Rokovanie NR SR 21. 5. 2024 – Rozhodnutia o atentáte, sieťových odvetviach a medveďoch

[10:45] Peter Žiga Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram šestnásty rokovací deň 12. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Ešte pár formalít. Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie neúčasti požiadali poslanci Čaučík, Dostál, Hajko, Horecký, Kosová, Krajčí, Valášek, Vančo. Na zahraničnej pracovnej ceste je poslanec Šmilňák. Na základe záverov z poslaneckého grémia zaznie štátna hymna Slovenskej republiky. (Štátna hymna Slovenskej republiky.) [10:45] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho O slovo v zmysle rokovacieho poriadku požiadal podpredseda Národnej rady poverený riadením Národnej rady Slovenskej republiky pán inžinier Žiga. Nech sa páči. [10:45] Peter Žiga – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dámy a páni, pred nami je jedno z najdôležitejších rokovaní parlamentu v tomto volebnom období. Preto skôr, ako začneme rokovať, rozhodol som sa obrátiť na vás všetkých 150 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Všetci sa zhodneme, že atentát na premiéra Roberta Fica je útokom na základy našej demokracie. Počas vyše tridsaťročnej existencie Slovenska sme si zvykli, že politický súboj sa odohráva predovšetkým na pôde parlamentu a vrcholí parlamentnými voľbami. Vo voľbách ľudia rozhodnú, kto má väčšinu a kto zasadne na úrad vlády. Útok na predsedu vlády je útok na jeden z inštitútov demokratickej moci, ktorá je odvodená od slobodnej vôle ľudí. Parlament má v demokracii nezastupiteľnú úlohu. Vytvára priestor na odbornú diskusiu, ale úrovňou politického dialógu ovplyvňuje aj správanie verejnosti. Som presvedčený, že bez ohľadu na to, ktorú stranu zastupujeme, nám bytostne záleží, aby Slovensko bola slušná a pokojná krajina, aby sa tu nešírila nenávisť a aby sa v nej nezabíjalo pre politický názor. Zároveň si však uvedomujem, že to nie je možné bez sebareflexie a razantnej zmeny politickej argumentácie a politiky. Na úvod by možno stačilo ako krok, krok dobrej vôle uznať výsledky volieb, legitimitu vlády a prezidenta, ktorí vzišli zo slobodných a demokratických volieb. Spochybňovanie ich mandátu, spochybňovanie ich legitimity na námestiach či v spriaznených médiách je cesta do pekla. Vytvára sa tým rozdelený štát, rozdelená spoločnosť, ktorá je zahľadená do seba a jediným jej zmyslom je bojovať medzi sebou. Nenávisť a nevyberaná konfrontácia nikdy neposunula spoločnosť. Slovensko je zranená krajina a je na nás, aby sme to zastavili a upokojili spoločnosť. Ak sa buduje atmosféra hnevu, nenávisti a obáv, často nastane násilie. Niekto dokonca môže nadobudnúť zvrátený dojem, že robí správne, keď si začne vybavovať účty s ľuďmi, ktorý majú na politiku iný názor. Alebo si povie, že je správne zavraždiť politického lídra, ak s ním nesúhlasí. Zastavme to, kolegovia! Nikto nechce zakazovať demokratický politický súboj, ale vráťme ho tam, kam patrí. Sem do Národnej rady, kde sa odohrával už 31 rokov. Bojujme s rešpektom k politickému súperovi bez vulgarizmov a agresie. Pokojne majme vášnivé vystúpenia a tlačové konferencie, ale nebojujme na ulici. Nenosme pred tribúny šibenice a vulgarizmy na transparentoch. Neťahajme davy pred domy politikov a nerobme z ich rodín terče. Každý z nás v tejto rokovacej sále zastupuje časť spoločnosti. Zvolili si nás pre dôveru v schopnosti riešiť ich problémy. Dávame príklady ľuďom, ktorí potom napodobňujú správanie alebo vnímajú, čo je dovolené a čo je normálne. Nikto nikomu nezatvára ústa, ale každý by si mal zvážiť, či z nich nevychádza nenávisť, ktorá vedie k násiliu a vražde. V tomto zložitom čase každý jeden zodpovedá za to, aký signál vyšleme do spoločnosti, či budeme pokračovať v konfrontácii, alebo sa pokúsime niečo zásadne zmeniť. Prosím, keď budeme vystupovať v tejto sále, myslime na to, že ľudia práve v týchto chvíľach pozorne sledujú, ako sa správame. Chcem vás preto požiadať, nepremrhajme túto šancu a nastoľme princípy nového dialógu, politicky nekompromisného, ale bez urážok a osobných invektív. Nenávisť sa pokúšala vraždiť a je na každom z nás, aby sme ju zastavili. Posledné dni sme diskutovali o tom, či máme, alebo nemáme pokračovať v dnešnom rokovaní. Nepokračovať v rokovaní Národnej rady by nebolo riešením, ale bol by to návod. Nie, chod štátu nezastaví žiaden terorista ani žiaden atentátnik. Vládna koalícia aj opozícia budú plniť svoj program a poslanci budú rokovať a hlasovať o zákonoch. Ak by sme to neurobili, poškodili by sme demokraciu a ukázali, že štát je možné násilím zastrašiť. My sa zastrašiť nedáme. Kolegovia, dnes rozhodujeme o tom, či postupne vrátime parlamentu náležitú dôstojnosť, rešpekt a dôveru, alebo budeme pokračovať v deštrukcii jednej z najdôležitejších inštitúcií v štáte. Máme to v našich spoločných rukách a verím, že to spoločne zvládneme. Ďakujem pekne. (Potlesk. Striedanie sa predsedajúcich.) [10:45] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Budeme pokračovať v schôdzi. V mene troch poslaneckých klubov, za SMER – SD, HLAS a SNS, podávam návrh na zaradenie nového bodu do dvanás... do programu 12. schôdze, ktorým je návrh poslancov Jána Richtera, Róberta Puciho a Andreja Danka na prijatie uznesenia Národnej rady k atentátu na predsedu vlády Roberta Fica, tlač 305. Navrhujem, aby sme ho prerokovali ihneď, súčasne navrhujem skrátiť lehotu podľa § 25 zákona o rokovacom poriadku. Je všeobecný súhlas? (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem pekne. Zároveň navrhujem, aby sme o tomto bode hlasovali hneď po jeho prerokovaní. Je všeobecný súhlas? (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem pekne. Teraz ešte vás chcem informovať z poslaneckého grémia, sme sa dohodli, že rokovací čas na tejto aj na 14. schôdzi pokračuje v tom nastavenom režime, to znamená, od deviatej do trinástej s hodinovou prestávkou a od štrnástej potom do dvadsiatej s tým, že hlasovania sú o jedenástej a o sedemnástej. Zároveň podávam procedurálny návrh, aby sme dnes o jedenástej nehlasovali. Je všeobecný súhlas? (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem pekne. Teraz vyhlásim podľa rokovacieho poriadku päťminútovú prestávku, aby bola možnosť prihlásiť sa písomne k tlači 305. Vyhlasujem päťminútovú prestávku. (Prestávka.) [11:00] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho (Zaznievanie gongu.) Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, podľa schváleného programu pristúpime k rokovaniu o návrhu poslancov Jána Richtera, Róberta Puciho a Andreja Danka na prijatie uznesenia Národnej rady k atentátu na predsedu vlády Slovenskej republiky Roberta Fica. Návrh má parlamentnú tlač 305. Dávam slovo poslancovi Jánovi Richterovi, aby návrh uviedol. Nech sa páči, pán poslanec. (Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Richtera, Róberta Puciho a Andreja Danka na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k atentátu na predsedu vlády Slovenskej republiky Roberta Fica , tlač 305.) [11:12] Ján Richter – Vystúpenie Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda Národnej rady. Vážení členovia vlády, vážené kolegyne poslankyne Národnej rady, vážení kolegovia poslanci Národnej rady, minulý týždeň sme boli svedkami toho, že nesúhlas s iným politickým názorom sa zmenil na pokus o úkladnú vraždu predsedu vlády. Nebol to náhodný počin. Bol to plánovaný, zjavne politicky motivovaný čin. Dôvodom útoku mal byť nesúhlas s krokmi súčasnej vlády Slovenskej republiky. Atentát zároveň spustil ďalšiu vlnu nenávisti na sociálnych sieťach, kde sme boli aj svedkami schvaľovania tohto trestného činu, čo je neprípustné a túto nenávisť musíme spoločne zastaviť. Naša demokracia sa bude musieť znova očistiť a učiť tolerovať iný názor a akceptovať výsledky demokratických volieb. Musíme zmierňovať napätie v spoločnosti, prestať s nenávistnou rétorikou a prispieť k spoločnému zmieru, stabilite a pokoju na Slovensku. Skúsme preto spoločne vykročiť na cestu tolerancie a vrátiť sa k porozumeniu a akceptácii iného názoru, to je totiž základom demokracie, o ktorej všetci hovoria, ale nie každý ju napĺňa. Dámy a páni, predkladám návrh uznesenia pre Národnú radu Slovenskej republiky k atentátu na predsedu vlády Slovenskej republiky Roberta Fica. Národná rada Slovenskej republiky 1. So zdesením a hlbokým znepokojením prijala správu o atentáte na predsedu vlády Slovenskej republiky Roberta Fica, ktorý bol zjavne spáchaný z politických motívov a zaslúži si to najostrejšie odsúdenie. 2. Principiálne odmieta násilie, osobitne násilie, ktoré atentátnik zjavne spáchal iba preto, že má iný politický postoj, ako prezentuje súčasná vláda Slovenskej republiky. 3. Vyzýva všetky politické subjekty na Slovensku, ako aj médiá a mimovládny sektor, aby rešpektovali výsledky demokratických volieb, nešírili nenávisť voči legitímne demokraticky ustanovenej vláde Slovenskej republiky, pretože výsledkom môžu byť aj takéto nenávistné trestné činy. 4. Apeluje na všetky politické subjekty, ako aj na médiá, mimovládny sektor, aby zmierňovali napätie v spoločnosti, prestali s nenávistnou rétorikou a prispeli k spoločenskému zmieru, stabilite a pokoju na Slovensku. 5. Zdôrazňuje, že ľudia nesmú byť terčom nenávisti kvôli svojim politickým názorom, pretože pluralita, diverzita a rešpekt k inému názoru sú základom každej slobodnej a demokratickej spoločnosti. 6. Konštatuje, že úloha zodpovedných a kritických novinárov je v zdravej spoločnosti nezastupiteľná, ale ich práca musí byť založená na faktoch a nie na šírení nenávisti. 7. Povzbudzuje vládu Slovenskej republiky k prijatiu adekvátnych bezpečnostných opatrení, ktoré do budúcnosti zabránia ďalším násilným politickým útokom na ústavných činiteľov a občanov Slovenskej republiky. 8. Želá predsedovi vlády Slovenskej republiky Robertovi Ficovi skoré uzdravenie, ako aj čo najskorší návrat do výkonu jeho ústavnej funkcie. Ďakujem, skončil som. [11:15] Peter Žiga Ďakujem pekne. Pán navrhovateľ, zaujmite, prosím, miesto pre navrhovateľov. Teraz prosím spravodajcu z ústavnoprávneho výboru poslanca Tibora Gašpara, aby podal správu o výsledku prerokovania návrhu vo výbore a návrh uznesenia Národnej rady. [11:18] Tibor Gašpar – Vystúpenie spoločného spravodajcu Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, samozrejme vážení členovia vlády, skôr ako vás budem informovať o prerokovaní návrhu uznesenia v ústavnoprávnom výbore mi dovoľte veľmi dve krátke osobné myšlienky. Keď som pred nejakým pol rokom vstupoval do Národnej rady a vôbec do politického života, ani v tej najpesimistickejšej predstave alebo ťažkom sne by ma nenapadlo, že tu budem stáť ako spravodajca, ktorý bude uvádzať návrh uznesenia, ktorý sa týka atentátu na ľudský život predsedu vlády a aj môjho osobného priateľa Roberta Fica. Druhá myšlienka, chcel by som zaželať budúcim plénam Národnej rady, aby nikdy nemuseli už riešiť takýto materiál a takýto návrh uznesenia vo vzťahu k akémukoľvek verejnému a ústavnému činiteľovi alebo aj iným ľudským životom. A teraz mi dovoľte, aby som krátko uviedol informáciu z ústavnoprávneho výboru. Predseda Národnej rady pridelil na prerokovanie tento materiál ústavnoprávnemu výboru s tým, že aby ako gestorský výbor podal Národnej rade informáciu o prerokovaní vo výbore. Ústavnoprávny výbor sa zišiel a na 40. schôdzi prerokoval predmetný návrh uznesenia. Svojím uznesením číslo 82 odporučil Národnej rade predmetný návrh uznesenia schváliť. Týmto uznesením súčasne výbor poveril ako spravodajcu na schôdzi Národnej rady Tibora Gašpara a určil poslancov Národnej rady Miroslava Čellára, Richarda Eliáša, Richarda Glücka, Zuzanu Plevíkovú, Štefana Gašparoviča a Adama Lučanského za náhradníkov spravodajcu. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu, ale súčasne vám oznamujem, že sa hlásim ako spravodajca do rozpravy. [11:18] Peter Žiga Ďakujem pekne, pán spravodajca. Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, dávam priestor pre vás. Nech sa páči. [11:20] Tibor Gašpar – Vystúpenie spoločného spravodajcu (Začiatok prejavu odznel bez zapnutého mikrofónu.) ... rady Slovenskej republiky, pardon, dovoľte mi, aby som predniesol doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Tibora Gašpara k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Richtera, Richarda Puciho a Andreja Danka, pardon, Róberta Puciho, na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k atentátu na predsedu vlády Slovenskej republiky Roberta Fica, tlač 305. Krátke odôvodnenie: Bod 3. návrhu uznesenia sa navrhuje doplniť o ďalších legitímne zvolených ústavných činiteľov a verejne činné osoby, čo vyplýva logicky z toho, že dnes na území Slovenska čelia mnohokrát útokom aj na regionálnej úrovni osoby, ktoré sú činné vo verejnom živote a ktoré je potrebné do tohto uznesenia zahrnúť. To znamená, z toho vyplýva ten doplňujúci návrh, ktorý bol prekonzultovaný, pokiaľ viem, aj na politickom grémiu. Budem a začnem čítať doplňujúci návrh, pán predsedajúci. V bode 3 sa za slová „vláde Slovenskej republiky" vkladajú slová „ako aj voči ďalším legitímne zvoleným ústavným činiteľom a verejne činným osobám." Skončil som, pán predsedajúci. [11:20] Peter Žiga Ďakujem pekne, pán spravodajca, môžte zaujať miesto pre spravodajcov. Ešte sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chcem sa opýtať, či chce zaujať stanovisko navrhovateľ? Nech sa páči. [11:22] Ján Richter – Vystúpenie Rád by som sa za predkladateľov vyjadril k tomu pozmeňujúcemu návrhu. Je výsledok dohody všetkých parlamentných politických strán na poslaneckom grémiu, na základe ktorého všetci uviedli, že sú pripravení podporiť tento návrh uznesenia. Oceňujem to a vopred za to hlasovanie chcem všetkým poďakovať. [11:23] Peter Žiga – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem pekne, pán navrhovateľ. Chce sa vyjadriť spravodajca? Nie je tomu tak. Takže podľa schválenej procedúry pristúpime k hlasovaniu o tomto bode programu. Prosím spravodajcu z ústavnoprávneho výboru, aby uviedol hlasovanie o návrhu uznesenia k atentátu na predsedu vlády Slovenskej republiky Roberta Fica, tlač 305, bod 136 schváleného programu. Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo. Gašpar, Tibor, poslanec NR SR Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, ďakujem za slovo. V rozprave som podal doplňujúci návrh k bodu 3 návrhu uznesenia, prosím, dajte o ňom hlasovať. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 130 prítomných, 130 za. Návrh sme schválili. Pokračujte, pán spravodajca. Gašpar, Tibor, poslanec NR SR Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o návrhu uznesenia k atentátu na predsedu vlády Slovenskej republiky Roberta Fica s uvedeným doplňujúcim návrhom, gestorský výbor odporúča schváliť. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 130 prítomných, 130 za. Konštatujem, že sme prijali uznesenie Národnej rady k atentátu na predsedu vlády Slovenskej republiky Roberta Fica. (Potlesk.) Ďakujem veľmi pekne, pán spravodajca, a vyhlasujem päťminútovú prestávku a budeme potom pokračovať v riadnom rokovaní 12. schôdze. Ďakujem pekne. [11:24] Peter Žiga – Vystúpenie spoločného spravodajcu (Zaznievanie gongu.) Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, podľa schváleného programu teraz pristúpime k druhému čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2012 o regulácii v sieťových odvetviach a v znení neskorších predpisov, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ktorý prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní. Vládny návrh zákona je pod tlačou 292, výsledky rokovania výborov sú v tlači 292a. Prosím podpredsedníčku vlády a ministerku hospodárstva Slovenskej republiky Denisu Sakovú, aby vládny návrh zákona odôvodnila. Nech sa páči, pani ministerka. (Rokovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 292.) [11:42] Denisa Saková – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne, vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2012 o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Jeho cieľom je umožniť v čase mimoriadnych okolností na vymedzenom území núdzové prevádzkovanie zariadení potrebných na výkon regulovanej činnosti a núdzové prevádzkovanie sústavy tepelných zariadení alebo ich častí. Návrhom zákona sa zabezpečuje kontinuita prevádzky takýchto zariadení, keďže v prípade ich odstavenia a dlhodobého prerušenia prevádzky by mohlo dôjsť k ich poškodeniu, čo by malo negatívne vplyvy na dotknutých odberateľov v podobe obmedzenia alebo prerušenia dodávky energií. Materiál nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, životné prostredie, informatizáciu spoločnosti, služby verejnej správy pre občana, nemá sociálne vplyvy ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vzhľadom na uvedené si vás dovoľujem požiadať o schválenie vládneho návrhu zákona. Ďakujem za pozornosť. [11:42] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pani ministerka, zaujmite miesto pre navrhovateľov. Dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre hospodárske záležitosti poslankyni Andrei Szabóovej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pani spravodajkyňa. [11:42] Andrea Szabóová Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, v druhom čítaní. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 291 zo 14. mája 2024 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárske záležitosti. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili gestorskému výboru v určenej lehote žiadne stanovisko k predmetnému návrhu. Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: ústavnoprávny výbor uznesením č. 81 z 15. mája 2024, výbor pre hospodárske záležitosti uznesením č. 50 z 15. mája 2024. Z uznesení výborov uvedených pod bodom III spoločnej správy vyplývajú štyri pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch 1 až 4 spoločne s odporúčaním schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe, ktoré gestorský výbor odporúča schváliť. Spoločná správa výborov o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre hospodárske záležitosti č. 51 z 15. mája 2024. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril predložiť návrhy v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu. [11:42] Peter Žiga – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa, zaujmite miesto pre spravodajcov. Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku. Pán poslanec Štefunko, nech sa páči. [11:42] Ivan Štefunko – Vystúpenie v rozprave Dobrý deň, vážené dámy, vážení páni, pán predsedajúci, pani ministerka, myslím si, že ku tomuto návrhu zákona o ÚRSO sme sa už viackrát bavili, vystupujem tu už tretíkrát a vyjadril som mnohé z našich obáv. Niektoré sme si vydiskutovali aj na výbore, je škoda, že pani ministerka v predchádzajúcej rozprave nereagovala na niektoré moje vyjadrenia, kde potom štátny tajomník ich dovysvetľoval, takže niektoré veci je možno dobré si vydiskutovať aj v tomto pléne. Zároveň mi dovoľte povedať, že cieľom tejto úpravy je v súlade s avizovaným zámerom návrhu, alebo teda takto, že chcel by som, chcel by som dať pozmeňujúci návrh a teraz poviem odôvodnenie. Tento, cieľom úpravy je v súlade s avizovaným zámerom návrhu limitovať úpravu len na mimoriadnu situáciu. Z tohto dôvodu sa vypúšťajú body, ktoré vytvárajú predpoklad pre rozšírenie kompetencií Úradu pre reguláciu sieťových odvetví nad rámec mimoriadnych situácií. Body konkrétne umožňovali ÚRSO, týka sa to bodu 1 a 2, významne zasahovať do ceny dodávok plynu pre teplárenský priemysel aj mimo akútnych mimoriadnych situácií. Takáto úprava nie je v súlade s uvedeným zámerom a ide nad jeho rámec. V kombinácii so skráteným legislatívnym procesom je preto náležite tieto body vyňať. Teraz dovoľte, pán predsedajúci, zastaviť čas, idem prezentovať pozmeňujúci návrh. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Žiga, Peter, podpredseda NR SR Pán poslanec, chcem vás upozorniť, že pozmeňujúci návrh predkladáte tak, že skončíte potom svoje vystúpenie, čiže odôvodnite ho najprv. Aha, dobre, tak jasné. Ďakujem. Štefunko, Ivan, poslanec NR SR Musím sa stále učiť. Takže pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Štefunka k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 292. V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúci pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač č. 292. Vo vládnom návrhu zákona navrhujeme tieto zmeny: 1. V čl. I sa vypúšťa bod č. 4. 2. V čl. IV sa vypúšťa bod 8. Ostatné novelizačné body v čl. IV sa primerane prečíslujú. Skončil som môj návrh a na záver prajem premiérovi Ficovi skoré uzdravenie. Ďakujem veľmi pekne. [11:42] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Na vaše vystúpenie neevidujem žiadnu faktickú poznámku. Teraz sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chcem sa opýtať, či pani ministerka chce zaujať, nechce. Pani spravodajkyňa, chcete zaujať stanovisko? Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. V rokovaní budeme pokračovať v prerušenej rozprave v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 o ochrane prírody a krajiny, tlač 282. Nevidím pána ministra Tarabu. (Reakcia z pléna.). Aha, tak dám dvojminútovú prestávku, kým sa vráti pán minister Taraba, aby mohol uviesť vládny návrh zákona. (Krátka prestávka.) Žiga, Peter, podpredseda NR SR Pán minister sa už dostavil, takže ho teraz požiadam, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, a poprosím aj spravodajkyňu z výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie poslankyňu Zuzanu Matejičkovú, aby tiež zaujala miesto určené pre spravodajcov. V utorok 14. mája neukončil svoje vystúpenie do rozpravy písomne prihlásený pán poslanec Pročko. Chcem sa ho opýtať, či chce dokončiť svoje vystúpenie. Poďte, nech sa páči. (Pokračovanie rokovania v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov , tlač 282.) [11:42] Jozef Pročko – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne. Milé kolegyne, milí kolegovia, chcem teda ešte zopakovať to, čo som hovoril pred viacerými dňami, pretože uplynul odvtedy čas. Tento zákon nie je v prospech občanov, tento zákon je v prospech ľudí, ktorí chcú zarobiť na drevnej, drevnej hmote, ktorú opäť budeme vyvážať niekde vonku. Som o tom hlboko presvedčený, pretože v tomto zákone zvyšujeme alebo navyšujeme výrub stromov, ktoré majú v stotridsiatich centimetroch objem 80 cm. Trvalé trávnaté porasty tu niektoré rástli vyše 100 rokov a na týchto plochách sú naozaj už lesy. To už nie sú kríky, to už nie sú malé plochy, to už nie sú nejaké malé dreviny. Toto je spôsob, ako môžeme naozaj tieto lesy vyťažiť a zarobiť na drevine. No nie my, ale niekto. Je veľmi dôležité povedať, že každý jeden občan Slovenskej republiky má teraz právo si svoje trvalé trávnaté porasty vyčistiť, ako chce. Ako chce. Ja som to urobil za dva mesiace, za dva mesiace mi to trvalo, pán minister. Dva mesiace, odkedy som dal žiadosť. Musel som, samozrejme, nechať na tých trvalých trávnatých pozemkoch stromy, ktoré mali nad, vo výške 130 cm objem väčší ako 40 cm. To je zhruba, pre divákov, to je zhruba asi takto. (Rečník naznačil rukami veľkosť.) Teraz ideme rúbať stromy, ktoré majú zhruba objem takýto. (Rečník naznačil rukami väčšiu veľkosť.) A z toho sú už naozaj pekné dosky. Ale vrátim sa k tomu, že naozaj vieme a občania majú legislatívne možnosti na to, ako si vyčistiť svoje trvalé trávnaté porasty, ak chcú na tých trvalých trávnatých porastoch chovať ovečky, chovať kravičky, prípadne tam chcú na tých trvale trávnatých porastoch mať lúku, ktorú budú kosiť a z tej budú mať seno, ktoré môžu predávať. Ja nie som presvedčený o tom, že by trval trávnaté porasty na pozemkoch, ktoré patria štátu, niekto vyčistil kvôli tomu, aby sme tam chovali ovečky, aby sme tam chovali kravičky a aby sme tam mali lúku. Žiaľbohu, do tohto zákona spadajú aj také oblasti, lebo tento zákon hovorí, že vyčistíme trvalé trávnaté porasty, aby sme videli medveďa, tak do tohto zákona spadajú aj oblasti, kde vôbec sa medveď ani nenachádza, ale môžte si niekde pri Komárne vyčistiť krásne veľké stromy, teda nie my, ale, ale hlavne štát. Lebo opakujem, budem to opakovať stále, občan na svojich pozemkoch si môže trvalé trávnaté porasty vyčistiť sám. Vľmi legálne a nie je to, žiadne dva-tri roky vôbec to netrvá. Určite je potreba zbadať medveďa. Ale vy, čo ste z dedín, vy, čo ste z, vy, čo ste z vidieka, viete, že na tomto vidieku sa tie trvalé trávnaté porasty nachádzajú za dedinou. No a na týchto trvale trávnatých porastoch sú niekde náletové plochy, ale to sú v drvivej väčšine, v drvivej väčšine súkromné pozemky, ktoré občania, ktoré občania nečistia a majú na to dôvod, prečo si to nečistia. Je to súkromný majetok a ja nechcem, aby mi štát zasahoval do môjho, do môjho majetku. Keď tam chcem mať na tých trvale trávnatých porastoch les, čo mám na to právo... (rečník na chvíľu zmĺkol), ja mám na to právo ako občan, no tak tam budem mať les. Ja nechcem, aby mi štát diktoval, že teraz treba tieto stromy vypíliť. Ale viete, tie stromy zostanú mne. Tu sa jedná naozaj o štátne, štátne plochy, na ktorých bude niekto zarábať. Pán Malatinec tu hovoril o tom, že ľudia si chcú vyčistiť ornú pôdu. No, ja v mojom okolí, v mojom okolí nepoznám, nepoznám naozaj, žeby niekde bola zarastená orná pôda. Všetku ornú pôdu, ktorú obhospodarujú a chcú obhospodarovať, tak si poľnohospodári vyčistili. Tu sa naozaj jedná len o trvalé trávnaté porasty, ktoré sú zarastené náletovou drevinovou hmotou. Viete, keď v minulosti ste videli tie vlaky, ktoré išli do zahraničia plné dreva, nášho dreva, tak teraz to bude, teraz to bude možno ešte aj viac, pretože je obrovské množstvo trvale trávnatých porastov, na ktorých sú teraz stromy, ktoré majú vo výške meter tridsať väčší obvod ako 40 centimetrov. Sú tam stromy, ktoré majú väčší obvod, ako je 80 centimetrov. A teraz vás, sa vás pýtam, kto pôjde kontrolovať na tie trvalé trávnaté porasty, keď nejaká firma vyhrá zákazku na vyčistenie týchto plôch, kto pôjde skontrolovať, aké stromy sa tam vypílili vo výške 80 centimetrov. To vám už nikto nikdy nedokáže, keď sa to vypíli. A toto sa tu dialo. Toto sa tu dialo. Pre mňa je táto téma veľmi-veľmi citlivá, pretože aj ja mám pozemky, na ktorých mi vypílili, vypílili mi na trvale trávnatých porastoch mi vypílili stromy a stromy naozaj a už teraz vypílili stromy, ktoré mali obvod viac ako 90, ako 100 centimetrov, pretože neviem, či viete, ale neznalosť zákona ani mňa neospravedlňuje. Prišiel mi taký papier z Lesov Slovenskej republiky, kde bolo, že o moje trvalé trávnaté porasty sa bude starať urbár, urbár. Ja som proti tomu mohol protestovať, neprotestoval som. Žiaľbohu, je to moja chyba, ale vypílili mi na mojom pozemku moje, moje stromy. A oni si ich zobrali. Nedali ich mne, že tu máš, zober si ich. Dali ich, zobrali mi ich. Čiže toto je tiež jedna, jedna z vecí, ktorú chcem upozorniť občanov Slovenskej republiky, keď si chcete nechať na trvalých trávnatých porastoch to, čo tam máte, a chcete tam mať, chcete tam mať les, tak tento zákon vám to znemožní. Je to naozaj zásah aj do osobného vlastníctva, zásah do ústavného práva človeka slobodne sa rozhodovať. A skrývať to za to, že, keď vyčistíme kroviny, tak my zbadáme toho medveďa. Veď ešte raz vám opakujem. V každej dedine sú tie trvalé trávnaté porasty za dedinou a nemajú viac ako, ako 100, 200, 300 metrov. Tak potom už ten medveď sa, keď sa skryje o 200 metrov ďalej v tom, v tom hustom poraste lesnom, tak to už je, to je už niečo iné? Tam sa už môže skrývať? Ja hovorím, hovorím to aj pri problematike s medveďmi, najdôležitejšie je, aby sme prestali kŕmiť, aby sme prestali kdekoľvek prikrmovať, aby sme prestali vábiť zver, pretože zver je premnožená, či už raticová, či už medvede, či už diviačia, diviačia zver je premnožená. A my tú zver kŕmime. Nie, nie lesy, kde sa, alebo kroviny, kde sa skrývajú medvede, sú problém. Problém sme my ľudia, ktorí kŕmime zvieratá, ktorí kŕmime divú zver. My sme