Rokovanie NR SR 26. 4. 2024 – Rokovanie NR SR 26. apríl – poľnohospodárske pôžičky a NGO zákon

[08:55] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Dobré ráno, vážené kolegyne, kolegovia, otváram ôsmy rokovací deň 12. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali poslanci: Kleinert, Kosová, Lackovič, Majerský František, Majerský Milan, pán Mikloško, Stachura, Szalay, Ševčík, Šimko, Šmilňák, Turčanová. Po odsúhlasenej zmene programu pristúpime k druhému čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 280/2017 Z. z. o poskytovaní podpory a dotácie v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka a o zmene zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, ktoré prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní. Vládny návrh zákona je pod tlačou 284. Výsledky rokovania výborov sú v tlači 284a. Prosím ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky Richarda Takáča, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči, pán minister. (Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 280/2017 Z. z. o poskytovaní podpory a dotácie v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka a o zmene zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov , tlač 284.) [09:02] Richard Takáč – Vystúpenie Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán podpredseda. Dámy a páni, už viackrát spomenuté v priebehu dvoch dní, novelizácia zákona, ktorou zavádzame ustanovenie právneho základu pre poskytovanie štátnej pomoci. Ide o návratné finančné pôžičky pre poľnohospodárov, bezúročne. Myslím si, že to je všetko. Ďakujem veľmi pekne. [09:02] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie poslancovi Jánovi Kvorkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. [09:03] Ján Kvorka – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, Národná rada uznesením č. 241 z 25. apríla 2024 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 280/2017 Z. z. o poskytovaní podpory a dotácie v poľnohospodárstve a rozvoji vidieka a o zmene zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov (tlač 284) na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor určila výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Poslanci, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k pred, k predmetnému návrhu zákona. Výbory, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: ústavnoprávny výbor o návrhu dňa z 25. apríla 2024 nerokoval, nakoľko podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady nebol uznášaniaschopný, výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením 34 z 25. apríla 2024 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporúča ho Národnej rade schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v iných uzneseniach uvedených pod bodom III spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona Národnej rady o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť. Spoločná správa výborov o prerokovaní predmetného návrhu zákona vo výboroch v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 35 zo dňa 25. apríla 2024. V citovanom uznesení ma výbor poveril predložiť Národnej rade spoločnú správu výborov a splnomocnil ma podať návrhy podľa príslušných ustanovení zákona s rokovacím poriadkom. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu. [09:03] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán spravodajca. Zaujmite miesto pre spravodajcov. Otváram rozpravu. Konštatujem, že do rozpravy som písomne nedostal žiadnu prihlášku. Otváram teraz možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Dvaja páni poslanci. Keďže mňa... mi technici avizujú, že máme nejaký technický problém, potrebujeme resetovať systém, tak vyhlasujem päťminútovú prestávku. (Prestávka.) [09:10] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Technici mi avizujú, že už by to malo byť všetko v poriadku, takže v rámci ústnej rozpravy dávam teraz slovo pánovi poslancovi Ivanovi Štefunkovi, aby predniesol svoj príspevok v rozprave. Nech sa páči, pán poslanec. [09:19] Ivan Štefunko – Vystúpenie v rozprave Vážené dámy, vážení páni, pán predsedajúci, pán minister, v rámci 48 hodín bolo v zásade povedané všetko zo strany ministerstva aj zo strany poslancov, teda hlavne opozičných. Čo sa akurát deje, je, že dostávame informácie z... z... ako sa to hovorí že ľudovo, z trhu, to znamená, že či už poľnohospodári, alebo banky, ktorí komentujú tento návrh. A summa summarum, tento návrh pomôže v tejto situácii veľmi málo poľnohospodárom. Odhadom 5 až 7 % percent, teda tí, ktorí nemajú založené buď úrody, alebo stroje a tak ďalej, čo neznamená, že 5 až 7 % poľnohospodárov, ktorí sú v veľmi neistej situácii, nemôžu využiť tento nástroj, o ktorom sa bavíme. Teda myslíme si, že po šiestich mesiacoch trápenia aspoň niečo prišlo, a PS sa k tomuto postaví konštruktívne a tento návrh podporí. Ale. Myslíme si, že najbližšie obdobie by sme mali ako opozícia a myslím, že aj koalíciu by to malo zaujímať, sledovať, ako sa tento nástroj bude využívať, aké bude jeho plnenie, koľko poľnohospodárov ho využije a špeciálne s ohľadom na to, že je to považované ako niečo, čo má byť dlhodobý nástroj, ktorý sa môže použiť v prípade núdze. Teda svojím spôsobom testujeme finančný nástroj, ktorý sa už síce v minulosti použil pri cestovnom ruchu počas koronakrízy, ale do budúcnosti sa bude môcť použiť ako krátkodobé úverové financovanie zo strany štátu. Ako som včera hovoril, upozorňujeme ako opozícia, alebo špeciálne Progresívne Slovensko v tomto prípade, že si treba dať pozor na personálne zdroje SZRB. Treba si dať pozor na to, či banky, súkromné banky, nebudú túto... toto vnímať ako nelojálnu konkurenciu. Treba si dať pozor aj na náklady, ktoré podľa nás neboli dobre vyčíslené. To znamená, že napríklad keď sa poskytuje bezúročný úver zo štátnej banky a hovorí sa, že to nemá žiadny náklad na štátny rozpočet, tak kolega Kišš včera v rozprave správne poznamenal, že aj ušlé úroky zo strany štátu sú náklad na štátny rozpočet a v tom štátnom rozpočte sa mohli využiť na iné náklady, ktoré súvisia s inými prioritami, ktoré sa musia do budúcnosti hasiť, ako je školstvo a zdravotníctvo. Teda summa summarum budeme sa pozerať, ako tento nástroj bol využitý, ako bol hospodárne nevyužitý, koľko pôdohospodárom a poľnohospodárom to pomohlo, a zároveň či sa budú dodatočne úspešne vyplácať platby z I. piliera a platby z II. piliera, ktoré, ako pripomíname, sú veľmi dôležité pre zvyšovanie konkurencieschopnosti nášho agrosektora. Verím, že, že táto konštruktívna... alebo konštruktívny prístup zo strany opozície nebude vnímaný ako niečo, že koalícia urobila niečo dobré, lebo koalícia urobila niečo dobré po šiestich mesiacoch. Aj to, čo urobila, nie je dostatočné, ale znova hovoríme, že nám ide v prvom rade o osudy poľnohospodárov, o osudy vidieka, a preto tento návrh podporíme. Ďakujem veľmi pekne a ešte teda mi je ľúto, že, že koalícia sa na tejto dôležitej debate nezúčastňuje. (Potlesk.) [09:19] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie jedna faktická poznámka. Pán poslanec Čaučík. [09:25] Marián Čaučík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Pán kolega Štefunko, povedali ste, že testujeme nový nástroj, ako sa bude vyvíjať. Áno, presne to som povedal aj ja včera na poľnohospodárskom výbore, že sme za to, aby tento nový nástroj vošiel do platnosti aj v tejto situácii krízovej pre farmárov, pre nedostatočné vyplácanie priamych podpôr, ale aj do budúcnosti. Je to nástroj, ktorý sa systémovo nastaví ako nový nástroj podpory našich farmárov, takže by sme tiež uvítali vyhodnotenie, ako to zafungovalo aj teraz v tomto prípade, a chcem požiadať pána ministra, aby našiel formu, ktorou nás bude o tom informovať. Ako toto zafungovalo, tento konkrétny nástroj, aby sme ho mohli mať na stole minimálne na pôdohospodárskom výbore a vedeli posúdiť aj efektivitu a... áno, efektivitu tohto nástroja. Ďakujem. [09:25] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Hlina. [09:25] Alojz Hlina – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, skúsim spraviť ešte takú rekapituláciu aj v tomto druhom čítaní toho, že čo máme, aby sme potom vedeli, aby potom niekto nepovedal, že tu nezaznelo a malo, takže to niečo zazneje a niektoré už zaznejú aj druhýkrát. V zásade som počul historicky najkratšie odôvodnenie zákona, pomaly, pán minister, to si môžte prípadne prehrať a myslím, že povedal jednu vetu, však vsjo jasno, začem bukvy . Čo ma ešte prekvapilo, je to, že chcel som si overiť nejakú skutočnosť, a z mojich dobrých skúseností z minulého pôsobenia v parlamente bolo, že s ministrom išiel, išla stafáž hore na balkón odborných pracovníkov, hej, ktorí proste sledovali ten proces. A dneska tam nie je nikto, tak neviem, či, keďže je piatok, už sa na ministerstve nerobí, alebo načo, však všetko je jasné, hej. Hovorím, za dobrých skúseností, špeciálne z financií, ale aj z poľnohospodárstva tam vedelo sedieť päť-sedem ľudí, ktorí vlastne sledovali ten proces, a keď niečo človek potreboval prejsť, tak vybehol hore a spýtal sa. Zdá sa, že dobré skúsenosti vlády už potre... nepotrebujú nikoho, neviem. Čo k tomu povedať, ja nezdieľam také nejaké to nadšenie alebo také, že ten prístup, že ako dobre, a sme to vyriešili a sme pomohli, lebo mne to príde trošku nefér a nečestné voči tým poľnohospodárom, že tváriť sa, že teda však sme vám pomohli, tak už ticho buďte a dajte toho chleba. A proste hrozne také nepoctivé mi to príde. A ešte aj takto komunikovať, snažiť sa komunikovať, že vlastne my vytvárame nejaký mechanizmus aj do budúcna. Tu by som chcel upozorniť na to, že celá táto úprava je viazaná prísne, prísne viazaná na priame platby a ich meškanie a ich nevyplácanie. Ale však podľa toho, čo som doteraz počul a čo bolo deklarované, to už sa nikdy nestane, hej. To už sa nikdy nestane, hej, lebo ministerstvo už teraz pracuje takým spôsobom, že to už, že vlastne je to zbytočné. Viete, však na čo zavádzate, prečo hovoríme o tom, že tento mechanizmus je dobrý, lebo však do budúca ho môžme, máme ho v zákone, môžme ho využiť, ale podľa deklarácií aj ministerstva, aj vlastne... aj by sa to vlastne už nemalo prečo stávať, hej, lebo však už by nemal byť ten dôvod, už sa, už neni Radičová, už neni, proste už tie platby, už hádam sa ten systém, už doškolíme tak, že už to nebudeme najhorší v Európe. Takže nie som si celkom istý, či my vytvárame mechanizmus, ktorý, dobre, že je, lebo vlastne je nulitný (povedané so smiechom), jako by povedal Harabin, alebo je nanič, hej, lebo však vlastne to riešime len túto ad hoc situáciu, ktorá vznikla, a podľa deklarácie ministerstva kvôli Radičovej, a la Radičová a podľa deklarácie časti opozície kvôli neschopnosti ministerstva a PPA-čky. Takže ja by som trošku ubral z toho optimizmu. A kvôli poľnohospodárom to poviem, že tá rekapitulácia, čo mi na tom vadí a čo považujem za rizikové a prečo napríklad tam svietime, hej, lebo v rámci severokórejského hlasovania, ktoré vlastne tuná v parlamente sa už zvykne objavovať, a takého vytlieskavania, a tak sme sa zdržali v zásade jediní. A uvidím, však budeme mať nejakú dohodu aj na klube, že ako budeme postupovať. Ja som skeptický k tomu, aby som sa podpisoval, keď ma netreba, či ja za to zahlasujem, alebo nie, to prejde. Vy vládnete, ja nevládnem, vy vládnete, nech sa páči, berte zodpovednosť (povedané so smiechom), prečo nás do toho vťahujete. A prečo by som mal zobrať zodpovednosť za to, čo mi tam vadí, a to je presne to, o čom chcem aj hovoriť a čo je to vlastne novinka po tej rekapitulácii, čo poviem a čo sa nezmenilo, som sa naschvál bol spýtať aj u nás na výbore, hej, či sa vie nejaký pozmeňovák, či sa niečo zmenilo, nič sa nezmenilo, všetko je tak, ako tam bolo, so všetkými ustanoveniami. Takže k tej rekapitulácii, teda ja si myslím, že teda robíme to iba pre tento rok, lebo už budúce roky to nenastane, to už deklarovali aj smeráci, že to nenastane, a ja verím, že keď tu bude alternatíva voči nim aj v poľnohospodárstve, tak to nenastane. Chcem veriť, že tam budú takí ľudia, že to nenastane, že to, čo majú dostať poľnohospodári, dostanú vtedy, keď majú, a nebude treba využiť ustanovenia tohto zákona. Čiže pre tento rok vlastne vytvárame nejaký ad hoc model, ktorý v zásade vytvára nejaké otázky, ktoré neboli žiadnym spôsobom zodpovedané, hej? Nerozumiem sume alokovanej na celú tú pomoc. Je niekde na úrovni 250 mil. Ak je 250 mil. a môžte podporiť tých, čo zatiaľ nedostali tie platby, ale len do výšky 70 % tých predpokladaných budúcich platieb, tak si jednoducho vydedukujete to, že 250-krát 1,3, vyjde, vyjde vám niečo na úrovni 320 mil. Čiže čo je predpoklad, že 320 mil. nebude vyplatených? Alebo 320 mil., lebo my nehovoríme, doteraz čo ste nevyplatili, my hovoríme o tom, že komu plánujete alebo čo sa, čo, čo vlastne, čo je predpoklad nevyplatiť. Čiže je predpoklad nevyplatiť 320 mil. eur? Koľko je to podiel z celkovej výšky platieb? To je desivé číslo, na túto otázku nebolo zodpovedané. Otázka je aj namieste, že koľkých žiadateľov sa to týka, lebo ak je maximálna pomoc pre jedného 100-tisíc, ale nemôže byť, nemôže byť tá, tá pôžička, ten úver väčší ako 70 % predpokladanej tej sadzby, čiže príklad, ten, čo má 200-tisíc, dostane len 100-tisíc, ale ten, čo má 30-tisíc nárok na priamu platbu, malý nejaký poľnohospodár, tak dostane len nejakých 20-tisíc. Čiže to sa môže týkať od 2 500, keby sme dali že 250 deleno, deleno 100-tisíc, od 2 500 žiadateľov, prísne vzaté, až po nejakých 7-tisíc poľ... a tých malých, čiže znova nezodpovedaná otázka, že ako pre, pre koho vlastne a z čoho vychádzal zákonodarca, keď to takto, takto navrhoval. Samotný návrh znova mi dáva, nedáva mi logiku v tom, že čo je vlastne tá pomoc a koľko ľudí ju vlastne bude schopných využiť, keď prichádza v tej, v tom šate, v akom prichádza. Okrem toho, že vy zvoláte tri tlačovky a poviete, jak pomáhate (povedané so smiechom), a bude ma fascinovať, že niektorí od nás z opozície budú prikyvovať, že áno, pomáhame. Nie som si celkom istý, podľa mňa mali by sme hrať s tými ľuďmi fér, nechali ste ich tak, nechali ste ich v tom, nepomohli ste, dokonca včera či predvčerom ste ani nezahlasovali, znova ste, smeráci a HLAS, ste nezahlasovali za prieskum v PPA-čke, nechali ste ich v tom a teraz sa idete postaviť niekde pred kamery a povedať, že im idete pomáhať. Hrozný cynizmus z toho ide, hrozný! Lebo tá pomoc je v čom? Ako vravíte, že majú si požiadať, majú ručiť priamymi platbami, dobre viete, že 90 % tých žiadateľov už dávno ručí priamymi platbami, to je prvý záručný mechanizmus, ktorý poskytujete, keď idete do banky. Dávno už tí všetci, čiže môžte to úplne odpísať. Ohľadom toho, že chcem využiť túto super ponuku, za ktorú zahlasoval skoro celý parlament, idem ju, ide ten žiadateľ, chudák, zoblečie montérky, dá si oblek a ide do tej Štátnej záručnej sa spýtať: „ No, pane zlatý, dajte nám priame platby. – „Ručte tými plat...“ – „ A však tými už dávno ručím, však to bolo prvé, čím som ručil.“ – „ Aha. Tak dajte nejaký majetok . “ Tak to ste tiež nezodpovedali, až potom, keď ste sa zbadali, tak to ste mu potom pošuškali, Robertovi Ficovi, že ten majetok, už som to tu odhovoril, nechcem sa opakovať, nie je to také jednoduché, hej, zakladať majetok. To nemôžte prísť a povedať: „ Mám, niečo mám, myslím si, že to toľko stojí . “ Ani banka nemôže zobrať niečo, lebo to toľko, si myslí niekto, stojí, tam sú znalecké posudky, záložné zmluvy, vklady do katastra. To sú všetko veci, ktoré určitú dobu trvajú, a teraz mi len, kto by mi zodpovedal, lebo pán minister mi nezodpovie, kto by mi zodpovedal tú moju otázku, ale však keď do 30. 6. to všetko bude vyplatené, načo by si kto požičiaval na dva týždne peniaze? To už v akom probléme, viete, že čo vám už porieši to, že či to dostanete v piatok alebo na druhý týždeň v pondelok? Už nedelí, nenásobí. Viete, to už naozaj nie je vec zásadného významu, alebo teda je to to, že už pripúšťate, že klamete, že nebude to do 30. 6. a že bude, bude to, bude, sa to posunie. A potom o koľko sa to posunie, keď alokujete 250 mil.? Lebo tam nastupuje ten degresný mechanizmus, že čím neskôr to budete vyplácať, tým viac sa štát bude na tom podieľať z našich zdrojov, zo štátneho rozpočtu. Ale všetci tu ideme teraz byť happy a budeme tu teraz tlieskať, že jak sme pomohli poľnohospodárom, hrozne cynické mi to príde. Že sme nezodpovedali, nerozprávame sa o tom, ale budeme tu všetci – a však sme vám pomohli. Áno, tej laickej verejnosti sa to bude zdať a budú to tak chápať – že však im pomohli, čo chcú? Hrozne je to nefér, proste taká nepoctivá hra mi to príde. A ta naša obava, ktorá tam bola, moja, ja, ja mám ohromnú skú... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Rečník pokračoval v rozprávaní, po chvíli sa mu mikrofón opäť zapol.) ... a žiadne peniaze. (Reakcia z pléna.) Jaj, už mi došiel čas? Pardon. (Povedané so smiechom.) Škoda, lebo som nepovedal tú výhradu. [09:35] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Som prekvapený, že vám ide mikrofón. (Povedané so smiechom.) Sa zapol znova? Aha. (Reakcia z pléna.) Kde? Aha, dobre. Na vaše vystúpenie dve faktické poznámky. Pán minister, budete chcieť vystúpiť? (Reakcia z pléna.) Dobre. Tak najprv dáme dve faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Hlinu. Pán Štefunko ako prvý. [09:35] Ivan Štefunko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec, dobre ste sa spýtali, že prečo tento nástroj teda schvaľujeme, keď ministerstvo hovorí, že ho už nebude potrebovať, lebo všetko sa bude vyplácať a všetko bude fungovať. No v prvom rade si myslím, že to nebude fungovať, aj kvôli tomu, že proste žiadne ministerstvo nie je neomylné, to je prvá vec. Druhá vec, vieme, aké problémy na tom ministerstve alebo na PPA-čke sú, a po tretie neviem, či si uvedomujete, že Európska komisia nám hrozí s mnohými sankciami, keďže táto vláda postupne deštruuje demokraciu, slobodné médiá a právny štát, súdy a tak ďalej a tak ďalej. A tým pádom nechceme, napríklad v PS-ku, aby sa poľnohospodári ocitli eh bez európskych peňazí, a povedzme keby to bolo len načas zastavené, tak aby mali možnosť získať zo štátneho rozpočtu nejaký prekleňovací úver, lebo banky by im to nedávali. To je tá úvaha za tým. [09:37] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Janckulík. [09:37] Igor Janckulík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Tento mechanizmus je pre poľnohospodárov podporný, čo je na jednej strane dobré, ale určite niektorí poľnohospodári ho využijú, niektorí ho nevyužijú. A mňa skôr mrzí, včera som to hovoril aj pánovi ministrovi, že poľnohospodári sa vôbec nevedia dovolať na PPA-čku a nevedia získať informácie, ako sú na tom, či dostanú platby, alebo nedostanú. Potom sa obracajú, samozrejme, na nás, na poslancov a mrzí ma, že my poslanci sa tiež tam nevieme dovolať, že proste nevieme získať informácie. Včera keď mi pán minister povedal, že kľudne máme povedať, že kde sa to stáva, no volal som tým poľnohospodárom, povedali, že proste všade. Nemajú tie informácie, nevedia sa dovolať. Aj tu na tej Hraničnej, nevedia. A čo ma aj mrzí, že pán minister hovoril, že preto tie platby sa nevyplácajú aj kvôli tomu, že predchádzajúce vedenie PPA-čky dobre nefungovalo. Vieme dobre, že predchádzajúcim šéfom PPA-čky bol Jozef Kiss. A teraz Jozef Kiss sa zrazu stáva prezidentom finančnej správy. To nechápem, keď on vtedy tam bol, akože proste nefungovalo to dobre, tak teraz za odmenu mu dávame prezidenta finančnej správy? Takže k tomuto by som tiež chcel nejaké vysvetlenie. Ďakujem. [09:38] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Hlina. [09:38] Alojz Hlina – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Že ja som nestihol ešte povedať tú, tú výhradu, ktorú máme a je podľa mňa naozaj meritórna a, žiaľ, ani po rokovaní výboru, ani pozmeňovacím návrhom sa nič nezmenilo. Zaujalo ma to, že prečo v tomto, v tejto pomoci – v úvodzovkách – sa tak striktne postupuje pri vymáhaní pohľadávky štátu a definuje sa, že na druhý deň po lehote splatnosti prechádza do iného systému celá tá pohľadávka. Dokonca v samotnej dôvodovej správe to je napísané. Uzavretie zmluvy o vymáhaní pohľadávky štátu ihneď po uplynutí splatnosti pohľadávky štátu je špeciálnou úpravou oproti úprave, všeobecnej úprave obsiahnutej v zákone o pohľadávkach štátu. Čiže, viete, štát pri svojich pohľadávkach má, má o tom svoj zákon a postupuje podľa neho. Špeciálnou úpravou v tomto prípade je, že na druhý deň, na druhý deň po lehote splatnosti, pri zákone o pohľadávkach štátu je že do roka. A toto má celkom zaujalo, že na jednej strane vravíte, že idete im pomáhať, a na druhej strane hovoríte, že na druhý deň po lehote splatnosti, a sami priznávate v dôvodovej správe, že to je špeciálna úprava oproti štandardnému zákonu o pohľadávkach štátu. Tak by ma zaujímalo vysvetlenie, že prečo ste tak príkri, prečo ste tak ostrí a že na čo je to dobré. Ja tu nebudem konšpirovať, na čo je to dobré, ale hovorím, mal som veľké skúsenosti s tým, čo dokážu niektorí ľudia, čo dokáže, v spolupráci so štátom ako dokážu niektorí ľudia cez pohľadávky, cez úžernícke zmluvy, cez malé, drobné písmenká niekomu znížiť... zničiť život alebo podnikanie. To som chcel ešte povedať. Ďakujem. [09:40] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Podľa § 27 rokovacieho poriadku o vystúpenie poprosil pán minister Takáč, nech sa páči. [09:40] Richard Takáč – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. No, začnem postupne. Pán Hlina, je pravda, však vy len konšpirujete, to sme sa už naučili aj v tom, že čo všetko sa deje, a neviem čo všetko. Začali ste tým, že bolo zvykom keď ste tu boli v minulosti, že sedeli ľudia z ministerstva na balkóne a vždy si minister teda mohol odbehnúť a sa ísť poradiť a opýtať. Tak by ste asi mohli vedieť základnú vec, že ja odtiaľto nemôžem odísť ako predkladateľ... (Reakcia z pléna.) Ste to povedali. (Reakcia z pléna.) Skúste si prehrávať, áno, ste to povedali, hej? (Reakcia z pléna.) Takto ste to nepovedali. Žiga Peter, podpredseda NR SR Poslanec Hlina, pán poslanec Hlina, prosím. Takáč, Richard, minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR To znamená, že zamestnanci... (Neutíchajúca reakcia z pléna. Zaznievanie gongu.) Ja vám pustím tie záznamy aj z toho výboru, o ktorom hovoríte, v decembri. Pustím. A zamestnanci to sledujú na ministerstve a píšu mi správy. Aj vám niektoré prečítam, pán Hlina. A nielen vám, ale aj ostatným kolegom, aby ste teda vedeli ako to, možnože aj pánovi poslancovi Štefunkovi, ale však ako v dobrom, hej, aby ste... Podmienky poskytnutia pomoci sa, ktoré ste vy hovorili, že tie podmienky poskytnutia pomoci ste hovorili v kontexte tohto zákona, tie budú vyplývať zo schémy, ktorá bude spracovaná s ministerstvom financií a SZRB. Nie je pravda, že by to vyplývalo z tohto návrhu, tak ako ste povedali. Návrh zákona vôbec neurčuje, čím má byť ručené zo strany poľnohospodárov pri poskytnutí nenávratnej finančnej výpomoci. To bude všetko riešené v rámci tej schémy. Ušlé úroky nemožno kvantifikovať, lebo je veľmi hypotetické tvrdiť, ako by boli zhodnotené finančné prostriedky, keď nevieme, ako by boli využité napríklad v školstve alebo v zdravotníctve. Chcem povedať k tomu návrhu zákona, je to poistka v prípade akejkoľvek krízy. Čiže hovoriť tu zo strany poslanca Hlinu o tom, že minister hovorí, že však sa to bude všetko vyplácať, všetko to bude fungovať, na čo to v zásade robíme . Tento mechanizmus sa nastavuje aj do budúcnosti a my nehovoríme o tom, že sa budú kompenzovať a v prípade kríz vyplácať priame platby. Môže nastať hocijaká iná kríza v sektore pôdohospodárstva, kde môžme tento mechanizmus využiť. Nehovorím o priamych platbách. Pán poslanec Hlina hovorí o tom, že nerozumie tomu, že keď teda neni vyplatených nejaké 320 mil., ste niečo spomenuli sumu, aktuálne sme niekde na úrovni okolo 220-230 mil., z toho 50 mil. sa môže začať vyplácať až od 1. mája. Včera som dostal informáciu, len za včerajší deň vyhodili rozhodnutia za 9,6 mil. euro. Fakt chcem aj z tohto miesta opäť poďakovať generálnemu riaditeľovi PPA-čky, zamestnancom generálnym na ministerstve, zamestnancom na PPA-čke, že od rána do večera aj cez víkendy robia na tom, aby čo najskôr doručili tieto, tieto rozhodnutia a potom vyplatili jednotlivé, jednotlivé priame platby. Pán Hlina, vy ste troška, tak som to tak cítil aj v kontexte kolegov z opozície, ktorí to podporili, že prečo to podporujú, a v takom nejakom, že, že to nie, že to nie je to správne a dobré, a vtedy som si spomenul na jeden výrok, ktorý sa tak niekedy používa, že všetci sú blázni, len ja som lietadlo . Vy ste to lietadlo a my všetci sme blázni podľa vás. A viete, hovoríte o tom, že prečo to tu teda robím, keď minister hovorí, že sa vypláca, že sa to vyplatí a že postupne tie rozhodnutia vydávame. Viete, to je presne príklad tej neschopnosti, ktorú sme tu mali tri a pol roka. Ľudia nevedeli predvídať, nevedeli si spraviť dva-tri kroky dopredu. My robíme tieto všetky kroky, aj napríklad kroky z pohľadu komunikácie s eurokomisárom, nastavovania procesov v prvom, druhom pilieri preto, lebo keď nastane nejaká situácia za dva, za tri mesiace, aby sme sa nepozerali, že čo ideme teraz robiť. My už nastavujeme dopredu, v prípade krízového riadenia, keby nejaká situácia nastala, tak aby sme vedeli na to reagovať. Teraz dáme termín 30. 6., niečo sa udeje, hocičo sa môže udiať, nebude čas vyplatených priamych platieb a vy potom poviete: „Pán minister, a čo idete robiť?“ Ja vám hovorím, že toto všetko smeruje k tomu, aby sme boli nachystaní v prípade krízovej situácie. Pán poslanec Janckulík, ja som vám povedal, že potrebujem od vás, lebo nie je to pravda, ja tie informácie nemám, ja mám práveže opačné informácie od poľnohospodárov, že konečne regionálni zamestnanci začali zdvíhať telefóny, konečne začali s jednotlivými poľnohospodármi komunikovať, preto som vás poprosil, aby ste mi dali priamo nejakú situáciu, že na ktorom regióne kde kto nezdvihol, vtedy to vieme riešiť, lebo ja mám opačné informácie. A asi určite pochopíte, že nemôže Pôdohospodárska platobná agentúra, generálne riaditeľstvo, keď sa tam kontaktujete vy, dávať vám nejaké informácie k subjektom jednotlivých poľnohospodárov. Myslím si, že toto asi nie je v poriadku, preto nie je možné, aby vám odpovedali, preto je potrebné to riešiť individuálne. Pokiaľ máte individuálne, tento poľnohospodár sa nevie dovolať tam, nemá tieto informácie, tak mi ich dajte, ja to dám preveriť. Čiže myslím si, že toto je z tohto pohľadu len také doplnenie pre mňa a... (Krátka pauza.) Dobre. To je všetko. Nebudem ďalej, lebo by som to tu asi rozprúdil. Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. [09:40] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Poslanci mi avizujú, že sa nevedia prihlásiť s faktickou poznámkou, takže dávam možnosť, keď má niekto záujem sa prihlásiť s faktickou poznámkou, tak skúsme to. Pán Pročko je prihlásený, pán Hlina sa hlásil. Ešte je niekto, kto chce vystúpiť s faktickou? Dobre, takže máme dvoch. Pán poslanec Pročko, nech sa páči s faktickou. [09:46] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán minister, aj my podporujeme dobré veci a chceme naozaj, aby tí poľnohospodári dostali to, čo majú dostať. Tiež sme, zdieľam názor pána Hlinu, že naozaj nie je to dobré a tí poľnohospodári nedostali tie peniaze včas, nedostali. A tiež chcem povedať, že ste človeka, o ktorom ste rozprávali, a o našej vláde ste rozprávali, ako sme tu to strašne robili, tak toho človeka ste teraz dali na inú, inú (povedané so smiechom) význačnú, významnú funkciu, takže až, až také strašné to nebolo. O pánovi Hlinovi ste rozprávali, že konšpiruje, že tu, že, že, že on rozpráva o ostatných, že sú blázni a on je lietadlo. Pán Takáč, aj včera ste predviedli, prišli ste, vyrušovali ste ma a nazvali ste mi blázon Pročko. Viete, pán Takáč, ja o vás by som tiež mohol rozprávať. Nikdy v živote som vás neurazil a viem o vás také veci, nikdy v živote. Tak sa skúste správať ako minister a nesprávajte sa ako vulgárny, arogantný, obyčajný krčmový podvodník. Ja vás poprosím, naozaj sa správajte ako minister. [09:46] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Hlina. [09:48] Alojz Hlina – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Ja sa trošku ospravedlňujem, že som kričal z pléna, ale ja už neviem, jak sa mám brániť tým klamstvám, že to je naozaj že hrubé zneužívanie. Včera to tu predviedol Taraba, minister, kde hovoril, že som v rozprave hovoril, že ideme rúbať lesy. Nehovoril som mu to. Dneska som mu zavesil video na moju sociálnu sieť, kde mu to jasne dokazujem. Dneska vystúpite vy a hovoríte, že čo som hovoril, a pritom som to nehovoril. S čím kalkulujete? Nechcete ísť so mnou do diskusie, lebo ja viem prečo, lebo Však sa bojíte, ale okej. A tuná prečo fabulujete, vymýšľate, klamete a na čo čakáte, že, že...? Tak ja vám to zostrihám, aj to dnešné video. Ja som hovoril, že ja som si odbehol k tým, k tým zamestnancom sa spýtať, keď som niečo nevedel. Prečo ste tak víťazoslávne nakráčali k tomu pultu, že jak mi to idete natrieť, že jak, jak vy – veď ja nemôžem – a urobiť zo mňa, zdisovať ma, zdehonestovať, že jak tomu nerozumiem. Čo je to za prístup, čo je to za práca? A už keď nič nepomáha, tak blázni. Áno, jasné, nech sa páči, kľudne, znesiem. Znesiem, nebojte sa. Mňa zaujíma, viete čo? Že ste sa nevyjadrili k tým mojim výhradám, čo som hovoril. Vy ste povedali, že už nejdete ďalej, bo by ste to rozprúdili. Nič nemusíte rozprúdiť, úplne stačí, keď sa vyjadríte k tým výhradám, ktoré som pomenoval, snažil som sa ich pomenovať. Aj v rekapitulácii, aj včera, aj dneska. Špeciálne ma zaujíma, špeciálne ma zaujíma, prečo je v tak špeciálnom režime vymáhanie pohľadávky, pohľadáviek oproti štandardu. Prečo je štandard pri vymáhaní pohľadávok štátu nejaký, a teraz tým zbedačeným poľnohospodárom hodíte nejaké zrná a dávate ich do úplne iného režimu. Na druhý deň ich šupete na vymáhanie, na druhý deň. A ešte sami to aj v dôvodovke poviete, že je to špeciálna úprava oproti štandardnej úprave v zákone o pohľadávkach štátu. K tomu som čakal vysvetlenie. Nič. Nič. Nula. [09:48] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho S reakciou na faktické poznámky pán minister Takáč. [09:50] Richard Takáč Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pán Pročko, myslím si, že pre podľa mňa skoro celú spoločnosť je úplne zrejmé a evidentné, že hnutie OĽANO patrí medzi hnutia, politické zoskupenia, ktoré túto krajinu zlikvidovalo za tri a pol roka. Myslím si, že toto, v tomto je, sme úplne všetci. A z vašej strany hovoriť o tom, že aby tu bol niekto slušný je pre mňa totálne úsmevné (povedané so smiechom), ale myslím si, že celá spoločnosť toto keď počula z vašej... z vašich úst a z vašej strany o slušnosti... (Reakcia z pléna.) Ja som vám neskákal do reči, ja som vám, ja som vám neskákal... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Žiga Peter, podpredseda NR SR Pán poslanec Pročko, pán poslanec Pročko. (Neutíchajúca reakcia z pléna.) Pán poslanec Pročko, upozorňujem vás, že porušujete rokovací poriadok, prvýkrát vás upozorňujem. Takáč, Richard, minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Radšej poviem niekomu, že je blázon, ako ho budem fyzicky napádať, tak ako vy fyzicky ste napádali poslancov v Národnej radi, tak takisto aj pán Hlina, čiže si môžte tak ruky spoločne podať. (Reakcie z pléna.) Dobre. A čo sa týka pána Hlinu o nejakom, včera čo konfrontoval pána ministra Tarabu, pán Hlina, dokážem aj ja natočiť video pred ubytovňou, tuto pri troch stromoch a neviem, či to bola borovica alebo čo, schovať sa tam za strom a hovoriť o tom, ako ide ministerstvo na základe tejto novelizácie vyrúbať všetky stromy. Ja poviem za sektor pôdohospodárstva, celý sektor pôdohospodárstva víta túto novelizáciu zákona, lebo konečne budú môcť začať čistiť tie porasty, teda z pohľadu tých, ktoré sú, máte trvalý trávnatý porast a je zarastený kríkmi, konečne budú tí poľnohospodári to môcť začať čistiť a potom nebudú dostávať pokuty alebo vracať peniaze z roku 2021, ako to je teraz, lebo proste kosia plochy, ktoré sa im zarastajú kríkmi, a tým pádom kosí menej a menej a na základe snímkovania sme zistili, že ho neobhospodaruje celú tú plochu, na ktorú zobral dotáciu, a preto musí vrátiť finančné prostriedky. Toto je špecifický problém Slovenska, takže tento zákon, ktorý tu je zo strany životného prostredia, toto zrýchli, zjednoduší a poľnohospodári sa budú mať lepšie, lebo nebudú musieť vracať finančné prostriedky spätne. Ďakujem veľmi pekne. [09:50] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nechce. Spravodajca? Áno? [09:55] Ján Kvorka – Vstup predsedajúceho Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Na záver nášho prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorý umožňuje farmárom, poľnohospodárom zabezpečiť na preklenutie, pokiaľ Platobná agentúra bude v normálnom režime možná poskytovať prostriedky finančné, ktoré oni používajú na založenie úrody a tak ďalej, techniku, mechanizáciu, je potrebné povedať, že vždycky je lepšie, keď sa niečo robí, ako keď sa nerobí nič. Tí poľnohospodári potrebujú tú pomoc, to všetci tu vieme, o tom sa asi aj zhodneme a k tomu sa aj vytvorili mechanizmy pomoci, ktoré sú tu dané, v tomto pléne vnímané rôznymi spôsobami. Samozrejme, hovorí sa, že sto ľudí, sto pováh a sto názorov. Z toho treba vychádzať a podľa toho sa treba k tomu stavať. Na druhej strane si myslím, že vždycky v živote je veľmi potrebná zodpovednosť k tomu, o čom rokujeme a k čomu prijímame tento zákon, a tuná by som chcel vysloviť akože pochvalu a beriem to veľmi pozitívne aj z pozície kolegov z PS, pána Štefunku, takisto kolegov z KDH, pána Čaučíka, kde sme mali možnosť prerokovať, hovoriť o týchto témach aj na našom výbore, alebo priamo tuná v pléne. Čiže na záver chcem povedať, že sme v období, kedy je potrebné týmto poľnohospodárom a farmárom pomôcť. Tie naše názory sa môžu rozchádzať a tie si môžme vydiskutovať aj na iných miestach a nájsť na to prostriedky tuná, v tomto parlamente si vieme. Tak vás chcem v závere požiadať, keby ste tento návrh zákona, ktorý je tak potrebný, podporili, aby sme dosiahli to, na čo tí farmári čakajú a čo chcú, aby bolo odsúhlasené. Ďakujem pekne. [09:55] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. S procedurálnym návrhom pán poslanec Pročko. [09:57] Jozef Pročko – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem. Chcem poprosiť, môj procedurálny návrh sa týka predsedajúceho. Ja by som chcel poprosiť, aby ministri neklamali, ako teraz klamal pán minister. A keď povie A, nech povie aj B, koho som tu napadol v pléne. Koho som tu napadol v pléne? (Reakcia z pléna.) Koho? Ľuboša Blahu som napadol v pléne? Kde? V pléne? V Národnej rade? Vôbec to nebola pravda. Trestné oznámenie bolo za, klamete, ste, fakt ste klamár, pán minister. Obrovský klamár. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Žiga, Peter, podpredseda NR SR Pán poslanec Pročko, procedurálny návrh. Pročko, Jozef, poslanec NR SR Klamár. [09:57] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Teraz pristúpime k rokovaniu o návrhu vlády na skrátené... Sekundu. (Predsedajúci listuje v podkladoch.) Áno, budeme pokračovať o návrhu skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 543 o ochrane prírody a krajiny (tlač 269). Za pána ministra Tarabu zastupuje pán minister Keketi, spravodajca z výboru pre pôdohospodárstvo je pán Kvorka. Ďalším písomne prihláseným rečníkom do rozpravy je pán poslanec Čaučík, ktorý bude vystupovať za klub KDH, teda má 30 minút. Nech sa páči. (Pokračovanie rokovania o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov , tlač 269.) [09:57] Marián Čaučík – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Strety s ľuďmi... ľudí s medveďmi sú problém. Považujeme ich za problém, ktorý rastie. Ako rastúci problém. KDH to rieši dlhodobo. Aj ako mimoparlamentná strana sme sa venovali tejto téme, máme úzke vzťahy s ľuďmi v regiónoch, vieme o tých prípadoch. Aj stretov s ľuďmi, ktoré neskončili zle. Aj také, ktoré skončili zranením, aj o mnohých škodách na majetku ľudí, ktorý, ktorý v regiónoch je a ktorý nie je dostatočne riešený. Myslím si, že táto problematika je veľmi komplexná, ale treba najmä riešiť tie strety a dať riešenie na strety, ktoré ohrozujú život a zdravie ľudí. Ministerstvo životného prostredia roky neriešilo problém premnožených medveďov a ich výskytu v obciach, v bezprostrednej blízkosti obcí, škody na majetku sú tiež riešené len veľmi slabo. Pôvodný problém, ktorý medzičasom prerástol do súčasných rozmerov, tak vážne oslabil aj dôveru ľudí v schopnosti štátu chrániť ich životy a zdravie. My chceme chrániť prírodu aj medvede v ich prirodzenom prostredí, ale zároveň potrebujeme riešiť problémové medvede v prostredí, v ktorom žijú ľudia. Ústavný zákon, ktorý vláda schválila a posunula do parlamentu, nepovažujeme za dobré riešenie, preto KDH ponúklo ministrovi životného prostredia podľa nás systémové riešenie a prístup k riešeniu problému cez zákon o civilnej ochrane, ktorý rieši práve ochranu životov, zdravia a majetku. Minister a vláda si toto riešenie osvojila. Nálepke konštruktívnej opozície pre toto sa nebránime. Neznamená to pre nás nič viac a nič menej ako to, že chceme hľadať dobré riešenie na reálne problémy. Nikto nám za to nič nesľúbil, robíme to preto, lebo vnímame potrebu urýchleného riešenia. V tomto roku je už počet stretov ľudí s medveďmi so zraneniami človeka na tej úrovni ako po celý minulý rok. Koľko problémových medveďov evidujeme na našom území? Toto je ťažká otázka, na ktorú nie je odpoveď. Ale odborníci odhadujú, že z celkového počtu medveďov, ktoré žijú na našom území, má asi 30 % ich populácie tendenciu približovať sa k ľuďom a prenikať do intravilánov miest a obcí. Informáciu o počte problémových jedincov majú v najlepšom priblížení zásahové tímy štátnej ochrany prírody. My v KDH však pozorujeme nárast konfliktov a obavy ľudí, ktorí žijú v oblastiach, kde sa medveď vyskytuje. Zo štatistík vieme tiež, že stúpa počet útokov medveďa na človeka, tak ako stúpa aj počet medveďov zrazených na našich cestách. A rastúci počet je aj iných konfliktných situácií stretu človeka a medveďa. V roku 2000 a 2008 nebol zaznamenaný ani jeden útok medveďa na človeka. Roky 2003, 2006 a 2011, tiež 2016 a 2017 boli roky, kedy sa na Slovensku udial len jeden útok na človeka. V roku 2020 sme na Slovensku mali už šesť útokov, v roku 2021 sedem útokov, 2022 ich bolo deväť a minulý rok 12. Tento rok 2024, dva mesiace po zobudení sa medveďa zo zimného spánku, sme už mali viac ako 10 útokov medveďa, ktoré sa skončili zranením človeka. Je teda aj zo štatistík jasné, že počet útokov stúpa a ľudia sa oprávnene obávajú medveďov. Celosvetovo dochádza k štatisticky významnému nárastu počtu útokov medveďa na človeka a platí to aj pre Slovensko. Vyšší počet útokov súvisí najmä s lokálnou hustotou populácie a hlavnou príčinou útokov je obranný reflex medveďa, ktorý je vyrušený človekom na krátku únikovú vzdialenosť. Okrem medveďa spôsobuje škody na hospodárskych zvieratách, a to najmä na ovciach a kozách, v podstatne menšom rozsahu na hovädzom dobytku a iných domestikovaných zvieratách aj vlk. V roku 2023 vlky usmrtili 968 oviec a kôz, čo vo finančnom vyjadrení predstavovalo sumu 392 722 eur. Straty na hovädzom dobytku boli 43 jedincov, čo vo finančnom vyjadrení bolo 28 643 eur. Celková škoda od vlka na hospodárskych zvieratách v roku 2023 bola 421 364 eur. Najväčšie škody od vlka sú v oblastiach, kde sa chovajú ovce, teda na strednom Slovensku. Nemeckí odborníci nedávno opísali fakt, že vlky, ktoré prekonali toxoplazmózu, stratili plachosť a zmenilo sa ich správanie. V talianskom Rimini sa vlci prechádzajú bez strachu pred človekom popri pláži. Podobne kritická situácia je aj inde v západnej Európe. My sme ako KDH mali v pondelok rokovanie ako vedenia a poslancov KDH s ministrami a poslancami za KDU-ČSL v Brne. Mali sme bilaterálne stretnutie s českým ministrom životného prostredia Petrom Hladíkom, ktorý nás tiež informoval, že v Čechách majú momentálne dosť veľký problém s vlkmi v dvoch českých regiónoch. Medveď aj vlk sú chránené zvieratá. Je potrebné hľadať opatrenia na to, aby mohli žiť vo svojom prirodzenom prostredí a aby sa toto prostredie, aby toto prostredie aktivity človeka nadmerne nenarušili. Toto vnímam ako komplexný problém, na ktorý musíme hľadať riešenia najmä v prevencii stretov, a sme otvorení širokej diskusii a ďalším prípadným legislatívnym návrhom v budúcnosti. V súčasnosti však vnímame potrebu urýchleného riešenia stretov medveďov s ľuďmi najmä pri obydliach, obciach a v ich bezprostrednej blízkosti. V tomto roku, ako som spomenul, je už počet stretov ľudí s medveďmi so zraneniami človeka na tej úrovni ako po celý minulý rok. A najmä o tomto je aj tento vládny návrh, ktorý rokujeme, preto podporíme za KDH prerokovanie zákona v skrátenom legislatívnom konaní a ďalšie argumenty si nechám do rozpravy pri prvom a druhom čítaní. Ďakujem za pozornosť. [09:57] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie, pán poslanec, evidujem štyri faktické poznámky. Ako prvý sa prihlásil pán poslanec Alojz Hlina, nech sa páči. [10:04] Alojz Hlina – Vystúpenie s faktickou poznámkou Úprimne poviem, že trošku ma prekvapilo, pán kolega, že, ja som myslel, že to bola aj tak to bolo deklarované zo strany Tarabu, pána ministra Tarabu dokonca včera deklaroval, že to je ochotný zmeniť, že veľké šelmy a špecifikovať len na medveďa. A nakoniec sa dozvedáme, že tie veľké šelmy tam nie sú že náhoda, ale že to bol zámer, lebo však treba riešiť aj vlka. A ja neviem, teda ja chovám ovce. Ja mám rád ináč, keď sa rozprávam s ľuďmi, ktorí niečomu rozumejú. Ja chovám ovce. Tak dobre, chovám ich na Záhorí, tu nie sú (povedané so smiechom), nie sú vlci, ale poznám aj ľudí špeciálne hore, hore na Orave, ktorí tiež chovajú ovce. Majú kangaly, majú psy, majú oplotky a tam je vlkov dosť a nemajú problém. A viete, že ja by som, naozaj aby nedošlo k nedorozumeniu. Problém s medveďom je, ale hrúziť tuná s vlkom a vťahovať do toho vlka, lebo strhli niekde nejakú ovcu, môže to byť problém. Mali by sme pátrať, že komu strhli, prečo strhli, aké boli okolnosti toho celého. Ale ja si dovolím tvrdiť, ja mám zaťaženie na vlka, poviem pravdu, že vlk má úlohy v lese, ktoré neplnia poľovníci, lebo Huliak tu sedí v parlamente, nemá čas loviť a tá zver je taká, aká