Rokovanie NR SR 23. 4. 2024 – Parlamentná schôdza – legislatívne novely a kontroverzie

[08:55] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Prajem vám všetkým pekné ráno. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, otváram piaty rokovací deň 12. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie neúčasti požiadali pán poslanec Stanislav Kubánek a pán poslanec Peter Šuca. Na zahraničnej pracovnej ceste je podpredseda Národnej rady pán Peter Žiga a spolu s ním poslanci Ferenčák a pán poslanec Migaľ. Podľa schváleného programu teraz pristúpime k prvému čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Tento vládny návrh je pod tlačou 224 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 229. Poprosím teraz ministra investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie pána Richarda Rašiho, aby tento vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán minister. (Rokovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 224.) [09:04] Richard Raši – Vystúpenie Príjemný dobrý deň prajem. Dobré ráno, ctené dámy kolegyne, vážení páni kolegovia, vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, dovoľte mi, aby som uviedol návrh novely zákona o verejnom obstarávaní, ktorá možno prinesie veľkú diskusiu, množstvo rozličných názorov, ale chcem povedať, že ide o návrh novely zákona o verejnom obstarávaní, ktorá, ktorej myšlienka nevznikla na ministerstve ani našom a ani na iných, ale ktorej myšlienka, idea, prečo zmeniť verejné obstarávanie, vznikla v našich regiónoch. Tento návrh novely zákona je robený preto, lebo sme boli požiadaní starostami, primátormi, mnohými županmi alebo manažérmi sociálnych zariadení, škôl, škôlok, rozličných organizácií a všetkých tých, ktorí sú verejnými obstarávateľmi a sú povinní obstarávať. To, čo sa v novele zákona nachádza, je iba o tom, aby verejné obstarávanie na Slovensku nebolo brzdou čerpania verejných prostriedkov, či sú to prostriedky štátu, alebo sú to prostriedky eurofondové, alebo sú to finančné prostriedky miest a obcí, ak ich teda aj v dnešnej dobe náhodou ešte majú. Novela zákona je v prvom čítaní, prešla riadnym pripomienkovým konaním, oproti prvotnému návrhu bola čiastočne upravená. Samozrejme, toto prvé čítanie vnímam aj ako priestor na výmenu názorov a zároveň priestor na to, aby sme v druhom čítaní tento zákon ešte upravili tak, ako to bude nevyhnutné. Naším jediným limitom sú požiadavky, direktívy, smernice Európskej únie. Tento zákon bude odkomunikovaný aj na príslušnom DG v Bruseli tak, aby jeho finálna podoba nijako neohrozila čerpanie európskych prostriedkov. Čiže je to návrh, ktorý nám vytvorili regióny, ktorý vytvorili zástupcovia, ktorí v nich pracujú, a ktorý budeme komunikovať a dotiahneme do finálnej verzie tak, aby bol akceptovaný a zároveň, aby výrazne urýchlil verejné obstarávanie. Jedinou myšlienkou tohto zákona je urýchliť verejné obstarávanie, aby sa verejné obstarávanie najmä v našich mestách, obciach alebo v akomkoľvek, u obstarávateľa nestalo prekážkou čerpania finančných prostriedkov. Na tento zákon aj v medzirezortnom pripomienkovom konaní bola obrovská škála názorov a musím povedať, že tento zákon, ktorý predkladám, neodráža ani jednu, ani druhú požiadavku. Boli tu požiadavky, vrátane hromadnej pripomienky, na výrazné sprísnenie zákona, boli tu požiadavky na výrazne väčšie uvoľnenie limitov, ktoré sme tam nastavili, a verím, že aj v rozprave aj v druhom čítaní prídu návrhy aj na sprísnenie, ale aj na uvoľnenie limitov. Pretože mnohí, najmä tí, ktorí sú dennodenne konfrontovaní s verejným obstarávaním, vyžadujú to, aby obstarávanie bolo prostriedkom a nie prekážkou na dosiahnutie cieľa, lebo tým jediným cieľom okrem bežného života našich organizácií je aj zvyšovanie kvality života ľudí v regiónoch. Prinášame zmeny v limitoch. Prinášame zásadný posun zo sumy 10-tisíc na sumu 50-tisíc, kedy obstarávania pod touto sumou idú mimo zákona o verejnom obstarávaní. Prinášame zmenu v obstarávaní tovarov a služieb, kde posúvame hranicu na úroveň, ktorú od nás vyžaduje Európska komisia, a to je úroveň 221-tisíc. Posúvame hranice podlimitných zákaziek. Tu ideme teda ešte pod to, čo je možné z hľadiska nariadení Európskej únie, posúvame obstarávanie stavebných prác v hodnote 800-tisíc bez DPH na možnosť troch ponúk. V sume od 800-tisíc bez DPH do milióna a pol je povinnosť zverejňovania vo vestníku, ale zároveň vylučujeme možnosť podávania námietok. Vylučujeme to, čo od nás Európska únia nevyžaduje, a to sú takzvané žiadosti o nápravu. Možno to mnohým z vás, ktorí neobstarávate, veľa nehovorí, ale je to prvok, ktorý sme si vymysleli my a v žiadnych nariadeniach alebo požiadavkách z Európskej komisie nie je. Tá najzásadnejšia pripomienka, ktorou bývame konfrontovaní pri podávaní tohto zákona, je, že znižujeme transparentnosť a vytvárame priestor na možnú korupciu obstarávateľov. Ja odpovedám, ja som tento zákon netvoril, pretože to bola moja túžba a cieľ a o ničom inom som nesníval, ja obstarávať nebudem, keď obstaráva ministerstvo, keď obstarávajú možno veľké mestá alebo veľké obstará... alebo veľké organizácie, tak tie limity, ktoré sú nastavené, sa ich mnohokrát ani netýkajú, pretože tie limity prekročujú z dôvodu svojej veľkosti, ale celý tento zákon sme urobili ako prejav dôvery voči tým, ktorí obstarávať budú. A pre mňa je tento zákon prejavom dôvery voči našim starostom, voči našim primátorom, voči našim županom, pretože som presvedčený, že žiaden limit nemôže byť prostriedkom na to, aby sa niečo nekalé neudialo, keď to ten, ktorý obstaráva, urobiť chce. Čiže keď bol limit mimo zákon o verejnom obstarávaní 10-tisíc a teraz je 50-tisíc, som presvedčený, že keď niekto chcel podvádzať, tak to robil aj teraz a ten limit ho jednoducho nezastaví. Na druhej strane, keďže najčastejšie argumentujem našimi starostami a primátormi, hovorím o tom, že málokto je v štáte pod väčšou verejnou kontrolou, ako sú tí, ktorí riadia naše mestá, obce alebo naše kraje. Stále platí, že je nevyhnutnosť mať podpísané zmluvy v centrálnom registri zmlúv, stále platí povinnosť zverejňovať objednávky a faktúry, stále platí fakt, že naši starostovia a primátori sú kontrolovaní občanmi mesta, sú kontrolovaní neziskovými organizáciami, tretím sektorom, občianskymi združeniami. Stále platí, že každý, kto riadi naše mestá a obce, je kontrolovaný napríklad hlavným kontrolórom, je kontrolovaný zastupiteľstvom. Stále platí, že máme Najvyšší kontrolný úrad, ktorý robí pravidelné kontroly hospodárenia. Stále platí zákonná povinnosť vynakladať prostriedky hospodárne. Čiže... a stále platí aj to, že tu máme zákon o finančnej kontrole, o samospráve a tak ďalej a tak ďalej. Čiže naozaj som presvedčený úprimne a potvrdili nám to aj stretnutia v našich regiónoch, kde sme sa stretli naozaj so stovkami primátorov a starostov bez ohľadu na to, akú politickú stranu, zoskupenie, alebo či sú nezávislí. A musím povedať, že naozaj máme pri tomto zákone stopercentnú podporu. Stále platí to, že tento zákon je naozaj nie pre nás, ale je pre tých, ktorí riadia život v našich mestách, obciach a krajoch a ktorí dostali legitímnu dôveru, aby tie, tých... život občanov v našej krajine riadili. Teším sa na diskusiu, teším sa aj na to, čo sa udeje medzi prvým a druhým čítaním, lebo ako som povedal, sme otvorení dobrým návrhom, ktoré prídu. Niektoré pozmeňujúce návrhy budeme určite dávať. Reagujeme aj na možnosti aplikačnej praxe. Okrem spomínaných limitov dávame možnosť tomu, kto verejné obstarávanie kontroluje, teda Úradu pre verejné obstarávanie, aby sa mohol rozhodnúť, akú pokutu dá. Teraz to bolo zo zákona 5 % bez ohľadu na mieru pochybenia, teraz môže byť táto pokuta od 0,1 do 5 %. Opakujem, nebudeme to robiť my ani žiadne ministerstvo, budú to robiť odborníci z úradu verejného, z Úradu pre verejné obstarávanie na základe metodiky, ktorú si urobia. Dali sme možnosť odpustenia pokuty. Táto možnosť vznikla zase na základe požiadavky samospráv, ktoré mali veľký problém pri stavaní sociálnych bytov, kde v dobrej viere na základe pokynov postavali sociálne byty, dostali pokuty. A kvôli týmto pokutám, ktoré, do ktorých boli navedení, teda neurobili to zámerne ani so zlým úmyslom, kvôli týmto pokutám našim samosprávam hrozí to, že sa dostanú postupne do nútenej správy. Takže nehľadajme v tomto zákone nič, čo by si nevyžadoval náš región. A opakujem, išli sme štandardným procesom, komunikovali sme so všetkými, komunikovať budeme a ja verím, že od 1. 7. 2024 vojde tento zákon do platnosti tak, aby spĺňal všetko to, čo naše regióny vyžadujú, a zároveň všetky podmienky a pripomienky, ktoré prídu z oblasti DG REGIO, ktoré má na starosti život v našich regiónoch. Takže ďakujem veľmi pekne a teším sa na plodnú diskusiu. [09:10] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán minister. A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil príslušný výbor pre hospodárske záležitosti, pánovi poslancovi Igorovi Šimkovi. Nech sa páči. [09:14] Igor Šimko – Vystúpenie spoločného spravodajcu Dobrý deň. Vážené kolegyne, panie poslankyne, páni poslanci, pán predsedajúci, pani ministerka a podpredsedníčka vlády, pán minister, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákona, tlač 224. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutiami predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 7. júna 2024 a gestorský výbor do 10. júna 2024. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu. Ďakujem. [09:14] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne, pán spravodajca, a otváram týmto všeobecnú rozpravu, do ktorej sa písomne prihlásili traja poslanci. A ako prvý, za klub KDH, pán poslanec Hajko, nech sa páči, máte slovo. [09:16] Jozef Hajko – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážený pán minister, kolegovia, kolegyne, v úvode musím povedať, že vítame snahu predkladateľa zákona definovanú v dôvodovej správe. Chce zlepšiť právnu úpravu vo verejnom obstarávaní s cieľom výraznej časovej úspory a odbúrania zbytočnej administratívnej záťaže. Napokon to pán minister povedal tu aj pred chvíľou toto isté, dá sa povedať, inými slovami. Podstatnou zmenou je, že sa mení hodnota zákazky z malého, malého rozsahu z 10-tisíc na 50-tisíc eur aspoň z nášho pohľadu. Zámerom je dosiahnuť výraznú časovú úsporu a odbúrať pri zákazkách zbytočnú administratívnu záťaž. Aktuálne zákon definuje z hľadiska limitov štyri druhy zákazok. Po prvé zákazka malého rozsahu, po druhé zákazka s nízkou hodnotou, po tretie podlimitná zákazka, po štvrté nadlimitná zákazka. V pripravovanej novele zákona o verejnom obstarávaní predkladateľ navrhuje redukovať druhy zákaziek podľa limitov a terajšie limity zvýšiť. Podľa nej by mali existovať už len tri druhy zákazok, na rozdiel od súčasnosti, a to zákazka malého rozsahu, podlimitná zákazka a nadlimitná zákazka. Navrhovaná novela zákona tak úplne vylučuje zákazku s nízkou hodnotou a tým odstraňuje postupy, ktoré na tento druh zákazky v súčasnosti upravuje zákon. Keď vypichnem tie najdôležitejšie veci, vypúšťa sa zákazka s nízkou hodnotou, zvyšuje sa limit pri podlimitných zákazkách na stavebné práce, pri ktorých nemožno podať námietky, z 800-tisíc na 1,5 mil. eur a pri podlimitných zákazkách bude možné využívať aj komerčné elektronické nástroje. Predkladateľ navrhuje úpravu minimálnej hodnoty podlimitnej zákazky na 50-tisíc, ako som už hovoril, pričom si berie na zdôvodnenie príklady z niektorých členských štátov, iných členských štátov Európskej únie. Napríklad Írsko má túto hodnotu na presne na tých 50-tisícoch eur, Maďarsko 40-tisíc, Poľsko 30-tisíc. Cieľom je zrýchliť procesy zadávania zákazok v praxi. Návrh novely sa zameriava aj na úpravu pojmu "bežná dostupnosť", ktorý zohráva významnú rolu pri možnosti použitia dynamického nákupného systému na obstaranie tovarov a služieb. Na obstarávanie bežne dostupných tovarov a služieb zákon upravuje takzvaný zjednodušený postup, teda postup prostredníctvom elektronickej platformy. Pod bežne dostupnými tovarmi, stavebnými prácami alebo službami na trhu dnes rozumieme také tovary, stavebné práce a služby, ktoré trh ponúka vo forme, v ktorej sa bez väčších úprav aj dodávajú. Ide tak napríklad o bežné spotrebiče, upratovacie a čistiace práce a podobne. Od 1. júla 2024 by sa tento okruh mal rozšíriť. Pripravované zmeny navrhujú, aby sa bežne dostupné tovary, stavebné práce a služby, aby sa za bežne dostupné tovary, stavebné práce a služby považovali také, ktoré možno vrátane spôsobu ich podoby, vrátane spôsobu alebo podoby ich dodania, uskutočnenia alebo poskytovania opísať spôsobom, ktorým ich hospodárske subjekty bežne ponúkajú pre iné osoby na trhu, alebo ktorým ich opisujú pri nadobúdaní pre vlastné potreby. V čom možno vidieť rozšírenie chápania pojmu bežnej dostupnosti, vyplýva aj zo zdôvodnenia upraveného v dôvodovej správe k návrhu novely. Podľa nej by mala takáto nová definícia bežnej dostupnosti umožniť zahrnúť do tejto skupiny napríklad aj intelektuálne plnenie alebo plnenie, ktoré sa individualizuje na potreby verejného obstarávateľa. Pod tým si treba predstaviť napríklad niektoré služby v oblasti informačných technológií, organizáciu podujatí či zabezpečenie tvorby marketingovej kampane. Práve na uvedené príklady dôvodová správa poukazuje. Zákon ukladá obstarávateľom povinnosť vyhotovovať referencie. Ide o elektronický dokument, ktorý obsahuje potvrdenie o dodaní tovaru, uskutočnení stavebných prác alebo o poskytnutí služieb. Referencia tak poskytuje aj informáciu o hodnotení plnenia a jeho kvalite, teda informáciu o spokojnosti obstarávateľa s tým, v akej kvalite mu dodávateľ dodal predmet plnenia, prípadne či nedošlo k odstúpeniu od zmluvy pre podstatné porušenie zmluvy zo strany dodávateľa. Návrh novely zákona ráta s úpravou limitov vo verejnom obstarávaní, ako som už hovoril, konkrétne zrušením zákazky s nízkou hodnotou zasahuje aj do povinností, ktoré sa na tieto zákazky v súčasnosti vzťahujú. Ide práve, ide práve aj o uvedenú povinnosť zverejňovať referencie. Kým v súčasnosti napríklad ministerstvo nakupujúce tovary za 100-tisíc eur musí vyhotoviť referenciu automaticky, pretože ide o podlimitnú zákazku, v prípade prijatia novely by mu takáto povinnosť vznikla až pri zákazke na kúpu tovarov za 143-tisíc eur a viac. Novoupravené podlimitné zákazky, pri ktorých nemožno podať námietky, tak nahrádzajú z hľadiska referencií kategóriu zákaziek s nízkou hodnotou. Pripravovaná novela rozširuje medzi podlimitnou zákazkou, pri ktorej možno podať námietku, a podlimitnou zákazkou, pri ktorej nemožno podať námietky. Aj v prípade podlimitnej zákazky, pri ktorej nemožno podať námietky, si však návrh novely zákona vyžaduje oslovenie aspoň troch hospodárskych subjektov na predloženie ponuky. V praxi to môže znamenať, že napríklad už pri zákazke na kúpu tovaru za 50-tisíc eur bude verejný obstarávateľ povinný osloviť minimálne tri subjekty, teda takúto zákazku nebude možné zadať nejakému hospodárskemu subjektu napriamo. Súčasne však v prípade schválenia zmien limitov by až do sumy 50-tisíc eur verejný obstarávateľ nemusel vôbec aplikovať postupy podľa zákona o verejnom obstarávaní. Na druhej strane pripravovaná novela si v prípade podlimitných zákaziek, pri ktorých možno podať námietky, vyžaduje použitie výzvy na predkladanie ponúk prostredníctvom určeného elektronického nástroja. Tak a teraz k tej novely viac, najmä z pohľadu KDH. V navrhovanom postupe vidíme napriek viacerých kladom určité riziká. V medzirezortnom pripomienkovom konaní pripomienkovatelia vzniesli 678 pripomienok, z toho 222 zásadných. Opakujem, 678 pripomienok, z toho 222 zásadných, to je veľmi vysoký počet. Predkladateľ síce polovicu, zhruba polovicu akceptoval, ale stále tu ostalo množstvo výhrad zo strany verejnosti vrátane tej odbornej. Sú tu aj výhrady zo strany Európskej komisie. KDH má výhrady k zverejňovaniu takzvaných podlimitných zákaziek. Do druhého čítania pripravujeme pozmeňujúci návrh. Návrh novely predpokladá, že výzva do vestníka sa povinne bude zasielať len pri zákazkách, kde možno podať námietky, teda iba pri zákazkách na stavebné práce s podlimitnou hodnotou zákazky rovnakou alebo vyššou ako 1,5 mil. eur a pri ktorých existuje cezhraničný záujem. Bolo by žiadúce, aby sa zverejňovanie netýkalo len prípadov, ak ide o podlimitnú zákazku, pri ktorej možno podať námietku, ale všetkých prípadov tak, aby bol zabezpečený rovnaký postup pre všetky podlimitné zákazky, a teda aj transparentnosť v rámci všetkých konaní. V opačnom prípade sa touto úpravou docieli len stav, keď verejní obstarávatelia budú až do limitu, kde sa začínajú nadlimitné zákazky, úplne ignorovať zákonnú úpravu a budú zadávať zákazky podľa svojho voľného zváženia. Tieto ich postupy budú v zásade absolútne nekontrolované, keďže sa... keďže vypadávajú akékoľvek nároky na transparentnosť. Rovnako platí, že v rôznych odvetviach sa takto mimo pôsobnosť zákona dostane obrovské množstvo zákaziek, čo spôsobí prakticky zánik hospodárskej súťaži v prostredí verejného obstarávania a zároveň môže vyvolať monopolné postavenie niektorých subjektov na trhu. Toto skutočne hrozí a napriek tomu, ako som povedal, že novelu tohto zákona do veľkej miery oceňujeme, tak vzniká takéto riziko. V uvedenom prípade pôjde o zákazky, ktoré podľa zákonodarcu počas rokov 2020 až 2022 tvorili 43 až 55 % z celkového počtu zákaziek zverejňovaných úradom na verejné obstarávanie. Z uvedeného vyplýva, že pri takomto podiele zákaziek už viac nebude potrebné po prijatí navrhovanej novely zverejňovať výzvu, a teda poskytnúť informáciu všetkým potenciálnym uchádzačom, že sa môžu zúčastniť na verejnom obstarávaní. Zákonodarca tak uzatvorí trh a eliminuje zdravú hospodársku súťaž, ako som už hovoril. Je pravda, že tento postup bol možný aj v doterajšej právnej úprave, avšak finančný limit, do ktorého bol takýto postup možný, bol značne nižší, čo aspoň čiastočne limitovalo nehospodárne nakladanie so štátnymi finančnými prostriedkami. Pre verejného obstarávateľa to bude znamenať, že nebude musieť postupovať tak, aby zohľadnil jednotlivé princípy verejného obstarávania, najmä princíp hospodárnosti a efektívnosti, vychádzajúc pri tom predovšetkým z druhu, rozsahu, dostupnosti a hodnoty predmetu zákazky. Rovnako sa môže spochybniť, aby vynaložené náklady na predmet zákazky boli v primeranej kvalite a cene. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, všetko má svoje za a všetko má, má svoje za a proti. Treba zvažovať medzi rýchlosťou procesu verejného obstarávania na jednej strane a transparentnosťou a dodržaním únijných pravidiel na druhej strane. Ozaj to musíme vážiť veľmi pozorne, aby sme sa nepreklopili z jednej, z jednej hraničnej situácie do opačnej. V prípade vypustenia tzv. ex ante oznámenia, povinnosti tzv. ex ante oznámenia pri priamom rokovacom roko... konaní sa znižuje transparentnosť. Verejnosť ani podnikatelia nebudú vedieť o zámere uzavrieť zmluvu cez priame konanie a dozvedia sa o tom až v podstate z Centrálneho registra zmlúv. Ďalší problém, ďalší problém je v zúžení okruhu subjektov oprávnených podať námietky. Podľa navrhovateľa sa má vypustiť oprávnenie osoby, ktorej práva a chránené záujmy boli alebo mohli byť dotknuté, ako aj orgánu štátnej správy, ktorý poskytuje prostriedky z európskych fondov. Námietky bude môcť podať len uchádzač, záujemca alebo účastník súťaže návrhov. Osobitným problémom, ktorý si zasluhuje pozornosť, je, že v praxi sa opakuje, opakovane vyskytujú prípady, že do požiadaviek na uchádzačov o verejné obstarávanie sa vkladajú požiadavky na certifikáciu personálu, resp. systémového riadenia, ktoré nie sú legitímne a majú jediný cieľ: uprednostniť uchádzačov, ktorí sú vopred s obstarávateľom dohodnutí a chcú takýmto spôsobom diskvalifikovať ostatných uchádzačov. Preto stojí za zváženie poveriť Úrad pre verejné obstarávanie na vydávanie samostatnej vyhlášky k odbornej a technickej normalizácii, aby sa preukázane technickej, resp. odbornej spôsobilosti uchádzačov nezneužívalo na diskriminačné konanie či na zvýhodňovanie dopredu pripravených alebo vybraných uchádzačov. Zákon o verejnom obstarávaní je jedným z pravidiel, ktoré vo veľkej miere určujú efektívnosť vynakladania finančných prostriedkov vo verejnej správe. V nie dávnej minulosti zákonodarca pristúpil k podmienke, že jediným kritériom pri vyhodnotení verejného obstarávania je cena. Bolo to z dôvodu, že v mnohých prípadoch sa zákon zneužíval. Nebolo to šťastné riešenie, lebo sa dostatočne nezohľadňovali kvalitatívne podmienky predmetu obstarávania, resp. referencie dodávateľa. Súčasný zákon tieto problémy rieši, podľa môjho názoru, v dostatočnej miere. Jednou z vecí, ktoré rieši súčasná novelizácia zákona, je zvyšovanie limitov verejného obstarávania a zlúčenie podlimitných zákazok s nízkou hodnotou, ako som už spomínal. Je to údajne s cieľom zjednodušiť systém verejného obstarávania, ktoré má vplyv na fungovanie verejnej správy a čerpanie eurofondov. Avšak skúsenosti z ostatných rokov ukazujú, že nie samo verejné obstarávanie je najväčším problémom, skôr sú to prieťahy vo verejnom obstarávaní, ktoré spôsobuje riadiaci orgán svojimi kontrolami a vyjadreniami. Kontrola verejného obstarávania z pozície riadiaceho orgánu často trvá aj niekoľko rokov. To spôsobuje obrovské problémy obstarávateľov pri podpísaní zmlúv s dodávateľmi, plánovaním čerpania rozpočtov a pre dodávateľov dodržanie ceny. Ak k realizácii zákazky dôjde niekoľko rokov po verejnom obstarávaní, ponúkanú cenu v obstarávaní nie je možné dodržať a je potrebné verejné obstarávanie opakovať. Nehovoriac, nehovoriac o tom, že riadiace orgány nepristupujú vždy rovnako k hodnoteniam verejného obstarávania. Prakticky všetci verejní obstarávatelia smerovali svoje sťažnosti k tomuto problému, smerom k riadiacim orgánom. Na zjednodušenie a zrýchlenie verejného obstarávania vládny návrh zákona niekoľkonásobne zvýšil limity na jednotlivé, jednotlivé druhy verejných obstarávaní, napríklad na stavebné práce budú obce a menšie mestá zabezpečovať prakticky všetky stavebné činnosti priamym zadaním a to okrem veľkých investícií, ku ktorým, ku ktorým dochádza raz za niekoľko rokov. Ako som spomenul, že v istom čase zákonodarca použil ako jediné kritérium cenu, bolo to preto, lebo pokušenie pri riadených, riadení vecí verejných je veľké av tomto čase bolo mnoho prípadov, ktoré skončili až trestným stíhaním. Domnievam sa, že v rámci spravovania vecí verejných je dobré, keď platia jasné pravidlá. Pri takto nastavených limitoch verejného obstarávania je možné, dokonca pravdepodobné, že podobné prípady sa môžu opakovať. Preto sa domnievam, že popri všetkých pozitívnych technických zmenách v návrhu zákona zvýšenie navrhovaných limitov môže byť rizikom. Len aplikačná prax a blízka budúcnosť ukáže, či moja, či sa moja obava naplní. Napriek tomu KDH uvedený návrh zákona oceňuje. Po jeho uplatnení očakáva, že sa zjednoduší proces verejného obstarávania, ktorý je dnes dlhý a náročný. V prípade samospráv vedie k tomu, že sťažuje realizáciu zákaziek alebo ich vyslovene znemožňuje. Preto sme pripravení podporiť ho v prvom čítaní. Zároveň budeme zvažovať úskalia a presadzovať vylepšenia, o ktorých som hovoril. Ďakujem za pozornosť. [09:25] Michal Šimečka Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec. Na vaše vystúpenie dve faktické poznámky. Ako prvá, pani poslankyňa Turčanová, nech sa páči. [09:31] Andrea Turčanová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Chcem sa poďakovať kolegovi za to, ako pekne zhrnul jednak pozitíva, ale aj úskalia, ktoré prichádza, prináša táto novela. Ako nemusíme sa presviedčať, obce, mestá čakajú na to, že bude novela, lebo treba zrýchliť procesy. Sú nedokonalosti v súčasnom zákone o verejnom obstarávaní, ale zároveň si myslím, že tak ako kolega Hajko poukázal, treba veľmi citlivo zvažovať, o aké zmeny pôjde, aby sme nenarobili ešte vážnejšie problémy, ako máme teraz. Ďakujem. [09:31] Michal Šimečka Ďakujem pekne. Pán poslanec Muňko. [09:32] Dušan Muňko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán kolega, veľmi pekne ste povedali, prakticky že tento zákon umožňuje a zlepšuje vôbec, aby tie zákazky, ktoré idú do verejnej súťaže, boli čo najskoršie realizované, pretože tá spoločnosť tak, ako je stále rozdelená, vždycky vidíme za tým, že tam bude nejaká černota. Napriek tomu vítam tento zákon, že prichádza, pretože vylepšuje vo všetkých častiach dneska verejné obstarávanie. A pokiaľ by, ja ešte navrhujem inú vec. Treba takisto spraviť poriadok, pokiaľ sa týka s ľuďma na verejnom obstarávaní. Lebo to, čo napríklad predvádzal v predchádzajúcom období pán Hlivák, ale aj ďalší ľudia, preto čerpanie štrukturálnych fondov nebolo možné. Ja som za desať rokov v Sociálnej poisťovni prakticky tu dohromady nič nevysúťažil, pretože vždycky, keď bolo vysúťažené, prišli námietky a pokračovalo to nepretržite prakticky. Čiže keď pozerám v iných štátoch, jak prebiehajú verejné obstarávania, je to proste na úplne inom základe. Ešte druhú vec, čo chcem podotknúť, samozrejme, aj záleží veľmi od ten, kto tú súťaž vypisuje, ako má ten projekt perfektne spracovaný, či pri stavebných zákazkách, kde proste musí byť perfektne spracovaná dokumentácia, všetky ostatné záležitosti. Tam vidím hlavne u stavebných zákaziek nedostatky, pretože ak je, ak je projekt zle pripravený s cenou nízkou a pokiaľ sa týka, že je neskoro vysúťažený, tak jak to povedal kolega, už nemôže byť súťažený za tých, za tých peňazí, ktoré... a znova musí prebehnúť súťaž. Takže tu treba skutočne upozorňovať aj tých, ktorí tie zákazky idú, že musia byť perfektne pripravené. [09:32] Michal Šimečka Ďakujem pekne. Pán minister sa prihlásil do rozpravy. [09:34] Richard Raši – Vystúpenie Ďakujem pekne, ja nechcem teda prerušovať diskusiu, len veľmi krátku reakciu. Pán poslanec, ďakujem veľmi pekne. Presne o tom, čo hovoríte, chcem s vami diskutovať a teda aj s každým naďalej. Možno len krátka poznámka, lebo ideme už možno do veľmi odbornej debaty, len bežná do... bežnú dostupnosť sme neriešili, bolo to v pôvodnom návrhu, v MPK-čku to vypadlo, to len aby ste mali informáciu. Druhá vec, čo ste hovorili o obstarávateľovi do 800-tisíc, to som zabudol povedať v úvodnom slove, vždy je možnosť použiť iný postup. Čiže vždy máte možnosť použiť postup aj cez vestník, takže aj primátori, aj starostovia, alebo keď sa rozhodne zastupiteľstvo, alebo keď to bude primátor cítiť, môže urobiť aj postup, ktorý bude nad rámec zákona, teda použitie vestníka aj vtedy, keby mu stačili na to tri postupy. Vypustenie ex ante oznámenia pri priamom rokovacom konaní, to bol návrh Úradu pre verejné obstarávanie. Hovorím to férovo, my s nimi komunikujeme, chceli to oni. Aj dokonca rozsah pokút o 0,1 do 0,5 bolo ich návrhom, lebo sami vnímali nespravodlivosť dať pokutu 5 % aj vtedy, keď možno ten obstarávateľ mal nevynútenú chybu, hej, teda neurobil to zámerne. A čo sa týka kritéria, kritérií, tie nie sú predmetom nášho návrhu. Naďalej môže ísť obstarávateľ na najnižšiu cenu aj na kvalitatívne kritériá, čo je veľmi dobré. A to vám hovorím aj ako lekár, že mnohokrát najnižšia cena môže spôsobiť zlý výsledok pri diagnostike ochorenia. To si povedzme pravdu. Tu vznikla mantra, že najnižšia cena je to najlepšie, lebo vtedy sa nekradne. Ja tvrdím, že cena a kvalita musia byť primerané, aby sa dosiahol výsledok. Andrea, boli sme primátori v jednom čase, ja druhýkrát, ty vtedy prvýkrát a vieme, čo je to verejné obstarávanie. A tento zákon predkladám preto, lebo ja verím, že keď si bola ty primátorka, že si obstarávala preto, lebo si chcela dosiahnuť výsledok, a nie preto, aby si kradla. To by ma ani nenapadlo, hej? To by ma ani nenapadlo, pretože to je presne o tom, že keď náhodou nejaké peniaze máme, a my sme boli primátori ešte v relatívne dobrých časoch, v tom mojom prvom, v tvojom prvom a mojom druhom období, keď tých peňazí bolo viac, ako je teraz, tak sme narážali častokrát na problém bežnej prevádzky našich miest, že sme nevedeli obstarať. Ale keď tu hovoril pán poslanec Hajko o rizikách, samozrejme, keď niekto chce zneužiť, tak zneužije každý zákon. Hej? Ale na to majú byť orgány činné v trestnom konaní, aby vtedy zasiahli. Môžeme dať hocijaký limit, keď niekto chce oklamať a chce podvádzať, tak to jednoducho urobí. Takže ja ďakujem aj za kritiku, aj za konštruktívny prístup v tom, že však je to pre starostov a primátorov, ktorí sú vaši, naši, nezávislí, péeskárski, saskárski, hocijakí. Oni to chcú. Tak vylaďme to tak, budeme komunikovať aj s Európskou úniou, samozrejme, však musíme to urobiť tak, aby to bolo akceptovateľné, keď budú mať výhradu v niečom, tak to zmeníme. Ale my naozaj chceme pristupovať s prezumpciou neviny a nie s prezumpciou viny. O nič iné nám nejde, hej? A súhlasím aj s tým, naozaj, keď sa urobí chyba, nech je exemplárne potrestaná a nech o tom každý vie, aby to šírilo tiež nejaké povedomie, aby sa to nerobilo. Takže naozaj aj komunikujeme s Úradom pre verejné obstarávanie a áno, pán poslanec Hajko povedal, bolo veľa pripomienok. Dobre, máme tu aj rekordy nad tisíc a tak ďalej, zhruba polovica bola zakceptovaných. A teraz máme ďalší priestor, aby sme zakceptovali to, na čom sa dohodneme, že je nevyhnutné, a zároveň dosiahli to, čo naši starostovia, primátori, župani a všetci ľudia, ktorí sú v organizáciách a obstarávajú, aby, aby dosiahli to, že dokážu obstarávať. O nič iné v tomto zákone nejde. Bude to ťažké, pretože, samozrejme, akékoľvek navýšenie limitu vyvoláva vždy otázky. To je prirodzené. Zvyšujete limit, zvyšujete mieru potencionálnej korupcie. Na to nemôžte povedať nič, no, áno? Nie? Tak keď to ten človek chce, tak mu teoreticky vytvárate priestor. Na druhej strane, keď to neurobíme, tak zase budeme našich obstarávateľov, a je jedno, či je to Sociálna poisťovňa, mesto, obec, domov sociálnych služieb, zase im budeme vytvárať problém. A videli sme to aj koncom tohto roka, lebo máme ešte extra skupinu verejných obstarávaní pri eurofondoch. To máme čas diskutovať. Tam to, tam tá kontrola je výrazne iná, lebo Úrad pre verejné obstarávanie je sprostredkovateľským orgánom prvýkrát v histórii, čiže je reálnym kontrolným orgánom vloženým do systému čerpania eurofondov. Ale viete, čo sa dialo koncom roka 2023, keď mali mestá, obce peniaze a jednoducho nedokázali to obstarať, alebo dostali súhlas, že môžu uzavrieť zmluvu v čase, keď neboli schopní do konca roku 2023 zrealizovať zákazku aj za ňu zaplatiť, hej? Čiže to je, toto je zákon, ktorý vznikol z terénu a naozaj ho musíme brať tak, aj keď nám bude hocikto písať, jak mne aj včera sa ma pýtali, že nejaká Transparency, niekto, to je úplne jedno kto, povedal, že vytvárame priestor. No vravím, ale nech nám to povie ten, ktorý obstaráva. Ja neviem, že či hocijaká neziskovka alebo Transparency, alebo Zastavme korupciu, neviem kto, či oni obstarávajú verejne. Lebo keby verejne obstarávali, tak vedia, aký je to mnohokrát problém. Nie je problém vtedy, keď je všetko jednoduché, ale problém vtedy, keď vám to niekto chce zbrzdiť. Keď vám dával žiadosti o nápravu, keď vám dával námietky, potom keď to bolo na kontrole. ÚVO nemá kapacity na to, aby všetko kontrolovalo aj predtým, aj v priebehu, aj potom. Keď ÚVO bude mať miesto tridsiatich ľudí stotridsať ľudí, tak potom si povedzme, že robme to ako doteraz a majme istotu, že každé rozhodnutie ÚVO alebo akéhokoľvek kontrolného orgánu vám dôjde do 30 dní. Ale keď raz nemáte kapacitu na kontrolu, ste starosta obce a dôjde vám rozhodnutie miesto 30 dní po 360 dňoch, vy potom nevyčerpáte prostriedky a v tej obci máte problém. Pretože vy ste použili na projekt peniaze, hej, čiže vydali ste 10-, 20-, 50-tisíc. Samozrejme, vám to schválili, lebo išlo o rekonštrukciu školy, škôlky, detské ihrisko, hocičo. Potom vám to nejaký úrad zdrží tak, že musíte odstúpiť od zmluvy, neurobíte to, ušetríte korekciu alebo pokutu, ktorú by ste dostali, ale vyhodili ste peniaze na projekt, ktorý neviete urobiť. Čiže ja sa teším na diskusiu, áno, toto je prvé čítanie, k tým zmenám bude musieť nejakým dôjsť, však aj my nevieme, čo nám v Bruseli povedia, ale berme to ako prvý krok k tomu, aby sme to urobili čo najtransparentnejšie, s prezumpciou neviny a zároveň za dodržaní všetkých pravidiel a podmienok, ktoré nám dávajú. Naozaj, tu fakt o nič iné nejde. Ďakujem veľmi pekne. [09:40] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Ďalší písomne prihlásený je poslanec Hargaš. Takže prosím, máte slovo. [09:40] Ján Hargaš – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister. Minulý týždeň som tu mal 20-minútové vystúpenie k verejnému obstarávaniu, hoci išlo o zákon o strategických investíciách, ale ten v nejakej časti novelizoval aj zákon o verejnom obstarávaní, a teda najmä v podstatných častiach, ktoré sa týkajú, týkajú obsadenia Úradu pre verejné obstarávanie. Takže na chvíľku, ak mi dovolíte, tak odbočím počas rozpravy aj, aj k tomuto, pretože to vytvára celkový kontext, v ktorom sa potrebujem pozerať na túto, na túto novelu, ktorú pán minister predkladá. A bolo to podstatné, pretože tá novelizácia prichádzala v skrátenom legislatívnom konaní minulý týždeň. A tých skrátených legislatívnych konaní a kadejakých prílepkov sme za 12. schôdzí parlamentu naozaj mali také množstvo, že v podstate na úvod aj dokážem pochváliť pána ministra a som rád, že aspoň kľúčový zákon, ktorý sa týka nejakej hospodárskej súťaže, prerokúvame v štandardnom legislatívnom procese. Neviem, či to je skorou rannou hodinou, ale, ale som dokonca prekvapený, že pán minister aj do rozpravy, do rozpravy ide. Nie je to úplne zvyk pri koaličných, koaličných ministroch, takže oceňujem to. Veď sme v prvom čítaní, tak, tak diskutujme. Pôjdem teda rovno k veci, ako hodnotíme tento, tento zákon. Najprv vypichnem zopár, by som povedal, že legislatívno-technických, ale takých drobností, ktoré verím, že sa podarí medzi prvým a druhým čítaním odstrániť. Ide napríklad o novelizačný bod 21, ktorý ak ho v tejto podobe schválite, tak vlastne ktorýkoľvek štátny systém na obstarávanie, združený v takzvanej elektronickej platforme, sa bude dať využívať len medzi ôsmou hodinou ráno a osemnástou hodinou poobede. Rozumiem, že toto platí, toto pravidlo platilo pre dobré dôvody pre časť bývalého elektronického kontraktačného systému, známeho ako EKS, teda najmä aby sa tam nesúťažilo pod rúškom noci. Niekto vypíše rýchlo súťaž a ostatní nemajú čas, čas reagovať, ale, ale v dôsledku tejto novelizácie sa má uplatňovať na všetky, všetky takéto elektronické obstarávania a myslím, že to bude mať značný dôsledok na verejné súťaže, ktoré sa opierajú dnes o pojmy ako deň alebo pracovný deň, a teda počíta sa, že sú to plné dni, ktoré majú 24 hodín a nie nejaké desaťhodinové, desaťhodinové výseky. My sme na to upozorňovali už od januára, aj, aj v MPK ste to mali ako pripomienku, ale stále to tam ostalo, tak buď, možno si to vysvetlíme, že ako a prečo to je takto zamieňané, mienené alebo, alebo to potom medzi čítaniami, prosím, odstráňme. Podobný zmätok podľa nášho názoru vytvárate aj pri podávaní námietok v novelizačnom bode 83, kde sa v § 173 ods. 10 pri odkladnom účinku námietky odvolávate na iný paragraf, konkrétne § 56 ods. 3, ktorý ale novelizujete takým spôsobom, že z neho nie je potom vôbec jasné, či námietky budú, alebo nebudú mať odkladný účinok a ktoré áno a ktoré nie a kedy áno a kedy nie. Ale k námietkam sa ešte, ešte dostanem. No a je našou úlohou upozorňovať aj na to, akým spôsobom pristupujú navrhovatelia k dôvodovým správam a doložkám. A prepáčte, ale tu to je že opäť odfláknutá doložka, pretože uvádzate, že tento zákon vlastne nemá vplyv zase na nič. Nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, nemá vplyv na podnikateľské prostredie, nemá vplyv na informatizáciu. Je to taký zákon, ktorý vlastne nemá žiaden vplyv, ale je na niekoľkých strán teda popísaný, ale bezvplyvový. Ja som tiež bol úradník a viem, ako je problematické niekedy tú doložku spraviť, ale príde mi to, že tu ste si to veľmi-veľmi zľahčili a jednoducho tvrdíte, že to nemá žiaden vplyv vlastne na nikoho. Tak ja sa aj počas rozpravy neskôr dostanem k tomu, že aký vplyv to má napríklad na podnikateľské prostredie. No, ale opakujem, som rád, že nejdeme v skrátenom legislatívnom konaní a máme tu priestor medzi aprílom a júnom na vyčistenie týchto chýb aj na nejakú vecnú, vecnú, konštruktívnu diskusiu. A teda vítam aj tú ponuku, ktorú pán minister dal v úvodnom slove. Verím, že sa dostaneme potom aj k skutkom a že sa týkala všetkých členov parlamentu, nielen koaličných poslancov, alebo vybranej časti opozície, takže veľmi radi prispejeme do tejto diskusie aj my. Keď bude konštruktívna, verím, že sa dostaneme k nejakým riešeniam, ak nebude konštruktívna, tak tie riešenia budeme musieť navrhnúť sami ako pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Dovolím si teraz na úvod ešte zareagovať aj na to, čo ste hovorili o dôvere. A ja súhlasím, že pri tomto zákone je to veľmi o tom, že s akou dôverou sa môžme pozerať na to, čo vláda navrhuje. Ale, žiaľ, žijeme v nejakom kontexte a ten kontext za posledných šesť mesiacov je taký, že ste ako prvú vec, na ktorej tejto vláde očividne veľmi záležalo, priniesli novelu Trestného zákona, ktorá dávala amnestiu za korupčné trestné činy ľuďom, ktorí sú blízki tejto koalícii. Dosadzujete trestne stíhaných ľudí do vrcholových pozícií bezpečnostných služieb a zložiek štátu, čím strácame dôveru v zahraničí. Dosadzujete pytliaka na čelo národného parku, kamarátske nominácie v oblasti kultúry a tak ďalej a tak ďalej. A jednoducho v takomto kontexte povedať, prosím, dôverujte nám, že teraz to už myslíme dobre, jednoducho nesedí to. Ak jedným zákonom znižujete tresty za korupciu a druhým zákonom vytvárate priestor na korupciu; ja nehovorím, že tam tá korupcia bude, ale jednoducho musíme sa na to pozerať kriticky, pretože to vnímame v nejakom širšom kontexte, čo táto vláda za šesť mesiacov robila. Pán minister tiež hovoril o tom, že ako chce pomôcť obciam. A v poriadku, veď aj my si to prajeme, aj my si prajeme, aby obstarávania pre obce boli jednoduchšie, rýchlejšie, efektívnejšie, ale poďme sa pozrieť na skutočné príčiny toho, prečo tie obstarávania dnes trvajú dlho. Tá dôvodová správa je v tomto veľmi chabá. Jednoducho nemáte žiadne dáta, ktoré by obhajovali niektoré zmeny, ktoré navrhujete. Neviete vysvetliť, prečo práve toto prispeje k zrýchleniu obstarávania alebo k zjednodušeniu. K zjednodušeniu by ste ešte vedeli obhájiť, ale k zrýchleniu, to som si nie úplne, úplne istý. Čiže podľa nášho názoru, namiesto toho, aby sme na základe dát opravovali tie časti procesov, ktoré dnes nefungujú, tak vy ste si vybrali tú ľahšiu cestu a niektorým procesom sa jednoducho vyhnete tým, že zvýšite napríklad limity. Taktiež ostalo akoby nepriznané, že obciam možno pomôžete v tej prípravnej fáze, alebo vo fáze prípravy verejného obstarávania, ale hádžete na nich celú zodpovednosť za kontrolu verejného obstarávania prostredníctvom obecných kontrolórov, kde tie zodpovednostné vzťahy nie sú, nie sú nejaké ujasnené. Taktiež nie je ujasnené, ako to budú kapacitne zvládať. Čiže toľko na úvod. A teraz pôjdem k tým hlavným veciam, ktoré vnímame v tejto novele ako rizikové. Tou prvou sú limity. Tvrdíte, že zvýšenie limitov pre zákazky, na ktoré sa zákon o verejnom obstarávaní nevzťahuje, z 10- na 50-tisíc eur bez DPH pomôže zrýchliť súťaže. Ale ako som už povedal, k uvedenému neprikladáte žiadnu analytiku, len sa odvolávate na iné štáty, ktoré majú podobné limity, ako navrhujete vy. No, podobné limity sú nasledovné: 30-tisíc eur v Poľsku, čiže menej ako 50-tisíc, 40-tisíc eur v Maďarsku, menej ako 50-tisíc, a jediná krajina, ktorá má rovnaký limit, ako navrhujete vy, je Írsko. Čiže jedna z dvadsiatich siedmich. Upozornila vás na to Generálna prokuratúra v rámci, v rámci MPK a vy ste tú pripomienku odignorovali. Citujem: "Vzniká odôvodnená pochybnosť, v ktorých krajinách Európskej únie je reálne daný limit vo výške 50-tisíc eur alebo vyšší, keďže dôvodová správa žiadne krajiny s vyšším limitom neuvádza a krajinu s limitom 50-tisíc uvádza len jednu jedinú. V tomto kontexte by uvedená zmena mala byť výsledkom dôslednej analýzy stavu v krajinách Európskej únie a vychádzať z určitého európskeho priemeru a byť teda predmetom zmeny na základe odôvodnených a podložených faktov." To bola citácia, pripomienky z Generálnej prokuratúry k tomuto zákonu, ktorú zrejme nikto nebude ovplyvňovať, že sme to písali my z Progresívneho Slovenska. Lebo to je teraz taká móda, že my očividne, koalícia si myslí, že my píšeme vlastne všetky, všetky pripomienky aj Európskej komisie, aj Európskej prokuratúry, aj všetky pripomienky. Tak zrejme Generálnej prokuratúre sme pripomienku nepísali. Takže na to vás upozornili. A ja som sa aj začudoval, pretože najľahšie by bolo uviesť ako príklad Českú republiku. Najbližšia krajina a veľmi by sa vám to hodilo, pretože tam je ten limit 80-tisíc. To vieme. No a rovnako aj Generálna prokuratúra vás vyzvala, aby ste pracovali s tou najpodobnejšou legislatívou, alebo teda právnou úpravou, a to je práve Česká republika. Tak sa teda pozrime, že prečo ste tú Českú republiku neuviedli ako príklad, pretože potom by ste museli vysvetľovať to, že prečo iba selektívne si ju vyberáte ako príklad a pri zvyšných zvyšovaniach limitov by to už tak pekne nevyzeralo. Takže porovnajme si to s Českom. V Česku platí, že zákazky od približne 80-tisíc eur pre tovary a služby a stavby od 236-tisíc eur sa musia zverejňovať. Tu je ten kľúčový problém, prečo ste si nevybrali Česko ako príklad pri tom zvyšovaní z 10- na 50-, pretože potom by ste museli rešpektovať aj to, že v Česku sa zákazky zverejňujú pri oveľa nižších hodnotách, ako navrhujete v tejto novele. Ak je aj použité tzv. zjednodušené "podlimitní řízení", možné pre všetky podlimitné zákazky na tovary a služby a stavebné práce do približne 2 miliónov eur, musí byť výzva zverejnená aspoň na profile verejného obstarávateľa, a to pre neurčitý počet subjektov. Čiže porovnajme si teraz Česko a Slovensko v tých zmenách, ktoré navrhujete pri zverejňovaní podlimitných zákaziek. Vy navrhujete zverejňovanie vo vestníku od 221-tisíc pre tovary a služby, v Čechách je to 80-tisíc. Vy navrhujete zverejňovanie pre stavebné práce od 800-tisíc, v Čechách je to 236-tisíc. To je neporovnateľné a ukazuje sa, že ak dvíhať limity pre zákazky, na ktoré sa zákon nevzťahuje, čiže z tých 10- na 50-, tak potom všetky drahšie by mali byť pod verejnou kontrolou, ale tam sa vám to už úplne do argumentácie nehodilo, takže tam už ste sa neinšpirovali. Stavebné práce do 800-tisíc a tovary a služby do 221-tisíc sa teda po novom budú dať obstarávať v skrytej súťaži, takzvane na tri ponuky, bez zverejnenia a o výsledku sa verejnosť, ale čo je dôležitejšie aj firmy, ktoré ponúkajú kvalitné tovary a služby a chceli by ich ponúknuť štátu, často dozvedia, až keď nájdu zmluvu v Centrálnom registri zmlúv. To nie je problém len kvôli transparentnosti, ale aj kvôli dosahovaniu úspor. Pretože menej uchádzačov rovná sa menšie úspory. Za pravdu tomu dáva aj analytika Úradu pre verejné obstarávanie, ktorá hovorí, citujem: "Šírka hospodárskej súťaže má vplyv na výšku úspory. Platilo, že čím bol vyšší počet uchádzačov, tým verejní obstarávatelia dosahovali viackrát úsporu v intervale 20 % a viac. Naopak, pri nízkom počte uchádzačov sa verejným obstarávateľom darilo dosahovať úsporu najmä z intervalu 0,1 až 5 %." Ak teda umožníte obmedzenie súťaže na tzv. tri ponuky, zákonite sa nebude dosahovať taká úspora, ako by sa dosiahla v prípade, že zákazka je riadne zverejnená vo vestníku pre celý trh, ktorý chce ponúknuť svoje služby alebo tovary. A dám vám konkrétny príklad z oblasti, za ktorú dnes zodpovedáte, a to je informatizácia. V informatizácii sme v rokoch 2016 až 2019, teda za vlády SMER-u, mali priemerný počet uchádzačov v IT tendroch 2,8. V rokoch ´20 až ´22 to bolo 4,3. Čiže 50-percentný nárast počtu uchádzačov. O 50 % viac firiem sa hlásilo do súťaží. Taktiež nám o viac ako 20 % narástol počet víťazov, čiže o pätinu viac firiem dokázalo takéto súťaže aj vyhrať. Rozšíril sa nám trh. No a k čomu to viedlo? Tak pri zákazkách nad jeden milión eur sa úspora oproti predpokladanej hodnote zákazky zo 4 % za vašej vlády dostala na 17 % za tej poslednej vlády. Čiže viac uchádzačov, širší trh rovná sa oveľa vyšší potenciál pre úspory. A toto tým zvyšovaním, zvyšovaním limitov na zverejňovanie jednoducho zabijete. Aký objem zákaziek bude týmto dotknutý? No tak podlimitné zákazky dnes predstavujú približne jednu miliardu eur z celkového objemu zákaziek. Ak by sme chceli byť konzervatívni, pri tom posune limitov odhadnime, že približne polovica z nich sa stratí spod verejnej kontroly. Čiže povedzme, že ročne približne polovica z tejto jednej miliardy zmizne z radaru, bude stačiť obstarávať ich na, na tzv. tri ponuky. To číslo sa veľmi ťažko odhaduje, ale berme to ako nejaký konzervatívny odhad. Ak máte lepšie číslo, veľmi rád ho uvidím, pretože to by v skutočnosti mala byť vaša práca, že nejakým spôsobom obhájite, že transparentnosť sa nebude zásadným spôsobom znižovať. Čiže pre predstavivosť verejnosti. Verejnosť ani štát nebude mať prehľad ročne o zákazkách približne v hodnote dvoch hrubých stavieb martinskej nemocnice alebo rekonštrukcii všetkých nemocníc z plánu obnovy. Jednoducho dozvieme sa výsledok v CRZ-ku, ak nepôjde o stavebné práce nad 1,5 milióna eur, tak nikto nebude môcť podať ani námietku v takýchto, takýchto súťažiach. Hľadal som a naozaj som si dal tú prácu, hľadal som teda nejaké podporné argumenty na toto zvyšovanie limitov, kde by ste to nejak aj na nejakých dátach vysvetlili, prečo toto pomôže skracovať, zjednodušovať a tak ďalej, ale márne. Tak to skúste, prosím, pán minister, vysvetliť. Prečo takéto zvýšenie limitov, prečo práve takéto zvýšenie? Na 221-tisíc pri tovaroch a službách a na 800-tisíc pri stavebných prácach, keď v Čechách je to oveľa menej. Ja sa nebudem teraz týkať, nebudeme sa babrať v tých 10- na 50-, hej? Bavme sa o tých podlimitoch. Prečo teda na 221- a prečo na 800- pri stavbách, ako ste k tomu číslu prišli? Aká analytika k tomu viedla, prečo to bude dobré riešenie? Čo tým vlastne získame? Čiže summa summarum rýchlosť súťaže pri zvýšení limitov je otázna, nakoľko nám chýbajú k tomu nejaké dáta. Čo ale otázne nie je, lebo na to dáta máme, je, že dôjde, dôjde k predražovaniu tendrov a zníženiu transparentnosti verejných súťaží. Keď už sme pri tom, tak dovolím si navrhnúť veci prav... poďme, aby sme nazývali veci pravými menami, a berte to ako taký predčasný pozmeňovák a namiesto pojmu "podlimitné zákazky" navrhujem odteraz používať pojem "podpultové zákazky", pretože tak to presne bude vyzerať. Pol miliardy na základe troch ponúk pre vyvolených. Ja si myslím, že to povedie aj k nejakému zvýšenému korupčnému správaniu, ako ja to, ja... Ako k tomu príde ten podnikateľ, ktorý dnes chce ponúkať svoju kvalitnú službu štátu, obci, samospráve a tak ďalej? Teraz bude môcť byť vyšachovaný tým, že niekto sa rozhodne na úrade, že osloví len tri vybrané firmy. Ako on k tomu príde, že on bude jedna z tých vybraných firiem? Čo má robiť, aby sa dostal do priazne toho úradníka, ktorý bude takto, takto obstarávať? A rozumiem, že takúto benevolentnosť môžeme nechať na úradníkoch do určitej sumy, ale vy tu sumu trojnásobne oproti dnešnému stavu, pri stavbách dokonca štvornásobne oproti dnešnému stavu zvyšujete! Trojnásobne väčšiu moc dávate úradníkom, pri stavbách štvornásobne väčšiu moc im dávate rozhodnúť o tom, koho pozvú a koho nepozvú do súťaže! A ešte jedna pikoška na záver. Chcem sa len domnievať, že ide len o nejakú kauzalitu, ktorú ste si neuvedomili, ale obávam sa, že to môže byť aj úmysel. Zákon má totižto svoju prílohu číslo jedna, ide o komodity, ktoré sú v nejakom zvláštnom režime, napríklad právne alebo bezpečnostné služby. A keď som na začiatku hovoril o tom kontexte, tak je jasné, že od nástupu tejto vlády sa snažíte pomáhať ľuďom blízkym SMER-u a HLAS-u vysekať ich z vyšetrovacích väzieb či trestných stíhaní. Veď kvôli tomu ste rušili aj ÚŠP, ale teraz sa domnievam, že idete ešte ďalej, že im nejdete len pomáhať, ale idete ich dokonca odškodňovať, pretože napríklad v prípade pána Bödöra bude každé jedno ministerstvo môcť zazmluvniť na rok bezpečnostné služby v hodnote 750-tisíc euro v uzavretej súťaži na tri ponuky. Rovnaká situácia je v prípade advokátskych služieb a všetci si asi pamätáme na kauzu pána advokáta Bžána. Druhý veľký bod, ktorý súvisí s transparentnosťou súťaže a výnimkami a je to taký mačkopes pre PR ministrov, je zavedenie pojmu "základný bezpečnostný záujem". V navrhovanej, navrhovanej novele ho definujete ako mimoriadny stav mimo ohrozenia vojnou, čiže ide o vnútorný záujem, a nespochybňujem nejaké mimoriadne situácie, ktoré sa môžu udiať a žiadajú si aj mimoriadne operatívne kroky, ale po tom, ako sme videli preháňať sa pána ministra Šutaja Eštoka s premiérom Ficom po zelenej hranici medzi Slovenskom a Maďarskom, mám veľmi nízku dôveru, že tento inštitút sa nebude zneužívať. Ale odhliadnuc od mojich nejakých osobných pocitov, oprávnenosť zavedenia tohto inštitútu základného bezpečnostného záujmu opierate o čl. 346 zmluvy o fungovaní EÚ a tento článok zakladajúcej zmluvy nič nehovorí o využití, ako ho plánujete zaviesť vy. Takže berte to ako také upozornenie, ja som počul, že budete ešte s Európskou komisiou o tomto diskutovať, ale, ale dajte si pozor, aby sme zase nezačali dostávať listy, v ktorých nás bude Únia varovať, že opäť ohrozujete čerpanie európskych fondov. A hovorím to teraz, aby ste potom zase nehovorili, že to zase kvôli PS-ku prichádzate o peniaze z plánu obnovy, tak early warning. Teraz na chvíľu sa chcem povenovať nezávislosti ÚVO, aj keď to nie je priamo súčasťou tejto novely, ale podľa mňa to vytvára nejaký širší kontext, ako sa musíme na tieto zmeny pozerať. V súvislosti so zmenami limitov, o ktorých som hovoril, aj o námietkach, o ktorých ešte na chvíľu hovoriť budem, tieto zmeny prichádzajú aj so zmeny nezávislosti ÚVO. Podelili ste si to s pánom ministrom Rážom tak 50 na 50, ako sa hovorí. Minister vám pridal nového podpredsedu pre strategickú agendu, z ktorého ste spravili nového spoluštatutára ÚVO na úseku, kde sa kontroluje a rozhoduje o najväčších a najdrahších zákazkách dôležitých pre rozvoj tejto krajiny. Tento nebude ani podriadený predsedovi ÚVO, ktorého volí Národná rada, ani ho nebude môcť navrhnúť. Vy navrhujete, aby ho nominoval do tejto pozície vedúci úradu vlády. Ja sa pýtam a pýtal som sa to aj pána ministra, keďže vy ste teraz gestor zákona o verejnom obstarávaní, prečo, prečo... takto, inak to poviem. Kľudne majte podpredsedu pre strategickú agendu, kľudne vyčleňte túto agendu, my sme k tomu aj v rozprave hovorili, že my sme za to, aby sa urýchlili strategické investície, kľudne nech tam je špecializovaný útvar na túto agendu. Ale ja sa pýtam, prečo potrebujete, aby ho nominoval vedúci úradu vlády. Nikde v dôvodovke to nie je ani v novele pána, pána, pána ministra Ráža, tak sa pýtam vás ako gestora tohto zákona, pretože predpokladám, že ste s tým museli súhlasiť, že takéto niečo sa bude v tom zákone meniť, tak že prečo? Prečo nemôže tohto podpredsedu, tak ako dnes, nominovať predseda ÚVO, ktorý má mandát od Národnej rady? Prečo mu tam zboku natlačí vláda nejakého svojho nominanta? A okrem tohto