Rokovanie NR SR 19. 4. 2024 – Debata o zmene fondu pre podporu umenia

[08:55] Andrej Danko – Vystúpenie v rozprave Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram štvrtý rokovací deň 12. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali poslankyne: Cigániková, poslanec Krúpa, poslanec Sulík. Podľa odsúhlasenej zmeny programu pristúpime k rokovaniu o návrhu na zmeny v zložení výborov Národnej rady Slovenskej republiky. Návrh má parlamentnú tlač 276 a bol vypracovaný na základe návrhu poslancov, členov poslaneckého klubu za Slovenskú národnú stranu. Otváram rozpravu o tomtom bode programu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomtom bode programu. (Reakcie z pléna.) Toto sú taká, taký folklór na úvod tie výbory, kedy sa predpokladá, že nevystupujete, takže to bolo, taká nutnosť, dobre? A ideme na váš milovaný bod. Dobrý... (Reakcie z pléna.) Takže, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v rokovaní pokračujeme v prerušenej rozprave v druhom čítaní o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 284/2014 Z. z. o Fonde na podporu umenia, tlač 151. Prosím poslanca Michelka, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov a spoločného spravodajcu z výboru pre kultúru a médiá poslanca Malatinského (poslanca Malatinca, pozn. red.), aby zaujal miesto určené pre spravodajcov. Dávam slovo poslankyni Zore Jaurovej, ktorá sa prihlásila za Progresívne Slovensko, pripraví sa poslankyňa Dana Kleinert. (Pokračovanie rokovania v druhom čítaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 284/2014 Z. z. o Fonde na podporu umenia a o zmene a doplnení zákona č. 434/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v znení zákona č. 79/2013 Z. z. v znení neskorších predpisov , tlač 151.) [09:02] Zora Jaurová – Vystúpenie v rozprave Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán predseda, dobré ráno, ja vlastne ani tak úplne neviem, kde začať, lebo po tom, čo sme tu včera večer zažili, je podľa mňa aj možno trochu škoda, že bola tá rozprava prerušená, lebo to bolo také dramatické, ale možnože aj dobré, lebo sme mohli si od včera večera niektoré veci vstrebať a premyslieť. Ja sa pokúsim zrekapitulovať, o čom tu vlastne v tejto chvíli rokujeme, aby sme si to tak oživili od včera. Nachádzame sa v druhom čítaní novely zákona o Fonde na podporu umenia, pričom ten pôvodný návrh, ktorý Národná rada v prvom čítaní schválila, si kládol za cieľ zvýšiť kontrolu tohto fondu a preto vlastne deklaroval ako zámer zvýšiť počet členov dozornej komisie Fondu na podporu umenia z pôvodných troch členov na päť členov. Už v prvom čítaní vlastne ten dôvod, pre ktorý predkladatelia navrhli tento, túto novelu, nebol uvedený žiaden, ale teda po tej diskusii, ktorú sme tu v parlamente mali, Národná rada v prvom čítaní tento zákon schválila. To, čo bolo na tej debate zaujímavé z môjho pohľadu, bolo to, že nebola vôbec o predmetnom návrhu zákona. Nebola vôbec o posilňovaní dozorných právomocí štátu v dozornej komisii, ale v skutočnosti tá diskusia, ktorá tu prebiehala, bola o tom, aké projekty fond podporuje, komu sa to páči, komu sa to nepáči, o rozhodovaní odborných komisií. A očividne sa v nej odrážali nie výhrady k tomu, že by fond nemal dostatočnú kontrolu z hľadiska alebo z uhla pohľadu dozornej komisie, ale v skutočnosti tie výhrady smerovali k tomu, čo fond podporuje a čo nepodporuje. A práve preto sme si už aj vtedy aj tu v pléne kládli pomerne zásadnú otázku, čo presne predkladatelia sledujú touto navrhovanou právnou úpravou, nakoľko dozorná komisia kontroluje iba všeobecné financovanie fondu a doposiaľ neboli zaznamenané žiadne výhrady voči jej fungovaniu počas celej histórie fondu. Čiže z môjho pohľadu už ten pôvodný návrh zákona nemal vlastne žiadne opodstatnenie. Samozrejme aj z tej debaty, ktorú sme tu mali, aj z tajomného mlčania predkladateľov bolo jasné, že reálny zámer tohto zákona je úplne iný. V zásade aj ministerka kultúry pani Šimkovičová, ale aj pán poslanec Michelko sa ani netajili tým, že skutočným zámerom otvárania zákona o Fonde na podporu umenia je viac ovplyvňovať rozhodovací proces o prideľovaní podpory v tomto fonde. V súčasnosti o prideľovaní podpory rozhodujú najmä odborné komisie, ktoré menuje rada