Rokovanie NR SR 22. 5. 2024 – Diskusia o zákone o RTVS a STVR

[09:01] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem technikom a ospravedlňujem sa za technické problémy s kartami, aj keď za to človek nemôže priamo. Takže, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram druhý rokovací deň 14. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali poslanci Čaučík, Dostál, Grendel, Gröhling, Hajko, Kosová, Krajčí, Valášek, Vančo. Pokračujeme v prerušenej rozprave v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o Slovenskej televízii a rozhlase, tlač 278. Prosím ministerku kultúry Martinu Šimkovičovú, aby zaujala miesto určené pre navrhovateľov, a spravodajcu z výboru pre kultúru a médiá poslanca Michelka, aby zaujal miesto určené pre spravodajcu. V zastúpení pán Mažgút, áno. V stredu 15. mája neukončila svoje vystúpenie poslankyňa Kleinert, ktorej odovzdávam slovo. Pripraví sa pani poslankyňa Kolíková. (Pokračovanie rokovania v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o Slovenskej televízii a rozhlase a o zmene niektorých zákonov , tlač 278.) [09:01] Dana Kleinert – Vystúpenie v rozprave Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, pani ministerka, moja rozprava k zrušeniu Rozhlasu a televízie Slovenska bola neočakávane prerušená v ostatnú stredu otrasným činom útoku na predsedu vlády. Odvtedy si viac ako inokedy bolestivo uvedomujeme, ako veľmi je naša krajina ranená a ubolená a ako veľmi potrebujeme naozajstný pokoj a zmier. Taký naozajstný a skutočný. Úprimne mienený. My ako poslankyne a poslanci Národnej rady Slovenskej republiky môžeme a mali by sme pokoju v spoločnosti prispieť aj tým, že budeme predkladať dobre pripravené, dobre prediskutované návrhy zákonov, návrhy, ktoré dôkladne prejdú medzirezortným pripomienkovým konaním, v ktorom sa bude naozaj a úprimne očakávať silná argumentačná debata o danom návrhu. Toto oprávnene očakávame aj od vlády, ktorá má všetky nástroje na dobrú prípravu zákonov v rukách. Vtedy by bol takýto vládou s legitímnym politickým mandátom prediskutovaný výsledný návrh predložený do parlamentu a, samozrejme, nemuseli by s ním všetci súhlasiť, ale odborná aj laická verejnosť by jasne vedela, že prešiel poctivým odborným procesom. Pri zrušení RTVS a, žiaľ, ani pri mnohých iných pre krajinu zásadných zmien v inštitúciách sa nám však toto nestalo. Takže, samozrejme, je našou povinnosťou opozície vyjadriť sa k tomuto návrhu nielen procesne, ale aj obsahovo podľa nás zásadne nešťastného a nevhodného návrhu zákona, ktorý je okrem iného aj v rozpore s európskym právom. V ostatnú stredu v prvej časti mojej rozpravy som hovorila aj o tom, že napriek z pohľadu PS nesprávneho rozhodnutia SaS-ky o zrušení koncesionárskych poplatkov táto vláda neprišla so žiadnym návrhom, ako ich buď vrátiť, navýšiť alebo zaviesť iný systém, ktorý by zabezpečil stabilné a predvídateľné financovanie našej kľúčovej verejnoprávnej inštitúcie RTVS. Okamžite a bez zaváhania však vláda spravila to, že prvým jej krokom bolo tretinové zníženie rozpočtu o zhruba tých 50 miliónov, zníženie financií pre inštitúciu, o ktorej je nám dávno známe, že práve finančná injekcia je jednou z najpotrebnejších vecí, ktoré by si zaslúžila. Následne vláda navrhla rozdelenie televízie a rozhlasu, a to bez akejkoľvek odbornej či konštruktívnej debaty. A tu opäť musím zdôrazniť, že vláda jedná v rozpore s vlastným programovým vyhlásením vlády, v časti kultúra na strane 50 je hneď druhá veta sľubujúca debatu s odbornou obcou. Ani toto sa nestalo skutočnosťou, pričom je známe, že dôvera ľudí v politické rozhodnutia, a tým pádom aj ich pokoj sa nezvyšuje direktívnymi zásahmi, ale naopak, odbornou a širokou debatou. Rada by som sa pozastavila pri dátach dôveryhodnosti súčasnej RTVS. RTVS je medzi slovenskou verejnosťou dlhodobo vnímaná ako dôveryhodná a objektívna inštitúcia. Podľa prieskumu agentúry MEDIAN SK, ktorý sa uskutočnil od novembra do decembra 2023, RTVS získala najvyššie hodnotenie v oblasti objektívnosti spravodajstva. Tento prieskum, na ktorom sa zúčastnilo vyše tisíc respondentov vo veku 18 a viac rokov, ukázal, že až 34,1 % respondentov považuje spravodajstvo RTVS za najobjektívnejšie spomedzi slovenských televíznych staníc. Na ďalších miestach bolo TA3 s 18,6, Markíza 15,1 a TV JOJ 14,4. V roku 2024 sa RTVS opäť potvrdila ako najdôveryhodnejšie médium na Slovensku. Výsledky prieskumu MEDIAN SK naznačujú, že verejnosť vníma RTVS ako spoľahlivý zdroj informácií nielen v oblasti spravodajstva, ale aj v širšom kontexte kultúrnych, vzdelávacích a zábavných programov. Toto pozitívne vnímanie prispieva k jej stabilnej pozícii medzi slovenskými médiami a zabezpečuje jej vysokú mieru dôvery medzi obyvateľmi Slovenska. Celkovo RTVS si svojou objektívnosťou a širokým spektrom vysielaného obsahu udržiava dôveru verejnosti. Jej pozícia ako najdôveryhodnejšieho televízneho spravodajstva na Slovensku je podporená konzistentnými výsledkami prieskumov, ktoré ukazujú, že RTVS je v očiach verejnosti lídrom v poskytovaní spoľahlivých a objektívnych informácií. Môžeme preto vo všeobecnej, vo všeobecnosti pokojne deklarovať, že nie je žiaden pádny dôvod na rušenie takejto inštitúcie. Nový vládny návrh zákona, ktorý sa expresne vládou dostal do Národnej rady Slovenskej republiky, odráža popri Maďarsku trend, kde je nezávislosť verejnoprávnych médií ohrozená, čo ovplyvňuje ich schopnosť fungovať bez politického tlaku a slúžiť verejnému záujmu, čiže záujmu všetkých obyvateľov Slovenskej republiky, nielen tých, čo sú práve pri moci. Takto nemá a nemôže fungovať, ak chceme patriť medzi vyspelé európske krajiny. Rada Európy zdôrazňuje význam ochrany nezávislosti verejnoprávnych médií, aby mohli plniť svoju úlohu pri podpore demokracie, diverzity a sociálnej súdržnosti. Dezinformačné médiá, ktoré vyniesli dezinformátorov a pragmatikov moci do vlády, často kritizujú objektívne verejnoprávne spravodajstvo, pretože ich ideologický základ alebo záujmy, či už získanie moci, vplyvu alebo financií, sú v konflikte s pravdivým a vyváženým spravodajstvom. Verejnoprávne médiá sú zamerané na poskytovanie nestranných a presných informácií, čo je reálnou hrozbou pre dezinformačné kanály, ktoré sa snažia šíriť svoje vlastné naratívy alebo propagandu. Kritizovanie objektívnych zdrojov, čiže napríklad šírenie naratívu o potrebe rôznorodosti názorov v RTVS či jej neobjektivite voči iným názorom, iba napomáha diskreditovať tieto zdroje v očiach ich divákov alebo čitateľov, čím si udržiavajú lojalitu a zvyšujú vlastnú dôveryhodnosť vo svojej cieľovej skupine. Dáta. My v Progresívnom Slovensku nechceme a nikdy nebudeme rezignovať na dáta, práve naopak. V roku 2023 Rada pre mediálne služby nevyhodnotila žiadne podnety týkajúce sa objektivity spravodajstva RTVS ako opodstatnené. V prípade dvadsiatich troch podnetov na preverenie obsahu vysielania rada skonštatovala, že sú neopodstatnené. Tieto podnety sa týkali rôznych diskusných relácií vrátane tých vysielaných v RTVS, kde podávatelia podnetov namietali nevyvážený výber hostí a porušenie zásad objektivity a nestrannosti. Novinári musia dodržiavať rôzne etické normy a právne predpisy, ktoré zabezpečujú profesionálnu a etickú prax v oblasti žurnalistiky. Naproti tomu novinári dezinformačných médií etické normy nesledujú a nedodržiavajú profesionálne princípy, ktoré sú charakteristické pre tradičné žurnalistické prostredie. Prešla by som k návrhu zákona konkrétnejšie. Zrušenie pozície generálneho riaditeľa RTVS pri zavedení nového zákona je v rozpore s domácou aj európskou legislatívou. Podľa schváleného európskeho aktu o slobode médií vedenie verejnoprávnych médií nemožno odvolať pred koncom ich mandátu bez vážneho odôvodnenia. Výnimky pre odvolanie sú možné len pri porušení zákona alebo vážnom pochybení definovanom v zákone. Tento proces má zabrániť politickému ovplyvňovaniu vedenia a kontrolných orgánov RTVS, ktoré vláda sa snaží obísť novým zákonom. Celkovo návrh zákona znamená zrušenie predchádzajúcich právnych predpisov a zavedenie nového mediálneho subjektu, čo si vyžiada dodatočné finančné náklady, o finančných nákladoch na rebranding nehovoriac, a výrazne mení zaužívané pracovné postupy. Rebranding bude stáť mnoho státisícov v hrubom odhade, bude potrebné mať nové vizuály na všetkých kanáloch, na všetkých papieroch až po vizitky. To bude trvať roky a mnoho a mnoho zbytočne vyhodených peňazí daňových poplatníkov a energie odborníkov a odborníčok, ktorá by sa radšej mala vložiť do rozvoja a zlepšenia existujúceho. A k tejto náloži si môžeme predstaviť napríklad prerobenie úplne všetkých zmlúv na nový subjekt, koľko právnikov to bude robiť, za aký čas a za aké peniaze? Tieto zmeny významne obmedzia činnosť verejnoprávneho média na Slovensku a môžu negatívne ovplyvniť vysielaný obsah. Navrhovaná účinnosť zákona môže v praxi spôsobiť aplikačné problémy, keďže neponecháva dostatočný časový priestor na naplnenie nových ustanovení zákona. Keďže zákonom sa mení najmä vedenie Rozhlasu a televízie Slovenska, považujeme okrem samotného procesu a bez akéhokoľvek logického dôvodu rušenia inštitúcie navrhovaný dátum účinnosti za neprimerane krátky na plynulé a bezproblémové aplikovanie zákona do praxe. V návrhu zákona absentuje odôvodnenie zákona, rovnako aj odôvodnenie, nepoznáme dôvody, prečo by mal zákon nadobudnúť účinnosť týmto dňom vyhlásenia. Podľa dôvodovej správy má návrh zákona za cieľ posilniť verejnoprávny charakter, zabezpečiť pluralitu a demokratické princípy vo verejnoprávnej televízii a rozhlase, lenže písmená a ich obsah sa nedajú len tak obísť v zákone, ten je explicitný. Ich obsah nám hovorí, že je to presne naopak. Tento návrh zvyšuje vplyv Ministerstva kultúry Slovenskej republiky na riadiace orgány a kontrolu nad obsahom, čo je v rozpore s týmito vládou deklarovanými cieľmi. Okrem toho zahŕňa možnosť odvolania generálneho riaditeľa bez dôvodu a zmeny vo financovaní, čo len ohrozuje finančnú nezávislosť a udržateľnosť tohto média. Prostredníctvom nominácie štyroch členov do Rady STVR a nominácií spriatelených podporujúcich organizácií strany SNS, prípadne vládnej koalície, ako je napríklad Matica slovenská, sa len konzervuje moc v budúcej STVR. Štandardná etická komisia v európskych či svetových verejnoprávnych televíziách by teoreticky mala slúžiť na zabezpečenie dodržiavania etických štandardov a kvality obsahu, avšak my tu nepoznáme to najdôležitejšie, čo ju bude definovať, a tým je jej štatút, a ten bude určujúci. Návrh na etickú komisiu predpokladá nomináciu zo strán spriatelených organizácií typu Matica slovenská, ale prečo napríklad nemôže svojho člena nominovať vysoká škola poskytujúca audiovizuálne vzdelávanie, resp. profesijná asociácia združujúca vysielateľov? Ale Matica slovenská alebo olympijský výbor? Ak členovia a členky etickej komisie alebo osoby s rozhodovacou mocou v rámci televízie majú silné politické alebo osobné záujmy, budú môcť ovplyvňovať rozhodnutia komisie tak, aby obmedzili slobodu prejavu alebo cenzurovali obsah, ktorý je nepríjemný pre určité politické skupiny alebo indivíduá. Takéto konanie by bolo v rozpore s princípmi objektivity a nezávislosti, ktoré by mali byť základom fungovania verejnoprávnych médií. Etická komisia by mala byť preto zložená z členov s neotrasiteľnou integritou a nezávislosťou a jej rozhodnutia by mali byť transparentné a podliehať dohľadu, aby sa predišlo k zneužitiu na politické alebo osobné účely. Je dôležité, aby takéto orgány boli skutočne nezávislé a zamerané na ochranu etických štandardov, nie na ich potlačovanie. To však nie je prípad tohto návrhu zákona a teda pripomínam tú najzásadnejšiu vec, s ktorou sa daný zákon nevysporiadava, a tým je štatút a jeho navrhované znenie. Ak do etickej komisie, ktorá má dohliadať nad činnosťou pracovníkov či spolupracovníkov STVR, budú menovaní členovia na politickom základe, môže to mať následky napríklad v týchto podobách, strata dôveryhodnosti. Ak bude verejnosť vnímať etickú komisiu ako politicky ovplyvnenú, bude viesť k zníženiu dôvery celkovo vo verejnosti vo verejnoprávnu televíziu. Dôvera v nezávislosť a objektivitu mediálneho obsahu je kľúčová pre úspech a integritu každého verejnoprávneho vysielateľa. Cenzurovanie a obmedzovanie slobody prejavu. Politickí nominanti v etickej komisii môžu mať tendenciu obmedzovať reportáže alebo ich programy, ktoré sú kritické voči vláde alebo politickým stranám, ktoré ich nominovali. To by mohlo viesť k cenzúre a k selektívnemu spravodajstvu, čo by malo za následok jednostranné a zaujaté mediálne pokrytie. Konflikty záujmov. Členovia komisie menovaní na politickom základe môžu mať osobné alebo politické záujmy, ktoré by mohli ovplyvniť ich rozhodnutia. Tieto konflikty záujmov by mohli narušiť schopnosť komisie robiť spravodlivé a nezávislé rozhodnutia. Máme tu demotiváciu zamestnancov. Novinári a iní mediálni pracovníci môžu cítiť demotiváciu a frustráciu, ak vnímajú, že ich práca je neustále pod drobnohľadom politicky nominovanej komis... motivovanej komisie. V dôsledku politického zasahovania môže dôjsť k oslabeniu profesionálnych a etických štandardov v práci verejnoprávneho vysielateľa. To povedie k poklesu kvality obsahu a k strate rešpektu voči profesii novinára. Čaká nás erózia profesionálnych štandardov. Dôležité je upozorniť pri tomto návrhu k zrušeniu RTVS a k zriadeniu novej STVR na rozpor s európskou legislatívou. Napriek tomu, že pani ministerka kultúry Martina Šimkovičová a jej spolupracovníci tvrdia, že návrh zákona nie je v rozpore, nie je tomu tak. Je v rozpore. Okrem iného nám na výbor pre kultúru a médiá bola doručená žiadosť komisára Rady Európy pre ľudské práva Michaela O´Flahertyho, aby členovia Národnej rady Slovenskej republiky venovali náležitú pozornosť obavám, že prvky návrhu zákona môžu narušiť záruky prevádzkovej alebo redakčnej nezávislosti verejnoprávneho vysielateľa. V tejto súvislosti odporúča, že by sa mali zvážiť ustanovenia návrhu zákona týkajúce sa predčasného ukončenia mandátu súčasného generálneho riaditeľa a ďalších orgánov, ako aj systém, v ktorom sú viacerí členovia novej rady priamo menovaní vládou. Komisár súčasne informuje, že zaslaný list bude, čiže už bol zverejnený 14. mája 2024. V prípade, že Slovenská republika má záujem zaslať odpoveď, bude rovnako zverejnená, je potrebné Úradu komisára pre ľudské práva doručiť reakciu Slovenskej republiky v termíne do 13. mája 2024, a to, či bol zaslaný, sme sa zatiaľ z dostupných informácií nedozvedeli. Návrh zákona vedie k oprávneným obavám o jeho súlad s európskym aktom o slobode médií, ktorý vyžaduje nezávislé fungovanie verejnoprávnych médií. Podľa tohto aktu vedenie verejnoprávnych médií by malo byť vyberané transparentným a nediskriminačným spôsobom na základe jasných kritérií, pričom jeho dĺžka ich funkčného obdobia by mala byť dostatočne dlhá na zabezpečenie ich nezávislosti. Návrh zákona však umožňuje, že štyria z deviatich členov riadiacej rady budú menovaní priamo ministerstvom kultúry, čo predstavuje politické rozhodnutie. Tieto prvky sú v rozpore s požiadavkami na tú transparentnosť a objektivitu, ktoré stanovuje európsky akt. A to nás dobehne, lebo tomu sa nedá vyhnúť. Aby boli verejnoprávne médiá v súlade s európskym aktom o slobode médií, je dôležité, aby členovia ich rád boli vyberaní na základe transparentnosti a odbornosti a bez zásahov, ktoré by mohli mať politický motív. Európsky akt o slobode médií je návrh, ktorý bol predstavený Európskou komisiou s cieľom posilniť pluralizmus a nezávislosť v rámci Európskej únie. Akt zabezpečuje, aby verejnoprávne médiá mohli fungovať nezávisle a boli vybavené adekvátnym, udržateľným a predvídateľným financovaním. Bude zriadený nový európsky mediálny orgán, nezávislý európsky výbor pre mediálne služby, ktorý bude zložený z národných mediálnych autorít a bude podporovaný sekretariátom komisie. Tento orgán bude mať za úlohu podporovať účinné a konzistentné uplatňovanie rámcových pravidiel Európskej únie pre médiá. Opatrenia podľa aktu sú navrhnuté tak, aby posilnili právny rámec pre slobodu médií v Európskej únii, čo je reakcia na nastávajúce obavy o nezávislosť médií v kontexte digitálnej transformácie a politických zásahov. Slovenská republika je viazaná Európskym aktom o slobode médií ako členský štát Európskej únie. Európske právne akty, ako sú smernice a nariadenia, sú záväzné pre všetky členské štáty, ktoré musia tieto právne predpisy transponovať do svojich národných právnych systémov alebo ich priamo uplatňovať v prípade nariadení. Je veľmi únavné bránenie toho základného, čo tu máme, zoči-voči mocenským snahám koalície je to únavné a je to frustrujúce. Skúsim sa venovať ďalším detailom argumentácie. Argumentácia potrebou lepšieho financovania je logicky neuveriteľná v kontexte toho, že táto vláda spravila ako prvé to, že znížila rozpočet RTVS o tretinu, čiže o 50 miliónov. Argumentácia potrebou konkurencieschopnosti programov voči iným médiám tým, že vezmeme financie, aby si televízia a rozhlas nemohli kúpiť tie programy alebo licencie, tiež postráda akúkoľvek logiku. Argumentácia potrebou šetrenia? Vyhodením ťažkých státisícov a zmonetizovaním inhalt práce dokonca aj miliónov do vzduchu za rebranding, to má akú logiku? Argumentácia dlhom RTVS? Veď súčasné vedenie znížilo dlh RTVS za rok 2023 o 91 %. To sú oficiálne čísla z uznesenia Rady RTVS o zmene rozpočtu zo 6. októbra 2023. Čiže dáta, argumenty. Pracuje ministerstvo kultúry s týmito dátami a argumentami? Lebo za takéto čísla by si vedenie RTVS zaslúžilo skôr pochvalu, znížiť dlh o 91 %. Argumentácia, že vraj drahými externými dodávateľmi. Bez presnej analýzy a porovnania trhu to tiež je rozhodnutie, ktoré logiku postráda a rozumný manažér by sa bez podloženej analýzy ďalej ani nerozprával o ďalších zmenách. Externí dodávatelia sú toho za ostatné, si toho za ostatné týždne vypočuli mnohé nedobré, a to je dosť nefér, pretože externé spolupráce sú úplne normálnou súčasťou akýchkoľvek projektov, zvlášť v prostredí kreatívneho priemyslu a zvlášť je to dôležité vo finančne podvyživenej inštitúcii RTVS, ktorá logicky nie je schopná nakúpiť si najnovšiu technickú podporu. A je úplne logické, že externí dodávatelia nové technické zázemie či flexibilitu pracovnej sily či príslušnú špecifickú expertízu majú, pretože si vedia pomôcť prácou pre rôzne iné subjekty. Toto je naozaj v kreatívnom priemysle v tomto segmente úplne normálne. Ale ak by sme aj toto chceli vyriešiť, tak opäť nič iné, ako finančná injekcia do RTVS tomu nepomôže. Techniku môžete nakúpiť, ale aj tak dobrý manažér ju bude chcieť využiť čo najviac počas 24/7. A toto by bolo vhodné riešiť, ale nie zrušiť celú ustanovizeň. Alebo sú tu slobodní umelci a umelkyne, ktorí a ktoré spolupracujú s RTVS, a od podstaty veci a ekonomického rozmýšľania v prospech RTVS nemá logiku, aby boli internými zamestnancami. Ale tu by sme sa naopak mali zas pozrieť na ich odmeňovanie, ktoré je dlhé roky zúfalé a podceňované, a kde títo ľudia pre RTVS naozaj robia len z lásky a z úcty k svojmu remeslu a umeniu. Kde však aj tu má logiku zrušenie tejto inštitúcie? Argumentácia zvýšením príjmov, zvýšením množstva reklám. No ja by som nás chcela trošku uviesť do reality, že je rok 2024, doba internetu, 21. storočie. My naozaj žijeme v dobe, kedy najväčšou konkurenčnou výhodou je práve minimum reklám. Na jednej strane vláda hovorí, že televízia má byť nekomerčná, na druhej strane vraví, že sa musí správať komerčne. Znížením kvality programu a politickými tlakmi, ktoré budú na ňu kladené, však stratí atraktivitu. Čiže čísla sledovanosti či cieľovku, ktorú bude využívať, úplne iné zdroje. A to sú kľúčové podklady na rozhodovanie zadávateľmi reklám. Ani tento zdroj skrátka nemá logickú oporu v tom, že by to malo fungovať. Bohužiaľ. V Progresívnom Slovensku si vážime odbornosť a mnohí z nás práve kvôli dlhodobému nedostatku odbornosti a kvalitných riešení pre Slovensko išli do politiky. Je mi preto ťažké pozerať sa na to, ako súčasná vláda robí kroky, ktoré sú spiatočnícke, sú neeurópske, ako nerozmýšľa smerom do kvalitnej budúcnosti a ako, žiaľ, nemá poznanie a odbornosť a ani ľudí, ktorí by vedeli, ako robiť veci správne. Strana SNS, ktorá má v súčasnosti v gescii ministerstvo kultúry, bez odborných debát či hľadania konsenzu presadzuje svoje limitované videnie sveta. Problém je, že do tohto odborného podpriemeru zaťahujú celé Slovensko a všetkých nás. Mrzí ma, že neprijímajú iné odborné názory a ako som vravela, toto je priamo v rozpore s vládnym programovým vyhlásením. V Progresívnom Slovensku neustále ponúkame pomocnú ruku a ponúkame ju aj teraz. Poďme sa konštruktívne rozprávať o veci. Poďme si každý jeden argument rozobrať. Poďme rozobrať, pani ministerka kultúry, členovia a členky výboru pre kultúru a médiá, panie poslankyne, poslanci, poďme si rozobrať vaše očakávania, ktoré sú úplne legitímne, od televízie a rozhlasu. A poďme argument po argumente. Pretože zrušením RTVS nedosiahneme zvýšenie kvality, nedosiahneme verejnoprávnosť a rozmanitosť, nedosiahneme lepšie odmeňovanie pracovníkov, nedosiahneme lepšie nastavenie ekonomiky inštitúcie a nedosiahneme zníženie infraštruktúrneho dlhu. Je preto legitímne pýtať sa, akému účelu má slúžiť zrušenie kľúčovej inštitúcie v krajine? Ak by súčasné ministerstvo kultúry, strana SNS a spolu s ňou súčasná vláda chceli siahnuť na demokraciu takýmto siahnutím na Rozhlas a televíziu Slovenska, nerobili by to inak. Dámy a páni, rozpravu som začala návratom na konkrétny čas strašného činu atentátu na predsedu vlády Slovenskej republiky a na konci by som sa k tejto téme ešte chcela vrátiť. V súvislosti s RTVS máme dáta k sledovanosti počas atentátu. RTVS sumárne na jednotke a spravodajskej dvadsať štvorke odvysielala takmer jedenásť hodín vysielania venovaného atentátu na premiéra, z toho štyri hodiny na jednotke a takmer sedem hodín na dvadsať štvorke. Dáta od RTVS nám ukazujú, že aspoň na tri minúty si vysielanie zaplo takmer 28 % populácie. Voči predchádzajúcim dvom dňom 13. mája a 14. mája je vidno nárast sledovanosti pri všetkých spravodajských kanáloch, pri správach na jednotke ide o nárast o 19 %, pri dvadsať štvorke ide až o 204-percentný nárast. Markíza mala nárast 31 % a najväčší nárast bol pri TA3, ktorá mala 527 %. Tieto čísla nám ukazujú, že počas tak vypätej krízy, ako je pokus o atentát na premiéra, ľudia siahajú po štandardných spravodajských zdrojoch na získanie informácií. V časoch krízy, ako boli začiatky pandémie covidu, konflikt na Ukrajine či aktuálny pokus o atentát na premiéra, existuje výrazná tendencia ľudí obracať sa na mainstreamové médiá. Tento jav možno vysvetliť niekoľkými kľúčovými faktormi: Po prvé, počas krízových momentov majú ľudia prirodzenú potrebu hľadať spoľahlivé a rýchle informácie. Mainstreamové médiá vďaka svojej etablovanej pozícii, širokej dostupnosti a reputácii sú často vnímané ako najdôveryhodnejšie zdroje. O tom som aj hovorila na začiatku. Aj tí, ktorí bežne sledujú alternatívne či dezinformačné zdroje, sa v takýchto situáciách často prepnú práve na tradičné spravodajské kanály, aby získali overené informácie. Tento prechod niekedy býva dočasný, avšak je veľmi významný. Počas atentátu na premiéra, ako to ilustrujú dáta od RTVS, vidíme jasné dôkazy o tomto jave. RTVS vysielala takmer jedenásť hodín vysielania venovanej tejto udalosti, z čoho štyri hodiny na jednotke a takmer sedem na dvadsať štvorke. Tieto čísla jasne ukazujú, že počas kríz, ako je pokus o atentát na premiéra, ľudia teda siahajú po týchto štandardných spravodajských zdrojoch, aby tie informácie získali. Mainstreamové médiá poskytujú rýchlu, overenú a komplexnú analýzu situácie, ktorá je v takýchto momentoch kľúčová. Navyše tieto médiá majú vybudované rozsiahle siete reportérov a redaktorov, čo im umožňuje pokrývať udalosti v reálnom čase a prinášať aktuálne správy, čo je v čase krízy neoceniteľné. Krízové situácie taktiež často vyžadujú schopnosť médií správne interpretovať a kontextualizovať informácie. Mainstreamové médiá disponujú odborníkmi a analyzátormi, ktorí dokážu poskytnúť divákom hlbšie pochopenie situácie, čo zvyšuje dôveru v ich spravodajstvo. Aj keď sa po upokojení situácie môžu ľudia vrátiť k alternatívnym zdrojom, v čase krízy jednoznačne prevláda potreba overených a spoľahlivých informácií. Tento fenomén je univerzálny a opakovane pozorovaný. Potvrdzujú to aj dáta sledovanosti počas tejto udalosti. Je dôležité si uvedomiť, že práve dôvera v mainstreamové médiá počas krízových situácií je kľúčová na udržanie informovanej verejnosti a stability spoločnosti. Ak sa prijme nový zákon o STVR, obmedzí sa nezávislosť RTVS a urobí sa z nej politický nástroj propagandy. Toto výrazne naruší dôveru, o ktorej som hovorila. Politická kontrola a zásahy do obsahu verejnoprávnych médií budú viesť k pochybnostiam o ich objektivite a nezávislosti, čo bude mať za následok zvýšenie skepsy medzi občanmi a ešte väčšiu únavu ľudí našej krajiny. V dôsledku toho sa ľudia začnú zase obracať ďalej k alternatíve, k menej spoľahlivým zdrojom informácií, prípadne k zdrojom až dezinformácií a konšpirácií. Takýto vývoj bude kontraproduktívny úplne pre nás všetkých najmä v časoch, keď je prístup k presným a overeným informáciám kritický. Preto je nevyhnutné zachovať RTVS a pomôcť jej byť kvalitnejšou, zachovať jej nezávislosť a dôveryhodnosť, aby mohla naďalej plniť svoju úlohu ako spoľahlivý zdroj informácií pre všetkých občanov zvlášť v období kríz. Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem. (Potlesk.) [09:31] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Na vystúpenie pani poslankyne štyri faktické poznámky. Prvý, poslanec Dubovický. Nie je tu. Pán poslanec Hazucha. [09:31] Ivan Hazucha – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Spomenuli ste, pani poslankyňa, z prieskumov 34-percentnú dôveryhodnosť spravodajstva. Ja toto číslo nepovažujem za žiadnu veľkú výhru a ocenenie objektívnosti. Toto percento skôr len kopíruje voličskú základňu liberálnej časti politického spektra a tí sú, samozrejme, spokojní. Zvyšných 66 % asi spokojných nie je a preto ja vidím priestor na hlboké zmeny v RTVS. Alebo tých 66 % opýtaných, ktorí spravodajstvo RTVS nepovažujú za najobjektívnejšie, sa nepodieľajú na financovaní RTVS-ky? Ich názor je nezaujímavý? V ich mene hovorím, do toho, pani ministerka, máte moju podporu a verím, že aj väčšiny občanov Slovenska. Spomenuli ste tiež etické komisie, že môžu ovplyvňovať spravodajstvo neobjektívnosti, nevyváženosti a jednostrannosti. Presne tieto javy tam vnímam v RTVS-ke aj teraz a už aj niekoľko rokov späť. Taktiež bolo spomenuté spravodajstvo po atentáte na premiéra. Áno, informácií bolo dosť aj relácií, ale výber hostí bol pre mňa, no poviem, minimálne veľmi-veľmi zvláštny podporujúci naratív, ktorý šírite niekoľko rokov. Aj tieto spravodajstvá boli podľa mňa veľmi-veľmi nevyvážené. Je čas na zmeny. Ďakujem. (Potlesk.) [09:31] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Pročko. [09:31] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Hovorili ste o rôznorodosti a verejnoprávna televízia naozaj musí byť rôznorodá. Veľmi veľkým apelom pre celé Slovensko je, že Slovenská národná strana, ktorá tento zákon predkladá, hovorí o národnom, o hrdosti, hovorí o Slovensku. No Slovensko a hlavne verejná, právna televízia si na seba nezarobí, ale programy, ktoré sa tam vyrábajú, musia byť naozaj rôznorodé. Musia to byť programy pre deti, zábava, musia to byť programy z regiónov, ktoré si na seba nevedia zarobiť, a tieto programy musia byť naozaj koncipované spravodlivým a objektívnym spôsobom. Ja si neviem predstaviť, že keď sa tento zákon prijme, aká objektivita tam nastúpi. Ja vo svojej rozprave budem rozprávať o časoch, keď ja som bol v televíziách a v televízii, čo sa tam dialo, ale viete, keď tu niekto povie, že 30 % je, sú to len voliči liberálni, ktorí súhlasia s tým, no viete, na, prepáčte, mne to prišlo veľmi smiešne, na rôznych prieskumoch obľúbenosti, tak má SMER má obľúbenosť len voličov SMER-u, takže to je, to je, to je také, také zavádzajúce tvrdenie, veľmi zavádzajúce. Verejnoprávna televízia musí byť verejnoprávna a ktokoľvek tam bude zasahovať a zasahovať idú, tak spraví z nej diktátorskú televíziu. [09:31] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Kleinert s reakciou na faktické. [09:31] Dana Kleinert – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Ďakujem vám, aj pán Hazucha, aj pán Pročko, za reakciu. Ja by som len vám chcela, pán Hazucha, povedať, že dáta si nemôžme len tak akože čítať, ako sa nám chce. Oni akože hovoria exaktné veci a zároveň ale je dôležité, že proste neplatí, že keď je 34 % spokojných, tak je 66 nespokojných. To nie je tak. To vôbec takto nefunguje. Druhá vec je, že je veľmi dôležité povedať, že vždy sa dáta dôveryhodnosti znížili, akonáhle bolo médium spolitizované, pretože všetko to, čo som pred chvíľou hovorila o dôvere ľudí v nejakú verejnoprávnosť daného média, v ich informácie, v ich podložené overiteľné zdroje, to je všetko súčasťou dôvery ľudí a nefunguje to naozaj tak, že 34 % je málo, lebo 66 % je nespokojných. Takto sa skrátka jednoducho tieto dáta nedajú vykladať. Ak chceme sa pozrieť na argumentáciu, prečo zrušiť RTVS, tak rozhodne nezvýšime dôveryhodnosť RTVS tým, že jednu zrušíme a spravíme si svoju novú. To proste naozaj takýto svet, takto to proste nefunguje. Nová STVR bude jednoducho politickým nástrojom, bude nástrojom propagandy, ak to bude takto, ako to navrhujete, a tá dôveryhodnosť nebude vyššia. Tak to, bohužiaľ, bude. Ďakujem. [09:31] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Pokračujeme v rozprave. Prihlásená je pani poslankyňa Kolíková, následne pán poslanec Horecký. [09:31] Mária Kolíková – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážená pani ministerka, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ja si dovolím trošku k tej politickej kultúre. Ja sa musím priznať, že ja som veľmi prekvapená, že pri predkladaní vládnych návrhov zákonov predkladateľ za vládu nie je na svojom mieste predkladateľa. Ja sa musím úprimne priznať, že ja tomu nerozumiem. Ja nerozumiem, prečo na mieste navrhovateľa nesedí predkladateľ. Ja tomu nerozumiem. Nerozumiem, prečo sa minister, ktorý predkladá návrhy zákonov, potuluje po pléne, rozpráva sa s poslancami, vybavuje si svoje iné zjavne témy a záležitosti, prípadne sa rozpráva s predsedajúcim, pochybujem, že o obsahu návrhu zákona, ktorý sa tu prejednáva, a ja to poviem, že je ale absolútne nekultúrne, neslušné, že je zrejmé, že keď tu vystupovala... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Danko, Andrej, podpredseda NR SR Skúste k téme, pani poslankyňa. Dobre? Kolíková, Mária, poslankyňa NR SR Prepáčte, ale to je k téme, pán predsedajúci, lebo to je ku kultúre tohto návrhu zákona, ktorý tu práve prerokúvame. (Potlesk. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Danko, Andrej, podpredseda NR SR Je prirodzené, že pani ministerka nemusí sedieť jednom mieste. Dobre? Kolíková, Mária, poslankyňa NR SR No veď, nech sa páči, môžu mať na to... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Danko, Andrej, podpredseda NR SR Nikdy sa to nevyžaduje, takže pokračujte k téme. Dobre? Kolíková, Mária, poslankyňa NR SR Takže, pán predsedajúci, pán predsedajúci, ja hovorím k téme, hovorím k téme kultúry, s ktorou súvisí ministerstvo kultúry, hovorím k predkladanému návrhu zákona, ktorý sa týka zrušenia RTVS, a s tým súvisí aj kultúra tu prejednania v pléne. Veď rozprávame sa o tom, že to ideme nastaviť nanovo kultúru. Tak keď ideme nanovo nastaviť kultúru, ja predpokladám osobitne, ak tu zaznela požiadavka zo strany koalície, že by pri prejednaní tohto návrhu zákona sa diskusia zúži na minimálny počet príspevkov, tak potom ten minimálny počet príspevkov si vypočuje pani navrhovateľka. Aleže to naozaj vypočuje tak, že bude počúvať, čo tí rečníci hovoria. Veď ako my sa tu nehráme na diskusiu, veď tu prebieha diskusia a ja si veľmi vážim pána poslanca Hazuchu, ktorý aj včera tu bol, aj do večerných hodín, aj dnes, aj sa prihlásil s faktickou poznámkou, naozaj počúval rečníčku. Načo a naozaj a ja toto naozaj veľmi pozitívne vnímam. Veď môžme mať kritický k tomu názor, môžme to vnímať rozdielne, ale počúvajme sa, skúsme sa, lebo keď vidím, že ten človek ani nepočúva, tak to ani, to ani nie je už hra na počúvanie. Takýmto spôsobom jednoducho to, to prejednanie naše vzájomne kultúrne tu nikdy nebude. Naozaj tu nikdy nebude. Jedna vec je, že sem prichádza minister, ktorý nepredkladá návrh zákona, že ho tu často zastupuje iný minister, aj to je, samozrejme, v súlade so zákonom, ale že ten navrhovateľ ani nepočúva tých rečníkov. Ja to považujem naozaj za hrubú nekultúrnosť a osobitne, ak je to pri prejednávaní zákonov, ktoré sú z rezortu kultúry, tak to považujem za úplné nepochopenie potom kultúry, ktorú má reprezentovať daná osoba, ktorá vedie tento rezort. Takže opätovne ja si dovolím aj požiadať pani ministerku, aby bola na mieste navrhovateľa a mala som aspoň nejaký vnem, že počúva to, čo teraz hovorím, možno sa k tomu aj prihlási, možno sa k tomu aj vyjadrí, ale prinajmenšom viem, že počúva to vyjadrenie, ktoré za našu stranu k tomuto návrhu zákona máme. A považujem naozaj za smutné od predsedajúceho, že nepovažuje za dôležité, aby k tomu aj upriamil pani navrhovateľku, že by bolo dobré aspoň, aby väčšinu času na tomto mieste bola a že sa to tak nedeje, je to zrejmé, že sa to nedeje, to znamená, že to nie je nejaká výnimočná udalosť, že minister nie je na mieste navrhovateľa. Úprimne ja si to nepamätám, že by sa tu takto hrubo proste nekultúrne rokovalo v parlamente, ja si to nepamätám. A to som v politike od roku 2006, ale nepamätám si to, že toto by sa dialo. Ja tomu rozumiem, že minister sa porozpráva, lebo za ním príde poslanec, ale nepamätám si, že by takto hrubo dával najavo minister, že nepočúva poslancov, že mu je jedno, čo tí poslanci rozprávajú. Ja si to nepamätám. A potom naozaj mi príde zvláštne, aby tu niekto k nám prevolával k slušnosti a korektnosti, keď takáto jednoduchá záležitosť pri prerokovaní návrhu zákona sa tu nedeje. Jednoducho ten, to volanie po zmieri a po slušnosti musí byť vzájomné a musí to byť vidno. Ale keď to nie je vidno, tak to znamená, že tu ani nie je záujem, proste úprimný záujem o to, aby to tu takto bolo. A preto prepáčte, pán predsedajúci, som považovala za dôležité k tomuto vystúpiť. A nechávam na, nechám na vás, ako možno aj vy budete pokračovať ďalej a prípadne usmerníte aj pani ministerku, pretože sedí na mieste podpredsedu Národnej rady a nie na mieste, ktoré patrí ministrom a mieste navrhovateľa. Jednoducho je to tak a zjavne je to tak teraz ako princíp, lebo si to všímam a je to tak od začiatku, čo som prišla... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Danko, Andrej, podpredseda NR SR Keby ste už prestala, už tam sedí. Prosím, poďte k téme, ja som poprosil pani ministerku, samozrejme, o nejakú konzultáciu ešte k tomuto zákonu a ona bude na svojom mieste. Dobre? Nech sa páči. Nech sa páči, k téme. Kolíková, Mária, poslankyňa NR SR Ďakujem. Som rada. Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Som rada, že je to konzultácia k zákonu. Ďakujem pekne, pán predsedajúci, aj za vysvetlenie. Ja verím, že tá konzultácia nebude dlhá a že pani ministerka sa bude venovať naozaj rečníkom, ktorí tu vystupujú. Ďakujem pekne. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Danko, Andrej, podpredseda NR SR Odpustite si svoj cynizmus, lebo dá sa... Kolíková, Mária, poslankyňa NR SR To nie je cynizmus, ja len reagujem na vašu poznámku, ktorú ste dali. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Danko, Andrej, podpredseda NR SR Dobre, ale keď ja začnem byť cynický na vaše správania, tak vás to bude takisto mrzieť. Dobre? K téme vás poprosím. Kolíková, Mária, poslankyňa NR SR Pán predsedajúci, mňa nič nemrzí, ja som rada, že túto výmenu máme. Ďakujem pekne. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Danko, Andrej, podpredseda NR SR Poprosím, druhýkrát vás upozorňujem, k téme RTVS. Kolíková, Mária, poslankyňa NR SR Pán predsedajúci, ja hovorím k téme a idem teraz k návrhu zákona. Ďakujem pekne. Máme predložený vládny návrh zákona, ktorý má zrušiť RTVS. Počula som tu veľmi veľa argumentov, že opozícia vlastne a osobitne strany, ktoré tu boli pri vytvorení RTVS a pri jej kreácii a spájaní Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie, ako keby nemali legitimitu sa teraz k tomu vyjadrovať. Ja si dovolím preto vrátiť sa k spájaniu verejnoprávnych médií Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie a myslím si, že je dobré upriamiť pozornosť na zopár faktov. Keď v roku 2011 došlo k zlúčeniu Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu, situácia bola taká, že televízia tu bola pred kolapsom. Slovenská televízia bola v hlbokej platobnej neschopnosti. Nemala už ani na výplaty, sociálny fond žiadny, o úsporných opatreniach alebo akejkoľvek reštrukturalizácii ani neuvažovala. O spôsobe záchrany televízie sa naozaj viedli široké diskusie na rôznych úrovniach. Boli k tomu naozaj dlhé debaty, široké a odborné. Jednou z alternatív bolo zlúčenie oboch médií a táto alternatíva sa javila ako najschodnejšia a veľká skupina mediálnych odborníkov legislatívcov jednoducho navrhovala takéto zlúčenie. Táto synergia vytvorila skutočne priestor na šetrenie zdrojov vo verejnoprávnych médiách. Najprv sa predpokladalo, že dôjde k ušetreniu zdrojov za prvý rok 20 miliónov eur. Nakoniec sa ušetrilo 35 miliónov eur. Za prvý rok pri zlúčení RTVS. Synergia, samozrejme, bola aj vo výrobe programov, v obchode, v marketingu, v komunikácii, v technike, technológiách a administratíve. Jednoducho ukázalo sa, ukázalo sa, že spájanie, spojenie RTVS skutočne malo svoj dobrý synergický efekt a zjavne vďaka tomu od roku 2011 tu neboli žiadne snahy o to, aby došlo k rozdeleniu RTVS. Nakoniec ani dnes, aj keď najprv to boli proklamované snahy, tak to pozitívne hodnotím, že nakoniec predsa len táto vláda uznala, že to spojenie RTVS zmysel malo a s ohľadom na to vlastne ten výsledok ten vládny návrh zákona len ukazuje, že je tu len politický účel, politický účel zmeniť vedenie súčasné aj súčasnej RTVS a nejedná sa vlastne o žiadne, žiadnu novú inú inštitúciu, ktorá by sa tu mala kreovať, po účinnosti tohto zákona. Myslím si, že je veľmi dôležité sa k tomu vracať, že ako to vlastne bolo pri spájaní RTVS, pretože dnes tu nie je zrejmý žiadny účel, žiadny zrozumiteľný, racionálny dôvod, prečo sa RTVS mení na STVR. Stále dochádza k zlúčeným inštitúciám rozhlasu a televízie, ale tá zmena dochádza len, len, tá zmena je len naozaj v tom, že politicky dôjde k ovládnutiu celého verejnoprávneho média. Žiadny iný rozdiel ohľadom samotného nastavenia tu nie je. Treba tiež povedať, že pri hľadaní nového generálneho riaditeľa novej inštitúcie v roku 2011 sme tu mali, samozrejme, dvoch riaditeľov Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu, tak nemohli dvaja, samozrejme, viesť ďalej jednu inštitúciu, tak je zrozumiteľné, si myslím, že sa hľadal nový manažér pre novú, nové verejnoprávne médium a ja si myslím, že v istej miere je aj zrozumiteľné, že sa ním stala nakoniec riaditeľka Zemková, ktorá viedla v tom čase naozaj veľmi funkčnú inštitúciu rozhlasu po riadnom nakoniec výberovom konaní. To, čo dnes naozaj trápi RTVS, je nedostatočné financovanie. To je skutočný problém dnes RTVS. Ja rozumiem, že tu môžme mať množstvo názorov na to, ako zabezpečiť ten spôsob financovania. Tomu naozaj plne rozumiem. Ale pri kritike, ako bolo zavedené, ten spôsob financovania, faktom je, že v zákone bolo stanovené 0,17 % HDP, a to slovenskej, to RTVS jednoducho pomohlo. To jednoducho RTVS jednoznačne pomohlo. Ja verím tomu, že, pán predsedajúci, stále riešite konzultáciu k tomuto zákonu. To, že koalíciu vôbec netrápi financovanie RTVS, len jednoznačne ukazuje, že je tu iný dôvod, ako ten, aby táto inštitúcia bola funkčná. Prvý krok predsa smerom k RTVS bol, že táto koalícia skrátila RTVS financovanie. Dostalo ju jednoducho na kolená. RTVS prvý krok bol, že dostala táto koalícia na kolená RTVS a potom ju kritizovala, že nie je schopná zabezpečiť všetky programy tak, ako by si predstavovala, ktoré sú jednoducho finančne náročné zabezpečiť. No tak keď najprv utiahneme kohútik pre financovanie RTVS, tak je jasné, že potom nemôže zabezpečiť všetky programy tak, ako predpokladala. Orgány novej inštitúcie STVR, ktorá vlastne je ten istý, istým spôsobom to isté verejnoprávne médium, len sa inak vytvorí jej manažovanie a jej kontrolné orgány, je vlastne tým úplným odkrytím kariet. Jednoducho ide o to, aby plne táto koalícia politicky ovládla RTVS. Jednoducho tak to je. A ja sa divím naozaj tejto koalícii, že toto takto naplno chce urobiť, lebo to sa nakoniec raz môže obrátiť aj proti nej samotnej. RTVS bude v plnom područí vládnucej strany. Bude. Jednoducho takto to zabezpečíte v plnosti. Áno, po novom to bude STVR (povedané so smiechom), ale jednoducho to, bavíme sa o tom, čo sa z tej RTVS stane. Z RTVS sa stane politické médium. Tak vy hovoríte, pán predsedajúci, no a čo. Tak pre vás je to asi no a čo, ale to určite nie je objektívne verejnoprávne médium, ak ho má v područí iba vládnuca koalícia. To nie je verejnoprávne médium. To je politické médium. Tak vy chcete politické médium. Chcete politické médium, ktoré bude šíriť informácie, ktoré si dohodnete na koaličnej rade, lebo toto sa stane s RTVS. RTVS bude len komunikovať tie informácie, ktoré táto koalícia bude považovať za vhodné, a vzhľadom na to, ako je nastavené to celé zloženie kontrolných orgánov a samotného generálneho riaditeľa a jeho voľbu, no tak je jasné, že to bude v prvom momente určovať Slovenská národná strana. Tak ja rozumiem, pán predsedajúci, že vám to vyhovuje. Ale ja sa divím, že to vyhovuje aj ostatným koaličným stranám, že toto ostatným koaličným stranám je jedno, lebo tu jednoznačne chýba, chýba nezávislosť. Akákoľvek snaha po objektivite. Akákoľvek snaha po redakčnej nezávislosti. Akákoľvek snaha po kvalitnej dramaturgii RTVS, lebo zatiaľ to je RTVS, ja preto úmyselne hovorím RTVS. RTVS stratí akýkoľvek priestor na to, aby jej generálny riaditeľ určoval a bol zodpovedný aj za program samotnej RTVS. Jednoducho ak to nebude tak, ako si predstavujú kontrolné orgány, no tak jednak sú tam finančné postihy, ale je zrejmé, že taký generálny riaditeľ proste sa tam dlho neohreje. Ja neviem potom, na čo nám bude takáto, takáto inštitúcia, taká drahá inštitúcia. Načo nám to bude? To potom skutočne nám stačí len médium z vlády, prípadne z ministerstva kultúry, ktoré bude informovať verejnosť o tom, čo považuje za vhodné. Nepotrebujeme na to takúto drahú inštitúciu. Zbytočné. Potom rozumiem aj Slovenskej národnej strane, že je to drahá inštitúcia, pretože potom je naozaj drahá. Načo potrebujeme takú drahú inštitúciu, ktorá vlastne len posúva informácie, ktoré si rozhodne proste politický kolektív vládnucej strany. A je zjavné, celý ten návrh zákona je písaný rýchlou, rýchlym perom a my sme kritizovali aj samotný čas, počas ktorého došlo, vlastne bolo možné vôbec pripomienkovať tento návrh zákona aj nakoniec spôsob, bolo, bola, bol tu priestor, kde sme predkladali aj naša strana hromadnú pripomienku, ale ten spôsob prerokovávania tohto návrhu zákona a ten spôsob prerokovania bol zjavný, že to nebol žiadny, žiadna ochota si vypočuť pripomienky, žiadna ochota o nich naozaj diskutovať. Akonáhle sme mali otázky odborného charakteru, ten odkaz bol, toto je politické rozhodnutie. No tak pri pripomienkach, ktoré máme v rámci riadneho pripomienkového konania jednoducho to neobstojí, aby pri odborných otázkach, osobitne k zárukám nezávislosti takejto inštitúcie, sme dostali rozhodnutie, sme dostali informáciu, že toto všetko sú politické rozhodnutia. Tu nebol riadne vôbec žiadny priestor na to, aby sme takúto, takéto vážne rozhodnutie mohli riadne prediskutovať. A svedčí tomu nakoniec aj to, ako je skrátená táto rozprava v parlamente. Ja sa pýtam, kde je taký, načo je taký zhon? K čomu je taký stres? Čo sa také deje v RTVS, že je potrebné tak rýchlo zmeniť právnu úpravu? Čo sa deje, že je potrebné zo dňa na deň dať dole generálneho riaditeľa a súčasné kontrolné orgány? Pretože aj samotné znenie účinnosti týchto ustanovení vlastne predpokladá, že dňom vyhlásenia v Zbierke zákonov proste končí RTVS. To znamená, zo dňa na deň RTVS skončí, budeme tu mať novú inštitúciu STVR, čo znamená jej premenovanie, končia tieto orgány a končí generálny riaditeľ. Nie je tu žiadny priestor takisto, bohužiaľ, ako sme si už zvykli aj pri iných inštitúciách, ktoré nám končia zo dňa na deň. Žiadny priestor, aby tá inštitúcia sa na to pripravila, pretože ja, ja považujem za absolútne legitímne, že koalícia má svoju predstavu, či už k rušeniu inštitúcií alebo k vytváraniu nových inštitúcií, ale to, čo považujem za, za vážne, aby sme boli naozaj znepokojení ako opozícia, je spôsob, ako sa prerokovávajú tieto návrhy. Spôsob, ako sa to predkladá na diskusiu, tie návrhy. Spôsob, ako k tým zmenám dochádza. Toto sme tu naozaj takúto kultúru nemali. Veď keď dochádza k zásadným zmenám, tak aj tá inštitúcia potrebuje nejaký priestor a čas, aby sa na to pripravila. Jednoducho to je zodpovedné vládnutie. Veď my v zásade nepopierame, že vláda má väčšinu, vláda má svoje vlastné predstavy o vládnutí, to nepopierame. My kľúčovo popierame spôsob vládnutia. Tú hrubosť presadzovania zmien. Nedáva priestor na diskusiu a nedáva ani priestor, aby zodpovedne potom tie zmeny boli prijaté do života samotnou inštitúciou, samotnými zamestnancami a toto vyzerá, že proste začína byť štandard jednoducho tejto vlády. Či už to bol Úrad špeciálnej prokuratúry a ja si dovolím povedať aj v súčasnosti NAKA, lebo, lebo to je proste nejaká kultúra, ktorá je tu jednoducho nebezpečná, že takýmto spôsobom sa tu robia zmeny. Takýmto rýchlym spôsobom, nekultúrnym, nezodpovedným a neslušným, a preto som si, pán predsedajúci a pani ministerka, dovolila na začiatku mať k tomu takýto úvod, lebo, lebo niečím to začína byť symptomatické, že proste nám nezáleží ani na tom zdaní, že by sme tu chceli byť kultúrni, že by sme tu chceli mať kultúrnu diskusiu. Ja som nepočula jeden racionálny dôvod zo strany predkladateľa, prečo sa má rušiť RTVS a má sa zmeniť na STVR. Nepočula som. Bude to znamenať administratívnu záťaž, bude to znamenať finančnú záťaž, bude to znamenať politickú závislosť. Veď RTVS nie je v politickom područí opozície. To nie je pravda. Jednoducho došlo k voľbe generálneho riaditeľa, je pravda počas bývalej, počas bývalého funkčného obdobia v riadnom termíne, tak ako predpokladal, predpokladá zákon, ale kontrolné orgány tu majú jednoducho predsa paritné zastúpenie v rámci jednotlivých funkčných období, jednotlivých vládnutí. To znamená, že tam v tých kontrolných orgánoch predsa sú predstavitelia, ktorí zastupujú rôzne záujmy, aj politické. Nedá sa povedať, že by bola teraz RTVS v nejakom područí, politickom. Ja nebudem ďalej naťahovať túto, tento svoj príspevok, ja si dovolím na záver iba možno upozorniť na pre mňa naozaj zopár nezmyslov, ktoré sú tiež v tomto vládnom návrhu zákona, a ukazujú vlastne na chyby, ku ktorým jednoducho dochádza pri rýchlych návrhoch, ku ktorým nie je žiadna riadna diskusia, predkladateľ nepočúva pripomienky, ktoré sú prednášané. Napríklad. Ja som naozaj nepochopila a osobitne pri návrhu zo strany Slovenskej národnej strany, ktorý vnímam, že má nejaký osobitý rešpekt k národným symbolom a k štátnym symbolom, prečo každá televízna a programová služba a rozhlasová programová služba má dostať do vysielania o 23.30 do 00.30 štátnu hymnu. To je naozaj devalvácia vážnosti hymny a významu štátnej hymny. To naozaj, to znamená, že každá, každá televízna programová služba a rozhlasová programová služba má mať štátnu hymnu v tomto čase. Naozaj to zvyšuje tú vážnosť? Ja si nemyslím, že toto bude zvyšovať vážnosť štátnej hymny. Myslím si naopak, že to bude devalvácia vážnosti a významu štátnej hymny. Považujem za, a ja som to už spomínala, za osobitne nebezpečné spôsob, akým bude volený generálny riaditeľ, pričom my sme pripravení a ja si viem predstaviť normálnu odbornú diskusiu, že si sadneme a povieme si, pobavme sa o spôsobe voľby generálneho riaditeľa. Viem si predstaviť naozaj dobrú odbornú diskusiu, že nie je dobrý ten mechanizmus nastavenia, že generálneho riaditeľa volí Národná rada. Poďme sa pobaviť o inom spôsobe, poďme akože kľudne, my sme pripravení si k tomu sadnúť. Ale urobiť to takýmto hrubým spôsobom? Nebudem sa už viac venovať etickej komisii a k jej zásahom do programovej