si z tých zvierat spravili domáce zvieratá, kde chodia tie zvieratá na kopy, vétriesky tam privezú... Nechcem ich vyrušovať. Privezú naozaj krmivo, ktoré nemá, ktoré nemá s prirodzeným krmivom pre zvieratá nič spoločné, nič spoločné. Nechcem jatriť situáciu, ale naozaj aj za mojím domom, za mojou chalupou 200 metrov vysypali opäť vlečku chleba, vlečku chleba. Takže tam už ten medveď môže chodiť, tam ten medveď sa môže kŕmiť. Prekrmujeme zvieratá. Na záver chcem ešte raz zopakovať, že trvalé trávnaté porasty sú naozaj zarastené dlhodobo, dlhodobo. Trvalé trávnaté porasty sú zarastené, sú zarastené roky. Niekde stovky rokov, niekde 50 rokov, ale vy viete veľmi dobre, že za tých 50 rokov vyrastú na tých trvalých trávnatých porastoch stromy. A o toto ide. Ide o tie stromy. Im nejde o tie kríčky, čo sú za dedinami, im nejde o tie, o tie krovinky, o tie, o tie ružičky, čo sú tam, o tie trnky, o tie šípky. To sa vyčistí rýchle. Im ide naozaj o obrovské množstvo, o státisíce stromov, ktoré tu narástli, ktoré tu vidia a ktoré môžu vyrúbať podľa tohto zákona úplne beztrestne. Ďakujem veľmi pekne. Prepáčte, že som vás vyrušoval, páni. [11:53] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Na vaše vystúpenie neevidujem faktickú poznámku, poznámku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Chcete sa ešte prihlásiť ústne? Pán poslanec Ledecký ako prvý ústne prihlásený. [11:53] Vladimír Ledecký – Vystúpenie v rozprave Vážení, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja by som chcel reagovať tiež na túto novelu zákona. V prvom rade musím povedať, že mi vadí, že ide v skrátenom konaní, lebo je to síce veľmi malá, krátka novela, ale, ale silne ovplyvňuje život v jednotlivých obciach na celom Slovensku. A tiež si neuvedomujeme niektoré parametre, ktoré sa dávno zmenili a do toho zasahujú. Ja snáď spomeniem len jeden parameter, že už desaťročia nie je možné na Slovensku meniť extravilán a intravilán, hranice extravilánu a intravilánu, ale, samozrejme, stáva sa, v extraviláne nie je to problém. Stavajú sa tam legálne stavby, ale tým, že, tým, že nevieme zmeniť hranice, tak pri každej novele zákona by sme mali počítať s tým, že to nerozlišujeme na extravilán a intravilán, ale na územie, ktoré je reálne zastavané, a územie, ktoré nie je reálne zastavané. A čo je veľmi dôležité, mali by sme v prvom rade pracovať na tom, aby sa zmenil zákon tak, aby sa naozaj tie hranice zreálnili tam, kde je to územie zastavané, aby to bol intravilán, a tam, kde to územie nie je zastavané, aby to bol extravilán. Ja si myslím, že náš kraj, naša krajina je už taká, že nielen medveď, nielen medveď sa pred nami neschová, ale už ani živá duša, lebo kto chodí do lesa, tak zisťuje, že máme strašne veľa posedov. Máme, máme vlastne na každom, na každom chotári posedy a navyše aj tie posedy stále pribúdajú. Ďalší problém je, že poznám kataster, kde v celej obci poľnohospodári si dali tú prácu a vlastne vyrúbali jednotlivé stromy a kry práve kvôli tomu, lebo im to robilo problém s dotáciami, im sťahovali dotácie, tak, tak chceli to mať v poriadku, tak, tak vyrúbali tie stromy, rôzne remízky a osamelé stromy, ktoré v na tých lánoch rástli, a čuduj sa svete, o rok nato na jeseň sa sťažovali na premnožené, premnožené hraboše a problém bol v tom, že naozaj tí dravci nemali kde sadať. Možnože keby im postavili stĺpy, tak že by im troška pomohli, ale, ale sám predseda družstva mi hovoril, že majú s tým problém a že nie celkom to domysleli. Kríky a náletové dreviny poskytujú domov nespočetnému množstvu drobného vtáctva a má to určite aj vplyv na hmyz. Na otravujúci hmyz. Ja si myslím, že je lepšie, keď to riešia vtáky, ako keby sme to mali riešiť nejakými repelentmi. Neviem, koľko, koľko včelárov je v tomto, je v tomto zákonodarnom zbore, ale veľmi dôležitý je raný rozvoj včelstva a vlastne raný rozvoj včelstva nám zabezpečujú stromy, ktoré sú práve v týchto porastoch, či už to je, či už sú to osiky, rôzne liesky, alebo či je to, či je to vŕba rakyta, ale iné, ale aj iné stromy, ktoré sú medonosné, a práve tieto stromy sa nenachádzajú v lese, ale nachádzajú sa mimo lesa v zarastených, v zarastených okrajoch lesa, poprípade okolo potokov. A práve týmto zákonom je veľké nebezpečie, že tieto stromy, ktoré sú pre včelárov také dôležité, ktoré včelári vysadzujú, samozrejme. Ten včelár zvyčajne nemá svoj pozemok, tak vysadzuje ich, vysadzuje ich na pozemky, ktoré, ktoré sa tam nachádzajú, a dneska si tieto stromy, keď tento zákon schválime, môžme kedykoľvek vyrezať. Ja mám aj veľké obavy, lebo len v katastri našej obce je desať kilometrov rôznych, rôznych plôch, ktoré sú, ktoré sú potokmi a celé okolie alebo celé brehy potokov sú zarastené týmito náletovými drevami. Je to zvyčajne do tej rubnej miery 80 % obvodu kmeňa a chcem povedať, že väčšina týchto potokov alebo drvivá väčšina týchto potokov je v správe povodia Bodrogu, Hornádu, samozrejme, v iných obciach je to iné, iné povodie. A keď sme kritizovali v nedávnej minulosti personálne zmeny ľudí, ktorí, ktorí nastúpili na manažérske funkcie týchto podnikov, keď sme spomínali, že nemajú žiadnu citlivosť k životnému prostrediu, tak práve mám obavy, že tento zákon im umožní, že sa začne vo veľkom rúbať a vlastne majú to posvätené zákonom. A myslím si, že to drevo na štiepku alebo na, alebo, alebo na iné využitie je veľmi vhodný biznis. Skúste sa niekedy zastaviť pri nejakej remízke, ktorá týmto zákonom je odsúdená na zánik, alebo pri nejakom zhluku stromov a počúvajte tú symfóniu vtákov, včiel a všetkých živočíchov, koľko, koľko sa tam toho nachádza. A ja sa pýtam, keď, keď zničíme takéto, takéto sluky, keď zničíme, vyrežeme tie stromy, kde tie spievavce, kde tie včely, kde ten, kde tie opeľovače, kde ten hmyz sa nám podeje. Takže veľké obavy mám, aby, aby sa naša krajina nezačala kántriť a všetci sme, všetci sme na to doplatili. Každý deň počúvame o zmene klímy, ale ju aj priamo cítime. Každý krík, každý strom má pre klímu význam. Pán minister, ja vás poprosím, keby ste si mohli sadnúť, lebo ma to ruší. Ako sa nám bude dýchať, keď nám zostane holá krajina? Nie je príjemnejšie prejsť sa po poľnej ceste alebo periférii, sídla, kde rastú kríky a náletové dreviny, ako po asfaltovom chodníku, okolo ktorého nerastie nič? Predstava medveďa, ako sa skrýva v kríkoch neďaleko dediny a číha na hubára, je smiešna. Tým, že zničíme kríky, ho vari odplašíme? Alebo skryje sa za iný krík? A aj ten ďalší krík vyrúbeme? A takto budeme pokračovať ďalej? Ja si myslím, že v tom chýba silná logika. Nejedná sa len o kríky v našej predstave, jedná sa o dreviny. O zaujímavé stromy, ktoré podľa pripravovanej normy predstavujú už celkom slušnú drevnú hmotu. Predstavte si 100 stromov takéhoto objemu. To je už slušná hmota, je to už slušný biznis. Čo po nás tuná v tejto krajine ostane, ak tieto biotopy zlikvidujeme? Stále hovorím, že máme jedinečný región. Každý, každý kút Slovenska je iný. Máme 25 jedinečných regiónov na celom Slovensku. V tých, v tých regiónoch je každá dedina a má svoje zvláštnosti. A týmto zákonom je naozaj možnosť narušiť tú jedinečnosť tým, že legálne, ale aj nelegálne napomáhame ľuďom, ktorí si tu prírodu vážia menej alebo vôbec nevážia. Ďakujem. [12:00] Ľuboš Blaha – Uvádzajúci uvádza bod Na vaše vystúpenie, pán poslanec, neevidujem faktické poznámky. Ako ďalší sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Jozef Pročko. Nech sa páči. [12:02] Jozef Pročko – Vystúpenie v rozprave Milé kolegyne, do rozpravy teraz ústne som sa prihlásil preto, lebo naozaj súhlasím s tým, čo povedal dnes pán Žiga v úvode. A absolútne aj my odsudzujeme útok na Roberta Fica a útok na každého jedného človeka. Každý fyzický útok, každé nadávky, každé rozprávanie tu v sále, že niekto je blázon, že niekto je psychopat, že niekto berie lieky. Odsudzujeme to a ja som hlboko presvedčený, tak ako rozprával pán Žiga, že to tu prestane, že naozaj budeme hovoriť o tom, čo sa tu deje. A my ako opozícia máme povinnosť upozorňovať na veci, ktoré, ktoré sa dejú, a keď máme pocit, že sa dejú nekalosti, tak budeme na ne upozorňovať. Ja mám pocit, že tu sa dejú nekalosti, už som to povedal, trvalé trávnaté porasty tu niektoré sú sto rokov zarastené drevnou hmotou, náletami, ktoré nemajú nič spoločné s kríkmi, ktoré nemajú nič spoločné s krovinami. Sú to náletové hmoty, dreviny, ktoré majú veľmi dobrú drevnú, drevný objem, no a o toto tu ide. V tomto zákone, ešte raz zopakujem, vo výške 130 centimetrov môžu vypíliť kedykoľvek strom, ktorý má objem 80 centimetrov. To sú krásne stromy a toto sa tu ide diať. Tie kríčky a tie kroviny si môže vypíliť každý sám, ešte raz to zopakujem, budem to opakovať každú chvíľu a každému človeku. Je tu zákonná možnosť na to, aby si tu mohol každý jeden občan trvale trávnaté porasty vypíliť. Orná pôda vôbec nie je do tohto problema....do tejto problematiky zakomponovateľná, pretože ornú pôdu si obhospodarujú naozaj ľudia tam, kde chcú obhospodarovať. Tí, čo nechcú, tak majú na tých trvalých trávnatých porastoch stromy. Povinnosťou opozície je rozprávať o tom a ja verím, že si nedáme zatvoriť ústa a že budeme o tom rozprávať, tak ako rozprávame doteraz, pretože to sú nepríjemné veci. A keď ste videli tie vagóny, čo pred rokmi išli do zahraničia, tak tie vagóny pôjdu aj teraz. Sú to stovky tisíc kubíkov drevnej hmoty. Ja len chcem povedať všetkým Slovákom, ktorí teraz pozerajú tento parlament, že naozaj každému je ľúto toho, čo sa stalo Robertovi Ficovi. Každému normálnemu človeku je ľúto tohoto hrozného činu a odsudzujeme toto. Naše rodiny dostávali takéto vyhrážky roky a ja som rád, že polícia začne konať proti každému jednému človeku. Každému jednému, ktorý sa vyhráža inému smrťou. Ďakujem veľmi pekne. [12:02] Ľuboš Blaha – Uvádzajúci uvádza bod Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nech sa páči, pán minister. (Ministrovi nefungoval mikrofón.) Poprosím technikov, aby vyriešili problém. Pán minister tu má kartičku, ale zjavne nefunguje. Skúste ho zapnúť bez nej. [12:06] Tomáš Taraba – Vystúpenie Ďakujem veľmi pekne. Dámy a páni, takže len aby som zhrnul túto debatu. Chcem potvrdiť ešte raz, že, samozrejme, o žiadnej ekodevastácii a podobne tu neni ani reč. Práve naopak, my sa bavíme o tom, aby na Slovensku konečne sa vrátila aktívna ochrana životného prostredia do absolútneho popredia. Do roku 2016 na Slovensku platilo, že stromy, náletové stromy do výšky 80, teda 130 centimetrov v obvode 80 centimetrov môžu byť vyrúbané. Do roku 2016 sa tu absolútne žiaden ekoterorizmus v tomto nedial, žiaden biomasaker sa, samozrejme, nedial. To znamená, že ak sa vraciame dnes do 80 centimetrov, čo platilo do roku 2016, tak, samozrejme, ak odhliadneme teraz od akejkoľvek hystérie okolo toho, tak nie je to niečo, čo Slovensko by nepoznalo. Otázka, že prečo to potrebujeme regulovať, no potrebujeme preto, pretože na Slovensku niekedy bol taký trend, že áno, poľnohospodársku pôdu treba chrániť. A keď je raz niečo poľnohospodárska pôda, má to ňou zostať. Všetko, čo na poľnohospodárskej pôde je iné, tam nemá byť, pretože tá poľnohospodárska pôda, keby sa niekedy bola obrábala, no tak, samozrejme, že by tam nikdy žiadne náletové dreviny nenastali. Teraz hovoriť o tom, že veď môžete si to dať vyrúbať, áno, v správnom konaní. My sme boli aj s poľnohospodármi, ktorí hovoria prípady, že desať rokov čakajú na povolenie, pretože sa im tam stále do tých procesov niekto nabúrava. Výsledok tohoto celého javu potom je, že napríklad aj PPA-čka spätne žiada od poľnohospodárov, pretože im merajú tiene pod tými kríkami náletovými, pod tými stromami náletovými, merajú im tiene a musia vracať peniaze. Hovorím ešte raz, bavíme sa o lokalitách, ktoré mali byť obrobené. Áno do ´89. roku tu bola nejaká forma kolektivizácie. Potom sa ľuďom začali vracať pozemky a nie všetci ľudia, ktorí ešte pred nástupom komunizmu sa živili poľnohospodárstvom, tak po ´89. boli ochotní túto činnosť robiť. Však to je logické. A takto vzniklo to, že obrovské plochy na Slovensku kadejakých viníc, sadov, poľnohospodárskych pozemkov zrazu začali byť pustákmi. Začali byť neobrábané, čo spôsobovalo len rozšírenie týchto náletových plôch ešte o ďalšie pozemky a čoraz viac ľudí prestávalo v daných lokalitách vykonávať poľnohospodársku činnosť, lebo mali čoraz menšiu šancu tie svoje pozemky ochrániť pred tými náletovými drevinami. Takže žiadna, samozrejme, hystéria tu sa nedeje. Tu sa deje to, aby ak raz niekto má poľnohospodársku pôdu, tak ju dokázal tak udržať. Ak má niekto trvalý trávnatý porast, ju dokázal udržať. Pán Pročko tu povedal, že veľa ľudí má trvalé trávnaté porasty a majú na nich krásne lesy. No tak to je práve tá pointa, že potom buď si musia zmeniť klasifikáciu pozemku, nech si ho preklasifikujú na les a vtedy je v úplne inom režime. Pokiaľ je raz niečo poľnohospodárska pôda, trvalý trávnatý porast, tak to nemôže byť les, nemôžu to byť kríky, nemôže to byť čokoľvek iné. Samozrejme, že tento zákon ide iba do výšky obvodu 80 centimetrov, pretože všetky tie solitéry, tie stromy, ktoré sú nad 80 centimetrov obvod, to znamená 21 až 25 centimetrov priemeru stromu, samozrejme, že všetky tie solitéry vyrúbané ani na lokalitách, ako je poľnohospodárska pôda a podobne, byť nemôže. Pointa tohoto zákona je tiež to, aby keď nejaký poľnohospodár príde a povie, že chce dať do poriadku pozemok, ktorý od niekoho napríklad po dvadsiatich rokoch zanedbávania odkúpil alebo ktorý prešiel nejakým dedením, tak aby ten pozemok neznamenal pre neho teraz to, že tam nabehnú vyčísliť mu škodu, že musí doplatiť nejakú náhradnú výsadbu 100-, 150-tisíc euro na tej ploche, pretože, hovorím ešte raz, dávať náhradnú výsadbu dáva logiku tam, kde idete vyrúbať strom, ktorý tam vždy mal byť alebo bol, ale nie dávať náhradné výsadby tam, kde nikdy tie náletové dreviny byť nemali. Po správnosti tí ľudia by mali byť pokutovaní za to, že to nechali dospieť do stavu, v akom to je. Medias res, aby som ukončil, samozrejme, že rozdiel je medzi intravilánom a extravilánom, rozdiel je medzi stavebnými pozemkami a nie stavebnými pozemkami. Chcem povedať, že ani my v koalícii naozaj nemáme záujem tu pomáhať, vonkoncom nie teraz, nejakým že developerom, aby mali zrýchlené konania a väčšie výruby, to znamená, sme ochotní sa baviť povedzme o tom, že na zastavených pozemkoch v intraviláne môže byť iný ten obvod a zas na druhej strane v tých extravilánoch a pri poľnohospodárskych pozemkoch, nech je ten obvod väčší a rovnako nech je tá plocha zase, ktorú môžete obhospodáriť alebo teda vyčistiť, aby mohla byť väčšia. Takže v tomto nejakom duchu prídeme ešte s pozmeňujúcim návrhom zákona, ktorý bude obsahovať aj druhú vec, že napríklad v druhom a v treťom pásme ochrany prírody dáme povinnosť, aby aspoň 15 dní pred tým aj zákonným výrubom, v súlade so zákonom, muselo dôjsť k nahláseniu toho výrubu, aby okresný úrad mal možnosť preskúmať dané lokality, či sa tam nenachádzajú nejaké biotopy, na ktoré osobitne treba upozorniť, že nevzťahuje sa v podstate na nich tá možnosť tohoto výrubu. To znamená, toto tiež upresníme a posilníme oproti dokonca existujúcemu návrhu zákona, ale s tým, že ak do 15 dní nepríde k vyjadreniu úradu, to znamená, že berie sa to za pozitívne, súhlasné stanovisko. To znamená, že nebude tu môcť byť ten proces, že tri až desať rokov vás tu niekto cvičí na úradoch. Tretia vec, ktorú si vieme úplne predstaviť, je aj to, aby ste mali právo požiadať s povinnosťou vyjadriť sa o to, aby vám bol nariadený, nariadený v podstate ten výrub, ak, alebo to vyčistenie, ak naozaj ide o poľnohospodársku pôdu. To znamená, tam by išlo o tie lokality, kde bude treba vzhľadom na obrovské lány, hovoríme na Slovensku je 200-tisíc hektárov pozemkov, poľnohospodárskych pozemkov, ktoré stratili svoje využitie preto, lebo tá pôda je zanedbaná, aj týmito administratívnymi prekážkami. Takže mojím cieľom aj je, aj bude, aby aj tento zákon, nielen ten zákon o medveďoch, ak sa dá, prešiel čo najširšou zhodou. A každý, kto tomu aspoň trošku rozumie, tak naozaj vie, že po tomto zákone slovenský vidiek a poľnohospodári už volajú desiatky rokov. Desiatky rokov a myslím si, že otáčať to do niečoho, v čom vôbec tá zmena ani tým smerom nejde, tak je úplne zbytočné. Ďakujem. [12:14] Ľuboš Blaha – Uvádzajúci uvádza bod Chce sa k rozprave vyjadriť spravodajkyňa? Nie je tomu tak. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Teraz pristúpime k druhému čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov, ktorý prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní. Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 270, výsledky rokovania výborov sú v tlači 270a. Poprosím podpredsedu vlády a ministra životného prostredia Slovenskej republiky Tomáša Tarabu, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči, pán minister, máte slovo. (Rokovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov , tlač 270.) [12:14] Tomáš Taraba – Vystúpenie Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, som veľmi rád, že sme sa dostali až do fázy rokovania o zákone na ochrane, na ochranu obyvateľov v mimoriadnej situácii, ktorý spočíva s vyhlásením mimoriadnej situácie pri útokoch šelmy, v tomto prípade ide o medveďa hnedého. To, čo chcem potvrdiť, na výbore sme predložili pozmeňujúci návrh, ktorý som avizoval aj po dohode s opozíciou, že naozaj sa vyšpecifikuje, že tento zákon má za cieľ riešiť iba otázku medveďa hnedého. To znamená, ja rozumiem tomu, že aj keď došiel ten prvý taký návrh, aby z legislatívnej čistoty mal čo najširnejší pojem, to znamená, sa používal pojem veľká šelma, ale naozaj cieľom ministerstva nie je teraz, aby sa strieľali rysy alebo, alebo v tejto fáze netreba ani zákonným spôsobom riešiť vlky, pretože tie vieme ošetriť vo vyhláške, tam to aj otvárať budeme, v niektorých lokalitách, vlk nie je najchránenejší druh zvieraťa na Slovensku, ale ten zákon naozaj bude teraz iba o medvede, o medveďovi hnedom, to znamená, že v tomto duchu sme dali pozmeňovák a myslím že aj KDH to akceptovalo, že v tejto fáze to dáva logiku. Aj napriek tomu si myslím a som presvedčený, že to, ako to bolo nastavené, vôbec to nevytváralo predpoklad na strieľanie iného zvieraťa ako medveďa hnedého, pretože bavíme sa stále o tom, že musí byť vyhlásená mimoriadna situácia z konkrétneho dôvodu a ten dôvod je útoky na majetku, na životoch a na hospodárskych škodách spôsobených medveďom hnedým. To, čo ešte upresní sa jedným malým pozmeňovákom, je, aby nebolo treba robiť hĺbkové analýzy pred vyhlásením mimoriadnej situácie, pretože zákon o civilnej ochrane to v iných prípadoch môže predpokladať. Myslím si, že v tomto ten jav je úplne jasný, že kde je ten problém, a tým pádom si myslím, že ten zákon vie byť veľmi efektívny a účinný. Chcem potvrdiť, že ministerstvo životného prostredia vyčlenilo 200-tisíc eur na posilnenie aj tých zásahových tímov, to znamená, že sme vo fáze, kedy vyzbrojujeme oveľa viac, ako to bolo v minulosti, dochádza tam k zmenám v tých zásahových tímoch, aby naozaj tam boli ľudia, ktorí strieľať vedia, pretože mali nejaké cvičenia a skúšky a nevyzeralo to tam veľmi sľubne, to znamená, teraz naozaj sa to stáva efektívnym nástrojom. Som veľmi rád, že tento zákon otvorí priestor pre spoluprácu aj s poľovnými zväzami, ktoré budú mať svoju povinnosť, alebo právo zúčastňovať sa tohoto odstrelu. Myslím si že je to, každé jedno euro ušetrené v tejto veci aj mimo zásahových tímov je šetrením finančných prostriedkov Slovenskej republiky. Tu chcem povedať ešte k predošlej rozprave, že naozaj približné náklady na vyzbrojenie a na vybavenie jedného člena zásahového tímu, keď si zoberiete celú tú techniku a podobne, sa pohybuje do nejakých 10-tisíc eur, tak keď si zoberiete, že iba tisíc ľudí by tam malo byť, tak sa bavíme o sume 10 mil. euro, čo sú úplne zbytočné peniaze, keď vieme v tejto veci spolupracovať aj, áno, s poľovníkmi, ktorí túto vec na Slovensku riešili dlhé dlhé desaťročia. Fakty sú také, podľa oficiálnych údajov, aby ste mali predstavu, oficiálnych, na Slovensku je približne 10 medveďov na 100 kilometrov štvorcových, v susednom Rakúsku 0,02 medveďa na 100 kilometrov štvorcových. Takže keby prišlo čo i len o polovicu zníženia ich populácie, stále sa nachádzame oproti okolitým štátom v neskutočnom pásme premnoženia. A myslím si, že ten mechanizmus, ako je dnes nastavený, áno, vytvára predpoklad, že každý jeden medveď, ktorý sa priblíži do bezpečnostnej vzdialenosti človeka, bude považovaný za bezpečnostné riziko, to znamená, že týmto zákonom sa svojím spôsobom mení rozhodnutie Najvyššieho súdu, ktorý povedal že de facto že bezpečnostné riziko predstavuje medveď, jeho problematičnosť len vtedy, keď na niekoho zaútočí alebo mu spôsobí nejakú škodu. To znamená, že sa posúvame z ex post riešení typu, že áno, už na niekoho zaútočil, niekomu niečo urobil, do ex ante, že to budeme predvídať. A áno, myslím si, že každý človek a ľudské bytie má právo mať bezpečnostnú zónu okolo seba, v ktorej budú, bude oprávnenie odstrelu. To, čo chcem povedať, že ministerstvo životného prostredia už malo rokovanie spolu s ministerstvom vnútra s prednostami lokalít, kde je vyhlásená mimoriadna situácia, aby sa pripravili na prijatie tohto zákona. To, čo bude nasledovať po prijatí zákona, a verím, že pani prezidentka ho podpíše a nebude túto agóniu predlžovať, ešte aby sme to tu museli na ďalšiu schôdzu riešiť, to, čo bude nasledovať, je, že ministerstvo životného prostredia určí tie mapy, v ktorých povieme, kde odlov možný nebude, tam najmä budú tie najprísnejšie chránené zóny. Budeme, samozrejme, inštruovať tak, aby ten odlov bol najmä na poľnohospodárskych lúkach a podobne. to znamená tam, kde žiadny lesný porast nie je, takže aby sa to dostalo mimo lesa, a v tomto to riešenie už bude naozaj že individuálne, niekde to môže byť pásmo do nejakých stoviek metrov a niekde kľudne aj podľa individuálneho posúdenia to môže byť aj niekoľko kilometrov. Takže tento zákon naozaj výrazným, výrazným spôsobom pomôže, rozviaže ruky, pôjde, tieto konania pôjdu mimo, mimo správneho konania. A chcem povedať, že už aj dnes tie zásahy sú početné, samozrejme, že neinformuje sa na tom na každodennej báz. Ľudia to, čo chcú, aby naozaj sa znížili tie útoky a tento zákon bude veľmi výraznou pomocou v tejto, v tejto oblasti. Samozrejme, že to nepredstavuje zavedenie plošných kvôt, toto zostáva stále naším cieľom na ministerstve životného prostredia aj súčasťou našej diplomacie, budeme chcieť, aby sa uznalo aj na európskej úrovni, že Slovensko, predpokladám aj Rumunsko, že patria medzi štáty, kde je tento problém najvypuklejší a chceme individuálne výnimky a riešenia. Takže ďakujem veľmi pekne vopred za podporu zákona. [12:22] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie poslankyni Zuzane Matejíčkovej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pani poslankyňa. [12:22] Zuzana Matejičková – Vystúpenie v rozprave Veľmi pekne ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne a kolegovia, vážený pán minister, Národná rada uznesením číslo 252 z 2. mája 2024 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor určila výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Poslanci, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Výbory, ktorými bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: ústavnoprávny výbor uznesením č. 80 zo 7. mája 2024 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť. Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 36 zo 7. mája 2024 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami. Výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 28 z 2. mája 2024 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť. Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch 1 až 6 spoločnej správy spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona Národnej rady o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť s pripomienkami. Spoločná správa výborov o prerokovaní predmetného návrhu zákona vo výboroch v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 38 zo dňa 7. mája 2024. V citovanom uznesení ma výbor poveril predložiť Národnej rade spoločnú správu výborov a splnomocnil ma podať návrhy príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu. [12:25] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Otváram rozpravy. Do rozpravy som dostal sedem písomných prihlášok. Ako prvá sa prihlásila pani poslankyňa Tamara Stohlová. Nech sa páči [12:25] Tamara Stohlová – Vystúpenie v rozprave Dobrý deň. Ďakujem, pán predsedajúci, a rovno upozorňujem, že budem na konci čítať pozmeňujúce a doplňujúce návrhy a bude mi to trvať aj dlhšie asi celé ako do jednej, ale predpokladám, že potom ma niekedy stopnete, keď to bude vhodné. Vďaka. Takže, vážené kolegyne, kolegovia, ako som avizovala v priebehu tejto rozpravy, myslím, že už je aj pomerne jasné, že k tomuto zákonu máme veľké výhrady a v tejto forme ho považujeme aj za nefunkčný, teda že nám nepomôže riešiť strety s medveďmi a môže byť zároveň aj nebezpečný pre ľudí, ale aj pre slovenskú prírodu. K návrhu sme ale od začiatku pristupovali maximálne konštruktívne a v tomto duchu navrhujeme nevyhnutné opravy tých najzásadnejších výhrad, ktoré máme, alebo teda závad, ktoré v tom zákone vidíme. A opäť pripomínam, ako som to už robila aj v priebehu rozpravy, že z nášho pohľadu tým najpriamočiarejším riešením by bolo všetko to riešiť prostredníctvom inštitútu zásahového tímu, zlepšiť jeho fungovanie, posilniť ho, ale teda pracujeme s tou cestou, ktorú si vybrala vláda. Naše výhrady sme rozdelili do deviatich pozmeňujúcich návrhov, tak aby sa dalo o každom hlasovať osobitne. Rovno poviem, že účel tohto je vedomý a aj ten účel je pomerne jednoduchý, nechceme, aby sa k tým vyargumentovaným opatreniam pristupovalo, pristupovalo nejakým spôsobom zjednodušujúco alebo skratkovito, prípadne aby sa kompletný návrh nepodporil kvôli nezhode na nejakej partikulárnej otázke, o ktorej, o ktorých vždy vieme diskutovať. Čiže týmto chceme vytvoriť aj priestor pre každého poslanca a poslankyňu, aby sa mohli jasne postaviť ku každému jednotlivému opatreniu a následne aby si aj voliči a voličky mohli pozrieť, ako v tých jednotlivých prípadoch hlasovali, ako sa k jednotlivým otázkam stavajú. Z nášho pohľadu poviem, že každé jedno opatrenie smeruje k väčšej ochrane zdravia a života ľudí a zároveň aj k zachovaniu ochrany prírody, nevylučuje sa to navzájom, naopak, dopĺňa. Poďme teda po poriadku, začnem tou najzásadnejšou výhradou. Navrhovaná novela úplne špecificky reaguje na aktuálny problém súvisiaci s výskytom problémových jedincov medveďa hnedého a ich nebezpečných stretov s ľuďmi, tak to bolo komunikované a vypovedá o tom aj predkladané riešenie, preto sme boli teda pomerne nepríjemne zaskočení, keď sa zrazu v návrhoch hovorilo o veľkých šelmách, čo zahŕňa rysa, vlka aj šakala. Ja registrujem pozmeňujúci návrh poslanca Huliaka, ktorý toto mení, ale keďže ešte nevieme v tomto momente, ako to hlasovanie dopadne, aj v našom návrhu ostáva zmena toho znenia a namiesto teda veľkých šeliem uviesť špecificky medveďa hnedého. Ako som už spomínala, výhrady máme tiež k podmienkam, za ktorých môže nastať alebo vzniknúť tá mimoriadna situácia pri výskyte medveďa; tieto podmienky považujeme za veľmi vágne nastavené a predstavujú veľký priestor na zneužívanie, ktoré sme videli už aj v minulosti, kde takmer akýkoľvek výskyt môže byť vyhodnotený ako nežiaduci. Riziko navrhujeme zadefinovať, alebo teda v tej, v tom znení tej novely navrhujeme riziko zadefinovať ako bezprostredné, nie teoretické a navrhujeme tiež zavedenie príčinnej súvislosti medzi vznikom škody na majetku ľudí a priamym konaním medveďa hnedého, ktorý škodu spôsobí. Táto zmena, tak ako je navrhnutá v pozmeňujúcom návrhu, zároveň zosúlaďuje túto novelu aj s európskou legislatívou. Ďalšia problematická oblasť súvisí s tým, že táto novela neprináša systémové riešenie, zavádza rozšírenie používania výnimiek, pretože sme v