Rokovanie NR SR 15. 5. 2024 – Rokovanie o zákone o RTVS – 14. schôdza NR SR

[08:55] Peter Žiga 1. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prajem vám dobré ráno. Otváram rokovanie 14. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, ktorá bola zvolaná podľa článku 83 ods. 2 ústavy a § 17 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku na žiadosť skupiny sedemdesiatich, na žiadosť skupiny sedemdesiatich ôsmich poslancov Národnej rady. Prosím, aby by sme sa prezentovali a zistili, či sme schopní sa uznášať. (Prezentácia.) Zisťujem, že je prítomných 76 poslancov, teda Národná rada je uznášaniaschopná. Na 14. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky budú overovateľmi (ruch v sále), na 14. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky budú overovateľmi poslanci Zuzana Plevíková a Viliam Tankó. Náhradníkmi budú poslanci Igor Šimko a František Majerský. O ospravedlnenie svojej neúčasti požiadali poslanci Náhlik, Plaváková. Na zahraničnej pracovnej ceste je poslankyňa Turčanová. Poslanci v žiadosti o zvolanie schôdze navrhujú na tento, na tejto schôdzi prerokovať jeden bod, ktorým je uvede... ktorý je uvedený v pozvánke a tvorí návrh programu. Je to v prvom čítaní, tlač 278, vládny návrh zákona o Slovenskej televízii a rozhlase a o zmene niektorých zákonov. Teraz dávam hlasovať o návrhu programu 14. schôdze Národnej rady. Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 109 prítomných, 76 za, 33 proti. Konštatujem, že sme program 14. schôdze Národnej rady schválili. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v mene troch poslaneckých klubov podám na, podám procedurálny návrh a ešte vidím, že sa hlásia traja poslanci s procedurálnymi návrhmi. Pán poslanec Martin Dubéci, nech sa páči. [09:07] Martin Dubéci – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem, pán predseda. Ja som len chcel poprosiť, že možno pre budúcnosť, keby sme udržali aj to časopriestorové kontinuum v Národnej rade, že už mám časy podpísané overovateľmi na pozmeňovací návrh a procedurál, ktorý idete dať k obmedzeniu schôdze, tak keby sa len dalo, že majme túto vec, lebo však aj kolegovia sa chceli zapísať a proste je z toho taký chaos, tak len pre budúcnosť by som chcel poprosiť teda, predsa len že máme nejakú súslednosť v čase a takisto by som chcel poprosiť overovateľov, aby akože nepodpi... akože podpísané overovateľmi, viete už. No to už je také, no. (Reakcie z pléna.) Avšak no. [09:07] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Dubéci, ako tvárite sa, ako keby ste o tom nevedeli. Však sme sa včera o tom rozprávali na poslaneckom grémiu. Áno, procedúra bude zachovaná, predbehli ste asi poslanca Huliaka, ktorý dá ten procedurálny návrh. Pani poslankyňa Jaurová, nech sa páči. [09:07] Zora Jaurová – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem, pán predsedajúci, ak dovolíte, ja by som chcela iba privítať zástupcov, diplomatických zástupcov britskej a americkej ambasády, ktorí sú tu na balkóne, ktorí (potlesk), ktorí prišli počúvať našu diskusiu o RTVS, pretože si uvedomujú dôležitosť verejnoprávnych médií. Ďakujem. [09:07] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Huliak. [09:08] Rudolf Huliak Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Podávam procedurálny návrh, vážený pán podpredseda Národnej rady, v mene troch poslaneckých klubov SMER - SD, HLAS a SNS, aby sa v rozprave o prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o Slovenskej televízii a rozhlase, tlač č. 278, postupovalo podľa § 29 a) zákona o rokovacom poriadku a aby čas určený na rozpravu bol 24 hodín. Ďakujem. (Reakcie z pléna.) [09:08] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Je všeobecný súhlas? (Reakcie z pléna.) Budeme hlasovať. (Hlasovanie.) Prítomných 112 poslancov, 77 za, 35 proti. Konštatujem, že sme tento návrh schválili. V mene troch poslaneckých klubov za SMER, HLAS a SNS podávam procedurálny návrh, aby počas rokovacieho, rokovacích dní 14. schôdze bola obedňajšia prestávka od 13. do 14. hodiny a aby sme rokovali do 20. hodiny s tým, že hlasovanie sa uskutoční zajtra o 17. hodine. Je všeobecný súhlas? (Reakcie z pléna.) Dáme hlasovať. (Hlasovanie.) Konštatujem, že je 113 prítomných, 77 za, 35 proti, 1 nehlasoval. Návrh sme schválili. Aby sme učinili zadosť aj návrhu pána poslanca Dubéciho, vyhlasujem 10-minútovú prestávku, aby ste sa mohli prihlásiť, aby sme mohli s našimi kolegami dať poradie poslaneckých klubov a mohli ste sa potom prihlásiť do, do rozpravy. Ďakujem pekne. (Prestávka. Po prestávke zaznievanie gongu.) [09:10] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Vážení kolegovia, teraz pristúpime k samotnému rokovaniu o schválenom bode programu tejto schôdze. Je to prvé čítanie o vládnom návrhu zákona o Slovenskej televízii a rozhlase a o zmene niektorých zákonov. Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 278. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 290. Prosím pani ministerku kultúry Slovenskej republiky Martinu Šimkovičovú (reakcie z pléna), prosím pani ministerku kultúry Slovenskej republiky Martinu Šimkovičovú, aby vládny návrh zákona uviedla. Nech sa páči, pani ministerka. (Bod programu: Vládny návrh zákona o Slovenskej televízii a rozhlase a o zmene niektorých zákonov , tlač 278). [09:22] Martina Šimkovičová – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, návrh zákona o Slovenskej televízii a rozhlase predkladá Národnej rade Slovenskej republiky vláda Slovenskej republiky. Táto úloha vyplýva z jej základného dokumentu, ktorým je Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky schválené týmto parlamentom na sklonku minulého roka. V úvode chcem zdôrazniť, že tento zákon nanovo upravuje postavenie, poslanie, úlohy a činnosť Slovenskej televízie a rozhlasu, jej orgánov, hospodárenie a financovanie Slovenskej televízie a rozhlasu. Zásadne mení neúspešný model dvoch verejnoprávnych médií vyplývajúci z bývalého zákona o RTVS 532/2010, ktorý bol prijatý pred takmer štrnástimi rokmi. Ani za tento dlhý čas sa nepodarilo naplniť jeho základné ciele, ako napríklad zabrzdiť zadlžovanie verejnoprávneho vysielania a zabezpečiť jeho finančnú konsolidáciu. (Rečníčka sa obrátila na predsedajúceho: "Chcem sa len spýtať, sú tu materiály nejaké, že či to je v poriadku. Mám pokračovať ďalej? Dobre." ) Vysielanie slovenského rozhlasu a slovenskej televízie postupne strácalo atribúty verejnoprávnosti, vyváženosti, nezávislosti, objektívnosti, pravdivosti, transparentnosti. Problematická je tiež efektivita využívania zverených, zverených verejných financií a miera spoločenskej dôveryhodnosti týchto médií. Vtedajší predkladatelia zdôvodňovali jeho prijatie aj budúcim jednotným priestorovým riešením slovenskej televízie a slovenského rozhlasu v novovzniknutom RTVS. Unifikovali sa však len tvorba a názory tvorcov. Fyzicky spojiť tieto inštitúcie sa podarilo len v štúdiu v Banskej Bystrici, keď rozhlas a televíziu natlačili do jednej budovy. Vtedajšie sídlo štúdia slovenskej televízie manažment predal a dnes sú tam byty. S jednotným tvorivým priestorovým riešením to ale naozaj nemá nič spoločné. Tvorba a vysielanie oboch verejnoprávnych inštitúcií sa v súčasnom období minimálne líši od iných komerčných médií hlavného prúdu. Spravodajstvo a publicistika v slovenskej televízii a v slovenskom rozhlase sa stali postupne príveskom ideologického a politického ťaženia súkromných médií. Ich verejnoprávny charakter a objektívnosť neochránil ani dlhodobý výber koncesionárskych poplatkov formálne prezentovaný ako účasť verejnosti, čo malo zabezpečiť nezávislosť RTVS. Minulý rok sa bývalej vláde a koalícii podarilo zrušiť výber úhrad za služby verejnosti, tzv. koncesionárskych poplatkov, a nahradili ich každoročným jednorazovým príspevkom zo štátneho rozpočtu. Z vysielania slovenského rozhlasu a slovenskej televízie sa stratil seriózny, kritický, širokospektrálny pohľad na javy a udalosti v spoločnosti a doterajší RTVS ako jednotná inštitúcia sa sústredila len na hľadanie formálnych spojení oboch verejnoprávnych vysielateľov s ochranným rešpektom a k ich tvorivým technickým či technologickým špecifikám. V RTVS sa v slovenskom rozhlase a v slovenskej televízii vytvorilo názorovo unifikované prostredie s veľkým zúžením oponentúry a tvorivej diskusie. Pokojne to dajte aj vyššie, nech mi neni vidieť tvár. (Rečníčka reaguje na opozičného poslanca držiaceho transparent pred rečníckym pultom.) Zámery a úmysly predkladateľov sa minuli účinku, naopak pri slovenskej televízii čiastočne a pri slovenskom rozhlase vo veľmi veľkej miere sa stratila bývalá osobitá identita týchto verejnoprávnych médií. Keďže vláda Slovenskej republiky sa vo svojom programovom vyhlásení zaviazala vytvoriť nový legislatívny rámec financovania organizácie a fungovania verejnoprávnych médií, predkladáme Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona o Slovenskej televízii a rozhlase. Cieľom návrhu je v období meniaceho sa a rozvíjajúceho sa mediálneho priestoru posilniť ich verejnoprávny charakter, zabezpečiť dodržiavanie plurality a princípov demokracie a slobodnej tvorby. Nový zákon umožní špecifický rozvoj týchto národných inštitúcií v prudko sa meniacom konkurenčnom prostredí. Vytvorenie legislatívneho prostredia je prvým krokom pre úspešné pôsobenie slovenskej televízie a slovenského rozhlasu v novom digitálnom, mediálnom prostredí. Slovenský rozhlas a slovenská televízia po zrušení výberu koncesionárskych poplatkov za služby verejnosti budú hospodáriť relatívne samostatne s príspevkom zo štátneho rozpočtu, s finančnými prostriedkami získanými vlastnou činnosťou, z reklamných produktov a vlastným majetkom. Zákon predpokladá možnosť lepšieho hospodárenia v rámci špecifických tvorivých podmienok oboch inštitúcií, modernizáciu a zdroje na ocenenie tvorcov zo zvýšeného podielu na reklamnom balíku. Návrh zákona o Slovenskej televízii a rozhlase, ktorý vláda predkladá, vytvára zároveň platformu na prehodnotenie súčasných podmienok duálneho systému na Slovensku, a to najmä z pohľadu obsahu vysielania a tiež využitia reklamného koláča, ktorý sa vytvára v Slovenskej republike. Ako iste viete, vážené poslankyne, vážení poslanci, pôvodným cieľom bolo v 90. rokoch zabezpečiť obsahovú informačnú pluralitu v masovokomunikačných prostriedkoch a vytvoriť podmienky pre rovnováhu medzi vznikajúcimi súkromnými médiami a verejnoprávnym slovenským rozhlasom a slovenskou televíziou. Podľa toho sa nastavilo a viackrát sa aj zákonom menilo delenie reklamného balíka v prospech súkromných médií. Postupne sme však na Slovensku dosiahli až taký extrém, že finančné prostriedky z reklamy takmer komplet pripadli súkromným médiám, ale z hľadiska obsahu sa predpokladaná duálna vyváženosť stratila. Rozdiely vo vysielaní verejnoprávnych a súkromných médií sú len marginálne, pluralita názorov je pomaly archaizmus. V súkromných aj verejnoprávnych médiách vystupujú spravidla tí istí propagandisti v šatách rôznych politológov, analytikov či hercov. Pred tvorcami zákona o STVR teda stáli popri zmene kreovania riadiacich štruktúr aj tieto zásadné otázky. Rozhlas a televízia sú zo zákona financované z daní vybraných do štátneho rozpočtu a koncesie vláda nevráti. Aj tak boli len akousi mimoriadnou daňou, ktorá s verejnoprávnosťou a objektivitou tvorby a vysielania vôbec nemala nič spoločné. Koľko finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu, teda daní občanov, má ísť na spravodajstvo, šport, publicistiku, na kultúru, na zábavu, resp. koprodukciu filmov, seriálov či dokumentov a koľko percent z reklamného koláča je správne poskytnúť verejnoprávnej inštitúcii pre verejnoprávnu službu? Sú prostriedky z daní občanov na externú a extrémne drahú výrobu programov použité v prospech verejnej služby alebo v prospech vybranej skupiny tvorcov a zamestnancov? V zákone o STVR sme sa na tieto otázky snažili odpovedať. Musím povedať, že až život ukáže, do akej miery sa nové princípy dokážu uplatniť. Vláda Slovenskej republiky a Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky novým zákonom o činnosti verejnoprávnej inštitúcie plní prísľub občanom, napĺňa programové vyhlásenie vlády a čiastočne narovnáva pokrivenú situáciu v slovenskom mediálnom priestore. Tieto kroky predstavujú zabezpečenie politickej vyváženosti, slobodnej tvorby a nezávislosti. Myslíme si, že verejnoprávna inštitúcia by mala postupne odísť od extrémnej politickej zaujatosti, neobjektívnosti spravodajstva a manažovania publicistiky bez plurality a hlavne prejsť k objektivite a k spravodlivosti. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.) [09:25] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pani ministerka. (Ruch v sále.) Pán poslanec Matovič, zaujmite svoje miesto v sále. Budeme pokračovať v rokovaní (ruch v sále), pán poslanec Matovič, upozorňujem vás na dodržiavanie rokovacieho poriadku, zaujmite miesto v sále, ktoré máte určené ako poslanec. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre kultúru a médiá, poslancovi Romanovi Michelkovi. Nech sa páči, pán spravodajca. [09:32] Roman Michelko Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako určený spravodajca k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií SR. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor NR SR a Výbor NR SR pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní, gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v NR SR v prvom čítaní. Vážený pán predsedajúci, ďakujem, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu. [09:32] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán spravodajca, zaujmite miesto pre spravodajcov. Otváram všeobecnú rozpravu, v ktorej budeme postupovať podľa § 29a zákona o rokovacom poriadku. Boli vyžrebované časy pre jednotlivé poslanecké kluby, boli ste s nimi oboznámení. Ako prvý vystúpi v rozprave - pani poslankyňa Jaurová, nech sa páči. [09:34] Zora Jaurová – Vystúpenie v rozprave Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dobré ráno. (Reakcie z pléna. Zaznievanie gongu.) Verejnoprávne médiá musia zabezpečovať nezávislú a objektívnu žurnalistiku. Zároveň musia podporovať kvalitnú pôvodnú slovenskú a televíznu a rozhlasovú tvorbu. Za týmto účelom vláda presadí právny a ekonomický rámec rozdelenia Rozhlasu a televízie Slovenska, RTVS, na dve nezávislé verejnoprávne mediálne inštitúcie – slovenskú televíziu a slovenský rozhlas. Prípadne zváži iné riešenie ako posilniť verejnoprávnosť RTVS. To je, samozrejme, aj citát z programového vyhlásenia vlády, ktorým sa tu ešte pred dvoma dňami oháňala pani ministerka kultúry, keď sme podali návrh na jej odvolanie, že vraj nerobí nič iné, len plní toto programové vyhlásenie. Pán predsedajúci, ukľudnite, prosím vás, tuto naľavo poslanecký klub SMER-u (zaznievanie gongu), ďakujem pekne. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Žiga, Peter, podpredseda NR SR Kolegovia, poprosím vás, aby ste nevyrušovali a nechali pani poslankyni Jaurovej hovoriť v rozprave. Jaurová, Zora, poslankyňa NR SR Zo znenia programového vyhlásenia však jasne vyplýva, že ten, kto časť ´kultúra´ písal, mal síce množstvo diskutabilných a nebezpečných zámerov, ale o ich praktickej realizácii mal len veľmi vzdialenú a od reality úplne odtrhnutú predstavu. Zákon, ktorý nám dnes vláda predložila, a úplne prvý zákon z dielne pani ministerky kultúry, pretože doteraz svoje deštrukčné nápady zbabelo schovávala za poslanecké návrhy, je toho žiarivým príkladom. Opätovné rozdelenie RTVS na televíziu a rozhlas bolo od začiatku fantazmagóriou. V čase, keď minister Krajcer taktiež bez argumentov, analýzy či prípravy rozhodol o spojení slovenského rozhlasu a slovenskej televízie, existovalo množstvo dôvodov, prečo tak nemal konať. Dnes je však opätovné rozdelenie prakticky nemožné. Navyše od začiatku bolo viac-menej jasné, že skutočným zámerom tejto vety v programovom vyhlásení vlády je túto televíziu ovládnuť a diktovať jej obsah aj fungovanie. Tento zámer vzbudil množstvo odporu v odbornej aj laickej verejnosti nielen kvôli politickému obsahu v jeho pozadí, ale najmä kvôli jeho nezmyselnosti a praktickej nerealizovateľnosti. Už niekoľko týždňov po schválení programového vyhlásenia vlády si koalícia zrejme tento fakt uvedomila a rozhodla sa ovládnuť televíziu oveľa jednoduchším spôsobom, radikálnym škrtaním rozpočtu. Zákon, ktorým vláda chcela riešiť konsolidáciu verejných financií, totiž bez udania dôvodu znížil príspevok RTVS z 0,17 na 0,12 % HDP. Nuž áno, nebola to táto vláda, ktorá pred necelým rokom schválila zmenu financovania RTVS, pri ktorej zrušila koncesionárske poplatky a nahradila ich financovaním zo štátneho rozpočtu. Bola to, bohužiaľ, vláda Eduarda Hegera a už vtedy sme ich dôrazne varovali, že takýto krok stavia verejnoprávnu televíziu do oveľa závislejšieho postavenia voči vláde a oslabuje jej verejnoprávny status, nakoľko jej financovanie bude predmetom každoročného vyjednávania o štátnom rozpočte a vláda tak môže televíziu svojimi rozpočtovými rozhodnutiami veľmi ľahko ovplyvňovať a vydierať. Stalo sa to skôr, než by ste stihli povedať RTVS. Štvrtá vláda Roberta Fica nezaváhala ani sekundu a pri prvej možnej príležitosti znížila rozpočet RTVS oproti plánovanej sume na rok 2024 o takmer tretinu. A zároveň sa predstavitelia vládnej koalície nijako netajili tým, že chcú štátnu televíziu, že chcú vymeniť riaditeľa a že sa im nepáči, aké správy a názory verejnoprávne médiá vysielajú, že kritizujú vládu a vedú s ňou boj a že teda ten, kto platí, by mal aj určovať, aké správy médiá prinášajú. Koniec koncov aj toto nájdeme priamo spomenuté v programovom vyhlásení vlády. V jednej pasáži v časti verejná správa sa hovorí dokonca o tom, že vláda si sama bude robiť akési správy o stave demokracie, čiže sama seba hodnotiť, a tieto budú šírené prostredníctvom kampaní vo verejnoprávnych médiách. Dokonca tam pomerne presne predpisujú RTVS samotný formát relácie, ktorú má k tejto vládnej propagande zriadiť. Áno, presne takúto poslušnú a krotkú, vláde úplne podriadenú RTVS by táto vláda chcela mať. Myslím si, že jedna z mála vecí, na ktorých by sme sa pri verejnoprávnych médiách vedeli zhodnúť aj s časťou koalície, je to, že ich základným problémom je predovšetkým chýbajúce dostatočné, predvídateľné a od politikov čo najmenej závislé financovanie. Nepremyslené a narýchlo zlátané zrušenie koncesionárskych poplatkov bolo len konečnou katastrofou, ktorou sa zavŕšil dlho neriešený problém. Vidíme však, že by ho táto vláda chcela nejak riešiť? Prečo nemáme na stole návrh zákona, ktorý by prichádzal s reformou financovania verejnoprávnych médií? Prečo predložený návrh neobsahuje ani jeho náznak? Chápem, tu sme pri odstraňovaní generálneho riaditeľa a nezávislosti RTVS a tam sa úplná finančná závislosť médií a na vláde veľmi hodí aj tým, ktorí sa počas minulého volebného obdobia v podstate celkom správne ohradzovali voči zrušeniu koncesionárskych poplatkov či hlasovali za radikálne vyšší rozpočet RTVS. Dalo by sa veľa hovoriť o tom, čo v predloženom zákone nie je, resp. aké sú ozajstné problémy RTVS a ako ich návrh zákona, ktorý máme na stole, vôbec nerieši. Poďme sa však pozrieť na to, čo vlastne tento zákon rieši. Dôvodová správa uvádza, že cieľom zákona je priniesť viac verejnoprávnosti do vysielania a odpolitizovanie procesov pri voľbe generálneho riaditeľa inštitúcie. To sa snaží robiť tým, že zruší súčasnú existujúcu inštitúciu RTVS a založí novú STVR, na ktorú prejde všetko, čo bolo doteraz RTVS. Zákon, ktorým to vláda robí, je taktiež kópiou súčasného zákona o RTVS, ktorý sa od neho odlišuje iba v niekoľkých bodoch. A, samozrejme, to, v čom sa odlišuje, je v názve, pretože očividne aj podľa dôvodovej správy návrh je jeden z najväčších problémov našich verejnoprávnych médií. Citát z dôvodovej správy: "Predkladateľ pri tvorbe návrhu zákona pristúpil aj k zmene názvu verejnoprávneho vysielateľa. Súčasný spoločný názov inštitúcie pre slovenské verejnoprávne médiá Rozhlas a televízia Slovenska degraduje štátotvorný (slovenský národ) na región Slovensko, pretože namiesto prívlastku slovenský, slovenská (aký) označujúci štátotvorný národ, je v názve použité územné označenie verejnoprávnych médií Slovenska (koho, čoho). V súčasnosti používame logo tejto inštitúcie, navyše z názvu úplne anulovalo Slovensko nahradením písmena S označujúceho Slovensko dvojbodkou." Nuž tipujem, že po tomto dôvodení aj Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky sa premenuje na základe tejto gramatickej logiky na Slovenské ministerstvo kultúry. O Národnej banke Slovenska ani nehovoriac. A čo sa týka spomínaného loga s dvojbodkou, tak tento grafický ident získal v roku 2015 najprestížnejšie ocenenie svetovej akadémie Promax BBA v hlavnej kategórii celosvetových televíznych dizajnov, ktorá je považovaná za Oscara medzi producentami grafického dizajnu, a v tejto súťaži predbehla RTVS napríklad aj televíziu CNN. Ale chápem, slovenské a žiadne iné, už to trocha začína dávať zmysel. Predložený zákon o STVR navyše nie je prvou verziou tohto legislatívneho opusu. Pôvodná verzia zákona známa pod názvom STAR podľa skratky novej inštitúcie prešla akýmsi pripomienkovým konaním, ale je dobré sa k nej vracať, keď chceme v plnej miere vidieť skutočné zámery predkladateľa, ktoré sa v tejto novej verzii STVR snaží, hoci dosť neumelo, zakryť. Tú prvú verziu dal predkladateľ do skráteného pripomienkového konania práve v deň, keď Európsky parlament schvaľoval novú legislatívu EÚ, ktorá sa zaoberá práve slobodou médií, fungovaním verejnoprávnych médií a ochranou novinárov. Dajme teraz nabok úvahy o tom, či predkladateľ naozaj o tejto legislatíve, ktorá bola v európskom legislatívnom procese už vyše roka, nevedel, a predstierajme, že také niečo by sa na slovenskom ministerstve vedenom SNS určite nemohlo stať. Ale práve súlad či lepšie príkry nesúlad s týmto nariadením o slobode médií je absolútne kľúčovým problémom predloženého zákona a budem sa k nemu vo svojom prejave neustále vracať. Aj preto dnes prerokúvame zákon, ktorý je zlý vo svojej podstate, a nijaké pozmeňujúce či doplňujúce návrhy ani iné vylepšenia nemôžu zakryť holú podstatu problému, ktorou je bezdôvodné rušenie existujúcej verejnoprávnej inštitúcie a zakladanie novej identickej, ibaže úplne podriadenej vláde s cieľom odstrániť generálneho riaditeľa a manažment a ovládnuť spravodajstvo. Toto je presne taký zásah do slobody médií, akým chce Európska únia svojou novou legislatívou zabrániť. Máme na to príklady z Maďarska a Poľska, ktorými sa aj pán predseda SNS Danko rád inšpiruje. Aké sú teda hlavné dôvody, pre ktoré treba tento zákon hodiť do koša a hľadať iné lepšie možnosti na reformu RTVS? Po prvé, a to je teda ten hlavný dôvod, nie je absolútne žiaden reálny dôvod zakladať novú STVR. Tým hlavným problémom nového zákona je, že všetky navrhované zmeny, ktoré predkladateľ v zákone oproti súčasnému stavu urobil, bolo možné uskutočniť prostredníctvom novelizácie zákona o RTVS a neexistuje vôbec žiaden dôvod, prečo by bolo treba zakladať novú inštitúciu. Je povinnosťou navrhovateľa v dôvodovej správe zodpovedať otázku, prečo musí dôjsť k zániku RTVS. No v tomto návrhu ani v dôvodovej správe odpoveď na túto otázku nenachádzame. Dokonca aj samotná zmena názvu na STVR, čo teda ako vidíme, je vskutku pálčivý problém, sa dala ľahko dosiahnuť novelou existujúceho zákona. Navrhovateľ navyše nepriznal, prečo ignoruje pripomienky od odborníkov z praxe, z ministerstva financií a dobre mienené rady z rôznych organizácií. Zvolený prístup, pri ktorom dochádza k výrazným inštitucionálnym zmenám bez zrejmého dôvodu, keďže 95 % obsahu nového zákona ostáva nezmenené, je problematický z niekoľkých dôvodov. Po prvé, tento postup je v rozpore so zákonom o tvorbe právnych predpisov, zákon 400/2015 Z. z., ktorý v § 2 ods. 1 požaduje, aby cieľom tvorby právnych predpisov bolo pripraviť za účasti verejnosti taký právny predpis, ktorý sa stane funkčnou súčasťou vyváženého, prehľadného a stabilného právneho poriadku. Zrušiť a vytvoriť novú inštitúciu, pokiaľ sa dal rovnaký zámer riešiť novelou existujúceho zákona, je v príkrom rozpore s takouto zákonnou požiadavkou. Zvolený prístup totiž narúša právnu stabilitu a predvídateľnosť. Z rovnakých dôvodov narúša aj princíp právnej istoty zakotvený priamo v článku 1 ods. 1 prvej vety Ústavy Slovenskej republiky. Je v priamom rozpore s európskym aktom o slobode médií a jeho základnú filo... teda je v priamom rozpore s týmto aktom svojou základnou filozofiou, ktorá tiež predpokladá a vyžaduje právnu istotu a predvídateľnosť v téme mediálneho prostredia. Samozrejme dobrý hospodár si položí aj otázku o nutnosti a efektívnosti týchto krokov. Novelizácia zákona bola, by bola úspornejšia a transparentnejšia, pretože by nevyžadovala zriaďovanie novej organizácie a s tým spojené administratívne a finančné náklady. Druhým dôvodom, prečo je tento zákon výsostne problematický, je, že v zásade ani až tak veľmi neskrýva, že jeho skryt... takým slabo skrytým zámerom je odvolanie súčasného vedenia. S účinnosťou nového zákona dôjde k ukončeniu výkonu funkcie aktuálneho generálneho riaditeľa RTVS Ľuboša Machaja, ako aj k zániku mandátu súčasného zloženia Rady RTVS. Tento legislatívny krok poukazuje na účelové zameranie zákona, ktoré sa zameriava na výmenu konkrétnych osôb. Ide o mocenský krok s jasným cieľom zasiahnuť do nezávislosti verejnoprávnych médií. Tento postup je, samozrejme, opäť v príkrom rozpore s článkom 5 Európskeho aktu o slobode médií, ktorý stanovuje záruky pre nezávislé fungovanie verejnoprávnych mediálnych poskytovateľov. Podľa tohto článku by mali mať verejnoprávne médiá zabezpečenú ochranu pred akýmkoľvek politickým alebo ekonomickým zasahovaním, čo je nevyhnutné pre udržanie ich objektivity a nezávislosti. Verzia STVR síce odstránila najvypuklejšie nehoráznosti z verzie STAR, ako bola napríklad možnosť odvolania riaditeľa bez udania dôvodu radou, ale to nič nemení na podstate navrhovanej zmeny, ktorá sa zrušením a založením novej inštitúcie snaží zbaviť manažmentu a možno aj naivne dúfa, že sa jej tým podarí obísť práve tento článok 5 európskeho nariadenia. Nepodarí, pretože nariadenie pre takéto prípady, na takéto prípady pamätá v článku 21, ale k tomu sa ešte dostanem neskôr. Okrem toho zákon je problematický aj z ústavného hľadiska vo viacerých ohľadoch, ale napríklad v kontexte článku 30 ústavy, ktorý občanom zaručuje právo na prístup k verejným