Rokovanie NR SR 10. 5. 2024 – Nedôvera ministerke kultúry – odložené hlasovanie
Prepis v podobe, v akej ho zverejnila Národná rada SR – u 1 z 253 vystúpení ide o strojový prepis bez jazykovej kontroly. Zdroj: tv.nrsr.sk
[08:55] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho
Dobré ráno, kolegyne, kolegovia, otváram štrnásty rokovací deň 12. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. O ospravedlnenie účasti na dnešnom rokovaní požiadali poslanci Galko, Gašparovič, Hanuliaková, Horecký, Náhlik, Petrík, Remišová, Šmilňák, Šrobová a pán poslanec Vašečka. Podľa odhlasovanej zmeny programu pristúpime k rokovaniu o návrhu skupiny poslancov na vyslovenie nedôvery členke vlády Slovenskej republiky Martine Šimkovičovej, poverenej riadením Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, návrh má tlač 194. Prosím poslankyňu Luciu Plavákovú, aby ako poverená členka skupiny poslancov, návrh uviedla. Nech sa páči, pani poslankyňa. (Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členke vlády Slovenskej republiky Martine Šimkovičovej, poverenej riadením Ministerstva kultúry Slovenskej republiky , tlač 194.)
[09:02] Lucia Plaváková – Vystúpenie v rozprave
Ďakujem veľmi pekne. Milí kolegovia, milé kolegyne, Martina Šimkovičová od svojho menovania do funkcie kontinuálne presviedča odbornú i širokú verejnosť o tom, že jej každý ďalší deň vo funkcii členky vlády poverenej riadením ministerstva kultúry je pre slovenskú kultúru ohrozením. Chýba jej odbornosť, predošlé skúsenosti v kultúre, profesionálny kredit, potrebný prehľad o rezorte, či akákoľvek riadiaca skúsenosť. Aj schopnosť vôbec diskutovať o návrhoch, ktoré predkladá ona sama alebo poslanci jej politickej družiny SNS. Rýchlosťou svetla dokázala ministerka Šimkovičová v plnej miere presvedčiť nielen odbornú, ale i laickú verejnosť o svojej nekompetentnosti a nespôsobilosti zastávať svoj úrad. Čoho dôkazom je takmer 190-tisíc podpisov pod výzvou na jej odstúpenie. V rekordnom čase dokázala Martina Šimkovičová presvedčiť rekordný počet ľudí o svojej nespôsobilosti zastávať post ministerky kultúry. Jej absolútne nepochopenie rezortu kultúry a jej aktérov sa odráža aj v jej rétorike. V krokoch a zámeroch, ktoré rezort kultúry vracajú minimálne 30 rokov dozadu. Kultúru v rozpore so svetom, v ktorom žijeme, chápe ako kultúru slovenského ľudu, ktorá má byť slovenská a žiadna iná a odmieta zmiešavanie iných kultúr. Tým dokonale ukazuje, že nechápe ani takú základnú vec, že práve diverzita a rôznorodosť, že zmiešavanie je podstatou napredovania kultúry. Podstatou tvorby a inovácií. Ministerka kultúry nepredstavila žiadnu odbornú víziu svojho rezortu a svoje kroky, zámery a rozhodnutia nekonzultuje a nediskutuje s odbornou obcou a predstaviteľmi rezortu. Naopak, tí všetky kroky v rámci rezortu opakovane a vytrvalo kritizujú. Mnohé jej rozhodnutia a plány sú dokonca v rozpore s existujúcimi strategickými dokumentmi ministerstva kultúry. Spôsob komunikácie Martiny Šimkovičovej, ktorý je nedôstojný a urážlivý voči mnohým a voči kultúre samotnej, dehonestuje tento vládny post a popiera samotnú podstatu kultúry, ktorou je rozmanitosť a mnohorakosť. Jej sústavná snaha vytvárať a prehlbovať rozpory a rozoštvávať spoločnosť, podnecovať nenávisť a kresliť terč na chrbát rôznym skupinám ľudí, či volať si na koberček ľudí, ktorých tvorbou sa cíti dotknutá, je presným opakom toho, čo by mala ozajstná ministerka kultúry robiť. Usilovať sa o prepájanie, o spoluprácu, chrániť slabších a tých, čo sú v menšine, otvárať dvere kráse a pravde. A teraz bližšie k samotným dôvodom nášho návrhu, ktoré bližšie ďalej v rozprave rozvedú aj kolegyne a kolegovia. Prvým bodom, programové vyhlásenie vlády. Ministerka kultúry predložila programové vyhlásenie vlády, časť kultúra, ktoré nijakým spôsobom nerieši zásadné problémy slovenskej kultúry. Tými sú reforma kultúrnej infraštruktúry, digitálny, mediálny a audiovizuálny priestor, viaczdrojové financovanie kultúry, podpora kreatívneho priemyslu, export a internacionalizácia kultúrnych tovarov a služieb, kultúrna diplomacia a branding a mnohé iné. Naopak, vytvára priestor na likvidáciu médií verejnej služby, zásahy do nezávislosti verejnoprávnych fondov a transparentnosti fungovania verejných inštitúcií. A teraz pozor, túto poslednú vetu sme písali do nášho odôvodnenia ešte dávno predtým, ako tu bol na stole návrh na ovládnutie RTVS, či FPU. Konanie ministerky kultúry nevychádza z existujúcich analýz a strategických dokumentov v oblasti kultúry. Jeho cieľom nie je zlepšovať a skvalitňovať slovenskú kultúru, ale mocensky ovládnuť dôležité kultúrne inštitúcie a verejnoprávne fondy. O tom sme tu veľa diskutovali v pléne, aj posledné dni. Cieľom vlády a ministerstva kultúry nie je budovať a tvoriť, čo má byť jeho podstatou, ale likvidovať to, čo funguje a ovládnuť priestor slobodnej tvorby. Chýbajúca pozitívna vízia a komplexný pohľad na slovenskú kultúru v programovom vyhlásení vlády, je samo o sebe dostatočným dôvodom na konštatovanie, že ministerka kultúry nie je schopná zastávať svoj post a zmysluplne pracovať na lepšom, pokojnejšom a bezpečnejšom živote ľudí na Slovensku, ktorý si vláda vytýčila ako svoj cieľ. Druhým bodom nášho odôvodnenia sú, je oblasť dezinformácií a podnecovania nenávisti. Ministerka kultúry bez udania pádneho dôvodu zrušila v decembri 2023 výzvu zameranú na boj s dezinformáciami a mediálnu výchovu. Išlo o výzvu z augusta 2023, ktorá bola v deň jej nástupu do funkcie vyhodnotená a projekty pripravené na podpis. Toto bezdôvodné konanie je ešte alarmujúcejšie v kontexte predošlých profesionálnych aktivít ministerky Šimkovičovej, ktorá bola prepustená z veľkej komerčnej televízie kvôli xenofóbii a ktorá následne pôsobila v rôznych typoch digitálnych médií, zameraných na šírenie konšpirácií a falošných správ. V pôsobení v konšpiračných médiách navyše pokračuje a pokračovala aj počas svojho pôsobenia vo funkcii ministerky. Čo len ďalej podčiarkuje jej nespôsobilosť na výkon tejto funkcie. Keďže jednou z úloh vlády má byť aj boj proti dezinformáciám, konšpiráciám, ktoré negatívnym spôsobom zasahujú do života ľudí na Slovensku a neraz ich vystavujú ohrozeniu zdravia, či života. Tak to je. Ministerka kultúry svojimi vyjadreniami na adresu LGBTI+ ľudí zároveň opakovane a kontinuálne podnecuje nenávisť voči tejto zraniteľnej skupine obyvateľstva. Vzhľadom na to, že výkon funkcie ministerky vyžaduje, aby ju vykonávala v prospech a pre všetkých na Slovensku bez ohľadu na ich príslušnosť ku ktorejkoľvek menšine, takéto je konanie ju jednoznačne z výkonu tejto funkcie diskvalifikuje. Je neprijateľné, aby funkciu ministerky vykonávala osoba, ktorá útočí na menšiny a koná tak v rozpore s ústavou, ktorá garantuje rovnosť v dôstojnosti a právach pre všetkých bez rozdielu. Tretím bodom nášho odôvodnenia sú reformy fondov. Cieľom ministerky kultúry a predstaviteľov strany SNS je ovládnuť výkonné orgány fondov a zlikvidovať odborné rozhodovanie o projektoch a nahradiť ho rozhodovaním politickým. Čoho dôkazom je aj stále prerokovaný, prerokovávaný návrh zákona o FPU. Ide o hrubý zásah do fungovania verejnoprávnych fondov, ktoré financujú podstatnú časť slovenskej kultúry a jeho dôsledkom bude faktické zrušenie ich nezávislosti a bezprecedentné narušenie slobodnej umeleckej a kultúrnej tvorby. A tá je garantovaná aj ústavou. Štvrtým bodom nášho odôvodnenia je oblasť mediálneho prostredia a RTVS. Ministerka kultúry nepodnikla žiadne kroky proti likvidačnému zníženiu rozpočtu pre RTVS na rok 2024. To môže znamenať výrazné obmedzenie verejnoprávneho vysielania na Slovensku a ďalšiu degradáciu médií verejnej služby. Namiesto toho tu máme návrh na zrušenie RTVS a jej nahradenie politicky ovládanou inštitúciou. Piatym bodom nášho odôvodnenia tohto návrhu na odvolanie je snaha o netransparentné výmeny riaditeľov inštitúcií. Ministerka vydala v januári 2024 internú smernicu, ktorou zrušila povinnosť verejných výberových konaní na vedúce pozície v organizáciách podriadených ministerstvom kultúry a verejnoprávnych fondoch. Čo je teda zaujímavé, lebo pri inom návrhu zákona sa tu práve SNS oháňa transparentnosťou, ale v realite robí kroky opačné. Spolu s poslancami strany, ktorá ju nominovala, podnikajú tiež ďalšie legislatívne a exekutívne kroky, zamerané na znižovanie transparentnosti pri odvolávaní a menovaní riaditeľov kultúrnych inštitúcií, konkrétne napríklad novelou zákona o múzeách a galériách. Stačí spomenúť novú riaditeľku najprestížnejšej detskej medzinárodnej inštitúcie Bibiana, nová riaditeľka, kamoška z jogy. Kvôli tomu, teda jej jedinou kvalifikáciou bolo vedenie družiny pre deti alebo to, že vôbec deti má. Tak to by nám hádam naozaj nemalo stačiť. Šiestym bodom nášho odôvodnenia je situácia SNG a Kunsthalle. Ministerka kultúry bez udania dôvodu a odbornej diskusie okamžitým rozhodnutím pričlenila Kunsthalle Bratislava pod SNG. Toto je naozaj neodborné, autoritárske a svojvoľné rozhodovanie, pritom ide o inštitúciu, ktorú si sama kultúrna obec krvopotne vybojovala predchádzajúce roky. Siedmym bodom nášho odôvodnenia je spolupráca s Ruskom a Bieloruskom. V čase pokračujúceho vraždenia ukrajinského obyvateľstva armádou Ruskej federácie, ktorá v rozpore s medzinárodným právom napadla suverénnu Ukrajinu, ministerka kultúry zrušila zákaz spolupráce s inštitúciami v Rusku a Bielorusku pre verejné kultúrne inštitúcie. Tento zákaz je v súčasnom štandardom demokratickom svete. Týmto krokom vystavuje Slovensko zahraničnopolitickej hanbe a izolácii. Ôsmym bodom nášho odôvodnenia je porušenie zákona o ochrane verejného záujmu. Sme presvedčení, že ministerka kultúry porušovala a pravdepodobne naďalej aj porušuje aj ústavný zákon 357/2004 o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, a to konkrétne čl. 4 ods. 2 písm. f) a čl. 5 ods. 1. Keďže počas výkonu svojej verejnej funkcie od 25.októbra 2023 poskytovala záznam svojej podobizne a hlasu na reklamu televízie Slovan. A po ujatí sa funkcie naďalej prakticky vykonávala aj prácu na pozícii moderátorky tejto televízie. Deviatym bodom nášho odôvodnenia je trestné oznámenie, ktoré podala ministerka kultúry. Toto je naozaj ďalším neakceptovateľným krokom odôvodňujúcim podanie návrhu na vyslovenie nedôvery. Ide o krok naozaj voči, negatívny krok voči občianskej verejnosti. Predstavitelia kultúrnej obce a občianskej verejnosti iniciovali voči ministerke otvorenú výzvu na jej odstúpenie a týmto trestným oznámením proste ministerka kultúry ich chcela nejakým spôsobom zastrašiť alebo proste zaútočiť na nich, pretože sa jej to nepáčilo. Takto naozaj trestné právo na Slovensku nemá byť využívané. Ako som už spomenula, predmetnú výzvu podpísalo takmer 190-tisíc ľudí. Ministerka kultúry podala v tejto veci trestné oznámenie z dôvodu podozrenia z poškodzovania cudzích práv, neoprávneného nakladania s osobnými údajmi, manipulácie s hlasovaním, marenia alebo sťažovania plnenia dôležitej úlohy štátneho orgánu, a to v čase, kedy objektívne nemohla disponovať žiadnymi informáciami a údajmi, ktoré by odôvodňovali podanie takéhoto trestného oznámenia. V čase podania trestného oznámenia bola predmetná výzva dokonca stále otvorená, jej podpisovanie nebolo uzavreté a nebola doručená príslušnému orgánu. Takže pripomínam ďalší článok ústavy, ktorý by si bolo treba osviežiť, a to je čl. 27 ústavy, ktorý zaručuje petičné právo. Konkrétne znie: „Každý má právo sám alebo s inými obracať sa vo veciach verejného alebo iného spoločného záujmu na štátne orgány a orgány územnej samosprávy so žiadosťami, návrhmi a sťažnosťami.” Je to právo ľudí, ktorí na Slovensku žijú. Z týchto a ďalších dôvodov, ktoré ešte určite odznejú v tejto rozprave, sme nadobudli presvedčenie, že Martina Šimkovičová by naďalej nemala zastávať post ministerky kultúry ako poverenej členky vlády a preto vás prosím o podporu nášho návrhu. Ďakujem.
[09:10] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho
Ďakujem pekne, pani poslankyňa, zaujmite prosím miesto pre navrhovateľov. Dávam slovo spravodajcovi z výboru pre kultúru a médiá, poslancovi Romanovi Michelkovi, aby informoval národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výbore. Nech sa páči, pán spravodajca.
[09:18] Roman Michelko
Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi predniesť informáciu o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členke vlády Slovenskej republiky Martine Šimkovičovej, poverenej riadením Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, tlač 194. Predseda národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 197 zo 7. februára 2024 pridelil návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členke vlády Slovenskej republiky Martine Šimkovičovej, poverenej riadením Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, tlač 194 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá do určeného termínu konania schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky zároveň určil, aby Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá ako gestorský výbor pripravil na schôdzu národnej rady správu o výsledku prerokovania uvedeného návrhu. K návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky sa na vyslovenie nedôvery členke vlády Slovenskej republiky Martine Šimkovičovej, poverenej riadením Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, bola zvolaná 6. schôdza Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá na 7. februára 2024. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá o návrhu nerokoval, pretože podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 360/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov bol neuznášaniaschopný. Vážený pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.
[09:18] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho
Ďakujem pekne, pán spravodajca. Zaujmite miesto pre spravodajcov. Predtým, ako otvorím rozpravu, dávam priestor podpredsedovi vlády a ministrovi životného prostredia, aby predniesol stanovisko vlády Slovenskej republiky k podanému návrhu na vyslovenie nedôvery. Nech sa páči, pán podpredseda vlády.
[09:20] Tomáš Taraba – Vystúpenie v rozprave
Vážený pán predsedajúci, ctené plénum, vážená pani ministerka, odvolávaná, prečítam stanovisko vlády Slovenskej republiky. Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členke vlády Slovenskej republiky Martine Šimkovičovej, poverenej riadením Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, vláda Slovenskej republiky považuje za neopodstatnený vo všetkých jeho častiach. Ministerka kultúry postupuje vo všetkých krokoch v zmysle programového vyhlásenia vlády na obdobie rokov 2023 – 2027, časti kultúrna politika. Všetky prijaté opatrenia, zmeny, legislatívne návrhy a vyhlásenia sú v súlade s touto časťou. Ku konkrétnym bodom, ktoré sú uvedené v návrhu skupiny poslancov, uvádzame nasledovné stanovisko: Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky v programovom vyhlásení vlády zreteľne definuje priority na aktuálne volebné obdobie. Vláda má záujem, aby národná kultúra bola v popredí spoločenského záujmu, čo plne korešponduje so všetkými doterajšími krokmi vedenia ministerstva kultúry. Pri príprave a realizácii všetkých systémových zmien a opatrení dbá na dialóg s kultúrnou verejnosťou, zástupcami samosprávy a relevantnými subjektami verejného a súkromného sektora. Potvrdzuje to aktívny dialóg s predstaviteľmi Matice slovenskej ako najstaršej kultúrnej ustanovizne Slovákov, čomu sa tu pani smeje, ako vidíte, ale aj zmena rozhodnutia v oblasti verejnoprávnych fondov. Rezort kultúry vzal na vedomie všetky odborné názory a prijal rozhodnutie, že nedôjde k ich zlúčeniu. Vláda Slovenskej republiky sa plne stotožňujeme s rozhodnutím, že ministerka kultúry rozhodla o zrušení dotačnej výzvy Programu 5 Podpora a rozvoj mediálnej výchovy a boj proti dezinformáciám na rok 2023. Táto výzva mala preukázateľné prepojenia na subjekty mimovládneho sektora a viacerých opozičných politikov z progresívneho a liberálneho spektra. Peniaze pôvodne vyčlenené na tento účel budú mať zmysluplnejšie využitie. Dokončenie rekonštrukcie strechy historickej budovy Reduty je prínosom pre celú spoločnosť, nie pre úzky okruh záujmových skupín. Reforma verejnoprávnych fondov vychádza z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky. Tvrdenia, že za týmto krokom sú snahy ovládnuť výkonné orgány týchto fondov, sa nezakladá na pravde. Cieľom zámeru je zvýšiť podporu originálnej slovenskej tvorby a kontrolu využívania verejných zdrojov. Jasným príkladom doteraz zle fungujúceho modelu je, že v roku, kedy si pripomíname 80. výročie Slovenského národného povstania, nemohol pre slabú finančnú podporu vzniknúť film o hrdinovi Slovenského národného povstania, generálovi Jánovi Golianovi. Viac ako 500-tisíc eur bolo ale vyčlenených na film a filmovú sériu o odsúdenom vrahovi Mikulášovi Černákovi. Verejnoprávne médiá musia zabezpečovať nezávislú a objektívnu žurnalistiku, čo je základným princípom verejnoprávnosti. Zníženie príspevku pre RTVS o 5 stotín percenta HDP vychádzalo z koaličnej dohody ako jedno z konsolidačných opatrení na ozdravenie verejných financií a boli pripravené modely dofinancovania ako aj ďalšie rokovania s Ministerstvom financií Slovenskej republiky. Medzičasom však vláda Slovenskej republiky prijala nový Zákon o Slovenskej televízii a rozhlase, čiže uvedený bod v návrhu je bezpredmetný. Tvrdenie, že ministerka kultúry neposkytuje žiadne rozhovory a nepodáva žiadne informácie štandardným médiám, sa absolútne nezakladá na pravde. V rámci vyváženosti poskytuje rozhovory v rámci širokého spektra médií, vrátane štandardných, naposledy verejnoprávnej TASR alebo televízii TA3. Výmena riaditeľov inštitúcií zostáva aj naďalej transparentná. Smernica č. 8/2021 o výberovom konaní na obsadenie miesta vedúceho zamestnanca, ktorý je štatutárnym orgánom rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky podľa zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov, zostala zachovaná. Zrušená bola smernica, ktorá upravovala proces verejného vypočutia, ktoré mal v súlade s osobitnými predpismi za výsledok vymenovanie štatutára priamym oslovením napr. zákon č. 103/2014 Z. z. o divadelnej a hudobnej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 40/2014 Z. z., ktorý v ustanovení § 5 ods. 3 upravuje postup pri vymenovaní štatutára, kde je jednou z možností vymenovania štatutára na základe priameho oslovenia, teda bez procesu výberového konania. Čo sa týka poslaneckej novely zákona o múzeách a galériách, jej cieľom je vytvoriť pružnejší model manažérskych zmien v týchto inštitúciách. Verejné vypočutie nebude po novom ustanovovať zákon. Zriaďovateľom múzeí a galérií ale nič nebráni tomu, aby boli transparentní aj nad rámec zákona a verejné vypočutie zrealizovali. Vzhľadom na to, že Kunsthalle Bratislava ako jediná štátom zriadená Kunsthalle v strednej Európe nevyužila svoju historickú šancu a to jednak z hľadiska svojej programovej náplne, očakávaní verejnosti a tiež z hľadiska efektivity hospodárenia Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky rozhodlo o presunutí tejto organizácie pod Slovenskú národnú galériu. Pri tejto organizačnej zmene ministerstvo kultúry plne podporuje všetky kroky vedenia Slovenskej národnej galérie vo vzťahu a začlenenie Kunsthalle do jej štruktúr. V tomto prípade ide o štandardné manažérske rozhodnutie, ktorého účelom je zefektívnenie činnosti aj s ohľadom na pozitívny dopad na verejné financie. Kultúra a umenie nemôžu doplácať na konkrétny vojnový konflikt, akých je, žiaľ, vo svete niekoľko desiatok. Ministerka kultúry zrušila k 15. januáru 2024 príkaz u ministerky č. 5/2022, ktorým boli vydané opatrenia k situácii na Ukrajine. Tento interný príkaz nebol jednoznačný. Obsahoval napríklad usmernenie zrušiť účasť na niektorých kultúrnych a vedeckých podujatiach. Pritom ale podľa tohto príkazu ministerka mohla zároveň udeliť výnimku. Tvrdenie, že ministerka kultúry porušila a naďalej porušuje ústavný zákon č. 357/2004 o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov, je absolútne zavádzajúce. Nezakladá sa na pravde ani v jednom z bodov. Televízia Slovan od začiatku októbra 2023 nevykonáva žiadne aktivity. Používanie sociálnych sietí alebo špeciálnych platforiem na šírenie audiovizuálneho záznamu je bežným komunikačným kanálom, ktoré má právo využívať každý občan Slovenskej republiky. V opačnom prípade by dochádzalo k obmedzeniu práva na slobodu prejavu. Ministerka kultúry má právo ako občianka Slovenskej republiky informovať o skutočnostiach, ktoré považuje za dôležité, čím si uplatňuje svoje ústavné právo. Platí, že toto jej ústavné právo nie je v žiadnom rozpore s ústavným zákonom č. 357/2004. Ústava Slovenskej republiky, článok 2, je, je v žiadnom rozpore, odsek 3 hovorí: „Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané a nikoho nemôže nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá." V zmysle ustanovenia článku 26 ods. 1 citujem: „Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené" a odseku 2: „Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idei a informácie bez ohľadu na hranice štátu." Otvorená výzva na odstúpenie ministerky Martiny Šimkovičovej vykazovala podozrivú manipuláciu v rámci elektronického hlasovania, všetko nasvedčilo k tomu, že hlasy pribúdali hneď od založenia tejto výzvy lineárnym spôsobom a to je v čase, kedy väčšina obyvateľov od 23-tej hodiny do 5-tej hodiny rannej spí. Do hlasovania mohli byť zapojení takzvaní boti, roboti, napríklad na základe dodaného zoznamu adries v elektronickej pošte. Na základe vyššie uvedených skutočností vláda Slovenskej republiky nesúhlasí s návrhom skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členke vlády Slovenskej republiky Martine Šimkovičovej, poverenej riadením Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. A ja už len dodám, že vám gratulujem, že ste na dva pokusy dokázali zozbierať 30 hlasov. Pekný deň. (Potlesk.)
[09:25] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho
Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády. Predtým ako otvorím rozpravu, chcem upozorniť kolegov zo strany SNS, že vnášať akékoľvek predmety do sály je neprípustné. Porušujete tým rokovací poriadok. To isté platí aj pre pána poslanca Pročka. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy som dostal písomne prihlásených 13 poslancov. Za kluby pán Hajko, Jaurová, Kolíková, Kramplová. Riadne do rozpravy prihlásení písomne poslanci Kleinert, Dostál, Holečková, Dubéci, Mesterová, Farkašovský, Michelko, Hlina a pani poslankyňa Marcinková. Podľa príslušného paragrafu 27 rokovacieho poriadku o slovo požiadal podpredseda Národnej rady pán Andrej Danko. Nech sa páči, máte slovo.
[09:30] Andrej Danko
Vážené pani poslankyne, vážení páni ministri. Páni poslanci, dovoľte mi, aby som v mene poslaneckého klubu vyjadril jasnú podporu pani ministerke Šimkovičovej. Zazneli tu slová, ako niekto útočí na slabšie skupiny, ale ja som sa vždy snažil viesť SNS tak, aby sme rešpektovali tých slabších. Aj národnostné menšiny, aj keď niekto má inú orientáciu, snažili sa pochopiť jeho problémy a musím povedať, ale musím povedať, že nie vždy z tej druhej strany vašich kamarátov sme mali pochopenie a práve vy často, ktorí hovoríte o demokracii, sa správate, keď vládnete ako diktátori. Na jednej strane sa oháňate nezávislými odborníkmi. Ale dnes váš nezávislý premiér, kedy ste tvrdili, že nemáte s ním nič, pán Ódor je líder kandidátky Progresívneho Slovenska. Keď hovoríte vy o personálnom majetkovom prepojení, mohol by som tu rozoberať ľudí, ktorí založili vašu stranu. Ľudí, ktorí vlastnia médiá, ale dnes som si povedal, že nebudeme osobní, ale hlavne ak vy chcete byť symbolom odbornosti, tak prestaňte byť cynickí. Aj vaše chichotanie a tupotanie, ktorých, ktorí sa vyjadrujete k veciam, o ktorých nemáte ani šajnu, pán Dej, je na zamyslenie. Neviem, čo ste vy urobili pre kultúru, pre šport. Pán Pročko, dúfam ste si zobrali aj dudlík k tomu pologlóbusu. (Výkriky v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Žiga Peter, podpredseda NR SR Pán Pročko, nevyrušujte, lebo vás nechám vyviesť z rokovacej sály! Danko Andrej, podpredseda NR SR Porušujete rokovací poriadok. Klasika, ale my sme už toho vytrpeli dosť na to, aby ste nás tak vyprovokovali. V každom prípade, nech si každý urobí názor o tom, že či SNS je v rámci ministerstva kultúry zaujatá. Ja nepoznám z našich kruhov ľudí, ktorí sú v nejakých komisiách, napojení na nejaké financovanie, že by mali nejaké peniaze. Čo by ste robili s nami, so SNS, keby sme boli poprepájaní v rôznych rozhodovacích komisiách? A často označujete značkou SNS aj ľudí, ktorí nie sú členmi SNS. Rozprávate tu často o Banskej Štiavnici, o odvolaní a menovaní človeka, ktorý tam bol 15 rokov zástupcom. Určite som hrdý na to, čo ministerka Šimkovičová robí. Ak majú ísť peniaze na rôzne pochody a nie na Slovenskú filharmóniu, tak stojím za ňou. Ak si nejaký roztrasený herec dovolí počas vystúpenia meniť texty a útočiť do nej, tak stojím za ňou. Ale v každom prípade, ak potom príde novela zákona o fonde na podporu umenia a vy si želáte rešpekt a diskusiu, ja uznávam vaše kvality v mnohých veciach, tak to nemôže byť účelové, ale napriek tomu aj pri tých zmenách, pri navýšení rozpočtu a systémovej diskusii sme pre vás otvorení. Ale to nemôže fungovať tak, že vy sa budete oháňať slušnosťou a vaši kamaráti v Denníku N a SME budú písať o nejakom žrádle pre SNS. Vy hovoríte o slušnosti a často sa správate vy neslušne. Vy práve preferujete minoritné skupiny, aby ste vytvárali konflikt v tejto spoločnosti. Vy sa oháňate demokraciou len vtedy, keď nevládnete. A potom všetko popierate a všetko národné vám je smiešne. Ja mám úctu aj k Maďarom, Rusínom, ale hlavne milujem tento národ. A nemyslím si, že Ministerstvo kultúry bolo vytvorené na to, aby sa peniaze rozdávali len v Bratislave, aby sme si všímali len minoritné skupiny. Áno, debatujme o ich problémoch, ale netvárte sa, že vám ide o odbornosť. Nie, mnohí z vás ste napojení na rôzne kruhy a mnohí ste vyrástli na neziskovkách v treťom sektore, či sa vám to páči, či nie. Ale áno uznávam, že mnohí z vás ste profesionálne zdatní. Ale vytvárate vy napätie. Vy ste tí múdri, ktorí môžu povedať, kto vie čítať a písať. Kto je vzdelaný, kto má dobrú školu. A kde to v sebe beriete? Ak hovoríte o diskusii a akceptácii iného názoru, tak sa snažte rešpektovať aj náš postoj. A náš postoj je, že pre nás je Slovensko prvoradé. Áno, pre nás je prvoradá rodina v pozícii muža a ženy. Ale rešpektujeme každého, už akokoľvek sa rozhodne žiť. Ale môžete robiť čokoľvek, len chlap a žena môžu mať dieťa. Mnohí z vás ste zneužívaní v rámci, nazval by som, jedného účelu a to je polarizácia tejto spoločnosti. Ja budem robiť všetko pre to, aby ministerstvo kultúry sa menilo. Aby peniaze išli na folklórne slávnosti, na umenie, ale aby nebolo popierané aj iné umenie. Ale ak vy budete sa tváriť, že herci dobrovoľne na vašich demonštráciách demonštrujú a potom ich platíte cez rôzne tretie sektory, alebo účelovo zneužívate peniaze vo fonde na politické filmy, účelové filmy, tak to nie je v poriadku. My neplatíme tretí sektor, aby vám rozkladal rodiny, útočil do vás. A každý z vás máte aj súkromie. Na štyri oči sú s vami často aj príjemné rozhovory, ale ako celok rozkladáte spoločnosť a potom ľudia na práškoch ako Pročko, víťazia. Ja som zástanca toho, aby sme viedli dialóg. Urobím všetko pre to, aby ministerstvo neopomenulo aj minoritné skupiny, aby si všímalo aj potreby ľudí, ktorých dnes stavate na piedestál. Ale pre nás je na piedestáli Slovensko a sme Slovenská národná strana, od nás sa to vyžaduje a ja úprimne ďakujem pani ministerke, že so svojim tímom mení ministerstvo kultúry. Budeme sa baviť o RTVS, ak si myslíte, že je v poriadku, že štát leje 160 miliónov do inštitúcie, kde je štyri, päťkrát viac ľudí ako v Markíze, že RTVS môžeme donekonečna dotovať a že neskončí krachom, tak sa mýlite. Pretože ak dokážu súkromníci v Markíze zarobiť na reklame 100 miliónov a ešte mať zisk 30 miliónov, tak sa pýtam, kde je RTVS, prečo stráca práva? Ale to nás čaká budúci týždeň. Zazneli tu mnohé kritické hlasy k tomu, že sa menia komisie, ale veď počkajte, ešte ste nevideli, ako to bude fungovať. A ja vám dávam slovo, že dvere u nás budete mať otvorené. A bárs by ste sa vy tak správali k nám, keď budete raz mať moc, čo dúfam, nebudete. Pretože pán Ódor je dobrým príkladom toho, ako využívate ľudí, keď sa vám hodia z hľadiska odbornosti a potom ich politicky stavate na likvidáciu aj svojich politických kolegov. Tým jediným cieľom tej politiky je ovládnuť to spektrum za podpory Denníka N, Smečka a Zastavme korupcie. Zlikvidovať strany ako OĽANO, zneužiť KDH a zožrať SaS-ku. Žiaľbohu, taká je filozofia toho, čo je nastavené a každý, kto slúži tým, tým účelom, tak to časom pochopí, že jediná cesta je držať pokope v tom zdravom strede a ja verím, že toto odvolávanie nebude úspešné a ja verím, že ten dialóg vieme nastaviť, ale nestavajte sa na piedestál múdrosti, odbornosti, vzdelania, pretože na to nemáte právo. Práve vy sa povyšujete a práve ľudia, ktorí sú minoritní, často tú svoju traumu alebo ten útlak v živote preženú až do tej miery, že to čo je pre nás prirodzené, je potom potláčané a nenormálne. Takže ja nepovažujem za normálne financovať nejakých tanečníkov pri tyči v Kunsthalle, rôzne pochody, ktoré minoritné skupiny podporujú, ale na druhej strane chcem vám povedať, že už ste ma mohli spoznať v tom, že mám k tomu všetkému rešpekt a úctu. Ale nedám sa psychošom ako Pročko už ďalej valcovať v politike a preto budem v tej veci principiálny, pretože ak sa tá debata vráti k tomu, že sa budeme baviť o podstate problému, že sa budeme baviť, ako zlepšiť prezentáciu Slovenska, systémové financovanie športu, fungovanie polície a mnohých iných vecí, tak toho som zástanca a vždy som tým zástancom bol, pretože určite by som sa nepostavil takému zlu, aké sme mali aj v minulosti v strane podobe predsedu, ktorého som musel zo strany vyhodiť. Ďakujem vám.
[09:40] Peter Žiga
Na vaše vystúpenie osem faktických poznámok. Ešte predtým ako dám priestor na faktické poznámky, chcem upozorniť, pán poslanec Pročko, aby ste zachovávali poriadok v rokovacej sále. Aby ste neporušovali rokovací poriadok, pretože podľa § 32 ods. 4 do rokovacej sály je zakázané vnášať transparenty, plagáty, letáky alebo iné obdobné vizuálne zobrazenia, zbrane, výbušniny a paralizujúce prístroje a látky. Do rokovacej sály je zakázané nosiť materiály propagujúce politickú stranu alebo politické hnutie, alebo šíriace reklamu. Do rokovacej sále je ďalej zakázané vnášať jedlo. Voči osobe, ktorá poruší niektorý z týchto zákazov, bude predsedajúci postupovať podľa odseku 2.
[09:41] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem, ja verím, že teda vykážete všetkých SNS-ákov, čo sme doniesli kvety. Verím, ani jedného ste neupozornili, až potom keď som doniesol toto, aby si Danko uvedomil, že naozaj tá Zem je plochá ako jeho ploché vystúpenie teraz. V úvode hneď Danko povedal, že nebude osobný, ale začal urážať Deja a ja som na nejakých práškoch. Človek, ktorý sa v živote nezbaví biľagu, že ožratý zlikvidoval a zdrhol ako taký zbabelý, odporný ožran, zdrhol z miesta činu, tak tu ide moralizovať. Ale naozaj toto odvolávanie a vystúpenie Andreja Danka, ktorý je, minule tu povedal Raši, že o tom, že niekto je Mister Hyde a Doctor Jekyll, tak toto bol klasický príklad. Povedal A a vzápätí povedal B. Povedal, že vy ste odporní, ale ste aj rozumní. Vy tu rok vlastne idete zožrať OĽANO, ale vlastne vy ste správni. KDH sú super, ale nakladáte im ako, no, Danko, to bolo, to bolo úžasné. Ja budem hlasovať za odvolanie pani ministerky preto, lebo ju poznám. Poznám ju z jej práce v televízii Markíza. Poznám ju, čo tam robila, ako robila a viem, prečo ju vyhodili z tej televízie za jej xenofóbne a rasistické názory. A to prezentovala aj v televízii, ktoré doteraz v tej televízii robia, a vy to skrývate za, za názor, za to, že vlastne každý môžeme mať názor. Naša ministerka kultúry prezentuje xenofóbne názory v televízii, ktorú si premenovali na Martinka a Peťko. Ale čo je strašné?! Za komunizmu som zažíval, za socializmu, ako si volali na Ústredný výbor niekoho, kto porušil socialistický realizmus. Šimkovičová ide zavolať herca preto, lebo si dovolil povedať, že ju nemá rád. Že ju nemá rád! To je tak ploché ako to, že Šimkovičová má pri sebe človeka, ktorý tvrdí, že Zem je plochá. Dámy a páni, Martina Šimkovičová nemá čo robiť na ministerstve kultúry, nemá.
[09:41] Peter Žiga
Pán poslanec Dubéci.
[09:43] Martin Dubéci – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, a skúsim konštruktívne. A ja teda súhlasím s pánom Dankom v tom, že naozaj na nejakej ľudskej úrovni takto mimo kamier ja s pánom Dankom nemám problém komunikovať a myslím si, že je to veľmi konštruktívne. Takže ja zareagujem, zareagujem tiež konštruktívne. Len viete, pán Danko, že jedna vec, ktorú ste povedali vy sám, že polarizujeme spoločnosť, hej? A viem, že to vravíte, máte ten pocit, ale potom keď zároveň v tom prejave poviete, že my rozkladáme tú spoločnosť. A ja, ja niekedy nad tým rozmýšľam, či vy tomu naozaj veríte, alebo či to je len nejaká figúra, lebo podľa mňa viete, že ak vy si naozaj o nás myslíte, že našou akože misiou v politike je rozložiť spoločnosť, tak to je veľmi polarizujúce. A ja neviem, podľa mňa ako viete, že to je v jadre toho celého, čo ste povedali, je taký základný predpoklad. Ale inú vec vám poviem, pán Danko, lebo ja viem, že vám veľmi vadí, že my si uzurpujeme múdrosť, čo ja si nemyslím. Ale potom ja vám poviem, že mne veľmi vadí, že vy si uzurpujete lásku k národu a národnosť. Akože, že tú lásku k tomu, že vy jediní na tejto strane miestnosti ste tí, ktorí proste to tu majú radi, vám na tom záleží, a my ako keby sme to robili len z našich nejakých osobných dôvodov alebo neviem, že sme platení nejakými mimovládkami, alebo nás dirigujú médiá. A to tiež sa mi nepáči. To potom buďme fér, že ak vám vadí to, že my máme patent na múdrosť, tak prosím potom nehovorte o tom, že vy máte jediní lásku k národu. Lebo ja som si istý, že takisto ako na tej strane miestnosti sú ľudia, ktorí to myslia dobre, tak ja teda minimálne viem, že sú v našom klube všetci poslanci a poslankyne, ktorí proste možno vychádzajú z rôznych ako keby pohľadov, názorov, ale myslia to tu dobre. A myslím si, že by tá diskusia mala byť o tom, že ako urobiť Slovensko lepšou krajinou a nie o tom, že sa tu budeme obkydávať. Ak o tom je ten návrh a tak bol aj prednesený, o konštruktívnych technických bodoch, o ktorých sa poďme baviť. Ďakujem pekne.
[09:43] Peter Žiga
Pani poslankyňa Mesterová.
[09:45] Zuzana Mesterová – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán Danko, no v skutočnosti ste svojim prejavom len potvrdili to, prečo my pani ministerku odvolávame. Pretože váš prejav namiesto toho, aby ste hájili jej kroky a povedali nám, čo prospešné za tých sedem mesiacov spravila, tak to bolo len o tom, že utláčanie menšín, utláčanie kultúry, útok na médiá, útok na kultúrnu obec, útok na hercov, ktorí vykonávajú slobodné povolenie. Pán minister tu pred vami hovoril o tom, ako má ministerka kultúry právo slobodne sa vyjadrovať v konšpiračných médiách, a vy vzápätí hovoríte o nejakom roztrasenom hercovi, ktorý pri výkone umeleckej činnosti si dovolil vysloviť slobodne názor. No ministerka kultúry je verejná činiteľka, ktorá je povinná strpieť väčší záujem spoločnosti aj väčšiu kritiku. Ak to nie je ochotná a schopná strpieť, nemá byť ministerka, preto tu dnes sedíme. To je, vy ste nepochopili podstatu a účel ministerstva. A ministerstvo kultúry je zvlášť ministerstvo, ktoré nejde uchopiť tak, ako vy k nemu pristupujete, že to je niečo vaše, kde vy máte právo hodnotiť to, čo je kultúra, čo nie je kultúra, čo je národné a čo nie je národné. Tento národ tvoria aj menšiny a tvorí ho veľa menšín. Ja konkrétne som z východného Slovenska, kde je množstvo menšín národnostných, a nie všetko je len národné a slovenské. To je len taká póza vaša, aby ste sa mali za čo skryť. Ďakujem veľmi pekne.
[09:45] Peter Žiga
Pani poslankyňa Kleinert.
[09:47] Dana Kleinert – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem, ďakujem vám, pán Danko, za príležitosť konečne sa pochváliť. Sedím tu ako laureátka Národnej ceny za dizajn, kde som pracovala na folklórnom odeve. (Potlesk v sále.) Čiže spracovala som folklórny odev do podoby, ktorá teda nesršala nostalgiou, ale naopak ho reflektovala, takže ďakujem vám za túto príležitosť pochváliť sa, snáď budete trošku rešpektovať aj to, že viem, o čom hovorím. Ja som si začala zapisovať, čo ste tu teda vy spomínali, ale teda faktom je, že musela som prestať po chvíľke, pretože príliš veľa neprávd ste povedali, a možno je to zámer, možno nie, každopádne neboli to pravdy, neboli to fakty. Ono to čo ste tu pred chvíľou povedali, je iba jasným prejavom toho, že vy vôbec nemáte tušenie, čo Slovensko potrebuje, ani jeho dobrá reprezentácia v zahraničí, som o tom presvedčená. Pretože inak, nehovorím, že nemáte Slovensko rád, problém je v tom, že neviete, čo potrebuje. Využívate túto tému len na vlastné pohodlie, na individuálny pohodlný život, maniere, ktoré si môžte dovoliť a, žiaľ, aj nepoctivý prístup k argumentom. Ak by ste totižto vedeli, čo Slovensko potrebuje, vy by ste nás ani v rámci ministerstva kultúry a jeho činnosti neťahali naspäť do minulého storočia. Neťahali by ste Slovensko aj do izolácie, čo sa teraz reálne deje. A hlavne by ste nemohli hovoriť aj také, prepáčte mi za výraz, nezmysly o kultúre. Nerozdeľovali by ste nás falošnými dilemami, či nejaké pochody alebo strecha, lebo všetci vieme, čo tu tomu trochu rozumieme, že takto tá otázka nikdy nestála. Čiže ak vy hovoríte o tom, že tu niekto rozdeľuje spoločnosť, tak je to presne takýmito falošnými dilemami. Falošnými dilemami medzi mestskou kultúrou a regionálnou, medzi strechou a pochodmi, medzi menšinami a väčšinou, proste takýmto spôsobom to nerobíte správne. Takže, ak Slovensko máte naozaj rád, tak sa k tomu správajte inak, pristupujte k téme poctivo. Ďakujem pekne. (Potlesk v sále.)
[09:47] Peter Žiga
Pani poslankyňa Jaurová.
[09:49] Zora Jaurová – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem, pán predsedajúci. Ja by som sa chcela poďakovať pánovi Dankovi za tú snahu o taký nejaký konsenzuálny prejav. Tuto moji kolegovia sú mi svedkami, že niet väčšieho fanúšika vašej osoby v našom klube, ako som ja. A ja, ja to myslím ale vážne, lebo vy ste spomínali napríklad tú debatu, ktorú sme tu mali o Fonde na podporu umenia, a ja to oceňujem, že vy ste sa k tomu stavali veľmi konštruktívne. A dlho to vyzeralo, že vieme dospieť aj k nejakému kompromisu, ktorý by bol vlastne pre všetkých dobrý, ale proste v jednom momente sa to nejak celé pokazilo, a to čo ideme teraz schvaľovať, je tá najhoršia možná alternatíva. A vy ste mohli byť za stranu, ktorá, ktorá priniesla do slovenskej kultúry viac peňazí ako ktokoľvek predtým, ktorá nezničila to, čo sa tu vybudovalo, ale naopak urobila niečo lepšie a budete teraz za tých, ktorí len ničia to, čo iní pred vami vybudovali. A teraz ja sa pýtam že prečo? Lebo to sa nemuselo stať. No a tá odpoveď je jednoduchá. Lebo si neviete poradiť s vlastnou ministerkou kultúry a preto ju tu dnes napríklad odvolávame. A dávame vám príležitosť to proste upratať, lebo možnože do budúcnosti by sme sa mohli vyhnúť takýmto problematickým momentom, a možnože by sme si potom aj troška lepšie rozumeli. Lebo tak ako hovoria kolegovia, nie je pravda, že nám národné veci sú smiešne, je to práve naopak. A uvidíte to aj v mojom prejave za chvíľu a potom by sme možno mohli mať presne tú konštruktívnu diskusiu, o ktorej ste tu hovorili, a ktorú ste tu nejakým spôsobom načrtli. Takže... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
[09:49] Peter Žiga
Pán poslanec Lackovič. (Potlesk v sále.)
[09:51] Marek Lackovič – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ďakujem aj za prejav pánovi Dankovi. Pán Danko, boli ste, boli ste, povedali ste toho veľa, boli ste dosť osobný. Ja taký určite nebudem, budem vecný. A tak ako včera sa znovu opriem o naše slovenské regióny a naozaj teda veľmi vecne, my sme už aj včera adresovali tie znepokojenia a problémy, ktoré tu sú. Sú veľmi technického charakteru. Keď si zoberieme dotácie na obnovy kultúrnych pamiatok, ako som aj včera povedal, podávajú ich obce, mestá, samosprávne kraje vždy do konca predchádzajúceho roka. Komisia o udelení dotácií obvykle rokuje vždy vo februári, marci, v apríli dochádza k podpisu zmlúv so zástupcami projektov. A tu je ten veľmi vážny problém v regiónoch, ktorý nastáva. Dnes je 10. máj, hodnotiace komisie dodnes ani len nezasadali. Naozaj je jedno, či sme koalícia, opozícia, tu vôbec nepatrí politika. Tu ide o to, že vy neviete zabezpečiť na ministerstve kultúry ani len to, aby zasadli hodnotiace komisie. Je takmer polovica mája, tie projekty sa realizovať nestihnú. A nielen to, ZMOS 27. apríla jasne povedal, že je ohrozených 1000 pracovných miest, ktoré sú na toto všetko naviazané. To je vážny hazard s obnovou kultúrnou, kultúrnych pamiatok. To sú vážne veci, vecné veci, ktoré naozaj že ako vôbec nechceme politikárčiť. Upozorňujeme na vážne problémy, ktoré tu vznikajú. Vy sa k nim nijako nestaviate, nevysvetľujete, nediskutujete o tom. Toto je to, čo nás trápi. Ďakujem pekne.
[09:51] Peter Žiga
Pani poslankyňa Kosová.
[09:53] Ingrid Kosová – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem za slovo. Ja sa priznám, že som chvíľu uvažovala nad tým, či vôbec reagovať na zhluk tých nezmyslov, ktoré tu odzneli. Ale potom musím oceniť, že nás pán Danko pochválil, že teda vyjadril fakt, že sme odborníci a odborníčky, a že dokonca sa s nami príjemne komunikuje na štyri oči, takže sa budem snažiť byť naozaj slušná, úctivá a vecná. Povedal ste, že preferujeme a obraňujeme demokraciu len dovtedy, kým nevládneme. Čo je super, lebo vy tým vlastne priznávate, že predpokladáte, že raz vládnuť budeme. Takže vám ďakujem za toho ocenenie, ale zároveň nám vyčítate aj to, že sme vyrástli na neziskovkách. No áno, máme veľmi silný občiansky sektor, to je pravda. A ja som naozaj hrdá, že môžem byť jednou z tých, ktoré vyrástli na neziskovom sektore a viete prečo, pán Danko? Pretože neziskový sektor v mnohých veciach supluje to, kde štát zlyháva. Takže by sme mu mali byť vďační za to a mali by sme byť radi, že máme takýto silný neziskový sektor, ktorý sa dokáže ozvať aj vtedy, keď útočíte na demokraciu ako základný pilier toho, čím sme, kam sme sa dostali a prečo tu sme. Vyčítate nám takisto, že preferujeme menšiny na úkor ostatných občanov. No chcem vám povedať len toľko, že menšiny v tomto štáte nikdy nemali rovnaké príležitosti. A to je ten dôvod, prečo je potrebné preferovať menšiny v mnohých prípadoch. Aby sme vytvárali tieto rovnaké príležitosti a to nebude možné dovtedy, kým sa na nebudete pozerať prizmou, že im musíte trochu viac tých príležitostí dať. To je úplne normálne a prirodzené, že obraňujeme tých slabších. Takisto hovoríte, že vytvárame napätie. Čím? Že poukazujeme na vaše chyby? Že vidíme, že sa tak strašne chcete udržať pri moci, že neváhate ničiť demokraciu, len... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
[09:53] Peter Žiga
S reakciou na faktické poznámky pán podpredseda Danko.
[09:55] Andrej Danko – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Vážení poslanci, ja verím, že nájdeme konsenzus pri reforme fondov, pretože to nie je prvý fond, ktorý budeme reformovať. Príde Fond na podporu cestovného ruchu, kde bude zas 30 miliónov, ktoré vy by ste nezabezpečili. Fond na podporu športu bude mať 60 miliónov. Ale hlavne vy ste, pán Pročko, ak niekto bude kradnúť, sám naňho dám trestné oznámenie. A môj cieľ je, aby mestá a obce a VÚC-ky poberali finančné prostriedky, aj v týchto zákonoch, nie nejakí súkromníci, tretí sektor v rovine toho, neadresnej pomoci. Nech sa peniaze dostanú tam, kde majú, a kde sa vedia spravodlivo rozdeliť v regióne. Ale na rozdiel od vás, my aspoň niečo robíme. Vy ste boli len údržbári štátu. Pani Kleinert, čítam, čo iné máte v životopise. Nevidím nič na internete, tak sa rád zoznámim s tým, čo ste dokázali v živote, že máte toľko múdrosti. Na druhej strane som si váš cynický chichot vypočul, tak preto som na vás reagoval. Verím, že sa budeme vzájomne ctiť do budúcna, a nie sa cynicky chichotať po sebe, pretože bolo by veľa dôvodov, ktoré by som vedel vrátiť. Na ďalšie, nám ide skutočne o reformu, o zmeny. My nepotláčame menšiny, my rešpektujeme menšiny, ale na druhej strane vždy budeme poukazovať aj na tretí sektor v rovine toho, že často sú tam peniaze našich politických súperov alebo aj štátov, ktoré by to tu radi ovládali. Pretože máme rôzne informácie, medzi iným aj nahrávky, kde sa hovorí aj o vašich demonštráciách, kto a ako to financuje a kto ako je v pozadí aj vzniku vašej politickej strany z rôznych zdrojov. Keby sme my boli tak personálne majetkovo poprepájaní, ako ste vy, okamžite by ste mali plné ústa korupcie. Povedzte mi, či za nami sú nejaké Zastavme korupcie, nejakí majitelia spoločností, ktorí zakladali aj vašu stranu. Takže na jednej strane hovoríte o transparentnosti, čistote, ale na mnohých iných veciach to vo vzťahu k sebe nevidíte. Takže verím, že ideme dobrou cestou, keď nás tak kritizujete.
[09:55] Michal Šimečka
Ďakujem pekne, pokračujeme v rozprave. Ďalší písomne prihlásený je pán poslanec Hajko za klub Kresťanskej demokracie...aha pardon, pán poslanec, ešte predtým požiadal o vystúpenie pán podpredseda vlády. Nech sa páči.
