Rokovanie NR SR 9. 5. 2024 – Rozpočtové pravidlá a kultúrny fond – 13. rokovacia schôdza NR SR

[08:55] Peter Žiga Dobré ráno kolegyne, kolegovia, otváram trinásty rokovací deň 12. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. O ospravedlnenie neúčasti na dnešnom rokovaní požiadali poslanci: Bužo, Petrík, Remišová, Šmilňák, Šrobová, Vašečka. Na zahraničnej pracovnej ceste sú poslanci Krajčí a Štefunko. Podľa odsúhlasenej zmeny programu pristúpime k druhému čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 295, výsledky rokovania výborov sú v tlači 295a. Prosím pána ministra financií Ladislava Kamenického, aby vládny návrh zákona odôvodnil, nech sa páči, pán minister. (Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 295.) [09:02] Ladislav Kamenický – Vystúpenie Ďakujem pekne. Vážené dámy, vážení páni, v podstate to, čo sme sa tu bavili pred dvoma dňami, ideme pokračovať. Bavíme sa o zavedení tzv. výdavkových limitov na základe zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Cieľom zákona je zosúladenie národnej úpravy s novými európskymi fiškálnymi pravidlami, najmä prevzatie limitu verejných výdavkov na rast čistých výdavkov, trajektóriu, ktorú stanoví Európska komisia. Ukazovateľ čistých výdavkov sa stane operatívnym nástrojom nových pravidiel na zabezpečenie podpory zdravia a udržateľných verejných financií, ako aj podporu udržateľného a inkluzívneho rastu. Tým sa zabezpečí odstránenie dvojkoľajnosti národných a európskych fiškálnych pravidiel. Rozpočet verejnej správy na rok 2025 až ’27 bude môcť byť zostavený v súlade s týmito novými pravidlami. Návrh zákona v nadväznosti na potrebu zabezpečiť dodržanie limitu verejných výdavkov, ako aj reakcie na potreby aplikačnej praxe obsahuje tiež úpravy týkajúce sa zjednotenia lehoty na použitie bežných výdavkov štátneho rozpočtu a kapitálových výdavkov štátneho rozpočtu, spresnenie rezerv rozpočtovaných v zákone o štátnom rozpočte, úpravu spôsobu zaúčtovania finančných vzťahov so štátnym rozpočtom, doplnenie nového titulu viazania prostriedkov štátneho rozpočtu, úpravu zo vzťahu k zostaveniu a k realizácii rozpočtu subjektov verejnej správy v rámci informačných systémov ministerstva financií. S cieľom odvrátiť hrozbu zvrátenia plnenia míľnika plánu obnovy a odolnosti, ktorým je limit verejných výdavkov, navrhuje sa priamo zákonom ustanovený limit verejných výdavkov na rok 2024. Nesplnením tohto míľnika by mohli vzniknúť značné hospodárske škody. Tu chcem upozorniť na jednu vec, že v rámci výboru pre financie a rozpočet bol podaný pozmeňujúci návrh, ktorý nemení princípy výpočtu, ale mení len, mení len vstupnú sadu dát. Pre možno potešenie mojich opozičných kolegov, to číslo je pre ešte prísnejšie ako to, čo sme hovorili. Ja musím upozorniť na to, že limity verejných výdavkov sú jedny z najprísnejších v rámci Európskej únie. Bol tam rozdiel hlavne teda v vstupných dátach, ktoré boli odoslané na Eurostat, a medzi ministerstvom financií a Štatistickým úradom Slovenskej republiky. Zatiaľ toľko, ďakujem pekne a teším sa na rozpravu. [09:02] Peter Žiga Ďakujem pekne, pán minister. Zaujmite miesto pre navrhovateľov. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie a rozpočet poslancovi Danielovi Karasovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pán spravodajca. [09:05] Daniel Karas – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem veľmi pekne za slovo, vážený pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dovoľte, aby som ako určený spravodajca predniesol túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 295) vo výboroch. Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu. Národná rada uznesením č. 280 zo dňa 7. mája 2024 pridelila vládny návrh zákona (tlač 295) prostredníctvom skráteného legislatívneho konania týmto výborom Národnej rady: výboru pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru. Určila zároveň výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor a lehotu na prerokovanie predmetného vládneho návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch ihneď. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko. K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory stanoviská a tu sú nasledovné: 1. Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť a pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom – výbor pre financie a rozpočet. 2. Ústavnoprávny výbor nerokoval, pretože podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku nebol uznášaniaschopný. Z uznesenia výboru Národnej rady uvedeného pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené pod bodom III tejto správy. Gestorský výbor odporúča tento bod schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona (tlač 295) odporúča Národnej rade vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom. Spoločná správa výborov (tlač 295a) bola schválená uznesením gestorského výboru č. 79 z 9. mája 2024. Týmto uznesením výbor zároveň poveril spoločného spravodajcu Daniela Karasa, aby na schôdzi Národnej rady predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku. Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu. [09:05] Peter Žiga Ďakujem pekne, pán spravodajca. Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal dve písomné prihlášky. Ako prvý za klub SaS pán poslanec Viskupič. [09:08] Marián Viskupič – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister – a, máme aj pani kolegynku –, takže, a vážení kolegovia, dovoľte mi teda pár slov k druhému čítaniu o teda predloženom návrhu zákona. No, začnem tak, že je mi ľúto, že sa vláda vzdáva národných výdavkových limitov. Okej, európske, samozrejme, majú svoj zmysel, navyše je to povinnosť, ale sú proste všeobecné. Tuto skutočne malo význam mať nejaké národné výdavkové limity, ktoré lepšie zabezpečujú špecifickosť Slovenska, napríklad demografiu, a bolo by dobré, aby tam bola nejaká synergia medzi európskymi a národnými limitmi. Čiže ja nehovorím, že boli dokonalé, hej, proste tiež to bolo niečo, čo ešte nebolo vyskúšané, ale vzdať sa ich en bloc a nahradiť ich len čisto európskym riešením, no, ako hovorím, je mi to ľúto. No a teraz keď to trochu preženiem, prosím, preháňam to, tak vlastne teraz teda aktuálna naša vláda, aktuálne koalícia, ktorá sa chváli, že bojuje teda za, hlavne za národnoštátne záujmy Slovenska, no tak v tomto prípade, prosím, preháňam, sa bezvýhradne podriaďuje diktátu Bruselu. Hej? (Povedané so smiechom.) Také, taký trošku paradox, hej? Tak sa obraciam hlavne na poslanecký klub strany SNS, teda že či je to úplne v poriadku, či ste s tým okej, že teda naše národné právomoci, ktoré sme doteraz mali, a mohli sme o nich rozhodovať, vlastne sme čo i len bez jediného slova odovzdali do Bruselu. No, ale teda čo to reálne ukazuje, ukazuje to na jednu vec, že nejde vám o národnoštátne záujmy. Ono v podstate toto neznamená ani to, že ide o nejaký poctivý vzťah Slovenska k EÚ, a ja sa obávam, že vám nejde ani o zdravé verejné financie a už vôbec nie o ich dlhodobú udržateľnosť, to sme tu ešte nevideli, niečo, čo by teda v tých, v tej dlhodobej udržateľnosti pomáhalo, ide vám jednoducho o vás, o politiku, o možnosť teda za tie peniaze robiť aj populistickú politiku. Len trošku – hovorím – preháňam. Je to teda zvláštne, že teda vláda, ktorá háji národnoštátne záujmy, zrušila to, čo sme mali národné, aj to dobré, čo v tom bolo, a nahradila to všeobecným európskym riešením. Okej. Dobre. Takže vybrali ste si európske riešenie, ktoré momentálne pre aktuálnu vládu menej nepríjemné, ako by bolo dodržiavanie národných limitov. Čiže z tohto pohľadu to proste, hovorím, urobili takto. Inak stále sú tie národné limity platné. To len keď tu máme tú debatu o tom, či boli, neboli. Ony platné jednoducho ešte stále dnes sú. Ony tú platnosť stratia, až teda keď sa prijme tento zákon a nahradia sa tie naše limity európskymi limitmi. No pomenujme to, pomenujme to jasne. Vláda sa rozhodla tie vládne limity ignorovať, a teda aj dnes ešte nedodržiava zákon. Dobre. Dovolil som si takto na začiatku všeobecne, pretože aj keď teda výdavkové limity sú odborná téma a mali by byť odborná téma, celá tá 15-ročná história sú hlavne politickou témou a ja už som to tu hovoril, v podstate vo finále, vo finále každá jedna vláda v 15-ročnej histórii urobila to, že vo finále neboli funkčné. Platné áno. To sme my, SaS-ka, sme do do rozpočtu 2023 silným tlakom ich dostali, ale zároveň sa, bohužiaľ, schválilo aj pravidlo, že teda sa v tom roku nemusí šetriť, a teda reálne funkčné neboli, hej? Toto je tá 15-ročná história, tak, ale okej, dnes teda budeme už mať európske limity. Každopádne považujem zavedenie limitov za správne a potrebné, ale – a to je kľúčové, budeme ako strana a budem aj ja osobne veľmi pozorne sledovať, či a ako ich bude aktuálna koalícia dodržiavať. Jedna vec je papier. Áno, limity sú v európske... európskym riešením. Má to svoj zmysel, okej. Program stability, áno sú v ňom, správne cieľ je znižovanie deficitu. Proste všetko na tom papieri je v poriadku. Len teda tá realita, lebo tu sa rozchádzajú reálne činy, reálny pohľad na aktuálny hotovostný stav rozpočtu s tým, aké sú tie ciele. Čiže, toto je aj úloha opozície a toto budeme robiť, budeme jasne sledovať a poukazovať teda na to, či a ako sa dodržiavajú aj tieto nové limity. Sme ale teda v druhom čítaní, ktoré má slúžiť viacej na konkrétnu debatu o konkrétnych ustanoveniach zákona, takže idem sa venovať § 37p, kde prišlo na ministerstve financií k chybe. Chcem veriť a verím, a hovorím to tu na rovinu, že verím, že k neúmyselnej chybe, a výsledok teda je, že aktuálny limit, ktorý sme mali teda v návrhu zákona v tom prvom čítaní, bol takmer o 500 mil. eur vyšší, ako by mal byť podľa reálnych aktuálnych upresnených výdavkov roka 2023. Ako sa to stalo? No ono to do nejakej miery zasa súvisí proste so zaúčtovaním energopomoci a plus ešte ďalšie veci. Jednoducho boli zarátané do roku 2023 výdavky, ktoré jednoducho nám Únia škrtla, povedzme to takto. A keďže ten ná... limit, vlastne nazvime ho európsky, ale teda národný limit pre Slovensko sa stanovuje ako rast čistých výdavkov v tomto roku o 5,7 %, čiže on sa stanovuje na základe vlaňajších výdavkov. Tie sa teda znížili, upravili, preto aj tento limit musí byť upravený. No aj preto teda urobilo, urobilo ministerstvo financií pozmeňujúci návrh, ako ho aj pán minister avizoval. Ďakujem pekne, že to spomenul. A áno, dnes ráno na rokovaní výboru bola táto chyba odstránená. Pozmeňujúci návrh bol, bol prijatý. Toto je všetko okej. Ale ja si dovolím proste trošku na to akože nasvietiť, a teda zaujímavejšie sú tie okolnosti. Hej? Aj v prvom čítaní som tu hovoril, že pán predseda výboru odmietol, odmietol zavolať na rokovanie výboru zástupcu rozpočtovej rady, a ja to zopakujem, to, čo som povedal. Áno, toto považujem proste za absenciu zdravého rozumu a za aroganciu moci. No, ale našťastie ten zdravý rozum sa aj tak presadil. Rozpočtová rada jednoducho zareagovala odborne. Pozrela sa na to. Tú chybu, nazvime to, že našla, hej, a upozornila na ňu. Napísala teda list ministerstvu financií aj, aj teda členom výboru, a teda ministerstvo financií takisto si túto neúmyselnú chybu, hej, ešte raz proste toto nechcem akože hovoriť, že bola úmyselná, neúmyselnú chybu priznalo, pripravilo pozmeňujúci návrh, a teda máme v zákone oveľa správnejšie číslo. Je to, samozrejme, vždy nejaká, nejaká štatistika, hej. Vždy to číslo variuje, ale proste jednoducho nie je, že úprava, úprava čísel, ak sa menia o takmer 0,5 mld. Proste jednoducho bola tam chyba, ktorá sa teraz odstránila. No. Akože ja verím, že aj pre pána predsedu výboru finančného toto bude ponaučením, že jednoducho naša práca má byť odborná, a proste odbornosť sa nedosahuje vyradením odborníkom, v tomto prípade teda RRZ, z rozhodovacieho procesu. Čiže ešte raz ja ďakujem aj rozpočtovej rade, že teda aj napriek ich ignorancii, že ich teda nezavolali, si chybu všimli, upozornili na ňu, nemuseli, ale upozornili na ňu. Ďakujem ešte raz pánovi ministrovi, ministerstvu financií, že teda, a teda aj pánovi štátnemu tajomníkovi, samozrejme, že si teda chybu priznali a opravili. No a ja si dovolím teda prečítať na také vysvetlenie úplné znenie listu, ktorý teda poslala rozpočtová rada. Jednoducho nemohli sa vyjadriť na výbore, preto považujem toto miesto v pléne, že zaznejú ich slová. A takto sa budú môcť v priebehu schvaľovania aspoň takto vyjadriť. Ešte raz to zopakujem, preto, lebo je zásadne dôležité, aby mali vždy relevantní odborníci priestor a možnosť sa vyjadriť. Práve preto, lebo potom tie riešenia, ktoré tu sami alebo spoločne alebo už akokoľvek sa prijímajú, sú lepšie. Toto všetko platí špeciálne, ak sa daný zákon prerokováva v skrátenom legislatívnom konaní, kde teda skutočne ten čas je krátky. Viete, ako sa to hovorí, práca chvatná, málo platná . Všetci odborní pracovníci, či už ministerstvá alebo, alebo tuná proste odbor legislatívy a aproximácie práva, či ako sa presne volajú, jednoducho majú na to málo času. Do konca sa ich stanovisko ani nevyžaduje v skrátenom legislatívnom konaní. Jednoducho výsledok je potom to, že ten zákon je menej kvalitný. Akýkoľvek zákon je menej kvalitný, ako by mohol byť, a potom sú také tie, tenisovou terminológiou, nevynútené chyby, ktoré sa tu musia opravovať ďalšou a ďalšou novelizáciou. Zasa budem férový. Kolegovia z koalície, zďaleka nefrflem len vám. Zažili sme si aj v minulom volebnom období, že sa opravoval zákon aj trikrát, lebo proste bolo niečo nasilu, bolo rýchlo. Čiže, bohužiaľ, toto je ten nešvár, ktorý sa teda tiež niesol minimálne cez posledné dve volebné obdobia. Ale veď chcete to robiť lepšie, tak prosím, veď netreba opakovať každú chybu, ktorá sa podarila aj predchádzajúcej vláde. Treba sa poučiť. Ja som takto vždy dával tú možnosť RRZ, či keď nemali možnosť sa vyjadriť k rozpočtu, alebo, alebo akokoľvek. Proste ja ctím odborníkov, preto hovorím na záver môjho vystúpenia, prečítam, prečítam znenie ich listu. Takže Ján Tóth, predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, a píše teda na výbor finančný. Vážený pán predseda, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť v súlade so svojím mandátom monitoruje a hodnotí hospodárenie Slovenskej republiky. V súvislosti s touto povinnosťou každoročne okrem hodnotenia návrhu rozpočtu verejnej správy vypracúva a zverejňuje stanovisko k strednodobým rozpočtovým plánom vlády prezentovaným vlády v rámci programu stability. V súčasnosti tak RRZ pripravuje hodnotenie vládou schváleného programu stability na roky 2024 až 2027. Jednou z riešených otázok je limit verejných výdavkov na rok 2024 stanovený v rámci vládneho návrhu zákona. Je to ten spomínaný paragraf 37p, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. v rozpočtových pravidlách verejnej správy, ktorý je prijímaný v skrátenom legislatívnom konaní a bude predmetom rokovania výboru pre financie a rozpočet a pléna Národnej rady. Podľa informácií dostupných RRZ poskytnutých ministerstvom financií o postupe výpočtu limitu a použitých predpokladoch, ktoré v plnej miere nekorešpondujú so skutočnosťou vykázanou za rok 2023 Štatistickým úradom Slovenskej republiky, sa RRZ domnieva, že limit verejných výdavkov na rok 2024 navrhovaných v sume 58 156 141 457 eur je vyšší, ako by mal byť, približne o čiastku 462 mil. eur a mal by byť stanovený pravdepodobne v sume 57 694 232 457 eur. Vyššie uvedený rozdiel vyplýva z nižšej úrovne výdavkov financovaných z EÚ fondov a plánu obnovu predpokladanej ministerstvom financií pri výpočte, než bola vykázaná v rámci predbežnej skutočnosti zverejnenej Štatistickým úradom SR dňa 22. apríla 2024. Nakoľko takéto výdavky sa pri výpočte limitu odčítavajú z celkovej úrovne výdavkov verejnej správy, ich podhodnotenie zvyšuje úroveň výdavkov roka 2023 ako základňu pre limit verejných výdavkov na rok 2024. Aplikuje sa rast 5,7 % podľa odporúčaní rady EÚ. RRZ nevylučuje, že suma EÚ prostriedkov a plánu obnovy sa môže časom spresňovať, čo by mohlo mať vplyv na aj na vyžadovanú úroveň limitu výdavkov. Ide o technický parameter výpočtu, najmä o verifikáciu zdrojov údajov, ktoré zrejme v čase výpočtu limitu nemalo ministerstvo financií ešte k dispozícii. Nakoľko v súčasnosti sú už k dispozícii detailnejšie údaje, mali by byť pri stanovení verejných výdavkov na rok 2024 zohľadnené. Potrebu zohľadnenia údajov za skutočnosť roku 2023 pri výpočte limitu na rok 2024 RRZ komunikovali v priebehu utorka 7. 5. 2024 ministerstvu financií a zároveň si vyžiadala reakciu, či dôjde k úprave vypočítaného limitu schváleného vládou. Tu len dopĺňam, že stalo sa. Vzhľadom na to, že proces skráteného legislatívneho konania, žiaľ, nevytvára dostatočný časový priestor na štandardnú diskusiu, RRZ si vás dovoľuje obratom informovať o svojich zisteniach týmto listom. Základným cieľom RRZ je poskytovať informácie a zistenia, ktoré môžu mať zásadný vplyv na realizovanú fiškálnu politiku, pričom je na poslancoch NR SR, či a akým spôsobom tieto informácie zohľadnia. RRZ tiež predpokladá, že v prípadné nejasnosti a upresnenia môže ministerstvo financií vysvetliť v rámci diskusie na rokovaní Výboru NR SR pre financie a rozpočet k tomuto bodu. Pre úplnosť považujeme za dôležité upozorniť, že v rámci medzirezortného pripomienkového konania RRZ uplatnila viacero zásadných pripomienok. Podľa návrhu by sa hlavný operatívny nástroj pre ochranu dlhodobej udržateľnosti, limit verejných výdavkov, riadil iba pravidlami EÚ, čo je možné vnímať ako oslabenie doterajšieho rámca pravidiel pre zlepšenie udržateľnosti verejných financií, obzvlášť z dôvodu straty naviazania na ústavným zákonom... na ústavným rámcom definovanú dlhodobú udržateľnosť. RRZ má preto obavu, že zrušenie existujúcich výdavkových limitov, ktoré vychádzali priamo z potrieb ochrany dlhodobého hospodárenia Slovenskej republiky, môže odporovať čl. 55a Ústavy SR a ústavnému zákonu o rozpočtovej zodpovednosti. Predseda rady alebo jej členovia sú pripravení zodpovedať prípadné doplňujúce otázky alebo sa zúčastniť osobne rokovania výboru. Podpísaný Ján Tóth, predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Takže toto bol list, hovorím ešte raz, som rád, že teda sa nakoniec našlo riešenie, že sa to upravilo. Zase len pre tú presnosť, ak sa pozriete, číslo, ktoré navrhovala RRZ, je o nejakých asi 20 mil. iné, ako sa schválilo teda v predloženom pozmeňujúcom návrhu na výbore, ale toto je v poriadku. Ten rozdiel tých pohľadov, tých 20 mil., to je presne to, že áno, sú ešte nejaké spresnenia, je ešte nejaké ladenie aj pri jarnej notifikácii a pri jesennej. Samozrejme, nejaké upresnenia chodia. Čiže toto je tá miera, ktorá je úplne v poriadku. Ja som s tým číslom, s tým novým číslom, ktoré teda je iné, než teda ho vypočítalo RRZ, asi o 20 mil., to vládne, ja som s tým úplne v poriadku. Hovorím, to je presne tá neurčitosť pri týchto veľkých číslach. Ale teda treba povedať, že tých 462 mil. to, samozrejme, sa nedá nazvať upresňovanie. To už je nejaká forma neúmyselnej chyby. Prosím, vnímajme to. Však je to v poriadku. Chyby sa dejú, hovorím ja som rád, že sa opravili, len nevnímajme to, prosím, tak ako pán predseda na výbore, ktorý povie, že však to je vlastne, len 0,8 % toho limitu, že vlastne tých 462 mil., vážení diváci, šak to je vlastne nič. Prosím to, to, to normálne, že takto nemôžme strašiť ľudí. 462 mil. je teda obrovská suma peňazí a nedá sa to hovoriť, že to je nejaké necelé 1 %, proste fakt vnímajme to, veď my iba tie verejné financie spravujeme, my ich, tie peniaze, nevlastníme. To sú peniaze, ktoré patria ľuďom alebo patrili ľuďom a museli sa ich vzdať, takže tak. Každopádne a ešte, aby sme to akože upresnili lebo však je to ťažká téma, tu sa bavíme o tom, že o túto sumu, o tých rádovo 450 mil. sa znížil limit verejných výdavkov. To znamená, bavíme sa o tom, že vláda môže teda podľa teda limitu, ktorý si tu schváli, minúť o tých 450 mil. menej, ako jej dovoľoval ten pôvodný limit, hej. Takto to vnímajme. Dnes ten limit pre tento rok je stále ešte myslím, že ešte o nejakých možno 10 mil., pán minister ma opraví vlastne vyšší, ako je schválený rozpočet. Čiže pre tento rok vláde stačí dodržať rozpočet, tak ako bol schválený, tak ako, ako proste bol schválený, no. Toto je, toto je to ,a preto ja vo finále hovorím, že tie národné limity, keby sme ich boli mali, by nás nútili konsolidovať aj v tomto roku, nútili by nás európske limity nás v tomto roku jednoducho nenútia, ani po tejto úprave vláda nemusí vlastne v rozpočte urobiť nič, pretože jednoducho stále ešte ten limit, ktorý tu bude teda schválený, je vyšší o, a hovorím, pár miliónov, ako je rozpočtované. Takže vlastne z pohľadu konsolidácie strácame tú, tú, nejakú tú, ten silu aby proste vláda konsolidovala. No jednoducho sa stráca jeden rok. Každopádne, a ja to zase uzavriem pozitívne, no keď sa pozerám na deficit hotovostný aktuálny štátneho rozpočtu a vidím tam 4 mld., hej, po vlastne štyroch mesiacoch a pár dňoch, a teda má byť 7,8 na konci roka... Tak? Ak si dobre pamätám. No, nech osem, tak akože stále to nevychádza, hej. Keby sme si to pozreli, tak to vychádza na ďaleko vyšší deficit, takže verím, že pán minister urobí všetko pre to, a bude to mať fakt ťažké, aby sa aspoň dodržal tohtoročný rozpočet. Aby som zas nechválil toľko, stále máme tohtoročný rozpočet s najvyšším deficitom v celej EÚ, takže ako sme stále vo fakt že veľkých, veľkých problémoch, a prosím, a vnímajme to a v podstate som rád, že vo finále sa nás to nakoniec aspoň toľkoto zišlo a, a, a že teda počúvame a diskutujeme, a verím, že budeme pokračovať v diskusii. Ďakujem pekne za pozornosť. [09:30] Peter Žiga – Vystúpenie v rozprave Ďakujem. Na vaše vystúpenie jedna faktická poznámka. Pán poslanec Kišš. [09:30] Štefan Kišš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, Majo, aj za vystúpenie. Ono to je tak, jak si to pomenoval, že polmiliardovú chybu minister financií označil ako, ako spresnenie, a ja by som chcel jednak doplniť, že... že prečo sa, prečo sa vlastne to udialo, by nám mohol pán minister povedať, keďže na výbore sme sa to nedozvedeli, ale v princípe mi to vychádza, to, to číslo je teda veľmi podobné veľkosti tej energopomoci, ktorú, ktorú ináč účtoval minister financií ako, ako všetci ostatní, takže mne, mne to vychádza, že to je ten dôvod, a teda prerátali, prerátali ste si to na základe, na základe toho starého predpokladu, čo sme my tuto nazvali účtovný trik. Pán minister ma opravil, že to je výkaznícky trik, takže to je ten rozdiel, ale ja som sa pýtal na výbore, ale nedostal som odpoveď, že pán minister, že ako sa teda bude meniť fiškálny rámec, teda rozpočtové ciele na základe tejto takmer polmiliardovej zmeny. Teda má to vplyv na, na deficit alebo budete hľadať opatrenia navyše za tých 400 niečo miliónov, teda v porovnaní s programom stability, čo sú nám posledné známe rozpočtové ciele? [09:30] Peter Žiga – Uvádzajúci uvádza bod S reakciou pán poslanec Viskupič. [09:30] Marián Viskupič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, Štefan, za tvoju faktickú. Nechajme veď odpovedať pána ministra, ja len tak prikyvujem, že takto nejak to je. Ale ja si dovolím, už teda keď mám faktickú. No, pán minister, dnes je inak už jasné, že ohľadne tej energopomoci tú stávku som vyhral a tento náš účtovný trik nám Únia nezobrala, a teda nám ho škrtla, a od toho sa odvíja aj to, o čom sa tu dneska bavíme. Áno, je to tak určite aspoň z nejakej veľkej časti, tak ja len teda že by som teda nejaký ten obraz si prosil (povedané so smiechom) ako výhru v tej stávke, ktorá teda má dnes už jasné riešenie. Ďakujem pekne. [09:30] Peter Žiga – Uvádzajúci uvádza bod Ďalším vystupujúcim v rozprave je pán poslanec Hlina. [09:37] Alojz Hlina – Vystúpenie s faktickou poznámkou Vážený pán predsedajúci, vážený pán, pani ministerka, pán minister, kolegyne, kolegovia, ja som to pánovi ministrovi sľúbil a ja sa sľubu snažím doznať, ta... ten zaujímavý pohľad bol na tú sálu naozaj v ten utorok, že vystúpim, tak trošku vystúpim. A skúsim to moje vystúpenie ladiť tak, aby som prípadne vysvetlil vašim voličom, že o čom teraz rozprávame. Budem teda menej hovoriť v číslach, ale skúsim to teda pomenovať tak, tak aby sa to dalo jednoducho pochopiť. V zásade ide o to, že chcú dostať tých 900 mil. a je tam potrebné narýchlo prijať, a kolegovia by podpísali aj svojou krvou zmenku, hej, aby to, aby to prišlo, takže prišli s týmto, prišli s tým narýchlo, rýchlo sa to celé vybaví. Čo na tom, že jak tu kolega spomínal, že to teda nedáva celkom ten národniarsky zmysel, hej, pre ktorý vás ľudia volili? A celé, nejaká penalizácia alebo nejaké, oštaru s tým bude mať – až tí, čo prídu po vás, hej. Prísne vzaté, pre vás je to, ako keby potrebovali ste to urobiť, potrebujete to tam poslať, odfotografovať, preskenovať, že to je prijaté, aby ste mohli načerpať. Ono to moje vystúpenie zladím aj s tým, a ja nebudem krátko, budem aj krátko, len s tým, s tou symbolikou, že ak teda hovoríte, že idete sa, nieže to robiť od efektívne, hospodárne a tak, jak sa má, idete sa tváriť. A krásne to dokazuje tá dnešná situácia, lebo ja mám symboliku rád, a tá naozaj vyšla v tomto prípade skoro až dokonalo, lebo dneska schválime zákon, kde teda sa budete tváriť, že ako ste... rozumne hospodáriaci a starostlivo hospodáriaci a zároveň dnes podpíšete ministerstvo, úplne zbytočné ministerstvo dnes podpíše nájomnú zmluvu s J&T o úplne zbytočných kancelárskych priestoroch, hej. Niekto povie smietka, len pozor, aj oceán je z malých kvapiek a tá symbolika je úplne dokonalá, lebo toto ste vy. Teda ja hovorím to vašim voličom, že toto sú oni, hej, že jedno deklarujú a druhé robia, takže dneska pripravia, dneska schvália zákon, jak sa idú, jak budú hospodáriť zodpovedne, a dnes podpíšu nájomnú zmluvu, nevieme ešte za akú sumu pre zbytočné ministerstvo, kancelársku, v budove J&T. Ja som niekedy ešte ako poslanec dal robiť takú, že pasportizáciu kancelárskych priestorov štátu a ministerstiev, no možno by som to doma ešte niekde v garáži našiel, vtedy sa to zodpovedne... Čo tým chcem povedať? Štát má priestorov, koľko chcete. Teraz dokonca však ste avizovali, že sa ide prepúšťať 30 % úradníkov. To znamená, ak teraz mal dosť priestorov, 30 % úradníkov pošlete domov, ergo budete mať (povedané so smiechom), ja len z takej logiky vychádzam, ergo ešte o to viac priestorov budete mať. Tak ma, potom mi, prosím vás, niekto, pán minister, zodpovedne povedzte, lebo ja na peniaze robím, hej, a chcem vedieť a mám dokonca právo to vedieť, ako je možné, že zrovna teraz to ministerstvo ide podpísať zmluvu a ešte sa to včera prezentovalo, že najlukratívnejšie nejaké... dizajn. Čo mňa zaujíma dizajn nejakého, pre nejakého... ministerstvo, čo mňa, čo ja mám? Keď už ste si vytvorili to ministerstvo, tak má robiť, má sedieť v pivnici, lebo si ešte nezaslúži sedieť v kanceláriách. Čo z toho tí ľudia majú? Čo z toho majú športové zväzy? Čo z toho majú tí, čo robia cestovný ruch? Čiže ministerstvo, zbytočné ministerstvo, ale už keď ste ho vytvorili, tak tie peniaze, ktoré dostane, neminie na to, že bude zabezpečovať výstavy, že bude fungovať v športových zväzoch. Bude sedieť v krásnej budove, ktorá je vybavená, neviem jak to včera prezentovali, architektonicky. Čo nás je po tom? Pán minister, mne by ste mali pripnúť medailu. Ja si pamätám, pred... už je to pomaly 30 rokov, keď sme robili vývoz áut do Číny. Robila to jedna organizátora... štátna organizácia, ktorá sa volala, myslím, že sa to volalo, že pre pomoc málo rozvinutým oblastiam Číny. A ona mala zriadenú firmu, ktorá, vlastne cez ňu sa riešili všetky tie, vtedy tie operácie. Za to, čo sme vtedy urobili a čo sme pre krajinu urobili, fakt medailu by ste mi potom niekedy mohli dať. A čo tým chcem povedať? Keď sme s nimi rozprávali, tak tá organizácia, štátna komisia bola enormne silná, enormne silná. Viete, kde sedela? Pomaly v pivnici sedela. A keď sme sa pýtali, že tak akože (povedané so smiechom) pôsobí tak divne, oni hovorili, že ale však nemôže štátna komisia pre pomoc málo rozvinutým oblastiam sedieť v nejakej luxusnej budove, preboha, však to nedáva zmysel . Ale u nás to všetko dáva zmysel, to je jak ten podnikateľ, ktorý predal prvýkrát za rok, a kúpil si staré béemvéčko, presne tak mi to pripadá, toto vaše hospodárenie. Zriadili ste si ministerstvo, dali ste im nejaké peniaze, nič neurobili, nemajú ani web, neboli na žiadnej výstave, nič nezabezpečili, ale budú sedieť v krásnych priestoroch. Čo nás je po tom? V pivnici, v garáži majú sedieť, majú si zaslúžiť to, že vôbec budú brať peniaze. Aké majú očakávania? A ja ako čiastočne pôsobiaci v cestovnom... ja nemám žiadne očakávania, že.... A čo mňa je po tom, že oni tam sedia? Po nábreží sa budú prechádzať tí úradníci hore-dole. A čo z toho má ten štát? Čo z toho má ten cestovný ruch? Čo z toho má ten šport? Takže, pán minister, toto som chcel povedať. Dám to do nejakého kontextu a končím, teda pre vašich voličov, že toto vám hovoria a toto robia, takže hovoria, že idú sa tváriť zodpovedne, idú veľmi byť, teda dávať si pozor a na druhej strane podpíšu nájomnú zmluvu na desať rokov. Na desať rokov J&T kancelárskych priestorov. Holuby sa tu naháňajú, tu je toľko kancelárskych priestorov patriacich štátu, kde môžu sedieť tí, neviem, koľkí sú tí úradníci toho ministerstva, ale zrovna oni potrebujú tú budovu 07, či jak sa to volá, ten sklad. Zrovna tam potrebujú sedieť. Takže toto je presne to ich ospravedlnenie, to je tá ich dvojtvárnosť, toto vám, toto vám, budú vás lakovať nejakým spôsobom v Michalovciach, v Humennom, v Krtíši, vo Vranove, že čo sú a ako... a na druhej strane toto budú podpisovať. To som mal chuť povedať v kontexte tohto zákonu, a tak jak som sľúbil tam pánovi ministrovi, že vystúpim. Ďakujem pekne. [09:37] Peter Žiga – Uvádzajúci uvádza bod Na vaše vystúpenie šesť faktických poznámok. Pán poslanec Viskupič. [09:39] Marián Viskupič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. No, európske limity sú povinné, hej. Akože absurdnosť celej tej situácie je v tom, že teraz vlastne Slovensko dostane tých 900 mil. vlastne za splnenie toho, čo je povinné vlastne pre každú krajinu. To je akoby jeden level toho celého, hej. No a má to teda tým pádom celé ešte jednu rovinu, ono aj Plán obnovy a odolnosti je zadlžovanie, len teda na európskej úrovni a ono málokto vie, že teda Európa tie peniaze bude musieť tie peniaze jedného dňa tiež splatiť, ale potom sme to už my občania Európskej únie. No možno si pamätáme, že ten Plán obnovy a odolnosti vznikol ako pomoc pri covide. Dnes našťastie si už na covid ani nespomenieme, len, bohužiaľ, to budúce zadlženie nám zostalo, resp. sa zväčšilo. Čiže z tohto pohľadu ani tá EÚ neni úplne najlepší hospodár a možno by sa to dalo povedať aj striktnejšie, ale teda iné, a to, čo hovoril kolega Dodo Hlina, no ale ten slovenský level je teda ešte výrazne iný, výrazne horší. No v aktuálnej situácii to ministerstvo športu a cestovného ruchu jednoducho skôr ani nemalo vzniknúť, nám tohto roku chýba osem miliárd. No, ale teda keď už vzniklo a keď ho tu vytvárali, tak hovorili vlastne, však to sú neni ani ľudia navyše, však oni, polovica z nich sedí na ministerstve školstva, druhá polovica na ministerstve dopravy, tak vlastne však O. K. No tak ja sa teraz pýtam, keď sa zmestili doteraz, hej, na jedno, na druhé ministerstvo, prečo teraz zrazu potrebujú lukratívnu novú budovu od J&T na 10 mili... na 10 rokov prenajatú s tým, že nepovedali ani jednotkovú cenu, ani celkovú cenu, proste nepovedali nič. Nevieme povedať, či to bolo transparentné, či to bolo zmysluplné, no proste je to tak, ako hovorí poslanec Hlina. No takto sa proste jednoducho nekonsoliduje, akože fakt že celé zle. [09:39] Peter Žiga – Vystúpenie v rozprave Pán poslanec Grendel. [09:39] Gábor Grendel – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Najprv chcem zablahoželať pánovi poslancovi Hlinovi za to premostenie na výdavkové limity cez budovu ministerstva cestovného ruchu, to bolo majstrovské. A videl som aj z mimiky pána predsedajúceho, že aj jemu sa to páčilo, a teda neprerušil rečníka, lebo bolo to k veci, naozaj to premostenie tam bolo zjavné. No, ale teraz vážnejšie. Výber tej budovy pre ministerstvo cestovného ruchu, už keď to zaznelo v rozprave, tak budem reagovať na túto časť vystúpenia pána poslanca, je pre mňa zarážajúce ani nie s tou samotnou finančnou skupinou, ktorá tú budovu vlastní, ale tými okolnosťami, že vlastne vláda zatiaľ nezverejnila žiadne informácie, na základe ktorých by sa dalo posúdiť, či to bola naozaj najvýhodnejšia ponuka, či v Bratislave existujú, alebo neexistujú komerčné nehnuteľnosti, koľko vlastne bude štát platiť za meter štvorcový a ako zneli iné ponuky konkurenčné. Proste tá, tá informačná hmla, ktorá sprevádza výber tejto budovy, vzbudzuje tie podozrenia. Čiže keby koalícia túžila po tom, aby celá, celý ten prenájom nebol podozrivý, tak by mala od začiatku, od prvého momentu zverejniť všetky informácie. Ale ona vlastne nezverejnila žiadne. My nevieme, koľko bude štát platiť a či naozaj za týchto podmienok by nebolo výhodnejšie, keby išlo to ministerstvo do nejakej štátnej budovy, čiže vyzývam aj touto koalíciu, aby okamžite zverejnila všetky tieto informácie. [09:40] Peter Žiga – Uvádzajúci uvádza bod Pán poslanec Kišš. [09:41] Štefan Kišš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Pridávam sa, pán, pán kolega Hlina, zaujímavé, ilustrácia toho, ako nám, ako nám v rozpočte chýbajú peniaze. Ja do toho pridám svoj pohľad. Minister cestovného ruchu sa v tom materiáli včera ešte aj zakryl tým, že vraj celý ten proces prebehol pod, pod gesciou úradu hodnoty za peniaze. Tak ja by som chcel pánovi ministrovi financií povedať, že, neviem, či, či vie, ale, ale ten proces, ten proces vyzeral asi tak ako ten materiál, teda ani ten názov neuviedli správne. Volá sa to Útvar hodnoty za peniaze. Považujme to za formalitu, ale podľa mňa to pekne ilustruje. Nedávno sa udia... udiala, udial nájom, ktorý riešil minister školstva. Aspoň, aspoň zverejnil víťaznú ponuku, alternatívne, teda tie ostatné ponuky a nejaké základné dáta máme. Teda dá sa povedať, že prebehol aký-taký proces a verejnosť má informácie. Tuto minister cestovného ruchu ani, ani