Rokovanie NR SR 24. 4. 2024 – Národná rada schválila DPH a ďalšie zákony, odložila NGO‑zákon

[08:55] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Dobré ráno, kolegyne, kolegovia, otváram šiesty rokovací deň 12. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie neúčasti požiadali poslanci Dubovický a pani poslankyňa Záborská. Pokračujeme v prerušenej rozprave v prvom čítaní o návrhu poslancov Huliaka, Kramplovej, Garaja a Lučanského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 213/1997 o neziskových organizáciách, tlač 245. Prosím pána poslanca Huliaka, máme tam zástupcu, teda máme aj navrhovateľa, aj pána poslanca Michelka ako spravodajcu. Ďalšou v poradí z písomne prihlásených rečníkov do rozpravy je prihlásená pani poslankyňa Plaváková, ktorej odovzdávam slovo, nech sa páči. (Pokračovanie rokovania v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Rudolfa Huliaka, Dagmar Kramplovej, Milana Garaja a Adama Lučanského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 245.) [09:07] Lucia Plaváková – Vystúpenie v rozprave Ďakujem vám veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Milé kolegyne, kolegovia, koniec včerajšej rozpravy bol taký zaujímavý, že sme tu riešili teda profesijné pracovné skúsenosti kolegyne Zuzany Števulovej a z vyjadrení pána poslanca Ľuptáka som teda pochopila, že on vlastne prácu v mimovládnych organizáciách nepovažuje za prácu úplne, a pritom je to práca ako každá iná, často je aj extrémne finančne podhodnotená, a pričom vo veľkej časti prípadov ide o prácu, v ktorej ľudia, ktorí ju vykonávajú, suplujú to, čo by inak mal robiť štát. Väčšina ľudí ju robí skôr zo zápalu pre verejnoprospešný cieľ, inak by to ani nevydržali. A keďže sa teda pán poslanec Ľupták zaujímal o profesijný životopis ľudí z nášho poslaneckého klubu, tak ja som si pripravila taký krátky prehľad o mojej pracovnej kariére, pracovných skúsenostiach. Od roku 2011 pôsobím ako advokátka, predtým som pôsobila ako advokátska koncipientka, počas vysokej školy som absolvovala, rok stážovala aj tu v parlamente a od roku 2015 som sa angažovala aj v mimovládnom sektore, poskytovala som pro bono právne poradenstvo pre LGBTI+ ľudí a v roku 2020 som sa stala aj spoluzakladateľkou občianskeho združenia Dúhové rodiny, ktoré sieťuje rodiny párov rovnakého pohlavia na Slovensku. Okrem toho som sa tiež venovala canisterapii a s mojou labradorkou sme chodili do domova pre seniorov, do detského domova, do autistickej škôlky a túto pomoc pre seniorom a deti sme tiež vykonávali s mojou labradorkou vďaka občianskemu združeniu. Sú to teda pestré činnosti, ktoré som robila aj v rámci mimovládneho sektora a teda dúfam, že som uspokojila váš záujem o to, o profesijné skúsenosti ľudí z nášho poslaneckého klubu. Ak by vás teda zaujímala aj moja akademická činnosť, tak v nej som sa zameriavala teda obzvlášť v rámci doktorandského štúdia na ochranu ľudských práv, čo teda sa mi mimoriadne hodí tu v parlamente, pretože každú chvíľu tu máme nejaký návrh, ktorý zasahuje do základných práv a slobôd a teda môžem tie moje skúsenosti využiť aj pri podnetoch na Ústavný súd, kde teda skončí aj tento návrh zákona v prípade, ak bude schválený. A teraz už k samotnému návrhu zákona. V dôvodovej správe sa dočítame vzletné frázy o transparentnosti financovania, o dôvere spoločnosti voči mimovládnym organizáciám. Ako som tu už včera poznamenala v jednej z mojich faktických poznámok, tak je to zaujímavé, že tieto slová, tieto vízie prezentuje práva, práve strana SNS, ktorá sa teda nemôže pýšiť veľmi tým, že by patrila medzi transparentné v rámci financovania kampaní, práve naopak. A ako už všetci dobre vieme, aj to tu odznelo včera, za týmto vznešeným predstieraným cieľom o transparentnosti sa skrýva cieľ skutočný, a to nálepkovanie, stigmatizácia a šikana mimovládnych organizácií, ohrozenie ich finančných zdrojov, vrátane vytvárania priestoru pre ich úplnú likvidáciu. Nedokáže Slovensko zabezpečiť dostatočné zdroje financovania pre pomoc napríklad ženám zažívajúcim násilie? A tieto zdroje si potom organizácie hľadajú v zahraničí, aby ženám v ich ťaživej situácii pomohli? Očakávali by ste, že za toto vyjadríme vďaku a pochvalu zo strany štátu. Nie, treba ich onálepkovať, napísať na nejakú tabuľu zahraničných agentov a vytvárať z nich nepriateľov. Toľko sa o vás, od vás napočúvame o tom, ako chcete mier a pokoj a pritom prinášate len ďalšiu polarizáciu spoločnosti. A ani sa nepokúšajte argumentovať americkým zákonom FARA. Už k nemu pár slov odznelo aj včera. Ten má absolútne iný účel, ako tu už odznelo, bol prijatý v roku 1938 s účelom kontrolovať zahraničnú propagandu a podvratnú činnosť, obzvlášť zo zahraničných nacistických zdrojov. Ten zákon vôbec nehovorí, že mimovládne organizácie financované zo zahraničia musia byť osobitne niekde zapísané, to absolútne nie, asi ste si ho nečítali. Pri svojom vzniku mal za cieľ brániť Spojené štáty americké pred propagandou totalitného nacistického režimu, ktorý sa snažil o zničenie demokracie, hlásal nadradenosť jednej rasy a v dôsledku toho spôsobil vyvraždenie miliónov ľudí. Zákon sa medzičasom vyvíjal od toho roku ´38 a dnes zabezpečuje registrovanie osôb a subjektov, ktoré pôsobia v Spojených štátoch amerických, s tým, že majú zahraničné záujmy alebo pôvodcu. Často sú to teda firmy, štátne organizácie alebo osoby, ktoré majú napojenie na iné krajiny. Neviem, či ste si pozreli ten register, ale nájdete v ňom teda napríklad desiatky národných organizácií turizmu od Japonska cez Švajčiarsko až po Írsko. Za Českú republiku tam nájdete České centrum v New Yorku a za Slovensko dostanete jeden výsledok, a to firmu SST Aerospace, ktorej zahraničným príkazcom, ako je tam uvedené, je spoločnosť Letecké opravovne Trenčín, akciová spoločnosť. Čiže žiadna mimovládna organizácia, ale americká firma a je prostredníctvom štátna akciová spoločnosť Slovenska, slovenského ministerstva obrany. Toľko k odkazovaniu na tento zákon, americký zákon FARA. Prosím, naozaj to nepoužívajte, lebo ten s týmto nemá nič spoločné. Čerešničkou na torte je skutočnosť, že tento váš zákon je iba plagiátom Orbánovho zákona, ktorý skončil teda potupnou porážkou na Súdnom dvore Európskej únie. A vlastne to je aj celkom bizarné, že práve SNS kopíruje maďarské zákony, ale teda dalo by sa odľahčiť, že aspoň v niečom tu je progres. Len pre pripomenutie, v prípade maďarského zákona išlo o zavedenie povinnosti osobitnej registrácie pre organizácie, občianske spoločnosti, ktoré priamo alebo nepriamo prijímajú zahraničnú pomoc vo výške presahujúcej určitú prahovú hodnotu, potom povinnosti podávania vyhlásenia a zverejňovania, pričom stanovujú možnosť uložiť sankcie týmto organizáciám. Čiže v prípade vášho návrhu zákona je zjavné, že ide iba o plagiát tohto Orbánovho originálu. Len ma teda zaráža, že SNS chce vlastne pre Slovensko zabezpečiť prehru na Súdnom dvore Európskej únie. A keďže teda, neviem, asi ste možno nemali čas si naštudovať, ako tento originál vášho plagiátors... dopadov na tom Súdnom dvore, tak skúsim iba v krátkosti zhrnúť. Súdny dvor Európskej únie rozhodol, že maďarský zákon, ktorý ste teda okopírovali, je v rozpore s princípom voľného pohybu kapitálu podľa čl. 63 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a práva na súkromný a rodinný život, práva na ochranu osobných údajov a zdržovacieho práva podľa čl. 7, 8 a 12 Charty základných práv Európskej únie. Milí kolegovia, kolegyne z SNS, keď už predkladáte takýto návrh zákona, robíte si teda hanbu, že predkladáte návrh zákona, ktorý je v rozpore s právom Európskej únie, tak majte aspoň taký malilinkatý kúsok odvahy a normálne to tam napíšte. Prečo sa tvárite, že to je v súlade s právom Európskej únie, keď očividne nie je? Pán poslanec Lučanský, ktorého tu dnes nevidím, tu včera spomínal, že však aj na európskej úrovni sa pripravuje obdobná legislatíva. Veľmi zábavné. Návrh smernice, ktorou sa stanovujú harmonizované požiadavky na vnútornom trhu týkajúce sa transparentnosti zastupovania záujmov vykonávaného v mene tretích krajín. To je teda ten návrh, ktorý je na stole v rámci Európskej únie, a je to teda filozoficky podobné práve tomu americkému FARA. Cieľom je registrovanie subjektov, ktoré presadzujú záujmy v prospech tretích krajín s cieľom ovplyvňovať prípravu, tvorbu alebo vykonávanie politiky či právnych predpisov, alebo verejný rozhodovací proces v Únii. Čiže to je absolútne niečo iné ako to, čo tu predkladáte nám, a aj tým zámerom je práve zabrániť vplyvom Ruska či Číny v rámci Európskej únie. Alebo chcete tvrdiť, že napríklad mimovládna organizácia, ktorá má financie z nórskych fondov na krízové centrum pre ženy s deťmi, prostredníctvom tohto krízového centra presadzuje nórske politické záujmy na našom území s cieľom ovplyvniť právne predpisy či vykonávanie politiky? Ja neviem, dáva vám to zmysel? Ja by som teda povedala, že cieľom je pomôcť ženám a deťom v krízových situáciách, a keďže Slovensko nedokáže dostatočne zabezpečiť ani financie pre takéto služby, tak vďakabohu, že teda máme napríklad nórske fondy, ktoré to zachraňujú. Z odôvodnenia návrhu Európskej komisie, prečítam: „Tento prístup sa výrazne líši od prístupov v niektorých iných jurisdikciách, ktoré sa charakterizujú ako zákony o tzv. zahraničných agentoch. Takéto zákony často obsahujú opatrenia, ktoré neprimerane obmedzujú priestor občianskej spoločnosti prostredníctvom stigmatizácie, zastrašovania a obmedzovania činnosti určitých organizácií občianskej spoločnosti, novinárov alebo obhajcov ľudských práv. Označenie zahraničný agent," vy ste to teda definovali inak, ale je to principiálne to isté, „v týchto zákonoch má často za cieľ oslabiť finančnú stabilitu, ako aj dôveryhodnosť organizácií, na ktoré sa tieto zákony zameriavajú." Čiže návrh, ktorý je na pôde Európskej únie, na ktorý ste sa tu odvolávali včera, výslovne návrhy, ako ste predložili, kritizuje a dištancuje sa od nich. Tak neviem, používate aspoň ako analógiu tie návrhy, na ktoré naozaj odkazujete. A keď už ste teda spomínali európske právne akty, tak si povedzme niečo aj o rezolúcii prijatej v januári tohto roka, ktorá sa týka mimovládnych organizácií čerpajúcich zdroje z Európskej únie. Dočítame sa v nej aj veľa inšpiratívnych vecí, ktoré vám dávam do pozornosti. Európsky parlament vyzdvihuje prácu mimovládnych organizácií, to som ja teda vo vašom návrhu nenašla, ani v tej dôvodovej správe, možno som prehliadla, upozornite ma, že to tam niekde je, Európsky parlament tiež vyjadruje svoje hlboké znepokojenie nad útokmi na mimovládne organizácie v niektorých členských štátoch, vrátane návrhov zákonov, ktoré mimovládne organizácie ukladajú, ktoré jej ukladajú diskriminačné povinnosti, ktoré obmedzuje ich aktivity. Tak neviem, to už asi netreba komentovať. Rezolúcia tiež kritizuje online a offline obťažovanie a napádanie ľudí pracujúcich v mimovládnych organizáciách a negatívne verejné vyjadrenia na ich adresu. V tomto by sa napríklad pán predkladateľ Huliak mohol nájsť. A jediný zoznam mimovládnych organizácií, ktorý táto rezolúcia spomína, sa, samozrejme, netýka nálepkovania organizácií, ktoré majú zdroj zo zahraničia, ale Európsky parlament pripomína svoju výzvu, aby organizácie, ktoré vykonávajú aktivity v rozpore s hodnotami Európskej únie, vrátane nenávistných prejavov či šírenia dezinformácií, boli uvedené v databáze EDES, to je v zozname osôb alebo subjektov vylúčených zo zmlúv financovaných z rozpočtu Európskej únie. Ale som vlastne aj rada, že sa teda zaujímate o to, čo Európska únia chystá a chcete to aj proaktívne riešiť, dávam teda do pozornosti, že dnes Európsky parlament schvaľuje smernicu o boji proti násiliu na ženách a domácemu násiliu, z ktorej sme vychádzali aj pri návrhu novely Trestného zákona, ktorú sme na túto schôdzu predložili spoločne s poslankyňami Jurík, Števulovou a Simonou Petrík a venuje sa teda najmä kybernetickému prenasledovaniu a obťažovaniu, ale širšie aj nenávistným prejavom, ktoré sú obrovským problémom v našej spoločnosti. Je to tlač 238. Keby ste si chceli poznačiť, 238. Pevne verím, že tento návrh podporíte, určite by to bolo užitočnejšie ako stigmatizovať a šikanovať mimovládne organizácie, ktoré robia mimoriadne záslužnú prácu, za ktorú si zasluhujú našu, naše poďakovanie naozaj za to, koľko činností aj namiesto štátu realizujú v prospech ľudí na Slovensku. Ďakujem. (Potlesk.) [09:10] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie evidujem deväť faktických poznámok. Ako prvá pani poslankyňa Števulová, nech sa páči. [09:22] Zuzana Števulová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Znova mi neostáva nič iné, len v reakcii na tvoj príspevok zopakovať, že tak ako to tu už bolo povedané aj včera, aj dnes, tento zákon je zlý, je v rozpore aj s ústavou, aj s právom Európskej únie, predkladatelia ho vedia, to vedia a ja verím, že poslanci a poslankyne tejto Národnej rady pri hlasovaní o tom, že či posunú tento zákon do druhého čítania, si toto uvedomia a budú naozaj hlasovať tak, ako sľubovali na ústavu, keď sme tu všetci skladali naše poslanecké sľuby, a nepodporia návrh zákona, ktorý je od začiatku vedome v rozpore so všetkými právnymi predpismi, ktorými je Slovenská republika viazaná a ktorého jediným účelom a cieľom je stigmatizovať a ostrakizovať ľudí, ktorí len vykonávajú svoje základné ľudské právo na združovanie občanov za akýmkoľvek účelom, ktorý považujú pre seba za, a pre spoločnosť za vhodný. To nie je dôvodom na stigmatizáciu, zákonodarca nemá právo takýmto spôsobom zasahovať do tohto práva všetkých občanov, ktoré je základom demokratickej spoločnosti a nemá vôbec žiadne zákonné právo takýmto spôsobom zasahovať alebo posudzovať, alebo odsudzovať to, akým spôsobom občania v rámci zákonom dovolených limitov vykonávajú svoje právo slobodne sa združovať a slobodne vyjadrovať svoje názory či už na fungovanie krajiny, politiky alebo svojho mesta, obce, alebo akejkoľvek záležitosti, pre ktorú sa združujú. Ďakujem. [09:22] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Mesterová. [09:23] Zuzana Mesterová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Tento zákon nie je len v rozpore s ústavou a právom Európskej únie. Tento zákon je v rozpore aj s najlepším záujmom občianskej spoločnosti, pretože občianske združenia a mimovládne organizácie tu dlhé roky suplujú štát v pomoci tým najzraniteľnejším, v ochrane ľudských práv, v ochrane demokracii, dlhé roky kontinuálne zastrešujú tie časti verejnej služby, kde štát zlyháva, a zatiaľ vy, kým vy tu sedíte a kým predkladáte zákony, ktoré deštruujú občiansku spoločnosť, deštruujú právny štát, ničíte kultúru, ničíte občiansku verejnosť, ktorá vám v demokratických voľbách zverila svoju moc na správu tejto krajiny, a vy ju využívate na to, aby ste túto občiansku spoločnosť zničili. To je niečo neskutočné. Ďakujem. [09:23] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Lackovič. [09:24] Marek Lackovič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, pán predsedajúci. No ja som si urobil taký malý prieskum a našiel som tam Maďarsko, Rusko, Bielorusko, Turecko, Egypt a Čína. Toto sú krajiny, ktoré niečo podobné zaviedli aj u seba, tak zaujímalo by ma možno, že ktorý model zaujal vládnu koalíciu z týchto krajín, alebo ktorá krajina, prípadne či chcú ísť ešte ďalej a rovno mimovládnym organizáciám schvaľovať nebodaj prijímanie financií, alebo ich rovno zakázať. Naozaj ocitli sme sa a ocitáme sa v spoločnosti ako je Maďarsko, Rusko, Bielorusko, Turecko, Egypt a Čína. Naozaj sem chceme ísť, v tejto spoločnosti sa chceme ocitnúť? Skúste ešte zvážiť, či toto je to, čo chceme. Ďakujem pekne. [09:24] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Kolíková. [09:25] Mária Kolíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou . [09:39] Mária Kolíková – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne, pani poslankyňa. Ja si myslím, že je veľmi dôležité upozorňovať na to, že toto presadiť, tak problém s Európskou komisiou tu bude, však už ho máme, to viete veľmi dobre v koalícii, a my tu z opozície nemusíme vôbec nič hovoriť. Komisia sa zaujíma, čo sa tu deje, okrem toho, že sa zaujíma, že čo sa stane s jej peniazmi, keď sem prídu, a o tom je tá časť, ktorá súvisela s Úradom špeciálnej prokuratúry, že ju naozaj netrápi, či sa to volá Úrad špeciálnej prokuratúry alebo akokoľvek, ale trápi ju, čo bude s tými peniazmi, ktoré sem prídu. No a, samozrejme, už ju trápi aj to, že štáty, ktoré sa rozhodli byť súčasťou Európskej únie, tak sa zaviazali, že tam budú platiť nejaké pravidlá. Hovorí sa tomu pravidlá demokracie. A my sa tu môžme, samozrejme, vzájomne sporiť, či to tak je, alebo nie je. Ale keď už raz tá Európska komisia a Európsky súdny dvor povie, že toto je problém a vám je to jedno, no tak potom zjavne je vám jedno, že o tie peniaze môžeme prísť. Tak ja sa budem tomu venovať viac aj v mojom príspevku, ale ja by som rada naozaj tomu dobre rozumela, že ďalší klinec do rakvy pridávate týmto zákonom tak, že nechcete európske peniaze, veď to normálne povedzte, nechceme európske peniaze, cudzie nechceme, svoje si nedáme, nech sa páči. Tak si to normálne povedzme, my tie európske peniaze nechceme, nechceme byť spoľahlivým partnerom Európskej únie a takto to je, preto nás vôbec netrápi, že o ne pravdepodobne prídeme. A mňa by potom zaujímalo, že ako si to predstavujete ďalej a na to sa budeme aj pýtať. Ďakujem pekne. [09:39] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Ľupták. [09:39] Pavel Ľupták – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne pani poslankyni Plavákovej za prednesenie pracovného životopisu. A vy ste povedali, že v žiadnom prípade neargumentujete zákonom FARA. A tuto tiež kolega spomínal, v ktorých krajinách sú, v tých totalitných krajinách takéto zákony. Aj keby v žiadnej krajine sveta nebol takýto podobný zákon, štát Slovenská republika má právo a povinnosť sledovať finančné toky rôznych organizácií, ktoré chcú pôsobiť v mimovládnom sektore. Máme právo a povinnosť, ešte raz. A, prosím, nepaušalizujte. My oceňujeme prácu mimovládnych organizácií, nebojujeme proti nim. Ja dokonca poznám jednu mimovládku z Kremnice, ktorá sa stará o rómske deti a má peniaze z rôznych zdrojov a dokonca časť finančných prostriedkov má aj od Nadácie otvorenej spoločnosti Georga Sorosa, a ja s tým nemám žiaden problém a oni nemajú žiaden problém zverejňovať svoje finančné toky. Ale pani poslankyňa Plaváková spomenula, že ona deväť rokov pracovala v mimovládke, ktorá sa venuje právam LGBTI. U nás LGBTI komunita má dostatočné práva a presne toto je tá oblasť, ktorú ja považujem za spôsobilú v budúcnosti úplne rozložiť štát. A to by sme sa o tom potom mohli možno dlhšie baviť na inom fóre, ale napríklad v tejto organizácii by ma zaujímalo, odkiaľ tečú finančné toky a na čo sú používané. Ďakujem pekne. [09:39] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Krúpa. [09:39] Juraj Krúpa – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pani kolegyňa. Vy ste spomenuli aj, že jeden z tých argumentov predkladania tohto návrhu sú teda aj nórske fondy. No ale haló, bŕŕŕ, Nóri nám to tu môžu ovplyvniť celé, cez tie nórske fondy nám tu opravujú kaštiele a ešte bohviečo tam v tých kaštieľoch robia! No takéto veci si predsa neneháme tu ľúbiť, budeme s tým bojovať! To sú neni tie hodnoty, ktoré chceme, my vieme, ktoré sú tie správne hodnoty, my si to tu obránime. Napríklad také ruské hodnoty. Oni vedia, čo je správne, oni to LGBTI nedovolia! To je presne ono, takýchto my tu potrebujeme. My vieme, čo je správne, haló! Asi takto je to myslené v hlavičkách týchto ľudí, ktorí predkladajú tento trápny zákon, ktorým chcú takýmto spôsobom obmedzovať občiansku spoločnosť. Sú to ľudia, ktorí vyrástli a sú odkojení na konšpiráciách a veria takýmto bludom. Potom dokážu prísť a predložiť aj takúto úplnú blbosť, ktorej v podstate tým fundamentom vôbec nerozumejú, lebo ten princíp ako taký toho nášho ukotvenia, ktoré vraj oni nespochybňujú, teda naše ukotvenie v Európskej únii a NATO, nielen to postavené na tých štyroch slobodách, ale áno, samozrejme, ale to je postavené aj na tom, že naša krajina ako taká vlastne spolupracuje a teda si aj vymieňa informácie, aj kapitál, aj, aj finančné prostriedky, proste všetko s krajinami, s ktorými sme súčasťou v jednom spolku v Európskej únii, hej? Čiže s nimi ako Slovenská republika môžme spolupracovať, môžme si vymieňať informácie, môžme si vymieňať kapitál a tak ďalej, občianska spoločnosť nemôže. No jak to? Lebo kto ich bude kontrolovať? No ale veď, pre boha živého, veď na to sú daňové úrady, veď každá mimovládka priznáva dane, musí urobiť vyúčtovanie a tak ďalej. Čiže to je úplne prirodzené a logické, že je kontrolovaná. Čiže toto je len prostriedok, ako proti nim bojovať, lebo si myslia, že tu idú... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [09:39] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Nash. [09:39] Natália Nash – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Je mi ľúto, že koalícia nedoceňuje, čo robia slovenské mimovládne organizácie, ktoré suplujú funkcie štátu. Ďakujem, Lucia, že si pripomenula ich nenahraditeľný význam pre našu spoločnosť. Ďakujem, že si aj zareagovala na pána Ľuptáka, ktorý tu včera mal opäť jeden výstup proti mojej kolegyni Zuzane Števulovej. Okrem toho, že pán kolega Ľupták spochybňuje naše odborné kvality a skúsenosti, z môjho pozorovania konštatujem, že na útoky si vyberá najmä mladšie ženy, pričom naozaj nemá zjavne dosť informácií o ich skúsenostiach, pretože má informáciu zjavne len o dátume ich narodenia. Tomuto sa hovorí ageizmus, sexizmus a mizogýnia. Veľmi oceňujem, Lucia, ako si zanalyzovala dôvodovú správu a ako si vyvrátila argumenty predkladateľov o tom, že tento plagiát je v súlade s európskou legislatívou. Ako si odhalila jediný a ozajstný zámer prekladateľov, a to je stigmatizácia a oslabenie postavenia mimovládnych organizácií, ktoré suplujú funkcie štátu. Ďakujem ešte raz za tvoj príspevok. [09:39] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Jurík. [09:39] Beáta Jurík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja mám tak trochu také déja vu aj vlastne keď som čítala tú dôvodovku a včera počúvala to odôvodnenie celého toho zákona, tak som sa preniesla späť do decembra, keď sme tu hovorili o novele Trestného zákona, a tá tiež vo svojej dôvodovke k skrátenému legislatívnemu konaniu hovorila o práve Európskej únie, aj o nejakých rozhodnutiach Európskeho súdu ľudských práv a vlastne všetko to bolo opačne, pretože sa nám tu snažili nahovoriť, že vlastne tie rozhodnutia hovoria niečo, čo vôbec nehovorili. A teraz je to také veľmi podobné, pretože vy normálne úplne otáčate to, čo sa tu momentálne chystá na pôde Európskej únie, pretože tá robí presný opak, a síce vyzýva členské štáty Európskej únie, aby chránili občiansku spoločnosť, pretože tá je skutočne mimoriadne dôležitá pre existenciu demokracie, hlavne teda tej liberálnej demokracie, o ktorej ste včera hovorili a rozporovali samotný termín. To, to by som tak odôvodnila veľmi jednoducho, že neviete, čo v skutočnosti tá liberálna demokracia znamená, ale vrátim sa k tomu ešte aj v rozprave. No ale späť k veci. Už nie raz tu bolo teda práve zo strany SNS rozporované naše vzdelanie, skúsenosti a všeličo iné, že máte obavy, koľko z nás je z neziskoviek a podobne. No ja na vašom mieste by som sa skôr obávala o kvalitu legislatívnych návrhov, ktoré predkladáte, pretože sústavne tie zo strany SNS, či už v oblasti kultúry, alebo aj teraz to vidíme ohľadom neziskoviek, sú nielen v rozpore s právom Európskej únie, ja to chápem, že to nie je pre každého, že to je taká zložitejšia vec, tak to možno úplne neovládate, obzvlášť keď robíte tú suverénnu zahraničnú politiku, ale aj so samotnou ústavou. Tak ja by som od takých veľkých národniarov čakala práve, že si budú tú ústavu ctiť a že nebudú predkladať návrhy, ktoré, ktoré idú doslova proti. No a hovorila to už teda aj Lucia, ale špeciálne toto rozhodnu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [09:39] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Sabo. [09:39] Michal Sabo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Lucia, vďaka za to, že si spomenula organizácie, ktoré budú po novom, teda majú byť označkované za to, že čerpajú financie napríklad z nórskych fondov a poskytujú napríklad na tvojom príhovore starostlivosť o ženy, ktoré čelia násiliu. A tieto organizácie to robia preto, že sa o ne štát dlhodobo a systémovo nevie postarať. Pretože táto krajina sa nevie postarať o tých a o tie, ktorí a ktoré tú pomoc najviac potrebujú. Ja osobne som do tohto parlamentu prišiel tiež z organizácie, z environmentálnej, ktorá tiež čerpá spomínané nórske fondy, a čerpá ich preto, aby mohla vzdelávať o ochrane životného prostredia, o cirkulárnej ekonomike, o dosahoch klimatickej zmeny na spoločnosť, na krajinu, na prírodu, na komunity, na verejné zdravie, čo je tiež kategória, v ktorej štát dlhodobo zlyháva, a vďaka, resp. kvôli tomuto návrhu zákona bude aj moja domovská organizácia stigmatizovaná za to, že vzdeláva a zvyšuje povedomie o environmentálnych problémoch terajších žijúcich aj budúcich generácií, za to, čo štát nie je schopný obsiahnuť, za to bude mať táto a mnohé ďalšie organizácie „šarlátové písmeno". A je iba úsmevné, keď koaličný poslanec v tomto pléne v tomto kontexte si dovolí vysloviť výzvu „nepaušalizujme". Naozaj, pán Ľupták? Naozaj? [09:39] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho S reakciou na faktické poznámky pani poslankyňa Plaváková. [09:39] Lucia Plaváková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne všetkým kolegom a kolegyniam za vaše faktické poznámky. Budem teda reagovať na pána poslanca Ľuptáka. Vidím, že sa veľmi zaujíma o túto tému a mnohé iné oblasti, možno kde by sme sa mali porozprávať. Ja sa teda dotknem práv LGBTI+ ľudí, vy sa snažíte tuto demonštrovať, že teda nám žiadne práva nechýbajú, tak ja som tiež spracovala takú 50-stranovú právnu analýzu, kde je presne definované, aké práva nám chýbajú. Ja vám ju rada poskytnem. Môžte si to doštudovať, potom sa môžme o tom porozprávať. Ale mňa by teda naozaj zaujímalo, že vy ste tu tak načrtli, že nastane nejaká apokalypsa, ak by sme sa konečne posunuli k rovnosti párov rovnakého pohlavia alebo LGBTI+ ľudí celkovo. No tak neviem. Väčšina členských krajín Európskej únie už má prijaté manželstvá pre všetkých, niektoré vyše dvadsať rokov, a sú to zhodou okolností tie krajiny, do ktorých odchádzajú ľudia zo Slovenska za lepším životom. Tak neviem, nejak mi to úplne nevychádza. Lebo do krajín, kde takúto úpravu nemajú, neodchádzajú. Tak neviem, odchádzajú za tou strašnou apokalypsou? A zaujímalo by ma, že čo by sa teda vám stalo konkrétne, keby som ja mohla uzavrieť manželstvo s mojou partnerkou? Neviem, ako čo strašidelné by sa vám stalo. Lebo v týchto krajinách, kde tú úpravu prijali, sa nestalo nič zlé. Jediné, čo sa stalo, je, že majú viac sobášov. To je všetko. Ďakujem. (Potlesk.) [09:39] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďalšou, ďalšou vystupujúcou v rozprave je pani poslankyňa Kolíková. [09:39] Mária Kolíková – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vnímam túto rozpravu k prvému čítaniu k zákonu, ktorý sa týka mimovládnych organizácií a zásadným spôsobom zasiahne do ich fungovania, ako obrovské nepochopenie tejto vládnej koalícii, v akej krajine žijeme a čo sme si vybojovali v uliciach v novembri 1989. Je to hrubé, zásadné nepochopenie. Je to hrubé, zásadné nepochopenie toho, na čo tu máme občianske spoločnosti a mimovládne organizácie. Je to naozaj hrubé-hrubé nepochopenie. Ako keby to boli naši nepriatelia. Ako keby robili niečo nekalé, tak musíme tu urobiť medzi nimi poriadok. Ako keby bolo nekalé, keď organizácie na podporu nevidiacich sa združujú, keď sú takéto organizácie a sa tam združujú takíto ľudia. Tým, čo im chcú pomáhať. A tí, ktorí jednoducho majú takýto hendikep, že proste naprá... snažia sa napraviť niečo, čo v tej spoločnosti nefunguje, čo nemusí vždy robiť štát. Niekedy štát zlyháva a niekedy jednoducho štát všetko nezabezpečí pre to, aby tá krajina dobre fungovala. Aj toto robia mimovládne organizácie. Sú to mimovládne organizácie, charitatívne organizácie, ktoré pomáhajú ľuďom, ktorí sú na pokraji sociálnej núdzi. Sú organizácie, ktoré, áno, majú aj náboženský kontext a je to absolútne v poriadku, lebo to súvisí s náboženským presvedčením, a preto máme aj katolícke charity, ktoré spolupracujú, samozrejme, s takýmito organizáciami v zahraničí, prijímajú od nich podporu. Máme rôzne charitatívne organizácie na podporu ľudí v sociálnej núdzi, ktoré majú organizácie naprieč krajinami vo svete. To znamená, vzájomne sa podporujú, keď vidia, že je nejaký problém v tej krajine, tak pomôžu a pošlú peniaze v rôznych čiastkach. Máme, samozrejme, zahraničných Slovákov, ktorí napríklad pomáhajú, pomáhajú opravovať drevené kostolíky na východe a posielajú peniaze. To sú tiež zahraniční agenti, ktorí sem posielajú tieto peniaze? Máme zahraničných Slovákov, ktorí posielajú peniaze, napríklad aby pomohli vzdelávaniu v ich obci, na podporu škôlok, škôl. Máme deti v zahraničí, Slovákov, ktorí posielajú peniaze neziskovým organizáciám, ktoré pomáhajú ich bezvládnym rodičom, pretože aj to sú neziskové organizácie, aj to sú mimovládne organizácie. A tie peniaze, samozrejme, idú zo zahraničia, pretože sú aj deti, Slováci, ktorí žijú v zahraničí a posielajú peniaze týmto neziskovým organizáciám. Aký má zmysel, že všetky tieto organizácie, kde prídu nejaké peniaze s čiastkou nad päťtisíc eur, budú mať prívlastok so zahraničnou podporou? Načo je toto potrebné? Ak sa to bude naozaj dôsledne robiť, tak to budú takmer všetky organizácie. Aký, aký to, akú toto prinesie transparentnosť? Čo toto prinesie, aký odkaz? Keď popritom počúvame naratívy, že dostať zo zahraničia peniaze, musíme dobre sledovať, lebo to môžu byť a sú zahraniční agenti. To znamená, tu už vopred je dávaná nálepka, že to, že niekto dostane peniaze zo zahraničia, je vlastne problém a treba si dať na to pozor. Aké vplyvy nám to tu idú? Mňa by zaujímalo, aké vplyvy nám to tu idú, keď sem dostávame peniaze zo švajčiarskeho mechanizmu, nórskeho mechanizmu, aj rôzne organizácie. To sú peniaze od člen... od krajín, ktoré nie sú členskými krajinami Európskej únie, sú v schengenskom priestore a chcú prispievať na podporu rôznych projektov v krajinách aj, aj na Slovensku, a tie peniaze, samozrejme, že prichádzajú zo zahraničia, z vlády Švajčiarska, z vlády Nórska a potom, samozrejme, sú to európske peniaze, ktoré prichádzajú rôznym mimovládnym organizáciám. To znamená, ak by sme naozaj boli veľmi, veľmi dôslední, takmer každá mimovládna organizácia, ktorá sa dôsledne venuje svojej činnosti, má nejaké peniaze so zahraničnou podporou. Ale ja dôsledne počúvam tú debatu, ktorá je tu vedená, aj debatu, ktorá bola v Maďarsku. Tu nejde o to, aby všetky organizácie, ktoré dostanú zahraničné peniaze, mali prívlastok so zahraničnou podporou, tu sa uvažuje o výnimkách. Už to zaznelo vo verejných debatách. To znamená, my budeme rozlišovať organizácie, ktoré majú zahraničnú podporu, od iných, ktoré ich majú, ale niektoré budú mať tú príponu a niektoré ju nebudú mať. A takže je zrejmé, že tu nejde o to, aby sme tu mali nejaké rovnaké pravidlá, boli sme tu naozaj transparentní, tu ide o to vyňať niektoré organizácie a povedať, tieto sú tie problémové. A ja sa pýtam, ktoré sú to. Tie, ktoré sa dovolia si vyjadrovať, že niečo sa im nezdá, že funguje? Veď ja poviem, tá organizácia pre nevidiacich. Samozrejme, že sa, že môže byť kritická, keď sa jej nepáči, aká je právna úprava, ktorá má pomáhať aj nevidiacim. Tak keď sa im to nepáči a idú do verejnoprávnych alebo súkromnoprávnych médií a kritizujú vládu alebo kritizujú aj opozíciu, že nič nerobí, je to absolútne v poriadku. To sú politické prejavy? Dá sa to chápať ako politické prejavy, zúčastňujú sa na politike v spoločnosti, čo sa týka pomoci nevidiacim. Ako budete rozdeľovať, že sa vám páčia nejaké vyjadrenia organizácií alebo ľudí, ktorí si dovolia mať iný názor ako vy, lebo zjavne o to ide, asi tí, ktorí majú rovnaký názor, asi tých stigmatizovať nechceme. Asi len tí, čo majú iný názor, ale to sme tu potom mali ostať niekde inde. To sme potom, načo sme potom v osemdesiatom deviatom menili spoločnosť, aby sme tu mali práve kritické myslenie. Aby sme si dovolili vypočuť aj kritické názory. Pán poslanec Michelko, ja sa pýtam, ako vy nechcete, aby táto spoločnosť bola sebestačná, aby táto spoločnosť bola schopná niečo zmeniť, keď je tu problém? Lebo to sa nedá bez toho, že si vypočujeme aj tých, čo majú na vec iný názor. Tak veď vy tu presadzujete, že chcete, aby sa tu počúvali všetky názory, tak keď to chcete, tak nemôžete predsa stigmatizovať tých, ktorí môžu mať na vec iný názor. Jednoducho nedá sa to urobiť tak, keď to chcete urobiť naozaj dôsledne a budú si všetky organizácie rovné, že všetkým, ktoré majú peniaze zo zahraničia, dáte tú príponu, lebo to budú takmer všetky. To budú takmer všetky. Peniaze nad päťtisíc eur v úhrne za rok naozaj dostane takmer každá organizácia, ktorá svoju činnosť vykonáva dôsledne, nech je to športová, charitatívna, na pomoc menšinám alebo je to v oblasti životného prostredia. To je jedno. Akože tie organizácie, samozrejme, že takéto peniaze majú, a z rôznych dôvodov, ako som spomenula. Môžu to byť, môžu to byť vlastne peniaze od Slovákov, ktorí chcú pomáhať tej činnosti, pretože ten zákon nijako nerozlišuje, od koho vlastne tie peniaze prídu. Dôležité je, tak ako je to napísané, že prídu zo zahraničia. No tak ako, akú to má vlastne výpovednú hodnotu? O to viac je to nebezpečné, že vlastne sa tu uvažuje o tom, že tu budú výnimky, a to nebude tak, že vlastne budeme naozaj chcieť po všetkých, aby sme vedeli, ako tie peniaze plynú a pretože potom, hovorím, by potom boli vlastne všetky. Ja si dovolím povedať, najprv som si dovolila povedať, že o čom vlastne tie mimovládne organizácie sú a že ich jednoducho potrebujeme. Vy ich potrebujete, potrebujete ich pre svoje deti, keď chcete, aby tu žili v peknej, prosperujúcej spoločnosti. Vy neviete, čo sa môže udiať aj u vás doma, aké nešťastie sa môže prihodiť, ktoré nedokáže proste mu pomáhať štát, na to tie mimovládne organizácie proste tu sú, zastupujú štát. Aj pri tragických udalostiach, napríklad, poviem, mimovládna organizácia, ktorá pomáha rodinám, ktoré náhle prídu o rodičov, deti, tak pomáha, aby vlastne sa s tým dokázali vysporiadať. Organizácie, ktoré pomáhajú s rôznymi problémami, čo sa týka duševného zdravia, to, že dostanú peniaze zo zahraničia, je to problém? Ja poviem k tej administrácii, sú organizácie charitatívne, ktoré dostávajú priebežne peniaze a každý mesiac ich hneď distribuujú tým, ktorí vlastne sú v sociálnej núdzi, okamžite dochádza k tej distribúcii. Ak v priebehu roka vlastne zistia, že už je to cez päťtisíc eur, čo urobia vlastne s tými predchádzajúcimi prevodmi, ku ktorým došlo? Však oni nevedia, že či vlastne tí ľudia ešte pošlú ďalšie peniaze, budú to vedieť na konci roka, to znamená, priebežne vlastne tie peniaze budú distribuované, a potom, keď budú aj chcieť zistiť, tak ako máte stanovené tie podmienky, to už hovoríme o tom, že sa to vlastne ani nedá vykonať. Pretože tie peniaze, ktoré prídu vlastne z tých zahraničných účtov, tak vy z tých dát neviete vybrať tie všetky údaje, ktoré si pýtate. Tam nemáte štátnu príslušnosť. Vy neviete, keď vám prídu peniaze z iného účtu, aj keď vidíte, komu ten účet patrí, vy tam tie všetky údaje, ktoré si pýtate, nemáte. To znamená, to, čo môžete očakávať, je, že tie organizácie budú mať problém vlastne, aj keby veľmi, veľmi chceli, splniť podmienky, ktoré im dávate. To znamená, môže nastať k tomu, že už tie príspevky potom budú musieť asi vrátiť, keď nebudú mať čeliť, keď nebudú, aby nečelili vlastne týmto pokutám, prípadne až k zrušeniu ministerstvom vnútra, jednoducho je to nevykonateľné. Naozaj. Je to nevykonateľné, charitatívnymi organizáciami, prosím vás, čo vám tie urobili, že pomáhajú ľuďom v núdzi. Takže nevykonateľné to je, transparentné viac to nebude. Proste nie je to pravda. K transparentnosti. Ja som robila tiež v mimovládnych organizáciách, desať rokov som im venovala, časť môjho profesionálneho života, robila som ako študentka práva, a bola som aj v Juhoafrickej republike, bola som tam aj pri projektoch, ktoré súviseli s tým, ako sa spoločnosť vysporiadávala s apartheidom. A úplne súhlasím s tým, aby toky, ktoré idú do mimovládnych organizácií, boli transparentné, úplne s tým súhlasím, je to absolútne v poriadku, s tým nemá nikto problém, ani v mimovládnych organizáciách. Tá transparentnosť, ktorá je dnes nastavená, domnievam sa, že je pomerne veľmi prísna a naozaj sa zverejňuje, osobitne pri tých organizáciách, ktoré vás najviac trápia, veľmi veľa, pretože si to vyžadujú samotné organizácie, ktoré im tie peniaze posielajú. Takže nie je to tak, že vy zabezpečíte lepšiu transparentnosť. Už tu majú veľmi prísne pravidlá, samozrejme, ktoré súvisia aj s praním špinavých peňazí. Tie toky tých peňazí, ktoré prichádzajú zo zahraničia, sú neuveriteľne prísne sledované. To, čo nie je sledované, sú peniaze, ktoré, samozrejme, nijak evidované nie sú a nechodia na riadne účty mimovládnych organizácií, ale vykonávajú sa vplyvy, cudzie vplyvy cudzích mocností, ale nie takýmto transparentným spôsobom, ktorý sa dnes dejú. A ja veľmi rada si sadnem k akémukoľvek okrúhlemu stolu k transparentnosti mimovládnych organizácií a určite aj ľudia z mimovládnych organizácií, ale to, čo predkladáte, žiadna transparentnosť nie je. Je to len stigmatizácia, len likvidácia mimovládnych organizácií a tohto sektora, ktorý je kľúčový pre rozvoj našej spoločnosti. Ja si dovolím teraz po zopár slovách vlastne k tomu, čo tu spôsobujete, povedať aj k tomu, čo vlastne, čo budú následky okrem toho, že zasiahnete do organizácií, ktoré podľa mňa ani netušíte, že sú vlastne mimovládnymi organizáciami, lebo ste zameraní na tie, ktoré sa vám nepáči ich prejavy, môžu byť potenciálne kritické aj k vašej práci ako politickej, ale zasiahnete týmto zákonom do života mimovládnych