[09:57] Tomáš Taraba – Vystúpenie
Ďakujem veľmi pekne, vážený pán predsedajúci, dámy a páni, vyjadrím sa pár bodmi naozaj k tomu dôvodu odvolávania. Naozaj chcem pogratulovať teda Progresívnemu Slovensku, že ste na druhý pokus zvládli dať dokopy 30 podpisov. Kritizujete pani poslankyňu za rôzne manažérske zlyhania. Vy neviete zvládnuť ani, ani to, aby ste si naštudovali, že na odvolávanie ministra treba 30 hlasov. Keby toto niekto nevedel zvládnuť, tak myslím si, že by si mal dať aspoň na pol roka pauzu, že si doštuduje základné veci. Vy ste si očividne neprečítali ani rokovací poriadok, čo je jediné, čo máte v týchto laviciach ovládať, a teraz úplne v pohode jeden do radu idete kritizovať manažérske rozhodnutia pani ministerky, keď nie ste schopní ani rešpektovať základné pravidlá, ktorými sa ako poslanci máte riadiť. Podľa mňa to je amaterizmus, je tu diletantstvo, ale len to potvrdzuje o tom, že predkladatelia z Progresívneho Slovenska, vy ste strana aktivistov a nie žiadnych profesionálov. Pokiaľ ide o tie jednotlivé body, to len potvrdzujete. Prvý bod, ktorý ste pani ministerke uviedli, ako som doteraz počul, že nemá víziu a program. Tak každý, kto vie, tak vie, že vízia a program ministra je obsiahnutá v programovom vyhlásení vlády. To znamená, že ak ste to chceli napísať, tak ste asi chceli povedať, že nemá dobrú víziu a program podľa vašej predstavy. Ale to, že víziu a program má, tak je v logike toho, že kapitola, jedna kapitola v programovom vyhlásení sa týka kultúry. A myslím si, že áno, tým, že akcentuje ten program kultúry napríklad na to, že sa bude podporovať aj národnostná kultúra, že sa bude aj tá kultúra ľudová. To že áno, sa bude podporovať viac aj Matica slovenská, čo tuná predkladateľku, ktorá tu sedela, nejak rozosmialo, tak to je proste realita, ktorá patrí do nášho programu a vízie, s ktorou vy sa nemusíte stotožňovať. Pretože ja chápem, že vy každé euro, ktoré bude dané slovenským umeleckým inštitúciám napríklad aj ako Matice slovenskej, vy beriete ako za euro, ktoré sa berie tým vašim kadejakým spolkom. Áno, to je hra s nulovým súčtom, to znamená, nie je to bezodná jama, každý rezort má nejaký rozpočet a ten rozpočet, keď miniete buď na A, tak nemáte potom v takej sile na B. No a keďže my, áno, chceme podporovať napríklad viac tú Maticu slovenskú, z ktorej ste sa tu smiali, ktorú napríklad v minulosti, áno, aj rôzni ľudia rozkrádali. Zmizol tam národný poklad, a preto sa divím, že dokonca sú tu sily, ktoré od toho až tak ďaleko nemali a tiež vo verejnom priestore to budú hodnotiť. Tak áno, beriem to, že berieme ako keby z vášho, pretože tie vaše skupinky, áno, menej asi na ne bude a verím, pani ministerka, že bude na nich veľká nula. A práve preto, že bola zanedbávaná tá aj národná kultúra, napríklad áno, zachytil som, že najväčší minister kultúry v minulosti, ktorý nám dotiahol potom, keď bol riaditeľom TV JOJ, nám dotiahol kvalitný program ako Vyvolení, hej, pán Knažko, hej? To je tiež veľký kritik, pani ministerka, tvoj, pán Kňažko, ktorý dotiahol na televíziu Vyvolených, kde snímali skryté kamery nahých mladých ľudí, ako sa sprchujú. Tak ten zobral Matici slovenskej, ak si dobre spomínam, národnú knižnicu, nie? Národnú knižnicu, tá národná knižnica dnes je vo fáze takej, že v podstate ani logo nemá, štátneho znaku, nič, hej, je to taký nejaký zvláštny útvar. A, áno napríklad verím, pani ministerka, že v dohľadnej dobe aj prídeme s tým, aby tá národná knižnica v tejto najstaršej ustanovizni sa vrátila. Druhú vec, ktorú ti vytkli, že nepodporuješ rozmanitosť, hej? Nedávno malo Progresívne Slovensko snem a teraz prečítam základné nadpisy z toho snemu. Otočka, Progresívne Slovensko sa chce uchádzať o hlasy konzervatívcov. Progresívci chcú prevziať konzervatívnu rolu. To sú také nadpisy a čuduj sa svete, pani Plavákovú nezvolili za podpredsedkyňu, tak ja by som tu na jej mieste, keď tu rozpráva o rozmanitosti, trošku bral možno tieto veci osobne. A preto nerozumiem, prečo tebe vytýkajú túto vec, lebo potom predpokladám, že odborníčka je, tak nič iné ma potom nenapadá, že keď chcete hrať tú konzervatívnu rolu, že prečo ste sem potom posadili pani, pani Plavákovú? Toto keď ste si ju odvolali, alebo nezvolili na podpredsednícke miesto, že prečo ju tu vôbec toto nútite rozprávať? Podnecuješ, pani ministerka, nenávisť. Myslím si, že každý mohol vidieť od prvého momentu, že čo to znamená, že keď si terčom totálnej nenávisti. Veď od prvého momentu, od prvého momentu tie ich ansámble, jak to funguje, viete idú voľby, hej? Oni majú také jak na špagátikoch tú svoju skupinku. Idú voľby, volíme Čaputovú, volíme Čaputovú, volíme Čaputovú. Potom idú primátorské voľby, volíme Valla, volíme Valla, volíme Valla. Potom prídu, potom prídu voľby, volíme Progresívne Slovensko. A to stále tí istí, to sú tí, tí nadstranícki umelci, aby si vedela. To sú tí apolitickí umelci. A to je ten ansámbel, ktorý teraz teba nemá rád od prvého momentu a myslím si, že nikdy ťa počas tohoto obdobia ani radi mať nebudú. To znamená, jediné, čo ti zostáva, je naozaj držať sa toho programu, ktorý máme úplne jasne v programovom vyhlásení zadefinovaný. Potom ti vytkli, že šíriš, že šíriš dezinformácie. Hovorí ti to strana, ktorá tvrdí o 72 rodoch, tak ty šíriš dezinformácie a sila toho celého je, že dezinformácie tuto majú, no nesedí tu teraz, tiež on bol nezávislý, on bol apolitický, pán Spišiak. Vidíme, že teraz je tak jak Ódor, je zrazu v Progresívnom Slovensku. Tak áno, oni ovládali tú stránku Hoaxy a podvody, kde molestovali ľudí, kde ich vydávali na tú verejnú hanbu, hej? A toto sú, toto je ten boj ich proti dezinformáciám, že vlastne oni si povytvárali takéto kanáliky, aby sa všetci tvárili, že oni sú odborníci, oni si dali také nálepky, oni sú odborníci. Títo, ktorí nevedia 30 podpisov zozbierať, že majú túto povinnosť, oni sú odborníci, oni sú nezávislí profesionáli. A ty vlastne im odcvakávaš tieto ich, nazvem to nástroje, ktoré akože pod rúškom nezávislosti používali len na to, aby z toho druhého šíku úplne zbabelo pálili. Však sa normálne od začiatku sa mali tí ľudia vaši postaviť, však ten Ódor sa mal tiež od začiatku postaviť a povedať: "Ja tu zastupujem Progresívne Slovensko. Ja pôjdem na ich kandidátku." Ten asistent Spišiaka, ktorý vám riadil Hoaxy a podvody, veď od začiatku mal povedať: "Ja to robím pre Progresívne Slovensko. Potom dostanem odmenu. Urobia zo mňa asistenta, keď to nevyjde. Oni sa o mňa postarajú." Ten Spišiak tiež to mal otvorene povedať: "Viete čo, ja hájim záujmy Progresívneho Slovenska v polícii, toto nie je nezávislá polícia." Veď toto robte normálne otvoreným spôsobom. Veď ja, ja nerozumiem, prečo potom si dávate vy, ktorí neviete zohnať 30 podpisov, nálepku, že vy ste nejakí profesionáli. Takže, myslím si, že opäť v tejto veci nemáte absolútne čo, čo vytýkať. Vytýkate pani ministerke, že podala trestné oznámenie. Myslím si, že to je absolútne právo každého, veď, vyhodnotí niekto, že bolo opodstatnené, nebolo opodstatnené, ale vytýkať, že niekto to trestné oznámenie, tak snáď nebudeme opierať, alebo oberať teda o toto právo kohokoľvek, a teda ani ju, že môže takto konať, pretože to patrí k právam každého občana Slovenskej republiky. Považujem toto, tieto znôšky, ktoré ste tu dali, za extrémne chabé. V podstate, ak to mám povedať z jedného dôvodu, neviem ani, ani do jedného bodu ako to zhrnúť. Možno to, že vám vadí teda, že peniaze išli na tú strechu filharmónie miesto toho, že išli do týchto vašich dezinformačných, kvázi teda, týchto vašich propagandistických kanálov. Je to absolútne postavené na vode, neni sa tu ani čoho chytiť. Myslím si, že, pani ministerka, budeš si to tu musieť odsedieť, pretože, pretože tak slabé dôvody na odvolanie, ktoré sú len ideologického charakteru, im proste vadí, že ich odrezávaš od ich zdrojov a práve preto si predmetom nejakého odvolávania. Takže držím veľa palcov a myslím si, že aj veľa zdravia pri ďalšom výkone práce.
[09:57] Michal Šimečka
Pán poslanec Pročko ako prvý s faktickou poznámkou. Nech sa páči.
[10:07] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Pán Taraba, vy ste vôbec nevyšli z koľají, ktoré tu predvádza Fico, ktoré tu predvádza vládna koalícia. Postavíte sa, dourážate ľudí. Osobne nie ste osobný, presne ako Danko. Viete, vy rozprávate o tom, kto kde dosadzoval. Ja viem o jednom vašom bratrancovi a to je len jeden bratranec. SNS je strana, ktorá naozaj teraz nerobí nič iné, len ľudí z pozícií dáva preč a všade dosadzuje svojich ľudí. A to je, to je fakt. To nie je to, že, že si to niekto vymýšľa, že si to vymýšľame my v SLOVENSKU alebo v Progresívnom Slovensku. Toto robíte. Vy ste jednoducho strana, ktorá si dosadí niekde pytliaka a povie: "No tak ale ten pytliak už neni pytliak. On bol pre desiatimi rokmi pytliak. Už sa zmenil." No a pani Šimkovičová, ja ju naozaj poznám osobne. Ja viem, ako sa ona dostala do televízie Markíza, ale o tom nebudem rozprávať. A ja viem, čo robila v tej televízii Markíza a pani Šimkovičová je pre mňa človek, ktorý naozaj sa správa nie ako ministerka kultúry, ale keď, keď príde k nej niekto a keď prídu k nej aj z bývalej televízie, tak namiesto toho, aby mala nadhľad, veď ona je ministerka kultúry, by mala k tým ľuďom a k tým novinárom pristupovať aspoň trošičku kultúrne a veď keď má čisté svedomie a je to žena, ktorá vedie ministerstvo spravodlivo, nech im odpovedá. Ale jej arogancia a jej správanie sú presne ako, ako predvádzate vy, celá SNS. Keď sa spýtate niečo na Huliaka, no tak to je niečo katastrofálne. Ja sa čudujem Farkašovskému, že tam je, ale to je môj osobný, osobný pocit. Pani ministerka, ja to budem opakovať stále, nemá tam čo robiť. Ja som vo svojich divadelných predstaveniach ikskrát improvizoval aj mimo textu a spomínal som, či už to bol Mečiar, či už to bol Fico, či už to bol Kňažko, nikdy ma nikto nezavolal na koberček. Nikdy. Teraz? My sa vraciame do socializmu.
[10:07] Michal Šimečka
Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Mesterová, nech sa páči.
[10:09] Zuzana Mesterová – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán minister Taraba, to vážne? Vy sa zmôžete len na to, na 30 podpisov a Progresívne Slovensko dookola? To čo vy máte nejakú obsesiu nami? Toto je výkon člena vlády, ktorý tu príde obhájiť odvolávanú ministerku, že vo svojom prejave päťkrát spomenie 30 podpisov a pätnásťkrát Progresívne Slovensko? To nemáte čo povedať k práci ministerky, že musíte neustále útočiť na opozíciu, na kultúru a slobodu slova? To je všetko, na čo sa tu zmôžete v tomto pléne, že pri obhajobe ministerky útočíte na všetkých naokolo? Tak asi ju nemáte čím obhájiť? Alebo nemáte čo obhájiť, keď jediné, čo počúvame je, že 30 podpisov sme nevedeli pozbierať. A to hovoríte vy, čo váš nominant spochybňuje stáročia overené fyzikálne, fyzikálne javy? To, to vážne, toto je všetko? My stojíme za kultúrnou obcou, pretože kultúrna obec vždy stála za demokraciou a vy sa ju snažíte zlikvidovať. Toto vám vadí? Ďakujem pekne.
[10:09] Michal Šimečka
Ďakujem pekne. Pán poslanec Dubéci práve nie je... a... ospravedlňujem sa, máte slovo.
[10:10] Martin Dubéci – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, no ja vždy po takomto vystúpení rozmýšlam nad tým, že aké to je byť Tomášom Tarabom, prepáčte, že aké to je byť človekom, ktorého základným politickým prínosom je rozdeľovať, kde sa len postaví, to len rozdelí. Celá vaša kariéra, prepáčte, pán minister, ako ja, ja nechcem tu takto, však aj sme diskusiu sme spolu zažili, aj vás dlhšie sledujem, že naozaj váš modus operandi je nie povedať niečo konštruktívne, niečo v prospech veci, ale ísť proti niekomu. Kultúrnici, mimovládkari, ochrankári, Bratislavčania, Košičania, Hornozemčania, Dolnozemčania, to je jedno, vy proste, keď viete, keď je zle, tak proste urobíte ten rez a poviete, ja som ten správny, vy ste všetci ten zlý, vy ste proti národu, ja som za dobré. Fakt akože pán minister, ak toto je váš prístup k politike, toto je akože neustále rozsievanie konfliktov, ja chápem, že vám doba praje, ale ja si myslím, že dejiny to budú súdiť nejakým spôsobom, vy si sám píšete svoj príbeh, ak toto je váš príbeh, nech sa páči, ak sa ráno viete na seba pozrieť do zrkadla, nech sa páči, fajn, hej? To, to neviem, to už čo sa na to viacej dá povedať. Lebo vidno to aj v tom, že vaša obsesia nonstop tým, že vy, my hráme za našich, vy hráte za vašich, a my chceme a vy chcete odseknúť od našich a dať vašim, to kde sme? Však predsa o tej diskusii o FPÚ tu dookola aj s kolegami z HLAS-u a neviem z každej ďalšej strany, aj koaličnej, sme hovorili o tom, že sa bojíme, že ten systém nebude fungovať pre nikoho, keď sa rozpadne. O tom je tá diskusia, tak, prosím, akože prestaňme tu kádrovať ľudí, poďme sa baviť o tom, o čom by sme sa mali baviť, že kultúra bola 30 rokov na konci zoznamu priorít, že sú tam hrozné platy, že je tam hrozná infraštruktúra, že na ňu každý roky kašlal, a namiesto toho sme opäť v tom istom mieste. Tak o tom by mala... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
[10:10] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho
Ďakujem pekne. Pni poslankyňa Plaváková, nech sa páči.
[10:12] Lucia Plaváková – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pán Taraba, tá vaša argumentácia ohľadom dezinformácií bola naozaj fascinujúca, že vy ako keby argumentujete tým, že my šírime dezinformácie o nejakých 72 už nie pohlaviach, rodoch. Pritom nikdy v živote sme nikdy sme nič také nešírili, čiže vy normálne túto v priamom prenose dávate klamstvo jedno za druhým. A ja úplne rozumiem tomu, prečo vy máte problém so schémou na boj proti dezinformáciám. Pretože vy ste tu úplne hlavný dezinformátor, vy bez dezinformácií, šírenia klamstiev a nenávisti neviete ľuďom nič ponúknuť. To je váš jediný spôsob, ako ich oslovujete, jediný spôsob, pretože takýmto spôsobom, šírením dezinformácií, nenávisti polarizujete, a na tomto si získavate politické body. A to je mimoriadne smutné, vy nemáte čo ľuďom ponúknuť a toto je jediné, čo im ponúkate. To je fakt hanba.
[10:12] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho
Ďakujem pekne, pani poslankyňa Kalmárová, nech sa páči.
[10:13] Viera Kalmárová – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem pekne za slovo, príspevok pána ministra Tarabu v podstate potvrdil, čo si o celej veci myslím. Ja osobne nebudem taká príkra voči pani ministerke, ja s ňou do istej miery aj súcitím, lebo situácia, ktorej čelí od svojho nástupu, nie je vôbec závideniahodná. Viem si predstaviť, že sú momenty, kedy trpí aj úzkosťami a viem si predstaviť, že sú aj momenty, kedy si kládla otázku, či to vôbec stálo za to. Nechcela by som sa ocitnúť v jej koži a tým mám na mysli, byť zodpovedná za niečo, čomu nie som schopná ani len porozumieť, to je fakt problém. Ae zdá da, čo je kľúčové, že pani ministerka si neuvedomuje, že je nástrojom skupiny ľudí, ktorí sa skrývajú v jej tieni, a ako nástroj slúži na presadzovanie ich osobných záujmov. Ale zodpovednosť a nepopularita v umeleckej obci a spoločnosti ide na jej vrub. Zatiaľ čo benefity čerpajú ľudia, ktorí sú v jej tieni. A nech pani ministerka, ak ma vôbec počúva, skúsi o týchto slovách aspoň premýšľať, ak ich už nebude brať natoľko vážne, aby z nich sama vyvodila úplne logický záver. Ďakujem.
[10:13] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho
Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Kleinert, nech sa páči.
[10:15] Dana Kleinert – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Pán Taraba, problémom Slovenska je, že sú ľudia vo vláde, či v politike s takými názormi a s takým správaním, ako máte vy. Vy totižto nemáte hanby, pán, pán Taraba, fakt. Toto, toto čo som si vypočula, to akože bolo výživné, vám nie je hanba, podnecovať najhoršie pudy ľudí odporným a ironizujúcim spôsobom a otrasnými klamstvami, vám nie je hanba sa teraz ani na tom usmievať, vám nie je hanba byť členom vlády a takto sa rozprávať, a to je základný problém našej krajiny. Vy si síce myslíte, že máte moc, a áno vy tú výkonnú moc máte, to vám nikto neberie, ale keďže ako vravím, ľudia ako vy nemajú hanby, tak zo Slovenska tu robia čiernu dieru Európy. Vy sa fakt nehanbíte za to, čo ste tu pred chvíľou dali? Vy sa vôbec nehanbíte za celú tú spŕšku tých klamstiev, za to, čo robíte v našej spoločnosti, za to, ako tú nenávisť vy podnecujete a ukazujete prstom na druhých? To je tak smutný príbeh toto, že ja verím, že skončí dosť rýchlo. Ďakujem.
[10:15] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho
Ďakujem. Pani poslankyňa Jaurová, nech sa páči.
[10:16] Zora Jaurová – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem, pán predsedajúci. Pán minister Taraba, vy ste fascinujúci človek, naozaj. Ja ako profesionál z oblasti dramatických umení som tak sledovala tento váš prejav a musím povedať, že teda rozmýšľala som pri tom, že aký je váš politický talent, a zjavne je to to, že vy dokážete povedať čokoľvek, hocikedy a za akýchkoľvek okolností, že z vás to tak ide. Vám to aj asi ani nejde cez mozog, iba to z vás tak ide a teda akože možno by ste boli dobrý materiál na stand-up, ale musím vám teda poradiť, že aj improvizácia má svoje pravidlá, a že to si treba dopredu pripraviť, aby to na seba nadväzovalo, a aby to bol dobrý stand-up. Takže veľmi rada sa s vami o tom porozprávam. A teda vy ste hovorili o tom, že, že my ako keby vnímame, že keď vy na niečo dávate peniaze, tak to beriete z nášho, no vy to beriete z nášho. Vy to beriete z daní všetkých občanov, ktorí vám tie peniaze zverili, a preto aj dnes tu odvolávame ministerku kultúry, lebo ona spravuje tiež nejaké peniaze, ktoré jej občania tejto krajiny zverili a ktoré ona sa snaží rozdeľovať podľa želania vašich pár desaťtisíc voličov, a to ja považujem za pomerne škandalózne. Čiže myslím si, že úplne stačí, keď budú prácu ministrov robiť ľudia, ktorí majú radi tú prácu. Napríklad vy by ste mohli teraz ochraňovať životné prostredie, namiesto týchto stand-upov a keď za ministerku nominujete niekoho, kto vie, čo je kultúra, a kto tú kultúru má úprimne rád. Ďakujem pekne.
[10:16] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho
Ďakujem. Pán podpredseda vlády s reakciou na faktické.
[10:18] Tomáš Taraba – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem veľmi pekne za tieto psychické kultúrne úvahy Progresívneho Slovenska, najmä sa mi páči, ako od rána vy si tam tak sa smejete na tých vlastných vtipoch, normálne to je niečo na hranici škôlky a základnej školy. Pani producentka Jaurová, áno, časy, kedy vy ste dostali, koľko ste? 600-tisíc na ten brak, na ktorý vám došlo 900 ľudí? Áno, áno, to sú tie peniaze tých daňových poplatníkov, tieto braky točiť za 600-tisíc. Odkiaľ vás vykopli? Z košického hlavného mesta kultúry? Áno, smejte sa, áno, toto je vaša genéza, takže áno, toto sú tie peniaze, ktoré už dostávať nebudete, a som rád, že ich nebudete, lebo treba opravovať radšej strechy na filharmóniách, treba napríklad na miesto, kde postrelili Štúra, tam treba dať nejaké, aspoň bustu, aspoň zástavu tam dať, som rád, že sa to ide opravovať, že už sú na to projekty. Pokiaľ ide o pána Pročka, ktorý sa opýtal, že mala by si byť kultúrnejšia, pani ministerka, takže to povie človek, ktorý nahý chodil po SNP a behal, a to bolo kultúrna tvorba, tak to je naozaj super. Povedal, že ako si sa dostala do, ako si sa dostala do televízie Markíza, pokiaľ ja viem tak výberom, neviem ako sa tam dostal pán Pročko. A pokiaľ ide o o otázky tohoto, ako by som povedal, že nemáme to brať tak, že vám sa berie a druhým sa ide dávať? Veď to je logika veci, že keď sa ide dávať na opravu napríklad národných kultúrnych pamiatok, už tu niekoľkokrát ste povedali, že je škoda, že sa zobralo tomu boju proti dezinformáciám, áno, to boli tie vaše kanály, tam ste sa za ne schovávali, dneska ho máte, je ten pán, je asistentom tuna vášho poslanca, takto vám to celé tieklo. Pani Šimkovičová, áno, má za úlohu vám to preťať a to je, myslím si, jediný dôvod tohoto odvolávania, že presadzuje národnú kultúru, ľudovú tvorbu, áno, aj moderné umenie, to je úplne jedno, ale, žiaľ, vy sa v tom nevidíte, to je celé.
[10:18] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho
Pán podpredseda Národnej rady, prosím, máte slovo.
[10:20] Ľuboš Blaha – Vystúpenie v rozprave
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, pani ministerka, dovoľte vyjadriť za klub SMER - slovenská sociálna demokracia našu plnú podporu pani ministerke kultúry, Martine Šimkovičovej a kolegov z Progresívneho Slovenska prosím o zhovievavosť, pretože pokiaľ sa im zdal prejav pána Tarabu politicky nekorektný, tak po mojom ujdú z miestnosti. Drahí kolegovia, čím viac pištíte, tým je to lepšie znamenie, že pani ministerka robí svoju robotu veľmi dobre, pretože čistí tú vašu chobotnicu a ja ju v tom plne podporujem. Tie tri dôvody, ktoré cítim za odvolávaním pani ministerky zo strany Progresívneho Slovenska sú nasledovné: ideologický, vyjadrím sa k nemu, ekonomický a osobný. Ten osobný je najsmutnejší, lebo cítim, že tu je veľmi veľa komplexov menejcennosti na tejto strane politickej scény, a niekto si tu vybíja svoje komplexy na pani ministerke. Zhodou okolností tí, ktorí tu vrieskali celé mesiace a roky, že útočíme na ženy, dneska predvádzajú ale úplne ukážkovú mizogýniu. Ale nech sa páči, ak toto je vaša cesta, ja vám v tom brániť nebudem. Len potom nevyčítajte nám, pokiaľ aj my kritizujeme ženy, političky. Ten prvý dôvod, ideologický. Ono sa tu stretli dva pohľady na kultúru a vôbec na spoločenský život na Slovensku. Jeden je ten fanatický, progresivistický extrém, ktorý de facto absolútne odmieta čokoľvek slovenské a národné. Ja keď som počúval pani Plavákovú v úvodnej reči, ako hovorí slovo slovenský ľud, ju skoro naplo, ju reálne skoro naplo. Ona povedala slovenský ľud s takým úšklebom, tam ste cítili tú nenávisť, akú cítia voči slovenskému národu, voči slovenskému ľudu, voči Slovensku ako takému, lebo to nie je dostatočne západné, americké, hollywoodské, neviem aké. Oni tu chcú mať niečo cudzie. Oni sa hanbia za Slovensko, za to, že sú Slováci. Toto je to príšerné, čo my odmietame a namiesto toho, aby hovorila o ochrane národného pokladu, národného bohatstva, národnej kultúry, ona tu hovorí o menšinách, ona ešte aj v téme tejto tu hovoria o LGBTI plus, mínus, deleno, krát, lebo to je najdôležitejšia vec na celom Slovensku. Neriešme chlieb pre ľudí, neriešme ekonomiku, neriešme sociálne veci, neriešme bežných pracujúcich ľudí, riešme to, aby mali transsexuáli toalety, toto je najväčšia téma Progresívneho Slovenska. Ak keď tu niekto povie úplne so zdravým rozumom, bez toho, že by v tom mal nejakú veľkú ideológiu, že jednoducho riešme normálne veci, a kultúra by nemala byť o tom, aby sa podporovali obrazy dvoch tučných homosexuálov alebo tance pri tyči transsexuálov, ale podporujme kultúru, ktorá má nejakú hĺbku, nejakú tradíciu, nejakú národnú úroveň, tak nie. Oni sa potom urážajú. Oni tu normálne šíria nenávisť voči Martine Šimkovičovej len preto, lebo chce chrániť národnú kultúru. Naozaj niečo čo by Slovensko malo vidieť a potom sa odvolávajú na také nezmysly, akože tá ich partia slniečkarov vyzbierala nejaký počet internetových podpisov, vrátane Pamely Anderson, pozdravujem do Ameriky, že aj Pamela sa pridala takýmto spôsobom proti pani ministerke Šimkovičovej. Veď to nemá úroveň, páni kolegovia, to nemá úroveň, my sme pred pár mesiacmi získali mandát na to, aby sme robili zmeny aj v kultúre. Vy ste prehrali voľby, vy si to stále neviete uvedomiť, vy ste prehrali voľby. Mimoriadne vtipné je na tom to, že ste potom vypísali vlastné referendum o tejto vláde, aká je strašne nepopulárna, však ste mali niekoľko tisíc ľudí v námestiach, všetci videli, že ideme padnúť, a zrazu bum, 1,4 milióna ľudí sa postavilo za nás v prezidentských voľbách. Ako si to vysvetľujete? Kdepak soudruzi z PS urobili chybu? Zjavne nemáte podporu na to, čo tu teraz vyvádzate. Ale pani ministerka Šimkovičová má podporu na to, aby ochraňovala národnú kultúru. A ja jej veľmi tlieskam za to, že vám usekla tie finančné zdroje a dala ich na strechu Slovenskej filharmónie. To bolo nádherné gesto. A tlieskalo celé Slovensko. Pochopiteľne, a tu teraz už narážam na tú druhú časť vášho dôvodu, pre ktorý odvolávate ministerku Šimkovičovú, ten ekonomický dôvod. Lebo vy to tu hráte na všelijaké agendy, ideológie, dúha, nedúha, ale v konečnom dôsledku vám ide o kšefty, o váš biznis. Vy ste tam všetci nacucnutí cez tie vaše mimovládky na zdroje zo štátu, vy tam máte úplný klondike. A teraz došla Martina Šimkovičová a vám ten klondike zatrhla. Jednoducho tie peniaze vám prestali tiecť a ste nervózni, a preto ju odvolávate, je to o tom. A namiesto toho, aby ste teraz dostávali peniaze na vaše nezmyselné projekty dezinformácie, LGBTI a neviem čo všetko, tam sa mali hrnúť tie milióny, ktoré ste chceli, tak nie, teraz pôjdu na filharmóniu, pôjdu na divadlo, pôjdu na normálnu národnú kultúru. Čo je na tom zlé? Na toto sme dostali mandát. Ja som presvedčený, že tá vaša progresivistická chobotnica, tie chápadlá, ony sú naozaj rozlezené v každej štátnej inštitúcii. Naozaj v každej štátnej inštitúcii, vy to máte v tých komisiách, vy to máte na kultúre, vy to máte v školstve, v akadémii vied, všade. A najviac ich je pochopiteľne v tých divadlách, títo herci, ktorí dokonca ešte dokázali sprzniť aj odovzdávanie cien Slnko v sieti. Lebo namiesto toho, aby sa hovorilo o kultúre, namiesto toho, aby sa hovorilo o vážnych veciach, a keď už chceli teda robiť politiku, tak stále tu umierajú ľudia v Gaze v desiatkach tisícoch alebo v Sudáne a tak ďalej, mohli vyzvať ľudí k zbierkam a podobne. Nie, oni tam riešili normálne krčmové nenávistné reči proti našej vláde. Toto je úroveň slovenského herectva. A potom chodia na námestia s Progresívnym Slovenskom, na mítingy a tam vrieskajú ako paviány. Kto sa má na to pozerať? Aký majú na toto mandát? Ale keď to urobia herci, tak ich tu všetci vytlieskavajú, ale pokiaľ svoj politický názor povie Attila Végh, tak ho treba zničiť, treba mu zobrať zmluvy, treba ho nejakým spôsobom korporátne šikanovať. Toto je ten rozdiel medzi tými hercami, ktorí podporujú vás, progresívcov, a tými, ktorí majú zdravý rozum a chcú takisto vyjadriť svoj slobodný názor. Lenže to potom vy poviete, že to je dezinformácia, že to už nemôže byť názor, že to už nie je sloboda, lebo to je dezinformácia. A na tom ste si vlastne urobili agendu. Vy lejete kopec miliónov do toho, že vlastne útočíte na slobodu slova, čo je ústavné právo, lebo si ho označíte, že to sú hoaxy, dezinformácie, hybridné vojny a neviem, čo všetko. Ako to isté hovoril aj George Orwell vo svojom románe 1984. Postavte si ministerstvo pravdy, tam postavte pána Šimečku a ten bude rozhodovať, kto môže rozprávať a kto nemôže rozprávať. Lebo všetko, čo máme iný názor ako vy, je dezinformácia. Všetci musíme veriť tomu, že tu je 76 pohlaví. Všetci musíme veriť tomu, že majú mať transsexuáli tri-štyri záchody. Toto absolútne nerešpektuje slovenskú realitu a to, čo ľudia na Slovensku chcú. Páni kolegovia, keď hovoríme o tých kšeftoch, však všetci dobre vieme, aké kšefty tam mala pani Jaurová. Všetci dobre vieme, pani odchádzajúca Kolíková, aké mala kšefty, jej brat v Slovenskej televízii. Toto sú veci, na ktoré treba upozorňovať, na šedé ekonomické pozadie, lebo tie vaše bláboly naozaj nikoho nezaujímajú. Vy v tom máte kšefty, je tam rodinkárstvo, je tam nepotizmus a toto je niečo, čo musíme verejnosti na Slovensku veľmi jasne hovoriť. Viete a to nedospelé chichúňanie, to je také, Tomáš Taraba to naznačoval. Viete, toto je Národná rada Slovenskej republiky a nie psychiatrická liečebňa, pokiaľ máte nejaké komplexy, pokiaľ neviete prekonať iný názor, pokiaľ sa tu chichúňate a pubertálne zabávate ako v takom detskom tábore malé detičky, ktoré nevedia zniesť trošku kritiky, tak to naozaj svedčí o tom, že ste ešte nedospeli. A práve toto mám pocit, že je základný problém Progresívneho Slovenska, že vy ste nedospeli. Vy ste infantilní, vy ste pubertálni, vy neviete, čo to je, a to vedia všetci ľudia na Slovensku, živiť rodiny zo dňa na deň, mať deti, mať naozaj starosť o ich bezpečnosť a tak ďalej, vy si tu riešite svoje LGBTI témy a absolútne ste sa odtrhli od bežného pracujúceho človeka na Slovensku. Ich nezaujímajú naozaj tieto vaše ideologické nezmysly, ale vás pubertiakov áno, a možno oslovujete zopár mládežníkov, ktorých jediným problémom je, keď má 22 rokov, koľko borovičiek vypije dneska v bare a ktorú dievčinu zbalí, najnovšie vy balíte chlapcov, nech sa páči, ako je to na vás, ale toto je vaša agenda. Ale potom tu máte dospelých ľudí, ktorí majú rodiny, deti a chcú tu byť bezpečnosť, sociálne istoty a normálny život, a nechcú tu mať experimenty zo Západu, ktoré nám sem pretláčajú. A toto je veľká téma Európskej únie a toto naozaj je problém, a preto tieto voľby budú dôležité. Pán Pročko, preboha, prestaňte, však sa správate jak úplný orangutan(!) Toto je vážny problém v Európskej únii, že či nám tu budú pretláčať túto neoliberálnu progresivistickú agendu, všetky tieto témy, dúhové témy, alebo či zachránime slovenskú národnú identitu. Toto je zásadný problém a o tom budú aj tieto voľby. A mimochodom, keď už aj Tomáš Taraba hovoril o doslova spiacich agentoch, ktorých ste tu mali vo všetkých inštitúciách rozlezených, ako je možné, že za vás kandiduje Ódor, ktorý bol akože nezávislý premiér? Však je jasné, že bol celý čas progresívec. A teraz sa prezradil, spiaci agent bol prebudený a zase vám slúži otvorene. To isté pani Ostrihoňová. To je tá úroveň tej RTVS, tej vašej verejnoprávnej televízie. Že tu niekoľko rokov tlačia tú svoju progresivistickú agendu, ale že ona je vraj nezávislá, zhodou okolností nikdy do svojej relácie nepozvala nikoho s iným názorom, a potom sa zrazu ukáže, že to je vaša kandidátka do Európskeho parlamentu. Tak na čo sa tu hráme? To isté Jančkárová, to isté Makara, veď tam je úplne zjavná ich politická afilácia. A teraz sa budeme tváriť a predstierať, že to sú neutráli, že vlastne verejnoprávna televízia si zaslúži slobodu. Vy nechápete, že tú slobodu si zaslúži v prvom rade človek na Slovensku? Slobodu normálne byť informovaný? A nie že teraz štyri milióny ľudí má nejaký názor a tu si skupinka ľudí sprivatizuje médiá, reálne skupinka slniečkárov si sprivatizuje médiá vrátane verejnoprávnej televízie, všetky médiá chrlia, hlavného prúdu, chrlia ten istý obsah, či sú to Denník N, Aktuality, SME, RTVS, Pravda, všetci dokola to isté, tá istá neoliberálna agenda, tá istá provojnová agenda, tá istá protiruská agenda, tá istá dúhová agenda, jak cez kopirák, všade máte svojich spiacich agentov, ktorí postupne vyliezajú, ako tá Ostrihoňová, ako ten Ódor, a tvárime sa, že to je v poriadku. Však musíme brániť, preboha, tú slobodu tých miliónov ľudí, ktorí jednoducho nemajú tie peniaze ako vaši olichargovia, aby si založili médiá. Však kto založil Denník N? Už to tu naznačoval kolega, myslím, Andrej Danko alebo Tomáš Taraba. Kto založil Denník N, kto to odfinancoval? Milionári z ESET-u. Kto odfinancoval Progresívne Slovensko? Milionári z ESET-u. Kto financoval kampaň Čaputovej? Milionári z ESET-u. Kto financoval Valla? Milionári z ESET-u. Vy máte svojich oligarchov, ale tie milióny ľudí na Slovensku týchto oligarchov nemajú. A potrebujú štát, aby ich chránil. O tom je verejnoprávnosť, že sa nemôže stať, že redaktor denníka SME vo verejnoprávnej televízii má reláciu, kde pravidelne pán Havran si zavolá hostí, štyroch, a všetci majú totožný názor. On si ku geopolitickej situácii na Ukrajine zavolá Demeša, Bútoru, Káčera a Kňažka. Kompletne tie isté názory. To ako, s prepáčením, si predstavte, že by sme si my takýmto spôsobom vytvárali, že bude moderovať televízne diskusie Eduard Chmelár a zavolá tam Blahu, Čarnogurského, Michelka a, ja neviem, Oskara Krejčího. A budeme sa štyria rozprávať o tom, aké je, aké je, aká je Amerika zlá. Rozumiete, aké je to absurdné? A toto ľudia vidia na Slovensku bez ohľadu na to, či fandia vám alebo nám. Oni vidia, že tu je strašná nespravodlivosť, že my chceme iba obyčajnú vyváženosť. A vám by sa lepšie nepozeralo v tej televízii, keby tam bol normálny, nestranný moderátor, a nie redaktor denníka SME alebo vaša Ostrihoňová, kandidátka? A boli by tam dvaja hostia, povedzme, z jednej platformy, z ľavice a dvaja hostia z pravice, povedzme. Nebolo by to zábavnejšie? Nebolo by to lepšie aj z hľadiska polemiky alebo národnej celkovo diskusie? Nie, jednoducho vy chcete len totalitne ovládnuť diskusiu na Slovensku a každý, kto má iný názor, šíri dezinformácie, hoaxy a je hybridná hrozba, ruský agent, neviem, čo všetko. Už tým unavujete ľudí. A unavujete tým ľudí naozaj niekoľko rokov, lebo to nie je iba otázka teraz aktuálnej agendy vojny na Ukrajine, to bolo v minulosti očkovanie. Niekto mal iný názor na očkovanie, okamžite to bol dezolát, Markíza nás dokonca takto označila, keď sme protestovali proti vláde, všetci sme boli tí najhorší extrémisti (Reakcia z pléna.), jednoducho neviete prijať iný názor, v tom je ten problém. A tu je ten zásadný kultúrny rozdiel medzi nami. My máme vlastné vyhranené presvedčenie, sme vlastenci, sme ľavičiari, ale jednoducho nikdy by sme si nedovolili zatvárať médiá napríklad, ako ste to robili vy. Nikdy by sme si nedovolili zatvárať opozičné weby a to ste vy robili. A dneska vrieskate o slobode médií. Veď to je úplne absurdné. Preto ja som naozaj veľmi rád, že ministerka Šimkovičová sa vás nebojí. A to je to krásne, preto vás tak provokuje, že ona vás má na saláme, tie vaše útoky, ten váš hejt, tá vaša nenávisť. Dokonca útočíte na jej rodinu, čo je podľa mňa absolútne neuveriteľné, ale vy máte vzťah k rodine taký, aký máte, takže sa to dá pochopiť. Vy netušíte, čo to je báť sa o svoje deti. (Reakcie z pléna.) A práve preto, a práve preto som presvedčený (reakcia z pléna), práve preto... pán Pročko, sadnite si späť, späť do klietky vás poprosím... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Šimečka, Michal, podpredseda NR SR Poprosím vás, poprosím vás všetkých sa trochu upokojiť, ale aj pán podpredseda Blaha by mohol trochu menej osobných útokov. (Hovorené súbežne s rečníkom.) Blaha, Ľuboš, podpredseda NR SR ... zavrite pána poslanca späť do klietky. Nevrieskajte ako orangutan, pán Pročko. Nevrieskajte, pán Pročko. Nevrieskajte, pán Pročko. Absolútne nemáte žiaden rešpekt k hodnote rodiny, absolútne žiaden. Chcete rozvrátiť Slovensko. A, Pročko, vy môžte vrieskať, koľko chcete, nesprávajte sa ako opica a prestaňte tu narúšať rokovací poriadok! A poprosím vás (Reakcia z pléna.), no a toto je, a toto je úroveň slovenského parlamentu, Pročko. Toto je Progresívne Slovensko, toto je OĽANO, nech sa páči, podajte si ruky, absolútne nepripravení na akúkoľvek diskusiu, psychicky labilní, zakomplexovaní a hlavne nevzdelaní a nespôsobilí. Keď už hovoríme o tej spôsobilosti, naozaj to až človeku príde absurdné, že tu pani Plaváková hovorí o nespôsobilosti pani ministerky Šimkovičovej, a Tomáš Taraba to už naznačil, a vy ste ako poslanecký klub neboli ani schopní narátať do tridsať. Ako to je základná matematika, narátať do tridsať. To naozaj moja malá druháčka vie narátať do tridsať, už vie aj nejakú malú násobilku. Vy ste narátali dvadsaťosem ľudí, keď ste mali dať poslanecký návrh na odvolanie pani ministerky, že sa vám to podarilo až na druhýkrát. Takéto výkony vy podávate. A vy ste chceli vládnuť, vy ste chceli s týmito pubertálnymi výkonmi vládnuť, s týmto vreskotom, s týmito absurdnými vašimi predstavami. Chvalabohu, to už by sme boli dávno vo vojne proti Rusku, to už by sme dávno tu mali rozvrátenú spoločnosť, ale mali by sme všetci tri záchody aj pre tých našich transsexuálov. To by bolo fantastické, lebo to Slováci najviac potrebujú. Preto ešte raz, ja viem, že sa vám to zle počúva, pani kolegynka, ale počúvame aj my vás, skúste vydržať, ja viem, toto je presne krásny dôkaz. Pani kolegynka z Progresívneho Slovenska mi tu vykrikuje, že stačí, už nie, už nás netrápte, lebo my chceme počuť len tú našu pravdu, len tú našu liberálnu, dúhovú pravdu. My sme tu v tej bublinke, my sme tu v tej bublinke a akonáhle má niekto iný názor ako my, tá naša liberálna bublinka, ak nás ovievajú v tom SME-čku a v tom Denníku N a v tej Markíze, a keď nám to tu ten zlý Blaha alebo zlý Taraba povie niečo zlé, tak sa z toho ideme rozplakať a budeme, z toho spravíme detský tábor, poplačeme si, zahráme na gitarách a budeme snívať o dúhovej planéte. Toto sú naozaj odtrhnuté veci, páni kolegovia, odtrhnuté veci. A pani ministerka Šimkovičová je naozaj z toho hľadiska vaším tŕňom v oku, pretože sa vás, opakujem, nebojí. Aj s Lukášom Machalom a ďalšími robia dobrú robotu na ministerstve kultúry, zachraňujú peniaze daňových poplatníkov, lebo ste ich vy rozkrádali. Vy a vaše mimovládky, vy a vaša chobotnica. Zachraňuje slovenskú kultúru, lebo ste ju prznili, ste tu podporovali rôzne nezmysly, ktoré sem idú z liberálnych kaviarní zo Západu a vy nemáte absolútne žiadnu sebareflexiu, len to chcete nasilu pretláčať do slovenskej reality bez toho, že by ste sa spýtali slovenských ľudí, či takéto niečo chcú. A navyše je tam aj tá obrovská miera nenávisti, ktorú šírite. Obrovská miera nenávisti a mne je veľmi ľúto, že cítim obrovské aj pokrytectvo, keď na jednej strane nadávate na každého, kto si dovolil kritizovať pani Čaputovú alebo ktorúkoľvek z vás, keď Tomáš Taraba vám nejakým spôsobom vysvetľoval problematiku, tak tu jedna z týchto vašich kolegýň, neviem teraz ktorá, kričala, že ako si dovoľujete takto povýšenecky hovoriť k ženám. A ako sa vy správate k Martine Šimkovičovej? Na to sa nepozriete? Alebo ako vaši kolegovia kedysi nadávali pani ministerke Tomanovej kvôli jej vzhľadu, to bolo v poriadku? Nikdy som nepočul, že by ste sa zastali pani Dominiky Cibulkovej, nikdy som nepočul, že by ste sa zastali nejakých iných žien, ktoré majú iný názor ako vy. Ale pokiaľ sa náhodou niekto politicky kriticky dotkne vašej Čaputovej alebo kohokoľvek z vás, tak je, samozrejme, oheň na streche. Pokrytectvo a faloš. To ste vy. Viete, možno posledná poznámka, to, akým spôsobom fungujete, má krásnu predlohu, ktorú napísal tuto pán podpredseda Národnej rady Michal Šimečka vo svojej štúdii pre Sorosovu Stredoeurópsku univerzitu ešte ako študent, kde krásne vysvetlil, že vy vlastne potrebujete najskôr ovládnuť kultúrno-mediálnu oblasť, potrebujete mať svoju chobotnicu rozlezenú v mimovládkach, potrebujete, samozrejme, financovanie zo zahraničia, aby ste mohli robiť režimové zmeny, majdany, farebné revolúcie. Keď je nejaký štát, ktorý je nepohodlný pre vaše centrá na Západe, pre Brusel, pre Washington alebo pre tých, ktorí vás platia, Nadácia otvorenej spoločnosti a tak ďalej, tak, samozrejme, máte zdroje a máte kádre na to, aby nejakým spôsobom mobilizovali ľudí na Slovensku, hlavne to musia byť, to pán Šimečka veľmi otvorene zdôrazňoval, to musia byť zo zámožných rodín, zo strednej vrstvy mladí ľudia z veľkých miest, ktorí sú prozápadní, iba takíto môžu byť. Bežný pracujúci človek nemá miesto z regiónu, pretože takých nenávidia. Tých treba potlačiť. A toto tu máte. Toto keď Šimečka písal pred tými niekoľkými rokmi, tak toto tu vyskladali, úplne jeden jak druhý cez kopirák. Zámožný zo stredných vrstiev, z veľkých miest, prozápadní, milujú liberalizmus, individualizmus a v prvom rade nenávidia Slovensko. A keď im z Ameriky prikážu, aby podporovali vojnu, tak by tam nie oni, tak by tam nahnali celý národ, oni by utekali ako prví, lebo nedokážu ani bojovať, majú akurát kelímky s lattečkami a to je celý ich boj. A toto je to, prečo vás ľudia naozaj nemajú na Slovensku radi a nikdy ich podporu nezískate. To, čo napísal pán Šimečka, je podľa môjho názoru škandál. Ja som presvedčený, že podpredseda parlamentu, ktorý obhajuje režimové zmeny, ktorý píše manuály, ako robiť režimové zmeny a štátne prevraty v suverénnych krajinách, ako de facto nerešpektovať národnú suverenitu ako hodnotu a vyzývať k tomu, že áno, zahraničie má právo platiť takýchto agentov, má právo posielať aj na to, aby školili týchto miestnych aktivistov, má právo podporovať tieto zmeny, no toto keby napísal hocijaký ruský politik a náhodou by dal nejakú štúdiu, tak by ste okamžite kričali, že to je hybridná hrozba, že to je terorista, že to je extrémista, treba ho zavrieť, ale keď to napíše Šimečka... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Šimečka, Michal, podpredseda NR SR Pán podpredseda, skúste k téme odvolávania ministerky kultúry. Blaha, Ľuboš, podpredseda NR SR ... Ja viem, že sa vám to nepáči, pán Šimečka, ale musíte si vypočuť pravdu a týka sa to tejto témy, ja som tú súvislosť vysvetlil (Reakcia z pléna.), že toto celé je naozaj jedna chobotnica, ktorá má svoju predlohu, a preto vám tak prekáža ministerka kultúry, lebo vám kazí túto chobotnicu, kazí vám túto hru. To, čo ste odporúčali vo svojej štúdii, pán Šimečka, budem o tom pokračovať, bolo to ovládnutie aj kultúrnej oblasti, aj mediálnej oblasti.
[10:40] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho
Dvanásť faktických poznámok. Ako prvý pán poslanec Pročko.
[10:41] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou
No tak toto bolo vystúpenie Blahu, ktorý kandiduje do Európskeho parlamentu. Blaha, som zvedavý, keď budeš predsedať, Blaha! Keď budeš predsedať a ja budem vystupovať a budem rozprávať od veci, tak ako si rozprával, Blaha, ty od veci, opováž sa ma zastaviť, Blaha! Počuješ?! Blaha. Opováž sa ma zastaviť! Opováž sa ma raz zastaviť, pretože si Šimečkovej nepovedal ani jedno slovo. Ani jedno slovo. A počuli ste, čo povedal?! Počuli ste?! Že my nevieme, čo je to báť sa o svoje deti! Tento sociopat diktátorský, už raz som mal s ním konflikt, keď urazil moju manželku a potom ako kvičiace prasa vzadu kvičal, ako kvičiace prasa, toto je on, uráža, uráža naše rodiny! A mám s tým naozaj teraz veľký problém, pretože sa rieši to, čo robia mojim deťom aj vďaka takýmto vystúpeniam, ako vystúpil tento sociopat Blaha! A zase by si zaslúžil po papuli, ale strašnú po papuli! Čo si to on dovoľuje?! Čo vie o mne?! O mojich deťoch, ako sa ja bojím o svoje deti?! Prašivý, odporný sociopat! A toto ste vy! Toto ste vy! Čo vystúpil k Šimkovičovej vo svojej, vo svojej diskusii?! Koľko mal k Šimkovičovej?! Celé to bolo odporné, nechutné. A takto šírite nenávisť! Takto šírite nenávisť. Je mi vás ľúto. Ja som hlboko presvedčený, že tak ako Šimečka toleroval, tak ako Šimečka toleroval teraz tie jeho odpornosti, a ja mu to pripomeniem, keď budem vystupovať v rozprave, a spomeniem, jeho spomeniem a jeho veci! Blaha, počuješ ma?! Opováž sa ma raz zastaviť! Raz, lebo si povedal, že sa bojíte vypočuť ten názor! Opováž sa ma raz zastaviť.
[10:41] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho
Pán poslanec Dubéci, nech sa páči.
[10:43] Martin Dubéci – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Pán podpredseda povedal, že spadneme zo stoličky a budeme ostro reagovať na všetko možné, čo povedal, ale viete, ja som si tak uvedomil, že to je vlastne úplne jedno. To je úplne jedno. Vlastne to, čo sa tu teraz stalo, bolo také akože krásne dramatické pásmo, pravicový populizmus level 2024 a taká súťaž medzi pánom Tarabom a Blahom, že kto to lepšie dá. Teda ja za mňa musím povedať, že pán Blaha to dal lepšie než pán Taraba, podľa mňa akože viac do toho išlo srdiečka, to treba zas povedať, neviem, Zora potom môže povedať viacej k tomu. Ale viete, že čo je na tomto naj, najsmutnejšie celé? Že to je úplne, úplne jedno, lebo pán Blaha, čo tu predvádzal, to on, on tomu neverí naozaj, však my tu aj niektorí z nás dlhšie poznáme pána Blahu, my si ho pamätáme, my vieme, aké knihy on číta, my vieme, na aké školy sa on snažil dostať, my vieme proste, aký, aký je to človek normálny, keď sa s ním bavíme. Viete a mne to aj bolo aj tak ľúto, lebo tu kolegovia tak kývali tak hlavou, že dobre, dobre vraví, dobre vraví. A mne to bolo až tak ľúto, lebo, kolegovia, ale on tomu neverí. On tomu naozaj neverí. Viete, že to, to bolo len, to je akože. Toto bolo normálne, že to bolo, že to bolo takí že ako džezmeni, keď idú na koncert a začnú tak džemovať a to bolo že meštiaci, bohaté rodiny, ja neviem, umelá inteligencia, ESET, to bolo, to bolo že to bolo v niečom akože naozaj krásne, ale, kolegovia, on tomu neverí, to je akože. On to robí kvôli tým číslam, jemu to funguje. Jemu keby vyhovovalo hovoriť o sedemdesiatich troch rodoch, Ľuboš Blaha bude prvý, ktorý tu bude hovoriť, že má byť sedemdesiattri rodov, má tu byť osemdesiatpäť záchodov. Ja vám to garantujem. A, kolegovia, takému človeku vy tu kývate hlavou. Však to je úplne jedno, čo on tu vraví. O čom je táto diskusia potom, kolegovia a kolegyne? A viete, o čom neni tá diskusia? O kultúre. Akože je 10.45 a o čom sa tu bavíme? O tom, že tu performujú vaši proste lídri kandidátok? Ani slovo o platoch v kultúre, ani slovo o infraštruktúre, ani slovo o tom, čo bolo v tom odôvodnení. Tak nech sa páči, komu tu ide o kult... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) (Potlesk.)
[10:43] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho
Pani poslankyňa Mesterová, nech sa páči.
[10:45] Zuzana Mesterová – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja som nemyslela, že vládna koalícia pojme odvolávanie ministerky kultúry tým, že tu bude prednášať divadelné etudy, ale zlepšujeme sa z kola na kolo, čakám, čo príde ďalej. Ale, pán Blaha, ja som z vás teda tiež zo stoličky ani nespadla a myslím, že ani nespadnem. Akože pekné vystúpenie, energické, ale myslím, že Fidel Castro by vás ani za asistenta nezobral. Niečo tomu chýbalo. Asi to skutočné presvedčenie o tom, lebo však vy ste aj na tie pochody niekedy prišiel, aj ste tak raz tam, raz tam, asi sa tiež tak nejak hľadáte, a to je v poriadku, lebo každý sa musí v živote nájsť. Len my sme tu dnes preto, lebo ministerka kultúry Slovenskej republiky evidentne neplní to, prečo je ministerka, a zatiaľ sme sa teda k tomu nedostali. A vlastne aj vaše vystúpenia len potvrdzujú to, že si neplní svoju úlohu, lebo vy asi nemáte čo obhajovať, keďže ju neobhajujete a viac sa venujete Progresívnemu Slovensku ako ministerke kultúry, a ja som trošku zmätená z toho, ale dúfam, že prídeme aj k podstate veci. Ďakujem.
[10:45] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho
Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Plaváková, nech sa páči.
[10:46] Lucia Plaváková – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem veľmi pekne za slovo. No áno, bolo to tu také divadelné predstavenie a zároveň ľudsky mimoriadne odporné toto celé bolo a veľmi ma mrzí, že teda naozaj aj tuto kolegovia z koalície tomu pritakávali a ešte zatlieskali. Vám naozaj nevadilo, čo tam odznelo? Lebo to bolo naozaj absolútne nechutné. Ja sa teda musím ohradiť voči tomu, že ma tam pán Blaha spomínal v kontexte toho, že ma naplo pri slovách ´slovenský ľud´, také slová som v mojom prejave ani nemala, takže ťažko ma mohlo z toho napnúť, čiže možno by si to mohol nejako usporiadať pán Blaha. Neviem, či to mal nejako teda takto dopredu pripravené a to očakával, alebo len potreboval niečo povedať, ale to je absolútne absurdné. A teda už sme tu mali divadelné predstavenie pána Tarabu, pána Blahu a tak možno by sme sa mohli dočkať aj vystúpenia pani ministerky kultúry alebo nie? Dobre, tešíme sa veľmi pekne. A tiež ma zaujalo, že teda najprv sme tu počuli o, tuším, o sedemdesiatich dvoch pohlaviach, teraz o sedemdesiatich šiestich, tak ja neviem, aspoň sa dohodnite na tom klamstve, ktoré neustále šírite, pretože to je úplne smiešne. A naozaj potom to vyznieva úplne absurdne, to, čo tu predvádzate, a vaše vyjadrenia o tom, ako sme sa odtrhli od reality, tak to ukazuje, kto je odtrhnutý od reality, ukazujú aj vaše hlasovania v tomto pléne. Pretože my sme tu predkladali napríklad návrh, ktorý mal pomôcť vdovám a vdovcom na základe ich petície, ľudí, ktorí to sami chceli. A ako hlasoval pán Blaha? Zdržal sa. Rovnako ako pri dvoch dňoch voľna pri spontánnom potrate, ktoré sme chceli zabezpečiť pre ženy, ktoré túto strašnú situáciu zažili. Ako hlasoval pán Blaha? Zdržal sa. Takže kto je tu odtrhnutý od reality a kto chce ľuďom pomáhať a kto tu chce šíriť len tieto bludy? (Potlesk.)
[10:46] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho
Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Kleinert, nech sa páči.
[10:48] Dana Kleinert – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Áno, ten pocit, keď v stand-upe skoro predbehol Taraba Blahu, tak to ihneď postavilo pána Blahu na nohy a predviedlo ho za pult a videli sme výsledok. Ja by som chcela dať ale na vedomie obyvateľkám a obyvateľom Slovenska, že pán Blaha si pomýlil prácu zodpovedného politika Národnej rady Slovenskej republiky s vytváraním si prostredia pre vlastné pohodlie, živobytie a politickej kariéry. Robil odjakživa politiku iba pre seba a ide to ako z učebnice. Keď pochopil, že tie najlepšie kšefty a moc nezíska účasťou na dúhovom pride, na ktorom kedysi bol a hrdil sa jeho podporou, tak prepol do SMER-u a úspešne zalovil vo vodách, kde funguje na ľudí klamstvo a naozaj otrasné hlúposti. Všetko, čo ste tu počuli, je neskutočný blud. Žiaľ, ak ste tomu niektorí uverili, vedzte, že tieto reči nie sú vo váš prospech, ale sú len a len v prospech pána Blahu a on to veľmi dobre vie. Má rád svoje pohodlie, teraz ho chce mať v Európskom parlamente a preto sme tu boli svedkami tohto stand-upu. Verím, že niekoho z vás mohol osloviť jeho prejav plný hnevu a akože podpory slovenského ľudu, pracujúcich. Verím, že mohol osloviť niekoho z vás, kto je unavený ťažkým životom a nevie, ako ďalej. Ale vedzte však, že ak by pánovi Blahovi naozaj záležalo na vás, na slovenskom ľude, tak by podporil naše návrhy zákonov, ktoré reálne riešia problémy ľudí, ako tu už spomínala pani Plaváková, vdovské dôchodky, finančnú pomoc rodinám s deťmi v predškolskom veku, možnosti prítomnosti rodiča pri dieťati v nemocnici a mnohé iné, ktoré cynicky šmahom ruky zmietli zo stola. V Progresívnom Slovensku si naše vlastenectvo nedáme ukradnúť takýmito rečami, nám ide naozaj o vec a zlepšenia života ľudí na Slovensku. No a v tejto chvíli dnes tu stojíme za kultúrnou obcou, ktorá je obeťou nekompetentnej ministerky Martiny Šimkovičovej. Takže poďme sa už rozprávať k veci. Ďakujem. (Potlesk.)
[10:48] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho
Ďakujem. Pani poslankyňa Števulová, nech sa páči. Môžem poprosiť zapnúť mikrofón pani poslankyni Števulovej?