skladby RTVS a následne a vyvodzovania zodpovednosti voči generálnemu riaditeľovi, pretože ja som zvedavá naozaj, kto tu bude generálny riaditeľ v tejto novej inštitúcii, lebo to bude generálny riaditeľ, ktorého vlastne od začiatku ste označili za nesvojprávneho. Jednoducho to bude osoba, ktorá ako keby bola nesvojprávna viesť STVR, viesť obsah toho vysielania v STVR, pretože tú zodpovednosť vlastne za jeho rozhodovanie prenášate na tie kontrolné orgány. Považujem za veľkú chybu naozaj pri presadzovaní tohto návrhu zákona takýmto spôsobom, za hrubú chybu v priestore slobody prejavu, šírenia informácií, za hrubú chybu v demokratickej spoločnosti, kde je dôležité, aby sme dostávali objektívne informácie. Pri takomto presadení návrhu zákona a pri tomto návrhu zákona potom ani nemusíme mať už RTVS, si myslím, že by to bolo asi lepšie pre Slovensko. Ďakujem pekne. [10:01] Andrej Danko Na vystúpenie pani poslankyne tri faktické. Prvá - poslankyňa Marcinková. [10:01] Vladimíra Marcinková Ďakujem pekne, pán predsedajúci, ja som veľmi rada, že pani poslankyňa Kolíková upozornila na tú politickú nekultúru, ktorú tu pani ministerka predvádza, a to naozaj so všetkou úctou, ale v čase prerokúvania jej návrhu a nemá ani snahu diskutovať s nami a reagovať na predrečníkov. Som rada, že aspoň s vami, pán Danko, má ochotu konzultovať, lebo ja som pani ministerku naozaj ešte nepočula komunikovať žiadnu z tém, ktoré jej prislúchajú a ktoré zásadne menia vlastne priestor kultúry na Slovensku. Tu v pléne tvoriť idey, tvoriť ten svoj nejaký názorový ráz, vždy len príde, prečíta nejaký svoj návrh a potom ďalej nevieme, aké sú jej reakcie na to, čo tu, čo tu prebieha a čo vlastne vyčítame jej návrhom. Minulý týždeň som bola na Rade RTVS, ktorá je verejná, kde môže prísť ktokoľvek a chcela som vedieť, počuť, ako začnú túto radu v čase, keď sa v pléne parlamentu preberá absolútna rekonštrukcia vlastne tejto ustanovizne, tejto inštitúcie, že čo budú vlastne prvé slová predsedu tejto rady. A na moje počudovanie prvé slová predsedu rady boli nepravdy, nejaké konšpirácie o tom, že tam opoziční poslanci prišli nejak organizovane ako puč a neviem čo všetko, kde ja som sa sama rozhodla dve hodiny predtým, že tam zájdem. Čiže veľmi ma to sklamalo a nedozvedela som sa, čo tento orgán vidí a vníma ako problémy v tomto návrhu a už to ma znepokojilo, že už dnes je tá situácia v RTVS taká, že tam naozaj dochádza k limitovaniu slobody slova aj ja som bola toho účasťou, keď mi nedovolili vystúpiť väčšinovým hlasom. A posúva sa ešte ďalej, vidíme to v tomto návrhu, a ja by som si naozaj želala, aby bol aspoň odôvodnený, keď už je tak škodlivý, aby sme mu rozumeli, týmto vašim úvahám. [10:01] Andrej Danko Pán poslanec Krúpa. [10:01] Juraj Krúpa Mária, ďakujem veľmi pekne za tvoj príspevok, veľa vecí si tam jasne vystihla. To, čo sa tu deje v podstate, že bolo odštartované, vlastne odštartovaná likvidácia verejnoprávnosti, ale nielen verejnoprávnosti, ale aj zoštátnenie a pokus o zoštátnenie aj ostatných mainstreamových médií. Tých dôvodov prečo, samozrejme, je viacej, jedným z nich je, že naozaj ide u týchto ľudí o ješitnosť. Ješitnosť z toho, že neznesú kritiku a každú kritiku vnímajú osobne, že to je niečo, čo ako naráža na ich nejakú osobnú integritu a zároveň majú predstavu, že by tieto média mali dávať priestor aj zblúdeným nápadom alebo konšpiráciám, ako bol napríklad pán Machala, ktorý hovoril o plochej Zemi, alebo o ´chemtrailsoch´, alebo niečom podobnom a že toto má byť taký priestor, kde proste všetko má zaznieť, taký guláš všetkého a ničoho. Zároveň, samozrejme, pod kontrolou a kuratelou nejakých úradníkov, ktorí budú dosadení touto vládou, aby to všetko vyznievalo v kontexte nejakej, ja neviem konkrétne akej politiky tejto vlády, pretože tá nemá žiadnu nejakú stratégiu alebo víziu Slovenska ako takú a všetko vlastne robí len preto, aby sa udržala pri moci. A treba ešte spomenúť jedno, že sú krajiny, kde, kde je tá vzdelanostná úroveň, mediálna vzdelanostná úroveň, veľmi vysoká, ako je Fínsko alebo Dánsko, a zároveň sú to krajiny, kde majú konšpirácie najmenšiu úspešnosť a my ideme práve tou opačnou cestou a veľmi ma to mrzí. Namiesto toho, aby sme si brali príklad odniekiaľ inokadiaľ, tak si berieme príklad asi tak z Maďarska. Ďakujem. [10:01] Andrej Danko Ďakujem. Pán poslanec Pročko. [10:01] Jozef Pročko Ďakujem. Budem reagovať na vás, pani poslankyňa, na vás, čo ste povedali v rozprave a absolútne s tým súhlasím. Pani ministerka namiesto toho, aby počúvala, si sadne k pánovi Dankovi a celý čas, ako ste rozprávali, vás vyrušovali. Pán Danko sa smial a rozprával vám no a čo a čo, ani raz neupozornil pani poslankyňu Kramplovú, ktorá vás vyrušovala a skákala vám do reči. Včera sme prijali uznesenie, v ktorom sme naozaj odsúdili veľmi odporný čin. Ja som si pozrel aj videa pána Danka, v ktorých rozprával o pokoji, o zmieri, ale tu vzadu, keď ste rozprávali, si dá takto ruku (rečník si dlaňou ruky podoprel bradu), takto si dá ruku, bavil sa s pani Šimkovičovou, a takto sa rehotali za vami. Viete, ako mňa včera vyrušoval Huliak? Trikrát prišiel (rečníkovi vyzváňa mobilný telefón), trikrát prišiel do tohto, do, do pléna a ja som mal, bol v rozprave. Ale viete, čo je smutné, že to robia aj opoziční poslanci. Aj včera prišiel opozičný poslanec jedného hnutia, nebudem hovoriť akého, a vyrušoval. Takže ja by som poprosil aj nás, aby sme teda prestali s týmto, ale hlavne predsedajúcich, aby počúvali, aby nevyrušovali. Máme skrátenú rozpravu, nemôžme vystupovať, nemôžme vystupovať tak, ako chceme, skrátili nám rozpravu a ešte robia to, čo dnes, čo dnes predviedol a predvádza pán predsedajúci a pani ministerka kultúry. Ako naozaj, aby si vypočula, aby si vypočula to, čo rozprávate a čo rozprávame, tak sa vzadu smejú a bavia sa na tom a viete, prečo pani, pani Kolíková? Lebo vedia, že si to schvália, že 79 poslancov, 79 poslancov schváli tento diktátorský zákon, toto je naozaj spolitizovanie verejnoprávnej televízie. Je to smutné, ale na jednej strane rozprávajú o pokoji, o mieri. Rozprávajú o tom, že musíme prijať spoločné uznesenie, a potom sa vám rehocú takto do tváre. [10:01] Andrej Danko Čo vy viete, o čom sa rozprávame? Vy nebliakajte, vy nebliakajte v tejto sále, dobre? A o slušnosti vy nerozprávajte v tejto sále. Nech sa páči, pani poslankyňa Kolíková. [10:01] Mária Kolíková Ďakujem veľmi pekne za faktické poznámky. Ja si myslím, že máme tí, čo tu sme, určite aj teraz v pléne máme zhodu, že toto je vážna téma a že by bolo dobré, keby sme sa aspoň vzájomne počúvali, že aspoň by sme vzájomne cítili a vnímali, že vzájomne si vypočujeme tie argumenty, ktoré tu voči sebe máme, a potom je absolútne legitímne, že koaličná väčšina má väčšinu, tak si prijme takú právnu úpravu, ktorú považuje ona za najlepšiu a za správnu, ale keď sa to naozaj ani nejaví, že tie argumenty sú vypočuté, tak to sa dá potom ťažko nazvať nejakou slušnou politickou kultúrou a súvisí s tým, samozrejme, aj to ako predkladateľ reaguje, resp. nereaguje, resp. má správanie, ktorým fakticky ignoruje toho, kto práve má svoje vystúpenie a, nebodaj, ešte ak predsedajúci svojím rozhovorom s ministrom vyrušuje toho, ktorý má vlastne to vyjadrenie. Takže ja som si dovolila len na to upozorniť, že toto považujem za dôležitú právnu úpravu, ktorá sa teraz predkladá, a je v osobitnom režime a o to viac by bolo dobré, aby to bolo vzájomne cítiť a vidieť, že proste k sebe máme rešpekt, len to som si dovolila k tomu povedať. Ďakujem pekne. [10:01] Andrej Danko Ďakujem, pani ministerka, teda pani Kolíková, boli ste ministerka a viete, že aj pracovníci ministerstva kultúry sú na balkóne, je vytváraný záznam, všetky vaše podnety sú vyhodnocované a určite nerozprávate do vetra a pokiaľ to je relevantné, tak pani ministerka dostane rešerš tých pripomienok, takže hlavne by trebalo povedať, že určite to nejde do vzduchu, vaše slová. Nech sa páči, pani poslankyňa Holečková. [10:01] Martina Holečková Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené kolegyne, kolegovia, celá naša krajina momentálne žije majstrovstvami sveta v hokeji a ako jeden z dôvodov, prečo musí RTVS skončiť a prečo musí skončiť aj pán Machaj, sa uvádza aj to, že majstrovstvá sveta v hokeji už nejdú na RTVS-ke, alebo, že napríklad RTVS-ka nevysiela väčšinu pretekov Petry Vlhovej. Ja by som veľmi rada uviedla túto informáciu na pravú mieru a povedala niekoľko faktov, vlastne o majstrovstvách sveta v hokeji a Petru Vlhovú na RTVS. RTVS-ka prišla v čase, keď bol riaditeľom pán Rezník, ktorý bol nominantom SNS a pán Machaj s tým nemá nič spoločné a aj za tohto pána riaditeľa Rezníka takisto prišla aj oprava na futbalové euro, ktoré nás čaká o mesiac, a teda už nebudeme môcť pozerať na RTVS-ke futbal, ale, ale na ďalšej súkromnej televízii a myslím si, že práve toto je taká chvíľa, kedy by sme mali prestávať, prestať rozdúchavať tie vášne a šíriť klamlivé informácie a jednoznačne hovoriť pravdu. A teraz k meritu veci. Poslanecký sľub sme skladali so slovami, že budeme dodržiavať Ústavu Slovenskej republiky a základný zákon nášho štátu hovorí veľmi jasne, že sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. RTVS v tomto predstavuje zásadné postavenie, je to dôležitá inštitúcia v mediálnom a kultúrnom prostredí Slovenska. Jej existencia má niekoľko kľúčových prínosov, ktoré by mali byť zvážené pred akýmkoľvek rozhodnutím o jej zrušení. Môžeme hovoriť o nezávislosti a objektivite. RTVS je verejnoprávna inštitúcia, ktorej úlohou je poskytnúť objektívne a nestranné spravodajstvo. Na rozdiel od komerčných médií, ktoré môžu byť ovplyvňované rôznymi záujmami, či už ekonomickými, možno aj politickými, má RTVS povinnosť slúžiť verejnému záujmu a zabezpečiť pluralitu názorov. Koniec koncov tu už aj zaznelo, že práve RTVS je určite zárukou toho, že sa tu nebudú šíriť veci, ktoré už dávno sú vedecky dokázané, a teda napríklad to, že Zem je plochá, to určite vo vysielaní RTVS-ky nenájdeme. RTVS má aj nezastupiteľnú úlohu v oblasti kultúry a vzdelávaciu úlohu. Zohráva významnú rolu pri podpore slovenskej kultúry, histórie a jazyka. Vysiela množstvo programov, ktoré sa venujú slovenskému umeniu, tradíciám a vzdelávaniu, čím prispieva k udržiavaniu a rozvoju národnej identity. Navyše zabezpečuje aj regionálne pokrytie a rozmanitosť obsahu. RTVS poskytuje široké spektrum programov, vrátane tých, ktoré sú zamerané na regionálne udalosti a témy, ktoré by inak nemuseli dostať priestor v komerčných médiách. To prispieva k informovanosti občanov o dianí v ich blízkom okolí a podporuje regionálnu diverzitu. Podpora menšinových a špecifických skupín, RTVS tiež venuje pozornosť programom pre menšiny a rôzne minoritné skupiny obyvateľstva, národnostné menšiny, pre deti, seniorov, ale aj osoby so zdravotným postihnutím, a tieto programy sú veľmi dôležité pre začlenenie a reprezentáciu všetkých skupín spoločnosti. RTVS má aj rozsiahly archív, ktorý je cenným zdrojom historických materiálov a dokumentov. Tento archív je významným nástrojom pre historikov, výskumníkov a verejnosť, ktorá sa zaujíma o slovenskú históriu a kultúrne dedičstvo. To, v čom je RTVS špecifická, je jej verejná kontrola a zodpovednosť. Ako verejnoprávna inštitúcia je RTVS pod verejnou kontrolou, čo znamená, že je zodpovedná voči občanom. Verejnosť má možnosť ovplyvňovať jej smerovanie a obsah, čo zvyšuje dôveru v médium a jeho poslanie. Samozrejme je to aj kvalita produkcie. RTVS produkuje kvalitné dokumentárne filmy, seriály a relácie, ktoré by komerčné televízie možno nevysielali kvôli ich nákladnosti alebo obmedzenému komerčnému potenciálu. Tieto programy často získavajú ocenenia a uznanie nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Zhrnula som zopár pozitívnych faktov, ktoré, ktoré môžme hovoriť o RTVS a jej poslaní. A myslím si, že aj tieto by mali brať koaliční poslanci do úvahy pri tom, keď budú rozhodovať o tom, či RTVS zrušia, alebo nie. Chcem sa spýtať práve kolegov z koalície, ako zabezpečíme základné práva občanov, keď verejnoprávny rozhlas a verejnoprávna televízia bude mať výrazne nižšie príjmy, bude musieť súperiť o príjmy z reklamy s komerčnými televíziami. Veď ak by to bolo také komerčné terno, tak napríklad folklór by išiel aj v súkromných televíziách. No nejde tam práve preto, lebo to jednoducho nevynáša ekonomický zisk. Preto je aj RTVS potrebná a je potrebná, aby bola nezávislá a aby bolo nezávislé aj jej financovanie. Zrušenie RTVS by znamenalo stratu týchto významných funkcií a služieb, ktoré verejnoprávne médiá poskytujú. Bolo by to ochudobnenie slovenskej mediálnej scény a kultúrneho života, pretože komerčné médiá by pravdepodobne nedokázali alebo nechceli pokryť všetky tieto aspekty. RTVS má preto dôležité miesto v slovenskej spoločnosti a jej zachovanie je v záujme verejnosti. RTVS nepatrí ani vládnej koalícii, ani vládnej opozícii, patrí nám všetkým a tak to musí ostať. Slovensko potrebuje nezávislé médiá, potrebuje, Slovensko potrebuje nezávislú RTVS. Ja som sa snažila vo svojom príhovore hovoriť pozitívne a nie hovoriť o tých, o tých negatívach. Myslím si, že to, čo nám RTVS dnes prináša, je veľmi dôležité. A bude to prinášať len vtedy, keď ostane nezávislou. Tak vás prosím, vládni poslanci, skúste zobrať do úvahy aj tieto slová pri vašom hlasovaní dnes večer. Ďakujem veľmi pekne. [10:16] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Na vystúpenie pani poslankyne tri faktické. Prvý - pán poslanec Mikloško. [10:16] František Mikloško – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pani poslankyňa, vďaka za vaše vystúpenie. Ja by som vás chcel doplniť jedným bodom, ktorý, na ktorý by mala odpovedať aj pani ministerka. Členov rady volí podľa § 11 ods. 3, piatich členov rady volí a odvoláva Národná rada. A potom je tam § 14 skončenie funkcie členov rady odsek 2 - Minister kultúry alebo Národná rada, podľa toho, kto je členom rady, kto člena rady do funkcie ustanovil, odvolá. To je v rozpore s nezávislosťou poslanca. Poslancovi môžu zaniknúť teda podmienky, aby bol, členovi rady môžu zaniknúť podmienky, aby bol v rade, ale Národná rada ho nemusí odvolať, pretože každý poslanec je nezávislý vo svojom hlasovaní. Čiže mne sa osobne zdá, že tu by malo jednoducho byť automaticky. Aj tí, ktorí nespĺňajú podmienky alebo prestali spĺňať, že by stratili členstvo v rade a nie, aby ich odvolávala Národná rada, pretože ich nemusí odvolať. [10:16] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Pán poslanec Šmilňák. [10:16] Martin Šmilňák – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pani kolegyňa, ja nadviažem na teba, pani kolegyňa Holečková. Viackrát si zopakovala RTVS, RTVS a hovorila si o zániku, o zániku značky, o kvalite a tak. Ja nadviažem na to, že predkladateľke pani ministerke a SNS sa veľmi páči slovo, ten zhodný prívlastok slovenský, slovenská, slovenské, a takto chcú zmeniť aj názov RTVS na STVR. A ja sa pozerám hore na tabuľu a čítam, že Národná rada Slovenskej republiky, že či aj toto chcete meniť, že či chcete urobiť Slovenskú národnú radu alebo Národná banka Slovenskej republiky, či aj toto je zlé, či aj toto budete meniť postupne, že to slovenský, slovenská, slovenské, Rozhlas a televízia Slovenska to patrí aj národnostným menšinám, tak ako povedala pani Holečková. A ten zhodný prívlastok slovenský, slovenská, slovenské by nemal byť, nemal by byť takým zaklínadlom, lebo potom budete meniť kopec ďalších inštitúcií a to sa mi nezdá správne. Tá značka, značka je veľmi dobrá. Keď meníme, keď meníme názov firmy alebo organizácie, keď sa robí rebranding, tak to má nejaký vážny dôvod. Keď zaniká inštitúcia, tak preto, lebo nefunguje. Ak nefunguje dobre RTVS-ka tak spravme krízový manažment, opravme veci, ktoré nefungujú, ale tak dobrú značku podľa mňa netreba rušiť. A ja by som sa rád teda ako začínajúci poslanec dožil takej kultúrnosti, že nebudeme musieť vždycky s novou vládou meniť názov a nastavenie verejnoprávnej televízie či rôznych úradov pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou alebo ÚRSO a tak ďalej. Keď prídeme do doby, keď to nebude nutné vždycky pri zmene vlády meniť, vtedy sa môžme začať považovať za kultúrnejší národ. Zatiaľ sa nám to nedarí. Ďakujem. [10:16] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Slovenská národná rada je naša najsvätejšia značka. Tak by sa mala volať. Pán Pročko. [10:16] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Predsedajúci by nemal reagovať na faktické, tak to je, ale čo, čo budeme robiť. Povedali ste, že vyzývate poslancov, aby zvážili vaše slová, aby zvážili vaše slová. No, pani Holečková, sedíte tu už pol roka a ja si myslím, že vidíte, čo sa tu deje. Oni nezvážia vaše slová. Oni majú tento zákon pripravený spôsobom, ktorý nemá obdobu, teda má obdobu v mečiarizme, ale inšpirovaný mečiarizmom a HZDS, čo nám tu robili, tak presne to idú robiť. Nikto z nich tu nezváži vaše slová. Oni veľmi dobre vedia, 79 poslancov, čo sa tu ide udiať a im to vyhovuje, pretože naozaj, ako ste tu už počuli, pani Holečková, tridsať percent, 34 % je spokojných ľudí so sledovanosťou. Viete, Smerohlas a SNS mali 1 200-tisíc voličov, ale, ale ďalšie tri milióny voličov ich nevolilo a nechce ich nadvládu, nechce to, aby verejnoprávna televízia patrila pod jednu stranu, ktorá získala päť celé niekoľko desiatok desatín percenta. A toto sa tu ide udiať. Žiaľbohu, demokracia je chorá v tom, že nám vládne menšina, nám vládne menšina, nám vládnu ľudia, ktorí idú spolitizovať verejnoprávnosť a chcú, aby sa vysielalo to, čo oni chcú. To spravodajstvo bude vysielať to, čo oni chcú a to spravodajstvo bude robiť veci také, ako oni chcú. Takže viete, keď ste vyzvali poslancov, aby zvážili vaše slová, ja som si vás pozorne vypočul. Ale pozrite sa ako naozaj oni, oni urobia tak, ako chce koalícia, ktorá to tu valcuje a valcovať bude naďalej. Ja len poviem, že naozaj sme prijali uznesenie k veľmi tragickej udalosti, ale valcovať sa bude ďalej... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [10:16] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho S reakciou pani poslankyňa Holečková. [10:16] Martina Holečková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem ja veľmi pekne za faktické poznámky. Budem, budem veľmi, veľmi stručná. Naozaj súhlasím s tým, čo povedal kolega, že mali by sme ako politici pristupovať zodpovedne a naozaj by sa takéto zásadné veci nemali meniť s každou politickou garnitúrou. A naozaj ako sa hovorí, že zákony sa robia pre zlé obdobie, na toto by sme mali pamätať a nie si ich prispôsobovať sami sebe. Na záver chcem len povedať, že celý klub KDH stojí pri RTVS-ke a veríme, že napriek možno pánovi Pročkovi, ktorý, ktorý to tu povedal, verím, že ešte medzi koaličnými poslancami sa tí traja-štyria nájdu, ktorí, ktorí svoje rozhodnutie prehodnotia. Ďakujem veľmi pekne. [10:16] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Do rozpravy je prihlásený pán poslanec Farkašovský za SNS. Pripraví sa pán Pročko za OĽANO. [10:16] Karol Farkašovský – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, kolegyne, kolegovia, vážená pani ministerka, existenciu média verejnej služby nespochybňuje v tomto parlamente a myslím si, že v tomto štáte nikto. Má plné opodstatnenie, veď žijeme a pracujeme a fungujeme v duálnom mediálnom systéme za existencie privátnych komerčných médií a, samozrejme, aj verejnoprávnych médií. Moju rozpravu alebo leitmotívom mojej rozpravy bude otázka: "Plní médium verejnej služby to poslanie, ktoré mu zo zákona prináleží?" Podľa jeho súčasného manažmentu zrejme áno. Manažment je o tom dokonca skalopevne presvedčený a doslova nepripúšťa iný názor. Tam manažment RTVS robí zo značky živý symbol a glorifikuje sám seba za jediného ochrancu slobody prejavu a slobody novinárskej tvorby. Nepripúšťať iný názor znamená nedostatok alebo absenciu sebareflexie. Odtiaľ je už len kúsok k profesionálnej slepote, teda ku stavu, v ktorom manažment sám seba presviedča o svojej vlastnej dokonalosti a neomylnosti. Hovorím o stave, keď človek nie je schopný prijať ani tú najmenšiu kritiku, ani tú najmenšiu pochybnosť. A ba čo viac, nie je schopný a nie je ochotný sa ani nad tým zamyslieť, či náhodou na tých pochybnostiach a na tej kritike nie je aspoň zrnko pravdy. Takejto situácii sa ľudovo hovorí spánok na vavrínoch. A to je jedna z najväčších výčitiek voči manažmentu RTVS. Prečo nový zákon? Preto, lebo treba robiť systémové zmeny. Je nevyhnutné, aby sme urobili systémové zmeny. Najväčšou zmenou, ktorú v RTVS treba urobiť, je odpolitizovanie spolitizovaného média. RTVS treba vrátiť do verejnoprávneho, etického, programového a vysielacieho formátu. Tam je jeho legitímne miesto v slovenskom mediálnom prostredí. RTVS má byť pre najširšiu, opakujem a zdôrazňujem, najširšiu verejnosť zdrojom aktuálnych, objektívnych, vyvážených informácií. Okrem toho tieto informácie musia byť nestranné a maximálne dôveryhodné. Médium verejnej služby nemá byť zdrojom hotových postojov, ktoré servíruje divákom a poslucháčom, postojov, do ktorých si redaktori pretavujú vlastné emócie, také alebo onaké presvedčenie, také alebo onaké emócie alebo antipatie. Ale že to, žiaľbohu, je pravda, dokazujú spravodajské aj publicistické relácie. Tie majú byť výkladnou skriňou tobôž takého média, akým je médium verejnej služby. RTVS má byť jedinečné médium. Ruku na srdce, je také naozaj? RTVS má byť dôveryhodné médium. Je také naozaj? Namiesto toho, aby médium tejto, tohto formátu bolo jedinečné, snaží sa kopírovať trendy komerčných médií. Platí to o čiastkových príspevkoch a platí to aj o väčších spravodajských a publicistických formátoch. Čo je smutné a čo je tiež výčitkou, je to, že RTVS sa štýlom snaží porovnávať a de facto konkurovať komerčným médiám. To je kardinálna hlúposť a kardinálny omyl manažmentu RTVS. RTVS má byť médium jedinečné formátovo, programom, zvukom a obrazom, informačnou hodnotou, špičkovou spisovnou slovenčinou, kultivovaným prejavom a rešpektovanými moderátormi. Ruku na srdce, je to naozaj tak? Faktom je, že RTVS sa od svojho zákonom stanoveného poslania odklonil. Problém RTVS je aj v tom, že v rokoch 2020 až 2023 nerobil RTVS informačnú žurnalistiku, ale robil aktivistickú žurnalistiku a vykonával nadprácu. Namiesto kontroly a kritiky, zdravej kritiky štátnej moci sa stal servilným voči vládnej elite a voči vládnej propagande. Stal sa šíriteľom vládnych postojov ku covidu, k celoplošnému testovaniu, k očkovaniu ako k slobode, teda k vakcinácii, potom aj k ďalším témam, ako sú vojna na Ukrajine, dodávky zbraní, alebo aktuálne témy veto z Európskej únie, ktoré plánuje zrušiť pre menšie štáty, alebo spomeniem ešte pandemickú zmluvu WHO, o ktorej sa takmer vôbec nehovorí. Namiesto konštruktívnej debaty, názorovej plurality a informačnej plurality, striktnej objektívnosti nabral propagandistický charakter v spravodajských príspevkoch aj v diskusiách. Z programu RTVS začala vyžarovať tendenčnosť, obhajoba vládnych doktrín, nátlakovosť a s tým súvisiaca manipulatívnosť. A toto je najlepšia cesta ako divákov a poslucháčov médií a verejnej služby od takého médiá odstrašiť a odpudiť a nasmerovať ho k alternatívnym médiám. Ja si alternatívne médiá nesmierne vážim, pretože presne v časoch, ktoré som spomínal, v rokoch 2020 až 2023 práve alternatívne médiá do značnej miery suplovali informačnú a názorovú pluralitu, ktorú mali zabezpečovať práve médiá verejnej služby, alebo ak chcete, médiá hlavného prúdu. Takže na Slovensku došlo v mediálnom prostredí k takému zaujímavému presunu alebo preskupeniu síl, kedy sa v tom období, ktoré som spomínal, z médií alternatívnych vlastne stali médiá hlavného prúdu, a naopak, z médií hlavného prúdu sa z mnohých týchto médií stali v podstate alternatívne médiá. Veľkým problémom RTVS je aj to, že samo osebe nie je najvyšším štandardom, nie je najvyšším štandardom žurnalistickej tvorby, skôr naopak. Ak dovolíte jednu moju osobnú profesionálnu skúsenosť a porovnanie s BBC. Sedem rokov som pracoval v Londýne vo svetovej verejnoprávnej jednotke, ktorou je rozhlasová a televízna stanica BBC, ako zahraničnopolitický komentátor a tímlíder. Pamätám si dodnes na slová generálneho riaditeľa, ktorý nás vítal v ´posh house´ ako najnovších nováčikov vtedy, a okrem iného povedal, budem to parafrázovať: Berte to v dobrom, prosím, a