fondu, a preto sme veľmi správne predvídali už vtedy, že k zákonu prídu pozmeňovacie návrhy, ktoré zmenia celkové fungovanie fondu a rozhodovacie mechanizmy v odborných komisiách. No áno, dočkali sme sa a dočkali sme sa toho tým najhorším možným spôsobom. Ja prv než sa dostanem k tomu, o čom tu vlastne dnes máme rokovať a akú katastrofu to môže pre slovenskú kultúru znamenať, dovoľte mi stručne zhrnúť, čo je to vlastne Fond na podporu umenia, lebo asi možno stále nie všetci poslanci vedia, o čom, o čom hovoríme. Fond na podporu umenia je verejnoprávna inštitúcia, ktorá zabezpečuje podporu umeleckých aktivít kultúry a kreatívneho priemyslu. Bol zriadený v roku 2014 a prvú podporu udelil v roku 2015. A ten princíp jeho fungovania, alebo princíp, na ktorom je postavený, je, je za tým tá myšlienka, ktorá je ako konsenzus prakticky vo všetkých demokratických a vyspelých krajinách, že o rozhodovaní o tom, čo sa má v kultúre financovať, by nemali rozhodovať politici, ale mali by rozhodovať odborníci. To znamená, že úlohou politikov je určovať tie rámce podpory a nejakú filozofiu, kdežto o konkrétnych projektoch majú rozhodovať odborníci, pretože tak je to pre kultúru a pre slobodnú tvorbu lepšie. Musím povedať a asi to tu nezaznie často v tomto pléne z našej strany, že ja považujem za celkom dôležitý fakt, že všetky tieto fondy, lebo my takéto fondy máme ešte dva, máme fond, Audiovizuálny fond a Fond na podporu kultúry národnostných menšín, vznikli za vlád SMER-u a ja sa vlastne nehanbím povedať, že to je jedna z najlepších vecí, ktorú SMER v politike urobil, lebo ja to považujem za jeden z najväčších krokov a výdobytkov kultúrnej politiky po roku 1989. Tento fond administruje 20 miliónov eur ročne. Ročne prijme asi 5-tisíc žiadostí, z ktorých podporí niečo viac ako polovicu vo všetkých oblastiach umenia a všetkých regiónoch. Takže ako sme spomenuli, v prvom čítaní Národná rada schválila len v podstate drobnú zmenu v dozornej komisii fondu. Ja si myslím, že aj tá zmena, ktorú, ktorá tu bola schválená v prvom čítaní, je problematická, pretože tých nových dvoch členov volí rada, ktorú má tá dozorná rada kontrolovať. To znamená, že tam je založený explicitný konflikt záujmov, pretože tí, ktorí majú byť kontrolovaní, volia, volia tých, ktorí by ich mali kontrolovať, ale okej. Nemyslím si, že keby táto zmena prešla, že by to bol nejaký veľmi zásadný zásah do fungovania fondu. Ten problém, pred ktorým tu dnes stojíme, je ten, že v druhom čítaní predložil predkladateľ tohto zákona, čiže nie niekto iný, ale samotný predkladateľ, pozmeňovací návrh, ktorým zásadne mení úplne celé fungovanie fondu. Tento pozmeňovací návrh nemá absolútne žiadnu oporu v pôvodnom návrhu, v jeho dôvodovej správe alebo v samotnom obsahu pôvodnej novely. A tu sa naozaj ako keby ja pýtam a nemyslím to ako rečnícku otázku, pán poslanec Michelko, že čo sa zmenilo od prvého čítania? Prečo ste toto nepredložili už v prvom čítaní? Čo sa medzitým stalo? Náhle sa zmenili okolnosti, že musíte úplne zásadne inak novelizovať tento zákon? A myslíte si naozaj, že toto je legitímna legislatívna praktika, keď pozmeňovací návrh je o niečom úplne inom a radikálne zásadnejšom ako samotný návrh zákona? Mala by naozaj Národná rada podporovať takýto typ tvorby legislatívy? Ste hrdý na to, že to robíte takto? Lebo podľa mňa to nie je niečo, čo by, ako by sa mali zákony prijímať. Čo teda tento pozmeňovací návrh obsahuje? V prvom rade koncentruje vlastne všetky právomoci pri prideľovaní podpory do rúk rady fondu. Rada bude rozhodovať o pridelení dotácie. Dnes o tomto rozhodujú alebo posudzujú projekty odborné komisie, a to preto, lebo keď som hovorila na začiatku, že, že fond je založený na tom princípe predĺženej ruky, to znamená, že vzďaľuje rozhodovanie o financovaní od politikov, tak to je princíp tých odborných komisií. Komisie posúdia, riaditeľ schvaľuje, rada berie na vedomie, tie právomoci sú medzi nimi rozdelené rovnomerne. Podľa tohto pozmeňovacieho návrhu rada môže rozhodnúť o podpore na základe návrhu odbornej komisie, ktorá ma iba poradný hlas, ale môže rozhodnúť aj v rozpore s týmto návrhom odbornej komisie bez toho, aby to musela akokoľvek zdôvodňovať. Dnes odborné komisie majú veľmi presné pravidlá toho, ako