[10:51] Zuzana Števulová – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem. Ja len krátko, pán podpredseda Blaha, vy a tento váš prejav, vy ste zosobnením dôvodovej správy, prečo tento parlament naďalej potrebuje výrokovú imunitu pre jeho členov a členky, pretože takú zbierku klamstiev a osobných urážok keby niekto povedal a nemal by túto imunitu, tak by ho podľa mňa prejednávali súdy. Však buďte odvážny, skúste toto celé povedať mimo parlamentu, tam, kde na vás tá výroková imunita nedosiahne, a uvidíme, že ako sa k tomu teda tie súdy postavia. Buďte odvážny. (Potlesk.)
[10:51] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho
Pán poslanec Mikloško, nech sa páči.
[10:51] František Mikloško – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Pán poslanec Blaha, vy ste cielene útočili na Progresívne Slovensko a všetky vaše kroky odôvodňujete tým, čo podľa vás oni predstavujú. Ale tým odvádzate pozornosť od podstaty tohto problému. Hovoríte o národnej kultúre, hovoríte napríklad o tom, že treba podporiť viac Maticu slovenskú. Ja od novembra ´89 sledujem Slovenské národné noviny. Slovenské národné noviny dávno pred tým, ako existovalo Progresívne Slovensko, rozoštvávali celú slovenskú spoločnosť a delili ich na dobrú, dobrých a zlých Slovákov. A toto je hlavný problém, že vy chcete pokračovať v tejto politike, ktorá tvorí genóm, že pod národnou kultúrou rozumiete deliť Slovákov na dobrých a zlých, a tým vytvárate proste stále nepriateľa, bez ktorého neviete žiť. Ale ja vás chcem upozorniť, že národná kultúra je čosi viac, že je to aj Dóm svätej Alžbety v Košiciach, sú to aj barokové stavby, je to aj Levoča a je to aj Madáč, a je to aj Munkácsy, aj všetci, ktorí tuná boli, a teda že kultúra je univerzálna. A upozorním vás, že kultúru sa nedá zničiť. Proste kultúra za komunizmu, keď bol tu útlak, dokázala žiť a vytvorili sa úžasné diela. Rád by som vás upozornil, že v novembri ´89 na tribúnach pri páde komunizmu stáli ľudia kultúry. Rád by som vás upozornil, že v ´98. pri páde mečiarizmu stáli ľudia kultúry. Čiže deliť Slovákov na dobrých a zlých a na tomto budovať národnú kultúru, vás čaká taký istý osud, ako komunistov v ´89., mečiarizmus v ´98. a teda je otázka času, kedy to bude stáť aj vás. (Potlesk.)
[10:51] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho
Ďakujem pekne. Pán poslanec Hajko, nech sa páči.
[10:53] Jozef Hajko – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Reakcia k vystúpeniu pána Blahu, ja som tu už dve hodiny, čakám na úvodné vystúpenie za KDH, aby sme sa venovali téme, tak dúfam, že sa dočkám. No pán Blaha sa rozhodol moralizovať a moralizovať veľmi hrubým spôsobom. Takže ja mu chcem, aký, aký požičaj, taký vráť. Ja ho chcem vyzvať, keď moralizuje, aby sa najskôr pozrel na seba. Pozrite sa, mám tu pred sebou kampaň pána Blahu pred eurovoľbami, mrzí ma, že odišiel, a viete, ako sa volá kampaň? CHE GUEVARA TOUR, CHE GUEVARA TOUR. A bude v Rimavskej Sobote, Zvolene, Bratislave, Handlovej, Michalovciach, Prešove, Sobranciach, Bardejove, Dargove, Nová Ves nad Žitavou a v Šuranoch. Máme tu dve desaťročia zákon o protiprávnosti a zločinnosti komunistického režimu. Pána Blahu stíha NAKA. Pokiaľ viem, zatiaľ som nedostal informáciu do uší, že by sa niečo, že by sa niečo zastavilo. Pretože máme to aj v Trestnom zákone. Šíriť, šíriť komunistický a vôbec totalitný režim, šíriť, šíriť ako tieto, tieto myšlienky, je u nás trestné. Takže aké právo má pán Blaha tu moralizovať a posudzovať iných ľudí? Samozrejme, že môžeme, môžeme ísť na, na tento spôsob diskusie, ale v prvom rade sa pozrime na seba. Mňa úžasne mrzí, že podpredseda parlamentu, podpredseda parlamentu nerešpektuje naše vlastné zákony, ktoré tu máme tri desaťročia, a napáda ľudí, naľavo, napravo napáda ľudí, akoby on bol ten najmúdrejší. Pritom nevie sa pozrieť, nevie sa pozrieť do našich zákonov a nevie z toho vyvodiť dôsledky. Pán Blaha už dávno nemal byť podpredsedom parlamentu. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
[10:55] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho
Ďakujem. Pani poslankyňa Holečková, nech sa páči.
[11:01] Martina Holečková – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem veľmi pekne. Pán Blaha, kultúra je napríklad aj to, že keď hrá hymna Európskej únie, tak človek nemá ruky vo vreckách, tak ako ste ich mali vy, včera. Kultúra je napríklad aj to, že neglorifikujeme tu masového vraha, tak ako spomínal môj predrečník a neorganizujeme po celom Slovensku CHE GUEVARA TOUR. Nemali by ste organizovať Jánošíkovu tour, keď hovoríte o tom, že kultúra má byť národná? Pán Blaha, kultúra je aj napríklad to, že podporujeme menšiny, a veď koniec koncov, vy ako návštevník dúhových pochodov to dobre viete, len momentálne to vašim voličom nevyhovuje, tak sa tvárite, že toto už nie je súčasťou vašej politiky. A najviac ma zaujalo to, ako poviete, že my máme drzosť a navážame sa do pani ministerky ako do ženy. Vy, ktorý ste huckal dav proti prezidentke Čaputovej na tribúne? Vy poviete, že my sa tu navážame do pani ministerky, keď hovoríme o jej nekompetentnosti a neodbornosti? A že sa nebojíme o deti, že vás fakt hanba už nefacká, keď tu poslanci a poslankyne denne čelia útokom, verbálnym, neverbálnym. Dokedy ešte chcete rozoštvávať spoločnosť, pán Blaha, sa mi aspoň pozrite do očí, keď s vami hovorím, a netvárte sa, že ma nepočujete! Vy ste politik Národnej rady a máte predkladať zákony, ktoré pomáhajú ľuďom. Čo ste v tomto parlamente predložili na pomoc ľuďom okrem toho, ako šírite tú nenávisť. To je celá vaša vizitka tohto polročného pôsobenia v tomto parlamente. (Potlesk.)
[11:01] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho
Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Jurík, nech sa páči.
[11:01] Beáta Jurík – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem za slovo. Pán kolegynko Blaha, kandidát do zlého Bruselu a hanba ľavice. Ja, len, že nielen fajčenie, ale aj nenávisť škodí zdraviu. Ďakujem. (Potlesk.)
[11:01] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho
Pán poslanec Hazucha, nech sa páči.
[11:01] Ivan Hazucha – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Napriek zdrvujúcej kritike, ktorá zaznela predo mnou, ďakujem pekne, Ľuboš, za to, čo si predniesol. V mnohom si mi hovoril z duše a verím, že mnohým, mnohým ľuďom si hovoril z duše. Ešte raz ďakujem. (Potlesk.)
[11:01] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho
Pani poslankyňa Škopová, nech sa páči.
[11:01] Anežka Škopová – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem za slovo. Pán Blaha, počúvala som tu od vás rôzne slová o LGBT komunite, ja sama mám konzervatívnejšie názory, ale musím reagovať, pretože vy ste asi taký autentický bojovník proti LGBT, ako je váš predseda demokrat. Dovolím si preto citovať vaše slová, pán Blaha: "Rovnosť, sloboda a láska, to sú základné sociálnodemokratické hodnoty. Myslím, že spoločnosť je už nastavená tak, že by tu mohli byť nejaké ústupky voči gejom a lesbičkám, ale na manželstvá sme ešte nedorástli. Ja osobne som s nimi nemal problém." Toto ste povedali vy na pochode PRIDE, na ktorom ste sa zúčastnili v roku 2014. Môžem pokračovať ďalšou citáciou z článku, ktorý vyšiel v roku 2015: "Poslanec SMER-u SD Ľuboš Blaha, chce presadiť, aby všetci, ktorí žijú v spoločnej domácnosti, mali možnosť nahliadať do svojich zdravotných dokumentácií alebo mohli po sebe dediť," takže asi toľko ku vašej konzistentnosti a autentickosti. Ďakujem.
[11:01] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho
Ďakujem. Pán podpredseda Blaha s reakciou na faktické.
[11:01] Ľuboš Blaha – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem veľmi pekne, pani kolegynky, páni kolegovia, prakticky jediná faktická poznámka, ktorá mala nejaký zmysel a bola zmysluplná, bola od pána poslanca Hazuchu, tomu osobitne ďakujem. (Smiech.) Takže, myslím si, že reagovať na vás, nemá zmysel. Naozaj, opäť pubertálne, infantilné, bez akejkoľvek, bez akejkoľvek argumentačnej bázy. Ale veľmi ma zaujala pani Holečková, to bolo mimoriadne vtipné, keď hovorila o mne pani kolegynka, ktorá tu robí reklamu Denníku N, denníku SME, čo je, mimochodom, v rozpore s rokovacím poriadkom a pravdepodobne budete, prídete o ročný plat, ale vy to robíte ešte ako kádeháčka, že liberálnym plátkom, ktoré obhajujú dúhovú agendu, vy robíte naozaj agendu, prepáčte, vy ste veľmi popletení v tom KDH a čudujem sa, že teraz sa zastávate progresívcov, lebo zase len ukazujete, že ste len dúhovou pobočkou Progresívneho Slovenska. Špeciálne chcem poďakovať tým, ktorí robili reklamu môjmu CHE GUEVARA TOUR, naozaj je pravda, budem v Rimavskej Sobote, budem vo Zvolene, budem v Sobranciach, budem v Bardejove, v Handlovej, po celom Slovensku a budem rozdávať aj svoju knižku 15 kusov. Nadväzujem na pani kolegynku, ktorá mi robila reklamu, a ja jej veľmi pekne ďakujem, ja to iba rozširujem. A, pán Pročko, neziapte prosím, už tu prestaňte, správate sa naozaj ako orangutan. Čiže CHE GUEVARA, moja knižka, ľudia, tešte sa, moja CHE GUEVARA TOUR bude veľká, Venceremos, ďakujem pekne. (Potlesk.)
[11:01] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho
Ďakujem pekne. Ako ďalší písomne prihlásený do rozpravy za klub KDH, pán poslanec Hajko, nech sa páči. (Ruch v sále.)
[11:01] Jozef Hajko – Vystúpenie v rozprave
Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené poslankyne, vážení poslanci, konečne ideme k veci rozprávať, a máme tu na programe jeden vážny bod, je to odvolávanie člena vlády, tak poďme sa mu ozaj skutočne povenovať. KDH už pri vytvorení súčasnej vlády upozorňovala na to, že v osobe ministerky kultúry máme dočinenia s osobou, ktorá sa výrazným podielom zaslúžila o etablovanie takzvanej dezinformačnej scény. V prípade rezortu kultúry, ktorý má v gescii celé mediálne prostredie, tak môžem pokojne na túto situáciu aplikovať príslovie Cap sa stal záhradníkom . Aj napriek tomu, že svoju funkciu vykonáva niekoľko mesiacov, svojimi príspevkami neprestáva napĺňať priestor dezinformačnej súkromnej televízie TV Slovan, čím len potvrdzuje obavy z toho, že z rezortu, ktorý má verejný priestor chrániť pred dezinformáciami, sa postupne môže stať naopak priestor, ktorý umožní dezinformáciám dostať sa do prostredia verejnej akceptácie, a tomuto trendu prispôsobiť aj verejné, či verejnoprávne inštitúcie. Dôkazom tohto trendu sú aj posledné výstupy generálneho tajomníka služobného úradu ministerstva kultúry Lukáša Machalu o plochosti Zeme. Však všetci o tom vieme. Či pátranie mediálneho partnera ministerky v spomínanej súkromnej televízii, tiež poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, po príčinách Chemtrails, teda v skutočnosti kondenzačných stopách na oblohe po lietadlách. Sám som vyzýval pána Machalu, nepísaného predstaviteľa č. 2 na ministerstve kultúry, aby odstúpil zo svojej pozície, lebo nerobí hanbu len sebe, ministerke kultúry, Slovenskej národnej strane, ale aj celej spoločnosti. Tvrdenia pána Machalu ministerka nijako neuviedla na pravú mieru. Môžeme teda dedukovať, že s nimi nemá problém. O jeho odvolaní nebolo ani reči. Nie, toto mlčanie nemienime akceptovať, nemienime ho akceptovať. Keď žiak v základnej škole odpovie na hodine fyziky, že Zem je plochá a dostane päťku. Vo vysokej politike podľa receptu súčasnej vlády, má si takýto človek zaslúžiť ministerskú stoličku, či druhý najvyšší post na ministerstve? Pani ministerka, za toto si rovnako zaslúžite päťku, teda známku nedostatočná, za ktorú sa na školách prepadáva. Aj preto sa KDH pridáva k vášmu odvolaniu. Ďalším dôvodom je spôsob politiky takzvaných našich ľudí, ktorí sa snažíte vniesť do praxe nie ukázaním odborne vhodnejších kandidátov na obsadenie riaditeľských pozícií, ako sú tí súčasní, ale účelovou zmenou zákonov, či relevatizovaním výberových konaní ako podmienku výberu najvhodnejšieho kandidáta. Tam, kde sa to dalo, ste to urobili takmer hneď. Mám na mysli Kunsthalle či Bibianu. V jednom prípade bez náhrady, v druhom prípade ste do riadenia rešpektovanej medzinárodnej inštitúcie dali svoju kamarátku bez akýchkoľvek skúseností. Tým ste nám ukázali, ako to bude fungovať aj v iných organizáciách, múzeách a galériách, vo Fonde na podporu umenia, či Slovenskej televízie a rozhlase, ako sa má po novom volať verejnoprávne médium. Za svojím cieľom idete doslova cez mŕtvoly, za ktoré môžeme považovať štandardný legislatívny proces, ktorý ste zlikvidovali účelovými skrátenými konaniami, či nastrčenými zákonmi cez poslancov bez riadneho medzirezortného pripomienkového konania. Dokonca sa neštítite zarezať a zlikvidovať fungujúcu verejnoprávnu inštitúciu Rozhlas a televíziu Slovenska, zákonom, ktorý je na 95 % totožný so súčasným len z toho dôvodu, že si chcete do vedenia dosadiť svojich ľudí. Podobné je to vo Fonde na podporu umenia, ktorý chcete drzo zoštátniť a podradiť znovu politike našich ľudí. Chcete zvýšiť objem poskytovaných prostriedkov o 10 miliónov eur a to na činnosť, čo by bolo chvályhodné, avšak za predpokladu, že by boli nastavené transparentné podmienky ich prerozdeľovania. Ak sa však tieto peniaze majú dostať do rúk nositeľov vašich zámerov, môžeme ich pokojne pokladať za prostriedky na uplácanie samospráv a odmeňovanie poslušných starostov vládnej moci, ktorým prispejete na renováciu zariadení. Pani ministerka, nebudem tu opakovať, čo sa dialo okolo zmeny zákona o Fonde na podporu umenia. Koľko sme už o tom rokovali, či už v kultúrnom výbore, alebo priamo tu v pléne. A koľko tam bolo zmien pôvodných návrhov a čo zmena, to k horšiemu. Takúto prelomovú zmenu zákona ste ponechali na poslancov, hlavne na šéfa kultúrneho výboru. Nezbavíte sa však ani kúska zodpovednosti za nový hulvátsky zákon. Včera ste osobne prelomili legislatívny proces a len aby ste umožnili dokonať dielo ovládnutia fondu Slovenskou národnou stranou. Budúci týždeň máme rokovať o zákone, ktorý zruší RTVS a nahradí ju úplne novou inštitúciou. Toto je už návrh zákona rovno z vašej dielne, ministerskej dielne. Keďže sa vám, či vašej materskej politickej strane nepodarilo osedlať verejnoprávnu inštitúciu napriek tomu, že ste sa ju najskôr pokúšali rozdeliť, potom ste jej siahli na rozpočet, idete na to najtvrdším štýlom, že ju zlikvidujete, a potom znovu vzkriesite na váš obraz. Verejnoprávnosť RTVS vás nezaujíma, ani nemôže, lebo si z nej chcete vytvoriť vlastnú agentúru, ktorá bude vysielať to, čo sa vám hodí. Tým sa vraciame do 90-tych rokov, ba ešte do hlbšej minulosti, keď inštitúcia platená z prostriedkov nás všetkých, slúžila straníckej politike. Tu na pôde Národnej rady spomeniem ešte jeden fond spadajúci pod ministerstvo kultúry Obnovme si svoj dom . Tento program je zameraný na podporu projektov systematického prístupu k ochrane národných kultúrnych pamiatok na Slovensku. Sme v polovici mája, polovici mája, po iné roky bývala v tomto čase podpísaná aj tisícka projektov na podporu ochrany pamiatok na Slovensku. Aká je situácia dnes? Z 10 miliónov eur zatiaľ nie je rozdelené nič, na ministerstve spia. Ak by komisie zasadli hneď teraz, vyhodnotenie projektov môžeme očakávať niekedy koncom júla. Dajú sa takéto prostriedky potom vyčerpať? Veď si len predstavte nejaký projekt z perly nášho kultúrneho dedičstva v Banskej Štiavnici. Tam sa mráz objaví niekedy už v septembri, čo pre murárske práce v exteriéroch znamená stop. Za pár týždňov toho veľa nevykonáte a je možné, že peniaze nenávratne vrátite štátu. To môže byť realita Banskej Štiavnice. Máte plné ústa národnej kultúry, nepotrebovali sme počuť slová, chceli sme vidieť činy. Aké sú v prípade programu Obnovme si svoj dom ? Toto už je funkčné zlyhanie ministerstva pod vašim vedením. Alebo že by išlo o zámer naťahovať čas, a potom rozdeliť balík pre vyvolených? Neviem, ani jedna z týchto možností nie je dobrá. Za tieto veci si tiež, pani ministerka, zaslúžite nedostatočnú. A je tu ďalší dôvod, prečo sa KDH pridáva k vášmu odvolaniu. Ani jedným slovom som zatiaľ nespomenul ideové, či ideologické otázky, ktoré vám ako predstaviteľke Slovenskej národnej strany často vkladajú do zámerov aj veriaci občania. Chcem poprosiť všetkých, poprosiť všetkých, ktorí sa konaním, za konaním ministerky chceli hľadať nejaký kresťanský naratív, aby tak prestali. Ak sme mali v minulosti dočinenia s progresívno-liberálnym chápaním riadenia rezortu kultúry, toto, s čím máme dočinenia teraz, je prístup populisticko-nacionálny. Teda to isté, len v obrátenom garde. Spoločné tým dvom krajnostiam je podriadenie kultúry mocensko-politickým zámerom jednej strany. Zneužíva sa zmena právneho prostredia štátu, kde sa z nezávislej entity, ktorá prechádza naprieč všetkými oblasťami verejného života, ktorá ma hľadať a kultivovať trvalé hodnotové modely spoločnosti, čím kultúra má byť, stáva slúžka štátnej moci. A to so všetkými neblahými dôsledkami, ktoré môžeme sledovať v iných prípadoch v našej histórii. A toto je ďalší z dôvodov, prečo sa pripájame k vášmu odvolávaniu a dávame vám päťku. A tá posledná päťka to sú zahraničné aktivity. Prišlo to z vášho ministerstva, že ste zrušili zákaz spolupráce v kultúre s Ruskom a Bieloruskom. Toto už je zasahovanie do zahraničnej politiky a veľmi vážne, pretože je jasné, na ktorej strane stojí Slovensko, je proti ruskej agresii a týmto spôsobom to spochybňujete. Ako byť na mieste prezidenta, ministra zahraničných vecí, ale aj predsedu vlády veľmi ťažko by sa mi možno vysvetľovalo, že vlastne aký je postoj Slovenska. Kto je agresor a kto sa bráni. Pani ministerka, pred troma mesiacmi sme sa tu hojne zaoberali násilnou novelou Trestných zákonov. KDH sme si vtedy povedali, dajme pani Šimkovičovej ešte šancu. Už je to preč. Uviedol som niekoľko dôležitých bodov, postojov, ktoré vás diskvalifikujú. KDH bude hlasovať za vaše odvolanie. Ďakujem za pozornosť.
[11:24] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho
Na vaše vystúpenie, pán poslanec, evidujem šesť faktických poznámok. Ako prvý sa prihlásil pán poslanec Jozef Pročko. Nech sa páči.
[11:24] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Pán Hajko, ja s vami súhlasím v každom jednom bode, v každom jednom bode. Nebudem to tu opakovať, ale ja sa vás pýtam ako človeka. Tuná hovoríte naozaj fakty, ja si vás všímam aj na našom výbore, ale potom prečo v zákulisí KDH robí niečo úplne iné? Ja si neviem predstaviť, že by som si sadol s niekým, kto o mne rozpráva, že som také veci, ako tu dnes porozprávali o vás KDH-koch a vy si s nimi sadnete, ste s nimi kamaráti, dokonca mi prišla jedna taká smska, chodíte s nimi na pivo, s ľuďmi, ktorí vám tu nadávajú. Ja tomu nerozumiem, ja tomu nerozumiem. Ja keď viem, čo je Blaha, ja keď viem, kto je Šimkovičová, ja keď viem, kto je Fico, kto je Pellegrini, tak si s nimi nesadnem! Nesadnem si s nimi a zvlášť po tom, čo vám robia tu v pléne, ako si s vami, ako čo z vás robia. Čiže toto je ten princíp. Absolútne tu s vami súhlasím. To je jedno, ale potom v zákulisí? Ja keď vidím, ja keď som videl aj dnes Huliaka, ako veselo diskutuje vzadu tuto v bufete s vašimi členmi, mne, ja hovorím, to čo je? To je iná politika, ako je politika tu v sále? A k tomu viete, pani Šimkovičová je človek, ktorý dostal zrazu moc, a to je presne ako Huliak. Oni dostali moc a oni tú moc zneužívajú, oni si robia, oni si myslia, že toto je to správne, keď si budem robiť svoje osobné veci. A presne, presne ste to popísali, takže ja vás chcem poprosiť, pán Hajko, skúste aj vo vašom klube, ale to hovorím ako, ako váš opozičný priateľ, skúste vo vašom klube poprosiť tých ľudí, nech, nech to, čo tu je v sále a to, čo rozprávajú v sále, nech tak konajú aj v ďalšom živote. Ďakujem veľmi pekne.
[11:24] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho
Pán poslanec Richard Glück? Nie je prítomný. Pani poslankyňa Martina Holečková.
[11:24] Martina Holečková – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem veľmi pekne. Musím povedať tak ako môj kolega, že pani ministerka Šimkovičová je naozaj nekompetentná a na nesprávnom mieste. Namiesto zlepšovania a zveľaďovania kultúry šíri nenávisť a útočí na všetkých, ktorí si s ňou dovolia nesúhlasiť, alebo nespadajú do jej videnia sveta. Útočí na ľudí aj podľa ich orientácie, ponižuje ich, odopiera im právo na finančnú podporu z verejných zdrojov a ja som presvedčená, že jediným kritériom na prideľovanie dotácií musí byť kvalita a nie to, či sa vám páčia niekoho názory, alebo príslušnosť k nejakej minoritnej skupine. Len človek nekompetentný a zbabelý sa môže pokúšať o bezhlavé prevzatie moci v RTVS. Len človek nekompetentný a zbabelý sa môže pokúšať umlčať mimovládky, len človek nekompetentný a zbabelý môže v oblasti kultúry spolupracovať s Ruskom a Bieloruskom. Čo sa od nich, pani ministerka, chcete naučiť? Ako efektívnejšie rozbiť občiansku spoločnosť? Ako prevziať verejnoprávnu televíziu? Pani ministerka, kultúra nemá byť slovenská a žiadna iná, kultúra má byť v prvom rade kultúrna. No vy svojou nekultúrnosťou a inklinovaním k dezinformáciám a hoaxom slovenskú kultúru len ničíte. Je to snáď len zlý sen a každý zlý sen raz skončí a aj pôsobenie pani Šimkovičovej na ministerstve kultúry sa raz skončí. Jej nekompetentnosť a zbabelosť sú ohraničené maximálne volebným obdobím, ale kultúra hranice nemá. Kultúra tu bude aj vtedy, keď si na pôsobenie pani Šimkovičovej na ministerstve kultúry budeme pamätať už len ako na zlý vtip. Vyzývam celú kultúrnu obec, aby vytrvali v tom, čo robia, my vytrváme ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
[11:24] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho
Pán poslanec Ivan Hazucha.
[11:24] Ivan Hazucha – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem pekne. Pán poslanec, spomenuli ste, že STV-čku chceme alebo STV-čko chceme pripraviť o verejnoprávnosť. Môj pohľad na STV dnešnej doby, ale, ale i rokov predchádzajúcich, povedal by som, že už aj od našej poslednej vlády je, že STV, ale, žiaľ, aj Slovenský rozhlas, nielen televízia už dávno stratili právo byť nazývané verejnoprávne a nezávislé médium. To, že chceme zmenu v STV, verím, že to bude návrat, práve návrat k verejnoprávnosti, nezávislosti a vyváženosti. Posledným prípadom je aj vysielanie STV-čka 8. mája pred dvomi dňami v Deň víťazstva nad fašizmom a naratív, aký podsúva cez svojich redaktorov k pohľadu aj na druhú svetovú vojnu, aj na sviatok oslobodenia. Podobne je to aj pri iných významných udalostiach v našom štáte. Takže verím, že sa trošičku to kormidlo otočí. Ďakujem pekne.
[11:24] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho
Pán poslanec František Mikloško.
[11:24] František Mikloško – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Pán poslanec Hajko, ty si formálne hovoril za klub, ale ty si hovoril za klub aj ideovo, myšlienkovo. Práve pri tvojom pokojnom, ale faktickom prejave som si uvedomil, že tuná, tuná ide vlastne o zápas, o tvár krajiny, zápas o tvár tejto krajiny. Môžeme si položiť otázku, ako môže jedna malá strana, ktorá je vo vláde, alebo ako môže jeden, dvaja ľudia alebo piati ľudia meniť tvár krajiny? No môžu, pokiaľ vládna väčšina ich kryje a podporuje. Čiže teraz ak zápasíme o tvár tejto krajiny, tak hovoríme o zodpovednosti všetkých, ktorí sa zúčastňujú na týchto zákonoch, a ktorí sa tomu vyjadria a ktorí zostanú takto aj zapísaní. Som veľmi rád, že si vyjadril postoj Kresťanskodemokratického hnutia, ktoré od novembra ´89 tu zápasí o kultúrne európske Slovensko.
[11:24] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho
Pani poslankyňa Dana Kleinert.
[11:24] Dana Kleinert – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem pekne. Pán Hajko, ja by som chcela na vás zareagovať. Ďakujem vám teda najprv za zhrnutie niektorých argumentov, kde sa jasne ukazuje, ako nekvalifikovane pracuje pani Martina Šimkovičová v pozícii ministerky, ale ja by som vás chcela poprosiť, aby sme si spolu možno sadli a porozprávali sa o jednej veci, v ktorej si dovolím s vami nesúhlasiť. Už som vás to počula druhýkrát povedať a je to niečo v duchu, že teda tu boli nejaké liberálno-progresívne vedenia minulých ministerstiev kultúry alebo proste nejaké vybrané projekty, a proste v tomto duchu niečo. A ja by som chcela povedať, že my sme nikdy teda nemali ministra alebo ministerku kultúry, ale teda zároveň je dôležité sprízvukovať to, že my ako Progresívne Slovensko hájac tu napríklad Fond pre umenie, vždy hovorili, že v tejto chvíli my neriešime nejaké estetické preferencie alebo nejaké, že budeme hovoriť konkrétne o projektoch, o ktorých si myslíme, že by mali byť vybrané. My, my tu hovoríme o tom, aby inštitúcie, ktoré sa táto ministerka so svojou suitou snaží zbúrať, aby tie inštitúcie pracovali ako naďalej čo najtransparentnejšie a najodbornejšie, a to je vlastne pre nás dôležité a naozaj sme neriešili žiadne nejak takéto akoby, v úvodzovkách, ideologické zápasy. Čiže ja by som vás len teda chcela poprosiť, aby sme si toto možnože nejako vyjasnili a išli spoločne ďalej. Ďakujem.
[11:24] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho
Pani poslankyňa Mária Kolíková.
[11:24] Mária Kolíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec. Ja by som vypichla jednu vec, na ktorú ste upozornili, lebo asi s jednou vecou sa môžme zhodnúť s pani ministerkou, je, že treba obnovovať kultúrne pamiatky. No ale potom v čom sa jednoznačne ukazuje jej neodbornosť, je, že nebola schopná doteraz vyhodnotiť projekty výziev programu ministerstva kultúry Obnovme si svoj dom. Ja k tomu budem hovoriť viac. Je tam ohrozených 22 miliónov eur, toto sa ešte nestalo, aby takto meškal tento program, to znamená, je zjavné, že aj tam, kde teda pani ministerka tvrdí, že má prioritu, tak nie je schopná a spôsobilá robiť veci riadne a včas. Takže je zrejmé, že aspoň teda tam, kde sa rozhodla, že tú prioritu svoju má, tak by bolo dobré, aby tomu venovala svoj čas a energiu. Ale sa tak nedeje, takže potom je otázka, že ako máme vlastne vyhodnotiť tú jej odbornosť, keď chceme byť akokoľvek láskaví a budeme sa sústrediť len na to, čo sama považuje za dôležité. No ale ani tam je jasné, že sa jej teda nedarí. Toľko zatiaľ. Ďakujem pekne.
[11:24] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho
Pán poslanec Jozef Hajko.
[11:24] Jozef Hajko – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem, kolegovia, za poznámky. K pánovi Pročkovi. No, pán Pročko, keby sme tu prestali diskutovať, tak už môžeme ísť na barikády a bojovať proti sebe kameňmi alebo čím. Ja si myslím, že ak sa aj podarí naše úsilie a pani ministerka bude odvolaná, tak Slovenská národná strana bude mať právo na tento post a my musíme ísť ďalej. Jednoducho tak, tak sa, to je politika. Čo sa týka pána Hazuchu, ja chodím na zasadnutie Rady RTVS. Máme inštitúciu, ktorá kontroluje tú verejnoprávnu televíziu a vidím, ako ju vedie aj šéf, dá sa tam, dajú sa tam, chodia tam pripomienky na prácu RTVS, je na to priestor, ak toho priestoru je málo, nech sa páči, zmeňme zákon, dajme jej väčšie právomoci, ale nie je dôvod na, aby sme rušili, rušili jednu inštitúciu a nahrádzali ju druhou. Myslím si, že rada ak potrebuje posilniť, tak nech sa posilní, dokáže ustrážiť verejnoprávnosť vysielania. Ja mám tiež veľa kritických poznámok k práci RTVS, aj som tam pracoval, takže mohol by som o nich hovoriť. Áno, to čo povedal kolega Ferko Mikloško, je úplná pravda. Ja mám, ja mám pocit, že stojíme určite na nejakej hrane, on menoval dva míľniky, myslím si, že sme sa niekam dostali na nejakú hranu a ak, ak teda túto hranu nejakým spôsobom prekročíme, tak sa dostaneme do veľmi nepríjemnej situácie. Ja uznávam ministerstvu kultúry, že má hľadieť na peniaze, ktoré, ktoré spravuje, hej? Má na to právo, ale musí to robiť spôsobom takým, ktorý je pre spoločnosť prijateľný a nie tým, že pre jednu politickú stranu si sprivatizuje celé ministerstvo. A ku kolegyni Kleinert, áno, môžeme o tom diskutovať a boli to skutočne excesy v minulosti, čo sa týka pridelenia niektorých, niektorých projektov. Ja som za to, aby tie projekty boli podporované na vyváženie a na základe kvality.
[11:24] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho
Za klub SaS sa do rozpravy prihlásila pani poslankyňa Mária Kolíková. Nech sa páči, máte slovo.
[11:24] Mária Kolíková – Vystúpenie v rozprave
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. Po úvodnom slove navrhovateľky za klub Progresívneho Slovenska ku tomuto návrhu sme sa pripojili ako Sloboda a solidarita, uplynul už nejaký čas a medzitým sme si vypočuli tu rôzne prejavy a naozaj veľmi emocionálne, ktoré išli mimo toho, o čom je daný návrh. Tak ja si dovolím vrátiť sa k tomu návrhu a zopár prešľapov pani ministerky si pripomenúť, lebo si myslím, že je na mieste, je čas, je pol dvanástej, od deviatej už ubehol nejaký čas, a ja rozumiem, že tým vstupom, ktoré tu zazneli, či už od pána podpredsedu Blahu, ale aj od pána podpredsedu Danka, osobitne od ministra Tarabu, vôbec neboli k veci, ale boli len o tom, aby sme zabudli akoby, k čomu sme sa tu vlastne stretli a prečo vyzývame pani ministerku, aby odstúpila. A keďže k tomu zatiaľ nedošlo, tak sme podali návrh na jej odvolanie. Ja si dovolím zopár prešľapov a myslím si, že je dôležité, si ich zopár opätovne pomenovať. Hneď v úvode svojho pôsobenia pani ministerka poslala list českému kolegovi ministrovi kultúry Martinovi Baxovi, ktorý nemal hlavu ani pätu. Rovnako hneď v úvode jej mandátu súhlasila s nevpustením novinárov z Denníka N, Aktualít a SME na tlačovú besedu SNS. To určite ako osobitne ministerka kultúry by mala mať vzťah k slobode prejavu a prístupe k informáciám. Ako sama sa k tomu hlási a toto je jednoznačné popretie pochopenia jej úlohy na tejto pozícii. Úvodný výrok ministerky znel: Kultúra slovenského ľudu má byť slovenská a žiadna iná . No ja by som chcela vidieť toho Slováka, ktorý by našiel, že vo svojich, medzi svojimi predkami nemá nikoho iného ako len Slováka. Ja by som chcela naozaj takú slovenskú rodinu vidieť, chcela by som vidieť jedného Slováka, ktorý žiadneho iného predka nemá. Takže ja by som chcela vidieť vlastne tú kultúru a neviem, pre koho vlastne by bola, keby sa teda opierala iba čisto o slovenské korene, lebo takú ani nemáme. Ministerka dala peniaze, ktoré mali byť využité na boj proti dezinformáciám na opravu strechy Slovenskej filharmónie. Veď v poriadku, nech sa páči, obnovujme kultúrne pamiatky. Ja sa k tomu vrátim, ale zjavne aj tam, kde teda si vybrala túto prioritu, tak nevie ju zrealizovať a tento celý program je oneskorený. Boj proti dezinformáciám, kde inde by mal byť oňho naozaj úprimný zápas ako na ministerstve kultúry, kde by mal byť boj o pravdu? Kde je ten boj o pravdu? Ale rozumiem, keď pani ministerka s pánom poslancom Kotlárom má svoj vlastný kanál, ktorý potvrdzuje hoaxy a neoverené informácie naozaj hrubého charakteru, tak zjavne nemá záujem o žiadny boj, o pravdu a dezinformáciám osobitne chce dať plný priebeh. Ministerke Šimkovičovej prekážal obraz Andreja Dúbravského, na ktorom sa objímajú dvaja muži, ktorý bol vystavený v Slovenskom rozhlase. Veď, samozrejme, je tu priestor, aby sa rozhodla, aký obraz má vo svojej kancelárii, obrazy na ministerstve kultúry prípadne. Ale prečo v inej inštitúcii? Prečo zasahovať do slobody inej inštitúcie pri kultúre? Ministerka kultúry ešte v decembri moderovala a propagovala, a treba to nazvať pravým menom konšpirátorskú internetovú televíziu Slovan napriek tomu, že je tu zjavne, bol tu konflikt záujmov. Teraz tam vystupuje akože ako hosť, ale zjavne tiež tu si pomýlila svoju rolu. Veď nemusela byť ministerkou kultúry. Ministerstvo kultúry na oficiálnom profile na Facebooku vyzývalo, aby napísali, či by malo finančne podporiť obnovu pamiatok, alebo LGBTI akcie. Následne, keď k tomu dostalo množstvo príspevkov, ministerstvo kultúry odstránilo všetky príspevky na facebookovej stránke s tvrdením, že facebooková stránka je permanentne v stave kybernetického ohrozenia. Treba si pripomenúť tiež kontroverzný zákon o galériách a múzeách, a vôbec máme tu teraz vlastne taký nešvár, že návrhy zákonov, ktoré sa týkajú rezortu kultúry namiesto toho, aby išli riadnym legislatívnym procesom, tak nám tu prichádzajú v podaní pána poslanca Michelka. Nebolo to inak, samozrejme, ani pri zrušení výberových konaní vo verejnoprávnych inštitúciách v koho podaní? Pani ministerky kultúry v rámci jej rezortu. Ministerka kultúry obnovila kultúrnu spoluprácu s Ruskom a Bieloruskom. Isteže asi v rámci slobody prejavu a osobitne asi tolerancii k ruskému agresorovi. Neviem, ako to mám inak chápať. A treba si potom, samozrejme, pripomenúť celý návrh novely o zmene RTVS, čo nie je novela o zmene RTVS, čo je nový zákon a napriek tomu, že je tu zjavný rozpor s európskym právom, tak ten presadzuje naďalej pani ministerka a domnieva sa zjavne, že verejnoprávna inštitúcia má byť tá, ktorá bude hlásať len tú slovenskú kultúrnu pravdu, ako ju vníma ona sama. Treba, samozrejme, si spomenúť aj na odvolanie riaditeľky Bibiany a ustanovenie novej riaditeľky, svojej kamarátky z Kittsee. Toto je spôsob asi, ako treba odborne riadiť rezort ministerstva kultúry. Určite si treba spomenúť aj na Fondy na podporu umenia z podania pána poslanca Michelka, ktoré znamenajú, že namiesto odborníkov nám tu budú rozhodovať o kultúrnych projektoch politici. A tento zoznam nie je celý, ale ja som považovala za dôležité, si zopár týchto prešľapov pani ministerky pripomenúť, pretože po prejavoch predstaviteľov tejto koalície by mohli tieto prešľapy akoby upadnúť do zabudnutia. Z tých prejavov, ktoré sme si tu vypočuli, ja by som si dovolila pripomenúť prejav pána podpredsedu Andreja Danka, ktorý nám rozprával o demokracii a právnom štáte. Ale toto je zásadné nepochopenie. Demokracia a právny štát je o slobode, o slobode. Kde inde má byť sloboda ako na ministerstve kultúry? Kde inde naozaj máme cítiť rovnosť, toleranciu, rešpekt k ľudskej dôstojnosti? Kde inde ako na ministerstve kultúry? Vlastne by sme mohli povedať, že ministra kultúry keď nevidíme, nepočujeme, tak je to možno to najlepšie, čo pre kultúru má znamenať. Jednoducho kultúra si má žiť svojim vlastným životom. Umelci nás poslancov, vládu majú a môžu kritizovať. Chodíme do divadla, aby sme sa smiali, áno, aj na sebe, áno, aj na sebe. A keď tam seba vidíme, znamená, že to umenie to robí dobre. A keď sa nevieme na tom zasmiať, znamená, že sme nepochopili, že sme v slobodnej, demokratickej spoločnosti, že je to správne a dobré, že umelci sa cítia slobodní kritizovať vládu, kritizovať poslancov. Toto je cesta pre slobodnú, demokratickú spoločnosť. A už z tohto, by som povedala, jediného momentu by v kultúrnej demokratickej spoločnosti minister kultúry mal odísť. Že nedokáže zniesť kritiku, nedokáže prísť do divadla a vidieť a počuť kritiku. Keď toto nedokáže, nemôže byť ministrom kultúry. Ja som sa dozvedela od pána Andreja Danka, že my rozkladáme spoločnosť. Ale tí rozkladajú spoločnosť, kto do nej vnášajú nenávisť, tí rozkladajú spoločnosť, čo nie sú schopní uniesť slobodu ducha, tí rozkladajú spoločnosť, ktorí nie sú tolerantní, ktorí nemajú rešpekt k druhému. Minister kultúry by mal byť ten, kto sa nebojí pravdy. Minister kultúry by mal byť ten, kto sa nebojí odpovedať aj na otázky, ktoré sú nepríjemné. Osobitne ministerka kultúry by mala byť takým človekom. Ministerka Martina Šimkovičová ukazuje svojim každým dňom a každým svojim prejavom a konaním, že sa nemala stať ministerkou kultúry, a že by mala jednoznačne z tejto pozície odísť. Treba povedať, že SMER, sa o ňom vždy tak tradovalo, kradne, ale vie vládnuť, akokoľvek sa nám to niekomu môže páčiť alebo nepáčiť. Prvá časť zjavne platí. SMER robí všetko preto, aby sa kradnúť dalo. O tom bola novela Trestného zákona a o tom je aj zákon o strategických investíciách, aby tí, ktorí zákazky dostali, za to neniesli žiadnu zodpovednosť, aby sa tu kradlo dobre a bezpečne. Druhá časť, vie vládnuť. Toto určite neplatí. Fico už nie je ten, čo býval. Áno, Fico bol ten, ktorý nakoniec zobral Slovenskej národnej strane ministerstvo životného prostredia, pretože kradlo na ministerstve životného prostredia, pretože kradlo emisné povolenky, nemohol sa na to pozerať. Zobral ministerstvo životného prostredia svojmu koaličnému partnerovi. Dnes keď je kultúra vykradnutá, vyrabovaná, popretá, Robert Fico tomu tlieska. Je mu to jedno. Sociálna demokracia tu neexistuje v strane SMER. Asistencia HLASU tejto degradácii je symbolom a signálom, že nie je inou alternatívou. Áno, ja súhlasím s predrečníkmi, že spoločnosť je polarizovaná, je rozdelená. Ja som presvedčená, že slobodná kultúra je cesta. Cesta by pomohla našu spoločnosť spojiť. Jednoducho umelci sú slobodní, môžu sa kriticky vyjadrovať. Mali by mať ten priestor, aby nám pomohli našu spoločnosť spojiť. Jednoducho sloboda ducha, ja v ňu verím, cez slobodu ducha a cez slobodné umenie môžme naozaj našu spoločnosť vzkriesiť. Diktát, ktorý nám presadzuje ministerstvo kultúry v podaní ministerky kultúry, je nebezpečný. Ale takýto diktát v kultúre neexistuje, unisono kultúra neexistuje. Tento diktát je vymyslený a takúto kultúru na Slovensku nikdy nepresadíte. Slovensko sa dokáže ubrániť. A je to jasné už len tým, ako sa kultúrna obec bráni. Stodeväťdesiattisíc podpisov za pár dní. Môžete tu vymýšľať o tom, že je tam podpísaná možno Pamela Anderson, nech sa páči, nech sa páči. Spomínajte kľudne argumenty Bombica trestne stíhaného s medzinárodnými zatykačmi. Toto je vaša argumentácia? Toto používate? Stodeväťdesiattisíc podpisov, nech sa páči, kľudne, nech je tam aj desať vymyslených podpisov, stodeväťdesiattisíc podpisov z kultúrnej obce. Výzva premiérovi z kultúrnej obce z posledných dní po tom, čo tu bol takzvaný deň kontroly na ministerstve kultúry. Hneď následne na to sa kultúrna obec postavila a jasne dala odkaz ministerke ako aj premiérovi, a žiadala ich o ospravedlnenie sa za tieto výroky, ktoré zazneli na tlačovej konferencii. A jasne povedali z kultúrnej obce, pokým politici, najmä vy, pán premiér a pani ministerka kultúry, nebudete schopní prejaviť toleranciu a rešpekt k iným názorom a predstaviteľom menšín, naša spoločnosť bude vedená do kultúrnej ničoty, nenávisti, polarizácie a záhuby, a to s vami na čele a aj s pani ministerkou kultúry po vašom boku. Toto je zrkadlo, ktoré nám dáva kultúra a je dôležité, že nám ho dáva. A ja som presvedčená, že kultúra toto prežije, pretože v demokratickej spoločnosti sme a dovolím si reagovať aj na slová pána podpredsedu Blahu a podpredsedu Danka. Áno, máte pravdu, prehrali sme voľby parlamentné, aj prezidentské, je to pravda. Pravdou tiež je, že tá prehra nie je veľká. Ste tu v pomerne tesnej väčšine. Áno, máte pravdu, váš kandidát v prezidentských voľbách dostal 1 400 000 hlasov. Náš kandidát dostal 1 200 000 hlasov. To nie je veľký rozdiel. Áno, je to rozdiel 200 000 hlasov. Je to pomerne dosť, ale súčasne nie príliš veľa. Len to ukazuje, že spoločnosť je polarizovaná, je rozdelená. Ale keď budete dupať kultúru, nie je to cesta pre to, aby sme z tejto polarizácie vyviazli. Strana Sloboda a Solidarita osobitne pri tomto návrhu sa cíti poctená, že sme mohli priložiť naše podpisy k návrhu na odvolanie ministerky kultúry. Strana Sloboda a Solidarita už to má vo svojom názve, pre nás sloboda je kľúč a tam, kde slobodu hľadáme a vždy bude mať miesto a musí mať miesto, je Ministerstvo kultúry. Preto určite všetci naši poslanci a poslankyne budú hlasovať za odvolanie ministerky kultúry, ktorá sa nikdy ministerkou kultúry nemala stať. Ďakujem pekne. (Potlesk v sále.)
[11:25] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho
Na vaše vystúpenie, pani poslankyňa, evidujem desať faktických poznámok. Ako prvý pán poslanec Jozef Pročko.
[11:39] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Reagovali ste na Blahu, ktorý vo svojom vystúpení hovoril, že ľudia nás nemajú radi, že naozaj sme prehrali tieto voľby. No a ja som neprehral tieto voľby, pretože ja som slobodne hlasoval, ale keď povie, že ľudia vás nemajú radi, tak ja si myslím, že opak je pravdou, že 60 % národa nemá rado túto vládu, ale to je, to je iná vec. Povedali ste, že sloboda by mala byť, teda kultúra by mala byť slobodná a to je to, čo vyčítam Slovenskej národnej strane, to je to čo vyčítam ministerke kultúry, že stráca, ona berie tú slobodu tým umelcom, ona berie. Tu vystupoval Taraba, keď tu vystupoval, rozprával o tom, že nahí umelci, tak potom zrušme sochy v múzeách. Ja som ešte na Vysokej škole múzických umení na herectve sme s mojím kolegom spravili etudu, kde sme sa vyzliekli a naozaj bolo to veľmi zaujímavé. Ľudia chodili, bolo to v prítmí, takže budeme rušiť všetko také. Teraz napríklad zase ma spomínali, že som nahý prebehol cez námestie, no pred 25 rokmi. Ale im napríklad nevadí, že trošku troškoval premiér nahý na úrade vlády, to im nevadí. Im nevadí ich nahota premiérov, im vadí toto. No a ešte takú malú poznámočku mám. Tuná, spomenul si toho Blahu, ktorý rozprával, že sme infantilní, ako sa tu rehoceme. No tak v kúte tie dve poslankyne SMER-u sa vkuse rehocú a infantilne sa usmievajú, ale to mu nevadí, to Blahovi nevadí. Ony sa môžu infantilne usmievať, rehotať, ale to mu nevadí. Vrátim sa ešte k Martine Šimkovičovej. Martina Šimkovičová má jeden dar, jeden neskutočný dar a to dar arogancie. Ministerka kultúry nemôže byť arogantná. Ministerka kultúry musí byť človek, ktorý naozaj sa usmeje aj na toho umelca, ktorý tu to umenie robí trošku iným spôsobom, ako ona chce. Martina Šimkovičová má dar arogancie. Ona to, čo sa jej nepáči, nebude v kultúre, nebude v národnej kultúre. A to čo je národné, chce hovoriť ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
[11:40] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho
Pani poslankyňa Zuzana Mesterová, nech sa páči.
[11:41] Zuzana Mesterová – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Znakom vyspelej demokracie je aj miera slobody, ktorú dostane, ktorú má možnosť kultúra a umenie prejaviť v krajine alebo v spoločnosti. Lebo kultúra je o slobode slova, kultúra je o slobode médií, je o slobode, slobodnom vyjadrení umeleckej nejakej činnosti, o slobode galérií, je o slobode divadla a naša ministerka kultúry evidentne nevie uniesť mieru slobody, a preto ju chce zlikvidovať. Lebo je jednoduchšie z pozície moci umlčať všetkých, ktorí sa cítia slobodní, ako čeliť otázkam, čeliť kritike, čeliť možno nejakým vyjadreniam, ktoré by ako ministerka kultúry mala, mala vykonať. Vy ste ministerstvo kultúry dostali do správy na štyri roky. Nie na to, aby ste presadzovali svoje videnie sveta, ale aby ste ten rezort spravovali tak, aby každý z kultúrnej obce mal možnosť slobodne vykonávať svoje, svoju umeleckú činnosť, svoju kultúrnu činnosť. Aby sme tu mali slobodné a transparentné médiá. Nie aby sme tu mali krajinu na váš obraz. A práve preto tu dnes sedíme, a práve preto vás dnes odvolávame, lebo ste nepochopili základný účel funkcie, ktorú zastávate. A z vyjadrení vládnych predstaviteľov a podpredsedov Národnej rady za vládnu koalíciu je zrejmé, že ani celá táto koalícia nechápe dôležitosť a význam kultúry, a to je smutné. Ďakujem.
[11:41] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho
Pán poslanec Ján Hargaš.
[11:43] Ján Hargaš – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem za slovo. Pani kolegyňa, vy ste hovorili o tom, ako jedným z cieľov súčasného vedenia ministerstva kultúry je natláčať všetkým nejakú správnu kultúru. A priznám sa, že mňa to strašne prekvapuje. Najmä v hist..., neprekvapuje ma, keď viem, kto vedie to ministerstvo, ale prekvapuje ma v takom akoby historickom kontexte tejto krajiny. Veď sa, pozrime sa na, do histórie, že my sme vždy boli oblasťou, ktorou sa tu preháňali veľké mocnosti od Rímskej ríše, potom Turci sa tu prehnali, stále sme boli nejakou nárazníkovou vrstvou, že diverzita je to, čo by malo byť nám úplne najvlastnejšie. Ja si trochu myslím, že, žiaľ, my nevieme žiť tu diverzitu, lebo v nás akože to podporuje nejaké také tie pudy, hej, slovakizmu, že tým, že sa tu rôzne kultúry preháňali, tak máme strašnú potrebu sa nejak biť do pŕs, že tak v tomto celom, v tejto celej divočine, ktorá sa tu historicky diala, tak my si teda potrebujeme nejak dokázať, že my sme teda tí Slováci a niečím sme definovaní. Pritom že to je dnes aj hlavné motto Európskej únie United in diversity , zjednotení v rozmanitosti. A ja si myslím, že my by sme mohli byť tou krajinou, ktorá ukáže, že to vieme reálne aj praktizovať, aj vďaka tomu historickému kontextu. No a druhá vec, ktorú ste, ktorú ste spomínali, je tá petícia. A keď už kvôli ničomu inému, tak ja si naozaj nepamätám, že by v ministerskej stoličke sedel minister, ktorý má takú slabú podporu svojich hlavných stakeholderov, že môžte nesúhlasiť s ich názormi. Aj ja som mal takých stakeholderov, keď som bol na ministerstve informatizácie. Tiež som nemusel súhlasiť so všetkým, ale vždy som mal záujem sa s nimi rozprávať a hľadať nejakú cestu kompromisu. Vy to dnes na ministerstve riadite tak, že vaši stakeholderi sú zásadne proti vám.
[11:43] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho
Pán poslanec Ondrej Prostredník.
[11:45] Ondrej Prostredník – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem pán predsedajúci. Pani poslankyňa Kolíková, ďakujem za váš prejav. Veľmi vhodne ste zopakovali tie dôvody. Je ich veľa, viaceré ste vy spomenuli a vo mne zarezonovali tri poukazy na to, čo pokladám za najvýznamnejší dôvod pre odvolanie pani ministerky Šimkovičovej. Jednak je to tá reč o čisto slovenskej kultúre, že kultúra má byť iba slovenská a žiadna iná. Potom to vyvolávanie falošnej dilemy medzi tým, či treba podporu kultúrnych pamiatok alebo projekty, ktoré pomáhajú rozvíjať kultúru menšín. Poukázali ste vlastne na vzťah kultúry a slobody. Ja tu chcem pripomenúť, že toto, čo badám v krokoch pani ministerky, robili totalitné režimy. Robili to národní socialisti, keď rozprávali o takzvanej Entartete Kultur, o zdegenerovanej kultúre, ktorú chceli vymýtiť z nemeckého národa a robili to komunistickí cenzori. Tá oblasť, ktorú najprísnejšie strážili v komunistickej totalite, bola práve kultúra. Takže ja si myslím, že pani ministerka si zmýlila dobu. Ona by sa vynímala ako dobrá ministerka kultúry v nejakom totalitnom režime, ale nie v demokratickom Slovensku. Pani ministerka by mala vedieť, že kultúra je prejav slobody ducha a ľudského ducha nemožno zotročiť. Bez slobody ducha niet demokracie, bez slobody ducha niet života. Ďakujem. (Potlesk.)
[11:45] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho
Pani poslankyňa Natália Nash.
[11:47] Natália Nash – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ďakujem, pani kolegyňa Kolíková, za váš vecný a kultúry prejav bez osobných útokov. Pretože presne takto treba pristupovať k tým osobným útokom a opúšťaniu sa, ktoré tu predviedli podpredseda Blaha a podpredseda Danko. My vecne kritizujeme pani ministerku za je nekompetentnosť a neschopnosť. Chcem tiež pripomenúť tých 188-tisíc podpisov pod petíciu za jej odvolanie, ktorej jedinú reakciou, na ktorú sa zmohla, bolo trestné oznámenie, ktoré podala a ktoré polícia zamietla. My tu vecne kritizujeme jej slová a činy, my tu vecne kritizujeme jej urážlivú komunikáciu ktorá podnecuje nenávisť. My tu vecne kritizujeme to, ako homofóbne, transfóbne uráža ľudí. My tu kritizujeme to, ako nechápeme, že sa cíti dotknutá tvorbou slobodných umelcov. Snaží sa ovládať kultúru a keď sa jej to nepodarí, tak ju snaží likvidovať. Nie ju rozvíjať a podporovať. Podnecuje nenávisť voči LGBT+ ľuďom a to ju diskvalifikuje, pretože je to v rozpore s našou ústavou. Snaží sa kultúru ovládať cez fondy, zlikvidovať odborné rozhodovanie a chce ho nahradiť politickým rozhodovaním. Odvoláva kompetentných ľudí a na ich miesta dosadzuje svojich priateľov a sympatizantov. Obnovila spoluprácu s Ruskom a Bieloruskom, a to je naozaj najväčšia hanba, ktorej sa podľa môjho názoru dopustila zatiaľ. Ďakujem pekne.
[11:47] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho
Pani poslankyňa Vierka Kalmárová.