berte to jednoznačne ako stanovisko BBC k vám, ktorí prichádzate ako nováčikovia. Vaše politické názory, vaše náboženské presvedčenie, vaša akákoľvek orientácia, vaše akékoľvek sympatie, antipatie, vaše emócie si nechajte doma. Do redakcie do BBC príďte ako do svätostánku, ktorý si ctí informačnú pluralitu a nezávislosť a nestrannosť. Ak nie ste toho schopní, nech sa páči, tam sú dvere, ušetríte čas nám aj vám a môžete ísť preč. Toto boli slová generálneho riaditeľa BBC na privítanie. Samozrejmé, že nikto nevstal, lebo všetci, ktorí sme tam boli vybratí na základe konkurzov, sme boli stotožnení s touto filozofiou a s touto mierou obrovskej slobody. Čo tým chcem povedať? Týmto príkladom chcem povedať to, že do BBC, ktorá je nespochybne svetovou verejnoprávnou jednotkou, chodia pracovať a idú pracovať profesionálne aj osobnostne vyzretí novinári, ktorí svoju prácu pre takéto médium považujú za najvyššiu česť. Považujú to dokonca za vrchol svojej profesionálnej kariéry. Takýmto ľuďom so životnými a profesionálnymi skúsenosťami verejnosť verí a dôveruje. Tu je jeden príklad, ako sa dá budovať dôveryhodnosť značky. Ako to je u nás? U nás idú mladí absolventi žurnalistiky s diplomom, na ktorom ešte neuschol atrament, samozrejme ako do prvého média do RTVS. RTVS ich prijíma, samozrejme, čo je dobré, lebo generačná výmena tiež musí byť. Ale v podstate mladým redaktorom, nechcem ich všetkých kritizovať a hádzať do jedného vreca, samozrejme, ale týmto redaktorom bez životných skúseností a bez náležitých profesionálnych skúseností umožní realizovať sa v praxi. Lenže títo mladí redaktori sa po pár týždňoch aklimatizácie v RTVS začínajú obzerať na Kolibu, do Záhorskej Bystrice alebo do Ružinova, kde, v ktorej komerčnej televízii sa uvoľňuje nejaké miesto s lepším a vyšším zárobkom. Takže toto by nemalo tak byť a RTVS aj preto si musí budovať svoju dôveryhodnosť, aj značky, aj inštitúcie ako celku, aby sa mohla vydať na naozaj cestu k dôveryhodnosti. Ďalším problémom RTVS je, a ten, ktorý vyvoláva problémy, je odbornosť a profesionalita manažmentu. O tej mám vážne pochybnosti a myslím si, že nie som jediný. Manažmentu RTVS sa situácia vymkla spod racionálnej kontroly. Manažment zlyháva a zlyháva nielen v spravodajstve a publicistike, kde dovoľuje vysielať názorovo jednostranné, jednostranným, vyhroteným indivíduám, ako napríklad, keď spomeniem konkrétnu reláciu "Večer s Havranom", kde sme počas existencie tejto relácie nikdy, podotýkam, nikdy nenašli názorovú pluralitu. Je to vždy relácia s jednofarebnými odborníkmi a s jednofarebnou témou a, samozrejme, aj postojmi k nej. Ďalším príkladom je relácia "Silná zostava", ktorá sa už skončila, skončila sa veľmi neslávnym spôsobom, keď si pani moderátorka z večera na ráno uvedomila, že je načase vymeniť moderátorské kreslo v RTVS za iné kreslo a bude kandidovať do európskeho parlamentu. RTVS ukončila pracovnú zmluvu, čo jej slúži ku cti, teda RTVS hlavne, ale nič sa tým nemení na probléme, že v RTVS pracujú ľudia, ktorí sú aj živnostníci, a toto je jeden ďalší porovnávací prvok z BBC, kde nemôžete pracovať, ak robíte pre nejaké iné médium, to je nonsens ´no way´. Nemôžete pracovať pre Denník SME alebo pre iné ultrapravicové médiá a vysielať večer ako moderátor spravodajskú reláciu alebo diskusnú reláciu takéhoto formátu. To je absurdné. V tomto spočíva zlyhanie manažmentu. Samozrejmé, že sú sťažnosti a množia sa sťažnosti a mnohé sťažnosti sú na Radu pre mediálne služby, ktorá dennodenne dostáva podnety na neobjektívnosť, tendenčnosť príspevkov alebo tendenčnosť moderátorov. Paradoxné je, že zákon, ktorý v súčasnosti platí, Rade pre mediálne služby neumožňuje dať RTVS finančnú pokutu. Rada pre mediálne služby má, čuduj sa svete, usmievajme sa všetci, Rada pre mediálne služby má iba tri možnosti, ako postihnúť RTVS za akýkoľvek prehrešok. Prvým nástrojom je upozornenie, druhým nástrojom je prinútiť zverejniť oznam o porušení zákona alebo pozastaviť danú reláciu, alebo zobrať médiu licenciu. Pri tejto príležitosti sa nám ukazuje aj veľmi vážna potreba rozšíriť kompetencie Rady pre mediálne služby, aby mala aj prísnejšie represie voči médiám verejnej služby, rovnako ako voči médiám komerčným, kde naozaj lietajú niekoľkotisícové pokuty za akékoľvek prehrešky. Aké sú kľúčové zmeny v návrhu zákona o RTVS, resp. STVR? Ako všetci vieme už z prečítania tohto zákona, návrh stanovuje financovanie, teda finančný model naviazaný na štátny rozpočet, ktorý, podotýkam, nie je dielom Slovenskej národnej strany, ale je dielom liberálneho spektra parlamentu, teda konkrétne Slobody a Solidarity. Návrh zákona stanovuje naviazanie na štátnu, na štátny rozpočet vo výške najmenej 0,12 HDP, podotýkam najmenej, čo znamená, že tá podpora, finančná, môže byť, samozrejme, aj vyššia podľa možností štátneho rozpočtu. A tento príspevok je garantovaný a nárokovateľný príspevok štátu. Pomoc predstavuje aj rozšírenie balíka reklamy na 5 % vysielacieho času a príjmov z nej. Pokiaľ ide o príjmy, tak predpoklad príjmov je niekoľko desiatok miliónov eur. No a podľa môjho názoru aj tretia forma financovania sa, samozrejme, len čiastková existuje, a to je úspora vlastná, úspora RTVS. Vďaka precíznym a dokonalým auditom pracovných pozícií si myslím, že je tam možné ušetriť pekných pár peňazí, pretože v RTVS, či sa to páči niekomu, alebo nie, je značná prezamestnanosť. A stačí úplne urobiť audit pracovných pozícií, opodstatnenie jednotlivých pozícií, či sa nedajú kumulovať, či sa nedajú nahradiť, a určite tam budú veľmi výrazné úspory aj v samotnej inštitúcii. Ďalšia zmena smerom k odpolitizovaniu inštitúcie je zmena spôsobu voľby generálneho riaditeľa. Prechádza z parlamentu na odborný orgán Radu STVR. V jej právomoci bude voľba generálneho riaditeľa samozrejme za vopred stanovených a verejne vypísaných podmienok v rámci výberových konaní a jej právomocou bude aj v rámci svojich kompetencií odvolať generálneho riaditeľa, samozrejme za stanovených podmienok. Novinkou je návrh etickej komisie, ktorá bude vyhodnocovať dodržiavanie etických štandardov tak vo fungovaní inštitúcie, ako aj v tvorivej práci redaktorov a v samotnom programe. Čiže etická komisia bude nápomocná Rade RTVS a nápomocná aj generálnemu riaditeľovi a nápomocná aj manažmentu. Etická stránka je veľmi dôležitá. Keď som ja chodil na rozhlasovú a televíznu žurnalistiku, naši profesori nám vždy zdôrazňovali etickosť práce novinára. A tá etickosť spočíva nielen v tom, že novinár má právo na všetko, ale aj v tom, že novinár nesie plnú osobnú a profesionálnu zodpovednosť za všetko, čo vyprodukuje, čo odvysiela a čo podáva verejnosti. Etická komisia bude teda nápomocná v tomto. Samozrejme nebude zasahovať do dramaturgie programov, ale bude v konečnom dôsledku posudzovať a nastavovať štandardy pre redaktorov, či už v tvorivom procese, ale aj v procese bežného občianskeho žitia týchto redaktorov. Pretože redaktor verejnoprávneho média je redaktorom verejnoprávneho média nielen za mikrofónom alebo pred kamerou, ale aj vo svojom civilnom a osobnom živote. A tak sa má aj správať. On je reprezentantom nielen od 18. do 16. hodiny v redakcii, kde potom stiahnu rolety a je po všetkom, ale on je reprezentantom verejnoprávneho média celý svoj profesionálny život, pokiaľ tam pracuje. To znamená, aj vo svojej činnosti na sociálnych sieťach, na Facebookoch, na Instagramoch a podobne, kde jednoducho z titulu toho, že robí pre verejnoprávne médium, nemôže ventilovať svoje osobné názory, svoje antipatie alebo sympatie, alebo emócie. Jednoducho pracovníkovi a redaktorovi verejnoprávneho vysielania toto v žiadnom prípade neprislúcha. Ja viem, že akákoľvek zmena v inštitúcii, a to je jedno, či to je RTVS alebo hocijaká firma, organizácia, zmena v riadení prináša vždy určité obavy, strach zamestnancov, formu neistoty a veľa pochybností. Tu však opakujem, že nejde v žiadnom prípade o likvidáciu média verejnej služby, čo som zdôraznil hneď v mojej prvej vete v rozprave, ale o jeho prinavrátenie na piedestál ozajstnej a pravej verejnoprávnosti. Predpokladom zvládnutia zmien a manažmentu zmien bude citlivá, rozumná a logická, dobrá komunikácia manažmentu. Ako zvládne odkomunikovanie novej stratégie zamestnancom, ako si dokáže získať ich dôveru, ako ich dokáže presvedčiť o potrebe racionalizácie a trebárs aj personálneho zoštíhlenia, že aj s menším počtom ľudí, ale dobre a nadštandardne zaplatených sa dá robiť veľká a dobrá muzika. RTVS má veľa šikovných a kreatívnych ľudí, zamestnancov, a tí predstavujú obrovský potenciál, na ktorom sa dá budovať. Budovať to, čo RTVS najviac chýba, a to je dôvera verejnosti. Podaktorí kolegovia a kolegyne si stotožňujú prieskumy objektívneho vysielania s dôveryhodnosťou. Podotýkam, že to vôbec nie je to isté. Samozrejme, má to vplyv jedno na druhé, ale nedá sa to stotožňovať. Pretože prieskum dôveryhodnosti nemôže byť prieskumom, ale mal by to byť seriózny výskum, nie prieskum agentúry, ktorá robí na tisícke, na vzorke tisíc respondentov a veľmi často aj telefonicky. Takže dôvera verejnosti, tá sa nedá kúpiť, tá sa nedá ukradnúť a tá sa nedá ani naočkovať. Tá sa dá dlhodobo tvoriť, dlhodobo krok po kroku dôsledne budovať. Šanca je tu veľká, len to chce menej manažérskej a marketingovej teatrálnosti, menej strašenia, menej účelovej hystérie, ale o to viac sebareflexie, súdržnosti a spolupráce. Keď to všetci pochopia, STVR sa bude tešiť aj pod novým menom, aj pod novým manažmentom rastúcej dôvere, rastúcej hrdosti svojich zamestnancov a bude v nej naozaj radosť pracovať. V rámci svojho vystúpenia v rozprave ešte by som sa na záver chcel dotknúť listu, ktorý som dostal od iniciatívy zamestnancov a spolupracovníkov RTVS za verejnoprávnosť a nezávislosť. V liste okrem iného ma žiadajú, aby som nepodporil návrh zákona o Slovenskej televízii a rozhlase. Argumentujú napríklad tým, citáciou istej výtvarníčky, signatárky, údajne signatárky Charty 78 (správne: Charty 77, pozn. red.), pani Kyry Matuštíkovej, ktorá okrem iného uvádza, že novinári sú tu na to, aby boli ako strážni psi nad politikmi, lebo politici sa zaviazali slúžiť ľuďom a nie opačne. No na prvý pohľad celkom rozumné, ale je to guláš. Je to ideologický a myšlienkový guláš, pretože nielen politici sa zaviazali slúžiť ľuďom a verejnosti, ale slúžiť ľuďom a verejnosti sú zaviazaní aj tí, ktorí robia novinárske povolanie, žurnalisti, lebo žurnalistika nie je profesia, to nie je robota, to je poslanie. To je presne tak, ako poslanie je poslanie lekára napríklad. Z toho, z toho vyžarujú a vyžadujú sa nejaké, nejaké konzekvencie a nejaké dispozície pre tých novinárov. Takže áno, novinári by mali byť strážnymi psami demokracie a politiky, ale nie strážni psi nad politikmi. Veľmi zlá konštrukcia, vetná. Novinár je skrátka poslanie a slúži rovnako ľuďom, ako, ako slúži poslanec, resp. politik. Druhá myšlienka, ktorú tu zdôrazňujú v liste, je základný zákon nášho štátu, ktorý hovorí: "Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.". Veta pravdivá, požiadavka pravdivá a ľudia sa s ňou snažia zžiť a riešiť. Pýtam sa však na záver, kde bola tá sloboda prejavu a právo na informácie, ktoré má byť zaručené, v rokoch 2020 až 2023? Bola vari, športovo povedané, v ofsajde, v postavení mimo hry? Kde bola vtedy sloboda prejavu a právo verejnosti na informácie, keď sa zatvárali médiá, najmä alternatívne médiá, keď sa zatvárali weby a keď sa začal odklon verejnoprávnych médií a médií verejnej služby od svojho zákonom stanoveného poslania? Pýtam sa, kde vtedy boli poslanci? Kde vtedy bola politika? Kde vtedy bola Rada pre mediálne služby? Uznávam, bolo to veľmi kom... obdobie, ktoré bolo netradičné, v histórii sa neopakovalo ešte a nestalo, ale bez ohľadu na to tie kroky, ktoré mali viesť práve k zaručeniu informovanosti a plurality názorov, vám sa zdá, že v týchto rokoch televízia verejnej služby a rozhlas verejnej služby vystupoval ako nezávislá inštitúcia rešpektujúca tento článok ústavy? Môžete, môžeme sa nad tým všetci zamyslieť. Ďakujem pekne. (Potlesk.) [10:46] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán poslanec. Na vystúpenie pána poslanca štyri faktické poznámky. Prvá, pani poslankyňa Gažovičová. [10:46] Tina Gažovičová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Ďakujem, pán poslanec Farkašovský, že, že ste vystúpili a uviedli vaše dôvody. V mnohom, čo ste povedali, sa, nazvem to filozoficky, zhodneme o tom, že verejnoprávne médium má byť odpolitizované, že má byť pre najširšiu verejnosť, že má byť objektívne. Ale to, v čom sa zásadne nezhodneme, je, ako dosiahnuť tento cieľ. A hovoríte o tom, že dôveryhodnosť sa nedá kúpiť a myslím si, že dôveryhodnosť si nekúpite ani tým, že postavíte novú inštitúciu. Ja rozumiem, že máte výhrady voči súčasnému vedeniu RTVS. Rozumiem, že vám vadí asi mnohé, čo sa udialo za posledné roky, ale nerozumiem tomu a, a nevidím ten zmysel v tom, teraz jednu inštitúciu úplne zrušiť, lebo máte nejaké čiastkové výhrady k tomu, čo sa tam dialo alebo kto je momentálne na čele, vybudovať novú a odkiaľ beriete nejakú istotu alebo prečo si myslíte, že nová inštitúcia nutne bude dôveryhodnejšia. To, čo zásadne meníte, je spôsob teda menovania, posilňujete ministerstvo kultúry v tom celom práve tým, že štyroch tých členov rady bude menovať ministerstvo. A keď vidíme, aká je rozpoltená naša spoločnosť, keď vidíme, aké je, aké sú dva alebo viaceré tábory, ktoré si vzájomne nerozumejú v tejto krajine, tak si myslím, že o to je dôležitejšie neprísť s tým, že jednu vec úplne zbúrame, postavíme novú a za, budeme tvrdiť, že je nutne lepšia, ale to by práve tá dôveryhodnosť by sa mala budovať tými postupnými zmenami celospoločensk... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [10:46] Andrej Danko – Vystúpenie v rozprave Pán poslanec Hargaš. [10:46] Ján Hargaš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Ďakujem, kolega, za vaše vystúpenie, kultivované, po obsahovej stránke sa nezhodneme. Ale jednej veci by som sa rád dotkol, lebo ste sa, sa opierali aj, aj o príklad Veľkej Británie a BBC. A ja teda tiež mám pracovnú skúsenosť, niekoľkoročnú, z práce vo Veľkej Británii. A myslím, že by to mohol byť pre nás vzor v správe vecí verejných, takže budem vás odteraz brať za spojenca v tomto. A keď prídu na rad témy, kde podľa môjho názoru hlboko podliezame tento britský štandard, či už to je účasť na výboroch, ktoré sa venujú prerokovaniu nejakej spornej veci, či už to je spôsob legislatívneho procesu, či už to je spôsob ovládnutia nezávislých inštitúcií. Ja vždy budem apelovať na tento britský štandard. A keď teda chceme použ... používať Britániu ako nejaký náš vzor, a podľa mňa by sme mali, tak budem veľmi rád, keď v tomto, v tomto duchu budeme pozerať aj na iné kroky, ktoré či už v tomto parlamente sa dejú, alebo, alebo v exekutíve. Takže to len tak avizujem, že sa budem na vás v tomto smere obracať. Ale hovorím, že ďakujem za kultivované vystúpenie. Po obsahovej stránke sa nezhodneme proste, ako to aj povedala moja kolegyňa, že máme úplne iný názor na to, ako dosiahnuť tie ciele, ktoré ste vy zadefinovali. Ale teda som rád, že tiež apelujete na to, aby sme sa inšpirovali krajinami, ktoré s demokraciou majú dlhšiu skúsenosť, ako, ako naša krajina a budem to využívať aj do budúcnosti. Ďakujem. [10:46] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Pročko. [10:46] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Karol, vzhľadom k tomu, že sme obidvaja pôsobili v tej istej súkromnej televízii, aj v tom istom verejnoprávnom médiu, budem sa ti ešte venovať, pretože naozaj si ma inšpiroval, veľmi, pre moje vystúpenie, ale povedal si, že človek nevie prijať kritiku. A volá sa to spánok na vavrínoch. To sa hodí ako zadoček na šerblík teraz na to, čo idete urobiť, čo idete spraviť. Chcete odpolizova... odpolitizovať RTVS. A čím? Že si z nej idete urobiť politickú slúžku? To bude to odpolitizovanie? Povedal si, že alternatívne médiá suplovali službu RTVS. Ktoré alternatívne? Infovojna? Hlavné správy? Ten, ten Bombík, čo zverejnil na Zomri deti človeka? Alebo, alebo TV Slovan a iné médiá, ktoré šírili hoaxy? V tých médiách ste, Karol, vystupovali. Áno, dostávali ste obrovský priestor na to, aby ste šírili alternatívne správy ale tie alternatívne správy nemali s realitou nič spoločné. Nič spoločné. Samozrejme, aj teraz rozprávate o tom, Karol, že alternatívne médiá sú tie správne. Čo je správne? Nech si každý človek určí, čo je správne. To je tvoj názor, že alternatívne médiá suplovali činnosť R, to je tvoj názor a ja s tým názorom nesúhlasím. Práve opak je pravdou. Alternatívne médiá tu šírili nenávisť. Takže vieš, ty hovoríš jeden, jednu vec, ktorú podávaš ako fakt. Ty to podávaš ako fakt, že alternatívne médiá tu suplovali RTVS. To nie je podľa mňa pravda. To je môj názor. Je to klamstvo. Spomínaš ženu, ktorá išla z moderátorky do tel... do politiky. Ale však ty a ja čo sme? Aký príklad? Ži a nechaj žiť. Ži a nechaj žiť. Keď chce moderátor ísť do politiky, nech ide do politiky. Preboha. Nech si každý robí, čo chce. Neovplyvňujme ľudí. Vieš, zamestnanci podľa teba nemôžu zverejňovať svoj názor. Som zvedavý, čo budú robiť vaši zamestnanci. [10:46] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho S reakciou poslanec Farkašovský. [10:46] Karol Farkašovský – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za všetky faktické pripomienky. Pani Gažovičová, istota dôveryhodnosti neexistuje. Istota sa dá len vytvoriť, tvoriť postupne a budovať. Rozhodne nová inštitúcia RTVS by nemala byť menej dôveryhodná, ako je táto, ale má šancu ísť na vyššie poschodie dôveryhodnosti. To je môj názor. Nemusíte to akceptovať, ale je tam, je tam programová etická dôveryhodnosť, manažérska dôveryhodnosť. Hádam nechcete povedať, že treba stavať médium verejnej služby na tom manažmente, ktorý nemá dostatočné profesionálne skúsenosti. Ako môže budovať takýto manažment dôveryhodnosť? Pán Hargaš, ďakujem pekne za ohodnotenie môjho vystúpenia. Samozrejme, snažím sa a snažil som sa vždy vystupovať v tomto parlamente slušne a pokojne. No a, pán Pročko, alternatívne médiá ja som nikdy nevelebil, iba som poznamenal to, že v čase 2020-2023 v mnohom suplovali médiá verejnej služby a médiá hlavného prúdu, ktoré boli naklonené presne ako servilná slúžka vládnej elite a robili vládnu propagandu. Či sa to týkalo testovania, očkovania, vojny na Ukrajine alebo dodávky zbraní, alebo ďalších vecí. Samozrejme moderátor sa má právo sa rozhodnúť, ale je rozdiel, keď sa rozhodne po zrelom uvážení a je rozdiel, keď sa rozhodne z večera na ráno, a že dokonca musí vystúpiť a skončiť s moderovaním danej relácie. A s tým aj skončí daná relácia v televízii. Takže nepopieram slobodu rozhodovania, nepopieram možnosť vybrať si ďalšiu životnú dráhu, ale, samozrejme, malo by to mať nejakú logiku. Nie pre mňa, lebo mňa do toho nič nie je, ale pokiaľ ide o osobu, ktorá je moderátorkou verejnoprávneho média, čiže má isté spoločenské a profesionálne postavenie, tak tu platí zvlášť, že naozaj by to mal byť krok, ktorý má byť premyslený, a po nejakom čase niesť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [10:46] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Pokračujeme v rozprave. Prihlásený je pán poslanec Pročko. Pripraví sa poslanec Dubéci. [10:46] Jozef Pročko – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne. Milé kolegyne, milí kolegovia, táto téma je pre mňa, ako povedal včera poslanec Hlina, emočne veľmi dôležitá. Pôsobil som v štyroch televíziách od roku 1993 a pôsobil som vo verejnoprávnej televízii štyri roky. Samozrejmé, že som nepôsobil v spravodajstve, ale som sa s ľuďmi zo spravodajstva naozaj veľmi aktívne stýkal. Mali sme priateľské vzťahy. Nikdy som nebol zamestnancom žiadnej televízie. Podotýkam, nikdy som nebol zamestnancom žiadnej televízie, ale pre televíziu som vyrábal inter... externe a naozaj môj vzťah ku všetkým televíziám bol veľmi pozitívny. Najprv to bola VTV, potom to bola Slovenská televízia, potom to bola televízia Markíza, potom to bola televízia JOJ. Hneď v úvode chcem povedať, že aj ja som sa, Karol, rozhodol zo dňa na deň ísť do verejného života a vôbec tomu nepripisujem žiaden negatívny vplyv. Rozhodol som sa zo dňa na deň. Vieš, čo ma rozhodlo? Poslali mi video, ktoré ešte nikto nezverejnil, a v tom videu, v tom videu bolo, Karol, nahrávka, kde Počiatek rozprával o tom, že Slota s Ficom ukradli dve miliardy a ešte Slota ho o tie dve miliardy obral. Toto video mi poslali a povedali mi, že viete, pán Pročko, môžete byť influencer, môžete byť občiansky aktivista, môžete na internete dávať videá, ktoré majú sledovanosť 1 200-tisíc, ale poďte to skúsiť. Poďte! Nerozprávajte o tom. Poďte to skúsiť. A, Karol, išiel som. Vieš, keď som videl to, čo povedal Počiatek, to, čo povedal, to, to bolo, to mne zovrelo žalúdok a ja som, ja som videl reálne, reálne, keď naozaj minister financií potvrdil, že tu sa ukradli dve miliardy. Tak som sa rozhodol, Karol, zo dňa na deň. Hovoril si, Karol, o tom, že niektorí mladí ľudia idú do, do toho, do tej televízie nepripravení. Ale, Karol, tvoj syn je vynikajúci, vynikajúci moderátor. Išiel tam pripravený? A pozri, čo je z neho, je, ja, pre mňa je to skvelý, fakt je super. Nehovor, vieš, veľmi veľa ľudí išlo nepripravených, aj ja som išiel prvý, na prvý konkurz do televízie nepripravený a nebol som v tej televízii, ale keď máš talent a možnosti, nehovorme, že tí mladí ľudia sú nepripravení. Nedávajme tu z BBC nejaké, nejaké príklady. Naozaj je to veľmi emočná téma pre mňa, pretože ja som v 1996 zažil, kedy mečiarizmus ovládol televíziu a tu sediaci Ferko Mikloško osobne na vlastnom, na vlastnom živote zažil ataky, odporné, nechutné ataky odpornosti. Škoda, že tu nie je pán Michelko, pretože vtedy Mečiar sprivatizoval televíziu. Neviem, či si pamätáte na ten príklad, keď Mečiar povedal redaktorovi, že keď sa ma ešte raz na to spýtaš, tak ti takú prije... Pamätáte si to? Vy mladší nie, ale my si to pamätáme. A to bolo dosť. Mečiar si povedal, no nebudete mi klásť špatné otázky. Prihláste sa s faktickou, pán Kéry. Nevyrušujte ma, pán Kéry, nevyrušujte ma, nezastavia vás, ale, prosím vás, prihláste sa s faktickou. Ďakujem veľmi pekne. Viete, keby som toto spravil, čo Kéry, tak už Danko mi rozpráva: nebliakajte tu! A pritom som len povedal, že, už tam nie je? (Rečník sa obrátil na predsedajúceho.) Už je iný. Ale to bolo v rozprave, to bolo v rozprave, nikto ho neupozornil, vykrikoval Kéry, nikto ho neupozornil. Poďme ďalej. (Zaznievanie gongu. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Blaha Ľuboš, podpredseda NR SR Poprosím všetkých pánov poslancov, pani poslankyne, udržujme nejaký zmier a skúsme sa neprekrikovať a ďakujem pekne. Pročko Jozef, poslanec NR SR (Rečník so šepotom a sarkazmom v hlase napodobňuje predsedajúceho: "Prosím, budeme." ) Naozaj mečiarizmus vtedy robil ľuďom, ktorí boli v politike, veľmi zle, veľmi zle. A Michelko tu rozprával, že oni to chcú zmeniť, pretože vtedy urobil niekto koncentračný tábor na nejakom 24. poschodí. To nie je pravda. Zamestnanci, ktorí vtedy vytvárali programy, ktoré dehonestovali ľudí, ako tu prítomného Ferka Mikloška a ďalších a ďalších a ďalších, to bola, to bolo, obdobie mečiarizmu bolo niečo neskutočné. Vy ste to nezažili, ale ja som to zažil na vlastnej koži. Na vlastnej koži. Bol som moderátor a moderoval som akcie aj tu pre KDH. Moderoval som akcie aj pre SDKÚ, pre ANO, pre SOP. Na jednom mítingu, a porozprávam vám jeden príbeh. Na jednom mítingu, kde som bol, prišiel, lebo to už bolo týždeň pred voľbami, prišli za mnou chalani, ktorí nám robili bezpečnostnú službu, lebo vtedy to naozaj bolo vypäté, SIS-ka nás nasledovala všetkých, prišli a povedali, že počúvajte, dnes sú tu dva štáby zo Slovenskej televízie, sú tu dva štáby, dávajte si pozor, niečo sa ide diať. Asi hodinu nato mi volala manželka, že počúvaj Miška nám vyložili, to bol rok 1998, mal vtedy päť rokov, Miška, môjho syna vyložili z nejakého červeného auta a prišiel s cukríkmi. Hovorím: preboha, daj preč tie cukríky, nedávaj tomu decku, nejaký drogovo, vieš ľudia... Ja som chytil taký, takú paniku. Môjho syna vyložili z červeného auta a Miško povedal, že povozili ma, tuná ujovia ma povozili. Na mítingu na mňa išli dve, dve kamery. Na mňa. Bol som moderátor, obrovská popularita. Na mítingy chodilo 10 - 15 tisíc ľudí. V Košiciach bolo 30-tisíc ľudí, Fú, Mečiar, to... Na mňa išli dva, dve kamery. A prišiel ku mne taký maličký chlapík, týpek, ja som mal mikrofón, dával som ľuďom otázky a chlapík prišiel ku mne a zrazu kamery na mňa a za mnou stál, za mnou stál náš taký ochrankár, Drobček sme ho volali, taký dvojmetrový. A ten chlapík prišiel ku mne a hovorí: No čo, nabudúce natrhneme chlapčekovi, synčekovi riťku? Keď toto povedal, ja, to... no, viete si predstaviť situáciu, že vám toto povedia. Ten chlap za mnou čo stál, ma takto odtlačil, zobral ho, kľud Jožo, kľud, a zobral toho malého, toho malého zobral preč, dozadu, dozadu ho zobral. Ja som hneď dal mikrofón kolegyni a išiel som dozadu. Hovorím: "To čo si povedal?" Chlapík hneď vytiahol preukaz. Viete, SIS-kári mali vtedy preukazy, teda SIS-kári majú preukazy polície. To nie je napísané že SIS. A hovorí: "Nič som nepovedal, čo tu robíte? Čo tu robíte?" Zobrali si ho do parády naši ľudia a po voľbách, lebo vtedy sa zmenilo, prišiel za mnou, prišiel ten chlap a povedal, že pán Pročko, ja sa vám veľmi ospravedlňujem, ale viete, ja som odišiel zo SIS-ky. Dostal som na toto príkaz. Toto robil Mečiar! Toto robil Mečiar ľuďom! A televízia mu bola poplatná. Kameraman, kameraman v televízii vtedy bol veľmi blízky človek môjmu blízkemu človeku a ja keď som sa spýtal toho, že prečo to urobil, viete, čo mi povedal? Že, Jozef, dostal príkaz. Dostal príkaz točiť ťa a musel to robiť, lebo keby to neurobil, tak ho vyhodia. Toto sa dialo. Toto Ferko Mikloško zažíval na vlastnej koži, z fašírky od kapusty, od ďalších. Toto sme zažívali my. Mám byť kľudný? Vášho syna keby naložili do auta, povozia ho, ste kľudní? Bol by ste kľudný, pán poslanec? Čo by ste spravili? Tomu chlapíkovi, čo vám povie, že vám natrhne riťku vášho dieťaťa. A toto sa dialo. Toto robil Mečiar. Nepáčilo sa mu, čo, čo rozprávali v RTVS. A teraz sa to ide diať. Čo vám rozprávajú? Čo tu rozprával Karol Farkašovský? No, že to nie je vyvážené, že tí moderátori pôsobia aj pre iné médiá a to by nemali pôsobiť pre iné médiá. Oni by vlastne nemali mať názor, oni by nemali mať svoj názor. To je v rozpore s tým, čo hovorí Machala. Machala rozpráva, že každý jeden názor by sme mali rozprávať, aj o plochej Zemi. Aj o včelách, ktoré majú šesť žihadiel. Takže toto sa dialo, priatelia, za čias mečiarizmu. A to je len jeden príklad z tých mnohých, čo Mečiar robil v RTVS. Keď sme aj s mojimi kolegami protestovali na ministerstve kultúry, keď sme sa priviazali tam k zábradliu. Toto sa deje aj teraz. Toto sa deje aj teraz. Rozprávate tu o tom, že koncesionárske poplatky zrušením sa zrazu stala obrovská závislosť televízie na politikoch. Opak je pravdou, priatelia. Keby ste boli nechali a boli nechali naozaj tú výšku toho, toho podania peňazí od štátu, ktoré sme dali, tak super. Ja som bol prvý, ktorý hovoril: výborne, že zrušíme koncesionárske poplatky, pretože verejnoprávna televízia má byť platená zo štátu a nie ľudia. Ľudia by si mali, ľudia nech si platia súkromné televízie. Verejno... veď keď ja chcem si zaplatiť nejakú súkromnú televíziu, tak si zaplatím. Ale verejnoprávnu televíziu by mali dávať, by mal dať štát, dávať štát ľuďom zadarmo a to sme spravili. A za to som bol prvý, aby, aby toto sa dialo, aby tí ľudia dostali verejnoprávne informácie zadarmo. Ale pozor! Stanovme zákonom, že dostane, štát dá toľkoto na verejnoprávnu televíziu. A oni povedali, vy ste to spolitizovali. A čo spravili? Nedali im peniaze a povedali: no keď nedostanete, nedávajú vám ešte viac peňazí, keď nebudete robiť to, čo... To oni spolitizovali náš naozaj veľmi dobrý zámer, aby verejnoprávna televízia bola platená zo štátnych peňazí. Čo spravili? Nedostanete peniaze. Ho-ho, nedostanete peniaze. A ak nebudete poslúchať, ešte menej peňazí vám dáme. Hovorili sme tu o riaditeľoch televízie. No riaditeľ televízie, vtedy Kubiš, to bola čistá katastrofa, čistá katastrofa. A, Karol, ty si zažil riaditeľa súkromnej televízie a vieš, že riaditeľ súkromnej televízie to spravodajstvo viedol tak, ako on chcel. V tých súkromných televíziách, to spravodajstvo vysiela to, čo chcú majitelia. Vieš čo? Vieš čo bolo na mne a čo som ja mal také naozaj slobodné? Ja som robil zábavu, ja som nikdy nebol závislý na žiadnom riaditeľovi žiadnej televízie, pretože tie programy boli sledované a chceli tie programy. Mňa chceli v televízii, nie ja som sa prosil, prosím vás, buďme v televízii. Viete, aké je smiešne, keď mi vypisujú priaznivci Smerohlasu a SNS, že ty si li... ty si strč... Ruskovi si ty musel trčať. No Paľo Rusko ma do televízie vôbec nechcel. Vôbec ma nechcel. Prečítaj si, daj si do Googlu Rusko o Pročkovi, čo povedal, ale prišiel som do Markízy a zrazu tie programy mali obrovskú sledovanosť, obrovskú sledovanosť. Ale spravodajstvo, a tu aj Erik, Erik Tomáš, no a pani ministerka, veď pani ministerka robila v tej televízii. Spýtaj sa pani ministerky, ako sa riadilo spravodajstvo v súkromnej televízii? Ale verejnoprávna televízia toto nemá mať, Karol, verejnoprávna televízia a spravodajstvo musí byť nezávislé. Nezávislé. Viete, čo rozprávajú zamestnanci, o ktorých rozpráva aj Karol, že to sú zamestnanci, ktorí sú pod vplyvom, a tak ďalej a tak ďalej. Tak napríklad jedna zamestnankyňa napísala: "Chceme slobodnú RTVS. Nechceme robiť politiku. Chceme len každý deň prísť do práce, ktorú milujeme, a robiť ju najlepšie, ako vieme, bez strachu, výčitiek a kompromisov. Ak politici ovládnu verejnoprávne médiá, spravia si z RTVS slúžku svojej moci a záujmov. Obávame sa, že už nebudeme vedieť zaručiť objektivitu, nezávislosť a pravdivosť, ktorú nám stanovuje nielen zákon a etické kódexy, ale predovšetkým naša morálka. Bojíme sa, že kvalifikovaných zamestnancov a vedúcich nahradia ľudia poplatní vláde, že nebudeme tvoriť v slobodnej atmosfére a nebudeme sa môcť slobodne ozvať bez strachu, že prídeme o svoje miesta. Stojíme pri RTVS, stojte aj vy pri nás, pretože verejnoprávne médiá sme my všetci, občania Slovenskej republiky." A Karol Farkašovský vo svojom vystúpení povedal, že zamestnanci RTVS by nemali na sociálnych sieťach vyjadrovať svoj názor. Počuli ste, áno? Čiže zamestnanec, slobodný človek, nemôže vyjadrovať svoj názor. Nemôže, hej? Ja som zvedavý, čo budú robiť, čo budú robiť ľudia, ktorých dosadia, ktorých dosadia do tých funkcií, či prestanú slobodne vyjadrovať svoj názor. Či prestanú chváliť alternatívne médiá, či prestanú šíriť hoaxy, klamstvá. Som veľmi zvedavý. Ja si myslím, že každý je za svoj názor zodpovedný. Zodpovedný. Máme tu človeka, ktorý za svoj názor a ten názor bol, bolo naozaj, a nebudem ho spomínať, toho človeka. Načo? Nebudem mu robiť reklamu. Viete, súkromné televízie naozaj, súkromné televízie sú slobodné, slobodné v tom, že sú platené oligarchami, sú platené ľuďmi, ktorí im dávajú peniaze bez toho, že by to bolo verejnoprávne. Ale spravodajstvo týchto televízií nie je slobodné a nikdy nebude, nikdy nebude. Pretože vždy bude tá televízia v tom spravodajstve vysielať to, čo chce majiteľ a vždy to tak bolo. Vždy to tak bolo, Karol, a nehovor mi, že to tak nebolo. Veď si tam robil. Veď si tam robil. Pán Michelko tu rozpráva, že ľudia, ktorí boli v RTVS za čias mečiarizmu, boli daní do koncentračného tábora, že títo ľudia boli držaní pod pištoľou na 24. či koľkom poschodí, povedal. Vôbec to nie je pravda. Vôbec to nie je pravda. Dostali náhradné zamestnanie. Dostali aj tí, čo písali o vás, pán Mikloško, dostali náhradné, náhradnú funkciu a keď chceli, mohli odísť. Nikto ich nestrážil žiadnou pištoľou. A keď niekto povie, že to bol koncentračný tábor, tak to je odporné, hyenistické a je to naozaj šírenie nenávisti, pretože ja som v tom čase bol v tej televízii a nikto tam nikomu nerobil koncentračný tábor. Ale ľudia, ktorí šírili aj o Ferkovi Mikloškovi nenávisť, nenávisť, a pozrite si Fašírku, ak ju nájdete. To, čo sa tam dialo, bolo odporné a nechutné. A títo ľudia boli poplatní Mečiarovi a Mariánovi Augustínovi Húskovi, nech mu je zem ľahká, ktorý mal asistenta, viete koho? Pána Michelka, ktorý tam chodil do RTVS a robili si tam, čo chceli. Robili si tam, čo chceli. Vysielalo sa tam, čo chceli oni, čo chceli oni. Sloboda médií, sloboda médií nikdy nebola a nikdy nebude. Naozaj, médiá vysielajú to, čo chcú ich majitelia. Či sú to už, či je to už Denník N, či je to už, či sú to už hlavné správy, či sú to už iní, naozaj píšu a hovoria to, čo chcú ich majitelia. A je to tak. Keď mi niekto bude rozprávať o slobode, tak vám poviem príklad, že zažil som kedy sa nemohli vysielať, kedy prikázali v tej televízii, kde bol Karol Farkašovský, však Karol vám môže porozprávať, koľkokrát mu povedali, alebo koľkokrát im povedali, že toto nebudete hovoriť, o tomto nebudete vysielať, o tomto nebudete rozprávať. A keď vám povie, že to tak nebolo, tak nehovorí pravdu. Nehovorí pravdu. Erik Tomáš koľkokrát zažil, že toto, tento nepustíš, toto to nepôjde vonku, toto nie. Ale verejnoprávna televízia by toto nemala mať. Verejnoprávna televízia by mala naozaj vysielať veci, vysielať veci, ktoré ten redaktor spraví podľa svojho vedomia a svedomia. A keď nedá priestor niekomu z druhej strany, keď bude rozprávať o niekom a nedá priestor druhej strane, to je odporné a okamžite choď preč! To nie je pluralita, to nie je sloboda, to nie je možnosť dať priestor aj tej druhej strane, a to sme tu mali. Pred voľbami Migaľ, novinár, pridal príspevok, v ktorom klamal, zavádzal, urobil naozaj vymyslené klamstvo Igorovi Matovičovi a o Pavlínke, ako vlastnia kaštieľ. Nedal priestor druhej strane, ale dal to pred voľbami vonku. Keď sa ho potom, veď si to vygooglite, keď sa ho potom spýtali, že či mu nie je ľúto, že nedal ako novinár priestor aj druhej strane, nie, nie je mi to ľúto. Nie je mu to ľúto? Čo to je za novinára, ktorý klame, zavádza? Myslíte si, že teraz keď vymenia, vymenia vedenie, vymenia šéfov spravodajstva, že to bude objektívne, že to bude naozaj objektívne? RTVS už SNS vlastnila. Už bolo obdobie, kedy mali svojho riaditeľa a tie časy boli naozaj také, aké chcela SNS, aké chcela vtedy koalícia. Prišiel Machaj. No Machajovi vyčítajú, že je tam liberalizmus, že sú to liberálne média. To je, prepáčte, keď si niekto dá na billboard zničíme liberalizmus? To čo je? A aký liberalizmus? Ja som liberál, čo ma chcete zničiť? Ferko Mikloško je veriaci človek a je liberál. Je to slobodný človek, ktorý, ži a nechaj žiť! Pán Kéry, prihláste sa s faktickou, ak chcete. Viem, že vás neupozorní vzadu, ale prihláste sa s faktickou. Nevyrušujte. Ideme zničiť liberalizmus aj v televízii, vo verejnoprávnej televízii zničíme liberalizmus, my všade zničíme liberalizmus, ale veď oni ani nevedia, čo to slovíčko liberalizmus je. Veď tá televízia by mala byť liberálna, slobodná. Oni nevedia, čo slovíčko liberalizmus znamená, ale teraz je v móde rozprávať, my zničíme liberalizmus, my vás zničíme. Aj ja verím v Boha veľmi silne a som veľmi silný liberál. Veľmi silný liberál. Ja som fandil Ruskovi, keď išiel do politiky, keď rozprával, že naozaj, že on už má peniaze a naozaj chce ten, aby ten liberalizmus, taký ten dobrý liberalizmus na Slovensku išiel. Fú, tak som mu držal palce. No, bum, bum. Čo sa stalo? Ja som fandil aj, kádeháci, aj vám som fandil, bum, čo sa stalo? (Povedané so smiechom). Nebudem hovoriť o tých ľuďoch. Naozaj všetci mali maslo na hlave. Ale teraz som konečne niekde, niekde, kde mám, mám pocit naozaj že, že dá sa to aj, aj čestne, že sa dá byť v tej politike bez toho, že by došiel niekto tuná za, za Tarabom: a počúvaj, mohli by ste mi toto spraviť a toto nie a toto nie a vyrušuje vás a potom vám povie: Ja? Pracujem pre ľudí. No veď super, pracujte pre ľudí, ale nekšeftujte. Nekšeftujte. Čiže liberalizmus vo verejnoprávnej televízii je absolútne potrebný, ale tam je potreba, aby sa, aby rómska menšina bola zastúpená, aby boli programy o rómskej menšine, aby boli cirkevné programy, nech sa páči, aby tam boli programy zábavné, aby tam boli programy pre deti a mládež, aby tam boli programy, ktoré nezarábajú tej televízii. Opakujem, nezarábajú, ale verejnoprávna televízia by tieto programy mala podporovať, ale tu vám idú rozprávať ľudia, že tieto programy sú zlé a títo ľudia sú zlí. Keď vám niekto rozpráva, že je niečo zlé, tak sa rýchle pozrite, kto to hovorí a ako to hovorí. Ako to hovorí. Kto sú tí ľudia, čo rozprávajú, my zničíme liberalizmus? Čo chcú zničiť? Slobodu? Áno, chcú zničiť slobodu v RTVS. Potrebujú tú televíziu, pretože tá televízia upozorňuje stále na prešľapy. Keď si pozriete reportérov, tak v drvivej väčšine, v drvivej väčšine sú tam ľudia, ktorí doplatili na koalíciu, terajšiu aj predtým, čo robila. A tí reportéri to uverejňujú. Nehrajú sa. Uverejňujú pravdu. A tí ľudia, normálni ľudia v tých Reportéroch rozprávajú o tom, čo sa im deje. Rozprávajú svoje príbehy. Lenže tie príbehy nie sú pekné a to sa im nepáči. To sa im nepáči, musíme rozprávať pekne. Budeme rozprávať o Smerohlase pekne, o Petrovi Pellegrinimu budeme rozprávať, aký je to čestný prezident plný pokoja, on nám zaručil tu pokoj. Toto potrebujú, toto potrebujú. Nie o tom, že, že 130 obvinených, o 130 obvinených idú, idú amnestovať. O tomto sa nebude rozprávať, o tomto nie. O žiadnych kšeftoch. Nie o tom, že ideme vyrúbať lesy, že kde? Aké lesy? Pročko klame. Jaké lesy? Tu ideme, kríčky, aby sme medvede mohli zbadať. Za socializmu televízia bola nechutná. Vedúca úloha strany a súdruhovia ako Husák, súdruhovia, ktorí nám tu vedú našu, našu slovenskú, národnú kultúru, sú čestní, socialistický realizmus je ten správny, my budeme, naša kultúra bude správna, my budeme chodiť a manifestovať. Ja ako keby som sa vrátil v čase, keď si idem zisťovať, čo, čo sa tu ide diať, ako zase títo súdruhovia sú tí správni a toto je to správne a súdruh moderátor neskáče do reči, súdruh moderátor bude rozprávať a bude nám súdruh moderátor klásť správne otázky. Krásny príklad je Hodina otázok tu. Dáte otázku premiérovi, dáte mu otázku, príde, naloží vám, akí ste liberálni fašisti, aký je Šimečka odporný človek, päť minút vám nakladá, potom päť sekúnd možno odpovie, dáte mu doplňujúcu otázku, zase päť minút vám nakladá a zase ste liberálni fašisti. Ja som povedal, že nebudem dávať na Hodine otázok žiadne otázky. Načo? Zbytočné. Zbytočné. To je krásny príklad toho, ako bude fungovať verejnoprávna televízia. Čo to má, pán Kéry, prihláste sa, vyrušujete, no, vyrušujte, stále vyrušujete, stále vyrušujete, Kéry. Myslíte, že ho niekto upozorní, že bliaka? Pravda je. Ďakujem. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Blaha, Ľuboš, podpredseda NR SR Pán Pročko, nikto tu nebliaka. Prosím, pokračujte. Pročko, Jozef, poslanec NR SR ... Danka, že by nemal rečniť, vzadu vyrušovať slušne a povedal, že bliakam. Slušne som upozornil. Vrátim sa k RTVS. Verejnoprávna televízia a jej zamestnanci sú pohoršení tým a chcem vám ešte jeden, jednu vec prečítať. Viete, zamestnanci v RTVS, a poznám ich veľmi veľa, sú zhrození tým, čo sa ide diať. Písal som môjmu veľmi dobrému známemu a hovorím, že aká je teraz atmosféra. Odpísal mi: Jožo, to je čistá katastrofa. Už teraz sa ľudia boja, boja sa o svoje miesta, koho vyhodia, koho nevyhodia, už teraz sú indície a dostávajú, dostávajú cez rôzne politické linky správy, že aby sa umiernili a aby prestali robiť to, čo robia. Už teraz sa tam šíri strach. Už teraz sa tam šíri strach. To je, to je, toto je tá sloboda? Toto sme si v ´89. vyštrngali, že sa ľudia vo verejnoprávnej televízii budú báť o svoje miesta, lebo im politici odkážu, vykopnem ťa stadiaľ, keď nebudeš robiť to, čo budeš, to, čo chcem ja. Vykopnem ťa odtiaľ ako handru. A zamestnanci? V médiách sa dalo, že prvá vzbura zamestnancov v RTVS. Hrozí štrajk? Chceme slobodnú verejnoprávnu inštitúciu. Vláda v stredu schválila návrh zákona z dielne ministerstva kultúry. Rozhlas a televízia Slovenska sa má zmeniť na Slovenskú televíziu a rozhlas. Mení sa spôsob odvolania riaditeľa. Zamestnanci RTVS však boj o nezávislosť RTVS nevzdávajú. Obávajú sa zásahu do spravodajstva, ktoré čelí dlhodobým atakom politikov. V protestnom videu s názvom Chceme slobodnú RTVS apelujú na politikov, aby ponechali inštitúciu bez zásahov. Nechceme robiť politiku, chceme len každý deň prísť do práce, ktorú milujeme, a robiť najlepšie ako vieme, bez strachu, výčitiek a kompromisov, píše sa v stanovisku. "Ak politici ovládnu verejnoprávne médiá, spravia si z RTVS slúžku svojej moci a záujmov, obávame sa, že už nebudeme vedieť zaručiť objektivitu, nezávislosť a pravdivosť, ktorú nám stanovuje nielen zákon a etické kódexy, ale predovšetkým naša morálka. Bojíme sa, že kvalifikovaných zamestnancov a vedúcich nahradia ľudia poplatní vláde, že nebudeme môcť slobodne tvoriť v slobodnej atmosfére a nebudeme sa môcť slobodne ozvať bez strachu", bez strachu, o ktorom som tu hovoril, "že prídeme o svoje miesta. Stojíme pri RTVS, stojte aj vy pri nás, pretože verejnoprávne médiá sa, my všetci občania Slovenskej republiky nechceme vzdať." A čo myslíte, koľko zamestnancov protestovalo proti tomuto? Jeden, dvaja, traja? No jeden, dvaja, traja sa toho nezúčastnili, ale drvivá väčšina, drvivá väčšina zamestnancov v RTVS sa podpísala pod toto stanovisko. Anežka, prosím ťa, donesieš mi vodu? Prosím ťa. Ďakujem ti veľmi pekne. Strach je to, čo sa naozaj šíri aj v súčasnej dobe a mne je nesmierne ľúto naozaj. Ja poznám Roba Fica od roku 1997, keď prišiel do relácie, keď som bol v televízii a spieval tam ako mladý politik, keď rozprával o tom, že on naozaj ako to tu chce Robo zmeniť, ako, ako pôjdeme, ako pôjdeme slobodne, on nepôjde nikdy s Mečiarom, on chce mečiarizmus zničiť. Žiaľbohu, Robo Fico potom išiel s Mečiarom, ale, ale aj tak mi je ľúto, čo sa stalo. Nikdy v živote, viete, ľudský život je to najcennejšie na svete. Cennejšie ako medvede! A poďme kántriť medvede, ktoré ohrozujú ľudí. Ale len tie, ktoré ohrozujú ľudí. Poznám Roba Fica od roku ´97, chodili sme na turnaje, chodili sme spolu a je mi veľmi ľúto, čo sa stalo, ale povedať a hovoriť, že jak prišiel poslanec Glück tuná do sály vtedy a začal rozprávať, začal rozprávať agresívne slová, ja som si len natáčal a ja som bol ten provokatér, lebo som si ich natáčal. Idem zverejniť to video stadiaľto aj ja, pretože to, čo sa mi deje a aké správy mi chodia, že ja provokatér som tu provokoval. Nie ja som provokoval. Ja som si len zapol telefón. Ďakujem. Ďakujem, Anežka, veľmi pekne. Boh ti to vráti, ako hovorí Ferko Mikloško. (Rečník prevzal od kolegyne pohár vody a vzápätí si z neho odpil.) Ďakujem. Takže verejnoprávnosť Slovenskej televízie, RTVS, je v ohrození. Verejnoprávnosť. Ja si naozaj myslím, že uznesenie, ktoré sme prijali včera, by malo pomôcť tomu, aby sa spoločnosť zbavila strachu a aj médiá, aj verejnoprávne médiá by mal informovať o tom strachu, ktorý sa tu šíri. Napríklad dnes som si prečítal, že Polícia Slovenskej republiky chce riešiť všetky nenávistné komentáre, tak to som za, lebo naozaj na obidvoch stranách sú nenávistné komentáre a treba ich riešiť, ale ja keď pridám príspevok o tom napríklad, že, že som proti tomu, aby sa vyrúbali naše lesy, tak to, to, to keď si pozriete, čo robia naozaj priaznivci koalície, tak to je, to nemá s ľudskosťou nič spoločné. Tak verím, že, že toto teda budú robiť, že budú tie komentáre nenávistné, aby sa strach, aby sa nenávisť zo spoločnosti vytratila. Lenže spytujem sa potom aj vás, milí opoziční kolegovia, máme, máme byť ticho? Aby sme teda nešírili tú nenávisť, ktorú hovoria, že šírime. Nemáme upozorňovať aj na tento zákon, ktorý ide z verejnoprávnej televízie spraviť slúžku vládnej koalície? Máme byť ticho? Tichučko, aby tu nič nebolo? Ako máme reagovať na vystúpenia niektorých politikov, ktorí povedali, že treba nás ostrakizovať, že treba nás vytesniť, že skončíte, choďte preč, opozícia! Máme byť naozaj ticho? Kto má pravdu? Kto má pravdu? Má pravdu pán Farkašovský, ktorý povedal, že alternatívne médiá suplovali, suplovali verejnoprávnu televíziu? Alebo mám pravdu ja, ktorý povedal, nie, nie je to pravda, verejnoprávne médiá si, a verejnoprávna televízia si svoju, svoju povinnosť robila správne. Má pravdu on, lebo dostával priestor v tých, v tých alternatívnych médiách, kde mohli šíriť naozaj veci, ktoré nemajú so, s pravdou nič spoločné, alebo mám pravdu ja, ktorý hovorím, že v tej verejnoprávnej televízii dostávali priestor, aj Danko dostával priestor, každý dostával priestor? Ale keď vám povie politik, že ja tam nejdem, ja tam nejdem, ja si tam nesadnem, tak, tak keď, keď máš pravdu, máš pravdu a nemáš sa čoho báť, tak čo, prečo nejdeš do tej, že ja si s Matovičom nesadnem. No viete, prečo si nesadnú s Matovičom? Pretože Igor Matovič čo na srdci, to na jazyku, jasné, ale je to človek, ktorý popíše veci naozaj tak, ako ich popíše, pravdivo a, a oni sa pravdy boja. Oni sa pravdy boja. Nie je pravda to, čo povedal Počiatek v tej nahrávke? Že Slota s Ficom ukradli dve miliardy, nie je to pravda? Klame Počiatek?! Klamal Počiatek Trnkovi?! Ja ešte chcem prečítať aj príspevok Lukáša Buža, ktorý ma poprosil, pretože naozaj povinnosti mu nedovoľujú byť tu a je to dobrý príspevok, takže ja si ho osvojím a začnem, začnem tým, čo Lukáš hovorí, že skorej tie fakty vám teda poviem. Zmena zloženia Rady STVR. Zvyšuje sa počet členov zo sedem na deväť. Z deväť členov rady štyroch vymenováva a odvoláva minister kultúry SR, z toho troch z radov odborníkov v oblasti médií a audiovízie, ekonómie, práva alebo informačných technológií a jedného z oblasti ekonómie na návrh ministra financií SR. Piatich členov volí a odvoláva NR SR z odborníkov v konkrétnych oblastiach, medzi ktoré pribudol odborník v oblasti informačných technológií. Nezlučiteľnosť člena rady sa dopĺňa okrem doterajších o funkcie poslanca európskej, Európskeho parlamentu, člena Európskej komisie a člena etickej komisie. Funkčné obdobie sa predlžuje na šesť rokov. A toto je dobré, toto je dobré, počúvajte. Generálny riaditeľ má nárok na mzdu v rovnakej výške ako doteraz s tým rozdielom, že nová právna úprava navrhuje možnosť zníženia mesačnej mzdy na základe rozhodnutia rady, tej rady, ktorú si budú voliť politici, o polovicu na tri po sebe nasledujúce kalendárne mesiace, ak súčasne rozhodne o tom, že generálny riaditeľ neprijal opatrenia na dodržiavanie etických princípov navrhnutých etickou komisiou. Čo to znamená? Vysvetlím za chvíľku, po napití (rečník si odpil z pohára). Riaditeľ, riaditeľ, nebudeš poslúchať, peniaze ti zoberieme a budeš robiť to, čo my chceme. Medzi možnosti odvolania generálneho riaditeľa okrem iného pribudla možnosť rady odvolať riaditeľa v prípade, pokiaľ najmenej dvakrát za sebou neschválila koncepciu riadenia a rozvoja STVR a jej programovej služby alebo návrh rozpočtu SVRT (správne: STVR, pozn. red.) na príslušný rozpočtový rok? Čo to znamená? Odpoviem hneď. Nemusím piť. Riaditeľ, riaditeľ, keď nebudeš schvaľovať naše veci, ktoré my chceme, tak pôjdeš preč. Etická komisia. Etická komisia je novým deväťčlenným poradným orgánom rady, ktorej úlohou má byť zaujímať stanoviská k dodržiavaniu štatútu programových pracovníkov a ďalších tvorivých pracovníkov a spolupracovníkov STVR a iných etických princípov zamestnancami a externými zamestnancami pri výkone ich činnosti a navrhovať príslušné opatrenia s cieľom zabezpečiť ich dodržiavanie. A teraz. Jednotlivých členov vymenováva predseda rady na základe nominácie na šesťročné funkčné obdobie. Členovia komisie majú nárok na náhradu výdavkov, nie však na mzdu ani odmenu za výkon funkcie. Lukáš mi, verím, že odpustí, keď pridám svoje, etická komisia. Čo je pre Ferka Mikloška etické, nemusí byť etické pre mňa. Čo je pre poslanca Deja (vyslovené mäkko), Deja (vyslovené tvrdo), pardon, etické, nemusí byť pre mňa. Kto rozhoduje o tom, čo je etické a čo nie je etické?! No etická komisia, ktorú nám súdruhovia zvolia. Čiže etické bude to, čo povie koalícia. Rezervný fond. Zákonné zakotvenie povinného doplnenia fondu vo výške najviac 5 % zo zisku na zabezpečenie fungovania a kontinuity v inštitúcii je v prechodných ustanoveniach upravená právomoc zástupcu štatutárneho orgánu, generálneho riaditeľa, do zvolenia nového vykonávať úkony súvisiace s bežnou prevádzkou. A Lukáš hovorí: Takto politicky jednostranne volená rada bude voliť riaditeľa. No koho asi zvolí táto politicky zvolená rada? Niekoho so slobodným názorom? Niekoho, kto