personálneho podkopávania úradu beriete aj právomoci. Po novom bude úrad viazaný rozsahom námietok podaných v konaní a nebude môcť ich prešetrovať nad ich rámec, aj keby v obstarávaní existovali iné pochybenia. Bude musieť čakať do uzavretia zmluvy a následne začať konať z vlastnej iniciatívy. Nedáva to, nedáva to úplne zmysel a marí to podstatu existencie Úradu pre verejné obstarávanie ako nejakej nezávislej kontrolnej autority. Úrad tiež nebude môcť vykonávať kontroly pred uzavretím zmluvy, nakoľko sa odstraňuje aj žiadosť o nápravu, znižuje sa aj rozsah možností podávať námietky pre hospodárske subjekty a zavádza sa im povinnosť podať námietky do desiatich dní od zverejnenia vo vestníku, ale nevysporiadali ste sa ani v paragrafovom znení, ani v dôvodovej správe, čo v prípade, že vo verejnom obstarávaní dôjde k oprave vo vestníku vo forme korigenda. Pôjde teda lehota odznova alebo máte smolu, alebo teda ako to teda konkrétne bude? A naozaj povedzte, prosím, že ako k tomu prídu tí féroví podnikatelia, ktorí chcú férovo súťažiť, ponúkať svoje služby. Žiadni nejakí chronickí námietkovači, jednoducho firmy, ktoré sa chcú domáhať férovej súťaže, okresávate ich práva na podanie žiadosti o nápravu, ktoré, na podanie žiadosti o nápravu podmienok súťaže, ktoré môžu byť neférové. A teraz sa vás teda pýtam, že či naozaj stále trváte na tom, že tento zákon alebo táto novela nemá žiadne vplyvy na podnikateľské prostredie. Ak áno, ja som mal takého matematikára, ktorý s obľubou hovoril: "Dokáž." Tak ja sa pýtam, lebo dal som vám tu viacero argumentov, prečo to bude mať vplyv na podnikateľské prostredie, tak ja sa teda pýtam, že keď hovoríte, že nemá to žiaden vplyv na podnikateľské prostredie, tak, prosím, dokážte. Toľko k tým základným nejakým výhradám. Hovorím, sme v prvom čítaní, takže ešte na tú debatu bude, bude kopec času. Často nám vyčítate, že sme nekonštruktívna opozícia, že nevieme predkladať sami nejaké návrhy, že sa s nami nedá, nedá rozprávať. To, samozrejme, nie je pravda a dokazujeme to už dvanástu, dvanástu schôdzu a budeme v tom pokračovať aj ďalej. Mimochodom, hneď po tomto bode pôjdu zákony pani ministerky Sakovej, ku ktorým som podal jeden pozmeňujúci návrh, ktorý by vás mohol zaujímať. Počul som, že sa vám to dokonca páči, ale že len preto, že to je z opozičných lavíc, tak to nemôžete podporiť, lebo to sa proste nerobí. Tak keď teda vy chcete ukázať, aký ste konštruktívny, tak buď k tomu dajte pripomienky, že prečo to podľa vás nie je dobré, čo podľa mňa nespravíte, alebo, alebo to podporte. No, čiže toľko k tej konštruktívnosti. No, ale vyjadrím teda nádej, že sa zapojíte do rozpravy, to je, to je, to je vítané. Verím, že prídeme k nejakému faux pas z prijímania novely trestných kódexov, kde sa na poslednú chvíľu látali-plátali fatálne zlyhania, ktoré vznikli z toho, že sa nedostatočne odkonzultoval tento návrh s odbornou verejnosťou. A teda ponúkam vám v mene celého poslaneckého tímu PS aj nášho odborného tímu konštruktívnu a pomocnú ruku a rovnako pridávam už zopár bodov, o ktorých by sme sa mohli porozprávať, návrhov na zlepšenie. Odborná verejnosť napríklad volá už dlhé roky po posilnení a detabuizovaní inštitútu prípravných trhových konzultácií. Ukazuje sa, že dobre pripravená súťaž zbehne oveľa rýchlejšie ako súťaž, ktorá je zavalená množstvom otázok a žiadosti o nápravu. Reakciou na otázky a žiadosti nemôže byť potlačenie možnosti sa pýtať, ale zamyslieť sa nad tým, prečo sa trh toľko pýta, a venovať viac pozornosti práve, práve príprave obstarávaní. Tie dáta, ktoré som hovoril v IT, boli aj výsledkom toho, že sme začali oveľa viac používať prípravné trhové konzultácie, rozprávať sa s trhom, ako nastaviť tie obstarávania tak, aby sa čo najviac firiem mohlo do tej súťaže zapojiť. Čiže v tomto zmysle je najlepšie, aby sám trh ešte pred vyhlásením verejného obstarávania pomohol obstarávateľom vycibriť, čo má a čo nemá zmysel obstarávať, čo je efektívne, čo efektívne nie je a čo sa neoplatí. Taktiež si myslíme, že je vhodné zamyslieť sa nad upustením od inštitútu predpokladanej hodnoty zákazky ako od nejakej modly vo verejnom obstarávaní. Jednak tie limity posúvate takým šialeným spôsobom, že prakticky PHZ bude už nepodstatná, pretože všetko bude nad limit a pod limit a bude veľmi jednoduché určiť, kam to asi spadá. Čiže skúsme sa riadiť tým, čo v skutočnosti máme v rozpočte, akou perinou sa vieme prikryť, a neorganizujme zbytočne dvojfázové súťaže, kde v prvom kroku najprv nanečisto zisťujeme, za koľko by sa to či ono dalo kúpiť, a potom v druhom kroku púšťame ostré obstarávanie. Čiže to je ďalší návrh na zlepšenie a skrátenie procesu. No a na záver, ak chceme teda zamedziť, aby sa do súťaží prihlasovali pokútne firmy, ktoré nemajú záujem na čestnej hospodárskej súťaži, ale len chronicky námietkujú, tak poďme posilniť inštitút referencií. Posilniť inštitút a poďme posmeliť samosprávy, keď o ne nám ide. Poďme ich posmeliť, aby využívali tento inštitút, aby sa nebáli dávať aj negatívne referencie a nepristupovali k tomu nejak prísne formalisticky. Ak majú zlú skúsenosť, ak sú tu nekvalitní dodávatelia, posmeľme ich v tom, aby používali tento inštitút. A takýmto spôsobom sa aj na trhu vykreujú šikovné spoločnosti, na ktorých stojí naša ekonomika, a tie nepoctivé budú prirodzene z trhu verejných zákaziek vytlačené. Pán minister, budem rád, ak využijete našu ponuku, my naozaj nemáme chuť, nerobí nám to nejaký plezír sa s vami vybíjať na každom jednom zákone. Tento zákon je dôležitý, je dôležitý pre naštartovanie investícií na Slovensku, je dôležitý pre samosprávy, to všetko my uznávame, a preto k tomu pristupujeme konštruktívne a dávame konkrétne návrhy, ako by sme vedeli urýchliť obstarávania, pretože to je aj naším cieľom. Naozaj si nemyslíme, že spôsob, ktorý ste si vybrali vy, je ten správny. To zásadné zvyšovanie limitov, to nie je vylepšovanie procesov, to je jednoducho obchádzanie toho procesu. Keď sa nám ho nedarí vylepšiť, tak si posunieme limit, aby sme sa vôbec tým procesom nemuseli zaoberať. A to je z môjho pohľadu také chabé riešenie, ale, alebo ako by som to nazval. Nepoctivé. Čiže budem rád, ak ten mesiac, ktorý teraz máme medzi prvým a druhým čítaním, ak teda zákon prejde do prvého čítania, do druhého čítania, ale to vyzerá, že prejde, tak budem rád, ak ten mesiac využijeme na nejakú konštruktívnu debatu o tom, kde naozaj máme problém, aj dátami podloženú debatu, kde naozaj máme problém a čo sú najlepšie nástroje na to, aby sme ten problém odstránili, nielen si pred nim zakryli oči a obišli, obišli procesy. A opäť je to ponuka aj od nás, aj my chceme, aby sme tu mali moderný zákon pre verejné obstarávanie, ktorý je hodný trhu 21. storočia. Ďakujem za pozornosť. [10:07] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Na vaše vystúpenie sú štyri faktické poznámky. Ako prvý, pán poslanec Štefunko, nech sa páči. [10:07] Ivan Štefunko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne, Jano, že si takto široko a v kontexte uviedol tento zákon alebo to, ako ho vnímame my, v zásade nemusím už vystúpiť, tak to skúsim urobiť v faktickej poznámke. Veľmi správne si ocenil otvorenosť pána ministra Rašiho a osobne prijímam túto výzvu aj ja a budeme veľmi konštruktívne pripomienkovať tento zákon. A znovu, chcem ťa rozšíriť alebo doplniť, lebo si uviedol kontext, v akom prijímame tento zákon, a keby to bolo úplne izolované, tak by sme sa tým až tak netrápili a vôbec by sme nejaké bočné úmysly tomuto zákonu neprisudzovali. A skúsim teda ešte rozšíriť tie tvoje argumenty. V zásade vy ste povedali, pán Raši, že vlastne tento zákon bude aj kontrolovaný, ako ste povedali, tretím sektorom alebo mimovládnymi organizáciami, ale momentálne máme na stole zákon o obmedzovaní funkcií tretieho sektora respektíve NVO. Zároveň ste povedali, že vlastne bude ten úrad na, pre verejné obstarávanie to kontrolovať, no ale máme zákon, ktorý v zásade má aj cez iné zákony obmedzenú, obmedzovanie funkciu alebo kontroly verejného obstarávania. Ste hovorili, že bude to kontrolované médiami, ale vaši kamaráti z SNS predkladajú zákon o obmedzovaní právomoci médií alebo ich nezávislosti. Ste povedali, že to bude aj OČTK kontrolovať, no ale vlastne sme šesť mesiacov riešili to, ako náš zákon prijatý touto Národnou radou vlastne vytvára prostredie pre kvitnutie krimiscény na Slovensku. To znamená, že to je ten problém, že ten kontext je problém. Ďakujem. [10:09] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Pán poslanec Janckulík. [10:09] Igor Janckulík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, ja by som to až tak nevidel čierne tento návrh zákona, hlavne čo sa týka samospráv. Stretávam sa dennodenne so starostami a primátormi a tí doslova čakajú, kedy bude schválený tento zákon, lebo im to doslova zväzuje ruky v mnohých verejných obstarávaniach. A že sa zvyšujú limity vo verejnom obstarávaní, no tak zvyšujú sa hlavne aj kvôli tomu, že ceny prác sa rapídne zvýšili aj ceny stavebných materiálov. Takže aj kvôli tomu ja si myslím, že bolo toto dvíhanie, ale vítam aj postoj pána ministra, že je pripravený rokovať o prípadných zlepšeniach a nápravách tohto zákona. Ďakujem. [10:10] Michal Šimečka Ďakujem pekne. Pán poslanec Dostál. [10:15] Ondrej Dostál – Vystúpenie v rozprave Pán poslanec Hargaš, s väčšinou toho, čo si hovoril, súhlasím, ale jednej, jednej veci teda nerozumiem, tej, tej otázke smerujúcej na pána ministra Rašiho, že v čom sa to urýchli. No samozrejme, že keď sa nebude musieť obstarávať alebo nebudú sa musieť rešpektovať žiadne pravidlá, budú sa dávať zákazky napriamo, tak to bude rýchlejšie, ako keď sa, keď sa pravidlá nejaké musia dodržiavať, či už také, alebo onaké. Teda ten primárny efekt urýchlenia bez, bez akejkoľvek diskusie nebude ani tak v tom, že sa, že sa pravidlá zjednodušia, áno, v niektorých veciach možno aj toto je zámer, ale, ale v tom, že tie pravidlá, pravidlá nebudú žiadne. A keď nie sú pravidlá, no tak, tak jasné, že sa dá postupovať rýchlejšie. [10:15] Michal Šimečka Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Hanuliaková. [10:15] Jana Hanuliaková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Ja som rada, že som nakoniec stihla na teba reagovať, lebo teda prišla som na poslednú chvíľu, ale počúvala som ťa v aute, ako som išla sem. A musím povedať, že naozaj všetky výhrady, ktoré si uviedol, sú veľmi opodstatnené. A to, čo mne ako keby najviac z toho rezonuje, sú presne tie tri ponuky. A proste toto by sa naozaj limitovať nemalo, lebo ja som sa veľmi často stretla s poslancami a s poslankyňami z rôznych obecných zastupiteľstiev, kde naozaj toto bol problém aj teraz pri tom limite do 10-tisíc eur, že veľakrát o tej súťaži firmy nevedeli. A myslím si, že práve zvyšovaním tej možnosti zapojiť sa sa dáva presne príležitosť k tomu, aby, čo si aj ty spomínal, že sa dokážu verejné zdroje naozaj vo veľkej, veľkej miere šetriť a naozaj dochádza potom k tomu, že tá cena sa reálne tou súťažou znižuje a vlastne, tým vla... to znamená aj pre malé obce napríklad, alebo teda však to už je jedno, pri akej veľkosti, ale skutočne podľa mňa to je najdôležitejšie, aby sme my z tých peňazí, ktoré obce a mestá majú, dokázali vyprodukovať čo najviac. A tá súťaž je podľa mňa veľmi dôležitá, aby bola transparentná, aby sa do nej dokázalo zapojiť čo najviac firiem. Ďakujem. [10:15] Jana Hanuliaková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. S reakciou na faktické pán poslanec Hargaš. [10:15] Ján Hargaš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za všetky reakcie, podpisujem to, čo povedal kolega Štefunko, že naozaj tu nejde o nejaký jeden izolovaný zákon. Pozeráme sa na to v kontexte a, žiaľ, táto vláda krokmi za posledných šesť mesiacov si jednoducho nezaslúži tú dôveru, že môžme si povedať, viete čo, tak teraz vám veríme, že teraz to robíte poctivo, férovo a ja neviem ako . Aj tie zmeny jednoducho sú také, že budú viesť k neférovému prístupu k trhu. A ešte budem reagovať na kolegu z KDH. Ja chápem, že teda inflácia na Slovensku bola vysoká, len možno potom máme nejakú veľmi špecifickú tú geopolitickú situáciu, pretože keď to porovnáme s Českou republikou, tak, tak to zvyšovanie limitov je, je rádové, že nemali sme tu 300-percentnú infláciu, ale limity sa zvyšujú o 300 %. Pri stavebných prácach o 400 %. V porovnaní s Českou republikou to platí v zásade rovnako. To zásadné zvyšovanie limitov ja osobne považujem za najväčší problém tejto novely, že z podlimitných zákaziek budú naozaj podpultové zákazky, že úradník si rozhodne, ktoré tri firmy osloví, a podpultovo tam zorchestrujú nejakú súťaž. A ja chápem, že vy budete argumentovať, že ale musíme my dôverovať. Veď dobre, tak dôverujme, ale máme tu hneď našu susednú krajinu, kde tie obstarávania fungujú lepšie, tak sa inšpirujme nimi. A oni dôverujú, ale aj zverejňujú. Dávajú možnosť trhu zapojiť sa do súťaže. My sme to z nejakého dôvodu odignorovali a to zvyšovanie limitov naozaj si myslím, že nebude o infláciu. Keby sme, môžme to prepočítať, že keby sme zarátali iba infláciu, že kam to porastie, ale nebude to 300 %. Jednoducho to je masívny nárast, masívny nárast limitov, pod ktoré sa budú jednoducho zákazky podpultovo zadávať. Ďakujem. [10:15] Michal Šimečka – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne. Ďalší písomne prihlásený je pán poslanec Dostál. Prosím, máte slovo. [10:15] Ondrej Dostál – Vystúpenie v rozprave Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, deklarovaným zámerom návrhu zákona je zjednodušenie a urýchlenie procesu verejného obstarávania. Odvoláva sa predkladateľ na potreby praxe, na, na, na to, že je to požiadavkou zo strany, zo strany samospráv. Problém však je, že to, akým spôsobom sa chce dosiahnuť urýchlenie a zjednodušenie procesu verejného obstarávania, môže a veľmi pravdepodobne aj bude mať za následok zníženie transparentnosti procesu verejného obstarávania a značné obmedzenie možnosti podnikateľov na Slovensku uchádzať sa o verejné zákazky. A obmedzí sa aj kontrola verejného obstarávania zo strany verejnosti a zo strany, zo strany konkurencie. To môže viesť a ako máme skúsenosť zo Slovenska z nie dávnejšej aj dávnejšej minulosti, to môže viesť k svojvôli pri rozhodovaní o verejných zákazkách a tým pádom aj k vyšším cenám alebo k nižšej kvalite obstarávaných tovarov, služieb a stavebných prác. Samozrejme, že to iba v tom lepšom prípade, v tom horšom prípade, samozrejme, to zvýši aj riziko korupčného správania pri verejnom obstarávaní a reálne to poškodí hospodársku súťaž malých a stredných podnikateľov. Navrhované zmeny pritom nie sú podložené nejakými relevantnými analýzami či podkladmi odôvodňujúcimi opodstatnenosť práve takýchto návrhov. Zákon sa už nebude vzťahovať na zákazky do 50-tisíc eur, dnes je táto hranica na úrovni 10-tisíc eur. Takže do 50-tisíc euro sa bude môcť obstarávať napriamo, priamym oslovením a nebude potrebné oslovovať viacej, viacej uchádzačov alebo viacej možných dodávateľov tovaru, služieb alebo stavebných prác a zvýši sa tým riziko úplnej svojvôle alebo uprednostňovania vybraných uchádzačov zo strany, zo strany verejného obstarávateľa. Mnohé samosprávy, najmä tie menšie, nebudú musieť obstarávať podľa zákona o verejnom obstarávaní nič alebo takmer nič. Lebo mnohé samosprávy hospodária s rozpočtami, kde položka nad 50-tisíc je veľmi výnimočná, prípadne sa vôbec nenachádza, nenachádza v ich rozpočtoch. Pán minister Raši hovoril, že, že samosprávy sú aj tak pod veľkou kontrolou, že máme tu zastupiteľstvo, máme tu zverejňovanie zmlúv, zverejňovanie objednávok a faktúr. Máme tu hlavného kontrolóra, máme tu Najvyšší kontrolný úrad, máme tu občanov, ktorí pozerajú samosprávam na prsty, máme tu mimovládne organizácie, máme tu orgány činné v trestnom konaní, infozákon. To všetko je pravda, to ja nespochybňujem, lenže to zastupiteľstvo častokrát je so starostom, so starostom jedna ruka, v takom prípade býva napríklad aj hlavný kontrolór, kontrolór jedna ruka, hej, to je, to je najhorší variant, že tam, že tam tá reálna kontrola neexistuje. Najvyšší kontrolný úrad, samozrejme, že nemá kapacitu kontrolovať, kontrolovať všetky, všetky zákazky, ktoré idú cez, cez samosprávy, a ak to zákon bude umožňovať, no tak si budú vyberať napriamo. A tá vetička, tá formulácia, že, že sú potrebné nakladať s verejnými zdrojmi hospodárne, to je tak všeobecné ustanovenie, že nájsť jeho konkrétne, konkrétne vyjadrenie a prípadne dokonca konštatovať jeho porušenie je veľmi zložité a je to možné iba v prípadoch, ktoré sú naozaj do očí, do očí bijúce. Tie mimovládne organizácie ani nemusia byť obmedzované, alebo médiá zo strany, zo strany nejakej novej legislatívy, ale ani mimovládne organizácie nemajú dostatočnú kapacitu, aby, aby odkontrolovali všetko obstarávanie a všetky, všetky zákazky. Takže, takže áno, áno, a niečo sa dostane, dostane aj, aj na stôl orgánov činných v trestnom konaní, ale opäť to pôjde iba o nielenže porušenie zákona o verejnom obstarávaní, ktorého bude menej, lebo, lebo povedzme do tých 50-tisíc vôbec nebudú musieť nič obstarávať, ale pôjde, musí ísť o naplnenie trestného, trestného činu. Čiže to opäť nie je komplexná kontrola verejnej, verejného obstarávania. A aj pán minister konštatoval, že už teraz, kto si chcel nájsť tú cestu, tak si našiel a obchádzal tie pravidlá, len teda ja neviem, či je to argument, alebo či je to dobrý argument pre to, aby sme tie pravidlá ešte viac rozvoľňovali, prípadne zrušili do určitých limitov akékoľvek pravidlá, alebo dali iba veľmi, veľmi nezáväzné pravidlá. Lebo tí, ktorí dnes museli vynaložiť, ak chceli porušovať, porušovať pravidlá, tak museli vynaložiť istú energiu a mohli byť potom pri tom pristihnutí, že tie pravidlá obchádzajú, tak dnes už ich nebudú ani obchádzať, jednoducho napriamo sa rozhodnú, že dám to tomu alebo dám to, dám to hentomu. A ja, samozrejme, že nehovorím o všetkých starostoch, primátoroch, županoch, o všetkých samosprávach, samozrejme, že aj, aj v samospráve, aj v štátnej správe je kopu zodpovedných ľudí, ktorí sa snažia obstarať čo najlepšie, ale tie pravidlá tu predsa nemáme pre tých, ktorí sa správajú, ktorí sa správajú poctivo a chcú to najlepšie zohnať, obstarať pre svoju samosprávu nejaký tovar, službu alebo stavebné práce v čo najvyššej kvalite a za čo najlepšiu cenu. Tie pravidlá sú tu najmä pre tých, ktorí by chceli postupovať nie celkom korektným spôsobom alebo ktorí by chceli zneužiť svoje, svoje postavenie vo svoj vlastný prospech, ktorí by chceli kradnúť, ktorí by sa chceli nechať, nechať korumpovať. Však keby tu vládli anjeli, všetci by boli slušní, čestní a poctiví, no tak načo by nám bol zákon o verejnom obstarávaní? Veď celkom prirodzene by, by, by sa všetci správali otvorene, dali by, dali by možnosť zúčastniť sa na súťaži všetkým a vybrali by tých, tých najlepších. A to, čo je zvlášť závažné v súvislosti s týmto návrhom, je, že sa obmedzuje kontrola prostredníctvom konkurencie, prostredníctvom, prostredníctvom konkurenčných ponúk, konkurenčných uchádzačov o zákazky, lebo tá je najefektívnejšia, lebo keď idem do hospodárskej súťaže a keď mám záujem, zištný záujem dostať nejakú zákazku a realizujem ho prostredníctvom toho, že ponúknem najlepšiu cenu, najlepšiu kvalitu, tak to je najlepšia forma kontroly, lebo, lebo to robím vo vlastnom záujme, a teda aj upozorním na chyby, ak, ak sú napríklad v nastavených, nastavených súťažných, súťažných podmienkach. Ak sa tej súťaže nebudem môcť zúčastniť, pretože žiadna súťaž nebude a bude, bude niekto oslovený napriamo alebo budú oslovení traja vybraní a tí ostatní sa o tom, o tom nedozvedia, tak, samozrejme, že ten prirodzený konkurenčný tlak, ktorý predstavuje najúčinnejšiu formu kontroly verejného obstarávania, úplne z toho vypadáva. A tuto je dôležité a na to by som chcel poukázať, že sa navrhuje vypustiť inštitút podávania žiadostí o nápravu, ktorý je práve takým revíznym postupom, ktorý je efektívnejší a efektívnejšie dokáže upozorniť na chyby v obstarávaní, chyby v nastavení pravidiel v porovnaní, v porovnaní s tým, ak to kontroluje niekto iba preto, že chce robiť kontrolu, či už sú to, či už sú to nahnevaní občania v obci, alebo sú to nejaké, nejaké mimovládky, ktoré to musia realizovať v rámci nejakých projektov, nájsť si na to kapacitu, alebo je to Najvyšší kontrolný úrad, ktorý sa k tomu dostane iba, iba námatkovo pri tom počte obcí, ktoré, ktorý, ktorý na Slovensku máme. Žiadosťami o nápravu hospodárske subjekty vlastne na vlastné náklady opravujú chybné verejné obstarávania, žiadosťou o nápravu záujemcovia o verejné zákazky vo veľkej miere prispievajú, prispievajú k opravám súťažných podmienok, ktoré sa účastníkom predmetného trhu zdajú diskriminačné alebo sú inak v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní. Povinnosťou, povinnou náležitosťou žiadosti o nápravu je opis rozhodujúcich skutočností a označenie dôkazov, to znamená, že záujemca, účastník alebo osoba, ktorej práva alebo právom chránené záujmy boli alebo mohli byť dotknuté postupom verejného obstarávateľa, musí presne opísať pochybenie, podložiť ho dôkazmi, ktoré sú často, ktorými sú často výkladové stanoviská či rozhodnutia úradu v obdobnej veci. Týmto teda, naopak, v konečnom dôsledku urýchľujú proces verejného obstarávania, nakoľko predmetné súťaže v prípade, že by neboli na podnet záujemcu upravené, môžu byť neskôr zrušené z dôvodu porušenia zákona, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania. Navrhované znenie zákona znemožňuje účinnú právnu obranu prostredníctvom revíznych postupov, napríklad žiadosti o nápravu, a to hlavne pre malých a stredných podnikateľov, ktorí sa zúčastňujú verejného obstarávania. Následkom prijatia novely môže byť úplne opačný efekt, teda nie skrátenie verejného obstarávania, pretože namiesto toho, aby si verejný obstarávateľ sám opravil súťažné podklady, možno aj pod hrozbou, že jeho postup bude ešte kontrolovať Úrad pre verejné obstarávanie, tak celá vec sa bude musieť podstúpiť priamo na ÚVO, ktorý bude o nej rozhodovať a namiesto jednoduchej opravy súťažných podkladov vznikne situácia, kedy personálne kapacity uchádzača aj ÚVO sú používané na vypracovanie a podanie a riešenie námietok, k podaniu ktorých ani nemuselo dôjsť. Následná kontrola je v tomto prípade nedostatočná náhrada, nakoľko žiadny hospodársky subjekt nebude v praxi investovať čas a finančné prostriedky do uplatňovania sankčných mechanizmov, keď sa z dôvodu diskriminačných podmienok verejného obstarávania nemohol zúčastniť, pretože jeho záujem je zúčastniť sa na súťaži, nie sankcionovať a postihovať konkurentov, ktorí boli úspešní, úspešní v súťaži. Ďalšia vec, ktorej by som sa chcel dotknúť, sú aj pánom ministrom spomenuté amnestie pre obce a mestá, ktoré obchádzali zákon o verejnom obstarávaní pri obstarávaní nájomných bytov a ktorým bola právoplatne udelená pokuta. Pán minister tu tvrdil, že tie obce sú v tom vlastne nevinne, že ony boli, boli zavedené, že im niekto povedal, že je to v poriadku, ale nie je to tak, my sme v minulom volebnom období mali v parlamente opätovne na stole rôzne návrhy, ktoré sa túto amnestiu dokáz... snažili, snažili dosiahnuť, ale mestá a obce, ktoré takýmto spôsobom postupovali, postupovali vedome, zväčša vedome obchádzali zákon o verejnom obstarávaní, pretože tieto samosprávy postupovali pri verejnom obstarávaní nájomných bytov v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní. Dobre, mohli si ho zle vysvetliť, ale aj v rozpore s dlhoročnou metodickou a aj rozhodovacou činnosťou Úradu pre verejné obstarávanie a aj Najvyššieho kontrolného úradu a potvrdili to aj v niektorých prípadoch rozhodnutia, rozhodnutia súdov, ktoré sa tým zaoberali, keď samosprávy odmietli zaplatiť tie pokuty. A tie metodické usmernenia napríklad Úradu pre verejné obstarávanie sú z roku 2006, dve sú z roku 2006, jedno je z roku, dve sú z roku 2013, ďalšie z roku 2014, v roku 2016 vydal úrad k tejto problematike všeobecné metodické usmernenie, rovnako Najvyšší kontrolný úrad vydal v tejto, v tejto veci všeobecné, alebo tlačovú správu Výstavba nájomných bytov musí prejsť verejným obstarávaním , čiže tie samosprávy vedeli alebo mali vedieť, v niektorých prípadoch dokonca boli na to samosprávy upozorňované na zasadnutí zastupiteľstva, známy je príklad Šale, ktorá dostala asi tú najväčšiu pokutu, kde poslanec zastupiteľstva Michael Angelov upozorňoval, keď sa rozhodovalo o tej forme obstarávania nájomných bytov obídením procesu verejného obstarávania, že ten postup nie je v poriadku, že sa má uskutočniť verejné obstarávanie, upozorňoval na to, že ako sa k veci stavia ÚVO, napriek tomu sa tá samospráva rozhodla, že tak bude postupovať. Čiže to nebolo nevinné, že niekto zaviedol, zaviedol samosprávy a samosprávy v dobrej viere postupovali, to bolo vedomé obchádzanie pravidiel verejného obstarávania. Čiže áno, teraz keďže je to vládny návrh, tak, tak predpokladám, že na rozdiel od tých predchádzajúcich iniciatív to bude úspešné, ale nemyslím si, že je to správny postup, lebo tie obce, ktoré postupovali korektne a postupovali pri obstarávaní nájomných bytov tak, že absolvovali proces verejného obstarávania, teraz sú vlastne sankcionované tým, že, že tie obce, ktoré zákon porušili, vlastne nebudú nijakým spôsobom sankcionované. A dokonca tie, ktoré boli sankcionované, zaplatili pokutu, tak budú postihnuté, lebo, lebo tie, ktoré nezaplatili, si teraz vylobujú, vylobujú amnestiu cez, cez zmenu zákona. Nemyslím si, že je to, že je to dobrý postup. Aby som to teda zhrnul, je možné, že keď tento zákon prejde, sa bude stavať trochu rýchlejšie, obstarávať jednoduchšie a trochu, trochu rýchlejšie najmä tam, kde sa obstarávať nebude, ale stavať bude len užšia skupina podnikateľov, a to bez hospodárskej súťaže, a tak je pravdepodobné, že sa bude obstarávať za vyššiu cenu a pri nižšej kvalite, ako by to bolo, keby sa hospodárska súťaž neobmedzovala. A poškodí to, poškodí to verejné financie, ktoré sa na to vynakladajú, poškodí to malých a stredných podnikateľov, ktorí nebudú mať tie správne kontakty a nebudú medzi tými či už priamo oslovovanými, alebo tými oslovovanými ako jedna z troch možností, áno a zvýši sa riziko korupčného a klientelistického správania a dohadzovania zákaziek podnikateľom spriazneným s politickou mocou, ktorá bude o nich rozhodovať. Opakujem, nemyslím si, že všetci predstavitelia politickej moci, či už na úrovni štátu, alebo samosprávy, sú skorumpovaní, ale nájdu sa tam aj takí a im tento zákon zjednodušuje situáciu a otvára im cestu k tomu, aby to, čo teraz museli robiť za cenu obchádzania a porušovania pravidiel, robili v súlade, v súlade s pravidlami, ale s rovnako korupčným rozmerom. Úplne na záver by som chcel povedať, že držím palce kolegom z KDH a Progresívneho Slovenska, ktorí vystúpili predo mnou a nádejajú sa, že ešte v tých veciach, v ktorých majú výhrady k tomuto návrhu zákona, sa im ho podarí v priebehu druhého čítania opraviť, kiežby, však aj ja sa budem pokúšať, len skepticky musím poznamenať, že ja som už jeden pokus absolvoval, keďže som bol spoluiniciátor jednej hromadnej pripomienky verejnosti, absolvoval som rozporové konanie a keď môžem vychádzať zo svojich skúseností z toho, že čo sa dá ovplyvniť na návrhu zákona v rámci rozporového konania ako zástupca verejnosti a čo sa dá ovplyvniť v druhom čítaní ako opozičný poslanec, tak vzhľadom na to, že aké minimum vecí sa nám podarilo zmeniť v rámci toho medzirezortného pripomienkového konania, som dosť skeptický, že tento zákon môže doznať nejaké výraznejšie zmeny v druhom čítaní. No ale skúsme to. Ďakujem. [10:25] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem vám veľmi pekne, tri faktické poznámky. Ako prvý, pán poslanec Kalivoda, nech sa páči. [10:36] Peter Kalivoda – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega Dostál, z vašich úst to veľmi často zaznieva aj v tomto príspevku zaznievali slová ako transparentnosť, netransparentnosť a podobne. Nuž ja vám musím povedať, že asi nepoznám lepší príklad pojmu verejný záujem, ako sú verejné investície a častokrát sú doslova marené nezmyselnými pripomienkami, ktorých cieľom nie je nič iné, než presadzovať svoje vlastné subjektívne záujmy. Ja musím povedať, že oceňujem túto legislatívnu iniciatívu aj preto, že týmto návrhom zákona sa zamedzí možnosti priam šikanózneho výkonu práva, ako je to možné dnes, a nenaruší sa pri tom hospodárska súťaž. Pretože verejné obstarávanie nemá byť o tom, kto sa lepšie hýbe v administratívnych procesoch, ale o tom, aby vyhral skutočne ten najlepší. Ďakujem. [10:36] Michal Šimečka Ďakujem. Pani poslankyňa Luščíková, nech sa páči [10:36] Darina Luščíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán kolega Dostál, že ste sa vo svojom príspevku zamerali hlavne na malých a stredných podnikateľov a na to, aký bude mať vplyv tento nový zákon na ich podnikanie a na ohrozenie hospodárskej súťaže. Ako súdna znalkyňa presne dobre viem, aký vágny pojem je hospodárnosť a akým spôsobom v podstate sa môže dokazovať úmysel v prípade nedosahovania tej hospodárnosti a ako sú bezmocné orgány činné v trestnom konaní. Veľmi často hlavne v regiónoch počúvam od podnikateľov to, že nevedia sa dostať k spravodlivej hospodárskej súťaži alebo k verejnému obstarávaniu, buď sú podmienky týchto súťaží vyhlásené tak, že sú určené priamo pre veľkých súťažiacich, ktorí sa zúčastňujú týchto konaní, ktorí sú spriaznení, a cítim frustráciu a hnev a bezmocnosť týchto podnikateľov z toho, že sa nevedia zúčastniť verejnej súťaže alebo ju nikdy nevyhrajú. Preto čo prináša tento nový návrh, vládny návrh zákona? Prináša len to, že ľudia sa zase nebudú, alebo malí podnikatelia a strední sa nebudú vedieť zúčastniť súťaží, nebudú o nich absolútne vedieť. Tieto nové podmienky, ako je zrušenie žiadosti o nápravu, zvýšenie limitu na podávanie námietok, robia presný opak, presný opak toho, čo znamená transparentnosť. Otvára sa, otvárajú sa dvere nekalým praktikám, korupcii a plytvaniu štátnych peňazí, ktoré potrebujeme pre skutočnú pomoc ľuďom. Týmto zákonom v podstate legitimizujete netransparentné verejné obstarávanie. Ďakujem. [10:36] Michal Šimečka Ďakujem pekne. Pán poslanec Hargaš. [10:38] Ján Hargaš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, pán kolega, tiež podpisujem tú časť o podnikateľoch, možno som myslel, že ešte viac sa budete za nich biť, ale tak, tak vás doplním teda. Ja si myslím, že tento zákon je o balanse, je o balanse, máme tu dve skupiny. Máme tu samosprávu, máme tu podnikateľov, máme tu firmy, ktoré chcú ponúkať svoje tovary a služby. Dnes je ten balans v tých limitoch nejak nastavený, vy tie limity zásadným spôsobom preklápate v prospech samosprávy a v neprospech podnikateľov, ktorí sa chcú uchádzať o zákazky. A ja by som dokonca povedal, že dobre, hľadajme nejaký kompromis, nejaké, nejaký naozaj že balans. Tak kľudne sa povznesme nad tú časť o tých, o zvyšovaní limitu, ktorý, na zákazky, ktoré nespadajú pod zákon o VO, z 10- na 50-tisíc, tam naozaj rozviažme ruky starostom, aby naozaj malé opravy v obciach nemuseli zbytočne byrokraticky riešiť, ale pokiaľ ide o podlimitné zákazky, tak pozrime sa aj do zahraničia, skúste nám to vysvetliť, že prečo ideme zo 70-tisíc na 221-tisíc, keď v Čechách je to 80-tisíc ten limit. Pri stavbách zo 180-tisíc ideme na 800-tisíc, keď v Čechách je to 236-tisíc. Tak hľadajme balans, ale nehľadajme ho tak, že limity trojnásobne zvýšime napriek tomu, ako to funguje tu v susednej krajine, hľadajme ten balans tak, aby sme vyhoveli aj starostom, ale nezabúdajme na to, že sú tu firmy, ktoré chcú férovo súťažiť a jednoducho budú tieto zákazky pred nimi skrývané, budú si to tam pšolichať kadejako tí nepoctiví, nepoctiví obstáravatelia, pretože budú môcť. A to je ten najväčší problém. Ďakujem pekne. [10:40] Michal Šimečka S reakciou na faktické pán poslanec Dostál. [10:40] Ondrej Dostál Ďakujem kolegom za reakcie. Pán poslanec Kalivoda, no, nie celkom rozumiem tomu argumentu, že sa nenaruší hospodárska súťaž a že ide o to, aby vyhral ten najlepší. Ako, ako môže sa nenarušiť hospodárska súťaž a ako môže vyhrať ten najlepší, keď žiadne verejné obstarávanie nebude alebo keď bude verejné obstarávanie formou, že verejný obstarávateľ osloví troch uchádzačov, ktorých si, ktorých si on sám vyberie a tí ostatní sa o tom ani nedozvedia. Určite sa tým naruší hospodárska súťaž, lebo sa do nej nebudú môcť zapojiť tí, ktorí by sa chceli, ale sa o tom nedozvedia, a nie je vôbec záruka, že bude vybraný ten najlepší uchádzač, pretože tá záruka by bola, keby obstarával niekto, kto je, kto je dokonalý, kto má všetky informácie, kto postupuje iba vo verejnom, verejnom záujme a vie odhadnúť, kto by mu, kto by mu akú cenu, cenu ponúkol. Namietali ste, že teda tí podnikatelia sledujú len svoj záujem a dávajú účelové námietky, no ale trh funguje v zásade tak, že podnikatelia sledujú svoj záujem a ponúkajú čo najlepšiu cenu, čo najkvalitnejšie, čo najkvalitnejšie produkty a ten kto, ten, kto si vyberá, no tak sa rozhodne, či chce, či chce najlacnejší produkt, alebo, alebo inak najkvalitnejší. A na to potrebujeme verejné obstarávanie, aby sa toto mohlo diať aj vtedy, keď niekto rozhoduje s peniazmi iných, preto si myslím, že to, čo hovoril pán poslanec Hargaš, trošku by som to poopravil, to nie je že samospráva proti podnikateľom, to nie je v záujme samosprávy, aby neexistovali žiadne pravidlá alebo aby tie pravidlá boli, boli úplne navoľno. Veď nízka cena a dobrá kvalita je aj v záujme samospráv. [10:40] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou (prosím vymazať rámček) [10:40] Michal Šimečka Ďakujem veľmi pekne. Týmto sme vyčerpali zoznam písomne prihlásených rečníkov do rozpravy a chcem sa teda spýtať, či sa niekto chce do rozpravy prihlásiť ústne. Tak týmto momentom uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne. Prihlásila sa pani poslankyňa Remišová, takže jej dávam slovo, nech sa páči. [10:43] Veronika Remišová – Vystúpenie v rozprave Vážené dámy, vážení páni, v parlamente máme teraz ďalší návrh, ktorý presne zapadá do mozaiky intenzívneho úsilia vlády Slovenskej republiky pomôcť podvodníkom a špekulantom ľahšie sa dostať k peniazom všetkých občanov a vyhnúť sa spravodlivému trestu. Zákon o verejnom obstarávaní je jedným z kľúčových zákonov, ktorý ma okrem iného aj priamy vplyv na čerpanie európskych peňazí a ktorý má zabrániť takým pochybeniam, ktoré by mohli viesť k tomu, že o tieto peniaze prídeme. Vládna koalícia už vykročila cestou obrovských škôd, kedy mafiánskou novelou Trestného zákona a zrušením špeciálnej prokuratúry sa hrozba straty miliárd eur z eurofondov a z plánu obnovy stala reálnou. O to nepochopiteľnejšia je iniciatíva a kroky, ktoré sa týkajú verejného obstarávania, ktoré otvárajú ďalšie riziko straty európskych peňazí. Okrem iných, vyslovene škodlivých zmien sa totiž otvára možnosť vzniku kartelov, ktoré sa v zhode budú dostávať napríklad k stavebným zákazkám, a tu upozorňujú aj mimovládne organizácie, aj odborná verejnosť, že sa zvyšuje priestor na predraženie a zvyšuje sa priestor na korupciu. Táto vláda chce pred očami verejnosti ukryť všetky zákazky na stavebné práce a to až do výšky 1,5 milióna eur. Po novom by sa tieto zákazky nemuseli vôbec zverejňovať až do podpisu zmluvy, čo by znamenalo, že o takýchto stavebných zákazkách či rekonštrukciách sa nedozvie ani verejnosť, ani iné stavebné firmy, ktoré by mohli ponúknuť nižšie ceny. A o zákazkách sa až do podpisu zmluvy nedozvedia ani štátni kontrolóri. Takéto zmeny môžu viesť k predraženiu stavieb o desiatky až státisíce eur a ako už podotkli predrečníci, tak takýmto spôsobom sa skryje pred očami verejnosti až polovica všetkých zákaziek vo verejnom obstarávaní. My by sme si mali skôr zobrať poučenie z minulosti a pravidlá strážiť, nie uvoľňovať. Výstražným príkladom pre všetkých môže byť obrovský kartel ešte z prvej Ficovej vlády z roku 2006, ktorý však po štrnástich rokoch musela doriešiť naša vláda. Slovensku hrozila vtedy z Bruselu pokuta až 172 miliónov eur, práve za kartel, a po dlhých rokovaniach s Európskou komisiou sa nám ju podarilo znížiť na 55 milióna eur, čo bolo 10 % zo všetkých zákazok, ktoré, do ktorých sa zapájali kartelisti. To znamená, že toto sú tie reálne škody, ktoré môže Slovensku vzniknúť. Toto riziko sa zvýšilo ešte aj výraznou zmenou v novele zákona, že Úrad pre verejné obstarávanie nebude môcť kontrolovať zákazku v jej priebehu, teda ešte pred podpisom zmluvy, čo reálne znamená, že v prípade eurofondov namiesto toho, aby sa priebežne vychytali chyby a nedošlo k zastaveniu platieb alebo ku korekciám, to znamená ku pokutám, tieto chyby sa nevychytajú, verejné obstarávanie pôjde ďalej a následne na tieto chyby príde až audit, ktorý je nezávislý, ktorý je na ministerstve financií a zodpovedá sa priamo Európskej komisii, alebo Európsky úrad na boj proti podvodom. Čo sa stane potom? Následne nám Európska komisia udelí pokutu alebo nám zákazky nepreplatí, nepreplatí nám nič. Mimochodom, v Českej republike kontrolný orgán do verejného obstarávanie môže vstúpiť kedykoľvek a môže skontrolovať kedykoľvek zákazku. V novele zákona sa takisto navrhuje, aby pre objednávky do 50-tisíc eur neplatili absolútne žiadne pravidlá, to znamená, že úradníci by mohli si nakupovať nehospodárne, predražene, mohli by si nakupovať od svojho rodinného príslušníka a podľa zákona o verejnom obstarávaní by nešlo absolútne o žiadne porušenie, ale ak by sa to nakupovalo v rámci eurofondového projektu, kde v audite platia jasné pravidlá transparentnosti, efektívnosti a hospodárnosti, následne ich musíte aj dokázať, že ste to kúpili efektívne, hospodárne a transparentne, to znamená, že ak takýto výdavok nakúpite v eurofondovom projekte, tak môže vám Európska komisia tento výdavok nepreplatiť, a ak sa to bude opakovať, tak následne sa zastavia platby v celom programe. A toto sú reálne hrozby, ktoré môžu spôsobiť viac škody ako úžitku. Mimochodom, ešte prednedávnom platil strop 5-tisíc, neskôr 10-tisíc pre tieto nákupy a ako už spomínal jeden z kolegov, tak nie je pravda, že vládna koalícia sa inšpirovala krajinami v Európskej únii, pretože v okolitých krajinách tie stropy sú výrazne nižšie, Maďarsko 40-tisíc, Poľsko 30-tisíc eur. Zároveň sa výrazne oslabujú kontroly, výrazne sa oslabuje proces preskúmavania úkonov kontrolovaného pred uzavretím zmluvy, vypadáva možnosť Úradu pre verejné obstarávane začať ex offo konanie, nebude možné podať podnet na preskúmanie, nebude možné, osoba, ktorá nebola oprávnená, nebude môcť podať námietky. ÚVO nebude môcť začať pred skončením verejného obstarávania z vlastného podnetu začať kontrolu žiadnej zákazky ani zastaviť verejné obstarávanie, hoci by aj Úrad pre verejné obstarávanie mal vedomosť o jeho nezákonnosti. Špekulanti sa tomuto opatreniu mimoriadne potešia, pretože oni zaplatené dostanú, no a ak to bude, opakujem ešte raz, v rámci eurofondového projektu, audit, Európska komisia, európsky úrad proti podvodom, ak sa na tieto podvody príde, čo je veľmi pravdepodobné, tak sa budú uplatňovať pokuty, ktoré následne zaplatia občania a samosprávy zo svojho vrecka. Zužuje sa okruh osôb oprávnených podať námietky o orgán štátnej správy, ktorý má právny záujem na veci a tiež o osobu, ktorej práva a právne záujmy by mohli byť dotknuté. Takisto sa menia, menia pokuty za delikty. Minister Raši povedal, že je to na žiadosť Úradu pre verejné obstarávanie, ale nikdy nie je dobré, keď platí nejaké rozmedzie, pretože potom je posudzovanie ponechané na svojvôľu štátneho orgánu. Situácia, kedy namiesto štandardnej súťaže bude stačiť osloviť tri firmy bez možnosti riadnej kontroly a tiež bez informácie pre iných uchádzačov, podnikateľov, výrazne zvyšuje riziko konania, ktoré následne z projektov financovaných z európskych peňazí bude znamenať, že obce či štát nemusia dostať peniaze zo zdrojov EÚ. A práve v tomto bol problém s preplácaním projektov kvôli pochybeniam kartelov vo verejnom obstarávaní a už momentálne, v tomto už problémy boli momentálne aj v tomto programovom období a týmto návrhom zákona o verejnom obstarávaní sa toto riziko ešte zvyšuje. Priestor na rôzne kšefty a podvody sa vytvára aj cez definíciu nového pojmu, ktorým je takzvaný základný bezpečnostný záujem Slovenskej republiky. Toto v zásade znamená to, že reálne môžete obstarávať hocičo v rámci rezortu obrany, vnútra, hospodárstva, zdravotníctva, jednoducho dôvod na všetko, aby sa nemuselo obstarávať transparentne, a máme za to, že je to aj v rozpore s európskym právom. A vieme si predstaviť, že u pána Kaliňáka, Eštoka a ďalších už netrpezlivo čakajú, kedy cez túto výnimku sa budú môcť veselo pustiť do veľkých zákaziek, tak ako za starých časov. Opatrenie limit 50-tisíc eur, ktorý som spomínala, že nebudú platiť žiadne pravidlá, opäť je to len raj pre špekulantov. A dovolím si tvrdiť, že škody, ktoré za pol roka stihla táto koalícia napáchať na Slovensku, už dnes sú mimoriadne vysoké a môže sa stať, že nakoniec aj kvôli zmenám vo verejnom obstarávaní a kvôli stopnutým eurofondom už nebude ani čo obstarávať. A ak bude, práve vďaka neschopnosti vlády budeme o eurofondy prichádzať kvôli kartelom a kvôli korekciám, za čo bude zodpovedná práve táto vláda. Ďakujem. [10:43] Michal Šimečka Ďakujem veľmi pekne. Tri faktické poznámky, prvý pán poslanec Šipoš. Štyri. Ako prvý, pán poslanec Šipoš, nech sa páči. [10:52] Michal Šipoš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne, pani poslankyňa Remišová, za zhrnutie tých rizík obrovských, ktoré hrozia prijatím tohto zákona. Samozrejme, keď si začala hovoriť o tom, že aké riziká vzniknú a že tu vzniká priestor na korupciu a na to, že si budú môcť niektorí predstavitelia upravovať, respektíve nastavovať tie pravidlá tak, že nebudú vidieť, vyše polovica všetkých zákazok, zrazu nebude ich vidieť, pretože bude to spadať pod limit, tak sa tu niektorí kolegovia z koalície, z HLAS-u a zo SMER-u tak pousmievali, takým úškrnkom, že no, však, už aby to bolo, aby už konečne mohli gazdovať tak, ako to bolo v minulosti, kde ich orgány činné v trestnom konaní, viac ako stovku ľudí, ich nominantov súdy odsúdili, respektíve obvinili a teraz potrebujú rýchlo hasiť. Vidíme, čo sa deje so zákonom o znižovaní trestných sadzieb, rušením špeciálnej prokuratúry. A toto je také, také nové prijatie ich pravidiel, aby do budúcna sa im takéto veci nestávali. Aby si mohli pekne, potichučku rozdávať zákazky svojim kamarátom, známym, svojim kamarátkšeftom, aby takto potichučku sa pekne mohli rozkrádať naše spoločné financie. Takže ďakujem za všetky upozornenia, tu je evidentne vidieť, že keď si porovnávame len s okolitými krajinami, tak tie limity sú nastavené oveľa vyššie ako v okolitých krajinách a tým pádom je tu priestor a obrovské riziko na korupciu a obzvlášť pri čerpaní eurofondov. Lebo oni možno teraz budú argumentovať, že starostom, primátorom, županom, že teraz sa tie limity zvýšia, všetko bude okej. Len potom, keď prídu európske peniaze, potom bude obrovský problém. [10:52] Michal Šimečka Ďakujem pekne. Pán poslanec Bartek, nech sa páči. [10:54] Michal Bartek – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Pani Remišová, aj som rozmýšľal, či budem reagovať, pretože to vaše vystúpenie v tejto rozprave bol premárnený čas ako tých tri a pol roka, čo ste bačovali na poste ministerky regionálneho rozvoja a investícií. A fakt si vyprosím, aby ste sa tu navážali do starostov a primátorov a z každého jedného robili nejakého podvodníka alebo zlodeja. Vy asi beriete tú frázu podľa seba súdim teba naozaj vážne. A ja pevne verím, že slovenské regióny a ich zástupcovia pozerali toto, čo ste vy tu teraz nadovádzali, pretože, pani Remišová, veď tí starostovia a primátori v tých jednotlivých mestách a obciach sú najstráženejšími občanmi v rámci tých svojich komunít. Keď majú nové okná, nové auto, tí ľudia hneď pozerajú, hneď si to povedia, čiže tá verejná kontrola, ktorá je aj napríklad voči zástupcom samospráv, je skutočne vysoká. Je neuveriteľne nehanebné, že si tu otierate vaše ústa o týchto ľudí, ktorí poctivo pracujú a vytvárajú hodnoty naprieč celým Slovenskom. A ja pevne verím, že vám to nezabudnú, a pevne verím aj v to, že už nikdy taká katarzia na slovenské regióny nepadne ako za vášho bačovania. Ďakujem veľmi pekne. [10:55] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Pán poslanec Pročko. [10:56] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Milá Veronika, ja som vôbec nepočul, že by si hovorila o nejakých starostoch, že sú grázli, ale ja som ako poslanec obecného zastupiteľstva zažil starostu, ktorý predražil zákazku, ktorý predražil obecné pozemky, predražil, predražil, ale pozor(!) potom predal obecné pozemky. Vieš, Veronika, ja som zažil starostov, ktorí smerácke kšefty robia a robili a potom populisticky mladí poslancovia chodia do starobincov a rozdávajú im tam čokoládičky a tvária sa, ako idú pomáhať, a potom populistické žvásty rozprávajú v parlamente. Samozrejme, ujo Paľo, ujo Paľo, vy volič smerákov, veď preboha idú vám, idú zakryť zákazky, rozumiete, normálnu zákazku, ktorá má byť normálna, tak títo darebáci to idú zakryť! Ujo Paľo, keby ste vy svojej žene Anče zakryli nejaké peniaze, tak vás zmláti, ale toto títo grázli idú urobiť, títo kšeftári! Samozrejme, no prečo idú skryť do výšky 1,5 milióna? No, lebo to sa výborne kšeftuje. Samozrejme, že pre kšefty vládnej koalície dostaneme od Európskej únie po papuli, ale oni by si zaslúžili, oni by si zaslúžili. Riziko, že nám EÚ stopne veci, no vieš, Veronika, Fico to tu už predviedol, Fico už to tu predviedol pri Trestnom zákone, jemu to je jedno, on to tu láme, ako chce, najprv ochrániť svojich zlodejov a potom tým zlodejov vytvoriť podmienky. No a potom tu budú rozprávať, Veronika, ako ste tu za tri a pol roka kšeftovali a už a už vám to národ vráti! Dvanásť rokov tu kradli a idú opäť kradnúť! Vieš, ten ich populizmus je nezmerateľný, nezmerateľný! To keď vystúpia s úsmevom na jamkách, ich drakonickí drakoni rozprávajú o tom ako, no veď my ideme pomáhať tým ľuďom, tým samosprávam. Idú pomáhať zlodejom, idú pomáhať kšeftárom, normálni a slušní starostovia to nepotrebujú, idú kradnúť! [10:56] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Hargaš. [10:58] Ján Hargaš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pani kolegyňa, ďakujem, ďakujem za príhovor a ja doplním to, čo si možno nepovedala, ale teda rád by som vyzval pána ministra, aby teda ukázal, že tú diskusiu myslí vážne, napríklad aj tak, že vystúpi aj teraz v rámci rozpravy, aby sme naňho mohli reagovať, nielenže teraz pôjde záverečné slovo, ja to volám že posledné, posledné slovo, povie si svoje a ide preč. Čiže naozaj, aj my v Progresívnom Slovensku sme ukázali, že chceme o tomto diskutovať, že aj nám záleží na tom, aby samosprávam sa obstarávalo ľahšie aj jednoduchšie, dali sme konkrétne konštruktívne návrhy, ako si my predstavujeme, že by sme sa k tomu vedeli, vedeli dostať, takže budem veľmi rád, keď ukážete, že za tými vašimi slovami, že chcete s nami diskutovať, je aj nejaká hmota a budeme diskutovať napríklad tak, že teraz vystúpite a môžme na vás aj, aj nejak reagovať a prípadne tú diskusiu posunúť, posunúť ďalej. Ďakujem veľmi pekne. [10:58] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. S reakciou na faktické pani poslankyňa Remišová. [10:59] Veronika Remišová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, ďakujem kolegom a k pánovi poslancovi Bartekovi len toľko, že vy keď sa pomýlite, pán poslanec, aj pravdu poviete. Citujem vás, povedali ste, že veríte, že už nikdy tu nebude taká katarzia, ako bola za našej vlády. (Smiech v pléne.) No tak katarzia, pán poslanec, znamená očista a ja viem, že vy dúfate, že už nikdy nepríde taká očista, ako bola za našej vlády, ale taká očista príde, pretože ľuďom sa otvoria oči. A chcela by som len podotknúť, že keď používate cudzie slová, tak najprv si prečítajte v slovníku cudzích slov, čo takéto slová znamenajú. Ale ďakujem, pán poslanec Bartek, ste hrdina dnešného dňa. A druhá vec ešte, nie, ja som nespomínala, pán Bartek, žiadnych primátorov ani starostov, ja som spomínala kšefty vašich nominantov a spomínala som to ako sa na obrane, vnútre tešia, ako budú môcť napríklad využívať výnimku, že obranné záujmy alebo bezpečnostné záujmy Slovenskej republiky, to som v prvom rade spomínala. Keď chcete komentovať, treba aj počúvať. Takže ďakujem všetkým a naozaj ja by som si želala, aby tento, táto novela verejného zá... verejného obstarávania bola zjednodušením, zrýchlením, ale tak ako moji kolegovia, či už pán poslanec Dostál, pán poslanec Hargaš, upozorňujem na to, že najmä v eurofondových projektoch to môže spôsobiť obrovské problémy. Ďakujem. [10:59] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Vyhlasujem týmto všeobecnú rozpravu za skončenú a chcem sa spýtať, či k nej chce zaujať stanovisko navrhovateľ, pán minister, je tomu tak. Prosím, pán minister. [11:01] Richard Raši Pán poslanec... ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Pán poslanec Hargaš, v prvom rade sa chcem vám ospravedlniť, lebo naozaj ja s vami chcem diskutovať, ale po tom, čo som tu videl, ja naozaj chcem diskutovať s vami, ale nebudem diskutovať v tomto pléne s každým, hej, nemyslím vás ani nemyslím vašu stranu, to hovorím otvorene, lebo pokiaľ sme tu boli my, tak tá debata bola konštruktívna, potom tu prišli nejaké prvky, ku ktorým sa nemôžem vyjadriť, lebo nechcem urobiť nič, čo teda nie je vhodné, a chcem to udržať konštruktívne, ale s vami debatovať budem. Zareagujem aj na predrečníkov, sme v prvom čítaní, naozaj máme čas medzi prvým čítaním, máme čas do druhého čítania, máme čas v rámci druhého čítania v rámci výborov a pozmeňujúcich návrhov, ktoré môžu byť prednesené v pléne. Začal by som krátkou reakciou na pani poslankyňu Remišovú. Tento zákon je naozaj o tom, že dávame dôveru a pozeráme sa na všetkých, ktorí obstarávajú, s prezumciou neviny a nie viny. Je to dôvera voči starostom, je to dôvera voči primátorom, teda budem to hovoriť vám, keďže pani Remišová už odišla. Je to dôvera napríklad k tým, ktorí vedú naše vysoké školy, ktorí musia obstarávať v materských školách, základných školách, domovoch sociálnych služieb, všetkým, ktorí obstarávať musia, je to len o tom, o ničom inom tento zákon. A chcem povedať teda tým zvyškom ZA ĽUDÍ, ktoré existujú, že tento zákon je dôvere pani primátorke Lučenca, pani Pivkovej, ja verím, že ona kradnúť nebude, ja som o tom presvedčený, že v novom zákone kradnúť nebude. Takisto som presvedčený, že starosta obce Hertník pán Semanek, ktorý je nominantom ZA ĽUDÍ, kradnúť nebude. Som o tom presvedčený. Ani starosta obce Baškovce Tamáš, on v mojich očiach zlodej nie je, ako to odznelo vo faktickej pripomienke pána poslanca Pročka, ktorý povedal, že je to na to, aby všetci kradli, tak ja verím, že nominant ZA ĽUDÍ z obce Baškovce pán Tamáš kradnúť nebude ani pán Šandala z Nižnej Jedľovej kradnúť nebude, nominant ZA ĽUDÍ, nebude kradnúť ani pán Vrchota, ktorého, je to starosta mestskej časti Košice-západ, kde som dlhé roky žil a je nominantom aj strany ZA ĽUDÍ, a nebude kradnúť napríklad ani pán starosta Srnčok, ktorého takisto podporila aj strana ZA ĽUDÍ, bohužiaľ, z 2 900 starostov a primátorov som našiel vlastne asi len dvoch-troch, ktorí sú čisto nominanti ZA ĽUDÍ, ale napriek tomu verím, že to nie sú zlodeji. Pretože, pretože naozaj v našich mestách a obciach sú všetci kontrolovaní oveľa viac ako ktokoľvek iný a som o tom presvedčený a som presvedčený, že tá kontrola, ale aj tí starostovia, ktorí boli navolení v roku 2022, čiže nemajú žiaden súvis a primátori nemajú žiaden súvis s tým, s novou vládnou koalíciou, budú spravovať veci verejné tak, ako ich spravovať majú. Dám pár reakcií k nepravdám, ktoré uviedla pani Remišová, pretože bolo by férové, keby si aspoň zákon prečítala, keď o ňom hovorí. Lebo vy ste to, pán Hargaš, povedali presne, lebo vy ste si ho prečítali a vy ste komentovali fakty, ona – ako obyčajne – buď to nemá načítané, alebo to nevie, alebo ústa predbiehajú myseľ, pretože povedala, že do milióna a pol sa nebude zverejňovať nič. No nie je to pravda, keby si prečítala zákon, tak vie, že od 800-tisíc bez DPH na stavebné práce ide normálne návrh, teda každé verejné obstarávanie do vestníka, čiže neprečítala si, zase tu len zamútila, zašpinila priestor bez toho, aby vedela, hej? Ale asi sme si na to zvykli, keďže nevie, koľko je DPH, tak asi je to úplne v poriadku. Za ďalšie, hovorila tu nezmysly o tom, že eurofondy budú ohrozené a že nebude žiadna kontrola, ale však predsa Úrad pre verejné obstarávanie novým SOR-om je, novým sprostredkovateľským orgánom a je zaimplementovaný do hodnotenia eurofondov. Zase keby čítala, keby si dala tú námahu, aby si to prečítala, tak by vedela, že ÚVO ako sprostredkovateľský orgán v zmysle zákona bude vykonávať kontrolu verejných obstarávaní, povinnú predbežnú kontrolu dokumentácie pri nadlimitných zákazkách, môže robiť dobrovoľnú kontrolu podlimitnej zákazky, robí kontrolu po uzavretí zmluvy o nadlimitných zákazkách vrátane dodatkov a tak ďalej a tak ďalej, čiže zase keby chcela byť konštruktívna a nechcela by robiť iba zle, tak si to prečíta. Ale poviem vám, aké ja cítim riziko najväčšie tohto zákona. Hovorilo sa tu o tom, že keď, povedal to pán Dostál, že som ja povedal, keď niekto to zneužiť chce, tak to vie zneužiť aj teraz. Áno, je faktom, že zneužitie zákona o verejnom obstarávaní sa dá urobiť aj pri nadlimitných zákazkách a napríklad aj pri objednávaní si nových priestorov, v ktorých naše MIRRI sídli. Pretože predpokladám, že nikto z vás sa nepostaví za pani Remišovú a nebude obhajovať to, že v kancelárii, ktorú som po nej zdedil, kde mám teda najkrajší výhľad na Slovensku, je sedačka za 9-tisíc eur, sedačka za 9-tisíc eur, úplne obyčajná, ani sa nedá oprieť, čiže tam, kde máme porady, a neviem, či ste to zažili aj vy, asi áno, keď ste boli pán štátny tajomník, máme stôl za 14-tisíc eur, ktorý bol vybratý, počúvajte, na základe kritéria, že pani Remišová zadefinovala, že obyčajný stôl, na ktorom sú porady, musí mať hranu skosenú s 15 stupňami. Choďte hocikde do jedálne, do reštaurácie, choďte domov a pozrite si, aké máte stoly, aj tu keď stojíme, je pultík, tu je stôl, bežne majú tie hrany 90 stupňov, ale podmienka pre MIRRI bola, že stôl má mať hranu skosenú 15 stupňami, tak povedzte mi, kto je tu zlodej, však zlodej kričí: chyťte zlodeja! Ona míňala financie opisom predmetu zákazky tak, aby jej vyhoveli jej luxusnému zbytočnému nábytku. Viete, na čom oddychujú vodiči, ktorých máme pridelených, keď teda práve nejazdíme? Na hovníkoch, ktoré musia mať čierne matné kovové nožičky. Lebo viete, môj vodič by si nesadol na sedačku a neoddychoval by, ktorá by mala lesklé biele nožičky, on musí mať čierne matné kovové nožičky. Toto je pani Remišová, normálne rozkradla kvôli svojim papalášskym manierom verejné peniaze a ona tu má odvahu sa ozvať? A ten jej kolega, ktorý teda, už sa naňho neviem ako pozerať ako na kolegu, alebo z pozície svojho bývalého povolania tu vykrikuje, že to robíme preto, aby všetci starostovia kradli? Tak keď vie o tých, ktorí kradnú, tak nech dá na nich trestné. Doteraz tak neurobil ani raz a ešte aj sedí v mestskom zastupiteľstve. A teraz pár faktografických vecí k tomu, čo ste povedali vy vo vašom príhovore. Myslím si, že sa všetci zhodneme na tom, že filozofia, že treba niečo s verejným obstarávaním urobiť, je v poriadku a vidím aj od vás, že máte niektoré tendencie, že niektoré časti si viete predstaviť podporiť, niektoré časti možno so zmenami. Však keby nebol problém s verejným obstarávaním, tak to tu nedávame, ale zmenu zákona o verejnom obstarávaní dával kedysi, predkladal aj pán predseda ÚVO Hlivák, ja som ju ako podpredseda vlády uvádzal, lebo som bol za to zodpovedný, a vystúpili dvaja ľudia, pán poslanec Dostál a pani poslankyňa Remišová. A čo urobili? Hovorili o tom, že uvoľnenie limitov, ktoré bolo ešte menšie, ako je teraz platné, bolo na to, aby mohli starostovia a primátori kradnúť. Viete, ja vám to nevyčítam, pán Dostál, to ste vy, vy ste v živote starostom neboli a ani nebudete, ani primátorom, vy ste nikdy neobstarávali, vy to máte v sebe, a to hovorím konštruktívne, lebo ja mám s vami normálny pracovný vzťah, vy to máte v sebe, vy proste nebudete veriť nikomu, aj keby všetci starostovia a primátorovi na Slovensku boli zo SaS-ky. A to je, viete, to je, ako sa hovorí, viete, už raz máte takú povahu, ale je to v poriadku, máte takú povahu, ale tá kontrola verejných financií je šialená, však predsa aj obce a mestá, keď niečo idú obstarávať, však je nejaký plán úloh, aj inštitúcie majú plán verejného obstarávania, však to tu nie je, že sa starosta ráno zobudí a povie si, že si niečo ide obstarať. Tá kontrola je naozaj v mestách a obciach veľká. Ja som povedal aj včera na tlačovke, máme v Bratislave primátora Valla, ktorý je, neviem, SaS, PS a nejaká strana Slovensko alebo ako sa volá, alebo neviem, Bratislava, niečo je, hej. (Reakcia z pléna.) PS, no tak PS, ja som povedal, pre mňa Vallo zlodej nie je, ja som nepočul, že by kradol pri každom verejnom obstarávaní, a predpokladám, že nebude kradnúť, ani keď bude tento zákon, no však predsa je kontrolovaný. Nehovorím o cyklochodníkoch, hovorím o verejnom obstarávaní. Čiže ja to vnímam tak, že bez ohľadu na to, za koho ste nominovaný, pristupujeme ku každému s prezumpciou neviny, nie s prezumpciou viny. Budeme sa musieť naozaj rozprávať o tom, čo je pri obstarávaní najdôležitejšie, lebo videli ste aj z vystúpení iných poslancov, že sa hovorí o úspore a o cene. Uvedomme si, že najnižšia cena sa nerovná kvalita a nehovorím o zákazkách špecifických: informatizácia, know how alebo keď sa zohľadňujú iné veci, ale hovoríme aj o stavebných prácach, pretože máme obce, v druhom čítaní to budem čítať, kde päťkrát prebehlo verejné obstarávanie, päťkrát prebehla iná firma a päťkrát to robili tí istí ľudia z danej obce. Ale čo vnímame a čo si myslím a som presvedčený, že je správne, a to hovorím aj v zmysle k malým a stredným podnikom, ja som presvedčený o tom, že starosta alebo primátor, keď ide do hranice, keď vie osloviť tri firmy, že osloví firmy, u ktorých je istá kvalita, keďže sú to minimálne tri firmy a viaceré firmy, tak bude jasné, že tam bude aj nejaká súťaž s cenami, aby to niekto vyhral, ale pre mňa je podstatné to, že keď to urobí zákazku, ktorá, ktorú dá regionálnej firme, potraviny, ovocie, hocičo, alebo aj nejaká stavebná práca, tak som presvedčený o tom, že keď to urobí ten regionálny poskytovateľ, tak to urobí za primeranú cenu, ale hlavne za maximálnu kvalitu, lebo tam žije. Lebo keď žijete v danom regióne a niečo urobíte, rekonštrukciu chodníka, škôlky, tak medzi tých ľudí sa budete hanbiť prísť, keď to neurobíte dobre, a keď bude problém a reklamácia, tak to urobíte ihneď. A ešte tie peniaze ostanú aj doma na podporu lokálneho podnikania. Čiže preto to robíme, my sme ho nepísali, ja obstarávať nebudem, naše ministerstvo nemá žiadne, teda malo dve organizácie, už má len jednu, lebo jedna ide do likvidácie, my nemáme žiadne majetky, my, my obsta... a keď niečo obstarávame, tak väčšinou prekračujeme tieto hranice, ale robíme to pre všetkých, ktorí sa trápia pri bežných obstarávaniach a nevedia zachovať chod svojich inštitúcií, miest, obcí, krajov a tak ďalej. Už len krátka taká faktografia ku tým 221-tisícom, ktoré ste sa pýtali, že ako to vzniklo, na tovary a služby. Vybrali sme si, pozreli sme si, aké sú limity Európskej únie, aby ste vedeli, to, čo je u nás podlimitka pod milión a pol na stavebné práce, tak Európska únia nám umožňuje ísť do takmer päť a pol milióna eur. Čiže sme ní... sme vyso... teda sme naozaj s veľkým rozdielom pod tým limitom, ktoré nám dávajú. Na tovary a služby sme si vzali limit, ktorý dáva Európska únia, je to 221-tisíc, a sme presvedčení, že aj tovary a služby a ich obstarávanie práve využitím limitu, ktorý Európska únia zadefinovala, nám výrazne pomôže. No a čo sa týka otázok k bezpečnosti a využitia toho paragrafu, ktoré navrhlo ministerstvo vnútra, ide o to, že v mimoriadnych situáciách štát nevedel rýchlo konať. A pamätáte si, keď sme tu mali zemetrasenie v obci Ďapalovce vo vranovskom okrese, bola tu úradnícka vláda, ktorá neurobila nič. Pretože nevedela to vyriešiť, dobre, ani nešla na miesto, kde sa to stalo, čo bola veľká chyba, ale neurobila nič. A toto je presne o tom, aby keď príde mimoriadna situácia, zemetrasenie, povodeň a tak ďalej, aby ministerstvo vnútra, armáda, hasiči alebo ktokoľvek treba, aby vedeli zabezpečiť ochranu života, zdravia a majetku. Čiže ja ešte raz ďakujem pekne všetkým za konštruktívne návrhy. Netreba sa na zákon pozerať očami, že je všetko negatívne, ten zákon sme naozaj nevymysleli my, ale vyšiel ako reakcia na regióny. Nie je to zákon o tom, aby starostovia a primátori kradli, lebo naozaj pýtajte sa svojich primátorov a starostov, keď budú chcieť a zákon nastavíme na nejaké limity, budú ho vedieť využiť, keď nebudú chcieť, môžu pokračovať tak ako doteraz, vo vestníku, a akúkoľvek cestu komplikovanejšiu si zvoľniť môžu. A už len posledná otázka technického charakteru ohľadom platforiem na verejné obstarávanie, teraz tam máme iba štátnu platformu, pretože bol podpísaný plán obnovy, kde sa to hovorí. Samozrejme, požiadavka z terénu je aj na súkromné platformy, budeme sa snažiť s Európskou komisiou vykomunikovať to, čo môžme a čo nemôžme, lebo... a aj, aj sa vrátiť k časom, viete, keď dáte časy 24 hodín, niekto povie, že je to preto, aby sa to udialo v noci, čiže tam sa budeme snažiť nájsť kompromis, ktorý bude akceptovateľný z EÚ z hľadiska všetkého, čo sme podpísali v pláne obnovy a zároveň, aby to vyhovovalo tým, ktorí obstarávať musia. Takže ďakujem ešte, pekne ešte raz, ospravedlňujem sa, že som teda, nemáte možnosť reagovať, že som vystúpil v záverečnej reči, ale máme času dosť do ďalšieho čítania druhého aj v medzipriestore, ale hlavne myslíme na to, že snažme sa ten zákon urobiť tak, aby naozaj priniesol efekt našim obstarávateľom a je jedno, skadiaľ sú. A už len posledná veta, keď si pozreme štruktúru primátorov a starostov, tak najväčšia skupina z nich sú nezávislí, čiže tú najväčšiu mieru dôvery dávame voči tým, ktorí nemali podporu žiadnych politických strán. A ja verím, že či ju mali, či ju nemali, že budú robiť všetko tak, ako robiť majú. Ďakujem pekne ešte raz všetkým, ktorí ste počúvali, a teším sa na ďalšie stretnutia. Ďakujem. (Potlesk.) [11:10] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Chce k rozprave zaujať stanovisko pán spravodajca? Prosím, máte slovo. [11:15] Igor Šimko Ďakujem veľmi pekne. Ja zaujmem stanovisko ako spravodajca, pretože myslím si, že je to namieste, je to jeden z výrazne strategických prvkov v rámci Slovenska a v rámci toho, že naozaj vláda preberá zodpovednosť a poviem aj cez ktoré zákony. Výrazne preberá zodpovednosť zákonom o verejnom obstarávaní, výrazne preberá zodpovednosť zákonom EIA, výrazne preberá zodpovednosť zákonom o strategických investíciách a tieto zákony majú za cieľ nielen malé zákazky nejakým spôsobom dostať do regiónov, aby, aby mohli z nich žiť lokálne firmy, ktoré by to de facto aj tak robili, lebo keď tu sedí 70 poslancov z Bratislavy, tak oni nerozumejú tomu, že nejaký, nejaká skupina robotníkov na Spiši alebo na Gemeri pracuje pre subdodá... ako subdodávka pre firmu, ktorá to aj tak, tú väčšiu zákazku, vysúťažila z Bratislavy, lebo to je realita dnes. Tá firma z Bratislavy, ktorá to vyhrala doteraz na základe tých limitov, ktoré dnes boli platné, aj tak objednala len lokálnu firmu. Je to úplne prirodzené a normálne. Tak prečo by mala oberať Slovenská republika o zisk lokálnu firmu, ktorá to reálne aj tak urobí? Toto je, predpokladám, že celý účel zákona, aby toto, naozaj sa financie dostali do regiónov. Ale to asi vadí niektorým lobistom za veľké bratislavské stavebné firmy a rôzne, rôzne holdingy. Ja som počas tej rozpravy počul takú zvláštnu, zvláštnu závisť v hlase niektorých, nie všetkých, samozrejme, lebo tu sa tri a pol roka, alebo takmer štyri roky v núdzovom stave a v mimoriadnom stave obstarávalo takmer bez pravidiel. A táto závisť pramení z toho, že predošlá vláda neurobila žiadnu reformu verejného obstarávania, ale robila kšefty počas núdzového a mimoriadneho stavu v úplne inom režime a robila presne to, na čo teraz poukazuje, že by sa mohlo diať. Ale toto naozaj nemá zapotreby táto vláda a ja som úprimne rád, že sa ide zákonným spôsobom robiť reforma verejného obstarávania a naozaj sa idú robiť veci čisto a odstraňuje sa goldplating, ktorý sa tu zdôrazňuje. Čiže odstraňujú sa bariéry, ktoré sa na Slovensku vytvoria umelo a sú pápežskejšie ako európske pravidlá. Spomeniem ešte jednu vec pri zákone o strategických investíciách, bola tam nejaká polemika aj včera ohľadom podpredsedu ÚVO. No áno, však čo je na tom, že vláda systémom zákonov preberá zodpovednosť za hospodárstvo krajiny a za to, ako na Slovensku sa bude žiť. Tak bude tam podpredseda Úradu pre verejné obstarávanie menovaný šéfom úradu vlády a bude plne zodpovedný za to, aby to bolo zákonné a aby úrad vlády následne vedel napĺňať aj s vládou všetko to, čo si zadal a čo si dal za cieľ, aby sa naozaj na Slovensku zákonne preinvestovalo. Je to naozaj čistý spôsob, ako prevziať zodpovednosť za Slovensko a urobiť naozaj všetko pre to, aby sa každé euro na Slovensku preinvestovalo tam, kde patrí, a nevracali sa finančné prostriedky naspäť do Európskej únie alebo ostali nevyužité. Ďakujem vám veľmi pekne. [11:15] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne a prerušujem rokovanie o tomto bode programu. A pristúpime teraz k druhému čítaniu o vládnom návrhu zákona o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Je to tlač 53 a spoločná správa výborov má tlač 53a. Poprosím teraz podpredsedníčku vlády a ministerku hospodárstva pani Denisu Sakovú, aby vládny návrh zákona odôvodnila. Prosím, máte slovo a poprosím kolegov o ticho. (Rokovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov , tlač 53.) [11:19] Denisa Saková Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, cieľom vládneho návrhu zákona o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých predpisov je modernizovať právnu úpravu v oblasti ochrany spotrebiteľa a transponovať do slovenskej legislatívy tri smernice. Slovenská republika je v omeškaní s touto transpozíciou už viac ako dva roky a zatiaľ úspešne sa nám darí odvracať hrozbu súdneho konania za porušenie povinností. Návrh zákona nahradí celý rad súčasných povinností a kompetencií, ktoré nám vyplývajú zo zákona o ochrane spotrebiteľa. Z obsahového hľadiska sa odstraňujú duplicity, aplikačné problémy, vnútorné rozpory jednotlivých ustanovení, zohľadňuje sa aplikačná prax. A ako sa uvádza v doložke vplyvov, návrh zákona má aj pozitívne, aj negatívne dopady na podnikateľské prostredie vrátane vplyvov na malé a stredné podniky a má tiež pozitívne sociálne vplyvy a negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, ktoré sú rozpočtovo zabezpečené. Návrh zákona nemá vplyv na životné prostredie, informatizáciu spoločnosti, služby verejnej správy pre občana ani manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne a vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o schválenie tohto vládneho návrhu zákona. Ďakujem za pozornosť. [11:19] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pani ministerka, a teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárske záležitosti pánovi poslancovi Šimkovi, aby nás informoval o výsledku rokovaní výborov. [11:20] Igor Šimko Ďakujem pekne. Vážená pani ministerka, vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, predkladám spoločnú správu, 53a, výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 53, v druhom čítaní. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 121 z 13. februára 2024 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet a výboru pre hospodárske záležitosti. Určila zároveň výbor pre hospodárske záležitosti ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie predmetného vládneho návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili gestorskému výboru v určenej lehote žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Návrh zákona odporúčali Národnej rady Slovenskej republiky schváliť ústavnoprávny výbor uznesením č. 56 z 11. apríla 2024, výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 49 z 9. apríla 2024, výbor pre hospodárske záležitosti uznesením č. 32 z 9. apríla 2024. Z uznesení výborov uvedených pod bodom III tejto správy vyplýva 35 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch 1 až 35 spoločne s odporúčaním schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 53, schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe gestor... ktorý gestorský výbor odporúčal schváliť. Spoločná správa výborov o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre hospodárske záležitosti č. 41 zo 16. apríla 2024. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril predložiť návrh v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu. [11:20] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Otváram rozpravu, do ktorej som dostal jednu písomnú prihlášku na vystúpenie od pani poslankyne Mesterovej a týmto jej dávam slovo. Prosím, pani poslankyňa. [11:23] Zuzana Mesterová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, Progresívne Slovensko tento návrh zákona v prvom čítaní podporilo a v zásade akože s jeho obsahom nemáme veľmi veľký problém. Čo nás ale vyrušilo za posledné dni a ktorú tému by sme v tejto, v tomto pléne ešte chceli pred tým, ako dôjde k hlasovaniu o tomto návrhu, otvoriť, sú vyjadrenia predsedu vlády, ktorý pred pár dňami na mimoriadnom zasadnutí Európskej rady opäť otvoril tému dvojakej kvality potravín a vyzval predsedu Európskej rady, aby tejto problematike venoval náležitú pozornosť. Zároveň uviedol, že teda budeme sledovať, či táto úprava Európskej únie je dostatočná a v prípade, ak sa tak ukáže, že nie je a tento problém náležite nerieši, tak budeme žiadať o nejakú novelizáciu smerníc Európskej únie alebo sprísnenie. A zároveň táto vláda v pléne Národnej rady predložila návrh zákona, zákona o ochrane spotrebiteľov, ktorým transponuje smernice Európskej únie. A ten obsah toho zákona je v zásade v rozpore s tým, aké obavy náš premiér na pôde Európskej rady predniesol, pretože jednak je to návrh zákona, ktorý je totožný obsahovo, ako bol predložený v predchádzajúcom volebnom období, a ak je to teda ten problém dvojakej kvality potravín tak vážny, tak potom tento návrh zákona ani nevyužíva kapacitu a priestor, ktorý smernice Európskej únie umožňujú členským štátom, aby vytvorili taký právny rámec, ktorý dokáže kvalitnejšie, lepšie a prísnejšie riešiť túto problematiku. Tak moja otázka pred tým, ako prídeme k hlasovaniu, je, že teda či ministerstvo hospodárstva zohľadňuje obavy pána premiéra, ktoré predniesol na zasadnutí Európskej rady, a ak nie, tak potom či náš návrh úpravy, tak ako je predložený, je nedostatočný a nedostatočne rieši problém duálnej kvality potravín, alebo pán premiér z tejto problematiky robí len tému pred európskymi voľbami, a teda ten problém nie je taký, ako prezentuje na pôde Európskej rady. To sú moje otázky na pani ministerku, že či teda môžme hlasovať o tomto návrhu, či môžeme s čistým svedomím zahlasovať za a teda s vedomím toho, že náležite riešime problém dvojakej kvality potravín, alebo nám uniká niekde komunikácia medzi ministerstvom a predsedom vlády, lebo ten prezentoval túto tému a z jeho prezentácia ja som mala pocit, že je ďaleko vážnejšia ako, ako návrh zákona prináša riešenia tejto témy. Faktom tiež je, že spoločné výskumné centrum Európskej komisie opakovane, opakovane urobilo štúdiu a výskum, a teda dospeli k záveru, že dvojaká kvalita potravín síce problémom je, ale nie je tak, nie takým, ako prezentuje náš predseda vlády, a teda že nie je dvojaká kvalita v rozdiele v tom, že či sú kvalitnejšie potraviny na západe v porovnaní s členskými štátmi na východe, ale že je to problém naprieč, naprieč krajinami a nerozlišuje sa tým, či sú viac na západ, alebo na východ. A zároveň Európska únia a Európsky parlament aktívne pristúpili k riešeniu tohto problému, schválili niekoľko smerníc, naposledy v roku 2019. Jedna z nich je vlastne aj, všetky tieto smernice sú vlastne aj obsahom transpozície a obsahom tohto návrhu zákona, len potom nás vyrušuje tá disproporcia medzi predloženým návrhom a vyjadreniami premiéra na pôde Európskej rady, lebo je to také až úsmevné a možno až amatérske, keď na jednej strane vláda predkladá návrh zákona, ktorý v zásade sa stotožňuje aj s názorom, ktorý je väčšinový na pôde Európskeho parlamentu, ale náš premiér tvrdí, že je to väčší problém, ako vlastne jeho vláda predkladá riešenie. Tak pred tým, ako budeme o tomto návrhu hlasovať, ja by som bola rada, aby nám tieto otázky boli zo strany ministerstva hospodárstva zodpovedané. Ďakujem. [11:25] Michal Šimečka S faktickou poznámkou pán poslanec Štefunko. [11:28] Ivan Štefunko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Zuzana, ďakujem veľmi pekne, že si na toto upozornila. Akurát sa čudujem, že sa čuduješ, že SMER a teda predseda vlády Fico na niečo upozorní a v zásade to ani neberie vážne, lebo naposledy, ako si povedala, na to upozornil v roku 2017, odvtedy jeho vláda s tým teda nič nerobila, Európsky parlament prebral iniciatívu. Teraz na Rade to znova predložil predseda vlády, lebo sa blížia európske voľby, partneri v Európskej únii sa chytajú za bruchá, lebo majú pocit, že to je dávno vyriešené a že vlastne všetky ostatné krajiny to majú transformované. To znamená, že asi je veľmi dobrá tá otázka, ktorú si položila. Ja budem teda veľmi zvedavý na to, čo partneri SMER-u HLAS na toto povedia, a som zvedavý teda, že akým spôsobom možno medzi prvým a druhým čítaním, ako to býva, zlepšia ten zákon a stvrdnia teda tie podmienky na kontrolu kvality potravín. Ďakujem veľmi pekne, aby sme konečne mali také isté chutné pomazánky na chleba, ako majú v Bergu. Ďakujem. [11:28] Michal Šimečka Ďakujem veľmi pekne a tým sme teda vyčerpali zoznam tých, ktorí sa prihlásili písomne. A pýtam sa, či sa niekto do rozpravy chce prihlásiť ústne. Nie je tomu tak, takže vyhlasujem rozpravu za skončenú. A chcem sa spýtať pani ministerky, či sa k nej chce ako navrhovateľka ešte vyjadriť. Nech sa páči. [11:29] Denisa Saková – Vystúpenie Veľmi pekne ďakujem za slovo. Vážená pani poslankyňa, v mojom úvodnom slove som povedala, že máme tri smernice, ktoré momentálnou legislatívnou úpravou chceme transponovať do slovenského práva. Povedala som aj to, že transpozícia týchto smerníc mešká dva a pol roka, mešká, a môj štátny tajomník bol priamo na Európskej komisii a hrozí nám infringement. A teraz ja ako nezastrašujem, ale keď chceme odvrátiť infringement, tak momentálne toto bol jeden horúci zemiak, ktorý som zdedila. Ten zákon v parlamente už raz bol. Pán Vetrák, bývalý pán poslanec, k nemu podal pozmeňujúci návrh, ktorý obsahovo s tým nesedel, a bol vrátený naspäť tento zákon do parlamentu, a preto to mešká, lebo už ďalšia schôdza nebola. Takže rada by som tento zákon v tejto podobe, aby bol odsúhlasený na tejto schôdzi, aby bol schválený na tejto schôdzi, aby som mohla s čistým krédom Európskej komisii povedať, že v tom, v čom meškáme dva a pol roka s transpozíciou, že už je "done", už je hotovo, vybavené. Takže aj keď Slovensko a pán premiér chce riešiť problematiku dvojitej kvality potravín, uznáte sama, že kompetenčne táto transpozícia alebo transpozícia všetkých smerníc v tejto oblasti patrí pod ministerstvo pôdohospodárstva. Nemám problém s nimi kooperovať, nemám problém byť s nimi v úzkej spolupráci, ale nechám transpozíciu všetkých smerníc, čo sa týka dvojitej kvality potravín na ministerstvo pôdohospodárstva, pretože im to kompetenčne patrí. Nemám problém tu s pánom ministrom sedieť, keď bude predkladať tú transpozíciu. Viem, že je to téma, ktorá je a rezonuje aj u slovenských občanov, ale rada by som teraz, aby sme odvrátili infringement voči Slovenskej republike, uzavrela transpozíciu troch smerníc, ktoré sa týkajú ochrany spotrebiteľa. Ďakujem veľmi pekne. [11:29] Michal Šimečka Ďakujem pekne. Pán spravodajca? Ale poprosil by som vás, aby ste oznámili termín hlasovania o tomto zákone minimálne. Ďakujem veľmi pekne. [11:32] Igor Šimko – Vystúpenie spoločného spravodajcu Termín hlasovania bude na najbližšom hlasovaní, pravdepodobne po porade. Ďakujem pekne. [11:32] Michal Šimečka Ďakujem pekne. To znamená, zajtra o jedenástej doobeda, ak si správne pamätám. Ďakujem veľmi pekne a prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Tým sa dostávame k ďalšiemu bodu, ktorým je prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 213. Návrh na pridelenie na prerokovanie výborom je rozhodnutie 231. A poprosím pani podpredsedníčku vlády a ministerku hospodárstva, aby vládny návrh zákona uviedla. Nech sa páči. (Rokovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 213.) [11:33] Denisa Saková – Vystúpenie Vážený pán predsedajúci, ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú vybrané ustanovenia zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a v znení neskorších predpisov, zákona 251/2012 o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a niektorých ďalších zákonov. Cieľom vládneho návrhu zákona je aktualizovať súčasnú právnu úpravu v reakcii na situáciu na trhu s energiami a zohľadniť požiadavky aplikačnej praxe, najmä v záujme ochrany práv spotrebiteľov v oblasti energetiky. Na tento účel sa okrem iného posilňujú aj kompetencie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, čo bude mať pozitívny vplyv na odberateľov a koncové ceny energií pre odberateľov. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne a vážení páni poslanci, vzhľadom na vyššie uvedené si vás dovoľujem požiadať o schválenie vládneho návrhu zákona. Ďakujem. [11:33] Michal Šimečka Ďakujem veľmi pekne a dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil gestorský výbor pre hospodárske záležitosti, pánovi poslancovi Šimkovi. Nech sa páči. [11:34] Igor Šimko – Vystúpenie spoločného spravodajcu Dobrý deň prajem. Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani ministerka, vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 213. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 7. júna 2024 a v gestorskom výbore do 10. júna 2024. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu. Ďakujem. [11:34] Michal Šimečka Ďakujem veľmi pekne. Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som dostal jednu prihlášku na, písomnú prihlášku na vystúpenie a je to pán poslanec Hajko, ktorému týmto dávam slovo. Nech sa páči, pán poslanec. [11:36] Jozef Hajko – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, milé kolegyne, milí kolegovia, vláda predložila na rokovanie Národnej rady novelu zákona o regulácii v sieťových odvetviach a niekoľkých ďalších zákonov. Ide o návrh rozsiahlej zmeny. Len upozorním, že vlastne tejto regulácii podliehajú tie sieťové odvetvia, to znamená elektroenergetika, plyn, voda, teplo, a keďže ide o rozsiahlu zmenu, ktorá je predložená, tak som očakával také trošku zakotvenie, zarámcovanie celej tej problematiky, pretože je to oblasť, ktorá sa dotýka širokých skupín obyvateľstva, takisto biznisu, priemyslu. Očakával som, že ten rámec bude, zhruba sa v ňom dozvieme, že akým, ako chce, ako vláda mieni postupovať v týchto oblastiach, ktoré som vymenoval, to znamená v energetike, teplárenstve, vo vode, a akým spôsobom mieni pristupovať aj k samej regulácii, pretože mnohí si možno pamätáte, že Slovensko sa začalo uberať cestou deregulácie cien elektrickej energie a plynu v minulosti. Napríklad v susednej Českej republike takúto reguláciu vôbec nemajú a ustupuje sa od týchto regulácií. My zatiaľ nepoznáme odpoveď, že akým, akým smerom sa pôjde na Slovensku ďalej. Ako vieme, tak posledné vlády, ktoré tu máme, tak siahli pri regulácii cien na všeobecný hospodársky záujem a v podstate odobrali Úradu pre reguláciu sieťových odvetví určitú kompetenciu a sama vláda prišla s tými stropovými cenami, ktoré dnes poznáme. Chýbajú mi tam aj ďalšie veci do toho základného rámca, keďže hovoríme o takejto veľkej, veľkej novele, že akým spôsobom mieni Slovensko pristupovať k zásobovaniu energonosičmi. Dnes napriek tomu, že máme vojnu na Ukrajine a sú, je tu embargo proti, proti Rusku, tak Slovensko stále 90 % plynu dováža z Ruska, Slovensko odoberá jadrové palivo z Ruska a takisto má výnimku na spracovanie ruskej ropy, ktorá sa raz skončí. A teraz prejdem, to mi tam chýba, takže to je taký úvod, a prejdem k nejakým udalostiam, ktoré sa tu už stali. Začalo sa to vlastne v závere minulého roka. V decembri 2024 (správne 2023, pozn. red.) vláda odvolala z postu predsedu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví Andreja Jurisa, predsedu, lebo mal porušiť zákon o regulácii v sieťových odvetviach, keďže v minulosti nekonal nezávisle od vlády. Príslušné ustanovenie si vláda Roberta Fica vyložila mimoriadne tvrdo a pochybujem, že by takýto niekdajší nátlak ministerstva hospodárstva na Andreja Jurisa zo strany rezortu ministerstva vedeného Richardom Sulíkom bol ten skutočný dôvod, prečo Juris prišiel o túto funkciu. Tým skutočným dôvodom bolo, že vtedajší predseda úradu si dovolil vykonať to, čo v zmysle zákona, čo sa v zmysle zákona od neho očakávalo. V novembri si dovolil vydať výmer o regulovaných cenách zemného plynu, ktoré sa predsedovi vlády Robertovi Ficovi nepáčili. Fico vtedy, to si určite pamätáte, označil tohto človeka za sociálneho netvora a vyhlásil, že by ho zaškrtil vlastnými rukami. Toto bolo z úst predsedu vlády na, na adresu predsedu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Až potom ministerstvo hospodárstva a vláda hľadali oporu v zákone. KDH samo už v polovici roka 2023 upozorňovalo na problém, že nezávislý Úrad pre reguláciu sieťových odvetví sa pri stanovovaní cien v roku 2022 príliš nechal ovplyvňovať ministerstvom hospodárstva, čo v čase vysokej rozkolísanosti trhu napokon spôsobilo nevýhodnú situáciu pre spoločnosť a malo to výrazný vplyv na ceny, to sme kritizovali. V decembri 2023 už vláda bez zdráhania konala. Expresne rýchlo odvolala Andreja Jurisa a rýchlo nominovala na jeho post nového predsedu Jozefa Holjenčíka, staronového predsedu teda. V ten istý deň sa postavila nad Úrad pre reguláciu sieťových odvetví a prebrala na seba právomoc stanoviť maximálne ceny zemného plynu a tepla na rok 2024. Zopakoval sa teda verdikt, ktorý vlastne, s ktorým, s ktorým prišla už vláda Eduarda Hegera pred rokom. Môžeme špekulovať, či takéto niečo bolo nevyhnutné, lebo trhové ceny už boli nižšie ako pred rokom, ale ceny stanovené zákonom podľa úradu pre reguláciu boli predsa vyššie ako stropy, s ktorými prišla vláda. Kým, predse... vtedajší predseda Andrej Juris pred koncom roka 2022 aspoň upozornil na to, že nemôže konať, hoci, hoci chcel, tým, tým mierim na to, že na konci roka 2022 Úrad pre reguláciu sieťových odvetví povedal, že vláda si vlastne prebrala právomoc, a tým pádom je nad úradom. Kým vtedy, kým vtedy vtedajší predseda na to upozorňoval, v tomto novom prípade o rok neskôr nový predseda Jozef Holjenčík neprotestoval. Vyzerá to tak, že paragraf, ktorý použila vláda na odvolanie Andreja Jurisa, by v prípade jeho nástupcu nevyužila, lebo to zatiaľ vyzerá na súzvuk medzi Ficovým kabinetom a novým šéfom úradu. Navyše, nový predseda si podľa predloženého návrhu zákona upevní svoje postavenie, a tu už idem vlastne k tejto novele. V tomto návrhu sa vypúšťa jedna z možností, prečo odvolať predsedu. Doteraz tam je, ale táto možnosť teraz vypadáva. Ja vám ju prečítam, tá platná formulácia je, že predsedu môže vláda odvolať, ak predseda poruší ustanovenia tohto zákona o zverejňovaní cenových rozhodnutí a údajov o ekonomicky oprávnených nákladoch vrátane rozsahu investícií a primeranom zisku, ktoré sú započítané do určenej alebo schválenej ceny. Takže vlastne, tie, tie, tie možnosti, ktoré môže vláda využiť pri odvolávaní predsedu, predsedu úradu, sa zužujú, tým pádom sa v podstate posilňuje jeho postavenie. A teraz pár dôležitých postrehov k navrhovanému zákonu, na ktorom sa podieľalo, pochopiteľne, vedenie úradu. Je ich viac, začnem novinkou. Po novom sa majú od roku 2025 regulovať zásobníky plynu na Slovensku. Citujem: "Zavedenie cenovej regulácie prístupu do zásobníka a uskladňovanie plynu je potrebné predovšetkým z dôvodu nedostatočného zabezpečenia konkurenčného prostredia na trhu s plynom, a to z dôvodu kľúčového postavenia prevádzkovateľov zásobníka na trhu s plynom, ako aj ich možnosťami zásadným spôsobom ovplyvniť iných účastníkov trhu s plynom vyplývajúcich z ich monopolného pôsobenia na trhu s plynom, obdobne ako pri iných prevádzkovateľov sietí," koniec citátu. Je to dosť komplikované, ale ja, ja sa k tomuto vrátim zrozumiteľnejšou rečou. Znamená to, je to poukázanie na fakt, že slovenské zásobníky ovládajú významní hráči, to je pravda, to vieme. Ony diktujú ceny za uskladnenie plynu, asi to je tiež pravda, preto ich treba kontrolovať, sledovať ich ceny a prípadne ich okresávať, aby si nadmieru nezarábali na svojich zákazníkoch. Tak, regulácia je regulácia, dajme tomu. Tento zámer by sa dal pochopiť, ak by slovenské zásobníky plynu však slúžili iba pre, pre slovenských zákazníkov, to nie je pravda. ÚRSO totiž reguluje ceny na Slovensku, je to v jeho kompetencii, ale ako však vieme, firmy na západnom Slovensku neukladajú v svojich zásobníkov plynu len pre domácich zákazníkov, majú ich aj zo zahraničia. To znamená, že ak stanovíme nižšie cenu, ceny slovenských zásobníkov pre domácich klientov, napríklad pre Slovenský plynárenský priemysel, ktorý je dominantným distribútorom na Slovensku, urobíme tak aj na úkor zahraničných. Takže ideme podporovať zahraničné firmy na úkor domáceho uskladňovania? Lebo predpokladám, že potom tie nízke ceny budú mať aj tie zahraničné firmy. Po druhé, neovplyvníme týmto správanie majiteľov zásobníkov, ktorí môžu odmietnuť skladovanie pre domácich dodávateľov plynu? Inými slovami, budeme mať na Slovensku dosť skladovacích kapacít, aby sme si ich, aby sme si v nich v lete uložili plyn na zimu, ktorý budú potrebovať zákazníci, napríklad domácnosti? Nebude naplnenie možno dobre, dobre mysleného úmyslu skôr úskalím? Rád by som počul predkladateľa, od predkladateľa zákona odpovede na tieto otázky. Teraz nastupuje druhá časť, dôležitejšia časť, ešte možno ešte dôležitejšia časť novely, a to sú nové právomoci, ktoré má po novom dostať Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Poďme pekne po poriadku. Štátny dozor v tepelnej energetike má namiesto Slovenskej obchodnej inšpekcie vykonávať úrad pre reguláciu. Ide o vážny zásah do celého súčasného systému. Nie je div, že sa voči nemu ohradili podnikateľské združenia a vláda tento návrh zákona, zákona posunula do parlamentu s neurovnanými spormi. Ja len, pozrime sa ako na, na časť tejto, tejto novely reagovala Republiková únia zamestnávateľov. Citujem: "Výkon štátneho dozoru v tepelnej energetike presahuje pôsobnosť a zameranie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví ako ústredného orgánu štátnej správy pre oblasť regulácie sieťových odvetví. Tepelná energetika je odvetvím, v ktorom dochádza najčastejšie k interakciám medzi dodávateľmi a spotrebiteľmi, významný je aj presah do oblasti správy bytových domov." Tu sme už pri konkrétnych ľuďoch, konkrétnych obyvateľoch. Pokračujem v citáte: "Predovšetkým oblasť rozpočítavania nákladov na množstvo dodaného tepla je logicky spojená s povinnosťami, ktoré správcom vyplývajú zo zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a zákona o správcoch bytových domov. Štátny dohľad v tepelnej energetike je preto oveľa viac previazaný s dohľadom nad dodržiavaním ochrany spotrebiteľa a správou bytových domov, ktoré regulácie v sieťových... ktoré sú doménou Slovenskej obchodnej inšpekcie, než s tematikou regulácie sieťových odvetviach. Zachovanie pôsobnosti Slovenskej obchodnej inšpekcie v oblasti tepelnej energetiky, energetiky, preto považujeme za vhodnejšie," koniec citátu. A to znie rozumne. A Republiková únia zamestnania, zamestnávateľov ďalej apeluje, citujem, "zvážiť prechod pôsobnosti v oblasti štátneho dozoru v energetike zo Slovenskej obchodnej inšpekcie na Úrad pre reguláciu sieťových odvetví alebo ho prinajmenšom zúžiť tak, aby ministerstvu, respektíve obchodnej, Slovenskej obchodnej inšpekcii, ktorá je v priamej riadiacej pôsobnosti ministerstva, zostal v pôsobnosti štátny dozor nad dodržiavaním povinností, ktoré sú kľúčové z hľadiska energetickej bezpečnosti Slovenskej republiky a energetickej politiky Slovenskej republiky, najmä povinnosti vyplývajúce zo všeobecného hospodárskeho záujmu. Domnievame sa, že za tieto úlohy by aj naďalej mali zodpovedať najvyššie exekutívne orgány, a nie nezávislý regulačný úrad, ktorého základnou zákonnou úlohou je zabezpečovať dostupnosť energetických tovarov za primerané ceny," koniec citátu. Čo na takéto vážne upozornenia hovorí sám úrad pod novým vedením? "Úradu bol," citujem, "zverený, zverený výkon kompetencií, pričom v doterajšej právnej úprave dohľad nad dodržiavaním povinností podľa osobitných predpisov bol rozdelený medzi viaceré orgány dozoru," koniec citátu. Druhý citát: "V záujme transparentného a kompetentného výkonu pôsobnosti úradu sa navrhuje, aby štátny dozor v odvetví tepelnej energetiky vykonával komplexne úrad," koniec citátu. Ja viem, že sú to také ťažké formulácie a keď sa v tom človek aspoň trochu nevyzná, tak vyznievajú zrozumite... nezrozumiteľné, ale ja prídem k tomu záveru. Tu vidíme, že kameň narazil kameň, na kameň, a opodstatnene, a nevedno, čo z toho bude, čo sa bude v prípade návrhu takéhoto zákona vlastne diať v celom štáte, ale poďme ďalej. Úrad pre reguláciu má prebrať kompetencie nad ďalšími oblasťami. Má vykonávať štátny dozor pri energetickej hospodárnosti budov, opäť namiesto štátnej ener... namiesto štátnej energetickej inšpekcie. Mal by prebrať na seba napríklad také veci, ako je postih na, postihovať oprávnené osoby za nedostatky v energetickej certifikáci, prerokovať priestupky, vyrubovať pokuty. Takže aj pokuty. Až na niektoré oblasti súvisiace s biopalivami má úrad pre reguláciu vykonávať štátny dozor pri podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysokoúčinnej kombinovanej výroby, opäť namiesto Slovenskej obchodnej inšpekcie. Nepôjde o žiadne drobnosti, za správne delikty budú môcť ísť pokuty až do 200-tisíc eur. Úrad pre reguláciu má vykonávať štátny dozor pri pravidelných kontrolách vykurovacích systémov a klimatizačných systémov či pri skúmaní energetickej efektívnosti, a to opäť namiesto Slovenskej obchodnej inšpekcie. A teraz sa pozrime, že čo to vlastne ten úrad bude kontrolovať. Ja len vyberám pár, pár tých oblastí. Úrad bude napríklad vyšetrovať, ak vlastník budovy nezabezpečí a neudržiava hydraulický vyregulovaný vykurovací systém budovy, nevybaví vykurovací systém automatickou reguláciou parametrov tepla a teplej vody vhodnou tepelnou izoláciou, to sú tie potrubia, ktoré vidíte. Takže čo to vlastne bude kontrolovať, aké, až aké drobnosti? Čo nám to tu vlastne vzniká? Úrad má svojho, Úrad pre regulácie sieťových odvetví má v svojom názve i v opise činnosti povinnosť starať sa predovšetkým o reguláciu cien a predpísaných odvetví. Čo z neho urobíme? Bude kontrolovať všetko od dodržiavania nariadení v energetike, teplárenstve, zásobovaní vodou až po najdrobnejšie veci, ako je vybavenie rozvodov tepla a teplej vody v budovách vhodnou tepelnou izoláciou? Jeho kompetencie sa výrazne rozšíria na úkor Slovenskej obchodnej inšpekcie a ďalších inštitúcií. To je vážny zásah do celého systému, taký vážny, že si vyžaduje hlbokú odbornú diskusiu, ktorá sa nesmie zúžiť na strohé medzirezortné pripomienkové konanie a možno rokovanie v tomto parlamente. Prečo napríklad výrazne oslabujeme Slovenskú obchodnú inšpekciu? Konala doteraz zle? Kde sú analýzy, kde je, kde je, kde sú, kde je posúdenie návrhu na zlepšenie? Pri takýchto vážnych zmenách sa musia skúmať dosahy navrhovaných, týchto navrhovaných zmien. Namiesto toho dostaneme od predkladateľa suchú vetu: "Návrh nariadenia vlády nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, životné prostredie, informatizáciu spoločnosti, na služby verejnej správy pre občana, vplyv na manželstvo, rodičovstvo, rodinu ani žiadne sociálne vplyvy." To azda predkladateľ nemyslí vážne. A ďalej, čo to bude všetko stáť? Ako sa takáto rozsiahla agenda zvládne? Ako sa úrad pre reguláciu sieťových odvetví personálne vybaví? A napokon znovu, prečo takéto sústredenie na jeden úrad? Otázka, otázku si kladiem aj preto, lebo vnímam, akým spôsobom sa menilo vedenie úradu na konci minulého roka, keď sa v tom hrubo angažoval priamo predseda vlády. Vyzerá to na pokračovanie koncentrácie moci, ktoré sa začalo pred piatimi mesiacmi, preto od predkladateľa čakáme riadne zdôvodnenie tohto konania. Ďakujem za pozornosť. [11:40] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. A ak nie sú žiadne ani faktické poznámky, tak týmto uzatváram tú písomnú časť rozpravy a pýtam sa, či sa niekto chce prihlásiť ústne. Uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne. Pán poslanec Štefunko, nech sa páči. [11:53] Ivan Štefunko – Vystúpenie v rozprave Dobrý deň, vážená pani ministerka, podpredsedníčka vlády, vážený pán predsedajúci, verím, že už máte lepšiu náladu ako predtým pri tom predchádzajúcom zákone, lebo budem vás trošičku aj ja, sa vás pýtať na niektoré veci. A začnem tým, že pán poslanec Hajko išiel veľmi do detailov, oceňujem, také veci som si pripravoval na výbor, a teda urobím to tak pekne, nazvem to moje vystúpenie tak pekne po slovensky, takže big picture. Keď si zoberieme, že vlastne čo táto vláda a strany, ktoré, z ktorých sa skladá, sľubovala pred voľbami a sľubovala pred voľbami, že majú byť lacnejšie energie, lacnejšie potraviny. Áno, je to pravda, je to úplne legitímny politický cieľ a vôbec nenamietam. Zároveň ale mám trošičku obavu, že to dávate na tú Matovičovu vládu, ktorú stále kritizujete, oni tu síce nie sú, ale v niečom ste stále rovnakí, ako to bol, ako boli aj oni, že vlastne zbierate politické body na niečom, čo má byť ako keby dlhodobé. Znova sme pri ekonomickom, hospodárskom zákone, ktorý má byť na dlhšie obdobie a nie proste si ho prispôsobiť každé štyri roky počas toho, podľa toho, kto je pri kormidle. Vlastne dostali ste takú moc a ja by som očakával, že budete takí frajeri alebo frajerky, že proste postavíte, postavíte regulačný zákon na nejakých dlhodobých pilieroch, na pilieroch 21. storočia a budete brať do úvahy trendy v zahraničí, ale aj trendy, ktoré sa týkajú nášho spoločenstva, či už slovenského, európskeho, alebo globálneho. Aby sme si uvedomili, energie budú stále drahé a budú stále drahšie a drahšie, lebo svet prečerpáva svoje energetické zásoby v podobe uhľovodíkov a tak ďalej a musíme investovať strašne veľa do toho, aby sme vyvinuli konkurencieschopné obnoviteľné zdroje. A takto by som očakával, že sa nový zákon o regulácii sieťových odvetví bude uberať a že tento zákon bude nejakým spôsobom adresovať aj tieto problémy. Skôr z kuloárov znie, že nový predseda ÚRSO v zásade obnoviteľné zdroje nepovažuje za dôležité, dokonca na rôznych stretnutiach so záujmovými združeniami povedal, že dokým on tam bude, tak batériové úložiská nebudú, stopol sa zákon a tak ďalej. To znamená, že trošku máme s tým problém, svojím spôsobom zaňho trošičku zodpovedáte aj vy, tak preto sa na vás obraciam, keby tu bol, tak proste by som sa obracal naňho, obracal naňho. Vidíme vplyv strašnej koncentrácie moci, a to vlastne už hovoril aj pán Hajko, že vlastne úrad má byť na to, aby zamedzoval monopolnému postaveniu alebo ako keby reguloval trh, aby vytváral pravidlá a nie aby išiel do konkrétnych detailov. A v zásade tá koncentrácia moci nie je, samozrejme, pri ÚRSO ničím nová, vlastne sa deje pri iných inštitúciách aj pri zákone, ktorý sme dnes vlastne aj preberali, pri zákone, zákone o verejnom obstarávaní. Zároveň v zásade, ja už som vás za to kritizoval pri plošnej dotácii cien energií, táto koncentrácia moci pri ÚRSO vám bude môcť umožňovať znova nejakým spôsobom robiť veci nehospodárne, ktoré vám vyčíta aj Európska únia, aj pri tejto novej regulácii, lebo ÚRSO vám pri tom bude môcť napomáhať. Pre krátkosť času budem ja viac vystupovať pri druhom čítaní a vo výboroch, chcem len povedať jednu vec, že pán Hajko si všimol, že tu nie je žiadny vplyv alebo teda vymenovaný žiadny vplyv na rôzne, na rôzne... alebo že nie je tam žiadna doložka vplyvov, tak ja som si urobil robotu za vás. Bude to mať určite negatívny vplyv na dodávateľov energií, bude to, bude to mať vplyv na konkurenciu medzi nimi aj kvôli tomu, že budú mať väčšie administratívne náklady, nižšie marže, nižšie zisky. Z toho vyplýva aj to, že bude, budú odvádzať nižšie dane do štátneho rozpočtu, to znamená, že to bude mať negatívny vplyv na štátny rozpočet, ale napríklad to môže mať pozitívny vplyv na sociálny kontext, povedzme na rodinu, lebo môžete dočasne znížiť ceny energií, ale z dlhodobého hľadiska to náš energetický systém nezvládne. Teda chcem povedať, že myslím si, že pri tomto zákone ste si spravili relatívne slabú robotu. Neviem, že či je to kvôli krátkosti času, alebo kvôli tomu, že toto má byť záverečný cieľ tejto hry, ale mám pocit, že to tak, vyzerá to ako tá hra s tým krtkom, neviem, či to poznáte, že vlastne triafate krtka proste kladivom a buchnete ho niekde a on sa niekde inde vynorí, a pri týchto cenách energií sa to bude diať častejšie. To znamená, že ja verím, verím, fakt verím, že sa budeme môcť baviť vo výbore, očakávam, že pán predseda Puci alebo, alebo pán Šimko vytvoria väčší priestor na výbore, aby sme na to mali čas, verím, že si aj vy nájdete čas, aby sme išli po detailoch, nechcem nudiť toto plénum v prvom čítaní, ale chystám sa na druhé čítanie a očakávam, samozrejme, aj veľmi veľa zmien, ktoré od vás prídu, ako to vždycky býva, že vždycky vlastne medzi prvým, druhým čítaním prídu poslanecké zmeny, takže teším sa na túto debatu. Ale summa summarum sme pripravení o tomto diskutovať, chceme vylepšiť tento zákon a chceme vytvoriť väčší priestor pre obnoviteľné zdroje v tomto regulačnom rámci. Ďakujem vám veľmi pekne. [11:55] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Pročko už svoju faktickú poznámku povie po obednej prestávke, ak sa neurazíte. (Reakcia z pléna.) Tak veľmi krátko. [12:00] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Naozaj to bude veľmi krátke. Pán Štefunko, ja som veľmi rád, všetci chceme diskutovať, ale my tu hovoríme len, že chceme s vami diskutovať, oni sa prihlásia v záverečnej reči, kde nemôžeme s nimi diskutovať. Tak to je stále a keď vám potom povedia, že no ale s niektorými budeme diskutovať, s niektorými nebudeme diskutovať, čiže toto je ich rétorika. Áno, budeme diskutovať, ale tak, že my budeme rozprávať a vy budete ticho. [12:01] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Týmto vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú a potom tie záverečné stanoviská po obednej prestávke, ktorú týmto vyhlasujem a prajem vám všetkým dobrú chuť. (Prerušenie rokovania o 12.01 hodine.) (Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.) [13:55] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v popoludňajšom rokovaní piateho dňa 12. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v prerušenom rokovaní v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach, tlač 213. Dnes dopoludnia bola všeobecná rozprava o tomto bode programu, vyhlásená bola za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľka pani ministerka Saková? Áno, nech sa páči. (Pokračovanie rokovania v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 213.) [14:00] Denisa Saková – Vystúpenie Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, v rozprave tu odznelo niekoľko vecí a asi by som sa vyjadrila tak v rýchlosti možno k dvom-trom takým, čo považujem za kľúčové, čo tu odzneli. Prvá vec je ohľadom, prečo bol odvolaný šéf ÚRSO v novembri 2023 Andrej Juris? K tomu dodám a prečítam len toľko. Citujem správu NKÚ: "ÚRSO pri výkone svojej pôsobnosti v súvislosti s prípravou a vydaním zmeny vyhlášky o cenovej regulácii v elektroenergetike, ktorou sa niekoľkokrát posúvalo referenčné obdobie od 1. augusta do 30. septembra 2022, nepostupoval nezávisle, jeho právomoci prevzala, nakoniec prevzala vláda SR." To len k dôvodu, prečo bol odvolaný predseda. Citovala som správu NKÚ. Ďalej tu odznelo od pána poslanca Hajka, že tento zákon o regulácii v sieťových odvetviach sa nevenuje tomu, ako budú diverzifikované jednotlivé nerastné suroviny. Tak len by som upozornila pána poslanca, že tento zákon nevymedzuje to, ako máme diverzifikovať dodávky plynu, ropy, jadrového paliva, ale že za to sú zodpovedné jednotlivé štátne podniky, prípadne podniky, kde má štát svoju majetkovú účasť, čo sa týka jadrového paliva. Niekoľkokrát sme to hovorili aj v televíznych relácií, že Slovenské elektrárne sa snažia diverzifikovať palivo, ale jadrové palivo môžu používať len také, ktoré je licencované na Slovensku. Ale, samozrejme, robia k tomu potrebné kroky. Takisto čo sa týka dodávok ropy, áno, vybavila vláda Roberta Fica výnimku na rok ´24, aby sa naďalej mohli distribuovať a predávať výrobky z ruskej ropy, aby sme neprišli o pracovné miesta nášho jediného spracovateľa ropy Slovnaftu. Čo sa týka diverzifikácie plynu, takisto robíme všetky potrebné kroky, aby sme sa zbavili absolútnej závislosti na ruskom plyne postupne, ak tieto kroky prídu ku konkrétnym výsledkom, budeme, samozrejme, verejnosť o tom informovať. Ďalší bod je koncentrácia moci, že zo Slovenskej obchodnej inšpekcie nám prechádzajú viaceré kompetencie na ÚRSO. Chcela by som len pánovi poslancovi podotknúť, že viackrát Slovenská obchodná inšpekcia konala nie úplne tak, ako konať mala, alebo v niektorých prípadoch vôbec nemala konať a bola tam veľmi veľká kritika na Slovenskú obchodnú inšpekciu, že nemá dostatok pracovníkov, ktorí majú odborné vedomosti, a Slovenská obchodná inšpekcia v rámci energetiky veľakrát všetky povinnosti a problematiku posúvala na Úrad pre reguláciu v sieťových odvetviach. Takže nič sme nechceli spraviť týmto zákonom, žiadnu koncentráciu moci, len toto zoficiálniť, pretože si myslíme, že Slovenská obchodná inšpekcia, pokiaľ má budovať ďalšie odborné kapacity na to, aby vedela konať aj v oblasti energetiky, tak si myslíme, že je to len zbytočná duplicita. Ako som povedala, vždy Slovenská obchodná inšpekcia tieto povinnosti a problematiku v poslednom období už presúvala priamo na úrad. A čo sa týka niektorých pripomienok od pána poslanca Štefunka, je úplne jasné, že aj Slovensko sa zaviazalo, aby sme čo najviac naše energetické portfólio dopĺňali aj z obnoviteľných zdrojov. K tomu treba pristupovať veľmi citlivo a určite budeme pristupovať k tomu na základe väčšieho konsenzu. Pri obnoviteľných zdrojoch si len musíme uvedomiť, že nie sme na tom tak, ako je napríklad Nórsko, ktoré má neskutočnú kapacitu, čo sa týka vodných tokov. Takisto nie sme Španielsko, kde 300 dní do roka, z 365 dní 300 dní do roka svieti slnko, a tiež nie sme Island, ktorý tej geotermálnej energie má neskutočné množstvo, alebo Dánsko, ktoré má proste, ktoré má 300 dní veternosť z 365 dní. Takže my sme za to, aby sa energetický mix spravil tak, ktorý bude adekvátny na naše zemepisné šírky a na naše podmienky a pripravili prenosovú a distribučnú sústavu na to, aby sme pripojenie všetkých obnoviteľných zdrojov do nej zvládli, aby to najmenej ovplyvnilo výslednú cenu energií. To znamená, nemôžme si dovoliť ani zvýšenia nákladov na podporné služby a jednoducho všetko musí byť v tom správnom mixe. My sme ochotní o tom diskutovať, sme ochotní skutočne prihliadať na triezvo praktické názory a ísť cestou takou, akou sa uberá Európa: moderný prístup v oblasti energetického mixu. Ďakujem veľmi pekne za slovo. [14:00] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem pani ministerke. Chce sa vyjadriť k rozprave spravodajca poslanec Šimko? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať druhým čítaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšovaním podnikateľského prostredia, znižovaním administratívnej záťaže. Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 135, spoločná správa výborov má tlač 135a. Pani podpredsedníčka vlády Saková, prosím, ujmite sa slova a odôvodnite vládny návrh zákona. (Rokovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšovaním podnikateľského prostredia a znižovaním administratívnej záťaže , tlač 135.) [14:07] Denisa Saková – Vystúpenie Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vládny návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšovaním podnikateľského prostredia a znižovaním administratívnej záťaže predkladám v súlade s Plánom obnovy a odolnosti Slovenskej republiky a plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky dokonca ešte v roku 2022. Cieľom návrhu zákona je podpora podnikateľského prostredia pomocou opatrení prispievajúcich k odbúravaniu nadmernej regulačnej záťaže, uľahčeniu podnikania v rôznych oblastiach hospodárstva a zvýšeniu konkurencieschopnosti podnikateľských subjektov. Na Slovensku predpokladaná úspora opatrení, ktoré budú splnené prijatím vládneho návrhu zákona, je vo výške približne 650-tisíc eur. Návrh zákona je predmetom MPK, bolo teda predmetom MPK. A, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu zákona. Ďakujem veľmi pekne. [14:07] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárske záležitosti poslancovi Šimkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. [14:08] Igor Šimko – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani ministerka, pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, predkladám správu (135a) výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšovaním podnikateľského prostredia a znižovaním administratívnej záťaže, tlač 135, v druhom čítaní. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 122 z 13. februára 2024 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárske záležitosti. Určila zároveň výbor pre hospodárske záležitosti ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie predmetného vládneho návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili gestorskému výboru v určenej lehote žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť ústavnoprávny výbor uznesením č. 57 z 11. apríla 2024 a výbor pre hospodárske záležitosti uznesením č. 33 z 9. apríla 2024. Z uznesení výborov uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú štyri nasledujúce pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch 1 až 4 spoločne s odporúčaním schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšovaním podnikateľského prostredia a znižovaním administratívnej záťaže, tlač 135, schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe, ktoré gestorský výbor odporúčal schváliť. Spoločná správa výborov o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválené uznesením výboru pre hospodárske záležitosti č. 43 zo 16. apríla 2024. Týmto uznesením ma výbor poveril zároveň predložiť návrhy v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu. [14:10] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal písomnú prihlášku. Poslanec Hargaš za PS ako člen klubu, nech sa páči. [14:11] Ján Hargaš – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážená pani ministerka, milí kolegovia, milé kolegyne, no, opäť je ten čas v roku, keď byrokracia je témou tohto pléna. Ja sa tomu úprimne teším, pretože vo februári som sa priznal, že mám takú vášeň pre tú byrokraciu, pre jej odstraňovanie, tak teraz moja vášeň dostáva druhú šancu. Verím, že dostáva druhú šancu aj koalícia, aby sme ukázali, že s odstraňovaním byrokracie to naozaj myslíme... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Danko, Andrej, podpredseda NR SR Môžte ten balíček schovať? (Reakcia na to, že rečník mal na rečníckom pulte dva balíky kancelárskeho papiera.) Poprosím o zastavenie času. Žiadne názorné pamiatky, pomôcky v sále nie sú povolené, ani... (reakcia vystupujúceho poslanca), toto nie je cirkus, toto je parlament, dobre? Odložte to! Ďakujem, pokračujte v rozprave. Hargaš, Ján, poslanec NR SR Som rád, že to, pán predsedajúci, pripomínate práve vy, že mi to dneska takto vyšlo, že teda od vás som dostal pokarhanie, že toto nie je cirkus, ale parlament. Milé! Poďme k téme. Vláda sa zaviazala, že bude pravidelne prijímať antibyrokratické balíčky, sto opatrení na zlepšenie podnikateľského prostredia ročne. A teda takto začína dôvodová správa vášho zákona. A teda som rád, že pani ministerka sedíte, ale teda ja by som vám rád pomohol v tomto. Mne sa to veľmi páči, že to robíte. Aj v prvom čítaní sme tento váš zákon podporili, čiže ja ho ani v tomto druhom čítaní vôbec nebudem kritizovať, ale, práve naopak, podporíme ho aj v druhom čítaní, a dokonca mám pre vás jedno vylepšenie, ktoré, ak som to správne počul, tak vy ste hovorili, že tento zákon celkovo ušetrí nejakých 600-tisíc? (Reakcia ministerky.) 650-tisíc eur. Tak ja mám pre vás ponuku, ja mám pozmeňujúci návrh, ktorý nám ušetrí 4,5 milióna eur ročne štátu aj podnikateľom dohromady. Čiže tým dávam najavo , že na konci budem čítať pozmeňujúci návrh, ktorý teraz v krátkosti odôvodním. Samozrejme, sú veci, kde sa s touto vládou nedokážeme zhodnúť a budeme vám robiť tvrdú opozíciu. To, ako teraz valcujete právny štát, ako ohrozujete eurofondy, podkopávate nezávislé médiá, tam jednoducho vám neuhneme a budeme vytrvalo brániť piliere tejto spoločnosti. Ale sú oblasti, kde aj my vieme nájsť spoločnú reč, a odstraňovanie byrokracie je jednou z nich. Nám v Progresívnom Slovensku veľmi záleží na tom, aby sme firmám pomáhali, aby sa im na Slovensku podnikalo jednoducho, aby sme ich podporovali a nezaťažovali ich zbytočnými povinnosťami. A tu, v tomto prípade sa nerozchádzame na nejakých hodnotách, morálke alebo inej problematike, tu sa rozprávame o zbytočných papierovačkách, kde predpokladám, že tieto papierovačky lezú na nervy každému bez ohľadu na to, či je zo SMER-u, SaS-ky, HLAS-ku, alebo či je z PS-ka. Preto by som vám teda predstavil doplňujúci návrh, ktorý nijakým spôsobom nezasahuje do vášho zákona, že by ho nejakým spôsobom menil, práve naopak, je to doplňujúci, čiže ho rozširuje, dopĺňa časť, kde môžme teda podnikateľom pomôcť ešte viac. Pôjdem trochu do histórie. V roku 2018, keď bol podpredsedom vlády pre informatizáciu pán Raši, tak sa prijal zákon proti byrokracii. Vďaka tomuto zákonu sa odstránilo zbytočné nosenie výpisov medzi jednotlivými úradmi. Čiže ak ste prišli na úrad a tí od vás chceli nejaký výpis z obchodného registra, tak vás už neposielali, aby ste si ten výpis išli niekde zohnať, ale jednoducho pomocou informačným systémov si úrady tieto informácie medzi sebou vymenili a občania prestali behať a robiť poštárov medzi týmito, týmito úradmi. Potom nasledovali ďalšie dve vlny takéhoto odstraňovania byrokracie a zbytočných výpisov. Tá posledná najväčšia sa udiala v roku 2021. Som rád, že som mohol byť aj ja jej súčasťou pri tom návrhu zákona aj pri realizácii. A predstavte si, že tento návrh zákona, keď v roku 2021 sa robilo najväčšie rušenie zbytočných výpisov, tak ten návrh zákona vtedy podporilo až na jedného poslanci všetci, ktorí tu sedeli. Ak si dobre pamätám, zo 144 prítomných poslancov 143 bolo za. Ak si pamätáte, že kto sedel v tomto kúte (rečník zakrúžil ľavou rukou), tu sedeli teda iné osobnosti, to boli fašisti vtedy, len pre tých, čo tu neboli a nesledovali to, tak aj tí dokonca podporili zákon proti byrokracii. To je, ako Ivo dneska povedal, ako sa to pekne ľúbivou slovenčinou hovorí, to je no-brainer, že to je niečo čo proste každý, každý uzná, že to je niečo dobré a v prospech tejto krajiny. Čiže už vtedy sa ukázalo, že rušenie byrokracie nemá byť o nejakých straníckych líniách. Má to byť o dobrom riešení pre občanov a pre podnikateľov na Slovensku. Čiže mali sme tieto tri vlny rušenia byrokracie a podarilo sa odstrániť výpisy v štáte. Čiže úradom už nemusíme nosiť tie papiere, ony si už tie informácie pomocou informačných systémov vymenia medzi sebou. Ale čuduj sa svete, odstránilo sa 22 výpisov a štyri z nich ešte stále vydáva Slovenská pošta. A Slovenská pošta každý rok vydá 350-tisíc a viac výpisov. V roku 2022 to bolo 358-tisíc výpisov. Preto som si sem doniesol tie dva balíky papiera, pretože každý z nich má 500 kusov papiera, čiže dohromady to je tisíc, čiže tie dva balíky, ktoré som tu mal na začiatku, tak to je množstvo papiera, ktoré sa každý jeden deň na pobočkách Slovenskej pošty vydáva. A kladiete si otázku, prečo sa vydávajú tie papiere. Prečo sa tie výpisy stále, stále vydávajú, keď už sme ich zrušili na úradoch? No preto sa vydávajú, pretože ľudia ich musia nosiť niekam inam. Nosia ich do komerčnej sféry, nosia ich do bánk, do poisťovní, telekomunikačným operátorom. Každý, kto podniká, tak určite zažil situáciu, že si potreboval vybaviť niečo v banke, založiť podnikateľský účet alebo u operátora si potreboval založiť paušál na firmu. Žiadali od neho výpis z obchodného registra, výpis z registra trestov, kadejaké údaje z katastra, ak ste si vybavovali hypotéku alebo niečo podobné. Čiže tých 350-tisíc kusov papiera, ktoré sa každoročne vydávajú stále na Slovenských poštách, ľudia dnes v prevažnej miere nosia do komerčnej sféry. A pointou a podstatou môjho doplňujúceho návrhu je, aby sme kontrolovaným spôsobom komerčným subjektom umožnili pristupovať do štátnych databáz, aby si so súhlasom tej osoby, ktorej sa to týka, mohli preveriť informácie namiesto toho, aby toho človeka posielali na poštu alebo do iného úradu, že prineste mi ten papier. Hej, čiže v rámci štátu to funguje, funguje to niekoľko rokov, IT systémy na to máme, je veľmi jednoduché takéto dáta sprístupniť komerčným firmám, tak aby ste nabudúce, keď podnikáte, prišli do banky a budú chcieť od vám výpis z obchodného registra, tak im jednoducho povolíte pristúpiť k týmto údajom v štátnom registri. Tá banka si to overí priamo v tom registri a vy nemusíte chodiť na poštu, nemusíte chodiť nikam. Toto je podstata toho môjho, toho môjho návrhu. Realizácia naozaj nie je komplikovaná. Informačné systémy, ktoré zabezpečujú, že tie dáta sú vyčistené, tak tie už existujú niekoľko rokov. Z eurofondov sa teraz dokončil projekt, ktorý umožňuje to zdieľanie smerom navonok zo štátu do komerčnej sféry. Čiže IT systémy na to máme. Takže keď som si tak zahral diablovho advokáta, tak som si tak kládol otázku, že čo by ste asi mohli vytknúť tomu, že prečo by to nebol dobrý návrh, aj keď teda ja stále verím naivne, že to podporíte. A že prečo by to nebol dobrý návrh, no ja neviem, tak možno, možno ešte potrebuje ministerstvo informatizácie alebo vaše ministerstvo, neviem, trochu viac času. V poriadku, tak povedzte, nebude to účinné od 1. júla, môžme to dať kľudne aj o rok, že to bude od 1. júla 2025. Ja som s tým v pohode. Ak potrebuje štát trochu viac času, aby sa na to pripravil, to je jednoduchá legislatívna vec, ktorú tu vieme v rámci rozpravy, ja sa prihlásim do ústnej, dám vám druhý pozmeňovák, ktorý bude mať účinnosť posunutú o rok, stačí povedať. Okrem toho rozmýšľal som, že čo ďalšie by mohlo, že tak neviem, tak rozpočtovo možno, že nemáme peniaze na to. No, keď máme peniaze na ministerstvo športu, tak predpokladám, že máme aj pár stotisíc na úpravu takýchto systémov, alebo iné veci sa tu, na iné veci sa tu míňajú, míňajú peniaze. A na túto výtku by som mal takú odpoveď, že v doložke, v doložke k tomu zákonu, ktorý som ja predkladal ešte vo februári, máte krásne vyčíslené, ako sme prišli k tej úspore 4,5 mil. eur. Čiže za pár stotisíc investície dostaneme návratnosť 4,5 mil. eur ušetrených peňazí, ušetreného času, ušetrených nervov. Čiže oplatí sa to, takže tam by asi ani minister financií s tým nemal mať nejaký problém. Jednoducho ten business keys tam je. Takže neviem, toto boli také dve oblasti, ktoré mi napadli. Ešte možno nejaká ďalšia mi napadne, že čo by mohol byť ešte problém. Rozmýšľam, veď času máme, čas vieme vyriešiť, peniaze tiež vieme vyriešiť. Neviem, čo by ešte mohlo byť. Ešte by mohol byť problém, že to je opozičný návrh, tomu rozumiem. Teda vyskúšali sme, nerozumiem tomu, ale vyskúšali sme si to vo februári. A ja dúfam, že cez toto sa naozaj vieme, vieme preniesť. Keď som tento zákon ako samostatnú novelu zákona o e-Governmente predkladal vo februári, bolo to pod číslom parlamentnej tlače 169, keby si niekto chcel naštudovať tú doložku alebo dôvodovú správu do detailu, pretože teraz to nebude také rozsiahle, tak rozsiahlo popísané, tak všetko je tam. Tak všetci z koalície sa zdržali až na jedenástich, ktorí dokonca hlasovali proti tomu môjmu zákonu. Čiže ja som si dovolil potom vytvoriť taký tím Prvý FC byrokracia, táto jedenástka fanúšikov chodenia na úrady, chcem veriť tomu, že to bol iba omyl, že omylom stlačili, že hlasujú proti. Tak ja naozaj verím, že tu dokážeme aj verejnosti ukázať, že na mnohých veciach koalícia a opozícia sa nezhodneme a nesúhlasíme, tak ja by som bol rád, keby sme ukázali, že na veciach, ktoré v minulosti dokázali podporiť ešte aj fašisti, lebo aj tí vedia, že byrokracia neprospieva podnikateľom na Slovensku a občanom na Slovensku, tak na takejto veci sa zhodnúť, zhodnúť vieme. Budem tomu veľmi rád, prípadne privítam aj spätnú väzbu, ak by ste chceli vystúpiť v rámci rozpravy, tak aby som na vás mohol poťažmo aj reagovať a vysvetliť niektoré možno pripomienky, ktoré by ste, ktoré by ste vzniesli. Hovorím, vo februári som neprešiel dverami, tak teraz sa vraciam oknom a naozaj máme tu zákon, ktorý má pomôcť podnikateľom odstraňovať byrokraciu. Hovoríte, že ušetríte 600-tisíc eur ročne. Tak ja k nemu dávam pozmeňovák, ktorý nám ročne ušetrí 4,5 milióna eur. Na základe iniciatívy, ktorú začínal pán minister Raši, na základe informačných systémov, ktoré na tom ministerstve sú, jednoducho všetko je pripravené na to, aby ste podnikateľom vedeli zásadným spôsobom uľahčiť život, a budem veľmi rád, ak sa k tomu postavíte konštruktívne a tento pozmeňujúci návrh podporíte. No a teraz prejdem k čítaniu doplňujúceho návrhu, keďže ho predkladám až v druhom čítaní. Aha, a to vlastne to bol ešte jeden dôvod, čo som si spomenul. Aha, možno mi vytknú, že to predkladám až v druhom čítaní. Tak na to môj protiargument by bol, že jednak som to komunikoval s ministerstvom hospodárstva, že takýto pozmeňovák tu bude, on je predložený už viac ako týždeň, a jednak ešte vo februári tu bol samostatný zákon, čiže čas na naštudovanie toho, že o čo tu ide, tu naozaj bol a verím, že keď tu je vôľa odstraňovať byrokraciu, tak sa touto cestou vyberieme. Takže teraz prečítam doplňujúci návrh. Doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Hargaša k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšovaním podnikateľského prostredia a znižovania administratívnej záťaže, tlač 135. V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúci pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšovaním podnikateľského prostredia a znižovaním administratívnej záťaže, tlač 135. Vo vládnom návrhu zákona navrhujem toto doplnenie: Za čl. II sa vkladá nový čl. III, ktorý znie: "Čl. III Zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení zákona č. 214/2014 Z. z., zákona č. 29/2015 Z. z., zákona č. 130/2015 Z. z., zákona č. 273/2015 Z. z., zákona č. 272/2016 Z. z., zákona č. 374/2016 Z. z., zákona č. 238/2017 Z. z., zákona č. 69/2018 Z. z., zákona č. 313/2018 Z. z., zákona č. 211/2019 Z. z., zákona č. 134/2020 Z. z., zákona č. 416/2020 Z. z., zákona č. 325/2022 Z. z. a zákona č. 301/2023 Z. z. sa dopĺňa takto: V § 10 sa odsek 11 dopĺňa písmenom k), ktoré znie: "k) poskytovanie údajov podľa písmena j), so súhlasom osoby, ktorej sa takéto údaje týkajú, tretej strane,”. § 55 sa dopĺňa odsekom 6, ktorý znie: „(6) Správca modulu procesnej integrácie a integrácie údajov poskytuje údaje z informačných systémov, z ktorých sú orgány verejnej moci pri svojej úradnej činnosti povinné a oprávnené získavať a používať údaje, 29aa) vždy aj spôsobom a v rozsahu podľa § 10 ods. 11 písm. j) a k); na poskytovanie týchto údajov vytvorí správca modulu procesnej integrácie a integrácie údajov verejne dostupné aplikačné rozhranie. Údaje podľa prvej vety sú použiteľné na právne účely rovnako, ako sú použiteľné na právne účely pre orgán verejnej moci podľa osobitného predpisu. 29ab)" Poznámky pod čiarou k odkazom 29aa a 29ab znejú: „ 29aa) § 1 ods. 3 a 4 zákona č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 29ab) § 1 ods. 1 zákona č. 177/2018 Z. z. v znení zákona č. 310/2021 Z. z.". Za § 60j sa vkladá § 60k, ktorý vrátane nadpisu znie: „§ 60k Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. júla 2024 (1) Správca modulu procesnej integrácie a integrácie údajov zabezpečí plnenie povinností podľa § 55 ods. 6 najneskôr od 1. septembra 2024, pričom aplikačné rozhranie a popis jeho použitia sprístupní najneskôr do 1. júla 2024. (2) Postup a podmienky, ktoré musia byť podľa predpisov o informačných technológiách vo verejnej správe a tohto zákona splnené na poskytovanie údajov podľa § 10 ods. 11 písm. k), zverejňuje ministerstvo investícií na svojom webovom sídle a na ústrednom portáli."." Nasledujúce novelizačné články sa primerane prečíslujú. Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som. [14:25] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán poslanec. Na vystúpenie pána poslanca dve faktické. Prvý, poslanec Truban. [14:36] Michal Truban – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za krásne vystúpenie. A ako si aj sám hovoril, je naozaj taká veľká škoda, že táto vláda sa rozhodla ísť ako cestou spálenej zeme aj totálneho konfliktu práve aj pri takých témach, ako je znižovanie byrokracie a podpore podnikateľského prostredia, pretože naozaj tam podľa mňa nejde o žiadnu ideológiu, ale tak ako kedysi sami, myslím, že aj Robert Fico to rozprával a viacerí politici terajšej vládnej koalície, že keď sú dobré zákony, tak ich podporia. Naozaj že toto je taká technická vec, ktorú by bez problémov mohli podporiť, špeciálne v zákone, ktorý sa aj volá, že je o zlepšovaní podnikateľského prostredia a znižovaní administratívnej záťaže, pritom sám obsahuje naozaj iba také malé vylepšenia a my sami aj v minulej, aj na minulej schôdzi, aj teraz týmto pozmeňovákom sme sa snažili prinášať rôzne opatrenia, ktoré boli aj prepočítané rozpočtovou radou a naozaj by, naozaj by veľmi-veľmi pomohli podnikateľskému prostrediu. Ale, žiaľ, škoda, že politika je proste taká, že tu sa na argumenty nepočúva a raz je niekto na jednej strane, potom je na druhej, a tým pádom si radšej ťuká do mobilu, aby to nepočul a nemusel, nemusel, nemusel proste vyjsť v ústrety niekomu inému, pretože sa bojí, že by to bolo potom zneužívané na politickú, politický súboj, pritom je to iba proste dobré opatrenie, malé technické, ktoré pomôže ľuďom, a podľa mňa presne na toto sme tu. Ďakujem. [14:36] Andrej Danko Poslanec Štefunko [14:38] Ivan Štefunko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. No, mal by som reagovať na, na pána Hargaša, ale tam len takú ako kebyže malú poznámku na môjho kolegu Michala. Ja by som tomu dal šancu. A dal by som tomu šancu preto, lebo to, čo navrhol Jano Hargaš, vlastne umožní lepšiemu implement... lepšej implementácii toho zákona o verejnom obstarávaní, ktoré sme tu mali pred chvíľou, pred dvoma hodinami. To znamená, že, že bude oveľa viacej obstarávania, oveľa rýchlejšieho a tí lokálni starostovia a primátori, ktorí sú aj z HLAS-u, aj zo SMER-u, aj, aj nezávislí, aj možno z PS-ka, budú mať oveľa lepšiu prácu pri posudzovaní všetkých tých ako kebyže registrov, ktoré proste musia, musia sa dokladať pri verejných obstarávaniach, musia mať rôzne aj, aj proste ako kebyže napríklad musia doložiť, že či majú financovanie z banky na to, aby to vedeli realizovať, to verejné obstarávanie. To znamená, že v zásade tento Janov návrh pomôže tomu návrhu, čo ste vlastne chceli doobedu pretlačiť. To znamená, že ja byť koalíciou, ja by som ten akože zaujímavý návrh prijal a podľa mňa sa to zlepší či už len, či už podnikateľské prostredie, ale takisto aj život samospráv. Ďakujem. [14:38] Andrej Danko S reakciou poslanec Hargaš. [14:38] Ján Hargaš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za reakcie, kolegovia. A teraz len taká výzva na pani ministerku, že ak by ste chceli vystúpiť v rámci rozpravy, že by sme mohli na vás aj reagovať, ak tam budú nejaké pripomienky, si to vysvetliť. Ďakujem pekne. [14:38] Andrej Danko Ďakujem. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Áno. [14:38] Denisa Saková Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán poslanec a možno vážení páni traja poslanci, ktorí ste zaujali stanovisko k tomuto pozmeňovaciemu návrhu, ja si nemyslím, že Slovensko je spálená zem, čo sa týka nejakého zlepšovania podnikateľského prostredia na Slovensku. Pán Hargaš, my sa poznáme od doby dávnej-dávnej a sám viete, že na ministerstve vnútra sme v rámci informatiky toho spravili veľa a veľmi veľa a keby nebolo tej veľkej ambície, tak dnes by sme nemali register fyzických osôb, nemali by sme ďalšie registre, ktoré patria kompetenčne pod ministerstvo vnútra, a dnes by sme o informatizácii a o zlepšovaní akéhokoľvek prostredia, či podnikateľského, alebo či poskytovania služieb štátu voči občanom, ani nemohli hovoriť. To, že máme kataster dostupný, že register fyzických osôb používa školstvo, používajú ho iné inštitúcie, užívajú ho notári, advokáti, to myslím si, že bol jedným z úspechov celej informatizácie hlavne na ministerstve vnútra. A po druhé, čo sa týka zlepšovania služieb štátu a myslím si, že čiastočne zasahovali aj do podnikateľského prostredia, sama som bola zodpovedná za efektívnu, spoľahlivú a otvorenú verejnú správu, kedy sme vytvárali klientske pracoviská v každom okrese a prešli sme stovky procesov, ktoré tam boli a v rámci toho času, ktorý sme mali k dispozícii a ktoré som mala ja k dispozícii v jednotlivých pozíciách, tak sme sa snažili spraviť maximum. Ja, keďže tento váš pozmeňujúci návrh sa hlavne týka zákona o e-Governmente, som si vypýtala stanovisko aj MIRRI a som ho diskutovala aj s pánom ministrom Rašim, ktorý tu bol doobeda, a povedal, že on je ochotný a že je pripravený na diskusiu s vami, pretože je to fakt nepriama novela zákona o e-Governmente. Uvedené zmeny že potrebujú posúdiť komplexnejšie, lebo ako ste vy vraveli, prvé spomínal peniaze. Ak majú ísť zo štátneho rozpočtu, radi by sa možno povenovali financovaniu takýchto zlepšení a ešte iných zlepšení, ktoré majú na programe po revízii Operačného programu Slovensko, kde by to zahrnuli do nejakých nových projektov, aby sme nezaťažovali týmto štátny rozpočet, a že určite sa vám budú venovať a jednoducho si to zahrnú do svojho zákona, kedy budú nepriamo novelizovať zákon o e-Governmente. Je to v jeho kompetencii, je to ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie, takže toto rozhodnutie absolútne akceptujem. Ďakujem veľmi pekne. [14:38] Andrej Danko Ďakujem. Žiada si záverečné slovo spravodajca? Súčasne ho žiadam, aby oznámil termín hlasovania. [14:38] Igor Šimko Ďakujem pekne. Termín hlasovania bude zajtra o jedenástej. Ďakujem. [14:38] Andrej Danko Ďakujem. V rokovaní pokračujeme v prerušenej rozprave v druhom čítaní o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 284/2014 Z. z. o Fonde na podporu umenia, tlač 151. Prosím poslanca Michelka, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľa, a spoločného spravodajcu z výboru pre kultúru a médiá Jána Mažgúta, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov. S faktickými poznámkami na vystúpenie poslankyne Kolíkovej z piatka 19. apríla boli prihlásení poslanci: Mikloško, Jaurová, Dostál, Kolíková. (Krátka pauza, predsedajúci sa rozprával s ministerkou Sakovou mimo mikrofónu.) Poslankyňa Jaurová. (Pokračovanie rokovania o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 284/2014 Z. z. o Fonde na podporu umenia a o zmene a doplnení zákona č. 434/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v znení zákona č. 79/2013 Z. z. v znení neskorších predpisov , tlač 151.) [14:38] Zora Jaurová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. No, my sa vraciame k takej veľmi prerušenej debate z piatku, takže je aj ťažko nadviazať na ňu už takto po tom celom dlhom víkende, ale teda bavili sme sa tu o tom návrhu reformy FPÚ, kde vlastne predkladatelia hovoria, že keď to budú viacej kontrolovať ľudia z ministerstva, tak to bude aj lepšie fungovať. A ja by som chcela upriamiť pozornosť aj kolegov poslancov a poslankýň na to, že ministerstvo kultúry, ešte mu ostala po tej reforme, kedy sa väčšina dotácií dala do fondov, mu ostala jedna dotačná schéma, ktorá sa volá Obnovme si svoj dom, z ktorej sa financujú rekonštrukcie pamiatok, ktorú dnes stále administruje ministerstvo, a teda po nástupe pani ministerky Šimkovičovej uzávierka na žiadosti z tohto fondu bola 30. 11. 2023, potom ju predĺžili na 31. 12. 2023. Do dnešného dňa ešte ani neboli sformované komisie, ktoré, samozrejme, tým pádom nezasadli. Čiže aj keby dnes sa tým ministerstvo začalo zaoberať, tak reálne tie dotácie dostanú žiadatelia niekedy v auguste a pri týchto investičných projektoch nie som si istá, či ktokoľvek z nich dokáže ich minúť do konca roka. A tým iba chcem ilustrovať, že, že ministerstvo kultúry ani zďaleka nie je lepší správca týchto vecí, alebo že by lepšie administroval dotácie do kultúry, práve naopak, a to je aj jeden z dôvodov, prečo si myslím, že ten navrhovaný zákon nie je správny a že to nie je krok dobrým smerom. Ďakujem pekne. [14:38] Andrej Danko Poslanec Dostál. [14:38] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pani poslankyňa Kolíková, súhlasím s tým, že tie dôvody, ktoré pán poslanec Michelko a teda predkladatelia uvádzajú pre zmenu zákona o Fonde na podporu umenia, sú nedostatočné. To, že sa niekomu nepáči, že niektoré projekty neboli podporené, nie je dostatočné pre to, aby sa menil zákon. Rovnako to, že Fond na podporu umenia podporil vydanie nejakej knihy obsahujúcej vulgárne vyjadrenia, z ktorej tu citoval pán poslanec Michelko pri uvádzaní toho návrhu v druhom čítaní, nie je dôvod, aby sa menil celý systém nezávislého nastavenia Fondu na podporu umenia. A teda keďže medzi tým vystúpením pani poslankyne Kolíkovej a dneškom uplynul dlhší čas, tak v tom čase, keď sme to hovorili, sme ani nevedeli, že tá kniha, z ktorej pohoršene citoval pán poslanec Michelko, vyšla vo vydavateľstve Spolku slovenských spisovateľov, v ktorom bol pán poslanec Michelko štatutárnym orgánom. Takže mne to príde teda dosť bizarná situácia, že vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, teda pán Michelko, vtedy ešte neposlanec, si požiada o dotáciu Fond na podporu umenia na nejakú knihu, dostane ju a potom pohoršene v rozprave cituje z tejto knihy a uvádza to ako dôvod, prečo treba zmeniť celý systém Fondu na podporu umenia a ani neuvedie, že to bola kniha, ktorá bola vydaná vydavateľstvom, v ktorom bol on štatutár. Tak ja dúfam, že pán poslanec vystúpi ešte v rozprave a vyjadrí sa k tomu tak, aby sme mohli naňho aj reagovať. Ďakujem. [14:38] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Pani poslankyňa Kolíková s reakciou nevystúpi, nie je v sále, takže vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? [14:40] Roman Michelko – Vystúpenie Ďakujem za slovo. Samozrejme, vyjadrím sa k všetkým veciam, ktoré boli. Veľmi intenzívne som sledoval túto rozpravu a skúsim zosumarizovať to, čo bolo povedané a odznené. V zásade sa dá konštatovať, že plus-mínus sa dalo konštatovať, že je nejaký problém. Išlo o to, ako tento problém riešiť. Opozícia hovorí, že sa mohlo elegantnejšie. My sme zatiaľ nenašli iný, lepší spôsob, ako to urobiť, a ono to v konečnom dôsledku, si myslím, že môže fungovať a som o tom presvedčený. Ako som spomínal, pôvodná idea moja bola urobiť odvolací orgán a tento by mal posudzovať takpovediac donebavolajúce absurdity a nielen na oblasti literatúry, ale aj na oblasti iných kultúrnych aktivít. Chodili aj podnety, a preto som aj to nechal, aby mesiac a pol bol čas na to, aby som zbieral tieto veci a ilustroval ich. Aj teraz cez víkend mi prišla ďalšia veľmi pochybná nejaká queer kultúrna aktivita, ktorá naozaj bola až obscénna. A ak doteraz tvrdíte, že komisie fondu sú naozaj nestranné a objektívne, ktoré majú jediný jeden parameter, kvalita kultúrnych podujatí, ktoré sú podporené, tak ja si to dovolím veľmi zásadným spôsobom spochybniť. Poďme k tým ďalším veciam. Druhá, démonizácia tých ľudí, ktorí tam budú nominovaní. Boli tu také vyjadrenia, návrat do normalizácie. Tak ja neviem, či za ministra Válka, samozrejme, boli nejaké občianske združenia, ktoré boli združené v Národnom fronte. Vtedy som bol na strednej škole a základnej, a teda neviem, ako fungovala neriadená, nezriadená kultúra, že či mala nejakú grantovú schému, a pochybujem o tom. Vtedy bol každý nejakým spôsobom zriaďovateľom a žiadna asi taká normalizačná grantová schéma nebola. Tie veci, že mečiarizmus a neviem čo, to sú už také ako naozaj floskuly nonstop. Viete, ale mne je ľúto, že vy na jednej strane použijete tieto argumenty, na druhej strane, keď vám poviem, že tí nominanti ministerstva sú vlastne ľudia, ktorí dlhodobo pracujú v kultúrnej oblasti, 20 rokov sú niektorí ministerskí úradníci, ale s hlbokým vhľadom do kultúrnej problematiky, poznajú sa s tvorcami, poznajú ich problémy, pracujú na legislatíve v tamtom rezorte, tak povedať, že to sú nejakí, ja neviem, nejaké figúrky, ktoré budú nejak stranícky nominované, sa mi zdá hlboko dehonestujúce. Nie sú to len ľudia z ministerstva, sú to aj ľudia ako všeobecne rešpektovaní kultúrni tvorcovia, napríklad za výtvarné umenie to je človek, ktorý nikdy nebol na ministerstve, ale je rešpektovaný maliar, ktorý má plnú autoritu. A ja verím, že sa do, a teda budem motivovať, budem robiť, dávať návrhy a budem motivovať ministerku, aby naozaj takéto, takýchto nominantov dala do tohto fondu, aby to boli ľudia požívajúci všeobecný rešpekt a ktorí sú autoritami v danom konkrétnom kultúrnom prostredí alebo v danej časti kultúry. Takže démonizácia a apriórne spochybňovanie kvalifikovanosti alebo osobnej integrity týchto ľudí je naozaj fail. Keby som mal potom akože jemne zredukovať celú tú debatu a diskusiu, tak skúsim to povedať takto, že komisie alebo rada fondu, ktorá je dneska kreovaná, a áno, ktorá kreuje tieto komisie a ja budem ich ešte ilustrovať, že ktoré naozaj nie vždycky rozhodnú úplne dokonale, tak pokiaľ sú tam občianske združenia, tak vtedy je to dokonalé, vtedy je to dobré, vtedy je to objektívne, vtedy je to nestranné, a pokiaľ už sú to nominanti ministerstva, tak, samozrejme, to je úplne že peklo, koniec, ovládnutie, armagedon. No, takéto čierno-biele videnie sveta je naozaj mimo. Poďme k ďalším argumentom. Tie argumenty boli, že nedá sa to zúradovať, lebo vraj teda to, čo robia tie komisie, tak to budú robiť členovia rady. No nebudú. Každý člen rady pôsobil alebo sa orientoval na istý čas, istý druh umenia a je v tom doma. Pozná tvorcov, pozná výtvory, pozná ich históriu, pozná ocenenia daných autorov a jednoducho pozrie si rozhodnutia komisií a len keď tam niečo naozaj zasvieti, tak si vyžiada informácie, prečo takto rozhodla, či naozaj boli objektívne kritériá na to, aby takto rozhodla, a môže, ak si uvedomí, že nepodporenie niečoho zásadného by bola veľká kultúrna ... (nezrozumiteľne vyslovené) to zvrátiť. Je to komisia od komisie. Niektoré budú úplne bez akýchkoľvek ingerencií, niektoré možnože budú viacej. A to je aj taká spätná väzba. Viete, ja naozaj neverím v neomylnosť komisie a ilustroval som to množstvom argumentov a dnes a denne dostávam ďalšie a ďalšie. Volali mi dneska, viete, vy hovoríte, že rôzne petičné akcie sú a kultúrna verejnosť – časť kultúrnej verejnosti. Druhá časť kultúrnej verejnosti mi drží palce. Posiela mi podporné esemesky, posiela mi maily a narieka na to, ako to nefungovalo. Takže viete, nikto nie je zástupca, generálny zástupca všetkých umelcov. A nevydávajte sa za niečo také, lebo to tak naozaj nie je. Ja som okrem obrovskej miery až hystérie a kritiky zažil aj množstvo podporných stanovísk, takže ja som rovnakým predstaviteľom alebo zástupcom kultúrnej obce ako aj vy. Ako to bolo predtým a ako to asi bude, keď bol štátny fond kultúry, tak, samozrejme, boli poradným orgánom tie komisie. Minister 93, 95 % automaticky podpísal. Podpisoval ich všetky. Samozrejme, že všetky nepreštudoval. Samozrejme, že neprešiel a nesuploval prácu komisie, ale keďže to bol človek z kultúry, tak niečo mu zasvietilo a v prípade, že niečo bolo nepochopiteľné, tak si to zrejme vyhľadal, dal sa informovať a mohol to zvrátiť. Presne to bude robiť táto komisia. Ďalšia výhrada, kolaps, armagedon, neviem čo všetko, nič také nestane. Samozrejme, že bude stretnutie pri kreovaní, ak bude účinný tento zákon, zástupci, zástupcovia rady fondu s ministerstvom, pripraví sa nejaký vykonávací predpis, ako sa to dá urobiť. Ja viem, že je tisíc argumentov, ako sa to nedá. Keď sa chce, tak sa, samozrejme, nájde všelijaké výhrady. A keď sa nechce a keď sa chce naopak, aby to šlo, tak sa, samozrejme, nájde spôsob, ako to urobiť. Podľa mňa to, že štatutár teraz nebude riaditeľ fondu, ale rada fondu, to je otázka krátkeho softvérového, nejakej úpravy pri tých projektoch. Takisto sa tam urobia nejaké veci. Rada fondu nastaví si celý proces, stretne sa, dá nejaké zadania pre úradníkov a môže to ísť. Samozrejme, budete mi tú dôvodiť, že ako sa to nedá, keď to bude. Nie, je to všetko, keď, keď je dobrá vôľa, tak je aj cesta a ja verím, že sa to bude dať. Dá sa možno nejaký, nejaké prechodné obdobie, ak naozaj niektoré veci sa nebudú dať hneď zo dňa na deň urobiť, ale určite to nebude tak, alebo teda som presvedčený o tom, že to nebude tak, že pol roka nikto nič nedostane. Mimochodom, aj teraz niektoré rozhodnutia komisie, ktoré išli minulý piatok, boli pre mňa nepochopiteľné a teda viem, o čom hovorím, lebo naozaj tomu rozumiem. No a poďme ešte k tej poslednej veci. Ja som si uvedomoval, že do istej miery riskujem, keď som dal nejaké citáty, ale chcem niektoré veci uviesť na pravú mieru. Pokladám za dosť nechutné a ja som od začiatku jednoznačne hovoril, že keď niečo ilustrujem, tak ako exemplum, robil som všetko pre to, čo bolo v mojich silách, aby sa nejaký autor nestal obeťou šikany, aby sa nedali nejaké akože otázniky na tom, aby zase niekto aj nepropagoval možno dielo, ktoré nie je kvalitné. A výhradu, ktorú ja teraz mám a ktorú pán Dostál a kdekto povedal, by úplne platila, ak by takéto niečo vydalo súkromné vydavateľstvo, kde jeho riaditeľ je plným pánom nad edičným plánom, kedy svoje hodnotové a estetické kritériá môže nejakým spôsobom naplniť. Ale ja teda predovšetkým nepotvrdzujem ani meno autora, ani názov diela, ani vydavateľa, ale hovorme v teoretickej, v teoretickej úrovni, ako sa niečo také môže stať. No môže sa tak stať, že sú nejaké občianske združenia, ktoré združujú nejakých umelcov, a tí umelci, alebo to občianske združenie má nejaký, nejaké vydavateľstvo, alebo má nejaký, nejaký, dobre, vydavateľstvo, ktorého cieľom je dať kompletný vydavateľský servis pre svojich členov. Tí členovia sú tam, je to výberová komisia, majú lepšie a horšie dni, lepšie a horšie knihy, lepšie a horšie texty. A, samozrejme, je povinnosťou vydavateľa dať kompletný vydavateľský servis, ak autor má finančné zabezpečenie cez sponzorov, alebo ak na jeho dielo je dodaný grant, podpora. Jeho... nie, on nie je vlastníkom, on je nájomným manažérom. A cieľom jeho je podporiť, alebo teda zabezpečiť v prípade, ak odborná komisia podporí dielo, tak aby teda bolo vydané. Chcem zdôrazniť, že komisie, keď bol fond na podporu, teda ešte predchádzajúci fond, tak bolo fakultatívnym, nie fakultatívnym, bolo povinnou prílohou posudky od nejakých literárnych vedcov a podobne. A teraz je to fakultatívne. Takmer všetci to dávajú, takmer všetci majú odobrenia, pokiaľ možno od nespochybniteľných profesných autorít, od literárnych kritikov alebo významných etablovaných autorov, ale nemusí to tak byť. A vlastne, keď dáte žiadosť bez posudku, tak vám ju automaticky nevylúčia, len som si hlúpo a naivne myslel, že takáto žiadosť nemá šancu na podporu, že príde tam nejaký rukopis, je tam nejaký úryvok, a teda odborná komisia si ani neprečíta, nikto relevantný to nepodporil, ale dobre. To znamená, vysoko kvalifikovaná komisia dostane nejaký rukopis bez posudkov, lebo nikto súdny sa nebol schopný a ochotný podpísať, a napriek hlbokým neočakávaniam takýto projekt podporí. Čo má potom robiť vydavateľ? Ako vysvetlí autorovi, že vieš čo, kvalifikovaná komisia ti podporila projekt a ja ti ho nevydám? No predovšetkým ty nie si vlastník, to nie je na tebe, ty si súčasťou niečoho a je to tak. A viete, ja som jasne povedal a ikskrát som zdôraznil, mne nejde o toho autora. Ten autor naozaj nemusí mať súdnosť. Mne nejde o ani vydavateľa, lebo on je v ťažkej pozícii, ako vysvetlí, že odborná a špičkovo kvalifikovaná komisia to podporila bez posudku? Ale frustrujúce je, že vidíte kvantá oveľa kvalitnejších, sofistikovaných, umelecky hodnotných projektov, ktoré podporu nedostanú. A keď sa off record, alebo keď sa spýtate autora, vieš čo, ja neviem, či to má vôbec zmysel dávať ten projekt, však to nemá šancu. Nie, len daj, mňa si tam vážia. Aj sa stalo. Čiže takýto neidentifikovaný, povedzme iba ad exemplum autor, keďže to má v komisiách dohodnuté, je nepodstatné, čo napíše, má absolútnu istotu, že vždycky a za každých okolností ten grant dostane. Potom je, samozrejme, aj vydavateľ niekedy v ťažkej dileme, čo s tým. No nedá sa s tým už urobiť nič. To sa naozaj nedá, že odborná komisia, kvalifikovaná, podporila niečo také a teraz čo s tým? Áno, jediná chyba vydavateľa bola v tom, že hlúpo a naivne si veril, že súdnosť komisie, že ona takéto veci zastaví. To hádam nie je možné, aby to prešlo, to jednoducho nie je možné. No, je to možné. Takže nehovorme o mene, nehovorme o tohto, ja som to chcel dávať ako príklad. Od začiatku som jasne povedal, že nevyčítam nič autorovi, nevyčítam nič vydavateľovi, ale veľký a veľký otáznik je nad kvalifikovanosťou komisie. To je, to je to podstatné. A myslím, že možno je aj dobré, že, ja to teda nepotvrdzujem, ale že sa tu vytiahlo nejaký, meno, nejaký, nejaké dielo. No tak viete, pýtajte sa členov tej komisie, na základe akých hodnotových, estetických a neviem akých kritérií podporili takéto dielo. Takže toľko k tomu. No a poďme teda k pointe. Keď prejde zákon a bude účinný, nastane to, čo bolo možno predtým a ono to fungovalo. A hovorím vám, že množstvo ľudí bolo celkom spokojných s tým predchádzajúcim systémom, kedy naozaj mali komisie len pozíciu poradného orgánu a nie definitívneho a jediného arbitra elegancie, arbitra kvality. Nebudú tam nekvalifikovaní ľudia, ja budem robiť všetko pre to, aby tam boli čo najkvalifikovanejší. Budú ako posledná záchranná brzda pred tým, aby sa nejakým spôsobom dobré a kvalitné diela podporili a nekvalitné nepodporili. Kde je vôľa, tam je cesta. Verím, že nájdeme spôsob, aby to fungovalo a bez nejakých prestojov. Verím a dúfam, že títo kvalifikovaní ľudia, viete, ja som aj povedal, že ja nemám krvavé oči, ja nemám až taký problém, že priemerné a podpriemerné diela sa podporujú. Nech, ja to nevyčítam autorom. Dokonca ani tým komisiám až tak by som to nevyčítal, ak by podporili oveľa kvalitnejšie diela. A to je ten problém, že priemer a podpriemer a vo všetkých druhoch umenia sa podporuje a veľmi zaujímavé projekty podporené nie sú. To je tá pointa. Je málo prostriedkov. Samozrejme, treba robiť všetko pre to, aby ich bolo viac, ale už aj z tých malých prostriedkov sa dávajú podporu na projekty, ktoré sú viac než otázne. A keď toto nevidíte, tak potom naozaj máte asi beľmo na očiach. Dobre, ešte raz, vrátim sa k pointe. Ak by občianske združenia mali väčšinu, všetko by bolo dokonalé, perfektné, fajn, ak tam má tá zlá vláda, respektíve ministerstvo, tak je to armagedon. No ale takto čierno-biele to naozaj nie je. Cieľom tohto zákona je jednoznačná vec, dať opravný mechanizmus na komisie, dať posledný odvolací orgán nepriamy, nebude to priama odvolačka, bude to len na súdnosti kvalifikovaných členov rady. Aj tí kvalifikovaní členovia rady budú musieť nejakým spôsobom kolegom zdôvodniť, prečo dávajú nejaký návrh na korekciu, a verím, že ich argumentačne presvedčia. Ak sa tak stane, tak minimálne niektoré kvalitné veci, ktoré boli nepodporené, podporené budú. To je všetko a všetko ostatné je demagógia a nejaký mediálny šum. Takže žiadam predovšetkým koaličných poslancov o podporu tohto projektu, respektíve tohto zákona. Predkladal som ho s plným vedomím toho, že pomôžem kultúre, samozrejme, realizačná prax ukáže, či a do akej miery to naplnilo očakávania. Samozrejme, že ak sa vyskytnú nejaké veci a ja to ne-vy-lu-ču-jem, ale nevidím na prvú, že by tam niečo také malo byť, tak vieme to skorigovať nejakou následnou novelou, ale môžem jednoznačne povedať, keby ste vystúpili z bublín, v ktorých žijete, tak minimálne taká časť kultúrnej obce, ktorá má problém s tým, že stratí monopol nad kreovaním komisií a ich estetických parametrov a neviem čo, tak minimálne taká istá časť je rada, že sa niečo v tomto zmysle robí a že niekto bude schopný korigovať niektoré veľmi-veľmi problematické rozhodnutie fondu. Ďakujem za pozornosť a verím, že aj za podporu. [14:55] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Žiada si záverečné slovo spoločný spravodajca? Súčasne ho žiadam, aby oznámil termín hlasovania. Keby ste povedali hlasovanie zajtra o jedenástej? Musíte to vy povedať. [14:59] Ján Mažgút Aj som to povedal, ale asi nebolo počuť. Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pokiaľ ide o vystúpenie, ďakujem, pokiaľ ide o termín hlasovania, zajtra o jedenástej. [14:59] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Nasledujúcim bodom programu je druhé čítanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 206/2009 Z. z. o múzeách a galériách a ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/90 o priestupkoch v znení neskorších predpisov znení neskorších ustanovení. Návrh zákona má tlač 154, spoločná správa výborov má tlač 154a. Dávam slovo poslancovi Michelkovi, aby za skupinu poslancov návrh zákona odôvodnil. (Rokovanie v druhom čítaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 206/2009 Z. z. o múzeách a o galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov , tlač 154.) [15:00] Roman Michelko – Vystúpenie v rozprave Ďakujem. No, vážení kolegovia, sám som zvedavý, aká bude rozprava k tomuto zákonu, lebo tam sme predkladatelia sa nieže na nič nehrali, ale sme jasne povedali, aký je cieľ tohto zákona. V prvom čítaní bolo vlastne to, že zriaďovatelia na všetkých troch úrovniach, teda ministerstvo, samosprávne kraje a samosprávy, teda malé, môžu pri galériách, múzeách, ak uznajú za vhodné, odvolať riaditeľov týchto inštitúcií. Po debate a veľkom odpore, teda to ostáva, ale že v podstate takisto, pokiaľ by kreovali tieto orgány, tak musí byť verejné vypočutie, verejné výberové konanie. To sa zrušilo teda v prvom čítaní a teraz po rôznych výtkach a rôznych pripomienkach, sme ľudia, ktorí majú sebareflexiu, tak sme to vrátili tak na polcestu, na trištvrtecestu, vracia sa to k tomu, že pri týchto obsadzovaniach musia byť znova vypočutia, ale v prípade... takto, je to, samozrejme, na zriaďovateľovi. Aj predtým napríklad boli krajné demagogické výhrady, že sa zakazujú. Nikdy sa nikto týmto zákonom nezakazoval, len to nebolo povinné. Každý zriaďovateľ má plnú zodpovednosť za to, koho si dá, a keď si chce vybrať najkvalitnejšieho človeka, tak, samozrejme, urobí nejaké výberové konanie, kde ich vypočuje, teraz budú povinné, len nebudú musieť byť vždy verejné. A to preto, bolo to predovšetkým výhrada malých obcí, ktoré majú technické problémy. Ak má niekto nejakú pamätnú izbu na nejakej obci, tak urobiť verejné výberové konanie, streamovať to a podobne je, je problém. Zriaďovatelia erbových inštitúcií, predpokladám, že to budú robiť bez problémov. Kolegovia z... ktorí pôsobia v regionálnej samospráve, tiež povedali, že s najväčšou pravdepodobnosťou oni to určite robiť budú. Nikto im to nezakazuje. Je to na zodpovednosti tých inštitúcií. Ale medzitým som dostal ešte jeden veľmi podľa mňa pádny a silný argument, ktorý je proti verejným vypočutiam a ja ho snažím sa teda odcitovať alebo parafrázovať. Ten argument je nasledovný: Ak máte verejné vypočutia, ak máte verejné vypočutia a ste napríklad piaty alebo šiesty v poradí a prezentujete nejaký projekt a vy idete prvý alebo druhý, vaši kolegovia sú na tom podstatne, ktorí idú neskôr, v obrovskej výhode, lebo ad jedna viete, aké sú projekty vašich konkurentov. Viete, aké výhrady boli voči nim, viete, na čo sa ich pýtala tá komisia, častokrát sa niektoré veci opakujú. Viete reagovať a viete, ako reagovala na predchádzajúcich ľudí tá komisia, a ten, kto ide piaty alebo šiesty, tak je v obrovskej, v obrovskej nevýhode. Preto lebo niekedy sa napríklad, teraz sme mali vypočutie ústavných sudcov, ale to nie je celkom dobrá analógia, lebo tam nešli s žiadnym projektom, ale vlastne tí predchádzajúci prvý deň, tak vedeli presne, aký typ otázok bolo, ako sa za to, častokrát sa tie otázky opakovali. Tí, ktorí išli neskôr, boli v obrovskej výhode, lebo vedeli, čo zaujíma teda v tomto prípade členov ústavnoprávneho výboru, ale žaloval sa mi jeden človek, že bol totálne hendikepovaný, keďže on išiel druhý a bolo šesť ľudí a tí ľudia, ktorí išli za ním, tak presne vedeli, čo sa pýta, presne vedeli, aké boli projekty tých predchádzajúcich ľudí, presne vedeli, aké výhrady boli, mohli sa na to oveľa lepšie pripraviť a boli v ťažkej výhode tí neskorší. Aj toto je, by som povedal, na férovosť súťaže vážny argument, aby naozaj uchádzači, ktorí začínajú, mali rovnakú štartovaciu čiaru a rovnakú rovnosť zbraní a aby jednoducho neboli znevýhodňovaní. Teoreticky jak, ja neviem, by bola hodina, že ráno by im zobrali všetkým mobily a nikto nemohol sledovať, ale to sa nerobí. To sa nerobí, dokonca aj bežne je to tak, že sedí niekto, vo vedľajšej miestnosti ho vypočúvajú a on pozerá celý, celý priebeh vypočúvania. Robí si poznámky, je pripravený, zoberie možno nejaké zaujímavé veci, ktoré boli pozitívne, prisvojí si ich, aj keď ich nemal v projekte. Takže toto je ďalšia verejná výhrada, že toto tu ruší rovnosť zbraní. Toto zvýhodňuje niektorých kandidátov a znevýhodňuje druhých. Takže toto je ďalšia vec, ktorá prišla z praxe a z podnetov. Výsledok, tento pozmeňujúci návrh alebo tento zákon v konečnom dôsledku má dávať povinnosť zriaďovateľom urobiť výberové konania, ale nie je nevyhnutné, aby boli verejné. A možnože bude ešte veľká diskusia možno aj medzi zriaďovateľmi, ak chcú byť naozaj objektívni, či urobia verejný, verejný stream alebo to zabezpečenie inak, aby niekto nebol zvýhodnený a niekto bol. Dobre, toľko moje úvodné slovo, ďakujem. Nech sa páči. [15:00] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre kultúru a médiá poslancovi Mažgútovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a o tomto návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. [15:06] Ján Mažgút Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci. Dovoľte mi, prosím, ako navrhnutému spravodajcovi výboru predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 206/2009 Z. z. o múzeách a galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, tlač 154, v druhom čítaní. Výbor pre kultúru a médiá ako gestorský výbor podáva Národnej rade spoločnú správu výboru. Národná rada uznesením č. 138 z 15. februára 2024 rozhodla o tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní a priradila ho na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre kultúru a médiá. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach a v stanoviskách poslancov odporúča Národnej rade uvedený návrh zákona schváliť. O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch tejto spoločnej správy gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o bodoch 1 až 4 s odporúčaním schváliť. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením č. 16 zo 16. apríla 2024. Gestorský výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov a poveril ma, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výborov. Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu. [15:06] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Otváram rozpravu. Za poslanecký klub PS je prihlásená pani poslankyňa Jaurová, ako rečník za klub PS poslankyňa Kleinert, poslanec Dostál za SaS a poslanec Hajko, KDH. Nech sa páči, pani poslankyňa Jaurová. [15:08] Zora Jaurová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, máme tu zase ďalší zákon, ktorý bol predložený ako poslanecký návrh poslancov vládnej koalície, ktorý celkom zásadným spôsobom zasahuje do toho, ako fungujú kultúrne inštitúcie na Slovensku. A je to vlastne ten istý vzorec ako pri predošlom zákone o Fonde na podporu umenia, kedy k tomuto poslaneckému návrhu pribudol v druhom čítaní pozmeňovací návrh. V tomto konkrétnom prípade ten pozmeňovací návrh ako keby oslabuje ten pôvodný zákon, čiže nie je to ten prípad ako v predošlom zákone, že ho úplne mení. Tá pôvodná novela, ktorú parlament schválil v prvom čítaní, v zásade bola veľmi kritizovaná od momentu, ako uzrela svetlo sveta, vlastne všetkými dotknutými subjektmi, pretože v zásade ruší všetky štandardy transparentného výberu vedúcich zamestnancov v múzeách a galériách s rôznymi zriaďovateľmi tým, že rušila povinnosť verejného vypočutia uchádzačov, umožňovala odvolávať riaditeľov a vedúcich zamestnancov bez udania dôvodu a vypúšťala funkčné obdobia, na ktoré sú vedúci zamestnanci volení. A my sme už vtedy hovorili, že... však aj pán Michelko to tu teraz povedal, že tu aspoň tá dôvodová správa vlastne korešponduje so zákonom na rozdiel od tých iných zákonov a že vlastne ani sa tí tvorcovia zákona netajili tým, čo chcú urobiť, čiže nebolo to taká, taký zastierací manéver, a to, čo, to, čo vlastne tá novela má umožniť, je odvolávať riaditeľov, bez výberového konania si vymenovať iných riaditeľov, a to na neobmedzené obdobie. Bohužiaľ, toto je v každom jednom bode návrat k praktikám, aké sme tu mali dávno a o ktorých ja osobne som dúfala, že už dávno zapadli do nejakej temnej minulosti kultúrnej politiky na Slovensku. Teraz máme v druhom čítaní pozmeňovací návrh, ktorý teda hovorí o tom, že teda riaditeľ je... vypustil ten, tú klauzulu o tom, že riaditelia môžu byť odvolaní bez udania dôvodu, a zároveň hovorí, že majú byť vymenovaní na základe výberového konania, ktoré však nemusí byť verejné. A vyzerá to tak, že vlastne by sme to aj mali oceniť teda, že predkladatelia vypočuli nejaké hlasy teda tých dotknutých subjektov a že ten zákon zjemnili, ale vo svojej podstate nezmenili nič. Lebo v tej praxi ten výsledok bude rovnaký. Tým, že zákon nedefinuje žiadne zákonné dôvody na odvolanie riaditeľov, tak naďalej môžu byť odvolaní prakticky z akéhokoľvek dôvodu, pretože tie zákony, tie dôvody zákon nestanovuje. A takisto výberové konanie, ktoré nemusí byť verejné a neexistuje žiaden predpis toho, ako by to výberové konanie malo vyzerať, môže prebehnúť akokoľvek. Môže prebehnúť aj tak, že zriaďovateľ si vylosuje toho riaditeľa, a stále je to výberové konanie. To znamená, že, že opäť to nie je posun k transparentnosti. A ja sa pýtam, že prečo sa vlastne SNS tak veľmi bojí výberových konaní. A odpoveď je, že možno napríklad preto, že v Banskej Štiavnici pán Taraba, tiež minister za SNS, pod ktorým je banské múzeum v Banskej Štiavnici, odvolal napríklad jeho riaditeľku Zuzanu Denkovú bez udania dôvodu. Keď som sa ho pýtala na to, že prečo ju odvolal, povedal, že preto, lebo mohol, lebo mu to zákon umožnil. A namiesto nej vymenoval okresného šéfa Slovenskej národnej strany pána Zorvana, ktorý sa pred troma alebo štyrmi rokmi zúčastnil toho výberového konania, ktoré vtedy zákon požadoval, ale, bohužiaľ, v ňom nepostúpil ani do druhého kola. A možnože toto je dôvod, pre ktorý sa Slovenská národná strana tak veľmi bojí tých výberových konaní, že chce uzákoniť, aby v múzeách a galériách vlastne nemuseli byť verejné. Lebo keby boli verejné, tak by sme videli to, ako tí jednotliví kandidáti spĺňajú kritériá, ktoré v tých výberových konaniach sú stanovené. Bohužiaľ, pri tomto zákone je evidentné, že je šitý na mieru veľmi konkrétnym mocenským cieľom, ktorými chcú isté skupiny ovládnuť múzeá a galérie. Možno nie všetky, možno len niektoré. A to, že, že badáme tu vlastne takú všeobecnú snahu o centralizáciu moci a o kontrolu nad kultúrnymi inštitúciami a vôbec ako kultúrnou politikou, je koniec koncov vidno aj v tom návrhu o FPÚ, o ktorom sme tu rokovali. A videli sme to napríklad aj teraz nedávno, včera, predvčerom, kedy pani ministerka kultúry vlastne len preto, že sa jej nepáčili reakcie nejakých umelcov na bienále v Benátkach, tak už sa podprahovo vyhrážala riaditeľke Slovenskej národnej galérie odvolaním. Ja si ale myslím, že verejné výberové konania, transparentné podmienky, za ktorých môžu byť vedúci zamestnanci odvolaní alebo obmedzené funkčné obdobia, kedy sa uchádzači uchádzajú na konkrétne obdobie s nejakým projektom, sú naozaj elementárnym štandardom vo všetkých civilizovaných krajinách a nielen, samozrejme, v oblasti kultúry, ale najmä v oblasti kultúry, ktorá si vyžaduje naozaj čo najslobodnejšiu doménu tvorby. A ako môžme tu, samozrejme, uvádzať rôzne negatívne príklady z výberových konaní, v konečnom dôsledku všetko sa dá nejakým spôsobom zmanipulovať, ale ono je to ako s tou demokraciou, že nie je to dokonalé, ale je to zatiaľ to najlepšie, čo sme vymysleli. Takže myslím si, že táto novela zákona aj po tom pozmeňovacom návrhu, ktorý nič zásadné nemení, vracia nás o naozaj desaťročia dozadu. Pozmeňovací návrh sa nijako netýka napríklad tých funkčných období, ktoré sa do toho zákona o múzeách a galériách dostali len nedávno po dlhom volaní odbornej obce, lebo je to naozaj dobrá a osvedčená prax v HR a je štandardom aj v európskych kultúrnych inštitúciách. Ja už som tu minule v rozprave v prvom čítaní spomínala, na aký veľký odpor tento zákon narazil, že proti nemu protestuje Rada galérií Slovenska, Zväz múzeí na Slovensku, že hovoria, že je to presný opak toho, čo by sa v kultúrnej politike malo robiť. A mňa opäť mrzí, že máme tu ďalší zákon, ktorý smeruje k rozkladu toho, čo funguje. Lebo ja by som sa už chcela dočkať v kultúre zákonov, ktoré niečo budujú, ale my zatiaľ tu stále rokujeme len o zákonoch, ktoré likvidujú to, čo tu zatiaľ funguje. Ja som tu pred chvíľou vo faktickej poznámke spomínala, že, že možno by ministerstvo mohlo aspoň svoju prácu, bežnú agendu konať a udeľovať tie dotácie, ktoré sú v ich moci, napríklad na program Obnovme si svoj dom, namiesto toho, aby likvidovalo iné inštitúcie a iné funkčné systémy. Samozrejme, mohli by sme sa pýtať opäť, tak jak sme sa pýtali pri Fonde na podporu umenia, že s kým bol tento zákon prediskutovaný, kto si ho vlastne žiadal, keď všetky tie inštitúcie hovoria, že je zlý, prečo ho máme na stole ako poslanecký návrh, keď ide o vlastne nejakú relatívne zásadnú kultúrnopolitickú agendu, ktorú by malo riešiť ministerstvo kultúry, ktoré má na to aj všetky mechanizmy, aby to prerokovalo s tými dotknutými subjektami a zväzmi. A moja hlavná otázka znie, položila som ju aj na výbore a nedostala som na ňu odpoveď, že čo bude na Slovensku lepšie, keď sa prijme tento zákon. Čo sa zlepší vo fungovaní tých inštitúcií, keď budeme môcť odvolávať riaditeľov len tak, keď budeme ich môcť menovať bez toho, aby bolo verejné vypočutie, čo bude radikálne lepšie? Budú tie inštitúcie fungovať lepšie? A tak si myslím, že namiesto toho, aby sme tu uľahčovali vládnej moci výmeny riaditeľov, by sme mali možno radšej diskutovať o tom, ako do tých kultúrnych inštitúcií pritiahnuť kvalitných ľudí, kvalitných, mladých, šikovných, vzdelaných ľudí, pretože tí ľudia tam pracujú naozaj častokrát za veľmi zlých finančných podmienok aj pracovných podmienok, obzvlášť keď sa bavíme o regionálnych a lokálnych múzeách a galériách, ako im zlepšiť tie podmienky, ako ich motivovať, ako ich inšpirovať k tomu, aby chceli v kultúre na Slovensku pracovať. Určite keby sme mali takýto zákon na stole, tak my určite by sme takéto zákony aj podporovali. Len tu už sa znovu a znovu opakujeme, hovoríme vlastne to isté, čo sme hovorili v debate k zákonu o Fonde na podporu umenia. A znovu musím skonštatovať, že tento zákon, bohužiaľ, nikomu a ničomu nepomôže. Je podľa mňa veľká škoda, že tu na to plytváme draho zaplatený čas tohto zákonodarného zboru. A ja by som naozaj sa tu už chcela konečne baviť o zákonoch, ktoré budujú niečo na Slovensku, ktoré vytvárajú lepšie podmienky, a nie také, ktoré nás vracajú späť do minulosti. Ďakujem. [15:10] Andrej Danko Ďakujem pani poslankyni. Na vystúpenie pani poslankyne dve faktické. Poslanec Michelko. [15:24] Roman Michelko – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo. No, najprv chcem k niektorým výhradám. Takže Slovenská národná strana má tu všetky galérie a múzeá ovládnuť. Tak pokiaľ viem, tak v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva sú len galérie a národné múzeum. Neviem o ďalších, takže nejakých stovky a tisíce to asi určite nebudú, na župách nemáme také pozície, na samosprávach, to neviem úplne presne, ale tiež to asi nebude nič také. Takže to je už potom na zriaďovateľoch. Ja osobne si myslím, že pokiaľ by prišlo k výmene nejakej erbovej kultúrnej inštitúcie, tak bude určite dôkladne zdôvodnená a nebude svojvoľná. A, samozrejme, že aj výberové konanie bude pod drobnohľadom médií pri takýchto inštitúciách, o tom vôbec nepochybujem, a teda zriaďovateľ bude veľmi musieť váhať, teda nie váhať, ale dať si pozor na to, aby to bolo naozaj odôvodnené, aby sa vybrala čo najkompetentnejšia osoba. Čo sa týka banského múzea, častokrát v médiách tu boli informácie o tom, že nejaký trafikant, taký, onaký človek, nekompetentný nedajbože. Chcem len povedať, že to je človek, ktorý bol na pozícii námestníka tohto banského múzea, bol z vnútra inštitúcie, roky tam robil, v podstate celý profesný život, a teda určite nebol nejakým spôsobom nekvalifikovaný, nekompetentný, neznalý. Naopak, v predchádzajúcom volebnom období, a všelijakých ministrov sme mali, so všelijakým zafarbením, sa mohlo stať a asi aj stalo, že nie vždycky len odborné kritériá boli tie najlepšie. Čiže v prípade banského múzea to naozaj nebol človek mimo brandže, ktorý bol nejakým spôsobom niekde zboku dodaný. Bol to človek, ktorý celý život prežil v tom múzeu a na pozíciách až námestníka. [15:24] Andrej Danko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Poslanec Dostál. [15:24] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pani poslankyňa Jaurová, ja sa teda tiež pozastavujem nad tým, že aké dôvody viedli predkladateľov k predloženiu tohto návrhu zákona. Porovnávali ste vo svojom vystúpení tento návrh s predchádzajúcim návrhom, o ktorom sme rokovali, teda so zákonom o Fonde na podporu umenia. Napriek viacerým podobnostiam sú tam aj odlišnosti. Odlišnosti sú v tom, že pri tomto návrhu zákona, ktorý sa týka múzeí a galérií, bol ten zámer, ten hlavný zámer priznaný hneď na začiatku a teraz sa to iba tak mierne modifikuje, resp. zmierňuje. Pri tom predchádzajúcom návrhu zákona, ktorý sa týka Fondu na podporu umenia, bolo zjavné, že výsledná podoba zákona má byť iná, ako je ten návrh a to gro, tá podstata tam prišla až pozmeňujúcim návrhom v druhom čítaní cez spoločnú správu výborov, resp. cez pozmeňovák schválený na zasadnutí výboru. Ale druhý, podľa môjho názoru tiež dôležitý rozdiel je, že ja v zásade rozumiem, čo chce pán poslanec Michelko dosiahnuť zmenou zákona o Fonde na podporu umenia, lebo je nespokojný s tým, ako ten fond funguje, a myslí si, že keď tam budú nejakí iní ľudia o tom rozhodovať, nebudú tu mať konečné slovo komisie, ale rada a rada bude politicky dosadená, tak bude ten fond fungovať podľa jeho názoru lepšie. Ja si to nemyslím, ale rozumiem tomu, prečo to navrhuje. Ale prečo navrhuje meniť spôsob menovania a odvolávania šéfov múzeí a galérií? Tak to mi nie je jasné ani z dôvodovej správy, ani z jeho doterajších vystúpení v rozprave, lebo tam predpokladám, že nie sú také dôvody nespokojnosti, ktoré by, ktoré by vyjadril podobným spôsobom ako pri Fonde na podporu umenia. Čiže uniká mi zmysel celého návrhu. [15:24] Andrej Danko – Vystúpenie v rozprave Bez reakcie pani poslankyne. Do rozpravy je prihlásená poslankyňa Kleinert. Pripraví sa poslanec Dostál. [15:25] Dana Kleinert – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, na úvod mojej rozpravy k návrhu zákona, kde, zjednodušene povedané, ide o to, aby si ministerka a jej spriaznení ľudia mohli ľahšie dosadzovať politicky lojálnych ľudí za politicky podmienených štandardov, by som chcela upriamiť pozornosť na jednu vec. Stojím tu dnes v žltej košeli, vo farbe s pracovným názvom benátska žltá – ďakujem, že ste sa pozreli – z kolekcie vytvorenej pre slovenskú reprezentáciu na 60. medzinárodnej výstave umenia Bienále v Benátkach. Je vytvorená slovenskou dizajnérkou Michaelou Bednárovou so značkou, už neviem viac, ako slovenský názov by mohla mať, značka Pôjd, ktorá už v časoch, kedy pani ministerka ani netušila, že niečo ako slovenská kultúra existuje, intenzívne pomáhala a dodnes pomáha obnoveniu slovenskej tvorby a textilného remesla. Na tejto krásnej a hlavne zmysluplnej výstave v Benátkach pracovalo takmer 30 ľudí, pričom hlavným autorom je renomovaný slovenský umelec z Košíc Oto Hudec. Po dlhšom čase sa tak otvoril česko-slovenský pavilón a naša kvalitná a v medzinárodnom meradle zaujímavá slovenská expozícia. Chcem týmto vyjadriť moju plnú podporu slovenskej kultúrnej obci, ktorú sa nekultúrnym, hulvátskym spôsobom snaží umenšiť, hanobiť či rozoštvať premiér Fico za tľapkania ministerky Šimkovičovej. Premiér Fico, ako aj samotná náhodná ministerka kultúry nielenže nechápu podstatu služby občanom a občiankam Slovenska, v tomto prípade rezortu kultúry, kde ministerka nemá byť ministerkou jej vybraným kamoškám, ale má chrániť, zveľadovať a rozvíjať celý segment. V skutočnosti robia presný opak, vykrikovaním o slovenskosti a odporným hanobením iných ľudí, vulgárnymi rečami a správaním konajú protislovensky, ťahajúc nás niekam do stredoveku a na hanbu celej Európy. Slovenská kultúra našťastie nie je Fico, našťastie nie je Šimkovičová ani Machala či iní ideologickí nochsledi. Slovenská kultúra tu je a bude a bude po nich a na toto obdobie sa bude spomínať ako na jedno z najhorších, najzbytočnejších, najtrápnejších a v skutočnosti takéto kroky vlády ju samu krok po kroku položia. Jedným z takýchto krokov je aj Fond na podporu umenia a jeho likvidácia a druhý je aj tento predložený návrh zákona. Nielenže ho odborná obec ani nechcela, ale aspoň teda je aj škodlivý. Presne v duchu práce nominantov Slovenskej národnej strany. Návrh poslaneckého zákona o múzeách a galériách hovorí o potrebe, citujem, pružnejšej manažérskej výmeny. Pod pružnejšou manažérskou výmenou si ministerka kultúry prostredníctvom poslancov a poslankyne podávajúcich tento návrh predstavuje bez udania dôvodu, na ako dlho chce a bez povinného verejného výberového konania vymieňať ľudí vo vedeniach galérií či múzeí. Inak, tuto by som sa chcela pristaviť ešte na sekundu, lebo na výbore pre kultúru a médiá, pán Michelko, vy ste hovorili teda, že odstránenie nutnosti absolvovať verejné výberové konanie je teda dané aj preto, že nechcete nútiť samosprávy robiť drahé riešenia ohľadne týchto výstupov. No, akože neviem, v akom storočí sa nachádzame, ale na to, aby sme mali verejný výstup, stačí jeden obyčajný smartfón a prístup na internet. Tak to robíme aj my napríklad u nás v samospráve, nestojí to takmer nič. A skúsim teda podrobnejšie rozobrať tento návrh. Navrhujú sa tu zmeny ako napríklad doplnenie takzvanej legálnej definície pojmu štandardy múzeí a galérií. Citujem: "Štandardy múzeí a galérií sú merateľné, porovnateľné alebo iné hodnotiace ukazovatele odporúčaného priestorového, finančného a personálneho zabezpečenia múzeí a galérií a úrovne kvality plnenia základných odborných činností a iných činností múzeí a galérií." Koniec citátu. Ruší sa päťročné funkčné obdobie riaditeľa, riaditeľky múzea, galérie predpokladané zákonom. Je tu jedna aj pozitívna vec a to, že sa ruší zákaz odvolania riaditeľky múzea bez udania dôvodov. V danom kontexte je to však pramálo, aj keď teda dá sa tento krok nejako oceniť. Ruší sa verejné vypočutie uchádzačov na post riaditeľa, riaditeľky múzea a galérie. Zavádza sa len výberové konanie bez verejného vypočutia. No a aké sú naše výhrady voči predloženému návrhu zákona? Zásadné sú napríklad aj tie k zrušeniu verejného vypočutia a päťročného funkčného obdobia štatutárneho orgánu. Mnohé tu už povedala moja kolegyňa Zora Jaurová. Navrhovaná novela popiera základné princípy a postupy týkajúce sa odbornosti, transparentnosti a manažérskej zodpovednosti. Navrhovaný model riadenia je v rozpore aj s programovým vyhlásením vlády; opäť raz tu máme takýto návrh zákona v rozpore s programovým vyhlásením vlády. Vyhlásenie vlády avizuje systémové opatrenia, navrhovaný model riadenia však, naopak, podporuje nesystémové opatrenia a motivuje k rezignácii na dlhodobé stratégie. Vyhlásenie vlády avizuje dialóg s kultúrnou verejnosťou, avšak zrušenie verejného vypočutia dialóg s kultúrnou verejnosťou, naopak, úplne vylučuje. Je to práve súčasne platný model, ktorý najlepšie realizuje deklarované ciele v programovom vyhlásení vlády, tak aký je dôvod ho rušiť? Neobmedzený mandát štatutárov sa v minulosti ukázal ako neúčinný a nielen teda že on spiatočnícky pôsobí, on takým aj naozaj je. Stanovenie určitého obdobia funkčného výkonu pôsobí ako efektívny stimul pre motiváciu, umožňuje hodnotenie výkonnosti a úspechu aktuálneho vedenia a smerovania organizácií a inštitúcií. Dlhé roky sa odborná obec snažila presne o to, aby v kultúrnych inštitúciách neboli na dlhé roky či desaťročia zabetónovaní ľudia, ktorí tam našli už len pohodlné miesto bez nejakých špeciálnych nárokov. Pred pár rokmi sa tento systém zaviedol a ukazuje sa ako naozaj dobrá prax, tak prečo teda ho chcete likvidovať? Limitované obdobie na strane štatutára alebo vedúceho pôsobí na vyššiu motiváciu, akceleráciu v pracovnom výkone. Na strane zriaďovateľa zas vedie k vyššej reflexii stavu a aktivít inštitúcie, aktualizácií vlastných očakávaní a podobne. Odborná, ale aj širšia kultúrna verejnosť Slovenska vníma päťročné funkčné obdobie ako primeraný časový rámec pre realizáciu výziev štatutára, vedúceho predstavenú vo verejnom výberovom konaní. Tento časový limit je na rozdiel od jeho zrušenia štandardným európskym nástrojom kultúrnej politiky, ktorého efekt spočíva okrem iného v možnosti pružnejšej manažérskej výmeny na riadiacich postoch, to znamená, že v praxi maximálne päť rokov s možnosťou opätovnej obhajoby mandátu; pri spochybneniach alebo neplnení cieľov teda je to obdobie aj kratšie, samozrejme. Verejné vypočutie predstavuje kľúčovú časť výberového procesu, kde sa zvyšuje transparentnosť výberu. Verejné vypočutie umožňuje odbornej, ale aj laickej verejnosti, ale najmä tej odbornej, overiť kvalifikáciu kandidátov. Ale dôležité na takomto procese je aj to, že on poskytuje tomu vybranému kandidátovi alebo kandidátke oprávnenú legitimitu, ktorá je na začiatku nového pôsobenia veľmi dôležitá. Ak sa povinnosť verejného vypočutia zruší, hrozí tu reálne riziko nejasného a neodborného postupu pri výbere štatutárnych orgánov alebo vedúcich pracovníkov. A chcela by som ešte niečo k tým štandardom múzeí a galérií vo svete a na Slovensku. Štandardy nie sú nejakou novinkou, to treba povedať, vždy je však dôležité vidieť kontext. Medzinárodné organizácie, ako napríklad medzinárodná rada múzeí, vytvárajú a aktualizujú svoje štandardy, aby odrážali najlepšie praxe a boli prispôsobené meniacim sa potrebám múzeí a galérií a ich publika. Štandardy, ony pokrývajú rôzne aspekty tejto praxe, napríklad v oblastiach, ako je zbierková politika, výstavná prax, vzdelávanie a verejné programy, starostlivosť o zbierky, dostupnosť a prístupnosť, ale aj etické štandardy, kde sa zaoberajú otázkami, ako sú pôvod a vlastníctvo objektov, transparentnosť v operáciách a integrita vo vzťahoch s verejnosťou a inými inštitúciami. Taktiež aj manažment a financovanie, kde sa riešia efektívne riadenie zdrojov, správne finančné riadenie a strategické plánovanie pre udržateľnosť inštitúcie. Pokusy o vypracovanie múzejných štandardov v Slovenskej republike trvajú v múzejnej obci už niekoľko rokov, nebol zatiaľ vypracovaný, predložený a schválený žiaden kompletný materiál, s ktorým by sa mohli múzeá zapísané v registri múzeí a galérií Slovenskej republiky oboznámiť a riadiť sa ním. V roku 2017 v rámci projektu zväzu múzeí na Slovensku štandardy odborných múzejných činností na Slovensku, podporenom Fondom na podporu umenia, vypracoval autorský kolektív materiál, ktorý bol predstavený múzejnej odbornej obci. Písomnou i ústnou formou sa odborní pracovníci slovenských múzeí mohli k obsahu vyjadriť a následne bol pôvodný materiál upravený. Ale! Štandardy múzeí a galérií predkladateľ pozmeňovacieho návrhu žiadnym spôsobom neodôvodňuje, bližšie nerozvíja a ani nevysvetľuje. Neboli prediskutované s odbornými organizáciami, ktoré pôsobia v rezorte. A práve sme počuli, že taká iniciatíva tu už bola, respektíve je. V súvislosti s čerstvou skúsenosťou s Fondom na podporu umenia, s RTVS, s Kunsthalle, s Bibianou, ale aj s množstvom, jemne povedané, nemúdrych verejne vyjadrených názorov a krokov ministerky Šimkovičovej máme veľmi dôvodnú obavu, že štandardy, v úvodzovkách, budú využité, pardon, zneužité ako nástroj politického zasahovania do výstavných programov týchto inštitúcií. Typickými príkladmi, ako by eventuálne mohlo politické vedenie zasahovať cez štandardy do výstavných programov, sú nasledovné. Napríklad financovanie. Štandardy a smernice môžu určovať podmienky pre financovanie, ktoré môžu byť manipulované tak, aby presadzovali určité politické agendy alebo obmedzili výstavu kontroverzného obsahu. Aký obsah to bude, by asi chcela rozhodovať Slovenská národná strana. Je to napríklad výber a cenzúra výstav. Štandardy môžu byť využité na odôvodnenie výberu alebo vylúčenia určitých tém alebo diel z výstavných programov, čím sa politicky ovplyvňuje, čo je verejnosti prezentované. Môže byť ovplyvňovaná zbierková politika, politický vplyv môže zasahovať do toho, aké artefakty sú získavané alebo vylúčené zo zbierok na základe ich kultúrnej, historickej alebo politickej významnosti. Personálna politika. Štandardy týkajúce sa výberu a pôsobenia štatutárnych orgánov môžu byť ovplyvnené tak, aby zabezpečili, že kľúčové pozície v múzeách a galériách zaujmú osoby s politickými žiaducimi názormi. Tieto praktiky môžu ovplyvniť, ako verejnosť vníma kultúrne dedičstvo a umenie, predpokladám, že asi o to vám tu ide. Preto je dôležité, aby múzeá a galérie udržiavali vysokú úroveň transparentnosti a nezávislosti vo svojom fungovaní, aby sa minimalizoval potenciálny politický vplyv na ich operácie, a preto je opäť veľmi nemúdre ustupovať od zaužívanej dobrej praxe verejných vypočutí. Ešte by som chcela aj ako vicestarostka mestskej časti sprostredkovať pohľad samospráv. Mestá, obce i samosprávne kraje zriaďujú a majú na starosti správu múzeí a galérií vrátane ich financovania a prevádzky. Výber osoby na pozíciu štatutára alebo vedúceho týchto organizácií vyžaduje dôkaz odbornej spôsobilosti na riadenie múzea a galérie. Transparentný proces výberu, podľa ktorého postupujú samosprávy, je navrhnutý tak, aby zabezpečil kvalitu a odbornosť a zároveň minimalizoval obavy z preferencie určitých politických skupín alebo osobných záujmov. Veď to každý štatutár chce, každý naozaj taký, ktorý by teda nechcel byť spolitizovaný. Zrušenie takéhoto výberového konania by obmedzilo zapojenie odborníkov aj verejnosti do rozhodovacieho procesu, pričom verejné prezentácie a transparentné výberové postupy sú bežnou praxou, ktorá zvyšuje dôveru v účinnosť a transparentnosť miestneho samosprávneho systému. Ak by malo dôjsť k odvolaniu štatutára alebo vedúceho galérie či múzea, malo by sa to naozaj zakladať na konkrétnych dôvodoch alebo preukázateľných odborných chybách a nie inak. Zhrnula by som teda, že máme tu myšlienky a už aj činy týkajúce sa politického zasahovania do umenia a kultúry. Predchádzajúca rozprava o naozaj zlikvidovaní nezávislosti fondu pre umenie to len dokazuje, tu máme teraz ďalší zákon, ktorý vôbec ničomu nepomáha. A ja tiež rovnako ako pani Jaurová by som sa chcela hlásiť k tomu, že keď už tu toľko debatujeme o kultúre, poďme naozaj tvoriť kvalitné politiky a kvalitný systém pre kultúrnu obec a nielen likvidovať, čo tu sme doteraz mali funkčné. Zatiaľ robíme iba toto, je to veľmi-veľmi frustrujúce. Úsilie týkajúce sa zmien v tomto zákone by malo byť zamerané na celkovú revíziu zákona namiesto obmedzených zmien zameraných len na personálne otázky. Tento návrh oslabuje dôležitosť kvality a odbornosti v pamäťových inštitúciách a v súčasnej podobe by mal byť naozaj odmietnutý. Navrhované zmeny nijako neprispievajú k zlepšeniu situácie galérií a múzeí na Slovensku. Opäť je asi jasné, komu treba za k ničomu neprospievajúci zákon, v úvodzovkách, poďakovať. Ďakujem za pozornosť a nezabudnime, bez kultúry nie sme. [15:38] Andrej Danko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Na vystúpenie pani poslankyne dve faktické. Poslanec Michelko [15:38] Roman Michelko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. No, skúsme nejak korigovať alebo teda povedať, aká je realita, nie, čo tu bol ten armagedon, takže, samozrejme, teraz príde spúšť a likvidácia všetkých múzeí a galérií, takže prvá základná vec. SNS, ak teda to má byť to likvidačné, má pod svojou kuratelou alebo v zriaďovateľskej pôsobnosti, teda ministerstvo, jednu galériu a jedno múzeum. Všetky ostatné sú pod župami, neviem o tom, že by SNS malo nejakých županov, má zopár starostov a primátorov, ale teraz taký generálny tento, že všetky sa budú teraz likvidovať a tak. No ak toto tak bude, tak za to budú zodpovedné tie samosprávy, ktoré to urobia, a nie SNS-ka. To znamená, nechajme sa prekvapiť, naozaj tuná bolo že generalizácia, že všetko teraz bude tak. A naozaj na nejakú župnú galériu alebo galériu nejakej mestskej časti nedajboh, alebo na galériu nejakého mesta nemá SNS a ani ministerstvo kultúry žiaden vplyv. Ak ste vy vicestarostka, no tak mi povedzte, akým spôsobom môže, ak máte nejakú galériu alebo nejaké múzeum v zriaďovateľskej pôsobnosti, akým vplyvom môže ovplyvňovať ministerstvo výber vášho riaditeľa. No nijakým, takže ako naozaj dávajme potom zodpovednosť tým, ktorí o tom rozhodujú, a nie tým, ktorí o tom nerozhodujú a nemajú žiadne páky na to. Ďakujem [15:40] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Pán poslanec Hazucha [15:40] Ivan Hazucha – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Kultúra má nejakého konečného spotrebiteľa alebo konzumenta a takým som aj ja, takže taký je aj môj názor. A tá, tá skupina je do veľkej miery nespokojná. To, že nejaká skupina, práve tá vaša, je aj spokojná, to je prirodzené, ale aj názor, že to doteraz fungovalo dobre, je iba názor váš a podľa mňa menšej časti konzumentov kultúry. Tvrdenie, že protestujú všetky múzeá a galérie, no prirodzene, veď sa to týka ich riaditeľov a práve oni majú možnosť sa vyjadrovať. Bol by som zvedavý na demokratický prístup riaditeľov, keby si nejaký zamestnanec galérie alebo múzea dovolil vyjadriť súhlas s touto novelou. Alebo si naozaj opozícia myslí a dokáže tvrdiť, že takí neexistujú, ktorí by aj súhlasili? Zriaďovateľ by podľa mňa mal mať silnejšie postavenie a vplyv na činnosť ním zriadených organizácií. Veď pri ich zriaďovaní predsa mal nejaké predstavy o ich činnosti a očakávania. Pokiaľ ich činnosť vybočuje z predstáv zriaďovateľa, mal by mať možnosť pozmeniť ich smerovanie. Jeden z príkladov, čo sa udial v minulosti, bolo Múzeum SNP v Banskej Bystrici. Tam zmena, ktorá nastala, nemala podporu ani laickej, ani, ani odbornej verejnosti, a predsa došlo k výmene riaditeľa a dokonca aj k zmene zriaďovateľa alebo vlastníka. Vtedy sa tak nebubnovalo intenzívne na odpor. Ďakujem pekne. [15:40] Andrej Danko S reakciou na vystúpenie pani poslankyňa Kleinert. [15:44] Dana Kleinert Ďakujem veľmi pekne reagujúcim poslancom. Ja by som chcela povedať, že zriaďovateľ má stále tú možnosť, samozrejme, odvolať aj daného riaditeľa, riaditeľku, ale musí mať na to aj pádne dôvody a o to môžu byť pádnejšie, keď vlastne aj prešiel nejakým výberovým konaním, kde deklaroval nejaké ciele, ktoré možno neplní. Mňa trošku mrzí to rozdeľovanie na vaša skupina spokojná, naša skupina spokojná. Keby ste naozaj vedeli, ja nepoznám jediného človeka, ktorý by bol že stopercentne spokojný s výsledkami ich napríklad rozhodovaní napríklad pri fonde pre umenie, a to z jednoduchého dôvodu, že nie všetci vždy dostali napríklad grant alebo podobne. Ale z tejto, ak teda už to delíme na naše skupiny, nikoho nenapadlo ten fond tak rozmontovať, že ho zlikviduje len preto, že je nespokojný. Čiže, prosím, nedeľme to na vaša a naša skupina, ale keď už máme, definujeme si nejaký problém, tak ten potom poďme riešiť. Ale toto riešenie, čo tu je navrhnuté, ten problém naozaj nerieši, iba ho zhoršuje. Problém by vyriešilo navýšenie financovania. My ako politici a političky tu naozaj nie sme na to, aby sme rozprávali o tom, že kto sa nám páči, aká osoba konkrétne bude kam dosadená a že si myslíme, že ten bude ten najlepší. My máme tvoriť najlepšie možné funkčné prostredie a systém a ten bude, ten nastaviť, aby fungoval čo najviac nezávisle od politikov a političiek. Ak sa tu bavíme o konkrétne napríklad vicestarostovaní mojom, že teda či chceme, alebo nechceme my takéto veci robiť a kto ma obmedzuje v rámci verejných vypočutí. No nikto, to robíme my. Ale mňa to zaujíma, ako to funguje na celom Slovensku. A my ten systém, o ktorom som pred chvíľou hovorila, nejako nastavujeme. A niektorí zriaďovatelia možno nemusia vedieť, ako sa to presne robí, že či toto je štandard už európsky, alebo menej a proste pôjdu s nižšími štandardami. A my tvrdíme, poďte s tými vyššími. Poďte s verejnými vypočutiami. Čiže opäť je to o vytvorení kvalitného, dobrého prostredia, čo najmenej závislého na politikoch a političkách. Ďakujem. [15:44] Andrej Danko Ďakujem. Pokračujeme v rozprave, pán poslanec Dostál. [15:44] Ondrej Dostál – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, tak ja nebudem hovoriť o armagedone, podľa mňa žiadny nenastane. Toto nie je až tak výbušný návrh zákona. Nemyslím si, že je dobrý, od začiatku ho považujem za, za nesprávny, ale, ale teda armagedon asi, asi nenastane. Ale predsa len by som začal tým, že by som porovnal tie dva návrhy, novelu zákona o Fonde na podporu umenia a novelu zákona o múzeách a galériách, s ktorými prichádza skupina poslancov Národnej rady za koaličné strany na čele s pánom poslancom Michelkom a ktoré sú už v druhom čítaní, takže môžeme porovnávať najmä tieto dva návrhy zákonov. Pri novele zákona o Fonde na podporu umenia je úplne od začiatku jasné, že návrh, ktorý bol predložený do prvého čítania, je nosič, ktorého účelom bolo preniesť návrh zákona do druhého čítania. Až v tom druhom čítaní že príde, príde pozmeňujúci návrh, z ktorého sa dozvieme skutočný zámer predkladateľov, alebo teda hlavného predkladateľa pána poslanca Michelka. V podstate sme sa to dozvedeli aj z toho pozmeňujúceho návrhu, aj z jeho úvodného vstupu v rámci druhého čítania, kde pomerne obsiahlo hovoril o tom, s čím je nespokojný v rozhodovacej činnosti Fondu na podporu umenia aj v ďalšej činnosti Fondu na podporu umenia, a teda najmä v tom, že nepodporuje projekty, ktoré podľa neho sú hodné podpory, a podporil aj projekt, ktorý podľa jeho názoru nie je hodný podpory. Naozaj len bizarnou zaujímavosťou je, že je to projekt z jeho vlastného vydavateľstva, respektíve nie osobne jeho, ale toho, kde bol štatutárnym orgánom. Bolo to vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, čo myslím si, že bol, bolo by korektné, keby to spomenul v tom svojom vystúpení, kde dával najavo svoje pohoršenie nad citátmi z toho diela, ktoré podporil Fond na podporu umenia. V prípade novely zákona o múzeách a galériách je, naopak, od začiatku isté, jasné, čo je zámerom. Je to, je to zrejmé už z toho textu, ktorý je v prvom čítaní. A tu, naopak, ten pozmeňujúci návrh, ktorý prišiel cez výbor a cez spoločnú správu výborov sa v zásade, s výnimkou tých štandardov, týka toho, čo je, čo je obsiahnuté v návrhu zákona, teda toho, čoho sa štandardne majú týkať, týkať pozmeňujúce návrhy. A teda v porovnaní s tým, s tým pôvodným návrhom z prvého čítania, povedal by som, že ten zásah do, ako vymenúvania, tak odvolávania riaditeľov múzeí a galérií zmäkčuje. Ale tým pádom ale vyvstáva otázka, lebo mali sme, samozrejme, že viacerí podozrenie, že aj v tomto návrhu zákona príde nejaký pozmeňovák v druhom čítaní, v ktorom sa ukáže skutočný zámer. Neprišiel, tak vyvstáva otázka, že čo je vlastne tým skutočným dôvodom predloženia tohto návrhu zákona, ak toto už je, už je finálna forma, teda v zmysle toho pozmeňujúceho návrhu, ktorý je v spoločnej správe výborov, tak načo vlastne takýto návrh zákona. Lebo nezhodneme sa na tom, že treba meniť charakter Fondu na podporu umenia z inštitúcie, ktorá rozhoduje nezávisle a odborne, na inštitúciu, kde do toho vstúpi politická moc a cez politicky vymenovanú radu bude meniť rozhodnutia odborných komisií. Ale rozumiem tomu, prečo to predkladáte. Rozumiem tomu, že ste nespokojní s tým, ako Fond na podporu umenia funguje. Ale múzeá a galérie? Že v čom je problém? Lebo ak to prejde v tejto podobe, no tak to bude, to bude taký, taká zmena pre zmenu, že teda zmenili sme niečo aj v zákone o múzeách a galériách. A predpokladám, že korektne fungujúce samosprávy, či už na župnej úrovni, alebo na úrovni miest a obcí, zachovajú výberové konania, nebudú odvolávať riaditeľov múzeí a galérií bez uvedenia dôvodu a budú postupovať v podstate tak ako doteraz a ten zákon im v tom nebude, nebude brániť. A ako sme tu počuli aj pána poslanca Michelka, no tak pod priamym vplyvom ministerstva kultúry je jedno múzeum a jedna galéria. Tak asi ani toto nie je skutočný dôvod, lebo tak v zásade vymeniť, vymeniť ich šéfov je možné aj podľa súčasnej právnej úpravy. Trošku to bude jednoduchšie, ale, ale nijako zložité to nie je ani, ani dnes. Tak naozaj teda nerozumiem celkom tej motivácii a asi by ma aj zaujímalo, že, že čo je ten skutočný, skutočný dôvod. Lebo áno, niekedy sa predkladajú aj nejaké drobné návrhy noviel zákonov, ktoré zmenia jednu vetu alebo dokonca jedno slovo, alebo už boli aj také, čo jednu čiarku mali niekde vypustiť alebo nevypustiť. Ale, ale reagujú na nejaký reálny problém a ten problém je obvykle, obvykle priznaný v dôvodovej správe, je priznaný v úvodnom vstupe. Tuto celkom, celkom nerozumiem, že, že v čom je taký, taký zásadný problém. Jediný záchytný bod pre mňa bol v dôvodovej správe, kde sa hovorilo o tom, že, že výberové konania, verejné vypočutia, z procesu výberu sa vypúšťa verejné vypočutie uchádzačov, ktoré spôsobuje administratívnu záťaž najmä menším obciam, ktoré obsadzujú uvedené funkcie, teda riaditeľov múzeí a galérií a tie ve... v rozpore s tým bol, bol návrh zákona, kde, kde sa úplne vypúšťali výberové konania, nielen tie verejné vypočutia, čo sa teraz zase koriguje pozmeňujúcim návrhom. Ale ako som dokumentoval aj v rozprave v prvom čítaní, obce, ktoré nie sú malé, ale v slovenských pomeroch skôr, skôr stredné, sú zriaďovateľmi troch múzeí a, a nula galérií. Takže väčšinou múzeá a galérie zriaďuje štát, kraje, mestá, ktoré nemajú nejakú, nejaký kapacitný problém zorganizovať výberové konanie ani verejné vypočutie, ako jeho, jeho zložku. Takže pochybujem, že sa robí ten, tá novela kvôli, kvôli trom obciam, ale teda ak áno, tak by ma zaujímalo, čo je ten skutočný dôvod. No a teraz, keďže sme v druhom čítaní, tak by som rád pár slov povedal k tomu pozmeňujúcemu návrhu, ktorý bol schválený na výbore pre, pre kultúru a médiá. Jednak sú tam tie štandardy, zavedenie štandardov múzeí a galérií, ktoré sú merateľné, porovnateľné alebo obsahujú iné hodnotiace ukazovatele odporúčaného priestorového, finančného a personálneho zabezpečenia múzeí a galérií a úrovne kvality plnenia základných odborných činností a iných činností múzeí a galérií. A podľa bodu tri ministerstvo kultúry je, je ten, ten orgán, ktorý vydáva štandardy múzeí a galérií a zverejňuje ich na svojom webovom sídle. Samotná myšlienka štandardov, ako už spomínala vo svojom vystúpení predrečníčka pani poslankyňa Kleinert, asi nie je niečo, s čím by bolo potrebné nejako dramaticky, dramaticky polemizovať, ale opäť nie je jasné, že prečo, že aký, aký, ako sa to tam vôbec dostalo a aký to bude mať, aký to bude mať zmysel a účel, čo sa z tých štandardov bude odvíjať, čo sa z tých štandardov bude odvíjať pre múzeá a galérie, ktorých zriaďovateľom nie je ministerstvo kultúry a ktorých zriaďovateľom sú napríklad samosprávy, či už na krajskej úrovni, alebo, alebo na obecnej úrovni. No, budeme mať štandardy, ale, ale čo z toho, hej, že keby to bolo súčasť nejakej väčšej novely, s ktorou by prišlo ministerstvo kultúry, kde by boli objasnené dôvody zavedenia štandardov, prešlo by to riadnym medzirezortným pripomienkovým konaním, bolo by jasne definované, akým spôsobom sa tie štandardy budú napĺňať alebo kontrolovať, aký má zmysel, čo bude znamenať, keď budú splnené alebo nesplnené, čo sa od toho bude odvíjať. Dobre, ale takto, no proste, poslanecký návrh zákona v druhom čítaní, poslanecký pozmeňujúci návrh na výbore a dve všeobecné formulácie, formulácie v zákone. Aký to bude mať zmysel, nerozumiem. A teda, a to teraz hovorím že nekonfrontačne, hej, nehovorím, že zavedenie štandardov do, do zákona o múzeách a galériách reálne spôsobí nejaké vážne problémy, len rád by som rozumel tomu, že čo je zmyslom toho. A teraz budem teda trochu kritickejší k tým, k tým zmenám, ktoré, ktoré navrhuje pán poslanec v bode dva. Pozmeňujúci ako bod dva, z pozmeňujúceho ná... z pozmeňujúcich návrhov, ktoré sú obsiahnuté v spoločnej správe výborov, teda ten pozmeňujúci návrh, ktorý bol schválený v, vo výbore pre kultúru a médiá a ktorý sa týka vymenúvania a odvolávania štatutárneho orgánu múzea alebo galérie a potom vlastne v § 3b to isté vo vzťahu k vedúcemu zamestnancovi riadiacom organizačnú zložku, ktorá je múzeom a galériou, ale teda bez právnej subjektivity. Tak súčasná právna úprava je, že štatutárny orgán múzea alebo galérie vymenúva a odvoláva štatutárny orgán zriaďovateľa tohto múzea alebo tejto galérie; štatutárny orgán múzea alebo galérie sa vymenúva na základe výsledku výberového konania, ktorého súčasťou je verejné vypočutie uchádzačov. V ods. 2 bola stanovená päťročná doba, funkčné obdobie štatutárneho orgánu vymenovaného takýmto spôsobom a v ods. 3 bolo schválené, že štatutárny orgán vymenovaný podľa ods. 1 nemožno odvolať bez uvedenia dôvodu. V návrhu zákona sa vypustilo to funkčné obdobie, vypustilo sa, že... teda funkčné obdobie sa stalo neobmedzeným a vypustilo sa nielen verejné vypočutia, ale aj samotné výberové konania a dalo sa tam, že štatutárny orgán múzea alebo galérie podľa § 3 ods. 1 vymenúva a odvoláva štatutárny orgán zriaďovateľa tohto múzea alebo tejto galérie. A štatutárny orgán vymenovaný podľa ods. 1 možno odvolať aj bez uvedenia dôvodu. Pozmeňujúcim návrhom sa to opäť mení a má to znieť, má to už mať iba jeden odsek, že štatutárny orgán múzea alebo galérie podľa § 3 ods. 1 vymenúva a odvoláva štatutárny orgán zriaďovateľa múzea alebo galérie. Štatutárny orgán múzea alebo galérie podľa § 3 ods. 1 sa vymenúva na základe výsledku výberového konania. Čiže vo vzťahu k tomu dnešnému ods. 1 zmena bude, že sa vypustí, vypustí polveta, že súčasťou výberového konania je verejné vypočutie uchádzačov, ostatné tam, tam ostane tak, ako je to dnes napísané, napísané v zákone. Bude to zodpovedať tej dôvodovej správe, na rozdiel od dôvodovej správy sa to však nebude týkať iba malých obcí, ktorým to údajne spôsobuje neprimeranú administratívnu záťaž, ale bude sa to týkať aj tých stredných obcí, ktoré reálne, reálne nejaké múzeá zriaďujú, bude sa to týkať miest, samosprávnych krajov a štátu, ktoré nemajú problém uskutočniť výberové konania a určite nemajú problém, aby súčasťou tých výberových konaní bolo, boli aj verejné vypočutia. Dovolím si nesúhlasiť s názorom pána poslanca Michelka na verejné vypočutia s tým, že údajne majú, že zvýhodňujú alebo znevýhodňujú niektorých, niektorých kandidátov. Ak by to tak bolo, tak sa asi verejné vypočutia, verejné vypočutia nerobia. Keď sa prezentujú projekty, tak tie projekty napríklad častokrát bývajú vopred zverejnené, aby sa aj verejnosť mohla oboznámiť s kvalitou tých projektov, čiže aj, aj konkurenti a konkurenční uchádzači sa môžu oboznámiť s tým, čo navrhuje jeden alebo druhý. A aj to, že, že keď sledujem, ako uchádzač číslo 6, na čo sa pýtajú tých prvých, prvých piatich uchádzačov, tak áno, na jednej strane je to výhoda, že sa viem pripraviť na otázky, ktoré prídu, ale tie otázky sa aj časom menia a problém je, je to aj výhoda, je to aj nevýhoda, lebo, lebo tie zaujímavé myšlienky napríklad v odpovediach na tie otázky častokrát vyčerpajú tí predchádzajúci uchádzači a keď šiestykrát počujete niekoho hovoriť to isté, čo ste už predtým päťkrát alebo štyrikrát počuli, tak je to zase istým spôsobom znevýhodnenie toho uchádzača. Ja mám z parlamentnej pozície skúsenosť s verejnými vypočutiami a myslím si, že ten inštitút má zmysel a skvalitňuje výberové konania, takže ja dúfam, že napriek tomu, že sa tá povinnosť zruší, tak zriaďovatelia múzeí a galérií neustúpia od verejných vypočúvaní a budú, budú ich naďalej, naďalej využívať. No a teraz k tomu ods. 2., respektíve ods. 2 je vyriešený, lebo, lebo teda nebude tam funkčné obdobie, ale ods. 3 hovorí o tom dnes, že štatutárny orgán nemožno odvolať bez uvedenia dôvodu, vy ste tam chceli navrhnúť, že štatutárny orgán možno odvolať bez uvedenia dôvodu a teraz tam nebude nič, takže nevieme, či má tam byť dôvod, nemá tam byť dôvod. Keď tam nebude explicitne, že, že možno odvolať bez uvedenia dôvodu, znamená to, že, že nemožno? No tak, tak v zásade ste nič nespravili, akurát to nebude povedané explicitne, že možno odvolať bez uvedenia dôvodu, ale implicitne tým, že, že tam požiadavka uvedenia dôvodu nebude stanovená v zákone, tak asi to bude možné, čiže to vlastne nie je nejaký veľký ústupok z vašej strany. To je akurát to, že, že kým dnes zákon hovorí, že nejaký dôvod tam má byť, váš návrh, ktorý ste dali do prvého čítania, hovoril, že nemusí tam byť žiadny dôvod, no tak keď v zákone nebude po schválení toho pozmeňujúceho návrhu napísané nič, no tak keď tam nie je požiadavka uvedenia dôvodu, tak to bude v podstate to, čo máte v návrhu zákona, akurát to bude upravené inak. To, čo je problematické na tom, že ani dnes tam nie sú nejaké pevné dôvody, zákonom stanovené dôvody, ktoré musia byť naplnené, aby bolo možné odvolať riaditeľa múzea, múzea alebo galérie, akurát to nesmie byť bez uvedenia dôvodu. A áno, implicitne sa asi predpokladá, že ten dôvod by nemal byť úplne subjektívny, ale v zásade je na štatutárnom orgáne zriaďovateľa, ako si, ako si to, ako si to odôvodní. Čiže nie sme v situácii, že by riaditelia múzeí a galérií boli zabetónovaní vo svojich funkciách, že zriaďovateľ, keď nie je spokojný s tým, ako fungujú, že by ich nemohol odvolať. Môže ich odvolať, akurát musí uviesť nejaký, nejaký dôvod, teraz ich bude môcť odvolať aj bez uvedenia dôvodu. Ale opäť verím, že korektnejší zriaďovatelia, že väčšina žúp a miest, obcí aj väčšina štátnych orgánov nebude odvolávať riaditeľov múzeí a galérií bez odvolania, bez uvedenia dôvodu. No a potom tu máme taký aj, aj praktický problém, že vy tam máte chybu. Ten § 3a sa volá Vymenúvanie a odvolávanie štatutárneho orgánu múzea a galérie. Vymenúvanie a odvolávanie, ale v samotnom texte § 3a nie je ani slovo o odvolávaní, to je celé o vymenúvaní, to je celé o vymenúvaní. Takisto v § 3b, máte, že Vymenúvanie a odvolávanie vedúceho zamestnanca riadiaceho organizačnú zložku, ktorá je múzeum alebo galériou, ale opäť celý text § 3b je iba o vymenúvaní, nie je o odvolávaní, čiže je to chyba a ak to tam necháte takto, tak v zákone bude nezmysel, lebo nadpis nebude zodpovedať textu. Rovnako v prechodných ustanoveniach § 21c prvý odsek hovorí, že ustanovenia § 3a a 3b v znení účinnom od 1. júna 2024 sa vzťahujú aj na štatutárny orgán múzea alebo galérie podľa § 3 ods. 1 vymenúvaný pred 1. júnom 2024 a na vedúceho múzea a galérie podľa toho druhého ustanovenia, ale, ale § 3a a §3b hovoria iba o vymenúvaní, nehovoria o odvolávaní, takže čo sa má na nich vzťahovať, oni už sú vymenovaní, tam, tam sa na nich nič nevzťahuje, toto je, opäť je to chyba v tom, v tom návrhu, návrhu zákona, lebo vlastne to prechodné ustanovenie, ako keby sa týkalo odvolávania, tak tomu rozumiem, ale keď sa týka vymenúvania, tak jasné, že sa... čo sa má týkať vymenovaných? A ten ods. 2 hovorí o tom, že aj títo vykonávajú po, bez časového obmedzenia, tak tam asi, asi problém nie je, ale ten ods. 1 je úplne, úplne nelogický, čiže máte tam prinajmenšom tri... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [15:44] Dana Kleinert – Vystúpenie s faktickou poznámkou (prosím vymazať rámček) [16:04] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho . [16:04] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Na vystúpenie pána poslanca žiadna faktická, pokračujeme v rozprave. Poslanec Hajko. [16:04] Jozef Hajko – Vystúpenie v rozprave Pán predsedajúci, pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, musím pripomenúť na úvod, že sme svedkami rokovania o zákonoch z oblasti kultúry a umenia, ktoré by mala štandardne predkladať ministerka kultúry a jej rezort, a to po riadnom medzirezortnom pripomienkovom konaní, ktoré by ešte pred tým, ako sa zákon dostane do pléna, vyriešilo väčšinu problémov, ktoré by sa tak nemuseli komunikovať na tlačových konferenciách či osobných interpeláciách u predkladajúcich poslancov, zo strany kultúrnej verejnosti, ktorým však chýba akákoľvek transparentnosť, na úkor ktorej sa rodí a prekvitá niečo ako poslanecký papalášizmus. Je to ten typ mocenskej istoty, ktorá sa zastiera už sprofanovaným sloganom vyhraj voľby, môžeš všetko , alebo zostav koalíciu, odhlasuje, odhlasujte si všetko, odhlasuje si všetko, čo chce bez ohľadu na to, čo sa schvaľuje. A tak celá vládna koalícia, podobne ako to bolo pri zákone o Fonde na podporu umenia, poslušne odhlasuje prvé čítanie zákona, ku ktorému príde pred druhým čítaním pozmeňujúci návrh, ktorý absolútne mení obsah zákona z prvého čítania. A buď tu ide o vopred premyslenú legislatívnu lesť, alebo absolútnu nezodpovednosť a hazardovanie s dôveryhodnosťou rozhodovacieho procesu Národnej rady Slovenskej republiky. V prípade zákona o múzeách a galériách je toho príkladom zrušenie výberových konaní na funkciu štatutára a umožnenie jeho odvolania bez udania dôvodu, ktoré som v prvom čítaní významne kritizoval a hodnotil ako snahu personálne a mocensky flagrantne ovládnuť aj tento druh kultúrnych inštitúcií. Pozmeňovací návrh, ktorý si zástupcovia vládnych strán na výbore pre kultúru a médiá schválili pred druhým čítaním, však opäť výberové konania na štatutára vracia do hry a ruší bod, ktorý ho umožňoval odvolať bez udania, udania dôvodu. Ide teda o všetko iné, len nie o odborné a zodpovedné konanie zo strany navrhovateľov a pripomína mi to známu frázu zo známej českej rozprávky odvolávam, čo som odvolal . Ono to však na smiech nie je, ale, žiaľ, sedí to. Výberové konania sú často vnímané ako alibizmus zriaďovateľa a takisto ako komplikácia v stanovení zodpovednosti v prípadných súdnych sporoch medzi zriaďovateľom a štatutárom, ako sme to počuli aj v argumentoch navrhovateľov. V prípade kultúrnych a umeleckých inštitúcií však výberové konania minimálne zabezpečujú to, že do ich riadiacich orgánov sa nedostanú ľudia absolútne neznalí problematiky, ako by tomu bolo len pri možnosti priameho menovania, a je jedno, či ide o erbovú inštitúciu zriaďovanú ministerstvom kultúry, či pamätnú izbu zriaďovanú obcou v niektorom z regiónov Slovenska. V prípade múzeí ide o oblasť hmotného a nehmotného kultúrneho dedičstva a sú to práve jeho regionálne špecifiká, ktoré treba odborne pomenovať, klasifikovať a často je to pre výskum zásadná i zodpovednejšia úloha ako pri povedzme erbových inštitúciách národného významu. Prípadné neodborné vedenie inštitúcie už na regionálnej úrovni by mohlo mať na oblasť práce s kultúrnym dedičstvom nedozierne následky, a preto v tomto prípade vítam, že navrhovatelia urobili spiatočku a výberové konanie ako podmienku pre menovanie štatutárneho orgánu múzeí a galérií vrátili späť do hry. Odpadlo však výberové konanie, čo je, verejné výberové konanie, čo je z hľadiska transparentnosti zrejme ten optimálny spôsob výberu štatutára. Aspoň pri inštitúciách zriaďovaných ministerstvom kultúry by stálo za úvahu povinné verejné výberové konanie ponechať, lebo tam je argument o vysokých nákladoch na takýto typ konania asi irelevantný. Na druhej strane v čase, keď sociálne médiá umožňujú komukoľvek vysielať verejne cez jednoduché kliknutie na príslušné ikonky, je argument o zrušení verejných výberových konaní z dôvodu vysokých nákladov irelevantný asi na každej úrovni ich konania. Vrátim sa však k bodu, ktorý umožňoval odvolať štatutára bez udania dôvodu, ktoré sa pozmeňovacím návrhom z návrhu novely zákona odstraňuje. Je to len zdanlivé odstránenie tohto prejavu svojvôle zo strany zriaďovateľa, lebo do, sa do zákona dostáva kompetencia v znení, že zriaďovateľ menuje a odvoláva, citujem, "zriaďovateľ menuje a odvoláva", čo mu aj bez špeciálneho paragrafu umožňuje nevhodného štatutára odvolať z akéhokoľvek dôvodu alebo aj bez dôvodu. Teda odvolávam, čo som odvolal, a dopĺňam, aby som mohol kohokoľvek kedykoľvek odvolať. Tak to môžem parafrázovať. Navrhovateľ na výbore pre kultúru a médiá argumentoval tým, že medzi zriaďovateľom a štatutárom nemusí zafungovať chémia, a preto tam táto možnosť je. Tento argument však, žiaľ, len dokazuje, o čo tu ide a ako nám to ukazujú predstavitelia vládnej moci, že je to spriechodnenie politiky „našich ľudí“ s tou správnou chémiou. Problém je, že obsahom tej chémie nemusí byť odbornosť a kvalita, ale napríklad príslušnosť k jednej politickej strane či servilnosť k aktuálnej politickej moci. Inými slovami povedané, aj pri tomto zákone sa vládna moc snaží do zákona vtesnať mechanizmus, ako ovládnuť aj tento typ inštitúcií. A tým, že zákon, že je zákon platný aj pre všetky stupne samospráv, podporuje, žiaľ, svojvoľnosť konania politikov na úkor odbornosti. Do tohto výpočtu patria tiež štandardy, ktoré bude pre múzeá a galérie pripravovať ministerstvo kultúry, a podľa oblastí, ktoré pozmeňovací návrh spomína, to vyzerá tak, že okrem personálneho ovládnutia inštitúcií je tu snaha ovládnuť tieto inštitúcie aj obsahovo či metodicky a to na úkor kurátorskej nezávislosti. Veľmi si želám, aby sa nestalo to, že múzeá a galérie budú po novom napĺňať zadania vládnej doktríny a to na úkor hľadania svojich špecifík z regionálneho pôsobenia či umeleckých a kurátorských zámerov, ktoré môžu často, aj musia byť skôr katalyzátor spoločenských tém a problémov ako ich slepým agitátorom. Ďakujem za pozornosť. [16:10] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Na vystúpenie pána poslanca jedna faktická. Poslanec Dostál. [16:11] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Hajko, no, samotný fakt, že sa uskutoční výberové konanie, je pozitívny, je pozitívny voči, voči tomu pôvodnému návrhu, aj keď, samozrejme, že tie dôvody pre neuskutočnenie verejného vypočutia sú, sú veľmi chabé. Veľmi chabo boli zdôvodnené v návrhu zákona, v jeho dôvodovej správe, a ani to, že sa to zachová, lebo verejné vypočutia vypadnú, nie je nijako zdôvodnené ani vo vzťahu k štátu, ale ani vo vzťahu povedzme k mestám a krajom, lebo ani tie nemôžu mať žiadny problém s uskutočňovaním verejných vypočutí. Dnes, ako ste povedali, sa, ako nie je absolútne technický problém uskutočniť akýkoľvek verejný prenos, dnes aj niektoré obce uskutočňujú či už formálne, alebo neformálne zo zasadnutí svojich obecných zastupiteľstiev verejné prenosy a, ale dokonca ani to nie je potrebné, lebo aby bolo niečo verejné, nie je nevyhnutné, aby to bolo verejne prenášané. Tá podmienka verejnosti je, že sú, je splnená vtedy, keď majú, majú verejný, teda má verejnosť prístup na, na to vypočutie. Áno, je dobré, keď je tam aj prenos, keď sa môže oboznámiť s priebehom nielen ten, kto je fyzicky prítomný, ale ani to nie je nevyhnutné. Môže byť verejné vypočutie, ktoré nebude verejne prenášané, resp. nebude zriaďovateľom verejne prenášané, ak ne... ak tam príde nejaké médium a urobí z toho prenos, tak, tak urobí, nemôžme mu v tom brániť, ale aj to je verejné vypočutie prístupné verejnosti bez toho, aby bol verejne prenáš... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [16:11] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Keďže vystúpili všetci písomne prihlásení, pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Pán Pročko. Dobre, uzatváram možnosť prihlásenia. Pán poslanec Dostál. [16:14] Ondrej Dostál – Vystúpenie v rozprave Sľubujem, že nebudem naťahovať, aj keď teda neviem, v akom naladení mi bude odpovedať pán poslanec Michelko ako predkladateľ po tom nasledujúcom vystupujúcom, ale teda ešte kým sme v rámci tej, tej pokojnej a vecnej roviny, tak naozaj ja by som rád, rád pochopil, že ako je myslené to prechodné ustanovenie, lebo nemožno to prechodné ustanovenie, ktoré hovorí, že tie novelizované ustanovenia sa vzťahujú aj na štatutárny orgán múzea a galérie, ktorý je vymenovaný pred nadobudnutím účinnosti tejto novely, nemožno na nich vztiahnuť tú časť, ktorá sa týka vymenúvania, lebo sú, sú vymenúvaní a o odvolávaní sa tam nehovorí nič, teda s výnimkou toho, že, že sú vymenúvaní a odvolávaní štatutárnym orgánom zriaďovateľa. Takže ako je to myslené? Je to teda myslené tak, že keď dnes je, dnes je, že nemôžu byť odvolaní bez uvedenia dôvodu, a keď tam bude iba samotné konštatovanie, že sú odvolávaní bez toho, aby tam bolo uvedené, či je potrebné, alebo nie je potrebné, aby odvolanie bolo zdôvodnené, či sa teda implicitne predpokladá, že keď to nie je uvedené, tak odôvodnenie návrhu na odvolanie nie je potrebné a aj tých, ktorí sú dnes vo funkciách, tak možno odvolať bez uvedenia dôvodu, či je to teda myslené, myslené takto. Lebo teda po vystúpení pána poslanca Hajka som nadobudol dojem, že, že je to tak myslené, ale v tom prípade, ak by to tak malo byť, tak nezdá sa mi tá úprava, úprava dostatočná, ak by, ak by to ostalo v tom znení, ako to išlo do prvého čítania, tak tam by bolo jasné, že tým myslíte, že možno odvolať aj bez uvedenia dôvodu, teraz to jasné nie je. A navyše tam je otázne, že či by to nebolo retroaktívne a či, či by riaditelia múzeí a galérií, ktorí prišli do funkcií za platnosti predchádzajúcej právnej úpravy, nemohli v prípade odvolania bez uvedenia dôvodu spochybňovať, že nemohli riadne vykonávať svoju funkciu za podmienok, ktoré platili v zákone v čase, keď tú funkciu nadobudli. Lebo, lebo ak sa to zmení smerom do budúcnosti, tak môžme s tým súhlasiť alebo nesúhlasiť, ale, ale keď niekto po 1. júni sa dostane do funkcie, tak bude musieť počítať s tým, že môže byť odvolaný aj bez uvedenia dôvodu, ale keď niekto nastúpil do funkcie pred 1. júnom, keď v zákone je napísané, že ho nemožno odvolať bez uvedenia dôvodu, tak si myslím, že bude môcť spochybniť, ak bude odvolaný, odvolaný bez uvedenia dôvodu. Tak či aj na toto ste mysleli. Ďakujem. [16:14] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán poslanec. Na vystúpenie pána poslanca jedna faktická. Poslanec Michelko. [16:21] Roman Michelko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Diskutovali sme aj s právnikmi, s legislatívcami, podľa ich názoru také explicitné vyjadrenie typu, že bez dôvodu je zbytočné, samozrejme, nejaké dôvody sa vždycky uvedú. A v podstate povedali, samozrejme, teoreticky by potom prípadne, ak by si ten odvolaný riaditeľ galérie, múzea mal za to, že tie dôvody sú zbytočné, absurdné, môže sa brániť súdne a môže zažalovať, ja neviem, zriaďovateľa a môže zriaďovateľ čeliť nejakému súdnemu procesu, ale v tomto zmysle nemusí to byť takto detailne a explicitne, vraveli, že je to zbytočný, zbytočný paragraf, takže preto sa to vypustilo. [16:21] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. S reakciou poslanec Dostál. [16:21] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou No asi zbytočný nie je, lebo bráni úplnej svojvôli pri, pri odvolávaní riaditeľov múzeí a galérií. Tam skôr sa mi zdalo, že je zbytočný ten odsek, ktorý ste navrhli vy, že možno odvolať bez, bez uvedenia dôvodu, lebo keď, keď to tam nie je, tak áno, dosiahnete v podstate ten istý účel, ale keď to tam je, tak v zásade zákon nehovorí, aké sú tie dôvody. Zákon nehovorí, že možno odvolať iba v prípade, že je právoplatne odsúdený za spáchanie úmyselného trestného činu alebo stratí občianstvo, alebo, alebo niečo podobné. V podstate tam dáva široké možnosti zriaďovateľovi, aby odvolal riaditeľa múzea alebo galérie, ktorý postupuje spôsobom, s ktorým ten zriaďovateľ nesúhlasí, má k nemu výhrady, ale nemala by to byť úplná svojvôľa, hej? Asi to nemôžu byť dôvody, ktoré by napríklad dali sa považovať za, za diskrimináciu alebo boli by dôvody obsiahnuté v niektorých, v niektorých ustanoveniach antidiskriminačného zákona, alebo, alebo by mali charakter úplnej svojvôle, ale to asi nechceme. Alebo chceme, aby mohol zriaďovateľ odvolávať riaditeľa múzea a galérie úplne svojvoľne? Lebo zákon, ak sa to primerane zdôvodní, tak, tak nemá kto posúdiť, že či tie dôvody sú, alebo nie sú dostatočné, to má posúdiť zriaďovateľ a prípadne by to súd mohol posudzovať iba v prípade, keby to bolo nejaké úplné extrémne vybočenie z normy. A neodpovedali ste mi celkom na tú otázku, že či to nebude retroaktívne a či to nebudú môcť napádať, že nastúpili do funkcie a te... platí... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [16:21] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pokračujeme v rozprave. Pán poslanec Pročko, nech sa páči. [16:21] Jozef Pročko – Vystúpenie v rozprave Milé kolegyne, milí kolegovia, hneď v úvode chcem povedať, že také nuansy, ktoré tu nevidíte, keď som sa prihlásil do rozpravy, tak milovník semaforov Andrej mi hovorí: "Pročko." Hovorím: "Prosím, Andrejko?" – "Mojko." No nie som pánom Dankom mojko, ale som rád, že povedal "Pročko sa prihlásil do rozpravy". Áno, prihlásil som sa do rozpravy, pretože po zákone o Fonde na podporu umenia tu máme ďalší paškvil z dielne SNS, ďalšie lámanie kultúry, máme tu múzeá a galérie. Už som vo svojej faktickej pri fonde hovoril o výkonnom práporčíkovi, ktorý na vojne plnil úlohu, v živote nič nedokázal, bol to len taký neschopný človiečik, ktorý sa viezol a plával, ale dostal sa na vojnu, dostal funkciu a stal sa z neho taký likvidátor, taký šikanista, no a mne jeden pán to pripomína veľmi, už sa naučil aj anglicky, už hovorí aj "šatap" a je to strašné! Je to strašné! Naozaj dostali sme sa do čias, kedy nám Slovenská národná strana bude diktovať, čo bude v galériách, čo bude v múzeách, kto tam bude, kto to bude viesť, dostali sme sa naozaj, vraciame sa do socialistického realizmu a tie časy boli strašné, strašné! Ja si pamätám, keď sme v ´96. sa priväzovali na ministerstve kultúry, kedy Mečiarova vláda lámala kultúru, a teraz to máme opäť. Teraz to tu máme opäť. Takí ľudia ako Michelko, Šimkovičová nám idú povedať a budú rozprávať o tom, ako má vyzerať kultúra, ako majú vyzerať galérie a múzeá. A toto je veľmi pre mňa blízka téma, pretože naozaj už tridsať rokov zbieram, v svojej rodnej dedine vlastníme, naša neziskovka, kultúrnu národnú pamiatku kráľovský soľný úrad a mám tam také insitné múzeum so 4,5-tisíc exponátmi, to keď tam prídu ľudia, tak híkajú, pretože v tých múzeách štátnych je v jednej miestnosti desať exponátov, my ich tam máme 4,5-tisíc. A musím sa pochváliť, že aj v našej obci bude múzeum, tak príďte si pozrieť, a tiež som im tam zapožičal krásne veci, aby tam mali. A toto je vec, ktorá ma veľmi zaujíma. Nikdy som nezobral žiadnu dotáciu a naozaj riadim si to sám. Ale tie štátne galérie a múzeá zastupujú našu históriu a musia tam byť ľudia, ktorí sa tomu rozumejú, ľudia, ktorí poznajú nielen históriu, ale sú aj odborníci. No a čo nám tu výkonný práporčík a jeho strana prináša? No prinášajú nám tam: Teta Beta nemá robotu, počúvaj, nemohol by si ju zamestnať? – A teta Beta je čo? – No ona robila v onom sekretárku tomu vieš, tomu. v Ahá, a čo vie, vie niečo? – A vie, ona vie aj čistiť tie oné, tie obrazy. – Dobre, bude riaditeľka v múzeu. Toto je ich politika. Tak ako Taraba zamestnáva pytliakov, tak teraz budeme zamestnávať tety, bratrancov, sesternice. Tu nepôjde, tu im nejde o odbornosť, im nejde o to, že človek, ktorý naozaj dáva srdce tomu umeniu, dáva tomu, dáva tomu celý svoj život a robí tam, naozaj poznám veľmi veľa, chodil som, za svoj život som bol v toľkých múzeách, robili sme toľko neziskových akcií pre tie deti, aby sme ich tam prilákali. A tí, tí ľudia, čo tam pracovali, tak naozaj sú to odborníci na slovo zlatí, vzatí. No a prišli, prišli teraz likvidátori kultúry, prišli a budeme robiť kultúru, ako chce Slovenská národná strana. Viete, aké je to naozaj podobné s tým ´96. rokom, keď ten mečiarizmus nám tu valcoval a hovorili, že to sú treťotriedni umelci, tí sú takí umelci. Teraz budeme mať všetko národných umelcov, budeme mať národných riaditeľov galérií, ktorí vyšli z tohoto národa. No že sú to sesternice a bratranci straníckych príslušníkov SNS, tak to bude čisto, čisto náhoda. To, čo ste tu povedali aj pán Hajko, aj pán Ondro Dostál, je naozaj vec, ktorú oni jedným uchom dnu a druhým von. Im je to jedno. Pri všetkých týchto zákonoch, kedy naozaj valcujú nielen kultúru, ale celý národ, oni si urobia, ako chcú. Majú tu 79 poslušných poslancov, ktorí odhlasujú to, čo chce Danko, Fico, Pellegrini. Smerohlas a SNS nám diktujú nielen kultúrne dianie, nielen ekonomické, ale pomaličky budeme jesť aj to, čo povie Slovenská národná strana, aké národné jedlo tu budeme musieť jesť. A umenie a kultúra by mala byť slobodná. Umelci by si mali robiť umenie na základe svojho presvedčenia. Samozrejmé, že by to malo byť v určitých historických, v určitých naozaj normách morálky, slušnosti, ale viete, niekomu sa nemusí páčiť vystúpenie, jak tu sme mali tých kotlebovcov, ktorí (povedané so smiechom) keď niekto bol holý v divadle, tak to bola čistá katastrofa, tak tu teraz máme Šimkovičovú, ktorá je čistá katastrofa, príde do divadelného predstavenia a je zhrozená, čo sa to tam deje. No nie vždy sa to musí páčiť tomu človeku. Ale to, čo sa páči Michelkovi, nemusia mať všetci. A ja to nechcem mať. Ja už vôbec nechcem mať to, čo sa páči Michelkovi (povedané so smiechom). Ja chcem mať to, čo sa páči mne. A ja chcem, aby naše múzeá a galérie viedli odborníci. A zopakujem to, aby to neviedli sesternice a tety, lebo Andrej povie: Počúvaj, u nás máme takú ešte jednu, tú by si tiež mohol zamestnať. A sami dobre viete, že toto sa tu deje. A my vystúpime a povieme: Prosím vás, diskutujte s nami, my chceme s vami diskutovať. No nepáči sa im to, keď im poviete, že tu valcujú tú kultúru. Nepáči sa im to, keď im poviete, že Raši, preboha, veď vy idete jeden a pol miliardy, teda jeden a pol milióna zatajiť , tak to sa im nepáči, no ja budem s vami diskutovať, vy áno, vy tá, taká sympatická, vy mi pekne rozprávate, ale Pročko mi povedal, že som zlodej, to nie . No ale ja som nepovedal, že ste zlodej, to povedal Počiatek, ja len parafrázujem Počiatka, ktorý povedal, že kradli, že ukradol Slota s Ficom dve miliardy, no tak sú zlodeji potom, nie, keď kradli? A toto, toto je to. Zažil som pri tej faktickej poznámke aj to, že tuná títo naľavo vám povedia, že čo, dal si, ešte si si nedal lexaurín? Oni sú, to je také zbabelé, to sú, to je také nechutné, čo tu predvádzajú. Nielen to, že nevystúpia, že v práci sú piati, šiesti a na hlasovanie prídu všetci, ale takto nám idú lámať kultúru. Mal som pred týždňom rozhovor s mojím spolužiakom z Vysokej školy múzických umení, sme sa stretli a rozprával situáciu, aká vládne teraz na Vysokej škole múzických umení a ako sú tí študenti zhrození, naozaj ako sú zhrození z toho, čo tu ministerka Šimkovičová, Danko, Michelko a ďalšia partia, Fico im to dovolil, čo tu predvádzajú. Mi povedal, že tí, tie, tie decká, lebo sú to deti ešte, od devätnásť, dvadsaťroční, že tie decká strácajú nádej. Im sa nechce robiť, im sa nechce doštudovať tu na Slovensku. A to je, to je strašné, Michelko, že vy týmto ľuďom beriete, beriete nádej na slobodu! Vy im beriete nádej, že budú tvoriť v slobodnom štáte! Vy chcete diktovať všetko, vy chcete diktovať, čo sa môže v tej kultúre, kto bude robiť v tej kultúre a ako bude robiť v tej kultúre! To, čo sa páči vám, vy ste socialistickí realisti, ktorí nám tu valcovali dlhé-dlhé roky našu kultúru! A to je hanba! To je obrovská hanba, že takí ľudia ako Michelko, Šimkovičová a Danko nám budú diktovať, čo je správne a čo sa môže. A pozor, čo sa v tých divadlách bude hrať! Keď sa to nebude hrať, tak nedostanete podporu. Je to choré, je to úbohé a sem sme sa dostali! A ja chcem apelovať na všetkých občanov Slovenska, ktorí majú naozaj aspoň kúsok, kúsok vzadu tuná v tej šedej kôre takého, nechcem povedať že slušnosti, ale chcem povedať len taký, taký intelektuálny nábeh, pozrite sa, čo robia! Vám by sa páčilo, teta niekde z dediny, keby vám zakázali chodiť do kostola? Vám by sa páčilo, aby ste prestali počúvať tie pesničky, ktoré chcete počúvať? A toto sa tu pomaličky deje. Oni vám budú rozprávať to, čo chcete počuť. Ale drvivá väčšina národa chce byť slobodná, chce žiť slobodne, a nie pod výkonným práporčíkom, ktorý dostáva od kapitána, ktorý teraz likviduje semafory, príkazy. Ďakujem veľmi pekne. [16:25] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Na vystúpenie pána poslanca štyri faktické. Prvý, poslanec Michelko. [16:30] Roman Michelko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Nenechám sa vytočiť niekým takým, ako je Pročko, ale tak dobre. Aj som rozmýšľal, či vôbec má zmysel na niečo také reagovať, ale aby videl, že naozaj tie jeho provokácie idú úplne mimo, najprv že zjavne nedokáže pochopiť počuté slovo. Predovšetkým žiadne tety ani bratranci, ani sesternice nebudú obsadzované na posty galérií a múzeí, to môžem garantovať, už len preto, lebo sú dve Slovenské národné múzeum a slovenská galéria, nikto taký nebude. Neviem, ako je to v Haliči, tam to asi je bežné, podľa seba súdim iných, takže tak. No a viete, ak by sa do mňa navážal človek, ktorý v živote nič neurobil a jeho najvyšší umelecký výkon bolo prebehnutie s holým zadkom po ulici, tak ja mám množstvo literárnych ocenení, mám osem kníh, ktoré dostali ceny za najlepší literárny debut, za najlepšie prozaické, teda odborné dielo a podobne. A nebudem vôbec hovoriť, to ja naozaj nepotrebujem. Ale poviem taký, taký, také, také vysvedčenie, ktoré dostal tuná môj predrečník, keď prvýkrát išiel do parlamentu, mal 75-tisíc preferenčákov, ľudia ešte nevedeli, koho si zvoliť, po štyroch rokoch 10-tisíc, 7,5-násobne klesol. To je jeho vizitka, to je jeho vysvedčenie! Jeho voliči, voliči jeho strany spôsobili, že išiel na nepatrný zlomok toho, čo, čo mal predtým. To znamená, extrémne sklamal svojich vlastných voličov. Moji voliči sú plne stotožnení s tým, čo robím, a som presvedčený, že ak o štyri roky budeme, tak budem mať viac, ako som mal, a nie jednu sedminu, menej ako toľko, čo dostal predtým. Takže vysvedčenie už dostal, je každému jasné. [16:30] Andrej Danko Poslanec Dostál. [16:32] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Pročko, hovoril si o tom, že si tu Slovenská národná strana vytvára priestor pre čistky vo vedení múzeí a galérií a chce si tam dosadzovať svojich ľudí, keď to tak parafrázujem, a teda ale pán Michelko hovorí o tom, a teda hovoril o tom aj v rozprave, nielen teda vo faktickej, že priamo pod ministerstvo kultúry patrí akurát jedno múzeum a jedna galéria, Slovenské národné múzeum a Slovenská národná galéria, čo keby aj použil tie nové ustanovenia, no tak to nebudú masové čistky, ale možnože by bolo dobré, keby sme tu aj dostali nejaký prísľub, že keďže ministerstvo kultúry nemôže mať problém administratívne zvládnuť prípadné verejné vypočutie, že či účelom tohto zákona nie je náhodou vytvoriť si aj priestor pre odvolanie súčasných šéfov alebo teda šéfky Slovenskej národnej galérie a Slovenského národného múzea bez uvedenia dôvodu, bez potreby to akokoľvek zdôvodňovať a potom, ak by k tomu prišlo, tak pre vymenovanie nových šéfov týchto inštitúcií, či už Slovenskej národnej galérie, alebo múzea bez potreby uskutočnenia verejného vypočutia, lebo teda je fakt, že keď si chcem niekde dosadiť svojho človeka, tak bez výberového konania alebo s výberovým konaním bez verejného vypočutia je to, samozrejme, že oveľa-oveľa jednoduchšie, a teda možnože by nás tak aj upokojilo, keby sme dostali nejaké ubezpečenie, že to tak nie je a že sa nič také nepripravuje a teda ak by aj k tomu došlo, tak bude výberové konanie, ktorého súčasťou bude aj verejné vypočutie. [16:32] Andrej Danko Poslanec Hazucha. [16:34] Ivan Hazucha – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Oceňujem, a to naozaj veľmi úprimne, pán Pročko, čo robíte so svojím občianskym združením v obci Halič. Taktiež v plnej miere rešpektujem, že máte iný názor na túto vec. Naozaj. Vadí mi však ten ostrý osobný a konfrontačný tón. Keďže príklad šikanujúceho mazáka po jeho povýšení, ktorý keď bol mladý vojak, tak bol zakríknutý a submisívny a po povýšení bol schopný šikany, ste už použili druhýkrát. No mnohí sme boli na vojne a zažili sme to na vlastnej koži. Keď sme aj teraz tesne vedľa seba videli vás aj pána Michelka, myslím, že všetci máme jasno, kto z vás dvoch by mohol byť schopný byť tým zakríknutým bažantom a následne šikanujúcim mazákom. Bolo by zaujímavé vidieť štatistiku tých názorov v tejto veci nás bývalých vojakov. Ja si to veľmi dobre pamätám a vedel by som ukázať prstom. To naozaj bez urážky, ale treba si zvažovať také príklady, ktoré sa uvádzajú. Ďakujem pekne. [16:34] Andrej Danko Poslanec Krátky. [16:36] Rastislav Krátky – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Jozef, ty neváhaš aj často použiť ostré slová, ja viem, ja ťa poznám dlhé roky, že tebe vadí nespravodlivosť a papalášizmus a ty aj vhod, ale často, niekedy alebo často aj nevhod, hej, použiješ tvrdé slová. Teraz je taký zákon, pri ktorom neni až taká ostrá diskusia, ale použil si tvrdé slová a to chcem povedať, ja to vnímam, že ideš ostro, no ale ja viem, čo ti vadí. Tebe vadí napríklad takáto vec, hej? Teraz prečítam nadpis dnešného titulku: "Šimkovičovej pravá ruka Machala oslávil päťdesiatku v kaštieli v Budmericiach. Ministerka mu dala sálu na dva dni za sto euro." Toto tebe vadí. Keď ty toto vidíš v zákonoch a v tomto pléne, že sa tlačia veci naozaj hrubou silou, ty potom vystúpiš a naliehaš naozaj veľmi silno. A ja ti poviem tak, že mne to nevadí a oceňujem to. A rob to, prosím ťa, ďalej, pretože niekedy tu treba zobudiť túto sálu. Pán Michelko sa so mnou stretol na ústavnoprávnom výbore a ten bod už prešiel, hej? My sme sa vtedy bavili o tom Fonde na podpore kultúry. No tak to je jasné zabetónovanie vecí a keď si to kritizoval, tak si to kritizoval. Keď teraz kritizuješ politiku SNS v iných oblastiach, tak, tak ju kritizuješ. Takže myslím si, že to je tvoje právo ako poslanca vystúpiť a či už niekto nad tých ochká, keď ty ideš vystúpiť, tak to je na zamyslenie. Ale to, čo je naozaj mementom pre túto Národnú radu a čo je mementom pre SNS a naozaj to dávam do pozornosti, keď tu čítame z titulku novín o papalášizmoch a všelijakých rôznych veciach, ktoré by bolo dobré si poriešiť. A ja viem, že toto tebe vadí a ty toto akcentuješ, aj keď niekedy to dáš do zákona, ktorý s tým priamo nesúvisí. [16:36] Andrej Danko Ďakujem. Tým vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? [16:38] Roman Michelko – Vystúpenie v rozprave Ďakujem. Ja budem krátky. Vždycky som sa vyjadroval, počúval som diskusiu veľmi intenzívne. Asi bolo naivné očakávať, že opozícia ocení nejaké korekcie, ktoré vznikli viac-menej v prospech výhrad, ale v poriadku, však žijeme v nejakom svete. Cieľ tejto, bola tuná, možno odpoviem ešte na tú poslednú onú, že pri erbových inštitúciách, kde je zriaďovateľom ministerstvo kultúry, som presvedčený, že ak by mala nastať zmena, tak bude jednoznačne vyargumentovaná. Viem, keďže sa pohybujem v tejto oblasti a mám informácie z ministerstva kultúry, že minimálne v jednej z tých dvoch inštitúcií sú veľké problémy, mám informácie zvnútra a je toho naozaj veľmi veľa, čo sa dá vytýkať, a možnože... alebo takto, ak nastane zmena, bude veľmi-veľmi dôkladne vyargumentovaná. Druhá vec je, že, samozrejme, keď bude výberové konanie, myslím a predpokladám, že bude verejné, predpokladám, že nebude záujem alebo každý normálny zriaďovateľ bude chcieť, aby bola tam najkvalifikovanejšia osoba, určite to nebude sesternica ani bratranec nikoho teda z čelných predstaviteľov vedenia ministerstva, ale bude to človek, ktorý bude mať víziu, predstavu ako ďalej a ktorý ju bude verejne prezentovať. Ďalšie veci. Ja som, samozrejme, mal aj v dôvodovej správe boli tie malé obce, ale naozaj teraz bola ďalšia vec, včera som sa stretol s ľuďmi, ktorí majú veľmi zaťažko aj tie veci, že sú znevýhodnení, je to na diskusiu, ale ten ďalší argument, ktorý vedie k tomu, vy ste najprv povedali, že v podstate tam sme sa na nič nehrali, dopredu sa povedalo, teraz to korigujeme, to je znak reflexie. Tento zákon sme vylepšili, nie je dokonalý v tom zmysle, že nevyhovuje úplne presne vašim pripomienkam, na druhej strane realizačná prax ukázala, že množstvo... alebo takto, mnohí zriaďovatelia majú problémy aj pri zlyhavajúcom manažmente ísť a riskovať nejaké ťažké súdne spory, ak je nejaké päťročné obdobie, či zdôvodnia si dostatočne, alebo nie, ťahať sa po súdoch s nejakými zlyhajúcimi alebo manažme... manažérmi, ktorí zlyhali, bolo to rozviazania rúk. Je jednoznačné, že zodpovednosť za riaditeľov múzeí, galérií majú zriaďovatelia, k nim sa to vráti, im bude vyvodená zodpovednosť po ich volebnom období. Ak by urobili takú hlúposť, že tam dajú nekompetentných ľudí, vráti sa im to. Žiaden rozumný politik to robiť nebude a to je čiastočná garancia toho, že by sa to nemalo zneužívať, ale že by sa mali iba rozviazať ruky zriaďovateľom. To je v podstate zásadná vec. Tá diskusia nebola nejaká extrémne ostrá, až teda na jedného človeka, ale však to je v poriadku. Chápem, že asi nebudem mať úplný konsenzus, ale naozaj to nie je žiaden armagedon, no a ja verím, že koaliční poslanci sa stotožnia s návrhmi alebo s argumentami predkladateľov a podporia tento, tento návrh zákona. Ďakujem. [16:40] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Žiada si záverečné slovo spoločný spravodajca? Ak nie, prosím, aby oznámil termín hlasovania o tomto návrhu zákona. [16:42] Ján Mažgút – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ďakujem, o záverečné slovo nemám záujem. Pokiaľ ide o termín hlasovania, navrhujem zajtra o jedenástej hodine. Ďakujem pekne. [16:42] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pristúpime k prvému čítaniu návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 138/2017 Z. z. o Fonde na podporu kultúry národnostných menších a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je uverejnený ako tlač 155, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 153. Dávam slovo poslancovi Michelkovi, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedol. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 138/2017 Z. z. o Fonde na podporu kultúry národnostných menšín a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 155.) [16:43] Roman Michelko – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo. Už sa nedokážem odhadnúť, či aj absolútna technikália, banalita vyvolá nejakú paranoickú debatu, ale toto naozaj by mohol byť tento typ zákona, že by nemusel a nemohol. Podstata zákona je úplne jednoduchá, vietnamská národnostná menšina získala štatút, oficiálny štatút národnostnej menšiny, bola teda zaradená, má teda z toho nejaké plynúce výhody. Fond na podporu kultúry národnostných menšín podporuje oficiálne zaregistrované menšiny, kde sú Maďari, Rómovia, Rusíni a tak ďalej, no a medzi týchto, tieto menšiny, ktoré budú môcť čerpať granty z KULT MINOR, teda v podstate fondu na, pre podporu kultúrnych menšín, teda kultúrnych národnostných menšín, má byť zaradená aj vietnamská národnostná menšina, aby ako oficiálne uznaná menšina mohla požívať všetky výhody štandardne uznaných menšín a mohla žiadať o granty na kultúrne aktivity. Neviem o tom, že by mali byť nejaké zásadné iné pozmeňujúce návrhy. Ja v tejto chvíli naozaj o tom nič neviem. Viem o tom, že sa komunikuje s, teda zo strany ministerstva s predstaviteľmi KULT MINOR. Nemôžem úplne vylúčiť, že niekedy prídu, asi to ale nebudem potom predkladať ja. A toto je návrh zákona, bol som požiadaný, aby sme toto takto dali. Nevidím, teda žiadal by som vás, aby ste nevideli v tom žiadne paranoje ani žiadne skryté zámysly. Je to čistá technikália, oficiálne uznaná menšina bude môcť čerpať granty z fondu, ktorý je určený pre národnostné menšiny. Ďakujem. [16:43] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre kultúru a médiá, poslancovi Mažgútovi. [16:45] Ján Mažgút – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom pre kultúru a médiá za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré mňa ako spravodajcu, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor NR SR, Výbor NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny a Výbor NR SR pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v NR SR v prvom čítaní. Vážený pán predsedajúci, ďakujem, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu. [16:45] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Otváram rozpravu. Poverený člen poslaneckého klubu je za PS prihlásený pani poslankyňa Jaurová, za klub SaS poslanec Dostál, za SLOVENSKO poslanec Grendel. Nech sa páči. [16:47] Zora Jaurová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem, pán predsedajúci. No, my sme sa teda na druhej schôdzi dostali konečne na koniec toho maratónu poslaneckých návrhov v oblasti kultúry z dielne SNS, ktorý začal už na minulej schôdzi, tento nám odtiaľ tak nejak prepadol. A vlastne po tých debatách, ktoré sme tu mali hlavne o Fonde na podporu umenia, tak by sme sa vlastne už tak mali tešiť, že máme nejaký zákon, ktorý ani nič neruší, nič neničí, nič nerozkladá, žiadny fond, a že vlastne možno je to taká stratégia, že potom to tak rýchlo schválime. Ten zákon, ktorý, alebo tá novela zákona o Fonde na podporu kultúry národnostných menšín obsahuje teda tri veci v zásade. Jedno je teda tie riešenia, ktoré smerujú k finančnému a organizačnému zahrnutiu novej vietnamskej menšiny do štruktúr fondu. Druhá vec je zvýšenie počtu členov rady fondu z 15 na 17. A tretia je zvýšenie percenta prostriedkov, ktoré môže fond použiť na svoju prevádzku, zo 6 na 7 %. Samozrejme, to zahrnutie vietnamskej menšiny do štruktúr fondu a zvýšenie rozpočtu adekvátne k tomu, že bude ďalšia menšina podporovaná, je určite správny krok, lebo táto menšina sa stala vlastne nedávno ďalšou oficiálne uznanou menšinou na Slovensku, a ja to určite veľmi oceňujem, lebo, lebo toto zahrnutie vietnamskej menšiny medzi národnostné menšiny podčiarkuje dôležitosť nových menšín a komunít na Slovensku, ktoré máme aj mnohé iné, nielen vietnamskú. Len tu sa hneď dostávame k tomu problému tohto zákona, a ten problém je, že ja sa naozaj pýtam, že prečo takáto vec, ktorá je výsostnou agendou ministerstva kultúry, ktorá mu vyplýva z kompetenčného zákona, a to je to, načo to ministerstvo kultúry máme a aké zákony má predkladať, tak my ho máme predložený ako poslanecký návrh. To je proste výsostne vládna agenda. Navyše sa bude realizovať až v roku 2025, čiže ani nie je tam nejaká časová tieseň, ktorá by možno za istých okolností odôvodňovala podanie poslaneckého návrhu. A ja neviem, že, pán Michelko, že však vy by ste mali brať plat tej pani ministerky, lebo vy robíte za ňu všetku jej prácu a vlastne, však to neverím, že som tu povedala, ale že však môžme zrušiť to ministerstvo. Vy urobíte za nich všetku legislatívnu prácu, možno aj tie, tie granty na, na pamiatky, ktoré tam nerozdeľujú, hoci by mali, by ste mohli rozdeliť. No neviem, podľa mňa sa to proste takto nemá robiť. A všetky tie výhrady, ktoré tu padli aj k tým predošlým zákonom, kde sa bežná, štandardná vládna agenda rieši poslaneckými návrhmi v parlamente, platí proste aj pri tomto návrhu. Myslím si však, že keď už teda máme otvorený zákon o podpore kultúry národnostných menšín, že keď si ho prečítame, ja, ja si totižto myslím, že ten základný problém fondu, ktorý je od začiatku, ako ten fond existuje, táto novela zákona o zahrnutí vietnamskej menšiny len akcentuje, pretože my dnes chápeme menšiny na Slovensku, národnostné menšiny v rámci dizajnu fondu iba na základe číselných koeficientov. To znamená, že my podporujeme tie jednotlivé menšiny len na základe toho, koľko ľudí sa k nim hlási. Naše zákony nijako nerozlišujú v tom charaktere tej podpory medzi historickými menšinami, ktoré tu máme stáročia, medzi novými kultúrnymi komunitami, ako je napríklad vietnamská menšina, alebo medzi nejakými kultúrnymi enklávami, ktoré v skutočnosti nemajú vôbec charakter národnostnej menšiny, len my sme to tam z nejakého dôvodu zahrnuli. A v tej politike fondu, tak ako je v tomto zákone naprojektovaný, jednotlivé menšiny, teda ako som povedala, definuje len počet ľudí. A tento predkladaný zákon, keď už teda otvárame ten fond, tak by možno mohol riešiť tento problém, možno by mohol riešiť práve tú diverzifikáciu alebo hlbšie porozumenie skladbe a potrebám menšín a nerieši ani rozdiel medzi rôznymi typmi menšín, nerieši historický kontext, spoločenský kontext, iba proste rozširuje existujúci systém fondu. Len viete, že my žijeme v globalizovanom svete, v ktorom sa ľudia sťahujú, hýbu, kde vznikajú stále nové typy kultúrnych menšín, nové typy kultúrnych enkláv a my môžme veľmi rýchlo zistiť, že budeme mať ďalšie kultúrne menšiny, ktoré tiež budeme podporovať z tohto fondu vďaka prirodzenému kultúrnemu vývoju a rozmanitej spoločnosti, a ten fond je už dnes na hranici udržateľnosti pri svojom súčasnom systéme. Lebo tých menšín je veľmi veľa, a ja sa neskôr dostanem k tomu, prečo je to také komplikované a prečo je to také drahé, mimochodom. Čiže poslanci v tomto návrhu navrhujú pridanie ďalších dvoch členov do rady fondu, ktorý už dnes má 15 členov, zástupcu vietnamskej menšiny plus ďalšieho zástupcu ministerstva kultúry. Len každý, kto pozná vnútorné fungovanie tohto fondu, vie, že práve preto, že v tej rade fondu má zástupcu každá jedna menšina, je tá rada už dnes príliš veľká na to, aby bola vôbec funkčná, aby to bol nejaký funkčný, efektívny orgán, a jej ďalšie rozširovanie z nej spraví v podstate nadbytočný orgán tejto inštitúcie. A my sme tu veľa hovorili o iných fondoch, ktoré majú tiež svoje rady, ale tie rady v, napríklad v FPÚ alebo aj v AVF fungujú úplne inak ako v Fonde na podporu kultúry národnostných menšín. Táto rada de facto sa stretne raz ročne a schvaľuje programovú štruktúru a jej efektivita je už dnes veľmi diskutabilná. Ja som sa o tom rozprávala s bývalým riaditeľom fondu a on hovoril, že vlastne tá, tá rada je problematická a jej rozširovanie o ďalších zástupcov jednotlivých nových menšín je vlastne stále ešte len ďalšia komplikácia pre už aj tak komplikovaný systém fondu, ktorý má množstvo národnostných a sektorových rád. Každá menšina má nejakú svoju radu, tie majú ešte sektorové ďalšie komisie a, a toto bola výhrada voči tomu fondu od jeho samotného začiatku, a práve preto si myslím, že keď tu už otvárame debatu o tomto fonde, tak sa treba baviť skôr o tom, ako tie, tú radu redukovať a zefektívniť, aby z nej bol naozaj efektívny orgán, podobne ako celú činnosť fondu, ktorá naráža neustále od svojho vzniku práve na tento problém svojho dizajnu. ===== ----------------------------------------- A tým sa dostávame k tým prevádzkovým nákladom, respektíve k tomu, že koľko percent z toho rozpočtu môže, môže fond použiť na svoju činnosť. Predložený zákon ich zvyšuje, ten koeficient, zo 6 % na 7 %, čo je už relatívne dosť, ale toto bolo niečo, na čo sme upozorňovali od samotného vzniku tohto fondu, lebo ten fond vďaka svojej strašne komplikovanej vnútornej štruktúre ani 7 % mu nebude stačiť proste na tú administráciu. Pretože je, tam je také množstvo tých rád a jednotlivých platených orgánov, že ten fond je vo svojom dizajne neefektívny, pretože spotrebuje príliš veľa peňazí na samotnú prevádzku a o to menej peňazí fond vynaloží vlastne na podporu toho, čo má podporovať. Čiže môj pohľad na tento zákon je taký, že, že až na, že, že máme tu nejaké povinné úpravy, ktoré súvisia s vietnamskou menšinou, to je niečo, čo malo predložiť ministerstvo kultúry a nie poslanci, ale tie ostatné zmeny, ktoré tam máme, ony sú, nie sú ani veľmi odôvodnené, nie sú ani veľmi systémové, nijakým spôsobom ten fond nereformujú k lepšiemu a v podstate len naďalej komplikujú už aj tak komplikovaný systém. Keby to podalo ministerstvo kultúry, tak možno by tá debata vyzerala inak, ale my sa tu rozprávame o poslaneckých návrhoch a tam vlastne je dôležité, aby tí poslanci, ktorí to navrhujú, za to brali zodpovednosť a nehovorili len, že takto mi to dali na stôl, tak takto som to predložil. My si určite vieme predstaviť podporiť tie časti, ktoré sa týkajú zahrnutia vietnamskej menšiny do podporných štruktúr, ale ja by som to naozaj teda rada videla ako vládny návrh, je na to inak celkom čas, lebo naozaj to bude platiť až od roku 2025, a tie ostatné zmeny nepovažujem ani za systémové, ani za dostatočne zdôvodnené a ani to nie sú zmeny, ktoré riešia skutočné problémy Fondu na podporu kultúry národnostných menšín. Ja by som teda navrhla predkladateľom, že možno by mohli nechať pani ministerku robiť svoju prácu, možno by nám ona mohla sem prísť odprezentovať konečne nejaký zákon, však možno sa skoro dočkáme toho RTVS, a že možno keby sme takýto zákon dostali na stôl, tak by to bola dobrá príležitosť na to, aby sme iniciovali naozaj štruktúrovanú, odbornú a spoločenskú diskusiu o tom, ako zreformovať Fond na podporu národnostných menšín smerom k väčšej efektivite a adresnosti a jednoduchšej administrácie, keď už sa to nestalo v prípade tých iných fondov, ktoré tu navrhujeme naozaj veľmi zásadne zreformovať, tak možno by sa nám to podarilo aspoň v prípade Fondu na podporu kultúry národnostných menšín, aby sme na Slovensku k tým menšinám, ktoré tu máme, pristupovali s väčším porozumením a s väčším chápaním toho, čo tie menšiny v skutočnosti pre, pre slovenskú kultúru znamenajú. Ďakujem. [16:55] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Grendel. [16:55] Gábor Grendel – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. No, čo sa týka tých mechanizmov na kreovanie takýchto rád, je to veľmi náročná úloha. V tom zákone je zahrnutých štrnásť národnostných menšín a teraz ako má človek selektovať, ktoré národnostné menšiny by mali mať v tej rade zastúpenie a ktoré nie? Čiže nie je to také jednoduché. Navyše po tom, čo pán poslanec Michelko predviedol vo výbore pre kultúru v súvislosti s tým druhým Fondom na podporu umenia, moc by som ho nevyzýval, aby sa zamýšľal nad novým spôsobom kreovania rady v prípade Fondu na podporu kultúry národnostných menšín, lebo šmahom ruky príde s návrhom, aby fond obsadili nominanti ministerky kultúry, a potom sa ešte bude tváriť, že my sme si to vypýtali. Čiže bol by som opatrný. Ale súhlasím s vami, že napríklad tie prevádzkové náklady sú na diskusiu, ja o nich tiež budem hovoriť vo svojom vystúpení v rozprave, pretože myslím si, že to navyšovanie v návrhu zákona, a teda najmä v dôvodovej správe nie je vôbec dostatočne odôvodnené, takže budem sa na to pýtať predkladateľov. [17:05] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Ingrid Kosová. [17:05] Ingrid Kosová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Už to ide. Ďakujem veľmi pekne za zdržanie, teda sa ospravedlňujem. Ďakujem ti, Zorka, ty si mala, samozrejme ako vždy, výborný príspevok a mne tak utkvelo hlavne také tri základné body, na ktoré by sme sa mali všetci sústrediť a mám potrebu ich vypichnúť, a to je problematika výboru menšín podľa počtu ľudí, ktorí sa k tomu hlásia, pretože určite, teda aspoň dúfam, že to všetci viete, že najviac na to dopláca najmä rómska národnostná menšina v tomto fonde, kde sa nehlási možno ani jedna tretina k rómskej národnosti a podľa toho máme teda omnoho menej finančných prostriedkov na podporu rómskej národnostnej kultúry. Ďalej je to otázka celej efektivity fondu, pretože vo všeobecnosti tento fond už dlhodobo čelí kritike, my dlho vieme, že sú tam dokonca aj podozrenia z konfliktu záujmov a zaujatosti pri prideľovaní finančných prostriedkov, veď sú známe mediálne kauzy, kedy tí, ktorí rozhodovali o úspešnosti projektov, tak boli zároveň žiadateľmi tých projektov alebo boli osobami blízko spriaznenými so žiadateľmi projektov. Okrem toho celý ten zákon je komplikovaný, administratívne deravý a mnohé oblasti podpory ani neodrážajú potreby, reálne potreby menšín a ja sa teda pýtam, ako je možné a to je ten tretí bod a to je úloha ministerstva, že pani Šimkovičová, ktorá je na čele ministerstva kultúry, neprišla už s nejakou systémovou zmenou celého tohto fondu a my tu vlastne budeme schvaľovať poslanecký návrh, ktorý by mal prísť v nejakom participatívnom procese. A ďalšia otázka, ktorú si kladiem a ktorá je nezodpovedaná, prečo profesionálna národnostná kultúra nie je súčasťou celkovo chápanej kultúry na Slovensku, prečo je len nejakou odnožou. A tieto veci by sme si mali v nejakej diskus... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [17:05] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Roman Michelko, nech sa páči. [17:05] Roman Michelko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. No, ja, samozrejme, viem, že je veľká diskusia o dizajne tohto fondu a o jednotlivých starých aj nových menšinách a tak ďalej a to treba asi úplne zásadnú možno ministerskú zmenu, a teda určite, ktorá vyjde z pôdy ministerstva po nejakej širšej debate. Teraz išlo o to teda, doplniť jednu menšinu, ktorá bola oficiálne uznaná. Viem, že gorali majú takýto, takúto ambíciu byť tiež oficiálne uznanou menšinou, a tam si hlboko uvedomujem, že potom bude treba naozaj navŕšiť rozpočet, lebo keď bude počet menšín prijímať alebo teda sa zväčšovať, no tak, samozrejme, každý bude mať vlastné kultúrne aktivity a je to veľmi ťažké z toho malého koláča ďalej to parcelovať a to je na diskusiu. Ja neviem o tom, že by boli prijaté nejaké pozmeňovacie návrhy a možno je priestor aj pozitívne to vylepšiť, otázka je, či sa to dá systémovo, určite asi nie pozmeňovákom, ale tie veci sú otvorené. Zase viem, že ministerskí úradníci, respektíve politické vedenie ministerstva komunikuje s vedením fondu KULT MINOR a chcú to vylepšiť. Možno to pôjde samostatným zákonom a nie takto. A ja teda nič také zásadné nevidím, že je problém s menšinami, teda s ich kultúrou, s ich podporou, to všetci vieme, ale to potom možno treba úplný reset a nanovo urobiť novonadizajnovaný spôsob podpory kultúry menšín, zatiaľ je taký, aký je, je nedokonalý. Dokiaľ nenájdeme systémovú zmenu, tak asi budeme musieť to iba upravovať. [17:05] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Ako ďalší sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Ondrej Dostál. Nech sa páči, máte slovo. [17:05] Ondrej Dostál – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, zvyknem to robiť na koniec, ale teraz to poviem na začiatku. Ten návrh, ako je, ako je predložený, v tej podobe, ako je predložený, sa mi zdá, že je v poriadku, a teda som pripravený zaňho v prvom čítaní hlasovať a ak nepríde k nejakým pozmeňujúcim návrhom, ktoré by zmenili charakter tohto návrhu, tak som pripravený podporiť ho aj pri definitívnom hlasovaní, ale teda nechcem predbiehať, lebo však veci sa niekedy, niekedy menia. Z tých troch zmien, zásadných zmien, budem teda vychádzať z toho, čo pani poslankyňa Jaurová ako predrečníčka hovorila, sa mi dve zdajú ako pozitívne. Jedna ako, neviem, či, či až tak potrebná, ale nie veľmi problematická, tá sa týka doplnenia správnej rady aj o ďalšieho zástupcu ministerstva kultúry, teda že bude minister kultúry menovať alebo ministerka kultúry vymenovávať dvoch členov správnej rady miesto jedného na rozdiel od povedzme Fondu na podporu, na podporu umenia. To neznamená nejaké ovládnutie tej správnej rady, keďže väčšinu tvoria zástupcovia národnostných, národnostných menšín. Neviem, či je to, či je to potrebné, aký to bude mať, aký to bude mať význam, ale, ale nie je to, nie je to nejaký zásadný problém alebo teda, respektíve predpokladám, že to nie je žiadny problém. Vyložene pozitívne je, že sa do zákona o Fonde na podporu kultúry národnostných menšín dostane aj vietnamská menšina. Vietnamská menšina bola uznaná za oficiálnu národnostnú menšinu v predchádzajúcom volebnom období a toto vnímam, vnímam pozitívne, pretože vietnamská menšina je aj dostatočne veľká, aj dostatočne aktívna, aby mala status oficiálnej národnostnej menšiny a aby sa to premietlo aj v legislatívnej úprave, aj v jej, v jej participácii na rozhodovaní o veciach, ktoré sa týkajú národnostných menšín, a teda aj v oblasti podpory jej kultúrnych aktivít. Čo je teda zohľadnené a je to zohľadnené takým spôsobom, že sa navýšia prostriedky fondu, čiže, čiže podpora alebo to percento podpory, ktoré dostane vietnamská menšina na svoje kultúrne aktivity, nebude na úkor žiadnej, žiadnej inej menšiny, bude to, bude to financované z toho navýšenia. Príde to až, až budúci, budúci rok, čo je možno škoda z hľadiska, z hľadiska financovania kultúry vietnamskej menšiny, ale tak treba asi rešpektovať, že sa už nachádzame v nejakom rozpočtovom, rozpočtovom roku. To je, to je asi argument aj pre to, aby, aby takýto návrh išiel ako, ako vládny návrh; v tomto ohľade sa s tou kritikou do istej miery stotožňujem, že, že by bolo lepšie, ak by tento návrh bol vládny návrh zákona a vlastne tá základná zmena, zmena má nadobudnúť účinnosť až, až od 1. januára budúceho kalendárneho roka, čiže nebol veľmi dôvod skracovať, teda skracovať legislatívny proces tým, že to išlo ako poslanecký návrh zákona, vždy je lepšie, vždy je lepšie, keď takéto veci idú ako vládny návrh zákona. Na druhej strane tie zmeny, ktoré sú tam dnes obsiahnuté, nie sú také zásadné, aby, aby to neznieslo aj, aj poslanecký návrh zákona. A tá tretia zmena, ktorá sa týka toho, že nie šesť, ale sedem percent z prostriedkov bude môcť použiť na svoju, na svoju činnosť a teda na vlastnú, na vlastnú prevádzku. Opäť je to opatrenie, ktoré vychádza z reálneho fungovania fondu, je to, je to zmena, ktorá bola uvažovaná, že bude navrhnutá už v predchádzajúcom volebnom období, ale vzhľadom na to, ako sa vyvíjala politická situácia v predchádzajúcom volebnom období, tak nakoniec nikto s takýmto návrhom, návrhom neprišiel, ... ... ale toto signalizoval fond dlhodobo, že tých šesť percent nie je schopných pokryť prevádzku fondu, pretože charakter tohto fondu vzhľadom na to, koľko národnostných menšín je z fondu podporovaných aj sa podieľa na výbere tých projektov, ktoré sú, ktoré sú podporené, nie je dostatočné a nie je porovnateľný Fond na podporu kultúry národnostných menšín z hľadiska rozsahu tejto, tejto činnosti s Fondom na podporu umenia alebo, alebo s Audiovizuálnym fondom. Čiže aj túto zmenu ja vítam. Na základe toho, čo ja viem o fungovaní Fondu na podporu kultúry národnostných menšín, je to potrebná zmena, je to zmena, ktorá, ktorá umožní lepšie, aby fond lepšie fungoval, lebo teda neviem, aká je tam situácia teraz, ale viem, že v predchádzajúcich rokoch bol problém s administratívnym spracovaním žiadostí. Čiže k žiadateľom sa tá podpora, ktorá im bola schválená, dostávala neskôr, ako by sa mohlo, keby mal fond väčšie kapacity, a, samozrejme, bol problém aj s kontrolou vynakladania prostriedkov a teda podporených, podporených projektov, lebo niektoré projekty ani nestihli byť skontrolované v tej časovej lehote, ktorú zákon umožňuje, aby z toho prípadne boli vyvodené, vyvodené nejaké dôsledky. Čiže dve z tých troch hlavných zmien sú z môjho pohľadu pozitívne a je na ne, je na ne dôvod. Tá tretia sa mi zdá neškodná a viem si predstaviť ten zákon aj bez neho, bez nej, ale to, že tam je, nevnímam ako nejaký dramatický problém. A k tým úvahám, že čo všetko ešte by sa vo fonde malo zmeniť, no áno, samozrejme, že sú tam veci, ktoré by mohli fungovať inak. Či tam zahŕňať nejaké ďalšie menšiny, to neviem, ale teda máme nejakú, nejakú politiku vzťahu k národnostným menšinám a jej súčasťou je aj finančná podpora ich kultúrnych aktivít, čo nijako nevylučuje, aby sa združenia, ktoré, ktoré zastupujú národnostné menšiny alebo sa venujú kultúre a umeniu národnostných menšín, uchádzali aj o prostriedky z iných kultúrnych fondov, ktoré, ktoré na Slovensku existujú. Ale je dobré, že existuje aj, aj takáto samostatná inštitúcia, ktorá ich podporuje. Samozrejme, že je tam otázka konfliktu záujmov, ktorá je povedzme najmä pri tých menších menšinách problém, ale, ale teda niekedy aj, aj pri väčších menšinách býva problém. My sme sa tu v predchádzajúcom volebnom období tiež snažili nejako riešiť a nejako, nejako ošetriť, aby jednak tie odborné rady boli reprezentatívne z hľadiska, z hľadiska národnostných menšín, ale aby, aby sa zabránilo konfliktu záujmov. Mimochodom, tiež to išlo vtedy ako poslanecký návrh zákona vzhľadom na to, že sa mali uskutočniť voľby členov odborných rád, ale ani to riešenie, ktoré, ktoré vtedy sme presadili, myslím si, že nezabránilo problémom a pochybnostiam o tom, že či, či naozaj tie zvolené odborné rady sú dostatočne reprezentatívne a či, či bránia konfliktu záujmov. A ja nemám na to odpoveď. Tá odpoveď určite nie je jednoduchá a určite by sa nemala hľadať v druhom čítaní, ale mala by byť predmetom nejakej odbornej diskusie a potom riadneho legislatívneho procesu vrátane medzirezortného pripomienkového konania k vládnemu, alebo tak vtedy k ministerskému návrhu zákona. A problém je, samozrejme, aj to, že súčasná štruktúra fondu a zákona o Fonde na podporu kultúry národnostných menšín nezohľadňuje odlišnú veľkosť a odlišný charakter jednotlivých menšín a vlastne pre každú menšinu stanovuje existenciu troch odborných rád. Jedna, jedna z tých podľa prioritných oblastí, ktorými sú kultúrnoosvetová činnosť a vzdelávacia činnosť, veda a výskum, druhá je literárna, nakladateľská a vydavateľská činnosť a tretia sú divadelné, hudobné, tanečné, výtvarné a audiovizuálne umenie. Čiže nielen 15 národnostných menšín, ale aj tri prioritné oblasti a tri odborné rady pre každú menšinu. Čo asi má zmysel pre maďarskú menšinu, možno to má zmysel, zrejme to má zmysel aj pre rómsku menšinu, ale pre tie menej početné menšiny takáto štruktúra je zbytočná komplikácia a tam by možno bolo, bolo možné pristúpiť k nejakému zjednodušeniu, že vo vzťahu k tým menej početným menšinám by neexistovali tri prioritné oblasti a tri odborné rady, ale jedna odborná rada, ktorá by podporila projekty, ktoré majú najväčší zmysel pre, pre tú-ktorú národnostnú menšinu. Ale opäť, nemyslím si, že by bol dobrý nápad, aby sme, aby sme v druhom čítaní nejako zasahovali do toho pozmeňujúcim návrhom, ktorým by sme sa snažili ošetriť napríklad zložitú štruktúru odborných rád a to, či je to potrebné vo vzťahu k menším, menej početným národnostným, národnostným menšinám. Taká vec by sa určite nemala udiať bez toho, aby to bolo vydiskutované s odbornou verejnosťou aj so samotnými národnostnými menšinami a ich reprezentáciami a organizáciami kultúrnymi, ktoré pôsobia, pôsobia v týchto, v týchto oblastiach alebo ktoré reprezentujú národnostné menšiny. Takže len preto, že dávame tu na stôl problémy, ktoré vidíme vo fonde, tak som považoval za potrebné to spomenúť. V žiadnom prípade to nevnímam ako podnet do nejakej legislatívnej aktivity v rámci druhého čítania, naopak, dúfam, že sa ten návrh udrží v tých mantineloch, v akých je predložený. Ak sú tam nejaké legislatívne nedostatky, tak je možné sa o nich baviť a diskutovať, ale teda dúfam, že ostane v podobe, ktorá mi umožní za ten návrh hlasovať nielen v prvom, ale aj v treťom čítaní. Ďakujem. [17:10] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie, pán poslanec, neevidujem žiadnu faktickú poznámku. Ako ďalší sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Gábor Grendel. Nech sa páči, máte slovo. [17:17] Gábor Grendel – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja som v tom návrhu našiel dve dobré správy. Tá prvá je tak trochu na odľahčenie. Prvou dobrou správou je, že aj štvrtá vláda Roberta Fica myslí na Vietnamcov a na rozdiel od tretej vlády Roberta Fica im chce pomôcť aj finančne a nielen zapožičiavaním vládneho špeciálu, ako tomu bolo za tretej vlády Roberta Fica. Je to posun k lepšiemu. Dobrá správa číslo dva, na menšinovú kultúru pôjde viac peňazí a to nielen pre vietnamskú národnostnú menšinu, ktorá doteraz nemohla čerpať nič, ale prilepšia si aj ostatné národnostné menšiny. Ale: mohli by si všetky menšiny prilepšiť viac, keby návrh nepočítal so zvýšením už zmienených prevádzkových nákladov fondu. A zvýšenie prevádzkových nákladov pôjde na úkor peňazí určených na menšinovú kultúru. Návrh síce zvyšuje objem peňazí do fondu o pol milióna eur, teda zo súčasných 8 mil. 300-tisíc na 8 mil. 800-tisíc eur, ale znižuje percentuálny podiel peňazí určených na kultúru z 94 % na 93 % svojich príjmov a, naopak, zvyšuje percentuálny podiel peňazí na prevádzku fondu zo šiestich na sedem percent svojich príjmov. A čo sa týka percentuálneho podielu pre jednotlivé národnostné menšiny, tak tento podiel sa znižuje pre maďarskú menšinu a rómsku menšinu, pri ostatných menšinách zostáva percentuálny podiel zachovaný. Teda na zvýšenie prevádzkových nákladov doplatia kultúrne organizácie maďarskej národnostnej menšiny a rómskej národnostnej menšiny. Zvýšenie prevádzkových nákladov sa v tomto návrhu novely zákona odôvodňuje na môj vkus trochu vágne. Odôvodňuje sa zdravotnými odvodmi, ktoré sa zvýšili, a inými prevádzkovými nákladmi. Tieto dôvody podľa mňa nestačí skonštatovať, ale hodilo by sa ich aj konkretizovať, o koľko sa presne zvýšili tie zdravotné odvody, ktoré musí fond odvádzať. Aké iné prevádzkové náklady sa zvýšili, ktoré opodstatňujú zvýšenie výdavkov na prevádzkové náklady z doterajších približne 498-tisíc eur na 616-tisíc eur, teda zvýšenie o viac ako 100-tisíc eur. Teda summa summarum tento návrh pre mňa nie je dostatočne odôvodnený a až reakcie predkladateľov podľa mňa ukážu, že či si len nesplnili domácu úlohu a nezistili si presné fakty, alebo ide o zámer, fakty sú jasné, ale nehodia sa do tohto pléna a radšej sa ich pokúsili zamlčať. Dúfam, že a) je správna odpoveď a chcem preto požiadať navrhovateľov, aby tieto konkrétne čísla, konkrétne sumy a konkrétne fakty objasnili. Ďakujem pekne. [17:17] Ľuboš Blaha Na vaše vystúpenie, pán poslanec, evidujem jednu faktickú poznámku. Pán poslanec Jozef Pročko, nech sa páči. [17:22] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. No, kto pozorne počúval tvoje vystúpenie, Gábor, tak naozaj fakt, že prevádzkové náklady na prevádzku fondu sa zvyšujú (kýchnutie v sále), pravda je, a podpora pre národnostné menšiny sa znižuje. Kýchni si! Pravda je. O čo v tomto zákone teda ide? Budem vystupovať aj v rozprave, ale to je naozaj ďalší a ja to poviem tak, ako to je, paškvil. My ideme zvyšovať náklady na prevádzku fondu a vedia si to obhájiť, lebo jednoducho elektrika bude drahšia, perá sú drahšie a ceruzky teraz sa viac lámu, ako sa lámali. No ale tak tým Maďarom musíme ubrať, však oni vedia aj spievať az a szép, az a szép, tak im musíme zobrať, aby sa naučili aj slovenské pesničky. To je ďalší paškvil a kto počúval tvoju rozpravu, tak mu ešte raz poviem, vypočujte si rozpravu Gábora Grendela. Úvod bol úžasný o tých Vietnamcoch. To bolo tak pekné, to sa mi tak páčilo, ale vlastne skutok sa nestal, lebo Kaliňák povedal, že to nebolo. [17:22] Ľuboš Blaha Pán poslanec Gábor Grendel bude reagovať na faktickú poznámku. Nech sa páči. [17:23] Gábor Grendel – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. No, ten návrh zákona na rozdiel možno od iných, o ktorých sme predtým diskutovali alebo ďalších, o ktorých ešte len budeme diskutovať, ten zákon v samotnej podstate nie je zlý a vďaka tomu, že celkový objem peňazí sa zvyšuje z 8 mil. 300-tisíc na 8 mil. 800-tisíc, tak všetky menšiny dostanú v absolútnych číslach viac. To znamená, že napríklad teda maďarská menšina mala doteraz 4 mil. 135-tisíc a po novom bude mať 4 mil. 272-tisíc, rómska menšina z 1,7 a pol sa zvyšuje na 1,8. Čiže v absolútnych číslach dostanú aj tieto dve menšiny viac, ale čo sa týka percentuálneho podielu, tak maďarskej menšine sa uberá z 53 % na 52,2 a rómskej menšine z 22,4 na 22,1. Takže všetky menšiny si prilepšia, otázne je, či by si mohli prilepšiť viac, či sú tie prevádzkové náklady odôvodnené. A ja to v tom návrhu zákone prosto nevidím. A to jediné, po čom volám, aby nám predkladatelia ukázali presné čísla, o koľko sa zvýšili tie odvody, ktoré musí fond odvádzať, o koľko a ktoré prevádzkové náklady sa zvyšujú, aby sme to vedeli posúdiť, či je naozaj odôvodnené, že sa tie prevádzkové náklady zvyšujú o vyše 100-tisíc eur a či tie peniaze nemohli dostať no buď tie menšiny, ktorým sa tie percentuálne podiely znížili, alebo pre mňa za mňa aj iné menšiny, ale skrátka či sú, alebo nie sú tie prevádzkové náklady presne v tej miere, ako sa to tu navrhuje. To proste nie je dostatočne v tom návrhu zákona odôvodnené. [17:25] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Prechádzame k ústnej rozprave. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Jeden pán poslanec. Pán poslanec Jozef Pročko, nech sa páči, máte slovo. [17:26] Jozef Pročko – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne. Milé kolegyne, milí kolegovia, počuli ste vo viacerých vystúpeniach dnes, že naozaj zákon ktorým sa dá aj pomôcť, ktorý pripravujú, ale mne odstreľujú dekel faktická poznámka pána Michelka, ktorý povedal, že, áno, ale treba zásadnú zmenu z ministerstva v tomto zákone. Zákon predkladá, poslanecký návrh, on ho predkladá. Ale treba túto zmenu. A povedal, že, viete, ide nám teraz len o pridanie jednej menšiny. Tak keď treba zásadnú zmenu z ministerstva, ale zásadnú, a treba to naozaj urobiť koncepčne, a povedal, a že aj treba naozaj pripomienkovanie, prečo sa to neurobí komplexne, prečo sa to neurobí teda poriadne, prečo sa to neurobí cez ministerstvo, prečo pani ministerka to neurobí? No, ja som tu v predchádzajúcej rozprave povedal, že je výkonný práporčík a sa tu niektorí rozčúlili, že aký som ostrý. No výkonný práporčík je niečo ostré? Ja si to nemyslím, pán Hazucha, ja som nepoužil ani jedno slovíčko, čo použil minule pán Michelko, že som idiot a že som oligofrenik. A povedali ste mu... a teraz prikyvuje (rečník sa na chvíľu obrátil na navrhovateľa), že ste to povedali? Povedali ste mu niečo, pán Hazucha? Viete, vy ste z Rimavskej Soboty a tiež by som teda poprosil, aby ste boli spravodlivý, lebo ... (nezrozumiteľne vyslovené) by povedal, že ste vraj spravodlivý, tak buďte spravodlivý a poďme mu rýchle naložiť, že čo tu rozprával. Ale viete, oni sú, on je pre mňa taký hyalinobatrachium yaku presne. Ja mu vidím až do žalúdka. To nie je nadávka, to je taká jedna, pomenovanie. Oni vlastne naozaj všetky tieto zákony robia nie preto, že to vlastne potrebuje Slovensko, že to potrebujú menšiny, oni tie zákony naozaj lámu tak, ako chcú, a s tým budem vystupovať stále. Čo je na tom zlé, keď som povedal, že lámu a že sú zlodeji? No lebo povedal to Počiatek a to budem stále hovoriť. Ja som nepovedal, že sú zlodeji, povedal to Počiatek v tej nahrávke, že Fico a Slota ukradli, no tak sú zlodeji. Potvrdili si to. A toto sa tu deje a naozaj ono je to celé spojené, celé to je spojené. Počuli ste vystúpenie Gábora Grendela, že naozaj si idú navyšovať, súhlasím teda, rastú náklady na elektriku, rastú náklady, ale prevádzkové náklady fondu sa zvyšujú. Ja si myslím, že, že aj táto rozprava jasne ukázala, že tu nie je koncepčnosť, že toto ministerstvo kultúry je len taká, také hranie sa na ministerstvo. Ešte raz to zopakujem, sám Michelko, ktorý predkladá zákon, povedal, že treba zásadnú zmenu z ministerstva v tomto zákone. A tá zásadná zmena je to, čo, že ide im len o pridanie jednej menšiny? O Vietnamcov? Poďme to naozaj robiť tak, že zapojíme teda naozaj do toho širokú diskusiu, že zapojíme do toho aj odbornú verejnosť, aby mohli k tomuto zákonu diskutovať. Poďme to robiť takto! Nie takýmto spôsobom, ako sa tu robí už tretí zákon. Nie takýmto spôsobom, ako sa tu predkladajú zákony. To je a to je, a to budem stále opakovať, aj to pánovi Hazuchovi možno vadilo, je to, je to z dielne SNS. A sami dobre viete, ako SNS vládla, aké, aké... No vy to musíte vedieť absolútne perfektne (rečník ukázal rukou do pléna), že(?) že(?), ako vládli a koľko mali odsúdených a koľko mali obvinených, aké kšefty. Pamätáte si toho: "Ďakujem za otázku, ďakujem za otázku, ďakujem za otázku." (Povedané zmeneným hlasom.) To bola, bolo strašné a to sa nám vracia. Čiže pán Michelko je naozaj pre mňa len výkonný práporčík. A viete, keď vám povie príklad, že, že čo ste v živote dokázali, no naozaj pred 25 rokmi som prebehol v relácii, ale osemkrát som získal ocenenie osobnosť televíznej obrazovky. Ja si myslím, že pán Michelko získa najbližšie ocenenie ničič, ničič kultúry aj s pani ministerkou. Národ vám naozaj dá vysvedčenie, Slovenská národná strana, za to, čo tu robíte, za to, ako dosadzujete do funkcií ľudí, za to, ako lámete kultúru a nielen kultúru, životné prostredie, všetko. A národ vám to naozaj spočíta. Ďakujem veľmi pekne. [17:26] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie, pán poslanec, evidujem jednu faktickú poznámku. Pán poslanec Roman Michelko, nech sa páči. [17:30] Roman Michelko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. No najprv, teraz bolo úplne jasné, že pán Pročko má absolútnu neschopnosť počúvať s porozumením. Ja som totiž povedal, že poznám diskusie o KULT MINOR a že nejakým spôsobom tento zákon nemá ani ambíciu riešiť koncepčnú a zásadnú zmenu a že tá možno nastane po tom, ako nastane široká diskusia. Len nemá zmysel, tento zákon je kvôli tomu, aby sa nemuselo čakať možno rok, rok a pol odborných debát, aby sa prijal ten zásadný zákon, ktorý, áno, robí, vlastne jediné kritérium na rozdelenie je početnosť, ale tá kultúra, nebudem teraz otvárať túto debatu, lebo je veľmi široká, určite sa nedá vo faktickej poznámke. Ale určite kvôli tomu by predsa nemala jedna kultúrna menšina, teda Vietnamci, čakať, až príde komplexný veľký zákon. Ide o to, aby títo ľudia mohli jednoducho fungovať už aj v tomto režime a potom, keď sa príde k tomu, akým spôsobom sa bude novelizovať, samozrejme, že to bude ministerský zákon, vládny zákon, samozrejme, že po širokej a hlbokej debate, nastavia sa inak parametre a veci, ktoré boli nastavené predchádzajúcim zákonodarcom tak, že neboli celkom šťastné a že sa išlo podľa nejakého metra, sa upravia. Takže toto som povedal, len, samozrejme, na to, aby to niekto pochopil, tak by musel mať nejakú základnú mentálnu kapacitu. Aj keď sa tu hovorí o nadávkach a urážkach, neviem čo všetko, výkonný práporčík, no tak ja som povedal, áno, oligofrenik, preklad do slovenčiny slaboduchý. Pravdepodobne si to pán Pročko vygooglil a už možno aj vie, že čo je. Tak to je všetko. [17:30] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Jozef Pročko. [17:32] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Michelko, vy urážate ľudí, pretože oligofrénia, naša neziskovka spolupracuje s týmito ľuďmi a vy ste jednoducho takýto človek. Ale som rád, že ste nehovorili, že som idiot a "shut upy" tu nespomínate. Vy sa počúvate, vy čo rozprávate? Vy tu rozprávate o mentálnej výbave. Vy sa počúvate? Povedali ste, že na tento zákon rok a pol, rok a pol bude verejná diskusia. Rok a pol na tento zákon? Ja som hlboko presvedčený, že to, čo povedal Gábor Grendel o tom Vietnamcovi, o tom únose, že Kaliňák dal príkaz a vy sa idete tým Vietnamcom poďakovať za to, že sme uniesli cez náš štát toho Vietnamca k nim a mohli ho tam potrestať. Ale vy sám dobre viete, že tí Vietnamci sú šikovní, naozaj šikovní, sú to výborní obchodníci, to bez urážky. A teraz ideme rýchle-rýchle riešiť Vietnamcov? Vy ani neviete, čo ste povedali. Ja som si to podrobne napísal. Povedali ste: treba zásadnú zmenu z ministerstva v tomto zákone , to ste povedali a toto je tá zásadná zmena? Tak to riešte komplexne, riešte to naozaj vcelku a nie takýmto spôsobom. Tak ako riešite fondy, tak ako riešite a ako idete riešiť RTVS, veď to je katastrofa! A to som, ja som o rozprave o tom rozprával. Rozprával som o tom, že ministerka Šimkovičová tu láme kultúru. Raz dá, Machalovi dá za 100 euro obrovské priestory štátne na dva dni! Veď to je taký papalášizmus, to je také zneužívanie moci a toto si vy robíte! A vy tu predkladáte poslanecký zákon a sám poviete, že o toto treba zásadnú zmenu z ministerstva. No tak nech to robí ministerstvo! A neurážajte ľudí, naozaj vy nadávate ľuďom do oligofrenikov. Vy ste, v živote ste nepracovali s týmito ľuďmi a s týmito deťmi, takže neurážajte ľudí, neurážajte! A to, že ste výkonný práporčík, veď tu vykonávate funkciu ministerky, no tak čo ste? [17:32] Ľuboš Blaha Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nech sa páči, pán poslanec Roman Michelko. [17:34] Roman Michelko – Vystúpenie v rozprave Len pár slov. Neviem, či úplne presne takáto formulácia bola, ale dobre, už nebudem hovoriť. Každý, kto pochopil z kontextu toho, čo som povedal, na to, samozrejme, niekto, aby chápal kontext, potrebuje istú mentálnu výbavu, že nastavenie zákona alebo nastavenie podpory kultúry národnostným menšín treba systémovo možno upraviť a bude to dlhšia diskusia a určite to nebude v tomto zákone. Tento zákon má jednu jedinú vec, aby do prípadnej zásadnej systémovej zmeny aj kultúra Vietnamcov mala šancu byť podporovaná z dneš... dneska fungujúcich podporných mechanizmov. Neviem o tom, že by v tomto zákone mal byť nejaký zásadnejší pozmeňujúci návrh. Je to prvé čítanie. Predpokladám a viem, že na ministerstve sa komunikuje s vedením KULT MINOR. Buď je to konsenzuálna debata, vypiluvávajú sa nejaké úpravy, ktoré by možno pred budúcou, a nie je to celkom určite ešte dohodnuté, či bude zásadná zmena, alebo nebude, alebo bude len systém nejakých viacerých korekčných mechanizmov, ktoré zlepšia prácu tohto fondu. Takže toľko k tomu. Naozaj, pôvodne som si myslel, že, že to bude naozaj konsenzuálne vec bez nejakých zásadnejších vecí. Troška sa to posunulo, ale však to už som zvyknutý. Takže prosím, samozrejme, predpokladám, že aj niektorí opoziční poslanci povedali, že nemajú zásadný problém, pokiaľ tam nebudú zásadné pozmeňováky v druhom čítaní, ktoré by menili charakter. Verím teda, že to môže prejsť viac ako koaličnou väčšinou, a myslím si, že debata povedala veľa. Takže ďakujem. [17:34] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán poslanec. Chce sa vyjadriť k rozprave spravodajca? Nechce, takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu. A pokračujeme prvým čítaním o návrhu poslancov Rudolfa Huliaka, Dagmar Kramplovej, Milana Garaja a Adama Lučanského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Návrh zákona má parlamentnú tlač 245, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 258. Dávam slovo poslancovi Rudolfovi Huliakovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Rudolfa Huliaka, Dagmar Kramplovej, Milana Garaja a Adama Lučanského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 245.) [17:37] Rudolf Huliak Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky sa predkladá návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Rudolfa Huliaka, Dagmar Kramplovej, Milana Garaja a Adama Lučanského na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Cieľom tohto návrhu je zvýšiť transparentnosť financovania mimovládnych neziskových organizácií, ktoré predstavuje kľúčový prvok pre posilnenie dôvery verejnosti voči mimovládnym neziskovým organizáciám, formou zverejňovania informácií o daroch a darcoch, ak ich výška presiahne jednorazovo alebo v kumulatíve zákonom zadefinovanú hodnotu. Zverejňovanie informácií o daroch a príspevkoch prináša viacero výhod. Dôveryhodnosť a transparentnosť: Verejnosť má právo byť informovaná, odkiaľ pochádzajú finančné prostriedky mimovládnych neziskových organizácií pôsobiacich vo verejnom priestore. Zverejňovanie príspevkov a darov, pôžičiek umožní sledovať, aké zdroje mimovládne neziskové organizácie získavajú a akým spôsobom s nimi hospodária. Tento krok zvyšuje transparentnosť a dôveryhodnosť činnosti mimovládnych neziskových organizácií. Lepšia kontrola toku finančných prostriedkov: Zverejňovanie detailných informácií o príspevkoch, daroch, pôžičkách umožní efektívnejšiu kontrolu sledovania toku finančných prostriedkov. Verejnosť aj orgány dozoru budú mať lepší prehľad o tom, ako sa tieto finančné prostriedky využívajú, budú schopní identifikovať prípadné nezrovnalosti či nevhodné použitie finančných prostriedkov. Nemenej dôležitým faktorom je, že predmetný návrh posilňuje ochranu spoločnosti pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a ochranu pred financovaním terorizmu prostredníctvom potencionálnych finančných tokov v procese hospodárenia mimovládnych neziskových organizácií. Zvýšený tlak na zodpovedné hospodárenie: Verejnosť prostredníctvom zverejnených informácií o financovaní motivuje mimovládne neziskové organizácie k zodpovednejšiemu a transparentnejšiemu hospodáreniu. Vedie to tak k lepšiemu riadeniu finančných prostriedkov a zodpovednému nakladaniu s darovanými či požičanými prostriedkami. Podpora dôvery a zapojenie verejnosti: Verejnosť a zainteresované strany budú mať možnosť lepšie porozumieť misii a činnosti mimovládnych neziskových organizácií prostredníctvom transparentného zverejňovania informácií o financovaní. Tento prístup môže podporiť dôveru a zapojenie verejnosti, ktorá bude mať jasnejší obraz o tom, ako sú ich príspevky využívané. Zverejňovanie týchto informácií je teda krokom smerom k väčšej transparentnosti, kontrole, dôvere voči mimovládnym neziskovým organizáciám. Ide o opatrenie, ktoré je v prospech nielen samotných mimovládnych neziskových organizácií, ale aj verejnosti a širšieho spoločenstva, pretože prispieva k transparentnejšiemu a zodpovednejšiemu fungovaniu mimovládneho sektora. Návrh zákona má pozitívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, zlepšenie kontroly financovania sektora a sankcie za nesplnenie povinností plynúcich z právnych predpisov predstavujúcich potenciálne pozitívne vplyvy na rozpočet verejnej správy. Z dôvodu rozšírenia zverejňovaných povinností dotknutých subjektov možno od verejnosti očakávať výraznejšiu a lepšiu kontrolu nad financovaním, resp. finančnými operáciami dotknutých subjektov. Návrh zákona zavádza nové povinnosti pre mimovládne neziskové organizácie, čo má za vplyv negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie, tie sú však zavádzané v dôsledku dosiahnutia vyššej transparentnosti a kontroly finančných operácií. Návrh zákona nemá priame sociálne vplyvy na informatizáciu spoločnosti, na životné prostredie, na služby verejnej správy pre občana ani na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Návrh zákona je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi, v súlade s právom Európskej únie a v súlade s nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky. Návrh zákona je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi v súlade s právom Európskej únie a v súlade s nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky. Ďakujem. [17:40] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán poslanec. Teraz dávam slovo poslancovi Romanovi Michelkovi, ktorý bol určený ako spravodajca navrhnutým gestorským ústavnoprávnym výborom. Nech sa páči, pán poslanec. [17:43] Roman Michelko – Vystúpenie spoločného spravodajcu Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, dovoľte, aby som podľa § 83 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca k uvedenému návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 7. júna ´24 a gestorský výbor do 10. júna ´24. Ako určený spravodajca odporúčam, aby Národná rada po všeobecnej rozprave sa uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady. Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu. [17:43] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán poslanec. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal osem písomných prihlášok. Za poslanecký klub SaS sa prihlásil pán poslanec Ondrej Dostál. Nech sa páči, máte slovo. [17:44] Ondrej Dostál – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne a kolegovia, keď som počúval úvodné slová pána poslanca Huliaka pri uvádzaní tohto návrhu zákona, tak som mal dojem, že vlastne je vedený snahou pomôcť tretiemu sektoru, pomôcť mimovládnym organizáciám, pomôcť tomu, aby požívali väčšiu dôveru verejnosti, aby lepšie fungovali, až sa teda človek sám seba pýta, že prečo taký odpor, prečo taká kritika voči takémuto dobrému a dobrými úmyslami vedenému návrhu zákona. No, keby sme nevedeli, čo v skutočnosti v tom návrhu zákona je napísané a čo predkladatelia sledujú a kým sa inšpirujú, tak možno by sme sa mohli nechať učičíkať tými slovami o dôveryhodnosti a transparentnosti, lepšej kontrole toku finančných prostriedkov, zvýšenom tlaku na hospodá... zodpovedné hospodárenie a podpory, dôvery a zapojenia verejnosti. V skutočnosti je však tento návrh zákonom proti mimovládnym organizáciám, zákonom, ktorý má postihnúť mimovládne organizácie, onálepkovať ich, stigmatizovať organizácie, ktoré pre svoje pôsobenie získavajú finančné prostriedky aj v zahraničí. Čiže nie je to zákon na podporu mimovládnych organizácií, ale zákon proti mimovládnym organizáciám. A je to náhoda, že o tomto návrhu rokujeme práve dnes, keby sme o návrhoch pána poslanca Michelka z oblasti kultúry rokovali rýchlejšie a nemali toľkí potrebu sa k nim vyjadriť, tak pravdepodobne by sme o tomto návrhu rokovali koncom minulého týždňa, ale teda vyšlo to tak, že o ňom rokujeme dnes a dnes doobeda sme rokovali o novele zákona o verejnom obstarávaní. A novela zákona o verejnom obstarávaní ide práve opačným smerom ako to, čo tu pán poslanec Huliak prezentoval, že je potrebné transparentnosť a lepšia kontrola finančných prostriedkov a zvýšený tlak na zodpovedné hospodárenie. A argumentuje sa tým, však, však dôverujme tým samosprávam, dôverujme aj štátnym orgánom, že keď budú obstarávať, tak budú obstarávať korektne, budú obstarávať v záujme verejného obstarávateľa, že nebudú podvádzať, že budú sa snažiť získať obstarávané tovary, služby a stavebné práce za čo najlepšiu cenu, tak ich nemusíme kontrolovať, nemusíme to zverejňovať, nemusíme postupovať podľa pravidiel. A to hovoríme o zdrojoch, ktoré sú vynakladané z prostriedkov, ktorými disponuje štát alebo samosprávy, teda verejná správa. Z peňazí, ktoré financujú daňoví poplatníci prostredníctvom daní, prostredníctvom odvodov, a tam je v poriadku, že bude menšia miera transparentnosti, že sa nebude musieť postupovať podľa zákona o verejnom obstarávaní, alebo že sa zvýšia limity a budú voľnejšie pravidlá, bude menej viditeľné, akým spôsobom sa verejný obstarávateľ dopracuje k tomu, kto dodá nejaký tovar alebo službu, alebo kto realizuje nejaké stavebné práce za verejné peniaze. Ale tu, naopak, hovoríme o súkromných peniazoch, o peniazoch, ktorými disponujú mimovládne neziskové organizácie, čo sú subjekty súkromného práva, ktoré nehospodária s verejnými zdrojmi, aj keď niekedy sú z verejných zdrojov podporené, ale sú to súkromné subjekty, tak ako súkromné firmy, ako, ako živnostníci, a u tých hovoríme, že musíme zvýšiť transparentnosť, musíme, aby viac zverejňovali, musíme sa, musíme sa o nich dozvedieť, dozvedieť viac. Aj v minulom volebnom období a neviem, či aj, aj v predminulom volebnom období tu boli návrhy, návrhy zákonov, ktoré išli podobným smerom. Prichádzali s nimi poslanci fašistickej strany a natvrdo hovorili, že takéto mimovládne organizácie, ktoré poberajú podporu zo zahraničia, majú byť označované ako zahraniční agenti. Tam to bolo povedané natvrdo. Teraz poslanci za Slovenskú národnú stranu prichádzajú s niečím, čo je veľmi podobné. Je to sofistikovanejšie, samozrejme, lebo, lebo ten fašistický návrh bol aj pobabraný, keď ho predložili prvýkrát a nepostihoval všetky typy mimovládnych organizácií, keďže jeden z typov mimovládnych organizácií sú neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešnú činnosť, tak na tie sa zameral, a teda zabudol napríklad na občianske združenia. Teraz je ten výpočet úplný, postihnuté sú aj občianske združenia, postihnuté sú aj nadácie, neinvestičné fondy a všetky typy mimovládnych, mimovládnych organizácií. Nebude sa používať termín zahraničný agent, bude sa používať termín príjemca zahraničnej pomoci, ale tá podstata je tá istá: označiť mimovládne organizácie, ktoré na svoju činnosť získavajú podporu aj v zahraničí, onálepkovať ich a urobiť ich menej dôveryhodnými v očiach časti verejnosti, ako keby to, že niekto poberá podporu zo zahraničia alebo je schopný získať si na svoju činnosť podporu aj zo zahraničia, znamenalo, že presadzuje záujmy zahraničia, že je nejako protislovenský. To je taká obľúbená rétorika pána premiéra aj viacerých predstaviteľov strany SMER, a teda aj Slovenskej národnej strany, že keď opoziční poslanci kritizujú politiku vlády, tak sú protislovenskí, keď mimovládne organizácie upozorňujú na korupciu alebo na, na podozrivé praktiky, ktoré by mohli znamenať korupciu, tak sú protislovenské, keď si europoslanci zvolení na Slovensku dovolia vysloviť nejaký kritický názor na to, čo robí slovenská vláda, tak sú protislovenskí, keď si novinári dovolia klásť kritické otázky a nepodkladajú sa vládnym politikom, tak sú protislovenskí. No tak teraz chceme onálepkovať časť organizácií, ktoré pôsobia, pôsobia v mimovládnom sektore, a označiť ich nie za protislovenské, ale za príjemcu zahraničnej pomoci. No ale však tí vaši už budú vedieť, čo to, čo to znamená. Inšpiráciu ste zjavne hľadali v Maďarsku, podobný zákon majú aj v Putinovom Rusku, tam je to v drastickejšej verzii ako to, čo navrhujete, aj ako to, čo bolo, ako to, čo bolo v Maďarsku, tam sa s tým až tak nepáru, ale aj ten zákon, ktorý mali v Maďarsku, bol posúdený Súdnym dvorom Európskej únie a Súdny dvor Európskej únie konštatoval, že ten zákon nie je v poriadku a Maďarsko ho muselo zrušiť. Vy predkladáte veľmi podobný návrh zákona, ako bola tá právna úprava, právna úprava, ktorú malo Maďarsko. Navrhujete zaviesť označenie organizácie so zahraničnou podporou pre tie mimovládne neziskové organizácie všetkých typov, ktoré dostanú viac ako päťtisíc eur v kalendárnom roku, či už samostatne, alebo kumulatívne, priamo, alebo, alebo nepriamo, a potom by toto označenie mali používať, mali by ho používať všade. A mali by to uvádzať vo svojich výročných správach, mali by sa zaregistrovať a ak si nebudú plniť túto povinnosť, tak môže dať registrový úrad návrh na zrušenie tej organizácie. Pokiaľ ide o neziskové organizácie poskytujúce všeobecnoprospešné služby alebo nadácie alebo neinvestičné fondy, ktoré majú osobitnú právnu úpravu, osobitné zákony, ak nezaplatia pokutu, ktorá im bola stanovená pre nesplnenie, nesplnenie povinnosti nahlásiť, že spĺňajú podmienky pre označenie organizácie so zahraničnou podporou, alebo ak ide o občianske združenia alebo organizácie s medzinárodným prvkom, tak ich môže zrušiť priamo ministerstvo. Priamo ministerstvo bude to, ktoré môže zrušiť mimovládnu, mimovládnu organizáciu, ktorá má právnu formu občianskeho združenia, čo je úplne najčastejšia forma, forma mimovládnej, mimovládnej organizácie. Tá maďarská právna úprava bola veľmi podobná. ===== ----------------------------------------- Organizácie sa museli síce označovať už od 1 500 eur, ale ak súhrn príjmov presiahol 20 800 eur v kalendárnom roku, potom musela organizácia zasielať zoznam darcov. U nás je to už pri tých 5 000 osobách. A prokurátor mal právomoc kontrolovať dodržiavanie zákona a mal povinnosť vyzvať organizáciu, ktorá si splnila, aby si splnila tieto povinnosti najviac dvakrát a potom mohol navrhnúť zrušenie organizácie, pričom o tom rozhodoval súd. U nás bude môcť tie občianske združenia zlikvidovať priamo ministerstvo. Ak porovnáme tieto dve právne úpravy, tú maďarskú, ktorú zrušil Súdny dvor Európskej únie, a tú našu, ktorú navrhujú poslanci SNS, sú veľmi, veľmi podobné, miestami až totožné, v niečom je ten slovenský návrh prísnejší ako maďarský voči mimovládkam, napríklad pokiaľ ide o hladinu vykazovania, vykazovania darov od určitej sumy alebo, alebo pokiaľ ide o možnosť zrušiť mimovládnu organizáciu bez toho, aby o tom rozhodoval súd, iba na základe rozhodnutia výkonnej moci, teda, teda ministerstva. Eu... teda Súdny dvor Európskej únie konštatoval nesúlad maďarskej právnej úpravy vo vzťahu k voľnému pohybu kapitálu, čo je jedna zo základných hodnôt, pre ktorú bola Európska únia zriadená, a teda právo Európskej únie má prednosť pred právom členských, členských krajín a zákaz obmedzenia voľného pohybu kapitálu zahŕňa štátne obmedzenia, ktoré majú diskriminačnú povahu, keďže priamo alebo nepriamo zavádzajú rozdielne zaobchádzanie medzi vnútroštátnymi pohybmi kapitálu a cezhraničným pohybom kapitálu, ktoré nezodpovedá objektívnemu rozdielu medzi situáciami. A ten maďarský zákon kombináciou tých opatrení, ktoré obsahoval a ktoré obsahuje aj ten slovenský, či už ide o povinnosť registrovať sa, že organizácia dostáva peniaze zo zahraničia, alebo zasielať osobitný zoznam darcov zo zahraničia a to problematické používanie označenia organizácia s príjmami zo zahraničia, ako aj zverejňovanie tých súdov bráni podľa Súdneho dvoru Európskej únie voľnému pohybu kapitálu. Takže vy vlastne navrhujete právnu úpravu, o ktorej Súdny dvor Európskej únie rozhodol, že nie je v poriadku, že nie je v súlade s právom Európskej únie, nie je v súlade so základnými zmluvami a základnými princípmi, na ktorých je založená Európska únia. Nie je v súlade s Chartou základných práv Európskej únie, ktorá garantuje právo slobodne sa združovať, a tými opatreniami, ktoré boli obsiahnuté v maďarskom zákone, bolo toto právo slobodne sa združovať narušené, lebo obmedzovalo fungovanie mimovládnych organizácií, obmedzovalo získavanie finančných, finančných prostriedkov pre tieto, pre tieto organizácie. Keď, keď sú tieto návrhy, s ktorými teda hovorím, že v minulosti prichádzali fašisti, vtedy našťastie neprešli, kritizované, že je to návrh, ktorý, ktorý má Rusko, autoritatívna diktatúra Vladimíra Putina, že je to, že je to právna úprava, ktorú malo Orbánovo Maďarsko ešte v čase, keď im to nezrušil Súdny dvor Európskej únie, tak sa obhajcovia takejto právnej úpravy odvolávajú na to, no však ale veď majú to aj Američania, aj oni majú ten zákon FARA, aj oni hovoria, že je potrebné registrovať, registrovať zahraničných agentov. Len tejto obrane akosi uniká kontext. Ten americký zákon je z roku 1938. Bol schválený v čase krátko pred začiatkom druhej svetovej vojny, v čase, keď v Nemecku vládli nacisti a snažili sa ovplyvňovať, ovplyvňovať iné krajiny. Tak áno, Spojené štáty si zaviedli právnu úpravu, že sa, že sa musia registrovať tí, ktorí pôsobia v prospech iných vlád a iných štátov. Nieže sú iba financovaní, samotný fakt financovania tam nebol, nebol rozhodujúci. Vy navrhujete zaviesť takúto právnu úpravu v čase, keď, áno, čelíme hybridným hrozbám, čelíme hybridným hrozbám zo strany Putinovho Ruska, zo strany Číny, ale ten návrh nesmeruje, nesmeruje ku nim. Financovanie zo strany Ruska, financovanie zo strany Číny býva skryté, málokedy býva, býva priznané. A keď to financovanie prichádza zo západných krajín, z krajín, ktoré sú spolu s nami členskými krajinami Európskej únie alebo členskými krajinami Severoatlantickej aliancie, teda združení, ktorých je Slovenská republika členom, tak to snáď nie je niečo porovnateľné s tým, ako keď sa Američania v čase pred druhou svetovou vojnou a v čase druhej svetovej vojny chránili pred vplyvom nacistického Nemecka alebo v časoch studenej vojny pred vplyvom komunistickej propagandy. Krajiny Európskej únie, krajiny Severoatlantickej aliancie sú našimi spojencami a keď podporujú nejaké aktivity na území Slovenskej republiky, tak to nie je podpora aktivít, ktoré by smerovali proti Slovensku, ktoré by ohrozovali demokratický politický systém na Slovensku, ktoré by ohrozovali naše civilizačné, civilizačné smerovanie, ktoré by ohrozovali našu bezpečnosť, naopak, drvivá väčšina tej podpory ani nemá charakter politiky alebo, alebo vyjadrovania sa, vyjadrovania sa k politickým záležitostiam. A tým, že sme jeden celok, a to vyplýva aj z toho rozhodnutia európskeho súdu, teda Súdneho dvora Európskej únie, tak je predsa prirodzené, že máme tu voľný pohyb kapitálu, tovaru, služieb, osôb, ale aj myšlienok. Čiže aj dnes žijú aj na Slo... alebo pôsobia na Slovensku ľudia, ktorí pracujú na Slovensku a žijú, žijú v Rakúsku alebo v Maďarsku, alebo, alebo sú to slovenskí občania, ktorí dlhodobo žijú, žijú v iných krajinách. Čiže brániť pohybu, v tomto prípade, prípade kapitálu, je absolútne, absolútne neprimerané. Čiže to, čo hovoríte v dôvodovej správe, a to, čo pán poslanec Huliak spomenul vo svojom úvodnom vystúpení, je v skutočnosti úplne naopak. Vám nejde o to pomôcť mimovládnym organizáciám, vám nejde o to zvýšiť dôveru verejnosti v mimovládne organizácie. Zajtra pravdepodobne budeme v priebehu pár minút hlasovať najprv o novele zákona o verejnom obstarávaní, ktorá zníži transparentnosť používania verejných prostriedkov, a vzápätí bude parlament hlasovať o návrhu, ktorý má akože zvýšiť transparentnosť financovania mimovládnych, mimovládnych organizácií, ktoré používajú súkromné zdroje, ktoré nakladajú so súkromnými prostriedkami. A je teda zjavné, že chcete dať mimovládnym organizáciám nálepku. A ak niekto hovorí, že no čo je zlé na tej, na tej transparentnosti, tak zlé je práve to nálepkovanie, to označovanie. To je ako keby ste sa spýtali, čo je zlé, no tak keď štát označoval Židov židovskou hviezdou. No, mali tam židovskú hviezdu, no tiež to bola istá forma takto chápanej zvrátenej transparentnosti, že tí iní ľudia vedeli, že keď stretnú na ulici človeka a má židovskú hviezdu, tak je to, tak je to Žid. Ale to nebol, to nebol posledný krok, to bol, to bol jeden z prvých krokov a nasledovali oveľa hroznejšie veci, ktoré teda dúfam, že Slovenskej republike nehrozia, a ja teda pevne dúfam, že takýto návrh zákona nezíska podporu parlamentnej väčšiny. Chápem, že poslanci Slovenskej národnej strany budú zaňho hlasovať. Chápem, že väčšina poslancov SMER-u má blízko k takémuto chápaniu mimovládnych neziskových organizácií ako nepriateľov, ale mám takú malú nádej, že v tejto podobe ten návrh nezíska podporu parlamentnej väčšiny a že tá tretia z koaličných strán, HLAS, ho nepodporí a ak ho aj podporí v prvom čítaní, tak nedopustí, aby takýto návrh, ktorý má miesto v Putinovom Rusku alebo v Orbánovom Maďarsku, platil aj na Slovensku. Platil, pokiaľ ho Súdny dvor Európskej únie nezruší. Lebo ešte raz, takýto zákon už bol Súdnym dvorom Európskej únie zrušený. Čiže, to nie je niečo také, že vyskúšame a uvidíme, či je to v poriadku. To je niečo také, že schválila Národná rada nejaký zákon, Ústavný súd ho zrušil, lebo je v rozpore s ústavou, alebo konštatoval nesúlad s ústavou a potom Národná rada sa rozhodne, že znova prijmeme rovnaký alebo skoro rovnaký zákon, o ktorom vieme, že je v rozpore s ústavou. No tak ak to schválite takto, ako je to navrhnuté, a podľa môjho názoru je to nevylepšiteľné, lebo je to zlé vo svojej podstate, tak schválite zákon, o ktorom už teraz budete vedieť, že je v nesúlade s európskym právom a že bude Súdnym dvorom Európskej únie zrušený. Ďakujem. [17:55] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie pán poslanec evidujem osem faktických poznámok. Ako prvý sa prihlásil pán poslanec Gábor Grendel. Nech sa páči. [18:07] Gábor Grendel – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Pán poslanec Dostál, pripomenul si, že politici ĽSNS presadzovali v minulom volebnom období označovanie mimovládnych organizácií ako zahraničných agentov. Rád by som preto pripomenul, že úplne rovnaké slová zvolil krátko po minuloročných parlamentných voľbách aj Robert Fico. V deň, keď podpisoval koaličnú zmluvu. Ohlásil, že sa na Slovensku, citujem, skončila éra politických mimovládnych organizácií a že sa mimovládne organizácie, že mimovládne organizácie musia byť označené za zahraničných agentov. Musia byť, povedal v tom čase budúci premiér. Náznaky o týchto jeho plánoch sa dostali dokonca aj do programového vyhlásenia vlády, kde sa píše, že vláda uznáva aj úlohu mimovládnych organizácií, nemôže však akceptovať, aby politicky zamerané subjekty, často financované zo zahraničia, netransparentne ovplyvňovali demokratickú politickú súťaž. Čiže ak tu pán Huliak tvrdí, že cieľom tohto návrhu je posilnenie dôveryhodnosti mimovládnych organizácií, tak klame. Skutočným cieľom tohto návrhu nie je posilnenie, ale spochybnenie dôveryhodnosti mimovládnych organizácií. A nálepka o organizáciách so zahraničnou podporou poslúži len ako barlička pre politikov, ktorým sú zistenia niektorých mimovládnych organizácií nepríjemné. Bolo by chlapské, keby to pán poslanec Huliak ako jeden z predkladateľov na rovinu priznal a nesnažil sa skutočný zámer kamuflovať takýmito drzými klamstvami. [18:07] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Natália Nash. [18:09] Natália Nash – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Slovenský futbalový zväz, organizácia so zahraničnou podporou. Slovenský zväz ľadového hokeja, zahraničný agent. Slovenský zväz biatlonu, prijímateľ zahraničnej podpory. Slovenský atletický zväz, zahraničný agent. Slovenský olympijský a športový výbor, prijímateľ zahraničnej podpory. Aj športové zväzy fungujú ako mimovládky, ako občianske združenia a to najmä preto, aby mohli prijímať dotácie na svoje, na svoje fungovanie z verejných zdrojov a to vo forme príspevku uznanému športu, národnému športovému projektu alebo na dotáciu. Rovnako ako prijímajú prostriedky doma, tak prijímajú aj dotácie zo zahraničia od federácií, do ktorých sú združené na medzinárodnej úrovni. Budú teda aj športové zväzy označované ako organizácie so zahraničnou podporou? A ak im v súvislosti s touto ostrakizujúcou nálepkou pribudnú nové povinnosti, myslíte si, že sa vám poďakujú? To je teda otázka na predkladateľov. Ďakujem. [18:09] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Dávid Dej. [18:10] Dávid Dej Ďakujem pekne za slovo. Tak ja by som sa chcel tiež opýtať, že napríklad uvediem konkrétny príklad, Slovenský futbalový zväz, je to teda občianske združenie, dostalo za postup na majstrovstvá Európy vo futbale od UEFA, teda zahraničnej organizácie, vyše 9 miliónov eur. Takže podľa tejto platnosti, ak by teda náhodou tento zákon vošiel do platnosti, by museli mať uvedené, teda Slovenský futbalový zväz, že organizácia so zahraničnou podporou. Ak by tak neuviedli, tak na základe tohto zákona by im hrozila buď obrovská pokuta, alebo teda v skutočnosti by mohli túto organizáciu rozpustiť. Tak ja by som chcel naozaj vidieť v praxi, ako by ste rozpustili Slovenský futbalový zväz. To isté sa týka aj zväzu, Slovenského zväzu ľadového hokeja, ktorý takisto dostáva peniaze z medzinárodnej hokejovej federácie na organizáciu športových podujatí, predovšetkým aj mládežníckych turnajov. Naozaj ako pri tomto zákone si treba povedať, že jedna vec je deklarovaný zámer a druhá vec je zámer skutočný. Takže mňa by naozaj zaujímalo, že či predkladatelia si uvedomujú, že toto sa týka naozaj aj športových klubov alebo športových zväzov, teda väčšina funguje na princípe občianskych združení, nie je to len u nás, je to aj v zahraničí a podľa tejto logiky by sme tu športové kluby, športové zväzy označovali za zahraničných agentov. Naozaj by som rád počul teda odpovede na tieto otázky, lebo takto to v tom zákone píšete. Naozaj tam nie je výnimka, že by ste mali vyňať športové zväzy tou nálepkou, že sú to zahraniční agenti alebo po novom organizácia so zahraničnou podporou. V dôvodovej správe uvádzate, že ide o to, aby sa neovplyvňovala politická súťaž, tak naozaj by ma zaujímalo, ako Slovenský futbalový zväz ovplyvňuje politickú súťaž na Slovensku. A ja si myslím, že tento zákon je celý úplne absurdný bez ohľadu na to, či sa bavíme o športe, alebo, alebo o inej kategórii. Vieme, že tie mimovládne organizácie častokrát suplujú štát, kde zlyháva. Ďakujem pekne. [18:10] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Zuzana Števulová. [18:24] Zuzana Števulová Ondrej, veľmi správne si povedal, že ak by aj tento zákon bol prijatý, tak by ho mohol zrušiť Súdny dvor Európskej únie. Ja si myslím ešte skôr, ak by sa stalo naozaj to, že by zákonodarcovia a zákonodarkyne v tejto Národnej rade zahlasovali za tento právny paškvil aj s vedomím, že je nielen v rozpore s právom Európskej únie, ale aj s ústavou, keďže súdny dvor poukázal aj na právo na rešpektovanie rodinného a súkromného života, ochranu osobných údajov, zákaz diskriminácie v tom svojom rozsudku. A v prípade, že by to teda budúci prezident Slovenskej republiky tiež s týmto vedomím podpísal, tak ja si myslím, že takýto zákon ani by nikdy nemohol nadobudnúť účinnosť, pretože by ho musel pozastaviť už Ústavný súd, takže je asi namieste povedať, že predkladatelia zákona, ktorí nežijú vo vzduchoprázdne a zjavne vedia, čo sa tu za posledné roky dialo a že Súdny dvor Európskej únie takýto rozsudok má, toto predkladajú s plným vedomím toho, že konajú v rozpore so všetkými právnymi záväzkami Slovenskej republiky, v rozpore s tým, čo potrebujú mimovládne organizácie, občianske združenia a športové a iné organizácie, a robia to len a len preto, že im vadia kritickí a aktívni ľudia vo verejnom priestore, a tiež preto, že sa blížia eurovoľby, tak to chcú zneužiť vo svojej kampani. [18:24] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Lucia Plaváková. [18:24] Lucia Plaváková Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ondrej, ty si v úvode veľmi dobre poukázal na tie také akože vznešené frázy v dôvodovej správe o transparentnosti predkladateľov tohto návrhu zákona. Mňa to teda mimoriadne zaujalo a jednak aj v tej súvislosti, že pritom tu máme iný návrh zákona, ktorý negatívnym spôsobom ovplyvňuje transparentnosť, a budeme tu mať iné ďalšie, ktorý, ktoré rovnakým spôsobom k tomu pristupujú. Ale mňa to zaujalo aj v kontexte toho, že predkladatelia sú teda z poslaneckého klubu SNS, ktorý teda nepatrí zrovna medzi, SNS nepatrí zrovna medzi politické strany, ktoré by vyhodno... by boli vyhodnocované za najtransparentnejšie, čo sa týka financovania a financovania kampaní. Len keď sa pozrieme na výsledky teda hodnotenia parlamentných volieb, ktoré sme mali v septembri, na jeseň teda, tak to bolo hodnotenie 52,1 %. Úplne niekde v spodnej časti rebríčka. Pri posledných prezidentských voľbách to bolo ešte horšie, 43 %, čo sa týka hodnotenia transparentnosti. V zásade mnohé aj zákonné požiadavky neboli splnené, základné princípy transparentnosti strana SNS teda pri financovaní svojich kampaní veľmi neuplatňuje v praxi, tak mne to príde naozaj zaujímavé, že teda zrovna tento návrh odôvodňujete potrebou transparentnosti. A prečo teda rovno nepoviete, čo je vaším zámerom, len sa slabošsky vyhovárate na nejakú transparentnosť, ktorú vy ani neviete v praxi realizovať pri fungovaní vašej vlastnej politickej strany a vlastných vašich kampaní? Ďakujem. [18:24] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Pavel Ľupták, nech sa páči. [18:24] Pavel Ľupták Som skutočne veľmi smutný z toho, že tu sa obviňuje predkladateľ aj pán Huliak, že klame a takéto veci zazneli od predrečníka alebo predrečníkov. Tak to určite nie. Je potrebné si uvedomiť, že vo verejnosti prudko, rýchlo klesá dôvera v niektorý typ takzvaných politických mimovládnych organizácií aj v ich, v úvodzovkách, dobré úmysly, že majú byť na pomoc vláde. Moc v každom štáte aj na Slovensku, samozrejme, sa odvíja od občanov. Máme moc výkonodarnú a zákonodarnú a následne štát, s čím si nevie ako keby rady alebo s čím potrebuje pomôcť, deleguje svoju moc, časť svojej moci na nižšie štruktúry. Je povinnosťou štátu sledovať finančné toky, ktoré do týchto štruktúr plynú. Zoberme si príklad, čo sa vlastne deje u nás. Idete do banky a už sme sa dostali tak ďaleko, že banka vás lustruje, keď si chcete vybrať peniaze, čo si idete kúpiť a načo si idete kúpiť, keď si vyberáte vlastné peniaze z banky. Dokonca v niektorých štátoch Európskej únie už keď niekto povie "idem si kúpiť byt", tak od vás žiadajú kúpno-predajnú zmluvu. Čiže súkromná organizácia si dovoľuje lustrovať občanov, na čo si ide použiť vlastné peniaze. A štát, ktorý má zodpovednosť, tak ten takéto právo ne... tomuto chcete uprieť právo, aby teda sledoval finančné toky v organizáciách, ktoré pôsobia aj vo verejnom priestore, ich zástupcovia sa objavujú na obrazovkách verejnoprávnej a súkromných televízií ako na bežiacom páse. Dokonca viacej ako vládni poslanci. Takže tu, naopak, je povinnosť štátu sledovať finančné toky a či náhodou za zahraničné peniaze, či už Putina, alebo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [18:24] Mária Kolíková Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec, za tvoj príspevok, lebo s ohľadom aj na faktické poznámky, ktoré tu nasledujú, tak sa vlastne bližšie dozvedáme, že čo je vlastne tým cieľom. Že ako teda ja dobre rozumiem, tak je problém, že nejaké osoby verejne vyjadrujú svoj názor a asi to nie je ten názor, ktorý si predstavuje táto koalícia. No, žijeme tu v demokratickej spoločnosti a toto je tu asi ten kameň úrazu a ja apelujem vlastne na tú časť tvojho príspevku, ktorá sa týkala rozhodnutia európskeho súdneho dvora, a teraz tu nejde o to, že musíme sa tu rozprávať o európskych štandardoch, ale my sme tu v 1989. sa rozhodli, že chceme ísť cestou demokracie a jej súčasťou je občianska spoločnosť a v tomto je to nejaké veľmi hlboké nedorozumenie, že jednoducho v tej občianskej spoločnosti sú ľudia, ktorí sa aj vyjadrujú. Jednoducho to je občianska spoločnosť. Nevyjadruje sa len koalícia a len vo svojich videách a spotoch a povie si, čo chce. Proste očakáva sa, že bude chodiť aj do debát, bude dostávať nepríjemné otázky, možno neobstojí a s touto súčasťou tej istej demokracie jednoducho aj to, že sú tu organizácie ľudí, ktorí nie sú politici, ale sa rozhodli, že sa napríklad spoja preto, lebo chcú riešiť potreby nevidiacich. A potom sa budú vyjadrovať, samozrejme, aj k tomu, či politici predkladajú, nepredkladajú zákony na to, aby pre tých nevidiacich zlepšili podmienky. A potom sa prípadne aj vyjadria vo verejnoprávnych médiách. Aký je problém, že takáto organizácia na podporu napríklad nevidiacich dostane nejaké, nejaké peniaze aj zo zahraničia, napríklad od inej organizácie, ktorá sa tomu venuje? Prečo má dostať stigmu nejakého zahraničného agenta? Veď to je dôležité pre nás, pre našu krajinu. To je národné, pomoc našim nevidiacim Slovákom napríklad. Prečo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [18:24] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Adam Lučanský, nech sa páči. [18:24] Adam Lučanský Ja by som teda chcel na, na úvod, bude k tomu samostatná rozprava, povedať, že vlastne Slovenská republika je pravidelne hodnotená OECD z hľadiska dodržiavania štandardu verejnej integrity a v hodnotení za rok 2022 vo vzťahu k mimovládnym organizáciám uviedla: V Slovenskej republike v súčasnosti neexistujú žiadne požiadavky na transparentnosť v súvislosti s financovaním zdrojov a činnosti. Niektoré organizácie občianskej spoločnosti zverejňujú aj svoje výročné správy a zdroje financií, zatiaľ čo iné nie. A zároveň OECD v uvedenom hodnotení odporučila zabezpečiť... počkajte (rečník vyhľadával text vo svojom mobilnom telefóne), zabezpečiť vlastne, že jedným zo spôsobov, ako zvýšiť transparentnosť, je vyžadovať od organizácií občianskej spoločnosti, aby zverejňovali a poskytovali informácie týkajúce sa integrity a dobrej správy vrátane zdrojov financovania, výročných správ, ročných činností a zamestnancov. Zároveň by som ešte podotkol, že inšpirácia tohto zákona je z Izraela, taktiež bol porovnávaný ten zákon a komisia pripravuje obdobný, obdobné, v obdobnom znení mechanizmus, akým je možné kontrolovať činnosť mimovládnych organizácií. Takže nie je to z našej hlavy. Ďakujem. A je to, správa OECD je z roku dvetisícdva... za rok 2022, tak toľko. Ďakujem. [18:24] Ľuboš Blaha Pán poslanec Ondrej Dostál, nech sa páči. [18:24] Ondrej Dostál Ďakujem všetkým kolegom a kolegyniam za reakcie. Budeme asi reagovať najmä na reakcie koaličných kolegov. Čiže nie je to z vašej hlavy, fajn. Tá inšpirácia z Izraela je v tejto chvíli niečo veľmi podobné ako, ako inšpirácia z Orbánovho Maďarska. Ten, tá právna úprava komisie alebo teda Európskej únie príde, určite bude iná a určite nebude brániť pohybu kapitálu a teda finančnej podpore v rámci Európskej únie medzi jednotlivými, jednotlivými krajinami. A k tomu čo hovoril, teda teraz som reagoval na, na pána poslanca Lučanského, a k tomu, čo hovoril pán poslanec Ľupták. Hovoril, že vo verejnosti prudko klesá dôvera v politické mimovládky a to, že mimovládky pomáhajú vláde, a teda povedal, že to, s čím si štát nevie pomôcť, deleguje na nižšie štruktúry. Ale to môže platiť v rámci verejnej správy, že teda štát deleguje alebo zverí nejaké právomoci samospráve, lebo sa decentralizuje moc, to je úplne v poriadku, ale mimovládne organizácie takto nefungujú. Mimovládne organizácie fungujú tak, že sa občania sami rozhodnú, že budú robiť nejakú aktivitu. A áno, častokrát to nahrádza veci, ktoré v dobre fungujúcej a dostatočne bohatej spoločnosti by možno, možno robil, robil štát. Ale to nie je tak, že štát povie niečo mimovládkam a tie to, tie to robia. Ony to robia v rámci vlastnej vôle. A teda že vás banky lustrujú, čo si idete kúpiť, keď si vyberáte peniaze, peniaze z banky, ale tam ide zrejme o boj proti praniu špinavých peňazí a takisto keď si mimovládna organizácia vyberá hotovosť nad určitú sumu, tak musí, musí niečo deklarovať. A teda celkom nerozumiem povinnosti vlády sledovať finančné toky. No bude ich sledovať a čo potom s nimi bude robiť? Čo bude ten krok B? [18:24] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Za poslanecký klub KDH sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Marián Čaučík, nech sa páči. Nie je tu? Aha, takže nie je prítomný. Takže ako ďalší v poradí, ďalší poradia, ďalšia v poradí je pani poslankyňa Zuzana Števulová za poslanecký klub Progresívne Slovensko, nech sa páči. [18:24] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Mária Kolíková. [18:24] Zuzana Števulová – Vystúpenie v rozprave Nuž, čo povedať na záver dnešného rokovacieho dňa, keď tu máme ďalší zákon z dielne SNS a veľmi veľa už toho povedal môj predrečník Ondrej Dostál? Ja by som to zhodnotila v podstate tak, že tento návrh zákona je naozaj veľmi, veľmi, veľmi zlý. Byť na mieste predkladateľov a keby mi naozaj záležalo na tom, ako vyzerajú moje návrhy zákonov, tak by som si veľmi rozmyslela, že či by som takýto návrh zákona vôbec do parlamentu predložila. Ale chápem, je to súčasťou dlhodobej stratégie, akou sa táto vládna strana a táto vládna koalícia snaží zastrašiť kritické mimovládne organizácie a vôbec všetkých kritikov, ktorí aktívne vystupujú vo verejnom priestore a nesúhlasia s jej názormi alebo teda s činmi, ktoré či už prezentuje, alebo realizuje. Lenže to je práve základná chyba aj v celom rozmýšľaní o tom, ako táto časť vládnej garnitúry rozmýšľa nad organizáciami občianskej spoločnosti, neziskovými organizáciami, nad všetkými tými organizáciami, ktoré chce nejakým spôsobom stigmatizovať a ostrakizovať. Števulová, Zuzana, poslankyňa NR SR 124/2 Je totiž veľmi dôležité pripomenúť to, čo tu už povedala exministerka spravodlivosti pani Kolíková, že my sme sa v roku 1989 rozhodli, že pôjdeme cestou demokracie. Okrem toho, že sme zaviedli, alebo teda že demokracia znamená aj zavedenie kritickej novinárčiny, teda nielen toho, že budeme mať nejaké štátne televízie a rozhlasy a možno aj, ako v Číne, štátne internety a zablokované webstránky, ktoré sa vládnej moci nepáčia. To nie je cesta demokracie. Cesta demokracie sú kritickí novinári a novinárky a právo na združovanie občanov, nás, ktorí sme tu občanmi tejto krajiny a ktorí sa môžeme slobodne, úplne slobodne rozhodnúť, že založíme občianske združenie, neziskovú organizáciu alebo inú právnu formu podľa zákona o združovaní občanov a môžme sa rozhodnúť, že budeme toto občianske združenie venovať cieľom, ktoré možno vy považujete za ušľachtilé, ktoré možno ja považujem za ušľachtilé alebo ktoré nikto z nás nepovažuje za ušľachtilé, ale zákon ich nezakazuje. To je demokracia. A my ako ľudia, ktorí sme poslanci a poslankyne v rámci Národnej rady Slovenskej republiky, zákonodarný orgán, alebo tí, ktorí sú členovia vlády alebo iní verejní činitelia, to jednoducho musíme strpieť. Musíme strpieť, že ľudia s nami nesúhlasia, že majú iný názor na to, čo robíme, čo vykonávame, že ho dokonca prejavujú a dokonca chodia do televízie nás kritizovať alebo do rozhlasu. To je demokracia. Tam, k tomu sme sa rozhodli a zaviazali, že to budeme robiť, v roku 1989. A vďaka tomu tu dnes sedím aj ja, aj vy, aj všetci ostatní, ktorí sú dnes prítomní alebo neprítomní v tejto sále, pretože máme demokraciu a jej súčasťou je, že sme schopní a ochotní znášať aj kritické hlasy, aj hlasy, ktoré sa nám nepáčia, pokiaľ robia veci, ktoré sú dovolené právom, ktoré nie sú zákonom zakázané, nepodnecujú k nenávisti alebo k nejakému násiliu. To všetko je normálnou a bežnou súčasťou tejto spoločnosti. Vy ste sa však rozhodli, že to budete ignorovať, pretože sa vám nepáči, že niektoré organizácie, ale, samozrejme, aj novinári a novinárky a médiá, však o tom ešte tu budeme mať o RTVS nejakú rozpravu, vás prosto kritizujú a že zasahujú určitú časť verejnosti, ktorá sa potom pod vplyvom týchto informácií nejakým spôsobom rozhoduje, či už v prieskumoch verejnej mienky, alebo vo voľbách. Ale, žiaľ, to je súčasť demokracie, to nemôžete zastaviť tým, že budete nonstop útočiť na tieto organizácie, že začnete tým, že sa im snažíte hneď na začiatku zobrať 2 %, potom im zrušíte dotačnú schému pre ľudské práva a nakoniec predložíte tento návrh zákona, o ktorom som presvedčená, že vy viete, že je v rozpore s právom Európskej únie aj s Ústavou Slovenskej republiky. Keď tu pán predkladateľ Huliak čítal tie vety o tom, že tento návrh zákona je údajne v súlade s ústavou a s právom Európskej únie, nehnevajte sa, ale ja to musím povedať, on musel vedieť, že to je klamstvo. Predsa jeden zákonodarca, ktorý je zvolený do Národnej rady Slovenskej republiky a ktorý má aj svojich asistentov a asistentky a vy, však je vás tam viacero, ktorí ste podpísaní ako predkladatelia tohto zákona, predsa viete, čo rozhodol ten súdny dvor v prípade C-78/18. On predsa povedal, že takmer identický zákon, aký bol prijatý v Maďarsku, ktorý rovnako zavádzal jednak