[11:49] Viera Kalmárová – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Aj mne sa zdalo zvláštne, pani poslankyňa Kolíková, samozrejme, že v rozpore so zákonom, že ústavná činiteľka, ktorou bezpochyby pani ministerka je, má vlastný vysielací kanál. Ale dnes, možno to ušlo vašej pozornosti, v jednom z tých úvodných obranných prejavov som sa dozvedela, že pani ministerka môže mať svoj vlastný kanál, lebo je občianka. A teda má aj ústavné právo na slobodu prejavu a šírenie informácií. No priznám sa, ja som skutočne takú absurditu z úst iného ústavného činiteľa ešte nepočula. A teda ja túto situáciu rozvediem tak, aby bolo zjavné, ako je to absurdné. Podľa logiky tohto výkladu by všetci poslanci, keď skončia svoju prácu v parlamente, sa stali bežnými občanmi a pokojne by mohli podnikať, a bolo vy to v absolútnom poriadku. A ja sa budem pýtať príslušného výboru, pani poslankyňa Mesterová, akým spôsobom tento príslušný výbor na túto situáciu reagoval a položím aj otázku, či by mne ako opozičnej političke prešlo to isté. Všetko. (Potlesk.)
[11:49] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho
Pán poslanec Karol Farkašovský.
[11:50] Karol Farkašovský – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem. Pani kolegyňa Kolíková, povedali ste v rozprave, že kultúra je dobrá vtedy, keď ministra alebo ministerku nevidno. Ani neviete, akú pravdu ste povedali v historickom alebo v kontexte s minulosťou. Mali sme tu v rokoch 2020 až ´23 ministerku kultúry, ktorú nebolo vidieť ani počuť. Takže o jej existencii sme ani len netušili. Práve preto vyzerala slovenská kultúra tak ako bezprízorný prívesok na chvoste spoločnosti. Vtedajšia pani ministerka kultúry nevybojovala za kultúru a pre kultúru nič ani v pláne obnovy, ani jedno jediné euro. Práve preto za jej vlády, respektíve za jej účasti na vláde zavreli alternatívne médiá, ktoré sa vtedy opovážili kritizovať vládu. Vtedajšia pani ministerka mlčala a bola ticho aj vtedy, keď sa mala postaviť na ich stranu, na stranu slobody informácií a na stranu verejnosti, ktorej boli upreté práva na diskusiu, a rovnako aj práva na prístup k nestranným informáciám. Takže ak vystúpite a dobre že vystúpite, nech sa páči, máte na to právo, ale určite treba merať rovnakým metrom vtedy aj dnes. Ďakujem.
[11:50] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho
Pán poslanec Jaroslav Spišiak.
[11:52] Jaroslav Spišiak – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem za slovo. Necítim sa byť odborník na politiku kultúry a kultúru vo všeobecnosti. Ale s kultúrou som prišiel do styku pri tvorbe alebo písaniu mojej rigoróznej práce na tému Ochrana autorských práv a osobitosti odhaľovania kriminality , ktorá útočí na autorské práva. A práve reč pani Kolíkovej má primäla k tomu, aby som predsa len vo faktickej poznámke poznamenal niečo z tohto, čo som navnímal pri rozoberaní témy ochrana autorských práv. Pani Kolíková hovorila, že umenie, umelci, tvorcovia nejakých hodnôt, v tomto prípade kultúrnych hodnôt, musia byť slobodní vo svojom rozmýšľaní, vo svojej tvorbe. Nemôžu byť viazaní žiadnymi doktrínami, žiadnymi ministerstvami, žiadnymi inými vnemami, lebo potom tá ich tvorba je ohraničená, je cielená, zameraná na nejaké presadzovanie niečoho, či už národného, nadnárodného alebo diktátorského. A zároveň stupeň úrovne demokracie v každom štáte sa dá merať aj tým, do akej miery je chránené toto autorského právo, ktoré sa slobodne prejavuje pri tvorbe umenia. Preto si myslím a som stotožnený so všetkými faktami, ktoré tu vymenovala pani poslankyňa Kolíková, ktoré vidím aj ja osobne ako dôvody k tomu, že sme túto schôdzu zvolali, som sa pod ten návrh podpísal a budem v tom duchu aj ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
[11:52] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho
Pán poslanec Michal Sabo.
[11:54] Michal Sabo – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem za slovo a aj vám pani Kolíková za váš príhovor, vaše vystúpenie. Povedali ste, a to tak najviac mnou zarezonovalo, že kultúra prežije. Áno, pre kultúru je toto také, hovorí sa, že je to iba obdobie. A kultúra prežije, pretože skutočná kultúra je divoká, je nespútaná, kreativita je neobmedzená, nedá sa nejak merať. Skutočné umenie nepozná ani hranice, ani limity. Takže áno, kultúra prežije, máte pravdu. A aj tá slovenská, ktorá nie je len slovenská, a to hovorím osobne. Ja nemám rád, keď niekto v tomto pléne vo vystúpeniach alebo vo faktických hovorí cez seba, lebo je to taká anecdotal evidence, ale urobím výnimku, pretože celý život som sa pohyboval v kultúrnom a mediálnom prostredí. Som tak trochu Petržalčan, tak trochu zo Žitného ostrova, tak trochu Srb, tak trochu Maďar a aj trávnice zo Spiša viem zaspievať, aj zarepovať H16-ku, aj Sládkoviča viem zarecitovať, aj toho Dúbravského viem oceniť. Takže hovorím to naozaj úprimne, autenticky, že mám z toho všetkého radosť. A doprial by som sú radosť naozaj každému a každej z tej zmiešanej kultúry, ktorá sa navzájom inšpiruje a inšpiruje všetkých ľudí, ktorí sa nechajú inšpirovať a ktorí si dovolia ten luxus nechať sa inšpirovať. A ono to vlastne nie je ani nejako extrémne náročné. Stačí mať len otvorenú hlavu. A to by som doprial slovenskej kultúre.
[11:55] Ľuboš Blaha
Pani poslankyňa Mária Kolíková
[11:55] Mária Kolíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem veľmi pekne za faktické poznámky, mňa veľmi mrzí, že tu takto vzájomne na seba reagujeme, s výnimkou pána poslanca Farkašovského a ďakujem, nezhodneme sa, ale vážim si, lebo o tom to je, tá debata v parlamente a o to viac ma zaráža, že pani ministerka namiesto toho, aby vstúpila do debaty, tak reaguje na naše vyjadrenia na telegrame a neviem, asi nevníma, že teraz toto je vážny akt odvolávania, a teda bolo by dobre, aby počúvala poslancov a reagovala na nich, môže sa prihlásiť s vlastným vystúpením, ale hádam nie je na mieste, aby svoje reakcie dávala na sociálne siete, a namiesto toho, aby využila ten priestor, ktorý tu v pléne má. A toto vlastne tiež ukazuje, že je to proste nepochopenie demokracie. Nepochopenie tohto priestoru a vážnosti tejto situácie. O tomto je demokracia, áno, aj o tom, že ste odvolávaná, o tom je demokracia. A o tom, že keď chcete reagovať na naše vystúpenia, tak sa prihlásite a my môžme reagovať na vás. Je to nejaký základ aj slušnosti. Aj tolerancie k tej inej strane, ku ktorej nenáležíte a k opozícii. O tomto je demokracia a právny štát. O tomto je aj sloboda, že tak ako máte slobodu vy, tak ju majú slobodu aj iní. Jednoducho slobodu majú aj menšiny. A musíme ich rešpektovať. A vy ako ministerka kultúry máte byť schopná, si vypočuť aj názor iných. Máte byť schopná prijať aj umenie, ktorému nerozumiete. Máte byť schopná prijať kritiku, či ste, alebo nie ste na divadelnom predstavení. Toto znamená ministerka kultúry.
[11:55] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho
Za poslanecký klub Progresívne Slovensko vystúpi pani poslankyňa Zora Jaurová.
[11:58] Zora Jaurová – Vystúpenie v rozprave
Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, každý národ, hoci stojí na akomkoľvek nízkom stupni vývinu, má svoju osobitú kultúru. To je fakt, ktorý poprieť nijakými inými teóriami nemožno. Národ, ktorý sa dopracoval vyššieho stupňa kultúry, môže síce hľadieť s istou ľútosťou na národ stojaci na nižšom stupni, no predsa u neho nemôže odtajiť isté kultúrne výdobytky. My Slováci si uvedomujeme, že sme národ síce malý, ale že máme svoju kultúru. Tento úvodný citát pochádza z fenomenálnej a dodnes dostatočne nedocenenej štúdie Jána Lajčiaka s názvom Slovensko a kultúra, ktorú tvoria jasnozrivé úvahy tohto luteránskeho farára, filológa a kulturológa o slovenskej povahe, spoločnosti, kultúre a umení spred viac ako sto rokov. Odporúčam ju každému tu prítomnému poslancovi, či komukoľvek, koho zaujíma vzťah Slovenska ku kultúre. Je totiž až zarážajúce, ako veľmi sú kultúrne problémy Slovákov na sklonku Rakúsko-Uhorska podobné tým dnešným. Za ostatných 30 rokov som sa k tejto eseji vracala mnohokrát a ostáva mi konštatovať, že problémy Slovenska a slovenskej kultúry sú očividne nadčasové. A to až natoľko, že sa v debate o kultúre a jej vzťahu k napredovaniu spoločnosti a tiež k verejným politikám, neustále vraciame do bodu nula. Dnešná diskusia o odvolávaní pani ministerky Šimkovičovej je toho krásnou ukážkou. Žiaľ, no je, že na Slovensku sa nachodia ľudia, o ktorých môžem smelo povedať, že ich duševným športom je deštrukcia. Títo ľudia nemajúc rozhľad a vedeckú vytríbenosť, podrobení okamžitým dojmom, nie sú schopní objektívnym okom nahliadnuť do slovenského života, vystihnúť jeho cenu, ale zo svojho fantasticko-idealistického stanoviska popierajú všetko, čo sa na poli slovenskej kultúry vyprodukovalo. To vraví Ján Lajčiak a ja dodávam, áno, za ostatných 35 rokov nemalo Slovensko na ministrov kultúry veľké šťastie. Až na niekoľko výnimiek je porevolučný Panteón ministrov kultúry a ich politických výsledkov pomerne žalostnou prehliadkou politickej neschopnosti, ideologického zneužívania kultúry, marginalizácie, nekompetentnosti a chýbajúcej politickej kultúry. Kultúrna obec si viackrát musela hlasito vybojovať aspoň základné slobody a autonómiu a otvorene protestovať proti ideologicky motivovaným politickým zásahom. Málokedy prišiel rad na moderné kultúrne politiky, väčšinou na ne nebol čas, vôľa a peniaze. To, že ministerstvo kultúry je pri skladaní vlády väčšinou posledné v drafte a že býva odkladiskom pre ľudí a strany, ktorí potrebujú politickú trafiku, lebo, samozrejme, kultúre rozumie každý a niet tam čo pokaziť, malo za dôsledok, že slovenská kultúra, umenie a kreatívny priemysel sa na Slovensku rozvíjali väčšinu času skôr napriek verejným politikám ako vďaka nim. Asi si vravíte, že po tom, čo minister Hudec chcel normalizovať kultúru, potom ako si minister Krajcer mýlil kultúru so šoubiznisom, či potom, ako sa ministerke Milanovej úspešne darilo tri roky schovávať pred verejnosťou kdesi v ilegalite, nemôžeme byť prekvapení akoukoľvek nomináciou. Bohužiaľ, štvrtá vláda Roberta Fica a jeho koaličný partner SNS nás menovaním pani Martiny Šimkovičovej na tento vládny post presvedčili o tom, že je možné kultúrou pohŕdať aj na úplne novej úrovni. Je málo európskych krajín, v ktorých by pani Šimkovičová sa mohla stať ministerkou kultúry. Nemá na to odbornosť, profesionálny kredit, potrebný prehľad, či akúkoľvek riadiacu skúsenosť, ktorá by ju naučila zvládať tento komplikovaný a zanedbaný rezort. A menovanie moderátorky, ktorú vyhodili z práce kvôli xenofóbii a ktorá sa pred menovaním do funkcie živila vysielaním konšpiračných televíznych formátov na internete do funkcie ministerky kultúry, by bolo vo väčšine civilizovaných európskych krajín v roku 2023 nepredstaviteľné. Štvrtej vláde Roberta Fica to nijako nevadí, práve naopak, ako sme tu dnes počuli, sú na ňu hrdí. Bohužiaľ, výsledky jej pôsobenia hovoria samy za seba už po niekoľkých mesiacoch. Okrem nedostatku odbornosti a skúseností vidíme totiž nedostatok citlivosti, empatie a osobnej kultúry, ale najmä neschopnosť vnímať agendu ministerstva kultúry v jej širokých súvislostiach a rozmanitosti, či vôbec porozumieť tomu, čo je podstatou kultúry. Jej spôsob komunikácie, ktorý je nedôstojný a urážlivý voči mnohým a voči kultúre samotnej, dehonestuje tento vládny post a popiera samotnú podstatu kultúry, ktorou je rozmanitosť a mnohorakosť. A ako hovorí opäť geniálny Ján Lajčiak, falošné predstavy o kultúre môžu ďalej fatálne vplývať, tak na vývin individuálneho, ako aj sociálneho života. Ako často konajú ľudia vo svojom individuálnom živote pod kepienkom kultúry tie najnezmyselnejšie, skutočnej kultúre protiviace sa skutky. A ako často vodcovia ľudu vo svojej zaslepenosti a nezorientovanosti o pojme kultúra do kultúrnej skazy vrhajú ľudí, ktorého vodcami a strážcami by mali byť. Keď Robert Fico uvádzal do funkcie ministerku Šimkovičovú, hovoril o tom, že kultúra je dôležitá a že ministerstvo kultúry môže urobiť pre Slovensko viac, ako všetky ostatné ministerstvá dohromady. Nedá sa nesúhlasiť. Otázka je, akú misiu od ministerstva kultúry premiér očakáva. Pán premiér pri rôznych príležitostiach rád poučuje o slovenskej histórii. Zvykne v týchto prednáškach prejsť fascinujúcim elegantným oblúkom od Veľkomoravskej ríše priamo k meruôsmym rokom či SNP a túto naivistickú dejinnú maľbu rámcuje Cyrilom a Metodom. A tak asi tušíme, aká je tá misia, ktorú od ministerstva kultúry a pani Šimkovičovej očakáva. Je to misia vyvolávania duchov falošného národného povedomia postaveného na manipulácii dejín, kultúra vytvárania gýčových slovenských symbolov a ikonografie v nádeji, že vznikne niečo, čo dá premiérovi do rúk ideológiu, ktorá pomohla nášmu maďarskému susedovi Orbánovi k jeho nedemokratickej demokracii. Falošný príbeh Slovenska, jarmočná mytológia, ktorá hovorí o nízkom sebavedomí, o ktorom tu hovoril aj pán predsedajúci, pochybných ambíciách a neschopnosti odstupu od samých seba. Naozaj, pán premiér? Naozaj, pani ministerka, ktorá práve odišla z tejto miestnosti? Škoda, niečo by sa možno dozvedela? Títo zatuchnutí duchovia z najtmavších kútov slovenských dejín majú pomôcť tejto vláde udržať sa pri moci? Asi vás neprekvapí, že aj na to má Ján Lajčiak odpoveď. Pre kultúrny život národa je charakteristické, či má kultúrne povedomie, alebo nie. Národ stojaci na vysokom stupni kultúry, vedomý si svojej sily, týmto povedomím obdarovaný je k ďalším kultúrnym výdobytkom. Národ malý, neuvedomujúci si svoje sily, nevie si náležite oceniť ani to, čo má a čo by mu najvzácnejšie malo byť. Kultúrne povedomie vplýva prirodzene na celý národný charakter. Jednou z najvážnejších príčin toho, že sa na Slovensku stretáme s toľkými hnusnými prípadmi bezcharakternosti, je, že nieto dostatočne vyvinutého kultúrneho povedomia. Sme preto presvedčení, že Martina Šimkovičová by nemala naďalej ostať vo svojej funkcii, pretože kultúre škodí svojimi zámermi a výrokmi ohrozuje samotnú podstatu kultúry a demokratické pravidlá pri jej spravovaní a svojou osobou, aj vystupovaním je veľmi nedôstojnou a neakceptovateľnou čelnou reprezentantkou kultúry, ako sa sama nazýva. Dôvody sú popísané v odôvodnení k návrhu a spomínala ich tu už aj kolegyňa Plaváková, a dali by sa zhrnúť do troch okruhov. Ten prvý z nich je, že namiesto vízie nám pani ministerka prezentuje len deštrukciu. Či už programové vyhlásenie vlády, alebo jej prezentácie, či už programových, alebo legislatívnych zámerov, jednoznačne ukazujú, že nemá žiadnu pozitívnu víziu pre rezort kultúry a že nemá ani potuchy o tom, aké skutočné problémy tento rezort a ľudia v ňom pracujúci majú. Nedozvedeli sme sa vôbec nič o jej plánoch pre napríklad transformáciu kultúrnej infraštruktúry, ktorá na svoju reformu čaká už celých 35 rokov. Nepočuli sme predstavu, ako chce pristupovať k rapídnym digitálnym zmenám, ktoré ovplyvňujú kultúrnu tvorbu. Ako chce riešiť kreatívny priemysel a ekonomický prínos kultúry? Ako chce zlepšovať podmienky pre ľudí, ktorí v kultúre pracujú, či ako chce zabezpečiť viaczdrojové financovanie alebo kultúrnu diplomaciu, či kultúrny branding. Pani ministerka sa zúčastnila v Abú Dabí povestnej UNESCO konferencie, ktorej témou bolo vzdelávanie v kultúre. Kde je k tomu aspoň náznak politiky, k tejto téme? Nehovorí nám nič o tom, ako chce priniesť kultúru do každodenného života obyvateľov Slovenska, aby prispela k tomu lepšiemu, pokojnejšiemu a šťastnejšiemu životu ľudí na Slovensku, ktorý má vláda ako svoj hlavný cieľ. Pani ministerka, obraciam sa na ňu, ale teda je zrejme v bufete, ale hádam to tam počuje, z vašej analýzy slovenskej kultúry a plánov do budúcnosti sme sa dozvedeli iba to, že na Slovensku máme dve kultúry a možno viac, a že teda, samozrejme, kultúra slovenského ľudu má byť slovenská a žiadna iná, že toto je vaša vízia na ďalšie roky a že ste ju postavili na dôležitosti kultúrnych dedičstiev. Bohužiaľ, dozvedeli sme sa aj to, že síce plány pre rozvoj či budovanie nových vecí nemáte, ale za to máte zopár plánov na deštrukciu toho, čo sa v kultúre za posledné desaťročia podarilo napriek všetkému vybudovať. Nad všetkým žiaria najmä vaše plány v oblasti verejnoprávnych fondov a verejnoprávnych médií. Verejnoprávne fondy sú jedným z najväčších výdobytkov reforiem v oblasti kultúry za posledné desaťročie. Vznikali postupne od roku 2008 pre jednotlivé oblasti kultúry a ich podstatou je presunutie financovania a spravovania kultúry spod priameho politického vplyvu na nezávislé inštitúcie, v ktorých rozhodujú odborníci a nie politici. Na tomto princípe bol vytvorený Audiovizuálny fond a neskôr Fond na podporu umenia a Fond na podporu kultúry národnostných menšín. Ich dizajn a zákony, ktorými boli zriadené, vznikli na základe širokých konzultácií s kultúrnou obcou. Od čias svojho vzniku sa ich fungovanie vylaďovalo, zákony prešli viacerými novelizáciami a prax ukázala, že ich zriadenie spôsobilo rapídny rozvoj jednotlivých kultúrnych a kultúrno-priemyselných odvetví. A teraz vás možno prekvapím, ale za všetky tieto fondy vďačíme vládam SMER-u. Všetky vznikli v období, kedy bol ministrom kultúry za SMER pán Marek Maďarič a hoci ich vznik bol výsledkom dlhodobých aktivít a požiadaviek kultúrnej obce, do histórie sa zapíšu ako jeden z najväčších výdobytkov kultúrnej politiky po roku ´89 počas vlád SMER-u. A predstavte si, že presne tieto fondy sa dnes ministerke kultúry Šimkovičovej a strane, ktorá ju nominovala, akosi nepozdávajú a chcú zásadným spôsobom vstupovať do ich fungovania. Návrh novely zákona o Fonde na podporu umenia, ktorý by sa dal skôr nazvať ako návrh na likvidáciu Fondu na podporu umenia, je síce poslanecký návrh, ale po legislatívnom galimatiáši, ktorým v tomto pléne prešiel, je úplne jasné, že aj napriek nesúhlasu koaličných partnerov je to práve ministerka kultúry, ktorá chce zasahovať do rozhodovacích mechanizmov fondov, čím de facto zruší ich verejnoprávnosť a nezávislosť. Nevadí napríklad pánovi premiérovi Ficovi, že ministerka z SNS likviduje niečo, čo sa mu za jeho predošlých vlád preukázateľne podarilo? Nevadí mu, že si neomylne vybrala to najúspešnejšie a najlepšie fungujúce, čo v kultúre máme a chystá sa to zlikvidovať? Na budúci týždeň tu zrejme budeme rokovať o prvom zákone, ktorý vôbec ministerstvo kultúry v tomto volebnom období pripravilo, lebo tie ostatné celkom zbabelo forsíruje cez poslanecké návrhy. Je to samozrejme zákon o STVR, ďalší fantastický zámer zničiť a položiť na kolená verejnú inštitúciu a predovšetkým jej generálneho riaditeľa. Chápem, že premiérovi sa môže zdať, že ministerka len plní jeho želania, v skutočnosti však ide o celkom zásadný odklon od Programového vyhlásenia vlády. Snaha o opätovné rozdelenie RTVS totiž veľmi rýchlo narazila na finančnú a operatívnu realitu, a tak museli na ministerstve rýchlo vymýšľať, ako inak by splnili zadanie ovládnuť verejnoprávne médiá vládnou mocou. Najprv si vymysleli, že si zriadia STaR, novú televíziu a rozhlas, na ktoré prevedú kompletne tie staré, akurát bez generálneho riaditeľa a rady. Pri zverejnení tohto zámeru prišlo k zábavnému momentu, kedy bol zverejnený presne v deň, kedy Európsky parlament prijímal akt o slobode médií, s ktorým je tento návrh v príkrom rozpore. Aj nová verzia STVR, o ktorej budeme rokovať budúci týždeň, nesie všetky znaky lajdáckej legislatívnej práce, ale najmä čisto ideologických dôvodov na takzvanú reformu verejnoprávnych médií. Výsledkom tohto zákona budú opäť listy z Európskej komisie a infringementy, medzinárodná hanba a zmar. Ale budeme mať krotkú štátnu televíziu Slovan, teda pardon, STVR, hlásnu trúbu vládnej propagandy. Ministerka Šimkovičová jednoducho nič nebuduje, ale naopak sa snaží zničiť všetko, čo sa za posledné desaťročia podarilo vybudovať iným. Ignoruje strategické dokumenty, ktoré na ministerstve existujú, ignoruje záväzné akčné plány, ktoré nikto nezrušil, prichádza so svojou ničiteľskou misiou nasledovaná hŕstkou neúspešných žiadateľov grantov a konšpirátorov, ktorí chcú vysielať vo verejnoprávnych médiách alternatívne tvary Zeme. Ten druhý bod, ktorý, kde som zhrnula viacero dôvodov na odvolanie pani ministerky, som nazvala: namiesto komunikácie šíri nenávisť . A myslím si, že podstatou tohto druhého dôvodu na jej odvolanie je jednoducho to, že ona kultúru, umenie a kultúrnu rozmanitosť proste nemá rada. Necíti sa byť súčasťou kultúrnej komunity, nepovažuje za potrebné s ňou komunikovať, nemá rada ľudí, ktorí v nej pracujú, ani veci, ktoré tvoria. Musím sa priznať, že ja v podstate ani nerozumiem tým dôvodom, pre ktoré chce byť ministerkou niečoho, čo úprimne nenávidí. Svoje vízie a plány nekonzultuje so žiadnymi relevantnými subjektami v oblasti kultúry. Neodpovedá dokonca na otázky väčšiny relevantných médií vrátane verejnoprávnych, pričom médiá a mediálna politika kompetenčne patria do jej rezortu. Svoju diskvalifikujúcu minulosť v konšpiračných médiách nielenže nepovažuje za problém, ale v týchto médiách a ich účelových klonoch naďalej pôsobí, čím podľa nás evidentne porušuje ústavný zákon o výkone funkcií vo verejnom záujme. Ministerka kultúry zároveň namiesto kultúry a krásy šíri vo svojich prejavoch nenávisť voči rôznym menšinám, xenofóbiu a strach. Nerozumie tomu, že rozmanitosť je základom kultúry, tvorivosti a nových nápadov. Nerozumie samotnej podstate kultúry. Ako hovorí náš obľúbený Ján Lajčiak: "Fakt je, že keď telo nepracuje zlenivie. To isté platí i o duševnom živote. Človek uzavretý, odkázaný sám na seba, ustrnie vo svojich náhľadoch, vo svojich ideách. Čo duchu dáva pružnosť, je styk s ľuďmi iného vzdelania, iných názorov. Takým spôsobom myšlienky človeka dostanú sa do pohybu, do prúdu, oplodnejú." Je jednoducho neprípustné, aby bola súčasťou vlády Slovenskej republiky ministerka, ktorá hovorí iba k hŕstke svojich fanúšikov, napríklad na Telegrame a ktorá si mýli lajky na sociálnych sieťach s kritickou diskusiou. Je neprípustné, aby v mene získavania politických bodov ministerka kultúry zámerne štvala väčšinu proti menšine, či umelo vytvárala neexistujúceho nepriateľa a ohrozovala slabších a zraniteľných. Je jednoducho nemysliteľné, aby ministerkou kultúry bola nenávistná a ignorantská osoba, ktorá intenzívnu kritiku významných osobností slovenskej kultúry ani len nevníma, pravdepodobne preto, že dotyčných ľudí vôbec nepozná. Hovoril o tom, samozrejme, už aj Ján Lajčiak pred sto rokmi: "Na zadubenosť ľudu mohutne vplýva i rozširovanie zlej tlače. Nevyspelý národ, ktorého duševný život je poprerastaný rôznymi poverami ako pole tou najplanšou burinou, je vnímavý pre tie najväčšie nezmysly, ktoré jarmočná tlač rozširuje. Tiež, ako ohlupujúci prostriedok, pôsobia všelijaké proroctvá, podávané na ceduľkách, ktoré zadubenému ľudu ťahajú biele myši a rozličné vtáky, na čom majú nemalú zásluhu vandrujúci šlajfiari." Akurát dnes sa to volá televízia Slovan, respektíve Martina a Peter a vystupuje v ňom ministerka kultúry. Tým tretím okruhom problémov, ktoré považujeme za problematické, je, a prečo si myslíme, že by sa tento parlament mal zamyslieť nad odvolaním pani ministerky Šimkovičovej, je naozaj tých takmer 190-tisíc podpisov občanov, ktorí ju považujú za nespôsobilú zastávať tento post. Náš návrh na jej odvolanie je aj odpoveďou na túto občiansku výzvu na jej odstúpenie, ktorá sa stala hádam najúspešnejšou výzvou tohto typu v dejinách. Je očividné, že ministerka kultúry a jej konanie či vystupovanie považuje za neprípustné pomerne významná časť občanov. A možno by sa tento parlament nakoniec tým ani nemusel zaoberať, keby sme zo strany pani ministerky videli čo i len najmenšiu snahu o sebareflexiu. Keby sme videli snahu komunikovať s organizátormi petície, s nespokojnými zástupcami kultúrnej obce a kultúrnych inštitúcií, či relevantnými osobnosťami. Keby sme videli v jej konaní aspoň záblesk toho, že rozumie vážnosti situácie, že má snahu pochopiť výhrady, že dokáže stavať mosty a že má schopnosť spájať. Možno by aj dnešná diskusia mohla vyzerať inak. Ale dočkali sme sa, bohužiaľ, iba arogantných vyjadrení a trestného oznámenia. Je až fascinujúce sledovať, ako sa verejný činiteľ pokúša žalovať občanov, ktorí ho kritizujú. Cieľom tohto naozaj bezprecedentného a nezmyselného počinu, bolo, samozrejme, zastrašovanie signatárov, ale do istej miery ukazuje aj to, ako chápe pani ministerka Šimkovičová svoj verejný post. Je zjavne presvedčená, že zastávať úrad, ktorý jej náhodne spadol do lona, je jej ľudské a občianske právo a že vďaka nemu sa z nej stal tej povestný čelný reprezentant kultúry, zosobnenie celého sektora, že vďaka nemu je náhle ona kultúrou samotnou. Táto stredoveká predstava o verejnom úrade síce asi u predstaviteľov SNS neprekvapí, je však paradox, že jej reprezentantov vyniesla na najvyššie posty v štáte práve liberálna demokracia, ktorú kritizujú. Mohla by som pokračovať aj ďalej, ale asi netreba. Nie, kolegovia a kolegyne, nie, pani ministerka, vy naozaj by ste nemali byť ministerkou kultúry. Viem však, že v tomto parlamente medzi tými 150 poslancami sedí množstvo ľudí aj dokonca v laviciach vládnej koalície, ktorí sa celý život naozaj venujú kultúre. Máme tu pána Jarjabka, pani Laššákovú, pána Malatinca a množstvo ďalších a ja neverím, že vy všetci ste spokojní s tým, ako je rezort kultúry dnes riadený. A vlastne obrátila by som sa aj na pána Michelka, ktorý tu ale nie je... "ste ho náhodne nahradili" a s ktorým som, ktorý je teda tiež nominant SNS a s ktorým som absolvovala už nespočetné množstvo celkom zmysluplných debát o kultúre. Neverím, že v SNS nedokážete nájsť niekoho lepšieho, kompetentnejšieho a kultúrnejšieho, ako je pani Šimkovičová. Nájdete odvahu to vyjadriť v hlasovaní o jej odvolaní? Slovensko dnes naozaj potrebuje novú politickú kultúru, ale nie takú, akú reprezentuje ministerka kultúry. Potrebujeme politikov, ktorí dokážu pravdivo hovoriť o tom, kto sme a inšpiratívne o tom, kým by sme sa chceli stať. Potrebujeme mať na čele ľudí, ktorí dokážu pomenovať našu minulosť, definovať prítomnosť a nakresliť víziu budúcnosti. Potrebujeme príbehy, ktoré dajú zmysel našej existencii tu a teraz, v tomto politickom a geografickom priestore. Príbehy, ktoré hovoria o modernom a hrdom Slovensku, krajine priaznivej a prívetivej ku všetkým, ktorí v nej žijú. Potrebujeme ministra alebo ministerku kultúry, ktorý alebo ktorá dokáže nájsť múdre slová a pretaviť ich do zmysluplných činov, lebo iba také môžu urobiť zo Slovenska lepšiu krajinu pre všetkých. A ako hovorí Ján Lajčiak: "Všetky naše boje a utrpenia nie sú nič iné ako kultúrny boj." Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
[11:58] Mária Kolíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou
vymazať rámček
[12:10] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho
Na vaše vystúpenie, pani poslankyňa, evidujem šesť faktických poznámok. Ako prvý pán poslanec Jozef Pročko.
[12:23] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem. No musím reagovať na vás, pani poslankyňa, pretože vaša predchádzajúca kolegyňa povedala, že je dobré, keď nie je vidieť ministra kultúry a potom vy ste povedali, že to nie je dobré, keď nie je vidieť, lebo Milanovú nebolo vidieť, ale zase ja musím povedať, že naozaj musím pochváliť Natáliu za to, že nezasahovala, nebola, vôbec nerobila do kultúry žiadne zásahy, ale, ale ja viem, že napríklad prvýkrát v histórii samostatnej SR sme sa stali členmi svetového výboru pre nehmotné kultúrne dedičstvo. 254 miliónov išlo z Európskeho fondu regionálneho rozvoja na obnovu národných kultúrnych pamiatok, viac ako 200 miliónov na štátne národné kultúrne pamiatky, zazmluvnili sa kreatívne centrá, participovalo sa na, rómska kultúra participovala na ochrane národných kultúrnych pamiatok, dotačný program Obnov si svoj dom na obnovu národných kultúrnych pamiatok sa navýšil z 12 na 15 miliónov. Prvýkrát sa schválilo pre kultúrne domy, divadlá, galérie 21 miliónov z REACT-EU, zabezpečili 40 miliónov z EÚ-fondov a tak ďalej, a tak ďalej, a tak ďalej, a tak ďalej. Čo bolo veľmi pre mňa prínosom, bolo, že naozaj počas kovidu sa tu diali veci, ktoré pomáhali, pomáhali kolegom umelcom. Ja som nedostal teda nič, ale napríklad poslanec Migaľ dostal podporu kovidovú, ktorú využil na to, že, že svojej dcére urobil videoklip. Ale nesúhlasím s vami, naozaj tá Milanová nebola viditeľná a mne sa to veľmi páčilo, pretože nezasahovala, ale viditeľná bola vo svojej práci. Určite urobila nejaké chyby, ja nehovorím, že nie, ale nesúhlasím s vami. Ale súhlasím s tým, čo ste povedali, že ministerka kultúry, ktorá je teraz na Telegrame a na ruskej, proruskej dezinformačnej sieti informuje o tom, ako, ako, aká je, ako jej tu ubližujeme, to je úbohé, to je choré. Pani ministerka, vystúpte, vystúpte a porozprávajte, nech môžme na vás reagovať! Obhájte sa! Ďakujem.
[12:23] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho
Pani poslankyňa Beáta Jurík.
[12:25] Beáta Jurík – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem za slovo a ďakujem aj tebe, Zora, za tvoj vysoko fundovaný a hlavne kultúrny príspevok do tejto diskusie. Ja si prepožičiam myšlienku od kolegu Fera Majerského z KDH, ktorý včera pri odvolávaní ministerky Dolinkovej povedal, že zdravotníctvo tu roky prežívalo napriek politikom. A myslím si, že toto isté platí pre kultúru. A síce, že tá kultúra tu prežívala roky rokúce napriek tomu, ako bola zanedbávaná a spomínala to teda aj Zora v tom jej príspevku, že ministerstvo kultúry v skutočnosti nikdy nebolo prioritným ministerstvom, ale skôr nejakou trafikou, alebo oblasťou, kde sa odkladali nejakí ľudia, politici, ktorých na iných miestach nechceli. No a dnes to vidíme opäť. A vidíme aj to, ako veľmi nebezpečné to je, a ako dôležitá je táto oblasť a že by sme z nej konečne mali spraviť prioritnú oblasť, pretože to nebezpečenstvo je reálne. A je to nebezpečné, ak sa tam dostane nominant, alebo nominantka strany, akou je SNS, a síce kráľov a kráľovien dezinfoscény. A je to obzvlášť nebezpečné, ak je to človek, osoba ako Martina Šimkovičová, takže aj preto tu dnes sedíme. A otázkou je, že toto sa deje dnes. No čo sa bude diať zajtra? Tá kultúra určite prežije. Prežije napriek, opäť, napriek politikom a političkám, ktorí sa ju snažia zničiť, no ja dúfam, že raz sa do kresla ministra, ministerky dostane človek, ktorý, vďaka ktorému bude tá kultúra žiť a nielen prežívať. A ja si to napríklad predstavujem tak, že by to mohla byť Zora Jaurová. Ďakujem.
[12:25] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho
Pani poslankyňa Zuzana Mesterová.
[12:27] Zuzana Mesterová – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. No nič lepšie nedemonštruje, že pani ministerka nerozumie téme vlastenectva a skutočného vlastenectva. Je to z jej strany len póza ako to, že ona svoju víziu národnej a slovenskej a žiadnej inej kultúry nereprezentuje v Národnej rade Slovenskej republiky, ale odkazuje nám odkazy cez ruskú sociálnu sieť Telegram, kde počas prejavu predrečníčky z bufetu napísala: "Pozdravujem vás, pani Kolíková, opäť z Telegramu a ďakujem za vaše povzbudivé slová a rady do života. Z prejavu pani Jaurovej je zrejmé, že ak minister nerobí veci tak, ako si ich predstavuje Progresívne Slovensko, podľa nich nemám plán a víziu. " No my by sme ten plán a víziu veľmi radi počuli tu z tohto miesta, ktoré prináleží ministerke. A rovnako tak by sme radi počuli aj odpočet vašej doterajšej práce, veď na to tu dnes sme. Obhájte svoju prácu, obhájte to, že prečo tu dnes sme, nemá dôvod, že my len nejakým spôsobom sa vás tu snažíme akože odvolať bezdôvodne. Na to je tu teraz čas a priestor, tak sa sem postavte, nemusíte nám to odkazovať cez ruskú sociálnu sieť z bufetu. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Blaha, Ľuboš, podpredseda NR SR Pani poslankyňa, reagujte na pani Jaurovú, nie na pani ministerku. (Výkriky z pléna.) Mesterová, Zuzana, poslankyňa NR SR Myslím, že pani Jaurovú... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Blaha, Ľuboš, podpredseda NR SR Mimochodom, pani ministerka hneď po vás vystúpi, takže buďte kľudná. Môžete prestať s týmto. Mesterová Zuzana, poslankyňa NR SR V tom prípade končím moju faktickú poznámku a veľmi sa teším. Ďakujem.
[12:28] Zuzana Mesterová – Vystúpenie s faktickou poznámkou
vymazať rámček
[12:30] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho
Pán poslanec Ondrej Prostredník.
[12:30] Ondrej Prostredník
Ďakujem. Zora, veľká vďaka za tvoj prejav, veľmi oceňujem to, že si ho postavila na myšlienkach Jána Lajčiaka. Dovolím si povedať, asi prvého liberála v dejinách evanjelickej cirkvi. Dnes, tak ako vtedy by asi skončil na okraji spoločnosti. Vtedy za jeho života veľmi vzdelaný človek, ale vytlačili ho na okraj spoločnosti, na Vyšnú Bocu. Možno len doplním k tomu skvelému prehľadu jeho myšlienok, ktoré si priniesla. To, že on hovoril o slovenskom ľude ako tými jeho slovami o pekno- špatnom ľude. A neidealizoval národ. V tom bola jeho veľká hodnota, veľký prínos. A kultúru vlastne vnímal ako vyvažovanie tých dvoch elementov v národe. Hovoril nielen o holubičej povahe slovenského národa, ale hovoril aj o diabolskej povahe slovenského národa. To bol Lajčiak. On vedel, kde sú skryté tie nebezpečné zákutia tej, tej národnej duše. A v tom bola jeho hodnota. Myslím si, že veľmi správne si poukázala na tohto velikána slovenskej kultúry, slovenského ducha a máme sa z neho čo učiť. Ďakujem.
[12:31] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho
Pán poslanec Karol Farkašovský.
[12:31] Karol Farkašovský – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Pani kolegyňa, vo svojom kultúrnom boji za rečníckym pultom ste v rozprave povedali, že kultúru tvorí rozmanitosť a mnohorakosť. Sčasti súhlasím, ale je to veľmi zúžené videnie, pretože je nielen to, je to čiastkový pohľad. Kultúru tvoria predovšetkým hodnoty, normy, tradície, vzťahy, obyčaj a zvyklosti, ktorými sa spoločnosť riadi. Takže rozmanitosť a mnohorakosť je len jednou z formálnych čŕt alebo charakteristík kultúry a nedá sa na ňom stavať ako na jedinom pilieri. No a keďže ste povedali, že ministerka šíri nenávisť, tak dovolil by som si otázku, ruku na srdce, a pýtam sa, či po vašom vystúpení Progresívne Slovensko šíri nekonečnú lásku k blížnemu? Ďakujem.
[12:33] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho
Pán poslanec Rastislav Krátky.
[12:33] Rastislav Krátky – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem za slovo. Tiež vyrušuje to, keď sa predchádzajúca ministerka pani Milanová označuje ako za neviditeľnú. No skúste byť jeden z top viditeľných ľudí vo vláde, keď tu máte po 100 rokoch najväčšiu pandémiu a je treba riešiť energetickú krízu, zdravotnícku krízu a iné. A to už je fajn, že niektorí ľudia možno nevideli, čo robila, ale ja by som tiež chcel ako kolega Jožo Pročko, ktorý bol v zdravotníckom výbore, teda pardon, vo výbore pre kultúru, a vie dobre dať odpočet ministerke Milanovej, vyzdvihnúť také tie najväčšie veci, ktoré som si ja všimol. Tak napríklad mediálny zákon. Top hodnotenie to malo aj na medzinárodnej úrovni. Takú úroveň to malo, keď to priniesla. Tak isto jeden z najväčších rozpočtov nechala pre rok 2023. Tak isto najväčšia čiastka snáď v histórii samostatného Slovenska vyčlenená pre obnovu kultúrnych pamiatok. 75 miliónov tam bolo pre zazmluvnenie kultúrno-kreatívnych centier. Obnova, vôbec, Krásnej Hôrky začala, kompletná rekonštrukcia. Lúčnica má vlastné priestory konečne. Slovenská národná galéria ani nehovorím, teraz po 75 rokoch a ma opravte, keď hovorím azda aj málo, 75 rokov, konečne sa to ukončilo a môžeme tieto krásne priestory užívať. A množstvo iného, Jozef už opakoval viaceré veci. Teda nechcem opakovať po Jozefovi, ktorý opakoval, teda, ktorý hovoril viaceré veci. To sú všetko veci, ktoré sa robili a ktoré sa stihli za ten krátky čas a bolo toho ešte mnoho iného ako také veci, ktoré tejto koalícii vôbec nič nehovoria. Ako je napríklad transparentné výberové konanie a dosadzovanie ľudí cez otvorené výberové konania. Tak isto úspora na IT, 16-tisíc za dva pro... 16 000, ospravedlňujem sa, 16 miliónov len na dvoch projektoch úspora. No dajte vy odpočet.
[12:35] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho
Pani poslankyňa Zora Jaurová.
[12:35] Zora Jaurová – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem, pán predsedajúci a ďakujem kolegom za reakcie. Ja by som možno ešte doplnila aj na margo celej tejto debaty, ktorú tu dnes vedieme, že viete, ja mám takú, taký sen. Že by som chcela, aby napriek tomu, že máme v tomto pléne rôzne politické tričká a rôzne názory na rôzne veci, tak aby kultúra bolo niečo, čo nás spája, aby kultúra naozaj dávala zmysel našim životom a aby z nás robila lepších ľudí, a to teda naprieč tým povestným politickým spektrom. A veľakrát ako mám také záblesky aj v tejto debate, aj v iných, že by to možno mohlo byť možné. Len ono sa to nedá s ministerkou, ktorej jedinou misiou je rozdeľovať. A všimnite si, že to počuť vo všetkých jej prejavoch. Aj v tom, čo tu kolegyňa citovala z telegramu. Vždy je to my a oni. Predtým ste mali vy, teraz máme my. Stále počujeme, že musí uspokojiť svojich voličov. A proste s takýmto nastavením sa jednoducho nedá ten rezort riadiť tak, aby tá kultúra bola naozaj pre všetkých, a aby možno aj v tomto pléne bola niečím, na čom sa dokážeme dohodnúť. Takže ja by som, ja verím, že tento môj sen snívate viacerí, že ho snívate aj v koalícii. A chcela by som vám povedať, že ak chceme naozaj tú hrdú národnú kultúru, o ktorej tu veľa rozprávame a o ktorej hovoril v konečnom dôsledku aj Ján Lajčiak, ktorého som citovala, tak proste nájdite iného ministra alebo ministerku a môže táto diskusia vyzerať úplne inak. Ďakujem.
[12:35] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho
V súlade s rokovacím poriadkom o slovo požiadala ministerka kultúry Martina Šimkovičová. Nech sa páči, pani ministerka, máte slovo.
[12:35] Martina Šimkovičová
Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, v prvom rade chcem poďakovať za všetky názory, ktoré tu odzneli. V úvode môjho vystúpenia chcem v podstate všetkým pripomenúť, že dokumentom, ktorým sa vo svojej činnosti Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky riadi a bude riadiť, je programové vyhlásenie vlády. Ide o základný dokument koaličnej vlády troch politických strán, SMER, HLAS, Slovenská národná strana. Úlohy z neho vyplývajúce určujú základné smerovanie rezortu kultúry a predstavujú dohodu víťazných koaličných politických strán v slobodných a demokratických voľbách. Je to tak, či sa to niekomu páči, alebo nie. V zásade by ste si už od volieb možno aj mohli všimnúť, že vláda a teda aj rezort kultúry tu nie sú na to, aby plnili program opozičných, progresívnych a liberálnych strán, ale aby sme napĺňali naše sľuby a naše záväzky. Na úvod mi dovoľte jeden citát, ktorý vás v kontexte snáh o moje odvolávanie opozíciou možno uvedie do reality. Samozrejme, iba v prípade, ak si ho vypočujete s pochopením a porozumením. Hlavným cieľom predkladaného návrhu zákona je predovšetkým predísť ďalšiemu zadlžovaniu verejnoprávneho vysielania a vytvoriť podmienky pre jeho konsolidáciu. Zámerom predkladaného návrhu zákona je taktiež prinavrátiť vysielanie Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie verejnosti, pre ktorú bolo vytvorené a vo vzťahu k tomuto vysielaniu posilniť atribúty verejnoprávnosti, nezávislosti, objektívnosti, pravdivosti, transparentnosti ako aj efektivity využívania zverených verejných financií a nastoliť čo najväčšiu mieru spoločenskej dôveryhodnosti týchto médií. Základnými premisami, od ktorých sa odvíja postupnosť realizácie jednotlivých krokov nevyhnutných na dosiahnutie optimálneho stavu tohto modelu, je spojenie Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie, zrušenie výberu úhrad za služby verejnosti, takzvaných koncesionárskych poplatkov a ich nahradenie každoročným jednorazovým príspevkom zo štátneho rozpočtu a následné jednotné priestorové riešenie existencie novovzniknutého verejnoprávneho média. Možno toto konštatovanie prekvapí niektorých z vás, ktorí v tomto parlamente, tak nie je vás tu teraz veľa, ale nederiete stoličky viac volebných období, v tejto sále však stále sedí dostatok poslancov, ktorí by si mohli na tento text spomenúť. Tieto presvedčivé a skutočne obsažné slová sa totiž nachádzajú hneď v úvode všeobecnej časti dôvodovej správy k návrhu zákona 532/2010. Týmto zákonom strana SaS za vlády Ivety Radičovej a asistencie mnohých z vás doslova zo dňa na deň vyprášila zo Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie celé vedenie a odborné rady týchto dvoch inštitúcií. A, samozrejme, okamžite si dosadila svojich nominantov do novovzniknutej RTVS. A ako to dopadlo? Po toľkých rokoch? Hlavným cieľom je predísť ďalšiemu zadlžovaniu verejnoprávneho vysielania a vytvoriť podmienky pre jeho konsolidáciu, sa úplne stratil. Zámer prinavrátiť vysielanie Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie verejnosti, pre ktorú bolo vytvorené, úplne mimo. Chceli ste posilniť atribúty verejnoprávnosti, nezávislosti, objektívnosti, pravdivosti, transparentnosti a nastoliť čo najväčšiu mieru spoločenskej dôveryhodnosti týchto médií. A vám sa podaril úplný opak. Písali ste v zákone niečo o jednotnom priestorovom riešení existencie novovzniknutého verejnoprávneho média. Unifikovali ste len tvorbu a názory. Podarilo sa to len v Banskej Bystrici, kde ste rozhlas a televíziu natlačili do jednej budovy vtedajšieho sídla štúdia STV, manažment predal a dnes sú tam byty. S jednotným priestorovým riešením to ale fakt nemá nič spoločné. Jediné, čo ste z týchto bohumilých predstáv splnili, je zrušenie výberu úhrad za služby verejnosti, tzv. koncesionárskych poplatkov a ich nahradenie každoročným jednorazovým príspevkom zo štátneho rozpočtu, a to až po 13 rokoch existencie zákonom č. 532/2010. V minulých obdobiach ste absolútne dôsledne obsadili svojimi progresívnymi nominantami, najmä z mimovládnych organizácii všetky verejné fondy a rozhodujúce funkcie v štátnych organizáciách. Preto chápem, že pri akejkoľvek zmene zvolávate ľudí na námestia, protestujete v spriaznených médiách, staviate sa do pozície záchrancov demokracie na Slovensku. Pritom aj vám samým je jasné, že nikto demokraciu v našich končinách neohrozuje. Po tri a pol roku marazmu má Slovensko konečne demokraticky zvolenú, kompetentnú vládu a konečne viditeľné ministerstvo kultúry. Zástavu týchto vyvolaných protestov vysoko dvíhajú stále tí istí politológovia, tí istí umelci, tí istí novinári. Snažíte sa spolu s nimi vytvárať dojem, že ide o celospoločenský pohyb nespokojných občanov. Pritom mnohí umelci sa k tým najviac kričiacim pridávajú len preto, aby mali pokoj, aby sa vyhli možno nejakej šikane. Aj rôzne petície, rôzne výzvy spravidla organizuje zase len tie isté osoby a tie isté partie. Mohla by som ich čítať zo zoznamu pod každou akciou v online priestore. Veľmi dobre viete, ktorí to sú, ktorí sú to konkrétni ľudia a akú permanentnú manipuláciu verejnosti organizujete. Som presvedčená, že umelé konflikty, ktoré permanentne opozícia už od volieb často vulgárnym spôsobom dlhé týždne vnáša do celej spoločnosti, nijako neprispievajú k rozvoju ani k prosperite slovenského národa a národnosti. Naopak, sú zdrojom k prehlbovaniu neprirodzených a zbytočných sporov v rodinách, na uliciach, v obciach, mestách, v spoločenstvách. Za niekoľko mesiacov vo funkcii ministerky som sa stretla osobne so stovkami ľudí od východu na západ našej krajiny, so zahraničnými predstaviteľmi a musím povedať, že drvivá väčšina z našich občanov očakáva riešenie problémov, ktoré nám predchádzajúca politická garnitúra zanechala. Neočakávajú deštrukciu. Občania väčšinovo a často vášnivo vyslovujú želanie, aby po takmer štyroch rokoch kovidového, ekonomického a morálneho rozkladu nášho štátu predchádzajúcimi vládami nastali konečne časy pokoja a hľadania súdržnosti. Je však evidentné, že pokoj a konštruktívna práca sú pre vás asi neznámy pojem. Chápem, že veľmi ťažko znášate volebnú porážku a že odvolávanie členov vlády je pre vás akýsi politický rituál, nie som jediná ministerka kultúry, ktorá sa odvoláva, myslím, že aj spomínaný pán Maďarič bol odvolávaný ako minister kultúry. Bohužiaľ, burcovanie ľudí na uliciach často klamstvami, ktoré som inak aj tu počula, všeobecnými frázami, grobianskym urážaním politických protivníkov je vašou nejakou základnou politickou výbavou. Nikto vám právo na takýto štýl činnosti neberie, môj názor však je, že vaša frustrácia vás, panie poslankyne a páni poslanci v opozičných laviciach, nijako neoprávňuje k nejakej hrubosti a na rozdúchavanie nenávisti v spoločnosti. Poviem vám len jeden stručný citát, ktorý je jedným z výsledkov vašej doterajšej deštrukčnej činnosti a činnosti niektorých vašich vyjadrení v médiách a umeleckých kruhoch. Pripomeniem vám výrok jedného mladého človeka, ktorého s veľkou chuťou citovali médiá hlavného prúdu a televízie: "Rozmýšľam o defenestrácii Martiny Šimkovičovej a tá škvrna na chodníku bude prvé umenie." Toto vyhŕkol zo seba nabudený pseudoumelecký bojovník verejne na pódiu jedného divadla. Tento mladý človek a jemu podobní sú vami hecovaní na námestiach a sociálnych sieťach. Tam ste to dopracovali. K nebezpečnému vyhrážaniu sa smrťou. Dúfam, že väčšina z vás rozumiete tomu, čo slovíčko defenestrácia znamená. Výroky najmä vás progresívnych a liberálnych politikov a, bohužiaľ, aj političiek, niektorých angažovaných hercov a, bohužiaľ, aj herečiek na moju adresu sa bez hanby hemžia termínmi ako fašista, neofašista, nacista, homofóbka, transfóbka, a tam hľadáte aj dôvody môjho dnešného odvolávania. Ja však nehajlujem na verejnosti a poviem vám, je to odporné. Zdá sa mi, že máte extrémne potešenie z toho, že tieto slová môžete nalepiť na ženu, na matku, a to len preto, že nie som z vášho politického košiara. Uvedomujem si, že politika na Slovensku je tvrdé remeslo, ale zamýšľam sa aj nad tým, aký to má toto vlastne význam, dehonestovať, pošpiniť ženu. Čo vás vedie k tomu, že ste ochotní vynaložiť toľko energie na zničenie niekoho za každú cenu. Oháňať sa demokraciou, slobodou slova a kultúrou pre všetkých, áno, to si želáme aj my. Takéto správanie by v našich končinách nemalo mať miesto a chcem vám jasne povedať, že takéto drastické rozdeľovanie spoločnosti, hrubé osočovanie občanov, ktorí majú odlišný názor, ktorí si dovolia mať odlišný názor ako vy, hrubo odmietam. Je viac-menej jasné, že časť kultúrnej a umeleckej obce najmä z nášho hlavného mesta kašle na to, že nejaká Šimkovičová je tiež žena, že je matka, kamarátka, že je susedka, proste sa do mňa kope hlava-nehlava. Táto vaša bezbrehosť ma presvedčila, že vy, progresívci, a vy ,liberáli, nie ste žiadni predstavitelia etických noriem, podľa ktorých by sme všetci mali žiť a myslieť, alebo podľa ktorých by sme chceli žiť a myslieť. Snažíte sa vytvárať mýtický obraz progresivizmu ako jedinej spásy pre Slovensko, ako jedinú nádej pre slovenskú kultúru a umenie, ako jedinú nádej pre náš národ. Je to ale falošná hra s občanmi našej Slovenskej republiky, ktorú predvádzate za asistencie médií tzv. stredného prúdu, a dokonca aj verejnoprávneho rozhlasu a televízie. V mnohom práve toto pripomína dobu totalitného režimu, pretože v uplynulých rokoch znovu začala na Slovensku pod vaším vedením cenzúra, potláčanie iného názoru, ako je ten vami predpísaný. Niektorí z vás si pamätajú, že v 90. rokoch vznikom súkromných televízii a rozhlasových staníc sa vytvoril duálny systém, ktorý mal zabezpečiť slobodné šírenie informácií. Vtedy nikto nepredpokladal, že príde k flagrantnej unifikácii mediálneho prostredia, že sa zo slovenského žurnalizmu úplne odstráni objektivita a aktivizmus sa stane základom pre novinársku tvorbu, a že samotní tvorcovia sa dobrovoľne zbavia svojej nezávislosti a slobodnej tvorby. Faktom je, že všetky mainstreamové médiá vrátane RTVS šíria ideovo tie isté informácie, iným názorom poskytujú minimálny alebo žiadny priestor. Základom sa stali teórie presadzujúce progresivizmus, neoliberalizmus, gender ideológia, globálna likvidácia suverenity národov, vysmievanie tradícii. Tu nájdete napríklad odpoveď na otázku, prečo vznikli a sú úspešné alternatívne médiá, ktoré tak často spomínate, pretože verejnosť nestratila záujem o objektívne informácie. Rovnako je to aj s politickými stranami, keď tie progresivistické násilím, presadzovaním svojej ideológie a svojou agresivitou rozdelili spoločnosť do nepriateľských táborov a občanov vlastnej krajiny s inými ako nimi predpísanými názormi, stávajú do pozície nepriateľov štátu a demokracie. Tvárite sa a rozprávate, akoby ste len vy boli predurčení na spásu národa a demokracie, pritom nie ste schopní rešpektovať ani tie najobyčajnejšie princípy ľudskej slušnosti. Nie, nie ste predurčení. A občania vám to aj dali najavo. Napríklad aj vo voľbách prezidenta slovenskej republiky. Aktivistické a progresívne kruhy najmä z Bratislavy spustili urputný krik hneď po tom, ako som presunula 300-tisíc eur určených pre mimovládky blízke progresívnym politikom a prezidentke na boj s dezinformáciami. Aj dnes som presvedčená, že na streche Slovenskej filharmónie sú tieto peniaze užitočnejšie. Poslankyne z Progresívneho Slovenska sa v médiách hnevajú, lebo som spomenula, že sa pozrieme na rozdeľovanie miliónov z kultúrnych fondov. Pričom vedia, že v súčasnosti nemám na rozdeľovanie týchto financií vôbec žiadny vplyv. Kultúra politiky a politikov v prejavoch na námestiach a uliciach, v médiách aj v parlamente sa prepadla do najhlbšej žumpy a túto úroveň vy, progresívci a liberáli, úspešne prenášate do rodín a do škôl, kde máte prístup. A príčina je veľmi jednoduchá. Deklarovala som totiž verejne záujem rezortu na spravodlivom a efektívnom prerozdeľovaní peňazí z verejných fondov, ich využitie v prospech všetkých umelcov a skutočného umenia. Všetkých umelcov, nielen vami určených. Priznávam, že som stále proti štátnej podpore vyučovania šestnásťročných chlapcov v ženských šatách, ktorí sa točia okolo tyče v baroch. Zároveň som za podporu aj LGBT umelcov, tak ako si to ich talent a umenie zaslúži. V tom svoj názor nemením. Áno, vážení, tak ako si to zaslúži ich talent a umenie, nie ideológia. Ale je zrejmé, že v prvom rade vám ide o financie. Pani Jaurová, hlavná iniciátorka výzvy na moje odvolávanie z verejných fondov a RTVS pre firmu, v ktorej pôsobila, vytiahla takmer 600-tisíc eur na jeden mega neúspešný projekt. Jej doterajšími povolebnými vystúpeniami v podstate nerobí nič iné, len obhajuje mimovládky, ktoré sú nacucnuté na štátny rozpočet a verejné fondy a k tomu dosť rázne vyhlasuje, že ja nemám rada kultúru a umelcov. Pani poslankyňa Jaurová, ja mám rada kultúru, mám rada umelcov, ja rada veľmi maľujem, rešpektujem ľudí pracujúcich v prospech kultúry a rešpektujem aj umelcov. Mám medzi nimi veľké množstvo skutočných priateľov a priaznivcov, dokonca aj medzi LGBT umelcami. Som pripravená diskutovať aj s umelcami, ktorí so mnou primárne nesúhlasia, ale správajú sa tak nejak normálne, ľudsky a nemajú také tie hrubé nálepky. Vy totižto kádrujete všetkých, ktorí s vami nesúhlasia. Najskôr som pre vás bola len ministerka nekultúry, nevzdelaná, nemožná, lenže potom, keď začalo ísť o peniaze z fondov, som sa stala pre vás a vašich donorov nebezpečnou. V jednom svojom publikovanom videu som citovala informáciu z konzervatívneho portálu Štandard, že chlapci v make-upe a ženskom oblečení, ktorí pred publikom predvádzajú sexualizovanú šou, divoko zmaľované dievčatá robia to isté, volá sa to Drag workshop. Išli ste vyskočiť z kože a hneď ste ma obvinili z homofóbie, z nenávisti k sexuálnym menšinám, ale ja som naozaj proti tomu, aby ministerstvo kultúry v zastúpení štátu míňalo financie daňových poplatníkov na takýto druh pseudoumenia, ktoré sa najčastejšie predvádza v baroch, a to ešte v čase, keď vďaka vašim opozičným partnerom naša republika padla finančne na úplne dno európskych štatistík. Verejné financie sú po predchádzajúcej vláde v kolapse a samosprávy kŕkajú. Konsoliduje sa, škrtá sa, kde sa len dá, a preto chcem znova aj z tohto miesta verejne oznámiť, že na takýto druh školenia mládeže, na sexualizovanú šou LGBTI, mimovládkou, už rezort kultúry nebude vynakladať peniaze daňových poplatníkov. Hovorím to znovu, skôr ako sa zdvihne ďalšia vlna nenávisti a hrubosti v niektorých médiách a sociálnych sieťach. Takže na produkciu pridov, školenia mládeže aktivistov LGBTI, témach po školách a baroch bude ministerstvo kultúry, tak ako aj v iných oblastiach, šetriť. Hádam tento druh, v úvodzovkách, umenia prežije aj bez štátnych dotácií. Už viackrát som sa vyjadrila, že odmietam progresívnu normalizáciu. A moja zásadná predstava o ďalšej činnosti rezortu je návrat k normálnosti. Ctím si rôzne názory, ale nech je každému dovolené, a teda aj mne vyslovovať svoj postoj. Bohužiaľ, stále viac a viac sa ukazuje, že súčasní liberáli a progresívci sú väčšinou ľudia, ktorí chcú, aby všetci mysleli a konali tak, ako si predstavujú oni. A nedokážu si ani predstaviť, že by bola možná schéma života a vzťahov, v ktorých by liberáli a progresívci žili tak, ako chcú žiť liberáli a progresívci, ale nám ostatným by bolo dovolené žiť tak nejako inak, povedzme tradične. Nevnucujte slovenskej spoločnosti váš pochmúrny štýl správania. A ak sa ľudia s iným názorom vzoprú, nesnažte sa ich zastrašiť, očistiť, či prinútiť k vášmu videniu sveta k vašej morálke. A ešte jedna drobná poznámka pre tých, ktorí neradi memorujú, a teda si nemôžu pamätať napr. ani rok vzniku Československej republiky, či meno prvého československého prezidenta. Slovo dekadencia znamená podľa slovníka cudzích slov úpadok, zhoršenie, pokles, v umení označenie úpadkovosti. Je to filozofický smer z prelomu 19. a 20. storočia orientovaný na nihilizmus, depresiu a individualizmus. A nihilizmus je popieranie všetkých spoločensko-mravných zásad, bezzásadovosť. Túto cestu, o ktorej niektorí z vás stále snívajú na súčasnom ministerstve kultúry, opúšťame. Chcela by som ešte dať poznámku k tomu, čo tu bolo hovorené, pretože celé toto odvolanie, odvolávanie má skôr filozofický charakter, ale aby sme boli aj trochu technokratický, tak chcem ísť k projektu Obnov si svoj dom. Obnov si svoj dom je dotačný program, ktorý pozostáva zo šiestich podprogramov. Tento rok bude vyčlenených 9 miliónov eur. Pripravili sme schému, na základe ktorej sa budú prioritne podporovať projekty, ktoré umožnia komplexnú a úplnú obnovu kultúrnej pamiatky. Chceme zabezpečiť, aby sme využili verejné financie tak, aby sa pripravili a realizovali projekty, ktoré sa definitívne a kompletne ukončia. Medzi kultúrnymi pamiatkami sú sakrálne stavby, stavby v pamiatkových zónach UNESCO, ako aj ďalšie kultúrne pamiatky po celom Slovensku. Je schválený nový štatút aj organizačný poriadok dotačného systému, ktorý zapracoval všetky pripomienky kontrolných orgánov, keďže v minulosti najmä pri dotačnej schéme mediálna výchova aj boj proti dezinformáciám došlo k pochybeniam. Nový systém bude pružnejší, bude podporovať rýchlejšiu a komplexnejšiu obnovu pamiatok a nie, nie je tam ohrozených 22 miliónov, ako tu bolo dnes spomenutých. Toľko peňazí tam nebolo nikdy ani vyčlenených. Ďakujem. (Potlesk.)
