktorý tu hovorí, že všetko bude lepšie, všetko zabezpečíme a tak ďalej. To je jedna vec. Druhá vec je, že v pravidelných intervaloch dochádza aj k zmenám manažmentu v Policajnom zbore, teda niekedy radikálne zmeny, niekedy menej radikálne, ale dochádzajú. Toto v policajtoch evokuje nejakú vidinu kariérneho postupu, že určite sa tu vymení vedenie, niektorí postúpia, postúpim aj ja. Čiže teší sa na tú zmenu. Plynutím času zisťuje, že až také zmeny nie sú, až taký raj na zemi zrazu neni, lebo nikdy veľmi nebol, vždy to všetko záleží od rozpočtových možností, poprípade od porovnávania priemerného platu policajta k priemernému zárobku v hospodárstve, poťažne ešte pri prirovnaní s inými týmito ukazovateľmi v rámci Európy. Čiže nakoniec vždy tí policajti, nechcem povedať, že strašia, rozhodujú, uvažujú, odborový zväz polície ich aj motivuje, aj podporuje k rôznym formám prejavu a iniciatíve, nejakým takýmto spôsobom vyvolať aký-taký tlak na aktuálneho ministra vnútra, aby nejakým spôsobom ustúpil, aby nejakým spôsobom niečo z tých sľubov splnil a pozdvihol alebo zlepšil situáciu v Policajnom zbore. Hm, dokonca aj také demonštrácie som zažil, keď policajti demonštrovali, žiadali zvýšenie platov s transparentom, že ak nás nezaplatí štát, tak nás zaplatí mafia. Až tak ďaleko to dospelo v čase minulom, tak ja som vtedy povedal, že takíto policajti nech radšej odídu do civilu, nech radšej odídu, ako keby sa malo reagovať na takéto výzvy. Dnešná situácia je možno radikálnejšia, lebo naozaj tie výsluhové dôchodky, rapídne zvýšené, pri prerátaní všetkých možných čísel naozaj môžu ovplyvniť tých policajtov, ktorí už majú patričné roky odslúžené, aby radšej odišli, pobrali ten výsluhový dôchodok a žili kľudne, spokojne v ďalšom civilnom živote. Lenže realita je taká, že ten civilný život neni taký ružový, jak si všetci predstavujú. Tam tiež sa treba uplatniť. Tí, ktorí nemajú už garantované nejaké ďalšie vyžitie, tak v podstate neodídu alebo keď odídu, tak ľutujú ten moment, že opustili Policajný zbor. No a teraz to riešenie, ktoré navrhuje minister vnútra. Aspoň uhasiť alebo aspoň čiastočne zabezpečiť, aby také množstvo policajtov neodstúpilo, neodišlo, a tým pádom zabezpečil akcieschopnosť Policajného zboru vo všetkých úsekoch jeho činnosti. Ja som sa pýtal na branno-bezpečnostnom výbore štátnej tajomníčky, lebo pán minister sa ospravedlnil, že či urobili pred tým, jak sa rozhodli, že budú, že budeme tu schvaľovať päťtisícový ako príspevok s dobou na tri roky zaviazať sa, že zostane aspoň tri roky takýto policajt, ktorý pobere tento motivačný príspevok, že či robili nejaký prieskum a skúmali, že či naozaj takéto obnosy peňazí tých policajtov, ktorí sa rozhodujú alebo už sa aj rozhodli odísť do civilu, či ich to nejakým spôsobom ovplyvní zmeniť svoje rozhodnutie. A keď to skúmali, že či skúmali, že koľko percent tých potencionálnych odchodcov do civilu toto ovplyvní, že či majú nejakú takúto analýzu, že či to nebudú zbytočne vyhodené peniaze, ktoré teda... alebo vyhodené. Lebo keď ten policajt odíde, tak, samozrejme, nepobere ten dôchodok, či to motivuje tých policajtov, že či by náhodou nesta... či by ich neovplyvnilo povedzme šesťtisíc euro, alebo či by nestačilo aj štyri tisíc. Prečo práve tých päť a prečo práve na tri roky? Na tri roky zrejme preto, že do konca volebného obdobia a potom už nech to rieši niekto iný poprípade, ktorý bude ministrom vnútra v ďalšom volebnom období. Čiže, no tá štátna tajomníčka mi povedala, že takýto prieskum nerobili ani nemajú zistené, že či to vôbec ovplyvní tých policajtov, ktorí chcú ísť do dôchodku, a keď niektorých, tak zhruba aké percento. Čiže toto je podľa mňa neefektívne, len tak nástrelovo určené motivačné opatrenie. A len tak, ak sa to tu schváli, čo zrejme sa schváli, či to naozaj sa neminie tým svojim účinkom. Preto lebo naozaj by bolo nevhodné pre našu celú spoločnosť, ak by tí policajti hromadne fakt odstúpili a odišli. Tak dúfam, že ich to ovplyvní niektorých a že naozaj budú počas tých troch rokov naozaj efektívne vykonávať tú svoju prácu preto, lebo z praxe viem, že taký policajt, ktorý má rok, dva, tri do dôchodku plánovaného, tak už neni až tak efektívny, už pracuje len tak, aby sa, aby sa veľmi neprášilo, aby nespravil nejaký problém či už voči nadriadenému, alebo voči čomukoľvek, aby neprišiel o ten dôchodok. To je jedna strana tej motivácie. Ja som presvedčený, že tí, čo sa už raz rozhodli a to preto, že sú už prepracovaní, alebo preto, že nedostali tú možnosť kariérneho rastu alebo toho rozvoja, s ktorou rátali pri zmene vlády, tak títo už sú rozhodnutí, už podľa mňa tých päťtisíc euro ich na tie tri roky nejak neovplyvní. Ale dúfam, že niektorých ovplyvní. Potom na druhej strane tu pán minister vnútra predkladá návrh na motiváciu tých, ktorí by mohli prísť do Policajného zboru, len sa im vidí táto poli... táto práca málo atraktívna, málo ohodnotená, tak im navrhuje ponúknuť päťtisícový náborový príspevok, ktorý potom bude musieť zaviazať sa päť rokov slúžiť v Policajnom zbore. Čiže áno, je potrebné prijať rôzne opatrenia, hoc aj takéto, aby sa zvýšil záujem o prácu v Policajnom zbore. Lenže, hm, tiež nie som si istý, koľko takýchto mladých chlapov alebo žien sa prihlási do Policajného zboru kvôli tomu, že kvôli piatim tisícom sa upíše na päť rokov slúžiť v Policajnom zbore. Ten, kto nemal záujem pracovať v Policajnom zbore, táto práca nie je preňho atraktívna, motivujúca, nechce sa mu naťahovať sa s rôznymi zločincami a tak, neni to preňho ako stvorené, tak kvôli tým päť tisícom to zrejme neurobí, a zas taký, ktorý je rozhodnutý, že to ide urobiť, tak to urobí aj bez tohto, aby sa upísal na tých päť rokov. Áno, môže sa prihlásiť, môže splniť všetky podmienky prijímacieho konania a podľa novely zákona nemusí požiadať o ten príspevok. Keď nepožiada, tak ho nedostane. To bude ten oddaný srdcom, čo chce byť policajt aj bez tých päťtisíc euro. No lenže keď jeho kolega o to požiada, dostane päťtisíc, tak by bol viac-menej, akoby som to nazval tak inteligentne, pripraví sa o päťtisíc a máloktorý je taký, že kvôli svojej vôli bojovať so zločinom sa pripraví o päťtisíc. Čiže dúfam, keď sa to schváli, čo podľa mňa sa to schváli, že to prinesie aspoň aký-taký efekt, ale efekt pre Policajný zbor by bol v tom, aby sa opatrenia nerobili takto narýchlo, aby sa robili premyslene, aby tí policajti videli nejakú perspektívu v tom svojom policajnom remesle, lebo to je dôležité, aby preto boli policajti policajtmi, že chcú nimi byť. Samozrejme, ak sú slabo ohodnotení, tak ťažko je byť policajtom, keď ste slabo ohodnotení. A keďže riešime tu problém s rapídne sa zhoršujúcou bezpečnostnou situáciou a s veľkými, až mimoriadnymi hospodárskymi škodami, keď sa tento problém nevyrieši, tak tí dôchodcovia, poťažne tí potencionálni to až tak veľmi nevyriešia, lebo ako som povedal, už len čakajú, aby nespravili nejaký problém. A tí mladí, ktorí vďaka tomuto opatreniu sem nastúpia, tak tí tiež v krátkej budúcnosti až tak neovplyvnia pozitívne tú bezpečnostnú situáciu, lebo najskôr sa musia vyškoliť, musia zapraxovať, musia sa to naučiť robiť a to tiež potrebuje nejaký čas. Čiže pozitívne ovplyvniť alebo zabrániť tomu rapídnemu zhoršeniu bezpečnostnej situácie a tým obrovským hospodárskym škodám budú musieť čeliť tí policajti, ktorí sú v strede medzi tými nováčikmi a medzi tými potencionálnymi dôchodcami. Čiže tí policajti, ktorí tu uviazli viac-menej v tom systéme, ktorí viac-menej možno dostanú ten príspevok na bývanie alebo možno vlaky zadarmo, ale to tiež neni to, aby tí, na ktorých pleciach vlastne bude riešenie týchto krízových situácií, aby tomu čelili s hrdosťou a nie s nevôľou, lebo sú uviaznutí v systéme. Ešte nemajú na výsluhový dôchodok odrobené roky, už majú odrobené roky na to, aby mali adekvátnu prax, zručnosti, skúsenosti. Chcú a dostanú len možno nejaký príplatok za ubytovanie. Toto zrejme asi túto nepriaznivo sa vyvíjajúcu bezpečnostnú situáciu až takým rapídnym spôsobom neovplyvní, ako by to podľa mňa ovplyvniť malo. Áno, a teraz tu nastane