situácii, keď treba konať, ale výnimky nemajú tvoriť systém, výnimky majú byť výnimky. Jedným z argumentov, ktorý sa v tejto súvislosti používa, je že do odstrelov treba prostredníctvom výnimiek zapojiť poľovnícke združenia, lenže to, ako som už v predchádzajúcich častiach rozpravy uviedla, je možné už aj dnes. Zákon nám špecificky hovorí o tom, že usmrtenie vykonáva zásahový tím samotný alebo si túto službu obstará prostredníctvom napríklad poľovníckeho združenia. Vďaka tomuto mechanizmu argument, že členov a členiek zásahového tímu je málo, tiež úplne neobstojí, no a takého zazmluvnené poľovnícke združenie následne manažuje dané územie pod záštitou zásahového tímu. Takáto spolupráca pod odbornou zložkou ochrany prírody, ktorá má postavenie a kompetenciu zastrešovať manažment medveďa, je ten minimálny systémový prvok, ktorý potrebujeme a ktorý teda navrhujeme. Čiže navrhujeme, aby v prípade, že vznikne mimoriadna situácia kvôli nežiaducemu výskytu medveďa, ak zásahový tím nedisponuje dostatočnými vlastnými kapacitami, štátnej ochrane vznikne povinnosť bezodkladne zazmluvniť v danej oblasti obstaranie súvisiacich činností napríklad s miestnym poľovníckym združením. Vydávanie výnimiek tým nebude ovplyvnené. Výnimky, aby som teda zhrnula, výnimky majú platiť pre výnimočné situácie. Toto opatrenie umožní uplatniť ten postup, ktorý si vybrala vláda, ale zabezpečí aj následný koordinovaný manažment medveďa hnedého pod odbornou organizáciou, ktorá ho má aj zo zákona na starosti. Ďalej navrhujeme zaviesť sériu preventívnych opatrení. Ak raz zadefinujeme, že medveď predstavuje také nebezpečenstvo, že jeho výskyt za istých okolností zaradíme medzi mimoriadne udalosti, ako je napríklad teroristický útok či živelná pohroma, musíme byť schopní implementovať aj mimoriadne preventívne opatrenia. Musíme vyvinúť skutočnú snahu odstrániť príčiny, ktoré medvede približujú k ľuďom, menia ich správanie a vytvárajú nebezpečné situácie. V čase mimoriadnej situácie musíme byť preto schopní zmobilizovať sa, prevziať zodpovednosť a urobiť maximum, aby sme znížili riziko pre ľudí. Preventívne opatrenia, ktoré navrhujeme v jednotlivých pozmeňujúcich návrhoch, efektívne pomáhajú chrániť život a zdravie ľudí. Zároveň pomáhajú zabraňovať zneužívanie zvoleného inštitútu, ako sme to videli v stovkách prípadov v minulosti. Ak dokážeme výraznejšie chrániť ľudí a zároveň pritom chrániť prírodu, tomu sa hovorí win-win situácia. Neexistuje dôvod, prečo takéto opatrenia odmietnuť. Jedným z kľúčových preventívnych nástrojov je informovať a edukovať. Je nesmierne dôležité, aby ľudia žijúci v oblastiach s výskytom medveďa vedeli, čo sú rizikové faktory, ktoré medvede lákajú bližšie k sídlam. Je tiež kľúčové, aby vedeli, ako sa pri možnom strete chovať. Naše správanie má výrazný vplyv na to, ako medveď bude reagovať. Ako sme sa aj v tomto pléne zhodli, problémové strety sa nevyriešia zo dňa na deň ani z mesiaca na mesiac. Vidíme pritom dnes už dve extrémne situácie, ktoré nastávajú: buď sa ľudia boja chodiť do prírody, alebo chodia so zbraňami. Oboje je veľký problém a pri oboch môže pomôcť edukácia, tak aby všetci vedeli, aby sa všetci vedeli slobodne pohybovať po prírode vo väčšom bezpečí, či už v súvislosti s výskytom medveďa, alebo nevhodným zaobchádzaním so zbraňou. Navrhujeme teda na území s výskytom medveďa zaviesť povinnosť obce a štátnej ochrany prírody zabezpečiť vhodnou formou informovanosť obyvateľstva o výskyte medveďa hnedého i o jeho správaní, o prevencii, o ochrane zdravia či správaní sa v rizikových situáciách, či už formou prednáškovej činnosti, s využitím letákov, náučných tabúľ, alebo podobne. Napríklad v národných parkoch by táto činnosť mala byť intenzívnejšia a mali by s ňou pomáhať personálne kapacity národných parkov. Tu upozorňujem, že akýkoľvek zámer znižovať počty ľudí či financie v národných parkoch sa dotkne schopnosti zvyšovať bezpečnosť ľudí v súvislosti s medveďmi. O takýchto zámeroch sme počuli a ja chcem, aby jasne odznelo, že aj toto v prípade, že by sa to prenieslo do reality, ohrozuje, by ohrozilo našu schopnosť reagovať na problém s medveďmi. Ďalej sa dotknem problematiky odpadov. Už dnes existuje všeobecná povinnosť pôvodcu odpadu v lokalitách s výskytom medveďa zabezpečiť svoj odpad aj pred vniknutím medveďa. Na papieri to už máme, čo nám zlyháva, je implementácia. Pomôcť môže ministerstvo finančnou výzvou, ako sme to videli vo Vysokých Tatrách, to je v rukách ministra Tarabu, ako aj mnoho iných nástrojov, ktoré legislatívou v tomto pléne celkom efektívne neovplyvníme. My navrhujeme posilniť úlohu samospráv. V prípade vyhlásenej mimoriadnej situácie budú povinné vykonať všetky opatrenia smerujúce k primeranému zabezpečeniu odpadu, upozorniť obyvateľstvo rozhlasom, letákmi, návodom či asistenciou. Ak sme raz v krízovej situácii, tak sa podľa toho treba správať, nie pozerať sa na známy problém a čakať so založenými rukami. Ďalším kľúčovým nástrojom prevencie je riešenie vnadísk. Veľa sa už aj tu v tomto pléne o tom rozprávalo. Vnadiská menia správanie medveďov, sú umiestňované blízko miest, kde sa intenzívne pohybujú ľudia. To je extrémne nebezpečná kombinácia. Zvyšujú úživnosť územia, teda zvyšujú počty medveďov. Hoci aj v tomto pléne sa ich význam niektorí poslanci snažia umenšovať, vyskúšam to naposledy dokladovať ešte jednou citáciou priamo z územia, ktoré je prezentované ako jedno z najproblémovejších v súvislosti s medveďom. Prečítam zápis, veľmi krátky zápis zo stretnutia pracovnej skupiny pre veľké šelmy pri chránenej krajinnej oblasti Poľana, citujem: "V posledných rokoch nie je zvláštnosťou, že samica vyvedie a dokáže uživiť tri-štyri mladé. Je to spôsobené vysokou úživnosťou teritória, ktorá ale nestojí na prirodzených zdrojoch potravy, ale prevažne na potrave, ktorú medvede pravidelne vyhľadávajú na vnadiskách a na poliach osadených kukuricou. Týmto sú medvede lákané do blízkosti ľudských obydlí a niektoré jedince preto strácajú svoju prirodzenú vlastnosť, plachosť. Niektoré problémové jedince potom opakovane škodia na úľoch, hospodárskych zvieratách, plodinách a ovocných sadoch. Riaditeľka CHKO Poľana upozornila zástupcov poľovných združení o prebiehajúcom monitorovaní prikrmovacích zariadení, vnadísk a krmovísk v problémových oblastiach. Dodala fotografickú dokumentáciu niektorých vnadísk umiestnených do jedného kilometra od ľudských obydlí, na ktorých boli na zemi vysypané zhnité a plesnivé potraviny, náplne z cukrovaru, plesnivá kukurica, koža z diviaka a podobne." Koniec citácie. O vnadiskách už bolo z môjho pohľadu povedané naozaj všetko, je tu jasný problém. Každá, každý ďalší moment, ktorý by sme premárnili spochybňovaním tohto preukázaného faktu, nás zdržuje z môjho pohľadu od pomoci ľuďom. Preto presne toto sa dialo v posledných rokoch, aj pre toto tá pomoc mešká. Ak je motiváciou ochrana ľudí, vnadenie musí byť obmedzené. Navrhujeme v tomto smere dve konkrétne úpravy. Všeobecne zákaz vnadenia vo vzdialenosti dva kilometre od najbližšej pozemnej stavby a jeden kilometer od najbližšej turistickej značky. V prípade vyhlásenej mimoriadnej situácie navrhujeme zákaz vnadenia kompletne na území, kde je mimoriadny stav vyhlásený. Takéto opatrenia prispejú k ochrane ľudí a zachovaniu miestnej krajiny pre všetkých občanov. Mimoriadne situácie si vyžadujú aj primerané opatrenia. Ako nezanedbateľné lákadlo pre medveďa môžu pôsobiť aj neupotrebiteľné vedľajšie produkty zo zveri. Vývrhy, kože a podobne, ktoré sú členovia a členky poľovného združenia za bežných okolností oprávnení ponechávať v lese. Navrhujeme, aby v čase vyhlásenia mimoriadnej situácie tieto zvyšky museli byť riadne odstránené prostredníctvom kafilérie. Ak je situácia raz krízová, musí byť krízová pre všetkých bez výnimky. V priebehu rozpravy k tomuto zákonu som tiež opakovane upozorňovala na to, že inštitút vydávania výnimiek, ktorý má za cieľ táto novela rozšíriť a posilniť, bol v minulosti kontinuálne zneužívaný. Dokladujú to desiatky rozhodnutí súdov. Motivácie pre takéto zneužívanie môžu byť rôzne. Jednou sú však určite aj trofeje. Rozhodne netvrdím, že sa to týka všetkých poľovníkov, ale túžba po trofeji bez ohľadu na zákon je v časti tejto komunity prítomná. Preto navrhujeme, aby subjekt zodpovedný za usmrtenie medveďa prostredníctvom výnimky počas mimoriadnej situácie, teda napríklad poľovné združenie, malo povinnosť odstrániť usmrteného medveďa prostredníctvom kafilérie vcelku. Povinnosť sa teda vzťahuje na kompletný kadáver, kompletné telo, na všetky jeho časti vrátane, ale neobmedzujúc sa na hlavu, kožu, laby a ďalšie anatomické časti. Ak chce ministerstvo udeľovať výnimku, malo by si byť isté motiváciou. Vyhlásenie krízovej situácie má reflektovať realitu a nie slúžiť ako prostriedok na dosiahnutie cieľa v prospech jednotlivca. Posledná závada, ktorú možno upraviť takto v skrátenom legislatívnom konaní, smeruje opäť priamo k zvýšeniu bezpečnosti ľudí. Je úplne zjavné, že ak takáto novela bude schválená, v blízkosti ľudských sídiel, ale aj vo voľnej prírode bude dochádzať k zvýšenej streľbe. Nebezpečenstvo predstavuje zablúdená či odrazená guľka, ale aj postrelený medveď. Vždy je bezpečnou, bezpečnejšou voľbou medveďa najprv uspať a následne usmrtiť. Preto navrhujeme, aby vždy, keď je to možné, došlo najprv k použitiu narkotizačnej zbrane a následnému usmrteniu. Dokopy preto predkladáme deväť pozmeňujúcich návrhov, v ktorých žiadame, aby sa o novelizačných bodoch, v niektorých žiadame, aby sa o novelizačných bodoch hlasovalo osobitne. Opäť opakujem, že vytvárame tak priestor, aby ste mohli, poslanci a poslankyne, jasne a bez kompromisov vyjadriť svoj postoj hlasovaním k tým jednotlivým zmenám. Som presvedčená, že všetky smerujú k vyššej ochrane človeka a nie je jediný dôvod nehlasovať za ne. Ak ste v niektorých prípadoch iného názoru, tak prosím, účelom nie je tlačiť vás do kúta a postaviť vás pred otázku, či ste za všetky preventívne opatrenia, alebo žiadne. Naším cieľom je tento zákon vylepšiť do takej miery, ako to navrhnutá verzia umožňuje. Vytvárame priestor pre vás slobodne hlasovať a ukázať tým voličom a voličkám, že vašou motiváciou je ochrana zdravia a života ľudí a nie bezdôvodné ničenie prírody. Teraz prečítam pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Začnem pozmeňujúcich návrhom číslo 10. Pozmeňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Tamary Stohlovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov, tlač 270. V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúci pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov. Vo vládnom návrhu zákona navrhujem tieto zmeny: 1. V čl. I bod 1 znie: "1. V § 40 sa odsek 3 dopĺňa písmenom f), ktoré znie: "f) ak je vyhlásená mimoriadna situácia v súvislosti s nežiaducim výskytom medveďa hnedého podľa osobitného predpisu."." Poznámka pod čiarou k odkazu 68a znie: "§ 3 ods. 2 písm. d) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení zákona číslo..." číslo 40, teda to je to bude to číslo, ktoré tento zákon bude mať, lomené 2024 Z. z., 2. V čl. II bod 1 znie: "1. V § 3 odsek 2 v úvodnej vete sa za slová "smogová situácia," vkladajú slová "nežiaduci výskyt medveďa hnedého,". 3. V čl. II bod 2 znie: "2. V § 3 sa odsek 2 dopĺňa písmenom d), ktoré znie: "d) nežiaduci výskyt medveďa hnedého je mimoriadna udalosť, ktorá je vyhodnotená na základe analýzy územia ako stav, kedy existuje bezprostredné riziko ohrozenia života alebo zdravia ľudí v súvislosti s nežiaducim výskytom medveďa hnedého na území, na ktorom je vyhlásená mimoriadna situácia, alebo ak v tejto súvislosti vznikla závažná škoda na úrode, hospodárskych zvieratách alebo majetku ľudí." Teraz prečítam pozmeňujúci návrh číslo 2. Doplňujúci, doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Tamary Stohlovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov, tlač 270. V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúci doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov, tlač 270. Vo vládnom návrhu zákona navrhujem toto doplnenie: Za čl. II sa vkladá nový článok III, ktorý znie: "Článok III Zákon č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 72/2012 Z. z., zákona č. 115/2013 Z. z., zákona č. 180/2013 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 198/2020 Z. z., zákona č. 268/2022 Z. z. a zákona č. 205/2023 Z. z. sa dopĺňa takto: § 61 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie: "(3) Vnadisko možno zriadiť len vo vzdialenosti väčšej ako 2 kilometre od najbližšej pozemnej stavby a jeden kilometer od pešej značkovanej trasy."." Doterajší článok III sa primerane prečísluje. V súvislosti s vložením nového článku sa primerane upraví názov zákona. Teraz prečítam pozmeňujúci, doplňujúci návrh číslo 3. Doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Tamary Stohlovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov, tlač 270. V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúci doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov, tlač 270. Vo vládnom návrhu zákona navrhujem toto doplnenie: Čl. II sa dopĺňa bodom 4, ktorý znie: „4. Za § 12 sa vkladá § 12a, ktorý vrátane nadpisu znie: „§ 12a Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky Ak Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky pri vzniku mimoriadnej udalosti podľa § 3 ods. 2 písm. d) nemá dostatočné kapacity na zabezpečenie manažmentu medveďa hnedého podľa osobitného predpisu, je povinná bezodkladne uzavrieť zmluvu na obstaranie činností podľa osobitného predpisu; tým nie sú dotknuté ustanovenia osobitného predpisu."." Poznámky pod čiarou k odkazom 16ab a 16ac znejú: "16ab) § 65a ods. 5 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení zákona č. 356/2019 z. z. 16ac) § 40 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov." Teraz prečítam pozmeňujúci návrh č. 4 Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Tamary Stohlovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov, tlač 270. V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúci pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov, tlač 270. Vo vládnom návrhu zákona navrhujem tieto zmeny a doplnenia: l . V čl. I sa pred bod 1 vkladá nový novelizačný bod 1, ktorý znie: "1. § 4 sa dopĺňa odsekom 8, ktorý znie: „(8) Na území s výskytom medveďa hnedého je príslušná obec v spolupráci so štátnym orgánom zodpovedným za manažment medveďa hnedého povinná preukázateľne zabezpečiť vhodnou formou informovanosť obyvateľstva o prevencii a ochrane zdravia pri strete s medveďom hnedým.”." Poznámka pod čiarou k odkazu 17b znie: "17b) Príloha č. 19 k vyhláške Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 371/2015 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o odpadoch." Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú. 2. Čl. I sa dopĺňa bodom 3, ktorý znie: „3. V § 90 ods. 1 písm. l) sa za slová „§ 4 ods. 6” vkladajú slová „a 8." Teraz prečítam pozmeňujúci návrh č. 5 Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Tamary Stohlovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov, tlač 270. V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúci pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov, tlač 270. Vo vládnom návrhu zákona navrhujem tieto zmeny a doplnenia: 1. V čl. II 3. bode § 3b odsek 2 písmeno f) znie: „f) na území, v ktorom bola vyhlásená mimoriadna situácia v súvislosti s nežiaducim výskytom medveďa hnedého nevytvárať a neudržiavať miesta, na ktoré sa vykladá návnada; ak v čase vyhlásenia tejto mimoriadnej situácie sú vytvorené takéto miesta, príslušná obec alebo správca územia na katastrálnom území, na ktorom sa uvedené miesta nachádzajú, je povinný prijať také opatrenia, aby miesta, na ktorých bola vyložená návnada, boli bez zbytočného odkladu odstránené." 2. Čl. II sa dopĺňa bodmi 4 a 5, ktoré znejú: „4. V § 31 sa odsek 1 dopĺňa písmenom l), ktoré znie: „l) poruší § 3b ods. 2 písm. f).” 5. V § 31 odsek 2 znie: (2) Správneho deliktu na úseku civilnej ochrany sa dopustí obec, ak poruší § 15 ods. 1 písm. a), f), g) alebo j) alebo § 3b ods. 2 písm. f). V súvislosti s touto úpravou sa primerane upraví názov zákona a úvodná veta v čl. II. Teraz prečítam pozmeňujúci návrh č. 6 Doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Tamary Stohlovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov, tlač 270. V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúci doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov, tlač 270. Vo vládnom návrhu zákona navrhujem tieto doplnenia: l . V čl. II 3. bode sa § 3b ods. 2 dopĺňa písmenom g), ktoré znie: „g) na území, v ktorom bola vyhlásená mimoriadna situácia v súvislosti s nežiaducim výskytom medveďa hnedého, je príslušná obec alebo správca územia na katastrálnom území povinný bez zbytočného odkladu prijať opatrenia na odstránenie potravinového odpadu, kuchynského odpadu a vedľajších živočíšnych produktov podľa osobitných predpisov." Poznámka pod čiarou k odkazu 1ab znie: „1ab) Napríklad zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, čl. 3 ods. 1 a 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1069/2009 z 21. októbra 2009, ktorým sa ustanovujú zdravotné predpisy týkajúce sa vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov neurčených na ľudskú spotrebu a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1774/2002 (nariadenie o vedľajších živočíšnych produktoch)." 2. V čl. II 3. bode sa § 3b odsek 2 dopĺňa písmenom h), ktoré znie: "h) na území, v ktorom bola vyhlásená mimoriadna situácia v súvislosti s nežiaducim výskytom medveďa hnedého, príslušná obec vykoná všetky opatrenia smerujúce k primeranému zabezpečeniu odpadu podľa osobitných predpisov pred prístupom medveďa hnedého.” Poznámka pod čiarou k odkazu 1ac znie: „1ac) § 14 ods. 1 písm. j) zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 18 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 371/2015 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o odpadoch." V súvislosti s navrhovanou úpravou sa primerane upraví úvodná veta novelizačného bodu. 3. Čl. II sa dopĺňa bodom 4, ktorý znie: „4. V § 31 sa odsek 1 dopĺňa písmenom l), ktoré znie: „l) poruší § 3b ods. 2 písm. f). 4. Čl. II sa dopĺňa bodom 5, ktorý znie: „5. V §31 sa odsek 1 dopĺňa písmenom m), ktoré znie: „m) neprijme opatrenia podľa § 3b ods. 2 písm. g). 5. Čl. II sa dopĺňa bodom 6, ktorý znie: „6. V § 31 sa odsek I dopĺňa písmenom n), ktoré znie: „n) nevykoná opatrenia podľa § 3b ods. 2 písm. h). 6. Čl. II sa dopĺňa bodom 7, ktorý znie: „7. V § 31 odsek 2 znie: (2) Správneho deliktu na úseku civilnej ochrany sa dopustí obec, ak poruší § 15 ods. I písm. a), f), g) alebo j) alebo § 3b ods. 2 písm. f, g alebo h). V súvislosti s touto úpravou sa primerane upraví názov zákona a úvodná veta v čl. II. Pri tomto pozmeňujúcom návrhu zároveň žiadam, aby sa o jednotlivých novelizačných bodoch hlasovalo osobitne. Teraz prečítam § pozmeňujúci návrh č. 7. Doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Tamary STOHLOVEJ k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov (tlač 270). V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám na nasledujúci doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov (tlač 270). Vo vládnom návrhu zákona navrhujem tieto doplnenia: l . V čl. II 3. bode sa § 3b odsek 2 dopĺňa písmenom g), ktoré znie: „g) subjekt zodpovedný za manažment medveďa hnedého postupuje podľa osobitného predpisu, pričom je počas trvania mimoriadnej situácie vyhlásenej v súvislosti s nežiaducim výskytom medveďa hnedého povinný zabezpečiť na svoje náklady riadne odstránenie usmrteného medveďa hnedého, vrátane lebky a kože, prostredníctvom kafilérie.”. Poznámka pod čiarou k odkazu 1ab znie: "1ab) § 40 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov. V súvislosti s navrhovanou úpravou sa primerane upraví úvodná veta novelizačného bodu. 2. Čl. II sa dopĺňa bodom 4, ktorý znie: „4. V § 31 sa odsek I dopĺňa písmenom l), ktoré znie: „l) nesplní povinnosť podľa § 3b ods. 2 písm. g). Teraz prečítam pozmeňujúci návrh č. 8. Doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Tamary Stohlovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov, tlač 270. V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúci doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov, tlač 270. Vo vládnom návrhu zákona navrhujem tieto doplnenia: 1. V čl. II 3. bode sa § 3b odsek 2 dopĺňa písmenom g), ktoré znie: „g) člen poľovného združenia je povinný riadne odstrániť neupotrebiteľné zvyšky z ulovenej zveri počas vyhlásenej mimoriadnej situácie v súvislosti s nežiaducim výskytom medveďa hnedého prostredníctvom kafilérie." V súvislosti s navrhovanou úpravou sa primerane upraví úvodná veta novelizačného bodu. 2. Čl. II sa dopĺňa bodom 4, ktorý znie: "4. V § 32 sa odsek 1 dopĺňa písmenom i), ktoré znie: „i) neodstráni prostredníctvom kafilérie... (Zaznievanie gongu. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Blaha, Ľuboš, podpredseda NR SR Ospravedlňujem sa, pani poslankyňa, bude obedná pauza, takže budete pokračovať potom po obednej pauze, predpokladám teda, že nemáte už, nejakú minútu-dve, keby to bolo, tak by sme mohli aj to dokončiť, ale asi to bude dlhšie, že? Päť minút? Neviem, je všeobecný súhlas, aby to pani poslankyňa dokončila? Päť minút, ak to je? (Reakcia pléna.) Dobre, tak potom ešte päť minút máte, nech sa páči. Stohlová, Tamara, poslankyňa NR SR Ďakujem veľmi pekne. ... počas trvania mimoriadnej situácie vyhlásenej v súvislosti s nežiaducim výskytom medveďa hnedého. Teraz prečítam pozmeňujúci návrh č. 9. Pozmeňujúci, doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Tamary Stohlovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov, tlač 270. V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúci doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov, tlač 270. Vo vládnom návrhu zákona navrhujem toto doplnenie: V čl. II 3. bode sa § 3b ods. 2 dopĺňa písm. g), ktoré znie: „g) ak je to možné, subjekt zodpovedný za manažment medveďa hnedého usmrtí medveďa hnedého až po predchádzajúcom zbavení jeho vedomia v záujme ochrany zdravia a života obyvateľov na území, v ktorom bola vyhlásená mimoriadna situácia v súvislosti s nežiaducim výskytom medveďa hnedého." V súvislosti s navrhovanou úpravou sa primerane upraví úvodná veta novelizačného bodu. Ďakujem pekne, pán predsedajúci, skončila som. [13:00] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho To naozaj bola iba minútka, takže ďakujeme pekne. No a vyhlasujem prestávku obednú a budeme pokračovať o štrnástej hodine vystúpením pána poslanca Hlinu. Ďakujem pekne. (Prerušenie rokovania o 13.02 hodine.) (Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.) ===== [13:58] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v popoludňajšom rokovaní šestnásteho dňa 12. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v prerušenej rozprave v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 543/2002 o ochrane prírody a krajiny, ktorý prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní. Je to tlač 270. A ďalšou rečníčkou je pani poslankyňa Remišová za klub SLOVENSKO. Nech sa páči. (Pokračovanie rokovania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov , tlač 270.) [14:04] Veronika Remišová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predniesť teraz pozmeňujúce návrhy k tomuto zákonu. Budem sa snažiť byť vecná, bez nejakých poznámok, ktoré možno za iných okolností by som v tejto rozprave mala. Čo sa týka medveďov, chcem len povedať na úvod, že problémy s medveďmi, ktoré majú ľudia, ktorí žijú v problémových oblastiach, vnímame ich, ja sama mám veľmi rada prírodu, som, v každej voľnej chvíli som v prírode, keď môžem, minulý rok dokonca som mala tri strety s medveďmi, takže viem, čo to je, keď človek, ktorý je s deťmi, to som bola sama s deťmi, čelí takémuto stretnutiu zblízka. Takže tým chcem povedať, že mám aj pre ľudí, ktorí, ktorí sa medveďa boja, ktorí sa boja chodiť do prírody, alebo pre poľnohospodárov, ktorým zničí včelstvá, alebo, alebo tým, čím sa živia, tak máme pre to pochopenie. Ja pokladám skôr za problém to, že mnoho vecí sa v súčasnosti robí len marketingovo a akoby nebol záujem o také skutočné, skutočné riešenia. Európska komisia podľa mojich informácií sama hovorí, že pokiaľ teda, lebo však to bolo vo volebnom programe, myslím, že strany, Slovenskej národnej strany, že chceli, chceli zaviesť kvóty na odstrel medveďov, to znamená, že aby sa mohli strieľať medvede bez nejakých obmedzení, resp. aby boli nejaké kvóty, tak sama Európska komisia nám hovorí, že zatiaľ sme nevyužili všetky preventívne opatrenia, ktoré by sme predtým, ako ich začneme teda strieľať, ktoré by sme mohli urobiť. Jedna vec, čo si myslím, však pán minister môže reagovať, mne to nevadí, ani faktické poznámky mi nevadia, ja si myslím, že konštruktívna diskusia a konštruktívna kritika posúva, posúva nás všetkých dopredu, že to sa nerovná nejakému šíreniu nenávisti, ale som toho názoru, že mnohé problémy sa dajú vyriešiť interne, však keď hovoríme, že predtým, ako sa problémový medveď odstráni, medveď, ktorý je synantropný alebo chodí v blízkosti, vyberať odpadky do blízkosti košov k ľudským osídlam, tak je s tým veľa byrokracie, je s tým veľa papierovačiek, kým takýto odstrel je povolený. Podľa mojich informácií tak na to netreba ani ústavný zákon, ani zákon, ale na to stačí interná smernica, ktorá, však pán minister ma môže opraviť, ktorá sa v tomto čase už pripravuje na ministerstve. To znamená, že pri problémových veciach tak by to malo byť zjednodušené. To, čo my navrhujeme, navrhujeme také tri, tri pozmeňujúce návrhy, myslíme si, že prispejú k zlepšeniu a zefektívneniu opatrení v prospech ľudí. Prvou, prvou takou skupinou sú preventívne opatrenia, preventívne opatrenia smerom k ľuďom, ktorí žijú v takýchto problémových oblastiach, a navrhujeme nárokovateľnú finančnú pomoc pre obce vo výške 100 % z ministerstva životného prostredia na zberné nádoby na zabezpečenie pred prístupom medveďa hnedého. Momentálne je týchto obcí 360, starostovia by to veľmi radi urobili, často nemajú na to prostriedky. Nehovoríme, že to je, že toto je nejaký, že problém sa vyrieši nejakým zázračným šibnutím zázračného prútika, ale je to určite preventívne opatrenie, ktoré prispeje k tomu, aby sa medvede menej pohybovali v zastavaných častiach územia. To znamená nárokovateľná pomoc z ministerstva životného prostredia, ministerstvo životného prostredia má na to svoje vlastné prostriedky alebo, alebo eurofondy, ktoré v novom programovom období na oblasť životného prostredia išiel, sme vyrokovali najväčšiu sumu v nových eurofondoch zo všetkých ostatných oblastí, tam idú viac ako 4 mld. eur. To znamená, že z týchto 4 mld. eur sa môžu použiť, a hovorím, to je že minimálne, minimálna suma na nárokovateľnú a jednoduchú pomoc pre obce, ktoré, tých 360 obcí, ktoré sú identifikované ako oblasti, kde žijú medvede. Zákon už určuje povinnosť pre držiteľov odpadu v daných oblastiach mať takéto nádoby, ale necháva na obce, nech si to vyriešia, ako vedia. Rozprávali sme sa aj s viacerými starostami, niektorí, niektorí to riešili vo vlastnej réžii, iní na to dostali prostriedky, ale bolo to, teda je to, myslím si, že by to mohla byť taká automatická nárokovateľná pomoc, ste na tom zozname, ste tam zapísaní, máte na to nárok. Čiže v tomto smere navrhujeme aj konkrétny pozmeňujúci návrh zákona. To isté sa týka, ale to už neriešime pozmeňovacím, nejakou legislatívnou zmenou, ale to isté sa týka dotácií na oplôtky pre včelárov alebo poľnohospodárov. Takisto z eurofondov, ktoré to umožňujú v novom programovom období, sú na to, sú na to vyčlenené prostriedky, môže to byť jednoduchá schéma, tak ako, bez akejkoľvek byrokracie s jedným, s jedným papierom, tak ako sme robili napríklad v prípade digitálny žiak, kde tí, ktorí v týchto oblastiach žijú, poľnohospodári, včelári, by mali nárok na takúto formu pomoci. Tu ale legislatívna zmena nie je potrebná, stačí vypísať, stačí vypísať výzvu. Takisto ešte počas rokovaní o novom programovom období s Európskou komisiou sme vyrokovali aj takú novú programovú prioritu, ktorá predtým nebola v eurofondoch, a síce obnovu informačných centier v národných parkoch. To znamená, aby tie informačné centrá v národných parkoch slúžili aj ako, ako taký one shop alebo one stop shop point, kde jednak tuto kolegyňa spomenula, pani Stohlová, dostanú komplexné informácie, ako sa chrániť, ale napríklad môžu tam používať, tak ako je to napríklad v Kanade alebo v Spojených štátoch amerických, kde za minimálnu sumu, napríklad 5 eur, sa požičiavajú spreje na medvede. Opäť, rozprávali sme sa, či už to boli ochranári, alebo lesníci, nakoľko je to účinné, tak je to určite účinnejšie ako zvončeky, ktoré často nosia turisti pripevnené na ruksakoch. A áno, treba zvýšiť osvetu, treba pomôcť aj ochrane turistov, tak aby naše lesy neboli miesto, kde pomaly po piatej hodine a pred siedmou hodinou ráno sa bojíte ísť do lesa. Peniaze na obnovu informačných centier v národných parkoch opäť v nových eurofondoch sú, myslím si, že je to veľmi pekná, veľmi pekná iniciatíva alebo veľmi pekná myšlienka. Každý, kto ste boli v národných parkoch, a spomeniem teda tú Kanadu alebo Spojené štáty americké, kde majú medveďov neúrekom, tak viete, že informačné centrá často fungujú aj ako expozície, kde chodia žiaci, kde chodia sa vzdelávať, a nevidím dôvod, prečo my by sme, my by sme niečo takéto nemohli mať. Takže peniaze tam sú, s Európskou komisiou je to vyrokované, je to potrebné urobiť. Posilnenie zásahových tímov, to nebudem spomínať, to hovorila kolegyňa z Progresívneho Slovenska. Ale tretím pozmeňujúcim návrhom chceme vniesť poriadok do vnadenia. V súčasnosti, čo sa týka vnadenia, tak je v tom, povedala by som, je to absolútne deregulované alebo chaos bez akýchkoľvek pravidiel. Robila sa nejaká mapa, kde boli zaznamenané vnadiská, ale bez toho, aby v tom bol nejaký poriadok alebo absolútne nejaké pravidlá. My dávame podmienku, aby bola jednak nahlasovacia povinnosť, aby bolo jedno vnadisko na 300 hektárov poľovnej plochy, aby bolo, aby fungovalo schvaľovanie vnadísk, aby okresný úrad viedol evidenciu vnadísk a hlavne aby tam bola vymožiteľnosť, to znamená, za každé porušenie aby tam boli následne sankcie. Tretia... a posledný návrh, pozmeňovací návrh, to neviem, či to je len nedopatrením, to možno sa spýtam pána ministra, že vlk, keď je vyhlásená mimoriadna situácia, tak sa nemôžu vnadiť divé šelmy, ale môže sa vnadiť zver. To znamená, že počas mimoriadnej situácie zrejme, keď nechceme, aby ten medveď chodil k obydliu, tak asi by bolo dobré dať to celkovo pre zver, lebo ten medveď nerozlišuje, či to je pre vysokú zver, alebo či to je vnadenie pre divé šelmy. Takže tam dávame, tam meníme to, že aby to nebolo že vnadenie pre divé šelmy, ale vnadenie vo všeobecnosti pre zvery, hlavne teda počas vyhlásenia mimoriadnej situácie. Takže ak dovolíte, teraz by som poprosila o zastavenie času a prečítam tie tri doplňujúce, pozmeňujúce návrhy. Prvý bude k vnadeniu počas mimoriadnej situácie. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Rastislava Krátkeho a Veroniky Remišovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov, číslo parlamentnej tlače 270. V čl. II bode 3 § 3b ods. 2 písm. f) sa slová „veľké šelmy" nahrádzajú slovami „zver". To znamená, počas mimoriadnej situácie v súvislosti s nežiaducim výskytom medveďa hnedého nebolo možné vykladať návnadu s cieľom prilákať akúkoľvek zver, nielen medveďa. Druhý pozmeňujúci návrh opäť sa týka pravidiel vnadenia. Doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Veroniky Remišovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov, číslo parlamentnej tlače 270. 1. Za čl. II sa vkladá nový čl. III, ktorý znie: „Čl. III Zákon č. 79/ 2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 91/2016 Z. z., zákona č. 313/2016 Z. z., zákona č. 90/2017 Z. z., zákona č. 292/2017 Z. z., zákona č. 106/2018 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z., zákona č. 208/2018 Z. z., zákona č. 312/2018 Z. z., zákona č. 302/2019 Z. z., zákona č. 364/2019 Z. z., zákona č. 460/2019 Z. z., zákona č. 74/2020 Z. z., zákona č. 218/2020 Z. z., zákona č. 285/2020 Z. z., zákona č. 9/2021 Z. z., zákona č. 46/2021 Z. z., zákona č. 128/2021 Z. z., zákona č. 216/2021 Z. z., zákona č. 146/2023 Z. z. a zákona č. 272/2023 Z. z. sa dopĺňa takto: 1. V § 81ods. 5 sa za prvú vetu vkladá nová druhá veta, ktorá znie: „Obec nachádzajúca sa v ustanovených oblastiach [§ 105 ods. 3 písm. q)] na nakladanie s komunálnym odpadom, za ktorý zodpovedá podľa odseku 1 písm. a), zabezpečí zberné nádoby a kompostovacie zásobníky podľa prvej vety, ktoré zabezpečia odpad pred prístupom medveďa hnedého (Ursus arctos) podľa § 14 ods. 1písm. j)." 2. V § 105 sa ods. 2 dopĺňa písmenom ap), ktoré znie: „ap) poskytuje dostatočné finančné prostriedky obciam v ustanovených oblastiach [§105 ods. 3 písm. q)] na zabezpečenie splnenia povinnosti držiteľa odpadu podľa § 14 ods. 1písm. j)." Doterajší čl. III sa označuje ako čl. IV. A v nadväznosti na doplnenie nového článku sa primerane upraví názov návrhu zákona. Posledný pozmeňujúci návrh. Doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Rastislava Krátkeho a Veroniky Remišovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov. Za čl. II sa vkladá nový čl. III, ktorý znie: „Čl. III Zákon č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 72/2012 Z. z., zákona č. 115/2013 Z. z., zákona č. 180/2013 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 198/2020 Z. z., zákona č. 268/2022 Z. z. a zákona č. 205/2023 Z. z. sa dopĺňa takto: 1. V § 26 ods. 1 písm. p) sa na konci pripájajú tieto slová: „a jeho zmeny oznámiť okresnému úradu". 2. V § 61 ods. 1 sa za prvú vetu vkladá druhá veta, ktorá znie: „Vnadisko je možné zriadiť vo vzdialenosti najmenej dva kilometre od zastavaného územia obce." 3. § 61 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie: „(3) Okresný úrad schváli zriadenie vnadiska v poľovnom revíri na žiadosť užívateľa poľovného revíru za podmienok ustanovených týmto zákonom a osobitnými predpismi. 32aa)" Poznámka pod čiarou k odkazu 32 znie: „ 32aa) Napríklad § 15 ods. 1 písm. l) zákona č. 543/2002 Z. z." 4. V § 74 ods. 2 sa za písmeno p) vkladá nové písmeno q), ktoré znie: „q) schvaľuje zriadenie vnadiska a eviduje poľovnícke zariadenia,". 5. § 78 ods. 1 sa dopĺňa písmenom g), ktoré znie: „g) nesplní povinnosť podľa § 80c ods. 1." 6. § 78 ods. 2 sa dopĺňa písmenom f), ktoré znie: „f) ako užívateľ poľovného revíru zriadi alebo udržiava vnadisko, ktoré nebolo schválené okresným úradom." 7. Za § 80b sa vkladá § 80c, ktorý vrátane nadpisu znie takto: „§ 80c Prechodné ustanovenia k úpravám účinným dňom vyhlásenia (1) Užívateľ poľovného revíru doručí okresnému úradu aktuálny prehľad poľovníckych zariadení na mape poľovného revíru najneskôr do 31. júla 2024. (2) Užívateľ poľovného revíru je povinný požiadať o schválenie zriadenia už zriadeného vnadiska do 31. júla 2024. (3) Užívateľ poľovného revíru je povinný odstrániť vnadisko, ktoré nie je zriadené v súlade s týmto zákonom do 31. júla 2024."." Doterajší čl. III sa označuje ako čl. IV. V nadväznosti na doplnenie nového článku sa primerane upraví aj názov zákona. Takže toto boli pozmeňujúce a doplňujúce návrhy zákonov. Sú to návrhy zákonov, ktoré v prvom rade chceme, aby sa nimi pomohlo poľnohospodárom, včelárom, ale aj ľuďom, bežným turistom, bežným turistom v zabezpečení bezpečia. Finančné prostriedky na to, finančné prostriedky sú na to v eurofondoch v novom programovom období a myslíme si, že tieto opatrenia zlepšia bezpečnosť ľudí na Slovensku, aj tento návrh, návrh zákona. Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem vám za podporu, vážené dámy, vážení páni. Ďakujem. [14:13] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne, pani poslankyňa. Ani poslanec Krátky, ani poslanec Dostál, ani poslanec Hlina, ani poslanec Čaučík nie sú prítomní v sále, a preto strácajú možnosť vystúpiť v tejto písomnej časti. Chcem sa teda spýtať, keďže sme vyčerpali zoznam rečníkov prihlásených písomne, či sa niekto chce do rozpravy prihlásiť ústne. Uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne. Ako prvý, pán poslanec Huliak, nech sa páči. [14:23] Rudolf Huliak – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, podávam pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov, tlač 270. V čl. II 2. bode § 3 ods. 2 písm. d) sa vypúšťajú slová „na základe analýzy územia". Odôvodnenie: Úprava sa navrhuje za účelom zjednodušenia a zrýchlenia postupu štátnej správy a samosprávy. Ďakujem. [14:23] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Ďalším je pán poslanec Pročko, nech sa páči. [14:25] Jozef Pročko – Vystúpenie v rozprave Milé kolegyne, milí kolegovia, problematika medveďa na Slovensku je veľká, dokonca by som povedal, že až naliehavo nutná riešiť. Táto problematika ale nevznikla za predchádzajúcej vlády ani za tejto vlády, je to dlhodobá obrovská problémová záležitosť, ktorá vznikla pred rokmi, kedy sa do revírov dostali ľudia, ktorí si pomýlili našu prírodu so súkromným majetkom, kedy naozaj sa začalo diať niečo, čo nemá obdobu v normálnom štáte, ktorý vie, ako má spravovať divú prírodu. Poľovné revíry začali alebo išli do rúk ľudí... ľudia, ktorí nemajú s láskou k prírode nič spoločné. Revíry získali ľudia, ktorí v týchto revíroch začali nevídaným spôsobom zver prikrmovať. A keďže od svojich šiestich rokov som vyrastal a vyrastám v prostredí poľovníckom, vyrastal som v prostredí, kde ako šesťročný som dral diviaka a naozaj sme chodievali aj do revíru a posledných 25 rokov, odkedy som poľovníkom a mám, mal som teda, žiaľbohu, už nám uhynul jazvečík, mal som psíka, ktorý bol poľovne upotrebiteľný, tak som bol každý jeden deň v lese. Každý jeden deň v lese. A to, čo vidíme v lesoch, nie je príčina dneska, ale zver je premnožená. A idem to znova zopakovať. Pred rokmi začali ľudia, ktorí získali revíry zvláštnym spôsobom, zver prikrmovať. A aká ich bola filozofia? No jednoducho musím si tú zver, ktorú mám, udržať vo svojom revíre. A čím viacej mám holej zveri, to znamená že samičky, tak tým viac mi príde trofejí do môjho revíru. Sú revíry, v ktorých je namiesto tristo danielov tritisíc danielov. Sú revíry, kde diviačia zver je premnožená desaťnásobne. Ale toto, čo sa deje, je všade na Slovensku. My máme premnoženú diviačiu zver, raticovú zver a naozaj sa zvýšila aj natalita medveďov. Kedysi mal medveď jedno-dve mladé, teraz má medvedica štyri bez problémov. A idem sa vrátiť k tej problematike, o ktorej hovorím, my kŕmime divé zvieratá. My sme spravili zo Slovenska jedno veľké, jeden veľký chliev, v ktorom kŕmime divé zvieratá. Jelene aj diviačia zver dokonca, teda nieže dokonca, a medvede majú dostatok potravy. Všade sú polia, všade je množstvo jadrového krmiva prírodného, všade máme naozaj lúky, pasienky, zver má čo jesť. Toto je najväčší problém medveďov. Prestaňme kŕmiť divú zver akýmkoľvek spôsobom. Vnadiská? Prikrmovanie? To je len naozaj zámer niektorých, niektorých ľudí, ktorí si chcú, ktorí si chcú tú zver na svojom, v svojom revíri udržať. A viem to z vlastnej skúsenosti, už som to dnes hovoril. Za mojou chalupou 200 metrov vysypaná aj v tomto období vlečka chleba, chlieb z pekárne doviezli a vysypali ho tam. V tomto období, keď zver má čo jesť. Na Poľane sme sa boli pozrieť pred dva a pol rokmi, no tak tam bolo pri tej búdke, kde fotia všetci, tak tam boli nahádzané, nahádzané zvyšky ovce, ktoré uhynuli, a aby tam toho medveďa prilákali. Toto je najväčší problém. A ten problém súvisí ešte s jednou vecou, a to je to, že tá premnožená zver robí obrovské škody, obrovské škody poľnohospodárom. My sme sa stretli s vinármi zo Záhoria, my sme sa stretli s poľnohospodármi zo stredného Slovenska, ktorým táto zver robí obrovské škody. Tento problém nie je len problém medveďov, pretože naozaj aj medvede sa vďaka tomu, že kŕmime všetko, čo sa len dá v prírode, sa zvýšil ich počet. Ale keď tu ideme rozprávať o tom, že dáme priestor poľovníkom na to, aby mohli strieľať medvede, zase vám poviem, ja poznám poľovníkov, áno, sú tam slušní, veľmi slušní, veľmi zodpovední ľudia, poznám ich plno. Ale keď dostali možnosť v poľovnom združení streliť medveďa, tak im to trvalo tri mesiace, pardon, tridsať dní, tridsať dní. Zásahové tímy nie sú v obľube pána Huliaka, nie sú v obľube pána Tarabu, hlavne pána Huliaka. Keď som si pozrel jeho video, ako rozpráva o zásahových tímoch, tak mi jednoducho... (v sále začal zvoniť telefón). Prosím ťa, to je môj mobil, vypni mi ho. Ďakujem. To je môj mobil, ospravedlňujem sa. Ďakujem veľmi pekne. Ako rozprával o zásahových tímoch pán Huliak, tak mi prišlo smutno, pretože tieto zásahové tímy naozaj plnia svoju úlohu. A už ste to dnes aj počuli, že naozaj ten zásahový tím, ten zásahový tím jednoducho rieši tých medveďov tak, ako má. Najprv sa použila, použila uspávacia puška, ktorá nerobí problém, pretože keď trafíte toho medveďa namäkko, tak to je veľký problém, ale zásahové tímy, a to pán minister tuná rozprával, že tisíc ľudí potrebujeme, nie je to pravda, nie je to pravda. Stovka ľudí, stovka ľudí absolútne zabezpečí, absolútne zabezpečí krásne vyriešenie problémov s problémovým medveďom, s problémovým medveďom. A teraz tento zákon čo urobí? Problémový medveď bude každý, problémový medveď bude každý medveď, ktorý vám príde k obydliu. A ak, vy poznáte Slovensko, verím, že ste Slováci, tak nie je územie, kde by nebolo obydlie aj v tých chránených územiach, kde by nebolo obydlie, obydlie v okolí Detvy, v okolí Liptovského Mikuláša, čiže medveď vám príde k obydliu a bude tam chodiť, už je problémový, už ho treba zastreliť. Problematika medveďov, a ja, ja nepoznám jedného normálneho človeka, ktorý by si nevážil viac ľudský život ako život medveďa, to nepoznám, nepoznám. A ja si vyprosujem komentáre typu, že my si nevážime ľudské životy, to si naozaj vyprosujem. Jednoducho každý normálny človek vie, že treba problémového, problémové medvede riešiť, a aj sa riešia a aj sa riešia. Ale nerieši sa hlavný problém a ten problém tu budem opakovať donekonečna, to je prikrmovanie medveďov, prikrmovanie diviakov, prikrmovanie jelenej zveri, prikrmovanie srnčej, diviačej zveri. My naozaj kŕmime, kŕmime, kŕmime, kŕmime. Zastavme toto a znížia sa naozaj stavy zveri. Nielen raticovej, ale aj naozaj tie medvede. Mne je veľmi ľúto, že tento zákon prejde, no a naozaj prejde, pretože, to nie som naivný, a že poľovníci dostanú možnosť strieľať tieto medvede. Som hlboko presvedčený, že tým sa nevyrieši problém, len niektorí poľovníci si budú môcť dať fotku na facebook a budú sa chváliť, že ja som strelil medveďa, pozrite. Zlegalizujú si poľovníci lov na medvede, pretože aj teraz v tomto období a v súčasnosti sa sto medveďov ročne upytliači, taká je, taký je odhad odborníkov, čiže to sa tu deje. To sa tu deje. Ja by som chcel poprosiť naozaj každého reálne uvažujúceho človeka tu v sále, aby svojím, svojím pričinením zabezpečil, aby tí poľnohospodári nemali na poliach tritisíc danielov, aby vinohradníci nemali vo svojich vinohradoch tritisíc zveri, aby sme neprikrmovali koláčikmi, aby sme neprikrmovali na vnadiskách, na vnadiskách, kde má byť kilo, kilogram kukurice, aby sa tam nesypali tony kukurice. Zastavme kŕmenie divej zveri a verte mi, problém sa vyrieši. Ďakujem veľmi pekne. [14:28] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Ďalší je pán poslanec Janckulík, nech sa páči. [14:35] Igor Janckulík – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, na úvod mi dovoľte, aby som v mene poslaneckého klubu KDH poďakoval pánovi ministrovi za jeho ústretovosť pri riešení tohto návrhu zákona. Celý koncept navrhovaných zmien vychádza z aktuálneho platného právneho stavu, ktorý sme dokázali aplikovať na súčasnú spoločenskú potrebu, a to chrániť život, zdravie a majetok ľudí pred medveďmi a zároveň priniesť aj istú mieru prevencie. Ak teda vychádzame z koncepcie zákona o civilnej ochrane, ktorý už teraz upravuje podmienky na účinnú ochranu života, zdravia a majetku pred následkami mimoriadnych udalostí a ustanovuje úlohy a pôsobnosť orgánov v štátnej správy, obcí a práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb pri zabezpečovaní civilnej ochrany obyvateľstva v prípade mimoriadnych udalostí, ktorým je stav zapríčinený živelnou pohromou, technologickou haváriou alebo katastrofou, a zároveň zákon o civilnej ochrane pozná celý rad procedúr, ktoré sú spojené s vyhlásením mimoriadnych situácií, rozšírili sme tento model o možnosť vyhlásenia mimoriadnej situácie v prípade výskytu veľkej šelmy. Aj preto sme ponechali vyhlásenie mimoriadnej situácie v prípade výskytu veľkej šelmy v rámci zákona o civilnej ochrane, aby k tak zásadnému rozhodnutiu, to jest rozhodnutiu o vyhlásení mimoriadnej situácie z dôvodu výskytu veľkej šelmy, dochádzalo vždy na základe kolektívneho rozhodnutia. Týmto rozhodnutím rozumieme rozhodnutie príslušného orgánu poverenému na výkon úloh a opatrení na úseku civilnej ochrany, ide teda o kolektívny orgán a rozhodnutie viacerých osôb. Preto sme presvedčení, že je to správny model na riešenie situácie s výskytom veľkej šelmy, nakoľko vždy bude musieť dochádzať ku konsenzu viacerých zúčastnených na spoločnom rozhodnutí o takej zásadnej veci. Predpokladám, predpokladom rozhodnutia o vyhlásení mimoriadnej situácie bude posúdenie nežiaduceho výskytu jedinca veľkej šelmy. V rámci celospoločenskej diskusie už boli vznesené aj námietky, respektívne pripomienky, že tento návrh spôsobí poľovanie na veľké šelmy vrátane aj vlkov, rysov alebo šakalov. Ja som presvedčený, že žijeme v právnom štáte, že ctíme zákon aj zdravý rozum. Chcem rezolútne zdôrazniť, že tento návrh nie je prostriedok, návod alebo spôsob lovu zveri. Tento zákon má a musí riešiť predovšetkým nežiaduci výskyt, ktorý predstavuje nebezpečenstvo ohrozenia života, zdravia alebo majetku. A opakujem, že akýkoľvek spôsob riešenia tohto problému nastane až na základe vyhlásenia mimoriadnej situácie, teda na základe správneho aktu, ktorý, a to zdôrazňujem, je preskúmateľný príslušným správnym súdom, a preto predpokladáme, že každý si musí byť vedomý aj súdneho preskúmania svojho rozhodnutia a v prípade, ak bude dochádzať k zneužívaniu navrhovaných inštitútov, ak bude preukázané, že dochádza k zneužívaniu tejto novely, budeme podporovať, aby tieto aktivity boli súdne preskúmané a preskúmané aj v rovine trestného práva. Preto chceme zdôrazniť, že náš predpoklad je, aby bola vyhlásená mimoriadna situácia iba v prípade, ak výskyt jedinca veľkej šelmy bude predstavovať ohrozenia na živote alebo zdraví ktoréhokoľvek človeka alebo škody na majetku. Predpokladáme, že na základe toho budú príslušnými orgánmi pripravené aj podzákonné normy spresňujúce podmienky na vyhlásenie mimoriadnych situácií, smerujúce práve k tomu, aby nebol akýkoľvek výskyt veľkej šelmy dôvodom na vyhlásenie mimoriadnej situácie, ale len nežiaduci výskyt. Ak teda bude vyhlásená mimoriadna situácia, tak je potrebné pristúpiť k samotnému riešeniu konkrétneho nežiaduceho výskytu jedinca veľkej šelmy. Musím zdôrazniť, že už dnes je zásahový tím, ktorý je súčasťou štátnej ochrany prírody, oprávnený zabezpečovať plašenie, odchyt alebo, zdôrazňujem, aj usmrtenie chránených živočíchov, ktoré svojím správaním mimo miest ich prirodzeného výskytu bezprostredne ohrozujú zdravie alebo bezpečnosť obyvateľov obcí. Pri tomto bode by som chcel zmieniť aj jeden problém a nepríjemnú skúsenosť. Ide o to, že zásahový tím zväčša len pristupuje k plašeniu, prípadne len k odchytu jedincov medveďa. Keď som sa pýtal, prečo nedochádza aj k eliminácii medveďov v prípade opakovaného výskytu, kedy už naozaj tento výskyt konkrétneho jedinca predstavuje nebezpečenstvo pre ľudí, tak je to obava. Obava z jedného, z jednej zásadnej veci, a to, že by po odstrele medveďa čelili trestnému stíhaniu. Ja rozumiem, že medveď je chránený živočích, ale je absurdné, aby členovia tímu, ktorý je zo zákona oprávnený riešiť nebezpečnú situáciu aj odstrelením medveďa, následne čelia zbytočnej perzekúcii. Potom sa nečudujeme... potom sa nečudujme, že nastal takýto stav, ktorý tiež neprispieva k upokojeniu situácie, skôr, naopak, spôsobuje, že zásahový tím je vnímaný len v polohe štatistov. Ďalšia možnosť eliminácie problémových medveďov je prostredníctvom poľovných združení, ktoré sú zazmluvnené štátnou ochranou prírody. Poslednou možnosťou, ktorá už v súčasnosti existuje, je možnosť povolenia výnimky prostredníctvom ministerstva životného prostredia. Samotné povolenie výnimky v súčasnom stave je v procese v zmysle správneho poriadku, ktorý síce má opodstatnenie, ale je v prípade výskytu medveďa zdĺhavý a nepružný. Preto sme navrhli, aby v prípade, ak je vyhlásená mimoriadna situácia a nie je možnosť riešenia prostredníctvom zásahového tímu alebo zazmluvneným poľovníckym združením, tak proces povolenia výnimky na odstrel jedinca medveďa v tomto prípade bude mimo správneho poriadku, a teda efekt tohto celého procesu bude efektívny a pružný. Ale aby som sa vrátil k téme. Ako som spomenul, úmyslom zákona je to, aby ak nastane výskyt jedinca medveďa alebo inej veľkej šelmy, ktorý predstavuje nebezpečenstvo na živote, zdraví alebo ujmy na majetku, aby bolo toto nebezpečenstvo odstránené. Samozrejme, sme za to, aby sme sa ako spoločnosť najprv pokúsili v čo najväčšej miere zabrániť týmto výskytom a to aj spôsobom, aby sme odstránili prípadnú príčinu výskytu medveďa, a to odstránením vnadísk, respektívne akýchkoľvek miest, kde medveď nájde potravu z blízkosti obcí. Priznajme si, že aj správnym... správaním ľudí najmä v okolí obcí došlo k tomu, že medveď sa vo väčšej miere približuje k obydliam z dôvodu, že tam nájde potravu. Potrebujeme aj preventívne opatrenia, aby pred zásadným rozhodnutím o usmrtení medveďa došlo k zníženiu dôvodov na jeho výskyt tam, kde ten výskyt je pre strety s ľuďmi problémový. Ak sa medveď, ak sa medveď vráti do svojho miesta prirodzeného výskytu, tak je to výhra celej spoločnosti. Na záver by som teda chcel povedať, že odstránenie problémových medveďov je kontroverzná téma, ktorá si vyžaduje zohľadnenie mnohých faktov, faktorov. Niektorí ľudia môžu tvrdiť, že znižovanie populácie medveďov je potrebné na ochranu ľudí, hospodárskych záujmov, napríklad chov dobytka alebo na udržiavanie rovnováhy populácií voľne žijúcich zvierat. Na druhej strane môžu ochranári tvrdiť, že existujú alternatívne metódy riešenia konfliktov s medveďmi, ako sú preventívne opatrenia, vzdelávanie verejností a oblasti, kde by sa medvede mohli premiestniť. Všetko je pravda, ale pravdou je aj to, že je to komplexný problém, ktorý je treba riešiť aj preventívnymi opatreniami. Sme tomu otvorení a bude si to pravdepodobne vyžadovať prácu na ďalších legislatívnych aj výkonných opatreniach. My sme tu ponúkli návrh riešenia predovšetkým pre opakovaný nežiaduci výskyt medveďov v obciach a ich bezprostrednej blízkosti. Sme radi, že tento návrh si osvojil, osvojil aj minister Taraba a aj vláda Slovenskej republiky. A ešte by som chcel povedať, že nás teší aj fakt, že práve návrh KDH dokázal ešte jednu zásadnú vec, a to je celospoločenská diskusia. My sme predpokladali, že pre niektorých navrhované riešenia budú kontroverzné a vyvolajú aj negatívne reakcie. Čo je ale pozitívne na tejto diskusii, je to, že nastala diskusia od času, kedy sa predstavil tento náš návrh, sa začali hromadiť aj výhrady. Aj keď sme presvedčení, že tento návrh je dobrý a určite bude prínosom pri riešení výskytu problémových medveďov a ich stretov s ľuďmi, sme pripravení na rozumnú diskusiu a podporu pozmeňujúcich návrhov, aby výsledok bol v čo najväčšej miere konsenzus naprieč politickým spektrom. Ďakujem. [14:43] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. S faktickou poznámkou pán poslanec Pročko. Nech sa páči. [14:45] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. No, ja som sa tiež rozprával s členmi zásahového tímu, neviem, s kým ste sa rozprávali vy. Hovorili ste o tom, že zásahový tím nestrieľal tie medvede, lebo nechceli mať problémy s súdmi a s legislatívou, takže ich len plašili. No neviem, ja som, keď pri mojich rozhovoroch, tak naozaj sa medvede riešili, tie problémové, zásahové tímy a teraz v súčasnej dobe, keď to budú riešiť takýmto spôsobom poľovníci, tak ten istý, tá istá vec sa môže stať, že vlastne budú sa riešiť ich špeciálne odstrely akéhokoľvek medveďa, ktorý sa čo len trošku priblíži k obydliu, a už som to hovoril vo svojej rozprave, že vlastne medveď dnes po štyroch-piatich kilometroch prichádza k obydliu aj v lese, takže toto je ten veľký problém. A dovolím si nesúhlasiť s vami, že tie zásahové tímy pre toto neriešili tie veci, opak je pravdou, čo ja mám informácie, že to riešili a, ale sú tŕňom v oku niektorých politikov a namiesto toho, aby sa tie zásahové tímy naozaj zlepšili, tak tu počúvame, že tam treba tisíc ľudí a niekoľko desiatok miliónov na to, aby sa tie zásahové tímy zlepšili. To nie je pravda, to vôbec nie je pravda. Sprofesionalizovať zásahové tímy nie je nejaký veľký problém, budú nám pomáhať pri riešení týchto problémov tímy, ktoré dostanú aj výstroj, aj výzbroj a budú profesionálne ešte vylepšené. Ďakujem veľmi pekne. [14:45] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. S reakciou na faktickú pán poslanec Janckulík. [14:47] Igor Janckulík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Ďakujem, pán kolega, za faktickú poznámku. U nás v KDH to má na starosti Maroš Čaučík, on, žiaľ, dneska sa nemohol zúčastniť rokovania, tak vlastne mi dal tento podklad, aby som ja to vlastne predniesol v pléne, tak dobré by bolo, keby ste sa potom s ním porozprávali o tom zásahovom tíme. Ďakujem. [14:47] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a vidím, že pán navrhovateľ, pán minister ešte k nej chce vystúpiť. Nech sa páči. [14:47] Tomáš Taraba – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci. Chcel by som reagovať na predovšetkým vystúpenie pani poslankyne Stohlovej, ktorá dala viacero vecných pozmeňujúcich návrhov. Chcem vo všeobecnosti povedať, a to aj verejne, že ja v tejto otázke, pretože ochrana bezpečia, zdravia a, ale aj majetkov ľudí by mala byť v centre každej politickej strany, a teda tak ako som aj s KDH viedol tú debatu, ja nemám najmenší problém ju viesť aj s Progresívnym Slovenskom, pokiaľ ide o ich návrhy. Predložili ste súbor faktických poznámok, ktoré vo všeobecnosti im rozumiem a vieme sa o nich, o nich baviť. Problém vzhľadom asi na časový tlak je, aby sme teraz neskomplikovali primárne ten zákon, a teda poviem taký krátky koment ku každému jednému tomu zákonu, teda pozmeňujúcemu návrhu. Pokiaľ ide o redefinovanie, to som povedal, ten zákon bude teda len o medveďovi hnedom. To znamená, to som oznámil aj kolegom z KDH teda, že slovo veľká šelma vyhadzujeme, je tam len medveď hnedý, tým pádom nevie do toho spadnúť ani vlk, ani rys. A tak či tak ale si myslím, aby som aj férovo povedal, že vzhľadom na to, že tento zákon nám rieši len mimoriadne situácie, tak by ani nevedel byť podklad na vyhlásenie mimoriadnej situácie dnes kvôli vlkovi ani kvôli rysovi a plus vlka vieme riešiť naozaj individuálne podľa vyhlášky, tam vlk nemá tú mieru ochrany ako, ako medveď, takže tam sa vieme relatívne v tom baviť normálne. Teraz pozmeňujúci návrh jeden. Pani poslankyňa Stohlová navrhuje, aby vnadisko možno zriadiť len vo vzdialenosti väčšej ako dva kilometre od najbližšej pozemnej stavby a jeden kilometer od pešej značkovanej trasy. Ja keď som dával pôvodný návrh zákona, si pamätáte, že tam bolo, že do 500 metrov od obydlí, teda od hranici intravilánu do 500 metrov by mala byť nejaká, nazvime to, odstrelová zóna. Upustilo sa od toho preto, lebo v podstate odborníci skôr povedali, že nedávajme fixnú teraz nejakú hranicu, pretože je to individuálna situácia od okresu k okresu, od lokality k