je. Zver robí, vlk robí v lese to, čo vlastne príroda chcela. Vlk tvorí evolúciu toho druhu. Vlk strháva tie slabé jedince, vlk má svoje úlohy v tom lese, lebo to poľovníci nezvládajú, lebo sedia, pijú a jedia guláš. Nerobia to, čo za nich robí vlk. Ja naozaj žasnem, že nakoniec ešte zistíme, že ešte aj ten vlk nám vadí. A nakoniec tu ešte sa niekto prihlási a povie, však aj ten rys minule strhol niekde sliepku. Veď už nebláznime! Naozaj v tej prírode, tá príroda má svoje parametre, má svoje úlohy, evolúcia, Pán Boh to tak chcel. [10:04] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Tamara Stohlová, nech sa páči. [10:06] Tamara Stohlová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Ja som bola takisto pomerne prekvapená, keď som videla ten návrh novely, pretože celé mesiace sa tu vedie debata o problémoch s medveďmi, a teda očakávala som aj riešenia, ktoré budú súvisieť s medveďmi. Je to, myslím, prirodzené, pretože ľudia sa boja medveďov, ľudia hlásia strety s medveďmi, tak celkom prirodzene to je to, čomu by sme sa mali venovať. A keď sa aj pozrieme, myslím, že panuje tu zhoda na tom, že táto novela je šitá na toho medveďa a siaha aj po pomerne extrémnych nástrojoch v podobe toho, že hovoríme o tom, že pre nežiaduci výskyt medveďa by sa vyhlasovala mimoriadna situácia. Mimoriadna situácia je pomerne extrémny nástroj, keďže sa to zaraďuje takáto udalosť medzi živelnú pohromu, medzi katastrofu alebo teroristický útok. Takže na mňa takisto pôsobí pomerne nedôveryhodne, ak sa tam potom zrazu ocitol vlk, rys aj šakal, s tým, že máme zároveň históriu, že tento mechanizmus vydávanie výnimky sa v minulosti zneužíval. A ak by sme to takýmto spôsobom rozširovali, tak je zrejmé, že, že inštitút, ktorý bol v minulosti zneužívaný, by mohol byť zneužívaný ešte širšie a výraznejšie. No a keď sa pozrieme, tak v prípade toho rysa sa naozaj nedá hovoriť ako tam, jednoducho rys je veľmi vzácny a je ohrozovaný ľuďmi a jeho, teda činnosťou ľudí, o šakalovi vôbec ľudia ani nevedia, že na Slovensku žije. A v prípade vlka takisto je to obrovské šťastie, ak ho stretnete. Neohrozuje ľudí na zdraví a živote, o tom sa tu primárne rozprávame. A aj v prípade tých nejakých škôd na majetku tá situácia je zásadne odlišná aj tie príčiny, aj tých charakter a nemá zmysel dávať ho do jedného riešenia spolu s medveďom. [10:06] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Roman Malatinec. [10:08] Roman Malatinec – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, pán kolega Čaučík. Ja vám chcem poďakovať, že KDH sa prihlásilo, že chce aktívne riešiť problém veľkých šeliem. Dovoľte, kolegovia, aby som vám prečítal záznam z EuroMAB-u posledného v Rakúsku, ktorý sa konal v zastúpení 27 krajín, a všetci sa zhodli, že prísna ochrana predátorov a ich rozšírenie k ľudským obydliam má vplyv nielen na farmárov, zvyšovanie škôd, zníženie návštevnosti turistov, ale i veľké zníženie biodiverzity. Nemec... Rakús... Farmári Rakúska, Nemecka, Francúzska apelujú na zmenu striktnej ochrany. Nemecko dáva skoro 9 mil. eur na prevencie, opatrenia farmárom, napríklad na nákup elektrických oplotkov, zároveň preplácajú škody, napríklad aj poškodené balíky. Je čas používať zdravý sedliacky rozum a zabezpečiť koexistenciu veľkých šeliem s človekom bez zadaných obmedzení, je snaha prekategorizovať predátorov medveďa, vlka, šakala z prísnej ochrany. Presadzujú regionálny manažment so zapojením všetkých zainteresovaných farmárov, poľovníkov a lesníkov. Som rád, že pán kolega Čaučík povedal, že, a s týmto sa stotožňujem aj ja, že aj my chceme chrániť a chceme tu mať medveďa aj vlka. Ja som to povedal vo svojom príspevku a, a som rád, že aj vzájomným dialógom opozície aj koalície ste dokázali vsunúť aj vaše myšlienky do tohto zákona, a veriť budem, že bude osožný tento zákon pre, pre naše regióny. A môžem povedať, že s kolegami, s pani Stohlovou sa nestotožňujem, to, čo teraz práve povedala, ale možno o tom diskutovať, lebo tie, hľadanie tých príčin a argumentov si môžme vysvetliť kedykoľvek, ale určite ešte bude čas aj v rozprave v iných častiach. Ďakujem pekne. [10:10] Ľuboš Blaha – Uvádzajúci uvádza bod Pán poslanec Jozef Pročko. [10:10] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán Čaučík, povedali ste, že medveď potrebuje svoje prirodzené prostredie. No medveďovi sme zobrali jeho prirodzené prostredie. Medveď už nemá svoje prirodzené prostredie a my ho z neho vytláčame. Ale to, čo v tomto zákone je, už som to hovoril aj v prvom, v... v skrátenom, budem to rozprávať ďalej, my máme prostriedky na to, aby sme eliminovali aj tých vlkov, ktorí budú v dedine chodiť alebo budú chodiť popri, popri jazere. Aj na to máme prostriedky. Máme prostriedky na to, aby sme eliminovali tohto medveďa. Máme zásahové tímy. Ja vás poprosím, pán Čaučík, aby sme išli týmto smerom, ale vás poprosím, kádehákov, prosím vás, poďte s nami v rozumnom, v rozumnom zastavení kŕmenia, ale nielen medveďov, lebo ste hovorili o škodách, o 300-tisíc škodách, ktoré spôsobujú medvede, vlky. Ale viete, koľko škôd spôsobuje danielia, vysoká a premnožená zver diviačia? To sú milióny, desiatky miliónov. Na to tu, na toto tu nikto neupozorňuje, koľko škôd tým poľnohospodárom robili premnožená zver, ktorú ešte prikrmujeme! A na tom prikrmovaní sa prikrmujú aj medvede! Toto je naozaj 20-30 ročný problém, odkedy začali poľovať oligarchovia, ktorí sypú, sypú chlebíky, čokolády... všetko tam dávajú tým zvieratám, len aby si ich tam udržali, a nestrieľajú tie zvieratá. Ja som poľovník, veď sa nestrieľa, naozaj na Záhorí 3,5-tisíc danielov?! Ako prinútite tých poľovníkov, aby to strieľali? A teraz ideme dať poľovníkom, ktorí už majú, majú možnosť ŠOP-ka im môže dať výnimku, hovoríme tu o mimoriadnej situácii, veď ale tá mimoriadna situácia nastane, keď zavolajú niekde, že medveď je v dedine a robí tam niečo zlé, no tak zavolajú zásahový tím. Poďme tieto zásahové tímy, môžeme ich úplne ešte zväčšiť, môžeme dať o dva zásahové tímy viac. Bližšie o tom budem rozprávať v rozprave. [10:10] Ľuboš Blaha – Uvádzajúci uvádza bod Pán poslanec Marián Čaučík. [10:13] Marián Čaučík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, kolegovia, kolegyne za vaše faktické poznámky. Nespomenul som, áno, tú definíciu šeliem, ktorá bola aj v tom našom základnom návrhu. Tá definícia je zo zákona o poľovníctve a máme za to, že lepšie mať už definíciu, ktorá u nás v legislatíve už definovaná je, ako monotematicky definovať veci na, na iba medveďa, a treba sa zamyslieť, ak v budúcnosti bude naplnený základný, základná časť toho zákona, o ktorom je, lebo myslím si, že pán kolega Hlina nepochopil celkom úmysel toho zákona. Úmysel zákona nie je strieľať medvede, nie je strieľať vlky a už vôbec nie rysy alebo šakaly, tak ako to možno aj pán Kiča neférovo povedal, že KDH s Tarabom chce strieľať rysov. Myslím, že rys nikdy v živote v takejto situácii nebude. Tu ide naozaj o to, ak nastane ohrozenie života, zdravia alebo majetku, a toho majetku veľmi pravdepodobne, si myslím, v súbehu s tým ohrozením zdravia a života, tak môže byť vyhlásená mimoriadna situácia, ktorá je, ako to slovo hovorí, naozaj mimoriadna, mala by nastať v mimoriadnych prípadoch. A vtedy systémovým spôsobom sa bude môcť pristúpiť aj k tomu, čo už máme čiastočne definované teraz, ako povedal pán Pročko, aby to nebolo na ľubovôli jednotlivých ľudí, ale na krízovom štábe, ktorý koniec koncov stále musí požadovať výnimku od ministerstva životného prostredia, takže asi takto to vnímame. Možno ešte reakcia na pani kolegyňu Stohlovú, vydávanie výnimiek sa zneužívalo a je obava, že sa bude zneužívať ešte viac. Áno, beriem, že takéto obavy môžu byť, ale zákon má nastaviť rámcové podmienky. To, aby sa nezneužíval, a to, ak niekto bude robiť veci zle, tak ho treba trestať. Treba ho dať niekde inde, nie v zákone. [10:13] Ľuboš Blaha – Uvádzajúci uvádza bod Dávam teraz možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Chce sa niekto prihlásiť ústne do rozpravy? Nie je tomu tak. Takže prerušujem rokov... Takto nie... Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce sa k rozprave vyjadriť navrhovateľ? Nie je tomu tak. Spravodajca? Nie je tomu tak, takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Panie poslankyne, páni poslanci, teraz pristúpime k rokovaniu o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, v stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh vlády má tlač 274. Poprosím ministerku zdravotníctva Slovenskej republiky pani Zuzanu Dolinkovú, aby návrh vlády odôvodnila... Neviem, asi budete, pán minister, zastupovať, hej? Nie? Áno, tak pána ministra školstva... pána ministra športu, nech sa páči, poprosím, aby v zastúpení pani ministerky návrh odôvodnil. Nech sa páči. (Rokovanie o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 274.) [10:16] Dušan Keketi – Vystúpenie Ďakujem. Dobrý deň. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi teraz v mene ministerky zdravotníctva pani Dolinkovej vám predniesť úvodné slovo. Ministerstvo zdravotníctva predkladá návrh na skrátené legislatívne konanie o návrhu zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkov, stavovských organizáciách v zdravotníctve s cieľom predísť možným hospodárskym škodám spôsobeným neakceptovaním doplňujúceho odôvodneného stanoviska Európskej komisie č. 2183. Ďalším cieľom je riešenie akútneho nedostatku zdravotníckych pracovníkov umožnením výkonu odborných pracovných činností v zdravotníckych povolaniach: praktická sestra, asistent, zubný asistent, sanitár, študentom a žiakom vybraných študijných odborov, a to už počas letných prázdnin v roku ’24. Tiež sa zavádza systémové opatrenie na plynulejšie doplnenie absolventov rezidentského štúdia do ústavnej a ambulantnej praxe so zameraním sa na menej atraktívne regióny Slovenska. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci dovoľte mi, dovoľujem si vás teda požiadať o podporu predloženého návrhu na skrátené legislatívne konanie. Ďakujem. [10:16] Ľuboš Blaha – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem pekne, pán minister. Dávam teraz slovo členovi výboru pre zdravotníctvo poslancovi Petrovi Slyškovi, aby informoval Národnú radu o výsledkoch prerokovania návrhu vlády vo výbore. Nech sa páči, pán poslanec. [10:18] Peter Slyško – Vystúpenie spoločného spravodajcu Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 284 z 22. apríla 2024 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkov, stavovských organizácií v zdravotníctve a o zmene a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 274), na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, do začiatku rokovania schôdze Národnej rady Slovenskej republiky o tomto návrhu. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo prerokoval vládny návrh na skrátenie legislatívne konanie. Výbor svojím uznesením č. 40 z 25. apríla súhlasil s návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie a doporučil Národnej rade Slovenskej republiky schváliť vládny návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkov, stavovských organizácií v zdravotníctve a o zmene a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 274). Vážený pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu. Ďakujem. [10:18] Ľuboš Blaha – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem pekne. Otváram rozpravu, do ktorej som dostal jednu písomnú prihlášku, za klub Progresívne Slovensko vystúpi pán poslanec Oskar Dvořák. Nech sa páči, máte slovo. [10:20] Oskar Dvořák – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja som trošku aj šokovaný, chcel som najprv vystupovať čisto vecne, ale som trošku šokovaný z toho, že máme tu tak naliehavý zákon, ktorý teda ministerstvo zdravotníctva považuje za naliehavý, a pani ministerka sa neráči ani prísť do Národnej rady, aby nám tu predstavila, o čom takýto naliehavý záko a čo tak rýchlo musí tlačiť v skrátenom legislatívnom konaní, o čom to vlastne je a prečo je to také naliehavé. No, ale ešte, že ste si, pani, páni kolegovia a pani kolegyne, vytvorili nové ministerstvo, a teda nič osobné proti pánovi ministrovi, ale aspoň teda nám môže nový minister tuto zaskočiť takto konania v Národnej rade, keď vy teda sa neráčite ani prísť do Národnej rady a predložiť nám tu vaše vysvetlenia, prečo toto tu chcete tlačiť v takom rýchlom, zrýchlenom skrátenom konaní. Zároveň pani ministerka Dolinková nemá toho veľa čo predkladať do Národnej rady, ona, naozaj máme pol roka od volieb, ona zatiaľ nepredložila nejaké závažnejšie zmeny toho systému. Nič nám tu neukázala, čo chce prakticky robiť. Pol roka od volieb. A naozaj neráči sa ani prísť, aby nám tu vysvetlila, prečo tu niečo v skrátenom legislatívnom konaní tlačí. Zároveň na tejto schôdzi máme ešte jeden zákon od pani ministerky Dolinkovej, o ochrane zdravia. Relatívne tiež technická vec, pani ministerka zase neprišla do parlamentu. Zase jej to prepadlo, zase na koniec. Čiže ja sa naozaj pýtam, čo robí naša ministerka zdravotníctva. Nechodí do parlamentu, nevysvetľuje tu zákony, nepredkladá zákony. Aj tie zákony, tie málo, čo sú iba transpozície, ona nepredkladá žiadne vecné zákony, iba odkladala nejakú reformu a potom robí transpozície, prakticky nič veľké. A nevie sa sem ani postaviť, podiskutovať a vysvetliť nám, o čom to je. Čiže a zároveň, teda aby som prešiel aj k tej vecnej stránke toho skráteného legislatívneho konania, jediné, čo nám tu predkladala do parlamentu, sú skrátené legislatívne konania prakticky. Ja tu vidím dneska skrátené legislatívne konanie, ktoré teda keď si pozriete, a ako to tu bolo aj prezentované, ide prakticky o transpozíciu európskej smernice. Ide tam, ide tam o niečo, čo, v skratke poviem, o uznávaní nejakých kvalifikácií a jazykových znalostí ľudí, ktorých sa tuto hlásia. na Slovensku, že by chceli vykonávať zdravotnícke povolanie, ale zároveň, keď si ten zákon prečítate bližšie, tak pani ministerka typicky do skráteného legislatívneho konania nahádže zase veci, ktoré by tam ani nemali patriť, ktoré by mali ísť s tým štandardným nejakým pripomienkovým procesom, a dokonca aj transpozície. Ja neviem, či si tu, páni a dámy z koalície, myslíte, že keď idete transponovať nejakú smernicu, že to automaticky musí ísť skráteným legislatívnym konaním. To sa tak nedeje. A výsledkom toho je napríklad to, že keď vy túto transpozíciu tlačíte, chcete teda rýchlo pretlačiť, rýchlo skráteným legislatívnym konaním, ktoré si tu ani pani ministerka nevie postaviť a obhájiť, teda neviem, kto so mnou bude diskutovať, či minister školstva mi bude vysvetľovať teda zdravotnícku transpozíciu, tak potom vlastne zistíte, že, že v čom je to škodlivé. Napríklad všetci, čo sa venujú zdravotníctvu, ja verím tomu, že si, že čítate svoje poslanecké emaily, tak napríklad zistíte, že keďže sme obišli medzirezortné pripomienkové konanie, nikto sa k tejto vzdelávacej transpozícii nemohol vyjadriť, žiadne komory, žiadne odbory, nikto, žiadne organizácie, žiadne ministerstvá, školy, lekárske fakulty, nikto. A potom výsledkom toho je, že keď si otvorím ja poslanecký email svoj, tak tam vidím od lekárnickej komory napríklad to, že keďže robíte aj transpozíciu, tak ste to zase zbabrali pravdepodobne, a zase ste na niečo zabudli. Napríklad komory, čo sú registračné organizácie prakticky pre lekárnic... pre zdravotnícky, nezdravotníckych pracovníkov alebo iných zdravotníckych pracovníkov, tak zistíte, že v nejakých paragrafoch tam lekárnická komora hovorí o tom, že ste tam zabudli dať povinnosť, teda že nejaké doklady sa k tomu vzdelávaniu by mohli aj teda prikladať. Takže zároveň toto, toto, že to zároveň tlačíte skráteným legislatívnym konaním, je podľa mňa drzosť, ktorú si ani neviete tuto obhájiť. Zároveň by ste to tak asi nemali robiť, pretože ako vidíte, tak keďže nemáme pripomienkové konanie, tak tieto komory a všetky, všetky, ktoré by sa vám, normálne by vám slušne povedali v tom medzirezortnom pripomienkovom konaní, tuto ste na niečo zabudli, toto pripomienkujeme, tuto navrhujeme vylepšiť, tak musia potom písať poslancom, aby, aby sa tieto chyby napravili. Zároveň to nie je prvý prípad. Napríklad keď sa pozrieme na ten, k tomu som chcel tiež vystúpiť, keď sa pozreme na skrátené legislatívne konanie, ktoré tu pani ministerka opäť neprišla do parlamentu, a opäť ho teda tu nepredstavila, takže ale tenkrát... vtedy to bolo také babráctvo, že tu nemala ani náhradníka, niekoho z vlády, kto by ju zastúpil, čiže to prepadlo na koniec. Tak keď sa pozriete na to, transpozícia európskej smernice o ochrane zdravia pri práci a podobne, ľudia si povedia, že to je niečo štandardné, čo asi pravdepodobne prijmeme, pomôžeme, niečo technické. No a keď sa na to pozriete tak potom pri zmene... pozmeňovákmi a inými vašimi tuto aktivitami v parlamente tam priletia, riešite tam telesnú výchovu, idete tam riešiť ospravedlnenky v školách. Teraz už tam chcete riešiť aj sociálne služby. Čiže ja naozaj že s desením, so zdesením očakávam, že tuto v tejto transpozícii, teda v transpozícii v úvodzovkách, že čo vám tam teda ešte napadne pridať v tom druhom čítaní. No a teraz by som sa aj chcel tomu pozrieť trošku na zúbok, ja to, samozrejme, v tej rozprave v tej vecnej budem bližšie rozoberať, ale keď sa pozrieme na to, tak, samozrejme, opäť typický modus operandi pani ministerky, dá niečo v skrátenom legislatívnom konaní, povie, že to je transpozícia, a budeme sa tváriť, že je to niečo technické, ale keď sa pozriete bližšie, tak zistíte, že tam sa vlastne riešia aj nejaké, jak, jak to nazýva pani ministerka, akútne, akútny nedostatok pracovníkov v zdravotníctve. No ale keď sa na to pozriete, tak sú to relatívne že technické veci. Bavíme sa o tom, že ideme umožniť vzdelávanie medikov na, v nemocniciach, čo inak prakticky ideme teraz riešiť legislatívne, a pani ministerka tu hovorí, že to je veľmi akútny problém, a ono sa to aj dnes deje. Keď je niekto medikom, tak väčšina už z nich chodí pracovať do nemocnice, už sú sanitármi. (Ruch v sále.) Ja počkám, kým, kolegovia, teda dokončíte, aby som vás nevyrušoval svojím vystúpením. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Blaha, Ľuboš, podpredseda NR SR Poprosil by som o pokoj v rokovacej sále. Nech sa páči, pán poslanec, môžte pokračovať. Páni kolegovia, poprosím vás. (Ruch v sále.) Pán poslanec, môžte pokračovať. Dvořák, Oskar, poslanec NR SR Čiže nejde len o samotnú transpozíciu, ale keď sa pozriete do vnútra, tak pani ministerka tam rieši teda nejaké technikálie ohľadom zaraďovania sa do rezidentského štúdia, rozpráva o tom, že aby sme legálne umožnili teda medikom pôsobiť už z lekárskych fakúlt, ale aj zo stredných zdravotníckych škôl a podobne v nemocniciach. No toto už sa aj deje dneska. Dneska medici často chodia teda robiť sanitárov do nemocníc, my to teda legalizujeme. Zároveň ja sa pýtam, je toto vec, ktorá musí ísť v skrátenom legislatívnom konaní? Nemali by ste zase sa spýtať možno všetkých organizácií, ktoré k tomu majú čo povedať, čo si o tom myslia, keď to meníme? Prečo to zase tlačíme? Zároveň teda ja som, zároveň tu pani ministerka hovorí, že teda ideme to riešiť, pretože je tu akútny nedostatok pracovníkov. A zároveň keď sa na to pozriem čisto formálne, skrátené legislatívne konanie hovorí veľmi jasne tri dôvody, kedy, kedy ním môžete ísť: keď tu máme nejaké hospodárske škody, hroziace výrazné hospodárske škody, keď tu máme ľudskoprávne ohrozenia, alebo keď tu máme bezpečnostné ohrozenia. Keď sa na to pozrieme, že, že či teda akútny nedostatok zdravotníckych pracovníkov, teoreticky, lebo toto podľa mňa nerieši akútny nedostatok zdravotníckych pracovníkov, k tomu sa ešte dostanem neskôr v rozprave, tak podľa mňa to formálne nespĺňa ani jeden z týchto troch aspektov. Zároveň teda je nutné povedať, akútny nedostatok zdravotníckych pracovníkov tu máme už dlhé roky, čo to znamená, že keby sme takto pristupovali k problémom tejto krajiny, máme tu akútny problém s hospodárskym rastom, máme tu akútny problém s nedostatkom pracovníkov v školstve, máme tu akútny problém s výsledkami PISA, s kvalitou vzdelávania, máme tu akútny problém s výstavbou nemocníc. To znamená, že načo my vlastne potom máme parlament alebo načo máme legislatívny proces štandardný, keď vlastne na každý problém v tejto krajine by sme mohli povedať, že to je, že môžeme ísť skráteným legislatívnym konaním, lebo to je akútny problém v tejto krajine. No ale potom sa vám, keď idete takýmto babráctvom prijímať legislatívu v tomto parlamente, potom sa vám deje presne to, že tých, ktorých regulujete, a teraz idete regulovať aj komory, a teda odborné organizácie v zdravotníctve, ony sa vám k tomu ani nemôžu vyjadriť, čo tam babrete a čo tam všetko robíte v tom zákone, čo tam prilepujete. Potom musia písať poslancom a prosiť ich, aby teda svoje pozmeňovacie návrhy dali vo výbore alebo v druhom čítaní. Takto sa nemá riadiť štát. Toto je absolútne babráctvo. Zároveň mi príde absolútne cynické, že ministerka zdravotníctva si naozaj napíše do toho, že ešte sa hraje, že ide tým riešiť teda akútny nedostatok zdravotníckeho personálu. Ona si to sem napíše, že toto je dôvod na skrátené legislatívne konanie. A zároveň tu ide riešiť technikálie, zaraďovanie sa rezidentov v rôznych dátumoch, naviazanie, získavanie údajov z vyšších územných celkov. Keď si niekto naozaj v tejto sále myslí, že toto vyrieši akútny nedostatok personálu, tak je veľmi naivný. Ale pani ministerka si to sem napíše. A zároveň, keď ja si pozriem teda, teda tie ambície z vládneho programu za pol roka, pol roka je tu táto vláda, pol roka je tu tento parlament, vy tu máte ambície meniť, meniť zdravotnícky systém a zdravotnícke vzdelávanie, naozaj inovovať ho, robiť tu duálne vzdelávanie, robiť tu množstvo iných vecí, čo ja si prečítam v tom, v tej, v tej časti o zdravotníctve, a jediné za, čo sa za pol roka pani ministerka zmôže, je, že sem predloží relatívne technický návrh. Žiadna ambícia, žiadna vyššia ambícia, toto sú naozaj technikálie. Pol roka po voľbách a vy si neviete plniť ani vlastné sľuby. Takto by sa to naozaj nemalo robiť. A zároveň, ja sa veľmi rád vraciam k jednej takej vetičke, ktorú si pani ministerka napísala do vládneho programu – ambíciou vlády je odpolitizovanie rezortu zdravotníctva . Tak odpolitizovanie si môžme asi predstaviť rôzne, ale ja vám pripomeniem situáciu, že... Dva mesiace dozadu je to? Som tu predkladal poslanecký návrh. A v tom poslaneckom návrhu stálo, že, myslím si, že rezidenti by sa nemali zamestnávať len v ústavných zariadeniach, v nemocniciach, keď chce niekto robiť lekára, aby sme, tak keď máme akútny nedostatok personálu, tak mal by sa zamestnávať aj v ambulanciách, aby sa mohli vzdelávať v ambulanciách, aby priamo tie ambulancie mohli byť ich zamestnávateľmi. Vtedy ste si jednohlasne odhlasovali, že tento poslanecký návrh neprijmete. Riešil tiež akútny nedostatok zdravotníckeho personálu v zdravotníctve. Čo sa deje? Otvoríme si teraz tento vládny návrh zákona. Je tam identická právna úprava, ktorú som ja predkladal a ktorú ste pred dvomi mesiacmi zamietli. To znamená, že vy tu rozprávate o nejakom odpolitizovaní, riešení akútneho nedostatku personálu, a potom teda preberiete aj moju vec, ktorú som tam navrhoval, ja vás za to chválim, som za to rád, že ste to prebrali, že ste sa s tým takto stotožnili, ale zároveň teda, zároveň teda tu máte plno, plné ústa rečí o odpolitizovaní a o tom, aké chcete robiť reformy vo vzdelávaní, a potom naozaj riešite teda iba že drobnejšie veci. Ja si myslím, že, máme pol roka od volieb, ja sa zhodnem, ale zhodnem sa s tým asi iba formálne, lebo ten návrh zákona to nespĺňa, že naozaj máme problém v zdravotníctve s personálom. Ja si myslím, že mali by ste k tomu pristúpiť trošku koncepčnejšie. Ja si myslím, že toto sú veci, o ktorých by sme v tomto parlamente mali diskutovať. Asi by som nemal diskutovať s ministrom školstva o tomto. Myslím si, že pani ministerka by možno mohla už začať aj pracovať, mohla by začať predkladať zákony, mohla by začať plniť svoje sľuby a možno, keď aj niečo raz za čas predloží do tohto parlamentu, nevie predložiť nič vecné, predloží teda transpozíciu, do ktorej dá nejaké technické prílepky a podobne, tak možno by bolo už aj fajn, keby pani ministerka napríklad prišla a nenechávala prepadávať svoje body, možno nenechala ministra školstva, aby ju zaskakoval pri zdravotníckych zákonoch, pretože ich nepredkladá naozaj tak veľa, takmer žiadne, a možno aby sa sem postavila a vysvetlila nám a odpovedala presne na tieto moje otázky, kedy prídu tie reformy, kedy príde, kedy príde nejaké ambicióznejšie plány, ambicióznejšie zákony do parlamentu, kedy príde vôbec diskutovať s nami, aby nám vysvetlila, čo teda plánuje, kedy nám odpovie na naše otázky. Ale namiesto toho dostávame teda nejaké rôzne prílepky, komoleniny, dostávame teda poloriešenia, ktoré sa tu snaží nafukovať, a potom teda ešte aj odmieta diskutovať, okrem toho, že už odmieta so mnou chodiť teda aj do televíznych diskusií. Nestalo sa mi raz, že by pani ministerka teda zrušila diskusnú reláciu, do ktorej sa ju snažili pozvať so mnou, tak teraz už aj odmieta chodiť diskutovať do parlamentu. Tak ja by som jej pripomenul, že ona je členkou vlády Slovenskej republiky, podlieha tomuto parlamentu a je načase, aby sem prišla a začala diskutovať s poslancami, ktorých my zast... a s ľuďmi prakticky, ktorých my zastupujeme, a vysvetľovala svoje kroky, lebo takto to naozaj vyzerá iba tak, že je zavretá na ministerstve vo svojej ministerskej kancelárii, zároveň nám teda nechce diskutovať, nič nerobí a vyhýba sa absolútne všetkým konfrontáciám. A zároveň teda akože pacienti z toho nič nemajú. A to jediné, čo teda vidíme, čo sa jej teda darí, je, že buď teda pre finančnú skupinu robí nejaké kroky, čo sa týka dotácií, alebo zruší zubné benefity. Takže ja sa teším na diskusiu a dúfam, že teda pani ministerka príde aspoň teda do prvého čítania aj do druhého čítania, keď teda nevedela prísť doteraz na, na, nevedela prísť na ochranu zdravia, to si nechala prepadnúť, na dnešnú transpozíciu, tú si teda nechala zastúpiť ministerstvom školstva, tak ja dúfam a vyzývam pani ministerku, aby prišla do parlamentu a aspoň a vysvetlila svoje kroky. Ja jej tieto otázky veľmi rád zopakujem, keď tu, keď sa tu raz postaví. Ďakujem veľmi pekne. [10:25] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie, pán poslanec, evidujem štyri faktické poznámky. Ako prvý, pán poslanec Michal Sabo, nech sa páči. [10:34] Michal Sabo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, aj tebe, Oskar, za vystúpenie. Kde je pani ministerka Dolinková, tak znie otázka. No točí sa na Instagrame. To robí celé dni, pretože jej Instagram prepukuje obsahom. A keď má sedieť v tomto pléne a prezentovať svoje návrhy, tak, tak tu nie je a nechá sa zastupovať. Nie iba to, čo sa tebe, Oskar, dnes stalo, že prišiel pán minister cestovného ruchu prezentovať jej návrh na skrátené legislatívne konanie, ono sa to stalo aj minulý týždeň napríklad pri návrhu zákona o posudzovaní a o kontrole hluku a ochrane zdravia, celý deň som tu čakal, kým sa dostane ten bod na rad. Pani ministerka údajne zistila, že som sa prihlásil do rozpravy za klub Progresívneho Slovenska a chcel som využiť celých 30 minút na to, aby som rozobral na súčiastky ten návrh, ktorý je vo svojej podstate škandalózny, a zrazu bola pani ministerka náhle odcestovaná. Takže, pán minister Keketi, keď zastupujete pani ministerku Dolinkovú, prosím vás, odkážte jej od nás, že ju čakáme v tomto pléne, čakáme, kým si bude konečne robiť svoju robotu, a že nech ten Instagram na chvíľku nechá tak a že tu je jej čas a priestor. Vďaka. [10:34] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Zuzana Mesterová, nech sa páči. [10:35] Zuzana Mesterová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Jazykovedný ústav môže slová skrátené legislatívne konanie a prílepok vyhlásiť za najpoužívanejšie slová roka 2024. Skrátené legislatívne konanie a prílepok, to sú slová, ktoré definujú túto vládu. Vy, vy ste ako lastovičky, ktoré lepia hniezdo, tak pristupujete k legislatívnemu procesu. A hlavne rýchlo. Polepiť všetko, čo vás napadne, čo nájdete po ceste, a hlavne rýchlo, lebo... (Smiech v sále.) Vy, vy kam sa ponáhľate? Čo? Predčasné voľby budú či na dovolenku dvojročnú sa chystáte? Či? Ja, ja nerozumiem, čo vy robíte. Kam sa táto vláda takto ponáhľa, že tu už (povedané so smiechom) ako... Kto sa postaví za rečnícky pultík, ten vás upozorňuje na to, že týmto zrýchleným postupom prinášate do legislatívy len chyby. Potom vy prinášate prílepky, ktorými ich chcete opraviť, a celé je to také akože trápno-smiešne. Však už sa ukľudnite trochu! Ďakujem. [10:35] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Peter Slyško, nech sa páči. [10:36] Peter Slyško – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán predsedajúci. Pán kolega Oskar Dvořák, ja plne rozumiem, len nerozumiem jednému, že útočíme tu, teda útočíte tu na pani ministerku, ako tu nie je. Ona tu včera celý deň bola, bohužiaľ, ten zákon nejako neprešiel poradím, ale taktiež bola aj na výbore, kde to celé odkomunikovala. Vy ste asi nemali čas sa tam zúčastniť, tak potom asi ste nemali všetky informácie, ale nemyslím si, že pani ministerka by sa nejako vyhýbala. Dnes má asi nejaké pracovné povinnosti. No ale objektívne si treba povedať, naozaj včera tu celý deň bola, bol priestor komunikovať, takže nevidím to až tak, ako to vy prezentujete. Ďakujem. [10:36] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Viera Kalmárová. [10:37] Viera Kalmárová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Ja sa vrátim, Oskar, k úvodnej časti tvojho príspevku, kde si hovoril o kvalite a vlastnostiach legislatívneho procesu v súvislosti so zdravotníckymi zákonmi. Spomenul si prípad, kedy k zákonu o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia bol, bola prilepená novela školského zákona. Hovoril si aj o zákone, o ďalšom prílepku, o zákone o sociálnych službách a zabudol si ešte na tretí prílepok, a to bol zákon o... o... o správnych poplatkoch, pokiaľ si dobre spomínam. Viete, ja pracujem, teda som zaradená do výboru pre vzdelávanie, a keby mi Oskar nebol povedal, že týmto zaoberali na zdravotníckom výbore, tak by som nemala o tom ani potuchy, ani tušenia. Jednoducho takto sa nemôžu obchádzať vecne príslušné, vecne príslušné výbory. A ešte jedna pikantéria na záver. Ja predsa len som toto preniesla, túto tému na školský výbor a zhodou okolností tam sedel aj pán štátny tajomník z ministerstva školstva, hoci ten prílepok bol podaný ako poslanecký návrh, pochádzal z dielne ministerstva školstva. A teraz som sa pýtala, prečo teda zvolili takúto cestu? A jeho odpoveď z môjho pohľadu bola taká šokujúca, že som sa nezmohla na žiadnu reakciu, lebo povedal, že jemu sa zdá prirodzené, že to, že tému telesnej výchovy a ospravedlňovania neprítomnosti žiakov na vyučovaní prilepili k zákonu o ochrane verejného zdravia, lebo by to bolo, hlúpo by to vyzeralo, keby to dali napríklad k cestnému zákonu. No tak na to už nemáte naozaj čo povedať. Ale takto sa to naozaj nedá ďalej robiť. [10:37] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Oskar Dvořák. [10:39] Oskar Dvořák – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za reakcie. Ja teda pánovi Slyškovi odpoviem, kolegovi. Viete, sedíme na tých výboroch bežne a pani ministerka tam vždy posiela štátneho tajomníka. Toto bol prvý výbor, na ktorý prišla. A ja som ju zmeškal. Zmeškal som ju prakticky preto, pretože tento zákon, prosím pekne, bol doručený, pozvánka na ten výbor v stredu večer. Takýto zákon, ktorý obsahuje teda 40 strán tabuliek a 50 strán dokopy, sedem strán technikálií, nám večer v stredu pošlú z výboru pozvánku, že ráno o 8.30 hod rýchlo sa dostavte. No tak bol program, to ja neviem, či sa takto ako kebyže večer posielajú štandardne teda pozvánky na výbory, tak preto som sa nezúčastnil. Zároveň prečo sme sa včera nedostali? Otázka je, že áno, prečo sme sa včera nedostali k tomuto zákonu pani ministerky? No tak máte všetku moc v rukách v tomto parlamente. Vy ste sa rozhodli, že pôjdete v skrátenom legislatívnom konaní rokovať o medveďovi, potom pôjdete rokovať k iným zákonom, hore halabala si tu termínujete rôzne body. Máte vy v rukách to, že aby ste sa zladili už. Máte vládu, máte koalíciu, tuto v parlamente máte väčšinu. Čiže podľa mňa to nie je také zložité, dohodnúť sa s pani ministerkou a povedať, ako to robíte pri ostatných časoch. Tak, pani ministerka, keď idete na nejakú pracovnú cestu, tak možno vám natermínujeme bod na pondelok o 9.00 hod., zúčastnite sa. Toto sa vám stalo už druhýkrát za sebou. Toto sa stalo pri ochrane zdravia, keď ministerka neprišla, prepadol jej bod. Prepadol jej, teda resp. teraz neprepadol, lebo je tu pán minister športu, ktorý ju zaskakuje. Zároveň ja sa teda pýtam, že, že či vôbec tá pani ministerka ako keby, že keď nepracuje tu v parlamente, či pracuje na vláde. Ja som tu teraz videl, že ona ani, teda keďže nevie stavať nemocnice, tak to dala ministerstvu obrany. Tak teraz čo, všetko ideme outsourcovať na iné rezorty? Nebude chodiť do parlamentu? Aj na vláde outsourcujeme všetku zdravotnícku agendu iným rezortom? Čo sa tu bude ďalej diať? Máme tu nevyužité peniaze, ktoré pani ministerka od začiatku roka, sto... 180-190 mil. nevie využiť na oddlženie. Tak ja sa teda pýtam, že načo vlastne teda máme. Zrušíme to? [10:40] Ľuboš Blaha – Uvádzajúci uvádza bod Teraz sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak, takže vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie je tomu tak. A ani spravodajca, takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu a pokračujeme v prerušenej rozprave v prvom čítaní o návrhu poslancov Huliaka, Kramplovej, Garaja a Lučanského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách (tlač 245). Poprosil by som pána poslanca Huliaka, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, a spravodajkyňu z ústavnoprávneho výboru, pani poslankyňu Zuzana Plevíkovú, aby zaujala miesto určené pre spravodajcov. (Na predsedníckom pulte zazvonil služobný telefón, predsedajúci krátko telefonuje.) Čiže ako spravodajcu určil výbor pána poslanca Adama Lučanského namiesto pani poslankyne Zuzany Plevíkovej, takže spravodajcu máme, predkladateľa takisto a prvým v poradí ústne prihlásených rečníkov do rozpravy je poslanec Juraj Krúpa... (krátka pauza), ktorý tu ale nie je. A, ježiš, pardon! Jak ste ostrihaný, tak som vás nespoznal. (Povedané so smiechom.) Nech sa páči, máte slovo. (Pokračovanie rokovania v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Rudolfa Huliaka, Dagmar Kramplovej, Milana Garaja a Adama Lučanského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 245.) [10:43] Juraj Krúpa – Vystúpenie v rozprave Čo sa týka tohto zákona, myslím si, že včera sme tu mali komisárku Európskej únie pani Jaurovú, ktorá jasne povedala, že tento zákon jednoducho porušuje práva, práva aj Európskej únie, vôbec všetky nastavené regulácie, ktoré v tomto rozmere a v tejto sfére platia. Napriek tomu vidíme, že aj keď z tohto zákona hrozia sankcie, tak táto vládna koalícia pokračuje ďalej v tomto zákone, riskujúc infringement, pokuty a vôbec všetky tie následky, ktoré sú s tým spojené, teda aj ohrozovanie eurofondov a tak ďalej. Ale myslím si, že to nie je žiadna novinka, pretože úplne od nástupu tejto vlády zažívame absolútny rozklad tejto spoločnosti. Začalo to NAKOU, vyhadzovaním vyšetrovateľov, ktorých oni považujú za nesprávnych. Pokračovalo to Trestným zákonom, pokračovalo to ďalšími normami a zákonmi, ktoré tu predkladajú. Vidíme, že nie sú schopní zvládnuť ani plán obnovy. Vidíme, že tieto veci, ktoré predkladajú, sú v rozpore so základnými právami a vôbec s hodnotami ako takými, čiže pokračuje rozklad režimu demokracie ako takého na Slovensku. Pokračuje to aj napríklad vytváraním tlaku na médiá. Včera sme mali čierny deň v RTVS. Vidíme, že príde zákon o RTVS, ktorý má urobiť z verejnoprávnej televízie hlasnú trúbu tejto vlády. Vidím, že to pokračuje aj v oblasti kultúry. Tak ako nacisti kedysi rozhodovali, ktorá kultúra je správna, ktorá je nesprávna, ktorá môže byť, ktorá nemôže byť, tak to isté pokračuje aj dnes touto vládnou garnitúrou. A to isté sa týka aj mimovládnych organizácií. Chcú určovať, ktoré sú tie správne, ktoré sú tie nesprávne, ktoré čo môžu robiť a čo nemôžu robiť a tak ďalej, akoby sme tu nemali iné zákony, ktoré to jasne regulujú. Pritom mimovládne organizácie na Slovensku si plnia svoje povinnosti tie, a z veľkej časti teda tie, ktoré tento štát nedokáže plniť, či už je to v sociálnej oblasti, alebo v športe, napriek tomu, že máme ministerstvo športu, alebo v obrane ľudských práv, slobody, ale, samozrejme, aj v sociálnej oblasti. Táto vláda o sebe hovorí, že je sociálna, alebo sociálnodemokratická, že sa snaží riešiť všetky tieto sociálne problémy tejto spoločnosti a podobne. Vidíme to na rôznych výjazdoch tejto vládnej mašinérie, ktorá takýmto spôsobom tam vždy privezie kamión sľubov a politické bublifuky a takýmto spôsobom si kupuje aj svojich voličov, ale nie sú schopní saturovať a riešiť sociálne problémy, ktoré táto spoločnosť vytvára, a na to tu máme a vznikajú práve a pôsobia mimovládne organizácie a občianske združenia, ktoré sa takýmto spôsobom snažia regulovať. A je to absolútny bizár. Je to absolútny bizár. Kolega Dostál spomenul, že áno, je to také niečo, ako keď Židom nalepovali tie žlté hviezdy, tak niečo podobné idú robiť teraz. Ale ten bizár je ešte v niečom inom. My sme členskou krajinou Európskej únie a NATO. Sme krajina, ktorá v rámci týchto štruktúr pôsobí v tom rozmere, že si vymieňa informácie, že sme závislí v podstate od financovania z eurofondov. Však 80 % všetkých verejných výdavkov na Slovensku sú práve z fondov Európskej únie a tak ďalej a tak ďalej. Čiže toto je úplne bežný proces v rámci toho, v rámci nášho ukotvenia ako takého v týchto štruktúrach. Ale zároveň tento spôsob práce a spolupráce chcú zakázať mimovládnym organizáciám. Oni jednoducho nemôžu, alebo nechcú, aby spolupracovali so zahraničím, resp. keď budú, tak sa majú označovať za organizácie spolupracujúce so zahraničím. To isté je aj Slovenská republika. To isté je aj naša vláda. Aj oni sa budú označovať za organizáciu spolupracujúcu so zahraničím? Zákon je, samozrejme, v rozpore s právom EÚ a s dohovorom v podstate o základných právach Rady Európy. To znamená, že diskriminujeme týmto zákonom alebo chcete diskriminovať týmto zákonom jak domáce, ale aj zahraničné mimovládky. A toto je v rozpore so základnými právami zakotvenými v Rade Európy. To nie je Európska únia, to je Rada Európy, to sú členské krajiny Európy, ktoré sú tam zastúpené. Ja viem, že polovička z vás si toto mýli s Európskou úniou, ale nie je to tak. A tam ste schopní ísť a povedať, že vy idete takýmto spôsobom, hulvátskym spôsobom likvidovať občianske združenia a mimovládne organizácie, čo vlastne znamená, že idete likvidovať občiansku spoločnosť, lebo tá vám vadí. Robíte to, samozrejme, po vzore, či už to bolo v Maďarsku, ktoré s tým dopadlo na súde EÚ tak, ako dopadlo, alebo po vzore Ruska, alebo sú iné vzore, vzory, ktoré ste si našli. Týmto spôsobom, aj tými krokmi, ktoré som uviedol na začiatku, sa snažíte normálne zaviesť novú normalizáciu v tejto spoločnosti. Normalizáciu, ktorú sme zažili v 69., 70., tak Fico, ktorý má veľmi blízko, samozrejme, k... ku komunistickej strane, veď bol jej členom a vždy sníval o tom, že bude akýsi pokoj, akýsi poriadok. Veď netreba mať tieto diskusie, netreba mať nejaké tie demokratické pravidlá. Oni budú vládnuť, oni vedia, čo je správne, oni budú určovať, na to tu nepotrebujeme mimovládne organizácie ani nejaké občianske združenia, ani žiadnych aktivistov. Oni budú určovať. Oni chcú pokoj, oni chcú kľud, a zato si myslia, že nejakým spôsobom to budú kompenzovať nejakou, nejakým akože ekonomickým rozvojom po vzore Číny alebo, ja neviem, nejakých takýchto krajín. No lenže to sa určite nestane. To sa určite nestane. To, čo nás čaká, je naozaj veľmi ťažká doba, ktorá, myslím si, že vám bude ešte veľmi zaťažko, pretože tým spôsobíte naozaj ťažké škody Slovensku, ktoré vám to potom vráti. Vždy sa to tak stalo a vždy... a história sa zopakuje aj v tomto prípade. Samotný zákon je legislatívne nejasný. Zahraničný agent bude ten, kto prijme 5-tisíc eur. Ale ten nedefinuje napríklad, či to bude jeden, alebo či to môžu byť viacerí, alebo že keď to bude 4-tisíc eur od hocikoho. Nevieme ani v podstate, kto je to tá zahraničná osoba. Koho vy definujete, ako že je to zahraničná osoba, a vôbec, opiera sa to o GDPR? Zároveň treba povedať, že tieto peniaze sú a boli doteraz vždy legálne. Boli vždy legálne vyúčtované, zadávané normálne do účtovníctva, do daňových priznaní týchto mimovládnych organizácií. Sám som v jednej pôsobil a veľmi dobre viem, ako to je. Tam tá kontrola prebieha. Čiže toto je absolútny zámer likvidovať niektoré mimovládne organizácie, ktoré vám vadia, ktoré ste si vy vykonšpirovali, že nejakým spôsobom tu pôsobia a chcú rozvracať túto spoločnosť, pritom ten, kto rozvracia túto spoločnosť, ste vy. Aj vy s týmto návrhom. Ale najhoršie na tom je to, že takého návrhy vždy, keď prichádzajú, tak budú pokračovať. Toto je len prvý krok. Keď si všimnete v tých krajinách, v ktorých zaviedli tieto opatrenia voči mimovládnym organizáciám a občianskym združeniam, tak to pokračovalo ďalej. V Rusku začali tým nálepkovať aj nejaké médiá, dokonca aj ľudí. A presne toto je to, čo chcete aj vy dosiahnuť. Najprv to budú nejaké občianske združenia, mimovládne organizácie, potom to budú dokonca nejaké médiá, ktoré budete potom zakazovať, a potom to budú aj nejakí občania. Potom dokonca možno ešte aj opozícia. Kam s tým chcete zájsť? Ste na tenkom ľade a pevne verím, že sa vám to vráti, pretože pripomínate mi s týmito návrhmi, ktoré tu máte, Vojta Tuku. Vojta Tuku. Presne takto rozmýšľal a spomeňte si naňho. Presne tak aj dopadol a tak dopadnete aj vy. Ďakujem. (Potlesk.) [10:43] Ľuboš Blaha – Uvádzajúci uvádza bod Na vaše vystúpenie, pán poslanec, evidujem nula faktických poznámok (povedané so smiechom), takže žiadnu. A teraz poprosím pána poslanca Mariána Čaučíka, ktorý sa prihlásil do rozpravy, nech sa páči, máte slovo. [10:53] Marián Čaučík – Vystúpenie v rozprave Ďakujem. Ja budem pokračovať v tom, čo som už spomínal v písomnej, ako písomne prihlásený do rozpravy. Zopakujme si základné prvky návrhu zákona, ktorý sa teraz, čo sa teraz má meniť. Po prvé, zaviesť označenie