otázka, ktorú pán minister stále hovorí, že toto zavinilo predchádzajúce vládnutie, predchádzajúci minister, zanechal tu Policajný zbor v rozklade a tak ďalej. Toto väčšinou hovoria všetci ministri, ktorí nastúpia v tom presvedčení, že oni to nejak urobia, aby sa malo, aby sme sa my všetci mali bezpečne, aby aj tí policajti sa cítili pohodlne, aby s prehľadom a s vôľou plnili svoje úlohy. Zatiaľ sa to máloktorému z nich podarilo do takej miery, aby naozaj tí policajti boli dobre ohodnotení, aby boli radi a hrdí na to, že sú policajti. Dúfam, že ministrovi pánovi Eštokovi sa to podarí, lebo ja naozaj som srdcom policajt a prajem im a dúfam, že raz nastane taký čas, že sa budú môcť tí, ktorí sú tí nositelia tej najtvrdšej policajnej práce, nie až tí nováčikovia a nie tí potencionálni dôchodcovia, že títo sa budú môcť cítiť tak, že má zmysel byť policajt. Lenže problém je v tom, že práve takíto policajti, ktorí takýmto spôsobom pracovali v Policajnom zbore, momentálne sú odvolávaní z funkcií pri reforme Národnej kriminálnej agentúry. Keď sledujeme, že ktorí policajti z tej Národnej kriminálnej agentúry boli preradení na tie nižšie policajné zložky, až na obvodné oddelenia dokonca, tak títo policajti stratia motiváciu. Stratia motiváciu aj tí, ktorí predpokladali, že keď budem poctivo tvrdo proti najväčšiemu zločinu, proti vlastne všetkým bez ohľadu na politiku alebo priateľské vzťahy pracovať, tak v podstate čo sa mi môže stať? Že budem preradený na nejaký nižší policajný útvar, môj kariérny postup bude viac-menej znemožnený. Takže okrem toho, že v tom strede tí policajti, pre nich sa tu len plánuje ten príplatok za bývanie, poťažne možno vlaky zadarmo. A okrem toho ešte lepšie bude robiť len tak potichu, aby sa veľmi neprášilo, aby som náhodou nepadol do oka niekomu z najvyšších poschodí riadenia a zas ma neodvolali alebo nepreradili na plnenie úloh na nejakých nižších pracoviskách Policajného zboru, kde som v podstate začínal možno pred 20, 15 rokmi, som sa nejakým spôsobom vypracoval a teraz zas mám klesnúť niekedy podľa informácií až o tisíc euro na plate. Toto nikoho nemotivuje. Ale vzhľadom k tomu, že nemám odrobené roky na výsluhový dôchodok, tak musím tu zostať, musím nejakým spôsobom to nejak vydržať, pretrpieť, aby som možno niekedy nabudúce mohol dokázať, že som teda schopný policajt plniť tie úlohy, ktoré chcem plniť. Čiže v podstate máme tu veľký problém. Toto riešenie tento problém možnože nejakým spôsobom vyrieši. Dúfam, že tí policajti nie preto neodídu, že dostanú tých päťtisíc, na tri roky sa zaviažu. A dúfam, že nie preto prídu policajti do polície, že dostane päťtisíc euro a päť rokov tu bude musieť zase trpieť, ak sa mu to nebude páčiť. Dúfam, že to situáciu vyrieši, ale neverím v to, lebo veril by som vtedy, ak by tí policajti videli nejakú vyššiu perspektívu zotrvať v tomto Policajnom zbore a ambíciu byť ten úderný, ten, ktorý sa nebojí, ten, ktorý ide proti zločinu aj vtedy, že mu hrozí trestné stíhanie, obviňovanie, osočovanie, dehonestovanie jeho osoby, vo veľa prípadoch aj rodinných príslušníkov. Toto sú tí policajti, ktorým a ktorí by si zaslúžili v týchto, v týchto pohnutých časoch zvýšenie ich odmeňovania, lebo tí udržia potom tú bezpečnostnú situáciu, ktorá sa vplyvom rôznych analýz a profesionálneho uhla pohľadu môže veľmi ľahko, a keďže minister hovorí, že sa zhorší, ak odídu, že sa aj zhorší vplyvom noviel trestných kódexov. To, že tí policajti na obvodných oddeleniach budú mať administratívne menej roboty preto, lebo rapídna, rapídna časť tých vecí trestných, ktoré sú, ktoré boli trestnými činmi, teraz budú len priestupky, čiže nebudú musieť robiť túto drobnú trestnoprocesnú činnosť, ale zas na druhej strane budú... Lebo čo je úloha polície? To, že to zadministrujú, vykonajú nejaké skrátené trestné konania alebo aj bežné trestné konanie vo veciach trestných činov, tých naj, spoločensky najmenej nebezpečných, čiže tých do 700 euro, alebo nad 700 euro už teraz, nie to je tá, to hlavné poslanie týchto policajtov zaradených na týchto úsekoch polície, čiže na obvodných oddeleniach. Ich poslaním je a občania vlastne toto potrebujú zabezpečiť, aby sa to nestalo, aby neboli krádeže, aby neboli okradnutí či už na ulici, či v obchode, alebo kdekoľvek tými trestnými, teda teraz už po novom priestupkami, ktoré im spôsobia škodu do 700 euro. Čiže tí policajti, keďže nebudú mať administratívu, budú musieť slúžiť na uliciach. Čiže nemôže sa povedať, že sa odľahčí ich práca, skôr bude viac videná tá ich práca znižovaním toho nápadu, teraz už musíme povedať že priestupkov, lebo nebudeme môcť hovoriť o trestnej činnosti. Takže ja osobne ako bývalý policajt vítam aspoň túto iniciatívu, i keď len nesystémovú, možno v rámci rozpočtových možností zrealizovanú, ale ako som povedal, len tak strelenú možno odboku, lebo nebola vykonaná žiadna profesná analytická činnosť, či tých päťtisíc ovplyvní, neovplyvní. Možno by viac ovplyvnilo, ak by sme si to zmerali u tých potencionálnych odchádzačov do civilu, šesťtisíc alebo sedem- možno, alebo možno štyri-, tak by sme vedeli presnejšie určiť, že či vynaložené financie na túto operáciu na zachránenie situácie budú efektívne vynaložené, alebo len tak budú ponúknuté a nakoniec možno sa ani nevyužijú, preto lebo tí policajti tak či tak odídu do dôchodku. Ale to, že sa nevyužije tých pár miliónov, o ktorých tu hovoríme, to nebude až taký problém, ani by nebol problém v štátnom rozpočte. Problém bude vtedy, ak nebude mať kto riešiť tú bezpečnostnú situáciu. Takže... neviem, či bolo zrozumiteľné, čo som povedal. Snažil som sa to vysvetliť tak, že veľmi nehaniť ani nekritizovať, lebo ja policajtom doprajem posledné. Ale malo by to byť systematické a malo by to vlastne ovplyvniť tých, ktorí budú a sú nositeľmi tej hlavnej policajnej práce, čiže ten stred. Nie tí nováčikovia a nie tí, čo tu strašia, že odídu do dôchodku. Veľa z nich tak či tak neodíde, lebo nikdy všetci, ktorí hovorili, že všetci odídeme, to už boli sumy päťtisíc, ktoré som osobne zažíval, nakoniec to nikdy toľko nebolo, lebo predsa len tí policajti zvážia, že čo je pre nich výhodnejšie. Takže ja dúfam, že neodídu, a dúfam, že tí mladí zase prídu aj bez toho, že by mali dostať nejaký príspevok a zaviazať sa päť rokov robiť niečo, čo možno ani nechcem, len musím, lebo musím splácať päťtisíc euro. Takže to je všetko, čo som chcel povedať. [17:55] Tibor Gašpar Ďakujem, pán poslanec. V reakcii na pána poslanca Spišiaka štyri faktické poznámky. Prvý, pán poslanec Cech, nech sa páči. [18:06] Jozef Cech – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som sa aj ja zapojil do tejto rozpravy a vyjadril podporu pre tento vládny návrh zákona, ktorý je momentálne predložený. Pán poslanec, vaša kritika je naozaj trochu neférová. Hovoríte o tom, že zrazu odišlo tisíc poslancov do dôchodku alebo... ehm, policajtov do dôchodku, alebo že ďalších šesť-, sedemtisíc sa chystá odísť do dôchodku, takže naozaj je to hra s číslami. A ako hovorí jeden klasik, jednak to nie je pravda a ani tieto čísla vám nesedia. Viete, že rapídne zvýšenie výsluhy nie je už naším dielom, a veľmi dobre viete, že kontinuálne policajti odchádzajú už viac ako desať rokov. Najviac policajtov pritom odišlo v roku 2020, 2021 a 2023. Skúste sa potom zamyslieť nad tým, že kto bol vtedy minister a kto všetko manažoval rezort v roku 2023, naozaj tých ministrov bolo veľa. Minister Šutaj Eštok nastúpil až koncom októbra 2023. A argument zmeny v trestnej politike či manažmentu Prezídia Policajného zboru je podľa mňa úplne nezmysel. Či boli v roku v kontakte už s Nostradamom, alebo už vedeli vtedy, že bude prezidentom Policajného zboru pán Solák. Faktom je, že počet policajtov je naozaj nelichotivý, naozaj cítime to v mestách, obciach už dlhé roky. A naozaj nechceme dospieť do štádia, že naše mestá a obce nebude mať kto chrániť. Takže preto každý jeden návrh, ktorý je v tejto chvíli na stole, podľa mňa treba podporiť. A naozaj už aj popoludní som počúval pána Spišiaka, ktorý naozaj... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [18:06] Tibor Gašpar Ďakujem. Ďalší s faktickou poznámkou pán poslanec Kalivoda. [18:08] Peter Kalivoda – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega Spišiak, ja som vás počúval veľmi pozorne a ja normálne neviem, že či vás, či ste pána ministra chválili, alebo či ste ho kritizovali, alebo chvíľku ste ho chválili, chvíľku ste kritizovali aj tie opatrenia, ktoré robí. Ale pre mňa v každom prípade je dôležité, že vôbec pán minister po svojom nástupe do funkcie začal nejaké opatrenia na stabilizáciu Policajného zboru, ktorý bol po predchádzajúcich rokoch naozaj vážne destabilizovaný. A tak ako spomínal aj kolega, myslím si, že to bolo od roku 2020 ročne okolo 1 500 policajtov, ktorí odchádzali do civilu. A ja preto len vítam tie opatrenia, ktoré pán minister od svojho nástupu začal robiť, či už to bolo, bolo, myslím, tých 500 eur príplatok, ktorý dostali všetci policajti v apríli, a potom aj ďalšie teda odmeny, ktoré, ktoré postupne, postupne dostávali. No a teda aj tie ostatné opatrenia, ktoré pripravuje, či už je to príspevok na bývanie a teda náborový príspevok a príspevok na udržanie, to už ani nehovorím. Veď ja si myslím, že každý vidí, že tí policajti robia fakt vážnu, ťažkú prácu a to ohodnotenie nie je také, aké by malo byť. A každá, každé euro, ktoré títo policajti dostanú, je pre nich len dobre. A navyše by sme to mali podporovať v kontexte aj toho, čo sa deje posledné týždne, čo vidíme teda od tých bombových hrozieb a od toho, čo nejakí blázni tu rozširujú a kedy teda tá polícia naozaj je v absolútnej permanencii a tí policajti robia teda maximum, čo môžu. Čiže ja to podporujem, chválim ministra a jeho aparát za tieto, za tieto návrhy a ja by som možno očakával aj vás ako policaj... ako bývalého príslušníka Policajného zboru, že tieto návrhy podporíte. Ďakujem pekne. [18:10] Tibor Gašpar Ďakujem. Ďalší s faktickou poznámkou pán poslanec Mikulec. [18:18] Roman Mikulec – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega Spišiak, ja som ťa počúval veľmi pozorne a ty si sa pýtal na branno-bezpečnostnom výbore, či boli vykonané nejaké analýzy, ktoré by hovorili o tom, či táto suma, ktorá je navrhovaná v predkladanej novele, by naozaj mohla byť účinná. No žiadne analýzy vykonané neboli, ale ono by stačilo počúvať tých policajtov a rozprávať sa s nimi, tak ako to robím aj ja. A samotní tí policajti veď aj prostredníctvom odborov hovoria o tom, že takéto opatrenie nepovažujú za dostatočné, nepovažujú za systémové. A máš absolútnu pravdu v tom, že toto opatrenie napriek tomu, že môžme, áno, hovoriť, že každé jedno euro pomôže policajtom a mohlo by pomôcť, tak samotní policajti to tak nevidia. Pretože toto opatrenie sa dotkne naozaj len časti policajtov a úplne máš pravdu v tom, že tá drvivá väčšina tých, ktorí sú ten "core" toho Policajného zboru, teda v tých možno funkciách alebo v tom výkone samotnom, ktorí odvádzajú tú prácu, tak oni de facto žiadne príspevky mať nebudú, okrem teda príspevku na bývanie. Ale treba povedať a toto si treba, aby každý si uvedomil, ani jedno z tých opatrení, ani jeden ten príspevok nie je platovou náležitosťou. Policajtom išlo o zvýšenie platov tak, aby sa do budúcna to zvýšenie platov premietlo v ich sociálnom zabezpečení. Takýto jednorazový nesystémový príspevok, akokoľvek ho nazveme, nie je platovou náležitosťou, a práve preto tí policajti to vnímajú ako nesystémové opatrenie. To, samozrejme, sa môžeme pýtať, čo hasiči, horskí záchranári, na ktorých absolútne sa zabudlo. [18:18] Tibor Gašpar Ďakujem. Ďalší s faktickou poznámkou pán poslanec Bartek. [18:18] Michal Bartek – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán Spišiak, ja som trošku nepochopil tú jednu vec, že na jednej strane hovoríte, že vy tým policajtom naozaj doprajete a že by ste sa aj za nich rozdali. Na druhej strane ste povedali, že ten návrh nepodporíte. Tak ja tomu nerozumiem, pretože viete, ten podstav, ktorý je v tom Policajnom zbore, a jak sa teda nemýlim, vytiahol som si tie štatistiky, je niekde okolo 13 % z tých plánovaných miest, ktoré by tam malo byť, tak my tu nemôžeme sedieť so založenými rukami a lamentovať a čakať, kým budú odchádzať ďalší príslušníci do výsluhy. A sám viete, že ani tá výsluha, ktorá je teraz taká, aká je, nie je dielom tejto vládnej koalície. A ponúkli ste aj tú sondu do duše policajta, ja budem len rád a fandím aj ministrovi vnútra v tom, aby popularizoval prácu policajta. Ja osobne som sa s ním o tom už viackrát rozprával a viem, že plánuje aj ďalšie stimuly, presne ako vy ste povedali, aby aj mladí ľudia sa hlásili do Policajného zboru a boli hrdí na to, že majú tú kvalitnú uniformu na sebe a majú dobré pracovné podmienky pre svoj výkon. Takže len tomuto nerozumiem, že či teraz chcete, aby sme naozaj sedeli s tými založenými rukami a čakali na tú katastrofu, ktorá príde, keď sa budú porúčať ďalší do výsluhy. Čiže ja vítam tento krok od ministra vnútra a viete, nebudem ani hľadať vinníka, ako ste vy povedali, že dobre, tak nebuďme neférovo kritickí, ale faktom je, že tých najviac policajtov odišlo v roku ´20, ´21 a ´23. Šutaj Eštok je od októbra roku 2023 len ministrom, čiže ten armagedon určite nenastal za neho. Ďakujem. [18:18] Tibor Gašpar Posledný s faktickou poznámkou pán poslanec Spišiak. [18:18] Jaroslav Spišiak – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Áno, hovoríte, že najviac policajtov odišlo ´21, poťažne ´23 a v týchto rokoch. Tak ja som na toto osobne hrdý. Preto lebo vtedy, to sú tí policajti, ktorí nastupovali do polície vtedy, keď som ja bol prvý viceprezident Policajného zboru. Vtedy sme spopulárnili Policajný zbor, vtedy sme tu akože bojovali proti organizovanej kriminalite a tak ďalej, čiže vtedy bol enormný nástup policajtov, ktorým vlastne skoro všetkým v tom istom období vypršal, vypršalo obdobie na čerpanie výsluhového dôchodku, dvadsať rokov. Čiže samozrejmé, že keď ich veľa prišlo, tak ich aj viac odišlo. Čiže to je jedna vec, možno trošku z iného uhla pohľadu, a to je, teraz je vlastne to isté, čím viac policajtov v určitom ob... sú také roky, že veľa ich nastúpi, tak z tých veľa nastupujúcich po tom určitom časovom intervale ich aj viac odíde jak vtedy, keď ich málo nastúpi. Čiže, no a v podstate (povedané so smiechom) jasné, že ste nepochopili, čo som chcel povedať. No však ja vždy tak hovorím, že málokto chápe, čo ja hovorím, ale ja hovorím rôznymi spôsobmi. Ja sa teším, že policajti možno dostanú nejaké príspevky, aj im doprajem tie príspevky, len hovoril som, že škoda, že to neni koncepčné, že to neni systémové a škoda, že nedostanú tí, ktorí to naozaj budú musieť ťahať namiesto tých dôchodcov a namiesto tých nových, ktorí možno prídu. To som vlastne hovoril. Koncepčne a hlavne pre tých, ktorí tu zostanú a budú to robiť aj bez toho, že pre nich tu žiadne motivácie okrem toho príplatku za bývanie, poťažne vlakov zadarmo zatiaľ ešte nebolo ponúknuté. [18:18] Tibor Gašpar Ďakujem. Podľa zákona o rokovacom poriadku požiadal o vystúpenie navrhovateľ, pán minister vnútra. Nech sa páči. [18:18] Matúš Šutaj Eštok – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne. Pán poslanec, nebudem reagovať na vás, nemám faktickú poznámku a dovolil by som si potom zhrnúť, ak aj pán poslanec Hlina, pán Krúpa a bývalý pán minister vnútra vystúpia, tak celkovo zarámcujem, aby sme sa bavili nejako vecne. Myslím, že to bolo vecné vystúpenie, veď asi sa nezhodneme, ale debatovať môžme. Ale dovoľte mi využiť túto príležitosť iba na chvíľku, pretože pred pár hodinami sa stala veľmi tragická vec, a to je, že jeden z dobrovoľných hasičov, ktorý zasahoval v Ludrovskej doline, zomrel. Mňa táto správa zasiahla obzvlášť preto, pretože dnes už som bol skontrolovať na mieste, ako prebieha hasenie toho požiaru, takže iba mi dovoľte vysloviť aj takouto cestou úprimnú sústrasť rodine, pozostalým, deťom, manželke. Mrzí ma, že takáto vec sa deje, a iba to som chcel v rámci tejto rozpravy, vysloviť úprimnú sústrasť všetkým pozostalým po dobrovoľnom hasičovi, ktorý zahynul pred niekoľkými