lokalite, nechajme to na miestne okresné, na miestne okresné aj v podstate štáby, aby sa určila podľa znalosti, niekde môže byť 500 metrov hlboko málo a niekde to môže byť, že to zasahuje do lesa. To znamená, že teraz vlastne my ideme cestou, že v tom zákone sme upustili od konkrétnych nejakých metráží, a preto aj otázka, že jeden kilometer od pešej značkovanej trasy, tak niekde to môže spôsobovať to, že tých značiek je v tom lese tak veľa, že sa kvôli týmto stane ten zákon kvôli takejto jednej veci, paradoxne, v ostatných častiach ako keby problematicko vykonateľný, to znamená, bavme sa o tých vnadiskách, ja hovorím, tá mimoriadna situácia, tá neobsahuje len to, že orgány musia robiť, čo je v zákonoch, ale veď tam sú aj ďalšie nariadenia s tým súvisiace, to znamená, všetky tieto veci my vieme následne ako individuálne definovať, že čo všetko má obnášať to riešenie konkrétnej situácie, ale obávam sa teraz, keď tu hneď takto by sme dali, že tu jeden kilometer, tu dva, tak môže to narobiť proste problém, lebo napríklad čo keď niekto niekde natre nejakú značku a teraz to máte pri veterných vrtulách dnes, že máte tri kilometre od obydlia a máte problém v podstate nájsť zónu, kde niekde neni tri kilometre odtiaľ dnes obec, to sú také lokality, a pritom to nebolo v tejto veci premyslené, aj keď, aj keď bola, keď bol úmysel dobrý. Druhá otázka je tu, že Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky pri vzniku mimoriadnej udalosti by mala mať povinnosť bezodkladne uzavrieť zmluvu na obstaranie činnosti podľa osobitného predpisu, pokiaľ ide vlastne o manažment medveďa hnedého. Ak dáme štátnej ochrane prírody povinnosť, tak aby to vedela naplniť tú povinnosť, tú povinnosť by mala mať aj tá druhá strana s nimi uzavrieť tú zmluvu. To znamená, my keď dáme len štátnej ochrane prírody povinnosť a nedáme aj tej druhej strane, napríklad nejakému poľovníckemu zväzu, združeniu, že aj oni majú povinnosť do tej zmluvy ísť, tak opäť sa vieme dostať do situácie, že vlastne prikážeme vykonať niečo, čo ale z titulu slobodnej vôle tej druhej strane nemusí byť naplnený zmluvný vzťah, a tým pádom opäť vieme mať v tom bode problém, ktorý následne nám celú tú situáciu rozbije. Potom ďalšia vec. Príslušná obec spolupracuje so štátnym orgánom zodpovedným za manažment medveďa hnedého, je povinná preukázateľne zabezpečiť vhodnú formu informovanosti obyvateľstva o prevencii a tak ďalej. Považujem toto za veľmi rozumnú vec, pretože logicky, keď sa aj niekde ide mimoriadna situácia vyhlásiť, je veľmi dôležité, aby aj ľudia vedeli, že aha, tak pre niečo sa to robí a musíte sa nejakým spôsobom začať inak aj správať a vnímať to, že je tu nejaké riziko, veď preto sa tá mimoriadna situácia robí a naozaj toto všetko dáva logiku. Jediný problém tuto je, že ťažko nájsť definíciu presne, že čo to je vhodná forma informovanosti a preukázateľne zabezpečená. To znamená, to sú relatívne vágne pojmy, ktoré nám môžu spôsobiť to, že začneme napádať to, že či bola naplnená vhodná informovanosť, či bola, či bola preukázateľne zabezpečená. Niekto povie, že letáky na školách sú dosť, druhí povedia, že to je málo, že treba aj v domoch dôchodcov. Dáte aj do domov dôchodcov, niekto povie, že aj u zamestnancov. Tretia vec, že treba rozhlasom. Štvrtý povie, že nie, to malo byť v regionálnej televízii. To znamená, toto ja plne rozumiem a chcem aj povedať, že nemám problém, aj rozmýšľam, že urobíme kľudne nejakú komisiu, kde môžte prísť, treba naozaj zvýšiť, tak jak ľudia vedia, že keď je zima a je nejaké oteplenia, hrozia nejaké lavíny, tí ľudia v tých regiónoch vedia, že na tie špecifické situácie sa nejak inak majú stavať, to znamená, áno, ja plne uznávam to, že budeme musieť nieže jednorazovo, ale kontinuálne a trvalo pestovať aj povedomie a informovanosť najmä v tých naozaj že okresoch, regiónoch, ktoré tam sú, to znamená, že aj vyčleníme finančné prostriedky na to, aby vznikli tie materiály, aby úplne kľudne v tých turistických destináciách, ale aj proste výskytu týchto, týchto šeliem ľudia vedeli, že proste či už pri strete ako reagovať, naozaj viesť tú, to povedomie, že čo spôsobujú tie odpadky a podobne. Takže, takže toto ako, tomuto naozaj že váhu dávam a len jediná vec, ktorá je, že dnes naozaj ten zákon, a to poviem, on je, on je písaný tak efektívne, ako sa dá a tu, tu slovíčko, tam slovíčko môže nateraz narýchlo urobiť to, že vložíme do toho proste ustanovenia, ktoré, ktoré niekto potom vie napadnúť a povedať, že v poriadku, ale vy ste si nesplnili všetky ostatné povinnosti, ktoré z toho zákona sú. A keďže niektoré definície sú relatívne vágne, aj keď sú veľmi dobre mienené, tak môžu spôsobiť ako keby blokáciu tohoto. Táto obava tu, táto obava tu je. Pokiaľ ide o tie návnady, je tu ešte, to vlastne návnady som riešil. Potom je tu odstrel medveďa v intraviláne vlastne uspaním, hej, že to by mala byť tá metóda. Ja s tým, takto, ja nie som poľovník, preto v tejto veci, samozrejme, že logika zostáva, že zodpovednosť pri odstrele nesú tí, ktorí strieľajú. To znamená, že, samozrejme, je to, je to ich zodpovednosť, aby vykonávali odstrel spôsobom takým, že popritom nebude, že zastrelia jedného medveďa a popritom stihnú aj dvoch ľudí. Takže toto nikoho neospravedlňuje a nezľahčuje tú situáciu. Ak niekto vyhodnotí, že tento spôsob uspania a podobne je na danú dobu najlepšie alebo daný, danú situáciu, v akej sa to zviera nachádza, tak ja si myslím, že dnes nikomu nebráni, nikomu nebráni, aby tak, aby tak išiel, ale na druhej strane môže byť riziko, ak sa to iba ako jeden spôsob odstrelu alebo metódy odstrelu ustanoví hneď v zákone, čím sa vylúči zase iné možnosti, pri ktorých sa to ukáže ako extrémne neefektívny spôsob aj vzhľadom na to, že pri každom zvierati to reaguje inak aj podľa kíl a tak ďalej, podľa fyzickej výkonnosti toho zvieraťa. Takže hovorím, tieto, tieto všetky podnety, pokiaľ je tu ešte, takto, pokiaľ je tu ešte kafilérie, to je debata, že či teda všetky tie zvieratá hneď hádzať do kafilérií, alebo niektorí poslanci aj z opozície mi hovorili, že tak potom už, potom to mäso aspoň používajte do, na úžitok, hej, keď to tak poviem. Dnes to nastavenie je, že tie zvieratá do tých kafilérií chodia, pretože tam sú dosť nákladné aj testy, že či nie je to zviera, nie je to zviera choré, a z tohto pohľadu ja akože s týmto problém nemám a, ale to by sme, toto ešte by sme si museli my akože prebrať, že, tento bod. Takže ďakujem v každom prípade, hovorím, aj keď nebudeme hlasovať za viaceré tie časti, tak stále zostáva, že buď to v kľude vyšpecifikujme ešte, keď, veď nikto nám nebráni to naozaj urobiť tak, aby to bolo efektívne. Niektoré veci v zákone byť nemusia, ale napriek tomu aplikovať sa budú v budúcnosti a podľa mňa sme na začiatku toho procesu, nie na konci. Chcem jasne potvrdiť, že našou prioritou zostáva zrátať reálny počet medveďov, viesť efektívnu debatu o preklasifikovaní medveďa na území Slovenskej republiky v tejto fáze do nižšej kategórie. Samozrejme, toto nevieme urobiť naším aktom, ale na to potrebujeme súhlas Európskej komisie a myslím si, že to v horizonte takého roku a pol sa nepodarí. Dovtedy potrebujeme naozaj tú situáciu riešiť, ona sa rieši, tie odstrely sa vykonávajú pomaly na dennej báze, ale tento zákon naozaj veľmi výrazným spôsobom, si myslím, že nám porieši tie najrizikovejšie prípady. Budeme vedieť s ním veľmi dobre fungovať a keď bude prijatý čo najširším politickým, s čo najširšou politickou podporou, tak to bude len dobrý signál. Ďakujem pekne. [14:58] Michal Šimečka Ďakujem veľmi pekne. Chce ešte k rozprave zaujať stanovisko spravodajca? (Reakcia spravodajcu.) Áno, hlasovanie dnes o sedemnástej. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a prerušujem teraz do sedemnástej aj rokovanie v rámci tejto schôdze. O sedemnástej budeme pokračovať hlasovaním. Ďakujem veľmi pekne. (Prerušenie rokovania o 15.00 hodine.) (Pokračovanie rokovania o 17.00 hodine.) [16:55] Peter Žiga Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní. Pristúpime k hlasovaniu v treťom čítaní o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 284/2014 o Fonde na podporu umenia, tlač 151, bod 41 programu. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre kultúru a médiá poslancovi Jánovi Mažgútovi, aby hlasovanie uvádzal. Nech sa páči, pán spravodajca. Skúsme zapnúť pána poslanca Mažgúta. (Krátka pauza pre nefunkčnosť mikrofónu za rečníckym pultom.) (Hlasovanie v treťom čítaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 284/2014 Z. z. o Fonde na podporu umenia a o zmene a doplnení zákona č. 434/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v znení zákona č. 79/2013 Z. z. v znení neskorších predpisov , tlač 151.) Mažgút, Ján, poslanec NR SR Ďakujem pekne aj za trpezlivosť. Pán predsedajúci, pán poslanec Dubéci podal v treťom čítaní návrh na opakovanie druhého čítania, dajte, prosím, o tomto návrhu hlasovať. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 132 prítomných, 53 za, 79 proti. Návrh sme neschválili. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku. Pán spoločný spravodajca, prosím, uveďte odporúčanie gestorského výboru. Mažgút, Ján, poslanec NR SR Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku so schválenými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujeme. (Hlasovanie.) 79 prítomných, 79 za. Konštatujem, že sme schválili návrh novely zákona č. 284/2014 o Fonde na podporu umenia. Nasleduje hlasovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2012 o regulácii v sieťových odvetviach, ktoré prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní, tlač 292. Prosím spoločnú spravodajkyňu z výboru pre hospodárske záležitosti poslankyňu Andreu Szabóovú, aby hlasovanie uvádzala. Nech sa páči, pani spravodajkyňa. (Hlasovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 292.) Szabóová, Andrea, poslankyňa NR SR Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci, v rozprave vystúpil jeden poslanec a bol podaný jeden pozmeňujúci návrh. Pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o bodoch 1 až 4 spoločnej správy spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujeme. (Hlasovanie.) 132 prítomných, 79 za, 1 proti, 52 sa zdržalo. Návrh sme schválili. Pokračujte, pani spravodajkyňa. Szabóová, Andrea, poslankyňa NR SR Teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcom návrhu z rozpravy. Dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Ivana Štefunka. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Štefunka. (Hlasovanie.) 132 prítomných, 46 za, 1 proti, 85 sa zdržalo. Návrh sme neschválili. Szabóová, Andrea, poslankyňa NR SR Pán predsedajúci, keďže sme hlasovali o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy a o pozmeňujúcom návrhu z rozpravy a návrh zákona prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní, sme v treťom čítaní, otvorte, prosím, rozpravu. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania , chcem sa opýtať, či sa hlási niekto do rozpravy. Nie je tomu tak, končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku. Pani spoločná spravodajkyňa, prosím, uveďte odporúčanie gestorského výboru. Szabóová, Andrea, poslankyňa NR SR Ďakujem, pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 132 prítomných, 79 za, 53 sa zdržalo. Návrh sme schválili. Konštatujem, že Národná rada schválila vládny návrh novely zákona č. 250/2012 o regulácii v sieťových odvetviach. Ďalej pokračujeme hlasovaním v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 o ochrane prírody a krajiny, tlač 282. Prosím spravodajkyňu z výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie poslankyňu Zuzanu Matejičkovú, aby hlasovanie uviedla. Nech sa páči. (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov , tlač 282.) Matejičková, Zuzana, poslankyňa NR SR Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. V rozprave vystúpili šiesti poslanci. Pán predsedajúci, dajte najprv, prosím, hlasovať o návrhu pána poslanca Dostála vrátiť návrh zákona jeho navrhovateľovi na dopracovanie. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 133 prítomných, 54 za, 78 proti, 1 nehlasoval. Návrh sme neschválili. Matejičková, Zuzana, poslankyňa NR SR Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 132 prítomných, 79 za, 42 proti, 11 sa zdržalo. Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Ďalej pristúpime k hlasovaniu o pridelení návrhu výborom a o určení gestorského výboru, ako aj lehoty na jeho prerokovanie. Prosím spravodajkyňu, aby uviedla hlasovanie. Matejičková, Zuzana, poslankyňa NR SR Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali ihneď. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 133 prítomných, 79 za, 33 proti, 21 sa zdržalo. Konštatujem, že sme tento návrh schválili. Ďalej budeme hlasovať v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 543/2002 o ochrane prírody a krajiny, tlač 270. Opäť prosím spoločnú spravodajkyňu z gestorského výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie poslankyňu Zuzanu Matejičkovú, aby uvádzala hlasovanie. Nech sa páči, pani spravodajkyňa. (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov , tlač 270.) Matejičková, Zuzana, poslankyňa NR SR Veľmi pekne ďakujem, pán predseda. V rozprave vystúpili piati poslanci, pričom pani poslankyňa Stohlová, pani poslankyňa Remišová a pán poslanec Huliak podali pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o bodoch 1 až 6 zo spoločnej správy spoločne s odporúčaním gestorského výboru uvedené body schváliť. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 132 prítomných, 79 za, 53 sa zdržalo. Návrh sme schválili. Matejičková, Zuzana, poslankyňa NR SR Teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré odzneli v rozprave. V rozprave podala pani poslankyňa Stohlová deväť pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. O prvom pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu pani poslankyne Stohlovej však nie je možné hlasovať, lebo sme schválili 1. až 4. bod zo spoločnej správy. Pán predseda, nakoľko druhý pozmeňujúci a doplňujúci návrh pani poslankyne Stohlovej rozširuje návrh zákona, navrhovateľ s tým nevyjadril súhlas, podľa § 94 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky nie je možné o ňom hlasovať. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o treťom pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu pani poslankyne Stohlovej. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 131 prítomných, 45 za, 79 proti, 7 sa zdržalo. Návrh sme neschválili. Matejičková, Zuzana, poslankyňa NR SR Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o štvrtom pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu pani poslankyne Stohlovej. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Hlasujeme o štvrtom pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Stohlovej. (Hlasovanie.) 132 prítomných, 40 za, 78 proti, 14 sa zdržalo. Návrh sme neschválili. Matejičková, Zuzana, poslankyňa NR SR Pán predseda, nakoľko sme schválili 5. a 6. bod zo spoločnej správy, o 1. bode nie je možné hlasovať, dajte, prosím, hlasovať len o 2. bode piateho pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu pani poslankyne Stohlovej. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Hlasujeme. (Hlasovanie.) 131 prítomných, 40 za, 78 proti, 13 sa zdržalo. Návrh sme neschválili. Matejičková, Zuzana, poslankyňa NR SR Pán predseda, teraz pristúpime k hlasovaniu o šiestom pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu pani poslankyne Stohlovej, pri ktorom pani poslankyňa požiadala hlasovať o každom novelizačnom bode osobitne. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o 1. bode šiesteho pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu pani poslankyne Stohlovej. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujeme. (Hlasovanie.) 131 prítomných, 46 za, 79 proti, 6 sa zdržalo. Návrh sme neschválili. Matejičková, Zuzana, poslankyňa NR SR Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o 2. bode šiesteho pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu pani poslankyne Stohlovej. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujeme. (Hlasovanie.) 132 prítomných, 46 za, 79 proti, 7 sa zdržalo. Návrh sme neschválili. Matejičková, Zuzana, poslankyňa NR SR Pán predseda, teraz, prosím, dajte hlasovať o 3. bode šiesteho pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu pani poslankyne Stohlovej. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Hlasujeme o 3. bode. (Hlasovanie.) 130 prítomných, 36 za, 79 proti, 14 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Návrh sme neschválili. Matejičková, Zuzana, poslankyňa NR SR Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o 4. bode šiesteho pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu pani poslankyne Stohlovej. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 129 prítomných, 38 za, 78 proti, 13 sa zdržalo. Návrh sme neschválili. Matejičková, Zuzana, poslankyňa NR SR Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o 5. bode šiesteho pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu pani poslankyne Stohlovej. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 132 prítomných, 38 za, 79 proti, 14 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Návrh sme neschválili. Matejičková, Zuzana, poslankyňa NR SR Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o 6. bode šiesteho pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu pani poslankyne Stohlovej. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 131 prítomných, 39 za, 78 proti, 13 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Návrh sme neschválili. Matejičková, Zuzana, poslankyňa NR SR Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o 7. pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu pani poslankyne Stohlovej. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 131 prítomných, 40 za, 78 proti, 13 sa zdržalo. Návrh sme neschválili. Matejičková, Zuzana, poslankyňa NR SR Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o 8. pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu pani poslankyne Stohlovej. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujeme. (Hlasovanie.) 133 prítomných, 40 za, 79 proti, 14 sa zdržalo. Návrh sme neschválili. Matejičková, Zuzana, poslankyňa NR SR Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o 9. pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu pani poslankyne Stohlovej. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 131 prítomných, 38 za, 79 proti, 12 sa zdržalo, 2 nehlasovali. Návrh sme neschválili. Matejičková, Zuzana, poslankyňa NR SR V rozprave podala pani poslankyňa Remišová tri pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. O prvom pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu pani poslankyne Remišovej však nie je možné hlasovať, lebo sme schválili 5. bod zo spoločnej správy. Pán predseda, nakoľko druhý a tretí pozmeňujúci a doplňujúci návrh pani poslankyne Remišovej rozširuje návrh zákona a navrhovateľ s tým nevyjadril súhlas, podľa § 94 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky nie je možné o nich hlasovať. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Budeme hlasovať o námietke pani poslankyne Remišovej. (Hlasovanie.) 133 prítomných, 52 za, 79 proti, 2 nehlasovali. Námietku sme neschválili. Matejičková, Zuzana, poslankyňa NR SR Pán predseda, teraz dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu pána poslanca Huliaka. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujeme. (Hlasovanie.) 134 prítomných, 84 za, 38 proti, 11 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Návrh sme schválili. Matejičková, Zuzana, poslankyňa NR SR Týmto sme hlasovali o všetkých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch. Pán predseda, keďže návrh zákona prerokúvame v skrátenom konaní, sme v treťom čítaní, prosím, otvorte rozpravu. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Chcem sa opýtať, či sa hlási niekto do rozpravy. Nie je tomu tak. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku. Pani spoločná spravodajkyňa, prosím, uveďte odporúčanie gestorského výboru. Matejičková, Zuzana, poslankyňa NR SR Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Žiga, Peter, podpredseda NR SR (Hlasovanie.) 131 prítomných, 90 za, 28 proti, 13 sa zdržalo. (Potlesk.) Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona č. 543/2002 o ochrane prírody a krajiny. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, odhlasovali sme prerokované body programu, a preto podávam procedurálny návrh, aby sme dnes po prestávke, ktorú o chvíľu vyhlásim na rokovanie výborov v druhom čítaní o vládnom návrhu novely zákona o ochrane prírody a krajiny, tlač 282, ktorý prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní, prerokovali bod 109 schváleného programu, ktorým je návrh na voľbu členov Správnej rady Tlačovej agentúry Slovenskej republiky, tlač 187, následne by sme pristúpili k druhému čítaniu o tlači 282 po tých výboroch. Hlasovanie o obidvoch týchto návrhov by sme vykonali zajtra o sedemnástej hodine. Chcem sa opýtať či je všeobecný súhlas. (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem pekne. Vyhlasujem 30-minútovú prestávku na rokovanie výborov, ktorým bol vládny návrh novely zákona pridelený na prerokovanie. Ešte vidím dva procedurálne návrhy. Pán predseda výboru Huliak, nech sa páči. [17:25] Rudolf Huliak Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Chcem oznámiť všetkým členom výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, že sa stretneme ihneď v zasadačke. Ďakujem. [17:25] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán predseda Čellár. [17:25] Miroslav Čellár Ďakujem pekne. Takisto prosím poslancov ústavnoprávneho výboru ihneď do zasadačky. Ďakujem. [17:25] Peter Žiga Vyhlasujem prestávku do 18.00. (Prerušenie rokovania o 17.27 hodine.) (Pokračovanie rokovania o 18.00 hodine.) ===== [17:55] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Keďže skončili rokovania vo výboroch, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v rokovaní šestnásteho dňa 12. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky prerokovaním návrhu na voľbu členov Správnej rady Tlačovej agentúry Slovenskej republiky. Návrh má parlamentnú tlač 187. Prosím poverenú členku výboru pre kultúru a médiá pani poslankyňu Ľubicu Laššákovú, aby návrh uviedla a podala správu o výsledku rokovania výboru. (Rokovanie o návrhu na voľbu členov Správnej rady Tlačovej agentúry Slovenskej republiky , tlač 187.) [17:55] Ľubica Laššáková Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Dovoľte mi, prosím, ako určenej spravodajkyni výboru predniesť informáciu výboru pre kultúru a médiá o prerokovaní návrhu na voľbu členov Správnej rady Tlačovej agentúry Slovenskej republiky, tlač 187. Nakoľko materiál máme všetci k dispozícii, uvediem ho stručne. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 385/2008 Z. z. o Tlačovej agentúre Slovenskej republiky a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa skončilo dňa 26. februára 2024 funkčné obdobie štyrom členom Správnej rady Tlačovej agentúry Slovenskej republiky. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky sa listom z 20. decembra 2023 obrátil na predsedov všetkých poslaneckých klubov, profesijné a občianske združenia pôsobiace v oblasti médií, kultúry, audiovízie, vedy, vzdelávania, informačných technológií, rozvoja a ochrany duchovných hodnôt, ľudských práv, reprezentujúce alebo zastupujúce profesijné združenia, národnostné menšiny alebo etnické skupiny, iné menšiny alebo registrované cirkvi a náboženské spoločnosti, aby v určenej lehote predložili výboru pre kultúru a médiá návrhy kandidátov na členov Správnej rady Tlačovej agentúry Slovenskej republiky. Výbor dostal návrhy kandidátov, ktoré nájdete v tlači 187. Gestorský výbor posúdil predložené návrhy kandidátov na členov Správnej rady Tlačovej agentúry Slovenskej republiky a konštatoval, že všetci kandidáti spĺňajú všetky náležitosti a predložené návrhy sú v súlade s kritériami uvedenými v § 9 zákona. Výbor pre kultúru a médiá posúdil predložené návrhy kandidátov na voľbu členov Správnej rady Tlačovej agentúry Slovenskej republiky na svojej 7. schôdzi. V prijatom uznesení číslo 10 z 15. februára 2024 vyslovil súhlas s návrhom na voľbu členov Správnej rady Tlačovej agentúry Slovenskej republiky. Návrh na uznesenie Národnej rady, ako aj zoznam kandidátov máte v prílohe materiálu. Vážený pán predsedajúci, ďakujem, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu. [18:10] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pani poslankyňa. Otváram rozpravu, do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ak nie, uzatváram možnosť prihlásenia. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce sa k rozprave vyjadriť navrhovateľka? Nie, ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomtom bode programu. Ďalším bodom programu je druhé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, ktorý prerokovávame v skrátenom legislatívnom konaní. Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 282. Výsledky rokovania výborov sú v tlači 282a. Prosím podpredsedu vlády a ministra životného prostredia Slovenskej republiky Tomáša Tarabu, aby vládny návrh zákona odôvodnil. (Rokovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov , tlač 282.) [18:10] Tomáš Taraba Takže, pán predseda, predsedajúci, dámy a páni, návrh zákona už tu prerokúvavame po niekoľkýkrát, pretože v debate o eliminácii medveďov sme v podstate vždy skĺzli do debaty o aj odstraňovaní náletových drevín. Tak ako som avizoval, na výbore bol daný pozmeňujúci návrh zákona, ktorý po a) na zastavanom území v intravilánoch obcí znižuje obvod kmeňa, ktorý vo výške 130 centimetrov môže byť odstránený, na teda obvod 60 centimetrov. Takže nie 80, ale 60. To, čo chcem povedať, do roku 2016 bola ujednotená jedna, jeden rozmer, a to je 80 centimetrov vo výške 130 centimetrov. Do roku 2016 to tak bolo, po roku 2016 došlo k rozdeleniu, že 40 centimetrov v intraviláne, to znamená, toto zvyšujeme na 60 centimetrov pri zastavaných plochách. V prípade intravilánov, ak pôjde o poľnohospodársku pôdu alebo o trvalý trávnatý porast bude to 80 centimetrov s tým, že krovité porasty budú do šírky 100 metrov štvorcových. A tretiu katergóriu, ktorú tu zavádzame, je, v extravilánoch pri poľnohospodárskych pozemkoch, trávnatých porastoch to bude 90 centimetrov a 200 metrov štvorcových. Zároveň do zákona dávame, že do 15 dní štátna ochrana prírody bude mať právo pozastaviť ten výrub, bude povinnosť ho nahlásiť. V prípade, že sa tam budú nachádzať nejaké vzácne biotopy alebo chránená zóna, tak bude automaticky v lehote 15 dní možné tento výrub pozmeniť aj napriek tomu, že by boli rešpektované tie návrhy plôch, alebo teda tie oprávnenia aj pri tých stromoch, tak, ako to predkladá zákon. Takže tým pádom je ošetrené obe veci, ktoré teda niekto si myslel, že to predkladáme či už kvôli, ja neviem, nejakým developerom, to je, samozrejme, nezmysel. A po druhé, že nám ide o nejaké drancovanie prírody, čo je úplný ďalší nezmysel. Takže pravda je, ktorá zostáva, že ak niekto chce svoju zarastenú lúku, náletové dreviny, kde už má stromy veľkého rozsahu a chce, aby to bol les, nech si to len preklasifikuje ako les, tým pádom sa to bude riadiť aj inými zákonmi. Pokiaľ je to evidované ako poľnohospodárska pôda, tak má podľa zákona o ochrane poľnohospodárskej pôdy povinnosť sa o to starať, aby s touto nečinnosťou nespôsoboval, že tie nálety sa len rozširujú ďalej a ďalej. Absolútne nesúhlasím s tvrdením, že na Slovensku je úplne jednoduché, ľahké a neviem aké vyčistiť tieto pozemky. Neni to vôbec pravda, trvá to v správnych konaniach dnes od troch do desiatich rokov. Dávajú im tam náletové, pri týchto náletových drevinách častokrát povinnosti nejakých ďalších výsadieb, čo nedáva žiadnu logiku, pretože ak raz na tých pozemkoch mala byť len poľnohospodárska udržiavaná pôda a teraz sú tam húštiny, kríky a náletové dreviny, tak logika veci je, že sa to dáva do pôvodného a na to určeného stavu a nie, ešte aby poľnohospodári s týmto niesli náklady. Vyčistenie tých pozemkov vychádza pri jednom hektári približne na 3 000 euro. Štiepka, ktorá sa z toho predáva, poľnohospodári ju predávajú za okolo 200, 300 eur. To znamená, tento argument tiež odpadá, keď tu niekto rozprával, že sa tu ide robiť kvôli obchodovaniu so štiepkou. Na druhej strane ja nepovažujem štiepku za žiaden problém. Práveže celé rakúske Alpy a podobne fungujú na štiepke. To znamená, snáď nie sme teraz v nejakej ére, že už aj štiepka je zlé, aj fosílne palivá všetko je vlastne zlé, už aj štiepka je najnovšie zlé, tak, samozrejme, že tieto dreviny na to použité byť môžu. No a každý, kto sleduje, čo sa deje, ako napríklad PPA teraz pýta poľnohospodárov naspäť peniaze, pretože im chodia merať tiene po kríkoch a stromoch týchto náletových drevín a v obrovských sumách ich nútia vracať tieto platby naspäť, tak tento zákon práve všetky tieto veci rieši. To znamená, desiatky rokov sa čakalo na zrýchlené takéto konania. Myslím si, že tento pozmeňujúci návrh je taký, že môže absolútne každý ten zákon podporiť. Ďakujem. [18:10] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán minister. Dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie poslankyni Zuzane Matejíčkovej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči. [18:10] Zuzana Matejičková Veľmi pekne vám ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne poslankyne a vážení kolegovia poslanci, Národná rada uznesením č. 298 z 21. mája 2024 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2022 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor určila výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Poslanci, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Výbory, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská. Ústavnoprávny výbor uznesením č. 83 z 21. mája 2024 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť. Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 40 z 21. mája 2024 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rady schváliť s pripomienkami. Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch 1 až 5 spoločnej správy spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III spoločnej správy a stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona Národnej rady o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť s pripomienkami. Spoločná správa výborov o prerokovaní predmetného návrhu zákona vo výboroch v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 41 zo dňa 21. mája 2024. V citovanom uznesení ma výbor poveril predložiť Národnej rade spoločnú správu výborov a splnomocnil ma podať návrhy podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu. [18:10] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pani poslankyňa. Otváram rozpravu. Predtým ale, keďže aj do rozpravy je prihlásená pani poslankyňa Stohlová a pán poslanec Sabo, pýtam sa, procedurálny návrh, pani poslankyňa Stohlová. Nech sa páči. [18:10] Tamara Stohlová – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem pekne. Ja by som chcela požiadať o zaznamenanie a nápravu, ak je to možné, chybného vykázania hlasovania číslo 236. Hlasovala som proti. Mám to aj písomne, zanesiem to, ak môžem, keď pôjdem do rozpravy. [18:10] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pani poslankyňa, zaznamenajú to technici. Pokračujeme ďalej. Takže sme v rozprave. Otváram rozpravu ešte raz a pýtam sa... teda sme v písomne prihlásených poslancoch. Za, ako poverený člen poslaneckého klubu, pani poslankyňa Stohlová, nech sa páči. [18:10] Tamara Stohlová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ako sme sa už vyjadrovali viackrát v predchádzajúcich rozpravách k tomuto zákonu, z nášho pohľadu má tento zákon dva základné problémy. Jednak otvára dvere výrubom cenných biotopov, cennej prírody napríklad brehových porastov alebo už starších hájov na nelesnej pôde, ako je napríklad chránený areál v rámci chránenej krajinnej oblasti Záhorie, ktorý sa volá Bežnisko. To je veľmi konkrétny príklad. Jednoducho otvára dvere výrubom cennej prírody všade tam, kde to nespadá do tých správnych katastrálnych chlievikov, ale faktom je to, že tam tá vzácna príroda je, že tam tie chránené živočíchy a rastliny žijú a rastú. Také prípady máme, uviedla som aj jeden konkrétny. Je ich mnoho a my si myslíme, že pokiaľ teda nie je cieľom drancovať prírodu, tak ten zákon je možné zmeniť, ošetriť tak, aby táto, tento typ prírody nebol ohrozovaný, pretože s tým zámerom zákona pomoc poľnohospodárom to nemá nič spoločné. Druhy základný problém, ktorý vidíme, je ten, sa týka obcí a miest, kde zákon otvára dvere neregulovanému výrubu na všetkých pozemkoch mimo verejnej zelene. Ja, samozrejme, teda registrujem ten pozmeňujúci návrh, ktorý nám bol predložený asi tak pred pol hodinou, kedy sme ho aj prvýkrát videli. Aj tu by som chcela apelovať aj na pána ministra, keď, keďže tu je, aby sa dodržiavala tá lehota 24 hodín na predkladanie, pretože ani tým pádom to ja neviem zreflektovať vo svojej rozprave, nie je šanca si ten pozmeňujúci návrh naštudovať, ani sa k nemu nijako vyjadriť. Hoci my sa teda snažíme veľmi konštruktívne pristupovať a opravovať tento vládny návrh, nie je to možné, pokiaľ to naozaj dostaneme za behu do ruky. Čiže ja v podstate reflektujem hlavne to, čo je jadrom tej vládnej novely, ako sme ju videli. A teda tam ten problém ostáva, že bude dochádzať k neregulovanému výrubu na všetkých pozemkoch mimo verejnej zelene, ale tá zeleň v mestách zďaleka nie je len na tých verejne prístupných priestranstvách, mnoho z nich sa nachádza na iných typoch pozemkov a v mestách v súvislosti s klimatickou zmenou, kde naozaj sa stávajú miestami až nežiteľnými. Kvôli horúčavám si musíme ceniť každý kúsok prírody a je potrebné zachovávať tú možnosť samospráv rozhodovať aj o takýchto, o takýchto stromoch na tomto typu pozemku, čiže mimo tej verejnej zelene. Ja viem, že ten pozmeňujúci návrh, ktorý bol predložený, zmierňuje to rozpätie, no stále doňho spadne veľké percento výrubových konaní, s ktorými sa stretávajú samosprávy. Stále bude dochádzať k odlivu financií a stále bude dochádzať k neregulovanému výrubu v prílišnej miere vzhľadom na to, akým environmentálnym krízam čelíme. A v tomto duchu som presvedčená aj o tom, že je to v potenciálnom rozpore s európskou legislatívou, konkrétne s nariadením o obnove prírody. V tomto duchu sme pripravili, alebo teda vzhľadom na tú vládnu novelu aj pozmeňujúci návrh, ktorý potom konkrétne prečíta môj kolega. A aj keď môžem vlastne zreflektovať ten pozmeňujúci návrh, ktorý predložila pred polhodinou vládna koalícia, tak viacero problémov z toho vôbec nerieši, alebo ich rieši polovičato. Ten náš pozmeňujúci návrh, ja som presvedčená o tom, že principiálne neohrozuje ten deklarovaný zámer pomôcť poľnohospodárom, o tom som úplne presvedčená, tento cieľ máme aj my. Takže umožní stále jednoduchší režim pre poľnohospodárov, čo pomôže, mimochodom, aj manažmentu chránených území, pretože častokrát aj pre chránené územia je prínosné, ak sa na nich kosí, ak sa odstraňujú náletové dreviny, alebo ak sa na nich pasie, ale ten, stále ten zákon jednoducho má slepé miesta a má diery, ktoré sa my naším pozmeňujúcim návrhom snažíme zaplátať v tomto teda skrátenom legislatívnom konaní. Vytvára to takpovediac rôzne záchranné siete, brzdy alebo poistky. Čokoľvek, čo by ste si z tých novelizačných bodov osvojili, som presvedčená o tom, že by pomohlo chrániť prírodu a zároveň by neohrozilo ten deklarovaný účel novely. No a ten pozmeňujúci návrh máte k dispozícii už vyše týždňa. Takže ja len znova apelujem na to, aby ste si tie ustanovenia pozreli, zvážili, sú to všetko prínosné veci, pretože opäť, v tomto, v tomto kontexte pomoc poľnohospodárom a zároveň zachovanie ochrany prírody sa nevylučuje, naopak, mnohokrát dopĺňa a mnohokrát máme v tomto smere rovnaké ciele. A opäť, ešte jeden apel si dovolím, tento, táto novela z nášho pohľadu nemá čo ísť skráteným legislatívnym konaním a vidíme to aj v týchto rozpravách aj v rozpravách na výbore, že tá riadna diskusia s zainteresovaním všetkých relevantných subjektov vrátane samospráv, vrátane poľnohospodárov, poľovníkov by prispela k tomu, aby sme naozaj prišli s riešením, ktoré bude kvalitné a s ktorým sa aj tieto jednotlivé subjekty zhodnú, lebo napríklad samosprávy s tou predkladanou vládnou novelou nesúhlasia. Krátko k tým riešeniam, ktoré my navrhujeme v našom pozmeňujúcom návrhu. V oblastiach mimo zastavaného územia navrhujeme, aby v chránených územiach druhého a tretieho stupňa nebolo potrebné na výrub drevín a krovín žiadať súhlas. Nebude tam obmedzenie plošné ani obvodové, ale dávame tam podmienku, aby to bolo v súlade s plánom starostlivosti o chránené územie, pretože každé chránené územie takýto dokument by malo mať, má. Niektoré sú možno neplatné v súčasnosti. Videla som také, ktoré akoby vyexpirovali v roku 2022, čo je problém a nemalo by sa to stávať, opäť nás to motivuje, aby sme takéto dokumenty vypracovávali, a v nich máte presne napísané niečo, k čomu cieli aj tento samotný zákon. Napríklad pri chránenom areáli Bežnisko, ktorý som už spomínala, sa pri jednom type biotopu presne píše, že manažment, ktorý tam má byť uplatňovaný, je odstraňovanie náletových drevín v mimohniezdnom období, zabezpečiť čiastočné a mozaikovité narušenie vegetačného krytu v mimohniezdnom období s ohľadom na výskyt indikačných druhov rastlín a živočíchov. Čiže priamo ten program starostlivosti nám hovorí, že tie náletové dreviny tam treba odstraňovať. Čiže ak máme toto napísané v tom programe, nie je problém aj v oblasti v území s druhým a tretím stupňom ochrany, netreba takýto súhlas, a dokonca tam ani neurčujeme nejaký obvodový alebo plošný limit. Okrem toho navrhujeme, aby tie výnimky, kedy sa to uvoľnené alebo to nové zjednodušené, menej prísne pravidlo uplatňovalo, tak aby sa tieto výnimky nejakým spôsobom systematizovali, pretože už dnes ten vládny návrh umožňuje chrániť na všetkej pôde niektoré tzv. významné krajinné prvky, napríklad aleje alebo remízy. Lenže zákon o ochrane prírody takéto pojmy nepozná. Nepozná ich definíciu, hoci s nimi čiastočne operuje. My navrhujeme, aby sa namiesto týchto pojmov, ktoré môžu byť rozlične interpretované, aby sa používal priamo ten pojem, ku ktorému sa vzťahuje aj dôvodová správa, to znamená, aby umožňoval chrániť významné krajinné prvky, ktoré majú veľmi presnú definíciu priamo v zákone o ochrane prírody a krajiny. A opäť zdôrazňujem, že aj samotná vládna novela vo svojej dôvodovej správe hovorí, že systematizovať chce. Čiže my hovoríme, že táto, toto nové uvoľnené pravidlo sa nemá jednoducho sťahovať na tieto významné krajinné prvky, pretože, pretože tieto, resp. zákon tieto prvky definuje ako tie, ktoré nám poskytujú ekologickú stabilitu, prispievajú k ekologickej stabilite alebo tvoria ráz krajiny, čo je presne to, čo aj pán minister hovorí, že touto novelou nemá byť ohrozené. Ak to ale nechceme, tak to do toho zákonu jednoducho treba dať. Ďalej navrhujeme, aby toto nové pravidlo, uvoľnené pravidlo výrubov sa nepoužívalo ani v prípade, že je drevina súčasťou územného systému ekologickej stability. To je opäť pojem, ktorý pozná a definuje veľmi presne samotný zákon o ochrane prírody a krajiny. Ak si to chcete predstaviť, tak sú to napríklad biokoridory. A zase systematizuje to, pretože takýto pojem už poznáme, čiže nemusíme sa baviť o nejakých, zamieňať remízy za medze, máme k tomu priamo nástroj v samotnom zákone o ochrane prírody a krajiny. Čiže znova poviem, že ak by sme tam tieto pojmy zaviedli, tak výnimky z tých zjednodušených uvoľnených výrubov s väčším obvodom na väčšej ploche nám zabezpečia ochranu tých drevín a len tých drevín a krovín, ktoré majú ekologickú hodnotu a tvoria ráz krajiny. Čo si zase hovorím, pokiaľ toto nie je cieľom tej novely, ničiť prírodu, tak to tam treba napísať, lebo ináč sa to bude diať. Okrem toho teda čo navrhujeme, a to je čiastočne podobné ako to, čo navrhuje ten pozmeňujúci návrh, ktorý sme dostali pred polhodinou, a to je, že tieto, v prípade tých nových zjednodušených výrubov, teda pokiaľ sa jedná o stromy s obvodom kmeňa od 40 cm do 80 cm a v prípade krovín, keď je to plocha medzi 20 metrov štvorcových a 100 metrov štvorcových, tak zavádzame oznamovaciu povinnosť. Veľmi podobne by to fungovalo ako pri údržbe elektrického vedenia. Ja som presvedčená, že toto nevytvára žiadnu zásadnú byrokratickú záťaž pre toho poľnohospodára alebo ktokoľvek, kto tie výroby chce realizovať, ale dáva to informáciu orgánu ochrany prírody, aby sa do toho zainteresoval, aby do toho nejakým, do toho procesu intervenoval, pokiaľ je to potrebné. Čo sa týka zastavaného územia obce, zopakujem, s prehlbujúcou sa klimatickou zmenou je zeleň v mestách a obciach kriticky dôležitá a nielen tá verejná zeleň, ktorá v tom návrhu vládnej novely akoby ošetrená bola a pri nej každý jeden výrub musí byť odsúhlasený a nie je dôvod, keď si raz ceníme tú zeleň v tých mestách, pretože ju potrebujeme aj v súvislosti s horúčavami, tak nie je dôvod, prečo to obmedziť iba na verejnú zeleň a na všetku ostatnú plochu tie pravidlá takýmto spôsobom otvoriť alebo takýmto spôsobom uvoľniť. Pri drevinách teda mimo verejnej zelene navrhujeme ponechať doterajšie pravidlo výrubu bez súhlasu do 40 cm obvodu a do 10 metrov štvorcových plochy. Ja som osobne nepočula vôbec žiaden argument v tomto zmysle, prečo by sa to malo uvoľňovať v mestách a obciach, prečo by sa to malo uvoľňovať v zastavanom území obce, naopak, počula som argumenty zo strany samospráv, že to nechcú, že prídu o financie, že prídu o dôležitú zeleň, o ktorej spolurozhodovať alebo o ktorej rozhodovať chcú, čiže ja tento bod považujem za špeciálne dôležitý. To je asi nateraz všetko a teda konkrétne pozmeňujúci návrh prečíta a uvedie môj kolega Michal Sabo. Ďakujem. [18:25] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Na vystúpenie pani poslankyne dve faktické. Prvá, poslankyňa Kolíková. [18:25] Mária Kolíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne, pani poslankyňa. Ja osobitne chcem reagovať na tú časť, ktorá súvisí s kritikou k pozmeňujúcemu návrhu. Jedna vec je skrátené legislatívne konanie a druhá vec je, aby to skrátené legislatívne konanie malo zmysel, tak jednoducho aj tie pozmeňujúce návrhy musíme mať šancu vidieť a sa s nimi oboznámiť. Osobitne ak pri čítaní pozmeňujúceho návrhu je zrejmé, že odôvodnenie nesedí s textom, pretože určite nie je spresnenie hraničných rozmerov fakt, že sa zväčšuje obvod kmeňa alebo súvislých krovitých porastov. Tak toto neviem, v akej miere môžem vôbec, keby som vychádzala z toho odôvodnenia, že je spresnenie, to jednoducho úplne mení tie parametre, ktoré sme mali predtým tu predložené. Takže vlastne keby sme sa chceli v rýchlosti oboznámiť s pozmeňujúcim návrhom spôsobom, že si prečítame odôvodnenie, tak vlastne to vôbec nesedí. Rovnako odôvodnenie v ďalšej časti, ktoré hovorí, že je to osobitný postup pri výrube drevín v chránených územiach, tak nejakým spôsobom nevysvetľuje tiež to, ako budú kapacitne pripravené na to orgány ochrany prírody, že majú nejakým spôsobom stanovenú lehotu a v tej lehote vlastne majú byť schopné zvládnuť ohlasované výruby a vlastne mali by sme vedieť, že proste sú schopné, ak by chceli niečo zakázať alebo niečo obmedziť, že toto je v nejakom, v nejakej miere vyhodnotené a zvládnuteľné. To tu, samozrejme, nejakým spôsobom z toho odôvodnenia nevyplýva. Ja to považujem za ignoráciu akejkoľvek diskusie, ktorá je jednoducho dôležitá, ak zasahujeme... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [18:25] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pani, pán poslanec Ledecký. [18:25] Vladimír Ledecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ja by som chcel znova upozorniť na nesúlad zastavaného územia. Naozaj desaťročia sa v našej krajine nedal zmeniť, nedala zmeniť hranica intravilánu a extravilánu. To znamená, že všetky naše obce a mestá sa rozrastali do extravilánu. Čiže ak posudzujeme územie podľa intravilánu a extravilánu, je to skreslené, veľmi skreslené a z toho aj vyplýva, že znižovanie toho obvodu kmeňa v intraviláne, pardon, v zastavanom území obce je vlastne bezpredmetné, lebo ten, to zastavané územie obce už dávno prešla prešlo do extravilánu. A tiež ma prekvapilo zvýšenie obvodu kmeňa, zvýšenie obvodu kmeňa až na 90 cm. Ako stále sa tu bavíme o tom, že sa budú rúbať dospelé stromy a že sa dajú využiť naozaj na kšeft, a my to ešte zvýšime. A mali by sme chrániť prírodu a ju nedevastovať. A čo ma, čo ma na tom ešte vyrušuje, že dneska z lesa nemôžme zobrať ani suché konáre, lebo porušujeme zákon. Samozrejme, súvisí to s krádežmi dreva, ktoré, alebo s nelegálnymi výrubmi v lese, ktoré bolo, a teraz mimo lesa zas v extraviláne si môžme alebo budeme môcť po schválení tohto zákonu bez nejakých vážnych postihov vyrúbať les v obvode kmeňa 90 cm a jednoducho si ho zobrať. Myslím si, že to nie je v poriadku. [18:25] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho S reakciou pani poslankyňa Stohlová. [18:25] Tamara Stohlová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo aj za faktické poznámky kolegov, teda kolegyne a kolegu. Ja teda veľmi zdieľam tieto pocity a z tohto celého procesu, ako to tu prebieha. Ďakujem pani poslankyni Kolíkovej za to, že si presne všimla to slovíčko "spresňujú". To je iba jeden z mnohých nesúladov, z mnohých problematických bodov toho procesu a toho, ako vyzerá ten pozmeňujúci návrh. Ako vravím, my sme došli na výbor, dostali sme ho tam na stôl predložený, v momente začal výbor, pričom my máme povinnosť, aby sme predkladali tie pozmeňujúce návrhy 24 hodín dopredu, čo je podľa mňa absolútne minimum, aby bolo možné si ich nejakým spôsobom aspoň pozrieť. Ako sa dá potom viesť o nich debata, či už na výboroch, alebo aj tu v pléne, lebo vlastne nám skončil výbor a v momente nám začala rozprava tu. A ja som si sama uvedomovala, že to, čo hovorím v tej rozprave, jednoducho nereflektuje dostatočne ten pozmeňujúci návrh, pretože nebolo čas ho preštudovať. A ja teda napríklad som nepočula ani na výbore jeden argument, že prečo teda zavádzame pre mestá a obce ten obvod 60 cm, že prečo sme si práve tento rozmer vybrali. Nepočula som argument, prečo napríklad brehové porasty sa týmto pozmeňujúcim návrhom neochránia. Prečo napríklad chránený areál Bežnisko, ktoré som už mnohokrát spomínala ako veľmi dobrý príklad, prečo sa ten takýmto pozmeňujúcim návrhom nechráni. A čo sa týka toho zastavaného územia, ktoré spomínal aj pán poslanec Ledecký, tak ja mám dokonca informáciu, že takto ak to bude schválené, ak sa takto bude o tom pojednávať, tak to bude ešte aj problém v súvislosti s jednou z iks noviel stavebného zákona, pretože tá oveľa prísnejšie s touto definíciou narába. Tak som zvedavá, ako sa s tým potom vysporiada vláda. No a ten pozmeňujúci návrh máte k dispozícii už vyše týždňa. Takže ja len znova apelujem na to, aby ste si tie ustanovenia pozreli, zvážili, sú to všetko prínosné veci, pretože opäť, v tomto, v tomto kontexte pomoc poľnohospodárom a zároveň zachovanie ochrany prírody sa nevylučuje, naopak, mnohokrát dopĺňa a mnohokrát máme v tomto smere rovnaké ciele. A opäť, ešte jeden apel si dovolím, tento, táto novela z nášho pohľadu nemá čo ísť skráteným legislatívnym konaním a vidíme to aj v týchto rozpravách aj v rozpravách na výbore, že tá riadna diskusia s zainteresovaním všetkých relevantných subjektov vrátane samospráv, vrátane poľnohospodárov, poľovníkov by prispela k tomu, aby sme naozaj prišli s riešením, ktoré bude kvalitné a s ktorým sa aj tieto jednotlivé subjekty zhodnú, lebo napríklad samosprávy s tou predkladanou vládnou novelou nesúhlasia. [18:25] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pani poslankyňa. Pokračujeme v rozprave. Pán poslanec Sabo. [18:25] Michal Sabo – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážená hŕstka poslancov a poslankýň, ktorí ste ostali v tomto pléne, ako moja kolegyňa predrečníčka Tamara Stohlová povedala, tak aj upozorňujem, že na záver svojho vystúpenia prečítam pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý sme pripravili, sme si to tak aj rozdelili, že kolegyňa Stohlová vystúpi obsahovo aj. Teraz je to také vlastne zvláštne, lebo ten výbor, na ktorý sme reflektovali už viacerí, tak priniesol absolútne nový vietor do toho obsahu. Čiže čo platilo pred výborom, teraz zrazu neplatí. A chcem tiež zo svojho miesta teraz, keď mám tento priestor, amplifikovať to, čo tu už bolo povedané, že nie je v poriadku to, že od nás sa vyžaduje pravidlo poslať svoj návrh pozmeňujúceho návrhu 24 hodín pred výborom a vice versa to neplatí. To jednoducho nie je v poriadku. Nie je v poriadku, že prídeme na výbor a počas konania výboru nám na stole pristane pozmeňujúci návrh. Nie je to v poriadku, takto by sa to nemalo robiť. Ak rozprávame o rešpekte, tak toto jednoducho nie je rešpekt. Ďakujeme za pochopenie. No a teraz k tomu nášmu spoločnému pozmeňujúcemu a doplňujúcemu návrhu. Vzhľadom na to, že kolegyňa Stohlová už teda naše stanoviská odprezentovala vo svojom vystúpení, tak, pán predsedajúci, začnem čítať náš pozmeňujúci a doplňujúci návrh. A zabudol som si pohár vody. (Vstup predsedajúceho.) Danko, Andrej, podpredseda NR SR Zastavíme čas. Sabo, Michal, poslanec NR SR Ďakujem veľmi pekne. Môžem poprosiť ten pohár vody, ktorý... Ďakujem. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Tamary Stohlovej a Michala Saba k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov. V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladáme pozmeňujúci, nasledujúci pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, tlač 282. V súlade, pardon, vo vládnom návrhu zákona navrhujeme tieto zmeny a doplnenia. 1. V čl. I sa pred bod 1 vkladá nový novelizačný bod 1, ktorý znie: "1. V § 2 ods. 2 písm. c) sa za slovo "remíza" vkladá čiarka a slová "solitér, stromoradie, skupina stromov alebo medza".". Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú. 2. V čl. I sa za bod 2 vkladá nový novelizačný bod 3, ktorý znie: "3 V § 47 ods. 4 sa za písmeno a) vkladá nové písmeno b), ktoré znie: "b) v chránených územiach s druhým a tretím stupňom ochrany, ak je v súlade so schváleným programom starostlivosti o chránené územia,". Doterajšie písmená b) až k) sa označujú ako písmená c) až l). Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú. 3. V čl. I bod 6 znie: "6. V § 47 ods. 4 písm. e) sa za slová "organizácia ochrany prírody" vkladajú slová "alebo ňou poverený subjekt".". 4. V čl. I bod 8 znie: "8. V § 47 ods. 5 znie: "(5) Ustanovenie ods. 4 písm. a) sa nepoužije, ak drevina rastie na cintorínoch, v zastavanom území obce, na miestach voľne prístupných verejnosti (ďalej len " verejná zeleň"), ak je drevina súčasťou územného systému ekologickej stability, tvorí významný krajinný prvok alebo ak ide o výrub dreviny s obvodom kmeňa od 40 cm a súvislých krovitých porastov s výmerou od 10 metrov štvorcových, ktoré rastú v zastavanom území obce a nie sú súčasťou verejnej zelene."." 5. V čl. I sa za bod 8 vkladajú nové novelizačné body 9 a 10, ktoré znejú: "9. V § 47 ods. 8 písm. b) sa za slovo "krajiny" vkladajú slová "alebo ak je nevyhnutný postup podľa § 28" 10. v § 47 sa za odsek 13 vkladá nový odsek 14, ktorý znie: "(14) Mimo zastavaného územia obce pri výrube stromov s obvodom kmeňa od 40 centimetrov do 80 cm meraným vo výške 130 cm nad zemou a pri výrube súvislých krovitých porastov s výmerou od 20 metrov štvorcových do 100 metrov štvorcových sa primerane postupuje podľa § 47 ods. 7 a 8."." Doterajší odsek 14 sa označuje ako odsek 15. Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú. 6. Čl. I sa dopĺňa bodom 10, ktorý znie: "10. V § 90 ods. 3 písm. n) a § 92 ods. 1 písm. q) sa slová "§ 47 ods. 4 písm. b)"nahrádzajú slovami "§ 47 ods. 4 písm. c)".". Žiadam, aby sa o jednotlivých novelizačných bodoch hlasovalo osobitne, teda ako predkladateľ a predkladateľka žiadame, aby sa o jednotlivých novelizačných bodoch hlasovalo osobitne. Pán predsedajúci, skončil som. [18:40] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán poslanec. Dve faktické. Poslankyňa Stohlová. [18:40] Tamara Stohlová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo a ďakujem aj pánovi poslancovi Sabovi. No, ty si podľa mňa opäť dobre zreflektoval ten problematický proces, akým sa tu podávajú pozmeňujúce návrhy a aj ako sa pristúpilo podľa mňa úplne nešťastne a zbytočne k zrýchlenému konaniu v rámci tohto zákona. Ja opäť hovorím, že je to podľa mňa na škodu veci, že ten zákon podľa mňa, môžeme sa baviť o tom, aké sú motivácie, ale obsahuje aj neúmyselné, nedostatočné opatrenia a toto všetko sa malo riešiť v riadnom medzirezortnom pripomienkovom konaní, kde by boli prizvané všetky relevantné subjekty. Samosprávy, jednoducho poľovníci, všetky organizácie, ktoré, aj zainteresovaná verejnosť, proste kto má k tomu čo povedať, tak tie námietky by tam boli odzrkadlené. Veľmi dobre vieme, že práve v týchto konaniach sa veľmi často vychytajú naozajstné problémy a chyby v tých zákonoch. Je to cenný proces a opäť hovorím, že v tomto máme cieľ podobný. My takisto chceme pomôcť poľnohospodárom s byrokraciou. Chceme pomôcť tomu, aby mohli hospodáriť na svojich pozemkoch, pretože ta isto majú spoločný cieľ častokrát aj s nejakými úkonmi, ktoré sa robia v rámci manažmentu chránených území. Čiže hovorím, tu ten cieľ máme rovnaký a podľa mňa úplne zbytočne sme išli takto zrýchlene. Je v tom zmätok. A podľa mňa to vyústi v to, že ten návrh jednoducho nebude kvalitný. Tento, rovnaká situácia je s tými samosprávami. Tie sa k tomu pôvodnému vládnemu návrhu vyjadrili, že s ním nesúhlasia, a teraz ani nemajú čas zreflektovať, čo je v tom pozmeňujúcom návrhu. A to je podľa mňa škoda. [18:40] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Kolíková. [18:40] Mária Kolíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec, za váš pozmeňujúci návrh. Mne je opätovne, naozaj musím to povedať, veľmi ľúto, že k tomuto nie je riadny legislatívny proces. Pretože ja si myslím, že sme tu na jednej lodi ohľadom diskusie, že my sme pripravení podporiť aj jednoduchší výrub drevín a krovín pre poľnohospodárov, ale tá samotná úprava, ktorá súvisí s tými intravilánmi, tak je zrejmé, že toto nie je pre poľnohospodárov. To je prvá vec. To znamená, že ak sú tu nejaké dôvody na skrátené legislatívne konanie, ktoré tu boli a majú súvisieť s ochranou poľnohospodárov, aby sme im umožnili si vyčistiť ich polia, tak je zrejmý vlastne ten samotný návrh, ktorý tu máme pred sebou, že proste to nie je pravdou, ale aj z vášho návrhu vyplýva, že my sme pripravení proste zjednodušiť ten proces pre poľnohospodárov, ale ten, ten návrh vo svojej podstate vlastne im naozaj nepomáha. Pretože to, čo poľnohospodári potrebujú, je, aby aj finančne dostali výpomoc na to, aby si vedeli vyčistiť tieto pozemky. Aj ten argument, ktorý tu odznieval, keď vy ste tu neboli, pán minister, a bol tu pre vás zastupujúci minister Takáč, bol, že berme do úvahy situácie, že tie pozemky sú zdedené a dedičia sa dostali k pozemkom, o ktoré sa nestarali, teda tí poručitelia a je to pre nich teraz finančne náročné. Ale pri takomto prístupe to môže znamenať, ak im my inak nepomôžeme, že prídete možno o rok o dva alebo ďalšia vláda príde, že teda nebude to toľkoto centimetrov, ale bude to raz toľko. Pretože rovnako na to nebudú jednoducho pripravení tí poľnohospodári finančne, aby to zvládli. Že akože to by malo ísť naozaj ruka v ruke. [18:40] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho S reakciou na faktické poslanec Sabo. [18:40] Michal Sabo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ja len v krátkosti, pretože pán minister povedal, že chce reagovať. Dodám, že ono, samozrejme, že máme veľa otázok a veľa nevyjasneného, hlavne keď sa to robí takto z rýchlika, že nemáme čas ani reflektovať, zreflektovať. Lebo nič by sa nestalo, keby napríklad výbor o tomto konkrétnom pozmeňujúcom návrhu, ktorý prišiel od pána predsedu výboru, od pána Huliaka sme dostali dnes. Aj v tom reálnom čase, ako sme ho dostali, ale keby sa ten výbor konal o ôsmej ráno pred ďalším rokovacím dňom zajtra, tak by sme mali aspoň, že v tom celkovom rámci toho šialene rýchleho legislatívneho procesu by to bola, že nanosekunda, ale aj tá by bola dôležitá pre nás, aby sme si preštudovali. Áno, niekto môže povedať, že sú to len dve A4, ale v tom, v tom chvate, keď ste na výbore, jednoducho nemáte čas a priestor pokojne zvážiť každú jednu bodku, každú jednu čiarku, ktorá v tom návrhu je, a sami dobre vieme, že diabol sa skrýva v detailoch. Takže, takže naozaj prosím aj vás, pán minister, apelujem naozaj, že do budúcna skúsme to, prosím, inak. Už len kvôli tomu vzájomnému rešpektu. Naozaj že nič by sa nestalo, keby ten výbor bol zajtra o ôsmej ráno a mali by sme trochu času sa na to pozrieť. Ale požiadali ste teraz, že chcete vystúpiť, tak vás budeme radi počúvať. [18:40] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán poslanec. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Takže uzatváram možnosť prihlásenia do rozpravy ústne a o slovo požiadal aj pán minister Taraba. Nech sa páči. [18:40] Tomáš Taraba – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne. Chcel by som sa vyjadriť ad jedna k tým jednotlivým bodom a potom k samotnému procesu. Ja som hovoril už pánovi Hlinovi, keď som sa tu s ním rozprával, že neprídeme s pozmeňujúcim návrhom. To, kedy bude výbor, mne tiež bolo oznámené, že bude dnes. Viete, že v podstate včera sa rozhodlo, že bude, že bude parlament. To znamená, ja už som tu, budem tu aj zajtra. Samozrejme, že beriem, že 24 hodín predtým by mal byť daný, preto aj ja som rátal, že to bude dané ráno, ale kvôli, jak hovorím, tej korektnosti, ak nebude ten zákon, by som povedal, dostatočne s vami prerokovaný, tak úplne v kľude to môžme nechať to hlasovanie finálne na júnovú schôdzu. Ja to, ja to nebudem tlačiť. To znamená, na to dávam verejný prísľub. To, čo som povedal, že áno, naším záujmom, žiadnym záujmom nie je tu nejak pomáhať, pomáhať developerom, preto sme znížili do roku 2016, to je podstatná informácia, do 80 cm obvodu kmeňa bola ustanovená jednotná vlastne úroveň týchto výrubov. V dvetisícšestnástom sa to začalo diferencovať. Ja evidujem, že existujú mestá, obce, ktoré si z toho robili akože zdroj príjmu, že ľuďom nariaďujú výsadby, a myslím si, že by mohli zdroj príjmu si urobiť napríklad aj z toho, že budú od ľudí žiadať, aby si udržiavali pozemky. Práve tým, že sme konfrontovaní s tým, že je veľmi veľa intravilánnych plôch, ktoré nie sú, môžete ísť napríklad, napríklad do Pezinka, kde vidíte obrovské plochy v intraviláne, ktoré nie sú obhospodárené a kde naozaj tieto problémy sú. A takých miest je veľa. K tomu čo, k tomu čo bolo po, to znamená, že áno, existujú, existujú plochy, kde si myslím, že 60 cm, keď sa bavíme o takomto náletovom v podstate strome, to nie je žiaden problém. O tom som hlboko presvedčený. To, čo rovnako nie je žiaden problém, na zdravie, to, čo rovnako nie je žiaden problém, je definovať ochranu solitérov a podobne. Veď poväčšine ten solitér má už z titulu ten kmeň väčší, ako je pri napríklad tých 80 cm. A k pointe, čo, pani Kolíková, ste povedali, že malo by s tým ísť finančné vysporiadanie, to je teraz tá realita, že my sme konfrontovaní s poľnohospodármi, ktorí presne, však vieme, v osemdesiatom deviatom, keď sme začali vracať rodinám pozemky, už to neboli poľnohospodárske rodiny, už drvivá väčšina z tých ľudí sa k poľnohospodárstvu nevrátila, nemala, časť tých ľudí naozaj to nechala úhorom, tie pozemky teraz sú buď prededované, ehm, v dedičných konaniach, alebo sú predané a sú konfrontovaní teraz poľnohospodári alebo noví nadobúdatelia s tým, že chcú si to vyčistiť. Oni si to za vlastné peniaze chcú vyčistiť. Boli sme v Detve, kde poľnohospodári tvrdili: My si to chceme vyčistiť, nás to stojí 3,5-tisíc euro na hektár, štiepka z toho, ktorú teda budú mať, lebo bolo povedané, že sa to ide robiť kvôli biznisu so štiepkou, z toho predajú za 200 – 300 euro, ale náklady sú tritisíc euro. Len problém je, keď tam ešte niekto nabehne a povie im: No viete, ale toto už je náhradná výsadba, a teraz dá im k tomu ďalší účet, 20-, 30-, 40-tisíc euro, a vtedy do toho nikto nepôjde. Slovensko nemá, poviem pravdu, podľa mňa finančné prostriedky na to, aby niekomu platilo, že aby si išiel udržiavať svoje vlastné pozemky. Ja si myslím, že tie milióny dnes skôr sa pýtajú do zdravotníctva, do školstva a skôr povedať ľuďom, že viete čo, ak máte pozemky, tak si ich poďte obhospodáriť vy sami, tu máte návod, že áno, preto sme tam dali napríklad, aby 15 dní, aby 15 dní mala povinnosť štátna ochrana prírody, ak by mala informáciu, že sú tam nejaké biotopy, však to sú mapy, oni vedia, kde čo je, aby vedeli hneď zareagovať v prípade, že by tam bola nejaká, nejaká oblasť takéhoto záujmu. To znamená, táto oblasť tu je poriešená úplne jasne. A hovorím ešte raz: naším záujmom, tu je 200-tisíc hektárov poľnohospodárskej pôdy, ktorá dnes je zalesnená, zaburinená, keď niekto chce zo svojej lúky urobiť les, nech si zmení funkčné využitie, nech to zaregistruje ako les, tým pádom je to v úplne inom režime, ale aby sme sa pozerali donekonečna ešte 10, 20, 30 rokov, ako sa rozširujú tieto plochy nekontrolovaným spôsobom, pretože to je v niektorých lokalitách, že najskôr to bolo 20 % plôch, potom 40, potom 60, nakoniec oni takto jeden za druhým to nechávajú úhorom. Takže, takže, hovorím ešte raz, v prípade, že k tomuto, by som povedal, prerokovaniu v tejto, tejto podobe, ja si tieto vaše návrhy pozriem, hovorím, tieto solitéry a podobne, s tým problém absolútne nie je, tak nemám potom žiaden problém posunúť to hlasovanie na jún samotný. Ďakujem. [18:40] Andrej Danko – Vystúpenie v rozprave Ďakujem, pán minister. Na vystúpenie pána ministra štyri faktické. [18:40] Tamara Stohlová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo aj za vystúpenie pána ministra. Ja teda úplne hlavnú vec, ktorú si z toho beriem a ktorú vítam a ktorú by som bola veľmi rada, keby sa aj stala, ak je to, ak myslíte vážne, že ste ochotný posunúť to hlasovanie na jún, tak my to určite vítame a hlavne apelujem na to, aby v tom medziobdobí sa udiala aj potrebná diskusia. Ja hovorím, že tie samosprávy s tým plošne jednoznačne nesúhlasia, a myslím si, že je tam z rôznych pohľadov kopa dier, ktoré by sa ešte zišli zaplátať, a ten návrh v konečnom dôsledku by mohol byť užitočný a zároveň by nemusel spôsobovať to, o čom som hovorila, že proste bude ohrozovať prírodu. Keď to nie je váš cieľ, tak toto je ten priestor a ak to nemá byť len pro forma, tak tá debata by tam mala nejaká prebehnúť a ja si myslím, že z vašej pozície je to možné aj mimo nejakého medzirezortného pripomienkového konania. Nie je problém takéto, takéto nejaké stretnutie uskutočniť, a teda ja som zvedavá, ako k tomu nakoniec pristúpite. Ak by sa to udialo, tak ja si myslím, že ten návrh to môže posunúť len k niečomu lepšiemu, kvalitnejšiemu, pokiaľ by ste si zobrali do úvahy aj to, čo si z takej diskusie vezmete. Ďakujem pekne. [18:40] Andrej Danko – Vystúpenie v rozprave Pán poslanec Ledecký. [18:40] Vladimír Ledecký – Vystúpenie v rozprave Ja by som chcel reagovať na pána ministra v jednej veci a to, že obce nejakým spôsobom sa obohacujú na tom výrube a náhradnej výsadbe. Tak chcem povedať, že obce, samosprávy rozhodujú len v intraviláne o náhradnej výsadbe a to len pre fyzické osoby a okresný úrad životného prostredia rozhoduje v intraviláne o právnických osobách a v extraviláne o všetkých. To znamená, že keď pán minister hovoril, že obce nejakým spôsobom na tom participujú, tak to vôbec nie je pravda a vlastne okresný úrad to robí v zmysle zákona. Takže keď sa, pán minister, vám to nepáči, tak treba zmeniť ten zákon, aby keď vydáva okresný úrad rozhodnutie, aby tá náhradná výsadba nebola tak striktne nariaďovaná, ako je nariaďovaná. Takže ďakujem veľmi pekne. [18:40] Andrej Danko – Vystúpenie v rozprave Pán poslanec Hlina. [18:40] Alojz Hlina – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne. Ja potom v rozprave vysvetlím aj sa ospravedlňujem za to, že nemám na sebe sako a vysvetlím okolnosti. Mne to je hrozne ľúto, lebo dneska sme cirka o jedenástej schvaľovali také uznesenie, za ktoré som hlasoval, samozrejme, za, cirka desať minút potom som si podával ruku s pánom ministrom a pán Huliak ma presviedčal, že výbor bude zajtra ráno o ôsmej, preto som odišiel do Senice na výjazd, hej, teraz som letel zo Senice sem, lebo mi naozaj bytostne na tejto téme záleží a asi sa neposúvame. Hovorím, ľudsky je mi to ľúto, je mi to čudné, škoda, mal som pocit, že sa to možno zmení. A to samotné, čo sa teraz vlastne sa teraz udialo a ten pozmeňovací návrh v podstate dokazuje to, čo som hovoril od začiatku, že táto novela nie je kvôli medveďom, táto novela nie je kvôli tomu, že poľnohospodárom zarastajú pozemky, táto metóda, či tento návrh je preto, že developeri, tí najväčší, chcú ušetriť odhadom tri až päť miliónov euro, teraz zistili, že Hlina robí cirkus, tak ste dali kompromisný návrh, z 80 sa to mení na 60, tak neušetria tri až päť miliónov, ale ušetria jeden a pol až dva. Stále dosť. Len je to hrozné v kontexte tej doby, ktorú žijeme, mi to príde také hrozne nízke, také malé, také slabé, použil by som aj expresívnejší výraz, ale budem ctiť tú dohodu, ktorú sme sa k nej prihlásili hlasovaním ráno o jedenástej. Ale ľudsky mi je to ľúto, mal som pocit, že sa niekde posúvame. [18:40] Andrej Danko – Vystúpenie v rozprave Pán poslanec, bol som pri tom, keď sa určoval čas toho výboru, určite nebol úmysel vám ublížiť a ospravedlňujem sa vám, vzniklo to z hektiky rokovania a určite vás nechcel oklamať pán Huliak. Nech sa páči, pán poslanec Pročko. [18:40] Jozef Pročko – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne. Povedali ste tri veci, pán minister, že ľudia, tu máte pozemky, poďte si ich obhospodáriť. A ľudia, čo si nechcú obhospodáriť tie pozemky, čo si ich chcú nechať tak, ako si ich chcú nechať? Nechajte na ľudí, nech si to sami robia. Vy dávate do zákona a rozprávate, že keď niekto, niekto si to neurobí, no tak musí dodržiavať zákon, kde je sloboda tých ľudí, čo majú sa rozhodnúť? Ale bod dva, to je krása! Vy ste povedali 200-tisíc hektárov zalesnenej pôdy tu máme. Toto je to, toto je ten pravý dôvod, žiaden medveď! Nekontrolovateľne sa rozširujú plochy, to nie je pravda, to nie je pravda! Že sa nekontrolovateľne rozširujú plochy? Tak tie náletové plochy idú, ale kde je poľnohospodárska pôda, tí poľnohospodári si to ošetrujú, tí poľnohospodári si to robia. To je, prepáčte, pán minister, tak zavádzate, tak ste zavádzali vo svojom vystúpení. A vôbec nie je pravda, že si to tí ľudia nemôžu urobiť sami a na to sa čaká desať rokov. To je, to je také zavádzanie! Sú možno jeden-dva prípady, kde sú tam nejaké problémy s majiteľmi, ja osobne viem o jednom, že sú tam traja a nevedia sa dohodnúť, tak sa čaká desať rokov. Ale opakujem môj príklad, ja som si chcel vyčistiť trvale trávnaté plochy a mne to za dva mesiace dali, ale musel som tam nechať dva stromy, ktoré mali väčší priemer ako 20 cm v obvode nad 130 cm. A ja sa fakt pýtam, ako vy skontrolujete ten výrub, ako vy skontrolujete, alebo koho vy pošlete a poviete tak tento strom tuto nebol dobre vyrúbaný a on povie bol dobre vyrúbaný, v 130 cm mal tých 40, teda 60 cm . To je neskontrolovateľné! [18:40] Andrej Danko – Vystúpenie v rozprave Pán poslanec, teda ospravedlňte ma, s reakciou na faktické pán minister Taraba. [18:40] Tomáš Taraba – Vystúpenie v rozprave Dámy a páni, práve tu je vidieť ten rozdiel, že, pán Pročko, že vy vôbec nerešpektujete, že existuje zákon na ochranu poľnohospodárskej pôdy. Ten zákon prikazuje tomu, kto má poľnohospodársku pôdu, sa o ňu starať a práve preto, aby tá pôda nedegradovala. Takže ak toto nechápete, tak už to nepochopíte, myslím si, tieto záležitosti, budete si tu stále rozprávať, že vlastne je výsada niekoho, výsada niekoho je nechať zdegradovať celý ten pozemok, tak práve preto štát môže povedať, keď to necháš v tomto stave, tak buď budeš platiť vyššie poplatky, alebo ťa to prinútime vyčistiť. A keď niekto tam chce mať krásny les, tak si to preklasifikuje na les. Takto to funguje v každom jednom civilizovanom svete. Tak ako niekto má pozemok a nemôže si z toho robiť skládku, presne podľa tejto logiky, však čo mi do toho idete rozprávať, však to je môj pozemok, ja si tu urobím skládku na toxické odpady a čo vy tu budete rozprávať! To je presne táto istá logika. Sú niektoré normy a buď ich rešpektujete, alebo ich nerešpektujete, v opačnom prípade to je obyčajný bordel a anarchia. Pokiaľ ide, pán Hlina, o tieto vaše poznámky, ako sa tu robia pre developerov veci a podobne, toto je presne tá zmena, ktorá je vidieť, že s vami nikdy nenastane. Tieto vaše čierne okydávania, ktoré tu vediete, presne toto sú tie reči, ktoré ste voči Ficovi tu viedli, presne tieto reči. Tak teraz akých jeden a pol milióna, kto ide ušetriť, tak chcete povedať, kto si to objednal, aký tento zákon? Ja som tu jasne povedal, že toto je kompromis medzi tým, že máte v intravilánoch plochy, ktoré sú zarastené napriek tomu, že sú to poľnohospodárske pozemky alebo vinice. Môžete ísť do malokarpatského regiónu, kde nájdete obrovské intravilánne plochy, ktoré sú dnes náletové dreviny a práve preto pre nich 40 cm je nič. Na druhej strane, keď hovoríte 80 cm je veľa, napriek tomu, že to do dvetisícšestnásteho tak bolo, tak kompromis, áno, medzi 80 a 40 je 60. [18:40] Andrej Danko – Vystúpenie v rozprave Ďakujem. Pokračujeme v rozprave, pán poslanec Janckulík, pripraví sa pán poslanec Pročko. [18:40] Igor Janckulík – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, v súvislosti s predloženým vládnym návrhom sme o problematike drevín diskutovali s časťou odbornej verejnosti, výsledkom čoho sú zmeny, a preto podávam tento pozmeňujúci návrh. Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Čaučíka, Jozefa Hajka a Igora Janckulíka k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov, tlač 282. V čl. I bod 2 znie: „2. V § 47 ods. 4 písmeno a) znie: „a) v zastavanom území obce, na ornej pôde, v brehových porastoch a v iných líniových a pásových drevinových porastoch, na stromy s obvodom kmeňa do 40 cm, meraným vo výške 130 cm nad zemou, a súvislé krovité porasty s výmerou do 20 m2,“.“ Odôvodnenie: Pôvodnú právnu úpravu treba ponechať pre intravilány obcí, oráčinovú krajinu, brehové porasty a iné líniové a pásové porasty, keďže tieto v krajine plnia aj dôležitú úlohu biokoridorov. Vo vymenovaných prípadoch totiž drevinové porasty tvoria kľúčovú zložku zelenej infraštruktúry krajiny, ktorá spoločnosti poskytuje dôležité ekosystémové služby, ako je napr. regulácia miestnej klímy, zadržiavanie vody, ochrany pôdy pred eróziou, podpora biogeochemických prvkov (vrátane sekvestrácie uhlíka), čistenie a ozdravovanie ovzdušia, vytváranie biotopov pre rastliny, huby a živočíchy vrátane početných ohrozených a chránených druhov. Treba vedieť, že náš svet v súčasnosti čelí dramatickému úbytku biodiverzity a EÚ ani Slovensko nie je výnimkou. V EÚ prudko klesajú napr. populácie hniezdiaceho vtáctva – od roku 1980 ide o úbytok až 560 – 620 miliónov vtákov vrátane kedysi bežných druhov. Najväčší pokles je práve v poľnohospodárskej krajine v dôsledku úbytku prírodných biotopov, vysokej chemizácie a intenzifikácie agrotechnických postupov. Iba od r. 2000 sa počty bežných druhov vtákov viazaných na tento typ krajiny znížili o 24 %. Významne klesajú aj populácie opeľovačov vrátane blanokrídleho hmyzu a motýľov. Ponechanie pôvodného znenia novely by plošným uvoľnením podmienok výrubov drevín vysoko pravdepodobne viedlo k výraznému oslabeniu zelenej infraštruktúry nelesnej krajine a tým k strate významných ekosystémových služieb, od ktorých závisí existencia a prosperita spoločnosti. Navyše na mnohých miestach, predovšetkým v intenzívne využívanej krajine južného Slovenska nelesná drevinová vegetácia už teraz výrazne chýba. V zastavanom území obcí zelená infraštruktúra oživuje prostredie a svojimi ekosystémovými službami priaznivo ovplyvňuje zdravie a kvalitu života ľudí – najmä reguláciou miestnej klímy, zadržiavaním vody, čistením a ozdravovaním ovzdušia, ochranou pred hlukom, ochranou pôdy pred vodnou eróziou a celkovým skrášľovaním a spríjemňovaním prostredia. Drevinové porasty na ornej pôde sú základom ekologickej, resp. zelenej infraštruktúry, ktorá je kľúčová pre vytváranie a udržanie podmienok pre život v krajine a tým aj pre poľnohospodársku produkciu, pretože vyvažujú ekologicky labilné oráčinové ekosystémy a sú tiež základom pre zníženie aplikácií agrochemikálií a biologický boj proti poľnohospodárskym škodcom. Brehové porasty a iné líniové a pásové drevinové porasty sú významnými biokoridormi, udržiavajú ekologickú konektivitu – prepojenie biotopov v krajine, čím zabraňujú izolácii populácií voľne žijúcich druhov v dôsledku fragmentácie prírodných a poloprírodných biotopov. Tieto porasty sú tiež významnými útočišťami ohrozených a chránených druhov organizmov; spevňujú brehy vodných tokov a v značnej miere chránia povrchové vody pred znečisťovaním a tým aj sladkovodné organizmy pred nebezpečnými toxickými látkami. Pre zabezpečovanie ekologickej konektivity v krajine a pre udržanie jej ekologickej stability (ekologickej odolnosti aj reziliencie krajiny voči jej najrôznejším narušeniam) sú veľmi dôležité aj prvky územných systémov ekologickej stability (ďalej len „ÚSES“), osobitne ich ekologická kostra, ktorú tvoria biocentrá, biokoridory, genofondové plochy a interakčné prvky. Keďže regionálne a miestne ÚSES nie sú vždy verejne dostupné, nezaradili sme ich do pozmeňovacieho návrhu, aby sme poľnohospodárom nesťažili postupy pri odstraňovaní náletu na trvalých trávnych plochách. Odporúčame však, aby tam, kde sú ÚSES-y dostupné, boli brané do úvahy. Napokon vytváranie a udržiavanie ÚSES je aj podľa zákona č. 543/2002 Z. z. verejným záujmom. Záverom zhrnuté, zelenú infraštruktúru v nelesnej krajine posilňovať a chrániť ju tiež ako základný biologicko-ekologický nástroj adaptácie krajiny na súčasné globálne výzvy, predovšetkým zmenu klímy, úbytok biodiverzity, znečisťovanie prostredia širokým spektrom znečisťujúcich látok, vyčerpávanie vodných zdrojov, zmeny využívania krajiny vrátane fragmentácie biotopov a ďalšie. Napokon k tomu Slovenskú republiku zaväzujú aj medzinárodné dohovory na ochranu biodiverzity, najmä dohovor o biodiverzite, naň nadväzujúca stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 20230, ako aj viaceré domáce stratégie a koncepcie, ktoré zdôrazňujú zachovanie, posilnenie a obnovu integrity a tým aj ekologickej odolnosti a reziliencie ekosystémov a zvýšenie rozlohy prírodných ekosystémov. Z týchto dôvodov je vo vymenovaných prípadoch potrebné ponechať pôvodné ustanovenie, ktoré umožňuje výrub drevín s obvodom kmeňa do 40 cm meraným vo výške 130 cm nad zemou a súvislé krovité porasty s výmerou do 20 m2. U krovitých porastov tu odporúčame zvýšiť limit z 10 m2 na 20 m2. 2. V čl. I sa za bod 2 vkladá bod 3, ktorý znie: „3. V § 47 ods. 4 sa za písmeno a) vkladá nové písmeno b), ktoré znie: „b) mimo zastavaného územia obce, na trvalých trávnatých porastoch76aa), s obvodom kmeňa do 80 cm meraným vo výške 130 cm nad zemou a na súvislé krovité porasty na trvalých trávnych porastoch s výmerou do 100 m2,“.“ Doterajšie písmená b) až k) sa označujú ako písmená c) až l). Poznámka pod čiarou k odkazu 76aa znie: „Zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon).“ Odôvodnenie: Ide o pôvodné v novele navrhované ustanovenie, ktorého cieľom je pomôcť poľnohospodárom a odbúrať doterajšiu byrokraciu pri odstraňovaní náletu na poľnohospodárskych pozemkoch. V podstatnej miere ide o nálet na trvalých trávnych porastoch, kde sa znížila intenzita ich využívania. Okrem toho, že toto opatrenie pomôže poľnohospodárom, môže pomôcť aj pri obnove významných nelesných biotopov, ako sú v tomto prípade predovšetkým druhovo pestré lúky a pasienky. Túto pomoc pre poľnohospodárov vítame, avšak zdôrazňujeme, že je namieste iba na zarastených trvalých trávnatých porastoch evidovaných v katastri nehnuteľností a mimo zastavaného územia obce. Vo všetkých ostatných prípadoch je uľahčenie výrubu dreva v nelesnej krajine vysoko nežiaduce. Z toto dôvodu považujeme za dôležité v predmetnej novele explicitne stanoviť, že uvoľnenie pravidiel pre výruby drevín sa týka iba trvalých trávnych porastov. 3. V čl. I sa vypúšťa bod 3. Odôvodnenie: V novele navrhovanej MŽP sa odporúčal vypustiť bod c), ktorého pôvodné znenie znamená menej striktné podmienky pre výruby drevín v záhradách a v záhradkárskych osadách. V zmysle spomínanej novely MŽP bolo vypustenie tohto bodu logické. Avšak v prípade, ak prijmeme návrh, že výrazné uvoľnenie výrubov drevín v nelesnej krajine sa má týkať iba trvalých trávnych porastov, potom má ponechanie pôvodného znenia bodu c) význam, pretože uľahčuje život drobných poľnohospodárov v záhradách a v záhradkárskych osadách. 4. V čl. I bod 8 sa v § 47 ods. 5 za slovo „solitér“ vkladajú slová „skupine stromov,“. V pôvodnom znení textu podľa ods. 5 sa uvádzala aj skupina stromov, ktorá podobne ako solitérny strom môže v nelesnej krajine predstavovať významný interakčný prvok územného systému ekologickej stability. Predpokladáme, že táto skupina drevín vypadla z novely iba nedopatrením. Skupina stromov a remíza nie je totiž vždy to isté, pretože remízu môžu tvoriť ostrovčeky rôzne malých stromov a krov, často ju však môžu vytvárať iba kroviny. Ďakujem, skončil som. [18:40] Andrej Danko – Vystúpenie v rozprave Ďakujem, pán poslanec. Na vystúpenie pána poslanca jedna faktická, pán poslanec Majerský. [18:40] Milan Majerský – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne, pán poslanec, za pozmeňujúci návrh. Pán minister, keby som mohol na vás zareagovať, podľa mňa bude aj dobré riešenie aj to, čo ste vraveli kolegom z PS-ka, že by sa ten zákon stiahol a ešte raz rozdiskutoval, posunul do júnového, keď to bude možné, aby sme si tu niektoré veci rozdiskutovali. Myslím si, že to bude prijateľné pre obidve strany, lebo je tu veľa premenných, ktoré nie sú jasné, a myslím si, že máme zhodu na tom, že ten zákon by bolo dobré, aby sa tam vychytali muchy, ako hovorí aj kolegyňa Tamara, takže budeme radi, ak sa to posunie, veľmi to privítame. Ďakujem. [18:40] Andrej Danko – Vystúpenie v rozprave Ďakujem. Do rozpravy je prihlásený pán poslanec Pročko, pripraví sa pán poslanec Hlina. [18:40] Jozef Pročko – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne. Milé kolegyne, milí kolegovia, ja som tu tiež bol ráno a hlasoval som za to uznesenie a musím povedať, že pán Hlina dnes povedal svoj názor a ja súhlasím s jeho názorom, že to je kšeft a že na tom bude niekto kšeftovať. Je to jeho názor. Ja neviem, pán Taraba, či vy ste tu neboli, ale zase ste zaútočili naňho, no to bolo pre mňa neprijateľný spôsob, ako ste to urobili. A ja by som vás chcel poprosiť, teda ak ste prijali to uznesenie, skúste aj vy trochu inak začať komunikovať a keď nie, tak nie. Tak nie. Chcem povedať, že tento zákon je to, čo tu viacerí povedali, je to naozaj kšeft. A najprv filozofia bola, že to skrývali za medveďa. Potom zistili, že lepšia filozofia je, keď budeme rozprávať o tom, že vlastne je to ochrana poľnohospodárskej pôdy, veď my ideme ochraňovať našu poľnohospodársku pôdu! Nie je to pravda, milí Slováci, nejdú ochraňovať poľnohospodársku pôdu, opäť sa vraciame do toho, že naozaj ideme vyrúbať 200-tisíc hektárov, 200-tisíc hektárov zalesnenej pôdy. Nikto neskontroluje... nikto neskontroluje, aký strom vyrúbali, vo výške meter tridsať aký mal obvod. Nikto nikdy neskontroluje. A teda, teda, keď budú vyrúbavať tie lesy, ktoré teraz sú na tých TTP pozemkoch, ako zabezpečia, aby sa nevyrúbali tie stromy, ktoré majú väčší obvod? Pre každého normálne uvažujúceho človeka, ktorý tu bol v parlamente, prípadne je, žije na Slovensku a videl tie vlaky, tak je to naozaj jasné. Dvestotisíc hektárov zalesnenej pôdy. Je to, ja... ja neviem, čo mám na to povedať, pretože pán minister naozaj nehovorí pravdu, že tu desať rokov trvá, že tu desať rokov trvá, keď si niekto chce svoje TTP pozemky vyčistiť. A rozpráva o tom, že podľa zákona teda je ochrana poľnohospodárskej pôdy. Áno, ale keď niekto nechce na tej svojej poľnohospodárskej pôde, keď nechce tam pestovať alebo chovať kravičky, lebo naozaj tá orná pôda je v 90 % vyčistená, to je, to je v poriadku, ale keď na tých TTP pozemkoch nechce chovať tie kravičky, tak pán minister hovorí, ale veď to je zákon, Pročko, vy čo rozprávate, veď vy sa máte starať o tú svoju pôdu! Je to moja pôda, je to moja pôda TTP a keď tam chcem mať les, tak pán minister hovorí, ale, Pročko, veď choď si zmeniť na les, choď si to zmeniť na les! Ale je to moja pôda, prečo sa mi vy staráte do toho, čo tam bude, prečo sa mi staráte? Tak ja chcem mať TTP a chcem tam mať stromy. A keď tam nechcem nič pestovať, tak vy mi poviete, že, pán minister hovorí, že, Pročko, vyčisti si to a bude to TTP. A potom čo, keď tam nechcem chovať kravy a ovce, čo mi poviete? Musíš tam chovať kravy a ovce? A s tou skládkou, to bolo neskutočné, pán minister, ako zavá... prepáčte, prihláste sa do rozpravy, prosím vás, neskáčte mi do reči. Prosím vás. Skládku si tam dajte, povedal. Každý normálny človek, ktorý sa stará o svoju pôdu, pán minister zase zavádzal a rozprával: Budú si tam dávať skládky, budú si... Nebudú si tam ľudia dávať skládky, lebo nemôžu, pretože to je protizákonné a na toto by malo ministerstvo životného prostredia dávať pozor. Skládku si tam dajte! To je, pán minister, naozaj ako vaše invektívy, sú... to je... Ráno sme hlasovali o uznesení a toto, čo robíte, to je úplne, úplne niečo iné, úplne niečo iné. Celý tento zákon nie je o tom, že my ideme zistiť, že kde je medveď, nie je o tom, aby sme išli pomôcť poľnohospodárom, aby sme, naša pôda aby bola, poľnohospodárska pôda taká, aká má byť. Koľko tých štátnych 200-tisíc hektárov pozemkov, na koľko sa bude pestovať a budú sa chovať ovce a budú sa chovať kravy. Všade vo svete, všade vo svete sa dejú veci, že ľudia naozaj vo vyspelých krajinách sadia stromy, sadia, zalesňujú tú pôdu, pretože naozaj ekologická kríza tu je. No my ideme vyčistiť 200-tisíc hektárov zalesnenej pôdy, prípadne krovín, kde naozaj žijú, kde žijú tieto biotopy niektoré, ktoré sú veľmi vzácne. A, pán minister, keď ste tu rozprávali o tej ochrane pôdy, tak si pozrite k tej ochrane pôdy, ako sa má starať ten majiteľ o tú pôdu. A tam je aj napísané, že ak sú tam vzácne biotopy, tak ten človek sa má o to starať spôsobom, aby tie vzácne biotopy tam zostali. Nie je pravda, opakujem, nie je pravda, že sa to ide robiť kvôli poľnohospodárom, lebo každý jeden poľnohospodár si tú pôdu svoju, kde chce na tých svojich TTP pozemkoch pásť kravy a ovce, vyčistí. A nie je pravda, že keď štát vyčistí tie TTP pozemky, tak to bude to, čo pán minister tu rozprával, že budeme musieť, alebo vlastne veď by sme mali na tých pozemkoch, to sú trvalé trá... teda poľnohospodárska pôda, nech sa využíva. Štát zabezpečí, že sa bude na tých TTP pozemkoch, ktoré vyčistia od tých stromov zalesnených, ktoré tam 50 rokov rastú, štát nám zabezpečí, že budú tam chovať ovce a kravy? Myslíte si, že to štát zabezpečí? Ja som hlboko presvedčený, že to štát vôbec nezabezpečí, a ja som hlboko presvedčený, že ani štát neskontroluje, keď niekto bude... zvlášť, pozor, zvlášť, keď to budú robiť nejaké firmy, a to uvidíte, aké firmy to budú robiť a tie firmy budú čistiť tie TTP pozemky, štátne, tie naše pozemky, aj vaše, aj vaše (rečník ukázal do pléna najprv pravou a potom ľavou rukou) pozemky a ako, jak, ako sa to bude