Rokovanie NR SR 7. 5. 2024 – Rozhodnutia o Fico, rozpočte a zdravotnej reforme

[08:55] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram dvanásty rokovací deň 12. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali: poslanec Gröhling, Garaj, Hajko, Vašečka, Veslárová. Na zahraničnej ceste je Krajčí. Pristúpime k rokovaniu o návrhu poslankyni Veroniky Remišovej na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k odsúdeniu škandalózneho správania predsedu vlády Fica, ktorý mimoriadne nevhodným a agresívnym spôsobom ponížil štátnych úradníkov a zdegradoval úroveň verejnej debaty. Návrh je pod tlačou 107. Dávam slovo poslankyni Veronike Remišovej, aby návrh uviedla. Prosím predsedu výboru pre verejnú správu a regionálny výzov... rozvoj pána Šipoša, aby podal správu o výsledku prerokovania návrhu vo výbore následne a súčasne zaujal teraz miesto. Dobre? (Rokovanie o návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Veroniky Remišovej na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k odsúdeniu škandalózneho správania predsedu vlády Slovenskej republiky Roberta Fica, ktorý mimoriadne nevhodným a agresívnym spôsobom ponížil štátnych úradníkov a zdegradoval úroveň verejnej debaty , tlač 107.) [09:02] Veronika Remišová – Vystúpenie v rozprave Vážené kolegyne, vážení kolegovia, predkladám, toto je uznesenie, ktoré som predkladala ešte v decembri minulého roku, ale toto uznesenie vládna koalícia presúvala z jednej schôdze na druhú, takže dostáva sa na rad až teraz. Ale to vôbec nevadí, pretože toto uznesenie je veľmi aktuálne aj dnes. Uznesenie hovorí o tom, aby Národná rada odsúdila škandalózne správanie predsedu vlády Roberta Fica, ktorý mimoriadne nevhodným a agresívnym spôsobom ponížil štátnych úradníkov a zdegradoval úroveň verejnej debaty. Toto uznesenie reaguje na výroky Roberta Fica, ktoré povedal na adresu predsedu ÚRSO a jeho kolegov, kedy prekročil všetky červené, všetky červené čiary normálneho správania vo verejnom priestore. Úradníkov označil za teroristov, ktorých by uškrtil vlastnými rukami , a týmto spôsobom úplne dehonestoval funkciu predsedu vlády. A táto nenávistná a lživá rétorika vytvára z vybraných ľudí verejných nepriateľov, čo je v demokracii absolútne neprípustné. Navyše táto reakcia bola len preto, že Robert Fico, nevedel zabezpečiť nižšie ceny energií, nižšie ceny plynu, nižšie ceny elektriny, a namiesto toho zvaľoval vinu na úradníka, ktorý si skrátka plnil svoje zákonné povinnosti. A v normálnej krajine to nemôže fungovať tak, že predseda vlády teraz vždy, keď sa mu niečo nepodarí, niečo zbabre svojou neschopnosťou a neschopnosťou svojej vlády, ktorým zvýšil platy na dvojnásobok, 10-tisíc eur mesačne, a vždy, keď niečo zbabre, tak zvaľuje vinu na niekoho iného, a nemôže si predseda vlády dovoliť to, že úradníka, ktorý si plní svoju zákonnú povinnosť, bude hovoriť, že by ho uškrtil vlastnými rukami . Potom sa čudujeme, že stúpa miera násilia, že stúpa miera násilia na našich školách, že, že jednoducho stúpa šikana, keď naši mladí a deti počujú od predsedu vlády, ktorý by mal byť nejakým morálnym vzorom, počujú slová, že tohto by som uškrtil vlastnými rukami. Ale hovorím, že toto uznesenie je viac aktuálne, teda nestratilo na aktuálnosti od decembra ’23, pretože odvtedy sme tu mali ďalšie a ďalšie príklady absolútne nevhodných výrokov. Spomeniem jeden za všetky, bolo to urážanie novinárov, urážanie zástupcov z mimovládneho sektora, z mimovládnych organizácií, ale boli to aj napríklad výroky na adresu ľudí, akože sú duchovní bezdomovci. To znamená, že polovicu národa, Robert Fico urazil tým, že im nadáva do duchovných bezdomovcov len preto, že nesúhlasia s politikou ministerky kultúry, že nesúhlasia s tým, čo súčasná vláda robí. A povedzme si na rovinu, sú to ľudia, ktorí platia dane a ktorí sa skladajú na kráľovský plat ministrov, skladajú sa na plat ministerky Šimkovičovej, ministerky Dolinkovej, ktoré namiesto toho, aby robili napríklad robotu v prospech ľudí, tak namiesto toho robia robotu v neprospech ľudí a oberajú ich aj o benefity, ktoré ľudia majú. A takéto výroky, si myslím, že Národná rada, ak chceme hovoriť o tom, tu sme to počúvali dlhé mesiace v celej prezidentskej kampani od zástupcu HLAS-u, že chce prinášať slušnosť, kultivovať, kultivovať verejnú debatu, kultivovať nejaké spájanie, tak ja verím, že aj poslanci strany HLAS, ktorí celé, celé, teda celé... kampaň volebnú aj prezidentskú kampaň hlásali o slušnosť... hovorili o slušnosti, takže za tento návrh zákona zahlasujú, pretože ak chceme slušnosť, tak v prvom rade predstaviteľmi... alebo vrcholní predstavitelia, tí, ktorí majú moc, by sa mali slušne správať. A nazývať a nazývať polovicu národa duchovnými bezdomovcami alebo nazývať, alebo hovoriť o štátnych úradníkoch, ktorí si, ešte raz, plnia svoje zákonné povinnosti hovoriť, že predseda vlády by ich uškrtil vlastnými rukami , je nevhodné a absolútne neprípustné vo verejnej diskusii. Nie je to ani slušné, ani to nie je tá nová politická kultúra, ktorú napríklad Peter Pellegrini tu chcel zaviesť. Takže všetkým, ktorým záleží na slušnosti, ktorí hovoria o slušnosti, ktorí majú plné ústa slušnosti, tak by som ich poprosila, aj z radov vládnej koalície, aby toto uznesenie podporili. Ďakujem veľmi pekne. [09:02] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Dávam slovo predsedovi výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj poslancovi Šipošovi, aby podal správu o výsledku prerokovania návrhu vo výbore aj návrh uznesenia Národnej rady. [09:07] Michal Šipoš – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vám predložiť informáciu o výsledku prerokovania návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Veroniky Remišovej na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k odsúdeniu škandalózneho správania predsedu vlády Slovenskej republiky Roberta Fica, ktorý mimoriadne nevhodným a agresívnym spôsobom ponížil štátnych úradníkov a zdegradoval úroveň verejnej debaty. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 117 z 15. decembra 2023 pridelil návrh poslankyni Národnej rady Slovenskej republiky Veroniky Remišovej na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k odsúdeniu škandalózneho správania predsedu vlády Slovenskej republiky Roberta Fica, ktorý mimoriadne nevhodným a agresívnym spôsobom ponížil štátnych úradníkov a zdegradoval úroveň verejnej debaty (tlač 107), na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, a súčasne ho určil ako gestorský výbor s tým, že podá Národnej rade Slovenskej republiky informáciu o výsledku prerokovania predloženého návrhu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj bol zvolaný na 31. januára 2024. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj o predloženom návrhu nerokoval, nakoľko podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov nebol uznášaniaschopný, keďže sa ho nezúčastnili koaliční poslanci. Spravodajcom k predmetnej informácii som ja a budem navrhovať ďalší postup. Súčasťou informácie je návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky a môžem aj ten návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky prečítať. Čiže návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Veroniky Remišovej na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k odsúdeniu škandalózneho správania predsedu vlády Slovenskej republiky Roberta Fica, ktorý mimoriadne nevhodným a agresívnym spôsobom ponížil štátnych úradníkov a zdegradoval úroveň verejnej debaty, tlač 107: Národná rada Slovenskej republiky po prerokovaní uvedeného návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Veroniky Remišovej A. odsudzuje škandalózne správanie predsedu vlády Slovenskej republiky Roberta Fica, ktorý mimoriadne nevhodným a agresívnym spôsobom ponížil štátnych úradníkov a zdegradoval úroveň verejnej debaty. Ďakujem pekne, skončil som. [09:10] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Aj správu ste čítal, hej, o výsledku výboru? Dobre. Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. (Reakcia z pléna.) A ústne ale, áno? (Reakcia z pléna.) No veď dobre, ale v rámci aj výzvy, lebo písomne ste sa neprihlásila a nemohla prihlásiť. Takže jediný prihlásený v rámci rozpravy... súčasne pán Hargaš sa ešte hlási v rámci výzvy na ústne vystúp... ústneho prihlásenia. Takže, pani poslankyňa Remišová, nech sa páči. Uzatváram možnosť prihlásenia. [09:11] Veronika Remišová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem, pán predsedajúci. Ja som už, gro som povedala vlastne v tom, v tej úvodnej reči, ale zopakujem to ešte raz v rozprave. Je absolútne neprijateľné, neprípustné, aby vládna garnitúra, aby predstavitelia vládnej moci sa o niekom vyjadrovali spôsobom, že ho uškrtím , že je duchovný bezdomovec , alebo inými spôsobmi urážali občanov Slovenskej republiky. Občania Slovenskej republiky platia dane, svojimi daňami sa skladajú na, na platy vlády, ktoré si, ktoré si vláda zvýšila na dvojnásobok, a svojimi daňami prispievajú na to, aby vôbec celý tento štát fungoval, a rozhodne si nezaslúžia, aby ich predseda vlády, a nech pracujú kdekoľvek, nech pracujú v neziskovom sektore alebo v štátnej správe, vo verejnej správe, či sú to novinári, alebo iné profesné skupiny, jednoducho je absolútne neprípustné, aby ich predseda vlády urážal. A ešte raz sa obraciam teda k poslancom, ku kolegom z HLAS-u (povedané so smiechom), keď hovoríte o slušnosti, nemôžete dopustiť, aby niekoho premiér urážal, že ho uškrtí. Aký príklad dávame svojim deťom? Nemôžete dopustiť, aby niekoho urážal tým, že, jednoducho že je duchovný bezdomovec. Ja nehovorím o poslancoch SNS, ktorí, kde sa bežne vyjadruje poslanec, že treba ho obesiť alebo čo , to už je úplne, úplne iný level, ale toto je predseda vlády. A ak má byť zachovaná nejaká úroveň slušnej debaty, tak toto by sa vo verejnom priestore nemalo stávať, a teda mali by sa voči tomu ohradiť aj koaliční poslanci. Ďakujem. [09:11] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Jedna faktická na vystúpenie pani poslankyne. Pán poslanec Šuca. [09:13] Peter Šuca – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážená a ctená pani poslankyňa Remišová, príde mi zvláštne, že vy rozprávate o slušnosti, vytrhli ste z kontextu to, čo povedal Robert Fico, a teraz tým tu šibrinkujete v Národnej rade a rozprávate o slušnosti. Veľakrát ste spomenuli slovo slušnosť. Možno ste zabudli na to 3,5-ročné obdobie vlády temna, chaosu, anarchie, ktoré tu bolo vtedy, keď ste vy boli podpredsedníčkou vlády, a prišlo mi strašne neslušné, keď ste si sprivatizovali spravodlivosť cez vašich vybájených kajúcnikov, a prišlo mi strašne nespravodlivé, hlúpe a sprosté, keď jeden podpredseda vlády si robí pexesko, leporelko a škrtá si krížiky a dáva si krížiky na fotky ľudí. A vy veľmi dobre viete, k čomu smerujem, bola tam aj fotka pána generála Lučanského, ktorý zomrel v kolúznej väzbe. Ale vám to nehovorilo nič. Nijaký cit, nijaká empatia, nič. Dali ste si krížik a hrdo ste s tým prišla na tlačovku a to svoje pexesko ste ukazovali na obdiv. Ďakujem pekne za pozornosť. [09:13] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho S reakciou na vystúpenie faktickou pani Remišová. [09:14] Veronika Remišová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Odpoviem v rozprave, aby som mala väčší priestor. Ďakujem. [09:14] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Tak ja neviem. Ešte raz chcete vystúpiť v rozprave? Nech sa páči. [09:15] Veronika Remišová – Vystúpenie v rozprave Pán poslanec Šuca, tak v prvom rade ja som slová Roberta Fica nevytrhla z kontextu, ja som ich citovala doslova, takže on doslova povedal, že by uškrtil daného úradníka , ktorý si len plnil zákonnú povinnosť, pretože vy ste neboli schopní naplniť svoj sľub, ktorý ste hovorili pred voľbami, že budeme mať lacnejšie energie, budeme mať lacnejšie potraviny, budeme mať lacnejšie pohonné hmoty. Nie sú lacnejšie ani potraviny, benzín je drahší, ako keď my sme boli vo vláde, a energie sú vôbec neni lacnejšie. A na to, že Robert Fico nevie naplniť tento svoj sľub, ktorým balamutil občanov celé mesiace počas toho, ako bol v opozícii, tak potom namiesto toho, aby naplnil tento sľub, tak vynadá úradníkovi s tým, že by ho uškrtil vlastnými rukami . Čiže nič nevytrhávam z kontextu, ja len citujem vášho predsedu Roberta Fica. Teraz čo sa týka tých ostatných vecí o slušnosti, keď hovoríte o slušnosti. No tak ak nájdete jeden neslušný... jeden neslušný výrok, ktorý ja som povedala, nech sa páči, môžte ho uviesť. A teraz, čo sa týka pexesa, ktoré vy všetci veľmi radi uvádzate a nazývate ho pexesom, jednoducho tu bol zoznam ľudí, ktorí sú absolútne nevhodní na verejné funkcie. Absolútne nevhodní a na tom sa zhodneme aj s vami, však tu počúvam na tlačových konferenciách, vy hovoríte, aký Makó bol, taký, onaký. No bol to váš nominant Makó, ktorý bol na Kriminálnom úrade finančnej správy, bol to váš nominant, už aj teraz vy hovoríte, teraz hovoríte, že absolútne nevhodný na funkciu. Napríklad pán Makó sa priznal k obrovskej korupcii, však on sa priznal k tomu, že uplácal, že dával úplatky, že korumpoval. A áno, ja si myslím, že taký človek nie je vhodný na verejnú funkciu, a z toho dôvodu na tom zozname bolo napísané, tento človek nie je vhodný na verejnú funkciu. Zoberme si druhého. Zoberme si napríklad pána Kováčika. Vy si myslíte, že pán Kováčik bol vhodný na funkciu špeciálneho prokurátora? To si myslíte? Keď ho súd právoplatne odsúdil a momentálne je vo väzení? Vy si myslíte, že bol vhodný na funkciu špeciálneho prokurátora, ktorý má strážiť zákon o štáte a má stíhať, a má stíhať korupčníkov a bol odsúdený kvôli tomu, že on páchal trestnú činnosť. Toto bol špeciálny prokurátor, ktorého vy sa tu zastávate. Alebo ďalší, ktorý tam bol, napríklad pán Kičura, zlaté tehly, trezor. Keď sme začali riešiť covid, tak viete, čo sme našli na Štátnych hmotných rezervách? Nič. Nič, pretože nič tam nebolo v tých Štátnych hmotných rezervách. Nič. Nebolo nič nakúpené, nebolo nič zabezpečené, nebolo absolútne žiadna pripravenosť štátu na krízové situácie a my sme to museli riešiť, museli sme sa na covid pripraviť a všetci si spomíname na poslednú tlačovú konferenciu pani Sakovej, ktorá bola ministerka vnútra, a na pána Pellegriniho, kde oni povedali, a čo, však oni to budú musieť zaplatiť . Čo, my sa oni nestaráme, nech to, nech sa oni starajú. Čiže toto bol váš nominant Štátnych hmotných rezerv a namiesto toho, aby niečo bolo v tých Štátnych hmotných rezervách, v štátnych skladoch, tak on mal niečo v trezore. Zlaté tehly. Takže toto sú, toto sú tie vaše bájky o tom, aká strašne nespravodlivá doba temna tu vládla, pretože pre vás ľudské práva, Robert Fico teraz tu vyplakáva, ako poslanci chodia do Bruselu žalovať, ale pritom počas celej opozície, čo ste tu boli, tak Robert Fico vyplakával a točil si videá, hovoril o tom, ako on kontaktoval priam všetkých lídrov v Európskej únii, ako sa porušujú jeho ľudské práva a ľudské práva jeho trestne stíhaných vašich trestne stíhaných kamarátov. Čiže pokiaľ ide o ľudské práva, tak vás zaujímajú len ľudské práva trestne stíhaných kamarátov. Samozrejme, lebo však vy prvé, čo ste urobili, ste zrušili schému na podporu organizácií, ľudskoprávnych organizácií, ktoré sa zaoberajú ochranou ľudských práv, pretože tie vás absolútne nezaujímajú. Čo tam po organizáciách, ktoré chránia zraniteľných, ktoré chránia ľudí, ktorým sa porušujú ľudské práva?! Tí sú vám úplne ukradnutí! Tie ste, tam ste grantovú schému zrušili. Vy len viete vyplakávať počas toho, ako ste v opozícii, ako sa porušujú vaše ľudské práva, ako sa porušujú ľudské práva vašich trestne stíhaných kamarátov. Čiže toto vy nazývate obdobie temna. Vy nazývate obdobie temna, nespravodlivosti, tak ste to tuším nazvali a obdobie temna, neslušnosti alebo čoho... (Reakcia z pléna.) K tomu sa dostanem, k tomu sa dostanem a aj k anarchii (povedané so smiechom), aj k chaosu, aj... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Danko, Andrej, podpredseda NR SR Ja som povinný vás upozorniť, že ani ste sa tým netajila, že chcete zneužiť inštitút reakcie. Remišová, Veronika, poslankyňa NR SR Pán, pán, nehnevajte sa, pán predsedajúci, ja si vážim... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Danko, Andrej, podpredseda NR SR Zneužívate elementárne rokovací poriadok. Držte sa témy a nereagujte na vystupujúceho, pretože na to ste mala dve minúty ako faktickú reakciou na faktické poznámky. Držte sa témy a nezneužívajte rokovací poriadok. Prosím. Remišová, Veronika, poslankyňa NR SR Pán predsedajúci, nemám tu momentálne... Ja v rozprave môžem hovoriť, čo uznám za vhodné, a momentálne sa, vyjadrujem sa k uzneseniu, vyjadrujem sa k uzneseniu, ktoré predkladám, a namiesto toho, aby som v dvoch minútach, kde mám obmedzený priestor, reagovala na pána Šucu, lebo chcem byť taká slušná, že mu aj slušne odpoviem, keď už teda sa zapojil do diskusie v takýchto raňajších hodinách, čo si, samozrejme, vážim, lebo inokedy tu poslanci koalície sedia a vôbec sa nezapájajú, a bolo by super, keby vy, pán predsedajúci, ktorý máte byť strážcom rokovacieho poriadku, keby ste si ho naštudovali a neskákali mi do reči... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Danko, Andrej, podpredseda NR SR Už by som vás mal vypnúť normálne! Dobre? Remišová, Veronika, poslankyňa NR SR To by som určite protestovala. Danko, Andrej, podpredseda NR SR Takže pokračujte vo vystúpení a nepoučujte ma a držte sa a nezneužívajte rokovací poriadok! Nech sa páči. Remišová, Veronika, poslankyňa NR SR Poprosím vás, aby ste dodržiavali rokovací poriadok. (Povedané so smiechom.) A vypnúť by ste ma nemali, ak si teda, ak si teda ctite nejaké pravidlá v Národnej rade, chcete byť predsedom Národnej rady, tak v prvom rade musíte dodržiavať nejaké, nejaké pravidlá, hej. Kto chce byť predsedom, musí pravidlá dodržiavať. No. Lebo ináč tu bude, pán predseda bude pán Raši. No. Takže ešte k pánovi Šucovi. Hovorili ste o nespravodlivosti a hovorili ste o období temna. Čiže pre vás je obdobie temna to, keď sú ľudia, ktorí páchali trestnú činnosť, keď sú potrestaní, keď sú spravodlivo potrestaní, a to nebolo, že ich súdila vládna koalícia, však to boli, to sú rozsudky, desiatky rozsudkov súdov. Hádam nechcete teraz spochybňovať súdne rozhodnutia? Lebo keď už idete spochybňovať to, že už sú zlí prokurátori, už sú zlí policajti, prokurátorov, treba zrušiť Špeciálnu prokuratúru, treba rozpustiť NAKU, a teraz keď už začnete spochybňovať aj súdy, tak už žiadne piliere demokracie v tejto krajine ani neostanú. Takže vy teraz hovoríte, že obdobie temna a nespravodlivosti boli , teda obdobie, kedy tí, ktorí páchali trestnú činnosť, tí následne išli do väzenia. Mne sa to zdá skôr opak, ale hovorím, to je tá vaša filozofia, ktorú v SMER-e vždy ste mali a vždy, vždy máte. Teraz čo sa týka neschopnosti a chaosu. No, pán poslanec, neschopnosť a chaos , ja pokladám za neschopnosť a chaos, keď niekto nevie naplniť predvolebné sľuby. A keď ja balamutím ľudí tri roky, že budú mať lacnejšie potraviny , a ak nie som schopná ten sľub naplniť, tak to je absolútne neschopná vláda babrákov. Keď ich balamutím tým, že budú mať lacnejšie energie . Nemajú lacnejšie energie! Balamutím, klamem ľudí tým, že budú mať lacnejšie pohonné hmoty . Však vy ste robili videá na pumpe, Robert Fico tankoval benzín a hovoril, že teraz tankujem obyčajnú 95, pozrite sa, ľudia, koľko stojí, stojí euro päťdesiattri, a táto hnusná vláda s tým nič nerobí . No tak a viete, koľko stojí teraz benzín, že? Lebo ste sociálni demokrati. Neviete. Aha. No tak teraz stojí euro šesťdesiatdeväť, my, lebo my sa nevozíme vládnymi limuzínami, my sa vozí... my si tankujeme sami benzín, takže euro šesťdesiatdeväť stojí, stál aj euro sedemdesiatdeväť, ale vy ste s tým absolútne nič nerobili. Vy ste, vy viete len točiť videá. Čiže ak niečo ja nazývam neschopnosťou, chaosom, tak to je vaša vláda. A jediné, čo urobíte, však to budeme hovoriť na odvolávaní pani ministerky Dolinkovej, ktoré, dúfam, toto odvolávanie otvoríte, lebo však tak by sa patrilo podľa rokovacieho poriadku, tak tam budeme hovoriť o tom, že namiesto toho, aby ste zlepšovali, zlepšovali stav zdravotníctva, tak pani ministerka prvé, čo urobí, lebo však sociálne siete sú najdôležitejšie, nie, tak ide do nemocnice, zoberie si na ruky predčasniatko bez akýchkoľvek ochranných, ochranných odevov a odfotí sa s ním na sociálne siete. Ani rodičia nemôžu brať na ruky, bez ochranných prostriedkov nemôžu brať na ruky toto dieťatko, ale pani ministerka môže, lebo pani ministerka môže všetko. Tak ohrozí ešte aj to maličké dieťatko, ktoré bojuje o život, tak ho svojím papalášizmom ohrozí. Ďalšia vec, zubné benefity. Vy ste sľúbili, však máme na to tisíc dôvo... to ste opakovali vo verejnej debate, že nebudete rušiť absolútne nič zo sociálnych benefitov, ktoré ľudia majú . Čo urobí pani ministerka Dolinková? Tak prvé, čo urobí, zruší preplácanie zdravotnej starostlivosti na zuby . Vieme všetci dobre, že starostlivosť o zuby je nákladná záležitosť. Rodiny, ktoré majú deti a ktoré deti majú strojček, tak vedia, že to ich stojí stovky eur, a ktoré si mohli teraz nechať preplatiť. Nie. Pani ministerka Dolinková prvé čo urobí, žiadne zlepšenie že v nemocniciach, žiadne zlepšenie v starostlivosti o pacientov, ale ona zruší tú jedinú malú vec, ktorú ľudia mali, preplácanie zdravotnej starostlivosti na zuby. (Reakcia spravodajcu.) A ešte aj čakacie lehoty. Ďakujem pánovi spravodajcovi. Čiže čakacie lehoty onkopacientom, že neurobí totálne nič pre pacientov, len im všetko zruší čo majú. A toto ja nazývam neschopnosťou a babráctvom. Čiže nehovorte nič vy o neschopnosti a babráctve , pán poslanec, pretože to, čo vy predvádzate za pol roka, tak to nie je nič iné, len neschopnosť plniť vlastné sľuby, klamstvo a babráctvo. A keď mi budete reagovať, myslím, že tam máte... alebo pani Plevíková, no, zo SMER-u ste tam, zopár vás tam je, aj pán Gašpar, takže mohli by ste mi povedať, teda akým spôsobom plníte sľuby, ktoré ste dali občanom, kedy budú mať lacnejšie potraviny, kedy budú mať lacnejšie energie, kedy budú, kedy bude tá zdravotná starostlivosť naozaj bezplatná, napríklad tá zubná starostlivosť, a prečo ste im zrušili tie zubné benefity. Prečo ste obrali rodiny, ktoré majú deti, prečo ste ich obrali o stovky eur? Pretože vám na rodinách absolútne vôbec nezáleží. To je tá sociálna demokracia. Dobre. Takže uznesenie, ešte raz, kto hovorí o slušnosti, tak poprosím, aby sa ohradil voči výrokom Roberta Fica, že niekoho treba uškrtiť alebo že niekto, kto riadne platí dane, riadne zarába, jeho jediná, jediný problém je, že nesúhlasí s touto, s touto neschopnou vládou babrákov, tak toho nazve duchovným bezdomovcom . Kto nesúhlasí s takýmto spôsobom vyjadrovania, nech podporí uznesenie. Ďakujem. [09:25] Andrej Danko – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem. Aj tak som ešte raz opätovne povinný vás upozorniť, aby ste sa držali prerokovanej témy a aj vystúpenie pani Remišovej sa tá téma, predpokladám, faktickými poznámkami odkloní, takže na vystúpenie pani poslankyne osem faktických. Prvá, poslankyňa Plevíková. [09:27] Zuzana Plevíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pani poslankyňa, akože na vaše mnohé bludy, ktoré ste tu povedali, sa nedá ani takto v rýchlosti reagovať. Ja tu chcem len pripomenúť, že viete, čo bolo škandalózne, vašich tri a pol roka čo ste tu boli. Vy ste si urobili zo štátu absolútny biznis. Však si vôbec spomeňme, ako ste si prihrávali kšeftíky, čo sa týka trnavskej firmičky, ako váš pán predseda nakúpil antigénové testy, ako ste si urobili otrokov, doslovne otrokov z ľudí a ste ich dávali do rady a nútili ste ich testovať či ste ich zatvárali úplne že domov. Toto bolo škandalózne. A tiež bolo škandalózne, že ste si urobili z ústavy proste trhací kalendár, zdevastovali ste tu totálne právny štát. A tiež si môžme spomenúť ďalší biznis, keď ste prihrali vlastne niekoľko, státisíce, váš kolega a poslanec Mikulec ohľadne utečencov z Ukrajiny. Alebo si vôbec spomeňme, ako ste vypínali weby. Čo ste vy urobili za tri a pol roka? Toto by ma zaujímalo, pretože doteraz, teraz hasí naša vláda čo sa dá. Vy ste absolútne rozpucovali verejné financie, to, čo ministri nachádzajú na ministerstvách, to sú nášľapné míny a to, čo robí proste naša vláda a čo stihla za pol roka, tak vy ste neurobili absolútne nič. A sa tu môžte vyhovárať na krízy. Vy ste si robili iba svoje vlastné kšeftíky a teraz tu moralizujete, že akí vlastne sme my a že ako nám nezáleží na ľuďoch. Opak je pravdou, pani poslankyňa, opak je pravdou. A ešte vy nemáte tú hanbu sa tu vlastne pred nás postaviť a hovoriť tu o našej vláde, že proste, že nič nerobí . Toto je škandalózne a toto je vaša hanba. Ďakujem. [09:27] Andrej Danko – Uvádzajúci uvádza bod Poslanec Kalivoda. [09:29] Peter Kalivoda – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pani kolegyňa Remišová, no ja naozaj obdivujem tú vašu bohorovnosť, ako sa tu pred nás postavíte a kritizujete nás, našu vládu za to, čo my robíme, resp. nerobíme. Ľudská pamäť má takú jednu vlastnosť, v tomto prípade si myslím, že na škodu veci, že na tie zlé veci zabúda a snaží sa zachovať si v pamäti len tie dobré. No ja si naozaj za tých tri a pol roka vašej vlády neviem spomenúť na nič dobré. A nemali by sme ani na to zlé zabúdať. Mali by sme si to pripomínať, mali by sme si pripomínať tie desiatky tisíc mŕtvych, ktorí zbytočne zomreli na pandémiu covidu pre absolútne nezvládnutie manažovania, na tie miliardové škody, ktoré vznikali vo všetkých rezortoch a ktoré my dnes musíme naprávať a odstraňovať. A áno, možno nám to zaberá príliš veľa času, ale verte tomu, že aj tie veci, ktoré robíme pre ľudí, rozvojové, či už sociálne, alebo v rámci, v rámci pomoci samosprávam, ktoré vy ste nechali na holičkách, tak sa už v krátkej dobe ukážu ako, ako veľmi pozitívne. No a k tomu pexesu, to už ťažko aj možno sa vyjadrovať nejak, nejak vecne. To bolo niečo zverské a ja si myslím, že za to by ste sa mali ospravedlniť. Ja na to ospravedlnenie čakám už niekoľko rokov aj v kontexte toho, čo povedal pán Šuca o ľuďoch, ktorí na tom pexese boli, ktorých ste chladnokrvne vyškrtli a ktorí už dnes nie sú medzi nami. Takže, prosím, ak žiadate ospravedlnenie od predsedu vlády, myslím si, že vy ste prvá, ktorá by sa mala ospravedlniť. Ďakujem. [09:29] Andrej Danko – Uvádzajúci uvádza bod Poslanec Ľupták. [09:31] Pavel Ľupták – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Pani Remišová, dosiahli ste presne to, čo ste chceli. Vznikla tu debata a vytvorila sa platforma na to, aby ste kopali do vládnej koalície, urážali jednotlivcov, a mám pocit, že problémy tohto štátu sú omnoho väčšie, ako sa neustále vracať do minulosti, kto čo kedy komu čo... Ale hovorí sa, že kto si bez viny, nech prvý hodí kameň . A najviac poslancov, teda ktorí vystupujú vulgárne, urážajú, robia tu zmätok v Národnej rade, no tak to sú poslanci z vášho hnutia, konkrétne pán Pročko, pán Matovič. To je čosi strašné a ľudia sa im už vyhýbajú. Ja uznám, že vy sa chováte slušne a nepočul som vás nikdy nejak vulgárne rozprávať, ale mrzí ma, že táto debata, ktorá sa nejak rozvinula aj inými smermi mimo témy, tak v tejto debate bolo spomenuté meno Kajetán Kičura. Každého, kto nevidel zhruba pred mesiacom rozhovor Mimi Šramovej s týmto človekom, tak nech si ho pozrie. Bolo mu ublížené neskutočným spôsobom a bolo by sa mu treba ospravedlniť, a nie ho tu ešte spomínať ako nejakého vagabunda a... a tak ďalej. Takže len toľko z mojej strany. [09:31] Andrej Danko – Uvádzajúci uvádza bod Poslanec Gašpar. [09:32] Tibor Gašpar – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Ja možno budem ešte kratší, aby sme sa neopakovali. Áno, pani poslankyňa presne toto chcela docieliť. S kamennou tvárou a bez hanby sa postaví a kritizuje to, čo zapríčinila ona, jej rovesníci od roku 2020. Pani poslankyňa, choďte k zrkadlu, pozrite sa doňho a tam nájdete odpoveď aj na vaše otázky k súčasnému stavu spoločnosti. Vy ste tu zanechali rozvrat verejných financií, rozvrátili ste právny štát, ohrozili ľudské práva a slobody, vy ste zmarili konkrétne životy, ohrozili ste slobodu slova a názoru a vy sama osobne, konkrétne ste ohrozili aj bezpečnosť vládnej siete. To všetko môžme zhrnúť pod jedno slovo, že ste ohrozili demokraciu. A ku všetkému by som vedel byť veľmi konkrétny. Ale tiež si dovolím zobrať pripomienku ku tomu, čo povedal môj predrečník, a to je pán Kičura. Skutočne sa choďte hanbiť s tým, čo ste spôsobili, a nielen jemu. Myslím si, že sa dozvieme s istým odstupom času nielen o tom, aká bola kauza Kičura, o čom bola kauza Kičura, kto si tu objednával trestné stíhania, kto sa s kým stretával. A to bude platiť aj o právoplatne odsúdenom pánovi Kováčikovi, pretože jeho odsudzovala taká sudkyňa ako je sudkyňa Záleská a potvrdzoval rozhodnutie „ strýko senát“, 5T senát Najvyššieho súdu. Ak sa raz dostane na spravodlivosť, tak možno sa budete musieť aj verejne ospravedlňovať. [09:32] Andrej Danko – Uvádzajúci uvádza bod Poslanec Šípoš. [09:34] Michal Šipoš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, pani poslankyňa Remišová, za to, že si rozprúdila túto debatu. A ja som si len do Googlu zadal „ Robert Fico sa vyhrážal“ a vyskočilo mi tam neskutočné množstvo vecí, komu sa Robert Fico už počas svojej kariéry vyhrážal. Vyhrážal sa prezidentke, vyšetrovateľke, ktorá robila si len svoju prácu, redaktorke RTVS, zaútočil na študenta práva, ktorý chcel len debatovať o tom na pôde fakulty, či je potrebná špeciálna prokuratúra, alebo nie je. Vyhrážal sa sudcom, prokurátorom. A takto to teraz robia aj kolegovia Roberta Fica, pretože oni potrebujú dostať medzi ľudí tú svoju pravdu, ktorú, všetci vieme, všetci slušní ľudia, čestní ľudia, ktorí to sledujú vieme, že je to klamstvo, lenže oni potrebujú ľudí oblbovať a potrebujú ľudí oklamať a predstaviť im svoju pravdu. Takto to robia aj kolegovia z vládnej koalície. Čiže ľudia na Slovensku vidia, že Fico natáča videjká na benzínovej pumpe v čase, keď stojí benzín euro päťdesiat a hovorí, že vláda s tým nič nerobí. A ľudia vidia, že po voľbách ten istý Fico je ticho, vládni poslanci sú ticho a benzín stojí euro sedemdesiat. Ľudia nie sú hlúpi, keď videli a čítali na bilbordoch vládnych poslancov, že zlacnia energie, že zlacnia potraviny. Realita je taká, že zastropované potraviny sú ešte, vďakabohu, za Igora Matoviča. A keď sme boli minulý týždeň nakúpiť v Poľsku potraviny, tak za ten istý nákup, za tie isté potraviny základné sme dali v Poľsku 50 euro a na Slovensku 75 euro v tom istom reťazci. A vládni poslanci tu stále rozprávajú o nejakom pexese, kde si si dovolila poukázať na ľudí, ktorí nemajú byť a nemali byť vo svojich funkciách . Je to obrovská hanba. Si slušný človek, nemáš sa za čo hanbiť, nemáš sa čoho báť, pretože žiješ slušný život na rozdiel od niektorých poslancov, ktorí tu žijú a vytvárajú si svoju pravdu. [09:34] Andrej Danko – Uvádzajúci uvádza bod Poslanec Janas. [09:36] Karol Janas – Vystúpenie s faktickou poznámkou Vážená pani poslankyňa, ja sa len vrátim k tomu, čo ste povedali o tom, o tých ľuďoch, ktorí podľa vás by nemali byť vo verejnej sfére . Ja som tých tri a pol roka vašej, vašej snahy o tú údajnú očistu spoločnosti sledoval a jediný výsledok, ktorý tu máme, sú neskutoční zločinci, ktorí sa priznávajú k desiatkam trestných činov, ktorí sa priznávajú k miliónovým úplatkom. A aký je výsledok? Ich trestné stíhania sú zastavované, nemajú žiadne tresty. Nakoniec včera médiami prebehol ďalší súdny spor, keď sa upratuje práve tento neporiadok, a to, keď sa priznal, myslím, že to bol Suchoba, ktorý dal úplatok Makóovi. A aký je výsledok tohoto súdneho konania? Pokuta a zastavené trestné stíhanie. Ja sám som zvedavý, dokedy bude spoločnosť tolerovať, že takíto zločinci, ktorí tu rozvracali spoločnosť a ktorí potom, keď im boli dokázané miliónové úplatky, tak sa nechávali zneužívať na politickú likvidáciu opozície Trestným... Trestným poriadkom. Dokedy sa to bude tolerovať takéto tresty? Dokedy nám budú ľudia ako Makó, Suchoba a ostatní behať po slobode? Ja si myslím, že je najvyšší čas, aby sa s týmito ľuďmi urobil poriadok a aby skončili tam, kde patria, a tam, kde sa svojimi trestnými činmi priznávajú, kde je, myslím, ich zaslúžené miesto. [09:36] Andrej Danko – Uvádzajúci uvádza bod Poslankyňa Števulová. [09:38] Zuzana Števulová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pani kolegyňa, ďakujem vám za prinesenie tohto uznesenia. Rada by som aj touto faktickou vrátila tú diskusiu späť k naozaj k škandalóznemu správaniu nášho premiéra Fica, pokiaľ ide o úroveň verejnej debaty, lebo naozaj správne ste poukázali aj na ten termín, ktorý použil, duchovní bezdomovci, to mimoriadne rozrušilo aj mňa. Jednak teda by som chcela povedať, že používať označenie ľudí bez domova ako nadávku v podstate dehumanizuje týchto ľudí, ktorí sa nachádzajú vo veľmi ťaživej a kritickej životnej situácii, a úlohou vlády by malo byť nastavovať prostredie na to, aby sme bezdomovectvu predchádzali a aby sme ľudí z ulice dostávali, a dávať na to finančné prostriedky samosprávam, čo sa tu ale nedeje. My sledujeme to, že premiér tejto krajiny používa toto slovo, aby duchovným bezdomovcom označil akékoľvek umenie alebo umelcov, ktorí mu nevyhovujú. Nuž, som zvedavá, čo by na to povedal taký Henry Miller, ktorý sa kedysi musel súdiť o to, aby jeho diela boli vôbec vydávané, a dnes sú klenotom svetovej literatúry, by som asi premiérovi Ficovi odporučila, aby si niečo takéto prečítal alebo aby si pozrel nejaký film od pána režiséra Bebjaka, ktoré sú mimoriadne oceňované, a potom by možno pochopil, že umenie sa nám nemusí páčiť, ale má rôzne tváre, je určené rôznym divákom a diváčkam a podľa toho k nemu treba pristupovať, a nie je jeho úlohou ako premiéra tejto krajiny, aby tu posudzoval, či nejakí umelci, alebo umenie je duchovným bezdomovectvom, alebo nie. Je mi veľmi ľúto, že predovšetkým premiér tejto krajiny úplne ignoruje to, že jeho slová majú vážny dopad a že je úlohou všetkých verejných činiteľov a verejných činiteliek, aby spoločenskú diskusiu kultivovali, a nie ju znižovali. Ďakujem. (Potlesk.) [09:38] Andrej Danko – Uvádzajúci uvádza bod Poslanec Krátky. [09:39] Rastislav Krátky – Vystúpenie s faktickou poznámkou Trafená hus zagágala. Hovoríš o politickej kultúre a reagujú na teba ľudia, ktorým sa to nepáči. Veľmi úsmevné niektoré faktické poznámky si dostala. Veľmi sa mi páči aj to, ako si hovorila napríklad o tom, že sa tu pertraktujú ľudské práva, ale na konci dňa to je len zásterka. Poučujú ťa ľudia, ktorí keby si strihajú pomyselný meter, na každom dieliku toho metra by bola jedna kauza ich strany, v ktorej sedia, tak by ho dva roky strihali. Dva roky by strihali tento meter, toľko káuz vygenerovali tieto strany, ktoré ťa teraz poučujú, a to ešte nehovorím o desiatkach odsúdených ľudí a stovkách stíhaných a vyšetrovaných ľudí. A to čo chcete, spochybňovať súdy? Už vám úplne uletel názor a neveríte vôbec v demokraciu, v právny štát, všetko vám to je jedno? Potrebujete tak silno ospravedlniť svojich ľudí, že vám vôbec nič nehovorí právoplatný rozsudok súdu? Mali sme tu dvojmesačnú debatu o rekodifikácii Trestného zákona a kódexu. Veľmi, veľmi pekne teraz s odstupom času vidno, ako tak dôležité ľudské práva, ktoré tu boli vyzdvihované na piedestál, ako boli porušované. A ich najväčší obhajca, ktorý ťa tiež poučoval teraz vo svojej faktickej poznámke, dva mesiace chodil ako Marek po pekle cez parlament a hovoril, že on sa dostane a on nám to vysvetlí a to budú desiatky vecí, ktoré dá na stôl . O druhej ráno, na konci celej debaty, po dvoch mesiacoch, bez možnosti reakcie – tak silné argumenty o porušované ľudských práv to boli. Takže, Veronika, demaskuješ skutočné správania, ktoré sa v politike nielenže nemá nosiť, ale tu sa dokonca obhajuje z niektorých strán, a toto je potrebné odsúdiť. Toto tvoje uznesenie treba schváliť, toto musíme odsúdiť, takto sa to proste jednoducho tu nemôže robiť. Ďakujem. [09:46] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho S reakciou na faktické poslankyňa Remišová. [09:46] Veronika Remišová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem, kolegovia, za vaše konštruktívne faktické poznámky. Áno, ja si myslím, to je veľmi dôležitý aspekt, pani poslankyňa čo povedala, že vyjadruje sa tak jeden z najvyšších ústavný činiteľov. Keď toto povie niekto v krčme, no tak si povediete, no nemá ani výchovu, ani vzdelanie, no tak takto sa vyjadruje v krčme . Ale keď to niekto povie ako premiér tejto krajiny, tak tie slová majú obrovskú váhu, pretože všetky médiá, všetky médiá ich hrajú, a jednoducho on by mal byť vzorom aj pre mladú generáciu. Teraz sa vyjadrím aj k ostatným faktickým poznámkam. Milí páni poslanci z koalície, nepočula som nič k cenám energií, nepočula som nič k cenám potravín a nepočula nič k pohonným hmotám. Nič! Ani ň! Nezaujíma vás to. To pre vás je absolútne podružná téma, ceny potravín, lacnejšie potraviny, lacnejšie energie, to vás nezaujíma. Vás zaujíma len to, obhajovať, obhajovať vašich nominantov. Teraz hovorili ste o verejných financiác h. Tuto, túto absolútny hoax tu počúvame už dlhé obdobie, že rozvrat verejných financií . Prosím vás, v roku 2022 naša vláda mala trikrát menší deficit ako vy ho máme naplánovaný na tento rok, trikrát menší deficit. Za tri roky našej vlády v priemere sme prvýkrát v histórii Slovenskej republiky mali deficit nižší, ako bol priemer eurozóny a Európskej únie. Takýto bol rozvrat verejných financií! Kdežto vy teraz máte naplánovaný obrovský deficit, s ktorým nejdete robiť nič. Jedine idete zvyšovať ceny sladených nápojov. Keď sa vrátime k potravinám, tak mlieko stojí viac ako sladené nápoje, s tým neviete urobiť nič, len idete, radšej idete zvýšiť ceny sladeným nápojov. Dobre, čiže to sú verejné financie. Čo sa týka pána... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) [09:46] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Chcem vás dôrazne upozorniť, pani Remišová, že nerokujeme o cenách energií, že zneužívate svoje vystúpenia, a opätovne chcete a na drzo mi oznámite, že budete pokračovať vo faktickej poznámke vo svojom vystúpení . Tak nebudete pokračovať. Chcem vás upozorniť, že vás počas vášho vystúpenia, ak budete ešte používať inštitút reakcie na faktické poznámky vo svojom vystúpení ako navrhovateľka, že vám odoberiem slovo. Chcem vás poprosiť, keďže tretíkrát idete vystupovať k tejto téme a odkláňate tému od toho návrhu, aký máte, že máte aj nejaké povinnosti bez akýchkoľvek úsmevov, držte sa témy, o ktorej rokujeme. Tá téma je škandalózne správanie predsedu vlády, na to máte právo vystúpiť a v tom duchu komunikujte. Ale nehovorte mi drzo, že idete komunikovať reakciu na faktické poznámky, takže som povinný poučiť. Dávam vám slovo, lebo máte na to práve, ale držte sa témy. Ako navrhovateľka uvádzajte svoju tému a na to využívajte svoj čas. Nech sa páči. [09:46] Veronika Remišová – Vystúpenie No ja svoj čas môžem využiť v rozprave na čokoľvek, čo pokladám vhodné spomenúť v súvislosti s témou, o ktorej hovorím. Už ste skrátili rokovací čas, už nám stopujete, už nám stopnete rozpravu vždy, keď hovoríme o veciach, ktoré sa vám nepáčia. A teraz vy ešte hovoríte, že mi ani nedovolíte sa vyjadriť k tomu, čo súvisí s témou a k čomu sa vyjadriť chcem?! Tak čo sú toto za spôsoby?! A nepoučujte ma vy, pán Danko, pretože naozaj nemám rada, keď ma poučuje človek, ktorý nabúra do semafora a ako taký papaláš... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Danko, Andrej, podpredseda NR SR Držte sa témy v zmysle, v zmysle rokovacieho poriadku vás upozorňujem prvýkrát. (Hovorené súbežne s rečníčkou.) Remišová, Veronika, poslankyňa NR SR 42. ... ako taký papaláš ujde a ani nefúka a potom neotvorí dvere policajtom. Nepoučujte ma, nepoučujte ma... (Hovorené súbežne s predsedajúcim. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) [09:46] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Keďže ste sa odklonili od témy, pozostavujem vaše vystúpenie, odoberám vám slovo. Pokračujeme v rozprave. Pán poslanec Hargaš, nech sa páči. [09:50] Ján Hargaš – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja by som sa rád vrátil k tomu meritu veci, o čom tu rokujeme, a to sú výroky premiéra na adresu jednak umelcov, ale aj na adresu štátnych úradníkov. A teda ja sa podelím nejak o svoju skúsenosť. Ja som dva roky pracoval vo Veľkej Británii pre štátnu správu, čiže pracoval som pre, pre, pre štátne inštitúcie vo Veľkej Británii, čo je takým etalónom profesionálnej, profesionálnej štátnej správy. A tam by takého niečo bolo absolútne, absolútne nemysliteľné. Absolútne nemysliteľné. Tam dosiahli úroveň, ktorú snáď aj my raz dosiahneme, že tí najvyšší štátni úradníci sa po výmene vlády nemenia, lebo majú na zodpovednosť chod tej organizácie a sú partnerom pre novoprichádzajúcich ministrov a politikov, ktorí, samozrejme, majú právo nejakú svoju agendu presadzovať, ale títo úradníci im pomáhajú ju presadzovať. To, čo sa teraz deje v posledných mesiacoch, sú čistky hlava-nehlava. Ľudia, ktorí boli vyberaní transparentnými výberovými konaniami, často, napríklad poviem vo svojej sfére, v oblasti informatizácie, prešli cez verejné výberové konania, ktorých súčasťou bol aj dohľad odbornej komunity nad tými výberovými konaniami, tak ich režete jedného za druhým, lebo sa vám nepáčia, a dosadzujete si tam svojich ľudí, svojich ľudí z vašej politickej garnitúry. A to je, to je nemysliteľné a bolo by to nemysliteľné v každej inej členskej krajine Európskej únie. Čiže ja by som, naozaj rád by som položil kolegom z koalície otázku, teraz chvíľu a naozaj vás prosím, chvíľu skúsme sa nevenovať tomu, čo sa dialo pred nástupom tejto vlády. Skúsme to. Skúste a naozaj mi, prosím vás, povedzte, že prečo si myslíte, že je v poriadku, keď premiér povie o vysokom štátnom úradníkovi, že keby ho chytil, tak by ho zaškrtil . Skúste mi, prosím, dať jeden vecný argument, prečo je to v poriadku podľa vás. Ja neviem, môže, lebo je premiér , alebo môže, lebo ma vysoký plat , alebo, ja neviem, lebo je na politickej scéne 30 rokov , tak mô... Povedzte mi, prečo si myslíte, že to je v poriadku, prečo premiér môže povedať o vysokom štátnom úradníkovi, že keby ho chytil, tak by ho zaškrtil . Skúste mi to vysvetliť, fakt. A bez ohľadu, teraz nevracajte sa, čo kto kedy v minulosti povedal. Teraz sa bavíme o tom, čo povedal premiér tejto vlády, vašej koalície. Ja by som naozaj rád počul, prečo si myslíte, že to je v poriadku, že to môže povedať. Som zvedavý, že či aspoň jedna faktická, zatiaľ nevidím... A vidím pána Ľuptáka. Tak naozaj poprosím vás, že prečo je to podľa vás v poriadku, že môže povedať o štátnom úradníkovi, bez ohľadu na to, že či ten štátny úradník spravil dobré, alebo zlé rozhodnutie, premiér prečo môže o ňom povedať, že ho zaškrtí . To by ma veľmi zaujímalo. A chcem vám povedať, že prečo je to problém, a hovorila to aj moja, moja kolegyňa pani Števulová, pretože to prispieva k celkovej atmosfére v tejto spoločnosti. Takéto vyjadrenia, takého vyjadrenia dávajú signál ďalším ľuďom, že to je vlastne v poriadku, takto nejak sa vyjadrovať o iných ľuďoch. A to sa šíri a šíri. Počas tejto rozpravy som musel vyjsť zo sály, pretože mi volali zo školy môjho syna, že je tam nahlásená bomba. A musel som to riešiť, čo s ním a kam pôjde. A to je súčasť, si myslím, že súčasť celkovej atmosféry, ktoré takýmito výrokmi tu premiér vytvára, že je v poriadku nadávať ľuďom, označovať ich, nálepkovať ich, robiť voči nim mocenské úkony, na konci dňa nahlasovať bomby v školách. Minulý týždeň sme to mali tu, tu v Bratislave, pokiaľ sa nemýlim. Ja bývam v okolí Senca, tak teraz sa to posúva ďalej. Výborne, takúto atmosféru naozaj, že toto je ten pokoj, ktorý táto vláda mala priniesť, toto je ten pokoj? Ja si to fakt nemyslím a naozaj vás prosím, že skúste mi dať jeden jediný dôvod, prečo si myslíte, že je v poriadku, takto sa vyjadrovať o vysokom štátnom úradníkovi bez ohľadu na to, či spravil správne, alebo nesprávne rozhodnutie, prečo si myslíte, že to je v poriadku, že premiér z pozície moci má oveľa väčšiu moc ako ktokoľvek v tejto krajine, je ústavný činiteľ. Tak prečo si myslí, že to je v poriadku? Ďakujem pekne. (Potlesk.) [09:50] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem, že ste vrátili tému k prerokovanej veci. Pán poslanec Ľupták. [09:51] Pavel Ľupták – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ja iba, na priamu otázku priama odpoveď. Odpovedal by som tak ako odpovedajú progresívci. No preto, lebo to bola hyperbola . To na to vy odpovedáte, že to je hyperbola, že by niekoho zaškrtil , hej, samozrejme, to nebolo, nebolo myslené, myslené doslova. A ja všetkým takýmto ľuďom ako vy progresívne orientovaným pripomínam text progresívneho študenta z gymnázia, z minulosti, Emila Hodála, kde teda mal nejaký príspevok, a bolo naňho aj podané trestné stíhanie a bolo to označené, že to bola hyperbola, to nebolo myslené vážne . Tak preto pán premiér Fico to takto povedal. Bola to hyperbola. Bodka. Ďakujem pekne. [09:51] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Štefunko. [09:53] Ivan Štefunko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. No, ty si sa pýtal, Jano, že prečo, že prečo si to môže dovoliť . No preto, lebo oni vedia, že slovenská krčma toto chce počuť. Oni chcú počuť človeka, ktorý sa povedzme odviaže, ktorý trestne po stole, ktorý je mačo, čávo, chlapík a tak ďalej. A proste oni to vedia, že to ich ako keby vyburcuje, a toto je, toto neni nič nové. To proste povedal Mečiar, ktorý hladkal Schifferovú, to urobil Slota, ktorý proste čural z balkóna, to spravil. Proste oni im ako kebyže, títo politici v zásade otvárajú ako keby veľmi skryté nálady alebo chúťky fakt že tých ľudí, ktorí sú frustrovaní. A oni proste s touto frustráciou pracujú, ju využívajú namiesto toho, aby otvárali škôlky, aby budovali ihriská, aby proste tých ľudí z tej krčmy dávali von. Oni ju tam... oni ich tam držia, aby vedeli nadávať na progresívcov, na slniečkarov, na neviem koho, na neviem koho, a potom sú ich hrdinovia, takí ficovci, takí všelijakí ľudia, ktorí sa proste odviažu a ukážu, že je v pohode si vypiť, že v pohode nadávať, je v pohode používať silné slová. A proste napríklad to Progresívne Slovensko sa snaží kultivovať tú debatu, a ako vidíte, ako sa tu právame, tak my sa snažíme byť ako keby vzorom správania, a niem, proste upúšťame proste chúťky z tých povedzme krčiem, ktoré sú po piatich borovičkách veľmi odviazané. Ďakujem. [09:53] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Šipoš. [09:55] Michal Šipoš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Pýtali ste sa, pán poslanec, že vládnych poslancov, ktorí sú prítomní, že či sú okej s tým, že takého slová používa, alebo či si myslia, že je to správne, či to vedia nejakým spôsobom obháji ť. Oni to, samozrejme, nevedia. Budú si vymýšľať hyperboly a čokoľvek iné, lebo to sa nedá obhájiť. Ale tu sa ukazuje v plnej nahote, slová už nebožtíka, teraz istého mediálneho mága, ktorý hovoril presne o tom ako vyrobiť 20-30-percentnú stranu. Proste vykašlete sa na tie slušné slová, nejaké intelektuálne reči, zoberiete si slovník, aký sa používa v tých večerných reality šou, ktoré púšťajú Slovákom, či je Farma, nejaká vila, Vyvolený, neviem čo všetko chodí, tam zoberiete ten slovník, ktorý sa tam používa, a toto budete tým ľuďom dávať a toto budete ľuďom podsúvať. A je pravda, že na Slovensku toto na istý typ voliča funguje, bohužiaľ. A je našou úlohou aby sme sa snažili otvoriť oči mnohým ľuďom na Slovensku, ktorým skáču presne na tieto výrazy, na tieto gestá, na tieto slová, že raz je ten Fico hrdina a hovorí, ako zaškrtí toho úradníka , potom dáva oplzlé vtipy na MDŽ tým ženám, potom rozdávajú karafiáty a myslia si, akí sú frajeri. Oni boli takíto frajeri istý čas. Fico býval v Bonaparte a myslel si, že tam bude bývať do konca života, nikto ho stadiaľ nedostane. Ale vtedy sa ľudia dali dokopy a vyhnali sme ho z toho Bonaparte, z najkrajšieho výhľadu z Bratislavy, pretože sme boli neúnavní a ukazovali sme tú bohorovnosť a to, čo si dovolili. Ja si pamätám, ako tu Fico stál a rozprával, porazte nás, príďte nás poraziť v týchto voľbách . A my sme ich 2020 porazili. Prišli obrovské krízy, ale ja verím, že ľuďom budeme takto otvárať oči naďalej. [09:55] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslankyňa Remišová. [09:57] Veronika Remišová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, vážený pán predsedajúci, že mi nezoberiete slovo. Tak ja by som si dovolila nadviazať na to, čo hovoril pán poslanec Hargaš, pokiaľ ide o nominantov tejto vládnej koalície. Áno, tu sú odborník, keď sa povie slovo ne... odborník, tak to je nepriateľ vládnej koalície, lebo všetkých odborníkov vyhádzali, vyhádzali na ulicu. K tomu svedčí aj tá politická kultúra, ktorú majú smerom k štátnym úradníkom – uškrtil by som ho . Keď sa povie, že hyperbola a že to nemyslel vážne , no tak to dúfam, že to nemyslel vážne. Keby to myslel vážne, no tak už verím, že sedí za mrežami, keby ho naozaj uškrtil. Čo sa týka nominantov vládnej koalície, vládna koalícia vyhodila všetkých odborných nominantov, ktorí niečo vedeli. Keď si zoberiem napríklad šéfa SHMÚ, a to nebol náš nominant, ten človek tam bol jedenásť rokov, pretože bol odborník. Naša koalícia ho nevyhodila práve preto, že bol odborník, lebo sme presvedčení, že odborníci majú riadiť štátne úrady, no ale prišla táto vládna koalícia a odborník musel ísť na ulicu a namiesto toho tam príde nejaký funkcionár, kde jediným, jediným kvalifikačným kritériom je stranícka knižka alebo napríklad dar strane. To isté, čo sa týka šéfov národných parkov. Áno, tak dlhoroční odborníci išli na ulicu a namiesto toho tam je človek, ktorý nemá rád prírodu, pretože on bol odsúdený za pytliactvo. Toto, toto sú tí ľudia, ktorých táto vládna koalícia dosadzuje, dosadzuje do štátnych, do štátnych úradov. A je to obrovská hanba. A posledná poznámka. Áno, práve preto, že je to vysoký verejný funkcionár Robert Fico, premiér tejto krajiny, tak takéto vyjadrenia by mali byť absolútne, ale absolútne neprípustné vo verejnej debate. [09:57] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Poslankyňa Števulová. [09:59] Zuzana Števulová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Kolega Hargaš, ja som rada, že si tú debatu vrátil k svojej podstate aj položil otázky členom a členkám vládnej koalície, a naozaj by som bola očakávala, že aspoň sa tu vieme naprieč touto sálou zhodnúť aspoň na jednom, že si povieme, že takéto výroky naozaj nepatria do úst verejných činiteľov, či ich už mysleli vážne, alebo to bola nejaká hyperbola . To, si myslím, že by bolo absolútne minimum, ktoré by sme si ako poslanci a poslankyne mohli povedať, ale ani toho nie sme schopní, a to napriek tomu, že tu zasadáme každý deň len pár metrov od miesta, kde sme zažili jediný teroristický útok na Slovensku, ktorý sa odohral práve voči ľuďom z queer komunity po rokoch ostrakizovania. Takisto si táto krajina pamätá rôzne útoky a policajné razie voči ľuďom z rómskej národnostnej menšiny, prípad Hedvigy Malinovej a podobne. Slovenské národné stredisko pre ľudské práva v októbri minulého roka reportovalo OSN nárast útokov na novinárov a špeciálne na ženy novinárky a takisto na ženy, ktoré pracujú na ochrane ľudských práv, a špeciálne reprodukčných práv a podobných prípadov, a napriek tomu, že tu máme tieto dôkazy o tom, ako zhrubnutie verejnej debaty priamo vedie k tomu, že ľuďom sa stáva, že sú obeťami násilia, tak sa tu nevieme naprieč koalíciou a opozíciou zhodnúť aspoň na niečom takom, že keď hocikto z nás chce použiť slovo ako uškrtiť alebo duchovní bezdomovci , že aspoň povieme, že to je neprípustné . To je naozaj, naozaj veľmi smutné a je to, žiaľ, dámy a páni, naša vizitka, nikoho iného, naša vizitka o tom, že ako sme schopní chápať morálku, hodnoty a etiku. Prosím vás, zamyslite sa nad tým. [09:59] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Pán poslanec Jakab. [10:01] Július Jakab – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Pán poslanec Hargaš, ja si myslím, že to nechce počuť ani vidieť nikto, a myslím si, že nie je normálne takto rozprávať a nie je to ani výchovné, nerozprávate tak k svojim deťom, lebo nechcete, aby sa tak správali, a nechcete tak rozprávať ani v spoločnosti. Vláda pokoja nie je vládou pokoja, pretože niečo sľubovali ešte minulý rok v predvolebnej kampani, ale od začiatku volebného obdobia len klamú svojich vlastných voličov. Sebe zvýšili platy o päť- až šesťtisíc eur mesačne, ale ľuďom zvýšili dane, odvody, poplatky o 50 %, zrušili špeciálnu prokuratúru, menia Trestný zákon vo svoj prospech. Nakoniec chcú siahnuť ešte aj na životné úspory obyvateľov v II. pilieri. Energie lacnejšie nie sú, naopak, budú zdražovať, o čom sami hovoria, a potraviny tiež nezlacnili, ale ešte viac zdražujú. A preto aj spoločnosť, ktorá mala nejaké očakávania od súčasnej vlády, sa cíti oklamaná a podvedená. A zhodou okolností, tak ako si rozprával v rozprave, že si riešil svoje dieťa, pretože mali nahlásenú bombu, tak riešil som to isté v tom istom momente a je to sto kilometrov od, od teba, čiže áno, ľudia sú napätí a potom aj niektorí jedinci, ktorí to nezvládajú alebo sú možno chorí, proste majú potrebu nahlasovať bomby v škôlkach po celom Slovensku. (Reakcie z pléna.) [10:01] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. ... nepodarilo zapnúť mikrofón... Ale pán poslanec Hargaš bol. (Odznelo mimo mikrofónu. Reakcie z pléna.) [10:03] Ján Hargaš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Už to, už to tu je. Tak pre záznam, pán predsedajúci mi dal slovo, aby som predniesol reakciu na faktické poznámky, aby to tu nebolo, že PS-kári si tu udeľujú slovo hala-bala. Ďakujem všetkým kolegom a kolegyniam za reakciu. Rád by som podotkol, že kým sa tu, kým sa tu kolegovia venovali okiadzaniu pani Remišovej a bývalej vlády, tak sa všetci húfne hlásili s faktickými poznámkami. Keď som položil otázku, prečo je to podľa nich v poriadku, že pán premiér by rád zaškrtil nejakého štátneho úradníka , tak sa prihlásil jeden jediný poslanec koalície, pán, pán Ľupták, čo mu slúži ku cti. Ďakujem za reakciu. Teda on to vysvetlil tak, že pán premiér to myslel ako hyperbolu . Tak viete, trošku, a teraz sa zase ja vrátim do minulosti. Istý pán Kočner chcel nejakému advokátovi prehnať guľku hlavou. Istý pán Kočner sa vyhrážal novinárovi. Tak ja vás poprosím, pán Ľupták aj v celej koalícii, tieto hyperboly si, prosím, nechajte, pretože tie hyperboly, máme tu s nimi historickú skúsenosť, k čomu vedú. A naozaj si myslím, že ľudia, ktorí sú v pozícii moci, by mali nastavovať nejakú úroveň verejnej diskusie a neskrývať sa za nejaké z môjho pohľadu, prepáčte, že, prepáčte za slovo, ale trápne výhovorky, že to bola iba hyperbola . Pán premiér veľmi dobre vedel, čo tým cieli, pán premiér veľmi dobre vie, čo cieli svojou komunikáciou, ako, ako vzbudzuje vášne. Sľubovali ste pokoj, takto pokoj naozaj nevyzerá. Ďakujem pekne. [10:03] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Pani navrhovateľka, pani poslankyňa, nech sa páči, máte slovo. [10:06] Veronika Remišová Ďakujem. Ďakujem veľmi pekne, že som sa vôbec mohla prihlásiť do rozpravy, keďže mi pán predchádzajúci predsedajúci vypol mikrofón a nedovolil rozprávať, takže použijem to namiesto záverečného slova. Ešte raz, poprosím všetkých, ktorí pokladajú slušnosť za nejakú hodnotu a ktorí sa oháňajú tým, že vo verejnom priestore by mala, by sa mali verejní funkcionári vyjadrovať slušne, tak v tom sa obraciam smerom k poslancom koalície, tak ich poprosím, aby za toto uznesenie zahlasovali. A na záver už len taký citát, ktorý povedal, myslím, že pán poslanec Kalivoda, že na zlé veci sa zabúda a pamätá len na to dobré . No s tým sa dá len súhlasiť, pretože keby to tak nebolo, tak vaša vládna koalícia by nikdy nebola zvolená, keby ľudia nemali takú krátku pamäť. Drahé energie, drahé potraviny, žiadne benefity, žiadne preplácanie zdravotnej starostlivosti za zuby, len amnestia pre vašich trestne stíhaných kamarátov, nenávistné vyjadrovania vo verejnom priestore, rozdeľovanie spoločnosti, robenie nepriateľov prakticky zo všetkých, neziskový sektor, novinári, štátni úradníci, ktorí si plnia svoje zákonné povinnosti, toto je výsledok vašej polročnej vlády. A ešte raz apelujem na to, celý čas ste hovorili o tom, že treba pokoj, treba spoločnosť spájať, dokonca pán novozvolený prezident Pellegrini chcel byť prezidentom, ktorý spája, a namiesto toho po vás tu ostáva spálená zem. Tak aspoň pri tomto ukážte, že máte nejaké morálne mantinely. Ďakujem veľmi pekne. [10:06] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Ďakujem veľmi pekne. A týmto uzatváram rozpravu. A chcem sa spýtať, či ešte pani navrhovateľka chce vystúpiť záverečným slovom. Nie. Pán spravodajca, pán poslanec Šipoš? Nechcete sa vyjadriť k rozprave? (Reakcia spravodajcu.) Prerušujem teda rokovanie o tomto bode. A pristúpime k rokovaniu o návrhu poslancov Anny Záborskej a Richarda Vašečku na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky týkajúceho sa súdneho akvitizmu Európskeho súdu pre ľudské práva. Návrh má parlamentnú tlač 156. A dávam teraz slovo pani poslankyni Záborskej, aby svoj návrh uviedla, nech sa páči. (Rokovanie o n ávrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Anny Záborskej a Richarda Vašečku na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky týkajúceho sa súdneho aktivizmu Európskeho súdu pre ľudské práva , tlač 156.) [10:09] Anna Záborská Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som predložila a požiadala vás o podporu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sa týka súdneho aktivizmu Európskeho súdu pre ľudské práva. Nielen my dvaja ako predkladatelia, ale viacerí, a nielen zo Slovenska, ale aj z iných štátov so znepokojením vnímajú rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva. Nie sú to len tie prípady, ktoré sme my spomínali v uznesení, ale tých prípadov je ďaleko viacej. Ja si myslím, že Národná rada ako reprezentant vôle by mala cítiť a ohradiť sa proti súdnemu aktivizmu a protestovať proti tomu, aby si Európsky súd pre ľudské práva osoboval akékoľvek pokusy prisvojiť si normotvornú právomoc, ktorá mu nebola zverená. Myslím si, že toto, o toto by, teda chcem vás požiadať všetkých o podporu tohoto uznesenia, ale hlavne aj koaličných poslancov, pretože tí, ktorí sú pri moci, tým by v prvom rade malo ísť o to, aby bola rešpektovaná národná legislatíva a aby odmietli takýto aktivizmus. Ochrana základných práv a slobôd je dôležitou úlohou Európskeho súdu pre ľudské práva a aktivistické zneužívanie právomocí, ktoré mu boli zverené, môže byť zdrojom oslabovania právnej istoty, ako aj postupnej erózie autority Európskeho súdu pre ľudské práva. Pán predsedajúci, otvorte rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvá. Ďakujem pekne. [10:09] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Poprosím poverenú členku výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny pani poslankyňu Zuzanu Števulovú, aby podala správu o výsledku prerokovania návrhu vo výbore a návrh uznesenia Národnej rady. Prosím, pani poslankyňa, máte slovo. [10:09] Zuzana Števulová Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi ako spoločnej spravodajkyni výborov predložiť správu výborov o prerokovaní návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Anny Záborskej a Richarda Vašečku na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky týkajúceho súdneho aktivizmu Európskeho súdu pre ľudské práva, tlač 156. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 180 z 19. januára 2024 pridelil predmetný návrh na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny s tým, že Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny ako gestorský výbor k uvedenému návrhu podá v stanovenej lehote Národnej rade Slovenskej republiky správu o prerokovaní predmetného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky návrh uznesenia na svojom zasadnutí dňa 7. februára 2024 prerokoval a neprijal platné uznesenie v zmysle § 52 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku NR SR, v ktorom odporúčal Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh neschváliť. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny o uvedenom návrhu rokoval dňa 21. februára 2024 a neprijal platné uznesenie v zmysle § 52 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, v ktorom odporúčal Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh neschváliť. Správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní predmetného návrhu bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny č. 13 z 21. februára 2024. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri rokovaní o predmetnom návrhu uznesenia informovala o výsledku rokovania výborov, predkladala návrhy na ďalší postup a predložila návrhy na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Prílohou písomnej správy je i návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Vážený pán predsedajúci, skončila som, pri čom sa následne chcem prihlásiť do rozpravy. Ďakujem. [10:10] Michal Šimečka – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem veľmi pekne. Otváram týmto rozpravu, do ktorej sa nikto neprihlásil písomne, ale prihlásila sa navrhovateľka, pani poslankyňa Záborská a týmto jej dávam slovo, nech sa páči. [10:12] Anna Záborská – Vystúpenie Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, milí kolegovia, téma tlaku európskych inštitúcií v poslednej dobe stále viac rezonuje v spoločnosti. Nebolo tomu inak ani počas prezidentskej kampane, kedy sme sa od niektorých kandidátov dozvedeli, že tlak európskych inštitúcií na členské štáty neexistuje a otváraním tejto témy sa len zbytočne straší a polarizuje spoločnosť. Rovnaké argumenty som počula aj ja, keď sme spolu s kolegom Richardom Vašečkom podali náš návrh na uznesenie Národnej rady, v ktorom sa ohradzujeme proti súdnemu aktivizmu Európskeho súdu pre ľudské práva z dôvodu, že sa snaží prisvojiť si normotvornú právomoc, ktorá mu nebola zverená. Dovoľte mi položiť otázku. Aký postoj má Európsky súd pre ľudské práva k súdnemu aktivizmu, inými slovami, ako chápe svoju vlastnú úlohu a úlohu vnútroštátnych súdov v procese tvorby práva? Európsky súd pre ľudské práva bol zriadený v roku 1959 a je zodpovedný za výklad a uplatňovanie Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Súd od počiatočnej fázy svojej činnosti presadzuje účelový výklad dohovoru. Súd chápe dohovor ako živý nástroj, ktorý sa musí vykladať s ohľadom na súčasné podmienky. Súd tak chápe svoju vlastnú úlohu ako vedúcu k prirodzenému a postupnému rozširovaniu ustanovení dohovoru. Súd sa necíti byť viazaný výslovnou vôľou členských štátov, pokiaľ si myslí, že došlo porušenia duchu dohovoru, ducha dohovoru. Na základe vyššie uvedeného sa dá predpokladať, že súd chápe svoj vlastný aktivizmus ako legitímny prostriedok, pomocou ktorého zabezpečuje dohovoru účinnosť. Z tohto dôvodu súd často rozširuje ustanovenia dohovoru nad rámec ich pôvodného významu, aby vyplnil medzery, ktoré majú členské štáty vo vzťahu k ľudským právam vo svojej legislatíve, alebo preto, aby udržal systém dohovoru v súlade s vývojom spoločnosti. Prvýkrát bol súd konfrontovaný s problémom medzery, teda chýbajúceho práva v dohovore už v roku 1975, v konaní Golder verzus Veľká Británia . Golder bol britský väzeň, ktorému bola odopretá možnosť kontaktovať advokáta, aby mohol žalovať svojich dozorcov za urážku na cti. Sťažoval sa na údajné odmietnutie jeho práva na prístup k súdu, ktoré bolo podľa neho chránené čl. 6 ods. 1 dohovoru. Toto ustanovenie priznáva právo na spravodlivé, citujem: „na spravodlivé a verejné prerokovanie veci v primeranej lehote nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ale vyslovene neuznáva právo na prístup k súdom“ . Sudcovia stáli pred otázkou, či o práve, alebo slobode, ktorá nie je v dohovore spomenutá, uvedená alebo špecifikovaná, možno povedať, že je právom alebo slobodou, ktorá je nejakým spôsobom definovaná v dohovore. Súd skonštatoval, že jediné ustanovenie, ktoré by mohlo mať nejakú relevanciu, teda čl. 6 ods. 1, priamo nevyjadruje takéto právo. Napriek jasnému a doslovnému výroku o neexistencii práva na prístup k súdom , však rozsudok skončil záverom, že právo na prístup k súdu predstavuje prvok, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou práva uvedeného v čl. 6 ods. 1. Toto rozhodnutie predstavovalo šokujúcu novinku v tradícii medzinárodného práva, pretože nezohľadňovalo metódu textového výkladu. Súd sa snažil zakryť túto prelomovú povahu rozsudku tým, že vyslovene zdôraznil, že sa nejedná o rozšírený výklad, ktorý by zmluvným štátom ukladal nové povinnosti. Cesta k rozšíreniu ustanovení dohovoru na ľudské práva, ktorá nie je vyslovene textom dohovoru chránená, bola napriek tomu otvorená. Po tomto rozhodnutí je viditeľná tendencia súdu odmietať doslovné alebo historické argumenty pri výklade a uplatňovaní dohovoru a nahrádzať ich účelovými úvahami. Tento evolučný postoj však zdieľali... nezdieľali všetci sudcovia súdu a mnohí mali k nemu, k takémuto výkladu námietky. V roku 1979 sudca sir Gerald Fitzmaurice označil rozšírenie ustanovenia dohovoru za prakticky zneužitie právomocí udelených súdu. Dovoľte mi ilustrovať súdny aktivizmus pri téme životného prostredia. To, že sme my v našom uznesení použili päť prípadov a, samozrejme, že nie sú, nie je to len týchto päť prípadov, a konalo sa to tak preto, lebo toto boli rozhodnutia, ktoré zazneli v priebehu posledného pol alebo trištvrte roka minulého roku. A práve preto chcem upozorniť teraz na súdny aktivizmus pri téme životného prostredia. V roku 1990 vydal súd svoje prvé rozhodnutie vo veci žaloby týkajúcej sa životného prostredia. Žalobcovia boli britskí štátni príslušníci, ktorí tvrdili, že nadmerný hluk spôsobený leteckou dopravou na letisku Heathrow porušuje ich právo na rešpektovanie súkromného života chráneného podľa čl. 8 dohovoru. V tomto prípade súd neklasifikoval prípad ako environmentálnu záležitosť a sťažnosť sťažovateľov podľa čl. 8 dohovoru ľahko zamietol. V roku 1994 vydal súd rozhodnutie vo veci pani López Ostrovej, žijúcej v blízkosti zariadenia na spracovanie tekutého a pevného odpadu. Sťažovateľka sa sťažovala, sa, sťažovateľka namietala, že tým bolo dotknuté jej právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života chránené čl. 8 dohovoru. Súd bez úplného odôvodnenia svojho tvrdenia uviedol nasledovné: „Následkom závažného znečistenia životného prostredia môže byť ovplyvnenie blahobytu jednotlivcov až znemožnenie užívania ich domovov“ takýmto spôsobom, že... „takým spôsobom, že negatívne ovplyvní ich súkromný a rodinný život, avšak bez vážneho ohrozenia ich zdravia.“ Rozhodnutie teda výslovne klasifikovalo sťažnosť ako týkajúcu sa znečistenia životného prostredia a uznalo, že v konkrétnom posudzovanom prípade tento druh znečistenia predstavoval porušenie čl. 8 dohovoru. Kazuistický prístup súdu ukázal jasnú tendenciu európskej judikatúry k uznaniu práva nebyť dotknutý znečistením životného prostredia. Príkladom takejto absurdity súdneho aktivizmu je aj nedávny rozsudok v žalobe klimatických senioriek verzus Švajčiarsko . Združenie klimatických senioriek vyjadrilo znepokojenie v súvislosti s dôsledkami globálneho otepľovania a uviedlo, že švajčiarske úrady nepodnikli dostatočné opatrenia v záujme zmierniť klimatickú zmenu. Európsky súd pre ľudské práva im dal za pravdu a rozhodol, že Švajčiarsko konalo nedostatočne v boji proti klimatickej zmene. Ide o prvý verdikt vynesený voči konkrétnemu štátu v tejto otázke. Výsledok? Tento verdikt otvoril dokorán dvere pre environmentálnych aktivistov a položil základ pre ďalšie klimatické žaloby. V súčasnosti štrasburskí sudcovia výslovne uznávajú, že dozorná funkcia súdu má nevyhnutný, tvorivý, legislatívny element, porovnateľný s funkciou súdnictva v zmluvných štá... v zmluvných krajinách. Tendencia súdu vyplniť medzery, ktoré chtiac či nechtiac vo svojej legislatíve zanechali členské štáty, sa stala nielen niečím bežným, ale priamo normálnym, dokonca očakávaným konaním zo strany tých najaktívnejších sudcov. Osobitnou otázkou je rozhodovanie súdu v hodnotových otázkach. Predseda, prvý predseda Európskeho súdu pre ľudské práva na plný úväzok Luzius Wildhaber uviedol: „Podľa nášho názoru tvrdenie, že súd by mal byť oprávnený sám osebe vyjadrovať názory na hodnotu a morálku v rôznych členských štátoch bez komplexného výskumu alebo dôkazov, a pritom disponovať záväznosťou svojich rozsudkov, by malo byť považované za výsostne politické, a teda za nadmerné rozšírenie konceptu analýzy konsenzu.“ Súd by sa teda mal vyhnúť definovaniu konsenzuálnych v odpovedi na zložité sociologické otázky vo vnútri členských štátov. Legitimita medzinárodného práva sa totiž tradične považuje za viazanú na súhlas štátov. Z toho vyplýva problém v súvislosti so súdom. Vzhľadom na to, že rozhodnutia súdu majú potenciálne legislatívny účinok, vždy, keď súd prijíma evolučný výklad, a tým rozširuje vecnú podstatu dohovoru, sa dá tvrdiť, že tieto rozhodnutia budú vždy potenciálne kontroverzné, a to aj v prípadoch, keď existuje drvivý konsenzus. Otázka konsenzu je teda kľúčová. Kedy môže súd predpokladať, že má dostatočný konsenzus, aby vnútil väčšinový názor zostávajúcej menšine? Nemáme totiž nikde uvedené, aká miera konsenzu je potrebná na to, aby súd mohol konštatovať, že sa dohovor podstatným spôsobom vyvinul a tým sa zodpovedajúcim spôsobom zmenil rozsah práv vyplývajúcich z dohovoru. Vytvorenie konkrétnych a pevných kritérií pre evolúciu práv totiž popiera zložitosť oblasti práva, ktoré musí súd posudzovať vo viac ako 40 jurisdikciách a nezávislých právnych systémoch. Napríklad aj v súvislosti s takými kontroverznými a citlivými otázkami, ako je napríklad adopcia či úprava eutanázie v členských štátoch. Štátne orgány členských štátov sú aj vzhľadom na priamy a nepretržitý kontakt so základnými hybnými silami vo svojej krajine v zásade lepšej pozícii ako medzinárodný súd sa vyjadrovať k presnému obsahu požiadaviek, ako aj nevyhnutnosti obmedzenia, alebo trestu zameraného na ich splnenie. Rozumieme, že záväzok chrániť individuálne práva je v neustálom napätí s úctou k vnútroštátnym rozhodovacím orgánom. Je však krajne nevhodné, aby Súdny dvor prijímal evolučné rozhodnutia na základe svojho dojmu o všeobecných spoločenských zvyklostiach v Európe. Je našou povinnosťou a zodpovednosťou vyslať Európskemu súdu pre ľudské práva jasný signál, že nesúhlasíme s tým, aby na seba preberal normotvornú právomoc členských štátov a staval sa do role názorového rozhodcu európskej politiky. Na koniec ešte jeden argument. V roku 1989 sme povstali proti totalite, aby sme sa vrátili k slobode a demokracii. Demokracia hovorí o deľbe moci a zákonodarnej právomoci ľudu, resp. parlamentu. Súdom sme vymedzili právo aplikovať prijatú legislatívu. Ak teda súdy prekračujú svoje právomoci, ako to robí Európsky súd pre ľudské práva, je našou povinnosťou povedať, že je to protidemokratické, a treba to zastaviť. Nie kvôli mojej viere , ako tu radi zdôrazňujete, ale kvôli stabilite práva, kvôli našej demokracii , za ktorú, verím, že ako poslanci úprimne bojujeme. A to nie iba vtedy, keď nám to politicky vyhovuje. Preto by som vás veľmi rada poprosila, aby ste podporili toto uznesenie, ktoré som predložila s pánom Richardom Vašečkom. Ďakujem pekne. [10:25] Michal Šimečka – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem veľmi pekne. S faktickou poznámkou, pani poslankyňa Števulová, nech sa páči. [10:29] Zuzana Števulová – Vystúpenie spoločného spravodajcu Pani Záborská, ja teda som chcela reagovať len ako spravodajkyňa na váš návrh, ale musím reagovať aj faktickou poznámkou, lebo teda počula som už všeličo, ale nazývať súdnym aktivizmom to, že Európsky súd pre ľudské práva identifikoval v rámci práva na spravodlivý súdny proces aj právo na prístup k súdom, teda že sa vôbec niekto môže obrátiť na súd, to podľa mňa chce naozaj veľmi veľa, neviem, či to mám nazvať odvahy, alebo teda čoho, ale naozaj... A zároveň v tom istom príspevku povedať, že je našou úlohou brániť demokraciu, spravodlivosť a právny štát, no áno, veď práve právo na prístup súdov k súdu je inherentnou súčasťou toho, aby sme vôbec mohli hovoriť o práve na spravodlivé súdne konanie, veď ako inak by súd mohol posúdiť, že či bolo spravodlivé, alebo nespravodlivé súdne konanie, keď by sa ten dotyčný alebo dotyčná ani len nemali právo na ten súd obrátiť. A takisto argumentovať rozsudkom v prípade klimatických senioriek proti Švajčiarsku, to mne príde ako, so všetkou úctou, ale mimoriadne populistické, pretože reálne my tu máme podľa všetkých dostupných výskumov zhodu odborníkov o tom, že čelíme klimatickej kríze, právo na kvalitné životné prostredie je dlhodobou súčasťou základných ľudských práv a slobôd, nie je to prvý a verím, že ani posledný rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým súd sa k téme životného prostredia, a toho, že my ľudia, ktorí sme dali Európskemu súdu pre ľudské práva moc chrániť naše ľudské práva a slobody aj vo vzťahu a najmä vo vzťahu k štátu, kde sa vyjadruje, že štát predsa nemôže len tak porušovať naše právo na životné prostredie, ktoré zasahuje aj do budúcnosti našich detí, ja naozaj s týmto nemôžem súhlasiť. [10:29] Michal Šimečka – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem veľmi pekne. Pani poslankyňa Záborská s reakciou na faktickú. [10:29] Anna Záborská – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, pán predseda. Ja len v krátko zareagujem, ja som nikde nepovedala, že sa občan nemôže obrátiť na Európsky súd pre ľudské práva. Ale iba toľko, že sú prípady, kedy tejto sťažnosti Európsky súd pre ľudské práva nevyhovie, pretože to nie je v jeho kompetencii. Ďakujem pekne [10:29] Michal Šimečka – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem pekne. A teraz sa prihlásila do rozpravy pani spravodajkyňa poslankyňa Zuzana Števulová, nech sa páči, máte slovo. [10:29] Zuzana Števulová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, ja chcem hovoriť len krátko. Samozrejme, diskusia o tomto predloženom návrhu pani Záborskej a pána Vašečku už prebehla aj na ústavnoprávnom, aj na ľudskoprávnom výbore, kde sme sa podľa môjho názoru dostatočne široko a vyčerpávajúco venovali tomu, čo je podstata tohto návrhu, napriek tomu, že teraz nám tu pani navrhovateľka hovorí o tom, že súdnym aktivizmom je aj identifikovanie práva na prístup k súdu alebo klimatické rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva, tak v skutočnosti tento návrh odôvodnila predovšetkým rozsudkami Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú práv LGBTI+ menšiny a to je v skutočnosti dôvodom, pre ktorý chce, aby sa poslanci a poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky vyhranili proti činnosti Európskeho súdu pre ľudské práva. Ale ja sa tomuto vo svojom príspevku nechcem venovať, nakoniec minulý týždeň sme tu absolvovali veľmi podľa mňa bolestivú diskusiu týkajúcu sa práv transrodových osôb a táto téma za mňa naozaj si nezaslúži ďalšie jatrenie rán tejto skupine ľudí. To, čo by som vám chcela povedať, je, že podľa môjho názoru a podľa názoru väčšiny odbornej verejnosti táto snaha niektorých kruhov o... o presadenie doktríny údajného súdneho aktivizmu Európskeho súdu pre ľudské práva nemá nič spoločné s realitou. Pripomínam, že Európsky súd pre ľudské práva od 50. rokov do súčasnosti prejednal viac ako milión prípadov. Koľko z toho boli rozsudky týkajúce sa queer párov a transrodových ľudí? No povedzme si, odpovedzme si. Tak aký súdny aktivizmus tu vidíme? A pripomínam tiež, že Európsky súd pre ľudské práva je tvorený sudcami a sudkyňami z jurisdikcií všetkých členských štátov. To sú štáty na rôznom stupni vývoja práva, na rôznom chápaní práva a základných práv a slobôd, ktoré sú definované v Európskom dohovore o ochrane ľudských práv, a preto to, čo vy nazývate súdnym aktivizmom, nie je nič iné, len výklad právnych noriem v Európskom dohovore o ľudských právach a súvisiacich protokoloch k nemu s ohľadom na to, ako sa spoločnosť vyvíja. Asi ťažko by sme totižto hľadali v Európskom dohovore na ochranu ľudských práv tému sterilizácie rómskych žien, ktorá kedysi bola u nás aj zákonná. Ťažko by sme tam hľadali tému policajných razií a právo na ochranu pred policajnými raziami, takisto mnohé otázky ktoré sa týkajú registrácie politických strán alebo zákazu, vieme, že máme veľa rozsudkov vo vzťahu k Turecku, ktoré sa týkajú napríklad princípu súťaže politických síl, náboženských vecí, máme veľa rozsudkov, ktoré sa týkajú práva na rodinný a súkromný život, a vôbec sa netýkajú queer párov, je ich oveľa viac, pretože sa týkajú vzťahov medzi rodičmi, medzi manželmi a podobne. Z tých milión prípadov, ktoré súd rozhodol za svoju činnosť a ktoré ešte bude rozhodovať, naozaj veľké minimum sa týka toho, čo vy chcete týmto uznesením riešiť, a zároveň toto minimum, nie je žiadnym súdnym aktivizmom. Je to odpoveďou každého príčetného sudcu a sudkyne na to, že sa nejakým spôsobom naša spoločnosť vyvíja, že sa vyvíja chápanie právnych noriem, toho, čo obsahujú, toho, čo je súčasťou právnych princípov, čo je súčasťou garancie základných ľudských práv a slobôd, ktoré by sme mali všetci chcieť, aby či už naše súdy, alebo medzinárodné súdy ochraňovali vo vzťahu k nám v prípade, ak štátna moc sa snaží do nich zasiahnuť. A treba tiež povedať aj druhú vec. Vy nám tu navrhujete, aby sme sa ako Národná rada Slovenskej republiky chceli vyjadriť nejakým spôsobom kritickým vo vzťahu k judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva. Ale veď čo to je iné ako zasahovanie zákonodárnej moci do súdnej moci? Pripomeňme si, ako sa nám to nepáči, keď premiér tejto krajiny alebo ktorýkoľvek verejný činiteľ kritizuje súdy na Slovensku alebo sudcov, pretože kritika je možná, pokiaľ sa to týka samotných rozhodnutí, ale zasahovať do toho, akým spôsobom súdy vykladajú právo, je podľa mňa z tohto miesta naozaj zásahom do nezávislosti súdnej moci. To, že či na Európskom súde pre ľudské práva prevláda ten, tá doktrína voľnej, možnosti voľnej úvahy štátov, alebo sudcovská tvorba práva, je úlohou právnej teórie a odborníkov, ktorí sa tomu naozaj venujú, napísali o tom kvantá odborných článkov a publikácií, a práve na tom mieste sa má viesť polemika o tom, akým spôsobom sudcovia a sudkyne Európskeho súdu pre ľudské práva tvoria a vykladajú právo odvíjajúce sa od dohovoru, Európskeho dohovoru o základných ľudských právach a slobodách. Preto na vás apelujem, naozaj tak ako by sa nám to nepáčilo pri Ústavnom súde Slovenskej republiky, pri Najvyššom súde Slovenskej republiky, pri súdnictve Slovenskej republiky celkovo, neskĺznime ako zákonodarcovia a zákonodarkyne tohto parlamentu do tohto, že by sme chceli nariaďovať Európskemu súdu pre ľudské práva, ako má rozhodovať alebo posudzovať, akým spôsobom rozhoduje. To sa nevyplatí tak opozícii, ktorá poukazuje napríklad na tému policajných razií, ale ani koalícii, pretože nikde v dohovore nie je napríklad nič o kajúcnikoch, a tým pádom by sme museli povedať, že aj všetky rozsudky ESLP, ktorými koalícia argumentovala pri novele Trestného zákona, ako Vasaráb a Paulus a podobne, ktoré sa týkajú kajúcnikov a toho, akým spôsobom Slovenská republika v trestnom konaní napĺňa svoje napĺňa svoje záväzky vyplývajúce z práva na spravodlivé súdne konanie pri používaní tohto inštitútu, by sme museli nazvať tiež súdnym aktivizmom. Čiže nikomu z nás by sa to nepáčilo a každý z nás nájde v rozhodovacej praxi či už Európskeho súdu pre ľudské práva, alebo Súdneho dvora Európskej únie, rozsudky s ktorými nemusíme súhlasiť, ktoré sa nám nemusia páčiť, to je v poriadku, môžme s nimi polemizovať, môžme o tom písať odborné články, to je presne to miesto na tú polemiku vo vzťahu k súdnej moci, ale rozhodne tým miestom nie je Národná rada Slovenskej republiky. Preto podávam návrh, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že neschváli návrh uznesenia, ktoré je uvedené v prílohe písomnej správy. Ďakujem, skončila som. (Potlesk.) [10:29] Michal Šimečka – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem veľmi pekne. Chcem sa spýtať, či niekto sa chce rozpravy prihlásiť ústne. Nie je tomu tak, uzatváram túto možnosť a vyhlasujem rozpravu za skončenú a chcem sa spýtať ešte pani navrhovateľky, či sa k rozprave chce vyjadriť. Nie je tomu tak. Pani spravodajkyňa? Tiež nie. A v tom prípade prerušujem rokovanie o tomto bode programu a ideme ďalej. Pristúpime k rokovaniu o návrhu skupiny poslancov na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k druhému výročiu vojenskej agresie Ruskej federácie proti Ukrajine, tlač 200. Dávam slovo pánovi poslancovi Jurajovi Krúpovi, aby návrh uviedol. (Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k druhému výročiu vojenskej agresie Ruskej federácie proti Ukrajine , tlač 200.) [10:37] Juraj Krúpa – Vystúpenie Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Po dvoch rokoch ničivej agresie Ruskej federácie voči Ukrajine dôrazne a opätovne odsudzujeme alebo mali by sme odsúdiť ničím nevyprovokovanú a neodôvodnenú a neoprávnenú vojnu Ruskej federácie voči Ukrajine. Predpokladám, že toto uznesenie by aj v kontexte vyjadrení aj vládnej garnitúry, ktorá tvrdí, že tu dochádza k porušovaniu medzinárodného práva, nemal byť problém. Bohužiaľ, tento bod sme podali teda ešte niekedy vo februári, ale dostal sa na rad až teraz, napriek tomu si myslím, že jeho aktuálnosť je naďalej namieste, aby sa k tomu vyjadrila Národná rada. Týmto ukončím teraz úvodné slovo a hlásim sa ako prvý do rozpravy. Ďakujem [10:37] Michal Šimečka – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem veľmi pekne. A prosím poverenú členku výboru obranu a bezpečnosť pani poslankyňu Irenu Bihariovú, aby podala správu o výsledku prerokovania návrhu vo výbore a návrh uznesenia Národnej rady, nech sa páči. (Krátka pauza pre nefunkčnosť hlasového zariadenia.) [10:38] Irena Bihariová – Vystúpenie spoločného spravodajcu A, už ide. Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, dovoľte, aby som predniesla informáciu výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k druhému výročiu vojenskej agresie Ruskej federácie proti Ukrajine, tlač 200. Výbor pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto informáciu o výsledku prerokovania tohto vo výbore. Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 208 z 23. februára 2024 pridelil predmetný návrh na prerokovanie výboru pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému výboru. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť prerokoval uvedený návrh v určenej lehote na svojej 14. schôdzi výboru, ale neprijal k nemu platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal potrebnú väčšinu členov výboru. Prílohou tejto informácie je návrh na uznesenie Národnej rade slovenskej republiky v znení predloženého návrhu skupiny poslancov. Ďakujem, som skončila, otvorte rozpravu, prosím. [10:38] Michal Šimečka – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem vám veľmi pekne, otváram týmto rozpravu, do ktorej som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, ale prihlásil sa pán navrhovateľ, pán poslanec Krúpa. Nech sa páči. [10:40] Juraj Krúpa – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Tento návrh uznesenia, na základe ktorého by sme mali odsúdiť neodôvodnenú, neoprávnenú ruskú agresiu voči Ukrajine, som predložil ešte vo februári s tým, že som chcel vidieť a primäť aj celú, celý, nielen celý tento parlament, ale aj teda hlavne koalíciu a vládnu garnitúru, aby sa jasne a jednoznačne vyjadrila k tomu, akým spôsobom vníma a sa stavia k tejto otázke. Myslím si, že by malo byť absolútne samozrejmé pre Slovensko alebo slovenský parlament túto agresiu odsúdiť, pretože naším primárnym záujmom je dodržiavanie medzinárodného práva. Od toho sa, samozrejme, odráža aj naše postavenie a naša bezpečnosť v medzinárodnom prostredí. Ale nakoľko postoj vlády a vyjadrenia vlastne súčasnej garnitúry sú viac ako zmätočné, to znamená, že na jednej strane sa vyjadruje veľmi negatívne až agresívne voči Ukrajine, kde šíri rôzne dezinformácie a hoaxy typu, že však Ukrajina vlastne nie je nezávislý štát , je to štát, ktorý riadia USA , že Ukrajina je vlastne najskorumpovanejšia krajina na svete , pritom zaujímavosťou je, že v rebríčku skorumpovaných krajín je pred Ruskou federáciou. Taktiež hovorí, že tam treba mier, že netreba dovážať žiadne zbrane . Videli sme, ako sa situácia na fronte momentálne vyvíja, keďže dochádza ukrajinskej armáde munícia. Pasuje sa s logistickou podporou a nedostatočnou podporou zo Západu, ktorá sa našťastie teraz znovu obnovila, tak výsledok bol taký, že Ukrajinská armáda začala strácať pozície a Rusko pokračuje ďalej bez ohľadu na to, že aké následky to bude mať a že by vôbec prejavovalo aj nejakým spôsobom záujem o mierové rokovania. Dokonca, si spomeňme, aj teraz sa bude konať mierová konferencia vo Švajčiarsku, kde sa Rusko odmietlo zúčastniť, ale podstata je... Prosím vás pekne, ešte ten paradox, že Rusko sa dokonca vyjadrilo, že aj Švajčiarsko je vojnový štváč , lebo sa rozhodlo nejakým spôsobom zorganizovať túto konferenciu a aj morálne podporiť Ukrajinu, čo je úplne prirodzené, pretože koná v súlade s medzinárodným právom, Chartou OSN a tak ďalej. Veď tu nie je o čom. Na druhej strane, samozrejme, ale táto vláda robí aj kroky, ktoré ako keby mali naznačiť, že však ona vlastne stojí aj na strane Ukrajiny, aj keď to robí trošku ticho , niekedy trošku sa akože aj s tým, k tomu prejaví tak otvorenejšie. Sú to najmä hlasovania napríklad v Európskej únii, kde bez problémov podporila 50-miliardový balík pre Ukrajinu. Alebo je to aj rokovanie v Michalovciach, kde sa tvári, že ide nejakým významným spôsobom pomáhať Ukrajine. Ja kvitujem, samozrejme, to, čo tam bolo vyrokované, a pevne verím, že sa aspoň niečo z toho podarí presadiť, len poznajúc túto vládnu garnitúru, mám obavy, že tu ide len o plané politické sľuby, pretože všetky projekty, ktoré sú tam naplánované, sú dlhodobého charakteru typu diaľnice do Košíc do roku 2010. Dokonca sa aj premiér Fico vyjadril k premiérovi Šmihalovi, že vieš čo, že ja toto, čo tu hovorím vlastne doma, to musím hovoriť, musím to hovoriť pre nášho voliča, ale ináč stojíme na vašej strane a budeme vás podporovať . Však to vidíme, že komerčný vývoz zbraní a vojenského materiálnu pokračuje ďalej, dokonca sa dá povedať, že v podstate v niektorých momentoch ešte vo väčšej miere, ako to bolo v minulosti. Čiže o čo tu ide? Chceme vedieť, akým spôsobom sa táto vládna garnitúra a tento parlament postaví k tejto, k tomuto uzneseniu, ktoré má jasne odsúdiť Ruskú federáciu. Chceme vidieť, či je tento parlament, táto vládna garnitúra schopná vydať tento signál a či teda naozaj, tak ako hlasujú v európskom... v Európskej rade, tak ako sa vyjadruje aj potichučku k Ukrajincom, či to naozaj myslí vážne, a teda demaskovať, že vlastne klame svojich voličov a zneužíva túto tému pre vlastný populizmus, alebo ju odmietne a týmto jasne deklaruje, že na ktorej strane stojí. Tým sa zas demaskuje, že vlastne je na strane agresora, podrýva jednotu Európskej únie a Aliancie. Myslím si, že oboje ukážu vlastne dvojtvárnosť tejto vlády, uvidíme, ako sa, samozrejme, zachová, pretože jeden očakával, že pochopí táto vládna garnitúra, kde patríme, ako sa máme správať, ako je dôležité dodržiavanie medzinárodného práva, jeho princípov, ako aj Charty OSN, ako je to národnoštátny záujem a veľmi dôležitý, zásadný pre nás, že bude vedieť a bude urobiť... a bude schopná urobiť ten krok a vyjadriť podporu tomuto uzneseniu, čím vlastne odsúdi ruského agresora, a bude popierať aj to, že... Ako to povedať? ... že tie aktivity, ktoré tu v poslednej dobe vidíme, tie živé kontakty, to rozvíjanie a nadväzovanie stykov, prehlbovanie spolupráce s agresorom nemyslí vážne, že nie sme naozaj tá krajina, ktorá stráca dôveru medzi našimi partnermi a spojencami. Pevne verím, že tak urobí. Ak nie, tak potvrdí, kde stojí, že chce vytrhnúť Slovensko z týchto štruktúr a poslať ho niekde do východného Orientu. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.) [10:40] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem vám veľmi pekne. Chcem sa spýtať, či sa niekto do rozpravy chce prihlásiť ústne. Nie je tomu tak, a preto vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k nej ešte navrhovateľ niečo povedať? Dobre. [10:47] Juraj Krúpa – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne. To, čo tu v poslednej dobe zažívame, je naozaj hanba zo strany vládnej koalície. Akonáhle príde na takéto pálčivé témy, tak buď vie šíriť hoaxy, alebo sa nevie vyjadriť. Ja som čakal, že aspoň niekto z týchto vládnych poslancov bude vedieť povedať aspoň niečo k tejto téme, sa bude vedieť vyjadriť nejako k tomu, čo sa deje na Ukrajine a čo tam pácha Ruská federácia. Tu nejde, len o to, že to je vojna a že tam zomierajú ľudia, ale že akým spôsobom sa tam porušujú medzinárodné práva. Sú tam unášané deti. Sú tam znásilňované ženy. Toto s vami vôbec nepohne! Nič! Ste obyčajní stláčači gombíkov. Je to úbohosť. Ďakujem. [10:47] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Pani spravodajkyňa, chcete sa vyjadriť k rozprave? Asi ani nie. (Reakcia z pléna.) Aha. Treba, treba sa podľa mňa prihlásiť. Ak sa chcete vyjadriť, tak k rečníckemu pultu. [10:49] Irena Bihariová – Vystúpenie v rozprave Čauko. Ja by som podstate iba také dva-tri možno zaujímavé momenty na tom celom vypichla, ktoré, jedným z nich je teda aj, aj postoj k tomuto, k tomuto predkladanému materiálu. Jednak je samo osebe že absurdné a na hanbu, aby sme sa v máji bavili o výročí, ktoré prebehlo, prebehlo teda v februári. Už aj to je taký symptóm nejakej zvláštnej, hej, úcty a nejaké... a vyjadruje to nejaký postoj. Po druhé, čo sa snažím už niekoľko mesiacov pochopiť, je, že ako je možné bojovať za mier a z tohto titulu odmietať, aby teda naša krajina pomáhala vojensky. Ale ak sa zabíja zbraňami, ktoré idú, teda, hej, ktoré sú financované komerčne, tak to vlastne neruší mier. Ja nerozumiem tejto Hlave 22. Ani ako to ide dokopy. A potom ešte, keď čítam niektoré tie časti, ja neviem. či ste mali čas si to pozrieť, kde sa vyslovene ešte naozaj že na lekárenských váhach a veľmi citlivom jazyku táto téma, citlivým jazykom táto téma komunikuje, dokonca sa ešte dištancuje ruský režim od ruského obyvateľstva, aby sme teda nestigmatizovali Rusov ako takých pre vládu, ktorú majú, tak ešte aj to je niečo, čo teda sa prieči tomu konceptu mieru, o ktorý počúvam z týchto radov. Ja si naozaj nepamätám a to teda ja som zažila ešte teda tú dobu, kedy sa oslavoval mier, a nič to nemení na tom, že si som si k nemu vypestovala trvalý vzťah, ale ja si nepamätám takú verziu mieru, v ktorej by toto celé išlo dokopy, že posielať zbrane na obranu, ak je to teda manažované zo strany štátu, kde proti, proti mieru dodáva tam zbrane, ktoré spôsobia ten istý následok, akurát že niekto na tom súkromne zarobí, je vlastne v poriadku, to, toto nejde do rozporu s mierom. A potom nemáme, nemáme schopnosť, nemáme schopnosť stotožniť sa s materiálom, ktorý odsudzuje vojnu a ktorý teda vyzýva na to, aby sa krajina, ktorá tú vojnu rozpútala, stiahla. a teda začala teda iniciovať nejaký typ procesu vedúci k mieru. Ja naozaj sa veľmi, veľmi snažím pochopiť, čo je ten mier, o ktorom sa tu bavíme, lebo ja mám pocit, že ani tí, ktorí o ňom hovoria nemajú dunstu, čo ten mier naozaj je. A to je strašná, strašná škoda. Ďakujem. (Potlesk.) [10:49] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne a prerušujem rokovanie o tomto bode. Nasleduje rokovanie o návrhu skupiny poslancov na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k smrti ruského opozičného lídra Alexeja Navaľného a apel na dôkladné, spravodlivé a transparentné vyšetrenie jeho úmrtia. Je to tlač 205. A dávam týmto slovo poslankyni Vladimíre Marcinkovej, aby návrh uviedla, nech sa páči. (Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k smrti ruského opozičného lídra Alexeja Navaľného a apel na dôkladné, spravodlivé a transparentné vyšetrenie jeho úmrtia , tlač 205.) [10:52] Vladimíra Marcinková Ďakujem pekne za udelenie slova, pán predsedajúci. Na úvod by som chcela zdôrazniť, že kvôli neštandardne dlhej prestávke medzi rokovaniami Národnej rady a nezaradeniu tohto bodu do programu februárovej schôdze, keď to bolo aktuálne, a o ktoré som žiadala ešte 27. februára, žiaľ, sme opäť zaradili, sme sa opäť zaradili k tým, žiaľ, väčšinou o nedemokratickým a autoritatívnym krajinám, ktoré k smrti ruského opozičného lídra vo väzení vydali len vágne, nejasné, alibistické stanovisko alebo rovno žiadne. Koalícii sme dali šancu vo februári na opätovný reparát zo zahraničnej politiky, avšak ako pri odsúdení používania severokórejskými balistickými strelami z Ruska na Ukrajine voči civilnému obyvateľstvu vrátane detí, ani pri smrti Alexeja Navaľného predstaviteľa vládnej koalície nekonali tak, ako má konať krajina, ktorá si ctí právny štát, slobodu prejavu a odsudzuje akékoľvek mocenské a silové zásahy voči svojim politickým oponentom vládnej moci. Nekonanie našej vlády vydáva veľmi zlý signál našim partnerom a naštrbuje to vzájomnú dôveru. Aj týmto nekonaním sa stávame stále menej dôveryhodným partnerom našich do nie tak dávnej minulosti ešte najbližších partnerov. Uznesenie, ktoré predkladáme, má stále zmysel a je potrebné. Represálie ruskej vládnej moci voči kritikom a oponentom Putina neprestávajú ani po smrti Alexeja Navaľného. Ruský súd poslal na dva mesiace do väzby novinárku, ktorá natočila posledné video Navaľného a spravodajsky pokrývala celý súdny proces s ním. Voči týmto krokom ani zatýkaniu a neľudskému zaobchádzaniu s ďalšími politickými väzňami v Rusku nesmieme byť ľahostajní, aj preto žiadame v uznesení o ich okamžité prepustenie. Aj keď, aj keď už od smrti Alexeja Navaľného prebehli viac ako dva mesiace, nesmieme voči konaniu Vladimíra Putina ostať ako Slovenská republika ticho stáť a jasne musíme toto konanie odsúdiť, preto je toto uznesenie ešte stále dôležité podporiť a prijať. Ďakujem. [10:52] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. A prosím povereného člena zahraničného výboru pána poslanca Ivana Štefunka, aby podal správu o výsledku rokovania vo výbore a návrh uznesenia Národnej rady, prosím. [10:54] Ivan Štefunko Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, dovoľte mi z poverenia gestorského zahraničného výboru Národnej rady uviesť informáciu o prerokovaní návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k smrti ruského opozičného lídra Alexeja Novaľného a apel na dôkladné, spravodlivé a transparentné vyšetrenie jeho úmrtia, tlač 205. Predmetný návrh bol pridelený rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 210 z 26. februára 2024 na prerokovanie Zahraničného výboru Národnej rady s tým, že ako gestorský výbor podá Národnej rade Slovenskej republiky informáciu o výsledku prerokovania uvedeného návrhu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Schôdza Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky bola zvolaná na 17. apríla 2024, o uvedenom návrhu Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky nerokoval, keďže podľa § 52 ods. 2 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov nebol uznášaniaschopný. Predseda Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky ma určil, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky informoval o výsledku rokovania výboru. Pán predseda, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu. [10:55] Michal Šimečka – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem veľmi pekne. Otváram týmto rozpravu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku, a preto sa chcem spýtať, či sa niekto do rozpravy hlási ústne. Uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne. Chce sa ešte, resp. vyhlasujem rozpravu za skončenú a pýtam sa, či sa chce ešte navrhovateľka... Nie je tomu tak. Pán spravodajca, vyjadriť k rozprave? Nie je tomu tak. Prerušujem rokovanie o tomto bode. A budeme pokračovať návrhom skupiny poslancov na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k porušovaniu základných práv a slobôd osôb patriacich k rómskej národnostnej menšine, tlač 251. A rád by som teraz dal slovo pánovi poslancovi Petrovi Pollákovi, aby návrh uviedol. (Ruch v sále. Reakcie z pléna.) No však dáme prestávku a... (Ruch v sále.) (Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k porušovaniu základných práv a slobôd osôb patriacich k rómskej národnostnej menšine, tlač 251.) [10:58] Peter Pollák – Vystúpenie Ďakujem pekne. Vážené panie poslankyne, páni poslanci predkladám návrh skupiny poslancov na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k porušovaniu základných práv a slobôd osôb patriacich k rómskej národnostnej menšine, tlač 251. Toto uznesenie ďalej odôvodním v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý. [10:58] Michal Šimečka – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem veľmi pekne. A poprosím ešte spravodajcu z výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny pána poslanca Ondreja Prostredníka, aby podal správu o výsledku prerokovania návrhu vo výbore a návrhu uznesenia Národnej rady, nech sa páči. [10:58] Ondrej Prostredník – Vystúpenie spoločného spravodajcu Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi ako určenému spravodajcovi Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny uviesť informáciu výboru k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k porušovaniu základných práv a slobôd osôb patriacich k rómskej národnostnej menšine, tlač 251. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 259 z 5. apríla 2024 pridelil predmetný návrh na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny s tým, že ako gestorský výbor podá v stanovenej lehote Národnej rade Slovenskej republiky informáciu o prerokovaní predmetného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Gestorský výbor o návrhu dňa 22. apríla 2024 na svojom zasadnutí rokoval... (Ruch v sále a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) [10:58] Michal Šimečka – Uvádzajúci uvádza bod Poprosím kolegov, aby bolo ticho v sále, aby pán poslanec mohol dokončiť svoju správu. [10:58] Ondrej Prostredník – Vystúpenie v rozprave ... avšak neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu nadpolovičnej väčšiny prítomných členov a členiek výboru podľa § 52 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Prílohou informácie je aj návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predsedajúci otvorte, prosím, rozpravu. [11:09] Michal Šimečka – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem veľmi pekne. Otváram rozpravu a zároveň vyhlasujem veľmi krátku prestávku, po ktorej budeme pokračovať hlasovaním. (Prestávka.) [11:09] Peter Žiga – Vystúpenie v rozprave Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní, najprv vidím, že sú procedurálne návrhy. Pán poslanec Pročko. [11:09] Jozef Pročko – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne. Chcel by som poprosiť, aby Národná rada preverila všetkých poslancov, ktorí nevedia vydokladovať svoje príjmy. Odôvodnenie. Prisahali sme tuná na svoju česť, že budeme čestne spravovať tento štát. Prosím preveriť všetkých, naozaj všetkých poslancov. (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) [11:09] Peter Žiga – Vystúpenie v rozprave Pán, pán poslanec Pročko, toto nie je procedurálny návrh, odoberám vám slovo. [11:09] Jozef Pročko – Vystúpenie s procedurálnym návrhom A čo to je? [11:09] Peter Žiga – Vystúpenie v rozprave Ďalší procedurálny návrh. Pani Remišová. (Reakcie z pléna.) [11:09] Veronika Remišová – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Chcela by som poprosiť po súhlase troch poslaneckých klubov o presunutie dvoch bodov, č. 63, 64, tlač 175 a 176, na ďalšiu schôdzu. Ďakujem. [11:10] Peter Žiga – Uvádzajúci uvádza bod Je všeobecný súhlas? (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem. Chcem... Chcem, chcem vás informovať, že vláda Slovenskej republiky doručila Národnej rade tri návrhy na skrátené legislatívne konania, o vládnom návrhu novely zákona č. 523/2004 o rozpočtových pravidlách verejnej správy, tlač 294, vládnom návrhu novely zákona č. 250/2012 o regulácii v sieťových odvetviach, tlač 291, a o vládnom návrhu novely zákona č. 543/2022 o ochrane prírody a krajiny, tlač 281, ako aj vládne návrhy zákonov pod tlačami 295, 292 a 282, preto v mene troch poslaneckých kluboch, za SMER, HLAS a SNS, podávam návrh na zaradenie týchto nových bodov do programu 12. schôdze. Zároveň navrhujem, aby sme návrh vlády o rozpočtových pravidlách verejnej správy, tlač 294, prerokovali dnes o 14.00 hod. a aby sme o tomto návrhu hlasovali ihneď po jeho prerokovaní. Ak Národná rada rozhodne o skrátenom legislatívnom konaní, navrhujem, aby sme bezprostredne pristúpili k prvému čítaniu. Následne by sme prerokovali tri návrhy, ktoré sme mali termínované dnes na 14.00 hod. a ktoré na rokovanie predkladá ministerka zdravotníctva. V rokovaní by sme pokračovali dvoma návrhmi vlády na skrátené legislatívne konanie, tlače 291, 281, ako som to spomínal pred chvíľou. Ak Národná rada rozhodne o skrátených legislatívnych konania v rámci príslušného bloku hlasovaní, navrhujem, aby sme bezprostredne pristúpili k prvým čítaniam. Následne by sme prerokovali druhé čítanie o vládnom návrhu novely zákona o ochrane prírody, tlač 270, o ktorom rokujeme v skrátenom legislatívnom konaní. Je všeobecný súhlas? (Súhlasná i nesúhlasná reakcia pléna.) Budeme hlasovať. (Hlasovanie.) 117 prítomných, 77 za, 39 proti, 1 sa... 1 nehlasoval. Konštatujem, že sme zaradili tieto nové body do programu 12. schôdze a určili sme termíny ich prerokovania. Budeme pokračovať hlasovaním. Nasleduje hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Záborskej a Vašečku na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301 o rodnom čísle, tlač 44, bod 53 schváleného programu. Prosím spravodajkyňu z výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj poslankyňu Janu Hanuliakovú, aby hlasovanie uviedla. (Hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Anny Záborskej a Richarda Vašečku na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 301/1995 Z. z. o rodnom čísle v znení neskorších predpisov , tlač 44.) [11:13] Jana Hanuliaková Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, v rozprave vystúpilo päť poslancov, poslankýň. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73, ods. 3, písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. [11:15] Peter Žiga – Uvádzajúci uvádza bod Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 135 prítomných, 23 za, 39 proti, 71 sa zdržalo, 2 nehlasovali. Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona. Ešte predtým, ako pristúpime k ďalšiemu bodu hlasovania, chcel by som na balkóne privítať žiakov zo Základnej školy zo Slovenského Grobu. Vitajte u nás v Národnej rade! (Potlesk.) Teraz budeme pokračovať v hlasovaní v prvom čítaní o návrhu poslankýň Petrík a Plavákovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2023 o sociálnom poistení, tlač 65, bod 54 schváleného programu. Dávam slovo spravodajkyni, ktorý, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, poslankyni Anežke Škopovej, aby hlasovanie uviedla, nech sa páči, pani poslankyňa. (Hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Simony Petrík a Lucie Plavákovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov , tlač 65.) [11:16] Anežka Škopová Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73, ods. 3, písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 132 prítomných, 44 za, 1 proti, 86 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona. Teraz prosím povereného člena výboru pre zdravotníctvo poslanca Tomáša Szalaya, aby uviedol hlasovanie o bode 58 schváleného programu, ktorým je prvé čítanie o návrhu poslancov Stachuru a Majerského na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, tlač 143. Nech sa páči, pán spravodajca. (Hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Stachuru a Františka Majerského na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov , tlač 143.) [11:18] Tomáš Szalay Tlač 143. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73, ods. 3, písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 136 prítomných, 50 za, 1 proti, 84 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona. Opäť prosím povereného člena výboru pre zdravotníctvo poslanca Szalaya, aby uviedol hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Stachuru a Majerského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 540/2021 Z. z. o kategorizácii ústavnej zdravotnej starostlivosti, tlač 144, bod 59 schváleného programu. Nech sa páči, pán spravodajca. (Hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Stachuru a Františka Majerského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 540/2021 Z. z. o kategorizácii ústavnej zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov , tlač 144.) Szalay, Tomáš, poslanec NR SR Tlač 144. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73, ods. 3, písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 138 prítomných, 61 za, 1 proti, 75 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Konštatujem, že ani tento návrh sme neposunuli do druhého čítania. Pristúpime k hlasovaniu o bode 60. Je to prvé čítanie o návrhu poslankýň Plavákovej a Petrík na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Zákonník práce, tlač 159. Dávam slovo spravodajkyni, ktorej, ktorú určil výbor pre sociálne veci, poslankyni Anežke Škopovej, aby hlasovanie uviedla, nech sa páči, pani poslankyňa. (Hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Lucie Plavákovej a Simony Petrík na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení ďalších zákonov a ktorým sa doplňujú niektoré ďalšie zákony , tlač 159.) [11:19] Anežka Škopová Prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 138 prítomných, 51 za, 1 proti, 84 sa zdržalo, 2 nehlasovali. Ani tento návrh sme neposunuli do druhého čítania. Pristúpime k hlasovaniu o prvom čítaní o návrhu poslanca Krúpu na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 584/2013 Z. z. o protifašistickom odboji, tlač 226, bod 65 schváleného programu. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre obranu a bezpečnosť, poslancovi Gáborovi Grendelovi, aby hlasovanie uviedol. (Hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Juraja Krúpu na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 487/2013 Z. z. o protifašistickom odboji, postavení a pôsobnosti Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v znení zákona č. 338/2020 Z. z. , tlač 226.) [11:21] Gábor Grendel Ďakujem za slovo. Pán predsedajúci, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 137 prítomných, 60 za, 72 proti, 5 sa zdržalo. Návrh sme neschválili, teda nebudeme pokračovať v rokovaní o návrhu zákona. Budeme teraz pokračovať hlasovaní o bode 66 schváleného programu, ktorým je prvé čítanie o návrhu poslanca Krúpu na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 166/2003 o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov, tlač 227. Spravodajcom je opäť člen navrhnutého gestorského Výboru pre obranu a bezpečnosť poslanec Gábor Grendel. Nech sa páči pán poslanec, poďte uvádzať hlasovanie. [Hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Juraja Krúpu na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o ochrane pred odpočúvaním) v znení neskorších predpisov , tlač 227.] [11:22] Gábor Grendel Prosím, pán predsedajúci, aby ste v súlade s § 73, ods. 3, písm. c) dali hlasovať o tom, že predložený návrh prerokujeme v druhom čítaní. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 135 prítomných, 60 za, 75 proti. Návrh sme neschválili, konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že nebudeme pokračovať v rokovaní o návrhu zákona. Ďalej prosím určeného spravodajcu z výboru pre sociálne veci, poslanca Vladimíra Ledeckého, aby uviedol hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslankýň Veslárovej a Hanuliakovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 o sociálnych službách, tlač 232, bod 67 schváleného programu. Nech sa páči pán spravodajca, máte slovo. [Hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Veroniky Veslárovej a Jany Hanuliakovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov , tlač 232.] [11:24] Vladimír Ledecký Ďakujem. Prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73, ods. 3, písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 138 prítomných, 61 za, 3 proti, 74 sa zdržalo. Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že nebudeme pokračovať v rokovaní o návrhu zákona. Teraz budeme hlasovať o bode 68 programu. Je to prvé čítanie o návrhu poslancov Hargaša, Trubana, Kišša a Luščíkovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, tlač 233. Prosím spravodajcu z výboru pre financie a rozpočet poslanca Igora Janckulíka, aby hlasovanie uviedol, nech sa páči. [Hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Hargaša, Michala Trubana, Štefana Kišša a Dariny Luščíkovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní ( daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 233.] [11:25] Igor Janckulík – Vystúpenie v rozprave 117. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. [11:25] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 135 prítomných, 59 za, 45 proti, 31 sa zdržalo. Návrh sme neschválili, teda nebudeme pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona. Nasleduje hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslankýň Holečkovej a Turčanovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia v znení neskorších predpisov (tlač 237), bod 72 schváleného programu. Dávam slovo spravodajkyni, ktorý, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci pani poslankyni Simone Petrík, aby hlasovanie uviedla, nech sa páči, pani poslankyňa. (Hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Martiny Holečkovej a Andrey Turčanovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia v znení neskorších predpisov , tlač 237.) Petrík, Simona, poslankyňa NR SR Ďakujem veľmi pekne. V prvom rade, prosím, ospravedlňte moju hlasovú indispozíciu. Prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. [11:40] Peter Žiga – Uvádzajúci uvádza bod Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 125 prítomných, 38 za, 15 proti, 72 sa zdržalo. Návrh sme neschválili. Pani spravodajkyňa, uvádzajte ďalej hlasovanie. Števulová, Zuzana, poslankyňa NR SR Vážený pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o návrhu uznesenia tak, ako je uvedené v tlači 156. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 132 prítomných, 29 za, 38 proti, 65 sa zdržalo. Návrh sme neschválili, teda návrh uznesenia sme neschválili. Ďalej budeme pokračovať hlasovaním o návrhu uznesenia k druhému výročiu vojenskej agresie Ruskej federácie proti Ukrajine, uvedené ako tlač 200. Prosím poverenú členku výboru pre obranu a bezpečnosť poslankyňu Irenu Bihariovú, aby hlasovanie uviedla, nech sa páči. (Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k druhému výročiu vojenskej agresie Ruskej federácie proti Ukrajine , tlač 200.) Bihariová, Irena, poslankyňa NR SR Vážený pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o návrhu uznesenia tak, ako je uvedené v tlači. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 137 prítomných, 60 za, 44 proti, 33 sa zdržalo. Konštatujem, že sme navrhované uznesenie neschválili . Pokračujeme hlasovaním o návrhu uznesenia k smrti ruského opozičného lídra Alexeja Navaľného a apel na dôkladné, spravodlivé a transparentné vyšetrenie jeho úmrtia, tlač 205. Spravodajcom je člen zahraničného výboru poslanec Ivan Štefunko, prosím ho, aby uviedol hlasovanie. (Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k smrti ruského opozičného lídra Alexeja Navaľného a apel na dôkladné, spravodlivé a transparentné vyšetrenie jeho úmrtia , tlač 205.) Štefunko, Ivan, poslanec NR SR Vážený pán predsedajúci, v rozprave k predmetnej tlači neboli podané žiadne pozmeňujúce návrhy. Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k smrti ruského opozičného lídra Alexeja Navaľného a apel na dôkladné, spravodlivé a transparentné vyšetrenia jeho úmrtia, tak ako je uvedené v tlači č. 205. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 137 prítomných, 60 za, 21 proti, 56 sa zdržalo. Konštatujem, že Národná rada tento návrh uznesenia neschválila. Vyčerpali sme všetky body hlasovania a poprosím predsedov výborov, aby zvolali príslušné výbory vzhľadom na zaradenie nových bodov do programu. Pán poslanec Puci. [11:46] Róbert Puci – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem pekne. Chcem oznámiť len kolegom z výboru pre hospodárske záležitosti, že výbor sa uskutoční dnes o 12.10 hod. v rokovacej miestnosti výboru pri Michalskej bráne. Ďakujem pekne. [11:46] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Jurík. [11:53] Beáta Jurík – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem, pán predsedajúci. Ja by som chcela informovať, že pri hlasovaní o tlači č. 159, a síce návrh zákona od kolegýň Plavákovej a Petrík, hlasovací systém nezaznamenal moje hlasovanie, som uvedená ako neprítomná a hlasovala som za. Ďakujem. [11:53] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Poznamenáme si. Pán poslanec Blcháč. [11:53] Ján Blcháč – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem pekne. Ja chcem pripomenúť členom výboru pre financie a rozpočet, že sa stretneme o 12.00 hod. v miestnosti 31. Ďakujem. [11:53] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Baláž. [11:53] Vladimír Baláž – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem. Zdravotnícky výbor o 12.00 hod. v obvyklej miestnosti. Ďakujem. [11:53] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Huliak. [11:53] Rudolf Huliak – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem pekne. Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, 12.30 hod. v zasadačke výboru. Ďakujem. [11:53] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Dvořák. [11:53] Oskar Dvořák – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ja by som chcel tiež povedať, že pri tlači 247 nebol zaznamenaný môj hlas. Chcem zaznamenať, že som hlasoval za. [11:53] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Pán poslanec Sulík. [11:53] Richard Sulík – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem za slovo. Poprosím zaznamenať, že pri tlači 257 som chcel hlasovať za, ale som vykázaný ako nehlasoval. Ďakujem. [11:53] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Zaznamenáme. Pán poslanec Čellár. [11:53] Miroslav Čellár – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem pekne. Pripomínam členom ústavnoprávneho výboru, o 12.00 hod. zasadnutie. [11:53] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Vyhlasujem päťminútovú prestávku, budeme pokračovať v prerušenej rozprave. (Prestávka.) Žiga, Peter, podpredseda NR SR Budeme pokračovať, vážené panie poslankyne a vážení páni poslanci, návrhom skupiny poslancov na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k porušovaniu základných práv a slobôd osôb patriacich k rómskej národnostnej menšine. Návrh je pod tlačou 251. Pán navrhovateľ uviedol zákon, pán spravodajca uviedol spravodajskú informáciu, bola otvorená rozprava, písomne nebol nikto prihlásený, pán navrhovateľ povedal, že nechce vystúpiť v rozprave. Otváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chcem sa opýtať navrhovateľa, či chce záverečné slovo. Nech sa páči. (Pokračovanie rokovania o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k porušovaniu základných práv a slobôd osôb patriacich k rómskej národnostnej menšine , tlač 251.) [11:53] Peter Pollák Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, pán predsedajúci, je všeobecne známe, že Slovenská republika sa zaviazala dodržiavať základné pravidlá medzinárodného práva a medzinárodné zmluvy a iné medzinárodné záväzky v súvislosti s ochranou ľudských práv, ľudských a občianskych práv na Slovensku vrátane práv občanov rómskej národnosti. Medzi tie najvýznamnejšie zmluvy, ktoré sme sa zaviazali dodržiavať, patria napríklad: Charta Organizácie spojených národov, Všeobecná deklarácia ľudských práv, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, Medzinárodný dohovor o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie, Rámcový dohovor na ochranu práv národnostných menšín. O ochrane ľudských a občianskych práv hovorí ale aj Ústava Slovenskej republiky, citujem: „Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.“ Slovenská republika sa zaviazala rešpektovať medzinárodné právo a dodržiavať zmluvy a dohovory, ku ktorým pristúpila. K niektorým dohovorom a zmluvám sme sa prihlásili ešte ako Československá socialistická republika, napriek tomu sme v tom čase nemali reálny záujem dodržiavať naše záväzky. Na to nás upozornila už Charta 77, ktorá vznikla kvôli nedodržiavaniu Záverečného aktu Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe, ku ktorému Československo pristúpilo a ktorý hovoril o dodržiavaní ľudských a občianskych práv, zároveň sme mali ešte väčší problém dodržiavať ľudské a občianske práva menšín, špeciálne rómskej komunity. Na tento fakt nás rovnako upozornila Charta 77 v dokumente o postavení Cigáňov-Rómov v Československu, kde opisovali praktiky režimu voči rómskej komunite. Napriek tomu, že sa vtedy, odvtedy situácia Rómov v mnohých ohľadoch zlepšila, základné problémy ostávajú v našej spoločnosti aj naďalej. Príklady praktík voči Rómom môžeme vidieť naprieč mnohým oblastiam cez segregáciu a diskrimináciu v oblasti bývania, v práci alebo tiež vzdelávania rómskych detí. Ďalším veľkým problémom je stereotypizácia celej komunity, čo sme mohli vidieť pri reakciách na vraždu zdravotnej sestry v Michalovciach či aj naďalej pretrvávajúci rasizmus. Práve kvôli týmto javom som v minulom volebnom období do parlamentu podal uznesenie o protirómskom rasizme, ktoré vypracovala Medzinárodná aliancia pre pripomínanie holokaustu, IRA. Toto uznesenie obsahovalo definíciu protirómskeho rasizmu a tiež 12 demonštratívnych a deklaratívnych príkladov takéhoto rasizmu. Mnoho prípadov diskriminácie som zažíval aj ja sám už od detstva, viacero z nich som ale zažil už ako poslanec Národnej rady Slovenskej republiky. Posledný vážnejší prípad sa stal minulé leto, kedy mňa a ďalších mojich kolegov Rómov odmietli obslúžiť v reštaurácii. Podobných prípadov, o ktorých médiá často nepíšu, sú však stovky. V realite je segregácia a diskriminácia všade, len ju každý prehliada. Rómov často nechcú zamestnať, aj keď je to vec, ktorú ako komunita veľmi potrebujeme. Niekedy je problém aj s ubytovaním, kde sa často rozlišuje priamo podľa farby pleti. A najhoršia situácia je priamo vo vzdelávaní rómskych detí, ktoré majú budúcnosť tejto komunity, od celorómskych tried až po zaraďovanie zdravých detí do špeciálnych škôl, segregácia a diskriminácia je obrovská. A keďže Slovenská republika je demokratickým a právnym štátom, medzinárodné zmluvy a právne predpisy nestačí len formálne prijať, je nutné ich dodržiavať a vynucovať. Z tohto dôvodu podávame uznesenie, v ktorom odsudzujeme všetky prípady porušovania základných práv a slobôd a diskriminácie osôb patriacich k rómskej národnostnej menšine z dôvodu rasy, farby pleti a príslušnosti k národnosti či k etnickej skupine, ktoré sú garantované všetkými vyššie spomenutými právnymi záväzkami, zmluvami, dohovormi či Ústavou Slovenskej republiky. Zároveň vyzývame vládu Slovenskej republiky, aby prijala rázne opatrenia na zabezpečenie dodržiavania Ústavy Slovenskej republiky a medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika zaviazaná. Nakoniec zaväzujeme vládu Slovenskej republiky informovať Národnú radu o prijatých opatreniach o stave dodržiavania základných ľudských práv a slobôd v súvislosti s elimináciou diskriminácie osôb patriacich k rómskej národnostnej menšine z dôvodu rasy, farby pleti a príslušnosti k národnosti či etnickej skupine, garantovaných Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami do 31. decembra 2024. Toto uznesenie je takmer totožné s tým, o ktorom sme rokovali na minulej schôdzi. Predošlý návrh bol vrátený na prepracovanie, preto ho podávame znova. Hlavným rozdielom oproti pôvodnému návrhu uznesenia je jeho zúženie z odsúdenia porušovania základných práv a slobôd z dôvodu rasy, farby pleti a príslušnosti k národnosti či etnickej skupine na odsúdenie porušovania základných práv a slobôd Rómov. Rád by som vás všetkých poprosil o podporu tohto uznesenia, pretože ho vnímam nesmierne... ako nesmierne dôležité. Keďže sa jedná o uznesenie hovoriace o ochrane ľudských a občianskych práv, ktoré majú platiť pre každého človeka rovnako, predpokladám, že ani poslanci koalície nebudú mať problém za dané uznesenie zahlasovať. Mnohí z vás posledné volebné obdobie kritizovali žalostný stav ochrany ľudských práv na Slovensku. Veľmi pekne ďakujem. [11:55] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Chcem sa opýtať spravodajcu, či chce zaujať stanovisko. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. A prerušujem rokovanie schôdze do 14.00 hod. na obedňajšiu prestávku. (Prerušenie rokovania o 12.02 hodine.) [13:55] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Dobrý deň, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v popoludňajšom rokovaní dvanásteho dňa 12. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky podľa odhlasovanej zmeny programu návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Návrh vlády je uverejnený ako tlač 294. A ja by som teraz rád poprosil ministra financií Slovenskej republiky pána Kamenického, aby návrh odôvodnil. Nech sa páči. (Rokovanie o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 294.) [14:02] Ladislav Kamenický – Vystúpenie Ďakujem pekne. Vážení kolegovia, predkladám materiál vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Vláda Slovenskej republiky na svojom rokovaní 2. mája 2024 schválila návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon o rozpočtových pravidlách. Skrátene by som povedal, jedná sa práve o ten zákon, o ktorom sme hovorili, že ktorým sa zavádzajú výdavkové limity na základe čistých výdavkov v trajektóriu, ktorý stanovuje Európska komisia. K samotnému zákonu sa budem vyjadrovať, samozrejme, v prvom a v druhom čítaní. Sme v skrátenom, bavíme sa o skrátenom legislatívnom konaní. Čiže prečo skrátené legislatívne konanie? Ide o to, že ak by sme, prebiehal vlastne predpis v riadnom legislatívnom procese, ohrozilo by to plnenie míľnika Plánu obnovy a odolnosti z dôvodu neimplementovania limitu verejných výdavkov do rozpočtu verejnej správy na rok 2024, čím by mohli vzniknúť značné hospodárske škody. Taktiež by to neumožnilo zostavenie rozpočtu verejnej správy na roky 2025 až 2027 v súlade s novými európskymi fiškálnymi pravidlami schválenými 23. apríla 2024. Na záver tohto úvodného slova chcem len povedať, že ja to pôvodné nastavenie výdavkových limitov som nepovažoval za správne, preto predkladáme tento návrh a o obsahu tohto návrhu budem hovoriť v prvom a druhom čítaní. Ďakujem pekne za pozornosť. [14:02] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán minister. A teraz dávam slovo členovi výboru pre financie a rozpočet pánovi poslancovi Danielovi Karasovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania návrhu vlády vo výbore. Nech sa páči. [14:04] Daniel Karas – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 300 zo 6. mája 2024 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 294, na prerokovanie Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet s tým, že o výsledku prerokovania uvedeného návrhu bude informovať Národnú radu Slovenskej republiky. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet prerokoval návrh vlády na skrátené legislatívne konanie na svojej 21. schôdzi dňa 7. mája 2024 a prijal uznesenie č. 77, ktorým odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s prerokovaním vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 295, v skrátenom legislatívnom konaní na 12. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Vážený pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu. Ďakujem pekne. [14:04] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Otváram rozpravu, do ktorej som dostal dve písomné prihlášky. A ako prvý vystúpi za klub PS pán poslanec Kišš, nech sa páči. [14:06] Štefan Kišš – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, som si všimol, že je tu relatívne veľa koaličných poslancov a poslankýň na... na pomery rokovaní. Nie je úplne jasné prečo, ale možno preto, že vás zaujíma rozpočtová zodpovednosť, takže budem sa z toho tešiť. (Reakcia z pléna.) A dnes teda rokujeme o zrýchlenom konaní k výdavkovým limitom, zákon o rozpočtových pravidlách. Moja kľúčová otázka je, že prečo v zrýchlenom konaní, a trochu, trochu to rozvediem. Samotné výdavkové limity hovoria, sú niečo ako také mantinely, tak prirovnal som ich aj k tempomatu, a hovoria o tom, ako pomaly, postupne ozdravovať verejné financie tak, aby to bolo sociálne čo najviac citlivé. A tým, že tieto mantinely nám viac ako desať rokov v legislatíve chýbali, potom ako sa prijal zákon o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý mal teda viaceré náležitosti, jednou z nich bol predpoklad, že sa zavedú výdavkové limity vtedy, dvanásť rokov dozadu, ale až do roku 2022 sme takúto legislatívu nemali až na, až na popud plánu obnovy nám teda pribudla aj táto legislatíva, ktorú ale teda vláda pri prvej príležitosti porušila, keď pripravila rozpočet na tento rok, ktorý nie je v súlade s tým, ako káže aktuálny, aktuálna legislatíva. A dôvod, prečo musíme dnes takto konsolidovať, je ten, že máme verejné financie vo veľmi zlom stave, tak ako viete. Ale sa sporíme s pánom ministrom a s viacerými teda predstaviteľmi koalície, ktorí o tomto hovoria, že aké sú dôvody. A ja som teda pozeral pána ministra v nedeľu v diskusii RTVS O 5 minút 12 a opäť, opäť tam zaznela tá, tá taká časť príbehu, ktorú, ktorú pán minister prezentuje opakovane, ale teda je nesprávna, a ja by som teda možno povedal, že keď, pán minister, ukazujete tie deficity aj tak v televízii, tak že teatrálne, tak pridajte tam aj to porovnanie medzinárodné s ostatnými krajinami, pretože je pravda, že sme mali v roku 2019, 2020 jednopercentný deficit, avšak 17 iných krajín malo, malo prebytky a Slovensko bolo, bolo siedme najhoršie vtedy. Inými slovami, dôvod rozvrátenia verejných financií sú predchádzajúce vlády Roberta Fica a pána Petra Pellegriniho, ktorý teda vtedy pred voľbami 2020 predstavil najdrahšiu predvolebnú kampaň tým, ako, ako zhoršil udržateľnosť verejných financií. No a prečo potrebujeme verejné financie konsolidovať dnes a takto výrazne, je, že jednak nám stále hrozí tá pokuta z neplnenia míľnika plánu obnovy, európska... alebo teda v kuloároch sa hovorí, že Komisia ju vyčíslila niekde okolo 450 mil. eur. A čo je ale ešte dôležitejšie, a to by vás mohlo obzvlášť zaujímať, je, že tým, že takto sa naďalej zadlžujeme, verejné financie, aj v tomto roku, pretože rozpočet, ktorý máme, je, teda už bezpochyby nekonsoliduje verejné financie, tak nám výrazne rastie tzv. dlhová služba, teda splátky dlhu, ktoré máme voči našim veriteľom. A kvôli tomu dnes platíme na týchto splátkach 1,2 mld. eur, o necelé tri roky to bude 2,5 mld. eur. To znamená, nárast o 1,3 mld. eur. Takýmto spôsobom, tvrdím, podkopávate tie sociálne istoty, ktoré, ktoré tak vehementne vždy sľubujete. Len pre ilustráciu, 13. dôchodky, ktoré parlament schválil, celé stoja len nejakých 800 mil. eur, teda to, čo budeme musieť platiť o tri roky za dlh navyše, je v hodnote 1,5-násobku toho 13. dôchodku. Podľa môjho názoru sa takto sociálny štát nebuduje. No a s tým samotným návrhom, ktorý je dnes teda predmetom rokovania v tom skrátenom konaní, okrem samotného faktu, že nevidíme dôvod na, na to skrátenie, máme teda tri také okruhy problémov. A teda prvý, aby som to zosumarizoval, prvý je, že tak ako je nastavená táto legislatíva, neplní ten výdavkový limit, ktorý je dnes platný ako legislatíva dnes súčasná, a bol teda záväzkom Slovenskej republiky v pláne obnovy. To znamená, čisto formálne ten, ten stav toho zvrátenia míľnika dnes trvá, mňa by teda zaujímalo, akým spôsobom teda ministerstvo financií alebo vláda teda uspokojí Európsku komisiu v tom, že teda ich presvedčí, že, že ide tou cestou postupného konsolidovania verejných financií aj v tomto roku, čo teda evidentne podľa čísel, ktoré, ktoré poznáme, sa nedeje. Druhý problém je, že pre vládu toto bude znamenať menej skutočného šetrenia, pretože tie sankcie prípadné, ktoré, ktoré vláda by spôsobila tým, že nebude dodržiavať aj ten, aj ten novelizovaný návrh, prídu, prídu podstatne neskôr, pretože európske pravidlá, tak ako sú koncipované, sú pre všetky krajiny, tie procesy trvajú dlhšie a v konečnom dôsledku takto môže premiér Robert Fico aj minister financií, takto politicky vyhrať, ale občania prehrajú. Preto, ak... pretože, ako som povedal, namiesto toho, aby mohli dostať lepšie školy, nemocnice alebo, alebo kľudne aj sociálne dávky, alebo teda čokoľvek, čo bude potrebné, namiesto toho budeme splácať dlh, ktorý sa takto neúmerne tieto roky zvyšuje. No a za tretie, už som sa toho trošku dotkol, tieto euro... tieto európske pravidlá, ktoré teda v podstate vláda transponuje ako, ako aj tie národné, nie sú šité na mieru Slovensku, sú pre všetky štáty, a uznávajú napríklad to, že keď vláda zníži opäť príspevky do II. piliera, tak to uznávajú ako, ako legitímne opatrenia, čo účtovnícky krátkodobo sedí, avšak dlhodobo je znížením všetkých našich dôchodkov, ktorých sme, teda všetkých ľudí, ktorých sme, ktorí sme v II. pilieri, na Slovensku je ich takmer 2 mil. dnes. No a čiže dá sa povedať, že, že, že tento návrh, alebo ten pôvodný dnes platný, je, týchto národných výdavkových limitov je, je inteligentnejší a lepšie, lepšie nás napasuje na slovenské reálie napríklad tým, že, že pomaly a postupne a len dlhodobo udržateľnými opatreniami ozdravuje verejné financie. No a výsledkom takéhoto, takéhoto konania bude, že vláda bude menej viazaná šetriť, a pred koncom volebného obdobia jej nič nebude brániť bezbreho míňať, lebo zodpovednosť bude aj tak niesť až ďalšia vláda. A, a na to sa pred voľbami, samozrejme, nemyslí. Ak budeme musieť ešte aj zaplatiť nejakú pokutu nebodaj, to sú ďalšie stovky miliónov len tak spláchnutých pre, pre nezodpovedné hospodárenie. Aj by som chcel ale zdôrazniť, že ja držím palce vláde, aby sa jej podarilo čo najúspešnejšie a, a, a najmenej, teda s najmenším zásahom na obyvateľov, na ekonomiku, aby tento, aby tento problém odstránili, pretože je v záujme občanov, aby sme čím skôr jednak dostali peniaze, a jednak ozdravili verejné financie, ako som povedal. Menej platiť na splátky dlhu a viacej na, na sociálnu podporu alebo rozvoj. A zároveň by som chcel zdôrazniť, aby sa vláda vyhla vyslovene škodlivým opatreniam, takým, ktoré nám už predviedla v decembri, a síce keď zvýšila zdravotné odvody, teda cenu práce, to znamená, náročnejšie zamestnávanie, náročnejšiu tvorbu pracovných miest, a, naopak, znížila tie príspevky do II. piliera, čím všetkým nám sporiteľom v II. pilieri znížila naše budúce dôchodky, a dá sa veľmi pekne ukázať, aj každému z vás, ktorí ste v II. pilieri, o koľko. No a uzavrel by som to, teda otázkami na pána ministra financií, tromi. Prvé, teda aby nám vyjasnil, aký je teda dôvod skráteného legislatívneho konania, či sú to hospodárske škody, alebo uspokojenie Európskej komisie, alebo, alebo čo. A úprimne tam nevidím ten, ten argument pre Európsku komisiu, pretože si nemyslím, že by ona odporúčala vláde také to obchádzanie legislatívnych pravidiel, pretože to zrýchlené konanie musí mať nejaké náležitosti, alebo teda nejaký, nejaký skutočný dôvod, a tuná ho jednoducho nevidím, prečo by to robila. Druhá moja otázka je, že či, alebo teda ako vyzerajú tie, tie diskusie s Európskou komisiou, pretože podľa tých súčasných pravidiel budeme musieť skonsolidovať buď za štyri roky, alebo za sedem podľa iných okolností, napríklad to, či budeme robiť reformy. Ak budeme robiť reformy, tak to, tak môžeme skonsolidovať za štyri roky, teda ako vyzerajú tieto diskusie, a teda či je plán vlády skonsolidovať za štyri roky, alebo za sedem. A ak za štyri, tak aké sú tie sprievodné reformy, ktoré majú garantovať Komisii, že dochádza k tomu dlhodobému ozdraveniu verejných financií. No a tretia otázka z pohľadu plánu obnovy, pán minister, ak.... čo vám povedala Komisia? (Reakcia navrhovateľa.) Hej? Naozaj? Čo vám povedala, čo vám povedala Európska komisia na, na to, že... (Reakcie z pléna.) Hej? (Krátka pauza.) Ja neponáhľam. (Reakcia z pléna.) Hej? A aký je argument Komisie, že, že vláda v tomto roku nemusí konsolidovať, keď podľa plánu obnovy sa, sa, sa k tomu už raz zaviazala aj v tomto roku a ten rozpočet je teda evidentne nekonsolidačný? To sú moje tri otázky. A, a posledná moja poznámka, vás chcem informovať alebo možno sa tiež spýtať, že na finančnom výbore teda nebolo možné hlasovanie o tom, alebo teda dovolené prizvať Radu pre rozpočtovú zodpovednosť na to, na to najbližšie rokovanie o, o tomto návrhu, keď budeme teda pravdepodobne pred druhým čítaním niekedy, predpokladá sa, že vo štvrtok, takže či sa stotožňujete s tým postupom, ktorý nám dnes predviedol pán predseda finančného výboru, aby sme nemali diskusiu aj s Radou pre rozpočtovú zodpovednosť pri tomto návrhu, pretože to, čo je úlohou z ústavného zákona Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, je, že má dávať zrkadlo vláde, ministerstvu financií o tom, že ako vyzerajú verejné financie. Je to, je to veľmi ťažká, technická téma, máme tu inštitúciu, ktorá je na to zriadená, takže či sa stotožňujete s tým, že teda ju vynecháme z tejto diskusie na finančnom výbore, kde by takáto diskusia podľa môjho názoru, teda mala prebiehať. Ďakujem pekne. [14:10] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Tri faktické poznámky na vaše vystúpenie. Ako prvá, pani poslankyňa Vaľová, nech sa páči. [14:19] Jana Vaľová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Pán Kišš, no, ja teda nerozumiem vašej filozofii, čo ste povedali pred chvíľou, že či my takto chceme budovať sociálne istoty pre ľudí, že im dávame určite sociálne garancie, pretože zadlžujeme štát do budúcnosti. Ja sa vás pýtam, a čo tí ľudia, ktorí už nie sú v produktívnom veku, sociálne slabší, tí majú zomrieť? Tým teraz všetko zoberieme, znížime im dôchodky, nezvýšime im, aby nemali na lieky, aby nemali na dietetické alebo diétne potraviny, tí nech zomrú, lebo musíme konsolidovať? A druhá otázka je, za koho konsolidujeme alebo pre koho. No pre vašich kolegov, s ktorými ste dneska v opozícii, pre pravicovú vládu, ktorá tu míňala bezbreho financie, a poviem, že mala na tom podiel aj Európska únia. Ja, keď si prečítam teraz Hospodárske noviny, 2024, máme ešte milióny vakcín, ktoré spaľujeme a posielame ich do Kanžu... do... do Kambodže, pardon. 