hodinami, keď pomáhal chrániť aj majetok, aj zdravie, aj prírodu. Verím, že sa takéto veci nebudú opakovať. Ďakujem pekne. [18:18] Tibor Gašpar Ďakujem. Pán minister vnútra, predpokladám, že k tej úprimnej sústrasti sa pripoja všetci poslanci Národnej rady. Ďalší v rozprave má vystúpiť pán poslanec Krúpa. Nech sa páči, máte slovo. [18:18] Juraj Krúpa – Vystúpenie v rozprave Ďakujem, pán podpredseda. Nadviažem na vás, pán minister, je to naozaj veľmi smutná správa. Takisto chcem vyjadriť úprimnú sústrasť za vyhasnutý život, ktorý tu máme, a myslím si, že každý jeden z týchto hrdinov, ktorý zahynie pri takejto práci, si zaslúži zvláštnu úctu, pretože to sú ľudia, ktorí sú pripravení obetovať aj to najvyššie, teda aj svoj život, pre záchranu iných. A je pekné, že ste to spomenuli. Myslím si, že to platí pre všetkých, či sú to hasiči, či sú to policajti, či sú to vojaci, jednoducho si vybrali tento, toto povolanie, ktoré môže byť spojené aj s týmto smutným osudom. Našou úlohou by, samozrejme, malo byť, aby mali čo najlepšie pracovné podmienky títo ľudia, aby sa mohli takéto riziká minimalizovať. Ja mám na vás, pán minister, jednu otázku a zhrnul by som to asi takto. Je to nekoncepčné, je to drahé, autor sa domnieva, že to pomôže, ale ono to nakoniec vôbec nemusí pomôcť. Čo je to? Podľa môjho názoru je to pokus o akúsi atómovku, ktoré sme tu aj v minulosti mali. Pán minister, vy ste vo funkcii už skoro rok. Vy ste vedel, že pôjdete do funkcie, ktorá je náročná, bude si od vás vyžadovať naozaj enormné nasadenie a že tá situácia v Policajnom zbore nie je ružová. A áno, treba si priznať, nie je to, že vy ste pôvodcom všetkých problémov, ktoré v polícii sú. Tie problémy sa naťahujú a ťahajú sa tam už v podstate dekády a nejakým spôsobom sa nepodarilo to koncepčne vyriešiť. A aj z toho pramení tá určitá frustrácia policajtov a Policajného zboru, že v podstate roky pracujete v nejakom prostredí, ktoré sa nejakým spôsobom nemení alebo nezlepšuje, keď vidíte, že výstrojné, pracovné podmienky v kanceláriách, budovy, autá a podobné záležitosti, že vlastne ako keby stále zaostávali za tým vývojom toho 21. storočia. Preto myslím si, že úlohou každého ministra je, aby prvé, čo urobil, si urobil taký prehľad, taký audit, kde tlačí tá topánka v tom Policajnom zbore, keď sa teda už konkrétne o ňom bavíme v tomto, pri tomto návrhu zákona, kde tlačí najviac. A očakával by som od každého ministra, že príde a začne pracovať na nejakom koncepčnom materiáli, ktorý by mal nastaviť nejaké postupné systémové riešenia tohto problému, ktorý tu máme: krátkodobé, strednodobé, dlhodobé. A očakával som, že prídete po nejakom čase s prehľadom toho, že tak máme takéto podstavy, máme takéto problémy a ideme a tuto prezentujem takýto materiál, na základe ktorého budeme postupne sa snažiť odstraňovať tie nedostatky a riešiť tieto problémy. No ale, bohužiaľ, to sa nestalo a po roku v podstate tu máme len jeden taký, úprimne, z môjho pohľadu taký narýchlo zbúchaný návrh, ktorý má narýchlo nejakým spôsobom zalepiť všetky tie trhliny, ktoré tam vznikli, a nejakým spôsobom akože teraz zalepiť oči pár policajtom, že však ešte chvíľku vydržme, lebo môže byť zle. Úprimne, všetci si uvedomujeme, aj preto ste aj prišli s týmto návrhom, že tá situácia je vážna a že ju treba riešiť. Ale osobne si myslím, že týmto sa vám to pravdepodobne nepodarí, berúc do úvahy aj rozhovory s policajtami, vyjadrenia odborového zväzu Policajného zboru a tak ďalej. Ale čo sa vám podarilo, je, a to si dovolím znova to podotknúť, rozbiť NAKA. Rozbiť NAKA tak, že z toho vznikli nejaké tri ďalšie celky, čiže sme sa vrátili v podstate naspäť dvanásť alebo trinásť rokov dozadu, ktoré má akože nahradiť tú funkciu a tie úlohy, ktoré NAKA plnila, a vidíme, že to začína prinášať svoje prvé jedovaté plody, a tie sú napríklad aj v kontexte medializovaných informácií, ktoré sme sa dozvedeli, že toto môže mať negatívny dopad na vnímanie Európskej komisie ohľadne dôveryhodnosti Slovenskej republiky pri riešení korupcie na Slovensku, a teda aj pri vyplácaní fondov Európskej únie Slovenskej republike, ktorá už začína sondovať situáciu a zvažovať, že či nepozastaví niektoré eurofondy. A je to, samozrejme, v kontexte novely Trestného zákona, v kontexte likvidácie NAKA, ako aj v kontexte likvidácie špeciálnej prokuratúry. Takže tu sa začínajú prejavovať ďalšie výsledky a toto ma mimoriadne mrzí, pretože to nie je to, že by to bola škodoradosť, že tak vám treba, to je o tom, že to postihne nás všetkých, všetkých na Slovensku a bude to mať neblahý dopad na nás všetkých, či sú to koaliční, alebo opoziční voliči. Taktiež si spomínam, že ste hovoril, že dáte hlavu na klát, keď sa vám nepodarí zvýšiť platy pre policajtov v Policajnom zbore. Máme tu teraz tento návrh zákona, ktorý tu dáva nejaké tie príspevky 5-tisíc eur, ktoré keď si rozrátate pre tých, ktorí už odslúžili 20 rokov, pretože tí, ktorí nespĺňajú tie podmienky, teda tí, ktorí ešte neodslúžili tých 20 rokov, tých sa to netýka, tak to rozrátate na tie tri roky, tak sa dostávame naozaj na sumy, ktoré v kontexte valorizácie dôchodkov sú pre nich nezaujímavé. Takisto keď sa pozrieme aj na situáciu, čo sa týka navyšovania príspevku na bývanie. Milé, poteší, ale poteší, ja neviem, možno vo Zvolene, poteší možno vo Svidníku, v Bratislave tak trošku menej. A práve, kde máme tie väčšie problémy, sú veľké mestá. Sú Košice, sú Bratislava a tak ďalej. Čiže tu je ďalšie, ďalšie také riešenie, ktoré ja... možno už akože nie zlé, ale podľa mňa takisto nie že koncepčné. Takisto tie príspevky pre policajtov, ktorí, ako náborový príspevok päťtisíc eur, pokiaľ má byť, má byť toto motivácia, že ja sa skúsim strčiť do Policajného zboru, aby som rýchlo zhrabol päťtisíc eur a nejak to vydržím, tak to, myslím si, že nie je tá správna motivácia. Myslím si, že tá správna motivácia by bola, keby ten Policajný zbor bol funkčný, keby mali pracovné podmienky a keby sa riešili aj tie problémy, ktoré tí policajti majú. A tam tých problémov je strašne veľa, máme kopec policajtov, ktorí slúžia v iných mestách a musia dochádzať pravidelne, na čo míňajú peniaze a tak ďalej. A snažia sa byť preradení, ale vzhľadom na kritickú situáciu, napríklad v Bratislave alebo iných mestách, to jednoducho neprináša žiadny efekt pre týchto policajtov a tí sú demoralizovaní, jednoducho hľadajú riešenia, ako odísť z toho Policajného zboru. Čo tu hrozí, je, že tento rok už odišlo, myslím si, že 1 100 alebo 1 200 policajtov a reálne sa hovorí o tisíckach ďalších. Pri podstave, ktorý máme, a nízkom nábore máme situáciu, že naozaj môže byť ohrozená bezpečnosť Slovenskej republiky. Aj v kontexte novely Trestného zákona, kde práve dochádza k postupnému nárastu kriminality takého drobnejšieho charakteru, či sú to krádeže, vykrádačky a podobné veci. Tu sa nebavíme len o nejakých potravinových reťazcoch, ako je Billa alebo niečo podobné. Sú veľmi známe rôzne prípady z obchodov, ktoré predávajú luxusné oblečenie alebo elektroniku, kde práve dochádza najviac k takýmto, k takýmto krádežiam, niekedy až kurióznym, a to policajti vám môžu o tom hovoriť. A čo je ďalší problém, tí policajti to nestíhajú všetko pokrývať. Dokonca to priznal aj váš policajný prezident Solák, že môžu byť situácie, kedy tí policajti nebudú schopní sa dostaviť k takýmto prípadom, pretože sú v podstave a, zamlčané, že týchto prípadov narastá. Takže sa dostávame do situácie, že keď od októbra alebo od novembra budeme mať ďalší odliv, tak budeme mať masívny problém na Slovensku. Dokonca sa hovorí, že sa budú zlučovať obvodné oddelenia, že sa budú nejakým spôsobom lepiť hliadky. Dokonca sa uvažuje, že sa bude využívať, že sa budú využívať aj Ozbrojené sily Slovenskej republiky, aby spoločne hliadkovali s policajtami, pretože ich bude nedostatok. A to už je absolútny prejav totálneho zlyhávania bezpečnosti ako takej. Je. Pokiaľ budeme mať že hliadky vojaci a policajti, ktoré ste ináč v minulosti práve v covidových časoch vy kritizovali, že takéto niečo jednoducho je dôkazom nejakého nekoncepčného