Rokovanie NR SR 3. 5. 2024 – Rokovanie NR SR 3. mája 2024 – sociálne návrhy

[08:55] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Dobré ráno, kolegynky a kolega (smiech), tak dúfam, že som vás nedotkol, otváram jedenásty rokovací deň 12. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. O ospravedlnenie neúčasti na dnešnom rokovaní požiadali poslanci Čellár, Dubovický, Hlina, Jakab, Lackovič, Majerský, Mikloško, Pročko a Truban. Pristúpime k prvému čítaniu o návrhu poslankýň Simony Petrík a Lucie Plavákovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je pod tlačou 65, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 63. Dávam slovo poslankyni Simone Petrík, aby návrh zákona uviedla. Nech sa páči, pani poslankyňa. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Simony Petrík a Lucie Plavákovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov , tlač 65.) [09:01] Simona Petrík – Vystúpenie Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Dobré ráno všetkým kolegyniam a kolegom, ktorí prišli si vypočuť aj takúto tému, ktorá tu už čaká polroka, musím povedať, pretože tento, však budem o tom vlastne aj hovoriť, ale tento zákon, tento návrh zákona sme s kolegyňou Luciou Plavákovou predložili už, myslím, na novembrovú schôdzu, ale zo všetkých tých dôvodov, ktoré sú nám všetkým známe, sa to nakoniec posunulo až teraz na máj. Takže som veľmi rada, že môžem otvoriť v tomto pléne túto dôležitú tému. Tak by som začala teda. Poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Simona Petrík a Lucia Plaváková predkladajú na rokovanie Národnej rady návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Len v skratke uvediem cieľ predkladaného návrhu. Cieľom je odstrániť diskrimináciu voči ženám a mužom, ktorí nevychovali žiadne dieťa, teda zostali bezdetní. Takéto ženy a muži musia čakať až do dosiahnutia dôchodkového veku, aby mali opätovne nárok na výplatu vdovského dôchodku v prípade, že ich manžel alebo manželka zomrie. V súčasnosti majú nárok na vdovský a vdovecký dôchodok ženy a muži bez dieťaťa len v období dvoch rokov od smrti ich partnera alebo partnerky a následne, ako som hovorila, až potom opäť sa im to obnoví po dosiahnutí dôchodkového veku. Naším cieľom je vrátiť do systému spravodlivosť aj pre bezdetné vdovy a vdovcov, ktorí jediní aktuálne nemajú nárok na vdovský a vdovecký dôchodok, ten plnohodnotný, oproti ostatným ovdoveným osobám, a to tak, že bezdetné vdovy a vdovci by mali mať nárok na vdovský dôchodok od dovŕšenia 59. roku života. Návrh odôvodním ďalej v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá. Ďakujem pekne. [09:01] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, poslankyni Veronike Veslárovej. Nech sa páči, pani spravodajkyňa. Skúsime zapnúť pani poslankyňu z miesta? [09:04] Veronika Veslárová – Vystúpenie spoločného spravodajcu Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 65. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 63 z 21. novembra 2023 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní. Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu. [09:04] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal dve prihlášky, pani poslankyňa Turčanová a pani poslankyňa Plaváková, ale podľa príslušného § 27 sa navrhovateľka prihlásila do rozpravy, takže jej udeľujem slovo. Nech sa páči. [09:06] Simona Petrík – Vystúpenie Ďakujem veľmi pekne. Tak budem len pokračovať. Som veľmi rada, že budeme mať aj teda nejakú debatu v tejto komornej atmosfére našej, dnes piatkovej. Takže, vážené dámy a páni, ja sa téme vdovských dôchodkov venujem už naozaj niekoľko rokov. V roku 2019, to bolo ešte predpredvolebné obdobie, som v tomto pléne vlastne prvýkrát predkladala návrh na zmenu nároku na vdovský dôchodok aj pre vdovy a vdovcov vtedy s jedným dieťaťom, lebo ani tie vtedy nemali, ani tí vtedy nemali nárok na tento plnohodnotný dôchodok vdovský. Vtedy však neprešiel, lebo som bola opozičná poslankyňa. V tom minulom volebnom období poslanec Čepček kompletne okopíroval môj pôvodný návrh a vtedajší minister sociálnych vecí Krajniak nechal tento zákon prejsť, ale na bezdetné vdovy sa vtedy zabudlo. Teraz máme konečne po polroku na programe tejto schôdze aj náš návrh Progresívneho Slovenska o nároku na vdovský a vdovecký dôchodok aj pre bezdetných, ovdovelých ľudí, a to od dosiahnutia 59. roku života. Povedzme si, aký je aktuálny stav. V súčasnosti má vdova alebo vdovec nárok na výplatu vdovského dôchodku po dvoch rokoch od smrti manžela alebo manželky len v prípade, ak sa tento vdovec alebo vdova starajú o nezaopatrené dieťa, sú invalidní z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, vychovali aspoň tri deti, dovŕšili vek 52 rokov a vychovali dve deti, dovŕšili vek 57 rokov a vychovali jedno dieťa, alebo ak dovŕšili dôchodkový vek. To sú všetky tie, zákon nám toto hovorí. Neexistuje ale žiaden relevantný dôvod, prečo by vdovec alebo vdova bez detí nemali mať nárok na vdovský dôchodok alebo vdovecký, budem teda hovoriť len možno v tom ženskom rode, pretože sa to týka oveľa väčšieho počtu žien ako mužov, ak mi odpustíte. Takže neexistuje žiaden tento dôvod, prečo by nemali mať nárok na vdovský dôchodok už počas ich aktívneho života, kedy trpia stratou manželky alebo manžela a jeho príjmu v rodine, rovnako ako matka alebo otec jedného, dvoch či viacerých detí. Nakoľko súčasné znenie zákona o sociálnom poistení neobsahuje úpravu ohľadom nároku žien a mužov, ktorí sú bezdetní, na vdovský alebo vdovecký dôchodok po dvoch rokoch od smrti manžela, prijatím predkladaného návrhu by sa napravil súčasný neodôvodnený a aj diskriminačný právny stav. Teraz možno vysvetlím tých 59 rokov, ktoré sme navrhli s kolegyňou Plavákovou. Keď sme dňa 20. 11. s kolegyňou Plavákovou tento návrh zákona podali do podateľne Národnej rady, ešte sme netušili, naozaj sme o tom vôbec nevedeli, že medzičasom, konkrétne to bolo už 8. 11., bola predsedovi Národnej rady, vtedy Petrovi Pellegrinimu, doručená petícia za zrušenie diskriminácie vdov s jedným dieťaťom a bezdetných vdov. Ak by sme my o nej vedeli, tak by sme, samozrejme, tento náš návrh upravili hneď od začiatku podľa ich požiadaviek, lebo tie boli trochu iné ako tento náš návrh. A tieto ich požiadavky boli podporené a doplnené aj stanoviskom národného strediska pre ľudské práva. S týmto stanoviskom, ktoré hovorí, že nárok na vdovský a vdovecký dôchodok by sa nemal odvíjať od počtu vychovaných detí, sa ako predkladateľky absolútne stotožňujeme. Ovdovenie ako také totiž samo osebe je sociálnou situáciou, kedy žena prichádza okrem manžela aj o jeho príjem do domácnosti. Čiže toto je a mala by byť dávka pre ovdovelú osobu a nie pre deti. Pre deti už existuje dávka sirotské. Preto je súčasná právna úprava v rozpore aj s ústavným právom na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, ako aj pri strate živiteľa. O tom hovorí čl. 39 ods. 1 Ústavy. To znamená, že tu aktuálne absentuje princíp rovnosti, ktorý by sme chceli našim návrhom prinavrátiť. Tento návrh by nijako nepoškodil vdovy s tromi a viac deťmi a zároveň by zrovnoprávnil vdovy, ktoré vychovali dve deti, s vdovami, ktoré vychovali jedno dieťa, alebo ostali bezdetné, a priznal by im de facto potom nárok na vdovský dôchodok alebo aj vdovecký od 52. roku života. Preto si dovoľujeme požiadať ako opozíciu, tak aj koalíciu o podporu nášho návrhu v prvom čítaní, pretože aj napriek tomu, že tam neuvádzame tých 52 rokov, ako to chcú tie vdovy, ktoré prišli s petíciou k nám do Národnej rady, stále je to otvorená téma, otvorený zákon, ktorý by sme následne v druhom čítaní pozmeňujúcim návrhom upravili podľa požiadaviek spomínanej petície. Aby sme nemuseli už čakať opäť ďalších šesť mesiacov na vyriešenie tejto konkrétnej situácie, v ktorej sa vdovy aj teda s jedným dieťaťom, lebo tie majú stále len nárok na vdovský dôchodok od 57. roku života, a aj bezdetné vdovy, v ktorom sa teda nachádzajú už dlhší čas, a vedeli by sme to takto efektívne riešiť. Napriek tomu, že návrh zákona myslí pri svojej úprave, samozrejme, aj na mužov, úprava sa pozitívne dotkne najmä žien, pretože ony sú tie, ktoré vo väčšine prípadov poberajú vdovský dôchodok. Len pre ilustráciu, podľa údajov zo Sociálnej poisťovne ešte zo septembra 2023 bol počet vyplatených vdoveckých dôchodkov, pardon, vdovských dôchodkov v tomto mesiaci na úrovni 287 993, pričom počet vyplatených vdoveckých, čiže mužských dôchodkov, bol na úrovni 52 674 všetkých. To je len pre porovnanie, koľko je vdov žien a koľko vdovcov mužov. Existuje teda oprávnený predpoklad, že aj v rodine bez dieťaťa sa vo vyššej miere stane vdovou práve žena. V kontexte aj náročnej, stále náročnej ekonomickej situácie, v ktorej sa Slovensko aktuálne nachádza z dôvodu rastu cien energií či potravín, sa toto opatrenie javí ešte naliehavejšie, keďže táto situácia už dostala do ťažkej životnej finančnej aj sociálnej situácie veľké množstvo rodín. Na hranici chudoby je aktuálne na Slovensku takmer 900-tisíc ľudí. Je teda veľmi pravdepodobné, že medzi takýmito nízkopríjmovými domácnosťami sú aj ovdovelé osoby, ktorými sú väčšinou ženy. Popri 13. dôchodkoch, ktoré prioritizuje súčasná vláda, je teda z nášho pohľadu žiaduce, aby bola vyriešená aj dôchodková situácia ovdovelých osôb. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a inými zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Týmto som skončila a dovoľujem si vás poprosiť o podporu nášho návrhu a teším sa na diskusiu. Ďakujem pekne. [09:10] Peter Žiga Na vaše vystúpenie neevidujem faktické poznámky. Takže ďalšou v rozprave je pani poslankyňa Turčanová. Nech sa páči. [09:15] Andrea Turčanová – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, máme pred sebou návrh, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, tlač 65. Predtým než vysvetlím, prečo je potrebné a správne schváliť tento návrh a posunúť ho do druhého čítania, trošku pripomeniem, ako sa situácia vdov a vdovcov legislatívne upravovala v posledných rokoch, časti z toho už spomenula aj pani predkladateľka. Do 31. decembra 2022 podľa § 74 ods. 2 a 3 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. 12. 2022 vdova mala nárok na výplatu vdovského dôchodku počas jedného roka od smrti manžela. Je pritom jedno, v akom postavení bola ona sama, aké mali príjmy, aký mala vek, o koľko nezaopatrených detí sa starala. Po uplynutí jedného roka od smrti manžela, to isté, samozrejme, platí aj u vdovcov pri manželkách, sa vdove vyplácal vdovský dôchodok len vtedy, ak sa starala aspoň o jedno nezaopatrené dieťa, bola invalidná a mala mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, vychovala aspoň tri deti bez ohľadu na vek, alebo dovŕšila vek 52 rokov a vychovala dve deti a dovŕšila dôchodkový vek. Stačilo, ak bola splnená jedna z horeuvedených podmienok. Dňa 8. novembra 2022 Národná rada schválila zákon č. 421/2022 Z. z. ktorým sa novelizuje zákon č. 461/2003 o sociálnom poistení. Čo sa teda zmenilo od 1. 1. 2023? Vdovám sa vypláca vdovský dôchodok už nie iba jeden rok po smrti manžela, ale dva roky po smrti manžela. Vdovám, ktoré vychovali jedno dieťa, sa po uplynutí jedného roka po smrti manžela vdovský dôchodok vypláca už po dovŕšení 57 rokov. Podľa § 74 ods. 1 zákona o sociálnom poistení vdova alebo vdovec má nárok na vdovský dôchodok po manželovi alebo manželke, ktorý zasa ku dňu smrti bol poberateľom starobného dôchodku, alebo si splnil podmienky nároku na starobný dôchodok, alebo ku dňu smrti bol poberateľom invalidného dôchodku, alebo získal počet rokov dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok, alebo ku dni smrti mal nárok na predčasný starobný dôchodok, teda alebo mal priznaný predčasný starobný dôchodok, alebo zomrel v dôsledku pracovného úrazu či choroby z povolania. V každom prípade, základnou podmienkou je existencia a trvanie manželstva ku dňu smrti manžela. Rozvedená žena nemá nárok na vdovský dôchodok po bývalom manželovi. Od 1. 1. 2023 má vdova nárok na výplatu vdovského dôchodku počas dvoch rokov od smrti manžela. Je pritom jedno, v akom postavení je ona sama, aké má príjmy, aký má vek, o koľko nezaopatrených detí sa stará a podobne. Po uplynutí dvoch rokov od smrti manžela sa vdove vypláca vdovský dôchodok len vtedy, ak sa stará aspoň o jedno nezaopatrené dieťa, je invalidná a má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 70 %, vychovala aspoň tri deti, dovŕšila vek 52 rokov a vychovala dve deti, alebo dovŕšila vek 57 rokov a vychovala jedno dieťa, alebo dovŕšila dôchodkový vek. Ak sa vdove vypláca vdovský dôchodok viac ako dva roky po smrti manžela, pretože sa stará aspoň o jedno nezaopatrené dieťa, ale nastane situácia, že sa nebude starať ani o jedno nezaopatrené dieťa, ak napríklad deti doštudujú, vdove sa prestane vyplácať vdovský dôchodok. Ak teda nebude splnená žiadna z týchto podmienok, vdovský dôchodok sa po uplynutí dvoch rokov od smrti manžela prestane vyplácať. To ale neznamená, že by zanikol úplne. Výplata vdovského dôchodku sa vdove obnoví, ak sa zasa, znova začne starať o nezaopatrené dieťa alebo sa stane invalidnou s mierou poklesu schopnosti o viac ako 70 %, alebo teda dovŕšila vek 52 rokov a vychovala dve deti, alebo dovŕšila 57 rokov, vychovala jedno dieťa a tak ďalej. Zdalo by sa, že predošlé vlády sa teda už téme vdovských a vdoveckých dôchodkov venovali dostatočne a tak nie je potrebné túto tému opäť otvárať. Opak je však pravdou. Na rokovaní výboru pre sociálne veci 6. decembra 2023 sme mali na prerokovanie petíciu, ktorou sa vdovy dožadujú zrovnoprávnenia a opierajú sa o stanovisko národného centra pre ľudské práva. Teda podľa národného strediska pre ľudské práva je počet detí pre výplatu vdovského dôchodku diskriminačný, nakoľko vdovský dôchodok je určený pozostalej manželke či manželovi a nie dieťaťu. A teraz pár príkladov z praxe. Mená, samozrejme, kvôli GDPR nebudem uvádzať. Prvý príklad. Vo februári 2021 mi náhle doma v náručí zomrel doma manžel, s ktorým sme 33 rokov žili v harmonickom manželstve. Po roku mi bola pozastavená pomoc vdovcom v zmysle vtedajšej platnej úpravy. Tým, že máme s manželom len jednu dcéru, ktorá má 33 rokov, na základe ostatnej novely zákona o sociálnom poistení mi bude obnovená výplata k dôchodku až v 57. rokoch. Po odpočítaní nákladov na bývanie, úver a stravu mi z mesačnej mzdy v čistom ostane 90 eur. Áno, nie je to úplná katastrofa, síce od smrti manžela som nemohla ísť nikde na dovolenku a záujmy som veľmi obmedzila a každé euro musím x-krát otočiť a rozmýšľam, čo si môžem dovoliť kúpiť. Názor tejto pani je, že celá situácia je absolútne diskriminačná, pretože jej suseda, ktorá sa taktiež stará, taktiež mala takéto nešťastie, ale mala dve deti, má 54 rokov a teda jej bol priznaný vdovský dôchodok vo výške 450 eur. Lepšie sa jej žije, nie je v strese a nemusí mať dve zamestnania. Ďalší príklad. Od 29. 5. 2020 som sa, žiaľ, stala vdovou vo veku 48 rokov. Máme jednu dcéru, ktorá minulý rok v máji skončila vysokú školu, stala sa zaopatreným dieťaťom, na základe čoho mi bolo vyplácanie vdovského dôchodku pozastavené v súlade so súčasným nastavením podmienok o sociálnom poistení. Manžel bol zamestnaný od ukončenia strednej školy. Posledný rok bol jeho čistý príjem zhruba 1 300 eur, môj približne 800 eur. Po smrti manžela mi bol priznaný vdovský dôchodok v sume 349 eur. Môj súčasný príjem v spoločnosti, kde pracujem 33 rokov, je 900 eur. Moje pravidelné povinné mesačné platby sú 500 eur. Z každej výplaty mi teda ostane 400 eur, ktoré mám na stravu, lieky a záujmy. Manžel bol pred smrťou jeden rok péen, následne sa stal na päť mesiacov invalidom. Bol mu priznaný invalidný dôchodok, ktorý týchto posledných päť mesiacov poberal. Už toto obdobie bolo pre nás finančne veľmi náročné vzhľadom na jeho komplikovanú liečbu, preto bolo nutné už v tomto období vziať aj z našich úspor. Je veľmi náročné vo veku 51 rokov a 33-ročnej praxi v jednej spoločnosti si nájsť novú prácu. Výplata vdovského dôchodku by mi aspoň sčasti pomohla uhradiť povinné poplatky, čo by mi skutočne veľmi pomohlo, tak ako to pomáha vdovám a vdovcom s dvoma a viac deťmi. Opätovné zahájenie vyplácania vdovského dôchodku až v 57. rokoch, ako je to toho času nastavené, bude pre mňa likvidačné. V takýchto príkladoch by som mohla pokračovať. Vážené kolegyne a kolegovia, počas tohto nášho volebného obdobia sme schvaľovali množstvo sociálnych balíčkov, mnohé podľa môjho názoru neboli adresné. V tomto prípade máme možnosť pomôcť adresne vdovám a vdovcom, ktorí sa po strate partnera ocitli v ťažkej životnej situácii. Prosím vás preto o podporu a posunutie tohto návrhu zákona do druhého čítania, kde mám pripravený pozmeňujúci návrh, ktorým odstránime túto diskrimináciu. Nikto z nás totiž nevie, či sa v podobnej situácii raz neocitneme my sami alebo naši životní partneri. Ďakujem. (Potlesk.) [09:15] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie dve faktické poznámky. Pán poslanec Šmilňák. [09:24] Martin Šmilňák – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pani kolegyňa Turčanová, vidno, že okrem toho, že si viedla osem rokov krajské mesto, tak predtým si sa venovala sociálnym témam a pracovala si ako riaditeľka v sociálnom zariadení. Nemôžme byť odborníci všetci na všetko, a preto ďakujem za to, že si nás dostala do témy pomerne podrobne. A aj to, že podobne ako predkladateľka si zdôraznila veci, ktoré sú diskriminačné alebo nespravodlivé, a že si nám priblížila, prečo je tento, tá súčasná úprava zákona nespravodlivá a navrhujete teda, alebo predkladateľka navrhuje, aby sa tento, táto časť nášho života stala spravodlivejšou. Tak ďakujem obidvom, aj tebe za to, že si nám povedala fakty a takisto podporujem to, aby sme predkladanú zmenu zákona podporili. Ďakujem. [09:24] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Petrík. [09:25] Simona Petrík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem aj veľmi pekne kolegyni Turčanovej za výborný vstup k tejto téme. Veľmi sa tomu teším, že to vidíte veľmi podobne ako my. Takisto sa teším aj z toho, že to vidíme, myslím, aj ten proces toho celého, lebo obidve sedíme v sociálnom výbore. Pamätáme si, ako pani Weberová ako zástupkyňa vdov prišla s touto petíciou a rozprávali sme sa o tom, len naozaj veľká škoda, že sme sa o tom ani my, ani vy, vlastne ako opozícia sme sa nedozvedeli o tej petícii skôr, až vtedy, keď vlastne prišla na rokovanie výboru, kedy my sme už, ešte raz to zopakujem, ten náš návrh mali predložený. Takže vidím tam naozaj to riešenie, že keď tento návrh prejde prvým čítaním, v tom druhom vidím, že sa zhodneme a môžme ten pozmeňujúci návrh dať aj spoločne, lebo hovorí o tom istom, a tam by sme si vedeli predstaviť zosúladiť ten dôchodkový vek pre, aj teda pre tie bezdetné vdovy, aj pre vdovy s jedným dieťaťom na tých 52 rokov. A v podstate všetky vdovy, tak ako o tom hovorí aj národné stredisko pre ľudské práva, pretože ono naozaj, ešte raz upozorňujem, podotýka, že je to protiústavné, vlastne tá aktuálna situácia alebo tá aktuálna legislatíva je protiústavná. Takže veľmi pekne ďakujem za to tvoj príspevok do debaty. [09:25] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho S reakciou na faktické poznámky pani poslankyňa Turčanová. [09:27] Andrea Turčanová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, kolegovia, za vaše vstupy a verím teda, že aj kolegovia z koalície podporia tento návrh, aby sme sa mohli o ňom viacej baviť v druhom čítaní. Povedzme si, nemáme ambíciu vyriešiť všetky problémy vdov a vdovcov, pretože mohla by som hovoriť o ďalšom príklade z môjho mesta, kde zomrel učiteľ strednej školy, ktorý ale nemal povinne viac ako päť rokov trvalo jeden príjem, a tým pádom tehotná vdova s jedným dieťaťom, tehotná a s úverom ostala úplne bez príjmov, bez sirotského a bez vdovského a tak ďalej. Takže myslím si, že máme čo zlepšovať ešte v našej legislatíve, ale týmto by sme aspoň odstránili diskrimináciu veľkého počtu vdov a vdovcov. Ďakujem. [09:27] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďalšou vystupujúcou v rozprave je pani poslankyňa Plaváková. [09:27] Lucia Plaváková – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne za slovo. Kolegovia, kolegyne, ja už budem naozaj len veľmi krátko k tejto téme. Myslím, že všetko podstatné už aj odznelo. Ja chcem len ako právnička, ktorá sa venuje ľudským právam, zdôrazniť práve ten ľudskoprávny aspekt tohto návrhu. Pri poslednej novele sa odstránila diskriminácia vdov a vdovcov s jedným dieťaťom, ale znevýhodnení naďalej zostali vdovy a vdovci, ktorí deti nemajú. A už sa tu spomínalo vyjadrenie Slovenského národného strediska pre ľudské práva. Ono ešte v roku 2021 vydalo stanovisko, v ktorom konštatovalo, že súčasný legislatívny stav je v rozpore s ústavou. Konštatovali to vtedy vo vzťahu k tej situácii, kedy ani vdovy a vdovci s jedným dieťaťom nemali následne po dvoch rokoch nárok na vdovský a vdovecký dôchodok, ale rovnako konštatovali, že sa to týka aj situácie bezdetných ľudí. Ide v zásade o porušovanie zákazu diskriminácie vo vzťahu k ľuďom, ktorí sa nachádzajú naozaj v zraniteľnej životnej situácii, ako tu už odznelo aj z konkrétnych príbehov ľudí, ktorých sa to dotýka. Naozaj to zásadným spôsobom negatívne ovplyvňuje ich život a mohli by sme im pomôcť, mohli by sme zlepšiť ich kvalitu života, ich životnú situáciu a aj ekonomickú stabilitu, ktorá prispieva k tomu, aby sme viedli kvalitný život. Máme teda možnosť spoločne pomôcť a ja chcem veľmi pekne poďakovať aj kolegom a kolegyniam z KDH, že sa pripájajú k tejto našej iniciatíve. Verím, pevne verím, že sa nájde podpora aj v ostatných opozičných, ale aj koaličných kluboch, pretože takýmto spôsobom môžeme naozaj jednoduchou malou novelou pomôcť mnohým ľuďom na Slovensku, ktorí sa ocitajú nie vlastným pričinením v zložitej životnej situácii. Naozaj sa to môže stať komukoľvek a my máme príležitosť týmto ľuďom pomôcť. A, samozrejme, v druhom čítaní môžeme diskutovať o tom, ako ešte tento návrh zlepšiť tak, aby sa tá právna úprava napríklad zjednotila podľa toho, ako tu odznelo. Takže ja by som chcela na záver naozaj len opakovane apelovať na to, aj aby koaliční poslanci a poslankyne sa zamysleli nad podporou tohto návrhu zákona, ktorá môže naozaj pomôcť ľuďom v mimoriadne zložitej životnej situácii a máme tú príležitosť ich životy zlepšiť k lepšiemu. Ďakujem veľmi pekne. [09:27] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie dve faktické poznámky. Ako prvá pani poslankyňa Jurík. [09:30] Beáta Jurík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja by som taktiež chcela nadviazať na to, čo hovorila kolegyňa Plaváková, a síce požiadať o podporu nielen teda ostatné opozičné strany, ja verím tomu, že v rámci opozície na tomto určite nájdeme zhodu, keďže je to návrh, ktorý síce predkladajú moje kolegyne Petrík a Plaváková z PS, ale je tam aj teda veľká podpora od KDH, ale hlavne teda apelovať na koalíciu, pretože doteraz sme dali koalícii nie jeden príklad toho, že my vieme byť konštruktívnou opozíciou. A ja som tu minule mala veľmi konštruktívnu, príjemnú výmenu s ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny pánom Tomášom, keď sme podporili jeho vládny návrh o dotáciách pre bezpečné domovy, a vtedy aj on sa vyjadril tak, že bude veľmi rád, ak takto konštruktívne budeme pristupovať aj k ďalším návrhom, a to sa z našej strany deje. A preto by som si veľmi želala, aby rovnako aj koalícia bola konštruktívna, a keď sa jedná o takéto návrhy zákonov, ktoré skutočne pomáhajú ľuďom, včera sme tu zažili debatu o zákone, ktorý naopak ubližuje, tuto máme niečo, čo pomôže aj vašej cieľovej skupine v koalícii, by som povedala, a preto si myslím, že ani nie je dôvod nepodporiť to len preto, že to ide z opozície. Skutočne ukážte ľuďom, že v tomto parlamente vieme svojím spôsobom aj spolupracovať, hlavne keď sa teda jedná o pomoc ľuďom, ktorí to najviac potrebujú. A hovorila to aj teda pani kolegyňa Turčanová z KDH, už sa tu raz rozhadzovali peniaze na rôzne neadresné formy pomoci. Toto je niečo, čo štátny rozpočet nezaťaží tak, že sa z toho nebude vedieť spamätať a napriek tomu to pomôže. Takže ešte raz vás prosím aj v mene kolegýň a, samozrejme, aj v mene tých vdov a vdovcov o podporu. Ďa... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [09:30] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Petrík. [09:32] Simona Petrík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Ja asi len nadviažem na kolegyňu Beátu Jurík, lebo veľmi podobnú vec som chcela povedať, že myslím si, že v tej opozícii sa na tom zhodneme. Verím, že aj tuto kolegovia, aj kolegyne, ktoré tu síce teraz zasa nie sú, ale že nám, že podporia tento návrh. Ak nie, tak veľmi rada ešte dovysvetlím, ak niečo bude treba. A my to máme naozaj aj prepočítané, nie sú to nejaké veľké výdavky navyše. Zároveň opäť pripomeniem to, že pokiaľ sa tento návrh zamietne, ďalších šesť mesiacov sa nebude môcť o tejto téme rokovať, možno potom s tým príde vláda, možno nie, alebo teda ministerstvo práce, ale načo, načo čakať, keď 13. dôchodky boli schválené takto (rečníčka lúskla prstami), šmahom ruky. Aj toto sú dôchodky, aj toto sú dôchodkyne a dôchodcovia, takže ak máme byť féroví a ak táto vláda naozaj hovorí, že je skutočnou sociálnou vládou a pán premiér hovorí, že ministerstvo práce je výkladnou skriňou tejto vlády, tak potom by bolo fajn, aby nezabúdal aj na tieto vdovy, ktoré stále nemajú nárok na plnohodnotný vdovský a, samozrejme, aj vdovecký dôchodok. Takže aj za seba naozaj veľmi úprimne vás žiadam o podporu tohto návrhu v prvom čítaní. Ďakujem veľmi pekne. [09:32] Peter Žiga – Vystúpenie s faktickou poznámkou Otváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chcem sa opýtať pani navrhovateľky... Nechce. Pani spravodajkyňa? Chcete zaujať stanovisko? Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o návrhu poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Nevidím v sále predkladateľa pána poslanca Matoviča, tým pádom stráca možnosť, stráca poradie. To isté je pri zákone č. 18/1996 o cenách. Pán predkladateľ nie je v sále. Pristúpime k prvému čítaniu o návrhu poslancov Stachuru, Majerského na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Návrh zákona je uverejnený ako tlač 143, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 145. Dávam slovo pánovi poslancovi Stachurovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán poslanec. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Stachuru a Františka Majerského na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov , tlač 143.) [09:35] Peter Stachura – Vystúpenie Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi uviesť návrh novely zákona poslancov Petra Stachuru a Františka Majerského na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V dôvodovej správe sme uviedli dôvod, prečo predkladáme túto malú, malú kozmetickú novelu zákona. Ja sa vám ju pokúsim takými vlastnými slovami nejako priblížiť, o čo vlastne ide a prečo vás prosím teda o podporu tohto z môjho pohľadu dobrého, dobrého návrhu. Určite si pamätáte, že v nie tak dávnej minulosti bol problém s tým, že sme tu mali aj tzv. nepravých zdravotníkov, to znamená, boli tuná zdravotníci, ktorí sa vydávali za lekára, hoci ním neboli, resp. že sme tuná mali lekárov, ktorí prezentovali, že sú napríklad plastickí chirurgovia, a tými plastickými chirurgami v skutočnosti neboli. Ono v nemocniciach to taký veľký problém nie je, pretože ten zdravotník prechádza sitom kontrol, kým ho nemocnica zaradí teda do svojho kmeňa, tak potrebuje doložiť všetky doklady a dokumenty. Čiže tu ten problém nenastáva. Problém nastáva predovšetkým vtedy, ak ide o prax, jednodňovú chirurgiu napríklad alebo ambulanciu, kde tie možnosti kontroly sú obmedzené. Samozrejme, že sú tu určité možnosti, jednak vyšší územný celok vydáva teda len povolenie, tam potrebuje lekár doložiť určité doklady (rečník si odkašľal), prepáčte, ale vyšší územný celok neskúma detailne, či je, napríklad chirurg skutočne má atestáciu z plastickej chirurgie, napríklad, a či môže vykonávať túto jednodňovú chirurgiu v tejto oblasti. Alebo potom, alebo potom aj Úrad pre dohľad na zdravotnou starostlivosťou, ktorý na základe vlastne týchto, tohto, tejto licencie, resp. licencie, ktorú mu vydá lekárska komora, vydáva kód a na základe toho kódu máme, máme, úrad pre dohľad vydáva dva druhy kódov. Jeden druh kódu je pre, je pre poskytovateľa, to znamená, ak je to nejaká skupina ambulancií, tak je vydaný kód a ten sa zverejňuje. Ten vieme dohľadať, vieme dohľadať kód poskytovateľa zdravotnej starostlivosti aj priamo na Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Kde je ale problém, je, že my nevieme vyhľadať presný kód skutočného lekára. To znamená, že môže to byť nejaká eseročka, ktorá má trebárs tri, štyri, päť ambulancií. Vy poznáte ten kód, že je pridelený Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ale akí lekári konkrétne tam pracujú, tento kód nie je verejnosti známy, alebo nie je zverejnený. V minulosti kedysi bol, teraz sa vlastne táto situácia stala, takže že nie je tento kód známy, no a my prichádzame práve s takouto malou kozmetickou úpravou, aby tento kód bol verejnosti známy. To znamená, aby si každý na základe mena a priezviska mohol skontrolovať, či daný lekár má kód od Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a podľa toho kódu, pretože on je v určitom formáte a podľa toho formátu viete potom, či daný lekár má atestáciu napríklad z daného konkrétneho, konkrétnej špecializácie, a nielen teda u lekárov, ale aj u všetkých zdravotníckych pracovníkoch, teda u regulovaných zdravotníckych povolaní by to malo tak byť, že by ste si mohli vedieť overiť, či ten, kto sa o vás stará, kam idete, teda do ambulancie niekam, či spĺňa teda tie požiadavky, ktoré sú kladené práve na túto, na túto napríklad ambulanciu, jednodňovú chirurgiu a tak ďalej. Keď sme pripravovali tento, tento návrh, tak sme sa rozprávali aj s ľuďmi, ktorí pracujú na úrade pre dohľad, a bolo nám povedané, že tá situácia je momentálne pripravená na to, aby tie kódy bolo možné relatívne ľahko sprístupniť verejnosti, čiže nevidia tam ani nejaký veľký technický problém, ktorý by spôsoboval ďalšie možno aj finančné, výrazné finančné náklady na túto, túto zmenu, a keďže už to bolo aj v minulosti možné overiť, tak je to v podstate relatívne jednoduchá záležitosť. No a ešte boli také otázky, že či vlastne nestačí to overovať na komorách. Veď predsa aj komory majú možnosť, nejakým spôsobom si to vieme overiť, či daný zdravotník teda spĺňa predpoklady. Podľa, podľa tých zistení, ktoré, ktoré mám k dispozícii, komory nemajú podľa zákona takéto oprávnenie voľne niekomu teda len na základe mena a priezviska dať tieto informácie, takže preto prichádzame práve s tým, aby túto povinnosť mal úrad pre dohľad, ktorý tak či tak musí každého lekára s týmto kódom, teda tento kód mu prideliť. Samozrejme, že ešte je otázka, že čo s lekármi, ktorí napríklad si nepožiadajú o vydanie kódu. Pretože sú lekári, ktorí v podstate kód nepotrebujú. Kód potrebuje predovšetkým lekár preto, aby napríklad mohol robiť recepty. Ak nemá daný kód, tak nevie napísať na recept daný, daný liek, čiže týka sa to aj zubárov napríklad. Tam, samozrejme, pokiaľ tie kódy si nepožiada, tak tam je, tam bude ešte stále trochu problematické zistiť, či daný zdravotník teda spĺňa všetky predpoklady. Ale tu sme aj otvorení, potom prípadne v nejakej novele možno niekoho napadne nejaké lepšie riešenie, ako zabezpečiť aj túto, túto oblasť, teda ak zdravotník si nepožiadal o kód z rôznych dôvodov. Takže na úvod asi toľko a by som vás chcel veľmi pekne poprosiť, aby táto zmena, ktorá je skutočne malá, banálna, ale môže priniesť taký ďalší, dodatočnú možnosť overiť si, či zdravotník, ktorý vás vyšetruje, lieči, predovšetkým v ambulanciách, či spĺňa predpoklady na to a teda za toho, za koho sa vydáva, či je to pravda. A prosím všetkých kolegov o podporu tohto, tejto novely zákona. Ďakujem pekne. [09:40] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre zdravotníctvo, pánovi poslancovi Szalayovi. Nech sa páči. [09:42] Tomáš Szalay – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Dámy a páni, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený gestorským Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, ide o tlač 143. Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Pán kolega Stachura vysvetlil, že ide o možnosť overovať si pravosť zdravotníckych pracovníkov, ktorí ošetrujú pacientov. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby výbory prerokovali predmetný návrh zákona v druhom čítaní do 30 dní, v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu. [09:42] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Teraz dávam priestor prihlásiť sa do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ, chcete sa vyjadriť? Pán spravodajca? Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Nasleduje prvé čítanie o návrhu poslancov Petra Stachuru a Františka Majerského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 540/2021 o kategorizácii ústavnej zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Návrh zákona má tlač 144. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 146. Dávam slovo poslancovi Petrovi Stachurovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán poslanec. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Stachuru a Františka Majerského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 540/2021 Z. z. o kategorizácii ústavnej zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov , tlač 144.) [09:45] Peter Stachura – Vystúpenie Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, opäť mi dovoľte vám predostrieť teda návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Stachuru, Františka Majerského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 540/2021 Z. z. o kategorizácii ústavnej zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Ide opäť o drobnú zmenu, ktorá, ktorá cizeluje, alebo teda spresňuje niektoré ustanovenia zákona. Tento zákon bol vydaný nedávno, hovorí o kategorizácii ústavnej zdravotnej starostlivosti. To je to rozdeľovanie nemocníc do jednotlivých úrovní. A pri aplikačnej praxi sme sa dostali k tomu, že niektoré, niektoré materiály, ktoré mali byť zverejnené ministerstvom zdravotníctva bezodkladne, tak to bolo napísané v zákone, tak bezodkladne zverejnené neboli, respektíve ten výklad slova bezodkladne je veľmi rôzny, takže sme si dovolili prísť s návrhom, aby sa tieto slová upravili a povedali, stanovili sa jasné, jasné lehoty. Čiže v zákone konkrétne v štyroch bodoch meníme slovo bezodkladne a meníme ho na slová v lehote 15 dní, alebo v lehote 3 pracovných dní, aby bolo evidentné a jasné, dokedy má ministerstvo zdravotníctva zverejniť dôležité dokumenty, na základe čoho napríklad kategorizačná komisia odporučila ministerstvu zaradiť nemocnicu do určitej úrovne tak, aby takéto dôležité informácie, ktoré má verejnosť právo vedieť, aby to bolo transparentné, aby tieto dokumenty boli zverejnené na internete, alebo teda boli dostupné verejnosti v konkrétnej lehote. Čiže meníme, ešte raz, slovo bezodkladne na konkrétne dátumy. Ide o opäť malú, drobnú zmenu, ktorá by mala tým, že táto kategorizácia ústavných zariadení bude prebiehať pravidelne, aspoň taký, taký a taký predpoklad, že každý rok táto kategorizačná komisia zasadne, v tom zákone sú stále tie doplnkové programy, ako viete, a k týmto veciam sa bude pravidelne viesť určitá diskusia, budú sa nanovo možno kategorizovať možno už nie vždy nemocnice, ale minimálne niektoré programy tak, aby ten proces bol transparentný a aby potrebné dokumenty boli zverejňované včas pre verejnosť. Prosím, prosím vás teda o podporu tohto prospešného zákona. Ďakujem pekne. [09:45] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre zdravotníctvo, pánovi poslancovi Tomášovi Szalayovi. Nech sa páči. [09:48] Tomáš Szalay – Vystúpenie spoločného spravodajcu Pán predsedajúci, veľmi pekne ďakujem za slovo. Dámy a páni, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený gestorským Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, ide o tlač 144. Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov, a zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spomenul kolega Stachura, ide v zásade o technickú úpravu, ktorá zvyšuje mieru transparentnosti pri rozhodovaní o dôležitých veciach v zdravotníctve a v zdravotnej politike. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby výbory prerokovali predmetný návrh zákona v druhom čítaní do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu. [09:48] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Teraz dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ, chcete zaujať stanovisko? Pán spravodajca? Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Teraz dávam, teraz nasleduje bod, ktorým je prvé čítanie o návrhu poslankyni Lucie Plavákovej a Simony Petrík na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Zákonník práce v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení ďalších zákonov a ktorým sa dopĺňajú niektoré ďalšie zákony. Návrh zákona má tlač 159. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 156. Dávam slovo pani poslankyni Plavákovej, aby návrh zákona uviedla. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Lucie Plavákovej a Simony Petrík na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení ďalších zákonov a ktorým sa dopĺňajú niektoré ďalšie zákony , tlač 159.) [09:50] Lucia Plaváková – Vystúpenie Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Spoločne s kolegyňou Simonou Petrík predkladáme v podstate drobnú novelu Zákonníka práce, ktorá však môže mať veľmi zásadný dopad na životy mnohých žien. Cieľom nášho zákona je poskytnúť dva dni voľna pri spontánnom potrate alebo narodení mŕtveho plodu pre ženu a osobu, s ktorou je v partnerskom alebo inom rodinnom vzťahu. Toto je základný cieľ našej novely Zákonníka práce, bližšie potom k tomu poviem v samotnej rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá. Ďakujem veľmi pekne. [09:50] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor, pani poslankyni Veronike Veslárovej. Vieme zapnúť pani poslankyňu, bude spravodajskú informáciu dávať z miesta. [09:51] Veronika Veslárová – Vystúpenie spoločného spravodajcu Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 159. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 156 zo 16. januára 2024 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní. Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu. [09:51] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, ale prihlásila sa pani navrhovateľka, takže jej dávam slovo. Nech sa páči. [09:53] Lucia Plaváková – Vystúpenie Ešte raz ďakujem veľmi pekne, ako som už uviedla v mojom úvodnom slove, cieľom nášho zákona je poskytnúť dva dni voľna pri spontánnom potrate pre ženy a pre jednu jej blízku osobu. Ženy, ktoré sa dostanú do zložitej a traumatizujúcej situácie pri spontánnom potrate, podľa nás potrebujú pomoc na priestor, na čas, aby mohli spracovať následky spontánneho potratu či narodenia mŕtveho plodu. Chceme tak prispieť k minimalizácii negatívnych dopadov na reprodukčné a duševné zdravie žien a aj rozhodnutia týkajúce sa ďalšieho tehotenstva. Inšpirovali sme sa návrhom zákona, ktorý bol ešte v roku 2021 prijatý na Novom Zélande, kde dali dokonca tri dni voľna pri spontánnom potrate, pretože majú trošku inak nastavenú pracovnoprávne, pracovnoprávne majú trochu inak nastavené dni voľna ako v ich Zákonníku práce. My sme vychádzali z toho, ako je systém nastavený u nás, preto ide o dva dni voľna. Krátko k situácii na Slovensku. V roku 2022 bolo podľa Národného centra zdravotníckych informácií u žien s trvalým pobytom na Slovensku hlásených 5 360 spontánnych potratov. Najviac týchto potratov pripadalo na ženy vo veku 25 až 29 rokov a 30 až 34 rokov, teda väčšinou pracujúce ženy. Až 41,7 % spontánnych potratov bolo pritom hlásených u bezdetných žien a spontánne potraty žien s jedným dieťaťom predstavovali 30,7 % z týchto potratov. Ak sa od ženy očakáva, že sa po spontánnom potrate vráti okamžite do práce skôr, ako sa jej telo a myseľ môžu zotaviť z tejto straty, je vysoko pravdepodobné, že to predĺži negatívne účinky na jej duševné zdravie, ale aj rozmýšľanie nad ďalším tehotenstvom. V tomto pléne sa počas predchádzajúcich funkčných období veľakrát diskutovalo o tehotenstve a pomoci ženám v súvislosti s materstvom. A ja som presvedčená, že najlepšie by sme spravili, keby sme pri tvorbe, keby sme sa pri tvorbe politík riadili základným princípom. Nenútiť ženy, ktoré deti mať nechcú, aby ich mali a pomáhať tým ženám, ktoré deti mať chcú. A náš zákon presne v súlade s týmto princípom sa snaží vytvoriť podporu pre ženy, ktoré deti mať chcú, keďže zotavenie sa po spontánnom potrate môže žene uľahčiť aj cestu k tomu, aby sa pokúsila znovu otehotnieť. Chcem pevne veriť naozaj, že na tejto pomoci záleží všetkým ľuďom tu v pléne, aj tým, ktorí tu nie sú, ale inokedy tu sedávajú, a že tento návrh nájde širokú podporu či už v opozícii, alebo v koalícii. Ešte na záver by som chcela uviesť pár príbehov žien, ktoré mi napísali v súvislosti s týmto návrhom zákona. Prvý z nich. Ja som si v 2019 prešla zamĺknutým potratom, ktorý si vyžadoval aj hospitalizáciu. Keď ma prepustili z nemocnice, doktorka mi nechcela dať péen s vychádzkami. Keď som si mala predstaviť, že budem v takom psychickom rozpoložení medzi štyrmi stenami v byte, kde som sa ešte pár dní dozadu fotila s tabuľkou, v ktorom som týždni tehotenstva, myslela som, že sa zbláznim. Potrebovala som sa ísť niekam nadýchnuť, takže mi neostávalo nič iné, len si zobrať dovolenku v práci. Našťastie, zamestnávateľ bol zhovievavý a mala som v tom čase zastupovať kolegyne na dovolenke. Umožnil mi čerpať neplánovane pár dní. Veľmi podporujem váš návrh aj s tým voľnom pre blízku osobu, partnera alebo inú blízku osobu, lebo sama som v tom čase tiež nemohla byť. Ešte jeden odkaz. Aj mne by boli tieto dva dni voľna pomohli. Poznám aj ženy, ktoré to zistili a vrátili sa v ten deň späť do práce, ak nebol potrebný zákrok. Neviem si to ani predstaviť. Ďakujem, že myslíte aj na tieto prípady, nie je ich málo. Na záver by som už naozaj len chcela vyzvať všetkých aj z radov koalície, aby tento návrh podporili, pretože môže pomôcť ženám, ktoré zažívajú veľmi náročnú životnú situáciu, keď prídu o plod, ktorý nosia vo svojom tele, keď je neplánovane ukončené ich tehotenstvo a potrebujú pomôcť, podporu, aby sa s touto náročnou situáciou vysporiadali. A takýmto jednoduchým spôsobom môžeme týmto ženám pomôcť, ich rodinám a vyslať ten signál, že na ne myslíme. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.) [09:55] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie tri faktické poznámky. Pani poslankyňa Jurík. [09:55] Beáta Jurík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja vám, kolegyne Plaváková a Petrík, veľmi pekne ďakujem za tento návrh a pamätám si, ako ste ho pripravovali, ešte keď sme mali len jediného poslanca Tomáša Valáška, a ja som vtedy bola tehotná zrovna, tak som mala z toho také pocity, že nevedela som si predstaviť, aká neskutočná bolesť to asi musí byť pre ženu, ktorá čaká dieťatko, ktorá sa naň veľmi teší a ktorá si niečo takéto zažije. Čiže o to viac som to aj vtedy podporovala a, samozrejme, aj teraz. Ale chcela by som iba vyvrátiť takú, taký pseudoargument, ktorý niektorí ľudia používajú zrovna proti takýmto návrhom, ako je napríklad teda dva dni voľna po spontánnom potrate, alebo dva dni voľna počas menštruácie a podobne, že potom firmy nebudú zamestnávať ženy, lebo že si povedia, že načo im máme dávať dva dni naviac v porovnaní s mužmi, alebo že to nejak administratívne zaťaží podnikateľskú sféru a podobne. Tak chcela by som vyvrátiť tieto bludy, vravím, pseudoargumenty, bludy, to je jedno, pretože tie štáty, v ktorých takéto podporné opatrenia zaviedli, tak jednoducho nič sa nezmenilo. Skutočne tam firmy neprestali zamestnávať ženy a práve naopak, aj celkovo to prispelo k tomu, aby tá pracovná atmosféra, pracovné podmienky boli lepšie a tým pádom sa zlepšila aj celková situácia tých zamestnankýň a tiež aj firmy. Čiže je to win-win či už pre tých zamestnancov, zamestnankyne, ale, samozrejme, aj pre tú firmu. Takže iba by som vás poprosila, keď budete uvažovať o podpore tohto zákona, tak v skutočne tento, na tento pseudoargument ani nemyslite. Ďakujem pekne. [09:58] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Petrík. [09:58] Simona Petrík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. No, ja aktuálne tehotná som, takže radšej ani nebudem myslieť na to, že by to mohlo dopadnúť nejako zle, ale áno, je to súčasť života a skrátka občas sa to stáva. Písalo nám množstvo žien, ktoré zažili podobnú situáciu a cítili, že napríklad od zamestnávateľa, že napríklad to nemôžu povedať zamestnávateľovi, alebo sa to hanbili povedať a s tým svojím smútkom a s tým trúchlením vlastne museli prísť do práce. A naším, naším cieľom, v podstate tam musím povedať, hlavne oceniť Luciu, ktorá prišla s týmto nápadom, a ja som rada, že som sa k nej mohla pridať, pomôcť týmto ženám práve v tomto trúchlení, aby aspoň tie dva dni mohli využiť na to, že to v sebe ako-tak spracujú, aj keď je to naozaj vec, ktorá, ktorú množstvo žien nám písalo, ich spracovávalo aj niekoľko mesiacov. Ale myslím si, že keď dokážeme mať v našej legislatíve dni voľna pri úmrtí nášho blízkeho alebo rôzne iné péenky, tak si myslím, že takéto dva dni voľna navyše aj pre ženy po spontánnom potrate nie sú niečo, čo by išlo našu ekonomiku zrútiť, skôr naopak, ide tu o nejaký rešpektujúci prístup či už vládnej koalície, alebo nás všetkých, pochopenia tomu, že takéto prípady existujú. A ja len sa pridám teda ku kolegyni Beáte Jurík, my sme boli spolu na takej debate, že prečo ženy zarábajú menej, a tam presne odznel ten argument, že by mohli zamestnávatelia začať zamestnávať menej ženy, ktoré by si nejak húfne teraz začali pýtať takéto voľno. To snáď nemyslíme vážne, ale my sme to dokonca s kolegyňou aj prepočítali a ide o 32 centov na jedného zamestnanca na rok. Takže, prosím vás, to nie sú žiadne náklady. Ďakujeme pekne za pod... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [10:00] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Stachura. [10:00] Peter Stachura – Vystúpenie s faktickou poznámkou Vážená pani poslankyňa Plaváková, ďakujem za tento návrh. Za mňa osobne, ale hovoríme tuná aj s kolegami, si myslíme, že to vieme podporiť, pretože je to dobrá vec. Ja sám ako anestéziológ som bol, žiaľ, aj pri takýchto ženách, ktoré mali teda spontánny potrat, to znamená, že ten plod, to dieťatko je mŕtve, nebije mu srdce a vlastne ten, ten plod je potrebné odstrániť a viem, ako ťažko to tie ženy prežívali. Mám ich stále pred očami, takže myslím si, že je to práve jedna vec, kde sa vieme určite zhodnúť, aj keď sme možno trošku v iných póloch v niektorých otázkach, tak toto je vec, ktorú, si myslím, že treba podporiť, pretože tieto ženy za to nemôžu, že to dieťatko alebo ten plod odumrel, a myslím si, že takýmto spôsobom im vieme ponúknuť šancu vysporiadať sa s týmto ťažkým, ťažkým zážitkom. Ako bolo spomínané, mnoho žien sa na to teší, to, to nie sú potraty, ktoré by si priali, to sú naozaj straty, veľa žien sa pokúša veľmi dlho mať tieto deti a sa im to nedarí, čiže takéto, takáto situácia je pre nich naozaj veľmi traumatizujúca. A myslím si, že ako spoločnosť, toto je práve vec, kde by sme mali byť vnímaví a mali im dať tento priestor. Čiže za mňa osobne ja si to viem predstaviť podporiť a ďakujem za tento návrh. [10:02] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho S reakciou pani poslankyňa Plaváková. [10:02] Lucia Plaváková Ďakujem veľmi pekne za faktické poznámky. Som rada že, kolegyne Petrík a Jurík pripomenuli aj tie argumenty, pseudoargumenty, ktoré sa používajú vo vzťahu teda k nejakým ekonomickým záťažám a administratívnym dopadom a podobne. Naozaj 32 centov za rok na zamestnanca, to je, myslím si, cena, ktorú by sme absolútne bez mihnutia oka mali zaplatiť za to, že vieme týmto ženám v náročnej situácii pomôcť. A ja chcem veľmi pekne poďakovať kolegom a kolegyniam z KDH, že sme sa zhodli na tomto návrhu zákona, že ho chcete podporiť a verím, že sa nájdu aj kolegovia z iných poslaneckých klubov, pretože si myslím, že vieme takýmto spôsobom naozaj vyslať jasný signál ženám, ktoré zažívajú tieto veľmi ťaživé chvíle vo svojom živote, a vieme im pomôcť. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.) [10:04] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Chcem sa opýtať, či sa chce do rozpravy prihlásiť niekto ústne. Nie je tomu tak. Končím možnosť do rozpravy, prihlásiť sa do rozpravy ústne. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce pani navrhovateľka ešte vystúpiť? Pani spravodajkyňa? Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďalším bodom programu je prvé čítanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona o školskom ombudsmanovi, parlamentná tlač 162. Návrh na pridelenie výborom je č. 159. Mala by to predložiť pani predkladateľka Anežka Škopová, nevidím ju v sále, vidím tu dvoch kolegov z OĽANA. Prepadáme s týmto bodom programu. Ďalším bodom je návrh skupiny poslancov, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001, Zákonník práce. Návrh má parlamentnú tlač 174. Návrh na pridelenie výborom, rozhodnutie č. 171. Nevidím poslanca Matoviča, ale sú tam navrhovatelia ďalší napísaní. Idú predložiť zákon? Nejdú predložiť zákon. Máme ďalšie dva body 71 a 72, ktorým je zlúčená rozprava. Je to prvé čítanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992. Návrh ústavného zákona je pod potlačou 175. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 172. Druhým bodom je prvé čítanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301, Trestný poriadok. Tento návrh má tlač 176. Nevidím predkladateľku pani Remišovú, vidím pána Grendela. Bude predkladať? Prepadá tento zákon. Vyhlasujem krátku technickú prestávku, pretože kolegovia z OĽANA už druhú schôdzu neprichádzajú predkladať tieto zákony a nemám ďalšie podklady, pretože som myslel, že budeme o tejto, o týchto veciach rokovať. Takže vyhlasujem 15-minútovú prestávku, kým mi kolegovia z organizačného dodajú ďalšie podklady. Budeme pokračovať 10.25 h. (Prestávka.) [10:25] Ľuboš Blaha Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pristúpime teraz k prvému čítaniu o návrhu poslanca Juraja Krúpu na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 487/2013 Z. z. o protifašistickom odboji, postavení a pôsobnosti Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v znení zákona č. 338/2020 Z. z. Návrh zákona je uverejnený ako tlač 226. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 240. Dávam slovo poslancovi Jurajovi Krúpovi, aby návrh zákona uviedol. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Juraja Krúpu na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 487/2013 Z. z. o protifašistickom odboji, postavení a pôsobnosti Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v znení zákona č. 338/2020 Z. z. , tlač 226.) [10:26] Juraj Krúpa – Vystúpenie Ďakujem, pán predsedajúci. Slovensko má, bohužiaľ, nevysporiadanú históriu. Dokonca sa o Slovensku hovorí, že sme tzv. boriči sôch, ktoré si tu postavíme a potom s každou novou vládou alebo novým režimom ich zbúrame a zmeníme tak a prepisujeme aj našu históriu. To isté sa, bohužiaľ, dialo aj v prípade Slovenského národného povstania, ktoré si, samozrejme, privlastnila komunistická strana a urobila si z toho komunistické povstanie. Nikto nepopiera, samozrejme, že boli aj komunisti, ktorí sa na tomto povstaní podieľali, ale robiť z generála Goliana alebo z generála Viesta komunistov je naozaj úchylné. Čo je ale ešte horšie, je, že, tak ako sme prekrútili históriu a prekrúcame ju stále pod rôznymi vplyvmi či už vnútornými, alebo zahraničnými, tak táto hrozba tu pretrváva naďalej. Aj preto som sa rozhodol predložiť tento návrh zákona, ktorý ale nemá so sebou, nenesie za sebou nejaké sankčné mechanizmy, on sa odvoláva na zákony, ktoré už sú dnes platné, len sa, bohužiaľ, často neuplatňujú. Návrhom zákona je vlastne zamedziť zneužívaniu protifašistického odboja alebo zväzu protifašistické, protifašistických bojovníkov a jeho akcií na propagáciu ruského režimu popierajúceho a vlastne aj porušujúceho ľudské práva a, samozrejme, aj zamedziť aj zneužívaniu odkazu SNP na propagáciu proruských režimov. To, čo aktuálne vidíme, je práve to, že nikto nespochybňuje Sovietsky zväz a to, že tie sovietske vojská tadeto išli a vytlačili teda nemecké vojská, ale hrozí tu, že pod rúškom týchto akcií, spomienkových udalostí a práve aj pri príležitosti tohto okrúhleho výročia, teda osemdesiateho výročia Slovenského národného povstania hrozí, že budú tieto zneužívané práve na propagáciu režimov, diktátorských režimov a hlavne, samozrejme, ruského režimu, ktorý sa aj týmto spôsobom snaží takýmto, takto pretláčať svoje naratívy a získavať sympatie aj v našej verejnosti, čo sa mu aj prostredníctvom dezinformačných kampaní, ktoré tu už bežia minimálne dekádu, aj do značnej miery darí. A vidíme to aj na prieskumoch verejnej mienky a vôbec aj na vnímaní niektorých našich čelných predstaviteľov tohto významného, tejto významnej udalosti a vôbec niektorých významných historických míľnikov Slovenska. Ruská federácia sa vlastne týmto snaží šíriť ruský imperializmus aj v tomto protifašistickom ťažení. A mne príde zvrátené, že tu podnikáme aktivity, teda aj spomienkové aktivity s ľuďmi, ktorí v minulosti popierali SNP, takisto ako popierajú demokratické princípy a hodnoty, v minulosti sa hlásili k Slovenskému štátu, hrdo nosili aj gardistické uniformy a tak ďalej. A títo ľudia sa majú akože teraz hlásiť k Slovenskému národnému povstaniu s ruskou vlajkou, ktorá porušuje, ruskou vlajkou mávajúc, ruským štátom sa hrdiac, ktorý porušuje takto nielen, nielen ľudské práva vo svojej krajine, ale aj medzinárodné právo či už je to na Ukrajine, ale vôbec aj v iných krajinách, môžme spomenúť Moldavsko alebo Gruzínsko. Ako som spomenul, tento zákon nezakladá nejaké sankcie, ale odvoláva sa na už platné zákony, ktoré máme už uvedené v našom Trestnom zákone, hlavne čo sa týka podpory a propagácie skupín k potláčaniu základných práv a slobôd, čiže § 421, § 422 Prejav sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd, § 422d Popieranie a schvaľovanie holokaustu a zločinov politických režimov a zločinov proti ľudskosti. Teda ten, kto verejne poprie, spochybňuje, schvaľuje alebo snaží sa cieľavedomo ospravedlniť holokaust, zločiny režimu založeného na fašistickej ideológii, zločiny režimu založeného na komunistickej ideológii alebo zločiny iného podobného hnutia, ktoré násilím, hrozbou násilia, alebo hrozbou inej ťažkej ujmy smeruje k potláčaniu základných práv a slobôd. Alebo dokonca § 423 Hanobenie národa, rasy a presvedčenia, alebo § 424 Podnecovanie k národnostnej a rasovej a etnickej nenávisti. Ako všetci dobre vieme, Rusko začalo svoju agresiu voči Ukrajine aj s odôvodnením, že Ukrajina nie je, je to umelý štát a Ukrajinci nie sú národ a popierajú jej existenciu. Čiže každý, kto sa hlási k tomuto naratívu ruskému, tak vlastne porušuje aj náš Trestný zákon. Preto som sa rozhodol tento zákon predložiť ako memento toho, že môžeme sa dostať do podobnej situácie, že sa budeme tu podieľať na potláčaní nielen našich skutočných historických faktov, ale aj na ľudských právach a demokratických princípoch. To je z mojej strany zatiaľ všetko. Ďakujem. [10:26] Ľuboš Blaha Dávam teraz slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre obranu a bezpečnosť, poslancovi Gáborovi Grendelovi. Nech sa páči. [10:34] Gábor Grendel – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade so zákonom o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona, tlač 226. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej právnej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 7. júna 2024 a v gestorskom výbore do 10. júna 2024 od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu. [10:34] Ľuboš Blaha Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak, takže vyhlasujem všeobecnú za skončenú. Chce k rozprave, ktorá neprebehla, zaujať stanovisko navrhovateľ? Asi ani. Pán navrhovateľ? Nie. Pán spravodajca takisto nie. Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu. A nasleduje prvé čítanie o návrhu poslanca Juraja Krúpu na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o ochrane pred odpočúvaním) v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má parlamentnú tlač 227. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 234. Dávam slovo opäť poslancovi Jurajovi Krúpovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán poslanec. [Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Juraja Krúpu na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o ochrane pred odpočúvaním) v znení neskorších predpisov , tlač 227.] [10:36] Juraj Krúpa – Vystúpenie Ďakujem veľmi pekne. Tento návrh zákona som si dovolil predložiť aj z toho dôvodu, že je to už desať rokov, kedy bola schválená novela zákona č. 166, ktorá mala vlastne vytvoriť takúto komisiu na kontrolu ITP, teda odpočúvaní. Za tých desať rokov, za tých x vlád, ktoré sme tu mali, sa nepodarilo túto komisiu dať dokopy, jednoducho vytvoriť. Priznám sa, v minulom volebnom období ako predseda výboru pre obranu a bezpečnosť som sa veľmi intenzívne snažil túto komisiu sfunkčniť. Viedol som niekoľko rokovaní či už s vtedajšou koalíciou a vtedajšou opozíciou, ale nepodarilo sa to, tých dôvodov bolo viacej. Jeden bol, že aj vtedy vtedajšia opozícia sa rozpadala. A tie kluby, ktoré tu boli, či už to bol SMER, sa rozdelil na SMER a HLAS, HLAS nemal svoj vlastný klub, potom sa rozpadol klub ĽSNS, ktorý sa rozdelil v podstate na tri časti a tak ďalej a tak ďalej. S tým, že vtedy prebiehali rokovania o tom, že vlastne má byť to pomerné zastúpenie, teda traja za koalíciu, traja za opozíciu a dvaja experti. A už aj keď to vyzeralo, že by sa nejakým spôsobom mohla opozícia dohodnúť, tak, samozrejme, a to otvorene priznávam, sa do nej hlásil aj Marián Kotleba a po niekoľkých rokovaniach nebol ochotný ustúpiť a prenechať toto miesto inému kandidátovi, napríklad aj z jeho strany. A vzhľadom na to, že Marián Kotleba bol aj obvinený, obžalovaný a potom aj odsúdený, neakceptovanie jeho nominácie, si myslím, že bolo namieste. Ale to bol aj jeden z dôvodov, prečo bola blokovaná ambícia vytvorenia tejto komisie. Druhá bola v novele alebo v tejto, v tomto návrhu, alebo teda v tomto zákone je aj súčasť komisie, doplnenie tejto komisie teda o dvoch expertov, ktorí majú spĺňať určité špecifické podmienky. Priznám sa, že napriek tomu, že tie podmienky sú veľmi prísne a tie rokovania neprebiehali úplne šťastne, tak som sa snažil nájsť dvoch expertov, ktorí by boli ochotní za tých podmienok, ktoré definuje zákon, pôsobiť v rámci tejto komisie na ITP. Musím povedať, že aj keď som už mal niektorých nájdených identifikovaných, ktorí aj zvažovali, že by sa do tejto komisie pridali, tak nakoniec po nejakom krátkom zvažovaní od toho upustili. Tento návrh, ktorý tu predkladám, je vlastne o tom, iba o tom, aby sme odstránili, resp. zmenili, nahradili túto časť zákona o tom, ktorá vlastne vyžaduje nájdenie a vymenovanie týchto expertov, a nahradili to čisto ľuďmi alebo teda poslancami Národnej rady. Konkrétne tie požiadavky, ktoré sú na týchto dvoch expertov, sú, že je to, samozrejme, občan Slovenskej republiky, ktorý je držiteľom previerky na prísne tajné, dosiahol vek 40 rokov, vykonával funkciu sudcu, prokurátora, príslušníka spravodajskej služby alebo Policajného zboru alebo inú podobnú funkciu, povolanie alebo zamestnanie v oblasti právnej a bezpečnostnej teórie a praxe alebo medzinárodných vzťahov a diplomacie najmenej 10 rokov a má vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, s tým, že tento človek už ale nebude pôsobiť v týchto, v týchto štruktúrach. Vzhľadom na desať rokov skúseností s tým, ako už som uviedol, navrhujem, aby sme namiesto týchto dvoch expertov sa rozhodli ísť cestou skúsiť vymenovať, alebo teda rozhodnúť sa o hlasovaní, hlasovať o dvoch členoch poslaneckej snemovne, alebo poslanecke... parlamentu Národnej rady Slovenskej republiky. Momentálna, momentálne znenie zákona je, že títo traja, alebo teda šiesti členovia tejto komisie musia byť s kontrolným výborom, teda kontrolný výbor na činnosť, pre činnosť Slovenskej informačnej služby, Vojenského spravodajstva a výboru pre obranu a bezpečnosť. A ja navrhujem, aby sme túto novelu zjednodušili a tých ďalších dvoch mohli nominovať podľa ľubovôle z akéhokoľvek výboru. Jednoducho nech sa dohodneme, aby sme vytvorili takú komisiu, ktorá bude mať teda pomerné zastúpenie koalície a opozície, teda štyria z koalície, štyria z opozície. A to je zmyslom celého tohto návrhu zákona a takto sa pokúsili navoliť a vytvoriť túto komisiu s tým, že potom uvidíme, ako sa tá komisia popasuje s tými úlohami, ktoré jej budú zverené, a podľa toho potom sa budeme môcť aj vedieť možno dohodnúť na tom, že či bude potrebné upravovať aj nejakú ďalšiu legislatívu, ktorá sa bude týkať fungovania tejto komisie. Pevne verím, že aj koalícia vníma situáciu v tejto, v tejto oblasti, že je potrebné a už dlhodobo bolo potrebné vytvoriť túto komisiu ITP a ja ponúkam cestu, ako by sme ju čo najľahšie mohli vytvoriť a začať v nej pracovať. To je z mojej strany zatiaľ všetko. Ďakujem. [10:40] Ľuboš Blaha Dávam teraz slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre obranu a bezpečnosť, opäť poslancovi Gáborovi Grendelovi. Nech sa páči. [10:43] Gábor Grendel – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Panie poslankyne, páni poslanci, v súlade so zákonom o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona, tlač 227. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej právnej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada vo vše... po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 7. júna 2024 a v gestorskom výbore do 10. júna 2024 od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu. [10:43] Ľuboš Blaha Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Grendel, nech sa páči, máte slovo. [10:45] Gábor Grendel – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem pekne, kolegyne, kolegovia, zákon, ktorý chce pán predkladateľ novelizovať, sa volá zákon o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov, zjednodušene zákon o ochrane pred odpočúvaním. Poslankyne a poslanci, ktorí sú členmi kontrolných výborov alebo brannobezpečnostného výboru, sú v každom volebnom období vystavení rôznym podnetom od občanov, ktorí sa sťažujú, že ich štátne orgány neoprávnene sledujú, monitorujú, odpočúvajú. My ako poslanci by sme mali mať to právo preveriť tie informácie a poskytnúť občanom výsledky toho preverovania, ale k tomu je nevyhnutné, aby tá komisia na kontrolu použitia informačno-technických prostriedkov bola zriadená. A áno, je pravda, že od vzniku tohto zákona sa Národnej rade nikdy nepodarilo takúto komisiu zriadiť. Čiže tá téma je úplne legitímna. Dnes neexistuje možnosť cez nezávislú komisiu preveriť, či sú informačno-technické prostriedky nasadené v súlade so zákonom, či sú všetky povolenia v poriadku a tak ďalej, a poslanci teda nemajú možnosť vykonať takúto kontrolu. Samozrejme, ak by boli informačné prostriedky použité nelegálne, tak tým sa príslušné orgány dopúšťajú, resp. tí ľudia, ktorí by takéto niečo urobili, by sa dopúšťali trestnej činnosti, čiže tam vstupuje potom do celého priebehu aj polícia, prokuratúra, súdy, ak dochádza k páchaniu takej trestnej činnosti. No ale podnet na to, či k tomu dochádza alebo nedochádza, by mohli dať práve členovia tej komisie a tá komisia proste neexistuje. Čiže treba s tým niečo urobiť. Potiaľ je to v poriadku. Čo určite v prvom čítaní som za to, aby sme teda sa uzhodli na tom, že ten návrh podporíme. No a potom je otázka, že ako zjednodušiť kreovanie tej komisie, lebo pravda je, že tak ako nezávislí odborníci, ktorí, s ktorými počíta ten zákon v súčasnosti, tak nie sú jedinou prekážkou, prečo tá komisia nikdy nevznikla, ale ono často to stroskotalo aj na tých poslancoch. Či to bol poslanec Kotleba, ktorého menoval pán poslane Krúpa, ale aj ďalší poslanci. Jednoducho v každom volebnom období sa našli nejaké dôvody, prečo ten poslanec, ten nominant nevyhovoval vládnej väčšine a tá komisia nikdy nevznikla. Čiže otázka podľa mňa je, či tých dvoch nezávislých odborníkov nahradiť dvomi poslancami, či ich neškrtnúť úplne, či nezriadiť tú komisiu zo všetkých zástupcov politických strán, ktoré prešli tým päťpercentným sitom parlamentných volieb, jednoducho treba vymyslieť nejaký férový spôsob, ktorý zjednoduší zriadenie tej komisie. Možno je cesta to, čo navrhuje pán poslanec Krúpa, možno prídeme na niečo iné, ale ak nám záleží na tom, aby tá komisia vznikla, a v prvom rade by na tom malo záležať vládnej koalícii, pretože štátne orgány, ktoré nasadzujú informačno-technické prostriedky sú podriadené vládnej moci. Čiže vládnej moci by malo záležať na tom, aby tá komisia vznikla, a preto si myslím, že by bolo správne, keby v prvom čítaní aj politické strany vládnej koalície podporili túto iniciatívu. A potom by sa vytvoril priestor na hľadanie toho najlepšieho riešenia, aby tá komisia konečne vznikla, aby sme mohli uspokojivo informovať aj občanov, ktorí sa na nás ako poslancov pravidelne obracajú s rôznymi podnetmi, aby sme mohli tie podnety preveriť a v prípade, že zistíme porušenie zákona, aby sme sa mohli obrátiť aj na orgány činné v trestnom konaní. Takže ďakujem pekne. [10:45] Michal Šimečka Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec. Tri faktické poznámky v reakcii na vaše vystúpenie. Ako prvá pani poslankyňa Remišová, nech sa páči. [10:49] Veronika Remišová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán poslanec Grendel. Ja si myslím, že zriadenie tej komisie je dôležité, možno by sme predišli vo volebnom období 2016 až ´20 takým excesom v odposluchoch, ako bolo odpočúvanie novinárov alebo odpočúvanie opozičných politikov, keby existoval na to riadny kontrolný nástroj. A že je to dôležité dokazuje aj to, že táto vládna koalícia chce odvolať opozičnú poslankyňu (ruch v sále), opozičnú poslankyňu Máriu Kolíkovú z postu predsedníčky výrobu pre kontrolu SIS. Takže tá téma, celkovo téma tajnej služby, kontroly odposluchov, kontroly toho, ako slovenská tajná služby funguje pod vedením človeka, ktorý je, ktorý je synom trestne stíhanej osoby, je viac než aktuálna. Ďakujem. [10:49] Michal Šimečka Ďakujem pekne. Pani poslankyňu Plavákovú nevidím v sále, tak v tom prípade pán poslanec Krúpa, nech sa páči. [10:51] Juraj Krúpa – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Ďakujem, Gábor, za tvoj vstup. My sa v podstate zhodneme, ja súhlasím s tým, čo si hovoril, a áno, samozrejme, však ako predseda brannobezpečnostného výboru, tak mi chodili stále podnety takéhoto druhu a človek s tým v podstate nemohol nič urobiť. Som aj za to, aby sa to zjednodušilo ešte viac. To, čo som chcel týmto dosiahnuť, je v podstate urobiť čo najmenšie zmeny tak, aby bola tu relatívne pri záujme koalície sfunkčniť túto komisiu naozaj vôľa a možnosť sa na niečom takomto dohodnúť a ja som otvorený aj pozmeňujúcim návrhom v druhom čítaní. Kľudne sa môžme rozprávať o tom, že to nemusia byť ľudia určení z kontrolných výborov. Veď veľmi dobre vieme, ako tie kontrolné výbory fungujú, v podstate väčšinu má aj tak koalícia, tie kontrolné mechanizmy sú limitované. Čiže že to musí byť práve niekto z kontrolných výborov alebo niečo podobné, to vôbec nemusí byť a tým aj to aj naznačujem v tej novele, keď hovorím, že tí dvaja odborníci by mali byť vymenení za tých dvoch normálnych, bežných poslancov podľa výberu politických strán. A nech sa na tom dohodnú naozaj politické strany naprieč celým spektrom, koho si tam dajú, koho si navolia, aby sa to začalo a aby sa to spustilo. Ten problém ale je aj ten legislatívny, ale myslím už v samotnej funkcii, keďže poslanci nemôžu zasahovať do aktuálne prebiehajúceho odpočúvania a teda aktuálne prebiehajúceho vyšetrovania. Môže ísť len do vecí, ktoré sú staršie. Čiže tam sú určité limity, ale keď spustíme tú komisiu, vtedy sa uvidí, čo môžme, čo nemôžme, akým spôsobom sa môžme hýbať ďalej aj legislatívne. [10:51] Michal Šimečka Ďakujem veľmi pekne. S reakciou na faktické pán poslanec Grendel, nech sa páči. [10:53] Gábor Grendel – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Budem reag... ďakujem za všetky pripomienky, budem reagovať na pani poslankyňu Remišovú, ktorá spomenula návrh na odvolanie predsedníčky osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby. Ono predsedami týchto výborov kontrolných sú zástupcovia opozície. A to, ktorý kontrolný výbor, na čele ktorého výboru, ktorá politická strana nominovala svojho zástupcu, tak to rozdelenie vychádzalo z výsledkov parlamentných volieb a z dohôd opozičných strán. Čiže post predsedu kontrolného výboru na kontrolu činnosti SIS patrí strane Sloboda a solidarita. A jediný člen tohto výboru za stranu SaS je pani poslankyňa Kolíková. Čím chcem povedať, že ak vládna väčšina odvolá pani poslankyňu Kolíkovú z tejto funkcie, tak ten výbor zostane bez predsedu, nepochybne. Lebo pani poslankyňa zostane členkou toho výboru, ale iný reprezentant strany SaS v tom výbore nie je, čiže výbor na kontrolu činnosti slovenskej tajnej služby zostane bez predsedu, bez zástupcu opozičnej politickej strany. Nemyslím si, že by to bol dobrý signál vo vzťahu k našej medzinárodnej reputácii, vo vzťahu k tomu, áno, tie kontrolné výbory kontrolujú to, čo tie inštitúcie viac-menej umožňujú. My sa musíme spoliehať na to, že sa dostávame k informáciám úplným a pravdivým, či je to vždy tak, je na polemiku, ale minimálne teda ten pocit, že tam opozícia má svojho predsedu, tak keď toto zrušíte, nebude to dobrý signál. [10:53] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne a týmto vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú, a chcem sa spýtať, či navrhovateľ ešte chce k nej zaujať stanovisko. Nie je tomu tak. Pán spravodajca? Ani tu nie. Tým pádom prerušujem rokovanie o tomto bode a ideme ďalej. Budeme teraz pokračovať prvým čítaním o návrhu poslankýň Veroniky Veslárovej a Jany Hanuliakovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 488/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní, tzv. živnostenský zákon, v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov. Je to tlač 232. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborov je v rozhodnutí č. 247, a teraz dávam slovo poslankyni Veronike Veslárovej, aby tento návrh zákona uviedla. Nech sa páči. [Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Veroniky Veslárovej a Jany Hanuliakovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov , tlač 232.] [10:56] Veronika Veslárová – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, predkladáme s kolegyňou Janou Hanuliakovou zákon na zmenu o zákone o sociálnych službách, a zmena spočíva v tom, aby mohli aj zdravotne znevýhodnení dostať sociálne poradenstvo v rámci obcí. Obce už sociálne poradenstvo poskytujú, ale neposkytujú informácie, ktoré zaujímajú zdravotne znevýhodnených na to, aby mohli žiť kvalitný život, napríklad v oblasti kompenzácií, v oblasti zdravotnej starostlivosti, sociálnych služieb a podobne. Takže nevidíme dôvod, prečo by obce nemohli odpovedať v rámci sociálneho poradenstva aj na otázky, ktoré sa týkajú zdravotne znevýhodnených. Viac informácií poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá. [10:56] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne a teraz by som dal rád slovo zástupcovi gestorského výboru pre sociálne veci či už pani poslankyni Simone Petrík, alebo niekoho iného z výboru pre sociálne veci ako spravodajcu. Pán Ledecký? Tlač 232 (reakcia z pléna), áno, Simona Petrík, vie ju niekto zastúpiť zo sociálneho výboru? Tak v tom prípade si dáme krátku prestávku a počkáme, kým príde zástupca gestorského výboru. (Prestávka.) Šimečka, Michal, podpredseda NR SR Vynikajúco, tak, pán Ledecký, poprosím vás, aby ste uviedli tento zákon z pohľadu gestorského výboru ako spravodajca. [10:59] Vladimír Ledecký – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol výborom určený za spravodajca k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 232. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 230 z 3. apríla 2024 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 7. júna 2024 a v gestorskom výbore do 10. júna 2024. Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu. Ďakujem. [10:59] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Otváram týmto všeobecnú rozpravu. A prvá sa hlásila pani poslankyňa Veslárová, nech sa páči. [11:08] Veronika Veslárová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo. My zdravotne znevýhodnení nie sme len poberatelia sociálnych dávok, chceme chodiť do škôl, pracovať a zúčastňovať sa na verejnom živote na rovnakom základe ako ostatní, ktorí nemajú zdravotné znevýhodnenie. Sociálna izolácia osôb so zdravotným znevýhodnením je závažným celospoločenským problémom. My zdravotne znevýhodnení sa vo svojom živote stretávame s rôznymi prekážkami a tiež mnohokrát riešime odlišné problémy týkajúce sa bežného života ako ľudia bez zdravotného znevýhodnenia. Hľadáme odpovede na mnohé otázky týkajúce sa bežnej existencie, často sme stavaní spočiatku aj do zdanlivo neriešiteľných situácií, ktoré môžu viesť k beznádeji a tým k sociálnemu vylúčeniu. Ja ako osoba so zdravotným znevýhodnením tiež ocením, ak mám všetky informácie dostupné. Sociálna integrácia osôb so zdravotným znevýhodnením je závislá od mnohých faktorov ako napríklad bezbariérovosť, prístup k stavbám občianskeho vybavenia, dostupnosť sociálnych služieb, pomôcok od druhu zdravotného znevýhodnenia, sociálneho prostredia, rodinného prostredia, osobnosti, prístupu k životu, postojov a rôznych ďalších faktorov. S novovzniknutou situáciou u osôb so zdravotným znevýhodnením ide predovšetkým o prijatie nového statusu a hľadania osôb riešenia zo sociálneho hľadiska, ktoré by malo vychádzať z pomoci a podpory, ktorá prichádza od sociálnych pracovníkov. O aktívnych stratégiách riešenia problému sa hovorí vtedy, ak si tieto osoby vlastnou iniciatívou hľadajú riešenia a dobrovoľne žiadajú sociálne poradenstvo, ktoré v tomto štádiu poskytuje v prvom rade neziskový sektor a občianske zduženia pro bono. V dôsledku tohto dochádza k zníženiu životného štandardu, pretože nemajú vždy dostupné sociálne poradenstvo zdravotne znevýhodnení, čo sa dotýka, samozrejme, aj celej rodiny. Dôsledky zdravotného znevýhodnenia sprevádzajú osobu do konca jej života, čo prináša negatívne dôsledky na kvalitu jej života, ale aj kvalitu života osôb, ktoré sú v jej blízkom a bezprostrednom vzťahu. Vznik tejto právnej úpravy je prínosom pre život zdravotne znevýhodnených a ich blízkych. V zmysle novely zákona o sociálnych službách sa už sociálne poradenstvo poskytuje, ale nie v otázke, ktoré trápia zdravotne znevýhodnených. Obce sú tie, ktoré by mali poskytovať sociálne poradenstvo práve pre zdravotne znevýhodnených. Obce sú pre nich najdostupnejšie a najbližšie. Výzva sociálnej integrácie pre osoby so zdravotným znevýhodnením nespočíva len v odstránení fyzických bariér, ale aj v podpore a poradenstve pri hľadaní riešení ich individuálnych potrieb. Zlepšenie prístupu k sociálnemu poradenstvu vo veciach konkrétne pre nich relevantných je kľúčové pre zabezpečenie plnohodnotného a aktívneho zapojenia sa do spoločnosti. Zároveň je nevyhnutné, aby tieto služby boli poskytované na úrovni obcí, ktoré sú pre nich najdostupnejšie a najbližšie, čím sa prispeje k posilneniu ich životnej perspektívy a kvality. Dovoľte mi k tejto problematike poskytnúť aj osobný náhľad, vychádzajúci z mojej profesionálnej praxe. Pätnásť rokov som sa venujem sociálnemu poradenstvu pro bono pre ľudí so zdravotným znevýhodnením a seniorov. Títo ľudia sú častokrát zúfalí, nevedia, na koho sa majú obrátiť a pokiaľ potrebujú kompenzácie či sociálne služby, častokrát nenachádzajú odpovede na otázky. Toto poradenstvo v plnej miere supluje neziskový sektor a nahrádza tak službu, ktorú by mal robiť štát. V rámci môjho poradenstva som sa stretla práve so zdravotnými znevýhodneniami, ktoré boli veľmi vážne. Ľudia boli naozaj zúfalí. Predstavím vám príbeh 37-ročného zdravotne znevýhodneného, ktorý je od narodenia na vozíku a nevedel napríklad ani len to, že má nárok na kúpeľnú starostlivosť. Keď je niekto 365 dní v roku na vozíku bez kúpeľnej liečby, jeho kvalita života sa často znehodnocuje. Rada by som sa posunula aj do európskeho priestoru. S veľkým nadšením som ešte v roku 2017 sledovala prijatie návrhu agendy Európskej komisie ohľadom Európskeho piliera sociálnych práv. Je to iniciatíva vychádzajúca z dopytu občanov Európskej únie túžiacich po sociálnejšom európskom priestore, v ktorom budú dodržiavané spravodlivé podmienky, rovnosť príležitostí a prístupu na trh práce a v neposlednom rade sociálna ochrana a začleňovanie. A to ešte s väčšou radosťou som sledovala vyčlenenie z jedného z princípov tohto piliera pre začleňovanie ľudí so zdravotným znevýhodnením a vytvorenie stratégie v oblasti práv osôb so zdravotným znevýhodnením na roky 2021 až 2030. V systémoch sociálneho poradenstva pre osoby so zdravotným znevýhodnením sa v rôznych členských štátoch Európskej únie často vyskytujú rozdiely. Zatiaľ čo niektoré štáty majú vyvinuté komplexné programy a služby, ktoré poskytujú osobám so zdravotným postihnutím podporu a asistenciu v rôznych oblastiach života, iné štáty sa môžu stretávať s nedostatkom zdrojov a efektívnych opatrení, ako napríklad Slovensko. Je dôležité, aby sa členské štáty inšpirovali osvedčenými postupmi a vzájomne si vymieňali skúsenosti, aby sa zlepšil stav sociálneho poradenstva a podpory pre osoby so zdravotným znevýhodnením v celej Európe. Na záver by som rada spomenula iniciatívu Aj my, ktorú sme v rámci Progresívneho Slovenska uviedli do života s kolegyňou Janou Hanuliakovou. Je to o rešpekte, pomoci a začleňovaní. Bez ohľadu na politické tričká, každému by malo ísť o zlepšenie kvality života zdravotne znevýhodneným, preto prosím o podporu tohto zákona. Ďakujem za pozornosť. [11:08] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Písomne sa do rozpravy prihlásili dve poslankyne a ako prvej dávam slovo poslankyni Hanuliakovej, nech sa páči, máte slovo. (Reakcie z pléna.) Je to presne tak, chcel by som pozdraviť študentov gymnázia Františka z Assisi z Levoče, ďakujem pekne, že ste prišli! (Potlesk.) A môžte si teraz vypočuť vystúpenie pani poslankyne Hanuliakovej, nech sa páči. [11:08] Jana Hanuliaková – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte mi, aby som vám aj touto cestou bližšie priblížila nielen náš návrh zákona, ale najmä to, kam týmto prvým krokom chceme nasmerovať pozornosť vás, poslancov a poslankýň Národnej rady, ale aj širokej verejnosti. Pozornosť na problematiku, ktorá bola roky v úzadí a, žiaľ, napriek pár pozitívnych zmenám, ktoré sa udiali za predchádzajúcej vlády, ľudia so zdravotným znevýhodnením a ich rodiny sú na Slovensku naozaj dlhodobo na pokraji zúfalstva a nezáujmu. Tieto rodiny zažívajú naozaj ťažké chvíle, pokiaľ nie sú finančne zabezpečené, tým, že jeden rodič ťahá výdavky, resp. nemajú širokú podporu rodiny, dostávajú sa skutočne na pokraj chudoby. Častokrát sú to matky samoživiteľky, toto nám naozaj potvrdila aj každá jedna organizácia, s ktorými veľmi úzko spolupracujeme a komunikujeme. Jednou oblasťou z mnohých, kde vidíme zásadný problém, je teda prístup ľudí so zdravotným znevýhodnením k informáciám, čo riešime aj v predkladanom návrhu zákona. Ľudia so zdravotným znevýhodnením majú na svojich pleciach v mnohom sťažené podmienky a najbližšie k týmto ľuďom je teda, samozrejme, samospráva, a preto aj navrhujeme, aby sa mohli ľudia so zdravotným znevýhodnením aj rodiny obrátiť pre informácie o možným kompenzáciách a aj iných sociálnych potrebách na ich mesto alebo obec. Odstránili by sme tým mnohé bariéry, ktorým čelia ľudia so zdravotným znevýhodnením pri prístupe k informáciám. Ja sa ešte v krátkosti vrátim aj k našim aktivitám, ktorými sme sa snažili aj s kolegyňou Veronikou Veslárovou pomáhať v dobe, ešte keď sme neboli v Národnej rade. Okrem toho, že teda, ako aj Veronika spomenula, že poskytuje 15 rokov sociálne poradenstvo, tak sme spoločne pred tromi rokmi založili iniciatívu Odstráňme bariéry a prostredníctvom nej sme sa snažili, aby nám ľudia so zdravo... teda nie so zdravotným znevýhodnením, ale každý, kto vo verejnom priestore narazil na nejakú bariéru, tak aby nám ju nahlásil a my sme sa potom snažili osloviť vlastníka či budovy alebo priestranstva a snažili sme sa teda upozorniť, aby táto bariéra bola odstránená. Nejaké veci sa nám aj podarili, čo sme, čo som veľmi rada, ale musím povedať, že oslovili sme napríklad aj jednu fakultu, ktorá práve rekonštruovala, alebo čerstvo mala zrekonštruovaný prístup tu v Bratislave, a sme boli prekvapení teda, že napriek tomu, že jej to vyhláška ukladá, pri tej rekonštrukcii nevybudovala bezbariérový prístup. To, čo je, samozrejme, dôležité, čo je povedať, je, že práve tie štandardy by mali prichádzať zo strany štátu a ten by mal ísť príkladom a hlavne by sme to podľa mňa mali byť aj my ako politici a političky, ktorí by mali ísť príkladom ako vo svojej práci, tak, samozrejme, aj v komunikácii. Ako už aj kolegyňa spomenula, tak sme aj spustili iniciatívu, ktorú sme ohlásili asi týždeň dozadu na tlačovej konferencii aj my, do ktorej sa, samozrejme, môže zapojiť každý jeden z vás, každá jedna, ja dúfam, že teda aj tak každý spraví. Cieľom našej iniciatívy je zvýšiť pozornosť a pochopenie spoločnosti pre ľudí s rôznymi formami zdravotného znevýhodnenia. Iniciatíva je v prvom rade o rešpekte, všímavosti a ohľaduplnosti. Pretože myslíme si, že rodiny už naozaj nemôžu ďalej čakať, my ako politici a političky musíme urobiť maximum pre zlepšenie ich situácie. Hoci nemáme aktuálne vládnu väčšinu, predkladáme do parlamentu prvé dva návrhy zákonov a budeme pre ne naozaj hľadať čo najširšiu podporu. Budeme ďalej pokračovať v pomoci, aj v osvete, ktorú sa snažíme už teda robiť roky a ktorú na Slovensku podľa mňa naozaj potrebujeme ako soľ. Zároveň chceme vyzvať všetky organizácie, rodiny aj konkrétnych ľudí, ktorých sa týka téma zdravotného znevýhodnenia, aby hovorili nahlas o svojich problémoch. My ich chceme počúvať, chceme počúvať, čo sú tie akútne potreby, chceme hovoriť o tom, čo treba zmeniť a ako si dokážeme vzájomne pomôcť. Našou iniciatívou chceme priniesť do spoločnosti naozaj to potrebné zamyslenie a docieliť, aby každý človek na Slovensku o niečo citlivejšie, aby bol o niečo citlivejší a vnímavejší k svojmu okoliu. Veľmi ma hnevá, že napriek tomu, že sme tu mali dvanásť rokov vlád sociálnej demokracie počas najlepších rokov hospodárskeho rastu, neurobili tieto sociálne vlády naozaj absolútne nič, alebo teda iba minimum, aby sme boli pripravení na časy, kedy nám starne populácia a potrebujeme kvalitnejšie napĺňať potreby ľudí so zdravotným znevýhodnením. Zaostávame v poskytovaní sociálnej starostlivosti, aj vo vytváraní podmienok pre inkluzívne vzdelávanie, pre prácu, pre prístup k spoločenskému a kultúrnemu životu a naozaj ľudia so zdravotným znevýhodnením to veľmi intenzívne vnímajú. Aktívne komunikujeme s organizáciami či konkrétnymi rodičmi a tie skúsenosti, čo počúvame, sú naozaj alarmujúce. Okrem toho, že rodičia sú zaťažení samotnou starostlivosťou o dieťa alebo človeka so zdravotným znevýhodnením, tak im polená pod nohy kladie aj štát byrokraciou, množstvom potvrdení, nedostatkom informácií a teda nedostatočnou podporou zo strany štátu. Jedna vec sú financie, ale druhou nemenej podstatou je citlivý a rešpektujúci prístup, hĺbkové pochopenie situácie, v ktorej sa rodiny nachádzajú. Dovolím si s vami zdieľať jednu správu, ktorá mi prišla po našej výzve, kedy sme spustili iniciatívu od mamy dieťaťa so zdravotným znevýhodnením. Citujem: „Chcela by som vás v skratke dostať do mojej situácie. Som 30-ročná rozvedená matka, mám trojročného syna autistu. Počas tehotenstva som dostala ťažký covid napriek mojej veľkej snahe chrániť sa a mala som mesiac 40-stupňové horúčky. Následne som ostala na rizikovom tehotenstve až do pôrodu. Hneď po pôrode sa u mňa rozvinula popôrodná depresia. Onedlho prišiel rozvod. Som na syna, dá sa povedať, sama a keby mi aspoň troška finančne nepomáhala rodina a nemala by som niečo našetrené, len ťažko by som uživila seba a svojho syna. Otec môjho syna, exmanžel, nadobudol nehnuteľnosť ešte pred uzatvorením manželstva, takže dá sa povedať, mohol nás rovno vykopnúť cez dvere. Rok a pol trvalo, kým nás súd rozviedol a určil výživné. Dovtedy mi otec na malého neplatil nič a potom chvíľu sto euro, keď som podala návrh na neodkladné opatrenie. Akurát v tej dobe som riešila zdravotný problém svojho syna. Ešte vtedy mu nebola potvrdená diagnóza. Musím povedať, že štát stále trvá na únavných papierovačkách, aj keď stále čoraz viac sa hovorí o digitalizácii a podávaní informácií medzi úradmi. To sa však v tomto prípade nedeje. Ja ako mama samoživiteľka, ktorej ale trocha pomáhala rodina, čo každý takúto možnosť nemá, som musela sa vysomáriť v tom čase, vlastne čo odo mňa štát chce. Našťastie nie som úplný analfabet vo vyhľadávaní informácií na internete. Potrebovala som v prvom rade dať si žiadosť o predĺžený rodičovský príspevok, keďže moje dieťa nie je začleniteľné do bežnej materskej škôlky a treba sa mu celý deň venovať. Štát chce odo mňa niekoľko potvrdení. Štát chce, aby vykonali diagnostiku pre moje choré dieťa, u ktorého viem, že má autizmus. Okej, bolo len moje šťastie na základe rady od inej mamičky, ktorá má syna autistu, že už pol roka sme navštevovali regionálno-diagnostické centrum, kde mi následne spravili diagnostiku len za 30 eur, nakoľko môjho syna už dlhší čas sledovali. Inak by som si musela zaplatiť diagnostiku v inom centre a tam to stojí 250 až 300 eur. Následne štát chce, aby túto diagnózu potvrdilo aj centrum poradenstva a prevencie, kde nie je ľahké objednať sa a trvá to dosť dlho, kým dostanete termín. Ale to nie je všetko, samozrejme diagnózu musí dať na papier aj psychiater. Aj ten sa tiež nezoženie len tak z týždňa na týždeň. Samozrejme, na všetky stretnutia je potrebné prísť s dieťaťom, ktoré nie je ako bežné deti a je to s ním o dosť ťažšie. Isteže chodíme pravidelne aj na iné konzultácie a sedenia, ktoré majú pomáhať jeho stavu. Myslíte si, že to je všetko? Nie, treba ešte od pediatra lekársky nález, ktorý je potrebný tiež doložiť ako prílohu do žiadosti k predloženému rodičovskému príspevku. Okrem toho, čo som už teda napísala, je treba hradiť poplatky za tie všetky vyhotovenia, čo som spomínala, to znamená diagnostika ochorenia, pedopsychiatrická správa, lekársky nález od pediatra. Asi uznáte, že toto všetko pre matku s chorým dieťaťom, ktorá je na neho sama, nie je ľahké. Nehovoriac o tom, že inde rodina matku nepodporuje ani finančne. Nieže ja by som nemala finanč... nieže ja by som sa nemala finančne na čo sťažovať, ale aspoň keď je niečo málo treba, rodina mi niečo pošle a keďže som mala pred tehotenstvom svoju firmu, niečo som si ušetrila. Iné matky v mojej situácii by už skončili s dieťaťom pod vlakom, narážam na situáciu, ktorá sa nedávno na Slovensku stala. Netuším, na čo všetko by som mohla mať ešte nárok a o čo všetko by bolo treba požiadať. Je to len o mojom dopytovaní sa od osôb, ktoré s tým majú skúsenosť, a brázdenie na internete v mojom voľnom čase, ktorého je málo." Koniec príspevku. Myslím, že aj tento príspevok veľmi dobre, presne opisuje situáciu, v akom sa nachádza mnoho rodín a teda, ako som spomínala, často sú to matky samoživiteľky, ktoré sa starajú o ťažko zdravotne znevýhodnené dieťa a nachádzajú sa naozaj vo veľmi komplikovaných situáciách, a preto si myslíme, že to, čo môžeme aj týmto návrhom zákona minimálne urobiť, je to, že ako prvý kontakt budú mať tú samosprávu, ktorú majú najbližšie, dokáže im naozaj pomôcť, a preto si myslíme, že tie informácie, ktoré by mala samospráva poskytovať, musia sa týkať aj oblastí teda ľudí so zdravotným znevýhodnením. Preto by som vás naozaj veľmi pekne chcela poprosiť o podporu tohto návrhu zákona, ja verím, že sa nájde podpora aj v koalícii, nie je to nič zložité, ale napriek tomu to skutočne pomôže veľkému počtu ľudí a teda dúfam, že nájdeme preňho podporu a tým by som sa vám chcela aj veľmi pekne poďakovať. (Potlesk.) [11:10] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem vám veľmi pekne. S faktickými poznámkami pani poslankyňa Holečková, nech sa páči. [11:21] Martina Holečková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za vašu iniciatívu a aj za to, čo tu bolo povedané, aj keď v rámci, poviem to, dlhu, ktorý máme voči sociálnym službám, voči zdravotne znevýhodneným, to je len kvapka v mori, to, čo tu, čo tu odznelo. Situácia je naozaj, naozaj vážna a až ak nie zúfalá, lebo naozaj často keď počúvame rodičov a, tak ako ste povedali, že veľmi často sa to týka samoživiteľov, samoživiteliek, tak sú naozaj zúfalí, sú vyčerpaní fyzicky, sú vyčerpaní finančne a stále nevedia na koho a kde sa obrátiť a často tá naša pomoc nie je nastavená dostatočne. A musím povedať, že dlhodobo táto téma bola na okraji, nikto sa jej poriadne nemal, resp. sa jej venujú vtedy, keď je to populárne, ale neprichádzajú reálne riešenia. Preto vám ďakujem za váš návrh, môžem povedať za náš klub, že ho určite podporíme a chcem sa pripojiť k tej výzve, že práve v oblasti pomoci zdravotne znevýhodneným by sme mali zabúdať na politické tričká a vyzvať koaličných poslancov, aby pomohli a podporili tento návrh. Ďakujem veľmi pekne. [11:21] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Pán poslanec Ledecký, nech sa páči. [11:22] Vladimír Ledecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Ja takisto ako ďakujem za ten návrh, ale, ale viete, tá situácia na Slovensku je taká, že máme tritisíc samospráv a vo väčšine samospráv je ten starosta, poprípade nejaká pracovníčka, ktorá sa venuje ekonomike, a aj keď takýto návrh prijmeme, tak v tých obciach sa nič nezmení, nič neudeje. Samozrejme, vo väčších obciach alebo veľkých obciach a v mestách sa niečo udeje, alebo pomôže tomu, a to je práve otázka na zamyslenie, že konečne presuňme kompetencie z malých obcí na tie veľké, ktoré nevedia vykonávať. My stále o tom hovoríme, ale to kde sa pozrieme, je kameň úrazu to, že každá obec robí všetky kompetencie a všetci zainteresovaní zo samosprávy vám povedia, no nerobíme ich, buď nemáme peniaze, alebo nemáme kapacity a tak ďalej. Aj táto odborná pomoc tých kapacít je na Slovensku málo a akože neočakávame, že v Hornej Dolnej niekto tomu človeku pomôže. A keď pôjde, samozrejme, do inej samosprávy a do mesta, tak povedia, čo my máme s vami spoločné. To je jedna vec, ale tu vidím priestor, pripravuje sa reforma sociálnych služieb, ktorá má byť vlastne do konca budúceho roku hotová, tak ja si myslím, že aj túto oblasť by mali podchytiť a nejak systematicky poriešiť. Ďakujem. [11:22] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. S reakciou na faktické pani poslankyňa Hanuliaková, nech sa páči. [11:24] Jana Hanuliaková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Súhlasím, pán Ledecký, že my sme nad tým tiež rozmýšľali, že tá situácia, vieme, aká v samosprávach je, veď sama som z obce, ktorá má okolo tisíc obyvateľov, ale na druhej strane súhlasím s vami, že tie kompetencie, však o tom tiež sme sa tu už rozprávali, že tá reforma, alebo tá reforma verejnej správy je nutná, ale ja si stále myslím, že ten prvý kontakt, ktorý by mohol byť na tej obci alebo v meste, je stále to najlepšie v zmysle tom, že tí ľudia, ktorí tam sedia, aj keď je to možno niekedy len jedna úradníčka, ktorá má naozaj toho veľa, tak my dokážeme jej dať alebo zo strany ministerstva alebo nejakú metodiku, kde, kde naozaj by vedela posunúť toho človeka ďalej alebo poradiť mu v tých základných veciach, lebo zase ono, si myslím, že nie je toho toľko, aby sme to nedokázali zvládnuť aj teraz v takejto situácii a podľa mňa je to veľmi dôležité, že my to naozaj od tých rodín, rodín vnímame. Každý jeden ten príbeh je o tom, že tí ľudia majú málo informácií, určite bavme sa o tom, ako to ešte zlepšiť, ale každopádne ten prvý kontakt a ten najbližší kontakt, ktorý majú ľudia, je tá samospráva. A dokonca v Rakúsku to takto funguje, že keď sa narodí dieťa so zdravotným znevýhodnením, alebo aj keď počas života proste sa niekto, teda má zdravotné znevýhodnenie, tak tá samospráva je naozaj prvý kontakt, s ktorým ten človek môže komunikovať, a sú na to veľmi dobré teda odozvy a myslím si, že takto isto by to mohlo fungovať aj na Slovensku. Ďakujem. [11:25] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Ďalšia písomne prihlásená do rozpravy je pani poslankyňa Gažovičová, nech sa páči. [11:26] Tina Gažovičová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážení kolegovia a kolegyne, bolo to na tejto schôdzi, možno týždeň-dva dozadu, keď toto plénum schválilo, myslím si, že veľmi, prešlo prvým čítaním, v prvom čítaní sme schválili, myslím si, že veľmi potrebný návrh, a to bolo zvýšenie príspevku na deti so zdravotným znevýhodnením v detských domovoch. Na túto schôdzu to prišlo ako vládny návrh, aj keď pán minister Tomáš sám priznal, uviedol, že vlastne tá iniciatíva prišla z opozičných lavíc od poslankyne Marcinkovej. A ukázali sme vtedy, verím, ako plénum Národnej rady, že sú niektoré témy, kde dokážeme byť nadstranícki, že sú to témy, ktoré nie sú politicky citlivé, o ľavici-pravici, konzervatívcoch-liberáloch, ale o tom, že sa vieme zhodnúť, že ľuďom, ktorí sú nejakým spôsobom v zraniteľnej pozícii, treba pomáhať. A som presvedčená, že toto je tiež taký návrh, kde verím, že by sme mohli nájsť nadstranícku zhodu, lebo opäť ide o podporu nejakých ľudí, ktorí u nás, ľudí so znevýhodnením, ľudí žijúcich na Slovensku so znevýhodnením, zdravotným znevýhodnením. A aj vtedy keď sme prvom čítaní preberali ten návrh, ktorý sa týkal príspevku na deti so zdravotným znevýhodnením v detských domovoch, tak som uviedla, že áno, pomôžme im, zvýšme na nich príspevok, ale berme to ako takú akoby poslednú možnosť, kedy tie deti sú umiestnené do detských domovov, a investujme energiu a peniaze a vôľu tohto štátu a štátneho aparátu, aby sme predovšetkým pomohli rodinám v tom, aby sa vedeli o tie deti starať doma. Pretože ak sa to dá, viem, že sa to nedá vždy, ale keď sa to dá, že je dieťa aj so zdravotným znevýhodnením vychovávané doma, tak určite je to preňho z dlhodobého hľadiska lepšie, ako keď je umiestnené v detskom domove. A keďže sa dlhodobo venujem školstvu a inkluzívnemu vzdelávaniu a dlhodobo sa aj stretávam s rodičmi detí so zdravotným znevýhodnením, tak preto aj môj pohľad na tento návrh ohľadom sociálneho poradenstva je práve cez prizmu takýchto rodín. Ten návrh sa netýka iba detí, ten návrh sa týka aj dospelých, ten návrh sa týka aj človeka, ktorý po ťažkom úraze zostane, zostane na vozíku na zvyšok života, ale ja sa budem v mojom príspevku zameriavať na deti a ich rodiny, pretože to je problematika, ktorej, ktorej sa dlhodobo venujem. Keď sa do rodiny narodí dieťa so zdravotným znevýhodnením a môže to byť typ znevýhodnenia, ktorý je jasný hneď po pôrode, že to dieťa má napríklad rázštep chrbtice a nikdy nebude chodiť, alebo že je nevidiace, alebo že má Downov syndróm, tak je to veľká nejaká nečakaná rana pre tú rodinu. Každé rodičovstvo je náročné, ale väčšinou tá prvotná predstava, ktorú rodičia majú, je, že sa im narodí zdravé dieťa a keď zistia, že to dieťa má nejaký typ znevýhodnenia, milujú ho úplne rovnako, ale vnímajú, že tá výchova je ťažšia, alebo že ten život pre to dieťa bude ťažší. Prichádzajú s tým veľmi často, prichádza s tým veľmi často psychická záťaž toho, že tá starostlivosť môže byť náročnejšia, ešte viac dlhodobo neprespatých nocí alebo, alebo nezvládnutých situácií, môže s tým prichádzať finančná záťaž, pretože je ešte ťažšie to dieťa napríklad umiestniť do materskej školy a ešte dlhšie hlavne tie matky zostávajú, zostávajú na materskej a teda nemôžu byť zárobkovo činné. Prichádza s tým finančná záťaž aj čo sa týka pomôcok, napríklad intervencie, rehabilitácií a podobne. A to prvé, čo potrebuje takáto rodina, je, aby sa mohla na niekoho obrátiť a niekoho prísť opýtať, že čo môžem urobiť, na akú pomoc mám nárok, za kým mám ísť. A to je také to úplne prvotné zorientovanie sa v nejakej novej životnej situácii. A tento návrh, ktorý predkladajú kolegyne z Progresívneho Slovenska, je práve o tom, aby ľudia, aj rodičia, ktorým sa narodí dieťa so zdravotným znevýhodnením, vedeli v prvom kroku, za kým majú ísť. A keď napríklad prídu a bude na tej obci alebo na tom meste, na tom miestnom úrade vyškolená napríklad pracovníčka, tak tá ich zorientuje, že dobre, tuto si viete zažiadať, takýto máte nárok na kompenzačné pomôcky, tuto si viete zažiadať, takýto máte nárok na nejaké príspevky, na predĺženú, predĺženú materskú napríklad, takéto budete mať možnosti vzdelávania. U nás sú služby, ktoré sú pre deti so zdravotným znevýhodnením, za prvé, poddimenzované a, za druhé, roztrieštené. Tipujem, že aj tu z vás málokto vie, že máme pre ten raný vek detí dva typy služieb, ktoré sú ale pod rôznym rezortom a rôzne fungujú. Máme službu včasnej intervencie, ktorá funguje pod rezortom sociálnych vecí a poskytuje napríklad aj terénne služby, chodí za tými rodinami domov, a máme špecializované poradenské centrá pod rezortom školstva. Každé majú nejaké svoje špecifiká, každé má aj nejaké iné pokrytie regionálne. Toto sú základné veci, ktoré človek keď raz vie, tak si vie aj vyhľadať, na koho sa obrátiť. Ale tá rodina to nemusí vedieť. A znovu sa dostávame k tomu, že mať niekoho, na koho sa môžu prísť obrátiť a opýtať sa, kto mi pomôže, a dostať kontakt, toto sú najvyššie služby včasnej intervencie. Tie vám poskytnú to, že vám prídu domov a ukážu vám, ako dieťa viesť k samostatnosti. Toto sú špecializované centrá. Tie vám poskytnú už odbornejšiu starostlivosť, rehabilitačnú napríklad, logopedickú starostlivosť často treba. A teraz zorientovať sa v školstve, aké, čo to dieťa potrebuje, či má byť zarade... alebo či sa tá rodina, aby sa tá rodina mohla rozhodnúť, informovane rozhodnúť, či považuje za lepšie, aby to dieťa išlo do špeciálnej škôlky, alebo do bežnej škôlky. Oboje môže mať nejaké výhody-nevýhody. Aby im niekto povedal, že majú právo na to, aby ich prijala spádová škôlka. Toto všetko sú informácie, ktoré nemajú odkiaľ vedieť, pokiaľ sú v tej životnej situácii prvýkrát. A aj tuto v súčasnosti napríklad nám toto suplujú neziskové organizácie. Máme na Slovensku organizáciu Platformu rodín pre deti so zdravotným znevýhodnením, ktoré vyškolili tzv. laické poradkyne, väčšinou sú to matky, ktoré si tým samé prešli, ktoré tiež majú dieťa so znevýhodnením, a tie teraz poskytujú poradenstvo ďalším. Ale zase, tu by sme sa nemali spoliehať na neziskové organizácie, ktoré tiež, za prvé, majú neisté financovanie a, za druhé, majú, samozrejme, nedostatočné pokrytie. Tuto treba systémové riešenie. A práve to tento návrh prináša, že vždy ten prvý kontakt by mala byť obec alebo mesto a tam budú tie základné informácie a tie základné metodiky a tá úradníčka možno tiež to nebude vedieť na prvýkrát, možno si to ani nebude pamätať na druhýkrát, ale keď sa s tou situáciou stretne už desaťkrát, desiatykrát, tak bude presne vedieť a bude vedieť, kde to vyhľadať. Z tohto dôvodu som presvedčená, že toto je návrh, ktorý by pomohol, ktorý veľa nestojí, ktorý nie je o tom, že by sa dávala nejaká nová dávka alebo nová kompenzácia, ale niekedy tie informácie sú to najcennejšie, čo môžme tým ľuďom dať. Celý ten sociálny systém u nás nie je ideálny, áno, mohli by sme sa baviť aj o navyšovaní dávok, navyšovaní kompenzačných pomôcok, o navyšovaní odborných intervencií, ale už aj to, čo tu dneska máme, aspoň podchyťme systematicky tým, že zabezpečíme, že sa tie dôležité informácie dostanú k tým ľuďom, ktorí to potrebujú. A to má zabezpečiť tento návrh, aby sa každý človek, ktorý buď sám má zdravotné znevýhodnenie, a to naozaj môže byť nečakaná životná situácia, a to môže, sa môže týkať hocikoho z nás v hociktorý deň v živote, že sa nám niečo stane, čo nás premení na ľudí so zdravotným znevýhodnením, a môže sa to týkať hociktorej rodiny, ktorej, ktorej sa narodí dieťa. Takže prosíme vás o podporu pre tento návrh, lebo pomôže ľuďom v ťažkej situácii, aby dostali informácie, ktoré im v konečnom dôsledku pomôžu. Ďakujem pekne. (Potlesk.) [11:26] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. S faktickou poznámkou pani poslankyňa Marcinková, nech sa páči. [11:37] Vladimíra Marcinková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne predrečníčke, že to zhrnula a celú tú problematiku zasadila aj do kontextu. Mne sa ten návrh páči. Ale je dôležité pomenovať aj reálie, v ktorých tu v parlamente fungujeme, a ja si to dovolím obsiahnuť aj s ohľadom na minulé funkčné obdobie, kedy sme sa dostali do situácie, že štát prechádzal alebo prevádzal vlastne kompetencie na samosprávy vo veciach, kde nedokázal robiť poriadnu prácu on samotný. Vlastne decentralizoval vtedy, keď bol ten štát v zúfalstve, keď potreboval napríklad očkovania riešiť a, alebo počas pandémie zabezpečiť iné úlohy, tam sa spoliehal na ten fungujúci prvok, ktorý máme, na ktorý spoľah v tejto krajine stále je, a to sú samosprávy. Naozaj je to jeden z tých pilierov, ktorý si myslím, že ešte ako tak funguje. A ja chápem aj teraz, keď som sa kriticky zamýšľala nad tým, že kto by mal byť tým bodom prvého kontaktu a určite ste vy oveľa dlhšie nad tým uvažovali a oveľa komplexnejšie, ale tiež som si tú otázku kládla, že kto by to mal byť, kto je najbližšie tej rodine, kde je to dieťa so zdravotným znevýhodnením, tak tiež som došla k záveru, že asi, asi by to mala byť tá obec. Napadlo mi od pediatričky cez nejaké vysunuté pracovisko ministerstva a tak ďalej, ale to všetko je vzdialenejšie tomu pacientovi alebo tomu, tomu človeku, ktorý potrebuje tieto informácie, než obec. No na druhej strane, keď budeme prichádzať s takýmito zmenami, ktoré sú podľa mňa užitočné a správne, musíme to nejako tým obciam kompenzovať a naozaj sa pozrieť na ten celý balík povinností, ktoré dnes majú, že či ako... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [11:37] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem vám veľmi pekne. Dobre, tak týmto sme vyčerpali zoznam písomne prihlásených do rozpravy a chcem sa spýtať, či sa niekto do rozpravy chce prihlásiť ústne. Uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne a vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. A pýtam sa navrhovateľky pani poslankyni Veslárovej, či sa chce vyjadriť k rozprave. Nie je tomu tak. Pán spravodajca? Nie je tomu tak. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďalším bodom programu je prvé čítanie o návrhu poslancov Jána Hargaša, Michala Trubana, Štefana Kišša a Dariny Luščíkovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní, tzv. daňový poriadok, a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, je to tlač 233. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 242. Dávam slovo poslancovi Jánovi Hargašovi, aby návrh zákona uviedol, nech sa páči. [Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Hargaša, Michala Trubana, Štefana Kišša a Dariny Luščíkovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 233.] [11:40] Ján Hargaš – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ako už bolo povedané, spolu s kolegami navrhujeme zákon, ktorý dopĺňa zákon 595/2003 o dani z príjmov a zákon 563/2009 Z. z., daňový poriadok. Zákon sa týka predvyplneného daňového priznania a viac k nemu poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý, a určite poprosím, aby aj koaliční poslanci teraz dávali pozor, pretože my sme už tú konštruktívnu opozíciu dohnali až na takú úroveň, že nielenže konštruktívne kritizujeme návrhy vlády, keď prídu a niečo na nich sa dá vylepšiť, ale v tomto konkrétnom prípade, predvyplnené daňové priznanie, pomáhame vláde napĺňať jej, jej programové vyhlásenie, takže viac k tomu poviem v rozprave, do ktorej sa teda hlásim ako prvý. Ďakujem. [11:40] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne a dávam slovo spravodajcovi pánovi poslancovi Janckulíkovi, namiesto pána poslanca Jakaba z gestorského výboru pre financie a rozpočet. Nech sa páči, pán poslanec Janckulík, máte slovo. [11:41] Igor Janckulík – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 7. júna 2024 a gestorský výbor do 10. júna 2024. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona. [11:41] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej sa prihlásil navrhovateľ, pán poslanec Hargaš, nech sa páči. [11:43] Ján Hargaš – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne. Otravné, komplikované, zdĺhavé, stresujúce, nech to radšej za mňa spraví niekto iný, to sú asi také najčastejšie prívlastky, aké si spájame s daňovým priznaním. Verím, že viacerí z nás sme si to vyskúšali aj v tejto, v tejto sále a vedeli by sme to asi potvrdiť. Čiže definíciu problému by sme mali, daňové priznanie dnes nie je zrovna činnosť, ktorú by občania a občianky radi vyhľadávali. Poďme sa teda ale pozrieť, čo to v praxi znamená. Daňové priznanie v praxi znamená kopec papiera. Stále veľká časť daňových priznaní sa dnes podáva papierovo, znamená to taktiež kopec chýb, napríklad pri uplatňovaní daňového bonusu. Len v roku 2022 pri uplatňovaní daňového bonusu daňovníci spravili viac ako šesťtisíc chýb, ktoré dohromady bolo potrebné riešiť a stáli 3,7 mil. eur. To sú všetko chyby, ktoré vznikajú z nepozornosti a z toho, že ľudia pri vypĺňaní daňového priznania dnes prepisujú údaje z jedného papiera do druhého, častokrát úplne zbytočne. Čiže definíciu problému máme, poďme teda k riešeniu. No a riešenie nemusíme hľadať ďaleko. Už niekoľko rokov, možno to už bude viac ako desať rokov, sa aj na Slovensku hovorí o predvypĺňaní daňového priznania. V takých krajinách, ktoré sú v digitalizácii naozaj ďaleko, najmä severské krajiny – Švédsko, Estónsko, Dánsko, ale aj Taliansko, Francúzsko, Kanada, Nový Zéland dnes už predvypĺňanie daňového priznania dávno funguje a funguje v niektorých krajinách dokonca viac ako dvadsať rokov. Pointa predvypĺňania je, že namiesto toho, aby štát sa staval do pozície kontrolóra, ktorý od občanov vyžaduje, aby sa k niečomu priznali a potom ich kontroluje, či sa priznali správne, tak štát namiesto toho využije dáta, ktoré má, a čo najviac sa snaží uľahčiť občanom život, a teda im predvyplní daňové priznanie. A znie to možno ako sci-fi alebo ako nejaká fikcia, ale vôbec nie sme od toho ďaleko a potrebujeme na to, aby sme tento stav dosiahli, tak potrebujeme, samozrejme, spraviť nejaké zmeny do informačných systémov na finančnej správe, potrebujeme na to legislatívu, čo je teda dôvod, prečo tu dnes stojím a prečo spolu s kolegami tento zákon navrhujeme. Ešte by som povedal, že aká by mohla byť naša ambícia pri celej tejto filozofii predvypĺňaní daňových priznaní. Mne sa veľmi páči motto, ktoré má daňová správa v Holandsku, a ich motto znie: „Nevieme zabezpečiť, že to bude zábava, ale vieme aspoň zabezpečiť, že to bude jednoduché." Takže keby sme sa sem dostali aj s daňovými priznaniami, že zábava to síce nikdy nebude, predsa len priznávam sa k daniam, musím tie dane zaplatiť, ale aby to bolo aspoň veľmi jednoduché, tak to je, to je veľmi pekný cieľ, kam by sme sa mohli dostať. Tento návrh zákona plní aj jeden zo záväzkov, ktorý si dala táto vláda v programovom vyhlásení vlády. Ja som veľmi rád, my sme to mali v prog... my sme to mali v predvolebnom programe pred parlamentnými voľbami, že zavedieme predvyplnené daňové priznanie, som rád, že si to osvojila táto vláda, dala si to do programového vyhlásenie, zatiaľ ale za toho pol roka sme tu nemali teda žiadnu legislatívnu iniciatívu, ako by sme to chceli dosiahnuť, zato sme tu mali Trestný zákon, promafiánsky balíček a kopec ďalšej legislatívy, ktorá zrejme bola dôležitejšia ako plnenie tohto sľubu, no tak sme si povedali, že ideme teda priložiť ruku k dielu a tú legislatívu sme navrhli rovno my. Zákon sa zameriava, alebo tento návrh sa zameriava, volajme to, že na prvotnú, pilotnú fázu predvypĺňania daňových priznaní a bude pomáhať ľuďom, daňovníkom, ktorí si podávajú daňové priznane typu A alebo B, a buď platí, že sú zamestnancami, alebo popri zamestnaní majú ešte aj nejaký iný príjem, napríklad majú živnosť, alebo často je prípad, že prenajímajú nehnuteľnosť a z toho dôvodu za nich nepodáva daňové priznanie zamestnávateľ, ale podávajú si daňové priznanie sami. Takýchto ľudí je ročne na Slovensku približne 170-tisíc, to sú oficiálne údaje z finančného riaditeľstva. Čiže 170-tisíc ľudí dnes si podáva daňové priznanie sami buď preto, že sa tak rozhodli, ak sú zamestnanci, ale majú viacero zamestnaní, tak sa sami môžu rozhodnúť, že nepožiadajú žiadneho z nich o ročné zúčtovanie a predložia si daňové priznanie sami, alebo z toho dôvodu, že popri zamestnaní majú ešte aj nejaký iný príjem, ktorý im nedovoľuje, aby ročné zúčtovanie za nich spravil zamestnávateľ a tým pádom si ho musia podávať sami. Čiže v prvej pilotnej fáze navrhujem, aby sme riešili problém týchto ľudí. Problém majú taký, že keď si chcú vyplniť daňové priznanie, tak si od každého zamestnávateľa musia vyžiadať potvrdenie o príjmoch a jediný dôvod, prečo to robia, je potom, aby mohli z toho jedného papiera prepísať pár čísel do druhého, či už papiera alebo elektronického formulára daňového priznania. A potom k tomu doplnia nejaké údaje, ktoré, ktoré ešte štát dnes nevie, a podajú si daňové priznanie. A pritom tieto údaje už dávno existujú. Tieto údaje môže mať aj finančná správa, môže ich využiť na to, aby sme ponúkli občanom lepšiu službu. Dnes to funguje totižto tak, že každý mesiac zamestnávatelia podávajú daňovej správe tzv. mesačný prehľad. V tom mesačnom prehľade uvádzajú nejaké, nejaké údaje o tom, koľko, koľko dane odviedli za svojich zamestnancov a následne finančná správa tieto údaje zbiera. My navrhujeme, aby tieto údaje zamestnávatelia odreportovali finančnej správe v granularite po jednotlivých zamestnancoch. Nie je to žiadna administratíva navyše, pretože zamestnávatelia dnes už dávno tieto údaje si evidujú na mzdových listoch po jednotlivých zamestnancoch. Vďaka tomu bude finančná správa vedieť pre každého zamestnanca tieto údaje na začiatku nasledujúceho kalendárneho roka zosumarizovať a použiť na to, aby vám predvyplnila daňové priznanie, ktoré si už nájdete jednoducho takto pripravené na portáli finančnej správy. Čiže podstata zákona je veľmi jednoduchá, navrhujeme len zmeniť štruktúru údajov, ktoré sa mesačne posielajú finančnej správe. Tie údaje už dnes zamestnávatelia aj tak evidujú, čiže nebude to pre nich žiadna administratíva navyše. 99,9 % zamestnávateľov dnes na mzdovú agendu používa ekonomický softvér, čiže tá úprava v ekonomickom softvéry bude veľmi jednoduchá, len sa zmení štruktúra toho reportu, takže zamestnávateľ tak ako dnes stlačí jedno tlačítko, že vygenerovať prehľad pre finančnú správu, tak aj po tejto zmene stlačí jedno tlačítko – vygenerovať prehľad pre finančnú správu, ale na pozadí ten systém spracuje tie údaje v inej štruktúre, a to preto, aby sme ich mali v štruktúre po jednotlivých zamestnancoch a aby teda finančná správa vedela tieto údaje použiť na predvyplnenie daňového priznania. Taktiež sa takýmto spôsobom môžu na mesačnej báze reportovať údaje o daňových bonusoch, ktoré, ako som spomínal na začiatku, sú dnes veľký problém najmä kvôli chybovosti. Najmä kvôli tomu, že napríklad dvaja rodičia si naraz uplatnia daňový bonus, pričom teda môže to spraviť iba jeden z nich, je s tým kopec administratívy. Finančná správa potom musí oslovovať tých daňovníkov, keď spravia takúto, takúto chybu, oni musia nejakým spôsobom odpovedať, vysvetľovať to a tak ďalej, kopec listov, kopec byrokracie, kopec úplne zbytočného papiera, pričom by teda stačilo, aby finančná správa zberala takto dáta počas roka a pri predvyplnení daňového priznanie by sme sa mohli uistiť, že takúto chybu daňovníci nerobia, pretože by sme vedeli, že ak už na jedno dieťa si niekto uplatnil daňový bonus, tak nikto iný si ho uplatniť nemôže. Čiže prínosy takejto zmeny sú pomerne jednoznačné. Dosiahneme zníženie zbytočného tlačenia papiera. Ak by finančná správa predvypĺňala daňové priznanie, tak daňovníci by si ho našli prevyplnené na portály finančnej správy. Bolo by pre nich veľmi jednoduché toto daňové priznanie podať, nemuseli by ho vôbec tlačiť, vedeli by to spraviť elektronicky. Každé daňové priznanie má približne takých 20 hárkov papiera, tak si viete predstaviť, že pri 170-tisíc daňovníkoch krát 20, koľko zbytočného papiera sa dnes tlačí. Ak by sme to predvypĺňali, dá sa to spraviť online bez potreby tlačenia papiera. Ďalším prínosom je, že sa vyhneme chybám, budeme mať čisté, vyčistené dáta, vyhneme sa tomu, že človek pri prepisovaní údajov z jedného papiera do druhého spraví chybu alebo si zle uplatní daňový bonus, a taktiež prínosom bude, že konečne sa začneme správať proklientsky. Namiesto štátu, ktorý len vyžaduje, kontroluje a chce od nás stále niečo, tak tu budeme mať štát, ktorý reálne proaktívne nám ponúkne kvalitnejšiu službu, pretože tie dáta jednoducho bude mať. To je podstata tohto, tohto zákona. Ako som povedal, pomáhame vláde plniť ich programové vyhlásenie vlády a ešte aj tak konštruktívne to robíme, že sme oslovili aj ministerstvo financií, chceli sme s nimi diskutovať o tomto návrhu zákona, pretože sme niekde v médiách zachytili, že ministerstvo financií úplne nerozumelo našej iniciatíve, že prečo to robíme, keď teda oni to robia. Tak sme im to chceli vysvetliť, že prečo to robíme, lebo si myslíme, že sa to dá spraviť oveľa rýchlejšie ako to, čo teraz robí ministerstvo financií, tak sme ich oslovili na stretnutie. To bolo približne pred mesiacom, neviem, či mám dávať anketu, že či si myslíte, že sme dostali aj odpoveď na náš list. Dám anketu, kto si myslí, že sme dostali odpoveď na náš list z ministerstva financií pred mesiacom? Len pre istotu, ani pán predsedajúci si to nemyslí, dvaja si to myslia. Je nás tu v sále, odhadom tipujem tak 20, 20, alebo tak nejak, čiže dvaja si to myslia, 90 % z vás, má, žiaľ, pravdu. Odpoveď na našu ponuku sme od ministerstva financií nedostali. Napriek tomu, že to je v programovom vyhlásení vlády, napriek tomu, že sme našli spôsob, ako dosiahnuť tento cieľ, a boli sme ochotní o ňom diskutovať, či to je alebo nie je komplikované na strane finančnej správy, ako sa tým komplikáciám vieme vyhnúť. Asi takto dnes, žiaľ, fungujú koalično-opozičné vzťahy a nemyslím si, že to je kvôli tomu, čo robí opozícia, pretože v tomto prípade sme naozaj boli veľmi konštruktívni. Dôležité podľa mňa je ešte upozorniť aj na časový horizont. My s touto zmenou prichádzame teraz, ak by bola v prvom čítaní prijatá, nasledovalo by druhé čítanie na júnovej schôdzi, dovtedy by sme mohli ešte využiť čas na diskusiu s ministerstvom financií, možno pošleme druhý list, skúsime to, aby sme vyladili detaily tohto zákona, aby sme naozaj ho vedeli zaviesť do praxe. Ak by nám prešiel na druhom čítaní v júni, tak vlastne máme pol roka na to, aby sme sa na to dôsledne pripravili, na to zberanie údajov od zamestnávateľov, čiže celý kalendárny rok 2025 by sme zberali údaje od zamestnávateľov a už v roku 2026 by sme prvýkrát mohli mať predvyplnené daňové priznanie a ľudia by nemuseli prepisovať číselka z papiera do papiera. To by sa stalo, ak by teda koalícia podporila tento návrh. Ak ho koalícia nepodporí, tak, žiaľ, bude to asi znamenať, že polroka o tomto zákone nebudeme môcť rokovať, čiže najskôr to asi koalícia predloží niekde v septembri na prvé čítanie, potom druhé čítanie bude niekedy možno v novembri, októbri, ja neviem, tam niekde. Zákon sa schváli, no, samozrejme, že nebude môcť hneď platiť od 1. 1. 2025. Čiže čo bude teda výsledok? No výsledok bude, že to budeme mať o rok neskôr. Takže ja naozaj dávam ponuku do radov koalície, poďme o tomto diskutovať. Chcete to vy, chceme to aj my, všetci chceme uľahčovať ľuďom život, máme tu legislatívny návrh, zatiaľ som k nemu nepočul žiadne odborné výhrady, len to, že teda ministerstvo tomu nerozumie, tak my vám to radi vysvetlíme, keď tomu nerozumiete. Len teda poďme si sadnúť za jeden stôl a poďme diskutovať o tom, ako zľahčíme ľuďom život a prinesieme im lepšiu službu. A ja už som v tomto bode asi taká obohratá platňa, lebo som tu už mal jeden takýto zákon, kde som vás na to vyzýval. Tie dôvody, prečo ste sa vlastne nechceli o tom ani rozprávať, boli naozaj úsmevné a, prepáčte, ja to budem robiť dokola, pretože ja si myslím, že našou úlohou tu v tomto pléne je zastupovať občanov, ktorí nás sem volili, a robiť niečo, aby sa im na Slovensku žilo lepšie, ľahšie, jednoduchšie. Takže my to budeme robiť a je teda naozaj na koalícii, že či bude taká ješitná, že žiaden opozičný návrh, ktorý vôbec nemá žiadne politické zafarbenie, to nie je nejaká hodnotová otázka, či ste za alebo proti nejakým hodnotovým témam, to je čisto technokratická otázka, či chceme uľahčovať ľuďom život, odstraňovať byrokraciu. Zase to tu máme, tak som veľmi zvedavý, či nájdeme nejakú spoločnú reč, bol by som veľmi rád, keby sme ju našli, teším sa na diskusiu a budem rád, ak po tejto diskusii dospejeme k tomu, že tento zákon budeme môcť tak naprieč opozíciou, ako aj koalíciou všetci podporiť. Ďakujem za pozornosť. [11:55] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec, tri faktické poznámky na vaše vystúpenie. Ako prvá pani poslankyňa Luščíková, nech sa páči. [11:56] Darina Luščíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Ďakujem aj kolegovi za veľmi konštruktívne a naozaj veľmi presne pomenované všetky výhody zákona, ktorý predkladáme. Zákon o predvypĺňanom daňovom priznaní, resp. dani z príjmov, a princíp predvyplneného daňového priznania je naozaj šancou, ako vieme pomôcť ľuďom, ako vieme pomôcť drobným živnostníkom, ktorí často musia byť zamestnaní na to, aby mohli pokryť výdavky svojej rodiny. Minule som rozmýšľala, akým spôsobom tento parlament už pomohol takýmto ľuďom v tomto funkčnom období a musím povedať, že naozaj som nenašla jediný zákon, ktorý by pomohol drobným podnikateľom, drobným živnostníkom a ktorý by pomohol im pri vypĺňaní daňových priznaní alebo pri podnikaní. Musím povedať, že tento zákon keď zmeníme, tak uľahčí podnikateľom život veľmi významne. Zníži im stres počas marcového alebo júnového obdobia a umožní im venovať sa tomu, čomu naozaj venovať sa majú a nie rozmýšľať nad tým, ako vyplniť daňové priznania a behať po potvrdeniach svojim zamestnávateľom. Keď som rozmýšľala, čo sme už prijali alebo čo tento zákon, tento parlament, ako pomohol ľuďom, tak som našla práve opačné príklady, a to, ako sme podnikateľom znemožnili, alebo ako sme im nepomohli, a to je to, že sme prijali zákon, alebo vládna koalícia predložila zákon, ktorý podnikateľom berie práve peniaze z ich peňaženiek, a to je, zvýšili sme im odvody, znemožnili sme im prístup k verejným obstarávaniam, zvýšili sme minimálnu, alebo zaviedli sme minimálnu daň, ktorú musia platiť aj... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [11:56] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Pán poslanec Štefan Kišš, nech sa páči. [11:58] Štefan Kišš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Kolega Hargaš tu všetko zhrnul, ja by som chcel doplniť dve veci. Týmto návrhom plníme nielen predvolebný program náš Progresívneho Slovenska, ale plníme aj programové vyhlásenie vlády. A teda my sme si počas týchto piatich mesiacov ako opozícia, ako Progresívne Slovensko osvojili, osvojili viacero návrhov vlády, ktoré, ktoré boli dobré, ktoré dávali zmysel, tak by som možno ocenil, keby ste sa napríklad nad týmto návrhom zamysleli. Napríklad strana HLAS pred voľbami hlásala niečo ako silný štát, tak tuto by som povedal, že to je veľmi dobrý príklad toho, kde sa dá podporiť silnejší štát, ktorý bude lepšie slúžiť občanom. A druhú vec, čo chcem povedať, že mňa by napríklad zaujímala aj diskusia s prezidentom finančnej správy na túto tému, ktorý, ktorý má v gescii daňové priznania, ale teda pripomínam, že odmietol prísť jednak na finančný výbor na diskusiu napríklad aj na túto tému, aj do pléna, ktoré teda neodhlasovalo jeho, jeho prizvanie do rozpravy. Každopádne finančná správa, ktorá vyberá 23 mld. eur, je inštitúcia, s ktorou by sme sa aj my poslanci a poslankyne Národnej rady radi rozprávali. Ďakujem. [11:58] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Pán poslanec Štefunko, nech sa páči. [12:00] Ivan Štefunko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Mne je strašne ľúto, že je nás tu tak málo, aj keď chápem, že je piatok, aj ten tvoj prejav, Jano, bol v takom piatočnom nádychu, ale nie je to veľmi taká piatočná a poobedňajšia téma, je to veľmi dôležitá téma pre budúcnosť Slovenska. Vy ste sa zaoberali tými praktickými dopadmi, ktoré ten zákon prinesie. Ja sa skúsim v mojej faktickej poznámke pozrieť trošku do budúcnosti a ten, ten každý rok, čo my stratíme adaptáciou na novú, na novú dobu, bude veľmi kruciálny pre Slovensko, lebo ty si hovoril, že sa to týka cca 170-tisíc ľudí na Slovensku. Myslím si, že každým rokom budú pribúdať viac a viac takýchto ľudí kvôli tomu, že sú prinútení si robiť malé brigády, alebo dokonca mnoho ľudí chce mať mnohých zamestnávateľov, lebo proste novými technológiami si budú ľudia chcieť vymyslieť aj nové typy živobytia. A my proste nechceme umožniť ľuďom hľadať si nové typy živobytia, my chceme ich ako keby podrobiť a držať povedzme u jedného zamestnávateľa, aby to bolo pre nich nekomfortné mať povedzme viacerých zamestnávateľov. To znamená, že každým spôsobom, ako my môžeme umožniť malým živnostníkom, resp. zamestnancom mať iné typy zamestnania, im pomáhame a myslím si, že to by mala byť ako sociálnodemokratická agenda a nie proste tam ako kebyže stále sa zabávať tým, že ideme fárať, alebo že ideme byť pri páse, proste, samozrejme, je to dôležité, ale je veľmi dôležité sa zaoberať ľuďmi práce, ktorí takú istú dôležitú prácu robia, ako tí robotníci, ktorých stále ako kebyže vyzdvihujete na úkor slobodných matiek alebo, alebo mladých ľudí. [12:00] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pýtam sa teraz, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Je tomu tak. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo. [12:02] Ján Hargaš Ďakujem za slovo. Zaujmem stanovisko k absencii rozpravy, to je taká novinka, ale teda pri opozičných návrhoch to už tak spravidla býva. Viete čo, naozaj ma to mrzí, naozaj ma to mrzí, že máme tu zákon, ktorý plní vaše vlastné programové vyhlásenie vlády, my sme ho predložili, pretože to bol náš predvolebný sľub a teda budeme ich plniť aj v opozícii, ale vy to máte v programovom vyhlásení vlády, drahí koaliční poslanci a poslankyne, že takéto niečo chcete zaviesť. Ja stále mám nádej, že absencia rozpravy znamená, že so všetkým sme vlastne v zhode a že teda nebudete s tým mať žiaden problém a plnou parou to teda všetci podporíme, lebo máme na tomto, na tomto zhodu. Pre prípad, že by to tak nebolo, viete, mňa, mňa to neznechutí, hej, ja mám celkom hrošiu kožu a ja si myslím, že naše poslanie v tomto parlamente naozaj je robiť veci pre ľudí, ktorí nás sem zvolili, bez ohľadu na to, ktorú stranu zvolili. Čiže uľahčovať život ľuďom na Slovensku, ja si myslím, že to je naše poslanie, pevne verím, že sa na toto pozerajú aj vaši voliči, ktorí vidia, že to máte vlastne v predvolebnom sľube, a ak to nepodporíte, tak verím, že každému bude jasné, že to nepodporíte len čisto z ješitnosti, že odmietate podporovať opozičné návrhy, aj keď plnia vaše vlastné programové vyhlásenie vlády. Ďakujem za pozornosť. Teším sa na hlasovanie v utorok. (Potlesk.) [12:02] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Chce sa vyjadriť k rozprave pán spravodajca? Nie je tomu tak, takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o návrhu poslankyni Martiny Holečkovej a Andrey Turčanovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je uverejnený ako tlač 237, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 239. Dávam slovo pani poslankyni Martine Holečkovej, aby návrh zákona uviedla. Nech sa páči. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Martiny Holečkovej a Andrey Turčanovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia v znení neskorších predpisov , tlač 237.) [12:05] Martina Holečková – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážené panie kolegyne, páni poslanci, spolu s kolegyňou Andreou Turčanovou vám predkladáme návrh, ktorým sa dopĺňa zákon č. 447/2008 o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia v znení neskorších predpisov. Aby som jednoducho tento náš návrh uviedla, ide o zmenu, ktorá sa týka poberania príspevku na opatrovanie, a to jeho krátenia. V súčasnosti máme legislatívu nastavenú tak, že príspevok na opatrovanie sa kráti, pokiaľ osoba, ktorá opatruje, dokáže si zarobiť viac ako dvojnásobok životného minima, už čoskoro dvaapolnásobok. Nám sa to zdá akoby trestanie ľudí, ktorí sa starajú o svojich blízkych, a myslíme si, že keď dokážu byť ekonomicky činní a teda prínosní aj pre štát, tak by sa tento príspevok nemal krátiť a v tomto vlastne je aj naša navrhovaná zmena. Viac potom poviem v rozprave. Ďakujem veľmi pekne. [12:05] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Dávam teraz slovo spravodajkyni, pani poslankyni Anežke Škopovej, ktorú určil navrhnutý, aha, pardon, takže bude pani poslankyňa Simona Petrík spravodajkyňou, takže nech sa páči, máte slovo. [12:07] Simona Petrík – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 237. Predkladám teda informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 239 zo 4. apríla 2024 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 7. júna 2024 a v gestorskom výbore do 10. júna 2024. Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu. [12:07] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku, pani poslankyňa Jana Hanuliaková, nech sa páči, máte slovo. (Reakcie z pléna.) Takže pani poslankyňa tu nie je, tak teraz sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Pani poslankyňa, pani navrhovateľka Martina Holečková, nech sa páči. [12:08] Martina Holečková – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne. Tak ako som už povedala vo svojich úvodných slovách, nemôžeme trestať tých, ktorí sa rozhodnú starať o svojich blízkych. V súčasnosti je systém nastavený tak, že ak má niekto príjem viac ako dvaapolnásobok životného minima, tak mu je príspevok na opatrovanie blízkej osoby krátený. Štát by mal týchto ľudí jednoducho podporovať a nie im doslovne hádzať polená pod nohy. Navrhujeme preto, aby sa nekrátil príspevok na opatrovanie pri opatrovaní blízkej osoby. Na plnú podporu tohto príspevku má aktuálne nárok opatrovateľ, ktorý má príjem nižší ako dvojnásobok životného minima a od júla to bude dvaapolnásobok, aby sme si to vedeli predstaviť v číslach, tak je to niečo pod 700 euro. Dobre vieme, že dlhodobo bojujeme s tým, že máme akútny nedostatok opatrovateľov a že domáca opatrovateľská starostlivosť je vždy výhodnejšia pre štát ako tá, ktorá sa deje v pobytových zariadeniach. Každý druhý človek, ktorý na Slovensku hľadá opatrovateľa, ho má naozaj problém nájsť, čiže táto, tento problém sa v podstate dotýka takmer každej domácnosti. Či už sa staráme o svojich blízkych, poviem to, seniorov v seniorskom veku alebo o zdravotne znevýhodnených, vždy je určite prospešnejšie, keď sú opatrovaní v domácom prostredí. Momentálne štát naozaj nezmyselne trestá ľudí, ktorí popri opatrovaní dokážu teda aj si ešte privyrobiť, ak teda je ich ten príjem vyšší ako tých spomínaných necelých 700 euro. Musím povedať, že asi každý, kto má doma osobu, o ktorú sa stará, tak dobre vie, aké vysoké náklady má, už nehovoriac o tom, ak ide o osobu so zdravotným znevýhodnením, tam sú to rôzne rehabilitácie, lieky a podobne. Čiže naozaj nevidíme dôvod, aby si ľudia v takejto ťažkej životnej situácii nemohli privyrobiť, ak sú schopní. Domáci opatrovatelia sú dôležití, pretože poskytujú starostlivosť a pomoc tým, ktorí sú chorí, starší alebo zdravotne postihnutí, priamo v pohodlí ich domova. Čo dobre vieme už podľa rôznych výskumov, že táto forma starostlivosti umožňuje ľuďom zostať v ich prirodzenom prostredí, má na nich blahodarné účinky. A už nehovoriac o tej ekonomickej stránke veci, že je jednoducho oveľa menej nákladná ako pobytové zariadenia, ktoré, musím otvorene povedať, že máme nedostatočný počet. Ja som teraz nedávno bola napríklad v jednom autistickom centre, kde je šesťdesiat klientov a na čakačke čaká tridsaťtri. Takže naozaj dnes umiestniť niekoho do pobytového zariadenia je takmer, takmer nemožné. Domáci opatrovatelia hrajú kľúčovú úlohu v poskytovaní individuálnej starostlivosti pre ľudí s rôznymi potrebami, ich prítomnosť umožňuje ľuďom tak starším, ako aj zdravotne znevýhodneným, ale aj chorým zostať v pohodlí a bezpečí ich vlastného domova, čo môže mať významný vplyv na ich kvalitu života, pretože im umožňuje zachovať si pocit aj nezávislosti a slobody v každodenných činnostiach. Často práve domáci opatrovatelia, opatrovanie svojho príbuzného má ten benefit navyše, že tam dochádza k emocionálnej podpore, ale ja musím povedať, že je to aj také scitlivovanie rodiny, pretože veľmi často zabúdame na svojich blízkych, keď sú v ťažkých životných situáciách a práve to, keď máme doma niekoho kto, o koho sa treba postarať, je aj veľmi dobré pre takú výchovu mladej generácie. V mnohých prípadoch naozaj sú domáci opatrovatelia efektívnejší ako dlhodobá hospitalizácia alebo starostlivosť v zariadeniach. Tým, že je starostlivosť poskytovaná priamo v domácom prostredí, znižujú sa náklady spojené so starostlivosťou osôb práve buď v nemocniciach, alebo v sociálnych zariadeniach, čo je prínosom aj pre štát. Navyše musím povedať, ak opatrovateľ dokáže pracovať a je ekonomicky činný, tak je prínosom pre štát. Musím povedať, že všeobecne sociálne služby naozaj boli dlhodobo na okraji spoločnosti a to, čo potrebujeme, je sa dnes pozerať na túto starostlivosť ako na komplex, na celok a nastaviť ich úplne inak. Kdekoľvek sa pohybujem, tak sú to problémy, ktorým čelia domáci opatrovatelia, ktorí ani nie sú zadefinovaní v zákone, nie sú určené ich kompetencie, často sú obchádzaní. Budem hovoriť o tom, že keď im zomre osoba, o ktorú sa v domácom prostredí starajú, tak len jeden mesiac navyše poberajú opatrovateľský príspevok a potom sa už nikto o nich nezaujíma. Keďže nie je za nich platené poistenie v nezamestnanosti, takže nemajú ani na dávku v nezamestnanosti nárok, tým pádom nemôžu, poviem to, normálnym spôsobom si nájsť zamestnanie. Na toto sme napríklad reflektovali na minulej schôdzi a, žiaľ, teda, musím povedať, že opozícia toto nepodporila. Ja si myslím, že práve v týchto sociálnych témach by sme mali zabúdať na politické tričká, mali by sme sa zjednotiť a pomôcť, keď je to dobré. Čo sa týka dnešného návrhu, tak ten konkrétne je aj odporúčaný komisárkou pre osoby so zdravotným znevýhodnením pani Stavrovskou ako jedno z účinných opatrení. Takže chcem apelovať na kolegov z opozície, aby tento návrh podporili. Tak už ako aj moji predrečníci povedali, je mi ľúto, že tieto témy nás nespájajú a že tu naozaj rozhoduje to, či je to opozičný, alebo koaličný návrh. Ja by som bola veľmi rada, keby práve v tejto oblasti dokážeme sa zjednotiť a pomôcť. Dnes sme tu počuli niekoľko dobrých návrhov, ktoré by mohli pomôcť ľuďom, ktorí sú zdravotne znevýhodnení, ktorí potrebujú sociálne služby. Tak vás chcem naozaj poprosiť, podporme tento návrh a konečne pomôžme domácim opatrovateľom, pretože často sa hovorí, že je to nejaká podradná práca, ale naopak, je to tá práca, ktorá je najdôležitejšia. Opatrovatelia v domácom prostredí sa starajú o tých, ktorí sú nám najbližší, a preto by sme im mali dať aj spoločensky prináležiaci status. Ďakujem veľmi pekne. [12:10] Ľuboš Blaha Na vaše vystúpenie, pani poslankyňa, evidujem jednu faktickú poznámku. Pani poslankyňa Simona Petrík, nech sa páči. [12:21] Simona Petrík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, aj tebe, kolegyňa, je ich tam viac, hej, sú tam tri... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Blaha, Ľuboš, podpredseda NR SR Áno, pardon, tri faktické poznámky. Petrík, Simona, poslankyňa NR SR Ďakujem ti, kolegyňa Martina Holečková, za aj vôbec, aj s Andreou Turčanovou, za prinesenie tohto návrhu zákona. Ja, mne sa, samozrejme, tento účel tohto zákona páči, aj ho určite podporíme. Ale aby som teda nechodila nejak okolo horúcej kaše, ja mám konkrétnu otázku. Akým spôsobom, či ste zvažovali aj to, že teda ako sa prípadne bude monitorovať tá starostlivosť alebo nejakým spôsobom kontrolovať, keďže popri zamestnaní sa títo ľudia starajú o tieto zdravotne znevýhodnené osoby, tak aby nemohli byť, nemohol byť napríklad práve toto, táto zvýšená suma toho ich zárobku zneužívaná. Určite sa to nedeje veľakrát, ale verím tomu, že sa nájdu medzi nami aj ľudia, ktorí by to vedeli zneužiť, tak či ste nad tým vôbec uvažovali, že ako to možno odmonitorovať, aby sa nestalo, že tí ľudia budú potom v podstate namiesto toho, aby sa starali o tých ľudí, v práci. To bola len moja krátka otázka, ale inak, samozrejme, absolútne podporujeme návrh aj ideu. Ďakujem. [12:21] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho S ďalšou faktickou poznámkou vystúpi pani poslankyňa Veronika Veslárová. [12:22] Veronika Veslárová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja mám faktickú poznámku v podobnom duchu ako kolegyňa Simona Petrík. Teda určite podporujeme tento návrh v rámci Progresívneho Slovenska, aj ho vítame, pretože je nevyhnutné, aby boli ľudia čo najviac v domácom prostredí, aby neboli v ústavnej starostlivosti. O tom hovorí teda aj Európska únia, ktorá hlása deinštitucionalizáciu. Ale tiež by ma zaujímalo, akým spôsobom bude zabezpečená tá opatera pre ľudí, pokiaľ budú tí opatrovatelia pracovať. Ďakujem. [12:22] Ľuboš Blaha Pán poslanec Vladimír Ledecký. [12:22] Vladimír Ledecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ja ďakujem za tento zákon a pokladám ho v tej sociálnej oblasti jeden z tých najlepších, ktorý sa na tejto schôdzi predložil, a to hlavne kvôli tomu, lebo tí, čo poznáme tie prípady, kde majú ťažko zdravotne postihnutého, o ktorého sa starajú, vieme, že spravidla tie rodiny neoplývajú nejakými vysokými príjmami, práve je to zdôvodnené tým, že ten jeden člen rodiny sa musí starať. A ja poznám tie rodiny v tom zmysle, že naozaj ony sú, ony sú tak súdržní a tak si vedia vzájomne pomáhať a prenášať tú starostlivosť o toho ťažko zdravotného postihnutého z jedného člena na druhého, že pokiaľ má niekto naozaj priestor, že si môže zarobiť viacej tých peňazí, tak mu to doprajme, lebo, lebo toto je životný osud týchto rodín a treba ich obdivovať za to, že tohto svojho člena nedali do nejakého sociálneho zariadenia, ktorý by štát niekoľkonásobne viacej stál, ale starajú sa o neho doma. A je to, je to určite v prospech súdržnosti tej rodiny, je to v prospech toho postihnutého a my ako štát žiadny výdavok v podstate s tým nebudeme mať, len umožníme, aby, aby naozaj svojou prácou prispeli k svojej vyššej mzde a túto snahu naozaj nemáme upierať, ale naopak jej pomáhať. Ďakujem. [12:22] Ľuboš Blaha Pani poslankyňa Martina Holečková. [12:22] Martina Holečková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem veľmi pekne za otázky. Chcela by som povedať, čo sa týka kontroly, tak tá prebieha v rámci kompetencie inšpekcie v sociálnych službách už teraz. To, čo ja vidím ako problém, alebo čo mi absentuje v celej tejto problematike, je to, že domácich opatrovateľov nemáme zadefinovaných v zákone, nemáme zadefinované, poviem to, ich akoby vzdelávanie, nemáme zadefinované ich kompetencie a toto je podľa mňa to, čo dúfam, že bude súčasťou veľkej reformy od roku ´26 a čo pokladám za nevyhnutné. A napríklad poviem aj jednu vec, napríklad také podporné tímy pre tých domácich opatrovateľov, pretože často sa stane, že v tej situácii domáceho opatrovateľa sa zjaví ten člen rodiny zrazu z ničoho nič, nie je na to ani pripravený a napríklad už skúsené opatrovateľky by boli ochotné podať takú supervíziu. Čiže myslím si, že tých výziev v oblasti domáceho opatrovania, toho, ako to dobre nastaviť, ako pomôcť ľuďom, aby v domácom opatrovaní, v domácej opatere sa starali o svojich najbližších, je veľmi veľa. Toto vnímam ako taký malý krok. Ďakujem veľmi pekne. [12:22] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Ako ďalšia sa do rozpravy prihlásila pani poslankyňa Andrea Turčanová. [12:22] Andrea Turčanová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, viacerými z nás otriasol prípad z marca z Beňadikovej, keď sa matka postavila na koľaj pred vlak v náručí s postihnutou dcérou. Vyvolalo to vlnu emócií, ale nasledovali aj otázky, aký život majú tí, ktorí sa rozhodnú opatrovať blízkeho člena rodiny. Väčšina takýchto rodín sa prepadá do sociálnej a finančnej núdze. Opatrovanie totiž nie je záležitosť pár hodín či pár dní v týždni. Je to obrovská obeta. Opatrovateľ často nemá čas na regeneráciu vlastných síl, na dovolenku, na možnosť sebarealizácie v zamestnaní. Áno, zákon dnes umožňuje pracovať a zároveň poberať opatrovateľský príspevok, no ten je limitovaný dvojnásobkom sumy životného minima a od 1. júla to bude dvaapolnásobok sumy životného minima. Povedzme si, že výška samotného príspevku na opatrovanie a zároveň fakt, že ide o sociálnu dávku, po ukončení ktorej nie je nárok na podporu v nezamestnanosti a tak sa po úmrtí opatrovaného opatrovateľ prepadá na samé dno sociálneho systému, pretože keď sa zaeviduje na úrade práce, dostane iba dávku v hmotnej núdzi. Dochádza tým k porušovaniu Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, na čo upozornila vo svojej správe aj komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím na strane 111, ak by ste si to chceli prečítať. Výška príspevku na opatrovanie závisí od viacerých skutočností, prioritne od toho, či je opatrovateľom človek v produktívnom veku. Pokiaľ opatrujete jednu ťažko zdravotne postihnutú osobu, suma sa zväčša pohybuje na úrovni 525,65 eur. Ak súbežne opatrujete dve osoby, suma obvykle dosahuje 699,15 eur. Špecifickým prípadom sú nezaopatrené deti, teda ak opatrujete nezaopatrené ťažko zdravotne postihnuté dieťa a popri tejto činnosti nemáte žiadne iné zamestnanie, ani nepoberáte dôchodok, dávky výsluhového zabezpečenia, starobný dôchodok alebo iné dávky, navyšuje sa vaša finančná odmena mesačne o 100 eur. Na druhej strane, pokiaľ pracujete a váš príjem presahuje dvojnásobok sumy životného minima, ktorá aktuálne je na úrovni 468,84 eur, alebo sa staráte o nezaopatrené dieťa a popritom pracujete, tak môžte mať trojnásobok sumy životného minima, teda 703,26 eur, alebo ak vami opatrovaná osoba poberá napríklad zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť, váš mesačný opatrovateľský príspevok sa znižuje. Osoby s ťažkým zdravotným postihnutím si svoj osud nevybrali a snažia sa byť plnohodnotnou súčasťou svojich komunít a spoločnosti. Ich zdravotný stav sa priamo dotýka ich blízkych, ktorí sa často podieľajú na dennej starostlivosti, ich opatrovaní a pomoci pri každodenných aktivitách. Ako už spomínala aj pani poslankyňa Holečková, na Slovensku pociťujeme problém s opatrovateľmi, ktorých je nedostatok a nie sú dostatočne finančne ohodnotení. Nehádžme im teda polená pod nohy a nesťažujme im už aj tak ťažkú službu, v ktorej suplujú tento štát. Domáce prostredie a domáca starostlivosť o blízkych prispievajú k pohodliu a lepšiemu duševnému stavu pacienta a tento návrh naozaj pomôže stabilizovať tieto ťažké životné situácie. Vďaka nemu zmiernime finančné zaťaženie rodín a opatrovatelia, ktorí sa starajú o blízke osoby, nebudú nútení obetovať svoju prácu alebo iné záväzky. To môže pomôcť udržať stabilitu rodiny a znížiť stres a zaťaženie, s ktorými sa musia dennodenne stretávať. Kolegyne a kolegovia najmä z vládnej koalície, v mene týchto ľudí vás prosím o podporu nášho návrhu zákona, ktorým nielenže zlepšíte ich podmienky na kvalitnejší život, ale rovnako ukážete, že vám záleží a chcete riešiť aj nedostatky, na ktoré poukázala nielen prax, ale aj mnohé inštitúcie vrátane komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím. Môžme spoločne odstrániť túto historickú krivdu a pomôcť týmto ľuďom žiť dôstojný život. Na záver mi dovoľte zareagovať na otázky, ktoré tuná boli vznesené, že ako sa to bude kontrolovať. No aj dnes, keďže je tam možnosť zarábania, tak úrady práce, teda referentky odborov pre príspevky na ťažké zdravotné postihnutie majú povinnosť chodiť do terénu a kontrolovať, ale častokrát najlepšími kontrolórmi sú práve susedia, ktorí si všímajú, ak niečo nie je v poriadku a nahlásia a kontroly sa vykonávajú. A povedzme si, ak dneska to chce niekto zneužívať, tak už aj dnes ten systém zneužíva. A čo by som ešte rada dodala, že covidova doba veľmi zmenila spôsob práce. Dnes mnohí ľudia majú home office, pracujú z tomu, a je nefér ak ich nútime, že nesmú zarobiť viac ako 500 eur. Pretože tú situáciu a tú starostlivosť, zvlášť ak ide o maloleté dieťa, si zabezpečujú sami a majú to rozvrhnuté. Ak sú rodičia, tak buď sa striedajú pri tom dieťatku, alebo naozaj pracujú v čase, kedy je o dieťatko postarané. Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť. [12:27] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie, pani poslankyňa, evidujem tri faktické poznámky. Ako prvá sa prihlásila pani poslankyňa Veronika Veslárová, nech sa páči. [12:28] Veronika Veslárová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Áno, ďakujem za slovo. Ja súhlasím s pani poslankyňou Turčanovou a ešte by som doplnila, že týmto ľuďom, ktorí opatrujú zdravotne znevýhodnené osoby, by pomohla naozaj funkčná odľahčovacia služba a opatrovateľská služba. A najmä teda tá odľahčovacia je v súčasnosti len v zákone, ale veľakrát sa neposkytuje v praxi. Ďakujem. [12:28] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Simona Petrík. [12:29] Simona Petrík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Áno, ja len v skratke doplním, že absolútne to nerozporujem, máš absolútnu pravdu, tým ľuďom potrebujeme dať tú možnosť, aby si mohli kľudne privyrobiť aj viac. A viem, že teda existujú aj tieto kontroly, len ono niekedy sa to naozaj stane a mne nejde o to, aby sme my teraz nejakým spôsobom išli po krku tým ľuďom, ale skôr aby sme zabezpečili tým ľuďom, ktorí to potrebujú, tú adekvátnu starostlivosť. Čiže ak sa to aj teraz zneužíva, to je len možno, to nie je možno ani na vás dve, je to skôr možno aj na zamyslenie pre ministerstvo, či by nebolo dobré nejak zefektívniť tú kontrolu. Ale ak ju oni považujú za dostatočnú, tak, samozrejme, kto som ja, aby som im do toho kecala. Skôr nám to napadlo v debate s kolegyňou Veslárovou, keď sme sa o tom rozprávali, že čím viac sa bude zvyšovať tá suma toho, ako si môžu privyrobiť, tak môžu nastať nejaké situácie, kedy tí ľudia to budú zneužívať. Ale, samozrejme, v porovnaní s tým, koľko ľudí si zaslúži, aby mohli si privyrábať popri presne tie home office, ktoré si spomínala, to je absolútna pravda. Tak ja verím, že presne, že odhodíme politické tričká v tejto téme a že aj koaliční poslanci a poslankyne by mohli takýto návrh podporiť. Ďakujem. [12:29] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Igor Janckulík. [12:30] Igor Janckulík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Ja chcem veľmi pekne poďakovať kolegyniam poslankyniam pani Holečkovej a Turčanovej, že pripravili takýto návrh zákona. Tak ako aj v rozprave vystúpili a pomenovali tie veci, ktoré pomenovali, fakt títo ľudia to majú veľmi ťažké a tu by sme politiku dať bokom a mali by sme riešiť tieto veci, lebo bude to veľká pomoc pre týchto ľudí. A tak ako to viackrát bolo povedané, je to doslova suplovanie štátu, aj šetrenie finančných zdrojov pre štát. Tak nerobme politiku, ale fakt zdravý sedliacky rozum a pomôžme týmto ľuďom. Ďakujem. [12:30] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Andrea Turčanová. [12:32] Andrea Turčanová Kolegovia, ďakujem za vaše faktické poznámky. Ja by som možno ešte doplnila niečo, čo som v svojom príspevku neuviedla, a to je ten pozitívny efekt pre slovenskú ekonomiky. Pretože tým, že im umožníme pracovať, budú si platiť aj odvody a dane a tým pádom prispievať do systému, nielen z neho čerpať. A po, nedajbože, úmrtí opatrovanej osoby nebudú, neprepadnú sa nám do tejto siete, že zrazu budú z nich ľudia v hmotnej núdzi, pretože nebudú mať nárok ani na podporu v nezamestnanosti. Práve naopak, vytvárame im bezpečie a myslím, že o to s väčšou radosťou a bez strachu budú môcť opatrovať svojich príbuzných, bez strachu o to, že prídu o prácu. Ďakujem. [12:32] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľka? Nie, nie je tomu tak. Chce sa vyjadriť k rozprave spravodajkyňa? Nie je tomu tak, takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Teraz máme pred sebou tri body programu, ktoré po dohode prepadnú, a to je tlač 238, kde bola navrhovateľka pani poslankyňa Beáta Jurík, potom prepadáva po dohode tlač 240, kde bola navrhovateľka pani poslankyňa Lucia Plaváková, a zároveň aj tlač 241, kde bola navrhovateľka pani poslankyňa Simona Petrík. A prešli by sme k ďalšiemu bodu programu, ktorým je prvé čítanie o návrhu poslankýň Simony Petrík a Beáty Jurík na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Návrh zákona je uverejnený ako tlač 242, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 249. Dávam slovo pani poslankyni Simone Petrík, aby návrh zákona uviedla. [Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Simony Petrík a Beáty Jurík na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 242.] [12:34] Simona Petrík Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Pôjdem teda rovno k téme a k veci. Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov, teda antidiskriminačný zákon, v znení neskorších predpisov predkladajú poslankyne Simona Petrík a Beáta Jurík. V úvode poviem len stručne, čo je cieľom nášho návrhu zákona. Predložený návrh zákona sa týka dlhodobo pretrvávajúceho problému platových rozdielov medzi ženami a mužmi aj na rovnakých pracovných pozíciách, to je podstatné, nielen tak všeobecne, ale aj na rovnakých pracovných pozíciách. Krátkodobým až strednodobým cieľom návrhu zákona je zásadné zníženie tohto rozdielu v príjmoch žien a mužov a v dlhodobom horizonte aj jeho odstránenie, a to formou stransparentnenia platových pomerov medzi mužmi a ženami. Návrh podrobnejšie odôvodním v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá. Ďakujem. [12:34] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Dávam teraz slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny, pani poslankyni Zuzane Števulovej, nech sa páči. [12:36] Zuzana Števulová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 242. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov a obsahuje stanoviská Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Vychádzajú z oprávnení, ktoré mňa ako spravodajkyňu, pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 249 zo dňa 4. apríla 2024 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 7. júna 2024 a v gestorskom výbore do 10. júna 2024. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu. [12:36] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Pani spravodajkyňa a pani navrhovateľka. Ale myslím, že pani spravodajkyňa sa hlásila ako prvá, dobre tomu rozumiem, či vám to je jedno? Vám to je jedno obidvom. No vy by ste asi mali ísť ako prvá. Takže pani poslankyňa, navrhovateľka pani Simona Petrík, nech sa páči. [12:36] Simona Petrík – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne. Budem teda pokračovať v téme ďalej, aby sme si možno trošku objasnili ten zámer nášho spoločného návrhu s kolegyňou Beátou Jurík, ktorou je transparentnosť v rodovom odmeňovaní. Je to naozaj dlhodobý problém nielen v našej krajine, s týmto problémom sa boria aj iné, iné krajiny či už Európy alebo sveta a niektoré to aj veľmi efektívne vyriešili. My sme sa nechali inšpirovať konkrétnym prípadom napríklad vo Veľkej Británii, takže nejakým spôsobom zavádzame prvý, alebo robíme prvý krok k tomu, aby sa rozdiely, rodové rozdiely v odmeňovaní postupne zrušili. Táto téma je jednou z prioritných tém hnutia Progresívne Slovensko, ktoré dlhodobo a jasne presadzuje politiky rodovej rovnosti, ktoré majú okrem iného viesť k zvyšovaniu podielu žien na trhu práce a k dosahovaniu ich ekonomickej nezávislosti. Podľa analýzy medzinárodného portálu Paylab zarábajú ženy na rovnakých pozíciách v jednotlivých štátoch strednej a východnej Európy v priemere o 2 až 11 % menej ako muži, pričom na Slovensku je tento rozdiel 9 %. Pandémia ochorenia COVID-19 tento rozdiel ešte viac prehĺbila aj z dôvodu, že mnohé ženy na Slovensku vykonávajú prácu s nižšou pracovnoprávnou ochranou, alebo prácu v oblastiach, ktoré boli pandémiou najviac postihnuté, a teda množstvo žien aj o prácu prišlo. Preto treba povedať, že aj Európska únia prišla s iniciatívou, ktorá určuje členským štátom, aby sa zaoberali témou rovnosti v odmeňovaní a jej výsledkom je smernica Európskeho parlamentu a Rady Európy, Rady Európskej únie z 2023 z 10. mája, ktorá posilňuje uplatňovanie zásady rovnakej odmeny pre mužov a ženy za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty prostredníctvom transparentnosti odmeňovania a mechanizmov presadzovania. Jednou z najdôležitejších súčastí tejto smernice je nutnosť zavedenia povinného zverejňovania platových pomerov mužov a žien pre súkromný aj verejný sektor, a to a teda, a to aj na rovnakých pozíciách či platových triedach. Členské štáty majú povinnosť uviesť do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou do 7. júna 2026. To znamená, že aj my ako Slovenská republika sme viazaní týmto dátumom a do 7. júna roku 2026, či chceme, či nechceme musíme túto smernicu transponovať a musíme prijať opatrenia, ktoré budú viesť k transparentnému odmeňovaniu a k znižovaniu rodových rozdielov v odmeňovaní. Ak si spomínate, tak myslím, že to bol štátny tajomník ministerstva práce pán Ondruš, na MDŽ mal takú tlačovku, kde vlastne hovoril presne o tomto, že ministerstvo práce sa chystá túto smernicu transponovať, alebo teda uviesť do platnosti. Ja by som teda len povedala, že teda to naozaj nie je aktivita samotného ministerstva, je to naozaj tlak Európskej únie, vďaka ktorému aj my zrejme do toho roku 2026 budeme v tejto téme mať aspoň nejaké veci vyriešené. Ja zároveň poviem, že tento návrh zákona ja nepredkladám prvýkrát. Ja som ho prvýkrát predložila v roku 2017 tu v tomto pléne. Samozrejme, ako opozičná poslankyňa som nebola úspešná, ale v podstate my od roku 2017 sa bavíme o tej istej téme, už máme rok 2024 a až Európska únia, ktorá nám to nejakým spôsobom teraz smernicou prikáže, spôsobí to, že sa to bude musieť nejakým spôsobom prijať. Otázkou je tiež akým? Pretože pán štátny tajomník Ondruš nepovedal úplne konkrétne kroky. Ja tomu rozumiem. Možno na tom pracujú na ministerstve a veľmi rada sa na to pozriem, ako bude vyzerať konkrétne, konkrétne presadenie tejto témy do konkrétnej našej slovenskej legislatívy. Ja s kolegyňou Beátou Jurík mu prinášame konkrétne jeden hotový zákon, kde si môže vlastne odškrtnúť, že to transparentné odmeňovanie je jednou zo súčasti tej smernice, môže si to odškrtnúť, keby to plénum Národnej rady prijalo, môže sa potom venovať tým ostatným častiam smernice, ktoré, ktoré od nás Európska únia vyžaduje. Čiže tento návrh zákona priamo reaguje na potreby tejto smernice a ponúka toto legislatívne riešenie. Ešte raz zopakujem, v oblasti väčšej transparentnosti, v oblasti odmeňovania mužov a žien. Teraz možno trochu k rodovým rozdielom. Rodové rozdiely v odmeňovaní sú spôsobené niekoľkými faktormi, ako sú pretrvávajúce rodové stereotypy, nemožnosť postúpiť a získať lepší príjem v dôsledku tzv. skleneného stropu či lepkavej podlahy, horizontálna segregácia vrátane nadmerného zastúpenia žien na nízkoplatených pracovných miestach v oblasti služieb a nerovnomerné rozdelenie opatrovateľských povinností, teda neplatená práca žien v domácnosti. K tomu sa pridáva priama aj nepriama diskriminácia na základe rodu či pohlavia. Tieto faktory spôsobujú štrukturálne prekážky, ktoré zmenšujú alebo úplne znemožňujú šance na získanie kvalitného zamestnania a rovnakej odmeny za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty. Rozdiely v odmeňovaní zároveň spôsobujú dlhodobé negatívne dopady, a síce dôchodkovú nerovnosť a feminizáciu chudoby, pretože ženy sa spravidla dožívajú dlhšieho veku ako muži a potom sa nám deje, že Slovensko, a nielen Slovensko je potom plné chudobných vdov aj vďaka tomu, že v minulosti nemohli možno kariérne tak napredovať aj kvôli tomu, že istý čas strávili starostlivosťou o deti doma. Ako som už v úvode povedala, krátkodobým a strednodobým cieľom tohto návrhu zákona je zásadné zníženie tohto rozdielu v príjmoch žien a mužov a v dlhodobom horizonte aj jeho odstránenie. A teraz priamo k meritu tohto zákona. Za týmto účelom sa pre vybrané skupiny zamestnávateľov ustanovuje povinnosť prijímať osobitné informačné opatrenia. To znie tak veľmi asi nejasne, ale skrátka ustanovujeme zamestnávateľom nejaké konkrétne povinnosti, ktoré by som rada rozviedla. Ide o takých zamestnávateľov, ktorých spoločenskú zodpovednosť v oblasti rovnosti žien a mužov považujeme za významnú. Sú to orgány verejnej moci, rozpočtové a príspevkové organizácie, štátne podniky, obchodné spoločnosti so stopercentnou majetkovou účasťou štátu, tzv. subjekty ovládané verejnou mocou, ale aj súkromní zamestnávatelia s najmenej päťdesiatimi zamestnancami a zamestnankyňami. Súkromných zamestnávateľov s menej ako päťdesiatimi zamestnancami sa náš návrh netýka aj z dôvodu nejakej tej predpokladanej zbytočnej administratívnej záťaže, vieme, malé a stredné podniky sú zaťažené už na Slovensku rôznymi inými aj administratívnymi záťažami, aj finančnými záťažami, takže tam sme už nechceli ísť až do takýchto detailov. Tieto osobitné informačné opatrenia podľa nášho návrhu sme rozdelili do dvoch skupín. V prvej skupine sa nachádzajú súkromní zamestnávatelia, ktorí zamestnávajú od 50 do 499 zamestnancov a zamestnankýň. Pre nich sa ustanovuje povinnosť zverejniť do 30. júna, čiže do pol roka od začiatku roka, na svojom webovom sídle alebo v dennej tlači údaje o odmeňovaní žien a mužov, celkový počet zamestnancov a zamestnankýň, percentuálny podiel žien a mužov, a to aj s rozdelením podľa stupňov náročnosti pracovných miest a priemerné mesačné zárobky žien a mužov podľa týchto stupňov za posledný štvrťrok predchádzajúceho kalendárneho roka. Čiže nie sú to nejaké zásadné veci, ktoré by malo nejaké HR oddelenie problém vyplniť, je to proste administratívny úkon navyše, vysvetlím potom aj, v čom vidíme jeho prínos. Druhú skupinu tvoria spomenuté subjekty ovládané verejnou mocou a tam je to bez ohľadu na počet zamestnancov alebo zamestnankýň. A takisto súkromní zamestnávatelia s najmenej 500 zamestnanými osobami. Popri údajoch, ktoré zverejňuje tá prvá skupina, ktoré som vymenovala, sa tejto druhej skupine ustanovuje povinnosť aj vypracovať porovnávacie správy o stave rovnosti žien a mužov pri odmeňovaní. Túto povinnosť však budú mať len vtedy, ak z údajov o odmeňovaní vyplynie tento rozdiel v priemernom mesačnom zárobku v tých jednotlivých rovnakých pracovných zaradeniach alebo platových triedach. Súkromnému zamestnávateľovi s najmenej 500 zamestnancami a zamestnankyňami, u ktorého problém nerovnosti prítomný nebude, ostanú len tie povinnosti, ktoré sú platné pre prvú skupinu. Porovnávacia správa bude obsahovať podrobné zdôvodnenie zisteného stavu vrátane skutočností, ktoré preukážu dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania, ako aj návrhy na zníženie rozdielov pri odmeňovaní v ich zamestnaní. Doručovať sa bude takáto porovnávacia správa každoročne ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny do 31. augusta v elektronickej podobe, pričom ministerstvo ju následne najneskôr do 30. septembra uloží vo verejnej časti registra účtovných závierok. Návrh zákona poskytuje možnosť uviesť porovnávaciu správu v rámci výročnej správy, lebo tie sa bežne predkladajú, čiže nadväzujeme na dnešnú povinnosť vybraných subjektov uvádzať vo výročnej správe aj nefinančné informácie. Špeciálnou povinnosťou zamestnávateľa, ktorému je uložená povinnosť vypracovať porovnávaciu správu, je prerokovanie jeho návrhu aj so zástupcami zamestnancov a zamestnankýň. To nám príde ako fér, pokiaľ má zamestnávateľ odbory alebo akúkoľvek inú takúto organizáciu, ktorá zastupuje zamestnancov a zamestnankyne, zavádzame tam povinnosť prerokovať túto porovnávaciu správu aj s nimi. A teda zástupcovia zamestnancov budú môcť kontrolovať a uviesť k nej aj vlastné pripomienky. V záujme vynútiteľnosti, pretože to býva problém v našej legislatíve, že my si napíšeme legislatívu a vynútiteľnosť nie je žiadna, to znamená, že potom tie subjekty nemajú povinnosť sa riadiť tou legislatívou, tak my sme sa snažili tam tú vynútiteľnosť aj dať. Zákonom teda zavádzame mechanizmus sankcií, ktorých ukladanie sa navrhuje zveriť inšpektorátom práce. Ako predkladateľky si uvedomujeme nielen dôležitosť dodržiavania zásady rovnakého zaobchádzania, o ktorej tu už dvanásť minút hovorím, ale aj to spomenuté zvýšenie administratívnej záťaže, ktorú návrh zákona prináša niektorým zamestnávateľom. Takže áno, uvedomujeme si, že toto môže spôsobiť istú administratívnu záťaž. Nejde však o nadmernú záťaž, ale naopak o záťaž, ktorá prispeje aj k lepšiemu riadeniu vnútorných procesov zamestnávateľa, nakoľko získa podrobnejšie informácie o stave odmeňovania v rámci organizácie. Zároveň v prípade, že pri zamestnávateľoch, ktorí zamestnávajú viac ako 500 zamestnaných osôb, resp. sú orgánmi verejnej moci, neexistujú tieto platové rozdiely alebo nejaké hĺbkové rozdiely medzi mužmi a ženami, tak sa im tam vlastne odbúravajú administratívne zverejňovacie povinnosti, o ktorých som už hovorila. Úplne na záver by som rada uviedla, že k prijatiu obdobnej právnej ústavy, úpravy, pardon, došlo aj v iných členských štátoch Európskej únie, či už je to Spojené kráľovstvo, ktoré teda už nie je v Európskej únii, ale, ale má takúto právnu úpravu, Belgicko, Francúzsko, Švédsko, Rakúsko, Nemecko, Dánsko, Fínsko, Taliansko, naozaj množstvo krajín, kde takéto opatrenie malo jednoznačne pozitívny vplyv na zrovnoprávnenie platov medzi mužmi a ženami v jednotlivých oblastiach trhu práce, ako aj na zníženie fluktuácie zamestnankýň v konkrétnych odvetviach, keďže takéto opatrenie pôsobí motivačne a podporuje transparentnosť v odmeňovaní. A na záver len dodám, že teda návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie, s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Týmto by som túto moju úvodnú reč uzavrela a poprosila vás o podporu nášho návrhu zákona. Ďakujem veľmi pekne. [12:40] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie, pani poslankyňa, evidujem tri faktické poznámky. Ako prvá sa prihlásila pani poslankyňa Lucia Plaváková. Nech sa páči. [12:50] Lucia Plaváková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo, aj kolegyni Simone za výborný vstup do tejto rozpravy a moju podporu, samozrejme, návrh zákona má a verím, že sa nájde širšia podpora aj v celom pléne parlamentu. Ja som veľmi vďačná za to, že sa naozaj dlhodobo venuješ téme odstraňovania platových rozdielov, ale aj dôchodkových rozdielov, pretože, samozrejme, je to prepojené presne tak, ako si to správne pomenovala v tejto rozprave. A je dôležité si naozaj uvedomiť, že naozaj odstraňovanie rodových rozdielov v odmeňovaní má dopad na celé rodinné rozpočty, pretože akonáhle sa nám to podarí zlepšiť, vyrovnať tie rozdiely, tak tým pádom celé rodiny z toho profitujú, pretože budú mať vyššie príjmy do svojho rozpočtu. Myslím si, že to by nám malo, na tom by nám malo spoločne záležať, aby sa všetky rodiny a ľudia na Slovensku mali čo najlepšie a toto je jeden z krokov, ktorý k tomu môže viesť. A už len z povahy veci, samozrejme, je dôležité, aby ľudia za rovnakú prácu boli rovnako odmeňovaní. To je niečo, na čom by sme sa mali úplne základne zhodnúť a práve tento návrh zákona k tomu smeruje a chce prispieť k tomu, aby sa to stalo realitou, pretože zatiaľ to, žiaľ, realitou nie je. Ďakujem. [12:50] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Ingrid Kosová. [12:51] Ingrid Kosová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Kolegynky, ďakujem vám za tento návrh, pretože si uvedomujem, a dúfam, že si to uvedomujú aj všetci ľudia, ktorí to počúvajú alebo sú tu prítomní, že tento návrh je dôležitý pre polovicu obyvateľov, teda obyvateliek tejto krajiny, to si uvedomme. Zároveň však sleduje aj veľmi dôležitý cieľ, ktorý, bohužiaľ, ešte stále musíme v 21. storočí riešiť, a to je veľmi smutné, ide o rovnosť mužov a žien. V kontexte na včerajšie debaty, ktoré sme tu mali, ale pokladám za veľmi dôležité povedať, že nám nejde o to, aby dosiahli rovnosť odstránením biologických rozdielov, pretože to sa tu veľmi často objavuje najmä od mužov. My nechceme dvíhať rovnako ťažké bremená, o to nám vôbec nejde. To je skôr o tom, že muži a ženy sú vo svojej biologickej podstate rôzni a táto rozmanitosť je pre spoločnosť predsa obohacujúca, rovnako ako rozdiely vo farbe pleti, kultúre, náboženstva alebo v politických postojoch, alebo v iných atribútoch, to je jedno. Nám ide v prvom rade o rovnaké alebo skôr rovné spoločenské postavenie a aj práva a povinnosti, samozrejme, vrátane toho rovnakého platového ohodnotenia. Osobne to pokladám za prvý dôležitý krok, ktorý by bol fajn, keby bol schválený tento zákon, aj keď je opozičný. Ďakujem. [12:51] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Vladimíra Marcinková, nech sa páči. [12:53] Vladimíra Marcinková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ďakujem kolegyni Petrík, že prišla aj s ďalšími kolegami s takýmto návrhom. Mne sa zámer veľmi páči a v konečnom dôsledku hovorí o podobnom zámere aj smernica, ktorá bola prijatá na úrovni EÚ v roku 2023, a kiež by prešiel tento návrh v nejakej pozmenenej podobe, k tomu sa dostanem, a nemuseli sme čakať do toho roku 2026, kedy sme povinní to vlastne transponovať, ale keby nie, máme tu aspoň túto poistku, že sa dostaneme na úroveň tých krajín, lebo ja verím, že vláda k tomu pristúpi proaktívne a nebudeme meškať s týmto deadlinom. Jediné, k čomu mám otázky a bola by som rada, keby, keby boli nejakým spôsobom ozrejmené, sú tie pokuty, ktoré navrhujete v rámci inšpektorátu práce. Prebehla tam nejaká diskusia so zamestnávateľmi, je tam ambícia, aby prebehla nejaká diskusia so zamestnávateľmi, lebo my keď sme to preberali na klube, tento návrh, tak toto bola vlastne taká prekážka, že tam neprebehol tento dialóg, lebo my keď sme nadviazali tú komunikáciu so zamestnávateľmi, že aký je k tomu ich postoj, tak bola to pre nich nová informácia. Či tam vie prebehnúť komunikácia, lebo tie pokuty sa nám zdajú ako príliš vysoké. Aj v tej smernici, ktorú navrhuje Európska únia, je to riešené miernejšie, nepristupuje sa hneď k týmto vysokým pokutám, ale je tam priestor na dialóg s tým inšpektorátom alebo na nejaké ďalšie opatrenia, ktoré môžu zlepšiť ten stav. Takže toto je náš možno protinávrh alebo, alebo snaha o zlepšenie toho návrhu v druhom kole, bodaj by prešiel, vyhnúť sa hneď tomu sankcionovaniu a vytvoriť priestor na to, aby sme mäkšími praktikami boli nápomocní aj zamestnávateľom a docielili vlastne ten želaný efekt v spolupráci s