2022, váš obľúbený Denník N: „Máme ešte 1,5 mil. vakcín a darujeme ich Afrike.“ Ja vám dám tiež jednu otázku, keď ste sa pýtali pána ministra tri. Pán Kišš, chodíte stále do tej Európskej únie, aby nám zobrali fondy, nie vy osobne, ale vaša strana, lebo nekonsolidujeme tak, ako si to predstavuje Brusel. Spýtajte sa tej Európskej únii, či nám tie miliardy za tie vakcíny, ktoré sme na pokyn Európskej únii museli nakúpiť, alebo teda sme nakúpili a sme im zaplatili, či nám vrátia do rozpočtu. Viete, jak budeme krásne konsolidovať? No choďte do Bruselu, príďte tuná a spýtajte sa ich, či nám za tie vakcíny, ktoré vyhadzujeme, spaľujeme, dávame do Kambodže, do Afriky a všade, ktoré sme museli ako biznis nakúpiť, pretože naši občania ich ani nechceli, a boli nútení, nútení, ja to hovorím, že boli nútení, nútení, lebo ich nepustili do práce, aj či sa chceli očkovať, alebo nechceli. To sú miliardy vyhodené. A ja sa vás, a, prosím vás, príďte mi to povedať aj tuná za pultom, či nám Európska únia tieto peniaze vráti do rozpočtu. Ďakujem. (Potlesk.) [14:19] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Viskupič, nech sa páči. [14:21] Marián Viskupič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. No ja nadviažem na slová kolegu Štefana Kišša, skutočne dnes sme rokovali teda o samotnom skrátenom legislatívnom konaní na finančnom výbore, a akože už tá debata bola taká smutná v tom, že a rýchlo, rýchlo a žiadna nejaká veľká debata , pán predseda to proste naháňal, ale dobre, budiž. Čo teda jednoznačne chcem povedať, že, áno, žiadali sme aj na výbore, aby teda bol na rokovaní o samotnom už návrhu zákona po prvom čítaní, aby bol prizvaný šéf rozpočtovej rady. Bohužiaľ, toto pán predseda odmietol. Za prvé, odmietol dať hlasovať, za druhé, teda odmietol aj nejaký povedzme, že všeobecným súhlasom. Toto mňa veľmi mrzí, lebo veď bavíme sa o skutočne odbornej téme, bavíme sa o výdavkových limitoch, ktoré potrebujeme. Bavíme sa o výdavkových limitoch, ktoré má na starosti rozpočtová rada, má na starosti kontrolovať vládu, a navyše, a tu môžem povedať, v tom predchádzanom, predchádzajúcom období vždy, keď sme debatovali o akej forme, o akejkoľvek forme výdavkových limitov, alebo teda vecí, ktoré sa týkajú rozpočtovej rady, vždy úplne automaticky sme ich volali na finančný výbor, zástupcu rozpočtovej rady, a počúvali sme ich, a mohli sme nesúhlasiť, mohli sme diskutovať, mohli sme čokoľvek, ale proste bolo to, bolo to férové, a toto ma trošku mrzí, pretože úplne zbytočne pán predseda proste berie hlas tomu, kto má k tomu čo najviac povedať, a o tom je presne výbor. Ešte by som pochopil, že možno nechcete, aby vystupoval, samozrejme, v pléne šéf rozpočtovej rady, to by som pochopil, ale proste ten výbor je o, o tej odbornej debate, a myslím si, že všetci z opozície, a mrzí ma, že kolegovia z koalície nie, proste, že mali sme počúvať pána Tótha, alebo teda kohokoľvek, kto by, kto by prišiel z Rozpočtovej rady, a fakt ma to mrzí, a len som chcel takto na to upozorniť. Fakt je to škoda, ale škoda, myslím, že pre... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [14:21] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Pán poslanec Blcháč, nech sa páči. (Krátka pauza pre nefunkčnosť hlasového zariadenia.) Môžem vás poprosiť, zapnúť mikrofón pánovi poslancovi? [14:24] Ján Blcháč – Vystúpenie s faktickou poznámkou Aha, už to funguje, takže... Keď dovolíte, pár poznámok k vystúpeniu pána kolegu Kišša, na ktorého voľne nadviazal s kritikou mojej osoby pán podpredseda výboru pre financie a rozpočet Viskupič, ktorý bol predtým predsedom výboru pre financie a rozpočet. Asi by mal vedieť, že keď klesne počet členov výboru prítomných pod sedem, nie je možné hlasovať. Tak keď si takto bezdôvodne kopete do svojho šéfa, tak nech si urobia všetci, ktorí vás pred chvíľkou počúvali, svoj názor. My sme, ja nemám nič proti tomu, aby prišiel pán predseda rozpočtovej rady na finančný výbor, nech sa o tom pobavíme slušne, korektne, odborne, hlavne odborne, nie politicky, tam by to malo byť tak. Tak politicky sa môžeme tu doťahovať, samozrejme, no a to by som odporučil aj pánovi kolegovi Kiššovi, a hlavne by som mu odporučil, aby si prečítal samotný návrh vlády, asi je to len jedna strana, jedna strana aj niečo, keď ide diskutovať a minie trinásť minút vzácneho času tohto parlamentu na politikárčenie, lebo keď sa pýtal pána ministra, že čo je dôvod na skrátené legislatívne konanie, tu to máte úplne jasne napísané. V dvoch odstavcoch to máte napísané a stačí si to prečítať, nemuseli by ste zdržiavať túto vzácnu spoločnosť a vôbec celý, celý priebeh tejto schôdze, takže ja tú kritiku od vás, samozrejme, neberiem, je to účelové, účelové poučovanie, čo máme robiť. Výbor prebehol úplne klasicky, bol pán štátny tajomník, ktorý vysvetlil komplet celú podstatu, tí, ktorí sa ho chceli na niečo spýtať, sa ho spýtali, len ja neviem, prečo ste všetci takí nervózni, keď konečne ministerstvo financií nám predložilo to, čo tu, po čom tu voláme už mesiace. [14:25] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho S reakciou na faktické, pán poslanec Kišš, nech sa páči. [14:28] Štefan Kišš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Pán Blcháč, beriem si z toho jednu vetu. Nemáte nič proti tomu, aby prišli, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť , tak ich zavolajte, z mandátu, ktorý máte ako predseda výboru to môžte urobiť v princípe svojvoľne, takže ich pozvete ako predseda výboru a budeme sa tešiť na túto diskusiu. Pani Vaľová, vo svojom prejave som hovoril presne o tom, že normálnou, slušnou, postupnou konsolidáciou ozdravení verejných financií sa staráme práve o súčasných dôchodcov, ktorých vy, teda deklaratórne vravíte, že chránite, zalepujete im oči rôznymi, rôznymi 13. dôchodkami a ďalšími dávkami, ale ja som hovoril ako stav, ktorý dnes máme, ohrozuje súčasných dôchodcov, nie budúcu generáciu, nie my, keď budeme v dôchodku, ale súčasných dôchodcov, pretože o tri roky títo dôchodcovia, ktorí sú už dnes v dôchodku, nebudú mať na niečo, buď to budú 13. dôchodky, alebo, alebo niečo iné v hodnote 1,3 mld. eur. To je viac peňazí ako 13. dôchodky, ktoré, ktoré, ktoré sme tuto schválili, a my im to všetkým doprajeme. A práve preto takto nahlas hovoríme, aký problém máme vo verejných financiách. A ja rozumiem, že je to komplikovaná diskusia, verejné financie sú ťažká téma, a kľudne vás pozývam na túto diskusiu, ktorú teda pán Blcháč prisľúbil, že nemá problém aj s Radou pre rozpočtovú zodpovednosť , tak príďte na finančný výbor a veľmi radi sa, ja, veľmi rád sa ja budem o tom rozprávať a verím, že aj ďalší kolegovia. Do Európskej komisie chodíme aj my a hovoríme tým ľuďom, že Slovensko nie je len Robert Fico a vládna väčšina, ale aj ďalší, a že nám úprimne záleží na našom rozvoji . A mám iba päť sekúnd. Neviem ako vakcíny, nemám, nemám s tým prehľad, ale aj keď ich pošleme do Kambodže, tak sme zachránili... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [14:28] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďalší písomne prihlásený do rozpravy, pán poslanec Viskupič, nech sa páči. [14:28] Marián Viskupič – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Takže, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, no ja začnem aktuálnou realitou. Ak sa pozrieme dnes na hotovostný vývoj štátneho rozpočtu, tak je tam 4 mld. deficit. Máme začiatok mesiaca, kto sa venujeme financiám, vieme, že najbližšie dva týždne to bude stúpať, až kým zasa neprídu nejaké platby dane z pridanej hodnoty. No každopádne je to za štyri mesiace väčšia polovica deficitu, ktorý je plánovaný na celý budúci rok. Ďalej keď sa pozrieme, ako sa vyvíjajú maloobchodné tržby, takmer nerastú, alebo aby som bol presný, rast je len 0,5 %. Vidíme napríklad na... tržby na čerpacích staniciach klesajú a tu sa vrátim k tomu, čo sme navrhovali, že tá šanca tam bola znížiť napríklad spotrebnú daň, jednoducho ľudia nakupujú v zahraničí a pohonné látky a podľa všetkého aj, aj teda ďalšie suroviny. Suroviny... To, čo potrebujú. Požičiavame si stále ťažšie, drahšie, no ale celý, celé, vlastne celý tento environment základný problém je, že výrazne rastú výdavky. Aj preto potrebujeme funkčné výdavkové limity. O tom sa, myslím, nemusíme baviť, na tom sa aj s pánom ministrom zhodneme, jednoducho treba ich. No máme pred sebou ďalšie z radu skrátených legislatívnych konaní a, samozrejme, opäť raz môžeme diskutovať o tom, či sú splnené podmienky na skrátené legislatívne konanie, alebo nie sú splnené. Môžme diskutovať o tom, či hroziace škody, ako vláda píše v odôvodnení, odvrátenie hrozby zvrátenia a plnenia míľnika Plánu obnovy a odolnosti, a teda možné hospodárske škody, čo je cca 900 mil. naviazaných na plnenie tohto míľnika, bolo alebo nebolo možné vyriešiť inak. Ak by totiž vláda akceptovala ešte stále aktuálne platný systém výdavkových limitov, ktorý bol schválený v predchádzajúcom volebnom období, tak by sa diali dve veci. Rozpočet by vyzeral trochu inak, pretože naplánovaný deficit by musel byť nižší, teda vláda by musela tento rok reálne konsolidovať nielen vyjadreniami. Druhá vec je, že by sme dnes neboli v pléne a nediskutovali by sme tu o tejto téme, pretože by tie hospodárske škody jednoducho nehrozili. A, samozrejme, môžme povedať ešte, tretia vec je, nebola by pozastavená platba v Plánu obnovy a odolnosti. Ale ja teda chcem byť férový a budem férový, tak treba povedať, že výdavkové limity sú dlhodobá téma. Môžme sa tváriť, že dlhodobá odborná téma, ale jednoducho populizmus valcuje odbornosť a jednoducho každá vláda chce rozdávať a v podstate nechce, aby jej v tom niekto alebo niečo bránilo. Toto je jednoducho dlhodobý stav, toto je dlhodobé pozorovanie slovenskej reality a týka sa to všetkých vlád, nielen vlád SMER-u, všetkých vlád, aké sme tu mali. Preto si dovolím taký trošku historický exkurz. Už keď sa prijal ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, tak súčasťou vtedajšieho konsenzu okolo roku ’10-’11 bolo, že výdavkové limity sa síce v ústavnom zákone o rozpočtovej zodpovednosti spomínajú, ale nezavedú sa. Proste bolo tam spomínané, že niekedy v budúcnosti sa zavedú, ale jednoducho zavedené neboli. Čiže už, už vtedy jednoducho vtedajšia vláda, vtedajšia v podstate komplet celá politická scéna nechcela, aby boli výdavkové limity, to znamená, aby niečo operatívne obmedzovalo vládu v míňaní. No potom nasledovalo, nasledovalo osem rokov, to boli vlády strany SMER. Počas tých ôsmich rokoch jednoducho neboli ani žiadne snahy, a teda ani sa žiadne výdavkové limity nezaviedli. Tu možno poviem vlastne, že čo tie výdavkové limity sú, keď nás tu sedí tak veľa, a ja si veľmi vážim, prečo nás tu sedí veľa, a aj, ja aj viem, prečo nás tu sedí veľa, pretože sa hlasuje okamžite po, po odoznení rozpravy, takže to je ten dôvod, aj Štefanovi, že vlastne preto tu sedí veľa poslancov, ale ja si to vážim, pretože je priestor sa vlastne obracať na širšie publikum. No každopádne výdavkový limit je, je v podstate jediný taký skutočne operatívny nástroj, ktorý dokáže v reálnom čase brzdiť vlády, zasa hovorím vlády, v nadmernom míňaní. No a preto v roku 2020 sa opäť oživili debaty o zavedení výdavkových limitov, to teda bola vlastne už vláda Igora Matoviča, prebiehali diskusie, výdavkové limity sa dostali aj do Plánu obnovy a odolnosti ako jeden z míľnikov, no, naveľa-naveľa teda boli prijaté aspoň ako obyčajný zákon, pamätáme si, teda už nie ako ústavný, ale bola to novela zákona o rozpočtových pravidlách, no ale realita bola, a chcem byť férový a na rovinu to poviem, ani vláda Igora Matoviča, ani vláda Eduarda Hegera, proste nebolo po chuti jej, ich teda skutočne, reálne zaviesť, aby boli že funkčné. No nakoniec sa pri prijímaní štátneho rozpočtu na rok 2023 doňho dostali, hej, lebo však už to bolo v Pláne obnovy a odolnosti, ale, samozrejme, sa zároveň schválila výnimka, ktorá teda hovorila, že Európa v tom momente ešte nešetrí, no tak vlastne patrí na ten rok výnimka, takže sa výdavkové limity uplatňovať nebudú. No jednoducho ďalšia vláda, ktorá vo finále jasne povedala, že výdavkové limity nie . No potom už sa posúvame teda ku aktuálnej vláde. No aktuálna vláda to urobila zasa raz tak, ako to, v podstate je ten 15-ročný exkurz historický, že, že jednoducho výdavkové limity neboli zahrnuté, neboli schválené, a teda do dnešného momentu zatiaľ výdavkové limity nemáme platné, a teda nijak míňanie v tohtoročnom rozpočte neobmedzujú. No ale teda dostali sme sa do dnešnej situácie, do situácie aktuálneho skráteného legislatívneho konania. Európska únia vytvorila nové európske výdavkové limity, o ktorých zavedení do našej legislatívy tu práve teda rokujeme. No a sme teda v skrátenom legislatívnom konaní. Veľmi ťažko sa pri takejto debate oddeľuje forma od obsahu, takže dovolím si, dovolím si vlastne aj ku samotnému návrhu zákona pár slov. No čiže vidíme, že 15 rokov od takých tých prvých snáh zaviesť výdavkové limity, žiadne výdavkové limity nikdy v platnosti neboli, takže z tohto pohľadu je prijatie týchto európskych všeobecných výdavkových limitov krok dopredu. Ich potrebu nijak nespochybňujem, práve naopak, vítam. Je fajn, že tu sedíme, je fajn, že tu rokujeme, a je fajn, že teda podľa všetkého teda budú asi aj prijaté. No je tu ale takisto viacero ale, ono to tak jednoduché úplne nebude. No európske výdavkové limity sú postavené na čistých výdavkoch, čo teda je, samozrejme, nejaká, nejaká metodika, okej, je to plus-mínus rovnaká metodika pre všetkých 27 krajín EÚ. No a tu si treba povedať, že je veľmi ťažké v akejkoľvek oblasti vytvoriť jedno dokonale funkčné pravidlo postihujúce všetky rôzne situácie a veľmi ťažké je to, samozrejme aj, aj v prípadoch výdavkových limitov. Zoberme si, že máme teda 27 krajín Európskej únie, sú v rôznom štádiu ekonomického vývoja, niektoré máme za sebou 40 rokov komunizmu, niektoré išli kontinuálne trhovým mechanizmom roky rokúce, sú teda oveľa vyspelejšie. Samozrejme, tých 27 krajín je aj v rôznom štádiu hospodárskeho cyklu, proste je to, je to tak, a zároveň tieto krajiny sú v rôznej demografickej situácii. To je, to je, tiež poviem bližšie za chvíľku, ale to je tiež veľmi, veľmi dôležité. No každopádne je veľmi náročné, aby akokoľvek stanovené proste výdavkové limity európske boli rovnako funkčné pre každú krajinu. No a teraz vlastne trošku porovnám tie naše národné a tie európske. Keď sa pozrieme na Európu, tak jeden z veľkých rozdielov medzi nami a tými, tými tradičnými krajinami EÚ je vlastne demografická situácia. My sme dnes v stave, že sme, možno to znie divne, ale my sme ešte stále mladá krajina, kde ešte budúci rok nám stúpne zamestnanosť. Čiže my sme momentálne v tej dobrej situácii, že veľa ľudí pracuje a relatívne málo ľudí je na dôchodku. Proste vieme si ešte stále ako-tak dovoliť ten štedrý dôchodkový systém. No ale zároveň tie bežné európske krajiny... No a teda takto. Nás sa tá demografická kríza bude týkať o nejaké roky. Proste v dlhšom období. Už pomaličky začne klesať množstvo pracujúcich, stúpať množstvo dôchodcov, ale zasiahne nás to neskôr. Bežné európske krajiny sú v stave, že dnes tomu čelia, dnes to začínajú, takže tie európske výdavkové limity napríklad pozerajú na kratšie časové obdobie, tie naše národné pozerali na obdobie teda podstatne dlhšie, a v tomto napríklad teda európske limity nie sú úplne, akože úplne dokonale funkčné pre slovenské, pre slovenské reálie. No ďalšia vec je, že áno, aj európske limity obsahujú nejaké sankcie a ony jedného dňa budú hrýzť, zasa poviem bližšie, ale zasa tak, ako to s európskymi riešeniami všeobecne býva, tá sankcia je jednoducho v ďalšej budúcnosti. Už dnes sa dá povedať, že ak teda my tu tento týždeň prijmeme tieto európske výdavkové limity, tak v podstate reálna sankcia z nich vyplývajúca sa nás bude týkať až za funkčným obdobím aktuálnej vlády. Ono je to, je to proste, takto sa to posúva, v podstate za tri roky najskôr je možná nejaká, nejaká sankcia. No je otázka, ako veľmi to bude vlastne disciplinovať aktuálnu vládu, ak, ak teda tie sankcie sú až neskôr. Ale hovorím ešte raz, ten čas plynie a tie európske, európske výdavkové limity budú jedného dňa zaberať, už možno to bude ďalšia vláda strany SMER, možno to bude nejaká vláda proste dnešných opozičných strán, uvidíme, zasa len poviem a poviem to akože pozitívne, že, okej, fajn akékoľvek výdavkové limity sú lepšie ako žiadne výdavkové limity. Aj to všeobecné, nie úplne dokonalé európske riešenie je lepšie ako riešenie, ktoré je aktuálne dnes, že teda síce sú zákonom platné, ale proste neboli schválené, takže vlastne sa neaplikujú, takže z tohto pohľadu zasa vo finále len dobre. No, z toho pohľadu teraz pán minister si teda vybral európske výdavkové limity, takže ja si myslím, že teda pán minister sa správa rovnako ako všetky bývalé vlády. Vybral si v podstate to jednoduchšie riešenie. V tomto momente takisto že robí všetko preto, aby žiadne limity neboli, ale teraz nie som presný, proste všetci vnímame aj vláda vníma, že teda nejaké je potrebné prijať, lebo Plán obnovy a odolnosti, lebo 900 mil., ale teda ak si má minister vybrať, tak si vyberá tie aktuálne najmenej bolestivé. Okej, je to, je to tak a proste takto si vybral. Hovorím, to ani nekritizujem, to akože konštatujem. Proste takto sa správali všetci ministri bez ohľadu na politické tričko, aj pán minister to vlastne z tohto pohľadu sa správa rovnako. No, takže áno, ešte raz. Budú hrýzť aj európske výdavkové limity, ale teda až nasledujúcu vládu. A my ale máme problém už dnes s výdavkami. Proste tie výdavky nám, ako som na začiatku spomínal, veľmi, veľmi rastú. No ale, a ja sa zastanem pána ministra ešte raz, pretože pán minister nie je ten, kto sem chodí a navrhuje a predkladá tu nové výdavky, akože z tohto pohľadu má tú pozíciu veľmi, veľmi ťažkú, lebo on sa snaží strážiť tú kasu, ale teda jeho koaliční kolegovia mu do nej vŕtajú ďalšie a ďalšie diery, takže z tohto pohľadu je skutočne pozícia pána ministra ťažká. Verím, že aj tie európske výdavkové limity trošku posilnia jeho pozíciu a vlastne bude sa mu ľahšie vysvetľovať, že teda fakt treba, treba strážiť tie výdavky. O tom sú výdavkové limity. Kde ale teda musím pána ministra skritizovať, a to je to, že ako sa postavil k tej konsolidácii, lebo akože keď sa skutočne pozrieme na program stability, tak tie ciele sú tam správne. Koniec-koncov tie ciele mu zobrala aj, aj Standart and Poor’s. Ja to zasa objektívne poviem, že tie ciele sú správne, tie ciele sú okej, vyhodnotili to aj investori, že sú okej, len teda tá, tá realita, hej. A tu sa to rozchádza vlastne, že tie ciele sa s tou realitou rozchádzajú. Tá realita tých výdavkov je iná. Koniec-koncov aj ten program stability hovorí, koľko treba šetriť, len teda nehovorí ako. Tam je napísané, že treba opatrenia vo výške 2,6 % hrubého domáceho produktu, čo je asi 3,9 mld., ak si to pamätám presne, nuž ale nie je tam napísané, že ako, hej, takže toto bude to ťažké a to čo budeme všetci aj z opozície sledovať, aby tie správne, v podstate správne ciele naplnil pán minister reálnymi, reálnymi parametrami. No ale, a tu je tá kritika úplne zásadná, že jednoducho minister financií sa k tomu postavil, že to chce nechať zaplatiť ľudí a firmy, proste teda tvorcov hodnôt, a ja ho chcem veľmi a veľmi akože apelovať, že veď toto sa stalo už vlani, lex konsolidácia, veď už teraz máme platnú konsolidáciu, ktorú takmer zo 100 % zaplatili skutočne tvorcovia hodnôt, a vidíme to. Ja zopakujem to, čo na začiatku. Nerastú nám maloobchodné tržby, tým pádom potom, samozrejme, nebudú rásť ani príjmy napríklad z dane z pridanej hodnoty, dokonca klesajú, klesajú príjmy na čerpacích staniciach, čo je paradox, lebo však teda benzín je drahší a jednoducho malo, malo by to byť viac. Ale toto nevie fungovať, nevie fungovať. Proste nemôžte vyždímať ľudí ešte viacej. Jednoducho môžte zvýšiť sadzbu dane, môžte zvýšiť sadzbu spotrebnej dane, môžte vymyslieť novú spotrebnú daň, môžte zvýšiť odvody, môžte zvýšiť, ja neviem, aké poplatky, len toto nevie fungovať, pretože ľudia, ľudia nájdu cestu, alebo teda minimálne pôjdu kupovať niekam inakam a nie je to dobré a vo finále to nebude viesť k výsledku. Preto skutočne by bolo dôležité, aby sa štát pozeral na seba, aby sa znižovali výdavky, aby sa znižoval napríklad počet štátnych zamestnancov. Česko má 490-tisíc štátnych zamestnancoch pri cca 10 mil. obyvateľov. Slovensko má 440-tisíc štátnych, verejných zamestnancov, aby som bol presnejší, pri ale polovičnej populácii. Tam je ten priestor, proste štát musí začať šetriť na sebe, štát musí proste začať šetriť na množstve zamestnancov a, samozrejme, ešte predtým teda musí miznúť agenda, ktorú tí ľudia robia. Toto je tá cesta, ktorá nám umožní všetkým spoločne, lebo ja to budem furt hovoriť, aj keď sme v opozícii. Tie verejné financie máme jedny a vo finále sú spoločné a vo finále sa tam aj tak postaví minister z nejakej inej vlády a bude pozerať na tie isté čísla. Takže ja, ja úprimne chcem, aby proste fakt akože fungovalo to Slovensko, aby fungovali naše verejné financie. Takže toľkoto asi. No a ja si na záver dovolím, dovolím spomenúť skutočne dnešné rokovanie finančného výboru. Už to spomínal kolega Števo Kišš a áno, ja som bol, veď to, potvrdil to aj pán predseda Blcháč, ja som bol v minulom volebnom období predseda finančného výboru a ja som vždy, vždy išiel do vecí s tým, že finančný výbor má byť ten, kde sa má diskutovať, kde sa má komunikovať, kde jednoducho tá diskusia má byť normálne že open end, kým sú otázky, tak proste vláda má dávať odpovede, akákoľvek. Veď vláda sa zodpovedá parlamentu. Proste ja som vždy chcel toto. Politiku nechajme sem, vo finančnom výbore proste treba debatovať odborne, treba sa pýtať, treba, treba vláde aj navrhovať, treba jednoducho diskutovať. Toto ja chcem v dobrom apelovať na aktuálneho pána predsedu. Prosím, akože je to, je to, Janko, v tvojich rukách momentálne. Akože nie je cesta, aby sme rýchlo, rýchlo, za pätnásť minút, za dvadsať minút proste prebrali niečo, ježiš, nie, hlavne nemajte nejaké doplňujúce otázky alebo niečo . Proste tú diskusiu potrebujú nielen my opoziční poslanci, ja vám garantujem, že tu diskusia, že je prínosná aj pre kolegov z koalície. Proste jednoducho finančný výbor má mať zdravý rozum a má tam fungovať diskusia, aj keby nikde inde v tomto parlamente už zdravý rozum nebol, na finančnom výbore musí byť, pretože tie verejné financie sú len jedny a sú spoločné. Takže toto, toto jednoducho zasa bolo také, že okej, mohli sme sa spýtať, mohli sme sa trošku popýtať, ale jednoducho pán predseda rýchlo, rýchlo, len už hlavne sa nepýtajte, hlavne už skončime. No dobre, potom bolo bod rôzne, kde som jasne navrhol, aby sme zavolali na budúci výbor, najbližší výbor, kde už budeme preberať samotný zákon, aby sme tam zavolali zástupcu RRZ, aby proste povedal k tomu svoj, svoj názor, svoj pohľad. Je to normálne, veď je to zákon ich sa týkajúci a jednoducho patrí tam. Zasa poviem, počas celého môjho funkčného obdobia vždy, nech bolo akokoľvek, proste vždy tam sedel predseda RRZ alebo zástupca RRZ všeobecne, pretože to normálne takto nejak má byť. No, áno, v rôznom som navrhol, teda že aby sme ho prizvali, v tom momente nás bolo sedem, hlasovať sa dalo, hej, dalo sa hlasovať a som presvedčený, že by sa to bolo aj odhlasovalo. Dobre, kolega odišiel, bolo nás šesť, hlasovať sa nedalo. Ale ani to nie je dôvod, aby proste nemohol byť zavolaný. Za prvé sa to dá spraviť všeobecným súhlasom, keď to chceme kvázi nejak akoby nazvať pekným slovom, ale úplne sa to dá normálne aj tým, aby proste pán predseda normálne povedal, že jednoducho ho zavolá. Na to netreba nič iné, než aby dvihol telefón do RRZ a povedal, rokujeme , ja neviem kedy, štvrtok, tu a tu, poďte, zavolajte sem, a teda dostanete, dostanete šancu sa k tomu vyjadriť . Je to úplne normálne že prirodzené. Takto by to malo byť, čokoľvek iné je, je divné. A ja zasa to chcem brať pozitívne. Áno, aj ja som tu počul tie slová, že teda nakoniec to pánovi predsedovi teda nevadí, výboru, nevadí, tak už len ten krok. Prosím, pán kolega Blcháč, normálne treba zavolať pána Tótha, alebo teda kohokoľvek ďalšieho z RRZ, nech, nech teda na ten výbor prídu a nech povedia svoj názor. Veď zasa, berme to, je to niečo, oni majú inú úroveň expertízy ako my členovia výboru, majú inú úroveň vôbec toho pohľadu a vhľadu do problematiky, je fajn, ak tam príde a povedia aj oni svoj, svoj názor. Proste skutočne je to téma, ktorá si zasluhuje túto pozornosť, a normálne že je naša psia povinnosť, všetkých poslancov, aby sme vždy, keď o niečom odbornom, konkrétnom rokujeme, zavolali toho konkrétneho zástupcu inštitúcie, ktorá má k tomu čo najviac povedať. Takže toľko, ďakujem pekne za pozornosť. [14:40] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Na vaše vystúpenie sú štyri faktické poznámky. Ako prvý, pán poslanec Muňko, nech sa páči. [14:50] Dušan Muňko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec, je to asi skrátené legislatívne konanie. Divím sa ti, pokiaľ sa týka, že ty, ako bývalý predseda finančného výboru, za ktorej éry nastal najväčší rozvrat verejných financií, nás tu budeš poúčať o rozpočtových výdavkoch, o všetkom možnom. Mal si možnosť kedykoľvek reagovať proste za minulého obdobia. Ani jeden, ani minister neprišiel, ani Heger, ani Matovič nikdy nebol na finančnom výbore. Ja doporučujem pánovi ministrovi, aby tiež nestrácal čas s tebou, lebo stále sa opakuješ a nevieš, o čom hovoríš. (Smiech v sále.) To treba povedať na rovinu, pretože jednoznačne rozvrat verejných financií nastal za minulej vlády. Dúfam, že to každý, ktorý tu sedí, vie. Vie to aj rozpočtová zodpovednosť, resp. tí, ktorí tam to mali strážiť, to nestrážili. Dneska sa tu oháňaš s novými pravidlami. Predsa pravidlá, ktoré boli nastavené pre minulú vládu, prestali platiť pre túto vládu. Je to napísané jasne tam. Ministerstvo financií komunikuje s Európskou úniou a nemusíte sa báť, že proste tie veci, ktoré sme sľúbili, že nedodržíme. Stále sa tu vyhovárate na 13. dôchodok. Ja sa vás pýtam ixkrát, povedzte mi, kde je nastavený II. pilier v Európskej únii tak, ako je nastavený u nás, aký je finančný, aký je tu finančný trh? A ďalšia vec. Prečo to skončilo v Maďarsku, prečo to skončilo v Poľsku, prečo to Česi nezaviedli, prečo to neni v Anglicku? Ja netvrdím, že nemá byť II. pilier, ale v II. pilieri nemajú byť ľudia, ktorí tam nemajú čo robiť, lebo ľudia, ktorí majú do 800-900 euro, si nič nenašetria. Ale ja nemám o to obavy, proste že nebude na dôchodky. Umelá inteligencia vyrieši ďalšie veci a vy máte stále obavy proste jednoducho... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [14:50] Michal Šimečka – Uvádzajúci uvádza bod Pán poslanec Kišš, nech sa páči. [14:52] Štefan Kišš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, Majo, za tvoje vystúpenie. Ja to skúsim ešte, ešte raz zosumarizovať. Výdavkové limity sú mantinely na to, ako sa má správať vláda, aby sme sa neúmerne nezadlžovali. Poznáte aj také to príslovie, perina, akú máme, takou sa prikrývajme . Dnes platné, ešte stále platné národné výdavkové limity prikazujú vláde skonsolidovať pomaly, postupne, sociálne citlivo 0,5 % HDP. Pamätáte sa? Predvolebný sľub Roberta Fica, že bude konsolidovať presne 0,5. Pamätáte sa? Bolo také. Teraz nová legislatíva, tú, ktorú tu máme dnes, hovorí, že na papieri tento rok vláda nemusí konsolidovať, teda nekonsoliduje, a že je to okej. A od budúceho roka, že bude konsolidovať 1 % HDP každý ďalší... a každý ďalší rok. Teda viac ako 0,5, sľub Roberta Fica, pamätáte? Na papieri. V skutočnosti buď môže robiť výrazne menej, alebo rôznymi účtovnými trikmi to predstierať, že konsoliduje, napríklad znižovanie príspevku do II. piliera nám všetkým alebo energopomocou, ktorú, jeden takýto účtovný trik sme tu už mali, alebo ďalšími. A znamená to, že teda verejné financie neozdraví a utrpia tým tie sociálne istoty, o ktorých, na ktorých sa, pani Vaľová, zhodujeme obaja, že, že chceme dodržiavať. Riešenie? Predstavte konečne nejaké opatrenia na tento rok. Urobte niečo. Za prvé. Za druhé. Nechajte túto legislatívu tak, ako je, a predstavte riešenia na 0,5 % ročne, postupnú, pomalú, sociálne citlivú konsolidáciu, sľub Roberta... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [14:52] Michal Šimečka – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem. Pán poslanec Blcháč, nech sa páči. [14:54] Ján Blcháč – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Možno si preto nervózny, Marián Viskupič, podpredseda finančného výboru, lebo si uvedomuješ spolu s ďalšími niektorými kolegovcami vašu zodpovednosť za rozvrat verejných financií, a teraz sa snažíte prekryť nejakými poučovaniami, čo treba robiť, aby to bolo, aby sa to dostalo do správnych koľají . A keď, viete, keď sa prejavuje nervozita, potom sa používajú všelijaké slová aj osobné, aj o tom, že finančný výbor má mať zdravý rozum . No ja si myslím, že ho má. Ja si myslím, že ho má, ak si to myslíte vy, že ho nemá, tak pardon. A ešte také, že čokoľvek iné, čo sa tam robí, je divné . Tak takéto veci ja si aj vyprosím! Ale asi treba znovu pripomenúť, že teraz rokujeme o skrátenom legislatívnom konaní. Čiže tá diskusia, ktorá teraz prebieha, by mala byť o tom, či je potrebné, alebo nie je potrebné. O všeličom možnosť si tu spomenul, len toto nejako tak ostalo v pozadí a to je presne pomenované v tom materiáli, ktoré má jednu stranu, a tam je to presne vysvetlené, že prečo. Nuž a ešte ti chcem povedať, pán Marián Viskupič, že si si asi pripravoval včera alebo predvčerom túto debatu, tento tvoje vystúpenie 20-minútové, zdržanie, dalo by sa povedať, lebo dnes vyšla správa štatistického úradu, že maloobchodné tržby sa zvyšujú. Ty si nám tu dvakrát povedal, že maloobchodné tržby sa znižujú. Všetci to berú ako hotový fakt a skutočnosť je úplne iná. Tak možno trošku aktualizácie toho, čo sa hovorí, a k veci. Ďakujem pekne. [14:55] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Jakab, nech sa páči. [14:56] Július Jakab – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Vďaka za vystúpenie kolegovi Viskupičovi. Tá realita je úplne jednoduchá a musí ťa aj opraviť v tom, čo si hovoril, že 15 rokov tu výdavkové limity neboli, tak predchádzajúca vláda, ktorej si bol súčasťou, zaviedla výdavkové limity. To, že na konci Európska komisia povedala, že v tom danom roku sa nemusia dodržiavať, pretože je energetická kríza , neznamenalo, že by ich vláda nedodržala. Dobre vieš, že vláda, aj keď ich dodržať nemusela, tak historicky prvýkrát dodržala výdavkové limity. No a tá situácia, ktorá nastala po voľbách, je teda taká, že zostaviť rozpočet bol veľký problém pre súčasnú vládnu koalíciu, takže sa snažila Európsku komisiu presvedčiť gaťafalšom v energodotáciách, že teda deficit za tento rok bude 6,5 % a po novom to bude len 6 % a to bude tá 0,5-percentná konsolidácia, ku ktorej sa zaviazali a ktorú sľúbili v programovom vyhlásení vlády. Ale skutočnosť bola taká, ktorú štatistický úrad, aj vedený teda ich poslancom, za stranu SMER, odhalil, a to je, že deficit nebol 6,5 % ako tvrdili, ale 4,9 %. No a zo 4,9 % urobiť 0,5-percentnú konsolidáciu znamená mať deficit na úrovni 4,4 % v roku 2024. Takže čo bolo treba urobiť? Začať presviedčať Európsku komisiu že treba nie dodržiavať tieto výdavkové limity, ktoré na Slovensku máme, ale iné, a že rok 2024 by sa teda počítať nemal, ten treba deficitne ešte nafúknuť a netreba konsolidovať 0,5 % ročne, ako sa sami zaviazali aj v programovom vyhlásení vlády, ale budú konsolidovať 1 % ročne, čiže dvojnásobne viac budú konsolidovať, som teda zvedavý ako, až od roku 2025. A teraz ešte v roku 2024 si ten deficit nafúknu, aby bolo z čoho šetriť. Takže takáto je pravda. (Potlesk.) [14:56] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Viskupič s reakciou na faktické. [14:58] Marián Viskupič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. No, nadnesene, asi som teda fakt bol férový v tom prejave, podarilo sa mi nahnevať úplne každého, takže asi (povedané so smiechom), asi som teda bol spravodlivý ku každému. No, každopádne, pán kolega Muňko, jednoznačne akože podľa mňa, veď ty to vieš, strana SaS, my sme robili všetko preto, aby sme disciplinovali aj predchádzajúcu vládu. Jednoducho my sme boli tí a ix razy to bolo aj na výbore proste, kde sme upozorňovali, že sa teda míňa nadmieru a že sa aj vtedy prikrývame väčšou perinou, než na akú mám e. Čiže tieto výhrady, ktoré si hovoril, nepatria smerom ku mne a nepatria ku strane SaS. Koniec-koncov my sme predchádzajúcu vládu po dva a pol roku opustili práve kvôli rozpočtovej nezodpovednosti. A, áno, proste tie výdavky narástli aj za bývalej vlády, špeciálne v tom poslednom roku, je to fakt, hej, to je jasné. Pán kolega Blcháč, no, pán predseda, musíme sa počúvať. Dneska si to hovoril, počúvajme sa . Ja prečítam znovu, čo som, čo som presne, ja to mám napísané, takže ja ti prečítam ešte raz: Maloobchodné tržby takmer nerastú, aby som bol úplne presný, rastú iba o pol percenta . Toto som povedal, čiže maloobchodné tržby takmer nerastú, pretože fakt rastú iba o pol percenta. Toto, toto som povedal, toto mám tu napísané a toto je fakt. Porovnaj so štatistickým úradom. A áno, keď sa pozrieme na sektor proste palív, tak tam, tam to jednoducho klesá, hej. Takže neberiem výtku, lebo povedal som to takto a jednoducho takto to je. Kolega Julo Jakab, jasné, takto, ja som to zase vysvetľoval. Osem rokov za strany SMER, od ’12 až ’20, sa vôbec nebavilo o výdavkových limitoch. Áno, obaja vieme, aj ty, aj ja, že sa robilo veľmi veľa, aby sa tie výdavkové limity prijali od toho ’20., no nakoniec sa naveľa dostali do toho rozpočtu, ale s tým, že boli zasa zablokované ihneď... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [14:58] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Tým sme vyčerpali zoznam písomne prihlásených rečníkov do rozpravy, a preto sa pýtam, či sa hlási niekto ústne. Uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne. Vyhlasujem teda rozpravu za skončenú a pýtam sa pána ministra ako navrhovateľa, či ešte chce zaujať stanovisko. Je tomu tak. Nech sa páči, pán minister. [15:01] Ladislav Kamenický – Vystúpenie Bavíme sa o... Dobrý deň, kolegovia, bavíme sa o skrátenom legislatívnom konaní, tak sa budem vyjadrovať len k nej. Budem krátky, viem, že aj kolegovia majú, majú svoje, svoje ešte veci. Z hľadiska nejakého času, samozrejme, dám ešte, aby prišli do pléna. Tento zákon považujem za veľmi dôležitý z hľadiska toho, aby sme v podstate vyhoveli tomu, čo ste si vy sami napísali, dámy a páni. Ja vravím jedno, v pláne obnovy žiadne výdavkové limity nemali byť. Hovorí sa o tom 15 rokov , súhlasím s pánom, s pánom Viskupičom. A nikdy ich nikto nedodržiaval a tí, čo ste si ich zaviedli, tak dnes chcete, aby ďalšia vláda ich dodržiavala. Ja poviem otvorene, viete čo, prijali sa výdavkové limity s tým, že nikto nevedel, ako to má spraviť. A spravil to tak, ako to nevedel, ako to má spraviť. Čo z toho vzniklo? Guláš, guláš, obyčajný guláš. Ďalšia vec, odovzdali sa právomoci Rade pre rozpočtovú zodpovednosť, ktoré má vláda. Však, preboha, vláda je exekutívny orgán, a nie Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, aby určovala výdavkové limity vláde Slovenskej republiky. Opýtajte sa akéhokoľvek ministra financií, ten vám každý jasne povie, že výdavkové limity, ak niekto ich vôbec má, má ich máloktorá krajina, tak ich určuje minister financií, a nie Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Ďalšia vec. Pán Jakab, zmizli ste stadeto, máte... Klamete! Vy ste tu nechali deficit na rok 2024, ten si poďte obhajovať. Viete, koľko je deficit, ste tu nechali? 6,5 %, 8,5 miliardy. A pán Viskupič tu upozorňuje, už tu máme deficit 4 mld.! Ale kto ho spôsobil, pán Viskupič?! Vy všetci, ktorí ste tu poprijímali všetky tie veci, ktoré spôsobili ten obrovský deficit na rok 2024. Ja hovorím o roku 2024, ten konsolidujeme. Niekto tu hovorí, že si niečo zľahčujeme . Na základe týchto pravidiel, ktoré tu ideme prijať, máme jedny z najprísnejších pravidiel pre všetky krajiny Európskej únie. Čo to tu tárate, páni?! To sú táraniny. Máme najvyššiu konsolidáciu prikázanú na základe nových pravidiel Európskej komisie. Vyjadrím sa už teraz len k tomu, že k zrýchlenému konaniu, lebo bavíme sa o zrýchlenom konaní, že prečo. Ja som o tom hovoril, bývalé limity boli nastavené zle. Ten, kto ich nastavoval, bol Igor Matovič, ktorý mal sám problémy ich prijať. Čo urobil? Na rok 2023 výnimka, necháme výdavkové limity pre ďalšiu vládu na ďalší rok. Nechcem povedať, že čo tá vláda ďalšia s tým má potom urobiť, keď to je zle. Ja som aj komisárom, keď sa pýtate, že či komunikujeme, ja som sedel niekoľkokrát s komisármi ohľadne výdavkových limitov. Dosiahli sme dohodu a to, čo tu predkladáme, je po dohode s Európskou komisiou. Tak neviem, o čom tu všetci rozprávate! Ja som hovoril komisárom, ako to bolo zle nastavené, vysvetlil som im veci a povedal som, ak niekto chce, aby minister financií Slovenskej republiky skončil do studne na povel, tak ja to nebudem, ja to nikdy neurobím. Tieto výdavkové limity, ja som povedal, rešpektujem to, dobre, prijala to bývalá vláda, nastavíme výdavkové limity. Akceptujem, a aby sme neprišli o peniaze napríklad z plánu obnovy, a urobíme to čo najskôr. A teraz, že prečo skrátené legislatívne konanie. Všetci kričíte, poďme to urobiť, rýchlo, rýchlo. Viete, kedy vyšla vyhláška alebo nariadenie Európskej komisie z 2024/1263? Možno týždeň dozadu. Nemali sme ani číslo, ktoré by sme napísali do toho zákona. Preto to robíme v expresne krátkom čase, preto skrátené legislatívne konanie. Čo chcete? Chcete raz, aby to bolo rýchlo , a potom hovoríte, že to robíme pomaly . Tak musíte si vybrať, čo z toho chcete. Takže toto je zdôvodnenie skráteného legislatívneho konania. Jasne som napísal, že hrozia nám hospodárske škody. Ja poviem otvorene, ja som komisárom povedal, rešpektujem zavedenie výdavkových limitov ako míľnika, nastavíme ich, ale my nechceme mať troje pravidlá, my chceme mať jedny pravidlá. Ja keď vám poviem jedno, že máte limit, aby ste sa dostali na nejakú olympiádu, a máte urobiť taký a taký čas, a niekto vám potom povie, vieš čo, mohol by si byť ešte o dva, o dva, o dve sekundy alebo o dve minúty rýchlejší, to proste nemôže fungovať. My chceme jedny pravidlá. My sme si dohodli jedny z najprísnejších pravidiel pre Slovenskú republiku a ideme ich dodržiavať, neviem, o čom sa tu teraz bavíme, takže ďakujem pekne. Ja si vážim odbornú debatu a budeme ďalej diskutovať v prvom a druhom čítaní. Ďakujem pekne. (Potlesk.) [15:01] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán minister. Žiada si k rozprave zaujať stanovisko spravodajca? Nie je tomu tak. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a hlasovať budeme o tri minúty. (Prestávka.) [15:10] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pristúpime, vážení, kolegyne, kolegovia, pristúpime k hlasovaniu o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy, tlač 294. Dávam slovo členovi výboru pre financie a rozpočet poslancovi Danielovi Karasovi, aby hlasovanie uviedol. Nech sa páči, pán spravodajca. (Hlasovanie o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 294.) Karas, Daniel, poslanec NR SR Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky prerokuje uvedený vládny návrh zákona, tlač 295 (správne: „tlač 294“, pozn. red.) v skrátenom legislatívnom konaní. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 76 prítomných, 76 za. Návrh sme schválili a konštatujem, že Národná rada na návrh vlády rozhodla, že tento vládny návrh zákona prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní. Na základe tohto rozhodnutia Národnej rady pristúpime k prvému čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Vládny návrh zákona je pod tlačou 295, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 301. Pán spravodajca, najprv poprosíme pána ministra, aby návrh uviedol a potom dám priestor pre vás. Pán minister, nech sa páči, môžte uviesť zákon. (Rokovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 295.) [15:12] Ladislav Kamenický – Vystúpenie Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, poslankyne, poslanci, cieľom návrhu zákona je zosúladenie národnej právnej úpravy s novými európskymi fiškálnymi pravidlami, najmä prevzatie limitu verejných výdavkov na rast čistých výdavkov, trajektóriu ktorého stanoví Európska komisia. Ukazovateľ čistých výdavkov sa stane operatívnym nástrojom nových pravidiel na zabezpečenie podpory zdravých a udržateľných verejných financií, ako aj podporu udržateľného a inkluzívneho rastu. Tým sa zabezpečí odstránenie dvojkoľajnosti národných a európskych fiškálnych pravidiel. Rozpočet verejnej správy na roky ’25 až ’27 bude môcť byť zostavený v súlade s týmito novými fiškálnymi pravidlami. Návrh zákona v nadväznosti na potrebu zabezpečenia dodržiavania limitu, ako aj v reakcii na potreby aplikačnej praxe obsahuje tiež úpravy týkajúce sa zjednotenia lehoty na použitie bežných výdavkov štátneho rozpočtu a kapitálových výdavkov štátneho rozpočtu, sprehľadnenie rezerv rozpočtovaných v zákone o štátnom rozpočte, úpravu spôsobu zúčtovania finančných vzťahov so štátnym rozpočtom, doplnenie nového titulu viazania prostriedkov štátneho rozpočtu, úpravu vo vzťahu k zostaveniu a realizácii rozpočtu subjektov verejnej správy v rámci informačných systémov ministerstva financií. S cieľom odvrátiť hrozbu zvrátenia plnenia míľnika Plánu obnovy a odolnosti, ktorým je limit verejných výdavkov, navrhuje sa priamo zákonom ustanoviť limit verejných výdavkov na rok 2024. Nesplnením tohto míľnika by mohli vzniknúť značné hospodárske škody. Návrhom zákona sa dopĺňa aj zákon č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorým sa umožňuje zjednodušenie vstupu dobrovoľných klientov do systému Štátnej pokladnice tým, že sa mu umožní ponechať si časť účtov týchto klientov v komerčnej banke. V nadväznosti na nový rámec európskych fiškálnych pravidiel sa návrhom novelizuje tiež zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pričom ide najmä o doplnenie oznamovacej povinnosti ministerstva financií republikovým združeniam obcí, zástupcom vyšších územných celkov týkajúcich sa limitu verejných výdavkov pre obce a vyššie územné celky, ktoré sú súčasťou rozpočtu verejnej správy. Ďakujem pekne za pozornosť. [15:12] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán minister. Dávam teraz slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, poslancovi Danielovi Karasovi. Nech sa páči. [15:15] Daniel Karas – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní ako spravodajca k uvedenému návrhu zákona. Predmetný vládny návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že vláda požiadala prerokovať tento vládny návrh zákona prostredníctvom skráteného legislatívneho konania. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho rokovanie 12. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokoval Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali ihneď. Ďakujem, pán predseda, skončil som, otvorte rozpravu. [15:15] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som dostal dve písomné prihlášky. Za poslanecký klub SaS pán poslanec Marián Viskupič a za poslanecký klub Progresívne Slovensko pán poslanec Štefan Kišš. Nech sa páči, pán poslanec Viskupič, máte slovo. [15:17] Marián Viskupič – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, takže posunuli sme sa teda už k samotnému, k samotnému návrhu zákona. No, prvá tá úroveň debaty je, že vláda teda tento návrh avizuje, že dnes teda nemáme žiadne výdavkové limity, a teda musia sa nejaké zaviesť. Je to asi právnická debata, pretože ten pohľad, no napríklad aj pohľad RRZ, ale aj ako to napríklad vidím ja, je, že jednoducho my tie výdavkové limity proste v našom proste právnom systéme zavedené máme, akurát vlastne tým, že neboli prenesené do štátneho rozpočtu aktuálneho, tak jednoducho proste ten platný zákon nedodržiavame, hej? Takže toto je, sú dva pohľady vlastne na aktuálnu situáciu. Dobre. Vláda sa rozhodla vlastne, že teda v tejto situácii, kedy máme národné limity, ktoré teda aj podľa slov pána ministra teda odmietla akceptovať, a teraz, keďže máme aj Plán obnovy a odolnosti, tak teda sa vláda zaviazala, že nejaké výdavkové limity musí schváliť, tak schvaľuje teda túto európsku verziu, čiže vlastne sa odkláňame od tej legislatívy, ktorú sme mali národnú, a teda prenášame do našej legislatívy európske riešenie. No otázka teraz znie, že ako to je. Ja poviem ešte raz, že akékoľvek výdavkové limity sú určite lepšie ako žiadne. Len teraz otázka znie, je, že či náhodou sme nemali to lepšie, špecifickejšie, presnejšie národné riešenie a či teda to európske je dostatočne dobré pre slovenské, slovenské špecifiká, takže toto je, toto je jedna, jedna úroveň, kde si treba uvedomiť, že, a už som to teda spomínal, že to celoeurópske riešenie nedokáže podchytiť tú realitu každej krajiny, ale, samozrejme, bavme sa o Slovensku a môžme si zrovna povedať jeden taký príklad, že európske výdavkové limity dávajú limit aj pre tento rok. Ten limit je inak 58 mld. Ale ako vznikol, hej? Inak ten limit vlastne vláda dodrží, v podstate aj keď nebude robiť nič, hej? Toto je ten paradox, že keby sme mali zavedené národné výdavkové limity, keby ich vláda akceptovala, preniesla do rozpočtu, tak sa reálne konsoliduje už aj tento rok. No jednoducho, ak zavedieme tieto výdavkové limity, tak tento rok sa jednoducho žiadna konsolidácia nekoná a ani sa teda nemusí konať, treba povedať, pretože ten výdavkový limit je tak nastavený pre tento rok, že jednoducho ho plní aj tento rozpočet, ktorý teda je hodne rozhadzovačný. Čiže vlastne strácame jeden rok možnej, možnej konsolidácie. No a teraz ale ako to vzniklo? A na tom je vidieť to, že tie európske limity veľmi ťažko dokážu postihovať tú meniacu sa realitu. Toto, vlastne ten náš národný limit vznikol ešte v roku 2023, ešte vlani, keď mala vlastne Európska komisia ešte výrazne vyšší rast inflácie alebo výrazne vyššiu infláciu, čiže vychádzala z parametrov, ktoré sa dnes už ukázali, že nie sú správne, tým pádom vlastne umožnila Slovensku vyšší, až 5,7-percentný rast čistých výdavkov v tej novej metodike, takže aj tu vidíme, keď hovorím, že tie všeobecné pravidlá nedokážu, nedokážu podchytiť každý detail, tak presne hneď na ten začiatok je to vidieť. Áno, Európska komisia to pánovi ministrovi urobila pre tento rok veľmi jednoduché, pretože európske výdavkové limity splní, aj keď sa mu podarí len dodržať tohtoročný schválený rozpočet . Keby sme mali národný limit, musel by, musel by konsolidovať viacej. (Ruch v sále.) No čiže ja to vnímam tak, že tým, že sa v tomto momente vzdávame tých národných pravidiel, tak jednoducho oslabujeme ten akoby inštitút doterajšieho rámca pravidiel, ktoré teda mali udržiavať udržateľnosť verejných financií, a toto je, toto je podľa mňa veľká škoda. A zasa, Európa ako celok čelí demografickej kríze dnes. Slovensko ako krajina bude čeliť demografickej kríze až o niekoľko, o niekoľko rokov. A v tomto vlastne tie európske limity zasa nepasujú na to, čo my potrebujeme. Ten náš národný rámec pracoval v horizonte dlhodobej udržateľnosti až 50 rokov. Európsky funguje, možno ma pán minister opraví, 12 rokov? Nejak, nejak tak. Je tam tá dlhodobá udržateľnosť, je tam výrazne, výrazne kratšia. Áno, pre krajiny, európske, ktoré dnes čelia kríze, nedostatku, nedostatku ľudí, demografickej kríze, je to okej. Pre Slovensko je tento limit krátky. No, čiže máme, skutočne to prvé základné špecifikum Slovenska je, je demografická zmena a som presvedčený, že na ňu tento koncept nie je, nie je dostatočný. Fakt tieto univerzálne pravidlá nám to jednoducho neumožnia, neumožnia dosiahnuť. Potrebovali by sme teda pružnejšie pravidlá a zmysluplnejšie. Tie, ktoré sme v tomto prípade, v tomto prípade mali. Zároveň tá Európa vlastne vždy funguje v takom dlhodobom horizonte. Čiže naše pravidlá boli také, že jeden rok vláda prekročila výdavkový limit, už na ďalší rok nasledovali proste sankcie, resp. musela nasledovať nejaká korekcia. Čiže bol tam taký ten rýchlejší efekt medzi tým, že sa stane chyba, a jej korekciou. To vlastne núti tú aktuálnu vládu, aby tie výdavkové limity dodržiavala, pretože sankcia sa týka jej. No, bohužiaľ, Európa funguje v horizonte dlhšom a zároveň teda tie, tie, to nedodržiavanie nedokáže Európa tak prísne alebo precízne monitorovať, no a tým pádom a to sme, na to sme v slovenských podmienkach častokrát veľmi dobrí, v obchádzaní pravidiel. Čiže oslabujeme týmito európskymi pravidlami takú tú striktnosť výdavkových limitov a oslabujeme teda to, aby ich vláda skutočne dodržiavala. Áno, aj európske pravidlá jedného dňa prídu s veľkým kladivom, ale trvá to minimálne tri roky, a teda tým pádom to aktuálnu vládu už v podstate nezasiahne. No a teraz je ešte ďalšia vec, že my sme mali alebo my máme stále v ústave, je to článok 55a, vlastne že musíme, musí sa Slovensko správať dlhodobo rozpočtovo zodpovedne. Prečo? Pretože Slovensko má, no podľa niektorých metrík najhoršie, ale povedzme že druhú najhoršiu dlhodobú udržateľnosť verejných financií. A ja neviem, ako je tento problém silný, ale v podstate naše výdavkové limity boli v súlade s ústavou v tom, že teda boli striktné v tejto dlhodobej udržateľnosti, a európske limity, ktoré dnes prijímame, až tak striktné nie sú a teoreticky sa to dá vnímať, že nespĺňajú vlastne tento článok ústavy, keďže nemajú v sebe zakomponovanú takú tú skutočnú dlhodobosť udržateľnosti. No a ja sa obávam, že keď teda prijmeme tieto európske pravidlá, tak paradoxne, je to, je to fakt paradoxne, ale, ale stane sa to, že tá konsolidácia bude pomalšia. Tento rok v podstate nebude žiadna a aj tie ďalšie roky tá konsolidácia, ktorá je tam nalinkovaná, áno ona tam je, ale proste je obchádzateľná, či už cez následné zrušenie energetickej pomoci, alebo, alebo aj na zásah do II. piliera. Toto všetko podľa európskych pravidiel vie vykázať vláde konsolidáciu. Čiže rok 2025, v podstate netreba konsolidovať, plníme na základe chybne nastavených, nastavenej metriky z Európskej únie, takže rok 2024 má vláda vybavený. Ak v budúcom roku príde, a teda vyzerá to, že by mohlo prísť k zníženiu cien energií, jednoznačne bude treba menej financií na ich dotovanie. Toto európske, európske výdavkové pravidlo umožní ako, ako konsolidáciu, čiže ’25 zasa háčik, bez nejakej reálnej konsolidácie, zasa si vláda môže povedať, že je to okej. Rok ’26 takisto, ak vláda vytiahne nejaké zdroje z II. piliera, alebo teda zasa zmenší jeho veľkosť, tak zasa to vie znamenať to, že aj rok ’26 vlastne akoby bude splnený. Čiže toto, toto je, toto je to smutné na tom, že vlastne európske pravidlá znížia mieru konsolidácie, ktorú by sme mali, keby sme dodržiavali naše platné národné pravidlá. Jednoducho boli, boli oveľa podrobnejšie. Ja poviem zasa, určite neboli dokonalé, v niektorých, v niektorých veciach možno tie naše národné pravidlá boli až-až príliš podrobné, až príliš akoby ťažko aj vôbec vysvetliteľné, či už ľuďom, alebo aj vôbec akoby verejným, verejným činiteľom, ale, ale teda určite pri ich akceptácii by riadili v dlhodobom horizonte výdavky, výdavky ďaleko ďaleko efektívnejšie, než to dokážu tieto európske limity. Čiže čo, čo k tomu dodať? Každopádne skončím tým, čím som začal. Aj, aj akékoľvek limity sú lepšie ako žiadne limity. Ak táto vláda nemala vôľu rešpektovať tie národné, a teda mám si vybrať medzi tým, že sa nebudú rešpektovať žiadne limity, a medzi tým, že teda sa príjmu európske, ktoré aspoň v nejakom horizonte nejakých rokoch skutočne budú hrýzť, budú, budú, lebo sú tam aj sankcie, a jednoducho jedného dňa hrýzť budú, tak určite je to lepší stav, ako žiadne limity. Ale proste oproti tým, keby sa vláda rozhodla rešpektovať aktuálne limity, tak je to zasa raz premrhaná príležitosť, ktorú ale vo finále zaplatíme zasa my všetci občania, či už vo vyšších, vyšších nákladoch na správu dlhu, alebo aj v samotných vyšších úrokových nákladoch a vôbec v tom, že vláda bude viac a viac hľadať, ako načrieť do peňaženky občanov, a teda vytiahnuť tie peniaze, ktoré teda sa rozhodla, že bude potrebovať. Ďakujem pekne za pozornosť. [15:25] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Ako ďalší sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Štefan Kišš za poslanecký klub Progresívne Slovensko, nech sa páči. [15:29] Štefan Kišš – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, mal som takú nádej ešte pred 10 minútami, že budem mať komu hovoriť, lebo tu boli skoro všetci, ale zase to dopadlo tak ako vždy. Ale teda mám jeden, mám jeden sľub pre tých, čo ste tu, budem veľmi krátky. A na oplátku budem rád, keď ma budete počúvať. Výdavkové limity, teda to, čo tu teraz riešime, sú, obrazne povedané, také mantinely, ako sa má vláda správať, aby sme sa prestali neúmerne zadlžovať, to, čo sa tu deje posledné roky. Už dnes máme totiž štátny dlh niekde okolo 70 mld. eur, v prepočte na obyvateľa každý z nás dlhuje 13-tisíc eur a toto číslo ďalej stúpa. Dnes platné národné výdavkové limity, dnes platné, ešte stále sú v platnosti, týmto, týmto ich jednak vláda ruší a zavádza nové, prikazujú konsolidovať vláde pomaly, postupne aj sociálne citlivo, dá sa povedať, o 0,5 % HDP ročne. To je to, čo sľuboval váš šéf, premiér Fico, pred voľbami, že vláda bude konsolidovať 0,5 % ročne. To je približne 700 mil. eur. Táto nová legislatíva, ktorá je predmetom tohto, tejto rozpravy, v princípe transponuje európske pravidlá, ktoré sú tak niekde už v podstate na finálnom schvaľovaní, podľa ktorej na papieri vláda tento rok nemusí robiť nič, teda nebude konsolidovať tak, ako to aj vidíme v rozpočte, skôr robí opak, teda dekonsoliduje, zvyšuje deficit. A v ďalších rokoch, v ďalších troch, volebnom cykle tomto, bude musieť konsolidovať o 1 % HDP, teda tvrdšie ako to, ktoré, tých 0,5, ktoré hovorí dnešná súčasná naša národná legislatíva. Alebo teda v skutočnosti nebude robiť nič, alebo skoro nič, pretože tie sankcie tak, ako fungujú európske pravidlá, prídu neskôr, to znamená, ich môže odkladať, odkladať na neskôr, politicky sa z toho môže vyviniť a tie dopady prídu na, na budúcu vládu. A alebo použije nejaké formy účtovného triku, ako napríklad ďalšie skrátenie II. piliera, ktoré podľa týchto nových pravidiel budú uznané ako konsolidačné opatrenie, alebo účtovný trik číslo dva, s energopomocou, ktorá, ktorú naše národné pravidlá nehovoria, že to je konsolidácia, tieto európske áno, alebo, alebo nejakú ešte inú formu. Je kreativita vlády veľká v tomto. No a to... A teda opakujem, toto som teraz v tomto vystúpení nepovedal, prečo toto je dôležité. Mali sme pred SLK tuto s pani Vaľovou výmenu o tom, pretože keď bude postupovať tak, ako podľa novej legislatívy by mohla vláda, tak bude naďalej ten dlh rásť pomerne, pomerne rýchlo a stane sa to, čo dnes máme v rozpočte. Tie čísla si tam môžete nájsť. Teda za dlh dnes platíme 1,2 mld. eur., za tie splátky dlhu teda, za to, na čo sme si napožičiavali. O tri roky, v roku 2026 a následne ’27 budeme platiť 2,5 mld. eur, to znamená o 1,3 mld. viac, len na splátku dlhu. A na ilustráciu hovorím, 13. dôchodky stáli 800 mil. eur. Teda to, tá obsluha dlhu, čo na splátky zaplatíme viac o tri roky, je, len to navyše je 1,5-násobok dnešných13. dôchodkov. Teda tvrdím, ani súčasní dôchodcovia, alebo niekto iný, pretože vláda sa môže rozhodnúť, že komu, komu zoberie tých 1,3 mld., ktoré bude musieť dať na, na splátky dlhu, plus to, čo, o tú sumu navyše, o ktorú teda potrebuje znížiť deficit, teda, teda ďalšie približne 1 % HDP, sa bude musieť rozhodnúť, komu teda zoberie. Len teda ilustrujem, o akú sumu peňazí sa jedná. Naproti tomu vláda sa vzdáva tohto scenára, aby to robila postupnejšie, pomalšie, a teda aj sociálne citlivejšie. No a zároveň riešenie, teda často tuná zaznieva emotívne, že len kritizujeme, takže to riešenie, ktoré, ktoré tu máme, aby vláda predstavila nejaké opatrenia hneď, už tento rok, aby manažovala tú obsluhu dlhu čo, čo najrýchlejšie a najefektívnejšie. Prakticky to znamená aj to, aby nemenila túto legislatívu, ktorá je, alebo ak teda pán minister má nejaké, nejaké výhrady voči tomu súčasnému nastaveniu, tak sa môžme baviť o nejakej, o nejakej, nazvime to, technickej úprave, ale nemusíme sa baviť o vyškrtaní celých pasáží v zákone, ktoré sú dnes predmetom legislatívy, a namiesto toho nahradenie úplne niečoho, niečoho iného, čo je, ako hovorím, aj, aj trochu iný koncept. A to je druhý bod. A tretí bod, predstavte teda riešenia za 0,5 % HDP. Opakujem, sľub Roberta Fica pred voľbami, nie 1 %, 0,5 %, to znamená menej, ako, ako sa teda na papieri vláda chystá spraviť. A posledná poznámka, pán minister, možno to bolo trochu nedorozumenie, keď ste tuná hovorili pred SLK, že teda sa máme rozhodnúť, či rýchlo, alebo pomaly . My nehovoríme, že nemáte niečo robiť. Hovoríme, že máte predstaviť opatrenia. To nerobíte a meškáte s tým pol roka a vyše. Teda odkedy ste, odkedy ste pri moci. Namiesto toho teda meníte legislatívu, aby ste nemuseli robiť tie opatrenia. Čiže to je, to je rozdiel. Teda nabádame, aby ste predstavili opatrenia, a nie aby ste menili legislatívu, ktorá nejaký zásadný problém dnes nemá. Ďakujem. [15:29] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie, pán poslanec, evidujem dve faktické poznámky. Ako prvá sa prihlásila pani poslankyňa Jana Vaľová, nech sa páči. [15:36] Jana Vaľová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec, viete, samozrejme, že pravica a ľavica má vždycky rôzne názory na to, ako ste spomenuli zase dôchodky, zabezpečiť dôchodky alebo vlastne výpadok vo verejných financiách. Ja vám pripomeniem, lebo stále hovoríte o II. pilieri, že my tu chceme robiť nejaký zásah, že berieme ľuďom peniaze. Neberieme, my ich presúvame do Sociálnej poisťovne, kde sú tak výhodné dôchodky, pretože sú pravidelne valorizované. Vy ak dostanete dôchodok z II. piliera, ten nie je valorizovaný a je omnoho nižší ako z I. piliera. Nezabúdajte na to, kto založil II. pilier. Bol to pán minister Kaník, ktorý sa inšpiroval Čile. V Čile skrachoval II. pilier, Česi II. pilier zrušili a Poliaci ho znárodnili. Takže ja neviem, o čom stále rozprávate, ako tie opatrenia zrejme pravice nefungujú proste tak, ako by sme si predstavovali. A ja opäť len zopakujem, že ľudia nedostanú tie dôchodky, ktoré im boli sľúbené, a nemajú vôbec garantované žiadne výnosy v II. pilieri. A vôbec či sa ich dočkajú. Tie súkromné poisťovne dokonca negarantujú ani vklady tých ľudí. Takže ja neviem, ako o čom sa tu bavíme, o akých opatreniach, ale myslím si, že nikomu, ešte raz, peniaze nekradneme, my ich presúvame do prvej, teda do Sociálnej poisťovne, kde im garantujeme vyššie dôchodky. No a opäť vravím, prosím vás, choďte do Bruselu, lebo tam chodíte, a poproste Európsku úniu, tie miliardy, ktoré sme dali, vyhodené milióny vakcín a miliardy, ktoré sme museli zaplatiť Európskej únii, ktoré sme museli spáliť, ktoré sme darovali Afrike, ktoré sme darovali krajinám, ktoré sme museli odobrať. Do dneska ešte tie peniaze posielame do Bruselu, aby nám ich naspäť vrátili na účty. Viete, ako rýchlo skonsolidujeme finančné prostriedky? Šup-šup. Samozrejme, to, na to nemáte odvahu. To robiť nebudete. Budete len kritizovať ako ľavicu. A ešte raz, odpovedzte mi, aký je fajn pilier druhý, keď ho Česi zrušili, Poliaci ho znárodnili a v Čile skrachoval, kde sme sa inšpirovali. Takže naozaj... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [15:36] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Ján Blcháč. [15:38] Ján Blcháč – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja len veľmi stručne. Možno aj taká dobre mienená rada pánovi kolegovi Kiššovi, lebo najviac, zdá sa, zo všetkých výdavkov v štátnom rozpočte, ktoré sú na tento rok a ďalšie, ho trápia výdavky na 13. dôchodok , čo tu niekoľkokrát spomenul, a je to 850 mil. eur v tomto roku. Skúste si predstaviť, pán kolega Kišš, tie peniaze dostanú tí naši seniori, tí naši dôchodcovia pred Vianocami. Potom si pravdepodobne, keď nie všetky peniaze, ktoré dostanú, ale takmer všetky, ja si myslím, že všetky, oni pôjdu do spotreby domácností. Buď ich minú oni, alebo kúpia niečo deťom a z toho ide 20 % naspäť, myslím. A ešte keď nebodaj si kúpia niečo, čo má aj spotrebnú daň, benzín, alkohol, cigarety, tak ešte ďalšie prostriedky sa do štátneho rozpočtu vrátia, takže nehovorme jednoducho to, že áno, bude vyplatených 850 mil. eur, to je 606-krát počet dôchodcov, resp. plus ešte aj tí ďalší, ktorí sú nielen starobní dôchodcovia. Ale verte tomu, že tie peniaze si neuložia do vankúša, len časť možno dajú do banky a zvlášť, keď sa to, keď to príde na ich účty tesne pred Vianocami, keď každý je tak trošku aj rozšafný. Skúste aj takto porozmýšľať. Ďakujem pekne. [15:38] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Štefan Kišš. [15:40] Štefan Kišš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pani poslankyňa Vaľová, pán poslanec Blcháč, s úctou to hovorím, ale tak kecáte. Aj jedno, aj druhé vystúpenie. Pani Vaľová, zníženie II. piliera sa nerovná zvýšeniu dôchodku v I. pilieri, to je... (Reakcia z pléna.) No to nie je pravda a to je v princípe z definície. A toho, ako sú nastavené, aj toho, ako je nastavený dôchodkový systém a, a tie jednotlivé piliere. A, samozrejme, že väčšina a takmer všetky, takmer všetky vyspelé krajiny majú nejakú formu kapitalizačného systému. Nie je taký istý, nie taký systém, ako máme my, presne, ale každý má nejakú formu toho, kde si, kde si môžu sporiť. Tým vakcínam, to som nestihol dopovedať, keď ste povedali tú istú poznámku aj predtým, takže ja len, neviem, v akom stave sú vakcíny, neriešil som túto vec už dlho, neviem, či a koľko ich máme na sklade, ale keď sme ich náhodou vyviezli niekde do Kambodže alebo neviem, neviem kam, ako hovoríte... (Reakcia z pléna.) Veď dopoviem. Ďakujem. Tak, tak, tak to zachránilo životy, tak možno nad tým nemusíme až tak, až tak lamentovať. A nie, nie je pravda, že vďaka, že kvôli vakcínam teraz máme rozvrátené verejné financie (smiech v sále), ako tak trošku, tak trošku podsúvate. A pán, pán poslanec Blcháč, nikto doteraz nevymyslel perpetuum mobile, ani vy, ja som tuná hovoril o tom, že peniaze, ktoré, by sme mohli použiť na sociálne istoty, použijeme na splátky dlhu. A 13. dôchodky používam na ilustráciu toho, akú veľkosť majú, majú tieto splátky dlhu už o tri roky, teda nie pre budúcich dôchodcov, pre nás, ale pre súčasných. A teda vláda budem musieť niekde nájsť peniaze a buď, buď ich zoberie nám, alebo pracujúcim, alebo II. pilieru, alebo dôchodcom, alebo niekomu. Ale niekomu ich bude musieť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [15:40] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce sa k rozprave, chce k rozprave zaujať stanovisko pán minister, navrhovateľ? Nech sa páči. [15:40] Ladislav Kamenický Ja len v krátkosti. Vidím, že tá, debata nie je nejaká moc rozvinutá. Vidím dvoch pánov poslancov, ktorí sa zaoberajú výdavkovými limitmi. Ja len zopakujem niektoré, niektoré základné veci. To že, máme výdavkové limity, ideme ich zaviesť, je nejaká dohoda s Európskou komisiou. Nastavenie je odsúhlasené Európskou komisiou. Robíme to v skrátenom legislatívnom konaní, to už som vysvetlil. Za mňa môžem povedať, že, výdavkové limity sú nastavené, podľa európskych pravidiel, ktoré pre slovenskú , zopakujem, pre Slovenskú republiku sú najprísnejšie zo všetkých krajín EÚ , takže nikto si tu nič nezľahčuje. Ale poviem jednu vec, nemôžme tu fungovať na tom, že my tu konsolidujeme, minulý rok sme 2 mld. skonsolidovali, tento rok hovoríme o 1,4 mld., každý hovorí, že nič nerobíme. Nie je to pravda. A opatrenia prídu, pán Kišš, nebojte sa, všetko bude, len treba vydržať. Máme, nechcite, väčšina ministrov financií s, s tými opatreniami chodí na konci roka, ja to urobím skorej, my už na tom máme, máme rozpracované veci. Samozrejme, musíme mať koaličnú dohodu, bez toho ja nevyjdem so žiadnym opatrením. Tak jak sa, sme vyšli so sladenými nápojmi, tak jak sme vyšli s tým tabakovými vecami, bola tu dohoda v koalícií. To, čo nie je odsúhlasené nebudeme, nebudeme predkladať. Mnohí ste tu plakali na nesprávnom hrobe, mali by ste mnohí možno použiť zrkadlo, lebo skutočne tá konsolidácia, ktorú musíme robiť, robíme kvôli tomu deficitu, ktorý ste nám tu nechali na... aj na rok ’24, 6,5 %, 8,5 mld. euro, ktoré musíme konsolidovať kvôli vám. Ja nehovorím, že každý z vás tu sedel, ale bývalá, teda terajšia opozícia, bývalá koalícia to spôsobila. Mňa to teda neteší a môj cieľ je jasný, kto sa k tomu teda vyjadroval, viete, ja hovorím o tom, že cieľ tejto vlády, a to považujem, ak to dosiahneme, za veľký úspech, ak budeme na konci volebného obdobia 3 % deficitu, otočíme ten dlh, ktorý nám tu narástol za vašich vlád na 20... o 24 mld. euro. My sme mali, my sme boli mimo pásma v podstate ohrozenie z hľadiska dlhovej brzdy, 48 %. Dnes sme nad všetkými limitmi. A hrozia nám rôzne sankcie, ktoré nie my sme spôsobili, ale tí, čo ste tu vládli, tí ste to spôsobili. A dnes ma tu ide niekto poučovať, ako to máme robiť a nemáme robiť. Za mňa, poviem otvorene, ja som akceptoval výdavkové limity práve kvôli tomu, aby, aby sme splnili míľnik plánu obnovy, ale na druhej strane poviem jednu vec. Naše konsolidačné úsilie o 1 % každý rok spĺňa tieto limity, ktoré sú najprísnejšie, sú na základe pravidiel Európskej komisie. Ak si pozriete, mnohí neviete, je to technická vec, sú tam, riešia sa nárasty čistých výdavkov. A ak sa pozre... to sa preráta potom na deficity. A na to, koľko musíte konsolidovať. Takúto tabuľku nikto, bohužiaľ, nemá, ale ja som niečo videl a môžem vám povedať, Slovenská republika má najväčšiu konsolidáciu aj preto, lebo sme zdedili najvyšší deficit zo všetkých krajín Európskej únie, takže týmto sa my zaoberám, budeme to naďalej robiť. Za mňa, chcem možno poďakovať aj za niektoré veci, s ktorými dokážem súhlasiť. Myslím, že pomenoval ich hlavne pán Viskupič, o, výdavkových limitoch sa tu rozpráva strašne dlho . Mnohí tí, čo, čo to, o tom hovorili a to nakoniec zaviedli, nevedeli ani, čo zaviedli a ako to zaviedli. Seba vyvynímkovali. V roku ’23 žiadne neboli, nikto tu neplní žiadne výdavkové limity, niekto si ich síce tu zaviedol a nikto ich neplnil. Ďalšia vláda, to sme my, my si ich teraz zavádzame a budeme ich naďalej plniť a budeme sa snažiť teda dosiahnuť ten cieľ, ktorý ja mám počas tohto volebného obdobia, aby sme dosiahli deficit na úroveň 3 % HDP s tým, že by sa vtedy mohol otočiť vývoj dlhu Slovenskej republiky. Ďakujem pekne za pozornosť. [15:42] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Chce sa vyjadriť k rozprave pán spravodajca? Nie je tomu tak. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Teraz budeme rokovať v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkov, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Vládny návrh zákona má tlač 275, výsledky rokovania výborov sú v tlačiť 275a. Poprosím ministerku zdravotníctva Slovenskej republiky, Zuzanu Dolinkovú, aby vládny návrh zákona odôvodnila. (Rokovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 275.) [15:42] Zuzana Dolinková Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladáme návrh zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve s cieľom predísť možným hospodárskym škodám spôsobeným neakceptovaním doplňujúceho odôvodneného stanoviska Európskej komisie INFR(2018)2183. Ďalším cieľom návrhu zákona je riešiť akútny nedostatok zdravotníckych pracovníkov umožnením výkonu odborných pracovných činností v zdravotníckych povolaniach praktická sestra, asistent, zubný asistent a sanitár študentom a žiakom vybraných študijných odborov, a to už počas letných prázdnin tohto roka, teda 2024. Tiež sa zavádza systémové opatrenie na plynulejšie dopĺňanie absolventov rezidentského štúdia do ústavnej a ambulantnej praxe so zameraním sa na menej atraktívne regióny Slovenska. Návrh zákona rieši aj úpravu podmienok na vydávanie a uverejňovanie minimálnych štandardov pre špecializačné a certifikačné programy a programy sústavného vzdelávania z dôvodu možnosti flexibilnejších zmien vo vzdelávaní zdravotníckych pracovníkov v súlade s vedecko-technickým pokrokom. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu zákona. Ďakujem veľmi pekne. [15:47] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Dávam teraz slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre zdravotníctvo poslancovi Petrovi Slyškovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pán poslanec. [15:47] Peter Slyško Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ako spoločný spravodajca výboru prekladám spoločnú správu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 275a. Uvedený vládny návrh zákona prerokovali určené výbory: ústavnoprávny výbor a výbor pre zdravotníctvo ako gestorský výbor. Ústavnoprávny výbor súhlasil s uvedeným návrhom zákona a odporúčal Národnej rade navrhovaný zákon schváliť. Výbor pre zdravotníctvo súhlasil s návrhom zákona a odporúčal Národnej rade zákon schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré sú obsiahnuté v časti IV spoločnej správy. Gestorský výbor nedostal žiadne stanoviská poslancov, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol daný návrh pridelený. Gestorský výbor na základe stanovísk výboru k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti v zdravotníckych zariadeniach, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov znení neskorších predpisov, tlač 275, vyjadrených v uznesení uvedených bodom III tejto správy a stanovísk gestorského výboru odporúča Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Spoločná správa obsahuje 13 pozmeňujúcich návrhov, gestorský výbor odporučil v bodoch 1 až 13 s návrhom gestorského výboru schváliť. Spoločná správa výborov bola schválená uznesením č. 44 zo 7. mája 2024, kde ma výbor poveril za spoločného spravodajcu a Zdenka Svobodu za náhradníka k predmetnému zákonu v prípade v mojej neúčasti. Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu. [15:48] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Otváram rozpravu, do ktorej som dostal dve písomné prihlášky: pán poslanec František Majerský a pán poslanec Peter Stachura. Nech sa páči, pán poslanec Majerský, máte slovo. [15:48] František Majerský – Vystúpenie v rozprave Vážená pani ministerka, vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, kde by som začal? Takže máme tu dnes zákon č. 578/2004 Z. z., ktorý ide v skrátenom legislatívnom konaní. Je to naozaj veľmi dôležitý zákon, ktorý sa týka naozaj stavovských organizácií, poskytovateľov a zdravotníckych pracovníkov. A naozaj som prekvapený, že takýmto spôsobom ideme meniť tak dôležitý zákon, ako je zákon č. 578/2004 Z. z.. Skôr si, skôr, ako začnem rozprávať vecne k daným pozmeňujúcim návrhom, je dôležité si povedať, ako tento proces dnes prebieha, a chcem naozaj vedieť, že či toto je klasický proces, ktorý môžme vôbec v Národnej rade spraviť. Čiže máme tu pôvodný zákon č. 578/2004 Z. z., ktorý kvôli infringementu ideme meniť. Ale pôvodný zákon rieši úplne iné veci, nato prídu pozmeňujúce návrhy, na poslednú chvíľu, samozrejme, lebo dneska sme niektoré dostali až dnes ráno, a v nich sú ešte prílepky. Ja neviem, že či takýto spôsob skráteného legislatívneho konania je vôbec, rokovací poriadok, možný, lebo my sme naozaj k zákonu, ktorý hovorí úplne o niečom inom, dali pozmeňujúce návrhy a k tomu sme dali ďalšie prílepky. Čiže toto je legislatívny proces, ktorý sme teraz zaviedli, neviem, akým spôsobom takto ďalej budeme fungovať, lebo ja si myslím, že takýmto spôsobom naozaj nemôžme fungovať v zdravotníctve. Tento zákon má naozaj dopad aj dosah na, ako som povedal, na širokospektrálnych ľudí, ktorí pracujú v zdravotníctve, na pracovníkov, pacientov, lekárov, sestry, zdravotníckych pracovníkov, a my ideme skráteným legislatívnym konaním, aby sa poslanci Národnej rady dnes dozvedeli, aké pozmeňujúce návrhy máme dostať do, na rokovanie, a dnes to ideme schváliť skráteným, potom prvým a druhým, čiže za jeden deň vyriešime zákon, ktorý naozaj má dopad na, na zdravotníckych pracovníkov, stavovské organizácie, na všetko. Rýchlo, bez odbornej diskusie. Ja si takto naozaj nepredstavujem odbornú diskusiu, pani ministerka, lebo naozaj tá diskusia by mala byť odborná. A na to máme klasický legislatívny proces, aby sme vychytávali muchy, ktoré jednoducho podľa mňa aj tu jednoducho prídu, lebo nemôžme na iný zákon prilepiť iný zákon a na to prilepiť iný pozmeňovák a k tomu ešte urobiť, doplňujúci ďalší pozmeňovák, ako sme to spravili pri týchto prípadoch. Čiže nesúhlasíme so skráteným legislatívnym konaním, a preto za to hlasovať nebudeme, lebo je to dôležitý zákon a takýto zákon sa má naozaj prebiehať klasicky, štandardným legislatívnom procese. Neobstojí ani to, že tu je, že tu hovoríme o nejakých peniazoch, ktoré nám, mali sme na to osem mesiacov. Myslím si, že to bola dostatočne dlhá doba, aby sme to stihli pripraviť, spraviť tak, ako by to malo ísť, klasickým legislatívnym procesom, a urobiť ten zákon tak, aby bol naozaj dobrý. A určite sa bude ešte meniť, lebo takýmto spôsobom to fungovať jednoducho nemôže. Ja sa budem vyjadrovať teraz len ku pozmeňujúcemu návrhu pána kolegu Petra Slyška a k APS-kám. Keď som si ho včera pozrel vlastne, čo sa ide vlastne navrhnúť a čo všetko tam vlastne do toho zapadá, tak to je absolútne podľa mňa nedobré riešenie ambulantnej pohotovostnej služby. Pani ministerka bude určite so mnou súhlasiť, že ak sme boli na stretnutí pred dvoma mesiacmi, tak sme aj hovorili, ako by sme si predstavovali riešiť APS-ky my, a myslím si, že ani jedno z tých riešení, ktoré boli naozaj že, myslím si, že konštruktívne, tam nie je zohľadnené. My sme navrhovali to, že by na APS-kách mohli slúžiť aj iní špecialisti, aby tam nemuseli slúžiť len detskí lekári, lebo naozaj na APS-ku nejdete s akútnym život ohrozujúcim stavom, ale idete tam väčšinou s teplotami, s kašľom a to, to takýto stav by podľa mňa vedeli zvládnuť aj normálni klasickí všeobecní lekári, ktorí slúžia na ambulantnej pohotovostnej službe. Ja súhlasím s pani ministerkou aj vieme, aký je naozaj stav pediatrov na Slovensku, ale týmto tu spôsobom by sme naozaj odľahčili systém, že ľudia, ktorí, naozaj deti, rodičia, ktorí naozaj potrebujú a majú akútny problém, čo sa týka teplôt, kašľa, a nie je to život ohrozujúci stav, tak aby v danej veci naozaj predpísal antibiotiká klasický obvodný lekár, alebo by mohli byť dokonca tie APS-ky združené do jednej, lebo by tým by sme naozaj pomohli aj všeobecným lekárom a APS-kám, že by sa dokázali slúžiť viacerí. To bol jeden z návrhov, ktorý sme pani ministerke takisto priniesli. Nie je tam zapracovaný. Neviem prečo, ale to už nechám na, na pani ministerke, že kvôli čomu to tam nezapracovala. Ďalší z dôvodov, ktorý sme takisto hovorili, je, aby sa naozaj začali riešiť aj pohotovostné lekárne. Ak Slovenská lekárnická komora hovorí, že naozaj nemá kto na tých lekárnických pohotovostiach slúžiť, tak sme hovorili, že v zahraničí je už bežný systém, že máme tzv. automaty na lieky. Keby bolo 20 druhov liekov, ktoré by boli naozaj dané a vy by ste si na základe QR kódu, ako to funguje v zahraničí, ak vám lekár predpíše liek, dokázali vybrať liek daný, lebo naozaj aj dnes, keď pôjdete na pohotovostnú službu a naozaj v tom okrese nebude daný lekár alebo nebude otvorená lekáreň, tak ten pacient si ani nemá kde vybrať v ten večer alebo v tú nočnú hodinu lieky a v podstate bude musieť čakať do rána. Čiže tieto veci sme pani ministerke na tom stretnutí povedali. Pani ministerka prišla s návrhom, ktorý podľa mňa nie je koncepčný a podľa mňa nebude dlhodobo udržateľný, lebo niektorým lekárom hovorí, že majú slúžiť. Ja chcem vidieť ako ktorí lekári budú slúžiť do 18.00 hod., ako bude fungovať APS-ka, keď už teraz nemáme pediatrov. Čiže sám som zvedavý, ako to bude prenesené v praxi, a myslím si, že to bude mať dopad na detských pacientov. Ja sa ale pýtam ďalšiu vec. Nevidím v tomto zákone nikde, že aký je dopad, aký to bude mať dopad na urgentné príjmy, lebo my ak tých pacientov nebudeme mať kde dávať, a tí rodičia budú v strese, že nemajú kde ísť s dieťaťom, ktoré má teplotu, kašeľ, pôjdu na urgentné príjmy, kde budú čakať niekoľko hodín na vyšetrenie so svojím dieťaťom na, na ambulancii, a ten lekár, ktorý má riešiť na urgentnom príjme život ohrozujúce stavy, tak bude riešiť teploty a kašle. A v neposlednom rade pani ministerka sa chcem spýtať, aký to bude mať dopad na záchrannú zdravotnú službu, lebo keď sa rušili, znižovali sa APS-ky pred šiestimi rokmi, tak to malo veľmi veľký dopad na záchrannú zdravotnú službu, lebo tí ľudia, rodičia v tom strese, keď sú, keď má dieťa teplotu, kašeľ, tak si zavolajú záchrannú zdravotnú službu, lebo naozaj si nemajú kde zavolať. Čiže oni si zavolajú záchrannú zdravotnú službu a my budeme zase záchrannú zdravotnú službu blokovať neindikovanými výjazdmi k deťom a pacientom, ktorí nie sú v ohrození života, ale potrebujú len ambulantnú pohotovostnú službu, a my ten, tieto záchranky blokovať budeme, a ak sa naozaj niečo v tej chvíli stane, tak tá záchranka bude chýbať pri pacientoch, ktorí to naozaj potrebujú. Ja sa pýtam, kto si toto zase zoberie na zodpovednosť, že ku kritickým stavom, kde naozaj dôjde infarkt, cievna mozgová príhoda, dopravná nehoda, nebude mať kto k tomuto pacientovi ísť. Čiže preto hovorím, máme tu naozaj veľmi veľa pozmeňujúcich návrhov, ktoré sú aj dobré, ale sú tu pozmeňujúce návrhy, ktoré sú totálne že zlé a nevyrieši nám problém, ktorý tu dnes máme. Takže, pani ministerka, keď budete potom môcť, rád by som dostal odpoveď na tieto otázky, ako to chceme riešiť, a že či máme dopadovú štúdiu na to, aký to bude mať dopad na ambulantné pohotovostné služby, aký to bude mať dopad na urgentné príjmy a aký to bude mať dopad na záchrannú zdravotnú službu, lebo ja sa potom budem pýtať, že kto k tým pacientom s infarktom, s cievnou mozgovou príhodou bude chodiť, ak záchranná služba bude riešiť teploty, kašle a všetky veci, ktoré nie sú indikované pre záchrannú zdravotnú službu, lebo ja chápem na jednej strane rodičov, ale nie je tu výjazd pre záchrannú zdravotnú službu. Na našom spoločnom stretnutí sme odvtedy aj s kolegom Stachurom hovorili, že by nám trebalo spraviť triážnu linku, ktorá by bola na, na urgent, ktorá by bola na operačných strediskách, kde by ľudia v týchto stavoch, ktoré majú, že sa chcú poradiť, aby si zavolali. Ani v tomto návrhu zákona pozmeňujúcim návrhom tu nie je, lebo naozaj, že kopec rodičov sa chce poradiť, chce vedieť, kde má ísť, ako má zvládnuť ten zdravotný stav, a naozaj niekedy stačí, aby ten operátor linky záchrannej zdravotnej služby im poradil a povedal, čo majú robiť, aby ich upokojil, a hlavne ich usmernil, čo majú robiť, aby naozaj nešli a neriešili tento stav záchrannou zdravotnou službou. Takže, pani ministerka, ja vás potom poprosím, keď budete mať priestor, rád by som na tieto otázky dostal odpovede, lebo sú kľúčové preto, teraz nehovorím o tom, že či za hlasovať môže hlasovať, ale kľúčové preto, aby pacienti, ktorí budú živ... majú život ohrozujúci stav, aby naozaj dostali kvalitnú zdravotnú starostlivosť, lebo týmto pozmeňujúcim návrhom APS-kám zhoršíme záchrannú zdravotnú službu na Slovensku. Za tým si stojím, lebo sa to stalo aj pred šiestimi rokmi, keď sme znižovali, znižovali hodiny z polnoci na 22.00 hod., že nám stúpol počet výjazdov na záchrannú zdravotnú službu a takisto nám stúpol počet pacientov na urgentných príjmoch, ktorí tam naozaj nemali čo robiť. Ďakujem pekne. [15:51] Ľuboš Blaha – Vystúpenie v rozprave Na vaše vystúpenie, pán poslanec, evidujem tri faktické poznámky. Ako prvý sa prihlásil pán poslanec Oskar Dvořák. [16:09] Oskar Dvořák – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, Fero, za tvoje vystúpenie. Podľa mňa si načrtol to, čo riešime už od rána, ten legislatívny chaos, ktorý sa tu deje, že my tu máme transpozíciu európskej smernice a zrazu sa rozhodneme v skrátenom legislatívnom konaní k transpozícii riešiť rezidentov, ambulantné pohotovosti, ordinačné hodiny, sprievody detí. Teraz najnovšie, najnovšie ideme teda aj reformu nemocníc posúvať. Takto sa to nemôže diať. Čo sa týka tých samotných ambulantných pohotovostí, o ktorých si ty hovoril, ja už som to hovoril, že ja rozumiem ministerstvu alebo ministerke, že, že musí zavádzať ťažké opatrenia, redukovať siete, optimalizovať ich nejakým spôsobom, prípadne skracovať ordinačné hodiny, ale to by malo ísť v nejakom väčšom balíku. A to sa nedá robiť ako takéto prílepky k transpozícii európskej smernice. To by malo ísť vo väčšom balíku, keď hovoríme o tom, že skrátime ambulantné pohotovosti, aby sme odbremenili tých pediatrov a pediatričky, ktoré musia večer slúžiť, aby mali energiu a silu slúžiť na svojich bežných ambulanciách, tak ja sa pýtam, že to vám neodstráni ten problém na tých bežných ambulanciách. Vlastné ministerské predikcie hovoria, že do roku 2030 nám budú chýbať stovky pediatrov a pediatričiek na ambulanciách. A my to zatiaľ nevidíme, počúvame tu o projektových kartách, o plánoch, dokonca nepočuli sme ani žiadnu víziu. Máme tu, jediné, čo tu máme, máme tu od minulej vlády stratégie. A ale absolútne tu nevidíme opatrenia, ktoré by zastabilizovali tých pediatrov a tie pediatričky v tých bežných ambulanciách. Toto je iba kvapka v mori, vyrieši to problém možno na chvíľočku. Neriešite ani tie samotné poplatky, neriešite reorganizáciu k urgentom, neriešite všetky následné veci, ktorú treba k tomu treba vyriešiť. A ja sa obávam, že keď tie ambulancie začnú kolabovať, tak zase to tu budeme riešiť len cez prílepky a na poslednú chvíľu. [16:09] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Igor Janckulík, nech sa páči. [16:09] Igor Janckulík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, spomenul si vo svojom vystúpení aj otváracie hodiny lekární a tu musím potvrdiť fakt, že toto je na hlavu postavené, lebo lekárne sú otvorené napríklad do 19.00 hod. a pohotovosti máme do 22.00 hod., hodine a tí pacienti si potom nemajú fakt kde vyzdvihnúť tieto lieky. Ale paradox v tom je, že tam, kde sú tieto detské pohotovosti alebo aj dospelé pohotovosti, tak v každom tom meste je minimálne desať lekární. Oni sa nevedia dohodnúť, aby jedna tá lekáreň slúžila do tej 22.00 hod. Máš pravdu aj, že pediatri majú vyšší vek, ale nie všade. To by sa malo posudzovať regionálne, ale my tu posudzujeme komplexne, spriemerujeme to na celé Slovensko a vyjde nám nejaký vek. A ten pozmeňovák, Peťo, čo dávaš, tak tu hrozí to, že vlastne tí starší dokto... lekári, ktorí sú, tak možno odídu, lebo do 18.00 hod. odmietnu pracovať, i keď to bude jeden deň v týždni napríklad, lebo oni potom budú mať aj vlastne pohotovosť a držia do 22.00 hod. alebo do 20.00 hod., ak sa im to schváli. Určite my nepodporíme tento návrh, aby sa skrátilo do 20.00 hod. Kvôli tomu, že sa ruší 15 detských pohotovostí, tým pádom ste vlastne tú dostupnosť znížili tým obciam a mestám. To znamená oni nemôž... nestihnú do tej 20.00 hod. prísť na tú detskú pohotovosť, takže určite budeme proti a nebudeme súhlasiť, aby sa skrátili tieto hodiny. Ďakujem. [16:09] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Jana Bittó Cigániková. [16:09] Jana Bittó Cigániková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za vystúpenie a najmä za tie, za ten komentár z praxe. To absolútne oceňujem. A čo sa týka teda ambulantnej pohotovostnej služby, mám veľmi podobné obavy. Plus sa k tomu teda pridávajú aj obavy o nemocničné urgenty, ale je pravda, že pokiaľ vlastne vyriešime len jednu časť problémov, že dobre, tak pediatri nechcú slúžiť, lebo jednak sú tam a úplne objektívne, hej, že niektoré pohotovosti sú nevyužité alebo možno aj väčšina, majú nejaký svoj vek, proste tam nechcú byť, tak vyriešime síce tento problém, aby nám nedávali výpovede. A tým chcem zdôrazniť, že chápem objektívnosť pokúsiť sa toto, pokúšať sa toto riešiť, ale keď zároveň na druhej strane nevyriešime, že kam sa nám tí pacienti presunú, tak to naozaj môže byť katastrofa. Takže, Feri, veľmi pekne ďakujem za vystúpenie a úplný súhlas aj s tým spôsobom, čo sa týka... A to nie len ty, ale aj Oskar Dvořák to veľmi dobre komentoval na výbore, aj pán Stachura, čo sa... tam máme úplnú zhodu. Čo sa týka toho procesu, všetko takýmto zrýchleným spôsobom napriek tomu, že vecne s mnohým z mnohých vecí z toho návrhu súhlasíme. Zaručene tam budú chyby. A najviac sa mi nepáči na politike, že to, čo kritizujem u iných, tak potom robím. Dnešná koalícia veľmi intenzívne kritizovala bývalú vládu. Viem to, lebo som kritizovala aj ja, aj tú predtým za to, keď sa robili návrhy na poslednú chvíľu, lebo nakoniec to vždy zle dopadlo. My jednoducho nemáme kapacitu si všimnúť toľko, ako by si všimol celý sektor a tí zdravotníci, ktorí s tým reálne robia, takže spôsob, akým to sem ide, považujem naozaj za, za vážny problém. [16:09] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pán poslanec František Majerský. [16:09] František Majerský – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne kolegom za faktické poznámky, zhrniem to len v skratke. Záchranná zdravotná služba, za posledné roky jej nakladáme všetci, koľko sa do nej zmestí, lebo supluje celý záchranný a celý zdravotný systém. Kolabujú nám lekári, nedvihnú telefón cez deň – zavolajte záchrannú zdravotnú službu. Kolabujú nám pediatri – zavolajte záchrannú zdravotnú službu. Ja sa pýtam, ešte raz, kto si zoberie na zodpovednosť to, že záchranka nepríde včas k pacientovi, ktorý bude mať infarkt, cievnu mozgovú príhodu, dopravnú nehodu, lebo na to bola prioritne záchranná zdravotná služba spravená a to je jej hlavná úloha. Ona nie je ťažný kôň, že má zachraňovať celý zdravotný systém. Ona to nezvládne, už teraz to nezvláda a záchranári jazdia k všetkým možným sprostostiam, ak to mám už takto povedať Národnej rade, aké si ľudia vymyslia, a potom dostávajú nakladačku od príbuzných, kde prídu k dopravnej nehode, a meškajú, alebo prídu k infarktu, kde príbuzní resuscitujú svojho otca, mamu a prídu po 20 minútach a pýtajú sa ich príbuzní: „Kde ste?!