organizácií naprieč celým Slovenskom. Tieto, čo chcete zasiahnuť, transparentné sú, to by som si, kľudne by som si sadla, že povedzte mi, ktoré vás najviac trápia a povedzme si, aké údaje k tým organizáciám nemáte, a ja som presvedčená, že tie údaje by sme našli a sú zverejňované. O to tu vôbec nejde, ale kľudne si sadnime k tej transparentnosti, že ju chceme ešte viac, kľudne, ja som pripravená, urobme to. Najhoršie je, keď samozrejme, keď odkiaľkoľvek príde kritika a máme predstavu o tom, že sa tam deje niečo nekalé, tak toto treba, samozrejme, odstrániť, ale nikto, nikto naozaj sa tu nebráni z mimovládnych organizácií si k takémuto stolu sadnúť. Ale toto, čo predkladáte, ničomu neprospeje, ublížite. Ublížite organizáciám na Slovensku, ktoré dokonca s tou politikou, ktorá vám vadí, vôbec nič nemá, vôbec nič nemá. A keď budete robiť rozdiel, tak to bude potom naozaj tá stigmatizácia, o ktorej sa tvárite, že to nie je pravda. A ja som zvedavá, ako budete, keď k tomu dôjde a pôjdete na to takýmto spôsobom, že budete chcieť vyňať potom časť organizácií, ako budete tie výnimky robiť. A to presne, a ja sa vrátim aj k tým európskym štandardom a k Európe, toto povedal ten Európsky súdny dvor, ale ja ho tu nepotrebujem sa oňho opierať, lebo my tu žijeme v demokratickej spoločnosti. Nepotrebujeme sa opierať o rozhodnutie Európskeho súdneho dvora. Proste my vieme, že tie občianske spoločnosti potrebujeme. Nepotrebujem sa oňho teraz opierať ako o barličku, ale chcem sa opierať o tretí sektor, občiansku spoločnosť, ktorá nám pomáha rozvíjať našu spoločnosť a pomáha tam, kde proste štát to nezvláda, kde to my politici nezvládame, potrebujeme ich. A to, že chcete do nich takto zasiahnuť, nie je nijako národné, nijako. A jednoznačne to bude viesť k tomu, že krajina nebude sebestačná. Ja sa pýtam, kde je tá národovosť Slovenskej národnej strany, kde je tá národovosť starať sa o to, aby Slovensko bolo sebestačné, kde je tá národovosť. Keď nechcete byť v Európskej únii, tak to povedzte, ale potom prídeme o 80 % výdavkov na rozvoj Slovenska. Tak mi povedzte, odkiaľ to bude pre rozvoj obcí, miest, na školy, na ihriská, odkiaľ to zoberieme, lebo robíte všetko pre to, aby sme o tie peniaze prišli. Lebo sa vám zjavne nepáčia tie pravidlá, ktoré v tej Európskej únii sú. Ale ja tu nepotrebujem teraz argumentovať proti tomuto zákonu tým, že sa budem opierať o Európsku úniu, ja vám len hovorím, že ďalším dôsledkom bude okrem likvidácie občianskej spoločnosti a takejto stigmatizácie, ďalším dôsledkom bude, že prídeme o tieto peniaze. Robíte tomu, proste každý deň tomu prispievate. Okrem ovládnutia RTVS likvidujete mimovládny sektor, a to sa, samozrejme, Európskej únii nepáči, pretože súvisí s občianskou spoločnosťou. My sme nemuseli do tej Európskej únie ísť, veď nás tam nikto nevolal, my sme sa tam zavolali, my sme tam chceli ísť. My sme chceli byť súčasťou, hrdou súčasťou Európskej únie. A teraz jej hovoríme, že tam vlastne byť nechceme, tak to povedzte naplno, povedzte to za Slovenskú národnú stranu, my nechceme byť v Európskej únii, a preto robíme všetky kroky k tomu, aby nás odtiaľ buď vyhodili, alebo sme prišli aspoň o peniaze. Tak to povedzte, lebo toto robíte. Ale potom naozaj robíte to, že proste tie európske peniaze vám smrdia. Tak vám smrdia peniaze, ktoré idú na rozvoj Slovenska. Zjavne vám smrdia. A ja sa pýtam, odkiaľ ich zoberieme, lebo tých 80 % výdavkov, verejných výdavkov na rozvoj Slovenska bude chýbať. Toto všetko sú európske peniaze. A nám teraz hrozí, že prídeme nielen o plán obnovy a odolnosti, my prídeme o všetky peniaze, ktoré súvisia s eurodotáciami, všetky s eurofondami. Ale zjavne vám to nevadí, zjavne vám to nevadí. To znamená, buď je vám to jedno, čo s tým Slovenskom bude, alebo máte nejaký plán B, ale si ho teda povedzme. Aký máte plán? Budeme si pýtať peniaze z Ruska, budeme si peniaze pýtať z Číny, no odniekadiaľ si ich budeme pýtať. Toto bude národové? Toto je lepšie? Tam sa ideme, tam sa ideme prikláňať, týmto smerom? Toto chcú naozaj voliči celej koalície? Možno to chcete vy za Slovenskú národnú stranu, možno chcete naozaj z tej Únie vystúpiť. Ale ja sa pýtam, potom odkiaľ tie peniaze budeme čerpať, lebo vy k tomu tie kroky naozaj robíte. Veď ja, ja to berem legitímne, že sa vám to nepáči, že Európska únia nebude akceptovať takúto právnu úpravu. Ak teda spoločne máme nepochopenie, prečo je to proti Slovensku mať takýto zákon proti mimovládnym organizáciám, tak vám vravím, že je to proti štandardom Európskej únie, kde nás nikto nenúti, aby sme tam boli. A je to naozaj ďalší klinec do rakvy, aby sme o tie peniaze prišli z Európskej únie. A tak ja chcem vedieť odkiaľ, odkiaľ ich budeme čerpať, lebo k tomu tie kroky robíte. To nie je o tom, že my tu niečo hovoríme do Bruselu, to tak vôbec nie je. Brusel zaujíma, kto je v rámci Európskej únie členským štátom. Osobitne, samozrejme, tie krajiny, ktoré majú euro, a osobitne tie krajiny, ktoré prijímajú tie peniaze z eurofondov, európske peniaze. Je úplne namieste, aby sa pýtal daňový poplatník Dánska, Nemecka, či tie peniaze, ktoré k nám prídu, sa rozkradnú, alebo budú slúžiť tomu účelu, na ktorý sú určené, a preto ich trápi, že bol zrušený Úrad špeciálnej prokuratúry, ale netrápi ich, že ako sa volá. Ich možno v zásade ani netrápi, čo presne budú tí špeciálni prokurátori robiť, ale ich trápi dnes to, čo sa deje so všetkými kauzami, ktoré sa týkajú finančne tých európskych peňazí. To ich trápi. Kde sú tie stovky prípadov, ktoré odišli z Úradu špeciálnej prokuratúry. Nemyslím si, že to berú tak osobne, čo sa stane s ľuďmi, ktorí zasvätili svoj život boju proti korupcii a organizovanému zločinu. To musí trápiť nás na Slovensku, aký je to odkaz takýmto ľuďom, čestným policajtom, prokurátorom, že takto sa k nim správame, ale Európsku komisiu a Európsku úniu trápi, ako sa budú osobitne vyšetrovať trestné činy, ktoré súvisia s európskymi peniazmi. A to dnes nevie, to z tých listov vyplýva. Vy ste zrušili Úrad špeciálnej prokuratúry a nijak ste nezabezpečili, aby osobitne tieto kauzy mali ľudia, ktorí vedia, čo s nimi majú robiť. A neviete na to odpovedať Európskej únii a Komisii. A to nijako nesúvisí s tým, že máme nejakú vnútornú politiku, do ktorej si nenecháme kafrať. To proste súvisí s tými európskymi peniazmi a vy ste to vopred vedeli. A určite to vedel premiér Fico. A preto ja hovorím, že je to neschopný premiér, pretože toto musel vedieť, musel to vedieť premiér Robert Fico a zjavne tiež mu nevadí, že o tie európske peniaze prídeme. A myslím si, že premiér Robert Fico má plán B, ak ho vy nemáte, a myslím si, že už vie, že o tie peniaze môže prísť a nevadí mu to, a preto ja sa pýtam opätovne, odkiaľ tie peniaze potom na Slovensko prídu. Bude to Čína, bude to Rusko? Na toto ja chcem odpoveď. A voliči vašej koalície majú právo to vedieť. Ďakujem pekne. (Potlesk.) [09:59] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie štrnásť faktických poznámok. Ako prvá pani poslankyňa Plaváková. [10:01] Lucia Plaváková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo aj kolegyni Márii Kolíkovej za výborný príspevok, ktorý teda otvoril množstvo otázok, na ktoré by sme tu asi viacerí chceli poznať odpovede. Neviem, či sa ich dočkáme, či sa niekto prihlásil, možno pán poslanec Ľupták bude mať odpoveď, že odkiaľ teda tie financie budeme mať, keď nebudú zdroje z Európskej únie. Ale mňa by teda tiež zaujímalo, čo robí premiér Robert Fico, či sa mu podarilo vysvetliť, akým spôsobom budú garantované, garantované vyšetrovania, boj proti korupcii, ako sme sa zaviazali v pláne obnovy, čo sa pýtala teda Európska komisia, lebo vidí, k čomu sme sa zaviazali, nepotrebuje, aby ju o tom niekto informoval, alebo či stále len obzerá tie toalety a lepí tam nálepky. Tak mňa by teda naozaj zaujímalo, čo spravil medzičasom Robert Fico a či sa snaží vôbec tieto finančné zdroje zachrániť, alebo už teda pozerá na ten svoj plán B, ktorý tu bol naznačený. A výborne si podľa mňa poznamenala aj to, že vlastne zámerom bolo vyselektovať nejaké mimovládne organizácie, nejaké konkrétne, ktoré strane SNS a možno niektorým iným ľuďom v koalícii vadia, a myslím, že to naznačil aj pán poslanec Ľupták, lebo očividne mu vadí napríklad organizácia, ktorá podporuje LGBTI+ ľudí, a teda by som chcela zdôrazniť, že zákaz diskriminácie je obsiahnutý aj v ústave, na ktorú sme tu prisahali, tak možno sa treba nad tým zamyslieť, že neprezentovať z poslaneckého mandátu niečo, čo je v rozpore s ústavou. Toľko by som k tomu chcela povedať a veľmi očakávam teda s napätím odpovede na tie otázky, ktoré tu odzneli. Ďakujem. [10:01] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Lackovič. [10:02] Marek Lackovič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Na Slovensku je viac ako 27-tisíc neziskových organizácií. Opakujem, viac ako 27-tisíc. Väčšina sa podľa prieskumu 2muse živí zo zdrojov štátneho rozpočtu, druhá podstatná časť sú, sú vlastné príjmy, povedzme, príjmy z predaja publikácií alebo účastí na podujatiach, a až tretí zdroj príjmu uvádzajú súkromné príjmy, tvoria len 18 % približne týchto príjmov. A ešte z tejto najmenšej časti vyselektujme súkromné príjmy zo zahraničia. To sa naozaj bavíme v rovine jednotiek percent. Tak otázka je, na koho je tento zákon vlastne šitý, ako správne hovorila aj pani poslankyňa Kolíková. Opäť ideme kvôli pár jednotlivým prípadom meniť celoštátnu legislatívu? A ak aj áno, komu, komu tým naozaj prospievame. Komu tým prospejete? Ďakujem pekne. [10:02] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Nash. [10:04] Natália Nash – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem, pani kolegyňa Kolíková, že ste správne poukázali na to, že predkladatelia si zjavne neurobili domácu úlohu a nezaoberali sa tým, aké organizácie chcú vlastne ostrakizovať. Pretože sem spadajú mnohé organizácie, ktoré sú pomáhajúce, charitatívne organizácie, ktoré fungujú z nórskych a švajčiarskych fondov, ľudskoprávne organizácie, kultúrne či športové organizácie. To spektrum je naozaj široké. Tieto všetky chce koalícia kontrolovať, lustrovať, označovať za agentov. Čo bude druhým krokom, keď ich takto označia? Pýtam sa, odstavíte ich od dotácií doma, zrušíte ich? Preto chcem len povedať, že dúfam, že sa vám to nepodarí a dúfam, že tento návrh zákona nepodporí ani len celá koalícia. A ak by sa tak stalo, tak dúfam, že aj keď ho náhodou podporíte, tak vám ho zruší Európsky súdny dvor. Organizácie tu totižto suplujú funkcie štátu a keď ich zničíte, tak mnohí občania nedostanú ich služby, núdzni, chorí, slabí, tí, ktorí sú na činnosť týchto organizácií odkázaní a na ktorých naša spoločnosť často zabúda, zostanú bez pomoci. Cieľom návrhu je len postupná likvidácia organizácií, ktoré sú voči vám kritické, lenže týmto návrhom neohrozujete iba ich, ale ohrozujete aj tie ostatné organizácie, ktoré som predtým vymenovala. Ďakujem ešte raz za váš príspevok. [10:04] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Hargaš. [10:06] Ján Hargaš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pani Kolíková, za váš príspevok, kde ste sa venovali aj tomu, odkiaľ budeme čerpať financie, keď nám zastavia tie financie z Európskej únie, a mne vtedy došlo, že kolegovia z SNS to úplne nedomysleli s tým zahraničným financovaním, že? Lebo keď teda sa, tak ja skúsim hrať teda vašu, vašu hru, kolegovia, že vadí vám politická aktivita, ktorú financuje niekto zo zahraničia. No tak politickú aktivitu v prvom rade robia politici, napríklad v prípade koalície sú to väčšinou ministri na ministerstvách, ktoré čerpajú eurofondy. Viete, eurofondy sú zo zahraničia. Takže ja by som to dohnal na ďalšiu úroveň, že teda poďme označovať aj ministerstvá a ministrov ako, ako organizácie so zahraničnou podporou, úplne to vidím ako v tej televízii, teraz tie titulky, keď hovorí minister, tak je tam meno ministra a odkiaľ je, tak si to predstavujem, Martina Šimkovičová, ministerka kultúry so zahraničnou podporou. (Smiech.) Máte? To by, to by šlo? Alebo vyberte si hocijako. Šutaj, pán Šutaj Eštok, minister vnútra so zahraničnou podporou. Lebo tak čerpá to ministerstvo eurofondy, tak zjavne aj ten treshold prekročí, ktorý máte v zákone. Skúste sa nad tým zamyslieť, že keď už teda ideme označovať, ja neviem, prečo ste si práve ten jeden sektor vybrali, tak vadí vám asi, že sa nejak vyjadrujú k politickému dianiu, tak rádovo viac sa vyjadrujú ministri vašej vlády k politickému dianiu a sú na čele organizácií, ktoré majú zahraničnú podporu. No tak buďme principiálni a poďme to dotiahnuť naozaj do dokonalosti a upravme aj, aj tie plakety ministerstiev na stenách, tie, tie bronzové tabule a všetko. Jednoducho keď so zahraničnou podporou, tak potom označovať každého. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.) [10:06] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Hanuliaková. [10:07] Jana Hanuliaková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Viete, čo je na tejto vláde najhoršie? Že stále potrebuje hľadať niekoho, na koho útočí, koho uráža a kreslí mu vlastne terč na chrbát. Bola to pani prezidentka, bola to Ódorova vláda, Progresívne Slovensko, dokonca teraz aktuálne už aj voliči a voličky Progresívneho Slovenska, novinári a novinárky, umelecká obec, potom, samozrejme, nesmiem zabudnúť na medvede a teraz ste prišli k mimovládkam. Za pol roka vašej vlády nič iné nevidíme ako útoky a urážky. Namiesto toho, aby ste prinášali riešenia pre ľudí, to, čo ste nám sľubovali, lacnejšie energie, lacnejšie potraviny, lacnejší benzín, tu naozaj nevidíme nič ako iba krivenie pravidiel. Čakáme na tie riešenia aj v zdravotníctve, v školstve, v energetickej sebestačnosti, ktoré naozaj na Slovensku potrebujeme aktuálne ako soľ. Neustále však šírite len tony zla a negatívnu energiu a podľa mňa naozaj toto Slovensko nikam neposunie. Prestaňte už ľuďom, prosím, dávkovať toto, čo robíte, a skúste naozaj začať pracovať pre ľudí a pre Slovensko. Ďakujem. [10:07] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Ľupták. [10:09] Pavel Ľupták – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Príspevok pani Kolíkovej bol o tom, pre nezainteresovaného pozorovateľa, ako keby tento zákon išiel zastaviť financovanie mimovládnych organizácií v prvom kroku a v druhom kroku ich úplne zrušiť. To ako snáď nemyslela pani Kolíková vážne. Hej, takýto dojem by to budilo na nejakého nezainteresovaného pozorovateľa. Hej, takže ja už sa k tomu ďalej nebudem vyjadrovať, akurát potom ste prešli na Európsku úniu a potom k tej vašej obľúbenej téme zrušenej Generálnej prokuratúre, aj keď toto nie je téma Európskej únie, ale irituje ma ako človeka, ktorý už má nejaké tie roky odpracované, také tie poznámky, že bez tej Európskej únie by sme neprežili. A ako sme žili tisíc rokov dozadu? Ako sme žili v bývalom režime? (Ruch v sále.) Ako sme žili medzi vojnami, ako sme žili za Rakúska-Uhorska? Hej, to nám tuto stále niekto dával nejaké peniaze? Prečo máme mať takýto nejaký postoj k takýmto veciam? A potom len krátka poznámka k pani Plavákovej, aj keď to je mimo rokovacieho poriadku. Ja skutočne sa nebránim sa stretnúť s vami aj s kolegami v nejakom salóniku tu v Národnej rade a vymeňme si názory, pretože v pléne ozaj sa to takto nedá a budem sa vás pýtať na jednu otázku, ktorá ma už dlhšie trápi. To je to, že mám jedno video z Dúhového Pridu z Nemecka, kde skupinka mužov, polonahých mužov a žien na verejnosti si pchajú umelé penisy do zadku. Či je to podľa vás v poriadku. Ale toto, prosím, odpovedať na tej debate medzi štyrmi-šiestimi očami. Ďakujem. [10:09] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Dostál. [10:09] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Neviem, či sa teraz dokážem celkom sústrediť na reakciu na pani poslankyňu Kolíkovú, lebo teraz tie obrazy z Pridu, o ktorých hovoril pán poslanec Ľupták, mi behajú pred očami (smiech), ale teda skúsim to. A teda chcel by som k tomu povedať niečo ako zainteresovaný pozorovateľ, teraz nehovorím o tom Pride, teraz hovorím o tom návrhu zákona, je dobré sa pýtať, že prečo predkladatelia prišli s týmto návrhom zákona, ale keď je človek čo i len trochu zainteresovaný v zmysle, že čo i len trochu rozumie tomu, prečo s ním prišli, tak samozrejme, že ten návrh je motivovaný snahou poškodiť mimovládne neziskové organizácie, spraviť z nich terč, urobiť z nich nepriateľa, asi nie ich priamo hneď teraz zlikvidovať alebo zakázať, ale veď možno aj, aj to príde. Hej, že v tom Rusku tiež postupovali tak, že ich nejako označili, potom im niečo zakazovali im robiť a potom, potom ich zakazovali a potom ich, potom ich zatvárali. Ja neviem, kam je až schopná táto vládna koalícia prísť, ale toto je krok presne tým smerom, presne smerom k Putinovmu Rusku, presne smerom k Orbánovmu Maďarsku, mimovládne neziskové organizácie sú pre autokratické vlády s diktátorskými sklonmi nepriateľ, sú vnímané ako nepriateľ a treba proti nim bojovať. Áno, označiť ich za zahraničných agentov, ako to chceli Kotlebovi fašisti v minulom volebnom období, by asi bolo prisilné, no tak sa tam nájde nejaký mäkší výraz, ale ten účel a ten zmysel je ten istý, označiť mimovládne neziskové organizácie za nepriateľa a tlačiť ich k tomu, aby sa nevyjadrovali k veciam verejným. To je všetko. [10:10] Andrej Danko Ďakujem. Pani poslankyňa Števulová s faktickou. [10:11] Zuzana Števulová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ja by som sa tiež rada vrátila k podstate tohto zákona a k tomu, ako si veľmi správne, Mária, popísala tie následky, ktoré nám hrozia v prípade, ak by bol prijatý. Jeden je, samozrejme, jednak to možné konanie pre Súdnym dvorom Európskej únie a, samozrejme, konanie zo strany samotnej Európskej únie, ktorá určite nebude s tým váhať, a možno zastavenie prostriedkov finančných. Ale dôležité mi príde znova upozorniť na to, že táto kampaň vládnej koalície voči mimovládnym organizáciám má už teraz desivé následky. Nie je náhoda, že som včera v mojej rozprave čítala to, čo hovoria všetky medzinárodné organizácie vrátane nášho Slovenského národného strediska pre ľudské práva o tom, ako sa výrazne zhoršuje bezpečnostná situácia ľudí, konkrétnych ľudí, ktorí v týchto organizáciách pracujú a ktorí zažívajú aj online, aj offline útoky. A to nie je, to nie sú nejakí imaginárni ľudia, to sú občania a občianky tejto krajiny, ktorí vykonávajú svoje právo ústavné združovať sa v týchto organizáciách a dostávajú za to hejterské emaily, komentáre, niektorých priamo napádajú. A to sa nedeje teraz prvý rok. To bolo za vlády, aj za predchádzajúcich vlád, v ktorých figuroval SMER alebo SNS, pretože ja som sa venovala téme ľudí s utečeneckým a migračným pozadím od roku 2006 a veľmi dobre si pamätám, keď vláda Roberta Fica na moju organizáciu zaútočila, aký nárast hejtu a nenávisti to voči mne a voči mojim kolegom a kolegyniam vyvolalo. A tá situácia sa od roku 2015 výrazne a výrazne zhoršila. Ak sa tu pod vplyvom tejto vašej nenávistnej snahy a rétoriky a kampaní naozaj niekomu niečo stane, budete ho mať na svedomí a my sme vás varovali. (Potlesk.) [10:11] Andrej Danko Pani poslankyňa Jurík. [10:13] Beáta Jurík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vrátim sa k tomu, čo som nestihla dokončiť v tej predošlej faktickej, ale obe rečníčky o tom hovorili, a síce, rozhodnutie Súdneho dvora EÚ v prípade Maďarska. Európska komisia viedla voči Maďarsku konanie práve kvôli takémuto zákonu, aký dnes predkladáte aj vy, a skutočne on je takmer identický. Ja som si porovnávala to znenie a tie použité slová sú vskutku rovnaké, jediné, čo sa tam možno líši, sú sumy, ktoré, ktoré navrhujete. Ale vaša dôvodová správa pritom uvádza, že predmet návrhu zákona je v súlade s právnou úpravou Európskej únie, nie je upravený v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie. No tak ja už neviem, pretože je, pretože tu máme toto rozhodnutie. A veď si ho prečítajte a porovnajte a na to nemusíte byť ani prvotriedny právnik alebo právnička, ako pani poslankyňa Števulová, pani poslankyňa Plaváková alebo pani poslankyňa Kolíková. Stačí si to skutočne len porovnať a vidíte, že to je to isté a práve kvôli tomuto nám hrozí, že Európska komisia bude iniciovať úplne rovnaké konanie ako voči Maďarsku a vyjde nás to teda celkom draho. A mňa teda skutočne úprimne zaujíma, že či o tých právnych aktoch Európskej únie, keď to takto uvádzate aj v dôvodovej správe, neviete, ako napríklad aj keď ste predkladali ten prvý návrh zákona o zmene RTVS ešte dokonca v deň, keď Európsky parlament prijal European Media Act, čiže proste úplne to išlo v rozpore a neviem, že či ste to nevideli. Dokonca jeden z vašich lídrov sa vyjadril, že ak je niečo ústavný zákon, tak že to nespadá pod právo Európskej únie. Alebo vy skutočne nečítate tie rozhodnutia a to právo EÚ. No, ja neviem. A skončila by som len tým, že, Mária, ty si hovorila, resp. pýtala si sa, že či tejto koalícii nesmrdia tie peniaze z EÚ. No ja si skutočne myslím, že ak tejto koalícii niečo nesmrdí, tak sú to práve peniaze. [10:13] Andrej Danko Pán poslanec Krúpa. [10:16] Juraj Krúpa – Vystúpenie s faktickou poznámkou Mária, ďakujem veľmi pekne za tvoj príspevok, si upozornila na niekoľko zásadných vecí a jednou z nich je práve to, že oni aj prostredníctvom tohto zákona chcú ukázať, že ako sa oni nenechajú riadiť tým zlým Bruselom, že oni si povedia čo a ako to chcú mať tu na Slovensku, bez ohľadu na to, aké to bude mať následky. A keď bude najhoršie, tak ako sme počuli aj tu od kolegu, tak však sme tu aj tisíc rokov predtým žili nejak, však nejako bolo, nejako aj bude a my si nenecháme tým Bruselom nič diktovať. To radšej budeme o chlebe a o vode. Ale aj tak to vydržíme, však sme kedysi všeličo vydržali, aj potupu, aj, aj, aj útlak, aj všetko, vydržíme aj toto. Čo nás potom, že čo tu potom bude. Toto sú presne tie, tie pochodové myšlienky, ktoré oni majú, a sú úplne že zvrátené, človek sa nad tým musí pozastaviť. Lenže to nie je len to, že vy bojujete týmto proti Európskej únii. Ono vy vlastne týmto porušujete základné práva podľa Rady Európy, čiže to nie je Európska únia, oni možno nevedia, aký je ten rozdiel, ale je to Rada Európy, kde sú členmi aj nečlenské krajiny Európskej únie. A tým pádom vlastne diskriminujete, pretože diskriminujete medzi domácim a zahraničným jak prispievateľom, takisto aj domácou zahraničnou mimovládkou a dokonca v rámci Európy alebo dokonca v rámci Európskej únie. Čiže toto sú absolútne, toto je proste úplne podľa, podľa príručky toť Orbána a Ruska takýmto spôsobom pristupovať. Lenže my dávno, dávno nie sme tam, kde ste vy si myslíte, že by sme mali byť, a už dávno sme tento svet váš opustili. My sme už sme dávno v 21. storočí, nie sme v 19. a začiatkom 20. storočia. Čiže namiesto toho, aby robili niečo rozumné, tak chodia ako, vláda rozdáva nejaké politické bublifuky po regionálnych rokovaniach, ale prídeme naozaj o veľa takýmito sprostými návrhmi. [10:16] Andrej Danko Pán poslanec Prostredník. [10:18] Ondrej Prostredník – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán predsedajúci. Pani Kolíková, vy ste veľmi pekne povedali o tom, hovorili o tom, ako je tento návrh zákona naozaj nebezpečným útokom na samotnú podstatu našej spoločnosti, lebo občianske združenia, organizovaná občianska spoločnosť sú veľmi dôležitou súčasťou slobodnej demokratickej spoločnosti. Ale hovorí sa tu aj o tom, že ako to vlastne bolo v minulosti, že či sme v minulosti vôbec nejaké peniaze zo zahraničia prijímali. Ja vám poviem teraz v skratke jeden príbeh. Ide o človeka, ktorý má meno Robert William Seton-Watson. Je to človek, ktorý žil v Škótsku, napísal knihu, ktorou kritizoval národnostnú politiku rakúsko-uhorskej monarchie. Tá kniha mala veľký úspech, z jej výnosu potom založil štipendijný fond. Prijímateľmi toho štipendijného fondu boli ľudia ako napríklad Fedor Ruppeldt – významný evanjelický biskup na začiatku 20. storočia, Ľudovít Šenšel – zakladateľ literárneho časopisu Tvorba a časopisu Cirkevné listy, Vladimír Roy – významný slovenský literát. A teraz sa podržte, Martin Rázus – predseda Slovenskej národnej strany. Títo ľudia by mali podľa vašej logiky všetci mať označenie zahraničný agent. Oni boli tým pre slovenský národ, čím boli len vďaka tomu, že ich zo zahraničia niekto podporil. To, čo robíte, je útokom aj na samotnú podstatu slovenského národa a o tom poviem niečo viac v mojom vystúpení v rozprave. Ďakujem. (Potlesk.) [10:18] Andrej Danko Pán poslanec Michelko. [10:20] Roman Michelko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Pán Prostredník, to je čaro nechceného. Vy ste tu citoval z, ja viem, že nebudem, ale budem reagovať aj toto, nie, dobre, najprv na pani Kolíkovú. Teraz sa ukázalo úplne jednoznačne váš mentálny svet. Štandardným spôsobom vy jediné, čo viete robiť, je, že keď nemáte šancu presvedčiť, tak sa vyhrážate krátením rozpočtu. Viete, to už je taký frustrujúci svet, mentalita Biľaka je pretransformovaná v nové veci, vtedy keď vedenie konzervatívnej časti videlo, že prehrá snem, teda zjazd, ktorý mal byť v septembri, no tak aby sa to nestalo, tak požiadali pomoc Moskvu a tanky. A teraz je to smola, lebo tanky už nechodia z toho Bruselu, no tak ako by ste mohli zvrátiť vy, ako by ste mohli vývoj na Slovensku zvrátiť. No jedine bankami alebo financiami. Ilona Švihlíková to pekne povedala, nejdřív tanky, teťko banky. To znamená, že jediná vec ako presadiť svoje, ako sa vyhrážať. Keď už ten Brusel tie tanky do šľaka nepošle, no tak aspoň tie peniaze. To je jediné, čím môžte škodiť a v tom naozaj ste úplne identickí v tej mentalite, že vlastnú prehru chcete zvrátiť zvonka. Je to vaša vizitka. No a potom naozaj už len tri sekundy. Tá podpora zo zahraničia, ako ste vraveli, no tak tá je absolútne neprijateľná pre náš fond, lebo trikrát túto knihu odmietol a zakázal, resp. neumožnil vydať. Tak asi, asi má podobný problém, aby takéto základné dokumenty sa k Slovákom nedostali. [10:20] Andrej Danko Pán poslanec Gašpar. [10:22] Tibor Gašpar – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, ďakujem za slovo. Chcel by som reagovať, samozrejme, na pani poslankyňu Kolíkovú, ale začnem tým, že pani poslankyňa Plaváková povedala, že boli v tom prejave otvorené viaceré otázky zaujímavé. Tak pre mňa sú to klamstvá, fabulácie a demagógia. Počuli sme tu množstvo zase rôznych nepravdivých informácií o tom, čo spôsobilo zrušenie úradu špeciálneho prokurátora, ako sa nechránia európske peniaze naším trestným právom a podobne. Ale k tomu nabudúce. Teraz k zákonu, ktorý je predložený, alebo k zmenám v ňom. Vaša argumentácia sa zúžila do podoby, že ako utrpia mimovládky, ktoré aj ja oceňujem, ich činnosť, a pôsobia v sociálnej oblasti, vo vzdelávaní, v zdravotníctve, ale akosi ste zabudli pri vašej argumentácii, alebo ste sa jej dotkli len veľmi okrajovo, spomenúť mimovládky, ktoré robia politiku. Boli tu mimovládne organizácie, ktoré vstupovali do volebných kampaní, vyvesovali obrovské bilbordy popri našich cestách a za veľké peniaze. A ja oprávnene tvrdím, si myslím, pretože si to požadovala aj väčšina našich voličov, že chceme vedieť, za aké peniaze to vyvesovali, a preto si myslím, že transparentnosť financovania je úplne normálny požiadavok na súčasnú modernú dobu. Toľko tu diskutujeme častokrát o legalizácii príjmov, o tom, že sa tu rozkradnú zase nejaké finančné prostriedky, tak toto je presne priestor na to, aby sme tie prostriedky mali pod kontrolou a vedeli, kto prispieva. Nikto nechce nikomu zakázať to prispievanie. My len chceme vedieť, koľko peňazí kto dostáva a následne, aby sme to dali do pomeru s tým, akú činnosť tu vykonávajú tieto mimovládky. Mnohé z nich totižto pôsobia proti národnoštátnym záujmom, proti morálnym a etickým hodnotám Slovákov, tak ako ich vidíme... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [10:22] Andrej Danko Pán poslanec Bužo. [10:24] Lukáš Bužo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Ďakujem za váš prejav, pani Kolíková, a za to, že ste správne vo svojom prejave odkryli veci, ktoré sa skrývajú za touto novelou. A osobne si myslím, že tento zákon sťažuje prácu mimovládnym organizáciám. Už pri tej činnosti, ktorú robia a nahrádzajú vlastne postavenie alebo to, čo má urobiť štát, ešte im ideme sťažovať veci. Nikto tu nepozerá na ten druhý pohľad, že ako sa na to budú pozerať vlastne tí, ktorí podporujú tieto mimovládne organizácie, že zrazu tá mimovládna organizácia dostane nálepku, že je agent a že peniaze, ktoré dostáva, musí... Vy tu pozeráte iba na jednu, jeden pohľad, ale treba sa pozrieť aj na ten druhý pohľad, že ako to ovplyvní vlastne tie organizácie, ako tí donori budú hľadieť na to, že zrazu ja mám podporovať organizáciu, ktorej štát úplne všetko chce kontrolovať a ešte dá tam tú nálepku. Čiže vy znovu zasahujete a je paradoxom, že koalícia zasahuje odkedy, od volieb vlastne zasahuje do mechanizmu štátu, ktoré sú mimoriadne dôležité, či spravodlivosť, médiá, teraz mimoriadky, či mimovládky, pardon. A k tomu, ako ste rozprávala o tom, že či chcú vystúpiť z Európskej únii, tak mne iba napadla taká poznámka, že zatiaľ nemáme ropu na Slovensku, aby sme boli sebestační, aby sme nikoho nepotrebovali. A je veľmi potrebné, zdôrazňujem, veľmi potrebné, aby mimovládne organizácie mali podporu od štátu a nie, aby sme ich ničili, aby sme ich obmedzovali a zasahovali do vecí, ktoré, do ktorých nás nie, ak máte problém s... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.) [10:25] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Kolíková s reakciou. Nie je v sále, nevidím ju, dobre, takže pokračujeme v rozprave. Pán poslanec Prostredník, pripraví sa poslankyňa Kalmárová. [10:27] Ondrej Prostredník – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, kolegyne, kolegovia, predkladaný návrh vážnym a zavrhnutiahodným spôsobom útočí na organizovanú občiansku spoločnosť. Mimovládne neziskové organizácie ako súčasť organizovanej občianskej spoločnosti sú chrbtovou kosťou demokracie. Sloboda združovať sa je jedným z hlavných atribútov demokracie. Označovanie ľudí, ktorí si uplatňujú túto slobodu, že sú to spolupracovníci zahraničia a vytváranie možností, aby politická moc, v tomto prípade minister, svojím rozhodnutím mohol rozpustiť občianske združenie, je vážnym zásahom do tejto slobody. Občianske združenia rozvíjajú u ľudí záujem o dianie v spoločnosti. Dávajú im konkrétne nástroje, ako meniť, ako zlepšovať našu spoločnosť a dnes túto slobodu na Slovensku využívajú milióny našich spoluobčanov a spoluobčianok. Asi niet mesta a dediny na Slovensku, kde by dnes nefungovalo nejaké občianske združenie. Vznik a rozvoj organizovanej občianskej spoločnosti však nie je len výdobytkom demokracie. Prvky organizovanej občianskej spoločnosti nachádzame dávno predtým, čo dnes vnímame ako modernú liberálnu demokraciu. A tak chcem hovoriť v tej prvej časti svojho vystúpenia o tom, ako spolková činnosť stála pri zrode slovenského národa v dobe národného prebudenia. Bola to spolková činnosť, teda obdoba dnešnej organizovanej občianskej spoločnosti, ktorá slúžila na šírenie osvety a národnej hrdosti. Spomeniem len niektoré, Tatry, Živena, Slovenský literárny spolok založený v roku 1862, Slovenský muzeálny spolok 1864, Gazdovský spolok v Sobotišti z roku 1863, Kníhtlačiarsky účastinný spolok v Martine založený v roku 1857. V mnohých mestách existovali čitateľské spolky, spevácke spolky, divadelné spolky. Výsledkom spolkovej činnosti boli neskôr mestské a miestne knižnice, ktoré sa stali lokálnymi centrami kultúrneho, literárneho a vedeckého života. Áno, tieto spolky robili to, čo vtedajšia uhorská štátna moc pre obyvateľov Slovenska nerobila, nechcela robiť. Chápala to ako ohrozenie svojej vtedajšej politiky. Bez týchto spolkov, teda toho, čo dnes nazývame občianske združenia, by nebolo dnešného Slovenska. Spolková činnosť sa potom rozvíjala aj po vzniku Československa, aby sa po nástupe totality stala jedným z prvých terčov komunistického režimu. Áno, spoločným znakom totalitných režimov je strach z organizovanej občianskej spoločnosti a snaha ju buď zlikvidovať úplne, alebo ju mať pod absolútnou kontrolou. To je to, o čo sa snaží aj tento predkladaný návrh. Sloboda združovať sa je jednou z najvzácnejších slobôd, ktoré sme ako spoločnosť získali po novembri 1989. Nadväzujeme ňou na samotnú podstatu toho, za čo vďačíme, že sme národom a rozvíjame ňou to, čo je dnes definičným rámcom modernej demokratickej spoločnosti. A tak sa pýtam, nie je to paradox, že dnes so zákonom namiereným proti občianskym združeniam, proti základom našej, nášho národného povedomia prichádza práve Slovenská národná strana? Snažím sa pochopiť, aký zámer stojí za týmto návrhom. Aká je pridaná hodnota toho, že verejnosť bude v názvoch mimovládnych neziskových organizácií čítať, že tá či oná organizácia v danom kalendárnom roku prijala viac ako päťtisíc eur zo zahraničia? Aký to bude mať zmysel? Jediným vysvetlením je naplnenie nebezpečných vyhrážok a vyjadrení predstaviteľov koalície na adresu mimovládnych organizácií. Boli sme ich svedkami počas predvolebnej kampane a počúvame ich aj teraz. Tento návrh zákona treba chápať v tomto kontexte, v kontexte tých vyjadrení, ktoré predstavitelia vládnej koalície vysielali v minulosti a mimovládne organizácie označujú za akýchsi škodlivých agentov zahraničia aj ďalej. Navrhovatelia v dôvodovej správe venujú veľa priestoru transparentnosti. Áno, transparentnosť je celkom iste ušľachtilý cieľ, ale vysvetlite mi, prosím, ako s požiadavkou transparentnosti súvisí zavedenie povinnosti používať označenie organizácia so zahraničnou podporou. V dôvodovej správe to navrhovatelia vôbec nevysvetľujú. Ono sa to totiž ani inak vysvetliť nedá než tak, že navrhovatelia pokladajú prijatie podpory zo zahraničia za niečo zlé, ohrozujúce spoločnosť. To totižto hovorili v kampani a hovoria to na všelijakých temných kanáloch internetu svojim voličom aj teraz a otravujú tým celú spoločnosť. A čudujem sa, že navrhovatelia sú teraz takí zbabelí, že pravdu o svojej motivácii pre tento zákon ani neuvedú v dôvodovej správe a odrazu sa hrajú na veľkých obhajcov transparentnosti. Ak prijímanie podpory zo zahraničia navrhovatelia považujú za hrozbu, rád by som im niečo pripomenul. Slovensko je súčasťou Európskej únie a to, že sme súčasťou Európskej únie, je zvrchované rozhodnutie občanov a občianok Slovenskej republiky. Vstúpili sme do spoločenstva štátov, ktoré sa hlásia k spoločným hodnotám a v rozvíjaní týchto hodnôt sa vzájomne podporujú. Vytváranie atmosféry podozrenia, že je vzájomná finančná podpora občianskej spoločnosti medzi členmi tohto európskeho spoločenstva niečo nebezpečné, ohrozujúce našu zvrchovanosť, nie je ničím iným ako nebezpečným pokusom o vytrhnutie Slovenska z tohto európskeho spoločenstva hodnôt. Ak sa občianske združenia majú cítiť vinné za to, že prijímajú podporu zo zahraničia a pripínať si kvôli tomu verejné označenie k svojmu menu, bude to v mnohých prípadoch viesť k obmedzeniu ich činnosti. A bude to mať aj ďalší dopad. Navrhovatelia tým vlastne vysielajú signál dovnútra organizovanej spoločnosti, ktorým hovoria, že aj naše podobné správanie sa, keď my iným poskytujeme pomoc, keď naše občianske združenia pomáhajú iným v zahraničí, nie je dobré, že ani my by sme nemali posielať naše peniaze do zahraničia. A to je absurdný dôsledok celého tohoto prístupu. Dlhé roky som pracoval v prostredí cirkvi. Áno, vyprovokovali ste nás k tomu, že máme hovoriť o našom životnom príbehu, lebo tu opakovane počúvame poznámky znevažujúce, že sme v živote nič nedokázali ako poslanci, poslankyne Progresívneho Slovenska. Ja som teda pracoval takmer celý svoj život v prostredí cirkvi a na univerzite. A niekoľko rokov som viedol Ekumenickú radu cirkví. Toto združenie sa pokojne mohlo zaregistrovať aj ako občianske združenie. Ale bolo zriadené podľa zákona o náboženskej slobode a teda prísne vzaté sa tento predkladaný návrh na túto organizáciu cirkví nevzťahuje. Ale chcem povedať jednu vec, medzi rokmi 2002 a 2007 sme mali okrem iných aj dva programy, ktoré na záver svojho vystúpenia chcem priblížiť. Ten prvý sa volal Okrúhly stôl. Ročne sme vo vtedajšej mene v slovenských korunách prijímali prevažne z Nemecka, ale aj z ostatných krajín Európskej únie okolo 6 mil. slovenských korún. A tie sme potom prerozdeľovali najrôznejším subjektom, cirkvám, ale aj občianskym združeniam. A podporovali sme najmä vzdelávanie k dobrovoľníctvu, organizačný rozvoj. Vtedy napríklad vznikali v prostredí evanjelickej cirkvi evanjelická diakonia a stáli ako keby na začiatku a potrebovali poradiť s tým, ako vybudovať dobrú, silnú, fungujúcu organizáciu. Toto sme podporovali z týchto zahraničných peňazí. Podporovali sme sociálne projekty a mnoho ďalších. Ten druhý program, ktorý chcem zmieniť, sa venoval humanitárnej a rozvojovej práci, a to je to, čo som povedal prv. Už vtedy sme mysleli na to, že aj my sa musíme zaujímať o to, ako žijú ľudia za našimi hranicami a že aj my musíme byť dobrými agentmi zmeny v zahraničí. A preto sme vychovávali ľudí k tomu, aby sa zaujímali o rozvojovú a humanitárnu prácu a priamo sme aj podporovali situácie, alebo zasahovali sme v situáciách, v krízových situáciách humanitárnym spôsobom. Pre mňa je to jeden z najlepších príkladov toho, ako finančná podpora organizovanej občianskej spoločnosti zo zahraničia nielen pomáha ušľachtilým cieľom tu u nás doma, ale zároveň motivuje a buduje v našej spoločnosti záujem a povedomie o tom, že našou úlohou je tiež pomáhať v zahraničí. Ak dnes niekto útočí na občianske združenia len preto, že majú príjem zo zahraničia, prejavuje tým nielen svoje autoritárske a totalitné sklony, ničí zároveň toto krehké povedomie nášho európskeho spoločenstva ako spoločenstva hodnôt založeného na slobode a vzájomnom rešpekte. Stigmatizácia, teda označovanie jednotlivcov a skupín ľudí ako škodlivých pre zvyšok spoločenstva, nikdy neposunula spoločnosť ďalej. Naopak, stigmatizácia bola vždy začiatkom tých najhrozivejších kapitol ľudstva, pogromov a genocíd. A, žiaľ, aj dnes vyvoláva napätia, ktoré často vyústia do fyzických útokov. Koľko nepriateľov ešte potrebujete, koľko terčov chcete ešte nalepiť iným na chrbát? Vážení navrhovatelia, stiahnite tento návrh. Je proti hodnotám vašej vlastnej strany, ku ktorej sa aspoň tým menom hlásite. Proti tradícii spolkov, ktoré formovali slovenský národ, a je aj proti hodnotám modernej demokratickej spoločnosti, ktorá môže byť slobodnou a funkčnou len vtedy, ak sa skladá z funkčnej a slobodnej organizovanej spoločnosti. Ďakujem. (Potlesk.) [10:40] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Na vystúpenie pána poslanca jedenásť faktických poznámok. Prvý, prvá prihlásená pani poslankyňa Gažovičová. [10:41] Tina Gažovičová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. A som veľmi vďačná za tento naozaj aj vecný, ale zároveň dôrazný príspevok od kolegu Prostredníka a za to, že tu znovu a znovu odznieva, že áno, organizovaná občianska spoločnosť, čiže občianske združenia či mimovládky sú pilierom demokracie, sú to jedným zo základných práv, aby sa občania mohli združovať a pracovať na tom, čo považujú za dôležité, či sú to ich susedské záhrady, alebo je to práva nejakej skupiny, skupiny v spoločnosti a útok na ne je nejakým autoritárskym sklonom. A znovu tu odznieva, že počúvame zo strany koalície, a teda hlavne od predkladateľov zo SNS, vidíme to v tej dôvodovej správe, že vraj ide o transparentnosť. Ale vybratie si čisto, že zahraničné zdroje teraz označíme za niečo horšie a tie musia tam mať nálepku, to nie je o transparentnosti. Transparentnosť je o tom, že sa prizná, odkiaľ je to financovanie a na čo sa používa. A to funguje už dnes, ako to aj dnes, včera spomenula aj kolegyňa Kosová. Už dneska je nutné viesť účtovníctvo pri, obzvlášť pri tých väčších grantoch, ktoré často chodia zo zahraničia, tam sú neskutočne prísne podmienky na to, že ako sa, ako sa vyúčtovávajú. Ide o to, že vy chcete niekomu dať ten terč na chrbát, vy chcete niekomu dať nálepku, pritom nie je žiaden objektívny dôvod, prečo by tie zahraničné zdroje mali byť, mali byť horšie ako tie domáce. A hlavne tak potom keď už toto chcete robiť, tak aspoň posilnite tie domáce zdroje, tak investujte štátne peniaze do podpory mimovládok, ale vy im aj beriete domáce zdroje, aj im budete komplikovať zháňanie tých zahraničných... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.) [10:41] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Marcinková. [10:43] Vladimíra Marcinková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Už to tu zaznelo, že predkladatelia tohto návrhu sa inšpirovali v Maďarsku. Neviem, či zaznelo, že inšpirácia mohla prísť aj z Ruska, pretože aj tam podobný zákon majú. Pre predstaviteľov týchto krajín je nezávislý občiansky sektor, samozrejme, veľkou prekážkou pri ich nedemokratických krokoch. Tento zákon preto nemožno vnímať inak ako ďalší útok na mimovládny sektor zo strany koalície, ktorý už je niekoľký v poradí. Len pripomínam, že v maďarskom zákone proti mimovládkam ešte v roku 2020 prebehlo aj rozhodnutie Súdneho dvora EÚ, že je v rozpore s právom Únie. Koalícia tak naďalej pokračuje v krokoch, ktoré nás môžu pripraviť o eurofondy a peniaze z plánu obnovy. Z vlastných zdrojov nemáme šancu tieto prípadné výdavky a investičné príležitosti pokryť. Za organizácie so zahraničnou podporou by museli byť označované aj mimovládne organizácie, ktoré pomáhajú tým najzraniteľnejším na Slovensku, ako napríklad katolícka charita, Úsmev ako dar, Liga proti rakovine a mnohé iné, ktoré robia nezastupiteľnú prácu za tento štát, a práve týchto organizácií, ktoré túto prácu robia, sa tieto zmeny dotknú takisto a bojím sa, že najviac. Takže veľmi ťažko sa mi hľadá v spleti vašich argumentov nejaký pádny, ktorý by vysvetlil, prečo chcete poškodiť organizáciám, ktoré suplujú štát v toľkých smeroch. Ďakujem. [10:43] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Kosová. [10:44] Ingrid Kosová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Ondrej, spomínal si veľmi trefne, že túto koalíciu vedie k predloženiu takéhoto zákona, samozrejme, strach z občianskeho sektora, pretože práve občiansky sektor je ten, ktorý nastavuje zrkadlo vláde a kritizuje aj kroky, ktoré robia, a oni to nepotrebujú. Od začiatku ale toho, ako vládne táto koalícia, je zrejmé, že to nie je len strach, ale aj pomsta a oni začali naozaj s veľkou ohováračskou kampaňou, ktorá negatívne ovplyvnila celú verejnú mienku, polarizuje spoločnosť a množstvo ľudí je už dnes presvedčených o tom, že mimovládny sektor je najväčšie zlo. Lenže nie je to len ohováračská kampaň, ale sú to normálne že strategické postupy tejto vlády, výsledkom ktorých je napríklad aj zrušenie dotácie ministerstva spravodlivosti v oblasti ľudských práv, kde sa oháňajú transparentnosťou a podobne a kde hovoria, že ministerstvo spravodlivosti má záujem poskytnúť prostriedky len tým organizáciám, ktoré si to zaslúžia, avšak na základe procesu, ktorý bude kontrolovateľný, ako keby už dnes nebol, zavádzajú verejnosť klamlivými informáciami. Hovorí to už aj programové vyhlásenie vlády, ktoré hovorí, že nemôžeme akceptovať, aby politicky zamerané subjekty často financované zo zahraničia netransparentne ovplyvňovali demokratickú politickú súťaž. A to je to vlastne, čo im naozaj vadí a čo potvrdili aj pán Gašpar a Michelko vo svojich faktických poznámkach, pretože oni nemôžu dopustiť, aby ktokoľvek kritizoval kroky tejto vlády. To je ten problém. Vadí im strašne napríklad Transparency International, ktorý hovorí o tom, akým spôsobom využívajú finančné prostriedky vo svojej kampani. Alebo Zastavme korupciu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [10:44] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslankyňa Šrobová. [10:47] Veronika Šrobová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem ti, Ondrej, že si pekne zhrnul 30 rokov budovania demokracie na Slovensku a aj to, ako sa zaslúžili k tomu a pričinili mimovládne organizácie. Ja verím, že tieto argumenty by si mohli prevziať aj poslanci koalície, keďže pre nich je stále problém, keď argumentujú napríklad ženy okolo 30 rokov. Ako tu všetci už hovoríme, mimovládne organizácie často suplujú štát tam, kde zlyháva. Fungujú pre tých najzraniteľnejších v našej spoločnosti a naša spoločnosť je len taká silná, aká silná je tá najslabšia jej časť. Čiže zákon, ktorý sa skrýva za transparentnosť, chce len pokračovať v oslabovaní našej spoločnosti v politizovaní inštitúcií a v polarizácii našej spoločnosti. A toto je, bohužiaľ, len ďalšia, ďalšia časť série deštrukcie tohto štátu v podaní vládnej koalície, ktorá úplne zapadá do toho kontextu, ktorý tu už pol roka máme. Ak, podľa môjho názoru, ak chceme posilniť dôveru v mimovládne organizácie ľudí, ľuďmi na Slovensku, mohli by sme my politici začať od seba, neútočiť na ne, neohovárať a práveže ich podporovať v ich činnosti. Ja si myslím, že by to veľmi ocenili aj vaši voliči, ktorí sú možno často účastníkmi takisto takýchto organizácií. Ďakujem. [10:47] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Števulová. [10:48] Zuzana Števulová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ondrej, mne sa veľmi páčil tvoj príspevok v tom, ako si celú túto tému poňal aj z toho uhla, že či by sa nám páčilo, keby slovenskú humanitárnu a rozvojovú pomoc v zahraničí tie prijímajúce krajiny označovali tie organizácie, ktoré v zahraničí podporujeme my, ako organizácie so zahraničnou pomocou a chceli by takýmto spôsobom na tie domáce organizácie útočiť. Naozaj podľa mňa veľmi dobrý príklad, vôbec mne to nenapadlo, ale máš pravdu. Si predstavujem, ako všetky tie dobré projekty, ktoré naša humanitárna a rozvojová pomoc rozvíjala alebo rozvíja v krajinách ako Afganistan, Irak, Sudán a podobne, budú zrazu tamojšou vládnou mocou označované ako projekty a organizácie podporované zahraničnou pomocou. To by naozaj bola krásna vizitka a verím tomu, že by sa nám to nepáčilo. A pri tejto príležitosti, ja to strašne nerada robím, veľmi nerada porovnávam, používam také prívlastky, že sú ako Taliban a podobne, ale keďže naši kolegovia a kolegyne z SNS sú už imúnni voči tomu, keď ich prirovnávame k nedemokratickým vládam v Rusku alebo, alebo k tomu orbánistanu, tak si dovolím uviesť jeden príklad, že rovnako ako u nás chceme ostrakizovať mimovládne organizácie preto, lebo prijímajú pomoc zo zahraničia, hlavne keď sa nám to nepáči, lebo sú príliš kritické, tak si spomeňme, že veľmi podobný cieľ, aj keď iným prostriedkom, dosiahlo teroristické hnutie Taliban, ktoré ovláda Afganistan a chce ženy vykázať z akéhokoľvek verejného priestoru, zaviedlo tam rodový aparteid, tak im prosto zakázal robiť pre všetky domáce aj zahraničné mimovládne organizácie, ktoré sú tam podporované, a tým efektívne dosiahli, že tí ľudia nemajú žiadny prístup k tej humanitárnej pomoci. Tak nebuďte... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [10:48] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Vaľová. [10:50] Jana Vaľová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Ja by som veľmi rada rozprávala o faktoch, lebo to, čo sa tu rozpráva, sú také všeobecné veci. Pán kolega, vy ste povedal, že dôsledky prístupu, čo bude mať tento zákon. No dôsledkom prístupu tohto zákona je, že mnohé občianske združenia boli využité na politický boj. Ja sa najprv zamyslím nad ekonomikou. Rozprávate o tom, že ako priznajú peniaze zo zahraničia. No nepriznajú, pretože vy ak máte peniaze, ktoré sú združené od občanov, daňový úrad vám nemôže prísť ani na kontrolu. Daňový úrad vám kontroluje iba peniaze, ktoré sú zo štátu. A v tom je ten rozdiel. A to občianske združenie môže povedať teda a môže to priznať, alebo nemusí vo výročnej správe. A ďalšia vec je, že ak by sme išli týmto ekonomickým smerom, tak práve tam by mohla zakročiť Európska únia. A vrátim sa k tým občianskym združeniam a k tomu politickému boju, lebo ja som ho zažila, ja som živý svedok, ja vám hneď porozprávam. Občianske združenie alebo iniciatíva Za slušné Slovensko. Odkiaľ brali peniaze? Čo robili? Aké barikády robili? Však to bolo občianske združenie pre politický boj. Všetci skončili v politike. Poďme INEKO, tu sedel pán Jurzyca z SaS, ktorý ho založil. Ja keď som bola primátorka a som sa mala stať v ekonomike skokanom roka, tak zrazu som nebola a keď som im napísala list, že ako je to možné, lebo som bola za SMER, tak mi napísali, že tento rok zmenili, zmenili pravidlá vyhodnocovania miest a obcí. Poďme k, ako ste tu povedali, Zastavme korupciu. Už o vás niekto natočil film? O mne natočil film Zastavme korupciu, nič tam nie je o korupcii. Viete, čo tam je? Že občania majú strach. Imaginárna vec, mali strach tí, ktorí nepracovali, a hlavne oligarcha, ktorý, sa pozrite, čo robí dneska v Humennom a jeho syn je u Lipšica v strane. Čo vy mi tu idete rozprávať? Čo tu rozprávate tie bláboly? Toto sú veci, ktoré sú praktické a zo života, a preto tie prístupy, ktoré ste zvolili niektorí politici cez občianske združenia, boj proti iným politickým stranám, dneska majú tento dôsledok alebo tento následok. Určite tí, ktorí robia dobré veci pre ľudí, ktorí naozaj pomáhajú chorým a ženám... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.) [10:50] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Krúpa. [10:52] Juraj Krúpa – Vystúpenie s faktickou poznámkou Predkladatelia aj jeho podporovatelia absolútne nechápu pointu a podstatu fungovania občianskej spoločnosti, ale aj fungovania občianskych združení, mimovládnych organizácií. Fungovanie a vôbec práca týchto občianskych združení, mimovládnych organizácií sú Slovensku a Slovákom absolútne vlastné a historicky najviac využívané. Práve strana, ktorá sa odvoláva na tú svoju dlhú históriu, sa obracia proti takým spolkom, ktoré, a združenia, ktoré zakladali naši buditelia, ktorí naozaj že robili rôznu osvetu, písali samizdaty, snažili sa vydávať noviny a robili rôzne zbierky doma, v zahraničí, aby takýmto spôsobom mohli ďalej pracovať a robiť tú osvetu v tom slovenskom národe, ktorý bol takto pod tlakom maďarizácie. Nehovorím len politické aktivity, ktoré, samozrejme, vtedy boli a boli úplne bežné, ale aj iné aktivity, ako napríklad Spolok miernosti alebo Modrý kríž, ktoré bojovali proti alkoholizmu na Slovensku. Čiže kopec takýchto aktivít bolo aj v 19. storočí vlastné a úplne prirodzené a bolo úplne prirodzené aj pre tých buditeľov, ktorí potom išli aj do politického boja za ten slovenský národ. A ja si myslím, že keď na to sa títo naši buditelia pozerajú z hrobu, ako napríklad taký Dula alebo Pauliny-Tóth, tak sa obracajú v hrobe, pretože vy nie ste a nemôžete sa porovnávať s takýmito ľuďmi a nemali by ste ani niesť názov tejto strany. [10:52] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Vančo. [10:54] Branislav Vančo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ďakujem, Ondrej, za tvoj príspevok. Som rád, že si poukázal na tie veci, ktoré sa teda, aké je nebezpečné označovať mimovládne organizácie takýmto spôsobom. A okrem toho ešte možno nebezpečnejším nástrojom, ktorý tento návrh zavádza, je možnosť rozpustenia mimovládnej organizácie, ktoré však je naformulované tak, že sa bude môcť robiť, ak bude tento návrh schválený, arbitrárne, svojvoľne. A obe tieto veci majú za cieľ vytvoriť nepriateľské, hostilné prostredie pre mimovládne organizácie na Slovensku. Cieľom je znechutiť ich, vystrašiť a najmä tie, ktoré sa tejto vláde nepáčia, nepáči sa im ich činnosť, ale na to nemajú právo, ani keď majú v parlamente väčšinu. Namiesto toho, aby ich vnímali ako partnerov, ktorých aj kritika môže niekam posúvať a dávať jej nejaké hranice, tak oni, samozrejme, toto nechcú, pretože oni si chcú robiť, čo sa im zachce, aby mohli vládnuť čo najdlhšie a využívať svoje papalášske možnosti a rôzne rozpočty a fondy, ktoré tiež chcú ovládnuť. No ale tieto ciele nie sú len nedemokratické, ale sú aj v rozpore s princípmi právneho štátu a ja som presvedčený, že sú aj hrubo protiústavné. A preto vyzývam koalíciu, aby tento nebezpečný a škodlivý návrh stiahla. [10:55] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Nash. [10:56] Natália Nash – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Ďakujem, Ondrej, že si poukázal na hodnoty, ktoré tento návrh ohrozuje. Sloboda združovať sa, organizovať sa, angažovať sa pre spoločnosť je jedným z kľúčových výdobytkov demokracie a slobody. Veľmi si prajem, aby občianska spoločnosť odolala tomuto zákernému útoku proti ich právu združovať sa slobodne. Tento zákon je namierený proti občianskym združeniam a v žiadnom prípade to nie je žiadna snaha o transparentnosť. Podľa vás je transparentnosť iba nálepkovanie označením zahraničný agent. Fuj. Je to podhadzovanie mimovládnych organizácií a ich predstaviteľov rozvášnenému davu, ktorý ich bude ďalej ostrakizovať a nazývať zahraničnými agentmi či americkými agentmi. Takto podnecujete verbálne a iné nenávistné prejavy voči týmto organizáciám. Je to nechutné a odsúdeniahodné. Naozaj s týmto prestaňte a zastavte to, kým je čas, kým nevyprovokujete svojich sledovateľov k nenávistným činom voči občianskym iniciatívam a ich predstaviteľom. Naozaj je najvyšší čas s týmto prestať. Ďakujem. [10:56] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslankyňa Kramplová. [10:58] Dagmar Kramplová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Pán poslanec Prostredník poukázal na to, že organizovaná občianska spoločnosť je dôležitou súčasťou spoločnosti. Áno, s tým sa dá súhlasiť, ale presne tak, ako jej dôležitou súčasťou sú aj politické strany, podnikateľský sektor a podobne. Len treba si povedať aj to, že kým financovanie podnikateľského sektora, politických strán musí byť transparentné, musí byť jasné, kto je konečný užívateľ výhod, tak u mimovládnom sektore sa to úplne presne povedať nedá. Preto je tu oprávnená požiadavka na to, na odkrytie pozadia financovania organizácií, ktoré mnohé vykonávajú aj politickú činnosť. Všetci vidíme a už mnohé roky, že s blížiacimi voľbami sa sieť mimovládnych organizácií, ktoré vykonávajú politickú činnosť, aktivizuje a zapájajú sa priamo do politického boja v prospech určitej časti politického sektora. Prichádzajú s heslami, tak ako už bolo povedané, Za slušné Slovensko, nechceme tu zostať a podobne. Je preto plné právo občanov, aby vedeli, kto k nim hovorí a koho záujmy zastupujú. Častokrát tu zaznieva argument o tom, že je hanbou, aby bola mimovládka označená, že je spoločnosť financovaná zo zahraničia. Určite žiadna, ktorá vykonáva charitu a dostane peniaze zo zahraničia, bude rada, že ich dostane, tak pre nich to hanba nebude. Ďakujem. [10:58] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Poprosím ešte kľud v sále, dokončil by reakciu pán poslanec Prostredník a potom by sme hlasovali. Poprosím, pán poslanec Prostredník. [11:00] Ondrej Prostredník – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán predsedajúci. Ďakujem za vaše odozvy. Budem reagovať na faktické poznámky pani poslankyne Vaľovej a pani poslankyne Kramplovej. Obe ste hovorili o tom, že je potrebné zvýšiť dohľad nad občianskymi združeniami, ktoré vykonávajú politickú činnosť. (Ruch v sále.) Myslím si, že tu máme... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) Danko, Andrej, podpredseda NR SR Poprosím kľud! Prostredník, Ondrej, poslanec NR SR ... pred sebou jedno veľké nedorozumenie. A tým nedorozumením je to, že v liberálnej demokracii je nositeľom politickej moci každý občan. A ak občianske združenie politickej strane, politickej moci nastavuje zrkadlo, ak pomáha občanom kriticky sa vyjadrovať na adresu vlády, nerobí nič iné iba to, že zastupuje občianske ústavné právo občanov. A toto si myslím, že je veľmi dôležité a toto, tento návrh zákona chce obmedziť, preto je veľmi nebezpečný. Ďakujem. (Potlesk.) [11:00] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán poslanec. Vyhlasujem prestávku do 11.05 h a pokračujeme hlasovaním. (Prestávka.) [11:00] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Dobrý deň, vážené kolegyne, kolegovia, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní. Na úvod mi dovoľte, aby som privítal na balkóne študentov z Gymnázia M. R. Štefánika z Nového Mesta nad Váhom, vitajte u nás v parlamente! (Potlesk.) Na úvod podávam procedurálny návrh, aby sme bod 27, ktorým je návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady so Ženevským aktom Lisabonskej dohody o označovaní pôvodu a zemepisných označeniach, tlač 201, ktorý na rokovanie Národnej rady predkladá predseda úradu priemyselného vlastníctva, prerokovali dnes o štrnástej hodine pred bodom ministra financií. Je všeobecný súhlas? (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem pekne. S procedurálnym návrhom pán poslanec Michelko. [11:00] Roman Michelko – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem za slovo. Vážený predsedajúci, na základe dohody troch poslaneckých klubov žiadam o preloženie hlasovania o zákone FPU, tlač 151, na budúci týždeň na štvrtok 2. mája o jedenástej. Ďakujem. (Potlesk.) [11:00] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Čaučík. [11:00] Marián Čaučík – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem pekne. Navrhujeme, aby si Národná rada minútou ticha pripomenula dnešné 109. výročie začiatku genocídy Arménov a Sýrčanov, Grékov a Maronitov v Osmanskej ríši v roku 1915. Národná rada Slovenskej republiky prijala pred dvadsiatimi rokmi uznesenie, v ktorom uznáva genocídu Arménov v roku 1915, pri ktorej zahynuli státisíce Arménov žijúcich v Osmanskej ríši, a považuje tento čin za zločin proti ľudskosti. V mene klubu KDH navrhujeme, aby si Národná rada minútou ticha pripomenula túto smutnú udalosť v dejinách ľudstva a vyjadrila tak podporu pre suverenitu, nezávislosť, územnú celistvosť, spravodlivý a trvalý mier a zachovanie kultúrneho a náboženského dedičstva na Južnom Kaukaze, predovšetkým aj v dnes ťažko skúšanom Arménsku. Ďakujem. (Potlesk.) [11:00] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec, máme také pravidlá tuná v parlamente, že o takýchto veciach sa dohodneme najprv na poslaneckom grémiu, teda ja zvolávam na zajtra na jedenástu poslanecké grémium, prejdeme si to a potom keď si to poslanecké grémium dohodne, tak nemám s tým žiaden problém. Ďakujem pekne. Pán poslanec Baláž s procedurálnym návrhom. [11:00] Vladimír Baláž – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem pekne, vážený pán podpredseda, v máji je týždeň kardiálneho zlyhávania a Svetový deň hypertenzie. Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo pripravil dnes taký, taký, taký... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Žiga, Peter, podpredseda NR SR Pán poslanec, máte procedurálny návrh? Baláž, Vladimír, poslanec NR SR To je, chcem iba oznámiť, že... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Žiga, Peter, podpredseda NR SR Potom po hlasovaní budete môcť oznámiť. Baláž, Vladimír, poslanec NR SR Dobre, môžem to zopakovať. [11:00] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Dávam hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Michelka, to je presunutie bodu, bodu hlasovania o FPU na budúci týždeň na jedenástu. Je všeobecný súhlas? (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem pekne. Pán poslanec Grendel. [11:00] Gábor Grendel – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem pekne za slovo. Ja by som predsa len ešte k procedurálnemu návrhu pána poslanca Čaučíka chcel povedať, že tá dohoda tu bola v minulom volebnom období, KDH tu vtedy nebolo, možnože tá informácia nebola úplne takto podaná všetkým poslaneckým klubom. A keď to výročie je dnes, tak príde mi asi vhodnejšie, keby sme buď prejavili nejakú veľkorysosť a tú minútu ticha urobili už teraz, alebo to grémium zvolali na dnes a nie na zajtra, keď bude po výročí. (Potlesk.) [11:10] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Grendel, máme ešte možnosť vyjadriť tú minútu ticha o sedemnástej hodine, takže ešte dovtedy sa dohodneme ako poslanecké kluby a necháme to, aby tu platili nejaké pravidlá aj pre budúcnosť. Pristúpime k hlasovaniu o druhom čítaní, v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete, ktorú prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní, tlač 199. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárske záležitosti poslancovi Ľubomírovi Vážnemu, aby hlasovanie uvádzal. Nech sa páči, pán poslanec. (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete a o zmene a doplnení niektorých zákonov , tlač 199.) Vážny, Ľubomír, poslanec NR SR Ďakujem vám, vážený pán podpredseda, v rozprave o návrhu zákona vystúpili piati poslanci. Pán poslanec Ondrej Dostál uviedol, že podľa jeho názoru je bod 31 spoločnej správy pozmeňujúcim návrhom podľa § 94 ods. 3 rokovacieho poriadku. Moja reakcia ako spravodajcu bola, že som vysvetlil, resp. doplnil, ako bod 31 spoločnej správy súvisí s predkladaným návrhom zákona. Taktiež navrhovateľ vyjadril súhlas k prerokovaniu bodu 31 v rámci predkladaného zákona a takisto pán poslanec Dostál požiadal v zmysle rozpravy, aby bolo hlasované o tomto bode, bode 31 osobitne. Tiež požiadal pán poslanec Dostál vyňať na osobitné hlasovanie bod 1, 3, 4 a 5 spoločnej správy. Ako spravodajca budem dávať hlasovať o bode 31 osobitne a tiež o bodoch 1, 3, 4 a 5 spoločnej správy osobitne. Pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o bode 2 a o bodoch 6 až 30 spoločnej správy spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 145 prítomných, 79 za, 66 sa zdržalo. Návrh sme schválili. Pokračujte, pán spravodajca. Vážny, Ľubomír, poslanec NR SR Ďakujem, pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o bode 31 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 143 prítomných, 78 za, 11 proti, 54 sa zdržalo. Návrh sme schválili. Vážny, Ľubomír, poslanec NR SR Ďakujem, pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o bodoch 1, 3, 4 a 5 spoločnej správy spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 144 prítomných, 78 za, 11 proti, 54 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Návrh sme schválili. Vážny, Ľubomír, poslanec NR SR V rozprave bol podaný jeden pozmeňujúci návrh poslancov Kišša, Štefunka, Hargaša a Trubana. Pán poslanec Hargaš požiadal hlasovať o jednotlivých bodoch osobitne. Upozorňujem, že v zmysle § 83 ods. 2 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky nemôžme hlasovať o bode 3 pozmeňujúceho návrhu, nakoľko tento koliduje so schváleným bodom 18 spoločnej správy, taktiež o bode 8 pozmeňujúceho návrhu vyššie uvedených poslancov, ktorý koliduje so schválenými bodmi 26, 27 a 28 spoločnej správy, a tiež o bode 9 pozmeňujúceho návrhu, ktorý koliduje s bodmi 27 a 28 spoločnej správy. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o bode 1 pozmeňujúceho návrhu. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 144 prítomných, 66 za, 76 proti, 2 sa zdržali. Návrh sme neschválili. Vážny, Ľubomír, poslanec NR SR Teraz dajte hlasovať o bode 2 pozmeňujúceho návrhu. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Hlasujeme o bode 2 pozmeňujúceho návrhu. (Hlasovanie.) 143 prítomných, 65 za, 74 proti, 3 sa zdržali, 1 nehlasoval. Návrh sme neschválili. Vážny, Ľubomír, poslanec NR SR Ďalej o bode 4 pozmeňujúceho návrhu. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Hlasujeme o bode 4 pozmeňujúceho návrhu. (Hlasovanie.) 143 prítomných, 65 za, 77 proti, 1 sa zdržal. Návrh sme neschválili. Vážny, Ľubomír, poslanec NR SR Teraz o bode 5 pozmeňujúceho návrhu. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Hlasujeme o bode 5 pozmeňujúceho návrhu. (Hlasovanie.) 142 prítomných, 62 za, 77 proti, 2 sa zdržali, 1 nehlasoval. Návrh sme neschválili. Vážny, Ľubomír, poslanec NR SR Ďalej o bode 6 pozmeňujúceho návrhu. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Hlasujeme o bode 6 pozmeňujúceho návrhu. (Hlasovanie.) 144 prítomných, 65 za, 78 proti, 1 nehlasoval. Návrh sme neschválili. Vážny, Ľubomír, poslanec NR SR A o bode 7 pozmeňujúceho návrhu. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Hlasujeme o bode 7 pozmeňujúceho návrhu. (Hlasovanie.) 144 prítomných, 66 za, 76 proti, 2 nehlasovali. Návrh sme neschválili. Vážny, Ľubomír, poslanec NR SR Ďakujem, pán predsedajúci. Keďže sme hlasovali o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy a o pozmeňujúcom návrhu z rozpravy a návrh zákona prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní, sme v treťom čítaní. Otvorte, prosím, rozpravu. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania . Hlási sa niekto do rozpravy? Nie je tomu tak, končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku. Pán spoločný spravodajca, prosím, uveďte odporúčanie gestorského výboru. Vážny, Ľubomír, poslanec NR SR Dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 141 prítomných, 77 za, 23 proti, 40 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície . Nasleduje hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a, mení zákon č. 305/2005 o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele, tlač 229, bod 24 schváleného programu. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, poslancovi Jozefovi Cechovi, aby hlasovanie uviedol. Nech sa páči, pán spravodajca. (Hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 229.) Cech, Jozef, poslanec NR SR Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predseda, podpredseda. Dajte hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 145 prítomných, 145 za. Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní . Pristúpime k hlasovaniu o pridelení návrhu výborom a určení gestorského výboru, ako aj lehoty na jeho prerokovanie. Prosím spravodajcu, aby hlasovanie uviedol. Cech, Jozef, poslanec NR SR Pán podpredseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady pre sociálne veci a aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 7. júna 2024 a v gestorskom výbore do 10. júna 2024. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 145 prítomných, 144 za, 1 nehlasoval. Konštatujem, že sme tento návrh schválili. Teraz budeme hlasovať o návrhu uznesenia k návrhu na zmeny v zložení výborov Národnej rady Slovenskej republiky , ako je to uvedené v tlači 276. Prosím, aby sme sa prezentovali a hlasovali. (Hlasovanie.) 129 prítomných, 129 za. Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili . Nasleduje hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 343/2015 o verejnom obstarávaní, tlač 224, bod 32 schváleného programu. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárske záležitosti, poslancovi Igorovi Šimkovi, aby hlasovanie uviedol. Nech sa páči, pán spravodajca. (Hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 224.) Šimko, Igor, poslanec NR SR Vážený pán predsedajúci, kolegovia, v rozprave vystúpili štyria poslanci. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa, prosím, a hlasujme. (Hlasovanie.) 145 prítomných, 90 za, 25 proti, 29 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní . Teraz pristúpime k hlasovaniu o pridelení návrhu výborom a o určení gestorského výboru, ako aj lehoty na jeho prerokovanie. Nech sa páči, pán spravodajca. Šimko, Igor, poslanec NR SR Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a aby určené výbory návrh zákona prerokovali do 7. júna 2024 a v gestorskom výbore do 10. júna 2024. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 143 prítomných, 91 za, 13 proti, 39 sa zdržalo. Konštatujem, že sme tento návrh schválili. Pokračujeme v hlasovaní v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona o ochrane spotrebiteľa, tlač 53, bod 14 schváleného programu. Spoločným spravodajcom je opäť člen výboru pre hospodárske záležitosti pán poslanec Šimko. Prosím ho, aby hlasovanie uvádzal. (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov , tlač 53.) Šimko, Igor, poslanec NR SR Vážený pán predsedajúci, v rozprave k návrhu zákona vystúpila jedna poslankyňa. Nebol podaný žiadny pozmeňujúci návrh. Pristúpime k hlasovaniu o, pardon, o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o bodoch 1 až 35 spoločnej správy spoločne s odporučením gestorského výboru schváliť. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 144 prítomných, 79 za, 65 sa zdržalo. Návrh sme schválili. Šimko, Igor, poslanec NR SR Pán predsedajúci, keďže sme hlasovali o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy, odporúčam hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 144 prítomných, 84 za, 3 proti, 56 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Konštatujem, že sme, pristupujeme k tretiemu čítaniu o návrhu zákona. Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Hlási sa niekto z poslancov do rozpravy? Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku. Pán spoločný spravodajca, prosím, uveďte odporúčanie gestorského výboru. Šimko, Igor, poslanec NR SR Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 145 prítomných, 97 za, 48 sa zdržalo. Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona o ochrane spotrebiteľa . Budeme pokračovať hlasovaním v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňa zákon č. 250/2012 o regulácii v sieťových odvetviach, tlač 213, bod 15 schváleného programu. Opäť prosím spravodajcu poslanca Igora Šimka, aby hlasovanie uviedol. (Hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 213.) Šimko, Igor, poslanec NR SR Pán predsedajúci, v rozprave vystúpil jeden poslanec. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 144 prítomných, 79 za, 54 proti, 10 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh prerokuje v druhom čítaní . Pristúpime k hlasovaniu o pridelení návrhu výborom a určení gestorského výboru, ako aj lehoty na jeho prerokovanie. Nech sa páči, pán spravodajca. Šimko, Igor, poslanec NR SR Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Ďalej, aby sa za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a aby určené výbory návrh zákona prerokovali do 7. júna 2024 a v gestorskom výbore do 10. júna 2024. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 145 prítomných, 80 za, 38 proti, 27 sa zdržalo. Konštatujem, že sme tento návrh schválili. Nasleduje hlasovanie o bode 40 schváleného programu, ktorým je druhé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú zákony v súvislosti so zlepšovaním podnikateľského prostredia a znižovaním administratívnej záťaže, uvedené ako tlač 135. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi poslancovi Igorovi Šimkovi, aby hlasovanie uvádzal. Nech sa páči, pán spravodajca. (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšovaním podnikateľského prostredia a znižovaním administratívnej záťaže , tlač 135.) Šimko, Igor, poslanec NR SR Vážený pán predsedajúci, v rozprave k návrhu zákona vystúpil jeden poslanec, bol podaný jeden pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Pristúpime k hlasovaniu o doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o bodoch 1 až 4 spoločnej správy spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 143 prítomných, 118 za, 23 sa zdržalo, 2 nehlasovali. Návrh sme schválili. Šimko, Igor, poslanec NR SR Teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch z rozpravy. Dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Jána Hargaša. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Dávam hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Farkaša. (Reakcie z pléna.) Pána poslanca Hargaša. (Hlasovanie.) 143 prítomných, 63 za, 79 proti, 1 nehlasoval. Návrh sme neschválili. Šimko, Igor, poslanec NR SR Pán predsedajúci, keďže sme hlasovali o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy a pozmeňujúcich návrhoch, ktoré odzneli v rozprave, odporúčam hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 143 prítomných, 132 za, 1 proti, 10 sa zdržalo. Návrh sme schválili. Pristúpime k tretiemu čítaniu o návrhu zákona. Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Hlási sa niekto z poslancov do rozpravy? Nie je tomu tak. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku. Pán spoločný spravodajca, prosím, uveďte odporúčanie gestorského výboru. Šimko, Igor, poslanec NR SR Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 142 prítomných, 140 za, 2 nehlasovali. Návrh sme schválili. Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú zákony v súvislosti so zlepšením podnikateľského prostredia . Teraz prosím spoločného, ďakujem pekne, pán spravodajca, teraz prosím spoločného spravodajcu z výboru pre kultúru a... nie, toto sme odložili. Pokračujeme hlasovaním o bode 42 schváleného programu, ktorým je druhé čítanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 206/2009 o múzeách a o galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty, ktorý máme uvedený ako tlač 154. Spoločným spravodajcom je člen výboru pre kultúru a médiá poslanec Peter Náhlik, ktorého prosím, aby hlasovanie uvádzal. (Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 206/2009 Z. z. o múzeách a o galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov , tlač 154.) Náhlik, Peter, poslanec NR SR Vážený pán predsedajúci, v rozprave vystúpilo päť poslancov – pani poslankyňa Jaurová a Kleinert, páni poslanci Dostál, Hajko a Pročko. Pán predsedajúci, teraz dajte hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy spoločne o bodoch 1 až 4 s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 145 prítomných, 79 za, 44 proti, 21 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Návrh sme schválili. Náhlik, Peter, poslanec NR SR Pán predsedajúci, keďže sme odhlasovali body zo spoločnej správy, dajte hlasovať o tom, že návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Dávam hlasovať o tom, že prerokujeme návrh zákona v treťom čítaní. Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 143 prítomných, 80 za, 63 proti. Návrh sme schválili. Pristúpime k tretiemu čítaniu o návrhu zákona. Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Hlási sa niekto z poslancov do rozpravy? Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku. Pán spoločný spravodajca, prosím, uveďte odporúčanie gestorského výboru. Náhlik, Peter, poslanec NR SR Pán predsedajúci, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 145 prítomných, 79 za, 63 proti, 1 sa zdržal, 2 nehlasovali. Konštatujem, že sme schválili návrh novely zákona 206/2009 o múzeách a o galériách . Ďalej prosím povereného člena výboru pre kultúru a médiá poslanca Jána Podmanického, aby uviedol hlasovanie v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 138/2017 o Fonde na podporu kultúry národnostných menšín, tlač 155, bod 44 schváleného programu. Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo. (Hlasovanie v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 138/2017 Z. z. o Fonde na podporu kultúry národnostných menšín a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 155.) Podmanický, Ján, poslanec NR SR (Rečník si zabudol hlasovaciu kartu.) Ospravedlňujem sa, som si ešte nezvykol na tento nový systém. Vážený pán podpredseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 144 prítomných, 102 za, 41 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Konštatujem, že sme návrh schválili, teda že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní . Pristúpime k hlasovaniu o pridelení návrhu výborom a o určení gestorského výboru, ako aj lehoty na jeho prerokovanie. Nech sa páči, pán spravodajca. Podmanický, Ján, poslanec NR SR Ďakujem, pán podpredseda. Dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny a výboru pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Dajte, pán podpredseda, o mojom návrhu hlasovať. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 144 prítomných, 103 za, 41 sa zdržalo. Konštatujem, že sme tento návrh schválili. Vyčerpali sme všetky hlasovania. Vyhlasujem päťminútovú prestávku, aby sme mohli pokračovať v rozprave. Ešte sa hlási pán kolega Baláž s procedurálnym návrhom a vidím, že ešte ďalší kolegovia poslanci. Pán poslanec Baláž, nech sa páči. [11:43] Vladimír Baláž – Vystúpenie v rozprave Drahí kolegovia, kolegyne, čo som tu spomínal, tak pripravili sme pre vás meranie tlaku a konzultácie ohľadom srdca, srdcového zlyhania a hypertenzie. Je to vo foajé Národnej rady Slovenskej republiky. Nech sa páči, môžte sa presvedčiť, aký máte krvný tlak. [11:43] Peter Žiga – Vystúpenie v rozprave Pán poslanec Čellár. (Ruch v sále) [11:43] Miroslav Čellár – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo. Pripomínam členom ústavnoprávneho výboru o dvanástej zasadnutie v zasadačke výboru. Ďakujem. (Prestávka.) [11:43] Peter Žiga – Vystúpenie v rozprave Vážené kolegyne, kolegovia, keďže som konzultoval s vystupujúcimi v rozprave a avizujú mi, že aj pani poslankyňa Kalmárová aj pán poslanec Čaučík majú dlhšie vystúpenia ako, ako 20 minút, tak sa ešte opýtam pána poslanca Grendela, či by stihol do dvanástej svoj príspevok alebo to, alebo urobíme obedňajšiu prestávku a necháme to potom na poobedňajšie rokovanie. Prerušujem rokovanie na obedňajšiu prestávku, budeme pokračovať o štrnástej hodine. Ďakujem. (Prerušenie rokovania o 11.47 hodine.) (Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.) [13:55] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v popoludňajšom rokovaní šiesteho dňa 12. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky podľa odsúhlasenej zmeny programu druhým čítaním o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Ženevským aktom Lisabonskej dohody o označeniach pôvodu a zemepisných označeniach. Návrh vlády je uverejnený ako tlač 201. Návrh vlády odôvodní predseda Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky pán Gregorčok. Prosím ho, aby sa ujal slova. (Rokovanie v druhom čítaní o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Ženevským aktom Lisabonskej dohody o označeniach pôvodu a zemepisných označeniach , tlač 201.) [14:05] Pavol Gregorčok – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení poslanci, materiál, ktorý predkladám, je Ženevský akt Lisabonskej dohody o označovaniach pôvodu a zemepisných označeniach, ktorý predstavuje revíziu pôvodnej Lisabonskej dohody. Bol prijatý 20. mája 2015 v Ženeve. Predstavuje, predstavuje, ako som povedal, ten revidovaný materiál, čo sa týka ochrany označení pôvodu a ich medzinárodného zápisu z roku 1967, ktorými, ktorej zmluvnými stranami je 30 krajín, vrátane Slovenskej republiky a ďalších šiestich štátov Európskej únie. Lisabonská dohoda, ktorú spravuje Svetová organizácia duševného vlastníctva, vytvorila pred desiatkami rokov medzinárodný systém ochrany práv priemyselného vlastníctva v označení pôvodu, ktoré sú významným nástrojom na podporu, rozvoj a ochranu výnimočných regionálnych výrobkov, ktorých špecifické vlastnosti, kvalita alebo povesť sú dané zemepisným prostredím s jeho charakteristickými prírodnými a ľudskými faktormi. Ženevský akt Lisabonskú dohodu modernizoval, rozšíril jej pôsobnosť aj na zemepisné označenia a jeho prijatím sa umožnilo pristúpenie k medzivládnym, aj medzivládnym organizáciám, a teda aj Európskej únii, ktorá k Ženevskému aktu pristúpila v roku 2020. Prístup k Ženevskému aktu má aj Slovenská republika, pre Slovenskú republiku zásadný význam. Dôvodom je zachovanie medzinárodných zápisov a kontinuity ochrany existujúcich práv v systéme Lisabonskej dohody. Nepristúpenie by malo v zmysle platnej legislatívy Európskej únie za následok povinnosť slovenských subjektov požiadať o zrušenie ich už existujúcich zápisov označení pôvodu v medzinárodnom registri WIPO. V prípade Slovenskej republiky ide o tieto označenia pôvodu zapísané v medzinárodnom registri na základe Lisabonskej dohody, ide o Slovenský oštiepok, Tokajské víno zo slovenskej oblasti, Trenčianska borovička, Karpatské brandy a Karpatská perla. Zrušenie ich zápisov by predstavovalo nielen nevyčísliteľnú nemateriálnu škodu na kultúrnych hodnotách, ale aj možné materiálne škody, ktoré by voči Slovenskej republike mohli znášať jednotliví držitelia týchto práv. Ženevský akt je mnohostrannou medzinárodnou zmluvou prezidentskej povahy. V zmysle čl. 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá priamo zakladá práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktorá si vyžaduje pred ratifikáciou súhlas Národnej rady Slovenskej republiky, je súčasne mnohostrannou medzinárodnou zmluvou prezidentskej povahy v zmysle čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá priamo zakladá práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktorá bude mať po ratifikácii a vyhlásení spôsobom ustanoveným zákonov prednosť pred zákonmi. Ženevský akt zodpovedá záujmom zahraničnej politiky Slovenskej republiky. Je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky a so všeobecnými zásadami medzinárodného práva, ako aj s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky vyplývajúcimi z iných medzinárodných dokumentov. Návrh nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, nemá vplyvy na manželstvo, rodičovstvo, rodinu, nemá vplyv na podnikateľské prostredie, nemá sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, informatizáciu spoločnosti a ani služby verejnej správy pre občana. Vážený pán predseda, vážení páni poslanci, ďakujem za pozornosť a dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie môjho návrhu. [14:05] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Prosím určeného spoločného spravodajcu z výboru pre hospodárske záležitosti poslanca Sedláka, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborom o tomto návrhu vlády. [14:09] Justín Sedlák – Vystúpenie spoločného spravodajcu Vážení pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Ženevským aktom Lisabonskej dohody o určeniach pôvodu a zemepisných označeniach, tlač 201a. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 212 29. februára 2024 pridelil návrh prerokovania ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárke záležitosti. Za gestorský výbor určil výbor pre hospodárske záležitosti. Ústavnoprávny výbor navrhol o návrhu, navrhol, o návrhu rokoval 11. apríla 2024 a prijal uznesenie č. 69. Výbor pre hospodárske záležitosti o návrhu rokoval 9. apríla 2024 a prijal uznesenie č. 38. Obidva výbory odporučili Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vytvoriť súhlas so Ženevským aktom Lisabonskej dohody o označeniach pôvodu a o zemepisných označeniach a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa článku čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi. Gestorský výbor taktiež odporúčal Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas so Ženevským aktom Lisabonskej dohody o označeniach pôvodu a zemepisných označeniach a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi. Spoločná správa výborov o prerokovaní návrhu vrátane návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením gestorského výboru č. 44 zo 16. apríla 2024. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som informoval o výsledku rokovania výborov, odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru uvedené v spoločnej správe a predniesol návrh uznesenia Národnej rade Slovenskej republiky. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu. [14:09] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem, otváram rozpravu o tomtom bode programu. Hlási sa niekto z poslancov do rozpravy? Ak nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú, prerušujem rokovanie o tomtom bode programu. Ďakujem pánovi predsedovi úradu priemyselného vlastníctva. Budeme pokračovať druhým čítaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákona číslo 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 130. Spoločná správa výborom má tlač 130a. Prosím ministra financií Slovenskej republiky Ladislava Kamenického, aby vládny návrh zákona odôvodnil. (Rokovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 130.) [14:09] Ladislav Kamenický – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne, takže dnes sa budeme zaoberať asi siedmimi mojimi zákonmi, takže teším sa na korektnú debatu. V tomto návrhu zákona primárne sa preberá smernica Rady Európskej únie s cieľom umožniť malým podnikom od roku 2025 využívať oslobodenie od dane aj v inom členskom štáte ako v členskom štáte, v ktorom je usadený, ak bude spĺňať ustanovené podmienky. Zásadným spôsobom sa upravujú skutočnosti, na základe ktorých sa zdaniteľná osoba stáva platiteľom dane, ako aj práva a povinnosti týchto platiteľov dani, ktorí nespĺňali zákonnú registračnú povinnosť. Tu chcem povedať, že v podstate sa bude spočítavať celková suma obratov do, až od 1. 1. nasledujúceho roku s tým, že maximálna suma je 50-tisíc eur, dokedy nie je platca DPH, s tým, že s tým, že potom v rámci, ak teda nepresiahne určitý obrat ešte v rámci toho roku, tak až od 1. 1. bude mať registračnú povinnosť. Nastávajú podmienky a pravidlá uplatňovania samozdanenia pri dovozu tovaru do tuzemska tak, aby tento inštitút mohol byť od roku 2025 uplatňovaný vybranými platiteľmi dane, ktorí dávajú dostatočné materiálne záruky o spoľahlivosti. Tu chcem upozorniť, toto je už dávno nejaký cieľ ministerstva financií, ktorý sa nikdy nesplnil, len sme si dali do, do, samozrejme stojí to, viaže to nejaké finančné prostriedky zo štátnych finančných aktív, ale chceme k tomu pristúpiť a hlavne voči tým spoľahlivým subjektom, ktoré si plnia svoje povinnosti pri dovoze tovaru. Dávali sme tam posun z hľadiska nejakej inej úpravy systémov tak, aby sa táto povinnosť dokázala splniť. Čiže od 1 . 7., časť od 1. 7. 2025 a ďalšia často od 1. 1. 2026. Upravujú sa iné oblasti zákona o DPH, napríklad podmienky uplatňovania zníženej sadzby dane na dodanie a uskutočnenie sociálnymi podnikmi. Pokiaľ ide o ďalšie zákony, vládnym návrhom sa upravujú ustanovenie zákona o používaní elektronických registračných pokladníc v daňovom poriadku s cieľom podporiť dobrovoľné plnenie daňovým povinností, znižuje sa, znižuje sa výška úroku za odklad platenia dane a platenie v splátkach. Zatiaľ toľko na úvod, ďakujem pekne. [14:10] Andrej Danko Ďakujem, pán minister. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie a rozpočet poslancovi Ľuptákovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. [14:12] Pavel Ľupták – Vystúpenie spoločného spravodajcu Vážený pán predsedajúci, dovoľte, aby som vám ako spoločný spravodajca predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 130. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu výborov. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 117 z 13. februára 2024 pridelila vládny návrh zákona, tlač 130, týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Určila zároveň Výbor Národnej rady SR pre financie a rozpočet ako gestorský výbor a aj lehotu na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov a ktorým bol návrh zákona pridelení, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko. K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská, a to vlastne Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Z uznesenia výborov Národnej rady s uvedeným, uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené pod borom IV tejto správy. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výboru Národnej rady hlasovať takto: O bodoch spoločnej správy č. 1 – 20 a 22 – 31 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru a teda schváliť. O bode spoločnej správy č. 21 hlasovať s návrhom gestorského výboru a bod č. 21 nechváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrh zákona, tlač 130, odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Spoločná správa výborov, tlač 130a, bola schválená uznesením gestorského výboru č. 60 zo 17. apríla 2024. Týmto uznesením výbor zároveň poveril spoločného spravodajca Pavla Ľuptáka, aby na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výborov a navrhol Národnej rade postup pri hlasovaní. Ďakujem, skončil som a, pán predsedajúci, otvorte rozpravu. [14:12] Andrej Danko Ďakujem, otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal písomnú prihlášku. Pán poslane Viskupič ako člen poslaneckého klubu SaS, nech sa páči. [14:15] Marián Viskupič – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne pár slov k predkladanému zákonu. Upravujeme teda daň z pridanej hodnoty. Myslím si, že tá základná myšlienka alebo ten základný bod, ktorý, ktorým je teda zosúladenie ustanovení so smernicou Rady EÚ 2020/285 z 18. februára 2020, je jednoznačne plne legitímny a plne ho v podstate, myslím si, že všetci podporujeme, minimálne teda ja áno. Je tam vlastne, cieľom je znížiť administratívne zaťaženie zdaniteľnej osoby malého podniku a teda mení sa tam systém uplatňovania oslobodenia dane pre malý podnik, zahraničnej, ako aj tuzemskej osoby. Čiže toto je, myslím si, že úplne v poriadku a úplne okej. Takisto si myslím, že sa dá plne súhlasiť aj teda s ďalšími bodmi, ktorým sa tento návrh zákona venuje, či už teda vykonanie zmien v procese registrácie tuzemských a zahraničných zdaniteľných osôb za platiteľa dane, alebo teda aj úprava práva, povinností platiteľov dane, ktorí si nesplnili zákonnú registračnú alebo oznamovaciu povinnosť. Takisto si myslím, že aj tie veci okolo, okolo eKasy, že zosúladenie požiadaviek na povinné náležitosti pokladničného dokladu sú úplne okej. Takisto, samozrejme, to veľmi kvitujem, zníženie úrokovej sadzby pri odkladoch a splátkach dane, to, samozrejme, pomôže, pomôže podnikom. Takže myslím si, že toto všetko je úplne v poriadku. A teraz teda by som sa skôr venoval tomu, čo tam nevidím, a záverom teda predložím dva pozmeňujúce návrhy, ktoré, samozrejme, odôvodním a prečítam ich, kde teda môže byť, a ja verím, že nájdeme aj v koalícii zhodu, že sú to veci, za ktoré sa stavali v minulosti aj oni. Takže verím, že by sme mohli teda ten, poviem to, že dobrý predložený zákon spoločne ešte vylepšiť. No, tak máme to takto označené ako prvý pozmeňujúci návrh. Takže asi si všetci pamätáme vyjadrenia Roberta Fica v tom známom a slávnom videu, kde teda bývalej vláde rozprával o tom, že pri cene benzínu 1,53 eura vláda nič nerobí, vláda kašle na ľudí a tieto všetky veci okolo toho, s tým, že navrhoval, veď, samozrejme, existujú riešenia, Robert Fico spomínal zníženie spotrebnej dane a takisto spomínal a teda ukazoval, ako dobre to urobili v Poľsku, kde dočasne znížili daň z pridanej hodnoty na pohonné hmoty. Čiže vychádzajúc z týchto jasných zadefinovaných a verejne známych slov Roberta Fica, tak sme, za prvé, teda pripravili dva návrhy zákonov, či už na zníženie spotrebnej dane, alebo aj na dočasné zníženie dépeháčky, ktoré sme teda vložili do Národnej rady a budú, bude sa o nich rokovať na budúcej schôdzi, hej. Ale keďže máme momentálne otvorený zákon 222 o dani z pridanej hodnoty, tak jedna z tých možností, ktorá teda je dočasné zníženie dane z pridanej hodnoty na pohonné hmoty z 20 % na 8 %, je možné dať sem ako pozmeňujúci návrh a toto takto teda činíme. Skutočne je tam teda jedna, jeden dôvod je, veď to sám Robert Fico hovoril, keď teda nemal politickú moc, dnes má politickú moc, čiže o to skôr sa vie tomuto svojmu bývalému sľubu dostať a zabezpečiť pre občanov a firmy nižšie, nižšie ceny pohonných hmôt, špeciálne benzínu. Zároveň, my ako strana SaS robíme, vždy sa snažíme prinášať zmysluplné riešenia, ktoré, za prvé, teda zlepšia konkurencieschopnosť ekonomiky alebo vôbec teda prinesú nejaké pozitívne, pozitívne efekty. Čiže vláda práve naopak rozmýšľa o zvyšovaní spotrebných daní, o zvyšovaní dépeháčky. My hovoríme, že nie, to je cesta zlá, to je cesta, ktorá len môže dočasne prekryť existujúce problémy vyššími príjmami, ale to je cesta proste úplne že nesprávnym smerom, Pozrime sa teda na ten druhý dôvod, prečo predkladáme tento pozmeňujúci návrh, a to je ten, že my dnes máme, špeciálne ceny benzínu, najdrahšie z krajín V4, ale napríklad aj Rakúsko, proste všetky okolité krajiny majú podstatne lacnejšie ceny pohonných hmôt, hlavne benzínu. No, čo to znamená? Znamená to to, že celý sever tankuje v Poľsku, Záhoráci tankujú v Česku, juh Slovenska úplne prirodzene tankuje v Maďarsku, Bratislava tankuje v Rakúsku a v tomto prípade sa deje to, že každý jeden občan, ktorý natankuje v zahraničí, štát, verejné financie prídu o komplet celú dépeháčku, o komplet celú daň z pridanej hodnoty a vieme, že to nie je málo, hej, 60 % ceny benzínov sú platby, ktoré idú štátu, všetky tieto dane. No a my, za prvé, sme nie schopní vôbec, akože nie je dôvod, prečo by sme mali mať akože v krajinách najvyššie ceny a treba urobiť práve ten opak. Urobiť všetko preto, aby sme tie ceny mali nižšie ako okolité krajiny a stanú sa dve veci. Jedna vec je, že prestane byť dôvod, aby Slováci chodili tankovať do zahraničia. To sa nezdá, takýchto prípadov je veľa a toto automaticky prinesie, prinesie významný, významné zvýšenie príjmov aj štátneho rozpočtu. No a zároveň, a to sa tiež vie stať, ak sú ceny nižšie tu, no tak, samozrejme, môžu opačne ľudia z pohraničia, z okolitých krajín ísť tankovať na Slovensko. Alebo ďalšia vec je, samozrejme, sme v strede Európy a veľa, veľa, veľa, veľa motoristov nami prechádza. No a keďže je známe, že tu máme vyššie ceny ako všade naokolo, tak nami len prejdú a nenatankujú. No ak budeme mať nižšie ceny, tak sa tu aj zastavia a niečo si kúpia na pumpe a hlavne natankujú, čo sú ďalšie príjmy do štátneho rozpočtu. Čiže tento pozmeňujúci návrh má parameter splniť sľub Roberta Fica, zabezpečiť, druhý, druhá vec je teda zabezpečiť občanom Slovenskej republiky nižšie ceny palív a za tretie teda pomôcť aj ekonomike a verejným financiám Slovenskej republiky. Všetky tieto veci potrebujeme, tak ja teraz poprosím o zastavenie času a prečítam prvý pozmeňujúci návrh. Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady, poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Viskupiča k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 130. 1. V článku, v článku, pardon, ešte raz, v čl. I v 59. bode úvodná veta znie: „Za § 85km sa vkladajú § 85kn a § 85ko, ktoré vrátane nadpisov znejú:". 2. V čl. I 59. bode sa za úvodnú vetu vkladá nový § 85n, ktorý vrátane nadpisu znie: „§ 85kn Prechodné ustanovenia účinné od 1. júla 2024 (1) Sadzba dane na tovar uvedený v odseku 2 je v období od 1. júla 2024 do 31. decembra 2025 8 % zo základu dane; ustanovenie § 27 ods. I sa v tomto období nepoužije. (2) Sadza dane podľa odseku I sa vzťahuje na tovar uvedený v prílohe č. 7b.". 2. Za prílohu č. 7a sa vkladá príloha č. 7b, ktorá vrátane nadpisu znie: „Príloha č. 7b k zákonu č. 222/2004 Z. z. v znení zákona č. .../2024 Z. z. Teraz ide tabuľka, ktorej nadpis znie: Zoznam tovarov so sadzbou dane podľa § 85kn Stĺpce tabuľky, Kód kombinovanej nomenklatúry; Opis tovaru 2710 12 41; 2710 12 45; 2710 12 49; motorový benzín 2710 19 43; 2710 19 46; 2710 19 47; 2710 19 48; 2710 20 11; 2710 20 16; 2710 20 19; plynový olej Koniec tabuľky. 3. V čl. I 59. bode sa slová „§ 85kn Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2025”. nahrádzajú slovami „§ 85k0 Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1 . januára 2025”. Ďakujem pekne, to bol prvý pozmeňujúci návrh. No a druhý pozmeňujúci návrh, najprv ho teda odôvodním. Navrhujeme zvýšenie, zmenu hraničnej sumy obratu, nad ktorú sa subjekt stáva platiteľom dane z pridanej hodnoty. Dnešná suma je 49 790 euro a inak sa menila v niekedy v polovicu roku 2009, odvtedy, odvtedy sa nemenila. Samozrejme 49-tisíc v tej dobe boli úplne iné peniaze, ako sú v dobe dnes, vtedy to bolo skutočne zmysluplná hranica, pokiaľ malý, malý živnostník, malá firma nemusí platiť DPH, dnes je to suma, poviem, že smiešne nízka, ktorá už neplní tú svoju základnú funkciu, aby proste malá firma, malý živnostník sa naplno alebo čo najviac venoval tomu, čo vie, opravovať, vytvárať, vyrábať, čo ja viem, čo všetko, a aby nemusel kopu svojho času venovať účtovaniu v sústave podvojného účtovníctva a teda účtovať o DPH. Takže toto je, toto je dôvod, prečo to chceme zmeniť, neuveríte, mení to v tomto zákone aj vláda, ale mení to z tej sumy 49 790 na sumu 50-tisíc, o celých 210 euro, to je podľa mňa že asi výsmech do očí malým, malým podnikateľom, živnostníkom, toto sa nedá ani inak nazvať. Ale dobre, veď okej, máme takto, navrhujem lepšie riešenie, no. Čiže podľa návrhu vládneho zákona sa teda zdaniteľná osoba stáva platiteľom dane z pridanej hodnoty od 1. januára nasledujúceho kalendárneho roka v prípade, ak jej obrat presiahne v niektorom roku 50-tisíc eur. Podľa vládneho návrhu sa zdaniteľná osoba stáva platiteľom dane z pridanej hodnoty dodaním tovaru alebo služby, teda okamžite v aktuálne prebiehajúcom kalendárnom roku, ktorým hodnota bez dane dodaných tovarov a služieb touto zdaniteľnou osobou, ktoré sa zahŕňajú do ročného obratu v tuzemsku, presiahla v prebiehajúcom kalendárnom roku 62 500 eur. Čiže toto je dobré, dobré, dobrá zmena, ktorú zákon prináša, že teda sa nemusíte stať okamžite platcom DPH ako je to dnes, dnes keď máte 49 790, okamžite od ďalšieho mesiaca ste platcom. Teraz to bude, budete okamžite až keď to bude 62, ale to je jednorazová vec, a teda platcom sa stávate od ďalšieho roka, keď máte 50. Toto teda zachovávame, toto je zmena k lepšiemu, ale navrhujeme tam, navrhujem tam proste iné čísla. Zvyšujem obe tieto sumy, teda tú sumu 50-tisíc, to mizerné zvýšenie, ktoré navrhla vláda, na 80-tisíc eur, čo považujem za sumu, ktorá teda korešponduje s nejakou tou infláciou, a je to suma, ktorá jednoducho zabezpečí, aby ten malý živnostník sa nemusel stať platcom DPH, a je to zároveň suma, ktorú umožňuje Európska únia, to treba, to treba tiež povedať. No a aby sme tam zachovali aj to, že do nejakej miery sa nemusíte platcom stať hneď, tak tam som použil tú sumu 85-tisíc, a to je vlastne maximálna suma, ktorú povoľuje Európska únia, čo si teda môžme dovoliť. No takže v postate ten dôvod som už povedal, nemenilo sa to 15 rokov, nespĺňa to ten svoj účel a keď, keď budú tie sumy proste zmenené, bude to zasa, zasa spĺňať ten účel, aby fakt ten malý podnikateľ sa venoval tomu, čo vie. Áno, môžu to byť, môžu to byť výhrady, veď som sa aj s pánom ministrom bavil, že teda sú určité firmy, ktoré to zneužívajú a keď bude suma vyššia, že sa to dá zneužívať viacej. Veď samozrejme, veď všade sú nejaké daňové podvody, ale asi nemôžte ukázať na každého toho živnostníka, že aj tento podvádza, aj tento, jednoducho na to je potom finančná správa, aby tých, ktorí ten systém zneužívajú, aby ich naháňala, aby ich kontrolovala, aby ich penalizovala, jednoducho aby zjednala nápravu. Ale proste je dôležité, aby všetci títo živnostníci mali zmysluplnú hranicu, aby sa nemuseli trápiť namiesto opravovania, namiesto vlastnej kreatívnej práce, aby sa nemuseli trápiť s účtovníctvom. No, ja by ešte teda som povedal jeden príklad, lebo zasa, toto má aj ten ekonomický aspekt, pretože vždy robíme to, aby sme podporili ekonomiku, podporili ekonomickú aktivitu, zvýšili konkurencieschopnosť. No a presne toto sa stane, lebo ja si myslím, že všetci máte známych, veď však teda živnostníkov je veľké množstvo, alebo malých firiem, no a skúste sa ich spýtať, viete, čo sa deje, tá hranica bola, aká bola, a veľa živnostníkov robí dve veci. Buď na konci roka si povedia, okej, nechcem sa stať platcom, to znamená nepracujem, dám si mesiac pauzu, čokoľvek, aby som neprekročil tú sumu. Čo to znamená? Ekonomická aktivita klesá, pretože ten človek by inak, samozrejme, robil. To je jedna možnosť, druhá možnosť je, samozrejme, tá, o ktorej tiež všetci viete, že jednoducho od toho momentu prestane vydávať faktúry a bude to robiť že úplne načierno. V oboch prípadoch mohol aj štát získať viac a v oboch mohla byť ekonomická aktivita silnejšia. Takže toto je ten ekonomický dôvod, tu sa, hovorím, nehrajme na opozíciu alebo koalíciu, proste pozerajme na ľudí, pozerajme na firmy, pozerajme na živnostníkov, takže toto zabezpečí, že ten živnostník, ktorý pri tých 49-tisícoch už teda čakal, kedy bude nový rok a teraz bude pracovať ďalej, lebo bude stále ešte mať možnosť pracovať a nestane sa platcom DPH, alebo ten, ktorý teda jednoducho z toho istého dôvodu podvádzal, už robil veci bez faktúry, no tak ten ich bude môcť robiť zasa s faktúrou, lebo nehrozí, aby sa stal platcom DPH. Takže zasa, prosím, toto je zmena, ktorá dokonca si myslím, že vie dynamickými efektami priniesť aj nejaké pozitívne vplyvy do štátneho rozpočtu. Hovorím, nebavme sa o tom, že to pomôže samotnej, samotnej ekonomike a teda zabezpečí, zabezpečí, aby tu na toto fungovalo celé. V tomto je, možno poviem ešte než prečítam ten samotný pozmeňujúci návrh, vôbec ten celý princíp. Sú dve možnosti, to, že sú verejné financie v zlom stave, to vnímame všetci, hej. Neviem koľko, koľko kolegov, ako tu sedíme, viete, že aký máme ku dnešku deficit štátneho rozpočtu. Prosím pekne, štyri miliardy. Necelé štyri mesiace ubehli a máme štyri miliardy, veľké číslo. V roku 2022 bol koncoročný deficit, a to teda aj ja som kritizoval vládu, že teda nie všetko bolo rozpočtovo zodpovedné, ale celoročný deficit bol dve miliardy a vlani bol šesť miliárd za celý rok. Ja viem, je to veľké číslo, brutálne číslo, samozrejme, ale bolo to šesť miliárd za celý rok, za dvanásť mesiacov. Teraz sme na štyroch miliardách za necelé štyri mesiace. No a pritom vlastne jeden lex konsolidácia máme za sebou, kde si koalícia povedala, že no však chýbajú nám peniaze, tak zoberme ich od ľudí, hej, kde všetky opatrenia okrem jedného, zrušenie sviatku, všetko proste bolo, že ľudia platia vyššie dane, vyššie poplatky, vyššie odvody a vidíme aleže to nepomáha, všetko to už je v platnosti a proste ten deficit je takýto, deficit sme nikdy nemali po štyroch mesiacoch. Jednoducho to je presne to, čo hovorím, viete, čím viacej zaťažíte ekonomiku, čím viacej zaťažíte ekonomické subjekty, no to spomaľuje ekonomickú aktivitu a ten efekt je v prvom rade taký, že nefunguje to proste symetricky, že teda zvýšite sadzbu o toľko a o toľko vám príde viac, častokrát to funguje opačne a niekedy že úplne opačne. Že ten pokles ekonomickej aktivity je vyšší než to samotné zvýšenie sadzby a štátny rozpočet vyberie menej. Toto sa nám začína diať a ja upozorňujem, že ak aj tohtoročná, teda tá konsolidácia, ktorá je potrebná vo výške 1,4 mld., to znamená, že bola za jednu, jednu, za sto miliónov zaplatia ľudia, tak ak aj ten zvyšok dáte zaplatiť ľudí, a to je napríklad aj to, že, a ja to poviem, ja to cítim, že sa jednoducho plánuje zvýšiť dépeháčka, proste toto bude problém, toto proste nevyrieši tú situáciu a bude to pôsobiť presne opačne. Preto hovorím, treba robiť takéto opatrenia, skúsme znížiť dane na benzín, verím, že sa ho predáva viacej a prinesie to viacej. Detto aj toto druhé opatrenie, čo spomínam, jednoducho ak umožníme tým malým podnikateľom robiť viacej, zvýšime im tú hranicu, jednoducho budú pracovať, budú tvoriť a proste z toho má vždy aj štát niečo, takže tá cesta je nieže zobrať ľuďom, to, samozrejme, stojí byrokraciu, náklady, kontrolu, úniky a potom teda niekomu pomáhať a teda to zasa stojí peniaze, musíte vyselektovať, komu pomáhať, musíte to nejak dať, medzitým sa vždy niečo stratí. Opačne, neberme ľuďom, nechajme peniaze u nich, o to menej im bude treba potom pomáhať. Keď neberiete ľuďom, nepotrebujete úradníkov, nepotrebujete byrokraciu, nepotrebujete toľko kontroly, ešte aj únikov bude menej a keď nemusíte toľkým ľuďom potom pomáhať, tak to je zasa jednoduchšie, pretože si jednoducho vedia pomôcť sami. Tak aby som nezabudol, tak musím prečítať aj ten druhý pozmeňujúci návrh, ktorý som teda už odôvodnil. Zasa poprosím o zastavenie času. Takže pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Viskupiča k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 130. Tak znenie: 1. V čl. I § 4 ods. 1 písm. a) sa číslo „50 000” nahrádza číslom „80 000”. 2. V čl. I § 4 ods. 1 písm. a) sa číslo „62 500” nahrádza číslom „85 000”. 3. V čl. I § 4 ods. 8 úvodnej vete sa číslo „50 000” nahrádza číslom „80 000”. 4. V čl. I § 4 ods. 8 písm. a) sa číslo „50 000” nahrádza číslom „80 000”. 5. V čl. I § 68f ods. 1 písm. a) prvom bode sa číslo „62 500” nahrádza číslom „85 000” a číslo „50 000” nahrádza číslom „80 000”. 6. V čl. I § 68f ods. 6 písm. a) sa číslo „50 000” nahrádza číslom „80 000”. 7. V čl. I § 68f ods. 6 písm. b) sa číslo „62 500” nahrádza číslom „85 000”. Ďakujem pekne, to je celé znenie druhého pozmeňujúce návrhu. No, ešte mám chvíľku času, predpokladám, ešte raz by som teda chcel poprosiť, samozrejme, či už opozičných kolegov, alebo aj koaličných kolegov, toto skutočne nie je politika, hej, toto nie je to, že sa musíme deliť na opozíciu a koalíciu, rozumiem, samozrejme, máte proste koaličnú zmluvu a tieto veci, ale to všetko sa dá, keď je zhoda a vôľa urobiť. Myslím si, že obe tieto veci pomôžu jasne firmám, jasne občanom a zároveň, a to poviem ešte raz, obe sú to veci, ku ktorým fakt sa aj strana HLAS, aj strana, strana SMER ústami svojho, svojho predsedu proste dlhodobo hlásili. Takže skúsme zahodiť tie kabáty koaličné, opozičné a teda ja si dovolím úctivo a slušne poprosiť každého jedného poslanca a pani poslankyňu v tejto snemovni, aby fakt zvážila svoje hlasovanie a dala, dala podporu týmto zákonom. To nie je o nás, to nie je o SaS-ke, to je o firmách, o ľuďoch, o našej ekonomike, o našej krajine, aby nám tu všetkým bolo lepšie. Aj ja toto prinášam s tým, aby vo finále proste tie verejné financie boli v lepšej kondícii, zdravšie a dávali Slovensku priestor na ďalší rozvoj. Ďakujem pekne za pozornosť. [14:40] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán poslanec, len krátke upozornenie, pozmeňovák by ste mali čítať na záver a nie pokračovať vo vystúpení, dobre? Takže máme štyri faktické poznámky. Prvý pán poslanec Glück. [14:41] Richard Glück – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán poslanec Viskupič, ako obvykle, aj teraz ti poviem, že vystúpenie ako celok hodnotím pozitívne v tom slova zmysle, že sa snažíš prinášať riešenia do debaty a poďme debatovať a hľadať tie najlepšie riešenia. Zopár bodov, však by som ťa chcel na to upozorniť, že spomínal si video predsedu Fica, kde bol tankovať v zahraničí, no faktom však je, že v roku 2022, bol to jún, bola priemerná cena na Slovensku pohonných hmôt 1,907 eura. Čiže ten problém tu máme dlhodobo a ja súhlasím aj s tebou a myslím si, že na tom sa zhodne celá sála Národnej rady Slovenskej republiky, že tie ceny, ktoré momentálne sú, nie sú dobré a za vládnu koalíciu môžem povedať, že všemožne hľadá všetky možné riešenia k tomu, ako čo najlepšie pomôcť občanom, voličom vašim aj našim. Faktom však je, že bolo by to pre nás určite oveľa jednoduchšie, a pre pána ministra Kamenického, ak by nenašiel verejné financie v najhoršej, v najhoršej kondícii v celej Európskej únii. A tento stav bol spôsobený za bývalých vlád, veď potvrdzuje to predsa aj to, že ste z vlády odišli, pretože ste sa už nemohli pozerať na to, akým spôsobom boli verejné financie drancované, či už keď sa bavíme o covide, o nákupoch počas mimoriadneho stavu, kde ešte ani netušíme, kde tie peniaze išli. Či sa bavíme o najnovšom zistení NKÚ, ktoré konštatuje, že v roku 2022, keď Slovensko nepotrebovalo kúpiť ani jednu jedinú vakcínu na covid, tak ich nakúpili za 151 mil. eur. Čiže to sú takéto animozity, ktoré sa diali, a dnes nemôžte robiť odpočet po polroku vlády, že v akom stave sú verejné financie, keď za tri a pol roka tieto verejné financie boli do slova a do písmena zdevastované. Ďakujem pekne. [14:41] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Luščíková. [14:43] Darina Luščíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Ja sa vyjadrím k veci a hlavne sa vyjadrím k návrhu zákona o zvýšení obratu pre registráciu za platcu DPH. A myslím, že malí podnikatelia veľmi uvítajú túto zmenu, ak by sa schválila, kvôli tomu, že byť platcom DPH je pre mnohých malých podnikateľov doslova likvidačné. Zvyšuje to ich náklady na účtovníctvo, zvyšuje to administratívnu záťaž, malí podnikatelia sa zaoberajú vecami, ktorým až tak veľmi nerozumejú a musia tráviť naozaj veľa času vecami, ktoré ich oberajú o ten čas, ktorý potrebujú venovať tomu, čo ich naozaj živí. Jedná sa o podnikateľov, ktorí sa živia vlastnými rukami, vlastnou hlavou, je to váš obuvník, je to vaša kaderníčka alebo barbier, alebo ten, kto vám opraví tento počítať, nie tento, ktorý máte pred sebou (povedané so smiechom), ale ten, ktorý máte doma. A je to naozaj nevyhnutné, aby tie ceny, ktoré sa zvyšujú od roku 2009, sa zvýšili naozaj výrazne, boli zohľadnené v tomto obrate DPH. Preto naozaj toto považujem pre malých podnikateľov za veľmi užitočný návrh zákona. Ďakujem. [14:43] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pani poslankyňa. Pán poslanec Svoboda. [14:44] Zdenko Svoboda – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec, tiež ako tá myšlienka, idea je fajn aj z pohľadu podnikateľských subjektov, určite by to uvítali, avšak neuviedol si, že aj na výbore bolo uvedené zo strany štátnej tajomníčky, aké sú sadzby, čo sa týka okolitých krajín alebo v jednotlivých krajinách Európskej únie, kde my tu sadzbu máme nastavenú nejako, ale ostatné krajiny sú do značnej miery pod touto sadzbou. A teraz vlastne v priebehu roka, keď vieme, ako si uviedol, aj verejné financie, aj výška deficitu aká je, pristúpiť k takémuto prijatiu zákona by asi nebolo optimálne a pán minister by sa asi nepotešil, kebyže mu urobíme takýto škrt cez rozpočet. Takže možnože v nejakých lepších ekonomických časoch fajn, ale teraz asi nie. Ďakujem. [14:44] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Pán poslanec Ľupták. [14:45] Pavel Ľupták – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Spomínali ste, že pán premiér Fico teda že nám navrhoval také riešenie, však znížme spotrebné dane a tak ďalej, treba povedať, že v akom čase to navrhoval. Navrhoval to v čase prudko rastúcej inflácie, ešte sa nevedelo, kde sa tá inflácia zastaví a jednoducho toto urobilo veľký prievan v peňaženkách firiem, ale aj bežných občanov a hlavne tých, tých najslabších, ktorí sa doteraz z toho ešte nespamätali, hej. Takže, samozrejme, z opozície sa dostal SMER do vlády, aj my niektorí nezávislí poslanci, dobre viete, pán Viskupič, že stojí pred nami úloha vyriešiť tú sekeru, ktorá je neskutočná, a plus máme najvyššie 1,5 mld. tento rok akože konsolidácie verejných financií. Ale mám na vás otázku, že vy tento návrh dávate na základe nejakej analýzy, ktorú ste si ako robili, vypočítali ste si niečo, alebo to len tak ako keby odhadujete? Lebo platí také to staroveké, že nemáte peniaze v štátnej kase, znížte dane, ale ja keď si predstavím mapku Slovenska, keď si predstavím tých občanov, ktorí chodia či už do Poľska, do Maďarska alebo do Rakúska lacnejšie natankovať, tak možno mi vynde, že sa ušetrí, alebo ten príjem do štátneho rozpočtu, že natankujú tu, je možno plus 15 %, ale stále sme 85 % vlastne mínus v príjmoch štátneho rozpočtu, a to je asi zlé číslo. Možno mi pán Kamenický odpovie, či existuje takáto nejaká analýza, keby sa takéto niečo urobilo, aký to bude mať dopad na štátny rozpočet. Takže len toľko z mojej strany. [14:45] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. S reakciou na vystúpenie poslanca s faktickými poznámkami poslanec Viskupič. [14:47] Marián Viskupič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. No ja skúsim, čo stihnem, zvyšok by som prípadne ešte v ústnej debate teda povedal. No, v prvom rade ako chcem oceniť to, čo povedal pán Ľupták, v prvom rade, že nemáte peniaze, znížte dane. Skutočne toto je to, čo potrebujeme, toto je tá rokmi overená pravda, hej, a nemusíme ani chodiť ďaleko. Ja by som možno ukázal rýchlo na Česko, ktoré sa asi štyri roky dozadu rozhodlo zvýšiť spotrebné dane z tabaku, výrazne zvýšiť, a ten výsledok bol, že tri roky vlastne mali ten výber ešte nižší ako mali a až na štvrtý rok sa to ako-tak vyrovnalo. No a ten dôvod bol úplne že prozaický, a to je ten, že ten výber daní v Čechách bol spôsobený tým, že každý jeden Rakúšan, každý jeden Nemec, keď len trošku mohli, tak si tie cigarety kúpili v Čechách. Zaplatili českému štátu dane. Po zvýšení daní jednoducho to prestali robiť, pretože to prestalo byť pre nich zaujímavé. Výsledok bol zvýšené dane, znížené príjmy, hej. Úplne že žijúca ukážka, toto isté vlastne je to, čo aj pán Ľupták naznačoval a čo je vlastne zhmotnené napríklad teda pri tom benzíne, či už teda spotrebná daň alebo teda v tomto prípade tá dépeháčka, čiže toto, toto je tá úplne rovnaká ekonomická logika. No a, koľko mám ešte, tridsať sekúnd, no čo sa týka tej analýzy, tak áno, je analýza, ktorú sme si tu povedali a vypracovala, vypracovalo ju ministerstvo financií, resp. asi IFP-čko, a tá analýza hovorí o nejakom miernom znížení príjmov v rádovo asi 30 mil., ak si to dobre pamätám, za rok, ale, samozrejme, tam tá analýza nedokáže, tam sú nie, nie sú tam... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [14:47] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Preto ste zdvihli živnostníkom dane na 20 % z 15 % pri obrate 50-tisíc? Vy. Kokos. Pokračujeme v rozprave. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Viskupič. Uzatváram možnosť prihlásenia. Nech sa páči. Pán Pročko. (Reakcia z pléna.) [14:50] Marián Viskupič – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Skúsim, mám pár minút, takže skúsim, skúsim reagovať a teda budem pokračovať vlastne v tej mojej faktickej. Čiže áno, tá analýza hovorí, že ak by sme tú sadzbu zvýšili, tak, samozrejme, tam je nejaký výpadok. Zároveň ale tá analýza nedokáže, nedokáže urobiť to, že ako sa zvýši ekonomická aktivita tých, ktorí teda posledný mesiac nerobili, lebo proste za ten svet nechceli už ísť do systému DPH, alebo aj tých, ktorí z toho dôvodu síce robili, ale načierno, a jednoducho toto v tej analýze nie je. A ja som presvedčený, že keby sa tieto dynamické efekty proste naštítali, tak jednoducho prídeme k tomu, že to minimálne bude jedna k jednej. Ale, samozrejme, nevieme to, preto si myslím, že ten priestor tu je, aby sa to, nazvime to kľudne, že vyskúšalo, proste dalo sa to na tých 80-tisíc a uvidíme, čo sa stane. Jednoducho keby aj hneď sa ten výpadok zrealizoval v tej výške, tak ja nechcem povedať, že 30 mil. alebo 40 mil. že je málo, nie je málo, samozrejme aj to je kopa peňazí, ale zároveň, keď hovorí, neviem, myslím, že pán kolega Svoboda, Svoboda to hovoril, tak akože ja chápem, že teda rozpočtová zodpovednosť, ja chápem, že teda výdavky alebo teda nižšie príjmy, len potom sa pýtam, že ako to, že sme tu minulý štvrtok, či kedy to bolo, proste schválili ďalší výdavok 850 mil., trvalý, hej. Ďalší rok to bude 900 a myslím, že v ´27 podľa, podľa analýz to už bude dosahovať miliardu, hej. Takže ako bral by som to, že áno, však veď pozerajme na každý milión, pozerajme na každé jedno euro, veď samozrejme, však to nie sú naše peniaze, tých peňazí sa museli vzdať ľudia a museli ich vygenerovať, ale teda potom buďme že konzistentní, hej? Keď nám proste chýba za prvé štyri mesiace 4 mld., tak asi by sme nemali vyrobiť ďalší výdavok v tom istom roku za 850 mil., to proste by sme asi fakt robiť nemali, lebo potom akože ani jedno z toho vie byť pravda. No čo sa týka, na pána Svobodu budem reagovať, áno, mali sme, samozrejme, debatovali sme, prepáč, debatovali sme, samozrejme, s pani štátnou, ja vždy oceňujem, ja si myslím, že finančný výbor, aj ja som sa ho snažil tak viesť a teda myslím, že nám to vcelku funguje, že vieme tam debatovať, máme priestor na otázky, dostávame odpovede. Áno, debatovali sme s pani štátnou, áno, nájdeme krajiny naokolo, ktoré tú hranicu povinného platbu DPH majú nižšiu ako my. Ale teraz to je otázka, že tak veď ale berme si príklad z toho akoby lepšieho, skúsme byť proste lídri my. Viete, ako fungujú krajiny, ktoré sa chcú vyhrabať z problémov? Proste niekde musia niečo zmeniť, aby jednoducho boli zaujímaví, aby boli, aby proste mali, mali konkurenčnú výhodu, aby proste veci fungovali. Takže ja toto beriem ako analýzu, že áno, sú krajiny, ktoré majú nižšiu hranicu povinného platcu, zároveň ale ja hovorím, že Európska únia umožňuje 85-tisíc, normálne že žiadne výnimky, žiadne proste povolenia, normálne povolená, najvyššia povolená hranica je 85-tisíc euro, inak to vybojovala zhodou okolností Česká republika, ktorá je k nám blízko aj kultúrne, aj podnikateľsky, aj, no ekonomicky už neni ku nám blízko, lebo nás už hodne predbehla, ale jednoducho proste je náš veľký partner a urobme to. Zasa, my ani tú Česko, to Česko nedokážeme predbehnúť, ale dokážeme ho aspoň dobehnúť a predbehneme tých iných, hej. Takže to je, to je akoby jedna vec. A potom, samozrejme, viete, môžme pozerať, že ako je na tom Maďarsko so sadzbou povinnej sadzby DPH, ale potom sa tam treba pozrieť aj na daň z príjmu, ktorá je v niektorých prípadoch že 9 %, u nás 21 %, takže ono, ono treba proste akože pozerať, pozerať na rôzne, rôzne parametre, hej. No, čo tu ešte bolo? Aha, áno, kolega Glück medzitým odišiel, no, takto. Čo sa týka, čo sa týka tých, tých, rozpočtovej nezodpovednosti bývalej vlády. My sme mali iks výhrad, proste my sme strana jednoducho, ktorá vždy pomenováva problém a prináša riešenia. Proste veď sú tu kolegovci, pamätáme si, že sme sa sekali o rôznych veciach, kde sme jasne hovorili, že toto je rozpočtovo nezodpovedné, že toto je fakt že rozdávanie bez toho, aby sme hľadali toho, kto to potrebuje, proste, že, že, že sa tie peniaze dali minúť efektívnejšie. Toto určite áno, veď si za tým stojím, pán Glück správne povedal, že my sme vo finále z tej vlády odišli kvôli rozpočtovej nezodpovednosti. Ale zároveň si treba povedať, že pres to všetko to ešte bolo, keď si pozrieme, samozrejme, že bola kríza a porovnáme si to s inými krajinami, ktorým, samozrejme, tiež rástli deficity, no tak tá bývalá vláda hospodárila ešte teda oproti iným vládam fakt že ešte veľmi dobre. A ja to fakt ešte zopakujem, že teda tie bývalé vlády, lebo však teraz tam spadá aj úradnícka, za posledné dva roky vyrobili osem miliárd, dva a šesť, dokopy osem, hej? To teda hovorím, že je sakra veľa a proste ja som tu onehda spílal pánovi ešte vtedajšiemu ministrovi financií, keď mal, ja neviem, deficit podstatne nižší, hej, v devätnástom roku. A proste tiež som mu, takto som tu stál a som mu hovoril, že mali sme mať prebytok, lebo, lebo, hej, boli dobré časy. Ale ešte raz, bývalá vláda za posledné dva roky vyrobila 8 mld. deficitu, dva a šesť, 8 mld., to sú čísla jasné, overené, opečiatkované Eurostatom. No a aktuálna vláda má nastavených 7,8 mld., ale nie na najbližšie dva roky, za tento rok. A za necelé štyri mesiace z toho stihla 4 mld. už zrealizovať, hej? To tam už pán minister sedí, ja neviem, od 17. 10.? Ondro, tak? Nejak proste, to je jedno, už v novembri tam sedel a v decembri tam sedel a keď si pozriete, jak v novembri vyleteli výdavky štátneho rozpočtu vlani, tak to sa točia ciferníky. Takže tu už akože môžme sa o tom baviť, že sú nejaké presahy, samozrejme, že tu boli prijaté nejaké zákony, však ich mohla za polroka koalícia zrušiť, ak boli rozpočtovo nezodpovedné a hlavne nemala prísť s ďalšími svojimi rozpočtovo nezodpovednými. Takže keď sa tu bavíme o tom, že kto je ako rozpočtovo zodpovedný, tak ja hovorím, že táto vláda sa javí byť minimálne dvojnásobne rozpočtovo nezodpovedná, pretože deficit, ktoré bývalé vlády zvládli za dva roky, a nebolo to málo, proste našli skratku, proste aktuálna vláda to zvládne za rok. Proste fakt. Toto, toto si treba uvedomiť. A blížime sa proste, sme na gréckej ceste, proste tá lokomotíva, ja neviem, či má vôbec rušňovodiča, alebo možno má, ale či má brzdy funkčné, a treba si to, treba si to uvedomovať. Akože ja tu nechcem že strašiť, že ako to dopadlo v Grécku, alebo že možným krachom, ale vidíme, že jednoducho máme, už sme mali teda najhoršie úroky v celej EÚ, teraz posledne nás teda znovu preskočilo, preskočilo Taliansko, tak sme slávnostne druhí najhorší, ale zároveň proste musí ísť pán minister na turné do, musel ísť na turné do Švajčiarska, pretože v eurozóne už nemáme ten potenciál si požičať. Proste nechcú nám požičať viac ako 10 mld. ročne. Tak proste pán minister išiel, išiel do Švajčiarska a teda tam nejakých cca šesťsto niečo požičal. Takže ako okej, hej, ale je to z núdze cnosť, hej? A proste fakt máme problém a ten problém sa zväčšuje. Ale to som ani nechcel hovoriť. Chcem hovoriť to, že robme všetko pre to, aby sme ten problém mali menší. Veď akože sme jeden národ, jedna krajina, aj ten rozpočet je jeden. Aj tie verejné financie sú naše spoločné, hej? Takže, prosím, zamerajme sa na tie pozmeňujúce návrhy, to je to, čo vie priniesť akože niečo pozitívne verejným financiám a momentálne aktuálnej vláde. A ja zopakujem, aby som bol nakoniec aj pozitívny, fakt ten zákon ako taký táto proste ročná úprava, toto, čo teda prináša ten samotný zákon, tam je kopu dobrých vecí, ktoré skutočne pomôžu. Takže to fakt takto to berte, prosím, nielen kritiku. Proste mne záleží na krajine, či som v opozícii, alebo v koalícii. O to mi ide. Ďakujem pekne za pozornosť. [14:55] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán poslanec. Na vystúpenie pána poslanca dve faktické poznámky. Prvý, poslanec Ľupták. [14:58] Pavel Ľupták – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja absolútne chápem ako občan pravicového ekonóma, ak to tak môžem povedať, alebo politika pána Viskupiča. Chápem aj to, že ten dlh, ten deficit, ktorý tu vzniká, treba niekde, odniekadiaľ vziať peniaze, hej? Máme tu dve sociálnodemokratické strany, ktoré väčšinovo zostavili vládu, a ja som len toľko chcel povedať, že ja som bol ten malý podnikateľ, aj kolegyňa tu hovorila, že ktorého sa to dotýkalo. A niekedy v deväťdesiatych, koncom deväťdesiatych rokov som mal také že podnikanie, že obchod s potravinami. A keď prišla Dzurindova tvrdá pravicová vláda, ktorá tak sekla sociálne škrty, znížili sa dôchodky a stúpli ceny, tak ja som na tej tržbe videl, že hlavne tí dôchodcovia, dôchodkyne, vdovy, oni si už nevedeli kúpiť ani maslo na ten chleba, hej? A ja som ešte robil úverovú banku tým ľuďom a dával som týždeň na dlh a tá tržba, tá klesala a stúpala, ako boli podpory v nezamestnanosti, ako boli dôchodky a trhalo mi to srdce. Samozrejme, potom prišli také opatrenia, že aj ja som skrachoval ako podnikateľ, hej, keď sa sem pustili reťazce. Viem, čo to presne znamená. Ale vládnu tu sociálnodemokratické vlády a ja som v tomto s nimi za jedno, aj keď rozumiem pravicovému pohľadu. Musia sa tí silnejší podeliť s tými slabšími. Viete, už tie dôchodkyne chytajú dažďovú vodu, aby splachovali s ňou záchod, ony si už nedovolia tie dve eurá za kubík, hej? A to k tomuto sme dospeli? Hej? To je, to je tragédia a my môžme debatovať aj pri káve, aj na klube a možno prídeme na nejaké riešenia, kde je ten balans medzi týmito dvomi pohľadmi. Len toľko. [14:58] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Pročko. [15:00] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Maroš, budeš ma počúvať? A ide preč. Škoda, Maroško. Škoda. No viem, ideš riešiť veci. Tak dobre, Maroško. Ide riešiť veci, lebo on chce s každým vychádzať, aj s tými, čo tu kradli roky. On nemal s nimi problém. Maroško je taký úžasný, škoda, že odišiel. Ale som rád, že pochválil našu vládu, že sme boli zodpovední aj v čase covidu, v čase vojny na Ukrajine, keď nám zdvíhali ceny vo všetkom, keď sa tu, keď tu bol klondajk pre nezodpovedných, ako bol Fico, ktorý tu robili naozaj antikampaň na všetko. Na všetko. Takže zodpovednejšie sme riadili túto krajinu, ako teraz za štyri mesiace Fico, ktorý už len za štyri mesiace urobil takú, takú, takú ťažobu na Slovensku, že to nie je možné. Škoda, že to Maroško si nevypočuje. No mňa mrzí to, že Maroško pri tom všetkom, ako ste to mysleli dobre, ste povalili našu vládu a dovolili ste týmto kšeftárom a maniakom, aby nám začali vládnuť, aby to tu robili tak, ako to robia, aby naozaj všetko, všetko, kultúru, RTVS, ekonomiku, aby to takto valcovali, aby si robili, čo chceli. Tak škoda, Maroško, že si odišiel, aby si si vypočul, že som rád, že si pochválil našu vládu, ale to, že ste hlavne vy povalili so SMER-om, s fašistami vládu, ktorá mohla ešte vládnuť, a dovolili ste Ficovi, aby zrušil špeciálnu prokuratúru, tak, Maroško, toto si za klobúk nedáš ty. Ďakujem. [15:00] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. vyhlasujem rozpravu za skončenú. A chcem sa spýtať, či navrhovateľ pán minister k nej chce ešte zaujať nejaké stanovisko. Vyzerá, že tomu je tak. Prosím, pán minister. [15:02] Ladislav Kamenický – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne. Hlavný rečník k tomuto zákonu odišiel, preto vystúpim v záverečnom slove. Nemám problém diskutovať, ale tu sa narozprávalo toľko, toľko nezmyslov, dámy a páni, že nám sa ani nedá na všetko reagovať, ale poviem, budem len vecný. Ja myslím, že s pánom Viskupičom si to budeme môcť rozdať v O päť minút 12 tento týždeň, takže tam budem mať hodinu na to, aby som si s ním potom, keď teda tu bude prítomný, tak aby sme si niečo povedali. K tomuto poviem len zopár vecí. K tým pozmeňovákom, poviem otvorene, prvý pozmeňovák, zníženie DPH na palivá, no asi si pán Viskupič nevšimol, že ideme konsolidovať 1,4 mld. tento rok, takže znižovanie DPH je úplne najlepší spôsob, ako sa konsoliduje. To znamená, že my budeme, budeme mať nižšie príjmy, o to viac budeme musieť tých ostatných príjmov potom zvyšovať, daní a ostatných vecí, aby sme skonsolidovali to, a nebudem to tu rozoberať, čo tu napáchala bývalá vláda a kde sme sa dostali. Pripomínam, že na rok 2024, a to je proste fakt holý, to nie je moje číslo, ste mi tu zanechali deficit vo výške 8,5 mld. eur tým, čo sa tu poprijímalo v roku 2023. Budeme niektoré veci upravovať, samozrejme, ale nebudem, to nie je asi téma tohto zákona. Druhá vec. To, čo tu povedal pán poslanec, myslím, Svoboda, je faktom. To znamená, že ak by sme zobrali tú hranicu DPH, pani poslankyňa, tuším, tiež s pánom poslancom hovorila, ako by to bolo super, keby sme mali 80-tisíc. Bolo by to fajn, hovorím, pre podnikateľa, ktorý nechce platiť DPH, stálo, stálo by to navyše asi 50 mil. eur. Čiže zase hovorím, že v dobe konsolidácie to je dekonsolidácia opäť, a to tu hovorí pán Viskupič, ktorý hovorí, že on je expert, ekonóm za SaS. Ďalšia vec. Áno, vám prečítam hranice, od ktorých sa platí dépeháčka, napríklad v Maďarsku 32 384 eur, v Rakúsku 35-tisíc, v Poľsku 45 905 eur, v Španielsku nula, čiže tam žiadne neplatené DPH neexistuje, Dánsko 6 702 eur, Švédsko 8-tisíc, Belgicko 25-tisíc eur. Na to, aby ste, áno, maximálna hranica, ktorú napríklad má Česká republika teda od ´23. roku, je to výnimka, musíte mať výnimku udelenú od Európskej únie na to. Samozrejme, že prichádzate o peniaze do štátneho rozpočtu, to je prvá, prvá poznámka. A ďalšia vec, že pán, pán Viskupič urobil pozmeňovák, ktorý nie je dobre technicky urobený. To oznamujem. Čiže nesúhlasím ani s navýšením a nesúhlasím ani tak, jak je urobený. On tam dal totiž tú sumu 80-tisíc maximálnu a tú druhú dal na 85-tisíc eur. To navýšenie podľa smernice musí byť buď o, myslím, že 10 alebo 25 %, takže tam nie je to v súlade so smernicou Európskej únie. Takže za mňa, za mňa k tomuto pozmeňováku asi toľko. Vyjadrím sa k tomu, k tomu, čo tu narozprával pán Viskupič v jednej veci. Prepáčte, ako keď si niekto hovorí ekonóm a my predáme dlhopisy vo Švajčiarsku a že to je z núdze cnosť, to je taký nezmysel jak voda v koši. Prepáčte, ja keď, to sa môže, to keď sme počúvali na ministerstve financií, že toto tu niekto vypustil, a myslím, že aj Denník N o tom písal, tak ten nech odovzdá diplom, tento človek. Poviem prečo. My máme určitú kapacitu, ktorú predávame. My vždy, poviem otvorene, my máme na rok ´24 predané dlhopisy, to znamená, my máme zabezpečené financovanie štátu napriek tomu, že tie prirážky máme z dôvodu rozvrátených verejných financií, ktoré ste nám tu nechali, máme ich jedny z najvyšších, to je pravda. Už sa vraciame. Ja si myslím, že sme na dobrej ceste z hľadiska toho, čo robíme. Švajčiarske dlhopisy. Na jednej stra... potom rozprával o úrokoch (povedané s pobavením) a o diferenciály, vôbec tomu nerozumie. Na jednej strane keď my vytvoríme konferenciu tým, že predáme švajčiarske dlhopisy, lebo máme len určitý objem, ktorý chceme každý rok nakúpiť, tak, samozrejme, tie, tí, ktorí nakupujú dlhopisy v eurách, a poviem otvorene, dneska majú veľmi atraktívnu prirážku, o ktorej sa bavíme, čiže na tom zarábajú, to nie je ich charita, že niekto kupuje od nás dlhopisy, a môžem oznámiť, že je dvakrát vyšší záujem o naše dlhopisy, ako akceptujeme. To znamená, že by sme mohli dvakrát viac predať. Len, samozrejme, keby sme dvakrát viac chceli predať, predáme, ale tá prirážka bude ešte vyššia. Takže vytvárame konkurenciu, diverzifikujeme to portfólio, ktoré robíme, a to je aj signál pre slovenských investorov, aby sa trošku pobili o ten zbytok tej kapacity, ktorú budeme na ten trh dávať. A poviem otvorene, na ´24. rok je Slovenská republika odfinancovaná. Máme zabezpečený predaj toľko dlhopisov, že nemáme problém, dnes práveže Chevard, alebo to nazval že cherry picking, že si vyberáme čerešničky, kto nám dá najlepšie podmienky, predáme a za lepších podmienok. Samozrejme, že vo Švajčiarsku, vo Švajčiarsku ideme vo švajčiarskych frankoch, ale hedžujeme tieto veci a ten úrok je oveľa nižší, ako bol na Európskej únii. Takže to je fakt a ja, ja to preto musím povedať a budem to opakovať donekonečna, dokedy tu nezavládne zdravý rozum, ktorý bude hovoriť pravdu, to, čo je tu že z núdze cnosť, že my sme, my sme urobili ... (nezrozumiteľne vyslovené, pozn. red.), aby sme diverzifikovali. My máme všetky dlhopisy v eurách. My budeme to ... (nezrozumiteľne vyslovené, pozn. red.) pokračovať, ideme do Paríža, ideme do Londýna, chceme predať aj na iných trhoch naše dlhopisy, nech sa pobijú a vtedy nám pôjde prirážka na tých dlhopisoch dole, to je logické. Lebo je väčší dopyt po tých, po tej kapacite, o ktorej sa bavíme, a je jedno, či tá kapacita je v eurách alebo je, alebo je vo švajčiarskych frankoch. To je pravda o tom, čo sa tu narozprávalo. A ja za to fakt nemôžem, viete, ja keď si čítam noviny, to je džihád. Ja keby som mal reagovať na každé klamstvo, ktoré tam ide o ekonomike, tak nič nerobím, len odpisujem a ja na to fakt nemám čas. Ja musím sa starať o to, aby sme dosiahli to, čo chceme. A nesúhlasím s tým, že tu niekto ide spôsobiť bankrot. My máme jasný plán odsúhlasený Európskou komisiou a ukazujeme, že chceme ísť jednopercentuálny dlh s deficitom dole, keď dosiahneme v ´27. roku 3 % deficitu, pôjde nám dlh dole, začína ísť dole. A dnes vám oznamujem, že máme nové fiškálne pravidlá. A keď si ich niekto naštuduje, lebo každý o tom len rozpráva, nevie o tom absolútne nič, tak táto konsolidácia, ktorú keď by sme ju dodržali, je ešte ambicióznejšia ako to, čo nám hovoria nové európske pravidlá, ktoré na Slovensku sú najprísnejšie, pre nás sú najprísnejšie. Máme najväčšiu konsolidáciu zo všetkých krajín Európskej únie. A my ideme ešte prísnejšie s tým, čo robíme, o niečo, samozrejme. Nemôžeme to urobiť drasticky, lebo by sme uškrtili tú ekonomiku. To, čo povedal pán kolega, tá analýza, hovorím, je o tom, koľko to stojí, to je 85-tisíc. Samozrejme, pri tej daňovej sadzbe, no ja chcem pripomenúť, no ja možno dovolím si trošku tu polemizovať o tom, že či je, či bude viac peňazí, keď nám klesnú dane. Chcem pripomenúť situáciu napríklad vo Veľkej Británii, ak si pamätáte, tak keď sa, posledne bola tam, premiérku majú, tuším, tak tá vydržala dva týždne, dva týždne, keď znížila sadzby daní v Británii. Rishi Sunak ju nahradil, lebo finančné trhy urobili to, že skoro tá Británia skrachovala. Lebo tam vám musí, viete, ja vám poviem jednu vec, ja som to videl na ... (nezrozumiteľne vyslovené, pozn. red.), ja som bol v tom Švajčiarsku a boli tam tí investori, tých nezaujímajú bláboly, tých zaujímajú tvrdé fakty, ich nezaujíma to, kto čo rozpráva, ich zaujímajú čísla. A keď sa na to pozriete, tak tie čísla stále držíme tak a veria, veria stále vláde, že dosiahneme, dosiahneme tú konsolidáciu tak, aby si, aby išli do toho rizika. Viete, to je tak, ako keby vy ste povedali, že ste na burze a chcete si niečo kúpiť, tak ja sa vás opýtam, keď niečomu nebudete veriť, kúpite si to? Nekúpite si to. To je proste o tom. Samozrejme, ak je tam tá atraktívna prirážka, stále je to pre tých investorov zaujímavé. Takže za mňa asi toľko, nebudem naťahovať čas, máme ďalšie veci, ale, samozrejme, som otvorený každej odbornej debate, ktorá sa bude držať faktov. Ďakujem pekne. [15:10] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Pán spravodajca, chcete sa ešte vyjadriť k rozprave? Minimálne ale by ste mali oznámiť termín hlasovania o tomto návrhu zákona. (Reakcia z pléna.) Dnes o piatej, áno? Dobre. Tak dnes o sedemnástej budeme o tomto návrhu zákona, teda o druhom čítaní hlasovať. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a ideme na ďalší bod, ktorým je druhé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2011 o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tzv. zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov a ktorým sa zároveň menia a dopĺňajú niektoré zákony. Je to tlač 131. Spoločná správa výborov má tlač 131a. Nech sa páči, pán minister, odôvodnite, prosím, tento vládny návrh zákona. [Rokovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 131.] [15:13] Ladislav Kamenický – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, predkladám na rokovanie Národnej rady návrh zákona o cenných papieroch a investičných službách. Cieľom zákona je implementácia čl. 18 nariadenia o pilotnom režime pre trhové infraštruktúry založené na technológii distribuovanej databázy tzv. blockchain, pričom sa rozširuje definícia finančných nástrojov alebo finančné nástroje vydané prostredníctvom distribuovanej databázy, transakcie, úpravy súvisiace s nariadením o zelených dlhopisoch. Medzi hlavné legislatívne úpravy, ktoré sa týkajú tohto zákona, patrí implementácia niektorých smerníc, najmä smernice o trhoch finančných nástrojoch, takzvaných MiFID, ďalšia o správcoch alternatívnych investičných fondov AIFMD a delegovaných smerníc Komisie. Riešenie zániku záložného práva pri uplatňovaní práva výkupu, tzv. squeeze out, kde sa teda chce zabrániť rôznym špekuláciám, ktoré sa snažia obchádzať tieto pravidlá. Ďalej hovoríme o tom, že sa bude, v prípade burzy cenných papierov sa upúšťa od povinnosti zriaďovať osobitný útvar na kontrolu burzových obchodov, chcem pripomenúť, že bude postačovať len jeden zodpovedný zamestnanec a umožňuje efektívnejšie spravovanie vlastného majetku pre malé burzy, kde je skutočne, jak je napríklad slovenská burza, mať tam nejaký osobitný útvar je úplne zbytočné, takže toto je pozlacovanie tých smerníc a snažíme sa to teda zefektívniť, aby sa na niektorých veciach aj ušetrilo. Ďakujem pekne. [15:13] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne a teraz by som rád dal slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie a rozpočet pánovi poslancovi Zdenkovi Svobodovi, aby nás informoval o výsledku rokovania výborov a odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči. [15:15] Zdenko Svoboda – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, dovoľte, aby som predniesol ako určený spravodajca výboru túto spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 131. Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu výborov. Národná rada uznesením č. 118 z 13. februára 2024 pridelila vládny návrh zákona, tlač 131, týmto výborom Národnej rady: výboru pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárske záležitosti. Určila zároveň výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor a lehotu na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko. K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská. Po prvé, odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi – výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárske záležitosti. Z uznesení výboru Národnej rady uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce aj doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené pod bodom IV tejto spoločnej správy. Gestorský výbor odporúčal o návrhoch výboru hlasovať takto: V bodoch spoločnej správy č. 1 až 7 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, tlač 131, odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 63 zo 17. apríla 2024. Týmto uznesením výbor zároveň poveril spoločného spravodajcu Zdenka Svobodu, aby na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výborov a navrhol Národnej rade postup pri hlasovaní. Ďakujem. Pán predsedajúci, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu. [15:18] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne, pán spravodajca. Otváram týmto rozpravu, do ktorej som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, a preto sa pýtam, či sa niekto do rozpravy chce prihlásiť ústne. Nie je tomu tak. Preto vyhlasujem rozpravu za skončenú. Navrhovateľ sa k nej ešte chce vyjadriť, pán minister? Pán spravodajca, poprosím vás zároveň aj určiť a oznámiť termín hlasovania. [15:18] Zdenko Svoboda – Vystúpenie v rozprave (Rečník hovoril do vypnutého mikrofónu.) [15:18] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Nasleduje teraz druhé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 o účtovníctve v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 132, spoločná správa výborov tlač 132a. Pán minister, prosím, odôvodnite vládny návrh zákona. Nech sa páči. (Rokovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 132.) [15:19] Ladislav Kamenický – Vystúpenie v rozprave Mikrofón. Aha, už. Dobre. Ďakujem pekne. V krátkosti, jedná sa o transpozíciu smernice Európskej únie, ktorej cieľom je zníženie administratívnej záťaže zmenou veľkosti kritérií na definovanie jednotlivých kritérií účtovných jednotiek, mikro, malá a veľká, to znamená, že sa tie jednotlivé hranice zvyšujú, to znamená, že je to úľava pre podnikateľov a budú môcť dotknuté subjekty využiť úľavy pri vykazovaní informácií. Ďalej, zvyšuje sa kvalita, porovnateľnosť spoľahlivosti informácií, udržateľnosti uvádzaných vo výročných správach veľkých spoločností, emitentov, bánk, poisťovní a zaisťovní, týkajúce sa aj vplyvu na environmentálnu oblasť, sociálnu oblasť a oblasť riadenia a správy. Takisto sa zavádza jednotný elektronický formát výročnej správy, externé uistenie týchto informácií štatistickým a štatutárnym audítorom, zavedenie požiadavky na odborné znalosti štatutárnych audítorov, organizácii ich práce, podmienky na poskytovanie uistenia pre oblasť udržateľnosti vrátane výkonu dohľadu. Ďakujem pekne za pozornosť. [15:19] Michal Šimečka – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne. Teraz by som rád dal slovo pánovi poslancovi Karasovi, ktorý je spoločným spravodajcom z výboru pre financie a rozpočet, aby nás informoval o výsledku rokovania výborov a odôvodnil návrh gestorského výboru. Prosím, pán poslanec. [15:20] Daniel Karas – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Dovoľte, aby som predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 132. Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu. Národná rada uznesením č. 119 z 13. februára 2024 pridelila vládny návrh zákona, tlač 132, týmto výborom Národnej rady: výboru pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárske záležitosti. Určila zároveň výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor a lehotu na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámil v určenej, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko. K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská. Za prvé, odporúčanie pre Národnú radu schváliť s pozmeňujúcim a doplňujúcimi návrhmi – výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárske záležitosti. Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené pod bodom IV tejto spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov hlasovať takto: O bodoch spoločnej správy č. 1 až 22 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, tlač 132, odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Spoločná správa výborov, tlač 132, bola schválená uznesením gestorského výboru č. 64 zo 17. apríla 2024. Týmto uznesením výbor zároveň poveril spoločného spravodajcu Daniela Karasa, aby na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výborov a navrhol Národnej rade postup pri hlasovaní. Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu. [15:20] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec. Otváram rozpravu, nikto sa do nej písomne neprihlásil. Chce sa niekto do rozpravy prihlásiť ústne? Uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ, chcete ešte k nej zaujať stanovisko? Nie je tomu tak. Pán spravodajca, tiež vás rovno poprosím, aby ste oznámili termín hlasovania. [15:23] Daniel Karas – Vystúpenie v rozprave (Rečník hovoril do vypnutého mikrofónu.) [15:23] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Dnes o sedemnástej hodine. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pristúpime teraz k druhému čítaniu o vládnom návrhu zákona o správcoch úverov a nákupcoch úverov a zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 140. Spoločná správa výborov má tlač 140a. Takže odovzdávam slovo pánovi ministrovi financií, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči. (Rokovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona o správcoch úverov a nákupcoch úverov a o zmene a doplnení niektorých zákonov , tlač 140.) [15:23] Ladislav Kamenický – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne. Opäť ide o transpozíciu smernice o správcoch úverov a nákupcov. Poviem hlavné ciele návrhu zákona. Rieši problematiku nesplácaných úverov, zavedenie nových inštitútov ako je napríklad správca úveru ako nový licencovaný regulovaný subjekt alebo nákupca úverov. Zvyšuje sa tu ochrana dlžníkov s tým, že bude po novom už musieť mať takýto nákupca overenú licenciu a dohľad Národnej banky Slovenska. Podpora rozvoja sekundárneho trhu a konkurencia s ňou, vytvorenie účinného efektívneho dohľadu nad cezhraničnými správcami úverov, odstránenie prekážok pre prevod nesplácaných úverov úverovými inštitúciami na nákupcov úverov, ktorí, pripomínam, že budú licencovaní Národnou bankou Slovenska. Chcem upozorniť, že v tom, v rámci tohto zákona bol podaný aj zákon, ktorým sa zjednodušujú podmienky pri žiadaní si o pomoc pri hypotékach, urobili sme, tak jak som v minulosti avizoval, boli tam rôzne administratívne problémy, keď niekto, poviem príklad, v minulosti si refinancoval svoj úver, tak úverové spoločnosti nepísali účel do jednotlivých zmlúv, našli sme riešenie a prístup, tí, ktorí možno prepadli sitom ešte aj do 1. 6. 2024, tak mnohí z nich sa kvalifikujú na pomoc štátu v prípade navýšenia úrokových splátok, to znamená do 1. 6. 2024, tí, ktorí refinancovali, budú môcť požiadať, resp. obnoviť svoju žiadosť tak, aby bol, im bolo po, aby, aby sa im dalo pomôcť. Ďakujem pekne. [15:25] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne a dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie a rozpočet pánovi poslancovi Radomírovi Šalitrošovi, aby nás informoval o výsledku rokovania výborov a odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči. [15:26] Radomír Šalitroš – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, dovoľte, aby som ako určený spravodajca výboru predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o správcov úverov a nákupcoch úverov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 140. Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu. Národná rada uznesením č. 120 z 13. februára 2024 pridelila vládny návrh zákona, tlač 140, týmto výborom: výboru pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru. Určila zároveň výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor a lehotu na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko. K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady tieto stanoviská. Za prvé, odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi – výbor pre financie a rozpočet a ústavnoprávny výbor. Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené pod bodom IV tejto správy. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výboru Národnej rady, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: o bodoch spoločnej správy č. 1 až 53 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o správcoch úverov a nákupcoch úverov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 140, odporúča Národnej rade návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 65 zo 17. apríla 2024. Týmto uznesením výbor zároveň poveril spoločného spravodajcu Radomíra Šalitroša, aby na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výborov a navrhol Národnej rade postup pri hlasovaní. Ďakujem, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu. [15:26] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán spravodajca. Otváram rozpravu. Dostal som jednu písomnú prihlášku do nej, a to je od pána Mariána Viskupiča za klub SaS a týmto mu dávam slovo. Nech sa páči. [15:28] Marián Viskupič – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, no tak zasa sme v situácii, kedy k tomu samotnému návrhu zákona vlastne tá debata ani nebude, ale debata je vlastne k tomu, čo, čím bol tento zákon doplnený a tomu sa chcem venovať. No a doplnený teda bol na rokovaní výboru pozmeňujúcim návrhom, ktorý opravuje zákon o pomoci s hypotekárnymi úvermi. Možno si pamätáte, ten zákon bol teda prijatý ako výsledok, okej, predvolebných sľubov Roberta Fica, bol prijatý proste veľmi rýchlo a jednoducho ja som to vtedy hovoril, že je to rýchlokvasený nepodarený zákon, vtedy, samozrejme, to koalícia nebrala, ale nevadí, pravda niekedy nejaký čas trvá. A keď sa pozriem na ten pozmeňujúci návrh, tak ja tam vlastne vidím zapracovanie tých pripomienok, ktoré, ktoré sme tam vtedy mali, alebo ktoré som vtedy prezentoval. Takže zasa, ak teda vychádzame z toho, že teda máme zákon, ktorý s tými hypotékami nejak pomáha, tak to, ten pozmeňujúci návrh, ktorý bol podaný na výbore, ho do nejakej miery vylepšuje. No a ja sa budem teda najprv venovať ešte tej rovine, že teda okej, keď už ho máme. Tak koalícia sa rozhodla, máme ho a v skratke ten návrh vlastne umožňuje, tá najväčšia chyba, čo tam bola, že vy keď ste v minulosti si refinancovali hypotéku, to znamená, boli ste zodpovední, to znamená, chceli ste mať najnižšiu možnú splátku, však človek sa správal ekonomicky, tak takého človeka, toho zodpovedného, vlastne ten zákon vyradil z možnosti, aby mu teda, aby padol do režimu, že môže dostať nejakú podporu tej hypotéky, hej, tak. Proste potrestalo sa toho, kto je zodpovedný, a teda toho, kto je nezodpovedný, ten teda ešte dostal, dostal odmenu, v úvodzovkách. Takže takto nie, takže okej, ja kvitujem a chválim, že teda sa zaradili do možnosti do nároku na štátnu pomoc pri hypotékach aj ľudia, ktorí v minulosti refinancovali. No ale, bohužiaľ, to dali iba do režimu, že do 1. 6., to znamená do účinnosti tohto zákona. Čiže je to určité zlepšenie, okej, ale zároveň ten najväčší problém, že jednoducho v budúcnosti vy keď chcete mať pomoc, nemôžte zmeniť banku. Toto je vlastne to, čo vo finále zdražie každému ten úver. Pretože to, že malo Slovensko ešte nedávno najnižšie alebo takmer najnižšie úroky na hypotékach, tak to bolo práve kvôli voľnému a drsnému súboju bánk, ktoré teda už sa ani tak nebili o nové úvery, lebo však to má nejaký strop, ale bili sa o ten koláč tých refinancov a proste predbiehali sa a dávali čo najnižšie sadzby. No a toto, ak ten zákon síce trošku opravíte, ale stále to zostane len do minulosti, tak toto zabránite, aby sa, aby sa mohli teda ľudia refinancovať a zároveň teda požiadať o pomoc. Čiže zasa, tomu, kto chce teda, samozrejme, pre seba čo najnižší, čo najnižší úrok, hej, ale následne vlastne aj teda keby mu štát pomohol, tak vlastne má najnižšiu možnú pomoc, lebo však teda má najnižšiu splátku, tak proste toto zakážete. Ale tým, že toho človeka priviažete k banke, tak jednoducho zabijete celý ten konkurenčný boj. Čiže vy ste to už akoby priznali, lebo veď už, už do minulosti to robíte a ja teraz v tomto mojom pozmeňujúcom návrhu nerobím nič iné, než to fakt drobne vylepšujeme v tom, aby sa to jednoducho týkalo aj všetkých, všetkých proste ľudí do budúcnosti, hej. To je jedna vec. Ja teda zasa na záver prečítam pozmeňujúci návrh. Ale ešte sa dotknem, ešte sa dotknem jednej veci, že tento zákon nemá žiadny iný parameter než že politický. Áno, proste že to bolo povedané ako volebná téma a jednoducho tak ste to teda nejak vyriešili, aby ste si do nejakej miery ten sľub splnili. Ale či už je to správa o stabilite alebo aj aktuálne vyjadrenia Národnej banky, všetko je to v stave, že dnes je nesplácanie hypotekárnych úverov najnižšie v histórii. Najnižšie. Proste ten problém je najmenší v histórii, aký bol za 30 rokov Slovenska, ale zrovna v tomto bode sa ide pomáhať. Jednoducho to nedáva logiku. Ale ešte poviem, že ja by som tú logiku našiel, keby sme boli že Švajčiarsko, máme rozpočtový prebytok a teda chceme do nejakej miery podporiť no teda napríklad teda rezidenčný biznis alebo akokoľvek, hej. Okej. Ale viete, vy pomáhate vlastne tomu, kto tú hypotéku má, v podstate ju vláda spláca, lebo však teda Národná banka hlási, že je všetko v poriadku, ale aj na tieto peniaze si treba, si treba požičať a to je proste ten, ten najväčší problém. Už som to tu dneska v podstate raz rozprával, že vy proste najprv musíte teda veľa a veľa ľuďom zobrať a potom niektorým niečo dáte, hej, a tuto je to akože úplne že exemplárne. Zobereme si tú situáciu, že, a ja to poviem ešte raz, nevidím inú možnosť, ako dokáže proste minister proste nájsť, nájsť tie peniaze, normálne navzdory všetkým vyjadreniam, že nechcete zvýšiť DPH, tak sa to stane, ale zoberte si, že ak sa tá dépeháčka zvýši o dva percentuálne body, tak to štvorčlennej rodine zvýši náklady, ale každej jednej, hej, o 740 euro cca, hej, výpočet. Každej jednej. Chudobnej, bohatej a, samozrejme, tej chudobnej to proste ešte ublíži viacej, pretože to je pre nich väčší problém, hej, už len preto, že majú teda menej úspor. Takže to je jedna vec. Všetkým zoberiete, hej, takto, takto zoberiete vlastne miliardu, z každej rodiny 740 normálne natvrdo z peňaženky. A teraz, ak dáte priemerná suma podpory v týchto hypotékach je 75 euro, také sú zatiaľ tie výsledky za tie prvé tri mesiace, dobre, krát dvanásť, hej, tak ak dobre rátam, je to, je to 900 euro. Tak zasa, povedzme, že tí štyria, štvorčlenná rodina teda býva v jednej, v jednej, v jednej domácnosti, takže okej, takže veľmi porovnateľne pomôžete tej jednej rodine. Čiže tá si ešte povie, však dobre, tak zobrali mi 750 euro na dépeháčke, tak teraz mi vlastne podporili, podporili moje bývanie, dali mi 900, tak som vlastne ešte aj niečo získal. Nuž len problém je ten, že na tej dépeháčke zoberete 5,4 mil. občanom tejto krajiny a na tých hypotékach to vrátite len v tom najlepšom možnom prípade že nejakým pár desiatkam tisíc, ale tá realita je, že za prvé dva mesiace to bolo asi nech sedem a pol tisíc podporených hypoték. A to neboli že nové, tam vlastne mohli padnúť všetci tí, ktorí, už celý vlaňajšok boli vyššie úroky, tak tí všetci vlastne, ktorí teda mali tento problém zvýšený, to sú proste nejaké desaťtisíce ľudí, proste tí tam mohli padnúť a buď sa tam ani nehlásili, alebo väčšiu polovicu tých, čo sa hlásili, vyradili nejaké, nejaké tie podmienky, napríklad refinancovacie alebo aj iné a proste výsledok je takýto, hej. Čiže vy veľa ľuďom veľa zoberiete a potom málo ľuďom málo dáte, ale navyše ono je to zobratie je náročné v tom, že to musia byť nejaké, proste nejakí úradníci, nejaké tlačivá, nejaké, nejaká celá proste tá administratíva a nejaká aj kontrola, lebo čím vyššie dane, tým je väčšia tendencia sa im vyhýbať, to je normálne že ekonomické pravidlo, no a potom to, to rozdávanie zasa proste niečo znamená. Veď ten, pána Spišiaka som uspal, sa ospravedlňujem. (Povedané so smiechom.) No, čiže teraz som aj seba uspal. Čiže v podstate ešte navyše, keď potom rozdávate, tak aj to musí proste niekto zúradovať, aj tam je ďalšia byrokracia. Zas sa to dá krásne presne na týchto hypotékach ukázať. Veď proste 5 mil. euro je len na proste materiálno-technické a ľudské zabezpečenie. Je to cez dvesto úradníkov, tí potrebujú počítače, miesto, všetko, hej. Takže aby ste zadministrovali, proste v tom najlepšom, myslím, že je tam nejakých 78 mil. dedikovaných, tak minimálne 5 mil. sa minie, sa proste. Toto je, že keby to nebolo, tak ešte aj toto sa dá ušetriť. Takže fakt že treba si uvedomovať to úplne jednoduché, že keď ľuďom nezoberiete, necháte im, nemusíte im toľko dávať. Keď ľuďom veľa zoberiete, potom musíte veľa ľuďom pomáhať. Akurát že to stojí peniaze. A ja ešte zopakujem, tu pán Ľupták z SNS-ky povedal jednu perfektnú vec, nemáš peniaze v štátnom rozpočte? Zníž dane, hej. Toto by sa malo niesť ako taká červená niť rozhodovaním pána ministra. Nie je cesta tie dane zvyšovať. Vlani ste ich zvýšili, tento rok už platíme viacej za všetko, čo sa hýbe, dane, odvody, poplatky, deficit máme taký, jak sme nikdy nemali, a keď toto isté spravíte aj pre budúci rok, tak nás proste fakt priblížite proste ku Grécku, k bankrotu, úplne akože fakt že k veľkým problémom. No, toľko a teraz teda by som si dovolil prečítať pozmeňujúci návrh, ale vlastne ešte, ešte ho uvediem, pretože ako, ako ho definujem. Ja hovorím, že je to drobná zmena, ale tým, že vlastne ten pozmeňujúci, tento môj pozmeňujúci návrh je reakciou na spoločnú správu prerokovaného, prerokovávaného návrhu zákona, jednoducho pretože ten pozmeňovák kolega Karas podal vlastne na výbore, takže ja nemám inú možnosť vlastne než vyňať ten bod, myslím, že je to 52, a teraz to aj teda hlásim, že navrhujem vyňať bod 52 zo spoločnej správy na osobitné hlasovanie, pánovi spravodajcovi. A teda ja nemám inú možnosť než teda toto akože akoby že zrušiť a ja teda musím nanovo definovať vlastne celý ten pozmeňujúci návrh, čiže kvôli drobnej zmene ja ho musím prečítať vlastne celý, takže bude to trošku viac čítania, tak sa ospravedlňujem, ale teda toto je ten dôvod. Nie je to, že je to komplet celé prepracované, sú tam drobné zmeny, ale nejde to nijak inak, než prečítaním a podaním vlastne celého komplexného návrhu, v ktorom sa teda vo veľkej miere nájde ministerstvo financií, ktoré ho teda pripravovalo. No takže toľko a teraz ideme, poprosím zastaviť čas. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Viskupiča k vládnemu návrhu zákona o správcoch úverov a nákupcoch úverov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 140. V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúci pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o správcoch úverov a nákupcoch úverov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 140. Za čl. VI sa vkladá nový čl. VII, ktorý znie: „Čl. VII Zákon č. 526 z roku 1900, pardon, z roku 2023 Z. z., (reakcia z pléna), opravil som sa, o pomoci pri splácaní úveru na bývanie a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení a dopĺňa takto: 1. V § 1 ods. 1 sa vypúšťajú slová „podľa osobitného predpisu 1) ". 2. V čl. 2 (správne v § 2, pozn. red.) sa za úvodnú vetu vkladajú nové písmená a) a b), ktoré znejú: „a) úverom na bývanie je 1. úver na bývanie podľa osobitného predpisu 1) s lehotou splatnosti najmenej päť rokov zabezpečený záložným právom k tuzemskej nehnuteľnosti, a to aj rozostavanej, ktorý poskytuje veriteľ podľa osobitného predpisu 1a) okrem stavebnej sporiteľne 1b) (ďalej len „veriteľ') spotrebiteľovi aspoň z časti na tieto úvery: 1a. nadobudnutie tuzemskej nehnuteľnosti určenej na bývanie 1c) alebo jej časti, 1b. výstavba tuzemskej nehnuteľnosti určenej na bývanie, 1c. zmena dokončenej stavby 1d) určenej na bývanie, 2. úver na bývanie podľa osobitného predpisu 1) zabezpečený záložným právom k tuzemskej nehnuteľnosti, a to aj rozostavanej, ktorý bol aspoň z časti poskytnutý veriteľom spotrebiteľovi na splatenie úveru na bývanie, b) pôvodným úverom na bývanie je jeden alebo viac splatených úverov, ak bol alebo boli splatené úverom na bývanie a aspoň jeden z týchto splatených úverov bol poskytnutý na účel podľa písmena a) prvého bodu,". Doterajšie písmená a) a b) sa označujú ako písmená c) a d). Poznámky pod čiarou k odkazom 1 až 1d znejú: „ 1) Zákon č. 90/2016 Z. z. o úveroch na bývanie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 1a) § 2 ods. 1 písm. a) prvý bod zákona č. 90/2016 Z. z. 1b) § 2 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších predpisov. 1c) § 1 ods. 7 zákona č. 90/2016 Z. z. v znení zákona č. 279/2017 Z. z. 1 d) § 139b ods. 5 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov." 3. V § 2 písm. c) a d) sa vypúšťajú slová „a zvýšenia splátky úveru na bývanie za aktívnej účasti oprávnenej osoby". 4. V § 2 sa písmeno c) dopĺňa tretím bodom, ktorý znie: „3. priemerná mesačná splátka posledného pôvodného úveru na bývanie v rozsahu istiny a úroku, okrem predčasného splatenia tohto úveru na bývanie, vypočítaná za šesť kalendárnych mesiacov, v ktorých oprávnená osoba skutočne takúto splátku zaplatila, predchádzajúcich kalendárnemu mesiacu, v ktorom bola zaplatená posledná splátka tohto úveru na bývanie, zaokrúhlená na celé eurocenty,". 5. § 3 vrátane nadpisu znie: „§ 3 Oprávnená osoba Oprávnená osoba na uplatnenie nároku na príspevok je fyzická osoba, a) ktorá má trvalý pobyt alebo prechodný pobyt na území Slovenskej republiky, b) ktorá je spotrebiteľ zo zmluvy o úvere na bývanie, c) ktorej výška mesačnej splátky poskytovaného úveru na bývanie na základe zmluvy o úvere na bývanie podľa prvého bodu alebo druhého bodu sa z dôvodu zvýšenia úrokovej sadzby úveru na bývanie po 31. decembri 2022 zvýšila v porovnaní s referenčnou splátkou a ktorá má 1. zmluvu o úvere na bývanie podľa § 2 písm. a) prvého bodu uzatvorenú pred 1. januárom 2024 alebo 2. zmluvu o úvere na bývanie podľa § 2 písm. a) druhého bodu, ak pôvodný úver na bývanie bol poskytnutý na základe zmluvy o úvere uzatvorenej pred 1. januárom 2024." 6. V § 5 ods. 1 písm. b) sa nad slovami „určenú na bývanie" vypúšťa odkaz „ 4) ". Poznámka pod čiarou k odkazu 4 sa vypúšťa. 7. V § 5 ods. 3 sa slová „pričom ustanovenia osobitného predpisu tým nie sú dotknuté. 6) " nahrádzajú slovami „ak účel poskytnutia úveru na bývanie zostal zachovaný.". Poznámka pod čiarou 6 sa vypúšťa. 8. V § 5 sa vypúšťa odsek 6. 9. V § 7 ods. 1 sa vypúšťajú slová „najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom oprávnená osoba splnila podmienky nároku na príspevok". 10. Doterajší text § 8 sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie: „(2) Nárok na príspevok za kalendárny mesiac zaniká uplynutím jedného kalendárneho mesiaca od posledného dňa v mesiaci, za ktorý patril.". 11. V § 11 ods. 1 sa na konci pripájajú tieto slová: „na tlačive určenom Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „ústredie")". 12. V § 11 ods. 2 sa za slová „pobytu oprávnenej osoby," vkladajú slová „čestné vyhlásenie o splnení podmienky podľa § 5 ods. 1 písm. b),". 13. V § 11 ods. 3 sa na konci pripája táto veta: „Ak si oprávnená osoba uplatňuje nárok na príspevok na úver na bývanie podľa § 2 písm. a) druhého bodu, prílohou žiadosti o príspevok je aj a) zmluva o pôvodnom úvere na bývanie, b) potvrdenie o výške splátok podľa § 2 písm. c) tretieho bodu, c) iný doklad preukazujúci účel podľa § 2 písm. a) prvého bodu, ak ho nie je možné preukázať zmluvou o pôvodnom úvere na bývanie.". 14. V § 11 ods. 9 sa slová „§ 62" nahrádzajú slovami „§ 65". 15. § 11 sa dopĺňa odsekom 10, ktorý znie: „(10) Veriteľ alebo iná osoba, ktorá poskytla pôvodný úver na bývanie, je povinný na vyžiadanie oprávnenej osoby poskytnúť potvrdenie podľa odseku 3 písm. b) do piatich pracovných dní od vyžiadania, a to jedenkrát bezodplatne.". 16. V § 12 ods. 2 sa slová „Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „ústredie")" nahrádzajú slovom „ústrediu". 17. V § 13 ods. 1 písm. f) sa slová „zmluve o úvere na bývanie" nahrádzajú slovami „prílohách žiadosti o príspevok". 18. V § 13 odsek 3 znie: „(3) Veriteľ je povinný na písomné vyžiadanie ústredia na účely poskytovania príspevku zasielať informácie o úveroch na bývanie v troch samostatných dátových súboroch podľa toho, či a) nastalo zvýšenie splátky na bývanie u tohto veriteľa a v zmluve o úvere na bývanie je uvedený účel podľa § 2 písm. a) prvého bodu, v rozsahu 1. obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, 2. číslo zmluvy o úvere na bývanie, 3. počet spoludlžníkov zo zmluvy o úvere na bývanie, 4. výška referenčnej splátky a výška mesačnej splátky, 5. informácia o úhrade mesačnej splátky, 6. kladný rozdiel výšky mesačnej splátky a výšky referenčnej splátky, 7. suma vo výške 75 % alebo vo výške percenta ustanoveného zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok, ak ju zákon o štátnom rozpočte ustanoví, z rozdielu podľa šiesteho bodu, b) nastalo zvýšenie splátky úveru na bývanie u tohto veriteľa a v zmluve o úvere na bývanie nie je uvedený účel podľa § 2 písm. a) prvého bodu, v rozsahu podľa písmena a), c) nenastalo zvýšenie splátky u tohto veriteľa, v rozsahu 1. obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, 2. číslo zmluvy o úvere na bývanie, 3. počet spoludlžníkov zo zmluvy o úvere na bývanie, 4. výška mesačnej splátky, 5. informácia o úhrade mesačnej splátky.". Poznámka pod čiarou k odkazu 10 sa vypúšťa. 19. Za § 13 sa vkladá § 14, ktorý vrátane nadpisu znie: „§ 14 Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. júna 2024 (1) Na účely tohto zákona sa za úver na bývanie podľa § 2 písm. a) v znení účinnom od 1. júna 2024 sa považuje aj hypotekárny úver podľa zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31. decembra 2017, ak bol poskytnutý aspoň z časti na účel uvedený v § 2 písm. a) prvom bode v znení účinnom od 1. júna 2024. (2) Fyzickej osobe vzniká nárok na príspevok aj za obdobie od 1. januára 2024 do 31. mája 2024, v ktorom splnila podmienky nároku na príspevok podľa tohto zákona v znení účinnom od 1. júna 2024. (3) Nárok na príspevok podľa odseku 2 zaniká, ak sa neuplatní do 31. júla 2024. (4) Informácie podľa § 13 ods. 3 v znení účinnom do 31. mája 2024 je veriteľ povinný zaslať v elektronickej podobe ústrediu do 10. júna 2024. (5) Informácie podľa § 13 ods. 3 písm. b) a c) v znení účinnom od 1. júna 2024 za obdobie od 1. januára 2024 do 31. mája 2024 je veriteľ povinný zaslať v elektronickej podobe ústrediu do 31. júla 2024.".". Nasledujúci článok sa primerane prečísluje. A ja teda len opakujem, že v tejto súvislosti navrhujem bod 52 spoločnej správy vyňať na osobitné hlasovanie. Dodám už len dve vety, že kto aspoň trošku počúval, tak vníma, že nielen štát, nielen tie ÚPSVaR-y majú kopu starostí a musia tam mať nových zamestnancov, ale aj banky sú povinné poskytovať informácie, posúvať ich. Jednoducho aj pre nich je to viacej agendy, viacej práce a to jednoducho skončí len tak, že si to, samozrejme, nechajú zaplatiť, čo vo finále vždy zaplatí zasa konečný spotrebiteľ, v tomto prípade ten, ktorý má hypotekárny úver. Veľmi pekne ďakujem za pozornosť a zasa prosím komplet celú snemovňu, keby sa dalo, o podporu, myslím si, že tohto zmysluplného pozmeňujúceho návrhu. Ďakujem pekne. [15:40] Michal Šimečka Ďakujem veľmi pekne. S faktickou poznámkou pán poslanec Kišš. [15:54] Štefan Kišš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Dve poznámky. Majo, môžeš to brať aj ako spätnú väzbu na svoj prejav. Keď bude zaujímavý a pútavý, tak tu ti nikto nezaspí. Bolo to trošku nekolegiálne od teba. A druhá podstatnejšia vec. Na tom návrhu predkladateľa ma zaujalo to, ako si vravel, že minister financií v skutočnosti nehovoril o tom, čo tu je podstatné, pretože o transpozícii sme počuli. No ale kto by bol proti transpozícii, však tá je vydiskutovaná právnikmi, desaťkrát zvalidovaná, tá je v poriadku. Podstatné je, že opäť, ako už býva zvykom, prílepkom na finančnom výbore, ktorý podal pán poslanec Karas. Ale to nie je jeho pozmeňovák, to je pozmeňovák ministra financií alebo ministerstva financií. On vám nepovie nič. Ale teda keď to zhrniem, tam nepotrebný zákon sa ukázal aj ako sfušovaný, tak ako si povedal tie niektoré konkrétne poznámky k tomu. Na začiatku ministerstvo financií predpokladalo, že pomoc s hypotékami bude žiadať päťdesiattisíc ľudí, dnes teda vidí, že teda ten aktuálny odpočet je niekde okolo desaťtisíc podľa aktuálnych dát, tak to takýmto spôsobom hasí. Takto vidíme tvorbu legislatívy vo veľa prípadoch, nielen v tomto. A viac poviem v rozprave. Ďakujem. [15:54] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. S reakciou na faktickú pán poslanec Viskupič. [15:55] Marián Viskupič – Vystúpenie s faktickou poznámkou . [15:55] Marián Viskupič Ďakujem pekne. Štefan, samozrejme, to bé, čo si hovoril, s tým sa dá len súhlasiť. Ďakujem, že si na to aj ty upozornil, že teda ako sa tu veci dejú. No a ešte raz, akože to, že som pána Spišiaka spomenul, to bolo že úplne že v dobrom a veď som seba kritizoval, že asi som nudný, keď som ho uspal, som dobrý uspávač, hej, to, prosím, vôbec neberme, že som chcel byť nekolegiálny alebo že som, ja neviem, na čo chcel poukázať. Čiže ak to len čo i len trošku tak vyzeralo, tak sa, samozrejme, ospravedlňujem. Ale bolo v dobrom, s úsmevom a nech tu nezaspíme, tak to chcel som takto oživiť. Takže ak sa to dotklo pána Spišiaka, tak pardon, veľmi sa ospravedlňujem. [15:55] Michal Šimečka Ďakujem veľmi pekne. Týmto sme vyčerpali zoznam písomne prihlásených do rozpravy, a preto sa pýtam, či si niekto, či sa niekto chce prihlásiť ústne. Uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne a dávam slovo pánovi poslancovi Kiššovi. Nech sa páči. [15:56] Štefan Kišš – Vystúpenie v rozprave Vážený pán minister, pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, tak aj len krátko. Ako už bolo povedané mojím predrečníkom aj v mojej faktickej, pôvodným zámerom zákona je transpozícia európskej legislatívy, čo je samo osebe ustálený proces prežutý právnikmi, odborníkmi a v princípe nie je čo riešiť. Zaujímavá, alebo teda zápletka prišla, keď pán poslanec Karas predniesol na finančnom výbore pozmeňovák k zákonu, ktorý sme tu už mali a teda k tej pomoci s hypotékami. Tak by som chcel trošku zrekapitulovať, o čo, o čo tu vlastne ide, o čom budeme dnes poobede hlasovať. Vláda predstavila zákon o podpore hypoték v rámci toho svojho balíčka, ktorý nazvala konsolidácia, v decembri a očakávala, že naňho minie 90 mil. eur, len na tú časť dotácií. Z toho tretina je určená na 300 zamestnancov na úradoch práce, ktorí majú administrovať túto pomoc, a okrem toho ďalších 40 mil. prostredníctvom daňového bonusu opäť na pomoc s hypotékami. Čiže moja prvá otázka na pána ministra je, že čo robia títo, týchto 300 ľudí, ktorí mali procesovať túto pomoc, keďže, ako som povedal pred chvíľou, ani zďaleka sa nenapĺňa ten, ten cieľ, ktorý vláda stanovila, a síce, že sa má dotknúť 50-tisíc ľudí. Zatiaľ si pomoc požiadalo 10-tisíc ľudí, tak možno by sa zišlo pozrieť sa a zrevidovať aj tento plán. No a čo ma zaujalo, už som to trochu načrtol, že prečo nám predkladateľ vlastne nepovedal nič o tom, že vlastne čo je, čo je merito tejto rozpravy, a to je aktualizácia alebo teda oprava toho zákona zjavne teda veľmi horúcou ihlou šitého, ako sa vraví. V podstate sfušovaného, pretože ako upozornil kolega Viskupič, vôbec vlastne nerobí to, čo si vláda zaumienila, že bude robiť. No a my sme, samozrejme, už tuto v pléne videli viacero zákonov a upozorňujeme na to neustále, že takýmto spôsobom, keď sa pripravuje legislatíva, tak to potom aj tak vyzerá. Najprv si vymyslia v princípe nepotrebný zákona a neexistujúci problém, ale urobia ho tak fušersky, že vlastne ani, ani nefunguje, čo je ešte mimochodom zaujímavý paradox a teda ja by som išiel skôr možno opačnou líniou, že chvalabohu, že nám nefunguje, môžme peniaze použiť na konsolidáciu alebo na nejaké naozaj potrebné opatrenia, napríklad pomoc sociálne najslabším. Nejaké základné také tri parametre toho zákona. Za prvé, nie je to vôbec prosociálne riešenie. Samozrejme, že dávku by chceli všetci, lenže v princípe keď to zjednodušíme, tak tieto peniaze na hypotéky zaplatia ľudia, ktorým ste zvýšili dane na alkohol a cigarety. A prečo je to neexistujúci problém? Tak preto, že, a videli sme to v dátach v správe Národnej banky Slovenska, ktorú mimochodom trošku divným spôsobom nám ministerstvo financií na výbore sa snažilo prezentovať, keď hovorilo, že doteraz ohrození úverom sú, je nejaká malá, malý objem ľudí, je to teda presnejšie, 1,1 % sú dnes hypotéky ohrozené nesplácaním, aleže to bude teda rapídne rásť, takže je to problém. Tak ste si nedočítali tú správu, pretože v nej sa hovorí, že v roku 2027 narastú rizikom nesplácané úvery na 2,5 %, čo je teda ešte stále podstatne nižšie, ako je nejaký dlhodobý priemer, a ten je okolo 3 %, čo je teda evidentný argument na to, že sa nedeje nič nezvyčajné, preto by sme na to možno nemuseli spáliť 120 mil. No a ako som už uviedol na začiatku, tak zaujímalo by ma, čo sa deje teda na ministerstve práce alebo na úradoch práce. Na túto otázku som teda nedostal odpoveď, keď sme prvýkrát riešili tento, tento zákon ešte v decembri. Tak sa pýtam znova, akým spôsobom sa vôbec najalo tých 300 ľudí, na ktoré sú alokované peniaze, a keď sa tá pomoc nečerpe, tak vlastne nemajú čo robiť, alebo tam vlastne nikdy ani neboli a ušetrili sme časť tých 30 mil., čo by som opäť v tomto trochu bizarnom kontexte nazval ako dobrá správa. Ďakujem pekne. [15:56] Michal Šimečka Ďakujem pekne. Vyhlasujem týmto rozpravu za skončenú a chcem sa spýtať, či pán minister k nej chce ešte zaujať stanovisko. Vyzerá, že je tomu tak. Pán minister, nech sa páči. [16:02] Ladislav Kamenický – Vystúpenie Opäť krátko zareagujem na kolegov. Pozrite sa, páni, všetci tí, čo ste tu vystupovali, ste sále hovorili, že tým ľuďom netreba nič dať, však načo im dávame niečo, však nepotrebujú. My keď im niečo dáme, tak potom hľadáte možnosť, ako im dať ešte viac. Tak ja necháme túto motiváciu. Na druhej strane tu pán Kišš hovorí, že vlastne im nič nedávame, lebo ten zákon neni dobrý, tak a potom hovorí o tom, že musíme niekde zdvíhať dane, aby sme na toto zarobili a potom ja, mne sa nejak bijú tie argumenty, ktoré tu počúvam. Na druhej strane, ja si pamätám, pán Viskupič, keď Richard Sulík, a to bolo v tejto snemovni a tuto pri tomto stole, rozprával o tom, ako sme to nastavili, že sa tu budú zdvíhať úrokové sadzby a že banky nám budú umelo navyšovať, lebo im to umožňujeme, lebo tí zodpovední, ktorí si refinancovali, tak že nebudú mať možnosť, aby si znižovali úrokové sadzby. Tak dnes tu už máme aj výsledok, pán Viskupič, takže pozeral som si dnešné sadzby na hypotekárnych úveroch a poviem otvorene, dnes máme najvyššie úrokové sadzby v ECB-čke historicky, aspoň teda za posledné obdobie, 4,5 % a jak si pamätám, tak úroky na hypotekárne úvery boli nad 5 %. Čiže, a dnes máme najvyššiu úrokovú sadzbu z ECB-čky. Dnes sa pohybujú úrokové sadzby na hypotékach rádove niekde, pozeral som prvé štyri banky, 4 %, 4,05, 4,08, 4,19. Takže toto je to zvyšovanie tých úrokov, o ktorých hovorili. Áno, rozširujeme, nesúhlasím s tým, čo tu bolo povedané, že tu je niečo, niečo sfušované. Samozrejme, robili sme ten zákon, sme sľúbili, že to urobíme rýchlo. Ale poviem na druhej strane, nepredpokladali sme technické veci ako napríklad to, že keď si refinancujete úver, a poviem, asi tomu rozumiete, pán Viskupič, a pán Kišš odišiel, ste tu, hej, dobre, a to môžme mudrovať, koľko chcete, keď dôjdete na to, že pri refinanci tie hypotekárne banky, a to sme sa s nimi ikskrát o tom bavili, napíšu, že to refinanc úveru a nenapíšu, že či ten úver bol napríklad poskytnutý ako hypotekárny úver na bývanie. Tak asi, a ja poznám a poznám ľudí, ktorí si zobrali, založili nehnuteľnosti, zobrali si peniaze a dnes tie peniaze v podstate otáčajú na burze. Tak asi takýmto ľuďom by sme nemali pomáhať, že? Týmto, na tom sa asi zhodneme. Takže my sme sa snažili zabrániť určitým špekuláciám a teraz sme našli nejaký spôsob, ako to urobiť, že tí ľudia v podstatne musia nám doložiť nejaké dokumenty, že ten, že ten refinanc bol na hypotéku na dom, na bývanie, nie na to, aby investovali na burze. Podporili sme to napríklad aj nejakým inštitútom doplnkovým nejakého čestného prehlásenia. Samozrejme, on keď to čestné prehlásenie dá, bude chcieť podviesť niečo, je tu doplnkový inštitút k nejakým dokumentom, ktoré nám ukáže, pri tom starom úvere bral hypotéku na bývanie, tak mu chceme umožniť a rozširujeme ten skok na to, aby tí ľudia, ktorí napríklad sa nekvalifikovali práve kvôli tomu, že banky mu napísali do tej refinančnej zmluvy nie to, že si bral úver na nehnuteľnosť, ale na niečo iné. A to boli dlhé debaty, verte mi. To sme riešili, moji ľudia, aj s úradmi práce. Toto sme asi nepredpokladali. Ja som myslel, že to bude jednoduchšie. Nastavili sme to spätne a teda do toho 1. 6., nebudeme to rozširovať, pán poslanec. Stále to nechávame, mne, ja sa teším tomu, že ECB-čka už ohlásila, že by mala ísť dole s úrokovými sadzbami. Predpokladám, že v júni by úrokové sadzby mohli začať klesať, číže tá pomoc zo strany štátu bude menšia. A dúfam teda, že sa naplní aj to, čo sa hovorí, že možno by mala, ide o 0,25 % dole, že by mohli ísť ešte dvakrát možno aj v tomto roku ešte, ešte dole. Čiže dúfam, že sa normalizuje tá situácia a to je cieľom aj tohto, bolo cieľom tohto zákona. Čiže my sme chceli preklenúť nejaký ten enormný nárast. Lebo fakt, keď vám niekto, vám stúpne z 1 % na 5 %, tak je to šok pre tú rodinu. Ja viem, pán Viskupič, vy poviete, že máme najnižšie nesplácanie historicky. No tak ale to neznamená, že keď niekto spláca hypotéku, že netrpí tým, že sa mu zvýšili tie splátky, to vôbec to neznamená. Samozrejme, že prvá vec, ktorú každý rozumne zmýšľajúci človek zaplatí, je hypotéka, lebo hádam sa nenechá vysťahovať zo svojho bytu. A keď bude aj menej jesť, menej utrácať na iné veci, ktoré si dovolil predtým, tak proste asi sa mu lepšie žiť nebude. Čiže my sme si to dali do programu a myslím, že kritizovať nás za to, však vy keď budete v predvolebnom boji, niečo ponúknete svojim, svojim voličom, tak my sme splnili svoje sľuby predvolebné, a čo je na tom zlé? Vy keď prídete do vlády, tak vy tiež budete plniť svoje predvolebné sľuby. Možno prídete a poviete, vy znížite dane na nulu a bude tu hej, ale tak to nebude. Lebo vy, ja som tu už počúval raz tú prednášku, nemáme na to čas, ale o Lafferovej krivke. Ja som s pánom Lafferom sa dokonca osobne v minulosti stretol, bol na návšteve Bratislavy kedysi. Ale, samozrejme, je to sporná teória, ale je to na inú debatu, hej. Do určitého zdanenia vám ten príjem stúpa a v určitom vám klesá. To je tá debata, ktorú sme tu riešili aj s pánom Liptákom. Čiže môžme sa niekedy o tom pobaviť. Len problém je, že neviete, kde je ten Lafferov bod takzvaný, odkedy sa vám tie príjmy začínajú znižovať. Ale mnohí hovoria, že to neplatí, že to proste sa nepotvrdilo, tieto teórie, ale dobre, však ja, ja princíp chápem, aj si myslím, že nejak môže, môže aj platiť. Takže z tohto pohľadu, poviem otvorene, áno, ak neplatí ani to, čo povedal pán Kišš, že som to nespomenul, ja som to v svojej úvodnej, vy ste tu možno neboli, ale ja som v svojej úvodnej reči nehovoril o transpo... len o transpozícii smernice. Hovoril som o tom, že padol tu pozmeňujúci návrh a som ho aj vysvetľoval. Takže neskrývam, že v tejto, v tomto zákone je to. A keď hovoríte o prílepku, no tak ja hovorím, ja som tu videl iné prílepky, ktoré sa strkali do takých zákonov, s ktorými absolútne nesúviseli. A tu sa bavíme o zákone o správcov úverov, nákupcov úverov a bavíme sa, tak sme tam dali hypotekárne úvery a robili sme to v prospech tých ľudí, ktorí si chcú požiadať o pomoc. Takže toľko z mojej strany. Chápem, každý sa snažíte svoje argumenty presadiť. Za mňa, a berem aj to, aj ten váš pozmeňujúci návrh ako, samozrejme, ale je to zase niečo, čo bude stáť o niečo viac peňazí. A ešte jedna posledná poznámka, čo ste hovorili. Ja osobne som nesúhlasil s tým, aby sa tam dávalo do toho návrhu zákona tam tie počty ľudí navyše, ktoré sa budú brať, a dneska ja si myslím, že ani sa žiadni nezobrali. Čiže neni o tom, že niekde sedí 300 ľudí a čaká na to, kedy príde žiadosť na hypotéku. Sú to ľudia z úradov práce, ktorí dnes obhospodarujú tieto veci a robia to popri svojich, svojich pracovných povinnostiach. Pár ľudí sa možno zobralo, ale určite to nebola tá suma, o ktorej sa hovorilo v návrhu zákona. Ja sám, ja sám som povedal ministrovi, lebo to bol minister, myslím, Erik Tomáš, že s takou sumou a s takými výdavkami na túto vec nesúhlasím. Takže za mňa určite tá suma neni taká vysoká, ako bola napísaná v zákone. Takže k tomuto zákonu. Ďakujem. [16:10] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Pán spravodajca, poprosím vás, buď sa vyjadriť ešte k rozprave, alebo minimálne oznámiť termín hlasovania. (Reakcia spravodajcu.) Ďakujem pekne. Hlasovať budeme dnes o sedemnástej hodine. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. A pokračujeme prvým čítaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 381/2011 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 220. Návrh na pridelenie na prerokovanie výborom je rozhodnutím 227. Pán minister financií, poprosím vás, aby ste uviedli návrh vládneho zákona. (Rokovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 220.) [16:11] Ladislav Kamenický – Vystúpenie Ďakujem pekne. Pôjdem priamo k veci. Budem hovoriť o zmenách, ktoré sa predpokladajú v zákone. Bavíme sa tu o obmedzení regresii nárokov poistení voči poisťovniam, poisteným osobám v prípade existujúci... ak existujú na strane poisten... dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré bránia splneniu určitej povinnosti, napríklad pre chorobu nahlásiť včas poistnú udalosť z dôvodu úrazu, že nevyplní tlačivo o nehode, poisťovňa nemôže uplatniť voči nemu regresný nárok. Mnohí to poznáte z praxe. Niekto bol chorý, išiel do nemocnice, nabúral alebo niečo také a poisťovňa mu nezaplatí, lebo nahlásil poistnú udalosť o šestnásty deň a nie pätnásty deň. Myslím si, že veľmi dobré opatrenie z hľadiska toho, čo prináša prax. Povinnosť poisťovní určovať výšku náhrady na spôsobenú škodu v súlade s výškou, s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Opäť, poisťovne si určovali náhrady na základe svojich nejakých expertných odhadov a podobne. Keď sa niekto, nesúhlasil s tým, koľko mu poisťovňa uhradila, tak sa v podstate musel obrátiť na súd a súd postupuje práve v súlade s vyhláškou ministerstva spravodlivosti. Čiže môžme preskočiť jeden krok a tie náhrady budú na základe vyhlášky slovenskej Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Ďalšia vec, to je tá záležitosť, ktorá sa týka niektorých smerníc, čo sa týka rýchlostných a hmotnostných limitov, od ktorých musia motorové vozidlá uzavrieť poistné, poistenie zodpovednosti. Tu sa bavíme o tom, kde sme teda na základe aj smernice upustili od toho, aby kolobežky, ktoré sa bežne používajú v mestách, nemuseli mať povinné zmluvné poistenie. Musím však povedať, že na základe iných zákonov Slovenskej republiky, tie, ktoré sú silnejšie a rýchlejšie, by sa vôbec nemali používať. Čiže tam odporúčam všetkým, aby si uzavreli zodpovednostnú poistku, ak by niečo spôsobili svojou jazdou. Stanovenie jednotného vzoru na potvrdenie o bezškodovom priebehu. Opäť pozitívna vec pre ľudí. Ak niekto išiel do zahraničia, viete, že bezškodový priebeh hovorí o tom, že máte nárok na 10-, 20-, 30-, 40-percentnú zľavu z poistného, tak dodnes to nebolo možné, ale dnes budete mať potvrdenie, ktoré je akceptované, je jednotné, jednotný vzor. Prídete, napríklad sa presťahujete do zahraničia, predložíte ho a tá poisťovňa zahraničná vám dá zľavu, teda tzv. bonus na vašu, na vaše poistné, môžte mať lacnejšiu poistku, ktorú ste si napríklad odjazdili niekde na Slovensku. Ďalšia vec. Ustanovenie proklientskeho systému odškodňovania poškodených v prípade, ak sa zahraničná poisťovňa poskytujúca poistenie zodpovednosti v Slovenskej republike stane platobne neschopnou. Ak sú, ak je napríklad niekto poistený v zahraničnej poisťovni, tá skrachuje, tak náhrady bude plniť slovenská kancelária poisťovateľov. Čiže toľko na úvod a teším sa na diskusiu. [16:11] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne a poprosím spravodajcu pána poslanca Svobodu, ktorého určil gestorský výbor pre financie a rozpočet. Nech sa páči. [16:15] Zdenko Svoboda – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán predseda, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada vo všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 7. júna 2024 a gestorský výbor do 10. júna 2024. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona. [16:15] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku, a preto sa chcem spýtať, či sa niekto do rozpravy chce prihlásiť ústne. Uzatváram možnosť prihlásiť sa a vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pán minister, chcete sa ešte vyjadriť? Nie je tomu tak. Pán spravodajca? (Reakcia spravodajcu.) Tým pádom prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Predpokladám, že hlasovanie o sedemnástej, ale to je iba prvé čítanie, ale áno. Pristúpime teraz k druhému čítaniu o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so zmenami Dohody o založení Európskej banky pre obnovu a rozvoj. Návrh vlády je uverejnený ako tlač č. 191 a dávam teraz slovo pánovi ministrovi financií, aby ho odôvodnil. (Rokovanie v druhom čítaní o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so zmenami Dohody o založení Európskej banky pre obnovu a rozvoj , tlač 191.) [16:17] Ladislav Kamenický – Vystúpenie Ďakujem pekne. Dovoľte mi, aby som na rokovanie predložil návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so zmenami Dohody o založení Európskej banky pre obnovu a rozvoj. Zmena sa týka dvoch článkov dohody. Prvá zmena umožní obmedzenie a postupné rozširovanie geografického mandátu operácií banky na región subsaharskej Afriky a Irak. Druhou zmenou sa presúva striktné obmedzenie pomeru medzi tým, čo banka môže požičať, a tým, aký vysoký má vlastný, má banka kapitál zo zakladajúcej zmluvy do pôsobnosti riadiacich orgánov. Tento návrh nemá vplyv na rozpočet verejnej správy. Toľko na záver. Ďakujem. [16:17] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne a poprosím určeného spoločného spravodajcu z výboru pre financie a rozpočet pána poslanca Radomíra Šalitroša, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu. Nech sa páči. [16:18] Radomír Šalitroš – Vystúpenie spoločného spravodajcu Vážený predsedajúci, dovoľte, aby som predniesol ako určený spravodajca túto správu výboru Národnej rady o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so zmenami Dohody o založení Európskej banky pre obnovu a rozvoj, tlač 191. Predseda Národnej rady rozhodnutím č. 204 z 13. februára 2024 pridelil návrh, tlač 191, na prerokovanie týmto výborom Národnej rady: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre financie a rozpočet. Za gestorský výbor určil výbor pre financie a rozpočet. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh v stanovenom termíne. K predmetnému návrhu zaujali výbory Národnej rady toto stanovisko: odporúčanie pre Národnú radu s návrhmi vysloviť súhlas a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi. Gestorský výbor na základe stanoviska výboru k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so zmenami Dohody o založení Európskej banky pre obnovu a rozvoj, tlač 191, vyjadrených v uznesení uvedeného pod bodom II tejto správy odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas 1. so zmenou článku 1 Dohody o založení Európskej banky pre obnovu a rozvoj, ktorá umožní banke obmedzené a postupné rozšírenie geografického mandátu operácií EBOR do regiónu subsaharskej Afriky a Iraku 2. so zmenou článku 12.1 Dohody o založení Európskej banky pre obnovu a rozvoj, ktorá odstraňuje obmedzenie k prístupu k základnému kapitálu banky pre bežné operácie a rozhodnúť o tom, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi. Predmetná správa výboru bola schválená uznesením gestorského výboru č. 66 zo 17. apríla 2024. Výbor určil poslanca Radomíra Šalitroša za spravodajcu výboru. Návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky je prílohou tejto správy. Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu. [16:18] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Hlási sa niekto do rozpravy? Nie je tomu tak. Vyhlasujem tým rozpravu za skončenú a ak ani pán minister ako navrhovateľ, ani pán spravodajca nechcú predniesť záverečné slová, tak prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Nasleduje teraz druhé čítanie o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou medzi Slovenskou republikou a Nórskym kráľovstvom o ukončení platnosti Dohody medzi Českou a Slovenskou Federatívnou Republikou a Kráľovskom Nórska o vzájomnej podpore a ochrane investícií vo vzájomných vzťahoch medzi Slovenskou republikou a Nórskym kráľovstvom. Návrh vlády má tlač 209. Pán minister financií, poprosím vás, aby ste návrh odôvodnil. (Rokovanie v druhom čítaní o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej Rady Slovenskej republiky s Dohodou medzi Slovenskou republikou a Nórskym kráľovstvom o ukončení platnosti Dohody medzi Českou a Slovenskou Federatívnou Republikou a Kráľovstvom Nórska o vzájomnej podpore a ochrane investícií vo vzájomných vzťahoch medzi Slovenskou republikou a Nórskym kráľovstvom , tlač 209.) [16:21] Ladislav Kamenický – Vystúpenie Ďakujem pekne. Veľmi krátko, jednoduchá vec. Nórske kráľovstvo v podstate vypovedalo všetkým okolitým krajinám v podstate dohody a chce ukončiť platnosť zmluvy, ktorú kedysi podpísala aj Slovenská republika a iné krajiny, ešte z 21. mája roku ´91, tzv. investičná dohoda, čiže dávame to akurát do poriadku, ale je to medzinárodná zmluva, takže to musíme riešiť cez plénum Národnej rady Slovenskej republiky. Ďakujem pekne. [16:21] Michal Šimečka Ďakujem veľmi pekne. Poprosím teraz spravodajcu z výboru pre financie a rozpočet pána poslanca Igora Válka, aby nás informoval o výsledku rokovania výboru. [16:22] Igor Válek – Vystúpenie spoločného spravodajcu Vážený pán predsedajúci, dovoľte, aby som ako určený spravodajca predniesol správu výboru Národnej rady o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou medzi Slovenskou republikou a Nórskym kráľovstvom o ukončení platnosti Dohody medzi Českou a Slovenskou Federatívnou Republikou a Kráľovskom Nórska o vzájomnej podpore a ochrane investícií vo vzájomných vzťahoch medzi Slovenskou republikou a Nórskym kráľovstvom, tlač 209. Predseda Národnej rady rozhodnutím č. 261 z 5. apríla 2024 pridelil návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady s Dohodou, tlač 209, na prerokovanie tomuto výboru Národnej rady – výboru pre financie a rozpočet. Za gestorský výbor určil Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Uvedený výbor prerokoval predmetný návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady s uvedeným návrhom v stanovenom termíne. K predmetnému návrhu zaujal výbor toto stanovisko. Odporúčanie pre Národnú radu s návrhom vysloviť súhlas. Z uznesenia výboru Národnej rady uvedených, z uznesenia výboru Národnej rady uvedeným pod bodom II tejto správy nevyplynuli iné návrhy. Gestorský výbor na základe stanoviska výboru, tlač 209, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Dohodou medzi Slovenskou republikou a Nórskym kráľovstvom o ukončení platnosti Dohody medzi Českou a Slovenskou Federatívnou Republikou a Kráľovskom Nórska o vzájomnej podpore a ochrane investícií vo vzájomných vzťahoch medzi Slovenskou republikou a Nórskym kráľovstvom, tlač 209. Predmetná správa výboru bola schválená uznesením gestorského výboru č. 62 zo 17. apríla 2024. Výbor určil poslanca Igora Válka za spravodajcu výboru. Návrh uznesene, návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky je prílohou tejto správy. Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu. [16:22] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne, pán spravodajca. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Hlási sa niekto do rozpravy? Nie je tomu tak. V tom prípade vyhlasujem rozpravu za skončenú. A ak ani spravodajca, ani navrhovateľ nechcú na záver nič dodať, tak prerušujem rokovanie o tomto bode programu. A pokračujeme prvým čítaním o návrhu poslanca Vladimíra Baláža na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 244. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je rozhodnutie č. 241 a poprosím pána poslanca Baláža, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Baláža na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 244.) [16:31] Vladimír Baláž Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni, uvádzam návrh zákona, ktorého cieľom je efektívnejšie riadenie peňažných tokov v rámci verejného zdravotného poistenia a zmiernenie jednorazového finančného úbytku zdrojov na začiatku kalendárneho roku. Výplata štyrom inštitúciám – úradu pre dohľad, Operačnému stredisku tiesňového volania, Národnému centru zdravotníckych informácií a národnému inštitútu pre hodnotu a technológie, nebude vyplácaná jednorazovo na začiatku roku, ale v každom štvrťroku. Ďakujem veľmi pekne. Skončil som. [16:31] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne a dávam teraz slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre zdravotníctvo, pánovi poslancovi Jozefovi Ježíkovi. Nech sa páči. [16:31] Jozef Ježík Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán predkladateľ, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený gestorským Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona. Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Návrh zákona obsahuje stanovisko ministerstva financií a ministerstva hospodárstva. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Súčasne navrhujem za gestorský výbor Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo a odporúčam, aby výbory prerokovali predmetný návrh zákona v druhom čítaní do 7. júna 2024 a v gestorskom výbore do 10. júna 2024. Prosím, otvorte rozpravu. [16:31] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku, a preto sa pýtam, či sa niekto chce do rozpravy prihlásiť ústne. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Pani poslankyňa? (Reakcia z pléna.) Okej. Tak uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy a vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k nej ešte navrhovateľ? Nie. Pán spravodajca? Ďakujem veľmi pekne. Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Tým sme vyčerpali tie termínované body a pokračujeme v prerušenej rozprave v prvom čítaní o návrhu poslancov Huliaka, Kramplovej, Garaja a Lučanského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 213/1997 o neziskových organizáciách, tlač 245. Poprosím pána poslanca Huliaka, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, alebo iného navrhovateľa, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov. Lebo inak, obávam sa, že nemôžme pokračovať. A pán poslanec je tu. A niekoho z ústavnoprávneho výboru, resp. spravodajcu? (Predsedajúci prezval interný telefón.) Čo sa týka spravodajcov, tak som bol informovaný, že pani poslankyňa Plevíková alebo pán poslanec, teda predseda Čellár, alebo pán poslanec Eliáš boli ešte nahlásení ako alternatívni spravodajcovia pre tento návrh. Je niekto z nich v sále? (Reakcia z pléna.) No a poverili tých ľudí, ktorých som vymenoval. Ja sa obávam, že ak tu nie je nikto zo spravodajcov, resp. niekto, koho poveril výbor... (reakcia z pléna) z ústavnoprávneho výboru? Nie je členom výboru? Dobre. Lebo ja som mal informáciu o tých troch, ktorých mená som prečítal. (Reakcia z pléna.) Okej, dobre. Tak môžeme pokračovať a ďalšou v poradí písomne prihlásených rečníkov je pani poslankyňa Viera Kalmárová, ktorej týmto odovzdávam slovo. (Pokračovanie rokovania v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Rudolfa Huliaka, Dagmar Kramplovej, Milana Garaja a Adama Lučanského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 245.) [16:31] Viera Kalmárová – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, pozorne som si prečítala dôvodovú správu k predloženému návrhu a včera som si spolu s vami vypočula aj doplňujúce informácie navrhovateľov. Moji kolegovia z opozície neverili ničomu, čo tam je, a ja som jednej veci predsa len uverila, a to, že návrh nie je z hlavy predkladateľov. Zo zrejmých dôvodov nie je potrebné vysvetľovať, prečo sa tomu dá veriť. Zároveň ako poľahčujúcu okolnosť pre seba uvádzam, že som v mimovládnych organizáciách nikdy nepôsobila. Ak si však myslím, že dôvody tohto návrhu nie sú pravdivé, tak, samozrejme, na stole je otázka, prečo to koalícia vôbec robí. Odpoveďou je význam a rola neziskového sektoru v demokratickej spoločnosti. Za všetky úlohy sektoru spomeniem tri. Neziskový sektor je jedným z kľúčových prvkov fungujúceho demokratického systému. Ste presvedčení, že táto koalícia má záujem na fungovanie demokratického systému? No ja teda nie. Po druhé, neziskový sektor prináša do spoločnosti rôznorodosť a pomáha rozvoju odlišných názorov. Ste všetci presvedčení, že táto koalícia má záujem na tom, aby v spoločnosti zaznievali rôznorodé a teda aj kritické názory? No ja teda určite nie. Po tretie. Neziskový sektor funguje, a už to tu bolo povedané, tá metafora, ako chrbtica demokratickej spoločnosti. Chráni ju, povzbudzuje a zapája občanov do riadenia vecí verejných. Máte pocit, že táto koalícia potrebuje inštitúcie, ktoré prispievajú k takej spoločnosti, ktorá sa nenechá balamutiť a v ktorej sú pevne zakorenené demokratické princípy a ktorá vťahuje do správy vecí verejných občanov? Občanov, a ja si myslím teda, že nie. Ten záver je jasný. Ak nejaká vláda prijíma zákony a šíri vyjadrenia, ktoré komplikujú, ak nie úplne znemožňujú pôsobenie neziskových organizácií, tak je zrejmé, že jej prekáža silná demokratická spoločnosť. Toto je vo veci. To je veľmi jednoduché a je to výsledok úplne jednoduchej logickej operácie, ktorá sa volá indukcia. Niečo o podstate tohto návrhu vypovie aj to, ktoré krajiny a v akej situácii sa touto cestou vydali. Len stručne o tom, ako sa autoritárski politici od seba učia. Treba si spomenúť na Rusko, na rok 2012 a blížiace sa prezidentské voľby. Kandidátom bol vtedy Vladimír Putin. V Moskve v tom čase vypukli nepokoje, protestovali prívrženci demokracie. To bolo pre, to bol pre diktátora úplne jasný signál, že je sloboda a angažovanosť ľudí pre politika jeho druhu veľmi vážny problém. A výsledok sa dostavil v podobe zákona o zahraničných agentoch. V roku 22, 2022 Putin ešte pritvrdil. V roku 2017 sa Vladimír Putin stal veľkým učiteľom pre Viktora Orbána. Tiež to bolo rok pred parlamentnými voľbami. A tiež Orbán prijal zákon o zahraničných agentoch a následne tie voľby aj vyhral. Rozdiel medzi oboma krajinami vyplýval v tejto veci z toho, že Maďarsko je predsa len členom Európskej únie a po dvoch týždňoch od prijatia zákona Európska komisia podala žalobu na Súdnom dvore Európskej únie. V roku 2020 bolo Maďarsko nútené pod tlakom rozsudku tento zákon zrušiť. Nebudem hovoriť o dôvodoch, prečo to súdny dvor urobil. To moji kolegovia túto prácu už včera a dnes urobili za mňa. Ale pozrime sa na to, ktoré krajiny sa inšpirovali okrem Maďarska Putinovým zákonom. Najčerstvejšie Gruzínsko, Kirgizsko, alergické na mimovládne organizácie Turecko, ale aj India. Včera spomínal pán Lučanský, že izraelská vláda sa mieni uberať rovnakým smerom. Áno, ale naozaj je dôležitý kontext. Premiér Netanjahu zúfalo bojuje o svoju beztrestnosť a politickú budúcnosť. Aj tak, že obmedzuje demokratické princípy vo vlastnej krajine a samozrejme, že mimovládne organizácie sú jedným z najväčších kritikov jeho politiky. V tom je istá podobnosť aj so Slovenskom. Pobavilo ma, že predkladatelia zdôvodňujú svoj návrh aj tým, že chcú posilniť dôveryhodnosť mimovládnych organizácií. Tak sa teda pozrime na to, ako ľudia vnímajú zmysel existencie neziskoviek a prečo je to tak. Mimochodom, tieto informácie pomôžu pochopiť ich význam pre život spoločnosti. Podľa databázy, databázy Finstatu je aktuálne v Slovenskej republike viac ako 79-tisíc takýchto subjektov. A mám na mysli občianske združenia, nadácie, neinvestičné fondy, všeobecne prospešné spoločnosti. Centrum pre výskum etnicity a kultúry na konci minulého roka vypracovalo z prieskumu správu o tom, do akej miery ľudia na Slovensku dôverujú inštitúciám. A tie výsledky sú takéto. Celková dôvera ľudí voči mimovládnym organizáciám sa pohybuje nad 50 %. Zároveň sú mimovládne organizácie jedinou inštitúciou spolu s cirkvou, ktorej ľudia dôverujú viac ako v roku 2018. Tak my ideme posilňovať dôveryhodnosť a dôveru v to, čo je dnes na Slovensku najdôveryhodnejšie. Druhé zistenie. Najviac užitočné sú podľa respondentov mimovládky, ktoré pomáhajú pri živelných pohromách. To si myslí takmer 79 % ľudí. Prípadne tie, ktoré poskytujú sociálne služby, pomáhajú ľuďom v ich ťažkej životnej situácii alebo sa starajú o ochranu životného prostredia. To podčiarkujem najmä to posledné, čo som povedala, lebo aj organizácie, ktoré sa starajú o ochranu životného prostredia, sú často terčom súčasnej vládnej koalície, respektíve navrhovateľov tohto zákona. A teraz niečo, čo poteší predkladateľov, ale nemalo by ich to potešiť. Mimovládne organizácie podporujúce menšiny považujú ľudia za najmenej užitočné. V podstate len pomoc imigrantom a podpora práv sexuálnych menšín sa pohybovala v užitočnosti niečo pod 50 %. Na konci rebríčka užitočnosti boli organizácie, ktoré sa venujú podpore menšín, boju proti rasizmu či humanitárnej pomoci v iných krajinách. Ale to je problém. Tomu by sme sa nemali tešiť, ale považovať to za problém, pretože celkovo sú postoje k menšinám negatívne dlhodobo a zároveň patríme ku krajinám s veľmi negatívnymi postojmi k menšinám zo všetkých krajín Európskej únie. Príčinou je dlhodobé znevažovanie takýchto organizácií, či už politikmi a alternatívnymi médiami, či stránkami šíriacimi dezinformácie a konšpirácie. To je ten dôvod, prečo je to tak. Čo je však kľúčové? Takmer tri štvrtiny ľudí si myslia, že občianske aktivity a mimovládne organizácie patria do demokratickej spoločnosti. A prečo si myslím, že je to kľúčové posolstvo? No práve preto, že často sme svedkami spochybňovania a spochybňovania, možno aj delegitimizácie úlohy tohto sektora v spoločnosti. Zdá sa, že napriek takto široko sýtenej diskusii si ľudia aj tak uvedomujú rolu pozitívneho dedičstva roku 1989, vďaka ktorému sa občianska spoločnosť stala veľmi dôležitým aktérom fungovania slovenskej spoločnosti. A teraz pár slov o tom, prečo naši, o tom, čo naši koaliční partneri nazývajú politickými mimovládkami a čoho sa zrejme aj prvoplánovo chytia. S výrokom, že občianske iniciatívy by sa nemali starať do politiky, na to máme politické strany, súhlasilo približne 61% respondentov. Ale podstatné je, aká bola charakteristika týchto respondentov. Mysleli si to najmä tí, ktorí rezignovali na akúkoľvek participáciu či sledovania politického diania. Mysleli si to tí, ktorí sa nikdy a nikde neangažovali. Sami sa považujú skôr za pasívnych a vôbec nesledujú politické dianie a častejšie si myslia, že MVO by nemali zasahovať do politiky. Jednoznačne z tejto charakteristiky respondentov vyplýva, že naša krajina vedie nedostatočnú diskusiu o tom, čo je politické a potom, samozrejme, to vedie k naratívom o politických mimovládkach. A trochu podobné je to aj pri výroku o tom, že väčšina občianskych iniciatív a MVO presadzuje ciele zahraničných sponzorov a slúži cudzím záujmom. Toto je naratív, s ktorým pracujú aj predkladatelia. Napriek tomu, a týmto predkladateľov vôbec nepoteším, sa k nemu, k tomuto výroku, priklonila menej ako polovica respondentov. Čiže väčšina s týmto výrokom nesúhlasí. Kladiem si otázku aj v kontexte výsledkov tohto výskumu, ale aj v kontexte tohto likvidačného zámeru, o ktorom sa tu teraz rokuje, čo je vlastne potrebné vysvetľovať spoločnosti, aby takéto pokusy boli spoločnosťou razantne a viditeľne odmietnuté. Po prvé, treba zdôrazňovať, že mimovládne organizácie vôbec nespochybňujú potrebu transparentného financovania. Mnohé z občianskych združení už dnes nad rámec povinností zverejňujú svoje výročnej správy alebo si nechávajú robiť audit. Nadácie, neinvestičné fondy a všeobecne prospešné spoločnosti tak dokonca robia priamo na základe povinnosti, ktorú im ukladá zákon. V tomto kontexte je zámer poslancov, ktorí predložili tento zákon, úplne nezmyselný, ak len nemá ten význam, aby podsunul verejnosti presvedčenie, že vo financovaní je niečo pokútne, iný zmysel to nemôže mať. Po druhé, treba vysvetľovať, že aj vďaka finančnej podpore zo zahraničia môžu organizácie robiť verejnoprospešné aktivity. Veď to je dobré. Teraz vám poviem jednu absolútne absurdnú vec, čo sa môže stať, keď prejde tento návrh zákona. Mnohí poznajú fundraisingovú platformu Donio. Keďže je čiastočne financovaná z Česka, podľa súčasného návrhu zákona by aj neinvestičný fond spadal do kategórie organizácie s finančnou podporou zo zahraničia. To by znamenalo potom, že mimovládky alebo neziskovky, ktoré neprijímajú ani cent zo zahraničia, ale majú vytvorenú dobročinnú výzvu na tejto platforme, dostanú označenie, že prijali podporu zo zahraničia. A to naozaj by sme sa už museli pominúť na rozume. Po tretie, treba zdôrazňovať a upozorňovať na to, že občianske združenia sú ohrozené aj tým, že ich po novom bude môcť rozpustiť rovno ministerstvo vnútra bez súdneho rozhodnutia. Presne tak, ako je tomu v totalitných režimoch. A teraz si treba položiť otázku, aký zmysel a logiku má tento zákon, keď je vopred z maďarského príbehu jasné, že zákon bude musieť byť zrušený. Z môjho pohľadu základným cieľom je deformovanie pohľadu spoločnosti na jednu z posledných pevností, ktoré chránia slobodu a demokraciu. Návrhom, ak by sa stal realitou, by sa prehlbovala neschopnosť a neochota časti občanov preberať na seba zodpovednosť za svoj život a umocňovala by sa ochota poslúchať a podriadiť sa. O to tu ide. A dalo by sa pokračovať ďalej. A teraz na záver, jedna výzva pre demokraticky zmýšľajúcich občanov. Povedal to Timothy Snyder, známy historik, v knihe O tyranii: Dvadsať ponaučení z 20. storočia. Inštitúcie nám pomáhajú zachovať si mravnosť, ale aj ony potrebujú našu pomoc. Inštitúcie sa neubránia samy. Ak ich neubránite od začiatku, padnú jedna po druhej. Toto je pre demokraticky zmýšľajúcich občanov. A teraz jeden citát, ktorý charakterizuje vás, páni poslanci, ktorí ste tento návrh predložili: „Všetci veľkí nepriatelia slobody 20. storočia boli súčasne nepriateľmi neziskových mimovládnych organizácií, charít a podobne. Komunisti požadovali od všetkých týchto skupín oficiálnu registráciu," tam sme teraz, „a zmenili ich na inštitúcie pod svojou kontrolou. Fašisti vytvorili niečo, čo nazvali korporátny systém, v rámci ktorého má každá ľudská aktivita svoje presné miesto, ktorá podlieha, ktoré podlieha straníckemu štátu. Aj dnešní autoritári sú vysoko alergickí na myšlienku slobodných združení a mimovládnych organizácií." A teraz keď budeme o tom zákone hlasovať, tak tí, ktorí budú hlasovať za a budú podporovať tento zákon, sa môžu, si môžu vybrať, do ktorej z tých troch skupín by sa zaradili. Ďakujem. (Potlesk.) [16:47] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne, na vaše vystúpenie päť faktických poznámok a ako prvá pani poslankyňa Kolíková. Nech sa páči. [16:47] Mária Kolíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne, pani poslankyňa, za vaše vystúpenie a osobitne tú časť, ktorá súvisí s približovaním postavenia mimovládnych organizácií, lebo v tomto tu zjavne tkvie to hlboké nepochopenie na strane koalície, že mimovládne organizácie tu robia aj nejakú naozaj verejnoprospešnú prácu. Že to, že sa tak aj nezisková organizácia nazýva, je to súčasťou ich názvu, že robia verejnoprospešné takéto činnosti a že to majú aj náplni, že to skutočne nie je iba formalita, aleže je to tak naozaj. Ony naozaj robia činnosti, ktoré sú tu pre spoločnosť dôležité, a toto si tu treba naozaj pripomínať, lebo tu je nepochopenie, tu je nepochopenie, že keď chceme týmto organizáciám niečo sťažiť, tak musí to byť vyvážené tým prínosom. Transparentnosť, však my podpisujeme všetkými desiatimi transparentnosť, my sme za transparentnosť, absolútne všetci určite, čo tu sedíme za opozíciu, sme za transparentnosť a chceme transparentnosť, ale nechceme, aby bola zneužívaná na to, aby sa vybrala potom časť organizácií a tá sa tu označovala za nepriateľov ľudu. To jednoducho toto nechceme a vieme, že to k tomu má spieť, lebo to vyplýva z vyjadrení koalície, že toto, samozrejme, nie je konečná, veď my z toho vyselektujeme jednoducho tie nepriateľské organizácie a tie tú nálepku budú nosiť. A to vyplýva z tých všetkých verejných vyjadrení a toto je nebezpečné, že tu nejde o to, aby sme tu vytvorili nejaké nové pravidlá, ktoré budú naozaj platiť pre každých, ale nakoniec to budú vybrané subjekty, ktoré budú mať na sebe nálepku a budú označované za takéhoto nepriateľa ľudu. Očakávam, že ich štatutári sa potom objavia na dezinformačných portáloch a bude to pokračovať ďalej nejakými nenávistnými útokmi, aby takýmto spôsobom boli všetci títo ľudia šikanovaní. A potom to skončí ich zrušením. [16:47] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Mesterová. [16:49] Zuzana Mesterová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Správne si, pani poslankyňa Kalmárová, povedala, že teda hlavným cieľom tohto návrhu tohto zákona sú tie mimovládne organizácie, ktoré sa venujú najmä ochrane demokratického zriadenia a keďže majú čo, kritizujú kroky tejto vlády. A ono to potvrdili aj koaliční poslanci vo svojich faktických poznámkach, že im nejde o transparentnosť, že im v skutočnosti ide o to ukázniť a umlčať ich kritikov, lebo jednak nevedia reagovať na kritiku, nemajú na to čo povedať, keďže z veľkej časti, ako môžme vidieť, je to pravda a nie je im po chuti počúvať to, že niekto kritizuje ich kroky, zvlášť inštitúcie, ktoré, ako si povedala, požívajú stále ešte vyššiu mieru dôveryhodnosti vo verejnosti ako predstavitelia tejto vlády. Čo si to vy dovoľujete vôbec voči demokratickej spoločnosti a občanom a občiankam tejto krajiny? Ako si vy dovoľujete umlčať organizácie, ktoré zastupujú ich práva, práva tých ľudí, ktorí vám zverili časť svojej moci, aby ste túto krajinu spravovali a nedeštruovali ju. Čo si to dovoľujete?! [16:49] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Pani poslankyňa Kosová. [16:51] Ingrid Kosová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Milá Vierka, ja som ťa veľmi pozorne počúvala, ale s ľútosťou musím povedať, že pravá strana tejto sály ťa nepočúvala takmer vôbec a ja by som týmto chcela aj požiadať ctených poslancov koalície, keby sa rozprávali trochu tichšie, lebo je to naozaj veľmi rušivé a je to najmä nedôstojné a neúctivé voči našim kolegom a kolegyniam, keď sú v rozprave. Ďakujem vám srdečne. A keby ste ju počúvali, možno by ste počuli tú zásadnú a krásnu vetu, ktorú povedala, že cieľom tohto zákona ani tak nie je samotný zákon ako deformácia spoločnosti tým, že vlastne vytvoríte nenávistné, nenávistnú atmosféru a odpor voči mimovládnym organizáciám. A to je veľmi nebezpečné a mali by sme si aj uvedomiť, kam vlastne smejeme, možno, spejeme, možno napríklad tým Maďarskom sa inšpirujme, pretože tam nešlo len o to, že tam bol uzákonený zákon proti mimovládnym organizáciám, aby boli označovaní, ale oni išli ešte ďalej v Maďarsku, pretože oni zakázali financovanie kampane zo zahraničia napríklad. A takisto potom zakázali demonštrácie alebo obmedzovali slobodu mimovládnych organizácií. Takže tam asi spejeme, toto je asi ten váš prioritný cieľ, ktorý máte vo vzťahu k mimovládnym organizáciám. A ja sa vôbec nečudujem, že sa inšpirujete takými krajinami ako je Rusko alebo Čína, pretože tá rétorika v zahraničnej oblasti je smerodatná (správne smerodajná, pozn. red.) už dlhšiu dobu, ale my ostatní občania a občianky Slovenska chceme byť súčasťou vyspelej západnej Európy. Ďakujem. [16:51] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Prostredník. [16:53] Ondrej Prostredník – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pán predsedajúci. Vierka, veľmi pekne ďakujem za tvoj príspevok, v ktorom si ukázala ďalšiu veľmi zaujímavú a dôležitú vec pri tomto návrhu zákona, totiž to, aký nezmyselný je. Ukázala si, že ten aspekt dôveryhodnosti, ktorým sa oháňajú navrhovatelia v dôvodovej správe, je nezmyselný, pretože mimovládne neziskové organizácie požívajú veľkú mieru dôvery v našej spoločnosti. Ukázala si takisto, že tri štvrtiny našej populácie si prajú fungovanie mimovládnych organizácii a považujú ich za veľmi dôležitú súčasť demokracie. Tak skutočne je namieste otázka, prečo to celé robíte, načo to robíte. Mne z toho vychádza jediná odpoveď, že v predvolebnej kampani ste v istej časti spoločnosti svojimi nezmyselnými plánmi legislatívnymi vzbudili nejaké podlé očakávanie, že vytvoríte hon na mimovládne organizácie a teraz hoci viete, že je to nezmyslený zákon, že bude zastavený, týmto svojim voličom musíte niečo doručiť. Je to úplne šialené, to, čo tu robíte, je to podlé a nebezpečné. Už druhý deň tu počúvate o tom, aké nebezpečné je to, čo robíte. Prosím vás, stiahnite ten návrh, zastavte to. [16:53] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Pani poslankyňa Nash. [16:54] Natália Nash – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem, Viera, za to, že si nám rozšírila ten kontext, v akom vlastne tento plagiát vzniká, a ďakujem aj, že si opäť uviedla, akým spôsobom mimovládne organizácie prispievajú nášmu demokratickému systému, že prinášajú rôznorodosť názorov, že sú chrbticou demokracie. Ďakujem aj, že si uviedla tie historické súvislosti, ktoré viedli k tomu, ako podobné zákony boli prijaté v Rusku či v Maďarsku a ako aj Európsky súdny dvor maďarský zákon zrušil, pretože nebol v súlade s európskou legislatívou. My nechceme byť ako Gruzínsko, Kirgizsko, Turecko, India alebo Izrael. Toto, čo volajú posilnenie transparentnosti a dôveryhodnosti, nie je nič iné ako šikanovanie mimovládnych organizácií a ich predstaviteľov. Čo ma ešte zaujalo v tvojom príspevku, je, že takýchto organizácií mimovládnych a nadácií a rôznych ďalších z neziskového sektora je až 79-tisíc, a ja sa preto pýtam, že akým spôsobom bude ten, by bol tento zákon uvedený do aplikačnej praxi a kto by vlastne toto všetko dokázal skontrolovať. Čo ma ešte tiež zarazilo, je, že sme takí ambiciózni, že si dávame cieľ zvýšiť dôveru mimovládnych organizácie, ktoré sú už aj tak najdôveryhodnejšie organizácie na Slovensku. Ďakujem ešte raz veľmi pekne za tvoj príspevok. [16:55] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne a dal by som teraz vyhlásiť pár minút prestávku a potom budeme pokračovať o sedemnástej hodine hlasovaním a potom po ňom vystúpi pán poslanec Grendel z písomne, písomne prihlásených. Ďakujem veľmi pekne. (Krátka pauza.) Kolegyne, kolegovia, takže až 17.15 h bude hlasovanie kvôli technickým úkonom, ktoré treba urobiť. (Prestávka.) [17:10] Peter Žiga – Vystúpenie v rozprave Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní. Ešte pred tým, ako prejdeme k hlasovaniu, chcem privítať na balkóne žiakov a učiteľov zo základnej školy zo Žiaru nad Hronom. Vitajte! (Potlesk.) Na základe dohody troch, všetkých poslaneckých klubov vyhlasujem minútu ticha, ktorou si pripomenieme 109. výročie začiatku genocídy Arménov. (Minúta ticha.) Ďakujem pekne. S procedurálnym návrhom pán poslanec Dubéci. [17:18] Martin Dubéci – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. V mene troch poslaneckých klubov PS, KDH, SaS navrhujeme presun parlamentnej tlače 243, čo je návrh poslankýň Števulovej a Plavákovej o Trestnom zákone, na nasledujúcu schôdzu. Ďakujem pekne. [17:19] Peter Žiga – Vystúpenie v rozprave Je všeobecný súhlas? (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem pekne. Pán poslanec Hlina. [17:23] Alojz Hlina – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, potrebujeme vyriešiť jednu situáciu, ktorá nastane, že idete zaradiť bod medveďa skrátene a zároveň dneska vláda schválila skrátené legislatívne konanie toho istého zákona v inej veci. A teraz neviem, potrebujem sa s tým nejako vysporiadať, čiže sme dvakrát na tejto schôdzi, dvakrát rokovať o tom istom zákone v dvoch osobitných rokovaniach, alebo sa to zlúči. Neviem, potrebujem v tom vedieť poradiť. Odhliadnuc od toho, že je to v skrátenom, odhliadnuc od toho, čo je telom toho zákona, to sú absurdné veci. Ale to, že o tom istom zákone, vlastne bude dvakrát zaradený ten istý zákon do rokovania, predpokladám, tejto istej schôdze. Tak je to, príde mi to trochu zvláštne. Ďakujem pekne. [17:23] Peter Žiga – Vystúpenie v rozprave Budeme pokračovať v prerušenom rokovaní. Budem vás informovať, pán poslanec Hlina. Chcem vás informovať, že vláda Slovenskej republiky doručila Národnej rade tri návrhy na skrátené legislatívne konania – o vládnom návrhu novely zákona č. 280/2017 o poskytovaní podpory a dotácií v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka, uvedené sú ako tlač 283; o vládnom návrhu novely zákona č. 543/2002 o ochrane prírody a krajiny, tlač 269; a o vládnom návrhu novely zákona č. 578/2004 o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, tlač 274, ako aj vládne návrhy zákonov pod tlačmi, tlačami 284, 270 a 275. Preto v mene troch poslaneckých klubov SMER – SD, HLAS a SNS podávam návrh na zaradenie týchto nových bodov do programu 12. schôdze. Navrhujem, aby sme návrhy vlády prerokovali zajtra, teda vo štvrtok 25. apríla o deviatej hodine. Ak Národná rada rozhodne v rámci príslušného bloku hlasovania o jednotlivých skrátených legislatívnych konaniach, navrhujem, aby sme bezprostredne pristúpili k prvým čítaniam. Súčasne navrhujem, aby sme na neurčito odložili rokovanie o správach príslušných inštitúcií, ktoré máme terminované na zajtra po interpeláciách aj, na piatok o deviatej hodine. Je všeobecný súhlas? (Nesúhlasná reakcia pléna.) Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 128 prítomných, 78 za, 24 proti, 26 sa zdržalo. Konštatujem, že sme zaradili tieto nové body do programu 12. schôdze a určili sme termíny ich prerokovania. Budeme pokračovať hlasovaním v treťom čítaní o návrhu uznesenia ku vysloveniu súhlasu Národnej rady so Ženevským aktom Lisabonskej dohody o označovaniach pôvodu a zemepisných označeniach, tlač 201. Prosím spoločného spravodajcu pre hospodárske zále... výboru pre hospodárske záležitosti poslanca Justína Sedláka, aby hlasovanie uviedol. Nech sa páči, pán spravodajca. (Hlasovanie o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Ženevským aktom Lisabonskej dohody o označeniach pôvodu a zemepisných označeniach , tlač 201.) Sedlák, Justín, poslanec NR SR Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v rozprave nevystúpili žiadni poslanci, a preto, pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré tvorí prílohu tejto spoločnej správy. Prosím o hlasovanie. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. Konštatujem, že na vyslovenie súhlasu s medzinárodnou zmluvou je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov. (Hlasovanie.) 138 prítomných, 138 za. Konštatujem, že Národná rada vyslovila súhlas s uvedenou zmluvou . Ďakujem pekne, pán spravodajca. Pristúpime k hlasovaniu v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 o dani z pridanej hodnoty, ktorú máme uvedenú ako tlač 130, bod 33 schváleného programu. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie a rozpočet poslancovi Pavlovi Ľuptákovi, aby hlasovanie uvádzal. Nech sa páči, pán spravodajca. (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 130.) Ľupták, Pavel, poslanec NR SR Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, v rozprave vystúpil pán poslanec Viskupič, ktorý podal dva pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Keďže pozmeňujúce návrhy boli v rozprave podané iba dnes, dajte, prosím, hlasovať o skrátení lehoty podľa § 83 ods. 4 rokovacieho poriadku. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie) 139 prítomných, 138 za, 1 sa zdržal. Návrh sme schválili. Ľupták, Pavel, poslanec NR SR Ďakujem. Spoločná správa gestorského výboru obsahuje 31 bodov, o ktorých budeme hlasovať nasledovne – o bodoch č. 1 až 20 a 22 až 31 spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Dajte, prosím, o nich hlasovať. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie) 138 prítomných, 79 za, 58 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Návrh sme schválili. Ľupták, Pavel, poslanec NR SR Číslo 21 spoločnej správy nemôžeme dať hlasovať, pretože sme odhlasovali bod 19 zo spoločnej správy. V rozprave podaný prvý pozmeňujúci návrh pána poslanca Viskupiča je rozširujúci a keďže navrhovateľ s ním nevyjadril súhlas pred hlasovaním, tak podľa § 94 ods. 2 o rokovacom poriadku o ňom nemôžeme hlasovať. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Budeme hlasovať o námietke pána poslanca. (Hlasovanie) 138 prítomných, 62 za, 76 proti. Námietke sme nevyhoveli. Ľupták, Pavel, poslanec NR SR Teraz vás, pán predsedajúci, poprosím, dajte hlasovať o druhom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Viskupiča. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Dávam hlasovať o druhom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Viskupiča. (Hlasovanie) 138 prítomných, 24 za, 79 proti, 34 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Návrh sme neschválili. Ľupták, Pavel, poslanec NR SR Ďakujem. Týmto sme odhlasovali, týmto sme hlasovali o všetkých pozmeňujúcich návrhoch. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tom, že prerokovaný vládny návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie) 139 prítomných, 79 za, 59 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Pristúpime k tretiemu čítaniu o návrhu zákona. Otváram rozpravu v rámci tretieho čítanie. Chce sa niekto prihlásiť do rozpravy? Nie je tomu tak, končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku. Pán spoločný spravodajca, prosím, uveďte odporúčanie gestorského výboru. Ľupták, Pavel, poslanec NR SR Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie) 139 prítomných, 79 za, 1 proti, 59 sa zdržalo. Konštatujem že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 222/2004 o dani z pridanej hodnoty . Teraz budeme hlasovať o bode 34 schváleného programu, ktorým je druhé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 o cenných papieroch a investičných službách, tlač 131. Spoločným spravodajcom je člen výboru pre financie a rozpočet poslanec Zdenko Svoboda. Prosím ho, aby hlasovanie uvádzal. [Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 131.] Svoboda, Zdenko, poslanec NR SR Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, v rozprave nevystúpil žiaden poslanec. Spoločná správa gestorského výboru obsahuje 7 bodov, o ktorých budeme hlasovať spoločne. Dajte o nich, prosím, hlasovať. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie) 138 prítomných, 105 za, 33 sa zdržalo. Návrh sme schválili. Svoboda, Zdenko, poslanec NR SR Týmto sme hlasovali o všetkých pozmeňujúcich návrhoch. Pán predsedajúci, dajte hlasovať o tom, že prerokovaný vládny návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie) 138 prítomných, 104 za, 33 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Pristúpime k tretiemu čítaniu o návrhu zákona. Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Hlási sa niekto z poslancov do rozpravy? Nie je tomu tak, končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku. Pán spoločný spravodajca, prosím, uveďte odporúčanie gestorského výboru. Svoboda, Zdenko, poslanec NR SR Pán predsedajúci, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie) 138 prítomných, 105 za, 33 sa zdržalo. Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona o cenných papieroch . Nasleduje hlasovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 o účtovníctve, tlač 132, bod 35 schváleného programu. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie a rozpočet poslancovi Danielovi Karasovi, aby hlasovanie uvádzal. Nech sa páči. (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 132.) Karas, Daniel, poslanec NR SR Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne a kolegovia, v rozprave nevystúpil žiadny poslanec. Spoločná správa gestorského výboru obsahuje 22 bodov, o ktorých budeme hlasovať spoločne. Dajte, prosím, o nich hlasovať. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie) 138 prítomných, 105 za, 32 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Návrh sme schválili. Karas, Daniel, poslanec NR SR Ďakujem pekne. Týmto sme hlasovali o všetkých pozmeňujúcich návrhoch. Pán predsedajúci, dajte hlasovať o tom, že prerokovaný vládny návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie) 137 prítomných, 103 za, 34 sa zdržalo. Sme v treťom čítaní . Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Hlási sa niekto z poslancov do rozpravy? Predpokladám, pán spravodajca, že sa nehlásite do rozpravy. Pán poslanec Muňko sa hlási do rozpravy? Asi nie. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku. Pán spoločný spravodajca, prosím, uveďte odporúčanie gestorského výboru. Karas, Daniel, poslanec NR SR Pán predsedajúci, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporučením gestorského výboru schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie) 137 prítomných, 105 za, 32 sa zdržalo. Konštatujem že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 431/2002 o účtovníctve . Teraz prosím spoločného spravodajcu z výboru pre financie a rozpočet poslanca Radomíra Šalitroša, aby uvádzal hlasovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona o správcoch úverov a nákupcoch úverov, tlač 140, bod 36 schváleného programu. Nech sa páči, pán spravodajca, uvádzajte zákon. (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona o správcoch úverov a nákupcoch úverov a o zmene a doplnení niektorých zákonov , tlač 140.) Šalitroš, Radomír, poslanec NR SR Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, v rozprave vystúpil pán poslanec Viskupič, ktorý podal pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Keďže pozmeňujúci návrh bol v rozprave podaný dnes, dajte, prosím, hlasovať o skrátení lehoty podľa § 83 ods. 4 rokovacieho poriadku. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Dávam hlasovať o skrátení lehoty. (Hlasovanie) 137 prítomných, 136 za, 1 nehlasoval. Návrh sme schválili. Šalitroš, Radomír, poslanec NR SR Spoločná správa gestorského výboru obsahuje 53 bodov, avšak poslanec Viskupič požiadal o vyňatie na samostatné hlasovanie bod č. 52. Teraz budeme hlasovať o bodoch č. 1 až 51 a o bode 53 spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Dajte o nich, prosím, hlasovať. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie) 135 prítomných, 78 za, 57 sa zdržalo. Nech sa páči, pán spravodajca. Šalitroš, Radomír, poslanec NR SR Teraz budeme hlasovať o bode č. 52 zo spoločnej správy, gestorský výbor odporúča tento bod schváliť. Dajte o ňom, prosím, hlasovať. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie) 137 prítomných, 80 za, 10 proti, 46 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Návrh sme schválili. Šalitroš, Radomír, poslanec NR SR O pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu poslanca Viskupiča nemôžeme dať hlasovať, keďže sme schválili bod č. 52 zo spoločnej správy. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Budeme hlasovať o námietke pána poslanca Viskupiča. (Hlasovanie.) 136 prítomných, 57 za, 73 proti, 4 sa zdržali, 2 nehlasovali. Námietku sme neschválili. Šalitroš, Radomír, poslanec NR SR Týmto sme hlasovali o všetkých pozmeňujúcich návrhoch. Pán predsedajúci, dajte hlasovať o tom, že prerokovaný vládny návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. [17:55] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Budeme pokračovať v prerušenej rozprave v prvom čítaní o návrhu poslancov Huliaka, Kramplovej, Garaja a Lučanského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách. Ďalším v poradí písomne prihláseným je pán poslanec Grendel, ktorému odovzdávam slovo. (Pokračovanie rokovania v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Rudolfa Huliaka, Dagmar Kramplovej, Milana Garaja a Adama Lučanského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 245.) [17:59] Gábor Grendel – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Takže vraciame sa k rozprave o návrhu poslancov Slovenskej národnej strany k zákonu o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby. Toto je typická novela na odpútanie pozornosti od problémov, na ktoré koaliční politici nemajú riešenie. Ceny potravín neznížili, ceny energií neznížili, ceny benzínu neznížili, jediné, čo znížili, sú trestné sadzby za korupciu, aby sa na Slovensku opäť oplatilo korumpovať a kradnúť. Lenže o týchto témach sa hovorí príliš veľa, tak bolo treba prísť s niečím, čo to prekryje. Slovenská národná strana nepochybne vie, že zákon o nálepkovaní neziskových organizácií môže mať problémy na Ústavnom súde a dokonca aj na Súdnom dvore Európskej únie. Ale toto je presne tá situácia, kedy sa toho predkladatelia podľa mňa vôbec neboja. Práve naopak. Oni sa z toho podľa mňa tešia. Oni si to užívajú. Napriek tomu by nebolo správne prejsť takýto návrh na odvádzanie pozornosti mlčaním, a najmä vtedy nie, keď sa ten návrh odôvodňuje klamstvami. Pretože ak by sme na tie klamstvá nereagovali, tak ľudia by im ľahšie uverili. Niektorí tomu uveria aj tak, samozrejme, tomu sa zabrániť nedá, ale určite má zmysel hovoriť pravdu tým, ktorí pravdu počuť chcú. To najväčšie klamstvo, ktoré je aj v dôvodovej správe a zopakoval to aj pán poslanec Huliak pri uvádzaní tejto novely v pléne, to najväčšie klamstvo je toto: „Cieľom tohto návrhu je posilnenie dôvery verejnosti voči mimovládnym neziskovým organizáciám.