[12:55] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho
Ďakujem pekne, pani ministerka, na vaše vystúpenie evidujem deväť faktických poznámok. Ako prvý pán poslanec Jozef Pročko. Nech sa páči.
[12:59] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Martýr, mučeník. Dávajte si pozor na človeka, ktorý vedome robí zo seba martýra. To je tiež, citujem ti, počúvaj pozorne. Ty tu rozprávaš o grobianskom urážaní, Martina? Počula si, čo tu predviedol Blaha, čo tu predviedol Danko? Čo tu predvádzate Takáč a ďalší? Ako šírite nenávisť, Martina? Počúvaš o tom? Čo ty rozprávaš o nebezpečnom vyhrážaní sa smrťou? Mojej rodine sa vyhrážajú, nám, nám sa vyhrážajú, vaši priaznivci, Martina, vy to robíte. Mohla by si počúvať?! My sme ťa počúvali, Martina. Angažovaní herci? Ja ti môžem povedať o tvojich angažovaných hercoch, ktorí vám robia angažovanú politiku. Ktorí vystupovali na, na mítingoch Roberta Fica, na vašich mítingoch, ktorých si uverejňujete. Nechajte ľudí a hercov, nech si robia, čo chcú. Huliak tu hlasuje na verejnosti, hajluje. To ti je tiež, to je odporné? Povedala si, že, že je to odporné. Tak hajloval. Alternatívne médiá? Ty rozprávaš o alternatívnych médiách, tí, čo šíria hoaxy, klamstvá, šíria proruskú propagandu, tak rozprávate, že sú alternatívne médiá? Ja som nič nedostal, ja som nič nedostal. Kádrujete? My kádrujeme?! Vy, vy si, počúvala si rozprávanie pred tebou idúceho Danka a týchto ľudí, ako ste kádrovali? Ako ste rozprávali, čo sme my a kto sme my? Osočovanie občanov, čo majú slušné názory? No tak veď vy ste nás, vy ste tu teraz poosočovali každého jedného človeka, čo má odlišný názor ako vy. Cenzúra iného názoru. My sme robili cenzúru iného názoru? Ak sú naozaj šírenie klamstiev a neprávd, ak je cenzúra, takže máme dovoliť, aby sa ľudia, ktorí naozaj klamú a, a zavádzajú? Martinka, keby si takto vystupovala, takto vystupovala aj v televízii a naozaj ako teraz si robila martýrku, tak je super. Ale príde médium, vy ste kto? Kto ste vy? Čo ste zač, čo tu chcete? Čo to robíte? Takto sa správaš, Martina. Teraz si spravila martýrku, ktorej zasahujú do rodiny. Martina, nám, našim rodinám aj tvoje správanie ubližuje.
[12:59] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho
Pani poslankyňa Mesterová.
[13:01] Zuzana Mesterová – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pani ministerka, pripomeniem vám len v skratke znenie Benátskej komisie, ktorá hovorí o tom, že hlas opozície nie je hlasom proti krajine a má byť počuteľný. Zvlášť v prípadoch, keď vládna koalícia má veľmi krehkú väčšinu, pretože opozícia v tom čase zastupuje veľmi významnú časť spoločnosti. Tej spoločnosti, ktorá sa skladá zo svojich daní aj na váš plat. Čiže hovoriť to, že vy ako vláda nebudete napĺňať ciele opozície, je ako keby ste hovorili, že nebudete rešpektovať názor polovice tejto krajiny. A toto je presne váš prístup, toto bol aj váš prejav. Rozdeliť všetko, čo sa dá, pretože evidentne neviete robiť nič konštruktívne. To, že ste získali vo voľbách mandát na správu tejto krajiny vás neoprávňuje ho zneužívať a otáčať ho proti tým, ktorí vám správu krajiny zverili, proti občianskej spoločnosti. A tým, že likvidujete kultúru, likvidujete slobodné médiá a likvidujete slobodu slova, tým likvidujete občiansku spoločnosť tejto krajiny. A toto vám v žiadnom prípade neprináleží, nech už ste ministerka kultúry alebo obyčajná radová občianka. Toto je neprípustné. A ak vy hovoríte o slobode slova, ak hovoríte o tom, že iný názor sa má rešpektovať, tak v prvom rade ho začnite rešpektovať vy, lebo váš prejav bol presným opakom tohto. Ďakujem.
[13:01] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho
Poslankyňa Kleinert.
[13:02] Dana Kleinert – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem. Pani ministerka, my sme sa tu zacyklili. Vy tu dlhé roky haníte ľudí a potom poviete, že hania druhí. Dlhé roky tu podkurujete najhoršie pudy v ľuďoch a to aj ľahko vyvrátiteľnými klamstvami a potom sa čudujete, že čelíte nenávisti, pretože keď ju raz vypustíte von, a to vy robíte dlhé roky, tak potom ju už naozaj nemáte pod kontrolou. Pani ministerka, vo vašej reči ste sa tu rozľútostili sama nad sebou ako ženou a matkou, a podsúvate nám tu všelijaké vaše frustrácie, naše frustrácie, ale my tu nie sme kvôli vašej osobe v súkromí. My sme tu kvôli tomu, čo vy robíte vo verejnom priestore a čo robíte vo funkcii ministerky kultúry. Vy tu namiesto dobrého servisu hovoríte, že budete naše spoločné peniaze púšťať len tam, kde si zmyslíte vy. No a, pani ministerka, jeden z vašich problémov je, že vy naozaj neviete, čo čítate. Druhým faktom je aj to, že som vás nikdy osobne nepočula nič odborné povedať vlastnými slovami, keď hovoríte vlastnými slovami, ide o spŕšku nenávisti, a teda je to, žiaľ, veľmi citeľné, keď to čítate, že vidíte pred sebou len písmenká. Osobitne mi to je ľúto, lebo je to trochu aj medzinárodná hanba a rada by som vypichla vašu, žiaľ, už slávnu účasť na konferencii UNESCO, ktorú som sledovala live a ktorá bola o vzdelávaní v kultúre, čo je krásna a veľmi potrebná téma. A tu vôbec nejde o vašu takzvanú slovanskú angličtinu, vôbec o to nejde, ide o to, že vy ste netušili, čo tam máte napísané. A my niekedy nevieme, my nikto nevieme, aký je reálny výsledok teda tejto služobnej cesty. No ale chcela by som zareagovať ešte na jednu časť, na to napĺňanie programového vyhlásenia vlády, ktoré hovoríte, že napĺňate. Asi neviete, čo to je PVV, čo to je stratégia, akčný plán, nástroje na dosiahnutie a tak ďalej. My sme sa k vášmu PVV vyjadrovali a okrem faktu, že ste tam nemali zrušenie RTVS, čiže nie je pravdou ani to, že ho napĺňate, tak vy napĺňate iba vašu pomstu a stále nechápete, že naozaj nemáte na to, aby ste viedli rezort ministerstva. Ďakujem.
[13:02] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho
Poslanec Jarjabek.
[13:05] Dušan Jarjabek – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dámy a páni, mne veľmi vadí ten osobný tón, ten urážlivý tón. Ten osobný, urážlivý tón voči ministerke kultúry, ktorý, toto nie je o odvolávaní ministerky kultúry, toto je nejaké také, nejaké také vyvášňovanie sa na úkor niekoho. Proste je to totálne pre mňa neprijateľné a pritom vy viete veľmi dobre, že vy ministerku kultúry neodvoláte a my tú ministerku kultúry, samozrejme, neodvoláme takisto. Čiže o čom je táto debata? Úplne o ničom. O ničom. Je to len skutočne ďalšia strata času na to, aby ste si vy mohli povedať to, čo si nemôžete povedať kdesi osobne na facebookoch, ale to je iný problém. Ten problém tejto spoločnosti a tejto debaty je, dámy a páni, v tom, že vy, kolegovia a kolegyne z PS, ste sa dostali, respektíve by ste chceli byť, respektíve už ste na pozícii tých vyvolených a nadradených. Vy, vy pohŕdate tými ostatnými. To je ten váš najväčší problém. A tuna tie všetky debaty, všetky tie príspevky, tá, tá vaša, tá vyvolenosť pohŕdavá tými ostatnými, toto je na tom to najstrašnejšie. To je v tej spoločnosti vidieť, z toho všetkého plynú aj tie, nazvem to slušne, nedorozumenia, ktoré sú medzi opozíciou a koalíciou. Proste vám chýba jedna elementárna pokora voči všetkým a to nielen voči opozícii, ale aj vám voči partnerom v koalícii. Teda vo vašej opozícii a o koalícii už ani nehovorím. Proste tá pokora, to pohŕdanie tými ostatnými, to stavanie sa do tej pozície my vyvolení, o to tu ide. To je najväčší problém, váš. (Potlesk.)
[13:05] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho
Ale prestaň, pán Pročko. Pani Jaurová.
[13:06] Zora Jaurová – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem, pán predsedajúci. Aj mne inak vadí osobný tón. To súhlasím s predrečníkom, ale ja som tu osobný tón zatiaľ počula len od pána Tarabu, teraz od pani Šimkovičovej a ešte medzitým od pána Blahu. A naozaj mi to vadí, vadí mi to aj voči mojej osobe a vadí mi to aj voči všetkým ostatným, voči ktorým to tu zaznelo. A ja som si teda myslela, že táto diskusia, ktorú vy považujete za zbytočnú, môže byť o tom, že sa niekam dopracujeme k tomu, akoby mal byť ten konsenzus o kultúre vyzerať, ale, bohužiaľ, po tomto prejave pani ministerky, čo si vážim, že teda konečne vystúpila, musím naozaj skonštatovať, že nič ste nepochopili a nič ste sa nenaučili. A bolo by veľa na čo reagovať, ale ja zareagujem iba na jednu vec pre krátkosť času. Hovoríte o našich progresívnych postojoch k ženám. Tak ja vám poviem, aké sú progresívne postoje k ženám. My budeme vždy bojovať za to, aby ste vy ako žena mali rovnaké šance a rovnaké príležitosti. My budeme vždy bojovať napríklad za to, aby ste ako žena mali rovnakú zodpovednosť, aby ste ako žena mohli byť rovnako kritizovaná za vaše kroky, ktoré robíte ako vo verejnom priestore. Aby napríklad za vás na tlačovkách nemuseli odpovedať okoloidúci muži, kľudne nám dajte znamenie, keď vás utláčajú a nedovolia vám hovoriť, my vieme zabezpečiť pomoc a budeme bojovať za to, aby ste mohli vždy vyjadriť ten svoj postoj, ale aby ste zároveň za ten svoj postoj niesli zodpovednosť. Toto sú naše progresívne postoje k ženám. Tie tu reprezentujem ja a moje kolegyne a asi to na skladbe nášho poslaneckého klubu je vidieť. Ďakujem pekne. (Potlesk.)
[13:06] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho
Pani poslankyňa Kosová.
[13:08] Ingrid Kosová – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem za slovo. No, už tu toho bolo povedaného veľa. Otázka neznie, pani ministerka, či RTVS doposiaľ fungovala dobre, lebo všetci vieme, že mala problémy s kvalitou. Otázka znie, akým spôsobom idete skvalitňovať RTVS vy? Tým, že ju chcete zrušiť? A vytvoriť takú inštitúciu, ktorá bude, budete ju ovládať tak, aby propagovala váš pohľad na svet? To je to riešenie? Po druhé, nestačí povedať, že fondy obsadili progresívci. Musíte hovoriť fakty. A prestaňte bezducho útočiť bez dôkazov. Po tretie, pokoj a konštruktívna práca. No, tá nevyzerá tak, že útočíte na queer ľudí polarizujete spoločnosť. Transparentnosť nevyzerá tak, že do správnej rady dosadíte nominantov ministerstva, že odmietate komunikovať s umeleckou verejnosťou. Po štvrté, všetko, čo ste vymenovali o sebe, bohužiaľ, sedí. Ale nie kvôli nám. Keď útočíte na queer ľudí, tak sa nečudujte, že vás označujú ako homofóbku. Ak prekrúcate fakty a šírite klamstvá, tak sa nečudujte, že ste dezinformátorka. Ak nerešpektujete menšiny a autokraticky presadzujete len svoju ideológiu, no tak sa nečudujte, že povedia, že ste fašistka. Vykresľujete sa tu ako obeť, ako bojovníčka za očistu tejto spoločnosti proti gender ideológii, čo je, mimochodom, úplne vymyslená terminológia práve takými ultrakonzervatívnymi ľuďmi, ako ste vy, ale vy ste ministerka. Naučte sa čeliť kritike a nevyplakávajte. Naučte sa niesť zodpovednosť za svoje činy. A k pánovi Jarjabkovi, ak niečím pohŕdame, pán Jarjabek, tak je to vaša arogancia moci. (Výkriky v sále.)
[13:10] Andrej Danko
Prosím, kľud a reagujte na pani ministerku, faktické. (Reakcia z pléna.) To vy nemôžte. (Reakcia z pléna.) Prášky beriete vy. Pani poslankyňa Nash.
[13:12] Natália Nash – Vystúpenie v rozprave
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pani ministerka, ja to zhrniem len jednou vetou. Vy sa ľutovať a opúšťať dokážete len s obrovskou dávkou arogancie a opovrhovania druhými. Osobnými útokmi, homofóbiou, lžami, konšpiráciami a nenávisťou. Ďakujem.
[13:12] Andrej Danko
Ďakujem, pokračujeme v rozprave, pani poslankyňa Kramplová, pripraví sa pani poslankyňa Kleinert.
[13:12] Dagmar Kramplová – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážená pani ministerka, dámy a páni, nakoľko kolegovia odborníci z Progresívneho Slovenska podali na druhý pokus konečne nimi spracovaný návrh na vyslovenie nedôvery ministerke kultúry, predpokladá sa, že, predpokladá Ústava Slovenskej republiky, že my ako Národná rada Slovenskej republiky sa týmto nimi podaným návrhom budeme zaoberať. Po oboznámení sa s týmto nimi predloženým návrhom musím konštatovať, že v princípe títo ľudia neprišli s ničím relevantným, o čom by sme mali diskutovať, ale celý tento ich návrh je v jadre postavený výlučne na lamentovaní nad stratou nimi bezdôvodne privlastneného liberálneho nadpráva financovať liberálne mimovládky z verejných prostriedkov. Úvodom chcem povedať, že absolútne podporujem všetky kroky ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej vo vzťahu k obmedzeniu dotovania prejavov, ktoré s kultúrou nemajú absolútne nič spoločné a neboli vo výsledku ničím iným, ako dobre premysleným tunelovaním rezortu Ministerstva kultúry. Mnoho z informácií o tom, akým spôsobom bol liberálmi zneužívaný rezort kultúry, už bolo zverejnených a mnoho z nich ešte zverejnených bude. Za všetky doterajšie liberálne kauzy je potrebné spomenúť prideľovanie desiatok tisíc eur Nadácii Milana Šimečku, čo boli peniaze vyslovene vyhodené von oknom a je namieste, aby sme sa v mene terajšieho vedenia rezortu kultúry ospravedlnili všetkým skutočným kultúrnym pracovníkom, všetkým múzeám, knižniciam a galériám za kroky predchádzajúcich liberálnych vlád a vedení ministerstva kultúry. Slovenská národná strana išla do parlamentných volieb s jasným programom, pozdvihnúť slovenskú kultúru. Krok, kedy bolo zo zdrojov ministerstva kultúry zastavené financovanie vecí, ktoré nemali s kultúrou absolútne nič spoločné, je preto absolútne logickou reakciou na požiadavku občanov Slovenskej republiky. Netreba pripomínať, v akej atmosfére sa parlamentné voľby v roku 2023 konali. Všetci si dobre pamätáme obdobie týchto zo Západu riadených hrôzovlád, kde požiadavka na predčasné parlamentné voľby bola jediným možným riešením tejto, v štáte a v spoločnosti, neudržateľnej situácie. V parlamentných voľbách občania Slovenskej republiky jasne a zreteľne odmietli liberalizmus, ktorý ako jediný bol a je zodpovedný za rozklad štátu a spoločnosti. To, čoho sme svedkami, nie je nič iné, ako dôležitý ozdravný proces štátneho organizmu, v ktorom sú z tela nášho štátu vypudzované všetky liberálne jedy a progresívne vírusy, ktorými viac nedovolíme rozkladať štát a spoločnosť. Z hľadiska toho, akým spôsobom sa práce na svojom rezorte ministerka kultúry Martina Šimkovičová ujala, je potrebné uviesť, že ministerka kultúry Martina Šimkovičová patrí medzi najvýraznejších a najlepšie si počínajúcich ministrov. Vyslovene sa v tomto smere natíska porovnanie s kolegom, ministrom vnútra z HLAS-u SD, ktorý bol v prípade liberálnej mafie Čurillovcov tiež napádaný pre údajne nezákonný postup, a to napriek tomu, že príslušný súd konštatoval v jeho prípade absolútnu správnosť konania, kde mu aj ja touto cestou blahoželám k úspešnej obhajobe postupu ministerstva vnútra. Presne takto totiž dopadne každá liberálna lož, kde na ňu zasvieti svetlo pravdy. Z hľadiska výsledkov patrí ministerka kultúry Martina Šimkovičová spolu s kolegami ministrami, napríklad životného prostredia, vnútra, spravodlivosti a ďalšími rovnako medzi tých najlepších a spôsob akým dokázala za tento čas spraviť poriadok na ministerstve kultúry, si zaslúži absolútne uznanie. Ministerka kultúry jednoznačne plní programové vyhlásenie vlády a treba povedať, že málokto by to dokázal na jej mieste podobne úspešne. Keďže ministerka kultúry detailne pozná rezort kultúry a vie, čo treba spraviť pre to, aby sa slovenská kultúra po rokoch rozkladu liberálmi, opätovne postavila na nohy. Pre konkrétne výsledky netreba chodiť ďaleko. V podstate okamžitým rozhodnutím po nástupe ministerky kultúry bolo jej rozhodnutie o oprave strechy Slovenskej filharmónie, kde boli pre tento účel zachránené prostriedky pôvodne určené na rozkradnutie liberálnymi mimovládkami, kde mali byť použité na údajný tzv. boj s dezinformáciami. Konkrétny výsledok je taktiež rozpracovaná, odborná a tiež finančná pomoc pre historickú knižnicu v Kežmarku, ktorá opatruje až 150-tisíc zväzkov kníh, z toho až 2 500 vzácnych kníh z obdobia 16. storočia. Hoci sa táto knižnica uchádzala o financovanie v období predchádzajúcich liberálnych vlád, nikdy nebola napriek opatrovaniu týchto najvzácnejších pokladov úspešná, pretože podľa predchádzajúcich liberálnych vlád boli kultúrou skôr LGBT sprievody polonahých bláznov. Konkrétnym výsledkom je taktiež otvorenie diskusie o návrate Slovenskej televízie a rozhlasu, ktoré sa v rukách súčasného riaditeľa Machaja premenili na liberálnu stoku. V rokoch 2020 až 2023, kedy celý národ musel teror liberálnych hrôzovlád, bol návrat a odpolitizovanie Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu jednoznačne, jednoznačnou požiadavkou, na ktorej aj dnes trváme. Moja poznámka ešte, ak vy hovoríte o 180-tisíc podpisov na elektronickej petícii, ktoré sa dajú aj spochybniť, tak ja hovorím o 400-tisíc podpisov, ktoré reálne podpísali ľudia na petícii, kde je uvedené ich meno, adresa a sú presne títo ľudia identifikovaní, ktorí žiadali otvorenie dverí do Slovenského rozhlasu a televízie, ktorej sa im nejakým spôsobom nedostalo. Práve obdobie rokov 2020 až 2023, kedy pre tzv. krízovú situáciu boli liberálmi v rozpore s ú,stavou obmedzované práva občanov Slovenskej republiky, jednoznačne a nespochybniteľne ukázalo, aké významné a dôležité je zabezpečenie prístupu verejnosti k diskusii a nezmanipulovaným informáciám, v čom tzv. RTVS v tomto období zlyhala na plnej čiare. Práve z tohto zlyhania sa zrodila požiadavka na návrat RTVS do rúk občanov Slovenskej republiky a povinnosťou Slovenskej národnej strany ako najsilnejšej pro národnej strany sa stalo túto požiadavku rozpracovať a presadzovať, v čom má ministerka kultúry našu absolútnu dôveru. Vážené dámy, vážení páni, samotný návrh na vyslovenie nedôvery je jeden bezvýznamný, nezmyselný kompilát liberálnych fráz a hesiel pôvodne publikovaných pravdepodobne v kontroverznom Denníku N., známom svojou liberálnou protislovenskou činnosťou. V princípe nepovažujem za podstatné reagovať na tieto nezmysly, pretože nezmyslami obsiahnutými v tomto návrhu sa v podstate len zakrýva podstata veci a tou je, že protislovenským liberálom sa začala rúcať ich 30 rokov budovaná protislovenská politika, postavená na systéme prozápadných médií a liberálnych mimovládok, ktoré si privlastnili právo vnucovať našej spoločnosti to, ako má naša spoločnosť vyzerať a ktoré tu z tohto systému médií a mimovládok vytvorili doslova liberálno-extrémistickú totalitu. Systém presadzovania týchto liberálnych agentov pretláčajúcich liberálnu totalitu bol v minulosti v dostatočnej miere opísaný a nie je potrebné sa k nemu podrobnejšie vracať. Nezastupiteľnú úlohu v tejto stratégii liberálov zohrali práve mimovládne organizácie a rôzni Milovia, Šimečkovia, Kolíkovia, Godovia a Rizmanovia. Tieto mimovládky pritom neboli a nie sú nič iné ako rezidentúry západných agentov, ktorých základný sorošovský kapitál pochádzal z finančných špekulácií a inej hospodárskej trestnej činnosti. Na okraj, týmto Šimečkom, Milom, Kolíkom je to dobre pripomenúť vždy a zakaždým, keď budú mať pokryteckú potrebu rozprávať niečo o korupcii. Celá sieť ich liberálnych mimovládok bola vytvorená na základe tejto schémy medzinárodnej sorošovkej korupcie. Z tejto medzinárodnej sorošovskej korupcie pochádza a medzinárodnú sorošovskú korupciu majú títo Šimečkovia, Milovia a Kolíkovia vo svojej DNA. Samozrejme, nadnárodné subjekty nenaliali peniaze do týchto mimovládok bezdôvodne. To, čo bolo cieľom týchto liberálnych agentov z mimovládok a médií, to sa malo vo výsledku prejaviť ako maximálne oslabenie štátu a zničenie všetkých jeho systémov vlastnej obranyschopnosti. Pretože len oslabený štát a slabá spoločnosť zložená z liberalizmom oslabených jedincov, je tým, čo nebude tejto korporatívnej nadnárodnej mafii klásť odpor. Situácia pritom po 30 rokoch zašla až tak ďaleko, že liberálni agenti začali túto drzú politiku rozkladu označovať, v úvodzovkách, za kultúru. To, čo je kultúra v podaní týchto liberálov, to sme za posledných 30 rokov v dostatočnej miere zistili a pochopili. 30 rokov tu predkladali humusácke reality show, ktoré utápali národ v tom najodpornejšom bahne, aké táto spoločnosť vôbec kedy videla. 30 rokov tu bola myseľ národa do slova a do písmena otravovaná vtieravým bulvárom, primitívnymi seriálmi a podsúvanou liberálnou propagandou. Kým 30 rokov tu skutoční dobrovoľníci museli so slzami v očiach pozerať na to, ako sa im pre nedostatok prostriedkov pod rukami obracia na prach to najvzácnejšie národné a kultúrne dedičstvo, liberálne mimovládky tu za štátne peniaze fetovali, čmárali po stenách a organizovali LGBT pochody. Absolútnym vrcholom tohto rozkladu sú pokusy týchto LGBT propagandistov o prienik do školského prostredia prostredníctvom zvrátených kníh, v ktorých sa v rozpore so zdravým rozumom snažia podsúvať LGBT propagandu a prezliekanie sa za opačné pohlavie, ako niečo normálne. Toto nikdy normálne nebolo, nikdy to normálne nebude a my vám nikdy nedovolíme, aby ste tieto choré myšlienky implantovali do myslí slovenských detí. A v žiadnom prípade vám tiež nedovolíme, aby ste na tieto vaše liberálne zvrátenosti zneužívali peniaze slovenských občanov, ktoré ste bez akejkoľvek kontroly rozkrádali vo forme dotácií. Pod maskou takzvanej demokracie tu liberálne mimovládky ako rakovina rozkrádali štát a vy si myslíte, že my sa voči tomu nepostavíme. Na tomto mieste sa mi žiada dodať, že mnoho homosexuálnych ľudí sa nám sťažuje, ako veľmi im škodí liberálna extrémistická politika, ktorá ich sexuálnu orientáciu zneužíva na akože ochranu ich práv pre svoje liberálne, politické a finančné ciele, pre liberálnu LGBT ideológiu. Je nám úplne jasné, že kadejakým LGBT mimovládkam doteraz prisatých na štátnom rozpočte a z tohto rozpočtu parazitujúcich, sa to páčiť nebude. Môžete fňukať, kde chcete, tu v parlamente, v kontroverznom Denníku N, v Bruseli alebo u Bidena, na zvrátenú LGBT propagandu žiadne peniaze nedostanete. Je vrcholom drzosti, ak si myslíte a rozprávate, že dotácie na liberálne LGBT pochody, ktoré ste doteraz od ministerstva kultúry dostávali, sú pomaly snáď vaše ľudské právo. No nie, na žiadne liberálne nadpráva na štátne dotácie nemáte a je absolútne jasné, že po rokoch tunelovania dotačných systémov Šimečkovcami, musí byť urobená zásadná reforma dotačného systému ministerstva kultúry, v čom ministerku kultúry absolútne podporujem. Absolútne neprehľadný systém, kedy liberálny extrémista Daniel Milo rozhodoval o pridelení dotácií svojim kamarátom, sa skončil. V žiadnom prípade sa nebudeme pozerať na to, ako si Milo s Rizmanom, Godom, Hipšom a ďalšími rozdávajú na liberálnu protislovenskú činnosť dotácie, ktoré majú slúžiť na ochranu slovenských kultúrnych pamiatok. Je len samozrejmé, že odstavenie od štátnych zdrojov sa liberálnym extrémistom nepáči a že jedinou reakciou týchto Milov sú liberálne konšpirácie a im vlastná politika šírenia liberálnej nenávisti voči iným názorom. Ak rozprávajú títo liberálni extrémisti z mimovládok niečo o šírení nenávisti, mali by začať v prvom rade od seba, lebo spolu s kontroverzným Denníkom N, liberálnou stranou Progresívne Slovensko, prezidentkou Zuzanou Čaputovou a Igorom Matovičom sú to práve oni, kto najviac rozdelil a poškodil slovenskú spoločnosť. Nie, nezabudli sme na to, ako ste v rokoch 2020 až 2023 terorizovali slovenskú spoločnosť, ako ste zatvárali opozíciu, a rovnako vám nezabudneme ani smrť generála Lučanského, ktorého smrť máte na svedomí. A ak si kontroverzná strana Progresívne Slovensko myslí, že sa z protislovenskej činnosti hrôzovlád z rokov 2020 až 2023 vyzuje, tak je na veľkom omyle, pretože sme nezabudli ani na doteraz asi najhoršiu prílivovú vlnu migrantov počas vlády progresívneho premiéra Ódora, nominanta Zuzany Čaputovej, niekdajšej podpredsedníčky strany Progresívne Slovensko. Práve na tomto prílive migrantov, ktorý s príchodom novej vlády okamžite skončil, je asi najlepšie vidieť, akým rozkladným spôsobom pôsobili a pôsobia tieto liberálne mimovládky. Mená ako Orlovský, ktorého mimovládky dosadili za predsedu migračného úradu, sú dostatočným dôkazom toho, že týmto liberálnym mimovládkam nešlo o nič iné ako o premenu Slovenskej republiky na geto plné podpálených áut, čo je skutočná podoba toho ich nefungujúceho progresívneho a liberálneho multikulturalizmu. V duchu týchto chorých liberálnych názorov mimovládky doslova zničili slovenskú spoločnosť. Proti tomto sme v rokoch 2020 až 2023 bojovali a pre toto nás šikanovali, zatvárali, bili obuškami a posielali proti nám vodné delá. Toto bola a je pravá tvár liberálov z mimovládok, ktorí sa v rokoch 2020 až 2023 infiltrovali do štátnych štruktúr a vytvorili tu s akoukoľvek inou totalitou porovnateľnú liberálnu totalitu, aká nemala a nemá na Slovensku obdoby. Roky 2020 až 2023 u nás jasne definovali a ukázali pravú tvár liberálneho extrémizmu, ktorý nie je vo svojom vlastnom jadre nič iné ako nenávistná, totalitná ideológia presadzujúca politickú diskrimináciu a obmedzovanie práv a slobôd väčšinovej spoločnosti menšinou liberálnych extrémistov, vyznačujúcich sa glorifikáciou deviantného správania a agresívnou nenávisťou k spoločnosti založenej na tradičných hodnotách. Obdobne je to aj so šírením takzvaných dezinformácií, čo nie je zas nič iné ako prejav netolerantnej politiky liberálov. Za takzvanú dezinformáciu vyhlasujú títo liberáli akýkoľvek názor, s ktorým nesúhlasia, proti ktorému nevedia argumentovať, alebo ktorému jednoducho nevedia nijako oponovať. Lebo presne takto sa prejavuje tá ich takzvaná demokracia, takzvaná sloboda slova a takzvané ľudské práva. Liberáli sú za slobodu slova, ale len pokiaľ sa týka ich vlastného názoru. Akýkoľvek iný názor sa netolerantní liberáli budú snažiť umlčať, zrušiť a vypnúť, čo sme zase mohli vidieť počas rokov 2020 až 2023, kedy na Slovensku vládli hrôzovlády týchto dosadencov z liberálnych mimovládok. Nezabudli sme na to, ako ste vypínali a blokovali všetky vám nepohodlné webové stránky a akékoľvek kritické médiá prinášajúce iný ako ten váš jediný správny liberálny názor, na čo ste dokonca odhlasovali špeciálne oprávnenie pre Národný bezpečnostný úrad, čo je opatrenie porovnateľné naozaj snáď len s fašistickými režimami. Dobre si pamätáme túto fašistickú politiku liberálov, ktorí by najradšej celému národu ako jediný zdroj informácií vnútili kontroverzný liberálny Denník N. Ak by sme my robili to isté čo vy, bol by kontroverzný liberálny denník už dávno zrušený, vypnutý a zablokovaný. Ostatným námietkam obsiahnutým v na druhý raz konečne úspešne podanom návrhu liberálnej strany Progresívne Slovensko, nepovažujem za dôležité sa vyjadrovať. Štát sa vinou liberálov infiltrovaných na ministerstvách a štátnych orgánoch dostal do stavu absolútneho rozkladu a Slovenská národná strana ako najsilnejšia pronárodná a štátotvorná strana považuje za svoju povinnosť, zastaviť tento rozklad, s čím jednoznačne súvisí naša povinnosť odstaviť od možnosti rozkladať štát všetkých liberálnych agentov, ktorí sa za týmto účelom infiltrovali do štátnych funkcií a pozícií. V uvedených krokoch ministerku kultúry rovnako tak ako väčšina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a tiež väčšina občanov Slovenskej republiky podporujem. Ďakujem. (Potlesk.)
[13:25] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho
Ďakujem pani poslankyni. Pán Dubéci, procedurálny návrh.
[13:35] Martin Dubéci – Vystúpenie s procedurálnym návrhom
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci, v zmysle § 9 a) rokovacieho poriadku, podľa ktorého sa majú poslanci správať podľa slušných mravov a tak, som dal taký návrh a naozaj v dobrom, pán podpredseda, že ja viem, že máme vyhrotenú ostrú diskusiu, to je fajn, ale keby ste mohli usmerniť poslancov, aby nespomínali ľudí, ktorí nie sú tu v miestnosti. Akože to už, to už mi príde kúsok za hranou, že naozaj ako, ak referujeme na konkrétnych ľudí, ktorí proste pracujú v občianskom sektore alebo v mimovládke, alebo hocikde inde, ktorí tu nemôžu sa vyjadriť, tak aspoň keby toto sme si nechali ako, ako pre seba. Majme tu politický súboj medzi sebou, ale neťahajme do toho ľudí, ktorí sa nemôžu ozvať. Ďakujem pekne. (Potlesk.)
[13:35] Andrej Danko
Nie je to procedurálny, aj preto som včera pánovi Pročkovi povedal, aby nespomínal Paľa Pašku. (Reakcia z pléna.) Pán Pročko, nech sa páči.
[13:35] Jozef Pročko – Vystúpenie s procedurálnym návrhom
Nespomínajte Paľa Pašku, ktorý sa kamarátil s Andrejom Dankom a tie kšefty išli. No, samozrejme, že Andrej Danko nezastaví poslankyňu Kramplovú, ktorá tu urážala, dehonestovala, absolútne nič nerozprávala k Šimkovičovej, ale ona ma vrátila do čias, kedy komunisti na ich zjazdoch rozprávali. To bol krásny komunistický pamflet. Čo slovo, to liberál, čo slovo liberáli, fašisti, liberáli, liberáli, liberáli zničili, liberáli zničili, liberáli zničili. Liberáli, liberáli, liberáli zničili, toto liberáli zničili, táto liberálna odporná, liberáli a liber..., ja som Kramplová, prepáčte. Ja reagujem na Kramplovú, neprežehnávajte sa, Danko. Liberáli zničili, liberáli zničili. Pani Kramplová, vy ste úžasná! Kto vám to písal? A prosím vás, keby ste boli taká dobrá a povedali mi ešte že jedného homosexuála, ktorý sa vám sťažoval. Lebo ste povedali: "Nám sa sťažujú homosexuáli na to", tak jedného homosexuála. Vy ste úžasná, naozaj. My sme mali takú jednu pani v kostole, všetci spali, keď rozprávala, ale toto bolo fantastické komunistické vystúpenie jednej aktivistky komunistickej, ktorá nenávidí liberálov a vy to máte SNS aj v tom, porazíme liberalizmus. Ale však vy ste za Boha a za národ, či hento bol Kuffa, vy ste tiež pre Boha. Najväčší liberál bol Ježiš Kristus. Ježiši?! Kramplová, to neviete? Vy nechodíte do kostola? Najväčší liberál bol Ježiš Kristus. Toto čo ste predviedli, pani Kramplová, bola naozaj zase politická napísaná propaganda, ktorú vám niekto napísal o tom, aký je liberalizmus zlý, ale keby nebol liberalizmus, tak vy si tu nemôžte takto otvoriť ústa. Keby tu boli komunisti a ten váš komunistický prejav, tak by ste nikdy nemohli takto rozprávať. Pani Kramplová, to bolo také fakt socialisticko... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
[13:35] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho
Pani poslankyňa Jaurová.
[13:37] Zora Jaurová – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem, pán predsedajúci, no musím povedať, že aj ja som sa za posledných 25 minút cítila troška jak v 50-tych rokoch. Som rada, že teda Národná rada nám takto evokuje rôzne historické obdobia, ale podľa mňa tá debata by tu mala byť naozaj o niečom inom a na to všetko, čo pani poslankyňa Kramplová hovorila, asi veľmi ťažko reagovať. Tak ja by som ju len chcela upozorniť, že možno nemá celkom dobré informácie, čo sa týka napríklad nadácie Milana Šimečku, lebo spájať túto nadáciu napríklad s predsedom Progresívneho Slovenska, to je asi také, ako keby ste vnukovi Andreja Bagara vyčítali dotácie, ktoré dostalo Divadlo Andreja Bagara. Tam je asi taká súvislosť, tak možno, keď si pripravujete tieto komunistické prejavy, tak možno si treba len troška overiť fakty. Ďakujem pekne.
[13:37] Andrej Danko
Pán poslanec Hlina.
[13:38] Alojz Hlina – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem pekne. Preto sa náš kolektív hrdinov národnej práce z výrobného závodu kovoobrábačov železa v Revúcej rozhodol podať návrh ctenému súdu, aby týchto ľudí, ktorých tu iks-krát menujem, posadili do žalára na 20 rokov minimálne a my ako kolektív s tým sa plne stotožňujeme a podporujeme. To bola tá neprečítaná časť. To bola tá časť, ktorá ešte sa neprečítala, ale ja sa bojím toho, že to sa začne tu za chvíľku čítať, že my k tomu smerujeme, čiže je naozaj na mieste sa tomu postaviť. A ja by som chcel upozorniť na jednu vec, pani Kramplová v tom texte spomenula, som si to poznačil: "Majú to vo svojej DNA." A tuná by som naozaj chcel upozorniť na to, že takí tu už boli. Takí tu už boli a aj keď to odzneje v miestnosti, v sále, kde je výroková imunita, tak minimálne sme mali na to upozorniť. Ako ak ideme cestou, že niekto má niečo vo svojej DNA, to je rasizmus. To je rasizmus. Dajte naozaj pozor, to sú veci, ktoré Európa, asi ešte sa to niekde pripomína, niekde menej, niekde viac, ale to sú ohromné nešťastia. Hovoriť o niekom, že niečo má vo svojej DNA, je cesta, po ktorej sa nechodí. A v dnešnom parlamente sa po nej išlo a to tu odznelo a ja som z toho zhrozený. Ďakujem. (Potlesk.)
[13:38] Andrej Danko
Pani poslankyňa Kleinert.
[13:40] Dana Kleinert – Vystúpenie s faktickou poznámkou
vymazať rámček
[13:40] Martin Dubéci – Vystúpenie s procedurálnym návrhom
(prosím o výmaz rečníka)
[13:42] Dana Kleinert – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem, ja tiež teda ten návrat do minulosti bol akože brutálny, fakt, že ja si pamätám tie časy a to, to bolo teda naozaj super, v úvodzovkách, a teda normálne som celý čas rozmýšľala, že kto vám to, pani Kramplová, pre boha živého napísal, že či také niečo ste si vybrali zo zväzkov z Ústavu pamäti národa, lebo tam sú všelijaké zväzky eštebácke, a ja som ich mala tú možnosť čítať, a to teda bolo akože naozaj jak cez kopirák, ale to bolo just wow naozaj. Slovo liberálny, prosím vás, kto to prvý spočítate, ten teda je hrdina a ja rozmýšľam, že či vy tomu naozaj veríte, lebo ak veríte tomu, tak ste tu povedali, že naše argumenty to sa všetko môže spláchnúť zo stola, podľa mňa ste ich ani nečítali ani nepočuli, ale teda ja vám ponúkam pomoc. Poďme si spolu sadnúť za stôl a poďme si každý jeden ten jeden ten argument, ktorý sme tu dnes povedali, rozobrať a rozobrať ho v kultúre, lebo o tom sa bavíme, že máme tu nekompetentnú ministerku kultúry, takže ponúkam vám túto pomoc. To čo ale ma uráža osobne, je, že pokiaľ vy tomu neveríte a je to klamstvo, tak je to veľká hanba, že na pôde Národnej rady Slovenskej republiky toto musíme počúvať v roku 2024. Za mňa je to hrozné a ešte by som vás chcela vyzvať, aby ste sa ospravedlnili aj tým, ktorí napríklad, len dvakrát som to stihla si zapísať, hovorili ste, že ku streche vo filharmónii, čo stále hovoríme, že to je teda ako falošná dilema, či strecha, alebo nejaké pochody, tak vy by ste sa im mali ospravedlniť, pretože vy ste povedali, že liberálne mimovládky sa chystali tie peniaze rozkradnúť a potom ste povedali asi o pár minút neskôr, že teraz neviem, či liberáli, asi? Vypočujeme si to znova, tu bez akejkoľvek kontroly sme tu rozkradli vo forme dotácií túto krajinu alebo štát, už neviem proste, že sme to rozkradli, čiže ja vás upozorňujem na to, že jednak klamete, a dvak teda by ste sa mali tým ľuďom, alebo aj nám tu ospravedlniť, lebo to boli nehoráznosti, čo sme tu počuli.
[13:42] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho
Poslankyňa Mesterová.
[13:42] Zuzana Mesterová – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci, no myslím, že za tento prejav pani Kramplovej by sa nemusela hanbiť ani žiadna prokurátorka štátna z 50 rokov. Toto bolo niečo tak príšerné, a tak strašidelné, že ja viem, že v tomto pléne akože nejakým spôsobom funguje výroková imunita, ale to nebráni nikomu z vládnej koalície, aby odsúdil tieto hanebné výroky voči konkrétnym ľuďom, voči časti spoločnosti, voči všetkým menšinám, ktoré v tomto štáte snáď žijú, to ja som niečo tak príšerné nepočula snáď desiatky rokov. To my sa tu možno aj akože niekedy pousmejeme nad bizarnou situáciou v tomto pléne, ale toto bolo výslovne strašidelné, protištátne a pokiaľ sa vraciame v dobe, do doby, kedy štát likvidoval občanov za názor a vy ste to tu zhmotnila tak, že v Národnom divadle pokiaľ hrajú nejaké takéto predstavenie, tak by sa hanbiť za tento výstup nemuseli, len s tým rozdielom, že vy to myslíte vážne, toto je niečo neakceptovateľné. Neakceptovateľné a odsúdeniahodné a mal by to odsúdiť každý jeden poslanec a poslankyňa koalície, lebo ak to neodsúdia, tak s tým súhlasia a toto už je, možno výroková imunita obstojí, ale Trestný zákon mimo tohto pléna by rozhodne neobstál. Ďakujem pekne.
[13:42] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho
Poslankyňa Kosová.
[13:44] Ingrid Kosová – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Pani kolegyňa, priznám sa, že okrem toho, že som bola zdesená z toho vášho prejavu, tak som sa občas aj príjemne pobavila a naozaj dobre zasmiala. Pretože toľko klamstiev, hlúpostí a demagógie, to som už teda dávno nepočula, to musím povedať, a dokonca padol aj Soroš, to ma vždycky pobaví. Ale pravdou je, že váš príspevok postrádal akékoľvek fakty a to je asi to najdôležitejšie, napríklad aj o tej spomínanej nadácii Milana Šimečku a na ktorú ako povedala kolegyňa, útočite len kvôli tomu, že ide o starého otca predsedu Progresívneho Slovenska. Ale prepáčte, nadácia p. Šimečku s PS-kom a s Michalom Šimečkom už dávno nemá nič spoločné, ak vôbec niekedy mala, pretože nadáciu založilo sedem priateľov Milana Šimečku krátko po jeho smrti, myslím, že asi rok, a medzi nimi bol napríklad Martin Bútora, Fedor Gál, dokonca aj František Mikloško, presne tak, (rečníčka ukázala smerom do pléna), Peter Tatár, Peter Zajac a pán Milan Šimečka bol významný československý disident, filozof a spisovateľ, ktorý si zaslúži našu úctu a pokoru, na to nezabúdajme. Ale dôležitejšie je to, čím sa zaoberá nadácia Milana Šimečku a to je, predstavte si, vzdelávanie a podpora žiakov, študentov, učiteľov, dokonca zamestnancov samospráv a verejnosť, zaoberajú sa inkluzívnym vzdelávaním, alebo majú programy zamerané na generačnú chudobu a marginalizované rómske komunity, tak toto je to, čo si nezaslúži našu podporu? Nemali by sme oceniť , že to, čo má robiť štát, tak robia mimovládne organizácie ako napríklad nadácia Milana Šimečku? Podľa mňa si to teda podporu zaslúži, pani kolegyňa. A toto sú tie fakty na rozdiel od tej, ako ste to povedali, humusáckej reality show(?), ktorú ste vy práve predviedli.
[13:44] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho
Poslankyňa Jurík.
[13:46] Beáta Jurík – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, pani kolegyňa vy ste vo svojom prejave povedali, že nepovažujete za dôležité reagovať na návrh tento odvolací. No ja som si hovorila počas vášho prejavu to isté, ale potom som sa premohla, lebo, žiaľ, je tam veľa vecí, na ktoré sa dá a musí reagovať. A budem sa snažiť spraviť to so všetkou úctou a rešpektom, aký ku vám mám, pretože s vami aj tak trochu súcitím, že ste tam jediná žena v klube SNS. Ale tento prejav a teraz možno tak trochu použijem aj vaše slová, tento prejav nemohol byť písaný na Slovensku, on nemohol byť písaný ani len na tejto planéte Zem, ak viete, čo tým myslím, on nebol písaný ani umelou inteligenciou, toto je jednoznačne dielo a rozhodne nie umelecké, ani kultúrne, obyčajnej ľudskej, prirodzenej svojím spôsobom hlúposti a závisti. A prepáčte mi, že vám to takto hovorím, ale to sa ináč ani zhrnúť nedá. Vy ste hovorili neustále o nejakých 30 rokoch liberálnych vlád a ja by som sa teraz rada opýtala tuto kolegov a kolegýň zo SMER-u, že či sa považujú, alebo svoje tri vlády Roberta Fica, či považujú za liberálne vlády, ktoré tu ničili demokraciu, štát a všetko, čo vlastne bolo liberálom niekoľkokrát a stále neviem koľko, lebo ja som si na začiatku chcela robiť čiaročky, ale, žiaľ, bolo tých slov liberálny, liberál, liberalizmus tak veľa, že som si radšej robila teda poznámky. Viete, čo to slovo znamená, pani kolegyňa, tí liberáli, liberálny? Tolerancia, znášanlivosť, zhovievavosť, a to je presne to, čo vám chýba, nielen vo vašom prejave, ale tak vôbec v politike, ktorú robíte. A je smutné, že práve vďaka liberálnej demokracii toto môžete robiť, a že takúto nenávisť a hnev môžete šíriť na pôde parlamentu. Práve vďaka liberálnej demokracii... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
[13:46] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho
Pani poslankyňa Bihariová.
[13:48] Irena Bihariová – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem pekne, no ja som tiež chcela začať tým, čo teraz kolegyňa Bea Jurík už ma predbehla, lebo som sa presne zamyslela nad tým, že parafrázuje predsedu vlády, že tento prejav nemohol byť písaný na Slovensku. Rozmýšľala som celú dobu, či bol na ruskej ambasáde, či bol na UVKSS alebo NSDAP, alebo kdekoľvek tomu teda podobnej základni. A teda možno môžem ešte iný výrok predsedu parafrázovať, predsedu vlády, a síce, že teda keď hovoril, my sme tu pri žatve, tak ja by som pripomenula, že my sme tu pri odvolávaní ministerky kultúry, nie pri odvolávaní liberálnej vlády, hej? To už sme tu jakživa nemali. Pre mňa je absolútne neuveriteľné, kde sme sa a kedy sme sa dostali k tomu, že tu takou kadenciou pálite 30 minút alebo 20 minút po liberáloch, o tom ako vládli, čo urobili, čo, čo zničili a uniká vám celú dobu, že my sme tú liberálnu vládu, teda minimálne ak hovoríme o liberálnej vláde v zložení s Progresívnym Slovenskom, nikdy nemali, tak ja neviem, či sme tu už naozaj, že sa nás snažíte urobiť dezorientovaných, alebo tento príspevok máme vnímať ako dezorientovaný. V každom prípade to naozaj nedávalo ani hlavu, ani pätu, ja teda byť ministerkou kultúry, tak sa hanbím, aby ma niekto bránil takýmto, takýmto prejavom. A po tretie chcem vás poprosiť, vyprosím, aby ste sem vnášali meno môjho muža, nemá nič ani s liberálmi, ani s Progresívnym Slovenskom, a dovoľte mi pripomenúť, že robil sedem rokov na ministerstve vnútra pod vedením Roberta Kaliňáka, ktorý si ho tam sám prizval. Daniel Milo, neviem, kde ste prišli k tomu, nie je žiaden liberálny extrémista, naozaj si to vyprosujem. A teda posledná vec, kým teda vaša strana robila rôzne rôzne typy kampaní, kde si dávala na bilbordy Rómov a neviem koho, tak teda Daniel Milo bol ten, ktorý celý život zasvätil boju proti rasizmu a boju proti extrémizmu. Tak ak teda nemáme tento prejav vnímať ako dezorientovaný, tak, prosím, ako snažte sa do toho vnášať trochu racia a tak aby sme sa tu naozaj necítili ako na pôde či už teda tej ruskej ambasády, alebo ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
[13:48] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho
Pán poslanec Štefunko.