“ No kde sú? Suplujú celý skolabovaný záchranný zdravotný systém. A týmto tu rozhodnutím im zase, len naložíme. Zase im priložíme. Vozte, zvážajte a nezachraňujte. Ale to nie je priorita – nezachraňovať. Záchranná služba má zachraňovať. Čiže, pani ministerka, zásadne nesúhlasím s tým, aby sme takýmto rozhodnutím naložili kde viacej záchrannej zdravotnej službe. [16:09] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Ako ďalší sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Peter Stachura. [16:09] Peter Stachura – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené kolegyne, vážení kolegovia, veľa sa tu už nahovorilo. Nebudem sa opakovať, ale skúsim niečo povedať ešte viac. No. Spravili ste nám naozaj obrovskú smršť pozmeňovacích návrhov. Naozaj 13 pozmeňovákov. Ja mám pocit, že ja som nestíhal čítať tie maily, ktoré mi prichádzali, že ešte jeden, ešte jeden a ešte jeden. A ešte oprava a ešte, ešte jeden, 13 pozmeňovacích návrhov. Ja mám niekedy pocit, ako keby sme teraz, že ste sedem mesiacov v úrade, akože teraz sa cez jeden zákon snažíte dohnať to, čo ste zameškali. Čiže proste ešte sme nestihli povedať k APS-kám nič, tak bum nejaký pozmeňovák. Ešte sme neurobili nič k rezidentom, no tak bum, dajme tam ešte na tie, na tých rezidentov čosi. Potom ste ešte tam dali že sprievod dieťaťa. Aha, aj to by bolo dobre nejako riešiť, tak bum do tohto zákona, tiež ešte nejaký, nejaký pozmeňovák tam treba rýchlo hodiť. No vrchol je teraz, že príde pozmeňovák ešte teda aj k optimalizácii nemocničnej siete, čo je ako veľmi komplikovaná, komplexná téma. Príde dnes ráno, vážené kolegyne, kolegovia, dnes ráno, dnes ráno príde pozmeňovák, ktorý má tri strany, kde sú samé haky-baky, paragrafy, všetko možné, čo si treba poriadne naštudovať, načítať, pozrieť, či to náhodou predsa len nespôsobí nejakú galibu, kde my sme už zvyknutí, že tie galiby tu, bohužiaľ, prichádzajú práve preto, lebo sa ten legislatívny proces takto kriví, ako sa tu kriví. A ja chcem ešte raz zdôrazniť, lebo tuná pani ministerka, ale aj páni z koalície vždy hovoria, ale vy ste to robili presne takisto, ale, alebo aj horšie ešte dokonca... (Reakcia z pléna) Tak, presne. Ale pozor, pozor, teraz prichádza ten zásadný krok, zásadná vec, že keď tuná bol covid, to znamená pandémia, ktorá tuná predtým nebola, tak tu bol dôvod na skrátené legislatívne konanie. A pozor, my sme nerobili skrátené legislatívne konanie k APS-kám, ale napríklad k pandémickým ambulanciám. To, že čo z toho bolo, to je už druhá vec, ale proste tam bolo skrátené legislatívne konanie, lebo tuná bola vážna situácia. Teraz nemáme tu túto vážnu situáciu a robíme takýmto spôsobom kotrmelce, že nadivoko úplne. No to už som sa musel teraz vyrozprávať a teraz konkrétne, reálne k veciam, čo som chcel povedať. Kolega Majerský tu rozprával o tom, o tých APS-kách, nebudem sa opakovať. Naozaj myslím si, že sme priniesli, priniesli nejaké návrhy. Myslím si a toto oceňujem, tu vás chcem pochváliť, že ste si našli na nás čas a ste si to vypočuli. Škoda, že teda nič sa nepodarilo pretaviť do toho pozmeňovacieho návrhu, ktorý je predložený, ale každopádne oceňujem, že ste si to vypočuli. Čo sa týka dvoch vecí, ktoré mi ležia na srdci, to je, jedna vec je tá, ktorá pôvodne vlastne spôsobila, že tu máme ten zákon 578, že ste chceli v dobrej viere upraviť ďalšie vzdelávanie, chceli ste pomôcť aj nemocniciam, aby v lete mali študentov. To oceňujem, to je v poriadku, tomu som sa venoval už v prvom čítaní, ale ten pozmeňovák, čo sa týka rezidentského štúdia, musíme trošku k tomu pristúpiť tak konkrétnejšie, aby sme si vedeli aj zdôvodniť, že prečo to je nebezpečné, keď nemáme presný plán, čo chceme s ďalším vzdelávaním robiť. Ja tu mám jeden príklad, ako sa študuje, lebo u nás sa študuje otorinolaryngológia, ako to vyzerá na Slovensku, v Česku a v Nemecku. Dovoľte mi, aby sme si to trošku porovnali, a potom sa môžme baviť, či teda ten pozmeňovák, ktorý predkladáte, vôbec niečo pomôže, alebo je to naozaj zase len nejaký prílepok, ktorý sa kdesi objaví, a budeme to musieť opäť znovu musieť o chvíľu meniť. Keď sa pozriete, tak tá špecializácia v jednotlivých krajinách trvá 60 mesiacov aj na Slovensku, aj v Nemecku, aj v Českej republike. Forma odborného vzdelávania – na Slovensku štúdium, v Česku je to špecializačný výcvik, v Nemecku odborné vzdelávanie. Kto to robí? Na Slovensku to sú lekárske fakulty, v Česku je to Institut postgraduálního vzdělávání ve zdravotnictví, v Nemecku je to regionálna lekárska komora. A teraz prichádza to dôležité, povinné cirkulácie. Keď chce byť otorinolaryngológ na Slovensku, teda budúcim otorinolaryngológom, tak musí ísť na tri mesiace na chirurgiu, na neurochirurgiu musí ísť jeden mesiac, musí odcirkulovať dva mesiace vnútorné lekárstvo, maxilofaciálnu chirurgiu musí absolvovať ďalší mesiac. Potom musí ísť ešte, pozor, na plastiku jeden mesiac a potom musí ísť ešte aj na ARO jeden mesiac. To koľko je potom vlastne na tej otorinolaryngologickej klinike, ktorá by ho mala ďalej vzdelávať? Pozrime sa na Českú republiku, ktorá prešla určitou zmenou. V Česku potrebuje lekár, ktorý sa vzdeláva na otoringológiu, potrebuje byť dva mesiace na chirurgii, potrebuje byť dva mesiace na vnútornom lekárstve a dva mesiace na anestéziológii. Už tu vidíme dosť zásadný rozdiel. A teraz vezmite si tie, že tie kolečká, hej, že to musíte všetko nastaviť. A čo tam robí, čo tam robí ten jeden mesiac taký otorilolaryngológ? Čo tak na takej plastike asi môže robiť? No píše správy. Supluje niečo, čo proste, aby, aby tí kolegovia tam na tej od... oddelení nemuseli robiť. To je absolútne zbytočné, úplne zbytočné. No a pozrime sa na to, že čo vlastne robia povinné, aké sú povinné cirkulácie v Nemecku. Že nula, nula. Žiadna povinná cirkulácia na žiadnom inom oddelení. Zápočet z iných oblastí. Na Slovensku vám nevedia započítať nič. To znamená, keď ste boli internista alebo ste, máte atestáciu z internej a potom si rozmyslíte, že vy chcete predsa len robiť otorinolaryngológiu, no, tak na Slovensku vám z toho nezapočítajú že nič, ani v Česku vám nezapočítajú, v Nemecku vám započítajú napríklad šesť mesiacov, keď ste boli na internom, tak vám tých šesť mesiacov zarátajú do toho štúdia otorinolaryngológie a presne majú zadefinované, čo vám ešte môžu zarátať. Napríklad ak ste boli dvanásť mesiacov v nejakej otorinolaryngologickej ambulancii, aj to vám vedia zarátať, hoci ste ešte neboli zaradený do toho programu a neboli ste v tom štúdiu, ako je to u nás. Čiže aj tu je veľký dôvod na zásadnú zmenu. Práca na domovskom oddelení. Predstavte si, že na Slovensku takýto lekár, ktorý má dobrú snahu byť tým otorinolaryngológom, je na domácom oddelení len 27 mesiacov, čiže z tých 60 mesiacov, ktoré on musí, ako je to predpísané, je len 27 mesiacov na svojom domovskom oddelení. V Česku je to, závisí od toho, že kde je, teda kde pracuje, ale je to minimálne 30 mesiacov. No a čo sa týka toho Nemecka, keď sa porovnáme teda s inými krajinami vyspelého Západu, tak v závislosti od toho, čo tá nemocnica ponúka. Ak je to nemocnica Poprad povedzme, vymýšľam si, a na otorinolaryngológii majú široké spektrum, no tak mu môžu zarátať všetko. On nemusí ísť nikde inde, čiže si vie na svojom domácom pracovisku, hoci to nie je univerzita, odkrútiť celé ORL. Počet samostatne vykonaných výkonov. Hovoríme stále o atestácii, ktorá je uznávaná všade vo svete rovnako. Na Slovensku potrebuje vykonať samostatne 272 výkonov, v Nemecku, keďže je stále na tom svojom oddelení, 365. Čiže Nemci, pre nich je dôležitejšie, nie aby bol ten lekár na plastickej chirurgii mesiac a potom bol na maxilofaciliánej chirurgii dva mesiace, pre nich je dôležité, aby vedel, keď urobí atestáciu, urobiť základné penzum otorinolaryngitických výkonov. A to je tiež dôležitejšie ako to, že bol niekde na stáži jeden mesiac opierať dvere. Čo sa týka počtu asistencií pri výkonoch takisto, na Slovensku 80, v Nemecku 100, čiže potrebuje viac. Atestačná práca, pozor, tu sa píšu práce, nikto ich nečíta, vo veľmi podivnej kvalite. U nás musí to byť, teda na Slovensku, musí to byť publikovaná v recenzovanom časopise a obhájená pred komisiou. To je podmienka na to, aby niekoho pustili k atestácii na otorinolaryngológiu. Česi majú tiež obhajobu práce. Predstavte si, v Nemecku to netreba. Jak je to možné? To je ten istý otorinolaryngológ, v Nemecku to netreba, ale my áno. Musíš urobiť prácu, ktorú nikto nečíta. Praktická skúška. Na Slovensku máme ešte aj to. Na Slovensku máme, že vyšetrenie pacienta, chirurgický výkon musíte urobiť normálne ako praktickú, praktickú skúšku. V Nemecku takéto niečo opäť nie je. Ústna atestačná skúška, samozrejme, áno. No a test na Slovensku je, v Česku ani v Nemecku nie je. Čo sa týka klinických seminárov, to je to, čo veľmi kritizujem, prečo je to dôležité, že je to štúdium. Univerzita vám predpíše vyhradené semináre, ktoré musíte absolvovať, samozrejme, na ich lekárskej fakulte, niektoré sú spoplatnené. V iných krajinách sú povinné kurzy, ale tie môže robiť hocikto. To nemusí robiť presne tá univerzita, kde ste sa zapísali. Preto som to povedal tak obšírne, pretože tu je zakopaný ten pes, že tu je vlastne ten problém, ktorý máme. My musíme celé ďalšie vzdelávanie prekopať. Nám nestačí urobiť prílepok, večer nás napadne, že aha, ešte by trebalo rezidenčný program opraviť v paragrafe XY takto. To je nič. A ja teraz netvrdím, že, pani ministerka, vy ste tu mali prísť so všetkým už hotovo. Veď ja chápem, že za pol roka sa nedá urobiť, prevrátiť svet, ale prísť s nejakou víziou. Povedať áno, máte pravdu, poďme, ideme to zmeniť, bude to takto, o rok bude to v tejto fáze a o dva roky to bude v tejto fáze. Neprišlo to. A prichádzajú pozmeňováky, ktoré... čítame teda v noci, keď už chceme spať. No. A ešte čo sa týka tej optimalizácie nemocničnej siete. Ja mám také déjá vu, veď my sme si prešli spoločne aj s pánom Balážom aj s vami kolečko všetkých nejakých predvolebných mítingov, stretnutí a všade sme sa viac-menej v tomto zhodli, že tá vyhláška je napísaná zle. A zase hovoríte, že teda však ty si na vine, ty si tam bol 11 mesiacov. Na začiatku áno, neskôr nie. Tá vyhláška, a to hovorím stále dookola, je napísaná zle. Poďme ju opraviť. Nestačí tam urobiť len takéto zmeny, aby boli preplácané výkony poisťovňou jednotlivým nemocniciam. My ju musíme opraviť tak, aby sa tie nemocnice nedusili v byrokracii. My nemáme ešte poriadne zavedený ani ten DRG systém, že ešte tu nie je ani plne úhradový mechanizmus, a my sme si tu vymysleli ďalší systém, ktorý je rovnako komplikovaný ako ten DRG, aby to bolo ešte zložitejšie. To znamená, že tie medicínske služby, tu každý ešte potrebuje ďalší nový softvér, veď prečo by nie. Však treba nový softvér na medicínske služby. Tak sa zacyklíme, že už potom vôbec nevieme, že ako to má vyzerať. Veď v jednoduchosti je krása. Veď to musíme nastaviť tak, aby sme tie, aby sme tu, aby sme tu tú deľbu, tú optimalizáciu nemocničnej siete urobili ľahkú, vykonateľnú, udržateľnú, aby sa, fakt že nemuseli sme mať 30 príručiek, a hľadať že kto, kde, ako, koho má posúvať. A opäť apelujem na ten model, ktorý majú Nóri. Myslím si, že nie je nič lepšie, ako to majú Nóri, ako to majú nastavené. Majú tri úrovne a majú jasne zadefinované, čo nemocnica robiť nemôže, to znamená, kedy musí pacienta posunúť na vyššie pracovisko. Opäť príklad pre tých, ktorí nie sú lekári. Pokiaľ príde rodička, ktorá je napríklad v 25. týždni, v 26. týždni tehotenstva, tak je jasne zadefinované, že do ktorej nemocnice ju môžu odviezť. Je jasne zadefinované, že ju neodvezú do nejakej, nejakej úrovne jedna, kde nemajú na to priestory, kde nemajú možno novorodenecké oddelenie - perinatológiu, ale ju musia odviesť ďalej, resp. môžu ju priniesť do toho, do tej menšej nemocnice, ale potom automaticky hneď organizujú preklad do vyššieho pracoviska. Aj prikázania boli urobené ako zákazy, nie ako možnosti, hej. Desať Božích prikázaní, nemáme tuná 100-tisíc vecí, čo máme robiť, ale my máme zadefinované, čo by sme robiť nemali, a presne tak mala byť urobená OSN-ka. To znamená zadefinovať, čo ktorá úroveň robiť nemôže, a bolo by to tisíckrát jednoduchšie, jak sme to urobili my teraz. A toto nie je len vaša chyba, ja, ja to nechcem brať akože toto je váš, váš problém, len ja som očakával, za šesť mesiacov alebo sedem mesiacov, že tu prídete a poviete áno, je to vážne, je to problém, ideme to zmeniť a bude to vyzerať takto – o tri mesiace, o rok, o dva roky a potom už to bude vyriešený problém . Toto tuná neprichádza, opäť prichádza pozmeňovací, pozmeňujúci, pozmeňujúci nejaký návrh, ktorý proste len hasí to, čo teraz treba ako urobiť, a príde dnes ráno a potom ešte príde kontrola, že nebol dostatočný. No, ťažko sa mi to hovorí, ale potom sa prečo divíme, že máme zdravotníctvo v takom stave, ako máme, no aj preto, že tu takto funguje celý systém. (Ruch v sále.) A už som hovoril dosť, takže vám ďakujem veľmi pekne za pozornosť. [16:23] Ľuboš Blaha – Vystúpenie s faktickou poznámkou Na vaše vystúpenie, pán poslanec, evidujem šesť faktických poznámok. Ako prvý sa prihlásil pán poslanec Oskar Dvořák. [16:23] Oskar Dvořák – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, ďakujem za vystúpenie. Ja by som chcel na kolegu Stachuru reagovať, pretože on hovoril o takých veľkých zmenách, ktoré by sme mali prinášať sem do zdravotníctva , a ja, mne toto občas pripadá, keď si sledujem všetky tie prílepky a, a veci, ktoré tu tlačíme k nesúvisiacim zákonom o skrátenom legislatívnom konaní, že to sú také poloriešenia, ale to som naozaj že... že ešte som to veľmi pozitívne nazval. A že mi to príde, tak ako keby si chcel niekto odklepnúť takú fajočku, že riešili sme rezidentov, riešili sme ambulant, riešili sem ambulantné pohotovostné služby... Ja som to dokonca v tom prvom čítaní pochválil, že tam viacero vecí je fajn a dobrých, ale to som ešte nevedel, čo všetko príde a aký chaos v tom celom bude. A čoho sa ja teraz, aj keď, aj vzhľadom na to, že som to, niektoré tie opatrenia pochválil, však vy ste dokonca prebrali môj poslanecký návrh, ktorý ste odmietli pred dvomi mesiacmi. Čoho sa ja ale obávam, je dvoch vecí. Prvá vec, je že keď naozaj veci robíme takto rýchlo, tak... a často sa vyjadrujete o riešeniach minulej vlády, že to bolo zbabrané, musíme to opravovať, tak ak to chcete robiť ešte horšie, ešte viac to zbabrať, tak toto je ten proces, ako to robiť. Všetko na poslednú chvíľu, dve hodiny pred výborom, tlačíte veci, neviem, koaliční poslanci v tom majú chaos, predkladáme, nepredkladáme, robíme tamto, nerobíme tamto. No a druhá vec je to, že, že naozaj ja už, ja už by som očakával osem mesiacov od volieb, že tu príde niekto a predstaví nám nejakú širšiu koncepciu a povie nám aj, kedy to pôjde do parlamentu, pretože už pán Drucker má veľa projektových kariet. Ale všetci tu vieme, koľko z tých projektových kariet sa prinieslo na svetlo. Čiže ja sa len teším tomu, že vy prídete s nejakým projektovými kartami, a poviete nám, čo máme robiť, naplánujete si to tu na štyri roky, ako to tu bude vyzerať. Ale to, že prídete a donesiete nám 20 projektových kariet, neznamená, že sa niečo dostane do parlamentu. Mali by sme podľa mňa už v parlamente reálne trištvrte roka po voľbách vidieť, čo chcete zo zdravotníctvom robiť a ako chcete adresovať problémy. [16:25] Ľuboš Blaha – Uvádzajúci uvádza bod Pán poslanec, pán poslanec Vladimír Baláž. [16:25] Vladimír Baláž – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Pán poslanec Stachura, podľa mňa veľmi dobré vystúpenie. Fakt, naozaj, tie otázky, ktoré si otvoril, sú veľmi dôležité. Ale nemajú s terajším vedením ministerstva ani s pani ministerkou, ani s ním nič spoločné. Kto a ako študuje špecializačné štúdium, bohužiaľ, neurčuje ministerstvo, ale určuje to odborná spoločnosť. Rozprávajme sa s odbornou spoločnosťou. To sa nedá urobiť zákonom. Žiadny zákon na to neexistuje, lebo keď prijmeme zákon, ako má byť špecialista anestéziológie a urológie, tak to je najväčšia blbosť, ktorú vieme urobiť. Čiže nie, toto s tým ministerstvo nemá nič spoločné. Keď v otorinolaryngológii, skúste si to povedať, keď si vypijete nejaký poldeci (povedané so smiechom), si niekto vymyslí takého špecializačné štúdium, tak koho je to chyba? Pýtajme sa tých, ktorí sú za to zodpovední, hlavný odborník, predseda spoločnosti. Veď je to na hanbu. A všetci tí krčiari sú v tej spoločnosti. Nech si zvolia poriadny výbor, ktorý to urobí. Urologický výbor teraz robil koncepciu špecializácií v urológii. Teraz je tam daná, je jednoduchá, veľmi podobne ako Čechách alebo v Nemecku. A druhá otázka, prepáč, že sa rozčuľujem troška, je OSN-ka. Tak jasné, to je katastrofa, ako je to urobené. Som to vravel na výbore. Je to katastrofa, ako to je urobené. Niet toho, kto vymyslel niečo, čo je medicínska služba. Niet nikoho, kto vymyslel program odborný, a niet nikoho, kto by to dal dokopy. Nikto sa k tomu nehlásite, ktorí ste tam boli. Preboha, prihláste sa niekto. Vyhlásime pátranie na to. To predsa nie je možné. Hanbíte sa za to alebo čo? Prihláste sa, povedzte: „Takto sme to chceli!“ Ale nie, že budete kritizovať niekoho, kto to napráva len preto, lebo zase niekto, a nie my, ste to nadviazali na Plán obnovy a odolnosti. No proste je to chucpe, takto hovoriť. (Potlesk.) [16:25] Ľuboš Blaha – Uvádzajúci uvádza bod Pán poslanec Jozef Valocký, nech sa páči. [16:27] Jozef Valocký – Vystúpenie s faktickou poznámkou Vážený pán poslanec, rozhodne som vás počúval a mnohé predo mnou povedal už pán predseda výboru Baláž. Prvú časť vašej, vašej debaty sme si povedali na výbore. Ak to nebude zrýchlené konanie, peniaze nedostanú nemocnice za služby, ktoré poskytujú. Druhé, ORL, čiže krčné lekárstvo, máte absolútne pravdu. A tým sa zhodneme aj asi s pánom poslancom Horeckým, ktorý bol bývalý minister školstva, a s ním som debatoval voľakedy. Mali by sme tam pridať ešte aj zdravotné sestry, aby vychádzali zo strednej zdravotníckej školy. Tretia oblasť, a ktorú ste spomínali, už som pozabudol, ale chcel som vás spýtať, však vy ste bol rok na ministerstve štátny tajomník a nepočul som v tom čase, keď ste bol s ministrom Krajčím, že by ste tieto veci boli riešili. Ani náznakom. Čiže skúsme teraz spoločne niečo urobiť pre to, máme problém vo vzdelávaní lekárov, a hlavne tých lekárov, to je stará záležitosť. Máte, v tomto vám dávam za pravdu. Potom skúsme urobiť stredné zdravotnícke školy, aby nám sestry vychádzali, a toto skúsme nejako, aspoň v tomto volebnom období presadiť. Ďakujem pekne. [16:27] Ľuboš Blaha – Uvádzajúci uvádza bod Pán poslanec Ján Horecký. [16:29] Ján Horecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Pán kolega Peter Stachura, ďakujem ti za tvoje profesionálne a konštruktívne vystúpenie, ktoré prezrádzalo aj odbornosť, aj charakter. Nekritizovať za každú cenu, ale snažiť sa prispieť k riešeniu vážneho problému. Zaujalo ma aj to, čo si hovoril, práve čo sa týka vzdelávania a prípravy až po atestačné konanie. Naozaj Slovensko trpí tým, že 30 rokov povedzme zanedbané zdravotníctvo a školstvo, v tomto sú tieto dva obrovské rezorty podobné, sa pokúšame hasiť prílepkami, salvou parciálnych riešení, záplatu na záplatu šijeme a takto sa jednoducho systém len komplikuje a koncepčne nerieši, preto aj dnes som prekvapený z toho, že hovoríme o 13 pozmeňujúcich návrhoch, ktoré prišli v takomto slede, a tiež ponúkam konštruktívnu opozičnú prácu, odbornú, nie nejaký politický hyenizmus, smerom k tomu, aby sme interrezortne, lebo to nie je len otázka úradníkov a odborníkov na ministerstve zdravotníctva, už to tu aj zaznelo, ale odborných spoločností aj rezortu vzdelávania vysokých škôl, siete regionálnych škôl, stredných odborných škôl zdravotníckych a tak ďalej. Si myslím, že táto vec sa musí riešiť systémovo a koncepčne. Nemôžeme látať donekonečna diery záplatami na záplatu. Ďakujem za slovo. [16:29] Ľuboš Blaha – Uvádzajúci uvádza bod Pán poslanec Zdenko Svoboda. [16:31] Zdenko Svoboda – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. K tomu počtu pozmeňovákov, ktoré ste uviedli, tak do značnej miery to vyplýva zo života, keď je potrebné akútne riešiť situáciu a predísť ekonomickým škodám, tak je potrebné pristúpiť aj k takýmto krokom, alebo mechanizmu. A toto je presne tá situácia. Na výbore sme si to prešli a pán štátny tajomník nám zargumentoval dôvody vlastne postupu, ktoré ministerstvo zvolilo. Pán poslanec, poukázali ste alebo poukazujete na zlyhania zo strany ministerstva, ktoré podľa vášho videnia sveta malo problémy vyriešiť celého rezortu v priebehu pár, šiestich-siedmich mesiacov. Sám viete, že to nie je možné. Ja sa pýtam, čo robila predošlá vláda za 3,5 roka. Na výbore sme si vypočuli, že sa zvolá mimoriadny výbor, kde sa spraví vlastne rozpočet a odprezentujú sa plány na nadchádzajúce obdobie. Ja si myslím, že tu bude ten priestor, aby nám ministerstvo vlastne zargumentovalo, čo sa bude diať na nasledujúce obdobie. Ďakujem [16:31] Ľuboš Blaha – Uvádzajúci uvádza bod Pán poslanec František Majerský, nech sa páči. [16:32] František Majerský – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, Peťo, za tvoj, tvoj príspevok. Vystihol v podstate, čo sme dneska naozaj chceli povedať. Ale by som chcel trošku tak, nepoviem, že do vzduchoprázdna, ale kolegom, lebo mňa naozaj unavuje to, že si budeme stále hovoriť, že ty, vy ste boli vtedy, vy ste boli ... Ani raz ste z našich úst nepočuli, čo sa stalo pred šiestimi, ôsmimi, pred dvanástimi, lebo tú dobu už nikdy nevrátime. Ale mňa ako záchranára uráža, že tu rozprávate štátnemu tajomníkovi v čase najväčšej krízy, aká v zdravotníctve bola, že čo on robil 11 mesiacov. Kde ostatní ľudia sa báli vyjsť vonku, báli sa ísť do obchodov a on riešil preklady a prevozy pacientov do zahraničia. Akože, pri všetkej úcte, mali by sme mu tlieskať, čo vtedy predvádzali na ministerstve zdravotníctva, kde neboli žiadne lôžka na hospitalizáciu, kde ľudia, pacienti zomierali v sanitkách a my tu stále opakujeme: „Pán Stachura, čo ste robili 11 mesiacov?“ Ja by som, jak hovorím, za to, čo oni predvádzali vtedy, konkrétne on, lebo viem, že komunikoval s nemocnicami, so záchrankami, s urgentnými príjmami, by si zaslúžil obdiv. Chodil domov o polnoci. A nemali by ste ho ani jeden z vás tu haniť, ale mali by ste mu poďakovať, že, zopakujem ešte raz, vtedy, keď všetci boli doma, sa báli chodiť do obchodov, on sedel a riešil a riešili prevozy pacientov nie po Slovensku, lebo tu sme už nemali lôžka, do Nemecka, do Poľska. Za to by ste mu mali byť vďační, kolegovia! (Potlesk.) [16:32] Ľuboš Blaha – Uvádzajúci uvádza bod Pán poslanec Peter Stachura. [16:34] Peter Stachura – Vystúpenie s faktickou poznámkou No, ďakujem veľmi pekne. Začnem asi tým, že ja nečakám teda žiadnu ani vďaku, ani nič, to proste platí k politike, ja to rozumiem, o čo tu ide. Možno jednu, jednu krátku vec si dovolím predsa len povedať. Ja ľutujem jednu vec, že naozaj my sme sa venovali covidu a možno som mohol sedieť niekde, kde sa robila tá OSN-ka na začiatku, pretože tam musí byť, musia byť ľudia, ktorí tomu rozumejú, čo robia. A musia to nastavovať naozaj tak, aby ten systém, aby to systému pomohlo, a nie, že to necháme len tak, že odborné spoločnosti, no nachystajte si to, jak to chcete mať, hej, to, to bola chyba. Nikto to neviedol a bol som tam síce krátko, ale možno som sa mohol viac do tohto zapojiť. Ale čo sa týka tých ostatných vystúpení, pán Baláž, áno, odborné spoločnosti , vy sám viete, aké to je zložité. Máte sofistikované, resp. sofistikované... máte odborné spoločnosti, ktoré sú naozaj progresívne, a potom máte spoločnosti, ktoré sú naozaj, ktoré neviete motivovať, nazvem to slušne takto. Čo sa týka optimálnej siete nemocníc , my sme práveže, tá vízia, ja sa k nej hlásim. Viete, čo bola vízia? Vízia bola centralizácia nemocníc. Vízia bola informatizácia a prepojenie, aby mali rovnaké systémy. Vízia bola to, aby sme urobili systém inak, ale to, ako sa to spackalo v rámci tej vyhlášky, to už ako proste to nie je v tej vízii, ktorú sme mali my na začiatku. A to treba ako začať rýchlo upravovať. No, a čo sa týka toho, že, ešte sa vrátim, že čo, čo ste urobili za tých 11 mesiacov jak štátny tajomník . Odbor vzdelávania, pripravovali sme malú reformu, veľkú reformu. Veľká reforma, to je to, čo som začal hovoriť, ale z dôvodu covidu sme si povedali, dajme aspoň niečo a urobili sme malú. A môžem vám... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [16:34] Ľuboš Blaha – Uvádzajúci uvádza bod Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Traja páni poslanci. Ako prvý sa prihlásil pán poslanec Oskar Dvořák, nech sa páči. [16:37] Oskar Dvořák – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja sa budem menej venovať tomu procesu a tým pozmeňovákom, ktoré už sme tu zažili a ktoré sme vedeli už komentovať teda minulý týždeň, a chcel by som sa trošku venovať viac tomu, čo nám dneska ráno prišlo. Tá samotná optimalizácia siete a jej posun. A ako sa to celé odohralo. Ja vám chcem pripomenúť, kolegovia, že ja tu veľmi často počúvam, že ak je také zlé, že je to zlé, bolo to zle urobené . Ja by som spätne tiež, po vojne je každý generál , ako sa hovorí. Ja by som spätne tiež upravil niektoré veci. Tiež by som to asi novelizoval. Ale to je typický proces reformy. Asi pravdepodobne nikto neočakáva, že prijmeme nejakú reformu a teraz sa na ňu budeme pozerať 10-20 rokov. Však veľmi často aj zástancovia Zajacovej reformy hovoria, že bola nedokončená, bola nedotiahnutá a podobne. Ja si myslím, že to je kontinuálny proces. A keď vy tu dneska už ste ôsmy mesiac pri moci, vy máte naozaj všetko. Vy máte parlamentnú väčšinu, vy máte vládu, vy máte aj prezidenta. Ak to niekto môže zmeniť a je to také zlé, tak by som čakal od pani ministerky, aby sem prišla s tým návrhom, predstavila ho a ukázala nám, ako sa to robí lepšie. A zároveň ja mám to šťastie, teda že bol som úradníkom, ktorý bol v tom procese. Ja som nemal celý plán obnovy na starosti, ale bol som pri tom procese a videl som to, ako to prebiehalo. Všetci, čo robili na ministerstve alebo sa hýbu okolo zdravotníctva, tak podľa mňa asi vedia, ako, ako sme sa k tomu procesu tej optimalizácie siete dostali. Tak ja vám to pripomeniem. Toto nie je prvý pokus a ani posledný, je to posledný pokus, ale nie je to prvý pokus, kedy sa prijala nejaká reforma nemocníc. Toto je, ak správne počítam, opravte ma, už skúsenejší, starší bardi, je to piaty pokus za posledných 15 rokov? Je to piaty pokus. Váš minister pán Drucker sem prišiel s veľmi podobnou koncepciou, ktorá vychádzala, táto súčasná reforma vychádzala aj z koncepcie Tomáša Druckera, ktorý bol vtedy ministrom za HLAS, z ministra zdravotníctva. On akurát nehovoril o piatich, piatich úrovniach, on hovoril, on hovoril o troch úrovniach. On hovoril tiež o nejakých oddeleniach kompletných, nenazývalo sa to programy. Bolo to veľmi podobné. Tiež plánovali konkrétne vyhlášky, ísť do kontrétnosti, do vyhlášok. To je jedna vec. Druhá vec, to nie je tak, že my sme si to vymysleli a sme sa tu zaviazali. Všetci, čo sledujete zdravotníctvo dlhšie, tak viete, že nám každoročne chodia od Európskej komisie určité wish listy reforiem, alebo stavy zdravotníctva nášho, a to prebiehalo takým spôsobom, že prišla Európska komisia, keď začal covid a povedala, že „ no, Slovensko, chcete peniaze? Do akých oblastí by ste ich chceli, do zdravotníctva? Vidíme, že ho máte teda poddimenzované. Chceli by ste ich do zdravotníctva?“ No tak Európska komisia sa pozrela, čo nám tu každoročne v country reportoch hovorí. Jedna z tých vecí bola nemocničná sieť. A povedala: „Chcete stavať nemocnice? Tak nám ukážte reformy spojené s tými nemocnicami.“ Čiže to nie je tak, ja som, ja som vtedy nebol decision maker, nebol som politik, nemohol som to ovplyvňovať, ale na tej úradníckej pozícii som videl, že oni nemali úplne voľné ruky. Ak chceli niečo robiť, chceli investovať napríklad do všeobecných ambulancií, ako sa to robí teraz, tak vláda musela ukázať nejaký plán, ako chce urobiť nejakú reformu tej, tej ambulantnej starostlivosti, ak sa chcel, a preto je to tak poskladané, ten plán obnovy je poskladaný tak, ak chcete investíciu, potrebujete urobiť aj samotnú reformu. Čiže naozaj netvárme sa, že reforma nemocníc tu nejak spadla prvýkrát z neba a nikto nikdy o tom nevedel a nepočul, je to piaty pokus za posledných 15 rokov, zároveň teda mali sme tu aj množstvo neúspešných pokusov, vy sami, páni a dámy z koalície, keď Peter Pellegrini tu stál pred výborom a Robert Fico mu blokoval túto reformu, tak ste, tak ste stáli a obhajovali ste ju a my sme vás vtedy aj podporovali z opozície, že to je dobrá vec, že to je potrebná vec, takže zároveň mne to príde trošku alibistické, že sa idete vyhovárať na vládu, ktorej sa to podarilo prijať, ktorá bola do toho do veľkej miery aj donútená, aby dostala tie peniaze na tie nemocnice, dneska by ste bez tejto reformy, keby to minulá vláda neurobila, nemohli stavať Martin, nemohli stavať Banskú Bystricu, nemohli by ste dávať Pente do Spišskej peniaze na výstavbu. Nemohli by ste rozhadzovať peniaze takto na takto na nemocnice a hovoriť, že pozrite, my tu staviame, bez tohto by ste to neurobili. Ale zároveň, teda nebudem sa venovať tomu, ako to ohrozujete, to je, to je až, myslím si, že na inú debatu, čiže mne príde veľmi alibistické, ak s celou touto históriou, ktorú tu poznáte, a ste tu, naozaj dlhšie v tom parlamente sedíte ako ja, tak už budete ôsmy mesiac po voľbách hovoriť, že, že však to minulá vláda pokašlala a my teda iba opravujeme a malo by to vyzerať inak, malo by to vyzerať inak, malo by tam byť asi tamto, tamto, tamto. No tak, milé dámy a páni, máte všetku moc v tomto štáte, čo vám bráni v tom, aby ste tu prišli postavili sa na tento pultík, dali to do medzirezortného pripomienkového konania, ako sme to robili vtedy my? Ja som bol vtedy úradník, ja som bol zodpovedný, ja som nebol politik, ja som bol úradník, ja som bol zodpovedný za to, aby sme to dali všetko do medzirezortného pripomienkového konania, vše... celé to Slovensko som si odchodil, tisícky pripomienok, vyše tisícku pripomienok, som musel na to odpovedať, som musel dať na to stanovisko, až potom to prišlo sem do parlamentu, čiže ja by som očakával takýto proces. A namiesto toho čo sa deje? Deje sa to, že pani ministerka osem mesiacov od volieb nepredkladá žiadne koncepcie do tohto parlamentu. Vy ste počuli, videli ste v tomto parlamente, čo chce robiť s doplatkami, čo chce robiť s chýbajúcimi sestrami? Ako chce riešiť kolabujúci sektor, ako chce centrálne riadenie urobiť? Nie. Keď pani ministerka príde s niečím do tohto parlamentu, tak príde iba s technickou novelou, príde len s prílepkami alebo príde s transpozíciou. Tak to bolo aj minulý týždeň. V skrátenom legislatívnom konaní ste si pretlačili transpozíciu a potom ja som sa divil, prečo chcete nejaké certifikácie tlačiť skráteným legislatívnym konaním, a potom teda sa začnem pozerať a už začínajú prilietať prílepky, zrazu ideme riešiť rezidentúru, zrazu ideme riešiť ambulantné pohotovosti, ordinačné hodiny, potom sprevádzajúcu osobu, potom si tam nahádžeme, ja neviem, čo tam ešte, mačička a psíček do tej polievočky nahádžu. Všeličo. Asi si potom urobíme všetko a potom tu máme taký check list, že milí voliči, tak my sme riešili rezidentov, my sme riešili ambulancie a my sme si... no a všetko poriešili , ale tak to nie je. Ale to som to ešte, to som ešte nevedel, čo príde tento týždeň. Tento týždeň o 12.00 hod. nám začínal výbor a nám o 8.00 hod. ráno príde veľký posun optimalizácie siete nemocníc a potom za hodinku príde, samozrejme, oprava, lebo to bolo zlé, takže prišiel nový pozmeňovák, a ja sa potom pýtam, že keď ideme takýmto procesom, ideme prílepkami, skráteným legislatívnym konaním, nesúvisiacimi zákonmi, že čo z toho vyplynie, že vy sa tu naozaj, naozaj či nepostavíte za dva-tri dni, alebo za dva-tri mesiace, alebo za pol roka, a nebudeme riešiť rovnaký problém. Ja zároveň chcem povedať, že, a to, to ja, ja oceňujem, že iniciatívne ste prišli a ste s nami riešili tú tému plánu obnovy, pretože ako som to hovoril už na začiatku, reforma nemocníc je naviazaná na plán obnovy, výstavba nemocníc je naviazaná na reformu nemocníc. Máme tam míľniky, do konca roku 2025 potrebujeme stransformovať určitý počet lôžok, aby sme žiadosti o platbu dostali. Ja som dneska, dneska sme dostali jedine informáciu, dostali sme, najprv ste predložili zákon, schválili ste ho, nakoniec sme ho aj schválili a predpokladám, že ho tu aj schválite, dostali sme informáciu, že boli nejaké cally, nejaké telefonáty s Európskou komisiou, kde sa netvárili, kde sa netvárili, že by im to malo prekážať . My naozaj ideme robiť spôsobom takýmto, že, že nemáme záruky, nemáme to čierne na bielom, že Európskej komisii to nebude prekážať, a ideme posúvať samotnú reformu. Ja, ak to stihnete, ak to stihnete a neohrozíte peniaze, ja to aj na niektorých, na niektorých tých... technickej úrovni chápem, ale čo týmto spôsobujete, je, že si sami skracujete ten čas a dostávate sa do časovej tiesne. Zároveň v momente schvaľovania toho zákona, keď už skrátime tie lehoty, my nebudeme mať definitívne lajstro takto, aby sme tu všetci videli, že, že Európskej komisii to nebude vadiť, a aby sa nestalo to, lebo my to zistíme až pri tej platbe, pri tej míľnikovej platbe budúci rok, keď už nebude neskoro. Aby sme potom nezistili, že keď predložíme k platbe, že tuto máme splnené reformy, aby sa nestalo, že Európska komisia povie, že nestihli ste to, toto, tieto, tieto veci, čo ste tu prijímali, odkladali ste to, my vám neakceptujeme platbu . Ja sa obávam, aby sa toto nestalo, a za pol roka, za rok už bude podľa mňa neskoro sa nad tým zamýšľať. Ja by som dokonca aj veľmi rád s vami bavil na, na tej odbornej úrovni, na tej, na tej detailnej úrovni, čo tam treba lepšie urobiť v tej samotnej OSN-ke, ja mám vždy v tomto, ja nebudem na tomto politikárčiť, ja naozaj, proste ja sa za to nehanbím, že som to robil. Ja si myslím, že ani vy by ste sa nemali hanbiť, že ste tu mali viacero pokusov, že ste sa to cez ministra Druckera a podobne predtým tri pokusy snažili pretlačiť, však to je dobrá vec. To zlepší kvalitu starostlivosti, každý bude vedieť, bude mať niečo garantované. Poďme sa baviť o tom, ako tu KDH to chcú, možno tú logiku otočiť, že čo budeme zakazovať, kde budeme povoľovať, robme to, ale keď tu budeme iba cez skrátené legislatívne konanie, cez prílepky k transpozícii toto tlačiť, tak táto debata ani nikdy nenastane, pretože potom tu máme oprávnené obavy, že ako to dopadne. A ja, teda ja to opakujem, je v nás všetkých záujme, nielen v našom, ja to nekrituzujem, pretože to chcem len kritizovať, aby sme mali zábezpeky od ministerstva, že keď posúva tú legislatívu, že sa nestane budúci rok, v roku 2025 v decembri, že nám bude zamietnutá platba, na základe týchto všetkých posunov, Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.) [16:40] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie, pán poslanec, evidujem tri faktické poznámky. Ako prvý sa prihlásil pán poslanec Vladimír Baláž, nech sa páči. [16:40] Vladimír Baláž – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. My sa nehanbíme, čo sme robili, ale len chcem nadviazať, ja by som nebol taký skromný, pán kolega, vy ste neboli len taký úradník, vy ste mali vedúcu pozíciu, vy ste boli riaditeľ sekcie (povedané so smiechom), tak zase aby to ľudia vedeli, že ako to je, tak ste mali svoju právomoc, rozhodovanie a tak ďalej, však to je všetko v poriadku. My sme hlasovali s mojimi kolegami v SMER-e aj v HLAS-e za OSN-ku, hlasovali v dobrej viere, ja nevravím, tu nespochybňujem tú základnú myšlienku, ako aj kolega Stachura hovoril, ako hovoríte aj vy, o tom, o tom, že čo tá vec, ako má smerovať, spochybňujem tú cestu, ktorú ste vytvorili, cez tie medicínske programy, ku ktorým sa nikto nehlási, cez tie medicínske služby, cez tie medicínske programy a tak ďalej a tak ďalej, to naviazanie, ktoré je tak komplikované, že spôsobuje komplikácie celému sektoru, celému sektoru komplet. A teraz, reforma nemocníc je kontinuálny proces, my sme teraz urobili zmenu v skrátenom konaní, ktorá má zabrániť, ešte raz to dávam pre záznam, zabrániť alebo umožniť to, aby vôbec nemocnice vedeli vykazovať zdravotnú starostlivosť, lebo bez tejto zmeny by ju nevedeli vykázať, a nevedeli by im poisťovne podľa zákona zaplatiť, a očakávam aj ja a vravel som to, že na jeseň tohto roku predložíme veľkú novelu OSN-ky, ktorá naozaj bude riešiť to, čo ste vy správne povedali , a ja budem naozaj veľmi rád, keď v záujme veci budeme všetci spolupracovať na tom, aby, aby tá vec bola správna, však ten náš záujem musí byť predsa spoločný z hľadiska toho poskytovania tej dobrej zdravotnej starostlivosti pre všetkých. Ďakujem. [16:55] Ľuboš Blaha – Vystúpenie v rozprave Pán poslanec Jozef Valocký, nech sa páči. [16:55] Jozef Valocký – Vystúpenie s faktickou poznámkou Dobre, ďakujem pekne. Teraz som sa práve dozvedel, že ste boli riaditeľ sekcie a že ste tieto veci pripravoval, takže potom zbytočne útočíme na štátneho tajomníka bývalého (povedané so smiechom), mne už to pripadá, pán poslanec, asi takto, že keď nevieš, čo máš povedať, tak povedz slovo reforma . (Smiech v sále.) Ja vám to vysvetlím, ako to bolo za socializmu s tými nemocnicami. Boli prvého, druhého, tretieho typu a univerzitné nemocnice, k tomu sa vraciame, malo to svoj systém, každá nemocnica vedela, čo má robiť, každá nemocnica vedela, čo má liečiť, a ešte sme mali doliečovacie ústavy a vy to teraz nazývate že veľká reforma. Aká reforma? Keď nevieš čo povedať, povedz slovo reforma , no. (Povedané so smiechom.) No a druhá vec, keďže som sa dozvedel, že ste bol teda ten generálny riaditeľ sekcie, prosím vás, plán obnovy má aké zdroje, je to dar alebo je to pôžička? Je to dar alebo je to pôžička? A do toho plánu obnovy, ja viem, len čo poviete na to, som zvedavý. No už sa, už sa, už sa musí radiť. (Povedané so smiechom. Reakcie z pléna.) No dobre, dobre. (Povedané so smiechom.) Pán poslanec, čiže to by som rád vypočul. A teraz hovoríte, že Európska únia povedala, ak nebudete mať zreformované nemocnice, tak tá pôžička, alebo čo je to, nebude , hej, však do plánu obnovy ste dávali kritériá vy. Dali ste tam aj časový rámec, však to je potom na vás. Pán Stachura, tak potom prepáčte, že som vás obvinil, tak tu máme vinníka. Ďakujem pekne, pán poslanec, ďakujem. (Povedané so smiechom.) [16:55] Ľuboš Blaha – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Peter Stachura. [16:55] Peter Stachura – Vystúpenie s faktickou poznámkou No, ja som nepočúval celé tvoje vystúpenie, Oskar, ale zachytil som a som rád, že sa vlastne k tejto OSN-ke hlásiš, pretože ten pôvodný zámer bol naozaj dobrý, a počuli sme, že zaňho hlasovali aj kolegovia zo SMER-u. Čo sa týka toho, toho vnútorného prevedenia, tu by som sa skutočne Oskara zastal, lebo to bolo tak, že, že tu boli odborné spoločnosti, veď viete, koľko je tých rôznych spoločností, každá jedna oblasť mala svoju a pretláčali sa tam rôzne veci, čo ja vyčítam, že nemali takú tvrdú, silnú oponentúru, ktorá by ako ich vedela uzemniť a možno dala im reálne, že čo sa od nich očakáva, čiže bol to taký hunch koncert , každý si tam napísal, čo chcel, ako si myslel, že vo vysnívanom svete to môže fungovať, ale my nie sme Bahrajn, my sme krajina, ktorá má obmedzené zdroje, a podľa toho sa mali aj oni zariadiť, no ale toto museli dopredu vedieť. A okrem toho mali by tam byť ľudia, ktorí neboli len technokrati, ale boli to ľudia, ktorí boli priamo z praxe. Ale tu sa nedá vyčítať trebárs Oskarovi Dvořákovi, lebo on so svojím tímom naozaj urobil dobrú prácu, možno tam mal byť niekto z tej politickej úrovne, ktorý ich mal zastrešiť a ktorý to vedel kriticky zhodnotiť. Takže v tomto... môžme sa tu na naťahovať, že kto za to nesie zodpovednosť, ale podľa mňa to nie je produktívne. Produktívne je to a to oceňujem, čo povedal Vlado Baláž, že ak máte naozaj predstavu, že chcem to urobiť inak a lepšie, tak poďme sa naozaj o tom spoločne rozprávať a poďme, poďme to riešiť, lebo to je odborná vec a, hej, a urobiť tú OSN-ku lepšie, ako je urobená, ako teraz. Ďakujem. [16:55] Ľuboš Blaha – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Oskar Dvořák. [16:55] Oskar Dvořák – Vystúpenie s faktickou poznámkou Chcem povedať, že... však nie ste nováčik, poznáte, pán Valocký, ako to chodí v štátnej správe, úradníci dostanú úlohu a vypracovávajú ju. To platí o riaditeľoch, ktorí má nejaké tieto reformy viesť a vypracovať ich po odbornej úrovni, zodpovední sú politici, a vy ste boli zodpovední niekoľko rokov za zdravotníctvo. Čo niekoľko rokov! 12 rokov. Preto akože posmievať sa z toho, že čo je reforma a čo nie je reforma a kam sa vrátime, mi príde tak trošku zvlášne, pretože nerobiť nič, postupne hniť je veľmi zlá podľa mňa možnosť. Ja som bol úradníkom a mal som na starosti prípravu tejto reformy a ona bola pripravená do roka, ja som v roku 2021 skončil na ministerstve zdravotníctva robil som tam od roku 2020 do roku 2021. Čo sa dialo od roku 2021? My sme za rok pripravili reformy a vy ste tu zatiaľ za osem mesiacov, za osem mesiacov, teda ja tu nevidím nič v tom parlamente, len teda kritiku. Za osem mesiacov my sme už mali vypracované interné dávky, my už sme vedeli čo ideme robiť, my už sme pracovali na legislatíve. Ja som veľmi zvedavý, ja si veľmi na to počkám, či tu na jeseň v parlamente uvidíme teda niečo a či, či to prejde a ako to bude vyzerať, pretože vy máte všetku moc v tomto štáte, vy môžte aj zrušiť túto reformu, vy môžte urobiť hocičo, vy si môžte urobiť systém, ako chcete, aby to tu vyzeralo, vy si môžte prekopať poisťovne, ale vyhovárať sa donekonečna na minulé vlády, obzvlášť, ak ste tu 12 rokov mali na starosti zdravotníctvo, ste štvrtou vládou Roberta Fica, to mi príde trošku alibistické. A zároveň by som chcel ešte pánovi Valockému povedať, že ako to je s tým plánom obnovy. Nie je tu, tak dúfam, že ma počuje, s tým plánom obnovy je to tak, že boli dve formy, mohli byť aj pôžičky, alebo boli nenávratné príspevky, my sme ako Slovenská republika dostali nenávratný príspevok, toto sú peniaze, ktoré keď nevyužijeme, do... dolu kanálom. A ja si myslím, že by vám to mal niekto vysvetliť a garantovať, že Európska komisia je okej s týmto pozastavovaním a neprídeme o tie peniaze... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [16:55] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Ako ďalší sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Tomáš Szalay. [16:55] Tomáš Szalay – Vystúpenie v rozprave Tak, dámy a páni, ďakujem pekne za možnosť vystúpiť k tomuto návrhu zákona. Najprv by som odpovedal asi pánovi kolegovi Valockému, plán obnovy je pôžička, hoci teda sa spláca neskôr, tak tí, ktorí ju čerpajú, v tej chvíli vnímajú ako dar, lebo je to vlastne problém až tých ďalších vlád, ktorí ju majú splácať. No, nebudem sa siahodlho opakovať, moji predrečníci povedali najpodstatnejšiu výhradu, ktorú máme voči tomuto zákonu, a síce že to prešlo takto rýchlo. Bol som poradcom viacerých ministrov zdravotníctva, na začiatku ich funkčného obdobia vždy to bol nejaký prvý zákon, v ktorom sa urobili nejaké drobné kozmetické zmeny, tu-kde sa zmenil jeden odsek, jedno slovíčko, ale išlo to riadnym, riadnym legislatívnym procesom, či to bol Rudolf Zajac, či to bol Ivan Uhliarik, či to bol Tomáš Drucker, toto je presne taký zákon, ktorý mohol ísť takýmto režimom, pretože nič si naozaj nevyžadovalo tú urgentnosť, aby sme to robili v zrýchlenom konaní a potom aby sme k tomu priliepali všehochuť rôznych iných vecí. Nič menej treba povedať, že v tom zákone sú zmysluplné, triezve, normálne návrhy zmien, niektoré sú dokonca aj z dielne SaS, niektoré sú z dielne PS-ka a ten zákon by v zásade nebol problematický, nebyť teda zmien, ku ktorým došlo dnes na výbore v druhom čítaní, poslanecké pozmeňováky. A dovoľte mi, aby som sa teda venoval predovšetkým téme optimalizácie siete nemocníc. Čo je to optimalizácia siete nemocníc, OSN-ka, hej, nie Organizácia Spojených národov, optimalizácia siete nemocníc. Aby sme si vysvetlili, cieľom je upratať v nemocniciach, aby každá nemocnica vedela, robila to, čo vie robiť, aby každý robil to, čo vie robiť. To, na čo má personál, to, na čo má techniku, to, na čo má dostatok pacientov, a teda aj dostatočnú erudíciu a skúsenosť. Toto je v teórii dobrá vec. SaS-ka vždy podporovala optimalizáciu, stratifikáciu, nech už sa to volalo akokoľvek za tie posledné roky, akurát problémom je, že sa to nikdy nedotiahlo do konca, nedovolili sme, aby to poisťovne dotiahli do konca, lebo toto je principiálna úloha poisťovní, aby upratali v sektore, ministerstvo na to nikdy nemá dostatok kvalifikovaného personálu a najmä dostatok času, aby tú reformu dotiahlo do konca. OSN-ka, tak ako sme ju počuli, ako bola predstavená, bola veľkým sústom, je to komplexná zmena, v ktorých regiónoch, aké oddelenia, aké kompetencie, je to niekoľkodimenzionálna kocka, ktorú bolo treba poskladať, a od začiatku bolo zrejmé, že sa to na prvýkrát nepodarí urobiť dokonale, že to bude treba odlaďovať za pochodu a že to teda musí byť principiálne flexibilný, nie rigidný systém. A problémom je, že tento nástroj, ktorý mal pomôcť zabezpečiť lepšiu zdravotnú starostlivosť, z tohto nástroja sa stal cieľ. Stratili sme smer, stratili sme obsah a v tejto chvíli používame OSN-ku ako byrokratický obušok, ktorým tlčieme poskytovateľov po hlave. Vedeli sme, že to bude treba odlaďovať, napriek tomu sme to narúbali do zákonov. A v tých zákonoch teraz nechávame ten sektor vymáchať. Výsledkom je, že sú tam chyby. A sú tam absurdné chyby. Napríklad ak vám dieťa skončí so zápalom slepého čreva, tak nemôže ho operovať ledajaký chirurg, musí to byť detský chirurg v nemocnici, ktorá má kompetenciu robiť detskú chirurgiu. Akých... koľko takých nemocníc máte na Slovensku? Keď máte dieťa s vyrážkami, v minulosti mohlo skončiť na detskom oddelení, no dnes už nemôže skončiť na detskom oddelení, kde by vedeli tú vyrážku vyliečiť, pretože to už patrí do kompetencie detskej dermatológie, a to môže robiť len štvorková alebo päťková nemocnica, teda choďte do Bratislavy, do Bystrice alebo do Košíc. Toto sme chceli?! No nechceli. A som rád, že Peťo Stachura teda pripustil, že sa to dialo v čase, keď bol na ministerstve, a že teda jeho pozornosť bola sústredená na covid, a pripustil vetu, ja som si to napísal, že mal byť pri tom, ale ešte niečo: „Nikto to neviedol.