hodnotia tie projekty. Kritériá bodovania voči nejakým, voči teda kritériám, spôsob bodovania a tak ďalej. Tá budúca rada, ktorá bude rozhodovať, nebude mať na to žiadne kritériá a bude môcť rozhodovať podľa ľubovôle. A takýto, takýto princíp považujem ja osobne za extrémne netransparentný a za veľký ústupok od, od zodpovedného a transparentného hodnotenia projektov. Pozmeňovací návrh pána poslanca Michelka navyše zvyšuje počet členov rady o štyroch členov. To znamená, že v budúcej rade bude 13 členov, ktorých všetkých teda menuje minister, ale piatich z nich na návrhy odborných organizácií a v súčasnosti štyroch priamo v tom novom návrhu bude, bude minister priamo navrhovať ôsmich, a to tu už bolo veľakrát povedané, to je naozaj úplné podriadenie fungovania fondu ministerstvu kultúry. V zásade je to úprava, ktorá v podstate úplne ruší ten fond, mohli by sme ten fond celý zrušiť, potom to vrátiť to celé na ministerstvo kultúry, bolo by to administratívne jednoduchšie a hlavne férovejšie, pretože, samozrejme, to je systém, ktorý bol pred tým, ako sme tento fond zriadili, ale musím povedať, že ešte aj ten grantový systém, ktorý bol na ministerstve kultúry, bol transparentnejší a demokratickejší, lebo tam jediný, kto mohol meniť rozhodovania odborných komisií, bol priamo minister, ktorý to využíval len veľmi zriedka a on osobne si za to niesol zodpovednosť. Tu za to nebude niesť zodpovednosť nikto. Zároveň tento pozmeňovací návrh dáva rade výlučnú právomoc svojvoľne menovať a rušiť odborné komisie. Dnes rada tiež menuje odborné komisie, ale sú na to veľmi presné pravidlá, ako na základe návrhov a na základe vylúčenia konfliktu záujmov tieto komisie menuje. Nie je vôbec jasné, prečo je tam toto ustanovenie, ktoré opäť narúša ten zabehaný systém. A, samozrejme, všetky tieto zmeny, ktoré úplne zásadne menia túto inštitúciu, chce navrhovateľ uviesť do platnosti 1. júna 2024, čo je za necelé dva mesiace. Aké bude mať tento zákon následky? Fond evidentne teda stratí verejnoprávny charakter, stratí sa v ňom ten princíp predĺženej ruky a bude úplne podriadený ministerstvu kultúry. A to za úplne nejasných podmienok, bez toho, aby ktokoľvek za čokoľvek zodpovedal priamo. Zároveň, a to je podľa mňa ešte v niečom alarmujúcejšie, je, že fond po takejto úprave, jeho fungovanie skolabuje. Pretože aj keby sme so všetkým súhlasili, čo v tomto pozmeňujúcom návrhu je, čo teda mnohí nesúhlasíme, takúto radikálnu zmenu nie je možné urobiť od 1. júna. Na to, aby sa táto zmena uskutočnila a aby fond mohol opäť po tejto zmene udeľovať finančnú podporu, treba napríklad vyjednať nové schémy štátnej pomoci s protimonopolným úradom a Európskou komisiou. Tento proces, keď budem veľmi optimistická, trvá päť až šesť mesiacov, na začiatku založenia fondu trval takmer rok. Zároveň fond bude musieť si vypracovať a schváliť nové interné pravidlá, čo je asi desať veľmi zložitých dokumentov. Bude musieť vypracovať nové typy zmlúv, nové vnútorné fungovanie, bude musieť reorganizovať vnútorné personálne kapacity a toto všetko bude znamenať, že pol roka minimálne, a tu som veľký optimista, nedostane vôbec nikto žiadne peniaze a slovenská kultúra môže naozaj skolabovať. A tu chcem povedať, že tie argumenty, ktoré tu počúvame od kolegov, že mnohí sú nespokojní s fungovaním fondu, tak po prijatí tejto novely budú nespokojní všetci, lebo nedostane peniaze nikto. Myslím si však, že fond bude kolabovať aj naďalej, aj potom keď by sa toto nejako vyriešilo, pretože rada nedokáže reálne hodnotiť 5 000 projektov ročne, 13-členná rada. Dnes je tam 70 komisií s 300 členmi a pán Michelko tu včera tvrdil, že teda to nie je pravda, lebo však to bude ako doteraz a tá rada sa bude venovať len nejakým zopár vybraným problematickým projektom. No nehnevajte sa, ale to je nič iné, len totálny priestor pre absolútne korupčné praktiky, pretože ak rada má zodpovedne rozhodovať o tom, komu dá finančnú podporu, tak ona predsa musí jednoducho vedieť, že aké projekty v tej výzve boli, aké sa podporili, aké sa nepodporili. Ona si nemôže naštudovať len tie projekty, keď niekto im zavolá, že ja som nedostal, prosím vás, pozrite sa na to. Takto to bude reálne vyzerať. Oni musia vedieť, aké sú tam iné projekty, lebo viete, projekty