funkciám, pričom tento zákon by mohol obmedziť realizáciu tohto práva pri generálnom riaditeľovi, ale aj pri členoch súčasnej rady RTVS. Tretím dôvodom, ktorý, pre ktorý považujeme tento zákona za extrémne problematický, je to, akým spôsobom redizajnuje radu nového verejnoprávneho média oproti súčasnému stavu, kde v nej koncentruje úplne všetku exekutívnu moc a navyše táto rada je volená radikálne viac politicky, ako tomu bolo doteraz. V kontexte debaty o Fonde na podporu umenia, ktorú sme tu za posledné týždne absolvovali, sa zdá, že tento recept koncentrácie moci do akéhosi orgánu rady alebo niečoho podobného, je niečím, čo si ministerstvo kultúry obľúbilo a aplikuje všade ako cez kopirák. Koncentrácia všetkej moci v kolektívnom orgáne, kde vlastne nikto nie je zodpovedný za nič, je tým najlepším mechanizmom na ovládnutie nezávislých inštitúcií bez veľkého rizika pre tých, ktorých chcú ovládnuť. Orgánmi novej inštitúcie budú naďalej rada a riaditeľ, ale mení sa spôsob kreovania tejto rady a veľmi zásadne sa menia aj jej kompetencie. Kým doteraz všetkých členov rady vymenúvala Národná rada Slovenskej republiky, po novom bude mať ministerstvo kultúry právomoc vymenovať a odvolávať štyroch z deviatich členov rady. Zmenilo sa tiež funkčné obdobie členov tejto rady z päť na šesť rokov, čo nie je v dôvodovej správe nijako odôvodnené. Celkové posilnenie vplyvu ministerstva kultúry cez radu predstavuje významnú zmenu, keďže môže viesť k politickej kontrole a k možnému obmedzeniu nezávislosti a objektivity v rozhodovacích procesoch a v strategickom smerovaní inštitúcie. Vymenovanie sa po novom riadi podľa osobitného predpisu, teda vymenovanie členov rady, § 5 zákona č. 552/2003 o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov. Tento právny predpis obsahuje úpravu výberového konania na miesto štatutárneho orgánu, prípadne na miesto ďalšieho vedúceho zamestnanca, pričom toto výberové konanie nie je v zákone upravené ako verejné. Absentuje tak prvok transparentnosti v podobe možnosti kontroly výberového konania zo strany verejnosti, ktorý vyžaduje aj článok 5 Európskeho aktu o slobode médií. Predložený návrh radikálne rozširuje kompetencie rady. Jej hlavnou novou právomocou je voľba a odvolávanie generálneho riaditeľa, pričom rozhoduje aj o úprave jeho mzdy. V ideálnom svete je, samozrejme, voľba generálnych riaditeľov verejnoprávnych médií radami lepšia, ako priama politická voľba v parlamente. Ale ako pri všetkom, aj tu je najdôležitejší kontext. Rada s výrazným vplyvom ministerstva a teda v našom kontexte tvorená nominantami jednej politickej strany, v našom úplne konkrétnom prípade strany, ktorá vo voľbách získala päť percent, má ešte lepšiu legitimitu, ako rada volená parlamentom, kde sa na tom musí dohodnúť aspoň celá koalícia. Pritom v mnohých civilizovaných krajinách je bežné, že takéto rady volia zástupcovia aj koalície, aj opozície, aby bola zaručená verejnoprávna vyváženosť. Nový zákon takisto umožňuje Rade STVR napríklad schvaľovať akékoľvek zmluvné vzťahy tejto organizácie. Rozsah typov zmlúv totiž nie je určený v zákone, ale má byť určený v štatúte STVR, ktorý si navrhne a schváli rada. Zákon teda prakticky umožňuje, aby si rada určila, že bude napríklad schvaľovať aj pracovné zmluvy alebo aj kolektívnu zmluvu. Ide o ďalší príklad potenciálne výrazného zasiahnutia do právomocí riaditeľa. Rada po novom tiež schvaľuje takzvanú koncepciu riadenia a rozvoja Slovenskej televízie a rozhlasu a jej programovej služby. Doteraz rada túto koncepciu iba prerokúvala a zaujímala k nej stanovisko. Táto zmena ukazuje, ako bude koncentrovaná moc v rade, keďže môže zásadne zasahovať do strategického smerovania. Ak rada koncepciu dvakrát neschváli, odvolá generálneho riaditeľa a tým sa vlastne z vrcholového manažéra stáva iba výkonný pracovník, akýsi prevádzkar plne podriadený rade, ktorá má všetky právomoci pri riadení organizácie. Zákon tak berie riaditeľovi všetky rozhodovacie právomoci, ale necháva mu výlučnú zodpovednosť za všetko, čo sa v inštitúcii deje. Za týchto podmienok bude na pozíciu generálneho riaditeľa kandidovať len človek bez vlastného názoru, bez vlastnej vízie, bez hrdosti a sebahodnoty a odvolať ho bude možné za čokoľvek, dokonca aj za nejaké drobné formálne nedostatky. Takto široko poňal predkladateľ zákona problematiku odvolávania neposlušného riaditeľa. Samozrejme, tieto ustanovenia sú opäť v príkrom rozpore s Európskym aktom o slobode médií. Štvrtý dôvod, ktorý, alebo štvrtý problematický bod tohto zákona sú práve zmeny v požiadavkách na to, kto môže a nemôže byť členom tejto rady. Zákon o STVR zavádza nové kritériá pre výber členov rady, ktorá, ktoré vyžaduje, aby kandidát na člena rady nebol subjektom právoplatného rozhodnutia o oddlžení podľa platného zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Táto požiadavka sa javí ako veľmi účelovo navrhnutá, vyskytuje sa v tom zákone viackrát s cieľom napríklad zabrániť možnej kandidatúre súčasného riaditeľa Ľuboša Machaja na pozíciu či už riaditeľa alebo rady. Takto formulovaná podmienka jednoznačne ukazuje na to, aké politické motívy sú v skutočnosti za touto legislatívnou zmenou. Zároveň zákon vypustil ustanovenia o nezlučiteľnosti funkcie člena rady s niektorými inými verejnými funkciami, ako sú napríklad pozície štátneho tajomníka, vedúceho služobného úradu ministerstva alebo funkcie v orgánoch štátnej správy a územnej samosprávy. Vzhľadom na to, že napríklad pozície štátnych tajomníkov a vedúcich služobného úradu sú politicky nominované a schvaľované vládou Slovenskej republiky, takáto zmena môže viesť k potenciálnym konfliktom záujmov. Podobne problematická je zmena slova v § 12 pri obmedzovaní spojenia s politickými stranami, kde namiesto slova vystupovať v prospech politickej strany, ako je to v súčasnom zákone, prišla zmena na v zmene politickej strany. To prináša obavy z možnej politickej angažovanosti členov rady, čo by mohlo ovplyvniť ich nezávislosť a objektivitu v rozhodovacích procesoch. Navyše je obava, či nejde o zmenu účelovo urobenú pre veľmi konkrétne osoby a obsadenie rady, ktoré je dopredu naplánované. Piatym dôvodom, prečo tento zákon považujeme za veľmi zle pripravený a prečo považujeme aj jeho praktickú realizáciu za veľmi spornú, sú práve, je práve množstvo technických nedostatkov osobitne v tých prechodných ustanoveniach, kde nesedia termíny a kde hrozí, že táto inštitúcia na čas bude vlastne v úplnom bezvládí a nebude ju nikto riadiť. V zákone navrhovateľ všade vymenil slovíčko ´webové sídlo´ za slovíčko ´internetová stránka´. Tipujem, že preto, že aktuálne domény STVR sú už obsadené. Pri skúmaní textu si ďalej všimneme technické nezrovnalosti v prechodných ustanoveniach. Ide o chyby v súvislosti s časovým harmonogramom menovania členov rady. Podľa § 31 ods. 1 má minister kultúry povinnosť vymenovať členov rady do jedného mesiaca odo dňa účinnosti zákona. Paralelne podľa odseku 2 tohto istého paragrafu príslušný výbor Národnej rady musí zverejniť výzvu na podávanie návrhov kandidátov do pätnásť dní odo dňa účinnosti zákona. V praxi to môže znamenať skrátenie času najmenej o polovicu pre ministra, ak by výbor využil celých pätnásť dní. Zároveň § 31 ods. 3 umožňuje oddialiť zaradenie hlasovania až na ďalšiu schôdzu, ktorá ak by bola o viac ako mesiac, priamo znemožňuje ministrovi vymenovať radu do jedného mesiaca. Navyše požiadavka jedného mesiaca odo dňa účinnosti je v praxi niekedy nemožná sama o sebe. Ak by napríklad zákon schválili na júnovej schôdzi, v praxi nie je možné zaradiť do programu hlasovania skôr ako na septembrovú schôdzu a teda splniť požiadavku vymenovania rady do jedného mesiaca. Aktuálna formulácia teda umožňuje, že menovanie členov rady ministrom kultúry neprebehne v zákonom stanovenom jednomesačnom termíne, čo vytvára problém v dodržaní zákonom stanovených legislatívnych požiadaviek a najmä v situácii, keď sme úplne všetky právomoci dali rade, považujem za extrémne nebezpečné, keď tá rada vlastne nebude existovať. Podobne v záverečných ustanoveniach pribudlo ustanovenie, ktoré hovorí, že generálny riaditeľ môže uzatvárať len také zmluvy, ktoré súvisia s bežnou prevádzkou a nesmie uzatvárať zmluvy v oblasti investícií a v oblasti výroby programu a vysielania programu v Slovenskej televízii a rozhlase. Avšak v oblasti výroby a vysielania programu sa mesačne uzatvárajú stovky malých realizačných honorárových a iných zmlúv. Takto môže dôjsť k faktickému ochromeniu výroby a vysielania programu, najmä ak nevieme, kedy skutočne bude nový generálny riaditeľ zvolený a kedy nastúpi do funkcie. V neposlednom rade stanovenie konkrétnej účinnosti a presného časového harmonogramu bolo aj požiadavkou zo strany RTVS v pripomienkovom konaní. Neakceptovanie tejto požiadavky predstavuje z môjho pohľadu obrovskú neúctu voči súčasným zamestnancom a manažmentu RTVS, je to naozaj až nedôstojné a nelogické, pretože súčasné vedenie by sa malo na takýto prechod vedieť pripraviť, aby mohli odovzdať agendu, strategické informácie a podobne. Ale ich požiadavky neboli nijako zakomponované. Ďalším veľmi výrazným problémom tohto zákona je zavedenie nového orgánu, ktorý zákon nazýva etická komisia, ktorá má veľmi nejasné právomoci a jej štatút zákon nestanovuje, pretože ho schvaľuje Rada STVR. Zákon vytvára akýsi nový poradný orgán, tzv. etickú komisiu, ktorá má nejakým spôsobom dohliadať na pracovníkov. Etická komisia má byť poradným orgánom rady, zaujíma stanoviská k dodržiavaniu štatútu pracovníkov a iných etických princípov zamestnancami a externými spolupracovníkmi pri výkone ich činnosti a tiež navrhuje príslušné opatrenia s cieľom zabezpečiť ich dodržiavanie. Pôsobnosť etickej komisie však nepoznáme. Bude ju upravovať štatút, ktorý si navrhne a schváli rada. Okrem toho, že štatút etickej komisie teda schvaľuje rada, nepoznáme o ňom žiadne podrobnosti. Nemáme k dispozícii žiadne konkrétne informácie o obsahu a pravidlách, ktoré by tento štatút mal obsahovať. Etická komisia teda v skutočnosti môže robiť prakticky čokoľvek. Navyše bude mať etická komisia aj nepriamy vplyv na tvorbu programu cez radu. Ak riaditeľ neurobí také opatrenia, aké etická komisia navrhne, rada mu môže znížiť mzdu možno až o polovicu a možno až na tri mesiace. Viete, etické komisie je niečo, čo existuje vo verejných inštitúciách aj súkromných firmách a je to štandardná vec, ktorá sa zriaďuje najmä na to, aby kontrolovala dodržiavanie vnútorných predpisov organizácie, etického správania zamestnancov, pracovno-právnych vzťahov a podobných vecí. V tomto prípade však už ten samotný mechanizmus nominácií členov etickej komisie, ktorých nominujú kadejaké rôzne organizácie a skupiny organizácií za veľmi nejasných podmienok, ale nie sú v nej žiadni zástupcovia zamestnancov tejto inštitúcie, už tento mechanizmus hovorí o tom, že ten názov etická komisia je len vlastne nejaké oklamanie nepriateľa a v skutočnosti pôjde o orgán, ktorého úlohou je kontrolovať program a vysielanie, čiže ide iba o nahradenie pôvodne navrhovanej programovej komisie z verzie STAR menej nápadným inštitútom cenzúry. Mechanizmus nominácie členov etickej komisie je nejasný, ako som spomínala, takisto ako aj ten výber organizácií a skupín organizácií, ktoré majú právo týchto členov nominovať a ktoré v zákone sú taxatívne vymedzené. V konečnom dôsledku si aj tak tých členov etickej komisie vyberá predseda rady a netransparentnosť tohto procesu naznačuje, že pôjde len o ďalší priestor pre osoby lojálne a spriaznené s vládou. Pani ministerka tu spomínala v úvodnom slove to, že tento návrh zákona aj navyšuje povolený objem reklamy, ktoré môže verejnoprávny vysielateľ vysielať. Áno, zákon umožňuje robiť to v poznámke pod čiarou a odvolávkou na iný zákon, samozrejme, ale umožňuje verejnoprávnemu médiu zvýšiť objem reklamy a iných foriem komerčnej propagácie na ich webových stránkach a vo vysielaní, a to desaťnásobne oproti súčasnému stavu. Ide z môjho pohľadu o veľmi zvláštne opatrenie v zákone, ktorého hlavným deklarovaným cieľom je zvýšiť mieru verejnoprávnosti slovenských médií verejnej služby. Vláda tým, sociálno-demokratická vláda, podotýkam, tým jasne priznáva, že nedokáže, nechce či nebude dostatočne financovať verejnoprávne médiá a dúfa, že to za ňu urobí trh. A to je jednak presný opak verejnoprávnosti, pretože podstatou verejnoprávnosti je zabezpečiť v mediálnom priestore to, čo trh nedokáže zabezpečiť a jednak je to výrazný zásah do fungovania mediálneho trhu na Slovensku. Princíp obmedzenia reklamy pre verejnoprávne médiá je primárne motivovaný práve snahou vyvážiť trh s duálnym systémom médií, to znamená verejnoprávny vysielateľ, ktorý je financovaný štátom, má logicky menší alebo v mnohých krajinách aj žiadny objem reklamy ako súkromní vysielatelia, aby sme tým nezasahovali a nenarúšali, nezasahovali do trhu a nenarúšali ho. Navýšenie reklamného obsahu verejnoprávnych médií, ktorý teda po novom definuje § 71 zákona o mediálnych službách, je výrazným zásahom do súčasného mediálneho prostredia, najmä čo sa týka súkromných vysielateľov a reklamného trhu. Podľa aktu o slobode médií čl. 21 musia byť akékoľvek zásahy podobného typu riadne odôvodnené, primerané a prediskutované s prostredím, navyše musia dávať dotknutým subjektom právo sa voči nim odvolať. Nič také sa však v našom, nič také však v našom zákone nenájdeme a o neexistencii diskusie s dotknutými subjektami hovorí aj celkom radikálna reakcia asociácie vysielateľov. Zároveň navýšenie reklamy pre STVR je postavené na strategicky nesprávnej úvahe. Nízky objem reklamy je dnes totiž programovou výhodou verejnoprávneho vysielateľa. Zvýšenie reklamného objemu dostane STVR do obchodnej súťaže so súkromnými médiami, čo oslabuje napĺňanie verejnoprávnej funkcie média. Ja čítam v dôvodovej správe, že hlavný dôvod na to, prečo vláda predkladá tento zákon, je, že verejnoprávna televízia sa svojím vysielaním priblížila komerčným formátom a potom sa v tom zákone dočítam, že im chcú navýšiť reklamu, aby sa k nim priblížila ešte viac. Pretože navýšenie objemu reklamy obmedzí priestor pre obsah vo verejnoprávnom médiu, ktorý síce nemá komerčnú atraktivitu, ale je nevyhnutný pre plnenie verejnoprávnej misie, ako sú napríklad vzdelávacie, kultúrne alebo dokumentárne programy, programy pre menšiny, programy pre rôzne znevýhodnené skupiny obyvateľstva, ktoré formujú informovanosť a vzdelanosť občanov a umožňujú prístup k mediálnemu obsahu všetkým skupinám ľudí. Vynechanie takéhoto obsahu by viedlo k oslabeniu jedinečnej úlohy verejnoprávneho média v slovenskom mediálnom priestore a k radikálnemu oslabeniu jeho verejnoprávnej role, čiže presný opak toho, čo sa uvádza v dôvodovej správe a presný opak toho, čo navrhovateľ opäť predstiera ako cieľ svojho zákona. Nakoniec zvýšenie reklamy pre verejnoprávne médium je iba zdanlivým riešením finančných problémov RTVS alebo STVR a nijako nerieši zásadnejšie problémy týkajúce sa udržateľnosti a adekvátneho financovania tohto média. Táto náplasť odvádza pozornosť od potreby systematickejšieho prístupu k financovaniu, ktorý by zabezpečil, že RTVS môže kontinuálne plniť svoju misiu bez potreby kompromisov v dôsledku závislosti od reklamných príjmov. Ďalším bodom, ktorý možno nie je až taký podstatný a na prvý pohľad viditeľný, ale problematický v tomto zákone, sú zmeny, ktoré zákon oproti nielen pôvodnému stavu, ale aj oproti tej prvej verzii urobil v oblasti kontroly a štátneho auditu verejnoprávnych médií. V predloženom návrhu zákona sa oproti prvej verzii vypustili ustanovenia, ktoré limitovali kontrolu, audit a dozor štátu tak, aby nezasahoval do redakčnej nezávislosti. Podľa pôvodne navrhovanej úpravy STAR orgány kontroly neboli pri výkone kontroly oprávnené zasahovať do redakčnej nezávislosti, dramaturgie alebo obsahu vysielania, bez súhlasu nositeľa práv nahliadať a odoberať písomnosti, dokumenty alebo záznamy dát na pamäťových médiách prostriedkov výpočtovej techniky, ktoré obsahujú predmety chránené právom duševného vlastníctva, či posudzovať hospodárnosť, efektívnosť a účinnosť použitia finančných prostriedkov v koprodukčných projektoch, vo vývoji alebo výrobe programu alebo iného obsahu. Toto obsahuje aj súčasný zákon o RTVS a je to tam práve kvôli garancii nezávislosti verejnoprávneho vysielateľa. Návrh zákona, ten súčasný, ktorý máme na stole, tieto garancie nezávislosti ruší. Môžeme hádať, prečo asi. Poslednými dvomi bodmi, ktoré by som tu chcela zdôrazniť a ktoré považujem za problematické na tomto zákone, je jeho rozpor jednak so slovenským právom a jednak s európskym právom. Už som o tom viackrát hovorila. Spomínala som, že tento návrh zákona vykazuje aj známky rozporu s ústavným a zákonným rámcom Slovenskej republiky, a to predovšetkým s článkom 26 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá garantuje slobodu prejavu a právo na informácie a zároveň kategoricky zakazuje cenzúru. Tieto základné práva sú piliermi demokratickej spoločnosti, kde mediálna pluralita a objektivita sú nevyhnutné pre správne fungovanie verejného diskurzu. Okrem toho zákon porušuje, ako som už tiež spomenula, aj zásady zákona o tvorbe právnych predpisov, ktorý požaduje, aby právne predpisy boli pripravené s aktívnou účasťou verejnosti a stali sa funkčnou súčasťou stabilného a prehľadného právneho poriadku. Zrušenie existujúcej inštitúcie a vytváranie novej namiesto jednoduchej novely existujúceho zákona očividne narúša právnu predvídateľnosť a stabilitu, čo je v priamom rozpore aj s potrebou právnej istoty podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. To, že to môže byť aj porušením rovnakých podmienok na prístup k voleným a iným funkciám, som hovorila. V zákone o mediálnych službách v § 16 a 25 je zdôraznené, že obsahové služby majú byť nezávislé a zdôrazňujú aj povinnosť zabezpečiť objektívnosť a pluralitu informácií. Návrh zákona je v rozpore s týmto zákonom takisto, pretože umožňuje cez radu novej inštitúcie, ktorá schvaľuje koncepciu riadenia a rozvoja, priame zásahy do mediálneho obsahu a výberu informácií, nehovoriac teda o etickej komisii, ktorej pôsobenie a štatút sú nejasné. Výsledkom je, že návrh zákona nielenže ohrozuje zásady slobody prejavu a práva na informácie, ale aj destabilizuje právny poriadok tým, že obchádza existujúce legislatívne procesy a princípy, ktoré sú navrhnuté tak, aby chránili právnu istotu a verejnú dôveru v legislatívny proces. Vy veľmi dobre viete, že Ústavný súd už niekoľkokrát skonštatoval úpadok legislatívnej kultúry na Slovensku a tento zákon sa dá použiť ako žiarivý príklad toho, prečo sa to deje. Takýto prístup môže mať, samozrejme, širokospektrálne negatívne dôsledky na právny štát a jeho schopnosť slúžiť svojim občanom transparentne a spravodlivo. O rozpore s európskou legislatívou som tu hovorila už veľmi veľa, je to tak lightmotív, ktorý nájdeme vlastne vo všetkých tých zmenách, ktoré zákon prináša, a ten hlavný bod, s ktorým je tento zákon v rozpore, je práve článok 5 Európskeho aktu o slobode médií, ktorý zdôrazňuje potrebu právnych záruk pre nezávislé fungovanie verejnoprávnych médií a ich vedenia a zabezpečenie ich dostatočného financovania na plnenie verejnoprávneho poslania, aby sa predišlo riziku zasahovania do mediálnej objektivity a plurality. Ako som spomínala, navýšenie reklamy napríklad môže ohroziť verejnoprávny charakter vysielania a zároveň nespĺňa podmienku zaručenia dostatočného financovania. Podobne neriešenie nízkeho a od vlády závislého rozpočtu nespĺňa požiadavku z preambuly tohto nariadenia bodu 31 Európskeho aktu na stabilné a primerané finančné zdroje. Posilnenie právomocí ministra kultúry pri menovaní a odvolávaní rady, ktorá ovplyvňuje celé riadenie inštitúcie, je v hrubom rozpore s týmto zákonom, keďže implikuje priamo politickú kontrolu nad touto inštitúciou. Navyše návrh prináša potenciálne konflikty záujmov vyplývajúce z vypustenia nezlučiteľnosti niektorých funkcií, čo narúša nezávislosť. Európsky akt o slobode médií tiež vyžaduje v čl. 21, aby každé legislatívne, regulačné alebo administratívne opatrenie bolo, ktoré zasahuje do, do mediálneho trhu, bolo riadne odôvodnené a primerané. Tento článok hovorí aj o tom, aby regulácie podliehali vopred stanoveným jasným časovým rámcom. V odseku 3 tohto článku sa tiež žiada právo odvolať sa proti prijímaným opatreniam pred odvolacím orgánom. Celý legislatívny proces pri tvorbe zákona STVR je v rozpore s týmto článkom najmä v tom, že navrhovateľ neodôvodnil vytvorenie novej inštitúcie a neprekonzultoval ho s dotknutými subjektami na mediálnom trhu. Podobne je v rozpore to, že navrhovateľ dáva účinnosť zákona dňom vyhlásenia a tým pádom neurčuje žiaden časový rámec vopred, práve naopak, vytvára neistotu terajším zamestnancom a vedeniu RTVS. V neposlednom rade, a to je naozaj vážna vec, keďže je známe, že návrh zákona je v rozpore s už prijatým európskym nariadením a s tzv. aktom o slobode médií, ktorý je právoplatný už v čase, keď my tu o tomto zákone rokujeme, vláda vlastne tým, že predkladá takýto zákon, ide proti zásade lojality a spolupráce medzi členskými štátmi EÚ, čím porušuje aj základnú zmluvu o EÚ, Lisabonskú zmluvu. Táto zásada je zakotvená v čl. 4 Lisabonskej zmluvy a vyžaduje, aby členské štáty vzájomne rešpektovali svoje záväzky a podporovali ciele a politiky EÚ. Zásada lojálnej spolupráce zahŕňa nielen pozitívne kroky na podporu cieľov Únie, ale aj zdržanie sa akýchkoľvek opatrení, ktoré by mohli ciele Únie ohroziť. Tak ľudovo povedané, že Európska únia má nejaké zásady a my prijímame zákony, ktoré sú v presnom rozpore s týmito zásadami, tak asi to nebude naše vzťahy s Európskou úniou zlepšovať. Dôsledky týchto legislatívnych zmien môžu byť vážne vrátane potenciálneho konania Európskej komisie proti Slovensku za nesplnenie povinnosti voči právu EÚ. To by mohlo mať aj ekonomické dopady, možno aj dosť vážne a, samozrejme, to narúša vzťahy Slovenska s EÚ a s ostatnými členskými štátmi. Hovorím už relatívne dlho a mohla by som teda ešte oveľa dlhšie, milé kolegyne a kolegovia, ale myslím si, že som tu v zásade zhrnula celkom dosť na to, aby bolo každému jasné, že zákon, ktorý nám priniesli z ministerstva kultúry, je naozaj skôr nepodareným paškvilom, nie nepodobným tým, ktoré sme tu už z dielne poslancov SNS prerokovávali. Jeho jediným cieľom je úplne ovládnuť fungovanie inštitúcie verejnoprávneho média výsostne politicky volenou radou, ktorá bude mať všetky kompetencie, ale prakticky žiadnu zodpovednosť. Tú zodpovednosť zákon ponecháva chudákovi generálnemu riaditeľovi, ktorý bude usilovne plniť príkazy rady a ona mu bude podľa ľubovôle zvyšovať a znižovať plat, ako sa im zachce, prípadne ho kedykoľvek odvolá. Nad programom bude bdieť cenzorská komisia, ironicky nazvaná etická a všetky tieto orgány si navolí najmä strana SNS, ktorá bude zároveň cez verejnoprávnu televíziu predávať viac reklamy a tým akosi prapodivne zvyšovať jej verejnoprávnosť. Keďže takýto originálny model, ktorý si vraj predkladateľ akousi puzzlemetódou nakombinoval z nejakých existujúcich modelov, ale ja tam teda osobne vidím najväčšiu inšpiráciu v Maďarsku a v Bielorusku, je, samozrejme, v jednoznačnom protiklade k tomu, čo považuje Európska únia či Rada Európy za štandardné rámce fungovania verejnoprávnych médií v demokratických štátoch a výsledkom takejto legislatívy bude, samozrejme, ešte viacej listov z európskych inštitúcií, ešte viac demaršov, infringementov, pokút, ale hlavne medzinárodnej hanby. Napríklad minulý týždeň Národná rada obdržala list komisára Rady Európy pre ľudské práva Michaela O´Flahertyho, ktorý v súvislosti s návrhom zákona o Slovenskej televízii a rozhlase žiada členov Národnej rady Slovenskej republiky, aby venovali náležitú pozornosť obavám, že prvky návrhu zákona môžu narušiť záruky prevádzkovej alebo redakčnej nezávislosti verejnoprávneho vysielateľa. V tejto súvislosti odporúča Národnej rade zvážiť ustanovenia návrhu zákona týkajúce sa predčasného ukončenia mandátu súčasného generálneho riaditeľa a ďalších orgánov, ako aj systém, v ktorom sú viacerí členovia novej rady priamo menovaní vládou. Čiže všetko argumenty, ktoré tu už zazneli. Vo svojom liste tiež spomína odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy z roku 2012 o správe verejných médií, ktoré zdôrazňuje, že sloboda prejavu a slobodné a pluralitné médiá sú nevyhnutné pre skutočnú demokraciu. V tomto odporúčaní je tiež zdôraznené, že politiky, procesy a legislatíva v tomto ohľade musia odrážať a zabezpečovať redakčnú a prevádzkovú nezávislosť a že podobný princíp je menovaný aj v článku 10 Európskej charty ľudských práv a riadilo sa ním aj rozhodnutie v prípade Manole and Others verzus Moldová. Čiže existujú precedentné rozhodnutia. Pani ministerka kultúry, ktorá nám tu toto predkladá ako svoj prvý zákon, dnes zároveň kandiduje do Európskeho parlamentu. Nevadí jej, že flagrantne a demonštratívne porušuje európske právo? Nevadí jej, že už samotným predložením zákona porušuje Lisabonskú zmluvu, základnú zmluvu o EÚ? Nevadí jej, že sa už na ňu obracajú európske autority a zatiaľ zdvorilo žiadajú, aby sa zamyslela nad tým, čo predkladá? Je však možné, že premiérovi Ficovi takáto legislatíva vyhovuje, pretože je to práve on, čo nás svojou politikou, výrokmi, zákonmi či politickými túžbami ťahá preč z Európy. Je to niečo, čo občania Slovenska chcú? Nemyslím si. Nezávislé médiá, slobodná a zodpovedná žurnalistika, šírenie overených a kredibilných informácií, ochrana pravdy a spoločného verejného priestoru, to sú úlohy verejnoprávnych médií a tieto hodnoty sú dnes dôležitejšie ako kedykoľvek predtým. A zároveň čelia čoraz väčším hrozbám. Ak chceme ochrániť proeurópske Slovensko, musíme chrániť aj verejnoprávne médiá pred tými, ktorí si ich chcú privlastniť. Preto navrhujem za poslanecký klub Progresívneho Slovenska nepokračovať v rokovaní o tomto zákone a ponúkam vládnej koalícii akúkoľvek súčinnosť pri riadnom legislatívnom procese, ktorý by viedol k reforme verejnoprávnych médií na Slovensku a ich transformácii do 21. storočia, pretože takáto kvalitne pripravená zmena by bola dobrá pre všetkých. To, čo máme na stole, nebude dobré pre nikoho, bude to dobré len pre to, aby nás to ťahalo preč od demokracie a preč od Európy. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.) [10:25] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie, pani poslankyňa, evidujem trinásť faktických poznámok. Ako prvý sa prihlásil pán poslanec Dušan Jarjabek. Nech sa páči. [10:28] Dušan Jarjabek – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Tak, pani poslankyňa, vypočuli sme si váš vyvolený názor. Ironizujem tak, ako ste to doteraz robili vy v mnohom prípade, keď ste hovorili o tomto návrhu zákona. V mnohých veciach, čo ste hovorili, profesných, samozrejme, môžem s vami súhlasiť a budú sa riešiť v druhom čítaní, čo ste teda tuná úplne zbytočne hovorili, lebo toto sme stále v prvom čítaní. No a ako preč s tým politickým pohľadom, keď odčítame istú dávku demagógie, vašu názorovú vyvolenosť, ktorá teda skutočne, ako to je čosi, čo, cez čo sa nemôžem prehrýzť, váš neochvejný názor napríklad, že sú tam isté protiústavné kroky. Kde beriete tú odvahu? O tom predsa rozhodne iba Ústavný súd. Akým spôsobom vy môžete sama povedať alebo na základe nejakého toho právnika, čo vám tam písal tieto veci, že sú tu isté veci protiústavné. To sa jednoducho nedá. Vaše zabŕdnutie do druhého čítania, do vecí, ktoré sa riešia tam, vy ich riešite tu. Okrem toho vy si poviete, že váš názor, že RTVS, RTVS je v súčasnosti riešiteľná. No nie je riešiteľná a vy to veľmi dobre viete ako ja. Proste tam sú isté kroky, ktoré sa nedajú vrátiť späť, a tá vaša obhajoba súčasného vedenia, no tak to už mi teda naozaj prichádza komické, keď toto vedenie je vlastne zodpovedné. Kde to vedenie bolo, keď sa, keď sa všetky tieto kroky udiali s tými koncesionárskymi poplatkami? Prečo tieto štrajky neboli? Vy ste veľmi dobre vedeli, všetci ako tam sedíte, aj vy ste to vedeli, pani poslankyňa, a kričali ste málo, hoci tvrdíte, že ste kričali, že toto bude koniec RTVS verejnoprávnej. A teraz sa tvárite, že skutočne chcete čosi riešiť. Áno, poďme to riešiť profesne spolu, ale zbavte sa toho demagogického vyvoleného názoru, že len vy máte pravdu. To proste nie je pravda. Tuná je jeden návrh zákona, ktorý isté veci rieši. V druhom čítaní, samozrejme, určite prídu pozmeňujúce návrhy... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [10:28] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Jana Vaľová. [10:30] Jana Vaľová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Pani kolegyňa, viete, ja už v tom parlamente sedím dlho. Možno vymažete mladým pamäť z Facebookov, ale mne ju nevymažete. Tak ako pravica a liberálna časť spektra politického politizovala voľbu riaditeľa, to sa, to sa skutočne nikomu nepodarilo. Však veď pani Radičová ako prvá zmenila, že parlament, čiže garnitúra, ktorá je pri vláde, volí riaditeľa. Ďalšia vec. Vy viete, ako sa volil predtým riaditeľ minulé štyri roky? No ja som bola na tom, aj na tom vypočutí. Veď už ste dávno chceli urobiť zbor voliteľov, kde by pätnásti volili riaditeľa a keď sa vám to nepodarilo, tak pri bývalej voľbe riaditeľa pána Machaja ste si vymysleli teda odbornú expertnú komisiu, ktorá mala normálne také právo, ako mali poslanci. A viete, keď sme sa pýtali, kto je tá odborná expertná komisia, tak nám nikto nevedel povedať, kto to je, kto ich kreoval. A boli tam takí ľudia, ako bol pán Fejér, novinár, proti korupcii v občianskom združení bol, točil politické filmy. Keď sme sa pýtali, odkiaľ. Ja som sa pýtala novinárov: vy ste si ho tam dali za novinársku obec? Ani jeden novinár nevedel, že tam je. Potom tam bol pán Godarský, ktorý mal dvadsaťsedem rokov, aktivista NEMO 98, ktorý hodnotil na Slovensku hoaxy. Dvadsaťsedemročný chlapec hodnotil hoaxy. A Denník N vopred napísal, že riaditeľom bude terajší riaditeľ RTVS. Prosím vás pekne, o čom vy rozprávate? O akom politizovaní? Veď to tak nikto nespolitizoval voľbu riaditeľa, ako ste to urobili vy a celú RTVS. Ďalej rozprávate, že my vlastne chceme maďarský a aký to? Bieloruský vzor. No ja nevidím na balkóne Maďarov ani Bielorusov, aby nás kontrolovali. To ste povedali vy, to sú vaše slová. Ste povedali, že americká ambasáda a anglická ambasáda nás prišla kontrolovať. Neviem, či dochádzku alebo čo rozprávame. Aj na to by ste mi mohla odpovedať, aby ľudia vedeli, čo nás kontrolujú, lebo ja som ešte nezažila kontrolu iného... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.) [10:30] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Dana Kleinert. [10:32] Dana Kleinert – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem ti, Zori. Ja by som chcela zareagovať aj na tú vec ohľadne rebrandingu, lebo my sa tu rozprávame o tom, že veď to je v pohode, veď to proste zrušíme inštitúciu a tak. Ale každý, kto trošku rozumie tomu, čo sa tam stane, aj finančne, tak vie, že to budú, že obrovské peniaze, ktoré sú že v státisícoch eur, ktoré teraz idete vyhodiť von oknom. Úplne odhliadnuc od všetkých tých legislatívnych vecí atď., ale tu sa vyhodia státisíce až milióny eur na rebranding, ktorý bude trvať dlhé roky, bude sa týkať celého vizuálu, všetkých kanálov, všetkých papierov až po posledné vizitky. Nechcem si predstaviť tú, to prerábanie všetkých zmlúv, ktoré tam sú, a iba preto, že vy chcete vymeniť riaditeľa a že proste máte nejaký pocit, nejaké bludy o progresívnych a iných nejakých vysielaniach. Takže iba preto, že chcete ovládnuť tú televíziu, tak vyhodíte von oknom kýbľami obrovské peniaze, ktoré keby ste dali do toho, aby sa zlepšila programová štruktúra, aby ste mali nejaký konkrétny plán, aby sme mohli napríklad znížiť nejaký infraštruktúrny dlh v rámci televízie alebo proste mohli by sme urobiť niečo konštruktívne, tak celá tá energia, čas, tie osobohodiny, tí ľudia, to všetko ide do, dokelu, do úplnej, do úplného regresu len preto, lebo vy sa chcete hrať s televíziou, ktorú chcete mať ako vami ovládnutú. To je absolútne neuveriteľné. A ja by som chcela ešte povedať, pani Vaľová, tu na teba reagovala, že nás tu niekto kontroluje, ja som vďačná, že sú tu ľudia, ktorých zaujíma to, ako naša krajina prijíma zákony, akým spôsobom, že diplomatický zbor iných krajín zaujíma, akým spôsobom my tu fungujeme. Neni to žiadna kontrola, je to úplne obyčajný a práv... naopak dobrý a potrebný záujem. Ďakujem. [10:32] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Ingrid Kosová. [10:34] Ingrid Kosová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ja by som bola veľmi rada, keby sme od tých rečí ako demagógia a arogancia naozaj prešli k meritu veci a zamerali sa nie na minulosť, ale na budúcnosť, teda čo vlastne predkladáte a aký je ten váš zákon a zámer. Pretože naozaj ste nám doposiaľ ešte neodpovedali na otázky, ktoré nás trápia. Prvou z nich je napríklad, prečo predkladáte nový zákon a nenovelizujete existujúci, ak sú oba na deväťdesiat percent rovnaké? Je jasné, že my sme potom presvedčení, že jediným dôvodom, prečo chcete rušiť RTVS, je, že si chcete dosadiť svojho generálneho riaditeľa, ktorý vám bude vyhovovať, pretože na základe existujúceho zákona to nie je možné. A zatiaľ ste nám toto nevyvrátili. To potom napadá, že prečo vlastne chcete odvolať súčasného riaditeľa? No tak je jasné, že my si myslíme, že je to tiež znova účelové a zjavné, pretože si chcete dosadiť svojho nominanta, prostredníctvom ktorého budete, samozrejme, kontrolovať to, čo sa deje v televízii, aký je chod inštitúcie a budete mať aj dosah na obsah vysielania. Však to je jasné. Tiež ste nám to doposiaľ nevyvrátili. A tento zámer potvrdzuje aj tá skutočnosť, že členovia a členky rady budú volení len jednou politickou garnitúrou. A teraz bez ohľadu na to, či to budete vy alebo to bude ktokoľvek a akákoľvek iná vláda v budúcnosti, stále je to len o tom, že tam budú volení politickí nominanti a nominantky a že teda tá nezávislosť televízie, ktorú vy deklarujete, že chcete teda zachovať, asi zachovaná nebude. Je to úplne logické. Tak nám dajte argument na to, že to tak nie je, že keď tvrdíte, že chcete nestrannosť a nezávislosť, tak ju viete nejakým spôsobom zabezpečiť. Ako chcete zabezpečiť politickú nezávislosť rady a jej členov, ak budú všetci volení vládou? Odpovedzte nám na to. A budete na to odpovedať musieť aj Európskej únii, nielen nám. [10:34] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte privítať deviatakov a pani učiteľky zo Základnej školy v Šúrovciach na balkóne. (Potlesk.) Dúfam, že, dúfam, že tam napriek účasti britskej a americkej ambasády máte miesto. Želám vám príjemný deň. A teraz bude pokračovať pani Natália Nash. [10:36] Natália Nash – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ďakujem, Zora, za tvoj príspevok. Pred pár dňami nám tu ministerka Šimkovičová a poslankyňa Kramplová povedali, že podľa nich Slovensko čelí úpadku, pretože ho tu zožiera akýsi vírus a treba ho očistiť. Tento návrh je zrejme ďalším krokom ich očistného procesu. Predložený návrh zákona nie je z ich strany preto až tak prekvapujúci, no napriek tomu nás všetkých vážne znepokojuje. Zasahuje totiž do základov našej demokracie. Tento návrh, ktorým sa plánuje zrušenie existujúcej verejnoprávnej televízie a následné založenie nového politicky ľahšie kontrolovateľného média, je nielen nezmyselný, ale aj nebezpečný pre demokratické princípy. Idú podľa pripraveného scenára, ktorý otvára dvere politickému tlaku, manipulácii a cenzúre. Argumentujú zaujatosťou, sprisahaniami, no práve s ich zákonom bude oveľa jednoduchšie pretlačiť do vysielania ich politickú agendu a záujmy. Apelujem preto na koaličných poslancov, aby tento návrh neposunuli do druhého čítania, pretože je nezmyselný a nebezpečný pre našu demokraciu. Dnes vás o tom, dnes budú na vás apelovať aj ľudia na námestiach, prídu na Námestie slobody, kde strana Progresívne Slovensko a strana Sloboda a Solidarita organizuje protestný, protestné zhromaždenie na podporu verejnoprávnej televízie. Ďakujem pekne. [10:36] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Richard Dubovický. [10:38] Richard Dubovický – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Kolegovia, kolegyne, ja vám poviem hneď na začiatok, že verejná televízia má byť nezávislá a má byť objektívna. Ja neviem, odkiaľ vy beriete tú informáciu, že šíri nejakú propagandu, nejaký progresivizmus, nejaký liberalizmus, lebo ja som sa s tým osobne nestretol. Televízne, televízne spravodajstvo je dlhodobo najobjektívnejšie spravodajstvo na Slovensku. Televízia ponúka vždycky, aspoň podľa môjho názoru, vždycky objektívne správy, ako to aj kolegyňa povedala tu. Čo ma naozaj vyrušuje, Zora, podľa toho, čo si povedala, že nastane diktovanie programu pod kontrolou etickej komisie. To znamená, že ak sa jednej strane nebude páčiť, čo tam budeme dávať, resp. čo tam bude televízia dávať, tak ten riaditeľ bude mať dosť veľké finančné problémy alebo bude nejakým iným spôsobom pod útlakom, kontrolovať, prípadne ho vymenia. To takto v tejto demokratickej spoločnosti nesmie fungovať. Sú štáty, kde to funguje. Áno, ale tie štáty nie sú demokratické. Tak ako povedala kolegyňa, však možnože si môžme kľudne povedať, že štáty viac na východe by sa mali asi čo učiť od nás alebo resp. my sa učíme od nich, neviem, ale hovorím celý čas, ponúkli sme, aj pani poslankyňa Jaurová ponúkla ruku, pomoc. Áno, treba novelizovať tento zákon, ja s tým súhlasím, ale poďme to robiť spoločne, ale nie na základe diktovania jednej strany. Ďakujem. [10:38] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Karol Farkašovský. [10:40] Karol Farkašovský – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Pani kolegyňa, viackrát ste skonštatovali nejaké obavy z politického ovládnutia RTVS a citujem vašu vetu, ktorú ste povedali, že: "ten, kto platí, má určovať, aké správy sa vysielajú". Prepáčte, ale to je holý nezmysel. Totiž za program RTVS zodpovedá manažment RTVS a nie politici a nie politické strany. Zmysel nového zákona je práve odpolitizovať Rádio a televíziu Slovenska. Vrátiť ju v mediálnom prostredí na ten piedestál skutočného verejnoprávneho formátu, aký jej patrí, aby prinášala najširšej verejnosti objektívne, vyvážené, nezávislé a hlavne nestranné informácie bez akéhokoľvek nánosu subjektívnosti, pocitov, sympatií či antipatií tvorcov programu. Verejnosť očakáva od takéhoto typu média predovšetkým nestranné, aktuálne, overené, komplexné a dôveryhodné informácie, na základe ktorých si každý človek, každý jeden človek, divák či poslucháč vytvorí svoj vlastný názor. Nepotrebujú názory moderátorov ani redaktorov RTVS. Ak by RTVS toto poslanie napĺňala, potom by bola vysokou dôveryhodnou inštitúciou, čo teda určite nie je. Ďakujem. [10:54] Ľuboš Blaha – Vystúpenie v rozprave Pán poslanec Branislav Vančo. [10:54] Branislav Vančo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, Zora, za tvoje vystúpenie. A ja som si nevšimol, že by si hovorila niečo, čo by mohlo tak niektorých kolegov z koalície tak strašne vyrušovať a strašne sa ich dotýkať, lebo očividne sú, sú niektorí veľmi dotknutí. Myslím, že tvoj príspevok bol veľmi vecný a ja by som chcel zdôrazniť, že aj keď Ústavný súd nerozhodne, že je niečo protiústavné, tak môžme vnímať a analyzovať akýkoľvek návrh zákona a upozorňovať na to, že sú tam ustanovenia, ktoré sú v rozprave, v rozpore s ústavou alebo s európskym právom, alebo podobne. A ja by som očakával namiesto toho urazeného komentovania, že, že tá odpoveď bude zdôvodnenie, právne zdôvodnenie, prečo to nie je v rozpore s ústavou a prečo to nie je v rozpore s európskym právom. A nie sa tu tváriť, nie sa tu tváriť urazene, pretože reálne aj je to aj môj právny názor, že to, že to je v rozpore, tento návrh, s európskym, s európskym právom na základe toho, že aj čo si ty sama, sama povedala. Ale tu jednoducho zásady tej, tej pravej strane tejto sály nič nehovoria. Im je úplne jedno, že či konajú v rozpore s nejakými zásadami alebo nie. Im sa jednoducho nepáči, že tam nemajú svojho človeka, ktorý bude kontrolovať a diktovať obsah verejnoprávnej televízie, ktorá už nebude verejnoprávna, bude štátna, bude to ich televízia, ich propagandistická televízia. O to celé tu ide. Takže vy nemáte právo byť urazení, keď vás za to kritizujeme, pretože to, čo robíte, je hrozné. Príďte, prosím, všetci na Námestie slobody dnes o šiestej. Vďaka. (Potlesk.) [10:54] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Ján Hargaš. [10:54] Ján Hargaš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Zora, venovala si sa aj dôvodovej správe a priznám sa, že ja som sa naozaj tešil na túto dôvodovú správu, že si ju prečítam, pretože kolegovia z SNS majú veľmi radi alternatívy, alternatívne názory, alternatívne videnie sveta, alternatívne videnie konzumu, zaguľateľnosti Zeme alebo jej plochosti. Taktiež v dôvodovej správe píšu, že im vadí, že v RTVS podľa ich názoru dochádza k úplnému potlačeniu serióznej vnútornej diskusie a prezentácie rozličných názorov a postojov. Čiže veľmi akoby že by alternatívy, to je ich vec. No a dôvodová správa má aj takú časť, ktorá sa venuje alternatívnym riešeniam. Tak som si ju veľmi so záujmom teda načítal, čo tam nájdem. No poviem tak, zostal som veľmi sklamaný. Pretože v časti, kde by sa mala koalícia alebo prekladateľka, predkladateľka pani ministerka venovať nejakým alternatívnym riešeniam toho problému, ktorý zadefinovala, tak je napísané, že alternatívne riešenia sa nezvažovali, nakoľko zámerom štátu je reforma systému orgánov verejnoprávnej televízie a rozhlasu. Čiže bude to reforma takáto a žiadna iná. Žiadne alternatívne riešenia, že by sme porovnali, čo je lepšie, keď chceme dosiahnuť nejaký cieľ. Veď vy môžte mať nejaký legitímny cieľ, ale vaše vlastné pravidlá, legislatívne pravidlá vlády definujú, že máte sa vysporiadať s nejakým porovnaním alternatív, či sa ten cieľ dá dosiahnuť takto, alebo inak, alebo nejakou inou metódou. Vy ste sa s tým vysporiadali tak, že reformu chceme a chceme ju takto a preto sme alternatívy ani neposudzovali. Tak toto je to vaše alternatívne videnie sveta? To takto si predstavujete tú vnútornú diskusiu, to zvažovanie rôznych uhlov pohľadu? Veď buďte trochu konzistentní vo svojich postojoch. Ďakujem. [10:54] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Peter Kotlár. [10:54] Peter Kotlár – Vystúpenie s faktickou poznámkou Vážená pani Jaurová, vážení prítomní anglosaskí pozorovatelia, dovoľte mi, aby som vás upozornil na jeden možno osobný a dôležitý fakt. Poznám ministerku lepšie, ako ktokoľvek z vás. Je to žena láskavá a empatická, ktorá sedí v tom najsprávnejšom kresle, právom a nevyhnutne. Teda to, čo nás, pretože ona, práve ona zastupuje to, čo nás odlišuje od prírody. Ak si pozriete definíciu kultúry, tak kultúra je to, čo nás odlišuje od prírody. A všetko, čo ona predstavuje, tak je presne to, v čo verím. Martina, vytrvaj tam. Tento zákon vyžaduje pravdepodobne a bude vyžadovať tvoju osobnú ochranu aj kvôli pozorovateľom, ktorí prišli, pretože mnohí budú musieť od dnešného dňa alebo zajtrajšieho zobrať do ruky lopaty a začať makať. Pani Jaurová, nezáviďte pani ministerke. Už dnes sa definitívne zapísala do histórie. Ďakujem. (Potlesk.) [10:54] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Ondrej Prostredník. [10:54] Ondrej Prostredník – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán predsedajúci. Zora, veľká vďaka za dobrú analýzu tohto návrhu, ktorý je pred nami a ktorý teraz prerokúvame. Ty si spomínala aj jednu z častí tohto návrhu, ktorá je zvlášť nebezpečná a ktorú aj ja vnímam ako zvlášť nebezpečnú, a to je vytvorenie etickej komisie. Je to tak, že etická komisia a etické komisie sú bežnou súčasťou rôznych inštitúcií a iste by to tak malo byť aj, aj v televízii. Ovšem malo by ísť o samoregulačný orgán, ktorý naozaj sa pozerá dovnútra a mali by to byť ľudia, ktorí sú zvnútra tejto inštitúcie. Tu však máme dočinenia s niečím, čo sa podobá na akýsi cenzorský úrad. A tak by som chcel povedať, že táto etická komisia vzniká vrcholne neetickým spôsobom. A rád by som sa obrátil na všetky tie inštitúcie a skupiny občianskej spoločnosti, ktorým tento návrh zákona vytvára možnosť podieľať sa na činnosti etickej komisie, aby to tak, do takéhoto neetického orgánu nevstupovali, aby odmietli túto účasť, aby sa nepodieľali na takomto spôsobe kontroly televízie, na cenzurovaní obsahu, ktorý, ktorý vlastne, v tej etickej komisii by sa mohol vytvoriť akýsi vnútorný konflikt, akási bitka o vysielací priestor jednotlivých týchto skupín. Myslím si, že toto je vrcholne nebezpečné a v tom vidím jedno z veľkých nebezpečenstiev tohto návrhu. Ďakujem. [10:54] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Michal Sabo. [10:54] Michal Sabo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem vám za slovo. Tebe, Zora, za 53 minút faktov a expertízy, ktorú si priniesla do tohto pléna, na čo ja som čakal vlastne, že keď sa niekto z koalície prihlási, že s akým vkladom príde. Tak keď opomeniem tú dvojminútovú odyseu na ministerku, tak prihlásil sa pán Jarjabek, prihlásila sa pani Vaľová a nepočuli sme v rámci štandardov v tomto pléne nič iné, ako názorovú vyvolenosť, kde ste boli, keď jada-jada-jada, ja tu sedím dlho, zatiaľ čo vy iba 27 rokov. Minulé štyri roky... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Blaha, Ľuboš, podpredseda NR SR Pán poslanec, prosím, reagujte na predrečníka. Nemôžte reagovať na faktické poznámky, ktoré zazneli pred vami. Ďakujem pekne. Sabo, Michal, poslanec NR SR 41. Každopádne to, čo si si za svoje vystúpenie vyslúžila z koaličných radov, bolo ad hominem, argumentačné fauly, klasicky vatu boliestky, žlč, nenávisť. Ja ti ďakujem za to, s akou energiou pristupuješ nielen k tomuto návrhu zákona, ale aj k ostatným návrhom zákona. A verím, že to neostane nepovšimnuté a verím, že aj tvoj prínos do tejto diskusie sa odzrkadlí v tom celom verejnom diskurze, ktorý smeruje k 8. júnu a k európskym voľbám. A verím, že koalícia, špeciálne SNS dostanú v tých voľbách vizitku za svoju deštrukčnú politiku. Takže raz, ešte raz ďakujem, Zora. [10:54] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Ivan Štefunko. [10:54] Ivan Štefunko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Zora, takto si ja predstavujem vystúpenie, ktoré komplexne zhodnotí vládny návrh, alebo návrh konkrétneho ministerstva, ktorý poukazuje na dobrú prax v zahraničí, alebo ktorý poukáže na nejaké nedostatky, ktoré z tohoto zákona môžu vyplynúť. Ja teda nie som odborník na kultúru ani na verejnoprávnosť, ale sledujem tvoju prácu 25 rokov a viem, že ak sa niekto vyzná do tejto oblasti, tak si to ty. Myslím si, že by sme mali veľmi podrobne vnímať, čo Zora Jaurová rozpráva, lebo mnohokrát sa ukázalo, že PS-ko upozorňovalo na problémy, ktoré neskôr mohli vzniknúť a ktoré vznikli. Špeciálne podotýkam na to, akým spôsobom nás ako Slovensko budú vnímať v našej európski partneri. To znamená, že partneri, s ktorými sme v Európskej únii. Lebo to, čo robí táto vládna koalícia napríklad v oblasti tlače alebo, ja neviem, v rôznych oblastiach, špeciálne demokratickej slobody alebo teda, alebo slobody a demokracie, to je v zásade znakom, spoločným znakom krajín, ktoré sa odkláňajú od demokracie, alebo od ktorých vlády sa odkláňajú od demokracie. Pozrite, čo sa deje v Gruzínsku, čo sa dialo v Moldavsku, čo sa deje v Bielorusku a Maďarsku. Moja obava je, že tým, že vlastne tendujeme ku riešeniam, ktoré tieto krajiny si vybrali, tak prirodzene nás to odkláňa od nášho európskeho a demokratického ukotvenia. Tak ešte raz ti ďakujem, Zori, a takto si ja predstavujem teda dôslednú poslaneckú prácu. [10:54] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Na faktické poznámky bude reagovať pani poslankyňa Zora Jaurová, nech sa páči. [10:54] Zora Jaurová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán predsedajúci. Ja ďakujem aj všetkým predrečníkom za komentáre. Pán poslanec Jarjabek, vy viete, že ja si vážim vaše skúsenosti, ste tu najdlhšie pôsobiaci poslanec v tomto pléne a veľakrát sa od vás aj všeličo učím. Ale mňa vlastne práve preto osobitne prekvapuje, keď vy neustále prezentujete vlastne takýto názor na legislatívny proces, že vy niečo navrhnete ako vládny návrh, priznávate okamžite, že tam je strašne veľa problémov a potom to chcete v druhom čítaní vládnymi pozmeňovákmi opravovať, že toto je tá legislatívna prax, ktorú ako považujete za správnu, alebo ktorú tu dvadsať rokov ste si nejako vypestovali, že to naozaj asi nie je to, ako by mala fungovať táto Národná rada. Škoda, že tu nie je pani poslankyňa Vaľová, lebo ona si ma podľa mňa s niekým mýli, naozaj, lebo ona mi tu vyčítala napríklad, že ja som navrhla zbor voliteľov pri voľbe generálneho riaditeľa RTVS. No to navrhoval jej stranícky kolega pán Marek Maďarič, to bol jeho koncept. Takže neviem, či si ma s ním mýli, ale to je asi zvláštne. Takisto mi tu vyčíta, že ja som zriadila nejakú odbornú komisiu pri voľbe riaditeľa. No to bolo OĽANO, ja s Oľanom naozaj nemám nič spoločné. Takže kľudne sa porozprávajme, ja nie som Marek Maďarič. A možno ešte na záver, že ja som naozaj šokovaná tým nedôstojným správaním v tomto pléne, ktoré tu poslanci vládnej koalície prejavujú voči diplomatickým zástupcom ambasád na Slovensku. Mňa ako máločo prekvapí, ale toto ma prekvapilo. (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.) [10:54] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Ako ďalší sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Alojz Hlina za poslanecký klub SaS, nech sa páči. [10:54] Alojz Hlina Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, ďakujem, že môžem vystúpiť. Vystupujem prvý za klub SaS nie preto, že som najväčší odborník, ale preto, že máme kolegiálnu dohodu. Musím ísť do Žiliny, tak oceňujem, že sme sa takto dohodli. Moji kolegovia po mne určite povedia veľmi významne, že v čom je tento návrh zlý. Ja skúsim len jednoduchšími slovami skúsiť popísať, že o čo v tomto prípade celom ide. Ja som nikdy nemal nejaké veľké ilúzie o nestrannosti a úplnej nestrannosti či už akýchkoľvek médií, ale ani verejnoprávnej. A koniec koncov mal som s tým aj svoju skúsenosť za pána Rezníka, keď som bol predseda KDH, sme sa tam nevedeli dostať napriek tomu, že, že dôvody, ale to zase môže niekto povedať, že subjektívne. Čiže nejaké, ja nežijem v sne, ani v nejakom oblaku, čiže ilúzie som nikdy nemal o tom, že to je dokonalé a že to môže byť vôbec dokonalé, lebo takí sme aj my ľudia, nedokonalí. Ale to, čo prišlo, alebo to, čo je tento návrh, je svojím spôsobom des. Des a hrôza. Je to Kapusta. A kapusta ani nie tak ako tá zelenina, akože nejaký chaos že kapusta, ale Kapusta ako, neviem, ktorí poznáte, ešte to bol taký redaktor, mám pocit, že ešte niekde sa pohybuje v mediálnom priestore, proste človek odhodlaný na všetko, za niečo a na všetko. Takže áno, toto je presne zákon, ktorý intronizuje Kapustu do funkcie generálneho riaditeľa. Nech sa páči. Takže toto ste tu doniesli a my sa tomu budeme brániť, samozrejme, plne sa stotožňujem s tým, čo to tu už odznelo, nie raz, nie dvakrát, a pozývam aj ja dnes ľudí na protest, lebo keď už nič nepomôže, ulica má vždycky svoje miesto v politickom zápase a treba byť v priestore, treba byť v teréne a treba na to, čo sa deje, upozorňovať. Takže tí, čo nechcete Kapustu za generálneho riaditeľa slovenskej televízie, či jak sa to vlastne bude volať, tak dneska, prosím vás, príďte na Námestie slobody. Ešte takú poznámku bokom, prísne vzaté som ani netušil, že koľko má Igor Matovič fanúšikov, lebo tu stálo okrem teda klubu SLOVENSKO či OĽANO, či jak sa volajú, tu stáli aj SNS-áci aj smeráci, to sa vlastne odkryli farby, hej, odkryli dresy, zvláštne, čoho sa človek nedočká a dožije vlastne v parlamente. Tak to ma prekvapilo, lebo ja som pozýval ostatných kolegov, že čo, prečo nejdú, a oni: však my nie sme fanúšikovia Matoviča. Takže tí, čo tu stáli, boli všetko (smiech v sále) fanúšikovia Matoviča. Pri niektorých menách by som sa aj chvíľku začudoval, ale nech sa páči, v tejto krajine asi nie je čomu. Čo je doteraz a čo bude odteraz, hej, ak sa to, nedajbože, prijme? Takže ono je to v jednoduchosti povedané asi tak, hej, doteraz generálneho riaditeľa... Kľudne si vybavte, čo treba (rečník sa obrátil na spravodajcu, následne reakcia spravodajcu), jáj, dobre, dobre. Vymeňte si, vymeňte si. Takže doteraz generálneho riaditeľa volila Národná rada a prísne vzaté ho ťažko, ale mohla za určitých okolností aj odvolať. Radu volila Národná rada a tiež prísne vzaté ťažko, ale za určitých okolností tých členov mohla odvolať. Nástupom nového zákona generálneho riaditeľa bude voliť nie Národná rada, ale bude voliť tá vykreovaná rada a môže ho v zásade odvolať kedykoľvek. To, že tam vypadlo to ustanovenie, že z akých dôvodov, to je, aby to neklalo oči, ale tie ostatné ustanovenia, ktoré tam sú, poskytujú ix možností, ktoré môžete využiť a použiť