“ Nikto to neviedol. Tu sa urobila reforma, ktorú nikto neviedol, ktorá nemá tvár, ktorá nemá človeka, ktorý by sa tu postavil a povedal, to je moja reforma, takto som to chcel urobiť. (Ruch v sále.) Sa to stratila, roztiekla sa tá zodpovednosť za túto reformu medzi úradníkmi. Namiesto zdravého rozumu sa teraz utápame vo formalizme a niekedy hovorievam, že kebyže chceme dodržiavať všetky zákony, ktoré platia v zdravotníctve, tak to zdravotníctvo paralyzujeme a prestane fungovať že za 20 sekúnd, pretože tam máme toľko regulácie, máme tam toľko paragrafov, že je to preregulované a nemôže to fungovať, a potom už čo je, keď je to mŕtve, tak to už potom začíname dotovať. Štát nevie manažovať zdravotníctvo. Stav OSN-ky je toho jasným dôkazom. Ako chce štát riadiť nemocnice, jednu veľkú poisťovňu, určovať smery zdravotnej politiky, keď ani takúto (rečník zaklepal na rečnícky pult) reformu nedokáže dotiahnuť do konca? Za dva roky sa nepodarilo prijať metodiku, akou sa zapisujú, ako sa zaraďujú nemocnice do tejto siete. Nepodarilo sa vyriešiť, že samosprávne kraje vydávajú povolenia nemocniciam, ale ministerstvo rozhoduje, kto bude a kto nebude na tom trhu, čiže je tu dvojkoľajnosť. Ja osobne by som bol rád, keby tu bola jednokoľajnosť a keby to nebolo ministerstvo, kto o tomto rozhoduje, ale poisťovne v prípade zazmluvňovania a samosprávne kraje v prípade odovzdávania povolení. Tým, že nemáme tieto, tieto pravidlá zaraďovania, za dva roky sa nepodarili vytvoriť. A to nie je teda vina pani ministerky Dolinkovej, to poviem rovno, pretože toto sme tu už vedeli od Lengvarského, že to treba urobiť a neurobilo sa to ani za jeho éry, ani za Palkoviča. Tak tým, že nie sú pravidlá, tak sa do siete dostalo na príliš dobré miesto nemocnica v Brezne, ktorú si vyloboval pán Soták, priateľ ľudí v dnešnej koalícii. A bola to taká nehoráznosť, že dnes na tom projekte optimalizácie siete nemocníc na ministerstve už nikto nepracuje, pretože celý tím, ktorý na tom robil celé tie roky a dúfal, že niečo zmení, znechutený z ministerstva odišiel po tom, čo sa urobili tieto zmeny. A keď hovoríme o dôvodoch na možné odvolávanie pani ministerky Dolinkovej, toto by som vnímal ako ten hlavný dôvod, kvôli ktorému by nemala byť vo funkcii, že prijala jedno nekompetentné rozhodnutie, kvôli ktorému sa rozpadol tím, a vybudovať nový, ktorý urobí zmeny v tej OSN-ke, tak toto neurobíme za týždeň, toto neurobíme ani za... za mesiac. A to je dôvod, pre ktorý podporujem zmenu v OSN-ke, že sa odložia niektoré termíny na to (ruch v sále), aby sa ju možno podarilo zachrániť. Ja mám obavu, že možno takto o rok sa stretneme pri ďalšom návrhu na zmenu zákona 540 a sa to celé zhodí zo stola. A skončí to tak ako pri každom ďalšom štátnom zdravotníckom projekte, či už hovorím o Rázsochách, alebo napríklad o elektronickom zdravotníctve. Ešte jedna zmena je v tomto návrhu zákona, poslanecká zmena. A to sú zmeny v ambulantných pohotovostných službách pre deti. Je to téma, ktorou sa mal parlament zaoberať už minulý rok, ale nebol záujem sa touto témou zaoberať, pediatri tu volali o pomoc, dávali výpovede, prosili a prišla, prišla zmena, že teda skráti sa ordinačný čas pohotovosti o dve hodiny výmenou za to, že všeobecní lekári pre deti a dorast budú slúžiť aspoň jeden deň do týždňa do 18.00 hod. a budú slúžiť päť dní v týždni, teda budú mať ordinačné hodiny päť dní v týždni. Áno, je to pokus o riešenie, ale bojím sa, že ten problém sa týmto nevyrieši, pretože to riešenie musí byť komplexnejšie, počuli sme to od kolega Majerského a mal pravdu, že sa to preleje na záchranky, ktoré budú zaťažené, že sa to preleje na urgentné príjmy, preto s tým nesúhlasia nemocnice, a pritom to riešenie bolo na stole a je pomerne jednoduché, len ho, naňho nemáte odvahu a, pani ministerka, zvážte, či tú odvahu nenájdete. Keď sme tu pred časom v rámci konsolidácie zvyšovali poplatky za občianske preukazy o 100 %, za nové pasy o 100 %, za hento, za tamto, prečo nezvýšime poplatok za pohotovosť a poplatok za návštevu urgentného príjmu?! A aby to nezneužívali títo ľudia! V prípade zneužitia budú platiť nie 10, ale 20 eur, aj za návštevu tej pohotovosti nie dve eurá, ale päť eur. Kde je ten problém? Toto by výrazným spôsobom upokojilo zdravotníkov, ktorí sa boja, že tento problém sa týmto riešením naozaj nepodarí vyriešiť. Ďakujem za pozornosť. [16:55] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie jedna, dve faktické poznámky a potom pôjdeme na hlasovanie. Nech sa páči, pani poslankyňa Cigániková. [17:05] Jana Bittó Cigániková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Tomáš, ešte ťa v rýchlosti doplním, je tam ešte vzdelávanie, ktoré je výborné, umožňuje študentom ošetrovateľstva a medicíny pracovať v nemocnici už v druhom alebo treťom ročníku svojho štúdia pod dozorom, je to, je to naozaj výborný návrh, preto aj SaS-ka toto podporuje. Ale čo chcem povedať, ešte sa vyjadriť možno k tej zodpovednosti, lebo viacerí kolegovia, aj ty si sa k tomu vyjadroval, kto za to môže, nemôže. Treba úplne objektívne povedať, že je absolútne nekorektné obviňovať teraz konkrétne pána Dvořáka alebo pána Stachuru z toho, čo sa dnes deje preto, lebo pán Stachura končil v apríli 2021 na tom ministerstve a pán Dvořák, ak sa nemýlim, tak v októbri ’21, čiže máme rok 2024. A za rovnako nekorektné považujem teraz z toho obviňovať ministerku, ktorá sem došla a teraz je tu pár mesiacov a zachraňuje niečo, čo sa malo, samozrejme, toto, čo sa deje dnes, vyvodzovanie, opravovanie toho, čo vidíme v reále, toto sa malo diať pred rokom. Nedialo sa, jednoducho to bola chyba, my sme to opakovane kritizovali, okej, nedialo sa a teraz v tomto smere je to proste nekorektné, lebo čo má pani ministerka v tomto iné robiť ako nejako zabezpečiť a umožniť, aby vôbec mohla byť nemocniciam preplácaná zdravotná starostlivosť. Veď chápeme, že keby sa toto neudialo a neodhlasujeme to, tak vlastne nemocnice nemôžu liečiť, nesmú, majú to zákonom zakázané, že ľudia s deťmi budú cestovať do Bratislavy nevieme odkiaľ so zápalom slepého čreva a podobne? Ako uvedomme si trošku dôsledky, nepolitikárčime toľko, opakujem, nekorektné je to na jednu aj na druhú stranu, už za tým treba urobiť čiaru, treba to opraviť, tá reforma sa bude vyvíjať a najlepšie, čo by sme mohli spraviť, je to presunúť na po... na... poisťovne – ďakujem, Tomáš – na poisťovne spolu so zodpovednosťou. Ak nedoručia výsledok, nemôžu mať zisk , hovoríme to roky, už na to konečne niekto naberte odvahu. [17:05] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Svoboda. [17:07] Zdenko Svoboda – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Ja len veľmi krátko. Teším sa, že ste poukázali, pán poslanec, na slabé stránky OSN-ky, je ich nesporne veľa, do určitej miery ide o schizofréniu, to sa netýka vás, pán poslanec, na jednej strane počúvame že výčitky zo strany opozičných poslancov a na druhej strane počúvame opozičných poslancov, ktorí chápu, že súčasné vedenie ministerstva za to nemôže . Tak sa treba dohodnúť. Vďaka. [17:07] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho S reakciou pán poslanec Szalay. [17:07] Tomáš Szalay – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne, Janka, že si mi pripomenula to vzdelávanie. Samozrejme, skutočnosť, že aby mohol študent ísť pracovať ako zdravotnícky pracovník, to znamená či už ako praktická sestra, zubný asistent a podobne, považujem za veľmi dobrú, dobrý prínos, a teda vraj sa mám za to poďakovať aj pánovi kolegovi Valockému, ktorý toto presadil (reakcia z pléna), a, samozrejme, bývalej štátnej tajomníčke Jankechovej, ktorá to, ktorá to technicky pripravila . Úprimne, myslím si, že presun kompetencií pri tvorbe siete na zdravotné poisťovne je systémové riešenie, všetko ostatné nebude fungovať. Vidíme, že štát ako regulátor zlyháva. Totálne zlyháva v tom, aby tvoril zdravotnú politiku, aby prijímal nejaké vízie, nejaké koncepcie, zaznelo to tu mnohokrát v tejto debate a som rád, že sme sa k tomu dostali aj v tých faktických pripomienkach. A pánovi Svobodovi ďakujem za poznámku. [17:07] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Prerušujem rokovanie o tomto bode, budeme o dve minúty pokračovať hlasovaním. (Prestávka.) [17:10] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní. Procedurálny návrh, pán poslanec Dubéci. [17:23] Martin Dubéci – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. V mene štyroch poslaneckých klubov, PS, KDH, SaS a SLOVENSKO, žiadame o presunutie tlače 241 na program júnovej schôdze. To je návrh pani poslankyne Petrík k sociálnemu poisteniu. [17:23] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Je všeobecný súhlas? (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem pekne. Čiže presunuli sme bod dvesto, dvesto štyridsať... tlač 241 na ďalšie rokovanie? (Reakcia z pléna.) Na ďalšiu schôdzu. Podávam procedurálny návrh, aby sme bod 95, ktorým je návrh na vyslovenie nedôvery členke vlády Martine Šimkovičovej, poverenej riadením ministerstva kultúry, tlač 194, prerokovali v piatok 10. mája o 9.00hod. Je všeobecný súhlas? (Reakcie z pléna.) Počul som nie? (Reakcia z pléna. Smiech v sále.) Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 117 prítomných, 80 za, 30 proti, 5 sa zdržalo, 2 nehlasovali. Konštatujem, že v piatok 10. mája o 9.00 hod. budeme vyjadrovať dôveru a nedôveru pani ministerke Šimkovičovej. Pokračujeme hlasovaním o návrhu uznesenia k porušovaniu základných práv a slobôd osôb patriacich k rómskej národnostnej menšine, tlač 251. Spravodajcom je člen výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny poslanec Ondrej Prostredník. Prosím ho, aby hlasovanie uviedol. Nech sa páči, pán spravodajca. (Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k porušovaniu základných práv a slobôd osôb patriacich k rómskej národnostnej menšine , tlač 251.) Prostredník, Ondrej, poslanec NR SR Vážený pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o návrhu uznesenia tak, ako je uvedené v prílohe k tlači 251. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 129 prítomných, 52 za, 70 (správne: 76, pozn. red.) sa zdržalo, 1 nehlasoval. Konštatujem, že sme tento návrh uznesenia neschválili. Ďalej budeme hlasovať v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy, tlač 295. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, poslancovi Danielovi Karasovi, aby hlasovanie uviedol. Nech sa páči. (Hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 295.) Karas, Daniel, poslanec NR SR Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že prerokuje tento návrh v druhom čítaní. Prosím, dajte o mojom návrhu hlasovať. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 129 prítomných, 77 za, 52 sa zdržalo. Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Ďalej pristúpime k hlasovaniu o pridelení návrhu výborom a o určení gestorského výboru, ako aj lehoty na jeho prerokovanie. Nech sa páči, pán spravodajca, uvádzajte. Karas, Daniel, poslanec NR SR Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali ihneď. Prosím, dajte o mojom návrhu hlasovať. Ďakujem. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 129 prítomných, 57 za, 2 proti, 52 sa zdržalo. Konštatujem, že sme návrh schválili. A keďže sme odhlasovali tento návrh zákona v prvom čítaní a rokujeme o ňom v skrátenom legislatívnom konaní, chcem vás požiadať o odsúhlasenie termínu na jeho prerokovanie v druhom čítaní. Navrhujem, aby sme tento návrh zákona, tlač 295, prerokovali vo štvrtok 9. mája o 9.00 hod. Je všeobecný súhlas? (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem. Konštatujem, že sme určili termín prerokovania tohto návrhu zákona. Zároveň chcem požiadať predsedov príslušných výborov, aby zvolali schôdze výborov tak, aby sme mohli o vládnom návrhu zákona v druhom čítaní rokovať na schôdzi 9. 5. o 9.00 hod. Vyčerpali sme všetky body hlasovania. Vidím dva procedurálne návrhy. Ako prvý, pán predseda výboru Čellár. [17:23] Miroslav Čellár – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem. Ústavnoprávny výbor sa bude konať vo štvrtok o 8.15 hod. [17:23] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Pán poslanec Blcháč. [17:23] Ján Blcháč – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem. Oznamujem členom výboru pre financie a rozpočet, že sa stretneme na ďalšej schôdzi vo štvrtok o 8.30 hod. v miestnosti č. 31. Ďakujem. [17:23] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Päťminútová prestávka. Budeme pokračovať potom ďalej v rozprave o zákone pani ministerky Dolinkovej. Ďakujem. (Prestávka.) [17:23] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Kolegyne, kolegovia, budeme pokračovať v rokovaní. V rámci ústnej rozpravy je prihlásený pán poslanec Janckulík, dávam mu preto slovo. Pani ministerku máme v sále, pána spravodajcu máme v sále, takže všetky podmienky sú naplnené. Nech sa páči, pán poslanec. (Pokračovanie rokovania v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 275.) [17:23] Igor Janckulík – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, v mojom vystúpení sa budem venovať APS-kám, detským pohotovostiam. Tejto téme sa už venujem takmer rok, čiže ešte za pána ministra Palkoviča. Pochádzam zo Žilinského kraja a v Žilinskom kraji sa idú rušiť dve APS-ky... idú rušiť... už sú vlastne zrušené, lebo ministerka nezmenila vyhlášku, a to konkrétne v okrese Námestovo a v okrese Ružomberok. Mrzí ma, že o tak dôležitej téme, ako je rušenie detských pohotovostí, sa opäť rozhoduje od zeleného stola z Bratislavy. Čiže žiadna komunikácia s regiónmi, proste absolútne nič, niekto sa rozhodol, že to tak bude, a bude. Organizovali sme aj petíciu, žiaľ, takisto nepomohlo. V zastupiteľstve Žilinského samosprávneho kraja sme viackrát aj otvárali túto tému a nechápem, Peťo, že ty ako župný poslanec tiež dávaš pozmeňujúci návrh, čo sa týka APS-iek, pritom vieš, aká tá situácia je veľmi zlá, čo sa týka u nás v Žilinskom kraji. Okres Námestovo je jeden z mála regiónov, kde populácia stále rastie. Prosím vás, ukážte mi alebo zdvihnite mi ruku, v ktorom okrese, čo pochádzate poslanci, kde populácia rastie. V ktorom okrese populácia rastie? Môžete niekto zdvihnúť ruku? (Reakcia z pléna.) No v okrese Námestovo, áno, to je jediný okres, kde populácia rastie, a napriek tomu ministerstvo zdravotníctva sa rozhodlo, že detskú pohotovosť, kde sa najviac detí rodí, v Námestove idú zrušiť. Asi ministerstvo chce utlmiť pôrodnosť u nás na Orave. Okres Námestovo má veľmi zlú cestnú infraštruktúru. Má rozbité cesty, mosty v havarijnom stave, nemáme ani meter diaľnice, ani meter rýchlostnej cesty, ani meter železnice, ani nikdy nebudeme mať, lebo to sa ani s tým nepočíta. Osem mesiacov máme zimu, treba nám kúriť, preto sme aj stále upozorňovali ministerstvo zdravotníctva, že tu sa fakt musí urobiť nejaká výnimka. Žiaľ, nestalo sa. Máme v okrese 11 pediatrov. Priemerný vek je 53 rokov. Tu sa stále straší, že priemerný vek pediatrov je vyše 70 rokov alebo ja neviem, koľko až, ale ja stále hovorím, treba to regionálne riešiť, a v našom regióne je priemerný vek pediatrov 53 rokov. A máme 11 pediatrov a títo pediatri nám aj vlastne súhlasili s tým, že by ďalej slúžili v detských pohotovostiach. Dokonca nám to dali aj písomne, sa podpísali, že sú ochotní vykonávať detskú pohotovosť v okrese Námestovo. Lenže pani Prokopová, hlavná odborníčka ministerstva zdravotníctva, detskej pediatrie, sa rozhodla, že detských pediatrov musí byť 15 v každom regióne. Táto pani Prokopová už na ministerstve zdravotníctva je od 1. apríla 2017, pýtam sa, čo tá pani spravila na ministerstve zdravotníctva. Urobila to, že v roku 2018 skrátila detské pohotovosti, keď boli aj v noci do 22.00 hod., a teraz ide spraviť, že budú iba do 20.00 hod. Pani Prokopovej vďačne asistuje aj krajská pediatrička MUDr. Zdráhalová, ktorá posiela výhražné maily pediatrom, v ktorých žiada, aby sa zrušili body, aby tlačili na to, aby sa skrátili ordinačné hodiny. Tie maily aj mám, to ako sú veľmi zaujímavé, keď si to človek prečíta. Na detskú pohotovosť v Námestove je ošetrených ročne vyše 5 500 detí, z toho 90 % je ošetrených a 10 % posielaných do nemocnice v Dolnom Kubíne a v Trstenej. To znamená, že 90 % keď zachytíte detí, je to veľmi dobrý filter. Tie nemocnice potom sa zbytočne nezahlcujú, ale asi to nikomu nevadí. Pri zrušení APS-ky v Námestove je uvedené, že budú títo pacienti chodiť do Trstenej. To znamená, napríklad obyvatelia pacienti z Hruštína, kde majú cez kopec do Dolného Kubína, tak podľa vyhlášky budú musieť chodiť do Trstenej, lebo tu zdravý sedliacky rozum proste nefunguje, lebo sa to robí bez regiónu. Včerajšia, včera bola aj tlačovka, som ju pozorne sledoval, so ZMOS-om, a tu chcem aj poďakovať, predsedovi ZMOS-u Jozefovi Božíkovi, že bol iniciatívny a snaží sa riešiť tieto veci, ktoré nerieši ministerstvo zdravotníctva. Len stále hovorím, treba to riešiť regionálne. Ako som spomínal, my máme 11 pediatrov, z toho štyria pediatri sú v Námestove, tých sedem je v ďalších obciach, teraz sa pýtam, keď majú jeden deň v týždni slúžiť do 18.00 hod. a nahradzovať tie APS-ky, ktoré sa zrušia, to znamená, že napríklad pacienti z Oravskej Polhory pôjdu do Oravskej Lesnej na... ku lekárovi? Veď to je 60 kilometrov, hodina cesty, to ako si ja neviem vysvetliť, že proste niekto sa takto rozhodol. Alebo tí, štyria, čo sú v Námestove, tí detskí pediatri, napríklad sú na treťom poschodí, to znamená, že keď budú slúžiť jeden deň v týždni, sú tam štyria, to znamená, že štyri dni v týždni keď sa budú striedať do 18.00 hod., to znamená, že celá poliklinika bude otvorená kvôli tomu, že oni budú slúžiť do 18.00 hod., lebo nemôžu slúžiť tam, kde máme vytvorené pre nich zázemie na detskú pohotovosť, lebo kto bude platiť ten nájom. Proste nejednalo sa vôbec s regiónmi a to je, to je veľmi zlé. Mrzí ma, že aj ministerstvo začalo vlastne túto tému riešiť dva mesiace predtým, ako sa majú zrušiť detské pohotovosti. My sme na to stále upozorňovali, a predstavte si, že my máme aj dostatok zdravotných sestier. Všade chýbajú zdravotné sestry, a my ich v Námestove máme dostatok. Oni ma už mesiac bombardujú, a hovoria mi, že budeme mať ešte robotu? Budeme mať ešte príjem? Lebo oni sa nebudú vedieť zamestnať, lebo tých sestier, ako hovorím, máme dostatok v okrese Námestovo. A to je paradox, na Slovensku všade chýbajú sestry. My ich máme dostatok, a teraz prídu o prácu kvôli tomu, že detská APS-ka bude zrušená. Takisto aj v Ružomberku pani MUDr. Nosková, pravidelne s ňou komunikujem, tam sa má tiež zrušiť detská pohotovosť, ako som spomínal, ale ona chytila sa iniciatívy a má 15 podpisov od detských pediatrov, ktorí by mohli vykonávať túto pohotovostnú službu, ale, žiaľ, nebolo im to umožnené, takže z Ružomberka teraz budú chodiť do Dolného Kubína, tam ich vyšetria a potom pôjdu hospitalizovať sa do Ružomberka, takže to je úplne, úplne zvrátené. Pán Stachura i pán Majerský dávali viacero návrhov, že tieto veci by sa mali riešiť regionálne, malo by sa to buď riešiť na, cez župy a župy potom by to riešili cez okresy, lebo proste tie župy poznajú lepšie, ako to funguje, a fakt mrzí ma, že rozhodujeme to všetko z Bratislavy od zeleného stola. Nepoznáme dostupnosť, nepoznáme cestné prepojenia. Viete, teraz keď tí rodičia majú cestovať tak ďaleko, veď každý nemá motorové vozidlo, a okres Námestovo je špecifický, že, ja neviem, 80 % chlapov robí mimo Oravy, chodí do Bratislavy alebo chodí na turnusy mimo, zahraničie. To znamená, že proste tie matky sú odkázané, že tie deti musia odviezť. A u nás každá matka má minimálne dve, tri, štyri deti, preto máme tú veľkú pôrodnosť. A fakt my ideme im teraz tú detskú pohotovosť zrušiť. Je to na zamyslenie, preto ja sa rok tomu venujem, lebo stále búcham na dvere, upozorňujem aj pani županku, aj pani Pekarčíkovú, ale to ako keby človek hádzal hrach o stenu. Ďakujem. [17:31] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie tri faktické poznámky. Ako prvý, pán poslanec Szalay. [17:33] Tomáš Szalay – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Ono je veľmi ťažké robiť takéto typy reforiem, ktoré zasahujú regióny, lebo v každom regióne sa nájde nejaký dôvod a výnimka a, a pre niečo, že to nemôžme urobiť tak, ako by sme to urobili niekde, niekde inde. Čiže reforma je v zásade potrebná, ale začnite ju robiť niekde inde, len nie u nás. Ale súhlasím s pánom kolegom Janckulíkom v tom, že, že tá výhrada, že sa to rieši tesne pred koncom tých povolení, spôsobuje, že sme pod tlakom, a vlastne do tých výberových konaní na nových poskytovateľov ambulantných pohotovostných služieb sa prihlasujú teraz účastníci, ktorí nevedia, do čoho sa prihlasujú, pretože za pochodu sa mení legislatíva, ktorá bude spravovať ďalších šesť rokov fungovania tých pohotovostí, a toto mi nepríde úplne férové, ako tie, tie výberká sa vyhlásili neskoro a tieto zákony mali byť zmenené skôr. Ničmenej, vrátil by som sa k tomu prípadu Žilinského samosprávneho kraja, ja niečo o tých pohotovostiach viem, keďže som na nich robil v Bratislavskom samosprávnom kraji. Moja principiálna otázka, aká je rola ambulantnej pohotovostnej služby pre deti, aká je zmysel, aký je zmysel v systéme takejto služby, aké typy pacientov tam chodia, a prečo nefunguje normálna starostlivosť, všeobecná starostlivosť o, pre deti a dorast a prečo nemôžeme počkať do nasledujúceho pracovného dňa s tým dieťaťom, aký typ zásadný nevydrží, nevydrží tú, tú noc, a keď nevydrží, má ísť do nemocnice. A konkrétne príklad Ružomberka, ja Ružomberok poznám, ružomberskú pohotovosť, bol som sa tam pozrieť, rozumiem, že pani MUDr. Nosková má 15 podpisov. Ale nalejme si čistého vína. Kto v Ružomberku slúži ambulantnú pohotovostnú službu pre deti? Je to 15 pediatrov? Alebo je to pani MUDr. Nosková, ktorá to slúži nonstop a našla si 15 bielych koní, ktoré sa jej podpísali na papier? A čo sa stane, keď pani MUDr. Noskovú nebodaj zrazí auto? Kto bude poskytovať zdravotnú starostlivosť v Ružomberku? [17:33] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Svoboda. [17:34] Zdenko Svoboda – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Pán poslanec, uviedli ste, že tento návrh vznikol v Bratislave na ministerstve niekde od zeleného stola, len chcem pripomenúť, že táto problematika bola konzultovaná priamo so ZMOS-om aj s pánom Božikom, takže toto nie je pravda. Nemáte správnu informáciu. Zo ZMOS-om došlo ku konsenzu a našlo sa aj riešenie, možnože nie tak na 100 %, ale komplexne, ale čiastkovo táto problematika bola, bola odkonzultovaná a ZMOS s tým súhlasil. Ďakujem. [17:34] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Hlina. [17:36] Alojz Hlina – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Ja keď počujem Orava, tak mi stisne srdce, tak musím, sa ospravedlňujem. (Povedané so smiechom.) A naozaj však on... údajne to je aj z maďarčiny, že to je, že sirota, my sme boli vždycky taký región tak zabudnutý a Bohom zabudnutý, ale prežili sme to, veľa sme toho prežili, lenže dokedy ešte. A naozaj že keby sme to tak nejak parametricky nastavovali, že ako aj kolega sa snažil povedať, že ako sa tam tie deti rodia, ako chcú chodiť do školy, lebo to neni len toto, čo riešime. Ja som sa minule rozprával, že z toho námestovského gymnázia pomaly tie deti trčia z okien. Hej, proste je tam strašne veľa detí, ktoré chcú chodiť do gymnázia, len to gymnázium nenafúknete a peniaze na nové nie sú, hej. Už nám pomaly tam padnú aj mosty, takže je to tak trošku nefér a neviem, kto to teda robil a ako to robil a čo všetko zohľadňoval alebo nezohľadňoval, či sa spoliehal na klimatickú krízu, alebo s ňou ešte nerátal, lebo na tej Orave ešte sem-tam napadne aj sneh, a ja keď si predstavím, že z toho Mútneho sa treba dostať do Trstenej, to je kus cesty, hej, to, a keď napadne ten sneh, tak to začína byť možno až neriešiteľná situácia, takže naozaj že trošku také oko pozornejšie by to zaslúžilo, tá Orava, po tom všetkom, čo si užila a zažila. A tí Oraváci nie sú len dobrí na stavbu, hej, Oraváci chcú tiež, by som povedal, že slušne žiť, mať to, čo majú aj iné regióny na Slovensku. Ďakujem. [17:36] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho S reakciou na faktické pán poslanec Janckulík. [17:36] Igor Janckulík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Ďakujem za faktické poznámky. Pán Szalay, no, pani Nosková, určite sama neslúži, komunikujem s ňou, hovorila mi aj tie mená tých lekárov, škoda, mohol som si zobrať taký istý papier, ako ja mám z okresu Námestovo. A, samozrejme, tí lekári, niektorí si menia tie služby tak, niekedy sa stane leto na báze dobrovoľnosti, ale myslím si, že určite by to nepadlo. Ale nepoznám až tak tú problematiku, ale mám, telefonujeme si spolu, telefonujem aj dosť často s pánom primátorom, takže riešime to. A čo sa týka pána kolegu Svobodu, ja som aj v mojom vystúpení povedal, že ja si cením, že ZMOS chytil sa iniciatívy, lebo keď vidí, že proste je to veľký problém, a ministerstvo to tak nerieši, len ZMOS nemôže rozhodnúť napríklad o tej APS-ke v Námestove. Ja viem, že bol tam pán primátor, len pán primátor proste nemal všetky informácie, ani sa proste nás nepýtal o tie informácie, lebo viete, ja som KDH, on je SMER, on nepotrebuje odo mňa nejaké informácie. Ja som aj župný poslanec, to znamená, že ja poznám veľmi dobre tú problematiku. Ja som už niekoľkých lekárov aj pritiahol do Námestova, ktorí tam začali slúžiť. A ja viem, čo to je, keď sa dennodenne na mňa ľudia obracajú: „ Prosím ťa, pomôž mi, vybav mi magnetickú rezonanciu, lebo z Námestova nemáš šancu, štyri mesiace musíš čakať. Alebo na cétečko.“ To znamená, že ja to oceňujem ZMOS, ale mali tam byť aj prizvaní, napríklad, prečo tam nebola riaditeľka polikliniky Námestovo, ktorá vie presne, koľko tam tých detí príde, ako to funguje. Ja viem, že pani Pekarčíkovej sa to moc nepáči ani pani županke, lebo je za to, aby proste niektoré detské APS-ky, ja neviem, čo za to majú, keď to poviem, aby boli zrušené. Ale prečo si vybrali Námestovo? Keby tam bola pani riaditeľka Šišková, tak tá by dala argumenty, presne to, čo som menoval, 5 546 detí je tam vyšetrených ročne. Teraz, keď máte pandémiu... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.) [17:36] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chcem sa opýtať pani ministerky, či chce zaujať stanovisko. Nech sa páči. [17:38] Zuzana Dolinková – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi, ďakujem veľmi pekne, vážený pán predsedajúci. Vážené pani panie poslankyne, páni poslanci, no, bolo tu povedané strašne veľa a strašne veľa neprávd až... alebo poloprávd, možnože až zavádzania a klamstiev. Ak začnem od konca, nebudem sa venovať skrátenému legislatívnemu konaniu. Tie dôvody boli vysvetlené, predložený návrh na skrátené legislatívne konanie, nakoniec v prvom, potom aj v prvom čítaní. Začnem od toho konca a možno teda od tej ambulantnej pohotovostnej služby, a budem reagovať pána, priamo na pána poslanca Jackuliaka. No, nestačí mať, pán poslanec, jedenásť podpisov lekárov, tobôž nie 11 podpisov lekárov, ktorí neslúžia v jednom alebo neslúžili doteraz v tom jednom pevnom bode ambulantnej pohotovostnej služby. Dovolím si vás, možnože aj opraviť aj v tom, že tie rokovania so ZMOS-om boli prvé kolo vyvolané práve zo strany ministerstva zdravotníctva, pretože my sa snažíme robiť rozhodnutia tak, že najskôr si to odborne vysvetlíme za zatvorenými dverami. Chceme, aby ZMOS a takisto aj Únia miest a obcí Slovenska, ale aj samosprávne kraje boli naším partnerom, a preto ja som pána predsedu Združenia miest a obcí Slovenska pozvala na prvé rokovanie, bolo to asi pred mesiacom a pol, a vtedy prvýkrát sa oboznámil s problematikou ambulantnej pohotovostnej služby, a včera 14 primátori a primátorky miest, kde bude zrušený pevný bod ambulantnej pohotovostnej služby, prvýkrát počuli tie dôvody, ako to funguje, ako to nefunguje a z akého dôvodu sme museli pristúpiť k takémuto riešeniu, a cieľom nie je to, aby sa navyšoval počet ľudí na urgentoch alebo detí ošetrených na urgentoch, alebo prevozy na záchrannej zdravotnej službe, ako to hovoril váš kolega pán poslanec Majerský, ale cieľom je to, aby sa tie deti, tie záchranky si nevolali a aby do tých nemocníc chodiť nemuseli, ale bola zastabilizovaná denná ambulantná starostlivosť o naše deti. A preto pred druhým stretnutím, ako ZMOS rokoval, tak oni iniciatívne prišli s názor... s návrhom, aby sme upravili ambulantné hodiny v jeden deň do 18.00 hod., aby tie deti mali zabezpečený každý deň v týždni dennú ambulantnú starostlivosť vo svojej ambulancii teda do 18.00 hod. Potom tie dve hodiny, ktoré budú do 20.00 hod. nejakým spôsobom, pokiaľ nejde o život ohrozujúci stav, vydržali, a pokiaľ ide o život ohrozujúci stav alebo náhle zhoršenie zdravotného stavu, išli do najbližšej nemocnice. Rovnako tento návrh bol odkomunikovaný aj so všetkými nemocnicami, takže nie je pravda, že by nemocnice alebo riaditelia nemocníc o tom nevedeli a vychádzali sme na základe dôkladných analýz, ktoré prebiehali dlhodobo. Ak ste spomenuli páni hlavnú odborníčku Prokopovú čo, ktorá pracuje, ako ste spomínali na ministerstve zdravotníctva od roku 2017, čo urobila a čo neurobila, no chcem vám povedať, že vďaka nej sa ešte o naše deti, moje deti, vaše deti, vaše vnúčatá má kto ešte na Slovensku o nich starať, pretože urobila a komunikuje na dennej báze so všetkými svojimi kolegami, s regiónmi, s okresmi a prinášajú systémové riešenia, ktoré sú prerokované najskôr na výbore v spoločnosti primárnej pediatrie, následne ich komunikujeme na ministerstve zdravotníctva a pripravujeme také zmeny, aby tá starostlivosť a dostupná zdravotná starostlivosť pre naše deti bola zabezpečená. Asi tento pozmeňujúci návrh bol taký okrem tej optimalizácie sietí nemocníc, ale k tej bola asi široká rozprava a myslím si, teda že bez neho sa ďalej nepohneme, preto, aby sme mohli v tejto reforme, ako bolo povedané, pokračovať, bol teda ten návrh k APS-ke bol asi taký najviac diskutovaný, takže ja by som chcela iba povedať, že, a dokonca to povedal aj pán predseda ZMOS-u včera na tlačovej konferencii, zachraňujeme, doslova zachraňujeme kolabujúci systém pediatrie na Slovensku týmto opatrením vrátane ďalších, ktoré robíme, a to je, áno, rezidentský program, ktorý sa má robiť aj v ambulanciách, meníme kompetencie pediatrov, upravujeme kompetencie a tie zmeny sú, samozrejme, systémové, nevieme to urobiť všetko za šesť mesiacov. A už tu neni asi kolega pán poslanec Dvořák, ktorý teda povedal, že, iba jednou vetou sa vyjadrím k tej optimalizácii siete nemocníc, že môžeme urobiť všetko, môžeme ju zrušiť, môžeme si tu zmeniť, čo chceme , no prezradím mu, že optimalizáciu siete nemocníc zmeniť nemôžeme, pretože na základe nej potrebujeme čerpať peniaze z Plánu obnovy a odolnosti, je to vyše miliarda eur, ktorá má ísť do slovenského zdravotníctva, a keď predchádzajúcej vláde nevadilo rozflákať 800 mil. eur na plošné testovanie, tak nám tá jedna miliarda do slovenského zdravotníctva, do investície do slovenského zdravotníctva stojí za to. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.) [17:40] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Chce zaujať stanovisko spravodajca? Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pristúpime k druhému čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 o ochrane a podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 123, spoločná správa výborov má tlač 123a. Nech sa páči, pani ministerka, odôvodnite predkladaný návrh zákona. (Rokovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 123.) [17:43] Zuzana Dolinková – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážení páni poslanci, vážené panie poslankyne, Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky predkladá na rokovanie vlády návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2004 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ako iniciatívny materiál. Cieľom návrhu zákona je transponovať ustanovenia smernice Európskeho parlamentu a Rady EÚ 2022/431 z 9. marca 2022, ktorou sa mení smernica č. 2004/37/ES o ochrane pracovníkov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou karcinogénom alebo mutagénom pri práci do slovenského právneho poriadku. Účelom návrhu zákona je zlepšiť ochranu zdravia zamestnancov pri práci tým, že sa v súlade s predmetnou smernicou doplnia do zákona č. 355/2007 Z. z. ustanovenia súvisiace s ochranou zdravia zamestnancov exponovaných pri práci reprodukčne toxickým faktorom, ktoré môžu mať vážne a nezvratné účinky na zdravie zamestnancov. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie predloženého návrhu zákona a o jeho podporu. Ďakujem. [17:43] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Pani ministerka, zaujmite miesto pre navrhovateľov. Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre zdravotníctvo poslancovi Adamovi Lučanskému, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pán spravodajca. [17:44] Adam Lučanský – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážená pani ministerka, ako spoločný spravodajca výboru predkladám spoločnú správu o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 123) vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky. Návrh zákona prerokovali určené výbory, ústavnoprávny výbor a výbor pre zdravotníctvo. Výbory vyslovili súhlas s návrhom zákona a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré sú uvedené v IV. časti spoločnej správy. Gestorský výbor nedostal žiadne stanoviská poslancov, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona (tlač 123) vyjadrených v uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanovisku gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi návrhmi. Spoločná správa obsahuje 15 pozmeňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporučil hlasovať o bodoch 1 až 15 spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť. Spoločná správa výborov bola schválená uznesením č. 39 zo 16. apríla 2024, kde ma výbor poveril za spoločného spravodajcu k predloženému návrhu zákona a Petra Slyška za náhradníka k predmetnému návrhu zákona v prípade neúčasti spravodajcu. Pán predsedajúci, skončil som, môžete otvoriť rozpravu. [17:44] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Pán spravodajca, zaujmite miesto pre spravodajcov. Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal troch písomne prihlásených, pani poslankyňa Kalmárová, Nash a pán poslanec Horecký. Nech sa páči, pani poslankyňa Kalmárová, môžte vystúpiť v rozprave. [17:46] Viera Kalmárová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci, a rada by som požiadala o priestor na to, aby som mohla predniesť svoj príspevok, a žiadam o to diskutujúcich, ktorí sa nachádzajú vľavo odo mňa. (Prerušenie vystúpenie predsedajúcim.) Žiga, Peter, podpredseda NR SR Pani ministerka, poprosím vás, nediskutujte s poslancami, lebo rušíte pani kolegyňu. Kalmárová, Viera, poslankyňa NR SR Dovolím si, vážení kolegovia, pokračovať v štafete športovej disciplíny, ktorú minule tak trefne nazval pán Dostál, a nazval ju hádzanie hrachu o stenu a povedal to presne v kontexte kvality legislatívneho procesu, resp. v kontexte jeho rozporu s legislatívou. Keď sme na 9. schôdzi prerokúvali vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, tak Progresívne Slovensko tento návrh podporilo. Podpora bola úplne logická a konštruktívna, keďže návrh zákona súvisel s tým, čo pred chvíľou povedala pani ministerka, a teda s transpozíciou Európskej smernice, ktorá má ochraňovať pracovníkov pred rizikami súvisiacimi s vystavením karcinogénom a mutagénom. Dnes je však situácia absolútne, ale naozaj absolútne iná. K tejto schôdzi boli na zdravotnícky výbor, ktorý je logicky gestorským výborom k tomu pôvodnému návrhu, predložené pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktorými sa nepriamo a najmä nesúvisiaco novelizujú ďalšie zákony, zákon o správnych poplatkoch, zákon o sociálnych službách a školský zákon. Zopakujem, že podľa legislatívnych pravidiel jedným zákonom je možné priamo novelizovať viac zákonov len v tom prípade, ak je novelizácia týchto zákonov vzájomne obsahovo súvisiaca. A poviem to ešte naopak. Návrh zákona nemôže obsahovať novelizáciu iného zákona, ktorá obsahovo nesúvisí s návrhom zákona. A toto sa práve ale stalo. Keby trochu na nejaký moment stratil pán predsedajúci koncentráciu a počúval by, o čom hovorím, okamžite by mi musel zobrať slovo, lebo ja budem v súvislosti so zákonom o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia hovoriť o školskom zákone. Tak to je naozaj čudné. Veľmi zaujímavá situácia nastala na školskom výbore, kde bol prítomný aj pán štátny tajomník ministerstva školstva, ktorý, keď sme vysvetlili, v čom vidíme problém, uviedol, že vidí obsahovú súvislosť medzi počtom hodín telesnej a športovej výchovy a zákonom o ochrane a podpore a rozvoji verejného zdravia. No ja tam osobne nevidím žiadnu súvislosť medzi počtom hodín telesnej výchovy, budem to hovoriť takto krátko, a ochranou zamestnancov pred účinkami karcinogénov a mutagénov. Medzi tým žiadna súvislosť neexistuje. Pán štátny tajomník možno vidí súvislosť aj medzi zdravotníckym zákonom a ospravedlňovaním neprítomnosti žiakov. Pán štátny tajomník možno vidí aj súvislosť medzi tým, že sa rozširujú právomoci ministra školstva v prípade núdzového stavu, mimoriadneho stavu a výnimočnej situácie. Z tohto výpočtu zmien školského zákona je zrejmé, že o žiadnu priamu a ani nepriamu súvislosť vôbec v tomto prípade nejde. Každý, kto sa orientuje v tej pôvodnej úprave zdravotníckeho zákona, vie, že ani nemôže ísť. A teda ja sa chcem opýtať, čo sa také mimoriadne a akútne stalo, že to bolo potrebné teda v rezorte školstva, že to bolo potrebné riešiť týmto nesúvisiacim prílepkom, a či by nebolo vhodné predložiť samostatný zákon a gestorským výborom by bol výbor pre vzdelávanie, lebo pravdou je, že touto prílepkovou metódou nielen vzniká legislatívna džungľa, ale z odbornej diskusie bol vyšachovaný úplne vecne príslušný výbor a tým je výbor pre vzdelanie. Druhá poznámka smeruje k tomu a to už niekto spomenul aj v predchádzajúcom príspevku, že v skutočnosti ide o návrh, ktorý je z dielne ministerstva školstva, len bol nájdený ochotný poslanec, ktorý to predložil ako vlastný pozmeňujúci návrh. A prečo to hovorím? Hovorím to preto, lebo ministra Druckera považujem za jedného z najviac kompetentných ministrov tejto vlády a jedného z mála kompetentných ministrov tejto vlády, a nechápem, prečo on sa potrebuje uchyľovať k takémuto spôsobu riešenia nejakých problémov. Toľko k metóde. A teraz k vecným výhradám, lebo aj táto téma je dôležitá. Už aj preto, lebo v tomto parlamente bola v uplynulom volebnom období objektom, predmetom veľmi vášnivých diskusií, a nielen v parlamente, ale v celom školskom prostredí. Mohli by sme si teda detailnejšie prediskutovať jedno z predložených ustanovení, ktoré sa týka uplatňovania rozšíreného počtu hodín telesnej a športovej výchovy, a tento návrh navrhuje, aby do toho zvýšeného počtu hodín telesnej a športovej výchovy boli započítavané aj aktivity, ktoré žiaci absolvujú mimo vyučovania. To je, to je tá samotná podstata. Je potrebné trochu sa pozrieť do histórie celého toho problému, a keď hovorím o histórii, objektívne uznávam, že s týmto problémom naozaj pán minister nemá nič spoločné. To treba povedať. Tento jeho návrh, lebo je to jeho návrh, však umocňuje ten problém, ktorý sa začal v minulom volebnom období. Vtedy bola do zákona zavedená zvýšená dotácia predmetu v základných školách týždenná, minimálna týždenná hodinová dotácia tri hodiny a v stredných školách dve hodiny a skratkovito to v priebehu tejto debaty budem označovať ako § 15a, lebo v tomto paragrafe to rozšírenie počtu hodín je obsiahnuté. Poznamenávam, že išlo o nesystémový zásah do zákona, lebo minimálne počty hodín neurčujú osobitné ustanovenia v zákone, ale štátny vzdelávací program, resp. jeho súčasť, ktorým je rámcový učebný plán. To znamená, že rozsah vyučovania jednotlivých povinných predmetov nemajú opakovane, ale zbytočne redundantne riešiť osobitné ustanovenia, ale treba sa spoliehať na komplexný dokument, ktorým ten rámcový učebný plán je. Musím sa tomu trochu venovať, lebo niektorí kolegovia v školskom výbore vyjadrili presvedčenie, že Štátny vzdelávací program je podzákonná norma, ktorý... ktorá nemá v podstate takú silu ako osobitné ustanovenie § 15a. Chcem upozorniť, že zo súčasnej právnej úpravy vyplýva pravý opak, a to, že sa kladie väčší dôraz na dodržiavanie toho, čo je v Štátnom vzdelávacom programe, než čo je v tomto osobitnom ustanovení. A skúsim to dokázať. Prvý argument je ten, že v školskom zákone v § 7 ods. 1 sa uvádza, že školský vzdelávací program je základným dokumentom školy podľa ktorého sa uskutočňuje výchova a vzdelávanie. Potom v § 7 ods. 3 sa uvádza, že školský vzdelávací program musí byť vypracovaný v súlade so Štátnym vzdelávacím programom. V § 6 ods. 4, písm. j) sa uvádza, že súčasťou Štátneho vzdelávacieho programu je rámcový učebný plán. A v § 9 ods. 1 zákona sa uvádza, že rámcové učebné plány vymedzujú najnižší počet vyučovacích hodín buď pre vzdelávaciu oblasť, alebo pre vyučovací predmet a tieto rámcové učebné plány sú záväzné pre vypracovanie učebných plánov príslušných školských vzdelávacích programov. Mimochodom, už aj z tohoto vyplýva, aké mätúce je, že nejaká škola má vypracovávať vlastný učebný plán raz podľa rámcového učebného plánu a raz podľa § 15a. Druhý argument. Ak si niekto myslí, že Štátny vzdelávací program a jeho záväznosť nie je dostatočne silný, tak potom je namieste otázka, ako môžu školy stavať rozsah vyučovacích hodín iných predmetov, ktoré v zákone nemajú osobitné ustanovenia. To by nemalo logiku. Ďalší argument. V zákone č. 597/2003 Z. z. o financovaní regionálneho školstva sa uvádza, alebo resp. obsahuje ustanovenie, podľa ktorého možno sankcionovať tých zriaďovateľov, ktorí nedodržiavajú parametre štátneho vzdelávacieho programu, to znamená aj rámcového učebného plánu. Tá sankcia je veľmi zlá a veľmi prísna, lebo sa zriaďovateľovi kráti rozpočet. A tretí argument. Podľa § 13 ods. 17 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školskej a školskej samospráve a tak ďalej sa nedodržanie štátneho vzdelávacieho programu považuje za závažné porušenie alebo závažný nedostatok vo výchove a vzdelávaní a na základe toho možno buď odvolať riaditeľa školy zo svojej funkcie, ale dokonca aj navrhnúť školu na vyradenie zo siete. Toto sa na § 15a neviaže, áno? Tak po tomto výpočte už iste zaniknú pochybnosti o význame a právnom účinku Štátneho vzdelávacieho programu. A teraz sa vrátim zase k histórii vzniku problému. To rozšírenie počtu hodín telesnej a športovej výchovy v minulosti bolo uskutočnené silovo a bez ohľadu na to, či na to školy majú podmienky. A teraz nemyslím len tie priestorové, materiálne, ale najmä personálne. Samozrejme, že to vyvolalo nesmierne silný odpor v školskom prostredí a v tom čase aj vo vedení ministerstva školstva. No a stalo sa to, čo podľa mňa sa stať nemalo. Minister školstva, aby ochránil školy pred negatívnymi účinkami § 15a, prišiel vtedy so svojskou interpretáciou tohto ustanovenia a, samozrejme, bolo len otázkou času, kedy sa stane neudržateľným jeho metodické usmernenie. Samozrejme, Generálna prokuratúra podala protest a upozornila na nesúlad medzi § 15a a usmernením, ktoré vydalo teda vtedajšie ministerstvo. Podľa tohto pozmeňujúceho návrhu, o ktorom dnes hovorím, by sa do fondu hodín telesnej a športovej výchovy, aby sa vykázali teda tie tri hodiny v základných školách a tie dve hodiny v stredných školách, majú započítavať aj také telovýchovné aktivity, ktoré sú v podstate nie obligatórne, sú dobrovoľné, sú fakultatívne. Dnes ani nevieme z tohto ustanovenia, ako by ten spôsob započítavania vyzeral, lebo je tam odvolávka, že rozsah a spôsob ich započítavania podľa návrhu určia rámcové učebné plány. A ja sa teda pýtam, načo je teda ten § 15a, keď sa zase vraciame aj v tomto návrhu k rámcovým učebným plánom. Čo je ale dôležitejšie? Čo sme týmto návrhom zákona priznali? Po prvé priznali sme to, že v riadnom vyučovacom procese sa rozšírený počet hodín telesnej a športovej výchovy nedá uskutočniť všade, lebo mnohé školy podmienky nemajú. Nakoniec aj toto odôvodnenie je napísané v tom pozmeňujúcom návrhu, že školy nemajú podmienky, preto ideme to riešiť inak. Základné posolstvo teda tohto pozmeňujúceho návrhu je takéto – vieme, že na to nemáte podmienky, ale aj tak sa budeme tváriť, že to robíte . Takto to je. A čo týmto návrhom spôsobíme? Riaditeľom škôl a učiteľom hodíme na krk ďalšiu administratívnu povinnosť, prepočítavať rôzne mimoškolské aktivity na hodinové dotácie pre telesnú a športovú výchovu, pričom každá trieda ich nebude absolvovať rovnako. Dokonca ich nebudú rovnako absolvovať ani všetci žiaci tej istej triedy. Nie každé dieťa chodí do školského klubu detí, nie každé dieťa chodí alebo sa zúčastní lyžiarskeho výcvikového kurzu a tak ďalej. Viete, keby som to mala pritiahnuť za vlasy, tak vytvárame taký precedens, ktorý môže viesť k tomu, že každá mimoškolská a dobrovoľná aktivita podľa svojho charakteru bude môcť nahrádzať povinnú dotáciu akéhokoľvek predmetu. Napríklad týždenný pobyt v Londýne môže znamenať škrt v jednej hodine konverzácie do týždňa v anglickom jazyku. A teda otázka znie, čo by sme mali urobiť. Po mne vystúpi podľa všetkého pán poslanec Horecký. A ja beriem za svoj, vnútorne sa stotožňujem teda s jeho návrhom, ktorý odznie, lebo ide o jedno z dobrých riešení, a tým dobrým návrhom je zrušenie § 15a. Ako som spomínala, existuje účinný komplexný systém, podľa ktorého sú školy povinné stavať svoje učebné plány. Úlohou štátu je v tomto momente vytvárať podmienky pre rozvoj fyzických aktivít vo všetkých školách. Po druhé si myslím, že ministerstvo školstva si veľmi zle interpretuje výhrady prokuratúry, ktoré namieta voči nesúladu medzi tým komickým usmernením ministerstva školstva a samotným obsahom charakteru 15a. Veď predsa ministerstvo nemusí vytvárať fikciu naplnenia zvýšeného počtu hodín telesnej a športovej výchovy, tak ako to robí týmto pozmeňujúcim návrhom, ale môže nevykonateľný § 15a zrušiť a s týmto riešením predsa nemôže mať prokuratúra absolútne žiadny problém. Takto to vidím. Bude to znamenať toľko, že školy, ktoré majú podmienky pre vyučovanie troch hodín a už teraz to robia, tak to budú robiť aj tak naďalej. A tie školy, ktoré tie podmienky nemajú, ostanú pri dvoch hodinách, resp. môžu využiť, ak budú chcieť, kombináciu rôznych foriem pri... aktivít, pričom tie aktivity budú mať obligatórny charakter, a nie nejaká mimoškolská nepovinná aktivita. A napokon tretí argument. Komplexne môže ministerstvo túto problematiku upraviť v rámci kurikulárnej reformy. Napokon chcem povedať, že Progresívne Slovensko nemôže podporiť tento návrh zákona, hoci zaňho pôvodne hlasovalo, nielen pre tento chybný proces, aj preň, ale nielen preň, ale aj v prípade prílepku ku školskému zákonu, aj pre chybný obsah. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.) [17:55] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie, pani poslankyňa, evidujem štyri faktické poznámky. Ako prvá sa prihlásila pani poslankyňa Tina Gažovičová, nech sa páči. [18:05] Tina Gažovičová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Rada by som naozaj podčiarkla slová mojej kolegyne z klubu Viery Kalmárovej, ktorá absolútne detailne vysvetlila, že aký je problém s tým prílepkom k školskému zákonu, a myslím, že je to veľmi výrečné, že keď sa aj tuto pozrieme, že kto sa hlási k zákonu, ktorý teda predkladá ministerka zdravotníctva, tak nakoniec sú tam ľudia, ktorí sa prevažne venujú školstvu. A naozaj je to škoda, že kvôli takémuto, ako to pekne kolegyňa nazvala, že prílepková legislatívna džungľa , že kvôli takýmto nasilu vstupom a takému znásilňovaniu toho legislatívneho procesu vlastne aj zákon, ktorý pôvodne bol dobrý, tak ho nemôžme podporiť. A ja chápem, že ako opozícia teda máme menej hlasov v tomto pléne, čiže asi vám to môže byť jedno, že my vám tie hlasy k tomuto zákonu nedodáme, ale čo je asi najhlavnejšie, je, že tá časť, ktorá sa týka telesnej výchovy, je naozaj zlá. A asi iba ľudia, ktorí sú hlboko v téme školstva a v školskom zákone mohli naplno pochopiť, ako detailne pani Kalmárová ukázala, že prečo je to zlé. A ale každý si môže uvedomiť, že keď raz je niekde napísané, že v rozvrhu má byť nejaký počet hodín telesnej, a zrazu škola si do toho môže, nemusí, nejako začne zarátavať poobedné aktivity a lyžiarske výcviky a niektoré deti potom možno ani nebudú mať žiadnu telesnú, lebo sa povie, že veď išli na lyžiarsky, ale potom niekto ochorel, na lyžiarskom nebol, vznikne z toho absolútny chaos. Je to úplne v rozpore s nejakou... akoby myšlienkami telesnej ako takej a myslím si, že oveľa lepšie je to celé zrušiť, tak ako asi zaznel pán...(Prerušenie vystúpenia časomerom.) [18:05] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Poslanec Ondrej Dostál. [18:07] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pani poslankyňa Kalmárová, veľmi dobré hádzanie hrachu na stenu . Oceňujem to. A ja som vás počúval, aj keď som nebol, nebol v sále prevažnú časť vášho vystúpenia, a teda musím povedať, že súhlasím, ako s tým upozornením na legislatívny deficit tohto návrhu, tak ako je predkladaný, tak s vašimi výhradami k jeho obsahu. Pokiaľ ide o tú legislatívu, myslím si, že je to úplne jasné, že je to prílepok, je to v rozpore so zákonom o rokovacom poriadku. O tomto návrhu by sa vôbec nemalo, nemalo hlasovať. Ak, ak bude to takto schválené, opäť sa celý zákon vystavuje riziku, že ho pani prezidentka bude vetovať, lebo je to, je to teda očividné porušenie toho, čo je napísané v legislatívnych pravidlách, ktoré sú vo vzťahu k parlamentu upravené v zákone. Čiže je to aj porušenie, porušenie zákona, keďže tá zmena alebo dopĺňanie iného zákona musí mať nielen nejakú matnú súvislosť s tým zákonom, ktorý sa novelizuje, ale s tou novelizáciou, hej. A s tou novelizáciou to zjavne žiadny, žiadnu súvislosť nemá. A je to vlastne o to horšie, že ministerstvo školstva akoby sa cez tento prílepok snažilo vyriešiť problém, ktorý spôsobila predchádzajúca parlamentná väčšina, v podstate populistickým návrhom, ktorý bol v minulom volebnom období ku koncu schválený s iba nejakého takého nadšenia, že teda budeme všetci zdraví, keď budú mať deti o hodinu telocviku viac, a prikážeme im to zákonom bez ohľadu na to, či majú alebo nemajú podmienky. Čiže snaha riešiť ten problém je legitímna, ale tá forma nie je v poriadku a ani ten obsah nie je v poriadku. A miesto toho, aby sa to normálne prediskutovalo, tak zasa ideme to znásilňovať. [18:07] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Poslanec Jozef Habánik. [18:09] Jozef Habánik – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci. No, nechcem sa vyjadriť teraz k tým legislatívnotechnickým otázkam, ale trošku k tomu § 15a, ktorý nepovažujem za skutočný problém, o ktorom tu dnes diskutujeme. Problémom je to, že Generálna prokuratúra namietla nesprávne metodické usmernenie vtedajšieho ministra školstva pána Bútoru vo vzťahu k tomuto platnému paragrafu v zákone, v školskom zákone. Dnes nejaká alternatíva okamžitého vypustenia tohto § 15a zo školského zákona v strede školského roka, alebo uprostred školského roka, toto ja nepovažujem za metodicky správnu vec, preto súhlasím s postupom, ktorý je navrhnutý v tomto pozmeňovacom návrhu, aby sme to teda ošetrili a dali celú vec na poriadok, tak aby školy a školské zariadenia si jasne vedeli vysvetliť ustanovenie tohto zákona. Ďakujem pekne. [18:10] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Viera Kalmárová. [18:12] Viera Kalmárová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem všetkým, ktorí sa vo faktickej poznámke vyjadrili. Ak dovolíte, budem reagovať na pána Habánika. Pán poslanec Habánik povedal, že problémom, kľúčovým problémom je nesúlad medzi metodickým usmernením a § 15a a považoval by za nesprávne uprostred školského roka rušiť § 15a. Ja napríklad, a práve naopak teda považujem za správne zrušiť v ktoromkoľvek momente tento § 15a, lebo on žiadny faktický zmysel pre školy nemá. Minimálne preto, ako som vysvetlila vo svojom vystúpení, že tie školy, ktoré chcú učiť a môžu učiť tri hodiny telesnej výchovy, tak robia aj teraz a fungujú na báze disponibilných hodín. A tie školy, ktoré takúto možnosť nemajú, tak to ani dnes pri § 15a neuskutočňujú. Školám by sa vôbec nič nestalo, práve naopak, školy budú trpieť, pokiaľ sa schváli táto zmena, o ktorej sme dnes hovorili, lebo ako som povedala, budú musieť prepočítavať počty hodín v podstate pre každého žiaka a to je neprijateľné. Ďakujem. [18:12] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Ako ďalšia sa do rozpravy prihlásila pani poslankyňa Natália Nash. [18:12] Natália Nash – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia poslanci a poslankyne, už sme si zvykli ako na bežnú prax dávať do návrhov zákonov prílepky, ktoré tam nemajú čo robiť. No ja si na to nechcem zvykať. Nechcem si zvykať na toto flagrantné porušovanie zákona a pravidiel. Mám dlhoročnú prax procesnej analytičky v nadnárodných spoločnostiach a niečo také ako dodržiavanie pravidiel a procesov bolo vždy dôležitou súčasťou mojej každodennej práce. Aj preto ma možno o niečo viac vyrušuje pohľad na legislatívny chaos, ktorý tu neustále vytvárate. Prosím, nech mi niekto skúsi vysvetliť, prečo má byť v návrhu predloženom ministerstvom zdravotníctva menený školský zákon, ako je tomu v tomto predkladanom návrhu zákona. Ak chcete meniť ustanovenia školského zákona, nech sem príde s vlastným návrhom minister školstva, nech svoj návrh a zmeny vysvetlí a obháji sám, nech sa k úpravám v rámci samostatného návrhu rezortu školstva môže vyjadriť príslušný výbor a odborná verejnosť. V prípadoch, ako je tento, sú totiž úpravy skryté v zákonoch, kde ich nikto neočakáva, a prejdú legislatívnym procesom bez povšimnutia odborníkov, ktorí by k nim mali čo povedať. Prestaňme si z návrhom zákonov robiť výťah, do ktorého naložíme všetko, čo sa nám práve hodí, a nejak to už dopravíme do Zbierky zákonov. Robme to konečne lepšie, robme to transparentne, robme to správne, robme to podľa pravidiel, robme to podľa zákona. Teraz by som sa chcela venovať predkladanej úprave ustanovení školského zákona, ktorú ste do návrhu prilepili. V priebehu minulého roka bol do školského zákona poslaneckým návrhom vložený § 15a, ktorým bola zadefinovaná telesná a športová výchova, a stanovil sa rozsah jej vyučovania na minimálne tri hodiny týždenne na základných školách a minimálne dve hodiny týždenne na stredných školách. Táto úprava vo svojej podstate nemala zlý cieľ. Máme predsa zhoršujúcu situáciu s inaktivitou, nadhmotnosťou a obezitou mladých ľudí. Pohybové aktivity sa v dnešnej digitálnej dobe značne zanedbávajú a inaktivita tvorí podhubie pre nárast civilizačných ochorení aj u mladých ľudí vrátane diabetu 2. typu alebo kardiovaskulárnych ochorení. V tých patríme k špičke v Európe – a už teraz – a nie je to iba medicínsky, ale najmä hospodársky problém. Myslím si, že snaha o posilnenie postavenia telesnej výchovy je v školskom vzdelávaní obhájiteľná. Bohužiaľ, pri príprave spomínanej minuloročnej poslaneckej iniciatívy sa dostatočne neprihliadalo na podmienky na školách, na aktuálny stav personálnych kapacít, na stav a kapacity športovej infraštruktúry pri základných a stredných školách. Práve spomenuté podmienky na školách majú zásadný vplyv na aplikačnú prax podľa predmetného zákona. Mnohé školy neboli pripravené a niet sa čo diviť, že prijatie zmeny zákona sprevádzal odpor škôl, školských združení aj samotného ministerstva školstva. A po prijatí zmeny prišiel aj spor o výklad tohto ustanovenia zákona. Určite je potrebné aktuálny stav napraviť. Ale spôsob, akým sa vláda rozhodla na tento stav reagovať je podľa mňa veľmi nešťastný. Podľa aktuálne vládneho prílepku má byť stanovený počet hodín telesnej a športovej výchovy naplnený aj započítaním hodín športových výcvikov, kurzov pohybovým aktivít v prírode, športovej prípravy a pohybových aktivít organizovaných v škole mimo vyučovacím hodín a aktivít v školskom klube detí a to tak, aby celkový počet hodín telesnej a športovej výchovy počas školského roka po prepočítaní zodpovedal povinného týždennému rozsahu tri, resp. dve hodiny. Jeden rok tu máte teda snahu o posilnenie telesnej a športovej výchovy vo vyučovaní a hneď v nasledujúcom roku ju oslabujeme. Prečo si myslím, že ju oslabujeme? Zákonom totiž chce navrhovateľ postaviť na jednu úroveň plnohodnotnú hodinu telesnej a športovej výchovy s nešpecifikovanými pohybovými aktivitami a umožňuje ich vykazovanie ako hodiny telesnej a športovej výchovy. Hlúpo a slepo sa ženie za čisto byrokratickým popretím problému, že niektoré školy nie sú z objektívnych príčin schopné zaradiť do rozvrhu vyučovania tri, resp. dve plnohodnotné hodiny telesnej a športovej výchovy. Ako si myslíte, že toto bude fungovať v praxi? Jednoducho výkazy o odučených hodinách a telesnej a športovej výchovy, ktoré budú základné a stredné školy posielať rezortu školstva, nebudú zodpovedať realite vyučovania tohto predmetu. Koncepcia športu na roky ’22 až ’26 má okrem iného ako jeden zo svojich cieľov zvýšiť počet a podiel žiakov, ktorí sa venujú pohybovým a športovým aktivitám na školách o 10 % oproti roku 2022. Zároveň si stanovuje za cieľ skvalitnenie telesnej výchovy za súčasného zvyšovania rozsahu pohybu žiakov na školách a postupného zvyšovania podielu času, ktorý žiaci trávia na hodinách telesnej výchovy s cieľom dosiahnuť jednu hodinu pohybu denne. Jednoducho povedané, najskôr zvýšme kvalitu, potom zvýšme kvantitu a to postupne, a nielen na tri, ale ambiciózne až na päť hodín týždenne. Nechajme však na školy to, aby zvážili, či majú adekvátne podmienky, a dôverujme im, že ak ich budú mať, zvýšia počet hodín telesnej a športovej výchovy na svoje možné maximum. Keď autori koncepcie športu, a jednou z nich som bola aj ja, písali o pohybových a športových aktivitách či zvyšovaní podielu času stráveného na kvalitných hodinách telesnej výchovy, asi nepredpokladali, že čoskoro si ako telesnú výchovu budú školy vykazovať aj prechádzku na školskom dvore, či kolotoč okolo pingpongového stola v školskom klube detí, alebo počas prestávky vo vyučovaní, lebo aj to sa bude diať. Dosiahnutie stanovených cieľov na papieri bude omnoho jednoduchšie. No kde bude realita, kde bude dôraz na kvalitu a reálny progres? Počas apríla ministerstvo zdravotníctva predložilo do medzirezortného pripomienkového konania Národný akčný plán pre podporu pohybovej aktivity. Aj ten reflektuje na spomenuté ciele koncepcie športu, aj ten vidí potrebu zvýšiť kvalitu a atraktivitu hodín telesnej výchovy, aj ten, ktorá má za cieľ zvýšiť záujem žiakov o pohybové a športové aktivity, budovanie pozitívneho vzťahu k nim a trávenie viac času denne pohybom. Výsledkom má byť zdravšia a pohybovo zdatnejšia mládež. Na jednej strane tu teda máme v príprave Národný akčný plán, ktorý prízvukuje význam hodín telesnej a športovej výchovy, potrebu ich skvalitňovania a rozširovanie, na strane druhej máme na stole návrh toho istého rezortu, ktorým sa význam telesnej a športovej výchov oslabuje nahradením pohybovými aktivitami bez zadefinovania jej cieľov a kvality, len aby sme pohybu mohli vykázať viac. Je to absurdné. Trochu odbočím, no nemôžem si pomôcť, ale aj samotný návrh národného akčného plánu je podčiarknutím neadekvátneho postupu, prístupu k podpore pohybu a športu zo strany rezortu zdravotníctva. Je chabý obsahovo aj kvalitatívne. Za všetko hovorí aj zásadná pripomienka ministerstva školstva, podľa ktorej akčný plán nespĺňa očakávania, je iba kompilátom izolovaných riešení, jeho úlohy a riešenia za jednotlivé rezorty na seba nenadväzujú alebo sa duplikujú a plán štrukturálne nezodpovedná európskym štandardom . Tvrdá kritika, no myslím si, že korektná. Ako by cieľom akčného plánu bolo iba to, aby bol. Späť k prílepku. Ten naráža aj na samotné programové vyhlásenie vlády. Citujem: „Podpora pohybových športových aktivít a zdravého životného štýlu detí a mládeže bude zahŕňať kvalitnejšiu telesnú a športovú výchovu, krúžky a športové súťaže.“ Kvalitnú telesnú a športovú výchovu, ktorá bude môcť byť vykazovaná naozaj hocičím? To mi nevychádza. Vám áno? Snažila som sa v tomto príspevku poukázať na dvojtvárnosť v prístupe k telesnej a športovej výchove, ktorý tento návrh prináša, a na jeho nezmyselný charakter. Keď raz máme vytýčené ciele, poďme ich napĺňať, pričom to nemajú byť krkolomné preteky o čo najlepšie čísla, ale snaha o skutočný prínos a zlepšenie stavu. Telesná a športová výchova má byť telesnou a športovou výchovou, rovnocenným vyučovacím predmetom ako iné, má byť vzdelávacím procesom zameraným na pohybové a športové aktivity, získavanie pohybovej gramotnosti, zlepšovanie zdatnosti a odolnosti, budovanie pozitívneho vzťahu k celoživotnej pohybovej aktivite či získavanie poznatkov o zdravom životnom štýle. Ak nie sme schopní prekonať nastavenú latku, nechcime ju podliezť alebo inak porušovať pravidlá. Pripusťme si, že máme problém, ktorý nám dá jasnú predstavu, kde sú slabé miesta, kde máme nedostatky, kam cieliť pomoc a politiky intenzívnejšie. Priaznivé štatistiky sú úplne sekundárnou záležitosťou. Jediné, na čom skutočne záleží pri rozvíjaní a podpore pohybu mladých ľudí, je mať reálny obraz o stave a z neho vychádzať pri návrhu opatrení a riešení. Neuberajme význam telesnej a športovej výchove, zachovajme tento pojem s jeho plnou vážnosťou. Áno, podporujeme kurzy, áno, podporujeme pohyb, šport, aktivity v prírode a mimo školskej telesnej výchovy v súlade so štátnym vzdelávacím programom. Podporujeme aj program Aktívna škola , ktorý sa dostal aj do kurikulárnej reformy. Súčasťou aktívnej školy je aj kvalitná telesná výchova, ktorá je jedným z jej pilierov. Ale popri nej sú tam ďalšie piliere, napríklad aktívny transport, aktívne prestávky, súťaže, aktívne školské kluby detí, kurzy a výcviky či testovanie. Ale ani jeden z týchto ďalších pilierov aktívnej školy nemá ambíciu nahradiť telesnú a športovú výchovu, ale ju dopĺňať a podporovať. Som za to, že aktívna škola je skvelý program, do ktorého sa školy môžu už aj teraz dobrovoľne zapojiť. No nemiešajme tieto dva svety. Osobne som za to, aby sme na školy dostávali viac kvalitnej a telesnej športovej výchovy. Neviem, či niekedy bol naliehavejší a potrebnejší tlak na zvyšovanie pohybovej aktivity a zvyšovanie povedomia o zdravom životnom štýle mládeže, ako je tomu dnes. No ako prvé chcem, aby boli školy schopné takéto vzdelávanie poskytovať. Nie však falošne, polovičato, nie na úkor kvalitného vzdelávania. K tomu, aby sme na tom efektívne pracovali, nám ružové okuliare v podobe takýchto pseudoriešení nijak nepomôžu. Prosím vás o prehodnotenie tejto prilepenej úpravy, ktorá neprinesie žiadne pozitívne výsledky, iba pokriví štatistiky. Pokriví štatistiky, na základe ktorých nebudeme vedieť robiť takú intervenciu, aká je potrebná. Budeme len ďalej stagnovať a klamať samých seba. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.) [18:34] Ľuboš Blaha – Vystúpenie v rozprave Na vaše vystúpenie pani kolegyňa, evidujem štyri faktické poznámky. Ako prvá pani poslankyňa Viera Kalmárová. [18:34] Viera Kalmárová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Natália, poviem ti pravdu, že ja som tiež koketovala s myšlienkou, čo by sa stalo, ako by sme sa postavili k tomu, keby pán minister prišiel s vlastným návrhom zákona, ktorý by obsahoval všetky tie tri ustanovenia, ktoré chce meniť týmto prílepkom. Možno by sme sa s ním dohodli, aby, aby, aby paragraf 15a riešil iným spôsobom, mali by sme na to príležitosť, teraz sme ju nemali. Možno by sme sa s ním dohodli v prípade ospravedlňovania neúčasti žiakov na vyučovaní. Keby išlo len o tento problém, že by sme boli dokonca ochotní pripustiť, že by to mohlo byť aj v skrátenom legislatívnom konaní, a to preto, že súčasná právna úprava v podstate ako keby bránila právo... bránila uplatňovaniu práva žiakov na vzdelávanie. Možno každý, kto sa v školskom prostredí teda orientuje, vie, o čom hovorím. A teda nechápem, prečo sa pán minister rozhodol ísť práve touto cestou. Kľúčovým problémom bolo to, čo som spomínala ja vo svojom príspevku aj ty, čo je, vo svojom... ty čo si spomenula v svojom príspevku. A rozhodne by som nechcela, aby vznikol dojem, že máme nejaký problém s rozšírením počtu hodín telesnej výchovy na školách, resp. so skvalitnením pohybových aktivít. Pravý opak je pravdou. Ale chceme, aby sa to uskutočňovalo slušne a pravdivo. Nie pomocou takejto fikcie. [18:34] Ľuboš Blaha – Uvádzajúci uvádza bod Pani poslankyňa Tina Gažovičová. [18:34] Tina Gažovičová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. A ďakujem kolegyni Nash, myslím si, že naozaj málokto v tomto pléne, ak vôbec niekto, tak dobre rozumie problematike školského športu, ako je to kolegyňa Nash, ktorá ešte, ešte pred voľbami riadila, teraz neviem, či to správne pomenujem, ale de facto odbor športu práve na ministerstve školstva, a aj preto si myslím, že naozaj treba brať vážne, keď tu zaznelo upozornenie, že týmto sa práveže znižuje kvalita telesnej výchovy, že my sme tu naozaj vytvorili úplne bizarný cikcak legislatívny, že tak najprv sa tu povedalo, že treba posilniť telesnú výchovu, ale urobilo sa to úplne nezmyselným ustanovením, to je ten paragraf 15a, ktorý je úplne v rozpore s tým, ako bežne funguje školská legislatíva. Potom sa upozornilo na to, že veď sa to nedá v praxi realizovať, tak sa spravilo usmernenie, že vlastne tak nemusia byť tri hodiny telesnej. A teraz sa zase povedalo, že no tak síce musia byť tri hodiny telesnej, ale vlastne do toho ideme zarátavať aj poobedné aktivity a naháňačku na školskom dvore a už naozaj nikto nebude vedieť, ako ten paragraf vlastne interpretovať, a či sa to vzťahuje na triedu, alebo na žiaka, a čo tí, ktorí nechodia do družiny, a čo tí, čo nejdú na lyžiarsky, čiže podľa mňa ten legislatívny chaos, ako interpretovať v konečnom dôsledku tento paragraf 15a, bude ešte oveľa horší a teraz niektoré školy si to interpretujú naozaj tak, že nakoniec možno aj môžu zrušiť telesnú výchovu ako predmet, lebo si povedia, že veď deti sa športujú poobede a už to vôbec nebude zabezpečovať žiadnu kvalitu. Čiže naozaj je to krok zlým smerom, vôbec sa tým nedosiahne to, čo by sa pôvodne chcelo, a radšej zvoľme cestu úplného zrušenia toho paragrafu. Ďakujem [18:34] Ľuboš Blaha – Uvádzajúci uvádza bod Pán poslanec Alojz Hlina. [18:34] Alojz Hlina – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Ja tu tak čakám na medveďa a rúbanie a mali ísť predtým teda zdravotnícke zákony, malo sa rozprávať o ochrane zamestnancov pred mutagénnymi a karcinogénnymi faktormi a počúvam tu o telocviku, tak podám takú malú správu z parlamentu, že to nedáva zmysel , hej, že veľa vecí tu nedáva zmysel (povedané so smiechom), počúvať o telocviku pri karcinogénnych faktoroch pri zákone pani Dolinkovej. Nedáva mi celkom ani zmysel, že tu trávi a márni čas najdôležitejší minister po premiérovi pán Kamenický, minister financií, ktorý, predpokladám, pozerá do mobilu a robia si záskok a teraz neviem, či záskok za pani Sakovú, alebo za pána Tarabu. Viete, že to je, to je úplne fantastické, hej, že deficit je už teraz 4 mld., minister financií proste má čo robiť (povedané so smiechom) a on tu sedí, kuká do mobilu a robí záskok Tarabovi. No to je úplne fascinujúce! A tretieho frajera storočia dám na koniec. A to je pán minister Taraba, ktorý vlastne v skrátenom legislatívnom nám tu predkladá zákon o rúbaní, a tie sa majú predkladať v skrátenom vtedy, keď by bolo malo dôjsť k ohrozeniu života. A viete, čo robí ten človek? Ja to budem v rozprave hovoriť. Z toho zákona, z paragrafu 47 vypúšťa ustanovenie c, ktoré hovorí o tom, že drevinu môžte vyrúbať, pokiaľ ohrozuje život alebo majetok . Takže on v tom návrhu, ktorý dáva v skrátenom, vypúšťa to, čo by vlastne, čo by malo byť dôvodom na to, aby vôbec skrátené bolo. Čiže existujúci zákon to tam má a my v skrátenom ideme schvaľovať, aby to tam nebolo. Vážení občania, toto bola malá správa z rokovania parlamentu. Ďakujem pekne [18:34] Ľuboš Blaha – Uvádzajúci uvádza bod Pani poslankyňa Natália Nash. [18:34] Natália Nash – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ďakujem, Viera Kalmárová, za, za tvoj komentár k môjmu príspevku. Áno, je veľká škoda, že pán minister nevyužil príležitosť a neprišiel sem predložiť svoj vlastný návrh. Mohli sme tu mať odbornú, kvalitnejšiu diskusiu ako asi diskusiu s pani ministerkou, ktorá sa pravdepodobne asi nevyjadrí ani na, na margo našich príspevkov. A áno, my chceme skvalitniť telesnú a športovú výchovu a nechceme iba falošne si dávať tie ružové okuliare, ktoré som spomenula, a budeme vykazovať niečo, čo sa reálne nedeje, pretože naozaj nejaké prestávky na školskom dvore nespĺňajú absolútne náležitosti vyučovacieho procesu vo svojich kritériách, metódach použitých, jednoducho tam, tam sa vôbec bavíme úplne o inom svete. Ďakujem aj, Tina Gažovičová, áno, že si, tiež si zhrnula, akým spôsobom tento paragraf 15a vznikol, že to bol poslanecký návrh, že nebol premyslený, rezort s ním nesúhlasil, tým pádom potom rezort tiež urobil to nešťastné, nešťastný výklad tohto zákona, ktorú potom zrušila Generálna prokuratúra a teraz tu opäť niečo opravujeme, čo bolo pokazené, a, a myslím si, že takto by sa nemala tvoriť legislatíva. Tiež ďakujem, že si správne vysvetlila aj to, že čo všetko budeme aj započítavať do telesnej a športovej výchovy, a že je to naozaj veľmi zlý krok. A naozaj aj ja sa prihováram za to, aby tento paragraf bol z tohto zákona zrušený. A ďakujem, pán Hlina, aj za vašu vtipnú poznámku o tomto parlamente. (Povedané so smiechom.) Ďakujem. [18:34] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Ako ďalší sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Ján Horecký, nech sa páči. [18:34] Ján Horecký – Vystúpenie v rozprave Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážená pani ministerka, vážený pán minister, dámy, páni, zažívam takú mimoriadne vzácnu chvíľu, kedy má KDH v tomto parlamente zjavnú väčšinu. (Povedané so smiechom.) Ale Janckulík sa vráti, vtedy to bude pravda. Ale teraz vážne. Vystupujem v rozprave k vládnemu návrhu zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia. Už to počudovanie tu bolo vyslovené, nebudem to teda celé opakovať, ale ja som sa tiež čudoval, keď som sa dozvedel, že 16. apríla prijal Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo uznesenie ako gestorský výbor k rokovanému zákonu, v ktorom okrem niekoľkých pozmeňujúcich návrhov k vládnemu návrhu zákona, ktoré sú vo vecnej kompetenciu výboru pre zdravotníctvo, prijal a odporúčal na schválenie Národnej rady viacero bodov, ktoré nijako nesúvisia s vecne prerokovaným zákonom, a ja sa budem venovať bodu číslo 14 uznesenia, v ktorom v deviatich bodoch novelizuje školský zákon, ktorý, samozrejme, vôbec nepatrí do vecnej pôsobnosti výboru pre zdravotníctvo. Je to zjavné porušenie legislatívnych pravidiel, napríklad okrem už spomínaného rokovacieho poriadku i čl. 10 ods. 1 pravidiel rokovania Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, v ktorom sa hovorí, že v rozprave na výbore môžu vystúpiť poslanci k prerokúvanej veci. A tej veci sa môžu týkať ich otázky, faktické poznámky, pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Teda už tu aj predo mnou rečníci preukázali, že v tomto prípade ide o to, čo ľudovo nazývame prílepok, teda taký, takú legislatívnu úpravu, ktorá nijako nesúvisí s predkladaným zákonom. Tento pozmeňujúci návrh nebol, čo už je úplný vrchol, prerokovaný v patričnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky, teda vo výbore pre vzdelávanie. Dozvedeli sme a o tom jednoducho len z parlamentnej tlače. O obsahu navrhovanej legislatívy zmien v bode 14 spoločnej správy uznesenia gestorského výboru pre zdravotníctvo budem teda hovoriť v tomto príspevku a avizujem, že na konci tohto príspevku aj prednesiem pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, a tiež neskôr podám procedurálny návrh zákona na vyňatie bodu 14 zo spoločnej správy na osobitné hlasovanie. A teraz o čo teda ide. Veľa z toho teda už podstatného bolo už povedané a ušetrím vás opakovania toho, čo už zaznelo, tak sa skúsim sústrediť na veci, ktoré je potrebné zdôrazniť alebo ktoré ešte nezazneli. Pozoruhodné teda je pre mňa, teda okrem toho, že teraz už v tejto chvíli má KDH naozaj v parlamente väčšinu, dnes večer, aj to, že keď sa toto dialo, tak som bol ministrom školstva a snažil som sa zo všetkých síl vysvetliť v tejto úctihodnej snemovni, poslancom, ktorí predkladali návrh, malú novelu školského zákona, práve ten spomínaný paragraf 15a do školského zákona, ktorým chceli ustanoviť natvrdo povinnosť troch hodín telesnej športovej výchovy pre školy do týždňa, že toto nie je dobrý nápad, a dôvodil som nielen aritmetikou malých čísiel, čo skúsim aj teraz znovu, ale aj postojom všetkých stavovských organizácií, ktorých sa to týka, a teda celej odbornej verejnosti, ako aj svojou mnohoročnou skúsenosťou riaditeľa školy. Tá aritmetika, ktorú som vám sľúbil, hovorí napríklad toto. Ak máme takú typickú základnú školu, ktorá ma dve triedy v ročníku a je kompletná, tak má 18 tried na celej škole. Ak by sme natvrdo prikázali takejto škole, všetkým školám bez ohľadu na ich podmienky tri hodiny telesnej, športovej výchovy do týždňa, tak to znamená trikrát 18 je 54, znamená to 54 hodín v telocvični. A to ešte ignorujem povinnosť deliť tieto deti, tieto triedy na skupiny. 54 hodín v telocvični znamená 11 hodín denne rozvrhu a zároveň celé triedy v telocvični. Alebo ich tam budete mať 50 naraz, čo je, samozrejme, v rozpore aj s bezpečnostnými predpismi a logikou veci, ako funguje telocvičňa. Napriek tomu, sú školy, ktoré vďaka tomu, že si vybudovali veľké telocvične, malé gymnastické areály, areály, kde sa dá za dobrého počasia cvičiť aj vonku a robiť pohybové aktivity aj v iných priestoroch, to radi robia, lebo všetci profesionáli, všetci odborníci, pedagógovia a odborní zamestnanci veľmi dobre vedia, že deti ten pohyb potrebujú, a preto tam, kde to bolo možné aj doposiaľ, tak tie tri hodiny vyučovania sú. Potom prišla výmena na poste ministra školstva s definitívnym pádom predchádzajúcej vlády a výmena za úradnícku vládu, môj nástupca Daniel Bútora v snahe ochrániť školy pred negatívnym dopadom prijal – i napriek môjmu varovaniu – nástroj, ktorý sa, samozrejme, ukázal v čase ako nepoužiteľný, lebo ministerstvo školstva ani nie je oprávnené vykladať zákony, ktoré prijala Národná rada, hoci poslaneckým návrhom. Teraz sa chcem ešte tiež pozrieť na ten § 15a, ktorý máme dnes v školskom zákone v platnosti. Tento paragraf je naozaj nesystémový obsahom aj formou. Je nekonzistentný, dá sa povedať, že až v rozpore s § 6 školského zákona, ktorý podrobne upravuje zo zákona záväzný Štátny vzdelávací program, § 6 zákona definuje štátne vzdelávacie programy. V ods. 1 obsahuje splnomocňujúce ustanovenie, podľa ktorého štátne vzdelávacie programy pre základné školy a stredné školy vydáva ministerstvo školstva. Odsek 4. podrobne upravuje obsah a štruktúru štátnych vzdelávacích programov, medzi iným aj konkrétne ciele výchovy a vzdelávania v súlade s § 4 zákona, ktorý ich definuje všeobecnejšie. Súčasné znenie § 15a ods. 1 konštatuje inde zákonom upravený zrejmý fakt, že telesná a športová výchova sa vyučuje na základnej škole a väčšine stredných škôl. Povedzte mi, načo je takéto ustanovenie v paragrafe, že za, že telesná a športová výchova sa vyučuje na školách. Veď to upravuje § 6 odkazom na štátnu, na štátne vzdelávacie programy a § 9 odkazom na rámcové učebné plány. Ako to už aj povedala predo mnou bývalá hlavná školská inšpektorka pani Kalmárová, ak by zásadným spôsobom nejaká škola neporušovala... teda porušovala Štátny vzdelávací program, nedodržiavala ho, nemala školský vzdelávací program, ktorý je v súlade so štátnym a neprijala by nápravné opatrenia, tak takáto škola môže byť sankcionovaná aj tou najvyššou možnosťou, t. j. vyčiarknutím zo siete škôl a školských zariadení, teda zrušením alebo odvolaním riaditeľa. Poďme ďalej. Súčasné znenie § 15 v ods. 2 hovorí veľmi stručne o edukačných cieľoch telesnej a športovej výchovy. To je tiež absurdné. Veď ciele edukačné sú veľmi podrobne stanovené § 9 ods. 4 odkazom na zo zákona záväzné vzdelávacie štandardy, ktoré obsahujú úplne rádovo inú kvalitu, čo do obsahu aj formy pre opis cieľov edukácie tohto predmetu. A tiež je to v rozpore s § 6 ods. 1 a ods. 4 odkazom na štátne vzdelávacie programy, ktoré vymedzujú tieto ciele vzdelávania, vzdelávacie štandardy a rámcové učebné plány, obsahujú i metodiku, ako tieto ciele dosahovať. Poďme ďalej, § 15a má i ods. 3, ktorý hovorí, že telesná a športová výchova je súčasťou Štátneho vzdelávacieho programu v oblasti Zdravie a pohyb a vyučuje sa ako jeden z povinných vyučovacích predmetov. To je opäť redundantné, duplicitná úprava v zákone, pretože § 9 ods. 1 zákona ustanovuje rámcové učebné plány, ktoré obsahujú zoznam vzdelávacích oblastí a zoznam povinných vyučovacích predmetov. Paragraf 15a má ods. 4, ktorý určuje rozsah vyučovania telesnej a športovej výchovy na školách, čo je opäť duplicita a rozpor s § 9 ods. 1, ktorý určuje zákonnú záväznosť rámcových učebných plánov Štátneho vzdelávacieho programu, kde sú vymedzené najnižšie počty vyučovacích hodín pre všetky vzdelávacie oblasti a pre všetky vyučovacie predmety. Viem, že to nebolo veľmi vzrušujúce počúvanie toho, čo som vravel, ale chcel som vám bod po bode ukázať duplicitu každého jedného písmena § 15a a to, že je v zákone kvalitnejšie a obsažnejšie ošetrené každé jedno ustanovenie § 15a, a nie takto redundantne a amatérsky. Takéto, zosumarizujem, aktuálne znenie § 15a školského zákona je nadbytočné, nesystémové a nebezpečné z hľadiska implementácie. Ak školský zákon osobitne upravuje v § 15a ciele a časovú dotáciu na vyučovanie telesnej a športovej výchovy v rozpore s princípom viacerých ustanovení školského zákona, čo som pred chvíľkou demonštroval, že ciele a minimálny rozsah týždennej časovej dotácie na jednotlivé vyučovacie predmety zo zákona záväzne určuje Štátny vzdelávací program a v ňom obsiahnuté vzdelávacie štandardy a rámcové učebné plány, tak potom by bolo možné, kolegovia, napríklad nevyučovať na základnej škole matematiku alebo iný povinný vyučovací predmet či si ľubovoľne na škole určiť ich rozsah, keďže to podľa argumentácie predkladateľov explicitne neuvádza školský zákon, tak ako to v súčasnosti uvádza § 15a o telesnej a športovej výchove. Ešte raz, nepotrebujeme § 15a, aby sme sa dozvedeli, že telesná a športová výchova je povinný vyučovací predmet, a v akom rozsahu sa má vzdelávať, pretože to určuje zákon, školský zákon, presne definovaným a iným spôsobom. Záver. Preto treba § 15a zo zákona č. 245/2008 Z. z. školského zákona vypustiť, keďže všetky odseky § 15a školský zákon upravuje konzistentne a systémovo vo vzťahu ku kompletným štátnym vzdelávacím programom na iných miestach. Viete, chcem vám ešte, aby som trochu oživil toto vystúpenie, uviesť niekoľko paralel. Prosím vás, predstavte si, že by sme nerokovali teraz v rámci zákona o verejnom zdravotníctve o školskom zákone, ale naozaj o zdravotnej starostlivosti. Nuž, predstavte si, že by sme do zákona o zdravotnej starostlivosti a verejnom zdraví chceli vložiť nejaký paragraf, ktorý by určil nejaký typ terapie, ako sa má postupovať v prípade nejakej diagnostikovanej choroby. Toto by nás nikdy nenapadlo v tejto snemovni, pretože rešpektujeme, že je to predmetom odbornosti a štandardov a postupov medicíny, ktorá sa nevytvára politickou vôľou, ale na základe vedy, výskumu a poznania. Prečo ignorujeme, že takúto istú odbornosť a spôsobilosť pri tvorbe programov, vzdelávacích programov záväzných pre všetky školy môžeme robiť a meniť tuto v parlamente čisto politickou vôľou? Iný príklad, predstavte si, že by sme teraz rokovali o zákone o leteckej doprave. Tak prečo by sme sa teraz tu my poslanci nedohodli na tom, že vložme do zákona o leteckej doprave paragraf, ktorý obmedzí vzletovú rýchlosť lietadla na 200 km v hodine. Pre vašu informáciu, vzletová rýchlosť lietadiel je od 250 po 330 km v hodine. Ale dohodnime sa na tom, že to bude 200. Viete prečo? Bude to ekonomické. Nižšia rýchlosť, nižšia spotreba. Bude to ekologické, nižšia rýchlosť, menej splodín a nižší hluk. Možnože aj petíciu nám ľudia podpíšu. Ale tie lietadlá budú padať, pretože odborníci vedia, že to lietadlo nevzlietne pri takej nízkej rýchlosti. Tak prečo sa takého amaterizmu dopúšťame v parlamente vo veci, keď ide o na výsosť odbornú záležitosť, na ktorej pracujú ľudia, ktorí sú na to určení na bývalom Štátnom pedagogickom ústave, teraz na Národnom inštitúte pre výchovu a vzdelávanie? Takže na záver. Preukázali sme detailne, že § 15a je duplicitný, redundantný, upravuje amatérsky to, čo zákon v rozpore s § 15a upravuje detailne a odkazuje na štátne vzdelávacie programy a rámcové učebné plány, ktoré sú oveľa záväznejšie a majú väčší dopad pri nedodržaní než samotný § 15a. Ako riaditeľ školy, ako bývalý minister školstva a šéf stavovských organizácií, ktorý rokoval so všetkými stavovskými organizáciami o tejto veci, vám garantujem, že nikto na ani jednu sekundu v škole nepotrebuje § 15a, ani sa ním, oň neopiera, ani neriadi, ani nemôže a ani nesmie. Ľutujem, že odišiel odtiaľto pán podpredseda školského výboru pán rektor Habánik, pretože on povedal, že sa obáva retroaktivity, ak zrušíme § 15a. Žiadna retroaktivita nastať nemôže, § 15a je bezzubý, zbytočný a nezmenil nič v systéme školského vzdelávania. To sa riadi Štátnym vzdelávacím programom a rámcovým učebným plánom a tiež § 6 a § 9, ktoré detailne upravujú, čo majú školy robiť, čo školy robiť musia. Teraz by som, pán predsedajúci, preniesol svoj pozmeňujúci návrh. Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, parlamentná tlač 123. l. Za čl. I sa vkladá nový čl. II, ktorý znie: „Čl. II Zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 462/2008 Z. z., zákona č. 37/2009 Z. z., zákona č. 184/2009 Z. z., zákona č. 37/201 1 Z. z., zákona č. 390/2011 Z. z., zákona č. 324/2012 Z. z., zákona č. 125/2013 Z. z., zákona č. 464/2013 Z. z., zákona č. 307/2014 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 330/2014 Z. z., zákona č. 377/2014 Z. z., zákona č. 61/2015 Z. z., zákona č. 188/2015 Z. z., zákona č. 440/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 216/2016 Z. z., zákona č. 56/2017 Z. z., zákona č. 151/2017 Z. z., zákona č. 178/2017 Z. z., zákona č. 182/2017 Z. z., zákona č. 62/2018 Z. z., zákona č. 209/2018 Z. z., zákona č. 210/2018 Z. z., zákona č. 365/2018 Z. z., zákona č. 375/2018 Z. z., zákona č. 209/2019 Z. z., zákona č. 221/2019 Z. z., zákona č. 381/2019 Z. z., zákona č. 56/2020 Z. z., zákona č. 93/2020 Z. z., zákona č. 462/2020 Z. z.“ (správne: „zákona č. 426/2020 Z. z.“, pozn. red.), „zákona č. 127/2021 Z. z., zákona č. 271/2021 Z. z., zákona č. 273/2021 Z. z., zákona č. 415/2021 Z. z., zákona č. 2/2022 Z. z., zákona č. 92/2022 Z. z., zákona č. 176/2022 Z. z., zákona č. 351/2022 Z. z., zákona č. 394/2022 Z. z., zákona č. 181/2023 Z. z., zákona č. 182/2023 Z. z., zákona č. 263/2023 Z. z., zákona č. 276/2023 Z. z. a zákona č. 506/2023 Z. z. sa mení takto: l. § 15a sa vypúšťa.” Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som. [18:55] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie, pán poslanec, evidujem jednu, dve faktické poznámky. Ako prvá sa prihlásila pani poslankyňa Tina Gažovičová, nech sa páči. [18:55] Tina Gažovičová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Ako už sme avizovali, tak za Progresívne Slovensko veľmi jednoznačne podporujeme aj sme teda spolupodpísali tento návrh. Myslím, že tu bolo úplne jasne ukázané, že ten §15a je nielen zbytočný, ale nadbytočný, skôr komplikuje súčasnú situáciu. Síce platí už celý tento školský rok, ale v skutočnosti vôbec neni jasné, ako sa má interpretovať, školy si ho interpretujú rôzne a ten doplňujúci návrh, ktorý teraz ešte vlastne nezákonným spôsobom ako nesúvisiaci prílepok ide byť k tomu prilepený, tak celú tú situáciu ešte viac zhoršuje, pretože potom už vôbec nebude jasné, ako to celé interpretovať. Čiže naozaj keď sa zruší, neni to žiadne ohrozenie telesnej výchovy ako takej. Rovnako nemáme žiaden paragraf, ktorý by hovoril o tom, že sa má vyučovať slovenčina, ani nemáme paragraf o tom, že sa má vyučovať matematika. Jednoducho na to je štátny vzdelávací program, v ktorom aj telesná je jeden z povinných predmetov, a to že sa to nejakým spôsobom dostalo do zákona, od začiatku bolo nešťastné riešenie, ale riešiť to ďalším nešťastným riešením ničomu nepomôže. Čiže naozaj je škoda, že o tomto diskutujeme tu v pléne, že o tom diskutujeme s ministerkou zdravotníctva, ktorá určite si by si priala, aby teda iná, aby sa diskusia niesla v duchu toho, čo, čo ona pripravila a čo ste pripravili na ministerstve zdravotníctva, ale, žiaľ, bola zvolená cesta tohto prílepku. Ten prílepok je nešťastný a najlepšie, čo môže byť aj pre ten zákon samotný, je prijať tento pozmeňujúci návrh. Ďakujem. [18:55] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Ondrej Dostál. [18:57] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Horecký, tri stručné poznámky. Prvá, obsahovo súhlasím, najlepšie riešenie je, že §15a vypadne z... zo školského zákona, nespôsobí to žiadny problém, práve naopak, ja som jeden z poslancov, ktorí, teda keď to pani prezidentka vetovala, tak bolo nás asi päť, čo sme proti tomu hlasovali, takže vecne úplne súhlasím. Druhá poznámka sa týka toho, že či to spôsobí nejaké problémy, ako ste reagovali aj na pána poslanca Habánika. Ak sa to udeje v priebehu školského roku, no, žiadne problémy to nespôsobí, lebo tie školy, ktoré majú tri hodiny telesnej výchovy, s tým nebudú mať žiadny problém, ak, ak to nebude povinnosť, lebo nikto im nezakazuje mať tri hodiny telesnej výchovy alebo aj viac, keď majú na to kapacity. Práve naopak, to riešenie, ktoré je navrhnuté v spoločnej správe môže spôsobiť problémy, lebo čo sa tam má započítavať, aj tie aktivity, ktoré sa už realizovali v minulosti? Alebo tie, ktoré sa budú realizovať iba vo zvyšku školského roka? Takže škoda, že tu nie je pán poslanec Habánik, ale tá jeho téza, na ktorú ste reagovali, je v podstate argumentom proti tomu riešeniu, s ktorým prišlo ministerstvo školstva a ktoré je premietnuté do spoločnej správy. A, a posledná vec, ja teraz mám takú trochu dilemu, lebo ja vecne súhlasím s tým vaším návrhom, ale ten váš návrh je tiež prílepok. Je to rovnaký prílepok ako to, čo je v bode 14 spoločnej správy, lebo sa tým novelizuje obsahovo nesúvisiaci zákon. Ja chápem, že je to reakcia na to, na to s čím prišlo ministerstvo školstva a koalícia, ale zase keď vyčítame koalícii, že dáva prílepky a nemala by to robiť, tak asi ani my by sme nemali dávať návrhy prílepkov, hoci nie je predpoklad, že by boli schválené. [18:57] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Ján Horecký. [18:59] Ján Horecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou Kolegyňa, pán kolega, ďakujem vám veľmi pekne za vaše faktické poznámky. Začnem od konca, máte pravdu, pán kolega Dostál. Mal som túto dilemu, pretože uvažoval som o tom, že dám procedurálny návrh podľa rokovacieho poriadku na to, aby sa tento zákon vrátil, mal opakované druhé čítanie a predtým bol prerokovaný vo vecne príslušnom školskom výbore, ale nie je na mne ako opozičnom poslancovi, aby som nútil ministra školstva si plniť svoje povinnosti a robiť veci tak ako treba, resp. poučovať vládu o tom, že čo je riadny legislatívny proces, a vzhľadom na to, že sa ministerstvo školstva takýmto pokútnym spôsobom, čo mi absolútne tiež nesedí k pánu ministrovi Tomášovi, Tomášovi Druckerovi cez prílepok k zákonu o verejnom zdravotníctve, pokúša jednu chybu napraviť ešte väčšou chybou, tak ja v záujme väčšieho dobra, to znamená tých škôl, ktoré by sme vystavili chaosu a rôznej dezinterpretácii a misinterpretácii ešte horšieho znenia § 15a, tak v záujme jednoducho poriadku, profesionality, kvality výchovno-vzdelávacieho procesu som zvolil túto cestu. Ak by ten prílep, ak by bol môj návrh pozmeňujúceho zákona označený ako za nepatričný prílepok, tým automaticky je autodiagnostikovaný aj vládny návrh zákona v tomto znení ako prílepok, lebo ide o presne tú istú vec. Ďakujem. A ešte na záver. Ďakujem aj za podporu, teda vecnú podporu tomuto pozmeňujúcemu návrhu a verím a dúfam, že osloví aj poslancov z koalície, ktorí môžu vidieť v tomto návrhu správne riešenie z problému, do ktorého sme sa dostali. [18:59] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do... (Porucha hlasového zariadenia.) Ústne sa chce prihlásiť pán poslanec Ondrej Dostál, takže na dneska prerušujeme schôdzu. Pokračovať budeme vo štvrtok bodom pána ministra Kamenického, druhým čítaním o výdavkových limitoch. A želám vám príjemný sviatočný deň zajtra. Pekný deň. Pekný večer. (Prerušenie rokovania o 19.01 hodine.)