[13:50] Ivan Štefunko – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja sa priznám, že ja som bol na chodbe a počúval som debatu, a keď som počul slovo, že 30 rokov, tak som si myslel, že sa idete baviť o 30-tych rokoch minulého storočia, preto som pribehol, lebo som teda chcel počuť vlastne názor SNS na toto obdobie. Lebo proste to, čo ste hovorili, kým som bežal do tej sály, mi strašne pripomínalo ten diškurz, ktorý vlastne v 30-tych rokoch v Slovenskej národnej rade začínal, kde sa proste vydefinovali nepriatelia tejto spoločnosti, a jadro z tej HSĽS nakoniec vlastne robilo ten neslávne slávny Slovenský štát a mnoho ľudí zo zvolením tej strany bolo deportovaných z nášho územia, slovenských občanov. A ja si naozaj veľmi prajem, aby ste to naozaj ako keby prehodnotili, že či ten človek, ktorý vám tento prejav napísal, je vhodný do tejto doby a do tejto atmosféry, lebo si myslím, že my nikoho neštveme proti vám, správame sa slušne, snažíme sa odpovedať, argumentovať a rozprávať o ministerke kultúry, ktorá svoj džob nezvláda. A vy proste normálne že otvárate tie najtemnejšie obdobia našej histórie, dokonca mne je tak ako aj že ľúto a spýtam sa na chodbe pána Michelka, ktorého ja považujem za intelektuála, s ktorým vo veľa veciach nesúhlasím, ktorý píše do literárneho týždenníka kade tade a sa ho spýtam teda, že či on naozaj s takýmto tónom a s takouto dikciou súhlasí, lebo ja som teda čítal niekoľko jeho článkov a akoby tento slovenský ľudácky fašizmus som tam nezažil.
[13:50] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho
S reakciou na faktické poslankyňa Kramplová.
[13:52] Dagmar Kramplová – Vystúpenie s faktickou poznámkou
No len veľmi krátko, tak ako nič relevantné nebolo povedané a nebolo dané v návrhu na odvolanie ministerky kultúry, tak takisto nič relevantné nebolo povedané v týchto vašich reakciách. Ale predsa len pár poznámok, pani Jaurová, ja som nehovorila vôbec nič o vašom predsedovi Šimečkovi, treba počúvať s porozumením a to sa týka aj toho, čo tu bolo povedané, že som hovorila o 30 rokov vlády liberalizmu. Ja som hovorila o 30 rokoch rozpínania sa postupného po celej spoločnosti liberalizmu, ktorý nám veľmi výrazne sa rozmohol v rokoch 2020-2023 a snaží sa pokračovať aj teraz. Čo sa týka štvania, tak, pán Štefunko, ja by som sa pozrela na vaše tribúny a na to, čo sa robí okolo ministerstva kultúry, čo sa robí na vašich sociálnych sieťach, to štvanie voči ministerke kultúry nechutným spôsobom a potom by som sa ozvala. Ja viem a teraz to hovorím vám všetkým, že pravda sa veľmi zle počúva, a to, čím ste reagovali, ako na to naozaj ako, nie je čo povedať, je to smiešne a nič. Pani Jurík, ešte jedna vec, vy ste mi tu hovorili definíciu, čo je to liberalizmus asi zo študentských skrípt, ja som hovorila o liberálnom extrémizme, ktorý tuná už niekoľko rokov od vás zažívame. To je všetko.
[13:52] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho
Pani poslankyňa Kleinert, pripraví sa poslanec Dostál. (Reakcia z pléna.) Môžem ju zavolať, ale poprosila aspoň o to, že môže niečo zjesť. Hneď, hneď tu príde. (Reakcia z pléna.)
[13:56] Dana Kleinert – Vystúpenie v rozprave
Ďakujem, tak máme tu aj pani ministerku. Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, vážené poslankyne, poslanci. Pani ministerka, ja verím, že teraz tu v pléne takto napriamo budete aktívne počúvať, trošku zle sa mi za vami otáča, a teda verím, že nebudete ostentatívne a hlavne nekultúrne pozerať do mobilu, prípadne byť na Telegrame, alebo sa s niekým rozprávať, však uvidíme. A ja sa vám dovolím prihovárať v priamej reči, keďže sa teda rozprávame priamo o vašej práci, keďže ste za pol roka teda ani vo výbore pre kultúru a médiá, ani tu v pléne, iba dnes, a ani s odbornou obcou nekomunikovali napriamo vlastnými slovami, no a my sme teda nemali možnosť sa s vami rozprávať, tak ja teda ako budem vás teda napriamo oslovovať. Stala sa vám totiž taká vec, že vďaka liberálnej demokracii ste sa stali ministerkou kultúry. Na potvrdenie toho, či ste však schopná dobre vykonávať túto funkciu, kde máte zastupovať všetkých ľudí z tohto segmentu, kde máte riadiť veľkú inštitúciu s vplyvom na podstatu našej krajiny, na to nestačí fakt, že vám ráno šofér otvorí dvere na aute a povie: "Dobré ráno, pani ministerka.", to je trošku málo. To z vás ministerku robí iba čiste formálne, nie však naozaj. Svedčí o tom každý krok, ktorý vo funkcii robíte, a svedčí o tom aj to, čo vo funkcii nerobíte a čo by ste robiť mali. Preto treba jasne povedať, že nie je správne a diplomaticky povedané, nie je v prospech Slovenska a jeho obyvateľstva, aby Martina Šimkovičová viedla ministerstvo kultúry. Z ministerstva kultúry robíte vy, pán Machala a ďalší vami nominovaní ministerstvo propagandy. Ťaháte našu krajinu do pasce podpriemernosti, do izolácie, ideme smerom naspäť do minulých storočí a do regresu, a nie je v tom nič náhodné a je to presne, presne takto. Naozaj neviem, či to teda robíte zámerne, alebo teda len vám vyhovuje pohodlný život a nevidíte o pár krokov ďalej, a to je to, že Slovensku reálne poškodzujete. A toto sú vážne veci, ktoré vidíme nielen tu my v opozícii, ale vidí to aj odborná obec a ja skúsim pár argumentov zhrnúť. Pani Šimkovičová, vy nerozumiete kultúre. Neriešite zásadné výzvy rezortu kultúry, nespolupracujete s kultúrnou obcou a na ministerstve si presadzujete iba vlastné mocenské záujmy. Nepočuli sme od vás nič, čo by sa trochu dalo porovnať s víziou, plánom či stratégiou okrem reči pána Tarabu, ako ste, citujem, dostali za úlohu preťať a neviem už, čo tam bolo, či zdroje, alebo čo, tým, čím je pán Taraba posadnutý. Pani Šimkovičová, vy podnecujete nenávisť a šírite dezinformácie, a potom sa čudujete, že nenávisť, ktorú šírite dlhé roky potom nejakým spôsobom aj žnete. Otvorene spolupracujete s nedemokratickými režimami, ponižujete a napádate ľudí z LBGTI+ komunity a zabraňujete boju proti dezinformáciám. Vy totižto presne takéto médiá potrebujete, vy ste nevyrástli do povedomia verejnosti na poctivej argumentačnej či inej práci, ale na hoaxoch a neustálej nenávisti. A potom kričíte, že ste obeťou, ale tu by ste mali brzdiť, pretože, bohužiaľ, ste tejto nenávisti spolutvorkyňou. Pani Šimkovičová, vy sa bezprecedentne a neospravedlniteľne vyhrážate tým, ktorí s vami nesúhlasia. Na ministerský koberček si pravidelne predvolávate ľudí, ktorí sú vám nepohodlní, zastrašujete hercov, umelcov aj protestujúcich. Ale ono už len to, že to robíte, ukazuje, že netušíte, čo umenie je, že sa vám páči iba to, čo ste schopná vnímať vy a že pomáha len vám. To, čo robíte ale s týmto koberčekovaním, je úplne poburujúce. Bienále, prečo ste v tých Benátkach neboli? Ja som tam bola a môžem vám povedať, že je to skvelá výstava a skvele reprezentuje Slovenskú republiku. Bola som aj na predstavení v Národnom divadle, kde herci reflektujú to, akí sme my Slováci, je to skvelé predstavenie a zišlo by sa vám. Možno by vám potom nenapadla taká absurdnosť z pozície moci, ako si predvolávať slobodných umelcov. Pani Šimkovičová, vy chcete úplne hanebne ovládnuť RTVS. Nie, nemali ste napísané v programovom vyhlásení vlády, že ju idete zrušiť, televíziu a zriadiť novú inštitúciu úplne v područí politiky, to ste tam nemali napísané. Bezdôvodne ju chcete zrušiť, resp. my tie dôvody vieme, a chcete ju nahradiť závislou a poslušnou STVR, lebo to vám vyhovuje. To, že idete proti pravidlám Európskej únie, akokoľvek hovoríte, že nie, je proste fakt, biela nebude nikdy čierna, aj keď sa o to snažíte. Pani Šimkovičová, vy chcete podriadiť Fond na podporu umenia politikom a vašim individuálnym, bohužiaľ, plytkým záujmom. V snahe získať kontrolu nad prerozdeľovaním financií v kultúre unášate právomoc o ich rozhodovaní z rúk odborníkov a odborníčok do rúk politických nominantov, my sme si to tu rozobrali do detailu už, myslím, že celkom dosť. Fond pre umenie som presvedčená súdiac podľa vašej reakcie na výbore pre kultúru a médiá, že kým ste sa vy nestali ministerkou, veľa ste o nich netušili. Pán Michelko, pán Machala, či už kto, vám medzičasom vysvetlili, o čo tu ide, čo presne potrebujú a aké peniaze by ste mohli ovládať. Pani Šimkovičová, vy rozdávate hodinové výpovede a zatvárate inštitúcie, skúsené vedenia kultúrnych inštitúcií bez udania dôvodu odvolávate, nahrádzate ich nekompetentným politickým nominantom, anekdoticky si môžme spomenúť na tú vašu kamošku z môjho naozaj obľúbeného Kittsee. A tam je taká rada, môžem vám dať, že tam v Kittsee je aj viacej ľudí, ktorí majú aj napríklad viacej detí ako dve, ako má teda pani nová riaditeľka Bibiany, a možno tým pádom by mali ako väčšiu kvalifikáciu byť riaditeľom Bibiany, keďže sme počuli, že to má byť tá kvalifikácia. Takže môžme sa na to pozrieť aj týmto spôsobom, len, bohužiaľ, toto je celé smutný príbeh, takto si tam dosadzovať ľudí do inštitúcie, ktorá je medzinárodnou a naozaj kvalitnou. Pani Šimkovičová, vy nič nebudujete, vy iba ničíte. Nepredstavili ste žiadnu pozitívnu víziu pre slovenskú kultúru, iba ničíte to, čo iní pred vami vybudovali. Ja sa vás pýtam, čo je s materiálom stratégie pre kultúru, ktorý máte úplne hotový a je v šuplíku, a ktorý bol robený dlhé, dlhé mesiace s odbornou obcou. Kde je? Prečo nerobíte, čo máte? Pani Šimkovičová, vy nemáte žiadnu podporu odbornej obce a ja si myslím, že toto je veľký problém. Vy ho síce zľahčujete, ale, bohužiaľ, tento problém je naozaj neúnosný. Z petície voči vašej práci ste schopná robiť si srandu, ale tá petícia hovorila o konkrétnych vašich krokoch a podpísalo ju takmer 190-tisíc ľudí, čo je nielenže sedemkrát viac, ako vy máte hlasov, ale viac aj ako získala celá 5,6-percentná SNS, ktorá tu máva koaličnými partnermi. Vážené poslankyne, vážení poslanci, nachádzame sa v pléne, ktoré by malo byť prirodzeným a krásnym príkladom elít našej krajiny, v pléne zastupujúcom všetkých, všetkých ľudí Slovenska. Sme v pléne, kde by človek očakával to najlepšie. Očakával by poctivosť, rešpekt a demokratický súboj ideí, kvalitnú a pokornú službu našej vlasti. Ostatné mesiace nám fungovania súčasnej ministerky kultúry ukázali krutú pravdu a jej dôsledky. Ukázali nám v plnom svetle reflektorov, ako veľmi sme ako spoločnosť podcenili za ostatných takmer 35 rokov od Nežnej revolúcie rolu dvoch najdôležitejších vecí pre rozvoj krajiny. Tými kľúčovými hodnotami sú kultúra a vzdelanie. V kultúre sme vrastení, kultúra nás definuje aj ako národ, kultúra nás kultivuje a chráni pred spiatočníctvom a zadubenosťou. Kultúra nám umožňuje rásť, a to ako osobnostne, tak aj ako celok ako spoločnosť. Kultúra nám prináša krásu, prináša nám zvedavosť, kultúra je investíciou, ktorá sa nám mnohonásobne vráti. Vzdelaní a kultúrni ľudia spravujú krajiny poctivo a zodpovedne, v kultúrne vyspelej krajine sa k sebe správame s dôverou a kultivovanosťou a cieľ jednotlivca nikdy nestojí nad záujmami celého národa. V kultúrnej krajine samotná kultúrnosť politikom nedovolí vykašľať sa na riadenie krajiny, tak aby neposkytovala kvalitný servis svojim obyvateľom a v tomto prípade ide o činy ministerstva kultúry. V kultúrnej krajine je rešpekt ku vzdelaniu a vede, rešpekt k talentom a mozgom samozrejmosťou. V kultúrnej krajine chcú takíto ľudia ostať a nie ozlomkrky ujsť, len čo dokončia stredoškolské vzdelanie, ako je to, žiaľ, u nás. V krajine plnej kultúry a dôrazu na vzdelanie a rôznorodosť je slušnosť normou a nie je slabosťou. Za ostatné mesiace sme tu však videli festival bezbrehej a nekontrolovateľnej radosti z moci. Nie je to, žiaľ, legitímna radosť z víťazstva vo voľbách, nie je to radosť z príležitosti zodpovedne viesť Slovensko. My tu vidíme smäd po pomste a mentálnom vyrabovaní tejto krajiny v prospech iba vyvolených. Nehovorí sa mi to ľahko a celkom ma aj tieto slová, vyslovujúc ich takto nahlas, aj bolia. My tu však máme členov a členky vlády s misiou naplniť pomstou a čistou zlobou aj rezort im dočasne zverený, a teraz hovoríme o ministerstve kultúry. Dnes sme tu kvôli tomu, že sme dôvodne presvedčení, že súčasná ministerka kultúry Martina Šimkovičová nie je spôsobilá riadiť rezort jej zverený. V návrhu na odvolanie ministerky sme tu celkom hutne zhrnuli základné body, v ktorých Martina Šimkovičová definitívne dokazuje, že nie je na túto funkciu odborne ani ľudsky spôsobilá. Argumentov k nespôsobilosti je za ten čas také množstvo, že my sme museli skracovať naše rozpravy, aby sme to vôbec stihli do toho časového limitu. A medzi najzásadnejšie patria, a je dobré si ich opäť zopakovať, napríklad to, že ministerka nezvládla ani programové vyhlásenie vlády, ktoré nerieši a nereflektuje zásadné výzvy rezortu kultúry a zároveň jej zjavnou snahou o zásahy moci do nezávislých inštitúcií, v realite to vidíme teraz. K PVV sme sa my tu už v tom čase vyjadrovali a okrem faktu, že ste tam nemali zrušenie RTVS, nie je pravdou teda ani to, že ho napĺňate. Ministerka kultúry šíri dezinformácie, aktívne zabraňuje boju proti dezinformáciám a čo je ešte strašidelné, ministerka aktívne nenávisť podnecuje. Máme tu snahy o reformy fondov s cieľom mocensky ich ovládnuť a rozdávať peniaze svojim vyvoleným, namiesto odbornej diskusie máme tu neodborné politické rozhodnutia od stola. Máme tu návrh zákona o RTVS a toto je naozaj vážny útok na demokraciu a verejnoprávnosť. My v Progresívnom Slovensku budeme tento útok a snahu o demokraciu, my budeme proste sa brániť, toto nie je možné, aby sa nám tu dialo v roku 2024 v Európskej únii. Máme tu porušovanie zákonov ministerkou svojvoľným neposkytovaním informácií štandardným médiám, a to je celkom dosť arogancie na človeka zastupujúceho jeden celý segment. Máme tu netransparentné výmeny riaditeľov inštitúcií, čistky a dosadzovanie svojich ľudí. Máme tu nepremyslené, neprediskutované pričlenenie doslova zo dňa na deň inštitúcie Kunsthalle pod Slovenskú národnú galériu. Ministerka kultúry ohrozuje Slovensko medzinárodnou izoláciou a hanbou zrušením zákazu spolupráce s Ruskom a Bieloruskom. Ministerka porušila a sústavne porušuje Ústavný zákon o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov. My tu máme absolútny výsmech a aroganciu moci z pozície ministerky. Trestné oznámenie ohlasované ministerkou v súvislosti s petíciou občanov Slovenskej republiky už aj vieme, ako to dopadlo, to ešte aj polícia musela túto absurdnosť odmietnuť. A môžme tu hovoriť ďalej o papalášizme, kedy pán Machala dostane na dva dni zámok celý v Budmericiach za súhrnných sto eur, lebo si to proste môže dovoliť, pričom za svadobný obrad trvajúci pár hodín sa tam bežne platí štyristo eur. Máme tu aj papalášizmus vo forme toho, že si tu pán Michelko vybaví zrazu u premiéra niekde nejakých 20-tisíc, my tu akože zažívame papalášizmus zo strany Slovenskej národnej strany. A rovno tu máme aj to, že vidíme, ako samotné ministerstvo kultúry ani nezvláda priamo svoje úlohy, ako tu už bolo veľakrát spomínané, čo je s Obnovme si svoj dom , čo je s tým? Ako je možné, že sme v máji a nemáme zloženú ani len komisiu? Ako je toto možné? Tu budeme hovoriť o streche filharmónie, ktorá bola už dávno hotová, kde to bolo iba otázkou presunu financií, tam akože to už teda naozaj bol fakt výkon. Tak čo je s tým Obnovme si svoj dom ? Týchto bodov je naozaj mnoho. Nominácia niekoho, kto nielenže nemá ani páru o odvetví, kam vstupuje, ale dokonca aj to odvetvie úprimne neznáša a chce sa mu pomstiť, by bola na smiech, keby však nebola reálnou hrozbou pre nás všetkých, nielen pre pracovníkov v kultúrne a kreatívnom priestore. Zároveň považujem za nebezpečné aj to, kým sa pani ministerka obklopila, akú majú odbornú výbavu ľudia, ktorí jej v riadení ministerstva na tých najvyšších miestach, prípadne z pozície straníckej, pomáhajú. Aj týchto ľudí je dôležité menovať, aj napríklad pána Machalu, Bernaťáka, krátka história Štefana Kuffu tiež hovorí za všetko a ja si myslím, že je vlastne to veľmi smutná, smutná história, že sa tu mstia rezortu za svoje pocity krivdy či zlyhaní, alebo profesného neúspechu. Nech už je to čokoľvek z toho, alebo to môže byť iba profesionálne prázdno, ich činy môžu priniesť ešte veľa zlého, a to nielen pre segment kultúry. Pre nás všetkých a pre ten národ, ktorým sa táto ministerka tak rada, avšak, bohužiaľ, veľmi bezducho zaštiťuje. Preto my dnes stojíme za kultúrnou obcou a žiadame vás, poslanci a poslankyne, profesionálne sa postaviť za argumenty za odvolanie ministerky kultúry, stále verím, že aj vy tu máte na viac. Myslím, že je dôležité reflektovať na už spomínanú petíciu o takmer 190-tisíc hlasov verejnosti za odvolanie ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej. A preto by ste vy, pani ministerka, už naozaj na prospech Slovenska ak ho naozaj máte rada, vy by ste už nemali byť ministerkou kultúry Slovenskej republiky. Ďakujem.
[14:10] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho
Ďakujem veľmi pekne. Tri, resp. dve faktické poznámky. Ako prvý pán poslanec Pročko, nech sa páči.
[14:16] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Nedá mi zareagovať na to, čo ste hovorili o RTVS, lebo naozaj pani ministerka tu vystúpila a vo svojom martýrskom vystúpení rozprávala o tom, ako chcú vrátiť verejnoprávnosť, ako chcú vrátiť naozaj do Slovenskej televízie tú pravdu. Oni chcú vrátiť svoju pravdu, naozaj Dankovi, Ficovi a Pellegrinimu vadí, že tá RTVS-ka je o tom, že tam naozaj poskytujú priestor aj ľuďom, ktorí nemajú na Fica a Danka rovnaký názor. Veľmi im to vadí, no Danko to predviedol v relácii, fakt to bolo niečo nechutné a odporné, ako, ako reagoval. Ale však veď presne rozprávajú ľuďom, že RTVS musí byť taká, ako chce SNS. No a druhá reakcia je, rozprávate o tom, rozprávali ste o tom, ako dosadzujú ľudí do funkcií a to je, to je niečo nechutné. Pani ministerka dosadí do funkcie kamarátku, kamarátku, lebo má dve deti, no a to nie je len kultúra, to je Taraba, čo, čo robí na ministerstve životného prostredia, a toto je SNS. Naozaj počuli sme tu dnes vystúpenia aj členov SNS a z ich vystúpení jednoznačne vyplýva, že tá politika, ktorú robí SNS, je tá správna. Rozprávajú o tom, že šírite nenávisť. Ja som dnes počul šíriť nenávisť len od Tarabu, len od Danka, len od Kramplovej a len od poslanca, ktorého meno sa nevyslovuje. Je, je smutné, že odvolávame ministerku, ktorá sa nieže nerozumie tej kultúre, ale ona devalvuje tú kultúru. Ona rozpráva, že my tu budeme mať národnú kultúru a žiadna iná kultúra tu nebude. Nebudú holí herci v divadle.
[14:16] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho
Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Luščíková, nech sa páči.
[14:16] Darina Luščíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Danka, alebo pani kolegyňa, úžasným spôsobom si popísala ideálny stav, stav, ako má vyzerať kultúrna krajina. Ak premiér Fico chcel čo najviac ublížiť kultúre na Slovensku, nemohol urobiť lepšie rozhodnutie, ako dať ministerstvo kultúry Slovenskej národnej strane a pani Martine Šimkovičovej. A prečo táto vládna koalícia potrebuje dupať po kultúre v našej krajine? Pretože je nositeľkou slobody, demokracie, odvahy, inakosti, rozmanitosti a tolerancie. Každý totalitný režim prirodzene je nepriateľom spomínaných hodnôt, pretože to sú hodnoty, ktoré potláčajú nenávisť, hrubosť, aroganciu. Preto postaviť do čela kultúry nekultúrneho človeka bez škrupúľ bol evidentný zámer Roberta Fica a vládnej koalície pokoriť ľudí, ktorí si ctia kultúru. Kultúra to prežije. Prežije to aj naša krajina. Vy však, pani ministerka, a vaše činy nepatria do kultúrnej krajiny. Ďakujem.
[14:16] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho
Ďakujem veľmi pekne. Pani poslankyňa Kleinert s reakciou.
[14:16] Dana Kleinert – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem. Áno, ja som chcela ešte povedať k tomu, k tej RTVS, že ono naozaj je veľmi hanebné takýmto spôsobom zlikvidovať inštitúciu a hovoriť pritom, že jej chceme pomôcť, pretože pomôcť inštitúcii RTVS znamená okrem iného jej tam dať viacej financií. Pani ministerka, vy bývate v Kittsee a ja proti tomu naozaj vôbec nič nemám, je to takto úplne v poriadku, ak ste sa tak rozhodli. To, že tam žijete, ale máte pravdepodobne, máte nejaký trvalý pobyt alebo niečo, čo vás oprávňuje tam byť, a to vám zároveň, vás to, vás, máte povinnosť platiť koncesionárske poplatky pre rakúsku televíziu vo výške 15,20 eura mesačne. Takže možnože to by mohol byť ten príklad k tomu, ako možno zaviesť, alebo sa zamyslieť nad akýmkoľvek iným spôsobom financovania televízie, aby nebola podvyživená, a možno sa zamyslieť nad tým, ako ju nezlikvidovať, ale ako jej pomôcť. A taktiež budem veľmi rada, keď niekedy aj uvidím to, že nás skutočne vnímate, alebo to len tak akože idete tak okolo a potom niečo napíšete na Telegram. Takže len to som chcela povedať, že myslím si, že naozaj naša pani ministerka nie je hodnou zastupiteľkou takej vážnej inštitúcie, ako je ministerstvo kultúry. Myslím si, že si nedala ani toľko námahy, aby, aby aspoň vytiahla z toho šuplíka tú, tú stratégiu kultúry. Jedinú námahu, ktorú si dáva, je, aby tu naozaj rozdeľovala našu spoločnosť, a to je vlastne veľmi smutný príbeh pre nás. Ďakujem.
[14:16] Michal Šimečka
Ďakujem pekne. Ďalším prihláseným do rozpravy je pán poslanec Dubéci. Nech sa páči.
[14:16] Martin Dubéci – Vystúpenie v rozprave
Kolegovia, kolegyne, dobrý deň. Nebudem hovoriť dlho, lebo odznelo toho celkom dosť. A dovolíte, ak ja predtým, než prejdem k tým vecným argumentom, ja by som sa veľmi rád vyjadril k tej rozprave, ktorá tu zatiaľ prebieha. Budem to považovať za naozaj dôležité, ak dovolíte, že môžem povedať niečo, čo, čo považujem za dôležité a myslím si, že je to dôležité preto, ako tento parlament funguje a kde sme sa ako parlament, Slovensko v roku 2024 dostali. A ja si pomôžem slovami pána podpredsedu Danka, ktorý vystúpil ráno, ja to myslím úplne vážne. Vystúpil ráno a povedal, že dúfa, že tu budeme mať vecnú a konštruktívnu diskusiu. Povedal, že dúfa, že sa nebudeme vyvyšovať jeden nad druhých, a to ja som mu povedal, a myslím, že to povedala aj kolegyňa Jaurová, mňa teda tie osobné útoky nebavia. Ja ako kolegovia, ktorí sú so mnou možno vo výboroch, alebo nejako so mnou interagujú, myslím si, že vedia, že ja sa s ľuďmi bavím konštruktívne a normálne. Myslím si, že všetci sme tu zvolení legitímni poslanci a poslankyne Národnej rady. Myslím si, že tu reprezentujeme tú spoločnosť takú, aká je, môže sa nám to páčiť, môže sa nám to nepáčiť, ale takáto Slovensko je ako krajina. A viete, najprv, teda doobeda vystúpil pán Blaha a pán Taraba, okej, k tomu sme si niečo povedali, ja to beriem viac ako taký folklór, proste predvolebný marketing, čísla na sociálne siete, ale viete, pani poslankyňa Kramplová, a to vaše vystúpenie za SNS, to sa ma teda akože naozaj že extrémne dotklo. Nie kvôli mne, ale kvôli 530-tisíc ľuďom, ktorí zvolili 32 poslancov a poslankýň Národnej rady za Progresívne Slovensko do Národnej rady. A ja môžem nesúhlasiť s národnými myšlienkami, však viete, že akože nesúhlasím, môžem si myslieť čokoľvek o politickej minulosti SNS, a to je jedno, to je, proste to tak patrí. Ale napríklad o 12.30 h ja som nemal možnosť počúvať pani ministerku, je mi to ľúto, lebo ja som bol práve v diskusii s pánom Michelkom a na záver tej diskusie sme si normálne podali ruku. Súhlasíme-nesúhlasíme, okej, išli sme ďalej. Povedali sme si svoje. Ale prepáčte, kolegovia, kolegyne, že povedať, že tu je že liberálna stoka? Ja to ani nepoviem na záznam, aby sa to nedalo vytrhnúť z kontextu, keby som to ja povedal naopak, toto slovo a poviem národné. Predstavte si, že som to povedal. Keby som povedal, že vo vašej DNA je robiť všetky tie zlé veci, ktoré ste povedali, pán poslanec Farkašovský, napríklad. Tu to povedala pani Kramplová. A keby som ja povedal, že vy máte nejakú DNA, ktorá je nejaká, ako by som si to ja dovolil povedať? A prepáčte, ale to, čo ste tu, pani poslankyňa Kramplová, ja vám to hovorím v dobrom, s kľudom, my sme nemali možnosť spolu ani nejako sa stretnúť, ale vnímam vás tu, rešpektujem, ale že toto sa naozaj nerobí. Toto je cesta že do pekla. Lebo ak vy si o nás myslíte, že sme devianti a neviem čo, okej, fajn, myslite si to, môžme si to tu vydiskutovať, ale vy si to myslíte aj o voličoch tejto strany? Že ako my tu chceme fungovať s prepáčením ako v jednej republike? Normálne vedľa seba. Ja som bol včera na stretnutí, o ktorom nebudem hovoriť akože do detailov, kde, s predstaviteľmi Policajného zboru, kde sa hovorilo o tom, že aké sú bezprecedentné proste napätia a útoky na poslancov a poslankyne Národnej rady krížom, krížom politickým spektrom. Boli sme tam predsedovia za každý klub a sedel tam šéf Úradu na ochranu ústavných činiteľov a hovoril nám, že toto sme tu ešte nezažili, čo máme. A potom vystúpi v Národnej rade niekto a povie, že tu sú devianti? To čo sú tridsiate roky? Päťdesiate roky? Osemdesiate roky? Kde sme?! Ako naozaj, kolegovia, prepáčte mi, ale že mňa to desí a ja viem, že proste sme tridsať rokov možno po tejto ceste sem došli, my sme po nej, teda ak dovolíte, nekráčali úplne, ja úplne chápem, že mnoho, mnoho sa tu stalo zlého na každej jednej strane, ale ja by som vás veľmi chcel poprosiť, že prosím, vráťme túto diskusiu na nejakú normálnu úroveň. Poďme sa baviť, prosím, vecne. Aj ten, a ja tomu rozumiem, že niekedy je to nepríjemné, niekedy je to ostré, sú tu aj osobné antipatie, a ja proti pani ministerke, ja s ňou nesúhlasím, nepáči sa mi jej štýl, ale rešpektujem to, že je ministerka kultúry, a to, čo sme sem priniesli, je desať vecných bodov, o ktorých sa môžme baviť. A rozhodne sa to a je to okej. A takto by to malo byť. Ale ja nebudem hovoriť ani o pani Kramplovej, ani pánovi Farkašovskom, ani o pánovi Dankovi, že má nejakú skazenú DNA, je deviant a rozkladá túto republiku a všetky tie veci, ktoré sa tu povedali, lebo to je cesta do pekla. Takže toľko, prepáčte, za mňa. Naozaj ako je štvrtý týždeň schôdze, je, hovoria sa tu už také veci, že sa nestíham čudovať a najviac ma na tom desí to, že už sme to začali považovať za normálne. Toto nie je normálne, kolegovia. Toto nie je normálne. Prestaňme s tým! A teda poďme len k veci a ja už budem veľmi krátky. O čo by mala byť táto diskusia? Mala by byť o platoch, kultúre, ktoré sú zlé. Mala by byť o tej infraštruktúre, ktorá je hrozná a bola hrozná aj za tých liberálnych vlád, ktoré na to kašľali a bola zlá aj za tých národno-sociálnych vlád, ktoré na to kašľali, a mne je to ľúto, že opäť proste namiesto toho, aby sa s tým rezortom niečo robilo, tak je, opäť je predmetom nejakých politických hádok, šarvátok a že z toho tam ide veľmi málo. Že všetkých tých desať dôvodov, ktoré sme priniesli, robí to, že na sektore, na ktorom podľa mňa možno najviac záleží ľuďom v parlamente ako kedy záležalo, že to je najviac poslancov, ktorí nie sú ani priamo z rezortu, ale naozaj, že sa tej téme venujú, čoho svedkom je to, že už máme tretí deň diskusiu o kultúre za túto schôdzu, tak by sme s tým niečo mohli robiť. A naopak, opäť sme padli do toho, do toho, ja nechcel som povedať, bahna alebo osočovania a tak ďalej. Myslím si, že ak naozaj, že nejakým spôsobom táto schôdza dopadne, nejakým spôsobom dopadne to odvolávanie, však asi tušíme, že ako to je, ako to bude, tak prosím, keby sme sa od tohto mohli odraziť a podobne, ako sa nám to darilo napríklad pri tej diskusii o FPÚ, ktorá napriek všetkému už nech dopadne, ako dopadne, ukázala, že sa tu vieme baviť o niektorých veciach, tak keby sme to v mene tých ľudí, ktorí robia v tej kultúre, mnohých ich tu poznáme, a v mene tých rozpadajúcich sa hradov, zámkov, osvetových centier, galérií, všetkého, od národného po súčasné, keby sme sa im začali venovať namiesto toho, aby sme si tu urobili festival osočovania, lebo naozaj to sa už nedá počúvať. Rešpektujeme, že ste vyhrali voľby, nikto k tomu, nikto k tomu nepovie ani mäkké F, môžte si určovať priority, môžte si určovať aj národné priority, to je absolútne úplne v poriadku, len, prosím, vedzte to, pamätajte na to, že tu aj za štyri roky budeme žiť v jednej republike, že tie inštitúcie všetky netreba vyhodiť do vzduchu, ale možno by sme ich mohli zveľaďovať, rozvíjať, posúvať niekam ďalej. Bavíme sa tu napríklad o inštitúcii, ktorú založil pán minister Maďarič, národný minister, konzervatívny minister a my sa, my, nám na nej záleží rovnako, akoby mohlo záležať aj kolegom na druhej strane. Poďme to tu rozvíjať, poďme tu spolu vedľa seba normálne žiť. Prosím vás, len nerobme, proste nerobme z tohto ako totálnu, totálnu stoku, lebo je mi to proste veľmi ľúto. Prepáčte, že takto osobne, emocionálne, ale, ale myslím si, že máme na viac. Ďakujem pekne. (Potlesk.)
[14:16] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho
Ďakujem veľmi pekne. Dve faktické poznámky, ako prvý pán poslanec Pročko, nech sa páči.
[14:24] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ja pozorne počúvam celú diskusiu a naozaj odvolávanie pani ministerky je preto, ako sa správa, ona tu zase nie je, ale to nevadí, ako sa správa, je? (rečník zbadal pani ministerku v pléne) Aha, ospravedlňujem sa, pripravujú novú reláciu Maťka a Peťko . Myslím si, že jej správanie naozaj je, je veľmi nieže neprijateľné, zase chcem použiť slovo, pani ministerka sa správa arogantne aj pre mňa. Pani ministerka chce odvolávať ľudí nie na základe odbornosti, ale na základe toho, že nie sú, že sú proti SNS. Rozprávali ste o tom, o tej nenávisti, čo tu je a nikto, ja neviem, žiaden normálny človek nechce, aby na Slovensku sa šírila nenávisť, aby sa ľudia nenávideli, aby si ľudia nadávali v rodinách. Celý čas nás tu presviedčali o tom, akú nenávisť šírime my. No ja som ešte nikoho nepočul a ja tiež som nikdy nepovedal žiadnemu kolegovi z SNS, že je blázon, že je psychopat, že nech si dá lieky. Nikdy som to nepovedal. Nikdy som to nepovedal. Dnes to celý čas počúvame. Rozprávajú o tom a pani ministerka rozprávala, ako má rodinu, ako jej rodina trpí. Rozprávajú o tom, a pani ministerka rozprávala, ako má rodinu, ako jej rodina trpí. No môžem povedať, že naozaj to, čo sa deje mne a mojej rodine, je čistá katastrofa, a práve preto, lebo tu vystupujú takí ako pani Kramplová a rozprávajú o tom, že sme, že my sme liberálni fašisti, že sme liberálni. Pani Kramplová, vy šírite takú nenávisť medzi ľuďmi, ale neskutočnú nenávisť, neskutočnú. To, čo ste predviedli dnes vo vystúpení, je niečo, čo nemá obdobu. Vy ste od prvej chvíle do poslednej chvíle šírili nenávisť. No a keď rozprávame o tom, že naozaj by sme sa mali rozprávať o tom, tak Taraba, Danko, Blaha, ich vystúpenie nebolo o tom, že obhajujme ministerkine dobré kroky, ale o tom, ako opäť šíriť o nás nenávisť.
[14:25] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho
Ďakujem. Pani poslankyňa Jaurová, nech sa páči.
[14:28] Zora Jaurová – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem pán predsedajúci. No, ja musím povedať, že zdieľam tú emocionálnu reakciu kolegu Dubéciho, a aj to jeho zdesenie, tým, čoho sme sa tu v tomto pléne dožili. A my sme sa akurát s kolegami hore bavili, že my si pamätáme tento slovenský parlamentarizmus hádam od roku 1989 a že niečo takéto tu ešte nezaznelo. A pravda je ale taká, že napriek všetkým hrozným veciam, čo tu pani Kramplová povedala, tak ja som rovnaké ozveny počula aj v prejave pani ministerky Šimkovičovej. Určite si pamätáte, ako tu hovorila o tom, že vlastne ona nebude podporovať to dekadentné umenie, že s ním nesúhlasí, že je to niečo hrozné a že to treba vlastne vylúčiť z tých inštitúcií, ktoré spravuje. No keďže je pani ministerka kultúrna osoba, tak jej určite niečo hovorí výraz Entartete Kunst . Entartete Kunst bola výstava, ktorú usporiadala nacistická strana v roku 1920, na ktorej vystavila obrazy a umenie, ktoré vybrala z galérií a vystavila ho ako keby na hanbu, že toto je umenie, ktoré my nebudeme podporovať, lebo je degenerované a dekadentné. No a, samozrejme, na tejto výstave boli vystavené obrazy napríklad Marka Šagala, Andryho Matisa, Vincenta Van Gogha alebo Pabla Picassa a ja presne ozvenu týchto naratívov, ktoré poznáme z tohto obdobia, som tu dneska počula v tak mrazivej kvalite, že musím povedať, že som nečakala, že jednoduché odvolávanie člena slovenskej vlády nás privedie až do takýchto temných zákutí slovenskej mysle. Ďakujem pekne. (Potlesk.)
[14:28] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho
Ďakujem pekne. Ďalší písomne prihlásený do rozpravy je pán poslanec Dostál, nech sa páči.
[14:28] Ondrej Dostál – Vystúpenie v rozprave
Vážená pani ministerka, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne a kolegovia, keď pani ministerka kultúry Martina Šimkovičová nastupovala do svojho úradu a uvádzal ju v novembri 2023 premiér Robert Fico, pani ministerka sa nechala počuť, že verí, že rezort prispeje aj k zmierňovaniu polarizácie spoločnosti, k zmierňovaniu polarizácie v spoločnosti, takto to povedala. Potom ale konala tak, že po jej polročnom pôsobení na poste ministerky kultúry jej podľa prieskumov verejnej mienky nedôverujú dve tretiny spoločnosti, a dokonca aj tretina voličov SNS, za ktorú bola zvolená vo voľbách v septembri 2023 a nominovaná do vlády. Vo vláde, ktorá unáša právny štát, sa dokázala prepracovať na čelo nedôvery medzi členmi vlády, čo je teda výkon, aj keď rozhodne nie úctyhodný. Keď pani ministerku uvádzal v novembri 2023 do úradu Robert Fico, premiér, uviedla, že citujem: "Kultúra slovenského ľudu má byť slovenská, slovenská a žiadna iná. Tolerujeme iné národné kultúry, ale naša kultúra nie je zmiešavanie iných kultúr." Potom konala tak, že sa nedokázala vtesnať ani do svojej absurdnej nacionalistickej tézy o slovenskej kultúre, keď jej prekážal obraz uznávaného slovenského maliara vystavený v galérii Slovenského rozhlasu. Pani ministerka sa totiž nechala počuť, že je, citujem: "Jej zásadná predstava o ďalšej činnosti rezortu je návrat k normálnosti." Pričom onen obraz zjavne do jej videnia normálnosti nezapadal. O normálnosti nám tu káže ministerka, ktorej bývalý už, našťastie, štátny tajomník Štefan Kuffa hlásal potrebu intronizovať Krista za kráľa Slovenska. O normálnosti nám tu káže ministerka, ktorej generálny tajomník služobného úradu Lukáš Machala spochybnil, že Zem je guľatá a v RTVS, by chcel vidieť aj zástancov plochej Zeme. O normálnosti nám káže ministerka, ktorej súčasná riaditeľka komunikačného odboru na ministerstve kultúry a zároveň jej bývalá poslanecká asistentka Petra Demková Bačinská odhalila na proteste pred Bibianou satanizmus a okultné rituály. A v minulosti napríklad predpovedala občiansku vojnu v Európe a verila v konečné víťazstvo Ruska. O normálnosti nám káže ministerka, ktorej kolega z dezinformačnej internetovej televízie Slovan, aktuálne tiež pán poslanec Národnej rady a splnomocnenec vlády Peter Kotlár, šíri bludy o Chemtrails nad Slovenskom, teda o údajnom vypúšťaní rôznych chemikálií, či baktérií z lietadiel do atmosféry, pričom ani pani ministerke tieto bludy nie sú vzdialené, a šíri ich tiež. O normálnosti nám káže ministerka, ktorá na čelo Bibiany, teda medzinárodného domu umenia pre deti, čiže kultúrnej inštitúcie s medzinárodným dosahom inštalovala svoju susedu, ktorá na otázku, aké má pracovné skúsenosti s deťmi, aj odpovedala, že má sama dve deti. Z profilu na sociálnej sieti vyplýva, že pochádza z Bratislavy, v minulosti pracovala IBM a žije v rakúskom Kittsee ako aj pani ministerka slovenskej národnej kultúry. Pani ministerka za pár mesiacov svojho pôsobenia stihla odvolať z funkcií rôznych kultúrnych inštitúcií odborníkov, ktorých nahrádzajú pochybné, neodborné nominácie. Pani ministerka nám káže o normálnosti, ale realizuje v skutočnosti novú normalizáciu. Činnosť galérie v budove Slovenského rozhlasu, ktorá vystavovala obraz slovenského umelca, ktorý sa pani ministerke nepáčil, vraj pozastavia pre nedostatok peňazí. Výpoveď dostala kurátorka, historička umenia Daniela Čarná, ktorá pripravovala sprievodné podujatia k výstavám, ale aj žiadané prehliadky budovy rozhlasu. Odísť by mal aj kurátor Ivan Jančár, ktorý galériu pred troma rokmi rozbiehal. Pani ministerka nám káže o normálnosti, ale realizuje novú normalizáciu. Jej pôvodná hviezdna verzia zákona o premene RTVS na STaR, používa doslova jazyk totality. Pani ministerka nám káže o normálnosti, ale realizuje novú normalizáciu. Najnovšie si chce predvolať herca Ľuboša Kostelného, lebo tvrdí, že ju počas divadelného predstavenia šikanoval. Ministerstvo kultúry pod vedením Martiny Šimkovičovej vyzývalo ľudí na Facebooku, aby napísali, či by malo finančne podporiť obnovu pamiatok alebo LGBTI akcie. Ani cent vraj podľa pani ministerky neuvidia LGBTI projekty. Ani cent z ministerstva za jej vedenia, ale nevideli dosiaľ ani tí, ktorí napríklad zväčša ako dobrovoľníci opravujú naše hrady. Ani cent nešiel z ministerskej schémy na základe výzvy na boj proti dezinformáciám, namiesto toho pani ministerka obnovila spoluprácu s Ruskom a Bieloruskom, teda diktátorskými režimami, ktoré Slovensko považujú za nepriateľský štát. Pani ministerka si za pár mesiacov svojho pôsobenia dokázala vyslúžiť nedôveru verejnosti, keď online výzvu za jej odstúpenie podporilo 180 tisíc ľudí. Pani ministerka za pár mesiacov svojho pôsobenia okrem širokej laickej, odbornej verejnosti zožala kritiku aj od Združenia miest a obcí Slovenska za neriešenie pravidelných dotácií na obnovu pamiatok, od Zväzu múzeí na Slovensku za novelu o múzeách a galériách, ktorú už schválil parlament, a hoci šlo o poslanecký návrh, pani ministerke zjavne jej obsah vyhovuje, keďže aj vďaka nemu bude zrejme odídených pár ďalších odborníkov, ktorých nahradia ľudia typu susedov z Kittsee. Vyvolala kritiku pracovníkov verejnoprávnej RTVS za návrh na vznik STaR alebo STVR, alebo jak sa to bude volať nakoniec, ktorý nielen podľa nich pochováva nezávislosť a ohrozuje slobodu prejavu na Slovensku. A zožala aj kritiku od vyše 200 kultúrnych organizácií z celého Slovenska, ktorých zástupcovia podpísali otvorenú výzvu poslancom, aby hlasovali proti novele zákona o Fonde na podporu umenia. Opäť poslanecký návrh, ktorý zjavne pani ministerke vyhovuje, keďže vďaka nemu, ak prejde v tej podobe, ako to vyzerá, že prejde, získa neuvedené ministerstvo priamy vplyv na prerozdeľovanie zdrojov na podporu umenia. Pani ministerka už na úvod svojho pôsobenia urobila na sociálnych sieťach hanbu nielen sebe, ale aj celej našej krajine, keď napísala otvorený list plný gramatických a faktických chýb svojmu českému kolegovi. Jej komunikačné oddelenie z rakúskeho ministra urobilo ministerku a pani ministerka sama na Instagrame urážlivo komentovala otvorenie slovenskej prezentácie na Bienále v Benátkach. Keď ministerku kultúry Martinu Šimkovičovú uvádzal do funkcie Robert Fico, nechal sa počuť, že verí, že rezort prispeje aj k zmierňovaniu polarizácie spoločnosti, a pritom sa stal presný opak. Nie je to však prekvapivé. Súhlasím so všetkými, ktorí z tohoto miesta dnes povedali, že Martina Šimkovičová sa nikdy nemala stať ministerkou. Verím však, že jej odvolaním z funkcie by došlo aspoň k naplneniu neustanoveného cieľa, aby došlo k zmierneniu polarizácie spoločnosti. Myslím si, že bez jej pôsobenia na poste ministerky kultúry by sa polarizácia v slovenskej spoločnosti určite o niečo zmiernila, a preto hlasujme v utorok tak, aby sme jej pomohli naplniť aspoň tento cieľ. Ďakujem. (Potlesk.)
[14:28] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho
Ďakujem veľmi pekne. Pani poslankyňa Kleinert s faktickou poznámkou.
[14:38] Dana Kleinert – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem. Ja by som ešte chcela zareagovať na to, že keď sa bavíme o schopnosti ministerky kultúry viesť tento rezort, tak by sme si mohli ešte pripomenúť jednu dotačnú schému, lebo v kompetencii ministerstva kultúry je aj dotačná schéma kultúry znevýhodnených skupín obyvateľstva. Neviem, či pani ministerka o tom niečo vie, tak možnože práve dnes sa o tom dozvedela. Táto nebola tento rok ani vyhlásená a je to dotačná schéma určená pre tých, ktorí robia s telesne postihnutými, s Downovým syndrómom, ale aj s inými znevýhodnenými skupinami, napríklad s ľuďmi zrakovo postihnutými a podobne. Nevieme, prečo teda nie je vyhlásená táto schéma, či tam sa budú robiť tiež dezinformácie, alebo čo tam vlastne proti tomu opäť Slovenská národná strana má, každopádne toto je fakt. Strana Slovenská národná strana chce mať všetko pod sebou a nevie teda riadiť a ani sprocesovávať ani svoj vlastný rezort, a to viď táto schéma alebo Obnovme si svoj dom , ktorú sme tu už viackrát spomínali. No a tá nová normalizácia, ktorú nám chcú zaviesť, je, že napríklad pani ministerka už bude, už nám to tu aj hovorí, vopred hovorí, že niekto síce môže byť príslušníkom LGBTI komunity, ale iba ona uzná, či má talent, a či ten talent je oprávnený na to, aby ona rozhodla, že či ten dotyčný dostane financie. Čo je akože naozaj vrchol toto počuť po desiatich rokoch smerom zavedenej schémy, ktorá naozaj fungovala transparentne a na odbornom základe. Čiže toto mi príde akože absolútne nepochopenie svojej role riadiť rezort, kde nie sú iba ľudia, ktorí vám nosia kytice, ale sú tam aj ľudia, ktorí normálne akože aj tiež pracujú v kultúre, sú to robotníci v kultúre, a tiež potrebujú podporu, a tiež potrebujú naozaj riešenie. Aj my ako krajina potrebujeme riadiť rezort kompetentne. Takže naozaj pani ministerka kultúry nemá právo byť ministerkou kultúry Slovenskej republiky. Toto je tu nesprávne.
[14:38] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho
Ďakujem veľmi pekne. Tak ideme ďalej v rozprave. Ako ďalší prihlásený pán poslanec Farkašovský, nech sa páči.
[14:41] Karol Farkašovský – Vystúpenie v rozprave
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážená pani ministerka, pokúsim sa vrátiť diskusiu do rozmedzí a do takých mantinelov, aby sme boli vecní a konštruktívni. Myslím si, že už vidím aspoň svetielko na konci tunela v dnešnom popoludní, pretože čas nám beží a polemika je tu ostrá ako britva, takže ju treba trošku zjemniť a možno zapracovať na tom, aby sme začali cítiť ako jeden tím. Za chvíľu to nastane, pretože o 16.20 h nastúpi hokejová reprezentácia Slovenska na majstrovstvách sveta k úvodnému zápasu, takže verím, že všetky politické rozdiely a politické tričká zahodíme a dáme si na seba tričká so znakom Slovenskej republiky a budeme fandiť našim chlapcom. Ale idem k veci. Odvolanie ministra či ministerky je legitímny nástroj na uplatnenie demokracie v politike aj v exekutíve. Dôležité však je, aby dôvody na odvolanie mali racionálny základ, aby to nebolo motivované takými alebo onakými pocitmi a emóciami. V prípade odvolávania ministerky Šimkovičovej ale podľa všetkého je priveľa emócií a priveľa pocitov na úkor racia. Musím s poľutovaním skonštatovať, že nielen veľa emócií, ale aj veľa hrubosti, hrubozrnnosti a vulgárnosti. Žiaľ, súvisí to s rozpoltenosťou, s polarizáciou, rozladenosťou našej spoločnosti, ktorú sme dopustili a na ktorej má podiel vláda, najmä vláda v rokoch 2020 až 2023, ktorá bola vládou hašterenia a vládou národnej katastrofy. V takejto situácii nečudo, že emócie dokážu prevalcovať zdravý rozum. Emócie vyplývajú nielen z fatálnej rozhádanosti, ale najmä z nepochopenia reality, že ministerka Martina Šimkovičová v prvom rade zodpovedá za plnenie programového vyhlásenia vlády a jeho realizáciu v oblasti kultúry. To, že sa to nemusí páčiť kolegom v opozícii, ja plne chápem, ale celkom nechápem, že opozícia tvrdošijne ignoruje povolebnú skutočnosť. Že sa akoby stále nevie zmieriť s tým, ako dopadli voľby, ako rozhodli slovenskí voliči v legitímnych parlamentných voľbách. Jednoznačne rozhodli, rozdali karty a čo je dôležité, dali zelenú súčasnej vládnej koalícii, stranám SMER, HLAS a Slovenská národná strana. Dali dôveru tejto koalícii a dali jej aj zodpovednosť za riadenie štátu. To, že rezort kultúry mení dlho zaužívané stereotypy a kontúry a nastavuje priority v súlade s programovým vyhlásením vlády, je zase, a to musíte uznať aj vy, úplne legitímne. Dovolím si odcitovať úvodnú pasáž z programového vyhlásenia vlády v odseku kultúrna politika, citujem: "Vláda má záujem, aby národná kultúra bola v popredí spoločenského záujmu a preto jej bude poskytnutá adekvátna podpora na jej rozvoj." Toľko citácia z programového vyhlásenia vlády. A teraz niekoľko postrehov k tomu, čo uvádza dôvodová správa na odvolanie ministerky Martiny Šimkovičovej a čo potvrdzuje tie moje slová úvodné o škodlivosti emócií. "Každý ďalší deň ministerky", to citujem, "vo funkcii je pre slovenskú kultúru ohrozením." Koniec citátu. Pýtam sa, kto a ako môže takto bohorovne tvrdiť túto skutočnosť a na základe čoho. Akým právom sa vytvára nejaký všeobecný spoločenský naratív, ktorý sa infikuje a infiltruje do povedomia verejnosti a celej slovenskej spoločnosti. Pýtam sa analogicky, keď je ministerka Šimkovičová pre slovenskú kultúru ohrozením, potom sa pýtam, čím bola pre Slovensko najlepšia vláda všetkých čias v roku 2020. Čo a koľko nám toho ubrala zo života? Bola vari pre Slovensko iba romantickou selankou? Ďalší argumentačný bonmot. Citujem: "Ministerka Šimkovičová vraj svojou rétorikou a zámermi vracia rezort kultúry o tridsať rokov dozadu." Koniec citátu. Pýtam sa, prečo práve tridsať? Prečo nie tridsaťdva, štyridsať alebo päťdesiat? To by sa aj lepšie skloňovalo, bolo by to okrúhle. Ďalej: "Ministerka odmieta zmiešavanie iných kultúr na úkor slovenskej národnej kultúry." Opäť sa pýtam, nie je to náhodou účelové zámerne zúžené videnie? Ukážte mi, prosím vás, jeden príčetný národ v Európe, ktorý si svoju identitu, alebo ktorý by favorizoval zmiešanie kultúry na úkor svojej vlastnej kultúry. Myslím si, že taký národ na svete ani v Európe nenájdete. Každý národ totiž aj ten najtolerantnejší si svoju kultúrnu identitu chráni ako oko v hlave, ako najväčší poklad a, samozrejme, vie aj prečo. Má na to plné právo a má právo aj stanoviť si pravidlá, mantinely a podmienky na prijímanie prvkov cudzích kultúr. Na tom nie je nič nehumánne ani spiatočnícke. Rovnako nie je nič spiatočnícke a nehumánne na tom, ak sa ministerka kriticky stavia k akčnému plánu stratégie kultúry a kreatívneho priemyslu, ktorý vypracovala bývalá úradnícka vláda v júni v roku 2023. Ministerka sa totiž riadi platným a legitímne odsúhlaseným, parlamentom odsúhlaseným aktuálnym vládnym programom. Čo sa týka ďalšej výčitky, že ministerke nestačilo 180 alebo 190-tisíc podpisov na petícii na to, aby sama sa rozhodla a sama odstúpila z funkcie. Podotýkam, že vôbec nešlo o overené podpisy. No ale opäť adekvátna a analogická otázka. O čo inakšia je skutočnosť, že pani prezidentke nestačilo 600-tisíc overených podpisov na referendum k predčasným voľbám. Ani 600-tisíc, a ešte k tomu legitímnych podpisov nebolo dosť na to, aby vyhlásila referendum o de facto budúcnosti, budúcnosti štátu. V dôvodovej správe predkladanej Progresívnym Slovenskom a opozíciou ma zaujala ešte jedna konštatácia. Citujem: "Cieľom vlády a ministerstva kultúry nie je budovať a tvoriť, ale likvidovať to, čo funguje a ovládnuť priestor slobodnej kultúry." Opäť založené len na emócii, lebo to tak autor asi pociťuje. Klasická opozičná rétorika. Ja voči nej nenamietam, rešpektujem, ale dovolím si ju takto charakterizovať. Tejto rétorike totiž chýba elementárna logika, prečo by mala vláda ničiť niečo, alebo likvidovať niečo, čo sama môže ďalej rozvíjať. Iba vláda vidí a preferuje iné možnosti rozvoja kultúry pri rešpektovaní tvorivej slobody a je to úplne legitímne. A len tak, mimochodom, v dobre fungujúcej spoločnosti sloboda tvorby neznamená bezbrehosť a neznamená iba extravaganciu, ale rovnako aj vysokú mieru zodpovednosti neurážať svojou kultúrou a svojou tvorbou iných. Moja sloboda končí tam, kde začína sloboda iných. A ešte k jednému bodu, výčitke, že "ministerka bez udania", citujem, "pádneho dôvodu v decembri 2023 si dovolila zrušiť výzvu zameranú na boj s dezinformáciami a na mediálnu výchovu." Časť peňazí ako vieme, presunula na opravu strechy Slovenskej filharmónie. Neviem, priznám sa, čo je na tom kritiky hodné alebo hriešne, deti to prežili bez ujmy na psychickom zdraví, treba to rešpektovať a skôr to vyhodnotiť ako pohotové gesto, účinnú pomoc a racionálne rozhodnutie. Za ten čas čo strechu opravili, dezinformácií nám určite nepribudlo, ani neubudlo, a navyše urobila sa osožnejšia a užitočnejšia aktivita. Samozrejme, mohol by som tu hovoriť o ďalších témach ako sú RTVS alebo kultúrne fondy, ale tie si nechám na inú príležitosť. Takže na záver, mohol by som hovoriť o mnohých veciach, ktoré sa týkajú naliehavej potreby upevnenia našej národnej kultúry, za ktorú sa rozhodne nemusíme hanbiť, na ktorú môžeme byť právom hrdí, ktorou Slovensko prispieva do kultúrnej klenotnice Európy bez toho, aby niekoho iného urážalo alebo provokovalo, či prekračovalo etické limity. Ale vážim si váš čas i vašu pozornosť a nechcem túto rozpravu zbytočne predlžovať. Dovoľte mi vyzvať na záver ku zmysluplnej korektnej komunikácii tak predstaviteľov kultúrnej obce, umelcov, tvorivých pracovníkov, ako aj pani ministerku a rezort kultúry. Nevraživosť, ktorú sme dopustili a ku ktorej sme dospeli, totiž nikam nevedie. Nech je platformou diskusie vecnosť, konštruktívnosť, úcta a rešpekt. Podľa môjho názoru iba toto je cesta vpred. Ďakujem pekne. (Potlesk.)