na to, aby keď nepočúva, aby ste ho mohli, aby ste ho mohli odstaviť. Zaujímavé však je, že tá rada, bude ju sčasti voliť Národná rada, to znamená, z tých deviatich členov, ktorých doteraz volila Národná rada, bude voliť Národná rada iba päť a tých štyroch bude priamo menovaných ministrom, v našom prípade pani ministerkou. Zaujímavé je aj to, že tak ako riaditeľ sa stáva ľahko odvolateľným, členovia rady sú neodvolateľní. Prísne vzaté sú neodvolateľní. Vysvetlím v texte neskôr, že prečo. Takže je tu dosť taký parametrický posun, že niečo sa deje, nerozprávame o kozmetickom, rozprávame o zásadnej, zásadnej, zásadnej zmene. Čiže tých deviatich členov rady, z ktorých štyri si vymenuje súčasná pani ministerka, treba rešpektovať, je ministerka, ona si vymenuje štyroch a piatich zvolí Národná rada, možno sa prípadne hádať, že koho asi zvolia, Národná rada, keď majú 79, no tak nezvolia nám nominantov opozície, hej? Čiže zvolia si svojich. Čiže treba povedať, že sa vytvorí politický orgán súčasnej vládnej koalície, jednoznačne. Jednoznačne sa vytvorí deväťčlenný politický orgán súčasnej vládnej koalície. O to je zaujímavejšie, že je v zásade neodvolateľný. Tí ľudia sú v zásade neodvolateľní, lebo odvolať ich môžte, tam je, že z exaktne uvedených dôvodov a tam tie, ktoré doteraz boli a prísne vzaté mohli ste ich nejakým spôsobom využiť, tak tie odpadajú. Kolegyňa Jaurová to tu už naznačila, ja to skúsim teda dovysvetliť. Bolo ustanovenie v existujúcom tom paragrafe, že vystupovať, nemohli tí zástupcovia rady vystupovať v mene, v mene politickej strany alebo pôsobiť v ich prospech. To citujem. To je v existujúcom zákone. Čiže nemohli ste sa postaviť a povedať, že ja som člen alebo zastupujem tuná stranu x-y a ešte aj k tomu vystupujem v ich prospech. V novom zákone bude iba vystupovať v ich mene. Niekto povie ´nepodstatná kozmetická záležitosť´, ale je to dosť zásadná vec. Čiže od vás sa len požaduje nevystupovať v ich mene. To znamená, nemôžete povedať, že vystupujem teraz ako zástupca strany x-y, ale už sa od vás nepožaduje, aby ste nekonali, nepôsobili v ich prospech. Čiže viete, že vždycky si všímajme, že prečo sa niečo zmenilo, už aký bol zámer? Čiže ak ideme vytvárať politický orgán Rady RTVS, alebo jak sa to bude volať, deviatich členov volených vládnou koalíciou, tak si ešte pre istotu ošetrili to, aby jeden z dôvodov, ktorým by ste teoreticky ich mohli odvolať, že keby niekto namietal, však tí ľudia vystupujú v prospech nejakej strany, tak to vypadlo z toho ustanovenia. To tam nie je. Zostalo len, že nemôžu vystupovať v ich mene. To je zásadná vec, že nemôžu povedať, že vystupujú za SMER, ale môžu hovoriť, aký je SMER úžasný. Môžu. Všetci tí delegáti si to podelia, dvaja budú vystupovať, aký je SMER úžasný, zo dvoch si nájdu SNS-áci, ktorí budú hovoriť, a neporušia tým nič. To je v novom zákone, v tom návrhu zákona je to tak. A prísne vzaté pokiaľ neodsúdia toho človeka v tej rade za úmyselný trestný čin právoplatne, tak tých šesť rokov tam bude. Čiže ak ich, toto sa nejako prebehne, zbehne, tak šesť rokov tam tí ľudia budú, lebo nebude existovať dôvod na ich odvolanie. Nieže dôvod, dôvody budú, ale nebude možnosť ich odvolať, lebo zákon to nebude umožňovať. To je dosť taká, by som povedal, že parametrická zmena a dosť dôležitá zmena a pekne to vidno, že jak je to účelovo robené, že ste si dali prácu na tom, že ste ošetrili, hej, aby teda nebol nejaký cirkus okolo toho, že ste vypustili aj toto ustanovenie. Čiže členovia tej rady budú môcť pôsobiť v prospech politickej strany. Nebudú môcť pôsobiť v ich mene, ale v ich prospech, nevadí to, nevadí to vôbec. Je zaujímavé a mimoriadne účelové to vloženie, ja som teda nejaké tie zákony čítal a ja som sa ešte nestretol v nejakých zákonoch, že, že sa proste, kvalifikačne diskvalifikácia je oddlženie, hej, že to mi príde hrozne účelové, lebo podľa tých nedostupných informácií pán generálny riaditeľ prešiel osobným konkurzom, osobným bankrotom, hej, čiže bol, spĺňa túto požiadavku, ale mne to príde také, okrem toho, že to je účelové, aj proste hrozne cynické, špeciálne vo vašom prípade, v prípade SMER-u. Lebo ja ináč tieto prípady poznám od nás z praxe. Moja manželka, veľa ľudí ku nám príde, akonáhle sa zamestnajú, tak im naskáče toľko exekútorov (povedané so smiechom), že to nestíhame spracovať, a manželka im pomáha: však si urobte osobný bankrot. A tí chudáci častokrát ani nevedia, jak sa to robí, ona im pomáha, sprevádza ich v tom, aby a myslím, že sme aj nejakých ľudí zachránili z tých osídiel, z tých spárov úžerníkov, že prešli tým osobným konkurzom, začali nový život. Viete, ak v podnikaní nie je skrachovanie trestný čin alebo diskvalifikácia, lebo to sa môže stať, tak nie som si celkom istý, či, a áno, uvažu... môže to rôzne úvahy vytvárať, ale tiež si nemyslím, že to je diskvalifikácia, keď niekto prejde oddlžením, neviem, nepríde mi to tak hrozne penalizujúce. Možno by som sa z určitého uhlu na to vedel aj pozrieť tak, že častokrát tí ľudia, čo nemajú na seba nič napísané, viete, že tí čo, hej, tak (povedané so smiechom) im to, im to nevadí, hej, ale tí, čo podnikajú a častokrát ručia svojím majetkom, o ten majetok v tom, v tom prídu a ešte zostanú dlžní a už sa proste nedajú, ak sa chcú pohnúť, tak prejdú tým osobným bankrotom. Nie je to vec, že toho človeka treba pochovať. Samozrejmé, že očakávam, že pán Jarjabek alebo pán Blaha povie, ale prečo by mal riaditeľom RTVS byť niekto, kto skrachoval? Poznám, sú ix prípadov ľudí, ktorým niečo nevyšlo v živote. A potom im niečo vyšlo a spravili a zostalo po nich niečo veľké. Čiže je, takto, je to hrozne účelové. To, že ste to tam dali, dali ste to nielen do podmienok na to, aby niekto mohol byť GR-kom, generálnym riaditeľom. Dokonca ste to tam dali ešte aj do rady, hej, čiže a ešte aj toho sa bojíte, a len rozmýšľam, však nemá šancu prejsť pán Machaj do rady, lebo však vy volíte radu, pani ministerka menuje štyroch a piatich volíte vy. Tak nechápem, načo ste to tam do tej vôbec dávali, to oddlženie, hej, lebo vám tam neprenikne, neprepašuje sa vám to, však to privriete, hej, len je to hrozne účelové. A hrozne účelové je to aj v tom, že to dávajú SMER a HLAS a títo ľudia, lebo vy ste tých úžerníkov prísne vzaté vytvorili. Vy ste častokrát spôsobili tragické osudy ľudí, ktorí sa dostali do spárov úžerníckej mafie a zamotali sa tak, že, že niektorí, ktorí to nezvládli, skákali pod vlak. Tí, čo to zvládli, sa nechali oddlžiť. Ešte sa dotknem a budem už končiť, dotknem sa zriadenia tej etickej komisie. Nie tak to, to slovíčko, tak ide z neho rešpekt, ale čo, čo to môže spôsobiť, keď má deväť členov? Máte tam ináč aj chybu, lebo vy hovoríte, v tom ustanovení ja som to zbežne čítal, že odvolať tých členov tej etickej komisie môže, teda myslím, že predseda rady na návrh tých, ktorí nominovali členov do tej etickej komisie, resp. rada, ktorá si nominovala. Rada si nenominuje do etickej komisie, čiže to tam treba asi opraviť, ale to je možno len nejaký drobný legislatívny nedostatok, čiže keď ona nenominuje, tak načo tu píšete, že môže svojho odvolať, ktorého nominovala, pritom ona nenominuje, hej? Z tých deviatich tam je to rozpísané, že kto nominuje. Môže tam vzniknúť taká zaujímavá situácia, že ktorej, z ktorej môže určitým spôsobom vzísť aj taká obava. Doteraz sme žili v akom-takom, by som povedal, že v náboženskom zmieri, hej, pokiaľ tu nevznikol nejaký zase že politický zápas, že kto je väčší kresťan, kto je väčší katolík, kto je väčší konzervatívec, kto je viac za tradičnú rodinu (povedané so smiechom). Najviac milujem tých milovníkov tradičnej rodiny á la Kollár, no nech sa páči. Ale ako-tak sa držal vzadu nejaký konfesionálny problém tohto celého, náboženský, len otvárate vo.. vchádzate do vôd, ktoré môžu byť nebezpečné, lebo jeden z tých členov etickej komisie môže byť menovaný alebo nominovaný cirkvami. Teda že, viete, môže nastať situácia, dobre, však neviem, teda ak sa dohodnú, možno sa nejakým spôsobom dohodnú, ale môžu iba jedného. Teraz kto bude? Že teraz bude tá RTVS, alebo jak sa to bude volať, katolícka? Alebo bude židovská? Alebo bude evanjelická? Ale viete, že tým, že budú asi problémy, tak niekto povie: vidíte, že keď je to židovská, tak je takáto, keď je to katolícka, tak je to takáto. Dal by som naozaj veľký pozor, veľký pozor, či ideme do týchto vôd, ktoré vieme, poznáme sa, vieme, čo sme zač, hej, ktoré môžu naozaj vniesť ešte konflikt do vôd, kde je ešte ako-tak ticho. Lebo z toho neviem, ako chcete vyjsť, hej, že budete nominovať, že či budú nominovať, to som spomenul len tie tri naj... nie, teda najsilnejšia, tak najviac v tom mentálnom ukotvení sa nám objavujúce, ale je tu aj kopu iných cirkví, ja nechcem na niektorú zabudnúť, hej? Ale iba jedného môžu nominovať. Čiže čo? Teraz bude šesť rokov evanjelická cirkev, lebo bude tam evanjelik za toto, a potom bude. Nebezpečné. Dal by som si na to pozor a do týchto vôd by som nešiel. Neviem, aký bol teda zámer predkladateľa, že prečo. V prechodných ustanoveniach máte, že dočasného, toho dočasného povereného, kým všetko toto neprejde, ako chcete, vymenuje predseda Národnej rady. Ale prísne vzaté my nemáme predsedu Národnej rady. My máme len povereného predsedu národ... povereného podpredsedu národ... Prosím? (Reakcie z pléna.) Nerozumiem. Viete, takže ono keby ste chceli akože taký akože bez akýchkoľvek pochybností, tak by som tam teda pre túto, lebo teraz to prijímame, hej, aby nevznikla nejaká nezrovnalosť, tak by som tam napísal, že toho poverí predseda Národnej rady, resp. podpredseda Národnej rady poverený predsedom Národnej rady a vyhnete sa nejakým, by som povedal, že nedorozumeniam, lebo prísne vzaté my teraz nemáme predsedu Národnej rady a vy si ho neviete ani zvoliť, lebo sa tam hádate. A ja verím, že my opozícia sa nedáme nahovoriť, že vám nejakého Rašiho, za Rašiho zahlasujeme, hej? Takže. Takže neviem. Tak by som bol opatrný... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Žiga, Peter, podpredseda NR SR Pán poslanec, venujte sa meritu veci, prosím vás, a tieto veci, tieto veci nechajte. To s tým sa Národná rada vysporiada. Ďakujem pekne. Pokračujte. Hlina, Alojz, poslanec NR SR Ale však, ale teraz... (Výkriky z pléna.) Ale ide mi, ale, pán zastupujúci pán predseda, ale naozaj, však to je ustanovenie, v prechodnom ustanovení, že kto poveruje, hej? A ja som len v tomto kontexte to vnímal. Nebuďte taký citlivý na to, že, myslím, že úplne vecne, ale dobre. Končím tým, že toto aby ľudia chápali, že o čo ide. Ide o to, že RTVS proste chcú, chcú ovládnuť. Chcú z nej urobiť politický orgán. Viete, súkromník si spraví nejakú televíziu, preberie za ňu zodpovednosť, možno niečo na nej zarobí, hej, ale SMER, HLAS a SNS nedokáže nič. Oni dokážu len politicky ovládnuť, hej, a zneužívať. Takže celý zmysel je o tom, že proste oni idú ovládnuť slovenskú televíziu a slovenský rozhlas a idú ho ovládnuť na šesť rokov. Tých šesť rokov sa nebude dať tým hýbať, lebo tá rada, ktorá sa vytvorí, bude zvolená v tomto, s týmito ľuďmi, vy budete za to hlasovať a neviete ich odvolať. Neni tá šanca ich odvolať. Jedine ich viete odvolať vtedy, keď ukradne televízor, chytia ho pri tom televízore a on sa prizná a dostane trestný rozkaz, čiže bude mať úmyselný trestný čin. Vtedy ho viete odvolať. Ináč ho neviete odvolať. Čiže šesť rokov tu s tými ľuďmi budeme. Šesť rokov tu budú ovládať tú RTVS. Oni si budú kočírovať toho svojho riaditeľa tak, ako potrebujú. Vy si budete. Váš politický orgán. A ešte tí ľudia budú môcť hovoriť v prospech politickej strany, nebude to problém. Doteraz to bol, odteraz to už nebude problém. Čiže kľudne môžu odorovať za, alebo chváliť, neviem čo všetko, SMER, HLAS, SNS, podľa toho ako, ako si to podelíte. Nič ste nevytvorili, nikdy ste nič nedokázali vytvoriť, len viete to, čo ešte zostalo, nejaké reziduálne zbytky, to si nejakým spôsobom osvojiť, prisvojiť a svojím spôsobom takto karpatsko-socialisticky sprivatizovať a teraz sa chystáte na RTVS. Politicky ovládnuť a zneužívať RTVS. O to ide v tomto prípade. Ďakujem pekne. (Potlesk.) [11:24] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie päť faktických poznámok. Ako prvý pán poslanec Jarjabek. Nech sa páči. [11:24] Dušan Jarjabek – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne pán, pán predsedajúci. Pán poslanec Hlina, poďme úplne normálne trošku ako k tým faktom, o ktorých ste hovorili. Nehovorme o tých evanjelikoch, katolíkoch, židoch a podobné veci, ktorých ste tiež spomínali, ale teda vôbec neviem, v akých súvislostiach v tom, v tom vašom príhovore. Ale poďme naozaj k tým faktom. Vy máte jednu takú zvláštnu situáciu v tejto chvíli preto, lebo zastupujete stranu, ktorá sa podieľala na tom asi najhoršom marazme, ktorá súčasne v RTVS existuje, preto, lebo ste zrušili koncesionárske poplatky. A vy ste za to priamo zodpovední. Takisto ako, proste zrušili ste to v rámci svojho politického vydierania na to, aby ste tri mesiace mohli byť ešte vo vláde, v rámci vtedajšej koalície. A to si práve tá televízia od vás takýmto spôsobom odpila, hej? Nazvime to takto. Čiže vy v tejto chvíli môžete čokoľvek hovoriť, beriete spoluzodpovednosť za ten marazmus finančný, ktorý tam teraz je. Ale hovorili ste ešte o jednej veci, a to by som sa chcel dotknúť, keď ste teda mali jednu z mála poznámok k zákonu. Hovorili ste o tej voľbe riaditeľa, ten presun na tých, tých jednotlivých členov. Je to obrovská zodpovednosť týchto ľudí, ktorí si budú musieť v prvom rade uvedomiť, zvoliť riaditeľa a ten riaditeľ bude tiež inak zodpovedný, ako bol zodpovedný parlamentu, lebo tá šedá hmota, väčšina parlamentná, ktorá zvolila riaditeľa, v podstate neniesla zodpovednosť za nič. Títo konkrétni ľudia v rade si budú musieť veľmi dobre zvážiť a uvážiť, koho a menovite budú musieť zaňho niesť zodpovednosť a budú, som presvedčený, pod jedným obrovským drobnohľadom verejnosti a médií a budú musieť všetky svoje kroky oveľa viacej zdôvodňovať, ako ich doteraz zdôvodňoval parlament. Čiže tá kontrola podľa môjho názoru, nemusíte so mnou súhlasiť, samozrejme, bude oveľa väčšia v tejto chvíli, po prijatí tohto návrhu zá... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [11:24] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Mesterová. [11:24] Zuzana Mesterová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Tak ako navrhujú neodvolateľnosť členov rady STVR, tak Robert Fico a jeho družina by sami chceli byť neodvolateľní. Neodvolateľní, nestíhateľní, nekritizovateľní a toto je toho začiatok. Najprv umlčia RTVS a potom, tak ako pani ministerka vo svojom prejave povedala, umlčia aj súkromné médiá. Toto je druhý krok. A týmto, vážení občania a občianky, vám berú moc z rúk, ktorú ste im zverili. Týmto vám zakrývajú oči a ústa a jediné, ako z toho von, je udržať na slobodnej Európe a poraziť SMER v európskych voľbách. Inej cesty niet, aby sme sa vyhli totalite a ceste Maďarska, Bieloruska a podobných krajín. Bráňte túto krajinu, kým je čas. Ďakujem pekne. (Potlesk.) [11:24] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Szalay. [11:24] Tomáš Szalay – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Alojz, veľmi pekný príspevok, len ma prekvapilo, že si doňho nezahrnul taký aktualizačný moment, ktorým by si reagoval na predchádzajúce vystúpenia, ktoré sme tu mali, napríklad na vystúpenie pani Vaľovej. Lebo si mohol spomenúť, keď už sa hovorilo o tých veľvyslancoch, alebo teda tých ľuďoch z ambasád, americkej alebo britskej, že dnes Tibor Gašpar na pôde Národnej rady Slovenskej republiky prijal ruského veľvyslanca Igora Bratčikova, veľvyslanca krajiny, ktorá agresívne napadla svojho suseda, ktorá vraždí nepohodlných odporcov režimu a kde sloboda médií podľa World Press Freedom Indexu je na 162. mieste zo sto osemdesiatich. Akurát tohto pána Bratčikova prijal pán Gašpar potajomky, kým títo ľudia prišli verejne na balkón. Bohvie koľko ďalších iných ľudí poprijímali ľudia z vašej vládnej koalície pred prijímaním tohto dôležitého zákona o slovenskej televízii. (Potlesk.) [11:24] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Kolíková. [11:24] Mária Kolíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Hlina, ja okrem toho, že ako už spomenul môj predrečník, že je škoda, že si nespomenul aj túto kontrolu, ktorú tu máme aktuálne z Ruska a máme ju tu priamo v parlamente, práve keď prerokúvame rušenie RTVS, tak si myslím, že je dobré zaoberať sa aj financovaním. Lebo to, čo trápi dnes RTVS, je financovanie. A ja sa naozaj pobavujem potom na faktických poznámkach, osobitne pána poslanca, ktorý odišiel z HZDS, a vie veľmi dobre, čo sa dialo v STV, V STV, ktorá sa spojila so Slovenským rozhlasom v čase, kedy bol v kolapse. Bola v kolapse Slovenská televízia. Ja o tom aj budem bližšie rozprávať, lebo stále sa tu k tomu vraciate. Ale to, že bola vytvorená RTVS, za prvý rok sa ušetrilo 35 miliónov eur. A vy čo teraz idete urobiť, keď máme finančné problémy, nevieme konsolidovať verejné financie? Čo idete urobiť? Idete premenovať RTVS na STVR? Viete veľmi dobre, že to bude drahé, že to bude stáť financie, financie nemáme, nemáte žiadny stabilizačný konsolidačný balíček, ale teda keď už niečo ste chceli riešiť pre RTVS, tak to je zastabilizovať aj financie. Ale čo ste urobili? Tak ako bola zastabilizovaná z 0,17 % HDP, tak ste jej to zobrali a vykrikujete tu koncesionárskymi poplatkami. No tak ich zaveďte. Prosím vás, čo vám bráni? Nech sa páči. Máte 79 poslancov, tak zaveďte koncesionárske poplatky, tak to urobte, nech sa páči. Prečo ste to neurobili? Prečo ste zobrali RTVS peniaze? Prečo ste jej ich zobrali? Tak dajte jej tie koncesionárske poplatky. Nech sa páči. Ale nerozprávajte tu, že my sme spôsobili problém RTVS. Nespôsobili, my sme jej pridali peniaze, aby mohla RTVS riadne fungovať. Veď ona mala nakoniec viac v rozpočte. Tak jej, prosím vás, pridajte... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.) [11:24] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Prostredník. [11:24] Ondrej Prostredník – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán predsedajúci. Ďakujem, pán poslanec Hlina. Chcem sa dotknúť vašej poznámky ohľadne etickej komisie a toho spôsobu obsadzovania a reprezentovania náboženského rozmeru v tejto etickej komisii. Je to skutočne veľmi komplikovaná vec. Ja si fakt neviem predstaviť, že akým spôsobom by sa toto jedno miesto obsadzovalo a aké dôsledky by to malo na povedzme aký-taký náboženský zmier na, na Slovensku. Doplním len niekoľko faktov. Slovenská republika eviduje v súčasnosti 18 registrovaných cirkví a náboženských spoločností. Z týchto osemnástich 13 má určitý vzťah so Slovenskou republikou. Zmluvný vzťah. Teda hovorím o zmluve medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou a o zmluve jedenástich cirkví a náboženských spoločností so Slovenskou republikou a obe tieto zmluvy majú klauzuly o práve týchto cirkví a náboženských spoločností na zastúpenie svojho pôsobenia aj vo verejnoprávnom vysielaní. Okrem toho ale teda je tu ešte niekoľko registrovaných cirkví, ktoré takúto možnosť nemajú, a dodám ešte, že, samozrejme, na Slovensku pôsobia aj cirkvi a náboženské spoločnosti, ktoré nie sú registrované, pretože Slovensko má veľmi rigidne nastavený systém registrácie cirkví a náboženských spoločností, ktorý sa dotýka náboženskej slobody týchto malých zoskupení. Takže je to veľmi trefná poznámka a ďakujem vám za ňu. Skutočne zopakujem len to, čo som povedal predtým. Ja si myslím, že by, že by tieto cirkvi a náboženské spoločnosti sa nemali podieľať a mali by odmietnuť toto zastúpenie v takomto cenzorskom úrade, pretože to je vrcholne neetické. Ďakujem. [11:24] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Hlina. [11:24] Alojz Hlina – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Ďakujem aj pánovi Prostredníkovi za to, že vníma, a ja si myslím, že je to vážna vec. Sú to vody, ktoré boli doteraz ako tak tiché a mohli by aj takými zostať. Takže dajme naozaj pozor. A k tomuto dňu otvorených dverí pre ambasády. Ja som to teda mohol spomenúť (povedané so smiechom), mne to tak trošku pripomína tú scénu z toho filmu, kde tá Stela hovorí, že: "když vy brizolit, tak my kachličky". No viete (povedané so smiechom), dobre, tak sú tu nejakí zástupcovia ambasády na, na balkóne a teraz sme sa dozvedeli, že tu je aj zástupca ruskej ambasády, nejak to celé vzniklo a mne to tak trošku pripomína ten brizolit a kachličky. Takže nech sa páči. Samozrejme ten kontext plne podpisujem a súhlasím, to, čo povedal pán, pán Szalay špeciálne, hej, že predstaviteľ akej krajiny je pán Bratčikov. Mne je to ľúto hovoriť, lebo naozaj my sme tu, aj moji rodičia, aj naši starí rodičia žili 40 rokov s tým, že na tom Rusku, teda Rusko ako Rusko, ale predsa len nás oslobodili a niečo, niečo na tom bolo a teraz sa im rúca svet a niektorí to zvládajú, niektorí to nezvládajú. A naozaj aj tí Rusi by mohli dávať pozor. Takže ja sa, ja sa tomuto dňu otvorených dverí v slovenskom parlamente pre ambasády, nejak že by som bol z neho nadšený, vôbec nie. A nie som nadšený vôbec z toho, že je, že bol prijatý veľvyslanec Ruskej federácie na pôde parlamentu. Ďakujem. [11:24] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Predtým ako dám priestor pánovi poslancovi Hajkovi v rámci rozpravy, vyjadrím sa aj ja k tomu dňu otvorených dverí v rámci ambasád v našej Národnej rade. Dovolím si to ako úradujúci predseda Národnej rady. Každá, každý zástupca akreditovanej ambasády na Slovensku má dvere otvorené v Národnej rade. Rozdiel medzi prístupom ruského veľvyslanca a iných veľvyslanectiev bol v tom, že pán Bratčikov bol ohlásený aj u vedenia Národnej rady, že sem príde. Zástupcovia iných ambasád sem prišli ako turisti a takto ich aj musíme vnímať. Ďakujem pekne. Pán poslanec Hajko, môžete vystupovať ďalej. (Potlesk.) [11:24] Jozef Hajko – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, vyjadrím sa za poslancov KDH k predloženému návrhu zákona o Slovenskej televízii a rozhlase. Pomaly sa stáva už slovenským politickým folklórom, že každá nastupujúca vláda sa snaží dostať do područia média verejnej služby, pričom na to používa rôzne taktiky, ako to urobiť a dosadiť si do ich vedenia svojich ľudí. Boli sme už svedkami účelového, účelového zlučovania dvoch nezávislých inštitúcií, Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie do novej inštitúcie, ďalej použitia Rady RTVS, ktorá akoby na pokyn zrazu našla chybu v povinnosti generálnej riaditeľky, čo bolo dôvodom na jej odvolanie v parlamente. Ostatný raz zabránilo odvolaniu generálneho riaditeľa lobovaniu predsedu parlamentu, ktorý osobným intervenovaním na rokovaní Rady RTVS zabránil jeho odvolaniu. Pristavím sa ešte pri zlučovaní Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu pred viac ako desaťročím. Videli sme tam, samozrejme, nejakú účelovosť, ale hlavným argumentom vtedy bolo to, čo sa tu už dnes spomínalo, bolo zachrániť tieto inštitúcie, najmä slovenskú... (technická porucha osemsekundového výpadku zvukového zariadenia) tie inštitúcie zlúčili, tak došlo, došlo k finančnému uzdraveniu novej spojenej inštitúcie. Na druhej strane si zase pamätáme, že kto vtedy sedel ako riaditeľ Slovenskej televízie a tento riaditeľ pochopiteľne mal, alebo by som to povedal, nieže mal, ale bol, bol kritizovaný zo strany vtedajších vládnych strán, často aj oprávnene, a musím povedať, že bol tam aj istý účelový krok, aby tento človek neriadil ďalej Slovenskú televíziu. Ako vieme, keď sa tieto inštitúcie zlúčili, tak nastúpil nový riaditeľ. No a, no a dnes tu máme opäť podobný scenár hľadania spôsobu, ako odstrániť súčasne, súčasné vedenie RTVS. Niečo je tu však nové. Prvý raz v histórii Slovenskej republiky sa za týmto účelom dokonca ruší sama inštitúcia. To znamená, ideme ju zrušiť. Obeťou poľovačky na generálneho riaditeľa a vedenie RTVS sa tak stane fungujúca vo verejnosti dôveryhodná značka. Napriek tomu, že jej predchádzajúce politické garnitúry neboli schopné takmer dvadsať rokov zvýšiť príjem z koncesionárskych poplatkov a napokon im tento príjem, ktorý predstavoval symbol nezávislosti RTVS, zákonom zrušili, napriek tomu stále dokázala plniť rámec povinností, ktoré od nej zákon vyžadoval. Ba omnoho viac. Zastavím sa opäť pri tých koncesionárskych poplatkoch. To, čo sa stalo, že sa tieto poplatky zrušili, nepokladám za príliš šťastný krok, pretože bol to skutočne spôsob financovania tejto inštitúcie nezávislý od, od vôle vlády, nezávislý od štátneho rozpočtu. Ako tie koncesionárske poplatky sú ozaj reliktom ešte zdedeným z minulého režimu a my sme nedokázali 30 rokov tento systém zmeniť. Nemyslím si, že bolo šťastné naviazať rozpočtovanie RTVS na nejaké percento hrubého domáceho produktu. Však videli sme to v závere minulého roka, keď stačilo jedno, zmeniť jedno jediné čísielko v tomto zákone a tým pádom sa RTVS dostala do úplne iného módu financovania. To znamená, že rozpočet jej bol skrátený. Vytvorili sme vlastne takýmto spôsobom aj nástroj pre ďalšie vlády, nielen pre túto, ale možno aj ďalšie vlády, akým spôsobom manipulovať s RTVS ako s verejnoprávnou inštitúciou tým, že jej, že ju budeme tlačiť, alebo že ju budeme finančne vydierať, dá sa povedať. Spomeňme si, ako to bolo koncom minulého roka. Znížil sa, znížil sa rozpočet RTVS s tým, že sa znížilo toto jedno číslo, jedno jediné číslo, ale, ale, bola tam poznámka, že ak bude RTVS dobre, dobre spravovaná, tak tieto, tieto peniaze sa môžu zvýšiť. To znamená, ak nás budete počúvať, môžete dostať vyššie peniaze. Ak nás počúvať nebudete, tak ostane tento rozpočet skrátený. Myslím si, že bolo by vhodné pouvažovať nie na, o návrate k tomu systému koncesionárskych poplatkoch taký, aký bol, ale nejakého, nejakého systému, kde by sa, kde by sa tí, čo sledujú Rozhlas a televíziu Slovenska, nejakým spôsobom skladali, skladali na to, ako financovať, ako financovať RTVS s tým, že by to bolo ne-zá-vis-lé. Nezávislé, opakujem, od štátneho rozpočtu. A myslím si, že táto, táto debata by bola veľmi vhodná. Nič také sa tu neotvára pri takej systémovej zmene, ako sa tu teraz predkladá. Nič také sa neotvára a my by sme veľmi radi do takejto diskusie vstúpili, ak by tu, ak by tu bola snaha, boli tu aj, aj niektoré už teraz výzvy, aby sa prípadne RTVS vrátila ku koncesionárskym poplatkom. Opakujem, my by sme do takejto diskusie veľmi radi vstúpili. Pretože ak má Rozhlas a televízia Slovenska ostať verejnoprávnou inštitúciou, nemôže byť striktne a