ťuk. Nevieme ani, ani, ani tú skutočnú cenu a vyhovára sa na niečo, že ešte, že ešte prebiehajú nejaké rokovania. Tak, samozrejme, že, že nám to, nám to nechce povedať a ešte sa zaštiťuje inými organizáciami, že to prebehlo v súlade s všetkým možným. Takže ak to teda prebehlo, pán minister, tak by ste mohli povedať kolegom na ministerstve, na Útvare hodnoty za peniaze, aby, aby zverejnili tie podklady, ktoré, ktoré v tom procese toho výberu boli k dispozícii, a potom, potom budeme vedieť, že či teda prebehlo všetko tak, ako, ako deklaruje ten materiál včera schválený na vláde. [09:41] Peter Žiga – Uvádzajúci uvádza bod Pán poslanec Muňko. [09:43] Dušan Muňko – Vystúpenie s faktickou poznámkou To je divadlo, pretože, pán Hlina, vaša, čiže tam, kde ste v tej strane, kde sa dneska nachádza Slovenská republika, je tam, kde je, za, je aj SaS-ka. (Reakcia z pléna.)To je jedna vec. Druhá vec, pán Hlina, máte hodinu otázok, kde sa môžte pýtať všetci, koľko vás je tu z hľadiska, ako to, ako prebehol ten nájom proste. Máte sto otázok, môžte dať. Ale pri tomto dôležitom zákone, ktorý tu prerokovávame, pýtame sa k vedľajším veciam. No nemáte sa k čomu pýtať, páni! Máte možnosť, dajte, položte otázky. Dneska je hodina otázok, iste vám pán minister k tomu odpovie. [09:43] Peter Žiga – Uvádzajúci uvádza bod Pán posla... pani poslankyňa Nash. [09:44] Natália Nash – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ďakujem veľmi pekne, kolega, kolega Hlina, za váš, za vašu odbočku k novému ministerstvu cestovného ruchu a športu. Včera sme sa teda po dlhom čase dohadov dozvedeli, že kde bude sídliť. Súhlasím s vami, že tých informácií, ktoré sme včera dostali, nebolo dosť a stále máme veľa otáznikov. Dozvedeli sme sa vlastne iba, že tento rezort bude naozaj plytvať verejnými prostriedkami, ako to obyčajne býva pri rezortoch, ktoré sú pod SNS. Čo sme sa dozvedeli, je, že vyberali z troch ponúk, to znamená, že ani neišlo o riadne verejné obstarávanie. Nedozvedeli sme sa vôbec, v akej cene sa pohybujeme za prenájom týchto priestorov. Dozvedeli sme sa iba, že podpísali zmluvu na 10 rokov, čo je neuveriteľné, pretože ešte toto ministerstvo ani nedokázalo svoju opodstatnenosť. Pokiaľ viem, tak konečne ministerstvo bude teraz naozaj vo veľkom naberať ľudí, takže tam ja som veľmi zvedavá aj na to, akí odborníci na tento úrad prídu. Zajtra uplynie sto dní od zriadenia tohto úradu a podľa nás teda presne o toľko tento úrad funguje dlhšie, ako by bolo treba. Nové ministerstvo nemá žiadnu pridanú hodnotu pre šport ani cestovný ruch. Ďakujem veľmi pekne. [09:44] Peter Žiga – Uvádzajúci uvádza bod Pán poslanec Ledecký. [09:46] Vladimír Ledecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Ja by som chcel zareagovať v súvislosti s vystúpením, že vlastne máme čísla za minulý rok, kde už SMER bol vo vláde, kde táto koalícia vládla, a počet štátnych úradníkov nám za minulý rok zase stúpol o niekoľko stoviek, aj keď pán premiér robí cirkusy, že počet úradníkov, keby sa znížil o 30 %, nikto si to nevšimne, no opak je pravdou. Stúpol. Stúpol aj počet úradníkov s osobitnými platmi. To sú takí úradníci, ktorí majú platy nad 5-tisíc euro a tento počet stúpol. Navyše aj tieto platy ešte jednotlivým úradníkom stúpli. Stúpol, stúpli aj dohody o vykonaní práce na 10-tisíc. Štátna správa zamestnáva viac ako 10-tisíc dohodárov a je otázne, či sa neprekrývajú s opismi práce, ktoré majú štátni zamestnanci, to znamená, či nerobia za nich. Reálne výdavky na mzdy štátnej správy stúpli, momentálne sú cca 750 mil., to je trištvrte miliardy, a, a keď si pomyslíme, že v rozpočte sa schválilo nové ministerstvo, nové navýšenie ľudí na ministerstve sociálnych vecí, nové, nové navýšenie na MIRRI, tak Boh ochraňuj túto krajinu, lebo tí štátni, ten štátny aparát nám zožerie významnú časť rozpočtu a osobne si myslím, že táto vláda nemá na to, aby tento trend nejakým spôsobom zastavila, a nieto ešte aby, aby ho obrátila. Ďakujem. [09:46] Peter Žiga – Uvádzajúci uvádza bod S reakciou pán poslanec Hlina. [09:48] Alojz Hlina – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Ja som naozaj to moje vystúpenie poňal ako takú ilustráciu a také vysvetlenie, zjednodušené vysvetlenie pre kolegov z vlády, teda a ľudí, ktorí ich volia, aby sa to dalo pochopiť z tej takej ťažkej ekonomickej reči, a naozaj je to teda tak, že čo hovoria a čo robia, hej, lebo hovoria, že dneska sa príjme, prijíma zákon, že teda ideme sa tváriť zodpovedne, a zrovna dneska idú podpisovať zmluvu na 10 rokov. (Povedané so smiechom.) A viete, že čo k tomu povedať. Štát má naozaj kancelárií dosť. Toľko kancelá... Možno nemajú v triede AA, ale ja si nemyslím, že úradníci ministerstva cestovného ruchu majú mať industriálny dizajn nejak ocenený. Ja si to fakt nemyslím. Ja nevidím dôvod na to. Ja si myslím, že už keď ste zriadili to ministerstvo športu a cestovného ruchu, tak čo najviac má ísť pre tých športovcov, pre tie športové zväzy, čo najviac má ísť na nejaké expozície. Neboli ste. Ja kým som poslanec, som prešiel nejaké výstavy. O Slovensku tam nechyroval nikto. Nikto tam o Slovensku ani nechyroval. A keď všetky tie peniaze, ktoré ste na to dostali idete roztopiť v J&T, viete možno je v tom... Ale je to svojím spôsobom zaujímavé. Toľko budov v Bratislave a zrovna tam to pristane, no nech sa páči. Každý nech si urobí svoj názor. A v pivnici. To ministerstvo malo, môže kľudne sedieť v pivnici, ale výstupy nech sú AA grade. Toto, toto je očakávanie aj športovcov, aj cestovného ruchu. Ja vôbec nepotrebujem, a to hovorím ako človek, ktorý sa tomu venuje, aby úradníci sedeli v industriálnych google priestoroch a budú sa kukať na Dunaj. Vôbec, mne to je úplne jedno. Ja potrebujem, keď ste si už zriadili, aby niečo robilo. Aby nieko... niečo zabezpečovalo. A to, samozrejme, ani trochu zatiaľ z toho, čo sme počuli a videli, nevideli. Vidíme len to, že budú sedieť v pekných priestoroch. Ďakujem. [09:48] Peter Žiga – Uvádzajúci uvádza bod Otváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Štyria páni poslanci. Ako prvý pán poslanec Blcháč. [09:50] Ján Blcháč – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážený pán, vážený pán minister, pani ministerka, kolegyne, kolegovia, veľmi stručne sa chcem vyjadriť, pretože bol som tu viackrát pomenovaný kolegom Viskupičom. Myslím si, že celkom naopak, ako by to malo byť, ale nevadí. Viete, to existovalo také umelecké hnutie kedysi vo Francúzsku, volalo sa to l’art pour l’art, umenie pre umenie. A sa mi zdá, že pán Viskupič tu vystupuje pri skrátenom, pri prvom, pri druhom len preto, aby vystupoval. Čiže vystúpenie pre vystúpenie, a pritom nás všetkých mýli a mýli aj verejnosť. A je to také schizofrenické, keď vyčíta, vyčíta prístupu koalície, ktorá chce vyriešiť situáciu aj z pohľadu plány... plánu obnovy, ktoré prijala vláda SaS, OĽANO, hnutie SME RODINA a ešte ZA ĽUDÍ a my to teraz musíme, samozrejme, rešpektovať, všetky tie míľniky a jedným z nich je aj toto, tieto výdavky, ktoré sú pred nami. Na druhej strane, na jednej strane vyčíta nám, že nám nevadila alebo že ideme proti národnoštátnym záujmom, že nám nezáleží na verejných financiách a že dlhodobá udržateľnosť tiež pre nás nie je potreb... podstatná. Nuž, čo ste robili? Čo ste tu robili od roku 2022 do roku ’23. Veď ste tie financie dostali do tie... do toho katastrofálneho stavu, v ktorom teraz sú. To je po prvé. A na druhej strane potom hneď jedným dychom tvrdíte, že zavedenie limitov považujem za správne a potrebné. Tak si vyberte buď jedno, alebo druhé, pretože je to nezrozumiteľné, čo nám tu tvrdíte. Vyčítali ste mi ako predsedovi výboru pre financie a rozpočet, že som nepozval predsedu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť sa vyjadrila listom zo včera, z ôsmeho, počas štátneho sviatku napísala mne a členom výboru list, v ktorom okrem iného píše toto, lebo vy ste prečítali celý, zaniklo to najpodstatnejšie. Ja to prečítam veľmi stručne. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť nevylučuje, že suma EÚ prostriedkov a plánu obnovy sa môže časom spresňovať, čo by, čo by mohlo mať vplyv aj na vyžadovanú úroveň limitu výdavkov. Ide o technický parameter výpočtu, najmä verifikáciu zdrojov údajov, ktoré zrejme v čase výpočtu limitu nemalo ministerstvo financií ešte k dispozícii. Uznáva Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, že postup ministerstva financií je dobrý, korektný a rieši veci a dúfam, že ich čoskoro aj vyrieši. Nechcem vás dlho zdržiavať, chcem len povedať, že sa ohradzujem voči tým atakom, ktoré sú na moju osobu zo strany pána Viskupiča, ktorý je bývalým predsedom výboru. Výbor pre financie a rozpočet pracuje veľmi efektívne. Aj dnes sme prijali rozhodnutia k tomuto čítaniu. Stihli sme to so všetkou diskusiou, každý mal priestor sa vyjadriť a som rád, že aj my ako výbor pre financie a rozpočet môžeme pomôcť tejto vláde naprávať chyby, ktoré sa tuná narobili, a naprávať najmä tú chybu, ktorá bola úplne podstatná, že miesto toho, aby boli voľby v apríli, v máji roku 2023, zázračne boli 30. septembra a z toho vyplýva všetko, všetok tento chaos. Takže ja by som vás chcel požiadať, aby ste podporili tento návrh zákona, ktorý rieši potom následne aj míľniky plánu obnovy. Ako správne pán Viskupič povedal, sú to požičané peniaze, raz ich budeme musieť vrátiť. Ale už keď sú k dispozícii, mnohé obce, mestá, mnohé firmy sa pripravujú na čerpanie týchto zdrojov, ktoré im nahradia straty, ktoré mali počas covidu, a preto by sme mali podporiť tento návrh, ktorý tu je s určitými odchýlkami, ale sú všetky vysvetlené. Nám na výbore pre financie a rozpočet pán štátny tajomník vysvetlil všetky detaily, ktoré sa týkali aj pozmeňovacieho návrhu. Určite pán kolega Viskupič vie, že päťsto... 460 mil. z 57 mld. je asi 0,8 %, ja som nič iné nepovedal, aby ľudia vedeli, aké sú to, o akých pomeroch sa rozprávame, pretože je to prenášané či už z výboru, alebo aj z tohto pléna. Tak toľko asi na záver. Čo sa týka ministerstva športu a cestovného ruchu, ja by som chcel poprosiť láskavo kolegov, aby sme dali priestor na výsledky, ktoré nám sľubujú, prídu o niekoľko rokov určite, keď to nebude fungovať, potom máme šancu kritizovať. A aj teraz máme šancu kritizovať, samozrejme, pán kolega Kišš, ale myslím, že to je zase kritika pre kritiku, tak ako som začínal, s tým l’art pour l’art. Ďakujem. [09:55] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie tri faktické poznámky. Pán poslanec Viskupič. [10:03] Marián Viskupič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. No, som rád, že vystúpil teda niekto z koalície okrem teda pána ministra, takže za to, za to ďakujem. No, takto. Čo sa týka míľnikov, no výdavkové limity bol míľnik, kde netrebalo robiť nič, normálne že stačilo urobiť rozpočet, ktorý by ich plnil, ono sa to v podstate dalo, no vláda nechcela, hej, čiže tu, pán predseda výboru stačilo plniť limity, automaticky by sa plnili aj európske, nemali by ste tu skrátené legislatívne nemuseli by ste hovoriť, že niečo naprávate, ako že skutočne tam, tam, ten problém nebol, ten ste si viac menej vyrobili, hej. Čo sa týka, pán predseda, stále opakuješ to, tie voľby v septembri, však v poriadku, inak len treba si uvedomiť, že väčšina volieb za vyše 30-ročnú históriu Slovenska boli na jeseň a dokonca boli ešte neskôr, takže akože neplakať, pracovať, veď ako čo, však ste v robote aj vy, aj my. A ešte by som bol veľmi rád, keby si akoby ľudia uvedomili, alebo ja som tieto slová pána predsedu o 0,8%, že vlastne 462 mil., však čo to je, vlastne to je nič, ja som to spomenul v mojej rozprave a teraz to pán predseda spomenul znova, akože ja neviem, že či je to nič, to sú peniaze občanov proste daňových poplatníkov, a keď sa teda ten, kto ich má správcovať, správa k tomu, že 460 mil. je vlastne nič, že je to proste málo, že to vlastne malá odchýlka, no ja neviem, ja teda ako občan, mne sa to zdá veľa, a keď, keď vládny predstaviteľ hovorí, že je to vlastne nič, tak sa mi z toho ježia chlpy. Ale... (Povedané so smiechom.) Asi toľko. Ďakujem, pán predseda, za vystúpenie ešte raz. [10:03] Peter Žiga – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Kišš. [10:03] Štefan Kišš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec na začiatku svojho vystúpenia povedal, že by sme ho mali hodnotiť naopak, ako ho hodnotíme, no ja by som si to veľmi želal, keby to tak mohlo byť. Chcel by som povedať dve veci. Za prvé nie je pravda, že bola na výbore dostatočná diskusia a, a zodpovedané všetky otázky, výbor bol zvolaný 30 minút pred plénom, ja som sem po jeho skončení dobehol a ani som nestihol úvod rozpravy pána, pána ministra, takže asi, asi, asi tak bol zvolaný dnes výbor, a, samozrejme, neprišiel čas na zodpovedanie všetkých našich otázok, tie, ktoré sa pýtam tu, na tie som nedostal odpoveď v... no na výbore. A, a druhá vec, pán Blcháč, trochu sme sa toho dotkli na výbore, ale teda tú chybu, ktorú ministerstvo financií nazýva spresnenie, ona sa neudiala, pretože sa vyvíjajú nejaké nové čísla, ten, ten dôvod je, že, že energopomoc, to, čo pán minister nazýva výkaznícky, my sme to nazvali účtovnícky trik, naďalej rátali ako keby sa, ako keby sa mala účtovať v tomto roku, čo hovorilo ministerstvo financií, všetky ostatné inštitúcie hovorili, že, že to rátajú zle, takže, že, že takýmto zlým vzorcom naďalej teda pracovali a, a prišli na to včera, takže opravili výsledné číslo výdavkového limitu o 0,5 mld., a teda tú otázku, ktorú som položil, zopakujem ju aj a zopakujem ju aj v rozprave, že akým spôsobom sa, sa menia ostatné čísla vzhľadom na túto polmiliardovú zmenu, teda budete meniť rozpočtové ciele v porovnaní s programom stability alebo budete hľadať opatrenia v rozpočte navyše za tých 400 a niečo miliónov eur. Ďakujem. [10:03] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Jakab. [10:03] Július Jakab – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Ja by som chcel len faktograficky spresniť vystúpenie pána predsedu finančného výboru Blcháča, hovoril som to aj na výbore, keď argument padol, myslím si, že od pána Muňka. Neradno sa oháňať tým, že voľby boli 30. septembra a že teda vláda nastúpila na jeseň a museli sa popasovať s rozpočtom, keď historicky od vzniku Slovenskej republiky boli parlamentné voľby na jeseň, a teda väčšina vlád sa musela popasovať s rozpočtom na jeseň a nerobili skrátené legislatívne konania ani sa nemuseli toľko opravovať, ako sa to robí teraz. Čiže tento argument by som vypustil, nie je pravdivý ani štatisticky, ani dátovo a už vôbec nemá nič spoločné s tým, ako hospodárila predchádzajúca vláda, pretože pokiaľ ste vyčítali vláde Igora Matoviča, že zadlžila Slovensko v jednom roku 4 mld. eur, tak keď si pozerám čísla, tak súčasná vláda len za šesť mesiacov urobila dlh 6,3 mld. eur, takže toľko k tomu. Ďakujem pekne. [10:03] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Blcháč s reakciou. [10:03] Ján Blcháč – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Tu sa hádže s tými miliardami ako od buka do buka v zmysle Jánošíkovej tradície. Nevadí, všetci vieme, ako to asi je, ale ja sa chcem dotknúť toho najpodstatnejšieho. Najskôr by som chcel povedať k pánovi kolegovi Viskupičovi, že skúsme počúvať s porozumením, ja som vám na výbore nepovedal nič iné, len som prepočítal hodnotu 460 mil. z 57 mld. aj niečo, že to je 0,8 %, nič viac som k tomu nepovedal. Nepovedal som, že to je málo, že to je veľa, vy ste si to vysvetlili po svojom v duchu toho, že nepočúvate s porozumením, a ja vás vskutku vyzývam, skúste počúvať ja sa snažím počúvať s porozumením to, čo vy hovoríte, a skúste aj vy počúvať s porozumením to, čo my hovoríme, lebo sa mi zdá, že tam máte nejaký deficit. A viete, k tým, to je podstatné, tie voľby, voľby boli v roku 2023 30. septembra, vláda Eduarda Hegera skončila 15. decembra 2022, preto mohli byť voľby kľudne v apríli, v máji, v júni. Keď boli na jeseň voľby kedysi, čo spomínal pán kolega Jakab, tak určite vtedy to pôvodné obdobie skončilo niekedy koncom pol roka logicky plus niekoľko mesiacov, voľby sú na jeseň, ale teraz teraz mohli byť voľby v pohode v apríli v máji, v júni, nová vláda, ktorá by z tých volieb vzišla, by mala dostatok priestoru, nie ako vláda pána Ódora, ktorá pripravila rozpočet zbytočne, sa na ňom narobil, lebo bol vyrovnaný, musel byť, ale bol nepoužiteľný pre nás, pre Slovenskú republiku. Po tom krátkom čase, viete, že aj finančný výbor veľmi promptne prerokoval, aj plénum schválilo rozpočet, ktorý je. V tom je pes zakopaný, čo sa týka 30. septembra 2023, pán kolega. Ďakujem pekne. [10:03] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Hajko. [10:03] Jozef Hajko – Vystúpenie v rozprave 38. Vážená pani ministerka, vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, máme pred sebou návrh novely zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Na úvod poviem hneď, že nastáva veľmi vážna zmena v inštitucionálnom spravovaní verejných financií a dozore nad nimi. Trošku začriem do histórie, v roku 2011 hlasovalo v Národnej rade za zákon o rozpočtovej zodpovednosti 146 poslancov, to znamená, že boli tam poslanci... aj dnešní poslanci, teda poslanci za stranu SMER-u, teda aj poslanci za stranu HLAS, keď to tak dnes poviem dnešnými slovami. Na základe toho vznikla, na základe toho zákona vznikla Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Najskôr ju politici rešpektovali. Problémy sa objavili, keď prišla v roku 2020 pandemická, potom ukrajinská a potom energetická kríza, na ktorú reagovali vlády Igora Matoviča a Eduarda Hegera veľkými záchrannými balíkmi. Zároveň spustili rozpočtovo náročné, necitlivé reformy. Verejné financie sa dostali do úzkych, hospodárenie prekročilo všetky, všetky stupne dlhovej brzdy. Keďže mnohé jednorazové vyvolané výdavky na vyvolané nároky vlády aj nad hranicou dlhovej, dlhovej brzdy boli opodstatnené počas týchto kríz, ukázala sa potreba novelizovať zákon o rozpočtovej zodpovednosti. Jednoducho preto, že v týchto prípadoch, v časoch takýchto kríz, s ktorými sa pri zostavovaní zákona v roku 2011 nepočítalo, bolo treba použiť zhovievavejší meter. Bolo zrejmé, že tvrdé pravidlá, podľa ktorých sa dostala vláda pod tlak potenciálneho vyslovenia nedôvery v parlamente či povinného zostavenia vyrovnaného štátneho rozpočtu bez deficitov, treba v odôvodnených prípadoch opraviť. Uvedomovali, uvedomovali si to všetky vládne strany i sama Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Hoci išlo o ústavnú novelu, vládna koalícia mala dosť hlasov na to, aby, aby ju prijala, pretože vládna koalícia vtedy mala hlasy viac... v parlamente viac ako 90 hlasov. Nestalo sa. Ten hlavný argument, ktorý sa používal, bol zo strany Slobody a Solidarity, ktorá podmieňovala zmenu prijatím daňovej brzdy. Matovičova vláda zostavila plán obnovy, kde sa zaviazala k výdavkovým limitom. Ale uplietla na seba bič, sama to, sama to tieto limity nedodržiavala. Ministerstvo financií blokovalo vydanie konkrétnych vykonávacích predpisov na výdavkové limity. A keď už prišli a Rada pre rozpočtovú zodpovednosť ich nastavila, nikto ich nebral vážne. A takto to je vlastne dodnes. Vláda Roberta Fica si výdavkové limity neosvojila, pretože vraj boli neaktuálne. Keď prišla Rada pre rozpočtovú zodpovednosť s novým návrhom do parlamentu, vládna koalícia ho zmietla zo stola. Autorita Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorú pred 13 rokmi podporili všetky vtedajšie politické strany, značne utrpela. Vôbec jej nepomohlo konanie, ani konanie úradníckej vlády Ľudovíta Ódora, keďže ústavná novela zákona o rozpočtovej zodpovednosti vinou vládnej koalície Igora Matoviča neprešla. Ódorova vláda musela zostaviť na rok 2024 vyrovnaný rozpočet. Aj to sama... aj to spravila, ale sama vyhlásila, že išlo len o formálne naplnenie litery zákona, pritom na realistický rozpočet sa ani nezmohla a bremeno nechala na povolebnú vládu. Tá v časovom tlaku presadila štátny rozpočet, už sa tu o tom hovorilo, šachovanie s číslami okolo energopomoci, hovorili, hovorilo sa o... teda nehovorilo sa, a ja pripomeniem konsolidačný balíček, ktorý sa iba takto honosne volal. Dnes máme pred sebou v skrátenom legislatívnom konaní novely zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Nebudem čítať pre ,krátkosť času všetko, čo tam je, ale spomeniem aspoň to, že návrhom sa zabezpečuje, že vláda alebo na základe splnomocnenia vlády minister financií bude môcť v priebehu roka upraviť limity verejných výdavkov štát... kapitol štátneho rozpočtu pri rešpektovaní limitu verejných výdavkov štátneho rozpočtu ako celku. Inými slovami, hoci je na Slovensku spečatená ústavným zákonom dlhová brzda, dnes ju vláda neberie vážne. A rovnako neberie vážne ani Radu pre rozpočtovú zodpovednosť. Kde to môže... kde sa to môže skončiť? No možno až na Ústavnom súde Slovenskej republiky. Už dnes tam posudzujú štátny rozpočet na tento rok, lebo sa porušili prijaté predpisy a jeho zostavovatelia nerešpektovali výdavkové limity. Tento predložený návrh zákona môže byť protiústavný a retroaktívny, preto... a môže byť teda aj ďalšou tehličkou, ktorá prispeje k nebezpečnému rozvratu verejných financií. A minister Kamenický tu už pred koncom minulého roka obvinil predchádzajúce vlády, že nás nastavili na grécku cestu bankrotu. Teraz sa ja pýtam, nepokračujeme v tejto ceste? Skrátené legislatívne konanie k tomuto zákonu. Zrejme slúži aj na to, aby sa eliminovalo riziko prepadnutia peňazí z plánu obnovy a alternatívne sa naplnila podmienka o výdavkových limitoch. Ja len pripomeniem, že ak aj peniaze prepadnú z fondu obnovy, ktorým budeme, ktorým čerpáme a nevyužijeme ich, tak tieto peniaze raz budeme musieť zaplatiť, dnes nikto v Európskej únii nevie, ako sa budú tieto peniaze vracať, pretože požičiavala si ich Európska komisia a my všetci ich budeme musieť vrátiť tie peniaze bez ohľadu na to, či tie peniaze vyčerpáme. Návrh extrémne rýchlo transponuje novelu európskej rozpočtovej smernice a odkazuje sa aj na nariadenie EÚ o viacročných rozpočtových rámcoch. Vážnu legislatívu v oblasti rozpočtovej zodpovednosti nemáme schvaľovať v skrátenom konaní. To asi, asi mnohí pochopia, že tam by to malo byť. Upozorňujem, že z tohto dôvodu už Ústavný súd svojho času pozastavil tzv. krúžkovné, spomínate si na to, čo bolo súčasťou Matovičovho prorodinného balíčka. Vláda to vtedy musela rešpektovať. Jednoducho musela rešpektovať to, čo povedal Ústavný súd. Zdôrazňujem, že rozpočtová zodpovednosť je ústavná požiadavka a k tej sa nemôžeme stavať takto svojvoľne a neuvážene. Ústavný súd jasne povedal, že na legislatívu s dosahom na rozpočtovú zodpovednosť musí mať aj Národná rada Slovenskej republiky čas na normálne prerokovanie. Aký by bol správny postup? Správnym postupom by bolo schváliť limity verejných výdavkov v zrýchlenom konaní a zmenu pravidiel účinných od 1. 1. 2025 na základe odbornej verejnej diskusie, poriadneho medzirezortného pripomienkového konania a najlepšie po dohode naprieč celým politickým spektrom. Ale mám vážne podozrenie, či... ako chce táto vláda konsolidovať verejné financie, veď neprijala výdavkové limity vypočítané ústavnou inštitúciou v zmysle ústavy a na základe doteraz platného zákona. Myslím tým výdavkové limity, ktoré stanovila Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, ktoré sme tu mali pôvodné, a tento rok sme tu ich mali predložené aj nanovo. [10:10] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Na vystúpenie pána poslanca jedna faktická. Poslanec Kišš. [10:16] Štefan Kišš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Pán Hajko, v úvode vystúpenia ste správne pomenovali aj tú časť toho inštitucionálneho prenastavenia celého systému, veľmi správne, a teda taká kvízová otázka, viete, aký je rozdiel medzi ÚRSO alebo štatistickým úradom a Radou pre rozpočtovú zodpovednosť? Taký, že tie prvé dve a viaceré ďalšie si vláda kompetenčným zákonom zmenila na svoj obraz, tak aby teda poslúchali, nerobili problémy, a Rada pre rozpočtovú zodpovednosť je zriadená ústavným zákonom, tú nemôžu len tak zmeniť svojou veľmi krehkou väčšinou, takže, takže RRZ bude, bude ďalej fungovať, ale, ale čo je najviac v rámci toho procesu sa ju snažia obmedziť v rámci týchto možností toho štandardného zákona, v tomto prípade o rozpočtových pravidlách, takže RRZ je vylúčená z toho procesu, ale teda existuje ďalej a má, a má svoj ústavným zákonom zriadený mandát, na základe ktorého môže verejnosť upozorňovať na, na dôsledky toho konania ministra financií. Ďakujem. [10:16] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Hajko. [10:16] Jozef Hajko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za pripomienku poslanca Kišša. Áno, má úplnú pravdu, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť tu je stále, ja som chcel poukázať na to, že sa ozaj inštitucionálne preklápame. Radu nemôžeme zrušiť, pretože je zriadená ústavným zákonom, ako to by sa musela ústavným zákonom zrušiť, ale opakujem znovu, že inštitucionálne sa meníme, váha tejto inštitúcie, s ktorou súhlasili, opakujem, ja som to povedal, súhlasili s ňou všetky politické strany, ktoré boli v parlamente, keď sa zostavovala, bolo to v čase, spomeňme si, keď Grécko bolo už v kríze, keď sme sa pomaly zbierali peniazmi, aby sme zachraňovali Grécko, a vtedy, vtedy nastala ozaj situácia, keď zhodne všetky politické strany si povedali, musíme zabrániť tomu, aby sme sa dostali do niečoho podobného. A preto bolo, preto sa vypracoval zákon o rozpočtovej zodpovednosti, kde boli stanovené presné pravidlá, ako má hospodáriť štát a čo má štát spraviť, čo má vláda spraviť v prípade, ak sa prekročia niektoré únosné medze, a to sú tie, to sú tie dlhové brzdy. Tie boli prekročené, opakujem, tie boli prekročené za predchádzajúcej vlády, všetky tieto, tieto, tieto úrovne. Ale keby bola vtedy ochota, vtedy bola ochota v parlamente, v parlamente pred, ja neviem, dvoma-troma rokmi prijať ústavnú zmenu, tak by sa do toho, do toho zákona dostalo, že keď prichádzajú mimoriadne situácie, ako je pandémia alebo, alebo ekonomická kríza, tak vláda dostane nástroj do rúk, aby mohla sa v tomto prípade správať tak, že môže ísť nad určité limity. Ale hovorím, to sú, to sú výnimočné situácie, žiaľ, tento zákon sa nenovelizoval, on platí natvrdo, a preto sa my môžeme dočkať aj toho, že možno aj táto vláda raz bude musieť prísť pred parlament a požiadať o dôveru alebo bude musieť zostavovať vyrovnaný rozpočet, ako to urobila naposledy vláda Ľudovíta Ódora, aj keď išiel potom ten rozpočet do koša. Ďakujem. [10:16] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Kišš. [10:16] Štefan Kišš – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán minister, kolegyne, kolegovia, už sme sa o tomto bode trochu bavili v utorok pri SLK a nechcel by som teda opakovať veci, čo tu zazneli, ale skôr teda nejaké aktuálne veci a niekoľko, niekoľko poznámok, čiže na úvod dve také, ktoré vyplynuli z diskusie vlastne dnes ráno a potom, potom trochu zoširšia. Ja som sa už pri tej rozprave o SLK pýtal na to, že aký je vlastne dôvod toho SLK. Potom som tu bol poučený, že si to mám prečítať v predkladacej správe, tam je napísané, že hospodárske škody, tak sme sa dnes o tom bavili, že aké hospodárske škody, a odpoveď je, že, že, že vraj tým zachraňujeme plán obnovy. No tak takto, že ja si neviem predstaviť, že by Európska komisia vám prikázala ísť zrýchleným konaním na to, aby ste napravili to, čo ste teda porušili svojím konaním predchádzajúceho pol roka, a teda mám za to, že veci s Bruselom fungujú tak, že keď teda ukážete, že to robíte, teda napríklad tým, že predložíte zákon bez chýb do parlamentu, prejde prvým čítaním a prechádza štandardným legislatívnym procesom, tak to je argument pre Komisiu na to, aby, aby vám uznala, že sa hýbete teda správnym smerom z pohľadu toho fungovania plánu obnovy. A ak teda bude teda argument, že už dostaneme tú platbu, tak by som, čo si teda veľmi želám a prajem vám, aby sa, aby sa to čím skôr podarilo, len teda pripomínam, že výdavkové limity nie sú jediný dôvod, že tú platbu nemáme, okrem toho je to aj zrušený Úrad špeciálnej prokuratúry a niektoré ďalšie míľniky, už ich ja neviem teraz z hlavy, ale bolo ich tam viacero, ktoré ste zvrátili alebo nenaplnili, a kvôli tomu sme nedostali tú platbu za jednu, za jednu miliardu. Takže ak je argument toto, tak potom sa pýtam, že v akom stave sú rokovania o špeciálnej prokuratúre a o tých ďalších míľnikoch. Druhá vec, ministerstvo financií v tej, nazvime to, rýchlosti, ak chcete, urobilo teda chybu za takmer pol miliardy eur, nazýva to spresnenie a argumentuje nám tým, že čísla sa vyvíjajú, sa stále menia. No to je, to je, samozrejme, pravda, opäť na jeseň a ďalší rok sa budú, sa budú tieto parametre prerátavať, ale nie som si teda vedomý žiadneho parametru, parametra, ktorý sa medzi utorkom alebo akým, akým termínom povedať, týždeň predtým, keď ste to rátali na MF, a alebo teda schválili na vláde, a dneškom, aký parameter sa udial, že, že teda ste museli prerátať zmenu o pol miliardy. A teda mne to vychádza tak, že ten dôvod je tá zle zaúčtovaná energopomoc, ktorú sme teda my tuná nazvali účtovný trik, pán minister ma opravil, že to je výkaznícky trik, takže môže byť aj výkaznícky. V každom prípade ten rozdiel tých štyristo niečo miliónov je ten dôvod, že na ministerstve financií sa to rátalo tak, ako keby tá energopomoc bola zaúčtovaná tak, ako si ministerstvo financií želalo, nie tak, ako by to účtovať malo, a teda hovorili to všetky inštitúcie od Európskej komisie, NBS-ku, Rady pre rozpočtovú zodpovednosť aj my tu v opozícii. A teda toto všetko je pre mňa výsledkom toho, ako, alebo teda ten spoločný menovateľ toho celého je spôsob, ako vládnete. Sľubovali ste pokoj, sľubovali ste to, že to bude fungovať, dokonca ste sľubovali riadny legislatívny proces, nič z toho sa nedeje, skôr tu vidíme chaos a zmätočné pozmeňováky. My sme sa o tom pozmeňováku, ktorý dnes pán Karas čítal na výbore, dozvedeli o 7.23 hod. ráno. Áno? Hodinu pred rokovaním výboru ministerstvo financií upravilo čísla o pol miliardy. A mali sme na to polhodinovú diskusiu zo štedrej vôle pána predsedu finančného výboru. Ani sme, ani sme ju, samozrejme, nedokončili, pretože, pretože sa nedalo. A takýchto príkladov je viacero len z dielne ministerstva financií, naposledy opäť pán Karas čítal pozmeňovák ku hypotékam, ktoré, upozorňovali sme, kolega Viskupič, ďalší, o tom, ako, ako vyzerá celý ten zákon o hypotékach, keď ste ho predkladali v decembri, no tak na koho slová asi prišlo. Samozrejme, tá pomoc sa nečerpá, pretože tá legislatíva bola spackaná, tak ministerstvo financií to takto zachraňuje a škrabe sa na uchu cez hlavu takýmto spôsobom. No a ešte tak všeobecnejšie, pretože aby sme predsa len pred druhým čítaním, a trochu sme sa ako keby zamerali na, na niektoré také parciálne body, ktoré vyplynuli z tej diskusie medzi, medzi SLK, prvým čítaním v utorok, a teda po dni voľna dnes o deviatej ráno už v druhom čítaní, ale teda povedzme si ten, ten taký väčší obrázok, že prečo vlastne toto tuná riešime. Tak výdavkové limity ako také sú mantinely pre vládu, ako sa má správať, aby sa krajina viacej nezadlžovala. Už dnes máme totiž dlh v hodnote takmer 70 mld. eur, ďalej narastá, za splátky dlhu platíme, platíme dnes približne 1,2 mld. eur, o tri ruky... o tri roky to bude dvojnásobok, a ak to takto pôjde ďalej, tak je to neudržateľné. A dnes – ešte stále v platnej legislatíve, čoskoro už možno nie – budeme hlasovať, ale dnes sú tieto výdavkové limity nastavené tak, aby vláda konsolidovala postupne, pomaly aj sociálne citlivo, o 0,5 % HDP ročne, čo je približne 700 mil. eur. Teda tak, ako sľuboval váš predseda vlády Fico pred voľbami, že bude konsolidovať o 0,5 % každý rok. Táto nová legislatíva alebo teda sa, sa mení, vládna koalícia tieto mantinely vyhodila von oknom a už tento rok nekonsoliduje vôbec, teda ďalej nás zadlžuje, zvyšuje splátky dlhu, čo má priamu implikáciu na rozpočet, lebo potom si nemôže dovoliť niečo iné, a teda tvrdím, že takto ohrozuje aj, aj sociálne istoty, ktoré, ktoré sama deklaruje. A táto nová legislatíva od budúceho roku hovorí – na papieri –, že bude konsolidovať prísnejšie, teda približne 1 % HDP ročne, čo je asi 1,5 mld. Tak otázka by mohla byť, že či teda takto ste to chceli, teda hovorili ste ľuďom, že menej, ale budete konsolidovať prísnejšie, avšak, samozrejme, len ťažko si, si toto predstaviť v realite, pretože v skutočnosti táto legislatíva umožňuje vláde robiť to, čo chce. Dovoľuje jej využívať rôzne skratky, ako napríklad rabovanie II. piliera, alebo aj ešte iný, nie tento, čo nevyšiel, ale trik s energopomocou a mnohé ďalšie, ktoré na účtovnícky sa budú rátať, ale v skutočnosti nám nepomáhajú, alebo dokonca nám teda vyslovene škodia, ako ten spomínaný II. pilier. A takéto kroky napríklad dnes tá súčasne platná legislatíva neumožňuje, teda napríklad výber z II. piliera, alebo teda zníženie príspevku by nerátala ako konsolidačné opatrenie, tuto sa to rátať bude, takže skúsme si tipnúť, asi ako budú vyzerať tie opatrenia. No a v každom prípade tá akákoľvek sankcia z prípadného nedodržania toho jednopercentného konsolidačného cieľa každý, každý nasledujúci rok príde neskôr, ako, ako je mandát tento vlády. To znamená, aj ak sa nebudú správať, nebudú plniť tieto, tieto ciele, tak tá reputačná škoda príde, príde neskôr. Inými slovami, Robert Fico politicky vyhrá, ale občania tým utrpia, pretože výsledkom bude ešte ďalšie zadlženie krajiny a ohrozenie sociálnych istôt, ktoré nám táto vláda sľubuje. Ďakujem. [10:25] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Dve faktické. Poslanec Viskupič. [10:29] Marián Viskupič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Ďakujem, ďakujem, kolega Štefan Kišš, že si teda, áno, vrátil tú diskusiu vlastne k tomu aj väčšiemu obrázku, že to, čo teda vytýkame a vytýkam aj ja týmto európskym limitom, že, áno, dajú sa, nazvime to kreatívnym účtovníctvom alebo kreatívnym výkazníctvom, relatívne dosť dlhú dobu obchádzať, hej, že na papieri splnené, realita ani tak nie, a zároveň teda aj tá sankcia potom má tú európsku rýchlosť, že nech sa o nejakom vôbec nedodržaní rozhodne, tak dáva sa ešte šanca to možnosť opraviť, dodržať to, a proste to celé trvá ďalšie