[14:41] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho
Ďakujem pekne. Na vaše vystúpenie je päť faktických poznámok a ako prvý pán poslanec Pročko. Nech sa páči.
[14:51] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ako naozaj veľmi príjemné vystupovanie s tvojím hlasom, preto sa ťa chcem spýtať, začal si perfektne s tvojím príjemným hlasom, aký máš, preto sa ťa chcem spýtať o tej zmierlivosti a o tej korektnosti, tie poznámky, čo si mal na mňa mimo, mimo, keď si nevystupoval, to je tá korektnosť? To je tá, to je to? Keď si nebol tam, ale bol si tam vedľa pani Kramplovej a tie poznámky, čo si mal na moju adresu. To je tá korektnosť? Čiže keď si za pultom, je to super a poďme korektne a keď ty tam sedíš, tak to už niečo iné je, hej? Na to mi môžeš odpovedať. Ďakujem ti veľmi pekne. No a stále rozprávate o tom, že nerešpektujeme výsledky volieb. To kto vám povedal? My rešpektujeme výsledky volieb, ale nerešpektujeme aroganciu, nekultúrnosť, nekompetentnosť vedenia ministerstva kultúry, pretože pani ministerka to vedie tak, že je to čistá katastrofa. Ja som to, ja som to zažil v roku 1996, keď sme sa na ministerstve kultúry priviazali k zábradliu, pretože to, čo robil vtedajší minister kultúry, bolo to isté čo teraz. Aj vtedy nás presne tak isto nás vtedy umelcov hodnotili a pani ministerka rozprávala, pán minister tak rozprával presne ako pani ministerka. Čiže je super povedať, že poďme kultúrne, poďme, viete, priatelia, tvárme sa naozaj veď potrebujeme pokoj, potrebujeme lásku, to bolo tak krásne, pán Farkašovský, a keď si tam, tam na tom mieste, tak už si, už môžeš, už ideš, už si, už si iný, že? Takýto presne, takýto si, že? Vieš, ako sa to volá? Dr. Jekyll a Mr. Hyde. To pred chvíľočkou rozprával alebo včera rozprával Raši. Presne o takom, ako si ty a ja ťa obhajujem vzadu, ja rozprávam o tom Farkašovskom, že má rozum a Farkašovský tu rozpráva, ako je krásne a keď si sadneš, Pročko je debil. Výborne. Ide ti, ide ti karta. Ide vám karta, priatelia.
[14:51] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho
Ďakujem pekne. Pán poslanec Štefunko, nech sa páči.
[14:53] Ivan Štefunko – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Vždy je veľmi zložité vystupovať po človeku, ktorý má taký talent rečnícky ako pán Pročko, ale teda ku pánovi, ku pánovi Farkašovskému. Ja, ja oceňujem to, naozaj dobre sa to počúva, je to ako keby aj vítané, že vlastne aj zo strany SNS môže, môže proste vyjsť niečo, čo znie aspoň konštruktívne, zároveň oceňujem aj ten vlastenecký nádych aj spojený s hokejom. Myslím si, že to, že tu niekto hovorí, že PS nie je vlastenecké, je úplne neuveriteľné, lebo to PS je zložené z ľudí, ktorí mali možnosť odísť iks-krát z tejto krajiny, zostali tu a bojujú za lepšiu krajinu pre, pre celú, pre celé Slovensko. No a teraz k tým voľbám, o ktorých ste hovorili, pán Farkašovský. No tak áno, však my rešpektujeme voľby, znova len tak hovorím, že vy ste mali päť percent, my sme mali osemnásť. V zásade vy ste tam ako keby že také teleso v tej koalícii, ktoré vydiera SMER a HLAS, ktorý v zásade vytvoril inštitúcie, ktoré chcete zrušiť. Dokonca to nevytvorilo nejaké biznisové krídlo SMER-u, ale vytvorilo to vlastenecké krídlo SMER-u, pán Maďarič. To znamená, že on reálne vytvoril organizácie, zaviedol nejakú kultúru, na ktorej bol všeobecný konsenzus aj v tom zlom liberálnom krídle, a vy to rušíte preto, lebo si to chcete prefarbiť na svoj, a teraz nemyslím váš osobne, ale váš taký ten demagogický obraz. A myslím si, že mnoho poslancov SMER-u a HLAS-u má s tým problém vlastne, čo robíte a trošičku aj sa hanbia, však sa bavíme medzi sebou, no len ich proste vydierate a proste hádžete sa o zem a v zásade oni vás musia počúvať. Tak tých päť percent zložených z nečlenov strany ináč, v skutočnosti vydiera celú koalíciu, takže nehovorte o demokratických voľbách, lebo vy máte malú legitimitu.
[15:04] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho
Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Kleinert, nech sa páči.
[15:04] Dana Kleinert – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem. Pán Farkašovský, vy ste dávali dobré otázky, pretože ste sa napríklad pýtali, prečo by mala ministerka likvidovať, niečo čo funguje. No ale na to by mala práve odpovedať pani ministerka, lebo my sa to pýtame tiež, prečo by sa to malo likvidovať a dávame k tomu naozaj pádne argumenty. Ja by som sa chcela vrátiť k tej streche, lebo to je neustále akože podsúvanie takej dilemy, že buď strecha, alebo boj proti dezinformáciám, alebo výzva, alebo ja neviem čo. Ale výzva boja proti dezinformáciám sú bežné výdavky a strecha sú výdavky kapitálové. Je to úplne iný rozpočet a mňa by skôr zaujímalo naopak, kam sa použili bežné výdavky, ktoré boli tam pridelené tejto výzve, kam sa použili, keď sa nepoužili na výzvu. Ja viem o jednej časti, ktorá išla na knižnicu, ktorá sa to chudera dozvedela, dozvedeli sa to niekedy koncom novembra, ak sa nemýlim alebo októbra. Každopádne natesno pred koncom roka, že majú rýchlo, zbesilo nakúpiť knihy asi alebo čo, proste niečo, čo sa týka bežného výdavku, nie kapitálového. Tá strecha bola po a) hotová a po b) muselo to prejsť úplne iným procesom. Takže my tu nehovorme o tom, že jedna vec išla na úkor druhej a naopak, lebo to skrátka nie je pravda. A pokiaľ to pani ministerka nevie, tak opäť je to dôkaz, že tam nemá čo robiť. Bavíme sa o programovom vyhlásení vlády, no ale veď vy ho nenapĺňate, pretože je tu napísané úplne jasne, že vláda má záujem, aby národná kultúra bola v popredí spoločenského záujmu, a preto jej bude poskytnutá adekvátna podpora na jej rozvoj, a preto zlikvidujeme, a dokonca ochromíme súčasný stav Fondu pre umenie, preto nedostane napríklad zhruba 1,6 milióna na tradičnú kultúru, nedostanú spolky alebo nedostanú zhruba 2 milióny eur knižnica, a tak ďalej, ako to doteraz bolo. Takže to je opäť popieranie programového vyhlásenia vlády. A rovnako to platí aj o druhej ďalšej časti vety, kde ste hovorili, že sa bude komunikovať s verejnosťou a zástupcami a nekomunikuje sa.
[15:04] Michal Šimečka
Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Jaurová, nech sa páči.
[15:04] Zora Jaurová – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem, pán predsedajúci. Ja by som vlastne nadviazala na kolegyňu Danu Kleinert, lebo pán poslanec Farkašovský, vy ste hovorili, že vlastne vy len napĺňate programové vyhlásenie vlády, to aj pani ministerka spomínala vo svojom prejave. No ale zoberme si len tie dve sporné veci, o ktorých tu teraz diskutujeme, lebo tých sporných je viac, ale teraz také tie najaktuálnejšie sú RTVS a verejnoprávne fondy. Ani v jednom nedodržujete programové vyhlásenie vlády. Pri RTVS máte napísané, že ju rozdelíte na rozhlas a televíziu. Čo idete urobiť? Idete ju zrušiť a založiť nejakú novú televíziu. Čiže nie, nedodržujete programové vyhlásenie vlády, ani pani ministerka ho nedodržuje svojim návrhom zákona. Pri verejnoprávnych fondoch máte napísané, že predstavíte nový štatút fondov. No, to tiež nedodržujete, lebo to sa ani nedá, pretože vláda nemôže predstaviť nový štatút. Štatút vytvárajú a schvaľujú rady tých fondov. Čiže ten kto písal to programové vyhlásenie vlády, ani len nevie, ako to celé funguje. A to, bohužiaľ, vidno aj v tých návrhoch poslaneckých, pod ktorými ste aj vy podpísaný, ktoré to robia podobným spôsobom, že vlastne zasahujú do niečoho, čomu nerozumejú. A ja sa naozaj pýtam, aj v súvislosti s odvolávaním pani ministerky, že čo urobíte vy všetci, ktorí to teda podporujete, keď vám prejde ten váš zákon o takzvanej reforme Fondu na podporu umenia a najbližších deväť mesiacov nikto nedostane ani korunu z toho fondu, nikto v celej kultúre, pretože sa budú musieť zastaviť všetky dotačné schémy a robiť nové schémy štátnej pomoci a nové interné dokumenty. Ako sa potom ospravedlníte tým ľuďom?
[15:04] Jozef Hajko – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Oceňujem spôsob vystupovania pána Farkašovského, skutočne je to taký balzam. Keď som počul pani Kramplovú, tak skutočne ako to je úplne iný spôsob vystupovania. Ja si to vážim a pridávam sa k tomu, čo povedal pán Dubéci, že poďme, nepoďme sa osočovať, ale poďme diskutovať. Skutočne tak isto aj KDH diskutuje tým spôsobom, že predkladá fakty, opiera sa o ne a keď aj, keď aj sa nedohodneme a ten výsledok bude, asi sa nedohodneme, tak predsa neostaneme dokrvavení od súboja. Ja ešte k jednej poznámke, jednej veci, čo povedal pán Farkašovský, on hovoril o národnej kultúre. Áno, ja súhlasím s tým, že tak ako existuje francúzska kultúra, ako existuje poľská kultúra, existuje slovenská kultúra. Ako k tomu by sme mali prihlásiť, je to tak, ale dôležitý je spôsob, ako to uplatňovať. Aj keď si spomenieme na minulý režim, tak sa vytvorila jedna doktrína socialistického realizmu a postupovalo sa podľa nej. Obávam sa, že každý štát, dokonca napríklad spisovateľov nahnali do Budmeríc do zámočku, aby tam všetci v pokoji písali tie diela o socialistickom realizme. Takže ja sa obávam skôr toho, aby sme s týmto, s týmto, s touto snahou podporovať slovenskú kultúru nevytvorili, nechceli vytvoriť nejakú schému, podľa ktorej by sa malo tvoriť. Slovenská kultúra sa vytvára tak, že to robia ľudia, ktorí žijú na Slovensku a prispievajú v tomto priestore k tomu, ako tá kultúra vyzerá. Takže poďme toto podporovať. Ak na to majú slúžiť fondy verejnoprávnej inštitúcie, tak som za.
[15:04] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho
Pán poslanec Farkašovský.
[15:04] Karol Farkašovský – Vstup predsedajúceho
Ďakujem pekne. Pokiaľ ide o kolegu Pročka, prosím ťa, Jožo, nevkladaj mi do úst veci, ktoré som nepovedal a ani som nikdy neurobil. Treba sa pozrieť do zrkadla, odporúčam ti návštevu Ikey a kúpiť si tam aspoň také malé, aby sa v ňom videl. Pán Štefunko, pokiaľ ide o rešpekt k voľbám, som rád, že ste to takto verejne skonštatovali, že máte rešpekt k výsledkom volieb a že si ich ctíte. Áno, Progresívne Slovensko malo 18 %, ale koalícia má cakumprásk viac ako 40, takže to tiež treba rešpektovať. Má to legitimitu, samozrejme. Pani Kleinert, strecha filharmónie je kontra boj proti dezinformáciám. Keď je situácia havarijná, tak si môžete vybrať medzi opravou strechy, a medzi nejakými projektami na boj proti dezinformáciám. Takže o tom, čo a ako napĺňame programové vyhlásenie vlády nerozhoduje ani opozícia, ani koalícia, ale rozhoduje v prvom rade občan a volič. A pani Jaurová, k televízii RTVS a k fondom treba dlhšiu diskusiu. Ja sa na to veľmi teším, pokiaľ bude nový zákon na pretrase v Národnej rade o RTVS a odporúčam trošku menej katastrofické scenáre maľovať, ako ste na to zvyknutá. Ďakujem pekne.
[15:04] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho
Ďakujem. Pán poslanec Michelko, nie je v sále, stráca poradie. Pán poslanec Hlina, ten je v sále.
[15:04] Alojz Hlina – Vystúpenie v rozprave
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka a vážené kolegyne, kolegovia, takto v piatoček skúsim ja k tejto téme. Možno by zaznela otázka, že aká je moja kvalifikácia, vyjadrovať sa k tejto téme okrem toho, že som poslanec. Tak skúsim tak na základnú kalibráciu, nejakú predsa len tak vnútorne cítim, že by som sa mohol aj ja k tomu čiastočne vyjadriť. Aj taký záväzok mám voči môjmu susedovi Hviezdoslavovi. To som zvykol vždycky hovoriť, lebo ja som z Námestova a on bol, u nás pôsobil ten Pavol Országh Hviezdoslav a aj kvôli nemu, aj kvôli iným, ktorí boli z tej časti, z ktorej som ja. Nebudem ich tu menovať, bolo ich tam veľa, ktorí sme niečo svetu dali. Aj možno kvôli tomu, že moja mama bola v Matici, aj možno kvôli tomu, že ja som Štúrovcov dal namaľovať do jednej našej prevádzky ešte pred 25 rokmi, keď národniari ešte jedli pizzu a vôbec neboli národniari, ja už som dávno vtedy. Čiže moja nejaká kvalifikácia takého národniarskeho srdca, takého je a nie som ani to, čo tu bolo povedané, že celé je to len kvôli tomu, že niekomu sa pretnú nejaké fondy a nebudú mať nejaké peniaze a neviem čo všetko. To je moja a za to som Pánu Bohu vďačný, že moja veľká sloboda je v tom, že ja nemám žiadne fondy od nikoho za nič. Ja mám len to, čo si vyrobím. Čiže to chcem tým povedať, že som tu a stojím tu, ako nechcem tak pateticky povedať, lebo nemôžem ináč. Môžem aj ináč, mohol som už byť preč, ale chcel som to povedať, že napriek tomu, že som srdcom, mám naozaj, dovolím si tvrdiť kvalifikovane aj národniarsky, že to nehrám, hej, cítim patriotizmus. Mám rád túto krajinu a mal som, aj z rodiny si to nesiem, nemám žiadne fondy, čiže nesedí ani tá premisa, hej, že proste tu budem teda proti, lebo mi to nebude mať nejaké plnenia. A napriek tomu som za, aby pani ministerka už nebola našou ministerkou. Nech mi je to prepáčené, ale som za. Tie dôvody tu odzneli, nebolo ich málo a ja s nimi stotožňujem. Od niektorých kolegov tu zaznelo, že teda jak rešpektujú, že je naša ministerka, ja teda tiež rešpektujem, že demokracia umožnila, aby pani Šimkovičová bola naša ministerka. Ale ja ako osoba ju nerešpektujem. Úprimne poviem, že mám ako s tým problém, lebo si myslím, že máme, máme naviac v niečom, že máme skúsiť aspoň pripustiť, že toto nie je tá cesta, ktorou vlastne sa Slovensko bude uberať a že ten proces pôjde týmto, týmto spôsobom. Nominantka na ministra kultúry z dielne, zo stajne, z dielne teda SNS je výrazom toho, asi toho ich vnútorného prostredia, tej ich vnútornej firemnej kultúry a zodpovedá asi tomu nastaveniu. Ja len tak rozmýšľam, že tí otcovia, zakladatelia toho SNS, že čo by asi tak povedali, že keby zistili, že jak to, jak to celé dopadlo a že či toto, toto chceli, keď to zakladali a či by sa trošku nebránili, že tento obraz nesedí. SNS sa nechalo, koľko, dvadsať rokov viesť, pardon za výraz, ožranom, normálne primitívnym ožranom, primitívnym hulvátskym človekom. Teraz ho vídavame v správam večer, jak všelijaké problémy má. A to fascinuje, že, že vlastne, že tak dlho sme ho, tak dlho sa tolerovalo, že takýto človek nám vládne a takto dopadol. A ja teda, ja ľuďom neprajem nič zlé, lebo sa hovorí, že karma je zdarma. Ja ľudom prajem, nech im je dobre, aspoň mi dajú pokoj, lebo keď im je dobre, tak ma neotravujú, nepýtajú. Čiže ja prajem každému, nech je tak, ako si myslí, že je pre neho dobre, aj terajšiemu predsedovi, teda ak dovolí, mu tiež zaprajem, aby nedopadol tak zle aj kvôli tomu, že ak majú byť nositeľmi toho národného odkazu, že predsa len nech niekedy sa tak zamyslia nad tým, že čo na tom začiatku tí otcovia zakladatelia chceli. Lebo to čo je teraz, je naozaj smutné, je to tristné, celé je to tristné, že to SNS a tie ich nominácie. A to nie je len pani ministerka kultúry, hej? Tu máme aj pána Tarabu, ktorý sa tu zaskvel aj svojim vystúpením, ale aj to čo stvára na tom ministerstve. To nie je ministerstvo životného prostredia, to je ministerstvo proti životnému prostrediu. Tie zákony, ktoré predkladá, ja sa nestíham diviť. Ja tu už týždeň čakám na medveďa a verím, že sa ho dočkám a na to rúbanie, ktoré tiež budeme tuná prejednávať. A skúsim teda povedať, že v čom si myslím, že je problém. Problém je aj v tom, že ako je vôbec možné, že minister predkladá, predkladá taký, taký zákon. Máme tu ďalšiu nomináciu toho minist.., čo to máte, to ministerstvo cestovného ruchu. To je tiež taký, jak vyzerá to byť na smutný príbeh, že ako utopiť nejaké peniaze. My sme tu mali a ešte stále máme, že Ústav pamäti národa a to som ja tu ešte, keď som bol prvýkrát poslanec, som to vlastne na číslach zdokumentoval, že vlastne celý Ústav pamäti národa prísne vzaté vznikol len kvôli tomu, aby mal Víťazoslav Móric peniaze. Oni, oni boli, sídlili v budove Víťazoslava Mórica niekde v Ružinove a osemdesiat percent alebo sedemdesiat percent rozpočtu myslím, ÚPN-ky, išlo na to nájomné, hej? Preto SNS možno dovolila, aby vzniklo, aby teda Móric mal, myslím, že desať alebo koľko rokov nájomné, že celkovo vy tie nájomné máte radi a toto ma fascinuje. A pán Danko, aj u vás špeciálne, že veď vy by ste mali byť o niečo hrdejší, alebo jak sa to povie, presne vyskloňuje, že vám by J&T-áci nemali rozkazovať, že si musíte prenajať zrovna ich kancelárie, hej? A toto ma fascinuje, že, že vlastne sme sa, prvý znateľný výsledok celého toho ministerstva, ktoré to zachráni, je, že bude sídliť pri Eurovei na nábreží v celej budove, ktorá je ináč podľa mňa škaredo urobená, zle urobená, lacno urobená a ešte tú lacnotu povýšili, povýšili na umenie a národniarom to prenajali, že to je industriálny look. Ja som sa tam včera bol pozrieť a naozaj proste lacno, zle urobené, ale bude sa to prezentovať, že teda industriál. To by ste tiež ako národniari mali sa vzoprieť. Národniari by mali sedieť, by som povedal, v takých priestoroch dôstojnejších, že nemusia sedieť v hangári a lacne urobenom, v mizernom betóne. Takže neviem, naozaj nevychádza to, veľa tých príbehov nesedí toho, čo sa snažíte prezentovať. A späť k pani ministerke a už budem končiť. Ja som teda, zaznelo veľa, nechcem sa tu opakovať, túto odbočku som si dovolil že, že celá tá, je to aj takým spôsobom aj mizéria toho, že akým spôsobom, kde sa vlastne strana dopracovala. Vyzerá to, že to ešte ide k horšiemu. Takže, pani Šimkovičová, ja som tu zadeklaroval, ja som za, budem hlasovať za odvolanie a nie preto, že mi utnú nejaké fondy, pretože si myslím, že Slovensko má naviac. Ja si myslím, že Slovensko má na to, aby malo ministra a ministerku kultúry, kde teda je nejak z toho príbehu zrejmé, že vytvára to aj nejaký obraz o tej krajine. Ja pripúšťam, že pani ministerka je teraz obrazom našej krajiny v určitom pohľade, lebo aj to sme my. Všetci tí, čo pozerajú tie "Vyvolený" a "Farmár hľadá ženu" a neviem. A teraz mi to niekto vravel, že údajne je populárne, je nejaká ruža, či čo, hej? Áno, tak aj to sme my, hej a títo ľudia už majú svoju ministerku. Otázka je, že či by sme ešte len predsa len trochu nezabojovali a neskúsili mať takú ministerku, alebo ministra, ktorý by bol taký, by som povedal, že aj pre viacerých. Hej, že predsa len aspoň to vyskúšať. To, čo odzneli tie body, súhlasím, stotožňujem sa, chcem jeden vyakcentovať a tým naozaj končím. A pre naše deti, teda ja nechcem tu byť patetický, ale fakt som tak nad tým zauvažoval, že dvojka alebo trojka na ministerstve kultúre, teda jeden z tých dôvodov, prečo by pani ministerka mala byť odvolaná, je aj ten u mňa, hej, a chcem ho vyakcentovať, to že dvojka alebo trojka na ministerstve kultúry je pán Machala. Ten pán Machala, ktorý teda zapochyboval, či teda je Zem predsa len guľatá. Bolo to myslím 500 rokov dozadu, hej, jedného upálili, druhý to proste odvolal a potom to predsa len povedal, že predsa sa točí, že bolo to dávno. Malo, veci mali svoj vývoj, ale my sme sa tu už nejakým historickým vývojom dopracovali k tomu, že sa tu o niektorých veciach už nedebatuje a už sa teda všeobecne uznalo. Dokonca aj fotky existujú, hej, že sú aj nejaké dôkazy osobných svedectiev, že je guľatá. A viete, ono to nie je také, že to neni nevinný brept, to tým chcem povedať. Toto keď sa to Machalovi stalo, on mal do hodiny letieť z toho ministerstva a cez okno mala letieť jeho taška. Tak a vláda sa nám mala ospravedlniť, vláda sa mala postaviť a ospravedlniť a povedať, prepáčte, viete v tom zhone a strese sa stala chyba, proste táto nominácia určite nebola šťastná. Aby mu úplne ho ako nezdisovali, tak by povedali, že teda že, no proste by sa mala s tým vysporiadať tak, že do hodiny, naozaj že do hodiny a ospravedlniť. A nič a to mňa na tom mrzí. Lebo my máme deti, poniektorí už budeme mať aj vnukov, že proste jak môžte od tých detí chcieť, aby v tej škole počúvali, aby tým učiteľom verili, aby prijímali, aby vťahovali do toho nepopísaného mozgu, aby vťahovali tie informácie, že fakty sú fakty. Jak to od nich môžte chcieť, keď ony sa nejako pomimo alebo so záujmom, alebo pri nejakej diskusii dozvedajú. Ony nerozlišujú, či je dvojka, trojka, ony rozlišujú, že je nejaká vláda, niekto povedal, to nemusí byť pravda. Viete, to je naozaj že enormne nebezpečné. Enormne nebezpečné z pohľadu pre tie naše deti. Mňa to neovplyvní, ja som nezapochyboval, či je guľatá alebo neni. Ale viete, z pohľadu nejakej základnej autority, tých detí, ktoré sa to učia, tam naozaj vláda mala zareagovať veľmi prudko a veľmi ostro a ospravedlniť sa. A keď to neurobila, tak je to jeden pre mňa z ďalších dôvodov, ktorý sa som chcel osobne, aj kvôli tomu vystupujem, vyakcentovať, že už len za toto, už len za toto, hej, by mala, by mala pani ministerka opustiť. Takže ja to hovorím, že pani ministerka by nemala byť pani ministerkou kultúry. Hovorím to ako občan, hovorím to aj ako poslanec a prísne vzaté to hovorím aj ako sused. Lebo ja teda som vedľa na námestí SNP a to ministerstvo kultúry je tam vedľa. A tiež by som chcel mať dobrých susedov, i keď sa hovorí, že susedov si nevyberáš, ale keď si ich teda môžeš nejakým spôsobom aspoň čiastočne vybrať, alebo mať možnosť to ovplyvniť, tak predsa len by som pristal, keby na tom ministerstve, v peknej budove, ona je fakt pekná, málo ich je, ale má také svoje čaro, že máme naviac, aby sa tam nakoniec dostal niekto, kto teda nebude obrazom a tvárou tých, čo pozerajú "Vyvolených a Farmár hľadá ženu", ale budú obrazom nás takých všeobjímajúcejších aj tí, čo to nepozeráme, lebo sú aj takí. Ja teda sa cítim ochudobnený, že to nepozerám, ale nebudem to ani pozerať. Ani naše deti to nepozerajú a máme sa dobre. Čiže máme naviac, máme na to, aby sme mali ministra kultúry proste s obrazom, ktorý bude akceptovateľnejší. A to som o tom Machalovi chcel naozaj povedať a teda keď vidím pani ministerku tu, či ten, skúsim teda to, či predsa by ste ho nevyhodili, Machalu, lebo naozaj neskutočné, keď v roku 2024 dokáže niekto zapochybovať, či Zem je, alebo nie je guľatá. Nie pre nás, nie pre vás, nie pre nás, pre naše deti a pre našich vnukov je to veľmi dôležité z pohľadu nejakej autority, z pohľadu toho, že čo ich chceme učiť, k čomu ich chceme doznať, hej? Takže to je pre mňa veľmi dôležité. Ďakujem pekne.
[15:10] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho
Na vystúpenie pána poslanca žiadna faktická. Pani poslankyňa Marcinková.
[15:17] Vladimíra Marcinková – Vystúpenie v rozprave
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Kolegovia a kolegyne, prajem príjemné piatkové popoludnie. Uchádzala som sa o slovo, pretože by som chcela povedať päť dôvodov, ktoré ja vnímam ako dôležité, a pre ktoré by pani ministerka Šimkovičová nemala ďalej pokračovať vo svojej funkcii. Tým prvým dôvodom, ktorý je pre mňa dôležitý, je jej necitlivá komunikácia a z pozície moci aj komunikácia, ktorá ostrakizuje slabších. Jeden z jej výrokov, ktorý rada opakuje a ktorý obmieňa v rôznych podobách, avšak stále má ten istý odkaz, znie, čo sa vymyká norme, nepatrí do verejného financovania. To je podľa mňa veľmi nebezpečný výrok a ja nechcem ani len vysloviť, akú dobu našej histórie mi pripomína, pretože to bola tá najkrvavejšia doba, akú sme si aj my doposiaľ v našej histórii zažili. Takýto prístup je diskriminačný. To, že sa niečo pani ministerke nepáči, nemôže byť jediným kritériom, čo bude štát podporovať a čo nie. Prestane tento štát a pani ministerka podporovať zdravotne alebo inak znevýhodnené skupiny obyvateľstva len preto, že podľa jej názoru nie sú v norme? Áno, tak ďaleko takéto úvahy môžu zájsť. Alebo jej výroky, ktoré dehumanizujú, ostrakizujú a naozaj urážajú ľudí z queer komunity. To sú všetko výroky, ktoré sa dajú veľmi ľahko vyvrátiť a ona aj tak pokračuje v tom, že týmto rozdeľuje spoločnosť a už dnes beztak ohrozenú skupinu, ktorá je terčom rôznych vyhrážok, nenávisti, bola terčom teroristického útoku, ďalej ponecháva tomuto davu, ktorý potrebuje niekoho nenávidieť a ona im podsúva práve tých najzraniteľnejších. Ja len uvediem taký folklór, ktorý tu počúvame od rôznych ďalších predstaviteľov, že vraj existuje 70 alebo neviem koľko pohlaví, a to je nejakým ohrozením pre našu demokraciu. Tak teraz krátke okienko, keby ste si to hodili do Googlu, čo vám ukáže. Pohlavie predstavuje biologické charakteristiky ako sú genitálie, chromozómy, či hladina hormónov. Na základe pohlavia rozdeľujeme ľudí na ženy a mužov. Niečo úplne iné je rod a rodová identita. To nie je to isté, čo pohlavie. Pohlavie určujeme pri narodení na základe biologických znakov. Rod je však kultúrna kategória, je to súbor spoločenských pravidiel, ktoré sa spájajú so ženskosťou, s mužskosťou a tak ďalej. Rod predstavuje súhrn viacerých vzájomne sa ovplyvňujúcich faktorov, môžu to byť spoločensko-kultúrne aspekty, geo-kultúrny priestor a sociálne konštrukty typické pre tú, ktorú spoločnosť. To znamená, že spoločnosť ovplyvňuje naše predstavy o tom, ako by sa dievčatá, chlapci mali správať, vyzerať či myslieť. Ale zďaleka nehovoríme o 70 pohlaviach, ako vy veľmi rada spomínate. Ja len k tomuto bodu dopoviem ešte zopár dát ku queer ľuďom. Pretože 80 % z nich sa cíti na Slovensku ohrozených vo verejných priestranstvách. A vy tomu dopomáhate takýmito nenávistnými výrokmi. 30 % z nich sa cíti ohrozených v škole, v zamestnaní. 37 % z nich zažilo pre svoju orientáciu v škole šikanu, 13 % z nich sa stalo obeťami sexuálneho alebo fyzického násilia. 54 % z nich sa bojí prezentovať svoju transrodovú identitu navonok. 46 % z nich upozorňovalo na akútny nedostatok psychiatrov a psychológov. 40 % z nich sa v živote pokúsilo o samovraždu, alebo malo samovražedné sklony práve pre tú nenávisť, ktorú aj touto rétorikou podnecujete. Som presvedčená, že my politici by sme mali byť práve vzorom toho, ako dokážeme v spoločnosti tie nálady, hnev, frustráciu nejakým spôsobom tlmiť, moderovať, ukázať, že aj keď sme rozdielni, aj v tejto sále, dokážeme spolu koexistovať, dokážeme aj nesúhlasné názory prezentovať slušne. Ale spôsobom, ktorý si vyberáte vy, že stále namierite na inú skupinu zraniteľných obyvateľov a útočíte do nich a dehumanizujete ich, a robíte z nich občanov druhej kategórie, tým ministerka nikomu nepomáhate, ani tým neukazujete svoju silu. Ukazujete tým svoju, svoju slabosť. Ukazujete tým, že nemáte čo robiť na stoličke, na ktorej sedíte, pretože tá patrí všetkým občanom a tam by ste mali zabudnúť na to, kto vás volí, ale mali by ste naozaj robiť tú svoju prácu pre celé Slovensko. Toto nie sú výmysly, ja som spomínala vaše výroky. Teraz prejdem k druhému dôvodu pre ktorý som presvedčená, že by ste nemali ďalej pokračovať vo svojej práci. Podporujete organizácie, ktoré síce majú nejakú históriu, ale v súčasnosti majú výlučne kontroverzné pôsobenie a nekonajú v dobrom záujme Slovenskej republiky, ani, ani nemajú reputáciu ktorá by nám robila dobré meno tu alebo v zahraničí. Spomeniem vami často spomínanú a preferovanú Maticu slovenskú, ktorej ste len pár dní po svojom menovaní do úradu prisľúbili viac peňazí. Matica slovenská udelila vyznamenanie politikovi SNS Jozefovi Rydlovi. Ten si udelil profesorský titul sám. V Berne mal kradnúť vzácne rukopisy z knižnice, ktoré neskôr daroval práve Matici. Pán Rydlo mal fyzicky a psychicky týrať svoju rodinu. Matica Slovenská kritizovala aj vitráž, podotýkam marketingovú vitráž na divadle Pavla Országha Hviezdoslava a robila z toho kauzu. Kdežto išlo o slobodné umelecké vyjadrenie odkazu a podpory divadla. Tlačiareň Matice slovenskej v minulosti tlačila pornočasopisy a časopisy so sexuálnym obsahom. Matica v roku 2008 vydala pamäti ľudáckeho činiteľa Konštantína Čulena, v ktorých padajú urážky nielen na evanjelikov ale aj Židov, či Čechov. O SNP Čulen píše ako o "puči", citujem, "ožratých karieristov." Kniha pritom vyšla bez kritického poznámkového aparátu. Matica vydala aj pamäti šéfa Hlinkovej gardy Alexandra Macha, či prispela na vydanie nekritickej knihy o ďalšom významnom ľudákovi Karolovi Sidorovi. Ja tu za sebou počúvam, že pani ministerka nesúhlasí s vecami, ktoré hovorím. Toto sú všetko veci, ktoré viete nájsť vo verejných zdrojoch, nedržím sa žiadnych hoaxov, ani pofidérnych zdrojov, to všetko si viete dohľadať. A ak máte k tomu nejaké pádne argumenty, nech sa páči do rozpravy. Tretím dôvodom, pre ktorý som presvedčená, že pani ministerka nemá pokračovať vo svojom práci, je obnovenie spolupráce s Ruskom a s Bieloruskom. V súčasnosti režimami a krajinami, ktoré nedokážu dodržiavať ľudské práva, ktoré konajú proti nim, a v prípade Ruska ide aj o agresora, ktorý zaútočil na našich susedov ničím nepodmieneným útokom. Týždeň po vypuknutí ruskej agresie na Ukrajine vo februári 2022 zastavila vtedajšia ministerka Natália Milanová spoluprácu s ruskými a bieloruskými kultúrnymi inštitúciami, tak ako to spravili skoro všetky krajiny v Európskej únii a v demokratickom svete. Pani ministerka Šimkovičová povedala, že internú smernicu zrušila po tom, že premiér Robert Fico komunikoval s ruských veľvyslancom a ona nechcela porušiť nejaký interný zákon. Taktiež doplnila, citujem: "Vo svete sú desiatky vojnových konfliktov a podľa nášho názoru by naň nemali doplácať umelci a kultúra." Nuž, pani ministerka, rada by som vám teraz povedala mená tých, ktorí na tento konflikt doplatili, ktorí na ničím nevyprovokovaný útok Ruska na Ukrajinu doplatili, a to životom: Jurij Karpatenko, dirigent vo filharmónii, 46 rokov, zastrelený ruským vojakom vo svojom byte. Viktor Onysko, filmový editor, 40 rokov, po invázii vstúpil do armády s tým, že nebolo by fér, aby za slobodu na Ukrajine bojovali iní než my. Keď ruskí vojaci zbadali jeho jednotku, začali s paľbou, ktorú nebolo možné prežiť. Ľuba Pančenko, umelkyňa a módna dizajnérka, 84 rokov, čelila ruskej agresii v blízkosti Kyjeva. Ruskí vojaci odpojili celú oblasť, v ktorej žila, od sociálnych služieb. Pančenko bola nájdená na dvore svojho domu po tom, čo tam dopadla bomba. Bola vyhladovaná. Zomrela v nemocnici. Olexandr Šapoval, bývalý sólista ukrajinského národného divadla a baletu, 47 rokov. Ruský projektil dopadol vedľa neho, keď sa snažil evakuovať telá padlých. Zraneniam na mieste podľahol. Oľha Pavlenko, umelkyňa a vedkyňa zaoberajúca sa ukrajinskou gastronómiou, 38 rokov. Zomrela po tom, čo si išla do nákupného centra vyzdvihnúť zásielku a ruská raketa zasiahla túto budovu práve v tom čase. Vasil Kukharsky, herec, 50 rokov. Zomrel na ťažké zranenia, ktoré utrpel na fronte. Aj toto sú obete. Obete, o ktorých vy ste povedali, že podľa nášho názoru, aj keď je vo svete desiatky vojnových konfliktov, by naň nemali doplácať umelci a kultúra. Nuž ja si myslím, že práve, práve z toho titulu, že si vážime umenie, kultúru a ľudí, ktorí ju vykonávajú aj v krajinách, kde sú vojnové konflikty, by sme práve tým agresorom mali dať stopku. Nespolupracovať s nimi a na znak úcty k týmto životom padlých jasne povedať, na koho strane stojíme. Štvrtým dôvodom, pre ktorý som presvedčená, že by pani ministerka nemala pokračovať, sú jej normalizačné praktiky, o ktorých sa v posledných dňoch povedalo dosť. Ja som nežila za doby socializmu, ani za doby komunizmu, ale celá moja rodina bola v tých dobách perzekvovaná, moji rodičia nemohli študovať na vysokej škole, pretože neboli pohodlní režimu, stále museli odpovedať na otázky, prečo časť rodiny emigrovala do zahraničia, stále žili v strachu, stále boli vypočúvaní pri akejkoľvek zmene a životnom rozhodnutí. A nám sa táto doba vracia v podobe vás, pani ministerka, keď si na predstavení, ktoré si pozriete a kde umelec voľne, možno satirou opisuje situáciu, ktorú my tu žijeme, dovolíte takéto niečo kritizovať. V umení. V slobodnom remesle, otvorenom, spájajúcom, ktoré podnecuje k tvorbe, ktoré nemá hranice, práve umelca si vy vyberiete ako osobu, ktorú si chcete pozvať na koberček a šikanovať za to, že si dovolil kritizovať, alebo povedať niečo, čo nie je v súlade s vašou víziou o sebe alebo s vašou víziou o umení, ktoré, poviem úprimne, má ďaleko od tej vašej vízie, pretože je oveľa širšie, chvalabohu, oveľa slobodnejšie, ako to, čo vidíte vy. A môžeme byť radi, že žijeme v tak slobodnej a liberálnej krajine, pretože ak by to tak nebolo, len ťažko by sa človek, ktorý ani len nežije na Slovensku, ktorý žije za hranicami v Rakúsku, mohol stať ministerkou. Ja som z dediny Spišský Hrhov. Keby som tam kandidovala za starostku a žila by som pritom v Klčove, čo je vedľajšia dedina, nemala by som šancu sa tou starostkou stať. Proste nie. Nežijete tu, nemôžete nám hovoriť, ako tu máme žiť lepšie, čo tu máme robiť. Vám sa to podarilo. To je sloboda. To je liberálna spoločnosť, za to by ste mali byť vďačná. Okrem tých normalizačných praktík, ktoré som spomenula pri vodení alebo pozývaní hercov na koberček, k tomu sa dajú pripísať aj mnohé inštitúcie, ktoré ste vyčistili od ľudí, ktorí boli odborníci, prežili tam niekoľko vlád, niekoľko ministrov kultúry, ministeriek kultúry, ale vy ste si povedali, že celé to obsadenie zmeníte, pretože máte plno priateľov alebo priateliek, ktoré by tam asi pasovali na tie stoličky podľa vás lepšie a odborná stránka je druhotná. Nuž toto nie je normálne fungovanie v normálnom európskom štáte. Toto je nová vaša predstava o realite, ktorá je účelová, ktorá je škodlivá pre Slovensko a ktorá nemá nič spoločné s demokraciou. A posledným dôvodom, o ktorom tu budeme rozprávať ešte budúci týždeň a pre ktorý nám hrozí, že prídeme nielen o zahraničnú reputáciu, ktorú sa ako-tak snažíme zachrániť aj, aj pri ľuďoch ako vy na ministerských stoličkách, ale dokonca aj o eurofondy a európsku pomoc, to sú zmeny v RTVS. Ja som rada, že tam vzišiel aj nejaký vnútorný tlak v rámci koalície a tie zmeny sa zjemnili, zmenšili atď., uvidíme, aká bude tá jej konečná podoba, čo všetko sa dozvieme v pléne. Ale je pre mňa dôležité, aby ste si uvedomili, že RTVS vám nepatrí. Ani kultúra vám nepatrí. To nie je tak, že teraz si na to môžte dať štempeľ SNS alebo štempeľ SMER-u. To sú inštitúcie, ktoré patria občanom, ktoré patria tejto krajine, majú byť slobodné, ktoré majú prežiť nás aj naše deti a majú tu slúžiť verejnému blahu, informáciám a naozaj nejakému ukotveniu Slovenska v európskej modernej spoločnosti. A nemajú byť vôbec vašou hlasnou trúbou, ani propagandistickou trúbou, ani ničím podobným. Majú byť výlučne na osoh ľuďom, občanom. A pre mňa, keďže sa tejto téme venujem, aj deťom, aj tá detská tvorba tam má mať svoje zastúpenie a má mať slobodné zastúpenie. Nie také, ako si predstavujete vy, čo sme videli napríklad pri Bibiane, ale také, aké si predstavujú umelci, tvorcovia, režiséri a tí, ktorí svoj celý život zasvätili práve týmto cieľom a dokážu to robiť oveľa lepšie, ako je vaša skostnatelá predstava o kultúre. Toto je tých päť dôvodov, pre ktoré si myslím, že toto odvolávanie je dôležité a aj keď vás koalícia podrží a možno nebude úspešné, som presvedčená, že aj v tejto koalícii je nemálo ľudí, ktorí sa hanbia, že vás v tom budú musieť podržať (povedané so pobavením) a nemôže zahlasovať slobodne podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia, pretože sami nám v rôznych priestoroch tohto parlamentu hovoria o zdieľanej hanbe, ktorú za niektoré vaše výroky a výroky vašich spolupracovníkov pociťujú. A ja som počula, ako tu za mnou hovoríte, "ó, bože, ó, bože", no ja si to hovorím presne tak isto, keď vás vidím v televízii, ó, bože. Ďakujem. (Potlesk.)
[15:25] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho
Tri faktické. Poslanec Jarjabek.
[15:33] Dušan Jarjabek – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pani poslankyňa, no povedali ste toho skutočne veľmi veľa, zrejme úprimne, o to je to pre mňa horšie na to reagovať, ale aj tak to spravím preto, lebo som skutočne presvedčený, že teda to, čo hovoríte, hovoríte veľmi úprimne, veľmi vážne, len nemáte rovnaký meter. Nemáte rovnaký meter v prípade Matice slovenskej, ktorú ste kritizovali za vyznamenania, a teda rôzne ceny, ktoré udeľovala, ale pritom takýmto spôsobom som vás nepočul hodnotiť pani prezidentku, ktorá tiež dala isté vyznamenania istým ľuďom, čo teda mohla aj oľutovať, hoci to nepriznala, a celá spoločnosť ju za to kritizovala, či tá pravicová, alebo tá ľavicová, celá. Pani prezidentka nič. To všetko ďalej, čo ste povedali o tých padlých umelcoch, čo je strašné, čo je strašné, ozaj to je strašné, bez ohľadu, bez ohľadu na to, akých umelcov akej národnosti sa to týka, ale stále nie je dôvodom, aby sme prestali čítať Dostojevského, aby sme prestali pozerať, ja neviem, Pikovú dámu Eugena Onegina, aby sme prestali spievať Čajkovského romance, aby sme sa prestali, aby sme prestali pozerať ruské výtvarné umenie, aby sme sa vôbec takýmto spôsobom zaoberali všetkým tým umením, ktoré ide napríklad z Ruska a ktoré je na obrovskej úrovni, skvelej, dlhodobej, historicky odskúšanej. Vy ste to všetko chceli poprieť tým, čo ste povedali a s tým ja nemôžem absolútne súhlasiť preto, lebo si myslím, že politika akákoľvek jednoducho do kultúry alebo do umenia, keď chcete, nepatrí. A... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
[15:33] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho
Poslankyňa Kolíková.
[15:35] Mária Kolíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem veľmi pekne pani poslankyni. Ja sa dotknem osobitne dôvodu RTVS a tých dôvodov je tu určite mnoho. Ale toto je určite jeden z tých, ktoré tu rezonujú a v nejakej miere je to asi nejaké vážne nepochopenie. Veď nám ide o to, aby verejno-právna televízia bola slobodná. Veď my sa tu nehádžeme o zem, keď bude spomenutý ruský autor, najmä ten, ktorý bojuje za slobodu v Rusku. To nikto tu nič také nepopiera. Ale ide nám o to, aby ten slobodný priestor tu bol. A prečo musíte vstupovať do verejno-právneho média spôsobom, aby ste si v ňom uzurpovali naplno svoj vplyv? Veď my sme nič také neurobili. My sme tam nechali predstaviteľa predchádzajúcej koalície. Potom, keď nadišiel čas, uplynulo funkčné obdobie, tak, tak ako v demokratickej spoločnosti sa predpokladá, tak sme urobili voľbu. A rovnako sme postupovali pri pomernom zastúpení v rade. Prečo vy teraz musíte zmeniť vedenie Slovenskej televízie a rozhlasu tak, aby ste tam mali priamy vplyv? No jednoznačne preto, lebo tam nechcete slobodu. Veď to sa nedá inak vysvetliť. No nechcete tam slobodu. Veď my tam nemáme, my tam nemáme väčšinu, my tam nemáme nejaký väčšinový vplyv, veď to nie je pravda. Teraz je verejno-právna televízia slobodná. Ale to, čo chcete vy, je, mať tam svoj vplyv a zamedziť tomu, aby RTVS bolo nezávislé verejno-právne médium. To idete urobiť. Vy ste tu proti slobode. Síce jej máte plné ústa, ale slobodu a nezávislosť RTVS nechcete.
[15:35] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho
Poslanec Pročko.
[15:37] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou
No ja musím povedať, že naozaj všetky európske vyspelé krajiny prerušili kultúrny styk s Putinom, ale s Putinom žiaden normálny(!) človek neprestane počúvať Čajkovského, neprestane čítať Puškina, žiaden normálny človek a vedec nebude, neprestane čítať Lomonosova, Samoučku, takže normálni ľudia budú ďalej čítať ruských velikánov. Ale to, čo urobilo Slovensko v predchádzajúcom období, bol naozaj, bola naozaj solidarita pre to, aby títo, títo putinovskí diktátorskí vrahovia pocítili solidaritu s Ukrajinou. No vidíte, naša pani ministerka pociťuje solidaritu s Putinom, s Bieloruskom, takže to tak je. Opakujem ešte raz, žiaden normálny človek neprestane starých ruských velikánov pozerať, čítať. No a viete, to je tak, ako, ako vy dáte príklady, čo urobili, čo spravili a budete počúvať "ačohentizmy", čo tá Čaputová zase urobila? Namiesto toho, aby sme sa rozprávali, čo urobila pani ministerka, tak tu vám budú púšťať "ačohentizmy". Tá Čaputová odmenila takého, s ktorým nikto nie je spokojný.
[15:37] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho
Ďakujem. S reakciou na faktické poslankyňa Marcinková.
[15:39] Vladimíra Marcinková – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ďakujem aj za reakciu, pán kolega. K tým vyznamenaniam pani prezidentky. Ste v tomto nefér a nepovedali ste pravdu, že sa k tomu nevyjadrila, pretože ja som si to hneď klikla do Googlu, lebo som mala pocit, že sa za tieto vyznamenania ospravedlnila a nemýlila som sa. Čaputová o vyznamenávaní členov Bielej légie: "Stala sa chyba, priznávam." To povedala. Čiže tú chybu si priznala. A myslím si, že keby aj pani ministerka vo viacerých svojich nešťastných výrokoch takto postupovala pokorne a chybu si priznala, alebo sa dovzdelala v tejto oblasti, tak by sme jej to aj my občania, aj my politici radi prepáčili. Takže toto, ten dvojaký meter tu vnímam aj u vás. A keď ste hovorili, že prečo musíme tú ruskú kultúru odstrihnúť a prečo musíme vlastne vytvoriť ten múr, tak ja som presvedčená, že je to treba. Tak ako som to kritizovala v športe, kde som povedala, aj môj muž hral pred vypuknutím vojny v KHL a teraz by už tam nehral. Pretože je veľmi dôležité dať agresorovi, ale aj občanom, ktorí tam majú veľmi obmedzené možnosti získať pravdivé informácie, keďže vieme, ako sú tamojšie médiá ovplyvňované a kto ich vlastní, je veľmi dôležité dať im ten odkaz, že civilizovaný svet sa pozerá na to, čo robí vaša vláda, čo robí váš prezident a nesúhlasíme s tým. A ak sa to k vám nevie dostať demokratickými prostriedkami, tak tým zákazom, tým múrom, ktorý robíme medzi nami demokraciou a vami, vám to dávame vedieť vo váš prospech. Lebo vy, občianska spoločnosť, kultúra, umelci, sa musíte zmobilizovať, aby ste, nechcem použiť slovo zlo, ale aby ste ten diktátorship, ktorý tam máte, zhodili, pretože toto ubližuje nie len vám, ale aj iným krajinám, akou je napríklad Ukrajina, kde kvôli tomu padajú obete a umierajú aj umelci, vaši kolegovia, tak ako športovci, kolegovia môjho muža, ktorí umierajú na Ukrajine a neumierajú v Rusku. Umierajú práve na Ukrajine. A z tej... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
[15:40] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho
Ďakujem. Pán Michelko sa vzdáva svojho vystúpenia v rámci písomne prihlásenej rozpravy, preto sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ďakujem, dvaja. Uzatváram možnosť prihlásenia. Prvý pán poslanec Michelko.