nimi a nevytvárali nepriateľa medzi zamestnancami, zamestnávateľmi, medzi ženami na pracovnom trhu a zamestnávateľ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [12:53] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Simona Petrík. [12:55] Simona Petrík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne všetkým vám kolegyniam za reakcie na tento návrh. Ja budem teda reagovať hlavne na kolegyňu Marcinkovú. Absolútne validný koment, ktorý si dala. Ja som ti zakývala hlavou, že nie kvôli tomu inšpektorátu práce, s nimi sme to nepreberali, tam sme to skôr nechali tak, že by sme sa o tom potom s nimi, samozrejme, porozprávali konkrétne, ako by si to aj oni predstavovali, ale so zamestnávateľmi. Ja som sa teda s niektorými o tom rozprávala a súhlasím s tým, že by sme nemali tie sankcie nastavovať hneď nejakým spôsobom negatívne, ale skôr motivačne. Takže ak by tam, samozrejme, boli akékoľvek návrhy zo strany zamestnávateľov, ako to urobiť tak, aby to aj im vyhovovalo, len ono nie sú to len tí súkromní zamestnávatelia. Sú to naozaj tie subjekty ovládané verejnou mocou, o ktorých som rozprávala. Neviem, či aj s nimi sa úplne dá o týchto veciach rozprávať tak, aby sme vyšli v ústrety každému. Ja s tým absolútne súhlasím, treba sa o tom rozprávať. Prvé čítanie je tu na to, aby sme riešili ideu zákona a v druhom čítaní si viem predstaviť pokojne aj akékoľvek pozmeňovacie návrhy, ktoré by buď konkretizovali tie sankcie, alebo ich posunuli o nejakú časovú dobu, alebo možno nastavili ten systém viac motivačne ako penalizačne. Takto by som to asi povedala. Takže v podstate absolútne súhlasím s tvojou pripomienku a ďakujem. [12:55] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Ako ďalšia sa do rozpravy prihlásila pani spravodajkyňa, pani poslankyňa Zuzana Števulová. Nech sa páči. [12:56] Zuzana Števulová – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ja budem hovoriť len krátko, chcela som podporiť tento návrh mojich kolegýň Simony Petrík a Beáty Jurík, a to z dvoch pozícií, jednak som v minulosti bola členkou a predsedníčkou správnej rady Slovenského národného strediska pre ľudské práva, ktoré má na starosti vykonávanie antidiskriminačného zákona a monitorovanie, vlastne napĺňanie zásady nediskriminácie a zásady rodovej rovnosti. Z tohto pohľadu považujem váš návrh za veľmi potrebný a myslím si, že naozaj tak ako si hovorila, Simona, že si ho už v roku 2017 sa snažila predložiť v tomto pléne, myslím si, že už vtedy bolo neskoro a bolo by bývalo pre všetky ženy, ale aj pre všetkých ostatných členov a členky našej spoločnosti prínosnejšie, ak by bol už šesť-sedem rokov takýto návrh platný, ale dúfam, že teda bude podporený aspoň teraz v prvom čítaní naprieč koalíciou a opozíciou. A takisto by som sa chcela vyjadriť aj z titulu toho, že som mala možnosť viesť Centrum právnej pomoci, kde naozaj jeho úlohou je poskytovať právnu pomoc osobám v materiálnej núdzi a ľuďom, ktorí žiadajú o osobný bankrot. A v rámci toho som veľmi dobre videla, ako je centrum jednak zaťažené množstvom prípadov, aleže naozaj tá feminizácia chudoby, či už v tom pracovnom veku alebo v tom dôchodkovom veku, je reálnym javom na Slovensku. Naozaj ľudia, ktorí sa na Centrum právnej pomoci obracajú, častokrát sú to naozaj ženy, ktoré riešia mnohoraké problémy, najčastejšie rodinnoprávne, a naozaj tam veľmi vidno, ako rodové platové rozdiely ovplyvňujú vôbec kvalitu žien na Slovensku, možnosť vôbec získať pre seba kvalitnú právnu pomoc, zabezpečiť sebe a svojim deťom dôstojné životné podmienky a viesť kvalitný život na Slovensku. Preto si myslím, že takéto návrhy zákonov by nemali mať nálepku opozičné alebo koaličné, ale naozaj že mala by sa tu hľadať zhoda naprieč spoločnosťou, pretože je to v našom záujme a v záujme našej spoločnosti, aby sme rodové mzdové rozdiely vyrovnávali. A tiež si dovolím malú poznámku aj k tomu, že v Centre právnej pomoci bola prevažná väčšina mojich kolegov a kolegýň práve ženy, my sme nemali ako keby problém s tým, že by boli nerovnaké platy alebo že by bolo menej žien na vedúcich pozíciách, práveže opačne. Ale veľmi kriticky som hodnotila práve to, že vďaka teda charakteru tejto práce, ktorá je považovaná za prácu, ktorú si vyberajú ženy, lebo chcú skĺbiť rodinný a pracovný život, keďže je to štátny orgán a je tam pevná pracovná doba a podobne, tak tie platy boli naozaj nízke. Aj sú doteraz nízke. Pričom tie moje kolegyne reálne robia a robili vlastne špecializovanú právnu pomoc, pretože museli poskytnúť poradenstvo, vlastne kvalifikované právne poradenstvo tým ľuďom, ktorí každý deň chodia do Centra právnej pomoci, a vy nikdy neviete, že s čím prídu. A keď to porovnám s platmi právnikov, ale, samozrejme, aj právničok v komerčných sférach, v advokácii, tak tie rozdiely sú do neba volajúce. A mne to bolo veľmi ľúto, že vlastne ženy v našej spoločnosti preto, aby mohli zladiť svoj rodinný a súkromný život, a naozaj keď som sa pýtala, že prečo u nás pracujú v centre, tak veľmi často, si dovolím tvrdiť na 90 % práve ten dôvod bol tie priaznivejšie podmienky pre zlaďovanie pracovného a rodinného života, kde boli ochotné teda prižmúriť oči aj nad tým nízkym platom, ktorý bol nízky už aj nieže na bratislavské pomery, v bratislavskej kancelárii je problém obsadiť vôbec miesto asistentky, pretože je to tak nízko ohodnotené, ale aj smerom na východ ďalej. Čiže myslím si, že to je spojená téma, že sa to týka aj zvyšovania platov v profesiách alebo sektoroch, ktoré aj vo verejnej správe sú považované za feminizované, a preto sú tam nižšie platy. A myslím si, že tento tvoj návrh zákona, tvoj a Beátin, je, by bol, ak by bol schválený, veľmi dobrým prínosom aj pre verejnú správu, aj pre súkromnú sféru. Takže ešte raz ďakujem a aj ako spravodajkyňa, aj ako poslankyňa ho určite podporím. [12:56] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Tri faktické poznámky v reakcii na vaše vystúpenie. Ako prvá pani poslankyňa Petrík, ktorá ale, á, pardon, máte slovo. [13:01] Simona Petrík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem kolegyni Števulovej za veľmi dôležité pripomenutie, že naozaj tie rozdiely v odmeňovaní, to nie je len o transparentnosti. My tu dnes predkladáme návrh zákona, ktorý hovorí o transparentnosti v odmeňovaní a nejakým spôsobom ukladá nejaké povinnosti zamestnávateľom, aby stransparentnili tie platové pomery medzi mužmi a ženami v jednotlivých platových triedach alebo pracovných pozíciách. Ale tá celá smernica, tá európska smernica, ktorú máme implementovať do júna 2026, hovorí ešte o množstve ďalších iných krokov, ktoré je potrebné urobiť k tomu, aby sme odstránili rodové platové rozdiely. A jedným z nich je napríklad aj naozaj zvýšenie hodnoty tých prefeminizovaných zamestnaní. Pretože prefeminizované zamestnania ako sú opatrovateľstvo najmä, ale aj učiteľstvo ešte stále a rôzne iné, napríklad sociálne služby sú veľmi nízko ohodnocované aj napriek tomu, že sú nielen psychicky, ale často aj fyzicky náročné. To si množstvo mužov neuvedomuje. Veľakrát hovoria, že no tak čo, sestrička pichne nejakú injekciu a ja tu v bani makám. To je úplne bežná reakcia, ktorú sme dostávali s kolegyňou, keď sme komunikovali tento zákon. Ale ono v skutočnosti, ak si spomíname na pandémiu, tie opatrovateľky, zdravotné sestry a podobne museli naozaj aj fyzicky pracovať s telami ľudí, ktorí neboli schopní sa hýbať. Čiže to už dávno nie je pravda, že tieto zamestnania sú nejaké fyzicky menej náročné, ale faktom je, že sú veľmi nízko ohodnotené. A jedna z tých vecí, ktorú rieši táto smernica a mala by riešiť aj Slovenská republika, a budem veľmi zvedavá, ako ju vyrieši ministerstvo práce, pod ktoré to spadá, bude aj napríklad táto vec. My sme prišli s konkrétne jednou časťou... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [13:01] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Marcinková, nech sa páči. [13:03] Vladimíra Marcinková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Je veľmi dôležité vypichnúť a podporiť, že tento návrh sa snaží o transparentnosť. Toto je podľa mňa niečo, čo by sme naprieč všetkými politickými stranami mali presadzovať a to nielen v tejto oblasti, ale v absolútne všetkých, aby mali ľudia čo najširšie informácie, naozaj či už o pracovnej pozícii, či o plate v ňom, to nie sú veci, ktoré by sme mali skrývať. Pretože vieme aj z minulosti z minulých návrhov, ktoré skvalitnili to pracovné prostredie, že akonáhle sme prišli s informáciami, ktoré stransparentnili tú pracovnú pozíciu, tak sa tie podmienky pre zamestnancov a tá rovnosť pri ich odmeňovaní zlepšili. Takže toto podľa mňa bude tiež pozitívny dôsledok. Ale ako som povedala, keď sme mali o tomto diskusiu s kolegami v strane SaS, bolo pre nás veľmi dôležité, aby sme pri tom sankcionovaní nešli nad rámec toho, čo od nás žiada Európska únia, pretože už dnes je veľkou témou v rámci EÚ konkurencieschopnosť, potrebujeme byť podľa mňa aj pri prijímaní týchto, pri prijímaní týchto zmien v nejakej rovnováhe čo do povinnosti zamestnanca, čo do povinnosti zamestnávateľa, takže ak budeme vedieť hovoriť o znížení tej pokuty, tak ako kolegyňa Petrík povedala v predošlom príspevku, alebo pristúpiť k tomu, čo od nás žiada tá smernica, tak tam s týmto zámerom sme plne stotožnení, len tam máme tento jeden boľavý bod, o ktorom potrebujeme hovoriť. Ďakujem. [13:03] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Bittó Cigániková, nech sa páči. [13:05] Jana Bittó Cigániková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Dievčatá, už sa usmievate, lebo viete, že tuto možno máme trošku iné názory na úplne rovnaký cieľ, a to je teda rovnoprávnosť žien voči mužom, aj rovnaké postavenie. No, ja sa na to trošku dívam inak a možno by som to rada vysvetlila, aby ste to potom nebrali v zlom. Dívam sa na to takým spôsobom, že keď má firma, keď má zamestnávateľ zamestnať nejakú ženu alebo muža rovnako kvalitných, on ten, ten riaditeľ firmy, ten vedúci, on nemá predsa dôvod si vyberať podľa pohlavia, on si vyberá normálne klasicky podľa schopností, veď bol by samovrah, keby si vyberal neschopnejšieho, ale muža. Ak si vyberajú ale v tomto prípade mužov, tak je to často kvôli tomu, tí zamestnávatelia, tak je to často so sankciami spojenými, alebo s problémami spojenými so zamestnávaním žien. A to často robíme my politici. A ja musím povedať, že ja by som tu ocenila skôr odmeňovanie firiem, ktoré chcú dobrovoľne zverejňovať a ktoré sú v podstate priateľské, ale určite by som nešla do sankcií, lebo to sa už akože negatívne vníma. Ale ja na rozdiel od vás by som nešla ani do kvót, lebo už keď teda musím zamestnať nejakú ženu, tak už teda je to z nejakej povinnosti. Jednak je dehonestovaná žena, jednak dostane nižšiu odmenu. Určite by som nešla do takých vecí ako je voľno pri spontánnom potrate, aj keď úplne rozumiem, čo je cieľom, šľachetným cieľom, ale toto sa dá riešiť péenkou. A vo výsledku to robí potom to, že ten zamestnávateľ nechce tú ženu zamestnať, lebo aj keď je to minimum, minimum prípadov, tak ten zamestnávateľ si povie, no a čo keď to bude práve táto žena a radšej si vyberie toho muža. Alebo nápady ako pri menštruačných bolestiach, aby bola žena doma. Veď áno, keď ona má naozaj zdravotné problémy, dnes na to máme lekárov, máme na to péenku. Ale tieto dobre mienené opatrenia podľa mňa ženám škodia a nie pomáhajú, aj keď som si úplne istá, že vy chcete ženám pomáhať. [13:05] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. S reakciou na faktické poznámky pani poslankyňa Števulová. [13:07] Zuzana Števulová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za všetky faktické poznámky. Ja som teda, Janka, spravodajkyňa tohto zákona, nie predkladateľka, takže reálne sa neviem vyjadriť k tvojim výhradám, alebo teda nemôžem z tohto titulu, ale verím tomu, že aj tak ako si začala ten svoj príspevok, tak je asi jasné, že na tieto témy máme odlišné názory. My považujeme tieto riešenia za dôležité práve preto, že tie rodové rozdiely, ktoré sú, ktoré sa prejavujú v stereotypnom rozmýšľaní a nazeraní zamestnávateľov aj zamestnávateľok na zamestnávanie žien, je podľa nás potrebné riešiť takýmto spôsobom. Pretože aj nedávno nám písala pani, ktorá mala napríklad problém vôbec s tým, že sa kumuluje materská dovolenka, teda dovolenka po materskej alebo rodičovskej dovolenke a nepáči sa jej to, ale napríklad týmto, tomuto som čelila aj ja ako zamestnávateľka, či už som bola riaditeľka Ligy za ľudské práva alebo, alebo Centra právnej pomoci. A podľa mňa každý zamestnávateľ, ktorý rozumie téme rodovej rovnosti a ide mu o spokojnosť zamestnancov všeobecne, sa vie so svojou zamestnankyňou dohodnúť, pretože si myslím, že cieľom je toho kvalitného zamestnanca a zamestnankyňu vo svojej práci udržať a dať mu priestor alebo jej priestor na to, aby naozaj jednak odvádzali kvalitný pracovný výkon a jednak mali dostatok priestoru na realizovanie svojho osobného a súkromného života, nech už je akýkoľvek, nech už si ten zamestnanec alebo zamestnankyňa zvolí akýkoľvek druh súkromného života. Čiže ja som sa vždy vedela dohodnúť, aj nájsť na to finančné prostriedky, nikdy to pre nás nebol problém či už v súkromnej sfére, kde v mimovládke rozhodne nebolo peňazí na rozdávanie alebo zastúpenia v práci, a takisto aj v tej verejnej správe. Ďakujem. [13:07] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne a vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. A pýtam sa navrhovateľky, či sa k nej chce vyjadriť. Áno, je tomu tak. Takže, pani poslankyňa Petrík, nech sa páči. [13:09] Simona Petrík – Vystúpenie Aha, výborne, už nám to ide. (Rečníčke sa neskôr zapol mikrofón.) Áno, tak ja by som sa ešte na záver vyjadrila predsa len, mám tú možnosť toho záverečného slova a ja by som reagovala aj možno na práve tieto faktické mojich kolegýň. No škoda, Jani, len začnem tým, škoda, že si tu nebola pri tom návrhu, keď sme preberali dva dni voľna po spontánnom potrate, lebo kolegyňa Lucia Plaváková veľmi podrobne vysvetľovala, prečo navrhujeme tento zákon alebo túto úpravu. Počúvala si, výborne. Aj sme boli spolu predsa na jednej diskusii, kde sme mali o tom debatu. Takže ja len ako zopakujem to, že naozaj tam nejde o vôbec veľké množstvo tých ľudí, tých žien, to je naozaj minimum. Je to skôr možno nejaký rešpektujúci prístup, nie je to nejaké, že teda budeme tu ako generáli niekomu nariaďovať nejaké veci, je to, je to naozaj len pekné gesto, ktoré ani toho zamestnávateľa až tak veľa nestojí. A ale aby som sa vrátila k tomuto návrhu zákona, ktorý tu teraz predkladáme, ja by som chcela uzavrieť túto našu debatu dvomi konkrétnymi príkladmi, ale ešte predtým len spomeniem to, že tebe sa to možno nemusí úplne páčiť, len faktom je, že naozaj do toho 2026 to budeme musieť transponovať. Hej, tak či tak. To znamená, že my sa tu o tom budeme rozprávať, keď sa aj neprijme tento návrh zákona, tak ministerstvo práce, predpokladám, že príde s nejakým svojím návrhom, tiež som sama zvedavá, s akým. Čo sa týka tých sankcií, to je úplne naozaj že na výbornú debatu a opakujem, ak je to váš boľavý bod, tak máte moje slovo, že ak by sa to dostalo do druhého čítania, tak poďme spolu kľudne aj do pozmeňujúceho návrhu, čokoľvek, toto nie je vôbec problém. No ale teda, ale k tým dvom príkladom, ja spomeniem jeden taký, ktorý som si našla, aj som si pozrela pár videí k tomu, dialo sa to vo Veľkej Británii, neviem teraz, ktorý to bol rok, už si tu nespomeniem, ale neviem, či to nebolo aj oveľa skôr, nejaký 2009-2010, kde v BBC mali problém ten, že zistili top moderátorky, top moderátorky zistili, že zarábajú o veľmi-veľmi vysoké sumy ročné menej ako ich top moderátorskí kolegovia mužskí. Nebol na to absolútne žiaden dôvod, zistili to len tak, že sa o tom proste nejakým spôsobom rozprávali a sa to prerieklo a spôsobilo to obrovský škandál v celej tej krajine a na základe tohto škandálu oni zaviedli tento zákon. A vlastne BBC potom, aj som videla, že vlastne hovoril o tom ten vtedajší ich šéf a povedal, že vlastne sa naozaj aj zlepšili vzťahy medzi zamestnancami a zamestnankyňami, keď takéto niečo zaviedli a keď sa nebáli to urobiť, hej. Lebo ono to bolo také, pod rúškom všetkého tajomstva, ono o tých platoch sa ľudia neradi rozprávajú, ale presne ako aj Vlaďa povedala, ja si myslím, že v tomto by sme mali byť transparentní a hovoriť o tom. A potom teda náš príklad posledný, ktorým to ukončím, Jana mi napísala na Instagram, keď sme dávali von, myslím, nejakú komunikáciu k tomuto. Veľmi stručne: Dobrý deň, aj ja mám skúsenosť s platovou diskrimináciou, ak to tak teda môžem nazvať. Pracujem v Bratislave vo veľkom korporáte, ktorý už je niekoľko rokov po sebe na poprednom mieste zamestnávateľ roka. V minulosti sa mi stalo, že kolega, ktorý nastúpil neskôr ako ja, dostal väčšie zvýšenie platu ako ja. Problém však je, že robil celkovo menej, mal menej zodpovednú prácu, ktorá zabrala menej času a oveľa menej zodpovednosti. Náš tímlíder (muž) mu však zdvihol plat viac ako mne. A keď som sa jej spýtala, ako sa to dozvedela, odpovedala mi, že: No povedal mi to sám ten kolega, o koľko mu zdvihli plat, lebo sa chcel pochváliť. Takže tu je naozaj ukážka toho, že to nemusí byť len pri nástupe do práce, to môže byť aj počas, počas práce, sú tam rôzne odmeny, ktoré sa rôznymi spôsobmi prideľujú tak, ako je možno niekto sympatický, alebo teda keď niekto nastúpi neskôr do práce a pritom robí oveľa menej zodpovednú prácu, dostane len preto, že je muž, vyššiu, vyššie platové ohodnotenie. Čiže tu sú naozaj konkrétne príklady a nie z nejakých, neviem, firiem, ktoré by nefungovali na medzinárodnej báze CSR companies, je to konkrétne príklad korporátu, kde sa aj takáto platová nerovnosť udiala. Takže myslím si, že takýto náš návrh, alebo tento návrh je viac než aktuálny už dlhú dobu. A preto ešte raz prosím o jeho podporu v prvom čítaní. Ďakujem veľmi pekne. [13:10] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne, pani poslankyňa. Chcem sa spýtať, či pani spravodajkyňa chce ešte zaujať stanovisko k rozprave. Nie. V tom prípade prerušujem rokovanie o tomto bode programu. A pokračujeme ďalej prvým čítaním o návrhu poslancov Petra Stachuru a Františka Majerského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 577/2004 o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, parlamentná tlač č. 247. Návrh na pridelenia na prerokovanie výborom je rozhodnutie č. 237. Dávam teraz slovo poslancovi Petrovi Stachurovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Stachuru a Františka Majerského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov , tlač 247.) [13:15] Peter Stachura Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, je piatok, je nás tu málo, ale napriek tomu si dovolím predniesť, predložiť náš návrh novely zákona č. 577/2004, ktorý pojednáva o poplatkoch za manažment pacienta. A dovoľte mi uviesť dôvody, prečo sme sa rozhodli aj s kolegom Majerským predložiť tento, túto novelu zákona. V prvom rade, v prvom rade tento, tento zákon pojednáva o tom, že manažment zdravotnej starostlivosti je súčasťou poskytovania zdravotnej starostlivosti a ako taký by mal byť bezplatný, je to aj zadefinované v zákone, ale pokiaľ poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, manažment pacienta deleguje na neposkytovateľa zdravotnej starostlivosti, a to môže byť hocikto, môže to byť aj napríklad nejaká eseročka, nejaká firma, ktorá to externe manažuje, tak už vlastne táto podmienka, aby to bolo bezplatné, tu nie je. A takýmto spôsobom sa určitým spôsobom obchádza to, že za manažment pacienta, resp. objednanie sa pacienta na konkrétny termín a čas, to, čo vlastne, o čo nám tuná v tomto zákone ide, je pre pacienta spoplatnené. Čo sa týka tých, tých presahov v praxi, znamená to to, čo asi aj z vlastnej skúsenosti poznáte, že niektorí lekári, teda nehovorím, že všetci, ale je ich stále viac, si túto službu manažmentu pacienta outsourcujú na rôzne firmy – TopDoktor, NávštevaLekára, eČasenka, rôzne ďalšie, ktoré potom vlastne za nich manažujú pacienta, pacient sa môže prihlásiť a potom táto spoplatnená služba a peniaze za ňu sa delia medzi poskytovateľa a medzi lekára. Samozrejme, že je to jeden spôsob, ako sa manažujú pacienti v našich ambulanciách, ďalší spôsob je taký, že niektorí lekári vôbec neobjednávajú v ambulanciách na termín, to znamená, to sú tí lekári, kde vidíte ešte stále skoro ráno rad ľudí, ktorí čakajú v rade, či sa na nich usmeje šťastie a či dostanú jeden z lístkov ku lekárovi špecialistovi, čo ja pokladám v dnešnej dobe za naozaj veľmi tragický obraz v rámci Slovenska, že niečo také musia naši pacienti zažívať. No a potom sú tu, samozrejme, aj lekári, ktorí to robia tak, ako to robili predtým dlhé roky. A že sa dokážete k nim dovolať, dokážete povedať, čo vám je, a niekto, väčšinou sestra alebo možno lekár to posúdi, či tento zdravotný stav je natoľko vážny, že musíte prísť k nemu hneď, alebo v dohľadnej dobe, alebo vás objedná na určitý termín možno o týždeň, o mesiac, o dva, o tri mesiace. Čiže zohľadní váš zdravotný stav a akútnosť zdravotného stavu. Pokiaľ to robíte tak, že idete cez časenku TopDoktor, tak tam to zohľadnenie, triáž pacienta nefunguje, respektíve ak, tak sú to len naozaj také náznaky nejakej, nejakého triedenia daného pacienta. Preto, preto navrhujeme tento, tento postup upraviť, zmeniť. My sme si dali aj v Parlamentnom inštitúte urobiť analýzu, žiaľ, bolo tam len 17 krajín, niektoré detaily nedodali, ale podľa týchto zistení z krajín, ktoré odovzdali informáciu ohľadom objednávania sa na čas, sme jedinou krajinou, kde sa vyberajú poplatky za objednanie na konkrétny termín a čas u lekára, ktorý má zmluvu s poisťovňami. To znamená, je platený z povinného zdravotného poistenia. Čo chceme týmto návrhom novely zákona dosiahnuť? No v prvom rade chceme jasne zadefinovať, čo manažment pacienta znamená, po ďalšie, chceme povedať, že tá možnosť, ktorá doteraz sa využíva, že poskytovateľ zdravotnej starostlivosti prenesie túto službu, deleguje na nejakú externú firmu, tu síce možná bude, ale nebudú sa môcť preniesť náklady spojené s touto, s touto aktivitou na pacienta. To znamená, tá ambulancia by to musela zaplatiť zo svojho. Čo sa týka ďalej, čo sme chceli týmto, touto novelou dosiahnuť, je, že dávame povinnosť lekárom, aby zohľadňovali závažnosť ochorenia. Samozrejme, že sú stavy a prípady, kedy sa to zohľadniť nedá, ale vo väčšine prípadov sa tá akútnosť ochorenia zohľadniť dá. Veď na to by mal byť aj ten manažment pacienta, manažment pacienta neznamená len, že sa objednávam na konkrétny termín a čas, ale manažment pacienta znamená, že sa tým pacientom zaoberám. Že s tým pacientom nejakým spôsobom chcem zistiť, že s čím ku mne prichádza, či je to vec, ktorá naozaj znesie odklad, alebo nie. Čiže chceme, aby bola zohľadňovaná táto, táto skutočnosť a tých možností je veľa. Veď predsa žijeme v dobe, kde sú odkazovače, kde sú telefóny, kde sú maily, kde sú rôzne možnosti, akým spôsobom, tie internetové stránky, akým spôsobom sa dá nastaviť ten manažment pacienta tak, aby bol propacientsky predovšetkým a aby pre tých pacientov bol akceptovateľný. Ďalšia vec, ktorú chceme v rámci tejto novely navrhnúť, je, aby bola povinnosť všetkých ambulantných lekárov objednávať. To znamená, aby neboli lekári, ktorí neobjednávajú vôbec, a navrhujeme, aby ten minimálny počet hodín, ktoré, kde dochádza k objednávaniu, bol 35 % z ich ordinačných hodín, aby mali povinnosť objednávať. To je spôsobené, alebo dôvod je preto, aby sa tie rady v skorých ranných hodinách u našich špecialistov prestali tvoriť, aby každý lekár mal povinnosť nejakým spôsobom pacientov manažovať. Stále sú takéto prípady, my sme boli tiež na výjazdovom stretnutí, alebo boli sme sa pozrieť na východe Slovenska a sú stále takéto príklady, kde ľudia musia veľmi v takýchto, je to smutný obraz, ak vidíte pacientov stáť pred, skoro ráno niekedy v hmle alebo v daždi a dúfať v to, že sa na nich usmeje šťastie. No takáto možnosť tu, alebo takáto, takáto situácia, žiaľ, na Slovensku ešte stále je. Tento, táto novela by sa nemala týkať ústavnej zdravotnej starostlivosti, pretože ambulancie v nemocniciach sú predsa určitým spôsobom špecifické, ale tu vieme si predstaviť, ak by prešiel tento návrh do druhého čítania, aj nejakú úpravu, aby sme to možno zohľadnili aj v rámci ústavnej zdravotnej starostlivosti. Ďalej, dôležitá vec, samozrejme, po publikácii tohto nášho návrhu, že s niečím takým chceme prísť do parlamentu, tak sa otvorila aj diskusia, debata, ktorá bola vedená rôzne, my sme si ju takisto prezerali a možno skúsim aj tu v niektorých veciach zareagovať. Tie obavy hlavne kolegov lekárov boli, že samozrejme vieme, že niektoré ambulancie bojujú o prežitie, ten systém je, žiaľ, nastavený tak, že máme tu ambulancie, ktorým sa darí veľmi dobre, ktoré majú naozaj veľmi dobré obraty a asi aj zisky, a potom máme ambulancie, ktoré sú naozaj na hranici prežitia. A pre tieto ambulancie môže spôsobiť určitý výpadok príjmov, možno aj cez TopDoktor a iné, určitý, určitý deficit, ktorý by im mohol ublížiť. Práve preto navrhujeme, aby sa účinnosť tohto zákona presunula na 1. január roku ´25. To znamená, dávame priestor na to, aby sa v rozpočte na budúci rok myslelo na to, že niektoré ambulancie budú musieť byť dofinancované, aby to skutočne niektorým neublížilo. V návrhu novely zákona počítame aj s tým, že fond kvality, ktorý bol zavedený pri novelizácii zákona pred niekoľkými rokmi, by mohol možno slúžiť práve aj na takýto účel. Viem, že momentálne v tom fonde kvality asi veľa prostriedkov nekončí, ale je tu tá možnosť, resp. teraz sme svedkami toho, že sa rušia niektoré benefity. Takže možno aj tu by bol priestor nasmerovať tieto zdroje tam, kde dávajú zmysel. Z nášho pohľadu manažment pacienta v našich ambulanciách je veľmi dôležitý, pretože to mnohokrát zlyháva. Čo sa týka toho, aby bol tento zákon vymožiteľný, navrhujeme aj pokuty. V prípade, že sa poskytovatelia zdravotnej starostlivosti teda nebudú riadiť týmto návrhom, tak náš návrh počíta s pokutou vo výške 1 500 až 5 000 eur za neuposlúchnutie takéhoto nariadenia alebo teda zákona. Respektíve ak dôjde k opakovaným porušeniam zákona, tak až do výšky 10-tisíc eur, aby vôbec bol tento návrh aj v praxi použitý, používaný. Možno ešte jednu dôležitú vec k tým rôznym službám. Sú tu aj možnosti, možno si spomeniete, niekedy na začiatku, ešte keď sa robilo eZdravie, tak bola vytvorená služba eObjednávanie cez Národný portál zdravia. Žiaľ, táto služba bola, bola myslená dobre, bola myslená, že bude to bezplatná služba pre všetkých ambulantných lekárov a cez ňu budú môcť objednávať pacientov bezplatne na termíny. Bolo to myslené aj tak, že jednotliví lekári budú mať jeden systém, budeme doňho vedieť možno nejakým spôsobom nazerať, resp. možno v budúcnosti aj poisťovne by mohli byť aktívnejšie, čo sa týka manažmentu pacienta. Žiaľ, tento systém sa neujal, nechcem hovoriť o detailoch, že prečo, každopádne ako mnoho bezplatných služieb, aj zo strany kolegov nebol oňho veľký záujem, pretože, samozrejme, ak dostanete určitý payback späť z nejakej platenej služby, tak je to pre kolegov zaujímavejšie a opäť pripomínam, že pre niektorých to nie je že špás, alebo chcú zarábať extrémne, ale je to vec prežitia. Čiže rozumiem a rešpektujem aj túto oblasť. Čo sa týka ešte raz možno tej, toho, tej problematiky. Neviem, či ste, tak my sme tu ešte relatívne mladí ľudia, tak nemáme možnosti a až taký veľký problém, ale ja to sledujem aj z mojej rodiny, čím je človek starší, tak tým môže mať väčšie problémy s týmito objednávacími systémami. Ja môžem zo svojej skúsenosti ukázať trebárs na problém v eČasenke. Možno viete, že tá služba nie je spoplatnená nejako extrémne, platíte len niekoľko eur, ale dostať sa k termínu je, opíšem ten stav, ako to, ako to prebieha v praxi. Chcete ísť ku svojmu všeobecnému lekárovi, to znamená gear keeper, to je lekár, ktorý je lekár prvého kontaktu, tak tí moderní všeobecní lekári majú, majú internetovú stránku, máte tam napísané aj nejaké hodiny, kedy môžete zavolať, kedy robí odber krvi, kedy sa venuje preventívkam a kedy je tu pre tých chorých pacientov. Niekedy sa, ak sa teda dovoláte a povie vám teda, že to na toto je čas, tak sa, prosím, objednajte cez eČasenku. Hoci by to mohol už urobiť v rámci telefonátu, tak vás odporučí teda na túto platenú službu a keď si ju otvoríte, tie písmenká, ktoré sú tam písané, sú tak malé, že konkrétne moji príbuzní ma prosili, aby som to urobil za nich, lebo oni tam poriadne ani nevideli. Potom to začína znovu, že dostanete jednu esemesku, tú musíte poslať späť, potom dostanete verifikačnú esemesku a potom vám povedia, že keď prídete na rad, resp. keď budú traja ľudia pred vami, tak vám pošlú esemesku, aby ste prišli. No a toto je vlastne u lekára, ktorý je naším gear keeperom, ku ktorému by ste sa mali dostať relatívne rýchlo a včas, hej? Čiže takto nejakým spôsobom to prebieha a nemyslím si, že toto je správne, nemyslím si a nevidel som takýto model. My sme v niektorých veciach vynálezci. Vynašli sme systém, ktorý je prinajmenšom zvláštny. No a potom sú tu, samozrejme, tie modely, ktoré sú veľmi zaujímavé, to sú také tie biznisové modely, trebárs návšteva lekára, TopDoktor a tak ďalej. No tam už neplatíte pár, pár drobných, v úvodzovkách, ale tam platíte 15, 30, dokonca videl som 99 eur, to znamená, to už nie sú také smiešne poplatky, smiešny poplatok, to už je dosť intenzívna suma. No a niektorí lekári vlastne ani neberú inak pacientov, len ak sa objednáte cez takýto objednávací systém. Čo si myslím, že ak majú zmluvy z povinného zdravotného poistenia, to znamená, to nie sú lekári, ktorí sú platení na drevo. To sú lekári, ktorí majú zmluvy so zdravotnými poisťovňami, to znamená, kde vy, my, všetci platíme povinné odvody. No a nemyslím si, že toto je ten správny nástroj, ako máme manažovať pacienta. Čiže je to, práve preto sme prišli s týmto riešením, boli tuná rôzne také ako kontra, kontra informácie, že teda no ale veď keď si niekto zaplatí, tak aspoň na ten termín príde, lebo keď to bude zadarmo, no tak tam nebude chodiť. No tak to ale potom by sme naozaj aj u kaderníka, aj u všetkých ostatných profesií, kde sa objednávate na termín, museli za ten termín platiť. Asi mi dáte za pravdu, že takto to nefunguje. Inak ak niekto nepríde na termín, každý lekár, zdravotník by mal trochu vychovávať tých svojich pacientov. To znamená, mal by im povedať, že dobre, neohlásili ste sa, neospravedlnili ste sa, nabudúce, ak je to niečo, čo sa dá posúvať, no tak vás objednám trochu neskôr. No a už tí ľudia si trošku začnú rozmýšľať, či teda budú takto švindlovať, budú sa ospravedlňovať alebo, alebo nebudú. Čiže tá výchova patrí jednoducho k tomu. Druhá vec je, že pokiaľ niekto nepríde na termín, kde sa objednal, no tak to dáva práve priestor tomu, aby ten lekár zobral niekoho s akútnejším prípadom. To znamená, ak mu niekto vypadne a zavolá mu niekto, že má akútny problém, no tak ho zoberie. Zoberie ho a je to práve to, čo chceme. Proste my tu nemôžeme mať, nemôžeme mať lekárov, ktorí, ktorí sa tvária, teda že pre nich taký akútnejší pacient musí rovnako čakať, keď sa neobjedná, ako iný. Čiže toto sú také tie konkrétnosti v aplikačnej praxi a preto, preto prichádzame s týmto návrhom. Je nás tu teda málo, aj ľudí, ktorí sa venujú zdravotníctvu tu nie je veľa. Vidím, že nie sú ani nejaké veľké, nejaké veľké diskusie tuná plánované, škoda. Každopádne niečo s tým musíme urobiť. Kľúč má ministerstvo, kľúč má ministerstvo, žiaľ, doteraz so žiadnym návrhom neprišlo a myslím si, že ten ambulantný sektor to bytostne potrebuje. Tí ľudia, ktorí čakajú v radoch ráno v daždi, ako som spomínal, si nezaslúžia takto dehonestujúco v tých radoch stáť. A rovnako si myslím, že nezaslúžia si ľudia dostávať sa na termíny len v závislosti od toho, či sú ochotní alebo schopní platiť za termín ku lekárovi. Ďakujem vám veľmi pekne a teším sa na prípadné pripomienky. (Potlesk.) [13:32] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne a dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil gestorský výbor pre zdravotníctvo, pani poslankyni Bittó Cigánikovej, nech sa páči. [13:32] Jana Bittó Cigániková Pozdravujem kolegov. V súlade s § 73 ods.1 zákona o rokovacom poriadku som bola určená gestorským výborom ako spravodajca. Chcem teda povedať, uvedeného zákona tlač 247, chcem povedať, že teda návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky potrebné náležitosti. Obsahuje tiež stanovisko ministerstva financií a ministerstva hospodárstva a z jeho znenia je úplne zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc oprávnení, ktoré, prepáčte, vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Okej. [13:32] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Otváram všeobecnú