a ďalšie mesiace až roky, a teda tá realita skutočne je tá, že tie výdavkové limity nebudú a nevedia hrýzť aktuálnu vládu, že to fakt tam ten, to spoždenie vie byť až, až tri roky, a teda je to obchádzateľné. To sú skutočne tie výhrady na tej, na tej takej celkovej úrovni. Takže ešte raz, ďakujem ti. [10:29] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Hargaš. [10:29] Ján Hargaš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Števo, veľmi dobrý príspevok a ja to naozaj skúsim aj teda pre voličov koalície veľmi zjednodušiť, že čo tu teda vláda robí, či stav verejných financií je zlý. Oháňa sa tým vláda od svojho nástupu. To znamená, že mali by sme šetriť. Podľa dnes platných pravidiel by sa za šetrenie nepovažovalo to, keby vláda siahla na úspory, naše dôchodkové úspory v II. pilieri. Teraz si vláda predložila návrh zmeny týchto pravidiel, aby to – v úvodzovkách – šetrenie mohla vybaviť aj tým, že siahne na naše dôchodkové úspory v II. pilieri. To je veľmi v skratke to, čo sa tu dnes deje. Čiže namiesto toho, aby sa uťahovali opasky, tak vláda siahne na naše peniaze v II. pilieri, zakladá si tu nové ministerstvá, ktoré musia bývať v dizajnových budovách, ani nevie povedať, koľko to bude stáť a tak ďalej a tak ďalej. Čiže pokiaľ ide o nejakú poctivú prácu, tak toto je exemplárny príklad nepoctivej, nepoctivej roboty a je dôležité, aby to ľudia videli, aby tomu rozumeli, že akým spôsobom vláda ide predstierať šetrenie. Ďakujem. [10:29] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Kišš. [10:29] Štefan Kišš – Vystúpenie s faktickou poznámkou No. Áno, ďakujem pekne, díky, Jano, za, za poznámku. A ja by som to ešte teda doplnil a to sa, to sa v mojom, do môjho vystúpenia nezmestilo, do desaťminútového, ale teda ako implikáciu tejto z polmiliardo... takmer polmiliardovej zmeny by ma zaujímalo, pán minister, ako sa menia rozpočtové ciele a teda aký, aký bude, aký bude dôsledok toho na, na samotný rozpočet. Budete meniť konsolidačný cieľ, alebo hľadať ďalšie opatrenia za tých štyristo niečo miliónov v budúcom rozpočte? Ďakujem. [10:29] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Jakab. [10:29] Július Jakab – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo. Dobrý deň, pán minister, pani ministerka, vážení poslanci, pani poslankyne. Prečo tu dnes vlastne máme túto novelu a prečo o nej rokujeme? Odpoveď je jednoduchá, pretože vládne strany, strana SMER nechce a nie je schopná šetriť a v podstate vie len rozhadzovať. A to až tak veľmi, že musí predkladať zákon, ktorý je zrejme v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky aj s ústavným zákonom o rozpočtovej zodpovednosti. Zákon, ktorý je v rozpore s ich vlastným šesť mesiacov starým programovým vyhlásením vlády, a to je pravda, kvôli čomu tu dnes sme, pretože tvrdiť, že Matovič rozvrátil rozpočet, bolo jednoduché. Tvrdiť, že deficit za rok 2023 je 6,5 % a pomáhať si pritom trikom pri vykazovaní energodotácií bolo jednoduché. Aj sa tváriť, že budú konsolidovať 0,5 % oproti vymyslenému deficitu 6,5 %, bolo jednoduché. Zložitým sa to stalo vtedy, keď bolo odhalené klamstvo, že Matovič žiadne financie Slovenska nerozvrátil, a odhalil to štatistický úrad vedený vaším nominantom, ktorý potvrdil, že dlh za rok 2023 nebol 6,5 %, ale 4,9 %. A tiež potom, ako bol odhalený trik s energodotáciami. Šetriť 0,5 % HDP z deficitu 4,9 % neviete ani nechcete. A preto tu teraz riešime tento návrh zákona, preto ste museli vymyslieť plán, že nebudete akceptovať ústavné výdavkové limity, ale začnete uplatňovať jednoduchšie výdavkové limit, aby ste mohli Slovensko historicky zadlžiť. Aby som to doplnil, o rozpore s ústavou nehovorím ja ako opozičný poslanec, to by vám vôbec nevadilo, omnoho horšie je pre vás a aj bude, že o rozpore s ústavou hovorí vo svojom stanovisku nezávislá Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá stále nezávislou je. A zároveň tak vo veľkej miere hovorí aj judikát Ústavného súdu vo svojom náleze so spisovou značkou 13/2022. Preto ak pani prezidentka tento zákon nepodá na Ústavný súd, budeme tak iniciovať my z opozície. My, ktorí sme v ťažkých časoch troch kríz boli schopní výdavkové limity nielen zaviesť, čo ste vy nedokázali osem rokov, ale aj splniť, aj keď sme nemuseli. O tom, ako SMER nevie šetriť, ale len míňať, je dostatok dát z minulosti, ale aj súčasnosti. V 21. storočí, ale vlastne od vzniku Slovenskej republiky v roku 1993 totiž neexistuje jediná vláda vrátane troch volebných období SMER-u, ktorá by dokázala hospodáriť lepšie ako priemer Európskej únie alebo ako priemer krajín eurozóny. Teda, pardon, jedna vláda existuje, a bola to vláda hnutia OĽANO, dnes SLOVENSKO, z rokov 2020 až 2023, čo bola v histórii Slovenskej republiky jediná vláda, ktorá dokázala hospodáriť lepšie ako priemer krajín Európskej únie a lepšie ako priemer krajín eurozóny. A keď vidím súčasnú vládu, som si istý, že lepšie ako priemer krajín Európy, Európskej únie alebo eurozóny hospodáriť nedokážu. Keď sme nastúpili v roku 2020, v štátnej kase bolo 1,5 mld. eur, ktoré stačili na tri týždne fungovanie krajiny. Napriek tomu naša vláda dokázala z toho vykúzliť nemožné. A po našom vládnutí sme tam nechali šesťkrát viac peňazí, ako sme zdedili. Na covid a energetickú krízu sme ľuďom doručili 17,9 mld. eur, na prorodinnú politiku 200 eur na dieťa, 1,7 mld. eur. Oproti vládam SMER-u a HLAS-u sme dali dôchodcom navyše 1,1 mld. eur len v roku 2023. Ďalšie miliardy od roku 2020. Aj vianočný dôchodok 300 eur v roku 2023 sme zabezpečili my, čo ste na výbore finančnom priznali sami. Učiteľom, zdravotníkom a štátnym zamestnancom sme historicky navýšili platy. Učiteľom o 27 %, zdravotníkom a štátnym zamestnancom o takmer 22 %. Historicky sme zvýšili platy aj lekárom. V porovnaní s priemernou mzdou zarábajú lekári v nemocniciach lepšie ako ich českí kolegovia. Zastropovali sme ceny energií, tak aby Slováci nemuseli platiť mnohonásobne viac ako ich napríklad českí kolegovia. Ceny elektriny sme zabezpečili na minimálnych úrovniach do roku 2027, preto sa táto vláda o to starať už vôbec nemusí. A počas týchto ťažkých kríz a enormnej podpory obyvateľa, rádovo v desiatkach miliárd eur, sme od roku 2020 hospodárili s rozpočtom lepšie ako priemer krajín Európskej únie a lepšie ako priemer krajín eurozóny, čo sa inej vláde nepodarilo. O 0,7 % HDP lepšie ako priemer. Zároveň sme dokázali medzi krízovými rokmi 2021 a ’22 skonsolidovať verejné financie o 3 %, čo sa vám nepodarí. Politici zo SMER-u, keď boli v opozícii, tak mali plné reči o zadlžovaní Slovenska, hoci boli tri gigantické krízy a to zadlženie bolo menšie ako v ostatných, a teda v mnohých iných krajinách Európskej únie. Ale nepočuli ste o zadlžení hovoriť posledného pol roka. Prečo? No preto, lebo odkedy ste prebrali koncom októbra moc, tak len za pol roka ste zadlžili Slovensko o 6,3 mld. eur. Pán Blcháč hovoril, že tu narábame s miliardami hore-dole, takže exaktné číslo, 31. 10. 2023 bol dlh 65,6 mld. eur, 30. 4. 2024 72 mld. eur. To je rozdiel 6,3 mld. eur. Týmto tempom za štyri roky zadlžíte Slovensko o viac ako 50 mld. eur, čo je približne 10-tisíc eur na hlavu. A to ste Matovičovi vyčítali, že mal deficit 4 mld. eur ročne, ale za pol roka ste dokázali minúť 6,3 mld. alebo zadlžiť Slovensko 6,3 mld., čo je trojnásobné tempo. A namiesto šetrenia ste ľuďom od začiatku vášho pôsobenia vo vláde dokázali akurát zvýšiť dane, zvýšiť zdravotné odvody, siahnuť na II. pilier, zvýšiť viac ako 900 poplatkov, zabrániť dôchodcom, aby odchádzali do predčasného dôchodku, znížiť im výpočet na tento dôchodok, daň zo sladených nápojov a tak ďalej a tak ďalej. Takže zhrniem. Ako sme zvyknutí, máme tu opäť pokus o taký trik pri správe verejných financií. Minule to bol trik výkaznícky, ako hovorí pán minister, neúspešný. Teraz je tu trik legislatívny, zrejme protiústavný a je to aj trik na ich vlastnom pol roka starom programovom vyhlásení vlády. Nie, dnes už neplatí teda veta z programového vyhlásenia vlády, strana 27: „V roku 2024 bude zníženie deficitu verejných financií predstavovať 0,5 % HDP.“ Na to by im bohato stačili dnešné výdavkové limity vypočítané Radou pre rozpočtovú zodpovednosť v sume 48 mld. eur, ale dnes máme v zákone sumu o 10 mld. vyššiu. Od ministra, ktorý sa ešte pred rokom verejne chválil, ako on hospodáril s 19 mld., a kritizoval nás za prvýkrát historicky lepšie hospodárenie než priemer krajín Európskej únie, tak ten istý človek dnes predkladá zákon, kde si napísal 58 mld., čiže o 200 % viac, resp. trojnásobne viac. Takže o akom šetrení sa bavíme v roku 2024? O žiadnom. Päťdesiat osem miliárd totiž nie je šanca minúť, lebo im toľko nikto ani len nepožičia. To sú naše limity v podstate aj bez zákona. Načo sú nám potom takéto bezzubé limity vôbec v zákone? Pre verejné financie nanič. Preto nemôžme podporiť tento zákon, lebo neprináša žiadne limity, žiadne šetrenia, ako súčasná vláda sľubovala, a navyše je zrejme aj protiústavný. Ďakujem veľmi pekne. [10:29] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho S reakciou poslanec Kalivoda. [10:38] Peter Kalivoda – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega Jakab, no to naozaj chce mať hrubú kožu na tvári, aby ste vy tejto vláde vyčítali rozvrat verejných financií, zadlžovanie krajiny, devastáciu krajiny. Vy, ktorí ste sa preslávili za tri roky vášho vládnutia tým, že ste túto krajinu zhumpľovali tak, ako žiadna iná vláda pred ňou v živote to nedokázala, a predpokladám, že žiadna iná to najbližších sto rokov ani nedokáže. Vy, ktorí, ktorí ste sa preslávili alebo ktorých predseda sa preslávil atómovkami, ktoré tú vládu nakoniec pochovali. A koniec koncov aj, už myslím si, že ani kolega Viskupič už vás nemohol počúvať a odišiel, odišiel zo sály, naozaj sa zamyslite nad sebou, a kým s takou bohorovnosťou idete kritizovať našu vládu, ktorá reálne robí opatrenia pre ľudí, a je to sociálna vláda, tak sa pozrite do vlastných, do vlastnej minulosti a na svoju vlastnú vládu. Ďakujem pekne. [10:38] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Pročko. [10:39] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Julo, naozaj budeš počúvať žvásty, že aké, nemáš kožu na tvári, ako tu zlikvidoval všetko Matovič . Presne toto je ich rétorika, toto budú používať, skorej bola Radičová, teraz Matovič, za všetko možné je zodpovedný Matovič. Nie sú lacnejšie potraviny? – Matovič. Budeme okrádať Slovensko? – Zase musíme, lebo Matovič. Toto je neskutočné, čo robili vaši, vaši smerácki zlodeji, čo ste robili, čo tu robili smerácki dvanásť rokov a títo ich posluhovači, ktorí tu teraz rozprávajú o tom, že ako sme rozvrátili. No my sme dali ľuďom! Presne si to povedal, Julo, nekradli sme! Nedali sme Výbohovi! Nedali sme finančným oligarchom, ale všetky tie peniaze išli ľuďom a vy o nich rozprávate ako atómovky! To boli peniaze, ktoré išli naozaj zdravotníkom a ľuďom! To nešlo na nejaké ministerstvá! To nešlo Ficovým kamarátom! Vieš, oni sú, to je, to je neskutočná banda! Presne toto budú rozprávať, že tri a pol roka sme tu rozvracali. Čo sme rozvracali? Nič sa nerozvracalo, práve sa pomáhalo ľuďom! No, škoda, že ten Viskupič, tu naozaj nebol, lebo jeden je, to je, je osobný kamoš, ten s nimi bije bandu s touto smeráckou bandou, pretože naozaj ako namiesto toho, aby, aby rozprávali fakty, tak ti budú rozprávať, za všetko je zodpovedný Matovič. Predtým bola zodpovedná Radičová. Ale jedno je naozaj pravda. Všetky tie financie, ktoré boli použité, ktoré išli ľuďom, tak išli ľuďom a nešli žiadnemu, opakujem to ešte raz, Výbohovi. A nešli na kšefty, nešli na predražené, predražené zákazky. Julo, vieš, ty si im to presne teraz zdôvodnil. Dal si im absolútne faktické dôkazy, ale ich to nezaujíma. Vieš, čo povedia? Vieš, čo zase budú bez kože na tvári títo posluhovači Roba Fica, ktorí mu trčia z celého jeho krásneho tela, budú rozprávať, jak ste to tu rozvrátili. Opak je pravdou... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [10:40] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Jakab. [10:41] Július Jakab – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za faktické poznámky. Ďakujem za faktickú pánovi Pročkovi, ale aj pánovi poslancovi Kalivodovi ďakujem za faktickú poznámku, lebo v nej neboli žiadne fakty a nedozvedel som sa z nej nič okrem nejakých invektív a o kožiach na tvári. Tak ja vám chcem ešte raz zopakovať ten fakt, ktorý som hovoril v rozprave, a skúste sa s ním vysporiadať alebo naň mi niečo povedzte a pokojne aj mimo mikrofónov, že keď ste prišli do vlády, tak 31. 10. 2023, bol dlh 65,639 mld. eur verzus 30. 04. 2024, 71,947 mld. eur, to je 6,307 mld. eur za pol roka. Vyčítali ste Matovičovi dlh 6 mld. ročne, za pol roka ste dali 6,3 mld. eur, to je trojnásobne rýchlejšie tempo, tak, prosím vás, skúste mi odpovedať na tento fakt a čo na tomto fakte nesedí, prípadne čo z tohto faktu, kde som tú kožku stratil. Ďakujem pekne. [10:41] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Pán Jakab, bol posledný vystupujúci prihlásený do rozpravy ústne, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nech sa páči. [10:42] Ladislav Kamenický – Vystúpenie v rozprave Vážené dámy, vážení páni, vážení poslanci, poslankyne, v rozprave sa toho narozprávalo veľa, veľa, veľa, a veľa, veľa sa táralo v tej rozprave, až na pár výnimiek, ktoré sa pýtali možno niektoré relevantné veci, na ktoré odpoviem v tejto záverečnej reči. Začnem od konca. Pán Jakab, kde je? Zas zmizol? Vždy, keď začnem hovoriť, tak zmizne. To, čo ste tu rozprávali, mám pocit, že Slovensko je raj na zemi, že my tu vlastne nič nemusíme robiť, žiadnu konsolidáciu, lebo vy ste nám to tu nechali v úplne perfektnom stave. Načo ja sa tu trápim vôbec s nejakou konsolidáciou, povedzte mi, keď to je v takom super stave, jak ste nám tu rozprávali, načo?! 24 mld. ste zadlžili Slovenskú republiku. Keď si pozriete predchádzajúcu vládu Roberta Fica, ste šli päťnásobným tempom, o čom tu hovoríte. Pozrite sa na rok 2024, čo ste nám tu nechali. Vy ste si tu uzurpovali moc, od decembra roku 2022 ste nechceli pustiť tú moc, aby ste pustili normálnu vládu, ktorá tu bude vládnuť! Viete, čo ste spôsobili?! Že do septembra sa tu rozvrátili verejné financie takým spôsobom, že ste zanechali ešte aj tejto vláde v roku 2024 deficit vo výške 8,5 %. Čo to tu tárate?! Vy zalezte do myšacej diery! Už ste aj zaliezli, už ste tu radšej neni! Nie, vážne, toto ma fakt rozčuľuje, keď niekto takéto tu rozpráva! Ďalšia vec. Idete to napadnúť, tie výdavkové limity, vy ste nijaké nezaviedli! Vy ste nejaké zaviedli, ale neboli, boli tak zavedené, že vy ste si povedali, že my si urobíme výnimku na rok 2023, necháme tú ďalšiu vládu, nech sa s tým, s prepáčením, už nechcem aj povedať škaredé slovo, tak ste to zaviedli! Odovzdali ste všetky právomoci Rade pre rozpočtovú zodpovednosť, o ktorej ste tu toľko rozprávali, ale Rada pre rozpočtovú zodpovednosť má kontrolovať, a je to aj nastavené v tomto zákone, aby kontrolovala, či sa plnia, neplnia, môže sa k tomu vyjadrovať. Ale Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, nemôže riadiť štát, dámy a páni! Ak pôjdete do vlády, a odovzdáte všetko svojim radám rôznym, no tak nevládnete. Žiadny minister financií si nedá žiadnej Rade pre rozpočtovú zodpovednosť robiť nejaké limity, to som, to sa môžete opýtať ktoréhokoľvek ministra financií. Keď pôjdete niekedy, budete na ECOFIN-e, opýtajte sa, ja som sa pýtal. Ďalšia vec, hovoríte o dlhu. Mýlite si deficit s dlhom, pozrite si svoje vyjadrenie. Dlh stúpol o 24 mld. za vášho pôsobenia, to je proste fakt. A keď teda to idete dať na Ústavný súd, my sme sa na to tiež pozerali, sú rôzni právnici, samozrejme, Ústavný súd sa nakoniec môže vyjadriť. Ale ja sa teda čudujem, keď teda zavádzame limity verejných výdavkov, ktoré tu v živote neboli, a vy to dáte a na just. Aby sa to, aby to, aby to neplatilo, aby to bolo protiústavné?! Toto akože je super. To je výborná iniciatíva. Ďalšia vec, budeme hovoriť o tom, že vlastne táto vláda ide dať prvýkrát reálne, reálne limity verejných výdavkov, a vy to, vy to rozporujete. Na druhej strane poviem jednu vec, čo sa týka toho... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Danko, Andrej, podpredseda NR SR Pán Pročko, schovajte ten... Kamenický Ladislav, poslanec NR SR ... pozmeňováku, a, pán Viskupič, to je o, to je ohľadne vás, to je ohľadne vás. (Reakcia z pléna.) Pán Viskupič, nevšímajte si, to, to nemá zmysel. Pán Viskupič, čo sa týka tej, toho listu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ak si pozriete záznam z prvé... z bývalého výboru, ktorý bol ešte po, keď sa riešilo skrátené legislatívne konanie, môj štátny tajomník už avizoval vtedy, že sa bu... že sa ešte technicky riešia nejaké čísla, on to hovoril, takže si to pozrite ten záznam, čiže nie Rada pre rozpočtovú zodpovednosť nás upozornila listom. Moji ľudia technicky riešili to samotné číslo, o ktorom sa teraz bavíme. A keď si dobre prečítate s porozumením ten list Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, aj tam sa to spomína. Čiže nie je to pravda, a my, ja poviem otvorene, vy ako opozícia však hovoríte, že veľa míňame, ešte ideme o mínus 450 mil. alebo mínus 60, tak by ste sa mali z toho tešiť, a nie to tu ešte kritizovať. Ja si myslím, že to je ešte krok k lepšej konsolidácii. Čo sa týka odpovede pána Kišša, to je relevantná otázka, berem. Teda či teda program stability a tieto výdavkové limity nejak, nejako korešpondujú alebo nekorešpondujú, či je treba dodatočná konsolidácia. Poviem otvorene, prepočítavali sme to, tieto výdavkové limity sú presne na úrovni programu stability. To, čo povedal pán poslanec, že plus-mínus 25 mil. nehrá rolu, tu je plus-mínus osem miliónov, o ktorých sa bavíme, čiže to je v podstate na tej úrovni programu stability. Samozrejme, tá notifikácia býva na jar a býva na jeseň, čiže ešte na jeseň uvidíme, samozrejme, toto číslo, ktoré tam dávame, platí, budeme sa snažiť, aby sme ho dosiahli. Ak tu niekto hovorí, že nič nerobím alebo že treba zobrať staré limity, no tak viete, niekto príde, že dajte ešte miliardu, ešte miliardu. Hovorím, však máme tu raj na zemi, som dneska sa dozvedel, že všetko tu nechali v najlepšom poriadku. Načo ja tu dávam nejaké zákony na sladené nápoje a neviem na čo, na tabak? Však všetko, nemusíme nič robiť a všetko bude super! Neni to pravda, páni a dámy. Aj keď tu niekto hovorí, myslím, že pán Hajko to bol, o gréckej ceste. Áno, tie verejné financie skutočne mám... sme mali jedny z najhorších. Máme, v rámci Európskej únie sme mali najhorší deficit, to je pravda. A nechali ste mi najväčší deficit, nehovorím, že vy, ale osta... ale tí, ktorí tu teraz o tom toľko hovoria, aj na rok ’24, preto to musíme konsolidovať. Máme jasný plán a poviem vám otvorene, teraz vy ste sa pýtal, či sme na gréckej ceste. Nie sme. Potvrdil to rating Standard & Poor’s, a to každý môže hovoriť, že však nám ho len potvrdí. No, lenže ten rating je dvakrát vyšší ako rating agentúry Fitch, a to je potvrdením toho, že tá trajektória, ten plán vlády, ktorý tu máme, že ideme konsolidovať o jedno percento HDP dole každý rok, že je vierohodný. A mňa tu nezaujíma, kto tu čo bude rozprávať, že čo tu my ideme robiť. Ja vám poviem jednu vec, nikto nerobil väčšiu konsolidáciu ako teraz my na ministerstve financií. Chceme cieľ dosiahnuť. Môj cieľ je 3 % HDP deficit na konci volebného obdobia, vtedy sa vám otočí ten dlh. A keď tu niekto bude rozprávať, že tu stúpa dlh, no áno, keď idete, keď ma idete zo 6,5 %, tak niekde sa musíte dostať. Musíme to robiť postupne. Však tá vláda Ódora, keď tu hovoríme o zákone o rozpočtovej zodpovednosti, však to boli tvorcovia toho zákona. My sme ho podporili, my sme boli jedni zo spolutvorcov. A kto ho dodržiaval?! Len SMER dodržiaval ten zákon! Títo, čo tu rozprávali predo mnou, hovorili, pán Jakab, tí hovorili, že, že v podstate sme na, na, nad všetkými limitmi dnes toho zákona. Čiže ja sa pýtam, kto rozvrátil ten zákon, my? My sme ho jediní napĺňali. My sme sa dostali na úroveň 48 % HDP s dlhom, a toto bolo najnižší limit. Na úrovni najnižšieho limitu. Viete, kde sme dnes? Je z toho trhací kalendár. Samotný Ódor, ktorý ho vytvoril, nevedel, čo si s tým má počať. Čo urobil? Vyrovnaný rozpočet. Viete, čo znamená vyrovnaný rozpočet? Hospodársky rozvrat Slovenskej republiky. A on si to veľmi dobre uvedomoval, preto mi nedali ani ďalší realistický rozpočet, ktorý mi toľko sľubovali. Nejaké lego kocky mi dali, tu máte legá, že postavajte si z toho nejakú stavebnicu. My sme ju postavali za jeden mesiac to, čo sa stavia sedem mesiacov. A tá úloha vlády je skutočne veľmi enormná, a za seba poviem, áno, keď hovoríte, pán Hajko, že treba ten zákon zmeniť, ja s tým plne súhlasím, tak to podporte, poďme riešiť iba zásadné veci toho zákona. Nebuď... neriešme tam veci, ktoré by vám mohli vadiť, poďme ho upraviť tak, aby, aby sa nestalo to, že viete, keď sa vymenil Heger s Matovičom, tak sa povedalo, že ďalšie dva roky sa nemusí nič plniť. Žiadne kritériá neboli! A to som aj vyčítal Európskej komisii, že ja som odchádzal, ja som musel plniť určité kritériá, ktoré sme mali. Teraz máme nové fiškálne pravidlá, som opäť ministrom financií, opäť musím nejaké pravidlá plniť. Ale čo robila, bývalá vláda nemala žiadne pravidlá, ani zo, z Európskej komisie. A keď niekto mi dneska vyčíta, že ideme to nastaviť na, na úroveň Európskej komisie, máme najprísnejšie fiškálnu konsolidáciu robiť zo všetkých krajín, to je proste fakt. Čiže kto to zľahčuje, tak hovorí nepravdu. Nie je to pravda. Hovorilo sa tu, myslím, že pán Hlina, o... Ešte sa vyjadrím k tej nájomnej zmluve, ja, ja sa priznám, všetkému úplne sa nevenujem, ale mám, samozrejme, ľudí, ktorý sa venujú veciam. Ja som včera mal otázku na vláde ohľadne toho nájmu, že či teda to prešlo ÚHP. Ja poviem jednu vec, ÚHP je v podstate poradný orgán v tomto, urobil nejakú analýzu, potvrdil, že ponuka – dopyt toho, čo sa ponúka, je, je v súlade. Na druhej strane, samozrejme, toto je zodpovednosť ministra športu, a nie ministra financií, ale my sme sa tiež k tomu vyjadrovali, takže, takže za mňa len toľ... takúto informáciu vám viem poskytnúť. Ak máte nejaké informácie, teda otázky, tak sa musíte pýtať pána, pána ministra. Asi toľko. Ja by som povedal, na záver chcem povedať jednu vec. Myslím si, že doteraz žiadna vláda nemala realistické limity verejných výdavkov. To, čo som predložil, si myslím, že nie je vôbec, vôbec nejaká nízka latka, lebo tú latku si tu nikto nikdy nenastavil. A viete, za mňa, že čo sa týka limitu verejných výdavkov, nie je dôležité, či ich máte, ale ako sú nastavené. A ja hovorím jedno, nastavené sú presne v súlade s tým, čo sme sa dohodli s Európskou komisiou. Pán Kišš, to je odpoveď na vašu otázku. Áno, s Európskou komisiou som veľmi, veľmi tesne komunikoval veci, a takisto aj tá posledná zmena v tom pozmeňováku, je na to, že sa ešte technické stuffy medzi Komisiou a Slovenskom dohadovali, a nakoniec sme povedali, dobre, dajme tam toto číslo, aby sme boli v súlade s Komisiou. Ja budúci týždeň v pondelok, utorok budem, budem na ECOFIN-e, a podľa mňa pre slo... oznámim aj komisárom dobrú správu pre Slovenskú republiku, že sme splnili míľnik plánu obnovy a že limity verejných výdavkov budú o jedenástej dnes, ak sa bude o tom teda hlasovať, schválené. Ja chcem všetkých, kto si myslí, že tento krok je správny, aby hlasoval za tento zákon. Ďakujem pekne. (Potlesk.) [10:42] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Žiada si stanovisko spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. V rokovaní pokračujeme v prerušenej rozprave v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia (tlač 123). Prosím ministerku zdravotníctva, aby zaujala miesto určené pre navrhovateľa, spoločného spravodajcu z výborov poslanca Lučanského, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov. Dávam slovo poslancovi Dostálovi, ktorý sa ako jediný rečník prihlásil do rozpravy ústne. Nech sa páči. Pani ministerka, pani ministerka... (Krátka pauza. Ruch v sále.) Kým zaujmú miesta, pán Pročko, poprosím vás o kľud v sále. Zneužívate rokovací poriadok. Na najbližšom grémiu navrhnem, aby sme preskúmali ten váš výklad, že si môžete vytvárať plagáty v sále, je to porušenie rokovacieho poriadku. A ešte raz budete mať také psychovýstupy, tak použijem voči vám § 32 ods. 2 rokovacieho poriadku, pretože toto nie je blázinec, pán Pročko. (Reakcia z pléna.) Ste tu jediný šialenec. Nech sa páči, pán poslanec Dostál. (Pokračovanie rokovania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 123.) [10:55] Ondrej Dostál – Vystúpenie v rozprave Vážená pani minister... (Ruch v sále.) Vážená pani ministerka, vážený pán podpredseda Národnej rady, a skúsim to stihnúť do hlasovania a naozaj iba stručne by som sa vyjadril v druhom čítaní k novele vládneho návrhu zákona, ktorým sa novelizuje zákon o ochrane a podpore a rozvoji verejného zdravia. A chcel by som sa vyjadriť k tým pozmeňujúcim návrhom, ktoré sú obsiahnuté v spoločnej správe a ktoré s návrhom zákona nemajú nič spoločné a boli predložené v rozpore so zákonom o rokovacom poriadku. Konkrétne ide o body č. 13, 14 a 15 spoločnej správy. Bod 13 novelizuje zákon o správnych poriadkoch, bod 14 novelizuje alebo pozmeňujúci návrh č. 14 novelizuje školský zákon a bod číslo 15 novelizuje zákon o sociálnych službách. Ani jeden z týchto pozmeňujúcich návrhov nemá vecne nič spoločné s návrhom zákona. Na to, aby nešlo o prílepok, nestačí, že napríklad telesná výchova môže mať alebo má niečo spoločné so zdravím, tak, tak budeme tvrdiť, že, že sa týka aj verejného zdravia a verejné zdravie je v nadpise zákona, ktorý sa novelizuje. Ten návrh zákona sa primárne týka ochrany zamestnancov pred karcinogénnymi faktormi a to naozaj nemá nič spoločné s tým, akým spôsobom sa vykazujú povinné hodiny telesnej výchovy. Myslím, že veľmi kompetentne a obsiahlo o tom hovorili kolegovia v rozprave, ktorá tu bola v piatok, pani poslankyňa Kalmárová, pani poslankyňa Nash a pán poslanec Horecký. Ja by som teda len doplnil, že podľa zákona o rokovacom poriadku nejde len o rozširujúci pozmeňujúci návrh v zmysle paragrafu 94 ods. 2, ku ktorému musí vyjadriť súhlas predkladateľ, ale ide aj o prílepok v zmysle paragrafu 94 ods. 3. Zacitujem: „Pri prerokúvaní návrhu zákona nemožno podať návrh, ktorým sa mení alebo dopĺňa iný zákon, ktorý obsahovo nesúvisí s prerokúvaným návrhom zákona.“ A paragraf 94 ods. 4 hovorí o tom, že ak podaný návrh nespĺňa náležitosti podľa ods. 2 alebo podľa ods. 3, ktorý som tu citoval, predsedajúci nedá o ňom hlasovať. Takže chcem upozorniť pána spravodajcu, aby nedal hlasovať o bodoch 13, 14 a 15 z... zo spoločnej správy alebo pozmeňujúcich návrhoch 13, 14 a 15 spoločnej správy, pretože nespĺňajú podmienky, a teda v zmysle paragrafu 94 ods. 4 by o nich predsedajúci nemal dať hlasovať. (Ruch v sále.) V prípade, že tejto mojej požiadavke nebude vyhovené, navrhujem, aby sa o každom z týchto troch bodov, čiže aj o bode 13, aj o bode 14, aj o bode 15 hlasovalo osobitne. Bod 14 navrhol vyňať na osobitné hlasovanie aj pán poslanec Horecký, ktorý predložil pozmeňujúci návrh, ktorý sa tiež týka školského zákona. Vecne by som sa veľmi stručne vyjadril len k tomu bodu 14 alebo pozmeňujúcemu návrhu č. 14. Ten sa pokúša napraviť zlú situáciu, ktorú spôsobil, spôsobila predchádzajúca parlamentná väčšina tým, že zaviedla povinné, povinné tri, resp. dve vyučovacie hodiny týždenne vo vzťahu k telesnej výchovy, nerieši to v štátnom vzdelávacom programe, rieši to, rieši to priamo v zákone, čo nie je, nie je odôvodnené, nie je to dobré riešenie, nie je to riešenie, ktoré, ktorému sa vedia prispôsobiť všetky školy. Opäť tu o tom bola siahodlhá diskusia. Toto bolo pretlačené napriek vtedajšiemu postoju ministerstva školstva, napriek postoju zriaďovateľov škôl aj škôl samotných, jednoducho to bola politická agenda niektorých poslancov, ktorú sa im v tom chaose, ktorý tu bol minulý rok, podarilo pretlačiť, a správne riešenie a náprava tohto stavu je v podstate to, čo navrhol pán poslanec Horecký vo svojom pozmeňujúcom návrhu. S takým návrhom malo prísť ministerstvo, malo s ním prísť v riadnom legislatívnom procese, teda vypustenie toho dotyčného paragrafu 15a zo školského zákona, ale, ale teda ministerstvo miesto toho prichádza cez prílepok predložený poslancami a doplnený do spoločnej správy s návrhom, ktorý sa týka vykazovania. Čiže bude na papieri v zákone, že sú tri vyučovacie hodiny, ale tam, kde sa to nebude dať, sa to bude lepiť cez to, že, že budú, budú ako do týchto troch hodín zahrnuté aj iné telesné a športové aktivity, kurzy, pohybové aktivity v prírode a tak ďalej. Pán poslanec Habánik tu vo vzťahu k pozmeňujúcemu návrhu pána poslanca Horeckého hovoril o tom, že to môže spôsobiť problémy, keď to bude uprostred roka, ja by som, naopak, upozornil, že prípadné schválenie pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Horeckého nemôže spôsobiť žiadne problémy, lebo aj keď v zákone nebude napísané, že musia byť tri hodiny telesnej výchovy týždenne, tak to tie školy môžu mať a nič sa na tom nemení. Ale keď uprostred školského roka sa tam doplní to, čo sa tam navrhuje v bode 14, tak to môže vyvolať chaos, lebo nie je jasné, že či to vykazovanie sa týka aj aktivít, ktoré už boli v minulosti uskutočnené, alebo aktivít, ktoré budú uskutočnené v budúcnosti a v návrhu nie sú žiadne prechodné ustanovenia, ktoré toto upravujú a môže s tým byť aj praktický problém. Takže opakujem pre pána spravodajcu, že som upozornil, že o bodoch 13, 14 a 15 spoločnej správy nie je možné hlasovať, lebo neboli predložené v súlade so zákonom o rokovacom poriadku, a v prípade, že by sa o nich hlasovalo, tak navrhujem o každom z nich hlasovať osobitne. (Ruch v sále.) Ďakujem za pozornosť, ktorú ste venovali tejto dôležitej téme. (Povedané so smiechom. Potlesk.) [10:55] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Horecký. [11:03] Ján Horecký – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, podávam procedurálny návrh, aby pri hlasovaní o vládnom návrhu zákona, číslo parlamentnej tlače 123, bol bod číslo 14 zo spoločnej správy gestorského výboru pre zdravotníctvo vyňatý na osobitné hlasovanie. Ďakujem. (Krátka pauza. Ruch v sále.) [11:03] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Vyhlasujem štvorminútovú-päťminútovú prestávku. Budeme pokračovať v ďalšom rokovaní hlasovaním a potom zareagujem aj na procedurálny návrh pána poslanca Horeckého. (Prestávka.) [11:10] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní. Najprv odpoviem na procedurálny návrh pána poslanca Horeckého, ktorý podal ešte pred 11.00 hodinou. Pán poslanec Horecký, neviem vykonať váš procedurálny návrh, pretože takýto procedurálny návrh nemôžme urobiť, pretože nie je v súlade s rokovacím poriadkom. Vy môžte hlasovať o vládnom návrhu, v rámci hlasovania o vládnom návrhu zákona vyňať body len v rámci rozpravy, nemôžte to urobiť procedurálnym návrhom. Ďalší procedurálny návrh, pán poslanec Šimečka. [11:11] Michal Šimečka – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, dávam procedurálny návrh, aby sme pred dnešným hlasovaním o 17.00 hod. začali vypočutím si jednak štátnej hymny a jednak hymny Európskej únie, teda Ódy na radosť ako pripomienky dnešného Dňa Európy. Ide o významný deň, keď si pripomíname, ako sa náš kontinent vyrovnal s druhou svetovou vojnou, a pripomíname si začiatok úspešného integračného projektu, ktorý zamedzil ďalšej vojne medzi členskými štátmi Európskej únie. A mám to aj písomne. Ďakujem, pán predsedajúci. [11:12] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán podpredseda. Je všeobecný súhlas? (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem pekne. Ešte jeden procedurálny, pán poslanec Horecký. [11:14] Ján Horecký – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Pán predsedajúci, ja som v rámci rozpravy ohlásil tento procedurálny návrh, podal som ho vecne, povedal som, že budem žiadať vyňatie bodu 14 zo spoločnej správy z hlasovania na osobitné hlasovanie, a teraz som ho podal aj písomne, aby ste to neopomenuli. Takže mám za to, že som to urobil presne tak, ako hovoríte, v rámci rozpravy som tento procedurálny návrh uviedol. [11:15] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pokiaľ ste to uviedli v rozprave, vysporiada sa s tým spravodajca. O procedurálnom návrhu nedám hlasovať. Budeme pokračovať v prerušenom rokovaní. V mene troch poslaneckých klubov, za SMER, HLAS a SNS, podávam procedurálny návrh, aby sme o bode 41, ktorým je návrh skupiny poslancov na vydanie novely zákona o Fonde na podporu umenia, tlač 151, hlasovali v rámci tohto bloku hlasovaní ako o poslednom. Je všeobecný súhlas? Áno. (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem pekne. Ďalej podávam procedurálny návrh v mene troch poslaneckých klubov, SMER, HLAS a SNS, aby sme o bode 125, ktorým je vládny návrh z novely zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, ktorý prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní, tlač 275, hlasovali dnes o 17.00 hod. Je všeobecný súhlas? (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem pekne. Pristúpime k hlasovaniu v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 o rozpočtových pravidlách verejnej správy, ktorý prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní, uvedené ako tlač 295. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie a rozpočet poslancovi Danielovi Karasovi, aby hlasovanie uvádzal, nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo. (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 295.) Karas, Daniel, poslanec NR SR Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, v rozprave vystúpilo 6 poslancov. Teraz vás prosím, dajte hlasovať o bode 1 spoločnej správy s návrhom gestorského výboru schváliť. Žiga Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujeme. (Hlasovanie.) 137 prítomných, 88 za, 48 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Návrh sme schválili. Pokračujte, pán spravodajca. Karas, Daniel, poslanec NR SR Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, vzhľadom na to, že zákon sa prerokúva v skrátenom legislatívnom konaní podľa § 89 Zb. o rokovacom poriadku, sme v treťom čítaní, otvore, prosím, rozpravu. Žiga Peter, podpredseda NR SR Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania . Chcem sa opýtať, či sa hlási niekto do rozpravy. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku. Pán spoločný spravodajca, prosím, uveďte odporúčanie gestorského výboru. Karas, Daniel, poslanec NR SR Pán predsedajúci, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Žiga Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 137 prítomných, 79 za, 58 sa zdržalo. Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 523/2004 o rozpočtových pravidlách verejnej správy. (Potlesk.) Ďalej budeme pokračovať v rokovaní o bode 41. Je to druhé čítanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 284/2014 Z. z. o Fonde na podporu umenia. Máme ho uvedený ako tlač 151. O slovo sa prihlásila pani ministerka kultúry Martina Šimkovičová. Súčasne prosím navrhovateľa a poslanca Romana Michelka, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľa, a spoločného spravodajcu z výboru pre kultúru a médiá poslanca Jána Mažgúta, aby zaujal miesto určené pre spravodajcu. Nech sa páči, pani ministerka, máte slovo. (Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 284/2014 Z. z. o Fonde na podporu umenia a o zmene a doplnení zákona č. 434/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v znení zákona č. 79/2013 Z. z. v znení neskorších predpisov , tlač 151.) [11:15] Martina Šimkovičová – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo a zároveň vás poprosím o opätovné otvorenie rozpravy v druhom čítaní k novele zákona o Fonde na podporu umenia. Ďakujem. [11:17] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Pani ministerka, vážené panie poslankyne a páni poslanci, vystúpením ministerky sa podľa § 35 ods. 6 zákona o rokovacom poriadku otvára rozprava. Znova pýtam sa, či sa niekto z poslancov hlási do rozpravy. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Šesť poslancov. Ako prvý vystúpi navrhovateľ pán poslanec Michelko. [11:18] Roman Michelko – Vystúpenie Ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ako bolo avizované, podarilo sa nám navŕšiť rozpočet Fondu na podporu umenia o desať miliónov, plus sa tam stala alebo dohodla jedna zmena v kreovaní rady fondu, a teda na základe toho prednesiem pozmeňujúci a doplňujúci návrh troch poslancov. Takže doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Romana Michelka a Dušana Jarjabka a Jána Podmanického k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 284/2014 Z. z. o Fonde na podporu umenia a o zmene a doplnení zákona č. 434/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v znení zákona č. 79/2013 Z. z. v znení neskorších predpisov, tlač 151. 1. V čl. I sa za bod 1 vkladajú nové body 2 až 13, ktoré znejú: 2. V § 4 ods. 2 za písmeno m) vkladáme nové písmeno n), ktoré znie: „n) zriaďuje, zlučuje a zrušuje odborné komisie,“ Doterajšie písmená n) až q) sa označujú ako písmená o) až r). 3. V § 4 ods. 2 písm. p) sa za slovo „zmluvy“ vkladajú slová „o poskytnutí finančných prostriedkov (ďalej len „zmluva“) V bode 4 v § 4 ods. 2 sa vypúšťa písmeno q). Doterajšie písmeno r) sa označuje ako písmeno q). V bode 5 § 4 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie: „(3) O poskytnutí finančných prostriedkov fondom rozhoduje rada. Pri rozhodovaní o poskytnutí finančných prostriedkov rada prihliada na stanovisko odbornej komisie, ktorá je poradným orgánom rady; stanovisko odbornej komisie nie je pre radu záväzné. Rada v rozhodnutí o poskytnutí finančných prostriedkov určí sumu finančných prostriedkov v súlade so schváleným rozpočtom fondu a základný časový rámec pre poskytnutie a použitie finančných prostriedkov.“ V bode 6 v § 5 ods. 1 prvá a druhá veta znie: „Rada má 13 členov. Ôsmich členov rady vymenúva a odvoláva minister kultúry Slovenskej republiky (ďalej len „minister“) z toho jedného na návrh starostov obcí, primátorov miest a predsedov samosprávnych krajov.“ V bode 7 v § 5 sa za odsek 6 vkladá nový odsek 7, ktorý znie: „(7) Člen rady ani jemu blízka osoba nemôže byt' štatutárom orgánu alebo členom štatutárneho orgánu žiadateľa, ktorý je právnickou osobou, členom riadiaceho, kontrolného alebo dozorného orgánu žiadateľa, ktorý je právnickou osobou, a nemôže byt' žiadateľom. Člen rady ani jemu blízka osoba nemôže byt' v priamom realizačnom vzťahu k projektu, ktorý je predmetom žiadosti predloženej rade na posúdenie a hodnotenie. Priamym realizačným vzťahom sa na účely tohto zákona rozumie najmä autorský alebo iný realizačný podiel na projekte, alebo majetkový podiel v právnickej osobe, ktorá je žiadateľom vo vzťahu k príslušnej žiadosti.“ Doterajšie odseky 7 až 12 sa označujú ako odseky 8 až 13. V bode 8 v § 5 ods. 8 sa za slová „5 a 6“ nahrádzajú slovami „5 až 7“ a na konci sa pripája táto veta: „Predseda rady oznamuje tieto skutočnosti podpredsedovi rady a ministrovi.“ 9. V § 5 ods. 13 sa slová „odseku 10“ nahrádzajú slovami „odseku 11“ 10. V § 6 sa vypúšťa odsek 2. Doterajšie odseky 3 a 4 sa označujú ako odseky 2 až 3. 11. V § 7 ods. 2 písmeno b) znie: „b) jeho pôsobnosť na právne úkony bola obmedzená právoplatným rozhodnutím súdu,“ 12. V § 7 ods. 2 písm. c) sa slová „§ 5 ods. 5 a 6“ nahrádzajú slovami „§ 5 ods. 5 až 7“. 13. V § 7 ods. 3 sa slová „§ 5 ods. 8“ nahrádzajú slovami „§ 5 ods. 9“. Nasledujúce body sa primerane prečíslujú. Tento bod nadobúda účinnosť 1. júna 2024, čo sa primerane premietne do ustanovenia o nadobudnutí účinnosti zákona. Odôvodnenie: Navrhuje sa doplnenie kompetencie rady zriaďovať, zlučovať a zrušovať odborné komisie. O poskytnutí finančných prostriedkov bude rozhodovať rada a odborné komisie budú mat' postavenie poradného orgánu rady, ktorý posudzuje každú žiadosť v súlade s prioritami schváleného radou. Stanovisko odbornej komisie má mat' pre radu odporúčací charakter. Rada teda môže na stanovisko odbornej komisie prihliadať, ale nie je pre ňu záväzné. V súvislosti s prerozdelením kompetencií orgánov fondu sa primerane upravujú ďalšie ustanovenia zákona, ktoré sa týkajú postavenia rady, jej kompetencií a zloženia. Počet členov rady sa zvýši na 13 členov, pričom siedmi členovia rady budú menovaní priamo ministrom kultúry bez návrhu a jeden člen rady bude menovaný ministrom kultúry na návrh starostov obcí, primátorov miest a predsedov samosprávnych krajov. Princíp menovania zvyšných členov komisie zostáva zachovaný podľa platného znenia zákona. 2. V čl. I sa za bod 3 vkladajú nové body 4 až 29, ktoré znejú: V bode 4 v § 10 ods. 2 sa za slovo „vymenovať“ vkladajú slová „alebo zvoliť“. V bode 5 v § 10 ods. 4 sa na konci pripája čiarka a tieto slová: „ak bol do funkcie vymenovaný ministrom, alebo predsedovi rady, ak bol do funkcie zvolený radou“. V bode 6 v § 11 ods. 1 v druhej vete sa za slovo „vymenovaná“ vkladajú slová „alebo zvolená“. V bode 7 v § 11 ods. 2 sa za slovo „vymenovaný“ vkladajú slová „alebo zvolený“ a za slovo „vymenovania“ sa vkladajú slová „alebo zvolenia“. V bode 8 v § 12 ods. 1 písm. b) sa za slovo „ministrovi,“ vkladajú slová „ak bol člen dozornej komisie do funkcie vymenovaný ministrom, alebo predsedovi rady, ak bol člen dozornej komisie do funkcie zvolený radou,“. V bode 9 v § 12 ods. 2 a 3 sa za slovo „Minister“ vkladajú slová „alebo rada“. V bode 10 § 13 ods. 2 sa vypúšťa písmeno a). Doterajšie písmeno b) až k) sa označujú ako písmená a) až j). V bode 11 v § 13 ods. 2 sa vypúšťa písmeno h). Doterajšie písmená i) až j) sa označujú ako písmená h) až i). V bode 12 v § 15 ods. 2 písmeno b) znie: „b) jeho spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená právoplatným rozhodnutím súdu,“. V bode 13 v § 17 ods. 1 sa za prvú vetu vkladá nová druhá veta, ktorá znie: „Odborné komisie sú poradným orgánom rady.“ V bode 14 v § 17 ods. 3 v prvej vete sa slová „v ktorých je hodnotiteľom žiadosti“ nahrádzajú slovami „v ktorých posudzuje žiadosť“ a v druhej vete sa vypúšťajú slová „a hodnotenie“. V bode 15 v § 17 ods. 7 sa slovo „hodnotia” nahrádza slovom „posudzujú“ a vypúšťajú sa slová „so zásadami, spôsobom a kritériami hodnotenia žiadostí a“. V bode 16 v § 17 ods. 8 znie: „(8) Odborné komisie predkladajú svoje stanovisko v písomnej forme rade. V stanovisku odporučia alebo neodporučia poskytnutie finančných prostriedkov a navrhnú sumu finančných prostriedkov v súlade so schváleným rozpočtom fondu.“ V bode 17 v § 17 ods. 9 sa slovo „Hodnotenie“ nahrádza slovom „Posudzovanie“. V bode 18 v § 18 ods. 1 sa dopĺňa písmeno l) a m), ktoré znejú: „l) podporu obnovy, modernizácie a infraštruktúry objektov určených na realizáciu kultúrnych a umeleckých aktivít, najmä kultúrnych domov, amfiteátrov, knižníc, múzeí, galérií, divadiel a kultúrno-osvetových zariadení, m) podporu tradičnej ľudovej kultúry, najmi materiálno-technické zabezpečenie, propagácia a prezentácia tradičnej ľudovej kultúry.“ V bode 19 v § 18 odseky 8 a 9 znejú: „(8) O poskytnutí finančných prostriedkov rozhodne rada do 90 pracovných dní od posledného dňa obdobia určeného fondom na predloženie žiadostí, ak je žiadosť úplná. Rada rozhodne o a) poskytnutí finančných prostriedkov, ak schválila projekt a ak je to v súlade s pravidlami poskytovania štátnej pomoci podľa osobitného predpisu, b) neposkytnutí finančných prostriedkov, ak neschvália projekt alebo ak to nie je v súlade s pravidlami poskytovania štátnej pomoci podľa osobitného predpisu. (9) Rozhodnutie rady podľa odseku 8 fond zverejní v súlade s § 26 na svojom webovom sídle. V rozhodnutí podľa odseku 8 písm. b) sa uvedú dôvody neposkytnutia finančných prostriedkov. Proti rozhodnutiu podľa odseku 8 sa nemožno odvolať.“ 20. V § 18 ods. 10 sa za slová „odseku 8“ vkladajú slová „písm. a)“. V 21. bode v § 19 ods. 2 písmeno f) znie: „f) ktorému bola v predchádzajúcich troch rokoch uložená pokuta za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa osobitného predpisu, V bode 22 v § 19 ods. 4 za a) a za b) sa slová „je člen odbornej komisie hodnotiteľom“ nahrádzajú slovami „posudzuje žiadosť“. V bode 23 v § 20 ods. 11 druhej vete sa slová „s jej písomným hodnotením predkladá riaditeľovi“ nahrádzajú slovami „so svojím stanoviskom predkladá rade“. V bode 24 v § 22 odsek 6 znie: „(6) Na účely poskytnutia finančných prostriedkov je žiadateľ povinný pred podpisom zmluvy doručiť fondu potvrdenie príslušného súdu o tom, že proti žiadateľovi nie je vedené exekučné konanie; potvrdenie nesmie byť staršie ako tri mesiace.“ V bode 25 v § 23 ods. 6 sa slová „95 %“ nahrádzajú slovami „94 %“. V bode 26 v § 23 ods. 7 písm. a) znie: a) sa slová „5 %“ nahrádzajú slovami „6 %“. V bode 27 v § 24 ods. 1 sa slová „20 000 000 eur“ nahrádzajú slovami „30 200 000 eur“. V bode 28 v § 24 ods. 2 sa slová „20 %“ nahrádzajú slovami „25 %“. V bode 29 v § 25 ods. 6 písm. b) a v § 25d ods. 6 písmeno, teda b) sa slová „§ 13 ods. 2 písm. j)“ nahrádzajú slovami „§ 13 ods. 2 písm. h)“. Nasledujúce body sa primerane prečíslujú. Body 4 až 24 a body 27 až 29 nadobúdajú účinnosť 1. júna 2024 a body 25 a 26 nadobúdajú účinnosť 1. januára 2025, čo sa primerane premietne aj do ustanovení o nadobudnutí účinnosti zákona. Odôvodnenie: V súvislosti s prerozdelením kompetencií orgánov fondu sa primerane upravujú ďalšie ustanovenia zákona, ktoré sa týkajú postavenia a kompetencií riaditeľa a odborných komisií. Odborné komisie ako poradný orgán rady budú posudzovať žiadosti, pričom vo svojom stanovisku, ktoré má odporúčací charakter, rade odporučia alebo neodporučia poskytnutie finančných prostriedkov a navrhnú sumu finančných prostriedkov v súlade so schváleným rozpočtom. V prípade neposkytnutia finančných prostriedkov bude fond zasielať žiadateľovi písomné odôvodnené rozhodnutie. Navrhuje sa rozšíriť rozsah účelov, na ktoré fond poskytuje finančné prostriedky, a to na podporu obnovy, modernizácie a infraštruktúry kultúrnych objektov a podporu tradičnej ľudovej kultúry. Na účel zabezpečenia riadnej činnosti fondu a plnenia jeho zákonom ustanovených úloh, ako aj v záujme zvýšenia objemu finančných prostriedkov určených na podpornú činnosť fondu sa navrhuje zvýšiť príspevok zo štátneho rozpočtu do fondu. Taktiež sa navrhuje zvýšiť percentuálny podiel z určených príjmov fondu na vlastnú prevádzku fondu. Návrhom sa tiež zvyšuje podiel z príspevku štátu, ktorý môže byt' použitý na priority určené ministerstvom kultúry. Pán predseda, ešte k nášmu doplňujúcemu návrhu. Prosím... v súvislosti s predloženým doplňujúcim návrhom žiadam vyňať body 3 až 6 spoločnej správy na spoločné hlasovanie. Ďakujem. [11:25] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán navrhovateľ. Ešte vás informovať, že keďže sme otvorili v rámci hlasovacieho bloku rozpravu, navrhujem, aby sme o tomto bode hlasovali o 17.00 hod. Je všeobecný súhlas? (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem. Na vaše vystúpenie, pán navrhovateľ, je, sú tri faktické poznámky. Ako prvú pán poslanec Dostál. [11:35] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Michelko, dve veci. Jedna taká skôr technická, formálna. Porušili ste § 29 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, podľa ktorého poslanec prednesie svoje pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy na záver svojho vystúpenia v rozprave, a to doslovným prečítaním pozmeňujúceho alebo doplňujúceho návrhu bez odôvodnenia. Vy ste tie odôvodnenia čítali v rámci toho, ako ste prednášali, a teda pán predsedajúci si to zrejme nevšimol. Je to nelogické ustanovenie v rámci zákona o rokovacom poriadku. Dostalo sa to tam za novely, ktorú presadil váš pán predseda Danko, keď bol predsedom Národnej rady. Ale no tak je to v zákone, tak asi by ste to mali dodržiavať, dodržiavať aj vy, tak to odôvodnenie malo zaznieť predtým v rámci vášho vystúpenia, ktoré je časovo neobmedzené, keďže ste navrhovateľ. A druhá, to je skôr teda otázka, aby sme si to teda ujasnili, keďže ide o pozmeňujúci návrh, ktorý bol odovzdaný už, myslím, 30. apríla na zverejnenie na stránke Národnej rady. Odvtedy až, až dodnes sa tu teda vzrušene diskutovalo o tom ako v rámci vládnej koalície prebieha spor medzi SNS, ktorá si chce presadiť ten pôvodný zámer, aby, aby rozhodovala rada, a HLAS-om, ktorý chce zachovať úlohu odborných komisií, a teda nie, aby nemali len poradný hlas a aby teda nedošlo k úplnej politizáciu Fondu na podporu umenia, a teda niekoľkokrát sa odkladalo hlasovanie a odkladalo hlasovanie. A špekulovalo sa o tom, že kam až ten spor zájde. Môžeme teda dnešné prečítanie vášho pozmeňujúceho návrhu vnímať tak, že SNS zvíťazila, HLAS ustúpi a prispôsobí sa tomu, čo chcela a chce SNS, a teda búrka v tom pohári je zažehnaná.? [11:35] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Grendel. [11:37] Gábor Grendel – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. No musím povedať, že tak ako bol fušersky pripravený tento pozmeňujúci návrh, tak rovnako fušerky bol aj prednesený. Počet chýb som po asi desiatich prestal počítať. Určite si ich všimol aj pán poslanec Dostál. A tie chyby sa naozaj netýkali len nesprávne prečítaných slov, takých bolo neúrekom, ale chybu nezlučiteľnú s pravidlami rokovacieho poriadku urobil pán poslanec naozaj, keď čítal aj odôvodnenie v rámci prednesenia pozmeňujúceho návrhu. A to zákon o rokovacom poriadku vyslovene zakazuje, takže mám za to, že takto prednesený pozmeňujúci návrh nespĺňa zákonné predpoklady na to, aby bol uznaný ako regulérny, a predsedajúci o ňom podľa mojej mienky nemôže dať hlasovať. Musí byť prednesený ešte raz. Ľudsky ma to mrzí, je to hlúpa podmienka v zákone, ale takto to v zákone je, a teda my sme to nevymysleli, to len tak na margo. Čo sa týka obsahu, tak na jednej strane kvitujem zvýšenie rozpočtu fondu, to je správna vec. Ale aby to bolo fér, očakával by som, aby sa rovnako zvýšil rozpočet aj Fondu na podporu kultúry národnostných menšín o takúto významnú sumu. Ale čo je podstatné, tak to najdôležitejšie ani tento pozmeňujúci návrh nemení. To znamená, že Fond na podporu umenia politicky ovládne Slovenská národná strana, resp. nominanti ministerky kultúry, ktorí budú mať väčšinu v tej rade aj po schválení tohto pozmeňujúceho návrhu, keď to bude prednesené regulérne. Ostatné pripomienky potom poviem vo vystúpení v rozprave. [11:37] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Jaurová. [11:39] Zora Jaurová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán predsedajúci. No, ja vlastne nadviažem na kolegu Grendela, že možno je dobré si zhrnúť, že čo obsahuje tento pozmeňovací návrh. My sme tu celkom dlho a celkom podrobne diskutovali o tom, prečo ten pôvodný pozmeňovací návrh okrem toho, akým procesom prišiel do Národnej rady, prečo je vecne zlý. A po tých hodinách debát v pléne, v médiách, v kultúrnej obci, kedy toto vlastne všetci kritizovali, dokonca aj koaliční partneri vaši, tak vy ste prišli s pozmeňovacím návrhom, ktorý utvrdzuje všetko to zlé, čo v tom pôvodnom bolo. Vytvára vlastne niečo, čo už sa nedá nazývať verejnoprávnym fondom, dáva absolútne všetky právomoci do rúk rady, ktorá bude čisto politicky zvolená, ktorá bude dokonca aj vytvárať komisie a rozhodovať úplne o všetkom. A do tohto extrémne netransparentného a klientelistického systému chcete naliať o 10 mil. navyše. Tak ja som to chcela len tak zhrnúť, lebo blíži sa teda aj ďalšia rozprava, aby sme vedeli, o čom sa tu teraz rozprávame, keďže tu prijímame zákony pozmeňovacími návrhmi na poslednú chvíľu a tú skutočnú diskusiu tu naozaj nemôžeme viesť. Ďakujem pekne. [11:40] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Michelko. [11:40] Roman Michelko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Uvidíme, ako skončí to hlasovanie po sedemnástej, nechajte sa prekvapiť, všetci sa necháme prekvapiť. Čo sa týka prednesenia pozmeňu... alebo doplňujúceho návrhu, bohužiaľ, prvýkrát som to prednášal v pléne, takže, samozrejme, zdôvodnenie dám na konci, ako to má byť, nebol som na to upozornený, takže prednesiem doplňujúci návrh ešte raz. (Krátka pauza.) [11:40] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho O slovo požiadal navrhovateľ v zmysle príslušného paragrafu rokovacieho poriadku. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo. [11:42] Roman Michelko – Vystúpenie Dobre. Takže dobre, verím, že druhý a definitívny pokus, takže na začiatku zdôvodním ešte raz. Obsahom tohto doplňujúceho návrhu sú zmeny v dvoch úrovniach. Jedna je zmena kreovania rady fondu. Mení sa z dnešného modelu, ktorý, teda z modelu, ktorý už prešiel cez pozmeňujúci návrh na výbore, kde je kreovanie fondu robené 8 : 5, osem, priame, návrh ministerky a päť teda občianske združenia, teraz sa to bude meniť v tom zmysle, že sedem nominácií dáva priamo ministerka bez návrhu, jeden dá ministerka na základe nominácie starostov obcí, primátorov miest a predsedov samosprávnych krajov, takže to je prvá zmena. Druhá zásadná zmena je navýšenie rozpočtu z 20 200 000, ktoré boli v tom pozmeňováku, ktorý prešiel cez výbor, na 30 200 000, čiže navŕšenie o 10 mil. a nová funkcionalita, to znamená na infraštruktúrne projekty, ako už bolo uvedené, to znamená kultúrne domy, amfiteátre, knižnice a ďalšia infraštruktúra plus folklórne záležitosti, takže toľko zdôvodnenie. A teraz idem znova načítať doplňujúci návrh. Doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Romana Michelka, Dušana Jarjabka a Jána Podmanického k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 284/2014 Z. z. o Fonde na podporu umenia a o zmene a doplnení zákona č. 434/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v znení zákona č. 79/2013 Z. z. v znení neskorších predpisov, tlač 151. V bode 1 v čl. 1 sa za bod 1 vkladajú nové body 2 až 13, ktoré znejú: 2. V § 4 ods. 2 sa za písmeno m) vkladá nové písmeno n), ktoré znie: „n) zriaďuje, zlučuje a zrušuje odborné komisie,“. Doterajšie písmená n) až q) sa označujú ako písmená o) až r). V bode 3 v § 4 ods. 2 písm. p) sa za slovo „zmluvy“ vkladajú slová „o poskytnutí finančných prostriedkov (ďalej len „zmluva“)“. V bode 4 v § 4 ods. 2 sa vypúšťa písmeno q). Doterajšie písmeno r) sa označuje ako písmeno q). V bode 5 v § 4 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie: „(3) O poskytnutí finančných prostriedkov fondom rozhoduje rada. Pri rozhodovaní o poskytnutí finančných prostriedkov rada prihliada na stanovisko odbornej komisie, ktorá je poradným orgánom rady; stanovisko odbornej komisie nie je pre radu záväzné. Rada v rozhodnutí o poskytnutí finančných prostriedkov určí sumu finančných prostriedkov v súlade so schváleným rozpočtom fondu a základný časový rámec pre poskytnutie a použitie finančných prostriedkov.“ V bode 6 v § 5 ods. 1 prvá a druhá veta znie: „Rada má 13 členov. Ôsmich členov rady vymenúva a odvoláva minister kultúry Slovenskej republiky (ďalej len „minister“), z toho jedného na návrh starostov obcí, primátorov miest a predsedov samosprávnych krajov.“ V bode 7 v § 5 sa za odsek 6 vkladá nový odsek 7, ktorý znie: „(7) Člen rady ani jemu blízka osoba nemôže byt' štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu žiadateľa, ktorý je právnickou osobou, členom riadiaceho, kontrolného alebo dozorného orgánu žiadateľa, ktorý je právnickou osobou a nemôže byt' žiadateľom. Člen rady ani jemu blízka osoba nemôže byt' v priamom realizačnom vzťahu k projektu, ktorý je predmetom žiadosti predloženej rade na posúdenie a hodnotenie. Priamym realizačným vzťahom sa na účely tohto zákona rozumie najmä autorský alebo iný realizačný podiel na projekte alebo majetkový podiel v právnickej osobe, ktorá je žiadateľom vo vzťahu k príslušnej žiadosti.“ Doterajšie odseky 7 až 12 sa označujú ako odseky 8 až 13. (Krátka pauza. Rečník sa napil vody z pohára.) V bode 8 v § 5 ods. 8 sa slová „5 a 6“ nahrádzajú slovami „5 až 7“ a na konci sa pripája táto veta: „Predseda rady oznamuje tieto skutočnosti podpredsedovi rady a ministrovi.“ V bode 9 v § 5 ods. 13 sa slová „odseku 10“ nahrádzajú slovami „odseku 11“. V bode 10 v § 6 sa vypúšťa odsek 2. Doterajšie odseky 3 a 4 sa označujú ako odseky 2 a 3. 11. V § 7 ods. 2 písmeno b) znie: „b) jeho spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená právoplatným rozhodnutím súdu,“. 12. V § 7 ods. 2 písm. c) sa slová „§ 5 ods. 5 a 6“ nahrádzajú slovami „§ 5 ods. 5 až 7“. 13. V § 7 ods. 3 sa slová „§ 5 ods. 8“ nahrádzajú slovami „§ 5 ods. 9“. Nasledujúce body sa primerane prečíslujú. Tento bod nadobúda účinnosť 1. júna 2024, čo sa primerane premietne aj do ustanovenia o nadobudnutí účinnosti zákona. 2. V čl. 1 sa za bod 3 vkladajú nové body 4 až 29, ktoré znejú: „4. V § 10 ods. 2 sa za slovo „vymenovať“ vkladajú slová „alebo zvoliť“. V bode 5 v § 10 ods. 4 sa na konci pripája čiarka a tieto slová: „ak bol do funkcie vymenovaný ministrom, alebo predsedovi rady, ak bol do funkcie zvolený radou“. V bode 6 v § 11 ods. 1 druhej vete sa za slovo „vymenovaná“ vkladajú slová „alebo zvolená“. V bode 7 v § 11 ods. 2 sa za slovo „vymenovaný“ vkladajú slová „alebo zvolený“ a za slovo „vymenovania“ sa vkladajú slová „alebo zvolenia“. V bode 8 v § 12 ods. 1 písm. b) sa za slovo „ministrovi,“ vkladajú slová „ak bol člen dozornej komisie do funkcie vymenovaný ministrom, alebo predsedovi rady, ak bol člen dozornej komisie do funkcie zvolený radou,“. V bode 9 v § 12 ods. 2 a 3 sa za slovo „Minister“ vkladajú slová „alebo rada“. V bode 10 § 13 ods. 2 sa vypúšťa písmeno a). Doterajšie písmená b) až k) sa označujú ako písmená a) až j). V bode 11 v § 13 ods. 2 sa vypúšťa písmeno h). Doterajšie písmená i) až j) sa označujú ako písmená h) až i). V bode 12 v § 15 ods. 2 písmeno b) znie: „b) jeho spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená právoplatným rozhodnutím súdu,“. V bode 13 v § 17 ods. 1 sa za prvú vetu vkladá nová druhá veta, ktorá znie: „Odborné komisie sú poradným orgánom rady.“ V bode 14 v § 17 ods. 3 v prvej vete sa slová „v ktorých je hodnotiteľom žiadosti“ nahrádzajú slovami „v ktorých posudzuje žiadosť“ a v druhej vete sa vypúšťajú slová „a hodnotenie“. V bode 15 v § 17 ods. 7 sa slovo „hodnotia“ nahrádza slovom „posudzujú“ a vypúšťajú sa slová „so zásadami, spôsobom a kritériami hodnotenia žiadostí a“. 16. V § 17 odsek 8 znie: „(8) Odborné komisie predkladajú svoje stanoviská v písomnej forme rade. V stanovisku odporučia alebo neodporučia poskytnutie finančných prostriedkov a navrhnutú sumu finančných prostriedkov v súlade so schváleným rozpočtom fondu.“ V bode 17 v § 17 ods. 9 sa slovo „Hodnotenie“ nahrádza slovom „Posudzovanie“. 18. V § 18 sa odsek 1 dopĺňa písmenami l) a m), ktoré znejú: „l) podporu obnovy, modernizácie a infraštruktúry objektov určených na realizáciu kultúrnych a umeleckých aktivít, najmä kultúrnych domov, amfiteátrov, knižníc, múzeí, galérií, divadiel a kultúrno-osvetových zariadení, m) podporu tradičnej ľudovej kultúry, najmä materiálno-technického zabezpečenia propagácie a prezentácie tradičnej ľudovej kultúry.“ 19. V § 18 odseky 8 a 9 znejú: „(8) O poskytnutí finančných prostriedkov rozhodne rada do 90 pracovných dní od posledného dňa obdobia určeného fondom na predloženie žiadostí, ak je žiadosť úplná. Rada rozhodne o a) poskytnutí finančných prostriedkov, ak schválila projekt a ak je to v súlade s pravidlami poskytovania štátnej pomoci podľa osobitného predpisu, b) neposkytnutí finančných prostriedkov, ak neschválila projekt alebo ak to nie je v súlade s pravidlami poskytovania štátnej pomoci podľa osobitného predpisu. (9) Rozhodnutie rady podľa odseku 8 fond zverejní v súlade s § 26 na svojom webovom sídle V rozhodnutí podľa odseku 8 písm. b) sa uvedú dôvody neposkytnutia finančných prostriedkov. Proti rozhodovaniu... proti rozhodnutiu podľa odseku 8 sa nemožno odvolať. 20. V § 18 ods. 10 sa za slová „odseku 8“ vkladajú slová „písm. a)“. Ešte raz. V bode 20 v § 18 ods. 10 sa za slová „odseku 8“ vkladajú slová „písm. a)“. 21. V § 19 ods. 2 písmeno f) znie: f) ktorému bola v predchádzajúcich troch rokoch uložená pokuta za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa osobitného predpisu. V bode 22 v § 19 ods. 4 písm. a) a b) sa slová „je člen odbornej komisie hodnotiteľom“ nahrádzajú slovami „posudzuje žiadosti“. V bode 23 v § 20 ods. 11 v druhej vete sa slová „s jej písomným hodnotením predkladá riaditeľovi“ nahrádzajú slovami „so svojím stanoviskom predkladá rade“. V bode 24 V § 22 odsek 6 znie: „(6) Na účely poskytnutia finančných prostriedkov je žiadateľ povinný pred podpisom zmluvy doručiť fondu potvrdenie príslušného súdu o tom, že proti žiadateľovi nie je vedené exekučné konanie; potvrdenie nesmie byt' staršie ako tri mesiace.“ 25. V § 23 ods. 6 sa slová „95 %“ nahrádzajú slovami „94 %“ V bode 26 v odseku 27... Nie. V bode 26... Bod 26. V § 23 ods. 7 písm. a) sa slová „5 %“ nahrádzajú slovami „6 %“ V bode 27 v § 24 ods. 1 sa slová „20 000 000 eur“ nahrádzajú slovami „30 200 000 eur“. V bode 28 v § 24 ods. 2 sa slová „20 %“ nahrádzajú slovami „25 %“. V bode 29 v § 25b ods. 6 písm. b) a v § 25d ods. 6 písm. b) sa slová „§ 13 ods. 2 písm. j)“ nahrádzajú slovami „§ 13 ods. 2 písm. h)“. Nasledujúce body sa primerane prečíslujú. Body 4 až 24 a body 27 až 29 nadobúdajú účinnosť 1. júna 2024 a body 25 a 26 nadobúdajú účinnosť 1. januára 2025, čo sa primerane premietne aj do ustanovenia o nadobudnutí účinnosti zákona. V súvislosti s predloženým doplňujúcim návrhom žiadam zároveň vyňatie bodov 3 až 6 spoločnej správy na samostatné hlasovanie. Ďakujem. [11:55] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Na vaše vystúpenie evidujem tri faktické poznámky. Keďže je 11.59... (Reakcia z pléna.) Pustím, aby sme skončili túto, tento... Pán poslanec Mikloško. [11:59] František Mikloško – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Michelko, tento váš návrh zákona, ešte viac tento pritvrdzujúci pozmeňujúci návrh, navyše nekonečne siahodlhý, je vrcholným prejavom arogancie a nekompetentnosti politickej moci. Politická strana, ktorá má 5,6 % a je známa svojou netolerantnosťou a výlučnosťou, si nárokuje rozhodovať o kultúre v celej krajine. Navrhovatelia tohto zákonu na čele s vami, pán poslanec Michelko, sú... v tomto zmysle sa zapisujú do novodobých dejín nekultúry slovenského národa. Napriek tomu sa tak hrdo hlásite k národu. Ale politickú zodpovednosť za tento absurdný návrh zákona nesie, nesú všetci, ktorí za, ktorí za neho budú hlasovať. (Potlesk.) [11:59] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Hajko. [12:00] Jozef Hajko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec, po tom, ako ste predložili pozmeňovací návrh, tak len upevnilo to naše rozhodnutie, aby sme hlasovali proti tomuto zákonu a aby sme hlasovali aj za odvolanie ministerky kultúry. Druhá vec, čo viem, obávam sa, že Fond na podporu umenia nie je posledný a prídu na rad aj ďalšie fondy, v ktorých si ministerstvo kultúry a Slovenská národná strana bude doslova bačovať. Takže budeme to sledovať, pochopiteľne, budeme to kritizovať, ale tak ako povedal kolega predo mnou, zodpovednosť za to nesú všetci. Aj všetci tí, ktorí zdvihnú ruku za takýto návrh. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.) [12:00] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Dostál. [12:01] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Michelko, opäť dve veci. Jedna technická, formálna, procesná. Keď prednášate pozmeňujúci návrh, tak sa nehovorí, že v bode 21, ale bod 21, to vám tam občas ušlo, však je to detail. Len teda aby sme správne čítali pozmeňujúce návrhy. Nebudem navrhovať opakovanie čítania pozmeňujúceho návrhu kvôli tomu. A teda ešte by som zopakoval tú politickú otázku, že či to prednesenie toho politického pozmeňujúceho návrhu znamená, že teda strana HLAS si to rozmyslela a bude súhlasiť s tou politizáciou Fondu na podporu umenia a jeho politickým ovládnutím ministerstvom kultúry, alebo teda už ste si povedali, že stačilo, a teda dozvieme sa výsledok hlasovania o sedemnástej, že či je, alebo nie je nejaká dohoda v rámci vládnej koalície. Však, samozrejme, nemusíte mi odpovedať. Dozvieme sa to o sedemnástej, ale, ale teda kladiem túto otázku, že či, lebo bolo to prezentované ako taký vážny vecný spor v rámci vládnej koalície, možno prvý taký dôležitejší, tak by ma tak z čisto zo zvedavosti zaujímalo, že ako to dopadlo, ak to už dopadlo. [12:01] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Prerušujem rokovanie do 14. hodiny. Máme obedňajšiu prestávku. Ďakujem. (Prerušenie rokovania o 12.02 hodine.) (Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.) [13:55] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade so zákonom o rokovacom poriadku nasleduje hodina otázok , ktorú týmto otváram. Poslanci písomne položili 72 otázok na predsedu vlády a 111 otázok na členov vlády. Overovatelia schôdze vyžrebovali ich poradie. Upozorňujem, že na otázky poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá. Pani poslankyne, páni poslanci, pán predseda vlády Róbert Fico sa písomne z rokovania o tomto bode programu ospravedlnil, svojím zastupovaním poveril pani podpredsedníčku vlády a ministerku hospodárstva Denisu Sakovú, ktorú prosím, aby oznámila, kto z členov bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády. Nech sa páči, pani podpredsedníčka, máte slovo. [14:03] Denisa Saková – Vystúpenie Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, vážení členovia vlády, dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády a podľa § 131 ods. 7 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnila z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámila ministrov poverených ich zastupovaním. Neprítomní: – podpredseda vlády a minister obrany Róbert Kaliňák, zastupuje ho minister spravodlivosti Boris Susko; – minister školstva, výskumu, vývoja a mládeže Tomáš Drucker, zastupuje ho minister spravodlivosti Boris Susko; – minister vnútra Slovenskej republiky Matúš Šutaj Eštok, zastupuje ho pani ministerka kultúry Martina Šimkovičová; – minister zahraničných vecí a Európskych záležitostí Juraj Blanár, zastupuje ho minister spravodlivosti Boris Susko. Neprítomní sú aj členovia vlády, ktorým neboli položené otázky: podpredseda vlády a minister životného prostredia Tomáš Taraba, minister financií Ladislav Kamenický, minister cestového ruchu a športu Dušan Keketi, minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Richard Takáč, minister práce sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš, ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková, minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Richard Raši, minister dopravy Jozef Ráž. [14:03] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka vlády. Chcem upozorniť, že poslanec, ktorý položil otázku, sa môže prihlásiť s doplňujúcou otázkou v rozsahu dvoch minút iba počas vystúpenia podpredsedníčky vlády, ktorá zastupuje predsedu vlády, členov vlády a generálneho prokurátora, na hlasovacom zariadení, a to zvolením možnosti – podať doplňujúcu otázku. Teraz poprosím pani podpredsedníčku, aby ste, pani podpredsedníčka, aby ste v limite 15 minút odpovedali na otázky adresované predsedovi vlády, s tým, že máte na odpoveď päť minút. Ako prvý položil otázku pán poslanec Pavol Goga, ktorý je tu prítomný, v tomto znení: „Vážený pán predseda vlády, aký je postoj predstaviteľov Komisie, Európskej únie, lídrov členských krajín aj slovenskej vlády k dianiu v Gaze?