organizácie so zahraničnou podporou pre všetky mimovládne neziskové organizácie, ktoré dostanú v kalendárnom roku viac ako 5-tisíc eur od zahraničnej osoby, či už priamo, alebo nepriamo, a budú musieť používať takéto označenie aj mimovládne neziskové organizácie, ktoré dostanú financie od domáceho subjektu, ktorý toto značenie má. Po druhé, povinnosti pre všetky organizácie uvádzať všetkých prispievateľov vo výročných správach, ak príspevok na činnosť danej organizácie presiahne 5-tisíc eur v kalendárnom roku. Po tretie, možnosť rozpustiť občianske združenie alebo organizáciu s medzinárodným prvkom priamo rozhodnutím ministerstva vnútra alebo podať návrh na súd na zrušenie neziskovej organizácie, nadácie alebo neinvestičného fondu, ak nezaplatia pokutu, ktorá im bola stanovená pre nesplnenie povinnosti nahlásiť, že spĺňajú podmienky pre označenie organizácia so zahraničnou podporou. Po štvrté, navyše pre občianske združenia a organizácie s medzinárodným prvkom zavádzajú nové povinnosti vo vzťahu k výročným správam a navyše aj oprávnenie pre ministerstvo spravodlivosti vyhodnocovať obsah týchto výročných správ so sankciou rozpustenia týchto organizácií. Po piate, označenie organizácia so zahraničnou podporou je povinná mimovládnu... mimovládna nezisková organizácia používať pri všetkých úkonoch v rámci svojej činnosti čitateľne a pod hrozbou pokuty. Zopakujem otázku, ktorú som dal už v predchádzajúcej rozprave. Čo to znamená, kde organizácia má začať uvádzať svoj zákon, svoj, teda túto novú formuláciu? Podľa navrhovaného zákona musí začať uvádzať svoj názov spolu s dodatkom „organizácia so zahraničnou podporou“. Toto označenie musí byť čitateľné, zapisovaná osoba je povinná ho uvádzať spolu s názvom pri všetkých úkonoch v rámci svojej činnosti. Čo sú všetky úkony v rámci svojej činnosti? Vo výročnej správe? Na webovom sídle? V každom jednom statuse na sociálnych sieťach, na Facebooku, Instagrame, na TikToku? Videá budú musieť obsahovať tiež organizáciu a to, že je so zahraničnou podporou? Pri diskusiách v médiách? Na letákoch, plagátoch, novinách, písomnostiach? Na akciách v teréne? Viete si predstaviť, čo toto konkrétne pre tie organizácie bude znamenať? Ja si to trochu predstaviť viem, lebo som stále členom mimovládnej organizácie a pracoval som, viac ako 29 rokov som viedol takúto organizáciu a len tak zbežne som si pozrel, čo teraz komunikujú, napríklad spomeniem príklad teda organizácie, ktorého som členom: eRko – Hnutie kresťanských spoločenstiev detí, detská organizácia, organizuje Púť detí, tak na plagátoch pozývajúcich na Púť deti bude: Organizuje eRko – Hnutie kresťanských spoločenstiev detí so zahraničnou podporou ? Majú napríklad pozvánku stretnúť skvelých mladých animátorov z celej Európy, pretože eRko spolupracuje v Európe s inými organizáciami a má aj príjmy z rôznych projektov, tak po novom by to malo komunikovať takto: Pozývame animátorov eRka so zahraničnou podporou stretnúť skvelých mladých animátorov z celej Európy na EuroCampe v Belgicku. Prípravu eRkárov zabezpečuje zahraničná komisia eRka so zahraničnou podporou. Podľa zákona pravdepodobne takto. Každé označenie tej organizácie bude musieť mať aj dodatok – so zahraničnou podporou, je to naozaj veľmi nezmyselné. Nezmyselná záťaž pre tie organizácie, ktorá sa nebude dať ani splniť a nebude sa dať ani dobre odkontrolovať. Čo keď sa organizácia podľa tohto zákona, návrhu zákona, organizácia, keď sa dostane do toho módu, že dostane počas kalendárneho roka 5-tisíc, bude si to musieť uvádzať, keď to prestane byť pravda, nebude to musieť uvádzať? Tak bude riešiť premenovanie názvu svojej organizácie na sociálnych sieťach raz tak a raz tak? Pravdepodobne to ani nie je celkom technicky možné, budú sa meniť názvy webových domén? Čo napríklad asignáciou dvoch percent z daní? Tam tiež toto budú musieť používať a tam som sa zamyslel tiež, aké je to v podstate nezmyselné, opäť použijem príklad eRka, detskej organizácie, ich výzvu: 2 % pre eRko. Podporte nás. Zamestnanci môžu poslať tlačivo Vyhlásenie spolu s potvrdením od zamestnávateľa o zaplatení dane do 30. apríla na akýkoľvek daňový úrad . Tak teraz sa budú uchádzať o asignáciu 2 % s tým, že sa uchádza eRko so zahraničnou podporou. Prečo by ľudia mali dávať dve percentá niekomu, kto má podporu zo zahraničia? Samozrejme, takto zjednodušene tiež na to budú môcť ľudia, ľudia nahliadať, ide to proti zabehnutému módu fungovania, proti dôvere, proti normálnemu fungovaniu mimovládnych organizácií na Slovensku. Spomeniem ešte iný príklad. Zamyslel som sa a pozrel som si webovú stránku Inštitútu Krista Veľkňaza, to je organizácia, ktorú založil kňaz Marián Kuffa, ktorý, mimochodom, ak chcete riešiť politické mimovládky, je to kňaz, ktorý sa vyjadruje politicky, vyjadril sa aj pre podporu prezidenta Pellegriniho napríklad, tak mali projekty, ktoré podporili Nadácia Pontis, Nadácia VÚB, Nadačný fond Accenture v Nadácii Pontis, boli podporované grantom z Islandu, Lichtenštajnska, prostredníctvom finančného mechanizmu európskeho a tiež Nórskeho finančného mechanizmu. Podporila ich Nadácia pre deti Slovenska – Hodina deťom, Nadačný fond Slovak Telekom, Nadačný fond PriceWaterhouseCoopers, Nadácia SPP, Nadácia otvorenej spoločnosti, Heifer International Slovakia alebo Charita, ktorá je sieť medzinárodnej siete charít. Teraz keď si predstavíte len toto, na ich webovej stránke správne uvádzajú, kto im podporil projekty, pravdepodobne každá z tých organizácií, nadácie, ktoré majú nadačné fondy, budú musieť tiež so zahraničnou podporou, oni budú so zahraničnou podporou, toto sa neskutočne celé skomplikuje a urobí problematickým. To, prečo to riešite, ako je to komunikované a ako som dostal aj ja spätnú väzbu na sociálnej sieti, je, že veď týmto chcú riešiť len politické mimovládky, nie všetky. Dávam otázku, čo sú politické mimovládky. Ja takýto legislatívny termín nepoznám, na Slovensku máme: nadácie, neinvestičné fondy, neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby, občianske združenia, organizácie s medzinárodným prvkom. Vy takto neupravíte – v úvodzovkách – politické mimovládky, tie sa ani legislatívne nedajú definovať ani odlíšiť. Ale postihnete všetky, všetky organizácie. Viete, koľkých ľudí sa takáto úprava dotkne? Neviete. Nikto to nevie a nevie predpokladať, ale keď som sa nad tým zamyslel, budú to státisíce ľudí združených v desaťtisícoch mimovládnych organizácií. Prečo chceme demotivovať občanov a brať im zvyšky dôvery v tento štát? Možno pre vás slovo mimovládna organizácia je trochu niečo ako nadávka alebo minimálne podozrivá organizácia, ale členmi mimovládnych organizácií sú ľudia, ktorí tu žijú, ktorí robia dobro pre svoje, pre, pre Slovensko a taktiež pre seba samých, sú vzájomne prospešné iniciatívy, sú to ľudia, ktorí majú ešte posledné zvyšky dôvery, a preto neberte im ju, prosím. Zakončím tým, čo som začal v rozprave, neviete, čo robíte, koľkých sa to dotkne a dotkne sa to nedobrým spôsobom. Prosím, nerobte to. Stiahnite ten zákon, ktorý spôsobí veľa zla a zlej krvi. A nepomôže transparentnosti. Ak toto naozaj chceme, ak chceme zlepšiť transparentnosť a informovanosť, začnime túto debatu. Budeme pripravení sa do nej zapojiť, ale treba ju začať úplne ináč. Od začiatku s tými, ktorých sa to týka, a normálnym legislatívnym procesom, tento zákon nepomôže, tento návrh zákona sa nedá opraviť v druhom čítaní, lebo jeho základné nastavenie a základný zmysel je zlý. Prosím, nerobme to takto. (Potlesk.) [11:06] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Dve faktické poznámky. Ako prvý pán poslanec Dostál. [11:06] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Čaučík, tá otázka, ktorú ste položili vo svojom vystúpení, tu už zaznela aj od vás, že čo to znamená, že tie organizácie so zahraničnou podporou budú musieť v zmysle návrhu uvádzať spolu s názvom pri všetkých úkonoch v rámci svojej činnosti. Čo, čo to znamená? Lebo to, to nie je zrejmé z textu návrhu zákona, z paragrafového znenia a nie je to zrejmé z odôvodnenia, nikto to nevysvetlil ani pri uvádzaní návrhu zákona, ani v rámci faktických poznámok. Tak ja by som využil, že tu máme dvoch predkladateľov, je tu pani poslankyňa Kramplová, ktorá sedí na mieste predkladateľa, je tu pán poslanec Lučanský, ktorý je navrhovateľom a zároveň sedí na mieste spravodajcu, tak predpokladám, že vedia, pod čo sa podpísali a čo navrhujú, a mohli by nám vysvetliť, čo znamená, že organizácia je povinná označenie organizácia so zahraničnou podporou uvádzať spolu s názvom pri všetkých úkonoch v rámci svojej činnosti. Lebo to si naozaj môžme vysvetliť mnohorakým spôsobom, a teda bolo by dobré, keby sme vedeli, o čom vlastne, o čom vlastne rokujeme. Aj pani navrhovateľka, aj pán spravodajca, ktorý je navrhovateľom, sa môžu kedykoľvek zapojiť do rozpravy takže dúfam, že dostaneme odpoveď na túto otázku a vysvetlia nám, ako je to, ako je to myslené, lebo aj mňa zaujíma odpoveď na tú otázku a predpokladám, že aj verejnosť. Ďakujem. [11:06] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Janckulík. [11:06] Igor Janckulík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem veľmi pekne, Maroš, za tvoje vystúpenie a zhrnutie, bolo veľmi kvalitné a veľmi dobré. Každý, kto to počúval, musel pochopiť, že neziskovky a občianske združenia vlastne suplujú štát. Ja som tiež, vlastne mám občianske združenie a viem, čo to je, keď pomáhame štátu, a štát by nám mal vytvárať lepšie a lepšie podmienky, a nie nám to takto celé sťažovať. A pripájam sa aj k tvojej žiadosti, aby navrhovatelia stiahli tento zákon, to by najlepšie urobili. Keby to tak spravili, určite by potešili všetky neziskovky a občianske združenia. Ďakujem. [11:06] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Ďalšia v poradí ústne prihlásená, pani poslankyňa Jurík, nech sa páči. [11:06] Beáta Jurík – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja budem najskôr reagovať na to, čo tu odznelo v prvej časti rozpravy o tomto návrhu, pretože už mám skutočne dosť toho, ako sa tu niektorí muži, nehovorím všetci, správajú ku nám, k ich kolegyniam. Myslíte si, že vaše šediny, roky odsedené v týchto laviciach alebo už len fakt, že ste muži, vám dávajú akékoľvek právo, aby ste tu moralizovali, aby ste rozporovali naše pracovné skúsenosti, vzdelanie a podobne a aby ste vyjadrovali vaše rozhorčenie nad tým, že si tu vôbec dovolíme niečo povedať. Tak pán Ľupták tu dnes v práci nie je na rozdiel teda odo mňa, ale ja by som mu chcela odkázať, aby sa s kolegami radšej než nad nami zamýšľali nad tým, akú legislatívu tu predkladajú, že ju rozporuje teda nielen celá opozícia, ale aj odborná verejnosť, že ľudia proti nej protestujú, že je v rozprave... v rozpore s ústavou, ale aj s právom Európskej únie. To vám nevadí, vy sa tu, naopak, zaoberáte tým, či Zuzana Števulová robila okrem Ligy za ľudské práva aj niekde inde. Viete čo? Ja by som tomuto parlamentu a vôbec celej tejto krajine dopriala v tomto pléne 150 ľudí, ako je Zuzana Števulová. Viete, ako by sa nám pracovalo? Ako by sa nám žilo? Len si to predstavte. Vrátim sa ale k vami predkladanej legislatíve, niekoľkokrát tu už odznelo, aký je to právny paškvil, ako je to v rozpore s ústavou a tiež s právom Európskej únie. A práve pri tomto bode by som sa chcela pristaviť, pretože mňa teda skutočne pobavilo, aj keď je to skôr také tragikomické, ako vy sa tu budete prvotriednej právničky, akou je Zuzana Števulová, dopytovať na jej skúsenosti, ale vy nie ste schopní ani len pracovať s právom Európskej únie a vziať si dva texty, a síce ten váš návrh a potom rozhodnutie Súdneho dvora, ktoré hovorí o tom zákone Orbánovom, a porovnať si ich. A teda ja som si ich teda porovnala, a tak nechápem, ako ste niečo takéto vôbec mohli predložiť. A v dôvodovej správe ešte napísať, že predmet návrhu zákona je v súlade s právnou úpravou Európskej únie , čo je, samozrejme, klamstvo, a nie je upravený v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie . – Akože nie je? Tu je, ja to rozhodnutie mám. A keďže ste sa tu dopytovali pani poslankyne Števulovej na to, že kde predtým pracovala, tak ja by som sa chcela opýtať pána predkladateľa Lučanského, že kde predtým pracoval on, pretože, ak mám správne informácie, tak ste vyštudovaný informatik a pôsobili ste ako asistent europoslanca, konkrétne pána Radačovského, ktorý, myslím, pred dvoma dňami vypúšťal holubice v Európskom parlamente. (Reakcia z pléna.) No však tak dobre, ja som rada, že vy do pléna nenosíte takéto pomôcky, ináč by nám tu pobehovali medvede, rysy a ja neviem ešte aké zvery , ale tak snáď ako bývalý asistent europoslanca viete, kde si nájdete legislatívu EÚ a tiež rozhodnutia Súdneho dvora. Ale pre istotu ja som tu doniesla to predmetné rozhodnutie, nech sa páči, dúfam, že si ho do druhého čítania prečítate, ak ste teda o ňom teda nevedeli, lebo tak to píšete v dôvodovke, a že ten svoj návrh stiahnete. A mám také trochu deja vú, lebo mi to veľmi pripomína, celá táto rozprava, tú rozpravu o Trestnom zákone, kde tiež sa uvádzali rôzne rozhodnutia, či už teda Súdneho dvora, alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré vraj hovorili niečo, čo oni vôbec nehovorili, a vy takisto opäť, zase tu dezinpretujete to, čo hovorí Európska únia. Už nie raz tu bolo práve zo strany SNS rozporované teda to naše vzdelanie, skúsenosti, že máte obavy, koľko z nás je z neziskoviek. Nuž aj ja som, pracovala som v Centre pre týrané ženy a som na to hrdá, na rozdiel teda od vás, vy asi na ten váš návrh hrdí byť nemôžte. A skutočne by som na vašom mieste radšej obávala o tú kvalitu legislatívnych návrhov, ktoré nám tu predkladáte, lebo neviem, akú metódu právnej interpretácie používate, keď nevidíte, že je zo totálne v rozpore s tým, čo hovorí Súdny dvor... A včera vám ešte aj eurokomisárka Jourová odkázala, že ak prijmete tento zákon, bude to v rozpore s právom EÚ. Vraj o tom informovala aj premiéra Roberta Fica a on jej odpovedal – nič . No to je teda trošku smutné, že premiér, ktorý dobre vie, že práve všetkými takýmito návrhmi nás môže vláda pripraviť o európske peniaze, povie nič . Nuž, tak asi mu to je jedno. Vrátim sa ale k dôvodovej správe k tomuto vášmu paškvilu, pretože to je dôležitý dokument, ktorý ale málokto číta, a možno aj preto ste ho tak odflákli, ale teda ja by som sa vás chcela opýtať na niektoré veci, ktoré tam uvádzate. Napríklad ako teda tento zákon má posilniť dôveru verejnosti voči mimovládnym neziskovým organizáciám? – Spoločnosť, samozrejme, týmto neziskovkám, všetkým neziskovkám dôveruje, pretože často suplujú štát, a jediní, kto tu vytvára akúkoľvek nenávisť voči nim, ste vy práve aj takýmto zákonom, keď ich označujete za zahraničných agentov a podobne. V tej dôvodovke uvádzate tiež, že návrh zákona má mať pozitívne vplyvy na rozpočet verejnej správy . – Tak to by som sa teda chcela opýtať, že ako. Zlepšenie kontroly financovania sektora a sankcie za nesplnenie povinnosti plynúcich z právnych predpisov predstavujú potenciálne pozitívne vplyvy na rozpočet verejnej správy. – Čiže to si máme vlastne vyložiť tak, že vy idete tie mimovládky trestať, pokutovať a že to naplní štátnu kasu? To vážne? Mimovládky, ktoré sú odkázané práve vďaka tomu, ale teda kvôli tomu, že štát ich nedostatočne financuje na zdroje či už teda z Európskej únie, alebo zo zahraničia, tak vy im ešte idete vyrúbať pokuty, áno? Správne tomu chápem? Zároveň očakávate od verejnosti výraznejšiu a lepšiu kontrolu nad financovaním a nad finančnými operáciami dotknutých subjektov . – To vy akože teraz skutočne čakáte od ľudí, že si budú čítať všetky výročné správy a budú kontrolovať neziskovky? Však to nie je ich úloha, to nie je úloha ľudí, toto je úloha štátu a vy na to už máte mechanizmy. A pokiaľ je nejaké nečisté, nekalé, ja neviem aké financovanie, odporučila by som sa pozrieť najmä na to z Ruska, tak tento štát má na to jednoducho páky, aby to vyriešil. Návrh zákona zavádza nové povinnosti pre mimovládne neziskové organizácie, čo má za vplyv negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie. – Tak toto je v skutku také, že sa tomu asi ani nedá pochopiť, a neviem, či ste to vy pochopili, keď ste to tam písali. Návrh zákona nemá priame sociálne vplyvy, na informatizáciu spoločnosti, na životné prostredie, na služby verejnej správy pre občana ani na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. – Nuž, samozrejme, že mnoho z tých neziskoviek bude práve vďaka vášmu zákonu nútené skončiť svoju činnosť, a tak, samozrejme, že bude mať negatívny dopad na spoločnosť a napríklad aj teda na životné prostredie, na jeho ochranu alebo na ďalšie veci, ktoré tam uvádzate. No a, samozrejme, chcela som povedať starú belu... A teraz ma tak... čerešnička. Tento návrh je – podľa vás – v súlade s právom Európskej únie a v súlade s nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky . – Nuž nie je. A teda ak nejaké také máte, tak by som vás poprosila, aby ste, aby ste nám o nich niečo povedali. Ja som minule tu dostala pochvalu od ministra práce, sociálnych vecí a rodiny, že som bola veľmi vecná, keď sme podporili ten ich návrh o financovaní práve aj neziskového sektora, čo sa týka teda pomoci týraným osobám, no dnes som, žiaľ, nebola vecná, ale tak ako inak sa vyjadriť k tomuto paškvilu, možno to skúsim teda v druhom čítaní, ale kiež by som nemusela. Skutočne dúfam, že to stiahnete, pretože tým ohrozujete či už európske peniaze, ale vôbec fungovanie tejto spoločnosti. Ďakujem. (Potlesk.) [11:10] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Na vystúpenie pani poslankyne je sedem faktických poznámok. A ako prvý, pán poslanec Hargaš. [11:14] Ján Hargaš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Keďže to kolegov tak veľmi zaujíma, že kto kde pracoval, tak ja hneď na úvod poviem, že som svojho času spoluzakladal a tri roky viedol občianske združenie Slovensko.Digital, ktoré v roku 2015 upozornilo na obrovskú korupciu, ktorá sa v informatizácii štátnej diala za vlády SMER-u a za vlád, za vlád SMER-u. A poviem vám takú, takú anekdotu alebo príhodu, čo sa dialo prvého polroka, možno aj dlhšie, aj rok a vlastne, možno aj vlastne dodnes. Všetci predstavitelia vtedajšej koalície, teda SMER-u, riešili, že koho sme my vlastne ľudia, že za koho my vlastne kopeme, lebo bola hypotéza, že my sme vlastne Kaliňákovi ľudia, že on nás tam teda nejak nastražil, aby sme vznikli, aby sme začali rozbíjať informatické projekty jeho nejakých politických oponentov. Tak potom prišiel pán Kaliňák s nejakým absurdným projektom, ku ktorému sme sa kriticky vyjadrili, tak si povedali, okej, tak Kaliňákovi ľudia asi nebudú, keď kritizujú Kaliňáka, tak oni budú asi Pellegriniho ľudia. To isté sa zopakovalo s pánom Pellegrinim, zase prišiel nejaký projekt, ktorý stál za zmienku a za, za nejaký odborný názor naň, tak asi ho, si povedali, že okej, tak Pellegriniho ľudia tiež asi nebudú. A pre mňa toto je že vyjadrenie mentálneho nastavenia, v ktorom ste písali tento zákon, že za všetkým musí niekto byť, že každý je niekoho človek, ktorý ho z pozadia nejak ťahá za nitky a dáva mu noty, čo má povedať, a že akoby nedokážete pripustiť to, že aj v tom watchdogovom svete je komunita ľudí, ktorí napríklad na informatizáciu majú nejaký názor, ktorý napríklad videli, ako informatizácia môže fungovať v nejakých iných krajinách a cez túto optiku sa pozerajú aj na fungovanie toho, čo sa deje na Slovensku, a keď to je hodné pochvaly, tak to aj pochvália, keď to je hodné kritiky, tak to aj kritizujú. Dokonca sme niekedy v MPK použili aj takú metódu, že dobré veci sme chválili v MPK ako pripomie... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [11:14] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Pán poslanec Pročko. [11:16] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Viete, mne je jedno, kto má aké zamestnanie, čo robil, či má základné vzdelanie, občania ho zvolili, je tu v Národnej rade, ale tu je bežné, naozaj bežné, že vás urážajú, a proste ste to popísali. Pani poslankyňa Krumplová... Kramplová, prepáčte, ospravedlňujem sa, pani poslankyňa Kramplová, keby vám povedali, že ste trúba sprostá, ako povedal Ševčík na poslankyňu, čo by ste spravili? Ako by ste sa cítili? A toto robia, Huliak tu nadáva ľuďom do hyen, včera Takáč do bláznov, myslíte, že ho upozornil, že ho upozornil Žiga? Povedali, že sa tak budeme správať. Nikdy v živote, nikdy v živote som nikomu nenadával. Mladý Kaliňák vyplakáva, keď mu na ulici povedia, že je kkt. Nám na uliciach urážajú naše matky, našich ľudí a práve mladý Kaliňák svojimi facebookovými statusmi robí, robí... ľudí poštváva. Viete, čo im vadí? Vadí im to, že keď uverejníme takéto niečo (rečník zobral do rúk hárok papiera A3 s nápisom: „Predsedá nám obvinený Žiga! Hanba“, ukazujúc ho plénu), že nám predsedá obvinený, obvinený človek, tak im to vadí, ale toto je pravda! Toto je pravda! A toto, pravda im vadí! Potom nás budú urážať, budú vyplakávať po uliciach. Dneska Takáč povedal, že som napadol člo... lebo... že som napadol poslanca. Nikoho som nenapadol. Nikoho, ani Blahu! Ale máme tu Glücka, ktorý napadol človeka, odzadu päsťou udrel Igora, ale to je v poriadku, to je v poriadku, taký tu môže sedieť. Viete, nikdy v živote som nikomu naozaj nehovoril, čo dokázala a ako to dokázala, keď tu poslanci Národnej rady rozprávajú o tom, že čo ste vy dokázali, čo ste vy robili, mladá poslankyňa, ako vy môžete byť, lebo ste mladá. Mám tamto tým mladým vrabcom vysvetľovať, čo v živote dokázali a sú tu? Čo v živote dokázal Kaliňák? Ale je tu, no dobre, nech sa páči, je tu. Keby som ja mal strýka takého ako on, tak som možno už minister... lietadiel. Ale to tak je. Ale žite si svoj život, ale neurážajte iných! Neurážajte iných! A toto robíte. A to je biedne. A toho, čo... čo robí Huliak a SNS, ako urážate ženy, je odporné. [11:16] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Vančo. [11:18] Branislav Vančo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán predsedajúci. Ďakujem kolegyni Jurík a chcel by som zareagovať na, na jednu vec, ktorú spomínala, a teda, že v dôvodovej správe sa píše, že je tento návrh v súlade s európskym právom. A teda ja viem, že ste to opísali z Maďarska, všetci to vieme, ešte teda aj ste to zle opísali, že to je ešte horšie, ako, ako to, ako to bolo v Maďarsku, čo sa týka nejakej právnej kvality. Ale teda mňa by zaujímalo, že či existuje nejaká analýza, ktorá podrobne rozoberá, že teda prečo je to v súlade s európskym právom, keďže vieme, že to bolo opísané z Maďarska, a vieme, že je, je to oficiálne, že ten maďarský zákon bol v rozpore s európskym právom. Tak, myslím, že keby tu bol nejaký poctivý návrh a nielen nejaká, nejaký politický paškvil, ktorý má za cieľ osloviť nejakých, nejakých, nejakú skupinu, špecifickú skupinu voličov, tak by v tom návrhu bolo, alebo v tej dôvodovej správe by bolo napísané, bola by tam súčasťou toho analýza, ktorá hovorí a vyvracia to, že by to bolo v rozpore s európskym právom, a potvrdzovala by, že je to v súlade s európskym právom, takže, takže ja by som chcel vyzvať navrhovateľa, aby takúto analýzu predložil, veľmi rád, myslím, že nielen ja, ale že by sme si ju radi prečítali, aby ste nás vyviedli z nášho presvedčenia, ktoré je založené na skutočných analýzach, aj na rozhodnutiach európskych inštitúcií, že takýto návrh je v rozpore s európskym právom, a navyše je aj v rozpore s ústavou slovenskou a je to úplne zbytočný, nebezpečný návrh, kto... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [11:18] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Pán poslanec Farkašovský. [11:20] Karol Farkašovský – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, ja plne rešpektujem demokratickú diskusiu, plne rešpektujem pluralitu názorov a rešpektujem aj výrokovú imunitu v parlamente. Ste tu nová, zrejme dobre nabudená do kritiky všetkých a všetkého, ako sme počuli, ale ako človek so šedinami by som vám odporúčal pre nasledujúce vystúpenia trochu viac ľudskej úcty a pokory. Ďakujem pekne. [11:20] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Lučanský. [11:21] Adam Lučanský – Vystúpenie s faktickou poznámkou Tak ďakujem za slovo. Pani poslankyňa Jurík, ja by som teda odpovedal najprv na tie osobné invektívy, jedná sa mi o to, že ja som chvíľu pracoval, resp. kým, kým neprišla, kým nebola pandémia, ako vo vývoj – výskum, konkrétne safety systémy pre organizáciu DARPA a podlieha to NDA-čku, takže nemôžem všetko mať aj v životopise, ale môžem vám kľudne poslať, čomu som sa všetkému venoval. Dovolím si tvrdiť, že nie všetky neziskovky plnia úlohu, ktoré by mali suplovať štát, resp. je tam, samozrejme, problém s tým, že nedá sa oddeliť, čo vlastne, čo vlastne je a nie je politická, politická, politická mimovládka a čo je, čo je vlastne za hranicou, za hranicou toho, resp. čo vlastne supluje tú činnosť štátu, resp. robí dobročinnú činnosť alebo inú činnosť, ktorá je, je ozaj prospešná. Ja by som dal taký príklad, mal som možnosť byť aj nedobrovoľne prítomný pri istých rozhovoroch od redaktorov Denníka SME a podobne, kedy vlastne popisovali mechanizmy, akými, akými fungujú, a je tam, je dosť príkladov, neviem, teda či môžem vzhľadom na, na to, že sa jedná o súkromné rozhovory, takéto diskusie verejne vytiahnuť, že ako, ako sa, poviem to sprosto, perú prachy cez mimovládky. (Rečník naznačil úvodzovky.) Je to, samozrejme, nie, nie úplne v poriadku. No a druhá vec je podobný, podobné veci sú popísané, tiež je to problém vyjadriť, kedy isté mládežnícke organizácie politických strán sa združujú, resp. činia, činia a plánujú na, na akademickej pôde eventy, ktoré sú zamerané len na politický účel, s tým, že majú podporu zo zahraničia. Surovo (rečník naznačil úvodzovky), citujem: „Ak nebude dosť peňazí, pošlem email, prídu ďalšie prachy zo zahraničia.“ [11:21] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Galko. [11:23] Ľubomír Galko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, mňa zaujal úvod vášho vystúpenia, ja som teda nebol včera účastný tých atakov poslancov koalície voči vašej kolegyne, ktorú sa snažili nejako dehonestovať a spochybňovať jej profesionalitu s tým, že pracovala len v nejakej jednej mimovládke. Ale chcem sa k tomu vyjadriť, chcem vás týmto povzbudiť aj vaše kolegyne, lebo bez toho, aby som niektoré menoval, úplne vážne ja hovorím, že tu odvádzate kultivovanú, slušnú a odbornú prácu. A fundovanosť, ktorú tu viaceré dámy preukazujete, vám môžu viacerí poslanci v tejto koalícii podvodníkov a klamárov len závidieť. Toto je modus operandi hlavne u hlupákov, ktorí majú pokúpené diplomy a nikdy nič poriadne v živote nerobili, netvorili žiadne hodnoty. Zoberte si samotného premiéra Roberta Fica. Od školy je prisatý na štátny cecok, je to mizerný právnik, ktorý prehral všetky súdne spory, keď zastupoval Slovensko na medzinárodných súdoch, a celý život sa poflakuje po politických funkciách. Ľuboš Blaha, ďalší príklad, v živote nič poriadne nerobil, len píše šibnuté knihy, ktoré nikto nečíta, tiež sa len poflakuje po politických funkciách. Viete, mne je až smiešne, lebo viem, o čom hovorím, keď mňa, čo mám skončenú jednu z najťažších univerzít, Matematicko-fyzikálnu fakultu Univerzity Komenského, teda školu, kde by ich ani poupratovať mnohých nepustili dlážku, tak ma niekedy nazývajú, že to je ten z Kauflandu, pričom si neuvedomujú, že ak by oni mali riadiť sto ľudí a zodpovedať za obrovské hodnoty, tak by pustili rovno do gatí. Takže ešte jedenkrát na záver vás chcem povzbudiť, aj pani Števulovú, aj, aj vaše kolegyne, robíte to dobre, nenechajte sa žiadnymi primitívmi znechutiť. Ďakujem pekne. [11:25] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Pán poslanec Sabo. [11:25] Michal Sabo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Vďaka za slovo. Aj tebe, Beáta, za tvoje vystúpenie. Ako si povedala, tak návrh tohto zákona je transparentne okopírovaný z Maďarska a, spomínajúc transparentnosť, je iba perfídne, že predkladatelia tohto návrhu sa prikrývajú práve transparentnosťou, keď sami majú s transparentnosťou problém, či je to Slovenská národná strana, alebo sú tu, sú to ostatné dve koaličné strany, HLAS a SMER, nevedia a môžeme povedať, že už všetko nasvedčuje tomu (povedané so smiechom), že ani nechcú dokladovať transparentnosť svojich kampaní, či už teda napríklad predvolebnej kampane z minulých, z minuloročných parlamentných volieb, transparentnosť kampane zvoleného prezidenta je samostatná kategória, ktorá prepísala všetky poučky transparentnosti, táto transparentnosť si priam vyhráva svoj vlastný príbeh, takže slovné spojenie transparentná koalícia navrhujem normálne vyhlásiť za slovenský národný oxymoron. No a najväčšia perfídnosť toho celého je, že práve mimovládna organizácia, ktorá upozorňuje na, teda na netransparentné správanie koaličných strán, má teraz vďaka tomuto alebo kvôli tomuto zákonu dostať to cejchovanie zlej mimovládky. Celé perfídne. Ďakujem, Bea, za tvoje vystúpenie. [11:25] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. A s reakciou na faktické pani poslankyňa Jurík. [11:29] Beáta Jurík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo a ďakujem aj za vaše všetky faktické poznámky. Budem reagovať asi iba na pána Farkašovského a pána Lučanského, aj keď teda si veľmi cením hlavne tie slová podpory od opozičných kolegov. Pán Farkašovský, ja som vás absolútne nechcela uraziť, a teda mrzí ma, že ste sa našli v tom opise tých, ktorí takýmto spôsobom nechutne útočia na ženy, a ubezpečujem vás, že aj ja mám nejaké šediny, aj keď teda pomerne úspešne aj voči nim bojujem (povedané so smiechom), ale nie som ten typ človeka, ktorý by takýmto spôsobom na ľudí zaútočil. Mňa veľmi mrzí, keď si niekto práve na základe svojho veku alebo svojho, nazvime to, statusu, alebo svojho rodu myslí, že má právo poučovať iných ľudí. To mi vadí a na to som reagovala. Pán Lučanský, ja absolútne nerozporujem to, že vy ste predtým niečo vo svojom živote robili, napriek tomu, že ste mladý človek, pretože ako som už povedala, tak ja by som niečo takéto nerobila. To, čo sa tu deje nám, tak to ide práve z vašej strany. A nechápem, prečo máte túto potrebu v SNS neustále dehonestovať či už teda kolegyne Števulovú, alebo Stohlovú, alebo ďalšie. Ja som sa na vás obrátila ako na bývalého asistenta europoslanca, pretože to mi nejde jednoducho do hlavy, že vy predkladáte, ste predkladateľom tohto návrhu, predkladáte niečo, čo je absolútne v rozpore s právom Európskej únie, a máte k tomu rozhodnutie, ktoré to hovorí absolútne jasne, tak preto ma prekvapuje, že ešte aj v tej dôvodovke napíšete, že nič také neexistuje. Takže na vás som sa obrátila iba kvôli tomuto. A teda veľmi ma prekvapilo, čo ste povedali, že vy vlastne na základe nejakých rozhovorov, ktorých ste sa nedobrovoľne zúčastnili, predkladáte tento návrh, pretože sú tu nejaké mimovládky, ktoré tu robia nejakú zlobu alebo dokonca nejaké mládežnícke organizácie. Veď takto predsa nemôžeme fungovať v tomto pléne, nemôžeme tu robiť zákony na základe nedobrovoľných rozhovorov ja neviem s kým. Potrebujeme nadstavovať právne rámce na... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [11:29] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. A ďalší bude vystupovať pán poslanec Pročko, nech sa páči. [11:29] Jozef Pročko – Vystúpenie v rozprave Ďakujem. Milé kolegyne, milí kolegovia, už sa tu niekto pýtal kolegýň, že čo robili okrem toho, že, teda že boli v mimovládkach, inak som sa pobavil na sebe sám, lebo som trikrát povedal medzivládkami minule naozaj, takže aj ja som omylný. A ja som od roku 1995 v treťom sektore. Pracoval som skorej v Úsmev ako dar, Nevädza, potom sme zalo... spolu som... spoluzakladateľ Nadácie Markíza, kde som bol osem rokov, a od roku 2002 som riaditeľom neziskovej organizácie Jožo Pročko deťom. Za svoj život som navštívil 73 okresov na Slovensku, kde som urobil 1 700 neziskových akcií, a popritom, popri tom, nielen v Haliči, pán Hazucha, a popritom, popritom som, mám spoločnosť, produkčnú spoločnosť, popritom som hral divadlo, účinkoval som v televízii, takže stíhal som, naozaj stíhal som všetko a robil som aj charitu. Čiže dá sa. Určite je spôsob, akým sa dá eliminovať zlá nezisková organizácia, mimovládka, lebo aj také sú. Dve percentá z dane vždy každý rok dávame do posledného jednému malému chlapcovi, ktorý naozaj si to zaslúži, ale sú aj neziskové organizácie, ktoré dve percentá dane, a ja mám jeden taký príklad, kde jeden človek, som sa ho spýtal, že vy čo, na čo používate dve percentá dane. No a povedal mi, že 2 % dane používajú na dovolenky. – Na aké dovolenky? – No na naše dovolenky . A som povedal: Tebe, tebe, tebe nie je hanba?! Peniaze, ktoré majú ísť na charitu? – No však to sú naše peniaze. – Ale to nie sú vaše peniaze! Štát ti dovolil dávať tie peniaze ľuďom, ktorí to potrebujú, a vy to dávate na dovolenku?! Áno, aj takí sú. Ale čo idete urobiť vy? Sú takí, ktorí vidia, čo robí Fico, čo robí Danko, sú takí, ktorí vidia, čo robí táto vláda, a Ficovi to dávajú! Prečo by mimovládka alebo nezisková organizácia, prípadne nejaká charitatívna organizácia nemohla vyjadriť svoj slobodný názor na vládu, na to, čo sa tu deje? Prečo? A to im idete zakázať. Pretože naozaj... a spolupracoval som s mnohými, stretol som mnohých, niekoľko tisíc ľudí, ktorí pracujú v týchto mimovládnych neziskových organizáciách, a sú to naozaj, mini... minimálne percento bolo ľudí, ktorí nemali rozhľad a tak ďalej, ale sú to veľmi vzdelaní, veľmi intelektuálne obdarení ľudia, ktorí vedia analyzovať, dedukovať, ktorí majú svoj názor. Majú svoj názor! A vy chcete eliminovať týchto ľudí, to vám vadí! Vám vadí pravda! Vy nás chcete umlčať. Teraz taký krátky príklad vám poviem. Išiel som do sály a Migaľ dával rozhovor. Tak som sa postavil a počúval som chvíľočku. A Migaľ: „ Choďte preč!“ Hovorím: „Prosím?“ – „Choďte preč, vadíte mi!“ A dával rozhovor. Nič som nerobil, len som stál. Vám vadíme. Vám vadí pravda. Minule som sa tak krásne pobavil, prepáčte, pani poslankyňa, aj na vás, vy ste tu rozprávali o tom, ako nás Soros financuje (povedané so smiechom), čo tu robíme. Mne, mne to prišlo smiešne. Mne nikto, ja som nikdy nedostal od tohto štátu a vždy, keď som pracoval a naša nezisková organizácia, vždy som to robil za svoje. Áno, ale vy zlikvidujete tých, ktorí nemajú peniaze, ktorí nemôžu, ale chcú robiť! Vy zlikvidujete čestných a nezištných ľudí, nezištných! Vy ich chcete zlikvidovať. A to, to mi vadí. To mi veľmi vadí. Trošku mi vadí aj tuto kádeháci teraz, že vyrušujú, ale to nevadí, lebo tu nikto nie je. Ono to vadí, pán Janckulík, ale nevadí. (Reakcia z pléna.) Nie, nie, vy môžete, vy ste kresťan, vy aj, vy aj s tými smerákmi ste zadobre, takže vy môžte. Takže vy idete zlikvidovať čestných ľudí, naozaj čestných ľudí. A prečo? Lebo títo čestní ľudia... Teraz išiel vyrušovať dozadu (rečník ukazuje smerom k predsedníckemu pultu), on je, on je už neskutočný. (Povedané so smiechom. Rečník sa obrátil k predsedníckemu pultu.), Janckulík, skúste chvíľočku len, dobre, choďte sa pomodliť a potom príďte... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Šimečka, Michal, podpredseda NR SR Pokračujte, pán poslanec. Pročko, Jozef, poslanec NR SR Ďakujem, ďakujem. A trošku mi to vadí, lebo je tu málo ľudí, a viete, fakt to vyrušuje. Čiže váš princíp, milý pán Lučanský, milá pani poslankyňa, je v tom, že umlčať tých, ktorí nehovoria názor, ktorý máte vy, ktorí hovoria iný názor na vás. Vy ste to aj povedali, že to nie je z vašej hlavy. A pán Farkašovský je z SNS, človek, ktorý pracoval v médiách, ktorý vie, čo je sloboda. A vy, pán Farkašovský, aj vy vaším hlasom idete umlčať slobodu. Slobodu ľudí, ktorí nesúhlasia s tým, čo robí Danko. Ľudia, ktorí píšu o tom, že, že kde je ten semafor, kde je to video z toho semafora? (Povedané so smiechom.) Vy to chcete umlčať. Hovorím teraz o RTVS. Ale to je taký jeden obrovský balík. Neziskové organizácie a mimovládne organizácie naozaj sú zastúpené ľuďmi, ktorí chcú pomáhať. A vy, vy idete ľudí, ktorí chcú pomáhať, označiť zahraničnými agentami. Prečo? Prečo? Pretože dostane peniaze, pretože dostane peniaze od, čo ja viem, od nejakého biskupa z Talianska, tak dostane peniaze kresťanská organizácia a tú označíte, teda že je zahraničný agent? To je, to je choré, to je choré! Už teraz je, teraz, v súčasnosti, a ja som riaditeľom neziskovej organizácie a poviem vám, sme veľmi prísne kontrolovaní, veľmi, veľmi prísne! Už teraz je, sú naozaj na to spôsoby, aby, aby tie organizácie dodržiavali platné legislatívne pravidlá. Sú na to. Len tu je politicky, naozaj politická objednávka od Roberta Fica, ktorý láme a, a, a robí od, od... Fico chcel získať políciu, má ju. Fico chcel získať prokuratúru, má ju. Fico teraz ide ovplyvňovať súdy, dosadia tam Harabina, Fico chce lámať Slovensko tak, ako diktátor, ako Orbán. Toto robíte! No a Danko, ktorý, ktorý vie, ako sa dá zarobiť, poslušne Ficovi pomáha, a tento zákon Ficovi bude pomáhať. Budeme tu mať mimovládky, ktorí budú rozprávať, a ko ten Fico to dobre robí, ako ten Robert Fico výborne, výborne pracuje pre rozvoj Slovenska. A mimovládky alebo neziskové organizácie, ktoré budú rozprávať, že Robert Fico, ale toto nie je v platnom s pravidlami právnymi, s Európskou úniou. Robert Fico, toto, čo robíte, veď vy, Robo, veď vy idete umlčať slobodu slova! Nie, nie, toto je zlá, toto je veľmi zlé, he-he, toto tu nebude! Fico sa stal taký diktátor. Jemu, ja som bol v tom ’97., keď prišiel a prosil ma, aby mohol účinkovať v Slávikoch na ulici, on bol taký slušný, taký, že viete, my sa chceme, pán Pročko, my to chceme, tú sociálnu demokraciu robiť . My sme ho nechceli tam dať, ale falošne spieval a dodnes falošne spieva. Dodnes falošne spieva. Čiže to, čo idete urobiť, pán Lučanský a pani poslankyňa Kramplová, je naozaj (krátka pauza), ospravedlňujem sa, nechutné. Vy idete ľudí, ktorí nezištne pomáhajú, tak vy idete tých ľudí mlátiť palicami, idete ich utláčať za ich prejav, za slobodu. Pán Lučanský, veď keď sa vás spýtam, skúsite dať faktickú, odpoviete mi, ste za slobodu slova? (Reakcia z pléna.) Výborne! Výborne. To znamená, že keď niekto slobodne povie, že Robert Fico nie je dobrý premiér , má na to právo? A keď to povie nezisková organizácia, má na to právo? No ale tú musíme zlikvidovať! Má na to právo, ale toto tu predsa nebude! Bude tu presne to, že niekto rozbije Matovičovi hubu a nič sa mu nestane. Niekto na ulici označí poslanca koalície, že je kkt , tak to sa nesmie! Ale keď na ulici niekto označí moju mamu, že je to ... špatným slovom, to je v pohode, však ty si to zaslúžiš! To je tá spravodlivosť. Viete, čo povedal Pellegrini? Že oni tu prinesú inú morálku. Ja som nikdy nepočul niekoho z vás, že by tu nadával ľuďom do bláznov, že by tu nadával do hyen ľuďom. Toto robia! Toto robia. Myslíte si, že, že predsedajúci Žiga, o ktorom naozaj... A to je pravda! Veď to je obvinený, obvinený človek! Nám parlament, náš parlament teraz vedie obvinený človek! Kde to je možné? Bielorusko, Rusko, Maďarsko? A ešte? Pomôžte mi, pani poslankyňa... (Rečník lúska prstami smerom k navrhovateľke). Aha, áno, pomoc som chcel. Takže nikde, len v týchto štátoch. Len v týchto štátoch. A potom tu máme výkonných práporčíkov, ktorí prídu, donesú nám zákony, ktoré chce ministerka Šimkovičová, a to budeme robiť. Sloboda slova je na Slovensku teraz veľmi nevhodná. Veľmi to vadí. SNS, SMEROHLAS-u a všetkým tým, ktorí, len oni vedia, ako to je správne. Tento zákon je odporný, nechutný a po tridsiatich rokoch mojej práce v neziskovom sektore vám poviem, že to je také chrapúnstvo, čo idete urobiť, slušných a ľudí, ktorí pomáhajú nezištne, idete biť po hlave. Ďakujem. (Potlesk.) [11:29] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Štyri faktické poznámky v reakcii na vaše vystúpenie. Ako prvá pani poslankyňa Kalmárová. [11:39] Viera Kalmárová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Pročko vystihol presne, že o čo tu ide a ilustroval to prípadom jednej z faktických poznámok pani Kramplovej. Už viackrát predkladatelia návrhu zákona o mimovládnych organizáciách priznali, že chcú skomplikovať pôsobenie údajne politických organizácií a nazývajú ich súhrnným, súhrnným názvom sorosovské. Je to presne tá istá rétorika, ktorú používal Orbán, a je jednoznačne podprahovo antisemitská. V predstavách antisemitov bohatí Židia niekde z pozadia riadia tento svet a keďže je všeobecne známe, že George Soros je bohatý a je Žid, tak našim predkladateľom aj on zapadá do týchto predstáv a chcú o tom presvedčiť aj iných. Ja som presvedčená, že veci sa majú úplne inak, a mrzí ma, že súdni ľudia v tejto snemovni nemajú odvahu o tom hovoriť, aby sa oni sami nestali terčom útokov. Viete, Soros mal priamu rodinnú skúsenosť s totalitným režimom, ktorý mal na svedomí milióny ľudí. Pochopil, že najlepšou obranou proti tomuto typu režimov je silná občianska spoločnosť, ktorá bude schopná brániť demokratické inštitúcie, na to slúži jeho fond, a naozaj sa kriticky môžeme pozerať na jeho činnosť na finančných trhoch, ale za to, čo urobil v prospech rozvoja občianskej spoločnosti v tranzitívnych krajinách, za to by si zaslúžil naozaj pozitívne ocenenie. (Potlesk.) [11:40] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Čaučík. [11:47] Marián Čaučík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán kolega Pročko, spomenuli ste príklad aj cirkevných organizácií, keď napríklad možno biskup z Nemecka podporí slovenské cirkevné organizácie alebo podobne. Áno, toto je tiež jedna veľká oblasť, ktorú, myslím si, že predkladatelia nevideli alebo, alebo neviete si predstaviť, čo všetko to bude znamenať, lebo samotné cirkevné organizácie nespadajú pod tú definíciu zákona, ale ako je napríklad aj Slovenská katolícka charita alebo sú organizácie odvodené od zákona o cirkvách, ale mnohé cirkvi veľké, malé, rôzne, majú svoje mimovládne organizácie, svoje občianske združenia, svoje nadácie, ktoré dostávajú permanentne, a je to úplne v poriadku, dotácie a projekty aj napríklad zo západnej Európy. Podľa mňa je to smutné, že musia fungovať na nich, na takýchto dotáciách ešte aj teraz, 30 rokov po samostatnosti, že nevedia byť funkční pre tie služby, ktoré robia. Áno, aj pre štát, alebo že nahradzujú štát zo svojich vlastných zdrojov, ale takýchto organizácií sú tisíce, bude sa ich to tiež týkať. Ďalšie organizácie, ktorých sa to týka, sú rôzne mimovládky, ktoré fungujú pod samosprávami. Samosprávy majú svoje lokálne združenia, ale možno nielen zriadené