sa vždy hodnotia v kontexte. To znamená, že keď vy podáte projekt a je tam desať lepších od vášho, tak nedostanete tú podporu, ale keď podáte ten istý projekt a nie je žiaden lepší od vášho, tak ju dostanete. To znamená, že, že toto je proste základ pre absolútnu korupciu. A po tretie, fond skolabuje aj preto, lebo už dnes takmer polovica zo všetkých členov odborných komisií, ktorých je teda asi 300, podpísala list, v ktorom hovorí, že odstúpi. To znamená, že keď oni odstúpia okamžite po schválení tejto novely, tak ten fond, tam nebude mať kto hodnotiť tie projekty a vy si možno myslíte, že fajn, však my si nájdeme iných našich, ktorí to budú hodnotiť lepšie. No ja vám garantujem, že si ich nenájdete, lebo už dnes má fond problém nájsť tých ľudí, ktorí sú zároveň odborníci a zároveň nemajú konflikt záujmov s tými projektami, ktoré hodnotia. Čiže to bude ďalšieho pol roka, kedy fond bude hľadať nových členov komisie. A o tom, že ten zákon zaťaží rozpočet fondu, lebo tam budú noví členovia rady, nové kapacity a že tých 200 000, čo je jedno percento z rozpočtu fondu, o ktoré navyšujete rozpočet, čo sa podľa mňa ani neoplatilo prepisovať ten paragraf, tak tie zhltne a oveľa viac ako to, celá táto reorganizácia. Čiže tento zákon vlastne nič nezlepší, je vecne nesprávny, ale najmä je prakticky nedomyslený a ja keby som ho pomenovala pravým menom, tak to je naozaj zákon na likvidáciu tohto fondu. A ja sa pýtam, že kto za to ponesie zodpovednosť? Že ponesiete za to vy zodpovednosť, pán Michelko, keď sa toto udeje? Ponesie za to zodpovednosť pani ministerka Šimkovičová? A ja musím povedať, že mňa veľmi-veľmi až do hĺbky duše zasiahlo, keď som tu včera počula z viacerých strán, že však keď sa to neosvedčí za pol roka, tak to nejako zmeníme. No do pol roka ten fond bude rozvrátený, nikto nedostane peniaze, niečo, čo doteraz fungovalo, bude úplne nefunkčné, a vy ho rozvraciate len preto, že nejaké detaily jeho fungovania vám nevyhovovali. Tak toto je podľa mňa tak nezodpovedný prístup k verejným politikám, že ja vlastne ani nerozumiem tomu, že ako ste na to mohli prísť. V každom prípade zároveň to, čo tu bolo včera prednesené ako problémy, však to bola taká zaujímavá analýza toho, že čo sa nepodporovalo v slovenskej kultúre, ale myslím si, že tie riešenia, ktoré navrhujete, nijako nevyriešia tie problémy. Ako vyrieši toto riešenie to, že sa nevydáva slovenská klasika? No nijak, pretože v skutočnosti fond mal dva roky za sebou výzvu na vydávanie slovenskej klasiky, do ktorej neprišla ani jedna žiadosť. Čiže problém je niekde inde, nie v tom, že by rada fondu nefungovala, ktorú idete meniť. No na druhej strane musím povedať, že ja som ako veľmi pozorne počúvala tie argumenty predkladateľov a je škoda, že nie sú v tej dôvodovej správe k tomu zákonu, že ich iba tuto počujeme v pléne a aj som naozaj sa zamýšľala nad tými problémami, ktoré sa snažíte adresovať v tom zákone, a myslím si, že tieto problémy sa dajú riešiť oveľa menšou a menej invazívnou novelou zákona, lebo tak sa správne robí legislatíva, že zachovávame princíp právnej istoty, princíp primeranosti nových zákonných úprav a včera tu zaznelo, že ak teda máme lepšie riešenie, tak vlastne vy ste ochotní ho prijať. No ja si myslím, že je lepšie riešenie, je niekoľko lepších riešení, ktoré oveľa menej invazívne zasahujú do fungovania toho fondu a že vieme navrhnúť novelu, ktorá by fond úplne nerozbila, len by jemne upravila kompetenciu rady, ktorú podľa mňa má aj dnes, pridaním jedného paragrafu, ktorý by definoval jej právomoci v odvolacom konaní a zachovala by súčasný dizajn fondu. Niečo také by nemenilo systém ´brzda protiváh´, nemenilo by nastavenie súčasného systému a umožnilo by ten opravný mechanizmus, po ktorom vlastne voláte. Ak chceme viac členov rady, okej, pridajme ich, ale pridajme ich rovnomerne a pridajme ich v tej logike, v akej dnes tá rada funguje. Dodajme tam napríklad zástupcu miest a regiónov, tu boli také požiadavky od kolegov, podľa mňa je to legitímna požiadavka, ale zároveň nemeňme tie pomery v rade. A ja vlastne na záver tohto chcela by som poprosiť všetkých kolegov, ktorí tu sedia aj z koalície, pretože ja viem, že mojim kolegom vo výbore pre kultúru a médiá záleží aj na tomto fonde, že