“ Nech sa páči, pani podpredsedníčka, máte slovo [14:03] Denisa Saková – Vystúpenie v rozprave (Krátka pauza pre nefunkčnosť zvukového zariadenia. Predsedajúci telefonuje vnútornou linkou.) [14:03] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Máme malý technický problém, ktorý riešia naši technici, poprosím, chvíľu strpenia. (Pauza pre nefunkčnosť zvukového zariadenia.) [14:10] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Taký technický problém sa nedarí vyriešiť (zaznievanie gongu), takže poprosím, päťminútovú pauzu vyhlasujem zhruba do 14.15. hod. Ďakujem pekne. (Prestávka pre nefunkčnosť zvukového zariadenia.) Blaha, Ľuboš, podpredseda NR SR Vážené pani poslankyne, páni poslanci, takže budeme pokračovať s tým, že nás budú zapínať manuálne, pretože technický problém ďalej riešia. Poprosil by som teda pani podpredsedníčku vlády Slovenskej republiky, žeby odpovedala na otázku pána poslanca Pavla Gogu v mene pána premiéra. Nech sa páči, pani ministerka. [14:14] Denisa Saková Ďakujem veľmi pekne za slovo. „Vážený pán predsedajúci a vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ak dovolíte, sústredím sa predovšetkým na slovenský postoj v tomto zložitom konflikte, pretože za ten ako predseda vlády Slovenskej republiky spolu s mojimi kolegami vo vláde zodpovedám. Slovenská pozícia v tomto konflikte je jednoznačná a stabilná, pričom naším hlavným cieľom nielen tu, ale vo všetkých konfli... vo všetkých konfliktoch je deeskalácia napätia a minimalizácia utrpenia ľudí. Prvým krokom v tomto prípade musí byť prepustenie rukojemníkov. Nesmieme zabúdať, ako celý tento konflikt vznikol a Hamas má nielen nástroje, ale aj povinnosť spraviť všetko pre to, aby sa situácia upokojila. Prepustenie všetkých rukojemníkov, ktorých v akomkoľvek rozpore s nielen právnym, ale aj morálnym princípom uniesol Hamas a dodnes väzní, musí byť prvým krokom k mieru a malo by sa udiať to čo najskôr. Druhým bodom je humanitárna pomoc pre ľudí, ktorí ju potrebujú. Viete, že súčasná vláda Slovenskej republiky sa snaží pomáhať obyčajným ľuďom, ktorí vo vojne trpia. Rovnako ako na Ukrajine, aj tu je potrebné ľuďom, ktorí trpia priamo vo vojnových zónach hladom, nemajú si čo obliecť, kde prespať alebo im chýbajú lieky. A tretím pilierom slovenského postoja je prímerie a začatie rokovaní o trvalom riešení. A v tejto veci je naša vláda maximálne konzistentná naprieč všetkými konfliktmi. Myslíme si, že je potrebné dohodnúť aspoň čiastočný kľud zbraní, jednak aby sa mohla začať distribuovať humanitárna pomoc pre všetkých, ktorí ju potrebujú, a zároveň aby sa mohli naplno rozbehnúť rokovania o trvalom mieri, pretože je veľmi ťažké hovoriť o mieri, ak prebieha vojna a každý deň sa dejú ďalšie a ďalšie udalosti, ktoré znepriatelené strany ešte viac rozdeľujú. A čo sa týka postojov našich partnerov v Európskej komisii alebo v členských krajinách, tam vidíme istú nekonzistentnosť, kedy niektorí členovia EÚ najprv rýchlo zastavia financovanie Agentúry OSN pre palestínskych utečencov v pásme Gazy, aby ju následne znova obnovili. A podobné prípady sa opakujú. Zároveň vnímame, že vlády v rôznych krajinách na Západe sú nervózne z ľudí, ktorí žiadajú mier. Zásahy proti demonštrantom, často študentom sme mohli vidieť nielen v USA, ale už aj v Európe a silové zložky sa nevyhýbajú ani ich zatýkaniu. Som presvedčený, že je to zlým signálom pre jednotlivé krajiny, ktoré majú problém v komunikácii s občanmi a uchyľujú sa k takýmto extrémnym opatreniam. Asi ste zachytili, že práve prebiehajú rokovania o prímerí. Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky celú túto situáciu veľmi pozorne sleduje a, samozrejme, urobíme všetko preto, čo je v našich silách, aby sme prispeli k upokojeniu situácie.“ Ďakujem veľmi pekne. [14:14] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Pán poslanec nemá doplňujúcu otázku. Tak prejdeme k otázke číslo dva, ktorú položil pán poslanec Ivan Hazucha, v tomto znení: „Vážený pán predseda vlády, začiatkom týždňa ste absolvovali zahraničnú pracovnú cestu do Azerbajdžanu. Mohli by ste nám priblížiť obsah rokovaní, ako aj ich výsledky?“ Nech sa páči, pani ministerka. [14:18] Denisa Saková Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne a vážení páni poslanci, asi ste už zachytili, že Slovensko je mimoriadne aktívne v rokovaní s Azerbajdžanom. Ja osobne som rokoval s ministrom hospodárstva Azerbajdžanu v apríli tohto roku. Následne prebehli rokovania na úrovni našich ministrov hospodárstva, ako aj ďalších rezortov a v utorok sme tento proces korunovali podpisom dokumentu o strategickom partnerstve medzi Slovenskom a Azerbajdžanom. Ako som už povedal v Baku, Slovensko chce byť mostom, ktorý spojí Azerbajdžan a Európsku úniu. Naša krajina za predchádzajúcej vlády zanedbávala ekonomickú diplomaciu a pán Korčok i ďalší sa ukazovali hlavne tam, kde ich následne pochválili médiá, avšak neprinášali pre Slovensko žiadne konkrétne výsledky. To sa teraz zmení a naša diplomacia konečne robí to, čo má, a otvára nám dvere aj do krajín, s ktorými môže Slovensko ekonomicky výhodne spolupracovať. Kľúčové boli, samozrejme, rokovania o plyne. Slovensko má, pochopiteľne, záujem o dovoz plynu z Azerbajdžanu. Ukazuje sa, že trasa cez Ukrajinu by mohla byť priechodná pre všetkých zúčastnených, a Azerbajdžan deklaroval, že už v roku 2025 by mohol mať na predaj až 20 mld. metrov kubických plynu. Musíme spraviť všetko pre to, aby sme pre Slovenské domácnosti a priemysel zabezpečili dostatok plynu za čo najvýhodnejšie podmienky, pretože to ovplyvňuje nielen ceny tepla, ale aj konkurencieschopnosť našej ekonomiky. Zároveň prebehli veľmi intenzívne rokovania na úrovni ministerstva obrany a firiem so zbrojárskeho priemyslu. Hovorili sme aj o spoločných projektoch, ktoré by mohli vzniknúť a ktoré majú potenciál priniesť benefity pre obe krajiny. Zároveň prebehlo biznis fórum, na ktorom sa zúčastnili desiatky slovenských firiem. Aj tu sme sa snažili slovenským firmám otvoriť dvere na tento rýchlo rastúci trh. Expanzia slovenských firiem na zahraničné trhy je dôležitá pre rast nášho hospodárstva a naša vláda ho bude podporovať všetkými možnými spôsobmi. Ďakujem veľmi pekne. [14:18] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka vlády. Máme doplňujúcu otázku, pán poslanec? Nemáme. Ďalšiu otázku položil takisto pán poslanec Ivan Hazucha v tomto znení: „Vážený pán predseda vlády, je v poriadku, že opozičným podpredsedom parlamentu je človek, ktorý v časopise Sorosovej Stredoeurópskej univerzity podrobne a pozitívne opisoval, ako sa za pomoci zahraničného kapitálu a medzinárodnej siete mimovládok darí v strednej Európe organizovať politické prevraty známe ako farebné revolúcie?“ Nech sa páči, pani podpredsedníčka. [14:21] Denisa Saková Ďakujem veľmi pekne za slovo. „Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne a vážení páni poslanci, je evidentné, že jablko v tomto prípade nespadlo ďaleko od stromu. Na Slovensku je už notoricky známy výrok otca pána Šimečku, ktorý sa najprv prihlásil k tomu, že George Soros je jeho priateľ, a vzápätí priznal, že bez jeho peňazí, ktorými tento finančný špekulant financoval rôzne politické neziskové organizácie, by nebolo možné poraziť vo voľbách Vladimíra Mečiara. Viete si, prosím, predstaviť, čo by sa dialo a aké sankčné zoznamy by sa tu vytvárali, ak by v Rusku, Číne alebo niekde inde na svete vznikol fond, ktorého cieľom by bolo ovplyvňovať demokratické voľby v krajinách sveta? A ešte by sa tým aj chválil? Bol by to medzinárodný škandál. Tu nám líder opozície napísal text o tom, ako sa to robí, a všetci sa tvária, že sa nič nedeje. Každú chvíľu počúvame o hybridných hrozbách, o zasahovaní tretích strán do volieb a o tom, aký je to veľký problém. Ja s tým úplne súhlasím. Zasahovanie do volieb spoza hraníc nie je správne a mali by sme urobiť všetko pre to, aby sa to neudialo. Len, prosím, tento princíp musí platiť pre všetkých. Nemôžete si vyberať, koho do volieb necháte zasahovať a koho nie podľa toho, komu fandíme. A to je presne tá cesta k rozdeľovaniu spoločnosti, ktorú opozícia, médiá a aj mimovládky presadzujú. Rozdeľujú ľudí na dve kategórie. Prvá kategória tých, ktorým držia palce, môžu všetko a nikto ich nekritizuje. A druhá kategória tých, ktorí si dovolia mať iný názor, tak tým treba robiť zle s cieľom ich zničiť. Keď sme boli v opozícii, tak médiá nechceli Ľuboša Blahu ani len pozívať do relácií, lebo im to nevyhovovalo. A teraz kričia, že to pomaly, že je to pomaly naša povinnosť tam chodiť. Keď ministerka spravodlivosti pani Kolíková menila ústavu v skrátenom legislatívnom konaní, tak to bolo v poriadku. A kemi... keď mi robíme nevyhnutné zmeny rovnakým spôsobom, tak to pani prezidentka posiela na Ústavný súd. A takýchto prípadov sú stovky. Ale doba sa zmenila. Ľudia si túto dvojtvárnosť už uvedomili, len dnešná opozícia to ešte nechápe. Ak sa snažíte prevádzkovať takýto systém dvoch tvárí, tak to nefunguje, ak si video otca pána Šimečku môže dvomi klikmi pozrieť každý sám na vlastné oči. V momente, kedy mainstreamové médiá stratili monopol na šírenie informácií, tak je nevyhnutné udržiavať konzistentné a obhájiteľné postoje, ak si chcete udržať aj dôveru ľudí. Toto opozícia na Slovensku nikdy nerobila, pretože sa vždy spoliehala na spriatelené médiá, ktoré o tom jednoducho neinformovali, a teraz na to opozícia dopláca stratou dôveryhodnosti. A tento proces sa nedeje iba na Slovensku. A čo sa týka priamo, priamo práce pána Šimečku, publikovanej v škole, ktorú financuje jeho priateľ, pardon, priateľ jeho otca, tak k tomu len dve poznámky. Pán Šimečka by mal deklarovať, či mu náhodou otec nepomohol k tomu, aby tam táto práca vôbec uverejnená. A po druhé niekto by sa mal pozrieť aj na originalitu tohto textu, pretože je jasné, že pán Šimečka na papier napísal to, čo počul od otca doma, a vydáva to za vedeckú prácu. Ale to ja naozaj nechám na iných. Ďakujem veľmi pekne. [14:25] Ľuboš Blaha – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka vlády. Pán poslanec nemá doplňujúcu otázku. Ďalšie otázky, ktoré boli adresované pánovi premiérovi, sú v totožnom znení ako predošlé tri, pýtam sa pánov poslancov, ktorí sú prítomní, či majú doplňujúce otázky. Pokiaľ tomu tak nie je, tak budeme pokračovať otázkami na ministrov a ministerky vlády Slovenskej republiky. Ako prvú otázku položil na podpredsedu vlády Slovenskej republiky a ministra obrany Slovenskej republiky Roberta Kaliňáka pán poslanec Juraj Krúpa v tomto znení: „Vážený pán minister, naše ozbrojené sily čaká v dôsledku zhoršenej bezpečnostnej situácie prezbrojenie. Aké opatrenia prijala alebo pripravuje MO SR a vláda SR na posilnenie a podporu slovenského strategického a obranného priemyslu, aby mala šancu sa podieľať na obnove slovenského a európskeho obranného potenciálu, ak nechceme byť úplne závislí na zahraničných dodávateľoch?“ Namiesto pána ministra obrany, ktorý sa ospravedlnil, vystúpi pán minister spravodlivosti Boris Susko. Nech sa páči, pán minister, máte slovo. [14:26] Boris Susko – Vystúpenie Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán poslanec, dovoľte, aby som v mene podpredsedu vlády a ministra obrany Slovenskej republiky, ktorého dnes zastupujem, prečítal jeho odpoveď na vaše otázky. Odpoveď podpredsedu vlády a ministra obrany Slovenskej republiky: „Vážený pán poslanec, to, čo vaša vláda zdevastovala za tri roky, si vyžaduje dlhodobú nápravu. Vaším výsledkom v oblasti obrany je aj hrubo zanedbaný obranný priemysel. My zabezpečujeme rozvoj obranného priemyslu cestou nových kontraktov. Vaše zlyhania naprávame rokovaniami o nových a často veľkých objednávkach pre slovenské firmy. Podpredseda vlády a minister obrany Robert Kaliňák sa aj teraz nachádza v zahraničí, kde na rozdiel od vás bojuje za záujmy obrany a slovenského obranného priemyslu. Otázky, na ktoré sa pýtate, si vyžadujú detailnejšie odpovede priamo od pána ministra, preto pán minister veľmi rád osobne zodpovie na tieto otázky pri najbližšej príležitosti, keď bude prítomný, ak mu ich opäť položíte.“ Ďakujem pekne, to je odpoveď na všetky vaše otázky. [14:26] Ľuboš Blaha – Uvádzajúci uvádza bod Pán poslanec Krúpa sa neprihlásil s doplňujúcou otázkou. (Reakcia z pléna.) Žiaľ, iba počas toho, keď hovorí, je, tak to je najnovšie nadstavené, ale myslím si, že aj budete mať možno príležitosť, lebo máte aj ďalšiu otázku vyžrebovanú. A takisto na pána ministra Kaliňáka, resp. na pána ministra Suska, ale... neni v tom písomnom znení. Dobre. Takže: „Vážený pán minister, aké opatrenia prijali Ministerstvo obrany SR a vláda na to, aby slovenské podniky obranného priemyslu so štátnou účasťou zachovali a rozvíjali svoje postavenie a nedochádzalo tak k ich postupnej skrytej privatizácii? Slovensko malo tradične silné postavenie v oblasti delostreleckých systémov a munície s vlastným vývojom. Čo robí ministerstvo obrany a vláda preto, aby sa nestali len montážnym zariadením a marginálnym subdodávateľom súkromných firiem?“ Nech sa páči, pán minister, máte slovo. [14:28] Boris Susko – Vystúpenie Ďakujem pekne. Tá odpoveď je, pán poslanec, presne taká istá, takže ak máte doplňujúcu otázku... Neviem, či chcete, aby som ju čítal znova... [14:28] Ľuboš Blaha – Uvádzajúci uvádza bod Takže zapnite pána poslanca Krúpu, lebo... (Ruch v sále. Predsedajúci telefonuje vnútornou linkou.) Takže upozornili ma z techniky, že vlastne nefunguje systém, lebo stále sme v tom manuálnom režime, takže vždy treba sa prihlásiť, že máte doplňujúce... (Reakcia z pléna.) Ja rozumiem tomu. Ale aj tým pádom aj predtým ste sa mohli prihlásiť, tak vám teda tým pádom udeľujem aj možnosť asi štyroch minút, aby ste mohli na pána ministra Suska reagovať. Nech sa páči, pán poslanec Krúpa. [14:29] Juraj Krúpa – Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho Ďakujem veľmi pekne, pán minister. Ako vidím, odpovede sme sa nedozvedeli, tak ale bolo spomenuté, že pán minister je ochotný pri najbližšej príležitosti teda tieto veci vysvetliť. Tak ja pevne verím, že tá príležitosť sa naskytne, pretože od začiatku volebného obdobia pán minister nebol a nezúčastnil sa výboru pre obranu a bezpečnosť, a nemali sme tak nikde žiadnu možnosť s ním o týchto témach diskutovať a ani teraz počas hodiny otázok. Pochopiteľne, rozumiem, je v zahraničí, čiže takáto situácia sa vyskytla. Len mu, prosím pekne, odkážte, že ešte raz teda tieto otázky položím, a prípadne ak by bol ochotný, tak by sme mohli aj zvolať aj mimoriadny výbor pre obranu a bezpečnosť a som ochotný sa s ním aj dohodnúť alebo s jeho kanceláriou, v ktorom termíne by mu to vyhovovalo, aby sme sa teda mohli k tejto téme stretnúť a porozprávať, lebo, takisto musím podotknúť, že, bohužiaľ, zatiaľ ani jeden mimoriadny branno-bezpečnostný výbor nebol zvolaný, alebo keď bol zvolaný, tak nebol schválený jeho program. Čiže sa nedarí diskutovať o žiadnych témach, ktoré sa týkajú branno-bezpečnostného výboru. Ďakujem veľmi pekne. [14:29] Ľuboš Blaha – Uvádzajúci uvádza bod Pán minister, budete reagovať? V poriadku, takže teraz máme pre sebou ďalšiu otázku od pána poslanca Jaroslava Spišiaka na ministra školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky Tomáša Druckera, ktorého zastupuje takisto pán minister Boris Susko. Otázka pána Spišiaka je v tomto znení: „Aké kroky plánuje ministerstvo školstva podniknúť vo veci postavenia a financovania nesieťových predškolských zariadení? Budú naďalej fungovať v súčasnom režime registrácie alebo ministerstvo plánuje úpravu hygienických a iných požiadaviek, ktoré umožnia ich vstup do siete škôl?“ [14:30] Boris Susko – Vystúpenie Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci. Vážený pán poslanec, ďakujem za položenú otázku. Pán minister poslal, poslal odpoveď, čiže prečítam jeho odpoveď: „S účinnosťou od 1. septembra 2021, teda od času, kedy bolo zavedené povinné predprimárne vzdelávanie, patria medzi oprávnených poskytovateľov povinného predprimárneho vzdelávania aj zariadenia predprimárneho vzdelávania, ktoré sú vedené v registri zariadení predprimárneho vzdelávania spravovanom Ministerstvom školstva, výskumu, vedy a mládeže Slovenskej republiky. Počet týchto zariadení sa od ich vzniku mení. V školskom roku 2021/2022 ich bolo 39. V školskom roku 2022/2023 ich bolo 54. V aktuálnom školskom roku 2023/2024 ich je v registri 51. Pôsobenie týchto zariadení je od samého začiatku chápané ako dočasné s cieľom dosiahnuť čo najväčšiu zaškolenosť päťročných detí. Pôvodný dátum ukončenia ich pôsobenia ako oprávnených poskytovateľov povinného predprimárneho vzdelávania bol z 31. augusta 2024 novelou školského zákona upravený na 31. august 2026. Do tohto dátumu môže zriaďovateľ každého takéhoto zariadenia požiadať o jeho zaradenie do siete škôl a školských zariadení Slovenskej republiky ako súkromnej materskej školy. Mnohí zriaďovatelia týchto zariadení, uvedomujúc si ich dočasné zaradenie medzi poskytovateľov povinného predprimárneho vzdelávania, postupne každý rok žiadajú o zaradenie týchto subjektov do siete ako súkromné materské školy. Ministerstvo školstva, vychádzajúc z informácií nielen o demografickom vývoji, ale aj o kapacitách materských škôl zaradených v sieti, neplánuje predĺžiť pôsobenie týchto zariadení ako poskytovateľov povinného predprimárneho vzdelávania po 31. auguste 2026. Všetci zriaďovatelia zariadení predprimárneho vzdelávania majú možnosť požiadať o zaradenie týchto subjektov do siete ako súkromné materské školy, samozrejme po splnení priestorových požiadaviek. Tieto však neurčuje ministerstvo školstva, ale Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky. Významnú rolu pri zaradení týchto zariadení ako súkromných materských škôl do siete, rovnako ako aj teraz zohrajú obce a mestá, na území ktorých budú zriaďovatelia chcieť nové súkromné materské školy ako nástupcov týchto zariadení predprimárneho vzdelávania zriadiť, pretože jednou z podmienok zaradenia súkromnej materskej školy do siete je aj súhlas príslušnej obce, v ktorej má byť nová súkromná materská škola zriadená. Obec súhlas udelí v závislosti od kapacít materských škôl, ktorých je daná obec sama zriaďovateľom. Po zaradení týchto zariadení do siete ako súkromných materských škôl budú tieto súkromné materské školy financované rovnako cirkevné aj štátne materské školy od 1. januára 2025 normatívne zo štátneho rozpočtu.“ Vážený pán poslanec, ďakujem za vašu pozornosť. [14:31] Boris Susko – Vystúpenie Ďakujem pekne, pán minister. Pán poslanec Spišiak má doplňujúcu otázku. Nech sa páči. Sekundičku, zapnú vás. [14:34] Jaroslav Spišiak – Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho By som chcel požiadať o to písomné stanovisko, či ho môžem dostať. To, čo ste prečítali. Alebo mi ho zaslať potom niekde pánom ministrom. [14:34] Ľuboš Blaha – Uvádzajúci uvádza bod Nech sa páči, pán minister, môžte odpovedať. [14:34] Jaroslav Spišiak – Vystúpenie v rozprave Stále som ja zapnutý. [14:34] Ľuboš Blaha – Vystúpenie v rozprave Oni to teraz ovládajú celé (povedané so smiechom), takže poprosím technikov, žeby zapli pána ministra. [14:35] Boris Susko – Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho Pán poslanec, nebýva štandardom, že na hodine otázok sa predkladajú písomné odpovede, na to slúži, slúžia interpelácie, čiže ak chcete mať písomný materiál, tak treba asi požiadať prostredníctvom interpelácie o tú otázku. A potom dostanete, samozrejme, písomné vyjadrenie. Ďakujem. [14:35] Ľuboš Blaha – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem pekne. Ďalšiu otázku položila pani poslankyňa Viera Kalmárová na podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre Plán obnovy a znalostnú ekonomiku Petra Kmeca v tomto znení: „Kedy budú vyhodnotené výzvy VAIA, ktoré mali uzávierky na jeseň v roku 2023? Ide o uzavreté výzvy komponentu 9 plánu obnovy - Efektívnejšie riadenie a posilnenie financovania výskumu, vývoja a inovácií.“ Nech sa páči, pán podpredseda vlády, máte slovo. [14:35] Peter Kmec – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem, pán predsedajúci. Je to otázka skupiny poslancov, skupiny šiestich poslancov, takže, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem za vašu otázku. Chcel by som odpovedať komplexnejšie v rámci celého komponentu 9. Tieto výzvy boli vyhlasované v priebehu dvoch rokov, 2022, 2023, celkovo v počte 22 výziev, v objeme 564 mil. eur a súčasne boli podpísané aj dve zmluvy so Slovak Investment Holding vo výške 30,3 mil. eur. Z pohľadu podpory vedy, výskumu a inovácií na Slovensku ide o bezprecedentný balík, ktorý sa rozdeľuje v tejto oblasti, a bola, samozrejme, vždy poddimenzovaná v minulosti. A navyše ide aj o prostriedky, ktoré do tohto ekosystému budú plynúť nárazovo, takže je tam viacero otvorených otázok, ktoré sa dotýkajú v podstate obdobia prípravy, personálnej pripravenosti a, samozrejme, projektového managementu, ale treba povedať, že tieto výzvy sa postupne napĺňajú. Z 22 vyhlásených výziev je momentálne uzatvoreno... uzatvorených 13, ďalších deväť je ešte stále otvorených. Z týchto deviatich výziev v dvoch výzvach boli ukončené prvé kolo a otvorené bude ešte druhé kolo. Posledná z výziev bude uzatvorená 31. októbra 2025. To dlhšie vyhodnocovanie výziev vyplýva aj z toho dôvodu, že podmienkou v rámci plánu obnovy zo strany Európskej komisie bolo hodnotenie zo strany zahraničných expertov, na čo Slovensko tiež nebolo zvyknuté. Tento, tento koncept a táto podmienka sa postupne bude uplatňovať aj v rámci klasických eurofondov, v rámci EŠIF-ov, takže tu sa musíme tiež pripraviť na nejakú trošku dlhšiu časovú fázu, kým tí zahraniční hodnotitelia vyhodnotia tieto, tieto výzvy, ale je to kvalitatívny posun a budeme čakať na také prvé výsledky, či tieto výzvy a vybrané projekty potom budú následne kvalitnejšie. Výzvy sa postupne vyhodnocujú v čase, ako boli, ako boli uzatvorené. Indikatívny zoznam vyhodnocovania, vyhodnocovania výziev nájdete aj na, na internete, na webe vykonávateľa komponentu 9, ktorým je VAIA, môj úrad podpredsedu vlády a vlastne tieto výzvy sú v podstate zakotvené alebo zazmluvnené v štyroch takých hlavných výzvach. Je to výzva na Seal of Excellence v rámci European Inovation Council, potom IPCEI projekty v dekarbonizácii a digitalizácii, to sú vlastne dva hlavné komponenty v rámci plánu obnovy, potom sú to štipendiá pre excelentných PhD. študentov a výzvy na podporu výskumníkov ohrozených vojnovým konfliktom na Ukrajine. Na doplnenie môžem uviesť, že 15. apríla 2024 bolo zo strany Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR zaslaných 13 oznámení o splnení podmienok mechanizmu vo výzve Matching granty ku zdrojom získaných zo súkromného sektora v rámci výskumnej spolupráce v celkovej výške 17,19 mil. eur. Vo výzve Kapitálový booster pre schémy na podporu výskumu a vývoja, kde bolo podaných 131 žiadostí, bolo odoslaných 117 oznámení o splnení v celkovej výške 10,13 mil. eur. A taktiež vo výške Matching granty ku zdrojom získaným v rámci programu Horizont 2020 a Horizont Európa bolo ukončené odborné hodnotenie prvého kola a je pripravených na odoslanie 37 oznámení o splnení podmienok mechanizmu v celkovej výške 4,74 mil. eur. Vo výzve na transformačné a inovačné konzorciá začalo odborné hodnotenie žiadostí, ktoré realizuje prestížna European Science Foundation. Tam treba povedať, že dochádzalo k nejakým technickým nezrovnalostiam, keď v rámci prvého kola boli vylučované niektoré projekty, ktoré systém neakceptoval, ale nedošlo k zlyhaniam zo strany žiadateľov, takže nanovo sa vyhodnocovali tieto, tieto projekty, takže tam došlo k určitému času, časovému zdržaniu, ale sa... z dôvodu technických problémov z minulosti, ale ako som už povedal, prebieha teraz už to odborné hodnotenie žiadostí a v najbližších týždňoch by malo byť ukončené, takže tie tzv. slávne TIK-y by mali byť známe, ich vyhodnotenie by malo byť známe v najbližších mesiacoch. A vo výzve Veľké projekty pre excelentných výskumníkov je odborné hodnotenie asi v jednej... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [14:36] Ľuboš Blaha – Uvádzajúci uvádza bod 29. Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády. Doplňujúca otázka od pani poslankyne nasleduje. Nech sa páči. Pani poslankyňa Kalmárová. Zapnite pani poslankyňu. 4,73-milióna eur, vo výzve na transformačné a inovačné konzorciá začalo odborné hodnotenie žiadostí, ktoré realizujú prestížna (prosím o doplnenie názvu spoločnosti). Tam treba povedať, že dochádzalo k nejakým technickým nezrovnalostiam, keď v rámci prvého kola boli vylučované niektoré projekty, ktoré systém neakceptoval, ale nedošlo k zlyhaniam zo strany žiadateľov, takže nanovo sa vyhodnocovali tieto, tieto projekty. Takže tam došlo k určitému časov.., časovému zdržaniu z dôvodu technických problémov z minulosti. Ale ako som už povedal, prebieha teraz už to odborné hodnotenie žiadostí a v najbližších týždňoch by malo byť ukončené. Takže, tie takzvané slávne tiky by mali byť známe, vyhodnotenie by malo byť známe v najbližších mesiacoch. Vo výzve veľké projekty pre excelentných výskumníkov je odborné hodnotenie asi v jednej... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [14:41] Viera Kalmárová – Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho Ďakujem pekne za slovo. Pán podpredseda, spomínali ste, že nanovo sa vyhodnocovali niektoré projekty a chyba pritom nevznikla na strane žiadateľov. Chcem sa spýtať, či v tomto kontexte považujete za opodstatnené obavy, že časť prostriedkov ostane nevyčerpaných, obavy totiž pramenia z toho, že realizácia niektorých projektov mala začať už od januára 2024, je máj a ešte teda výsledok nepoznáme, tak otázka teda je taká, či budú mať vôbec žiadatelia dostatok času na realizáciu tých projektov, keď už v podstate štyri mesiace meškajú so začiatkom. [14:41] Ľuboš Blaha – Uvádzajúci uvádza bod Zapnite pána podpredsedu vlády, prosím. [14:42] Peter Kmec – Vystúpenie Áno, tieto, tieto technické problémy sme komunikovali Európskej komisii, takže konzultovali sme vlastne to, že to časové zdržovanie bude potom aj zohľadňované pri prípadných problémoch s časovými rámcami na implementáciu, ale zatiaľ, zakiaľ, pokiaľ sme sa pozerali na tie jednotlivé projekty, tak mali by sa stihnúť do toho časového rámca, ktorým je polovica ’26, eventuálne koniec roka ’26, takže stále tam máme nejaký časový rámec. [14:42] Ľuboš Blaha – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády. Ďalšiu otázku položil pán poslanec Tomáš Valášek na pána ministra vnútra Slovenskej republiky Matúša Šutaja Eštoka, ktorého zastupuje pani ministerka kultúry pani Martina Šimkovičová. Otázka pána poslanca Valáška je v tomto znení: „Pán minister, budete iniciovať alebo ste iniciovali konanie podľa § 16 ods. 1 alebo 2 zákona č. 289/2016 Z. z. vo vzťahu k pánovi Artemovi Marčevskému?“ Nech sa páči, pani ministerka. [14:43] Martina Šimkovičová – Vystúpenie Ďakujem za slovo. Vážený pán poslanec, v zákone č. 289/2016 Z. z. o vykonávaní medzinárodných sankcií a o doplnení zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je v § 16 stanovený postup príslušných orgánov pri zaradení osoby na zoznam sankcionovaných osôb, ako aj taxatívne vymedzené skutočnosti, ktoré zakladajú dôvod zaradenia osoby na tento zoznam. Pokiaľ nastane situácia a budú preukázané dôvody, pre ktoré je možné začať konanie podľa § 16 ods. 2 zákona č. 289/2016 Z. z. o vykonávaní medzinárodných sankcií a doplnení zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 52/20018 Z. z., Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky bude iniciovať takéto konanie a spracuje návrh na začatie konania uvedeného paragrafového znenia. V súčasnej dobe pánovi Artemovi Marčevskému nebolo preukázané, že sa dopustil trestného činu, pre ktorý by bol zaradený na zoznam sankcionovaných osôb, tak ako je uvedené v § 16 ods. 3 zákona č. 289/2016 Z. z. o vykonávaní medzinárodných sankcií a doplnení zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 52/20018 Z. z. Ďakujem [14:43] Ľuboš Blaha – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem pekne, pani ministerka. Pán poslanec Valášek bude mať doplňujúcu otázku, nech sa páči. [14:45] Tomáš Valášek – Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho Vďaka. Ako bývalý úradník spoznávam túto taktiku, toto nie je odpoveď, toto je spôsob, ako vyplniť čas neodpoveďou. A to nie je kritika – teraz výnimočne – pani ministerky Šimkovičovej, tá je v tom nevinne, tá je poštárkou, to je kritika ministra Šutaja Eštoka, ktorý sa ani neunúval prísť a odpovedať osobne. Pre tých, čo kontext nepoznajú, dovoľte mi doplniť. Pána Marčevský bol, samozrejme, zaradený na sankčný zoznam v Českej republike. Je to človek, ktorý sa podieľal aktívne na šírenie dezinformácií zameraných na podrytie či demokratického zriadenia, či jednoty a solidarity v Európskej únii. A na to, čo sú, mimochodom, že závadné, zásadné bezpečnostné ohrozenia v mojich očiach a v očiach českej spravodajskej služby a vlády, ktorú my otvorene označujeme za našu najbližšiu, toto boli dostatočné dôvody na to, aby bol sankcionovaný. Ten človek zjavne utiekol k nám a my ho nevieme ani len zaradiť na sankčný zoznam Európskej únie, aby bol poslaný kade ľahšie, tam, kam patrí, vzhľadom na tie jeho aktivity, ktoré tu vyvíja. Opakujem, táto pasivita, toto nekonanie zoči-voči, pretože že už úplne jednoznačne očividnému správaniu pána Marčevského, veď sa neskrýval. Tá jeho, ten jeho plátok, to je, to je jeho platforma, Voice of Europe, suverénne dostupné, v celej tejto pasivite a zoči-voči už je úplne jasné krásne očividnému konaniu svedčí veľa o tom, o tej geopolitickej dezorientácii tejto vlády. Dovoľte mi tiež poopraviť, opäť nie vás, pani ministerka, vy ste tu v role poštárky, ale poopraviť ministerstvo vnútra. Nie, netreba preukázanie trestného činu na to, aby bol niekto zaradený na sankčný zoznam. Stačí podozrenie, tam je nižší právny štandard, takže tá otázka okrem toho, že je alibistická, je zároveň aj faktuálne nesprávna. [14:45] Ľuboš Blaha – Uvádzajúci uvádza bod Pani ministerka, chcete reagovať? Zapnite pani ministerku! [14:47] Martina Šimkovičová – Vystúpenie Ďakujem pekne. Pán Valášek, ja len chcem povedať, že pán minister je na zahraničnej pracovnej ceste, preto tu nemôže byť prítomný. Ďakujem. [14:47] Ľuboš Blaha – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem pekne, pani ministerka. Ďalšia otázka je na pána ministra obrany Róberta Kaliňáka, odpovie opäť pán minister Boris Susko a otázka je od pána poslanca Juraja Krúpu: „Vážený pán minister, pred rokom a pol bola podpísaná zmluva, podľa ktorej Slovensko vyrobí a vyvezie na Ukrajinu 16 kusov húfnic Zuzana. Dodá Slovenská republika všetkých 16 kusov Zuzana II v termíne? Nebudú mať subdodávky pre český projekt Dita negatívne dôsledky na splnenie týchto záväzkov?“ Nech sa páči, pán minister. [14:48] Boris Susko – Vystúpenie Ďakujem pekne za slovo. Ako som už povedal predtým, tá odpoveď je rovnaká od pána ministra, takže asi ju už nebudem opakovať a budem tlmočiť pánovi ministrovi to, čo pán poslanec odkazuje. Ďakujem. [14:48] Ľuboš Blaha – Uvádzajúci uvádza bod Pán poslanec nemá doplňujúcu otázku, už to bolo vysvetlené. A len položil ďalšiu otázku, ktorú takisto musíme prečítať, ak nie je v tom istom znení. Počkajte. (Reakcia z pléna.) Takže tá už bola, takže otázka číslo osem takisto už bola, nepotrebujete ďalej. Dobre. Pani poslankyňa Ingrid Kosová bude ďalšia, ktorá bola vyžrebovaná, ktorej otázka bola vyžrebovaná na ministra školstva, výskumu, vývoja a mládeže Tomáša Druckera, ktorého zastupuje pán posla... pán minister Boris Susko, takže toto znenie: „V zmysle plánu legislatívnych úloh mal byť v máji predložený zákon o zmene financovania materských škôl. Prečo zákon mešká a kedy bude predložený do Národnej rady?“ Nech sa páči, pán minister. [14:49] Boris Susko – Vystúpenie Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani poslankyňa, pán minister ďakuje za otázku a posiela odpoveď: „Keďže navrhovaná zmena financovania spočíva v zmene zdroja financovania materských škôl a školských klubov detí, ktoré už nebudú financované z výnosu dane z príjmov fyzických osôb, ale zo štátneho rozpočtu, kapitola... kapitoly ministerstva školstva a zároveň zjednotí systém financovania materských škôl a školských klubov detí bez ohľadu na typ zriaďovateľa, nový spôsob ich financovania bude postavený na normatívnom princípe, pričom finančné prostriedky sa budú prideľovať na základe počtu detí v materskej škole alebo v školskom klube detí a normatívu určeného pre príslušný kalendárny rok. Bolo preto potrebné v spolupráci s Ministerstvom financií Slovenskej republiky vyčísliť objem finančných prostriedkov, ktoré samosprávy vynaložili na zabezpečenie osobných nákladov na prevádzky materských škôl v roku 2023. Ministerstvo školstva potrebovalo na kvalifikovanú prípravu nastavenia normatívneho financovania materských škôl a školských klubov detí vyššie uvedené dáta, ktoré sú zároveň potrebné na to, aby sa mohol v nadväznosti na uvedenú zmenu financovania objektívne upraviť pomer, v akom sa budú výnosy dane z príjmov fyzických osôb deliť medzi obce a samosprávne kraje. Dáta, na základe ktorých sme mohli uskutočniť uvedené analýzy, pochádzajú z údajov z finančného výkazu FIN 1 až 12, pričom tieto body za rok 2023 k dispozícii až v marci 2024. Až na základe vyhodnotenia uvedených údajov bolo možné návrh novely zákona predložiť do predbežného pripomienkového konania ako povinnej súčasti legislatívneho procesu pri identifikovaní vplyvov. V najbližšom čase bude predložený do medzirezortného pripomienkového konania a najneskôr v auguste 2024 na rokovanie vlády Slovenskej republiky a na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky. Plánovaný termín účinnosti novely zákona, ktorý bol komunikovaný s Európskou komisiou, 1. január 2025 tým nie je ohrozený.“ Vážená pani poslankyňa, ďakujem za vašu pozornosť. [14:49] Ľuboš Blaha – Uvádzajúci uvádza bod Pani poslankyňa Ingrid Kosová bude mať doplňujúcu otázku? Ak áno, tak sa prihláste, aby som vedel, či áno. Takže zapnite, prosím, pani poslankyňu. [14:51] Ingrid Kosová – Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho Ďakujem veľmi pekne a ďakujem aj za odpoveď. Rada by som sa opýtala pána Druckera nejaké doplňujúce otázky, ale predpokladám, že vy mi asi na ne neodpoviete, ale skúsim to. A keďže som nedostala teda úplne odpoveď, ktorú by som očakávala, tak sa chcem opýtať, či môžem dostať túto písomnú odpoveď, aby som na to mohla potom u pána Druckera priamo reagovať. A moja doplňujúca otázka je, či tomu, či stanovenie výšky normatívov bude jednotné pre celé Slovensko, alebo to bude tak odstupňované, ako je to momentálne v súčasnosti, že v niektorých obciach je vyšší normatív, v niektorých zase menší. A kedy budú jasné tieto výšky normatívov, či to bude ešte predtým, ako bude v auguste, alebo v septembri teda daný tento legislatívny návrh, alebo až potom? Ďakujem [14:51] Ľuboš Blaha – Uvádzajúci uvádza bod Zapnite, prosím, pána ministra. [14:52] Boris Susko – Vystúpenie Ďakujem pekne za doplňujúcu otázku. Samozrejme, že vecne na ňu, na ňu neviem odpovedať z hľadiska výšky normatívov, ale z hľadiska toho, či budú známe, alebo nie, predpokladám, že keď materiál už je v pripomienkovom konaní, tak v rámci pripomienkového konania by tieto výšky už mali byť, mali byť zrejmé, lebo by mali byť súčasťou doložky vplyvov, čiže, čiže mali by byť, mali by byť jasné. Ale budem tlmočiť túto otázku pánu ministrovi. Ďakujem. [14:52] Ľuboš Blaha – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem pekne, pán minister. Ďalšie dve otázky sú od pána poslanca Juraj Krúpu už v tom znení, ktoré bolo, bolo zodpovedané, takže prejdeme k otázke číslo 12. Pán poslanec Roman Michelko má otázku na ministerku kultúry Slovenskej republiky Martinu Šimkovičovú v tomto znení: „Pani ministerka, aké sú hlavné dôvody odvolania riaditeľky Slovenskej národnej knižnice v Martine?