môže zlyhať a neplniť príkazy? Lukáš píše: Tomu neverí ani pes Gary. Poslušne navolení členovia rady si poslušne zvolia poslušného riaditeľa. Kam ho posadia, tam bude sedieť, kam ho postavia, tam bude stáť. Z pôvodnej programovej rady vznikla nežnejšia etická komisia, ktorá ale svojimi stanoviskami chod televízie a rozhlasu bude ovplyvňovať. V tomto návrhu už nie je ani stopy po financovaní aj zo zmluvy so štátom, na čo sme poukazovali, že je to protizákonné. Stále však platí. Idete zničiť inštitúciu RTVS a vytvoriť novú s názvom STVR. Pýtam sa prečo? Deväťdesiat percent pôvodného zákona o RTVS ostáva rovnakých, zásahy ste urobili akurát také, aby ste mohli zmeniť terajšie vedenie a orgány a nahradiť ich haldou svojich nominantov. Ozaj idete rituálne sťať RTVS iba kvôli svojmu zvrátenému chtíču? Áno, hovorí Lukáš. Moc vám evident... nevyrušujem vás, pán Huliak? Vy mňa áno. Pán Huliak, prosím, nemôžte ísť dozadu do salónika? Fakt nás vyrušujete. Nemôžte ísť dozadu do salónika s pánom Valockým aj s pánom Malatincom a tam sa rozprávať? Fakt to vyrušuje. Nikto vás neupozorní, ale vyrušujete, pán Huliak. Môžte ísť dozadu do salónika a tam sa kľudne rozprávať. Neskutočné! Najprv ste RTVS priškrtili zníženie rozpočtu z 0,17 na 0,12 % HDP. Poslanec Michelko rád opakuje, že keď je niekto vyhladovaný, nemôžete čakať od neho výborný výkon. Tak vy idete vyhladovať RTVS a potom od nej očakávate nemožné. Škoda, že aspoň premiér neprispeje z rezervy, aby vášmu srdcu blízkemu Literárnemu týždenníku, už dost... dostali ste 20-tisíc euro, 20-tisíc euro. A toto je ten papalašizmus. Ja dopĺňam Lukáša Buža. Stále tvrdíte, že spravodajstvo RTVS nie je objektívne. Podľa prieskumu MEDIAN-u je však najdôveryhodnejšie. A tu chcem povedať to, čo sa tu rozprávalo dnes, že tridsať, 34 % voličov opozície s tým len súhlasí, ale voliči koalície nesúhlasia s objektívnosťou, s objektívnosťou RTVS. To nie je pravda. Zavádzajú, klamú, pretože keď si pozriete tie prieskumy, tak naozaj aj drvivá väčšina voličov koalície hovorí, že RTVS je objektívna. RTVS vraj porušuje ľudské práva. Ako? Pýta sa Lukáš. No podľa ministerky napríklad tak, že nepozvala do relácie jedného zo 150 poslancov, konkrétne opozičného poslanca zvoleného za SNS, ministerkinho kamoša Tarabu. Píše Lukáš. Takže viete, vtedy je to neobjektívne, keď niekoho nepozvú a niekoho pozvú. Ja vám poviem príklad. Pred voľbami bolo, bolo OĽANO, teda SLOVENSKO, naozaj patrilo medzi štyroch najsilnej... medzi štyri najsilnejšie politické subjekty. RTVS nás nepozvala do relácie, do tej hlavnej. Máme teraz vyplakávať, že nie sú objektívni?! Že čo to spravili?! Veď nás nepozvali! Máme vyplakávať, ako vyplakávate vy?! Že no Tarabu ste nepozvali, tak je to, neni objektívne. V dôvodovej správe, ktorá absolútne, v ktorej, kde absolútne chýba relevantný dôvod, uvádzate: Návrh zákona a úprava procesov reaguje predovšetkým na podnety verejnosti, odborných organizácií, združení, orgány samosprávy a mimovládny sektor. Tieto požadujú zlepšiť súčasný stav a priblíženie sa k objektívnosti vysielania. Podľa nich vysielacie vysielania verejnoprávnej inštitúcie nenapĺňajú svoje verejnoprávne poslanie a tieto základné atribúty verejnoprávnosti opustila. Odvolávate sa na organizácie, združenia a mimovládny sektor. Na ktorý mimovládny sektor? Ten, ktorý je platený Putinom? Ten, ktorý je platený z financií, ktoré majú destabilizovať Európsku úniu a Slovensko? Koľko alternatívnych médií, ktoré ste tu spomínali, dostali peniaze zo zahraničia? Pamätáte si toho agenta, ktorého Slovenská informačná služba, Greguš alebo tak nejak sa volal, čo mal donášať, bol z Hlavných správ tam prispievateľ a mal donášať Rusom. Pamätáte si ten, vy si to, pán Spišiak, určite pamätáte. Jak sa volal? To je jedno. Tak tento pánko, tento pánko, ktorý dostával peniaze z Ruska, tak tieto peniaze poskytol aj národnej koalícii, ktorej predsedom bol kto? Pán Huliak. Takže toto, toto je všetko v poriadku, tieto alternatívne médiá, ktorým prispel tento človek, to je v poriadku. Tieto alternatívne médiá môžu, to sú v poriadku. Dostali sme peniaze od agenta z Ruska, výborne. Ale iné, iné, fú, iné organizácie a mimovládny sektor my ideme zrušiť. Lukáš sa ďalej pýta: Vysvetlite nám to, prosím, a menujte odborné organizácie, združenia, samosprávy, mimovládky, ktoré toto chcú. Tak sa ja spytujem, ktoré sú to? Vymenujte ich, ktoré organizácie, mimovládky to chcú? Ktoré konkrétne? A prosím Infovojnu, TV Slovan, Martinku a Paťka, či ako sa teraz volá tá televízia, to mi nehovorte, tie nie, tie viem, že to chcú. Ale poďme aj na kritiku z európskej úrovne. Komisár O´Flaherty pre ľudské práva poslal len nedávno list, v ktorom zdôraznil dôležitosť stanovenia legislatívnych rámcov, ktoré zabezpečia nezávislosť verejnoprávnych médií do vládnej kontroly. Viete, mám veľký dar, že ja počúvam aj to, čo vzadu rozprávajú títo dvaja, čo sa tu bavia a to je niečo neskutočné. Namiesto toho, aby počúvala pani ministerka (reakcia z pléna), no jasné, jasné, jasné, pani ministerka. Jasné, pani ministerka. Teraz robíte novú reláciu s priateľom. Ale poďme aj na kritiku z Európskej únie, ako som povedal, a počuli ste, Európska únia nás kritizuje. Ale to, pozor, to je tá Európska únia, ktorú ideme zrušiť. Videli ste tie billboardy? Videli ste tie billboardy proti Európskej únii? Ale prečo tam potom idú? Prečo idú SNS do Európskej únie, keď, keď je proti Európskej únii? Prečo ide, prečo idú Uhríkovci a ďalší do Európskej únie? Neskutočné. Neskutočné. Komisár vyzval Národnú radu, aby dôkladne zvážila obavy, že niektoré prvky návrhu tohto zákona môžu podkopať záruky prevádzkovej a redakčnej nezávislosti verejnoprávneho vysielateľa. Originál mailu v angličtine je v maile z výboru od pani Valachovej, hoci, hoci je to naozaj nedomyslený, nedomyslený čin, čo idete urobiť, a je to v rozpore s Európskym aktom o slobode médií. Pointa zostáva - my chceme mať verejnoprávnu televíziu. Chcete skrátka zabetónovať svojich ľudí do funkcií a je úplne jedno, či si myslia, že Zem je plochá, alebo že slony havkajú. Poslušný nominant - najlepší nominant, píše Lukáš. Ale vo vyspelom svete to funguje takto, citujem z porovnávacej analýzy Parlamentného inštitútu: "Kreovanie riadiacich a dozorných orgánov verejnoprávnych médií v Európe - Dozorné orgány verejnoprávnych médií zohrávajú kľúčovú úlohu pri zabezpečení ich nezávislosti. Ak nie sú zložené vyváženým a pluralitným spôsobom, len sotva môžu, sotva môžu zabrániť tomu, aby politici získali vplyv na ich prácu. Dozorné orgány musia však byť nielen nezávislé od štátu, ale aj od riadiacich orgánov médií. Preto sa od 90. rokov 20. storočia stalo základným princípom úplné oddelenie dozorných a riadiacich funkcií." Čo idete urobiť?! Idete tieto dozorné a riadiace funkcie dosadzovať politicky. Idete si tam dosadzovať svojich nominantov. Viete, berú iba mňa, škoda. Nemôžte spraviť väčší záber, aby, aby ste videli, čo sa tu za mnou vľavo deje? Slovenská televízia nevidí teraz, že tu vzadu vyrušuje. No, tak, ďakujem veľmi pekne. Vzadu tu vyrušuje zase pán Huliak a to je, nič sa nedej, v pohodičke. V pohodičke. Vyrušujú, bavia sa, ale prijali sme uznesenie o, o, prijali sme uznesenie, v ktorom naozaj podporujeme pekné veci. Robert Fico vo svojej štvrtej vláde už nechce nechať nič na náhodu, píše Lukáš. Dlhodobo sa netajil ani on, ani zástupcovia SNS tým, že RTVS mu nie je po chuti. Slobodné médiá nie sú im po chuti a ide, idú im, koalícia im ide surovo po krku. Zákon, ktorý vznikol na povel koalície a poslušná ministerka ho teraz predkladá, ide z verejnoprávnej RTVS urobiť slúžku vládnej moci, píše Lukáš. Vo vládnej propagandistickej televízii bude názor, ktorý nie je v súlade so želaním strán SMER, SNS a HLAS zakázaný, alebo inak nebude počuť. Takúto televíziu a rozhlas poznali naši rodičia za socializmu, potom nám ju naservíroval aj Mečiar a teraz bude opäť tak povedziac, takpovediac našich televíznych a rozhlasových prijímačov bude v nich plná. Bude plná politiky a propagandy. Len kvôli zbabelosti a strachu tejto vládnej koalície pred nástrojmi slobody a demokracie idú zneužiť verejnoprávnosť na svoje účely. Naše verejnoprávne médium sa roky borilo s častými, účelovými výmenami riaditeľov. Neprospelo mu ani zlúčenie televízie a rozhlasu, píše Lukáš. Za riaditeľovania pána Rezníka navyše prišla RTVS aj o licencie, opakujem. A dnes sme to už mali, Lukáš Bužo to hovorí. Opäť za riaditeľovania pána Rezníka prišla RTVS a to bolo za čias, keď Rezníka dosadila SNS, na športové prenosy napríklad z majstrovstiev sveta v hokeji. To len pripomínam, píše Lukáš, lebo je to obľúbený argument nominantov SNS, prečo si neplní RTVS verejnoprávne poslanie. Ale klamstvá a zavádzanie má celá táto koalícia zapísané v DNA, píše Lukáš. Rovnako ako doslova barbarské plienenie v kultúre a umení. Váš zákon o STVR je len dôkazom vášho barbarstva. Idete zničiť fungujúcu, aj keď dokonalú inštitúciu a nahradiť ju poslušnou, podriadenou televíziou, píše Lukáš Bužo, ktorý sa vám ospravedlňuje, že tu nemôže byť, ale veľmi rád som prečítal jeho príspevok. A na záver chcem povedať. Verejno-právna televízia sa po tomto zákone stane naozaj slúžkou politikov. Mali sme to už za čias mečiarizmu a Ferka Mikloška spomeniem poslednýkrát dnes. Za každé keby mi dal euro, tak som boháč. Ferko Mikloško naozaj zažil obdobie, kedy jeho rodina, on sám bol napádaný a ja som to zažil tiež a mnoho, mnoho ďalších ľudí, ktorí chceli slobodne žiť v krajine. Mečiar tým, že si sprivatizoval Slovenskú televíziu, ničil ich životy. A toto bude pokračovať. Ďakujem veľmi pekne. [11:46] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie, pán poslanec, evidujem tri faktické poznámky. Ako prvý, pán poslanec Karol Farkašovský, nech sa páči. [11:46] Karol Farkašovský – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Pán kolega Pročko, povedal si, že liberalizmus je v RTVS potrebný, tak k tomu podotýkam iba toľko, že potrebná je programová rôznorodosť, nestrannosť informácií, pluralita názorov, objektívnosť a dôveryhodnosť. Po druhé, v RTVS sa vraj šíri strach. Pýtam sa, prečo a z čoho? Strach môže mať ten, kto robil nadprácu a je vedomý si toho, že robil nadprácu. Ja som alternatívne média nevelebil vo svojom vystúpení, ja som im len poďakoval za to, že práve v kritickom období sa nebáli odvysielať aj iné informácie, než len tie, ktoré hlásala vládna propaganda. A v tomto suplovali aj RTVS. Pamätá si niekto z nás, prosím vás pekne, že by práve RTVS ako médium pre najširšiu verejnosť odvysielala čo i len jednu diskusiu o pozitívach či negatívach očkovania? Áno, očkovaciu lotériu, to odvysielala, a na túto lotériu prijala od vlády a štátu 9 miliónov eur. Verejnoprávnosť neznamená beznázorovosť. Pokojne môže mať svoj názor aj akýkoľvek moderátor, ale nesmieme ho dávať najavo v relácii alebo v programe. Na to nemá žiadne legitímne právo. Má právo viesť diskusiu, dohliadať na tému, dohliadať na vyváženosť diskusie, na výber hostí. Povedal si, že STVR bude slúžkou vládnej koalície. Tak mám na záver iba otázku. Čo bola RTVS v rokoch 2020 až ´23? Nebola náhodou slúžkou vládnej moci? [11:46] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Marián Kéry. [11:46] Marián Kéry – Vystúpenie s faktickou poznámkou Z každého rožku trošku. Tak by sa dalo nazvať vaše vystúpenie, pán poslanec. Hneď na úvod. Viackrát ste počas vášho vystúpenia hovorili o tom, že ja bliakam. No, ja si vyprosím, aby ste mi vy hovorili, že ja bliakam. Ja sa vyjadrujem slušne, vecne, argumentačne. Ak vo vašej optike ja bliakam, potom ako sa správate vy, pán poslanec? Veľmi krátko a telegraficky. Po prvé. Uviedli ste príklad z obdobia Vladimíra Mečiara, ale zavádzali ste a klamali ste, keď ste spomenuli ako Vladimír Mečiar verbálne zaútočil na jedného redaktora. Ja si to dobre pamätám. Bol to český redaktor, ale viete, kde mu kládol otázku tento redaktor? Na pohrebe Jána Duckého. Je normálne, aby sa nejaký moderátor pýtal na pohrebe nejakého politika? Je to absolútne za čiarou. Ďalšia vec, či sa budete vyhovárať a budete hovoriť, ako chcete, že to bola dobrá myšlienka. Bolo to absolútne zlé rozhodnutie, že sa zrušili koncesionárske poplatky a tam sa vlastne začalo zoštátnenie verejnoprávnej RTVS. Pred chvíľou veľmi dobre reagoval na vaše vystúpenie kolega Farkašovský. Mňa vôbec nezaujíma, či moderátor je konzervatívny, liberálny, aký má názor. Ale keď niekto sleduje politickú diskusiu, tak nemôže zistiť po piatich minútach sledovania tejto relácie, na ktorej strane je daný moderátor. A na záver také odporučenie. Hovorili ste o tom, že ste aj katolík, aj liberál. Ja vám hovorím, že buď ste zlý katolík, alebo ste zlý liberál. (Potlesk.) [11:46] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Anežka Škopová. [11:46] Anežka Škopová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Jožo, aj tebe ďakujem za tvoje vystúpenie. Hovoril si vo svojom prejave o svojich vlastných skúsenostiach. Treba však povedať, že koalícia ide zničiť fungujúcu, aj keď nie dokonalú inštitúciu. Myslím si, že v súčasnej situácii, kedy spoločnosť nutne potrebuje upokojiť a skoncovať s polarizovaním, je nezodpovedné predkladať takéto zákony. Pretože pokoj v spoločnosti sa nedá dosiahnuť len samotnými slovami. Pokoj spoločnosti si vyžaduje aj konkrétne činy. A medzi tieto činy patrí aj to, aby sa neprijímali zákony, ktoré rozdeľujú spoločnosť. A presne tak, ako to tu zaznelo, RTVS je fungujúca inštitúcia, ktorá, áno, nie je dokonalá, ale mali by sme sa držať zásady, že veci, ktoré fungujú, nebúrajme, ale reformujme. Poďme diskutovať o tom, čo treba upraviť a prestaňme robiť revolúcie vo verejnoprávnych inštitúciách. A garantujem vám, že spoločne by sme dokázali nájsť konsenzuálny zákon, ktorý reálne posunie RTVS vpred. Taký zákon, ktorý nerozdelí spoločnosť, ktorá je už teraz rozdelená. Takže poďme reformovať to, čo si reformu vyžaduje, ale neničme to, čo funguje. Ďakujem. [11:46] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Jozef Pročko. [11:46] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Kéry, klamete. Ani raz som nepovedal, že vy bliakate. Ani raz som to nepovedal. Klamete. Povedal som, že ste, povedal som, že mňa upozornil predsedajúci, keď som tu povedal, že bliakam. Vám nikto nepovie, predsedajúci, že bliakate. Ja som nepovedal, že vy bliakate. Takže klamete. Kéry a zase, viete, vy, vy, neviem, či ste žili vtedy, alebo nežili, či ste mali 12 rokov alebo 11, ale Kéry, Mečiar slovenskému moderátorovi, ktorý si ho dvakrát spytoval tú istú otázku, chytil ho pod krk a povedal: "Ešte raz sa ma to spýtaš, tak ti takú prijeb...m. Kéry, vy ani neviete, o čom rozprávam. Klamete, Kéry a zavádzate. Pán Farkašovský, strach šíria politici, ktorí sú teraz, vyhrážajú sa zamestnancom. Áno, vyhrážajú sa zamestnancom. Už teraz dostávajú zamestnanci, dostávajú zamestnanci správy, že, že keď nebudeš poslušný, tak pôjdeš preč. A vieš, Karol, prosím ťa, no nebola slúžkou vládnej moci. V tých reláciách dostávali priestor všetci, dostávali priestor všetci. Ale vieš, čo je smutné, Karol? Že v tých reláciách sa ukazovalo, ako táto vládna koalícia ide a valcuje a rozpráva veci, ktoré sú, ktoré sú klamstvá. Rozumieš? A keď sa ich moderátor spýtal, že prečo klamete, prečo, nieže prečo klamete, prečo nehovoríte pravdu? No tak to bolo, to bola katastrofa. A vy chcete moderátorov, ktorí kladú nepríjemné otázky, dať preč. Ale nepríjemné otázky sú, sú normálne vo verejnoprávnej televízii základom. Karol, verejnoprávna televízia teraz vôbec nebola slúžkou. Dostávali ste priestor aj vy. Dostávala priestor aj opozícia, dostávala priestor, veľký priestor, Karol. Takže zavádzaš, Karol, a nehovoríš pravdu. A verejnoprávna televízia by mala slúžiť, naozaj by mala slúžiť na informácie, ktoré sú objektívne, a nie na informácie, ktoré chcú politici. A verejnoprávna televízia v rokoch 2020 až 2023 nešírila žiadne informácie, ktoré chceli politici. Zavádzaš, Karol. [11:46] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Vážení páni poslanci, poprosím vás do budúcnosti, oslovujme sa: pán poslanec alebo pán Kéry. Ale hovoriť človeku iba priezviskom je naozaj neslušné. Skúsme sa aspoň na tomto dohodnúť, dobre? Poprosil by som teraz pána poslanca Branislava Gröhlinga, ak ho tu vidím, ale nevidím, že by išiel za klub SaS, ale tým pádom, že tu nie je. Tak preskočíme a ideme na pána poslanca Jána Horeckého, ktorý tu tak isto nie je. Takže za klub SLOVENSKO pán poslanec Lukáš Bužo. Ten myslím, že tak isto nie je. Čiže pán posla... pani poslankyňa Beáta Jurík za Progresívne Slovensko, nech sa páči, máte slovo. [11:46] Beáta Jurík – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Nech sa páči. (Rečníčka podala z rečníckeho pultu predrečníkovi jeho osobné veci.) Pani ministerka, pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, pani poslankyňa Jaurová a tiež následne pani poslankyňa Kleinert už zhrnuli nespočetné dôvody, prečo je podľa nás v Progresívnom Slovensku táto navrhovaná úprava absolútne neprijateľná a v rozpore nielen so slovenským, ale aj s európskym právom. V mojom príspevku do rozpravy sa budem detailnejšie venovať práve tejto druhej časti, a síce kompatibilite alebo teda skôr rozporu s právom Európskej únie. Pán poslanec Pročko tu už načrtol tie výhrady, ktoré prišli listom z Rady Európy. Ja sa teda nebudem opakovať a prejdem na Európsku úniu. Nebude to prvýkrát, čo budem takto takpovediac hádzať hrach o stenu, ale mne to tak nedá, pretože mi záleží na Slovensku a chcem, aby sme aj naďalej boli plnohodnotnou súčasťou Európskej únie. Aj preto som dva mesiace apelovala na to, že trestný zákon, o ktorom sme tu hovorili, o ktorom sme viedli monológ, tak že by mohol byť v rozpore s právom EÚ. Hovorila som to aj pri medveďoch, hovorila som to aj pri neziskovkách. A v tomto poslednom prípade som vám z tohto miesta pripomenula, že aj dôvodovka o neziskovkách vôbec neobsahovala akékoľvek zmienky o tom, že by tá úprava mohla byť v rozpore s právom Európskej únie, a to teda napriek tomu, že ňou skutočne je, pretože máme rozhodnutie Súdneho dvora EÚ, ktorý to hovorí. No a dnes tu stojím opäť a budem hovoriť o návrhu o STVR, ktorý môže byť, resp. teda z nášho pohľadu určite je v rozpore s právom EÚ. A to teda nehovorím len ja alebo moje kolegyne, kolegovia z Progresívneho Slovenska, aby ste nám opäť nevyčítali ten poučný tón, ale upozorňujú na to aj európske autority. Prečo by sme takéto upozornenia nemali brať na ľahkú váhu? Ak je konanie štátu, členského štátu, či už teda legislatívna iniciatíva alebo ďalšie kroky v rozpore s právom EÚ, tak Európska komisia môže iniciovať konanie o porušení práva EÚ. To je tá tzv. infringement procedure, a to môže viesť k pokutám, ktoré bývajú pomerne vysoké. A to opäť riskujeme aj s týmto zákonom. Ale aby ste teda opäť neoponovali, že čo sa nám tu má čo Európska únia starať do toho, že ako my ideme naložiť s RTVS, tak jasné, že Európska únia sa o to zaujíma, o to, čo na Slovensku robíme, pretože pred dvadsiatimi rokmi a pred pár týždňami sme si tu spoločne toto výročie aj pripomenuli, keď sme počúvali aj Európsku hymnu, sme slobodne vstúpili do tohto spoločenstva a nie len preto, aby sme z neho čerpali nejaké finančné benefity alebo iné, ale aby sme sa aj spoločne zaviazali rešpektovať hodnoty a princípy, na ktorých bolo toto spoločenstvo založené. A to je špeciálne alebo teda platí to špeciálne v prípadoch, keď konáme spoločne a síce, keď tu máme právne úpravy, či už teda prostredníctvom smerníc, nariadení alebo teda rozhodnutí Súdneho dvora. A keď si niekto tieto povinnosti, opakujem, na ktorých sme sa dohodli, nejakým spôsobom neplní, tak to nie je žiadny zlý Brusel, žiadny diktát, ale predovšetkým my, ktorí sme sa aj prostredníctvom teda tých predošlých vlád, nech už sú teda akékoľvek, za tie roky zaviazali na týchto politikách participovať a jednoducho, keď si to niekto, nejaký členský štát neplní, tak EÚ koná. K meritu. Čo je teda tentokrát problém z pohľadu EÚ práva? Tentokrát ste do dôvodovej správy nezabudli uviesť, že predmet návrhu zákona je upravený v práve EÚ. Síce tam nie je všetko, ale predsa len už je to nejaký pokrok, teda najmä keď si porovnám tie predošlé zákony, ktoré, možno je to náhoda, ale tiež boli z dielne SNS. Problém je najmä teda v bode 5, ktorý hovorí, že návrh zákona je zlučiteľný s právom EÚ úplne. No teda vôbec. V dôvodovej správe ste totiž akosi pozabudli na Európsky akt o slobode médií. Tento onedlho vstúpi do platnosti a obsahuje aj špeciálne ustanovenia o verejnoprávnych médiách. Tento Európsky akt o slobode médií je nariadenie, ktoré musia rešpektovať všetky členské štáty a opäť opakujem, na tvorbe tohto európskeho zákona sme sa podieľali aj my, Slovenská republika. A aj preto teda a vývoj na Slovensku a tento návrh sleduje aj Európska únia a špeciálne aj Európska vysielacia únia a je ním veľmi znepokojená. Verejnoprávne médiá totiž hrajú v našej demokracii a spoločnosti kľúčovú úlohu. Ich úlohou je informovať občanov a občianky, overovať fakty, robiť žurnalistiku najvyšších profesionálnych štandardov, ale aj spájať spoločnosť prostredníctvom kultúry, vzdelávania a zábavy. Citovala som práve komisárku Jourovú, podpredsedníčku Európskej komisie a komisárku pre hodnoty a transparentnosť. Aj ona vyjadrila svoje obavy nad týmto pripravovaným návrhom. Slovensku sa venuje nie preto, že by mala nejakú obsesiu, ale preto, že to spadá do jej portfólia. Tak ako napríklad komisár Reynders sa venoval zmenám v trestnej politike, pretože jeho portfóliom je spravodlivosť. A to bez ohľadu na to, že do akej rodiny, európskej rodiny títo komisári a komisárky patria. Jednoducho oni sa venujú tej téme, ktorú majú v portfóliu, a keď nejaký členský štát nejakým spôsobom porušuje tie pravidlá, ktoré sú v tej danej oblasti nastavené, tak jednoducho tí komisári sa tomu venujú. Tak ako napríklad Maroš Šefčovič má na starosti Európsku zelenú dohodu a ďalšie. Áno, nezávislosť je pre plnenie úloh verejnoprávnych médií absolútne zásadná. Tie verejnoprávne média sa totiž nemôžu stať nejakým ampliónom jednej politickej strany alebo aj viacerých politických strán, ani žiadnej vlády. Už zo svojej podstaty majú slúžiť celej spoločnosti a poskytovať aj priestor názorovej pluralite. A verím, že na tomto sa zhodneme. Preto sa nedávno Európska únia dohodla na už spomínanom zákone o slobode médií a špeciálne aj na samostatných ustanoveniach o verejnoprávnych médiách. Bolo to aj preto, že Európska únia, ale teda hlavne členské štáty, ktoré ju tvoria, si uvedomili dôležitosť nezávislého verejnoprávneho vysielania, obzvlášť v dnešnej dobe dezinformácií, fake news a hoaxov. Nezávislé médiá a novinári a novinárky naprieč Európskou úniou tiež musia byť chránení a potrebujú, aby mohli svoju prácu vykonávať bez strachu. A to si myslím, že na pôde tohto parlamentu by som asi ani nemala opakovať. Preto máme tento Európsky akt o slobode médií. Ako som už hovorila, Slovenská republika sa na tvorbe tohto spoločného zákona zúčastňovala na rôznych úrovniach a dnes ho akoby chce porušiť, cúvnuť. To je podľa mňa dosť schizofrenické, možno až slabošské, by som to nazvala. IPSOS z 20. marca 2024, v podstate pred pár týždňami, zverejnil článok s názvom: Dezinformácie, ako hrozba pre bezpečnosť Slovenska. V ňom zverejnené dáta hovoria jasne. Na Slovensku narastá počet ľudí, ktorí vnímajú dezinformácie ako hrozbu pre bezpečnosť, je to až okolo 76 % populácie. Dezinformáciám sa cíti byť vystavených 39 % populácie a takmer polovica Sloveniek a Slovákov, napríklad nevie, čo je to deepfake. Slovensko patrí teda medzi krajiny, ktoré sú naviac ohrozené dezinformácii.... medzi krajiny, ktoré sú možno najnáchylnejšie na tieto dezinfo. Aj preto by malo byť v našom spoločnom záujme chrániť médiá, podporovať ich, ak je niečo, čo nefunguje, napríklad ak nie sú dostatočne, dostatočne financované, tak to, samozrejme, prenastaviť, ale hlavne zaručiť ich nezávislosť. A to tak, aby mohli vykonávať svoju funkciu a ich hlavnou funkciou je, samozrejme, ochrana demokracie. Mali by sme tieto nastavenia urobiť aj tak, aby médiá nepadli do rúk ľudom, ktorí budú šíriť nejaké dezinfo napríklad o tom, že Zem je plochá, alebo iné. Vrátim sa, ale späť k Európskemu aktu o slobode médií. Tento akt členské štáty zaväzuje k tomu, aby zaručili, že vedenie verejnoprávnych médií bude menované