Rokovanie NR SR 2. 5. 2024 – Národná rada schválila zákony o prírode a zdravotníctve

[08:55] Andrej Danko Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram desiaty rokovací deň 12. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali poslanec Dubovický a Majerský. Pokračujeme v prerušenej rozprave v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 543/2012 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, tlač 270. Prosím podpredsedu vládu a ministra životného prostredia Tomáša Tarabu v zastúpení pána Dušana Keketiho, ministra cestovného ruchu a športu, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, a spravodajkyňu z výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie poslankyňu Zuzanu Matejičkovú, zastúpená takisto pánom Kalivodom, poslancom Kalivodom, aby zaujali obaja miesto na to určené. Ďalšou v poradí z písomne prihlásených rečníkov do rozpravy, tak ako by sme mali pokračovať, je poslankyňa Remišová. Pani poslankyňa Remišová nie je v sále. Alebo, pán poslanec Pročko, procedurálny? Prosím. (Pokračovanie rokovania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov , tlač 270.) [09:02] Jozef Pročko – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ja si len chcem upresniť. Teraz po zákone o medveďoch príde pani Dolinková, áno? A až potom pôjde, potom pôjdu rodné čísla. [09:02] Andrej Danko Potom pôjde Vašečka, školský zákon. Ten by mal prepadnúť a potom pôjde Záborská, Vašečka o rodnom čísle, áno. V poriadku, pán Pročko, môžem? Pani poslankyňa Remišová nie je v sále, stráca možnosť vystúpenia. Pani poslankyňa Kolíková, nie je v sále, stráca možnosť vystúpenia. Pokračujeme v rozprave a pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Dvaja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásenia. Prvý je pán poslanec Pročko, nech sa páči. [09:03] Jozef Pročko – Vystúpenie v rozprave Milé kolegyne, milí kolegovia, veľmi ma mrzí, že tu dnes nesedí pán Taraba, ktorý naozaj chce riešiť tento problém veľmi-veľmi promptne, aj keď tento problém sa dá naozaj vyriešiť len vtedy, keď prestaneme prikrmovať tú divú zver. A mrzí ma to, lebo pán Taraba povedal v médiách po rozpravách, v ktorých sme vystúpili, budem citovať. Pán Taraba povedal, že, že, pripustil, pripúšťa pozmeňujúce návrhy k zákonu, ktorý má zjednodušiť odstrel medveďov. Do zákona podľa neho možno ešte pribudne zodpovednosť poľovníckych združení za vnadiská. Čiže pribudne tu ešte zodpovednosť za vnadiská od poľovníckych združení. Ja som hlboko presvedčený, že, že nikto nikdy neskontroluje, aby si plnili tieto poľovnícke združenia povinnosť prikrmovať tak, ako to hovoril pán Huliak pred, naposledy tu v rozprave, že sa dáva len pár kilogramov kukurice. Nie je to pravda a všetci, ktorí to vedia, aj z KDH to vedia. Zdravotníci, že to viete aj vy? Takže je to o tom, že naozaj, naozaj sa prikrmuje vo veľkom množstve. Takže ja vás poprosím, pán Keketi, určite mu to nepoviete, ale, ale ja poprosím ministra zdra... ministra zdravot... ministra... Ja len chcem počkať, kým si to, nás je tu fakt málo a ja počkám, kým si chalani to vydiskutujú tuná z KDH. V pohodičke, chlapci. Nič, nič sa nedeje, v pohode. Len je nás tu málo, ono to vyrušuje, ale v pohode. Ďakujem, pán Hajko. Čiže ono je to naozaj o tom, že prikrmuje tu, prikrmujeme tú divú zver veľmi, veľmi, veľmi, to je ten naj... najhlavnejší dôvod, prečo sa natalita medveďov, prečo máme zvýšený počet medveďov. Samozrejme, že tu je aj turistický ruch, je tu zástavba v chránených územiach, je tu zástavba tam, kde majú medvede prirodzený, prirodzený, prirodzené teritórium. Ja poprosím naozaj pána ministra Tarabu, aby zakázal kŕmenie divej zveri v poľovníckych združeniach akékoľvek. Ten diviačí mor my vieme veľmi dobre vyriešiť, vieme to vyriešiť naozaj, poľovné združenia majú na to spôsob, sú nátlačky, sú spoločné poľovačky a naozaj, keď, keď vy prikrmujete tie diviaky, čo myslíte, koľko diviakov strelíte za jeden deň na tom vnadisku, kde prikrmujete? No a na tom vnadisku, kde prikrmujete, samozrejme, že príde aj iná divá zver. Prídu tam, príde tam raticová zver, ktorá je absolútne premnožená, desaťnásobne premnožená, no a prídu tam aj medvede, ktorým nezakážete, že nech sa páči, mackovia, žiaľbohu, nemôžete sa tu prikrmovať. Kedysi mala medvedica jedno malé, mladé, dve, teraz má štyri. Zver má dostatok kŕmenia, či už je to v prírode, alebo zase my to prikrmujeme, kukurica a iné obilniny a iné plodiny, ktoré sa pestujú. No a tu je, druhý bod je, pán minister povedal, budem ho citovať. Pán minister povedal, že sa, že uvoľnili peniaze pre zásahové tímy a posilňujú ich, zároveň tvrdí, že kvalitná výbava jedného člena zásahového tímu stojí 10-tisíc eur a keby ich bolo aj tisíc, minie sa 10 milión eur, aj tak nebude člen zásahového tímu v každej obci. No a hovorí, že poľovníci už majú výzbroj, takže poľovníci to kľudne môžu strieľať. Už minule som hovoril, že, že tie zásahové tímy eliminujú tých medveďov cez narkotické pušky, uspávajúce pušky. Veterinár príde a usmrtí toho jedinca problémového. Takto sa to tu dialo. Keď si myslíte, že poľovníci, ktorí majú pušky, efektívne vyriešia tento problém, tak to nie je pravda. Sám som poľovník, sám poznám to prostredie a naozaj tí ľudia, ktorí budú musieť zasahovať pri týchto problémových medveďoch, musia byť vyškolení naozaj veľmi- veľmi dobre. Máme päť zásahových tímov. Máme päť zásahových tímov. Zásahový tím sever, juh, západ, Podpoľanie a Ponitrie. A ja tvrdím a budem to opakovať, že keby sme naozaj vytvorili zásahové tímy, aby sme ich teda zväčšili počet, ich počet. Veď teraz je v jednom zásahovom tíme štyri až šesť ľudí, to je 30 ľudí. Nie tisíc, ako tvrdí pán Taraba, nie tisíc. Keby sme urobili tie zásahové tímy naozaj flexibilne spôsobom, že by v každom okrese, máme 79 okresov, a v každom jednom okrese by bol člen zásahového tímu, ktorý by tam bol, to je 79 členov, ktorí by sa zvýšili, ktorí by dostali naozaj kvalitný výcvik. Toto všetko sa dá realizovať za jeden-dva mesiace. To je, zbroják si urobí pán... počuli ste ho? Urobí si zbroják pán Danko a ide poľovať. Áno, no, tak pán Danko si ide urobiť zbroják a ide poľovať. Prihláste sa do rozpravy, pán Danko, nevyrušujte ma! Je to naozaj fakt o tom, že máme už teraz spôsob, ktorým vieme eliminovať medvede. Zásahové tímy sú nechcená, nechcené dieťa ministra Tarabu, len pretože to dieťa vytvoril Budaj. Ale prečo by sme niečo, čo, čo, čo, čo funguje a čo môže fungovať ešte kvalitnejšie, nezdokonalili? Naozaj si neviem predstaviť, že, že členovia poľovného združenia budú strieľať medvede, to si neviem predstaviť. A nie je ani pravda to, čo tvrdil pán, pán Huliak, že, že to sú ľudia, ktorí nevedia strieľať a nevedia, nevedia sa orientovať. Skvalitnime to, naozaj to skvalitnime, nie je pravda, že, že 10-tisíc eur stojí výstroj na jedného, no nie každý, nie ten každý jeden ten člen potrebuje dron, potrebuje, potrebuje uspávaciu pušku, nie každý potrebuje termokameru, nie každý potrebuje naozaj, nie každý jeden z tých členov to potrebuje. Je veľmi dôležité a ešte raz zopakujem, aby to bolo celé, celé, aby to bolo plošné, aby sme pokryli celé Slovensko a najmä aby sme pokryli tie najproblémovejšie miesta, ktoré sú. To znamená Poľana a okolie a na Poľane je obrovský problém, tam máte tú diaľnicu, tie medvede fakt sú nahromadené, na hromade, zvýšená je natalita, áno, zvýšený, zvýšený je počet tých medveďov, ale nie je to katastrofa, nie je to katastrofa a tie problémové medvede my vieme veľmi krásne riešiť. Poviem vám jeden príklad, ktorý, ktorý som nechcel spomínať, ale pred 15 rokmi sme boli na jednej poľovačke a poľovník tam jeden mi povedal, že, Jozef, keby si si chcel streliť medveďa, môžeš si streliť aj medveďa. A ja hovorím: Prosím? – Tuná na nám chodia. – Kde? – No tuná, tuná ich kŕmime. Priznám sa, že som nedal trestné oznámenie na toho človeka vtedy, lebo to je pytliactvo, ale to sa dialo, oni kŕmili tie medvede kvôli tomu. Viete o tom, že teraz máme fotopasce, nie fotopasce, že máme fotobunky, kde, kde je vlastne tzv. medvedia foto, fotobiznis, kde prikrmujú medvede a tam si ich fotia, viete o tom? Boli sme na, pred dvomi rokmi na takomto jednom, na takej jednej kontrole, kde to robia, no a od tej búdky bolo zruba asi 50 metrov zvyšky, zvyšky oviec, ktoré tam doniesli uhynuté, aby tam tie medvede prišli, aby si ich mohli nafotiť a aby mali z toho biznis. Problém medveďov, problém medveďov je v nás ľuďoch, pretože my ľudia sme to spôsobili, my ľudia kŕmime dravú zver, my ľudia robíme, my ľudia robíme divým zvieratám zle už aj tým, že naozaj je premnožená tá raticová, raticová zver. Ja len chcem poprosiť ešte raz pána Tarabu, aby zrušil všetko prikrmovanie, aby poľovníci nekŕmili divú zver, divá zver sa postará o seba sama, a aby pán Taraba skvalitnil zásahové tímy, ktoré môžu eliminovať toho medveďa. Opakujem ešte raz, 79 okresov máme, keď dáme do každého jedného okresu jedného člena zásahového tímu, nie je to 10-tisíc ani tisíc členov zásahových tímov, nerozprávajme o medveďoch ako o politickej téme, pretože vy ste si to z toho spravili politickú tému, to nie je téma, to nie je vôbec téma odborná pre vás, robme to odborne. Ďakujem veľmi pekne. [09:10] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Na vystúpenie pána poslanca päť faktických poznámok, šesť faktických, prvý poslanec Huliak. [09:13] Rudolf Huliak – Vystúpenie s faktickou poznámkou Jožko, dneska si potvrdil to, že patríš medzi ľudí, čo musia niečo povedať, aj keď nemajú čo povedať. Keď už si taký veľký poľovník, mal by si vedieť, že národný program AMO tlmenia afrického moru ošípaných je práve tým zaujímavý, že nemáš inú možnosť v dotknutých lokalitách, ako na vnadisku tú diviačiu zver eliminovať, lebo to, čo si vymenoval, nátlačka, spoločné poľovačky sú tam striktne zakázané. Desať kilo krmiva na mesiac, veznite si do igelitky 10 kilo kukurice a budete mať vôbec prehľad, o čom to je, desať kilo na mesiac, to znamená za hrsť kukurice rozsypať každý deň po tráve, ktorú jednoducho nemá šancu tá ostatná zver ani vidieť, a musíte ju zapracovať buď do pôdy, alebo pod brvná, tak to vyzerá oficiálne vnadisko schválené. Tých 10-tisíc na jedného človeka zásahového tímu je minimum, čo sme jednoducho dokázali nejakým spôsobom naškrabať, aby sme ho vybavili. A v ruksaku, konkrétne v nive, mám za 15-tisíc pomôcky, aby som vedel poľovať, a to je bez pušky. A keď, ešte jednu vec, jeden človek na každý okres v zásahovom tíme, Jožko nemá asi pojem o fonde pracovného času, nemá pojem asi, že ten človek musí byť 24/7 a skade vezneme tých biorobotov, ktorí by toto vysupľovali, Jožko môj, čo si si tu všetko navymýšlal, lebo takéto žvásty, ktoré si tu všetko teraz použil, keď ťa počuje poľovník, čo len 10 rokov ktorý poľuje, tak si po tebe spraví úplne jasný názor, že ty nemáš ani len o tejto problematike šajnu. My medzi tými medveďmi žijeme, my tých ľudí dennodenne počúvame a jednoducho sme si vedeli doteraz bez pytliactva a bez týchto vecí, ktoré tu opisuješ, dať rady, pretože sme my koordinovali tie veci v Podpoľaní, jediní na Slovensku, a Fabriciusová za to bola nielen nie raz poťahovaná, že ako jediná šéfka CHKO dovolí robiť aj regulačné odstrely. Vy ste práve spôsobili tie rozklady na súdoch a stovky... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [09:13] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Kalivoda. [09:15] Peter Kalivoda – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja som chcel poslanca Pročka len upozorniť, hovorí o tom, že zásahové tímy na medveďa hnedého zriadil minister Budaj, no tak tieto zásahové tímy fungujú minimálne od roku 2018, môžte si to spätne vyhľadať. Jediné, čo Budaj urobil, áno, nakúpil nejakú výstroj, ale tie tímy boli absolútne nefunkčné, boli dokonca ešte aj v rámci nich vnútorné rozpory, tak ako to bolo v rámci celej vašej vlády aj vládnej koalície. Tú úlohu, ktorú Budaj zohral v téme medveďa hnedého, to bola jedna negatívna úloha, kedy rozoštval, a vy v tom teda pokračujete, kedy rozoštval ochranárov a poľovníkov. A to je presne to, čo nemôžme robiť, my tieto dve skupiny záujmové, ktoré, ktorým ide o rovnakú vec, im ide o rovnakú vec, nemôžme stavať na barikády a stavať ich proti sebe. No a vlastne to, ako fungovala ŠOP-ka za minulého vedenia, za vášho ministra Budaja, kedy tiež sa utápala vo vnútorných rozbrojoch, kedy riešila všetko možné od zonácie národných parkov, pozemkov a neviem čo a práve vtedy aj sa zanedbala, zanedbala jej úloha, ktorú mohla zohrať, zohrať v rámci manažmentu veľkých šeliem, a teda aj medveďa hnedého. [09:15] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Garaj. [09:17] Milan Garaj – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Pán Pročko, vás ako poľovníka neberie absolútne nikto vážne, ktorýkoľvek poľovník by vás počúval len päť minút, tak sa musí nad tým len pousmiať. Ste známy svojimi zvláštnymi názormi, hlavne vo svojom vlastnom regióne, ktorý som mal minulý týždeň česť navštíviť. Vrátim sa k tomu prikrmovaniu, u vás je prikrmovanie len sypanie kukurice, prípadne vo vnadení tých medveďov, vykladanie nejakých živočíšnych nástrah, ale to vôbec nie je pravda. Prikrmovanie je aj kŕmenie senom, ktoré, samozrejme, medveďom vôbec nechutí, vôbec ho nežerú, a týmto prikrmovaním senom vieme zabezpečiť výživu vysokej zveri počas zimného obdobia, vieme ju odviesť od lesných porastov, vieme ju na jar odviesť od poľnohospodárskych kultúr, takže keby sa, sme sa pripravili o túto možnosť, tak tie škody by spôsobené zverou by boli oveľa vyššie. Takže... Medveď je politická téma, áno, lebo ochrana, s ochranármi sa nedá na túto tému diskutovať. Ó, začalo sa to hlavne úúúú, no, už by som povedal nejaké dve dekády dozadu a stále to pokračuje a vyvrcholilo to za ministrovania pána ministra Budaja, kedy vlastne naši milovaní pseudoochranári spôsobili totálne premnoženie medveďa a dôsledky vidíme teraz, každý týždeň počúvame ich v správach, kedysi sa to úplne zatajovalo, ale dneska, naštastie, už aspoň si vieme priznať, že každý týždeň máme minimálne jeden-dva útoky medveďov. Ďakujem. [09:17] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Muňko. [09:18] Dušan Muňko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec, samozrejmá vec, že je to politická téma, pretože medveď je premnožený zhruba v sedemnástich okresoch, kde je absolútne premnožený, čiže keď vezmeme nielen Malú Fatru, nielen Detvu a tie oblasti, kde je premnožený, proste predtým ten medveď bol regulovaný odstrelom, ten odstrel skončil prakticky v deväťdesiatych alebo v deväťdesiatom ôsmom. Odvtedy sa medveď nestrieľa, a preto je a preto je premnožený, ale to nehovorím ja, to hovoria odborníci. My sme rozoštvali lesníkov s ochranármi, prakticky dneska lesník je tak isto ochranár, tak isto sa stará o ten les a proste aj o vodu, aj o ďalšie veci. Pokiaľ sa nezmenia tie, to nastavenie, ktoré je, tak jednoducho tu poriadok nebude. Nehovorme o ďalšej veci, že je premnožený orol skalný, premnožené sú ďalšie, pričom my dneska nemáme hrdličky, nemáme prakticky zajacov, nemáme prepelice, nemáme proste jarabice, nemáme nič, pretože sú premnožené dravce. Nemôže byť hlucháň, keď je premnožený orol, nemôže byť, keď je tam, keď je premnožený medveď. To, toto nie je symbióza, že proste tá príroda musí byť samotná, je premnožená raticová zver, je premnožený kormorán, prakticky nikto nechce kormorána strieľať, pričom kormorán nie je náš, u nás domáce, je to príletový, ktorý robí absolútnu škodu v rybníkoch. Takže tu treba skutočne sa zamerať a veľmi seriózne pove... aby sa, symbióza bola medzi poľovníkmi, lesníkmi, proste ochranármi. Dneska je tu absolútne, tak jak tu v tomto parlamente, pokiaľ sa nezmenia pomery na Slovensku, to bude nešťastie pre Slovensko, pokiaľ sa týka pre prírodu. [09:18] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Hajko. [09:20] Jozef Hajko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Budem reagovať na tie, na tie, na tú problematiku prikrmovania zvierat. Viete, pán Pročko, mám kamaráta poľovníka a stretol som ho nedávno, ako vezie, bolo to v zime, viezol na aute na korbe kadejaké potraviny do lesa. A hovorím, že kam ideš . – No idem, idem prikrmovať. – A kam ideš prikrmovať? – No tam máme posed a tak ďalej. Viete, ja s ním vediem diskusie, že vlastne aká je úloha poľovníkov. On mi hovorí, že my to máme v rukách, Jozef, my to máme v rukách, pretože my držíme tú rovnováhu v rukách. Ale pozrite sa, aká je, aká je realita. My hovoríme síce iba o medveďovi, ale pozrite sa, čo sa deje s raticovou zverou. Problém je, alebo preto to nie je, predsa len to nepoukazuje ako na veľký problém, lebo jeleň jednoducho nezaútočí na človeka, ale medveď zaútočí. Je to oveľa hlbší problém, nehovorme len o medveďovi, hovorme vôbec o premnožení zveri na Slovensku. Čo sa týka medveďa, prístup KDH bol pred voľbami aj po voľbách stále rovnaký. Je to vážny problém, my sme na to poukazovali už vlani, je to vážny problém, treba ho riešiť a treba ho riešiť z pozície, že na prvom mieste je človek a potom je až zviera. A teraz ako nastaviť tie parametre, do akej miery to zviera má byť vystavené, vystavené nejakej, nejakej regulácii, to je ďalšia otázka. V každom prípade ja osobne komunikujem s Jaroslavom Slašťanom, šéfom zásahového tímu, a keď počujem tie príbehy konkrétnych ľudí, ktorým medveď zničil celú úrodu, včelstvo a tak ďalej, vystavil ich do, do existenčného ohrozenia, no tak jednoducho to musíme nejakým spôsobom riešiť. Preto je prístup KDH taký, že keď je tu, keď je tu príležitosť, tak chceme v tejto... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [09:20] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Malatinec. [09:22] Roman Malatinec – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Pán kolega Pročko, budem reagovať na teba. Hovoríš, že je to politická téma, ja som sa tomuto chcel vyhnúť, pretože politická téma to nie je, je to ľudská a zodpovedná. Ak ste zachytili, včera 1. 5. bol znova zaznamenaný útok medveďa v obce Selce. Neďaleko cez kopec máme sídlisko Sásová v Banskej Bystrici a pomaly už v krajskom meste v Banskej Bystrici behajú medvede po sídlisku na Uhlisku a nedajbože sa dostane cez kopec úplne prirodzeným spôsobom na sídlisko Sásová a skôr či neskôr, už sa teda stala tragédia v Selciach a môže sa stať aj v Sásovej. A to nestraším. Zásahové tímy, ja som mal skúsenosti, ľudia, keď nás informovali a keď ich volali, prišli častokrát aj po dvoch dňoch. Dali nám fotopasce, ešte posledujte, či príde, prišiel, koľko svedectiev, aj ten pán kolega Hajko, čo hovoril, mal pravdu, to ti povie aj pán Slašťan, aj ďalší, oplotené, medveď prejde ako tank cez to pletivo, nemá zábrany. Už som to povedal, aj nedávno sa stalo v miestnej časti Iviny, oplotený včelín, tak sa, tak neprešiel cez, cez to oplotenie, ale sa podhrabal a urobil škody a tie škody z roka na rok rastú. Štátna ochrana prírody na majetku a na ďalších činnostiach, ktoré medveď vykonáva, tak sa to stáva. A, a, a ja by som ťa chcel poprosiť, zopakuj to na Podpoľaní, že to nie je katastrofa, zopakuj to ľuďom, to, čo si povedal v rozprave, ja som zvedavý, čo ti povedia tí ľudia. Už sú zúfalí a teraz máme dvoch v Selciach a budem čakať ďalšie dni, že čo sa ide diať. Dokedy budeme čakať? Už nečakajme, riešme to! [09:22] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho S reakciou poslanec Pročko. [09:24] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Začnem Malatincom. Neklam! Vyprosujem si od teba, že si klamal, nikdy som nepovedal, že to nie je problém, neklam, ja som povedal, že to robíte z toho, nerozprávaj, neprerušuj ma, ja som povedal, ja som ťa neprerušoval, ja som povedal, že to je politická téma, ktorú ste, vy ste si z toho urobili politickú tému! Veď to je no... vyslovene naozaj je tu ten problém, nikde som nepovedal, že netreba tých medveďov strieľať. Klameš, klameš! Pán Hajko, ďakujem, že ste potvrdili, že sa naozaj prikrmuje všade a prikrmujú to neskutočným spôsobom. Pán Muňko, nie je premnožený orol, ale drobnú zver nemáme preto, že, pretože naozaj nemáme dobrý, dobré podmienky pre túto zver. Pán Garaj, vy tu o mne rozprávate, aký som ja poľovník? Kde je ten Garaj? Odišiel preč, odišiel? Fí, mne z Obýc prišlo na vás, čo ste vy za človeka, mám to tu rozprávať, ako vás vnímajú v Obyciach, čo o vás rozprávajú, prečo ste išli do SNS k Dankovi kšeftovať? Čo vy mi rozprávate, to všade, pán, pán Garaj, keby ste vedeli, čo o vás tam v Obyciach rozprávajú, tak sa presťahujete niekde na Sibír tam k onému, k Putinovi, ktorého milujete. No a, Huliak, vy tu rozprávate, vy tu ro... nebudem hovoriť Rudko, lebo to v živote mu nepoviem Rudko, Huliak, vy tu rozprávate o tom, aký som ja poľovník? Ja som od svojich šiestich rokov v lese, Huliak, nie som to čo vy. Kedysi ste rozprávali o poľovníckej komore a o Slovenskom poľovníckom zväze, aké sú to, aké sú to hydry, teraz ste s nimi, zapchali vám ústa spôsobom, že z vás spravili člena, vyprosujem si od vás toto kývanie, spravili z vás člena. Čo ste vy za poľovníka, Huliak? Ja o vás tiež viem, aký ste vy poľovník. Klamete, Huliak! Vy prikrmujete v celom tom vašom okolí nie desiatimi kilogramami kukurice, vy to tam nosíte jak, jak vlakmi. Huliak, vy tu idete ľudí dehonestovať, tie vaše žvásty, Huliak, čo rozprávate, keď si zahulíte pri rastline, tak to je čistá katastrofa! Ja len chcem povedať naozaj, a to, čo som povedal, prikrmovanie zakážme, zver kŕmime, divú zver kŕmime, medvede sú problém, problémové medvede strieľajme. [09:25] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Blcháč. [09:27] Ján Blcháč – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, túto, túto debatu, túto debatu s najväčšou pravdepodobnosťou spôsobila udalosť, ktorá sa, ktorá sa udiala 17. marca tohoto roku v meste Liptovský Mikuláš, ktorá vystrašila celé Slovensko a zaujala médiá doslova na celom svete. Veľmi agresívny jedinec sa vtedy prehnal mestom, napadol piatich ľudí, tri ženy a dvoch pánov, a potom niektorí povedali, že veď nepotrebovali už ani nemocničné ošetrenie. A takéto výroky sú nemiestne, pretože títo ľudia sú do konca svojich dní poznamenaní touto, týmto stretom s takýmto jedincom, voči ktorému nemajú žiadnu šancu. Ja by som si dovolil na začiatok prečítať dve, z dvoch listov, ktorých som dostal niekoľko. Jedna pani Daniela mi píše: „Hneď v ten deň, 17. 3., videla som videá, kde sa človek nemal ani ako brániť v strede mesta. V tom čase sme boli na prechádzke s deťmi na inom mieste mesta, našťastie. Je neuveriteľne znepokojujúce, keď dnes povieme, že sa našťastie nerozhodol ísť medveď smerom, kde sme boli so spiacim dieťaťom v kočíku a druhým na kolobežke. Žiadam o okamžité a hlavne dostatočné riešenie. Ja som mimoriadne nahnevaná, ako sa vzniknutá situácia dlhodobo nerieši a človek stratí jedným poobedím pocit bezpečia vo vlastnom meste a o vlastné deti." Pán Vladimír píše, ten je ešte prísnejší: „Všetci kompetentní o problémoch s medveďmi len okolo toho kecajú a tvária sa, že hľadajú riešenia. To sa týka všetkých štátnych zložiek aj tzv. ochranárov. A trvá to už veľmi dlho. Najlepšie riešenie: naši pytliaci. Aj keď, bohužiaľ, zatiaľ len v malom merítku." Toto si ľudia myslia o našej zodpovednosti. No a ja chcem povedať na začiatok, že vítam iniciatívu ministra životného prostredia, ktorý prišiel najskôr s novým ústavným zákonom, ktorý bol prerokovaný vo vláde a bol predložený aj do parlamentu. Následne prišla komunikácia s predstaviteľmi KDH a konsenzuálne sa dohodlo na tom, že bude sa rokovať o návrhu zákona o ochrane prírody a zmene zákona o ochrane prírody a zmene zákona o civilnej ochrane. Čo je tiež svojím spôsobom určité riešenie, ktoré môže pomôcť veci. Ja keď som sledoval v piatok rozbehnutú rozpravu, tak mi to pripomínalo, viete, tú televíznu reláciu, kde sa hrá o fakty a mýty, iste ju všetci poznáte, nech, neviem, v ktorej televízii to dávajú. Súťažiaci tu majú možnosť označiť nejaké tvrdenie ako fakt alebo mýtus. Následne príde vysvetlenie od odborníka, ktorý tento rébus rozlúšti a na odbornej báze povie, je to tak alebo je to tak, je to mýtus alebo je to fakt. My, žiaľ, takýchto odborníkov neoslovujeme, preto sa ani nedokážeme ustáliť na tom, čo je fakt alebo čo je mýtus o medveďoch. Jedni hovoria tak, druhí hovoria tak. A ani jeden z nás tu nie je určite odborník na medveďov taký, ktorý sa tým dlhodobo zaoberá. Ja osobne poznám napríklad doc. Patakyho z Technickej univerzity vo Zvolene, s ktorým som mal možnosť pred časom debatovať, a on by nám to tu vysvetlil, keby mohol tu vysvetľovať. Samozrejme, nemôže. Tak ja by som odporúčal do budúcnosti, keby sme sa na týchto odborníkov obracali. Chcem povedať, že medveď je šelma, ktorá nemá v prírode prirodzeného predátora, má svoje zbrane, ale aj ako každý živý tvor má svoju psychiku, ktorá sa môže časom meniť a máme tu aj informácie o tom, že sa aj mení. Chcem potvrdiť to, čo tu už zaznelo, že podľa môjho názoru dochádza k porušeniu, narušeniu rovnováhy v prírode, pokiaľ sa bavíme o tejto šelme, o tomto medveďovi hnedom, možno aj ďalších, ale v tomto prípade ide tu o narušenie rovnováhy. A vlastne pokiaľ niektoré sily v tejto krajine, na Slovensku budú naďalej presadzovať tento status quo, ktorý teraz máme, tak vlastne škodia prírode, pretože budú posilňovať ďalej túto disproporciu a nerovnováhu. Viete, keď, ja som tiež taký sviatočný poľovník ako niektorí z nás a viem o tých veciach a diskutujeme s kolegami. Okrem iného, keď dnes idete do lesa, kde, v tých oblastiach, kde sa medveď vyskytuje, nenájdete už mravenisko. Viete dobre, všetci ste ho niekedy videli, dnes ich tam nevidíte. Medveď ničí mraveniská, mraveniská sú potravou pre kuriatka hlucháňa tetrova, no a my tu zasa diskutujeme o tom, že je hlucháň ohrozený, po prvé. Taktiež vám odborníci povedia, že mraveniská, mravce sú biologickou ochranou lesa a keďže nie sú v tých končinách, tak ani túto ochranu nemôžu zabezpečovať. My dlhodobo upozorňujeme, či sa to už jedná o mesto Liptovský Mikuláš, alebo Združenie miest a obcí Liptova, kompetentné orgány na to, aby sa niečo dialo, a som rád, že sa niečo začína diať. My sme mali tú nedeľu 17. marca veľkú skúsenosť aj s konkrétnou aktivitou protizásahového tímu, som rád, že dve hodiny, tri hodiny po tom, ako sa na obed incident udial, sme zasadli v krízovom štábe a prišiel štátny tajomník ministerstva životného prostredia, všetci predstavitelia národných parkov, respektíve dvoch, šéf ochrany prírody, šéf zásahového tímu a hľadali sme riešenie a išlo sa na vec. No, potom mi každý deň prichádzali dve hlásenia, ráno a večer, že nedošlo k eliminácii medveďa, že bude pokračovať tak a tak ďalej, až nakoniec 26., to je po desiatich dňoch takmer, sme dostali informáciu, že medvedica bola eliminovaná. No a od 15., dva dni predtým, viete, bol ten prípad v Demänovskej doline, od 15. marca do 30. apríla došlo k jedenástim napadnutiam človeka medveďom. Jediný jeden medveď, resp. medvedica bola eliminovaná, tá v tom Liptovskom Mikuláši. No a čuduj sa svete, prišiel, prišlo občianske združenie aj My sme les, takto sa volajú tí, ktorí spôsobujú tú, alebo sú tiež účastní spôsobovania tej disproporcie, tak prišli s trestným oznámením, vraj ten jedinec, ktorý bol ulovený, ktorý bol eliminovaný po desiatich dňoch, vraj nie je ten, ktorý bežal po meste. Neviem, odkiaľ to majú, ide to teraz vyšetrovať enviropolícia. Viete, tie témy sú dobré na takéto prípady, ale tie protizásahové tímy určite nebudú schopné plniť funkciu, ktorú očakávame do budúcnosti. Budem možno o niektorých veciach hovoriť ešte v druhom čítaní, pokiaľ bude priestor, lebo ten čas beží veľmi rýchlo, veľmi expresne. Možno ešte na záver chcem zverejniť tie čísla, ktoré asi aj viete. Viete, koľko je v Rakúsku medveďov? Tri. Viete, koľko je v Nemecku medveďov? Žiadny. Berlín sa volá podľa medveďa, Bär je medveď po nemecky a Berlín je pravdepodobne názov podľa medveďa, on má dokonca medveďa aj v erbe. Berlín má medveďa v erbe, ale všetky medvede z Berlína dávno vyhnali a nepripustia si. V Česku je to pár kusov, možno v zoologickej záhrade. My máme odhadom, niektorí hovoria 1 500, niektorí 2-tisíc, možno ich je 3-tisíc. To je veľký problém. Ja chcem len vyzvať kolegov všetkých, ktorí budú k tomu hovoriť, že konsenzus, náš konsenzus by mal byť na tom, či sa vieme dohodnúť na serióznej regulácii, alebo to necháme na spôsob Oravy, ako nám to tuná predstavil pán kolega Hlina, myslím si, že veľmi reálne, tam spôsob, teda na, na, na, na spôsob Oravy. Dneska som počul, že Japonci už idú bojovať aj umelou inteligenciou, možno aj to nám pomôže, ale nepomôže nám nič iné, len urobiť rovnováhu v prírode nejakým spôsobom, serióznym spôsobom. A keďže tu máme pána ministra cestovného ruchu, chceme, aby sa cestovný ruch rozvíjal a nie, aby nám ho ešte medvede narúšali. [09:27] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Na vystúpenie pána poslanca sedem faktických poznámok. Prvý, poslanec Huliak. [09:37] Rudolf Huliak – Vystúpenie s faktickou poznámkou Tak ako povedal pán primátor Liptovského Mikuláša, mali by sa tu odhodiť všetky osobné invektívy a rôzne ostatné populistické záležitosti. Každý tú tému vnímame, že je problematická, roky sa tu ignorovali odborníci, skutoční odborníci z akreditovaných inštitúcií, dostali tu hlavné slovo mimovládky, občianske združenia, ktoré si kupovali lesy, robili si v nich vlastnú lesnícku politiku, ochranársku politiku. Zažil som časy, keď jednoducho na Slovensku nebolo ani ministerstvo životného prostredia, nebola tu ani štátna ochrana prírody, nebol tu totižto nikto, kto by vnášal do prírody aký-taký bordel a jednoducho akú-takú nerovnováhu, ktorá tu vznikla práve pôsobením týchto predimenzovaných, nadštandardne financovaných, ale hlavne preexponovaných ľudí, ktorí nejakým spôsobom využili tému, na ktorej sa nedalo jednoducho, alebo resp. dalo jednoducho veľmi lacno zarobiť, premenili si svoju vášeň pre turistiku, pozorovanie prírody, fotenie a všetky tie záležitosti na jeden hnusný, špinavý biznis, na ktorý sme všetci v konečnom dôsledku len a len spoločensky, finančne, hodnotovo, ale hlavne rozvratom rovnováhy v prírode doplatili. Kým tu nebola štátna ochrana prírody, mali lesníci, poľovníci, rybári, obyvatelia vidieka, takisto aj včelári a všetci zásluhu na tom, že Slovensko vzniklo ako najrozmanitejšia biodiverzita v rámci Európy, môžu nám to všetci absolútne závidieť. Akonáhle prišli tieto inštitúcie, začali brať na to peniaze, začali deštruovať fungujúci systém, poľovníkov, lesníkov dostali na okraj spoločnosti ako tých najhorších, čo devastujú prírodu, tak tu máte dneska výsledok. Myslím si, že táto vláda, ktorá dnes tu je, ktorá má tieto možnosti a týmito legislatívnymi prvkami, ktoré momentálne vykonáva, dostane tú rovnováhu do prírody späť. Ďakujem pekne. [09:37] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Dostál. [09:39] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Blcháč, zaujalo ma to vaše poukázanie na reláciu fakty a mýty, myslím si, že taká relácia by sa zišla aj slovenským politikom absolvovať, že napríklad by sa ich spýtali, že myslíte si, že Zem je plochá? A potom by vysvetľovali, že je to fakt alebo je to, je to, je to mýtus. A úplne s vami súhlasím, že asi málokto tuto v tejto miestnosti je odborníkom na medvede, no ale sme Národná rada, tak musíme rozhodovať aj o veciach, v ktorých nie sme úzko špecializovaní, je to tak aj v iných prípadoch a zdá sa, že teda na medveďov je tu pomerne veľa odborníkov alebo ľudí, ktorí sa cítia, že sú odborníkmi na medvede. Ale k niektorým veciam ani nemusí byť človek odborník na medvede, aby si všimol, že v tom návrhu zákona, ktorý prerokúva Národná rada v skrátenom legislatívnom konaní a dôvodom je, že teda medvede ohrozujú, ohrozujú ľudí a je to, je to problém, tak sa nehovorí iba o medveďoch, ale hovorí sa o veľkých šelmách, a teda majú, majú sa na základe toho riešiť aj vlky a rysy. A hovorí sa, že, že nielen ohrozenie zdravia a života, ale aj škody na majetku, pričom škody na majetku, áno, sú problém, ale predpokladám, že nie je to taký problém, aby sa to malo riešiť v skrátenom legislatívnom, v skrátenom legislatívnom konaní. O tej téme prikrmovania sa tu rozvinula pekná diskusia, ale opäť nikto neodpovedal na to, že ak sú problém tie vnadiská, prečo majú byť zakázané iba v čase vyhlásenia mimoriadnej situácie a nie v blízkosti obydlí alebo v blízkosti turistických ciest stále. No a s tým Nemeckom som celkom nerozumel. To vnímate ako nejaký ideál, že by sme mali vystrieľať všetkých medveďov? [09:40] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Pán poslanec Grendel. [09:41] Gábor Grendel – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Pán poslanec Blcháč, vyjadrili ste, povedal by som, také poľutovanie nad tým, že nemôže v pléne vystúpiť profesor zo zvolenskej univerzity, ktorého považujete za odbornú kapacitu, tak chcel by som uviesť na pravú mieru, že to možné je. Zákon o rokovacom poriadku s takýmto niečím počíta, dokonca v dvoch paragrafoch, ktoré by sa na to dali použiť. V § 21 Účasť iných osôb sa píše: "Významné osobnosti hospodárskeho, spoločenského a politického života a predstavitelia iných štátov alebo medzinárodných organizácií pozvaní Národnou radou alebo jej predsedom môžu so súhlasom Národnej rady vystúpiť na jej schôdzi." Toto je taká komplikovanejšia forma, ale ešte jednoduchšie je to podľa § 20, kde v odseku 4 sa píše: "Na rokovaní schôdze Národnej rady sa so súhlasom Národnej rady môžu zúčastniť aj iné osoby." Čiže je to otázka len návrhu a väčšinovej vôle v tomto pléne a je možné také niečo urobiť. [09:41] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Krátky. [09:42] Rastislav Krátky – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Vy ste začali svoje vystúpenie tým, že túto diskusiu tu máme preto, čo sa stalo 17. 3. v Liptovskom Mikuláši. Nemáme ju tu preto. Máme ju tu preto, lebo SNS cez vtedajšieho poslanca Tarabu a cez mimoparlamentného aktivistu, by som povedal, pána Huliaka túto tému vyrobili. A treba si povedať a ja to poviem teraz úplne na rovinu, že kde boli doteraz s nejakým riešením? Ste spomínali, že vystúpil tam nejaký odborník, asi myslíte z vlastných radov, tak ja som z vašich radov ešte odborníka vystúpiť nevidel, alebo nejaké také faktografické zhrnutie. Však my sme sa tu, áno, v piatok rozprávali o tom, že čo je solídnejší odborný základ na východiská pre politiky, ktoré v tomto chceme schváliť. Ale však to je úplne legitímna debata, žiadne mýty a fakty a nejaký odborník tu vystúpi a potom povie, ako to je. Ja som ešte nevidel pána Huliaka v rozprave napríklad. On tu síce tak akože hovorí veľmi rázne vo faktických poznámkach, že jak to vidí, ale však nech vystúpi, seriózne nech vystúpi a nech povie. Ja by som to inak aj čakal. Keď si na tom urobíte kampaň, tak by sa patrilo mať po pol roku vládnutia aj nejaké riešenie. Neexistuje predsa lepšia východisková pozícia. Minister Taraba pre životné prostredie nemá lepšiu pozíciu, neexistuje vo vláde lepšia pozícia, aby toto mohol človek riešiť. Z tej istej strany. Keby aspoň z inej, že by mu do toho vidly hodil, ale z tej istej strany tam má kontrolného človeka, ktorý ho má kontrolovať, čiže predsedu výboru pre životné prostredie. Tandem ako ušitý, keď chcete riešiť problematiku v tejto oblasti, musíme my z opozície prísť a hovoriť, čo je lepšie. Tu KDH sa zľutovalo po pol roku a podalo vám pomocnú ruku, aby vám dalo to riešenie, lebo ste neboli schopní prísť s ničím iným len s nejakým ústavným zákonom, ktorý je ešte aj zle napísaný, sú tam nejaké poznámky pod čiarou, odkazuje to na iné zákony, no proste zlé legislatívne riešenie, zlé! By som čakal, že... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [09:42] Andrej Danko Ďakujem. Pán poslanec Pročko, s tou treskou a rožkom by ste mohli opustiť sálu? (Reakcia z pléna.) Nie. Je zakázané vnášať do priestoru sály jedlo. (Reakcia z pléna.) Dobre, pán poslanec, prosím, opustite sálu. Dobrú chuť, ale mimo sály. (Reakcia z pléna.) Pán poslanec Ľupták. [09:45] Pavel Ľupták – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Pozorne sledujem celú tú diskusiu o problematike medveď, nielen teraz, ale ešte aj v minulom volebnom období a som zdesený z toho, že takéto veci sa neriešia. Za bývalého režimu som pracoval ako študent v lese, potom som bol aj profesionálny drevorubač a zdatný turista. Slovensko som prešiel niekoľkokrát, nikdy v živote sme nestretli medveďa, či v Nízkych Tatrách, či vo Veľkej Fatre, či v Malej Fatre či v Rudohorí, toto sa neriešilo. Keď bol niekde nejaký strom napadnutý, napadnutý kôrovcom, tým lykožrútom, tak išiel ten strom dole bez toho, aby sa dávali kolkované žiadosti cez nejaké ochranárske združenia. Jednoducho toto sú normálne veci. Bývam 500 metrov od lesa. A ako keď som spomínal, že toho medveďa sme nevideli, keď som behal po celom Slovensku, tak teraz dva domy nižšie mi behal pred tromi rokmi medveď, tam po záhradách, tam, kde bývam. Ten útok na Kysuciach, čo bol pred týždňom alebo pred desiatimi dňami, tak tam si postavila moja dcéra dom, nový dom, že budú chodiť do lesa a takto tristo metrov tam bol ten útok na toho medveďa. A keď sa stane raz také niečo, že tam zabijú tie malé deti alebo niekde, tak sa môže stať, že niekto zoberie potom osud a zákon do vlastných rúk a tých poslancov alebo tých politikov, ktorí za toto môžu, tak si to s nimi vybaví osobne. O takýchto veciach sa tu nemá mudrovať, že kto je aký odborník a neodborník, ale treba ich urgentne riešiť, lebo tu ide o ľudské životy. Ďakujem. [09:45] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Stohlová. [09:46] Tamara Stohlová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Pán poslanec Blcháč, ja s vami úplne súhlasím, že toto by mala byť téma, ktorá, ktorú by malo riešiť nejaké odborné fórum, nemala by to byť politická záležitosť, ale to sa pozerajte asi do vlastných radov, pretože sú to vaši koaliční partneri, ktorí z toho roky robili tému, ktorí si na tom roky veľmi agresívnym spôsobom robili kampaň a potom, čo sme videli, že došli absolútne nepripravení napriek tomu a, a tých šesť mesiacov premárnili. A musíme tu teda v tomto čase opravovať ich nepripravenosť takpovediac. Ja ináč v rámci toho, že by to mala byť odborná debata, by som možno chcela niekedy vidieť aj taký, taký fakt checking tejto rozpravy v parlamente, to by mohlo byť celkom zaujímavé čítanie aj v súvislosti s tým, čo vy ste spomínali s tými mravcami, ako medvede vlastne môžu za to, že nám, že máme problém s hlucháňom? No mňa by zaujímalo, že čo by vám na túto argumentáciu povedala Európska komisia, ktorá voči Slovensku kvôli tomu vedie žalobu a je to pre ničenie biotopov hlucháňov. A určite to nie je kvôli medveďom, je to kvôli intenzívnej ťažbe. Čo sa týka toho, že vy vidíte riešenie určite nie v zásahovom tíme, ale, ale v nejakom teda režime, ktorý sme tu mali v minulosti. Tak ten zásahový tím je tu koľko? Možno štyri roky, čo funguje? Ale ten problém je tu dlhodobo. Ja som už hovorila, že už v roku 1987 bolo napríklad jedenásť útokov ročne. Ten problém je tu dlhodobo. Bolo to aj v čase, keď obhospodarovali medveďa poľovníci. Mali sme tu problém takisto už v roku 2004 v Demänovskej doline, to určite poznáte. A čo pomohlo? Pomohli vo Vysokých Tatrách aj v Demänovskej doline preventívne opatrenia, zabezpečenie odpadkov, ale inde sme im šan... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [09:46] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Kalivoda. [09:48] Peter Kalivoda – Vystúpenie s faktickou poznámkou 34 Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Janko Blcháč, hovoríš o odborníkoch, určite sú názory odborníkov pre nás všetkých dôležité pri našom rozhodovaní v tomto parlamente, aspoň teda za seba a za mojich kolegov to môžem určite povedať, ale ďaleko, alebo teda rovnako dôležitá je pre mňa aj tá osobná skúsenosť, ktorú vy poslanci, ktorí pôsobíte v regiónoch, máte, či už ty ako primátor Žiliny, alebo, alebo Roman Malatinec ako podpredseda BBSK, teda z územia a regiónu, kde tento problém je naozaj vypuklý. Čiže ja som veľmi rád aj za tieto vaše názory a určite aj tie vo veľkej miere ovplyvnia moje rozhodnutie. No a ešte taká poznámka tu zaznela na tvoju adresu a, alebo tak do pléna všeobecne, že kde sme boli pred pol rokom, pred rokom a prečo sme to neriešili. A hovoria to práve tí, ktorí teda asi zabudli, že práve v tej dobe tam bol ich minister, ktorý túto problematiku, ako som už niekoľkokrát povedal, absolútne neriešil a tú situáciu len zhoršoval tým vyhrocovaním konfliktov medzi ochranármi, lesníkmi, poľovníkmi, čo by mala byť, ako som teda už aj pred chvíľkou poznamenal, jedna skupina, ktorej by malo ísť o jeden spoločný cieľ: chrániť tú prírodu, ale ro-zum-ne, rozumne. Ďakujem pekne. [09:48] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho S reakciou na faktické pán poslanec Blcháč. [09:50] Ján Blcháč – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. No, som rád, že moje vystúpenie vzbudilo takú plodnú diskusia vo faktických poznámkach, ale mám taký pocit, že niektorí z vás, ktorí ste diskutovali, počúvali s porozumením a niektorí nepočúvali s porozumením, to je rozdiel. Pôjdem postupne. Pán kolega Huliak, súhlasím. Je to biznis, vidíme, čo sa deje s predstavovaním medveďov turistom v Tichej doline cez občianske združenie ochranárske. Pán Dostál, áno, sú tí experti, ktorí nám radia, s ktorými sa radíme my, ale sú experti takí aj onakí. Jedni sú zástancami ochranárov, druhí sú zástancami zdravého rozumu, takže asi toľko. Zrejme ide o nejakú klasifikáciu tej veľkej šelmy, kde sú všetky tieto štyri druhy. Pán Grendel, ďakujem pekne za upozornenie na rokovací poriadok. Pán Krátky, tak viete, vy ste predstaviteľ OĽANO, teraz sa voláte SLOVENSKO, ale za tri a pol roka, čo ste tu vládli ústavnou väčšinou, ani vás nenapadlo, že by ste sa touto témou zaoberali. Konečne prišla koalícia, ktorá rieši konkrétne životné situácie ľudí. Pán Ľupták, súhlasím, čo povedal s tým, s tou praktickou skúsenosťou. Nuž, pani Stohlová, vy ste asi nepočúvali s porozumením. Ja mám taký pocit, že v tej nejakej veci sa celkom nerozumieme, lebo ja som nepovedal, že medvede a mraveniská sú príčinou zníženého počtu hlucháňov. Jednou z príčin. Ak to neviete, tak si to doštudujte. Ja to mám naštudované. A mraveniská sú navyše biologickou ochranou lesa, aj to vám povedia v prvom ročníku univerzity tej. A ďakujem pekne kolegovi... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [09:50] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Tým, že sme vyčerpali vystúpenia všetkých prihlásených ústne aj písomne, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie. Chce sa vyjadriť k rozprave spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomtom bode programu. Pokračujeme prvým čítaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Vládny návrh zákona má tlač 275, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 285. Prosím ministerku zdravotníctva Slovenskej republiky Zuzanu Dolinkovú, aby vládny návrh zákona uviedla. (Rokovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 275.) [09:53] Zuzana Dolinková – Vystúpenie Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážení, vážené kolegyne, kolegovia, ministerstvo zdravotníctva, resp. vláda Slovenskej republiky predkladá návrh zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve s cieľom predísť možným hospodárskym škodám spôsobeným neakceptovaním doplňujúceho odôvodneného stanoviska Európskej komisie INFR 2018/2183. Cieľom návrhu zákona je riešiť akútny nedostatok zdravotníckych pracovníkov umožnením výkonu odborných pracovných činností v zdravotníckych povolaniach praktická sestra, asistent, zubný asistent a sanitár študentom aj žiakom vybraných študijných odborov a to už počas letných prázdnin v roku 2024. Ďalším opatrením, ktoré tento návrh zákona zavádza, je systémové opatrenie na plynulejšie doplnenie absolventov rezidentského štúdia do ústavnej a ambulantnej praxe so zameraním sa na menej atraktívne regióny Slovenska. Návrh zákona rieši takisto aj úpravu podmienok na vydávanie a uverejňovanie minimálnych štandardov pre špecializačné a certifikačné študijné programy a programy sústavného vzdelávania z dôvodu možnosti flexibilnejších zmien vo vzdelávaní zdravotníckych pracovníkov v súlade s vedecko-technickým pokrokom. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu zákona. Ďakujem veľmi pekne. [09:53] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pani ministerka. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre zdravotníctvo, poslancovi Petrovi Slyškovi. [09:55] Peter Slyško – Vystúpenie v rozprave Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 275. Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom a legislatívnom poriadku a legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada po všeobecnej rozprave sa uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo s tým, že uvedené výbory predmetný návrh zákona prerokujú ihneď. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu. [09:55] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán poslanec. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal písomne prihlásených dvoch poslancov za poslanecké kluby, pán poslanec Dvořák, PS, a pripraví sa poslanec Stachura, KDH. [09:56] Oskar Dvořák – Vystúpenie v rozprave Dobré ráno. Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja by som trošku, ja teda ďakujem pani ministerke, že prišla do parlamentu diskutovať. Tú príležitosť sme teda nemali doteraz pri viacerých zákonoch, čiže ja by som to rovno aj využil na takú, možno aj niekoľko otázok, ktoré k tomuto zákonu mám. Ale zároveň poviem, aj čo sa mi na tomto zákone nepáči, keďže pani ministerka nebola pri rokovaní o skrátenom legislatívnom konaní, tak to by som tu chcel naozaj spomenúť. Tento zákon prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní. Rozprava už k nemu prebehla. Mne prekáža ten legislatívny proces, ktorý sa tu deje, že ak sa nám niečo dostane väčšinou do parlamentu, čo sa týka zdravotníctva, tak väčšinou to ide v skrátenom legislatívnom konaní alebo dostávajú sa nám tu tzv. povinná, povinná legislatíva, ktoré sú väčšinou transpozície európskych smerníc, ktoré musíme dostať do našej legislatívy a následne sme svedkami toho, čo všetko sa k tomu dokáže prílepkovať. Zároveň by som chcel tuto ukázať a povedať na tomto mieste, že to, že niečo znamená, že nejaké, nejaké opatrenie máme európske a že ho musíme dostať do slovenskej legislatívy, to neznamená, že to musí ísť automaticky v skrátenom legislatívnom konaní. To je prípad aj toho, ja som to tu hovoril v tom skrátenom legislatívnom konaní v tej rozprave. Potom sme svedkami toho, že zisťujeme neskôr, že čo v tej legislatíve je pokazené, čo by sa mohlo vylepšiť, zisťujeme, že rôzne záujmové združenia chcú diskutovať, nemajú na to možnosť. Toto bol prípad aj tohto skráteného legislatívneho konania. Hneď ako sa nám to dostalo do parlamentu minulý týždeň, ako to bolo urýchlene zaradené, dnes sme si napríklad my poslanci zo zdravotníckeho výboru našli v našich mailových schránkach napríklad pripomienky od Slovenskej lekárnickej komory, ktorá mala relevantné pripomienky k tomu, že oni sú predsa registračný nejaký orgán, oni tu overujú spôsobilosti, majú množstvo úloh, ktoré im štát zveruje. Teraz prenášame nejakú transpozíciu, kde ideme overovať štandardy, ideme overovať ovládanie štátneho jazyka, a oni sa právom domáhali diskusie o tom, že či by do tohto procesu nemali byť zahrnuté. Ja napríklad potom, a potom sme tu svedkami toho, že poslanci teda musia chodiť, stakeholderi musia prosiť poslancov, aby náhodou si teda, alebo ich prosia, aby si osvojili nejaké ich návrhy v druhom čítaní. Takto by ten legislatívny proces nemal fungovať, a preto chcem ukázať, že to, že máme nejakú transpozíciu, neznamená, že musí ísť v skrátenom legislatívnom konaní, pretože potom okracujeme o možnosť tie relevantné organizácie, ktoré majú často relevantné pripomienky, aby sa k tomu mohli vyjadriť. Zároveň, to tým hlavným, tým hlavným dôvodom, prečo ideme teraz v skrátenom legislatívnom konaní, je práve táto transpozícia, čo som sa snažil ukázať, že, že by tak nemalo fungovať. Ale ten samotný zákon obsahuje množstvo viacerých opatrení, či už drobnejších, alebo, alebo technickejších, alebo ako ich chceme nazvať, to tiež poukazuje na to, že keď máme nejaký návrh zákona a máme už niečo, teda hovoríme, že niečo musí ísť v skrátenom legislatívnom konaní, neznamená to, že tam nahádžeme všetko, čo si myslíme, že na ministerstve máme pripravené, a nahádžeme to do toho zákona, tak rovno to teda spláchneme jedným skráteným legislatívnym konaním všetko. Potom výsledkom toho je to, že nám už teda prilietajú ďalšie pozmeňováky... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Danko, Andrej, podpredseda NR SR Prosím, buďte v sále... Dvořák, Oskar poslanec NR SR Nám už, my sme potom svedkami toho, že nám už potom prilietajú ďalšie pozmeňovacie návrhy v poslaneckých schránkach, ktoré budeme prerokúvať na výbore, my už teraz vieme, že budeme tu mať, budeme tu riešiť zase ordinačné hodiny, budeme tu riešiť sprevádzajúce osoby, budeme nejaké legislatívno-technické problémy toho zákona riešiť, mimochodom, ktoré pravdepodobne vznikajú tým, že akým tempom ideme, ako prijímame legislatívu, a budeme riešiť teda aj rezidentov. Odôvodnenie na to, prečo ideme teda aj s tými ostatnými opatreniami v skrátenom legislatívnom konaní, je to, že máme na Slovensku nedostatok personálu. No nedostatok personálu zdravotníckeho máme na Slovensku desiatky rokov. Máme problém so sestrami, máme problém s lekármi, s nižšími zdravotníckymi pozíciami, máme problém s pediatrami, máme množstvo problémov v personálnej politike na zdravotníctve, to znamená, že my by sme takouto logikou mohli odstrániť štandardné legislatívne konanie a mohli by sme ísť len v skrátenom legislatívnom konaní. A to ja zároveň hovorím s vedomím toho, že tam je viacero opatrení, za ktoré ja by som aj ministerku vedel pochváliť. Ja by som vedel povedať, že tam je viacero dobrých opatrení. Napríklad keď zavádzate, keď zavádzate spoluprácu s vyššími územnými celkami, že sa snažíte zbierať nejaké dáta, to sú všetko dobré opatrenia. Keď idete zlegálniť napríklad to, že ideme tu, ideme tu využívať teda študentov na lekárskych fakultách alebo na stredných zdravotníckych školách, aby legálne sa mohli teda zamestnávať, praxovať v nemocniciach, tak to sú dobré opatrenia. Ale ja si naozaj nemyslím, že, že toto je napríklad problém, ktorý sa tu zjavil z dňa na deň, že sme teda v stredu museli zaradiť skrátené legislatívne konanie a hneď to zaraďovať do parlamentu, zároveň tí študenti už dneska pracujú často ako sanitári v tých nemocniciach. To naozaj nie je vec, ktorá by tu bola svetoborná. Zároveň ja si... v tom odôvodnení tej legislatívy je napísané, že ideme riešiť teda akútny nedostatok personálu. Ja si myslím, že nikto tu nie sme takí naivní, aby sme si povedali, že tieto drobné opatrenia, ktoré som tu ja teraz povedal, nám vyriešia problém s nedostatkom personálu. Preto ja by som sa rovno aj spýtal pri tejto príležitosti pani ministerky, že keď ja si pozerám programové vyhlásenie vlády, tak ja tam vidím ambíciu zasahovať do toho vzdelávania nejak výraznejšie. Riešiť či už duálne vzdelávanie, riešiť osnovy, riešiť nejakým spôsobom možno, ja neviem, prekopať celkovo to vzdelávanie, že by naozaj ako keby že pomohlo tomuto problému, ktorý tu máme. A ja sa chcem naozaj úprimne spýtať, že či tá ambícia zasahovania teda do toho vzdelávacieho systému zdravotníckeho končí tu, alebo sa ešte dočkáme teda niečoho ďalšieho, či ministerstvo vôbec chystá nejakú legislatívu na to, či chystá nejaké väčšie opatrenia, pretože ak by sme mali skončiť len pri tomto, pretože tak sa ten legislatívny návrh tvári. Ideme skráteným legislatívnym konaním, pretože máme akútny nedostatok zdravotníckych pracovníkov. Takže ak by sme mali končiť tuto, toto nám situáciu naozaj nezachráni. Zároveň, ja keď si pozerám, je tam množstvo naozaj opatrení, vy ste mali v programovom vyhlásení vlády napísané, že máte ambíciu odpolitizovať tento rezort. Tak ja by som sa naozaj chcel spýtať, pred dvomi mesiacmi som tu mal poslanecký návrh. Poslanecký návrh, ktorý hovoril o tom, že rezidenti by sa mali zamestnávať teda aj v ambulanciách, že ambulancie by mali byť aj, mať možnosť zamestnávať rezidentov. Tento poslanecký návrh, môj poslanecký návrh, ste tu ako vládna koalícia odmietli. Ja ho dneska vidím zapracovaný v tejto legislatíve. Je to presne identický návrh, ktorý som tu ja mal pred dvomi mesiacmi. Hovoríte o odpolitizovaní toho rezortu, ja som zároveň teda, ešte keby ste, ešte keby ste aspoň zmietli ten môj návrh s tým, že neprešiel pripomienkovacím konaním, ale ten argument by nemohol platiť, pretože vy tiež obchádzate legisla... štandardný legislatívny proces a pripomienkové konanie. To znamená, že prakticky robíte úplne to isté aj procesne, aj obsahovo, čo som tu ja navrhoval. Akurát teda politikárčite aj napriek tomu, že tu máte uvedené, že chcete ten systém odpolitizovať, teda systém zdravotníctva. Ja zároveň teda ešte aj pripomeniem, skrátené legislatívne konanie, tomu by som sa chcel povenovať trošičku. My máme pravidlá skráteného legislatívneho konania. Pravidlá v skrátenom legislatívnom konaní hovoria jasné tri dôvody. Prvé sú, že nastanú nám veľké hospodárske škody. Druhé sú, že nám tu hrozí nejaké ľudskoprávne ohrozenie a že tu máme bezpečnostné ohrozenie. Ja keď sa na to pozerám hocijakým spôsobom, aj keď, aj keď prijmem tie argumenty, že naozaj máme problém, a ja si myslím, že áno, naozaj máme problém s personálom zdravotníckym, tak nemyslím si, že ani transpozícia je tak strašne urgentná, aby sme to obchádzali, pretože nám to potom vytvára tie problémy napríklad s tou Slovenskou lekárnickou komorou, ktoré tu vidíme. Zároveň si nemyslím, že ako sa to tu uvádza v tomto návrhu, že to, že budeme lepšie zdieľať dáta od vúcky, od vúciek, to že budeme spolupracovať s vúckami na rozdeľovaní alebo dávame nejaké možnosti, aby tí lekári si mohli vyberať, kde budú vo vúcke pôsobiť, nielen u jedného poskytovateľa. To, že umožníme teda rezidentom, aby pracovali v ambulanciách, to naozaj nevyrieši ten problém. Tak ja sa chcem naozaj spýtať aj, že ktoré z týchto ohrození, či hospodárske škody, alebo ľudskoprávne ohrozenie, alebo bezpečnostné ohrozenia, nám teda vytvárajú, aké ohrozenia, prečo, že čím ich adresujeme, ktoré z týchto, ktorý z týchto dôvodov tu vôbec aplikujeme. Lebo ja tu napríklad, keď čítam to samotné odôvodnenie, nevidím ani jeden z tých dôvodov. A to zároveň, naozaj som fanúšikom niektorých tých vecí, ktoré tu uvádzate, čiže na konci sa môže pravdepodobne stať, že keď, keď dostaneme dostatočné vysvetlenia či už na výbore, ja budem, samozrejme, rozoberať aj tie pozmeňovacie návrhy, ktoré prídu na výbore v druhom čítaní, keď dostaneme, my, my v tomto budeme relatívne konštruktívni, si myslím, alebo maximálne konštruktívni, ako budeme len vedieť, ak dostaneme dostatočné vysvetlenia, prečo toto musí ísť skráteným legislatívnym konaním, ak dostaneme vysvetlenia, aké sú vaše ďalšie plány, ako tým vzdelávaním chcete pohnúť, ako chcete naozaj stabilizovať situáciu so sestrami, či plánujete duálne vzdelávania, či plánujete meniť nejak naviazanie toho vzdelávania na prax, či plánujete špecializačné štúdia nejak trošku prekopať, uvoľňovať, či idete ľudskop... hovorili ste o stratégii na ľudské zdroje. Keď nám toto všetko ukážete a poviete nám, že aký je ten váš plán, ako toto do toho zapadá, prečo toto musí ísť práve skráteným legislatívnym konaním, tak ja vám viem povedať, že my budeme konštruktívni a vieme sa k tomu postaviť aj tak, že niektoré tieto zmeny vieme podporiť. Ja už teraz viem napríklad, bolo by veľmi pokrytecké, aby som, ak by sme nepodporili napríklad zmeny, ktoré ste vy sama prebrali do tejto legislatívy, čo sa týka tých samotných rezidentov. Čiže moje otázky na záver, ja by som bol veľmi rád, ak by som teda počul dôvody toho skráteného legislatívneho konania. Niežeby som teda obsahovo nesúhlasil, ale môže, je to, je to problém, že sa viacerí tí stakeholderi v našom zdravotníctve nevedeli k týmto veciam vyjadriť. Aký je ten váš plán do budúcnosti, čo môžeme teda očakávať v tom samotnom vzdelaní? Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. [10:07] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Na vaše vystúpenie sú dve faktické poznámky. Ako prvý, pán poslanec Baláž, nech sa páči. [10:08] Vladimír Baláž – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja by som iba prosil, lebo vyzerá to tak, že na Slovensku po revolúcii zavládol hlavne oportunizmus, to znamená, so všetkým hlavne nesúhlasiť, tak to by bolo dobré, keby sme sa všetci spamätali na všetkých stranách, lebo takto nedotiahneme našu republiku nikam. A teraz k tým vašim poznámkam, pán kolega, sme ak sa nemýlim, v prvom čítaní, nie sme v skrátenom čítaní. Prvé či skrátené čítanie sme, samozrejme, schválili, takže to sme sa už vyjadrili, takže tam už asi netreba k tomu viac debatovať. A čo sa týka pripomienky slovanskej, Slovenskej lekárnickej komory, to je jedna čiarka a ani nechcem povedať veta, ale dve slová. Tak z toho nerobme zase nejakú kovbojku, že, že toto až tak zmení zákon, že to mohlo prechádzať nejakým pripomienkovým trojmesačným konaním a aby sme toto zmenili. Takže to, nechajme to také voľné troška, pracujme na tom, aby sme schválili tento zákon, ktorý potrebujeme vzhľadom na to, aby tí absolventi lekárskych fakúlt, respektíve študujúci mohli pracovať úplne objektívne v našom zdravotníctve. Ďakujem. [10:08] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Pán poslanec Szalay. [10:09] Tomáš Szalay – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ďakujem, Oskar, veľmi vecná a dobrá, dobrý príspevok do, do tejto diskusie. Ten proces nie je v poriadku a s tým absolútne s tebou súhlasím, toto malo ísť riadnym procesom. Chápem, že teraz sa už nebavíme o procesnej stránke, ale ono sa to na to postupne nadviaže. Toho, čo sa ja najviac obávam, je to, čo príde v druhom čítaní, lebo nie všetky pozmeňováky sme zatiaľ videli a ono keď sa objavia v utorok ráno na stole, tak možno budeme všetci prekvapení. Ale plne súhlasím, a máme aj v SAS-ke podobný postoj k tomuto zákonu, že upravuje niekoľko zmysluplných vecí, hýbe sa správnym smerom, na rozdiel možno od iných sektorov tieto návrhy v tomto, v tom, v tomto zákone sú, idú správnym smerom. Možno by som sa aj pridal k pánovi poslancovi Balážovi, že zdravotníctvo by nemala byť tá téma, kde by sme sa mali tuná teraz na politike vybíjať, ale skôr by sme mali hľadať, ako sa tie veci dajú zlepšiť. A v prvom rade sa dajú, pani ministerka, zlepšiť lepším procesom. Ďakujem. [10:09] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho S reakciou na faktické pán poslanec Dvořák. [10:09] Oskar Dvořák – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Ja budem teda primárne reagovať na kolegu Baláža. Nerozumiem niektorým poznámkam, napríklad o tom oportunizme, lebo ja som práve povedal, že my v Progresívnom Slovensku budeme v tomto konštruktívni, že práveže budeme vedieť podporiť niektoré tie veci, tie veci, ktoré si myslíme. Ale zároveň ten proces mi prekáža. Je dôležité spomenúť tú Slovenskú lekárnickú komoru, sú to síce dve slová, ale to nám poukazuje na to, že naozaj prebehol ani nie týždeň, odkedy sa tento zákon dostal do parlamentu, to znamená, ja sa pýtam, koľko je takých organizácií, ktoré môžu mať problém a neozvali sa, alebo náhodou prijmeme ten zákon a potom zistíme, že niečo sme tu naozaj prevalcovali, a potom budeme zase narýchlo opravovať niečo. Práve preto treba rešpektovať ten štandardný proces. A zároveň čo sa týka toho samotného skráteného legislatívneho konania. Ja, no, neprediskutovali sme to, pretože pani ministerka tu nebola na skrátené legislatívne konanie a nevysvetlila nám to. A zároveň videli sme to aj pri ostatných skrátených legislatívnych konaniach, ktoré sme mali v tomto parlamente, že ono je dôležité diskutovať o skrátenom legislatívnom konaní o tých dôvodoch a o obsahu spolu, pretože ten obsah určuje, že či môžeme ísť skráteným legislatívnym konaním. A teraz, keď sme v obsahovej debate, tak ja by som rád počul, ktorý z tých obsahov naozaj definuje ten proces, že prečo sa tu takto naháňame a prečo možno zistíme, aj ako sme videli pri tej Slovenskej lekárnickej komore, že niečo sme vynechali, zabudli alebo sa niekto nemohol ozvať a potom zase, potom sa dostávame do kolobehu. Niečo sa tu pokazí skráteným legislatívnym konaním, potom zase skráteným legislatívnym konaním to budeme musieť rýchlo opravovať. Tomuto by sme mali predchádzať. [10:10] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Ďalší z písomne prihlásených vystúpi pán poslanec Stachura za klub KDH. Nech sa páči. [10:11] Peter Stachura – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi aj za klub Kresťanskodemokratického hnutia povedať zopár pripomienok v prvom čítaní k tomuto, k tejto novele zákona 578. Na začiatok musím ešte raz konštatovať to, čo už tu hovoril Oskar Dvořák. Myslím si, že všetci, ktorí poznajú, ako sa robí legislatívny proces, nemôžu nesúhlasiť, že takto sa to nerobí, do psej matere, že toto nie je na skrátené legislatívne konanie. Bodka. No a teraz poďme k tomu, aby sme sa dostali aj k obsahu. Čo sa týka toho obsahu tohto zákona, tak ja tam takisto nachádzam mnoho pozitív. Začnem najprv tými, aby sme, aby sme tu mali lepšiu náladu, a potom prejdem k tomu, čo chcem kritizovať. Prvá vec je to, že teda študenti môžu pracovať či už ako zubný asistent, praktická sestra, sestra, sanitár. Myslené je to asi predovšetkým v čase prázdnin, s tým sa dá súhlasiť, pokiaľ bude záujem, to je otázne, ale možno bude, neviem, možno bude, tak možno to trochu pomôže. Určite to nejakým zásadným spôsobom neovplyvní ten problém, ktorý máme s personálom, ale určite to môže na niektorých miestach trochu pomôcť. Čo sa týka tej spolupráce s vyšším územným celkom, tam takisto môžem len zatlieskať, to je, to je to, čo stále hovoríme, mali by sme trošku decentralizovať aj zdravotníctvo a vyššie územné celky. Samozrejme, ak budú mať väčšiu aj personálnu podporu, aby to nerobili dvaja ľudia, tak by mali preberať viac rekompetencií a toto je jedna z nich, ktorá je zmysluplná pri určovaní nedostatkových miest, takže súhlas. Minimálne štandardy vo vestníku, takisto vec, ktorú viem podporiť, pretože všetko, čo odbúra byrokraciu, bol som chvíľku na ministerstve, viem, ako byrokratický proces je to, či už certifikovať jednotlivé univerzity, aby mohli niektoré špecializácie teda vzdelávať alebo ako to, ako tie šanóny pristávajú na stole a robí sa krúžok od jedného úradníka k druhému. Čiže všetko, čo odbyrokratizuje tento proces, musíme len pochváliť. Upravuje sa rovnako aj dokladovanie ovládania štátneho jazyka, tam takisto nie sú nejaké pripomienky, čiže tieto body vnímam pozitívne a ďakujem za nich, že ste s nimi prišli. No a čo sa týka tých negatív, ktoré by som chcel tiež tuná povedať, tak tá prvá vec, ktorá mňa osobne najviac vyrušuje, je, že neriešime ten problém ďalšieho vzdelávania komplexne, respektíve systematicky. Ja by som možno viac privítal, keby sme si nechali na to viac času, keby prebehla odborná diskusia, keby sme mali nejaké kolečko, možno apolitické, kde by sme o tom kriticky diskutovali. Možno taká rada, pani ministerka, že ak sa budete pýtať ľudí, ktorí sú na univerzitách, ktorí sú zvyknutí pracovať v tom systéme a z neho mnohí profitujú, tak vám nepovedia veľa pozitívnych alebo nejakých konštruktívnych návrhov. Väčšinou nám povedia to, čo chcú, aby ste urobili, pretože im ten systém vyhovuje. Vy potrebujete otvorené múdre hlavy, ktoré sa neboja inšpirovať možno aj zo zahraničia, neboja sa trochu otvoriť ten systém a urobiť ho lepším. To je náš problém, pretože my sa naozaj potom zacyklíme, urobíme si tu jednu pracovnú skupinu, druhú pracovnú skupinu, pozývame si tam rôznych profesorov, rôznych významných ľudí, ale to sú ľudia, ktorí nepoznajú, nevidia iný systém. Oni pracujú a žijú v tom systéme dlhé roky. No takíto ľudia vám nepomôžu zmeniť systém k lepšiemu. To je aj taká dobrá rada. A prečo to potrebujeme? No potrebujeme to bytostne. Tuná hovoríme, že mladí ľudia, mladí lekári nám odchádzajú. Nestačí nám zobrať ďalších 120, 150 medikov. Jedna z vecí, ktorú musíme urobiť, je, aby sme im ponúkli kvalitné ďalšie vzdelávanie. A pri všetkej úcte, to vzdelávanie, ktoré im ponúkame teraz, česť výnimkám, nie je správne, nie je dobré a jeden zo základných vecí, prečo nie je dobré, lebo sme z neho urobili štúdium. Nie je to odborné vzdelávanie, ale je to štúdium. To znamená, že po skončení vysokoškolského štúdia druhého stupňa sa musíte opäť prihlásiť na univerzitu a musíte študovať anestéziológiu. Čiže ste všeobecný lekár, pracujete v nemocnici a musíte mať index od univerzity, že ste sa zapísali na štúdium anestéziológie. Je to veľmi zlý systém. Systémy, ktoré poznám a ktoré fungujú na jednotku a kde odchádzajú, mimochodom, aj naši kolegovia, keď skončia lekársku fakultu na Slovensku, sú odborným vzdelávaním. To znamená, že pracujú v nemocnici, tá nemocnica podľa toho obsahu, čo ponúka, aké operačné výkony sa tam robia, akí ľudia tam pracujú, dostáva určitú certifikáciu a na základe tej certifikácie môže vzdelávať anestéziológa rôzne dlho. Jeden rok až päť rokov. Čiže ten anestéziológ tam môže urobiť aj celé štúdium, teda štúdium, vzdelávanie, alebo len čiastočné. Podľa veľkosti oddelenia, podľa obsahu. A rovnako sa certifikujú ľudia. To znamená, ten primár, on nemusí byť prednosta, to sme si tu my takto vymysleli, že v normálnych nemocniciach, ktoré nikdy nemali byť univerzitnými pracoviskami, sa tvárime, že tam robia prednostovia. No čo je toto za systém? Tu má byť normálny primár praktik, ktorý je anestéziológ a ktorý má tam mladého lekára, ktorého vzdeláva. On uňho neštuduje, on ho vzdeláva. To znamená, že tohto primára sa má tiež certifikovať, či spĺňa predpoklady na to, aby mohol mladého človeka vzdelávať. No a toto vlastne je systémová zmena, to sa nedá urobiť len tak, že tu v skrátenom legislatívnom konaní prídete a pocukrujete tu trochu, že nejakými drobnými zmenami. To treba mať od základov pripravené, prekopané. A ja vám poviem, koľko zmien tam treba urobiť. Však to treba nemeniť len zákon 578, nariadenie vlády 290, vestník treba zmeniť. To je strašne veľa práce, keď to chcete urobiť poriadne. Keď to chcete urobiť len tak, že by som si odhákol, že však niečo som urobil, môžme to robiť aj tak, ale nepomôže to systému. To hovorím s plnou vážnosťou. Takže to je jeden základný bod a prečo to je dôležité? Budeme mať k tomu aj tlačovú besedu, ale porovnanie. To je vždy dôležité, porovnávať sa s lepšími. Neporovnávať sa s horšími ani s priemernými, s lepšími. Koľko trvá špecializačné vzdelávanie: Slovensko, Nemecko. Sú tam veľké rozdiely stále, že my napríklad nútime tých študentov, z ktorých sme urobili študentov, hoci oni sa vzdelávajú napríklad v ORL, čiže otorinolaryngológii, tak nútime chodiť z toho pracoviska, ktoré možno spĺňa všetky predpoklady, aby ho, aby ich, aby ich vyvzdelalo na správneho ORL-istu, tak my ich ešte nútime chodiť na tie univerzity, aby si tam robili nejaké kolečká, podopierali veraje dverí. Proste to je celý systém, ktorý tu nefunguje. Predlžuje to celý systém vzdelávania. Je to nastavené zle. No a teraz musím povedať ešte jednu vec. Tie detaily rozoberieme na tlačovej besede, ale jednu vec musím povedať. Tí medicínski influenceri, ja ich tak volám, niektorí pracujú aj u vás na ministerstve, pán Smatana, pán Štofko a všetci títo analytici, veľmi vyčítali Kresťanskodemokratickému hnutiu, že v našom volebnom programe sme mali jednu vec, zavedenie navizu, národného vzdelávacieho inštitútu, ktorý by riešil komplexnú problematiku odborného vzdelávania. Máme to prepracované, pripravené tak, ako to je napríklad v Nemecku alebo v Rakúsku, môžu to robiť aj komory, ale v súčasnosti tá naša komora, žiaľ, by takýto, takúto možnosť asi nerobila, preto sme si dovolili predstaviť takýto model, že by tu vznikla nová inštitúcia, ktorá by proste tieto myšlienky, ktoré tu vám v takom, skratkovito prinášam nejako spojila a pripravila a po prechodnom období sme mohli nastúpiť na normálny slušný systém, tak ako je to v iných krajinách a tak aby sme tým našim absolventom lekárskych fakúlt pomohli ostať tuná na Slovensku, lebo by ich možno aj to odborné špecializačné vzdelávanie začalo baviť. To, čo prežívajú teraz tu na Slovensku, česť výnimkám, nechcem všetkých hádzať do jedného koša, ich asi veľmi baviť nebude. No a poďme ešte v krátkosti k tým ďalším veciam, ktoré vytýkam. Je to rezidentský program. No viete, to, ten rezidentský program to je tiež také, že tak hŕ-hŕ, rýchlo-rýchlo, poďme niečo, poďme niečo. Však ste tam mali jednu veľkú chybu, hej, že ste, že ešteže tu je aj nejaká opozícia, ktorá sa sem-tam aj niekde ozve a dovolíte jej vôbec niečo, niečo urobiť, ale bola tam napríklad taká chyba, že keď povedzme v ambulancii sa špecialista prihlási do špecializačného štúdia a vyvzdelá ho nemocnica, tak on sa zaviaže, aby päť rokov pracoval ďalej v tej ambulancii. No to je taká kravina, to je taká hlúposť, že proste ja neviem, kto vám podsúva, ja rozumiem, že vy nie ste odborník v tejto veci a musíte sa spoľahnúť na kolegov, ktorí prídu s vecami a vy to tu musíte obhájiť a potiť sa za nich, ale to sú veci, ktorým musia ľudia rozumieť. Sú veci, ktorým musia ľudia rozumieť, my musíme mať víziu, koncept, čo vlastne s tými rezidentami chceme. My tu robíme také, že hŕ-hŕ, halabala. A to nielen v zdravotníctve, ale v zdravotníctve zvlášť. Čiže teraz akože čo s tými rezidentami? Veď rezidenti vznikli preto, pretože všeobecní lekári, to znamená, tí naši ambulantní VLD sa nemôžu inak vyvzdelať, svoju špecializáciu môžu získať len v nemocnici a nemocnica vie, že o nich príde. To znamená, že tam dáva rezidenčný program zmysel, že štát dá peniaze, aby ich nemocnica zobrala na kolečko, pretože sú tam o čosi navyše, a po tých troch rokoch, po štyroch rokoch od nich odídu, a preto tam štát investuje zdroje. No ale pri špecialistoch to tak nie je. Pretože tí špecialisti sa majú kde vyvzdelať. Veď predsa keď chcem byť očným lekárom, tak prídem na očné oddelenie, to očné oddelenie má zadefinovaný určitý počet lekárov, ktorí tam majú byť, a že vy im tam štátom dáte ešte ďalšie dve voľné miesta, aby sa pozerali na tých piatich kolegov, ktorí majú, majú tam odôvodnenie byť a budú tam dvaja navyše, no čo tí dvaja tam budú robiť? Čo sa tam oni navyše naučia? Čo im tí piati, ktorí tam sú potrební, dajú urobiť? Čiže dávať peniaze takýmto rezidentom navyše, aby tam boli a potom možno išli do nejakej ambulancie ďalej, nie je dobrý systém. Opäť, pozrime sa, ako je to v zahraničí. Inšpirujme sa lepšími. Neinšpirujme sa našou neschopnosťou. Inšpirujme sa, prosím vás, lepšími. A, bohužiaľ, ja tu ani v tomto nevidím, že vy alebo niekto na ministerstve má skutočne prehľad, ako a prečo chce ten rezidentský program urobiť tak, ako ho robí. No a potom posledná vec, aby som už dlho nerečnil. Pridávanie rôznych prílepkov. No v tom sme úplní experti, to sme úplní experti, pretože tak dezolátne, ako vyzerá naša legislatíva, ja neviem, ako vôbec my v tom môžeme fungovať, ako môžu tí naši lekári, zdravotníci sa vôbec v tom vyznať. To je prílepok na prílepok. Chaos, neporiadok, hlúposti, blbosti, ktoré sa tuná takto narýchlo ušulíchajú, niekto ich donesie, ani o tom nevie. Veď však aj pán Slyško tuná má pozmeňovák, pán... mám to tu popísané, kto všetko tuná dáva pozmeňováky, však oni ani nevedia, čo to v reále, čo to v reále urobí. Hej, proste dostanú, toto predlož, toto predlož, lebo toto treba, hej? No ale však takto nemôžeme fungovať, ľudia! Veď to všetko má následky na, na systém. Takže, prosím vás, však zdravý rozum tuná poďme brať do hrsti a nerobme takéto kotrmelce. Veď tuná mám jeden pozmeňovák, vy chcete v tom zákone 578, ktorý je otvorený, meniť zákon 576 tak, že tam zmeníte nejaký článok. No to čo sú za... kde sme to, čo sme my za legislatívci? Čo je toto za chaos? A ešte v skrátenom legislatívnom konaní, aby si to tak akože nikto ani veľmi nevšimol a potom s tým budú musieť tí chudáci ďalej žiť. Čiže ja rozumiem tomu, že chceme nejaké veci urobiť rýchlo, ja rozumiem, že chceme teraz zmeniť tie hodiny u pediatrov z dvadsiatej druhej na dvadsiatu. No ale primárny cieľ tohto zákona je zmena v našom odbornom vzdelávaní a do toho sa tam poprilepuje päť, šesť, sedem, osem rôznych vecí, ktoré s tým vôbec nesúvisia. Robíte to v skrátenom legislatívnom konaní, no a potom sa všetci divíme, že jak to, že to zdravotníctvo tu nefunguje. No nefunguje to aj vďaka nám. Veď to nefunguje práve preto, že nechodíme tu pripravení, že nemáme veľké očakávania od ľudí, ktorí vám to pripravujú, pani ministerka. To sú veci, ktorými sa musíme konečne začať zaoberať, pretože tu budeme robiť veľmi zlé zákony. A ja sa nevyjadrujem k medveďom, nevyjadrujem sa ku veciam, ktorým nerozumiem. Ja sa vyjadrujem k veciam, kde mám celkom slušný prehľad. A verte mi, že toto, čo čítam, je jedna veľká hanba a katastrofa. Od Zajaca tuná proste tie zákony sú tak zničené, že podľa mňa keď niekto tu chce ešte s tým zhnitým zdravotníctvom niečo urobiť, je začať škrtať, zobrať si jeden zákon po druhom a začať to hádzať do koša, že toto je podzákonná norma, toto môže ostať v zákone, toto tam vôbec nemá byť, toto je úplná hlúposť, začať revidovať tie tabuľky, My sme si tam popridávali tabuľky nezmyselné, ktoré už dávno nie sú platné, lenže keďže je to v zákone, tak sa to nedá len tak ľahko zmeniť. Veď, ľudia, poďme sa už baviť o tom, ako robiť tú legislatívu normálne, toto sa takto naozaj nedá. Trpia zdravotníci a hlavne trpia tí ľudia. Pani ministerka, naozaj, ja vás ľudsky rozumiem, ja vás chápem, je to ťažký rezort, vy sa musíte tiež spoľahnúť na ľudí, ktorí vám veci pripravujú, ale myslite aj na to, čo to spôsobí. Ďakujem pekne. [10:27] Peter Stachura – Vystúpenie v rozprave vymazať rámček [10:27] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán poslanec. Na vaše vystúpenie je päť faktických poznámok. A ako prvý pán spravodajca, pán poslanec Slyško. Nech sa páči. [10:28] Peter Slyško – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán predsedajúci. Vážení kolegovia, kolegyne, vypočuli sme si viacerých vás, kolegovia z opozície, a vlastne vy s tým zákonom s veľa vecami súhlasíte. Samozrejme, je potreba, aby ste aj niečo ako opozícia skritizovali a povedali, no ale nedá mi nepovedať, či už vy, pán Stachura, alebo pán Oskar Dvořák alebo kolegovia zo SaS, veď posledné tri a pol roka ste manažovali ten rezort a videli sme, ako to celé dopadlo. A ja som si to tu aj poznačil, pán Stachura, ako ste to, ako ste to povedali: "do psej matere". No takto to dopadlo a teraz, samozrejme, nie všetky tie veci sú jednoduché, ale jednoducho naprávame to, čo sa tu zanechalo. Takže treba si aj o tom otvorene povedať. Ďakujem. [10:28] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Pán poslanec Dvořák. [10:28] Oskar Dvořák – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Neviem teda, kedy som manažoval rezort, ale tak dobre. Ale aby som reagoval na pána Stachuru. Ja, ono to ide v tom duchu, čo som ja hovoril, že tu sú určité technické návrhy, ktoré niektoré sa môžeme na nich zhodnúť. Neskôr príde, aj už teda vieme, že nejaký pozmeňovací návrh o pediatrii, ale rieši tiež iba ordinačné hodiny na pohotovostiach, u detských pohotovostí, ale absolútne nedostávame odpoveď na to, ako zabezpečíme starostlivosť a v tých návrhoch pozmeňovacích to je aj napísané potom neskôr, ako zabezpečíme starostlivosť v bežných ambulanciách. Je tam napísané, že polku pediatrov máme v dôchodkovom veku. Vôbec tu nedostávame odpovede na veľké otázky a to je práve ten problém, čo tu my hovoríme. My sa vieme na technickej úrovni zhodnúť a povedať, že niečo je dobré. Ale táto technická úroveň, ktorú tu my riešime, to by nemalo prebiehať v parlamente. Toto by malo prebiehať v medzirezortnom pripomienkovom konaní, kde sa budeme baviť o tom, ako určiť tabuľky, ako majú byť nastavené hodiny a podobne. Tu v tomto parlamente by sme mali dostávať odpovede na veľké otázky. Ja keď si pozriem hocijaké prieskumy, už z 2018. tu mám otvorený prieskum, ktorý sme robili vtedy s Českou lekárskou komorou, alebo keď si pozerám prieskum sestier, čo im prekáža, ony tu naozaj hovoria o veľkých problémoch: šikana na pracovisku, neschopnosť na pracovisku, nemožnosť cirkulovať, žiadna praktická výučba, iba teoretická výučba, im chýba, im chýba množstvo veľkých vecí. A ja si myslím, že musíme si povedať akože naozaj úprimne tuto, že toto, čo tu teraz tlačíme v zrýchlenom konaní, absolútne neadresuje tie veľké problémy. Ja by som chcel počuť nejakú víziu, ako zmeníme to vzdelávanie koncepčne, kedy uvidíme niečo, komu sa chceme podobať? Čo sú tie veľké veci, čo tam chceme urobiť? My tu namiesto toho vedieme naozaj technickú debatu o tom, že či teda hodina hore-dole, či sa prihlási tam alebo onam, ale nevieme, ako vlastne stabilizujeme ten personál celkovo. [10:28] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Pán poslanec Baláž. [10:30] Vladimír Baláž – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Na začiatok poviem iba to, že mali by sme čítať s porozumením, čo riešime v tomto zákone alebo v tomto návrhu zákona, a potom sa môžme baviť o všetkom ostatnom. Ale k pánovi Stachurovi poviem iba toľko, že na začiatok si myslím, že niektoré jeho myšlienky boli správne, čo sa týka v zásade nového výučbového mechanizmu na Slovensku, čo sa týka výučby sestier, či už pregraduálneho, lekárov, pregraduálneho, postgraduálne, čo sa týka certifikácie pracovísk a ľudí, to je, áno, ale tak ako to budete počuť aj na výbore, ako to istotne aj pani ministerka povie, takýto veľký zákon sa pripravuje a bude sa riešiť v medzirezortnom pripomienkovom konaní, kde všetci budete môcť dať adekvátne, adekvátne pripomienky. Samozrejme, tu treba povedať aj to, že naozaj ja to nechcem zneužívať. Vy ste tam už boli a posledné tri roky sa vládlo tak, že sa vládlo cez pozmeňujúce návrhy, ktoré prechádzali cez parlament a vznikol v celom zdravotníctve obrovský chaos, to je po prvé. Po druhé, ja by som dnes úplne neznehodnocoval náš systém vzdelávania, lebo náš systém vzdelávania nie je úplne zlý, je celkom stabilný, dobrý, ale istotne sú miesta, kde to treba zlepšiť. A posledná poznámka znie k tomu. Je troška pre mňa takým sklamaním, že mňa ste oslovili ohľadom rezidenčného programu, kde ste mali pravdu vzhľadom na to, ako sa mali riešiť tí rezidenti v tom programe, a my sme to spolu s ministerstvom zapracovali do toho, už to zmenilo. A robiť si teraz z toho, však to ste mohli, ja vás pochválim, však super, že ste to urobili, ale teraz sa tváriť, že my sme nejakí blázni a my sme to nechceli ani počúvať, tak to je také, také prízemné. Ale to, to sa stále a stále opakuje. Preto vravím, že ten oportunizmus je proste katastrofa. Však to sme využili a urobili sme to tak. [10:30] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Pán poslanec Szalay. [10:32] Tomáš Szalay – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Ďakujem, Peťo, za tvoje vystúpenie, v zásade veľmi podobné, ako povedal Oskar. To znamená zlý proces a zmysluplné, poväčšine zmysluplné návrhy na zlepšenie. Veľmi som ocenil aj to, že si otvoril tému toho ďalšieho vzdelávania. Samozrejme, je to nad rámec tohto zákona, nad rámec akéhokoľvek skráteného konania. To má byť systémová záležitosť, ale je veľmi dobré o nej nahlas hovoriť a dúfam, že pani ministerka si teda zapísala toto ako podnet, ktorý by stál za zlepšenie, rovnako ako by stálo za