rozpravu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku, a preto sa pýtam, či sa niekto do rozpravy chce prihlásiť ústne. Uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú a, pán navrhovateľ, chcete sa ešte k nej vyjadriť? Vyzerá, že nie. Pani spravodajkyňa? Tiež vyzerá, že nie. Takže prerušujem rokovanie o tomto bode. Posúvame sa ďalej, konkrétne k prvému čítaniu o návrhu poslankyne Tiny Gažovičovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon 245/2008 o výchove a vzdelávaní, teda školský zákon, a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 249. Návrh na pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí 245 a dávam slovo poslankyni Tine Gažovičovej, aby návrh zákona uviedla. Nech sa páči. [Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Tiny Gažovičovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 249.] [13:35] Tina Gažovičová Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážení kolegovia, kolegyne, a verím, že počúvajú aj ďalší, ktorí možno nie sú teraz, teraz tu v rokovacej sále, dovoľujem si teda predložiť novelu školského zákona č. 245/2008 s cieľom zjednodušiť nástup dieťaťa so zdravotným znevýhodnením do spádovej školy. Týka sa to aj škôlok, teda materských škôl aj základných škôl. A predkladám návrh istého podporného mechanizmu, ktorý vlastne uľahčí prípravu školy na vzdelávanie dieťaťa so zdravotným znevýhodnením. Dneska to tu už odznelo, verím, že práve podpora nejakým spôsobom zraniteľných skupín, ľudí so zdravotným znevýhodnením, detí, by snáď mohla byť jedna z tých tém, ktorá nás bude viacej spájať ako rozdeľovať. Zámer pre túto novelu bol inšpirovaný príbehmi od ľudí z praxe, a preto aj začnem jedným takým konkrétnym príbehom. Je to príbeh, ktorý bol aj medializovaný, niektorí si ho možno pamätáte. Keď začínal tento školský rok, čiže na jeseň roku 2023, tak šesťročný chlapec Pavol, ktorý je nechodiaci, je na vozíku a zároveň má normálny intelekt, je úplne rovnaký ako jeho spolužiaci, akurát, akurát nevie, nevie chodiť. Tak ho chceli jeho rodičia zapísať do jeho spádovej školy, tam, kde žijú, vo Veľkých Kostoľanoch pri Piešťanoch, a táto škola ho pri zápise odmietla, povedali, že nemajú preňho vytvorené podmienky a preto tým rodičom odporúčajú, aby chlapec išiel do špeciálnej školy. Aj podľa súčasnej právnej úpravy spádová škola nemôže odmietnuť dieťa len za to, že má zdravotné znevýhodnenia. Čiže takýto prípad by mohol ísť aj na súd. Je v rozpore so školským zákonom, v rozpore s princípmi antidiskriminácie. Napriek tomu vieme všetci, ktorí sa nejakým spôsobom venujeme problematike detí so zdravotným znevýhodnením, vieme, že sú to desiatky, ak nie stovky rodín každý jeden školský rok, ktoré riešia tento problém, kde zapísať svoje dieťa. Lebo v praxi sa stane to, že rodičia prídu, chcú zapísať dieťa, riaditeľ povie, no ale my, žiaľ, nemáme vytvorené podmienky, to by bolo strašne zložité, my ho tu nemáme ako dostať do tej školy, my tu nemáme odborný personál. Jednoducho množstvo dôvodov, pre ktoré sa to nedá, a máloktorý rodič ide do konfliktu. Lebo vie, že ak to dieťa nakoniec aj do tej školy nastúpi, to budú tí učitelia, ktorí ho budú dennodenne učiť, to budú tí iní rodičia. A veľmi veľa rodičov v tomto momente ustúpi. V spomínanom prípade toho Paľka na vozíku rodičia neustúpili, vytvorili aj mediálny tlak, aj za pomoci centra včasnej intervencie, ktoré dlhodobo navštevovali, sa teda ďalej domáhali svojho práva, aby chlapec bol prijatý a aj sa im to nakoniec prijalo, teda podarilo, chlapec prijatý bol a v súčasnosti je prvák. Ten súčasný stav je teda taký, že školský zákon na jednej strane hovorí, že dieťa má byť, má právo byť prijaté do spádovej školy, ale na druhej strane vieme, že v praxi to naráža často na odpor zo strany tej školy a treba uznať, že to neni nejaká zlá vôľa toho riaditeľa, riaditeľky alebo nejaká nenávisť k deťom so zdravotným znevýhodnením alebo nejaká snaha potrestať tých rodičov, ale je za tým často úprimná nevedomosť, ako to dieťa vzdelávať, istý taký nezvyk, veď sme tu nikdy nemali dieťa na vozíku, tak ako ho môžeme prijať. Sú za tým aj obavy, možno čo povedia iní rodičia. A je za tým aj často akoby naozaj nejaký technický problém typu, že máme tu veľa schodov do tej školy a teraz nevieme si predstaviť, čo s tým, čo s tým dieťaťom na vozíku. V súčasnosti teda môže ísť dieťa do spádovej školy, pokiaľ nejde do spádovej školy, môže ísť do špeciálnej školy, ak má nejaké zdravotné znevýhodnenie, alebo taká tretia okrajová možnosť je, že môže ísť na domáce vzdelávanie. A naozaj sa u nás v praxi deje teda to, že sa často vyvíja tlak na tých rodičov, keďže spádová škola povie, že dieťa nevie prijať, tak potom vzniká tlak na to, buď aby išli do špeciálnej školy, alebo to niekedy končí domácim vzdelávaním. A určite sú prípady, kedy špeciálna škola je opodstatnená, ja v žiadnom prípade nie som nejaká, nechcem brojiť celkovo voči systému špeciálnych škôl, ale treba to vždy veľmi citlivo zvážiť a týka sa to, to rozhodnutie nemá závisieť iba od samotnej diagnózy dieťaťa, ale od situácie celej tej rodiny. Naozaj poznám rodiny, kde žijú povedzme v nejakej malej obci alebo vyslovene niekde na lazoch, v okrajových častiach, pre tie rodiny voziť dieťa do špeciálnej školy, ktorá väčšinou je najbližšia niekde v okresnom meste, je obrovská záťaž aj pre tú rodinu, časová, finančná, a často si to vôbec nemôžu dovoliť. A tam potom často dochádza k tej tretej možnosti, a to je to, čo nazývame nútené domáce vzdelávanie, že vlastne v spádovej škole ho nechcú, voziť do špeciálnej školy ho je príliš zložité, dokonca aj tam ho niekedy nechcú, dokonca ani špeciálne školy nemáme všetky bezbariérové a výsledkom je nútené vzdelávanie, teda nútené domáce vzdelávanie, tak. A tu sa dostávame k tomu návrhu, ktorý prinášam. Mnohé, dalo by sa v tejto téme priniesť mnohé návrhy, ktoré by zároveň aj dosť veľa stáli. Môžme sa baviť o odborných zamestnancoch, o debarierizácii, o pomôckach. Toto je návrh, ktorý sám osebe nič nestojí, finančne myslím. Lebo je relatívne jednoduchý, cieli na to, že využime dobrú vôľu, podporme dobrú vôľu a hľadajme riešenia tam, kde sa dá. Čiže zákon akoby pracuje, nazvem to, so zdrojmi, ktoré dnes máme, ale chce ich lepšie využiť. Spočíva to konkrétne v tom, že vytváram, navrhujeme možnosť, aby rodičia, resp. zákonní zástupcovia dieťaťa so zdravotným znevýhodnením už s väčším časovým predstihom tú školu oslovili a dali im vedieť, že bývame vo vašej spádovej oblasti, máme dieťa, ktoré má nejakú špeciálnu výchovno-vzdelávaciu potrebu vyplývajúcu zo znevýhodnenia, to môže byť, že dieťa je nechodiace, potrebuje bezbariérový prístup, je na vozíku, to môže byť, že dieťa je nevidiace, to môže byť, že dieťa je na autistickom spektre, to môže byť, že dieťa má Downov syndróm. A poďme vlastne osloviť tú školu s tým, teraz to poviem tak ľudsky, poďme sa na to spoločne pripraviť. A tento bod môže nastať už rok, dva alebo aj tri roky, zatiaľ sme, ten návrh je, že môže nastať už tri roky pred samotným nástupom toho dieťaťa. To znamená, že napr. v prípade materskej školy to môže byť viac-menej hneď, ako sa dieťa narodí, pokiaľ sa s tým postihnutím už narodilo, alebo s tým znevýhodnením. A prídu za tým riaditeľom a dajú v podstate oznámenie o plánovanom nástupe tohto dieťaťa. A cieľom je sadnúť si včas za jeden stôl a porozprávať sa o tom, čo to dieťa potrebuje. To znamená, že na strane rodiča vznikne nejaká možnosť, môže to využiť, nemusí to využiť, keď o tom nevie, tak to nevyužije, ale vznikne tá možnosť včas osloviť toho riaditeľa školy a povedať: Plánujem k vám zapísať moje dieťa, moje dieťa je nechodiace na vozíku. Čo vieme urobiť pre to, aby ste mi o tri roky nepovedali, že nemáte vytvorené podmienky? A keď rodič túto možnosť využije, tak na strane riaditeľa vznikne povinnosť teda rodiča zavolať za jeden stôl, prizvať ideálne aj ďalších odborníkov, v zákone sú vymenovaní, ide predovšetkým o práve, ak dieťa navštevuje službu včasnej intervencie, pediater to môže byť, odborní zamestnanci zo špecializovanej poradne, ktorí to dieťa poznajú, sadnú si za jeden stôl a povedia si. Niekedy ten riaditeľ ani nevie, čo je to vlastne za diagnózu. Vysvetlia si, čo presne to dieťa potrebuje. Ako je zatiaľ socializované, ako napríklad funguje v škôlke. Čo by potrebovalo, čo sa týka orientácie v priestore napríklad. A niekedy tá prvá reakcia môže byť tak trošku šok, ako som spomínala, že často pre tých aj riaditeľov je to istý šok. Že aha, nejaké nezvyčajné dieťa nám sem má prísť. A chceme vytvoriť čas na to, aby si aj tak čisto ľudsky ten šok spracovali, aby sa o tom dieťati dozvedeli viac, aby spoznali tých rodičov, aby zistili, čo potrebuje, a aby sa začali pripravovať. A potom vlastne majú pripraviť istý taký akoby plán, plán nástupu. Hovorila som, že ten zákon sám osebe nič nestojí, zároveň ale je naviazaný na reformu podporných opatrení, ktorá bola v školstve prijatá minulý rok, a táto reforma podporných opatrení zaviedla, že školy si môžu žiadať o príspevok na podporné opatrenia. Je to niečo, čo sa už dostalo do legislatívy, ale ešte sa to len postupne rozbieha. Zrovna včera ministerstvo zverejnilo metodiku na budúci rok. A v súčasnosti ale môžu deti, teda môžu školy žiadať iba na deti, ktoré už sú zapísané. To znamená, že zápis prebehne možno v apríli. A rozhodnú, škola sa musí rozhodnúť, povedzme máj, jún a v septembri už má to dieťa nastúpiť. Čiže áno, tam presne vzniká to veľké riziko, že za ten krátky čas ten riaditeľ najprv je teda v šoku, že mu má nastúpiť nejaké dieťa, ktoré má špeciálne potreby, chvíľu sa rozhoduje, potom začne tlačiť na tých rodičov, no nechcete si to radšej rozmyslieť? A v podstate už aj keby chcel potom si zažiadať o ten príspevok a urobiť nejaké zmeny, tak veľa z toho k tomu septembru ani nestihne. A toto sa týka hlavne debarierizácie pomôcok, to môžu byť aj také praktické veci ako, že či dieťa môže mať vodiaceho psa v škole. A teraz kým si tá škola naštuduje, aké sú, aké sú k tomu hygienické predpisy, možno si vyžiada stanovisko od hygieny. A toto všetko sa teraz deje v tom veľmi skrátenom čase od zápisu v apríli do septembra. Tento zákon umožní, alebo návrh je, aby sa teda umožnilo ten príspevok na podporné opatrenia žiadať už vo fáze, kedy tí rodičia podali vlastne tú informáciu o plánovanom nástupe dieťaťa. To znamená, že ak tam treba urobiť nejaké bezbariérové úpravy v tej škole, neni šanca stihnúť to za štyri mesiace, ale za dva roky už by sa to stihlo. Čiže ak ten rodič informuje školu včas, tá škola sa na to začne pripravovať a zažiada si o ten príspevok od rodičov, teda od ministerstva školstva už dva roky pre nástupom, tak je ten čas vlastne celú tú, celé aj napríklad nejaké stavebné úpravy aj v zmysle debarierizácie pripraviť. A toto je tak akoby ľudsky prerozprávané to paragrafové znenie, viete si ho pozrieť, je to teda návrh nového, nového paragrafu, ktorý upravuje všetky tieto kroky. Ako som povedala, zavádza to nejakú možnosť pre zákonného zástupcu. Keď ho využije zákonný zástupca a rozhodne sa podať ohlásenie o plánovanom nástupe dieťaťa so zdravotným znevýhodnením, tak riaditeľovi vznikne povinnosť pozvať si tých rodičov, zvolať niečo ako okrúhly stôl, prizvať tam relevantných odborníkov a začať sa s nimi stretávať a pripravovať ten nástup. Aby potom, keď naozaj príde čas zápisu a čas nástupu dieťaťa do školy, aby na to boli pripravení ako na strane školy, tak na strane rodičov a tej rodiny. Je to teda v istom zmysle malý krok, hovorím, neprináša to nejaké veľké nové investície, ale to je aj zámer. Je to návrh, ktorý neprináša ani žiadnu novú finančnú záťaž, ale umožňuje výrazne uľahčiť tú stresovú situáciu, do ktorej sa rodiny s deťmi so zdravotným znevýhodnením rok čo rok dostávajú, že nevedia, kde zapíšu svoje dieťa, a obávajú sa, že spádová škola to dieťa odmietne. Napriek tomu, že je to v rozpore so zákonom, vieme, že sa to deje a budú mať problém, kde to dieťa zapísať. Deti so zdravotným znevýhodnením potrebujeme podporiť v tom, aby čo najviac rozvinuli svoj potenciál, aby každé z nich sa rozvíjalo najlepšie, ako vie. Keď je dieťa na vozíku, to neznamená, že by sa malo akokoľvek obmedzovať v svojom intelektuálnom výkone. Keď je aj dieťa, ktoré je na autistickom spektre, tak napriek tomu mu pomáha, alebo teda aj takýmto deťom pomáha, keď sa socializujú so svojimi rovesníkmi. Keď je dieťa aj nevidiace, tak stále mu pomôže, keď zostane so svojou rodinou a nie je tá rodina tlačená do toho, aby dieťa poslali možno už v škôlkarskom veku na internát, lebo máme dve špeciálne školy, špecializované pre deti nevidiace na Slovensku. A tieto deti naozaj často už v škôlkarskom veku alebo od prvej triedy tam idú na internát. Čo sa na nich zase podpíše, na ich emočnom vývoji. Jednoducho doprajme každej rodine a každému dieťaťu, aby sa dostalo čo najlepšie vzdelanie, aby malo tú možnosť sa socializovať so svojimi rovesníkmi. A toto je práve nástroj, ako pomôcť k tomu, že to začleňovanie dieťaťa do spádovej školy bude lepšie fungovať a že na to budú lepšie pripravení aj rodičia, aj samotná škola a aj bude možnosť včas si zažiadať aj o príspevok z ministerstva. Ďakujem vám teda veľmi pekne a žiadam vás o podporu pre tento zákon. Naozaj je to zákon, ktorý pomôže znevýhodnenej skupine ľudí, detí so zdravotným znevýhodnením a ich rodinám. Ďakujem pekne. (Potlesk.) [13:40] Michal Šimečka Ďakujem pekne. Teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, pani poslankyni Ingrid Kosovej. Nech sa páči. [13:53] Ingrid Kosová – Vystúpenie spoločného spravodajcu Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená za spravodajkyňu k návrhu uvedeného zákona, tlač 249. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Účelom zákona je vytvorenie podmienok na včasnú prípravu detí so zdravotným znevýhodnením do školy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokoval Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 7. júna 2024 a gestorský výbor do 10. júna 2024. Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu. [13:53] Michal Šimečka Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som písomne dostal jednu prihlášku, ale pani poslankyňa ma informovala, že nebude vystupovať. Takže pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Pani poslankyňa Dana Kleinert, nech sa páči, máte slovo. [13:54] Dana Kleinert – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, poslanci, vážená pani navrhovateľka, ja by som chcela len krátko sa prihovoriť k nám všetkým, ktorí tu sme, aj tí, ktorí tu nie sme. V tejto chvíli aj ako vicestarostka Starého Mesta v Bratislave, to znamená, že zastupujem zriaďovateľa, čiže samosprávu, ktorá má na starosti aj teda základné, aj materské školy. My v Starom Meste, ale teda každý, akýkoľvek zriaďovateľ, ktorý teda základné alebo materské školy má, vie, že zo zákona mu vyplývajú rôzne povinnosti. Jednou z nich je teda aj to, čo vlastne hovorila aj pani Gažovičová, že škola teda nemôže odmietnuť, tá spádová škola nemôže odmietnuť dieťa len kvôli tomu, že má nejaký hendikep. Ale zároveň my ako zriaďovateľ zo zákona sa musíme starať o fyzické priestory škôl. V Starom Meste to máme aj v rámci toho, že máme historické budovy a zdedený veľký infraštruktúrny dlh, celkom komplikované. Čo ale neznamená, že to je, že riešenie je nemožné a že sa s ním nevieme popasovať. My sa s tým, samozrejme, pasujeme a určite to isté robia aj všetky iné samosprávy na celom Slovensku. Takže by som sa chcela prihovoriť vlastne zástupcom samospráv po celom Slovensku, ale teda najmä nám tu, aby sme podporili tento návrh zákona, pretože je naozaj rozumný. V tejto chvíli nehovorí, čo musíme urobiť hneď zajtra a čo by sme, koľko financií do toho hneď zajtra by sme mali dať. Pozerá sa veľmi realisticky na tento problém a zároveň teda hovorí nám o nejakej časovej, o nejakých časových rámcoch, ktoré vlastne iba akoby zarámcujú našu, našu ľudskosť, našu láskavosť, naše vychádzanie v ústrety ľuďom, aj tým malým, ktorí majú ísť teda do materskej alebo do základnej školy, teda tu sa bavíme o základnej škole, aby sme jednoducho im vedeli vyjsť v ústrety, aby tie deti nemuseli mať, alebo ísť na školu, ktorá nebola ich prvým možným výberom, prípadne ktorá nie je ich spádová. Za zriaďovateľa alebo za samosprávu zároveň by som chcela vyjadriť aj to, že cieľom najmä teda v mestách, keď sa teda konkrétne môžem, môžem hovoriť, u nás je, aby deti čo najviac chodili do spádových škôl. To znamená, mali ich čo najbližšie k bydlisku, lebo tak aj lepšie fungujú potom mestá alebo nejaké urbánne priestory, kedy nemusia napríklad rodičia alebo zákonní zástupcovia využívať dopravné prostriedky, aby teda sa presúvali dajme tomu cez celé mesto niekam, aj keď chápem, že to už je len akoby podružná vec, ale súvisia všetky, každá vec súvisí s jednou a s ďalšou, s druhou. Myslím si, že je veľmi dôležité rozprávať o tom, že tento návrh zákona vytvára naozaj dobrý podporný mechanizmus na uľahčenie prijatia, prijatia dieťaťa do školy a ja napríklad viem deklarovať za, nielen v našej samospráve, ale v iných, čo som sa kde stretla, že riaditeľky a riaditelia škôl naozaj v drvivej väčšine prípadov chcú prijať takého dieťa, ale majú naozaj problém v tom, že škola je nejakým spôsobom bariérová a odhliadnuc od toho, že my by sme sa mali do budúcna pozerať, že všetky školy by mali byť debarierizované, teraz keď sa bavíme o fyzickom priestore, tak myslím si, že tento zákon nám hovorí o tom, že môžeme sa postupne na to pekne pripravovať a môžeme sa pripravovať presne tam, kde je to treba. To znamená, keď vieme o dieťati, ktorého rodičia sa prihlásia na danú spádovú školu a máme ten čas na prípravu, tak v zásade robíme najlepšie možné, lebo nepripravujeme debarierizácie školy, kde vlastne ani nevieme, či sa niekto prihlási. Tu to vieme veľmi konkrétne a to si myslím, že je vlastne realistické riešenie hodné, hodné podpory. Ja si myslím, že by sme sa mali na to pozerať aj z pohľadu rekonštrukcie škôl takej, ktorá hovorí o dobrých, aj architektonicky vymyslených riešeniach debarierizácie škôl. To znamená, nehovorím napríklad iba o fyzických nejakých kovových rampách, ale keďže máme na to čas, môžeme osloviť architektov, architektky, ktorí by sa vedeli pozrieť, ako napríklad namiesto rampy môžu sa spraviť terénne úpravy, pobytové schody so šikmými plochami, dajme tomu, ktoré by vytvorili oveľa príjemnejší priestor pri školách. Alebo to môže byť debarierizácia iného typu pre iné postihy dieťaťa. Každopádne každý typ debarierizácie nerobí novú bariéru iným deťom, naopak. A ja si myslím, že toto je veľmi veľká výhoda tohto celého, celého návrhu. Takže ešte raz teda, ja za nás ako za zriaďovateľa hovorím, my túto iniciatívu veľmi vítame, dáva nám možnosť času, dáva nám možnosť konkrétnej prípravy na konkrétnej škole, ale hlavne ponúka možnosť rodičom rozprávať sa o ich potrebách, o potrebách ich dieťaťa a na celom tom pozadí je to dieťa samotné, kde si myslím, že my všetci chceme, aby sa vyvíjalo v čo najinkluzívnejšom možnom prostredí a my pokiaľ čokoľvek vieme pre to urobiť, čo je v našich možnostiach a špecifickým schopnostiach, tak v danostiach, tak ja si myslím, že by sme to urobiť mali. Takže poprosím vás o podporu tohto návrhu. Ďakujem pekne. [13:55] Ľuboš Blaha Na vaše vystúpenie, pani poslankyňa, sú tri faktické poznámky. Ako prvý sa prihlásil pán poslanec Michal Sabo. [14:00] Michal Sabo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Danka, ďakujem aj tebe za tvoj vklad z praxe. Rovnako tak chcem aj poďakovať touto cestou aj Tine Gažovičovej ako predkladateľke tohto návrhu zákona za zákon, ktorý naozaj môže a vie pomôcť rodičom detí so špeciálnymi potrebami. Zároveň chcem povedať, že je to veľká hanba, keď sa pozrieme do tohto pléna. Keď sa pozrieme, koľko ľudí z koalície počúvalo vystúpenie predkladateľky. Bol tu v tom čase až jeden poslanec, aktuálne sú tu dvaja poslanci, ale nepočúvajú. A ďakujem aj v mene rodičov, ktorí, s ktorými som v kontakte vďaka tomu, že som jednak absolvoval, ale som aktuálne v rade dvoch konkrétnych škôl, ktoré majú inkluzivitu na prvom mieste medzi svojimi hodnotami. A je to materská škola a je to základná škola, ktorá z tej inkluzivity, otvorenosti čerpá a rozvíja ju, formuje ľudí, ktorí sú láskaví, ktorí sú otvorení, ktorí sú všímaví, empatickí. Na druhej strane máme rodičov detí, ktorí keď pozerajú napríklad to, čo sa deje aktuálne v tomto pléne, koľko ľudí z koalície má záujem počúvať napríklad o tvojom konkrétnom návrhu, Tina, tak mi je ľúto, že v tej vyčerpanosti, v tej unavenosti a tej bezradnosti a osamelosti ešte sú svedkami toho, že vlastne koalícia im vlastne nechce nijako pomôcť. A zároveň keď si niekto pozrie tento návrh zákona a ďalšie, ktoré Progresívne Slovensko dnes predstavovalo, tak potom sa pýtam, že kto je tu konkrétne odtrhnutý od reality, pretože všetky tie návrhy, ktoré sme dnes predstavovali ako Progresívne Slovensko, majú spojnicu, že chcú pomôcť ľu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [14:00] Ľuboš Blaha Pani poslankyňa Tina Gažovičová. [14:03] Tina Gažovičová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne kolegyni a vicestarostke Kleinert, vážim si tento pohľad aj teda od zriaďovateľ... ako zástupkyne zriaďovateľov. Obzvlášť ma teda potešilo, že si to nazvala ako realistické a naozaj sa venujem pomaly 15 rokov nejakej, v nejakej podobe inkluzívnemu vzdelávaniu a tým, že som predtým, ako som sa stala poslankyňa, bola na ministerstve školstva, kde sme pripravovali tú reformu podporných opatrení, tak naozaj viem, že čo všetko by bolo treba urobiť, ale viem aj to, že koľko by tie jednotlivé veci stáli. Lebo, lebo som jedna z tých, ktoré, ktoré sa to snažili napočítať. A práve preto, keď sme aj s kolegyňami mali stretnutie s rodičmi, ktoré majú deti so zdravotným znevýhodnením, a hovorili sme o tom, čo by im pomohlo, tak veľmi ma potešilo, keď vlastne v tom rozhovore vyplynulo, že oni by potrebovali skoršiu komunikáciu s tými školami. Oni by potrebovali, aby sa to nedialo pod tým časovým tlakom toho, že v apríli je zápis a v septembri už má dieťa niekde nastúpiť a nevedia, kde nastúpi. A áno, mohli by možno proiniciatívne toho riaditeľa osloviť, ale tiež sa boja aj vzhľadom na to, aké sú, aké sú niekedy negatívne tie reakcie, tak sa boja, odkladajú to a potom teda, teda dôjde k tomu, k tomu citlivému bodu, kde vlastne sa nevedia dohodnúť, a verím tomu, že keď si skôr a cielene sadnú za ten spoločný stôl, tak aj nájdu riešenie. Ďakujem pekne. [14:03] Ľuboš Blaha Pani poslankyňa Jana Hanuliaková. [14:05] Jana Hanuliaková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Danka, myslím, že si to veľmi dobre zhodnotila. Presne, že ja si myslím, že toto by ocenili všetci zriaďovatelia škôl, pretože naozaj tento návrh prináša niečo, čo zjednoduší rodičom detí so zdravotným znevýhodnením už tak tú ťažkú situáciu, o ktorej som tu aj ja hovorila pri našom bode v rozprave. A podľa mňa, však každý si uvedomuje, že na Slovensku sme v tejto téme, aj čo sa týka debarierizácie, alebo rôzne, čo sa týka inklúzie na školách, naozaj značne pozadu. Mňa mrzí, že sme tu mali tri vlády sociálnej demokracie, ktorá sa naozaj v najlepších časoch nesnažila budovať a vytvárať také podmienky, aby sme v dnešnej situácii nemuseli byť. Lebo my naozaj sa veľa rozprávame s tými rodinami, s organizáciami a tá situácia je naozaj zlá. A ja dúfam, že tento návrh, dúfam, že ho teda podporí aj koalícia, že je to naozaj malý krôčik k tomu, aby sme tým rodičom tú situáciu zjednodušili. Aby sme vytvorili také podmienky, aby nemuseli naozaj podstupovať rôzne tie stresy, však sme to aj videli, aj rôzne medializované prípady, kedy sa deti hlásili do školy a škola ich proste nechcela prijať, pretože nemala tie podmienky pripravené také, aké to dieťa potrebovalo. Takže ja dúfam a vyzývam aj týchto, týmto koaličných poslancov a poslankyne, ktorí sú tu teda, žiaľ, veľmi v mizivom zastúpení, že aby podporili tento návrh zákona. Ďakujem. [14:05] Ľuboš Blaha Pani poslankyňa Dana Kleinert. [14:07] Dana Kleinert – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem vám, milé poslankyne, poslanci, za reakcie. Áno, ja by som chcela k tomu povedať, že my by sme mali už aj novostavby, ktoré sa v budúcnosti budú robiť, plánovať už s ohľadom na čo najväčšiu debarierizáciu. A musíme na to myslieť, že ľudia sme rôzni a v tej jedinečnosti je naša krása a v tom spolužití spoločne je naša krása a vytvárať si bariéry je vlastne úplne zbytočné. A treba na to myslieť už vopred. My máme naozaj konkrétne skúsenosti a ja osobne s tým, že sa školy či už z dôb normalizácie, za komunizmu, ktoré boli stavané tak, že sme vlastne nevideli a neboli tam ľudia s akýmkoľvek postihom, tak tie sa dajú prerobiť takým spôsobom, že sú funkčné a bezbariérové. Ale aj tie historické, ktoré sú tiež celkovou, celkom veľ... veľmi výz... no, sú celkom veľkou výzvou, ale nie je to nerealistické, a to je na tom vlastne celé pekné. A, samozrejme, aj pri samospráve to plánovanie trvá dlhšie, ale práve tomu tento, tento návrh zákona dáva možnosť, tomuto plánovaniu, a preto sa mi to zdá byť veľmi fajn podporiť. Zároveň teda keď riešime akoby potreby konkrétneho dieťaťa, tak my už tým, že vyriešime tieto potreby tohto konkrétneho dieťaťa, vytvárame cestu pre deti ďalšie, a to si myslím, že je na tom tiež veľmi pekné. A taktiež by som chcela vyzvať aj ostatné samosprávy, a aj teda aj my na tom pracujeme, na pláne bezbariérovosti všetkých našich školských zriadení, tým pádom máme nejaký balík výziev, ktoré musíme vytvoriť, urobiť a vyriešiť, a tým pádom vieme aj lepšie si plánovať aj fundraising a iné zháňanie externých zdrojov, takže poďme do toho. Ďakujem. [14:07] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľka? Nie je tomu tak. Spravodajkyňa? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďalej nasleduje prvé čítanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má tlač 252. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 255. Dávam slovo poslancovi Igorovi Matovičovi, aby návrh zákona uviedol, ale nevidím ho tu, ani tu nie je. To znamená, že tento zákon prepadá. Pokračujeme prvým čítaním o návrhu skupiny poslancov... bude navrhovateľom pán Michal Šipoš. Je tu prítomný? Nebude? Takže tiež prepadneme? Dobre. Tak ideme teda k prvému čítaniu o návrhu poslancov Vladimíra Ledeckého, ten je prítomný, Vladimíry Marcinkovej a Mariána Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má parlamentnú... (predsedajúcemu sa vypol mikrofón) technika tak trošku zlyháva, parlamentnú tlač 256, návrh na jeho pridelenie na jeho prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 253. Dávam slovo poslancovi Vladimírovi Ledeckému, aby zákon uviedol. Nech sa páči, pán poslanec. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Ledeckého, Vladimíry Marcinkovej a Mariána Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 256.) [14:11] Vladimír Ledecký – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som za skupinu poslancov odôvodnil návrh novely zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Na úvod by som rád ozrejmil cieľ predkladanej novely. Navrhujeme, aby celkový počet členov rady školy v reedukačných a diagnostických centrách bol 13. Rada školy by podľa predloženého návrhu pozostávala z troch zvolených zástupcov pedagogických zamestnancov, jedného zvoleného zástupcu ostatných zamestnancov, jedného zástupcu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a menovaného, menovaného orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, jedného zástupcu samosprávy menovaného starostom obce, v územnom obvode ktorej sa diagnostické centrum alebo reedukačné centrum nachádza, a jedného zástupcu menovaného komisárom pre deti spomedzi kandidátov navrhnutých občianskymi združeniami a neziskovými organizáciami poskytujúcimi všeobecne prospešné služby v oblasti presadzovania a ochrany práv detí alebo spomedzi zamestnancov Úradu komisára pre deti a šiestich delegovaných zástupcov zriaďovateľa. Ide o pomerne stručný návrh zákona, ktorým reagujeme na katastrofálny stav reedukačných centier na Slovensku. Reedukačné centrá v súčasnosti neplnia svoj účel, nepredstavujú bezpečné miesto pre deti a nie sú tam chránené ich práva. Podľa Dohovoru o právach dieťaťa deti, ktoré sú dočasne alebo trvalo zbavené domáceho prostredia, majú právo na osobitú ochranu a pomoc poskytovanú štátom, v prípade Slovenska však o tomto napĺňaní nie je možné ani hovoriť. Alarmujúce sú mnohé zásahy do osobných slobôd a práv detí, najmä izolačky, zásahy na kontakt s blízkymi a porušovanie listového tajomstva a tajomstva správ pri telefonovaní. Samozrejme, vychádzam zo správy generálneho prokurátora. Deti nemajú možnosť požiadať o pomoc pri trestnej činnosti, keďže telefonický kontakt je obmedzený. Zmenou počtu členov, ktorých deleguje samotný zriaďovateľ, a nahradením týchto členov externými členmi sa zvýši transparentnosť prijímania rozhodnutia samotného fungovania rady školy. Zároveň predkladatelia zákona majú za to, že najmä pracovníci sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a zástupcovia mimovládneho sektora, ktorí sa venujú práci s mládežou, vrátane maloletých so špeciálnymi výchovnými potrebami, vedia vyhodnotiť dopady rozhodnutí prijímaných na úrovni rady školy a s ohľadom na sledovanie najlepšieho záujmu maloletých, čo musí byť absolútnou prioritou. Ako som v úvode spomínal, ide o stručný návrh zákona, ktorý nemá žiadne negatívne vplyvy, práve naopak, výrazne môže pomôcť zvýšiť úroveň reedukačného procesu pre deti so špecifickými výchovnými, vzdelávacími potrebami. Preto by som vás pekne prosil o podporu a posunutie zákona do druhého čítania. Ja predstavovanie zákona týmto končím a hlásim sa ako prvý do rozpravy. Ďakujem. [14:11] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Dávam teraz slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, pani poslankyni Viere Kalmárovej. Čiže bude spravodajkyňa pani poslankyňa Ingrid Kosová. [14:14] Ingrid Kosová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená za spravodajkyňu k návrhu uvedeného zákona, tlač 256. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Účelom zákona je zmena zloženia rady špeciálneho výchovného zariadenia reedukačných centier a diagnostických centier. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 7. júna 2024 a v gestorský výbor do 10. júna 2024. Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu. [14:14] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som dostal jednu písomnú prihlášku od pani poslankyne Tiny Gažovičovej za Progresívne Slovensko, ale ako prvý sa prihlásil do rozpravy pán navrhovateľ, pán poslanec Vladimír Ledecký. Nech sa páči, máte slovo. [14:16] Vladimír Ledecký – Vystúpenie v rozprave Vážené kolegyne, kolegovia, tak, samozrejme, k tejto, k tomuto návrhu zákona ma inšpirovala správa generálneho prokurátora, ktorá pobúrila celé Slovensko a niekoľko dní bola, bola aj v médiách. A presne tak ako som predpokladal, ak to odznie v médiách, tento problém prestane platiť aj pre politických predstaviteľov, hlavne pre vládnych, lebo oni majú tú kompetenciu to riešiť. Generálny prokurátor navrhoval, aby táto správa sa prerokovala v pléne, predseda Národnej rady alebo podpredseda Národnej rady, ktorý teraz vedie tento parlament, ju do pléna nepredložil. Ďalej bol tu návrh poslanca, opozičného poslanca, aby táto správa sa predsa len prerokovala v pléne, hlasovalo sa o tom, zase to nebolo odhlasované, čiže do pléna sa to nedostalo, čiže aj toto je taká príležitosť k tomu, aby sme sa, aby sme sa o tom bavili. Tento zákon, samozrejme, nerieši všetky problémy, ktoré generálny prokurátor odhalil, celú spleť problémov, ktorá je v týchto reedukačných centrách, ale je to taký jeden čriepok do mozaiky, ktorý, ktorý, samozrejme, môže pomôcť. Ja by som, ja by som povedal, že čo ma motivovalo k tomuto zákonu. Tak v prvom rade, samozrejme, ma motivovala tá správa generálneho prokurátora, ale ma motivovalo to, že k tejto téme mám blízko, lebo jedno z tých reedukačných zariadení sa nachádzalo aj v obci Spišský Hrhov, kde som bol 22 roky starosta a podrobne som vnímal tú problematiku a ten celý systém a vývoj, aj osobne som poznal ako, ako ten personál, tak aj klientov, ktorí v tomto zariadení boli. Poviem vám na príklade našej obce a zariadenia, ktoré v našej obci boli, ktoré, ktoré sa pred niekoľkými rokmi presťahovalo do Levoče, že ako vnímam ten problém. Tak v Spišskom Hrhove malo to zariadenie perfektné podmienky na výchovu, naozaj boli v krásnom parku, mali, keďže sa tam vyučoval jeden z odborov, bol aj záhradník, mali perfektné priestory, mali skleníky, naozaj na tú výchovu detí mali perfektné zariadenie, ale napriek tomu, že ho tam mali, tak z ekonomického hľadiska, lebo čisto ekonomický záujem rozhodol, celé to zariadenie prešlo do Levoče, kde generálny prokurátor zistil, že nemajú dostatočné priestory. Takže my vlastne, pred tromi alebo štyrmi rokmi to tam prešlo, čiže my vlastne sme vedeli už vtedy o tom, že idú do nevyhovujúcich priestoroch a napriek tomu padlo nejaké rozhodnutie, že sme ich dali, vedeli sme, že tá výchova a alebo, alebo ten prístup k tým klientom bude oveľa horší, ale rozhodla ekonomická stránka. Ďalšia veľmi dôležitá vec je, že si treba uvedomiť, že sa jedná o deti, kde sú z rodín, kde je silný patologický jav. Tí vychovávatelia hovoria o tom, že nie tie deti by mali sedieť v tom zariadení, ale ich rodičia. Ja len jeden príklad vám poviem, že do tohto zariadenia sa dostalo dievča, ktorú znásilňoval otec a, samozrejme, otec bol väzobne stíhaný a potom sa dostala do toho zariadenia jej dcéra, ktorú znásilňoval jej dedko, a to bol ten istý človek, ktorý, ktorý sa znova dostal do tohto zariadenia. Tak je naozaj na zamyslenie, že pokiaľ ten štát neochráni tie deti, tak je jasné, že tá rodina nieže to nedokáže, ale pred tou rodinu ju ešte musíme, musíme chrániť. V zahraničí sú bežné ambulantné centrá, to znamená, že sa nepracuje len s tým dieťaťom, ale aj s tou rodinou, lebo viete, pokiaľ z tej problémovej rodiny zoberú to dieťa, štát sa oňho stará, tak tá rodina ako keby si vydýchne, má voľnejšie pole pôsobnosti a stávajú sa prípady, že to dievča sa dobre správa, ide domov na prázdniny a o dva-tri dni volá do tohto zariadenia a povie, že príďte po mňa, ale doneste mi nejaké veci, lebo mama mi predala všetko oblečenie, hej. Čiže naozaj je to, to sú dievčatá, v našom zariadení boli len dievčatá, to sú dievčatá, ktoré sú z takého prostredia, že naozaj pred tým prostredím ich treba chrániť, ale napriek tomu si myslím, že tie ambulantné zariadenia majú zmysel, lebo pracuje sa práve aj s tými rodičmi, čo náš systém, my ich zatvoríme do uzavretého zariadenia, dokonca oni nechodia ani do školy medzi deti, ktoré, ktoré žijú v normálnych rodinách, tri roky ich umelo držíme v tom umelom zariadení a po troch rokoch ich pustíme a potom sa čudujeme, že sa nevedia začleniť do normálneho života, keď ich v pätnástich rokoch zatvoríme a v osemnástich rokoch ich otvoríme a pustíme do sveta. Je to taká naozaj neprirodzená výchova, ktorá, ktorá tomu, tej prevýchove nijakým spôsobom nepomáha. Ďalší obrovský problém v tom našom zariadení bol ten, že prišli tam klientky, ktoré mali nejaký zdravotný psychický problém a vlastne tá, ten problém so správaním vyplýval z toho zdravotného stavu, nevyplýval z toho, čiže my nemáme zariadenie na Slovensku, kde sa riešia tieto psychické stavy pre takýchto klientov, dáme ich do reedukačných centier a oni vlastne, samozrejme, nemajú lekárov, zdravotný personál a potom im to narúša celú výchovu aj tých ostatných detí, ktoré, ktoré by mohli. Zase na konkrétnom príklade, mali sme tam dieťa, ktoré niekoľkokrát napadlo inú klientku, neskôr skončila vo väzení a tam napadlo spoluväzňa a vlastne stala sa tam vražda a tá naša bývalá klientka navyše ešte k tomu spáchala samovraždu, čiže, čiže naozaj systematicky nemáme veci poriešené. Čiže ja som navrhol tento zákon, predpokladám, že to je taký malý čriepok naozaj do tohoto systému, ktorý musíme riešiť, systém musíme otvoriť a musíme sa s tým vážne zaoberať, lebo jedná sa o 400 detí v našej republike, o ktoré tie rodiny nieže sa nevedia postarať, ale naopak, musíme ich chrániť pred tými rodinami. A ja mám pocit, že keď to generálny prokurátor ten balíček, ten uzlíček problémov vytiahol na svetlo sveta, tak pokiaľ sa o to zaujímali médiá, tak deklarovali aj politici, že to vážne musia riešiť, a v momente, keď sa o to prestali zaujímať médiá, prestali sa o to zaujímať aj politici. Takže je to veľmi dôležité, zaoberajme sa s tým, zaoberajme sa tým a riešme to. Ďakujem. [14:16] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie, pán poslanec, evidujem jednu faktickú poznámku. Pani poslankyňa Vladimíra Marcinková, nech sa páči. [14:23] Vladimíra Marcinková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Ako spolupredkladateľka chcem šetriť čas a tak vystúpim len vo faktickej poznámke, nejdem, nejdem do rozpravy. Ale pokladám takisto za veľmi dôležité, aby sme aj my poslanci hľadali riešenia, akými môžme zlepšiť situáciu tých 400 detí, maloletých v tých reedukačných centrách. Dnes sme sa dozvedeli, že minister Drucker musel pre naozaj hrozné podmienky v tých zariadenia zatvoriť dve reedukačné centrá, jedno v Bystričanoch, druhé v Trstíne, to hovorí naozaj o žalostnom stave, v akom máme tieto centrá. A aj keď máme trošku zviazané ruky ako členovia zákonodarného zboru, pretože môžme predkladať v podstate len legislatívne zmeny a tu sa žiada oveľa hlbšia systémová zmena, ktorá by týmto deťom pomohla, a tú má v rukách pán minister Drucker momentálne, snažíme sa prispieť našou troškou, snažíme sa prispieť expertízou a riešeniami, ktoré sme vydolovali z praxe od ľudí, ktorí sa celý život vlastne venujú tejto problematike. A práve novela, s ktorou prichádzame, aby sme rozšírili tú radu a v podstate aj transparentnosť toho zariadenia, aby sa tie príbehy neuzavreli vo vnútri v tom zariadení, ale aby sme dokázali ten stav zariadenia pozorovať v čase aj s nejakými vonkajšími prispievateľmi a vonkajšími členmi týchto rád, to je niečo, čo môžme spraviť ako poslanci, to je niečo, čím môžme prispieť. A podľa mňa síce je to len malá zmena, malý čriepok, ale môže prispieť k tomu celkovému riešeniu a predchádzaniu takej situácie, akú sme zažili tento rok, keď nás všetkých zasiahla správa, ktorá prišla z Generálnej prokuratúry o mnohých zlyhaniach a škodách na detských právach v týchto zariadeniach. Takže vás prosíme týmto ako predkladatelia tejto novely o podporu ako o prvý... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [14:25] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Za klub Progresívne Slovensko sa do rozpravy prihlásila pani poslankyňa Tina Gažovičová, nech sa páči, máte slovo. [14:26] Tina Gažovičová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo. Možno na úvod chcem povedať, že som veľmi rada, že pri tejto príležitosti návrhu, opozičného návrhu zo strany SaS sa v tomto pléne diskutuje o situácii v reedukačných centrách a veľmi ma mrzí, že nevznikla tá príležitosť, aby generálny prokurátor Žilinka sem prišiel, predstavil celú správu a aby sme, aby tu snáď sedelo aj viac ľudí ako teraz v piatok poobede a aby sa naozaj celé plénum Národnej rady venovalo situácii v reedukačných centrách, lebo som hlboko presvedčená, že si to zaslúži tá situácia, tie zariadenia, tí zamestnanci a tie deti. Že naozaj toto je jedna z tých tém, ktorým by sme sa mali venovať. A ja ďakujem veľmi pekne kolegom z SaS, že stihli už na túto schôdzu predložiť návrh, ktorý sa situácii v reedukačkách venuje. Je pravda, čo, alebo tiež to tak vnímam, ako to odznelo od kolegu Ledeckého, že teda tá správa, ktorá bola zverejnená, myslím, v januári od Generálnej prokuratúry, akoby vzbudila zhrozenie celého Slovenska, zároveň však treba povedať, že to neboli vyslovene nové zistenia, že veľmi podobné zistenia, myslím, že dva roky predtým, za školský rok 2021 – ´22 zverejnila Štátna školská inšpekcia a ešte predtým na tie problémy poukazovala ombudsmanka Dubovcová, že nie je to tak, že by sme mohli všetci povedať, že nevedeli sme, že sa tu dejú nejaké problémy. Ale teda som rada, že keď už tá správa prokuratúry prišla, že rozvírila isté stojaté vody a povedala by som, že dala príležitosť sa tomu začať venovať a bola to istá príležitosť aj pre súčasné, vtedy pomerne nové vedenie ministerstva školstva aj pre túto Národnú radu. A ja sama som sa aj na základe tej správy, priznávam, tej téme tiež intenzívne venovala, za posledný mesiac alebo dva mesiace som navštívila viaceré zariadenia, stretla som sa so zamestnancami aj s bývalým chovancom a naozaj je toho veľa, čo, o čom by sa dalo hovoriť, ale nebudem tu stáť polhodinu, myslím si, že toto nemá byť to miesto, kde máme nahrádzať celú tú inú debatu, ktorá mala byť okolo správe ako celku. A zároveň teda pevne verím, že určite ešte v najbližších schôdzach sa budeme venovať téme reedukačných centier. Čiže zameriam sa predovšetkým na ten návrh, ktorý, ktorý prišiel od strany SaS. Chcela by som však ešte možno ako takú jednu z najdôležitejších vecí využiť ten priestor, aj z tohto miesta sa poďakovať všetkým tým zamestnancom v reedukačných centrách aj v iných špeciálno-výchovných zariadeniach, ktorí tú prácu robia poctivo s neskutočným nasadením svojho srdca, svojej odbornosti, viacerých takých ľudí som stretla a naozaj teda mám obrovský obdiv a rešpekt pred ich prácou a som presvedčená, že práve títo ľudia si zaslúžia, aby mali čo najlepšiu podporu pre svoju robotu a aby mali rešpekt aj od nás politikov, to tak poviem. Lebo trošku sa tak roztrhlo vrece aj s takými zovšeobecneniami, že ak sú tie reedukačné centrá katastrofa, tak len chcem pripomenúť, že naozaj nemôžme, nemôžme hádzať všetkých do jedného vreca. Oceňujem teda aj, že práve ministerstvo školstva, by som povedala, že naozaj sa poctivo ujalo tejto úlohy a taktiež v nejakom, nejakým participatívnym spôsobom aj s pracovníkmi týchto zariadení pripravilo opatrenia, práve včera boli zaslané poslancom a poslankyniam školského výboru, taktiež som si to podrobne preštudovala a myslím si, že sú tam mnohé veci, ktoré idú dobrým smerom, vrátane toho, že sa idú zavrieť najproblematickejšie zariadenia v Bystričanoch a v Trstíne, vrátane toho, čo tu už spomenul aj pán kolega Ledecký o väčšom dôraze na nejaké delenie tých zariadení na diagnostiku. Ale vnímam tam medzi tými opatreniami, že chýbajú opatrenia, ktoré by boli viac zamerané práve na otvorenosť toho systému. A tu prichádzam ku konkrétnemu návrhu, ktorý predložila strana SaS, alebo teda skupina poslancov zo strany SaS, a veľmi vítam ten návrh práve v tom, že sa snaží vytvoriť väčšiu otvorenosť, alebo dbať na väčšiu otvorenosť týchto zariadení. Tak ako Generálna prokuratúra prišla, urobila kontroly v zariadeniach a teda povedali, že sú šokovaní, aké sú tam hrôzostrašné podmienky, kde teda treba povedať, že trošku aj možno aj svoju vlastnú povinnosť zanedbali, pretože oni sú práve tí, ktorí mali robiť pravidelne tie kontroly, tak toto by sa nám už nikde nemalo stať. Nemalo by sa nám už nikdy stať ako krajine, že tam o pár rokov zase príde nejaká kontrola a povie, že veď my sme netušili, čo sa tu deje. A práve preto je podľa mňa dôležité nielen zlepšovať napríklad systém diagnostiky alebo zlepšovať to zameranie na aké det... ktoré deti sú kde zaraďované, ale treba vytvoriť také mechanizmy transparentnosti celkovo v tých zariadeniach, ktoré pomôžu tomu, aby sa otvorili. Aby sa otvorili aj pohľadu zvonka, aby sa otvorili aj inšpiráciám zvonka, aby sa nebáli komunikovať, okej, my tu máme takéto problémy a riešia naozaj ťažké veci a naozaj tam majú agresívne deti, ktoré napádajú zamestnancov, ktoré si ubližujú medzi sebou, ako naozaj, naozaj je to ťažká robota, ale aj ja, čo som stretla, nazvem to, že zapálených zamestnancov, tak nikdy nemali problém pomenovať, kde sú tie problémy. Nikdy nemali problém povedať, že mali sme tu takýto ťažký prípad a aj by sa chceli o tom s niekým poradiť, aj by chceli vedieť, ako to funguje inde, aj by sa chceli inšpirovať či už možno inými zariadeniami, alebo zo zahraničia. A z tohto pohľadu vnímam aj tú radu školy ako nejaký dôležitý orgán, ktorý sa pravidelne stretáva, ktorý dohliada na to, čo sa v tom centre deje, a potrebujeme do tejto rady školy dostať aj ľudí zvonku. Čiže z tohto pohľadu plne podporujem ten zámer, ktorý tu bol predložený, lebo si myslím, že tá filozofia je strašne dôležitá. A keď tu odznelo, že je to nejaký čriepok do mozaiky, tak som ale presvedčená, že je to dôležitý čriepok do mozaiky, lebo my potrebujeme, aby tieto zariadenia boli viacej otvorené aj dohľadu a vplyvom, vplyvom iných ľudí. Priznávam zároveň, že máme v klube trochu iný pohľad na to, aké by malo byť konkrétne to zloženie tej rady školy, obzvlášť napríklad je tu návrh, aby tam boli zástupcovia aj komisáru pre deti, kde si zároveň treba uvedomiť, že komisár pre deti plní istú kontrolnú funkciu a je to aj orgán, na ktorý by sa tie deti mali mať možnosť obrátiť, a tam vidíme istý konflikt záujmov, keby zároveň boli v rade školy a zároveň mali plniť túto kontrolnú funkciu. Čiže keď by sa podarilo a tento návrh pôjde do druhého čítania, tak tam by sme veľmi radi o tomto ešte diskutovali a možno našli nejaký lepší kompromis v tom, že kto konkrétne by mal byť v tej rade školy zastúpení. Ale zároveň teda taktiež by som chcela akoby vyzvať túto, túto Národnú radu a toto plénum, aby posunuli ten návrh do druhého čítania a tam prípadne máme možnosť ho cibriť, ale je to dôležité sa zaoberať situáciou v reedukačných centrách a v špeciálno-výchovných zariadeniach a dopriať im väčšiu, väčšiu otvorenosť. Ministerstvo školstva teda prednieslo isté návrhy, máme tu správu, sú tam aj niektoré krátkodobé kroky, mňa trochu mrzí, že legislatívne kroky sa odložili až na september, ale teda verím tomu, že v septembri už to snáď príde sem do Národnej rady a že medzi tým aspoň sa využije to leto na poctivé MPK, lebo áno, sú aj ďalšie legislatívne veci, ktoré by bolo treba opravovať celkovo na systéme reedukačných centier, ale práve táto zmena rady školy je jedna z tých vecí, ktoré sa, žiaľ, neocitli v tom návrhu, aspoň v tom zatiaľ doterajšom návrhu ministerstva, čo ma mrzí, a o to viac považujem za dôležité, aby sa posunul práve tento opozičný návrh od skupiny poslancov a aby sme naozaj urobili všetko pre to a postupne tými čriepkami do mozaiky poskladali ten obraz tak, aby sa tá situácia zlepšila a aby sme už nemohli povedať, že nevieme, čo sa v reedukačných centrách deje a nevieme, kde sa s deťmi zle zaobchádza pod dohľadom štátu a nevieme, kde sú porušované, porušované práva. Čiže ďakujem kolegom za tento návrh a toľko za mňa. Ďakujem. (Potlesk.) [14:26] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie, pani poslankyňa, evidujem jednu faktickú poznámku. Pani poslankyňa Ingrid Kosová, nech sa páči, máte slovo. [14:37] Ingrid Kosová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja by som chcela tiež povedať teda poslancovi a poslankyni zo SaS-ky veľké ďakujem za to, že ste opätovne otvorili túto tému reedukačných centier, pretože napriek tomu, že to nie je nová téma, tak na ňu ako keby v pravidelných cykloch zabúdame a odsúvame ju a neriešime ju. A myslím si, že práve toto je dôležité, aby sme aj tu na pôde parlamentu stále túto tému vracali a váš návrh zákona je jedným z takýchto možností. Chcela by som ešte doplniť svoju kolegyňu Tinu Gažovičovú vo vzťahu k tým pripomienkam na celkové zloženie rady školy, ja by som sa v tejto súvislosti chcela napríklad opýtať na tú úlohu vlastne jedného z členov, ktorí sú členmi územnej samosprávy, čo je, samozrejme, teda dôležité určite, aby tam bol niekto aj zo samosprávy, ale moja otázka je, že prečo je to napríklad obec a nie vyšší územný celok, lebo ony sú v prvom rade ako keby zriaďovatelia stredných škôl a my vieme, že tu sa nachádzajú deti viac-menej už staršie, čiže toto by mi dávalo väčší zmysel. A len ma zaujíma, že prečo práve samosprávy, prečo ste takýmto spôsobom uvažovali. A takisto keďže ja som tiež bývalá zriaďovateľka niekoľkých školských zariadení, tak viem, že je veľmi dôležité, aby tam boli aj pedagogickí, aj nepedagogickí zamestnanci, ale vo vzťahu práve k tomuto typu centra si myslím, že by bolo dobré zohľadniť aj to, že sú tam nejakí odborní zamestnanci, čiže špeciálni pedagógovia alebo psychológovia, ktorí nám tam jednoznačne chýbajú, že či nemáte pocit, že by možno bolo lepšie uvažovať, že miesto tých nepedagogických zamestnancov, alebo zmeniť nejak inak po... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [14:37] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pýtam sa, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne. Nie je tomu tak, takže vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo. [14:39] Vladimír Ledecký Ja len krátko by som chcel zodpovedať na vašu otázku. Tak preto miestna samospráva a nie VÚC-ka, lebo práve tie deti nechodia len na stredné školy, aj na základné školy, to je zriaďovateľom miestna samospráva, má, tá miestna samospráva, samozrejme, má bližšie k tomu zariadeniu, lebo sa nachádza na jej území jak vyšší územný celok. A ešte sme vychádzali z toho, že v minulosti tá miestna samospráva alebo tá miestna samospráva mala člena v rade školy pred niekoľkými rokmi a z vlastnej skúsenosti viem, že veľmi sme sa o tento problém zaujímali a sme boli prínosom práve pre fungovanie tohto zariadenia. Ďakujem. [14:40] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Chce sa vyjadriť k rozprave pani spravodajkyňa? Nie je tomu tak. Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o návrhu poslancov Vladimíry Marcinkovej a Vladimíra Ledeckého na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je pod tlačou 257, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 252. Dávam teraz slovo pani poslankyni Vladimíre Marcinkovej, aby návrh zákona uviedla. Nech sa páči. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíry Marcinkovej a Vladimíra Ledeckého na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov , tlač 257.) [14:41] Vladimíra Marcinková – Vystúpenie Ďakujem, ďakujem, pán predsedajúci. Ide o novelu zákona č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia, úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, a naším cieľom je, aby boli maloletí pacienti do dvanásteho roku života dieťaťa oslobodené od úhrady poplatkov za sprievod. A do rozpravy sa hlásim ako prvá a tam rada vysvetlím, čo sú naše dôvody k tejto novele. Ďakujem. [14:41] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Dávam teraz slovo pani spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre zdravotníctvo, pani poslankyni Jane Bittó Cigánikovej. Nech sa páči. [14:42] Jana Bittó Cigániková – Vystúpenie spoločného spravodajcu 177. Vážení kolegovia, kolegyne, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bola určená za spravodajkyňu k tlači 257. Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a obsahuje stanovisko ministerstva financií aj ministerstva hospodárstva. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada po všeobecnej rozprave sa uzniesla na tom, že návrh zákona sa prerokuje v druhom čítaní a aby ho potom prerokovali aj Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a výbor pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. A odporúčam, aby výbory prerokovali predmetný návrh zákona do 7. júna a v gestorskom výbore do 10. júna. Prosím o otvorenie rozpravy. Ďakujem. [14:42] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Pani navrhovateľka by sa rada zapojila do rozpravy, ale skúsime, či niekto ústne. Nikto. Takže pani navrhovateľka, pani poslankyňa Vladimíra Marcinková, nech sa páči, máte slovo. [14:43] Vladimíra Marcinková – Vystúpenie Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ako som spomenula v úvode, naším cieľom je, aby sme odstránili vlastne diskrimináciu, ktorá dnes existuje v systéme zdravotníctva v prístupe k detským pacientom, a to v prípade poplatkov, ktoré musí hradiť sprievod v prípade, že je osobou, ktorá sprevádza detského pacienta v nemocnici. Prečo hovorím o diskriminácii? Potrebujeme odstrániť diskrimináciu medzi detskými pacientami z hľadiska zdravotného stavu, veku alebo dojčenia, pretože práve toto sú dnes kritériá, na základe ktorých je vybraná len určitá časť detských pacientov, ktorých sprievod nemusí hradiť poplatok. Napríklad mama dojčeného dieťaťa, rodič onkologického pacienta, tí sú tiež oslobodení od poplatkov, rodič dieťaťa do troch rokov takisto oslobodený od poplatkov. Všetci ostatní sprievodcovia detských pacientov dnes za sprievod platiť musia a v skutočnosti ja keď som sa o tom rozprávala s lekármi na detských oddeleniach alebo na rôznych špecializovaných oddeleniach, tak im to nedávalo úplne zmysel, pretože napríklad rodič kardiovaskulárneho detského pacienta sa môže úplne rovnako ako rodič detského onkologického pacienta ocitnúť v nemocnici na mesiac, dva, tri a tam už pri takýchto dlhých a náročných hospitalizáciách je to naozaj veľký zásah do rozpočtu tej rodiny, ktorá je v ťažkej situácii už len tým, že ten rodič v tom čase nepracuje, čiže, samozrejme, aj ten príjem rodiny sa znižuje, ešte k tomu prichádza nový náklad za sprievod v nemocnici. Je to značná prekážka pri uplatňovaní detských práv na Slovensku. Ako som už povedala, nedáva to zmysel ani samotným lekárom, keď som sa snažila zistiť v zdravotných poisťovniach, čo je vlastne obsahom toho poplatku za sprievod, tak ani v rámci dôvodovej správy, keď bola prijímaná táto zmena, ani v rámci nejakých vnútorných predpisov alebo ďalších špecifikácií v zdravotných poisťovniach sme nevedeli prísť na to v žiadnom dokumente, čo by malo byť, čo je vlastne obsahom tohto poplatku, ktorý dnes máme v rámci tohto zákona, je 3,30 na deň, keďže nezahŕňa napríklad stravu, lebo strava je samostatný poplatok, dokonca v niektorých zariadeniach majú samostatný poplatok aj za lôžko alebo za ďalšie iné protiplnenia, ktoré sa môžu detskému, sprievodu detského pacienta účtovať. Čiže naozaj ten obsah toho sprievodu nie je nikde zašpecifikovaný a ja neskôr sa dostanem k tomu aj, prečo je nezákonné takýto poplatok vyberať. Je to takisto prekážkou pri napĺňaní detských práv z pohľadu sociálnej situácie rodiny. Tak ako som už pred chvíľou spomenula, ten poplatok je 3,30. Ono sa to nezdá veľa, keď sa na to pozrieme ako na nejakú krátkodobú hospitalizáciu, aj keď sú rodiny, pre ktorých aj taká týždenná hospitalizácia pri takomto poplatku je problém. A je naozaj od spoločnosti necitlivé, ale takisto aj problematické z pohľadu právneho vedomia, keď podmieňujeme právny nárok, ktorý nám vyplýva z medzinárodných dohovorov, ktorý nám vyplýva z ústavných rámcov, a to je, aby dieťa nebolo oddelené od svojho rodiča, keď to podmieňujeme niečím, čo môžu a nemusia rodičia toho detského pacienta finančne zvládnuť. Tak ako som povedala, ten poplatok nezahŕňa stravu alebo nejaký nadštandard. Ide o poplatok za to, aby ten rodič mohol byť so svojím dieťaťom, čo dnes a v podstate od vzniku samostatnosti Slovenska v našej ústave v rámci tých rodinných práv, ktorými každá rodinná bunka spoločnosti disponuje, my nemôžme oddeľovať deti od rodičov inak ako na základe rozhodnutia súdu. Čiže, čiže tam ten obsah tohto poplatku nie je nijako právne definovaný. Keď sa pozrieme na ten poplatok 3,30, tak robí to okolo 100 eur na mesiac. V prípade, keď sa k tomu pripoja poplatky za stravu, my sme si zisťovali, že to robí v priemere na Slovensku medzi päť-šesť eurami, tak sa pohybujeme niekde na necelých 300 eurách za mesiac hospitalizácie s dieťaťom. To znamená, že ten sprievod dieťaťa, tu sa ešte nebavíme o liekoch pre to dieťa, tu sa nebavíme o ďalších potrebách, ktoré to dieťa musí mať naplnené, keď je v zlom fyzickom stave, v psychickom stave. Tu sa bavíme len o tom, aby ten rodič mohol byť pri svojom dieťati v nemocnici, aby to dieťa nebolo osamotené, aby to dieťa malo nižší level stresu, lepší manažment bolesti a aby, ako už dlho prízvukujem, sme nespôsobili tomu dieťaťu ďalšie traumy tým, že v cudzom prostredí bude samo a ako zákonodarný orgán, samozrejme, nám ide o to, aby sme naplnili jeho práva, ktoré mu vyplývajú z nadnárodných dokumentov, aj z ústavných rámcov tu na Slovensku. Keď som spomenula nezákonnosť takéhoto poplatku, tak tu už máme rozhodnutie českého ústavného súdu, ktorý, ktorý jasne povedal, že nemôžme žiadnym poplatkom podmieňovať prítomnosť blízkej osoby alebo zákonného zástupcu, či už pri pôrode, ak ide o otca dieťaťa pri rodičke, alebo rodičov pri svojom dieťati. Ten samotný sprievod, ktorý, ktorý je garantovaný, ako som povedala, právnym poriadkom, naozaj nemožno podmieňovať žiadnym poplatkom. Môžeme podmieňovať poplatkami nejaké protiplnenia, ktoré majú obsah, ktoré majú hodnotu, to je nadštandardná izba, to je tá strava, to je nejaký ochranný odev, ktorý v tom čase proste potrebujete, keď ste napríklad na infekčnom oddelení alebo niekde inde. Proste tá protihodnota musí byť zrejmá. V Českej republike k tomu majú aj nedávno prijatý taký vysvetľujúci predpis, ktorým novelizovali svoj zákon, aby to bolo úplne zrejmé, aby nedochádzalo k takým situáciám, akým dochádzalo aj u nich, aj u nás dochádza, práve preto aj chceme precizovať tú právnu úpravu. Takže my máme možno šťastie a nešťastie, že u nás sa žiaden rodič neobrátil s týmto poplatkom na Ústavný súd, v Česku sa obrátili a majú tam rozhodnutia, ale keďže naša úprava ústavná je v tomto úplne totožná s tou českou, tak tu je jasný predpoklad, že aj náš Ústavný súd by sa držal tých zásad, aké, aké vlastne rozhodli o tomto náleze v rámci Českej republiky. Nedá mi nespomenúť v rámci tejto diskusie aj slová jedného popredného slovenského politika, ktorý paradoxne na túto tému upozornil, ale ďalej ju neriešil. Budem citovať z jeho sociálnych sietí z 1. augusta 2023: „Vraciam sa z Košického kraja a ešte raz všetkým ďakujem za milé stretnutia. Poviem vám ale aj jeden krátky príbeh. Rozprával som sa s mamičkou v Michalovciach. Stará sa o svojho postihnutého synčeka a je s ním výlučne na ošetrovateľskej starostlivosti. Ten syn potreboval ísť do nemocnice. A mama tam, samozrejme, musí ísť s ním, lebo sám by to nezvládol. A nakoniec táto mama, ktorá dostáva možno 500 eur mesačne na ošetrovanie, musí zaplatiť 200 eur v nemocnici len preto, že jej chorý syn potreboval, aby tam bola s ním." Napísal to na svoj Facebook Peter Pellegrini, dnes už zvolený prezident. Ďalej hovorí o tom, ako to musíme riešiť. Nestihol to riešiť a ja preto dúfam, že keďže s riešením prichádzam, aby sa do takýchto ťažkých situácií, kedy je matka na ošetrovateľskom nútená naozaj vyberať si, že či si môže dovoliť lieky pre to dieťa, alebo zostať s tým dieťaťom, na čo má ústavný právny nárok, aby sme sa do takýchto situácií na Slovensku v právnom štáte nedostávali. Toto je riešenie, čo ponúkame. Ohraničili sme to dvanástym rokom veku dieťaťa. Je to jednak ústupový krok a nejaká snaha o dohodu so zariadeniami poskytujúcimi zdravotnú starostlivosť, pretože ony dlhodobo upozorňujú, že tie kapacity, lôžkové kapacity a kapacity v rámci nemocníc sú v zlom stave a my nežijeme v nejakom virtuálnom priestore, my chceme naozaj dopomôcť k riešeniu veci a nechceme ich dostať do nejakého ďalšieho stresu, ale zároveň nemôžeme to robiť na úkor nedodržiavania detských práv. Takže tu sme hľadali nejaký kompromis a ten dvanásty rok veku je aj podľa psychológov práve tým rokom, kedy sa to láme, a tie deti už dokážu, maloletí, verbalizovať tú svoju potrebu, či tam chcú, alebo nechcú mať toho rodiča, či ho tam potrebujú, či im to ten stav zlepšuje. Vlastne tam, tam už dochádza k tomu mentálnemu vývoju takému, že niektorí si dokonca zvolia byť hospitalizovaní bez mamy, ale niektorí, alebo bez otca, ale niektorí, samozrejme, naďalej chcú a je pre nich prínosom tá blízkosť zákonného zástupcu, blízkej osoby, takže ju tam preferujú. A práve ten dvanásty rok sa nám zdal na ten poplatok ako taký kompromisný. V niektorých krajinách Európskej únie to je bezplatné pre sprievod všetkých maloletých pacientov, pretože, ako hovorím, opierame sa tu o medzinárodné predpisy, ale nájdu sa aj krajiny, kde to je nejakým vekom ohraničené, takže boli by sme v nejakom kompromisnom znení voči situácii v rámci Európskej únie. Ako sme už dokázali viackrát predtým, aj keď ma mrzí, že nie pri zakotvení práva na sprievod pri maloletých pacientoch, ale napríklad nedávno pri zdravotne znevýhodnených deťoch, ktoré sú v detských domovoch, dokázali sme preklenúť tie politické tričká a tie rozdiely v našich politických vnímaniach sveta a zahlasovali sme zo 145 poslancov stoštyridsiatimi piatimi hlasmi za tento zákon. Som presvedčená, že by sme mali k tomu pristúpiť aj v prípade takejto zmeny, kde viacerí z nás pred voľbami hovorili, že toto treba zmeniť a azda niet jednoduchšej, jednoduchšieho riešenia, legislatívneho riešenia, ako urobiť to touto formou aj po diskusii s lekármi, aj po diskusii s pacientskymi organizáciami. Ďakujem. [14:43] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Na vaše vystúpenie neevidujem faktické poznámky. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľka? Asi nie. A pani spravodajkyňa? Takisto nie. Čiže prerušujem rokovanie o tomto bode programu. A keďže máme 14.55 h a už len päť minút, tak pravdepodobne získam všeobecný súhlas, aby sme nepokračovali, lebo ďalší bod by sme už neskončili. Takže... (Reakcia z pléna.) Nie je všeobecný súhlas. Takže, pán Galko, vy by ste chceli vystúpiť ešte, hej? (Reakcia z pléna.) Á, vy to stihnete, dobre, dobre (povedané s pobavením), dobre. Takže ďalším bodom programu je návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu ústavného zákona... (predsedajúcemu sa vypol mikrofón), uhm, držím, ďakujem, o ochrane pred útokmi chráneného živočícha. Návrh vlády má parlamentnú tlač 258. Poprosím podpredsedu vlády a ministra životného prostredia Slovenskej republiky Tomáša Tarabu, aby návrh vlády odôvodnil. Nie je prítomný, takže návrh prepadá. Teraz pristúpime k rokovaniu o návrhu skupiny poslancov na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k cenám energií. Návrh má parlamentnú tlač 66. Dávam slovo poslancovi Júliusovi Jakabovi, aby návrh uviedol. Nie je prítomný, takže prepadá. A nasleduje rokovanie o návrhu skupiny poslancov na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k členstvu Slovenskej republiky v Európskej únii, návrh je uverejnený ako tlač 67. Dávam slovo poslancovi Ľubomírovi Galkovi, aby návrh uviedol. Nech sa páči. (Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k členstvu Slovenskej republiky v Európskej únii , tlač 67.) [14:56] Ľubomír Galko – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prekladám návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k členstvu Slovenskej republiky v Európskej únii. Tento návrh uznesenia... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Blaha, Ľuboš, podpredseda NR SR Prepáčte, pán poslanec, ešte ja vás na chvíľku preruším. Máme tu pani spravodajkyňu, pani Beátu Jurík alebo niekoho? Vy by ste mohli, hej, výborne. Dobre, takže pani poslankyňa Marcinková. Takže nech sa páči, pán poslanec. Galko, Ľubomír, poslanec NR SR ... bol presunutý z predchádzajúcich schôdzí, je naďalej aktuálny a dôležitý, a preto je dobré, že ho prerokujeme. Dokonca by som povedal, že je až symbolické, že ho prerokujeme v čase, kedy Slovensko oslavuje 20. výročie vstupu do Európskej únie. Navrhnuté uznesenie v duchu zásad, na ktorých je Slovenská republika postavená a ktoré presadzuje smerom dovnútra aj navonok, potvrdzuje, že Národná rada Slovenskej republiky a jej poslanci si uvedomujú svoju civilizačnú a hodnotovú príslušnosť k Európskej únii a deklarujú dôležitosť členstva v Európskej únii a považujú ju za svoj životný priestor. Vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu nášho návrhu. Ďakujem vám za pozornosť. [14:56] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Poprosil by som teraz pani poslankyňu Vladimíru Marcinkovú ako členku výboru pre európske záležitosti, aby podala správu o výsledku prerokovania návrhu vo výbore a návrh uznesenia Národnej rady. Nech sa páči, pani poslankyňa. [14:58] Vladimíra Marcinková – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za trpezlivosť, pán predsedajúci. Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k členstvu Slovenskej republiky v Európskej únii. V zmysle rozhodnutia predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 70 podávam správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore pre európske záležitosti. Predseda uvedeným rozhodnutím pridelil materiál na prerokovanie výboru pre európske záležitosti s tým, že ako gestorský výbor podá Národnej rade Slovenskej republiky informáciu o výsledku prerokovania. Výbor pre európske záležitosti uvedený materiál prerokoval piateho, na piatej schôdzi 6. decembra 2023. O predmetnom návrhu hlasoval, avšak neprijal žiadne uznesenie, keďže návrh nezískal podporu nadpolovičnej väčšiny prítomných členov výboru. Ako určená spravodajkyňa preto navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky uznesenie schválila tak, ako je uvedené v predloženej tlači č. 67. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu. [14:58] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Otváram rozpravu, do ktorej som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie je tomu tak, ani pani spravodajkyňa. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a rovnako prerušujem aj schôdzu Národnej rady. Vidíme sa v utorok o deviatej hodine. Pekný víkend. (Prerušenie rokovania o 15.00 hodine.)