to nie je to, že by ho chceli robiť, alebo že by chceli niečomu ublížiť. Poďme, prosím vás, naozaj vylepšiť ten fond a neškoďme mu takýmito zákonmi. Pretože tak ako som to tu načrtla, podobným spôsobom vieme hovoriť aj o iných veciach v zákone, ktoré sa dajú vylepšiť, akurát že táto debata pred prijímaním tohto zákona nijakým spôsobom neprebehla. A toto považujem za naozaj absolútne ohnutie legislatívneho procesu, že robíme takúto zásadnú zmenu poslaneckým návrhom, do ktorého predkladateľ dá pozmeňovací návrh v druhom čítaní, kde neprebehne ani medzirezortné pripomienkové konanie, dokonca ani to malé, ktoré sa dáva na poslanecké návrhy medzi prvým a druhým čítaním, v zásade neprebehla ani debata na výbore poriadna, nikto to nekonzultoval s Fondom na podporu umenia. To je proste naozaj zlá legislatívna praktika, ktorá je navyše nefér voči celému sektoru. A z tých debát, ktoré sme mali na výbore, vyplynulo, že dokonca ani poslanci koalície, dokonca ani samotní predkladatelia tohto zákona vlastne neboli do tejto diskusie zahrnutí. A tá debata, ktorú tu máme v pléne, nemôže nahradiť odborný legislatívny proces a ja by som naozaj chcela poprosiť všetkých prítomných poslancov, aby sme hľadali spôsob, že ako ešte tento proces zvrátiť, kým je čas a dodebatovali si veci, ktoré ani na pôde tohto zákonodarného orgánu nie sú vydebatované. Poďme sa kľudne baviť o navýšení rozpočtu, ktoré by vyriešilo väčšinu problémov, o ktorých sa tu hovorí, poďme sa baviť o inflačnom koeficiente na rozpočet fondu, poďme sa baviť o spoločných projektoch zo samosprávy, so samosprávami, lebo toto sú skutočné problémy fondu a keď sa o nich začneme baviť, ja vám garantujem, že tí nespokojní ľudia, o ktorých hovoríte, budú, oveľa viac z nich bude spokojných. Možno len jednou vetou k tomu, čo tu včera zaznelo, ja som to povedala na výbore a poviem to aj tu. My sme tu politici, my sme tu tvorcovia legislatívy a to, že viacerí z nás majú profesionálny backround v kultúre, v umení a tak ďalej, neznamená, že na pôde tohto zákonodarného orgánu máme hodnotiť jednotlivé projekty. Lebo, lebo vy ste tu, pán Michalko, mali včera takú analýzu, ktorá ale patrí niekde úplne inde. My dnes sme politici, vy ste tu hovorilo veľmi dlho o tom, čo sa vám páči a nepáči, čo podľa vás má byť podporené, nemá byť podporené. Keby som ja tu začala hovoriť, čo ja si myslím, že by malo byť podporené, vyzeralo by to inak. Keby to začal hovoriť tuto pán Dostál alebo pán Jariabek, každý z nás by sme mali ako keby iný na to názor a presne preto to tu nemáme hovoriť. My máme riešiť systémové zmeny. My máme odložiť naše estetické preferencie pri dverách tejto budovy a robiť všetko pre to, aby tie kultúrne projekty hodnotili čo najlepšie tí najlepší hodnotitelia, ktorých nebudeme nejako ovplyvňovať. Vtedy bude dobre fungovať kultúra. Už nemám veľa času, ale teda, samozrejme, tento legislatívny návrh, ste si asi všimli, že vzbudil veľký odpor v kultúrnej obci a že takéto zámery boli aj jedným z dôvodov, prečo ľudia napríklad chcú a podpisujú to, aby ministerka kultúry bola odvolaná a boli aj súčasťou toho nášho odôvodnenia. Vy hovoríte, že robíte tento zákon preto, lebo niektorí boli s Fondom na podporu umenia nespokojní, ale teraz sa zdá, že s týmito vašimi zmenami sú nespokojní prakticky všetci, alebo absolútna väčšina. Že dali ste si toto na misku váh? A, samozrejme, o tých dôvodoch na odvolanie ministerky budeme diskutovať inokedy, ale ja vlastne mám takú dobrú radu, ktorú by som tu ani nemala hovoriť, ale vlastne myslím si, že ten zákon o FPU je dobrou príležitosťou pre Slovenskú národnú stranu aj pre vládnu koalíciu takpovediac nám trocha vybiť karty z rúk, pretože sa dá ešte opraviť. A hovorím to preto, že by malo byť naozaj naším spoločným záujmom, aby slovenská kultúra mala stabilné a dostatočné a predvídateľné financovanie. Tak prosím, nelikvidujme to najlepšie, čo v nej existuje a poďme diskutovať o tom, ako môže byť Fond na podporu umenia lepší a nie o tom, ako ho zničiť, lebo ešte stále máme túto šancu. A úplne na záver vlastne by som chcela povedať jednu vec. Pán Michelko tu včera čítal akési úryvky z bližšie neurčenej knihy, ktorú podporilo FPU a ktoré považoval za škandalózne, a ja teda vám garantujem, že