“ Nech sa páči, pani ministerka, máte slovo. [14:53] Martina Šimkovičová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne kolegovi Romanovi Michelkovi za túto otázku. V súvislosti so Slovenskou národnou knižnicou v Martine môžem uviesť z tohto miesta, že pochybení odvolanej generálnej riaditeľky Kataríny Krištofovej bolo naozaj viacero. V prvom rade ide o nezvládnutý proces digitalizácie kultúrneho dedičstva, ktoré má národná knižnica vo svojej správe. A druhým, rovnako závažným zlyhaním bola neschopnosť zabezpečiť pripravenosť tejto inštitúcie voči kybernetickým útokom. Slovenská národná knižnica v Martine bola realizátorom projektu Digitalizácie kultúrneho dedičstva od roku 2012. Jej cieľom bola masová digitalizácia obsahu knižničných a archívnych fondov a ochrana nosičov informácií pred nevyhnutnou degradáciou. Špecifickým cieľom bola digitalizácia slovacikálnych dokumentov z knižničných a archívnych fondov a vybudovanie funkčnej infraštruktúry pre Digitalizačné a konzervačné centrum knižničných a archívnych dokumentov. Napriek uvedenému faktu a tiež faktu, že napríklad s porovnaním zo susednou Českou republikou bol rozpočet na tento účel až päťnásobne vyšší, sa nepodarilo všetky stanovené ciele naplniť. Digitalizácia historického knižného fondu z vydaním pred rokom 1830 tvorila ani nie 0,5 % digitalizovaných objektov, pričom digitalizované knižné jednotky vydané po roku 1990 tvorili až 44 %, a to napriek tomu, že digitalizácia historického fondu vydaného pred rokom 1830 bola vedením Slovenskej národnej knižnice deklarovaná ako kľúčová. Digitalizácii navyše chýbal jasný plán a bola realizovaná masovo bez akejkoľvek selekcie. Primárne sa digitalizovali odborné časopisy a populárne komerčné časopisy. Odborné časopisy sú pritom pre vedeckú komunitu sprístupňované v medzinárodných vedeckých databázach, ku ktorým prístup financuje aj rezort školstva. Pani generálnu riaditeľku som teda odvolala z týchto dôvodov. A z môjho pohľadu išlo o jediné možné riešenie, ako zamedziť pokračovaniu série zlyhaní v tak dôležitej inštitúcii, akou je Slovenská národná knižnica v Martine. [14:55] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pani ministerka. Pán poslanec Michelko? Aha... (Predsedajúci sa obrátil k rečníkovi.) Máš doplňujúcu? Má doplňujúcu otázku. Nech sa páči, zapnite pána poslanca Michelka. [14:56] Roman Michelko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Aha, dobre. Ďakujem za odpoveď. Som veľmi rád, že k Národnej knižnici začala, teda sa urobila táto zmena, pretože mám dlhé roky, niekoľko volebných období som mal informáciu o tom, že medziľudské vzťahy na... v Národnej knižnici sú katastrofálne, existuje tam mobing, bossing, nekompetentnosť a podobne a bývalá riaditeľka mala obdivuhodnú schopnosť dohodnúť sa s každou garnitúrou a vždycky si nájsť nejaké politické krytie napriek tomu, že jej problematická kompetentnosť a obsolútne nezvládnuté medziľudské vzťahy boli všeobecne známe, takže som veľmi rád, že žiadny lobing ani nič podobné v zmysle udržania, aj keď viem, že aj takéto pokusy boli, neuspel. A možno len pre budúcnosť, myslíte, že jej nástupca bude podstatne kompetentnejší a veci, ktoré jeho predchodkyňa nezvládala, bude zvládať? Ďakujem. [14:56] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Zapnite mikrofón pani ministerke. Budete reagovať? [14:58] Martina Šimkovičová – Vystúpenie v rozprave Nie, ďakujem. Nebola žiadna doplňujúca otázka. [14:58] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Ďalšia otázka je od pána poslanca Krúpu, dokonca aj ďalšia ďalšia, už boli všetky zodpovedané, takže ideme na pána poslanca Jaroslava Spišiaka, ktorý tu teraz ale nie je prítomný, mám pocit. Je tu pán Spišiak? Nie, že? Takže jeho otázka prepadáva. Pán poslanec Krúpa takisto neni prítomný. Pán poslanec Michal Sabo je prítomný? Vizuálne nevidím, môžte, môžte mi povedať? Nie je. Takže zase ideme ďalej, pán Krúpa, pán Krúpa, pán Krúpa... Pán Valášek tu je. Takže otázka č. 22, pán poslanec Tomáš Valášek na ministra vnútra Slovenskej republiky pána Matúša Šutaj Eštoka, ktorého... namiesto neho odpovie pani ministerka kultúry: „Pán minister, presne popíšte, kedy dostal dočasné útočisko pán Artem Marčevskij, a uveďte, či bolo začaté konanie o jeho zrušení, ak áno, kedy a s akým výsledkom?“ Nech sa páči, pani ministerka. [14:59] Martina Šimkovičová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán poslanec, dňa 8. apríla 2024 sa pán Artem Marčevskij, štátny príslušník Ukrajiny, dostavil na Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Trnava, kde podľa § 30 ods. 1 písm. a) zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 55/2022 Z. z. vyhlásil, že žiada o poskytnutie dočasného útočiska na území Slovenskej republiky. Na základe predmetného vyhlásenia príslušné oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru vykonalo úkony k prevereniu osoby v informačných systémoch dostupných Úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru v súvislosti s bezpečnostnou previerkou osoby s negatívnym výsledkom. Následne boli vykonané evidenčné úkony v informačnom systéme MIGRA a v informačnom systéme Evidencia cudzincov s povoleným pobytom na území Slovenskej republiky. Dňa 8. apríla 2024 bolo uvedenému štátnemu príslušníkovi Ukrajiny poskytnuté dočasné útočisko na území Slovenskej republiky podľa zákona č. 480/2002 Z. z. a v súlade s nariadením vlády Slovenskej republiky č. 185/2022 zo 16. marca 2022 k návrhu na vyhlásenie poskytovania dočasného útočiska v súlade s vykonávacím rozhodnutím Rady EÚ 2022/382 zo 4. marca 2022. Ďalej, čo sa týka druhej časti otázky spadajúcej do vecnej pôsobnosti Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, konkrétne zrušenia dočasného útočiska štátneho príslušníka Ukrajiny pána Artema Marčevskija, či bolo začaté konanie o jeho zrušení, ak áno, kedy a s akým výsledkom, sa nateraz nebudem vyjadrovať, pretože nie sú v dostatočnej miere preukázané dôvody, pre ktoré by bolo možné začať konanie o zrušení dočasného útočiska menovaného. V prípade, ak sa preukáže, že osobu bude možné odôvodnene považovať za nebezpečného pre bezpečnosť Slovenskej republiky, Migračný úrad Ministerstva vnútra Slovenskej republiky ako vecne príslušný orgán začne konanie o zrušení dočasného útočiska podľa § 33 zákona č. 480/2002 Z. z. v znení zákona č. 692/2006 Z. z. na základe dostatočne odôvodneného podnetu iného orgánu. Na Migračný úrad Ministerstva vnútra Slovenskej republiky takýto podnet týkajúci sa zrušenia dočasného útočiska menovaného do dnešného dňa podaný nebol. Ďakujem. [14:59] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. S doplňujúcou otázkou pán poslanec Valášek, ak mu treba, môžte zapnúť mikrofón. [15:02] Tomáš Valášek – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pozastavím sa pri slovách z odpovede ministerstva vnútra – neboli preukázané dôvody, dôvody na začatie alebo na zrušenie statusu dočasného útočiska pre pána Marčevského. Ľudia dobrí, bavíme sa tu o verejne známom dezinformátorovi, ktorý sa ani nehanbil, ani nezakrýval, alebo neskrýval, čo robí. Zneužíval štatút dočasného útočiska, pretože je to držiteľ ukrajinského pasu, má naňho nárok, nevyčítam ministerstvu vnútra, že mu udelil tento status, podľa zákona viac-menej muselo, ale potom je už na nás, na vláde Slovenskej republiky, či vieme triezvo zhodnotiť vlastné bezpečnostné záujmy, či berieme vážne náš vzťah s Českou republikou, či berieme vážne hybridnú vojnu, ktorú nám... voči nám, a nielen voči nám, voči nám všetkým západným demokratickým krajinám Rusko vedie, aby sme tento štatút zrušili. To už vieme urobiť. Vy ste nám práve povedali – opäť, nie vy, pani ministerka, ale ministerstvo vnútra vašimi ústami –, že my sme ani len nezačali ten akt, že my nevidíme dôvody, na to, aby – opäť – známy dezinformátor, ktorý úplne verejne proste na hulváta očividne podrýval či demokratické zriadenie, či útoky na útoky na Európsku úniu a NATO v Českej republike, ktorá považovala jeho aktivity za natoľko dôležité a na toľko škodlivé a zásadné, že ho dala na vlastný sankčný zoznam. My nič. Tak teraz sú len dve vysvetlenia. Proste že buď my vieme niečo, čo Česká republika nevie, čo chcem veriť, že by to bola pravda, ale skôr sa mi to nezdá pravdepodobné, skôr je potom pravdepodobnejšie – úprimne –, že sme tak trochu, odpustite výraz, na hlavu padnutí, ako však ja viem tejto vláde odpustiť všeličo, ale že si nevieme ani identifikovať vlastné národné záujmy a že chránime ľudí, ktorí – opäť – zneužívajú status dočasného útočiska a dezinformátorov, ktorí tu útočia na naše demokratické zriadenie, a my sedíme ticho ako voš pod chrastou a nekonáme?! A čo sme na hlavu padnutí?! [15:02] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Pani ministerka. [15:04] Martina Šimkovičová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem, otázka nebola. (Ruch v sále.) [15:04] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Myslím, že otázka zaznela na konci (povedané so smiechom), ale, samozrejme, nemusíte reagovať. (Ruch v sále.) Ďalšia otázka, dostávame sa tým k číslu 24, pretože pán Krúpa nie je v sále, to bola 23, 24, otázka od pani poslankyne Kalmárovej, ktorá je v miestnosti, na ministra školstva, ktorého zastupuje minister spravodlivosti Susko, a tá otázka znie: „Plánuje ministerstvo školstva zaviesť systém každoročného pravidelného zvyšovania platového ohodnotenia zamestnancov v školstve, napr. prostredníctvom platového automatu (pedagogických, odborných aj nepedagogických pracovníkov)?“ Pán minister, nech sa páči. [15:05] Boris Susko – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani poslankyňa, sprostredkovávam odpoveď pána ministra školstva: „Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a vývoja Slovenskej republiky zatiaľ neuvažuje o systéme, o zavedení platového automatu každoročného zvyšovania tarifných platov pedagogických, odborných a nepedagogických zamestnancov. Vzhľadom na to, že pedagogickí, odborní a nepedagogickí zamestnanci sú odmeňovaní podľa zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zasahuje táto problematika aj do odmeňovania ostatných zamestnancov odmeňovaných podľa tohto zákona. Ministerstvo školstva však každoročne pri návrhu rozpočtu predkladá v rámci priorít k návrhu rozpočtu na nasledujúce tri roky požiadavku na valorizáciu platov pedagogických, odborných a nepedagogických zamestnancov. Súčasne ministerstvo školstva pripravilo legislatívny návrh kompenzačného príspevku pre pedagogických a odborných zamestnancov. Kompenzačný príspevok má slúžiť ako motivačný a stabilizačný nástroj pre zamestnancov v sektore vzdelávania podľa aktuálnych potrieb sektora. Cieľom zavedenia príspevku je zlepšenie situácie v oblasti vzdelávania na Slovensku, a to nielen zvýšením počtu kvalifikovaných pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov, ale aj zlepšením pracovných podmienok v tomto sektore. Dopad na rozpočet v roku 2025 je vyčíslený na 105,5 mil. eur. Návrh ráta s využitím 60 mil. eur, ktoré sú v súčasnosti v rozpočte alokované na tzv. koeficient ekonomickej rovnováhy.“ Vážená pani poslankyňa, ďakujem za vašu pozornosť. [15:05] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Kalmárová má doplňujúcu otázku, tak ak môžem poprosiť, zapnúť jej mikrofón. [15:07] Viera Kalmárová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Predsa len tú doplňujúcu otázku položím. Áno, o výške a forme kompenzačných prostriedkov vieme, lebo to už sa stáva realitou. Ale vôbec nepoznáme kontúry tohoročnej valorizácie platov pedagogických a odborných zamestnancov, hoci programové vyhlásenie vlády ráta s každoročným pravidelným zvyšovaním platov týchto kategórii zamestnancov. Čiže tá otázka znie, v akých sumách, v akých percentách ministerstvo rozmýšľa pri tohoročnej valorizácii platov pedagogických odborných zamestnancov. [15:07] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Pán minister. [15:08] Boris Susko – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za doplňujúcu otázku, sprostredkujem pánovi ministrovi a pri najbližšej príležitosti vám ju zodpovie. Ďakujem. (Potlesk.) [15:08] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Tým pádom môžme ísť ďalej. Ďalšia otázka, č. 27, od pána Prostredníka, ktorý tu ale v tejto chvíli nie je, v tom prípade otázka 28, opäť od pani poslankyni Kalmárovej, opäť na pána ministra školstva, ktorého zastupuje pán minister spravodlivosti, a tá otázka znie: „V zmysle plánu legislatívnych úloh mal byť v máji predložený zákon o zmene financovania materských škôl... (Reakcia z predsedníctva.) Už bol. Tak to mi tu predchádzajúci predsedajúci nevyznačil. Čiže ideme k otázke č. 31 od Tomáša Valáška, ktorý tu v tejto chvíli nie je, 32, pani poslankyne Števulovej, ktorá tu tiež nie je, 33, pán Krúpa tu nie je, tým pádom sa dostávame k posl... k otázke pána poslanca Saba, ale to už tiež bola odpovedaná, 41, pani poslankyňa Kosová na podpredsedu vlády pána Kmeca. Tá už tiež bola. (Reakcie z pléna.) Potom je tu otázka 40, nie, ani pán Valášek tu v tejto chvíli nie je, takže sa dostávame k otázke 52 od pána poslanca Dubéciho na pána posla... na pána ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka ohľadom pána Marčivského, tá otázka už bola, sme si to nevyznačili. No, otázka 56, od pani poslankyne Kosovej priamo na pána ministra spravodlivosti, ktorá znie: „Prosím, informujte nás o výsledku, resp. o priebehu auditu, ktorý ste vykonali vo vzťahu k zrušenej dotačnej výzve na podávanie žiadostí o poskytnutie dotácie v programe Ľudské práva 2024 vrátane dátumov, kedy bol audit začatý a ukončený.“ Prosím, pán minister. [15:24] Boris Susko Ďakujem pekne, pekne za otázku. Vážená pani poslankyňa, akékoľvek zistenia z vykonávaného vnútorného auditu nie je možné zatiaľ zverejniť, pretože interný audit naďalej prebieha, a pokiaľ nie je ukončený spôsobom podľa zákona, prezentovanie akýchkoľvek informácií v tejto chvíli by mohlo byť považované za zasahovanie do jeho výkonu a možné ovplyvňovanie výsledkov. Dovolím si, dovolím si dodať tú skutočnosť, že zrušenú výzvu na predloženie projektov, lebo to je, asi k tomu smeruje tá otázka, pre získanie dotácií v oblasti ľudských práv plánujeme vyhlásiť v blízkej dobe, o čom bude verejnosť informovaná, aby nedošlo k nedorozumeniu, tak ukončenie samotného auditu a zverejnenie jeho výsledkov nie je viazané na vyhlásenie tejto výzvy, čo bolo aj zo strany ministerstva spravodlivosti verejne komunikované, pretože naším cieľom je, aby sme výzvu znovu vyhlásili a žiadatelia mohli následne žiadať o finančnú podporu na realizáciu svojich projektov a aby ich ešte v tomto roku mohli dostať. Ďakujem pekne. [15:24] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem vám veľmi pekne. Nie... Registrujem žiadosť o doplňujúcu otázku? (Reakcia ministra spravodlivosti.) A v tejto chvíli je tam, takže ak môžte pani poslankyni Kosovej zapnúť mikrofón. [15:24] Ingrid Kosová Ďakujem veľmi pekne. Ja by som sa ešte dodatočne chcela opýtať, či pri znovuotvorení tejto výzvy uvažujete aj o zmene kritérií, ktoré by mali byť stanovené na získanie projektov, a aj o zložení členov komisie a členky komisie. Ďakujem. [15:24] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Pán minister. [15:24] Boris Susko Ďakujem pekne. O zmene kritérií sme zatiaľ neuvažovali, pokiaľ ide o zloženie komisie, tak momentálne je v pripomienkovom konaní zmena vyhlášky, ktorá rieši aj zmenu obsadenia komisií tak, aby členovia komisie nemohli byť ani v prípadnom konflikte záujmov vzhľadom k tomu, že členovia komisie boli súčasne aj prijímateľmi jednotlivých dotácií, čiže z toho pohľadu sme upravili vyhlášku a na základe takto upravenej vyhlášky bude pokračovať táto výzva. Ale čo sa týka kritérií, tak nad tým sme zatiaľ neuvažovali, že by sme ich pre tento rok menili. Ďakujem pekne. [15:24] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem vám veľmi pekne, pán minister. A podľa všetkého sme už vyčerpali všetky nové otázky, ktoré by mohli byť položené, všetky ostatné už sú duplicitné, takže týmto končím tento bod rokovania. Bude chvíľu pauza a potom budeme pokračovať popoludňajším rokovaním. Ďakujem všetkým veľmi pekne. (Prestávka.) Šimečka, Michal, podpredseda NR SR Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v popoludňajšom rokovaní trinásteho dňa 12. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v prerušenej rozprave v druhom čítaní o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 284/2014 Z. z. o Fonde na podporu umenia, tlač 151. Spoločná správa výborov je tlač 151a. Poprosím teraz pána poslanca Romana Michelka ako navrhovateľa, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, a spoločného spravodajcu z výboru pre kultúru a médiá pána poslanca Jána Mažgúta, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov. Teraz ďalšou v poradí z ústne prihlásených rečníkov a rečníčok je pani poslankyňa Zora Jaurová, ktorej týmto odovzdávam slovo, pripraví sa potom poslankyňa Dana Kleinert. Nech sa páči. (Pokračovanie rokovania v druhom čítaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 284/2014 Z. z. o Fonde na podporu umenia a o zmene a doplnení zákona č. 434/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v znení zákona č. 79/2013 Z. z. v znení neskorších predpisov , tlač 151.) [15:24] Zora Jaurová – Vystúpenie v rozprave Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán predsedajúci, tento nekonečný príbeh stále pokračuje a asi je dobré, že pokračuje a že sme ešte nehlasovali o tom, čo tu máme predložené, lebo potom to bude už horšie. Ja by som len tak zrekapitulovala, že čo sa tu vlastne deje v tejto chvíli. My sme počúvali od ministerky kultúry už od začiatku jej mandátu také výroky typu, že chce upratať verejnoprávne fondy, dokonca táto vláda má v programovom vyhlásení napísané, že predstaví nový štatút verejnoprávnych fondov, čo je veľmi zaujímavé, lebo to vláda nemôže robiť, štatút schvaľujú rady tých fondov. No ale samozrejme, že toto sme chvíľu počúvali aj sme sa toho dosť obávali, ale tá vláda nenavrhla nič. Ale, naopak, niečo navrhli poslanci Národnej rady, a teda pán poslanec Michelko navrhol zákon, ktorým upravoval počet členov dozornej komisie. Prizval si zopár koaličných kolegov, aby mu teda tento návrh podpísali, a o tomto návrhu tu rokujeme už celkom dlho. Ten zákon prišiel do prvého čítania, v pléne sme diskutovali o niečom úplne inom, ako bolo v tom návrhu napísané, takže všetci sme šípili, že je to vlastne nejaká legislatívna habaďúra, a potom, samozrejme, na konci druhého čítania prišiel pozmeňovací návrh, ktorý vlastne kompletne zmenil ten zákon, tak ako bol predložený a schválený v prvom čítaní, a, samozrejme, sa tým veľmi dôsledne vyhol akémukoľvek medzirezortnému pripomienkovému konaniu, či už tomu riadnemu, ktorý má predchádzať akýkoľvek zákon, alebo aspoň takému tomu menšiemu, ktoré sa vzťahuje na poslanecké návrhy medzi prvým a druhým čítaním, pretože predkladatelia asi správne predvídali, že ten, ten, to MPK by bola absolútna katastrofa a že tie reakcie vlastne všetkých dotknutých subjektov by boli veľmi radikálne. Ja tu už ani nebudem opakovať, čo ten pozmeňovací návrh presne obsahuje. Asi tí z vás, ktorí sa o to zaujímajú, vedia, a tí, ktorí sa nezaujímajú, tým už to ani netreba hovoriť. Ale v zásade ide o to, že, že na základe tohto pozmeňovacieho návrhu už nebudeme mať verejnoprávny fond, ale budeme mať nejakú pomyselnú grantovú schému kompletne ovládanú politickými nominantami ministerstva, čo vlastne kladie otázku, na čo taký fond vôbec potrebujeme. A o kultúrnych projektoch už nebudú rozhodovať odborníci, ale budú o nich rozhodovať politickí nominanti. No, samozrejme, na tento pozmeňovací návrh prišlo veľmi veľa negatívnych reakcií a bolo jasné, že ho vlastne s výnimkou naozaj zopár frustrovaných neúspešných žiadateľov z minulosti nechce nikto, a to nielen preto, že vlastne ruší ten verejnoprávny fond, ale napríklad aj preto, že by prijatie tohto zákona znamenalo okamžitú paralýzu fondu, ktorý musí v tej chvíli zastaviť všetky grantové výzvy a vyjednať nové schémy štátnej pomoci, čo trvá niekoľko dlhých mesiacov. Samozrejme, toto boli výhrady, ktoré, na ktoré reagovali dokonca aj, aj poslanci tohto parlamentu aj v pléne, preto sme tu ixkrát odsúvali hlasovanie, lebo vlastne tu nebola nejaká dohoda, a nakoniec pán Michelko slávnostne teda oznámil, že je taká dohoda, s ktorou všetci súhlasia, no len o pár dní bolo vlastne všetko zrazu inak a ten argument bol, že nesúhlasí s tým pani ministerka. Tak ja sa teraz pýtam, že koho je to vlastne návrh, hej, že či je to návrh poslancov, alebo ministerky, alebo čo tu vlastne teraz napĺňame programové vyhlásenie, alebo čo vlastne robíme. Hej? No a, samozrejme, dnes ešte pán Michelko predložil iný poslanecký návrh, pozmeňovací návrh, ktorý vlastne ešte len pritvrdil všetko to, čo bolo neprijateľné na tom pôvodnom, a do tohto nefunkčného a klientelistického systému ešte chce priliať viac peňazí. A ja to preto tak podrobne rekapitulujem, lebo tu bolo veľmi veľa výhrad v minulom volebnom období na legislatívnu nejakú, legislatívny étos minulej vlády a ja teda s tým súhlasím, že ten rozklad legislatívneho procesu tu celkom bol intenzívny, ale takéto niečo, myslím si, že sme nezažili ani vtedy. A vo výsledku my vlastne tu likvidujeme nejakú funkčnú inštitúciu, ktorá sa roky budovala, a len preto, že niekto ju chce politicky ovládnuť, konkrétne SNS, a pritom si myslím, že v tom procese bol moment, kedy paradoxne, a to asi by som tu ja ako opozičná poslankyňa nemala hovoriť, ale paradoxne strana SNS mohla byť za hrdinu, ktorý priniesol do kultúry obrovské množstvo peňazí a ktorý nieže nezlikvidoval inštitúciu, ale urobil z nej lepšiu inštitúciu. Dokonca aj pán predseda SNS mal ústretový postoj, ja to aj viem oceniť, že hľadal nové zdroje pre kultúru, no ale to sa nestalo. My máme na stole návrh, ktorý je ešte horší, ako ten, ktorý sme kritizovali. A mne je z toho veľmi smutno, lebo je mi aj smutno z toho, že napríklad pán Michelko tu musí meniť stanoviská z minúty na minútu a vlastne nikto nevie, koho sú to stanoviská, ale je mi aj smutno z toho, ako si SNS berie kultúru ako rukojemníka koaličných nezhôd. A ja tu veľmi často som počula, keď som sa pýtala, že prečo to SNS vlastne robí s tými fondami, že to je preto, lebo naši voliči to tak chcú, a našim voličom sme to sľúbili. No len viete, SNS získala vo voľbách 167-tisíc hlasov, tipujem, že nie všetci títo voliči chcú zrovna takú reformu SPÚ, a mne sa zdá, že toto je proste absolútna tyrania parlamentnej menšiny, keď tu niekto, kto zastupuje menej ako 4 % oprávnených voličov, sa snaží presadiť nejaké riešenie, ktoré nechce ani tá obec, ktoré nechcú ani jeho koaliční partneri, a ja sa pýtam, napríklad keď sa tento zákon prijme, že ako vysvetlí SNS svojim voličom, že v lete nebudú mať žiadne festivaly, tie folklórne, ktoré majú tak radi, lebo tie festivaly nebudú, lebo oni nedostanú tie peniaze, takže sa nezorganizujú. A vlastne viete, my sme boli, veľakrát sme o tom diskutovali aj s pánom Michelkom, aj s viacerými poslancami a ja vlastne tomu momentálne úplne prestávam rozumieť, že čo presne chce SNS dosiahnuť. Chce zničiť všetko to, čo doteraz fungovalo? Lebo to bude jediný dôsledok tejto novely. Keď sa prijme, nikto nebude veľmi dlho dostávať žiadne peniaze a je otázka, že ako to bude fungovať potom, keď tie schémy schvália a keď fond bude môcť dávať peniaze. A ja tu počúvam aj, aj od koaličných poslancov, ktorí tiež majú veľké pochybnosti o tomto návrhu, že však to potom opravíme, keď to nebude fungovať. Tak toto je zodpovedná politika? Takto sa majú prijímať verejné politiky? O pol roka bude tu komplet všetko rozvrátené v tom fonde, čo sa tam roky budovalo, a potom to budeme zase opravovať? Ja viem, koľko trvalo ten fond zriadiť. Ja viem, koľko je za tým práce, a viem aj veľmi dobre to, ako rýchlo sa všetka tá práca dá zničiť. A viete, vy tu nebudete navždy ako ani nikto z nás, ale viete, koľko to bude trvať? Viete, ako dlho to bude musieť niekto opravovať, ak sa to ešte niekedy bude dať? No a preto chcem povedať, že máte na stole iný pozmeňovací návrh. Ten pozmeňovací návrh je taký, ktorý vieme podporiť aj my napriek tomu, že so všetkým, čo v ňom je, nesúhlasíme, pretože ten rieši všetky výhrady z vašej strany, rieši zmeny, možnosť zmeny rozhodnutia komisií, rieši zastúpenie regiónov, dáva dokonca ministrovi viac nominantov, a ten pozmeňovací návrh vyšiel z nejakej debaty, ktorá tu ukázala, že to má zmysel, keď sa tu normálne bavíme o tom, ako vylepšiť verejné politiky, a nielen sa doťahovať medzi koalíciou a opozíciou, a že dokážeme počúvať vaše argumenty a že dokážeme hľadať kompromisné riešenia. Tak naozaj chcem poprosiť všetkých poslancov tohto zákonodarného zboru, ale najmä SNS, že prestaňte ničiť veci a poďte niečo zmysluplné budovať, a v takej snahe aj my vám budeme radi pomáhať. Ďakujem. (Potlesk.) [15:25] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Pätnásť faktických poznámok v reakcii na vaše vystúpenie, pani poslankyňa. A ako prvý, pán poslanec Hargaš, nech sa páči. [15:34] Ján Hargaš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Zora, dovolím si trochu doplniť ťa, pretože ty si povedala, že týmto legislatívnym, prepytujem, procesom, lebo to neni úplne proces, to je trošku legislatívny chaos, čo tu predvádza táto koalícia starých politických harcovníkov, že sa vlastne vyhli MPK. Áno, vyhli sa MPK, ale vyhýbajú sa aj normálnej diskusii tu v pléne parlamentu o týchto svojich návrhoch. Ako naozaj že, že, prepáčte, kolegovia, za výraz, ale čo to tu stvárate legislatívne? Mirnix-dirnix pozmeňováky zľava-sprava. Predložíte návrh zákona, ktorý je malou úpravou. Hneď v prvom čítaní... hneď v druhom čítaní do toho buchnete pozmeňovák, ktorý úplne mení celú filozofiu toho návrhu, potom sa neviete interne dohodnúť, presúvate hlasovania, potom otvoríte nanovo rozpravu v druhom čítaní, donesiete ďalší pozmeňovák do toho, aby to nebolo málo. Ja neviem, či si dávate v koalícii nejakú internú súťaž, že kto viacej sprzní legislatívny proces, ale to, čo tu predvádzal pán poslanec Gašpar pri Trestnom zákone, tak pán Michelko naozaj veľmi tomu konkuruje, takže máte veľké šance, pokiaľ je tam nejaké interné hlasovanie o to, že kto vymyslí kreatívnejšiu legislatívnu techniku, ako sprzniť zákon. Naozaj, že teraz k tomu procesu, že to takto sa má písať legislatíva? Dobre viete, že v tom Trestnom zákone sa nakoniec našli chyby, lebo ste to takto šili horúcou ihlou. Čo si myslíte, koľko chýb máte v týchto vašich pozmeňovákoch, ktoré sem nosíte len tak ledabolo? Ešte máme tretie čítanie, ešte tam sa môže kadečo, kadečo udiať. Tak dajte nám možno vedieť dopredu, že čo ešte máte za lubom. [15:34] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Ďalší, poslanec pán Lackovič, nech sa páči. [15:36] Marek Lackovič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja nadviažem na tvoje slová, pani poslankyňa. Hovorila si teda o tom, že aké fatálne následky môže mať aj prijatie tejto legislatívy. Ja na teba nadviažem a doplním to v tom smere, teda zameriam sa skôr na naše regióny, tam je ešte jedna veľmi vážna vec. Netýka sa priamo FPÚ, ale bytostne súvisí s tým všetkým, čo teraz v týchto chvíľach a v tých dňoch prejednávame. My totižto vieme, že ministerstvo vyhodnocuje každý rok aj žiadosti o dotácie. Ide o dotácie na obnovy kultúrnych pamiatok a tie podávajú obce, mestá či samosprávne kraje, a robia tak vždy do konca predchádzajúceho roka. A komisia o udelení dotácií obvykle rokuje vo februári a v marci a následne je takým milým zvykom, že v apríli dochádza k podpisu zmlúv so zástupcami projektov. Tento rok však ani len toto absolútne vôbec neplatí. Dnes je 9. máj a hodnotiaca komisia doteraz, do dnešného dňa nezasadala. O podpisoch zmlúv radšej ani nehovorím, normálne že nič, nula. Obce a mestá naozaj nechápu, lebo toto sme tu, toto sme tu ešte naozaj nemali, je to neakceptovateľné zdržiavanie, ktoré, ktorým sa ohrozuje už i tak alarmujúci stav našich kultúrnych pamiatok. Čiže ZMOS už 27. apríla hovoril o čísle tisíc pracovných miest a tak ďalej a tak ďalej. Je tu, naozaj že fatálne následky, fatálne škody majú tieto vaše návrhy a tento legislatívny proces. Nemám už viac času, aby som to dokončil. Možno ešte snáď potom ďalšie faktické. [15:36] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Nasleduje pani poslankyňa Jurík, nech sa páči. [15:39] Beáta Jurík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Ja by som chcela reagovať v dvoch rovinách, najskôr čo sa týka formy a potom aj čo sa týka obsahu. Čo sa týka tej formy, tak prebehla tu pomerne odborná a hlavne konštruktívna debata, čo, samozrejme, oceňujeme, avšak škoda, že výsledkom nie je návrh, ktorý by odstránil tie výčitky, o ktorých teda hovorila nielen opozícia, ale aj odborná verejnosť, ale práve naopak, ako hovorila kolegyňa Jaurová, tak máme na stole ešte horší návrh, ktorý len potvrdzuje všetky tie obavy. Čo však považujem za nonsens, je všetok ten, odpustite mi, neporiadok to nazvem, vo vašich koaličných laviciach a nemyslím teraz obaly od sójových tyčiniek, ale to, ako sa neviete dohodnúť ani len na tom, že kedy idete hlasovať, a už vôbec nie to, že ako idete hlasovať, pretože ešte dnes nám tu ráno pán predkladateľ povedal, že možno aj budeme prekvapení, tak možno aj on sám bude prekvapený, ja neviem, a teda ono je to potom celkom také úsmevné, keď vaši koaliční poslanci v médiách hovoria o tom, ako je tu opozícia nejednotná a podobne, a pritom vy, vy, čo vládnete, tak sa tu neviete dohodnúť ani na obyčajnom návrhu zákona. No ale zas ja to ľudsky chápem, lebo chápem, že pre tých pár slušných ľudí, hlavne tam hore sediacich, čo sa aj rozumejú do kultúry, je veľmi ťažké hlasovať za niečo takéto. No ale teda, čo sa týka tej, toho obsahu, tak ja by som sa skutočne chcela opýtať, ale je to skôr taká rečnícka otázka, že skutočne tu niekto verí tomu, že politizácia fondu, alebo teda že tou politizáciou sa odstránia, citujem pána Michelka, donebavolajúce absurdity? To vážne, keď budú projekty posudzovať nie odborne hodnotiace skupiny, ale ľudia, ktorých tam menuje pán Michelko, ja by som mu pripomenula jeho nomináciu na Ústavný súd, osobu, ktorú ani nepoznal, alebo pani ministerka, ktorá tu odvoláva hlava-nehlava doslova, a nominuje na rôzne pozície svoje kamošky z jogy, tak vážne, tým sa odstránia tie absurdity? (Potlesk.) [15:40] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Procedurálny návrh potom, keď skončia faktické poznámky. Čiže s faktickou poznámkou, pán Dubovický, prosím, máte slovo. [15:41] Richard Dubovický – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja budem iba pokračovať. V prvom rade ďakujem, Zora, za uvedenie. A ja môžem povedať, že so zdesením sledujem, ako sa výrazne zmenilo znenie navrhovaného zákona, a tiež môžem pozrieť a odporúčať každému, že stačí si pozrieť výročnú správu FPU za rok 2023 a môžeme kľudne všetci povedať, že FPU funguje fakt že v dobrom režime a bez politického vplyvu. Tiež neviem, odkiaľ, a budem reagovať, na pani ministerku z minulosti, že neviem, odkiaľ zobralo ministerstvo kultúry, že kultúra je progresívna až liberálna a nie je tradičná. Ja s takýmto stanoviskom absolútne nesúhlasím. A jednoduchým vyhľadávaním sa dá zistiť, že FPU aktívne dotuje stovky tradičných kultúrnych a folklo... folkro... folklórnych podujatí. A ide napríklad, nebudem menovať, že ktoré, ale: Medzinárodný festival paličkovanej čipky v Košickom kraji, Rožňava, Tradičná kultúra a folklorizmus, Návrat tradícií, prinavrátenie projektu remesiel do obce Žakarovce, Literárne rezidencie v Košiciach, Kreatívne dediny, Kultúrne leto Béla Kélera, History 2023, Vzdelávanie v neprofesionálnom umení a astronómii, Odborné ošetrovanie vybraných zbierkových predmetov, ktoré robí Krajské múzeum v Prešove, a ich sú stovky a stovky ďalších. Dá sa to kľudne nájsť na webe, kľudne sa to dá vyhľadať. Ja som presvedčený, že FPU funguje dobre a hlavne bez rozhodovacích politických vplyvov, a takto by to malo ostať. A potom otázka na súčasnú koalíciu, že či ozaj chceme paralyzovať kultúru a naše kultúrne dedičstvo. Ďakujem. [15:41] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Pani poslankyňa Nash, nech sa páči. [15:43] Natália Nash – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ďakujem, Zora, že si nám pripomenula ten krásny Nekonečný príbeh, príbeh o Bastianovi a Atrejovi, je to nádherná fantasy kniha od Michaela Endeho a podľa nej natočený ešte krajší film z roku 1984 od Wolfganga Petersena. Príbeh toho filmu sleduje chlapca Bastiana, ktorý nájde čarovnú knihu o mladom bojovníkovi Atrejovi, a tento Atrej má za úlohu zastaviť ničotu, temnú silu, ktorá má zničiť čarovnú ríšu fantázie. Atrej mi pripomína teba, Zora, a za ničotu si dosaďte sily, ktoré chcú zničiť čarovný svet slovenskej kultúry, ktorej vôbec nerozumejú. Veľmi sa mi páčilo to, čo si navrhla, že SNS mohla priniesť do kultúry 10 mil. navyše a bol by to win-win. To presne mohlo urobiť aj ministerstvo cestovného ruchu a športu, ktoré mohlo tiež navýšiť Fond na podporu športu o 100 mil. a aj Fond na podporu cestovného ruchu, ktorý chcú len zriadiť, a tiež by tam mohli len naliať peniaze a využiť to, že tieto inštitúcie sú riadne zabehnuté a vedia, čo majú robiť. Z toho, čo si povedala, ma teraz celkom aj zamrazilo, lebo si myslím, že to, čo urobia teraz s Fondom na podporu umenia, potom urobia aj s Fondom na podporu športu a aj s ešte nezaloženým Fondom na podporu cestovného ruchu, a dúfam, že nemám pravdu. Ďakujem