na základe transparentných, otvorených a nediskriminačných postupov. Môže tiež byť odvolané za veľmi špecifických a zákonom daných okolností. Aj financovanie verejnoprávnych médií by malo byť podľa tohto aktu primerané, predvídateľné a dostatočné, tak aby mohli tie verejnoprávne médiá plniť svoje úlohy a svoje poslanie. Dovoľte mi teraz stručne vysvetliť, možno v druhom čítaní sa k tomu dostaneme detailnejšie, v čom konkrétne je teda vládny zákon v rozpore s touto EÚ legislatívou. Po prvé je v rozpore s článkom 5 Európskeho aktu o slobode médií. Tento zdôrazňuje potrebu právnych záruk pre nezávislé fungovanie verejnoprávnych médií a zabezpečenie ich dostatočného financovania na plnenie verejnoprávneho poslania, aby sa predišlo riziku zasahovania do mediálnej objektivity a plurality. Napríklad navrhované navýšenie reklamy môže ohroziť verejnoprávny charakter vysielania a nespĺňa podmienku zaručenia dostatočného financovania. Podobne neriešenie všeobecne žalostného nízkeho rozpočtu 0,12 % HDP nespĺňa požiadavku, ktorú pripomína, okrem teda tohto článku aj preambula bodu 31 na stabilné a primerané finančné zdroje. Taktiež posilnenie právomoci ministra, ministerky kultúry pri menovaní a odvolávaní rady, ktorá ovplyvňuje celé riadenie inštitúcie, je v príkrom rozpore s princípom nezávislosti, o ktorej tento akt hovorí, keďže implikuje priamo politickú kontrolu nad inštitúciou RTVS. Navyše návrh prináša potenciálne konflikty záujmov vyplývajúce z vypustenia nezlučiteľnosti niektorých funkcií, čo opäť narúša princíp nezávislosti. Ďalej článok 5 Európskeho aktu o slobode médií stanovuje záruky pre nezávislé fungovanie verejnoprávnych médií vrátane transparentného vymenúvania a odvolávania riadiacich orgánov, čo je v rozpore s dôsledkom tohto zákona, ktorý znamená okamžitú výmenu celého riadenia dňom účinnosti. Európsky akt o slobode médií tiež vyžaduje v článku 21, aby každé legislatívne, regulačné alebo administratívne opatrenie bolo riadne odôvodnené a primerané. V odseku 3 tohto článku sa tiež žiada právo odvolať sa proti tomuto opatreniu pred odvolacím orgánom. Tu tiež možno konštatovať, že vlastne celý legislatívny proces pri tvorbe zákona o STVR je v rozpore s týmto článkom aj kvôli tomu, že navrhovateľ, teda ministerstvo, neodôvodnilo vytvorenie novej inštitúcie. Podobne je v rozpore to, že navrhovateľ dáva účinnosť zákonom, zákona dňom vyhlásenia a tým pádom neurčuje žiaden časový rámec vopred, práve naopak, dáva neistotu terajším zamestnancom a zamestnankyniam a vedeniu RTVS. V neposlednom rade absentuje odvolací orgán v tejto téme. Návrh zákona, o ktorom tu dnes diskutujeme, je teda očividne v rozpore s právom EÚ a teda špeciálne týmto Európskym aktom o slobode médií. Tento text bol nedávno prijatý, oficiálne a čoskoro vstúpi do platnosti. Aj preto všetky členské štáty musia už teraz zaistiť jeho napĺňanie a fungovanie v súvislosti teda s tým, že čo robia na národnej úrovni. Ak členský štát napriek tomu, a to hovorím ten, ten akt ešte len má vstúpiť do platnosti, ale ak členský štát napriek tomu počas tejto doby nejakým spôsobom bude konať v rozpore s týmto aktom, tak ide proti zásade lojality a spolupráce medzi členskými štátmi EÚ. Znamená to teda porušenie základných zmlúv o EÚ. Táto zásada je zakotvená v článku 4 Zmluvy o Európskej únii a vyžaduje, aby členské štáty vzájomne rešpektovali svoje záväzky, a toto už záväzkom je, a podporovali ciele a politiky EÚ. Preto žiadny členský štát, keď už máme na európskej úrovni prijatú nejakú legislatívu, tak nemôže konať v rozpore s ňou alebo prijať na národnej úrovni akýkoľvek zákon, ktorý by bol v budúcnosti v rozpore s tým, s tým textom. Dôsledky týchto legislatívnych zmien môžu byť vážne vrátane potencionálneho konania Európskej komisie proti Slovensku za nesplnenie povinnosti voči právu EÚ. To by mohlo mať, samozrejme, ekonomické dopady, pretože ako všetci a všetky vieme, keď niekto porušuje právo EÚ, tak mu hrozia sankcie. Ale tiež to môže narušiť, samozrejme, naše vzťahy v rámci EÚ a nielen teda s ostatnými členskými štátmi, ale vôbec s inštitúciami. Aj preto vás z tohto miesta prosím, vyzývam, stiahnite tento zákon, ktorý je v rozpore s právom EÚ a jedná sa teda aj o nebezpečenstvo pre našu spoločnosť a vôbec demokraciu na Slovensku, pretože vedie nie k slobode, tak ako nás k tomu vyzýva ten Európsky akt o slobode médií, ale naopak, k neslobode verejnoprávnych médií. Na záver. Spomínala som, že na tvorbe tejto dôležitej európskej legislatívy sa na rôznych úrovniach podieľala aj Slovenská republika, pretože ešte raz, EÚ sme my, žiadny Brusel, žiadny diktát, proste my S naším členstvom a tým, ako vlastne vyjadrujeme našu suverenitu, sa podieľame a môžeme aj rozhodovať o tom, že čo sa robí na európskej úrovni. A jednou z tých úrovní, ktoré som spomínala, je aj Európsky parlament. Aj preto považujem veľmi za dôležité, aby sme tam v nasledujúcich EÚ voľbách 8. júna poslali ľudí, ktorí sa budú na tvorbe takýchto európskych zákonov podieľať, a to tým, že budú súčasťou frakcií, ktoré, teda tých európskych rodín, ktoré participujú na tvorbe takýchto politík, a že nebudú iba tak niekde vykrikovať do prázdneho pléna. Je to dôležité preto, aby tí naši zástupcovia a zástupkyne mali možnosť upravovať texty, dopĺňať ich alebo akokoľvek sa podieľať na vyjednávaní o tých textoch, samozrejme v záujme občanov a občianok Slovenska. Skrátka potrebujeme tam poslať ľudí, ktorých bude počuť a ktorých bude vidieť. Aj preto verím, že si zvolíme teda nielen proeurópske Slovensko, ale hlavne, že na, že tam za nás nebudú hovoriť ľudia, ktorí nás naopak chcú od EÚ vzdialiť a ktorí napríklad na tej národnej úrovni nielenže ignorujú, ale priamo porušujú zásady a hodnoty, ku ktorým sme sa zaviazali. Medzi tie hodnoty patrí aj právny štát a, samozrejme, demokracia. Demokracia, ktorú chránia nezávislé médiá, ale aj mimovládny sektor a v konečnom dôsledku my všetci občania a občianky tejto krajiny. Ďakujem. [12:01] Ľuboš Blaha – Vystúpenie v rozprave Na vaše vystúpenie, pani poslankyňa, evidujem dve faktické poznámky. Ako prvý, pán poslanec Jozef Pročko, nech sa páči. [12:01] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Hneď v úvode sa chcem ospravedlniť, že som hovoril, že Kéry a Karol, ale mám iba dve minúty, takže veľmi sa ospravedlňujem pánom poslancom. Nebolo to preto, že by som ich chcel urážať, ale veľmi, veľmi pekne ste to, pán Blaha, povedali, preto vás poprosím, aby ste mi nehovorili Pročko. Vy mi stále hovoríte Pročko. Pozrite si vystúpenia, vy mi hovoríte Pročko. Takže ďakujem, správajte sa tak, ako rozprávate. Viete, verejnoprávnosť a objektivita RTVS je veľmi dôležitá, pani poslankyňa, ako ste povedali a počuli sme dnes, že alternatívne médiá suplujú verejnoprávnosť, tak viete, po ohavnom čine na Roberta Fica, naozaj, ktorý odsudzujem neskutočne, každý normálny človek to odsudzuje, tak alternatívne médiá začali uverejňovať overené správy, že strelec je liberálny priaznivec a člen PS, že Cintula je osobný priateľ Šimečku, že strelec mal komplicov, tú pani a pána, to bola tá slepá pani, čo stála vedľa a naozaj uverejnili absolútnu spŕšku hoaxov, alternatívne médiá uverejňovali bludy, uverejňovali, uverejňovali klamstvá. A verejnoprávna televízia a ja som sledoval, naozaj uverejňovala fakty, uverejňovala veci tak, ako boli. Tak, ako sa diali. Žiadne vymyslené veci, žiadne, a to je tá verejnoprávnosť. Viete, tu nám celý čas podsúvajú, že alternatívne médiá sú tie správne. No, no pre mňa alternatívne médiá sú šíritelia hoaxov, šíritelia klamstiev. Takže verejnoprávnosť RTVS bola a je stále zachovaná, a to je, to si veľmi vážim, ale týmto zákonom, týmto zákonom bude zdevalvované každé jej jedno slobodné slovo. [12:01] Ľuboš Blaha – Vystúpenie v rozprave Pán poslanec Karol Farkašovský. [12:01] Karol Farkašovský – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Pani kolegyňa Jurík, som rád, že ste otvorili tému aktu slobody médií. Vítame, že sa Európska únia zaoberá médiami a ich slobodou, ale rovnako by sme srdečne privítali aj to, keby sa Európska únia zaoberala nielen slobodou médií, čo je zrejme veľmi chrumkavé a ľúbivé, ale keby sa mohla zaoberať aj zodpovednosťou novinárov. Rovnakú pozornosť sústrediť nielen na slobodu, ale aj na zodpovednosť novinárov. Čiže ruka v ruke sloboda a zodpovednosť, lebo sloboda novinárov musí mať mantinel práve v osobnej i profesionálnej zodpovednosti za to, čo novinár povie, napíše alebo odvysiela. No a vo vzťahu k RTVS práve na tú zodpovednosť tvorivých pracovníkov bude mať kompetenciu dohliadať a reagovať etická komisia. No a len tak na záver, mimochodom, pokiaľ dobre viem, akt slobody médií bude platiť až od roku 2025. [12:01] Ľuboš Blaha – Vystúpenie v rozprave Pani poslankyňa Beáta Jurík. [12:01] Beáta Jurík – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo. No už som nechcela reagovať, ale tou poslednou vetou ste ma tak trochu vyzvali, lebo áno, ten akt bude síce platiť až od roku 2025, ale to je práve to, čo som hovorila, že členské štáty nemôžu už teraz, keď vieme, že takýto akt máme schválený, tak prijímať na národnej úrovni zákony, ktoré by išli v rozpore s týmto aktom. Napriek tomu, že vstúpi do platnosti až o rok. Pretože o tom je práve aj ten princíp lojality a spolupráce, že jednoducho zaväzuje tie členské štáty rešpektovať to, na čom už sa dohodli. Pretože inač by to bolo veľmi ľahké, uznáte, že na niečom sa dohodneme na európskej úrovni a potom nejaký štát si povie, že fú, tak ešte mám teraz dva roky, kým to vstúpi do platnosti, tak rýchlo idem poprijímať zákony, ktoré budú absolútne, ktoré pôjdu opačným smerom, alebo teda ktoré budú v rozpore. Čiže ten zákon síce nadobudne platnosť až v roku 2025, ale my napriek tomu nemôžme ani teraz v - čo sme? - máj 2024, prijať zákon, ktorý je v tak príkrom rozpore s týmto aktom, ako je tento zákon o STVR. To sú jednoducho európske pravidlá a vravím, na nich participujeme aj my, nie je to prvýkrát, čo sme v takejto situácii, takže verím, že navrhovateľ ešte tento zákon stiahne, aby sme sa opäť nevystavili tým sankciám, tak ako je to v prípade tých ostatných zákonov, ktoré tu, žiaľ, na pôde slovenského parlamentu schvaľujeme, teda schvaľuje ich vládna väčšina v rozpore s právom EÚ a bude nás to stáť európske peniaze. To je, ja, mne to ani hlava neberie, že takéto veci robíme, Keď viete, že európske právo nás k niečomu zaväzuje. Ďakujem. [12:16] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Ako ďalší sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Juraj Krúpa za poslanecký klub SaS, ale nevidím ho tu, takže prepadáva. Pani poslankyňa Veronika Remišová za klub SLOVENSKO, takisto tu nie je, prepadáva. Pani poslankyňa Zuzana Števulová za klub Progresívne Slovensko, nech sa páči, máte slovo. [12:16] Zuzana Števulová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem vám za slovo. Vážená pani ministerka, vážení kolegovia, kolegyne. Ja neplánujem rozprávať nejako dlho a vo svojom príspevku chcem nadviazať na moje predchádzajúce predrečníčky z klubu Progresívneho Slovenska Zoru Jaurovú, Danu Kleinert a Beátu Jurík a nebudem opakovať výhrady, ktoré už ony vzniesli k tomuto zákonu o STVR. Ja sa chcem konkrétne venovať jednej veľmi vážnej veci, kde ak predo mnou hovorila pani poslankyňa Jurík o rozpore s právom európskej únie, ja chcem vzniesť a vyjadriť svoje hlboké právne presvedčenie, že časť tohto zákona je v rozpore so zásadou rovnosti a zákazom diskriminácie. Týka sa to konkrétne vlastne podmienok a toho, ako nový zákon nastavuje podmienky pre funkciu nového generálneho riaditeľa alebo generálnej riaditeľky a členstvo v rade. V prvom rade treba povedať, že rovnosť ľudí je ideálom, ku ktorému sa hlásia všetky civilizované a demokratické štáty a táto rovnosť je vyjadrená v našej ústave, v práve Európskej únii, v Európskom dohovore o ľudských právach a množstve medzinárodných dokumentov. Platí, že všetci ľudia sú si rovní v dôstojnosti a v právach a že diskriminácia sa zakazuje. Naša ústava v článku 12 odsek 2 hovorí, že základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo k etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať. Diskriminácia môže mať rôzne podoby, môže to byť porušenie zákona v individuálnom, konkrétnom prípade, ale zároveň to môže byť aj diskriminačne nastavená právna úprava. A ja si myslím, že tým spôsobom, akým tento predložený návrh zákona uplatňuje podmienky pre prístup k funkcii generálneho riaditeľa a členstva v rade, konkrétne tým, ako vylučuje z možnosti uchádzať sa o toto člen... o tieto funkcie osobu, voči ktorej bolo vydané rozhodnutie o oddlžení podľa osobitného právneho predpisu, ktorým je v tomto v prípade zákon o konkurze, bude v prípade, ak bude touto Národnou radou tento návrh zákona prijatý, diskriminačným právnym predpisom, ktorý bude porušovať princíp rovnosti. Bude to diskriminácia na základe majetku, prípadne sa môžeme baviť aj o diskriminácii pre sociálny alebo iný pôvod a zároveň to bude spojené so základným právom človeka na prácu, ktorý spočíva v možnosti slobodne si vybrať povolanie, zamestnanie, výkon zárobkovej alebo inej činnosti. Ide o to, že tento predložený návrh zákona v § 12 v odseku 1 hovorí, že za člena rady možno vymenovať alebo zvoliť odborníka, ktorý je občanom Slovenskej republiky, ktorý má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, voči ktorému nebolo vydané právoplatné rozhodnutie o jeho oddlžení podľa osobitného predpisu a je bezúhonný. Obdobne vlastne v § 18 odsek 1 zákon vyjadruje rovnakú podmienku pre možnosť získať funkciu generálneho riaditeľa alebo generálnej riaditeľky budúcej televízie a rozhlasu. Keď som sa pozerala, že, ja teraz nechcem špekulovať o tom, že aké konkrétne dôvody viedli predkladateľa tohto návrhu zákona, aký konkrétny účel vo vzťahu k nejakej konkrétnej osobe práve týmto vyjadrením, že osoba, ktorá bola oddlžená, sa nemôže o tieto dve funkcie uchádzať, sledoval, pretože v zásade vychádzam z predpokladu, že v súčasnosti rokujeme o tomto návrhu zákona my, poslanci a poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky, a mám za to, že tu panuje konsenzus, že konkrétny návrh zákona alebo konkrétny právny predpis nemá byť prijímaný len kvôli jednotlivcovi, má to byť neutrálny právny predpis, ktorý je prijatý v rámci ústavných princípov a limitov, ktoré zákonodarca z pohľadu ústavy aj judikatúry Ústavného súdu má. Z môjho pohľadu tak dať na roveň podmienku pre získanie alebo pre možnosť uchádzať sa o pracovnú pozíciu, to, že teda niekto absolvuje oddlženie, do rovnakého ustanovenia, v ktorom sa hovorí veľmi logicky, že samozrejme o takúto funkciu sa nemôže uchádzať niekto, kto bol obmedzený alebo nemá spôsobilosť na práva, alebo niekto, kto bol odsúdený právoplatne, kto nie je bezúhonný, teda nemá, laicky povedané, čistý výpis z registra trestov, do jednej roviny s tým, že človek absolvuje inštitút oddlženia, hlboko nesprávne a predstavuje vertikálny zásah do základného práva zaručeného ústavou práva na prácu, ako som už povedala, a ide o priamu diskrimináciu z dôvodu majetku. Treba si uvedomiť, že pokiaľ sa bavíme o osobnom bankrote, teda o inštitúte oddlženia, je to možnosť, ktorú tento štát ponúka a propaguje vo vzťahu k ľuďom, ktorí sa z rôznych dôvodov a v rôznej situácii dostanú do situácie, kedy ich dlhy prevyšujú ich majetok a nie sú schopní tieto dlhy splácať. Inštitút oddlženia sa vždy aktivizuje na základe vôle konkrétneho dlžníka. To znamená, že nie je možné uplatniť na rozdiel teda od odsudzujúceho rozsudku trestného súdu alebo od rozhodnutia súdu, ktoré sa týka pozbavenia alebo obmedzenia spôsobilosti na právne úkony, tento inštitút vo vzťahu k človeku z vôle štátu, to znamená, že jeho iniciovanie aj teda ten, to rozhodnutie súdu, že niekto absolvuje oddlženie, či už forme toho takzvaného osobného bankrotu, alebo splátkového kalendára, sa vždy deje z vôle dlžníka, nie proti jeho vôli. Čiže už len keď sa človek aj neznalý toho, akým spôsobom je nastavená, nastavený princíp rovnosti a zákaz diskriminácie v našom práve, pozrie vlastne na to ustanovenie, či už článku 12 odsek 1, alebo § 12 odsek 1, pardon, alebo § 18 odsek 1, tak tu vidí zjavný nepomer medzi tými dvoma základnými kvalifikačnými predpokladmi, čo je, samozrejme, čistý register trestov a plná spôsobilosť na právne úkony a tým kvalifikačným predpokladom, ktorý hovorí, že zároveň takáto osoba nemôže absolvovať oddlženie. Ďalším problémom je aj to, že oddlženie je inštitút, ktorý štát ponúka ľuďom, nie je to trest za niečo, tak ako v prípade požiadavky na bezúhonnosť a teda čistý register trestov. Čiže aj v tomto prípade, tie tri podmienky nemajú vlastne nijakým spôsobom spolu, teda tá tretia podmienka, ktorá tam teraz ide byť pridaná, nesúvisí s tými dvoma podmienkami, kde rozumieme a kde je povolená tá diskrécia štátu, tá široká možnosť zákonodarcu nastaviť podmienky prístupu k určitým zamestnaniam alebo funkciám. Tieto dve majú logiku, to oddlženie tu logiku nemá, pretože predstavuje úplne inú, svojím, svojou podstatou podmienku, ako tie dve predchádzajúce. Zároveň si treba uvedomiť tiež, že v prípade, ak takýmto spôsobom nastavíme vlastne podmienku, či už pre získanie funkcie uchádzanie sa o funkciu generálneho riaditeľa, riaditeľky alebo členstvo v rade, tak v podstate vylúčime, a to bez akéhokoľvek časového obmedzenia, pretože zákon ani nehovorí v podstate, že by trebárs sa nemohol o túto funkciu takýto človek uchádzať po piatich rokoch, po desiatich rokoch, po pätnástich rokoch od oddlženia, v podstate raz voči nemu bude vydané toto rozhodnutie a tak, ako je to momentálne napísané, to bude znamenať, že sa už nikdy vlastne nebude môcť o takúto funkciu uchádzať. Tak v zásade, keď sa pozrieme na tie štatistiky, ktoré v súčasnosti hovoria o tom, že proces osobného bankrotu už absolvovalo viac ako 77 000 ľudí na Slovensku, tak vlastne hovoríme o tom, že celá táto skupina ľudí bude vylúčená z možnosti uchádzať sa o jednu z týchto funkcií. Zároveň by som tiež chcela zdôrazniť, že tu dochádza aj k rozporu a teda k takej veľmi zaujímavej situácii (povedané s pobavením), že v zásade ak bude človek, ktorý sa, by mal záujem o prístup k tejto funkcii, mať podlžnosti a budú voči nemu teda existovať pohľadávky, veritelia, nebudú mať splatené svoje, svoje nároky, ale neabsolvuje vlastne práve ten, ten proces toho oddlženia, tak takýto človek z možnosti uchádzať sa o túto funkciu vlastne vylúčený nie je. V prípade, ak sa snaží postaviť čelom k tomu, k ten svojej finančnej situácii, čiastočne toho veriteľa tým oddlžením uspokojiť, či už teda tým osobným bankrotom alebo splátkovým kalendárom, tak podľa toho, akým spôsobom je momentálne tento návrh zákona vlastne predložený, tak v takomto prípade ho vlastne zákonodarca potrestá za to, že využíva inštitút, ktorý mu sami v podstate cestou Centra právnej pomoci tento štát ponúka, aby využil, keď už sa do takejto situácie dostane. No musím povedať, že keď som si to teda takýmto spôsobom premietla ako neutrálny predpis, ktorý teda vychádzajúc zo zásady toho, že zákonodarca by teda naozaj mal navrhovať právne predpisy, ktoré nie sú dané alebo nie sú motivované len tým, že sa nám jeden nejaký konkrétny človek nepáči, ale mali by byť teda neutrálne a mali by nejakým spôsobom situáciu či už zlepšovať, alebo by mali stanovovať jasné a racionálne podmienky pre prístup k nejakej či už verejnej volenej funkcii, alebo pre prístup k zamestnaniu, tak takto nastavená podmienka vo mne nevzbudzuje presvedčenie, že týmto spôsobom zákonodarca chce práve pri funkcii generálneho riaditeľa alebo pri členstve v rade postupovať. A za pravdu mi dáva aj aktuálna judikatúra Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorá sa týka vlastne prípadov, kde bola skonštatovaná diskriminácia vychádzajúca z právnych predpisov, či už ide napríklad o nález Ústavného súdu 16/2018, ktorý sa vlastne týkal vekového obmedzenia pri poskytovaní finančných príspevkov v situácii osôb, ktoré mali ťažké zdravotné obmedzenie, kedy vlastne tie finančné príspevky mohli byť poskytnuté len od 6 do 65 rokov, alebo keď Ústavný súd vlastne posudzoval takzvanú konkurenčnú doložku v Zákonníku práce, tak v oboch týchto nálezoch Ústavný súd vyslovil, že hospodárske, sociálne a kultúrne práva sú právami druhej generácie, kde zákonodarca, samozrejme, má širšiu možnosť voľnej úvahy v tom, akým spôsobom do nich zasiahne, to znamená, že to právo ako keby nie je úplne neobmedzené a bezbrehé, napriek tomu však musí rešpektovať ústavné princípy a judikatúru Ústavného súdu pri tomto zásahu. Čiže keď sa bavíme o práve na prácu v spojení s porušením zákazu diskriminácie, z dôvodu majetku alebo iného právneho postavenia, prípadne ak by sme sa bavili o nejakých skupinách, ktoré sú celkovo marginalizované v spoločnosti, sú v horšej finančnej situácii, horšia finančná gramotnosť a preto sa do situácie osobného bankrotu dostávajú, môžeme sa baviť aj o reťazení tých, tých ďalších zakázaných dôvodov diskriminácie, tak v tomto prípade ako keby zákonodarca neprezentuje žiaden legitímny dôvod ani k tej dôvodovej správe, ktorý by hovoril, že vykonal test primeranosti, nevyhnutnosti a sledovania legitímneho účelu, pre ktorý sme vlastne takýmto spôsobom, sa chystáme nastaviť tú podmienku prístupu k funkcii či už generálneho riaditeľa, alebo členstva v rade. To znamená, že Ústavný súd nám už niekoľkokrát povedal, že síce zákonodarca môže obmedziť napríklad aj prístup k práci, alebo právo na prístup k inej zárobkovej činnosti nastavením určitých podmienok, avšak toto obmedzenie musí mať racionálnu väzbu k sledovaniu konkrétneho legitímneho účelu, ktorý je vyjadrený v dôvodovej správe a takéto opatrenie musí byť primerané a nevyhnutné. A ak bude vlastne Ústavný súd skúmať túto právnu úpravu v tejto konkrétnej časti, lebo v prípade jej prijatia sa na Ústavný súd môže obrátiť či už nejaký konkrétny človek z tých 77-tisíc, ktorí už ten osobný bankrot absolvovali, a chcel by sa potencionálne o jednu z týchto funkcií uchádzať, alebo teda, samozrejme, aj poslanci a poslankyne Národnej rady, alebo ďalší kvalifikovaní sťažovatelia. Ja osobne si myslím, že keď sa pozrieme špeciálne na tieto dva nálezy Ústavného súdu, tak musíme skonštatovať, že podmienka, ktorá obmedzuje ľudí, ktorí absolvovali osobný bankrot doživotne, hocikedy, je ich 77-tisíc, plus možnosti uchádzať sa o funkciu generálneho riaditeľa alebo členstvo v rade, neprejde testom ústavnosti. A ani dôvodová správa, ak si ju prečítame, neponúka vôbec, vôbec žiadnu zmienku o tom, aký je legitímny záujem zákonodarcu na takto postavených podmienkach, aký cieľ sa sleduje a kde je tá racionálna väzba medzi navrhovanou právnou úpravou, sledovaným cieľom, dopadom, testom nevyhnutnosti a proporcionality. Preto na vás apelujem v závere, pani ministerka kultúry, ako človek, ktorý viedol Centrum právnej pomoci, ktorý poskytuje asistenciu ľuďom v situácii osobného bankrotu, ale aj ako bývalá predsedníčka Slovenského národného strediska pre ľudské práva, aby ste konkrétne túto právnu úpravu zvážili a naformulovali ju inak, lebo v súčasnosti je v rozpore s ústavou. Ďakujem. (Potlesk.) [12:31] Veronika Remišová – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, včera sme schválili uznesenie, kde sme odsúdili násilie, kde sme odsúdili rozoštvávanie a nenávisť v spoločnosti v súvislosti s atentátom na premiéra Roberta Fica. Koniec rozoštvávania spoločnosti a nastolenie spoločenského zmieru však nie je záležitosť len jedného uznesenia, hoci to uznesenie je začiatok, ale je to aj výsledok konsenzuálnej politiky. Zbytočne budeme hovoriť o pokoji, ak v parlamente budú pokračovať návrhy zákonov, ktoré spoločnosti ani ľuďom nič neprinášajú. A tak je to aj teraz, je to zákon, o ktorom rokujeme, zákon o zmene RVTS, a tento zákon je ukážkou zákona, ktorý ľuďom na Slovensku nič, ale vôbec nič dobrého neprináša. Je to zákon, ktorý radikálne rozdeľuje spoločnosť, pretože veľká časť spoločnosti považuje za mimoriadne nespravodlivé, že za ich dane budú namiesto objektívnych správ počúvať vládnu propagandu, ako za komunizmu. Spravodajstvo RTVS podľa nedávneho prieskumu je považované za najobjektívnejšie medzi televíziami. Najobjektívnejšie medzi televíziami a teda vládna koalícia chce meniť niečo, čo dlhodobo funguje a čo funguje dobre. Viem, že sa to politikom nepáči, ale objektívne