ak by som tu teraz začala čítať vybrané úryvky z kníh Michela Houellebecqa, alebo Vladimíra Nabokova, alebo Henryho Millera, tak táto sála by sa triasla oveľa viac, ako včera večer a je možné, že nikto z týchto svetoznámych autorov by v tej vašej predstave o fonde nedostal podporu. Ale ja by som chcela prečítať krátky úryvok z úplne inej knihy: "Márnosť nad márnosti, hovorí Kazateľ. Márnosť nad márnosti, všetko je márnosť. Aký osoh má človek zo všetkej svojej lopoty, ktorou sa umára pod slnkom? Opäť som videl pod slnkom, rýchli nevyhrávajú beh, ani hrdinovia boj. Múdri nezískavajú chlieb, ani rozumní bohatstvo, ani priazeň nie je pre tých, čo vedia, ale čas a náhoda ich postihne všetkých." A ja budem teraz naozaj veľmi osobná, robím to veľmi zriedkavo. Ja som čítala tento úryvok, ktorý, samozrejme, znalci vedia z Biblie z knihy Kazateľ preto, lebo ja som vlastne už dávno nemala takýto pocit totálneho zmaru. Ja si veľmi dobre pamätám, ako fungovala slovenská kultúra pred tým, ako sme mali Fond na podporu umenia. A v skutočnosti ja som v politike preto, lebo vtedy ako kultúrny profesionál som to chcela inak a verila som tomu, že na Slovensku môžu tiež fungovať dobré a moderné kultúrne politiky. A ja prv než vznikol tento fond, som strávila viac ako desať rokov obhajobou a propagáciou tejto myšlienky. Strávila som niekoľko zahraničných stáží v iných podobných inštitúciách, kde som študovala, ako tieto inštitúcie fungujú. A fond je niečím, za čo sme celé roky bojovali, čo sme dlho pripravovali, čo sme stále za chodu dolaďovali, čo nebolo a rozhodne nie je dokonalé, ale približovalo nás k vyspelému svetu. A ja tu dnes stojím a pozerám sa na to, ako dnes ide niekto toto možno naozaj v dobrom úmysle, ale jedným ťahom pera zrušiť a zničiť. A my všetci vieme, že ten výsledok bude katastrofálny, ale bude katastrofálny pre vás aj pre nás, pre nás všetkých. A mne je vlastne, mne je vlastne normálne úprimne do plaču, musím povedať, z toho pocitu zmaru. A ja by som vás preto chcela úplne osobne poprosiť, že my sme vždy vedeli slušne a kultivovane komunikovať, aj keď spolu veľakrát nesúhlasíme. Vy viete, že ja počúvam tie vaše argumenty a argumenty ďalších kolegov a výhrady voči fondu a ja vám viem naozaj zaručiť, že existujú lepšie riešenia, ako tieto, ktoré navrhujete. Takže ešte raz by som vás poprosila, neschvaľujme narýchlo to, čo máme dnes na stole a poďme sa o tom ešte zodpovedne porozprávať. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.) Danko Andrej, podpredseda NR SR Ďakujem pani poslankyni. Počuť Kazateľa, to ma úprimne prekvapilo, ale za tú časť vám ďakujem. (Reakcia z pléna.) Takže máme tu, ale akože ja to hovorím v dobrom. Ja mám Kazateľa rád. A takže pokračujeme v rozprave. S faktickou poznámkou šesť ľudí, šesť poslancov. Prvý - poslanec Grendel, nech sa páči. Grendel, Gábor, poslanec NR SR Ďakujem za slovo. Pani poslankyňa, povedali ste A, že Fond po podporu umenia stratí verejnoprávny charakter, a ja poviem aj to B, ako som povedal aj včera večer vo svojom vystúpení v rozprave. Schválením tento novely fond nielenže stratí svoj verejnoprávny charakter, ale tento fond dostane politický charakter. A stane sa to preto, lebo rozhodovať o tom, kto získa a kto nezíska podporu, bude osem ľudí v rade fondu priamo nominovaných ministerkou kultúry. Kým dnes majú v rade väčšinu nominanti profesijných združení, po novom vďaka pozmeňujúcemu návrhu pána poslanca Michelka získa rozhodujúcu väčšinu osem ľudí priamo vybratých a nominovaných ministerkou kultúry. No a chcem k tomu ešte dodať, že aké je to celé zbytočné, lebo umelecká tvorba, a to pán poslanec určite vie, je veľmi špecifická oblasť, je vecou subjektívneho vkusu, či sa nám nejaké umelecké dielo páči, alebo nepáči. Umelecká tvorba nie je pásová výroba. Či ide o literatúru, hudbu, výtvarné umenie. Umelecké diela nie sú prázdne sklenené fľaše, do ktorých roboty na jednom páse dolejú pivo, na ďalšom páse nasadia vrchnáky a na treťom páse etikety. Áno, nie všetko, čo Fond na podporu umenia podporí, sa musí každému páčiť. Bolo to tak aj doteraz, bude to tak aj v budúcnosti. Pani poslankyňa Jaurová povedala, že fond skolabuje a nebude schopný rozdeliť tie peniaze. Možno sa to stane, možno nie. Pripusťme, že