strho naviazaná na financovanie zo štátneho rozpočtu. Ako vieme, mení sa to každý rok v závere roka. Zákon predpisuje prevádzku šiestich programových služieb. RTVS ich má teraz pätnásť, to znamená viac ako dvojnásobok. Kritizovať jej obsahovú náplň na základe svojich osobných preferencií a vkusu je nezodpovedné a nízke a je to len ten najpodpásovejší spôsob hľadania dôvodov, ako niekomu dokázať, že je neschopný. Myslím teraz na stovky televíznych a rozhlasových profesionálov, ktorí napriek tomu, že tento politický marazmus si z RTVS robil, čo chcel, tak oni stále loď slovenskej verejnoprávnosti držali nad vodou, a to aj napriek účelovým krokom manažérov, ktorí v záujme riešiť ekonomické provizórium, v akom sú nútení existovať, poslali do externého prostredia väčšinu svojho produkčného zázemia a takmer zrušili svoju vlastnú výrobu. Mám teraz na mysli hlavne hranú pôvodnú tvorbu. Je len prirodzené, že reakciou na to bolo vytvorenie produkčných subjektov, medzi ktorými tak vznikla tvorivá súťaž a RTVS neostala stranou. Popri etablovaní Audiovizuálneho fondu vznikom inštitútu zmluvy so štátom sa alokovala slušná suma na naštartovanie filmového priemyslu, ktorého ovocie môžeme vidieť v počte filmových premiér, ktorých sme boli svedkami už len minulý rok. Toto číslo sa pohybuje niekde okolo tridsať produkcií, čo je, čo je rekordom za celé, celé uplynulé obdobie tohto po revolúcii v ´89. roku. Je to teda niečo zlé? Zrušíme teraz podporu tejto tvorivej rivality, ktorá prináša ovocie a ideme opäť unifikovať slovenskú filmovú a televíznu tvorbu tak, že všetko vrátime späť pod krídla jednej inštitúcie? Aký to má zmysel? Jedine ideologický, lebo takáto cesta vyhovuje len tomu, kto chce tento kultúrny sektor využívať a zneužívať. Žiaľ, žiaľ, musím povedať, ale príčinou stavu verejnoprávnych médií na Slovensku nie sú tí, čo identitu RTVS tvoria svojou prácou, ale generácie politikov, pre ktorých sa verejnoprávne médium stalo fackovacím panákom, ktoré každé obdobie po voľbách v strese čaká, čo s ním bude. Zastavme to, prosím. Zastavme to. Skúsme byť generáciou politikov, ktorá s tým prestane, a poďme diskutovať o tom, čo sú verejnoprávne médiá, akú úlohu majú zohrávať v 21. storočí, či sú producentmi či vysielateľmi, v akom pomere, aký je podiel štátnej kultúrnej politiky, ak vôbec? Na jej obsahovom smerovaní v pomere k tvorivej nezávislosti, ktorá sa s odstupom času vždy zatiaľ ukázala pre verejnoprávne médiá prospešnejšia, ako politický diktát či zákulisné praktiky, ktorými si politici nárokujú na jej služby. Verejnoprávne médium má byť médium verejnej služby a nie služby politikom. V tejto súvislosti si neodpustím doplniť, že médium verejnej služby nemôže byť ani služobníkom rôznych ideológií, napríklad progresívno-liberálnej, ktoré sa pod rúškom redakčnej nezávislosti často dostávajú do obsahovej skladby programov. Áno, sú to aj médiá a v markantnom podiele, ktoré slúžia na prezentovanie názorov, čo zatiaľ nemajú oporu v národnej legislatíve a ktorým sa národná legislatíva či zmýšľanie väčšinového diváka skôr bráni. Avšak európsky trend, v ktorom badať naopak podporu týchto ideologických trendov, ako by si hľadal nové možnosti, ako ovplyvňovať z európskej úrovne úroveň národnú za použitia aj ľudí vo verejnoprávnych médiách. Je to porušovaním a obchádzaním princípu subsidiarity, ktorý si KDH bráni ako jeden zo základných pilierov nášho členstva v európskom spoločenstve a s takýmto vytváraním programov, ktoré sú v rozpore napríklad s ústavnými princípmi v kultúrnych otázkach, máme problém. A je úlohou manažérov a nastavenia kontrolných mechanizmov na úrovni Rady RTVS či neskôr Rady pre mediálne služby, aby takémuto deformovaniu verejnoprávnosti zabránili. Poďme to riešiť legislatívne, kompetenčne. Sme pripravení na takúto diskusiu. Nevytvárajme však niečo, čo však urobí z verejnoprávneho média už nie skrytého, ale otvoreným, otvorením propagátora a ideológie vládnej moci. Ani jeden progresívno-liberálny smer, ani nacionalisticko-populistický úlet, ktorými chce verejný priestor naplniť súčasná moc, nie sú pre verejnoprávne médium riešením. A preto predložený zákon o Slovenskej televízii a rozhlase môžeme aj po skrátenom medzirezortnom pripomienkovom konaní označiť ako účelový. Jeho jediným účelom je opäť odvolať súčasného generálneho riaditeľa a vedenie RTVS a rozpustiť súčasnú Radu RTVS. Ja na tú Radu RTVS chodím. Bol som tam niekoľkokrát, dnes sa tam chystám opäť. A vnímam Radu RTVS ako, ako inštitúciu, ktorá má v rukách právomoci, aby vedela sledovať, či sa RTVS správa skutočne verejnoprávne. Ako sú na to možnosti, ale opakujem, ak niekto cíti potrebu, že potrebujeme kontrolný mechanizmus nad RTVS posilniť, poďme sa o tom rozprávať. Poďme znovelizovať súčasný zákon, ale neklaďme na stôl úplne nový zákon, ktorý účelovo zruší túto inštitúciu, aby ju nahradil novou. Väčšina paragrafových znení nového zákona, môžeme pokojne hovoriť až o deväťdesiatich piatich percentách, kopíruje súčasný zákon o Rozhlase a televízii Slovenska a preto je nepochopiteľné a absurdné, že sa ide rušiť fungujúca inštitúcia, a to len preto, že súčasná vláda si chce do vedenia dosadiť svojich ľudí. Svojich ľudí, je to tak. Programová rada, ktorá v prvom návrhu tohto zákona pripomínala cenzorský orgán, sa mení na deväťčlennú etickú komisiu so zástupcami rôznych oblastí spoločenského života. No je otázne, či práve toto jej zloženie je obrazom spektra spoločnosti, ktorý má objektívne dohliadať na verejnoprávnosť vysielania a či to nebude zase len cenzorský orgán, ale pod iným názvom. Z podmienok možností odvolania generálneho riaditeľa vypadlo jeho odvolanie bez udania dôvodu na, teda v porovnaní s tým prvým návrhom, no spôsob, ako bude vytvorená nová Rada STVR, to je tá nová inštitúcia, tak sa bude volať, a jednotlivé okolnosti, za ktorých bude možné generálneho riaditeľa odvolať, napovedajú, že zbaviť sa nepohodlného štatutára nebude problém. Stačí napríklad, ak rada dvakrát neschváli predložený programový koncept alebo rozpočet. A dohodnúť sa na takomto postupe medzi členmi rady bude jednoduché, lebo všetkých členov si zvolí vládna moc. Štyroch členov z deviatich nominuje v rade, do rady ministerstvo kultúry, z toho jedného na návrh ministerstva financií a päť členov Národná rada Slovenskej republiky, v ktorej bude mať pochopiteľne väčšinu vládna moc. Väčšia nezávislosť či vyššia transparentnosť, ktorá sa má dosiahnuť tým, že generálneho riaditeľa bude voliť rada a už nie parlament, sú len prázdne reči. Rada je čisto politický, opakujem, čisto politický orgán, aj keď sa v zákone hovorí o odborných oblastiach, ktoré majú členovia rady zastupovať. Spájať ich totiž bude rovnaká politická príslušnosť či dokonca poslušnosť. Ďalšou vecou je funkčné obdobie členov novej rady. Ak v súčasnom zákone poznáme presný mechanizmus, rôzne dĺžky funkčných období jednotlivých jej členov, a to za účelom, aby sa po ich výmenách zachovala kontinuita fungovania rady, nový zákon tento postup nestanovuje. A tak budú všetci členovia rady zvolení na jedno šesťročné funkčné obdobie, ktoré keď sa skončí, môže po ich odchode ochromiť fungovanie inštitúcie ako takej, lebo zákon nestanovuje žiadne mechanizmy, ktorými by sa zabezpečila kontinuita jej fungovania. Kolegyne, kolegovia, takýchto, nazvem to, logistických nejasností či technikálií je v zákone oveľa viac. Stačí si pozrieť napríklad prechodné ustanovenia. Je teda jasné, že zákon bol šitý takpovediac horúcou ihlou a nič na tomto fakte nezmení, že jeho predkladatelia sa slovne nezakrývajú jeho údajnou komparáciou s nedávno prijatým Európskym aktom o slobode médií. Ozaj to opakujem, je šitý horúcou ihlou. Ja to, ja to pri rôznych príležitostiach stále rozprávam. Zákony sa robia do zlého počasia. Aj keby som chcel uveriť v dobrý úmysel a ja sa stále, stále snažím v každom konaní človeka hľadať nejaký dobrý úmysel, tak nestačí to, pretože, pretože ktokoľvek príde, akákoľvek vláda bude mať, bude mať pred sebou práve tento zákon a bude môcť tento zákon využívať. To znamená, akákoľvek vláda, akákoľvek. Účelovosť tohto zákona s cieľom zbaviť sa súčasného vedenia a nahradiť ho svojimi ľuďmi, z tohto zákona takpovediac kričí. A obávam sa, že účelové zrušenie inštitúcie verejnoprávneho média budú naši vládni predstavitelia ťažko vysvetľovať na európskej úrovni, ku ktorej opakovane, opakovane deklarujú svoju príslušnosť. Predkladatelia stále hovoria o zvýšení vlastnej produkcie novej STVR. Operuje sa hodnotovými, hodnotnými programami národného charakteru a súčasné vedenie je kritizované za life-stylové programy o varení a podobne. No sám predkladaný zákon však bude nútiť nové vedenie ku komercionalizácii programu. Prečo? Lebo percento reklamy, ktorú môžeme na jednom okruhu vidieť, sa desaťnásobne zvyšuje. Z pol desatiny, z pol percenta na 5 % vysielacieho času. Kto sa pohybuje v reklamnom sektore, vie, že bonita jednotlivých časových pásiem vysielania reklamy sa zhodnocuje diváckym záujmom o programy, ktoré sú pred či po ňom vysielané. To znamená, viac reklamy si že bude žiadať nové formáty, a to sú formáty, ktoré sú bežné pre komerčné televízie. Viac reklamy bude znamenať odklon, odklon od verejnoprávnosti tejto inštitúcie. V podstate budeme mať na, na Slovensku ďalšiu komerčnú inštitúciu, ktorá bude síce sa správať ako komerčná, ale v podstate bude počúvať politickú moc. K týmto, k tomuto nárastu reklamy upozorňujem na jednu dôležitú vec, ktorá tu ešte nezaznela. Tento krok hneď po tom, teda to teraz hovorím o tom návrhu zvýšenia podielu na 5 %, vyvolal odpor Asociácie televíznych vysielateľov Slovenska. Tí v stanovisku upozornili na to, že podmienkou ich platenia 2 % svojich príjmov reklamy do Audiovizuálneho fondu, z ktorého sa potom podporuje slovenská filmová tvorba na Slovensku bolo, že príjmy reklamy verejnoprávnej televízie budú, sa budú pohybovať vo výške maximálne pol percenta. To znamená tam, kde sme dnes. Desaťnásobné zvýšenie príjmov z reklamy v novom zákone je takým flagrantným porušením dohody medzi štátom a súkromnými vysielateľmi a zároveň deformovaním rovnováhy na televíznom trhu, že už teraz štátna televízia bude oproti súkromným vysielateľom nepomerne zvýhodnená. Budem zvedavý, akú protireakciu to vyvolá zo strany súkromných vysielateľov a ako sa to odrazí na podpore Audiovizuálneho fondu. Ak totiž súkromní vysielatelia prestanú do fondu prispievať, výrazne to ochromí slovenskú pôvodnú tvorbu, ktorú chceli vládni mocipáni pôvodne podporiť. Zároveň sa to dotkne aj výroby ich programov, pretože pre súkromné televízie je reklama jediným zdrojom príjmu. Na rozdiel od štátnej STVR, ktorá bude v základe dotovaná zo štátneho rozpočtu. Je to jedným slovom nefér a obávam sa, že to môže vyvolať medzi súkromným sektorom a štátnou STVR napätie, aké tu doteraz ani nebolo. A že sa okrem diváka rozpúta boj, kto z koho. Zvýšenie podielu reklamy sa určite dotkne aj obsahuje STVR, ako som už spomínal, ktorá ich bude, ktorá ich kvalitu bude musieť prispôsobiť komerčnej úspešnosti, aby sa, aby k obrazovkám prilákala čo najviac divákov, a čo zadávateľom, o čo zadávateľom reklamy pochopiteľne ide, a teda prilákať ich k obrazovkám čo najviac. To sa sotva dokáže, to sa sotva dokáže verejnoprávnymi typmi programov, kde nemôže ísť o komerčný úspech, ale o hodnotu a kvalitu. Nehovoriac o tom, že pokojný tok vysielania bude oproti pôvodnému stavu desaťnásobne viac narúšaný reklamnými blokmi, čo ráz vysielania STVR priblíži ku komerčným televíziám. Desaťnásobne viac budete vidieť, ak sa naplní tých 5 %, prerušovanie programov RTVS reklamnými blokmi, ako to je v súčasnosti. Priznám sa, že mne už dnes prekáža, koľko je reklamy v RTVS, sú televízie, televízie vo svete, ktoré majú zákaz vôbec prijímať peniaze z inzercie, a spôsobuje to nielen, nielen, nielen nepohodu pri sledovaní televízie, ale napríklad aj inú vec. Ja nehovorím, že v RTVS nie sú problémy, sú. Sú problémy a treba ich riešiť. Aj som povedal na akú, na akej pôde treba riešiť tie problémy, na Rade RTVS. Ale spomeniem len jednu vec. Mňa, ja sledujem RTVS, som sledovateľom programov tejto inštitúcie, ale neskutočne ma privádza do, do rozhorčenia každý večer, keď si, keď si dopozerám správy RTVS a teraz prichádza reklamný blok a za tým reklamným blokom prichádza športové vysielanie. Ja nikdy neviem, kedy presne sa ten šport začne. Prečo ja musím pozerať na reklamy, aby som sa dočkal vysielania športu? Keď sa pozriete do Českej televízie, tam sú striktné termíny. To znamená, každá relácia má jasný začiatok svojho vysielania. Myslím relácia pravidelná. V RTVS to dnes nesledujeme. Aj to poviem generálnemu riaditeľovi. Jednoducho vy ste nútení pozerať na reklamný blok, aby ste sa dočkali nejakej relácie a nikdy neviete, že kedy sa ten reklamný blok skončí. Ak sa percento reklamy zdvihne na desaťnásobok, takýchto, takýchto situácií bude stále viac a viac. To znamená, že my budeme pozerať viac reklamy. Reklama má svoj, má svoj význam, aby som zase nehovoril o tom, že, že reklama je nejaké, nejaký neprijateľný, neprijateľný spôsob prezentovania, ja neviem, služieb a tovarov, má svoj význam, len ak hovoríme o verejnoprávnej inštitúcii, nemôžeme stavať jej financovanie na reklame. Nedá sa to. Je to, je to danajský dar, je to danajský dar pre túto novú inštitúciu, pretože skĺzne, skĺzne do komerčných formátov, ktoré mňa osobne, keď to môžem povedať, dosť vyrušujú, ak ich vidím na, na pôde RTVS. RTVS má byť inštitúcia, ktorá má vysielať relácie alebo programy, ktoré komerčné televízie nikdy nebudú vysielať, pretože sa im to neoplatí. Ale práve preto je RTVS financovaná zo štátneho rozpočtu, aby takéto programy prinášala. A predstavme si, aký zmätok vznikne, keď budeme mať financovanie novej inštitúcie, ja neviem, možno pomaly vo vyrovnanom pomere z príjmov zo štátneho rozpočtu a príjmov z reklamy. A vžime sa do roly podnikateľov, ktorí vlastnia komerčné televízie a ktoré, ktorí majú právo podnikať a nech podnikajú, a vžime sa do ich pozície, ako budú potom hľadieť na túto inštitúciu. V podstate tomuto sa hovorí nekalé podnikanie, nekalá konkurencia. To znamená, že keď jeden subjekt na trhu dostáva nejakú štátnu dotáciu a ostatní nedostávajú, jednoducho títo ostatní sú znevýhodnení. A ak, ak dostáva takýto subjekt štátnu dotáciu, musí to byť úplne jasné, na čo je tá dotácia, a to je tá verejnoprávnosť. Tak prosím vás, nepoďme si zabíjať verejnoprávnosť tým, že budeme nútiť vedenie televízie a rozhlasu, aby nakupovalo desaťnásobné balíky a aby, aby ponúkal desaťnásobné, desaťnásobný priestor väčší pre inzerciu. Ešte sa vrátim k tomu, k tým piatim percentám. Zákon chce na jednej strane viac verejnoprávnosti, na druhej strane tlačí nevídaným spôsobom inštitúcie do komercie. To je úplne absurdné. A tento fakt, tento fakt nebol uvedený v pôvodnom znení zákona, a teda ho nikto v medzirezortnom pripomienkovom konaní nemohol kritizovať. Bol tam vpašovaný. Svedčí to buď o veľkom amaterizme tvorcov zákona alebo o obrovskej svojvôli a pocite nadriadenosti, ktorá dáva súčasnej vládnej garnitúre pocit, že si môžu robiť, čo chcú. Nie, nemôžu. My urobíme všetko pre to, aby sa takéto niečo nenaplnilo. Toto, čo som spomenul, je krok od verejnoprávneho rázu programu smerom k ešte väčšej komercionalizácii, ktorá má nahradiť výpadky príjmov spôsobených, ako som spomínal, nezodpovedným konaním aj predchádzajúcej vládnej garnitúry, ktorá tým, že nezmyselne a bez odbornej diskusie zrušila koncesionárske poplatky a de facto urobila verejnoprávny rozhlas a televíziu závislým na štátnom rozpočte, urobila z nej štátnu inštitúciu a tak nahrala do karát zámerom súčasnej vlády, ktorá tak môže argumentovať vyšším finančným dohľadom nad spravovaním verejných zdrojov. Opäť sa vraciam k tým koncesionárskym poplatkom, nebol to šťastný krok. Ak, ak teda sa od nich malo ustúpiť, rozumiem aj predkladateľom, čo tým sledovali, aby nikto neplatil za to, že za, za službu, ktorú vlastne nevyužíva. Lebo ako viete, tie koncesionárske poplatky sa platili od toho, že kto má, ja neviem, pripojenie na elektrinu a sú ľudia, sú ľudia, ktorí dnes vôbec nesledujú televíziu a sú ľudia, ktorí nesledujú verejnoprávnu televíziu. Áno, je to problém, bol to problém, ale tak treba vymyslieť iný model. Opakujem, model, ktorý bude vnášať do Rozhlasu a televízie Slovenska, bude vnášať nezávislý príjem, príjem nezávislý od štátneho rozpočtu. Takže v skutočnosti ide o mocenské ovládnutie verejnoprávnych médií, o nič iné nejde. Odmietam preto účelovú deštrukciu a rušenie súčasnej inštitúcie Rozhlasu a televízie Slovenska len z týchto nízkych, nízkych mocenských dôvodov, a preto odmietam aj predložený zákon o Slovenskej televízii a rozhlase, rozhlase ako celok. Ak chceme nejaké zmeny k lepšiemu, a určite je čo zlepšovať, tak sa poďme odborne rozprávať o novelizovaní súčasného zákona. To by však zmeny vo vedení začali platiť až od budúceho funkčného obdobia, čo vládnemu, vládnemu valcu, môžem tak povedať, vôbec nevyhovuje. Oni chcú, aby sme toho, oni chcú, ako sme toho svedkami u väčšiny zákonov, všetko a hneď, hlava-nehlava, inštitúcia-neinštitúcia. Pri tomto, pri tomto s poslancami KDH nebudete môcť počítať. (Potlesk.) [11:40] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie je osem faktických poznámok. Ako prvý, pán poslanec Mikloško. [11:52] František Mikloško – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Hajko, ty si hovoril o etickej komisii ako možnom, akomsi, akejsi cenzúre televízie. Ja sa na ňu pozriem z druhého pohľadu. Etická komisia je poradný orgán rady. V jej zastúpení sú cirkvi, menšiny, zdravotne postihnutí, šport, veda, novinári, deti, Matica slovenská, samosprávy. Etická komisia bude vytvárať alebo mala by vytvárať dojem, že RTVS bude ideovo nezávislá. Pokiaľ ide o oblasti, ktoré etická komisia zahŕňa, viem si predstaviť, že sa k tej nezávislosti bude približovať, čo už v športe, z olympiády a podobne. Ale najväčšou silou RTVS, teda televízie a rozhlasu je spravodajstvo a politické komentáre. A to bude mať na starosti rada, ktorá bude znovu v rukách jednej strany, a to SNS. V etickej komisii nie je nikto, kto by vedel posúdiť vyváženosť politických komentárov alebo politických správ. Ak v etickej komisii nemá byť niekto z politickej opozície priamo, tak bude len kulisou na krytie propagandy vlády, resp. politiky jednej strany. Čiže v tomto zákone ide o ovládnutie politickej propagandy a spravodajstvo vo verejnoprávnej televízii a rozhlase, ktorú platíme my všetci, z našich, by som povedal, z našich príspevkov, z našich daní. A etická komisia tam bude hrať len nejakú kulisu, nejakú štafáž a po tejto stránke by som si naozaj zvážil, či by som do takej komisie vôbec išiel. Ďakujem. [11:52] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Čaučík. [11:54] Marián Čaučík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Pán kolega Hajko, povedal si, že účelom vládneho návrhu zákona o Slovenskej televízii a rozhlase je vymeniť ľudí do vedenia. Presne tak ten vládny zámer čítame všetci, ani sa to inak čítať nedá. Ale ako si správne upozornil, novinkou je, že za účelom výmeny vedenia sa ruší sama inštitúcia a toto považujem za neprípustné. Takto sa to naozaj nemá robiť. Účelový zákon na odvolanie vedenia RTVS účelovo zruší inštitúciu, aby ju nahradil novou. Teda fungujúca inštitúcia sa ruší len preto, aby sa zmenilo jej vedenie. Verejnoprávne médium sa nemôže stať fackovacím panákom pre politikov. Preto sa tiež pridávam k tvojej výzve. Poďme sa rozprávať o tom, akú úlohu majú verejnoprávne médiá a aké je ich miesto v spoločnosti. Má byť médium verejnej služby a nemá slúžiť politikom. Pre mňa je toto naozaj otázka dôvery alebo straty dôvery ľudí v inštitúcie, ktorou prechádzame v celej spoločnosti, máme určitú krízu dôvery ľudí, občanov k inštitúciám. V tomto prípade hazardujeme s dôverou vo verejnoprávnu inštitúciu, ktorá stále požíva nie malú dôveru v našej spoločnosti. Preto nerobme kroky, aby sa táto dôvera prehrala, kolegovia a kolegyne z koalície. [11:55] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Sulík. [12:10] Richard Sulík Ďakujem pekne. Pán Hajko, dovoľte mi, aby som vám vysvetlil, ako bola RTVS financovaná pôvodne a ako bola financovaná teraz, lebo zjavne, zjavne toto neviete, inak by ste nepovedali, že v závere minulého roka stačilo zmeniť jedno číslo v zákone. No áno, ale bolo to nutné robiť v zákone. Predtým netrebalo ani len to. Takže to financovanie. Keď ešte boli koncesionárske poplatky, tak zo 140-miliónového rozpočtu RTVS asi 70 miliónov sa vybralo cez tie koncesionárske poplatky. Polovica. A druhá polovica, pán Hajko, sa generovala z takzvanej zmluvy zo štátom. A prekvapuje ma, že to neviete, keď ste celkom rozsiahlo vystupovali k RTVS. Čiže druhá polovica bola už iba na dohode medzi ministrom kultúry, resp. vládou a RTVS. Tam netrebalo ani len zákon meniť. Nič. Tam sa za zatvorenými dverami dohodli. Tam sa dalo povedať: "no keď budete poslúchať alebo nebudete, tak dostanete toľko alebo toľko peňazí". My sme tie úplne že hlúpe koncesionárske poplatky z minulého storočia, prežitok, to sme zrušili a dali sme to celé do zákona, celé financovanie. Áno, vláda prišla, však majú na to mandát, a zmenili percento, ale museli to spraviť tu v Národnej rade. Kebyže sa tie poplatky nezrušia, polovica sumy, okej, tá je z poplatkov, ale druhú polovicu, pán Hajko, druhú polovicu by si vedeli za zatvorenými dverami vyriešiť, tak ako roky predtým. Tak nerozumiem, ako môžte vy mať problém s tým, že už všetko sme presunuli na financovanie zo štátneho rozpočtu, transparentné percento. Áno, oni to znížili a my, keď budeme znovu v koalícii, no tak to zvýšime. A aj možno sa niekedy podarí krížom cez celý parlament, možnože ešte aj s touto koalíciou, dať to do ústavného zá... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [12:10] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Farkašovský. [12:10] Karol Farkašovský – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Pán kolega Hajko, povedali ste, že koncesionárske poplatky sú garanciou nezávislosti, objektivity a slobodnej tvorby. Povedané slovami Václava Klausa - je to hlboký omyl. Naši kolegovia liberáli zrušili koncesie, tuším, v roku 2023. Chcete povedať, že médium ako RTVS bolo objektívne dovtedy? Ako sa zachovalo toto médium počas covidu? Zabudli ste na 9 miliónov eur, ktoré dostalo RTVS ako podporu na zorganizovanie štátnej lotérie, očkovacej? Zabudli ste na príklonnosť RTVS manažmentu a dosť veľkej časti zamestnancov k mocenskej elite počas rokov 2020 až ´23? Keď verejnosti sa predkladali také témy, ktoré boli v súlade s humánnou propagandou? Nebola to manipulácia náhodou? Kde bola RTVS vtedy, keď občania požadovali objektívne informácie o pozitívach, o negatívach očkovania? Neprekáža vám, že RTVS dáva priestor externým moderátorom, ktorí patria k externému pravicovému krídlu, politickému? Spomeniem mená Michal Havran alebo Veronika Cifroňová, Veronika Cifrová, ktorá kandiduje z večera na ráno do Európskeho parlamentu? Toto sú podľa vás mená, ktoré garantujú objektivitu a nezávislosť? Takže koncesionárske poplatky bola len jedna časť. A mimochodom koncesionárske poplatky nepoznajú v mnohých štátoch Európy. Pomenuj... menujem len Belgicko, Dánsko, Španielsko, Holandsko alebo ďalšie. Ďakujem pekne. (Potlesk.) [12:10] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Šmilňák. [12:10] Martin Šmilňák – Vystúpenie s faktickou poznámkou Vážený pán kolega, neviem vo faktickej reagovať na, na tých, čo prispeli s faktickými, ale mne sa veľmi páči tvoj prístup, že zákony sa majú robiť do zlého počasia. A musíme myslieť na to, že, že tie zákony budú platiť, aj keď táto vláda skončí. Ja si na rozdiel od predrečníka myslím, že musíme nájsť iný model financovania, taký, aby nebol, nebolo možné tak jednoducho cez vládu a cez väčšinu v parlamente verejnoprávnu televíziu úplne ovládať. Na, táto vládna garnitúra to ukázala tesne pred koncom roka, keď už bol upravený rozpočet, keď boli pripravené programy, keď bola pripravená stratégia na celý rok, tak o desiatky miliónov cez parlament sme znížili z 0,17 HDP na 0,12. Za, v krátkom okamihu. Úplná destabilizácia. Čo mne ešte vadí a čo si spomenul, a veľmi, veľmi toto kvitujem, pán kolega, že si spomenul profesionálnych zamestnancov. Inštitúcia, akákoľvek firma je postavená na tom, na kvalitných ľuďoch, ktorí tam pracujú. Vy keď zrušíte inštitúciu, vy ich ohrozíte. Tam sa pretnú pracovnoprávne vzťahy a budú musieť byť prijímaní nanovo. Takto ohroziť inštitúciu, za žiadnych okolností žiaden zriaďovateľ alebo majiteľ firmy by toto nedopustil. A mám veľmi málo času a teda neviem sa venovať do hĺbky tomu, ako sa buduje značka, ako sa buduje brand, a my niečo, čo funguje, čo je známe vo svete, ideme takto šmahom ruky zahodiť a prísť s niečím úplne novým, čo, čo ešte aj pripomína nejakú mocenskú inštitúciu. To je hlúposť. [12:10] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Branislav Gröhling. [12:10] Branislav Gröhling – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec, ja som si vás pozorne vypočul a často ste rozprávali, že veríte v dobrý úmysel. V ten dobrý úmysel verím teda aj ja, že spoločne bojujeme pre to, aby RTVS zostala verejnoprávna a podporujeme to. Ale vy ste spomínali tie koncesionárske poplatky, riešenie financií, a to v tomto zákone nikde nie je. Oni neriešia financie, oni riešia iba to, aby z verejnoprávnej televízie urobili televíziu, ktorú budú môcť nejakým spôsobom ovládať. A preto vás prosím, že nenabiehajme na túto diskusiu, aby sme prekrývali to, o čo ide v tomto zákone, že chcú ovládnuť RTVS nejakými koncesionárskymi poplatkami. Keď ich chcú, tak nech si ich zavedú. Veď tu máme množstvo zákonov, ktoré prichádzajú v skrátenom konaní, tak nech sa páči, môžu prísť v skrátenom legislatívnom konaní a zaviesť tieto poplatky a potom bude všetko vyriešené. Ale ja si myslím, že vyriešené nebude, lebo práve aj napriek tomu by priniesli takýto návrh zákona. A vy veľmi dobre viete, že tie koncesionárske poplatky tvorili 50 % z celkového toho objemu a polovica krajín Európskej únie ani nemá koncesionárske poplatky. Veď Francúzsko ich zrušilo pred niekoľkými rokmi. Ale povedzme ešte jednu vec, že koncesionárske poplatky boli niekde v 2003 na úrovni 4,67 a keďže som už celkom dlho v Národnej rade, tak si pamätám programové vyhlásenie v 2016, kedy tam bolo napísané, že táto vládna koalícia, kde bol SMER, podstate HLAS a SNS chceli zvýšiť koncesionárske poplatky niekde na 7 %. A viete, kto to, sedem euro, a viete, kto to vtedy zablokoval? Práve SNS, práve SNS vtedy zablokovalo to, že nemôžu sa zvyšovať koncesionárske poplatky a už vtedy to možno mohlo byť vyriešené. Už vtedy mohla mať televízia omnoho viacej finančných prostriedkov. Aj kvôli všetkým týmto veciam a kvôli tomu, že tu nie je nejaká predvídateľnosť, sme urobili tie opatrenia, že sme to naviazali na zákon a táto vládna koalícia z tých 0,17 HDP to znížila na 0,12... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [12:10] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pán poslanec František Majerský. [12:10] František Majerský – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, pán podpredseda. Jožko, rozprával si o tom presne, že aký zmysel má tento zákon. A mne tento zákon nedáva žiadny iný zmysel, ako ovládnutie, ovládnutie politicky, ovládnutie RTVS. Nič iné v tomto netreba hľadať. My naozaj, to je vo všetkom teraz. Na všetko, čo sa pozrieme, čo sme za posledný polrok, osem mesiacov schvaľovali, my tu ideme robiť, jak sa vraví, rúbať hlava-nehlava, sekať, ničiť. My sa tu naozaj, aj to sa týka RTVS, roky len si prehadzujeme ten problém, ktorý v RTVS je. Príde jedna vláda, zmení, príde druhá, zmení. A chudáci zamestnanci v RTVS, ľudia, ktorí tam dennodenne pracujú a tvoria nejaký obsah, sa na to zhora, zvonka pozerajú, ako tu jedni rozhodnú o tom, že to bude tak, druhí rozhodnú, že to bude tak. Takto nemôže fungovať verejnoprávna televízia, že sa budú o tom rozhodovať politici tak, že my máme názor taký a iný už nie je iný. A to televízia nepatrí ani SNS-ke, ani KDH, ani SaS, nikomu nepatrí. Je verejnoprávna a tak sa máme k tomu všetci v Národnej rade aj chovať. Nepatrí naozaj nikomu. Patrí občanom tejto krajiny. Na to nikdy nezabudnime, prosím vás. Ďakujem. [12:10] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Mária Kolíková. [12:10] Mária Kolíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec, ďakujem za viaceré vaše pripomienky, ktoré sú dôležité pre pochopenie zmyslu verejnoprávneho média. Mňa, samozrejme, zamrzí, keď sa odvádza pozornosť na koncesionárske poplatky, pretože o tom tu vôbec nie je debata. My sa tu teraz nebavíme, že či ideme zlepšiť systém koncesionárskych poplatkov alebo zvýšiť percento HDP, aby RTVS mohla fungovať, o tom tu vôbec nie je debata. Ako ja, ja sa, naozaj som vždy prekvapená, keď toto osobitne zaznieva z opozičných lavíc, lebo o tomto tu vôbec nie je debata. Veď tu vôbec nie je záujem zabezpečiť financovanie RTVS, tu vôbec nie je záujem. Veď tu je priamy útok na nezávislosť tohto verejnoprávneho média. Prvé, čo urobila táto vláda, je, že priniesla zákon, v ktorom zasiahla hneď financovanie RTVS, aby ho položila, aby položila RTVS na kolená, aby krvácala RTVS, aby súčasný generálny riaditeľ nemohol plniť to, čo mu umožňoval aj rozpočet podľa schváleného zákona, a to bolo 0,17 % HDP. Proste RTVS sa naozaj nadýchla. Toto teraz kritizovať, toto nadýchnutie, nech sa vám to akokoľvek nepáči, spôsob, neviem čo, ale toto teraz tu, skutočne ja nerozumiem. Pretože to, čo urobila ministerka kultúry, je, že robí likvidáciu média. Priniesla právnu úpravu, nepáči sa jej generálny riaditeľ, tak ako celej koalícii, ale zasahujú do toho celého spôsobu, ako bude RTVS fungovať, teraz bez ohľadu na názov. Jednoducho ten nový generálny riaditeľ nebude vlastne vôbec rozhodovať o tom, o čom RTVS budúca bude. Proste to budú politici, tak je to celé napísané. Tak je to celé napísané. A toto je tou hlavnou chybou a to treba vyčítať a na to sa treba naozaj sústrediť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [12:10] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Jozef Hajko. [12:10] Jozef Hajko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Kolegovia, ďakujem za vaše pripomienky. A najviac sa tu ohýbala téma tých koncesionárskych poplatkov. Ja musím, žiaľ, povedať, že ak sa dláždila nejakým spôsobom cesta k tomu, aby vláda, ktorá príde, mohla totálne finančne ovládnuť RTVS, tak sa to začalo týmto. Či, však poviem to na príklade. Pán Sulík hovorí o tom, že polovica príjmov, polovica príjmov bola z koncesií a polovica bola na základe zmluvy so štátom. Však áno, ja viem o tom. Je mi to úplne jasné. Ale kým v minulosti mohla vláda operovať s päťdesiatimi percentami príjmov RTVS, tak teraz so 100 percentami, pretože opakujem znovu, či to už je schválené v parlamente, alebo nie je schválené, jednoducho jedným, zmenou jedného jediného čísla dokážete manipulovať s celým rozpočtom RTVS. A ešte ju tlačíte do toho teraz podľa nového zákona predloženého, aby si, aby si naháňala peniaze cez inzerciu, čo, ako som to vysvetľoval, nie je hodné verejnoprávnej inštitúcie. Pán Farkašovský sa, hovorí o tom, že RTVS nevysielala objektívne. Dá sa to posudzovať. Pán Farkašovský, ja chodím na tie zasadnutia rady a vidím, koľko tam je podnetov a oni to riešia, tie podnety. To znamená, keď RTVS má problémy v riadení, a tie problémy tam sú, ja to, ja to, som to aj spomínal, no tak je na to, je na to pôda, kde sa to má riešiť. Ak tá pôda je dostatoč... nie je dostatočná, tak poďme zmeniť zákon. Oceňujem príspevky svojich kolegov z KDH, ktorí hovoria o tom, že, že ide o jasný zámer, a to je o mocenské ovládnutie RTVS. Áno, je to tak. A to, čo hovorí kolega Čaučík, ako to povedal veľmi dôležitú vec - dôvera v inštitúciu musí ostať zachovaná. To je mimoriadne dôležitá vec. [12:10] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Ako ďalší sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Roman Michelko. [12:10] Roman Michelko – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo. No ja som sa, ja som známy tým, že si dosť veľa pamätám. A viem, kto kedy čo robil, kto kedy sa ako správal, a viete, ja v politike nemám veľké očakávania. Viem, že ľudia sú nielen omylní, ale častokrát aj slabí, častokrát hovoria falošné veci, častokrát chybujú. Ale ak ma niečo naozaj vytáča, tak to je extrémne pokrytectvo. A ja som myslel, že spadne z nôh, keď som čítal v dôvodovej správe a v rozporovej správe, že ľudia, ktorí likvidovali televíziu, likvidovali rady bez náhrady, tak dneska toto namietajú. Tak poďme najprv postupne, pomaličky. Nepôjdeme od Adama, ale pôjdeme od živých pamätníkov, niektorých brutálnych zásahov voči slobode. Neviem, či teraz sú tu ešte veľvyslanci, už asi nie, Británie a Spojených štátov, ale rád by som, však nech majú tu svojich ľudí, tak im to niekto povie. Rád by som sa ich spýtal, že aké boli ich reakcie v roku ´98, kedy sa zriadil ten povestný koncentrák? Je tu jediný pamätník týchto podlých čias, pán Mikloško, ktorý sa vtedy preslávil výrokom, že: "niet dňa a týždňa, ale hodiny a minúty budú trvať, dokiaľ vykope Pavla Kapustu", ale to nebol iba Pavol Kapusta. To bolo 40 ľudí. Štyridsať ľudí bolo v koncentráku a boli tam ľudia ako šéfredaktor hlavnej redakcie vysielania pre deti. Čím sa ten na mečiarizme previnil? Bola tam šéfka personalistiky. Bola tam Denisa Pogáčová, ktorá robila kultúrne programy. To znamená, to znamená, že ako kon...vtedy bola taká veľmi zaujímavá karikatúra, kedy Materák hajloval pred Dzurindom, a vravel: "Mein Führer, poslušne hlásim, že koncentrák je zriadený." Takže vtedy vy, najväčší demokrati, ste zriaďovali koncentráky na 28. poschodí. Bol tam SBS-kár, aby ste... možno niektorí to vtedy už si nepamätáte. Nebolo tam kúrenie. V novembri v päťstupňovej teplote, v bundách, v kabátoch tí ľudia mali päť minút na to, aby mohli ísť na WC-ko. A tri mesiace tam boli internovaní. No je tak! Tí ľudia sú dodnes. Ja verím, že raz, a už mám také informácie, že sa pripravuje scenár na to, aby zločiny pravicových diktatúr, ktoré sa vydávali za demokracie, boli zmapované. Áno, koncentrák, je veľmi, je ešte veľa živých pamätníkov, tak treba toto nejakým spôsobom zafixovať, aby ľudia vedeli, ako sa pravica správa, keď sa dostane k moci, nedajbože. Ale musím byť aj troška zmierlivý. Dnešné KDH, naozaj to nie sú tí ľudia, ktorí boli vtedy esencia farizejstva. Táto nová generácia, s výnimkou jedného reliktu z dávnych čias, sú ľudia predsa len konštruktívnejší a ja verím, že do tých temných čias Minárika a podobných ľudí, aj Palko prešiel nejakým vývojom, tak sa už nikdy nevráti. Ale to sú tí poslední, tí poslední ľudia, ktorí môžu hovoriť niečo o tom, ako sa likvidovala sloboda slova, akým spôsobom sa robili prenasledovania nepohodlných novinárov a nielen novinárov. Naozaj. Inak veľmi dobre urobili jednu vec, že tam dali šéfku personalistiky, pretože tá urobila odvolania na súdy a všetci do jedného vyhrali súdy a strašné státisíce musela televízia za neoprávnené vyhodenie ľudí platiť, čo sa, samozrejme, nikdy nikomu nezosobnilo, čo je ďalší, ďalší dlh. No takže len enumeratívne. Naši demokrati, kde ste boli, páni z veľvyslanectiev, vtedy? Boli, písali sa všade možné správy o tom, ako sa brutálnym spôsobom potláča sloboda slova. Vtedy nikto nevidel, nepočul. Dvojité kilometre, štandard. Poďme do novších čias, rok 2011, kvintesencia arogancie a nekompetentnosti. Extrémne účelovým spôsobom, tak jemne nežne to na, tak ako by the way, akože posled.... poznámka pod čiarou, povedal pán Hajko, Krajcer bez náhrady zrušil televíznu radu, rozhlasovú radu a urobil naraz Radu RTVS, ktorej absolútne vykastroval kompetencie a, samozrejme, zglajšaltoval televíziu, potom prišiel a povedal: Ja, Krajcer, ja, veličenstvo, som si preštudoval projekt pani Zemkovej a ja, minister, hovorím, že rada má poveriť práve túto osobu vedením spoločnej alebo zjednotenej RTVS-ky. Čiže priamy politický príklad. Viete si predstaviť, že by dneska ministerka povedala, že ona si niečo myslí, a že takto má rada konať? Však to by bolo koľko demaršov? To by bolo aké peklo? Vtedy to bol štandard. A áno, a teraz sa rozširuje zodpovednosť, za niečo také sa podpísala nielen SaS-ka, ale aj, samozrejme, KDH. A teraz budem, poviem niečo, čo je extrémne objektívne, a čo by, bohužiaľ, pán Dostál tu nie je, ale pod takúto hanebnosť sa odmietli vtedy podpísať poslanci za OKS, ktorí boli na kandidátke MOST-u - HÍD. Boli proti tomu a nezúčastnili sa na takejto temnej mezaliancii, pretože tam bol jeden taký špinavý politický obchod, vďaka čomu to vtedy prešlo. No takže teraz, ako viete, keď SaS-ka hovorí niečo (povedané s pobavením) vstupuje niekomu do svedomia, tak to je tak neskutočný morálny gýč, že na to naozaj treba že teflónový žalúdok. Ja nehovorím, ľudia z PS-ka máte povedzme že morálne právo kritizovať, že vy ste nikdy takúto hanebnosť neurobili, ale teda kádeháci a saskári rozhodne nie. Ešte poviem jednu pikošku, lebo však pamäť mi slúži. Bol taký jeden extrémne arogantný, rozdrapený, hrubo nekultúrny a hulvátsky minister, volal sa že Milan Kňažko. A tento človek, inak čo to je, že občianska frakcia OKS, či nie OKS, sorry, OĽANO. Tak tento človek dokonca chcel zriadiť, predstavte si, nakoniec mu to vysvetlili, že to by bolo dosť nevhodné, splnomocnenca ministra kultúry pre televíziu. Normálne že vládny, vládny nejaký komisár alebo niečo také. Potom, predstavte si, tento kovaný demokrat, niekto mu povedal, vieš čo, Marián či Milan, to, to akože to nie, to tak možnože v diktatúrach, že asi u Pinocheta je to v pohode, ale my sa hráme, že sme demokrati. Potom mu to niekto vyhovoril, asi tri alebo štyri týždne bol nejaký pokus, že bude nejaký štátny intendant, ktorý bude ešte nad riaditeľom. Potom mu povedali, že to by bolo nevhodné. No takže ale, samozrejme, mentálne nastavenie našich kovaných demokratov. Treba povedať, aby to bolo jasné pre minulosť, budúcnosť. Ste tu mnohí ľudia, ktorí od toho ´85 to nesledujú tak hlboko ako ja, tak aby to bolo povedané. No a teraz poďme k tomu, aha, ešte veľmi krásna vec, veľmi krásne ilustrujúca spôsoby demokratického myslenia. Viete, ako vtedy nazvali zmeny v televízii? Deratizáciou. Deratizácia televízie to bolo. Akože prvý príklad dehumanizácie oponentov. To bolo v poriadku. Vykynoženie hmyzu, nie hmyzu, vykynoženie potkanov. Čiže názoroví oponenti rovná sa vytráviť, otráviť hnusní, odporní ako hlodavý hmyz a teda hlodavé, hlodavce, alebo niečo také. Čiže kde sa vtedy a aký spôsob myslenia majú títo ľudia, ktorí dehumanizovali svojich oponentov. Ale to len, aby bolo jasné, že. Viete, je mi veľmi smiešne, keď nám niekto vstupuje do svedomia, že my sme tí takí nejakí diktátori a že my nikoho neakceptujeme. My sme tí, ktorí chcú všetkých len kádrovať a krágľovať. A, preboha, kto to hovorí?! Kto to hovorí?! Čo si vy myslíte, že my všetci máme amnéziu? Že my sme sa včera narodili? Že si nepamätáme, kto a ako? Tak to teda naozaj nie! To tu musí odznieť. A viete, pozrite sa najprv do vlastného zrkadla a potom niekomu dávajte rozumy. A potom niekomu vstupujte do svedomia. Dobre. Poďme ďalej. Vzťahy. Aké boli vzťahy medzi novinármi a niektorými politikmi? To bola selanka. Lipšicove stádo ukázalo krásne akože esemesky. Lukáš Dikó predával a podával Martu Jančkárovú kde, potom to chceli zatĺkať a boli tak neskutočne hlúpi, že medzitým sa Lukáš Diko Marte Jančkárovej ospravedlnil a keď si tam čítal ten tip diskusie, to najväčší kamoši, jednoducho to nieže piata kolóna, to normálne a nieže na pivo chodili, to bola tak brutálna nadpráca, že miera. Viete, keď sa TA3 zakladala, tak nebolo možné normálne urobiť redakciu, lebo všetci novinári boli tvrdo antimečiarovskí, no tak musel, tuším, Lintner alebo Lindauer alebo tak nejak sa volal, z Česka, alebo šéf spravodajstva, lebo tu naozaj nebolo možné nikoho nájsť. Čiže to sa bila jedna banda. To naozaj tu boli priateľské, to boli úplne že klam, že teda ľudia z Twistu, z Markízy. To všetko bola jedna partia, tykali si, akože toto bol asi ten správny model verejnoprávnych médií. Ja so všetkými dramaturgmi, ktorí sú, máme korektné, ale teda profesionálne vzťahy, vykáme si, s nikým nechodím na pivo, s nikým nerozprávam akože osobné veci ani nič podobné. Nič také nebolo. Vtedy to bol zlatý štandard. Vtedy to bolo v poriadku. No poďme ďalej. Aktivizmus. To je zrejmé. Mal som teraz také vtipné debaty s niektorými ľuďmi, ktorí boli v minulosti vo verejnoprávnych médiách, aj s manažmentom a tak boli také vtipné veci, že normálne nejaká ZKH, samozrejme, ako sa ukázalo, extrémne nezávislá redaktorka si volala riaditeľovi rozhlasu, že čo si to dovolil nepustiť toho alebo toho. Akože to, preboha, kde je? Akože nejaká subalterná redaktorka, bakalárka, permanentne kádrovala, krágľovala docentov, docenta Chmelára, a ona rozhodovala, či sú dostatočne kompetentní, aby jej preosvietenstvo s nimi robilo rozhovory. To bolo v normále?! Toto bolo v poriadku?! To bolo absurdné! Kde išli súdružské úderky z verejnoprávnej televízie? No do absolútne neutrálneho nehodnotového plátku SME-čka? To je nonsens. Presne vtedy a presne v tomto spôsobe jasne ukázali, že tieto osoby nikdy, aleže nikdy nemali byť vo verejnoprávnych médiách. Sú aj médiá, ktoré sú relatívne neutrálne, ale nie extrémne hodnotovo vyhradené. A nemám problém s tým, že N-ko, nemám s tým, že SME-čko, ale novinári, ktorí sú tam, v živote by nemali pracovať u verejnoprávnych médií. To je jednoznačné. A viete, nebola iba ZKH, bol tam aj červená panda, jak sa on volá? Čekovský, viral absolútne akože, najneschopnejší redaktor od Márie Terézie. Ja viem, že za Márie Terézie nebola ešte televízia, ale keby bola, tak by bol najneschopnejší a potom, samozrejme, Katuška, dneska veľký to káder SME-čka. Toto tu bolo niekedy vo verejnoprávnych televíziách a toto tu tvrdilo muziku. To vtedy asi bolo v poriadku, no mne sa zdá, že to nebolo v poriadku. No. Ako to bolo teraz pri tej poslednej voľbe? Neexistuje väčšie peklo, ako keď naozaj ľudia, ktorí sa nikdy dlhodobo alebo z absolútnej väčšiny nevenujú mediálnemu prostrediu, volia riaditeľa televízie. Čo rozhodlo, že sa Machaj stal šéfom televízie? To, že Sulík neprozreteľne povedal, že on si preštudoval projekty a Tibor Búza, programový riaditeľ, za Vaša Miku má najlepší projekt. To znamenalo politickú smrť, bozk smrti, odstavenie a just nie. Tým, že to povedal Sulík, tak, samozrejme, Matovič prišiel a povedal: nie. Koaličná rada rozhodla, že to bude Machaj, tak bol Machaj. Toto boli jediné parametre, jediná kvalita. Za žiadnu cenu nesmel byť Rezník, pritom ja teda nie som nejaký zvlášť fanúšik Rezníka, mnoho vecí, mnohých ľudí možno aj sklamal a podobne, ale teda bol manažér a držal to nejakým spôsobom a dokonalé to nebolo, ale podstatne viacej sa to blížilo k verejnoprávnosti. Čiže koaličná rada rozhodla a 92 Pročkov poslušne zahlasovalo. Takže áno, áno, 92 Pročkov, takýchto veľduchov sa rozhodlo, hlbokí, znalí vedomia a svedomia, takže v pohode takto, takto to vtedy bolo. No a teraz poďme k tým veciam. Čo teraz robíme? Vždy som a konzistentne trval na tom, že je lepšie, ak budú vyberať manažment televízie odborníci, ktorí sú definovaní dvoma parametrami: nesmú mať žiadne priame väzby na politickú stranu a musia byť ľudia minimálne päť rokov v takej brandži. Dovolím si tvrdiť, že absolútna väčšina radných je neporovnateľne kompetentnejších, ako priemer parlamentu. Samozrejme, je ich menej, a sú teda plne osobne zodpovední za výber nového manažmentu. Sú také prostoduché otázky novinárov, že kto to bude? No nevieme. Nevieme, kto sa prihlási. Nevieme, koho rady vyberú. Dneska ani nevieme, kto bude v týchto radách, ale však smiať sa môžte, tak viete, keď už nemáte čo povedať, no tak smejete sa, no však v poriadku. Od istých ľudí nič iné neočakávam. No a teraz si poďme povedať, že je tu nový nástroj, volá sa to virilisti, takí prostoduchejší si môžu pozrieť, čo to znamená. Prvýkrát o takom pokuse dať virilistov hovoril už Maďarič, kedy prišiel, samozrejme, vtedy absolútne s neprechodnou, s konceptom, že vlastne riaditelia verejnoprávneho média by mali, možno nie tí politici, ani nie tak sekundárne politici, teda rady, ktoré sú kreované politickou, politickým orgánom, teda parlamentom, ale nejaké všeobecne uznávané osobnosti typu rektori univerzít a podobne. Teraz vnikla ako pilot tá etická rada. Viete, zloženie cirkvi, zloženie športových zväzov, Matice Slovenskej a všetkých tých zložiek, ktoré sú v etickej komisii, sa nijakým spôsobom nemenia, ak sa mení volebný cyklus, to znamená, oni sú rezistentné, oni sú, plus-mínus majú rovnaké členstvo a konečne je nejaký inštitucionálny orgán, ktorý dáva zrkadlo manažmentu televízie alebo radám, ktoré to potom ďalej majú preberať. Ja som plne za to, aby odborníci z rád, ktorí sú podstatne kompetentnejší v priemere ako radoví poslanci parlamentu, ktorí sa naozaj z deväťdesiatich piatich percent nikdy mediálnej brandži nevenovali profesne a profesionálne a je to pre nich španielska dedina, tak títo ľudia keď dostávajú nejaké podnety od inštitúcií, ktoré reprezentujú značnú časť slovenskej populácie a nastavujú zrkadlo. Bolo také tie vtipné, ten taký pseudofetiš odborníkov, ale ja sa pýtam, že jednak teda odborníci, odborníci sú kreovaní na nejakých školách, ktoré sú nejak hodnotovo orientované, žurnalistika je takisto spoločenská veda, ktorá je pod vplyvom nejakých trendov, a ja sa pýtam, pre koho sa robí verejnoprávne vysielanie? Pre expertov, mediálnych analytikov, alebo pre divákov? Diváci majú právo na svoj názor, majú právo ho cez inštitúcie, ktoré reprezentujú značnú časť obyvateľstva, posúvať ďalej a nastavovať zrkadlo a na základe toho má potom rada riešiť veci. Bolo úplne absurdné, ak rada RTVS sa po Krajcerovom harakiri stala debatným klubom s minimálnymi kompetenciami. Legitimita členov rady je podobná ako legitimita nového riaditeľa a majú byť v súzvuku, majú byť, tak ako je parlament a vláda, v nejakom jednak navzájom sa majú kontrolovať, inšpirovať, posúvať to médium, diskutovať sa o charaktere verejnoprávneho vysielania a podobne a to bude len vtedy možné, ak tie rady budú mať relevantné kompetencie. Takže takto je to celkom v poriadku. Veľakrát som hovoril o veciach, ktoré mi vadia na verejnoprávnom vysielaní, samozrejme objektívne vnímam, že financovanie je poddimenzované, ale viete čo, veľmi tak pazvukovo na mňa teda funguje ten, ten, ten falošný naratív, že to je príšerné, zvýšili sme objem inzercie a to už je koniec, peklo. No áno, bolo choré, zvrhlé a absurdné, ak si lobistická skupina komerčných vysielateľov vyboxovala pol percenta pre verejnoprávne média. To je úplne že smiešne. Päť percent je šanca, aby diverzifikácia zdrojov pre verejnoprávne médiá bola podstatne väčšia, aby dokázali minimálne na tej jednotke, ktorá má mať rodinný charakter, nie komerčný, rodinný, to znamená má mať, má mať ambíciu v istom zmysle súťažiť aj s komerčnými televíziami v niektorých typoch programov, ale určite nie tak, ako tuná niektorí hovorili, čo je hlboká neznalosť, že sa budú filmy strihať a v priebehu jedného filmu budú tri-štyri reklamné pauzy. No v žiadnom prípade. Verejnoprávne médiá vždy budú môcť dávať reklamu iba mimo, mimo relácií, nie v priebehu relácií. Maximálne si viem predstaviť, že keď bude spravodajstvo, tak skončí domáce, zahraničné spravodajstvo bude nejaký reklamný brejk a potom pôjde do športu, ale určite nie v priebehu filmov. To je absolútna akože panika, resp. šírenie poplašnej správy. Je dobré, že sa chytia, je dobré, že ten pomer nemôže byť, ako je dnes, 200 miliónov ku 5 miliónov, čo komerčné televízie dávajú. Ešte aby pre porovnanie, komerční vysielatelia majú 20 % reklamy, stále to bude jedna štvrtina, stále je to len potenciál, to neznamená, že zo dňa na deň zabezpečia štyri, teda päť percent vysielacieho času, len nech to bude dva a pol, nech to bude tri percentá, nech konečne vznikne nejaká konkurencia na reklamnom trhu a také niečo, že sa zmení charakter, to je úplne absurdné. Určite dvojka, verejnoprávna televízia má štyri programové služby, tie tri majú jednoznačný charakter nekomerčných a hlavne dvojka je ten ideálny priestor pre to, aby tam bol program pre náročného diváka, programy, ktoré majú verejnoprávny charakter. Toto je obsahom a cieľom, takto sme boli aj zvyknutí. Áno, dneska nevidím až taký zásadný rozdiel medzi jednotkou a komerčnými televíziami, čo možno neni úplne ideálne, ale chápem to v tom zmysle, že, samozrejme, aj oni potrebujú nejaké príjmy z reklamného trhu. A nech je nová šťuka na tomto reklamnom trhu. Nech tie kapry, ktoré si tu vy-lo-bo-va-li obrovským akože a neslušným spôsobom takéto obmedzenie trhu a vlastne že akože obmedzenie hospodárskej súťaže na reklamnom trhu, nech sa teda troška viacej snažia. Poviem len takú jednu vec, taký malý fragment. Požiadal som nejakých ľudí, nech si pozrú relácie z posledných období, že zrejme jeden z parametrov verejnoprávnosti je nový, nová, akože nový žáner v rámci žurnalistických alebo teda v rámci žurnalizmu, to je skok do reči. Tak som si povedal, že nech pozrú moje posledné tri-štyri vystúpenia, koľkokrát mi moderátor skočil do reči, aby som nemohol povedať. Ten ideálny, najlepší bol štyridsať, teda najlepší v môj prospech, že iba 40-krát mi v priebehu 50 minút skočil do reči. Mojej oponentke 17. Takže akože pomer 2 : 1, takže miera aktivizmu sa aj týmto spôsobom jasne ukázala. Pýtajú sa ma: "Takže, prosím vás, už na žurnalistike majú špeciálny predmet, skok do reči?" Neviem, musím sa pozrieť do ich propozícií, že či toto sa už prednáša, alebo nie, alebo to je len nejaký taký akože šport, ktorý si oni robia. No a teraz poďme možno už k takej poslednej veci. Viete, niekedy televízia bola schopná vytvárať vlastné programy a dokonca ich predávať, licencovať, nebolo to ľahké, ale keď je dostatočná kreatívna energia, tak, samozrejme, sa tieto veci dajú. Dneska je to úplne inak. Dneska len niektoré veci, sú to všetko z centrálneho registra zmlúv, tak aby ste vedeli, koľko peňazí ide mimo televíziu na relácie na kľúč, hit roka 25 častí, jedna časť 32-tisíc, 30 na 960, spolu 800-tisíc. Milujem Slovensko 16 častí - 9 130 800, Boris a Brambor 260-tisíc, hej, 16 200 za jednu časť, Zem spieva 8 častí 1 086-tisíc, jedna časť 138 050, Neskoro večer 144-tisíc za 7 častí, 20 568. Toto všetko ide mimo televízie, toto všetko, viete, máte obrovskú budovu zo 70. rokov, obrovské štúdiá, máte tam, alebo teda do Rybníčka tam bolo aj vybavenie, kreatívne profesie atď. Dneska všetky tieto veci sa nevyrábajú v budovách a priestoroch televízie, ale dávajú sa externým firmám. Môžme si pozrieť, áno, je to obchodné tajomstvo, koľko obdobný typ relácií vyrábajú konkurenčné televízie, komerčné. Možno by bolo dobré a samozrejme s indexáciou cien si pozrieť do roku, do Rybníčka, koľko podobný typ na vlastných kreatívnych, teda s kapacitami, s kreatívnymi kapacitami vyrábala televízia a ako sa to teraz zvýšilo. No ale to asi tiež je ďalší problém. Miesto toho, aby sa snažila televízia vytvoriť si kreatívne tímy, hlavné redakcie, robiť dramaturgiu, tak všetko dáva do externého prostredia. Z tých relácií, ktoré som povedal, možno tak Milujem Slovensko je tak úplne že na hrane, či to vôbec má verejnoprávny charakter, ostatne sú vyložene komerčného charakteru. Takže viete, na jednej strane tuná bedákate a prelievate krokodílie slzy, ako vy strašne bojujete za to, aby televízia mala verejnoprávny charakter, ale tieto externe vyrábané relácie majú totálne komerčný charakter. No a resumé. Televízia potrebuje novú krv. Pri všetkej úcte k pánovi Machajovi, sedemdesiatnik, viete, ja mám ľudí, ktorí sú zvnútra, ktorí si pamätajú všelijaké veci, s mnohými vecami obsahovo alebo rôznym iným spôsobom nesúhlasili, ale energia takého Vaša Miku bola neporovnateľná, to tam naozaj lietalo, to tam sa naozaj robilo, prekypovalo sa, by som povedal kreativitou, aj keď mnohé veci a mnohé úderky, ktoré prišli z Markízy s ním, ako s nimi nesúhlasím, ale naozaj to žilo. To treba človeka, ktorý ešte je v plnom veku, ktorý ešte naozaj sa snaží, má tú energiu a nie v podstate je len veľmi úspešný mobilizátor za svoju záchranu. To sa mu teda podarilo, veľmi naozaj zamestnancov dostatočne vystrašil, zastrašil a vsugeroval im, že keď on tam nebude, tak všetko padne. No nepadne, nepadne, pán Machaj. Príde tam človek, ktorý je plný energie, teda verím, že rady vyberú takéhoto, možno päťdesiatnika, možno štyridsiatnika, nie človeka v hlbokom dôchodkovom veku, ktorý príde s novými nápadmi, s novou energiou, s novou náplňou obsahu verejnoprávnosti a televízia bude fungovať oveľa dôstojnejšie, lepšie, efektívnejšie, bude vytvárať vlastné koncepty, bude podstatne viacej vyrábať vo vlastnej réžii, možno motyka vystrelí a niektoré formáty bude aj licencovať a predávať. Takto si asi všetci normálni ľudia predstavujú kvalitnú a fungujúcu