správy sú aj správy, kde novinári kritizujú zlé návrhy zákonov, ktoré ľuďom škodia. Ak by sme nemali objektívne spravodajstvo, tak ľudia by sa napríklad nedozvedeli, že pani ministerka zdravotníctva im výrazne zdražila starostlivosť o zuby. Zrušila príspevky na zuby. Alebo že novela Trestného zákona trestuhodným spôsobom chcela znížiť premlčaciu lehotu pri znásilneniach. A keby na to neupozorňovala aj opozícia, aj médiá, tak dnes to skrátenie premlčacej lehoty pri znásilneniach stále v Trestnom zákone máme. Toto je objektívne spravodajstvo. Aký osoh alebo čo dobré prinesie zmena zákona o RTVS pre ľudí, ak sa zvýši počet členov rady zo sedem na deväť a štyroch z nich bude vymenúvať pani ministerka kultúry a piatich vládna koalícia v parlamente? Čo dobré to prinesie ľuďom okrem toho, že ministerstvo kultúry, v tomto prípade pani ministerka kultúry bude mať veľký dosah na spravodajstvo, na to, čo, na to, čo vysiela slovenská televízia, ktorá je platená z daní občanov a spolu s ňou budú mať na to dosah aj ľudia, ktorí napríklad potrebujú dôkaz, že Zem je guľatá? Aké dobro prinesie ľuďom to, že takto politicky zložená rada bude môcť kývať s riaditeľom RTVS, ako sa jej zachce? A riaditeľ bude v podstate bábkou v ich rukách, v rukách politických nominantov, pretože mu môžu kedykoľvek siahnuť na plat a môžu mu plat znížiť. Jediným cieľom je, žiaľ, spraviť z televízie slúžku vládnej moci, mať pevne v rukách, mať pevne v rukách hlavne spravodajstvo, diskusné relácie a všetko, čo sa týka politiky. Aký zmysel a čo dobrého prinesie ľuďom na Slovensku to, že televízia sa premenuje, že z dlhodobej a zaužívanej značky, proti ktorej nikto nič nemal, nikdy. RTVS sa stane STVR a ďalšie a ďalšie prostriedky sa budú vynakladať na zmenu loga alebo na zmenu celého vizuálneho dizajnu televízie. Ja som napríklad po predchodcoch na ministerstve našla faktúry za desiatky tisíc eur len na nakreslenie jedného loga. Tak nehovorte mi, že zmena vizuálneho dizajnu celej televízie nebude stáť nič. Dosah pre ľudí je absolútne nulový a na tejto zmene občania Slovenskej republiky budú len tratiť. Prídu o objektívne spravodajstvo, prídu o peniaze, ktoré by sa napríklad mohli využiť, keď len ostaneme v oblasti kultúry, mohli by sa využiť na programy pre deti. Tento zákon je osožný len pre pár ľudí, je osožný len pre pár vládnych politikov, ktorí chcú mať väčšiu kontrolu nad tým, čo televízia vysiela a o čom informuje. A ešte raz opakujem, je to televízia, ktorú zo svojich daní platia všetci občania. Videli sme to napríklad na, a vidíme to aj na politických diskusiách. Doteraz platil aký-taký úzus, že novinári si vyberajú diskutujúcich do relácií. Teraz sa v podstate televízie stali, stali rukojemníkom toho, čo vládna koalícia chce alebo koho chce a koho do relácií pripustí. A všetci si veľmi dobre pamätáme, ako, aké útoky boli zo strany vtedajšej opozície, teraz sú to strany vládne koalície, na moderátorku pani Jančkárovú kvôli absolútne irelevantným dôvodom. Vidíme, že vládna moc si vytvorila alternatívnu sieť "novinárov", slovo novinárov dávam do úvodzoviek, pretože sú to ľudia, ktorí nehľadajú pravdu, ktorí sa nepýtajú nepríjemné otázky, ktorí nepracujú pre ľudí podľa žurnalistického kódexu. Nie sú to novinári, sú to často platení asistenti poslancov, ktorí sa pýtajú veľmi príjemné otázky, ako sa napríklad vládni politici vyspinkali, alebo či náhodou nie sú z tej tvrdej práce pre ľudí unavení. A tak si na to vládni politici zvykli, že nemusia vysvetľovať svoje kroky, že nemusia vysvetľovať, prečo napríklad zrušili preplácanie zdravotnej starostlivosti na zuby, prečo nie sú potraviny lacnejšie, prečo je benzín stále taký drahý a dokonca ešte drahší. Toto nie je zákon pre ľudí, toto je zákon proti ľuďom. Ľudia dostanú za svoje peniaze menej a dostanú menej kvalitnú službu. A toto nie je zmier, po ktorom voláme, po ktorom volá aj opozícia, ale je to pokračovanie politickej vojny, ktorú nám v prvý deň vyhlásil Andrej Danko. Je to vojna proti ľuďom, je to vojna proti slobode slova, vo verejnoprávnom médiu je to vojna proti novinárom. Tendencia, ktorá sa tu šíri, je veľmi nebezpečná a často súvisí aj so spravodajstvom a s informovaním, s prácou novinárov. Vládna koalícia začala spochybňovať to, čo sa v normálnej demokratickej spoločnosti považuje za objektívne spravodajstvo a začal s tým pán minister vnútra, ktorý na tlačovej konferencii obvinil médiá za spôsob, akým informujú napríklad o návrhoch zákonov, čím vraj prispievajú k šíreniu nenávisti. Pri snahách regulovať objektívny spôsob informovania by sme však mali všetci spozornieť. Nemôže vládna moc chcieť od médií, aby napríklad o zmenách v dôchodkovom sporení alebo o zmenách v Trestnom zákone informovali spôsobom, že vláda pripravuje zmeny v II. pilieri, resp. zmeny v trestnej politike štátu, a zmeny sú určite pre všetkých prospešné. Bodka, prípadne nejaký citát vládneho politika. Toto nie je objektívne spravodajstvo. Objektívnym spravodajstvom je, čo tieto zmeny prinášajú a ak pre ľudí prinášajú aj negatíva alebo škodia právnemu štátu, je priam povinnosťou novinára objektívne informovať aj o dôsledkoch, ktoré vládne návrhy zákonov prinášajú. A obávam sa, po prijatí tohto zákona, ale táto tendencia tu už začala, že v nasledujúcich dňoch budeme svedkami toho, ako vládna moc bude chcieť zahnať do kúta novinárov, ktorí sú kritickí k vládnej politike a šíriť falošnú tézu, že kritika sa rovná šíreniu nenávisti. A to nemôžeme dopustiť, pretože kritika aj nesúhlas nás posúvajú ako spoločnosť dopredu. Kritika ani tu v pléne nie je nenávisť a každý jeden poslanec, ktorý tu je, tak zastupuje a reprezentuje svojich voličov. A preto aj našou povinnosťou je upozorňovať na zlé veci, ktoré sú z dielne vládnej koalície, alebo návrhy zákonov, ktoré sa tu predkladajú. A preto sme ani nesúhlasili s tým, že s obmedzením faktických poznámok alebo s tým, že sa nebudeme hlásiť do rozpravy. Budeme sa hlásiť do rozpravy, pretože zastupujeme našich voličov. Znižovanie napätia je veľmi dôležité, ale zároveň je dôležité, aby sme spiatočku zaradili všetci, aby sme zaradili spiatočku smerom k väčšej empatii, k väčšej ľudskosti. No zároveň tá najdôležitejšia vec je, že znižovanie napätia musí prísť od tých, ktorí majú v rukách moc, pretože my sme v pozícii tých slabších. Od vládnej moci závisí, aké zákony sa budú predkladať, a od nich závisí, akým smerom sa bude uberať politika na Slovensku. Či to budú zákony, ktoré nezhody a rozdelenie v spoločnosti prehlbujú, alebo to bude, budú zákony, na ktorých sa zhodne väčšina spoločnosti, pretože sú dobré pre ľudí. Znižovať napätie znamená robiť konsenzuálnu politiku, predkladať návrhy zákonov po celospoločenskej dohode, a ak sa to dá, naprieč politickým spektrom. Častokrát za predchádzajúcej vlády sa stalo, že ako podpredsedníčke vlády mi prešli zákony prakticky celým parlamentom, hlasoval za ne celý parlament. Bolo to preto, že sme neignorovali námietky opozície a často som s opozíciou aj diskutovala. A to si myslím, že to by sa malo diať aj teraz, ak hovoríme, že nám ide o nejaký spoločenský zmier a o znižovanie napätia. Ale namiesto toho tu v parlamente rokujeme o kontroverzných návrhoch zákonov, ktoré polarizujú spoločnosť, a ktoré si myslím, že vládna koalícia by ich mala stiahnuť. Sú to bezbrehé výruby stromov, je to zákon o RTVS, ktoré len prehlbujú a zvyšujú nervozitu a prehlbujú rozdelenie spoločnosti. Pretože z tejto situácie je východiskom nie väčšie obmedzovanie slobody prejavu, nie potieranie objektívneho spravodajstva, nie hrubé slová a ešte väčšie urážky. Začať má, samozrejme, každý od seba, ale tá vystretá ruka má prísť od vládnej moci a prvý krok je nepredkladať návrhy zákonov, ktoré prehlbujú rozdelenie. Na zmier, na celospoločenský zmier nestačí jedno uznesenie v parlamente, pretože zmier znamená zmenu vládnej politiky a zastavenie zákonov, ktoré rozoštvávajú spoločnosť a v skutočnosti neslúžia ľuďom, ale v skutočnosti slúžia len pár politikom z vládnej koalície, ako je ten, tento zákon o verejnoprávnej televízii. Zmier znamená aj to, že rešpektovanie druhej polovice obyvateľstva, ktorá vládnu koalíciu nevolila, dokonca tej väčšej polovice, pretože 40 % takmer 40 % ľudí neprišlo k voľbám a teda vládnu koalíciu nevolili. Aj tých by mala vládna koalícia zastupovať, a toto je spoločenský zmier. Ľudia budú radi platiť dane, ak za ne dostanú službu, ak si za ne, obrazne povedané, kupujú civilizovanú krajinu. Ale ľudia nechcú mať za svoje dane mizernú kvalitu, nechcú za svoje dane financovať propagandu vládnej moci, nechcú televíziu, kde sa upracú nejakí stranícki funkcionári a nechcú financovať svojimi daňami ľudí vo vysokých štátnych funkciách, ktorí veria, resp. potrebujú dôkaz, že Zem nie je plochá. Toto nie je zmier. K zmieru neprispeje to, keď vládna koalícia z pozície moci, lebo vy máte moc vo svojich rukách, bude znásilňovať televíziu, ktorú si platia všetci z daní, keď bude meniť trestnú politiku štátu, ktorá bude poskytovať väčšiu ochranu nie obetiam, ale zločincom, ako ste to chceli urobiť. Keď bude bezbreho rúbať stromy a jediní, ktorí na tom zarobia, budú developeri. Pretože toto nie je politika zmieru. To je pokračovanie vojny, ktorú koalícia vedie voči druhej polovici obyvateľstva. Aj z toho dôvodu vyzývam, aby volanie po pokoji a zmieri neboli len prázdne slová, ale to, boli to v prvom rade skutky. A ešte by som chcela na záver pánovi predsedajúcemu. Ja som zaregistrovala, že ste karhali môjho kolegu Joža Pročka za to, že mal povedať pánovi poslancovi Kérymu, neoslovovať ho priezviskom, ale oslovovať ho pán poslanec Kéry, prípadne na pána Farkašovského sa neobracať krstným menom. Ja určite súhlasím s tým, aby sme tu mali väčšiu úctu, väčší rešpekt, ale opäť to nemôže byť jednosmerka, nemôže to byť tak, že vy hovoríte, že sa máme oslovovať: pán poslanec sem, pán poslanec sem. Ja to vždy robím a aj to robiť budem, a dokonca kľudne môžme zaviesť pravidlá ako vo Veľkej Británii, že sa budeme oslovovať ´môj ctený priateľ´, ako to robia vo Veľkej Británii. Ale nemôže tu byť jednosmerka, keď my si potom pozrieme video a na videu nám pán poslanec zo SNS nadáva, že sme obludy, vredy, že sme ľudské trosky, ktoré treba eliminovať, ktoré treba ostrakizovať, ja som v živote takéto slová nepoužila, nikdy v živote som osobné urážky na nikoho nehovorila a veľmi rada budem a budeme všetci vrátane nášho klubu veľmi korektne dodržiavať ´pán poslanec Kéry, pán poslanec Farkašovský´, ale opakujem, nemôže to byť, nemôže to byť jednosmerka. Takže ďakujem veľmi pekne, asi nemusím hovoriť, že klub SLOVENKO, ZA ĽUDÍ, KÚ nebude za tento zákon hlasovať, pretože si myslíme, že to nie je zákon, ktorý pomáha ľuďom a ktorému, nie je to zákon, ktorý sleduje verejné dobro, ako by to mali zákony, ktoré predkladá vládna moc, robiť. Ďakujem vám veľmi pekne, kolegovia. [12:31] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie, pani poslankyňa, evidujem jednu faktickú poznámku. Pani poslankyňa Mária Kolíková, nech sa páči. [12:31] Mária Kolíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne, osobitne za tie poznámky, ktoré súvisia aj s konaním pred Ústavným súdom. Ja si myslím, že osobitne tá podmienka, ktorá súvisí s oddlžovaním a vôbec so samotným procesom oddlžovania, ktorý treba povedať, že dlho trvalo, kým sme na Slovensku zaviedli vôbec mechanizmus, ktorý je funkčný pre oddlžovanie. To znamená, že naozaj až v poslednom období je tu vôbec šanca pre ľudí, aby sa oddlžili, že ak si zákonodarca potom dá podmienku, že vlastne to oddlženie je prekážka pre akýkoľvek prístup k funkcii, tak mal by to riadne odôvodniť. Lebo bez toho riadneho odôvodnenia sa rovno dáva priestor na potenciálne konanie pre Ústavným súdom pre diskrimináciu, pretože vlastne zákonodarca sa nijakým spôsobom v tomto momente v tých dôvodoch nevysporiadal s tým, že taká podmienka je odôvodnená. Takže vlastne my nevieme nijakým spôsobom urobiť test, že či obmedzenie ľudí s tým, že prešli týmto spôsobom oddlženia, má naozaj nejaký legitímny cieľ, ktorý je primeraný s ohľadom na to, čo vlastne zákonodarca očakáva ako výsledok, že to, nevieme to úplne urobiť. Takže to, to len, ja si myslím, že je dobré na to upozorniť, že javí sa politicky s ohľadom na aktuálny skutkový stav, že je asi zrejmé, že niečo, niečo vadí súčasnému navrhovateľovi, ale ak to chce dať naozaj ako podmienku do textu zákona, tak musí prejsť proste nejakým, nejakým riadnym odôvodnením, takáto podmienka aby vôbec obstála. Takže ja si myslím, že je dobré, že na to bolo upozornené a za to ďakujem. [12:31] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Zuzana Števulová, nech sa páči. [12:31] Zuzana Števulová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za reakciu od pani poslankyne Kolíkovej, bývalej ministerky spravodlivosti, a naozaj a chcela by som na vás, pani ministerka kultúry, ešte raz apelovať, bavím sa tu o viac ako 77-tisíc ľuďoch. Skúste si premyslieť túto konkrétnu právnu úpravu, pretože ja ako riaditeľka Centra právnej pomoci som videla, že to nie sú len ľudia, ktorí by sa nikdy nemohli uchádzať o, o nejakú z týchto funkcií. Niekedy prosto podnikáte, stane sa vám, že vám nesplatia faktúry, ste inak šikovný, máte vzdelanie, môžete vo svojom ďalšom živote mať rôzne profesné ambície a ustanoviť to tam takto natvrdo bez toho, aby vlastne v dôvodovej správe bolo vôbec popísané, že aký legitímny cieľ sledujete a či ste si ako navrhovateľka urobili ten test proporcionality, nie je správne. To podľa mňa s týmto neuspejete. Zároveň je to bez toho časového obmedzenia, to znamená, že aj pri spáchaní trestného činu sa predsa vyžaduje bezúhonnosť. To znamená, že vy keď spáchate trestný čin a uplynie určitý čas, tak sa vám vymaže z registra trestov a máte ho čistý. Čiže sa napríklad do tejto funkcie môžete uchádzať, ale vlastne to oddlženie ste tam dali bez časového obmedzenia, čo ja vidím ako ďalší problém. Takže tu vám ponúkam niekoľko myšlienok, ako vlastne potom túto právnu úpravu koncipovať a aj teda nejakým spôsobom vhodne napísať do tej dôvodovej správy, že čo teda je tým dôvodom vo vzťahu všeobecne k všetkým ľuďom. A ak to nevyhovie, vlastne že si spravíte ten test a nevyjde vám to, že ten proces oddlženia ako taký nemôžete použiť ako prekážku, skúste ten legitímny cieľ dosiahnuť iným spôsobom. Ďakujem. [12:31] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Ako ďalší sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Ondrej Dostál, ale nie je v sále. Za klub SLOVENSKO sa do rozpravy prihlásila pani poslankyňa Veronika Remišová, ktorá je v sále a ktorá vystúpi. Takže nech sa páči, máte slovo. [12:46] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie, pani poslankyňa, evidujem dve faktické poznámky. Ako prvý sa prihlásil pán poslanec Jozef Pročko. [12:46] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, Veronika, spomenula si pani Jančkárovú a naozaj musím povedať, že pani Jančkárová je jedna z tých v televízii, vo verejnoprávnej, ktorá tie relácie moderuje spôsobom, že naozaj aj opoziční, aj koaliční poslanci majú nepríje... nieže nepríjemné, ale majú otázky, ktoré im nesedia. Ale to je dobré, to je dobré, ja tiež som nesúhlasil veľakrát s tým, čo sa spytovala, ale to je dobré. Keď máš čisté svedomie, nemáš sa čoho báť, tak aj Jančkárovej odpovieš svojím spôsobom čestne a spravodlivo. Je to tak, je to tak. Povedala si, že je povinnosťou opozície hovoriť o neprávosti, áno, áno, veľmi je to dôležité, pretože toto sa ide diať vo verejnoprávnej televízii, pretože verejnoprávna televízia informuje o zákonoch, ktoré neprospievajú Slovensku a tento zákon je jeden z nich. Aj my v, teda nechceme prispievať ďalej a prijali sme to uznesenie, takže naozaj obmedzíme aj my túto rozpravu, ale nie z dôvodu, že sa bojíme, ale bolo povedané to, čo bolo povedané, a chceme vyjsť aj takýmto signálom, že to uznesenie sme prijali na základe toho, na základe nášho vedomia a svedomia, na základe toho, že naozaj nám ten ohavný čin je odporný, ohavný čin, ale fakt aj ja vyzývam a povedala si poslancov koalície, to je neskutočné, neskutočné, keď aj mne pán poslanec Blaha povie, že som si zabudol zobrať lieky, ja neviem, či pán Blaha je, je lekár, ale toto je to, čo šírite, toto je to, čo robíte a tento zákon spoločnosť ešte viac rozdelí, tento zákon vám ide po ruke, týmto zákonom idete spolitizovať verejnoprávnu televíziu. [12:46] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Karol Farkašovský. [12:46] Karol Farkašovský – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Súhlasím s vami, pani kolegyňa, v tom, že naozaj oslovovanie a vôbec správanie sa poslancov v pléne parlamentu má byť slušné, zdvorilé a úctivé. Platí to, samozrejme, všetko aj na koalíciu, aj na opozíciu. Je dôležité pozrieť sa aj do vlastného svedomia, do vlastných radov. Viackrát ste spomenuli slovo objektivita a objektívne spravodajstvo, ja k tomu len poznamenávam, že objektívne spravodajstvo znamená nestrannosť, vyváženosť, nezávislosť. A rovnako vyváženosť nielen v spravodajských materiáloch, ale aj vyvážený priestor pre koaličných a opozičných politikov, názorovú vyváženosť v programoch RTVS. Poznamenali ste, že je to televízia, ktorú z daní platia všetci občania, súhlasím. Ale rovnako platí aj to, že televízia má pre všetkých občanov vysielať, čiže berie peniaze od všetkých občanov, ale rovnako musí rešpektovať najširšie spektrum ľudí, poslucháčov a divákov, najširšie spektrum informácií a názorov. A po tretie, kritika posúva dopredu, aj s tým súhlasím, ale pri kritike je dôležitá konštruktívnosť. Kritika len pre to, aby človek kritizoval a míňal drahocenný čas, nemá veľký význam. Ďakujem. [12:46] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Veronika Remišová. [12:46] Veronika Remišová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, odpoviem na faktickú poznámku pána poslanca Farkašovského, s ktorým v zásade súhlasím, že verejnoprávna televízia má byť aj objektívna, aj nestranná, aj vyvážená. Myslím si, že nepoviem žiadne tajomstvo, ale keď sme boli vo vládnej koalícii, tak nespočetne veľakrát, a ja som si hovorila, že, že moderátori sú nesmierne kritickí k vládnej koalícii a veľmi ústretoví k opozičným politikom, ktorí, ktorí do televízie, ale nikdy, opakujem, nikdy by ma nenapadlo kvôli tomu odvolávať riaditeľa. Pán Rezník, ktorého ste vy zvolili, tak riadne dokončil svoje funkčné obdobie a následne bol zvolený nový, nový riaditeľ. A myslím si, že to je údel každého politika, ktorý vládne, že ho média kritizujú, pretože on je ten, ktorý má moc, on je ten, ktorý rozhoduje o životoch ľudí, on je ten, ktorý im zvyšuje dane, teraz napríklad na vláde rokujete alebo myslím si, že ste mali bod o zvyšovaní daní za, za sladené nápoje, alebo o zvyšovaní ďalších daní. Čiže vy máte v rukách tú moc a preto je prirodzené, že novinári nebudú kritizovať opozíciu, za čo by nás tak asi mohli kritizovať, za to, že vyprávame v parlamente, ale kritizujú vždy vládnu koalíciu, ktorá rozhoduje a má v rukách ich životy a tak sme to cítili aj my a teda vôbec sa nám nezdalo, že ani pán Makara, ktorého ste vy kritizovali, nie vy osobne, ale ako vládna koalícia alebo, nebodaj, pani Jančkárová, niekomu nadržiavali. Ale určite s tým súhlasím, že objektivita, nestrannosť a vyváženosť. Pluralita, to isté. Áno, samozrejmé, že má byť názorová pluralita vo verejnoprávnej televízii, ale myslím, že tie čísla to dokazujú jasne. Oni majú najobjektívnejšie spravodajstvo zo všetkých televízií, ktoré tu na Slovensku máme. A toto my ideme zbúrať. [12:46] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Ako ďalší sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Igor Matovič, ale nie je v sále, takže prepadá. Potom pani poslankyňa Ľubica Laššáková za klub HLAS - SD, tak isto nie je v sále, prepadá. Pán poslanec Ján Horecký za KDH, tak isto nie je v sále, prepadá. Pán poslanec Lukáš Bužo za poslanecký klub SLOVENSKO tu tak isto nie je, prepadá. Pán poslanec Marek Krajčí za poslanecký klub SLOVENSKO, tak isto nie je, prepadá. A opätovne prepadá aj pán poslanec Igor Matovič za klub SLOVENSKO. Čiže týmto vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú a keďže máme 13.01 h, a pred sebou obednú pauzu, tak potom o štrnástej by sme začali s možnosťou zaujať stanovisko pani navrhovateľke po rozprave. Takže teraz želám dobrú chuť, máme prestávku do 14.00 h. (Prerušenie rokovania o 13.02 hodine.) (Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.) [13:55] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v popoludňajšom rokovaní druhého dňa 14. schôdze Národnej rady v prerušenom rokovaní v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o Slovenskej televízii a rozhlase, 278 je číslo tlače. Všeobecná rozprava bola dnes dopoludnia vyhlásená za skončenú a pani navrhovateľka, pani ministerka kultúry k nej chce ešte zaujať stanovisko. Nech sa páči, pani ministerka. (Pokračovanie rokovania v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o Slovenskej televízii a rozhlase a o zmene niektorých zákonov , tlač 278.) [14:03] Martina Šimkovičová Dobre, už ide. (Rečníčka reaguje na spustenie funkčnosti mikrofónu.) Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Vážená pani kolegyňa, vážení kolegovia, je nás tu tak pomenej, takže záverečné slovo k prvému čítaniu. Úloha predložiť vám, poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, návrh zákona o Slovenskej televízii a rozhlase vyplýva vláde Slovenskej republiky z jej základného dokumentu, a tým je Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky. Tento parlament ho schválil na sklonku minulého roka. Ďakujem vám za podporu v prvom čítaní a chcem zdôrazniť, že ak sa na tento text pozeráme s porozumením, tak je nám všetkým možno zrejmé, že skutočne nanovo upravuje postavenie, poslanie, úlohy a činnosť a riadenie Slovenskej televízie a rozhlasu, jej orgánov, hospodárenie a financovanie Slovenskej televízie a rozhlasu. Nový zákon o Slovenskej televízii a rozhlase chce vytvoriť kvalitné legislatívne prostredie pre tieto verejnoprávne inštitúcie a naplniť jej základné ciele spred štrnástich rokov, a to najmä zabrzdiť zadlžovanie verejnoprávneho vysielania a zabezpečiť jeho finančnú konsolidáciu, vrátiť vysielaniu skutočné atribúty verejnoprávnosti, vyváženosti, nezávislosti, objektívnosti, pravdivosti, transparentnosti, teda stav, ktorý predpokladali v dôvodovej správe už aj predkladatelia zákona č. 532 pred štrnástimi rokmi. Viac-menej jasný je aj zámer vlády Slovenskej republiky a Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, aby boli novou inštitúciou efektívne využívané zverené verejné financie a zvýšila sa miera spoločenskej dôveryhodnosti týchto médií. Zvýšenou pluralitou v tvorbe názorov tvorcov v oboch verejnoprávnych inštitúciách sa vecne a obsahovo odlíšia od iných komerčných médií hlavného prúdu. Som rada, že väčšina z vás jednoznačne pochopila, že predloženým návrhom zákona sa do vysielania slovenskej televízie a slovenského rozhlasu vo veľmi veľkej miere vracia bývalá osobitá identita týchto verejnoprávnych médií, samozrejme pri dodržaní plurality a princípov demokracie a slobodnej tvorby. Chceme, aby čo najviac občanov malo záujem sledovať ich vysielanie. A chcem ešte na záver zdôrazniť, že nový zákon umožní špecifický rozvoj týchto národných inštitúcií aj v meniacom sa konkurenčnom prostredí. Vážené už panie poslankyne, vážení páni poslanci, ako predkladateľka tohto zákona o Slovenskej televízii a rozhlase vám želám úspešnú prácu v druhom a v treťom čítaní. Ďakujem za pozornosť. [14:03] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Chce sa k rozprave ešte vyjadriť spravodajca? Nie je tomu tak. Prerušujem teda rokovanie o tomto bode. Hlasovanie sa uskutoční v najbližšom bloku hlasovaní o sedemnástej hodine. A týmto vyhlasujem 14. schôdzu za skončenú. Budeme pokračovať po dvadsaťminútovej prestávke, to znamená niekedy tesne pred 14.30 h, v prerušenom rokovaní 12. schôdze. Ďakujem vám zatiaľ veľmi pekne. (Krátka pauza.) Vážení páni poslanci, pani poslankyne, ešte krátka oprava, ako mi bolo povedané, tak pokračovať budeme o 16.30 h v 12. schôdzi, teda nie o 14.30 h, ale o 16.30 h. A potom o sedemnástej hlasovanie. (Rokovanie 14. schôdze NR SR sa skončilo o 14.09 hodine.) (Po skončení rokovania 14. schôdze NR SR a po prestávke pokračovalo rokovanie 12. schôdze NR SR.)