to tak nebude a že sa tých 20-miliónov rozdelí. Ale nič to nemení podľa mňa na tom, že umelecká tvorba zostane vecou osobného vkusu a nie každému sa bude páčiť, koho fond podporí. Danko, Andrej, podpredseda NR SR Pán poslanec Pročko. Pročko, Jozef, poslanec NR SR Ďakujem veľmi pekne. Pani poslankyňa, povedali ste, že sú nespokojní niektorí členovia alebo žiadatelia. No oni sú nespokojní vlastne všetci a nespokojní budú, pretože naozaj my sa vraciame do socialistického realizmu. Ja si pamätám časy, kedy za komunizmu, teda za socializmu komunisti rozhodovali o tom, čo sa môže a čo nemôže. Také typy, ako je Michelko, takých som na vojne stretol strašne veľa. V reálnom živote nikdy nič v živote nedokázali. Dostali sa na vojnu, kde dostali moc a začali to takto riešiť. Jednoducho strana, Slovenská národná strana má to už v DNA. Chce všetko riadiť, všetko ovplyvňovať a na všetkom chcú kšeftovať. A toto je, toto je to, čo oni chcú robiť. Naozaj, im nezáleží na tom, aby to bolo spravodlivé, im nezáleží na tom, aby to bolo, aby to bolo v rámci toho, že naozaj nech dostanú tie najlepšie projekty, prípadne projekty, ktoré majú reálny základ uspieť. Nie, nie. Michelko je taký len výkonný práporčík súdruha Danka, ktorý prikáže a Michelko bude vykonávať jeho moc. Takých je tam viacej. Je tam Huliak, ktorý si včera zahúlil pri, v kabinete svojom a povedal, veď to je môj kabinet, môžem si tam zahúliť . Takže Michelko si teraz môže v kultúre robiť, čo chce. Michelko môže ovplyvňovať kultúru, ako chce, so Šimkovičovou. Oni to lámu, robia z toho naozaj socialistický realizmus. To, čo povie Slovenská národná strana, to bude správne. Kultúra, ktorú povie Slovenská národná strana, bude správna. Semafory, ktoré povedia v Slovenskej národnej strane, môžu ostať, a tie ostatné sa budú búrať. To bola zatiaľ len parafráza na usmievajúceho sa Danka, ktorý naozaj nám kultúru láme aj so Šimkovičovou. Katastrofa. Danko, Andrej, podpredseda NR SR Pán poslanec Michelko. Michelko, Roman, poslanec NR SR Ach, k Pročkovi sa ja nebudem vyjadrovať, veď to je absolútne pod akúkoľvek úroveň, ale dobre. (Reakcia poslanca Pročka.) Ticho, ticho, ja mám slovo!! Shut up! (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Danko, Andrej, podpredseda NR SR Prosím vás, obaja páni poslanci. Michelko, Roman, poslanec NR SR Dobré, k hlúp... nič. Dobre. Dobre, dobre. Takže. Idiot. Áno, samozrejme, ste ťažký oligofrenik. Idem k pani, chcem ďalej čas, lebo toto nie je možné. Veď 30 minút mi tuná skákal tento do reči. Pani... Tridsať sekúnd. Dobre. Pani Jaurová, ja vždycky veľmi pozorne sledujem, čo hovoríte, lebo vás rešpektujem ako osobu, ktorá bola v kultúre zorientovaná a tiež chce pomôcť. Veľmi intenzívne som čakal, aké to ľahké, elegantné riešenie navrhnete. Nejak som to nevidel. Troška ma mrzí, a dokonca aj celkom dosť, že vlastne od predloženia pozmeňováka až do tejto rozpravy bolo osem dní. Dal som to minulý pondelok, štvrtok sa to odložilo z výboru. Vyšlo to v utorok, bolo obrovské množstvo času, a dokonca bolo asi nie celkom šťastné, že ste komunikovali s kolegami z koalície, ale nie so mnou. Ja som vždy ochotný na tieto veci. Mohli sme to včas a racionálne začať riešiť a ja som, samozrejme, ak by tie argumenty boli pádne, tak ja mám záujem, aby fungoval fond a aby sa pomohlo kultúre a nie ničilo. Tie ostatné výhrady, ja naozaj ako nevidím tie katastrofické scenáre. Rada fondu bude v prenesenom význame robiť to, čo robil teda minister, výnimočné veci korigovať. Ale dobre, však môžme sa aj ďalej reagovať, uvidíme ešte v rozprave budem v ústnom určite reagovať na celú túto a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) Danko, Andrej, podpredseda NR SR Ďakujem. Poprosím, pokračujeme s faktickými, pani poslankyňa Kleinert. Kleinert, Dana, poslankyňa NR SR Ďakujem. Ja mám dve veci, s ktorými by som chcela zareagovať na pani Jaurovú. Jedna vec je tá, že my tu naozaj riešime na základe konkrétneho problému akože úplne niečo iné a likvidujeme a škodíme naozaj Slovensku a jeho kultúre. A to je vlastne, že viete, že vám, vašej vláde ľudia dali dočasnú dôveru spravovať veci verejné a vy na základe konkrétnych vecí likvidujete systémy. Na základe, napríklad pri Trestnom zákone, na základe konkrétnych