RTVS. Dobre. Mohol by som ešte hovoriť veľmi veľa, určite aj v rozprave niečo zaznie. Toľko môj pohľad a hlavne taká rekapitulácia. Prosím vás, páni z KDH a páni a dámy zo SAS-ky, keď sa navážate niekomu do svedomia, tak najprv sa pozrite do vlastného zrkadla. Ďakujem. (Potlesk.) [12:38] Ľuboš Blaha – Vystúpenie s faktickou poznámkou Na vaše vystúpenie, pán poslanec, evidujem osem faktických poznámok. Ako prvá sa prihlásila pani poslankyňa Zuzana Števulová. Nech sa páči. [12:38] Zuzana Števulová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Nuž, pán Michelko, ja ani neviem, čo mám na tento váš príspevok povedať. Ako začalo sa to podľa mňa veľmi nemiestnym prirovnávaním k historicky k najhoršej udalosti, ktorá sa vôbec stala na našich územiach, akože ten koncentrák a podobne, to naozaj nerozumiem, čo to má čo spoločné so súčasnou situáciou a kde vy vôbec beriete legitimitu tu takéto slová v tejto súvislosti používať. Je to podľa mňa neúcta. Potom pokračujete nejakým historickým exkurzom, ktorý predpokladám, že ste chceli povedať, že vám to dáva legitimitu asi robiť tie zmeny v súčasnosti, lebo keď sa v minulosti diali neprávosti, tak to je asi ´carte blanche´ pre každého robiť tie neprávosti aj teraz, alebo teda neviem, ako si to inak vysvetliť. Potom pokračujete kádrovaním novinárov, kde tvrdíte, že Zuzana Kovačič Hanzelová bola príliš mladá, aby si dovolila otravovať nejakého riaditeľa niečím vo svojej vtedajšej pozícii. Prepáčte, ale toto ak nie je úplne že ukážka ageizmu, stereotypovo čiže nám a všetkého možného, tak ja už potom, že neviem, že čo. A potom nám tu ponúknete váš vlastný pohľad na programovú skladbu RTVS. Však uchádzajte sa o funkciu generálneho riaditeľa, keď chcete určovať, že čo má televízia vysielať alebo vyrábať. Ale nemýľte si parlament s recenziou programu akejkoľvek televízie. Ja len dúfam, že tento váš príspevok naozaj ako keby počúvalo čo najviac ľudí, lebo podľa mňa to bola tá najlepšia pozvánka na dnešný protest o osemnástej, kedy budeme všetci protestovať za to, aby sa takéto veci dané subjektívnymi názormi vládnej koalície v RTVS nediali. Ďakujem. [12:40] Branislav Vančo Ďakujem. No súhlasím, bolo to také youtubové vystúpenie, ktoré teda bolo plné všelijakých klebiet, dojmov, pokusov o historické exkurzie, aj keď to je príliš silné slovo. Naozaj si nemyslím, že toto patrilo sem a ja som očakával, že budete obhajovať svoj, svoj zákon, že tak ako Zora Jaurová za náš klub jasne pomenovala problematické veci, či už z hľadiska práva, či už z iných hľadísk, zo všetkých, v čom je ten návrh problematický. Vy ste sa nedotkli ani jedného bodu. Namiesto toho ste tu ohovárali niektorých ľudí. Áno, ageizmus takisto bez problémov. Ja neviem, ako by ste sa tvárili, keby ja som to použil trebárs na vás, lebo som mladší. To sa proste nehodí. To sa proste nerobí, pán Michelko. A čo je ale najhoršie, že vy ste hovorili o Mečiarovej STV, čo bola, čo bola najčernejšia, najčernejšie obdobie STV alebo RTVS, verejnoprávnej televízie v našej histórii, a tam ste hovorili o tom, že ľudia dostali výpovede a absolútne nemiestne ste prirovnali tú situáciu ku koncentráku. To je, to je niečo, čo je absolútne neprijateľné, aby ste takýmto spôsobom robili a už vôbec nie na pôde parlamentu. Vy kritizujete praktiky, ktoré sa stali minulosti, a sami ich robíte v tom istom čase. To je naozaj neuveriteľné, ale je to naozaj dôvod na to, aby dnes ľudia prišli na Námestie slobody o šiestej a dali vám vedieť, že toto nemôžete robiť. [12:40] Ľuboš Blaha – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Branislav Vančo. Pán poslanec František Mikloško. [12:42] František Mikloško – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Michelko, vy hovoríte o podlých časoch po roku, po roku 1998. Podkladáte ich takými argumentami, akože ľudia na tých poschodiach mali päť minút na vykonanie toalety, toalety. To už nechávam na súdnosť každého človeka. Pán poslanec Michelko, vy bránite najčernejšie obdobie ponovembrových dejín Slovenska, obdobie mečiarizmu, obdobie únosov, vrážd, medzinárodnej izolácie, divokej privatizácie a bitia novinárov. Slovenská televízia stála v prvej línii obrany tohto obdobia. Pán poslanec Michelko, ja ako relikt dávnych čias som stál v prvej línii vtedy zápasu proti mečiarizmu. Utŕžil som za to celkom slušnú bitku pred mojím domom, bol som sledovaný na ulici, neustále atakovaný a na toto obdobie som absolútne hrdý. Rovnako dnes sa angažujem proti nekultúrnej politike, pán poslanec Michelko, ktorej symbolom sa, žiaľ, stávate vy ako začínajúci politik. Vy ste, ideovo stojíte na tejto strane, druhej strany barikády celý svoj čas, ideovo a publicisticky. Sledujú vás dávno v Slovenských národných novinách, ktoré sú akoby orgánom tohto, by som povedal, smeru netolerancie. Ale chcem vás upozorniť, že tak ako obdobie mečiarizmu pominulo a dnes si naňho už nikto nespomenie, tak pominie aj obdobie každej takejto politiky, nekultúry a násilnosti. Proste idete na to veľmi zle. Kultúru sa nedá nijakým spôsobom likvidovať. Kultúra prežije všetko. (Potlesk.) [12:42] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Jozef Pročko. [12:44] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Pán Michelko, to, že pani ministerka teraz vyrušuje celý čas aj s tam tou partiou, je nechutné, ale na to sme zvyknutí. Vy ste, vy ste fakt klamár. Ja si vás pamätám, Augustín Marián Húska, veď vy ste bol asistent HZDS v tom čase, kedy tu HZDS zo Slovenskej televízie si spravilo odpornú slúžku. Ja si pamätám Jariabka, jak tam chodil a jak ste tam riadili. Vy, vy ste tu rozprávali o Pogáčovej, o Kapustovi. Veď to boli ľudia, ktorí tam sediaceho Františka Mikloška tak dehonestovali, takým spôsobom. O ako koncentračnom tábore robí... rozprávate? Ja som tam bol v tej televízii vtedy. Oni boli na poschodí, dostali možnosť pracovať. Nikto ich nestrážil s pištoľou. O akom koncentračnom tábore, vy sa nehanbíte, vy, obhajca Tisa, rozprávať o koncentračnom tábore? Ja si vás pamätám, Michelko, jak ste sa vy správali v tom čase, jaký ste vy boli vtedy diktátor a čo ste tu robili, ako ste vy de... úplne balansovali tú Slovenskú televíziu. Práveže naopak, teraz Slovenská televízia si plní to, čo má. Dostávate otázky a to, že moderátor vám skočí do reči, veď vy, vy by ste najradšej boli, aby ste rozprávali hodinu. Ja som nikde nenašiel ten výraz, čo ste napísali, že deratizácia televízie. Dajte si to do Googlu a viete, čo som našiel? Našiel som jeho vystúpenie na Danka, jak nakladá Dankovi, jaký je to smiešny a odporný politik, akoby nemal byť predseda SNS. Teraz? Teraz mu, hm, hm (rečník zamľaskal), veď viete, čo mu robí. Takže, pán Michelko, vy ste pokrytec, ktorý kedysi s tými, s tými, čo tu valcovali slobodu slova za mečiarizmu, vy ste asistent Augustína Mariána Húsku, ktorý vy konkrétne ste tu valcovali slobodu slova. A je to hanba. Vy sa hanbite. Tak ako sa za vás hanbia koaliční poslanci, čo o vás rozprávajú, aký ste vy, vy... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [12:44] Ľuboš Blaha Poslanec Branislav Gröhling. Nie je prítomný. Pán poslanec Martin Šmilňák. A nie, pardon. Pani poslankyňa Dana Kleinert. [12:46] Dana Kleinert – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Ja mám dve poznámky na pána Michelka. Prvá bola, že teda ma fascinuje a predstavujem si vás, ako teda doma vo voľnom čase si ešte znova púšťate teda vaše relácie a tam si počítate. Akože wau, ale teda možnože vás prerušovala tá pani moderátorka preto, že ste nehovoril k veci, tých 40-krát, takže asi to aj musela robiť. Ale teda tá, tá predstava je fascinujúca, že čím sa zaoberáte a celé vaše vlastne vystúpenie bolo naplnené jednou veľkou frustráciou jedného frustrovaného muža, ktorý nám tu musel dať nejaký úvod ako keby do histórie jeho vlastným pohľadom. Ja rozumiem a chápem, že vás to mohlo celé trápiť a že ste sa mohli cítiť dotknutý, že ste neboli možno niekde prizvaný, alebo naopak, niekde ste boli prizvaný až moc. Ja proste akože neviem, v zásade mi je to úplne jedno, len teda to bolo fascinujúce počúvať. Ale, ale z toho celého mi vyplýva, že a čo vy chcete týmto povedať? Že to, že teraz zrušíme RTVS iba kvôli tomu, že vám sa nepáči riaditeľ, je vlastne v pohode, lebo predtým sa stali tiež bakané veci? Čiže my to vlastne nebudeme robiť od začiatku, že si povieme bod nula a my ako vláda, teda vy, že ako vláda, že nezačneme robiť veci poriadne? My to vlastne budeme robiť ešte horšie, lebo už sme sa naučili, že vtedy to bolo, že fuj. A my to budeme robiť ešte horšie, lebo sme sa poučili a našli sme spôsoby, ako to spraviť proste, no horšie. Čiže zrušíme inštitúciu napríklad. A vôbec nám nevadí, že predkladateľka ministerka kultúry napríklad kandiduje do Európskej únie, ktorá vyslovene hovorí, že takto nemáme robiť tieto veci. Čiže to, čo sme si tu vypočuli, bolo esenciou vašej frustrácie a toho, ako vy chcete kam uniesť Slovensko len preto, že vy máte takýto frustrovaný názor. To je smutná správa pre nás všetkých. Ďakujem. [12:46] Ľuboš Blaha Pán poslanec Martin Šmilňák. [12:48] Martin Šmilňák – Vystúpenie s faktickou poznámkou Vážený pán kolega Michelko, začiatok som vnímal ako pokus o nejaký historický exkurz, ale potom mi prišlo, že nám chcete ukázať, že ako dobre si pamätáte, že kto v ´98 bol na ktorom poschodí a ako sa volal. Čo mi ale veľmi vadilo, to oceňujem, hej, že veľa pamätáte, super, tlieskam. Ale že idete argumentovať, že ideme zmeniť zákon, lebo vy ste minule, alebo títo takto zneužívali a takto znásilňovali a také harakiri robili, tak toto vás oprávňuje robiť to isté teraz? Že ne..., proste ne, ne, nedá sa argumentovať, že niečo sa stalo v minulosti zle, tak ja vám to teraz takto vrátim. Takto proste svet nejde. My máme pripravovať zákony, aby, aby veci fungovali lepšie a nie vendetu. To je prvá vec. Druhá vec, trošku mi vadilo to pohŕdanie demokraciou z vašej strany, že dúfam, že už sa žiadne demokratické sily ne... lebo my to robíme dobre. A potom ste spomínali, že idete vyberať kvalitných ľudí. Idete vyberať hodnotových ľudí atď. Pán Danko nám to predviedol o poschodie nižšie, keď v jednej televíznej relácii, v ktorej sedel s pánom Hajkom, tak mu povedal: Čo vy mi tu idete hovoriť, však ja som rozhodoval, že či vy môžte byť redaktorom O 5 minút 12, alebo, alebo proste či tam vám, vás pustím, alebo nepustím. To povedal v priamom prenose. Takže to, čo idete teraz spraviť, pohŕdate demokraciou, saskári a kádeháci, vy sa ani neopovážte nič povedať, lebo v minulosti niekto niečo toto. A Minárik, ešte ste si zobrali do úst aj človeka, ktorý je po smrti, ktorý sa ani tým vašich kecom nemôže brániť. Vy ste nám tu predviedli, že čo sa chystáte spraviť. Ja budem rozhodovať alebo môj stranícky šéf bude rozhodovať, kto kedy pôjde do diskusie a kto to bude moderovať a ako to bude moderovať, lebo mi niekto 40-krát skočil do reči. Až so slzami v očiach, dobre že... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [12:48] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Zuzana Mesterová, nech sa páči. [12:50] Zuzana Mesterová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo, vám predsedajúci. Pán Michelko, vy ste tu stál a kritizovali ste Markízu a rádio Twist z éry, kedy na tribúnach stál nádejný mladý sociálny demokrat Robert Fico a na podporu Markízy vtedy povedal: "Všetci sme tu na to, aby sme zabezpečili, že Markíza bude naďalej vysielať objektívne informácie." No a potom prišlo dvanásť rokov jeho vlád, ktoré to tu rozkradli, a jemu už na slobode slova nezáleží, lebo mu záleží na bezpečnosti jeho ľudí. A dnes už hovorí niečo iné a je ochotný obetovať RTVS a hodiť vám ju ako korisť, len aby sám seba ochránil a ochránil svojich ľudí. A preto dnes občania a občianky by mali prísť na Námestie slobody a to isté odkázať predsedovi Národnej... predsedovi vlády, to, čo on vtedy odkázal Mečiarovi. Všetci sme tu na to, aby sme zabezpečili, že RTVS bude aj naďalej vysielať objektívne informácie a nie tie, ktoré si predstavujte vy, pán Michelko, a vaša skupina. Ďakujem pekne. [12:50] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Roman Michelko bude reagovať na faktické poznámky. [12:51] Roman Michelko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ne, nejde. A tak. (Rečník reaguje na spustenie funkčnosti mikrofónu.) Takže, pán Vančo, žiadne pocity, jasné, jednoznačné a nezvratné fakty, na tom trvám. Druhá vec, koncentrák, 28. poschodie. Pročko nikdy nebol v RTVS, keď tí ľudia sú, žijú, vedia to povedať. Bolo to 28. poschodie. Mali tam SBS-kára, zapisovali sa, nekúrilo sa tam, mali päť minút na to, aby mohli ísť na WC-ko a celý čas boli tam internovaní. Neboli to iba ľudia vytvárajúci obsah, ale aj obslužné veci, alebo ľudia všetci nepohodlní. Nerobili medzi ľuďmi, to lož. Ale to, že pán Pročko povie pravdu len, keď sa zmýli a to sa mu často nestáva. Takže to je úplne jasné. Každé jedno slovo som, mám podložené faktami. Poznám tých ľudí a je to tak. A čo sa týka, pán Šmilňák, ja nehovorím, že niečo sa v minulosti zle urobilo a teraz my to urobíme kvôli tomu tak isto. Nie, ja som povedal jedinú vec v pointe môjho vystúpenia. Vy keď nás kritizujete, najprv sa pozrite do zrkadla - to som povedal. To znamená, ja som zároveň povedal, že ľudia z PS-ka sa na týchto obludnostiach nepodieľali, takže majú morálne právo nás kritizovať, ale určite nie vy. No a posledná vec, my sme dali alternatívu v tom zmysle, že neexistuje horšia voľba, ako v pléne parlamentu, že nastane posun. Je šanca vrátenie verejnoprávnosti, ak vyberať nový management budú kompetentní a odbore podkutí ľudia a nie, ako je to teraz, plénom v Národnej rade po tom, ako sa na tom zhodne koaličná rada. To je dnešný stav a tento stav je katastrofálny, zlý a treba ho zmeniť. Ďakujem. [12:51] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Vážené pani poslankyne, páni poslanci, máme sedem minút do obednej pauzy. Myslím si, že ak je všeobecný súhlas, tak by sme dali prestávku a pokračovali potom vystúpením pani poslankyne Ľubice Laššákovej. Takže o 14.00 h budeme pokračovať. (Prerušenie rokovania o 12.53 hodine.) (Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.) [13:58] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v popoludňajšom rokovaní 14. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v prerušenej rozprave v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o Slovenskej televízii a rozhlase, tlač 278. Pani ministerka kultúry Martina Šimkovičová je prítomná rovnako ako pán poslanec Roman Michelko ako spravodajca. Dávam teraz slovo pani poslankyni Ľubici Laššákovej, ktorú ale nevidím v sále, takže poprosil by som pána poslanca Gábora Grendela, aby predniesol svoj prejav. Nech sa páči. (Pokračovanie rokovania v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o Slovenskej televízii a rozhlase a o zmene niektorých zákonov , tlač 278.) [13:58] Gábor Grendel – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Skôr ako začnem s prejavom, krátka poznámka ešte k vystúpeniu pána poslanca Michelka. Vy ste sa posťažovali na počet teda toho, koľkokrát vám skáču moderátori do reči vo verejnoprávnych médiách v diskusných reláciách. Ste šťastný človek, že vás tam pozývajú a môžu vám moderátori skákať do reči, lebo sú politici v tejto sále, ktorí v diskusnej relácii neboli, aké je volebné obdobie dlhé alebo krátke, zatiaľ. No. A teraz k tomuto zákonu, kolegyne, kolegovia. Koalícia SMER, HLAS, SNS zahájila tichý, ale mimoriadne intenzívny útok na niektoré najsledovanejšie médiá a kto tie, tieto média aspoň trochu sleduje, musí cítiť dôsledky tohto frontálneho útoku. Rušia sa politické relácie, odchádzajú politickí novinári a v scenároch spravodajských relácií sa politické témy často posúvajú nižšie a nižšie. Koalícia SMER, HLAS a SNS sa bojí kritiky. Boja sa konfrontácie argumentov a pomerne úspešne vytláčajú politiku najmä z celoštátnych televízií, ktoré sú ešte stále veľmi vplyvným zdrojom informácií pre mnoho ľudí na Slovensku. V tomto duchu sa nesie aj návrh zákona o Slovenskej televízii a rozhlase. Skôr ako sa dostanem k obsahu tohto návrhu zákona, začnem malým jazykovým okienkom. Domnievam sa, že názov Slovenská televízia a rozhlas je nespisovný. Myslím si to preto, lebo podľa pravidiel slovenského pravopisu, teraz budem tie pravidlá citovať: "prídavné mená sa zásadne zhodujú v rode, v čísle a v páde s podstatným menom, ktoré po nich nasleduje". Názov ´Slovenská televízia a rozhlas´ toto pravidlo porušuje. Kým slovo televízia je podstatné meno ženského rodu, rozhlas je podstatné meno mužského rodu. Aby názov pre verejnoprávne médium mohlo byť v súlade s pravidlom, ktorý som citoval, gramaticky správny názor, názov by mal byť Slovenská televízia a slovenský rozhlas. V tomto nespisovnom tvare podľa pravidiel slovenského pravopisu v podstate vládna koalícia navrhuje inštitúciu ´Slovenská rozhlas a slovenská televízia´. Je to nespisovné, je to nesprávne a je to mimoriadne čarovné, že nespisovný názov pre nové verejnoprávne médium navrhuje Slovenská národná strana. A je to čarovné nielen kvôli tomuto, ale aj kvôli ponosom autorov zákona z dôvodovej správy, citujem: "Predkladateľ pri tvorbe návrhu zákona pristúpil aj k zmene názvu verejnoprávneho vysielateľa. Súčasný spoločný názov inštitúcie pre slovenské verejnoprávne médiá Rozhlas a televízia Slovenska degraduje štátotvorný (slovenský) národ na región Slovensko, pretože namiesto prívlastku „slovenský“, „slovenská“ (aký) označujúci štátotvorný národ je v názve použité územné označenie verejnoprávnych médií Slovenska (koho, čoho)." No problém s degradovaním štátotvorného národa vyriešilo ministerstvo kultúry pod kontrolou SNS tak, že sa názov Rozhlas a televízia Slovenska nespisovne zmení na Slovenská televízia a rozhlas. To nevymyslíš, to je SNS. Ibaže by to bolo myslené tak, že slovenská bude len televízia a rozhlas nebude slovenský, ale to by predsa Slovenská národná strana určite nechcela. To by predsa degradovalo štátotvorný národ. Teraz krátko k procesu, akým Národná rada prijíma tento zákon o nespisovnom premenovaní RTVS. Koalícia opäť vytiahla valec z parlamentnej garáže, aby prevalcovala opozíciu skrátením rozpravy. Toto už je deviaty prípad obmedzenia práv poslancov v tomto volebnom období. Od parlamentných volieb uplynulo pol roka a koalícia už deväťkrát skrátila alebo úplne uťala rozpravu, teda obmedzila naše práva. Už deviatykrát sa nemôžeme slobodne vyjadriť k vašim návrhom v rozsahu, aký predpokladá zákon o rokovacom poriadku, teda v písomnej rozprave 20 minút, v ústnej rozprave 10 minút. Už som to raz povedal, a zopakujem to zakaždým, keď sa to tu bude diať, keď sa niečo podobné stalo počas vlády Ivety Radičovej, raz pri voľbe generálneho prokurátora, tak ste to vtedajšiemu predsedovi parlamentu Richardovi Sulíkovi vyčítali a pripomínali ešte desať rokov. A vy to robíte za prvého polroka vášho vládnutia už deviatykrát. Hanba vám. A teraz poďme k obsahu. Cieľom tohto zákona je splnenie týchto strategických cieľov Slovenskej národnej strany vo vzťahu k RTVS: 1. odvolať generálneho riaditeľa Ľuboša Machaja, 2. dosadiť na jeho miesto poslušného propagandistu SNS, 3. urobiť z RTVS TV Slovan a Rádio Slovan. Toto je podstata nového zákona. Podľa dnes ešte platného zákona o RTVS by mal mandát generálneho riaditeľa Ľuboša Machaja vypršať o tri roky, keďže v júni v roku 2022 bol zvolený na päťročné funkčné obdobie. Najjednoduchší a zároveň najvulgárnejší spôsob, ako sa ho zbaviť, je práve zrušenie zákona o RTVS týmto novým, nespisovným zákonom, založenie nového média a voľba nového generálneho riaditeľa. A netvárte sa, že ide o niečo iné. Reči v dôvodovej správe o nenaplnených očakávaniach zo zlúčenia kedysi samostatnej Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu, to bolo spisovné, do RTVS sú frázy. Keby tieto frázy mali byť faktami, museli by sa opierať o nejaké dáta, lenže v dôvodovej správe žiadne dáta k tvrdeniu o nenaplnených očakávaniach jednoducho nenájdeme. Len na margo chcem poznamenať, že keď prevzala moc vláda Igora Matoviča, vášmu nominantovi na čele RTVS Jaroslavovi Rezníkovi chýbali ešte dva roky do ukončenia päťročného funkčného obdobia a nikto ho neodvolal. Tu v tejto sále by ste skákali po plafón, keby bol váš nominant Jaroslav Rezník predčasne odvolaný. Váš nominant Jaroslav Rezník dokončil svoje päťročné funkčné obdobie. Ľuboš Machaj ešte nebude ani v polovici svojho funkčného obdobia, keď ho zarežete. Čím sa tak generálny riaditeľ Machaj previnil? Na túto otázku nám ministerstvo kultúry ponúka v dôvodovej správe nasledovnú odpoveď, opäť citujem: „Tvorba a vysielanie oboch verejnoprávnych inštitúcií sa v súčasnom období minimálne líšia od iných komerčných médií hlavného prúdu. Spravodajstvo a publicistika v Slovenskej televízii a v Slovenskom rozhlase sa stali zjednotením do RTVS postupne iba príveskom ideologického a politického ťaženia súkromných médií, pričom sa často nevyhýbajú ani bulvárnemu spracovaniu tém vrátane osobných napádaní. V RTVS sa vytvorilo názorovo unifikované prostredie s veľkým zúžením oponentúry a tvorivej diskusie, čo viedlo k postupnému vytláčaniu až k odstráneniu plurality v tvorbe, k presadzovaniu jednotného názoru, ale najmä k úplnému potlačeniu serióznej vnútornej diskusie a prezentácie rozličných názorov a postojov." Opäť žiadne fakty, len dojmy a pocity. Tak ja poviem pár faktov, ktoré tieto dojmy vyvrátia. Pokiaľ ide o spravodajstvo, drvivá väčšina moderátorov a redaktorov pôsobila v RTVS aj za vášho nominanta Jaroslava Rezníka. Títo moderátori a redaktori spravodajstva neprišli do RTVS s Ľubošom Machajom. To isté platí aj o publicistických reláciách, ako sú napríklad Večera s Havranom, Reportéri alebo Do kríža. Všetky tieto relácie vysielala RTVS aj za vášho nominanta Jaroslava Rezníka a ešte aj s tými istými tvorcami. Jaroslav Rezník bol váš nominant. Vy ste ho v roku 2017 zvolili za generálneho riaditeľa RTVS. Nevšimol som si, že by ste ho za prácu týchto moderátorov a redaktorov kritizovali, že by ste kvôli týmto moderátorom a redaktorom po dvoch rokoch menili zákon, aby ste mohli vášho nominanta Jaroslava Rezníka predčasne vymeniť. Neurobili ste to. A neurobili sme to ani my, hoci sme nastúpili v roku 2020, počkali sme dva a pol roka, kým vášmu nominantovi Jaroslavovi Rezníkovi skončilo zákonom dané päťročné funkčné obdobie. Vy idete Ľuboša Machaja odpáliť po dvoch rokoch. Dámy a páni z vládnej koalície, tým, čo robíte, nastavujete štandardy pre budúcu vládu. Povedal som to aj pri Fonde na podporu umenia a hovorím to aj teraz. Ak po najbližších parlamentných voľbách vznikne v parlamente iná väčšina, ak budúcu vládu vytvoria politické strany súčasnej opozície a vymenia generálneho riaditeľa Slovenskej televízie a rozhlasu, nebudete môcť povedať ani mäkké f. Vysloveným klamstvom v dôvodovej správe je tvrdenie o odpolitizovaní voľby generálneho riaditeľa. Po novom ho nebude voliť Národná rada nadpolovičnou väčšinou prítomných poslancov, ale deväťčlenná rada, a to nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých členov rady. Matematika v tomto je opäť veľmi jednoduchá. Väčšinu v rade budú mať piati členovia volení Národnou radou, teda piati nominanti parlamentnej koaličnej väčšiny. Takže reálne sa nič nezmení, o novom generálnom riaditeľovi rozhodne koaličná väčšina v Národnej rade, takisto ako keby generálneho riaditeľa volila Národná rada. Politickou lahôdkou okrem nespisovného názvu je funkčné obdobie generálneho riaditeľa a funkčné obdobie členov rady, ktorí volia a odvolávajú generálneho riaditeľa. Na jednej strane nemáte problém odpáliť Ľuboša Machaja v polovici jeho funkčného obdobia a na druhej strane navrhujete, aby nový generálny riaditeľ mal plné päťročné funkčné obdobie a členovia rady dokonca šesťročné funkčné obdobie. Tak sa pozrime na to, čo to spôsobí v praxi. Vami zvolenému generálnemu riaditeľovi vyprší funkčné obdobie rok po najbližších parlamentných voľbách a členom rady dva roky po najbližších parlamentných voľbách. Podľa tohto návrhu zákona by teda nástupcu vášho nominanta mali zvoliť vaši nominanti v rade, hoci pri moci už môže byť úplne iná vládna zostava. Geniálne! Pokiaľ ide o ďalšie časti dôvodovej správy, zrejme nejakým nedopatrením sa tam dostalo aj konštatovanie, s ktorým sa nedá nesúhlasiť. Citujem: „V prijatom európskom akte o slobode médií sa v pozícii Európskeho parlamentu a Európskej rady hovorí, že vo verejnoprávnych médiách je potrebné plne zabezpečiť pluralitu informácií." Súhlasím na sto percent. Problém je v tom, že tím pani ministerky kultúry v praxi nepresadzuje pluralitu informácií. Tím pani ministerky presadzuje pluralitu dezinformácií. A bolo by čestné to uviesť na pravú mieru aj v dôvodovej správe. Potom tu máme pasáž o dôveryhodnosti RTVS. Citujem z dôvodovej správy: „Z dlhodobých prieskumov verejnej mienky rôznych agentúr je zrejmé, že v dôsledku neobjektívneho podávania správ verejnoprávnych i súkromných médií sa občania prikláňajú k alternatívnym zdrojom informácií, najmä k tým, ktoré sú dostupné na online platformách." Ktoré agentúry máte na mysli? A čo máte proti alternatívnym médiám? Rozumiem tomu správne, že sa vám nepáči, že niektorí občania sa prikláňajú k alternatívnym médiám? A vyhlasuje ministerstvo kultúry týmto návrhom zákona vojnu alternatívnym médiám? A čo na to hovoria tvorcovia v alternatívnych médiách? Ale vráťme sa k tvrdeniu, že z dlhodobých prieskumov verejnej mienky rôznych agentúr je zrejmé, že v dôsledku neobjektívneho podávania správ sa občania prikláňajú k alternatívnym zdrojom informácií. Keďže z dôvodovej správy sa nedozvedáme, ktoré prieskumy, za aké obdobie, od akých agentúr má ministerstvo kultúry na mysli, musíme si vystačiť s tým, čo je aj verejne dostupné. Verejne dostupný je napríklad dlhodobý prieskum agentúry MEDIAN napríklad z februára tohto roka. Podľa tohto prieskumu má spomedzi všetkých slovenských televíznych staníc najobjektívnejšie spravodajstvo, hádajte, ktoré médium. RTVS. Netvrdím to ja, hovoria to respondenti agentúry MEDIAN. Podľa tohto prieskumu si vyše 26 % opýtaných myslí, že najobjektívnejšie televízne spravodajstvo má RTVS. Nasleduje TA3, TV Markíza a TV JOJ. Oproti februáru 2023, čiže v priebehu roka si spravodajstvo RTVS zlepšilo v prieskumoch agentúry MEDIAN svoju dôveryhodnosť o tri percentá. V uplynulom období bol na Slovensku zverejnený aj jeden medzinárodný prieskum, a to od inštitútu Reuters, o ktorom informovali viaceré médiá, ale aj organizácia MEMO 98, aj v