“ Toto je lož. A pán poslanec Huliak to nepochybne vie. Cieľom tohto návrhu zákona nie je posilnenie, ale oslabenie dôvery verejnosti voči mimovládnym organizáciám. Vážení predkladatelia, máte moc zmeniť zákony tak, ako to uznáte za vhodné, máte väčšinu, ale mohli by ste pri tom hovoriť pravdu. Cieľom tohto návrhu zákona je onálepkovanie nepohodlných mimovládnych organizácií po vzore Ruska, Maďarska a najnovšie aj Gruzínska, kde hrozí, že veľmi podobný zákon, ktorý bol zatiaľ schválený v prvom čítaní, zahatá Gruzínsku cestu do Európskej únie. Keby bolo cieľom návrhu zvýšenie transparentnosti financovania mimovládnych organizácií, ako to tvrdia predkladatelia, tak by asi navrhli zmeniť spôsob vykazovania darov pre jednotlivé mimovládne organizácie, alebo sprísniť kontrolné mechanizmy. Ale o to navrhovateľom, samozrejme, nejde. Poslanci Huliak, Kramplová, Garaj, Lučanský chcú, aby mimovládne organizácie, ktoré prijímajú dary aj zo zahraničia, dostali nálepku. Zatiaľ v prvom čítaní navrhujú nálepku „organizácia so zahraničnou podporou". No je to nepochybne mäkší variant, o akom hovoril Robert Fico pri podpise koaličnej zmluvy, kedy ako budúci premiér povedal, že mimovládne organizácie musia byť označené za zahraničných agentov. Dnes sa v podobnom duchu mimochodom vyjadril aj predseda SNS Andrej Danko, že by to bolo lepšie. Má to však malý háčik. Pôsobenie zahraničných agentov na našom území je zakázané a je úlohou tajných služieb, aby takých agentov identifikovali. Lenže ani po odhalení takých ľudí ich však štát otvorene neoznačí za zahraničných agentov. Na takýchto ľudí sa používa diplomatická formulka – používatelia, resp. ľudia, ktorí porušovali Viedenský dohovor. Návrh Roberta Fica, a po dnešku vyzerá, že aj Andreja Danka, by teda spôsobil, že za zahraničných agentov by sa označovali ľudia z mimovládnych organizácií, ktorí zahraničnými agentami v skutočnosti nie sú, a skutoční zahraniční agenti by sa aj naďalej označovaní ako ľudia, ktorí porušujú Viedenský dohovor, a nie ako zahraniční agenti. To by sme boli v EÚ a NATO na smiech. V predchádzajúcom volebnom období za našej vlády sme skutočných zahraničných agentov vyhostili v rekordnom počte. Napríklad po napadnutí Ukrajiny Ruskom sme 35 ruských „diplomatov“ poslali domov, lebo porušovali Viedenský dohovor. Tak vyzerá skutočný boj proti zahraničným agentom, vážení predkladatelia. Teraz by asi predkladatelia očakávali pochvalu, že od tejto absurdity upustili. Lenže aj tá ich mäkšia nálepka je absurdná, neprijateľná a odsúdeniahodná. Označenie organizácia so zahraničnou podporou nemá žiaden praktický prínos pre spoločnosť. Pomôže to len politikom odpútať pozornosť od často nepríjemných zistení mimovládnych organizácií. Hovoríme o zisteniach, ktoré sa týkajú napríklad netransparentných majetkových pomerov niektorých politikov alebo nevýhodných verejných obstarávaní a podobne. Už to tu v rozprave opakovane zaznelo, že voči podobnému zákonu v Maďarsku zasiahol európsky súdny dvor. No a slovenská Komora mimovládnych neziskových organizácií porovnala maďarský návrh s poslaneckým návrhom SNS. A zacitujem teraz tri postrehy tejto komory. Po prvé, citujem: „Ak si porovnáme tieto dve právne úpravy, sú až na výnimky skoro totožné či veľmi podobné. Dokonca návrh predložený v Národnej rade Slovenskej republike je ešte prísnejší, ako bol maďarský zákon proti mimovládkam, pretože dáva silnejšie kompetencie ministerstvu vnútra – rovno ich môže zrušiť, ak neodstránia nezrovnalosti vo výročnej správe alebo neohlásia, že splnili podmienky pre používanie označenia. V Maďarsku o tom musel rozhodnúť súd." Po druhé: „Súdny dvor Európskej únie konštatuje, že cieľom týchto všetkých opatrení je stigmatizáciou týchto združení vytvoriť atmosféru nedôvery, ktorá je spôsobilá odrádzať fyzické alebo právnické osoby z iných členských štátov alebo tretích krajín od toho, aby maďarským organizáciám poskytovali finančnú pomoc. Zároveň môže motivovať maďarské organizácie, aby odmietli prijať takéto finančné zdroje zo zahraničia, aby sa vyhli stigmatizácii a nálepkovaniu." Čiže európsky súdny dvor hovorí o vytváraní atmosféry nedôvery, pán poslanec, nie zvyšovania dôvery, o vytvorení atmosféry nedôvery. Mohli by ste chlapsky hovoriť pravdu. No a po tretie: „Súdny dvor Európskej únie konštatuje, že cieľ zvýšenia transparentnosti financovania združení, akokoľvek legitímny, nemôže odôvodniť právnu úpravu členského štátu, ktorá je založená na predpoklade, podľa ktorého každá finančná pomoc poskytovaná fyzickou alebo právnickou osobou so sídlom v inom členskom štáte alebo v tretej krajine a akákoľvek organizácia občianskej spoločnosti, ktorá prijíma takúto finančnú pomoc, predstavujú samy osebe možné ohrozenie významných politických a hospodárskych záujmov členského štátu, ktorý takéto opatrenie zavádza, ako aj ohrozenie nerušeného fungovania jeho inštitúcií. Toľko v skratke z porovnávacej analýzy Komory mimovládnych neziskových organizácií. A teda už len v skratke na záver. Ešte raz zopakujem, že cieľom tohto návrhu zákona nie je zvýšenie transparentnosti, ale onálepkovanie nepohodlných mimovládnych organizácií. Tento zákon poslúži politikom, aby navodzovali dojem, že za nepríjemnými zisteniami niektorých mimovládnych organizácií sú akési temné sily. Tento návrh poslancov za SNS je neprijateľný, odsúdeniahodný, neslúži žiadnemu ušľachtilému cieľu a ničomu dobrému. Bude to nástrojom šikanovania mimovládnych organizácií a nakoniec to zrejme spôsobí hanbu, ktorú koalícia utŕži pred Súdnym dvorom Európskej únie. To nebude hanba len predkladateľov zo Slovenskej národnej strany, bude to hanba každého jedného poslanca, ktorý za tento návrh zahlasuje. Ďakujem pekne. (Potlesk.) [18:10] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie dvanásť faktických poznámok. Ako prvý pán poslanec Dostál. [18:10] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Grendel, no ja si nie som istý, že či toto je taká typická novela na odpútanie pozornosti od problémov. Ak by s tým prišiel Robert Fico, tak by som aj veril tomu, že je to nejaká účelová hra a teda chce prekryť reálne problémy a ceny potravín a ceny benzínu a ceny hypoték a neviem čo, ale mne sa zdá, že zo strany predkladateľov, ktorými sú poslanci Slovenskej národnej strany, že je to autentické, že oni ten boj proti mimovládkam myslia vážne a teda chcú realizovať niečo, o čom sú, o čom sú presvedčení, alebo teda mimovládky sú podľa nich, nich zlé, tak s nimi treba zatočiť podobne ako Putin v Rusku alebo Orbán v Maďarsku. A keď to nejde tak natvrdo, lebo predsa len teda sme v Európskej únii a chceme sa tváriť ešte tak trošku kultivovanejšie, no tak nedali tam natvrdo toho zahraničného agenta, ale možno aj na to príde v rámci druhého čítania, alebo tu niektoré návrhy predkladané poslancami SNS majú schopnosť v priebehu druhého čítania sa úplne neuveriteľne zmeniť a na konci z nich vylezie niečo, čo je úplne, úplne iné ako to, čo bolo v prvom čítaní. Ale tento zákon je, samozrejme, problematický už tým, ako je navrhnutý, aj teda bez toho, aby tam explicitne bola použitá tá formulácia zahraničný agent, s ktorou kedysi operovali, operovali fašisti. A áno, o nič iné ako o onálepkovanie mimovládnych neziskových organizácií v tom návrhu nejde. [18:10] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Gažovičová. [18:12] Tina Gažovičová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Ja by som taktiež chcela podčiarknuť tú časť vystúpenia od kolegu Grendela o budovaní dôvery alebo nedôvery, lebo znovu je to také poukázanie na to pokrytectvo toho návrhu, že na jednej strane tvrdia, že verejnosť, a možno to predovšetkým platí teda o voličoch SNS, majú veľkú nedôveru k neziskovým organizáciám, ale vy zároveň robíte aj krok, ktorým túto nedôveru veľmi aktívne podporujete. A obzvlášť tú nedôveru k zahraničným zdrojom. A tuto kolega Grendel na záver povedal, že vytvárate dojem, že za nimi sú akési temné sily, a to je podľa mňa tá podstata, že vy máte pocit, že to, že nezisková organizácia dostane nejaké financovanie zo zahraničia, či už nejaké zahraničné nadácie, alebo z Európskej únie, ktorej sme súčasťou, alebo od nejakej súkromnej osoby, ktorá žije v zahraničí, že akoby to boli nejaké temné sily. No nie sú. Nie. Znovu a znovu tu opakujeme, že, samozrejme, že neziskové organizácie musia mať transparentné financovanie, musí byť jasné, odkiaľ dostávajú financovanie, naozaj všetky väčšie organizácie majú svoje veľmi podrobné výročné správy a je jasné, odkiaľ peniaze pritekajú a na čo ich používajú. Ale nie je žiaden dôvod vytvárať dojem, že pokiaľ časť tých financií prišlo zo zahraničia, a väčšinou sú, je to od našich partnerských krajín z Európskej únie, tak že by to boli nejaké temné sily. A toto je ten problém, že presne tento typ nedôvery vy vytvárate a vytvárate ho voči občanom, ktorí sa združujú, lebo o tom sú občianske združenia. No naozaj je to hanba, že o takomto návrhu tu musíme rokovať. Ďa... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [18:12] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Vaľová. [18:15] Jana Vaľová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. No ja sa nechcem opakovať, ale myslím si, že určite to zvýši dôveru voči občianskym združeniam, a to z toho dôvodu, voči tým občianskym združeniam, ktorí sú naozaj poctiví, nemiešajú politiku do svojej práce, starajú sa o chorých ľudí, starajú sa o ťažko zdravotne postihnutých a podobne, a potom im robia hanbu také neziskovky ako bolo napríklad Slušné Slovensko, ktoré som pred chvíľou povedala, ktorých predstavitelia skončili všetci v politike a ktorí tuná robili demonštrácie na povalenie vlády. To vôbec nebolo o tom, aby sa starali o občanov. Ďalšie si pozrime ESET. Načo ESET založil proti korupcii? Firma ESET financuje zastavme proti korupcii, založil ju pán Trnka, ďalej tam boli ľudia z Nadácie otvorenej spoločnosti, preboha, veď sa pozrite dozadu a ja vám ešte nájdem, kde bol Pfizer sponzor a podobne, týchto všelijakých združení, ktorí sa teda špecializovali na to, aby sa miešali do politiky. Prosím vás pekne, čo máte takú slabú pamäť všetci, alebo ja neviem, čo sa tu deje. Ale veď oddeľme konečne zrno od pliev. A nemôžte chcieť teda, aby sa preukazovali peniaze. Ešte raz opakujem, daňový úrad a kontrolné úrady nemôžu kontrolovať peniaze, ktoré sú od občanov, môžu kontrolovať iba štátne peniaze, peniaze poskytnuté z miest a obcí, z Európskej únie, to hovoríte správne, ale nemôžu kontrolovať súkromné peniaze, ktoré pritečú zo súkromných firiem, ako je ESET napríklad. To nie je, to nemôžu. Jednoducho to zákon nedovoľuje. Takže nerozprávajte tu také veci a pozrite si sponzorov týchto občianskych združení, ktorí sú totálne, chcete mi povedať, ja pozriem, keď je, demonštrácia je teraz v Humennom, robí ju pán Šudík z OĽANA, keď má komparzistov a keď nemá komparzistov, keď tam prídu speváci, tak ich je tam 80 a keď neprídu speváci, tak ich je tam 10. Takže to... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [18:15] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Krúpa. [18:17] Juraj Krúpa – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, ja som práve počul meno Šudík, som si ho hneď spojil so Sorošom (povedané so smiechom), ale, takto. Ten zákon samo osebe je zbytočný, pretože máte tu naozaj že inštitúcie, ktoré majú zaručovať bezpečnosť a ochranu Slovenskej republiky, ako je Slovenská informačná služba alebo Vojenské spravodajstvo, dokonca polícia alebo aj v týchto otázkach daňového priznania sú to, ja neviem, finančná správa a podobné, ktoré by mali mať prehľad o tom, že či tu niektorá z týchto organizácií nerobí nejakú nekalú činnosť, neplánuje nejakú, nejakú aktivitu na rozvracanie štátu alebo nejakej jeho inštitúcie, alebo niečo podobné. A mali sme tu takéto zistenia v minulosti a čuduj sa svete, všetky tieto zistenia smerovali smerom na Východ. Smerovali smerom k tým dezinformačným médiám, ktoré, áno, mali aj prepojenia práve na ruské zdroje a tie šírili tie dezinformácie, ktoré zneužívala tá, ten, táto vládna koalícia, tento trojspolok na to, aby šíril tieto bludy a dezinformácie, ale proti nim nezakročí. Vy tu máte pod sebou spravodajské služby, všetky bezpečnostné inštitúcie, tak vy im asi nedôverujete. Vy im asi nedôverujete, vy nemáte predstavu teda, že by tieto služby, ktoré máte pod kontrolou, vedeli ochrániť štát a jeho bezpečnosť a jeho integritu. A preto potrebujete aj takýto zákon. Takže toto len dokazuje, akí ste neschopní a dokonca ste zbabelí a ste úplne úbožiackí v tejto záležitosti a ešte aj Šudíka do toho zapojíte. Ďakujem. (Reakcie z pléna.) [18:17] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Ledecký. [18:19] Vladimír Ledecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Tak, vážení koaliční poslanci a poslankyne, týrané ženy, opustené deti, ťažko chorí ľudia, osamelí seniori, obete násilia, vylúčené rómske komunity, viete, čo ich spája, tých ľudí, okrem ich ťažkého životného osudu? Spája ich to, že všetci ľudia, ktorí sa im snažia pomáhať a nahrádzajú štát, vy, páni a dámy z vládnej koalície, systematicky ubližujete a znepríjemňujete im život. Robíte tak od októbra, odkedy ste sa ujali moci, a začalo to tým, že ste chceli zrušiť 2 % z daní, aby ste mohli financovať svoje veľkolepé, veľkolepé plány. Bez desiatok miliónov eur, ktoré sa práve takto vyzbierajú, by mnohé padli na kolená a museli by svoju činnosť ukončiť. Teraz pokračujete týmto zákonom. Dúfam, že, dúfam, že vás to čoskoro prejde. [18:19] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Kalmárová. [18:20] Viera Kalmárová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Vždy večer v tejto rozprave bývajú aj také vtipné chvíľky, najmä pri faktických poznámkach, jedna tu taká padla, a ja teda by som v tom pokračovala. Pán Grendel vyzval pána Lučanského, aby chlapsky a na rovinu priznal pravdu, prečo takýto zákon navrhujú. Ja chcem pána Grendela informovať, že dnes takéto chlapské priznanie urobil pán Huliak na tlačovej besede týmto rozkošným výrokom: „Za vzor nám dávajú Ameriku vo všetkom, čo robí, jednoducho tento zákon v Amerike platný je, tento zákon je platný v Číne, v Indii, dokonca v Izraeli a ešte dokonca aj v Rusku. Koľko razy sme boli obvinení, že sme ruskí agenti, že sme tu Putinovi trollovia, práve preto sme k takémuto zákonu pristúpili." Bodka. (Reakcie z pléna.) [18:20] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán Pročko, všetko v poriadku? (Reakcia z pléna.) Pani poslankyňa Kramplová. [18:21] Dagmar Kramplová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Grendel, ak hovoríte, že zo zahraničia financované sorošovské mimovládky sa týmto návrhom stigmatizujú, tak nemáte pravdu a klamete. Zo zahraničia financované sorošovské mimovládky, ktorých výsledkom činnosti bol rozvrat spoločnosti a hrôzovlády v rokoch 2020 až 2023, sa stigmatizovali úplne sami a to práve ich zo zahraničia financovanou rozvratnou politikou. To, že sa liberáli v boji o záchranu týchto zo zahraničia financovaných sorošovských mimovládok neštítia brať si za rukojemníkov skutočné dobročinné organizácie, za ktoré sa neúspešne pokúšajú schovávať, to svedčí len a výlučne o vlastnom charaktere týchto liberálnych extrémistov, ktorí týmto dokazujú, že vo svojej podstate absolútne v ničom sa neštítia od teroristov, ktorí sa za rukojemníkov schovávajú ale úplne presne rovnakým spôsobom. (Reakcia z pléna.) [18:21] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Bihariová. [18:23] Irena Bihariová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Ja by som sa teda chcela spýtať v zmysle toho, ako tu počúvam, že je definovaná teda tá škodlivá mimovládka, že má mať nejaký finančný plat zo zahraničia, ako je potom možné, že je aktuálne dosadená v rade pre neziskový mimovládny sektor zástupkyňa mimovládky, nadácie, ktorá je priamo financovaná nemeckým štátnym rozpočtom. Hej, Friedrich-Ebert-Stiftung. Že vyhodíme všetky osobnosti z tohto sektora a dosadíme si tam nadáciu, ktorá potom ale učebnicovo napĺňa to, čo, hej, je deklarovanou ambíciou tohoto zákona, že vysporiadať sa s tými subjektami, ktoré majú nejaký teda, hej, typ zapojenia finančného zo zahraničia, konkrétne tu, tuná to je priamo zo štátneho rozpočtu, a robia na území Slovenskej republiky nejaký typ politík. Tomuto ja vôbec nerozumiem. Druhým možným kritériom pre politické mimovládky, teda tým, ktoré sú terčom tejto legislatívy, by asi malo byť to, že sa miešajú do politiky alebo nejakým spôsobom ovplyvňujú politickú súťaž. Keď som sa pýtala ministra vnútra, že ktoré by to mali byť, vymenoval mi, ja neviem, Transparency a Via Iuris, pričom ani jedna z nich nikdy nevstúpila do politickej súťaže na prospech konkrétnej strany či kandidáta, naproti tomu máme tu, príkladom spomeniem mimovládku bývalého ministra Draxlera alebo jednotu dôchodcov, ktorí naozaj vstúpili do politickej súťaže v prezidentských voľbách na podporu konkrétneho kandidáta, a teda tie nemajú mať status politickej mimovládky, čo teda ja absolútne súhlasím, aby nemali. Len potom si teda rozmyslime, že čo je tým kritériom, hej, lebo buď tomu nerozumieme a nevieme, proti komu ideme páliť, alebo to robíme proste pokrytecky, že tú financovanú zo zahraničia, ktorá nám vyhovuje, si dosadíme priamo do rady, vrátane tých subjektov, ktoré nám vyhovujú a sú priamo zapojené do politickej súťaže. A máme len nejakých pár mimovládok vytypovaných, päť, voči ktorým ten celý zákon má cieliť. Ďakujem. [18:23] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Kosová. [18:25] Ingrid Kosová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Je mi veľmi ľúto, že nemôžem reagovať na predrečníčky moje, najmä pani Vaľovú, pretože by som sa jej rada spýtala, že kto bude teda rozhodovať o tom oddelení pliev od zrna, či to bude ten, kto bude práve pri moci, lebo (povedané so smiechom), ale budem teda sa vyjadrovať k pánovi Grendelovi. A tiež podobne ako pán Dostál ma zaujalo najmä to, že som sa celý čas zaoberala otázkou, že či je to naozaj nejaký zasterací manéver. Ale podľa mňa to tak celkom nie je, pretože uvedomme si, odkiaľ predkladateľ tohto zákona pán Huliak vlastne pochádza. On predtým kandidoval predsa za fašistickú ĽSNS a obdobný zákon už tu v parlamente predsa bol, myslím si, že v roku 2018, ešte som tu nebola, ale myslím, že to bolo nejak tak, kde bolo priamo teda napísané, že tieto mimovládne organizácie by mali byť označované ako zahraniční agenti. A osobne si myslím, že týchto ľudí ani neženie tak nejaký boj proti mimovládkam ako skôr taká tá ideológia a hodnoty, že práve prostredníctvom mimovládnych organizácií sa sem dostávajú hodnoty a idey liberalizmu, dokonca progresivizmu, ktorý je najväčšou hrozbou pre celú túto spoločnosť. A to je nebezpečné, že oni tu polarizujú spoločnosť a vyvolávajú nálady, nenávistné nálady a odpor proti liberálnej demokracii a myslia si, že práve oni, tí s týmito hodnotami, majú tie pravé hodnoty. A to je nebezpečné. Takže a mňa by celkom zaujímalo, že čo taký pán Bombic napríklad, ten je už akože v pohode, ktorý je tamto s troma zatykačmi niekde vo vyhnanstve? Ten je zrazu prijateľný. Ale mimovládne organizácie, ktoré kritizujú... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [18:34] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Pollák. [18:34] Peter Pollák – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. A ďakujem aj tebe, Gábor, dobre si to povedal a ja na rozdiel od kolegu Dostála si myslím, že si veľmi vhodne okomentoval tento návrh zákona, ktorý existuje len pre jeden účel a na odpútanie pozornosti od ďaleko väčších problematických zákonov, ktoré zatiaľ táto vláda presadila. Na prekrytie svojho konania má koalícia v talóne hneď niekoľko návrhov, na ktorých sa ľudia buď pohádajú, alebo ktoré vnímajú, alebo teda spoločnosť vníma ako veľmi citlivé. Tieto pošlú rovno do parlamentu vždy, keď je to potrebné. Tento návrh je jedným z nich. V dôvodovej správe sa píše, že návrh prichádza na pomoc mimovládnym organizáciám. Má priniesť dôveryhodnosť a transparentnosť, keďže verejnosť si môže doslova pozrieť, odkiaľ má organizácia finančné prostriedky a aká časť ide zo zahraničia. Navrhovatelia hovoria o lepšej kontrole toku financií či o zodpovednejšom hospodárení organizácií. Žiaľ, ale opak je pravdou. Tento návrh nezvýši transparentnosť, dôveru ľudí či zodpovednejšie hospodárenie. Robí pravý opak, snaží sa totiž označiť nepriateľov štátu, doslova onálepkovať časť mimovládnych organizácií, ktoré získavajú financie napríklad aj zo zahraničia. Chcú z nich spraviť korisť pre časť populácie, je to snaha vlastne umlčať ich kritiku. Ďakujem ti, Gábor. [18:34] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Škopová. [18:34] Anežka Škopová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Gábor, ďakujem aj za tvoj prejav. Správne si poukázal na dôležitosť mimovládnych organizácií v demokratickej spoločnosti. Treba poznamenať, že aj v dnešnej dobe existuje mnoho krajín, kde občania bojujú o svoje základné demokratické práva a slobody. Preto naše povinnosti a zodpovednosť nielen nás poslancov, ale rovnako aj občanov spočívajú v tom byť aktívnymi a pozornými voči vládnej moci, len tak môžeme zabrániť potenciálnemu zneužívaniu moci a udržať si slobodu. A myslím si, že presne týmto zákonom sa koalícia snaží podkopať nohy občianskej spoločnosti. Práve aktívna občianska spoločnosť je účinnou obranou proti zneužívaniu moci, ktorého sme tu svedkami. Už od začiatku vládnutia tejto koalície je jasné, že právny štát Slovenska čaká veľmi ťažká skúška, no a teraz keď už majú aj prezidenta, zákonodarnú a výkonnú moc, tak to budú valcovať ešte sebavedomejšie. Vidíme, že vládna koalícia sa okrem médií pustila už aj do súdnej moci, predseda Súdnej rady bol odvolaný, otvorene sa hovorí o tom, že kandidátom koalície na túto funkciu bude Harabin. Takže naozaj som rada, že si vystúpil a vysvetlil, ako sa vláda týmto návrhom snaží podkopávať nohy občianskej spoločnosti. Mimovládne organizácie sú dôležitou súčasťou spoločnosti, áno, ich financovanie musí byť transparentné, ale tento návrh nie je ničím iným, ako ďalším valcovaním právneho štátu a demokracie. Ďakujem. [18:34] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Poslanec Pročko. [18:34] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Gábor, veľmi nevhodne, ale naozaj absolútne nevhodne to tu vedú títo naši súdruhovia z SNS. Ich nevhodnosť je tak nevhodná, že som sa zasmial. Ja som sa tak pobavil. Ty si tu vyvolal svojím príspevkom také reakcie, že naozaj som sa pobavil. Ale oni si zakazujú smiať. No a videl si, predsedajúci Žiga hneď začal na mňa reagovať, na čo nemá právo, ale čo chceme, keď nám tuná vládne obvinený Žiga. (Rečník zdvihol pred seba papier s textom: Predsedá nám obvinený Žiga! Hanba. ) K tebe chcem povedať len toľko, že – počkaj, aby to videli, národ náš jediný – k tebe chcem povedať len toľko, že oni naozaj tvrdia, že politika mimovládok nie je dobrá vec, že vlastne tieto mimovládky sú zlé, veď sme to počuli aj vo faktických, pretože robia politiku, robia obrovskú politiku. No. Nám predsedá obvinený poslanec a to je to, čo je tu nevhodné. Nevhodne sa správa, nevhodne reaguje na to, on nemá reagovať na poslancov a keď sa niekto zasmeje, veď to je právo človeka sa zasmiať. Právo človeka je reagovať. Gábor, politiku robia takí, ako, už to bolo povedané, jednota dôchodcov, ale to im nevadí. Im vadí to, keď nejaké združenie občianske, prípadne nejaká neziskovka alebo nejaké združenie, ktoré naozaj vidí, čo sa tu deje, reaguje na ich zločiny. Reaguje a ukazuje to národu. Oni toto musia potlačiť. Takže, Gábor, veľmi vhodne si ukázal, ako nevhodne to tu táto socialistická skupinka nieže devastuje, ale robí. A, Žiga, vy ste hanba. [18:34] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Pročko, stará múdrosť hovorí, že ľudia sú zlí, ale môžu byť aj užitoční. (Reakcie z pléna.) Vy ste zlý, vy ste zlý človek (reakcie z pléna), ale ste užitočný idiot. S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Grendel. [18:34] Gábor Grendel – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za zaujímavé reakcie. No problém tohto návrhu je, že vlastne podsúva verejnosti, že dobré neziskové organizácie sú tie, ktoré sú financované zo Slovenska, tie netreba nijako označovať, a zlé neziskové organizácie sú tie, ktoré majú príjmy aj zo zahraničia. No a takto to, samozrejme, určite nie je. Som rád, že sa ozvala aj pani poslankyňa Kramplová, ktorá patrí medzi predkladateľov tohto návrhu, takže odporúčam všetkým poslancom, ktorí sa chystajú hlasovať za tento poslanecký návrh, aby si vypočuli jej faktickú poznámku, pretože v nej bola absolútne dokonale vystihnutá podstata toho, o čom tento návrh zákona je, a naozaj musím zablahoželať každému jednému poslancovi, ktorý za tento návrh zákona a za ten svet, ktorý nám, do ktorého nám pani poslankyňa pootvorila dvere konečne, tak chcem zablahoželať všetkým poslancom, ktorí podporia tento návrh a stanú sa tým súčasťou tohto sveta. [18:34] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Čaučík. [18:34] Marián Čaučík – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Mal som pripravený príspevok za klub na 30 minút, ale myslím, že radšej ho trochu skrátim, aby podľa možnosti ešte dnes sme sa vedeli prihlásiť aj do ústnej rozpravy a uvítam faktické pripomienky, nie nevyhnutne cez dnešný systém elektronicky prihlásené, ale kľudne aj zajtra pomedzi, pomedzi rokovanie. Pán Huliak, pán Lučanský, kolegovia predkladatelia tohoto zákona, neviete, čo robíte. Myslím, hovorím vám to úprimne po prečítaní toho zákona, neviete, čo robíte. Nerozumiete mimovládnemu sektoru na Slovensku, a to vám hovorím ako človek, ktorý pracoval v mimovládnom sektore 29 rokov plus ďalšie roky za totalitného komunistického režimu, keď táto práca nebola možná a bolo to v rámci podzemnej cirkvi. Váš návrh zákona prinesie v prípade, že bol, že by bol schválený, neprimerané zásahy do fungovania občianskej spoločnosti, obrovský nárast administratívy a byrokracie a tiež nevykonateľnosť. Podľa dôvodovej správy cieľom tohto návrhu je zvýšiť transparentnosť financovania mimovládnych neziskových organizácií. Spôsobom v tomto návrhu zákona uvedeným sa transparentnosť ani dôveryhodnosť nezvýši. Naopak, vytvorí nové bariéry a nedôveru k mimovládnym organizáciám v našej spoločnosti. Ďalšie ciele podľa dôvodovej správy sú lepšia kontrola toku finančných prostriedkov, zvýšený tlak na zodpovedné hospodárenie, podpora dôvery a zapojenia verejnosti. Nič z toho sa nedosiahne, o tom som presvedčený a môžme sa o tom baviť aj pomimo túto diskusiu. Prvé čítanie zákona je o tom, či by Národná rada Slovenskej republiky mala o zákone ďalej rokovať. Ja som presvedčený, že nie. Za najproblematickejšie považujem označenie zapisovanej osoby ako organizácie so zahraničnou podporou. Podľa vášho návrhu sa za takúto organizáciu so zahraničnou podporou považuje zapisovaná osoba podľa § 2 ods. 2 zákona, ktorá dostáva finančné alebo iné hmotné plnenie prijaté priamo alebo nepriamo od zahraničnej fyzickej alebo právnickej osoby, alebo od domáceho subjektu, ktorý už má označenie organizácie so zahraničnou podporou a ktorých príspevky jednotlivo alebo v úhrnne za kalendárny rok presiahnu päťtisíc eur. Do výšky týchto príjmov sa nerátajú príjmy, ktoré získava osoba ako zdroj z Európskej únie, ale všetky ostatné áno. Zapisovaná osoba je povinná toto písomne oznámiť registrovanému úradu, že spĺňa takéto podmienky, registrový úrad oznámenie pripojí k údajom o zapisovanej osobe v registri a zapíše k názvu zapisovanej osoby dodatok „organizácia so zahraničnou podporou". Zapisovaná osoba, ktorá je príjemcom finančných prostriedkov zo zahraničia, je povinná po oznámení podľa ods. 3 bezodkladne začať uvádzať svoj názov spolu s dodatkom „organizácia so zahraničnou podporou". Takéto označenie musí byť čitateľné a zapisovaná osoba je povinná ho uvádzať spolu s názvom pri všetkých úkonoch v rámci svojej činnosti. Pýtam sa: Čo sú všetky úkony v rámci svojej činnosti? Vo výročnej správe? Na webovom sídle? Povedzme, to si viem predstaviť. Vo všetkých statusoch na sociálnych sieťach? Tu už prichádzame k tomu, aký nezmysel je tu navrhnutý. Pri diskusiách? V médiách? Budete mať povinnosť, keď bude tam zástupca mimovládok v televíznej diskusii, mať titulku okrem mena aj organizáciu, aj tento dodatok „organizácia so zahraničnou podporou" na letákoch, na plagátoch, na akciách v teréne? Predstavte si, mali sme tu pred niekoľkými dňami aktivistov Ligy proti rakovine v rámci Dňa narcisov, rozdávali nám letáky, na každom letáku by bolo tiež, predpokladám, že aj Liga proti rakovine má finančné prostriedky zo zahraničia, ako seriózna organizácia viac ako päťtisíc eur za rok, tak všade si bude musieť uvádzať aj toto označenie. Ďalšie veľmi nebezpečné ustanovenie je, že ministerstvo združenie rozpustí, ak teda organizácia toto neuvádza, bude na to upozornená, uloží jej pokutu a ak organizácia v lehote určenej v rozhodnutí o uložení pokuty to nesplní, nesplnilo si povinnosť, tak ministerstvo ho môže zrušiť. Takáto silná sankcia nebola ani v maďarskom zákone a doteraz mimovládne organizácie má možnosť rozpustiť súd, alebo nariadiť rozpustenie súd, nie ministerstvo vnútra. Toto je veľmi nebezpečná vec. Ďalšia vec, pre ktorú si myslím, že tento zákon nebude vykonateľný, je, že ide proti právu Európskej únie. Je to v podstate kópia maďarského zákona. K podstate označovania akýchkoľvek organizácií ako organizácií so zahraničnou podporou sa už jasne vyjadril Súdny dvor Európskej únie, ktorý posudzoval súlad maďarského zákona o transparentnosti organizácií, ktoré sú príjemcami zahraničnej pomoci s právom Európskej únie a s Chartou základných práv Európskej únie, ktorá rovnako ako naša ústava upravuje slobodu združovania. Naša nálepka, hej, je trochu lepšia, neobsahuje to, že zahraničný agent, ale príjemca zahraničnej pomoci, ale tá podstata je, podstata je tá istá. V čom je tento návrh zákona rovnaký ako maďarský zákon proti mimovládkam, ktorý Súdny dvor Európskej únie zrušil? Tieto dve právne úpravy sú až na výnimky skoro totožné alebo veľmi podobné, dokonca návrh predložený v Národnej rade Slovenskej republiky je ešte prísnejší, ako bol maďarský zákon proti mimovládkam, pretože dáva silnejšie kompetencie ministerstvu vnútra vo vzťahu k občianskym združeniam, čo je mimochodom najpoužívanejšia právna forma občianskych organizácií, a organizáciám s medzinárodným prvkom, môže ich rovno zrušiť, ak neodstránia tie nezrovnalosti, čo som spomínal. Prísnejší je aj vo vykazovaní darcov a prispievateľov vo výročnej správe, dokonca aj pokiaľ ide o rozsah údajov, napríklad štátna príslušnosť pri fyzických osobách, ktoré môžu významne zasiahnuť do práva na súkromie týchto osôb. Ak teda vychádzame z toho, že vo vzťahu k právnej úprave v Maďarsku Súdny dvor Európskej únie skonštatoval, že táto je v rozpore s právom Európskej únie a v rozpore s Chartou základných práv Európskej únie, potom návrh zákona predložený do Národnej rady bude rovnako tak posudzovaný ako zákon v rozpore s právom Európskej únie. Konkrétne s voľným pohybom kapitálu zakotveným priamo v zakladajúcich zmluvách a slobodou združovania garantovanou tak Chartou základných práv EÚ. V časti označovania organizácií, ako aj možnosti rozpustiť občianske združenie či organizáciu s medzinárodným prvkom pre obsah výročnej správy ide aj o zásah do slobody združovania zakotvenej v našej ústave. Ak sa pozrieme na dôvody, pre ktorý to Súdny dvor Európskej únie konštatoval, tak vo vzťahu k voľnému pohybu kapitálu tento je základnou hodnotou EÚ, pre ktoré bola zriadená, v čl. 63 zmluvy o fungovaní Európskej únie. Toto je zakladajúci právny akt EÚ, ktorý má prednosť pred zákonmi členských štátov EÚ. Súdny dvor Európskej únie už v minulosti povedal, že dedenie a dary sú kapitál a spadajú pod pojem pohyb kapitálu. Súdny dvor Európskej únie ďalej konštatuje, že maďarský zákon kombináciou opatrení, povinnosť zaregistrovať to, že organizácie dostávajú peniaze zo zahraničia, povinnosť zasielať osobitný zoznam podporovateľov zo zahraničia, povinnosť používať označenie organizácií s príjmami zo zahraničia, povinnosťou pre registrové súdy zverejňovať zoznam podporovateľov zo zahraničia, a to všetko pod hrozbou pokuty alebo až po návrh na rozpustenie organizácie, týmto bránil voľnému pohybu kapitálu, ktorého sa môžu domáhať tak organizácie so sídlom v Maďarsku, ako aj ich prispievatelia so sídlom mimo Maďarska, ktorí sú pôvodcom tohto kapitálu. Nie je dôvod myslieť si, že by v slovenskom prípade nerozhodol ináč. Súdny dvor Európskej únie konštatuje tiež, že cieľom týchto opatrení je stigmatizácia týchto združení a vytvorenie atmosféry nedôvery, o tom hovoril kolega Grendel, nebudem to ďalej, ďalej citovať. Vo vzťahu k transparentnosti a vysledovateľnosti pohybov kapitálu určené pre organizácie občianskej spoločnosti Súdny dvor Európskej únie konštatoval, že aj keď sa organizácie financované zo zahraničia zúčastňujú verejného života, tak treba konštatovať, že Európska únia je založená na spoločných hodnotách a podporuje aktívnu účasť svojich občanov na verejnom živote, a to vrátane pokiaľ ide o iný členský štát, než v ktorom sú usadení. Napríklad ak žijete v Rakúsku, môžete kľudne s finančnou podporou konkrétnej organizácie občianskej spoločnosti vystupujúcej verejne sa zapájať do verejného diania v Českej alebo Slovenskej republike. Nemožno teda odôvodniť to, aby vnútroštátna úprava vychádzala zo zásady, že organizácie občianskej spoločnosti, ktoré sú príjemcami finančnej pomoci pochádzajúce od osôb usadených v iných členských štátoch, sú podozrivé. Máme ďalšiu právnu analýzu vo vzťahu k porušeniu Charty základných práv Európskej únie, mohol by som ju citovať, nechám si to na inú príležitosť, nebudem nás tým úplne zaťažovať. Zacitujem ešte z včerajšej tlačovej správy rady vlády pre mimovládne neziskové organizácie, neviem, kolegovia, či ste to všetci zachytili. Rada vlády pre mimovládne neziskové organizácie prijala na včerajšom zasadaní v Bratislave negatívne stanovisko k poslaneckému návrhu zákona z dielne SNS, ktorý by chcel zaviesť označovanie zo zahraničia financovaných mimovládnych subjektov. Rada ako poradný orgán vlády Slovenskej republiky vyzvala kabinet Roberta Fica, aby pri prerokovaní poslaneckého návrhu zákona vyjadril s uvedeným návrhom nesúhlas. Ak naozaj chcete zvýšiť transparentnosť, veľmi rád sa zapojím do toho dialógu, mal som počas svojho fungovania v mimovládnom sektore veľa takýchto aktivít. Bol som napríklad členom komisie pre prípravu zákona o verejných zbierkach, kde sme so zástupcami ministerstva vnútra si dlho lámali hlavu, ako nastaviť zákony, alebo či ho vôbec potrebujeme, zákon o verejných zbierkach, ak áno, ako ho nastaviť tak, aby zbytočne nesťažovali činnosť takým organizáciám, ako je napríklad Liga proti rakovine. Na druhej strane, aby obmedzili organizácie, ktoré sa môžu priživovať na takejto činnosti a ktoré to môžu zneužívať. Samozrejme, aj také mimovládne organizácie existujú, ale sme presvedčení, že máme aj nástroje a orgány, ktoré vedia takúto nekalú činnosť odhaľovať. Ak naozaj teda chcete zvýšiť transparentnosť, začnime o tom reálnu diskusiu s tými, ktorých sa to týka, s občanmi, s ich združeniami aj s ďalšími mimovládnymi organizáciami. Som presvedčený, že rady sa zapoja do takejto, do takejto diskusie. Ale navrhoval by som vám tiež začať zamyslieť sa rovnako nad transparentnosťou politických strán, teda nielen koalície, aj opozície, ale zamyslieť sa napríklad nad transparentnosťou kampane prezidentskej, ktorú sme nedávno skončili, a v prípade pána Pellegriniho boli o tom dosť veľké pochybnosti. Toho, čo tento zákon, návrh zákona prináša, je pre ľudí, ktorí pracujú či dobrovoľnícky, alebo aj profesionálne v mimovládnych organizáciách, neslušné a dehonestujúce. Zväčší sa tým rozdelenie spoločnosti, nálepkovanie, vytváranie nepriateľov, je to prejav nedôvery. Viete, čo to reálne znamená? Liga proti rakovine, mládežnícke, sociálne, cirkevné združenia, nadácie, čo tento zákon pre nich znamená? Budem o tom rád diskutovať v ďalšom procese, teda ak bude. Radšej budem, ak ten ďalší proces nebude a neschválime posun zákona do druhého čítania. Viem vám to povedať aj osobne, som stále členom niekoľkých mimovládnych organizácií a nezaslúžime si to od vás. Minister Matúš Šutaj Eštok včera v diskusnej relácii povedal k tomuto zákonu, že my sme gestor toho zákona, teda ministerstvo vnútra, a v parlamente je poslanecký návrh SNS, ktorý vylepšíme v druhom čítaní, aby bol normálny, štandardný, európsky, lebo mimovládny sektor je netransparentný. Som presvedčený, že tento zákon, ak pôjde ďalej, sa nedá opraviť dobre, nebude normálny, ani štandardný, ani európsky. Preto chcem vyzvať predkladateľov, aby návrh zákona stiahli. Ak nám naozaj ide o transparentnosť, otvorme tú diskusiu úplne inak a poďme im príkladom. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.) [18:49] Marián Čaučík – Vystúpenie v rozprave . [18:49] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie päť faktických poznámok. Pán poslanec Horecký. [18:51] Ján Horecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega Marián Čaučík, ďakujem ti veľmi pekne za tvoje kvalitné a znalostné vystúpenie. Ja chcem reagovať na niekoľko vecí, ktoré si spomenul. Zaťažiť všetky mimovládne organizácie novými úlohami, ktoré si vymenoval, spomeniem už len tú, že pri každom úkone musí byť podtitul „organizácia so zahraničnou podporou", znamená aj administratívne ich vystaviť ohrozeniu a vydať ich na milosť a nemilosť, lebo je ľahké pri takto nastavenom zákone ich usvedčiť z pochybenia, že to pri nejakom úkone neurobili. Ukážem to na príklade jednej organizácie. Bol som sám osem rokov prezidentom združenia jednej stavovskej organizácie cirkevných škôl, ktorú občas podporil Konrad-Adenauer-Stiftung zo zahraničia pri organizovaní konferencií, ktorými sa dostala táto organizácie do povedomia odbornej verejnosti. Odtiaľ sa ťažia aj know-how pre zmenu kurikula, pre ťah na lepší stav v našom školstve, čo sa týka charakterového vzdelávania, mentálneho zdravia, duševného zdravia detí. A takéto organizácie, ktoré pripravujú odborné konferencie a nie sú komerčné, nerobia to na komerčnom základe, nemajú často ani takýto aparát. Robia to riaditelia škôl popri svojej profesii pro bono a my ich chceme zaťažiť takýmito úlohami a trestať za túto prácu. A ešte chcem spomenúť jednu vec, ten naratív, ktorý máme voči zahraničným, zo zahraničia podporovaným organizáciám, je na výsosť často nepriateľský. Takže hoci tento podtitul tak neznie, takúto emóciu vyvoláva. [18:51] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Dostál. [18:54] Ondrej Dostál – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Pán poslanec Čaučík, je to veľmi zaujímavý postreh ohľadom toho, o čo ide a o čo nejde predkladateľom tohto návrhu zákona. Ak by naozaj išlo o zvýšenie transparentnosti a zvýšenie dôveryhodnosti mimovládneho sektora, ako to deklarujú v odôvodnení alebo v dôvodovej správe, tak by postupovali, samozrejme, úplne inak a postupovali by v komunikácii s tretím sektorom, s mimovládnymi organizáciami a neprichádzali by s návrhmi, ktoré, z ktorých cítiť to nepriateľské naladenie, cítiť tú inšpiráciu Orbánovým Maďarskom, zákonom, ktorý bol zrušený Súdnym dvorom Európskej únie, kde bol konštatovaný nesúlad s právom Európskej únie a potom musel byť zrušený. Mňa len teda fascinuje až taký úplný protiklad medzi tým, ako poslanci svoj návrh odôvodňujú v dôvodovej správe, a tým, ako ho odôvodňujú, keď sa tak príležitostne zapoja do rozpravy faktickými poznámkami, lebo to je, to je až do očí bijúci protiklad, že v tej dôvodovej správe tak kultivovane píšu o transparentnosti a dôveryhodnosti a zvýšení dôvery ako keby to bol návrh zákona v prospech mimovládnych organizácií, ale keď občas sa opustia a dajú nejakú faktickú poznámku, tak je jasné, o čo im ide. Je jasné, že mimovládne organizácie vnímajú ako tie sorošovské, zlé, extrémistické a neviem aké. [18:54] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Keďže z písomne prihlásených rečníkov vystúpili všetci, pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Konštatujem, že do rozpravy ústne sa prihlásilo desať poslancov. Ako prvý je prihlásený pán poslanec Krúpa. Chcem sa opýtať, teda predpokladám, že asi budete potrebovať viac ako sedem minút, preto prerušujem dnešné rokovanie parlamentu. Pán poslanec Mikloško. [18:54] František Mikloško – Vystúpenie s faktickou poznámkou Chcel by som sa len spýtať, že či nám neviete povedať, kedy to asi príde na radu. [18:54] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Zajtra sme si odhlasovali, že ráno budú pokračovať zákony, ktoré prišli v skrátenom legislatívnom konaní, takže budeme dopĺňať podľa toho, aká je, ako bude prebiehať rokovanie. Predpokladám, že možno zajtra po sedemnástej by mohli prísť na radu aj, na radu naspäť tento program, tento bod. (Reakcia z pléna.) Ráno nie, lebo o deviatej sme si odhlasovali skrátené legislatívne konanie. Pán poslanec Dostál, ideme diskutovať? (Reakcia z pléna.) V takom prípade, keď nám sa vyskytne okno, ale keďže vidím tam aj medvede v rámci toho programu, tak predpokladám, že ambícia niektorých kolegov z poslaneckých klubov bude že diskutovať, takže predpokladám, že asi tam to okno nevznikne. Končím dnešné rokovanie parlamentu, prajem vám pekný večer. (Prerušenie rokovania o 18.55 hodine.)