[15:42] Roman Michelko – Vystúpenie v rozprave
Ďakujem za slovo. No ja som veľmi intenzívne počúval rozpravu, či už priamo v pléne, alebo teda cez televízor a snažím sa nejakým spôsobom urobiť resumé z toho, čo všetko odznelo. Aká by bola dokonalá ministerka podľa vás? Pravdepodobne taká, ktorá by v plnej miere napĺňala program Progresívneho Slovenska alebo taká, čo by nerobila nič a nechala všetko tak, ako bolo. Viete troška bolo také bizarné počúvať, keď napríklad kolega Hajko hovoril, no ja mám častokrát veľké výhrady voči niektorým rozhodnutiam Fondu na podporu umenia, ale nemôžem s tým nič urobiť, lebo to by bolo nedemokratické. To znamená, raz tu bol nejaký fond, vieme, že sú tam problémy, ale nemôžeme s tým urobiť nič, lebo to je ako prírodný zákon, ako Mojžišove desatoro vtesané do kameňa. A keby sme náhodou niečo zmenili, no tak to už nebol by verejnoprávny, to už by bolo peklo, koniec sveta, armageddon. Ja som tak rozmýšľal, ako to teda poňať, lebo bolo tu strašne veľa slovného balastu a existuje taký Husserl, má takú metódu epoché, je to fenomenológia, že vyzátvorkovať všetky tie balasty a ísť do podstaty vecí. Niektorí možno majú filozofiu alebo študovali, tak vedia o čom hovorím. Tak skúsim povedať tú esenciu. Tá esencia je jednoznačná. Demokratické a správne bude iba vtedy, ak štát reprezentovaný ministerstvom kultúry nikdy a za žiadnych okolností nemôže mať kontrolu nad financiami, ktoré idú do kultúry. Vždy a z definície musia mať väčšinu občianske združenie, štát. A, a teraz prichádza tá pointa, každý jeden nominant štátu je trápny politický tajtrlík, nejaký politik, nejaký politruk, lebo v podstate nikto, kto je nominovaný ministerstvom, nemôže byť kompetentný, rešpektovaný človek. Ide o privatizáciu kultúry a podobné naozaj doslova drísty s prepáčením. Aká je realita? Realita je taká, že je veľmi dobre zapchávať si uši a nevidieť, a hlavne nesnažiť sa niečo meniť. Rozprával som sa s vysokými úradníkmi ministerstva kultúry, ako to bude teda s tou polročnou alebo osemmesačným ochromením. Netreba tam žiadne negociácie s Bruselom. Protimonopolný úrad musí urobiť nejaké rozhodnutie, ktoré bude trvať maximálne v rádoch týždňov, možno týždeň je možno málo, ale nech je do mesiaca a všetko ďalej môže fungovať. Samozrejme, že je možnosť, že niektorí ľudia budú robiť rezistenciu, že tu bude nejaký pokus o sabotáž tohto zákona, ale však na to máme nejaké metódy a prostriedky a viete, mňa veľmi frustruje a uráža až, bol som tento týždeň v jednom médiu a sa ma tam pýtala taká prostoduchejšia redaktorka, že no ale to vlastne každý, kto je v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva, tak to je stranícky nominant? A ja som sa jej pýtal, riaditeľ Národného múzea, to stranícky nominant? Riaditeľka Slovenskej národnej galérie, to je stranícka nominantka? Riaditeľ Slovenského národného divadla je nominant stranícky? Áno, tak sú v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva, takže áno, ministerstvo ich menuje. Ale preboha, to nie sú žiadni straníci. Tí ľudia nemajú žiadne väzby na politické strany. Jednoducho zriaďovateľ tejto inštitúcie je ministerstvo a niekoho tam dá, a teraz každý, kto je menovaný okamžite biľagovaný, ociachovaný, že to je neviem kto. Ľudia sa boja ísť do funkcií, lebo náhodou budú, obeťou šikany mediálnej. Čo ste si to dovolili, slúžiť alebo pracovať, alebo rozvíjať svoje profesné znalosti a schopnosti pod touto vládou? To sme sa kde dostali? Naozaj ma veľmi mrzí, tie príkre odsudky, ktoré tu boli, že každý, kto je takýmto spôsobom menovaný, že to je, že privatizuje, že skrátka tuná sa robí niečo, čo je neprijateľné a podobne. Miesto toho, aby si pýtali, tak dobre, ja si myslím, možno niekto to bude spochybňovať, ale v zásade po tej debate, ktorá tu bola v minulých dňoch a týždňoch, že nejaké problémy tu sú. Aspoň na tom sme sa hádam zhodli. Úplne sme sa nezhodli na tom, ako to riešiť. Samozrejme, akékoľvek riešenie, ktoré dáva táto ministerka, táto vláda, toto ministerstvo, je z definície zlé, lebo, lebo to dáva ona. Teraz je absolútna prezumpcia krivosti, podlosti, padoucníctva, alebo neviem, ako to nazvať, že každý nominant tejto vlády musí byť predovšetkým nekompetentný, lebo to z definície a druhá vec, že jediným jeho cieľom je robiť zle. No tak to je akože naozaj, ak vychádzame z takých predikcií, tak je to asi potom veľmi ťažké. No poďme ešte k zopár ďalším veciam. Druhá veľká vec je televízia. Skúsme si zadefinovať, čo je to verejnoprávnosť. Už tu bolo strašne veľa o tom povedané, ale tak ja si skúsim takú vašu definíciu, verejnoprávnosť je do mrte tela slúžiť opozícii. Toto je asi vaša definícia. Tak v poriadku, ak to takto vnímate, tak sa asi nezhodneme. Dobre, bolo to teraz možno troška jemná hyperbola, ale v zásade, áno, je to tak, no tak akože, viete, zase odcitujem nejakých klasikov a zase troška nastavím zrkadlo nejakým ľuďom. Viete, vy z PS-ka, dobre, máte možno morálne právo kritizovať niektoré naše pokusy o navrátenie verejnoprávnosti, ale kto určite nemá, určite nemá, tak to sú kádeháci, a to sú saskári. Najbrutálnejší zásah voči verejnoprávnym médiám prišiel za ministra Krajcera. Vtedy všetci a do nohy a v skrátenom legislatívnom konaní zrušili päťročné, päťapolročné mandáty Televíznej rady, Rozhlasovej rady, neskumulovali tieto veci do novej rady, tí ľudia mali legitimitu. Bez náhrady boli zrušení a vyhodení, rozpustení. A extrémne účelovým spôsobom boli spojené televízia a rozhlas, kde bol na čele rešpektovaný Štefan Nižňanský, celoživotný žurnalista, jednoducho preto, lebo nevyhovoval. Extrémne účelovo. Teraz mi demagóg písal, že no ale to sa oni vlastne museli spojiť kvôli ekonomike. Absolútna hlúposť. Tomu nemôže nikto uveriť. To je taká hlúposť. To je naozaj deti z materskej škôlky. A už keď hovoríme teda o tom, ako pravicová opozícia si ctila slobodu slova, napríklad tým, že robila koncentráky na 28. poschodí. Škoda, že tu nie je ešte pamätník a autor povestného výroku, Fero Mikloško, nie dni a týždne, ale hodiny a minúty budú trvať, dokiaľ vykopeme Kapustu a spol. z televízie. Predstavte si, že by ministerka prišla a povedala, nie dni a týždne, ale hodiny a minúty budú trvať, dokiaľ vykopeme napríklad Makaru z televízie. Čo by to bolo? To by bolo peklo. Koniec sveta. Rwanda by nám dávala demarše. Vtedy to bolo v poriadku. Takže ten základný problém my a oni, ja to skúsim zadefinovať tak, ako vnímam tento model, že my, teda opozícia, sme samozvaní demokrati, my sami seba tak definujeme. A to, čo nám tu vládne, tak to sú nejakí podivní židojaštery, alebo ja neviem nejaké tvory, ktoré treba všetkými možnými prostriedkami denunciovať, likvidovať, vytláčať na okraj spoločnosti. My môžeme, lebo my sme, samozrejme, demokrati, nedemokratické metódy používať. Môžeme ich vypínať bez rozhodnutia súdu, všetky nepohodlné médiá. Môžeme stvárať, alebo kreovať koncentráky, kde na 28. poschodí pri piatich stupňoch Celzia internujeme 40 nepohodlných novinárov. My môžeme všetko, lebo my sme demokrati. My môžeme proti týmto podliakom robiť akékoľvek metódy, a oni to musia trpieť, lebo my sme ich nazvali, že sú nedemokrati. Nie je to veľká hyperbola, je to to, čo si mnohí ľudia myslia a takáto mentalita v nich prežíva. A keď sa niekto voči tomu ohradí, keď niekto dáva argumenty, keď má niekto pamäť a vie to zdokladovať, tak je ten zlý, je nedemokratický, je taký onaký. No ministerstvo kultúry... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
[15:42] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho
Na vystúpenie pána poslanca šesť faktických, sedem faktických. Prvý, prvá pani poslankyňa Marcinková.
[15:52] Vladimíra Marcinková – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán Michelko, vy ste povedali, že my sa vás snažíme, opozícia, vytlačiť na okraj spoločnosti. Ja vám chcem len povedať, že život mimo parlamentu aj život mimo ministerstva, nie je život na okraji spoločnosti. Aj mimo týchto hraníc spoločnosť existuje. Ja si práve myslím, že tu v parlamente, rovnako tak aj na ministerských stoličkách by mali byť tí najkompetentnejší. A práve preto nesúhlasím s vaším výrokom, keď hovoríte, že každý nominant tejto vlády je, podľa nás opozície, nekompetentný, to nie je pravda. Ale kompetencia nie je to jediné. Áno, napríklad o pani ministerke si myslím, že je nekompetentná v tej oblasti, ktorú momentálne zastáva. Ale máte mnohých ministrov, ktorí kompetentní sú. A možno je chybou, že sú kompetentní až natoľko, že sú všetkého schopní. Ja si myslím aj o pánovi premiérovi, že je veľmi kompetentný a veľmi schopný človek, ale horšie je, že všetkého schopný. Taktiež ste povedali, že čokoľvek urobíte, je z princípu zlé len preto, že je koaličné. Nie je to tak. Ja si dovolím povedať, že veľmi pozitívne a veľmi dobré kroky pre kultúru spravil bývalý nominant SMER-u, ktorý zastával stoličku ministra kultúry a ktorého nápad fondov sme vlastne my opozícia tu bránili. A nebránili ho jeho tamojší kolegovia, ale my tu, ktorý chce prerobiť pani ministerka. A taktiež si myslím, že obsadil stoličku riaditeľa RTVS práve on veľmi schopným človekom, ktorý bol Václav Mika, a bol to pán Maďarič, o ktorom hovorím a ktorý bol, bol nominantom strany SMER. A myslím si, že to bol jeden z tých naozaj lepších ministrov kultúry, ktorých sme mali a zostali po ňom aj pozitívne zmeny. Čiže nie je to tak, že by sme videli čierno-bielo koaličné a opozičné. Je to tak, že sa pozeráme na tie... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
[15:52] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho
Poslanec Hargaš.
[15:54] Ján Hargaš – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem za slovo, no chápem, že je piatok. Trochu to bolo také opustené, to vystúpenie, ale chápem, že už sme unavení všetci. Začali ste sumárom, ale nie je úplne presným, lebo teda ja by som zosumarizoval tak, že asi dvestokrát tu zaznelo slovo progresívne v tejto rozprave, ako keby sme odvolávali nejakého člena nášho ministerstva, alebo ja neviem čo. Hneď v druhej vete vášho vystúpenia tiež, takže táto posadnutosť progresivizmom, to by podľa mňa sa malo ocitnúť niekde v tom sumáre. A hovorili ste o tej kompetentnosti, ja sa k tomu vrátim, lebo sme sa o tom rozprávali aj pri, aj pri Fonde na podporu umenia. Vy hovoríte, že my vás neoprávnene obviňujeme z nekompetentnosti. No ja si myslím, že bolo by to naozaj veľmi nefér, keby sme to od prvého dňa robili. Kompetentnosť si podľa mňa treba zaslúžiť, alebo že ten punc kompetentnosti. A my už tu máme osem mesiacov dôkazov toho, ako si predstavujete kompetentnosť, že máte obvineného človeka na čele Slovenskej informačnej služby, že máte pytliaka na čele národného parku, robíte čistky v štátnej správe, úradníkov, odborníkov, ktorí tam prišli za minulej vlády, ale na základe verejných, otvorených, transparentných výberových konaní, tak vyhadzujete jedného po druhom. Povedzte mi, aký je toto dôkaz o vašej kompetentnosti vládnuť, a akú dôveru máme mať, že teda ďalšie nominácie budú kompetentné? Pán GTSÚ na ministerstve kultúry nevie, či Zem je plochá alebo guľatá. Povedzte mi, aký dôkaz o kompetentnosti to je, v rezorte kultúry. O tom sa idem naozaj rozprávať, či Zem je plochá alebo guľatá? No, čiže toľko k tej kompetentnosti. Ja si myslím, že teda treba si ju, treba si ju zaslúžiť a nie len vyplakávať, keď vám vyčítame nekompetentné nominácie. A jedného sa ja bojím, ak takto kompetentne budete ďalej spravovať toto ministerstvo, Rada pre mediálne služby bude implementovať nariadenie o digitálnych službách, ktoré ma okrem iného bojovať aj proti dezinformáciám, už tam začal infringement, pretože sme v omeškaní. Takže toľko ku kompetentnosti riadenia tohto rezortu, to by som si rád vypočul vysvetlenie, že prečo a čo preto pani ministerka robí, aby sme sa z toho dostali. Ďakujem.
[15:55] Andrej Danko
Poslanec Dostál.
[16:08] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Pán poslanec Michelko, jedna dobre mienená rada, ak ste prihlásený písomne do rozpravy a chcete hovoriť iba 10 minút, to neznamená že musíte hovoriť 20 minút, alebo ak chcete hovoriť 10 minút, tak sa odhlásite z písomnej rozpravy, potom sa prihlásite do ústnej a potom nestihnete dokončiť vetu, ak ste teda ešte nechceli pokračovať ďalej. Vôbec ste sa nemuseli odhlasovať a hovorili ste o tom, že niekto vás obviňuje z toho, že každý v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva je vraj stranícky nominant a tvrdíte, že to tak nie je. No, samozrejme, že to tak nie je, ale to akým spôsobom vy pristupujete k výkonu moci a konkrétne aj vy, aké zmeny legislatívne presadzujete, tým približujete ľudí v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva k straníckym nomináciám. Napríklad vaša novela zákona o múzeách a galériách, ktorá pôvodne mala umožniť vymenúvať nových riaditeľov bez výberového konania, našťastie sa to zmäkčilo, že síce výberové konanie bude, ale bez verejných vypočutí, ale aj tak takáto zmena posúva tých ľudí v inštitúciách alebo na čele inštitúcií v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva k straníckym nomináciám, lebo, lebo narúša to normálne výberové konanie. Rovnako možnosť odvolania riaditeľov múzeí a galérií bez uvedenia dôvodu posúva bližšie tieto funkcie k straníckym nomináciám. A povedali ste, že sme sa tu nakoniec zhodli, že nejaké problémy sú, asi ste mysleli na ten Fond na podporu umenia, tak ja najvážnejší problém, ktorý registrujem, je, že vami vedené vydavateľstvo spolku slovenských spisovateľov požiadalo o dotáciu na nejakú knihu, ktorú ste mysleli, že nedostane, dostalo tú dotáciu, no tak ste ju vydali a potom ste sa tu pohoršovali nad jej obsahom. No tak, to sú teda, to sú teda naozaj vážne problémy.
[16:08] Andrej Danko
Pani poslankyňa Kolíková.
[16:08] Mária Kolíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem pekne. Pán poslanec, ja chcem veľmi pekne poprosiť, keby sme mohli porovnávať porovnateľné. Ja rozumiem váš odkaz na rok 2011, kedy sa zlučovala Slovenská televízia a Slovenský rozhlas. A o tom sa môžme spolu rozprávať, čo sa vtedy dialo a čo to bolo za médium v tom čase. Ale súčasne k tomu priblížiť situáciu ohľadom novinára Kapustu, ktorého omilostil Mečiar, tak sa ako si povedzme potom, že kto to bol. Bývalý slovenský premiér Vladimír Mečiar, ktorému patrili aj niektoré právomoci prezidenta, rozhodol v stredu 28. októbra o udelení milosti redaktorovi STV Pavlovi Kapustovi. V rozhodnutí nariadil nepokračovať v policajnom preverovaní trestného činu ohovárania, z ktorého redaktora obvinil predseda SOP Rudolf Šuster pre niektoré reportáže odvysielané pred volebnou kampaňou a v jej priebehu. Jednalo sa o trestný čin ohovárania. Takže vy tu pripodobňujete súčasného redaktora Makaru k Pavlovi Kapustovi, ktorý bol omilostený pri trestnom stíhaní z trestného činu ohovárania. Vy tu pripodobňujete situáciu, ktorá sa diala v 90-tych rokoch, kedy aj noc dlhých nožov kritizoval Robert Fico, áno, áno, Robert Fico, ktorý z tohto obdobia mal výroky o potrebe kritických médií. No je to tak, proste Robert Fico sa nám zmenil. Ale vtedy vnímal veľmi, veľmi kriticky zásah do slobody médií. Vnímal to ako dôležitú súčasť demokracie a strážcu demokracie. A Slovensko sa dostalo do izolácie, vzhľadom na toto, čo sa dialo aj v Slovenskej televízii. Takže potom skúsme porovnávať porovnateľné a ten odkaz na Rwandu, to som teda naozaj nepochopila.
[16:08] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho
Poslanec Krátky.
[16:08] Rastislav Krátky – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem za slovo. Myslím si, že tá poznámka o tom, že to bolo mierne opustené, je taká dosť trefná. Také, čo treba ešte povedať je, že toľko strachu z liberalizmu počas tejto rozpravy, čo som tu videl aj od ešte predchádzajúcej rečníčky, som už dlho nevidel. No ale poďme ešte k veci teda, že keď chcete vyzátvorkovať a vytiahnuť to jadro, že o čom je dnešná rozprava, prečo navrhujeme odvolať Martinu Šimkovičovú z postu ministerky kultúry, žiaľ, z postu ministerky kultúry. No tak preto, lebo nie že by boli problém nominanti všade, ale preto, že akí sú tí vaši nominanti. My očakávame istú jazykovú výbavu od ministra, istú úroveň, noblesu, listy, za ktoré sa nemusíme hanbiť. A nominantov, ktorí majú fundované názory a nie reči, za ktoré je ich treba poslať okamžite s hodinovou výpoveďou preč. Očakávame nejakú rovnováhu predsa v tom, keď vediete ministerstvo, že dáte priestor aj iným názorom, nie že budete betónovať svoje názory do základov ministerstva. A hľadať len to, aby ste ich presadili, a nehľadať to, čo je najlepšie pre kultúru, to, čo je najlepšie pre Slovensko. Betónovať svoje názory, to je také ľahké, ale je to zároveň aj lacné. Krásne to vidno na tom, a to je tiež dôvod, prečo odvolávame pani ministerku. Pretože ona sa aj rozhoduje a aj si tvorí svoj názor z poloprávd, z dezinfonázorov, ktoré presádza a s ktorými ide, aj na základe ktorých ide meniť RTVS. Toto je to, čo my nechceme počúvať, my nechceme počúvať a dať väčší priestor dezinfoscéne. My chceme mať objektívne spravodajstvo. Nie všade lepiť, že je to slovenské, a pritom je to také lacné, vlastné, názorové, my chceme mať objektívne, najlepšie pre Slovensko nájdené riešenia, názory pre kultúru. Takéhoto ministra chceme, takúto ministerku chceme, treba noblesu, a ktorá bude dávať priestor ľuďom, za ktorých sa nebude treba hanbiť. Preto tu odvolávame, to je jadro tej zátvorky.
[16:08] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho
Noblesu, áno? (Povedané s pobavením.) Poslanec Jarjabek.
[16:08] Dušan Jarjabek – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. No tak dobre, tak poďme dokončiť ten príbeh o televízii, ktorý načrtol pán poslanec Michelko a mnohí z vás v ňom pokračovali. Ten príbeh pokračoval po tomto svetovom výroku súčasného poslanca pána Mikloška asi tak, že po voľbách, keď tí, ktorí boli v opozícii, sa dostali do koalície, pokračovali takým spôsobom, že vzniklo v televízii 28. poschodie, takzvané koncentračné stredisko. Na to 28. poschodie boli nahnaní, nahnaní, všetci tí novinári, ktorí nevyhovovali, všetci tí, ktorí nevyhovovali názorovo, museli sedieť na tom 28. poschodí osem a pol hodiny, aby si teda splnili svoj pracovný čas, a strážil ich taký človek v takej modrej uniforme s pištoľou pri boku. Oni sa museli hlásiť a odhlasovať, keď išli na WC a ten človek ich sledoval, či náhodou nejdú niekde na schodište. Toto boli tí vaši predchodcovia, čo zaviedli túto demokraciu, o ktorej teraz vy hovoríte a kritizujete všetko to, čo sa v tej RTVS v súčasnosti deje. To malo nejaký príbeh toto všetko. A tí ľudia si to pamätajú, tí ľudia žijú, tým ľudom sa nikto neospravedlnil. Aj tí novinári starí, ktorí ešte žijú, a sú píšuci často, si pamätajú tieto veci a čakajú, čo táto doba prinesie. Či aspoň niekto z vás, napríklad pán Mikloško, bohužiaľ, tu nie je, sa im ospravedlní a povie, že teda prepáčte, tak toto som asi prehnal. Lebo sedieť v koncentračnom stredisku ako v koncentračnom tábore a byť strážený človekom s ozbrojenou zbraňou za pásom, to je dámy a páni silná káva. A toto zažili tí novinári, ktorí boli takým, ako ste vy, nepohodlní.
[16:08] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho
Pán poslanec Pročko.
[16:08] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Viete, ja si pamätám, pán Michelko, tú éru, keď novinári, ktorí vraj sedeli na 23. poschodí, robili odporné, nechutné svinstvá. Kapusta, Pogáčová, Fašírka, vtedy aj pán Jarjabek bol členom HZDS a vyhovovalo mu to, čo robili. Pravdová napríklad, tá trčala, no to bolo niečo neskutočné, ja si to obdobie pamätám, pretože sa ma to dotýkalo výsostne, to čo robili, to čo robili Mečiarovi nochsledi vtedy, bolo nechutné a vy chcete presne toto isté. Chcete presne, aby takí ľudia, ako boli HZDS, ako bol vtedy Jarjabek a vyhovovalo im tá televízia, tak takíto ľudia vtedy robili relácie, ktoré nemali s objektivitou nič spoločné. To bolo niečo nechutné, ako to tam Mečiar valcoval. A ja som tam bol vtedy, ja si to veľmi dobre pamätám, veľmi dobre si pamätám, ako tam chodili HZDS-áci ako aj pán Jarjabek po chodbách, ako sa tvárili v tom čase, akí boli veľkí králi, veď oni vlastnili televíziu, oni vlastnili STV-čko, oni si mohli robiť, čo chceli. A Kapusta a ďalší im išli po ruke. A teraz, teraz ste to presne predviedli. Vy ste vôbec neobhajovali prácu pani ministerky, nemali ste čo obhajovať, ale vy ste presne rozprávali, ako chcete opäť ako Mečiar ovládnuť Slovenskú televíziu, RTVS. To bolo výborné, Michelko, vy ste to krásne ukázali, áno, a presne ste použili ačohentizmus, whataboutizmus, povedali ste, ako vtedy chudákov novinárov ste vyhodili. Nikto nevyhodil nikoho. To boli nechutní Mečiarovskí nochsledi a keď si pozriete v archíve tie televízne relácie, tak vám musí byť z toho plytko. Musíte zvracať z tých novinárov, ktorí trčali Mečiarovi naozaj zo všadiaľ. Takže toto vy chcete, Michelko, vy nechcete verejnú RTVS, vy nechcete verejnú prácu. Vy chcete, aby takí ako Kapusta sa vrátili a Danko mohol chodiť po chodbách... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
[16:08] Roman Michelko – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem za slovo. No, toto bolo úplne krása, presne sa to ukázalo, to, čo som vravel, v tejto chvíli bolo potvrdené. My sme samozvaní demokrati a my môžme používať na našich odporcov koncentráky. Teraz ste povedali presnú esenciu, čo si myslíte. My demokrati vás budeme dávať do koncentrákov. Mimochodom, neboli tam iba tvorcovia. Bola tam napríklad aj šéfka personalistiky a všetci tí koncentráčnici to vyhrali a hrubo nezákonné výpovede, televízia im musela vyplatiť potom odstupné, pretože to, čo robil, bolo v hrubom rozpore so zákonom. Pani Kolíková, nie iba Kapusta, 40 ľudí tam bolo. Viete si to predstaviť? Kukan klamal v OSN, až sa červenali, dokonca Zolo Mikeš vtedy bol vykázaný, keď mu dal túto otázku, zaklamal, že žiadny koncentrák nie je. 28. poschodie. Absolútna hanebnosť. A čo je podstatné, čo som chcel povedať? Toto bolo vtedy, je tu už iná generácia, posledný relikt je Fero Mikloško. Keď sa to dialo za KDHákov, vy, ktorí ste zriaďovali koncentráky, nám budete niečo vyčítať? To je nonsens. Keby my sme urobili koncentrák, tak je tu peklo, armageddon, sú tu stotisícové demonštrácie, ale my nie sme takí ako vy. Nie, my komunikujeme a my keď niečo robíme, vždycky podľa zákona a nie takýmto spôsobom. Teraz sa ukázala vaša mentalita, kádrovať, krágľovať, nadávať, ponižovať, absolútne neznesiete akýkoľvek iný názor a všetci, čo si myslia niečo iné, sú tí najväčší oplani. Krásne to bolo teraz povedané. Hovorca opozície jasne povedal, akí ste vy ľudia, čo si vy myslíte. Dobre, aj ľudia v opozícii sa hanbia za Pročka, dobre, tak musím to, beriem to troška späť, ale je to jednoducho presne to, čo som... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
[16:08] Andrej Danko
Posledný prihlásený do rozpravy, pán poslanec Kéry.
[16:08] Marián Kéry – Vystúpenie v rozprave
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Panie poslankyne, páni poslanci, priznám sa, že som nerátal s tým, že vystúpim takto na záver tejto rozpravy. Ale po tom, čo som si vypočul rozpravu, tak mi nedá, aby som bol ticho. Viete, začnem tým, že spory vznikajú v rodine, na pracovisku, aj v koalícii, ale ja osobne som zástancom toho, že čo sa doma uvarí, to sa má doma aj zjesť. Za mnou sedí predseda jednej z koaličných strán, pán Andrej Danko, a ten mi dá určite za pravdu v tom, že aj v súčasnej koalícii to nefunguje tak, že ak s niečím príde koaličný partner, tak tí ostatní dvaja s tým automaticky musia vždy súhlasiť. Ale na rozdiel od vás, ktorí ste boli súčasťou minulých vlád, my sa snažíme nezaťažovať verejnosť vnútornými spormi v koalícii. A naozaj, keď sa dohodneme aj za cenu nejakých kompromisov a ústupkov, tak je vždy dobre, keď navonok potom ťaháme za jeden povraz. A teraz poďme k meritu veci. Návrh na vyslovenie nedôvery členke vlády Martine Šimkovičovej, poverenej riadením Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, naozaj po dôkladnom prečítaní a preštudovaní si považujem za neopodstatnený. Priznám sa, že rozumiem krokom ministerstva, ale niekedy pani ministerka by ste mohli povedať svojim najbližším spolupracovníkom, že komunikácia by mohla byť jasnejšia a zreteľnejšia a v niektorých prípadoch naozaj platí, že mlčať, je zlato. Ale čo sa týka obsahu, ktorým ste sa vydali a cestou na ministerstve kultúry, tak s ňou naozaj súhlasím. Opozícia uvádza viacero dôvodov na odvolanie pani ministerky kultúry, ja sa budem venovať dvom. A to je reforma verejnoprávnych fondov a druhý je reforma RTVS a prinavrátenie verejnoprávnosti RTVS. Čo sa týka reformy verejnoprávnych fondov, nie je pravdou, dámy a páni, že jej cieľom je ovládnuť výkonné orgány týchto fondov, ale upraviť model ich financovania a fungovania, aby sa zvýšila kontrola využívania verejných zdrojov a podpora originálnej slovenskej tvorby. Dámy a páni, je podľa vás normálne, že v roku, keď si pripomíname 80. výročie Slovenského národného povstania, o ktorom priamy účastník Ladislav Novomeský sa vyjadril, že je chrbtovou kosťou našich slovenských dejín, aby sa z verejných zdrojov nenašli financie na nakrútenie filmu o Jánovi Golianovi, veliteľovi Slovenského národného povstania? A na druhej strane nebol problém nájsť 500-tisíc eur z verejných zdrojov na nejakú filmovú sériu o odsúdenom vrahovi Mikulášovi Černákovi. To považujem za absolútnu zvrátenosť a jednoducho tomu nedokážem absolútne porozumieť. Druhý dôvod, o ktorom vy hovoríte a za ktorý chcete odvolávať ministerku kultúry Martinu Šimkovičovú, je reforma RTVS. Už to povedal môj predrečník pán poslanec Michelko. A vy ste zabudli na rok 2010? Kedy vláda Ivety Radičovej sa vydala rovnakou filozofiou reformy RTVS? A ja som si vtedy nevšimol, že by médiá alebo umelecká obec kričali, tak ako to robia teraz. A vy ste zabudli, dámy a páni v SaS-ke, že ten najtvrdší zásah do verejnoprávnosti RTVS ste urobili práve vy v minulom období, kedy ste zrušili koncesionárske poplatky? Bez toho, že by sme mali nejakú širokú rozpravu o tom a strieľali ste ako pištoľníci od pása. Vy ste spôsobili, pán Dostál, pani Kolíková, to, že ste nasmerovali RTVS na cestu štátnej televízie. Veď dneska je odkázaná na to, koľko peňazí dostane zo štátneho rozpočtu. Ďalšia vec je, že za posledné roky to kyvadlo objektívnosti bolo absolútne vychýlené smerom doprava. Samozrejme, že varujem pred tým, aby sme my teraz a naša vládna koalícia to kyvadlo vrátili a vychýlili ho absolútne doľava. Ale jednoducho my musíme mať ambíciu, aby verejnoprávna RTVS si plnila svoju funkciu a bola objektívna. Veď je absolútne nelogické, ak k nejakej téme zavolá moderátor alebo moderátorka štyroch ľudí, ktorí si tam pritakajú. Veď toto nie je ani v Severnej Kórei. A my nepotrebujeme, dámy a páni, aby sme, aby RTVS bola nejakou slúžkou našej vládnej koalície, ale jednoducho takto, ako to je, to ďalej fungovať jednoducho nemôže. Viete, viackrát tu bol spomínaný aj aktivizmus umelcov, samozrejme, zo strany opozície zaznievalo, akú dôležitú úlohu umelci, osobitne herci zohrávali pri kľúčových dejinných, dejinných udalostiach, ako bol rok 1989, ale ďalej, ale chcem varovať, že nezdravý aktivizmus umelcov je veľmi škodlivý. Už to tu zaznelo, že počas divadelnej hry ide niekto urážať ministerku kultúry, keď to nebolo v scenári? Ja to považujem naozaj za scestné. Hovoriť o defenestrácii, ktorú spomínala pani ministerka, veď všetko musí mať svoje mantinely. Upozorňovali ste pani ministerku, že žiadnemu ministrovi nepatrí Slovensko. No ale my si to uvedomujeme, uvedomuje si to aj pani ministerka, ale na druhej strane jedným dychom dodávam, ani žiadnemu hercovi nepatrí Slovenské národné divadlo. Neviem, prečo to niektorí robia, že sú až takí aktívni, že idú za, smerom, smerom von za hranicu nejakej tolerantnosti. Vy sa vyhovárate niektorí, aj pán Pročko, keď som ho počúval, že my vlastne robíme to, že hecujeme ľudí, aby sa vyhrážali jeho rodine, rodinným príslušníkom. Opakujem to aj na tomto mieste, som proti tomu, aby rodinní príslušníci nás politikov boli zaťahovaní do politického boja. Môj názor je, že si to máme urobiť my medzi sebou a nezaťahovať do toho rodinných príslušníkov. A o to vyzývam aj sympatizantov, aj voličov strany SMER - slovenská sociálna demokracia. Takže dámy a páni na záver, myslím si, že dôvody, pre ktoré ste sa rozhodli zvolať túto mimoriadnu schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky, sú absolútne neodôvodnené a s obsahom, ktorým sa na ministerstve kultúry vybrali, sa absolútne a absolútne stotožňujem. Ďakujem za pozornosť.
[16:08] Roman Michelko – Vystúpenie s faktickou poznámkou
vymazať rámček
[16:10] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho
Ďakujem. Šesť faktických. Prvý poslanec Krátky.
[16:16] Rastislav Krátky – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Pán Kéry, pripomeňte mi, keď teda si tak viete urovnať spory v domácej kuchyni a nezaťažujete nimi verejnosť, že prečo teda toľko čítame o tom, že kto bude nakoniec predsedom Národnej rady. Prečo nás tým zaťažujete, prečo tu predsedajúci má tú ambíciu a blokujete, celá verejnosť je tým otrávená, ako sa neviete dohodnúť v koalícii. Takže, prosím, nabudúce zvážte lepšie, čo idete formulovať. Druhá vec, veľmi sa mi to páčilo, to by som chcel podčiarknuť, to som si zapísal. Musíme mať ambíciu, aby RTVS bola objektívna. Ja úprimne zatlieskam vám, ak teda to dotiahnete k tomu, že RTVS bude objektívnejšia a verejno-právnejšia, ale toto tu formulovať, vôbec nekorešponduje s tým, čo vidíme na tlačovkách. Neviem, či to bola prvá, ale jedna z prvých tlačoviek aj pani ministerky aj jej súputníkov, ktorú som ja videl, tak jeden z dôvodov, ktorý formulovali, že prečo idú meniť zákon o RTVS, lebo tam neboli pozývaní v minulom období. Pán Taraba vystúpil, lebo on nedostal priestor, tak to idú meniť. Tak idú zabezpečiť, aby toho priestoru bolo viac než dosť. Naozaj? To vôbec nekorešponduje s tým, čo tu teraz deklarujete, pán Danko. Ja som videl napríklad s vami reláciu, kde ste tam boli s pánom poslancom Hajkom, a ste hovorili, že vy nechcete verejnoprávnu, veď vy chcete štátnu. Veď vy ste sa už v minulosti radili o tom, že kto, ako, kde tam bude fungovať a prišli na prosíka za vami, aby ste to odklepli a dali tomu zelenú. Však toto sú tie pravé dôvody, ktoré ste tak nebadane, až ste si to možno neuvedomili, ale veľmi jasne odkryli karty, keď ste sa kde tu vyskytli k diskusii k tomuto zákonu. Takže toto sú pravé a skutočné dôvody a nezakrývajte to tu teraz, že idete nejaké kyvadlo, ktoré sa rozkývalo, vy narovnať.
[16:16] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho
Poslanec Hargaš.
[16:18] Ján Hargaš – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem za slovo. Ja sa tiež pristavím pri tej časti, kde ste hovorili o tom, že ťaháte za jeden povraz. Tak rád by som podotkol, že pokiaľ ide o odvolávanie pani ministerky Šimkovičovej, tak ani jeden poslanec alebo poslankyňa HLAS-u neprišiel na jej obranu, že by vystúpil v rozprave a povedal, prečo si myslí, že pani ministerka robí dobrú robotu. A teda ja chápem, že HLAS sa snaží akoby dávať od toho ruky preč, ale teda ak to aj sledujú voliči HLAS-u, tak ono príde na to hlasovanie v utorok a všetci zdvihnú ruku za to, že teda dôverujú pani ministerke, dôverujú jej personálnym nomináciám, dôverujú aj tomu, že nominuje do pozície vysokej človeka, ktorý nevie či Zem je guľatá alebo plochá. Takže ak to niekto sleduje z voličov HLAS-u, tak by som im rád pripomenul, že oni síce tu nie sú a dávajú najavo nejaký postoj, ale oveľa väčší postoj dajú najavo v utorok o 11 00 h, keď budú hlasovať za to, že vlastne dôverujú naďalej pani ministerke v tom, ako vedie rezort kultúry. Ďakujem pekne.
[16:18] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho
Poslanec Dostál.
[16:19] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Pán poslanec Kéry, k tej legende, že zrušením koncesionárskych poplatkov sa RTVS posunula k väčšej závislosti od štátu. Ja teraz nejdem hovoriť o tej forme, áno, k tej možno mať legitímne výhrady, ako sa to udialo, ale teda samotná, samotná tá zmena, ktorú SaS presadzovalo dlho. A RTVS bola závislá na štáte aj pred zrušením koncesionárskych poplatkov. Koncesionárske poplatky, pokiaľ by boli nastavené tak, že by sa nejako automaticky valorizovali, a nebolo by potrebné dofinancovanie RTVS cez zmluvu so štátom, tak áno, bola by to nejaká garancia nezávislosti po finančnej stránke a predpoklad verejnoprávnosti. V situácii, keď tak či tak, rok čo rok bolo potrebné cez zmluvu so štátom dofinancovať RTVS, tak, tak či tak RTVS bola závislá na dobrej vôli zo strany štátu. A ešte by som rád počul, lebo tento argument padá často, že ak by neboli zrušené koncesionárske poplatky, čo by bránilo pani ministerke kultúry Šimkovičovej, aby predložila presne takýto návrh zákona? Nič. Nič. Nič. Je to, je to proste fáma, že sa tým niečo zmenilo. A naozaj ma teda mätie to, že na jednej strane hovoríte o tom, že ako si vy všetko dohodnete najprv v koalícii, a na druhej strane tu hovoríte niečo úplne opačné. Ako napríklad pán Danko, ktorý vedie schôdzu a ktorý chce mať štátnu televíziu a vy hovoríte, že nie, vy nechcete štátnu štátnu televíziu. Chcete len teda, aby lepšie fungovala tá verejno-právna a tie slová o nezdravom aktivizme umelcov, o tom, že je veľmi škodlivý, no naozaj by som bol veľmi opatrný, aj teda v novembri ´89, aj za Mečiara boli umelci kritizovaní zo strany predstaviteľov politickej moci za to, že sa verejne... (Prerušenie vystúpenia časomerom.).
[16:19] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho
Pani poslankyňa Jaurová.
[16:21] Zora Jaurová – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem, pán predsedajúci, a chcem poďakovať kolegovi Kérymu, že teda celkom vlastne ako jediný z vládnej koalície aj priznal, že sú nejaké spory v koalícii v súvislosti s pani ministerkou. A že aj vlastne do istej miery skritizoval niektoré vyjadrenia ministerstva, predpokladám, že išlo o pána Machalu. Naozaj, tam je mlčať zlato. A v zásade, ja súhlasím s tým, čo hovoríte, že treba si to doma vyriešiť a možno to robte viac, lebo možno potom tu nebudeme musieť odvolávať tú ministerku, keď si to tak lepšie tam vyriešite. A mňa vlastne aj na tejto diskusii, ale aj na všetkých diskusiách, ktoré sme tu doteraz mali, mätie jedna vec, že vy, keď vám vyčítame niečo, tak vy vždy hovoríte, ale však aj iní pred nami to robili. Odvolávate sa na rok 2010 a na zlúčenie rozhlasu a televízie, no ja som to aj vtedy kritizovala a celá kultúrna obec to kritizovala. Odvolávate sa na zrušenie koncesionárskych poplatkov. Nikto to viac nekritizoval ako ja a my a, bohužiaľ, tu nesúhlasím s pánom Dostálom. Podľa mňa to bol extrémne hlúpy politický krok. Ale prečo hovoríte, že keď to niekto iný robí zle, aj vy to môžte robiť zle. Tak to proste nerobte, neopakujte tie chyby tých ľudí, ktorí boli pred vami, keď hovoríte, že to viete robiť lepšie. Robte to lepšie, neničte tie inštitúcie, ktoré sa tu vybudovali, lebo to, bohužiaľ, robíte aj čo sa týka verejnoprávnych fondov, aj čo sa týka verejnoprávnych médií. A proste nájdite si lepšiu ministerku kultúry. Ďakujem.
[16:21] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho
Pani poslankyňa Kolíková.
[16:23] Mária Kolíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem veľmi pekne. Ku koncesionárskym poplatkom tu už bolo povedané, môžme mať na to rôzne názory, aj tuto s pani poslankyňou Jaurovou, ale každopádne, keby ste to nechali tak, ako sme to presadili, tak Slovenská televízia, RTVS, pardon, nemá, čo sa týka financovania problém a prilepšilo sa jej. Lenže vy ste do toho zákonom zasiahli a chceli ste jej ublížiť, poškodiť a vytvoriť na ňu finančný tlak. To sa udialo. Pripodobňovať teraz situáciu k roku 2011, no nepríde mi to úplne náležité, aj s ohľadom na to, že vy ste mali jednu jednofarebnú vládu SMER-u, tak zjavne vám to nevadilo. Však následne 2012-2016, potom ste boli vo vláde 2016-2020, tak zjavne vám vyhovovalo, ako to bolo nastavené. Zjavne vám to vyhovovalo. A teraz keď hovoríte, že my chceme zabezpečiť objektivitu, pretože to má byť 2+2, tak ja by som chcela vedieť naozaj, že keby ste to mohli povedať v nejakých príkladoch. Keď chcú robiť, a teraz budem hovoriť aj o súkromných televíziách, normálne debaty, či už pred prezidentskými voľbami, alebo aj teraz, tak predstavitelia koalície veľa z nich ignorujú. Nechcú ísť do debát, nechcú, aby boli vyrovnané. Nechcú. Proste vy nechcete mať vyrovnaný súboj. Toto nechcete. Tak ja neviem teraz, že ako si predstavujete vlastne to objektívne spravodajstvo, že máme overené fakty, že tu máme zemeguľu, tak urobíme debatu o tom, že dvaja budú tvrdiť, že Zem je plochá a dvaja, že teda je to zemeguľa? Že akože toto je to objektívne spravodajstvo? Že skúste nám teda povedať na príkladoch, aby som tomu dobre rozumela, že o čo tu ide. Že vojna na Ukrajine, dvaja hovoria je a druhí dvaja nie je, aj keď všetci vidíme, že tam padajú bomby, hej? O toto tu ide?
[16:25] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho
Poslanec Jarjabek.
[16:25] Dušan Jarjabek – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem pekne. Marián, zhrnul si to všetko veľmi presne a chcem ti naozaj za to poďakovať, lebo na záver to asi bolo treba spraviť. Pomaly táto debata, nedebata končí. Len obávam sa, že, obávam sa, že hádžeš hrach na stenu preto, lebo jednoducho aj tí, čo viem, že chápu a vedia o čom hovoríš, principiálne politicky hovoria niečo úplne iného preto, lebo majú pocit, že by v tomto nejakom boji stratili kytičku. Čo sa týka tej televízie, bude o tom ešte určite veľmi veľa rečí a veľmi veľa sa o tom budeme baviť. Len chcem povedať jednu vec. Pokiaľ sa nevyrieši financovanie v Slovenskej televízii, tak sa nevyrieši nič, a Slovenského rozhlasu, samozrejme, lebo to je ten, to je ten najväčší problém, ktorý tuná v súčasnosti existuje. A ten taký problém vysielacej štruktúry je v tom, že treba znovu vrátiť hlavne teda tej televízii tú výnimočnosť v tom mediálnom prostredí, ktorú mala a ktorú si jakž takž ten rozhlas zachoval na základe tých okruhov, na ktorých vysiela. Proste chýba tá výnimočnosť, aby sme si skutočne všimli, keď sa tá televízia náhodou vypne. No a teraz idú majstrovstvá sveta v hokeji, takže ju nemáme prečo pozerať. Potom príde futbal, potom príde olympiáda a to hovorím len o športových udalostiach toho najväčšieho typu, kde tá verejnoprávna inštitúcia vždy zohrávala veľmi dôležitú rolu. Takže vrátiť výnimočnosť Slovenskej televízii a zabezpečiť financovanie. O tom sa budeme baviť určite ešte veľmi dlho.
[16:25] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho
Poslanec Pročko.
[16:27] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Marián, vôbec ste to netrafili. Môžeme vami hádzať hrach na stenu, Marián. Vôbec nepočúvate, čo vám rozprávame, vy si idete svoje. Absolútne súhlasím s tým, že koncesionárske poplatky sa zrušili, pretože verejno-právna televízia má byť platená z verejných zdrojov. To bolo úplne super. Ja som za to hlasoval, pretože som robil od ´93 roku v štyroch televíziách. To, že progresívci majú na to iný názor, je ich vec. Pretože, Marián, vy ste urobili z RTVS svojho sluhu, pretože ste im znížili rozpočet a povedali ste, ak nebudete slúžiť nám, tak nedostanete viacej peňazí. Toto ste Marián robili a presne robíte teraz to, čo sa, čo sa deje všade v diktatúrskych krajinách, že idete spraviť z verejno-právnej televízie televíziu, ktorá má slúžiť Ficovi, Pellegrinimu, Dankovi. Má slúžiť vám. Idete vrátiť Kapustove časy. Kedy tí redaktori robili naozaj fašírky a mleli to takým spôsobom, že normálny človek nemal šancu v tej televízii. Dostávali sa tam takí ako HZDS-áci, veď tuná pán Jarjabek by o tom vedel veľa porozprávať. Takže toto bolo, ale my odvolávame ministerku kultúry za to, čo robí. Za jej nekompetentnosť. Za to, že dosadzuje do funkcií svoje kamarátky, ktoré majú dve deti, pretože tie, ona musí byť odborníčka, keď má dve deti. Za to, ako sa správa k médiám, pretože ministerka kultúry má povinnosť odpovedať všetkým médiám a ministerka kultúry nemá diktovať, ktorý herec. Marián, viete, on povedal, že nemá rád Šimkovičovú. Viete, v divadelných predstaveniach som aj ja veľakrát povedal na Mečiara veľa vecí, ale toto, čo predviedla pani ministerka, to je socializmus neskutočný. Zavolám si na koberček herca, ktorý o mne niečo povedal. A viete, keď ma niekto nemá rád, no nemá ma rád.
[16:27] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho
S reakciou poslanec Kéry
[16:29] Marián Kéry – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Na úvod chcem sa poďakovať všetkým, ktorí na mňa reagovali vecne. Dokonca osobitne ďakujem za vecný tón pánovi poslancovi Pročkovi. Pani poslankyňa Jaurová, na úvod ďakujem za kompliment, ale vy ste ma asi poriadne nepočúvali. Lebo nič také som ja nepovedal smerom k pani ministerke, že by mali byť v koalícii nejaké spory, ktoré sa týkajú odvolania alebo neodvolania. Je to jasné. Koalícia je jednotná a bude hlasovať proti odvolaniu z jej pozície. Ja som povedal jedinú vec, ktorú ste vy naznačili, ale ste ju trošku rozviedli nesprávnym smerom, že ľudia v okolí pani ministerky sa mi zdá, že nie celkom správne častokrát komunikujú niektoré témy, a že naozaj niektorí by si mali osvojiť tú okrídlenú vetu, že hovoriť striebro, mlčať zlato. Ale smerom k ministerke kultúry som nič také nepovedal. Pán poslanec Krátky, vy ste počas svojej dvojminútovej faktickej poznámky nepovedali nič k meritu veci, čo som hovoril a hovoril som o dôvodoch, prečo si myslím, že táto schôdza vôbec nemala byť zvolaná. Vy ste sa venovali predsedovi Slovenskej národnej strany Andrejovi Dankovi a jeho ambíciám. Nuž, čo je zlé na ambíciách nejakého politika? Ale ja som si nevšimol, že by Andrej Danko povedal, že viete čo, ak nebudem zvolený za predsedu Národnej rady tak sa tu hodím o zem alebo vystúpim z tejto vládnej koalície. Takže chcem vás poprosiť, aby ste nabudúce veci dali do nejakého reálneho scenára. Pani poslankyňa Kolíková, moderátor je ako futbalový rozhodca. Je dobrý vtedy, keď je neviditeľný, môže robiť chyby, ale nemôže to byť v prospech jednej strany. A sme častokrát svedkami, že moderátor alebo nestranný divák, keď si, keď počúva takéto diskusie... (Prerušenia vystúpenia časomerom.)
[16:29] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho
Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľka?
[16:32] Dana Kleinert – Vystúpenie v rozprave
Ďakujem pekne. Trošku sme si my v Progresívnom Slovensku opäť raz mysleli, že budeme fungovať dnes v nejakej naozaj v dobrej argumentačnej línii, ale trošku sa to niekedy aj vymklo z rúk. Nie nám, skromne. Tento deň bol pre nás náročný, a to najmä v tom, že sa nám tu jasne ukázalo, že pani ministerka, ale aj niektoré poslankyne či poslanci z koalície nepočúvajú. Mrzí nás to o to viac. Myslím si, že, pretože si myslím, že sme ako PS jasne ukázali, že napríklad v téme Fondu pre umenie vieme a chceme sa rozprávať a to aj o kompromise. My vieme a chceme sa rozprávať o návrhoch zákonov a urobiť veci najlepšie, ako sa dajú, alebo pomôcť tomu. S prekvapením sme tu však od pani ministerky ale mnohí z koalície počúvali úplne neuveriteľné napádania o liberalizme, progresivizme a neviem ešte o čom. Ja fakt nechápem, čím ste tak posadnutí, ale teda je to zrejme celkom silné. Zazneli tu napádania, že sa nevieme zmieriť s tým, že sme prehrali voľby. My to, samozrejme, máme úplne v poriadku spracované a normálne chápeme, že sme v opozícii, a zároveň chceme povedať, že zodpovedne robíme svoju prácu opozičnú poukazovaním na snahy uniesť túto krajinu koalíciou a to konkrétnymi argumentami. Problém je vo vašom vnímaní takzvaného víťazstva a to preto, lebo vy máte pocit, že ste vyhrali celú túto krajinu. Vy ale máte možnosť dočasne spravovať túto krajinu a k dnešnej téme koalícia má možnosť dočasne riadiť Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky. Rozdiel medzi nami je v tom, že my vnímame zodpovednosť. Kým my za opozíciu hovoríme, že kultúra má ostať nezávislá a definujeme konkrétne argumenty, prečo ju nominantka Slovenskej národnej strany Martina Šimkovičová ohrozuje, túto nezávislosť, tak sa tu na druhej strane dozvieme tony vatových rečí opäť o liberalizme a mnoho ďalších, prepáčte za výraz, nezmyslov. Rovnako tak vieme, že je tu pár ľudí z koalície, ktorým na kultúre naozaj záleží. Na jej slobode a tým pádom na slobode Slovenska a na jeho demokracii. Aj preto stále sa vraciame k argumentom. A naozaj radi by sme za PS boli, aby sme teda sa dnes argumentačne aj rozprávať, ale po dnešku však nie je úplne jasné, či je vôľa aj na strane koalície a mňa to teda veľmi mrzí. Ja by som ešte zhrnula tie hlavné témy teda, ktoré sme tu dnes dali. Nepôjdem úplne do detailov, pretože u nás líderka za kultúru Zora Jaurová to myslím, že celkom jasne povedala. Rovnako tak ako pani Plaváková a rovnako tak aj ostatní rečníci z opozície. Takže skúsim rýchlo, nekompetentnosť a nespôsobilosť. Máme tu ministerku kultúry, ktorá od svojho menovania do funkcie kontinuálne presviedča odbornú i širokú verejnosť o tom, že každý deň vo funkcii, kedy je v tejto funkcii, je pre slovenskú kultúru naozaj ohrozením a naozaj dosť aj hanbou. Menovanie osoby, ktorej chýba odbornosť, predošlé skúsenosti v kultúre, profesionálny kredit, potrebný prehľad o rezorte, či akákoľvek riadiaca skúsenosť bola od začiatku symbolom toho, ako si štvrtá vláda Roberta Fica váži a vníma kultúru a jej aktérov. Po menej ako troch mesiacoch už vo funkcii dokázala ministerka Šimkovičová v plnej miere presvedčiť nielen odbornú, ale aj laickú verejnosť o svojej nekompetentnosti a nespôsobilosti zastávať svoj úrad, čoho dôkazom bola práve petícia o takmer 190-tisíc podpisoch. Máme tu návrat k nacionalistickým naratívom. My máme oprávnené obavy z regresie v kultúrnej politike, ktorá zdôrazňuje nacionalistické ideály na úkor diverzity a multikulturalizmu. Máme tu chýbajúcu víziu a dialóg. Nedostatok jasnej stratégie pre rozvoj slovenskej kultúry. Nemáme dostatočnú komunikáciu s kultúrnou komunitou. Dôkazom toho je aj napríklad návrh zákona o fonde pre umenie, kde sa to s nikým z odbornej obce neriešilo. Máme tu zrazu zrušenie RTVS namiesto toho, aby sme sa postarali o energiu a financie, ktoré sa vložia do rebrandingu , aby sa vložili do jej rozvoja. Máme tu problematickú komunikáciu ministerky kultúry. Spôsob, akým ministerka kultúry a jej rezort komunikujú s verejnosťou a kultúrnou obcou je častokrát buď nulový, alebo vzápätí absolútne nehorázny, urážlivý, ako príkladom sú tu aj pozývania na koberčeky slobodných umelcov. Čo je tak absurdné, že sa k tomu asi ani nemusím úplne vracať. Máme tu programové vyhlásenie vlády, ktoré pani ministerka svojimi rozhodnutiami porušuje, vlastne ide proti nemu. My tu vidíme nedostatočné riešenia zásadných problémov v kultúre a mocenské návrhy. Mnohé rozhodnutia sú naozaj v rozpore s existujúcimi strategickými dokumentami ministerstva kultúry. Máme tu likvidáciu fondu, máme tu nekomunikáciu, máme tu neschopnosť ministerky uriadiť aj projekty, ktoré dlhodobo na ministerstve fungovali typu Obnov si svoj dom , dotačná schéma na podporu znevýhodnených ľudí, skupín, kde sú ľudia napríklad s Downovým syndrómom alebo nevidiaci, alebo iní, iné znevýhodnené skupiny. Táto schéma na rok 2024 ani len nebola vyhlásená. Máme tu dezinformácie a podnecovanie nenávisti. Máme tu zrušenie iniciatív boj proti dezinformáciám a na podporu mediálnej výchovy, ako aj problematické vyjadrenia pani ministerky voči menšinám a konkrétne LGBTI+. Máme tu reformy fondov, kde tu máme zjavné pokusy o ovládnutie verejnoprávnosti týchto fondov a zásahom do ich nezávislosti. Máme situáciu v RTVS a médiách. Zníženie rozpočtu RTVS ako prvé a potom nový návrh zákona o STVR, ktorý je zameraný na odvolanie generálneho riaditeľa a oslabenia nezávislosti verejnoprávnych médií, a ešte aj to je v rozpore s legislatívou Európskej únie. A to už máme zasa ďalšiu aj medzinárodnú hanbu. Máme tu netransparentné výmeny riaditeľov inštitúcií, čoho dôkazom je aj zákon o múzeách a galériách. Ale máme tu aj konkrétne príklady, kde si vieme povedať, čo tu už viackrát padlo. Ikonická inštitúcia pre deti s medzinárodne renomovanými projektami, ako je Bienále ilustrácie Bratislava a iné, kde vymeníme zo dňa na deň riaditeľku, ktorá tam prešla výberovým konaním, za kamarátku, ktorá má absolútne pochybné kompetencie. Nemusíte sa smiať, je to naozaj tak, pani ministerka, bohužiaľ. Máme tu spoluprácu s Ruskom a Bieloruskom. Máme tu otázky týkajúce sa zahraničnej, politickej pozície Slovenska v kontexte spolupráce s týmito krajinami. A máme tu aj známe porušenie zákona o ochrane verejného záujmu. A ja si myslím, že toto je veľmi dôležité povedať, pretože tu máme nesplnenie právnych noriem a etických pravidiel zo strany pani ministerky. Konkrétne z neoprávneného využívania svojej podobizne a hlasu na reklamné účely televízie Slovan a pokračovania v moderovaní, čo je v rozpore s jej postavením verejnej funkcionárky. Ak vám je to smiešne, nám, ktorí chceme dodržovať zákony, to smiešne nie je. A to je presne ten problém, pani ministerka. Máme tu arogantné porušovanie aj naďalej tohto zákona, na ktorý sme upozorňovali. Máme tu petíciu, máme tu výzvu na vaše odstúpenie a máme tu vaše trestné oznámenie, ktoré dokonca aj polícia musela zniesť zo stola, lebo tak bolo absurdné. Reakcia verejnosti na pôsobenie ministerky vrátane televízie na odstúpenie a kontroverzie okolo trestného oznámenia podaného ministerkou, to už tu asi všetci poznáme. Tých dôvodov je naozaj veľa a v zásade to nie je príjemná správa pre Slovensko. A ak by ste náhodou mali pocit, pani ministerka, že nám to robí nejakú radosť ako opozícii, tak sa veľmi mýlite. Pretože my by sme si naozaj aj ako opozícia želali ministerku, ktorá kultúre rozumie, ktorá si ju ctí, ktorá má pokoru k voličom a voličkám, ale aj k ostatným ľuďom v rezorte tejto krajiny a ktorá si ctí rezort, ktorý má viesť. A preto my tu aj za Progresívne Slovensko, aj za opozíciu chceme povedať, že nie je správne a nie je v prospech Slovenska a jeho obyvateľstva, aby Martina Šimkovičová viedla Ministerstvo kultúry. My preto navrhujeme odvolanie ministerky kultúry Slovenskej republiky Martiny Šimkovičovej. Ďakujem.
[16:40] Andrej Danko
Ďakujem. Chce sa vyjadriť pán spravodajca? (Ruch v sále.)
[16:41] Dušan Jarjabek – Vystúpenie spoločného spravodajcu
Funguje, takže ešte raz. (Rečník mal problém s mikrofónom.) Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Na záver chcem len povedať jednu vetu. Vypočuli sme si názor samovýnimočných a samovyvolených. A teraz už len mi dovoľte, aby som vám povedal, Slovensko, do toho! Lebo začína hokej. (Potlesk v sále.)
[16:41] Andrej Danko – Vystúpenie v rozprave
Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu, tým sme vyčerpali dnešný program. Pokračujeme v utorok o 9 00 h. Prajem pekný víkend. (Prerušenie rokovania o 16.45 hodine.)
[16:55] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho
(prerušená schôdza) =====