zlepšenie aj zmena kontinuálneho vzdelávania, ktoré sa dnes zmenilo v zásade na vypĺňanie krížoviek a získavanie kreditov cez úplne podivné, podivné účasti na turistických výletoch krytých ako kongresy. A som takisto rád, Peťo, že si spomenul to, čo aj Oskar kritizuje a to asi aj ja budem v rozprave kritizovať, a to teda ten proces vedie k tomu, že sa k zákonu v skrátenom legislatívnom konaní prilepujú prílepky, možno zmysluplné, možno diskutabilné, ale rozhodne také, ktoré neprešli verejnou debatou. Je však pravdou, čo tu zaznelo v sále, že toto nie je novinka v parlamente, hej? Takýmto spôsobom parlament rozhodoval aj v minulom volebnom období aj v zdravotníctve, čiže v zásade sa nič zásadné nemení, akurát teraz to robí druhá strana. Na to, aby sa zlepšila tá kultúra, bolo by dobré, keby sme sa skúsili takýmto veciam v budúcnosti vyhnúť, aby sme sa naozaj bavili o podstate a nie o forme. Tá forma naozaj nie je dobrá. [10:32] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Pán poslanec Krajčí. [10:33] Marek Krajčí – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Nuž, Peťo, na záver si načrtol takú frustráciu z toho, ako sa zdravotníctvo vedie. A úprimne, naozaj už od Zajacovej reformy, kedy sa, kedy on spravil zo zdravotníctva biznis, tak zdravotníctvo je v područí záujmových skupín, ktoré neustále tlačia na ministra. Mimochodom, ja si myslím, že to je jeden z dôvodov, prečo sa tak často tí ministri menia, pretože tým záujmovým skupinám nevyhovuje, aby tam prišiel niekto s nejakou ucelenou víziou a začal niečo presadzovať, aby napríklad začal zmysluplne budovať aj to štátne zdravotníctvo, ktoré by potom vytváralo zmysluplnú možno konkurenciu aj s tými súkromníkmi. A žiaľ, takto to je a potom sa to rieši tak, ako sa to rieši, všelijakými prílepkami, doplnkami, v podstate nepredkladajú sa tu žiadne zmysluplné vízie. Treba však povedať, že za to predchádzajúce obdobie tu boli tri veľké reformy, tri veľké reformné zákony minimálne, lieková reforma, reforma starostlivosti o dlhodobo chorých a takisto reforma optimálnej siete nemocníc, okrem, samozrejme, množstva zákonov, ktoré sa museli riešiť vzhľadom na najväčšiu pandémiu za posledných sto rokov, v súvislosti s tým, potom tu prišla vojna na Ukrajine. Takže, samozrejme, tie skrátené legislatívne konania v minulosti boli častokrát opodstatnené a presne na to je aj ten inštitút urobený. Takže áno, je mi to ľúto, ako sa to deje, a potrebujeme naozaj na mieste silného ministra, ktorý bude mať víziu, ktorý sa postaví aj tým súkromným žralokom v zdravotníctve, čo, žiaľ, treba povedať, že táto pani ministerka ani táto vláda nie je. Takže dobre si na to poukázal. Vďaka. [10:33] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem a s reakciou na faktické pán poslanec Stachura. Nech sa páči. [10:35] Peter Stachura – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Ja len veľmi rýchlo. Opakuje sa tu stále znova a znova, že tí, tí, tí, vy ste to urobili, vy ste to urobili. Opakujem, moje pôsobenie na rezorte bolo jedenásť mesiacov od 6/20 do 4/21. Potom som intenzívne kritizoval ďalšie kroky, ktoré sa na rezorte za Lengvarského, Palkoviča diali. Môžte si to všetci dohľadať, ale budem vám to dookola opakovať, keď stále počúvam to isté. Oskar, súhlasím, detskí lekári, hej, sú tam tie prílepky, ktoré sme už spomínali. Pán doktor Baláž, oportunizmus. No, oportunizmus, veď ja vás chcem pochváliť. Možno som to nespomenul, ospravedlňujem sa, že ste konštruktívne s vecou, s ktorou sme za vami prišli, ako zareagovali a veľmi promptne riešili, za to vám ďakujem. Ospravedlňujem sa, že som to nepovedal. Čo sa týka Tomáša Szalaya, tam myslím si, že aj keď máme so SaS-kou rozdielne názory v mnohom, tak tu sa vieme zhodnúť. Ja si myslím, že to kontinuálne vzdelávanie, tam sme úplne za jedno a mohli by sme ho dobre nachystať, možno aj ako výbor, pán Baláž. No a čo sa týka Mareka, súkromníci. No tak, hej, k tomu nejdem sa ďalej vyjadrovať, povedal si veľa. Ďakujem pekne. [10:35] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. A tým sme vyčerpali zoznam písomne prihlásených do rozpravy a chcem sa teda spýtať, či sa niekto do rozpravy chce prihlásiť ústne. Uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne. Takže, pán poslanec Szalay, nech sa páči. [10:37] Tomáš Szalay – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, kolegovia, kolegyne, budem stručný, pretože v zásade moji predrečníci povedali všetko podstatné. Najväčší problém tohto zákona je ten proces, čo sa hovorilo aj v skrátenom legislatívnom konaní, ale tu to treba zopakovať, rovnako ako treba vždy zopakovať, že Kartágo musí byť zničené. Ten proces je zlý a otázka znie, prečo sme sa dostali do toho, že ideme v skrátenom konaní diskutovať o zmenách, rôznorodých zmenách v zdravotníctve. Je to taká všehochuť, ako cítim, aj tie pozmeňováky, ktoré prichádzajú a ktoré ešte prídu, tak je to všehochuť, ktorá mala prejsť diskusiou. No, treba povedať, že pred dvoma týždňami mal pán premiér kontrolný deň na ministerstve zdravotníctva. Dúfam, že ste sa mu venovali chvíľku, že ste to počúvali, videli a podľa môjho názoru reakcia pani ministerky bola: juj, treba niečo rýchlo robiť, lebo v zásade za pol roka nemáme výsledky. A to je podľa mňa najväčší problém rezortu zdravotníctva, ktorý pani ministerke vyčítam, že za pol roka sme sa nikdy nikde veľmi nepohli. Ak premietam predchádzajúcich ministrov, ja neviem, za pána ministra Druckera po pol roku sme už videli hmatateľné výsledky. Boli projektové komisie, bola k tomu búrlivá komunikácia, niečo sa hýbalo. V tejto chvíli mám pocit, že v zdravotníctve sú stojaté vody. A toto je prvá zmena legislatívna, ktorá má nejakú hlavu a pätu a nespočíva len v odkladaní termínov alebo len v nejakej bezduchej transpozícii technických smerníc, ktoré máme, ja neviem, vo verejnom zdraví. A preto je tu aj táto debata o obsahu tohto zákona, lebo konečne sa o nejakej zmene v zdravotníctve bavíme po pol roku. No tak chápem, že ten kontrolný deň pre, u pána premiéra nebol, nebol úplne dobrý a tak bolo treba rýchlo priniesť nejakú, niečo. No tak sa urobilo skrátené legislatívne konanie ku všetkému, čo sa tak rýchlo podarilo na tom ministerstve nahrabať na kôpku, a potom to tak aj možno vyzerá. Ale tie zmeny sú v mnohom, opakujem, v mnohom zmysluplné. Sú to technické veci, ktoré tam možno kvasili v šuflíkoch, však rok nebolo normálne pripomienkové konanie, rok tu tento parlament nezasadal, tak, tak naozaj obsahovo s nimi nemám až taký veľký problém, skôr sa bojím tých vecí, ktoré teda prídu v druhom čítaní, lebo na to budeme mať naozaj len možno pár hodín, aby sme si zistili, že čo vlastne sa tam ide meniť. A to, čo nám teraz povedzme napríklad lekárnická komora dala ako spätnú väzbu, na to mali pár dní. My budeme mať pár hodín na veci, ktoré prídu na poslednú chvíľu, ktoré budú mať omnoho technickejší charakter ako všetko ostatné, čo tu, čo tu v tom zákone je napísané. Pán premiér Fico na tom kontrolnom dni povedal, že dôležitý je sociálny zmier, ale ešte väčšmi zdôraznil slovo že dialóg. A musím povedať, že ten Ficov prejav sa mi veľmi páčil a možno 80 % z neho by som podpísal že kedykoľvek. Dialóg, dialóg so sektorom, ku ktorému veľmi nedochádza a potom vznikajú také reakcie, že sú tí ľudia trošku, nazvem to, urazení, ješitní, podráždení, že sa s nimi nikto nerozpráva, že s nimi nikto o tých, o tých zmenách detailne nediskutuje a potom sa musia obracať na poslancov a riešiť to potom cez zadné dvierka v druhom čítaní. Ak mám ešte k tomu Ficovi niečo povedať, veľmi ma potešil audit vo všeobecke nad tým, ako predchádzajúci manažment uzatváral nevýhodné zmluvy napríklad s Medirexom. Páčilo sa mi aj to, že sa pomenovalo, kto je zodpovedný za nastavenie plánu obnovy, prezamestnanosť na ministerstve a tak ďalej. Rezidentský program. To je téma, ktorej by som si dovolil venovať pár minút. Lebo rezidentský program vznikol pred, koľko to je, dvanásť rokov, dvanástimi rokmi a stal sa z neho trhací kalendár doslova, do písmena trhací kalendár. Nieže každá vláda, ale počas každej vlády niekoľko rôznych ľudí ten rezidentský program menilo, trhalo, prepisovalo, upravovalo až nakoniec Najvyšší kontrolný úrad, a dovolím si teraz citovať so správy Najvyššieho kontrolného úradu, konštatoval, že "výsledky poukázali na to, že realizácia rezidentského štúdia nepatrí k príkladom dobrej praxe. Už pri jeho spustení nemalo ministerstvo vyriešené všetky otázky spojené s jeho aplikáciou v praxi. Vznikajúce problémy sa riešili ad hoc za pochodu," to je toto, teraz, presne takýmto spôsobom, ako to riešime teraz, "ad hoc za pochodu, často na základe tlaku a presadzovania čiastkových záujmov bez jasnej koncepcie a bez ohľadu na ich dopad na rezidentské štúdium ako celok. Zásadné zmeny podmienok a pravidiel rezidentského štúdia boli prijímané v krátkom čase za sebou, čo viedlo k jeho pomernej zložitosti a neprehľadnosti." Opakujem, je to to isté, čo sa deje teraz. "To potom odrádzalo potenciálnych záujemcov o takúto formu špecializačného štúdia. S výnimkou rozšírenia rezidentského štúdia o ďalšie špecializačné odbory nepredchádzala žiadnej jeho zmene analýza." Opäť tento istý príbeh teda zisťovanie potrieb praxe. "Analýza rizík a dopadov nebola urobená ani pri jednej zrealizovanej zmene rezidentského štúdia a zároveň chýbalo presvedčivé zdôvodnenie väčšiny zmien rezidentského štúdia." Prosím vás pekne, toto je déja vu a o tomto písal, prosím pekne, Najvyšší kontrolný úrad pred troma rokmi. A keď bude robiť ďalšiu správu o rezidentskom štúdiu zahrnie tam aj túto debatu z parlamentu. "V systéme rezidentského štúdia", ešte jeden odsek mi dovoľte, "v systéme rezidentského štúdia chýbala potrebná stabilita. Viacero zmien odklonilo rezidentské štúdium od jeho pôvodnej myšlienky zabrániť kolapsu všeobecnej ambulantnej starostlivosti, udržať a skvalitniť poskytovanie primárnej starostlivosti na Slovensku. Tento zámer nebol pretavený do podoby konkrétnych cieľov. S výnimkou verejne prezentovaných cieľov nemalo rezidentské štúdium žiadne záväzné ciele a k nim logicky prislúchajúce merateľné ukazovatele, podľa ktorých by ministerstvo sledovalo a hodnotilo jeho úspešnosť. Po šiestich rokoch realizácie rezidentského štúdia ministerstvo verejnosti nevie zodpovedne a preukázateľne povedať a zdokladovať, či finančné prostriedky vyčlenené na jeho realizáciu boli použité efektívne a účinne a aké sú vlastne výsledky rezidentského štúdia. Úspešnosť rezidentského štúdia ministerstvo zdravotníctva totižto vôbec nesledovalo a nehodnotilo." Koniec citátu správy Najvyššieho kontrolného úroku, ktorý toto písal v 2019., vydal v 2021. A čo sa stalo ešte v 2022.? táto snemovňa, väčšina tých, ktorí ste boli aj v predchádzajúcom parlamente, ste za to hlasovali, ste vymäkli pri hlasovaní pri štrajku lekárov a vykastrovali ste ten rezidentský program ešte raz, keď ste zabránili, aby sa mohli rezidenti vzdelávať v ambulanciách, aby mohli byť zamestnávateľom rezidenta, aby mohla byť ambulancia. Toto bola ďalšia, nehovorím že klinček do rakvy, lebo však snáď ho ešte budeme nejakým spôsobom resuscitovať tohto pacienta, ale to bola ďalšia rana, ktorú sme zasadili rezidentskému štúdiu, a keď sa fakt bude písať pokračovanie tej správy NKÚ, tak to tam určite bude. Preto takáto zmena parciálna zboku, ešte prípadne ďalším pozmeňovákom bude len viesť k tomu, k tej roztrieštenosti a apelujem na to, že takéto veci majú byť vyriešené systémom. Má byť komisia, máme, majú si všetci sadnúť do jednej miestnosti, konkláve, kým nevyjde biely dym, nevyjdú z tej miestnosti a napísať, čo chceme od toho rezidentského programu, ako to má vyzerať, čo sú ciele, čo sú merateľné ukazovatele, aký je záver, a potom sa toho minimálne päť rokov nechytať a nechať to bežať svojím životom. A to nie je len rezidentské štúdium. To sú tie APS-ky, teda ambulantné pohotovostné služby, ktoré sa tu opäť idú plánovať meniť pozmeňovákmi. Hej, to je to kontinuálne vzdelávanie, to je to ďalšie vzdelávanie. Nemôžme to robiť takýmto ad hoc spôsobom, kde zboku prichádzajú zmeny, ktoré, ktoré nevieme vyhodnotiť. No a ešte by som, mám ešte minútku, by som spomenul pána kolegu Krajčího, ktorý vlastne tu už odbehol, lebo som nemohol už reagovať na faktickú poznámku faktickou poznámkou. Tri veľké reformy sa tu schválili, no neviem, azda len tá lieková má nejaké hmatateľné výsledky. OSN-ka je v tak neskutočných problémoch, tak neskutočných problémoch, že sa obávam, že jeden z tých pozmeňovákov sa bude týkať zmeny v OSN-ke, teda optimalizácii siete nemocníc, lebo tá reforma paralyzovala slovenské zdravotníctvo. Dobrý nápad, ale stratila smer, stratila obsah, stratila vôbec nejakú logiku a teraz je to už nejaký obušok, ktorý bije poskytovateľov po hlave, ale neprináša pridanú hodnotu slovenským pacientom. Tie reformy neboli dobré, boli, bola mizerne riadená pandémia, to sme videli. Nezvládnutá ukrajinská kríza, v zdravotníctve určite, a to všetko len preto, že sa tu v skrátených konaniach prílepkami a rôznymi zmenami upravovala legislatíva, až bola nakoniec nevykonateľná. Prosím a apelujem na pani ministerku, aby sme sa nedostali opäť do tejto istej, do tejto istej situácie, že prijmeme zlú legislatívu, ktorú budete potom v následných mesiacoch opravovať. Ďakujem. [10:40] Michal Šimečka Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec. Tri faktické poznámky na vaše vystúpenie. Ako prvý, pán poslanec Grendel, nech sa páči. [10:47] Gábor Grendel – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Pán poslanec Szalay, spomenuli ste ten kontrolný deň na ministerstve zdravotníctva. Ono, mňa tieto kontrolné dni Roberta Fica celkom fascinujú, lebo pre laického diváka to môže pôsobiť tak, že on ako predseda vlády akoby nemohol denno-denne komunikovať so svojimi ministrami a sledovať, ako plnia programové vyhlásenie vlády, a potom raz za rok alebo raz za pol roka ich navštívi, aby teda skontroloval, či plnia, alebo neplnia vládny program. No, treba povedať, že je to taká politická marketingová aktivita pre médiá, pre publikum, však v poriadku, aj to patrí k politike. Ale čo mňa na tom kontrolnom dni zaujímalo a som zvedavý, ako ste to vnímali vy, keby ste boli ministrom zdravotníctva a prišiel by na kontrolný deň predseda vlády z inej politickej strany a ten predseda vlády by u vás na ministerstve zdravotníctva vám ako ministrovi by oznámil, že vláda ide postaviť novú nemocnicu, ale nebude to stavať váš rezort, ale tú nemocnicu postaví ministerstvo obrany. No, ja keď som to počul, tak mne to prišlo ako také, prepáčte za výraz, ale také politické poníženie ministerky zdravotníctva, ktoré je zo strany HLAS. A teda prišiel jej predseda vlády zo strany SMER oznámiť, že bude síce na Slovensku nová nemocnica, pekná, pacienti budú spokojní, budú tam moderné zariadenia, spokojní lekári, ale nepostaví tú nemocnicu ministerstvo zdravotníctva, ale ministerstvo obrany. Ja by som sa nad sebou dosť zamyslel, keby môj predseda vlády za mnou takto prišiel z inej politickej strany, ale možno to vnímam zle, nevenujem sa zdravotníctvu, tak som zvedavý na váš názor. [10:47] Michal Šimečka Ďakujem veľmi pekne. Pani poslankyňa Záborská, nech sa páči. [10:49] Anna Záborská – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja myslím, že je veľmi dôležité, čo na samotnom začiatku povedal kolega Szalay a to, že pol roka po voľbách sa vlastne neurobilo takmer, takmer nič. Ja som v minulom volebnom období mala pocit, že politické strany, ktoré sú teraz pri vláde, majú v rezorte zdravotníctva úplne jasno a presne vedia, čo urobia prvý, druhý, tretí alebo štvrtý týždeň. Viackrát som bola v diskusiách s pani ministerkou Dolinkovou a mala som tento, tento pocit alebo takúto, takúto vedomosť. Ja myslím, že nestačí deklarovať sociálny zmier, ktorý, myslím, v rezorte zdravotníctva hmatateľne cítiť, že nie je. A to už nehovorím o odbornom zmieri alebo odbornej dohode. Ďakujem pekne, kolega Szalay. [10:49] Michal Šimečka Ďakujem pekne. Pán poslanec Baláž, nech sa páči. [10:50] Vladimír Baláž – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Veľmi dobré vystúpenie, veľa vecí bolo veľmi pravdivých, ale ja by som troška vystúpil na obhajobu toho rezidenčného programu. Ten rezidenčný program je veľmi dobrá myšlienka a dobre sa začal. To čo nám nefunguje dobre, až na nejaké malé výnimky, je prenos štátnej správy na samosprávne kraje v zdravotníctve. A potom nám vlastne nefunguje ten prenos výučby a prípravy nových špecialistov hlavne, keď vravím o špecialistov, ale, samozrejme, to platí aj pre všeobecných lekárov a pre všeobecných lekárov pre deti a dorast, pretože predsa to nemôže byť tak, že toto má na starosti vlastne samosprávny kraj a keď sa tam niečo prihodí, tak niekto zdvihne telefón a volá na ministerstvo, čo my ideme s tým teda urobiť. No tak ako to takto je, tak o to sa niekto predsa musí starať. A toto nám nevyšlo a tam priznávam aj ja, alebo nie, nechcem povedať, že ja osobne, ale, samozrejme, mohli sme pracovať na tom viac. Tá spolupráca medzi ministerstvom, nemocnicami, samosprávnym krajom musí byť podstatne vyššia a lepšia a musia byť jasne urobené predpoklady na to, aby nám rezidenčné štúdium dávalo dobrý výsledok z hľadiska našich potrieb. Ďakujem pekne. [10:50] Michal Šimečka Ďakujem veľmi pekne. S reakciou na faktické pán poslanec Szalay, nech sa páči. [10:54] Tomáš Szalay – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Odpoviem kolegovi Grendelovi, ako to ja čítam tú hru. Nehovorím, že do toho vidím, ale zvonku sa mi to tak nejakým spôsobom javí. Keď bude nemocnicu stavať ministerstvo obrany, tak bude časť tej výstavby podľa môjho názoru v nejakom utajenom režime a ten umožní skrátiť lehoty na výstavbu obstarávania a podobne, čo by možno ministerstvo zdravotníctva spôsobilé urobiť. To znamená, podľa môjho názoru je to taký nejaký fast trek k postaveniu nemocnice. Jasné, so všetkými pochybnosťami, ktoré budú na to nalepené. Veď predsa minister Kaliňák, keď ešte bol ministrom vnútra, postavil nemocnicu sv. Michala, o ktorej teda lietajú ešte stále hromady trestných oznámení a vyšetrovaní, čo všetko sa pri tej výstavbe nemocnice nepodarilo. Ďakujem pekne Anke Záborskej za komentár. Ak hovoríme o poste ministerky zdravotníctva, tak SaS-ka si myslí, že by na tom mieste mal byť niekto iný, pretože za toho pol roka sa toho veľa nespravilo. Akurát tie dôvody, ktoré boli doteraz vyčítané pani ministerke, by mali byť sformulované inak. Práve tak, že sa nič neurobilo, nieže sa napríklad nepostavili Rázsochy, lebo za to ona nemôže. No a na záver, kolega Baláž, veľmi pekne ďakujem a podporujem túto tému, keďže som človek, ktorý prišiel zo samosprávy a zo samosprávneho kraja, môžem povedať, že samosprávy sú spôsobilé robiť ten prenesený výkon štátnej správy, akurát ho treba jasne popísať, tie kompetencie tým krajom treba dať a okrem tých kompetencií na základe ústavy je potrebné, aby s tým preneseným výkonom išli aj peniaze, teda zdroje. Samosprávne kraje momentálne nedostávajú v rámci preneseného výkonu štátnej správy žiadne peniaze v oblasti zdravotníctva. [10:54] Michal Šimečka Ďakujem pekne. Pán poslanec Pročko, procedurálny návrh, nech sa páči. [10:54] Jozef Pročko – Vystúpenie s procedurálnym návrhom U meňja vapros, ja chačú pytať sa komunističeskovo trola Blagu, počemu... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Šimečka Michal, podpredseda NR SR (Povedané súbežne s rečníkom.) Pán poslanec, po slovensky... Pročko, Jozef, poslanec NR SR (Povedané súbežne s predsedajúcim.) ... v propagandističeskoj televizii negavaril pa rusky. Šimečka Michal, podpredseda NR SR (Povedané súbežne s rečníkom.) ... môžte... Prosím vás, po slovensky v národnom parlamente. Pročko, Jozef, poslanec NR SR Aha, chcem sa spýtať trolla a komunistického Blahu, prečo v proruskej televí... teda v propagandistickej televízii nehovoril... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Šimečka Michal, podpredseda NR SR Pán poslanec, mrzí ma, toto nie je procedurálny návrh. Pročko, Jozef, poslanec NR SR (Povedané súbežne s predsedajúcim.) Eta škandál dlja Putina, što neznajet po rusky? Trol. Šimečka Michal, podpredseda NR SR (Povedané súbežne s rečníkom.) Pán poslanec, toto, bohužiaľ, nie je procedurálny návrh, takže asi skončíme Pročko, Jozef, poslanec NR SR (Povedané súbežne s predsedajúcim.) Spýtajte sa Blagu, spasiba. [10:54] Michal Šimečka Ďakujem veľmi pekne. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú a pýtam sa, či k nej chce zaujať stanovisko navrhovateľka, pani ministerka. Je tomu tak, prosím. [10:54] Zuzana Dolinková – Vystúpenie Ďakujem veľmi pekne. Odznelo tu teda naozaj veľa vecí. K niektorým ani neviem, či treba reagovať, alebo netreba. Pán poslanec Baláž už vo svojom prvom vystúpení povedal, že ak by obidvaja páni, ktorí boli prihlásení do písomnej rozpravy, čítali predložený návrh zákona, tak by vedeli, že všetky tie veci, na ktoré upozorňovali, že je problém a treba ich riešiť, sú v tom návrhu zákona zapracované. Čo sa týka rezidentského štúdia alebo zverejňovania minimálnych štandardov rýchlejším procesom vo Vestníku ministerstva zdravotníctva, by k tomu nemuselo prebiehať legislatívne konanie. Tým, samozrejme, urýchlime aj ten proces cirkulácie a výchovy atestačného vzdelávania ORL, ktorý namietal pán Stachura, že je to problém. Zároveň sa teda čudujem, že nie som zodpovedná, alebo ako povedal pán Szalay, za to, že sa nestavia nová nemocnica alebo nepostavila ešte na Rázsochách, lebo za šesť mesiacov asi každý jeden schopný minister zdravotníctva... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Šimečka, Michal, podpredseda NR SR Poprosím ticho v sále, kým hovorí pani ministerka. Dolinková, Zuzana, ministerka zdravotníctva SR ... by dokázal nemocnicu na Rázsochách postaviť, len Dolinková to nedokáže. Okrem toho hovoríme o mnohých systémových veciach, ktoré treba nastaviť v rámci vzdelávania a systémové veci tiež nedokážeme zastaviť a nastaviť za šesť mesiacov. Preto, samozrejme, čo sa týka vzdelávania na stredných zdravotných školách, duálneho vzdelávania, treba k tomu pripraviť komplexný materiál. Pracujeme medzirezortne spolu s ministerstvom školstva na tom, aby sme pripravili odborné materiály, sylaby a vzdelávanie tak, aby od roku 2025/2026 mohlo byť zmenené aj vzdelávanie na stredných zdravotných školách a sestry, sanitári, ošetrovatelia sa skôr dostali do praxe. Hlavný dôvod, prečo tento zákon ide v skrátenom legislatívnom konaní, poviem iba jednu vetu, je to, že Slovensku naozaj hrozí značná hospodárska škoda, a to je pol milióna eur za to, že tú transpozíciu smernice sme neurobili ešte v októbri minulého roka a nepreviedli do slovenského právneho poriadku vzhľadom na to, že parlament nebol uznášaniaschopný, nebol schopný teda prijímať resp. zákony. Snažíme sa, aby táto škoda Slovensku nehrozila, aby každý deň omeškania sme nemuseli platiť sankciu 70-tisíc eur, resp. plus-mínus 70-tisíc eur, tak ako je to vyčíslené. Takže ja si dovolím tvrdiť, že ak sme neurobili nejaké zmeny, ktoré tu boli kritizované, že nekomunikujem so sektorom, ja asi potom pracujem na inom ministerstve zdravotníctva, resp. boli tu pomenovaní iní ministri, ktorí za pol roka svojho pôsobenia pripravili projektové karty, projektové tímy, tak toto všetko na ministerstve zdravotníctva máme aj my. A odmietam, že na ministerstve sa zamestnávajú nejakí medicínski influenceri, z ktorých jeden je pán štátny tajomník a druhý nemá žiadny pracovný pomer s ministerstvom zdravotníctva. Takže možno tými medicínskymi influencermi by chceli byť presne tí dvaja páni poslanci, ktorí toto kritizovali a písomne sa v rozprave vyjadrili. Ďakujem veľmi pekne. A ešte raz prosím teda o podporu predloženého návrhu zákona. [10:55] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pani ministerka. Chce sa ešte k rozprave vyjadriť pán spravodajca? Nie je tomu tak. Tým pádom prerušujem rokovanie o tomto bode. Bude nasledovať krátka prestávka a po nej pokračujeme hlasovaním. Ďakujem veľmi pekne. (Prestávka.) [10:55] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní a to hlasovaním. Ešte predtým procedurálny návrh, pán poslanec Vašečka. [11:06] Richard Vašečka – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem, pán predsedajúci. So súhlasom troch poslaneckých klubov – SLOVENSKO, KDH, PS – žiadam o presun bodov 70, to je číslo parlamentnej tlače 235, a 71, číslo parlamentnej tlače 236, kde som jediný predkladateľ, na ďalšiu riadnu schôdzu. Ďakujem. [11:08] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Chcem sa opýtať, či je všeobecný súhlas. (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem pekne. V mene troch poslaneckých klubov – SMER, HLAS a SNS – podávam ja procedurálny návrh na vypustenie bodu 121 z programu tejto schôdze, ktorým je návrh na voľbu kandidátov na sudcu Ústavného súdu, je to tlač 265, o ktorom bolo rokovanie prerušené a navrhujem zaradiť do návrhu programu schôdze Národnej rady so začiatkom od 11. júna 2024. Je všeobecný súhlas? (Nesúhlasná reakcia pléna.) Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 141 prítomných, 79 za, 62 sa zdržalo. Konštatujem, že sme tento bod preložili na ďalšiu schôdzu. Pristúpime k hlasovaniu v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 543/2002 o ochrane prírody a krajiny, tlač 270. Prosím spravodajkyňu, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, poslankyňu Zuzanu Matejičkovú, aby hlasovanie uviedla. Nech sa páči, pani poslankyňa. (Hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov , tlač 270.) Matejičková, Zuzana, poslankyňa NR SR Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Prosím vás, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Žiga Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 127 prítomných, 86 za, 30 proti, 10 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Ďalej pristúpime k hlasovaniu o pridelení návrhu výborom a o určení gestorského výboru, ako aj lehoty na jeho prerokovanie. Prosím spravodajkyňu, aby uviedla hlasovanie. Matejičková, Zuzana, poslankyňa NR SR Pán predsedajúci, prosím, teraz dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali ihneď. Ďakujem. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 127 prítomných, 87 za, 30 proti, 10 sa zdržalo. Konštatujem, že sme tento návrh schválili. Pokračujeme hlasovaním v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, tlač 275. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre zdravotníctvo, poslancovi Petrovi Slyškovi, aby hlasovanie uviedol. (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 275.) Slyško, Peter, poslanec NR SR Ďakujem, pán predsedajúci. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 143 prítomných, 119 za, 24 sa zdržalo. Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Teraz pristúpime k hlasovaniu o pridelení návrhu výborom a o určení gestorského výboru, ako aj lehoty na jeho prerokovanie. Nech sa páči, pán spravodajca. Slyško Peter, poslanec NR SR Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo a aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali v termíne ihneď. Ďakujem. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 142 prítomných, 120 za, 21 sa zdržalo, jeden nehlasoval. Konštatujem, že sme tento návrh zá... návrh zákona schválili. Termín na prerokovanie tohto aj predchádzajúceho návrhu zákona v druhom čítaní si určíme dnes o 17. hodine. Vidím s procedurálnym návrhom pán poslanec Grendel. Nech sa páči. [11:13] Gábor Grendel – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem pekne za slovo. S týmto procedurálnym návrhom som sa hlásil ešte vlastne pred vaším procedurálnym, pán podpredseda, ale napriek tomu teda chcem už povedať, že tým rozhodnutím odložiť voľbu kandidátov na sudcu Ústavného súdu na ďalšiu schôdzu väčšina Národnej rady vyjadrila pohŕdanie Ústavným súdom. Na Ústavnom súde chýba od septembra minulého roka post, je tam uvoľnený post sudcu Ústavného súdu. Podľa zákona o rokovacom poriadku mal voľbu na kandidátov vypísať predseda Národnej rady bezodkladne. To sa stalo až po vyše 70 pracovných dňoch. To bolo pohŕdanie zo strany Petra Pellegriniho a dnes sa k nemu pridala vládna väčšina v tomto pléne. (Potlesk.) [11:13] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec, toto nie je procedurálny návrh, takže o ňom hlasovať nedám. Teraz pristúpime k verejnému hlasovaniu o návrhu na odvolanie členov Súdnej rady zvolených Národnou radou. Máte to uvedené ako tlač 286. Svoju vôľu vyjadríte tak, že na hlasovacom lístku pri mene a priezvisku obidvoch členov rady označíte tú alternatívu, za ktorú hlasujete. Hlasovací lístok je neplatný, ak pri mene a priezvisku nie je vôľa označená alebo ak je hlasovací lístok menený alebo doplňovaný. Prosím všetkých overovateľov, aby sa ujali svojej funkcie. Súčasne ich prosím, aby hlasovali ako prví. Pristúpime k výkonu hlasovania. (Verejné hlasovanie o návrhu na odvolanie členov Súdnej rady Slovenskej republiky zvolených Národnou radou Slovenskej republiky, tlač 286.) [11:25] Peter Žiga Chcem sa len opýtať, či každý z poslancov, kto chcel, využil svoje právo hlasovať. Budeme za chvíľku končiť hlasovanie. (Krátka pauza.) Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vyhlasujem hlasovanie za skončené a vyhlasujem zároveň prestávku na sčítanie hlasov. Budeme potom pokračovať vyhlásením výsledkov voľby a budeme pokračovať v rozprave. (Spracúvanie výsledkov verejného hlasovania. Prestávka.) [11:55] Peter Žiga Kolegyne, kolegovia, s vaším všeobecným súhlasom počkáme, lebo overovatelia mi hlásili, že už majú spočítané výsledky, že by sme to ešte vyhlásili pred obedňajšou prestávkou a potom dám prestávku na obedy. (Krátka pauza.) Vážené panie poslankyne, vážení poslanci, pokračujeme v rýchlom rokovaní. Prosím povereného overovateľa, aby oznámil výsledky hlasovania o návrhu na odvolanie členov Súdnej rady, tlač 286. Nech sa páči, pán overovateľ. [11:55] Dávid Demečko – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, zápisnica o výsledku verejného hlasovania o návrhu na odvolanie členov Súdnej rady Slovenskej republiky, ktoré sa konalo 2. mája 2024. Na verejné hlasovanie o návrhu na odvolanie členov Súdnej rady Slovenskej republiky bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 141 hlasovacích lístkov, teda na hlasovaní bolo prítomných 141 poslancov. Po vykonaní hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že vo verejnom hlasovaní o návrhu na odvolanie členov Súdnej rady Slovenskej republiky všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 141 odovzdaných hlasovacích lístkov boli všetky platné. Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že za 1. Andrej Majerník, hlasovalo 78 poslancov, hlasovalo proti 63, zdržalo sa hlasovania 0, 2. Ján Mazák, hlasovalo za 78 poslancov, hlasovalo proti 63, zdržalo sa hlasovania 0. Na odvolanie členov Súdnej rady Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Overovatelia konštatujú, že vo verejnom hlasovaní boli z funkcie členov Súdnej rady Slovenskej republiky odvolaní obaja z členov Súdnej rady, odvolaný Andrej Majerník a odvolaný Ján Mazák. Ďakujem. [11:55] Peter Žiga – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne. Konštatujem, že Národná rada odvolala Andreja Majerníka a Jána Mazáka z funkcie členov Súdnej rady. Vyhlasujem obedňajšiu prestávku. Budeme pokračovať o 14. hodine hodinou otázok. Ďakujem pekne. (Prerušenie rokovania o 12.03 hodine.) (Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine [13:55] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci v súlade so zákonom o rokovacom poriadku nasleduje hodina otázok , ktorú týmto otváram. Poslanci písomne položili otázky, pričom vyžrebovaných bolo 113 otázok na predsedu vlády a 51 otázok na členov vlády. Overovatelia schôdze vyžrebovali ich poradie. Upozorňujem, že na otázky poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá. Poprosím predsedu vlády pána Roberta Fica, aby oznámil, ktorí členovia vlády budú neprítomní. [14:04] Robert Fico – Vystúpenie Ďakujem pekne, pán podpredseda. Dámy a páni, dovoľte mi, aby som vám oznámil podľa zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, ktorí členovia vlády nebudú prítomní dnes na rokovaní Národnej rady. Je to v podstate s výnimkou troch ministrov, a to je pána ministra spravodlivosti pána Suska, pána ministra zahraničných vecí Blanára a pani ministerky zdravotníctva pani Dolinkovej, celý zostatok vlády, ktorý nebol pozvaný, pretože nedostali žiadne otázky na dnešné rokovanie. Takže som pripravený, pán podpredseda, v časovom limite odpovedať na otázky, ktoré panie poslankyne a páni poslanci postavili na predsedu vlády a na členov vlády. Ďakujem pekne. [14:04] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Dovoľte ešte upozorniť, že poslanec, ktorý položil otázku, sa môže prihlásiť s doplňujúcou otázkou v rozsahu dvoch minút iba počas vystúpenia predsedu vlády a členov vlády na hlasovacom zariadení, a to zvolením možnosti podať doplňujúcu otázku. Poprosím vás, pán predseda vlády, aby ste v limite 15 minút odpovedali na otázky adresované predsedovi vlády. Prvá otázka je od pani poslankyne Marcely Čavojovej v tomto znení: "Vážený pán predseda vlády, minulý týždeň ste absolvovali stretnutie s podpredsedníčkou Európskej komisie Věrou Jourovou. Môžete nám priblížiť závery z daného stretnutia aj v kontexte možnosti pozastavenia eurofondov?" [14:05] Robert Fico – Vystúpenie Ďakujem za otázku, vážená pani poslankyňa. Možno vás trochu prekvapím, ale začnem odpoveďou, ktorá sa týka nie európskych fondov, ale vojnou na Ukrajine, pretože aj toto bola téma rozhovoru s pani komisárkou Jourovou, pretože sme argumentovali, že tvrdá rétorika, ktorá prichádza voči slovenskej vláde, je spôsobená nielen tým, že na tom tvrdo pracuje slovenská opozícia, ale aj preto, že máme iné názory na vojnu na Ukrajine a uprednostňujeme mierové riešenie pred vojnou. Nedá mi, aby som nevyužil tento moment rozhovoru s pani komisárkou Jourovou a nereagoval veľmi jasne na informáciu, ktorá sa objavila pred možno tridsiatimi minútami vo všetkých slovenských médiách, a to bola informácia, ktorá sa týka vyhlásenia francúzskeho prezidenta Macrona, ktorý opätovne potvrdil, že nemôže vylúčiť nasadenie pozemných vojsk NATO na Ukrajine a to v prípade, že by došlo k prelomeniu bojovej línie medzi Ukrajinou a Ruskom. Ja si vážim pána francúzskeho prezidenta, ale chcem povedať veľmi jasne pred Národnou radou Slovenskej republiky: toto môže byť len bilaterálna záležitosť. Chápem, že francúzsky prezident zdôraznil aj potrebu žiadosti zo strany Ukrajiny, ale nech by nám došlo tisíc žiadostí, Ukrajina nie je členský štát NATO. Po druhé chcem povedať, že Slovensko s vojnou na Ukrajine nemá nič spoločné, a veľmi jasne odkazujem celému Slovensku, že nech nás žiada ktokoľvek o čokoľvek, noha slovenského vojaka neprekročí slovensko-ukrajinskú hranicu. Opakujem ešte raz, neprekročí. My nebudeme prispievať... (potlesk v sále), nebudeme prispievať k tomuto vojnovému šialenstvu, pretože dobre vieme, aká je momentálne situácia na Ukrajine, a suverénne vyhlásenia suverénnych politikov, určite pán Macron je suverénny politik, sú čisto záležitosťou Francúzska, ale nie Slovenska, ale považujem tieto vyhlásenia za vyhlásenia, ktoré sú možno tak akurát krokom k tretej svetovej vojne. Nechápem, prečo stále nechcú akceptovať fakt, že konflikt na Ukrajine nemá vojenské riešenie. Jednoducho nemá. A môžeme tam poslať všetky zbrane sveta, môžeme urobiť čokoľvek, nikdy nedosiahne sa taký vojnový výsledok, ako možno očakávajú niektorí predstavitelia západnej Európy a západného sveta. Pár slovami k pani Jourovej. Áno, je pravda, že toto stretnutie bolo vyvolané tým, že slovenská opozícia a protivládne médiá podkurujú pod kotol. Chodia do orgánov Európskej únie, do parlamentu, na Komisiu a priamo žiadajú Komisiu, aby pozastavila európske fondy Slovenskej republike, prípadne aby pozastavila vyplácanie finančných tranží, ktoré sa týkajú plánu obnovy. Môžete sa, páni z opozície, brániť, koľko chcete. Chodíte tam a robíte to, lebo viete, že to je podľa vás jediná cesta, ako poškodiť vládu Slovenskej republiky, ktorá by potom nemala k dispozícii dostatok finančných zdrojov na financovanie dôležitých projektov. Čo som povedal pani komisárke? Pani komisárke som povedal, že je veľmi nebezpečné, ak sa vyťahujú rôzne nástroje – či už ide o fondy, alebo plán obnovy – proti krajine, členskej krajine Európskej únie len preto, lebo má svoje suverénne postoje. My sme predsa boli svedkami v rokoch ´20 až ´23 hrozných vecí. Vykopávali sa ráno dvere a tu sedia ľudia, ktorí to zažili na vlastnej koži. A sa obraciam na Tibora, ktorý to zažil. Dokonca pred jeho domom boli novinári skôr, ako prišli policajti z NAKA. Takéhoto človeka bez akýchkoľvek dôkazov potom zadržali a bez akýchkoľvek dôkazov dali do výkonu väzby, kde ho držali celý rok. Nehovoriac o tom, že tohto človeka, samozrejme potom aj molestovali rôznymi prostriedkami, ktoré neboli pra... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [14:10] Ľuboš Blaha Pán predseda, limit piatich minút na prvú otázku vypršal, ale ešte možno pani poslankyňa Čavojová doplní otázku a budete môcť pokračovať. Nech sa páči, pani poslankyňa. Nie je možné, tak potom musíme prejsť k druhej otázke, lebo to neurobila počas toho vystúpenia a tak to bolo v rokovacom poriadku napísané. Nevadí. Skúsme prejsť k ďalšej otázke, však... prejdeme k otázke číslo dva, ktorá je takisto od pani poslankyne Marcely Čavojovej, ale tá je v tom istom znení, takže musíme prejsť k otázke číslo tri. Aj keď pani Čavojová má teraz možnosť doplniť otázku v rámci svojej druhej otázky, takže nech sa páči, prihláste sa. Poprosím technikov, aby prihlásili pani poslankyňu Čavojovú. Nech sa páči, môžme, môžme, pani poslankyňa, máte slovo. [14:10] Marcela Čavojová Môžme pokračovať, pán predseda, ešte v tejto otázke? [14:11] Robert Fico – Vystúpenie Ďakujem za túto možnosť. My sme nereagovali na tieto situácie, ktoré sa diali okolo opozičných predstaviteľov tým istým spôsobom, ale povedali sme, že zmeníme Trestný zákon a Trestný poriadok a zrušíme Úrad špeciálnej prokuratúry. Je aj zvláštne, že vtedy, keď bolo treba konať, tak Komisia nekonala, a ja som to vytkol pani komisárke, a teraz, keď legitímne a demokraticky na to odpovedáme novelizáciou príslušných zákonov, tak sa nám niekto vyhráža, že nám zoberie fondy alebo plán obnovy. Musím ale uznať, že tento rozhovor bol veľmi konštruktívny a sme sa vrátili naspäť do oblasti technických detailov, odbornej diskusie a dali sme nabok politiku, ktorá mimoriadne prevládala v poslednom období. Mám dobré správy, boli tri otvorené fronty. Boli to predčasné dôchodky, teda udržateľnosť dôchodkového systému, boli to výdavkové limity a bol to Trestný zákon a Trestný poriadok. Ja som presvedčený, že dva fronty máme vyriešené. Dnes sme na vláde schvaľovali výdavkové limity. Pokiaľ ide o predčasné dôchodky, to ste schválili nedávno v Národnej rade, a sme veľmi blízko k vyriešeniu problému okolo Trestného zákona a Trestného poriadku a zrušenia Úradu špeciálnej prokuratúry a čo sa stane? Bude jeden dlhý nos. Jeden veľký dlhý nos. Vy ho mať nebudete. (Rečník ukázal do pléna ľavou rukou.) Tu bude tento nos a budeme sa mu veľmi potom smiať. (Rečník ukázal do pléna pravou rukou.) Toľko špiny, čo narobili. Toľko, čo pochodili po tých orgánoch. Toľko, čo nás ohovárali. Toľko, čo klamali. Kričali v jednom kuse: Zoberte im peniaze, zoberte im peniaze, zoberte im peniaze, lebo to je jediná cesta, ako sa dajú na Slovensku poraziť! Môžte sa hanbiť, jak ste celí! Celé Progresívne Slovensko a celá SaS-ka. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.) [14:11] Ľuboš Blaha Ďakujem pekne, pán predseda vlády. Ďalšiu otázku položil pán poslanec Michal Kapuš, je prítomný, takže v tomto znení: "Vážený pán predseda vlády..." Je tu, je tu, je, je, takže čítam otázku: "Vážený pán predseda vlády, aký je váš postoj k výzve Európskeho parlamentu, ktorú podporili aj slovenskí opoziční poslanci, aby Európska rada zvážila zrušenie práva veta a prechod na väčšinové hlasovanie?" [14:11] Robert Fico Ďakujem za otázku. Ja nepoznám všetky tieto detaily, ale viem, že Európsky parlament rokoval o nejakom absolutóriu, ktorý sa týka rozpočtu Európskej únie, a okrem iného tu boli aj odporúčania, ktoré sa týkali budúcnosti a riešenia nejakého efektívnejšieho rozhodovania Európskej únie. A je pravda, že tam bolo určité odporúčanie, ktoré bolo pod nejakým odsekom 24, aspoň tak ma informovali, a tam bolo odporúčanie, že by mala Európska únia zvážiť právo veta, že by malo ostať v rukách členských štátov, a že kvôli efektívnejšiemu rozhodovaniu Únie a aby sa zabránilo vydieraniu členských štátov by sme namiesto takéhoto hlasovania zaviedli hlasovanie kvalifikovanou väčšinou. Ja som mal možnosť včera vystúpiť verejne počas galavečera. Bol som dnes aj na medzinárodnej konferencii ráno, ktorá bola organizovaná ministerstvom zahraničných vecí, a zopakujem to bez akýchkoľvek zábran. Kto uvažuje o tom, že sa má zrušiť právo veta, uvažuje o konci Európskej únie. Predstavte si, že máme tri oblasti, kde je jednomyseľnosť, a to je otázka rozpočtu, bezpečnosti a zahraničnej politiky. A išlo by napríklad o otázku bezpečnosti, kde by veľké krajiny, ktorých ja nazývam, že sú vojenskí jastrabi, prijali nejaké opatrenia, ktoré sa týkajú opatrení, povedzme na Ukrajine, vojenského charakteru a my by sme museli tieto opatrenia rešpektovať, lebo kvalifikovanou väčšinou by sa o nich rozhodlo. Samozrejme, že by sme s tým nikdy nesúhlasili, čo by spôsobilo obrovské trenice. Uvediem príklad s migračným paktom. Migračný pakt bol prijatý kvalifikovanou väčšinou a nás teraz núti, aby sme si vybrali, či budeme prijímať na Slovensku stovky nelegálnych migrantov, alebo za každého nelegálneho migranta zaplatíme pokutu 20-tisíc eur. Je pomerne zrejmé, že pri implementácii tohto migračného paktu budú problémy nielen na Slovensku, ale aj v ďalších krajinách, ktoré nepodporili pri kvalifikovanom hlasovaní tieto nápady, ktoré došli z prostredia Európskej komisie. My len veríme, že Európsky parlament bude navolený tak, že poslanci sa opätovne vrátia k tejto myšlienke migračného paktu a že zmenia túto povinnú solidaritu na solidaritu, ktorá bude dobrovoľná, kedy budú môcť členské štáty ako suverénne krajiny Európskej únie mať, budú mať možnosť priamo povedať, čo idú urobiť. Napríklad že buď prijmú migrantov, ak tak chcú urobiť, nelegálnych, alebo že pôjdu do krajiny, odkiaľ migranti prichádzajú a dajú tam nejaké finančné prostriedky na výstavbu alebo rekonštrukciu infraštruktúry. Tieto možnosti sú rôzneho charakteru. Ja však môžem povedať za vládu Slovenskej republiky, že vláda nesúhlasila v žiadnom štádiu schvaľovania tohto migračného paktu s touto povinnou solidaritou, a preto máme legitímne právo, aby sme spôsobovali problémy pri implementácii tohto paktu, čo určite aj urobíme a budeme sa spoliehať na to, že pri novej zostave Európskeho parlamentu tam prídu poslanci, ktorí sa budú na veci pozerať podstatne racionálnejšie, ako to je teraz. Samozrejme, dámy a páni, že pokiaľ ide o prechod na väčšinové hlasovanie, kto hlasoval za zrušenie práva veta, kto hlasoval za väčšinové hlasovanie? Blahoželám, blahoželám vám, opozícia! Opoziční europoslanci, slovenskí opoziční europoslanci hlasovali za zrušenie práva veta a za väčšinové hlasovanie. Ste sa úplne museli zblázniť, lebo netušíte, o čom hovoríte! Ďakujem pekne. (Potlesk.) [14:12] Ľuboš Blaha – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem pekne, pán poslanec Kapuš nemá doplňujúcu otázku. Prejdeme k ďalším otázkam. Pani poslankyňa Čavojová a pán poslanec Sitkár položili otázku v znení, ktoré už, na ktorú už bolo odpovedané. Takže prejdeme k pánovi poslancovi Pavlovi Gogovi, ktorý položil túto otázku: "Vážený pán predseda vlády, opozícia po strašení trojpercentným navyšovaním DPH prešla na strašenie občanov tvrdením, že im ide vláda ukradnúť druhý dôchodkový pilier. Môžete nám, prosím, priblížiť, aké má vláda v skutočnosti plány s druhým pilierom a aký postoj prevláda v tejto problematike v rámci Európskej únie?" [14:14] Robert Fico – Uvádzajúci uvádza bod Opozícia a protivládne médiá šíria informáciu, že chceme vystúpiť z Európskej únie, že sa nám tam nepáči a že ťaháme Slovensko neviem kde, ale k tejto téme je zbytočné sa vyjadrovať, pretože je zbytočné hovoriť niekomu niečo, čo nechce počuť. Ale pokiaľ ide o tému investícií, v rámci správy, ktorú predložil bývalý taliansky premiér Enrico Letta ohľadne spoločného trhu, jednotného trhu, bola veľká kritika k tomu, že obrovské množstvo peňazí, hovoríme o triliónoch, končí na trhoch v Spojených štátoch amerických a tieto peniaze, ktoré majú pôvod v Európskej únii, často sa nevedia použiť na financovanie obrovských infraštrukturálnych projektov. Preto máme právo sa pýtať na Slovensku, či súhlasíme s tým, že miliardy, ktoré sú naakumulované v druhom fonde dôchodkovom, končia niekde na amerických finančných trhoch. My nechceme nikomu nič zobrať. Už som čítal titulky našich priateľov v Denníku N alebo v Smečku: Idú vám zobrať peniaze, idú vám siahnuť na vklady! Naopak, my tým ľuďom chceme pomôcť, pretože ak dnes má niekto peniaze v banke a má tam nejaký smiešny úrok, ktorým sa zhodnocujú jeho peniaze, štát má právo ponúknuť takémuto občanovi poď uvažovať inak. Zober si svoje peniaze a kúp si napríklad štátny dlhopis, ktorý použijeme potom na výstavbu diaľnic. A nedostaneš 1,5 %, ale dostaneš 3 %. To isté pri dôchodkoch. Ja som nedal ani cent do druhého piliera, lebo som mu neveril. A dnes po 20 rokoch, keď boli vyplatené prvé dôchodky z druhého piliera, sa ukázalo, že tieto dôchodky sú nižšie ako tie, ktoré sú vyplácané zo Sociálnej poisťovne. Preto znovu platí, musíme ponúknuť DDS-kám, poďte sa pozrieť na to, že či radšej, ako poslať peniaze na nejaký americký finančný trh, nepoužijete tieto peniaze na Slovensku na financovanie obrovských infraštrukturálnych projektov a zhodnotíte tieto peniaze výraznejšie. Pretože vždy máte väčšiu istotu v Slovenskej republike ako v amerických investičných trhoch. Takže my nechceme brať. Neklamte slovenskú verejnosť! My chceme ľuďom v tomto prípade peniaze dávať. (Potlesk.) [14:19] Ľuboš Blaha – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem pekne, pán predseda vlády, čas určený pre predsedu vlády vypršal. Ďakujeme pekne a želáme krásny deň. A budeme pokračovať odpoveďami členov vlády na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia. Prvá otázka je od pána poslanca Michala Kapuša na pána ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Juraja Blanára v tomto znení: "Vážený pán minister, v nedávnych dňoch sme boli svedkami ďalšieho vystupňovania napätia na Blízkom východe po masovom raketovom útoku Iránu na územie Izraela. Slovensko tento útok odsúdilo, ale ako konkrétne chceme prispieť k tomu, aby sa situácia ďalej nehrotila?" [14:22] Juraj Blanár – Vystúpenie Ďakujem, vážený pán poslanec, áno, máte pravdu, 14. apríla došlo k bezprecedentnému útoku Iránu na Izrael. Mohli ste to mnohí sledovať, boli z toho aj zábery v rôznych medzinárodných zahraničných televíziách a musím povedať, že Slovenská republika ostro odsúdila hneď po týchto útokoch tento akt zo strany Iránu. Rovnako na to reagoval aj veľmi aktívne vysoký predstaviteľ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Josep Borrell, ktorý zvolal videokonferenciu, kde sa o tomto diskutovalo a zhodli sme sa rovnako na tom, že je to niečo, čo je bezprecedentné a je to potrebné odsúdiť, je to v rozpore s medzinárodným právom. Vzápätí sme sa tým zaoberali aj na zasadnutí rady pre zahraničné veci a musím povedať, že tá zhoda bola medzi všetkými členskými krajinami veľmi jasná a zadeklarovaná a vyústilo to, že sme sa zhodli, že je potrebné posilniť súčasné embargo, ktoré je dané na Irán, tie sankcie svojím spôsobom, predovšetkým ktoré súvisí s výrobou vojenských dronov a rakiet použitých pri tomto útoku. Čiže pripravuje sa zosilnenie tohoto embarga, aby sa obmedzila možnosť pre Irán produkovať takéto rakety, ktoré boli použité, rovnako aj drony, ktoré boli použité pri útoku na Izrael. Asi sa zhodneme, že tento iránsky útok bol masívny, pretože to boli stovky rakiet a rovnako aj dronov, ktoré boli použité, a je potrebné to vnímať v kontexte toho, čo sa deje v Gaze a to, že celý tento konflikt sa týmto môže len zradikalizovať a rozšíriť a tento útok tomu nasvedčoval. Áno, môže byť aj otázka, ktorú môžete položiť, že Irán konal potom, ako sa, ako nastal útok na jeho konzulárny úrad v Damasku. Môžeme povedať aj veľmi jednoznačne, že aj toto je porušenie medzinárodného práva a bezpečnostná rada sa tým zaoberala. Pokiaľ mám aj informáciu, tak to odsúdila. Preto je potrebné a slovenská diplomacia je pri tom, aby sme pôsobili na diplomatickom poli a jasne tlačili na to, aby došlo k čo najskoršiemu prímeriu v pásme Gazy. Určite sa zhodneme, že ak by došlo k takému útoku, aký Izrael robil v severnej časti Gazy a bolo by to aj teraz v meste Rafah, kde je koncentrácia Palestínčanov asi 1,5 milióna obyvateľov, malo by to katastrofálne dôsledky. Preto je potrebné prímerie a okamžité prepustenie rukojemníkov, ktorých zadržiava ešte doteraz Hamas. No a čo je najdôležitejšie, pretože čo sa deje v pásme Gazy, to už je nielen humanitárna kríza, ale to je hladomor. Akonáhle by k tomuto došlo, aj keď tam už boli nejaké uvoľnenia aj zo strany Izraela, ešte stále to nie je dostatočné, je potrebné uvoľniť všetky možné toky humanitárnej pomoci, pretože tá situácia je tam naozaj alarmujúca a je potrebné čím skôr tento, tento konflikt skončiť a hľadať prímerie. Čiže, pán poslanec, ja len chcem zdôrazniť, že ten konflikt má z dlhodobého hľadiska iba jedno riešenie a to presadzuje aj slovenská diplomacia, a to je dvojštátne riešenie. Pretože toto dvojštátne riešenie, kde aj Palestína bude mať vlastnú štátnosť aj de iure, môže priniesť stabilitu aj pre samotný Izrael do budúcnosti, pretože ak to nenastane, tak tento konflikt bude zmrazený. A vo vnútri je toľko naakumulovaného zla a pomsty, ktorá tam môže sa realizovať v budúcnosti, že si to nevieme ani predstaviť, preto je dôležité naozaj, aby sme čím skôr dospeli k tomu, že aj svetové spoločenstvo podporí a bude tla... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [14:25] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán minister, pán poslanec Kapuš nemá doplňujúcu otázku. Tak prejdeme k otázke číslo dva, ktorú položil pán poslanec Peter Stachura – myslím, že je prítomný, ale neviem, prihláste sa, ktorý ste, to ste vy, dobre, nech sa páči – na pani ministerku zdravotníctva Slovenskej republiky Zuzanu Dolinkovú v tomto znení: "Vážená pani ministerka, mohli by ste objasniť, na základe akých skutočností alebo analýz ste podpísali dohodu o ukončení zmluvy o dielo a o poskytnutí služieb so Združením Rázsochy? Bol o tejto skutočnosti informovaný predseda vlády SR?" Nech sa páči. [14:27] Zuzana Dolinková – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán poslanec, v súvislosti s vašou otázkou si dovoľujem povedať to, čo som už opakovane povedala, ako som sa opakovane vyjadrila, o komplexnom projekte výstavby novej univerzitnej nemocnice v Bratislave budem v dohľadnej dobe informovať nielen vládu Slovenskej republiky, ale aj verejnosť. Bez toho, aby toto rozhodnutie prešlo schválením vládou Slovenskej republiky, sú akékoľvek vyjadrenia a tvrdenia z môjho pohľadu a konšpirácie a diskusie o tom bezpredmetné. O tejto skutočnosti, keď vláda prijme rozhodnutie, budeme verejne a korektne informovať na tlačovej konferencii o tom, že tento projekt naozaj je komunikovaný aj s odbornou obcou, s dekanmi lekárskych fakúlt a ľuďmi, ktorí majú čo k tomu povedať. Čo sa týka ukončenia trvania zmluvy o dielo o poskytnutí služieb ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky a konzorciom Rázsochy, k tomuto kroku sme pristúpili na základe dlhodobej môžem povedať že nečinnosti, pretože za obdobie predchádzajúceho roka sa v tej veci a príprave projektovej dokumentácie neurobili žiadne podstatné kroky, dokonca predchádzajúce vedenie ministerstva zdravotníctva dalo pokyn na vypracovanie zmeny projektovej dokumentácie, avšak bez dodatkovania pôvodnej zmluvy, čiže ja neviem, na základe akého právneho titulu sa ďalej pokračovalo v projektovaní tohto diela alebo novej univerzitnej nemocnice na bratislavských Rázsochách. Postup bol analyzovaný v súčinnosti so zmluvne dohodnutým dodávateľom diela, čiže s konzorciom Rázsochy, a to tak, aby pripravovaná zmena projektu, o ktorej budeme teda verejnosť informovať, bola v čo najväčšej miere, alebo v čo najväčšej miere využila už doteraz odovzdané časti diela a zabezpečila aj čo najväčšiu efektívnosť zámeru celého projektu, teda aby nová univerzitná nemocnica v Bratislave bola postavená v čo najkratšej dobe a aby aj, samozrejme, čo najefektívnejšie, za čo najlacnejšie peniaze. Čo sa týka celého tohto postupu a procesu celého projektu, ktorý sme si zadefinovali v programovom vyhlásení vlády, že o tom rozhodneme ako o krátkodobej priorite do pol roka, áno, máme nejaké zdržanie, niekoľko týždňov. Tento postup bol komunikovaný s pánom predsedom vlády či už na našich kontrolných dňoch, ale aj predtým sme sa o tom rozprávali, takže pán premiér o tomto postupe vie. Ďakujem veľmi pekne. [14:27] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pani ministerka. Pán poslanec Stachura sa neprihlásil s doplňujúcou otázkou, alebo to stihol ešte? Stihol to, nech sa páči, máte slovo. [14:30] Peter Stachura – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pani ministerka, za zodpovedanie otázky. Ja by som sa chcel opýtať, viete nám povedať presne, dokedy plánujete prísť pred verejnosť a povedať, ako to bude, lebo to už počúvame pomernú dlhú dobu, takže poprosím vás, aby ste verejne povedali, kedy môžeme očakávať finálne rozhodnutie. Ďakujem. [14:30] Zuzana Dolinková – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne, už som dneska povedala pre médiá, že, aj teda na našom poslednom spoločnom stretnutí, že to bude v lehote dní, neviem, či bude vzhľadom na štátny sviatok vláda budúci týždeň devia... 8. mája, je veľký predpoklad, že to bude budúci týždeň a keď nie, tak na tú ďalšiu vládu by som chcela s tým návrhom prísť na vládu. Ďakujem veľmi pekne. [14:30] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pani ministerka. Ďalšiu otázku položil pán poslanec Peter Sokol na ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Juraja Blanára v tomto znení: "Vážený pán minister, Slovensko a Kubu spája dlhoročný vzťah ešte z čias bývalého Československa. Ako konkrétne chce Slovenská republika pomôcť Kube, ktorá v týchto dňoch čelí akútnemu nedostatku potravín?" [14:31] Juraj Blanár – Vystúpenie v rozprave Ďakujem, pán poslanec, za otázku a musím povedať, že dopyt o tom, že čo sa deje na Kube, bol veľmi výrazný, pretože je to aj otázka 5, 6, 7, 8, 9, 18 a tak ďalej, a to som veľmi rád, pretože ak ste položili otázku, že nás spája historicky spolupráca ešte z čias Československa, tak musím povedať, že toto ako keby zotrváva, pretože na Kube máme stále veľmi dobré meno, Slovenská republika, a je záujem o naše podniky, o našich podnikateľov a mnohé sú tam aj aktívne v oblasti energetiky napríklad, ale dnes nás spája aj humanitárna pomoc. A to treba povedať úplne otvorene, Slovenská republika je aktívna pri humanitárnej pomoci. Viete veľmi dobre, že sme boli aktívni pri zemetraseniach v Turecku, Sýrii alebo pri požiaroch v Grécku či Francúzsku, ale rovnako aj pri vojnovom konflikte či na Ukrajine, ale aj v Gaze. Do Gazy pripravujeme ďalší humanitárny balíček, dúfame, že sa tam dostane, pretože ja som to aj v predchádzajúcej odpovedi na otázku práve hovoril aj o tomto konflikte. Kuba sa v súčasnosti nachádza vo veľmi zlej hospodárskej situácii. Dopadlo na nich, keďže tá ekonomika je pomerne slabá, ale covid a celá kríza dopadla na nich tak významne, že tá hospodárska kríza sa tak prehĺbila, že v súčasnosti je tam veľký problém s nedostatkom potravín, k tomu ešte nešťastia také, že tam boli obrovské dažde, zosuvy pôdy a tak ďalej, a summa summarum je taký, že jednoducho majú dnes nedostatok potravín. A tie potraviny sú veľakrát až životu dôležité a predovšetkým sa to týka malých detí do siedmich rokov, pretože tam je nedostatok mlieka. A Kuba volá o pomoc, preto Slovenská republika nemeškala a okamžite sme ponúkli našu pomoc pri dodávke sušeného mlieka, ktoré chceme dodať na Kubu prostredníctvom svetového programo... svetového potravinového programu, ktorý je súčasťou Organizácie Spojených národov, ktorý už dnes je tam veľmi aktívny a mnohé krajiny Latinskej Ameriky a iné tam už dodávajú potraviny. A my sme sa snažili prispieť v rámci našich možností, lebo zas musíme povedať, že máme limitované nejaké možnosti. Chceli sme to urobiť veľmi rýchlo, tak aby sme dodali ten, to sušené mlieko tam okamžite, ale zistili sme, že oni nemajú ani na dopravu a keby sme tú dopravu zaplatili a urobili sme to rýchlo prostredníctvom našich lietadiel, tak by sme tam dodali relatívne malé množstvo sušeného mlieka v porovnaní s nákladmi na dopravu, preto sme sa rozhodli, že všetky tieto náklady sme spočítali a povedali sme, že za 200-tisíc eur dodáme cez svetový potravinový program sušené mlieko, ktoré je tam k dispozícii, ktoré tento program má obstaraný a môže ho zabezpečiť, aby to bolo veľmi rýchle a účinné, pretože kto rýchlo dáva, dvakrát dáva, poznáte to, a predovšetkým v takejto situácii. Trošku sa to ale skomplikovalo, ale pevne veríme, že v priebehu pár mesiacov sa to mlieko dostane tým, ktorí to potrebujú, a to sú predovšetkým deti do siedmich rokov. Pre vašu informáciu, bude to asi objem 60 ton sušeného mlieka, ktorý dodáme podľa toho, ako skončí obstarávanie svetového potravinového programu na Kubu, ale potreba, koľko potrebujú mesačne, sa pohybuje niekde na úrovni dvetisíc ton v súčasnosti na Kube. Čiže v takejto situácii sa nachádzajú a Slovenská republika sa bude snažiť maximálne v rámci našich možností pomáhať zmierňovať tieto dôsledky. Skončil som, pán predsedajúci. [14:31] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán minister, pán poslanec Peter Sokol nemá doplňujúcu otázku. Teraz prejdeme k ďalším otázkam, ale keďže majú totožné znenie, tak ideme postupne, otázka č. 4, č. 5, č. 6, č. 7, č. 8, č. 9, č. 10 sú totožné s predošlým. Prechádzame k otázke č. 11, ktorá je od pani poslankyne Márie Kolíkovej na ministra spravodlivosti Borisa Suska, ale pani poslankyňa tu nie je prítomná, pokiaľ dobre vidím, takže nebude na ňu odpovedať pán minister. Potom ideme k otázke č. 12 v totožnom znení, 13, totožné znenie, 14, totožné znenie, to isté 15 a 16, 17. otázka je od pani poslankyne Márie Kolíkovej, opäť neprítomná, takže ideme ďalej. 18, 19, 20, 21, 22, 23, totožné znenie, 24, 25, 26, 27, 28, 29, totožné znenie, 30, 31, 32 až po 38 totožné znenie, a potom prichádza pani poslankyňa Mária Kolíková, ktorá ale nie je prítomná, takže ideme ďalej. Otázka č. 40, pani poslankyňa Mária Kolíková, ktorá nie je prítomná Potom ideme ďalej, 41, 42, 43, 44 až po 47, až po 49, totožné otázky. A potom máme konečne posledné dve otázky, pán poslanec Peter Stachura nás zachránil, ktorý tu je prítomný a posiela otázku na ministerku zdravotníctva Slovenskej republiky Zuzanu Dolinkovú v tomto znení: "Vážená pani ministerka, plánuje Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky zverejniť pripravenú vyhlášku, ktorou sa mení vyhláška č. 417/2009, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o informáciách poskytovaných žene a hlásenia o poskytnutí informácií, vzor písomných informácií a určuje sa organizácia zodpovedná za prijímanie a vyhodnocovanie hlásenia? V prípade, ak áno, kedy?" [14:37] Zuzana Dolinková – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne, vážený pán poslanec, v súvislosti s vašou otázkou si dovoľujem uviesť, že predmetná vyhláška bola pripravená ešte v októbri roku 2023, keď som sa ja dostala na kreslo ministerky zdravotníctva, mala som túto vyhlášku predloženú na stole bez toho, že by teda bola podpísaná predchádzajúcimi ministrami, resp. ministrom zdravotníctva. Vyhláška zohľadňuje z odborného hľadiska potrebné zmeny, aby bolo možné používať medikamentóznu formu umelého prerušenia tehotenstva. Samotnému jej zavedeniu však bude predchádzať ešte stretnutie s odborníkmi, ktoré ja mám naplánované na budúci týždeň so zástupcami gynekologicko-pôrodníckej spoločnosti, hlavným odborníkom, a táto diskusia bude teda prebiehať ešte k niektorým konkrétnym lehotám, ktoré ja by som si chcela nechať dovysvetliť v súvislosti s podaním prvej aj tej druhej dávky lieku k umelému prerušeniu tehotenstva. Následne bude táto téma, samozrejme, prediskutovaná vzhľadom na to, že to nie je, alebo je to výsostne odborná téma, ale vyvoláva aj veľké otázky v spoločnosti, predmetom koaličnej rady a následne, je to hlavne z toho dôvodu, pretože nechceme napriek tomu, že to ide o teda výsostne odbornú otázku, aby táto téma sa politikárčila a bola predmetom politikárčenia. Takže ak prejde toto stretnutie, ja som už rozprávala aj s predsedom strany HLAS, myslím si, že aj koaliční partneri už na túto tému sa viackrát so svojimi poslancami rozprávali, takže ak to, ja urobím to stretnutie, verím, že to bude predmetom koaličnej rady a následne potom budeme informovať verejnosť. Ďakujem pekne. [14:37] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pani ministerka. Pán poslanec Stachura má doplňujúcu otázku, nech sa páči. [14:39] Peter Stachura – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pani ministerka, za zodpovedanie, ja som sa chcel len opýtať, že či ten čas, ktorý ste v úrade, či ste nemohli využiť na to, aby ste zistili tieto veci, ktoré chcete teraz riešiť s odbornou spoločnosťou. A to je moja otázka. Ďakujem. [14:39] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Môžte zapnúť pani ministerku? Je tam nejaký technický problém. Už sa na tom pracuje. [14:41] Zuzana Dolinková Áno, určite sme sa tejto téme mohli venovať aj predtým, ale ako jeden z hlavných dôvodov, ktoré ste vy aj povedali, že je na moje odvolávanie, neriešim akútne problémy, ktoré na rezorte sú, takže toto nebol úplne ten najakútnejší problém, ktorý treba riešiť, a ja si myslím, že dennodenne, žiaľ, sa musíme potýkať s riešením akútnych problémov a v závislosti aj od toho potom súčasne paralelne nastavovať aj tie systémové zmeny, ktoré sa týkajú či už vzdelávania, alebo optimálnej možno verejnej nie ani siete, či už špecializovanej ambulantnej zdravotnej starostlivosti, financovania investícií do regiónov a do zdravotníckych zariadení v regiónoch, pravidelne odpočtujeme projekty, ktoré sa týkajú plánu obnovy a odolnosti. Takže tých akútnych tém je oveľa viacej a teraz už sa teda na rad dostala aj téma tejto vyhlášky. Ďakujem. [14:41] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pani ministerka. Predsa len sme našli ešte jednu otázku na vás od pána poslanca Petra Stachuru, č. 29, ktorú sme preskočili, takže... (Reakcia ministerky zdravotníctva.) Skúsme to znenie ešte raz, podľa mňa bude nejaká iná. Čiže od pána Petra Stachuru, ministerka zdravotníctva Slovenskej republiky: „Vážená pani ministerka, mohli by ste objasniť, na základe akých skutočností alebo analýz ste podpísali zmluvu o dielo č. 296/2024, ktorej predmetom je adaptácia projektu Rázsochy pri zmene lokality výstavby novej UNB na lokalitu Ružinov a adaptácia existujúceho medicínskeho konceptu NÚDCH do súčasného projektu Rázsochy? Bol o tejto skutočnosti informovaný predseda vlády Slovenskej republiky?" [14:42] Zuzana Dolinková Ďakujem veľmi pekne. Ja si myslím, že som gro tej otázky zodpovedala už vo svojej predchádzajúcej odpovedi. Celý ten koncept projektu novej univerzitnej nemocnice na Rázsochách chcem vysvetliť potom korektne naozaj po tom, ako to prejde rozhodnutím vlády, na tej tlačovej konferencii, ktorú budeme organizovať, verím, že možno aj za účasti pána premiéra, takže nechcem predbiehať. Hovorím, že pokiaľ nie je to rozhodnuté a schválené, tak je zbytočné o tom rozprávať. [14:42] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Stachura, ešte niečo? [14:42] Peter Stachura Ďakujem pekne, pani ministerka. Ja len, že či si uvedomujete, že ste išli proti nariadeniam, súčasne platným nariadeniam vlády z roku 2017 a 2023, a myslím si, že by bolo korektné, aby sme sa to dozvedeli nie z tlačovky, ale možno na nejakom inom fóre. Ďakujem. [14:42] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Máme poslednú otázku od pani poslankyne Márie Kolíkovej, ktorá nie je prítomná, a tým sme vyčerpali všetky hodiny pred tým, než skončil bod hodina otázok, čiže Slovensko je zjavne veľmi šťastná krajina, keďže ani opozícia nemá otázky na ministrov tejto vlády. Prerušujem tým pádom na päť minút rokovanie Národnej rady a budeme potom pokračovať riadnym chodom schôdze. Ďakujem pekne za pozornosť. (Prestávka.) Blaha, Ľuboš, podpredseda NR SR Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v popoludňajšom rokovaní desiateho dňa 12. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Na rad by mala ísť tlač 43, ale ako už bolo oznámené, prepadne na záver rokovania, a preto prechádzame k prvému čítaniu o návrhu poslancov Anny Záborskej a Richarda Vašečku na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 301/1995 Z. z. o rodnom čísle v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má tlač 44, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 50. Dávam slovo poslancovi Richardovi Vašečkovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán poslanec. [14:42] Zuzana Dolinková Neviem, na akom inom fóre by ste sa to chceli dozvedieť. Ja som si nie vedomá tomu, že by sme išli proti platným nariadeniam, máme dokonca uznesenie vlády o tom, že Rázsochy majú byť stále financované z plánu obnovy a odolnosti a Rázsochy z plánu obnovy a odolnosti financované nebudú, tak myslím si, že aj tu treba niektoré rozhodnutia vlády ešte zrušiť, zmeniť. Takže ja verím, že všetko je v poriadku tak, ako sme sa rozhodli a... (Reakcia z pléna.) Ešteže ho mám a máme otázky. (Povedané s pobavením.) Jasné, ďakujem veľmi pekne. [14:49] Richard Vašečka – Vystúpenie Vážení kolegovia, kolegyne, pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Takže môžme pokračovať v poobedňajšom rokovaní po hodine otázok. V úvodnom slove budem taký stručný, budem sa venovať len tým základným veciam samotného návrhu zákona a odôvodnenia a potom budem mať priestor na rozpravu. Návrh, ktorý novelizuje zákon o rodnom čísle, ktorý podávame s pani poslankyňou Annou Záborskou, je opäť taký rest z minulého, z konca minulého volebného obdobia, keď nie pre nepriazeň snemovne, ale kvôli okolnostiam, obštrukciám zákon nebol riadne dorokovaný a odhlasovaný, takže ho predkladáme znova. Predložili sme ho už v úvode volebného obdobia, ale presunuli sme ho viackrát listom predsedajúcemu, pretože sme chceli dať priestor na dôležité veci, ako bol napríklad štátny rozpočet na začiatku volebného obdobia alebo hneď v začiatkoch vlády, a teraz teda prichádzame na jeho prerokovanie. V minulom volebnom období ho predkladali napríklad pani poslankyňa Andrejuvová a pán poslanec Lukáč, teraz sme to prevzali, toto žezlo, s pani poslankyňou Záborskou. Tento návrh zákona o rodnom čísle je veľmi jednoduchou novelou, kde sa tento zákon dopĺňa takto; prečítam to, aby to bolo jasné, je to len vlastne jedna dlhšia veta: „V § 8 ods. 2 písm. b) sa za slová „o zmene" vkladajú slová „nesprávne určeného" a za slovo „osoby" vkladajú slová „preukazujúceho na základe genetického testu správne určenie pohlavia osoby". A potom už len čl. II, ktorý hovorí, že tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia v Zbierke zákonov. To je samotný zákon, veľmi jednoduchá vec, nerobíme nič komplikovaného, ani nič zásadného nemeníme, len upresňujeme. Uvediem odôvodnenie: Hlavným cieľom predkladaného návrhu zákona je posilnenie právnej istoty prostredníctvom spresnenia doposiaľ výkladovo nejednoznačných ustanovení predmetných zákonov a to tak, aby sa zabezpečilo v aplikačnej praxi, aby sa zabezpečil v aplikačnej praxi ústavne konformný výklad pojmu pohlavie. Návrh zosúlaďuje použitie pojmu pohlavie v návrhu zákona s ústavou a ostatnými platnými zákonmi v Slovenskej republike tým, že jednoznačne stanovuje, za akých podmienok môže byť rodné číslo zmenené. Doterajším úzusom bola možnosť zmeny rodného čísla v prípade, že požadovaná zmena bola dokladovaná okrem iného lekárskym posudkom, ktorý však nebol v zákone bližšie špecifikovaný. Nóvum navrhovanej novely spočíva v jasnom určení, čo lekársky posudok dokladuje, a teda že zmena rodného čísla je možná v takom prípade, ak bol lekársky posudok vydaný na preukázanie originárne nesprávne určeného pohlavia, a teda na potvrdenie toho, že určené pohlavie nie je v súlade so skutočným genetickým pohlavím osoby. Právny poriadok Slovenskej republiky vychádza z chápania pojmu pohlavie ako objektívne biologickej skutočnosti. To je asi taký dôležitý pojem v tomto návrhu aj odôvodnení objektívne biolo... objektívna biologická skutočnosť. Napríklad v Ústave Slovenskej republiky je pojem žena chápaný v zhode s biologickou realitou, z ktorej vyplývajú určité biologické zákonitosti spravidla vlastné aj tomuto pohlaviu. Napríklad v čl. 41 ods. 2 ústavy, žene v tehotenstve zaručuje osobitnú starostlivosť, ochranu v pracovných vzťahoch a zodpovedajúce pracovné podmienky. Odôvodnenosť zvýšenej ochrany prislúcha práve žene s ohľadom na biologickú skutočnosť tehotenstva viažucu sa výsostne na ženské pohlavie. V čl. 41 ods. 1 je manželstvo definované ako jedinečný zväzok muža a ženy, pričom sa vychádza z pohlavnej komplementarity. Ďalej čl. 39 ods. 3 ústavy upravuje ženám právo na primerané zníženie maximálneho veku potrebného na vznik nároku na primerané hmotné zabezpečenie v starobe; znížený vek je odôvodnený výchovou detí. V čl. 38 ods. 1 je ustanovené, že ženy, mladiství a osoby zdravotne postihnuté majú právo na zvýšenú ochranu zdravia pri práci a osobitné pracovné podmienky, vychádzajúc pritom z biologickej reality založenej na potencionálne možnej vyššej miere zraniteľnosti daných skupín v pracovných vzťahoch. Pojem pohlavie je nespochybniteľnou biologickou skutočnosťou aj podľa čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a dôstojnosti človeka v súvislosti s aplikáciou biológie a medicíny. Dohovor o ľudských právach a biomedicíne, ktorý Slovenská republika ratifikovala, napríklad v čl. 14 zakazuje výber pohlavia dieťaťa pri používaní techník lekársky asistovanej reprodukcie. V zákone sa ponecháva možnosť administratívnej zmeny rodného čísla nesprávne určeného pohlavia. Podmienkou ostáva lekársky posudok, ktorý preukazuje na základe genetických testov, že došlo v minulosti k nesprávne urče... k nesprávnemu určeniu pohlavia. V prípade požadovania zmeny rodného čísla z iného dôvodu zmeny pohlavia neviaže štát povinnosť zabezpečenia a evidencie administratívnej zmeny. S ohľadom na funkcie a potreby štátu a spoločnosti je rozhodujúca a smerodajná evidencia skutočnej biologickej reality pohlavia, aby bolo možné aplikovať právny poriadok v súlade s pôvodne zamýšľaným zámerom zákonov, tých, ktoré sme spomínali napríklad. Predkladaný návrh zákona má pozitívne sociálne vplyvy, nemá žiaden vplyv na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, nemá vplyvy na životné prostredie a na informatizáciu spoločnosti. Má pozitívny vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Na záver by som povedal len jednu takú vec. Naozaj sme pri tom vedení jednoduchou a jednoznačnou vecou, objektívna skutočnosť biologického pohlavia. Rodné číslo je údaj podľa tohto zákona, tak ako teraz platí, ktorý v zásade okrem iných, iných informácií, ktoré sa môžu viazať na miesto narodenia napríklad, tak hovorí o tom konkrétnom človeku hlavne dve veci: aký má vek a akého je pohlavia. Tieto dve skutočnosti. Pocitovo sa môžme cítiť všelijak. Niekto môže povedať, že sa cíti o desať rokov mladší, ale kvôli tomu nebudeme meniť rodné číslo. Niekto povie, vek je len číslo. V poriadku, ale štát v administrácii robí s číslami a v tomto prípade je takto určené rodné číslo dlhodobo, už je to naozaj, poviem, desaťročia na Slovensku, že je tam v rodnom čísle zaznamenaná okrem dátumu narodenia aj pohlavie práve tým číslom 5 pri mesiaci narodenia. A my chceme, aby to takto zostalo a ak teda niekto má nesprávne určené pohlavie, lebo však môžu, môžu nastať v určitých prípadoch zmeny, nech sa to spoľahlivo, stopercentne zabezpečí genetickým testom a v tom prípade sa to môže zmeniť, ak tam prišlo k chybe. Ak nie, tak podobne ako pri pocite, že sme mladší alebo starší, ako máme dátum narodenia, tak sa to nebude meniť na základe pocitu alebo okolností, takisto aj pohlavie sa nebude meniť na základe pocitu. Rodné číslo nie je verejný údaj, ktorý by každému ste boli povinní ukazovať, je v niektorých prípadoch vyžadovaný niektorými orgánmi ako váš jednoznačný identifikačný údaj a je aj chránený. To znamená, nie je to niečo, čo by sa malo objavovať na Facebooku, preto ak nejakí ľudia majú, čo sa týka svojej pohlavnej identity nejaké pochybnosti, toto my neriešime, ani to nejak nekomentujeme, jednoducho hovoríme, že rodné číslo, s ktorým prichádza do styku najmä štát v nejakých úradných záležitostiach, má zostať jednoznačne určené, čo sa týka veku, to je samozrejmé, aj čo sa týka pohlavia. Možno by ste sa čudovali, ale skutočne je veľmi veľa situácií, kde treba jednoznačne určiť genetické, biologické pohlavie človeka, napríklad pri zásahu záchranárov. Pýtali sme sa ich na to. Oni potrebujú vedieť, že keď napríklad robia nejaký zásah, je nejaký úraz, trauma, otvoria človeka a teraz sú prekvapení, poviem to tak, že čo robia ženské pohlavné orgány v niekom, kto je podľa čísielka muž, a to nie je o tom, že mu to chceme zakazovať alebo bránime, naozaj toto neriešime, ale aby to bolo jednoznačne určené. To isté platí vo väzenstve, v armáde, v športe, určite vieme, že ťažko sa dá skontrolovať inak ako podľa niektorých objektívnych skutočností. Rodné číslo je objektívna skutočnosť, alebo malo by byť, chceme, aby bolo objektívnou skutočnosťou, a vedia povedať, vedia povedať tieto veci, že čo hovoria bunky toho človeka. A ja som teraz prednedávnom videl také krátke videjko, že nejaký výber ženských futbalistiek hral proti výberu mladších chlapcov a prehrali 5 : 0. Samozrejme, to nie je žiadny dôkaz, nič, je to príklad toho, že ženy sú skvelé, ale proste v niektorých veciach, keď niekto, nejaký muž s mužským telom sa bude viazať na ženu, za ženu, tak im vlastne budú, budú, ony budú hendikepované. A preto ženy majú súťažiť so ženami, muži s mužmi a toto vieme tiež skontrolovať na základe dokladov, na základe rodného čísla, pričom do ostatných vecí nezasahujeme. Ďakujem. [14:55] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán poslanec. Dávam teraz slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, poslankyni Jane Hanuliakovej. Nech sa páči. [15:00] Jana Hanuliaková – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajkyňu k návrhu zákona, tlač 44. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 7. júna 2024 a v gestorskom výbore do 10. júna 2024. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu. [15:00] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy sa prihlásilo, prihlásili štyria páni poslanci a pani poslankyne. Ako prvá sa prihlásila za klub Progresívne Slovensko pani poslankyňa Lucia Plaváková. Nech sa páči, máte slovo. [15:02] Lucia Plaváková – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne za slovo. K tomuto mimoriadne škodlivému a ubližujúcemu návrhu zákona budem mať dve také širšie poznámky. Jednu ľudskoprávnu a jednu ľudskú. Začnem tou ľudskoprávnou, aby som uviedla na právnu mieru, na pravú mieru, čo je účelom tohto zákona. Hlavným cieľom tohto zákona je znemožnenie tranzície, právnej tranzície transrodovým ľuďom. To znamená znemožnenie prepisu údajov v úradných záznamoch. Predkladaný návrh zákona, t. j. prakticky zákaz tranzícií, je v rozpore so základnými právami a slobodami. Tie sú obsiahnuté aj v našej ústave, ako aj v Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Inými slovami, predkladaný návrh zákona je v rozpore s našou ústavou, ako aj v rozpore s našimi medzinárodnými ľudskoprávnymi záväzkami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Z hľadiska ochrany základných práv a slobôd je povinnosť zabezpečenia prístupu k právnej tranzícii, t. j. zmena údajov v úradných záznamoch pre transrodových ľudí vrátane rodného čísla, už dávno ustálená, jednoznačná a nespochybniteľná. Z hľadiska základných práv a slobôd sú štáty vrátane Slovenska povinné zabezpečiť predvídateľný a rýchly proces tranzície, t. j. zmenu údajov, ako je meno a priezvisko či rodné číslo. V Európe nastal prelom v roku 2002, keď Európsky súd pre ľudské práva jednohlasne rozhodol v prípade Christine Goodwin proti Spojenému kráľovstvu. Európsky súd pre ľudské práva plne akceptoval pozitívny záväzok štátu rozoznať nový právny status transrodových ľudí, to znamená, zabezpečiť prístup k tranzícii vrátane prepisu všetkých údajov, ktorých sa to týka, to znamená v našom prípade aj rodného čísla. Európsky súd pre ľudské práva v konečnom dôsledku usúdil, že neexistuje žiadny verejný záujem, ktorý by zmluvné štáty dohovoru aj pri zachovaní ich voľného uváženia oprávňoval k bráneniu transrodovým ľuďom k získaniu nového plného právneho statusu, a to vrátane práva na uzatvorenie manželstva s osobou opačného pohlavia, čo sa teda deje aj na Slovensku. V skratke, prichádzate vyše dvadsať rokov po funuse. Teda pokiaľ nechcete napríklad vystúpiť z Rady Európy, opustiť naše medzinárodné ľudskoprávne záväzky a škrtnúť z našej ústavy základné práva a slobody. To by sa vám možno páčilo. A len tak mimochodom, na československom území prebiehajú tranzície už 70 rokov. Sedemdesiat rokov. A nikdy nikomu v spoločnosti to žiadny problém nespôsobilo a neprinieslo. Za tieto desaťročia som nepočula o jedinom prípade, kedy by mali zdravotníci problém, ako ste tu naznačovali, o jedinom. To, čo sa tu deje, je to, že niektorí ľudia si tu na tom začali robiť svoju politickú nenávistnú kampaň, ktorá, žiaľ, ubližuje mnohým ľuďom, ale o tom už v mojej druhej ľudskej poznámke. Budem vychádzať z predpokladu, že transrodových ľudí nepoznáte, neviete, čím v živote si oni sami a ich rodiny prechádzajú, a nemáte vedomosť o tom, akú hrôzu im takýmito návrhmi spôsobujete. Ak by totižto tento predpoklad nebol pravdivý, bolo by to z vašej strany mimoriadne kruté. Skúsim vám teda aspoň trochu priblížiť, čo spôsobujete. Pre transrodového človeka je proces tranzície vykúpením, zlomom, ktorý zásadným spôsobom zlepší jeho kvalitu života. Nielenže tranzície zásadným spôsobom zlepšujú duševné zdravie transrodových ľudí, ale majú aj život zachraňujúci charakter. Často od vás počúvame o potrebe ochrany života, len mám miestami pocit, že vás zaujíma iba do momentu, kým sa človek narodí. Lebo tento návrh zákona je toho jasným dôkazom. Prístup k tranzícii je otázkou ochrany života transrodových ľudí. Vaším návrhom ich životy ohrozujete. Tak to je. Fakty nepustia. Dáta hovoria jasne, znemožnenie prístupu k tranzícii zvyšuje riziko samovrážd transrodových ľudí. A teraz pár vyjadrení rodičov transrodových ľudí. Magdaléna, mama transrodového syna: "Volám sa Magdaléna a som vydatá a som mamou troch detí. Jedným z nich je môj sedemnásťročný transrodový syn. Je to veselý a múdry mladý muž, ktorého milujeme nielen my rodičia a jeho sestry, ale má veľa kamarátov, ktorí ho majú radi preto, lebo je priateľský, vtipný, rád hrá počítačové hry, ale aj krásne kreslí. Píšem vám preto, lebo viem, že mnoho ľudí sa stále bojí toho, čomu nerozumie. A sú to aj ľudia, ktorí v sebe majú toľko zla, že tému transrodových ľudí zneužívajú na šírenie nenávisti kvôli svojmu prospechu. Hoci sa niekedy zdá, že tých, ktorí tému transrodových ľudí využívajú na šírenie nenávisti, je až príliš veľa, som si istá, že ich až tak veľa nie je. Sú iba hluční a často viac viditeľní než tá prajná a rešpektujúca väčšina. Priala by som si, aby sa aj Slovensko stalo miestom, kde budeme dodržiavať ľudské práva, nebudeme tolerovať nenávisť, násilie a diskrimináciu z akéhokoľvek dôvodu, kde poslanci v mene svojej ideológie nebudú ľuďom znemožňovať ich ľudské právo na sebaurčovanie zákazom právnej tranzície alebo povinnosťou chirurgických zásahov do ich tiel proti ich vôli. Verím, že nezakážete právnu tranzíciu len kvôli tomu, že na to máte vplyv a že to môžete urobiť, hoci viete, že tým transrodovým ľuďom ubližujete a možno ich tým vyženiete zo Slovenska alebo, ešte horšie, spôsobíte im tým veľké vnútorné utrpenie. Vy poslankyne a poslanci môžete zohrať významnú úlohu pri podpore a vytváraní bezpečnejšieho a prajnejšieho Slovenska pre nás všetkých a tvoriť zákony na základe stanovísk odbornej verejnosti a v súlade s Chartou ľudských práv. Tak na ktorú stranu sa postavíte? Na stranu rozumu a odbornosti alebo na stranu šírenia nenávisti?" Ešte jeden príspevok od Moniky, mamy transrodovej dcéry: "Sme rodičia troch detí, dvoch starších chlapcov, teda dnes už mužov, a mladšej dcéry. Naša dcéra sa narodila ako chlapec. Veta, ktorá v mnohých vyvoláva rozpaky, nejasnosti, nepochopenie. Pred dvadsiatimi rokmi som na tom bola rovnako. Tiež som nerozumela, nechápala, neprijímala, ale hlavne som o tom veľmi málo vedela. Od malička bola naša dcéra iná. Hrala sa s bábikami, chcela nosiť dievčenské oblečenie, pozerala rozprávky pre dievčatá, chodila na balet, chcela tancovať, len dievčenský choreograf je v sukni. Nikdy sme ju k tomu neviedli. Práve naopak, snažili sme sa ju od toho odvádzať. Nerozumeli sme, nechápali. Za 20 rokov svojho života si prešla ponižovaním, šikanou, nadávkami, neprijatím, odmietaním, nepochopením zo strany rovesníkov, učiteľov, dospelých, detí, predavačov, úradníkov, politikov. Pre toto sa nikto dobrovoľne nerozhodne. Ako nám nedávno povedala, celý život som hrala chlapca, už nevládzem, už nechcem. Pred dvomi rokmi prešla sociálnou a medicínskou tranzíciou, aktuálne sa snažíme o právnu tranzíciu. Neznamená to, že ponižovanie, šikanovanie a neprijatie prestalo, ale rozhodla sa už neskrývať, rozhodla sa byť sama sebou, žiť život v rode, v ktorom sa narodila. Sme vďační za podporu odborníkov, lekárov, psychológov, aktivistov, ktorí jej na jej ceste pomáhajú a sprevádzajú ju. Sme vďační za všetkých, ktorí nám pomáhajú pochopiť a rešpektovať. Ak by sme túto podporu nemali, naša dcéra by pravdepodobne musela Slovensko opustiť, nemohla by žiť v štáte, ktorý jej neumožňuje žiť svoj život, aj keď v inakosti." To boli slová ľudí, ktorých sa váš návrh zákona bytostne dotýka. V inej rozprave ste tu veľa hovorili o rodičoch, o ich právach, o ich vzťahoch k ich deťom, teraz ste si tu vypočuli vyjadrenia rodičov, ktorých deti ohrozujete. Aj na tomto mieste chcem poďakovať všetkým rodičom, ktorí svoje deti prijímajú a pomáhajú im bez ohľadu na ich sexuálnu orientáciu či rodovú identitu. Mala by to byť samozrejmosť, ale, žiaľ, nie je. Mnohé deti zažívajú pravý opak. Aj vďaka tomu, že ich rodičia sú ovplyvnení pretláčaním názorov namierených proti LGBTI+ ľuďom, napríklad aj týmto návrhom zákona. A keď už vás nepresvedčia ľudskoprávne argumenty, apelujem na to, aby ste v centre vášho záujmu mali človeka. Máte možnosť sa rozhodnúť ľuďom pomáhať alebo ubližovať. Toto je, žiaľ, ten druhý prípad. Týmto návrhom ubližujete transrodovým ľuďom, ubližujete ich rodičom, ubližujete ich súrodencom, ubližujete ich deťom, ich rodinám aj priateľom. Aj ja mám medzi priateľmi viacerých transrodových ľudí. Úžasných ľudí, ktorí majú svoje životy, rodiny, vychovávajú deti, pracujú, študujú, športujú, pestujú kvetiny, chodia do divadla, do kina, žijú normálne životy. A ja sa na vás hnevám, veľmi sa hnevám. Hnevám sa na to, že mojim priateľom a priateľkám či rodičom transrodových ľudí, ktorých poznám, spôsobujete bolesť a trápenie. Prestaňte s tým! (Potlesk.) [15:10] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Osem, deväť faktických poznámok v reakcii na vaše vystúpenie. Ako prvá, pani poslankyňa Števulová, nech sa páči. [15:14] Zuzana Števulová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Je veľmi ťažké čokoľvek povedať po takomto silnom prejave, z ktorého je jasné, že návrh zákona, ktorý, o ktorom tu momentálne rokujeme, má zásadné a veľmi-veľmi negatívne a smutné dopady na život konkrétnych ľudí, ktorí žijú v našej spoločnosti. Ja sa v prvom rade chcem Lucii poďakovať, že nám to neustále pripomína napriek tomu, že pre ňu osobne musí byť táto téma nesmierne ťažká, keďže sama je terčom nenávisti za to, čo predstavuje a čo symbolizuje. A zároveň by som chcela mať nádej, že predkladatelia tohto zákona si zoči-voči niekomu, kto je tiež členom queer komunity, uvedomia konečne, že čo spôsobujú v tejto krajine obyvateľom, ktorí tu žijú, ktorí tu platia dane, ktorí sa tu narodili. Ja nechápem, ako je vôbec možné, že ktorýkoľvek člen alebo členka tohto parlamentu predkladá návrh zákona, ktorého cieľom nie je pomôcť tejto krajine a jej ľuďom sa rozvíjať, ale ktorého úmyslom a zámerom je zlomyseľnosť, škodiť, robiť zle ľuďom, ktorí nemôžu za to, že sú v procese tranzície, ktorí jednoducho takýmto spôsobom žijú, sú medzi nami, môže ním byť hocikto, môže sa nám narodiť dieťa, ktoré prejde takýmto procesom, môže to byť náš priateľ, priateľka, a ja si myslím, že je úlohou nás zákonodarcov reálne robiť kroky na pomoc akejkoľvek menšine, nie im úmyselne škodiť a spôsobovať aj to, že mnohí z týchto ľudí si možno chcú aj zobrať životy, pretože to nie je len básnická otázka, to je realita. (Potlesk.) [15:14] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Jurík, nech sa páči. [15:16] Beáta Jurík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Mne ako matke, ale teda hlavne ako človeku bolo celý čas do plaču, keď som počúvala tie svedectvá, dokonca prosby rodičov transrodových detí, ktoré Lucia čítala. A teraz mi odpustite, možno tento pocit premením skôr na nepochopenie, či dokonca hnev, pretože ja teda skutočne nechápem, prečo majú predkladatelia tohto návrhu neustále potrebu každým svojím návrhom sa navážať do queer ľudí a špeciálne do transrodových ľudí, ktorí sú jednou z najohrozenejších skupín vôbec. A vy im ako ľudia s mocou, pretože áno, my zákonodarcovia a zákonodarkyne, máme moc meniť životy ľudí, tak vy im jednoducho nechcete pomôcť, vy im chcete, naopak, ublížiť a strpčovať im život. A vy ako rodičia, pretože obidvaja ste rodičmi, tak idete ubližovať deťom iných rodičov. Ja, ja toto jednoducho nedokážem pochopiť, ako môžete! A to tu skutočne nemáme iné problémy, skutočné problémy, ktoré je potrebné riešiť?! Nemá Kresťanská únia inú agendu ako rodné čísla, interrupcie, vzťahovú a sexuálnu výchovu?! Súdny aktivizmus? Ja neviem, nemohli by ste sa už konečne prestať starať do toho, čo majú ľudia v spodnej bielizni, a začať riešiť skutočné problémy ľudí? Napríklad tých už narodených detí, ktorí žijú vo viacgeneračnej chudobe, alebo matiek, rodičov samoživiteľov. Ja neviem, kedy ste predstavili nejaký podobný návrh, nejakú takúto pomoc. Prosím, už dosť. Skutočne stačilo, my žijeme v 21. storočí v srdci Európy a myslím si, že je načase, aby ste to pochopili, že tu nebudeme sa vracať do stredoveku alebo ja neviem do akého obdobia. A tá moc, o ktorej som hovorila, ktorú tu máme, tak by mala ísť ruka v ruke so zodpovednosťou. Zodpovednosťou za životy ľudí a nie naopak, snažiť sa tu o nejaké strpčovanie ich životov. A vy to nerobíte, vy len ubližujete! (Potlesk.) [15:16] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Pán poslanec Vašečka, nech sa páči. [15:18] Richard Vašečka – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem za vystúpenie pani poslankyni. Je to pre mňa taká zaujímavá sonda, budem reagovať na pani poslankyňu, ale aj tie faktické a reakcie, sondou do vášho uvažovania a chápania sveta a hlavne chápania iných ľudí. Ja necítim hnev a je asi aj veľmi dobrá rada, aby sme nerobili svoje rozhodnutia a nepredkladali zákony z hnevu alebo ako ste spomínali, to mi je tiež také veľmi vzdialené a nepochopiteľné, z nenávisti, ale z nejakého presvedčenia. Vy máte nejaké presvedčenie, či je dobromyseľné, zlomyseľné, to ja neviem, ani sa to neodvažujem tvrdiť. Pani poslankyňa vo svojom vystúpení začala nejakou fikciou, zle zapla prvý gombík, povedala, že čo my chceme dosiahnuť týmto zákonom, pričom deklarujeme, že nechceme, ide nám naozaj o jednoznačný údaj pre štát, ktorý vyplýva z genetického testu, čo je jednoznačne objektívna biologická skutočnosť, to znamená, že niekto má, keď to poviem tak, keď nie telo, tak bunky muža alebo ženy, a chceme, aby to bolo zaznačené v rodnom čísle. Všetko ostatné alebo nič iné neriešime. Môžete to vidieť, môžete nás podozrievať, v tom vám nezabránime, môžte sa hnevať, asi to chápete ako zlo, takže hnev je prirodzená reakcia na to, čo považujeme za zlo. Ja sa za to na vás nehnevám, ani, ani vám to nezazlievam. Dokonca asi je to správne, že sa hneváte, keď ste o tom presvedčená, ale za nás ako predkladateľov zákona vám môžem povedať, že sa mýlite. Nech sa páči, môžte vystupovať ďalej v rozprave, ja vás budem počúvať. Ale zatiaľ tam nemám nič, na čo by som reagoval, lebo vaše vystúpenie vychádzalo z fikcie a celý čas potom už išlo po tej, podľa tej fikcie, nie podľa návrhu a reality zákona. [15:18] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Pán poslanec Vančo, nech sa páči. [15:20] Branislav Vančo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, Lucia, za tvoje vystúpenie. Bohužiaľ, pán Vašečka ťa nepočúval. Nepočúval ťa pre istotu, pretože keby ťa počúval, tak zajtra by sa nemohol pozrieť na seba do zrkadla. Sám pred sebou by sa musel hanbiť, pretože jeho návrh je bezohľadný, bezcitný, škodlivý, to je slabé slovo. A ešte to robí iba kvôli tomu, aby zbieral lacné politické body, pretože nemá inú agendu len napádať queer ľudí, transrodových ľudí. Nevedel povedať ani jeden prípad konkrétny, kedy tento súčasný právny stav vytvoril nejaký, nejaký reálny problém v tejto krajine. Nie je žiadny. Žiadny problém nie je. Jediný problém je vo vás. Pani Záborská a pán Vašečka, môžte sa hanbiť, toto je najhorší návrh, aký som tu videl, a to už tu bolo všeličo! Fuj! (Potlesk.) [15:20] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Pán poslanec Prostredník, nech sa páči. [15:21] Ondrej Prostredník – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Lucia, ďakujem za tvoj veľmi silný príspevok. Pripomenula si, pripomenula si hodnoty Európskej únie, spoločenstva európskych národov. Včera sme si pripomenuli 20. výročie nášho členstva v tomto spoločenstve a je strašné, keď sa na druhý deň musíme v parlamente rozprávať o návrhu, ktorý chce Slovensko vyčleniť z tohto hodnotového spoločenstva, lebo to je skutočný cieľ. Alebo ak nie cieľ, tak dôsledok, aspoň to pripustite. To je dôsledok alebo bol by dôsledok tohto návrhu. Znemožnenie tranzícií, čosi, čo je štandardom v európskych krajinách. Nedávno Nemecko nieže zakázalo tranzície, naopak, prijalo zákon, ktorý výrazným spôsobom zjednodušuje celý proces tranzície od medicínskej až po právnu. Toto je cesta, ktorou by sme sa mali uberať, keď si ctíme naše členstvo v Európskej únii. Je to skutočne pokrytecké od predkladateľov tohto návrhu, keď sa zakrývajú akousi, akýmisi odvolávkami na biológiu a na prirodzenosť. Ja o tom budem hovoriť viacej vo svojom vystúpení. Ale naozaj mi rozum zastáva nad tým, že musíme riešiť vec, ktorá nič nespôsobuje, ktorá naozaj nikomu neškodí, naopak, pomáha, a vy chcete vyvolať právny stav, ktorý sa dotkne mnohých ľudí veľmi vážnym spôsobom. To je neprijateľné pre mňa. (Potlesk.) [15:21] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Pán poslanec Dostál, nech sa páči. [15:23] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pani poslankyňa Plaváková, súhlasím s tým, že je to zlomyseľný návrh zákona. A povedal to v reakcii pán poslanec Vašečka, teda že je to taká sonda do duše a uvažovania rečníčky, ale podľa mňa ten návrh zákona je tiež sonda do toho, akým spôsobom zmýšľajú, ako k veciam pristupujú predkladatelia, a tu by som teda vychádzal z Biblie, že poznáte ich po ovocí. Tam v tom predkladaní nemusí byť, nemusí byť žiadny hnev, ale ten dôsledok, to je dôležité. Dôležité je to, čo je napísané v návrhu zákona, a keď sa ten návrh zákona stane realitou, tak otázka je, pomôže to niekomu alebo ublíži to niekomu. Nepomôže to vôbec nikomu. Vôbec nikomu to nepomôže a ublíži to niektorým ľuďom. Nebudú to státisíce ľudí, nebudú to milióny ľudí, nebudú to ani desaťtisíce, zrejme to nebudú ani tisíce ľudí, ale niektorým ľuďom táto zmena zákona, ak by prešla, ublíži, ale ublíži im veľmi vážne. To nie je, že vám niekto zoberie, zoberie 20 eur na nejakej sociálnej dávke, to je, že vám naruší vašu vlastnú, vlastnú identitu. Tak ja neviem, aké boli, boli subjektívne motívy predkladateľov tohto návrhu zákona, ale viem, že ten návrh zákona, ak sa zmení na zákon, tak má potenciál ubližovať. Veľmi silne ubližovať niektorým ľuďom, a teda to ovocie je jednoznačne zlé. (Potlesk.) [15:33] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Kleinert, nech sa páči. [15:33] Dana Kleinert – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem ti, Lucia. To, že pán Vašečka povedal, že sa nehnevá, neznamená, že koná racionálne, ale, ako sám povedal, z presvedčenia, ale my tu máme niektorých ľudí, ktorí sú presvedčení aj o tom, že zem je plochá. Ja úprimne nerozumiem, ako môže byť ťaženie voči ľuďom tak intenzívne, voči ľuďom, ktorí sa aj nijako neprevinili. Ako toho môžme byť svedkami tu v roku 2024 v Európskej únii v Národnej rade, pre mňa je to absolútne nepochopiteľné toto a veľmi-veľmi bolestivé. My sme ľudia rôzni a, pán Vašečka, v našej jedinečnosti je krása. Ja by som to chcela tiež zdôrazniť, že my by sme mali ľuďom pomáhať a my by sme mali byť tí, ktorí hľadajú riešenia na rôzne životné situácie ľudí a nie tým ľuďom ubližovať. Ja nerozumiem, ako môžu predkladatelia niekomu vnucovať ich pohľad na svet, ako teda povedali že z presvedčenia, namiesto toho, aby ľudí naozaj, naozaj počúvali. Nerozumiem, prečo to máte, prečo? Ja by som chcela vám povedať ako matka troch detí, že láska má byť bezpodmienečná, a hovorím to pani Plavákovej takisto, pretože viem, že jej láska k jej dcére je tiež bezpodmienečná a nikdy ju podmieňovať ničím nebude. Ja hovorím, že stačilo. Vyháňame tu, respektíve navrhovatelia vyháňajú odtiaľto zo Slovenska ľudí, robíme z tejto krajiny smutnú púšť a pustatinu a robíme tu krajinu chudobnú duchom a krajinu bez lásky. A ja vás naozaj ako matka troch detí prosím, fakt vás prosím, nerobte toto, nepredkladajte takéto návrhy, pretože naozaj ľuďom ubližujú. Naozaj. Ďakujem. (Potlesk.) [15:33] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Pán poslanec Sabo, nech sa páči. [15:33] Michal Sabo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Vďaka za slovo. Ako sme počuli, tento návrh sa vrátil do tohto pléna ako, v úvodzovkách, rest, taký nechcený rest z minulého volebného obdobia. Tak niektoré veci by sme naozaj mohli nechať v minulosti a namiesto toho kontinuálneho spiatočníckeho, regresívneho, odsúvajúceho, ubližujúceho správania by sme mohli konečne ako spoločnosť a hlavne ako toto plénum sa začať pozerať dopredu a ľuďom, ktorí sú bezprostrednou, ale aj vzdialenou súčasťou našich životov, z pozície moci neubližovať, nedeptať ich, nešikanovať, nekomplikovať situáciu, ktorá, ktorú aj tak sám osebe ten systém sa nijako nesnaží zjednodušiť, práve naopak. Pri tejto príležitosti chcem len pripomenúť, že pôvodný návrh sa stretol aj s reakciou napríklad Amnesty International Slovensko, ten, tá reakcia bola v podobe petície, ktorú podpísalo už plus-mínus 30-tisíc ľudí. A tiež chcem pripomenúť, že Slovenská republika, my ako zákonodarci a zákonodarkyne máme povinnosť chrániť práva ľudí, všetkých ľudí bez rozdielu, bez ohľadu na rodovú identitu a všetko ostatné, tak zákon o rodnom čísle je pre toto plénum ďalšou príležitosťou ukázať, či dbáme na dodržiavanie ľudskoprávnych záväzkov. A nehovorím to len tak z plezíru, pretože ľudské práva, respektíve to bájne masívne porušovanie ľudských práv, o ktorom tu počúvame od začiatku tohto volebného obdobia, potrebovali sme ľudské práva chrániť v prípade novely trestných kódexov, počúvame o porušovaní ľudských práv, pri návrhu zákona o RTVS tu boli také fiktívne kategórie, tak prosím, majme porušovanie, skutočné porušovanie ľudských práv na pamäti v prípade tohto škodlivého zákona. Ďakujem. (Potlesk.) [15:33] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Pán poslanec Mikloško, nech sa páči. [15:33] František Mikloško – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ospravedlňujem sa, že možno budem hovoriť ako laik, ako človek, ktorý sa na to pozerá zboku, keď som vypočul pani poslankyňu Plavákovú. Ja som vnímal tento zákon ako, teda návrh toho zákona ako, ako reakcia na mnohé informácie, ktoré prichádzajú zvonku, aj zo Západu, že niekedy z akejsi ľubovôle bez týchto dôvodov, o ktorých ste vy tu hovorili, mladí ľudia si chcú zmeniť svoje pohlavie. Tam by som chápal, že štát možno by mal byť obozretnejší a postaviť istú, by som povedal, istú hrádzu kontroly. Na druhej strane vystúpila tu pani poslankyňa Plaváková a tu by som ja chcel predkladateľom, a teda v tejto chvíli pánovi poslancovi Vašečkovi, položiť otázku, že ako tento zákon rieši alebo zohľadňuje práve túto skupinu ľudí. Ja to vidím ako teraz, by som povedal, diskusiu za dve skupiny ľudí. Jedni sú tí, ktorí, ktorí ako keby z nejakej roztopaše sa chcú na takéto voľačo hrať, prosím, ale je tu druhá skupina veľmi vážnych prípadov a ja by som poprosil pána poslanca, keby sa k tomu vyjadril, že ako zohľadňuje a berie do úvahy túto skupinu ľudí, o ktorej tu je reč. (Potlesk.) [15:33] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. S reakciou na faktické poznámky, pani poslankyňa Plaváková, nech sa páči. [15:33] Lucia Plaváková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne všetkým kolegom a kolegyniam za príspevky. Mne je naozaj smutno, že tu máme túto debatu, ale verím, že to je aj priestor možno vyjasniť si niečo, čo nám nie je úplne jasné, ako naznačil pán poslanec Mikloško. Ja by som teda chcela dodať, že naozaj tento návrh zákona nie je tým, čo predkladatelia tvrdia, naozaj ide o znemožnenie tranzície pre transrodových ľudí. To znamená, znemožnenie prepisu základných údajov, to znamená rodné číslo a potom sa to, samozrejme, týka aj mena a priezviska, keby sme chceli ísť širšie. To sú základné údaje, ktoré si transrodoví ľudia pri tranzícii, právnej tranzícii menia. Týmto návrhom zákona by sa im to znemožnilo. Jednoducho to rodné číslo by si zmeniť nemohli. To znamená, že by boli neustále vyautovaní, nemohli by mať naplno svoju identitu v úradných záznamoch v súlade s ich rodovou identitou. To je mimoriadne ubližujúce, my to vieme, my vieme zo všetkých dát, že transrodoví ľudia potrebujú mať zabezpečenú túto právnu tranzíciu, inak im to zásadným spôsobom negatívne ovplyvňuje duševné zdravie a kvalitu ich života. To je jednoducho nepopierateľná realita. A mňa mrzí, že pán Vašečka nedokáže ani otvorene povedať, o čo mu ide, pretože mu ide presne o toto, aby tá tranzícia bola znemožnená. To sa nedá ten zákon inak vykladať. A mimochodom, sa k nemu vyjadrila aj spoločnosť, teda genetici, keď už ste spomínali, že ide teda o len zosúladenie s genetickým testom, a tí sa vyjadrili negatívne. Tento váš návrh zákona nepodporujú, považujú ho za zlý, nesprávny a škodlivý. (Potlesk.) [15:33] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Ďalší písomne prihlásený do rozpravy je pán poslanec Ondrej Prostredník. Nech sa páči, máte slovo. [15:33] Ondrej Prostredník – Vystúpenie v rozprave Ďakujem, pán predsedajúci. Navrhovatelia vo svojej dôvodovej správe aj zaznelo to tu pri predstavení návrhu, hovoria o tom, že cieľom je zvýšiť právnu istotu. V skutočnosti však tento návrh zásadne mení existujúcu právnu prax, ktorá transrodovým osobám umožňovala zmenu rodného čísla, a tým teda vytvára veľkú právnu neistotu a nie istotu. Skutočne, ak chcete vstúpiť do diskusie, pán Vašečka, tak by som vás prosil, aby ste sa zamysleli nad dôsledkami, ktoré tento návrh v prípade prijatia bude mať pre transrodové osoby. A ten dôsledok je jednoznačný, z môjho pohľadu, z pohľadu mojich kolegov a kolegýň, a ten je znemožnenie právnej tranzície. A to je krok, ktorý je nesmierne dôležitý pre ľudí, ktorí si prajú zosúladiť právny stav so svojou rodovou identitou. Hoci predkladaná novela je vážnym útokom na práva transrodových osôb, predkladatelia sa zmienke o transrodových ľuďoch v dôvodovej správe dôsledne vyhýbajú. Ani jedno slovo tam o transrodových ľuďoch nenájdete, ani v paragrafovom znení, ani v dôvodovej správe. Napriek tomu je jasné, že je to útok na práva transrodových ľudí. To pokladám za skutočne pokrytecké. Podľa predkladateľov ako keby transrodoví ľudia neexistovali. Slovenský právny poriadok chcú nastaviť tak, aby transrodové osoby ignoroval, a to je neprípustné, to nemôžeme dovoliť. Ak som hovoril o hodnotách Európskej únie, tak každý, kolegyne, kolegovia, každý, kto zodvihne ruku za tento návrh zákona, vzďaľuje Slovensko od Európskej únie a jej hodnôt. Vážený pán kolega Vašečka, vážená pani kolegyňa Záborská, viete, čo týmto návrhom spôsobujete? Transrodovým ľuďom robíte peklo zo života. Vašu právomoc predkladať návrhy zákonov zneužívate, aby ste siahali na práva iných ľudí. Kde je vaša láska k blížnym? Kde je váš sľub konať v záujme občanov, ktorý ste tu pred tvárou celého Slovenska skladali na ústavu? Čo vlastne chcete vyriešiť týmto návrhom? Nič pozitívne. Iba negatívne zasiahnete do života niekoľkých ľudí, a pritom naozaj ide o menšinu menšín. Odborníci uvádzajú, že 0,2 až 0,5 % z nás, teda z populácie sú transrodoví ľudia. Vždy tu boli a v posledných desaťročiach konečne začali vyspelé spoločnosti rešpektovať práva týchto ľudí a umožňujú im aj právnu tranzíciu, teda zmenu osobných dokladov, a to je to najdôležitejšie pre týchto ľudí, aby ich spoločnosť aj v tom právnom ohľade rešpektovala takých, akými sú. A vy robíte krok presne opačným smerom. A tu musím povedať niečo, čo ma zvlášť vyrušuje na tejto legislatívnej iniciatíve. Neviem, či si to uvedomujete, ale nadbiehate politikom, ktorí na Slovensku strašia tretími toaletami, hanebným spôsobom sa vyjadrujú o transrodových ľuďoch, zosmiešňujú ich, podnecujú voči nim nenávisť. Tú nenávisť, ktorá stála život Juraja Vankuliča, Matúša Horvátha a vážne zranila Radku Trokšiarovú. Áno, dotýkate sa životov konkrétnych ľudí. Niekoľkých z nich osobne poznám. Môžem povedať, že som s nimi vo veľmi častom písomnom kontakte, a môžem vám povedať, ako nesmierne citlivo vnímajú aj tento návrh. Tým, čo tu teraz navrhujete, veľmi necitlivo zasahujete do základného práva transrodových ľudí na sebaurčenie. A robíte to rafinovane. Robíte to odkazom na biológiu a prirodzenosť. Vaše argumenty sú v tomto však nepoctivé. Ignorujete vedecké poznanie o ľudskej sexualite. Navrhujete zákon, ktorý nikomu nepomôže, ale tisíckam ľudí zničí život. Uvedomujete si to? Európsky parlament v roku 2018 vydal publikáciu, v ktorej podrobne rozoberá iniciatívy smerujúce k obmedzeniu sexuálnych a reprodukčných práv v Európe. Tá publikácia má názov Obnova prirodzeného poriadku . Možno ju poznáte. Podtitul znie Vízia náboženských extrémistov na mobilizáciu európskej spoločnosti proti ľudským právam v oblasti sexuality a reprodukcie . Súčasťou tejto vízie je aj manifest, ktorý má 134 strán, je anonymný a bez dátumu, ale poskytuje veľmi podrobný právny pohľad na sexuálne a reprodukčné práva. Stráni sa toho, aby používal náboženský jazyk. Predsa však vychádza zo selektívneho chápania kresťanského etického konceptu známeho ako prirodzený poriadok alebo prirodzený zákon. Anonymný autor manifestu uvádza, citujem: "Naším cieľom je preto prostredníctvom tohto dokumentu ponúknuť ucelený prehľad životných a rodinných problémov, vysvetliť, ako spolu súvisia, a sledovať možnú politickú agendu s cieľom obnoviť právny poriadok, ktorý je v súlade s ľudskou dôstojnosťou a prirodzeným zákonom." Všetko nasvedčuje tomu, že navrhovaná novela, s ktorou prichádzate, je súčasťou tejto širšej stratégie, ktorej cieľom je zvrátiť dosiahnutý ľudskoprávny štandard v Európe. Rád by som však poukázal na to, že prirodzený zákon, ktorý je výtvorom stredovekej scholastiky, nemôže byť výlučným prameňom nášho etického rozhodovania. Absolutizovanie prírody a jej zákonitostí pre naše etické rozhodovanie má svoje hranice. Nie vždy to, čo vidíme v prírode, čo sú prírodné zákonitosti, je aj dobré a môže byť inšpiráciou a prameňom nášho etického rozhodovania. Takýto prístup zbavuje človeka slobody a zodpovednosti pri jeho etickom rozhodovaní. V dejinách práve s odvolávaním sa na koncept prirodzeného zákona často dochádzalo k ospravedlňovaniu sociálnych, patriarchálnych, mocenských štruktúr a záujmov a práve poukazom na ich prirodzený charakter. Inde išlo napríklad o zdôvodňovanie otroctva podľa prirodzeného poriadku, či v súčasnosti mnohí, ktorí sa odvolávajú na prirodzený zákon, tým odôvodňujú podriadenosť žien mužom, keď argumentujú, že niektoré roly žien sú prirodzené a iné nie. Návrat k takémuto prirodzenému poriadku by teda určite nemal byť cieľom ani východiskom pri tvorbe legislatívy. Vy to však robíte, lebo hovoríte o tom, čo je biológia, čo je prirodzené, a neberiete do úvahy to, čo je v duši človeka, čo človeka robí človekom. Veď to je kresťanské a to si vôbec pri tomto návrhu nevšímate. Na záver prečítam niekoľko citátov z nedávno vydanej knihy Niečo ti chcem povedať , ktorá je zbierkou pätnástich príbehov rodičov LGBTI ľudí, a tú knihu vám aj rád venujem. Je tu uvedených niekoľko mýtov a potom odpovedí na tieto mýty, ktoré sa týkajú transrodových ľudí. Ten prvý. Mnohí hovoria, že hrozí, že deti si budú masovo meniť pohlavie. To je to, čo spomínal pred chvíľočkou pán poslanec Mikloško. Faktom je, že žiadne masové menenie pohlavia nehrozí. Deti si len tak z roztopaše nevyberajú, či budú, alebo nebudú transrodovým človekom. Nikto okrem transrodových ľudí logicky nemá záujem podstúpiť tranzíciu. Na Slovensku je proces zisťovania rodového nesúladu odborníkmi dlhý. Navyše hormonálna substitučná terapia a blokátory puberty sú dostupné až od 18 rokov. V niektorých krajinách sú blokátory dovolené aj adolescentom, pretože nie sú trvalým zásahom do tela, nie sú teda nezvratné. Ďalším mýtom, transrodovosť je duševné ochorenie, ktoré treba liečiť. Faktom je, transrodovosť nie je choroba. V roku 2019 Svetová zdravotnícka organizácia vyradila transrodovosť zo zoznamu duševných chorôb a porúch. Definuje ho ako rodový nesúlad. Ten predstavuje rozdielnosť prežívanej rodovej identity a rodu, ktorý bol človeku pripísaný pri narodení. Liečenie, v úvodzovkách, v kontexte tohto mýtu znamená snahy o zmenu rodovej identity takzvanými konverznými praktikami. Tie nielenže nie sú schopné zmeniť rodovú identitu človeka, ale často vedú k trvalým následkom ako na fyzickom, tak aj na psychickom zdraví človeka. Organizácia Spojených národov volá roky po ukončení týchto nehumánnych praktík, ktoré považuje za formu mučenia. A tretí mýtus, transrodové ženy môžu ohrozovať ostatné ženy v priestoroch, ako sú verejné toalety, prezliekarne na plavárňach, v športových kluboch a podobne. Tento mýtus ste spomínali v odôvodnení vášho návrhu. Faktom je, že to tak nie je. Výskumy ukazujú, že práve transrodové ženy sú jedny z najohrozenejších skupín spoločnosti. Všetky ženy, transrodové ženy nevynímajúc, by mali byť chránené pred násilím, ktorého páchateľmi sú v drvivej väčšine prípadov cisrodoví muži, najčastejšie ich partneri alebo manželia. Z tohto dôvodu by mali byť opatrenia, ktoré majú za cieľ chrániť ženy, sústredené na cisrodových mužov. Legislatíva, ktorá chráni transrodových ľudí pred diskrimináciou a umožňuje im prejsť právnou tranzíciou, nemala v žiadnej z krajín, v ktorých bola prijatá, vplyv na zvýšenie prípadov násilných činov páchaných na ženách. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.) [15:40] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Dvanásť faktických poznámok v reakcii na vaše vystúpenie. A ako prvý, pán poslanec Vašečka, nech sa páči. [15:46] Richard Vašečka – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem pánu poslancovi Prostredníkovi. Musím povedať, že toto vystúpenie, pre mňa to je subjektívna vec, hej, nechcem ich porovnávať, bolo pre mňa zrozumiteľnejšie a prínosnejšie ako to predchádzajúce, ale to je možno môj problém, hej? Celkom ste ma potešili, že nám pripisujete rafinovanosť a strategický postup. V istom zmysle politicky kiež by to tak bolo. Ale čo viem určite, že naozaj vychádzame z niečoho prirodzeného, normálneho, ktoré je tu celé dejiny aj tu bude, čo zároveň nepopiera to, že ľudia majú rôzne životné situácie, tak to opíšem. A my sme skutočne tento zákon nenapísali, aby sme písali proti niekomu, ale aby sme naozaj niečo, čo je aj v Ústave Slovenskej republiky postavené na prirodzenom zákone a na prirodzených predpokladoch, aby bolo jasne ochránené a právne isté aj v statuse rodného čísla. A to je, že ľudia sú muži a ženy a že to je základ spoločnosti. A viackrát tu padla otázka aj vo vašom vystúpení, že komu tým pomáhame. A vy ste hovorili, že sme sľubovali vernosť Slovenskej republike a pracovať v prospech občanov. Áno, ja verím, že prospievame tým Slovenskej republike a pracujeme v prospech všetkých občanov, pretože tá právna istota a ten prirodzený základ mužskosti a ženskosti je veľmi dôležitý. A tak ako sa opakovane hovorí o tom, že otepľovanie bolo vždy, ale že človek prispel k veľmi akcelerovanému otepľovaniu, tak takisto takéto veci boli vždy, ale to, čo sa deje pod vplyvom rôznej propagandy, výrazne akceleruje. A toto je obrana proti tomu, aby to neprekročilo zdravú mieru. [15:46] Michal Šimečka Pani poslankyňa Šrobová, nech sa páči. [15:48] Veronika Šrobová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne a ďakujem ti, Ondrej, za tvoje vystúpenie. Ja som veľmi rada za všetkých, ktorí sa tu vyjadrujú za obranu tejto skupiny ľudí a proti tomuto návrhu. Už sme si tu viacerí povedali a viaceré, že jednoducho áno, takáto skupina ľudí tu existuje na Slovensku, že jednoducho nie je všetko čierne a nie je všetko čierno-biele, čierne alebo biele, jednoducho je to tak. A akým spôsobom to teda ideme riešiť, pretože to sú reálne životné príbehy a osudy ľudí. Ja som v tomto laik, v tejto téme, sa priznám, ale keď sa o tom rozprávam s niekým ako keby mimo parlamentu alebo proste s ľuďmi, s ktorými sa poznám, stretávam a oni sa ma pýtajú na túto tému, že prečo, prečo, prečo to tak je. Tak že to, ja neviem, tu niekto tlačí, tak jednoducho to tak nie je. Sú tu reálne príbehy ľudí, ktorí žijú tu na Slovensku aj po celom svete, samozrejme, a oni majú iba ten jeden život. Akože ja to opisujem vlastne takto, že všetci, ja si myslím, že sa na tom dajme tomu že zhodneme, ale môj názor je taký, že všetci máme ten jeden život, a ja si neviem predstaviť jednoducho, že by som sa musela s týmto celý život potýkať, že jednoducho ma tí ľudia, ktorí sú vlastne rovnakí ako ja a v niečom sú proste odlišní a tak je to správne, že ma tu budú celý život šikanovať. A ja si to neviem predstaviť, ja som vlastne šťastná, ja som šťastný človek, že aj keď som sa narodila na Slovensku, nemusím podstupovať túto šikanu, lebo stačí, že sa niekto narodí v inej krajine a je to lepšie, ale u nás je to problém. Takže ja by som vážne chcela vedieť, že ako vyriešime túto skupinu ľudí, ktorí jednoducho sa nezaradia. My nemôžme len tých ľudí očíslovať A a B alebo pomenovať A a B a tam sa zaraď. Proste sú reálne títo ľudia, riešme to! [15:48] Michal Šimečka Ďakujem pekne. Pán poslanec Dostál, nech sa páči. [15:50] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Prostredník spomínal vo svojom vystúpení mýty, ktoré existujú o transrodových ľuďoch. Je teda zlé, ak existujú, existujú mýty, ktoré nezodpovedajú realite. Ešte horšie je, ak tie mýty negatívne pôsobia na tých ľudí, ktorých sa, ktorých sa dotýkajú a ubližujú im. A tie mýty o transrodových ľuďoch majú práve takýto charakter, lebo povzbudzujú predsudky istej časti spoločnosti – a nie nevýznamnej časti spoločnosti – voči transrodovým ľuďom. No a úplne zlé je, že ak sa tie mýty majú premietať do právnej úpravy, do zmeny legislatívy a ak sú to práve tie mýty, ktoré, ktoré ubližujú, ktoré stigmatizujú transrodových ľudí, ktoré vyvolávajú nenávisť, odsúdenie takýchto ľudí. A opakujem, že to nemusí byť úmysel predkladateľov návrhu zákona, že ideme predložiť, predložiť návrh zákona, ktorý bude niekomu, niekomu ubližovať. Ja si nemyslím, že predkladatelia sú vedení nenávisťou alebo tým, že vedome chcú niekomu, niekomu ublížiť, ale ich návrh reálne má potenciál ľuďom ublížiť. Už to, že je predložený, ubližuje tým ľuďom, lebo ešte viac transrodových ľudí stigmatizuje vo verejnom priestore, vo verejnej debate, a ak bude návrh schválený, tak im bude ubližovať aj v ich reálnych životoch v ich možnostiach. [15:50] Michal Šimečka Ďakujem pekne. Pán poslanec Valášek, nech sa páči. [15:52] Tomáš Valášek – Vystúpenie s faktickou poznámkou Vďaka, pán predsedajúci. A veľká vďaka, srdečná vďaka kolegovi Prostredníkovi za ten veľmi ľudský a chápavý, to ľudské a chápavé vystúpenie a tú oponentúru. Mám z tejto diskusie, priznám sa, hlavu v smútku. Je úplne normálne v demokracii, že liberálne, progresívne a konzervatívne strany budú mať medzi sebou diskusie a rozdiely. Sú diskusie, rozdiely a debaty, ktoré budú všetky tri strany považovať za legitímne. Budú typy diskusií ako táto, ktorú jedna strana považuje za legitímnu a potrebnú, druhá za ubližujúcu a v tom zmysle nielen zbytočnú, ale aj možno nebezpečnú, ale všetky tieto typy diskusie predpokladajú, že žijeme v spoločnosti, kde je jednak sloboda rozhodovania, kde je sloboda prejavu a slobodná možnosť teda mať tieto seriózne diskusie v slobodných médiách, kde sa novinári, fundovaní novinári pýtajú otázky jednej či druhej strany a verejnosť prichádza aj k normálnym fundovaným, informovaným odpovediam, na základe ktorých sa môže rozhodnúť aj potom vo voľbách a tak ďalej. A v situácii, kedy tá časť parlamentu, ktorá tu až na pár výnimiek, raz, dva, tri, štyri, ani nie je, táto časť parlamentu podniká útok na všetky tieto základné piliere fungovania spoločnosti v situácii, kedy sa tu bavíme o tom, že sa tu neuveriteľne rýchle zatvárajú kohútiky, ktoré práve umožňujú túto slobodnú diskusiu a zničia platformy, na ktorých môže prebiehať, pustiť sa do tejto diskusie považujem za dvakrát nešťastné. Jednak je to, myslím si, že veľké nepochopenie vážnosti situácie, v ktorej sa Slovensko, demokracia a sloboda prejavu ocitá, a jednak, a tu súhlasím s kolegom Prostredníkom, považujem túto konkrétnu diskusiu aj, žiaľ, za ubližujúcu pre tú skupinu ľudí, ktorých sa priamo týka. V tomto zmysle slova som veľmi smutný, že táto debata prebieha a že prebieha práve teraz. [15:52] Michal Šimečka Ďakujem pekne. Pán poslanec Lackovič, nech sa páči. [15:54] Marek Lackovič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Ďakujem ti za tvoj príspevok, pán poslanec Prostredník. Veľmi správne si poznamenal, že tento návrh zákona má tendenciu niektorým ľuďom ublížiť, že je do veľkej miery premyslený, rafinovaný a ja s tebou, žiaľ, musím súhlasiť. Javí sa veľmi nevinne, ale klame telom tak, ako klamal máloktorý iný zákon, ktorý tu bol za posledný polrok predložený. Tento zákon bezpochyby ubližuje a ubližovať bude. Ak je tu aj mojimi kolegami a kolegyňami preukázané, že ublíži čo i len jednému človeku, načo to, prosím vás predkladáte, načo? V dôvodovej správe píšete, že predkladaný návrh zákona má pozitívne sociálne vplyvy, že ponúka rovnosť príležitostí. Kde, prosím vás? Že má pozitívny vplyv na rodičovstvo a rodinu. Kde, prosím vás? Ďakujem pekne. [16:09] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Pán poslanec Majerský, nech sa páči. [16:09] Milan Majerský – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Sú veci medzi nebom a zemou ktoré nezmeníme, aj keď budeme meniť legislatívu. Nezmeníme ich, ony sú určené. Každá jedna bunka nášho tela hovorí, kto sme. Každá jedna bunka nášho tela hovorí, či sme muž alebo žena. Skúste dať ktorúkoľvek časť vášho tela na biologický test a ten vám povie, či ste muž alebo žena. Ja sa pýtam, ak tu máme nejakú myšlienku, ktorá hovorí o práve na sebaurčenie, lebo je tu právo sebaurčenia, koľkokrát v živote si človek bude môcť zmeniť pohlavie. Koľkokrát v živote bude môcť povedať, že som teraz muž, ale nie je to isté dokedy, lebo možno o pár rokov sebaurčím, že budem chcieť byť ženou. Koľkokrát? Koľko hrdlo ráči? Kde je tá, kde je tu základná miera objektivity? Kde je tu základná miera toho, že sú tu aj zákony prírody, ktoré sú objektívne, exaktne zadefinované. A nemajte nás, tých, ktorí máme iný názor, za spiatočníkov. Veríme, že Zem je guľatá, ale prečo staviate hneď do dvojkovej sústavy, že buď ste plochozemníci, alebo ste transgender. Nie, veríme, že Zem je guľatá, ale... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [16:09] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Pán poslanec Horecký, nech sa páči. [16:09] Ján Horecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Nuž, nebol som tu od začiatku tejto diskusie a nepoznám úmysly predkladateľov. Čítal som ten zákon, len budem reagovať, samozrejme, vo faktickej na kolegu Prostredníka. V niečom sa to bude podobať, nečudujem sa tomu, čo povedal aj kolega Milan Majerský. Nerozprávame predsa o medicínskom probléme, alebo áno? Je to medicínsky alebo politický problém? Medzinárodná klasifikácia chorôb, samozrejme, vie diagnostikovať ľudí, ktorí potrebujú aj zo strany medicíny mimoriadny prístup. A vieme, že sú v mimoriadne ťažkej situácii. Disharmónia medzi tým, čím sa cítim byť, čím by som chcel byť, a čo hovorí moje telo, alebo aké je moje telo, nie je ľahká situácia. A toto nie je podľa mňa politická otázka. Ak by sme sa pozreli na to, čo je politická otázka, čo som vnímal, vážení kolegovia, z vašich vystúpení, aj z vášho, pán Prostredník, je právo, tak ste to formulovali, na sebaurčenie rodovej identity. Ale viete, len prosím, nevysmievajte to, čo tu je označené ako prírodné zákony. Veď keby sme mohli zmeniť gravitačný zákon a trochu odľahčiť pre spotrebu, pre ekológiu, pre obéznych ľudí tú zemskú príťažlivosť, neurobíme to? Sú však veci, ktoré nemôžete zmeniť v parlamente. A táto reč určite zo strany ani Milana Majerského, ani mojej nie je o neláske k ľuďom, ktorí potrebujú osobitnú starostlivosť, či medicínsku, či ľudskú. Ďakujem. [16:09] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Pani poslankyňa Plaváková. [16:09] Lucia Plaváková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo. Už aj strácam slová, lebo toto je naozaj mimoriadne ťaživá diskusia a smutná. Ďakujem, Ondrej, že si tak veľmi trefne pomenoval tú diskusiu, v ktorej sa nachádzame. Spomínal si aj tie témy, ktoré sa objavujú, že deti si budú napríklad len tak meniť svoje pohlavie aj ix- ypsilonkrát, to tu naznačujú aj kolegovia z KDH. To je, samozrejme, absolútne odtrhnuté od reality. Nikto si nechce len tak meniť pohlavie každý deň a aj dnes tá právna úprava je nastavená tak, že jednoducho za účelom zmeny rodného čísla je potrebné preukázať lekársky posudok. To znamená, že ide o odborné posúdenie psychiatrické, ktoré daný človek dokladá. Máme to tak tridsať rokov. My tu normálne že riešime absolútne neexistujúci problém, ale, bohužiaľ, následkom toho, čo tu diskutujeme, je naozaj závažné ubližovanie ľuďom, ktorých sa to týka. Transrodovým ľuďom a ich rodičom. Mne tu píšu normálne aj počas tejto diskusie ľudia, ktorých to, ktorým to ubližuje, ktorých sa to bytostne dotýka. Ja vám rada sprostredkujem naozaj kontakt a diskusiu napríklad s rodičmi transrodových ľudí. Myslím si, že by to mnohým v tejto sále prospelo. Pretože to, čím si prechádzajú so svojimi deťmi, je naozaj neprenosné, ale vedia vám aspoň sa pokúsiť sprostredkovať to, akým spôsobom im tento návrh ubližuje a čo v ich živote znamená. Pretože sa boja o svoje deti, boja sa o svoje deti. Pretože buď si môžu siahnuť na život, alebo odídu z tejto krajiny. To myslím, že nikto z vás nechce, neverím tomu. Ďakujem. [16:09] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslankyňa Hanuliaková. [16:10] Jana Hanuliaková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Mne je veľmi ľúto, že tu musíme riešiť tento návrh zákona od pána Vašečku, ktorý naozaj reálne ubližuje ľuďom. A ja sa ho aj pýtam, pán Vašečka, ako s týmto vedomím naozaj môžete žiť a ako s tým môžete vôbec zaspávať. A ako povedal môj kolega, tento zákon nie je nič iné len útokom na transrodových ľudí. Burcuje opäť v spoločnosti len vášne a nenávisť a ja naozaj tomu úprimne nerozumiem. Pán Vašečka sa na jednej strane snaží hlásať lásku k blížnemu a na druhej strane opäť len kreslí, kreslí terč ľuďom na chrbát, ktorí to už teraz majú nesmierne náročné, presne tak ako to povedal aj môj kolega. A teda naozaj mal veľmi dobré vystúpenie a dúfam, že ste ho dobre počúval. A ja vás naozaj prosím, aby ste toto prestali robiť a aby ste tento návrh zákona stiahli. Ďakujem. [16:10] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Záborská. [16:10] Anna Záborská – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Pán kolega Prostredník, mňa veľmi mrzí, že robíte zo Slovenska spiatočnícku krajinu len kvôli tomuto zákonu, návrhu zákona, že hovoríte o tom, ako nás, ako to stigmatizuje Slovensko v očiach Európskej únie. Ja by som vám vedela vymenovať iks návrhov zákonov rozvinutých demokratických európskych krajín, ktoré majú detailne, nie tak ako my, ale detailne urobenú administratívu takýchto ľudí. Keď, my ich nestigmatizujeme, my len chceme, aby bolo v zákonoch jasno. Teraz nedávno, už tento rok, bolo vo Francúzsku prijaté, bol prijatý zákon, ktorý rieši záležitosť aj transrodových ľudí a to v dvoch, v dvoch kartách. Je to životná karta a karta sociálneho poistenia. Na to, aby mohli administratívne konať, je potrebné odborné vyšetrenie a nález všetkých špecialistov medicínskych, ktorých sa dotýka táto zmena. Úradne overené, musia byť úradne overené svedectvá rodiny a priateľov. Všetko toto je podané na právny tribunál, ktorý potom urobí zmenu alebo neurobí zmenu. Je to normálny legálny súdny akt. Vy si myslíte, že Francúzsko vedome chce stigmatizovať týchto ľudí a robiť ich nešťastnými? Tu nejde o nič iné, len aby neplatilo to, čo je teraz na Slovensku, že z akejkoľvek detailnej úpravy a jednoznačne platného zákona môže... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [16:10] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Sabo. [16:10] Michal Sabo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Tak len aby sme si to upratali, hej? Veď sme to aj teraz pred pár sekundami počuli. Navrhovatelia tvrdia, že nestigmatizujú transrodových ľudí, ale zároveň ani nevedia povedať, že sú to transrodoví ľudia, ale hovoria, že sú to "títo ľudia", hej. Už viac stigmatizovať sa nedá. Odpoveďou na mýty, Ondrej, musia byť fakty a ja som rád, že ty si to vo svojom vystúpení obsiahol. A chcem opäť pripomenúť, že proti tomuto návrhu sa ozvalo aj slovenské Amnesty International, ktoré na základe faktov zbiera podpisy v občianskej petícii. Signatári a signatárky tejto petície o tomto návrhu hovoria, že v ňom vidia tragickú ukážku transfóbie a neznalosti, lebo to tak je. Signatári a signatárky petície preto oslovujú aj nás, poslankyne a poslancov Národnej rady, a požadujú, aby odmietli tento transfóbny a neodborný návrh na zmenu zákona o rodnom čísle, ktorý by znamenal de facto znemožnenie právnych tranzícií, ktoré sú na Slovensku legálne už desaťročia. Aby sa Národná rada Slovenskej republiky zdržala ďalších návrhov zákona, ktoré by ďalej zhoršovali ľudskoprávnu situáciu LGBTI+ ľudí na Slovensku, a aby pracovali sme spoločne na zlepšení právneho postavenia a lepšej ochrane ľudských práv LGBTI+ ľudí. Transrodoví ľudia sú súčasťou našej spoločnosti. To, že ich spoločnosť nevidí alebo že ich nechce vidieť, tak keby ktokoľvek z predkladateľov alebo obhajovateľov tohto návrhu zákona si dal aspoň trošku námahy a pýtal sa, že aký život dnes žijú na Slovensku transrodoví ľudia, tak by videli tú stigmatizujúcu atmosféru, ktorá tu že vraj nie je. [16:10] Andrej Danko Pán poslanec Prostredník s reakciou. [16:10] Ondrej Prostredník – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Ďakujem za vaše vyjadrenia. Začnem reakciou na pani poslankyňu Záborskú. Povedali ste to sama. V konečnom dôsledku Francúzsko umožňuje právnu tranzíciu. Má to možno inak usporiadané ako ten príklad z Nemecka, ktorý som uviedol, ale majú to nastavené tak, že je to možné. Zákon, ktorý vy predkladáte, to znemožní. Budem pokračovať reakciou na pána poslanca Majerského. Áno, každá bunka vypovedá o tom, aké biologické pohlavie človek má. Lenže človek nie je len biologická veličina. Človek je čímsi viac. A keď budete hovoriť s lekármi alebo sa priblížite k transrodovým ľuďom, tak pochopíte, že to je reálny stav, že títo ľudia pociťujú nesúlad s tým, čo im príroda nadelila, a s tým, čo ako ľudia žijú. A toto chcú vyriešiť. Ak vy zdvihnete ruku za toto a znemožníte týmto ľuďom, aby mali občiansky preukaz, najprv teda rodné číslo, potom občiansky preukaz, ktorý je v súlade s ich rodovou identitou, tak ich vystavujete nekonečnému utrpeniu. Pri každom úradnom úkone budú musieť vysvetľovať, prečo majú v papieroch niečo iné, ako ich vníma ten úradník alebo spoločnosť naokolo. To je to, čím títo ľudia trpia. A my musíme týmto ľuďom pomáhať a nie im sťažovať život. Prosím vás, rozprávajte s lekármi, so sexuológmi, s psychiatrami. Toto je... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.) [16:10] Andrej Danko Do rozpravy je prihlásený pán poslanec Dostál, pripraví sa pani poslankyňa Kolíková. [16:10] Ondrej Dostál – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, rokujeme o návrhu novely zákona o rodnom čísle, ktorý má znemožniť dokončenie tranzície z právneho hľadiska. Nemyslím si, že pán poslanec Vašečka alebo pani poslankyňa Záborská nemajú inú agendu, a teda riešia iba boj s queer ľuďmi, ako tu zaznelo. A naozaj verím tomu, že oni to nevnímajú tak, že by, že by cítili nejaký hnev alebo, alebo nenávisť, ale ten ich návrh zákona, zákona svedčí o niečom inom, resp. reálne ten návrh zákona môže spôsobiť a už aj spôsobuje niečo iné. Pán poslanec Valášek vo faktickej povedal, že teraz nie je vhodný čas prichádzať s takouto agendou, s takýmto, s takýmto návrhom zákona, lebo veď máme tu snahu vládnej koalície totálne ovládnuť štát, rozložiť právny štát, rozložiť, teda ovládnuť verejnoprávne médiá, tak teraz nie je tá vhodná doba. Ja nemám veľmi rád tento argument, že teraz nie je vhodná doba, lebo to sa tak striedavo používa aj v kultúrnych vojnách, že tak teraz nie je vhodná doba na to, aby sme riešili registrované partnerstvá, alebo teraz nie je vhodná doba na to, aby sme riešili, riešili potraty, alebo, alebo rodné čísla. Myslím si, že tento návrh zákona je problém. Nie, nie preto, že teraz nie je vhodná doba a že môže zasiať nejaké sváry v opozícii medzi jej konzervatívnejšou a registro... liberálnejšou časťou. Problém je pre svoj obsah, ktorý reálne môže ublížiť niektorým, niektorým ľuďom. Priznám sa, že v týchto tzv. kultúrnych vojnách alebo kultúrno-etických otázkach sú témy, kde rozumiem predkladateľom, pani poslankyni Záborskej, pánovi poslancovi Vašečkovi, napr. pri téme potratov alebo, alebo ochrany života, aby som použil ich terminológiu, je tam reálne konflikt dvoch alebo viacerých rôznych práv a jednotlivé skupiny sa prikláňajú na tú alebo na onú stranu a kladú väčší dôraz na to alebo, alebo iné právo, či už je to teda právo na život nenarodeného dieťaťa, alebo, alebo právo ženy na súkromie a na dôstojnosť a na možnosť rozhodovať o svojom živote. A právna úprava sa snaží nájsť medzi tým nejakú, nejakú rovnováhu, ale je v zásade normálne, že niekto, niekto vidí ako oveľa silnejšie jedno alebo druhé právo. Dokonca, až na nejaké výnimky, si myslím, že aj jedna aj druhá strana uznáva existenciu oboch práv, akurát sa ten ich konflikt snaží vyriešiť iným spôsobom. Ale potom sú tu témy, ktoré sa týkajú LGBTI ľudí a tam celkom, celkom nerozumiem tomu, tomu nasadeniu, s ktorým sa predkladatelia púšťajú, púšťajú do boja, lebo tam to nie je konflikt práve. Tam živí ľudia sú iba na jednej strane a na druhej strane sú predsudky ľudí, ktorí ich majú voči, voči iným ľuďom, ktorí si myslia, že iní ľudia by mali žiť inak, ktorí si myslia, že tí iní ľudia, keď sa nesprávajú v súlade s ich predstavami a predsudkami, tak páchajú hriech a mali by sme im to sťažiť. A toto je návrh zákona z tej druhej kategórie, kde teda nerozumiem, prečo s tým predkladatelia prichádzajú a koho tým chcú reálne chrániť, aký reálny problém chcú riešiť okrem tých spomínaných predsudkov. A aj v rámci tejto kategórie sú rôzne, rôzne postoje alebo teda rôzne typy návrhov. Niektoré návrhy alebo, alebo postoje smerujú k tomu, že sa nebude meniť status quo, že teda nepriznáme párom rovnakého pohlavia právo, aby si inštitucionalizovali svoj zväzok a aby či už formou registrovaných partnerstiev, alebo, alebo manželstiev mohli používať zo strany štátu inštitucionálnu ochranu, akú požívajú páry rôzneho pohlavia. Takže tam ide o zachovanie toho stavu. Ale tento návrh ide ďalej. Tento návrh poškodzuje transrodových ľudí oproti súčasnému stavu. Znižuje úroveň ich práv, komplikuje, komplikuje iným život. A teda zasahuje naozaj asi tú najzraniteľnejšiu skupinu, tú najzraniteľnejšiu menšinu, menšinu v rámci, v rámci menšiny. Ja som bol po vražde na Zámockej, krátko nato bol Filmový festival inakosti, ktorý je venovaný tvorbe o živote LGBTI ľudí. Videl som niekoľko filmov a to, čo ma tam zaujalo, je, že tie filmy, ktoré boli alebo o gejoch alebo lesbách, tak popisovali život párov, ktorí s výnimkou toho, že boli to páry rovnakého pohlavia, bol to normálny život, ako majú aj páry rôzneho pohlavia. Riešili presne tie problémy súžitia, praktického života, ako riešia páry rôzneho pohlavia, len teda zhodou okolností to boli, to boli buď pár gejov alebo, alebo pár, pár lesieb spolu žijúcich. No ale bol tam aj film o transrodovej, transrodovej osobe a ten bol, ten bol taký tragický. Tam ste cítili to nešťastie, ten problém. To nebolo, nebolo, že rieši presne tie problémy, aké rieši väčšinová spoločnosť, oni majú problém už s tým, akí sú. Sú vystavení šikane zo strany, strany okolia. Verím tomu, že ani pán Vašečka, ani pani Záborská by sa v osobnom kontakte nesprávali nejako pohrdlivo alebo urážlivo, keby stretli transrodovú osobu, ale oni to zažívajú. Oni to zažívajú ešte v väčšej miere ako gejovia a lesby, ktorí to zažívajú tiež niekedy, ale transrodové osoby sú na tom ešte horšie. A sú na tom horšie aj z hľadiska svojho vlastného pocitu, že dokonca a aj v situácii, keď ich okolie prijíma a keď ich, keď ich miluje najbližšia rodina, tak majú problém sa s tým vysporiadať a nie zriedka končia tieto prípady, prípady sebevraždami. Tak akékoľvek návrhy vo verejnom priestore, ktoré povzbudzujú predsudky voči nim, im ubližujú. Už samotný fakt, že sa, že sa o tom, o tom hovorí. A teda asi nie je náhoda, že keď v roku, začiatkom roku 2023 mal Igor Matovič takú náladu, že začal bojovať proti transrodovým osobám, tak si zobral za cieľ ich. Nezobral si celú LGBTI komunitu, zobral si, zobral si ich a ukazoval, že akí sú, akí sú oni nenormálni. Ja opäť si nemyslím, že by pani poslankyňa Záborská alebo pán poslanec Vašečka zdieľali tú formu, s ktorou to Igor Matovič vtedy robil, našťastie potom mu to odpadlo od chuti, ale to sú tiež kamienky, kamienky do skladačky, ktorá robí život transrodových osôb ťažkým, už aj bez toho, už aj, už aj v situácii, keď ich, keď ich okolie, najbližšie okolie prijíma takých, akí sú. A to šťastie nemajú všetci. Pán poslanec Mikloško hovoril o tom, že teda si myslí, že, alebo si myslel, že predkladatelia sú vedení tými informáciami zo zahraničia, ktoré sa týkajú tranzícií mladých neplnoletých osôb alebo teda nejakých osôb, ktoré by z nejakej roztopaše chceli zmeniť pohlavie. Ja si naozaj nemyslím, že by niekto, niekto úplne z roztopaše chcel podstúpiť trazíciu. To je názor, ktorý vyplýva z neznalosti, z reálnej neznalosti toho, ako tí ľudia žijú, čím si prechádzajú, ako trpia, ako to vníma, vníma ich okolie, a teda nie je to jednoduché ani pre nich, ani pre ich najbližšie okolie. A teda tento návrh nerieši ani to, či možno, alebo nemožno podstúpiť tranzíciu, lebo nezakazuje, nezakazuje podstúpenie tranzície. Nerieši ani tú otázku, ktorá bola diskutovaná v minulom volebnom období a ktorú teraz alebo nateraz uzavrela pani ministerka zdravotníctva Dolinková, keď v rámci predvolebnej kampane výmenou za podporu SNS pre Petra Pellegriniho pred druhým kolom stiahla, stiahla tie štandardy, takže naďalej je potrebné, potrebné lekárske, lekársky zákrok. Nie je možné, možné bez toho podstúpiť tranzíciu. Ale ak bude schválený tento zákon, tak nebude možné tú tranzíciu právne dokončiť tým, že si osoba, ktorá podstúpila tranzíciu, zmení rodné číslo. Bude musieť, musela by doniesť genetický dôkaz, že je biologicky to druhé pohlavie, teda že už nemá chromozómy XY, ale XX, čo teda žiadna lekárska tranzícia nezabezpečí. Ani dnes to nie je masovo využívané, ale teda by ma tak zaujímalo, že kto potom bude toto ustanovenie zákona, zákona využívať. Že niekto, komu pri narodení omylom zapísali nesprávne pohlavie a teraz on si až v dospelosti všimne, že, á, vlastne ja tu mám nesprávne zapísané, zapísané pohlavie, alebo teda rodné číslo z hľadiska pohlavia, tak sa pôjde si dať urobiť genetické testy a... Čiže reálne to bude koľko? Traja ľudia to využijú alebo, alebo koľkí? Ale ľuďom, ktorí tranzíciu podstúpia a nebudú si môcť zapísať, zapísať zmenu rodného čísla, tak... tak budú mať napr. v občianskom preukaze, že sú muž a budú mať ženské rodné číslo, alebo, alebo naopak? V akomkoľvek kontakte, kde sa preukazujete dokladmi, tak sa budete vystavovať začudovaným pohľadom, že a nemáte tam, nemáte tam chybu v tom, v tom doklade? Lebo to bude jediný praktický dôsledok pri komunikácii s úradmi alebo v banke, alebo kde dávate občiansky, občiansky preukaz. A pán poslanec Vašečka sa snažil v úvodnom vstupe v dôvodovej správe popísať nejaké situácie, kde treba rozlišovať muža a ženu, ale ja sa pýtam, že kde je ten reálny problém. Keď lekár poskytuje transrodovej osobe starostlivosť, tak nevie, akú lekársku starostlivosť jej má poskytnúť, a keď bude tam mať rodné číslo, tak už bude vedieť? Len na základe toho? Alebo nevieme to rozlíšiť v pracovnoprávnych vzťahoch a v sociálnom zabezpečení? A keď mám v občianskom nejaký údaj o pohlaví a ten sa bude líšiť od údaja, ktorý bude na rodnom čísle, tak podľa čoho sa bude postupovať? To ten návrh, to ten návrh nerieši. A pár rokov dozadu tu bola úvaha, že rodné čísla budú nahradené nejakým neutrálnym identifikátorom, z ktorého nebude možné vyčítať ani pohlavie, ani vek. Každý bude mať nejaké, nejaké číslo. Bol dokonca pripravený návrh zákona. Myslím, že bol na to nejaký európsky projekt, pár miliónov eur sa na to, na to minulo. Nakoniec, nakoniec z toho nebolo nič. Ja som vtedy bol k tomu taký dosť skeptický, lebo tak že načo meniť veci, ktoré máme zaužívané a ktoré, ktoré fungujú, ale tak prinajmenšom by sme sa vyhli tejto diskusii, lebo v niektorých iných krajinách nemajú identifikátor osoby, z ktorého je možné napr. určiť jej pohlavie alebo vek. A keď sa tak nad tým zamyslím, tak naozaj nie je nevyhnutné, aby niečo takéto, takéto existovalo a aby sme, aby sme si so sebou, so sebou niesli túto, túto stopu. Aj keď, áno, bude sa to potom ťažšie pamätať, ale, ale, ale asi by to bolo aj vzhľadom na tento, v úvodzovkách, problém, ktorý tu riešime, lepšie riešenie mať bezpríznakový neutrálny identifikátor, nejaké identifikačné číslo a nie, nie rodné číslo. Ja sa nechcem nejako vŕtať v motívoch. Povedal som to párkrát aj vo faktických, vo faktickej poznámke, v motívoch, pre ktorý pani predkladateľka a pán predkladateľ prišli s týmto návrhom. A ten spôsob ich vystupovania nie je nenávistný, tak ja verím tomu, že oni subjektívne nepociťujú nenávisť voči iným osobám, voči, voči transrodovým osobám. Ale ešte raz musím zopakovať, že ten ich návrh transrodovým osobám a ich blízkym reálne ubližuje. Ubližuje tým, že povzbudzuje tie mýty. Už to, že sa o tom, o tom hovorí, môže transrodových ľudí poškodiť, stigmatizovať, môžu to vnútorne ťažko, ťažko niesť, že oni sú zase riešení ako nejaký problém, akoby oni predstavovali nejaký, nejaký problém pre štát, pre spoločnosť, pre ostatných ľudí, pričom to tak nie je a ak ten zákon bude schválený, tak im bude ubližovať aj reálne v ich praktickom živote. Pán poslanec Vašečka hovoril, že nepopiera, že ľudia majú rôzne životné situácie, ale ten ich návrh to fakticky popiera. Lebo problém, ktorý riešia transrodové osoby, je, že ak sa rozhodnú, a to tiež nie je zo dňa na deň, to tiež v nich dozrieva, ak sa rozhodnú teda, že zmenia pohlavie, podstúpia, podstúpia tranzíciu, tak je to veľmi komplikovaný, veľmi zložitý proces, čo musia absolvovať, ako vôbec k tomu dospejú, ako to povedia, povedia ľuďom vo svojom okolí. A keď prekonajú všetky tie byrokratické prekážky, tak pred tou cieľovou rovinkou im vy dáte prekážku, ktorú nie je možné preskočiť, nie je možné preliezť, nie je možné podliezť ani, ani obísť. A máme tu skupinu ľudí, ktorá už takúto zmenu rodného čísla podstúpila a tú budeme mať aj naďalej, lebo teda nejdete cestou retroaktívnou zatiaľ, aby ste im nariaďovali, aby si naspäť zmenili, zmenili to rodné číslo, ale teda bohvie, bohvie čo ešte, ešte príde a teda čo bude, čo bude s tými ľuďmi a či neprídu aj nejaké ďalšie návrhy, ktoré budú úplne znemožňovať tranzíciu, nielen tranzíciu v otázke jej dokončenia z právneho hľadiska a z hľadiska rodného čísla. Pán poslanec Vašečka tu spomínal propagandu, že propaganda akceleruje také správanie. To podľa mňa je zase len nejaký mýtus, že pod vplyvom propagandy ľudia budú mať tendenciu si meniť, si meniť pohlavie. To je, áno, to je argument typu, že keď sa začne hovoriť o domácom násilí a násilí na ženách, tak pribúda tých prípadov, ale tých prípadov nepribúda, to len my sa o nich viac dozvieme, lebo sa o nich viac hovorí. Ale niežeby, niežeby to reálne pribúdalo a to je, to je, myslím, tento prípad. A chcel by som dať v zmysle rokovacieho poriadku návrh nepokračovať v tomto, v rokovaní o tomto návrhu zákona, a teda žiadam pani spravodajkyňu, aby to zaevidovala a dala o ňom hlasovať, a zároveň dávam doplňujúci návrh na to, aby bol tento návrh zákona v prípade, že bude postúpený do druhého čítania, pridelený aj výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny, keďže ide o tému, ktorá sa ľudských práv výsostne týka. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.) [16:30] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Na vystúpenie pána poslanca desať faktických. Prvý, poslanec Vašečka. [16:30] Richard Vašečka – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Mám rád vystúpenia pána poslanca Dostála. Jedna vec, bolo tam veľa, na čo by som chcel, chcel reagovať, ale teraz úplne na záver začnem s tým posledným, čo mi napadlo pri posledných možno vašich vetách, a to je vrecko cementu. Našťastie už váži 25 kíl, nie 50 ako ešte za čias našich otcov, keď sa museli s 50-kilovým vreckami namáhať. Teraz už sa to väčšinou predáva v 25-kilových vreckách, ale aj to mám dosť zdvihnúť to, ale určite by som nechcel, aby to zdvíhala moja manželka, keby mi pomáhala betónovať. A mám taký dojem, že aj v Zákonníku práce, v Zákonníku práce, to nie je môj, môj dojem alebo môj pocit, je, že ženy nemôžu takéto ťažké bremená dvíhať. A nie je to preto, lebo sa tak cítia alebo majú takú dušu, ale preto, že majú také telo. A my hovoríme o biologickej skutočnosti, ktorú zachytáva napríklad rodné číslo. A ja som veľmi spokojný, že sme muži a ženy, čo znamená, že sme aj manželia a manželky, že sme otcovia a matky, že sme sme bratia a sestry, synovia a dcéry. Som s tým veľmi spokojný. A veľmi rád sa k tomu priznávam a som veľmi rád, že ženy sa priznávajú k svojej ženskosti a nevidím dôvod, že by sme mali mať nejaké rodovo neidentifikovateľné rodné číslo. Som spokojný s tým, že napríklad rodné číslo svojej manželky, ktoré si pamätám naspamäť, ona niekedy zabudne a keď diktujeme, ja nadiktujem jej rodné číslo lepšie. Lepšie si pamätám čísla, možno je to tou biológiou. A som s tým veľmi spokojný. Som s tým veľmi spokojný. A že neviem, v čom vidíme tuto problém. To nie je o pocitoch, to nie je o duši, to je o biologickej skutočnosti, ktorá je v našich bunkách a tá sa dokazuje genetickým testom. Všetky ostatné veci sú na diskusiu, presne tak ako ste povedali, pán Dostál, a môžme sa o nich baviť. Ale nevylučujeme to, čo je podľa mňa úplne jasné, prirodzené a základné. Muž a žena. [16:30] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslankyňa Mesterová. [16:32] Zuzana Mesterová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Sme biologický druh, tak ako je veľa biologických druhov na zemi, potom sme ľudia. A sme ľudské spoločenstvo a to je niečo, čo nás odlišuje od iných biologických druhov. A jedným z takých, takou zmenou, takým príkladom toho, prečo sa odlišujeme od iných biologických druhov, je napríklad aj to, že máme vieru a veríme v náboženstvo. A napriek tomu, že tiež neviete biologicky dokázať, že ste kresťan, tak ústava vám garantuje právo na vierovyznanie a my ho všetci rešpektujeme. A rovnako tak ľudská dôstojnosť a právo na dôstojný ľudský život je niečo, čo neviete zistiť z DNA, ale ako ľudské spoločenstvo sme sa dohodli na tom, že to budeme rešpektovať a že každý človek má právo prežiť dôstojný život. A rovnako tak právo žiť v demokratickom, slobodnom štáte nie je niečo, čo sa dá biologicky dokázať a napriek tomu tu šesť mesiacov spoločne bojujeme za to, aby právny štát na Slovensku a demokracia ostala zachovaná. Ja vás prosím len o jedno. S rovnakou mierou ľudskosti a dôstojnosti, akú žiadate pre seba a pre svoje vierovyznanie a pre svoje právo prežiť svoj život tak, ako chcete, s rovnakou mierou ľudskosti pristupujte aj k iným ľuďom. Nie všetko sa dá biologicky dokázať a práve kresťanstvo je príkladom toho, že je niečo, čo nás prevyšuje, tak to skúsme rešpektovať aj v prípadoch, kedy sa nejedná o vieru, lebo aj váš vzťah k Bohu, váš vzťah k viere a váš cit je niečo, čo sa nedá exaktne dokázať. A to isté je právo ľudí, ktorí sa inak cítia, ako sa narodili, je niečo, čo možno z vášho pohľadu sa nedá dokázať, ale takisto si zaslúžia dôstojný ľudský život, pretože sú ľudské bytosti. A zvlášť v dobe, kedy... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.) [16:32] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslankyňa Plaváková. [16:34] Lucia Plaváková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja som už veľa hovorila o tom, ako tento návrh zákona ubližuje transrodovým ľuďom. Ale možno treba povedať niečo viac aj o tej biológii, pretože ani tá nie je úplne taká čierno-biela. Z vyjadrenia Slovenskej spoločnosti lekárskej genetiky k tomuto návrhu zákona: Zložitosť problematiky a nezmyselnosť, nezmyselnosť zákona môžeme uviesť aspoň na jednom príklade. Jedná sa osoby s takzvanou testikulárnou feminizáciou, nazývanou aj Morrisov syndróm. Ide o dedičné genetické ochorenie, takzvanú receptorovú poruchu, charakterizovanú výlučne ženským fenotypom. Príčinou je necitlivosť či úplné chýbanie receptorov pre mužské hormóny androgény. V dôsledku tejto necitlivosti tkanív sa mužský pohlavný hormón, sa plod, hoci geneticky mužského pohlavia, vyvíja ako plod ženský so vznikom ženských vonkajších pohlavných orgánov a neskôr aj sekundárnych pohlavných znakov. Takýto jedinec sa aj psychicky identifikuje ako žena. Podľa navrhovaného zákona by takíto jedinci boli klasifikovaní jednoznačne ako muži, pretože majú geneticky mužské pohlavie. Čiže ani biologicky vám to nevychádza. [16:34] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Reagujte na pána Dostála, prosím, faktickými. Pani poslankyňa Kalmárová. [16:35] Viera Kalmárová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Ja sa tiež pýtam, ako aj pán Dostál, čo je vôbec dôvodom na podanie takéhoto návrhu. Z tej dôvodovej správy aj z toho, čo predkladatelia aj priaznivci tohto návrhu donekonečna opakujú, vyplýva, že ide o dosiahnutie administratívnej zhody medzi genetickým materiálom nositeľa tohto materiálu a identifikáciou jeho biologického pohlavia prostredníctvom rodného čísla. Asi o tomto je tu reč. A táto rétorika mi trochu pripomína, prepáčte, Tretiu ríšu. Dá sa nájsť na tomto návrhu niečo ušľachtilé? Ja to tam nevidím. Naopak, ten návrh vnímam ako destilované zlo, ktoré spočíva v násilnom presadzovaní predstáv predkladateľov o tom, ako ľudia majú vnímať jednak vlastnú pohlavnú identitu a jednak ako túto identitu majú vnímať všetci ostatní, teda spoločnosť. A možnosť zmeny rodného čísla pre transrodové osoby má, naopak, ušľachtilý cieľ, to je posilnenie dôvery transrodových ľudí, že táto spoločnosť ich rešpektuje, že berie na vedomie výsledok toho komplikovaného procesu, ktorým prešli, a urobí niečo pre to, aby sa cítili spoločnosťou prijatí. A zatiaľ som rovnako ako pán Dostál nedostala odpoveď na otázku, akú katastrofu tejto spoločnosti spôsobil stav, že je možné absolvovať právnu tranzíciu transrodových ľudí. Nestačí odpoveď typu, že treba urobiť poriadok, administratívny poriadok. To je ako keby niekto na otázku prečo, odpovedal lebo. A toto hovorím na margo tej argumentačnej... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.) [16:35] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslankyňa Gažovičová. [16:37] Tina Gažovičová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Ďakujem kolegovi Dostálovi, myslím, že veľmi pokojne, vecne a zároveň jasne pomenoval, kde vidíme mnohí, čo tu sedíme, viacero problémov s týmto návrhom. A jedna z myšlienok, ktoré by som rada vyzdvihla a zdôraznila, je, že tu nejde o konflikt práv dvoch ľudí, ale tu ide o konflikt práv konkrétnych ľudí, ľudských bytostí a oproti nim stoja, stojí presvedčenie nejakej časti spoločnosti alebo predsudkov nejakej časti spoločnosti. Že to, že navrhovatelia nejakým spôsobom sú presvedčení, že genetické testy sú tie, sú to, čo by malo rozhodnúť, alebo že oni sú spokojní, že nejako vidia ten svet, tento svoj pohľad nanucujú zvyšku spoločnosti a ubližujú tým konkrétnym ľuďom. A tu sa naozaj bavíme o počtom veľmi malej menšine v tejto spoločnosti, ktorá svojou existenciou nikomu neubližuje, sú to ľudia, ľudia, ktorí tu žijú, ktorí chcú žiť slobodne ako všetci ostatní, ale keďže sú nejakým spôsobom príslušníci menšiny a majú nejaké postavenie iné ako, ako my ostatní, ktorí nemusia sa vysporiadavať s nejakým nesúladom medzi tým, ako sa cítime, a tým, čo hovorí naše telo, tak niekto iný im neustále kreslí kríž na chrbát a robí z nich obete šikany. A to je tu, žiaľ, problém v tomto prípade. Ďakujem. [16:37] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslankyňa Kosová. [16:39] Ingrid Kosová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Najviac ma mrzí, že my tu, bohužiaľ, neriešime zákony, ktoré by pomáhali ľuďom tejto krajiny, ale zákony, ktoré ničia túto krajinu a ubližujú ľuďom v nej. Posledné mesiace sme naozaj svedkami len samých útokov, či už je to na demokraciu, znásilnenie žien, verejnoprávnosť televízie, umeleckú obec, mimovládne organizácie. A teraz z opozície príde návrh zákona, ktorý je útokom na ľudské práva a na transrodových ľudí. A to sme len pár mesiacov od volieb, takže ja mám naozaj vážne obavy, čo nás tu ešte ďalšie tri roky čaká. Tento návrh je, bohužiaľ, aj ďalším dôkazom toho, ako si na Slovensku robíme naozaj trhací kalendár z medzinárodných záväzkov. Prijatie tohto zákona, a na to by sme teda nemali zabudnúť, znamená teda pre Slovenskú republiku aj to, že by sme sa dostali do konfliktu so záväzkami Európskej únie. A dokonca sa k takýmto obdobným zákonom aj vyjadrujú medzinárodné kapacity, ako je napríklad komisárka pre ľudské práva Dunja Mijatović, ktorá pripomenula viacero rozsudkov Európskeho súdu ľudských práv v oblasti ochrany práv transrodových osôb a rešpektovania ich súkromia a rodiny. Napríklad čl. 8 Európskeho dohovoru o ľudských právach zahŕňa záväzok, aby štáty Európskej únie zabezpečili rýchle, transparentné a dostupné postupy ustanovené zákonom a umožňujúce zákonné uznanie pohlavia. Môžete si to pozrieť napríklad v rozsudku L verzus Litva z roku 2007 alebo X verzus bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko z roku 2019, alebo IT proti Bulharsku z roku 2020. Takže tento zákon podľa mňa vychádza nielen z neznalosti života transrodových ľudí, ako poveda... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [16:40] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Sabo. [16:40] Michal Sabo Pán Dostál, vďaka za vašu zmierlivosť vo vašom vystúpení. Takto, ja by som sa veľmi potešil, keby pán predkladateľ a pani predkladateľka sa osobne stretli zoči-voči s transrodovými osobami a keby sa ich spýtali, aký život dnes na Slovensku žijú vo svojej dennodennosti, keby sa predkladateľ a prekladateľka spýtali, akú konkrétnu pomoc potrebujú, keď špeciálne pani predkladateľka chce tak veľmi pomáhať, veď na tom má svoju politickú kariéru postavenú, že chce pomáhať. Tak keby sa to stalo, keby sa pýtali a keby pozorne počúvali, keby dali stranou všetko a naozaj by pozorne počúvali, tak na gigaliardu percent by sa tento návrh zákona v tomto pléne nikdy neobjavil. A tiež by sa tu nikto v tomto pléne neoháňal anecdotal evidence, že niekde v Nemecku si raz do roka niekto mení pohlavie, lebo na internetoch tak písali. To nie je argument do tohto pléna, pardon. Transrodové osoby bez ohľadu na to, aká je legislatíva, aká bude, u nás na Slovensku boli a budú a žiaden zákon to nezmení. A svedectvá transrodových osôb vrátane mojich priateľov a priateliek potvrdzujú, že vstúpiť do toho procesu tranzície je náročné a ten proces je dlhý, že to nie je otázka toho, že v piatok sa rozhodnem a v pondelok idem, ale je to záťaž, ktorá je mimoriadna ako pre telo, tak pre psychiku, a tuto záťaž byť naozaj nikto dobrovoľne nepodstupoval z rozmaru, len tak a určite nie raz do roka. [16:41] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslankyňa Kleinert. [16:41] Dana Kleinert Ďakujem. Ja by som chcela opäť zopakovať, že sme tu sekulárna krajina. Po roku 1989 sme sa mohli vrátiť naspäť k slobode vierovyznania a tak je to dobré, samozrejme. Avšak teraz sa dostávame do situácie, kde v tejto krajine ľudia s mocou vnucujú druhým, ako majú žiť podľa toho, ako povedal sám pán Vašečka pred chvíľou, presvedčenia. Čiže keď majú niektorí ľudia nejaké presvedčenie a majú moc, tak neviem, prečo majú zrazu pocit, že potrebujú vnútiť iným ľuďom ich spôsob života a ich presvedčenie. A to nie je správne. My sme tu počuli viac príbehov, osobne poznáme mnoho transrodových ľudí, ktorí tu desiatky rokov aj s nami žijú. Tí nám hovoria, že im to ubližuje. V tej chvíli by sme ale my mali zahaltovať. Zahaltovať a počúvať, čo tí ľudia potrebujú a aký servis od tejto krajiny potrebujú, pretože okrem obyčajnej vzájomnej rovnosti tu napríklad aj platia dane, z ktorých sme platení my. My tu, my všetci. My by sme mali cítiť pokoru k ostatným ľuďom a ich potrebám a nielen teda k našim vlastným, tým osobným. My tu už máme byť tí, ktorí budú ľuďom naozaj pomáhať a nastavovať zákony tak, ako potrebujú, a nie teda im ubližovať, ako sa tu stále toto spomína. Tvorme pekné veci, dobrý servis, buďme príkladom v rešpekte. Keď chceme pomáhať, tak naozaj pomáhajme, ale toto pomoc nie je, toto je stále to spomínané slovo ubližovať. Prosím vás, neubližujme týmto ľuďom, pomôžme im. (Potlesk.) [16:43] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Prostredník. [16:43] Ondrej Prostredník Ďakujem. Ondrej, ty si v závere svojho vystúpenia uvažoval o možnej retroaktivite. Skonštatoval si, že teda to nevyzerá, že by sa nejaká retroaktivita javila v tomto zákone, to znamená, že ľudia, ktorí podstúpili právnu tranzíciu doteraz, by mali byť akoby v bezpečí. Ja by som ale napriek tomu, keď sa pozerám na to znenie zákona, tam sa hovorí, že ministerstvo vykoná na požiadanie zmenu rodného čísla, nehovorí sa, kto môže byť žiadateľom. Ja by som fakt asi požiadal predkladateľov, aby urobili právnu analýzu alebo aby niekto iný urobil túto právnu analýzu a s určitosťou stanovil, že niečo také nebude možné, pretože ak niekto vykoná genetický test a nejaký úrad bude mať tento výsledok toho testu, tak iniciatívny úradník môže tiež toto požiadanie urobiť. Ja som si fakt nie istý, takže myslím, že by bolo dobré, keby sme takúto právnu analýzu mali. Ďakujem. [16:45] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Horecký. [16:45] Ján Horecký Ďakujem za slovo. Naozaj ťažká debata a vôbec sa mi do nej nechce, ale počúvam všetky tie vyjadrenia, ale reagovať budem, samozrejme, v zmysle rokovacieho poriadku iba na kolegu Dostála. Oceňujem tiež, pán kolega, že vo vašom vystúpení nezazneli sugestívne tvrdenia o motívoch predkladateľov, ktoré by ich posúvali do Tretej ríše, alebo kreslenia terčov na chrbty nejakých ľudí. Nemyslím si, že toto prispieva k vecnej a kultivovanej debate, ktorá by smerovala k nejakému konsenzu, spolupráci a vzájomnému porozumeniu. Chcem reagovať na to, čo ste hovorili, keď ste používali slovo predsudok. Viackrát nielen od vás, ale aj od vás zaznelo v tejto sále to slovo predsudok spojené s náboženským presvedčením alebo náboženskou vierou. Ja, ktorý som neofyta v dospelosti, obrátenec, tak som v svojom živote zažil oveľa viac predsudkov po tom, čo som bol onálepkovaný či už ako fundamentalista, alebo talibanec pre svoje presvedčenie, ktoré nikomu nevnucujem na žiadnej pozícii, kde som kedykoľvek bol. Hovorili ste o tom, že mýtus je to, že keď sa bude o týchto veciach hovoriť v zmysle osvety, a bolo tu použité slovo propagandy, že to v žiadnom prípade nehrozí, aby sa povedzme otvárala cesta pre ľudí, ktorí by ťažšou cestou nešli. Ale viete, my sledujeme po celom Slovensku a nielen Slovensku pribúdanie takýchto prípadov na školách. A nie všetky prípady tranzície, ktoré sú ukončené, končia happy endom. Je veľmi veľa... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [16:46] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho S reakciou na faktické poslanec Dostál. [16:46] Ondrej Dostál Ďakujem všetkým kolegyniam a kolegom za reakcie formou faktických poznámok. Nestihnem reagovať na všetkých, tak skúsim na pána Vašečku. A zaujal ma ten príklad s vrecom cementu, ktorý muž unesie a žena neunesie alebo môže mať problém, a teda že Zákonník práce chráni, chráni ženy. Jednak to neplatí úplne, sú ženy, ktoré v pohode zvládnu vreco cementu, a sú muži, ktorí nezvládnu. Len teda skúšam pochopiť, že či naozaj toto je ten problém, ktorý chcete vaším návrhom riešiť, že transrodový muž, ktorý bol pôvodne žena, a teda fyzicky nie je tak disponovaný, bude pracovať v stavebníctve a preukáže sa mužským rodným číslom, tak sa vyhne tomu, aby nosil vrecia cementu? Že neexistujú, neexistuje nejaké jednoduchšie riešenie, napríklad že keď nemám fyzickú dispozíciu alebo nechcem nosiť vrecia cementu, tak sa nezamestnám v práci, kde sa vyžaduje nosenie vriec cementu? Ako to, myslím, že to by šlo aj bez zmeny zákona. Ďalej ste povedali, že aby sme nevylučovali to, čo je základné a jasné, teda muž a žena, ale veď áno, to nikto nespochybňuje, že sú muži a ženy, ako povedala pani poslankyňa Plaváková, sú ale ľudia, u ktorých to nie je úplne jasné na základe ich pohlavných znakov, a sú ľudia, ktorí majú inú identitu, ale tí muži a ženy existujú a možno to bude znieť prekvapivo, oni existujú aj v tých krajinách, kde existujú identifikačné čísla, z ktorých nevyčítate, či ide o muža, alebo o ženy. A ak sa raz u nás zavedie takýto neutrálny identifikátor, tiež to nebude znamenať, že prestanú existovať muži a ženy. Budú naďalej existovať. A, pán poslanec, Horecký, ak sa o niečom viacej hovorí, to neznamená, že sa reálne tak viac ľudia správajú, tak príklad s násilím na ženách... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.) [16:48] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Pani poslankyňa Kolíková. Nie je v sále, stráca poradie. Poslankyňa Záborská. Pani poslankyňa, asi budete vy rozprávať dlhšie ako desať minút. Ja by som navrhol tak, že, aby ste mali aj priestor, aby mohli poslanci reagovať, že by som teraz do 17.00 h dal prestávku, aby som vás nemusel, alebo aby sme mohli hlasovať o piatej a potom by ste pokračovali v rozprave. Môžte tak? Vyhlasujem prestávku do 17.00 h. Ja mám informácie, že malo by byť, takže uvidíme, dobre? Keď nie, pokračujeme o sedemnástej hodine, dobre? Počkám na rozhodnutie preds... teda povereného podpredsedu. Takže vyhlasujem prestávku do 17.00 h. (Prestávka). [16:55] Peter Žiga – Uvádzajúci uvádza bod Kolegyne, kolegovia, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní. Procedurálny návrh, pán poslanec Malatinec. [17:10] Roman Malatinec – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, v mene troch poslaneckých klubov – SMER, HLAS a Slovenská národná strana – podávame procedurálny návrh, aby sme o tlači 151 hlasovali vo štvrtok 9. 