robiť. A ja viem, ako sa to robí. Ja viem, holoruby, čo tam zostali pri nás v okolí, v minulosti čo sa tu dialo. Pán minister povie: Strašíte! No nie, nie, nestrašíme, vy zavádzate, pán minister! Zavádzali ste skorej s medveďom, že musíme vyčistiť plochy, aby sme videli medveďa, a teraz je to už druhé, druhá taká tá sofistikovaná obhajoba, sofistikované alibi: musíme zachovať poľnohospodársku pôdu. Pre koho? Pre koho? Kto na tej poľnohospodárskej pôde, ktorú vy vyčistíte, bude chovať kravy, ovce, keď tam môže zostať ten les? A idú spraviť, idú spraviť teda takú, ústupok, že teda doteraz sa mohli rúbať takéto stromy (rečník naznačil rukami obvod kmeňa), dvadsať centi... štyridsať, teraz sa bude, mohlo sa rúbať takto, osemdesiat (rečník naznačil rukami väčší obvod), bude menej, to je šesťdesiat (rečník naznačil rukami ďalší rozmer). To je... každý logicky uvažujúci človek, ktorý bol v lese, videl, videl, tak to je, to sú stromy naozaj, 50 rokov a už to tu dnes zaznelo, že naozaj niektorí tí ľudia zdedili tie pozemky a tí ľudia žijú v mestách a ten pozemok chcú mať zalesnený, tak dobre, keď si ho... my budeme, štát má nútiť toho človeka, keď to chce mať tak na svojom pozemku, keď to na svojom pozemku chce mať takto, tak štát ho bude nútiť, tak si to preklasifikuj na les a my ti to nebudeme rúbať. Ja vám všetkým hovorím, prosím vás, občania, naozaj, preklasifikujte si to rýchlo na les, keď to chcete mať, aby vám to nemohol štát a firmy vyrúbať. Ale tu nejde ani o tých poľnohospodárov, tu nejde ani o tých súkromníkov, tu ide o 200-tisíc lesov, ktoré nám idú takýmto spôsobom vyrúbať. A opakujem, milí občania, to uvidíte tie vlaky, ktoré pôjdu, to je 200-tisíc hektárov. Kto sa vyzná v tom, tak vie, že to je, no to je obrovské kvantum drevnej, drevnej hmoty. Ďakujem veľmi pekne. [18:40] Andrej Danko – Vystúpenie v rozprave Pán poslanec Hlina, nech sa páči, pripraví sa pani poslankyňa Kolíková. [18:40] Alojz Hlina – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, najprv mi dovoľte sa ospravedlniť za moje oblečenie, nemám tu sako, okolnosti, som sa snažil aj vo faktickej, poviem aj v rozprave, bol som oklamaný dneska tým doobeda, bolo hlasovanie o uznesení dôležitom a som rád, že to dopadlo, ako to dopadlo, a desať minút nato po tom hlasovaní som bol ubezpečený pánom Huliakom a o päť minút neskôr som si podal ruku aj s pánom Tarabom, že sa ide niečo meniť v tej veci a pán Huliak ma ubezpečoval, že nebude dnes výbor, ergo nebude ten zákon dnes v druhom čítaní, nebude schvaľovaný. Tak som bol ubezpečený, tak som išiel do Senice na výjazd. Vzhľadom na ten aktuálny mód, že výbor nakoniec bol, bol predložený pozmeňovací návrh, s ktorým mali poslanci tú česť sa oboznamovať asi 15 minút, ani to nie možno, tak som sa rýchlo vrátil a nestihol som sa prezliecť. Tak nech mi je ospravedlnené. Rozmýšľam, že ako to uchopiť, aby to dávalo na konci, aby som si mohol povedať, že čo som mohol, to som urobil. Ja som sa snažil vystúpiť aj v prvom čítaní a bol som pripravený vystúpiť aj do ústnej rozpravy, vzhľadom na to ubezpečenie pána Huliaka som nevystúpil, takže poviem niektoré veci aj teraz. V tom prvom čítaní v rámci písomnej rozpravy som upozorňoval na niektoré skutočnosti, ktoré skutočne stoja za celým tým návrhom zákona. Celú reakciu, čo som sa dopočul od zastupujúceho pána ministra, ktorý zastupoval pána Tarabu, bolo vo večerných správach, že blázon, že Hlina je blázon. Nech mi je odpustené, moja dcéra študuje – a teším sa z toho – medicínu, o rok bude končiť, robí diplomovku o detskom autizme a veľmi zodpovedne, skúsim sa jej spýtať, skúsim sa jej spýtať, že či teda som, alebo nie som, ale naozaj by sme mohli prestať s týmto určovaním diagnóz. A ja teda nejdem hodnotiť pána Takáča, že čo on je vyštudovaný, alebo nie je vyštudovaný, ale ja som nepočul ani jednu reakciu, že čo hovoril vlastne ten Hlina, aká je protiargumentácia, počul som, že je to blázon. Neviem, či máme pocit, aj sme dneska zadeklarovali hlasovaním, že tade cesta nevedie, neviem, či sa lepšíme. Takže skúsim teraz, s kľudným, pokojným hlasom poviem, že teda, že je to zlé, hej, celý tento návrh je zlé, procesná forma je zlá. To, ako to uháňame, to je niečo neskutočné, to, ako pri tom klameme, jak sa schovávame za medveďa, jak sa schovávame za poľnohospodárov, je, je, je až svojím spôsobom v niektorých momentoch nechutné. Naozaj to dáva dôvody na prudké zamyslenie. Mám pocit, že môžem skonštatovať, že svojím spôsobom ste priznali farbu týmto pozmeňovákom, ktorý ste takto narýchlo predložili, lebo doteraz ste držali líniu pre vašich poslancov pripravenú, nie, netýka sa to v mestách, netýka sa to parkov, nie je pravda, Hlina klame, neviem čo, zaznelo to z úst pána Tarabu, zaznelo to z úst pána Takáča pri prvom čítaní. Zdá sa, že teda už nestačí, hej, že teda je zrejmé, aj niektorí poslanci možno sa ozvali a že nie sú úplne komfortní, tak prišiel taký ako kebyže kompromisný návrh, že teda dobre, odhalili, odhalilo sa to, že nie medveď, nie poľnohospodári, ale treba zlacniť výstavbu na pozemkoch určených na zastavanie, a teda že bolo sľúbené alebo dohoda bola, že teda bude to tých 80, ale Hlina aj iní robia cirkus, tak aspoň niečo nech je, tak bude to iba tých 60, však stále ušetríme. Pán minister aj tuná naznačoval niektoré skutočnosti, ktoré naznačoval, že jak som ja čo vypočítal, skúsim povedať možno na príkladoch, čísla zvyknú neklamať. Bol taký známy príklad, na Drotárskej sa vyrúbali nejaké stromy, potom bola vyčíslená spoločenská hodnota, 90 stromov sa vyrúbalo a spoločenská hodnota bola, náhradná výsadba, myslím, 75-tisíc. Staré Mesto sa za rok ´22, teraz sa, fakt nepoviem úplne korektne tie čísla, ale pre nejakú základnú predstavu to sedí, povolilo výrub nejakých 500 stromov, náhradné plnenie bolo niekde vo výške 350-tisíc. Zjednodušene sa dá povedať: jeden strom – 800 eur. Jeden strom – 800 eur. A teraz skúsme sa pozrieť, ak ma prípadne niekto pozeráte, Bratislavčania alebo aj Nebratislavčania, keď si pozriete cez Dunaj na petržalskej strane sa pripravujú obrovské projekty, kde padnú tisíce stromov. Nieže padnú dva-tri, tam padnú tisíce stromov. Takže ak sa pán minister pýtal, že skade som ja vypočítal tri až päť miliónov, no vypočítal som ich, ja ich počítať nebudem, tie stromy, to je obrovská plocha určená na zastavanie a obrovské množstvo stromov, počkáme si, akú žiadosť predložia, koľko tam bude vyčíslených tých stromov, hej? Ale ja myslím, že dávam kvalifikovaný odhad, že sú tam tisíce stromov. Počítajme spolu, je tam päťtisíc stromov? Kľudne tam môže byť päťtisíc stromov, čo meter, ja neviem, to sa počíta v lesoch, čo meter, strom, hej, to je, tá plocha, kde sa ide stavať, je na úrovni 20 – 30 hektárov? Budem zmierlivý, poviem, že tam je päťtisíc, šesťtisíc stromov. Dajte si krát osem, hej, a dopracujete sa k tým miliónom, o ktorých hovorím. A viete a tu narážame na to, čo je taká tá malosť, taká tá svojím spôsobom až desivá úbohosť, hej, že proste nakoniec zistíme, že keď chceme zlacniť nejakú výstavbu, tak to vieme cez tie stromy. Proste ušetríme na náhradnej výsadbe, zobereme Bratislavčanom, ale to platí hocikde, zobereme im pľúca a tá náhradná výsadba proste nebude, lebo nebudú peniaze. A ja ich nemusím platiť, čiže postavím to lacnejšie a o to viacej zarobím na tých bytoch. To je proste to pomýlenie tej slovenskej politiky, z ktorého mi je ľúto, že politici by nemali toto robiť, politici by mali tak akosi snažiť sa o akúsi udržateľnosť toho systému. Tí, čo majú, nech majú a už ako k tomu prišli, tak k tomu prišli, ale nemali by ísť poruke, že ešte ušetrite, však málo máte. Na úkor toho, že budete, sa vyrúbu stromy a nemusíte, nemusíte sadiť, nemusíte platiť Petržalke, nemusíte platiť mestu Bratislava, aby mali na náhradnú výsadbu. Týmto návrhom zákona, ak sa prijme v tejto polohe, podobe, sa oberú Bratislavčania niekde, len Bratislavčania pri tých projektoch, ktoré som už spomínal, to je Lido park, South park a neviem, tieto obrovské projekty, niekde na úrovni, aj po tomto pozmeňováku, niekde na úrovni dvoch-troch miliónov eur, ktoré mohli byť investované do náhradnej výsadby v rámci Bratislavy, do životného prostredia. To sú podľa mňa dobre investované peniaze, nie, že do životného prostredia, to dáva aj nejakú logiku v kontexte doby, v ktorej žijeme. Žijeme v dobe klimatickej krízy, žijeme v dobe, kde pozeráme správy, tam taká povodeň, tam taký orkán, neviem, niečo sa deje s tou prírodou, stromy sa chránia, stromy sa presádzajú, a my tu ideme rúbať, ideme to zjednodušovať a ešte sa nemusí platiť ani náhradná výsadba? Nejdeme v protismere? Nejdeme v brutálnom protismere? Takto to nemôže fungovať! Naozaj mne to je, ja mám k tejto téme emočný vzťah, priznávam a je mi to ľúto. Beriete Bratislavčanom, nemám veľa času, beriete Bratislavčanom pľúca a budete ich brať aj v Poprade, budete ich brať aj v Trenčíne, aj tam sa bude stavať, aj tam sa nebude realizovať náhradná výsadba, aj tam ušetria developeri, nech sa páči. A ja si nemyslím, že toto je úlohou politikov, šetriť developerom na to, aby mali lacnejšiu výstavbu. Tak ste mohli do dôvodovky napísať, že nie medveď, nie poľnohospodári, mohli ste napísať, že chcete riešiť bytovú otázku a to takým spôsobom, že chcete zlacniť bytovú výstavbu, aby teda... tento parlament a papier na Slovensku znesie veľa, tak kľudne, podľa mňa vaši by vám za to zahlasovali, že ste nakoniec sa dopracovali k tomu, že tu sa dá ušetriť, tak to postavia lacnejšie, že teda nebude náhradná a bude teda, byty budú možno lacnejšie. Slovensko znesie veľa aj papier na Slovensku znesie veľa. To ste mali, mali ste pravdu, kolega. Mrzí ma aj to, pán minister, že ste nakoniec ani tie hniezda neriešili. A to je presne to, čo chcem povedať. My tu ideme v takom chvate, jak keby ten strom za týždeň zaburinil, že by nás vytlačil, viete, že to je nejaký plevel, ktorý z týždňa na týždeň vyrastie tak, že nás vytlačí, že budeme, niekde nás vytlačí z tejto krajiny, v hroznej rýchlosti ideme, vôbec nezohľadňujete to, že tento zákon bude platiť dňom vyhlásenia a je hniezdne obdobie. Naozaj dajme pozor, tisíce vtákov hniezdia a majú tam hniezda a vy idete púšťať ľudí do týchto porastov, do týchto krovín, do týchto stromov: píľte, lebo môžete, bohvie, dokedy to bude platiť, však prídu iní, možno to zmenia. Je mi smutno z tej malosti. Je to malosť. Podľa mňa by sme mohli mať investorov, mohli by sme mať developerov, ktorí povedia: Jasné, dajte, ešte viac vysadím. Viete, že to mi príde také nízke, také malé a príde mi aj také nízke a malé, že proste je tam ten kontakt s tou vládnou mocou a že tá vládna moc tomu vychádza v ústrety. A to, že ste predložili ten pozmeňovací návrh, kde ste spravili kompromis, že už neušetria toľko, ale ušetria, stále ušetria, ale už menej, tak je znakom aj takej malosti aj zo strany vládnej moci. Ďakujem pekne. [18:40] Andrej Danko – Vystúpenie v rozprave Ďakujem. Na vystúpenie pána poslanca štyri faktické poznámky. Ako prvá pani poslankyňa Kolíková. [18:40] Mária Kolíková – Vystúpenie v rozprave Pán poslanec, ďakujem veľmi pekne, že si sa vrátil k dôvodom na skrátené legislatívne konanie. Ako možno sa to javí pánovi ministrovi, že už je to trápne, že už sme v druhom čítaní a vraciame sa k skrátenému legislatívnemu konaniu, ale podľa mňa je to dôležité, lebo to skrátené legislatívne konanie malo nejaké dôvody. A my už vlastne o tých dôvodoch tu už vôbec nerozprávame, nie je tu žiadna príčinná súvislosť tejto právnej úpravy s ohľadom na dané dôvody. To rozšírenie toho výrubu či už drevín, alebo krovín tu nie je nijako odôvodnené, to rozšírenie v tomto pozmeňujúcom návrhu, ktorý sme si teraz vlastne v rýchlosti pozerali, je len, že to je spresnenie. Tak ja som nevedela, že rozšírenie znamená spresnenie. A nijakým spôsobom sa tu už nepracuje s dôvodmi, ktoré sa týkali ohrozenia šelmou, už tu nie je o tom vôbec nič, nič, v pozmeňujúcom návrhu toto ako keby neexistovalo. Rovnako značné hospodárske škody, ja som nenašla žiadny odkaz teraz ani vlastne v tých vyjadreniach pána ministra, že by tu bol odkaz na nejaké značné hospodárske škody, ktoré spôsobuje raticová zver. Už sa tu bavíme vlastne o očisťovaní pozemkov, ale toto neboli dôvody skráteného legislatívneho konania. To znamená, tu sú zmeny, ktoré, ktoré nijako nesúvisia už s týmto návrhom. A vraciame sa vlastne k tomu, že máme tu novú právnu úpravu s novými dôvodmi, ku ktorým nebola riadna odborná debata a vôbec sa k tomu nevyjadrovala, vlastne opätovne aj k tomuto pozmeňovaciemu návrhu sa nevyjadrovali tí, ktorých sa to má týkať, ktorým to má pomôcť. [18:40] Andrej Danko – Vystúpenie v rozprave Pán poslanec Ledecký. [18:40] Vladimír Ledecký – Vystúpenie v rozprave Ja by som chcel tiež reagovať, že aj mňa vyrušuje tá protichodnosť toho návrhu, že na jednej strane deklarujeme, že potrebujeme remízky pre účely, aby sme chránili pľúca krajiny, ochranu vtákov či iných drobných živočíchov, ktoré sa tam zdržujú, a na druhej strane skrátené konanie, presadíme skrátené konanie v tomto smere a počas tohto skráteného konania alebo počas toho skráteného konania prvého čítania meníme dôvody, prečo ideme prijať takúto novelu. A aj v tom skrátenom, aj v tom prvom sa bavíme o nejakých parametroch, ktoré, ktoré ste nejakým spôsobom tam uviedli a potom pred druhým čítaním na stôl na výbore príde materiál, kde sa to ešte, priemery vyrúbaných stromov zvyšujú, kde sa ešte zvyšuje rozsah možného výrubu, takže naozaj, naozaj to vytvára pochybnosti, že buď to nebolo dobre premyslené, alebo je za tým nejaký zámer, o ktorom sa dozvieme, až keď sa začne rúbať. [18:40] Andrej Danko – Vystúpenie v rozprave Pán poslanec Sabo. [18:40] Michal Sabo – Vystúpenie v rozprave Ďakujem vám za slovo aj vám, kolega Hlina, za vaše vystúpenie, som rád, že ste to stihli, snažili sme sa. Doplním k vášmu vystúpeniu, tak podľa toho pôvodného návrhu, nehovorím teraz o tom pozmeňováku, tak 70 % výrubových konaní sa týka práve stromov s obvodom 40 – 80 cm, čo je presne to, čo sa podľa toho pôvodného návrhu má vyňať výrubových konaní, a to je naozaj alarmujúce pre samosprávy. Ak teda v tom pôvodnom návrhu išlo o sprehľadnenie krajiny, hovoríme explicitne o poľnohospodárskej pôde, tak naozaj hovoria teraz samosprávy, nevidíme ani jeden dôvod na to, aby zastavané územia miest a obcí neboli z tejto zmeny priamo vyňaté. Lebo ak sa tak nestane, tak mestá budú nielenže prichádzať o zeleň vrátane funkčnej zelene, vy ste ilustrovali aj konkrétne prípady, kde sa to môže stať, ale budú prichádzať aj o finančné prostriedky za náhradnú výsadbu. Spomínali ste Drotársku. Ja Drotársku cestu beriem veľmi osobne, mám tam, v úvodzovkách, pupočnú šnúru. Hej, tam deväťdesiat stromov rovná sa 75-tisíc eur, ktoré mestská časť mohla investovať do novej zelene, teraz môže mať peniaze doslova a do písmena v lufte a bude stratové nielen to územie, samospráva, občania, občianky, ale aj životné prostredie. Ďakujem vám za to, že ste akcentovali adaptáciu na klimatickú zmenu. My prehliadame, naozaj fatálne prehliadame dôležitosť adaptačných opatrení v našich sídlach a to na konci dňa znamená, že prehliadame aj ochranu verejného zdravia. A pred tým naozaj dvíhame veľký varovný prst: tu nejde iba o zeleň, tu ide aj o verejné zdravie a bezpečnosť ľudí. [18:40] Andrej Danko – Vystúpenie v rozprave Pán poslanec Pročko. [18:40] Jozef Pročko – Vystúpenie v rozprave Povedali ste, pán Hlina, že máte k tomu emočný vzťah, no ja rovnako naozaj mám k prírode a k lesu a k našej krásnej zalesnenej krajine veľmi silný vzťah. Naozaj každý deň jeden som v lese, každý jeden deň, ktorý môžem. To, čo sa tu dialo kedysi, bola čistá katastrofa a teraz, teraz 200-tisíc hektárov, 200-tisíc hektárov nám vyrúbajú len preto, lebo vraj poľnohospodári potrebujú pôdu, lebo vraj medvede, ale dôvod, ktorý je taký veľmi dobrý, developerský, je to, že naozaj, keď bude niekto chcieť vyrúbať niekde, pri meste niekde hektár lesa, tak, nech sa páči, urobí to bez toho, že by z toho mesto niečo malo. To je, tento zákon, oni si ho schvália, to je jasné každému jednému, kto tu, kto tu sedí v tomto parlamente, vie, že oni si to schvália. Každý jeden rozumný človek vie, že aj tu sedia ľudia, ktorí vidia, čo sa deje, a aj vedia, čo sa deje, ale aj tak to schvália. Sú tu ľudia, ktorí žijú na dedinách, ktorí žijú na vidieku a vidia, ako to tam tá zeleň, aké vlastne sú tam podmienky, ale aj tak to schvália. A to je to smutné. Ja mám tiež silný emočný vzťah k našej prírode, ale toto je smutné, čo sa tu deje a toto sa tu bude ešte dlho-dlho diať. A je dôležité vystúpiť a povedať, je dôležité povedať: Občania, tento zákon nezlepšuje životné prostredia, tento zákon nezlepšuje poľnohospodárom podmienky, tento zákon vám neukáže medveďa, ale tento zákon pomôže ľuďom, ktorí chcú zarábať na drevnej hmote, a pomôže developerom, aby nemuseli platiť mestám a obciam. [18:40] Andrej Danko – Vystúpenie v rozprave Pán poslanec Hlina s reakciou. [18:40] Alojz Hlina – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za faktické poznámky. Naozaj že treba to rozmeniť na drobné a tie drobné sú teda v tom, že tá cena je taká, že prijatím tohto návrhu zákona aj tým pozmeňovákom, ktorý vlastne údajne je v ich vnímaní kompromisom, že teda dobre, niečo menej ušetríte, ale ušetríte, v konečnom dôsledku pripravia samosprávy na Slovensku o milióny eur a to nepreháňam. Len na dvoch prípadoch, na dvoch projektoch v Bratislave som vydokladoval, že sú to milióny eur. A teraz že milióny eur, ktoré prídu ako plnenie na náhradnú výsadbu a tie prostriedky sú viazané na to, aby boli realizované do životného prostredia. Treba to povedať, čo ako divne to znie a škaredo, ale národniari nám predkladajú návrh zákona, ktorý vlastne poškodí samosprávy, lebo ich pripraví o príjmy a poškodí ľudí o životné prostredie, lebo tie prostriedky, ktoré mohli byť na náhradnú výsadbu, na životné prostredie, nebudú. A keď nebudú, no tak sa nebude, veď tých peňazí nie je donekonečna, je ich menej a bude ich čoraz menej, obzvlášť po tomto populistickom vlaku, ktorý ste rozbehli. Tak áno, niekto ušetrí na výstavbe na úkor životného prostredia. Podľa mňa mi to príde dosť také cynické, hej, a niečo také, by som povedal, že asi v dnešnej dobe aj v kontexte toho, čo žijeme, aj dosť nelogicky. Ale kopu vecí v našej krajine nedáva logiku. Ďakujem. [18:40] Andrej Danko – Vystúpenie v rozprave Ďakujem. Pani poslankyňa Kolíková. [18:40] Mária Kolíková – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, som rada, že pri prerokuvávaní tohto návrhu zákona v druhom čítaní je tu pán minister životného prostredia, a vítam, že sa zapája aj do diskusie. A to myslím úprimne, lebo je to dôležitý návrh, je to návrh v skrátenom legislatívnom konaní a ja som osobne veľmi kritizovala, že pri tomto návrhu zákona je tu minister pôdohospodárstva a nie je to namieste, pretože súvisí to naozaj s ochranou prírody a krajiny, tak ako do toho zasahuje samotná právna úprava do zákona, ktorý upravuje zjednodušený výrub drevín a krovín. Ja sa musím vrátiť späť do skráteného legislatívneho konania a opätovne som mala aj ja potrebu vrátiť sa aj k tomu, o čom bol samotný návrh na skrátené legislatívne konanie, lebo už sme v druhom čítaní a s ohľadom aj na vyjadrenia pána ministra sa mi javilo, že sa tu bavíme o nejakom inom návrhu zákona, pretože si pamätám, že boli inak definované dôvody na skrátené legislatívne konanie. Tak som sa k tomu vrátila a uvedomila som si, že aj to posledné vyjadrenie pána ministra s tým nijakým spôsobom nekorešponduje. Návrh na skrátené legislatívne konanie určoval dôvody na skrátené legislatívne konanie to, že medveď sa skrýva za drevinami a krovinami a treba, preto treba stransparentniť dreviny, kroviny, aby sa nám tu táto šelma neskrývala. To bol prvý dôvod. Ďalší dôvod bol, že dochádza k značným hospodárskym škodám raticovou zverou na poľnohospodárskych pôdach. Ale o tomto tu niet žiadnej debaty! Nijakým spôsobom ja nevidím súvis v zjednodušení výrubu drevín a krovín v intraviláne, na zastavaných plochách, pretože aj samotný návrh zákona, ktorý je tu predkladaný, tak nie je zúžený na poľnohospodársku pôdu. Proste nie je to tak! Stále je tu zásah do intravilánu a nie je tu absolútne žiadna príčinná súvislosť. Žiadna. A je to veľmi vážny zásah do drevín a krovín a osobitne tých, ktoré sú v chránených územiach. A ja sa opätovne vrátim, to, čo som tu aj povedala, keď tu bol minister pôdohospodárstva, že jednoducho tu neobstojí ten argument, že toto chcú poľnohospodári. Ja som si, ja som sa dovolila oboznámiť sa aj bližšie s vyjadrením Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory, ja som to tu aj uvádzala, že ona na jednej strane víta, že sa zjednoduší tento výrub, ale na druhej strane sama upozorňuje, že sú tu viaceré druhy rastlín a živočíchov, do ochrany ktorých bude zasiahnuté, keď to bude urobené takýmto spôsobom. To, že je tu teraz právna úprava, ktorá dáva orgánom ochrany prírody v rámci pozmeňujúceho návrhu, ku ktorému naozaj sme mali tu pár minút na to, aby sme sa s ním oboznámili, ale v tej krátkosti je zrejmé, že vlastne je tu priestor iba na územia s druhým a tretím stupňom ochrany. To znamená, že kto posúdil, že ostatné stupne netreba a že tam, kde nie je toto chránené územie, že tam nedôjde k škodám? My sme sa tu rozprávali aj o tom, že tu hrozí aj erózia pôdy z dôvodu vetra, vody, jednoducho, keď tu dôjde k zásahom, ktoré nikto nebude nejakým spôsobom kontrolovať, dôjde tu k masívnemu výrubu drevín a krovín, kto ponesie potom za to zodpovednosť, za tieto škody, ktoré sa potom stanú? Ten priestor, ktorý tu je vlastne časový pre orgán ochrany prírody a krajiny, 15 pracovných dní od doručenia oznámenia o výrube, ak sa jedná iba o územia s druhým alebo tretím stupňom ochrany, tak tu nejde o to, že orgán ochrany prírody musí dať k tomu nejaké stanovisko, to je vlastne priestor na to, že keď táto lehota uplynie, tak vlastne ten výrub sa môže uskutočniť. Ale odkiaľ vychádzame, že orgán ochrany prírody a krajiny bude mať kapacitu, aby vôbec, aj keď bude chcieť, aby vlastne sa mal šancu sa k tomu vyjadriť. Osobitne s ohľadom na vyjadrenia pána ministra, či už životného prostredia, alebo ministerstva pôdohospodárstva, s ohľadom na ich vyjadrenia, v akom katastrofálnom stave by sme mali mať vlastne naprieč celým Slovenskom pôdu a ako je nevyhnutné robiť toto vyčistenie . Tak ja to vidím tak, že ten orgán ochrany prírody a krajiny nebude mať absolútne žiadnu šancu, aby aj keď chcel, tak sa vedel k tomu včas vyjadriť. Pretože ak teraz tvrdí ministerstvo, že ten orgán ochrany prírody a krajiny to nestíha, tak ako je možné, že mu dáme potom takú krátku lehotu na to, aby to stihol, lebo ak to nestihne, tak proste k tomu výrubu dôjde. Tak keď to teraz nestíha a dôvodom je vlastne urýchlený výrub drevín a krovín a súčasne mu teda dáme akože možnosť, tak to je skutočne iba fiktívna možnosť. To znamená, že to nie je žiadna možnosť. To je proste iba formálne zakotvenie nejakej možnosti, ktorá sa nedá uskutočniť. Potom to sami viete, že sa to nedá. Pretože ak to stíha a dá sa to, potom nie je dôvod na takúto právnu úpravu. Potom, ak ten orgán ochrany prírody a krajiny to stíha, tak potom načo je potrebná vlastne takáto právna úprava s takýmto masívnym, s možnosťou takéhoto masívneho výrubu? Ja by som sa tiež rada vrátila k tomu, čo povedal pán minister vo svojom vyjadrení, a ja som porozumela, že je tu určitý prísľub nejakej novej politickej kultúry aj toho, ako sa bude ďalej diskutovať o tomto návrhu. Osobitne v tej súvislosti, že pozmeňujúci návrh, ktorý máme, neznamená žiadne spresnenie v bode 1, ale to znamená zásadné rozšírenie, zásadné rozšírenie drevín pôvodne teda z toho obvodu, ktorý bol, keď si to môžeme povedať konkrétne, ak sa nepomýlim, dúfam, v tej rýchlosti, tak je to v osemdesiatich centimetroch na 90 cm a pri krovinách sto metrov štvorcových na dvesto metrov štvorcových, ako mne to príde naozaj od buka do buka, takisto ako od buka do buka bolo stanovených pracovných 15 dní. Na základe čoho vychádza ministerstvo, že je schopný ten orgán ochrany prírody a krajiny to teraz stíhať, tak my máme ako od buka do buka naozaj túto právnu úpravu, ktorá sa označuje ako spresnenie, ale to je ešte rozšírenie. A vôbec z toho nijakým spôsobom nevyplýva, že by sa to týkalo len poľnohospodárskej pôdy, ja tu nevidím žiadnu priamu príčinnú súvislosť, že toto je ten dôvod, tak ako je teraz prezentovaný zo strany ministerstva a teraz aj z posledného vyjadrenia pána ministra. A potom, keďže nemáme odpovede na tieto otázky, prečo sa ešte viac vlastne rozširuje tá možnosť výrubu, prečo sa to deje v skrátenom legislatívnom konaní, keď tie dôvody, ktoré boli na začiatku prezentované, tak nijakým spôsobom sa k nim nehlási ani sám minister životného prostredia ani vo svojich posledných vyjadreniach, prečo sa to robí tak rýchlo? Prečo je potrebný takýto chvat? Prečo nebolo možné riadne legislatívne konanie, prečo to nebolo možné? Tak keď nemáme na toto odpovede, tak skutočne potom hľadáme tie dôvody, tak potom asi z toho niekto má prospech. Tak kto z toho môže mať prospech? No asi niekto iní ako tí poľnohospodári, tak potom asi sú to tí developeri. Tak potom sú to asi aj tie štiepkarské firmy. Lebo my hľadáme, snažíme sa tomu porozumieť a nevidíme, nevidíme tam žiadne racionálne dôvody, ktorým by sme mohli dobre rozumieť. A ja sa na záver dovolím vrátiť k tomu, čo uviedol pán minister, či som tomu rozumela dobre, a bola by som rada, keby sa k tomu vyjadril, že dobre rozumiem jeho prísľubu, a tak to chápem, verejnému prísľubu voči poslancom teraz tu v pléne, že ja som tomu porozumela tak, že v zmysle § 35 ods. 6 pán minister sa ujme slova po ukončení rozpravy, to znamená ešte predtým, ako sa bude hlasovať o druhom čítaní, a predpokladám, že ten návrh je, že sa posunie celý tento bod a jeho hlasovanie o druhom čítaní na ďalšiu schôdzu a predtým, ako sa bude hlasovať na ďalšej schôdzi, pán minister vystúpi, otvorí rozpravu a my budeme mať čas a priestor si riadne preštudovať všetky návrhy, prípadne dať ďalšie pozmeňujúce návrhy, alebo sa nebodaj dohodnúť na takej právnej úprave, ktorá naozaj podľa nás bude v súlade s ochranou prírody a krajiny. Lebo ak by to takto bolo, tak viem si predstaviť, že potom naozaj ten úmysel, ktorý je tu deklarovaný, môže v nejakej miere obstáť. Ak tomu však tak nebude, tak potom aj tento deklaratívny prísľub považujem za klamlivý. Takže by som bola veľmi rada, keby sa aj k tomu mohol pán minister vyjadriť, aby sme vedeli, na čom sme. Ďakujem pekne. [18:40] Andrej Danko – Vystúpenie v rozprave Jedna faktická, dve, uzatváram možnosť prihlásenia. Poslanec Hlina. [18:40] Alojz Hlina – Vystúpenie v rozprave Už je po ôsmej, už skončilo rokovanie. (Reakcia z pléna.) Neni všeobecný súhlas. (Reakcie z pléna.) Kto dal všeobecný súhlas? Ja neviem, jaký všeobecný súhlas? (Reakcie z pléna.) Ďakujem. (Reakcie z pléna.) Do ôsmej rokujeme. (Reakcia z pléna.) Prečo ste to dneska urobili, čo ste urobili? (Výmena názorov v pléne.) Danko, Andrej, podpredseda NR SR Ešte raz sa pýtam, páni poslanci, poslankyne, ja chápem emóciu, ešte raz, pán Hlina, ospravedlňujeme sa za to celé, nikto vám to neurobil naschvál, naozaj nikto. Je všeobecný súhlas, aby sme dokončili tie dve faktické? Hlina, Alojz, poslanec NR SR Počkajte, môžem? Ide pán minister stiahnuť ten bod? Ide ho stiahnuť? (Reakcia ministra.) Ale v treťom čítaní alebo v druhom? (Reakcia ministra.) No, potom nemôžme nič. Čakáte na Pellegriniho, aby vám to nevrátil, to je celá finta a ešte tu na nás budete hrať, ako vám máme pomáhať. Teraz to stiahnite, pred druhým. (Reakcia ministra: „Ja sťahovať nič nebudem...“) Tak dobre, tak preložte hlasovanie na jún v druhom čítaní. (Reakcia ministra.) Otvorte rozpravu! [18:40] Andrej Danko – Vystúpenie v rozprave Dobre, ukončujem, prerušujem schôdzu, zajtra, predpokladám, dokončíme tieto dve faktické. Ďakujem za vystúpenie a prajem vám pekný večer. (Prerušenie rokovania o 20.02 hodine.)