pekne. [15:43] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Dej, nech sa páči. [15:45] Dávid Dej – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. A, kolegyňa Jaurová, tebe ďakujem veľmi pekne za tvoje veľmi stručné, ale asi jasné zhrnutie tej celej situácie. A k tej forme, no, keď si povedala, že však hlavne nech to nejako prijmú, len, aby teda potom, však to nejako opravia, tak mne to pripomína asi moju prvú jazdu v autoškole, keď som vyhodil blinker doľava, ale odbočil doprava, keď na červenej som išiel dopredu, na zelenej som stál, a potom som mohol povedať tomu inštruktorovi, však, veď dajte mi ten vodičák, ja sa to potom doučím, tak asi toľko mi pripomína celý tento proces okolo toho Fondu na podporu umenia. A mňa to mrzí, lebo mne sa naozaj nechce veriť, že aj predstavitelia alebo predkladatelia tohto zákona aj napriek tomu, že sú z SNS, veria tomu, že akákoľvek politizácia pomôže kultúre na Slovensku. Jednoducho, naozaj jediným účelom tohto návrhu zákona je spolitizovať Fond na podporu umenia, aby mohli politici od stola rozhodovať o tom, kto peniaze dostane, kto nedostane, a na konci dňa sa ešte budú tváriť, že pomôžu kultúre. No a už tu boli rôzne tie príklady toho, ako keď sa tvorila tá legislatíva narýchlo, bola nasilu pretláčaná, tak že sa vždy potom našli tie chyby, na ktoré sme tu niekoľko dní po sebe upozorňovali, tak ja neviem, že keď už toto ponaučenie nie je dostatočné, keď už sme v rámci nejakej kultúry, tak možno odporúčam koaličným poslancom a poslankyniam si prečítať aspoň nejakú bájku, tam vždy je na konci tiež nejaké stručné ponaučenie. Ďakujem pekne. [15:45] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Pani poslankyňa Plaváková, nech sa páči. [15:46] Lucia Plaváková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo. Zora, ja som rada, že si aj tak opätovne pripomenula naozaj, celý ten legislatívny proces, ktorého, ktorý tu musíme sledovať, lebo to, to už je, no, doslova útrpné. V tomto kontexte by som rada aj pripomenula aj slová Ústavného súdu, ktorý sám konštatoval, že v poslednej dobe sledujeme upadajúcu legislatívnu kultúru, a tento návrh zákona aj s celým tým procesom tomu teda značným spôsobom prispieva. Už to miestami malo aj také prvky grotesky, keď sa tu opätovne otváralo to druhé čítanie. Jednak som teda tajne očakávala (povedané so smiechom), že pani ministerka kultúry, keď už teda musí takýmto spôsobom otvoriť opätovne tú rozpravu, tak nám niečo aj vecne povie, ale no, to bolo asi také márne čakanie, nedočkali sme sa. A celý tento proces vlastne k čomu speje? Pretože ja som aj včera sa o tom rozprávala s poslancom, s pánom poslancom Jarjabkom a on teda povedal niečo, čo ma mimoriadne prekvapilo, že však nejako sa to prijme a potom po šiestich mesiacoch to prehodnotíme a môžme to opätovne nejako zmeniť nejakou ďalšou novelou a podobne. No tak to, to je absolútne neskutočné, že takýmto spôsobom vôbec niekto uvažuje. Legislatíva sa naozaj nemá tvoriť spôsobom hókus-pókus, že my si tu niečo vyskúšame, a potom uvidíme, a obzvlášť v kontexte toho, ako presne odznelo, že vlastne najbližšie mesiace nikto žiadne financie neuvidí, pretože to bude potrebné znovu prehodnotiť v kontexte schémy štátnej pomoci. A potom čo teda? Zistíme, že to nefunguje a budeme to prerábať znovu a čiže nie, že šesť mesiacov neuvidia žiadne peniaze, ale rok alebo koľko? Veď to je absolútna už likvidácia práve kultúry na Slovensku, nie jej podpora. Naozaj, už skúste sa ešte nad tým zamyslieť a zahamovať a zvrátiť tento šialený proces, ktorý ste tu rozbehli. Ďakujem. (Potlesk.) [15:46] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Pani poslankyňa Holečková, nech sa páči. [15:48] Martina Holečková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo. Naozaj nepochopiteľné je, ako vládna koalícia prichádza do parlamentu s návrhmi zákonov bez riadneho legislatívneho procesu a tvári sa, že, že im stačí to skrátené konanie, pretože ich návrhy sú dokonalé a perfektné. Koniec koncov my sme to videli už pri trestných zákonoch, dnes tomu nie je inak, akurát ja potom nerozumiem tomu, prečo je potrebné tie návrhy potom cifrovať jedným pozmeňovákom nad druhým. Kde sa potom stala chyba? Naozaj tu asi nie je niečo v poriadku. A vy ste sa, pani poslankyňa, pýtali, že čo chce SNS týmto spôsobom dosiahnuť, alebo teda tou právnou úpravou, ktorú dnes navrhuje. No, mne nič iné nevychádza, ako naozaj len zoštátnenie a spolitizovanie kultúry. SNS si dnes uzurpuje určovať, ako má kultúra vyzerať. A obávam sa, že po všetkých týchto bezbrehých a amatérskych zásahoch, ktoré nám tu predvádza, by zrejme tá ich kultúra mala vyzerať, už sme to počuli – len slovenská a žiadna iná , ale ja sa obávam, že po ich pôsobení na ministerstve kultúry tu nebude žiadna kultúra, a tohto sa fakt bojím a som zvedavá, čo my tu budúcim generáciám zanecháme, aký odkaz. Ďakujem veľmi pekne. [15:48] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Dubéci, nech sa páči. [15:50] Martin Dubéci – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Musím povedať, že mám takú, taký pocit húsenkovej dráhy z tejto diskusie a celej rozpravy k tomuto návrhu, lebo najprv to začalo veľmi zle, takým tým zvláštnym pocitom toho, toho prvé... Pamätáte si ešte, keď sme boli v prvom čítaní dávno, dávno, kedy tento návrh bol o nejakých dvoch členoch dozornej rady, kedy sme vraveli, že to bude zlé. Potom teda prišlo to druhé čítanie, prišiel prvý pozmeňovák, potom ale ja musím povedať, ja chcem naozaj oceniť všetkých kolegov v tomto pléne z obidvoch strán politického spektra sme mali podľa mňa veľmi pozitívnych pár dní diskusiu o tej, o tejto veci. Podľa mňa to bolo dobré, podľa mňa by takto mohol fungovať ten parlament, že keď aj spolu politicky nesúhlasíme, tak chápeme, že z rôznych koncov politického spektra sa vieme na niektorých veciach zhodnúť. A ja len upozorňujem, ja si nepamätám, kedy bola zhoda medzi ľuďmi, ktorí prichádzajú povedzme z prostredia národno-konzervatívneho a liberálno-progresívneho na tom, napríklad že sú niektoré verejné inštitúcie bez ohľadu na to, že, že z ktorej strany sme, tak za nimi stojíme. A ja som to videl v tomto bode, ja som sa to snažil aj všetkým kolegom vysvetľovať, že pozrite sa, ako sa to stane, že sú poslanci aj z SNS, aj zo SMER-u, aj z HLAS-u, aj z PS, aj z SaS, ktorí si o jednej veci myslia to isté. Však máme tu fungujúcu, dobrú verejnú inštitúciu, ktorá akože jasné, že aj tak ako pri každej z nich sa dá zlepšovať, ja si myslím, že tu padli výborné, zaujímavé argumenty aj z HLAS-u, ja to nemám problém povedať na záznam, aj z SNS, aj z... aj z... aj od nás, ktoré by zlepšili tento návrh. Tak ja nerozumiem, prečo z tohto musíme robiť tento guľáš, ku ktorému sa ešte neskôr dostaneme, že namiesto toho, aby sme pracovali ako parlament s niečím konštruktívnym, tak zase ideme ku gulášu. A myslím, že si ešte o tom veľa povieme v tejto rozprave. Ďakujem pekne. [15:50] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Sabo, nech sa páči. [15:52] Michal Sabo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, a tebe, Zora, za to, vďaka, že si poukázala na ten legislatívny proces, ktorý je práve taký, akí zástupcovia, zástupkyne koalície v minulom volebnom období tak hlučne a často kritizovali, a ono je to v prípade špeciálne personálnych nominácií Slovenskej národnej strany viac než symptomatické, pretože nielen na ministerstve kultúry, ale aj na ministerstve životného prostredia sú aktuálne v mimoriadnom trende... no, ako to nazvať... no legislatívne polotovary alebo legislatívne nedorobky, asi nemusím ísť teda konkrétne do detailov, na ktoré návrhy narážam a, a nielen v legislatíve, ale aj samotný manažment je taký iný. Ty si to sama povedala, že SNS likviduje fungujúce inštitúcie, a ja chápem, že pán Taraba alebo pani Šimkovičová, alebo pán Michelko po sebe v rámci plnenia si svojich snov politických chcú zanechať nejaké pomníčky, ale nateraz to naozaj vyzerá, že po nich ostane iba spálená krajina a intelektuálne vyprázdnené inštitúcie, a to potvrdzuje vlastne aj tento návrh zákona, ktorý, veď sme to už povedali ixkrát, nič nezlepší, je vecne nesprávny, je nedomyslený, je to iba, len zákon na likvidáciu ďalšej z inštitúcií, ktoré sú nevyhovujúce, hej, lebo nespĺňajú kritériá, ktoré si niekto pri stole povedal, že by mal. A najabsurdnejším na tom celom je, ako tu už odznelo, že za pol roka sa to môže zmeniť, keď sa to neosvedčí. Tak už teraz vieme, už dnes vieme, že za pol roka nikto nedostane peniaze, že fond bude paralyzovaný, že po SNS ostane len jeden rozvrátený systém, ktorý doteraz fungoval, bohužiaľ, má len jednu jedinú chybu, a to, že Slovenskej národnej strane nevyhovoval. Takže, Zora, ďakujem za tvoj odborný prístup a za to všetko, čo v tejto téme prinášaš do verejného priestoru. Je to veľmi potrebné vzhľadom na to, že sa tu volá tak po vyváženosti názorov. Ďakujem. [15:52] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Prostredník, nech sa páči. [15:54] Ondrej Prostredník – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán predsedajúci. Zora, ďakujem, veľmi presne si popísala a odhalila vlastne pre mňa nielen ten cieľ, ktorý je za celým týmto procesom a, a aj týmto najnovším pozmeňujúcim návrhom, ale aj ten chaotický spôsob, akým sa to celé deje. A zdá sa, že to fakt je, ja neviem teda, či premyslená taktika, alebo skôr to teraz už vyzerá ako, ako nejaké babráctvo SNS a predkladateľov, keď to toľkokrát musia opravovať. Myslím si, že to poukazuje aj na, na slabé postavenie SNS v celej koalícii, keď musia takto lavírovať, a raz prídu s tým, raz prídu s tým. Naozaj nerozumiem tomu, čo sa, čo sa tu deje. Skoro mi to pripomína, keď už tu zaznelo niekoľko takých analógií na umenie, jeden animovaný seriál z môjho detstva, Pat a Mat . Alebo tiež niektorí to poznajú ako rozprávku A je to . Dve postavičky, ktoré teda sa chlapili, že sú veľkí odborníci, ale čokoľvek urobili, urobili, vznikol z toho nepodarok a bola to vlastne paródia. Tento seriál inak, pripomeniem, čelil tiež cenzúre, jedna z tých postavičiek mala červené tričko, a pretože mala červené tričko, tak cenzori v tom videli ako keby narážku na socialistické uvedomenie, a preto neskôr bol ten seriál s výrobou presunutý do Bratislavy a tričko sa zmenilo na sivé, aby tak nedráždilo cenzorov, ale napriek tomu tá rozprávočka prežila a, a priniesla pre mnohých ľudí skutočné zrkadlo toho, čo sa deje, keď niekto cenzorsky zasahuje... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [16:09] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Pani poslankyňa Gažovičová, nech sa páči. [16:09] Tina Gažovičová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo a ďakujem predovšetkým kolegyni Jaurovej za vynikajúci príspevok. Nedávno som sa rozprávala s pár ľuďmi z kultúrnej obce, ktorí sa roky uchádzajú o podporu z FPU, občas im to vyjde, občas im to nevyjde, ale sú to ľudia, ktorí sa naozaj roky venujú umeniu, kreativite, nejde o žiadne veľké peniaze, ale o to, že prinášajú veľkú pridanú hodnotu našej spoločnosti práve, práve tým, že obohacujú nás všetkých. A tam som si uvedomila, aký reálny taký strach alebo nepohodlie oni zrazu cítia, žijúc na Slovensku a uvedomujúc si, že aj oni sa stali nejakým spôsobom vyslovene rukojemníkmi týchto koaličných sporov. A súvisí to aj s tým neskutočným chaosom legislatívnym, ktorý už pomenovala kolegyňa Jaurová, že bol tu predložený nejaký zákon, ktorý sa výrazne týka istej skupiny ľudí, ktorí tu žijú, pracujú, tvoria, odvádzajú dane, a išlo to bez MPK, je to evidentne dokonca bez koaličnej dohody, čiže naozaj jedna ešte z tých najmenších strán v tomto parlamente sa rozhodla, že oni chcú mať vplyv práve na kultúru. A vždy si spomeniem na ten úvodný príhovor predkladateľa Michelku, kedy sme tu asi hodinu počúvali o jeho literárnom vkuse a ktoré knihy sa mu páčia a ktoré sa mu nepáčia a ktoré by podľa neho mali alebo nemali byť podporené, tak ja by som len chcela pripomenúť, že toto nemá byť o umeleckom vkuse niekoho z nás, ale o tom, aby tu fungovala jedna dôležitá inštitúcia, ktorá prispie... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [16:09] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Michelko, nech sa páči. [16:09] Roman Michelko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. No bolo tu povedané veľmi veľa, ja si robím poznámky a samozrejme v záverečnom slove sa k tomu vyjadrím (reakcia z pléna), len zopár, zopár... No lebo som predkladateľ. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Šimečka, Michal, podpredseda NR SR Nechajme, prosím, pána poslanca. Michelko, Roman, poslanec NR SR Takže prvá základná vec. Zásadne odmietam nálepkovanie, že každý člen rady fondu, ktorý bude menovaný ministerkou alebo na návrh samospráv, je nejaký politický nominant a diletant, ktorý tomu nerozumie, to je dehonestácia tých ľudí aj ľudí, ktorí boli aj v minulosti nominantmi ministerky, boli ľudia z brandže, ktorí mali znalosť o veciach a nie sú to žiadne figúrky. Druhá vec, 15. 4. bola výzva na festivaly, tie budú dávno vyhodnotenie pred účinnosťou tohto zákona, lebo všetci vieme, že pravdepodobne bude vrátený, takže určite budú vyhodnotené a podpísané zmluvy, takže žiadna panika. Keby aj nastal ten kolaps, ktorý, som presvedčený, že nenastane. Ja, samozrejme, neviem vylúčiť, že nejakí úradníci fondu začnú robiť nejaké obštrukcie, ale, samozrejme, na to už je novokreovaná alebo doplnená rada fondu, aby toto vyriešila, žiaden kolaps nebude, o tom som hlboko presvedčený. Debaty v rámci koalície boli. Naši koaliční partneri povedali, že ten pôvodný návrh bol lepší, ale vedeli by možno žiť aj s tým druhým, tak preto je to teda tak. No a potom ešte množstvo ďalších záležitostí. Predovšetkým, keď sa hovorí, že sa nediskutuje. Neviem si predstaviť a nepamätám si v tomto volebnom období zákon, kde by obojstranne bola taká diskusia, bola jednostranná pri trestných kódexoch, ale vtedy koalícia neodpovedala. Tuná bol 47-minútový vstup a uvedenie plus každá jedna zásadná vec bola odkomunikovaná, takže naozaj že by nebolo komunikované, sa nedá rozhodne povedať. [16:09] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Vančo. [16:09] Branislav Vančo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán presedajúci. Ten základný problém, ktorý, ktorý spôsobil navrhovateľ týmto pozmeňujúcim alebo tým najnovším pozmeňujúcim návrhom, je, že porušuje legislatívne pravidlá, ktorými sa má riadiť tento parlament, pretože nejde o pozmeňujúci návrh, ale ide o v podstate nový návrh, ktorý navyše spôsobuje úplný chaos v legislatívnom procese, a určite nejaké 47-minútové zdôvodnenie alebo predloženie v takej forme, ako to urobil navrhovateľ, nemôže stačiť, čiže tento návrh by mal byť stiahnutý, ak by navrhovateľ išiel striktne v súlade s pravidlami, čo sa očividne nechystá urobiť. Navyše pokiaľ ide o tú obsahovú stránku, tak tento návrh je v podstate a to od začiatku legalizáciou alebo uzákonením konfliktu záujmov, lebo to, čo sa, to, čo sa tu deje v tomto návrhu, je, že vlastne priamo ako keby, ako keby zavádza situácie a kompetencie udeľuje takým spôsobom, že tých aktérov budúcich dáva automaticky do konfliktu záujmov, a to je úplne v úplnom rozpore s tým, čo by mal zákon robiť, pretože akýkoľvek zákon, keďže tu máme, máme princíp teda zákazu konfliktu záujmov, tak by mal prinášať riešenia, ktoré vlastne budú napomáhať tomu, aby ku konfliktom záujmov nedochádzalo. A tento zákon robí úplný opak. Zavádza konflikt záujmov priamo, priamo do zákona, ale keďže navrhovateľ chce, on osobne, ovládnuť tento fond, aby mohol on prideľovať podľa svojho vlastného vkusu prostriedky z tohto fondu, tak... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [16:09] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Hajko, nech sa páči. [16:09] Jozef Hajko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pani kolegyňa, hovorili ste tu o tom, ako ten fond funguje a vlastne čo, čo sa stane po prijatí tejto novely. Ja sa snažím stále vojsť do hlavy predkladateľa a pochopiť, či tam nastal nejaký ozaj nejaký vážny prístup, lebo sú veci na fungovaní Fondu na podporu umenia, ktoré aj ja vnímam kriticky, napr. nevysvetliteľné nepridelenie podpory niektorým významným projektom, dokonca s odôvodnením, že nenapĺňajú dostatočnú umeleckú kvalitu. Zdá sa skôr, že dôvodom je najmä iné hodnotové nastavenie hodnotiacej komisie ako to, ktoré mnou myslené projekty reprezentujú. To, samozrejme, to je, samozrejme, neprípustné a je legitímne hľadať spôsob, ako prostredie podpory umenia odbremeniť od jednostranných ideologických rozhodnutí, ktoré nahrávajú rozličným, rozličným postojom, a poviem to aj rovno, možno tej progresívnej ideológii na úkor tých konzervatívnejších, čo zas prinášajú kresťanskú tematiku. Rovnako vnímam ako problém regionálnu nadpropor... neproporcionalitu, čo sa týka množstva prerozdelených peňazí, kde treba hľadať spravodlivý mechanizmus, ktorý by umožnil umelcom dôstojne tvoriť a existovať aj v regiónoch. Ale napriek tomu, že toto hovorím, tak deje sa, deje sa niečo úplne iné. Tento fond v podstate sa má, má prispôsobiť na základe, má sa prispôsobiť vnímaniu ministerstva kultúry a dovolím si povedať, že priamo Slovenskej národnej strane, to je skutočne neprípustné, nech by tam bol akýkoľvek vznešený úmysel, pretože my sme tu už mali v minulosti stranícke riadenie kultúry a videli sme, ako to vyzeralo. Máme skúsenosti s dvoma režimami takými, ktoré takto riadili kultúru. Ja si myslím, že v kultúre by mali dostávať zelenú projekty, ktoré sa budú hodnotiť na základe kvality, predovšetkým na základe kvality. [16:09] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. A s reakciou na faktické poznámky teraz, pani poslankyňa Jaurová, nech sa páči. [16:09] Zora Jaurová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán predsedajúci, a ďakujem aj kolegom za všetky faktické poznámky. Ja by som možno zdôraznila niečo, čo tu spomenul kolega Lackovič, lebo to je veľmi dôležitá vec v tejto súvislosti, že my tu dnes čelíme ako keby argumentácii, že fond nefunguje dobre, ktorý je verejnoprávny a oddelený od ministerstva, že ten fond nefunguje dobre, a preto je potrebná väčšia kontrola ministerstva nad jeho fungovaním, lebo iba tak bude fungovať lepšie a viac verejnoprávne a tak ďalej, ale je z toho pôvodného grantového systému ministerstva kultúry jedna oblasť, ešte tam ostala a to je ochrana kultúrnych pamiatok, program Obnovme si svoj dom. Všetko ostatné dalo ministerstvo do tých fondov, ktoré dnes kritizujeme, administruje jedine grantovú schému na ochranu kultúrnych pamiatok. 30. 11. bola uzávierka tejto grantovej schémy minulého roka. Do dnešného dňa ministerstvo kultúry ani neposkladalo komisie, ktoré by to mali hodnotiť. To znamená, že, ja sa pýtam, že naozaj ministerstvo to vie robiť lepšie ako tie fondy? Naozaj? Lebo tento rok skolabuje ochrana kultúrnych pamiatok vďaka ministerstvu kultúry vedenom Martinou Šimkovičovou. A my naozaj chceme týmto ľuďom dať do rúk aj to, čo je mimo ministerstva a dnes dobre funguje? Lebo my vidíme, ako oni fungujú, a vieme si to konkrétne overiť na konkrétnom programe. Čiže takto chceme, aby fungovali aj tie iné fondy, hoci sme ich tu 10-15 rokov nejakým spôsobom ladili tak, aby fungovali lepšie? Toto chcete urobiť? Presne toto chcete urobiť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [16:09] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Ešte predtým než vystúpi pani poslankyňa Kleinert, má pán Pročko procedurálny návrh. Nech sa páči. [16:09] Jozef Pročko – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem. Navrhujem, aby poslanec Michelko prečítal pozmeňujúci návrh ešte raz vzhľadom na to, že nedodržal rokovací poriadok. Odôvodnenie. Ja som si pozorne vypočul ešte raz v kľude počas obedňajšej prestávky pozmeňujúci návrh pána Michelka a naozaj tam urobil veľké, veľké chyby, čo je v rozpore s rokovacím poriadkom. Nemôžeme predsa porušovať rokovací poriadok, ktorý pán Danko ustanovil, takže ja by som naozaj navrhol, a vy, pán predsedajúci, môžete všeobecným súhlasom toto dať schváliť, takže ja by som navrhol, aby sme, ešte raz, aby pán Michelko to prečítal tak, ako sa má, aby to prečítal plynule, to, že koktal, mi ani nevadilo, ale on tam naozaj plietol veci, takže ja by som bol veľmi rád. Ďakujem veľmi pekne. [16:09] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Nemôžme o tom dať hlasovať v tejto chvíli, keďže nás tu nie je dostatok, ale ak to máte, pán poslanec, písomne, tak pri najbližšom hlasovaní to vie predsedajúci riešiť. (Reakcie z pléna.) Ak vidím, že tu nie je uznášaniaschopné kvórum, tak nemôžem. (Reakcie z pléna. Poslanec priniesol písomný procedurálny návrh predsedajúcemu.) Ďakujem vám veľmi pekne. Pokračujeme ďalej. Pani poslankyňa Kleinert, ďalšia z ústne prihlásených do rozpravy, nech sa páči. [16:09] Dana Kleinert – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, k rozprave, k rozprave ku programovému vyhláseniu vlády som sa vyjadrila, že z ministerstva kultúry bude ministerstvo propagandy, a už to tu aj máme. A chcela by som teda začať jasným apelom na nepodporenie tohto pozmeňujúceho návrhu predloženého dnes pánom Michelkom. Ak vám, vážené poslankyne, vážení poslanci, čo len trochu naozaj záleží na tradičnej kultúre, na folklóre, na regionálnej podpore tvorivých ľudí, ak vám čo len trochu záleží na dokázateľnej podpore projektov, ktoré rozvíjajú talenty doma, ale aj napĺňajú dobré meno Slovenska v zahraničí, prosím, nezahlasujte za tento návrh. Čo sa zmení? Zmení sa za vlády SMER-u nastavený funkčný systém, ktorý preukázateľne pomohol rozviť kultúrne a umelecké aktivity po celom Slovensku. Návrh neprimerane koncentruje rozhodovacie právomoci do rúk jedného orgánu fondu a to je do rady. V súčasnosti je v kompetenciách orgánov fondu totižto rovnováha. Rada prijíma vnútorné predpisy fondu. Približne tých 70 odborných komisií posudzuje predložené žiadosti v súlade s danými predpismi, a ako sme už spomínali, tých 70 komisií je zhruba 300 odborníkov a odborníčok. Riaditeľ fondu následne potvrdzuje, že rozhodnutia komisií sú v súlade so zákonmi a ďalšími platnými predpismi a nezávislá dozorná komisia kontroluje činnosť všetkých týchto častí fondu. Ono navrhované zmeny túto rovnováhu zlikvidujú. Dávajú neprimerané právomoci iba rade. Vo výsledku sa tento systém zrúti. Systém, ktorý bol príkladom transparentného, odborného prístupu, napríklad aj pre Nórsky fond pre umenie či iné inštitúcie. Fond a jeho práca bude takouto zmenou ochromený aj aktuálne a už sme to tu viackrát spomínali v rozprave. Je absolútne nemožné, a na to som tu už upozorňovala, aby pri tejto zmene systém neskolaboval. Rada bude musieť prehodnotiť cirka 5-tisíc žiadostí ročne. Tie doteraz robili odborné komisie, čo je spolu tých 300 ľudí, a tých komisií je 17 a bavíme sa o rade o trinástich ľuďoch. Neexistuje, aby táto 13-členná rada na takéto úkony mala technickú ani časovú kapacitu, a to nehovoríme o hĺbke poznania jednotlivých oblastí podpory. Neviem, ako ste nás počúvali, keď ste už teda nepočúvali odbornú verejnosť pred tým, ako ste predložili tento návrh, ale tu treba napríklad spraviť to, že treba pripraviť novú schému minimálnej pomoci a štátnej pomoci. To trvá približne štyri mesiace. Treba upraviť interné predpisy, zásady, spôsoby a kritériá hodnotenia žiadostí, smernice na zamedzenie konfliktu záujmov, zásady poskytovania finančných prostriedkov, štatút Fondu na podporu umenia, organizačný poriadok kancelárie FPU, rokovací poriadok rady FPU, smernica o podniku v ťažkostiach, smernica o finančnej kontrole. Treba urobiť interné procesy, ako aj nastavenia v registračnom systéme fondu, keďže rozhodnutia riaditeľa a s tým súvisiace procesy sa vykonávajú priamo v registračnom systéme. Treba nové zmluvy, nové vzory zmlúv. A vy, teda ja si myslím, že viete, že to je problém. Fakt si myslím, že toto musíte vedieť, že toto je problém. A keď si dáme len také čísla, len také lajtové. Za desať rokov pôsobenia to môže byť 10-krát 2 500 podporených projektov, čo je zhruba 25-tisíckrát aktivity úplne malých, ale aj tých naozaj veľkých rozmerov a dosahov na ďalšie tisíce ľudí. Ak počítame, že priemerne mohol každý podporený projekt zasiahnuť tak sto ľudí, tak je to 2,5-miliónakrát, čo sa umenie a kultúra dotkli človeka. Strana SNS, ktorá vo voľbách získala 5,6 %, tu máva celou našou krajinou a jej koaliční partneri, kde SMER mal 22,94 % a HLAS 14,7, si nechajú takto bez lásky skákať po hlave. Toto je neuveriteľné, že si to poslankyne a poslanci SMER-u a HLAS-u vôbec necháte! Naozaj, nerozumiem tomu. Proces, akým sa toto ťaženie Slovenskej národnej strany pod zástavami pána Michelka a spol. deje, je nedôstojný aj voči SMER-u, aj voči HLAS-u a ja sa divím, že vám to nevadí, že takto sa nechať zblbnúť, prepáčte mi za výraz, pretože tí ľudia aj vaši voliči vedia, že nerobíte v ich prospech tú zmenu vo fonde a zmena bude iba v prospech Slovenskej národnej strany a nimi presadzovanej línie chtíču určovať, čo kultúra je, čo kultúra nie je, a nimi presadzovaného chtíču mať moc cez rozdávanie peňazí. Už len ten samotný proces je neúctivý ku kultúrnej obci ako partnerom, ale aj k verejnosti, ktorá je recipientom tvorby aj podporených projektov cez FPU. Veď si to zhrňme. Namiesto vládneho návrhu zákona predloženého ministerkou nám tu pristál návrh poslancov koalície s nenápadnou zmenou počtu členov dozornej komisie z tri na päť. Obišli sme tak klasické MPK a pán Michelko nám tu popri rozprave deklaroval, že nič vážne sa tam meniť nebude, a aha, prišiel pozmeňovací návrh do druhého čítania a tam sme videli už úplne jasnú politizáciu a ovládnutie fondu, kde sa malo rozhodovať o 20 mil. eur. Dvakrát sme mali výbor pre kultúru a médiá, bola tam prítomná odborná verejnosť aj samotný riaditeľ fondu pre umenie, nedostali žiadnu možnosť vyjadriť sa. Zvrátenosť tohoto nápadu, ktorý má byť iba nástrojom pre Slovenskú národnú stranu, aby mohli cez telefón rozhodovať o tom, kto robí prijateľnú kultúru a kto nie, kto si zaslúži a kto nie, si uvedomili aj niektorí členovia koalície, ktorým na funkčnom mechanizme pre rozvoj kultúry, tvorivosti – a to po celom Slovensku – naozaj záleží, a ja chcem povedať, že si to uvedomujeme a ďakujeme za to. Začali sa, žiaľ, tieto debaty až vtedy, nie pred predložením návrhu, ale spoločne sme sa začali o tom rozprávať a hľadať kompromis až potom. Odkomunikovaný kompromis do médií už poznáme, potom bol pondelok, v utorok zase už bolo opäť všetko ináč. Niekoľkokrát kvôli nezhodám koalície sa hlasovanie odsúvalo a teraz sa nachádzame v úplne najhoršej možnej verzii, v ktorej sme, je fond aj spolitizovaný, aj sa vykašľal na odbornosť a aj má 10 mil. eur na propagandu navyše. V zmysle tejto koalície – čím horšie, tým lepšie – je táto manipulácia jednou stranou fakt nepochopiteľná, úplne nepochopiteľná, a teda nielen pre mňa, ale aj pre tú odbornú obec. Prosím vás preto, koaličné poslankyne, koaliční poslanci, vo vašom najlepšom záujme, aby ste nezahlasovali za tento návrh zákona, za túto politickú perfídnosť, čo navrhol pán Michelko alebo nevieme kto, lebo hlasovaním za tento návrh by ste sa podpísali pod jednu z najhorších zmien v segmente, ktorý nás tvorí a ktorý nás definuje. Apelujem na vaše hlasovanie, vy, poslankyne a poslanci koalície, poslanci SMER-u, HLAS-u. Ja stále odmietam uveriť, že kvôli nenaplneným ambíciám či frustrácii jedného človeka chcete zlikvidovať niečo, čo ste sami stvorili pred desiatimi rokmi a čo dokonca odborná obec uznala, že naozaj prispelo aj k rozvoju regiónov a kultúry. Preto vás prosím, poďme sa ešte ďalej rozprávať o kompromise, ktorý už, ako vieme, vieme spoločne nájsť. Ďakujem pekne. (Potlesk.) [16:10] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Na vaše vystúpenie 14 faktických poznámok. Ako prvý, pán poslanec Vančo, nech sa páči. [16:17] Branislav Vančo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán predsedajúci. Danka, ďakujem za tvoje vystúpenie. No teraz je to 70 komisií na 5-tisíc žiadostí, 300 členov a po novom to bude už iba o tom, že či pán Michelko a jeho kamaráti sa rozhodnú alebo nerozhodnú, či sa im projekt páči, alebo nepáči, či je to niekto, kto sa im zdá sympatický, alebo nie. Takto je to nastavené, takto je ten návrh nastavený, že nebudú dôležité žiadne čo najviac objektívne kritériá, aby, aby dostali podporu kvalitné a kvalitne pripravené projekty, ale možno ideologicky alebo inak spriaznené subjekty budú dostávať podporu a myslím si, že pre pána Michelka to nebude absolútne žiadny problém, aby identifikoval tam svojich ľudí a potom im tie peniaze cez tento nový fond alebo novo nový fond poslal. Treba dodať, že Progresívne Slovensko je za viac peňazí pre kultúru, ale tieto peniaze sa majú naozaj využiť spôsobom, že sú použité pre projekty, ktoré, ktoré dávajú zmysel a ktoré, teda tieto peniaze sú pridelené na základe kritérií, ktoré sú všeobecne známe, sú transparentné a sú uplatňované prostredníctvom komisií. To nemôže ísť takým spôsobom, ako to navrhuje navrhovateľ, že v podstate jeden človek bude o tom rozhodovať možno s nejakými, nejakými ďalšími blízkymi ľuďmi. A ja takisto vyzývam poslancov, poslankyne za SMER a HLAS, ten fond je vaše dielo. Je to jedna z najlepších vecí, ktoré sa urobili v rámci kultúry, a nedovoľte, aby to niekto zničil, aj keď je to váš koaličný partner. [16:17] Michal Šimečka – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Dubovický. [16:19] Richard Dubovický – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja musím povedať, že to bola jedna z najlepších rečí, čo som tu počul. Áno, súhlasím vo všetkom, čo si povedala. A ja by som iba dodal, že kultúra má byť pre každého. A to je úplne jedno, či som sociálny demokrat, alebo či som liberál, alebo som konzervatívec. Tak ako bolo nedávno povedané, že v tej kultúre sa všetci vieme nájsť a vieme si nájsť tú kultúru, ktorú my preferujeme. A prečo to hovorím? Preto to hovorím, lebo som toho zástancom, že by kultúra nebola nijakým spôsobom politizovaná. A momentálne to tak vyzerá, že sme krôčik od toho, že budeme mať kompletne kultúru spolitizovanú v tejto krajine len na základe rozhodnutia jedného ministerstva a niektorých poslancov. Ja chcem povedať, že kultúra nás obohacuje a mali by sme ju všetci vnímať pozitívne. Ale to, čo je momentálne tu, pôsobí na mňa ako propaganda. Ďalej by som chcel dodať, že roky fungovala táto inštitúcia a v priebehu najbližších minút, hodín alebo dní ideme si kompletne zničiť inštitúciu, ktorá budovala kultúru na Slovensku, ktorá dotovala rôzne kultúrne akcie a ktorá obohacovala tých ľudí o tú ich kultúru v daných regiónoch. Jediným pozitívom momentálne toho, čo som tak našiel, je iba zvýšenie dotácie o tých 10 mil. eur, čo je super. Poďme sa baviť o tom, že či to bude transparentné, či to nebude pre vyvolených alebo pre kamarátov, ale vieme sa o tomto baviť, proste aby sme nastavili ten správny proces, aby tých 10 mil. eur bolo správne rozdelených. A na záver by som povedal, že tá nezávislá kontrolná komisia nám garantuje trans... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [16:19] Michal Šimečka – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Grendel. [16:21] Gábor Grendel – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ten doplňujúci návrh, ktorý dnes na dvakrát prečítal pán poslanec Michelko, je dôkazom toho, že keď si o niečom myslíte, že je zlé, majte na pamäti, že vždy môže byť ešte horšie, pretože rovnako ako pri tom predchádzajúcom jeho pozmeňujúcom návrhu, aj pri tomto najnovšom platí, že rozhodujúce slovo bude mať vo Fonde na podporu umenia rada fondu, a rovnako platí, že väčšinu v tejto rade budú mať priami nominanti aktuálneho ministra kultúry, teda v súčasnosti ministerky kultúry pani Šimkovičovej, nominantky Slovenskej národnej strany. Ale kým pri predchádzajúcom pozmeňujúcom návrhu platilo, že ten pomer v rade bude sedem – šesť, čiže povedzme že tesný, tesná väčšina priamych nominantov ministerky, tak po novom po tom doplňujúcom návrhu, ktorý dnes prečítal na dvakrát pán poslanec Michelko, sa ten pomer ešte zhorší na osem – päť. Áno, platí, že stále siedmich nominantov posiela priamo ministerka kultúry, jedného na návrh primátorov, starostov a županov, ale čo sa týka počtu členov, ktorých nominujú profesijné organizácie, tak ten počet v tomto najnovšom doplňujúcom návrhu klesne zo šiestich na päť. Čiže je to ešte horšie, a preto ten optimizmus v súvislosti s navýšením rozpočtu o 10 mil. eur asi nie je úplne namieste, lebo ak jedna strana ide politicky ovládnuť ten fond, tak je zjavné, že aj o tých 10 mil. navyše bude rozhodovať táto strana. [16:21] Michal Šimečka – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem veľmi pekne. Pani poslankyňa Kalmárová, nech sa páči. [16:23] Viera Kalmárová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. No, Danka, keď o umení, tak o umení, aj príbeh fondu môže slúžiť ako základ scenára pre politický triler, síce takej slabšej kvality, lebo tvorcovia sú takí, akí sú. Peniaze z fondu by si za tento projekt asi nezaslúžili. A čo by bolo témou filmu? No asi dobre organizovaný lup. Ten spočíva v tom, že najprv treba rozšíriť zdroje, finančné zdroje a potom na úrovni rady fondu prostredníctvom vlastných politických nominantov rozhodnúť, komu budú tie prostriedky pridelené. Tomu sa naozaj hovorí dobre organizovaný lup. Ale určite to nebude znamenať zánik kvalitného umenia, lebo to, čo je dobré, prežije aj v ťažkých časoch, takto sa utešujem. Bolo to tak vždy, zažilo to ruské umenie v Stalinových, Chruščovových, Brežnevových časoch a kvalita prežila. Zažilo to aj české a slovenské umenie v 50. rokoch, po ’68. a tá kvalita naozaj prežila. Ale žiadnu radosť to na druhej strane vo mne nevzbudzuje, lebo je zrejmé, aký charakter má a bude mať politická realita na Slovensku od roku ’23 až po nasledujúce voľby. Na druhej strane zasa je tu niečo potešujúce, lebo takéto obdobia sú vždy skvelou príležitosťou pre rozvoj politickej satiry a paródie a nič tak nepodráždi autokratov ako smiech. Čiže toto je recept na to, aby sme to prežili. (Potlesk.) [16:25] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Pani poslankyňa Nash, nech sa páči. [16:25] Natália Nash – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Dana, ďakujem ti za tvoj príspevok aj za zmysluplné vysvetlenie fungovania procesov Fondu na podporu umenia, aj to, ako funguje poskytovanie dotácie, vrátane rovnováhy a kontroly pri rozhodovaní o prideľovaní týchto dotácií. Veľmi správne si vyhodnotila, že procesy budú ohrozené, ak budú výzvy vyhodnocované iba radou s 13 členmi namiesto desiatok odborných komisií. To je naozaj nereálne kapacitne zvládnuť. Veľmi oceňujem, že si nám sem tieto dáta priniesla, aby si podporila svoju argumentáciu proti tomuto nezmyselnému návrhu zákona. Slovenská národná strana naozaj nemá mandát na to, aby posudzovali, ktorý projekt má a ktorý nemá byť podporený z verejných zdrojov. Ďakujem ti aj za sumarizáciu tohoto legislatívneho procesu, ktorého sme tu teraz svedkom, ktorý dospel k tomu najhoršiemu možnému riešeniu, ktoré vážne ohrozuje slobodu a nezávislosť slovenskej kultúry. Tento návrh a jeho dôsledky zlikvidujú mnoho kvalitných projektov, ktoré nesplnia ideologické kritériá, ktoré určí rada, ktorú bude ovládať Slovenská národná strana. Aj preto sa aj ja pripájam k výzve koaličným poslancom, prosím, nepodporte tento návrh zákona. Ďakujem. [16:25] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Dubéci, nech sa páči. [16:27] Martin Dubéci – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja som povedal, že je stále dôležité sa vrátiť k jadru nie toho, čo bolo v zákone, lebo to je úplne jedno, čo sa presne napísalo do toho návrhu, však to vidíme v tomto procese, ale vlastne k tým témam, ktoré odznievali aj, aj počas tej rozpravy. A to je napríklad to, že je nízka reprezentácia ľudí z regiónov v tých výberových komisiách odborných, alebo že teda nedostatočná podpora pre projekty mimo, mimo Bratislavu. Ako jednak že by sme sa mohli baviť o tom, aké sú tie samotné čísla a aká je tá realita, však o tom kolegyne Kleinert a Jaurová hovorili dosť. Ale ja by som sa možno spýtal predkladateľov, že akým spôsobom ten pozmeňujúci návrh, ja už neviem, ktorý nakoniec ostane v tom návrhu, rieši ten samotný problém, lebo ak naozaj náš problém je v tom, že máme málo ľudí z regiónov v komisiách, čo je vec, o ktorej by sme sa mohli baviť, že taká je, alebo bavme sa o tých príčinách a čo preto môže fond spraviť, aby ich tam bolo viacej, tak akým spôsobom ten pozmeňujúci návrh, ktorý teraz priniesol pán poslanec Michelko dnes do pléna, to, ten problém rieši. Preto je, naozaj že mám problém s niečím, ani neviem, zlomil som si nohu, ale ja idem brať lieky na chrípku, hej. Proste ja mám pocit, že to je absolútne jako až, až absurdné, v akom stave sa tu o týchto veciach rozprávame. A mne je to ľúto, že my sme dospeli do bodu, kedy už tie legislatívne pravidlá a proces tvorby legislatívy už, na tento už kašle každý. To už naozaj že prvé čítanie, niečo druhé čítanie, pozmeňovák, pozmeňovák druhý, k pozmeňováku pozmeňovák. Je to ako naozaj, bol by som rád, keby ten základ, akože bavíme sa o kultúre a možno taký základný prejav kultúry poslancov a poslankýň by mohol byť to, že rešpektujeme aspoň základné pravidlá tvorby zákonov, a to v tomto prípade naozaj neplatí. [16:27] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Hargaš, nech sa páči. [16:29] Ján Hargaš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Kolegyňa, ty si hovorila o tej nepripravenosti, nepripravenosti tejto inštitúcie zaviesť nový model fungovania. A mne príde pozoruhodné, teda ako k tomu koaliční poslanci pristupujú, teda konkrétne a aktuálne sediaci na pozícii navrhovateľa pán Jarjabek, teda ktorý údajne teda sa nechal počuť, že pustime to na šesť mesiacov a potom uvidíme. Tak, pán Jarjabek, ja som ítečkár a verte mi, že takto sa IT systémy nesmú robiť, že pustíme to na šesť mesiacov a potom uvidíme, či to funguje. Neviem, v ktorej profesii je toto akceptovateľné. To viete, chirurg, to si tiež tak povie, že tak zarežem a uvidíme, že čo trafím. To asi takto úplne sa nemá robiť. Čiže to je podľa mňa tá implementačná kultúra. Keby sme aj povedali, že sa vieme zhodnúť na tých obsahových zmenách, čo sa nevieme, tak akoby zimplementovať to od 1. júna, ak sa nemýlim, je, je úplne nerealistické, a teda vidím, že k tomu pristupujete tak, že však skúsime a uvidíme . A to je možno aj tak, taká definícia toho legislatívneho procesu, lebo ten je tiež taký pokus – omyl. Ako hovoril aj kolega predrečník, ja tiež by som chcel apelovať na to, že sa tu rozprávame o zákone v oblasti kultúry a minimálne tú legislatívnu kultúru by si to, prosím, prosím, prosím, vyžadovalo, pretože ak by sme tento návrh mali na začiatku v prvom čítaní, keby na začiatku ste jasne povedali, čo chcete, tak môžu za to, tak môže na to každý klub reagovať v rozsahu 30 minút, potom 20 minút ako písomná rozprava a 10 minút v ústnej rozprave. Proste bola by tu k tomu nejaká vecná debata. Namiesto toho otvoríte druhé čítanie, buchnete nám to sem a jediný spôsob, ako sa na to dá reagovať, je formou 10-minútového príspevku alebo cez dvojminútové faktické poznámky. No tak nehnevajte sa, ale toto naozaj nie je odborná debata. Ďakujem pekne. [16:29] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Pani poslankyňa Jaurová, nech sa páči. [16:31] Zora Jaurová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán predsedajúci. Ja by som chcela reagovať na to, čo kolegyňa Kleinert hovorila vlastne aj o tej debate, ktorú sme k tomuto zákonu mali, ale aj o tom, že o tých pozitívnych veciach, čo tá debata ukázala. A podľa mňa my sme naozaj mali vlastne paradoxne napriek všetkým tým legislatívnym preškobrtkám, ktoré sa pri tomto zákone použili, tak my sme mali naozaj dobrú debatu o tom. A ja som napríklad veľmi rada, že sa toľko tu v parlamente hovorí o kultúre, a ja som dokonca aj rada, že som vlastne videla, že je tu veľmi veľa ľudí, ktorým na kultúre záleží, že sú tu ľudia, ktorí kultúre rozumejú a ktorým záleží na tom, ako tá kultúra na Slovensku bude fungovať, a že pri tom menej pozerajú na to, kto je z koalície a kto je z opozície. A tá diskusia, som stále mala pocit, že niekam vedie a že k niečomu sa vieme dopracovať. A my sme sa v jednom momente aj dopracovali k nejakému kompromisu, ktorý bol oznámený, a on zrazu neplatil. A ja sa pýtam, že prečo neplatí, prečo, to nám nikto nevysvetlil. Prečo ten kompromis, ktorý sme aj my dokázali akceptovať, hoci nebol ideálny z nášho pohľadu, zrazu z ničoho nič neplatil? A viete, že my sme tu teraz v takej čudnej situácii, že ako keby všetci vedia, že to čo ideme prijímať, je zlé. Všetci to vedia, všetci to aj v kuloároch priznávajú, ale všetci tak chodíme po špičkách okolo, a teraz ja sa pýtam, že okolo koho chodíme po špičkách a čo vlastne musíme nejakým spôsobom tu všetci akceptovať, že tu 150 poslancov vlastne stále hovorí, že je to zlé, ale musíme to prijať. Tak kto to je? [16:31] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Pán poslanec Pročko, nech sa páči. [16:33] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pani poslankyňa, mne sa veľmi páči tá výzva, ktorú dávame stále, teda ja to nedávam, ale ktorú dávajú moji kolegovia koaliční, že veria, že to, nezahlasujú za to poslanci koalície, že veria v ich zdravý rozum. No ich zdravý rozum je ovplyvnený výškou budžetu, ktorý dostanú pre svojich blízkych, známych, pre kšefty, ktoré budú robiť. Verím, že, pani kolegyňa, už ste si tu uvedomili, že o čom je vláda Roberta Fica a ich poslancov. A hovorili ste aj o tom, že pani ministerka tu nie je. No, nie je tu a aj konanie pani ministerky aj teraz ukazuje, že ako to chcú oni vlastne robiť nielen s týmto fondom, ako chcú tú kultúru na Slovensku ovládať, lebo iné slovo neexistuje. Si predstavte, že pani ministerka si zavolá na koberec herca, ktorý si dovolil povedať, že ju nemá rád v predstavení. Tak pôjde na koberec. Toto sa dialo za komunis... za socializmu, pardon, komunizmus ste tu nemali, za socializmu. A toto, čo tu predložil pán Michelko, tak to je presne taký socialistický nátlak na umenie, že budeme si dávať do, alebo budeme podporovať veci, ktoré my chceme. My budeme podporovať to, čo sa nám páči. My si budeme predvolávať na koberec, koho my chceme. A kto nám nepôjde poruke, nebudete vy rozprávať v divadelnom predstavení, že semafor sa nemá zrážať a že tráva sa nemá huliť, že sa v parlamente nemá správať človek ako nejaký vyhúlený snehuliak. [16:33] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Plaváková, nech sa páči. [16:35] Lucia Plaváková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ako nadviazať...? (Povedané so smiechom.) Dani, ja som rada, že si uviedla aj celý zoznam vlastne rôznych iných dokumentov, ktoré bude potrebné meniť v nadväznosti na túto zmenu návrhu zákona v súvislosti s fungovaním FPU. Ten zoznam bol naozaj veľmi dlhý. Ja som si tak predstavila, že ako doposiaľ funguje SNS a jej nominanti, a že oni to budú musieť naplniť v praxi. Fú, veď to ani za tých šesť mesiacov, čo chcú mať akože to skúšobné fungovanie tejto zmeny, nestihnú. Tak ja neviem, naozaj akým spôsobom to chcú realizovať. A je dobré, že sa tu pýtame viacerí, že koho je vlastne celý tento návrh dielom, pretože to v podstate nie je úplne zrejmé, či to je nejaká spanilá jazda pána poslanca Michelka, alebo je to, on slúži len ako nástroj niekoho na ministerstve kultúry, asi to nebude ani samotná ministerka, ale nejakí iní ľudia. Možno tí, čo chcú diskutovať o plochej Zemi. A nie je ani jasné, že prečo sa to tu tak vyvíja veľmi zvláštnym spôsobom, že naozaj už tu došlo k nejakému kompromisu, ktorý nebol ľahký, a bolo naozaj veľmi dôležité, že k nemu dokázala dospieť koalícia aj opozícia, a zrazu to je inak. Zrazu akosi nikto nevie, že čo bude ďalej a prečo to je vlastne takto inak, lebo ten pozmeňujúci návrh, ktorý bol tým kompromisom, sa tu už ani neobjavil. Zrazu proste zmizol. A kam zmizol a prečo zmizol? To, ja tomu nerozumiem, pretože to bolo riešenie, ktoré mohlo naozaj byť prijaté v tomto pléne a nemuseli by sme sa tu baviť o týchto hrôzostrašnostiach, čo prináša pán poslanec Michelko. Ďakujem. [16:35] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Pani poslankyňa Stolová... (vyslovené nesprávne ako „Stolová“, pozn. red.) , Stohlová (vyslovené správne ako „Štolová“, pozn. red.) , pardon. Nech sa páči. [16:37] Tamara Stohlová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. (Povedané so smiechom. Smiech v sále.) Ďakujem tebe, Dana, za toto vystúpenie. Mňa tiež zaujalo to, že pustime to na šesť mesiacov a potom uvidíme. Ja sa teda venujem životnému prostrediu a tiež si nemyslím, že by to tam tak úplne fungovalo, že povolíme, ja neviem, lov rysa alebo ťažbu horských lesov na tých šesť mesiacov. A no potom už veľmi nebude čo naprávať, už bude hotovo. A okrem toho ma tiež podobne desí tá predstava, že, že je tu tá ambícia stihnúť všetky tie potrebné zmeny do 1. júna. Ty si teda vymenovala, že čo všetko treba, že sú to tie nové schémy štátnej pomoci, nové interné pravidlá fondu, nové zmluvy, nové vnútorné fungovanie a tak ďalej. To znie ako naozaj veľmi veľa poctivej a dôležitej práce na to, aby to dokázalo fungovať, a ja som, jednou vecou som si istá, že sa to nestihne, a bude to znamenať, že tú pomerne dlhú dobu nikto nedostane žiadne peniaze a slovenskej kultúre to výrazne ublíži, ak ju to rovno nepoloží na kolená. A takisto som si istá tým, že ten výsledok bude ten, že nebude na tom nič dobré, žiadna dobrá zmena a nespokojní budú absolútne všetci, všetci do jedného, nech sú to na ktorejkoľvek strane, kohokoľvek kamaráti, známi a neviem čo, nespokojný nebude nikto. A to by hádam nemalo byť výsledkom takéhoto procesu. Ďakujem. [16:37] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne a ospravedlňujem sa za nesprávne oslovenie v úvode. Pani poslankyňa Bihariová, nech sa páči. [16:39] Irena Bihariová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Mňa zaujalo Danka, ako si povedala v tom svojom príspevku takú peknú vetu, že nechali ste sa zblbnúť. A ja sa v tomto kontexte obávam, že sa nechal zblbnúť ten, ktorý by tu mal mať to hlavné slovo, a to je predseda vlády. Už totiž od doby z posledných troch-štyroch rokov vnímame, ako sa snaží vybudovať, a je to typ lídra, ktorý sa nebojí nikoho, ktorý sa nebojí mimovládok, on povie hocičo, že sa nebude páčiť médiám, on sa postaví Bruselu, hej, ale teda reálne vidíme, že nebojí sa akurát tak dlažobných kociek, Sorosa a príde sem dneska tuto poslať, hej, čítať list, v ktorom ukazuje, ako sa veľmi nebojí predsedu PS-ka a jeho vzťahu s otcom, a takéto, hej, závažné, závažné hrozby, nad ktorými ukazuje ramená. A ja sa pýtam, že kde je v tejto debate on, pretože mne príde absolútne neuveriteľné, že strana s päťpercentným výtlakom tu tlačí a rozmetá celú koalíciu a ministerka z tej strany a predkladateľ doslova že nechávajú s nimi vytierať podlahu. A kde, kde je teda ten silný minister, ktorý sa tak ničoho nebo... silný premiér, ktorý sa tak ničoho nebojí? Ďakujem. [16:40] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Pani poslankyňa Hanuliaková, nech sa páči. [16:45] Jana Hanuliaková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Ďakujem aj, kolegyňa, za tvoj príspevok. Mne sa zdá, že pani ministerka aj pán Michelko išli do politiky s jediným cieľom, a to zničiť všetko, čo v kultúre funguje a čo prináša progres, zničiť inštitúcie, vyštvať a znechutiť ľudí. Ale pán Michelko aj pani ministerka by si mohli uvedomiť, že kultúra sa nedá riadiť ako online televízia TV Slovan, a to, že prinášajú takéto škodlivé návrhy, má naozaj vplyv na tisícky ľudí, ktorí v tej kultúre pracujú, umelcov a umelkýň, a vlastne na našu kultúru na Slovensku a je naozaj veľmi smutné, že oni sa tvária, že idú vlastne pomáhať, a vlastne jediné, čo tým spôsobia, je to, že tú kultúru ničia. A ani samotná argumentácia pána Michelka celkom nesedí, keď hovorí, že načo sú vynakladané peniaze z fondu. Ja teda len pre záznam zopakujem, že v roku 2023 fond podporil 2,2 mil. rozvoj infraštruktúry na nákup kníh a organizovanie podujatí pre verejné knižnice, čo bola jedna z najviac podporovaných oblastí, a rovnako výrazne bola podporená aj tradičná kultúra, kde bolo prerozdelených nejakých 1,6 mil. Ja by som teda naozaj rovnako ako moja kolegyňa asi apelovala aj vyzvala ľudí z koalície, čo je asi naša jediná cesta, a poprosila ich, aby tento návrh nepodporili. Ďakujem. [16:45] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. A s reakciami na faktické poznámky, pani poslankyňa Kleinert, nech sa páči. [16:45] Dana Kleinert – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, ja by som chcela zareagovať na to, čo ste mi tu hovorili o tom, teda že kultúra prežije. Ona ako prežije, samozrejme, to vieme, problém je to smutné všetko za tým a celý ten regres, ktorý sa s tým spája. A ja ešte mám dlhoročnú skúsenosť aj s rôznymi projektami v zahraničí a vlastne veľmi ma bolí to, že vieme už teraz, že mnoho projektov, ktoré sú, ktoré trvajú častokrát aj počas roka, celý rok, niekoľko mesiacov a sú v zahraničí a reprezentujú Slovensko a nahrádzajú kultúrnu diplomaciu napríklad a reprezentujú aj našu krajinu, a tieto projekty proste budú s hanbou zastavené, my budeme musieť s hanbou napísať, že prepáčte, my vlastne nevieme, či do toho môžme ísť, nemôžme, neviem, či dostaneme, nedostaneme, fond je ochromený . Proste to bude akože otrasná hanba! Čiže my si tu postavíme ministerstvo cestovného ruchu, kde chceme teda hovoriť o tom, aká sme skvelá krajina, ale cez konkrétne veci, a nie je ich málo, budeme takýmto vlastne spôsobom reprezentovať našu krajinu, a to je realita, to fakt tak je. Nevraviac o tom, že samotný fond je partnerom medzinárodnej organizácie, ktorá zastrešuje 70 iných medzinárodných inštitúcií, a to bude tiež teda akože celkom celosvetová hanba, že kam ideme, že naše ministerstvo propagandy si povedalo, že chce teda fond mať pre seba a mať na telefón možnosti rozhodovať o financiách. A mňa toto bolí, pretože my naozaj smerom aj do zahraničia vysielame naozaj veľmi negatívny, negatívny signál. A som presvedčená o tom, že toto nám naozaj – aj nám, aj koalícii, a hlavne teda predkladateľom (povedané so smiechom) – ľudia spočítajú, lebo tie projekty sa reálne podporujú, reálne to funguje, to sa proste nedá iba pojať tým, že sa niečo spomenie tu v pléne pánom Michelkom... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [16:45] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. A ďalší z ústne prihlásených rečníkov je pán poslanec Grendel. Týmto mu dávam slovo. Nech sa páči, pán poslanec. [16:45] Gábor Grendel – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, novela zákona o Fonde na podporu umenia slúži na to, aby Slovenská národná strana politicky ovládla tento fond a prostredníctvom tohto fondu určila kultúrnu politiku štátu a ovplyvnila svet umenia. K tomuto záveru ma vedú nasledovné indície z pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov zo strany vládnej koalície. Varovali sme už pri pôvodnom doplňujúcom návrhu, ktorý prešiel cez kultúrny výbor parlamentu, a vystúpil som k tomu v predchádzajúcom druhom čítaní, čiže nebudem už opakovať tie argumenty, ale po druhom čítaní, keď sa čakalo na záverečné hlasovanie, ktoré sa dnes vďaka tomu, že sa opäť otvorila rozprava v druhom čítaní, odkladá, tak všetci sme čakali na to, že koalícia tie pravidlá zmení. Zmenili ste to, ale zmenili ste to tak, že sa na politickom ovládnutí tohto fondu nič nemení. Stanovisko odborných komisií vo Fonde na podporu umenia bude nezáväzné, záväzné budú rozhodnutia rady fondu a v trinásťčlennej rade bude mať väčšinu aktuálny minister kultúry, teda v súčasnosti ministerka kultúry za Slovenskú národnú stranu. Siedmich z trinástich členov pošle do rady priamo ministerka kultúry za SNS bez akéhokoľvek výberového konania, bez akýchkoľvek odporúčaní odborníkov. Zaujímavou zmenou v novom doplňujúcom návrhu je vnášanie, nazvime to, regionálneho prvku pri kreovaní rady. Budem citovať z tohto nového doplňujúceho návrhu poslancov Michelka, Jarjabka a Podmanického: „Ôsmich členov rady vymenúva a odvoláva minister kultúry Slovenskej republiky, z toho jedného na návrh starostov obcí, primátorov miest a predsedov samosprávnych krajov.“ Tak tento doplňujúci návrh prináša so sebou nasledovné problémy a otázky. Ako si to autori tohto doplňujúceho návrhu predstavujú? Na Slovensku máme okolo tritisíc primátorov, starostov a predsedov vyšších územných celkov. Ako chcú autori tohto doplňujúceho návrhu dosiahnuť, aby tritisíc primátorov, starostov a županov nominovalo do rady fondu jedného človeka? Vôbec sa to v tom doplňujúcom návrhu nedozvieme. Nie je jasné, či k tomu chcú splnomocniť, alebo zatiahnuť do toho nejakým spôsobom K8, Združenie miest a obcí, alebo ako teda chcú vyriešiť to, aby primátori, starostovia a predsedovia vyšších územných celkov mohli nominovať svojho človeka do rady fondu. Z toho textu to vôbec nie je jasné. Či budú môcť všetci primátori, starostovia a župani navrhnúť svojho odborníka, a príde tritisíc nominácií a potom ministerka si vyberie jedného, alebo sa tritisíc primátorov, starostov a županov zíde v nejakej veľkej konferenčnej miestnosti a dovtedy odtiaľ nevyjdú, kým sa nedohodnú na jednom nominantovi do rady fondu, alebo ako sa teda má zrodiť ten jeden konkrétny nominant za primátorov, starostov a županov? Som zvedavý, ako sa to v praxi vyrieši. Z textu toho doplňujúceho návrhu sa to nedozvieme. Ale čo je okrem tohto ešte zaujímavé na vnášaní tohto regionálneho prvku, neviem, či pán Malatinský po tom nevolal vtedy v druhom čítaní (reakcie z pléna), nie som si istý, Malatinec, pardon. Mám pocit, mám pocit, že to mohol byť aj on, tak tento model kreovania rady v podstate ten hlas regiónov nijako, nijako neposilňuje. Totiž hlas regiónov by sa posilnil vtedy, ak by ten jeden nominant v rade za tritisíc primátorov, starostov a županov, ak by ten jeden nominant bol jazýčkom na váhach. To znamená, že keby šiestich členov rady nominovala pani ministerka, šiestich profesijné organizácie a ten jeden, ktorý by zastupoval regióny, ten jeden hlas by rozhodol, či pôjdu dotácie, ktoré preferuje jedna skupina alebo druhá. Ale pri tomto modeli ten jeden hlas o ničom nerozhoduje, pretože aj podľa tohto doplňujúceho návrhu má väčšinu pani ministerka. Z trinástich členov rozhodujúcu väčšinu siedmich členov nominuje ona. To znamená, že sa postavenie regiónov, miest, obcí a vyšších územných celkov absolútne neposilňuje týmto doplňujúcim návrhom. Čiže dá sa povedať, je to na jednej strane zbytočné a na druhej strane to ešte oslabí tú skupinu, ktorá je už aj tak v menšine v tej rade. Doteraz podľa pôvodného návrhu by tam mali byť šiesti z profesijných organizácií, teraz tam budú piati, čo budú v menšine a oproti pôvodnému doplňujúcemu návrhu v ešte väčšej menšine. Tak nie som si istý, či tento doplňujúci návrh je ten, po ktorom tak všetci túžili, že bude to lepšie, ako to pôvodne pán poslanec Michelko presadzoval. A jediným pozitívom by mohlo byť to navýšenie rozpočtu rady o 10 mil. eur, čo je naozaj veľmi významná suma. Sám som v druhom čítaní predložil doplňujúci návrh, a to taký, aby každý rok sa navyšoval rozpočet tohto fondu o infláciu, čiže bola by to tzv. inflačná valorizácia. Na to vtedy pán poslanec Michelko povedal, že on by bol veľmi rád, bol by najradšej, ale na to ministerstvo financií nedá peniaze. A teraz po pár týždňoch tu máme desaťnásobok inflácie, navýšenie o 10 mil., čiže o polovicu celého rozpočtu sa podarilo nájsť peniaze na navýšenie rozpočtu fondu, zrazu to nie je problém. Je to zaujímavé. Aj by to mohlo byť pozitívne, keby celý fond nešla ovládnuť Slovenská národná strana, pretože za týchto okolností hrozí, že kultúrnu politiku štátu bude diktovať jedna politická strana, jedna politická strana bude rozhodovať o tom, ktoré kultúrne podujatia a organizácie sú hodné podpory a ktoré nie sú hodné podpory. A to sa v žiadnom prípade nedá hodnotiť ako pozitívna zmena. Čiže darmo zvyšujete rozpočet tohto fondu, keď v konečnom dôsledku o rozdelení tých peňazí budú rozhodovať nominanti jednej politickej strany. A keď sa už našli peniaze na navýšenie rozpočtu Fondu na podporu umenia, to je posledná myšlienka v mojom vystúpení, bolo by fér, bolo by spravodlivé, keby v rovnakom pomere sa našli peniaze aj na navýšenie rozpočtu Fondu na podporu kultúry národnostných menšín. Tam tá celková suma je oveľa nižšia a určite je veľa organizácií, ktoré sa zaoberajú menšinovou kultúrou, ktoré by sa takémuto navýšeniu potešili. Ďakujem za pozornosť. [16:45] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Sedem faktických poznámok. Ako prvý, pán poslanec Pročko, nech sa páči. (Ruch v sále.) [16:55] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. No prišli usilovné včeličky na hlasovanie, ktoré tu celý čas neboli, tak už bzučia a vyrušujú. Celý čas tu neboli, tak verím, že ich, pán Šimečka, zabzučíte. Ale asi nie. Gábor, hovoril si v úvode hneď o kultúrnej politike štátu. A to je veľmi zaujímavá vec, pretože kultúrna politika je súhrn zásad, cieľov, úloh a krokov štátu, miest, obcí, cirkví, odborov, politických strán, spoločenských tried, medzinárodných inštitúcií týkajúcich sa plánovitej starostlivosti o kultúru, jej podpory a novej tvorby. To sú také krásne všeobecné slová, čo je to kultúrna politika štátu. Ale pre mňa, človeka, ktorý naozaj 30 rokov som robil divadlo, organizoval koncerty, máme to múzeum, fakt ako venujem sa kultúre dlhé, dlhé roky, pre mňa je kultúra sloboda. A či je to už v Rimavskej Sobote nejaký koncert, alebo je to na Podpoľaní detský súbor, alebo je to divadielko na Záhorí, každý by mal dostať rovnakú šancu. Každý. Ale nech sa rozhoduje na základe toho, že či je naozaj dobrý ten projekt. No a tento pozmeňujúci zák... pozmeňujúci, pardon, návrh pána Michelka hovorí o tom, že budeme rozdávať tým, o ktorých si myslíme a vieme, že sú to naši ľudia a že tá kultúra bude naša národná, bude veľmi skvelá a bude sa páčiť pani ministerke, ktorá žije v Rakúsku. (Ruch v sále.) [16:55] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Poprosím vás, kľud v rokovacej sieni. Pán poslanec Hargaš. [16:55] Ján Hargaš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Gábor, ty si hovoril aj o tom procese nominácií, a teda ja sa vrátim ešte aj k priebehu rozpravy. Keď sa k nomináciám vyjadroval, myslím, že pán Michelko a hovoril niečo také, že prestaňme tu apriori dehonestovať nominantov ministerstva kultúry, že veď to budú ľudia z branže, a prečo, prečo dopredu predpokladáme, že nebudú, nebudú schopní. No tak ja by som použil taký matematický dôkaz pánom Machalom. Týmto by som dokázal, prečo máme dopredu voči tomuto nejakú averziu a dá sa predpokladať, že, že nebudú to ľudia, ktorí napríklad by vedeli, či Zem je guľatá, alebo plochá, lebo pán Machala je tiež nominantom pani ministerky. Tak keď pani ministerka je schopná a ochotná nominovať pána Machalu do pozície GTSÚ, čo je teda jej pravá ruka, a on zároveň hovorí, že nie je mu úplne jasné, či tá Zem je guľatá, alebo plochá, lebo nebol vo vesmíre, tak asi akú dôveru môžme mať v to, aká kvalita bude tých ďalších nominantov, ktorí budú potom nominovaní do fondu. No a ešte sa teším, že teda prišiel aj pán poslanec Gašpar, lebo teda ja som to tu tak naznačoval, že tu prebieha nejaký interný koaličný súboj o najväčšie sprznenie legislatívneho procesu. Tak som rád, že si to prišiel dohliadnuť, aby stále teda prím hral trestný kódex a náhodou ho pán Michelko nepredbehol nejakým dobre mysleným pozmeňovákom v treťom čítaní alebo nejakou podobnou kreatívnou, kreatívnym výhľadom rokovacieho poriadku. A keď už sme v tej kreativite, tak ja by som navrhol, aby sme popri doplňujúcom a pozmeňujúcom návrhu, zaviedli nový terminus technicus a to bude, že prekopávajúci návrh, lebo tie návrhy, ktoré tu predkladáte, nie sú pozmeňujúce ani doplňujúce, oni úplne prekopávajú pôvodnú logiku pôvodného návrhu. (Potlesk.) [16:55] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne a vyhlasujem teraz krátku prestávku, po ktorej budeme pokračovať hlasovaním. (Prestávka.) [16:55] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Kolegyne, kolegovia, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní 12. schôdze Národnej rady. Teraz zaznie štátna hymna Slovenskej republiky a po nej európska hymna. (Štátna hymna Slovenskej republiky.) (Európska hymna.) Ďakujem pekne. Budeme pokračovať. Procedurálny návrh pán poslanec Jakab. [16:55] Július Jakab – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem, pán predsedajúci. Mám návrh na presunutie bodov programu. So súhlasom štyroch poslaneckých klubov, SLOVENSKO, Progresívne Slovensko, Sloboda a Solidarita, Kresťanskodemokratické hnutie, navrhujem, aby nasledovné body programu rokovania 12. schôdze Národnej rady boli presunuté na rokovanie schôdze so začiatkom 11. júna 2024. Sú to tri body: – bod 56, návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, to je tlač 73, – tiež bod 62, návrh skupiny poslancov, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Zákonník práce v znení neskorších predpisov, tlač 174, – a bod 80 o prídavku na dieťa, o sociálnom poistení, o dani z príjmov, tlač 252. [17:10] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Je všeobecný súhlas? (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem pekne. Ďalej ja podávam procedurálny návrh, aby o termínovanom bode, návrh na vyslovenie nedôvery ministerke kultúry, tlač 194, rokovala Národná rada, zajtra od deviatej hodiny až do úplného prerokovania tohto bodu, teda aj po 16. hodine. Hlasovanie sa uskutoční v utorok 14. mája o jedenástej. Je všeobecný súhlas? (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem pekne. Budeme pokračovať v prerušenom rokovaní o bode 125 programu, je to druhé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, ktorý prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní, tlač 275. O slovo požiadala ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková. Súčasne prosím spoločného spravodajcu z výboru pre zdravotníctvo poslanca Petra Slyška, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov. Pani ministerka, máte slovo. [17:10] Zuzana Dolinková – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Dovoľujem si vás požiadať o otvorenie rozpravy k návrhu zákona číslo 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkov, stavovských organizáciách v zdravotníctve o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ešte pred hlasovaním o druhom čítaní návrhu tohto zákona. Prosím pána spravodajcu, aby predniesol pozmeňujúci návrh zákona. Ďakujem veľmi pekne [17:10] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vystúpením ministerky sa podľa § 35 odsek 6 zákona o rokovacom poriadku otvára znovu rozprava. Pýtam sa, či sa niekto z poslancov chce prihlásiť v rozprave. Končím možnosť prihlásiť sa v rozprave. Konštatujem, že sú prihlásení traja... (Reakcia z pléna.) Sú štyria, teda aj pán aj pán spravodajca, štyria sú prihlásení v rozprave, končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Pán spravodajca, máte prvý slovo. [17:10] Peter Slyško – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, kolegovia poslanci, poslankyne, prosím dovoľte mi predniesť pozmeňujúci návrh. Začnem odôvodnením. Odôvodnenie. K bodu 43. Predmetnou úpravou sa navrhuje povinnosť poskytovateľovi všeobecnej ambulantnej starostlivosti pre deti a dorast poskytovať všeobecnú ambulantnú starostlivosť počas každého pracovného dňa v týždni v rozsahu najmenej 35 ordinačných hodín bez doplnkových ordinačných hodín týždenne, pričom táto zdravotná starostlivosť musí byt' poskytovaná najmenej raz do týždňa do 16.00 hodiny, a to z dôvodu, aby sa zvýšila a bola zabezpečená dostupnosť poskytovateľov všeobecnej ambulantnej starostlivosti pre deti a dorast rovnomerne v každý pracovný deň v porovnaní so súčasnou navyše najmenej raz do týždňa do 16.00 hod. Súčasná právna úprava ustanovuje povinnosť pracovného týždňa v rozsahu 35 ordinačných hodín, ale bez rovnomerného rozloženia na každý pracovný deň. Zároveň sa dopĺňa ustanovenie, ktorým sa zavádza fikcia splnenia podmienky poskytovať všeobecnú ambulantnú starostlivosť pre deti a dorast každý pracovný deň v týždni, v rozsahu najmenej 35 ordinačných hodín týždenne aj v takých týždňoch, v rámci ktorých pripadne na niektorý z pracovných dní štátny sviatok alebo deň pracovného pokoja, a to s cieľom zamedzit' prípadným interpretačným nejasnostiam v súvislosti s novozavedenou podmienkou poskytovania všeobecnej ambulantnej starostlivosti pre deti a dorast. Účelom doplnenej časti ustanovenia je upraviť, že ak na niektorý deň v týždni pripadne štátny sviatok alebo deň pracovného pokoja (zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov), bude sa považovať podmienka uložená poskytovateľovi všeobecnej ambulantnej starostlivosti pre deti a dorast za splnenú, teda bude sa považovať za splnené, že v daný týždeň poskytoval všeobecnú ambulantnú starostlivosť pre deti a dorast každý pracovný deň v týždni v rozsahu najmenej 35 ordinačných hodín týždenne, ak kvôli tomu, že na niektorý pracovný deň pripadol štátny sviatok alebo deň pracovného pokoja v tento deň všeobecnú ambulantnú starostlivost' pre deti a dorast neposkytoval. K bodu 44. Ide o zosúladenie nadväzujúce na zmenu doby poskytovania ambulantnej pohotovostnej služby pre deti a dorast v čl. II v bodoch 1 a 2. Pristúpim k čítaniu návrhu pozmeňujúceho návrhu. Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Slyška k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 275) V čl. I sa za bod 42 vkladajú nové body 43 a 44, ktoré znejú: „43. § 79 ods. 1 písmeno aj) znie: „aj) poskytovať všeobecnú ambulantnú starostlivosť v rozsahu najmenej 35 ordinačných hodín 55ajat) bez doplnkových ordinačných hodín 55jata) týždenne, pričom táto zdravotná starostlivosť musí byť poskytovaná najmenej dvakrát do týždňa najmenej do 15.00 hodiny, ak ide o poskytovateľa všeobecnej ambulantnej starostlivosti pre dospelých, alebo každý pracovný deň v kalendárnom týždni, z toho najmenej raz do týždňa do 16. 00 hodiny, ak ide o poskytovateľa všeobecnej ambulantnej starostlivosti pre deti a dorast, ak samosprávny kraj neschválil poskytovateľovi, ktorý poskytuje všeobecnú zdravotnú starostlivosť, ordinačné hodiny v menšom rozsahu; 55jatb) ak poskytovatel' všeobecnej ambulantnej starostlivosti neposkytuje zdravotnú starostlivost' v deň pracovného pokoja, považuje sa povinnosť podľa časti vety pred bodkočiarkou za splnenú, ak v ostatné dni tohto týždňa poskytuje zdravotnú starostlivosť podľa schválených ordinačných hodín,. Poznámka pod čiarou k odkazu 55jatb znie: 55jatb) 46 ods. 1 písm. m) zákona č. 576/2004 Z. z. v znení zákona č. .../2024 Z. z.“ 44. V § 79 ods. 1 písmeno aw) znie: „aw) zabezpečiť, ak ide o organizátora, poskytovanie pevnej ambulantnej pohotovostnej služby v ambulancii pevnej ambulantnej pohotovostnej služby pre dospelých v čase od 16.00 do 22.00 hodiny v pracovných dňoch a v čase od 7.00 do 22.00 hodiny v dňoch pracovného pokoja a v ambulancii pevnej ambulantnej pohotovostnej služby pre deti a dorast v čase od 16.00 do 20.00 hodiny v pracovných dňoch a v čase od 8.00 do 20.00 hodiny v dňoch pracovného pokoja."." Nasledujúce body sa primerane prečíslujú. Bod 44 nadobúda účinnosť 1. júla 2024, čo sa premietne do článku upravujúceho účinnosť zákona. V tejto súvislosti navrhujem, aby sa o bode 9 zo spoločnej správy hlasovalo osobitne. Pán predsedajúci, skončil som. [17:10] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Pán poslanec Grendel s procedurálnym návrhom. [17:10] Gábor Grendel – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Chcem sa opýtať na ďalší scenár, na 17.30 hod. máme zvolanú mimoriadnu schôdzu, čiže či sa to bude o 17.30 hod. konať, alebo ako sa bude postupovať. Ďakujem. [17:10] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Akurát som chcel, akurát som vám chcel povedať, že podľa § 43 odsek 2 písmeno k) prerušujem 12. schôdzu. aby sme vedeli na 17.30 hod. pripraviť technické zariadenie, pretože som na 17.30 hod. zvolal mimoriadnu schôdzu k odvolávaniu pani ministerky Dolinkovej a budeme pokračovať o 17.30 hod. v 13. schôdzi. Všetky ostatné veci budeme rokovať v utorok o 9,00. (Ruch v sále.) (Prerušenie rokovania o 17.20 hodine.) ===