prístupu a že strašíme ľudí nasadzovaním armády a podobné veci, tak vy v podstate ste v situácii, kedy sa môžete ocitnúť naozaj v rovnakej situácii a urobiť to isté. Čo je ďalším problémom tohto návrhu, ktorý ja vnímam nekoncepčne, je, že my nemáme urobené tie analýzy. My sme sa pýtali pani štátnej tajomníčky Kurilovskej, ktorá vychádzala z toho, že máme nejaké informácie, ktoré nám dal nejak Policajný zbor a my si myslíme, že by to mohlo stačiť. Toto nie je analýza, lebo my nevieme, že koľko tých policajtov to osloví a či ich to naozaj osloví a či teda naozaj zostanú. Nebudeme to vedieť ani nejakým spôsobom vyhodnotiť, pretože nemáme žiadnu analýzu a žiadne čísla. Takže to je len akési, akési riešenie, ktoré má nejakým spôsobom tak trošku zalepiť aj verejnosti oči, že neodišlo ich 3 000, odišlo ich 2 000, hej, že zabralo to. No, tak nevieme, myslím si, že toto tiež bude situácia, ktorá, ktorá si vyžaduje podľa mňa trošku väčšiu analýzu a hlbšiu analýzu. Ale čo je také, taká nadstavba tohto celého, že v tomto všetkom, kedy naozaj že policajti nepatria do tej skupiny spoločnosti, ktorí by teda zarábali nadštandardne, tak majú fakt problémy rodinného charakteru, pretože keď častokrát keď slúžite mimo miesta pobytu, máte tam manželku, máte hypotéku, máte iné veci, tak častokrát prerátavate každé euro. A títo ľudia dostanú od vás ponuku, že môžu chodiť vlakom zadarmo. Na toto všetko. Akože v poriadku, určite sa nájde nejaký policajt, ktorý povie dobre, tak teda budem chodiť vlakom. Ale takisto keď si pozriete tie spoje, tak ja neviem, keď niekto dochádza z Nových Zámkov do Bratislavy a vyráta si služby, ktoré má, tak zistí, že aha, vlastne ja ten posledný vlak do Nových Zámkov nestíham, takže aj tak budem chodiť autom. Takže komu toto pomôže, akým spôsobom toto vyrieši situáciu, o tom si silne, o tom silne pochybujem. Ja by som si to dovolil zhrnúť tak, že, bohužiaľ, tento návrh vnímam naozaj ako akúsi, akýsi pokus o homeopatickú liečbu na rakovinu. Pretože to, čo policajtov zaujíma, že či sa naozaj črtá v budúcnosti to, že sa ich situácia bude zlepšovať. A to nie je len to, že dostanú väčší plat. To je to, čo ste nereflektovali, keďže došlo k 14,5-percentnej valorizácii dôchodkov, načo, prirodzene, tí policajti si to vyrátali a vlastne mali na to reagovať, ale aj to, že v akých podmienkach budú pracovať, ako vyzerajú ich pracoviská. Veď sám to vidíte, hej? Ja som navštívil iks policajných staníc, jakým spôsobom to tam vyzerá, ako pracujú, akú majú výpočtovú techniku a tak ďalej. Čiže toto sú všetko veci, ktoré tých ľudí prirodzene demotivujú. Jednoducho v takomto pracovnom prostredí, kde nemáte ani rolety, nemáte ani nejak markízu na oknách, aby ste si mohli zastrieť, a v tomto lete, kde naozaj boli horúčavy 36, 37 stupňov, tak si tí policajti lepia papiere na okná, aby úplne na nich nepražilo. Tak myslím si, že aj toto prispieva k tomu, že jednoducho nevidia, že by sa črtalo niečo, nejaký systémový prístup, ktorý by im povedal: dobre, tak teraz investujeme toľkoto do infraštruktúry, teraz budeme mať toto, zlepší sa takto a takto takáto a takáto situácia. Toto tam nie je. Jediné, s čím ste prišli, je, že tu máte nejaký príspevok päťtisíc eur a dám vám vlaky zadarmo. Myslím si, že toto nebude stačiť. A úprimne, ja mám takisto obavy. To nie je to, že teraz sa z toho teším a vysmievam sa, že ha-ha-ha, že tak toto sa vám nepodarí. Nie, pretože to bude mať dopad na nás všetkých, na našu bezpečnosť ako takú. Ja len dúfam, že tí policajti budú mať pocit zodpovednosti, že napriek tej zlej situácii, v ktorej pracujú a v ktorej sa ocitli, že naďalej budú ochotní obetovať svoj život svojmu poslaniu pracovnému, aby nás chránili pred tým, čo sa tu deje a čo aj spôsobila novela Trestného zákona. Ďakujem. [18:39] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho V reakcii na pána poslanca dve faktické poznámky. Prvý, pán poslanec Pročko, máte slovo. [18:39] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Hovorili ste, pán poslanec, že pán minister súčasný vnútra, nie je zodpovedný za stav, ktorý je v polícii, nie je zodpovedný za všetko, čo sa urobilo, alebo čo nebolo dobré. Tak určite boli problémy a sú problémy, ale toto je minister vnútra, ktorý má dar, to je taký demotivátor. Namiesto toho, aby naozaj motivoval slušných a čestných policajtov, tak oni zrušia NAKA, oni všetkých tých čestných policajtov, ktorí robili čestne a zodpovedne, posielajú preč. A je to veľmi dôležité. Dnešok to aj ukázal, pretože naozaj ten Trestný zákon, ktorý ste spomínali, pomáha takým, ako je Žiga. Rozprávala o ňom pani sudkyňa obvinená, že dal úplatok, potvrdila to ústavná sudkyňa, že dal úplatok. A vidíte? Nič sa mu nestane. Súčasná situácia je pre policajtov naozaj veľmi-veľmi nepriaznivá. Čestní policajti sú preraďovaní, čestní policajti sú ostrakizovaní a čestní policajti sú vytláčaní zo svojich pozícií. Toto je to najhoršie, čo tento súčasný minister vnútra robí. Ale on robí len to, čo mu don Roberto prikáže, pretože toto tak musí robiť. Oni nerobia nič iné len to, že chránia svojich ľudí. A to, že nasľuboval policajtom vyššie platy a povedal, že dá svoju hlavu, on bude boxovať za policajtov. No, neboxuje a hlavu nedá, ale robí to, čo chce don Roberto. Čestných policajtov dáva preč! [18:39] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Pán Pročko, chcem vás upozorniť, tak ako sme tu mali pred chvíľou výhradu poslanca za Progresívne Slovensko, keď bol označený za pajáca, aby ste sa vyjadroval tiež normálnym spôsobom o predsedovi vlády. Ďalší s faktickou poznámkou Kalivoda. [18:39] Peter Kalivoda – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega Krúpa, no ja som teda len otváral oči, keď som, keď som vás počúval, a zdalo sa mi, ako keby vy ste tu posledné roky vôbec neboli, nefungovali, neexistovali a neboli súčasťou tej koalície, ktorá tu posledné tri roky humpľovala to Slovensko. Ja neviem, hovoríte, ako si policajti lepia, lepia papiere na okná, aby na nich nesvietilo slnko. Je to hrozné, ale nelepili si ich, keď ste boli vy vo vládnej koalícii? Nelepili si ich vtedy, keď sa naši poslanci pokúšali aj pre tieto, aj pre mnohé iné zlyhania odvolať pána ministra vtedajšieho Mikulca a vy ste ho, myslím, zakaždým podržali. Neviem, koľko bolo tých odvolávaní, ale možno sedem, osem, deväť. Viem, že to bolo, bolo rekordné množstvo a vy aj celá vaša strana ste ho zakaždým podržali. Vtedy to bolo všetko v poriadku? Vtedy tieto problémy, ktoré dnes vyčítate nášmu pánovi ministrovi, neexistovali? Skúste sa nad tým možno zamyslieť a možno by potom ste mohli trošku inak formulovať vaše vystúpenie. Ďakujem pekne. [18:39] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán poslanec. Ďalší vystúpi so svojím príspevkom pán poslanec Mikulec, nech sa páči. Pardon, takže najskôr ešte s faktickou poznámkou pán poslanec Krúpa. [18:39] Juraj Krúpa – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Myslím si, že obom sa pokúsim odpovedať naraz. Jeden ma kritizoval z jednej strany, druhý akože z druhej. Celkom zaujímavé. Ja som, samozrejme, upozornil práve na to, čo robí pán minister, vo viacerých mojich poznámkach a tou NAKA a tým rozbitím tej NAKA, znížením dôveryhodnosti polície a tie dopady, ktoré to má nielen na našu bezpečnosť, ale aj medzinárodné, som, samozrejme, myslel aj tým, že teda vyhnali aj tých slušných policajtov, to je samo sebou, samozrejme. Ale takisto som kritizoval ministra Šutaj Eštoka, že nepripravil žiadny koncepčný materiál, ako riešiť celkovú situáciu v polícii, ktorá je dlhodobejšia, ja si to uvedomujem, pán Kalivoda, ja to veľmi dobre viem a vieme to všetci. Vieme všetci, aká tá situácia v polícii je, čiže ja tu nebudem vytvárať dojem, že toto je novovzniknutý problém. Tie problémy, ktoré sú a ktoré spôsobil minister Šutaj Eštok, sa práve týkajú dôveryhodnosti polície, NAKA, prenasledovania týchto čestných policajtov, to je všetko jasné. Ale máme tu dlhodobé problémy, ktoré sú neriešené. A od každého ministra, ako som aj sa vyjadroval v mojom vystúpení, očakávam, že príde