tomto prieskume má RTVS vysokú mieru dôveryhodnosti, a to až 54 %. Takže ešte raz sa pýtam, z ktorých dlhodobých prieskumov rôznych agentúr vyplýva to, čo tvrdíte v dôvodovej správe? Aj táto nezodpovedaná otázka dokazuje, že ministerstvo kultúry nevie faktami, dátami a argumentmi zdôvodniť zrušenie RTVS a založenie Slovenskej televízie a rozhlasu. Stačilo by povedať pravdu. Stačilo by povedať, že ide o mocenské rozhodnutie tak, ako pri zrušení špeciálnej prokuratúry, ako pri nálepkovaní mimovládnych organizácií alebo ako pri politickom ovládnutí peňazí určených pre nezávislých umelcov. Podpredseda Národnej rady Andrej Danko zvykne na obavy zo zmien v RTVS reagovať tým, že zamestnancom padá budova na hlavu, že majú nízke platy, zlé materiálne podmienky. Tak k tomuto chcem na záver povedať dve poznámky. Po prvé, tieto problémy návrh zákona ministerky Šimkovičovej absolútne nerieši. A po druhé, sloboda je pre každého novinára, každého autora, dramaturga, režiséra, sloboda je pre týchto ľudí dôležitejšia a má väčšiu hodnotu ako budovy a peniaze. Pre vás je však sloboda prekážkou. Vy potrebujete politicky ovládnuť RTVS, aby ste mohli rozhodovať, kto v nej môže a kto v nej nemôže pracovať, tak ako ste to podľa vlastných slov robili aj v minulosti, keď ste boli pri moci. [14:13] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie, pán poslanec, evidujem jedenásť faktických poznámok, ako prvá sa prihlásila pani poslankyňa Jana Hanuliaková. Nech sa páči. [14:13] Jana Hanuliaková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Áno, presne ako ste povedal, pán kolega, toto je frontálny útok na kultúru, médiá a demokraciu a ono je skutočne veľmi fascinujúce, že päťpercentná strana, teda strana SNS, ktorá sa v predchádzajúcich voľbách nedostala do parlamentu kvôli teda rôznym komickým situáciám jej predsedu a ktorá, ktorá pospájala rôznych konšpirátorov aktuálne na svoju kandidátku, ktorú mala, tak ide diktovať to, že ako má vyzerať kultúra na Slovensku a ide diktovať to, ako má vyzerať verejnoprávna televízia. Na čelo ministerstva kultúry postaví pani Šimkovičovú, ktorú pre jej nenávistné komentáre prepustili z televízie a ktorá má alebo mala online televíziu a ktorá na pravidelnej báze šírila tie najhrubšie konšpirácie. Ja som si teda dovolila pozrieť a na vlastné riziko pár záberov z tejto online televízie a musím povedať, že to by mohli byť, to by mohli kľudne ukazovať ako odstrašujúci a veľmi zlý príklad toho, ako sa to nerobí a že tieto hoaxy, ktoré tam pani ministerka šírila, by jej podľa mňa vyvrátili aj žiaci základnej školy, keby sa držali faktov a vedy. Rozumiem, že premiérovi Ficovi vyhovuje, že mu niekto robí užitočných i... doplňte si, ale to, že toto nikomu neprekáža, čo sa tu deje medzi poslancami a poslankyňami vládnej koalície, a naozaj sa tu nenájde pár statočných, je skutočne smutný obraz slovenskej politiky a smutný obraz aj Slovenska a mňa mrzí, že takíto ľudia tu zastupujú občanov a občianky Slovenskej republiky. Ďakujem. [14:13] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Viliam Tankó. [14:13] Viliam Tankó – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Dámy a páni, nadviažem na rečníka s pomerne čerstvou informáciou. Strana SNS na čele s ministerkou Šimkovičovou a pánom večným pochybovateľom o existencii gravitácie Machalom chcú zaviesť špeciálne hodiny mediálnej výchovy na školách. Ak by to nebolo tak vážne, je to na smiech. Ľudia šíriaci dezinformácie, komunikujúci konzistentne klamstvá sa chcú dostať do verejných škôl a poskytovať vyvážené informácie o médiách deťom. Takže vyvážené spravodajstvo v novej televízii, v ktorej sa bude vysielať zmes spravodajských relácií z online vysielania TV Slovan. Následne vyvážené informovanie žiakov na školách pánom Machalom o existencii paranormálnych javov a do toho verejné dišputy o neexistencii covidu, plochosti Zeme, židovskom sprisahanectve a zombíkoch od top prispievateľov strany SNS na sociálnych sieťach. Veď sloboda prejavu, každý, kto má iný, opačný názor, má dostať na verejnosti priestor, aby ho vyjadril. Sme v tridsiatych rokoch 20. storočia v Nemecku. [14:28] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Ingrid Kosová. [14:28] Ingrid Kosová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán kolega, že ste sa zamýšľal napríklad aj nad tým, že prečo je také dôležité zmeniť názov televízie. A priznám sa, že aj ja som včera, keď som zaspávala, tak som nad tým rozmýšľala a napadlo ma, že či náhodou SNS alebo v súčasnej vládnej koalícii alebo priamo na ministerstve kultúry nie sú nejakí jazykovedci alebo čo, či robili nejakú analýzu rozdielu medzi tým, tými dvoma výrazmi, že Slovenská televízia verzus Televízia Slovenska, alebo keď sa na to pozriete, tak Slovenská televízia má vlastne prídavné meno a podstatné meno a dôraz sa kladie na slovo ´slovenská´, to znamená, že tá označuje národnosť, a to televízie. Ale keď si dáte Televízia Slovenska, tak to už je niečo úplne iné, lebo tu sa píše Slovensko s veľkým S a ide už vlastne o prívlastok, nie o prídavné meno, a to naznačuje, že televízia je priamo spojená s touto krajinou. A podľa mňa je to celkom akože v poriadku. No ale podľa súčasnej garnitúry tento názov degraduje štátotvorný slovenský národ. No tak ja neviem. Ja som síce nebola vo vesmíre a verím dokázaným faktom, že Zem je teda sploštená guľa a čo ma asi ako odborníčku degraduje, ale poviem vám, že oveľa viac sa cítim degradovaná ako poslankyňa, ktorej sú tu predkladané zákony, ktoré vôbec nie sú prerokované s odbornou verejnosťou a ktoré budú stáť daňových poplatníkov mimochodom peniaze, a napriek tomu sú autoritatívne pretláčané s cieľom zničiť základné piliere demokratického právneho štátu, medzi ktoré bezpochyby patrí nezávislosť televízie. Ďakujem. [14:28] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Anežka Škopová. [14:28] Anežka Škopová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Gábor, ďakujem za tvoje vystúpenie. Na začiatku si hovoril, že koalícia zahájila útok na niektoré médiá. Plne s tebou súhlasím a celé toto dianie, ktorého sme na Slovensku svedkami, musíme chápať v širokom kontexte. A to aj v kontexte valcovania špeciálnej prokuratúry či včerajšieho rokovania o zákone, ktorým koalícia ovládne fond na podporu kultúry. Pretože v skutočnosti boj o RTVS je pokračovaním boja za právny štát a demokraciu. Zmýšľanie predstaviteľov tejto koalície, v tomto prípade konkrétne pani ministerky, je autoritatívne s chúťkami cenzurovať nežiaduce umenie, nežiaduce médiá a nežiaduce názory. A to sme mohli vidieť minulý týždeň, keď sa pani ministerka vyjadrila, že si chce predvolať herca, ktorý ju mal kritizovať. Takto to fungovalo za socializmu, kedy bola kritika režimu zakázaná a ľudia, ktorí vyjadrili svoj nesúhlas, boli prenasledovaní. A presne toto sa snaží dosiahnuť súčasná koalícia zmenami v RTVS-ke, pretože im kritika nie je pohodlná. Podľa ich mentality médiá nemôžu kritizovať vládu. Vidieť, že to môžeme, vidieť to môžeme aj na ich prístupe k novinárom, ktorých šikanujú a bojkotujú. Vraciame sa naspäť do mečiarovských komunistických čias, kedy štátna televízia bola nástrojom propagandy vládnej moci. Čo iné však môžeme čakať, keď si predseda tejto vlády podľa jeho vlastných slov Nežnú revolúciu ani len nevšimol? Či podpredsedu parlamentu, ktorý otvorenie obdiv... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [14:28] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Richard Vašečka. [14:28] Richard Vašečka – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Pán poslanec Grendel, klasicky dobré vystúpenie, pokojná, vecná analýza a aj na základe dôvodovej správy, ktorá celkom nesedí so skutočnými zámermi aj prezentovanými nahlas niekedy až v takom komickom protiklade. Ja by som zdôraznil z toho tvojho príhovoru jeden fakt, ktorý je politicky veľmi dôležitý, že je tam nesúlad medzi volebným obdobím alebo funkčným obdobím riaditeľa tejto novej televízie a rady, ktorá ho má voliť, a že to je naozaj, keby to bolo čestné, tak by to bolo elegantné riešenie, ale také, by som povedal, viťúzske riešenie, aby si zabezpečili svojho nominanta, aj keď nebudú vládnuť, alebo keď to bude v ďalšom volebnom období. A takisto by som zdôraznil aj celý ten proces, že ono to poukazuje vrátane všetkých tých ďalších procesov, ktorých už bolo deväť počas tohto zatiaľ ešte len pol roka trvajúceho volebného obdobia, keď boli skrátené rozpravy alebo zrušené rozpravy, teraz sme znova v takom stave, pritom nejde o skrátené legislatívne konanie, ide o mimoriadnu schôdzu akoby navyše len s nejakým cieľom, čiže zase nejaký, nejaký mimoriadny proces a pre mňa to zaváňa zlým svedomím. Proste nedáme to, normálne nedáme to klasicky, skrátime, obmedzíme, pretože to by mali ľudia viac času na protesty, mali by odborníci viac času na vyjadrenia, na negatívne, kritické vyjadrenia, ale zmeny v tak dôležitej inštitúcii, ako je rozhlas a televízia, si vyžadujú dostatok času, dostatok diskusie prijať kritiku a nielen si cez koleno zlomiť veci. Takže, pán poslanec, ďakujem ti za to, že si to takto presne rozanalyzoval. [14:28] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Roman Michelko. [14:28] Roman Michelko – Vystúpenie s faktickou poznámkou (Odznelo počas vypnutého mikrofónu: "Ďakujem za slovo.") Aha, tak už znie. (Rečník reaguje na spustenie funkčnosti mikrofónu.) No aj by som zaplakal nad citlivosťou OĽANO, keby som nevedel, ako to bolo v skutočnosti. Pán Grendel tu hovorí, akí oni boli demokrati, že nechali tam zvoleného riaditeľa z minulého obdobia, ale, samozrejme, dobre informovaní vedia, ľudia vedia, že to vôbec nebolo tak. Veľký normalizátor neúspešných, chvalabohu, neúspešný normalizátor Konštantín Čekovský sa snažil presadiť akúsi programovú radu, ktorá mohla odvolať riaditeľa a prešlo to, alebo neprešlo to jedine, jedine vďaka jednej jedinej veci, že Boris Kollár mal v prípade tohto nápadu nejakú zlú náladu, mal veľa temných vecí a občas takých lepších a on to tuto, to zúfalstvo zastavil. Ale, samozrejme, mediálno-kultúrny armagedon v pozícii OĽANO, to znamená Milanová, Čekovský a Pročko sa snažili v maximálnej miere likvidovať slobodu slova, len nemali tú silu, nemali tú silu, to preveril výkonný práporčík Konštantína Čekovského, ktorý sa do mrte išiel mu podkladať, Čekovskému, tak sa snažil. Však, Pročko, výkonný práporčík? Ale, chvalabohu, tento je už, vidím, že sa smeje ako blbec, ale však čo už, no keď raz sa tak narodil, čo už mu ostáva? Takže nie, nebolo to tak, pán, pán Grendel. Robili ste všetko pre to, aby ste odpálili Rezníka. Čekovský mal doslova obsesiu z Rezníka, robil všetko pre to, ale, chvalabohu, miera kompetencie jedného a druhého, a miera autority jedného a druhého bola neporovnateľná a tak to aj skončilo a výkonný práporčík do mrte mu tam slúžil Čekovskému, no tak sa dokáže iba trápne smiať. [14:28] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Ľubomír Galko. [14:28] Ľubomír Galko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. No mňa zaujal začiatok vystúpenia, kde kolega Grendel hovoril o tom, že tuto 20-tisíc eurami od Roberta Fica obdarovaný poslanec Michelko si sťažoval vo svojom vystúpení, že mu vo verejnoprávnej televízii moderátori skáču do reči. Ono je to celé skoro smiešne, lebo práve alebo teda aj poslanec Michelko je ten, čo má naložené v gatiach a bojí sa ísť s poslancami nášho hnutia do diskusie, lebo je pokakaný až za ušami! A to ešte aj nad tým, že mu nejaký moderátor skočí do reči, narieka, no mal radšej doma zostať schovaný pod perinou pri žene, keď je taký posratý a nie sa trepať do politiky. (Smiech vedľa sediaceho poslanca.) Hej? Inak to je aj jeden z dôvodov, prečo sa naši poslanci nevedia dostať a nie sú pozývaní do televíznych diskusií, lebo ich médiá kvôli koaličným poserom nevolajú! A to sme druhý najsilnejší opozičný parlamentný subjekt a to sa týka všetkých médií, nielen verejnoprávnej RTVS. Ruky-nohy by mali takíto Michelkovia takýmto médiám bozkávať a nieže ich tu idú ešte z pozície fantómovej sily, ktorá spočíva v prevahe o štyroch poslancov, nejako valcovať! A druhá moja poznámka súvisí s tou prvou a týka sa tej obrovskej zbabelosti, ktorú títo lotri tu predvádzajú. Tak nie aby jasne navrhli zákon, v ktorom odpália konkrétneho človeka a tak to aj jasne pomenovali, oni sa tu tvária, že idú opravovať alebo rekonštruovať RTVS. Figu borovú idú rekonštruovať. Čo čakať od takýchto zbabelcov? Rovnako postupovali pri rušení Úradu špeciálnej prokuratúry a snahe poprepúšťať zločincov na slobodu a znížiť im rapídne tresty. Rovnako postupujú pri rozmlátení Národnej kriminálnej agentúry a pri likvidácii čestných a slušných elitných vyšetrovateľov. Zbabelci posratí! Čo od nich môžeme viacej čakať? Že povedia, že čo v skutočnosti chcú robiť? Hanbiť sa môžete. [14:28] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Karol Farkašovský. [14:28] Karol Farkašovský – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán kolega Grendel, spomenul si niekoľkokrát odpolitizovanie. Ale odpolitizovanie sa netýka iba generálneho riaditeľa, ale programu RTVS, imidžu RTVS a tvorivého procesu v RTVS. Robila sa tam a robí sa tam ťažká nadpráca, ťažký aktivizmus a ten sa rozvinul vlastne v rokoch 2020 až 2023, kedy to bola práve ´najlepšia vláda všetkých čias´, ktorá okrem iného zatvárala weby, nepohodlné televízie a ďalšie médiá. Nepáčila sa mi tá konšpiratívna otázka, čo máme ako koalícia proti alternatívnym médiám? No nemáme proti nim absolútne nič. Práve naopak, veľmi si ich vážime, lebo to boli práve alternatívne médiá, ktoré suplovali médiá tzv. hlavného prúdu, keď práve tie neboli schopné adresovať predstaviteľom ´najlepšej vlády všetkých čias´ za tri roky ani jednu jedinú kritickú otázku. A napokon určite by som nekvalifikoval agentúru MEDIAN. Dôležitejšie by bolo, keby sa venovala a robila prieskum dôveryhodnosti, pretože dôveryhodnosť je presne ten moment alebo tá hodnota, ktorá má odlišovať verejnoprávne médium od médií komerčných. Takže takýto výskum sa, samozrejme, nemôže robiť telefonickými anketami, ale musí to byť seriózny výskum, na ktorý asi agentúra MEDIAN nemá. Ďakujem pekne. [14:28] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Jozef Pročko. [14:28] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Gábor, povedal si, že žiadne fakty nepredkladajú. To je tak nevhodné povedať toto, veď Michelko všetko vie. Ty nepočúvaš, čo rozpráva? On vie všetko, kto s kým, kedy, o koľkej, čo robil Čekovský, čo robila Milanová, čo robil, čo, on vie všetko! On si dokonca pamätá všetko z 98. roku. On si pamätá tie koncentračné tábory, ktoré nikdy neboli. Veď ty nepočúvaš? To sú fakty! Michelkove fakty, ktorý musí papagájovať výkonného práporčíka, lebo tento adolescent kultúry nevie si vymyslieť niečo nové. Potvrdil si teraz Michelkove klamstvá. Klamstvá. Zase tvrdil, že to budú odborníci vyberať. No riť Paľovu. Rozhodne koaličná väčšina a Michelko zase klame. Tento výkonný práporčík Andreja Danka, o ktorom Michelko kedysi tvrdil, že to je primitív a že on nepatrí na predsedu SNS. Vieš, spýtal si sa, že z ktorých renomovaných agentúr berú informácie. No tak to sú Infovojna, Hlavné správy, Michelkov web a Michelkova studnica vedomostí a pamäti. Vieš, Gábor, oni budú trepať také sprostosti, ale naozaj to sú sprostosti, pretože obhajovať zrušenie RTVS v takej podobe, ako je teraz, môžu len naozaj takí diletanti a výkonní práporčíci, ako je Michelko, pretože povedal si o tom, že by naozaj aj ministerka kultúry sa mala správať naozaj ku každému médiu rovnako. No videl si, ako sa správa? ´Vy ste kto? Kto ste vy?´ Podľa mňa, keby som bol minister kultúry a príde za mnou ktokoľvek a spýta sa ma slušnú otázku, tak mu odpoviem. Ale videl si, čo bolo v Dubaji. ´Čo tu robíte? A vy ste kto?´ A Machala ho poslal, toho človeka, do p. To je človek, ktorý chce učiť deti mediálnej výchove, poslal verejne človeka do p. A výkonný práporčík? (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [14:43] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Július Jakab. [14:43] Július Jakab – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Tak ako si, Gábor, povedal, žiadne fakty a žiadne dáta nenájdeme v obhajobe toho, čo idú spáchať v RTVS a tak ako si povedal, je pravda, že z RTVS chcú spraviť druhý TV Slovan. Ja si pamätám diskusiu s pánom Michelkom zo záveru minulého roka, keď nezvládol so mnou debatu v RTVS, v rozhlase, v Sobotných dialógoch a po skončení relácie vyhlásil, že on si teda nemyslel o mne, že budem naňho taký ostrý, ale po tom, čo zažil v tejto debate, tak vraj už teda nikdy so mnou do žiadnej diskusie nepôjde. A to je v podstate ich predstava. To je predstava pána Michelka aj toho, čo robia s RTVS. Ako pán Michelko hovorí, do mrte trieskať nezmysly, hoaxy, bez oponentov, o plochej Zemi alebo húliť do akvária a tí, ktorí jemnučko nehryzkajú, sa do debaty už nikdy nedostanú. (Potlesk.) [14:43] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Michal Sabo. [14:43] Michal Sabo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Tebe, Gábor, za vystúpenie aj za to, že si spomenul to nekonečné skákanie do rečí. Ja by som k tomu chcel pridať ešte aj vykríkanie, vyrušovanie, porušovanie rokovacieho poriadku, budem aj menovať. Pani Vaľová, pán Jarjabek, pán Huliak nonstop vyrušujú, keď niekto z nás má vystúpenie alebo faktickú, ale mikrofóny sa vypínajú v tomto pléne nám. Kolegyni Kleinert včera napríklad, ja som tiež dnes dostal dutku, takže toľko k tej vyrovnanosti, o ktorej sa tu rozprávame stále. [14:43] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Gábor Grendel. [14:43] Gábor Grendel – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za všetky faktické poznámky, budem reagovať na pána poslanca Michelka a pána poslanca Farkašovského. Takže pán poslanec Michelko vo svojej faktickej poznámke potvrdil, že sme neodvolali Jaroslava Rezníka z čela RTVS, za čo mu ďakujem a takisto potvrdil, lebo to nevyvrátil, že skoro všetci moderátori a redaktori, ktorí sú dnes v RTVS, tam boli aj za ich nominanta, za pána Rezníka. Aj tie relácie, ktoré dnes kritizujú, sa vysielali aj počas pôsobenia ich nominanta na čele RTVS a na Jaroslava Rezníka. A k pánovi Farkašovskému. Čo sa týka tej agentúry MEDIAN, ja tú agentúru neglorifikujem, ja som to uviedol ako príklad, lebo som žiaden iný prieskum nenašiel a v dôvodovej správe k tomuto návrhu zákona sa ministerstvo kultúry odvoláva na prieskumy verejnej mienky o dôveryhodnosti RTVS. Tak sa pýtam, o ktoré prieskumy ide, ktoré agentúry tie prieskumy robili? A nech tie agentúry pomenuje, veď keď to viete vy, pán poslanec Farkašovský, tak to povedzte a môžme sa na to pozrieť. To je všetko. Ďakujem pekne. [14:43] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Ako ďalšia sa do rozpravy prihlásila pani poslankyňa Dana Kleinert. [14:43] Dana Kleinert – Vystúpenie v rozprave Á, už ide, už mám, ďakujem. (Rečníčka reaguje na spustenie funkčnosti mikrofónu.) Ďakujem pekne. Vážená pani ministerka, vážení páni poslanci, pani poslankyne, vážený pán predsedajúci, úvodom by som sa chcela ospravedlniť britským a americkým zástupcom diplomatického zboru za nevychované a nevkusné správanie koalície po ich rannom privítaní ako hostí na balkóne Národnej rady. Žiada sa mi nahlas povedať, že Slovensko nie sú iba ľudia opantaní mocou, ktorí nás silou-mocou chcú vytrhnúť z vyspelej Európy. Slovensko, to sú aj slušní a zodpovední ľudia, ktorí si ctia demokraciu a právne princípy. Vážim si, že diplomatov a diplomatky zaujíma, čo sa v našej krajine deje, a tiež aj, že sledujú procesy, akými sa napríklad tu prijímajú vážne rozhodnutia na Slovensku napríklad dnes. No a obsahovo dovoľte mi začať túto rozpravu citátom jedného pána, ktorého odchodom si táto krajina výrazne vydýchla. Citujem: "Nové postavenie Slovenska si vyžaduje taktiež inú žurnalistiku. Spoločenským záujmom Slovenska je šírenie len konkrétnych a len korektných a objektívnych informácií a preto je žiaduce, aby všetci žurnalisti rešpektovali pravidlá etickej samoregulácie. Nejde o autocenzúru, ale len o morálne zodpovedný prístup k informáciám, ktorý by mal zabrániť skresľovaniu obrazu Slovákov." Predpokladám, že viete, kto to hovoril. Tieto slová povedal pred 32 rokmi Vladimír Mečiar a predznamenal pád jednej verejnoprávnej inštitúcie. Internet je plný rôznych videí o patetických a vtieravých reportážach a reláciách, ktoré vtedajšia Slovenská televízia musela natáčať o členoch vlády. V 90. rokoch za vlády Vladimíra Mečiara Slovenská televízia čelila výraznému politickému vplyvu, ktorý ovplyvňoval jej fungovanie a obsah. Toto obdobie sa spája práve s obmedzením médií a snažením vlády kontrolovať informácie šírené verejnoprávnym vysielateľom. Vláda Vladimíra Mečiara bola kritizovaná za svoj autoritatívny prístup k médiám vrátane televízie. Dochádzalo k priamemu zasahovaniu do redakčnej politiky STV, čo vyústilo do cenzúry niektorých programov a spravodajstva. Najmä spravodajstvo je nám všetkým, čo si už niečo pamätáme, smutne známe využívaním na propagáciu vládnych názorov a marginalizáciu opozície. V tomto období dochádzalo aj k výmene vedenia televízie pod tlakom vládnych predstaviteľov, čo malo za následok obavy z erózie mediálnej nezávislosti a pluralizmu. Kritici a medzinárodné organizácie poukazovali na prípady, kde STV zobrazovala jednostranné informácie, čo podkopávalo dôveru verejnosti v jej objektivitu a nezávislosť. Toto obdobie je považované za jedno z najtemnejších, najtemnejších v histórii slovenských médií z hľadiska slobody tlače a nezávislosti médií. A prečo som práve začala týmto? Pretože to, čo sme si mysleli, že máme za sebou, tu máme znova a to píšeme rok 2024. Máme to tu v podobe nového vládneho návrhu na vytvorenie molocha slúžiaceho koalícii podobne ako bola mečiarovská STV-čka pred tridsiatimi rokmi. Reči o napĺňaní programového vyhlásenia tejto vlády sú puhým klamstvom, dá sa to absolútne ľahko overiť, pretože keď si prečítate, nie je tam nič o zrušení RTVS. Je fascinujúce, že sa práve napĺňaním PVV oháňa pani ministerka kultúry a zjavne ho ani nečítala. Inak by to proste nemohla tvrdiť. Aj keď zase tvrdí to hviezda dezinformačnej scény Martina Šimkovičová, ktorá absolútne nerešpektuje zdroje informácií a pravdu a fakty, celkovo v tomto čase teda je aj náhodnou ministerkou kultúry, ktorou sa teda stala, a je to trošku hanba, že ide úplne proti, ide proti programovému vyhláseniu vlády. Takže my sa vlastne ani nemáme čo čudovať. Aj dnes tvorcovia tohto poopraveného zákona po fiasku s hviezdnou STAR z marca majú podobne ako Vladimír Mečiar v roku 1992 plné ústa etiky a zodpovedného a rozmanitého prístupu k informáciám. V skutočnosti však robia iba a len kroky na ovládnutie média, ktoré má patriť nám všetkým, všetkým občanom a občiankam Slovenskej republiky a nemá patriť Slovenskej národnej strane s 5,6-percentným potenciálom, ktorým sa dostala do parlamentu vďaka liberálnej demokracii treba povedať. Okamžite a bez zaváhania táto vláda využila, rozumej zneužila, nerozumné a podľa nás nešťastné rozhodnutie zrušiť koncesionárske poplatky. Prvým jej krokom bolo tretinové, tretinové zníženie rozpočtu RTVS, inštitúcie, o ktorej je už dávno známe, že práve finančná injekcia je jednou z najpotrebnejších vecí, ktoré potrebuje. Následne sme sa dopočuli o rozdeľovaní televízie a rozhlasu, a to bez akejkoľvek odbornej či konštruktívnej debaty, čo je opäť v rozpore s programovým vyhlásením vlády, ktoré hneď v druhej vete sľubuje debatu s odbornou obcou. Čiže opäť nie je pravda, že by ministerka kultúry alebo táto vláda v oblasti kultúry napĺňala programové vyhlásenie vlády. Prosím vás, nepoužívajte to tým pádom. Táto vláda síce tu napáda SaS-ku za to, že zrušili koncesionárske poplatky, ale tak, páni poslanci, pani poslankyne z koalície, vy tu máte teraz moc, vy ste to, čo ste tu, prečo ste ani raz neprišli, odkedy vládnete s nejakým konštruktívnym návrhom, nápadom financovania, nič sme od vás nepočuli, žiaden návrh. Ja som to tu už poznamenala, neviem, či je tu pani ministerka, či počúva, ale teda pani ministerka vieme všetci, že žije v Rakúsku a tam zo zákona platí, že sa, že musí pani ministerka alebo niekto z jej rodiny (reakcia z pléna), dobre, povedzme si, že v Kittsee, kde sa pani ministerka rozhodla žiť, platí 15 eur 20 centov mesačne pre verejnoprávnu rakúsku RTVS, čiže keďže sa tam legitímne, úplne legitímne rozhodla žiť asi preto, že tam je na život lepšie, prečo si z toho nevezme príklad? Prečo deštruuje Slovensko, aby poobede mohla ísť potom autom za naše dane sa presunúť do inej krajiny a tam je v pohode platiť koncesionárske poplatky vo výške 15,20? A tu dokonca ani Slovenská národná strana kedysi nepodporila sedemeurový návrh na zvýšenie koncesionárskych poplatkov. Chcem povedať a zdôrazniť, že je fér, chcem povedať, že je fér, a to aj vďaka Európskej únii, že sa tam môže pani ministerka rozhodnúť žiť, že môže žiť napríklad v Rakúsku, ale rozhodne nie je fér voči všetkým obyvateľom a obyvateľkám Slovenska to, že im táto ministerka chce kvôli jej vlastnému prospechu a moci zničiť verejnú, právnu inštitúciu RTVS. To nie je fér. Vláda hľadá každý jeden spôsob... (Zaznievanie gongu. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) [14:43] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Vážená pani poslankyňa, vážení páni poslanci, prerušujem schôdzu parlamentu na neurčito - bol postrelený predseda vlády Slovenskej republiky. Toto je vaša robota. (Reakcie a pokriky z pléna. Hlasy v sále.) (Prerušenie rokovania o 14.56 hodine.) (Zaznievanie gongu. Vstup predsedajúceho.) [14:58] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Vážený pán poslanec Pročko, majte, prosím vás, úctu! Postrelili predsedu vlády Slovenskej republiky, prestaňte provokovať! Prestaňte provokovať! (Reakcie z pléna.) Sú tu veľké emócie. Dobre viete, ako nám záleží na predsedovi vlády. Prestaňte nás provokovať! (Reakcia z pléna.) Seďte tu ticho ako kolegovia progresívci, alebo, prosím vás, opustite sálu! Je to veľmi neúctivé! Keby vám postrelili vášho predsedu, tak tu vrieskate ako opica! (Reakcie z pléna.) Prestaňte! Prestaňte šíriť ďalej nenávisť! Prerušili sme schôdzu, poprosím kolegov, aby ste opustili sálu. Je tu veľmi veľa emócií, aby to neskončilo zle, lebo to, čo tu stvára jeden tento poslanec, to je naozaj niečo neznesiteľné. Majte úctu, ešte raz! (Reakcie z pléna.) Prerušujem schôdzu. (Opätovné prerušenie rokovania o 15.01 hodine.)