označovanie organizácií podľa pôvodu finančných darov, jednak rušil anonymitu darcov a prikazoval vlastne zverejňovanie ich mena a priezviska, aj keď išlo o fyzické osoby a obsahoval vlastne všetky tieto ďalšie veci, ktoré obsahuje aj, aj váš návrh zákona, tak vy veľmi dobre viete, že súdny dvor povedal, že to jednak zasahuje do práva na združovanie občanov, do práva na súkromný život, do práva na ochranu osobných údajov, pretože títo darcovia a darkyne nie sú verejní činitelia. To presne tam, ak teda sa tento zákon dostane do druhého čítania, možno ešte prídeme aj k tomu, že si tu budeme z toho rozsudku čítať, ale je to v ňom teda, veľmi jasne európsky, teda Súdny dvor Európskej únie vyriekol názor, že ľudia, ktorí darujú peniaze mimovládnym organizáciám, majú právo na ochranu osobných údajov, pretože je úplne jedno, či sa táto mimovládna organizácia podieľa napríklad na pomoci ľuďom so zdravotným znevýhodnením, alebo komentuje politický život, ide o to, že ten darca daruje peniaze a je fyzickou osobou a má právo na ochranu svojich osobných údajov. A okrem toho, čo je najdôležitejšie, ako to už povedal aj môj predrečník Ondrej Dostál, tento návrh zákona tým, že ostrakizuje a núti organizácie označovať sa ako organizácie so zahraničnou pomocou podľa pôvodu kapitálu finančných prostriedkov, ktoré dostávajú, je v rozpore so zásadou nediskriminácie založenou na pôvode kapitálu a v rozpore so zásadou voľného pohybu kapitálu. A tým je nielenže v rozpore s Chartou základných práv Európskej únie, ale ako súdny dvor povedal, tak je aj v rozpore s čl. 63 zmluvy o fungovaní Európskej únie, čiže aj s jednou zo základných zmlúv. Takýto zákon jednoznačne nemôže byť v súlade s ústavou alebo s právom Európskej únie. A vy to dobre viete. Ja si rovnako ako Ondrej myslím, verím a dúfam, že časť tohto parlamentu, ktorá má právne vedomie, sa bude hanbiť už v prvom čítaní zahlasovať za zákon, o ktorom vie, že keď zaňho zahlasuje, že takýto zákon porušuje právny poriadok Slovenskej republiky, ústavu a právny poriadok Európskej únie. A verím tomu, že nielen že tretia koaličná strana, ale že aj časť poslancov a poslankýň SMER-u a časť, dúfam, poslancov a poslankýň Slovenskej národnej strany, ak si ten rozsudok súdneho dvora prečíta a záleží im na tom, aby si neurobili hanbu, že tento návrh zákona neposunú ani len do druhého čítania, pretože ešte raz opakujem, tento návrh zákona je právny paškvil, je v rozpore s ústavou, v rozpore s právom Európskej únie a v zásade neprináša vôbec, ale akože naozaj že vôbec nič hodnotné a dobré a to ani pokiaľ ide o toľko opakované rastúce požiadavky verejnosti na údajnú transparentnosť mimovládnych organizácií. Viete, ja som bola, koľko, 10 rokov som riadila mimovládnu organizáciu, pracovala som v nej asi 15 rokov. Pravidelne sme zverejňovali výročné správy, nadácie to napríklad majú povinné. Mali sme množstvo donorov, vôbec si, ani si nepamätám, že by sme si vôbec dovolili niečo takéto nezverejniť, pretože čím viac donorov máte, tak tým tí donori na vás kladú oveľa-oveľa väčšie podmienky transparentnosti, ako na seba kladiete vy sami, ako povedala moja kolegyňa Lucia Plaváková, pri transparentnosti volebných kampaní a podobne. Tí ľudia, tie firmy, tie fondy by vám tie finančné prostriedky nedali, keby ste neboli transparentní. Takže rozhodne tento zákon neprináša naozaj nič vo vzťahu k transparentnosti a k otvorenosti, pretože tie finančné toky a finančné zdroje sú už aj v súčasnosti dostatočne transparentné a takisto je tam dostatočne zabezpečená kontrola financovania mimovládnych organizácií. Tí, ktorí sa uchádzajú napríklad o štátne zdroje alebo zdroje Európskej únie, musia splniť celý rad administratívnych podmienok, ktoré sú zamerané aj presne na kontrolu toho financovania, čiže vy nedostanete sa k týmto finančným prostriedkom bez toho, aby ste boli otvorení a transparentní. Dostanete sa k tým finančným prostriedkom za predpokladu, že tým vaším cieľom je naozaj prepierať nejaké špinavé peniaze alebo sú to organizácie, ktoré sú založené a podporované z Ruska alebo z iných nedemokratických režimov. Ale na to máme právne prostriedky daňového a trestného práva, ktoré aj dnes fungujú. Čiže ak by vám išlo naozaj iba o toto, tak by ste mohli tlačiť na orgány presadzujúce právo, aby sa týmto veciam venovali a možno teda by ste mohli začať bezpečnostnými službami, aby si viac všímali činnosť rôznych ruských a iných agentov, ktorí takýmto spôsobom možno ovplyvňujú tú verejnú súťaž politických síl na Slovensku. Ale neviem, či toto je vaším cieľom. A tiež ma veľmi pobavila tá časť vašej dôvodovej správy, kde hovoríte, že vraj toto, čo idete urobiť, je na prospech v skutočnosti mimovládnych neziskových organizácií. To naozaj? Pretože napríklad len dnes rada mimovládnych neziskových organizácií, kde, mimochodom, ste, táto vládna koalícia odvolala päť členov, tak napriek tomu, že je odvolaných tých päť členov, tak aj tak dnes rada vlády pre mimovládne neziskové organizácie schválila stanovisko, podľa ktorého s týmto vaším zákonom nesúhlasia a rovnako ho označujú za zákon v rozpore aj so slovenským, aj s európskym právom. Mali sme tu minulý týždeň protest organizácií aj proti tým kultúrnym zákonom, aj proti zákonu tomuto vášmu z dielne SNS. Čiže ja nepoznám relevantných zástupcov sektora, ktorí by povedali, že tento váš zákon je dobrý, že s ním súhlasia a že prináša niečo dobré. V skutočnosti sektor, do ktorého sa snažíte neprípustne zasahovať a regulovať, je proti tomuto zákonu. Čiže ani tam nemáte podporu. Nuž, je to veľmi smutné, čo sa snažíte robiť, pretože úplne ignorujete len v záujme podľa mňa svojej vlastnej kampane to, aby sme my ako zákonodarcovia a zákonodarkyne, ako zvolení poslanci a poslankyne robili legislatívu, ktorá naozaj k niečomu prospieva. Pretože keby ste chceli k niečomu prospieť, tak ja vám poviem, že čo potrebujú zástupcovia a zástupkyne mimovládneho neziskového a občianskeho sektora na Slovensku. Viete, čo to je? Je to ochrana, pomoc a podpora proti online a offline násiliu, ktoré je v súčasnosti výrazným spôsobom rozšírené nielen v našej krajine, ale aj naprieč Európskou úniou. A to je tá oblasť, kde sa aj Európska únia snaží pomôcť ochrancom ľudských práv, ale aj kritickým novinárom a novinárkam. Pretože to, čo v skutočnosti sledujeme a čomu v skutočnosti tieto organizácie a ľudia v nich pracujú, je spoločenská situácia, ktorá priniesla nárast útokov voči ľuďom pracujúcim vo verejnom priestore. Je jedno, či ide o ľudí, ktorí sa venujú presadzovaniu alebo ochrane ľudských práv, pracujú v médiách alebo v mimovládnych organizáciách, v iniciatívach alebo v iných komunitách. Mnohé z týchto (rečníčka si odkašľala), mnohé z týchto útokov sa zameriavajú špecificky na ženy, aspoň na tom by vám, na tom by vám mohlo záležať, ale vy aj to ignorujete. Je potrebné povedať, že tieto osoby sú terčami útokov práve z dôvodu svojho povolania, pre svoju činnosť či afiliáciu a cieľom... ďakujem veľmi pekne (poslanec Pročko priniesol rečníčke fľašu s vodou) ... týchto útokov je ich umlčať, zastaviť ich pôsobenie vo verejnom živote či ich zastrašiť. Vy ste tu citovali OECD, ale povedzme si, čo hovoria organizácie Rady Európy alebo Európskej únie o tejto skutočnej potrebe mimovládneho neziskového sektoru. Povinnosť štátu chrániť osoby venujúce sa presadzovaniu a ochrane ľudských práv vrátane ich zabezpečenia ich bezpečia a účinného nahlasovania a stíhania trestných a iných činov spáchaných voči nim pre výkon ich činnosti upravuje už Deklarácia výboru ministrov Rady Európy na zlepšenie ochrany obrancov ľudských práv a na podporu ich aktivít, ktorá bola prijatá výborom ministrov Rady Európy už vo februári 2008. Komisárka Rady Európy pre ľudské práva vydala 23. marca 2023, teda minulý rok, správu Human rights defenders in the Council of Europe area in the times of crisis, v ktorej vyzýva členské štáty Rady Európy, aby prijali všetky potrebné právne a praktické opatrenia zamerané na prevenciu a potieranie všetkých foriem zastrašovania obrancov ľudských práv vrátane účinného a rýchleho vyšetrovania všetkých takýchto činov a potrestania páchateľov bez ohľadu na ich postavenie. Slovenské národné stredisko pre ľudské práva, naša základná organizácia na monitorovanie ochrany a presadzovania ľudských práv na Slovensku, podala podanie slovenského národného strediska k štvrtému preskúmavaniu Slovenskej republiky v rámci univerzálneho periodického hodnotenia v Rade OSN pre ľudské práva v októbri 2023, čiže pred pár mesiacmi, kde vo vzťahu k obrancom ľudských práv stredisko uvádza, že v roku ´22 a ´23 vykonalo prieskumy týkajúce sa špecificky bezpečnosti obrankýň ľudských práv venujúcich sa reprodukčným právam a queer právam, pričom zo strany obhajkýň a obhajcov týchto práv boli reportované obťažovanie, online vyhrážanie, organizované zosmiešňujúce kampane a nenávistná rétorika vrátane tá zo strany vrcholových politikov, cirkevných alebo verejných autorít, ktoré často zahŕňali útoky na ich skutočnú alebo domnelú identitu. Stredisko odporúča zlepšiť bezpečnosť novinárov a ochrancov ľudských práv aj prostredníctvom zavedenia právnych garancií ich ochrany. Zlepšiť bezpečnosť. Čo robí tento váš zákon v tomto smere? Vôbec nič. Števulová, Zuzana, poslankyňa NR SR 124/2 Je totiž veľmi dôležité pripomenúť to, čo tu už povedala exministerka spravodlivosti pani Kolíková, že my sme sa v roku 1989 rozhodli, že pôjdeme cestou demokracie. Okrem toho, že sme zaviedli, alebo teda že demokracia znamená aj zavedenie kritickej novinárčiny, teda nielen toho, že budeme mať nejaké štátne televízie a rozhlasy a možno aj, ako v Číne, štátne internety a zablokované webstránky, ktoré sa vládnej moci nepáčia. To nie je cesta demokracie. Cesta demokracie sú kritickí novinári a novinárky a právo na združovanie občanov, nás, ktorí sme tu občanmi tejto krajiny a ktorí sa môžeme slobodne, úplne slobodne rozhodnúť, že založíme občianske združenie, neziskovú organizáciu alebo inú právnu formu podľa zákona o združovaní občanov a môžme sa rozhodnúť, že budeme toto občianske združenie venovať cieľom, ktoré možno vy považujete za ušľachtilé, ktoré možno ja považujem za ušľachtilé alebo ktoré nikto z nás nepovažuje za ušľachtilé, ale zákon ich nezakazuje. To je demokracia. A my ako ľudia, ktorí sme poslanci a poslankyne v rámci Národnej rady Slovenskej republiky, zákonodarný orgán, alebo tí, ktorí sú členovia vlády alebo iní verejní činitelia, to jednoducho musíme strpieť. Musíme strpieť, že ľudia s nami nesúhlasia, že majú iný názor na to, čo robíme, čo vykonávame, že ho dokonca prejavujú a dokonca chodia do televízie nás kritizovať alebo do rozhlasu. To je demokracia. Tam, k tomu sme sa rozhodli a zaviazali, že to budeme robiť, v roku 1989. A vďaka tomu tu dnes sedím aj ja, aj vy, aj všetci ostatní, ktorí sú dnes prítomní alebo neprítomní v tejto sále, pretože máme demokraciu a jej súčasťou je, že sme schopní a ochotní znášať aj kritické hlasy, aj hlasy, ktoré sa nám nepáčia, pokiaľ robia veci, ktoré sú dovolené právom, ktoré nie sú zákonom zakázané, nepodnecujú k nenávisti alebo k nejakému násiliu. To všetko je normálnou a bežnou súčasťou tejto spoločnosti. Vy ste sa však rozhodli, že to budete ignorovať, pretože sa vám nepáči, že niektoré organizácie, ale, samozrejme, aj novinári a novinárky a médiá, však o tom ešte tu budeme mať o RTVS nejakú rozpravu, vás prosto kritizujú a že zasahujú určitú časť verejnosti, ktorá sa potom pod vplyvom týchto informácií nejakým spôsobom rozhoduje, či už v prieskumoch verejnej mienky, alebo vo voľbách. Ale, žiaľ, to je súčasť demokracie, to nemôžete zastaviť tým, že budete nonstop útočiť na tieto organizácie, že začnete tým, že sa im snažíte hneď na začiatku zobrať 2 %, potom im zrušíte dotačnú schému pre ľudské práva a nakoniec predložíte tento návrh zákona, o ktorom som presvedčená, že vy viete, že je v rozpore s právom Európskej únie aj s Ústavou Slovenskej republiky. Keď tu pán predkladateľ Huliak čítal tie vety o tom, že tento návrh zákona je údajne v súlade s ústavou a s právom Európskej únie, nehnevajte sa, ale ja to musím povedať, on musel vedieť, že to je klamstvo. Predsa jeden zákonodarca, ktorý je zvolený do Národnej rady Slovenskej republiky a ktorý má aj svojich asistentov a asistentky a vy, však je vás tam viacero, ktorí ste podpísaní ako predkladatelia tohto zákona, predsa viete, čo rozhodol ten súdny dvor v prípade C-78/18. On predsa povedal, že takmer identický zákon, aký bol prijatý v Maďarsku, ktorý rovnako zavádzal jednak označovanie organizácií podľa pôvodu finančných darov, jednak rušil anonymitu darcov a prikazoval vlastne zverejňovanie ich mena a priezviska, aj keď išlo o fyzické osoby a obsahoval vlastne všetky tieto ďalšie veci, ktoré obsahuje aj, aj váš návrh zákona, tak vy veľmi dobre viete, že súdny dvor povedal, že to jednak zasahuje do práva na združovanie občanov, do práva na súkromný život, do práva na ochranu osobných údajov, pretože títo darcovia a darkyne nie sú verejní činitelia. To presne tam, ak teda sa tento zákon dostane do druhého čítania, možno ešte prídeme aj k tomu, že si tu budeme z toho rozsudku čítať, ale je to v ňom teda, veľmi jasne európsky, teda Súdny dvor Európskej únie vyriekol názor, že ľudia, ktorí darujú peniaze mimovládnym organizáciám, majú právo na ochranu osobných údajov, pretože je úplne jedno, či sa táto mimovládna organizácia podieľa napríklad na pomoci ľuďom so zdravotným znevýhodnením, alebo komentuje politický život, ide o to, že ten darca daruje peniaze a je fyzickou osobou a má právo na ochranu svojich osobných údajov. A okrem toho, čo je najdôležitejšie, ako to už povedal aj môj predrečník Ondrej Dostál, tento návrh zákona tým, že ostrakizuje a núti organizácie označovať sa ako organizácie so zahraničnou pomocou podľa pôvodu kapitálu finančných prostriedkov, ktoré dostávajú, je v rozpore so zásadou nediskriminácie založenou na pôvode kapitálu a v rozpore so zásadou voľného pohybu kapitálu. A tým je nielenže v rozpore s Chartou základných práv Európskej únie, ale ako súdny dvor povedal, tak je aj v rozpore s čl. 63 zmluvy o fungovaní Európskej únie, čiže aj s jednou zo základných zmlúv. Takýto zákon jednoznačne nemôže byť v súlade s ústavou alebo s právom Európskej únie. A vy to dobre viete. Ja si rovnako ako Ondrej myslím, verím a dúfam, že časť tohto parlamentu, ktorá má právne vedomie, sa bude hanbiť už v prvom čítaní zahlasovať za zákon, o ktorom vie, že keď zaňho zahlasuje, že takýto zákon porušuje právny poriadok Slovenskej republiky, ústavu a právny poriadok Európskej únie. A verím tomu, že nielen že tretia koaličná strana, ale že aj časť poslancov a poslankýň SMER-u a časť, dúfam, poslancov a poslankýň Slovenskej národnej strany, ak si ten rozsudok súdneho dvora prečíta a záleží im na tom, aby si neurobili hanbu, že tento návrh zákona neposunú ani len do druhého čítania, pretože ešte raz opakujem, tento návrh zákona je právny paškvil, je v rozpore s ústavou, v rozpore s právom Európskej únie a v zásade neprináša vôbec, ale akože naozaj že vôbec nič hodnotné a dobré a to ani pokiaľ ide o toľko opakované rastúce požiadavky verejnosti na údajnú transparentnosť mimovládnych organizácií. Viete, ja som bola, koľko, 10 rokov som riadila mimovládnu organizáciu, pracovala som v nej asi 15 rokov. Pravidelne sme zverejňovali výročné správy, nadácie to napríklad majú povinné. Mali sme množstvo donorov, vôbec si, ani si nepamätám, že by sme si vôbec dovolili niečo takéto nezverejniť, pretože čím viac donorov máte, tak tým tí donori na vás kladú oveľa-oveľa väčšie podmienky transparentnosti, ako na seba kladiete vy sami, ako povedala moja kolegyňa Lucia Plaváková, pri transparentnosti volebných kampaní a podobne. Tí ľudia, tie firmy, tie fondy by vám tie finančné prostriedky nedali, keby ste neboli transparentní. Takže rozhodne tento zákon neprináša naozaj nič vo vzťahu k transparentnosti a k otvorenosti, pretože tie finančné toky a finančné zdroje sú už aj v súčasnosti dostatočne transparentné a takisto je tam dostatočne zabezpečená kontrola financovania mimovládnych organizácií. Tí, ktorí sa uchádzajú napríklad o štátne zdroje alebo zdroje Európskej únie, musia splniť celý rad administratívnych podmienok, ktoré sú zamerané aj presne na kontrolu toho financovania, čiže vy nedostanete sa k týmto finančným prostriedkom bez toho, aby ste boli otvorení a transparentní. Dostanete sa k tým finančným prostriedkom za predpokladu, že tým vaším cieľom je naozaj prepierať nejaké špinavé peniaze alebo sú to organizácie, ktoré sú založené a podporované z Ruska alebo z iných nedemokratických režimov. Ale na to máme právne prostriedky daňového a trestného práva, ktoré aj dnes fungujú. Čiže ak by vám išlo naozaj iba o toto, tak by ste mohli tlačiť na orgány presadzujúce právo, aby sa týmto veciam venovali a možno teda by ste mohli začať bezpečnostnými službami, aby si viac všímali činnosť rôznych ruských a iných agentov, ktorí takýmto spôsobom možno ovplyvňujú tú verejnú súťaž politických síl na Slovensku. Ale neviem, či toto je vaším cieľom. A tiež ma veľmi pobavila tá časť vašej dôvodovej správy, kde hovoríte, že vraj toto, čo idete urobiť, je na prospech v skutočnosti mimovládnych neziskových organizácií. To naozaj? Pretože napríklad len dnes rada mimovládnych neziskových organizácií, kde, mimochodom, ste, táto vládna koalícia odvolala päť členov, tak napriek tomu, že je odvolaných tých päť členov, tak aj tak dnes rada vlády pre mimovládne neziskové organizácie schválila stanovisko, podľa ktorého s týmto vaším zákonom nesúhlasia a rovnako ho označujú za zákon v rozpore aj so slovenským, aj s európskym právom. Mali sme tu minulý týždeň protest organizácií aj proti tým kultúrnym zákonom, aj proti zákonu tomuto vášmu z dielne SNS. Čiže ja nepoznám relevantných zástupcov sektora, ktorí by povedali, že tento váš zákon je dobrý, že s ním súhlasia a že prináša niečo dobré. V skutočnosti sektor, do ktorého sa snažíte neprípustne zasahovať a regulovať, je proti tomuto zákonu. Čiže ani tam nemáte podporu. Nuž, je to veľmi smutné, čo sa snažíte robiť, pretože úplne ignorujete len v záujme podľa mňa svojej vlastnej kampane to, aby sme my ako zákonodarcovia a zákonodarkyne, ako zvolení poslanci a poslankyne robili legislatívu, ktorá naozaj k niečomu prospieva. Pretože keby ste chceli k niečomu prospieť, tak ja vám poviem, že čo potrebujú zástupcovia a zástupkyne mimovládneho neziskového a občianskeho sektora na Slovensku. Viete, čo to je? Je to ochrana, pomoc a podpora proti online a offline násiliu, ktoré je v súčasnosti výrazným spôsobom rozšírené nielen v našej krajine, ale aj naprieč Európskou úniou. A to je tá oblasť, kde sa aj Európska únia snaží pomôcť ochrancom ľudských práv, ale aj kritickým novinárom a novinárkam. Pretože to, čo v skutočnosti sledujeme a čomu v skutočnosti tieto organizácie a ľudia v nich pracujú, je spoločenská situácia, ktorá priniesla nárast útokov voči ľuďom pracujúcim vo verejnom priestore. Je jedno, či ide o ľudí, ktorí sa venujú presadzovaniu alebo ochrane ľudských práv, pracujú v médiách alebo v mimovládnych organizáciách, v iniciatívach alebo v iných komunitách. Mnohé z týchto (rečníčka si odkašľala), mnohé z týchto útokov sa zameriavajú špecificky na ženy, aspoň na tom by vám, na tom by vám mohlo záležať, ale vy aj to ignorujete. Je potrebné povedať, že tieto osoby sú terčami útokov práve z dôvodu svojho povolania, pre svoju činnosť či afiliáciu a cieľom... ďakujem veľmi pekne (poslanec Pročko priniesol rečníčke fľašu s vodou) ... týchto útokov je ich umlčať, zastaviť ich pôsobenie vo verejnom živote či ich zastrašiť. Vy ste tu citovali OECD, ale povedzme si, čo hovoria organizácie Rady Európy alebo Európskej únie o tejto skutočnej potrebe mimovládneho neziskového sektoru. Povinnosť štátu chrániť osoby venujúce sa presadzovaniu a ochrane ľudských práv vrátane ich zabezpečenia ich bezpečia a účinného nahlasovania a stíhania trestných a iných činov spáchaných voči nim pre výkon ich činnosti upravuje už Deklarácia výboru ministrov Rady Európy na zlepšenie ochrany obrancov ľudských práv a na podporu ich aktivít, ktorá bola prijatá výborom ministrov Rady Európy už vo februári 2008. Komisárka Rady Európy pre ľudské práva vydala 23. marca 2023, teda minulý rok, správu Human rights defenders in the Council of Europe area in the times of crisis, v ktorej vyzýva členské štáty Rady Európy, aby prijali všetky potrebné právne a praktické opatrenia zamerané na prevenciu a potieranie všetkých foriem zastrašovania obrancov ľudských práv vrátane účinného a rýchleho vyšetrovania všetkých takýchto činov a potrestania páchateľov bez ohľadu na ich postavenie. Slovenské národné stredisko pre ľudské práva, naša základná organizácia na monitorovanie ochrany a presadzovania ľudských práv na Slovensku, podala podanie slovenského národného strediska k štvrtému preskúmavaniu Slovenskej republiky v rámci univerzálneho periodického hodnotenia v Rade OSN pre ľudské práva v októbri 2023, čiže pred pár mesiacmi, kde vo vzťahu k obrancom ľudských práv stredisko uvádza, že v roku ´22 a ´23 vykonalo prieskumy týkajúce sa špecificky bezpečnosti obrankýň ľudských práv venujúcich sa reprodukčným právam a queer právam, pričom zo strany obhajkýň a obhajcov týchto práv boli reportované obťažovanie, online vyhrážanie, organizované zosmiešňujúce kampane a nenávistná rétorika vrátane tá zo strany vrcholových politikov, cirkevných alebo verejných autorít, ktoré často zahŕňali útoky na ich skutočnú alebo domnelú identitu. Stredisko odporúča zlepšiť bezpečnosť novinárov a ochrancov ľudských práv aj prostredníctvom zavedenia právnych garancií ich ochrany. Zlepšiť bezpečnosť. Čo robí tento váš zákon v tomto smere? Vôbec nič. Agentúra Európskej únie pre základné práva rovnako v októbri 2023 vydala publikáciu venujúcu sa ochrane civilnej spoločnosti za rok 2023, kde hovorí, že organizácie občianskej spoločnosti čelia vyhrážkam a útokom, pričom tieto vyhrážky a útoky pretrvávali aj počas roka ´22, až polovica respondentov ich prieskumu uviedla, že zažilo online aj offline verbálne útoky, zastrašovanie a obťažovanie, a päť percent zažilo aj fyzický útok. Tieto útoky sa osobitne týkajú obhajcov práv migrantov, queer ľudí, obhajcov práv žien, ľudí zaoberajúcich sa sexuálnymi a reprodukčnými právami, ľudí zaoberajúcich sa environmentálnymi právami, ľudí venujúcich sa aktivitám proti rasizmu a tiež obhajcov práv detí. FRA zdôrazňuje, že členské štáty sú povinné tieto útoky riadne vyšetriť a potrestať páchateľov. Rada Európskej únie prijala v marci 2023 dokument týkajúci sa aplikácie Charty základných práv Európskej únie vo vzťahu k občianskej spoločnosti, v ktorom zdôrazňuje, že organizácie občianskej spoločnosti a ochrancovia ľudských práv sú neoddeliteľnou súčasťou systému bŕzd a protiváh v zdravej demokracii a nezákonné obmedzenia ich činnosti môžu predstavovať hrozbu pre právny štát. Európska únie tiež odporúča členským štátom ochraňovať organizácie občianskej spoločnosti a ochrancov ľudských práv pred vyhrážkami, útokmi, prenasledovaním kritických hlasov a očierňovacími kampaňmi vrátane predchádzania takýchto činov. To sú, vážení predkladatelia, skutočné problémy občianskych združení, neziskových organizácií a všetkých ľudí, ktorí sa snažia na Slovensku predkla... obhajovať ľudské práva, spravodlivosť a presadzovať hodnoty právneho štátu. Ak by vám skutočne išlo o zlepšenie situácie občianskych organizácií, predložili by ste zákon, ktorý by reagoval na tieto potreby. Vďaka. (Potlesk.) [18:25] Ľuboš Blaha Števulová, Zuzana, poslankyňa NR SR 124/2 Je totiž veľmi dôležité pripomenúť to, čo tu už povedala exministerka spravodlivosti pani Kolíková, že my sme sa v roku 1989 rozhodli, že pôjdeme cestou demokracie. Okrem toho, že sme zaviedli, alebo teda že demokracia znamená aj zavedenie kritickej novinárčiny, teda nielen toho, že budeme mať nejaké štátne televízie a rozhlasy a možno aj, ako v Číne, štátne internety a zablokované webstránky, ktoré sa vládnej moci nepáčia. To nie je cesta demokracie. Cesta demokracie sú kritickí novinári a novinárky a právo na združovanie občanov, nás, ktorí sme tu občanmi tejto krajiny a ktorí sa môžeme slobodne, úplne slobodne rozhodnúť, že založíme občianske združenie, neziskovú organizáciu alebo inú právnu formu podľa zákona o združovaní občanov a môžme sa rozhodnúť, že budeme toto občianske združenie venovať cieľom, ktoré možno vy považujete za ušľachtilé, ktoré možno ja považujem za ušľachtilé alebo ktoré nikto z nás nepovažuje za ušľachtilé, ale zákon ich nezakazuje. To je demokracia. A my ako ľudia, ktorí sme poslanci a poslankyne v rámci Národnej rady Slovenskej republiky, zákonodarný orgán, alebo tí, ktorí sú členovia vlády alebo iní verejní činitelia, to jednoducho musíme strpieť. Musíme strpieť, že ľudia s nami nesúhlasia, že majú iný názor na to, čo robíme, čo vykonávame, že ho dokonca prejavujú a dokonca chodia do televízie nás kritizovať alebo do rozhlasu. To je demokracia. Tam, k tomu sme sa rozhodli a zaviazali, že to budeme robiť, v roku 1989. A vďaka tomu tu dnes sedím aj ja, aj vy, aj všetci ostatní, ktorí sú dnes prítomní alebo neprítomní v tejto sále, pretože máme demokraciu a jej súčasťou je, že sme schopní a ochotní znášať aj kritické hlasy, aj hlasy, ktoré sa nám nepáčia, pokiaľ robia veci, ktoré sú dovolené právom, ktoré nie sú zákonom zakázané, nepodnecujú k nenávisti alebo k nejakému násiliu. To všetko je normálnou a bežnou súčasťou tejto spoločnosti. Vy ste sa však rozhodli, že to budete ignorovať, pretože sa vám nepáči, že niektoré organizácie, ale, samozrejme, aj novinári a novinárky a médiá, však o tom ešte tu budeme mať o RTVS nejakú rozpravu, vás prosto kritizujú a že zasahujú určitú časť verejnosti, ktorá sa potom pod vplyvom týchto informácií nejakým spôsobom rozhoduje, či už v prieskumoch verejnej mienky, alebo vo voľbách. Ale, žiaľ, to je súčasť demokracie, to nemôžete zastaviť tým, že budete nonstop útočiť na tieto organizácie, že začnete tým, že sa im snažíte hneď na začiatku zobrať 2 %, potom im zrušíte dotačnú schému pre ľudské práva a nakoniec predložíte tento návrh zákona, o ktorom som presvedčená, že vy viete, že je v rozpore s právom Európskej únie aj s Ústavou Slovenskej republiky. Keď tu pán predkladateľ Huliak čítal tie vety o tom, že tento návrh zákona je údajne v súlade s ústavou a s právom Európskej únie, nehnevajte sa, ale ja to musím povedať, on musel vedieť, že to je klamstvo. Predsa jeden zákonodarca, ktorý je zvolený do Národnej rady Slovenskej republiky a ktorý má aj svojich asistentov a asistentky a vy, však je vás tam viacero, ktorí ste podpísaní ako predkladatelia tohto zákona, predsa viete, čo rozhodol ten súdny dvor v prípade C-78/18. On predsa povedal, že takmer identický zákon, aký bol prijatý v Maďarsku, ktorý rovnako zavádzal jednak označovanie organizácií podľa pôvodu finančných darov, jednak rušil anonymitu darcov a prikazoval vlastne zverejňovanie ich mena a priezviska, aj keď išlo o fyzické osoby a obsahoval vlastne všetky tieto ďalšie veci, ktoré obsahuje aj, aj váš návrh zákona, tak vy veľmi dobre viete, že súdny dvor povedal, že to jednak zasahuje do práva na združovanie občanov, do práva na súkromný život, do práva na ochranu osobných údajov, pretože títo darcovia a darkyne nie sú verejní činitelia. To presne tam, ak teda sa tento zákon dostane do druhého čítania, možno ešte prídeme aj k tomu, že si tu budeme z toho rozsudku čítať, ale je to v ňom teda, veľmi jasne európsky, teda Súdny dvor Európskej únie vyriekol názor, že ľudia, ktorí darujú peniaze mimovládnym organizáciám, majú právo na ochranu osobných údajov, pretože je úplne jedno, či sa táto mimovládna organizácia podieľa napríklad na pomoci ľuďom so zdravotným znevýhodnením, alebo komentuje politický život, ide o to, že ten darca daruje peniaze a je fyzickou osobou a má právo na ochranu svojich osobných údajov. A okrem toho, čo je najdôležitejšie, ako to už povedal aj môj predrečník Ondrej Dostál, tento návrh zákona tým, že ostrakizuje a núti organizácie označovať sa ako organizácie so zahraničnou pomocou podľa pôvodu kapitálu finančných prostriedkov, ktoré dostávajú, je v rozpore so zásadou nediskriminácie založenou na pôvode kapitálu a v rozpore so zásadou voľného pohybu kapitálu. A tým je nielenže v rozpore s Chartou základných práv Európskej únie, ale ako súdny dvor povedal, tak je aj v rozpore s čl. 63 zmluvy o fungovaní Európskej únie, čiže aj s jednou zo základných zmlúv. Takýto zákon jednoznačne nemôže byť v súlade s ústavou alebo s právom Európskej únie. A vy to dobre viete. Ja si rovnako ako Ondrej myslím, verím a dúfam, že časť tohto parlamentu, ktorá má právne vedomie, sa bude hanbiť už v prvom čítaní zahlasovať za zákon, o ktorom vie, že keď zaňho zahlasuje, že takýto zákon porušuje právny poriadok Slovenskej republiky, ústavu a právny poriadok Európskej únie. A verím tomu, že nielen že tretia koaličná strana, ale že aj časť poslancov a poslankýň SMER-u a časť, dúfam, poslancov a poslankýň Slovenskej národnej strany, ak si ten rozsudok súdneho dvora prečíta a záleží im na tom, aby si neurobili hanbu, že tento návrh zákona neposunú ani len do druhého čítania, pretože ešte raz opakujem, tento návrh zákona je právny paškvil, je v rozpore s ústavou, v rozpore s právom Európskej únie a v zásade neprináša vôbec, ale akože naozaj že vôbec nič hodnotné a dobré a to ani pokiaľ ide o toľko opakované rastúce požiadavky verejnosti na údajnú transparentnosť mimovládnych organizácií. Viete, ja som bola, koľko, 10 rokov som riadila mimovládnu organizáciu, pracovala som v nej asi 15 rokov. Pravidelne sme zverejňovali výročné správy, nadácie to napríklad majú povinné. Mali sme množstvo donorov, vôbec si, ani si nepamätám, že by sme si vôbec dovolili niečo takéto nezverejniť, pretože čím viac donorov máte, tak tým tí donori na vás kladú oveľa-oveľa väčšie podmienky transparentnosti, ako na seba kladiete vy sami, ako povedala moja kolegyňa Lucia Plaváková, pri transparentnosti volebných kampaní a podobne. Tí ľudia, tie firmy, tie fondy by vám tie finančné prostriedky nedali, keby ste neboli transparentní. Takže rozhodne tento zákon neprináša naozaj nič vo vzťahu k transparentnosti a k otvorenosti, pretože tie finančné toky a finančné zdroje sú už aj v súčasnosti dostatočne transparentné a takisto je tam dostatočne zabezpečená kontrola financovania mimovládnych organizácií. Tí, ktorí sa uchádzajú napríklad o štátne zdroje alebo zdroje Európskej únie, musia splniť celý rad administratívnych podmienok, ktoré sú zamerané aj presne na kontrolu toho financovania, čiže vy nedostanete sa k týmto finančným prostriedkom bez toho, aby ste boli otvorení a transparentní. Dostanete sa k tým finančným prostriedkom za predpokladu, že tým vaším cieľom je naozaj prepierať nejaké špinavé peniaze alebo sú to organizácie, ktoré sú založené a podporované z Ruska alebo z iných nedemokratických režimov. Ale na to máme právne prostriedky daňového a trestného práva, ktoré aj dnes fungujú. Čiže ak by vám išlo naozaj iba o toto, tak by ste mohli tlačiť na orgány presadzujúce právo, aby sa týmto veciam venovali a možno teda by ste mohli začať bezpečnostnými službami, aby si viac všímali činnosť rôznych ruských a iných agentov, ktorí takýmto spôsobom možno ovplyvňujú tú verejnú súťaž politických síl na Slovensku. Ale neviem, či toto je vaším cieľom. A tiež ma veľmi pobavila tá časť vašej dôvodovej správy, kde hovoríte, že vraj toto, čo idete urobiť, je na prospech v skutočnosti mimovládnych neziskových organizácií. To naozaj? Pretože napríklad len dnes rada mimovládnych neziskových organizácií, kde, mimochodom, ste, táto vládna koalícia odvolala päť členov, tak napriek tomu, že je odvolaných tých päť členov, tak aj tak dnes rada vlády pre mimovládne neziskové organizácie schválila stanovisko, podľa ktorého s týmto vaším zákonom nesúhlasia a rovnako ho označujú za zákon v rozpore aj so slovenským, aj s európskym právom. Mali sme tu minulý týždeň protest organizácií aj proti tým kultúrnym zákonom, aj proti zákonu tomuto vášmu z dielne SNS. Čiže ja nepoznám relevantných zástupcov sektora, ktorí by povedali, že tento váš zákon je dobrý, že s ním súhlasia a že prináša niečo dobré. V skutočnosti sektor, do ktorého sa snažíte neprípustne zasahovať a regulovať, je proti tomuto zákonu. Čiže ani tam nemáte podporu. Nuž, je to veľmi smutné, čo sa snažíte robiť, pretože úplne ignorujete len v záujme podľa mňa svojej vlastnej kampane to, aby sme my ako zákonodarcovia a zákonodarkyne, ako zvolení poslanci a poslankyne robili legislatívu, ktorá naozaj k niečomu prospieva. Pretože keby ste chceli k niečomu prospieť, tak ja vám poviem, že čo potrebujú zástupcovia a zástupkyne mimovládneho neziskového a občianskeho sektora na Slovensku. Viete, čo to je? Je to ochrana, pomoc a podpora proti online a offline násiliu, ktoré je v súčasnosti výrazným spôsobom rozšírené nielen v našej krajine, ale aj naprieč Európskou úniou. A to je tá oblasť, kde sa aj Európska únia snaží pomôcť ochrancom ľudských práv, ale aj kritickým novinárom a novinárkam. Pretože to, čo v skutočnosti sledujeme a čomu v skutočnosti tieto organizácie a ľudia v nich pracujú, je spoločenská situácia, ktorá priniesla nárast útokov voči ľuďom pracujúcim vo verejnom priestore. Je jedno, či ide o ľudí, ktorí sa venujú presadzovaniu alebo ochrane ľudských práv, pracujú v médiách alebo v mimovládnych organizáciách, v iniciatívach alebo v iných komunitách. Mnohé z týchto (rečníčka si odkašľala), mnohé z týchto útokov sa zameriavajú špecificky na ženy, aspoň na tom by vám, na tom by vám mohlo záležať, ale vy aj to ignorujete. Je potrebné povedať, že tieto osoby sú terčami útokov práve z dôvodu svojho povolania, pre svoju činnosť či afiliáciu a cieľom... ďakujem veľmi pekne (poslanec Pročko priniesol rečníčke fľašu s vodou) ... týchto útokov je ich umlčať, zastaviť ich pôsobenie vo verejnom živote či ich zastrašiť. Vy ste tu citovali OECD, ale povedzme si, čo hovoria organizácie Rady Európy alebo Európskej únie o tejto skutočnej potrebe mimovládneho neziskového sektoru. Povinnosť štátu chrániť osoby venujúce sa presadzovaniu a ochrane ľudských práv vrátane ich zabezpečenia ich bezpečia a účinného nahlasovania a stíhania trestných a iných činov spáchaných voči nim pre výkon ich činnosti upravuje už Deklarácia výboru ministrov Rady Európy na zlepšenie ochrany obrancov ľudských práv a na podporu ich aktivít, ktorá bola prijatá výborom ministrov Rady Európy už vo februári 2008. Komisárka Rady Európy pre ľudské práva vydala 23. marca 2023, teda minulý rok, správu Human rights defenders in the Council of Europe area in the times of crisis, v ktorej vyzýva členské štáty Rady Európy, aby prijali všetky potrebné právne a praktické opatrenia zamerané na prevenciu a potieranie všetkých foriem zastrašovania obrancov ľudských práv vrátane účinného a rýchleho vyšetrovania všetkých takýchto činov a potrestania páchateľov bez ohľadu na ich postavenie. Slovenské národné stredisko pre ľudské práva, naša základná organizácia na monitorovanie ochrany a presadzovania ľudských práv na Slovensku, podala podanie slovenského národného strediska k štvrtému preskúmavaniu Slovenskej republiky v rámci univerzálneho periodického hodnotenia v Rade OSN pre ľudské práva v októbri 2023, čiže pred pár mesiacmi, kde vo vzťahu k obrancom ľudských práv stredisko uvádza, že v roku ´22 a ´23 vykonalo prieskumy týkajúce sa špecificky bezpečnosti obrankýň ľudských práv venujúcich sa reprodukčným právam a queer právam, pričom zo strany obhajkýň a obhajcov týchto práv boli reportované obťažovanie, online vyhrážanie, organizované zosmiešňujúce kampane a nenávistná rétorika vrátane tá zo strany vrcholových politikov, cirkevných alebo verejných autorít, ktoré často zahŕňali útoky na ich skutočnú alebo domnelú identitu. Stredisko odporúča zlepšiť bezpečnosť novinárov a ochrancov ľudských práv aj prostredníctvom zavedenia právnych garancií ich ochrany. Zlepšiť bezpečnosť. Čo robí tento váš zákon v tomto smere? Vôbec nič. [18:40] Zuzana Števulová – Vystúpenie v rozprave Agentúra Európskej únie pre základné práva rovnako v októbri 2023 vydala publikáciu venujúcu sa ochrane civilnej spoločnosti za rok 2023, kde hovorí, že organizácie občianskej spoločnosti čelia vyhrážkam a útokom, pričom tieto vyhrážky a útoky pretrvávali aj počas roka ´22, až polovica respondentov ich prieskumu uviedla, že zažilo online aj offline verbálne útoky, zastrašovanie a obťažovanie, a päť percent zažilo aj fyzický útok. Tieto útoky sa osobitne týkajú obhajcov práv migrantov, queer ľudí, obhajcov práv žien, ľudí zaoberajúcich sa sexuálnymi a reprodukčnými právami, ľudí zaoberajúcich sa environmentálnymi právami, ľudí venujúcich sa aktivitám proti rasizmu a tiež obhajcov práv detí. FRA zdôrazňuje, že členské štáty sú povinné tieto útoky riadne vyšetriť a potrestať páchateľov. Rada Európskej únie prijala v marci 2023 dokument týkajúci sa aplikácie Charty základných práv Európskej únie vo vzťahu k občianskej spoločnosti, v ktorom zdôrazňuje, že organizácie občianskej spoločnosti a ochrancovia ľudských práv sú neoddeliteľnou súčasťou systému bŕzd a protiváh v zdravej demokracii a nezákonné obmedzenia ich činnosti môžu predstavovať hrozbu pre právny štát. Európska únie tiež odporúča členským štátom ochraňovať organizácie občianskej spoločnosti a ochrancov ľudských práv pred vyhrážkami, útokmi, prenasledovaním kritických hlasov a očierňovacími kampaňmi vrátane predchádzania takýchto činov. To sú, vážení predkladatelia, skutočné problémy občianskych združení, neziskových organizácií a všetkých ľudí, ktorí sa snažia na Slovensku predkla... obhajovať ľudské práva, spravodlivosť a presadzovať hodnoty právneho štátu. Ak by vám skutočne išlo o zlepšenie situácie občianskych organizácií, predložili by ste zákon, ktorý by reagoval na tieto potreby. Vďaka. (Potlesk.) [18:40] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie, pani poslankyňa, evidujem osem faktických poznámok. Ako prvý sa prihlásil pán poslanec Jozef Pročko. Nech sa páči. [18:42] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, no musím s vami v jednej veci súhlasiť, a to je to, že naozaj je to nespravodlivé, je to vec, ktorá je zase z dielne SNS o tom, aby sa tu umlčali ľudia a osobnosti, ktoré nemajú rovnaký názor, názor ako má vládna koalícia, absolútne s vami súhlasím. Bližšie ešte v rozprave budem rozprávať. Ale nesúhlasím s vami, lebo oni si to schvália a vy ste povedali, že veríte, že si mnohí to rozmyslia na základe toho, čo dostávajú, aké informácie, absolútne s vami nesúhlasím, pretože už pri zákone, v ktorom Fico dal amnestiu a svojim zločincom, ktorí roky kradli, udeľoval beztrestnosť, nemali, nemali absolútne žiadneho chochmesa, tak ja si myslím, že pri tomto zákone, kde Fico vie, ako mu medzivládne organizácie šliapu, šliapu na päty, lebo to sú naozaj podľa mňa ľudia, ktorí vidia, vedia a rozumia, reálne rozprávajú a ukazujú túto vládnu koalíciu. Pre Fica je to tŕň v päte, ktorý musí odstrániť, no a cez Danka a tuná dvoch poslancov SNS to len realizujú, aj keď to neni z ich hlavy, presne, hneď ma napadlo, že Fico prikázal a nie je to z ich hlavy, tak to idú robiť. Čiže toto je presne to, že s vami nesúhlasím, oni to, oni si to odsúhlasia, oni si to odhlasujú a nebudú mať s tým žiaden problém, pretože ako rozprávajú, no niektorí, niektorým ľudom začali vadiť tie, tie medzivládky, no, začali vadiť ľudom, ako je Fico, a ľudia, ktorí tu so spravodlivosťou nemajú nič spoločné. [18:42] Ľuboš Blaha Pani poslankyňa Tina Gažovičová. [18:44] Tina Gažovičová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Myslím si, že kolegyňa Števulová vynikajúco zhrnula viaceré problematické aspekty tohto zákona. A mňa teda naozaj úprimne mrzí, že zo všetkých tých možných problémov, ktoré v tejto krajine máme a verím, že aspoň na tom by sme sa zhodli, že tých problémov naozaj nie je málo, tak že Slovenská národná strana ako súčasť vládnej koalície považuje za potrebné predstaviť práve návrh, ktorý naozaj ničomu nepomáha. A to, že tvrdíte, že to zlepšuje transparentnosť mimovládnych organizácií alebo že to nejako zvýši, zvýši dôveru v tieto organizácie, považujem to za naozaj pokrytecké, myslím si, že ani vy tomu neveríte, pretože pokojne hovorme o transparentnosti, bavme sa o tom, že či priznávajú svoje zdroje, či priznávajú, na čo ich používajú, ale tam nie je rozdiel, teda nie je dôležité potom rozlišovať, že tak tuto sú dobré slovenské peniaze, tam až tak veľmi na tú transparentnosť dbať nemusíme, ale potom sú vraj nejaké zlé zahraničné peniaze, tak tam to musíme označovať. Na to nie je absolútne žiaden dôvod. Buď sa bavme teda o tom, že zvyšujme transparentnosť financovania v tejto krajine, a potom by som naozaj navrhla, že začnime politickými stranami a kampaňami, pretože vidíme, že v tomto máme v tejto krajine obrovský problém, alebo začnime médiami, rôznymi webmi na, takzvanými spravodajskými webmi, ktoré nikde nepriznávajú, odkiaľ majú financie, ale neni žiaden rozumný dôvod, prečo by tá deliaca línia mala byť domáce alebo zahraničné zdroje a prečo by toto malo akokoľvek pomôcť. Žiaľ, nepomôže. Ďakujem. [18:44] Ľuboš Blaha Pani poslankyňa Ingrid Kosová. [18:46] Ingrid Kosová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Ja mám taký pocit, že tu vznikla nejaká utkvelá predstava, že mimovládne organizácie si snáď robia, čo chcú, a netransparentne rozhadzujú peniaze. Prepáčte, ale ja som takmer 20 rokov v mimovládnom sektore a nespomínam si teda ani na jeden projekt, ktorý by som nemusela transparentne vyúčtovať, účelovo minúť, pretože predstavte si, ale mimovládne organizácie podliehajú zákonu o účtovníctve. Výročné správy, kde musíte presne napísať, aké máte finančné prostriedky, odkiaľ, ako ste ich minuli, musíte zverejňovať. Neziskové organizácie to majú zo zákona, nadácie dokonca musia tieto výročné správy si dať overiť aj certifikovanými auditormi. Tak mne to pripadá skôr tak, že si tu len vymýšľate nejaké zástupné problémy, aby ste mohli mimovládne organizácie zdecimovať, utíšiť, ponížiť a znedôveryhodniť pre ostatných občanov. A zbytočne polarizujete spoločnosť miesto toho, aby ste ocenili prínos, ktorý mimovládne organizácie pre túto krajinu majú, pretože v mnohých veciach zastupujú štát, ja napríklad mám škôlky montessori, viete, takže aká je moja úloha ako mimovládneho? Mám 5-tisíc eur možno od nejakého zahraničného donora, ktorý chce prispieť malým deťom a budem zahraničnou agentkou? Celé sa mi to zdá úplne nelogické a až hanba. Je to hanba tento zákon, ktorý ste predložili a že sa tu oháňate nejakými výstupmi OECD. Ja by som na vašom mieste radšej bola ticho. Z môjho pohľadu vás ženie len túžba po moci, lebo sa tu chcete udržať ďalších osem rokov a vaším cieľom nie je demokracia, ale autokracia. Preto potrebujete utíšiť verejný sektor, ktorý vám povie, aký ste. Ďakujem. [18:46] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Ondrej Dostál. [18:48] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pani poslankyňa Števulová, ďakujem za to pripomenutie, že tu máme aj Ústavný súd. A áno teda, je pravdepodobné, že predtým, ako by sa tento zákon dostal na Súdny dvor Európskej únie, tak by sa ním zaoberal Ústavný súd a pravdepodobne by o ňom veľmi rýchlo rozhodol. Tuto je naozaj až zvláštne, ako je tá situácia jasná, lebo to, že opozícia tvrdí, že nejaký vládny návrh zákona je v rozpore s ústavou alebo v rozpore s európskym právom, to sa stáva pomerne často. Aj keď sme sa rozprávali o tej novele Trestného zákona, o tom mafiánskom balíčku, tak tiež sme upozorňovali, že to môže byť v rozpore s ústavou, koalícia hovorila nie, je to v poriadku, a tam to bolo také, že nevieme doteraz, ako to dopadne, nevieme, ako rozhodne Ústavný súd, nikto z nás nemá krištáľovú guľu, my máme argumenty, dali sme podanie ako skupiny poslancov, dala podanie pani prezidentka, koalícia sa, koalícia sa bude obhajovať, že je to, že je to v poriadku a môže to dopadnúť aj tak, aj tak. Ale tuto pri tomto zákone máme rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie, že takáto právna úprava je v rozpore s právom Európskej únie. Je to tam jasne napísané, čierne na bielom. A ten návrh, s ktorým prichádzajú poslanci SNS, je veľmi podobný tomu maďarskému protimimovládkového zákonu, ktorý už bol zrušený. Takže mňa by teda zaujímalo, a teda dúfam, že sa k tomu predkladatelia nejako, nejako vyjadria, že či si uvedomujú, že navrhujú a chcú presadiť zákon, ktorý je v rozpore s právom Európskej únie. A nie na základe toho, že im to hovoríme my, ale na základe toho, že to už povedal Súdny dvor Európskej únie. [18:48] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Lucia Plaváková [18:51] Lucia Plaváková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Viete, kolegovia, kolegyne, ja mám taký sen, že čo keby sme legislatívu, zákony, ktoré prijímame v tomto pléne, prijímali naozaj po tom, čo si to odkonzultujeme s ľuďmi, ktorých sa to dotýka, a v prvom rade budeme prijímať návrhy zákonov, ktoré im pomáhajú a ktoré ich podporujú a ktoré zlepšujú ich situáciu. Lebo ja mám pocit, že strana SNS má takú fantastickú schopnosť robiť pravý opak. Vidíme to aj pri kultúrnych návrhoch zákonov, kde naozaj už protestuje snáď každý jeden subjekt v rezorte kultúry, a vidíme to aj pri tomto návrhu zákona. Zuzana už vlastne vo svojom príspevku spomenula, že aj rada vlády pre mimovládne neziskové organizácie prijala negatívne stanovisko voči tomuto návrhu zákona, možno sa to teda pánovi poslancovi Ľuptákovi nebude páčiť, ale prečítam aj slová podpredsedu rady vlády pre mimovládne neziskové organizácie Marcela Zajaca: "Návrh z dielne poslancov SNS negatívne postihne všetky typy mimovládnych neziskových organizácií od sociálnych, zdravotníckych, vzdelávacích cez športové, kultúrne a environmentálne až po tie, ktoré sa venujú ochrane ľudských práv, menšín či boju proti korupcii. Týmto zákonom sa nijak nezvýši transparentnosť občianskeho sektora, týmto zákonom sa pletie bič na aktívnych občanov, robia sa zásadné rozdiely medzi rôznymi formami súkromného kapitálu, stigmatizuje sa občianska spoločnosť a neúnosne sa zvyšuje štátna byrokracia." Tak skúsme naozaj počúvať ľudí, ktorých sa zákony, ktoré prijímame v tomto pléne, dotýkajú. Ďakujem. [18:51] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Gábor Grendel. [18:52] Gábor Grendel – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Táto novela zákona je naozaj čistá zlomyseľnosť. Po voľbách sľubovali koaliční politici pokoj, takýmto návrhom však skôr opäť poštvú verejnosť, v tomto prípade proti mimovládnym organizáciám. Ja by som si naozaj nerobil nádeje, že sa v tejto sále nájdu nejakí koaliční poslanci, ktorí za zákon nezahlasujú, pretože SMER, HLAS a SNS sú z rovnakého cesta, už to dokázali toľkokrát, že o tom niet absolútne žiadnej pochybnosti. Ako alibi im môže poslúžiť a nepochybne aj poslúži programové vyhlásenie vlády, v ktorom sa vláda zaväzuje zaviesť systém transparentných pravidiel financovania mimovládnych organizácií. Toto je ono. Toto oni interpretujú ako systém transparentných pravidiel financovania mimovládnych organizácií. Táto novela teda svojím spôsobom, či sa nám to páči, alebo nie, je napĺňaním programového vyhlásenia štvrtej Ficovej vlády. Áno, je zvláštne, že ten návrh je poslanecký a nie vládny, pretože v programovom vyhlásení vlády sa okrem tej zmienky, ktorú som spomínal, sa píše aj to, že vláda uznáva síce úlohu mimovládnych organizácií, ale nemôže akceptovať, aby politicky zamerané subjekty financované zo zahraničia netransparentne ovplyvňovali politickú súťaž. Takže je naozaj pozoruhodné, že ten návrh je poslanecký a nie vládny, a je zaujímavé, že prišiel čisto od poslancov SNS a nie aj od ďalších politických strán vládnej koalície. Ale napriek tomu nepochybujem o tom, že si to odobrili najprv na koaličnej rade a že to nakoniec schvália. [18:52] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Pavel Ľupták [18:54] Pavel Ľupták – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pani poslankyňa Števulová, sympatická mladá dáma, predniesla veľmi pekne stavaný, štrukturovaný prejav, z rétorického hľadiska oceňujem. A odznela tam jedna informácia, ktorá ma tu s kolegom Ševčíkom, tak trošku pichla, že ste vlastne robili vy 10 rokov v mimovládnej organizácii, už som zabudol v akej a že mala pekne účtovníctvo a všetko bolo prehľadné. A tak sme sa tu zamysleli s Ivanom Ševčíkom, že či ste ešte stihli aj niekde inde pracovať. A vlastne vy ste podľa tohto typický produkt mimovládnej organizácie, ktorá si vychovala človeka a potom ho dala na kandidátku progresívnej strany. A mňa by zaujímalo, keby ste mi aj potom v tej faktickej poznámke na konci aj vy povedali, koľko takýchto ľudí, koľko takýchto produktov z mimovládnych organizácií je vo vašej strane. Koľko percent poslancov bolo už v nejakej mimovládnej organizácii. Takže len toľko. A ešte veľmi krátko sa dotknem druhej veci. Povedali ste, že v tom ´89. sme sa rozhodli budovať demokraciu, že predtým tu demokracia nebola. Opravím! Mali sme tu socialistickú demokraciu. Čiže demokracia s prívlastkom a to slovo, ten prívlastok socialistický dal tomu taký punc totality. A dnes tu vy budujete takzvanú tiež demokraciu s prívlastkom. Liberálnu demokraciu. A ten prívlastok liberálny je, má silný nádych totality. Ja budem rád, keď sa na tom všetci dohodneme, že budeme budovať demokraciu bez prívlastku. Ani kresťanskú, ani liberálnu, ani socialistickú, ani nijakú. Demokraciu, vládu ľudu na základe volených štruktúr občanmi. Ďakujem pekne. [18:55] Ľuboš Blaha Páni kole... kolegyne a kolegovia z Progresívneho Slovenska, skúste nabudúce počúvať a nekričať po kolegovi, ja som ho nechcel prerušovať, ale naozaj vypočuť si iný názor je tolerantné. Skúste, pani poslankyňa Zuzana Števulová, odpovedať na otázky. Ďakujem. [18:55] Zuzana Števulová – Vystúpenie s faktickou poznámkou 140. Pán Ľupák, ja verím tomu, že vekový rozdiel medzi mnou a vami vysvetľuje, že prečo sa tak veľmi odlišujeme pri chápaní demokracie, keďže ja som zažila občiansku náuku a náuku o spoločnosti už za iných pomerov na strednej a vysokej škole ako, ako vy za minulého režimu, takže v zásade len toľko k tomu, čo ste povedali. A doteraz som hrdá na svoje pôsobenie v občianskom združení Liga za ľudské práva, ktoré sa venuje právam utečencov a ľudí s migračným pozadím. A okrem toho som pracovala napríklad aj pre Domov seniorov Archa v Bratislave a takisto som viedla centrum právnej pomoci ministerstva spravodlivosti. Ale aj keby som teda tieto iné pracovné skúsenosti nemala, tak naozaj nerozumiem, čo by bolo zlé alebo nesprávne na tom, že človek s pracovnými skúsenosťami z občianskeho sektora sa stane poslancom alebo poslankyňou Národnej rady. Je to rovnako prirodzené a je to rovnako životná cesta, ako keď sa takýmto poslancom alebo poslankyňou stane automobilový pretekár alebo bývalý vekslák, ktorý bol aj predsedom parlamentu, a iné ďalšie osoby a osobnosti. Ďakujem. (Potlesk.) [18:57] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho 141. Ako ďalšia sa do rozpravy prihlásila pani poslankyňa Lucia Plaváková. Máme pred sebou minútu a 19 sekúnd. Neviem, či pani poslankyňa chce začať. Asi až zajtra, že? Takže prerušujem rokovanie do zajtra do deviatej hodiny. Pekný deň. (Prerušenie rokovania o 18.58 hodine.)