s koncepčným materiálom, nejakým strategickým výhľadom, akým spôsobom to bude riešiť. Nedajú sa tie veci vyriešiť naraz, ale očakávam, že sa budú riešiť. A ten rozdiel, pán Kalivoda, je ten oproti vašej koalícii, že síce ja som bol kritický voči pánovi Mikulcovi a ja som sa to nebál aj v rámci koalície, aj potom neskôr hovoriť, ale pán Mikulec mal aspoň toľko chochmesu, že chodil na tie branno-bezpečnostné výbory, ktoré som zvolával alebo ktoré zvolávala aj opozícia a my sme ich otvárali, a vždy sa tam postavil a bol ochotný o nich diskutovať. A toto je rozdiel oproti pánovi Šutaj Eštokovi a tejto koalícii. A zásadný. Ďakujem. [18:39] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán poslanec. A teraz už máte slovo, pán poslanec Mikulec. [18:39] Roman Mikulec – Vystúpenie v rozprave Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, milé kolegyne, milí kolegovia, dovoľte, aby som aj ja sa pripojil k tomu, čo tu dnes odznelo, a vyjadril úprimnú sústrasť pozostalým po dobrovoľnom hasičovi, ktorý naozaj sa snažil čo najlepšie vykonávať svoju prácu. O to viac, musím povedať jedným dychom, pán minister, že o tom viac ma mrzí, že tento návrh, s ktorým prichádzate do parlamentu ako s nejakým opatrením na stabilizáciu v tomto prípade Policajného zboru, žiadnym spôsobom sa vôbec nedotýka ani hasičov, ani horských záchranárov. A častokrát používame tých hasičov, ako ich chválime, ako sa vieme o nich oprieť, ako sú oni systémový prvok v rámci integrovaného záchranného systému, ale ako keby sme potom na nich zabúdali pri takýchto opatreniach. Pretože aj oni sú ľudia, ktorí dlhodobo upozorňujú na mnohé nedostatky, a myslím si, že aj oni by si zaslúžili rovnako ako horskí záchranári, rovnako ako pracovníci okresných úradov a ďalší pracovníci štátnej alebo verejnej služby v rámci celého spektra činností aj v rámci integrovaného záchranného systému, aj oni by si zaslúžili tú pozornosť. Dovoľte, aby som teda sa venoval vášmu návrhu, pán minister, opatrení, ktoré by mali slúžiť k stabilizácii Policajného zboru, ktoré by mali slúžiť k zvýšeniu atraktivity. A ja naozaj len spomeniem to, že vy ste, keď ste nastúpil do funkcie, tak vy ste veľmi často používali slovo "garantujem" a garantovali ste policajtom, že vy urobíte všetko pre to, aby ste im zvýšili platy. Pán minister, ale v tomto návrhu, ktorý tu predkladáte, nie je o zvýšení platov policajtov ani zmienka, ani slovo. Tie príspevky, ktoré sú tu obsiahnuté, tie nemajú so zvýšením platov absolútne nič spoločné. Sú to príspevky, ktoré nie sú platovou náležitosťou. Sú to príspevky, ktoré sú jednorazové, ktoré sú nesystémové, ktoré sú dokonca ani nie obligatórne pre všetkých policajtov, pretože ten policajt, ktorý bude chcieť napríklad ten stabilizačný príspevok, tak si bude musieť oňho požiadať, čo je v poriadku, okej, však chápem, ale nie je to pre všetkých policajtov. A toto je práve ten dôvod, ktorý ja vnímam, pretože naozaj sa stretávam s policajtami, píšu mi, hovoria a vysvetľujú, prečo toto opatrenie nevnímajú ako dostatočné na to, aby vyriešili tie dlhoročné problémy v Policajnom zbore. Treba naozaj povedať, pretože odznievajú tu rôzne, aj vo faktických poznámkach rôzne, rôzne informácie a ja musím povedať, že kto nezažil riadenie ministerstva vnútra, s obťažnosťou vie, o čom hovorí, aký je to komplexný, zložitý systém a naozaj nie jednoduchý. A treba úprimne povedať, že naozaj mnohé z tých problémov, ako tu odznievajú, čo sa týka napríklad budov, podmienok policajtov, hasičov, horských záchranárov, to nie je vec ani posledného roka, ani posledných troch rokov, ale to sú problémy, ktoré sa, ktoré sa vlečú naozaj desiatky rokov. A ja len spomeniem, pán minister, že v roku 2020, keď som ja preberal rezort vnútra, tak len investičný dlh na budovách ministerstva vnútra, a teda policajných staniciach, hasičských, ale aj priestoroch horskej záchrannej služby tvoril 400 miliónov. Len investičný dlh, ktorý bol, ktorý bol proste dlhé roky absolútne neriešený. Ja viem, že ten investičný dlh, s ním sa určite teraz vysporiadavate aj vy a takýto investičný dlh sa nedá zmeniť za rok pri tých rozpočtových podmienkach, ktoré máme. Práve preto sme sa my snažili vyčerpať všetky možnosti v rámci čerpania eurofondov, rôznych operačných programov a nám sa to aj podarilo. Napríklad sa podarilo aj ako ministerstvu vnútra v čase, myslím, v roku 2021/2 sme boli prví, ktorí sme čerpali plán obnovy. Prvý rezort v rámci Slovenskej republiky, ktorý sme čerpali plán obnovy. A tie vozidlá, ktoré boli nakúpené z plánu obnovy, sú dnes vidieť. Občania Slovenskej republiky ich vidia. Policajti sa v nich vozia a sú radi. Každého jedného policajta, s ktorým sa stretnem a opýtam sa ho, či je spokojný s tým vozidlom, tak mi povedal áno. Verím, že sú aj určite individuality, ktoré možno povedia opak, ale vo všeobecnosti sú s tým spokojní. Čerpali sme eurofondy na úpravu budov. Mnohé hasičské stanice sa nám podarilo opraviť po desiatkach rokov. Spomeniem hasičskú stanicu Dolný Kubín. Desať rokov nebola dostavaná hasičská stanica Dolný Kubín, my sme ju dostavali. Tí hasiči si to zaslúžia a zaslúži si to Dolný Kubín, zaslúžili si to ľudia, ktorí spadajú, občania Slovenskej republiky, ktorí spadajú do tej spádovej oblasti, kde im vedia pomôcť. A mohol by som takto menovať objekty Horskej záchrannej služby, a to, podotýkam pre vás všetkých, a teraz naozaj musím to povedať, boli krízové roky. My sme prišli do vlády s rukavicami na rukách, s rúškami na ústach a riešili sme naozaj to, akým spôsobom zachraňovať situáciu, ako zachraňovať občanov Slovenskej republiky. Potom okamžite prišla vojna na Ukrajine a tak ďalej a tak ďalej, energetická kríza. Takže v krízových rokoch, áno, objektívne. Nie všetko sa nám, samozrejme, podarilo, ale urobili sme naozaj veľmi veľa vecí v tom, aby sme pomohli či policajtom, hasičom, alebo horským záchranárom. A tí policajti dlhodobo vnímajú situáciu v Policajnom zbore, že nie je uspokojivá ako v zmysle, v zmysle nielen platových podmienok, o ktoré im naozaj išlo, a oni očakávali, že dôjde nejaký návrh na úpravu ich platov. O to viac, že v roku 2022, ´23, pardon, keď sme odchádzali z vlády, bol pripravený návrh na úpravu tarifných platov. Nie príspevkov. A ja spomeniem, pán minister, a skúste si to dať potom preveriť, aj analýza ministerstva financií, Útvaru hodnoty za peniaze, ktorá dokonca bola datovaná, myslím tá posledná, v júli 2023, hovorí presne o tom, že príplatky, a ja, ak dovolíte, ja to teraz sa budem snažiť odcitovať. Tá analýza hovorí, že problémom je nesystémovosť pri priznávaní príplatkov a príspevkov, čo negatívne pôsobí na policajtov a demotivačne a znižuje záujem o prácu v polícii. To isté hovorí táto analýza o príspevku na bývanie. Konkrétne k tomuto hovorí analýza, že nesystémovosť v tomto príplatku je v tom, že ju dostáva každý jeden policajt a nerieši príplatok za bývanie tie rozdiely, ktoré sú regionálne. Lebo viete veľmi dobre aj vy, že príplatok za bývanie, resp. bývanie v Bratislave alebo v Banskej Bystrici, Košiciach, je rozdiel ako možno v niektorých iných aglomeráciách alebo mestách po Slovensku, kde jednoducho ten príplatok na bývanie môže postačovať, ale v Bratislave nie. Toto je absolútne dlhoročný problém napríklad Krajského riaditeľstva Bratislava, kde jednoducho krajský riaditeľ má problém získať policajtov do Bratislavy, pretože pre nich nie je motivácia vôbec ani možno 100 eur naviac pri výplate. Pre nich je motivácia, či bude mať zabezpečené možno bývanie. Preto sme sa aj my jedno zo systémových riešení snažili napríklad aj v tomto pomôcť policajtom. Áno, zabezpečili sme, samozrejme nie všetkým, ale aspoň aký-taký počet bytov, ktoré boli dané k dispozícii krajskému riaditeľstvu, alebo teda vo všeobecnosti Prezídiu Policajného zboru tak, aby mohol niektorých policajtov v tej Bratislave zastabilizovať alebo im pomôcť začať v Bratislave policajnú kariéru. Takže to, čo som aj spomínal, že aj analýza Útvaru hodnoty za peniaze hovorí o tom, že tieto príspevky nie sú systémové. Ja súhlasím s tým, že každé jedno