samosprávami. Mnoho združení je na rozdiel od tých 90. rokov, keď boli celoslovenské, sú teraz lokálne a regionálne. Školy majú svoje združenia, nadácie a mimovládky a takisto národnostné menšiny. Som si istý, že všetky alebo veľa škôl a samospráv na juhu Slovenska dostáva podporu z Maďarska. Týchto všetkých by sa ten zákon týkal. Podľa mňa treba najprv spraviť prehľad, čo by to všetko znamenalo, lebo tak, takýmto spôsobom to naozaj nebude dobré. Ďakujem. [11:47] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Pán poslanec Hazucha. [11:47] Ivan Hazucha – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Pán poslanec, položili ste niekoľkokrát otázku vo svojom vystúpení, že prečo. Niekoľkokrát som si ju položil aj ja. Aj si kladiem otázku, prečo zahraničné peniaze tečú práve do mimovládok, alebo najmä ktorých hlavnou činnosťou je politická agenda. Prečo? A vždy sú ich postoje proti názoru väčšiny občanov Slovenska. Ja viem, je to môj názor, vy ho nemusíte zdieľať. Máte pravdu, aj členovia mimovládok majú právo mať politický názor, nemyslím si však, že je správne ho vyjadrovať v mene a prostredníctvom týchto mimovládok. O to viac, pokiaľ sú finančnou... financované v zahraničí. Naozaj nemajú donori týchto peňazí svoje vlastné záujmy na Slovensku, ktoré presadzujú prostredníctvom týchto mimovládok? Naozaj si toto niekto myslí, že len z ľudomilej činnosti? Vo svojej argumentácii sa však všetci prikrývate mimovládkami a ich činnosťami a prácou, ktoré sú práve, sa nevenujú politike, ale naozaj sa venujú bohumilej činnosti. No, ale tento zákon nie je orientovaný práve na tieto mimovládky. Ďakujem pekne. [11:47] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Pani poslankyňa Kramplová. [11:47] Dagmar Kramplová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Viackrát tu zaznel argument a zaznel aj od vás, pán poslanec, že ideme umlčiavať mimovládky. Nie, tento zákon žiadne mimovládky neumlčiava, neberie nikomu slobodu slova nejakým spôsobom, len občania uvidia, ak budú mať záujem, kto vlastne k nim hovorí, a kto vstupuje do politického boja akože v mene občianskej spoločnosti, takže my nikoho neumlčiavame, ale tieto mimovládky odkrytím svojho finančného pozadia sa umlčia úplne samé. [11:47] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. S reakciou na faktické, pán poslanec Pročko. [11:47] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán Hazucha, to ani fakt nemyslíte vážne. My sa prikrývame niečím? Neprikrývame sa. To plošne zasiahne všetkých. A vy na jednej strane poviete, teda že majú právo, ale na druhej strane no, no ale, viete, keď majú to právo, tak by nemali byť politicky aktívni. Vy rozhodujete o tom, vy bude rozhodovať, kto môže a kto nemôže byť politicky aktívny a kto nemôže? Pán Hazucha, nechajme to na ľudí, nech si to rozhodnú sami. Pani, pani Kramplová, preboha, naozaj a ja vám hovorím veľmi úprimne, že už teraz sú, sú spôsoby, kedy si občania môžu transparentne pozrieť, transparentne, lebo my to musíme zverejňovať. My to musíme zver... (Reakcia z pléna.) Prečo, to teraz čo robíte toto? To ste mi... (Reakcia z pléna.) Jáj, aha, nemám kričať, no tak prep... Prepáčte. (Povedané šeptom.) Bolo to lepšie? Viete, to sú emócie, keď mi toto vy poviete. A, ale to nie je pravda, ja som sa zasmial na vašom Seresovi... Sorosovi, čo ste rozprávali, ale zasmial som sa aj na Vaľovej. Vaľová čo tu posplietala minule, že treba zlikvidovať tie, tie, tie neziskovky, pretože i o nej natočili video. Pozrite si na Googli o video tej Vaľovej. To je, to je, ona je to... (Povedané so smiechom.) Ale to treba preto zlikvidovať, lebo to si dovolili o nej natočiť. A ešte aj Šudík, Šudík je nepríjemný, pretože Šudík jej robí zle v tom Humennom. Tomáš Šudík je náš poslanec bývalý a je to veľmi skvelý a čestný človek, ktorý naozaj bojuje proti zlu. Takže toto vám vadí, keď niekto odkrýva to, čo robíte, toto vám vadí. Preto treba umlčať mimovládne organizácie, charitatívne organizácie, lebo tie si hovoria slobodne to, čo chcú, a toto je to, čo, to poviem ešte raz, vy chcete slobodu slova v tomto štáte umlčať. RTVS-ku likvidujete, likvidujete názor mimovládnych a charitatívnych organizácií, toto je, opakujem to ešte raz, nechutné! [11:47] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Teraz nastala situácia, že ani pani poslankyňa Števulová, ani pán poslanec Mikloško, ani pán poslanec Majerský, ani pani poslankyňa Bihariová a ani pán poslanec Ledecký, nie sú prítomní v sále, čo znamená, že vystúpi, pán poslanec Dostál. Týmto vám dávam slovo, nech sa páči. [11:47] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Vážená pani predkladateľka, vážený podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, naozaj sa musím vrátiť k tomu rozporu medzi tým, čo sa deklaruje v dôvodovej správe, že čo je zámerom tohto návrhu zákona, a tým, čo ním naozaj je a čo je teda zreteľné, povedzme aj z tých faktických poznámok, ktoré zaznievajú od koaličných poslancov, či už predkladateľov, alebo iných podporovateľov tohto, tohto návrhu zákona. V dôvodovej správe sa hovorí o tom, že je potrebná dôveryhodnosť a transparentnosť, lepšia kontrola toku finančných prostriedkov, zvýšený tlak na zodpovedné hospodárenie, podpora dôvery a zapojenia verejnosti, čiže sa to tvári ako taký návrh, ktorý v zásade má pomôcť mimovládnym organizáciám, aby lepšie fungovali. Ale keď ktokoľvek z koaličných poslancov otvorí ústa a vyjadrí sa v parlamente, že prečo to predkladajú, tak je zrejmé, že je to súčasť ich boja proti mimovládnym organizáciám, ktoré vnímajú ako, ako nepriateľské. A to naozaj asi najúprimnejšie bolo, keď, keď pani poslankyňa Kramplová v tej faktickej poznámke hovorila o už tých spomínaných sorosovských mimovládkach, ktoré spôsobili rozvrat a hrôzovládu, a o liberáloch a liberálnych extrémistoch, ale to v tom zákone nie je napísané. V tom zákone je, že, že je to o všetkých. Rovnako pán poslanec Hazucha hovoril o tom, že tento zákon nie je proti tým dobrým mimovládkam, ten je proti tým zlým. Ale aké vy máte štatistiky, ktoré organizácie mimovládne sú podporované zo zahraničia? Však to je nezmysel, že iba politické mimovládne organizácie, ak už si to takto zadefinujete (rečník naznačuje úvodzovky), sú podporované zo zahraničia. Zo zahraničia sú podporované mimovládne organizácie všetkých druhov pôsobiace v sociálnej oblasti, pôsobiace v kultúre. Určite nie len tie, ktoré sa vyjadrujú, vyjadrujú k politickej, k politickej situácii. Ale, ale mimovládky primárne sa predsa nevyjadrujú k politickej situácii, to je len vaše paranoidné videnie sveta, keď sa mimovládne organizácie vyjadrujú k niečomu, čo má charakter politiky, tak to nie je preto, že chcú bojovať s niekým alebo pomáhať niekomu inému, ale vyjadrujú sa preto, že sa venujú nejakej téme. Ja teda som pôsobil vo viacerých aj pôsobím v mimovládych organizáciách, čiže niečo o tom viem, a pôsobil som aj v politickej mimovládke v Občiansko-demokratickej mládeži, ktorú som spoluzakladal začiatkom 90. rokov, to je zase niečo, čo spomínal pán poslanec Lučanský, a, a neviem, aký je s tým problém. Veď to, že existujú mládežnícke organizácie, ktoré majú nejaký vzťah k politickej strane, to je tiež normálne. Aj Slovenská národná strana, pokiaľ viem, má alebo mala Slovenskú národnú mládež, mládežnícku organizáciu, kde sa združujú mladí ľudia, ktorým je blízka politika, politika SNS. Neviem, či by niekomu napadlo, že je to nejaký problém. Veď, veď keď sú mladí ľudia, ktorým je blízka politika SNS, chcú si založiť organizáciu, tak nech si ju, nech si ju založia a nech tá organizácia funguje, nech tá organizácia diskutuje, nech tá organizácia podporuje politiku Slovenskej národnej strany, vychováva nové kádre. Veď čo je na tom? Veď to je normálne v celom demokratickom svete, že existujú mládežnícke organizácie, ktoré sú blízke, blízke politickým stranám. A, ale tie iné mimovládne organizácie, a tam, a tam to, ale primárne asi, asi, asi nesmeruje tá vaša kritika, ale, ale, že sme, že existujú iné mimovládne organizácie, ktoré sa venujú politike, tak ony sa venujú nejakým témam, nejakým oblastiam, venujú sa napríklad korupcii, boju proti korupcii a kritizujú, ak narazia na nejakú korupčnú kauzu, kritizujú, ak sa prijíma legislatíva, ktorá sťažuje boj proti korupcii, ale... alebo, naopak, pomáha tomu, aby sa, aby sa korupčné správanie rozšírilo. Ale ony to nerobia preto, že sú proti SMER-u alebo HLAS-u, alebo SNS, však to sú organizácie, ktoré keď narazia na korupciu, no tak ju kritizujú bez ohľadu na to, kto je, kto je pri moci. Keď, keď prichádza legislatíva, s ktorou nesúhlasia, tak to kritizujú bez ohľadu na to, kto je pri moci. Sú organizácie, ktoré sa venujú právnemu štátu, ako, ako VIA IURIS napríklad. Ale dobre, VIA IURIS, keď kritizuje vašu novelu Trestného zákona, tak vy máte pocit, že je to politická mimovládka, ktorá, ktorá je zameraná proti vám, ale však VIA IURIS aj v minulom volebnom období ixkrát kritizovala aj návrhy, s ktorými prichádzala vláda, v ktorej my sme boli zastúpení, s ktorými prichádzala, ja neviem, pani ministerka spravodlivosti Mária Kolíková, však nie so všetkým súhlasili, kopu vecí, kopu vecí kritizovali a, samozrejme, že nám sa to nepáčilo, ale ani, ani, ani vo sne nám nenapadlo, že by sme kvôli tomu mali, mali si začať myslieť, že ak nás nejaká mimovládna organizácia kritizuje alebo kritizuje niečo, čo sme navrhli, že teraz je to zlá politická mimovládna organizácia, ktorá pôsobí v záujme SMER-u alebo, alebo opozície. Veď to je normálne, to je úplne prirodzené, že mimovládne organizácie sa venujú nejakým témam a niektoré sa venujú, venujú praktickej pomoci, sociálnej oblasti, v kultúre, v športe, v ochrane životného prostredia a iné sa venujú aj politike v zmysle tvorbe, tvorbe politík a vyjadrujú sa k veciam verejným, ale veď to je úplne legitímne, to je súčasť občianskej spoločnosti. Veď ľudia majú právo vyjadrovať sa k tomu, čo sa v tejto krajine deje. To právo nemáme iba my politici za to, že sme boli, že sme boli zvolení do parlamentu. Áno, my máme tú výsadu, že keď je niekto z mimovládnej organizácie, tak nemôže prísť za tento rečnícky pult a vystúpiť tu, ale verejne sa vyjadrovať môže, preboha. Môže zvolať zhromaždenie, môže sa združiť v nejakej organizácii, môže vytvoriť občiansku iniciatívu, ktorá ani nemá právnu subjektivitu, môže organizovať zhromaždenie, môže, môže využívať petičné právo, môže písať do médií, môže si založiť web, môže sa vyjadrovať na sociálnych sieťach, však to sú úplne legitímne veci, ktoré v demokratickej spoločnosti nikto nespochybňuje. Spochybňujú to diktátorské režimy, spochybňujú to autokracie, ktoré diktát... k diktatúram smerujú. Presne to teraz robíte vy. Robíte to, robíte to vo vzťahu k médiám, ktoré chcete ovládnuť, a robíte to aj vo vzťahu k občianskej spoločnosti, vo vzťahu, vo vzťahu k mimovládnym organizáciám. Ak si nejaká organizácia ani napriek výzve nesplní tú povinnosť, že sa má zaregistrovať ako zahraničný agent alebo organizácia so zahraničnou podporou, tak podľa vášho návrhu bude takú organizáciu možné zrušiť. V prípade, v prípade tých organizácií, ktoré už dnes majú nejakú, nejakú úpravu rušenia, ako sú neinvestičné fondy, nadácie alebo neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby, tak tam bude môcť dať ministerstvo návrh súdu, a v prípade občianskych združení, čo je najrozšírenejšia forma, bude môcť priamo ministerstvo zrušiť. To je taký zásah do, do slobody, slobody, slobody združovania, že ani si to neviem porovnať s ničím, čo sa, čo sa doteraz, doteraz udialo, to je v podstate otvorená cesta k likvidácii mimovládnych organizácií. A opäť teraz by som rád zopakoval tú otázku, ktorú tu položil aj pán poslanec Čaučík, stanovujete tam mimovládnym organizáciám povinnosť to označenie organizácie so zahraničnou podporou uvádzať pri každom úkone. Čo to znamená pri každom úkone? Lebo to nie je jasné ani z návrhu zákona, ani z dôvodovej správy, ani ste, ani ste to nijako, nijako nevysvetlili, čo je to uvádzať si, uvádzať si pri každom úkone, lebo veď mimovládne organizácie, keď, keď vystupujú, keď, keď sa niekde prezentujú, tak častokrát alebo častokrát, stáva sa, že mimovládna organizácia má dlhší názov a používa sa kratší názov alebo používa sa dokonca, dokonca iba skratka tej organizácie. Takže naozaj keď, keď vydá nejaké vyhlásenie alebo nejakú informáciu organizácia, tak miesto toho, aby používala skrátený názov alebo aby používala skratku, tak bude vždycky musieť používať skratku aj s tým prívlastkom organizácia so zahraničnou podporou? A keď nie, tak bude, bude porušovať zákon? Mohli by ste to vysvetliť, ste tu dvaja predkladatelia, tak očakávam, že nám dáte vedieť, ako to je. Ďakujem. [11:55] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Faktických poznámok je šesť. A ako prvá vystúpi pani poslankyňa Gažovičová, prosím. [11:58] Tina Gažovičová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Rada by som podčiarkla jednu vetu, ktorá tu odznela od kolegu Dostála, a to je, že právo vyjadrovať sa nemáme len my politici, a toto je podľa mňa strašne dôležité si uvedomiť, že áno, my, politické strany majú nejakú funkciu v štáte a v tomto pléne sedia iba zástupcovia politických strán, ale pre celé fungovanie štátu akékoľvek vyjadrovanie sa, verejné vyjadrovanie sa, zhromažďovanie sa, združovanie sa, majú právo všetci a nemusia to byť politické strany. A príde mi naozaj absurdné toto delenie na nejaké dobré a zlé mimovládky, lebo teda jedny sú politické a druhé sú nepolitické. Presne ako to povedal pán Dostál, tak sú mimovládky, ktoré sa... vznikli, občianske združenie, ktoré vzniklo, lebo združuje ľudí, ktorí sa rozhodli, že chcú kontrolovať transparentnosť a mieru korupcie, a teda sa k tomu vyjadrujú a áno, potom kritizujú politické strany, ako pán Lučanský dneska sám povedal, áno, každý má právo aj sa kriticky vyjadrovať. A potom sú organizácie, ktoré vy nazývate teda tie dobročinné alebo tie charitatívne, a to sú tie kvázi dobré. A kebyže si zoberieme organizáciu, ktorá sa napríklad venuje deťom s rakovinou, tak asi by ste povedali, že to sú tie dobré, no ale čo ak náhodou vláda predloží nejaký návrh, ktorý mení niečo v zdravotníctve, a táto organizácia, ktorá pomáha deťom s rakovinou, by sa ozvala, že ale viete, našim pacientom tento návrh uškodí . Tak zrazu už je politická, zlá, lebo si dovolila sa kriticky vyjadriť? Ono celé to delenie jednoducho nesedí. Nedajú sa deliť mimovládky na politické a nepolitické. Ani občanov nemôžme deliť na politických a nepolitických. A na záver k tým peniazom. Nielen mimovládky sú financované zo zahraničia, celá naša krajina je napríklad aj cez eurofondy do veľkej miery financovaná... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [11:58] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Pán poslanec Čaučík. [12:00] Marián Čaučík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán kolega Dostál. Nahrali ste mi ešte na ďalšiu, ďalšiu pripomienku k tomu, či predstavitelia mimovládnych organizácií majú právo vyjadrovať sa k politike. Ja som presvedčený, že áno, že to je normálne. Mimochodom, tento týždeň to povedal aj minister Raši v úvode ku zákonu o verejnom obstarávaní. Hovoril, že netreba sa báť, lebo aj občianska verejnosť, občania mimovládnej organizácie sú tu, kontrolujú zákazky a podobne. Spomínali ste mládežnícke organizácie blízke politickým stranám. Ja si myslím, že to je tiež úplne normálne či v zahraničí, či na Slovensku. Máme tu Kresťanskodemokratickú mládež, mali sme Sociálnodemokratickú mládež, Úniu slovenskej mládeže popri Slovenskej národnej strane, neviem, či ešte fungujú, či nefungujú, ale je to úplne normálne, ak takéto organizácie budú. Tento návrh zákona vnímam v kontexte rozdeľovania spoločnosti a toto je to, bohužiaľ, čo vládna koalícia robí aj tu rozdiely alebo ide s tým rozdeľovať mimovládne organizácie. Spomeniem ešte jeden príklad. Farmárske organizácie, ktoré sú združenia, ktoré sú mimochodom tiež združenia, a teda mimovládne organizácie, protestovali proti zlým podmienkam a nevyplácaniam priamych podpôr. Päť takýchto združení, keď 18. marca mali protest pred ministerstvom pôdohospodárstva, tak sme sa tam prišli pozrieť a porozprávať s nimi, niekoľkí opoziční poslanci. Čo urobil minister Takáč? Nechal si nás natočiť na video a povedal, boli tam Čaučík, Šipoš, Štefanec, sú to spolitizované protesty riadené opozíciou. On to politikum urobil veľmi zlé, nepríjemné z toho, čo nebolo. Čakám, že pán minister sa farmárskym organizáciám ospravedlní. Takže politické mimovládky v niečom je umelý konštrukt. A možno aby sme si uvedomili tie paradoxy ešte, tak aj Inštitút Krista Veľkňaza farára Kuffu, ktorý som spomenul, mal dotáciu z Open Society Foundation, teda zo Sorosovej nadácie... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [12:00] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Gábor Grendel. [12:02] Gábor Grendel – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo. No toto nálepkovanie neziskových organizácií je v slobodnej a demokratickej spoločnosti neprijateľné. Odsúdeniahodné. A je jedno, či sa to bude týkať všetkých neziskových organizácií, alebo príde nejaký pozmeňujúci návrh v druhom čítaní a obmedzí sa to na tie neziskové organizácie, ktoré sa venujú povedzme financovaniu politických strán alebo majetkových pomerov politikov. Toto sú totalitné maniere, ktoré zavádza táto novela zákona. Čo je skutočným motívom predkladateľov, to minule poodhalila pani poslankyňa Kramplová, ktorá nadávala do sorosovských mimovládnych organizácií, ktoré vraj predchádzajúcej vláde vyhrali voľby. Tieto konšpiračné teórie treba podľa mňa uviesť na pravú mieru, a preto chcem povedať, že predchádzajúcej vláde nevyhrali voľby žiadne neziskové organizácie. Predchádzajúcej vláde vyhrala voľby politika „našich ľudí“ v podaní tretej vlády Roberta Fica a mohli by sme tu menovať ľudí, kauzy a na konci dňa aj obete tých čias. Nebudem to robiť. Ak si predkladatelia myslia, že vďaka tomuto zákonu bude SNS pri moci naveky, tak sú na hlbokom omyle. [12:02] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Branislav Vančo. [12:03] Branislav Vančo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán predsedajúci. Pán kolega Dostál, ďakujem za váš príspevok, ktorý pomohol ukázať, aký je tento návrh pomýlený, aký je zlomyseľný, pretože navrhovatelia vedia, čo robia, a napriek tomu argumentujú falošnými dôvodmi o politických mimovládkach a podobne, ktoré sú však konšpiráciami, a je jasné, že sa prihovárajú určitej skupine ľudí, potencionálnych voličov s takýmto konšpiračným nastavením, a na druhej strane tá motivácia je potláčať kritiku jednoducho, ktorá prichádza od mimovládnych organizácií, ale nie z politických dôvodov, ale z odborných a kvôli tomu, že, že v demokracii jednoducho vo verejnom diskurze kritika musí, musí byť. Je normálna, je, je veľmi dôležitá a užitočná. Ak v demokracii nie je, neexistuje kritika vo verejnom diskurze, je to znak, že už nejde o demokraciu, a o to sa vy snažíte. To je absolútne nebezpečné a neprijateľné. Stiahnite tento návrh! [12:03] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Dávid Dej. [12:05] Dávid Dej – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega Dostál, veľmi pekne ďakujem za váš príspevok, sa dotknem konkrétnej časti. Vy ste spomenuli, že aj športové zväzy teda sú občianske združenia, aj ich by sa dotkla prípadne táto novela zákona. Tak áno, je to tak. Športové zväzy sa uchádzajú o dotácie z verejných zdrojov a tým pádom fungujú formou občianskych združení, ale súčasťou financovania športu na Slovensku sú aj rôzne dotácie od zahraničných športových organizácií alebo federácií a aj vďaka týmto príspevkom sa môžu rozvíjať športové kluby alebo zväzy na Slovensku či už formou nákupu nejakej techniky do telocviční, alebo môžu organizovať športové podujatia, a podľa tejto logiky, ak by teda dostali príspevok od dajme tomu zahraničnej federácie, môžem konkrétne uviesť, už som to tu raz hovoril, Slovenský futbalový zväz dostal za postup na majstrovstvá Európy vyše deväť mil. od UEFA, čo je medzin... to je Európska futbalová federácia. Podľa tejto logiky by aj Slovenský futbalový zväz mal mať nálepku zahraničného agenta, alebo teda organizácie so zahraničnou podporou. A mňa by teda zaujímalo, ja som teda fanúšikom vytrvalosti, my sme minule na tieto otázky odpovede nedostali, tak keď už v tomto počte tu sedíte, mňa by zaujímalo, či si vôbec uvedomujete ako spolupredkladatelia tohto návrhu, že sa to dotkne aj športových zväzov. Tento zákon nemá absolútne žiaden pozitívny prínos, práve naopak. Toto môže byť likvidačné pre reputáciu mnoho športových klubov a zväzov na Slovensku a by ma zaujímalo, či ste ako spolupredkladatelia mysleli na to, aký naozaj dopad toto môže vo finále mať. A ja si, ja si naozaj ako nemyslím aj z tej dôvodovej správy, že športové kluby, športové zväzy majú, alebo teda páchajú akúkoľvek proti... protidemokratickú činnosť, narúšajú suverenitu štátu, športové zväzy a kluby každoročne zverejňujú svoje účtovníctvo, záverečnú ročnú správu, takže ja by som chcel naozaj... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [12:05] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Michal Sabo. [12:07] Michal Sabo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Údajné politické mimovládky, ako sme počuli v tomto pléne, to sú tie, ktoré sa zapájajú alebo vstupujú do politického súboja, tak ja sa v tomto kontexte pýtam, že čo potom robia tzv. občianske médiá. Tie sa nezapájajú priamo do politického súboja, nezapojili sa do predvolebných kampaní? A ako vyštudovaný novinár si dovolím povedať, že zapojili sa tým najnekorektnejším spôsobom v absolútnom rozpore s novinárskou etikou, nie že by tu už nepadli všetky zábrany, o to pokoj. Ja nebudem menovať tie tzv. občianske médiá, pretože ten zoznam je dlhší, než by bolo vkusné, tak sa pýtam ako konkrétne a kým konkrétne sú tieto tzv. občianske médiá financované. Tušíme, aké majú domáce zdroje, no pokiaľ ide o zahraničné financovanie, tak tam rovnako tušíme napríklad, ktorá ambasáda ich spolufinancuje. Tak ja sa pýtam, že v tejto kategórii náhodou sa nechceme porozprávať o tom, že kto má aké záujmy na Slovensku? A mám teraz taký závan inšpirácie, môžeme sa o tom porozprávať koaliční, teda opoziční kolegovia a kolegyne, že či by sme nechceli predložiť napríklad návrh zákona o tzv. občianskych médiách a o ich financovaní. Viete si predstaviť tú plamennú debatu v tomto pléne, ktorá by nastala? [12:07] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Ondrej Dostál. [12:08] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za všetky faktické poznámky, aj keď ma teda mrzí, že reagovali iba opoziční poslanci, keď ja som sa vo svojom vystúpení prihováral tým koaličným, ale tak to je vec, na ktorú som si už za tie roky zvykol, ale tak bolo by lepšie, keby reagovali aj koaliční poslanci, ktorí to navrhli a mali by teda obhajovať svoj, svoj návrh. Pán poslanec Sabo, občianske médiá, to myslíte tie konšpiračné, dezinformačné proruské weby, hej? To, tak správne som to pochopil. Nemyslím, že by sme mali používať ako zavádzajúci termín občianske médiá, keď ide o konšpiračné, dezinformačné proruské weby. A pán poslanec Grendel tu pripomenul faktickú poznámku pani poslankyne Kramplovej, ktorá hovorila o sorosovských mimovládkach aj tú konšpiráciu, že tie mimovládky pomohli bývalej vláde vyhrať voľby, a pani poslankyňa Kramplová vtedy tak krútila hlavou, že, že toto tak nepovedala, ale povedali ste, pani poslankyňa, zo zahraničia financované sorosovské mimovládky, ktorých výsledkom činnosti bol rozvrat spoločnosti a hrôzovlády v rokoch 2020 až 2023. Čiže povedali ste, že výsledkom činnosti tých mimovládok bol rozvrat spoločnosti a hrôzovlády v rokoch 2020 až 2023. Čiže v podstate ste povedali to, čo hovoril pán poslanec, poslanec Grendel. Pokiaľ ide o to právo vyjadrovať sa, ktoré spomenuli viacerí reagujúci aj pani poslankyňa Gažovičová, aj pán poslanec Čaučík, ale však to nemajú iba politici, to majú aj bežní ľudia, to majú aj médiá, to majú aj mimovládky, to majú aj cirkvi, to majú aj podnikatelia, to majú aj odbory, to majú aj komory, to majú aj vysoké školy, to majú všetci. Každý má právo, právo sa vyjadrovať, tak prečo to vadí práve pri mimovládkach? [12:10] Ľuboš Blaha – Uvádzajúci uvádza bod Pani poslankyňa Zuzana Števulová je ako ďalšia prihlásená do rozpravy, nech sa páči. [12:10] Zuzana Števulová – Vystúpenie v rozprave Vážení kolegovia, kolegyne, myslím, že v tejto rozprave už toho bolo naozaj povedaného dosť. Veľmi veľa argumentov tu padlo, ktoré neustále znova a znova potvrdzujú, že tento predložený zákon je nesprávny, je zlý, je v rozpore s právom Európskej únie aj so slovenským právnym poriadkom, a z môjho pohľadu je aj neopraviteľný. Myslím si, že v tomto na našej strane niet sporu, žiaľ, tieto argumenty akosi unikajú pozornosti našich kolegov a kolegýň z koaličných parlamentných lavíc. Mám za to, že v tomto by ich mala presvedčiť aspoň včerajšia návšteva podpredsedníčky Európskej komisie pani Jourovej, ktorá rovnako pripomenula premiérovi Ficovi a všetkým nám, že v prípade, ak tento návrh zákona prejde naším parlamentom, tak bude v rozpore s právom Európskej únie a Európska komisia bude musieť konať. Verím, že aspoň na toto naši kolegovia a kolegyne zareagujú, a v prípade, ak by sa teda o tomto zákone hlasovalo, tak ho nepodporia. Ja si dokonca dovolím tvrdiť, že akékoľvek pozmeňovacie návrhy, ktoré by v tom druhom čítaní prišli, či už by sa týkali napríklad obmedzenia platnosti tohto zákona vo vzťahu k tým športovým zväzom alebo k nejakým charitatívnym organizáciám, by tomu nepomohli, pretože by sme sa v skutočnosti dopustili znova len porušenia princípu diskriminácie, ktorý je aj súčasťou našej ústavy, teda zákazu diskriminácie. A, samozrejme, stále vo vzťahu k tým organizáciám, ktoré by museli preukazovať to, alebo sa teda označovať ako organizácie so zahraničnou pomocou, aj keby trebárs mali peniaze vedľa z Českej republiky alebo z Maďarska, alebo z Poľska, by stále platilo, že porušujú právny poriadok Európskej únie, predovšetkým voľný obeh kapitálu, ale aj ostatné práva ako právo na ochranu súkromia, právo na združovanie a právo na ochranu osobných údajov. Čiže tento návrh zákona v skutočnosti by sa ani nemal dostať do druhého čítania a ja navrhujem, aby Národná rada hlasovala o tom, že sa ním nebude ďalej zaoberať, pretože z môjho pohľadu tento zákon naozaj nemôže prekročiť prah tejto rozpravy v prvom čítaní. Ale keďže mám ešte pár minút, chcela som využiť tento čas, ktorý mám v ústnej rozprave, na to, aby som poukázala na to, že tento zákon je len súčasťou širšieho ťaženia vládnej koalície proti mimovládnym organizáciám, proti občianskym organizáciám, proti občanom a občiankam Slovenskej republiky, ktorí sa rozhodnú využiť svoje právo združovať sa a slobodne vyjadrovať svoj názor na fungovanie vecí verejných v oblastiach, ktoré sa tejto vládnej koalícii nepáčia, či už je to kritika verejnej moci, kritika korupcie alebo napríklad zasadzovanie sa za ochranu ľudských práv, komunít a skupín obyvateľstva, ktoré sa z nejakého dôvodu niekomu nepáčia, či už sú to ľudia s migračnou skúsenosťou, utečeneckou skúsenosťou alebo queer ľudia. A všimli sme si to a vidíme to tým, že na začiatku sme sa tu bavili o hrozbe, že sa zoberú teda a tá možnosť asignácie dvoch percent z daní, potom bola na začiatku roka zrušená dotačná schéma pre ľudské práva, z ktorých sú financované mnohé projekty aj kritickej spoločnosti voči štátnej moci, aj projekty, ktoré sa týkajú boja proti dezinformáciám, hoaxom a aj projekty, ktoré sa týkajú ochrany práv ľudí, ktorí sú príslušníkom menšinových komunít. Vysvetlenie pre zrušenie tejto dotačnej schémy bolo veľmi slabé, argumentovalo sa akýmisi nedostatkami a auditom, ktorý mal prísť. Doteraz sme ešte nevideli výsledky toho auditu a napriek tomu, napriek tomu, že ministerstvo spravodlivosti doteraz nepovedalo, aké dôvody v skutočnosti stáli v pozadí zrušenia tej dotačnej schémy a či sa potvrdili tie podozrenia o tom, že tam malo byť nejaké ovplyvňovanie alebo protiprávne prideľovanie prostriedkov, tak včera do skráteného medzirezortného pripomienkového konania predložili novelu vyhlášky, ktorá sa venuje tejto dotačnej schéme, kde veľmi, nastavujú veľmi netransparentné podmienky pre to, akým spôsobom budú tieto dotácie prideľované, pretože jednak z tej posudzovacej komisie, z tej odbornej komisie, ktorá má hodnotiť kvalitu projektov a ktorá bola zložená participatívne, vylučujú zástupcov a zástupkyne občianskeho sektora, ale ešte aj zrušujú verejné vypočutie ľudí, ktorí sa uchádzajú o podporu svojich projektov. Tak sa chcem spýtať aj predkladateľov tohto zákona, že keď v dôvodovej správe tento zákon odôvodňujú, že ako je potrebné zvýšiť tú netransparentnosť finančných tokov, údajnú netransparentnosť vo vzťahu k organizáciám občianskej spoločnosti, a je potrebné ich začať označovať nálepkou, že sú to organizácie so zahraničnou pomocou, a v podstate celá tá dôvodová správa k tomuto návrhu zákona je postavená na údajnej väčšej transparentnosti, tak ako toto súhlasí s tým, že samotné ministerstvo spravodlivosti má momentálne zámer spraviť jednu dobre fungujúcu transparentnú schému, kde každý si môže skontrolovať, akým spôsobom boli projekty pridelené, komu boli pridelené, kto bol vo výberovej komisii, môže sa zúčastniť verejného vypočutia, tak toto všetko ide ministerstvo spravodlivosti teraz zrušiť. To je tá transparentnosť? Vy vyčítate mimovládnym organizáciám netransparentnosť, to, že nemáte prehľad o finančných tokoch, a sami touto vládou idete spraviť z dotačnej schémy na ľudské práva jeden netransparentný tok peňazí, kde bohviekto dostane za bohvieakých podmienok a bohviekým finančné peniaze, ktoré sa doteraz prideľovali transparentne. Tak to vám veľmi gratulujem. To naozaj je vzor transparentnosti a toho, akým spôsobom má jedna vládna moc narábať s verejnými financiami, na ktoré sa tu my všetci skladáme z našich daní. Gratulujem vám. Myslím si, znova to zopakujem, že tento zákon je bič na mimovládne organizácie, je to snaha vlády umlčať kritikov, ktorá sa prejavuje aj v tejto oblasti, aj pri médiách, aj pri súdnictve. Tento zákon je neospravedlniteľný a neopraviteľný, a ak ho posuniete do druhého čítania alebo ak ho schválite, budete porušovať zákony tejto krajiny aj Európskej únie. Ste si toho vedomí, zoberte na seba tú zodpovednosť a nehlasujte zaňho v prvom čítaní. Ďakujem. [12:10] Ľuboš Blaha – Uvádzajúci uvádza bod Na vaše vystúpenie, pani poslankyňa, evidujem štyri faktické poznámky. Ako prvý, pán poslanec Ondrej Dostál, nech sa páči. [12:18] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pani poslankyňa Števulová, len teda by som si chcel ujasniť, aby to bolo jasné aj pani spravodajkyni a tomu, kto bude pripravovať šnúru. To vaše vyjadrenie, že, že navrhujete, aby Národná rada odhlasovala, že sa nebude týmto návrhom ďalej zaoberať, znamená, že teda v zmysle § 73 ods. 3, písm. b) ste navrhli, aby pri hlasovaní Národná rada sa uzniesla, že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona, hej, tak. Akože tak to bolo myslené, lebo teda ja som tiež chcel dať podobný návrh, ale teda napriek tomu, že som vystúpil dvakrát, v obidvoch prípadoch som to zabudol urobiť. Tak som rád, že to, že to niekto urobil. A druhá vec, pokiaľ ide o tie, o tie pozmeňováky, či nejaké schvália, alebo neschvália, no ja tak predpokladám, že nejaké pozmeňujúce návrhy určite zo strany koalície prídu a budú sa snažiť urobiť to, čo nespravili ešte pred tým, ako ten návrh dali do legislatívneho procesu, teda nejak vyselektovať z toho tie zlé, zlé mimovládky, ktoré sú politické mimovládky, aby to čo najmenej zasiahlo ostatné mimovládne organizácie, lebo asi si aj predkladatelia uvedomujú, že tak ako to navrhli, by to zasiahlo obrovské množstvo mimovládnych organizácií, aj také, ktoré im priamo neprekážajú, hoci aj tie sú súčasťou občianskej spoločnosti, a nefunguje to delenie tak, že politické, nepolitické. Kopu organizácií, ktoré sa napríklad zaoberajú prakticky ochranou životného prostredia, keď sa mení legislatíva v oblasti životného prostredia, tak sa ozvú. Podľa nich politika, podľa mňa niečo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [12:18] Ľuboš Blaha – Uvádzajúci uvádza bod Pani poslankyňa Tina Gažovičová. [12:20] Tina Gažovičová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Keby som mala toto vystúpenie od kolegyne Števulovej zhrnúť do jednej vety, tak by som povedala, že táto vláda vodu káže a víno pije, lebo naozaj tu je vidno, že na jednej strane je tu obrovská snaha umlčať akúkoľvek kritiku, nezávislosť, nejaký odlišný svetonázor, a vidíme to pri tých mimovládkach, kde sa umelo podsúva, že sú nejaké politické mimovládky, ktoré majú nejaké zlé zahraničné peniaze, a preto ich treba teda označkovávať. Vidíme to v oblasti médií, pri snahe ovládnuť RTVS, vidíme to v súdnictve, v polícii a tak ďalej. A najjasnejšie, keď teda tuto sme pri debate o mimovládkach, je to vidno presne na tom, že na jednej strane sa tento zákon, návrh zákona pokrytecky zastiera tým, že ide zvyšovať transparentnosť, čo vôbec nie je pravda, lebo on nehovorí nič o transparentnosti v zmysle priznania zdrojov. Už teraz ako opakovane tu odznelo, mimovládky priznávajú zdroje, aj tie, aj tie zahraničné, hlavne pokiaľ ide o tie napríklad z Európskej únie alebo, alebo Západnej Európy. Oveľa väčší problém máme s financovaním z Ruska, ktoré nebýva priznané. Na jednej strane teda útoky na mimovládky s tým odôvodnením, vraj ide o transparentnosť, ale na druhej strane prideľovanie peňazí zo štátneho rozpočtu, či už práve cez dotačné schémy, alebo pri Fonde na podporu umenia, tam sa tá latka transparentnosti nestále znižuje a znižuje. A toto je ten problém, že síce vodu kážete, ale víno pijete. [12:20] Ľuboš Blaha – Uvádzajúci uvádza bod Pán poslanec Branislav Vančo. [12:22] Branislav Vančo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán predsedajúci. Súhlasím s tebou, Zuzana, že ide o ťaženie proti mimovládnym organizáciám, pretože teda väčšina tých mimovládnych organizácií sú naozaj mimovládne, to znamená, že nerobia a nehovoria to, čo chce vláda za každých okolností, a jednoducho robia si svoju prácu, venujú sa nejakej oblasti, či už pomáhajú, alebo sa venujú aj dajme tomu verejným obstarávaniam, ktoré, ktoré kontrolujú za občiansku spoločnosť. No a, samozrejme, to sa tejto vláde nepáči, ak počúva akúkoľvek kritiku, ktorá je navyše vecná a odborná. A namiesto toho, aby išli do diskusie alebo si uhájili tie svoje pozície, tak, tak táto očividne chce, nechce podporovať takéto organizácie mimovládne, ale bude podporovať len organizácie, ktoré budú vládne v konečnom dôsledku, aj keď sa budú tváriť ako občianske, občianske združenia, ale zároveň budú hovoriť to, čo vláda chce a pôjdu vláde poruke. Nakoniec vidíme to aj v prípade tzv. alternatívnych dezinformačných médií, ktoré idú poruke vládnym politikom už niekoľko rokov vo forme rôznych servilných rozhovorov alebo článkov, ktoré chvália politikov. Takto to fungovalo kedysi pred rokom 1989, a to sme neboli slobodná krajina. Ak si táto vláda predstavuje, že sa máme vrátiť pred rok 1989, tak je najvyšší čas ju zastaviť. [12:22] Ľuboš Blaha – Uvádzajúci uvádza bod Pán poslanec Gábor Grendel. [12:24] Gábor Grendel – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Je zaujímavé, že napríklad na rozdiel od zákona o Fonde na podporu umenia alebo na rozdiel od zákona o Fonde na podporu kultúry národnostných menšín formálne predkladateľom tohto zákona nie sú všetky tri koaličné strany, ale len poslanci za Slovenskú národnú stranu. Ale zodpovednosť za to, či tento zákon bude schválený nielen v prvom, ale nakoniec aj v treťom čítaní, ponesú všetci poslanci, ktorí budú za ten zákon hlasovať, čiže SMER ani HLAS sa nevyvlečú z toho, že budú spoluzodpovední za schválenie tohto zákona. A teraz k obsahu samotného návrhu. Slobodné neziskovky sú nepriateľom tejto koalície, slobodné médiá sú nepriateľom tejto koalície, slobodní umelci sú nepriateľom tejto koalície. A len taká pikoška. Napríklad nadácia Zastavme korupciu, ktorá patrí medzi tie neziskovky, ktoré sa venujú transparentnosti financií politických strán, neprijíma dary zo zahraničia. Čiže aby ste vedeli, vážení predkladatelia z SNS, nadácia Zastavme korupciu napríklad nebude musieť byť označovaná ako organizácia so zahraničnou podporou, to len aby ste vedeli. No a čo sa týka tej protiústavnosti, oni to podľa mňa vedia, pani poslankyňa Števulová, že je to v rozpore s ústavou, že to najneskôr Európsky súdny dvor zastaví, ale som presvedčený o tom, že toto, tieto argumenty ústavnoprávne ich nielenže nezastavia, ale, naopak, sú ich hnacím motorom. Oni sú radi, že sa o tom bude hovoriť na Ústavnom súde, pred Európskym súdnym dvorom, a budú ukazovať svojim voličom, aké je to všetko voči nim nespravodlivé, ako oni chceli bojovať... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [12:25] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Števulová. [12:31] Zuzana Števulová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem všetkým kolegom a kolegyniam za reakciu, aby, a veľmi pekne ďakujem, kolega Dostál, za upozornenia, áno, aby to bolo úplne jasné, podala som návrh podľa § 73 ods. 3 písm. b), že chcem, aby sa hlasovalo o tom, že Národná rada nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona. To, dúfam, aj pani spravodajkyňa, teda nech je to jasné. A ďakujem aj, kolega Grendel, za tú poznámku o nadácii Zastavme korupciu. Neviem, že či ste teraz touto, touto informáciu aj možno nezamiešali karty. Dúfam, že to tak je, ale možno sa dožijeme toho, že bude pozmeňovací návrh, kde sa všetky tie organizácie budú slovne vymenovávať, na ktoré sa teda má tento zákon v budúcnosti vzťahovať, čo ešte len bude zaujímavé. (Povedané so smiechom.) Ďakujem. [12:31] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho S procedurálnym návrhom vystúpi pán poslanec Marián Saloň. [12:31] Marián Saloň – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem veľmi pekne pán predsedajúci. Ja len pre záznam, nie som síce právnik, pán Dostál je právnik, pani Števulová je tiež právnička. Pani poslankyňa, vy ste v rozprave neodcitovali rokovací poriadok ani paragraf, ani odsek, ani písmeno, takže nezavádzajte. (Reakcie z pléna.) Pán kolega Galko, ja len slušne, ja len slušne chcem... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Blaha, Ľuboš, podpredseda NR SR Pán poslanec Galko, prosím, nevrieskajte po nás. Ďakujem pekne. Pán poslanec Saloň, pokračujte. Saloň, Marián, poslanec NR SR 137. Ja len slušne chcem poprosiť, že ak chcete dať zadosťučinenie rokovaciaho poriadku, máte ešte štyroch poslancov z opozície, ktorý vystúpia, napríklad pani poslankyňa Bihariová, tak nech v zmysle rokovacieho poriadku presne takýto návrh podá a potom sa o ňom bude hlasovať, lebo, bohužiaľ, fakt to od vás neodznelo. [12:31] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Predpokladám, že pán poslanec Grendel aj pán poslanec Dostál budú reagovať, takže umožním túto korektnú diskusiu, lebo vidím, že je to technický problém. Pán poslanec Gábor Grendel, nech sa páči. [12:31] Gábor Grendel – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Saloň, podľa ktorého paragrafu a ktorého odseku zákona o rokovacieho poriadku ste predniesli ten procedurálny návrh? Vidíte, tiež ste to nepovedali, ale predniesli ste svoj procedurálny návrh. Čiže je úplne normálne, že ľudia oznámia nejakú procedúru, a nemusia pritom citovať paragraf, odsek. Je to v zákone, tá možnosť tam je, pani poslankyňa povedala, že žiada o stiahnutie tohto návrhu. A podľa mňa nič zlé nespravi... áno, sú ešte prihlásení poslanci, možno to povie niekto iný, ale ja si myslím, že aj v tejto podobe to bolo korektne prednesené a musí to byť zohľadnené. [12:31] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Ondrej Dostál, takisto s procedurálnym návrhom, nech sa páči. [12:31] Ondrej Dostál – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem za upozornenie pána poslanca Saloňa, ale myslím si, že je to tak, že zákon o rokovacom poriadku nevyžaduje, aby pri prednesení procedurálneho návrhu sa vždycky uvádzalo konkrétne ustanovenie, na základe ktorého sa, sa postupuje, keď je zrejmé z toho, z toho ako to prednesie, že čo sa tým návrhom myslí. Aj v správnom poriadku je, že podania sa posudzujú podľa ich obsahu. Čiže keď je niečo aj nesprávne označené, ale má, je jasný, aký, aký je úmysel toho, kto dáva nejaké podanie, tak sa ten správny orgán má s tým vysporiadať, ako by to bolo, ako by to bolo správne, správne označené podanie. A rovnako v tomto prípade si myslím, že je jasné, že pani poslankyňa Števulová povedala, že navrhuje, aby Národná rada odhlasovala, že sa tým návrhom nebude ďalej zaoberať, že zmysel je ten istý, akože nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona. [12:31] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Zuzana Števulová, ešte posledné, ukončime toto kolečko technických poznámok, nech sa páči, máte slovo. [12:31] Zuzana Števulová – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ja tiež sa chcem poďakovať pánovi Saloňovi za túto polemiku, a práve preto, že to z môjho vystúpenia možno nebolo úplne jasné, pán Dostál upozornil na to. Ale môj zámer bol od začiatku jednoznačný, a aj keď som to nepovedala možno presne tými slovami a neodcitovala som presné znenie tohto ustanovenia, tak mi je to ľúto a chceli sme to napraviť. Chápem, že máte proti tomu výhradu. Beriem, nabudúce bude presnejšia. [12:31] Ľuboš Blaha Ďakujem pekne. Ja len toľko, že nabudúce naozaj skúsme, aby to bolo úplne precízne, lebo potom naozaj dohadovať sa, kto ako čo myslel, nie je asi v súlade, lebo asi každý opozičný poslanec, ktorý vystúpi, asi chce, aby ten zákon neprešiel, čiže vždy to možno vyvodiť takto logicky, ale skúsme naozaj veľmi precízne povedať, ako je to v zákone stanovené. Čiže v tejto chvíli by som možno odporúčal, aby kolegovia z Progresívneho Slovenska ešte raz cez pani Bihariovú tento návrh predniesť, aby sme mali v tom úplne jasno. Dobre? Ak sa vieme takto korektne dohodnúť. Takže pán poslanec František Mikloško, ak tu je, je ďalší prihlásený do rozpravy. Nie je tu. Už stráca úplne poradie. Pán poslanec František Majerský, mám pocit, že to isté, čiže tak isto už stráca možnosť vystúpiť. A teraz ide pani poslankyňa Irena Bihariová, nech sa páči, máte slovo. [12:31] Irena Bihariová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne. Tak ja teda idem napraviť tú technickú chybu, ak smiem. Takže navrhujeme, aby sa Národná rada uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. b) tak, že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona. A teda ak máte túto vec vybavenú a je to v poriadku (rečníčka sa obrátila k predsedajúcemu), ďakujem (povedané so smiechom), tak využijem svojich, svojich 9,5 minúty na to, čo som mala pripravené. Ja som na, myslím, že to bola úplne moja prvá, prvá rozprava počas programového vyhlásenia vlády, resp. v tej dobe, kedy sa o ňom na tomto mieste diskutovalo, upozornila na to, že je nakreslené v mnohých častiach na pôdoryse leviatanovského štátu. A toto je jeden z tých príkladov, kedy tento zákon alebo návrh zákona zavádza niečo nevídané, lebo bežne sme doteraz vždy boli zvyknutí na to, že vláda, resp. občianska spoločnosť kontroluje vládu. My sa dostávame do opačného garde, kedy chce vláda kontrolovať občiansku spoločnosť. Je to teda trochu iná, iná paradigma, ako sme boli možno za ostatné, ostatné roky zvyknutí, ale, ale čo ma možno viacej, viacej mrzí, je to, že schovávame sa tu celý čas za nejakú požiadavku transparentnosti. Ale v tomto bode uvediem, že mimovládne organizácie sa ešte s predošlou vládou, a tým nemyslím bezprostredne predošlou, ale s tou, kde teda bol SMER súčasťou vládnej koalície, podieľali na tom, aby bol vytvorený register, a samy participatívne pomáhali na tom, aby bola zvýšená transparentnosť. Tento problém tu nikdy nebol. Čiže dovoľte mi, aby sme sa začali baviť bez týchto všetkých mimikry a povedali sme si možno o tom, čo tento zákon naozaj cieli a čo má byť jeho, jeho konečným výsledkom. Koniec koncov myslím, že to tu aj párkrát už v tejto rozprave zaznelo. Povedal to pán premiér hneď po teda voľbách, čo je jeho cieľom, a to je odstaviť politické mimovládky. Politické mimovládky, teda dodnes som sa nedopátrala toho, kto konkrétne by to mal byť, ani aké by toho mali byť parametre, lebo toto celé delenie politických a nepolitických mimovládok tak trochu zaváňa 30. rokmi, kedy si tu politici, političky bezostyšne mysleli , že sú viac ako zákonné procesy a že bez toho, aby sme tu mali na to naozaj nejaký korektný, metodologicky korektný postup, môže niekoho označovať spôsobom ako vred na teda spoločnosti, vred na tele národa, alebo sú to príživníci, že sú to povaľači, a toto snáď sa, dúfam, že zhodneme, nechce ísť touto cestou teda predkladajúca zostava. Lebo potom si teda povedzme, že čo je to kritérium, kam to má cieliť a čo po tých mimovládkach, ktoré majú byť zacielené týmto zákonom, vlastne chceme, pretože ak, ja to teda chápem tak, že ak je ten cieľ politické mimovládky, tak tomu rozumiem tak, že by tam mali byť tie, ktoré ingenerujú do politickej súťaže, neférovo ju ovplyvňujú, vystupujú na prospech niektorých strán či kandidátov. A v tých, v podstate ktoré tu boli párkrát menované, ja som sa teda konkrétne pána ministra vnútra pýtala, že nech mi povie aspoň tri konkrétne mimovládky, ktoré by spadali do tej definície, alebo toho, ako on uvažuje o politických mimovládok, pýtala na konkrétne tri. Povedal mi, myslím, že VIA IURIS, povedal mi Transparency International, povedal mi Zastavme korupciu. Ale ja si nepamätám, že by niektorá z nich kedykoľvek za celú dobu svojej existencie vstúpila do politického procesu štýlom, že by sa postavila na stranu niektorej strany alebo niektorého kandidáta, za to dám ruku do ohňa. A to teda akože, že, hej, nie som, nie som ja tá, ktorá by sem-tam a dosť nešetrila kritikou aj teda do vlastných radov, keďže som sama bola 10-12 rokov súčasťou mimovládneho sektora. Naproti tomu sme tu mali v poslednej teda volebnej súťaži, prezidentskej súťaži subjekty, ktoré sa priamo zapojili do volebného zápasu. Hovorím konkrétne teda o Jednote dôchodcov, o Klube 500, o mimovládke pána Draxlera, bývalého ministra, ktoré úplne bezostyšne teda deklarovali svoju politickú preferenciu v prospech pána Pellegriniho. Boli vystavené v straníckych novinách, distribuované po celom Slovensku a tie teda nie sú spomínané ako tie (povedané so smiechom), ktoré majú byť predmetom tejto úpravy a tie, ktoré teda sú nejakým spôsobom škodlivé, nebezpečné a ingenerejú do politickej súťaže napriek tomu, že to, že to preukázateľne robia. Aby sme sa chápali správne, ja si nemyslím, že tak majú byť označované. Ja si myslím, že tak nemá byť nikto označovaný, akýmikoľvek stigmatizujúcimi nálepkami. Ale tak teda si to rozmyslime, hej, že ak je kritérium politické miešanie sa do súťaže a snaha ovplyvňovať nejaké teda procesy v kampani, tak potom to nemôžu byť menované mimovládky, ktorým to nevieme ani, ani zbla, hej, ich do tohoto, do tohoto zatiahnuť a tváriť sa, že subjekty, ktoré pomáhajú predkladajúcej zostave teda by neboli tie politické mimovládky. Tak akože nejde to dokopy, to si treba vybrať tú argumentáciu. Po druhé, že teda by mohlo byť, a tiež sa to spomína, tým deliacim kritériom, že či poberajú nejaký vklad zo zahraničia. No, tu si znovu povedzme, že, že nie som úplne istá, že v tejto problematika teda vládna zostava celkom dobre rozumie, pretože ono sa bežne môže stať, že tie, ktoré sa vydávajú za tie šľachetné, a tie, ktoré teda nepadajú do toho košiara toxických mimovládnych organizácii, sa poľahky, hej, teda stanú označené tým, tým stigmatizujúcim názvom. Poviem konkrétny príklad z praxe, sú dnes mladí ľudia, mladé rodiny pracujúce v zahraničí, a ak chcú, aby nejaká mimovládka, ktorá poskytuje sociálne služby, opatrovateľov a tak ďalej, pomáhala im rodičom tuto v Sabinove, no tak jej pošlú peniaze. V tom momente je takáto mimovládka zahraničný agent, alebo teda už akokoľvek si to zaslovníme. Čiže teprva sa to dotkne tých, o ktorých teda tu častokrát zaznieva, že ony sú tie dobré, na nich to nie je mierené. Nedá sa to takto, ani cez toto kritérium oddeliť. A ešte dôležité teda, čo chcem zmieniť v súvislosti s tými, s tými príjmami zo zahraničia. Častokrát sa hovorí, že veď čo sa tuto hnevajú, veď, veď tu je zákon v Amerike dávno platný, tzv. FARA, hej, ktorý má, hej, veľmi podobnú legislatívu a tuto, veď kolíska demokracie a nesťažujete sa. Prosím vás pekne, už prestaňme s tými blbosťami, hej. FARA vznikla v 38., bolo reakciou na kontrolu nacistických špionážnych skupín. Dodnes to má vlastne úplne iný, úplne iný zámer, pretože sú tam v Amerike, viete veľmi dobre, lobistické skupiny, ktoré konajú v prospech iného štátu, a zákon chcel aby boli demaskované. My tu dnes zásluhou tejto vlády máme v Rade vlády pre neziskový sektor mimovládku, ktorá by učebnicovo spadala do toho, čo pokrýva FARA, pretože sme si tam zobrali mimovládku, ktorá má priame financovanie z nemeckého štátneho rozpočtu, čo nemá nikto z tých toxických, ktoré tu boli doteraz menované. Tak si, prosím vás pekne, rozmyslime, čo idete robiť, hej, lebo ja mám pocit, že ste absolútne nepochopili ani len to, ako sa definujú kritériá, a ani len to, ako zacieliť teda tie toxické škodlivé mimovládky, ktoré ste si dali ako terč teda svojej najbližšej, hej, svojho najlepšieho politického obdobia. Áno, sú to mimovládky, ktoré môžu byť nepríjemné ako blcha v kožuchu, pozerajú sa politikom na prsty, kľudne sa môžme baviť o tom, či je to kóšer, aby to najprv, hej, obletelo všetky internety a nebolo to najprv na polícii. Je tu kopec roboty, kde sa môžme korektne baviť o tom, že poďme niektoré praktiky urobiť tak, aby naozaj nevytvárali takú obrovskú tenziu medzi politikmi, ale toto nie je obsahom tohto zákona. A... a ešte možno posledná poznámka (povedané so smiechom), iba taký bonmot na záver. Ja som robila desať rokov v mimovládnom sektore, Ľudia proti rasizmu a bola som aj za občiansku obec zvolená do VRAX-u, čo bol teda taký výbor v gescii ministerstva vnútra, ktorý sa venoval extrémizmu. Jeho šéfom bol minister vnútra, ktorý na tieto zasadnutia nechodil. Vždycky som mu hovorila, že pán Kaliňák, pre boha živého, prečo tam nechodíte, veď ja nemôžem zaväzovať rezort a schvaľovať nejaké politiky v boji proti extrémizmu. Mi povedal, že kým ste tam vy, ja vám dôverujem. Hej? A som stále tá istá, bola som z tej mimo... politickej... z tej mimovládky, ktorá by dnes bola označená za agenta, ktorá by bola teda v tom košiari politickom, pretože extrémizmus a extrémistické politiky majú, samozrejme, že dosah na, na nejaký typ, hej, že politického riadenia, a napriek tomu, ja si teda, a uvádzam to ako príklad, viem predstaviť ten model, kedy sa dá aj s tými mimovládkami, ktoré považujete za blchu v kožuchu, dohodnúť nejaký systém pravidiel, ktorý ich nestigmatizuje, nehádže ich proste do vreca s nejakými agentmi, ale áno, vieme si nastoliť pravidlá, že budú možno viac udržiavať nejaké princípy verejnoprávnosti, alebo že ak nejaké majú odhalenia, ktoré môžu kriminalizovať daných politikov, tak to nebude najprv vykričané na internete, ale bude to podané na polícii. Tých možností tu je ix. Ja si myslím, že ten mimovládny sektor sa im nebráni. Ale ak začneme odtiaľ, že ich najprv budeme nálepkovať, označovať a podhadzovať zase akože internetovým tribunálom, tak takto nebude ani ten vytúžený pokoj, ktorý nám tu sľubuje pán, teda, hej, prezident... a nebude tu ani kohézia... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [12:40] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie, pani poslankyňa, evidujem štyri faktické poznámky. Ako prvá sa prihlásila pani poslankyňa Tina Gažovičová, nech sa páči. [12:41] Tina Gažovičová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. A v niečom je to také krásne ironické, na čo poukázala kolegyňa Bihariová, že aký veľký je tu nesúlad medzi tým, čo na jednej strane predkladatelia deklarujú aj vo svojich vyjadreniach, aj v dôvodovej správe a čo na druhej strane naozaj predložili ako konkrétny návrh a aký to, aký to bude mať dopad. A myslím si, že krásne to tak rozplietla kolegyňa Bihariová, že tak kritizujete nejaké tzv. politické mimovládky, dokonca včera tu explicitne odznelo od koaličnej partnerky vašej poslankyni Vaľovej, že treba oddeliť zrno od pliev. Ale potom to, čo sú tie údajné politické mimovládky, napríklad tie, ktoré teda poukazujú na korupciu a tým pádom kritizujú, dovolia si, majú tú drzosť, dovoliť si kritizovať politické strany, ako je napríklad nezisková organizácia Zastavme korupciu, tak vlastne zistíme, že ona na zozname nebude, pretože zahraničné peniaze neberie, pretože sa nájde možno dosť ľudí alebo firiem, alebo sponzorov na Slovensku, ktorým na skutočnej transparentnosti a skutočnej efektívnosti vynakladania verejných zdrojov natoľko záleží, že im na to prispejú aj zo svojich, teda tzv. dobrých slovenských peňazí. A potom na druhej strane tu môžme mať kopec organizácií, začínajúc veľkými športovými, ako by bol slovenský futbalový a hokejový zväz až po, naozaj to môžu byť aj malé organizácie, ktoré pomáhajú jednotlivcom, ale stačí, aby mali jednu podporu od príbuzného zo zahraničia, a zrazu budú na zozname. Tak akú má toto logiku? Ďakujem. [12:41] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Jana Hanuliaková, nech sa páči. [12:43] Jana Hanuliaková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. No, jediným cieľom tohto návrhu zákona je podľa mňa len burcovať a rozdeľovať spoločnosť, a to len preto, že sú tu proste organizácie, ktoré túto vládu kritizujú. Prestaňte proste jednoducho robiť veci a aktivity proti demokracii, spravodlivosti a záujmom Slovenska a aj tieto organizácie vás prestanú kritizovať. Lenže vy viete, že to robiť budete, tak potrebujete tieto organizácie jednoducho označiť. To je proste vaša stratégia, však to vidíme dlhodobo, a ľuďom budete ďalej podsúvať, že to vlastne keď sa stane napríklad niečo zlé, že to nie vy ste zodpovední, ale že to vlastne tie mimovládne organizácie sú za to zodpovedné. Veď vidíme to, čo podsúva aj pán premiér v každom, v každom vo svojom vystúpení a ono je veľmi smutné, že veľmi časť spoločnosti vám aj uverila. Len škoda, že ukazujete na mimovládky, ktoré majú aj teraz transparentné financovanie, a zakrývate si presne oči pred tými skutočnými hrozbami, ktoré ohrozujú Slovensko. A chcete v podstate len nakresliť znova terč na chrbát mimovládnych organizácií, ktoré sa vám jednoducho nepáčia, a to sú proste praktiky SMER-u, však sme to už videli, aj tu sediaci pán podpredseda Blaha to urobil, keď označil pani prezidentku za zahraničnú agentku, a vieme, ako rozhodol súd. Takže ja vás poprosím, aby ste naozaj, poslanci a poslankyne SMER-u aj SNS, prestali ďalej nalievať do našej spoločnosti tie, tie tony nenávisti a aby ste prestali rozdeľovať túto spoločnosť a aby ste stiahli tento škodlivý návrh zákona. Ďakujem. [12:43] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Zuzana Števulová. [12:45] Zuzana Števulová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Irena, ja by som sa ti najskôr chcela poďakovať, že si opravila to, čo som ja tak nezrozumiteľne povedala, ale chcem hlavne poukázať na to, že som veľmi rada, že si spomenula, že aj ty si pracovala v mimovládke, lebo Ľudia proti rasizmu boli jednou z najdôležitejších organizácií, ktorá naozaj poukazovala na to, čo sa deje aj v našich uliciach, ale aj v tom prostredí tých výrokov a aký dopad môžu mať slová na individuálne ľudské bytosti, a obávam sa, že keby vtedy bol platil tento zákon, tak by ste rovnako museli čeliť, však čelili ste mnohým problémom, aj finančným, aj nenávistným, ale na dôvažok by ste si ešte museli dávať, že ste organizácia so zahraničnou pomocou, ale možno práve to chcú niektorí členovia vládnej koalície dosiahnuť, aby aj organizácie, ktoré sa napríklad venujú boju proti rasizmu, dezinformáciám a podobne, mali sťažené fungovanie, osobitne v našej spoločnosti, kde vidíme, že nielen bežní ľudia, ktorí, žiaľ, prosto prijímajú rôzne stereotypy a stigmatizujúce vyjadrenia v rámci nejakých nešťastných častí našej kultúry, ale máme tu aj členov tejto koalície, ktorí si bez problémov chodia sadnúť do relácie s hľadaným extrémistom a antisemitom Bombicom. Takže čo sa tu teraz čudujeme, naozaj že chcú tu organizácie označovať ako zahraničných agentov alebo im zastavovať pomoc. Obávam sa, že v časoch, keď si ty pôsobila v mimovládnych organizáciách, alebo teda že už vtedy to bolo ťažké a rovnako ťažká doba znova pre tieto organizácie, ktoré robia takúto záslužnú činnosť, ktorej sa veľmi málo ľudí venuje, lebo je beztak nebezpečné, že pre nich to bude ešte ťažšie, a to mi je veľmi ľúto. [12:45] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Ján Hargaš. [12:47] Ján Hargaš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Irena, veľmi pekne si to zhrnula, a máme záver týždňa, tak aj ja skúsim zhrnúť, že kde sa teda dnes nachádzame. Ceny paliva - vysoké, ceny potravín - vysoké, eurofondy na stavbu škôlok, nemocníc v ohrození, byrokracia všade, kde sa pozrieme. A čomu sa venuje táto koalícia? Týmto problémom? Nie. Označovaniu mimovládok za zahraničných agentov. To si naozaj myslíte, že toto sú problémy ľudí, ktoré potrebujeme tu takto riešiť v piatok poobede? Čiže plne podporujem tvoj návrh, ten zákon je zlý, kolegyne a kolegovia vám vysvetlili, prečo je zlý aj z legislatívneho hľadiska, nemáte na to protiargumenty. A ja dúfam, že aj vaši voliči to vidia, že tie problémy, ktoré dnes v skutočnosti máme na Slovensku, tak tie neriešime. Opozičné návrhy, ktoré by ich aj riešili, hádžete do koša, a namiesto toho sa tu vybíjate na nejakých neziskovkách, ktoré vám vadia, lebo si dovolia kritizovať túto vládu. Vy máte vládnuť, vy máte riešiť problémy, a nie svoje osobné problémy za to, že vás niekto kritizuje. Ďakujem pekne. [12:47] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Irena Bihariová. [12:48] Irena Bihariová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Ďakujem pekne za reakcie s faktickými. Ja som možno bola v tej chvíli trošku osobná, keď som teda ukončila svoju rozpravu tou svojou spomienkou na pôsobenie vo VRAX-e a spoluprácu s bývalým ministrom vnútra a súčasným ministrom obrany. Ono totižto áno, presne ako, ako moja kolegyňa Zuzka Števulová povedala, že už v tej dobe to bol naozaj hon na mimovládne organizácie ako... akurát že jeho frontmeni boli, boli fašisti a neonacistické bojůvky. To, čo mňa absolútne že, že až na ľudskej úrovni mrzí a zraňuje, že tí, ktorí boli v tom čase, keď som teda ja pôsobila na tom zmienenom mieste, spolu so mnou súčasť odboja, sa dnes degradovali ešte na horšiu úroveň, ako tí, voči ktorým sme bojovali, a toto SMER-u že neodpustím! Ďakujem. (Potlesk.) [12:48] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Vladimír Ledecký je ďalší prihlásený do rozpravy, ale takisto ho tu nevidím. To znamená, takisto prichádza o možnosť vystúpiť. A tým pádom vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Pani poslankyňa nie. Chce sa vyjadriť k rozprave pani spravodajkyňa? Nech sa páči, máte slovo. [12:50] Zuzana Plevíková – Vystúpenie spoločného spravodajcu Hlasovanie o tomto bode bude v utorok o jedenástej. Ďakujem. [12:50] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pani poslankyňa. A teraz prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Nasleduje prvé čítanie o návrhu poslancov Adama Lučanského, Milana Garaja a Rudolfa Huliaka na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 544/2002 Z. z. o Horskej záchrannej službe v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je pod tlačou 246,ávrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 248. Dávam slovo pánovi poslancovi Adamovi Lučanskému, ale vidím, že... aha, dobre, aby návrh zákona uviedol, a až potom pán poslanec Roman Malatinec. Takže najskôr, pán poslanec Adam Lučanský, nech sa páči. (Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Adama Lučanského, Milana Garaja a Rudolfa Huliaka na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 544/2002 Z. z. o Horskej záchrannej službe v znení neskorších predpisov , tlač 246.) [12:51] Adam Lučanský – Vystúpenie Na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky sa predkladá návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Adama Lučanského, Milana Garaja a Rudolf Huliaka na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 544/2002 Z. z. o Horskej záchrannej službe v znení neskorších predpisov. Navrhovaná novela sa zameriava na zmenu vekovej hranice pre povinné nosenie ochrannej prilby na lyžiarskych tratiach zo súčasných 15 rokov na 18 rokov. Táto legislatívna úprava vychádza z potreby prispôsobiť zákon väčšej bezpečnosti a ochrany zdravia mladistvých. Zvýšenie vekovej hranice reflektuje rastúca potreba ochrany tejto vekovej skupiny, ktorá je výrazne zastúpená medzi lyžiarmi a snowbordistami. Iniciatíva pre novelu vychádza z veľkého počtu zranených na lyžiarskych svahoch, ako aj medzinárodných trendov v zvyšovaní bezpečnostných štandardov pre mladistvých. Predkladaná novela má za cieľ zabezpečiť vyššiu mieru ochrany hlavne pri lyžovaní a snowbordovaní, čo sú činnosti s vysokým rizikom úrazu. Návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, nemá vplyv na podnikateľské prostredie, nemá vplyv na životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona nemá žiadne sociálne vplyvy ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu či vplyv na služby verejnej správy pre občana. Návrh zákona je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi, v súlade s právom Európskej únie a v súlade s nálezmi Ústavného súdu. [12:51] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Teraz dávam slovo pánovi spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, pánovi poslancovi Romanovi Malatincovi. Nech sa páči. [12:52] Roman Malatinec – Vystúpenie spoločného spravodajcu Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predseda Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajcu k návrhu zákona (tlač 246). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 7. júna 2024 a v gestorskom výbore do 10. júna 2024. Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu. [12:52] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán poslanec. Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som dostal dve písomné prihlášky. Ako prvá sa do písomnej rozpravy prihlásila pani poslankyňa Natália Nash. Nech sa páči, máte slovo. [12:54] Natália Nash – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážení kolegovia poslanci a poslankyne, začnem netradične a už na úvod poviem, že s úpravou, ktorá je predmetom predloženého návrhu, poslanecký klub Progresívneho Slovenska nemá zásadný problém. Posun vekovej hranice na povinné nosenie lyžiarskej helmy z doterajších 15 na 18 rokov je pochopiteľnou reakciou na zhoršujúcu sa bezpečnostnú situáciu na slovenských zjazdovkách. Tá sa odzrkadľuje aj v rastúcom počte zásahov Horskej záchrannej služby v lyžiarskych strediskách v početných zraneniach a, bohužiaľ, aj v tragických udalostiach. Prístup k otázke nosenia lyžiarskej helmy je rôzny naprieč krajinami. V susednom Rakúsku je nosenie povinné do pätnásť rokov, v Poľsku do šestnásť rokov, v Taliansku je povinné do 18 rokov, v Slovinsku a Chorvátsku je to do 14 rokov, vo Francúzsku, Švajčiarsku či Česku je nosenie iba odporúčané. Za zmienku stojí, že vo viacerých krajinách štátnu reguláciu nahrádzajú prísne pravidlá samotných lyžiarskych stredísk a v niektorých krajinách, napríklad vo Švajčiarsku, je viditeľná vyššia miera nosenia ochranných heliem aj napriek dobrovoľnosti. Prístup sa líši aj pri sankciách za porušenie, od odobratia skipasu až po vysoké pokuty. Veková hranica podľa predloženého návrhu, bude teda patriť k tým najvyšším v Európe. Je však podľa môjho názoru plne obhájiteľná. Na Slovensku často vidíme preplnené strediská a, bohužiaľ, aj mnoho lyžiarov a lyžiarok, ktorým Biely kódex nič nehovorí. Posilňovanie bezpečnostných opatrení je určite namieste. A teraz prídu tie ale. S touto konkrétnou zmenou súhlasím, ale zaráža ma, že otvárate zákon o Horskej záchrannej službe takýmto prázdnym návrhom. Keď som prvýkrát otvárala predložený poslanecký návrh, dúfala som, že bude minimálne inšpirovaný návrhom poslancov z roku 2023. Tento návrh rovnako upravoval nosenie lyžiarskej helmy z 15 na 18 rokov. Ale okrem toho prichádzal s viacerými podstatnými úpravami ohľadom fungovania samotnej Horskej záchrannej služby. Išlo napríklad o vypustenie legislatívnej skratky horská služba z dôvodu zameniteľnosti subjektov, o zabránenie zneužívania označenia Horská záchranná služba a znaku Horskej záchrannej služby, o uplatňovanie disciplinárnej pôsobnosti Asociáciou horských vodcov, o definovanie nových orgánov asociácie, a to disciplinárnej komisie a odvolacej komisie, o zavedenie inštitútu registrovaných osôb v asociácii horských vodcov, o úpravu registrácie a členstva v asociácii, o rozšírenie pôsobnosti asociácie vzhľadom na jej postavenie ako člena Medzinárodnej únie národných asociácií horských vodcov, o úpravu disciplinárnej zodpovednosti, o explicitné vymedzenie výcviku horských záchranárov, ako úlohy horskej záchrannej služby v záujme dosiahnutia súladu pri aplikácii predpisov na úseku ochrany prírody a krajiny a o ďalšie technické záležitosti. V tomto vidím v tomto návrhu naozaj nevyužitie možnosti upraviť aj veci, ktoré si zjavne žiadajú úpravu tohto zákona. K jeho schváleniu nechýbalo naozaj veľa. Návrh skončil v druhom čítaní s odporúčaním výborov schváliť. Následne sa proces ukončením schôdze pre politickú situáciu a predčasné voľby zastavil. Vy ste si na otvorenie tohto zákona vybrali iba lyžiarske helmy, teda iba jediný riadok z pôvodného návrhu. Máme po lyžiarskej sezóne a toto opatrenie padne na úrodnú pôdu možno až s príchodom ďalšej sezóny. Máte čas. S počudovaním sa pýtam, prečo ste si nesadli s predstaviteľmi Horskej záchrannej služby, profesionálmi, aj dobrovoľníkmi a nezamysleli ste sa, ako sa dá pre nich urobiť ešte viac. Samotní horskí záchranári očakávajú viacero legislatívnych zmien, tak prečo tu ideme hlasovať iba o jednoriadkovom návrhu o lyžiarskych helmách. Veď pokojne stačilo urobiť tú bežnú prax, chytiť do rúk už hotový návrh zákona z minulého roka, ktorý už prešiel takmer celým legislatívnym procesom, prehodnotiť jeho ustanovenia a vybrať z neho potrebné úpravy a priniesť hodnotnejší materiál, ako je ten, čo ste nám sem predložili. Je to nevyužitá príležitosť. Hľadám za tým celým nejakú logiku, no zatiaľ mi z toho vychádza iba jedno. Počas sezóny sa udiali viaceré nešťastia, posledné veľké iba nedávno v marci. Treba teraz rýchlo ukázať, ako vám ide o bezpečnosť lyžiarov a lyžiarok, kým téma úplne nevychladne. Ambasádorka pre ženský šport pani Tabák v príbehoch na svojich sociálnych sieťach 18. apríla napísala: „Predložili sme zákon, aj keď už nie som vaša poslankyňa. Ďakujem, Adam Lučanský, všetko sa dá, keď sa chce, ochrana športovcov, lyžiarov. Veľmi sa teším. Dám vám vedieť, keď sa to schváli. Na tomto zákone som pracovala už minulý rok, len SaS-ka sa spojila so SMER-om a odmietli hlasovať o prerokovaných zákonoch a ukončili schôdzu. Darebáci zo SaS-ky.“ Koniec citátu. Tu sa mi trochu potvrdzujú moje predchádzajúce slová a zrejme ide z veľkej časti o lacné body do kampane, pretože dvaja kandidáti do europarlamentu sú predkladateľmi tohto návrhu a ďalšia kandidátka sa pasuje za jeho autorku. Ak však pani Tabák pracovala na návrhu už minulý rok a hovorí o tom pomerne komplexnom návrhu, ktorý som spomínala pred chvíľou, prečo vracia do pléna iba helmy? Odpoveď zrejme bude, lebo je to rýchle, ľahké a dobre sa to odprezentuje. Možno sa mýlim a už je na ceste rozsiahly pozmeňujúci návrh. Prajem si, aby bol a aby poslanci koalície urobili z návrhu hodnotnejší materiál na diskusiu a schvaľovanie, ktorý bude riešiť viac problémov ako len tento jeden vytrhnutý z kontextu. Pre prípad, že nie, podniknem kroky smerom k tomu, aby v budúcnosti uzrela svetlo sveta kvalitnejšia úprava zákona o horskej službe. Keď už chceme chrániť lyžiarov viac, robme to poriadne a nebojme sa otvárať aj ďalšie témy. A poďme ešte ďalej. Za zamyslenie napríklad stojí absencia právnej úpravy, obmedzujúcej konzumáciu alkoholu na lyžiarskych svahoch alebo stanovujúca mieru tolerancie v prípade pozitívnej dychovej skúšky. Ale to by sa vám na Slovensku predávalo asi horšie. Ďakujem pekne. [12:55] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie pani poslankyňa evidujem štyri faktické poznámky. Ako prvý sa prihlásil pán poslanec Adam Lučanský, nech sa páči. [13:02] Adam Lučanský – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za príspevok. Ja by som tento, tento návrh odôvodnil z mojej strany ako tzv. hello, world , čiže prvý zákon, ktorý, ktorý v podstate realizujem. A jedna, jedna vec, ako mali ste, dobre ste identifikovali, bol jedna, jeden z dôvodov, prečo bol podaný bol aj deadline na predkladanie návrhov. Evidujem, samozrejme, aj na návrh, ako bol v roku ’23, ešte za bývalej vlády, ktorý sa vlastne podarilo dotiahnuť do konca. Ešte, samozrejme, prehodnotíme, že či je teda možné v tomto procese, že by, že by sme spustili procesy, aby sa zahrnuli aj predmetné veci, ktoré sa v minulom volebnom období riešili. Čiže nebojíme sa otvoriť ďalšie témy, aj čo ste spomínali. Ďakujem. [13:02] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Tina Gažovičová. [13:02] Tina Gažovičová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Ďakujem kolegyni Nash, toto je naozaj téma, ktorej málokto odborne rozumie, a som rada, že, že si sa k tomu vyjadrila. A zarezonovalo vo mne najmä to, že je tento návrh iste nevyužitá príležitosť. A asi ako najdôležitejšie vnímam práve to, čo odznelo, čo sa týka alkoholu pri lyžovaní, lebo tiež teda aj chodím lyžovať, aj chodím lyžovať so svojimi deťmi. Veľmi citlivo vnímam otázku bezpečnosti, a keď si uvedomujem, že akýkoľvek bufet (povedané so smiechom) pri lyžiarskej trati je aj uprostred dňa plný ľudí, ktorí tam popíjajú alkohol, tak naozaj si toto vnímam ako, ako obrovské, obrovské bezpečnostné riziko. Čiže myslím si, že keď už sa tejto téme venujeme, tak naozaj by bolo vhodné sa pozrieť aj na ďalšie aspekty, lebo to je síce fajn, že dieťa bude mať helmu, ale tá otázka bezpečnosti zďaleka, zďaleka nekončí tam. Takže ďakujem, ďakujem za vystúpenia. [13:02] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Roman Mikulec. [13:04] Roman Mikulec – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Pani poslankyňa, ďakujem aj za tú rozpravu a úplne s vami súhlasím, že zákonne upraviť vekovú hranicu na nosenie prilieb na svahoch je asi to posledné, čo teraz trápi Horskú záchrannú službu. Nechcem tým povedať, že to nie je dôležité. Ale stotožňujem sa s tým, čo ste aj povedali, že sú krajiny, ktoré si myslím, že sú lyžiarsky oveľa niekde inde, ako je Slovensko, a napriek tomu tá hranica zákonne upravená je napríklad stále 15 rokov alebo niekde dokonca vôbec. Nesúvisí to s tým, či bude v zákone povinnosť nosiť prilbu, ale presne o tom, čo ste aj vy hovorili, že je tu treba hovoriť o súlade a zahrnúť do toho aj prevádzkovateľov lyžiarskych stredísk, lebo pri tomto návrhu sa treba pozrieť aj na to, aké kompetencie má Horská záchranná služba, akým spôsobom, ak sa toto aj upraví, aké sú možnosti Horskej záchrannej služby alebo kohokoľvek iného kontrolovať to, či ľudia, lyžiari do 18 rokov naozaj budú mať tie helmy. Je to aj otázka potom spojiť sa s poisťovňami, akým spôsobom poisťovne do toho budú vstupovať a akým spôsobom budú alebo nebudú kryté poistenia, pretože toto je to, čo trápi Horskú záchrannú službu, keďže tých zásahov je pomerne veľa, ľudia sú nedisciplinovaní, mnohí z nich nemajú aj poistky a toto všetko ide potom na vrub Horskej záchrannej služby. Takže ja naozaj by som sa pridal k tým, ktorí hovoria, že by bolo dobré sa vrátiť k tomu pôvodnému návrhu zákona, ktorý pripravili poslanci v roku 2023, a to zhodou okolností poslanci z nášho hnutia. Tých úprav alebo tých návrhov v tomto návrhu bolo naozaj veľmi veľa, takže ja by som odporúčal pánovi Lučanskému, aby sa na to pozrel. Ďakujem pekne. [13:04] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Veronika Šrobová. [13:06] Veronika Šrobová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne kolegyni Nash za prepracovaný príspevok a, samozrejme, aj ja súhlasím s takýmto návrhom. Je to také preventívne opatrenie, to povinné nosenie, povinnosť nosenia prilieb do 18 rokov. Aj ja chodím lyžovať s mojím synom a aj ja to považujem za samozrejmosť, že jednoducho takto fungujeme. A vítam aj vaše slová, pán Lučanský, že teda zvážite to prepracovanie alebo pokračovanie v návrhu tohto zákona, aby to bolo naozaj komplexne riešené. Ale aj kolegyne spomínali, že to nosenie prilieb je vlastne iba taká tá, to A, ale to B, ktoré nás tam na tom svahu ohrozuje, to je naozaj to nešportové a častokrát aj nebezpečné správanie ostatných lyžiarov, takže prosím, poďme to riešiť naozaj komplexne. Ako hovorila kolegyňa Nash, máte na to čas. A neriešme to teraz narýchlo len preto, že pani údajná predkladateľka, pani Tabák, kandiduje do Európskeho parlamentu. Ďakujem. [13:06] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Natália Nash. [13:07] Natália Nash – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne všetkým za reakcie. Ďakujem aj pánovi kolegovi Lučanskému, že teda je to iba také to hello, world , takže dúfam, že sa teda inšpirujete, lebo naozaj je to úplne legálna cesta zobrať ten návrh, ktorý už bol spracovaný, pravdepodobne aj prediskutovaný, prešiel MPK, prvým, druhým čítaním, takže určite, určite sa spojte aj s tými predkladateľmi. Ďakujem, Tina, aj z osobnej skúsenosti. Ja tiež mám dve deti, čiže tiež, tiež som lyžovala, tiež som tŕpla, kedy náhodou nejaký neukáznený lyžiar proste nevrazí do tých detí a podobne, takže ako prilbu nosím aj ja 10 rokov, bez nej by som neišla na lyžiarsky svah a je to proste jedna, je to dobrovoľná vec a je to proste dobrá vec. Aj keď teda chápem aj, aj toto, že môže to byť aj v zákone. Ďakujem aj, pán Mikulec, za váš, za váš koment, že treba to zobrať naozaj komplexne. Treba zo všetkých uhlov sa na to pozrieť, treba zapojiť do pripomienkovacieho procesu aj prevádzkovateľov, Horskú záchrannú službu, máme aj dobrovoľnú záchrannú horskú službu, ktorá napríklad bojuje s financovaním, pretože sa nedokáže porovnávať s financovaním, ktoré je pri profesionálnej Horskej záchrannej službe. Oni majú tiež obrovské množstvo mechanizmov a prostriedkov a musia to financovať z občianskych združení, čo teda nie je úplne férové, ale pritom majú na tých kopcoch a zjazdovkách rovnaké kompetencie ako tí profesionáli, takže tam by bolo treba nastaviť aj nejaké naozaj financovanie aj týchto dobrovoľných horských záchranných služieb. A tá vymožiteľnosť, to tiež je naozaj dobré sa na to pozrieť, že kto by to mal kontrolovať, kto bude oprávnený napríklad dávať aj fúkať, keby sme sa venovali aj... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [13:07] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Ako ďalší sa do písomnej rozpravy prihlásil pán poslanec František Majerský, ale myslím, že tu nie je, to znamená, že prichádza o možnosť vystúpiť v rámci písomnej rozpravy. Teraz sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak, takže vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Pán poslanec nie, spravodajca takisto nie, takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďalším bodom programu je prvé čítanie o návrhu poslancov Andreja Danka, Rudolfa Huliaka, Dagmar Kramplovej a Adama Lučanského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z., Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má tlač 248, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 233. Dávam teraz slovo poslancovi Adamovi Lučanskému, aby návrh zákona uviedol, nech sa páči, pán poslanec. (Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Andreja Danka, Rudolfa Huliaka, Dagmar Kramplovej a Adama Lučanského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v znení neskorších predpisov , tlač 248.) [13:10] Adam Lučanský – Vystúpenie Na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky sa predkladá návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Andreja Danka, Rudolfa Huliaka, Dagmar Kramplovej a Adama Lučanského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v znení neskorších predpisov. Cieľom návrhu zákona je zintenzívniť podporu domáceho cestovného ruchu prostredníctvom rozšírenia foriem uplatňovania rekreačných poukazov zamestnanca a tým maximalizovať poskytovanie, respektíve využívanie rekreačných poukazov. Zámerom zavedenia rekreačných poukazov bolo pozitívne naj... bolo pozitívne vplývať najmä na ekonomicky aktívnych obyvateľov Slovenskej republiky dosahujúcich nižší disponibilný príjem, ktorí si dovtedy nemohli dovoliť ani jednu rekreáciu ročne. Nemenej dôležitým zámerom bola aj skutočnosť, že ubytovacie zariadenia hotelového typu na Slovensku mali spomedzi európskych krajín jednu z najnižších mier vyťaženosti, čo mohlo mať za následok aj hrozbu prepúšťania zamestnancov pracujúcich v ubytovacích službách a v službách nadväzujúcich na tieto služby. Rekreačný poukaz prostredníctvom inštitútu Zákonníka práce príspevku na rekreáciu zamestnancov v súčasnosti vytvára možnosť a zvyšuje motiváciu pre ekonomicky aktívnych obyvateľov a ich najbližších rodinných príslušníkov stráviť dovolenku v Slovenskej republike za finančne zvýhodnených podmienok. Podstatou rekreačného poukazu bolo predovšetkým stimulovať zvýšenie počtu prenocovaní na území Slovenskej republiky a rozvoj nadväzujúcich služieb. O úspešnosti rekreačných poukazov hovorí aj niekoľko štatistických ukazovateľov. Na základe údajov o prenocovaniach, obsadenosti a návštevnosti v zahraničí, zohľadňujúc ekonomickú výkonnosť sektora a počet obyvateľov, je možné porovnávať štáty s podobným rozsahom turizmu. V prípade Slovenskej republiky sa pozitívne prejavilo uplatnenie aktívnych nástrojov politiky podpory a rozvoja domáceho cestovného ruchu, a to predovšetkým zavedením rekreačných poukazov, ako aj zníženie DPH na ubytovanie. To malo za dôsledok zvýšenie počtu prenocovaní, obsadenosti ubytovacích kapacít mimo sezónnej vyťaženosti, ale aj podporu a čiastočnú stabilizáciu podnikateľského sektora v oblasti domáceho cestovného ruchu. Tým sa Slovenská republika stala v uvedenej oblasti viac ako, viac konkurencieschopnou v komparácii predovšetkým s krajinami Vyšehradskej štvorky. Porovnanie členských štátov EÚ s podobnou mierou prenocovaní domácich turistov na obyvateľa indikuje, že od roku 2010... 2019 sa tempo prenocovaní slovenských domácností... domácich turistov napriek zavedeným obmedzeniam v súvislosti s ochorením COVID-19 výrazne zrýchlilo. Oproti januáru 2018 bol počet prenocovaní domácich turistov na Slovensku o 28 % vyšší, zatiaľ čo priemer porovnateľných krajín bol vyšší iba o 9,5 %. Prenositeľnosť rekreačných poukazov na rodiča zamestnanca má plošne podporiť možnosť využívania rekreačných poukazov zamestnanca a maximalizovať efektivitu ich pozitívnych vplyvov. Vďaka možnosti prenosu rekreačného poukazu bude mať rodič zamestnanca s nižším disponibilným príjmom väčšiu možnosť zúčastniť sa na jednej rekreácii počas roka, ktorá je potrebná na regeneráciu fyzických a psychických síl a zvýšenie kvality života. Predkladaný návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2011 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v znení neskorších predpisov, má pozitívne a negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, pričom v danej súvislosti je možné očakávať veľmi mierne, mierne zvýšenie príjmov do štátneho rozpočtu a rozpočtov samospráv z väčšej spotreby služieb domáceho cestovného ruchu markantnejším využívaním rekreačných poukazov. Očakáva sa mierne zníženie príjmov na dani z príjmu z dôvodu, že príjem zamestnanca z príspevku na rekreáciu je oslobodený od dane z príjmov, a tiež s tým príspevkom spojené výdavky, náklady si zamestnávateľ môže zahrnúť do daňových výdavkov. Očakávať je možné aj mierne zvýšenie výdavkov zo štátneho rozpočtu z dôvodu, že mnohí zamestnanci štátu môžu požiadať o príspevok na rekreáciu pre svojho rodiča. Predkladaný návrh zákona má pozitívne a negatívne vplyvy... (Krátka pauza.)Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Predkladaný návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie. [13:15] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán poslanec. Teraz dávam slovo pani spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, pani poslankyni Ľubici Laššákovej. Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo. [13:15] Ľubica Laššáková Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 248. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. V zmysle oprávnení, ktoré na mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla v tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 233 zo 4. apríla 2024 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 7. júna 2024 a v gestorskom výbore do 10. júna 2024. Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu. [13:17] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal dve písomné prihlášky. Za klub KDH je to pán poslanec Martin Šmilňák, ak je prítomný. Neviem. Vizuálne sa mi zdá, že nie, ale nepoznám ho, takže asi nie. Takže prichádza... stráca poradie, tak, stráca poradie. A pán poslanec Ondrej Dostál je takisto prihlásený do rozpravy. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo. [13:17] Ondrej Dostál – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady a vážené kolegyne a kolegovia, rokujeme o návrhu zákona, ktorým sa novelizuje zákon Zákonník práce a zákon o podpore cestovného ruchu, a teda, zjednodušene povedané, možnosť používania rekreačných poukazov sa rozširuje aj o rodičov zamestnanca. Samotný inštitút príspevku na rekreáciu alebo rekreačných poukazov bol, bol zavedený tiež z iniciatívy vtedajšieho predsedu Národnej rady Andreja Danka a predsedu SNS, a teda jeho kolegov s tým, že je potrebné podporovať cestovný ruch, tak, tak sa zvolila metóda, keď ten cestovný ruch nepodporoval štát, ktorý sa ho rozhodoval podporiť, ale podporujú ho zamestnávatelia, ktorí majú povinnosť prispievať svojim zamestnancom na rekreáciu. Nie všetkým, až, až takým, čo odpracujú 12 mesiacov, nie v plnej výške, ale, ale teda je to iba príspevok do, myslím, 55 % a je to, je to, samozrejme, aj celkovo, celkovo, limitované. Ale v podstate, ak chce štát podporovať cestovný ruch, tak by mal na to vyčleniť zdroje a mal by cestovný ruch podporovať, podporovať sám. Ale teda takto sa našla forma, aby štát podporil cestovný ruch a až tak veľa ho to nestálo, aj keď, samozrejme, aj štát je zamestnávateľ, čiže aj štát, keď prispieva svojim zamestnancom, tak ho to niečo stojí, ale primárne to stojí niečo súkromných, súkromných zamestnávateľov, ktorým to spôsobuje ďalšie výdavky. No a prečo teda sa zvolila táto forma? Teda že nieže štát by dával príspevky dôchodcom na cestovný ruch na území Slovenskej republiky, alebo, alebo školopovinným deťom alebo všeobecne každému by dával príspevky, tak bolo by to drahé, ale muselo sa to nejako zdôvodniť. A to zdôvodnenie bolo, že zamestnanci potrebujú nejakú rekreáciu na to, aby sa, aby sa zotavili, a teda aj pán predkladateľ citoval tu z dôvodovej správy k tomu predchádzajúcemu návrhu, kde sa hovorilo, že zavedzením... zavedením tohto nového inštitútu sa očakáva pozitívny vplyv najmä na ekonomicky aktívnych obyvateľov Slovenskej republiky dosahujúcich nižší disponibilný príjem, ktorí si doteraz nemohli dovoliť ani jednu rekreáciu ročne. Títo obyvatelia vrátane ich najbližších rodinných príslušníkov by si tak mali môcť dovoliť aspoň jednu rekreáciu ročne potrebnú na, na regeneráciu fyzických a psychických síl a zvýšenie kvality ich života. Čiže áno, chceme podporiť domáci cestovný ruch, to je, to je jeden zámer, ale teda prečo to spravíme tak, že nie štát bude dávať príspevky, ale tú, tie náklady majú znášať zamestnávatelia, ktorí majú prispieť svojim zamestnancom? To zdôvodnenie a jeden z účelov, prečo sa tie rekreačné poukazy vôbec zaviedli, je, že ekonomicky aktívni obyvatelia, najmä tí, ktorí dosahujú nižší disponabilný príjem, si nemôžu dovoliť jednu, jednu... ani jednu rekreáciu ročne, tak touto zmenou im to umožníme. To, s čím prichádzate teraz, v podstate popiera ten druhý z deklarovaných účelov, pretože umožní využívať rekreačné poukazy nielen, nielen samotným zamestnancom, ale aj ich, aj ich príbuzným, teda konkrétne, konkrétne rodičom. Doteraz bolo možné, aby tieto prostriedky, rekreačné poukazy zjednodušene, mohli na svoju rekreáciu využívať buď samotní zamestnanci, alebo teda ich najbližšia rodina, čiže manžel, manželka a ich deti, na spoločne strávenej, strávenej dovolenke, lebo teda, samozrejme, že tie náklady vznikajú, vznikajú celej rodine. A vy, čo teraz navrhujete, je, že aby sa to rozšírilo aj o rodičov, a... a tí rodičia to môžu ale využiť, využiť aj samostatne. Kým doteraz to bol, to bol, inštitút určený na to, že zamestnanec dostane rekreačný, rekreačný poukaz a môže ho využiť buď na svoju dovolenku, alebo môže, môže tým hradiť aj nejaké náklady, ktoré vzniknú na dovolenke jeho najbližšej rodine, pokiaľ je s ním na tej dovolenke. Vy teraz navrhujete, že môžu to využiť rodičia a môžu to využiť aj, aj, aj rodičia samostatne. Tak tomu celkom nerozumiem a poprosil by som o vysvetlenie, že aký, aký to má teda účel, aby bol takýto inštitút v Zákonníku práce, lebo môžem s tým nesúhlasiť, nemyslím si, že štát má prenášať podporu cestovného ruchu na zamestnávateľov. Sa domnievam, že štát má minimálne zasahovať do, do ekonomiky a nemal by finančne podporovať to alebo ono, ono ekonomické odvetvie, ale ak už to ide robiť, no tak to má robiť spôsobom, že, že prispeje, prispeje sám zo svojich, zo svojich prostriedkov, resp. zo štátnych prostriedkov, ktoré sú prostriedky všetkých daňových poplatníkov, nemá to prenášať na zamestnávateľov a hovoriť zamestnávateľom, že majú, majú podporovať domáci cestovný ruch oni zo svojich prostriedkov. Ale dobre, zvolila sa forma, ktorá sa tvári, že to nie je len o podpore cestovného ruchu, ale je to aj o tom, aby si zamestnanci mohli oddýchnuť, aby sa mohli zrekreovať, aby sa zrekreovali, zrekreovali na Slovensku, dobre, tak sa zaviedol príspevok, zaviedli sa rekreačné poukazy, ktoré môžu využiť zamestnanci buď sami, alebo teda so svojou manželkou, manželom či, či deťmi, keď idú s nimi na dovolenku, ale teraz vy navrhujete zmeniť filozofiu toho, že v zásade podľa toho, ako je ten text návrhu zákona napísaný, môže zamestnanec posunúť, posunúť ten rekreačný poukaz na svojich rodičov a tí pôjdu na dovolenku. A ako toto pomôže, pomôže tomu zamestnancovi? Áno, asi mu to urobí, urobí radosť, že, že teda venuje, bude mať nejaký darček pre svojich, pre svojich rodičov, ale ako je opodstatnené, aká je legitimita toho, aby zamestnávatelia platili darčeky príbuzným svojich zamestnancov? Lebo z môjho hľadiska je, hovorím, je sporné už to, že by, že zamestnávateľ má platiť, alebo prispievať na dovolenku svojho zamestnanca, ale dobre, tak rozumiem aspoň tej logike, len nerozumiem logike toho, že, že zamestnávateľ má platiť dovolenku rodičom zamestnanca. Dokonca nie takú dovolenku, keby tam bolo napísané, že tak ako to bolo doteraz, že, že dieťa ide so svojim rodičom na dovolenku, a teda prispeje mu zamestnávateľ, môže na to použiť rekreačný poukaz, ale, ale to, z tohto textu vyplýva, že rodič pôjde sám alebo rodičia zamestnanca pôjdu, pôjdu sami na dovolenku na Slovensku a môžu na to použiť rekreačný poukaz toho zamestnanca. Čiže aký, z akého dôvodu budeme zamestnávateľov nútiť, aby platili samostatné dovolenky rodičov ich zamestnancov? To by ma naozaj zaujímalo, že, že prečo si myslíte, že toto patrí do, do Zákonníka práce, lebo podľa môjho názoru určite nepatrí. Ďakujem. [13:25] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie, pán poslanec, neevidujem faktickú poznámku. Takže opätovne sa pokúsime dať slovo pánovi poslancovi Martinovi Šmilňákovi, ktorý ale takisto, stále nie je prítomný, takže prichádza o možnosť vystúpiť. A teraz sa pýtam, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne. Dvaja páni poslanci. Ako prvý sa prihlásil pán poslanec Ján Horecký, nech sa páči, máte slovo. [13:27] Ján Horecký – Vystúpenie v rozprave Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážené dámy, páni, nuž vypočul som si pozorne aj návrh zákona som si preštudoval, aj to, čo povedal predrečník kolega Dostál, a chcel by som vás, sa podeliť s vami o taký, o takú, o taký výrez, takú exkurziu do dôsledkov prijatia tohto zákona do školského rezortu. Školy sú zamestnávatelia, ktorí majú zväčša počet zamestnancov okolo práve tej päťdesiatky, 49 je to kritické číslo, o ktorom hovoríme, že keď ma zamestnávateľ toľko zamestnancov, tak už sa naňho sťahuje účinnosť tohto zákona a musí prispievať 55 % na tieto náklady. Nuž nedávno som robil takú analýzu, porovnával som právnu situáciu v oblasti riadenia škôl zvnútra, zvonka, do roku ’89 a v roku 2024. Teraz na to nemám priestor ani to nie je téme tohoto bodu zákona, ale poviem vám len zistenie. Riadenie školy sa zmnohonásobilo čo do zákonom uložených povinností vedenia školy. Dnes má škola viacero pánov, o tom ste už počuli od nás z rezortu viacero. Máte tam zamestnancov, ktorí sú v rámci prenesených kompetencií zamestnancami školy a platení zo štátneho rozpočtu, máte tam napríklad pani vychovávateľky v školskom klube detí, ktorí sú financované z originálnych kompetencií, a na nich sa nebude vzťahovať potom táto možnosť, táto povinnosť. Jednoducho už dnes máme situáciu v školách neúnosnú na to, aby sme zaťažovali ďalšou agendou, dokonca agendou nesúvisiacou s činnosťou škôl a školských zariadení, aby školy zo svojho podfinancovaného stavu z peňazí, ktoré majú, mali dávať na dovolenky rodičov zamestnancov, ktorí na týchto školách sú, a to ešte ani nie všetkých rovnako spravodlivo, takže za mňa je to veľmi, a teda (povedané so smiechom) a dovolím si povedať, že nie len, nie je to len môj súkromný názor alebo názor poslanca Národnej rady, je to názor, ktorý zdieľam s odbornou verejnosťou v oblasti školstva. Jednoducho nás prekvapuje nemilo tento, tento návrh zákona kvôli tým dôvodom, ktoré som povedal, jednoducho že zaťažujeme školy ďalšou povinnosťou, ktorá dokonca ani nesúvisí s starostlivosťou o fyzickú, mentálnu, duševnú kondíciu a stav ich kmeňových zamestnancov. Majú to robiť, má to robiť vedenie školy, ktoré nemá dostatočný aparát podľa mňa ani zabezpečenie zo strany zákona, zo strany štátu. To, aby si vedeli plniť všetky zákonné povinnosti, ako to od nich očakávame v situácii, kedy od nich očakávame, že sa popasujú s kurikulárnou zmenou, že posunú túto republiku na dlhej trati k hospodárstvu s vyššou pridanou hodnotou, že budú produkovať mladých ľudí, ktorí budú chcieť zostať na Slovensku a ktorí dokážu zabezpečiť sebe i nám vyššiu kvalitu života. Tak v tejto situácii im ideme dať na krk niečo, že majú školy a školské zariadenia sanovať alebo pomáhať cestovnému ruchu, to je proste absurdné. Ja dúfam, že teda nebude prijatá tá, ten, táto novela zákona, a prihováram sa za to v mene zdravého rozumu a to, čo má robiť aj zamestnávateľ typu škola, školské zariadenie predovšetkým. Ďakujem vám za pozornosť. [13:27] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie pán poslanec neevidujem žiadnu faktickú poznámku. Ako ďalší sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Richard Dubovický. [13:31] Richard Dubovický – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi na úvod môjho vystúpenia uviesť, že som presvedčený, že návrh zákona sleduje dobrý záujem, a úprimne si myslím, že rozšírenie sociálnych benefitov pre zamestnancov a ich rodiny je v týchto časoch neustálych nárastov životných nákladov po období obrovskej inflácie, bude určite prínosné a pomôže zamestnancom a ich rodinám. Rozšírenie oprávnených výdavkov pri rekreačných poukazoch aj na manžela, manželku, deti a rodičov zamestnancov, zamestnankýň určite pomôže napätým rodinným rozpočtom a umožní rekreáciu a zotavenie viacerým členom úzkej rodiny. Tiež to vidím ako prínosné opatrenie pre podporu cestovného ruchu na Slovensku, a teda aj podporu subjektov podnikajúcich v tomto segmente, čo pomôže rozvoju podnikania a zlepšovania ponuky a verí, a verím, že aj v kvality služieb. Slovenské rodiny si v týchto náročných časoch takúto podporu zaslúžia a uvítajú ju. Jedným dychom však musím konštatovať, že sa jedná o dvojsečnú zbraň, nakoľko náklady spojené s týmto rozšírením postihnú celé podnikateľské prostredie, segment cestovného ruchu nevynímajúc. Dovoľte sa mi pri tomto konštatovaní hlbšie zamyslieť a rozobrať túto stránku predkladaného zákona do väčších podrobností. Podnikateľské prostredie na Slovensku čelí dlhodobo veľkým rizikám a sústavnému zvyšovaniu vstupných nákladov, ktoré im spôsobujú vážne až existenčné problémy, kde už mnohí podnikatelia nie sú schopní túto záťaž zvládať a fungovať tak, aby poskytovali kvalitné produkty a služby, vyplácali primeranú mzdu svojim zamestnancom, zamestnankyniam a zároveň si poctivo plnili, plnili všetky ich záväzky voči štátu, ktoré im v tejto činnosti vyplývajú. Od roku 2002... od roku 2020 máme tu jednu krízu za druhou, ktorej muselo podnikateľské prostredie čeliť a hlavne to podnikateľské prostredie aj v rámci cestovného ruchu. Začalo sa to pandémiou COVID-19, ktorá sa stala osudovou pre stovky podnikateľov, lebo ja týchto podnikateľov poznám, ktorí museli zatvoriť rôzne prevádzky, a zároveň to pokračovalo nárastom inflácie, kde tie náklady, tie vstupné náklady pre týchto podnikateľov boli aj vyššie ako 500 % na energiách. Ja osobne chodím pravidelne po regiónoch východného Slovenska a absolvoval som už niekoľko stretnutí s drobnými živnostníkmi a rodinnými firmami v segmente malých a stredných podnikov. Od všetkých neustále a dookola počúvam, že očakávajú systémovú pomoc a podporu, aby svoje podniky a zamestnancov udržali a ich podniky a ich podnikanie prežilo. Mnohí z nich sú ale na pokraji svojich fyzických, psychických síl a zároveň na kraji finančných. Pre svoje pre prežitie používali úvery, súkromné úvery, predávali svoj majetok, aby mohli podnikať v tomto segmente ďalej. Víťazom pandémie COVID-19 nebol nikto a môžeme považovať za víťazstvo hlavne to, že sme ju prežili. Víťazom neúnosnej inflácie a energetickej krízy sa stali distribútori a predajcov týchto energií, ktorí dosahovali najvyššiu ziskovosť v ich histórii. Za hlavnú výzvu cestovného ruchu pokladám zvýšenie a rozšírenie kvality poskytovaných služieb, nie poskytovanie a prijímanie rekreačných poukazov na ubytovanie. Cieľom má byť taká šírka a kvalita takýchto služieb, aby zabezpečila, že nielen domáci, ale aj zahraniční turisti budú radi, budú sa radi vracať na miesta alebo do regiónov, ktoré v minulosti navštívili. Zásadným faktorom pre dosiahnutie tohto cieľa je nevyhnutnosť doručenia zážitku, splnenia sna. To znamená, že tí ľudia, ktorí prichádzajú zo zahraničia alebo naši domáci turisti chcú si splniť svoj sen. Pohľad z makroekonomického aj mikroekonomického hľadiska nám jasne ukazuje, že ak štát spoločne so samosprávou a ďalšími organizáciami cielene a koncepčne pracuje na podpore cestovného ruchu, tak sa mu táto podpora niekoľkonásobne vráti na strane príjmov. Musím však konštatovať, že rozvoju cestovného ruchu do značnej miery bráni aj dlh voči našej infraštruktúre, je v desiatkach miliárd eur, a tu sú veci, ktoré potrebujeme riešiť urgentne a koncepčne. Pre príklad dobrej praxe v tomto smere nemusíme chodiť ďaleko a stačí sa pozrieť k našim severným susedom. Poľsko vybudovalo modernú novú infraštruktúru, spĺňajúc parametre 21. storočia, a preukázateľne týmto výrazne podporilo cestovný ruch vo svojej krajine. Kvalitná mobilita je jedným zo základov, základov rozvoja cestovného ruchu vo svete, tak ako aj u nás. Dovoľte mi uviesť aj časť vyjadrení zo stanoviska k rozpočtovým dôsledkom prijatia takého zákona, ktoré poskytlo Ministerstvo financií Slovenskej republiky, a kde okrem iného konštatuje nasledovne: Rozšírenie uplatnenia príspevku na rekreáciu zvýši sumu daňovo oslobodených príjmov o 3 mil. eur, a to pri konzervatívnom predpoklade. Opatrenie sa fiškálne negatívne dotkne hospodárenia obcí, Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní. Taktiež sa predpokladá navýšenie nákladov verejného sektora ako jedného z najväčších poskytovateľov takého príspevku, pri konzervatívnom odhade hovoríme o navýšení o 1,5 mil. eur. Významne sa zvýši administratívna záťaž podnikateľov, u ktorých sa tieto príspevky dali uplatniť. Praktická stránka tejto administratívnej záťaže pre prevádzkovateľov ubytovacích zariadení bude spočívať najmä v zisťovaní, kontrolovaní a vyžadovaní dokladov o rodinnom prepojení medzi ekonomicky aktívnou osobou a jej rodičmi, kde nie je vôbec jasné, aspoň podľa mňa, snáď mi na to odpoviete, keď vás poprosím, ako to majú prevádzkovatelia aj s ohľadom na ochranu osobných údajov robiť. Záverom môjho vystúpenia by som bol rád, ak by sme si všetci položili zásadnú otázku, či si môžeme, či môžeme zvyšovanie nákladov štátu a ďalšie zaťaženie podnikateľského prostredia v tejto dobe rozvrátených verejných financií dovoliť a že či neexistujú, resp. existujú lepšie a systémové spôsoby pomoci cestovného ruchu na Slovensku. Cestovný ruch je dôležitá oblasť spolupráce krajín V4 a zaslúži si našu komplexnú pozornosť, ktorá je viac ako potrebná. Potrebujeme formovať nástroje na podporu cestovného ruchu v mestách a v obciach. To znamená, že potrebujeme viac financovať naše mestá a obce, preto chcem vyzvať a poprosiť ministra o predstavenie konkrétnej vízie na rozvoj cestovného ruchu ako celku a nielen týmito čiastkovými riešeniami. Ďakujem. [13:31] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie, pán poslanec, evidujem jednu faktickú poznámku. Pán poslanec Ondrej Dostál, nech sa páči. [13:39] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Dubovický, dovolím si trochu spresniť to vyjadrenie, lebo týmto návrhom sa nerozširuje možnosť využitia rekreačných poukazov na všetkých najbližších príbuzných, teda na deti alebo na, na manželov. Tí tam už dnes sú zahrnutí, tí sú tam vlastne zahrnutí od začiatku, od schválenia zákona. Touto zmenou sa, sa rozširuje možnosť využitia rekreačných poukazov aj na rodičov zamestnancov, čiže, čiže dopĺňa sa tam táto kategória, a navyše podľa toho, ako je to napísané, doteraz, ak tí najbližší príbuzní mali mať možnosť využiť ten rekreačný poukaz, tak to bolo na dovolenke spolu so zamestnancom, ktorý, ktorému je ten rekreačný príspevok poskytnutý. Teraz po novom môžu to rodičia využívať aj sami bez toho, aby boli na dovolenke so zamestnancom, alebo teda so svojím dieťaťom, ktorý, ktoré je zamestnancom. Takže ja opakujem moju otázku, lebo, lebo rozumiem tomu, aj keď s tým nesúhlasím, že zamestnávateľ prispieva na dovolenku svojim zamestnancom, ale akú má logiku, aby zamestnávateľ prispieval na dovolenku rodičom svojho zamestnanca. Vie mi to niekto vysvetliť? [13:40] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Richard Dubovický, nech sa páči. [13:41] Richard Dubovický – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán predsedajúci. Ďakujem za faktickú poznámku. Áno, súhlasím s vami, že toto som trošku zle podal, takže sa za to ospravedlňujem. Ja by som ešte, len dodal k tomu, že priemerný čas strávený, či domácich, alebo zahraničných turistov, na Slovensku podľa posledných štatistík ukazuje okolo dvoch nocí. To znamená, oproti iným krajinám sme na tom horšie, takže možno z toho koncepčného riešenia ja budem tiež očakávať odpovede, že, resp. ako udržať si tých turistov tu, lebo dneska som si aj vytiahol poslednú štatistiku. Máme oproti minulosti z predcovidového času stále o 400-tisíc menej zahraničných turistov na Slovensku, čo je dosť veľký problém, a, si myslím, že je to obrovský výpadok príjmu či už pre tých hotelierov, alebo pre tie gastropodniky, aj pre iných. Takže ďakujem veľmi pekne za poznámku. [13:41] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Uzatváram všeobecnú rozpravu. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie je tomu tak. Pani spravodajkyňa? Nie je tomu tak, takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o návrhu poslancov Jozefa Habánika, Pauly Puškárovej a Karola Janasa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Návrh zákona je uverejnený ako tlač 254, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 236. Dávam teraz slovo pani poslankyni Paule Puškárovej, aby návrh zákona uviedla. Nech sa páči, pani poslankyňa. (Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Habánika, Pauly Puškárovej a Karola Janasa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 254.) [13:43] Paula Puškárová Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, účelom návrhu tohto zákona je zohľadniť v prvom rade v § 60 ods. 2 a 3 pri počte hodín ustanovenia § 62 ods. 3, ktoré upravujú záťaž študenta vyjadrenú prostredníctvom ECTS kreditov, a v druhom bode upraviť prístup vo vzťahu k tehotným študentkám a študentom, ktorí sa starajú o deti. Celkovo k tomu bodu č. 1 vznikla nám... vznikol nám akýsi nesúlad zákona, keďže štandardný ECTS kredit je definovaný 60 kreditmi, avšak aktuálne znenie zákona nezohľadňuje toto rovnaké definovanie záťaže študenta v dennej a externej forme štúdia. V rámci externej formy štúdia pri študijných programoch tretieho stupňa zostáva zachovaná pôv... zostáva zachovaný pôvodný rozsah záťaže v hodinách a to konkrétne v prepočte 48 kreditov. To sa snažíme týmto poslaneckým návrhom upraviť. K bodom číslo, k bodu číslo 2 z aplikačnej praxe vyplýva, že na vysokých školách existuje skupina študentov, pri ktorých, hoci nie sú študentami so špecifickými potrebami, je opodstatnený modifikovaný prístup k štandardným právam a povinnostiam študentov. Ide o skupinu tehotných študentiek, ako aj študentov a študentiek, ktorí sa starajú o maloleté dieťa do troch rokov. V záujme podpory rodiny je teda naším zámerom a považujeme to za opodstatnené vymedziť základný rámec prístupu k nim najmä v oblastiach učebných plánov, to znamená individuálneho plánu štúdia, ako aj školného, kedy teda v prvom roku nadštandardnej dĺžky štúdia by toto, aby tento poplatok za nadštandard bol odpustený. Chcem vás v tom poprosiť o podporu tohto poslaneckého návrhu. Účinnosť sa navrhuje už od 1. septembra 2024, aby sme stihli začiatok akademického roka. Ďakujem veľmi pekne. [13:43] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, pánovi poslancovi Karolovi Farkašovskému, nech sa páči. [13:45] Karol Farkašovský Vážený pán predsedajúci, pani kolegyne, páni kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený ako spravodajca k návrhu uvedeného zákona (tlač 254). Predkladám teda informáciu k priloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa záležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako pre spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady na to navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 7. júna 2024 a gestorský výbor do 10. júna 2024. Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu. [13:45] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku od pani poslankyne Ingrid Kosovej. Nech sa páči, máte slovo. Á, tá nie je prítomná, takže prichádza o možnosť vystúpiť. Teraz sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Dvaja, dvaja páni poslanci, pani poslankyňa, pán poslanec. Takže ako prvá sa prihlásila pani poslankyňa Tina Gažovičová, nech sa páči. [13:47] Tina Gažovičová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo. Žiaľ, kolegyňa sa teraz nemohla zúčastniť, čiže stručný príspevok za náš klub prednesiem ja. Ja možno poviem tak osob... teda v prvom rade k prvému bodu sa ani vyjadrovať nebudem, tam rozumieme, že ide o nejaké technické, technické zosúladenie. Druhý a tretí bod vnímam, vnímam v jednom, keďže teda ide podľa vašich slov podporu rodiny, a teda podporu tehotných študentiek a, a všetkých študentov, ktorí sa starajú o malé dieťa. Ja tomu zámeru, ktorý sa mi zdá, že tu sledujete, rozumiem. Môžem povedať, že tiež som pred 12 rokmi prerušovala doktorandské štúdium z dôvodu vtedy mojej prvej materskej dovolenky, v úvodzovkách dovolenky. A čiže myslím si, že mám isté pochopenie pre ten zámer, ktorý predkladáte, ale zároveň máme akoby niekoľko takých otázok, možno nejasností, a teda dovolím si dovolím si predniesť ich tu v pléne a verím, že potom, ak teda zákon prejde do druhého čítania, tak tam, tam bude priestor ešte o nich diskutovať viac. Tá prvá otázka znie alebo pripomienka na základe toho, ako ste to naformulovali, tak rektor odpúšťa školné. To znamená, že to školné de facto vznikne, ale rektor, ktorý doteraz ho mohol odpustiť tejto skupine študentov a študentiek, zrazu bude povinný ho odpustiť. Školský zákon, teda vysokoškolský zákon by však umožňoval aj inú cestu a to je cesta, ktorú pozná napríklad pri zahraničných mobilitách, kedy pri niektorých dôvodoch predĺženia vysokoškolského štúdia ten poplatok za predĺženie štúdia ani nevznikne. Čiže to sú v podstate dva, dva spôsoby a z pohľadu toho študenta sa môže zdať, že to vyjde narovnako, pretože v konečnom dôsledku jednoducho nemusí platiť školné, ale z pohľadu tej vysokej školy je to rozdiel, pretože ak ten poplatok za predĺženie štúdia de facto vznikne, ale rektor ho musí odpustiť, tak dá sa povedať, že to financovanie musí ísť z rozpočtu univerzity. Pokiaľ by sa išlo cez to, že ten poplatok vlastne ani nevznikne, ako je to pri zahraničných mobilitách, tak to v podstate financuje štát. A z tohto dôvodu by som sa teda chcela opýtať, že prečo ste si vybrali túto cestu, kedy rektor má odpustiť ten poplatok, a nie cestou, že poplatok vlastne ani nevznikne. Druhá otázka je, a tu trochu narážam na tú dôvodovú správu, teda na nie dôvodovú správu, ale na doložku vplyvov, v ktorej sa deklaruje, že žiadne vplyvy to mať nebude, no my sme presvedčení, že to bude mať nejaké vplyvy na rozpočet tých vysokých škôl, ale zároveň tam, žiaľ, nie je žiadna analýza toho, že koľko vôbec prípadov takýchto v súčasnosti máme. Ja mám za to, že na ministerstve školstva tieto údaje sú k dispozícii, prípadne spárovaním dát vysokých škôl a ÚPSVaR-ov predpokla... ÚPSVaR-ov, resp. Sociálnej poisťovne, a záleží od toho, či vznikol nárok na materskú, alebo iba na rodičovský príspevok. Myslím si, že existuje minimálne nejaký odhad, že existujú dáta, na základe ktorých by sa dal vytvoriť minimálne nejaký odhad toho, že o akom počte študentiek a študentov teda vlastne hovoríme, a to by nám potom dalo aj lepší obraz o tom, že koľko to naozaj bude stáť, lebo, myslím, že neni pravdivé povedať, že to nebude stáť nikoho nič. A veď môžme si ako parlament povedať, že pre našu spoločnosť to stojí za to, ale bolo by dobré vedieť, koľko to tak bude stáť v eurách, aby sme vedeli potom posúdiť ten, ten sociálny dopad. A tretia otázka sa týka tej cieľovej skupiny, lebo práve aj tým, že nevieme, koľko vôbec takýchto študentiek a študentov je, si myslím, že ani nevieme veľmi dobre odhadnúť, že aký pozitívny by mal byť ten sociálny dopad. A vnímame tu aj ďalšie skupiny, že pokiaľ už sa teda chceme baviť o tom, že podpora rodiny a podpora zosúlaďovania rodinného života a študentského života, tak si myslím, že je na mieste sa pýtať, že či práve toto je tá najkľúčovejšia cieľová skupina a či je dobre zadefinovaná. A tu by som hneď pripomenula, že napríklad vo vašom zák... v návrhu vášho zákona sa explicitne hovorí, že sa to týka študentov a študentiek, ktorí sa starajú o dieťa do troch rokov. Ale vieme, že pokiaľ má dieťa zdravotné znevýhodnenie, tak rodičovský príspevok, alebo teda materská sa predlžuje; rodičovský, až do šiestich rokov. Čiže hneď by som napríklad akoby zvážila, že či tam nepridať, či to nenaviazať, teda tieto dve kategórie, aby sa to aspoň prelínalo, že, že keď teda je oso... tá žena alebo aj muž na predĺženej materskej z dôvodu toho, že to dieťa má zdravotné znevýhodnenie vyžaduje si vyššiu starostlivosť, tak potom by sa týkal aj tento zákon. Otázka je aj celkovo starostlivosť o staršie deti, lebo napríklad v prípade materských škôl vieme, že často naozaj deti, ktoré čerstvo dosiahli tri roky, tiež to neznamená, že hneď môžu nastúpiť do materskej školy. Potom je otázka, čo ak napríklad opatrujú iného člena rodiny. To môžu byť aj osoby, ktoré poberajú opatrovateľský príspevok, alebo teda sa starajú aj o iného člena rodiny, ktorý nemusí nutne byť, byť ich dieťa. A ja teda chápem, že vy ste si tu vybrali nejakú cieľovú skupinu, môže, môže to byť legitímne, ale teda zamyslela by som sa nad tým, že či je zadefinovaná naozaj dobre, či vieme sa dostať k nejakým dátam o tom, aby sme teda vedeli, že o akej skupine sa vlastne bavíme, a od toho teda závisí, že koľko to vlastne bude stáť a či je naozaj vhodné prenášať to finančné bremeno, ktoré tam vznikne, na plecia tých vysokých škôl tým, že donútime rektorov, aby ten poplatok odpustili, a či by nebolo lepšie, aby teda štát, keď už sa štát rozhodne podporovať mladé rodiny, zároveň študujúcich rodičov, že to potom vezme na seba a povie, že dobre, tak týmto ľuďom ten poplatok akoby ani nevznikne a budú sa jednoducho rátať ako, ako bežní študenti a pôjde, pôjde na nich poplatok z, z štátnej kasy. Takže toľko, toľko moje otázky a budem, budem sa tešiť na ďalšiu diskusiu. Čiastočne tu a asi čiastočne na výbore. Ďakujem pekne. [13:47] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie, pani poslankyňa, evidujem jednu faktickú poznámku. Pán poslanec Richard Vašečka. [13:55] Richard Vašečka – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za vystúpenie, pani poslankyňa, ja by som to chcel doplniť alebo rozvinúť. Hovorila si o tom, že rektor odpustí poplatok, prípadne aký majú názor. A je tu taká zaujímavá vec, že predkladatelia zákona, jeden z nich je rektor a, myslím, pani predsedníčka je prorektorka, takže asi by vedeli na to odpovedať, keďže nie sú len poslanci, ktorí navrhujú len nejakú povinnosť vysokým školám, ale zároveň sú aj, nazvem to, že akademickými činiteľmi alebo funkcionármi, predstaviteľmi vysokých škôl, takže sa to tam stretáva, takže by nám mohli odpovedať na to, že ako to vidia z jednej aj z druhej strany, na to, na čo ste upozornili, pani poslankyňa. Ďakujem [13:55] Ľuboš Blaha – Uvádzajúci uvádza bod Ako ďalší sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Ján Horecký. Nech sa páči. [13:56] Ján Horecký – Vystúpenie v rozprave Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážené dámy, páni, v prvom rade chcem oceniť, že poslanci prišli s týmto návrhom, hovorím to aj za klub KDH, že vítame starostlivosť o vysokoškolákov, o ich životné situácie, osobitne tú starostlivosť, ktorá je opodstatnená aj vo vzťahu k mladým dámam, k tehotným poslucháčkam, k študentom, ktorí sa starajú o deti. Tiež súhlasím s tým, že v texte, v dôvodovej správe, kde sa hovorí o vplyvoch, je zaznamenaný deklarovaný pozitívny vplyv na manželstvo, rodinu, rodičovstvo a sociálne vplyvy. Toto všetko sú veľmi dôležité veci, ktoré, v ktorých zaostávame aj za vyspelými krajinami v oblasti servisu voči vysokým školám a študentom. Tak som rád, že aj ľudia, ktorí to predkladajú, tak rektor, prorektor, ako už bolo spomenuté, tak verím, že vidia tieto situácie svojich študentov a že týmto prejavujeme príležitosť urobiť niečo viac pre nich. Vítam to aj preto, lebo mám blízko k vysokoškolskej obci, dodnes mám aj pred mojím krátkym pôsobením na ministerstve som mal úzky vzťah so Študentskou radou vysokých škôl a s poslucháčmi, ktorí boli často mojimi absolventmi, teda boli to aj takéto profesijno-súkromné kontakty, ale aj inštitucializované. Nuž a tie situácie, ktoré nám často opisujú, tak sú alarmujúce. Nedávno som vnímal situáciu jednej mladej študentky na mat-fyze, ktorá patrí k veľmi úspešným študentkám, ktorá na deň svojho pôrodu dostala termín skúšky. Nedokázala sa dohodnúť so skúšajúcim, aby jej tento termín presunul, preložil. Jeho to málo zaujímalo. Čiže takéto, dá sa povedať, že brutálne postoje niekedy z nevšímavosti voči životným situáciám ľudí odrádzajú vysokoškolákov, aby inak študovali na školách slovenských, ktoré majú, ktoré sú v skutočnosti lepšie, než niekedy mediálna povesť predchádza, a to práve kvôli takýmto excesom, ako som práve popísal. Takže v zásade KDH víta tento návrh zákona a sme pripravení ho podporiť, keďže teraz rokujeme v prvom čítaní o vôbec jeho prerokovaní, tak nebudeme teraz ešte precizovať niektoré znenia, ale niečo už vopred avizujem, čomu sa chceme spoločne venovať potom na školskom výbore, teda na výbore pre vzdelávanie. Jednoducho vec, na ktorú chcem poukázať, je napríklad, že študent, ktorý sa stará, alebo študentka, ktorí sa starajú o dieťa do troch rokov, či už je to ich vlastné, alebo súdom zverené do starostlivosti, tak stačí keď toto písomne oznámi tej vysokej škole, na študijnom oddelení, predpokladám. Nuž toto sa mi zdá ako jeden detail, ktorý treba lepšie ošetriť, lebo samotné písomné oznámenie nie je ešte dostatočne preukázne na to, aby sme tento stav mohli považovať za skutočný, za aj právne uznaný. Nuž a preto si tiež myslím, že treba využiť aj tú príležitosť tlaku na pospájanie našich rezortných a medzirezortných informačných systémov. Máme predsa evidenciu narodených detí, evidenciu aj detí v predškolskom veku, vo vzťahu k ich rodičo... k ich zákonným zástupcom, prípadne k súdom zverenej starostlivosti, rozsudku o zverení do starostlivosti dieťaťa, či dočasne, či trvalo. Tak tieto údaje, ktoré existujú a ktoré sa dajú ošetriť tak, aby iba v tom režime bezpečnom a účelnom mohli byť stiahnuteľné. A keď je to teda aj vysokou školou, ak je to neriešiteľný problém, tak potom, alebo na čas neriešiteľný problém, tak potom treba prísť s nejakým precizovaním návrhu zákona, aby bolo potom to bremeno preukazovania skutočností, o ktoré už štát vie, ale na inom rezorte, na inom úrade, bolo teda na tom žiadateľovi o príspevok o pomoc alebo úľavu, teda na tom študentovi, ktorý sa stará o takéto dieťa, má ho zverené, alebo tehotnej poslucháčke. Takže na záver tohto krátkeho vystúpenia – vítam tento zákon. Vítam jeho úmysel. Chceme pomôcť pri tom, aby bol čo v najlepšej podobe nielen umiestnený v rámci novely do našej legislatívy, ale najmä do života a praxe vysokých škôl. Ďakujem za pozornosť. [13:56] Peter Žiga – Vystúpenie v rozprave Na vaše vystúpenie jedna faktická poznámka. Pán poslanec Vašečka. [14:01] Richard Vašečka – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Ďakujem, pán poslanec, za vystúpenie. Súhlasím, keď sa dá, treba pomôcť. Je vzácne, ak ľudia prijímajú deti a neboja sa ich prijať aj v čase nejakého štúdia, vzdelávania aj na vysokej škole. Je to, samozrejme, slobodná voľba každého, a ak sa dá, tak treba pomôcť. Ako sa hovorí, že kto chce, hľadá spôsoby, kto nechce, hľadá dôvody. Takže určite môžme sa baviť o tom, čo sa dá zmeniť, na to bude priestor potom v druhom čítaní ešte na samotnom výbore alebo v pléne, a takisto ale za seba môžem povedať, že je to dobrý návrh, dobrý úmysel podporovať študentov, študentky, študentky, ktoré sú v požehnanom stave, alebo teda rodičov, ktorí sa starajú o deti a študujú. Ja som mal teraz v stredu prednášku pre vysokoškolákov a padla tam taká otázka, či sa zobrať počas vysokej školy, teda prípadne či mať deti. A ja hovorím, tak má to svoje riziká, samozrejme, sú aj komplikácie, ale nie je to nič neprekonateľné, ako do toho idete. Ak vnímate ten vzťah, že je perspektívny, netreba sa toho báť a takí ľudia, ktorí sú zodpovední, vstupujú do manželstva, majú rodiny, majú deti a zároveň sa vzdelávajú, tak ak sa dá, treba ich podporiť. Ďakujem. [14:01] Peter Žiga – Vystúpenie v rozprave Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chcem sa opýtať, či navrhovateľka by chcela vystúpiť. Nech sa páči. [14:03] Paula Puškárová – Vystúpenie Ďakujem veľmi pekne. Ja si veľmi vážim všetky podnety, ktoré ste predniesli, ktoré tu zazneli, určite bude priestor na ne prediskutovať si ich podrobnejšie, najmä v rámci školského výboru pred druhým čítaním. Konkrétne tu zazneli aj nejaké otázky, možno čo sa týka štatistiky o deťoch zverených do starostlivosti, ako aj spomenul pán Horecký. Tak je pravda, že tá štatistika nie je úplne dokonalá, lebo je trošíčku roztrúsená po viacerých zdrojoch. Avšak aj práve tie konsolidované odhady hovoria o nejakej, na úrovni pár percent. Závisí to od vysokej školy, samozrejme. Z tej mojej skúsenosti, ako presne aj poznamenal tiež pán Vašečka, tak je pravda, že evidujeme práve takýchto pár percent. A uvedomujeme si, že tieto študentky, už práve pretože, aj teda, samozrejme, sú aj nejaké iné možnosti, ako im už niektoré vysoké školy zabezpečujú, či už individuálny študijný plán, alebo odpustenie školného za prvý rok nadštandardu. Som skutočne veľmi rada, že mnohé vysoké školy už pristúpili k tomuto aj bez nejakej takejto zákonnej úpravy. Čiže reálne sa to už deje, ale, ale touto chceme to trošíčku nielen harmonizovať, ale vysloviť možno aj taký, taký ten nárok tej študentky na to, aby to bez ohľadu teda na vysokú školu a na to svojvoľné rozhodnutie možno toho rektora a jeho nejakej personálnej stratégie a stratégie výberu školného, aby teda mala každá študentka takto, a teda aj študent, ktorý sa stará o to dieťa do troch rokov, aby mali takto zabezpečenú, zabezpečený tento nárok. A k vašej tretej otázke, čo sa týka zdravotného znevýhodnenia, aj nad tým sme uvažovali. Čestne priznávame, že tento návrh sme zatiaľ predložili ako taký kompromisný, ale, samozrejme, tie rokovania ďalej môžu pokračovať a nevylučujem, že teda pred druhým čítaním alebo v rámci školského výboru kľudne môžme túto diskusiu otvoriť. Ďakujem veľmi pekne. [14:03] Peter Žiga – Vystúpenie v rozprave Chce sa vyjadriť spravodajca? Nie, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pristúpime k prvému čítaniu o návrhov poslancov Pauly Puškárovej, Jozefa Habánika a Karola Janasa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 269/2018 Z. z. o zabezpečovaní kvality vysokoškolského vzdelávania o zmene a doplnení zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonoch v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má parlamentnú tlač 255. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí číslo 235. Dávam slovo poslankyni Paule Puškárovej, aby návrh zákona uviedla, Nech sa páči, pani poslankyňa. (Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Pauly Puškárovej, Jozefa Habánika a Karola Janasa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 269/2018 Z. z. o zabezpečovaní kvality vysokoškolského vzdelávania a o zmene a doplnení zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 255.) [14:06] Paula Puškárová – Vystúpenie Ďakujem veľmi pekne. Cieľom tejto úpravy zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o zabezpečovaní kvality vysokoškolského vzdelávania, je reflektovať na prebiehajúce hodnotenia vnútorných systémov zabezpečovania kvality vysokoškolského vzdelávania vo vzťahu k neukončeným habilitačným konaniam a inauguračným konaniam a vo vzťahu k podávaniu žiadostí o akreditáciu študijných programov. A konkrétne ide o to, že mnohé vysoké školy v súčasnosti nemajú ešte posúdené vnútorné systémy zabezpečovania kvality vysokoškolského systému a je zrejmé, že do 31. augusta nestihne Slovenská akreditačná agentúra pre vysoké školstvo tieto žiadosti vyhodnotiť a uzavrieť, čo zároveň zamedzuje tomu, aby školy, vysoké školy podali žiadosti o akreditáciu habilitačného konania a inauguračného konania. Tie podľa súčasnej práv... platnej úpravy končia 31. 8., čiže od 1. 9. vysoké školy v praxi nemôžu ďalej realizovať habilitačné konanie a inauguračné konania. Samozrejme, otázka, môžu si stanovovať ďalej, prijímať a obsadzovať funkčné miesta docentov a profesorov, ale táto tradícia vymenovania docentov a profesorov sa stráca, ak by neprišla táto právna úprava. Čiže prosím vás tiež len o podporu, aby sme, aby sme postupne proste zachovali, zachovali tieto akreditácie, dokým Slovenská akreditačná agentúra pre vysoké školstvo nerozhodne o vnútorných systémoch. Ďakujem veľmi pekne. [14:06] Peter Žiga – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne, pani poslankyňa, zaujmite miesto pre navrhovateľov. Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, pánovi poslancovi Vašečkovi, aby uviedol spravodajskú informáciu. (Rečník odišiel od rečníckeho pultu a vrátil sa s podkladmi.) [14:08] Richard Vašečka – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem za trpezlivosť. Vážené kolegyne, kolegovia, vážená pani predkladateľka, pán predsedajúci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 255). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 7. júna 2024 a gestorský výbor do 10. júna 2024. Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu. [14:08] Peter Žiga – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne, pán spravodajca, zaujmite miesto pre spravodajcov. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku. A, pani poslankyňa Gažovičová, máte slovo. [14:10] Tina Gažovičová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. V tomto konkrétnom zákone úplne rozumieme zámerom predkladateľov a za progresívny, teda za klub Progresívneho Slovenska aj môžem povedať, že, že podporíme tento zákon, lebo naozaj hasí nejakú situáciu, v ktorej tie dopady by padli na niekoho, kto za to nemôže. Keď sa prijímal nový zákon o... teda zabezpečovaní kvality vysokoškolského vzdelávania, tak, resp. keď sa novelizoval v roku ’22, myslím, tak sa predpokladalo, že do roku ’24 prebehnú aj habilitačné, aj inauguračné akreditácie, a preto sa to dalo do prechodných ustanovení. Teraz sa nám ten termín 31. augusta ’24 blíži a je evidentné, že sa ten termín nestihol, to znamená, že keby sa tento zákon neprijal, tak by sa vysokým školám znemožnilo teda realizovať habilitačné, inauguračné konania, čo asi nie je v nikoho záujme. Čiže z pohľadu toho zákona samotného je to zrozumiteľné a zákon samotný podporíme. Ale zároveň chcem využiť túto príležitosť na vyjadrenie takého až veľkého znepokojenia, že kvôli teda tomu, že vlastne akreditačná komisia nestihla, teda akreditačná agentúra, pardon, nestihla tie akreditácie, tak ako to bolo plánované, tak by sa vysoké školy stali nejakým rukojemníkom a Národná rada teraz musí, musí tak trochu narýchlo hasiť tú situáciu. A v tejto súvislosti by som chcela poukázať na situáciu, v ktorej sa momentálne nachádzame, pokiaľ ide o Akreditačnú agentúru pre vysoké školy, a akoby, áno, s istým takým znepokojením skonštatovať, že, že čo je momentálne, čo je momentálne tá situácia a z čoho sme znepokojení. V minulosti teda tie akreditácie prebiehali, alebo akreditačná komisia, ktorá teda musela tie akreditácie dávať na veľmi pravidelnej báze, lebo sa schvaľovali aj relatívne malé zmeny na... vo vysokých školách, následne sa rozhodlo, že sa teda dá vysokým školám väčšia voľnosť, ale zároveň tú väčšiu voľnosť mala sprevádzať aj prísnejšia kontrola a naozaj dohľad nad tým, aby tie vysoké školy poskytovali čo najkvalitnejšie vzdelanie a čo najkvalitnejšiu vedu. Na základe toho bolo do zákonu stanovené, že vysoká škola je povinná požiadať agentúru, teda akreditačnú agentúru, o posúdenie vnútorného systému najmenej raz za šesť rokov. Čiže je tam pomerne dlhé šesťročné obdobie medzi dvoma akreditačnými konaniami, kedy pokiaľ na začiatku dostala zelenú tá vysoká škola, tak vlastne dostala obrovskú slobodu aj na ďalších šesť rokov. Vysoké školy majú za sebou niekoľko rokov trápenia s akreditáciou, poviem to, že vyprodukovali tisíce strán papierov, došlo k neuveriteľnej vlastne záťaži akademikov, ktorí sa mohli radšej venovať v tom čase, teda ideálne by ten čas mohli, mohli využiť kvalitnejšie v práci či už so študentmi, alebo, alebo na vede, a ten zámer bol naozaj ten, že veľmi dôkladne, podrobne sa pozrieť na to, v čom spĺňajú kvalitu, v čom nie, rozlišovať, ktoré majú poskytovať iba bakalársky stupeň, ktoré školy už sú lepšie, tak aj magisterský, ktoré dokonca aj doktorandský. Jednoducho naozaj si myslím, že niekde na začiatku celého tohto procesu bola idea toho, že pozrieť sa pod lupou, to tak poviem, na to, či sa tá kvalita plní, lebo viete, ono sa tak často na Slovensku povie, že máme priveľa vysokých škôl, máme 35 vysokých škôl na to, že sme pomerne malá krajina, päť miliónov ľudí, a mali by sa nejaké zavrieť. No ale to neni, samozrejme, také jednoduché, ono to neni rozhodnutie, ktoré, ktoré by sa malo diať od stola na ministerstve, jednoducho na to sa naozaj treba pozrieť dôkladne, ktoré odbory sú kvalitné, nie sú na úrovni katedier a tak ďalej. A momentálne čo vidíme, je, že teda za prvé sa ten akreditačný proces nestihol tak rýchlo, ako sa, ako sa očakávalo, a za druhé teraz sa teda postupne zverejňujú tie, tie prvé správy, a zatiaľ to vyzerá tak, že v podstate závery akreditačnej agentúry sú, že nikde nie je problém, že všetko funguje výborne, že všetky školy si môžu ponechať tie akreditácie na tie stupne, ktoré mali doteraz, a že vlastne všetko funguje, funguje perfektne. A mám k tomu istú skepsu, poviem to na rovinu. Najlepšie hodnotenou slovenskou vysokou školou je Univerzita Komenského v Bratislave, ktorá je v medzinárodnom rebríčku na 661. pozícii, a to sme pritom vyspelá časť sveta, Európska únia, druhá najlepšia za Slovensko, čo je (rečníčka si odkašlala), pardon, Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, je až na 1 435. mieste a potom ešte dve sa umiestnili v prvých dvoch tisíckach. Nenasvedčujú tieto čísla tomu, že by sme naozaj boli, že topka, pokiaľ ide o kvalitu našich vysokých škôl. V rámci Európskej únie máme najviac študentov študujúcich v zahraničí. (Rečníčka si odkašlala.) Vidíme tu neskutočný problém s brain drainom, s tým, že nám odchádzajú mladí ľudia preč, a vymýšľame, aby sme hasili tento problém, ktorý tu máme, že tí najlepší študenti nám odchádzajú preč, tak vymýšľame... (Na rečnícky pult priniesli pohár vody.) Ďakujem veľmi pekne, ďakujem, oceňujem. (Rečníčka sa napila vody z pohára.) Pardon, dlhý týždeň, dlhý deň, viacerí sme veľa hovorili. Na to, aby sme nejako hasili tento problém, ktorý vlastne prioritne súvisí s kvalitou, resp. problémami s kvalitou vysokých škôl, tak vymýšľame potom zložité štipendijné schémy, aby sme tu tých najlepších študentov udržali. Ani to sa, mimochodom, neukazuje ako extra efektívne, lebo skôr väčšinou vlastne zaplatíme štúdium tým, ktorí by tu boli tak či tak, a ja teda naozaj nie som z tých, ktoré by nutne kritizovali odchod do zahraničia, ja sama som, som študovala v Brne aj, aj opakovane som bola v zahraničí, ale vidím veľký význam v tom, keď sa, keď sa ľudia vracajú na Slovensko, ale tá podstata toho celého je (rečníčka si odkašlala), že potrebujeme zvýšiť kvalitu vysokoškolského prostredia na Slovensku. A, žiaľ, po celej tej veľkej akreditačnej tortúre to nevyzerá úplne presvedčivo, že by akreditačná agentúra, tak ako momentálne funguje, k tomuto vedela prispieť. A myslím si, že je to na dlhé ďalšie debaty, ktoré určite aj pri rôznych ďalších príležitostiach budeme viesť, čo sa s týmto dá zlepšiť, teda čo sa s týmto dá zmeniť, tak aby sa ten stav zlepšil. V každom prípade, keď sa vrátim k tomuto zákonu, tak pripomínam, že áno, chápeme, prečo je tento zákon nevyhnutný a prečo je potrebné ho zaviesť, ale, žiaľ, je to výsledok toho, že konkrétna inštitúcia akreditačná agentúra nestihla termíny, tak ako boli nastavené, a zatiaľ ako na základe tých výsledkov minimálne to vzbudzuje, vzbudzuje viaceré otázky a obavy. Ďakujem pekne. [14:10] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie jedna faktická poznámka. Pán poslanec Vašečka. [14:19] Richard Vašečka – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Ďakujem aj za vystúpenie pani kolegyni, bolo to dobré, že to takto pomenovala, otvorila. Ja trocha také malinké, krátke historické okienko alebo nie do dávnej minulosti, keď sa prijímal ten zákon, tak s tým najaktuálnejším znením, tak to bolo také licitovanie, pamätám si, ako na školskom výbore sa striedali, samozrejme, minister školstva na jednej strane, ale aj napríklad predseda akreditačnej agentúry alebo zástupcovia vysokých škôl a stihne, nestihne, aký termín, samozrejme, zo strany povedzme ministerstva bola snaha, aby to bol ten termín čím skorší, samozrejme, reálny čím skorší termín, a zase zo strany vysokých škôl mali pocit, že na to nebude čas. Keď sme sa rozprávali s predsedom akreditačnej agentúry, tak hovoril, že no, urobíme všetko preto, aby sme to stihli . Teraz vlastne riešime, že niečo sa nestihlo, ale v konečnom dôsledku nejde o naháňanie, nejde o len časové termíny, ale ide naozaj o tú kvalitu, o ktorej ste hovorili, a to je otázka na, na motiváciu jasná o nás všetkých, čo sa nejakým spôsobom okolo vzdelávania a školstva pohybujeme, že nejde len o nejaké vyriešenie nejakých ad hoc problémov, lebo to rieši teda tento návrh nejakú praktickú vec, samozrejme, ale ide o to, aby sme mali ochotu možno prijať niekedy aj také prísnejšie pravidlá na seba v prvom rade každý sám od seba s cieľom kvality a s cieľom kvalitného vzdelávania a školstva pre našu vlasť, pre Slovenskú republiku, pre Slovensko a aj nejaký ten náš komfort alebo nie úplne najvýhodnejšie podmienky a na základe nich dosahovať teda tú, tú kvalitu. Takisto kvalita sa dosahuje tým, že sa prijíma kritika a robí sa sebareflexia. Ďakujem. [14:19] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Chcem sa opýtať, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce pani predkladateľka? Nech sa páči. [14:21] Paula Puškárová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Len dve veľmi krátke poznámky. Je pravda, že v rámci akreditačného procesu pri posudzovaní vnútorných systémov kvality vysokoškolského vzdelávania došlo k ráznemu zníženiu počtu študijných programov, a to vlastne na všetkých troch stupňoch vzdelávania, ako aj medzi habi... odbormi habilitačného a inauguračného konania. Čiže tam tá konsolidácia skutočne prebehla. A druhá vec je, že spomínali ste tie rankingy, a teda kvalitu našich vysokých škôl. Ja sa zhodujem v tom, že pri tých rankingoch je to také trošičku taký, taký, taký ťažký oriešok. Nie som veľký zástanca týchto rankingov vysokých škôl a poviem aj prečo. Pretože pri rozličných medzinárodných akreditáciách, ktoré prebiehajú, viem, že na Slovensku máme vysokú školu, ktorá je akreditovaná medzi top 5 % vysokých škôl v oblasti ekonómie a manažmentu, tak sa nepozerá na to, ako stojí tá vysoká škola v nejakom medzinárodnom rankingu, alebo teda len na ich publikácie, pozerá sa v prvom rade na misiu a víziu a na impakt, ktorý má tá vysoká škola v danom regióne. Nemôžu byť všetci najlepší, raz ich niekto bude mať viacej nobelistov medzi svojimi učiteľmi, raz bude mať viacej patentov alebo viacej karentovaných článkov, čo je však podstatné, je, či tá vysoká škola reálne sa zlepšuje, či má svoje akčné plány, či sa stará o svoje personálne zdroje, či sa stará o svoju nejakú víziu v oblasti či už ochrany životného prostredia, vzdelávania na súčasné trendy a podobne, ako aj či napĺňa celkovo nejaký spoločenský, spoločenskú objednávku. A tam je to skutočne na každej vysokej škole, aby si tuto definovala, čo je to misiou, víziou, v čom môže prispieť k rozvoju tej spoločnosti, a tam, si myslím, že aj pri tom zabezpečovaní, alebo teda pri tej kvalite vysokoškolského vzdelávania sa treba pozrieť práve na tieto aspekty. Načo nám takúto vysokú školu treba, koho pre nás vychováva, či je to teda pre pracovný trh, či je to pre vynikajúcu vedu, alebo je to pre skvelé, skvelú reprezentáciu v zahraničí, napríklad športovci a podobne, alebo umelci, ale túto misiu a víziu by mala napĺňať. Ak ju nenapĺňa, treba sa potom pozrieť, treba sa potom pozrieť a vzniesť konkrétne námietky. Čiže u mňa tá kvalita vysokoškolského vzdelávania, nezošnurovala by som ju možno do tých rankingov, skôr by som ju dala práve na tú spoločenskú objednávku, ktorá danú vysokú školu má ťahať. Ďakujem veľmi pekne. [14:21] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Pán spravodajca, chceli by ste? Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Teraz nasleduje prvé čítanie o návrhu poslancov Jany Bittó Cigánikovej a Tomáša Szalaya na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 581/2004 o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má tlač 37, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 33. Dávam slovo pani poslankyni Jane Bittó Cigánikovej, aby návrh zákona uviedla, nech sa páči. (Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jany Bittó Cigánikovej a Tomáša Szalaya na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 37.) [14:24] Jana Bittó Cigániková – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo. Veľmi pekne chcem poďakovať aj pánovi Lučanskému, ktorý mi ide pomôcť robiť spravodajcu, keďže kolegovia z opozície nemohli, a považujem to naozaj za pekné, korektné gesto. A teraz k veci. (Potlesk.) Teraz k veci. S Tomášom Szalayom, predkladáme návrh zákona, ktorý v podstate, ktorý v podstate zlepšuje disciplínu zdravotných poisťovní voči svojim pacientom. Aj keď, predpokladám, že nie je tu toľko poslancov, ktorí na to budú chcieť reagovať, ale mohlo by sa stať, tak poviem obsah, k obsahu poviem až v rozprave, aby prípadne, ak by ste mali otázky, ste mohli, ale bude to veľmi krátke, takže za mňa zatiaľ len teda predstavenie. Prekladáme návrh zákona, ktorý pomôže zlepšiť finančnú disciplínu a záväzky svojim poistencom. Ďakujem. [14:25] Peter Žiga – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem, pani poslankyňa, zaujmite miesto pre navrhovateľov. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre zdravotníctvo, pánovi Adamovi Lučanskému, aby predniesol spravodajskú informáciu, nech sa páči. [14:25] Adam Lučanský – Uvádzajúci uvádza bod Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač č. 37). Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Návrh zákona obsahuje stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenska. Zo znenia uvedeného návrh zákona je zrejmý obsah navrhovanej správy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada vo všeobecnej, vo všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákon prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby výbory prerokovali predmetný návrh zákona v druhom čítaní do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v druhom čítaní. Prosím, pán predseda, otvorte všeobecnú rozpravu. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Ďakujem pekne, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Teraz otváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. O slovo požiadala v rámci rozpravy ešte navrhovateľka, takže nech sa páči, pani poslankyňa. [14:26] Jana Bittó Cigániková – Vystúpenie v rozprave Takže budem sa snažiť byť stručná. O čo ide? Zdravotné poistenie... poisťovne, ako viete, zbierajú od nás všetkých poistné na to, aby sa o nás starali, o naše zdravie, o našich príbuzných a tak ďalej. Nie vždy je to ale adekvátne. Myslím si, že všetci máme rovnaké skúsenosti. Obraciam sa teraz najmä na koalíciu, lebo je úplne jasné, že bez vašich hlasov tento návrh zákona nemôže prejsť. Je vás tu málo, ale prosím, skúste si to prebrať v kluboch, či toto nie je užitočný návrh. Ide totiž o to, že v minulosti vždy to fungovalo tak, že keď zdravotná poisťovňa hospodári s našimi odvodmi takým spôsobom, že sa dostane do veľkého dlhu, do veľkých problémov, až takého, že vlastne klesne, klesne základné imanie pod zákonom stanovenú hranicu, tak v tom momente musí pristúpiť úrad pre dohľad a je jedno, o akú poisťovňu ide, či súkromnú, či štátnu, či akúkoľvek, keby tu nejaká iná bola, musí prísť Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a táto poisťovňa je povinná vypracovať tzv. ozdravný plán, kde ukáže, akým spôsobom chce zlepšiť svoje hospodárenie, aby doslova nezmarila a ďalej neplytvala tými peniazmi tých ľudí, ktorí jej posielajú svoje odvody. Totiž je úplne zrejmé, že keď sa toto stane iba jednej poisťovni na trhu, alebo keby ich bolo viacej, tak jednoducho, keď sa to stane tej menšine, tak je zrejmé, že to nie je samotným stavom zdravotníctva, alebo tým, že politici dali do zdravotníctva málo peňazí, ale je to najmä tým hospodárením ako takým. V minulosti sa to opakovane ukázalo. A predstavte si, tento, túto skutočnosť, že úrad pre dohľad má povinnosť vlastne kontrolovať a zadať tej kvázi problémovej poisťovni ozdravný plán a ukázať, čo, čo ide robiť lepšie, tak túto povinnosť zrušil, zrušila vláda Igora Matoviča za Mareka Krajčího a my sme to veľmi výrazne kritizovali. Bola som teda jedných z tých hlasov, preto som tá známa Penťáčka, preto mi Igor Matovič hovorí, že som Penťáčka. Tak dôvodom, prosím vás pekne, bolo, že ja som sa vždy ozývala, keď sa dalo plytvať a keď sa robili opatrenia, aby sa dalo plytvať napríklad v štátnej poisťovni. Uvidíte teraz sami, Robert Fico vyhlásil, že sa ide robiť kontrola vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni. Uvidíte tie zmluvy s Medirexom a nielen s Medirexom, ale aj ďalšími labákmi, o ktorých som pravidelne hovorila, kde sa vo veľkom šafárilo. A dovolené to bolo preto, lebo Igor Matovič s Marekom Krajčím, a teda pod záštitou OĽANO vtedy zrušili povinnosť Úradu pre dohľad na zdravotnou starostlivosťou, kde mali svojho človeka, pani Bláhovú, zrušili, aby, aby mal vlastne, aby tá poisťovňa mala vlastne povinnosť ukázať, čo ide robiť lepšie. A tak mohli ďalej tieto zmluvy platiť a dokonca ešte aj v tomto štádiu boli navýšené. To bol nonsens! To bolo niečo neuveriteľné. A to bolo možné len preto, lebo si takýmto spôsobom nehorázne zmenili zákon. Iste, tento zákon sa týka všetkých, aj v prípade, že by takto hospodárila Dôvera, alebo Union, teraz je úplne jedno, kto je vlastníkom. Podstata je, že ide o peniaze, ktoré my, politici v podstate násilím cez zákon sme dali vybrať ľuďom, oni ich násilím posielajú poisťovniam. Samozrejme, že potom tam má byť ten, ten záchytný moment, kedy niekto povie, aha, pozor, táto jedna poisťovňa hospodári horšie ako tie ostatné, treba sa na to pozrieť prečo. Môžu tam byť neoprávnené dôvody, v poriadku. Ale určite sa na to treba pozrieť prečo. Čo robíme my s Tomášom Szalayom? Vraciame stav do toho, do toho pôvodného, a teda, že úrad pre dohľad má mať povinnosť pozrieť sa na to, akým spôsobom hospodári poisťovňa a tá má predložiť ozdravný plán. Ozdravný plán znamená, že musí napríklad dávať posúdiť každú jednu novú zmluvu, ktorú podpisuje s poskytovateľmi alebo s dodávateľmi, napríklad na ministerstve. Samozrejme, je pod drobnohľadom, samozrejme, si nemôže dávať vysoké odmeny. Vieme, napríklad pán Strapko bol ešte pol roka po tom, ako sa mu prišlo na tie podozrivé tam všelijaké otázne zmluvy, tak ešte pol roka tam bol vo veľkom zamestnaný, lebo bol nevyhoditeľný, podobné veci. K tomuto všetkému normálne vážne vie v praxi ozdravný plán zamedziť, jasné, že nemusí, keď teda niekto nebude chcieť, ale môže. A preto táto, tento inštitút má určite fungovať bez ohľadu na to, kto to predkladá a o akú poisťovňu ide, pretože ide o správnu vec v prospech v podstate pacientov a nás všetkých, aby sa s verejnými peniazmi neplytvalo. Ja vás chcem veľmi pekne poprosiť, prejdite si, prejdite si to na klube. Nie je to nič zložité, nie je to nič vážne, ale je to systémová vec, ktorá naozaj vie, vie zvrátiť späť jeden, jeden absolútne neodborný a fatálny krok Matoviča a, a jeho spolku, ktorý naozaj moho... aj spôsobil v minulosti katastrofu. Takže ďakujem pekne, za mňa toľkoto. [14:27] Peter Žiga – Uvádzajúci uvádza bod Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Nepredpokladám... Pán spravodajca? Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Nasledujúcim bodom je prvé čítanie o návrhu poslancov Richarda Vašečku a Anny Záborskej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 245/2008 o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má parlamentnú tlač 33. (Správne: „tlač 43“, pozn. red.) Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 49. Dávam slovo poslancovi Richardovi Vašekovi, aby návrh zákona uviedol, nech sa páči, pán poslanec. [Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Richarda Vašečku a Anny Záborskej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 43.] [14:33] Richard Vašečka – Vystúpenie Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, začnem trocha takým legislatívnym intro. Tento návrh zákona bol podaný v minulom volebnom období. V prvom čítaní prešiel ústavnou väčšinou, 93 hlasmi, ale vlastne kvôli neskráteniu lehoty a obštrukčnému ukončeniu schôdze vlastne už v druhom čítaní hlasovanie nebolo, preto sme aj s pani kolegyňou Annou Záborskou z Kresťanskej únie tento návrh zákona ihneď s ďalšími, ktoré mali podobný osud, podali do podateľne po začiatku tohto volebného obdobia, práve z toho dôvodu, akým, akým to skončilo v minulom volebnom období. Ale keďže, ako viete, po kreovaní parlamentu boli na poriadku rokovania také vážne veci ako napríklad štátny rozpočet, alebo teda zo strany koalície pre nich dôležitý Trestný zákon, ktorý my sme teda nechceli, aby išiel tak rýchlo, aj sa nám to celkom podarilo zbrzdiť, tak sme aj požiadali predsedu Národnej rady jeden-dvakrát, aby ten návrh zákona posunul. Keď to poviem tak, že budú tie základné veci, základné veci stabilizované, ako napríklad teda štátny rozpočet, že bude fungovať nielen provizórium, to sme radi. A teraz je čas, aby sme prebrali tieto návrhy ďalej. Tento konkrétny návrh zákona bol na predchádzajúcej schôdzi a dostal sa na rokovanie teraz, tak som veľmi rád, že o ňom, že o ňom môžeme rokovať. Je to veľmi jednoduchý návrh zákona. Mám takú skúsenosť, sme takí ľudia, že častokrát reagujeme na tie veci, ktoré niekde si pozrieme, možno. (Reakcia z pléna.) Vystúpim aj v rozprave, ale najprv ten úvod, keby som mohol. pani poslankyňa. Čiže sme takí, že si pozrieme zopár nejakých možno výstupov na sociálnych sieťach alebo nejaké články a na základe toho robíme závery. Ja by som vám chcel predstaviť teraz najprv skôr tak legislatívne tento návrh zákona a potom vystúpim v rozprave, aby som ho odôvodnil, povedzme tak ľudovejšie alebo po lopate. Takže tento návrh zákona, ktorý je novelou školského zákona, teda zákona o výchove a vzdelávaní, k tomu ešte chcem povedať takú vec, že som rád, že sme mali teraz viacero takých zákonov týkajúcich sa školstva, pretože niekedy mám taký pocit, že sa venujeme všeličomu možnému v pléne a tomu školstvu až tak nie, tak dneska sme mali celkom tých zákonov dosť a toto je teda tiež jedna z noviel školského zákona. A ja vám prečítam to paragrafové znenie, lebo je veľmi krátke, a aby sme vedeli, že sa bavíme o niečom veľmi jednoduchom a veľmi krátkom. 1. Za § 15a sa vkladá § 15b, ktorý vrátane nadpisu znie: „§ 15b Výchova a vzdelávanie v oblasti sexuálneho správania: 1) Škola vopred informuje rodiča o plánovanej výchove a vzdelávaní v oblasti sexuálneho správania, a to najmä v obsahu, metodike a cieľoch výchovy, učiteľoch a prizvaných lektoroch a o edukačných publikáciách, ktoré majú byť použité. Výchovu a vzdelávanie v oblasti sexuálneho správania poskytne škola dieťaťu alebo žiakovi len na základe vopred udeleného písomného a informovaného súhlasu rodiča s touto výchovou a vzdelávaním. Vzor informovaného súhlasu je v prílohe č. 2 2) V prípade, ak rodič neudelí informovaný súhlas podľa odseku 1, škola zabezpečí pre dieťa alebo žiaka náhradnú činnosť. 3) Práva patriace rodičovi podľa odseku 1 a odseku 2 patria aj iným zákonným zástupcom.“ 3. Doterajšia príloha sa označuje príloha č. 1, za ktorú sa dopĺňa príloha č. 2, ktorá vrátane nadpisu znie... Toho vás ušetrím, prílohu vám nebudem čítať. Tú si môžete pozrieť v tlači a je to taká normálna štandardná príloha. To je všetko. Ja na základe toho, čo som si prečítal na... v niektorých článkoch alebo v niektorých reakciách na sociálnych sieťach, tak by som tam musel dopísať ešte neviem čo všetko možné o tom, čo zakazujeme, čo rušíme, čo nedovoľujeme, proti čomu bojujeme. Ja by som to sformuloval tak veľmi jednoducho, že toto je zákon pre nás rodičov. Nie je to zákon pre konzervatívnych rodičov ani pre liberálnych rodičov. Je to zákon pre rodičov, aby mali, po prvé, informáciu o tom, že ich dieťa je vzdelávané v takej oblasti, citlivej oblasti, ako je výchova o sexuálnom správaní, a aby podobne ako pri iných veciach mohli udeliť svoj súhlas alebo nesúhlas. Nezavádzame žiadny nový inštitút do slovenského právneho poriadku. Predpokladám, že ako rodičia úplne bežne podpisujete informované súhlasy, napríklad s exkurziami. My máme teda najmladšiu dcéru ešte na základnej škole, ôsmačku, a niekoľkokrát počas tohto školského roka som už podpisoval informovaný súhlas. Podobne ako asi drvivá väčšina rodičov po preverení základnej veci a v rámci dôvery voči škole, ktorú mám, som sa, ten, ten súhlas podpísal a nerobil som s tým žiadne problémy. Dokonca asi ani neviem, či si pamätám, že by som nejaký informovaný súhlas nepodpísal. Týka sa to aj ďalších aktivít. Viete, a nikto nepovie, že požiadavka vyžadovať informovaný súhlas pri exkurziách je zameraný proti exkurziám. Kto by to povedal, tak asi by si ľudia ťukali na, na hlavu. Podobne tento informovaný súhlas nie je a ani nemôže byť proti tomu, aby sa deti vzdelávali, alebo boli vychovávaní v oblasti sexuálneho správania. Ide len o to, aby v takejto vážnej veci rodičia o tom vedeli, a v prípade, ktorý, predpokladám, že by bol ojedinelý, aby mohli vyjadriť svoj nesúhlas podobne ako v prípade exkurzie. Ja som dokonca nepočul ani, že by mi nejaký rodič hovoril, že nesúhlasil som, taká, takáto exkurzia je zlá pre deti, nechcem, aby moje dieťa išlo na takúto exkurziu. Viete, a mohli by byť nejaké také citlivé veci, ktoré by aj z hľadiska nejakého politického mohli byť citlivé. Napríklad na škole, kde som učil, deti pravidelne chodili na exkurzie do Osvienčimu, pokladám to za veľmi osožné, ale niekto, kto popiera holokaust, alebo má iný, nazvime to pokojne, extrémistický názor, aby sme to teda dali do extrému, tak by mohol s tým nesúhlasiť. Zrušíme preto informovaný súhlas, lebo niekto to môže takto zneužiť? Nie, nezrušíme. Ďalšia vec je, ak poznáte školskú prax, tak viete, že dnes rodičia, ktorí nejakým spôsobom sa chcú z ich pohľadu vyhnúť indoktrinácii, ktorá sa im nezdá, ktorá, ktorú považujú za ideologickú alebo neviem akú, tak to vedia urobiť viacerými spôsobmi. Nieže by som chcel radiť, ale napríklad veď keď vedia, že také niečo je v škole, tak dieťa môže zostať doma. To znamená, to nejde tu o to, že my teraz potrebujeme mať zákonný, zákonný mechanizmus, ako zabrániť deťom, aby sa dostali do styku so sexuálnou výchovou. Ak by to nejaký rodič chcel, tak jednak by som sa mu čudoval, ale jednak, to môže urobiť ľahko, nechať dieťa doma, rodič môže ospravedlniť dieťa na krátku dobu. Ďalšia vec je, mnohí napríklad preferujú domáce vzdelávanie, tzv. homeschooling, kde tiež môžu mať niektorí motiváciu, že pokladajú verejné školstvo alebo akékoľvek alternatívne školstvo, súkromné školy alternatívne za nedôveryhodné. Toto v mojom prípade, v našom prípade s pani poslankyňou Záborskou neprichádza do úvahy, my sme veľmi radi a vďační za slovenské školstvo, sme veľmi radi, že máme na výber medzi školami štátnymi, ako sa hovorí, súkromnými, cirkevnými a že je tu tá sloboda. A ďalšia vec je tiež, veľakrát som to počúval, že veď ale my nejdeme vôbec nikomu hovoriť niečo do vyučovania, my hovoríme jedine o rodičovi a jeho dieťati, ja som dokonca sa dočítal, že vlastne my chceme zákonom zakázať, aby mali, iným deťom, aby mali sexuálnu výchovu. Absolútne nie! Keby náhodou, keby náhodou sa stalo, že by som ja vyjadril nesúhlas, informovaný nesúhlas s tým, aby sa naše dieťa v tomto prípade, už máme maloletú len tú najmladšiu dcéru, ôsmačku, nezúčastnila nejakej tej aktivity, tak to nemá absolútne žiadny dopad na tú samotnú aktivitu, na tú vyučovanú, na to vyučovanie, na to vzdelávanie samotné a pre ostatných študentov a pre ostatných žiakov. Je to čisto iba medzi... týka sa to iba svojho vlastného dieťaťa. Takže prečítam ešte také odôvodnenie, kde je niekoľko faktov. Navrhovaná úprava podmieňuje výchovu a vzdelávanie v oblasti sexuálneho správania informovaným súhlasom rodičov. V oblasti sexuálneho správania. Viete, keď niekto povie, a čo teraz, na biológii sa nebudú môcť učiť, že ľudia majú pohlavné orgány , no tak toto je samotný zlý príklad, pretože to nie je sexuálne správanie, sú ľudia, ktorí majú pohlavné orgány, teda predpokladám, že takmer všetci, ale niektorí z nich sa nesprávajú sexuálne, to znamená, že biológiu neriešime, my nehovoríme o tom, že niekto je puritán, a povie, nie nemôžme, nemôže ísť moje dieťa do školy, keď sa bude v rámci biológie alebo prírodopisu, sa to stále mení, neviem, ako sa to volá v poslednej verzii, že, že sa budú učiť, že sú chlapci a dievčatá, to je nezmysel. Toto tento zákon nerieši, hej. Ešte raz, podmieňuje výchovu a vzdelávanie v oblasti sexuálneho správania informovaným súhlasom rodičov. A teraz čo tento návrh zákona napĺňa. Napĺňa sa tým ustanovenie čl. 14 ods. 3 Charty základných práv Európskej únie, citujem: „Právo rodičov zabezpečiť vzdelanie a výchovu svojich detí v zhode s ich náboženským, filozofickým a pedagogickým presvedčením sa rešpektuje v súlade s vnútroštátnymi zákonmi, ktoré upravujú výkon tohto práva.“ Európska charta základných práv Európskej únie. Ďalej sa tým napĺňa ustanovenie čl. 2 dodatku, Dodatkového protokolu k Dohovore... k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, zase citujem: „Nikomu nemožno odoprieť právo na vzdelanie. Pri výkone akýchkoľvek funkcií v oblasti výchovy a výučby, ktoré štát vykonáva, bude rešpektovať právo rodičov zabezpečovať túto výchovu a vzdelávanie v zhode s ich vlastným náboženským a filozofickým presvedčením.“ To nie je návrh Kresťanskej únie, to nie je návrh Vašečku a Záborskej, to je Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Takisto sa tento návrh nášho zákona opiera o čl. 41 ods. 4 Ústavy SR, citujem: „Starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona.“ Tu taká malá poznámka, že niektorí ľudia povedia, áno, ale vy dovolíte dať nesúhlas a niekto to zneužije , lebo neviem čo, jeho dieťa je zneužívané a on to chce nejakým spôsobom zakryť. Toto je veľmi vážna vec, veľmi vážna, ale na to máme súdy, my nemôžme zákonom protiústavne obmedziť právo rodičov, vaše právo, nie moje len, aj vaše právo, áno, ak máme nejaké podozrenie, tak to môže riešiť súd, lebo práva rodičov sú prvoradé, sú zákonní zástupcovia tí rodičia, pokiaľ im to nie je odňaté. A my týmto návrhom túto vec aplikujeme v školskom zákone. A nakoniec, naša úprava vychádza tiež zo zákona o rodine, ktorý v čl. 4 základných zásad okrem iného uvádza: „Rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením“. Čiže ešte raz, to nie je, to nie sú citáty z Biblie, to nie je katolicizmus, protestantizmus, ja neviem, budhizmus, islam, toto sú medzinárodné dokumenty, Ústava Slovenskej republiky a zákon o rodine, náš slovenský zákon o rodine. Vy máte to právo, ja vám hovorím o tom, aké máte právo. A ja hovorím a my hovoríme, že toto právo treba jasne pomenovať v školskom zákone. A teraz prečo to hovoríme, lebo sme si zmysleli? Tak ako niektorí hovorili, lebo máme tému? Ja by som bol radšej, keby sme túto tému nemali, ale stalo sa viacero prípadov a oslovilo nás množstvo rodičov, že sa udialo v prípade ich detí, že sa udiala takáto výchova, takéto vzdelávanie, takýto pokus, kde neboli spokojní, nevedeli o tom a neboli spokojní, takisto sa aj v médiách objavili učebnice, ktoré spomíname aj tu v našej dôvodovej správe. Nemusím im teraz robiť reklamu. A pozor, ja ich nenegativizujem, ale môžem mať nejaký názor ako rodič na to. A poviem vám jednu, jednu veľmi konkrétnu a veľmi, by som povedal, výpovednú situáciu. Bol som v diskusii ešte v minulom volebnom období s jedným bývalým poslancom SaS, ktorý teda nemá deti, hej, takže to bola taká zaujímavá diskusia v tom slova zmysle, že bavili sme sa o právach rodičov, a on nie je rodič. A ale, ale ja som chcel ukázať reprodukcie z tej knihy, reprodukcie z tej knihy. A viete čo mi povedali, keď zameriavali na to kameru z réžie? To, to sme pred desiatou hodinou, to neukazujte, ešte raz, reprodukcie z učebnice, ktorá sa má vraj používať pre deti pri takejto výchove, tak z réžie mi povedali, že nech to neukazujem počas relácie, že sme ešte pred 22. hodinou, ja si myslím, že sa skôr mýlil ten z tej réžie, hej, že to nie je nejaký pádny argument, ale niečo o tom hovorí, že jemu na prvé pozretie sa zdalo, že mohol by byť problém. A prečo? Keď dáme na vyjadrenie na človeka z réžie, a teda ja som povedal, že nebudem to ukazovať, samozrejme, však tak, ako tuto napríklad nemôžem ukázať, lebo máme zákon rokovací, že nemôžeme vizuálne pomôcky používať, no tak som to neukazoval, ale ja ako rodič nemám právo sa vyjadriť, že viete čo, ja tak posudzujem pre svoje dieťa, pre svoje dieťa, že ja by som nechcel, aby bolo vyučované o sexualite o vzťahoch na základe tejto učebnice. Môžem? Môžem mať taký názor ako rodič pri svojom dieťati, ktorého som zákonným zástupcom? O tom je ten zákon, len o tom, o ničom inom. My nehovoríme, že taká učebnica nesmie byť vydávaná, že niekto, keď chce, ju nemôže používať, že nejakí rodičia si nemôžu zorganizovať aktivitu a povedať, áno stretneme sa a naše deti budú na základe tohto mať poučenie o sexualite, o vzťahoch, úplne v pohode. Toto my neriešime. Základom novej úpravy je zavedenie povinnosti školy vopred informovať rodičov o výchove v oblasti sexuálneho správania, ktoré sa vzhľadom na aktuálnu skúsenosť a pobúrenie časti rodičov novými publikáciami javí ako najpálčivejšia oblasť. V tejto oblasti teda škola bude mať povinnosť vopred informovať rodičov o zamýšľanej výchove a pred jej realizáciou si vyžiadať informovaný súhlas rodiča. A teraz prichádza z môjho pohľadu rodiča, ale aj ako učiteľa asi možno taká najkľúčovejšia časť. Zavádzaný mechanizmus bude mať pozitívny dopad na vzájomnú spoluprácu medzi školou a rodičmi. Viete, z toho sa robia aj také vtípky, aj videjká sú vtipné. Čo bolo v škole? – Nič. Viete, deti v nejakom veku, a môžu mať dobrý vzťah s rodičmi, proste povedia, že nič, a vy ako rodič neviete, zaujímate sa, ale neviete, hej, možno je to len obdobie, možno je to dokonca len ten deň iba, ale nedozviete sa. Takto sa dozviete, takto sa dozviete, že vaše dieťa bude mať budúci týždeň prednášku, ja neviem, o predchádzaniu sexuálnemu zneužívaniu, super, si poviem, veľmi dobre, som rád a opýtam sa, prosím ťa, tak čo, mali ste tú prednášku, okej, a už mu dám nejakú možnosť, aby sa vyjadrilo, každý vie, pozná svoje dieťa, pozná vek, nech povie, a môžem sa s ním citlivo porozprávať, dokonca ja by som toto povedal, že, že ľudia, ktorí argumentujú, že rodičia, ktorí, ktorí nechcú, nechcú, aby ich deti sa o tom dozvedeli alebo tak, ja takých ľudí nepoznám, ale dobre, možno existujú takí ľudia, tak možno to robia, ja neviem, z akých dôvodov a niekto možno, pretože nevie komunikovať s deťmi, ale zrazu má podnet a on dostane a napríklad vyžiada si a dostane dopredu materiály a možno si ich prečíta a povie, fíha, však áno, však tak toto áno, takto by som to aj ja mohol, aj ja s ním . Čiže ide o komunikáciu medzi rodičmi a školou. Primárnu úlohu vo výchove a vzdelávaní nesú vždy rodičia dieťaťa, pre ktorých, pre ktorých je tu škola na to, aby im pomáhala túto svoju povinnosť napĺňať. Je preto vhodné, aby rodičia a škola vzájomne komunikovali a hľadali súlad vo výchove. Viete, toto je možno také filozofické jadro toho. A ja neviem a som zvedavý, čo budete hovoriť aj v rozprave, lebo videl som, že viacerí ste aj písomne prihlásení, že aká je to základná, základné presvedčenie, základná filozofia. Moja základná filozofia, moje základné presvedčenie je, že primárni vo výchove sú rodičia. A garantuje to aj ústava. A že ak si mám vybrať, komu dôverujem na prvom mieste vo všeobecnosti, tak sú to rodičia až potom škola. To nie je rodičia vs. škola, to nie je, že rodičom dôverujeme a škole nedôverujeme, ale rodičom dôverujeme a majú to právo na prvom mieste. A ak sú nejaké výnimočné prípady, keď rodina zlyháva, také sú, tak potom nastupuje nejaká forma komunitnej pomoci, verejnej pomoci, či už je to škola, či už sú to nejaké združenia, nejaké sociálne inštitúcie, ale primárne sú to rodičia, pokiaľ, pokiaľ sa, pokiaľ to nedospeje do niečoho iného a toto je moje presvedčenie a za toto sa budem biť. A myslím si, že to nie je nejaké súkromné presvedčenie moje alebo Kresťanskej únie, ale že je to naozaj niečo, čo sa opiera o národné aj medzinárodné dokumenty. Ide o dvojsmernú komunikáciu, kedy rodičia stanovujú základné mantinely a očakávania s ohľadom na svoje neodňateľné právo vychovávať dieťa v súlade so svojím presvedčením a škola na druhej strane môže aj v dôsledku informovaného súhlasu prizvať rodičov k potrebnej spolupráci a naplnení úlohy prvých vychovávateľov, ktorými rodičia nepochybne sú. Rodičia sú prví zodpovední a majú mať v týchto otázkach aj podľa ústavy patričné postavenie. Zvlášť v kontexte aktuálnych etických otázok dnešnej doby je vhodné, aby si škola a rodičia vzájomne pomáhali pri formovaní a informovaní aj o intimite a sexualite človeka, a nielen internet alebo ideologicky a nepedagogicky pôsobiaci externisti. Oživenie komunikácie medzi školou a rodičmi môže prispieť aj k oživeniu komunikácie medzi rodičmi, ktorí, ktorí majú deti v tej iste triede či škole, vďaka čomu sa môžu rodičia vzájomne informovať a spoločne čeliť rôznym rizikám, a, naopak, môžu si tiež vymeniť skúsenosti a odporúčania, ako deti viesť k hodnotám, ktoré im chcú odovzdať. Úplný záver. Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, to sme si dokázali, ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh zákona nebude mať dopad na verejné financie, podnikateľské prostredie, životné prostredie, informatizáciu ani služby verejnej správy pre občana, ale návrh má pozitívny dopad na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. takže týmto končím a do rozpravy sa hlásim ako prvý, pán predsedajúci. [14:55] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, pánovi poslancovi Horeckému. Nech sa páči. [14:55] Ján Horecký Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 43). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Taktiež ďakujem predkladateľovi za podrobnejšie uvedenie návrhu zákona a zdôvodnenie. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní. Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu. [14:55] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že som dostal päť písomne prihlásených prihlášok: za poslanecký klub Progresívne Slovensko pani poslankyňa Jurík a potom prihlásené sú poslankyne a poslanci Kalmárová, Kosová, Prostredník, Plaváková. Na základe § 27 rokovacieho poriadku požiadal pán navrhovateľ o možnosť vystúpiť v rozprave, takže mu udeľujem slovo, nech sa páči. [14:57] Richard Vašečka Tak, môžte reagovať teraz už faktickými. Možno teraz tak voľnejšie. Začnem s tým, že naozaj chcem si to vyskúšať v tomto volebnom období, som tu už štvrté volebné obdobie a ja vždy na začiatku tak skúšam, nazvem to tak, že po dobrom. To znamená, že vychádzam z predpokladu, že tá druhá strana, aj keď nesúhlasí, to myslí dobre. Predpokladám to aj teraz. Zatiaľ. Jedna z vecí, že naozaj ku vám teraz hovorím ako rodič k rodičom. A poviem vám jeden príklad. Jeden z dvoch prípadov. V stredu som mal prednášku na pozvanie na, na internátoch v Mlynskej doline. A hovoril som teda primárne o manželstve, o vzťahu a tak ďalej, ale, samozrejme, keďže to boli vysokoškoláci, dospelí ľudia, boli tam aj otázky, ktoré by sme mohli zadefinovať podľa rámca tohto zákona, že sa týkali aj sexuálneho správania. Tento zákon nerieši vysokoškolákov, a teda dospelých ľudí, rieši maloletých, ale ja som bol napríklad prednášať ešte práve v čase, keď som prvýkrát podával tento návrh zákona na jednej, bola to cirkevná škola, bola to zdravotnícka škola, nebudem špecifikovať kde, lebo ma tam pozvali vyučujúci, aby som prednášal študentom tiež na túto tému manželstva, vzťahov, ale tiež, keďže sa pýtali a ja som veľmi otvorený človek a mám rád otvorené otázky, tak sme určite rozprávali aj o sexuálnom správaní. A teraz pozor, predstavte si, že, že niekto z vás by tam mal dieťa a by povedal, ale mne sa nepáči spôsob, akým pán Vašečka hovorí o tých a tých veciach a ja nechcem, aby moje dieťa počúvalo , teda nazvi... kľudne to nazvať indoktrináciu, ideologizáciu zo strany pána Vašečku a nechcem, aby sa moje dieťa zúčastnilo . Toto by vám tento zákon takúto možnosť dal. Napriek tomu, že ste napríklad, by ste dali dieťa na cirkevnú školu, lebo, lebo nechcete, hej. A mne naozaj nejde o to, aby sme tlačili ideológiu z jednej alebo z druhej strany, toto nie je zákon v prospech nejakej filozofie, ideológie, náboženstva, čohokoľvek, to je v prospech rodiča. Po prvé, aby vedel, to je úplne najzákladnejšie. Aby vedel, aby vedel kvôli tomu, že moje dieťa niečo také preberá, to znamená, ja môžem so svojím dieťaťom o tom hovoriť, viem, že o tom rozpráva, a takisto aby mohol komunikovať so školou. Prípadne rodičia navzájom, zvlášť ak sa poznajú, ak nejak spolupracujú, lebo tá komunita je dôležitá. Čiže ak máte nejaké také nastavenie, lebo skutočne ono sa tak mediálne pretláča, že toto je niečo negativizujúce voči, ja neviem, takému, onému, voči sexuálnej výchove, nie je. Tak ako informovaný súhlas o exkurzii alebo o ďalších veciach nie je proti exkurziám alebo ďalším veciam, ale, naopak, v ich lepší prospech a prevedenie, tak takisto toto nie je proti. Áno, áno, máme obavu, odôvodnenú obavu, že našim deťom bez nášho vedomia a proti našej vôli a častokrát aj proti ich vôli bude vtláčané niečo, pretože je taká skúsenosť. A už aj na Slovensku. Ja by som chcel ako rodič, a mám na to právo a ako poslanec to môžem navrhnúť, aby, aby ma škola informovala o takýchto veciach. Všetky školy, ktoré naše deti navštevovali, mám voči nim veľkú dôveru, veľkú úctu, veľkú vďačnosť a vôbec ich nepodozrievam, že by niečo nekalé chceli ponúknuť. Ale viete, stanú sa prípady, keď sa zariadi nejaká aktivita, nejaké, keby som teraz chcel rozvíriť debatku, nejaké občianske združenie, nejaká mimovládka, ale na túto vlnu nepôjdeme, prišla, ponúkla niečo, zo zahraničia financovaná, presne, napríklad z Ruska, tak že by prišla a povedala niečo, o čom ani tí učitelia nevedeli vlastne, hej, možno má nejakú dobrú odozvu a zrazu tam začnú rozprávať niečo, z čoho tí učitelia sú, povedzme, takí prekvapení. Poviem vám konkrétny príklad, čiže to nie sú nejaké haluze, veď nevaríme z vody. Bolo jedno združenie, ozvali sa rodičia, bolo to, bolo to už na strednej škole, myslím, že začiatok strednej školy, nejakí prváci-druháci, a vyzeralo to celkom dobre, ale boli tam niektoré veci, ktoré boli také, povedzme, že otáznik, nevedeli o tom, že to bude, ale tí lektori povedali vetu, ktorú viaceré deti si zapamätali a komunikovali, že ale doma rodičom o tom nehovorte . Prekvapenie. Ja si myslím, že keby sa to rozobralo, tak si to vysvetlíme ako nedorozumenie, hej? Ale hovorím o tom, že takéto veci môžu nastať a nastávajú. A my nechceme, aby nastávali, to znamená, aby rodičia boli informovaní. Príde takéto združenie a už aj tí učitelia by si kvôli tomuto zákonu museli zaobstarať, aké máte materiály, pošlite nám ich, z čoho budete, a lepšie si to pozreť, lebo podľa tohto nášho zákona pedagóg bude povinný dať rodičovi aj doplňujúce informácie, dobre, v poriadku, vyzerá to dobre, mám ešte takúto otázku, viete mi to zistiť, okej. Reálne ak učíte, tak viete, že je skôr zázrak, ak sa rodičia takto podrobne zaujímajú, ale môže to byť, takáto možnosť má byť a je veľmi dobrá. Ja som sa vždy ako triedny učiteľ potešil, keď sa nejaký rodič zaujímal, keď, keď, keď prišiel a ako keby vyzvedal, lebo, lebo ho zaujíma jeho vlastné dieťa. A čo sa týka toho základného princípu zákona, k tomu by som teraz chcel povedať. Pre mňa je absolútne kľúčové, že ja ako rodič mám mať informácie a kontrolu nad tým, čo, s čím sa dostáva do kontaktu moje dieťa. Som učiteľ, moja manželka je učiteľka, to znamená, že si vážime učiteľský stav, že máme prax, máme kolegov, a keď sa napríklad stane situácia, že naše, niektoré naše deti sa sťažovali, že ukrivdil mi ten učiteľ, tak sme v žiadnom prípade nezačali teraz, že áno, ideme k učiteľovi po krku, ale ako kolegiálne ako autorita sme držali stránku učiteľovi v tom slova zmysle, že musíme sa opýtať, žiadne také, že jasné, chudáčik, ale keďže sme zase našemu dieťaťu chceli vyhovieť, lebo evidentne malo pocit nespravodlivosti, tak sme išli, ale nepustili sme sa do toho učiteľa, ale pýtali sme sa. To znamená, že nie je to vedené nejakou nedôverou voči školám, ale veci sa dejú. Dejú sa aj v rodinách, dejú sa aj v školách a máme zákony, ktoré pamätajú aj na takéto situácie, a evidentne takéto situácie nastávajú. A ja chcem povedať jednu vec, že, viete, ja by som bol nerád, keby teraz z tohto zákona, z tejto rozpravy bol kultúrny boj. My s pani poslankyňou Záborskou ho ako taký nepredkladáme ani to tak nechceme. Ale keď urobíme z toho kultúrny boj, tak bojovať budeme. Nie za nejakú ideológiu, za slobodu. Za slobodu rodičov práve takým ideológiám odolávať, lebo o výchove majú rozhodovať rodičia, a nie ideológie. Toto nie je ideológia. To sú medzinárodné zmluvy, to je ústava, to je zákon o rodine. Môže sa aj stať, že namiesto kultúrneho boja z toho bude len boj s veternými mlynmi, ak sa budeme držať svojich predsudkov, my budeme strieľať po nejakých našich predstavách a predsudkoch, vy budete možno strieľať po svojich predstavách a predsudkoch, no tak aj v literatúre sú aj také prípady, aj boje s veternými mlynmi, ale bolo by to škoda. Takže ja som teraz vystúpil v rozprave, aby som vám dal aj priestor zareagovať, budem pozorne počúvať a som pripravený vám odpovedať na otázky a verím tomu, že táto, táto rozprava bude mať zmysel. Ďakujem. [14:57] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie jedna faktická poznámka. Pani poslankyňa Bittó Cigániková. [15:06] Jana Bittó Cigániková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Rišo, keď si hovoril o tom, že si bol v diskusii, že to bolo zvláštne, že si bol v diskusii o rodičovstve s človekom, ktorý nemá deti, to mi strašne pripomínalo, jak keď diskutujem o potratoch a umelom oplodnení alebo interrupčnej tabletke s tebou, vieš, že tiež si, tiež na teba pozerám, že čo ty o tom vlastne vieš a vidíš, aký si v tom múdry, tak neodsudzuj aj iných. A čo by som chcela k tomuto návrhu zákona? No jasné, že to je ideológia, jasné, že nič iné to nie je, ale veď v poriadku, veď vy v podstate ani iné nerobíte, len ja sa pýtam, že celú dobu hovoríš o tých právach rodičov, v poriadku, lebo vidíš sa ako rodič. Ale čo tie práva detí? A čo si podľa teba zaslúži taký rodič, ktorý nedopraje svojej dcére, aby poznala spôsoby ochrany pred neželaným tehotenstvom alebo pred pohlavnými chorobami? Alebo deti, ktoré neučíme tolerancie k menšinám, napríklad aj k LGBTI menšinám, ktoré učíme nenávidieť takýchto ľudí a šírime tým agresivitu v spoločnosti, ktoré vedú k tým najstrašnejším činom? Čo také deti, ktoré patria do tejto komunity a boja sa to povedať preto, lebo majú rodičov, ktorí jednoducho takýmto spôsobom to preklínajú? A čo s rodičmi, ktorí vlastne takýmto spôsobom podľa mňa vyslovene ohrozujú zdravie a životy vlastných detí? Kde sú potom práva detí? Lebo ja si myslím, že takíto rodičia by naozaj mali mať obmedzené nejaké vplývanie na svoje deti, a nie ešte rozkazovať o tom, že či môžu ísť na biológiu, ako si hovoril, alebo iné predmety, keď tam budeme rozoberať úplne normálne, normálne veci, ktoré sú vedecky dokázané, a, a nič iné nepopierať, ale vy chcete vstupovať aj do tohto. Máte svoje školy, tam si učte tie rozprávky kľudne, nikto vám to neberie, v poriadku, ale... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [15:06] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho S reakciou na faktickú poznámku pán poslanec Vašečka. [15:08] Richard Vašečka – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán predsedajúci, ja sa zriekam faktickej a chcem ísť do rozpravy znova. [15:08] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Podľa § 27 pán poslanec Vašečka požiadal o vystúpenie v rozprave. Nech sa páči, pán poslanec. [15:08] Richard Vašečka Možno by som bol stihol aj vo faktickej, ale... No. Milí kolegovia, ktorí ste tu teraz prvé volebné obdobie, prosím vás, takto nie. Dobre? Ja vás budem naozaj pozorne počúvať a takto ako pani Cigániková nie. Keby som začal a chcel by som tomu venovať tak 20 minút, tak by som povedal klamstvo za klamstvom a jedna z vecí... (Reakcia z pléna.) Jedna, jedna, jedna z vecí, jedna z vecí, ktorá je, že, jedna z vecí, ktorá je, že ja som použil príklad toho, že hovoríme o právach rodičov, keď niekto nie je rodič, tak je to zvláštne, ak hovorí o tom, ako chce obmedziť práva rodičov. Nie každý... (Reakcia z pléna.) Že faktické sa nedajú prihlásiť. Dobre. A čo sa týka ochrany života, tak toto nie je tá téma tohto zákona, len tak mimochodom, neviem, prečo ju ťaháš všade, lebo nie my, ale vy stále o tom rozprávate, ale v každom prípade moje také, by som povedal, prekvapenie je, že možno na tej biológii, ktorú, mimochodom, podporujeme a povedal som aj v rozprave, že sme, sme za to, a toho sa ten zákon netýka, že, ani sa ho nemá týkať, lebo to nie je sexuálne správanie, ale biológia človeka, takže možno si nedávala pozor, že rodičia sú otec a matka, a dieťa... a majú k nemu práva a povinnosti aj otec, aj matka. Dokonca čisto teoreticky, keby to rovno bol aj nejaký darca spermatu alebo umelé oplodnenie, aj tak tam musí byť mužská bunka. Ale pri bežnom tehotenstve ja som sa veľmi zaujímal a vždy som pri tehotenstve svojej manželke... manželky to prežíval s ňou. Tehotný nemôžem byť, o tom budem hovoriť v ďalšom zákone, čo zase vy by ste mi možno aj priznali, že by som mohol byť aj tehotný, alebo že nejaký muž sa môže vyhlásiť za ženu, žena za muža, ale to budeme až v ďalšom zákone preberať. Ďalšia vec je, že, ešte raz, my nechceme nikomu nič kázať, zakazovať, my hovoríme o tom, že rodičia majú mať práva. To znamená, to, čo si hovorila o cirkevných školách, mimochodom, urážlivo, opäť si urazila veriacich kresťanov, povedala si, že sú to rozprávky. Vieš, ja tvoje presvedčenie nezosmiešňujem. A... ale to je tvoja vec, to je tvoja vizitka. Ďalšia vec je práva detí, to máme v právnom poriadku ošetrené úplne jasne. Ak vy máte o tom pochybnosť, pripravte návrh zákona. Ale už bolo citované z ústavy, že? Ak sú pochybnosti o správnom uplatňovaní práv rodičov, tak na to je súd, lebo zákony máme. To znamená, ak nejaký rodič poškodzuje svoje dieťa, tak to nie je na názore mňa alebo teba, ale na tom, že sudca o tom rozhodne. Rozhodne o tom nejaké vyšetrovanie, hej? Dosiaľ, pokiaľ to nie je, tak ten rodič nesie zodpovednosť, tak to je aj na Slovensku, aj vo svete, aj celú históriu. O tom sa nemáme prečo debatovať. Ja by som skôr mal otázku na teba, neviem, či máš faktickú, výborne, tak keby si mi odpovedala, že čo konkrétne zazlievaš tomuto zákonu, lebo takto sa budeme len naťahovať z toho, že ideológia a neviem čo. Čo konkrétne podľa teba robí tento zákon zle? Nie to, čo si povedala, lebo to, čo si hovorila, sa vôbec netýkalo nijakým spôsobom tohto zákona, takže poprosím, nie takto ako poslankyňa Cigániková. A potom sa môžeme baviť a ja naozaj... nemá, nemá zmysel, aby som vystupoval v rozprave, ale potom to sfúknime, každý si povedzme svoje a pekný víkend. [15:10] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie je jedna faktická poznámka. Pani Bittó Cigániková. [15:15] Jana Bittó Cigániková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Rišo, tie kázne ti idú, opäť sme tu jednu mali, len by ma zaujímalo, čo je, lebo ja som ti dala rad-radom otázky, tak akože ako môžu byť otázky klamaním, to už akože je fakt sci-fi. Ale dobre, veď pýtal si sa ma teda konkrétne, začal si tu niečo o otec, matka, rodičia a ako teda nie my, ale vy. No chcem ti pripomenúť, že v minulom volebnom období ste to boli vy a tvoji a tebe podobní, ktorí ste tu predložili 26 návrhov obmedzujúcich práva žien, alebo si za ne hlasoval. A bolo medzi nimi aj takéto veci, podobné tým, ktoré navrhuješ, dokonca, myslím, že presne tento istý návrh zákona. Ja som bola veľmi rada, že sa nám podarilo tomu zabrániť. Pýtaš sa prečo a ja ti odpovedám. Ty si myslíš, že vlastne rodič má mať väčšie práva ako to dieťa a že rodič, ktorý popiera vedecké fakty a túži po násilí a nenávisti v spoločnosti, má mať väčšie právo ako spoločnosť a škola, ktorú, ktorej, na ktorej vzdelávanie v našej spoločnosti všetci platíme. A ja som presvedčená, že otázky sexuálneho správania, ako to tam máš, a vzdelávania, výchovy by mali byť povinnou súčasťou a že by do tohto rodičia nemali rozprávať. Viem, že sa nezhodneme, ale ja som o tomto presvedčená. Toto je ten rozpor medzi nami, lebo som presvedčená, že dievča, žena má vedieť, ako sa ochrániť pred neželaným tehotenstvom, aby napríklad nemusela čeliť takým, ako si ty. Alebo pred chorobami, aby nemusela pred pohlavnými chorobami, aby nemusela tým narážkam čeliť alebo tým návrhom zákonov. Alebo čo má robiť človek, dieťa v tom čase ešte, keď je gay, lesba alebo sa cíti ako transsexuál, aby jednoducho netrpel tým, že nejak sám začne nenávidieť seba, aby sa vedel s tým vysporiadať. Alebo že tu máme možnosť umelého oplodnenia, za ktoré si chcel na dvanásť rokov ženy zatvárať do basy, aj toto by som dovolila na školách... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [15:16] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Vašečka. [15:16] Richard Vašečka – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Nebudem sa z úcty k vám ostatným naťahovať, a ak niektoré tie otázky ešte padnú, zopakujú sa, lebo tie námietky, môžme sa im venovať v rozprave. V každom prípade učím svoje deti a svojich žiakov k láske, k úcte ku každému človeku, a tak ako sú niektorí rodičia, ktorí zlyhávajú, sú aj niektorí učitelia, ktorí zlyhávajú. Ale preto nebudeme obviňovať ani rodinu, ani školu, ale budeme riešiť konkrétne prípady. Toto nie je argument, ktorý by sa týkal tohto zákona. Ďakujem za slovo a rád si vypočujem ďalších kolegov. [15:16] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďalším v rozprave je prihlásená pani poslankyňa Jurík. Nevidím ju v sále, prepadá jej poradie. Pani poslankyňa Kalmárová, nech sa páči. [15:16] Viera Kalmárová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážení kolegovia, najprv sa chcem všetkým ospravedlniť, že nie som rodič a budem predsa hovoriť o právach rodičov. Nebudem komentovať to, čo povedal pán Vašečka, veď nakoniec v tej debate sa to ešte mnohokrát, mnohokrát bude dať urobiť povedzme pomocou faktických pripomienok. Pôjdem hneď k veci. Je pravdou, že návrh tejto novely školského zákona bol v mierne modifikovanej podobe prerokúvaný už pred predčasnými voľbami, a keď hovorím modifikovanej, tak teraz je trošku, trošku ochudobnenejší o jedno ustanovenie, ktoré umožňovalo vtedy zasahovať aj do iných oblastí, nielen do oblasti sexuálnej výchovy. To si pamätám. Dnes je ten návrh zákona na stole opäť a zdá sa, že pokiaľ predkladatelia nebudú úspešní, tak sa s ním budeme stretávať v nejakom semestrálnom rytme, to sa asi dá predpokladať, hoci na druhej strane proti bývalej ústavnej väčšine bude ťažké bojovať. Ale naozaj som sem neprišla viesť nejakú kultúrnu vojnu, to nie je môj prípad naozaj. A teraz. Bolo jasne povedané, že novelou školského zákona by podľa predkladateľov malo byť rodičom de facto priznané právo veta pre ich účasť detí na vzdelávaní v oblasti sexuálnej a vzťahovej výchovy v prostredí školy. Asi takto to je. A ja nebudem vychádzať z článkov na internete, na sociálnych sieťach, ako, ako možno niekto predpokladá. A vôbec nie je ani podstatné, že mám na vec iný názor ako predkladatelia. Nie je podstatné ani to, že tu sa vzbudzuje dojem, nejaká, nejaká nerealistická nádej, že právo rodičov rozhodnúť o tom, čo má a nemá byť obsahom vzdelávania v tej konkrétnej oblasti, o ktorej je reč, urobí tento svet lepším. To určite nebude. Podstatné v tejto veci je to, aká je vecná sila argumentov, ktoré uvádzajú predkladatelia, a aká je sila argumentov tých ľudí na druhej strane, v tomto prípade teda konkrétne mňa. A je potom na snemovni, ako vyhodnotia silu jednotlivých argumentov. A teraz k argumentom, ktoré pomôžu pochopiť, či je nielen správne, ale aj možné paralyzovať výchovu v oblasti sexuálnej a vzťahovej výchovy požiadavkou na poskytovanie informovaného súhlasu, a to aj v prípade, že v súčasnej dobe by išlo o výchovu, ktorá je v súlade s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania a s kurikulom, ktoré, prirodzene, z týchto princípov vychádza. Pokúsim sa to vysvetliť systémom otázok a odpovedí na niekoľko, teda odpovedí na tie kľúčové otázky. Prvá skupina otázok je nasledovná: – Je vôbec potrebné začleniť vzťahovú a sexuálnu výchovu do vzdelávacích programov škôl? – Predstavuje súčasný stav vnímania a správania sa detí v tejto oblasti niečo, čo je pre spoločnosť problém? A teraz odpoviem na to niekoľkými nespochybniteľnými faktami, ktoré vychádzajú z poslednej štúdie HBSC z roku 2022, išlo o výskum správania sa detí a dospievajúcich a tá vzorka bola, pokiaľ sa dobre pamätám, zhruba 10-tisíc detí, čo to už je naozaj, naozaj veľmi kvalitný výskum. A teraz tí spracovatelia štúdie veľmi pekne nazývajú tieto začínajúce vzťahy, volajú ich kategóriou romantické, romantické vzťahy, nazývajú tú kategóriu romantickými vzťahmi. A z toho vyplýva, že viac ako 70 %, a to je populácia od 11 do 15 rokov, viac ako 70 % bolo zaľúbených do osoby opačného pohlavia, ale 7 % chlapcov a 13 % dievčat bolo zaľúbených do osoby rovnakého pohlavia. A viete si predstaviť, aký zmätok v dušiach môžu spôsobiť všetky vzťahy, osobitne tie typicky menšinové? A je jasné, ako ukážu tie ďalšie informácie, že rodičia nie sú tými osobami, s ktorými by deti mohli tieto pocity zdieľať. Ďalšie zistenie. Skúsenosť s pohlavným stykom dievčat a chlapcov vo veku 15 rokov bola takáto – zo skupiny respondentov z kategórie chlapcov túto skúsenosť malo 16 % a u dievčat 9 %. Teraz z iného výskumu, ktorý uskutočnila rešpektovaná odborníčka na oblasť výchovy k manželstvu a rodičovstvu a na etiku intímnych vzťahov, ide o docentku Evu Poliakovú z Univerzity Komenského v jednej z bratislavských základných škôl, vyplýva, že z desiatich deviatačiek všetkých desať už malo sexuálnu skúsenosť. V priemere mali prvý sex vo veku 12,5 roka, teda v šiestej triede. Okrem iného v rozhovore uviedli, že ich jediným záujmom je, aby bola sobota a mali sex . Dievčatá tieto aktivity zdôvodňovali pocitmi nedocenenia, absenciou nejakých hlbších vzťahov so svojím okolím, so svojimi známymi, so svojimi príbuznými. Nejde o reprezentatívny výskum, ale aj ďalšie výskumy na území Slovenska prinášajú podobné výsledky. Z iných výskumov vyplýva, že prvé informácie o sexualite získavajú deti medzi 10. a 11. rokom prevažne prostredníctvom internetu. V tomto kontexte je nesmierne dôležitá ďalšia časť výskumu HBSC na tému vzťahy detí s rodičmi, že s tými, ktorí by podľa predkladateľov mali rozhodovať o tom, či deti sa tej výchovy vzťahovej a sexuálnej zúčastnia, alebo nie. Len polovica dievčat vo veku 15 rokov môže hovoriť s rodinou o svojich problémoch. Približne štvrtina chlapcov a tretina dievčat vo veku 11 rokov sa s rodičmi rozpráva málo alebo vôbec. Azda netreba osobitne vysvetľovať, aké dôsledky za týchto okolností môžu vyplynúť z priznaného monopolu rodičov na sexuálnu a vzťahovú výchovu a možnosti vylúčenia školy v tejto oblasti. Naozaj sa nechcem nikoho dotknúť, ale mám pocit, ako keby tí, čo tento návrh predkladajú, chápali vzťahovú a sexuálnu výchovu v nejakej redukovanej podobe, ako keby išlo len o nejakú technickú stránku veci. Ale to predsa tak nie je. Sexuálna a vzťahová výchova mala viesť k ovládaniu vlastnej sexuality a cieľom je chrániť zdravie mladých ľudí. Áno, aj v tom zmysle, ako tu bolo povedané, aby sa predchádzalo predčasným a neželaným tehotenstvám a následným potratom a možno aj vynúteným sobášom. Aj o toto tu ide. Samozrejme, že cieľom je aj zníženie rizika prenosu sexuálnych chorôb. Je prevenciou proti zneužívaniu, ku ktorému, mimochodom, dochádza často v rodinách alebo prostredníctvom ľudí, ktorí, ktorí požívajú dôveru rodiny. V tejto súvislosti iba poznamenávam, nebudem sa tomu detailne venovať, že zneužívanie detí patrí k tzv. skrytej kriminalite, takže viac ako 70 % chlapcov a 80 % dievčat sa s tým nikomu nezverí. A teda ak by som mala odpovedať na obe položené otázky v úvode, či to potrebujeme, takýto typ výchovy, a či má byť súčasťou obligatórneho vzdelávania, tak odpoveď na základe týchto faktov znie – jednoducho áno. A ďalšia otázka je pri pre prijatie, resp. odmietnutie tohto návrhu absolútne kľúčová. A otázka stojí tak, či právne zdôvodnenie opodstatnenosti návrhu, aby sa teda sexuálna výchova v škole uskutočňovala iba za podmienky udelenia informovaného súhlasu, je jednoznačne, či je to teda jednoznačne správne a či o tom netreba pochybovať a či je vôbec možné takýto návrh alebo takúto úpravu zahrnúť do slovenského právneho systému. Na prvý pohľad sa zdá, že navrhovatelia majú pravdu, keď svoj návrh opierajú na nadnárodnú legislatívu, a teda aj domácu následne. Ale ako je to v skutočnosti? Pomerne jednoducho sa dajú odmietnuť odkazy na čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, a ktoré, ktorý teda hovorí o tom, že starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov a deti majú právo na rodičovskú starostlivosť a práva rodičov možno obmedziť iba zákonom. To isté sa týka aj odvolávky na čl. 4 zákona o rodine, podľa ktorého rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením. Hovorím to preto, lebo inštitucionálna výchova v školách žiadnym spôsobom neohrozuje a nelimituje právo rodičov na to, ako oni majú vychovávať svoje vlastné deti. Ale oveľa dôležitejšie, je venovať sa čl. 14 ods. 3 Charty základných práv Európskej únie. Ide o právo rodičov zabezpečiť vzdelanie, výchovu v zhode s ich náboženským filozofickým a pedagogickým presvedčením. Chcem podotknúť, že je potrebné nezabudnúť, keďže predkladatelia to zabudli urobiť, odcitovať aj ods. 1 čl. 14, ktorý znie: „Každý má právo na vzdelanie a prístup k odbornému a ďalšiemu vzdelávaniu.“ Toto sa v ďalšom komentári ukáže ako dosť podstatné. Absolútne kľúčovým sa zdá byť ustanovenie v čl. 2 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ten znie: „Nikomu nemožno odoprieť právo na vzdelanie. Pri výkone akýchkoľvek funkcií v oblasti výchovy a výučby, ktoré štát vykonáva, bude rešpektovať právo rodičov a zabezpečovať túto výchovu a vzdelávanie v zhode ich vlastným a náboženským a filozofickým presvedčením.“ Tak sa zdá, keď toto citujem, že návrh predkladateľov v podstate iba napl, je iba naplnením dodatkového protokolu. A predsa je to inak. Jasno do problému vnáša rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva Kjeldensenovci a iní proti Dánsku z decembra 1976. V kauze rodičia školopovinných detí z Dánska protestovali proti jednotnej, a teda povinnej sexuálnej výchove zavedených v dánskych školách v roku 1970. Usudzovali, že sexuálna výchova vyvoláva etické otázky, a tak uprednostňovali cestu vlastného poučenia detí v tejto oblasti. To je to, čo predpokladá aj tento návrh. Sťažnosť bola zamietnutá veľmi tesným hlasovaním Európskej komisie, a preto bola postúpená európskemu súdu, a ten šiestimi hlasmi proti jednému sťažnosť rovnako zamietol. A teraz zaujímavé je to odôvodnenie. Podľa odôvodnení súdu európska charta nedáva rodičom právo zasahovať do školskej výuky, pokiaľ je vyučovaná objektívne a nesnaží sa indoktrinovať žiakov v etických alebo náboženských otázkach. Súd uviedol, že informácie o sexuálnom živote získavajú dnes deti z rôznych pochybných prameňov, z tlače pochybnej úrovne a od kamarátov. Účelom sexuálnej výchovy je poskytnúť im tieto informácie správne a objektívne vrátane informácie o kontracepcii, aby nedochádzalo k nežiaducim otehotneniam. Ak táto výchova – a toto je podstatné, lebo toto je aj slovenský prípad –, ak je táto výchova integrovaná do niekoľkých predmetov, bolo by neuskutočniteľné, aby na prianie rodičov sa z nich niektorí žiaci mohli vzďaľovať na kratšiu alebo na dlhšiu dobu. Okrem toho Dánsko zachováva dôležité výhody pre rodičov, ktorí si v mene svojej viery želajú, oddeliť svoje deti od jednotnej sexuálnej výchovy, pretože v Dánsku je to tak, že v súkromných školách, súkromné školy nemusia úplne... ako keby preberať štátny vzdelávací program, ale majú tam rozsiahle právo úprav. U nás je situácia podobná v tom, že rodičia, ktoré, ktorí chcú vzdelávať deti v oblasti vzťahovej aj sexuálnej výchovy inak, majú právo to robiť prostredníctvom cirkevných škôl. A dokonca, pokiaľ si spomínam, podľa zmluvy Slovenskej republiky so Svätou stolicou, cirkevné školy nemusia uskutočňovať tie výchovné a vzdelávacie programy, ktoré sú v rozpore s katolíckou vieroukou. Čiže ten priestor tu je. A okrem toho, naozaj tu je, že ešte existuje aj priestor na výchovu prostredníctvom individuálneho domáceho vzdelávania. A pretože európska charta je súčasťou i nášho práva, tak ten nález európskeho súdu v tejto veci je pre Slovenskú republiku pomerne dôležitým dokumentom. Ale neskorší medzinárodný vývoj však išiel ešte ďalej a uložil štátom povinnosť túto výchovu uskutočňovať. Medzinárodný dohovor o právach dieťaťa, podobne ako dohovor o ľudských právach, je záväznou súčasťou slovenského právneho poriadku. A teraz, podľa čl. 3 dohovoru o právach detí záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami a tak ďalej. Podľa čl. 13 má dieťa právo na informácie všetkého druhu. Podľa čl. 24 potom právo na vzdelanie. A konkrétne potom čl. 24 ukladá z hľadiska zdravia štátom povinnosť, aby okrem iného zaistili výchovu k plánovanému rodičovstvu, pretože túto výchovu možno ťažko zaistiť inak ako v rámci školstva, má štát na ústavnoprávnej úrovni jasne deklarovanú povinnosť, zaviesť a uskutočňovať v školách sexuálnu výchovu. Táto povinnosť je jednoznačne zakotvená medzinárodnou zmluvou, s tým sa nedá nič robiť. A tieto argumenty sú jasným dôkazom toho, že návrh opieraný o citácie medzinárodných dohovorov a na ne nadväzujúcich domácich noriem je výsledkom buď ich nesprávnej interpretácie, alebo ich neúplným uvádzaním, neviem, čo je z toho pravda. Problém sexuálnej a vzťahovej výchovy, teda nie je v tom, či je potrebná, alebo nie je. Jasné, že je. Problém ani nespočíva v tom, či má byť povinnou súčasťou edukačného procesu, no jasné, že má, teraz som to povedala. Dokonca nemáme ani na výber. A otázka ani nestojí tak, či v tomto prípade má exkluzivitu rodič alebo škola. Jasné, že obidvaja. Zásadný problém je niekde absolútne inde, a to v tom, ako sú učitelia pripravení uskutočňovať kvalitné vzdelávanie v tejto oblasti a či vždy v prípade potreby máme dostatok kvalifikovaných psychológov, sexuológov, kurátorov, gynekológov na to, aby teda školám poskytovali v tejto oblasti kvalitné služby, tým by sme sa mali prioritne zaoberať, nie týmto návrhom. Ďakujem. (Potlesk.) [15:34] Peter Žiga – Vystúpenie v rozprave Na vaše vystúpenie päť faktických poznámok. Ako prvá pani poslankyňa Hanuliaková. [15:36] Jana Hanuliaková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, Vierka, za tento tvoj vysokoodborný príspevok, a ja musím teda podotknúť, že podľa mňa sexuálna a vzťahová výchova má byť niečo, čo už malo byť dávno v 21. storočí naozaj súčasťou našej výučby na školách, veď práve cez sexuálnu a vzťahovú výchovu sa môžu deti naučiť, ako sa k sebe správať, čo je správne, čo nie, kde sú hranice ich osobnej integrity, naučia sa spoznať svoje telo a naučia sa mnoho dôležitých vecí, o ktorých podľa mňa nie vždy sa dokážu rozprávať s rodičom. A to teda napríklad ja mám tú istú skúsenosť, mám syna, ktorý má 15 rokov, a ja teda ho vediem k tomu, aby sme sa veľa rozprávali, ale verím tomu, že nie vždy všetko mi povie, a veľmi by som bola rada, keby na tej škole mal oveľa viac teda sexuálnej a vzťahovej výchovy. A to, čo ja považujem za, za doslova nebezpečné, že, pán Vašečka, vy podsúvate naozaj rodičom niečo, čo nie je pravda, a nie každý rodič, proste neni to realita, nebola by to realita a každý rodič si nie vždy všetko naštuduje a, a má taký prehľad do tej problematiky, a naozaj vy vytvárate potom pocit, že rodičia z toho majú strach, a pritom naozaj že nemajú mať z čoho, a v konečnom, ale áno, je to tak, lebo v konečnom dôsledku si neuvedomujú, že práve im aj ich deťom by to pomohlo, keby tú vzťahovú a sexuálnu výchovu ich dieťa má. A vy im to v podstate, by ste im v tom bránili, lebo oni počúvajú možno vás, lebo vás nejakým spôsobom teda vnímajú, ako niekoho, kto, kto aj tu v pléne predkladá taký návrh, ale nerozhodnú sa na základe naozaj toho, čo aj tu teraz Vierka povedala, to, čo, čo je podložené na základe dát a skutočného nejakého výskumu. Hej? Čiže toto je ten problém. A ja si myslím, že, naozaj že démonizujete túto tému... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [15:36] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Plaváková. [15:37] Lucia Plaváková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja musím teda povedať, že vystúpenie v rozprave, Vierka, tvoje, bolo naozaj až pohladením po duši po tom, čo som si tu vypočula predtým od predkladateľa. A mňa najviac teda vyrušuje to, akým spôsobom vy sa naozaj zameriavate len na práva rodičov. Normálne tie deti nevidíte. Práva detí, najlepší záujem detí, to je ten hlavný princíp, ktorý by tu mal byť nad všetkým. A tento váš návrh je s ich právami a s najlepším záujmom detí v príkrom rozpore. Ja budem o tom viac hovoriť v mojom príspevku v rozprave, obzvlášť vo vzťahu k sexuálnemu zneužívaniu detí, a akým spôsobom vy im ubližujete týmto návrhom zákonom. A mňa to mimoriadne mrzí, naozaj. Práva detí a najlepší záujem detí, to by malo byť kľúčové. Vy robíte pravý opak. Ďakujem. [15:37] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Kolíková. [15:39] Mária Kolíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Ja by som v prvom rade chcela poďakovať, pani poslankyňa, že ste upozornili na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré je naozaj veľmi, veľmi staré. Ja si pamätám, že ja som študovala na právnickej fakulte, že to bolo naozaj jedno z prvých rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, kedy sa zaoberal na jednej strane, presne ja si myslím, s tým, čo je absolútne v poriadku, aby chránil, pán Vašečka, a to je náboženské presvedčenie vaše alebo rodičov, ktorí sú, ktorí majú nejakú predstavu o tom, ako k tomu vychovať aj deti, a to, čo povedal vlastne ten európsky súd, je, že nie je vôbec v rozpore s tým viesť deti k náboženskému presvedčeniu svojich rodičov, aby deti vedeli niektoré základné fakty, ktoré súvisia so sexom. To ako keď to tak mám skrátiť, hej? A ja si myslím, že tu sa aj stretneme, že? A ma to veľmi mrzí, že vlastne takýmto návrhom ako keby ste išli na barikády. Ja to tak vnímam, lebo si myslím, že aj vy chcete, aby vaše deti boli primerane vzdelané a predchádzali niektorým veciam, aby boli primerane tolerantné, aby boli osobnosti, ktoré rešpektujú dôstojnosť druhého, že ja si myslím, že v tomto sa kľúčovo stretneme, a teraz ide len o to, že ako na to. A toto rozhodnutie, ja som sa teraz pozerala, že to je naozaj veľmi staré rozhodnutie, to je zo 70. rokov ešte a podľa mňa naozaj, veľmi pekne sa vysporadúva s týmito hodnotami, ktoré nie sú v príkrom rozpore, ony sú v súlade dať deťom priestor, aby sa vedeli samé ubrániť a boli zrelé osobnosti v budúcnosti a súčasne aby ste ich naozaj mohli vzdelávať tak, ako si vy predstavujete, v súlade s vaším náboženským presvedčením, tam nie je konflikt. Ale tento návrh zákona k tomu naozaj nevedie. [15:39] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Dostál. [15:39] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pani poslankyňa Kalmárová, myslím, že ste veľmi dobre upozornili na to, že pri návrhoch, aj pri tomto návrhu je dôležitý aj kontext. Nie je dôležité iba to samotné deklarovanie, že ide o toto alebo o toto, ale je dôležité, v akom kontexte sa veci navrhujú. Teda napríklad ak by alternatívou k sexuálnej a vzťahovej výchove poskytnutej školou v nejakom ideálnom modeli bola iná sexuálna a vzťahová, vzťahová výchova poskytnutá školou v nejakom inom programe alebo rodičom kvalifikovaných spôsobom, tak áno, bolo by to niečo, nad čím by bolo, bolo sa dobré, dobré zamyslieť. V tomto prípade ale hrozí, že, jednak že nebude odmietnutá iba nejaká konkrétna forma a konkrétna učebnica, konkrétny model toho sexuálneho a vzťahového vzdelávania, ale bude to odmietnuté časťou rodičov úplne, úplne samotná myšlienka akejkoľvek sexuálnej výchovy bude odmietnutá úplne, nebude nahradená žiadnou alternatívou ani zo strany školy, ani zo strany, ani zo strany rodiča, lebo teda rodičom sa teda dosť ťažko obvykle o týchto témach hovorí, bežným rodičom, samozrejme, môžu byť, môžu byť výnimky a, a to neznamená, ale že sa deti nedozvedia nič o sexe, však dnes tých príležitostí ako sa dozvedieť, je, je milión, prístup k internetu je taký, že... No a je internet lepšou alternatívou, aby sa deti dozvedeli o sexuálnom správaní, ako to vzdelávanie, ktoré im môže poskytnúť škola, akékoľvek výhrady by už sme k tomu mali? Je to lepšia alternatíva? [15:46] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Vašečka. [15:46] Richard Vašečka – Vystúpenie s faktickou poznámkou Keďže pán Dostál sa pýtal mňa, ja nemôžem reagovať na neho iba na pani Kalmárovú, tak poviem krátko, že veľmi dobré vystúpenie, a teraz to nechcem tak ako nejak ironicky povedať, ale asi k inému zákonu. A vy ste to na konci vlastne aj tak povedali, že my by sme sa tu nemali baviť o tomto, ale mali by sme sa baviť o tom, že treba zaviesť sexuálnu výchovu a tak. Pani poslankyňa, ste poslankyňa, takisto ďalší kolegovia, nech sa páči, veď predložte taký návrh zákona alebo niečo v tomto súlade. Ale ja vám poviem jednu vec. Toto je náš návrh zákona, keď nechcete, tak sa o ňom nebavte, predložte svoj a bavte sa o ňom. Vy ste vôbec nereagovali na tento zákon a ja aj v odpovedi na vašu faktickú poviem, že vy máte úplnú pravdu v tom, že naozaj rodičia nie sú od... väčšina rodičov nie je odborníkov, väčšina rodičov má ťažkosti alebo mnohí rodičia majú ťažkosti komunikovať tieto veci, ale absolútna väčšina rodičov – a to je od prírody, to poviem – totálne z celého srdca chce ten najlepší záujem dieťaťa, takže podpíše ten informovaný súhlas s radosťou, že niekto v tej škole tomu môjmu dieťaťu to povie. Prečo to staviate do negatívnej pozície? Ja učím, som aj, som aj rodič, som aj učiteľ, veď o tomto sa bavme, veď to nie je nič proti tomu. A ešte poviem jednu vec. Ja úplne akože nie som nejaký fanúšik, že by som nosil šál Európskeho súdu pre ľudské práva, ale rešpektujem ho. No práve preto, aby tu taký rozsudok voči Slovensku ako voči Dánsku nebol, tak chceme takýto zákon, aby my sme to vôbec nemuseli riešiť, aby sme vôbec nemuseli žalovať, aby niekto nemusel žalovať Slovenskú republiku, ale boli v pohode jeho rodičovské práva zachované. Ešte raz. To nie je o tom, že rodič... Veď vy sa, sa počúvate? Vy tvrdíte, ako my by sme chceli zaviesť zákon, že to rodičia majú namiesto školy. Nie, rodičia majú súhlasiť s tým, že v škole to bude. [15:46] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho S reakciou na faktické poznámky pani poslankyňa Kalmárová. [15:46] Viera Kalmárová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Budem reagovať iba na pána Vašečku, s hlbokým nádychom, lebo niečo nie je v poriadku, keďže ja som doteraz bola presvedčená (povedané so smiechom), že som hovorila o návrhu zákona, hovorila som o tom, prečo ten návrh je zlý, prečo nemôže existovať skupina detí, ktoré nebudú absolvovať sexuálnu a vzťahovú výchovu, ktorá bude... a je napokon, nieže bude, je obligatórnou súčasťou výchovy a vzdelávania, veď už teraz existuje výchova k manželstvu a rodičovstvu, v novom kurikule bude vzťahová a možnože sexuálna výchova, neviem, či niekoho aj toto slovo nedráždi. O tom som hovorila, že jednoducho štát má túto povinnosť danú medzinárodnými záväzkami a rodič v tomto kontexte nemá právo vyňať svoje dieťa z tohto záväzku. O tom som hovorila. A keď hovoríte, aby som ja predložila iný zákon, ja som hovorila, že sexuálna výchova sa má uskutočňovať v školách, ale otázka je, ako dobre ju budeme robiť, mali by sme sa teda v tomto kontexte zaoberať podmienkami, ktoré by prispeli k jej kvalite. O tom tu bola celú dobu reč. O ničom inom. [15:46] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďalším v rozprave je pani poslankyňa Kosová, ktorá nie je prítomná, stráca poradie. Pán poslanec Prostredník, stihnete to do 16. hodiny? Pätnásť minút. (Reakcia z pléna.) Ak to prejdeme cez 16. hodinu, tých päť minút, dobre. Faktické až potom, keď... na ďalšej schôdzi, resp. v ďalšom rokovacom dni. (Povedané so smiechom.) [15:46] Ondrej Prostredník – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážený pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, no ja tiež vychádzam z toho, že tento návrh zákona, jeho hlavným cieľom je vytvoriť rodičom možnosť, aby nieže dávali súhlas s tým, že je sexuálna výchova na škole, ale aby mali možnosť vyňať svoje deti z takej sexuálnej výchovy, s ktorou, s ktorej obsahom nesúhlasia. Toto je pointa toho zákona, takto to ja chápem, aby boli informovaní, a keď nesúhlasia, aby tam tie ich deti nemuseli ísť, takže o toto ide a o tom, o tom sa rozprávame a o tom moji predrečníci hovoria a to namietali a to budem namietať aj ja, ale začnem jednou krátkou poznámkou. Vy ste tu použili ten príklad s tým, že nerodičia by, by nemali hovoriť do toho, čo tak, tak nejak som to teda vnímal, vy ste hovorili o tom, že... (Reakcia navrhovateľa.) No, hej. (Reakcia navrhovateľa.) Áno. (Povedané so smiechom.) A teda sa vám zdalo zvláštne, že rozpráva o tom, čo rodičia môžu, majú a nemajú. Tak ja si myslím, že máme veľa príkladov takých, kde napríklad ľudia, ktorí nie sú manželia, a zaviazali sa k tomu, že nikdy nevstúpia do manželstva, že budú žiť v celibáte, vedú ľudí, k tomu, ako majú žiť v manželstve, a to mi pripadá tiež zvláštne. Ale budem sa teda venovať svojmu príspevku. Návrh upravuje právo rodičov zabezpečovať výchovu a vzdelávanie ich detí v súlade s ich náboženským a filozofickým presvedčením, a pritom sa odvoláva na Chartu základných práv a slobôd Európskej únie a ďalšie medzinárodné a národné úpravy. Ten článok charty tu už opakovane zaznel, ja len zdôrazním to, čo už aj kolegyňa Kalmárová povedala, že tento článok charty hovorí o tom, že jej vlastne prenecháva tie konkrétne úpravy vnútroštátnym zákonom. Charta teda úpravu podrobných podmienok výkonu tohto práva prenecháva na zákonné úpravy na úrovni členských štátov. Predložením svojho návrhu predkladatelia vyjadrujú názor, že súčasná úprava výkonu tohto práva v právnom poriadku Slovenskej republiky podľa nich nie je dostatočná, a preto ju chcú zmeniť. Vo svojom vystúpení budem argumentovať v prospech zachovania aktuálneho právneho stavu, a teda proti navrhovanej zmene, a poukážem na riziká, ktoré by prípadné schválenie návrhu prinieslo pre našu spoločnosť. Predkladatelia vo svojom návrhu z celého širokého spektra obsahov, ktoré sú súčasťou vzdelávania a výchovy, navrhujú upraviť jednu konkrétnu oblasť, a to oblasť sexuálneho správania, ako to oni definujú. Zvyčajne hovoríme o sexuálnej a vzťahovej výchove. Z toho predpokladám, že v ich... že v iných oblastiach pokladajú právo rodičov na výchovu a vzdelávanie ich detí v súlade s ich náboženským, filozofickým a pedagogickým presvedčením v podmienkach Slovenskej republiky za dostatočne zaručené, keď sa teda hovorí len o tejto jednej oblasti, ostatné nie. Predkladaným návrhom teda sexuálne správanie predkladatelia vyčleňujú a oddeľujú od ostatných súčastí vzdelávania a pripisujú mu špecifický význam pri uplatňovaní práva rodičov na výchovu detí v súlade s ich náboženským, filozofickým a pedagogickým presvedčením. Dalo by sa teda povedať, že navrhujú, aby rodičia mohli uplatniť čosi ako výhradu vo svedomí v tejto jednej konkrétnej oblasti vo výchove a vzdelávaní. Tu chcem ale položiť jednu otázku. Totiž či je v súlade s náboženským presvedčením niektorých rodičov napríklad súčasné vzdelávanie v oblasti prírodovedy, kde sa deti na vyučovaní stretávajú s takými teóriami vzniku vesmíru, ktoré nie sú v súlade s náboženským presvedčením určitých skupín kresťanov trvajúcich na tzv. kreacionizme, teda odmietajú súčasné vedecké poznanie o veku vesmíru a v súlade so svojím presvedčením tvrdia, že vek vesmíru je asi 6-tisíc rokov, čo je súčet chronologických údajov z Biblie. Tu si dovolím pripomenúť, že áno, kým väčšina kresťanských teológov dnes interpretuje správu o stvorení, tú biblickú správu o stvorení sveta ako metaforu a aktuálne teórie o vzniku sveta nevnímajú ako rozpor so svojou náboženskou vierou, vo svete a, žiaľ, aj na Slovensku je stále veľká skupina teológov, ktorí veriacich zaväzujú k doslovnému chápaniu biblických textov, a teda akékoľvek iné vysvetlenia vzniku a vývoja vesmíru nie sú v súlade s ich náboženským presvedčením. Túto oblasť však navrhovatelia neriešia, a tak je na mieste otázka, či akceptujú väčšinový teologický názor, alebo iba vytvárajú precedens, a v budúcnosti môžeme očakávať, že niekto bude chcieť týmto spôsobom upravovať napríklad aj to, aby rodičia mohli vyňať svoje deti z vyučovania prírodovedy, lebo teória o vzniku sveta nebude v súlade s ich náboženským presvedčením. Vyčlenenie a oddelenie jednej konkrétnej oblasti výchovy a vzdelávania, v tomto prípade sexuálneho správania a požiadavka, aby sa táto oblasť stala predmetom možného uplatnenia výhrad rodičov z náboženských dôvodov, je nebezpečným narušením celého komplexného systému vzdelávacích obsahov a tém. Ten je totiž stále viac určovaný interdisciplinárnym prístupom, kde sa poznatky jedného vedného odboru stávajú predmetom štúdia v ostatných odboroch. Ľudská sexualita je už takmer jedno storočie predmetom vedeckého výskumu. Výsledky tohto výskumu a poznania na ňom založené formujú našu spoločnosť v mnohých oblastiach. Je to integrálnou súčasťou nielen medicínskeho poznania a praxe, rovnako sa toto poznanie premieta do spoločensko-vedných oblastí. A áno, mení aj náboženský svet a jeho prístup k ľudskej sexualite. A hovoríme naozaj o sexualite, o sexuálnom správaní, nie o biológii, ako ste to vy zdôrazňovali, že na čom sa teda asi vieme zhodnúť, že aké sú pohlavné orgány. Tu hovoríme o tom, že sexuálne správanie je predmetom vedeckého výskumu a do veľkej miery je dnes zhoda na tom, čo je štandardom poznania. Áno, prebieha zápas o to, či ako spoločnosť zostaneme v ére určovanej tabuizáciou sexuality, ktorej podobu prenecháme arbitrárnym rozhodnutiam jednotlivých náboženských skupín, alebo sa posunieme k výchove a vzdelávaniu v oblasti sexuálneho správania, ktoré je založené na vedeckom poznaní a na širokej spoločenskej zhode. Čím do tohto zápasu prispievajú predkladatelia navrhovanej novely školského zákona? Navrhovanou zmenou chcú dosiahnuť, aby rodičia boli vopred informovaní o obsahu vyučovania, ktorý sa týka sexuálneho správania a s ktorým mnohí rodičia môžu mať problém. Okrem toho chcú dosiahnuť aj to, aby v prípade, ak rodičia usúdia, že ponúkaný obsah nie je v súlade s ich náboženským, filozofickým a pedagogickým presvedčením, musí škola zabezpečiť, aby ich deti neprišli do kontaktu s takýmto obsahom, a to tak, že im pripraví náhradný program. Riešením má byť udelenie, resp. neudelenie informovaného súhlasu s takýmto obsahom vyučovania. Nazdávam sa, že takéto riešenie je nepochopením toho, čo Charta základných práv a slobôd Európskej únie upravuje v spomínanom článku, keď hovorí o práve rodičov na výchovu ich detí v súlade s ich náboženským, filozofickým a pedagogickým presvedčením. Nazdávam sa totiž, že uplatňovanie tohto práva sa nemôže zúžiť na akúsi individuálnu výhradu vo svedomí, pri ktorej jednotliví rodičia dostanú možnosť izolovať svoje deti od daného obsahu vyučovania. Tu rovnako ako kolegyňa Kalmárová sa odvolávam na spomínaný rozsudok týkajúci sa prípadu z Dánska, ktorý vlastne hovorí o tom, že tá povinná sexuálna výchova v škole nie je nejako v rozpore s právom rodičov na výchovu detí. Právo rodičov zabezpečiť vzdelanie a výchovu svojich detí v zhode s ich náboženským, filozofickým a pedagogickým presvedčením vykonávajú rodičia v podmienkach Slovenskej republiky predovšetkým voľbou školy. Slovenská republika garantuje právo zriaďovať školy a školské zariadenia rôznym subjektom. Toto právo majú aj cirkvi a náboženské spoločnosti, ako aj občianske združenia, či dokonca fyzické osoby. Pri rešpektovaní štátneho vzdelávacieho programu majú zriaďovatelia možnosť určovať špecifický charakter ich zariadenia zohľadňujúci ich náboženské alebo filozofické presvedčenie. Takýto špecifický charakter pri rešpektovaní štátneho vzdelávacieho programu je pritom výsledkom diskusie a zhody pedagógov, zástupcov zriaďovateľa a rodičov. Tým sa garantuje potrebná kvalita takéhoto špecifického odborného alebo hodnotového zamerania školy. Okrem toho Slovenská republika garantuje rodičom aj právo zapísať ich dieťa na náboženskú výchovu podľa ich náboženského vyznania alebo na etickú výchovu, kde tiež môžu deti získať taký rozmer sexuálnej a vzťahovej výchovy, aký je v súlade s ich náboženským presvedčením. Nazdávam sa, že tieto dve možnosti dostatočným spôsobom garantujú rodičom zabezpečovať výchovu a vzdelávanie svojich detí v súlade s vlastným náboženským, filozofickým a pedagogickým presvedčením. Nie je preto potrebné také riešenie, ktoré by dávalo jednotlivým rodičom silnú právomoc zasahovať do obsahu vzdelávania bez toho, aby rodičia museli zohľadňovať zhodu odborníkov na výchove v oblasti sexuálneho správania. Navrhované riešenie doslova vnáša anarchiu do oblasti sexuálnej výchovy. Obsah a forma sexuálnej výchovy je dnes výsledkom zhody odborníkov z rôznych oblastí. Existujú, samozrejme, aj vyprofilované smery, ktoré sa môžu odlišovať vo svojich filozofických východiskách. Vždy však ide o odbornú oblasť. Arbitrárne zasahovanie rodičov do takéhoto obsahu je nebezpečné. Ohrozuje výchovu a vzdelávanie samotných detí, nehovoriac o obrovských administratívnych a logistických komplikáciách, ktoré také riešenie prinesie samotným školám. Trendom v odbornej verejnosti pri formovaní prístupov k sexuálnej a vzťahovej výchove je dialóg jednotlivých prístupov k sexuálnej výchove. Ide o to, aby obsah sexuálnej výchovy na jednej strane rešpektoval rôzne prístupy, bol akceptovateľný pre ľudí s rôznym náboženským a filozofickým presvedčením a zároveň spĺňal aktuálne odborné poznatky a predovšetkým spĺňal základné ciele sexuálnej výchovy a to je príprava mladých ľudí na zdravý, plnohodnotný, bezpečný sexuálny život v rešpektujúcich vzťahoch. Takýto prístup sleduje aj Svetová zdravotnícka organizácia. Jej regionálna kancelária pre Európu už v roku 2011 vydala štandardy pre sexuálnu výchovu v Európe. Štandardy vychádzajú zo všeobecnej zhody na poznaní, že mladí ľudia začínajú sexuálne žiť oveľa skôr, než sú mnohí rodičia ochotní pripustiť, že rodičia nie sú schopní alebo ochotní so svojimi deťmi včas a otvorene hovoriť o sexualite a že tradične chápaná príprava na manželstvo už nezodpovedá stavu spoločnosti v 21. storočí. Konštatuje, že kým zavádzanie sexuálnej výchovy ako povinného predmetu prebehlo rýchle, bez väčších problémov v 70. a 80. rokoch minulého storočia v krajinách západnej Európy, v krajinách strednej a východnej Európy – a toto je veľmi zaujímavé zistenie tej správy – po roku 1989 zavádzanie sexuálnej výchovy do škôl výrazne spomalilo nástup politicky, kultúrne a nábožensky motivovaného fundamentalizmu. A to je, žiaľ, to, čo ja čítam aj za týmto návrhom. Pri prekonávaní tohto problému navrhuje táto správa vytváranie partnerstiev a vedenie dialógu jednotlivých skupín spoločnosti a medzi nimi explicitne menuje aj náboženské organizácie. Odporúčam, aby ste si tú správu preštudovali. Takýto prístup dialógu jednotlivých filozofických východísk k sexuálnej výchove volí aj v dôvodovej správe navrhovateľmi ako negatívny príklad spomínaná publikácia Bendíková, Mikšík, Mačorová: Vzťahová sexuálna výchova. Učebnica je výsledkom dlhšie trvajúceho projektu, ktorý skúmal rôzne prístupy k sexuálnej a vzťahovej výchove. Do projektu boli zapojení aj zástupcovia rôznych náboženských tradícií. Jedným z výstupov tohto projektu je aj publikácia Ja v tvojom veku, ktorá sa zameriava na pomoc rodičom pri vedení rozhovorov s ich deťmi o sexualite a reflektuje aj rôzne náboženské prístupy. Toto je podľa mňa moderná cesta ku sexuálnej a vzťahovej výchove. Na záver dovoľte citát z publikácie, ktorá sa špeciálne venuje úlohe náboženstva v sexuálnej výchove mladých. Je z roku 2010 a zostavila je Medzinárodná federácia pre plánované rodičovstvo pod názvom Hlasy nádeje, sprievodca pre inšpiráciu dialógu o náboženstve, viere, sexualite a mladých ľuďoch. Citujem: „Náboženstvo má, samozrejme, veľa výhod pre život mladých ľudí. Viera im môže poskytnúť duchovnú podporu, vedenie a jasný súbor hodnôt pri premýšľaní o vzťahoch. Náboženskí vodcovia môžu byť dôveryhodnými členmi komunity a veľmi často je v náboženskom prostredí pre mladých ľudí dostupná širšia sieť podpory napríklad prostredníctvom organizovaných mládežníckych skupín. Z výskumov uskutočnených v rôznych častiach sveta však vieme aj to, že pre dospelých je naozaj ťažké rozprávať sa o sexe a sexualite s dospievajúcimi, najmä s nezadanými mladými ľuďmi a že náboženstvo to môže ešte viac sťažiť.“ Prečo? Pokračujem v citáte: „Väčšina náboženstiev za jedinú možnosť pre začatie sexuálneho života považuje manželstvo medzi mužom a ženou ako nástroj plodenia a netoleruje mladých ľudí, ktorí majú sex pred manželstvom. Ten považuje za hriech. Vieme však, že mnoho mladých ľudí má sexuálne vzťahy pred manželstvom z rôznych dôvodov. Hoci mladí ľudia môžu pravidelne navštevovať bohoslužby a pochádzajú zo silne nábožensky založených rodín, výskumy ukazujú, že to neznamená, že s väčšou pravdepodobnosťou čakajú so sexom do manželstva. Je to oveľa komplikovanejšie. Svoju úlohu zohrávajú rôzne faktory, ako napríklad prostredie, v ktorom žijete, či ste schopný otvorene sa rozprávať s rodičmi o sexualite, či ste chlapec, alebo dievča a podobne.“ Toto je realita, v ktorej žijú naše dnešné deti a mladí ľudia. Ak touto novelou dáte rodičom do rúk nástroj na to, aby sa pred sebou a svojimi deťmi tvárili, že žijú podľa ideálov svojho náboženstva, nikomu tým nepomôžete. Nepomôžete rodičom, lebo im ďalej umožníte, aby pred svojimi deťmi mlčali o dôležitých veciach ľudskej sexuality a aby sa s vlastnými deťmi nerozprávali a svoje náboženské presvedčenie nekonfrontovali napríklad aj s tým, čo sa ich deti dozvedia na sexuálnej a vzťahovej výchove v škole. Podľa mňa by bolo oveľa lepšie, keby rodičia, ktorí nesúhlasia s obsahom sexuálnej a vzťahovej výchove v škole, ich odtiaľ nebrali, ale sa s vlastnými deťmi rozprávali a argumentovali im, prečo ten obsah nie je v poriadku. Nepomôžeme deťom, lebo ich v tejto jedinej špecifickej oblasti sexuálneho správania prenechávame vo výlučnej sfére pôsobenia rodičov, ktorí ich chcú izolovať od spoločenskej reality. Napokon nepomôžeme ani spoločnosti, ktorá aj pre nízku gramotnosť v oblasti sexuálnej a vzťahovej výchovy stále zápasí s neschopnosťou vysporiadať sa so sexuálnym násilím vo vzťahoch a sexuálnym násilím na deťoch a mladistvých, ako aj s obrovskou mierou predsudkov voči ľuďom s menšinovou sexuálnou orientáciou a rodovou identitou, preto tento návrh nepodporím. Ďakujem. (Potlesk.) [15:55] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie tri faktické poznámky, ale odznejú až na ďalšom zasadnutí, teda pri ďalšom otvorení tohto bodu. Prerušujem rokovanie do utorka 9.00 h. Prajem vám všetkým príjemný víkend. (Prerušenie rokovania o 16.05 hodine.)