5. o 11. hodine. Ďakujem. [17:24] Peter Žiga – Vystúpenie v rozprave Je všeobecný súhlas? (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem pekne. Podávam procedurálny návrh, aby sme zajtra, teda v piatok rokovali do 15. hodiny s tým, že platí ten úzus, ktorý sme mali, že sa zajtra rokuje bez hlasovania. Je všeobecný súhlas? (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem pekne. Ďalej podávam procedurálny návrh, aby sme druhé čítanie o vládnom návrhu novely zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, tlač 275, o ktorom rokujeme v skrátenom legislatívnom konaní, prerokovali v utorok 7. mája o 14. hodine a následne by sme prerokovali ďalšie dva návrhy zákonov z dielne ministerstva zdravotníctva. Sú to body 25 a 26, tlače 123 a 219. Je všeobecný súhlas, prosím? (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem pekne. Keďže nemáme už o čom hlasovať, pretože sme všetky hlasovania vyčerpali a mali sme v zásade hlasovať len o tom bode, ktorý pán poslanec v mene troch poslaneckých klubov požiadal o presunutie, budeme pokračovať po krátkej prestávke v rokovaní v rámci bodov, ktoré nasledujú. Ďakujem pekne. (Ruch v sále.) Najbližšie, najbližšie hlasovanie je v utorok o 11.00 h. Päťminútová prestávka. (Prestávka.) [17:24] Peter Žiga – Uvádzajúci uvádza bod (Zaznievanie gongu.) Budeme pokračovať v prerušenej rozprave o návrhu poslancov Anny Záborskej a Richarda Vašečku na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 301/1995 o rodnom čísle v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má tlač 44, návrh na jeho pridelenie a prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 50. Vidím pani navrhovateľku, dobrý deň. Vidím zastu... spravodajkyňu. V rámci rozpravy vystúpi pani poslankyňa Záborská. (Pokračovanie rokovania o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Anny Záborskej a Richarda Vašečku na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 301/1995 Z. z. o rodnom čísle v znení neskorších predpiso v, tlač 44.) [17:25] Anna Záborská Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, milí kolegovia, žijeme v časoch, kedy si začíname pomaly zvykať na to, že základné pravdy, o ktorých by sme len nedávno tuná nediskutovali a nikoho by nenapadlo ani o tom diskutovať, sa dnes musia obhajovať a vysvetľovať na pôde Národnej rady. Je to tak aj v prípade návrhu, ktorý spolu s Richardom Vašečkom predkladáme. Týka sa objektívnej skutočnosti, jednoduchej pravdy, ktorú štát zaznamenáva o človeku pri jeho narodení. Hovorím o rodnom čísle, unikátnom čísle, ktoré by malo s výnimkou nesprávne určeného pohlavia u určitých osôb ostať rovnaké po celý život. Pretože rodné číslo je iba jedno, tak ako je len jedna žena a jeden muž. Prečo predkladáme tento zákon? Ten narastajúci záujem o zmenu rodného čísla, najmä medzi mladými ľuďmi pod vplyvom módnych vĺn. Ministerka Dolinková síce nateraz stiahla odborné usmernenie o tranzícii, no kde je napísané, že o pár týždňov ho nevytiahne na svetlo sveta. Trendy a vlády sa menia, no rodné číslo by im nemalo podliehať. Rada by som v úvode odpovedala na dve základné otázky súvisiace s prerokovanou novelou zákona o rodnom čísle. Čo je to rodné číslo a prečo potrebujeme spresnenie platného zákona? Rodné číslo je v zmysle platného zákona č. 301/1995 Z. z. o rodnom čísle trvalý identifikačný osobný údaj fyzickej osoby, ktorý zabezpečuje jej jednoznačnosť v informačných systémoch. Rodné číslo je jediný univerzálne používaný identifikátor, ktorý má každý občan Slovenskej republiky a ktorý je pre každého občana jedinečný. Prečo je rodné číslo dôležité pre štát? Je treba zdôrazniť, že štát v rodnom čísle zaznamenáva objektívne informácie o človeku, konkrétne dátum narodenia a biologické pohlavie. Rodné číslo tvorí právnu identitu občana a poskytuje štátu základné informácie o občanovi, potrebné pre jeho registráciu a identifikáciu, dátum narodenia a pohlavie osoby. Využíva sa napríklad na jednoznačnú identifikáciu osôb v zdravotnícke, v systéme sociálneho zabezpečenia, pracovnoprávnych a iných verejnoprávnych vzťahoch. Zmena rodného čísla sama osebe nezmení pohlavie ani dátum narodenia. Tým, že štát v rodnom čísle určitým spôsobom zachytáva informáciu o pohlaví jedinca, nijako neodráža, ako sa jednotlivec vníma. Štát v rodnom čísle zaznamenáva objektívnu informáciu o pohlaví nositeľa, nie to, či nositeľ rodného čísla vníma túto skutočnosť ako rozporuplnú zo svojimi osobnými pocitmi. Čiže informáciu o žene alebo mužovi. Medzi praktické príklady nadväzujúce na právnu identitu jednotlivca patrí napríklad povinnosť štátnych orgánov pri výkone trestu umiestniť jedinca podľa jeho pohlavia. Teda ak by mal človek v občianskom preukaze zaznamenané rodné číslo uvedené ako ženské pohlavie, nemôže byť umiestnený do mužskej väznice napriek tomu, že jeho pohlavie je biologicky mužské. Rovnako pri hospitalizácii na prijímacie, príjmové oddelenie nad právnou identitou sa riadi... príjmové oddelenie sa riadi príjmovou identitou jedinca v občianskom preukaze, teda ak má osoba napísané ženské pohlavie, nemôže byť hospitalizovaná na mužskom oddelení. Z uvedeného, dámy a páni, vyplýva, že rodné číslo nevyjadruje pocity, ale fakty a malo by ostať trvalým identifikačným osobným údajom. Tu sa dostávam k odpovedi na druhú otázku, prečo potrebujeme spresnenie platného zákona. Platný zákon je potrebné spresniť, nakoľko v aplikačnej praxi došlo k nejednoznačnému výkladu pojmu pohlavie v súvislosti s prerokovaným zákonom. Právny poriadok Slovenskej republiky vychádza z chápania pojmu pohlavie ako objektívnej biologickej skutočnosti, na ktorú je naviazaný výkon určitých funkcií štátu, preto evidencia skutočnej biologickej reality pohlavia je pre štát rozhodujúca a smerodajná. Príkladom je Ústava Slovenskej republiky, ktorá na základe tehotenstva ako biologickej skutočnosti viažucej sa na výsostne, viažucej sa výsostne na ženské pohlavie zaručuje tehotným ženám osobitnú starostlivosť a ochranu v pracovnoprávnych vzťahoch a podmienky, ktoré, pracovné podmienky, ktoré tomu zodpovedajú. Rovnako je z ústavy, je v ústave zakotvená definícia manželstva ako biologická komplementarita dvoch pohlaví ako nevyhnutného predpokladu pre vytvorenie, pre vytvorenie potomkov. V aplikačnej praxi sa stáva, že dochádza k nejednoznačnému výkladu pojmov pohlavie v súvislosti s prerokovávaným zákonom. Podľa § 8 platného zákona o rodom čísle totiž ministerstvo vykoná na požiadanie zmenu rodného čísla na základe bližšie nešpecifikovaného lekárskeho posudku o zmene pohlavia. Ja som tu spomínala vo faktickej poznámke francúzsky zákon a pán kolega Prostredník hovoril o tom, že sama som pripustila, že je to možné. Ja sa nehádam. Tu ide o tú jednoznačnosť a podmienky, ktoré je treba urobiť. V tom francúzskom zákone ide totiž o, pri zmene pohlavia o okrajovú pripomienku, ktorá nemení rodné číslo a pripisuje sa k rodnému číslu ako doplňujúci prvok rodného, rodného listu, podobne ako keď sa, ako iné zmeny, ako dieťa, meno, úmrtie, manželstvo, čiže bude to na tejto úrovni a zostáva tam pôvodné pohlavie, len ako doplnok sa dopíše to pohlavie, ktoré, ktoré si ten dotyčný vybral. Čiže podľa mňa je to, je to zásadný rozdiel. Ale poďme o tom diskutovať. Predmetný zákon o rodnom čísle na jednej strane v druhom paragrafe hovorí o zabezpečení jednoznačnosti v informačných systémoch a vo ôsmom paragrafe nejednoznačne pracuje s termínom pohlavie. Môže byť pohlavie nejednoznačné? Dovoľte mi zacitovať z príručky uplatňovania rovnosti príležitostí v projektoch spolufinancovaných Európskou úniou, ktorú spracovala pani Oľga Pietruchová, citujem: "Pohlavie, anglicky sex, je biologická danosť človeka, čiže skutočnosť, či je z anatomického hľadiska ženou alebo mužom. Je identifikovateľné na základe pohlavných orgánov, chromozomálnej a hormonálnej výbavy a druhotných pohlavných znakov." Pojem pohlavia je teda nespochybniteľnou biologickou súčasťou, ktorá okrem iného súvisí s genetikou. Spresnenie platného zákona teda potrebujeme preto, aby sme jednoznačne povedali, že ak v rodnom čísle a registri uvádzame pohlavie človeka, myslíme tým biologické pohlavie. Doposiaľ bola možnosť zmeny rodného čísla v prípade, že požadovaná zmena bola dokladovaná lekárskym posudkom. Tento posudok však nikde v zákone nebol bližšie špecifikovaný. Jedine, čo existovalo, alebo aj existuje, je metodický pokyn pre pracovníkov matriky, že na základe lekárskeho potvrdenia majú tento, toto rodné číslo zmeniť. Stáva sa, že, a to preto, že tam je napísané, že sa jedná o trvalý a nemenný stav, ale za dva roky, sú to konkrétne prípady, príde s ďalším potvrdením, že sa jedná o trvalý a nemenný stav a treba to pohlavie vrátiť, tak ako bolo pred dvoma rokami. Ja si myslím, že, a zdôrazňujem to, že matrika nemá rozhodovať o zmene rodného čísla, má ju iba sprocesovať na základe zákonom jasne stanovených kritérií, ktoré nateraz určené nie sú. Čo navrhujeme? Nóvum navrhovanej novely spočíva v jasnom zadefinovaní, čo lekársky posudok dokladuje, a síce genetické pohlavie osoby. Zmena rodného čísla bude teda možná iba v takom prípade, ak lekársky posudok preukázal originálne nesprávne určené pohlavie, čo sa môže stať v prípade osôb s poruchou sexuálneho vývoja. Myslím, že to tu bolo dané aj ako príklad, že čo keď zistia, že je to taký a onaký syndróm, pri narodení napísali zlé pohlavie. To sa v tomto zákone vôbec nespochybňuje a je to možné na základe lekárskeho posudku zmeniť, ale podmienkou zostáva lekársky posudok, ktorý preukazuje na základe genetických testov, že došlo v minulosti k nesprávnemu určeniu pohlavia. S ohľadom na funkcie a potreby štátu a spoločnosti je rozhodujúce a smerodajné evidencia skutočnej biologickej reality pohlavia, aby bolo možné aplikovať právny poriadok v súlade s pôvodne zamýšľaným zámerom zákonov. Či znemožní takáto novela tranzíciu? Samozrejme, že takáto novela tranzíciu neznemožní. Sociálna a medicínska časť tranzície je možná, tá sa nevylučuje. Takzvaná právna tranzícia, čiže zmena dokladov, sa nemá riešiť jednou vetou v zákone. Toto, v tomto, v tom, čo som teraz povedala, je ten základný problém, prečo dávame novelu tohto zá... keby to bolo bývalo v zákone presne určené a nie, môže to byť aj tak, aj tak, tento zákon by sme nedávali. Dámy a páni, rodné číslo je už vo svojej podstate číslo a nevypovedá nič o vnútornom prežívaní osoby. Nakoľko v súčasnosti je právna identita naviazaná v našej legislatíve na rodné číslo, je potrebné nájsť iný spôsob, akým sa bude riešiť zmena právnej identity transrodovej osoby. Vo Francúzsku: jednotka, dvojka, muž a žena, trojka, keď to nie je jasné, a keď je tam neidentifikovateľné pohlavie hneď pri pri narodení, tak je to sedmička alebo osmička. Čiže takisto majú viacej čísiel, ku ktorým sa dá dopátrať aj teda počas života toho dotyčného človeka, a ja si myslím, že ich to nijako nestigmatizuje. Niektorí odporcovia predkladaného návrhu argumentujú, že nerešpektuje právo na rodovú identitu osôb, ktorá je ako súčasť práva na sebaurčenie a osobnú autonómiu zakotvená v čl. 7, ods. 1 charty, a teda návrh porušuje ich právo na telesnú a duševnú integritu a právo na súkromný život. Ak ale existujú objektívne dôvody, pre ktoré je vhodné zaznamenať určité informácie, a to je prípad pohlavia, správa na súkromie podľa čl. 7 ods. 1 charty nemožno vyvodiť, že ak sú niekomu tieto informácie nepríjemné, štát by ich nemal zaznamenávať alebo namiesto toho zaznamenať informácie, ktoré nezodpovedajú objektívnej skutočnosti, pretože by sa tým úplne poprel účel tohto zaznamenávania. Ináč je tomu napríklad v prípade štátnej príslušnosti, v súvislosti s ktorou čl. ods. 2 charty vyslovene ustanovuje, že každý má právo slobodne rozhodovať o svojej štátnej príslušnosti, pričom zakazuje akékoľvek ovplyvňovanie tohto rozhodnutia a všetky formy nátlaku smerujúce k odnárodneniu. Rod ani jeho rodové vyjadrenie v podobe práva na rodovú identitu však nie je v základnej charte a nie je to nijako subjektivizované. V súčasnosti môžeme sledovať v krajinách, ktoré umožnili zmenu právnej identity narastajúci zmätok v bežnom živote, napríklad pri organizácii športových udalostí, v ktorých ženským športom začínajú dominovať biologickí muži. Už v dvadsiatich deviatich ženských športoch máme príklady, kedy sú ženy porážané biologickými mužmi, napríklad Thomas, transžena, ktorá je biologický muž a vyhráva v ženskom plávaní. Ja si myslím, že ak sledujeme, sledujeme správy a noviny, tak vidíme, že v športe to robí obrovské problémy a začínajú rozmýšľať nad treťou kategóriou alebo iným riešením tejto situácie. V krajinách, kde za posledných 20 rokov stúpol počet transosôb percentuálne o tisícky percent, viacerí hovoria o epidémii alebo dokonca o pandémii. Napríklad vo Veľkej Británii bolo v roku 2004 5-tisíc transosôb, dnes je ich 270-tisíc. V Nemecku bolo od roku ´64 do ´98 100 785, dnes ich je odhadom 500-tisíc. Dnes je... ktorí sa identifikujú ako trans. V USA je podľa posledných štatistík 1,6 milióna transosôb a v roku 2010 to bolo odhadom okolo 100-tisíc. Takéto množstvo zasahuje do fungovania štátu. Hovoríme o tom že napríklad v kontexte relevantnosti štatistík, napríklad pri plodnosti žien, čo je z hľadiska demografie dôležitý údaj pre štát. Keď si zoberieme preventívne prehliadky u mužov alebo u žien, ak by trans muž alebo trans žena boli zaznamenaní v úradných dokladoch a neboli by podrobení operácii, čiže by zostali všetky ich orgány tak ako predtým, tak tieto ženy alebo títo muži by nedostávali predvolávanie na preventívnu prehliadku krčka maternice alebo karcinómu prostaty, karcinómu krčka maternice, čiže má to ďalekosiahle dôsledky. Preto sa v týchto štátoch začína hovoriť o tom, akým spôsobom upraviť zákony tak, aby štát stále evidoval biologické pohlavie osoby pri narodení, nakoľko je to jediná objektívna informácia, o ktorú sa dajú ukotviť určité procesy vo fungovaní štátu. Milí kole... milé kolegyne, milí kolegovia, nehovorí zo mňa ani nenávisť, ani zášť, ani nerešpektovanie ľudskej dôstojnosti, ani nerešpektovanie istých teda osôb, ktoré sa hlásia k inému pohlaviu, aké majú biologické telo, ide tu hlavne v tomto zákone o čisto administratívnu záležitosť. A nehnevajte sa, ja by som si nikdy nedovolila povedať o svojich kolegoch, že to, čo prezentujú, je iné, čo si myslia, čo je úplne bežným zvykom hlavne pri mojej osobe. Myslím si to, čo som tu pred chvíľočkou povedala a čo predkladám v tomto zákone. Čiže ja pevne dúfam, že vo svojich faktických poznámkach sa vyvarujete tomu, čo si myslím a čo hovorím nahlas. Ďakujem pekne. [17:42] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie evidujem 14 faktických poznámok, ako prvá pani poslankyňa Bittó Cigániková. [17:42] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Mesterová. [17:42] Jana Bittó Cigániková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pani Záborská, 20 minút ste tu vysvetľovali, prečo je strašne dôležité a pre koho, ako, aby boli teda, aby bolo v rodnom čísle jasné, že či išlo pred tou zmenou o ženu, alebo muža, respektíve s akým orgánom medzi nohami sa ten človek narodil, lebo úradníci a zdravotné poisťovne bez toho, fú, tak to by bola katastrofa, keby túto informáciu nemali, lebo oni si to nevedia, samozrejme, inak zariadiť, že? A ja celú dobu rozmýšľam, že koľko to chce snahy a príprav takéto hlúposti nazbierať na 20 minút. A vy dokážete nekonečne veľa vystupovať a nekonečne veľakrát to podávať, teda, prepáčte, z môjho pohľadu také akože naozaj že banálne hlúposti, že nie argumenty reálne, a ja, ale ja tam stále nepočujem, že komu toto pomôže, ako konkrétne, že jeden prípad, že, prosím vás, vysvetlite mi, keď sme tu počuli Luciu Plavákovú a tie príbehy, vysvetlite mi, prosím vás, keď jeden človek, ktorý trpí v tejto homofóbnej spoločnosti slovenskej, má prísť na úrad alebo do banky a tam má nejakým spôsobom, vyzerá ako žena, ale musí mať napísané v tom preukaze, že však sa narodila ako muž. Že prečo vlastne treba, prosím vás pekne, tú ženu týrať, komu to pomôže, že ona musí vlastne znova a znova v tejto homofóbnej spoločnosti postupovať tzv. coming out a potom takí ako vy sa budete vyjadrovať, jak to nie je v poriadku a jaké je to choré. Ja by som vám chcela pripomenúť, pani Záborská, vy tak rada chránite tie deti, tak ja by som vám chcela povedať, že aj toto sú deti, aj tieto deti treba chrániť. Aj to sú niekoho deti. A netreba deti chrániť, len kým sa narodia, aj potom, keď žijú svoj život, treba to proste tolerovať. Nijak vás to neohrozuje, nikomu to nevadí, nikomu neubližujú, žijú si svoj život, nič nás do toho neni. Vykašlite sa na to a starajte sa o seba a nie o iných! Urobíte najlepšie, ako môžte. [17:44] Zuzana Mesterová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pani poslankyňa, argumentovali ste tu tým, že vlastne je, dôvodom na prijatie tejto úpravy je to, že počet transrodových ľudí z vášho pohľadu narastá a že teda je to ako pod vplyvom nejakej propagandy. To, ako sa ľudia cítia, to nie je propaganda, rovnako tak evanjelizácia nie je propaganda a tiež tu nikto nehovorí, že tým, že chodíte po svete a snažíte sa primäť ľudí k tomu, aby sa stali kresťanmi, že páchate propagandu. Tak prestaňte zneužívať takéto termíny len na to, aby ste obhájili niečo, čo tam proste nesedí! Rodné číslo, ako ste argumentovali tým, že v nemocnici nebudú vedieť, kam pacienta uložiť, na aké oddelenie, to tiež nesedí, lebo keď príde niekto zo zahraničia a nemá slovenské rodné číslo, tak podľa čoho určia, či je muž, alebo žena? Rozsypávajú sa vám argumenty. A v dobe, kedy táto spoločnosť čelí útlaku a útoku na všetky práva, na najzákladnejšie práva právneho štátu, vy prinášate zákon, ktorý ďalej spoločnosť triešti, ďalej ju rozbíja na menšie jednotky a ďalej ukazuje prstom na tých najzraniteľnejších. Prečo toto robíme? Šesť mesiacov sa tu snažíme zachovať právny štát a demokraciu a tento návrh je v priamom rozpore s tým, o čo sa tu my šesť mesiacov snažíme. Nerobte to, prosím vás pekne. [17:44] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Szalay. [17:46] Tomáš Szalay – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, za slovo. Ja si veľmi vážim pani Záborskú, dúfam, že teda, aj tu verejne hovorím, dúfam, že teda prijme moje pripomienky s otvorenou mysľou. Najprv také rýchle, ani ten šport, ktorý bol spomenutý, sa mi nepáči a myslím si, že je to veľká výzva pre samotné športové zväzy, koho pustia súťažiť do svojich, do svojich disciplín, ale rozhodne za účasť v disciplínach športových nemôže rodné číslo. Jednoznačnosť pohlavia, že 0 alebo 1 neexistuje, máme intersex a to je veľká sivá zóna, medzi ktorou, kde sa rozhodujeme, kde je rozpor medzi vonkajšími a vnútornými pohlavnými znakmi, často sa nedá jednoznačne rozlíšiť, čiže ani toto nie je úplne pravda. Dôvod, pre ktorý je tento zákon predkladaný, aspoň citujem slová predkladateľov, aby bola jednoznačnosť v informačných systémoch. No, v našich informačných systémoch, čo sa týka rodných čísel, jednoznačnosť nie je už len preto, že boli v minulosti vydávané duplicitné rodné čísla, že sme mali iné rodné čísla pred rokom päťdesiat neviem tri a je v tom pomerne veľký chaos, a preto ministerstvo vnútra opakovane pripravovalo zmenu legislatívy, ktorá sa týkala rodných čísel na bezvýznamové identifikátory fyzických osôb, tak ako to majú všetky ostatné krajiny a ostat... alebo väčšina ostatných krajín v Európskej únii a Európska únia nás k tomuto tlačí, aby sme mali bezvýznamové identifikátory a nie, aby neobsahovali teda dátum narodenia alebo pohlavie, čiže toto by mala byť tá zmena. No a posledná poznámka, ktorá ma v tomto napadla, keď sa Židia chceli, chceli ujsť z lopaty, tak sa snažili konvertovať, zobrali si kresťanku, konvertovali na kresťanstvo, ale nezbavilo ich to židovstva, ako hovorí v knihe Gold nad zlato Joseph Heller, keď aj zabudneš, že si Žid, vždy sa niekto nájde, kto ti to pripomenie. [17:46] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Števulová. [17:48] Zuzana Števulová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pani Záborská, ja vás tu nejdem obviňovať z toho, že máte iné úmysly, ako hovoríte, lebo vy, žiaľ, naozaj hovoríte to, aké úmysly máte, a to mi je veľmi ľúto a ja sa tomu naozaj čudujem, pretože, pretože vy reálne predkladáte zákon, ktorý sa dotýka transrodových ľudí, predpokladám, že vy nie ste transrodová osoba a ani nemáte nikoho vo svojej blízkosti. Kde vôbec beriete tu legitimitu nariaďovať týmto ľuďom, ktorí vaše zákony odmietajú, nechcú ich, zraňujú ich, môžu dokonca viesť k tomu, že si, že buď zo Slovenska odídu, alebo si vezmú životy, kde vy beriete legitimitu ako príslušníčka majority so všetkými privilégiami, ktoré toto prináša, predkladať takéto právne predpisy, ktoré jednoznačne sú namierené proti nim, proti ich životom, proti ich základnému prežívaniu? Prečo to vôbec robíte, kde je ten nejaký dobrý záujem na tom, aby táto spoločnosť bola láskavá, tolerantná a solidárna so všetkými osobami, ktoré sú jej členmi a členkami, kde to je, prečo to robíte, kde beriete tú legitimitu? Prestaňte s tým! Tak ako vám to už viacerí predo mnou povedali, ten zákon nezodpovedá záujmom komunity transrodových ľudí, genetici napísali, že to nie je v poriadku, že to, ako uvažujete, nie je správne. A vy týmto návrhom zákona len znova a znova ubližujete veľmi malej a veľmi ostrakizovanej a stereotypizovanej menšine, ktorá už bez tak má toho v živote dosť naložené. [17:48] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Plaváková. [17:50] Lucia Plaváková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pani Záborská, v prvom rade podľa mňa ste úplne potvrdili, že vám ide o ten zákaz právnej tranzície, takže aspoň sa tu netvárme, že to je inak. Čo sa týka vášho argumentu, že chcete len nejako administratívne to upratať, tento zákon normálne je platný, účinný nejakých 30 rokov, v praxi nie sú žiadne problémy, tie rodné čísla sa menia a nezaznamenala som ani problémy vo väzení, ani v nemocniciach, ani čo sa týka manželstva. Transrodoví ľudia normálne môžu uzatvárať manželstvá a ja som teda nezachytila žiadny problém, ktorý by z toho vznikal, tak teda neviem, o čom hovoríte. Mňa by to naozaj zaujímalo, aký konkrétny problém sa za tých 30 rokov vyskytol. Čo sa týka toho Francúzska, tak to je, myslím, že mimoriadne zavádzajúce, tam sa normálne mení identifikátor pohlavia, navyše od roku 2017 zrušili aj povinnosť medicínskych zásahov ako podmienku pre právnu tranzíciu. To je to, čo zabezpečovalo usmernenie a štandardy, ktoré, voči ktorým ste vy tak strašne bojovali. Takže keď sa chcete inšpirovať Francúzskom, možno by bolo dobré sa inšpirovať týmto, čo je v prospech transrodových ľudí, ktorých sa to dotýka, a v prospech toho, aby boli riadne chránené základné práva a slobody. A ešte jedna poznámka, čo sa týka tej takej propagandy, čo sa tu tak opakovane spomína a neviem, ako si to mám predstaviť, že ja teda keď ako queer človek tu sedím v tomto pléne a hovorím tu o týchto témach, sedím tu s vami, budem tu s vami sedieť asi ešte ďalšieho tri a pol roka, tak že čo(?), že na konci sa stane to, že zrazu viacerí z vás budete inej sexuálnej orientácie alebo rodovej identity? Tak neviem, tak si to na konci asi môžme spočítať. Ďakujem. [17:50] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Petrík. [17:52] Simona Petrík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Pani Záborská, poznáte meno Gabriel Šlabenský? Ak nie, tak si kliknite na jeho stránku gabrielslabenský.sk, lebo to je to, čo, žiaľ, po ňom zostalo, keďže zomrel. Gabrielov príbeh sa začal písať v júni v roku 1998 a trval necelých 20 rokov. Bol to obdivuhodný a nesmierne statočný človek, ktorý mohol byť pre mnohých príkladom. A táto stránka je spomienkou na jeho tvorbu, život a jeho nenaplnený sen stať sa mužom. Gabriel bol transrodovým mladým mužom, pri narodení mu bolo pripísané ženské pohlavie a rozhodol sa, žiaľ, pre odchod aj napriek úsiliu a podpore všetkých blízkych, ktorí ho milovali. A Gabriel nie je zďaleka jediný, sú mladí ľudia, ktorí sú šikovní a zároveň na školách bývajú šikanovaní a jediné východisko, ktoré vidia, je vziať si život. Deje sa to, pretože slovenská spoločnosť je plná stereotypov a mýtov o týchto ľuďoch, ktoré vy podporujete týmto zákonom, ktorý ste tu predložili. Pani Záborská, hovorili ste o pocitoch a faktoch. Celý tento váš zákon je založený na vašom pocite a presvedčení, že zmena identity je niečo nečisté a proti zákonom prírody. To nemá s faktami nič spoločné. Naopak, to, že existujú transrodoví ľudia, nie je naše progresívne presvedčenie, to je fakt. Takže celá táto debata, ktorú tu teraz máme, nie je súbojom presvedčení, to je súboj objektívnych faktov s vašimi pomýlenými presvedčeniami, ktoré sa nám snažíte nanútiť. Prosím naozaj všetkých príčetných poslancov a poslankyne, aby vám na toto nenaleteli a váš škodlivý a ubližujúci zákon odmietli. [17:52] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Gažovičová. [17:54] Tina Gažovičová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Pani Záborská, vy ste hovorili o tom, že ide o čisto administratívnu záležitosť. Tak ja by som teda navrhla, že ak naozaj to vnímame ako čisto administratívnu záležitosť a chceme, aby jedna osoba mala jedno identifikačné číslo, tak jej to číslo priraďme úplne nezávisle od toho, že či teda sa jedná o muža, ženu, alebo či je to ťažké určiť. Lebo ja nevidím nijakú konkrétnu pridanú hodnotu toho, prečo by teda v tom rodnom čísle muselo byť, musel byť tento údaj, keď aj medicínsky je zhoda na tom, že to nie je jednoznačný údaj, a dokonca aj vy vaším návrhom priznávate, že to nie je jednoznačne medicínsky údaj, keďže tam priznávate, že mohlo dôjsť k chybe pri narodení, a vtedy sa to mení. Čiže v niektorých situáciách umožňujete zmenu a v iných situáciách neumožňujete zmenu, tak zaveďme teda administratívny údaj rodné číslo, ktoré nebude viazané na niečo, čo označíme muž alebo žena, ale, okej, nech je to údaj, ktorý potom, potom je stály. A vy ste nás vyzvali, aby sme teda vám nepripisovali motivácie, ktoré možno nemáte. Ja to, samozrejme, beriem na vedomie, myslím, že je to správne, že nás o to žiadate, ale vy, prosím, prijmite na vedomie, že vaše činy, to, že predkladáte tento zákon, majú nejaký dopad. Či bolo vašou motiváciou ubližovať transrodovým ľuďom, alebo nie, to neviem, ale vieme, že im to v konečnom dôsledku ubližuje. Že vôbec to, že plénum Národnej rady sa tu zase zaoberá tým, aby im nejakým spôsobom uberali z práv, ktoré majú, to im ubližuje. A prijmite, prosím, vy toto na vedomie, že vaše činy majú dopad a ak to prejde, im to ubli... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [17:55] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Prostredník. [17:56] Ondrej Prostredník – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Pani Záborská, som rád, že ste povedali vo vašom vystúpení veci, ktoré potvrdzujú, že naozaj cieľom tohto zákona je obmedzenie tranzícií. Skoro až také protichodné sa mi zdalo to vaše vystúpenie, lebo na jednej strane ste, podobne ako váš spolupredkadateľ pán poslanec Vašečka, hovorili o tom, že tu ide o objektívne fakty, o administratívne veci, ide o rodné číslo, ale jedným dychom ste hovorili o narastajúcom záujme o tranzíciu v zahraničí, hovorili ste dokonca o epidémii tranzícií. Tým vlastne jasne hovoríte, že toto je na pozadí celého tohto návrhu. Tiež ste sa pozastavili nad tým, že to je zvláštne, že musíme hovoriť tu v parlamente o objektívnych faktoch, ktoré sú, ktoré vyplývajú vlastne z biologických daností. No, ja vám chcem povedať, že transrodovosť je tiež objektívny fakt. To je to, čo sa deje v prírode, s tým sa stretávame, tých ľudí poznáme. A namiesto toho, aby sme im pomohli, tak tu musíme oponovať ľuďom, ktorí predkladajú zákony, ktoré im majú sťažiť život. A musíme hovoriť o tom a brániť tých ľudí pred dehumanizáciou. Prosím vás, ak hovoríte o epidémii, tak čo z toho majú tí ľudia si vyčítať, že oni sú nejaké baktérie alebo nejaké vírusy? Prosím vás, to je veľmi nebezpečná rétorika, ktorú tu používate. A ja si myslím, že by ste si to konečne mali uvedomiť a ten zákon stiahnuť. Ďakujem. (Potlesk.) [17:56] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Vašečka. [17:58] Richard Vašečka – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Na rozdiel od množstva iných faktických poznámok ja mám tú výhodu, že mám tvoje vystúpenie, aspoň teda prípravu na neho, pred sebou v písomnej forme, a musím povedať, že to, čo som doteraz počul, tak ako nevidia tam, nepočujú dobre, ja zacitujem a niečo z toho si možno povedala vo voľnom prednese, ale hovorila si o veľmi konkrétnych veciach, kde sa tieto veci dotýkajú praktických situácií v živote, napríklad hovorila si: Môžme nasledovať zmätok v bežnom živote pri organizácii športových udalostí, v ktorých ženským športom zažínajú dominovať biologickí muži, uvádzala si konkrétny príklad. Pri umiestňovaní trans osôb do väzníc či pri ich hospitalizáciách v nemocniciach, pri zabezpečovaní bezpečnosti a súkromia žien, ale aj mužov vo verejných priestoroch ako sú šatne či toalety. Je to vec celej spoločnosti a mnohí ľudia na to reagujú, to nie je pravda, že to nikomu nepomôže, naopak, je to vec, ktorá pomôže celej spoločnosti. To, že máme ľudí, ktorí sú v nejakých životných situáciách, používam tento výraz preto, lebo neviem, ako by som to citlivejšie opísal, to nepopierame, že existujú alebo že sú nejakí menej hodnotní, to by bolo úplne hlúpe. A ty si to, naopak, ešte zdôraznila, že takéto nič nerobíme, ani nechceme robiť. Ja ti ďakujem za tvoj celoživotný postoj, ktorý to dokázal aj v politike, aj v osobnom živote. A takisto viem, že je to naozaj dôvod, prečo tento zákon spolu predkladáme, keď kolegovia cítia potrebu sa toľko k tomu vyjadrovať, na druhej strane ťa obviňujú, že prečo tu strácame s tým čas. Veď nemusíme, my sme povedali návrh, povedzte za svoje poslanecké kluby, rozhodneme hlasovaním, bol procedurálny návrh stiahnuť tento zákon, hlasujte za to, v poriadku, to rešpektujeme. [17:58] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Sabo. [18:00] Michal Sabo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pani Záborská, povedali ste vo svojom vystúpení, že nikoho nestigmatizujete. Napísal som si váš citát a je to dohľadateľné, tak si to môžeme overiť, že či ste to povedali. Povedali ste to. Celé vaše vystúpenie bola jedna stigmatizácia, ukážka stigmatizácie. Povedali ste, nikoho nestigmatizujete, tak naozaj nikoho nestigmatizujete, keď z neho alebo z nej robíte administratívnu prekážku? Naozaj nikoho nestigmatizujete, keď z ľudí žijúcich so svojimi aj tak už dosť ťažkými osudmi, ktorým tou stigmatizáciou ešte prikladáte, robíte administratívnu patáliu? Naozaj nikoho nestigmatizujete, áno? To ma chcete presvedčiť? Chcete presvedčiť mojich priateľov a moje priateľky transrodové osoby, že ich nestigmatizujete? Chcete mňa, queer osobu, presvedčiť o tom, že vy svojimi návrhmi a svojím správaním a verejným vystupovaním mňa nestigmatizujete? Áno, chcete ma o tom presvedčiť? A na záver, vy ste, máte za sebou úžasnú kariéru, máte vzdelanie, máte všetko, necítim sa vôbec ako zelenáč v úlohe, že by som vás chcel akokoľvek úkolovať alebo niečo, ale, prosím vás, rozprávajme sa akademicky, hej, že keď citujete nabudúce nejaké závratné nárasty z nula na 14 miliárd, tak ich aspoň, prosím, dokladujte, odkiaľ to citujete, aby sme si tieto fantastické príklady z celého sveta, anekdotické evidence, vedeli dohľadať, prosím. Ďakujem. (Potlesk.) [18:00] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Ingrid Kosová, nech sa páči. [18:01] Ingrid Kosová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Vážená pani poslankyňa, mňa naozaj veľmi mrzí, keď vidím v tom vašom vystúpení, a nielen vo vašom, ale aj vašom spolupredkladateľovi, toľko až demagógie a presvedčenia a pomýlenosti. Je mi z toho naozaj smutno, pretože to má naozaj veľmi zlý reálny dopad aj na ľudí v tejto sále, pretože sa ich to osobne dotýka. A čo sa týka tých percent a toho nárastu, je zábavné, že práve nárastu prikladáte ten fakt, že sa začali brániť ľudské práva transrodových ľudí, a vy to pokladáte za niečo zlé, ale viete, na margo toho, ani v roku 1750 neboli dáta o tom, že by existovali homosexuáli. A to nebolo preto, že by naozaj neexistovali, ale kvôli tomu, že sa ľudia báli, lebo boli tabuizované témy homosexuality a báli sa k tomu priznať. A je jasné, že v situácii, kedy začnete brániť a rešpektovať týchto ľudí, tak majú aj menšie obavy k tomu, aby sa hlásili o svoje práva, aby sa comingoutovali a aby napríklad aj chceli si zmeniť toto pohlavie a aby zbytočne netrpeli. Takže ak je to aj tak, že sa zvýšil počet týchto ľudí, tak to nie je kvôli tomu, že by predtým neboli alebo že by si len tak zo žartu si chceli zmeniť pohlavie, ako ste nám sa to snažili tu naznačiť. A ešte jedna vec, vy znevažujete terminológiu rodu ako takého a rodovej identity ako ľudského práva. Chcem vám len teda povedať, že právo na uznanie rodu je tiež ľudským právom a právnym uznaním rodu sa materializuje právo transrodovej osoby mať vytvorené podmienky na zosúlad... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [18:01] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Beáta Jurík. [18:03] Beáta Jurík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pani Záborská, vy ste na záver povedali, že to, čo hovoríte, korešponduje s tým, čo predkladáte. A viete čo, so všetkým rešpektom, ktorý ku vám mám, tak to je ešte smutnejšie, ako by ste priznali opak. Pretože všetky tie slová, ktoré ste použili, módne trendy, módna vlna, epidémia tranzícií, zmätok vo väzeniach, v športe, a potom všetky tie bludy o tom, ako vlastne transrodové osoby predstavujú nebezpečenstvo pre našu spoločnosť, tak to je niečo neskutočne ubližujúce. A viete, čo je v skutočnosti nebezpečné pre túto spoločnosť? Ideológia. Taká ako tá vaša, tá, ktorú tu šírite. A na rozdiel od vášho spolupredkladateľa, ktorý sa tu v podstate tváril, že mu vôbec nejde o to, aby nejakým spôsobom ublížil transrodovým ľuďom, tak vy ste vlastne hrdo povedali, že áno, toto je skutočný cieľ vášho zákona, pretože ich považujete za nebezpečenstvo. A ak si toto skutočne myslíte, pretože to je to, čo predkladáte, tak mne je veľmi smutno za vás. A posledná vec, vy ste hovorili o Francúzsku. Tak neviem, odkiaľ sú tie vaše info, ja som vo Francúzsku dlhé roky žila, dokonca som tam pracovala v organizáciách, ktoré aj pomáhali transrodovým osobám, a žiadne číslo tri sme nepoužívali, ľudia jednoducho, keď prešli tranzíciou, tak si zmenili to identifikačné číslo. Ale teda ak sa chcete inšpirovať Francúzskom, tak by to nemalo byť takpovediac a la carte, ale by sme mohli zaviesť napríklad dostupnú antikoncepciu od 15 rokov alebo, ja neviem, povinnú vzťahovú a sexuálnu výchovu, alebo medikamentóznu formu interrupcie, ktorú Francúzi majú už cez 30 rokov. Čo vy na to, keby sme sa vydali takouto cestou? Ďakujem. (Potlesk.) [18:03] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Ján Horecký. [18:05] Ján Horecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Pani kolegyňa Záborská, oceňujem, že vo svojom vystúpení neoznačujete inak presvedčených ľudí s iným názorom na vami predložený zákon za tých, ktorí chcú ubližovať alebo ktorí prejavujú nenávisť ku inak zmýšľajúcim. Chcem sa vyjadriť aj k tomu, čo ste hovorili o jednoznačnosti pohlavia. Je fakt, keďže tu bolo aj spomínané, že či je to súboj ideológií, alebo súboj faktov, je fakt, že jednoznačnosť pohlavia na bunkovej úrovni je faktom. Je faktom aj to, že sa rodia medzi nami ľudia, ktorí nemajú jednoznačne vyvinuté pohlavné orgány a pre samotných lekárov je to výzva, ako pristúpiť k takýmto ľuďom, ktorí potrebujú osobitnú starostlivosť. Poviem ešte dva konkrétne príklady, aj keď s vedomím toho, že jednotlivé skúsenosti, ako to často ľudia robia, nezakladajú ešte nejaký... váhu názoru alebo poznania, či dokonca veľkého slova pravdy, ale podelím sa s vami všetkými o ne. Jeden môj dobrý priateľ, jeden z najlepších, adoptoval syna, ktorý túži byť ženou, prezlieka sa, oblieka sa teda ako žena a chcel by byť ženou. Tento muž mu nedovolil, aby v detstve podstúpil nezvratné, nezvratnú zmenu pohlavia ani chirurgickým zákrokom. Podobne manželkina známa má, naopak, biologickú dcéru, ktorá túži byť mužom. Ona povedala takúto vec: Nechcem, aby sa nevedelo, že moja dcéra biologická, ktorú volá mužským menom, má v tele maternicu a nie mužské orgány. Podľa mňa je dôležité, aby sa vedelo, kto je mu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [18:05] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pán poslanec František Mikloško. [18:07] František Mikloško – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pani poslankyňa, ty si tu hovorila príklady o protestoch športových zväzov, o problémoch so spoločnými záchodmi a podobne. To sú fakty, ktoré, ktoré si musíme všetci akceptovať, že tu sú, to sú neni nejaké mýty. Na druhej strane tu zaznelo veľmi veľa príbehov, som zistil, o príbehoch týchto ľudí. Týchto ľudí, ktorí žijú s takýmito problémami a často trpia. Sú to ľudia, ktorí, ktorí majú veľmi ťažký príbeh životný. Tento váš návrh zákona problémy týchto ľudí nezohľadňuje, neberie ich do úvahy, a preto musím povedať, že s takýmto návrhom zákona, že ak tento zákon ublíži čo len jednému človeku alebo ak zraní čo len jedného človeka, tak ja s ním mám problém. Musím to zodpovedne povedať. (Potlesk.) [18:07] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Anna Záborská, nech sa páči. [18:08] Anna Záborská – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za všetky faktické poznámky, nebudem na ne reagovať osobitne, viaceré boli o tom, o čom tento zákon vôbec nehovorí. Ja som, Ferko Mikloško, ja nikde, ja, samozrejme, nikomu nechcem ubližovať, ja viem, že, a poznám takýchto ľudí a viem, že takíto ľudia majú problémy, ale je aj iks iných zákonov, či sú to zákony o zdravotne nezvýhodnených, zákony, ktoré, ktoré sú o dlhodobo chorých, o onkologicky chorých, ktoré ubližujú ľuďom, ktoré ubližujú ľuďom a boli prijaté, boli prijaté aj v tejto Národnej rade, alebo boli vydané vyhlášky, ktoré tým ľuďom ubližujú. Keď my na tri diagnózy onkologické dáme povolenie zahraničného lieku a na štvrtú nedáme, neviem, z akého dôvodu, tak to budú ľudia, ktorí majú 30 – 40 rokov, možno ešte menej, ktorí na základe toho zomrú. A to nikdy tuná v tejto Národnej rade nezaznelo, že by im ubližovali. Ja len sa vrátim, Tomáš, k tomu, k tomu identifikačnému číslu. To nie je identifikačné číslo, či je to carte vitale alebo je to carte de sécurité sociale, všetky začínajú číslom buď jedna alebo dva, čo znamená, že je to muž alebo žena. A potom je tam sedmička a osmička, keď to nie je pri narodení jednoznačne diagnostikované. Ja si myslím, že každý zákon má svoj dopad. Určite nebolo v úmysle žiadnom, aby vyjasnenie administratívy, pretože musíte uznať, že tento zákon nie je jednoznačný o rodnom čísle, že ak on nepriamo nieko... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [18:10] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Ako ďalšia sa do rozpravy prihlásila pani poslankyňa Mária Kolíková. Nech sa páči. [18:11] Mária Kolíková – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážená pani predkladateľka a predkladateľ, neviem teraz presne, koľko vás je ako predkladateľov, dvaja ste, takže dobre si pamätám. Ja len ako právnička aj ako človek, ktorý má, myslím, že celkom prehľad v rozhodnutiach, ktoré sa týkajú tejto témy, nielen našich inštitúcií, ale aj nadnárodných inštitúcií, trochu možno poviem z práva, ale budem sa snažiť možno hľadať reč, kde by sme sa mohli stretnúť. Lebo mám dojem, že sa tu rozprávame a ako keby sme sa rozprávali stále v dvoch rovinách. Ja si nemyslím, že vy ste zlomyseľný človek, naozaj si to nemyslím. Ja si myslím, že ste dobromyseľný človek a že ste presvedčená, že toto je vaše poslanie. Naozaj si to myslím, že toto máte robiť, lebo je to dôležité a že to súvisí s vaším najhlbším presvedčením a vierou. To si myslím, že preto to robíte. A my, ktorí sa tu k tomu vyjadrujeme, možno nepoužívame jazyk, aby k vám prišiel. Sa mi zdá, že ani nechcem, ja ani vás nechcem ani urážať, lebo ja si myslím, že nechcete nikomu ublížiť. Myslím si to, že nechcete. A možno aj sa chcem ospravedlniť možno za niektoré vyjadrenia, ktoré tak možno cítite, že by sme si to o vás naozaj hlboko mysleli, lebo ja si to nemyslím, že vy chcete skutočne ublížiť ľuďom a chcete, aby trpeli. Nemyslím si to. Myslím si, že je to ale také vážne, hlboké nedorozumenie. Nedorozumenie ohľadom veľmi malej skupiny ľudí. Tých ľudí je veľmi-veľmi málo. Je ich ani nie jedno percento v našej spoločnosti? Je veľmi málo pravdepodobné, že každý z nás niekoho stretne, ktorý patrí k tejto malej skupine ľudí. S ohľadom na to, čo si o nich väčšina myslí, títo ľudia robia všetko pre to, aby väčšina z tejto malej skupiny ľudí sa nepriznala, že k tejto malej skupine ľudí patrí. Takže to znamená, že keď ste sa s nimi aj stretli, je pravdepodobné veľmi, že vám to nikdy nepovedali, osobitne s ohľadom na to, že ste veľmi úprimná v tejto téme a necítili by pochopenie, porozumenie a necítili by nijakú potrebu vám priblížiť svoj príbeh, lebo by neverili, že mu uveríte. Ale ja si myslím, že toto je asi veľmi dôležité, poznať tie skutočné príbehy. Tie príbehy, ktoré vám tu povedali kolegovia, sú pravdivé, a kolegyne. Sú naozaj pravdivé. A myslím si, že je to cesta, ktorou je tu snaha priblížiť, čo sa deje týmto málo ľuďom u nás. A ja si teraz dovolím iba trošku takého právneho jazyka. Žijeme v demokratickej spoločnosti, v právnom štáte. Za to sme bojovali v tom osemdesiatom deviatom naozaj bok po boku, či máme takú vieru, onakú vieru, ale to, čo nás spájalo, je, že sme verili, že proste má tu byť priestor aj pre náboženské presvedčenie, má tu byť sloboda aj náboženského presvedčenia, aj preto sme bojovali v osemdesiatom deviatom. Bojovali sme preto, že sme chceli, aby sa tu ľudia cítili dôstojne, aby mohli naozaj dôstojne žiť všetci, všetci, takí alebo onakí. Už sme nechceli šedý svet, chceli sme farebný svet. Aj pre vieru sme chceli farebný svet. A tá demokracia je o to silnejšia, o čo väčšina viac dáva priestoru tým, ktorí sú jednoducho v menšine. To jedno percento ľudí nikdy nedokáže tu mať toľko svojich priamych zástupcov. Nemá šancu si vlastne presadiť svoje práva, ak by to bolo o tom, že každý si má len svoje práva hájiť. Je ich tak málo. Je ich tak málo. To znamená, ak ich my neuznáme ako väčšina, tí ľudia nebudú mať priestor tu s nami dôstojne žiť. Proste nebudú. A tá sila demokracie je v tom, že či my väčšina to tej menšine priznáme. O tom je tá sila, či to my dokážeme, či to naozaj dokážeme spraviť. A teraz ja chápem, že vo viere je zložité možno pre toto nájsť priestor. Tak ja hľadám možno tú cestu, ja tu teraz nebudem a nechcem na vás prehovárať rozhodnutiami Európskeho súdu pre ľudské práva. Nechcem. Nechcem ani vyťahovať rozhodnutia Ústavného súdu, ktoré podľa mňa by sa na toto hodili. Nechcem tu rozprávať o zákaze diskriminácie ani práve na súkromný život, ani o ľudskej dôstojnosti. Toto všetko sú právne argumenty a tu vidím, keď sa o tom rozprávame, tak proste že sa tu nerozumieme, že toto sú možno pre vás také, ja neviem, možno niečo, čo si, čo vy nevidíte vo vašom svete? A ja myslím, že možno v čom by sme sa vedeli stretnúť, a veľa som nad tým rozmýšľala, je, že či ten priestor vlastne nie je aj cez tú vieru, ktorú ja, ja sa nepovažujem za neveriaceho človeka, považujem sa za veriaceho človeka, ale tak preto hovorím, či veriaci, či neveriaci, ale niečo v tej Kristovej náuke, čo ja vnímam, že asi máme zhodu, je povedané "dajte cisárovi, čo je cisárovo, a Bohu, čo je božie". Tak možno nie úplne vo všetkom sa úplne zhodneme, ale či toto nie je možno to, kde by sme si povedali, že naše spoločné súžitie, aj keď možno nie vo všetkom to vidíme rovnako, ale nemôžme toto nechať tomu svetskému právu, nemôžeme toto nechať tej demokracii, tomu štátu, ktorý je oddelený od cirkvi, a nemôžme byť takíto prísni teda k tým, kto to chcú takto prísne, takto žiť, ale otvoriť, ale otvoriť ľuďom srdce, všetkým, aj tým malým, aj tej malej skupine ľudí. Lebo nenachádzam dôvod vlastne, prečo to neurobiť. A tu nenachádzam ani dôvod, prečo by vlastne tomu mala brániť vaša viera. Nenachádzam. Že keď sa pozerám aj na Kristovu vieru, tak ju vnímam ako vieru v lásku. To vnímam ako najväčšie prikázanie, viera naozaj v lásku. Ja to vnímam, to je najväčšie prikázanie. Tak keď otvorím srdce tejto skupine ľudí, tak prečo tým ľuďom neumožním žiť dôstojne? Lebo to, čo vlastne hovoríte, čo by mal byť problém v tej bežnej spoločnosti, tak to nie je problém prísť na bohoslužbu, veď tam vidím, že vlastne nehovoríte príbehy, ktoré by súviseli s tým, že to je nejaký problém, ktorý súvisí s vierou. To je problém, ktorý súvisí so zdravotnou starostlivosťou, tak k tomu máme zákony, ale ja teda, musím sa priznať, nevidím žiadny problém na ženskom oddelení, že sú tam tí ľudia, ktorí sa cítia silne ako ženy. Naozaj že, veď sa tak správajú ako ženy, veď, veď o tom to je, veď asi neriešim, že čo kde majú pod perinou, alebo že, akože je dôležité, ako sa správajú, ako sa cítia. Veď to je podľa mňa asi, asi kľúčové, že keď ten človek prejde tým celým zložitým procesom, na konci dňa chce, aby bol aj spoločnosťou prijímaný, či už ako žena, alebo či už ako muž, tak prečo mu to nedopriať? Ja tam nevidím, že v čom je problém vlastne tu v tej viere. Prečo tá viera tomuto robí problém? Keď inak máme to tu už 40 rokov. Štyridsať rokov máme možnú takzvanú právnu tranzíciu. To je to, čo, čomu chcete zamedziť, tak rozumiem, že chcete zamedziť, aby keď dôjde k tým všetkým zmenám u človeka, ktorý to má takto ťažké, takto ťažké pri určení tej rodovej identity, a ja chápem, že aj ten pojem je asi zložitý, lebo to, kde spolu narážame pri niektorých ako keby takých spoločenských bojoch, to je aj ten pojem rod. Že ja vnímam, že my keď tu rozprávame o rode, že asi aj toto je také vzdialené a cudzie, že my tu rozprávame o niečom, čo vám sa zdá vlastne, že nepatrí, nepatrí ani do práva, nepatrí do zákonov, že by sme to nemali mať. A to ja sa znovu pokúsim prihovoriť, nemôžme toto nechať tomu cisárovi? Nemôžme toto brať, toto je to svetské právo, možno nie úplne všetko sa nám páči, ale toto nemôžme brať, že toto je to cisárovo, je to, je to o tom, aby sme ľuďom umožnili dôstojne žiť, do viery nám to nezasahuje, tí ľudia sa tak rozhodli žiť, tak ja neviem nájsť vlastne, prečo takýto boj máte. Neviem nájsť vlastne, že prečo vlastne v tomto poslaní cítite takú silu, že treba to vlastne dokonať. Zmeniť, čo tu máme 40 rokov, čo tu nerobí žiadny problém v spoločnosti, robí nám tu ešte iné, ale to chcete zmeniť, to chcete sprísniť, ale nám to tu nerobí problém. Ja neviem určite toľko z Písma svätého, ako viete vy, ale to, čo vnímam v tom Písme svätom, že je taký stály boj o pravdu a spravodlivosť, že to je možno to, čo nás spája, tá pravda a spravodlivosť. Tak v tom boji za tou pravdou a spravodlivosťou, ja si myslím, že je dôležité možno, aby ste vyhľadali tých ľudí, ktorí patria k tejto skupine, by ste mali s nimi možno priamu skúsenosť, aby ste si vypočuli ich príbehy, lebo to je ten boj o pravdu, že či naozaj možno v tom vašom boji či vám nechýba niečo, nejaký zážitok, ktorý ste jednoducho nemali. Ja si myslím, že možno ho treba vyhľadať, vypočuť si tie príbehy. Vypočuť si tie príbehy o tej úzkosti, o tom nepochopení, spoznať tých ľudí, za ktorých hovoríte a ste presvedčení, že toto je pre nich najlepšie a najsprávnejšie, lebo tí, ktorí tie príbehy počúvame, tak sme presvedčení, že takto sa nedá žiť, keď toto zmeníte, že tak sa pre nich nedá žiť. A že mnohí z nich, čo teraz majú úzkosť, tak ju budú mať ešte väčšiu. A tam, kde to boli pokusy o samovraždu, tak to budú úspešné samovraždy. A ja si dovolím pripomenúť a myslím si, že si na to musíme pripomínať, čo sa stalo 12. októbra 2022. Musíme si to pripomínať, že vtedy boli úmyselne zabití, zavraždení dvaja mladí ľudia: Matúš Horváth a Juraj Vankulič. Práve pre nenávisť spoločnosti. Z nenávisti voči menšine, voči ľuďom, ktorí patria k tej menšine LGBTI+, čo rozumiem, že aj tento pojem vám môže prísť cudzí, prečo ho tu vymýšľame. Jednoducho je to označenie ľudí, ktorí k tejto menšine patria. A títo ľudia boli preto zavraždení, že jednoducho k tej menšine patria. Veď to je hrozné! Je to naozaj hrozné! A teraz uvažujete o prijatí právnej úpravy, ktorá týmto ľuďom, týmto ľuďom sťažíte život u nás na Slovensku. Tak ja si vás dovolím vyzvať, naozaj vyzvať, aby ste úprimne vyhľadali tých ľudí, ktorí patria k tej menšine, ktorým ste sa rozhodli, že chcete zmeniť životy, tu na Slovensku chcete právne zmeniť právnu úpravu. Lebo ja som presvedčená o dobrom úmysle a som presvedčená, že keď si vypočujete tie príbehy, tie skutočné životné príbehy, že zmeníte aj tu názor a keď akokoľvek budete presvedčená, že je dôležité, aby aj títo ľudia viedli inak život, tak by ste mohli aspoň prijať to, nechajte to tomu cirkevnému právu a nechajte nám, aby sme sa tu riadili právom, ktoré patrí právu demokratickej spoločnosti. Lebo zatiaľ máme oddelený štát od cirkvi a myslím si, že aj v tomto sa zhodneme, že je to správne a dobré, tak potom jednoducho môžu byť otázky, v ktorých sa nezhodneme, môžu byť témy, v ktorých sa nezhodneme, lebo potom tu treba prijať, že treba niektoré oblasti nechať tak, ako patria do demokratickej spoločnosti, ktorá si ctí menšiny a chce im uznať rešpekt a dôstojnosť aj napriek tomu, že ich je veľmi-veľmi málo. Ďakujem pekne. (Potlesk.) [18:11] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie, pani poslankyňa, evidujem šesť faktických poznámok. Ako prvý sa prihlásil pán poslanec Richard Vašečka, nech sa páči. [18:24] Richard Vašečka – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Pani poslankyňa, ja som predpokladal, očakával som vaše vystúpenie na úrovni odborníčky na právo a bývalej ministerky. Tak ako mne vyhovovalo vystúpenie pána Dostála, ktoré bolo kritické, samozrejme, viac ako vystúpenie iných, nechcem to vôbec porovnávať, nejde mi o osobnú rovinu, ale veľmi ste ma sklamali. Samozrejme, nehovoríte pre moje potešenie, ale musím vám povedať, že v tom práve naozaj ja vám nesiaham ani po členky, ale tak ako vy v tomto vystúpení, tak mnohí kolegovia ďalší vo faktických ste mimoriadni amatéri v oblasti teológie, viery a nakoniec aj toho cirkevného práva. Mám z neho ja štátnicu napríklad a my sme absolútne s pani poslankyňou Záborskou ani pri formulovaní toho zákona, ani pri jeho podávaní, ani pri jeho predstavovaní ani jeden jediný raz nemysleli a nehovorili o viere, o Biblii, o náboženstve. To vám straší v hlave doslova, nemyslím teraz vám, pani, pani poslankyňa osobne, ale tuto celej skupine, vám haraší v hlave nejaké náboženstvo, že my máme niečo z toho spôsobené a keby sme my sa vzdali toho náboženstva, tak by sme nedávali takéto zákony. To je hlboký omyl, ten zákon znie, že sa upravuje zákon slovenský civilný o rodnom čísle na základe lekárskeho vyšetrenie. Aká viera, aké písmo, aký Boh, aký cisár? Ja chápem, čo ste chceli povedať, ale opakujem znova, veľmi rád a s veľkou úctou si vás vypočujem, keď nám poviete, áno, ale práve ten Ústavný súd a tak ďalej. Vy ste usúdili, že na to nereagujeme, ale my dupľom nereagujeme na toto, lebo to vôbec nevychádza z toh... z takýchto pohnútok a nie je tak formulovaný ten zákon. Tiež ste sa minuli. Dobrý pokus, ale, bohužiaľ, minuli ste sa. [18:25] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Tina Gažovičová. [18:26] Tina Gažovičová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Mne sa, naopak, vystúpenie kolegyni Kolíkovej veľmi páčilo, ale teda tiež nie som odborníčka na teologické právo, takže asi to neviem až tak posúdiť. Mne sa páčilo, že je tu snaha naozaj priniesť takú tú ľudskú rovinu do toho. A ja celý čas, čo tu diskutujeme, myslím na môjho dobrého kamaráta, ktorý je transrodový muž, vnímal to veľmi skoro, že sa identifikuje ako muž, viac-menej hneď, ako to bolo možné, ako dosiahol plnoletosť, tak prešiel tranzíciou, žije tu na Slovensku. Ja, keď som sa s ním zoznámila, som pôvodne ani nevedela, že je transrodový, jednoducho normálny mladý muž, veľa máme spoločných tém, taktiež ako ja vyštudoval sociológiu, medzičasom má za manželku moju dobrú kamarátku a bývalú spolužiačku a žijú, dá sa povedať, navonok veľmi normálnym životom. A teším sa pre nich, viem, že je to vzácne, viem, že možno aj to, ako on dokáže tu žiť v tejto spoločnosti, si predsa len vyžaduje istú hrošiu kožu, ktorú, ktorú my možno nevieme ani doceniť, s čím všetkým sa stretáva. A naozaj neviem, ako by mu to pomohlo, keby pri akomkoľvek, nazvime to, administratívnom úkone, kde odovzdávame občiansky preukaz, presne ako tu odznelo, v banke alebo na hocijakom úrade, keby naňho niekto vypleštil oči a začali sa ho vypytovať, že a prečo tu máte ženské rodné číslo. Neviem naozaj, čomu a komu by to pomohlo. A myslím si, že o tom to tu dneska je, že tento zákon nikomu z tých konkrétnych ľudí nepomôže, ale im ublíži... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [18:26] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Lucia Plaváková. [18:28] Lucia Plaváková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne aj kolegyni Kolíkovej za tento príspevok. Ty si tak otvorila tú tému, že či pani Záborská stretla, alebo nestretla nejakých transrodových ľudí vo svojom živote. Ja si myslím, že určite stretla, len o tom ani nevie, pretože naozaj transrodové ženy sú ženy, transrodoví muži sú muži a vy ani neviete, koľkých z nich ste v živote stretli. To isté sa týka aj všetkých tých tém, ktoré spomínate. Väzenie, nemocnice, školy, čokoľvek. Normálne sú transrodové ženy v ženských častiach v nemocnici, vo väzniciach, ak sa tam dostanú. Jednoducho je to tak, je to tak desiatky rokov. A ja som sa už pýtala a ja som nedostala na to odpoveď, a to ma mrzí, že teda aký problém tu za tie desiatky rokov vznikol, lebo ja o žiadnom neviem. Rovnako ako tu už odznelo, áno, uzatvárajú aj manželstvá transrodoví ľudia, normálne na Slovensku žijú v rodinách a nie je to žiaden problém. Takže aký problém riešime? Lebo jediný dôsledok naozaj, musím to zopakovať, jediný dôsledok tohto návrhu zákona je ubližovanie konkrétnym transrodovým ľuďom a ich rodinám a ich rodičom a ich blízkym a ich priateľom, ich kolegom, kolegyniam, jediný. A to naozaj nie je to, čo by sme v tomto pléne mali robiť. Naozaj nie, tak skúsme naozaj zaradiť spiatočku, ešte stále sa ten návrh dá stiahnuť. Ďakujem. (Potlesk.) [18:28] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Anna Záborská. [18:29] Anna Záborská – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda. Ja som tiež prekvapená, pani kolegyňa Kolíková, že ste to otočili na to náboženstvo, pretože tento zákon nemá absolútne nič spoločné s mojou vierou. Absolútne nič a ja toto beriem ako stigmatizáciu, že proste s takouto blbosťou, ako sme my predložili, môže prísť len človek, ktorý je veriaci a je zaslepený svojou vierou. Toto v mojom prípade nie je pravda. A poznám iks ľudí, ktorí sú neveriaci, ktorí žijú sekulárny život a ktorý majú presne tento istý názor o ná... o zákone o rodnom čísle, ako mám, ako mám ja. Keď hovoríte, že tí ľudia si už všetkým prešli a my im potom zamedzíme, aby si zmenili, ničím si neprejdú, pretože ne... už je dobrovoľná je hormonálna liečba, dobrovoľná je chirurgická liečba, neexistujú u nás žiadne pravidlá, ktoré momentálne platia, čiže tí ľudia zostávajú takí, akí sú. Napríklad normálne by mali brať celý život hormóny, oni ich môžu odmietnuť nielen v puberte, ale vôbec. Čiže tu nie je to, že oni si niečím prešli. A na rozdiel od iných štátov, kde ešte stále platí, že musia prejsť napríklad chirurgickou tranzíciou. Ja vám poviem len jeden príklad, a to je, to sa týka toho začiatku vášho, vášho vystúpenia. Čakala som vnuka vo Viedni na letisku, sedela som, mala som ešte trištvrte hodiny čas, prišiel za mnou mladý muž, na ktorom skutočne bolo vidno, že je, že je gay. A hovorí, pani Záborská, môžem si k vám prisadnúť. Ja hovorím, nech sa páči, samozrejme. Trištvrte hodiny sme sa rozprávali a viete, čo mi povedal na záver? Pani Záborská, podľa toho, čo o vás čítam a čo o vás hovoria... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [18:29] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Michal Sabo. [18:31] Michal Sabo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Pani poslankyňa, vy ste vyzvali, aby pani predkladateľka aj pán predkladateľ vyhľadali transrodové alebo queer osoby, aby sa pýtali a počúvali. Chcem sa pridať k tejto vašej výzve, pretože je v nej kus človečiny a ďakujem vám za tú výzvu, že tu odznela v tomto pléne. Taktiež vyzývam a prikladám sa, prikláňam sa k tomu, aby predkladateľka a predkladateľ vyhľadali tieto osoby a aby hľadali to, čo ich spája a čo nás spája. Lebo aj medzi, aj napriek tomu, že sa teda tvárime, že nie je to tu o viere vôbec, aj medzi transrodovými osobami sú veriace a veriaci, aj medzi queer, queer osobami sú veriace a veriaci a určite sú tam základy, na ktorých sa dá stavať ten spájajúci most, po ktorom sa dá prísť k sebe a nájsť to, čo nás spája. Tak podpisujem tú výzvu, aby pani predkladateľka a pán predkladateľ vyhľadali, aby sa pýtali, aby počúvali, aby mohli pomáhať, pretože to je esenciou, teda by malo byť esenciou verejných politík. A špeciálne pani Záborská stále rozpráva o tom, že svojimi politikami chce pomáhať. Tak pýtajte sa, počúvajte a pomáhajte! [18:31] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Poslanec Martin Šmilňák. [18:33] Martin Šmilňák – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pozdravujem všetkých, pán predsedajúci. Pani Kolíková, vy ste začali tak biblicky trošku a potom ste k hodnotám prešli a potom taký apel viacej citový ako praktický. Ja za seba poviem, ja som kresťanský demokrat, ale nemám patent na rozum a nemám Bibliu v malíčku a iste som sa nechoval celý život vždy stopercentne, takže neberte ma úplne ako etalón čnosti. Ale ako kresťanský demokrat ja budem stáť na hodnotách ochrany života. Pre mňa prirodzenosť, biológia, muž, žena, pre mňa sú to hodnoty konzervatívne, ktoré ja vyznávam. A priznám sa tiež, že mám problém s rodom a so všetkým, čo to prináša, ale na druhej strane, rodné číslo je administratívny údaj, ktorý sme zaviedli, aby nám pomáhal. Ale rodné číslo nemôže stáť nad človekom. My sme tu už mali rovnošaty, mali sme tu pionierske a všetci sme museli byť rovnakí, už sme tu takú totalitu mali, čiže, čiže číslo nesmie byť nad človekom a ak toto číslo niekomu vadí a chce si ho zmeniť, podľa mňa by sme v tomto nemali byť až takí rigorózni. Ďakujem. (Potlesk.) [18:33] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Mária Kolíková. [18:34] Mária Kolíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za všetky faktické poznámky. Ja si nedovolím tu niečo dávať, samozrejme, to je asi odkaz pre pána Vašečku aj pre pani Záborskú, určite nie som ten, ktorý by vám tu niečo hovoril z kresťanskej vierouky, ale si myslím, že ako keby to bolo nejaká brána medzi nami, hej, taká zábrana aj v tej komunikácii. A ten pojem rod v niečom ako keby tu bol taký zakliaty. A... lebo je to o tom, ako sa, samozrejme, ľudia cítia, hej, o tom je tá rodová identita, lebo v niečom to je také zakliatie, tá rodová identita. Aj pochopiť, porozumieť, prečo časť spoločnosti o nej toľko rozpráva, aby sme to prijali, že jedna vec je asi ako, čo sa dá zvonku zistiť, a druhá vec je, ako sa človek cíti, a o tomto je podľa mňa asi aj medzi nami nejaké veľké neporozumenie, že je, že tí, ktorí nechápeme, prečo ste sem s tým prišli, ako je to vôbec možné, je, že veľmi asi pozorne vnímame a počúvame, čo ľudia hovoria, ako sa cítia. Nechceme sa nechať oklamať možno niekedy tým prvým, ako človek vyzerá, nechceme sa tým nechať oklamať. A považujem za dôležité, čo ľudia hovoria, a preto k tomu bola tá moja výzva, že je dôležité, ja sa teším, že aj vás oslovili ľudia a nijak to nepopieram, ani som si nemyslela, že vás neoslovia, ale možno sa treba práve o týchto ľuďoch rozprávať, keď, ktorým zmeníte životy, keby prešla takáto právna úprava, lebo im sa zásadne zmenia životy. A keď vy hovoríte, že nijakým spôsobom to nesúvisí ani s vierou, tak potom sa o tom naozaj rozprávajme že prečo. Prečo potrebujete teraz, aby takáto zmena v spoločnosti nastala, potom nerozumiem prečo. [18:34] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Vážené pani poslankyne, pýtam sa, a páni poslanci, pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Takže... a predsa? Tak predsa. Pani poslankyňa Mária Kolíková sa prihlásila do rozpravy ústne jediná, takže máte slovo, nech sa páči. [18:37] Mária Kolíková – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne. Pani poslankyne, páni poslanci, keďže som bola vyzvaná, aby som povedala niečo aj k tej právnej časti, (reakcie z pléna a potlesk) veľmi rada. Áno, môžem povedať, čo si myslím ako právnička o vážnom probléme právnom. Keď ste povedali, že nijak to nesúvisí s vierou, tak si povedzme, sme v demokratickom a právnom štáte, rešpektujeme ústavu, medzinárodné záväzky, tak prečo je tu problém s tým, čo navrhujete. No, právne je to problém preto, lebo v ústave máme zakotvené napríklad zákaz diskriminácie, to znamená, inak nazerať na ľudí, ktorí môžu byť iní, a tu vidím problém, že toto je zásadné iné správanie sa k ľuďom, ktorí sú transrodoví. Pretože keď zabezpečíme takúto právnu úpravu, tak im zásadne zasiahneme do ich životov a meníme to, čo už dnes zásadne majú, lebo vy viete, však to chcete zmeniť vlastne touto právnou úpravou. Zasiahneme im do ľudskej dôstojnosti, to máme priamo garantované v ústave, to znamená, ľudia majú právo žiť podľa svojho najlepšej viery a presvedčenia, ak nikomu inému do iného života nezasahujú a priamo to súvisí s ich identitou, tým, kým sú, a ak im do toho štát zasiahne, a to zásadne spôsobom, že potom sú v takej úzkosti, že si siahajú na život, a to súvisí práve s týmito transrodovými osobami, tak určite je právo na ľudskú dôstojnosť mať právnu úpravu, ktorá ľuďom umožní, ak sú vlastne v takomto rozpoložení zložitej rodovej identity umožniť im, aby sa z nej vymanili. A nielen, aby sa z nej vymanili, by som povedala medicínsky, ale aby sa s nimi vymanili, z nej aj právne, aby sme ich proste prijali takými, akí sú. A súvisí to, samozrejme, aj s pojmom rodová identita ako pojmom, ktorý, či sa nám to páči, alebo nepáči, my už ho máme. Máme už v právnej úprave aj rod, máme ho aj priamo v zákone, aj v zákone o zákaze diskriminácií priamo už pracujeme s pojmom rod a tam spadá určite do tejto definície aj rodová identita. Či s tým súhlasíme, alebo nesúhlasíme, už to je súčasťou našej právnej úpravy. Už sme prijali medzinárodné zmluvy a dohovory, kde sme sa zaviazali aj k týmto ľuďom pristupovať tak, aby ľudskú dôstojnosť mali. Môžem teraz spomenúť tie dohovory, ktoré sú nám najznámejšie. Dohovor, Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, tam sme našli nespočetné množstvo už rozhodnutí, ktoré súvisia práve aj s tým právom týchto ľudí mať aj v občianskom preukaze aj ich meno, aj ich rodné číslo, ktoré im umožňuje začleniť sa do spoločnosti. Vzdelávať sa. Mať plný spoločenský aj pracovný život, ktorý vedia títo ľudia realizovať. Ja si teraz nespomínam presne na názov toho prípadu, ale keďže sa blížim k päťdesiatke, už to je naozaj dávno a to som študovala ešte právnickú fakultu, takže to som bola naozaj taký mladší ročník a už vtedy, si pamätám, že bolo rozhodnutie proti Francúzsku na Európskom súde pre ľudské práva, kde Francúzsko prehralo a súviselo to práve s právnym uznaním osôb, ktoré prechádzali takouto tranzíciou. Takže to si len pamätám, že proste tých rozhodnutí určite je nespočetne veľa, ktoré súvisia s právom týchto osôb, aby sme ich nediskriminovali, aby sme im umožnili začleniť sa do spoločnosti a... takže právne váš návrh nijako neobstojí. Ak by nebodaj sa našla väčšina v tomto parlamente, som presvedčená o tom, že by mal byť úspešný aj návrh na Ústavnom súde a takýto návrh by tu bol zmietnutý zo stola pre neústavnosť s ústavou aj s medzinárodnými záväzkami a ak by sa nebodaj by sme sa tu zastavili, tak určite by sme na Európskom súdnom dvore mali problém. Tým, že sme členský štát Európskej únie, sme sa zaviazali aj ku Charte základných práv a slobôd, to znamená je ich priamou súčasťou, aj k Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, aj to vlastne patrí už teraz k tomu, že to máme rešpektovať ako členský štát Európskej únie. Ten zoznam tých, by som povedala, tých nástrojov, ako zamedziť tomu, aby takáto právna úprava bola súčasťou nášho právneho poriadku, je nespočetne veľa a zavarili by sme si určite ako členský štát Európskej únie. Ale ja si nemyslím, že toto je jazyk, ktorému, ktorý by vás zastavil, a preto som si dovolila nemať takýto právny vstup, pán poslanec Vašečka, pani poslankyňa Záborská, lebo si myslím, že takýto vstup ste očakávali od nás všetkých. Očakávali ste, že teraz budeme rozprávať o všetkých možných rozhodnutiach Európskeho súdneho dvora, Európskeho súdu pre ľudské práva, prípadne spomenúť zopár rozhodnutí z Ústavného súdu, ale vy o nich viete, ja sa domnievam, že vy o nich máte vedomosť. Vy viete, že to je problém, a napriek tomu sem prichádzate s týmto návrhom. A preto ja jediné, čo naozaj môžem vidieť, že ten dôvod je, že súvisí s vašou vierou. Neviem to nikde inde nájsť, lebo vy tieto argumenty poznáte, veď tu nie ste prvýkrát s týmto návrhom, už ste si to niekoľkokrát vypočuli. To znamená, zjavne právne argumenty vás nezaujímajú, vás nezaujímajú zábrany, ktoré sú v dohovoroch na ochranu ľudských práv a slobôd. Zjavne tu sú pojmy a slová, ktoré nepadajú na úrodnú pôdu. Neviem, ako to mám inak povedať. Takže je zbytočné, aby odo mňa ako bývalej ministerky spravodlivosti tu zaznievali právne argumenty. Lebo ja to teraz nerozprávam pre seba, nerozprávam tu pre sociálne siete, ja som úprimne tu vystúpila, lebo prehováram k vám. Lebo si myslím, že tým, že sem prichádzate s týmito návrhmi, týmto ľuďom ubližujete, že to nie je ako bežný návrh v iných prípadoch, že sa tu spolu kárame, že sa proste nezhodneme, ale tým, že prichádzate s týmto návrhom, ubližujete práve tejto skupine ľudí. Už tým, že sem prichádzate s tým návrhom, ich traumatizujete, ubližujete im. Jasne hovoríte, že neuznávate, že tí ľudia môžu mať takýto problém. Nie ste ochotní vlastne im vyjadriť rešpekt. To je jasné, že proste tým, že sem prídete, predložíte ten návrh, tak otvárate ich rany. Že ich nevieme prijať v spoločnosti. Proste tak to je a je zbytočné vlastne podľa mňa zjavne vám tu hovoriť právne argumenty. Nepočúvate na nich. Nemôže to byť o tom, že by ste ich nepoznali. To tak nie je. Tak ja neviem, ako vás zastaviť. A teraz ja vás nechcem zastaviť pri výkone vášho slobodného mandátu, veď, samozrejme, každý sem môžme prísť s čímkoľvek, ale ma to trápi, ma to proste bolí, že sem prichádzate a ľuďom, ktorí sa tu nevedia brániť, ubližujete. Tak si myslím, že asi, asi nerozumiete, že toto sa tu naozaj deje, lebo ja si nemyslím, že ste zlomyseľní ľudia, že chcete, aby sa naozaj niekto trápil. Nemyslím si to. Naozaj si to nemyslím, osobne si to nemyslím, že je taká pani poslankyňa Záborská. Naozaj si to nemyslím. A preto hľadám spôsob, ako sa k vám prihovoriť, lebo ja si myslím, že proste existuje spôsob, cesta, že vieme spolu stáť na jednej barikáde. A tu by som chcela, aby sme sa spolu postavili, aby sme našli slová, v ktorých sa stretneme, aby sme našli slovník, v ktorom sa stretneme, aby sme pochopili, že nemáme možno používať niektoré slová, lebo tie sú pre vás nezrozumiteľné, tak ja hľadám ten slovník, hľadám tú cestu, aby sme zamedzili, aby sme zamedzili tomu utrpeniu ľudí, ktorí si to proste nezaslúžia a nevedia sa brániť, tak hľadám ten spôsob. Tak som použila zopár právnych argumentov, ale nemyslím si, že to je cesta. Ďakujem pekne. (Potlesk.) [18:40] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie, pani poslankyňa, evidujem sedem faktických poznámok. Ako prvý sa prihlásil pán poslanec Richard Vašečka. [18:45] Richard Vašečka – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Veľmi pekne a zdvorilo ďakujem, pani poslankyňa, že ste nám teda povedali aj tieto argumenty, že ste reagovali na tú moju poznámku, vážim si to a je to tak. Samozrejme, že viaceré z tých argumentov poznáme, ale tak myslím si, že viete systematickejšie aj nejak odbornejšie podať. Vy ste argumentovali diskrimináciou, budem teda reagovať na to, lebo podľa mňa to stále nie je spor viery, ale je to normálne návrh zákona. A diskriminácia, to isté sa hovorí na Slovensku aj o tom, že napríklad osoby rovnakého pohlavia nemôžu uzatvoriť manželstvo, že je to diskriminačné a rieši sa to a takéto, takéto veci sa riešia aj na rôznych súdoch pre ľudské práva na rôznych úrovniach, ale fakt je, že na Slovensku máme v ústave jednoducho, že manželstvo je jedinečný zväzok muža a ženy a môžu ho uzatvárať len muž a žena, čo tiež súvisí s biologickým pohlavím a má to aj svoje odôvodnenie, lebo z takto založeného manželstva vzniká rodina, rodina s deťmi napríklad, a preto každý človek, každý človek, ja by som ani nemenoval ľudí, že takí, onakí, lebo ja ich nerozdeľujem, má rešpekt, má úctu. A to platí nielen o ľuďoch, o ktorých hovoríme, ale o nás tu navzájom aj vy, pani poslankyňa, ale v niektorých veciach proste ten rešpekt neznamená súhlas a neznamená priznanie niečoho, čo niekto považuje za svoje právo. Môžem sa mýliť, samozrejme, a preto je tu tá diskusia a my počúvame. A počúvame na všetky argumenty aj na ľudské, aj na ľudskoprávne, aj na právne a poslanci ďalší počúvajú tiež a rozhodnú hlasovaním a nie je to koniec, bude prvé čítanie, ak by to šlo ďalej, potom bude druhé čítanie, ešte veľa ďalších možností. Takže ja ďakujem za tú debatu. [18:45] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Zuzana Števulová. [18:47] Zuzana Števulová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Mária, ja s tebou nesúhlasím v tom, že by nebolo dôležité ako keby prednášať tieto právne argumenty, ktoré tu sú napriek tomu, že predkladatelia ich poznajú určite, nepochybujem o tom ani ja a nesúhlasia s nimi. Je to podľa mňa dôležité preto, lebo nás nepozerajú a nepočúvajú len predkladatelia, a preto ti ďakujem, že si teda využila tú príležitosť a využila tých desať minút aj na to, aby si tieto právne argumenty, dôležité právne argumenty, lebo ešte stále sme ako krajina založená na práve, na základných právach a slobodách a na ústave, aby si ich povedala. A zároveň súhlasím s tým, že predkladatelia ich poznajú a neplatí to na nich. Nakoniec je to práve pani Záborská, ktorá tu zároveň predkladá návrh uznesenia o akomsi súdnom aktivizme Európskeho súdu pre ľudské práva, a ona dobre vie, na čo narážam, a jej pohľad na vec je ten, že Európsky súd pre ľudské práva by, podľa môjho výkladu, ako chápem ja ten jej názor, nemal v podstate rozhodovať špeciálne veci, ktoré sa týkajú gueer ľudí, inou optikou ako optikou ľudí, ktorí v päťdesiatych rokoch 20. storočia ten dohovor písali. A to je, žiaľ, smutná pravda a myslím si, že... ja som za to, aby sme hľadali cesty tam, kde sa to dá, tiež razím tento názor, len prosto mám pocit, že v tomto prípade sa to nedá. Nie sme tu prvý raz. My alebo naši predchodcovia nevedieme túto diskusiu prvý raz a mám pocit, že my sa síce zo všetkých síl snažíme nájsť cestu k nim, obrazne, ale že z tej druhej strany to neprichádza, žiaľ. A niekedy si musíme povedať, že sa to proste nedá. [18:47] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Beáta Jurík. [18:49] Beáta Jurík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Ja budem asi veľmi stručná, lebo veľa a možno aj všetko už bolo povedané aj to, aké sú motivácie, aké dôsledky tohto zákona, ako môže ublížiť a hlavne ako nikomu nepomôže. Ale odznelo tu aj, že, a budem citovať, ak má tento zákon ublížiť čo i len jednému človeku, mám s ním problém , povedal pán poslanec Mikloško a tiež čísla nemôžu byť nad ľuďmi, ak si niekto chce, potrebuje zmeniť to číslo, tak by mu to malo byť umožnené , pán poslanec Šmilňák. Obaja kolegovia z KDH. A ak som mala slzy na krajíčku pri tých príbehoch, ktoré čítala Lucia, tak keď som počula tieto slová, tak som sa už skutočne neudržala, lebo to, čo ste povedali, vážení kolegovia, tak to mi prinavrátilo vieru vo vieru doslova, a preto vám chcem poďakovať za vaše otvorené mysle, ale aj srdcia a toto je za mňa to kresťanstvo lásky, rešpektu a tolerancie, ktoré by malo v našej spoločnosti prevládať. Ďakujem. (Potlesk.) [18:49] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Ingrid Kosová. [18:50] Ingrid Kosová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Mária, ty si spomenula vo svojej rozprave a vlastne sme to počuli už aj predtým v tých predchádzajúcich faktických poznámkach, že dochádza tu aj k určitému nepochopeniu a nerešpektovaniu konceptu rodu. A musím sa priznať, že ja celkom dobre nerozumiem tým argumentáciám, ktoré vedú vlastne k nerešpektovaniu rodu a rodovej identity ako základného ľudského práva a celkovo celého toho konceptu, lebo viete, ono to vychádza z toho, že Simone de Beauvoir povedala, že ženami sa nerodíme, ale ženami sa stávame. A znamená to vlastne, že keď sa narodíte ako malé bábätko, tak ešte nie ste socializovaný a nemáte tie modely správania, sociálneho chovania ako žena alebo muž, teda sa nespája vaše správanie s tou sociálnou rolou alebo s pohlavím, ktoré máte. A v procese tej socializácie, učenia, napodobnenia vlastne získavate svoju rodovú identitu a často sa ale stáva, alebo niekedy sa stáva, že táto rodová identita je úplne odlišná ako vaše pohlavie, a preto feministky a feministi odlíšili pojmy rod a pohlavie, pretože pohlavie a rod môžu byť niekedy aj v kolízii. A neexistuje, že nikto z nás nemá možno tak trochu aj mužských, aj ženských vlastností naraz. Takže nerozumiem tomu a budem rada, keď sa o tom budeme debatovať. A vrátila by som sa teda aj k tomu, že v zmysle definície Rady Európy práve toto právne uznanie rodu zahŕňa napríklad aj zmenu mena, pohlavných alebo rodových markerov a ďalších súvisiacich informácií, ktoré môžu byť premietnuté v priezvisku, identifikačných číslach na účely sociálneho zabezpečenia alebo rodných číslach, tituloch a podobne. Preto vás prosím, stiahnite tento ubližujúci zákon a rešpektujte ľudské práva. [18:50] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Lucia Plaváková. [18:52] Lucia Plaváková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo aj kolegyni Kolíkovej, že teda opäť otvorila aj právne argumenty v tejto rozprave. Ja teda sa stotožňujem s tým, že ony asi nefungujú na predkladateľov. Ja som ich tiež prezentovala v mojom príspevku úvodnom, veľkú časť z neho som venovala práve aj tým ľudskoprávnym argumentom a rozhodnutiu, ktoré bolo kľúčové, Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré zadefinovalo práva transrodových ľudí ešte v roku 2002, ale neviem, nestretlo sa to asi veľmi s odozvou, lebo som na to dostala reakciu, že v mojom príspevku som si zle zapla prvý gombík, a teda bolo to celé zle, takže neviem. Ale otvorila si takú otázku, že hľadajme nejaký slovník, v ktorom sa stretneme. A to je podľa mňa dôležité a ja si myslím, že my sme sa v ňom tu aj viacerí stretli a že ten slovník je, má ústredné slovo v sebe, a to slovo je človek. Že nám by tu všetkým malo ísť o dobro pre ľudí, o to, aby sme ľuďom neubližovali, aby sme im pomáhali. A ja som to tu počula aj z úst viacerých kolegov z KDH a rovnako ako kolegyňu Beu ma to mimoriadne zasiahlo a myslím si, že to je ten spoločný slovník, v ktorom sa tu stretneme. My sa môžme rozchádzať v mnohých názoroch pri rôznych témach, ale toto by malo zostať kľúčové. Človek v centre našej pozornosti a človek by mal byť to, čo by nás malo zaujímať pri predkladaní návrhov zákonov. Aby sme nikomu neubližovali, aby sme pomáhali. Ďakujem. (Potlesk.) [18:52] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Branislav Škripek. [18:54] Branislav Škripek – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Kolegovia, určite je toto veľmi zaujímavá debata, ale treba sa aj pozrieť aj do sveta, v ktorom my sme častokrát, sa hovorí, na Slovensku pozadu. Ono to je hrozne dobré, pretože my sa môžme pozrieť, ako ďaleko je ten vesmír tam za hranicami tak popredu. A ukázalo sa, že mnohé odborné argumenty hovoria jasne o tom, že prinášajú rôzne správy o transgenderizme a hovoria o tom, aké hrozné a nepríjemné veci dokázal tento smer vyvolať a spôsobiť ťažké poruchy u detí, a to znamená mladých dospelých ľudí a ďalších a ďalších. Dostávajú sa k nám zo zahraničia svedectvá ľudí, ktorí hovoria, aké je zlé, že podstúpili tranzíciu, že oni to nechceli, že boli zneužití alebo zavedení, alebo poškodení. Počúvame vyjadrenia odborníkov, ktorí hovoria, je to prvýkrát v histórii, že my nechávame deti určovať si svoje diagnózy a my im plníme, čo chcú. Ale poďme na Slovensko. Odborné stanovisko k rodovému scitlivovaniu detí, výzva pri príležitosti medzinárodného dňa detí, ktoré vydali skupina lekárov, psychológov a iných odborníkov ku vplyvu rodovej ideológie na duševné zdravie detí a množstvo odborníkov podpísaných v desiatkach sa vyjadrujú o tom, že experimentovanie s duševným vývojom dieťaťa je neprípustné. A že to prináša množstvo takých zlých vecí, že o tom sa aj ťažko rozpráva, ale sme povinní, aby sme si takéto veci študovali a nepripúšťali, aby sa diali veci nezmyselné. Ja viem, že vy tu hovoríte o veľmi takých nežných veciach, hovoríte, aké to je hrozne ubližujúce. A zároveň my politici sme zodpovední za to, aby sme prinášali poriadok. Takže ja som počul nemeckých politikov, ktorí povedali: My sme spôsobili, že človek sa za týždeň dvakrát môže stať... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [18:55] Ľuboš Blaha Pani poslankyňa Anna Záborská. [18:56] Anna Záborská – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Celkom len v takých heslách, aby som to stihla. Argumentuje sa siahnutím na život, ak sa nenaplní. Ale, pani poslankyňa, ak budete objektívna, sú štatistiky, kde si siahnu na život aj tí, ktorí tú tranzíciu nepodstúpia, ale aj tí, ktorí ju podstúpia a je to väčšinou, väčšinou u chlapcov. Ak hovoríte o tom, že keď on sa tak narodí a potom nevie a potom sa presvedčí, ako je to možné, že v nemeckom zákone, teraz prijatom, povedali, že môže to zmeniť raz za rok. Tak aké je to presvedčenie? V našom odbornom usmernení bolo napísané, že to môže urobiť len raz, jedenkrát za život. To znamená, že sú takí, ktorí sa možno potom vrátia, ale už to zmeniť nemôžu. Čo nám vadí, je to, že tá zmena, keď už hovoríme o tej, teda tom transsexualizme, tá zmena v tom zákone nie je stanovená presnými podmienkami, to záleží od odborného posudku alebo od posudku jedného jediného lekára. To v Nemecku, v Rakúsku a aj vo Francúzsku musia mať všetci lekári, ktorých sa, ktorých odbornosti sa len okrajovo dotýkajú, a ešte po tomto o tom rozhoduje súd. Ja viem, že je veľmi ťažké hovoriť o rode, hej, a že sa v tomto nezhodneme. Ale sama som posielala, posielala otázku na pani Reding, keď bola vicepredsedníčkou Európskej komisie, aký, aké medzinárodné právo alebo európske definuje rod? Viete, čo mi odpísala? Žiadna takáto definícia neexistuje, to je len zvykové právo. Môžem vám to doniesť, mám to dodnes, mám to dodnes odložené. A ešte pani poslankyni Števulovej, že poďme sa rozprávať. Keď som podávala zákon o pomoci tehotným ženám, prvá vec, ktorá bola, som oslovila ženy a z organizácií, ktoré sú vám blízke. Viete, aká bola odpoveď? My sa... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [18:56] Ľuboš Blaha Pani poslankyňa Mária Kolíková, nech sa páči. [18:58] Mária Kolíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou No, ja by som si určite oveľa viac priala, keby sme takúto debatu mali niekde inde ako priamo s návrhom, ktorý by znamenal zásah do života ľudí, ktorí nie sú ani deti, hej, ktorí nemenia každý rok, že veď bavme sa o tom, samozrejme, ale to, čo tu povedal pán poslanec Škripek, však to vôbec, to neprichádza do úvahy. A to, čo ste povedali, pani poslankyňa Záborská, veď vy neprichádzate s tým, aby sa to nemenilo, vy prichádzate s tým, aby to nebolo možné vôbec. Takže ako, sa mi zdá, že my sa tu nepočúvame. Zjavne je tu nejaká obrovská hrádza medzi nami. Je tu malá skupina ľudí, ani nie jedno percento, ktoré sa trápia preto, že sa poriadne nevedia zaradiť v rámci rodovej identity. Nevieme si ani predstaviť, tí, čo nemáme toto trápenie, akými úzkosťami táto skupina ľudí prechádza. Ak sa čo len trochu začneme zaoberať práve týmito príbehmi, tak vidíme, že sú to naozaj veľmi-veľmi ťažké ľudské osudy. To, čo chcete vy teraz urobiť, je, že chcete zmeniť štyridsaťročnú právnu úpravu, ktorá týmto ľuďom aspoň čiastočne uľahčovala život. Tak prečo do toho zasahujete, keď vidíte, keď sa tu rozprávame, že prinajmenšom, prinajmenšom môžete vnímať a vidieť, že nie všetko možno o tom viete. A to, čo tu rozprával pán poslanec Škripek, však to sa vôbec netýka detí. Veď ako to, čo vy tu rozprávate, je, že prosím vás, nerobte tu strašiaka, kde ten strašiak, kde ten strašiak nie je, ale takáto, takáto možnosť u nás proste vôbec teraz nie je. Takže nehľadajme strašiakov a neubližujme tým ľuďom, ktorí... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [18:58] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľka? Nie je tomu tak. Pani spravodajkyňa? Nie je tomu tak. Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu a zároveň na dnešný deň ukončujem rokovanie Národnej rady. Zajtra budeme pokračovať o deviatej hodine prvým čítaním poslankýň Simony Petrík a Lucie Plavákovej o sociálnom poistení. Pekný večer. (Prerušenie rokovania o 19.01 hodine.)