euro, ktoré môžu policajti, hasiči, horskí záchranári dostať a okrem nich, samozrejme, by som bol rád, aby ich dostali všetci záchranári alebo všetky zložky integrovaného záchranného systému, aj ďalší pracovníci, tak okej, ale skúste sa, pán minister, zamyslieť nad tým, či tie peniaze, keď by sme to len zobrali, že tieto príspevky dostane možno, možno to bude platiť pre nejakých osemtisíc policajtov. Ak to bude 40 miliónov, ak to je päťtisíc príplatok stabilizačný alebo motivačný, akokoľvek to nazveme, tak skúste sa zamyslieť, či tých 40 miliónov sa nedá použiť iným systémovým opatrením. Naozaj to zmeniť konečne po dlhých rokoch, tie príplatky. Veď policajti majú dnes okrem tarifného platu vyše dvadsať príplatkov. Mnohí tí policajti, ak sa ich spýtate, tak oni ani netušia, ktoré tie príplatky majú, prečo ich majú a nevedia si ani vysvetliť mnohí, že napríklad sú dvaja kolegovia pracujúci v podstate na rovnakom pracovisku, bývajúci dokonca v rovnakej lokalite, ale každý má iný príplatok za bývanie. Toto im neviete vysvetliť tým policajtom, prečo to tak je, a práve preto sme aj my prišli s tou, s tým návrhom, ktorý sme naozaj pripravili a bolo to pripravené k použitiu, zmena tarifných platov tak, aby sa mnohé z týchto príplatkov pretransformovali do platov. Ten návrh bol pripravený tak, aby zohľadňoval napríklad aj reformu Policajného zboru, kde sme počítali s rapídnym znížením riadiacich funkcií, kde by len v rozpočtovej kapitole ministerstva vnútra týmto opatrením došlo k masívnemu, k masívnej úspore finančných prostriedkov a tým by sa dali financovať tie, to zvýšenie, alebo teda tá úprava tarifných platov. Samozrejme, s pomocou ďalšieho financovania zo štátneho rozpočtu alebo možno aj niektorých možností v rámci európskych peňazí by tie možnosti boli ešte väčšie. Policajti citlivo vnímajú naozaj nielen finančné prostriedky na výplate, ale aj tie pracovné podmienky. Citlivo vnímajú, a to bola aj naša skúsenosť, tí noví policajti, ktorých teda vy chcete motivovať nejakým päťtisícovým príplatkom náborovým, naša skúsenosť bola, že nám sa hlásili v roku 2022, ´21 a ´22 pomerne veľké počty mladých ľudí do Policajného zboru, ale, bohužiaľ, pri systéme, ako bol nastavený vzdelávací systém, my sme nevedeli týchto ľudí prijať. Nevedeli sme tým ľuďom povedať, že počkajte rok, aby ste sa dostali do vzdelávacieho cyklu. Práve preto sme, pán minister, zmenili kurikulum na stredných školách policajných, aby boli tieto školy schopné urobiť dva behy v roku, teda aby boli schopné prijať oveľa viac policajtov a nemuseli títo mladí ľudia čakať. Naša iniciatíva bola, a to viete veľmi dobre, že to prešlo v parlamente v minulom období, že sme zmenili zákon tak, aby mohli policajti ísť do Policajného zboru v osemnástich rokoch. Práve preto, aby nemuseli čakať na 21 rokov, pretože tí mladí ľudia po skončení strednej školy, samozrejme, každý z nich chce sa uplatniť a keď už začnú niekde pracovať, ťažko odchádzajú potom k polícii. Aj toto opatrenie napriek tomu, že to trvalo len pár mesiacov, teda čo sme to mohli odsledovať nejakým spôsobom, tak sa začínalo prejavovať ako naozaj dobré opatrenie k tomu, aby prichádzalo do Policajného zboru viac ľudí. Je nesmierne dôležité, pán minister, aby pri všetkých týchto opatreniach, akokoľvek vznikajú, bola komunikácia s tými, ktorých sa tie opatrenia týkajú. A ja naozaj sa obávam, a nieže obávam, ale naozaj mám tie informácie, že samotní policajti, a dokonca aj podľa medializovaných informácií, ich odborári, ktorí sú zastúpení, a viete veľmi dobre, že tých odborových organizácií v Policajnom zbore je viacero, že nie sú to len Odborový zväz polície, ale sú to aj ďalšie, myslím, dve odborové organizácie, ktoré zastrešujú ďalších policajtov, a mnohí z tých policajtov ani nie sú zastrešení v odborových organizáciách, napriek tomu, samozrejme, majú svoj názor na to, akým spôsobom tieto opatrenia, resp. tá stabilizácia alebo tie platy by mali vyzerať. A tie signály hovoria o tom, že tieto opatrenia, tak ako sú navrhnuté v tejto novele zákona 73, považujú, považuje väčšina policajtov za nesystémové, že jednoducho toto im nezabráni v tom, aby tí, ktorí už sa rozhodli odísť do výsluhového dôchodku alebo nad tým rozmýšľajú, pretože zvažujú valorizáciu 14 %, že teda to rozhodnutie urobia, a žiadnym spôsobom zatiaľ to nevyzerá, že to je nejaký motivačný faktor pre tých nových policajtov. Je na každom jednom, na každej jednej porade vedenia ministerstva vnútra, pokiaľ som ja bol ministrom, sedel zástupca Odborového zväzu polície. Pri každom jednom rozhodnutí vedenia ministerstva tento zástupca bol a teda, samozrejme, to bolo schválené alebo neschválené aj v súlade s tým, čo presadzovali odborári. Nebola situácia napriek tomu, že polícia bola vyťažená obrovským spôsobom v rámci krízových opatrení, takisto hasiči, horskí záchranári, nebola situácia, že by policajti nosili čierne stužky práve preto, že by mali pocit, že ich požiadavky nie sú vypočuté, pretože aj tí samotní odborári sa na stretnutiach s policajtami sťažovali, že jednoducho nevedia presadiť tie požiadavky v rámci kolektívneho vyjednávania vyššieho stupňa. Toto je rozdiel. Každé jedno opatrenie, ktoré sme robili v rámci našej vlády, týkajúce sa zvyšovania alebo platov policajtov, alebo teda aj iných zamestnancov v štátnej správe, boli v súlade so sociálnymi partnermi a boli zakotvené v kolektívnych zmluvách vyššieho stupňa. Na základe toho potom, samozrejme, boli aj tie naše sľuby, keď to tak mám povedať, ktoré sme im vtedy dali, splnené. Ale dnes tomu tak nie je. Odborári vyjadrujú nespokojnosť, že ich požiadavky neboli vypočuté. Ďalšia skupina policajtov vám adresuje nejaké, nejaké petície o tom, že jednoducho ten návrh týchto opatrení zatiaľ, tak ako ich mali možnosť oni, alebo mali ich odprezentované z vedenia ministerstva vnútra, jednoducho nie sú dostatočné. Takže ja by som vás chcel poprosiť, pán minister, možno niekedy je lepšia cesta späť. Skúste sa zamyslieť nad tým, ako tie finančné prostriedky, ktoré možno máte alokované alebo počítate s tým, že ich dáte na takéto opatrenia, by sa dali využiť systémovo. O toto policajtom ide. A opakujem aj to, čo som povedal na začiatku, mrzí ma a v mene všetkých hasičov aj horských záchranárov hovorím, že aj oni sú súčasťou rezortu ministerstva vnútra a integrovaného záchranného systému a zaslúžia si aj oni, aby ste na nich mysleli pri akýchkoľvek stabilizačných alebo platových opatreniach do budúcna, pretože, a povedzme si to úprimne, to nie je len situácia v Policajnom zbore, ale aj hasiči. Ja mám informácie od hasičov z celého Slovenska, jednoducho odchádzajú a plánujú odchádzať a nie preto, že by mali alebo že by boli zrazu, teraz nespokojní s tým, aké majú platové podmienky. Tak ako tu odznelo, všetci z nás asi sme, naozaj máme skúsenosť, že tí hasiči alebo horskí záchranári a mnohí policajti sú srdciari a robia tú prácu práve preto, lebo ju milujú, tak ako záchranári zdravotnícki, ale jednoducho sa im nepáčia tie opatrenia ministerstva vnútra, vedenia, že sa dosadzujú do funkcií okresných, krajských riaditeľov funkcionári, ktorí nie sú kompetentní, ktorých nepovažujú za svojich lídrov. Poviem príklad a nebudem menovať tú konkrétnu hasičskú stanicu, lebo nechcem im uškodiť, ale poviem konkrétny príklad, kde odišli piati záchranári, hasiči v najlepšom veku 24-25 rokov odslúžených, ktorí mali všetky možné certifikáty hasičské a mohli byť použiteľní a práve preto, lebo bol dosadený okresný riaditeľ s titulom magister histórie, ktorý absolútne nevie nič o hasičine, ktorý absolútne nič nevie o tom, akým spôsobom by týchto ľudí mal a mohol riadiť. Toto sú aj dôvody, prečo tí mnohí ľudia odchádzajú, nie všetko je len o peniazoch. Nie všetko je len o tom, že by boli nespokojní s platovými podmienkami, ale sú nespokojní s celkovou situáciou v rezorte. To, akým spôsobom sa s nimi komunikuje, akým spôsobom sa k nim dostávajú, resp. nedostávajú informácie, akým spôsobom sa menia funkcionári, ktorí potom od nich vyžadujú alebo nevyžadujú to, čo majú robiť. Preto hovorím, pán minister, vy ste garantoval policajtom po nástupe, že im zvýšite platy. Vráťte sa k tomuto sľubu, ktorý ste im dal, a skúste tieto opatrenia pretransformovať do nejakého systémového riešenia, pretože my v žiadnom prípade, hovorím teraz za klub SLOVENSKO, nepodporíme toto opatrenie. Napriek tomu, že súhlasím s pánom Spišiakom, že ja im to prajem, ale ja prajem všetkým týmto ľuďom, ktorí robia v rámci ministerstva vnútra a integrovanom záchrannom systéme, systémové zmeny. A teraz je zbytočné si tu hovoriť, obviňovať jeden druhého, kto môže jeden alebo viac za to, či tu boli roky, alebo neboli roky, lebo toto sú naozaj desiatky rokov. Toto tu môžeme spomínať pani ministerku Sakovú, pána ministra Kaliňáka, čo tu urobili pre hasičov alebo policajtov. Ale ak nám záleží na tom, aby sme im pomohli, týmto ľuďom, tak sa bavme konštruktívne o tom, ako systémovo týmto ľuďom pomôcť. Ďakujem pekne za pozornosť. [18:55] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán poslanec. V reakcii na vaše vystúpenie sú tri poznámky faktické. No, nech sa páči, pán Pročko, ešte máte čas. [18:59] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, že mám čas, výborne. Čas je veličina, ktorá sa nedá zaplatiť, takže som rád, že mám čas. Minister spravodlivosti nám tu vystúpil raz a tvrdil o tom, že máme byť slušní. A máme ministra, reagujem na vás, pán Mikulec, máme ministra vnútra, ktorý tu v tejto sále rozprával, že sme psychopati, blázni, šašovia, že sme primitívi. Nazval som pána Fica don Roberto a už som bol naozaj dobre že nie vynesený zo sály, takže treba trošku naozaj pristupovať rovnako, ale nemyslím si, že don Roberto je nejaká urážka niekoho, ale dobre, Robert Fico, budem hovoriť Robert Fico. Takže Robert Fico je ten, ktorý stojí za týmto všetkým. Robert Fico je ten, ktorý naozaj riadi aj políciu, prokuratúru, riadi všetkých. A vy ste tu rozprávali, pán Mikulec, o tom, že naozaj by to malo byť systémové, a systémové je spravodlivé. A toto nie je vôbec spravodlivé. Toto je naozaj len také amatérske plátanie niečoho, čo nemá so systémom nič spoločné. Malo by to byť spravodlivé, mali by všetci policajti, ktorí si čestne plnia svoju prácu, mali by byť všetci zaplatení rovnako, všetci by mali dostať podmienky rovnaké. Ale tu aj v tomto zákone len niektorí dostanú, ale tí, ktorí čestne pracujú, a už som tu hovoril vo svojej faktickej poznámke, tí, ktorí čestne pracujú, tí, ktorí sú čestní, tak tí sú preraďovaní, tí sú naozaj veľmi silne utláčaní, doslova a do písmena, a čestných policajtov táto vládna koalícia nepotrebuje. Nepotrebuje čestného policajta, ktorý bude vyšetrovať mafiánske praktiky politikov, potrebujú policajtov, ktorí sa budú báť a ktorí budú robiť to, čo chce Robert Fico. [18:59] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Chcem sa opýtať, či je všeobecný súhlas, aby sme dokončili faktické poznámky k vystúpeniu pána Mikulca. (Súhlasná reakcia pléna.) Odovzdávam slovo pánovi poslancovi Svobodovi. [19:01] Zdenko Svoboda – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Vážený pán poslanec, je šokujúce, ako presne viete, čo policajti potrebujú, a ako viete, že opatrenia, ktoré minister Šutaj Eštok nachystal, sú zlé. Dovoľte mi otázku, prečo ste ich neaplikovali, keď ste boli v rezorte. Len preto, aby ste mohli nadávať na vášho nástupcu? Pýtam sa. Je veľká škoda pre slovenskú políciu, že ste si problémy rezortu nedokázali vy všimnúť, keď ste sedeli na stoličke ministra vnútra. Ešte jedna poznámka, čo sa týka pána Spišiaka, ktorý aj pripomenul, že odchádzali za vášho ministrovania tie najsilnejšie policajné ročníky. Ale vy ste pre ich udržanie čo urobili? Myslím si, že absolútne nič. A zároveň bol aj prírastok v zbore za vášho ministrovania jeden z najnižších. Gratulujem k dobrej práci! Radi si vypočujeme ďalšie rady, ako to nerobiť. [19:01] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďalší s faktickou poznámkou pán poslanec Spišiak. (Reakcia z pléna.) [19:02] Jaroslav Spišiak – Vystúpenie s faktickou poznámkou Mne to je jedno, však keď reagoval, v pohode. Čiže ja budem reagovať na pána Romana Mikulca. Predpokladal som, že odznie faktická poznámka na kritizovanie obdobia, kedy on bol ministrom vnútra. Nechcel som nejak sa do toho miešať, ale keď on bol ministrom vnútra, tak naozaj sme pripravili koncepčné, systémové riešenie na dlhodobo rozvinuteľnosť Policajného zboru až do roku ´35. Lenže problém bol v tom, že aj sme s tým začali, aj sme to začali v prvých fázach, etapách realizovať, len problém bol v tom, že sme to všetko museli robiť v období mimoriadnych situácií, mimoriadne dôležitých bezpečnostných operácií súvisiacich s odstraňovaním alebo riešením problémov, covidových problémov, migračných, vojnových. V takomto systéme zmeniť Policajný zbor na taký, aký sme ho plánovali začať tvoriť, sa jednoducho nedá. Ja som bol policajt dva roky a som začal tiež v podstate reformu, len som zistil, že po dvoch rokoch sa vláda rozpadla a všetko ostalo nedokončené. To isté sa dialo, mohlo diať aj teraz, lebo okrem tých kríz, ktoré som spomínal, tu boli aj vládne krízy, že hrozilo, že sa rozpadne vláda. Potom v ďalšom období sa vláda aj rozpadla. Potom prišla úradnícka vláda. V takomto systéme tie naše systémové opatrenia jednoducho sme zvážili, že radšej ich nezačnime, preto lebo ich nebudeme vedieť dokončiť a potom tu len zanecháme ešte väčší chaos, jak naznačuje pán minister Eštok, že ten chaos v podstate prevzal. Ale toto sú tie problémy, systém potrebuje dlhodobo, nie na štyri roky, ale dlhodobú koncepčnú prípravu a realizáciu. [19:02] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Posledný, pán poslanec Mikulec, nech sa páči. [19:04] Roman Mikulec – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Pán Svoboda, no, vy ste ma zjavne nepočúval, pretože ja som ani jedným slovom nepovedal, že sú zlé tie opatrenia. Ja som povedal, že sú nesystémové, a snažil som sa vysvetliť na príklade toho, čo sme robili my, akým spôsobom možno by pán minister mohol pristupovať k využitiu finančných prostriedkov. Ale vy ste to poňal zase, samozrejme len politicky na to, aby ste hovoril o niečom, o čom nemáte absolútne žiadnu predstavu, lebo presne to platí, kto nezažil na ministerstve vnútra, nevie vôbec, o čom hovorí, a vy zjavne neviete vôbec, o čom hovoríte, len máte tie svoje floskuly, ktoré používate na to, aby ste obvinil, alebo aby ste rozprával bludy. Pretože ak sa bavíme o nejakej štatistike, pán poslanec, tak jediným rokom, kedy do Policajného zboru prišlo viac policajtov, ako odišlo, bol rok 2012. Za celú históriu viac policajtov odišlo, ako prišlo, a preto som aj hovoril vo svojej rozprave, že toto nie je problém ani posledného roka, ani troch, ale desiatok rokov. A je úplne zbytočné sa tu obviňovať teraz, pokiaľ nám záleží na tom, aby sme, pretože sa to bude týkať všetkých občanov Slovenskej republiky, aby sme pomohli policajtom. A nielen policajtom, ale aj hasičom, horským záchranárom, tak je na nás, akým spôsobom dokážeme presadiť systémové opatrenia, nie nesystémové. Minúť 40 miliónov, ktoré v konečnom dôsledku zasiahne len nejakú časť policajtov, osemtisíc zhruba z celkového počtu 21-, to sa vám zdá systémové riešenie? To sa vám zdá fér? A čo tí policajti, čo tí hasiči, čo tí horskí záchranári, ktorí rovnako nasadzujú život a fungujú, tí si nezaslúžia absolútne nič? Pán poslanec, skúste sa zamyslieť. Jaro, ďakujem pekne za tvoju reakciu. Myslím si, že to, na to systémové riešenie obidvaja vyzývame. A ja ešte raz, pán minister, skúste, prosím, systém... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [19:04] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Prerušujem rokovanie schôdze do zajtra do rána do deviatej. A chcem vám poskytnúť informácie, že sa budeme zajtra zaoberať a pokračovať s termínovanými bodmi ministra financií a s rozpravou k voľbe člena osobitného kontrolného výboru na kontrolu NBÚ a následne budeme pokračovať v prerušenej rozprave ministra vnútra. Ďakujem, všetkým ešte pekný zbytok dňa. (Prerušenie rokovania o 19.07 hodine.)