ľudí, ktorým hrozila basa, riešime tu Trestný zákon pre celé Slovensko a poškodzujeme ľudí, obyčajných ľudí v mestách a obciach. Na základe nejakej malej cyklotrasy niekde, kde sa vám nepáči, riešime cestný zákon, ktorý poškodí 3-tisíc obcí na Slovensku. Na základe konkrétnej nespokojnosti pána Michelka alebo pár ľudí riešime vlastne celý problém a likvidujeme fond, že podľa mňa, toto nie je správne riešenie. A druhá vec, čo som chcela povedať k tomu, že ako sa tu rozprávame o tom, že však ten, že jednoducho ten fond nebude schopný naozaj sprocesovávať tie žiadosti. Predstavte si, že získali teraz ľudia okolo 2,5-tisíc žiadostí. A to nie je 2,5-tisíc jednotlivcov, ktorí si možno doma niečo nakreslia alebo vytvoria. To sú častokrát aj medzinárodné korporácie, kde sa dlhodobo pripravujú medzinárodné projekty, ktoré potom, v tejto chvíli, teda nieže potom, to sa už teraz deje, nevedia jednotliví aktéri tých kooperácií, čo sa, čo sa vlastne udeje, či budú mať ten projekt vôbec, či to má nejakú budúcnosť. Nebudú jednoducho vedieť ďalej pokračovať, kazí to renomé Slovenskej republiky. Vy ako slovenská strana, Slovenská národná strana, hovoríte, že hájite národné záujmy. Ale vy ich tu že reálne likvidujete, lebo toto je že medzinárodná blamáž, medzinárodná hanba. V tejto chvíli sú tí ľudia s hlavou v smútku, lebo nevedia realizovať svoje projekty a nevedia, aká bude budúcnosť. Takže prosím vás, keď vám záleží na Slovensku, tak nech vám záleží aj na tých tvorcoch, ktorí tieto veci a projekty robia. Ďakujem. Danko, Andrej, podpredseda NR SR Poslanec Dostál. [09:25] Zora Jaurová Možno len jednou vetou k tomu, čo tu včera zaznelo. Ja som to povedala na výbore a poviem to aj tu. My sme tu politici, my sme tu tvorcovia legislatívy a to, že viacerí z nás majú profesionálny back round v kultúre, umení a tak ďalej, neznamená, že na pôde tohto zákonodarného orgánu máme hodnotiť jednotlivé projekty. Lebo, lebo vy ste tu, pán Michalko, mali včera takú analýzu, ktorá ale patrí niekde úplne inde. My dnes sme politici, vy ste tu hovorilo veľmi dlho o tom, čo sa vám páči a nepáči, čo podľa vás má byť podporené, nemá byť podporené. Keby som ja tu začala hovoriť, čo sa si myslím, že by malo byť podporené, vyzeralo by to inak. Keby to začal hovoriť, tuto, pán Dostál, alebo pán Jariabek, každý z nás by sme mali ako keby iný na to názor a presne preto to tu nemáme hovoriť. My máme riešiť systémové zmeny. My máme odložiť naše estetické preferencie pri dverách tejto budovy a robiť všetko pre to, aby tie kultúrne projekty hodnotili čo najlepšie, tí najlepší hodnotitelia, ktorých nebudeme nejako ovplyvňovať. Vtedy bude dobre fungovať kultúra. Už nemám veľa času, ale teda samozrejme tento legislatívny návrh, ste si asi všimli, že vzbudil veľký odpor v kultúrnej obci a že takéto zámery boli aj jedným z dôvodov, prečo ľudia napríklad chcú a podpisujú to, aby ministerka kultúry bola odvolaná a boli aj súčasťou toho nášho odôvodnenia. Vy hovoríte, že robíte tento zákon preto, lebo niektorí boli s Fondom na podporu umenia nespokojní, ale teraz sa zdá, že s týmito vašimi zmenami nespokojní prakticky všetci, alebo absolútna väčšina. Že dali ste si toto na misku váh? A samozrejme o tých dôvodoch na odvolanie ministerky budeme diskutovať inokedy, ale ja vlastne mám takú dobrú radu, ktorú by som tu ani nemala hovoriť. Ale vlastne, myslím si, že ten zákon o FPU je dobrou príležitosťou pre Slovenskú národnú stranu aj pre vládnu koalíciu. Tak povediac nám trocha vybiť karty z rúk, pretože sa dá ešte opraviť. A hovorím to preto, že by malo byť naozaj naším spoločným záujmov, aby slovenská kultúra mala stabilné a dostatočné a predvídateľné financovanie. Tak prosím nelikvidujme to najlepšie, čo v nej existuje a poďme diskutovať o tom, ako môže byť fond na podporu umenia lepší a nie o tom, ako ho zničiť, lebo ešte stále máme túto šancu. A úplne na záver vlastne by som chcela povedať jednu vec. Pán Michalko tu včera čítal akési úryvky z bližšie neurčenej knihy, ktorú podporilo FPÚ a ktoré považoval za škandalózne a ja teda vám garantujem, že ak by som tu teraz začala čítať vybrané úryvky z kníh Michela Houellebecqua, alebo Vladimíra Nabokova, alebo Henryho Millera, tak táto sála by sa triasla oveľa viac, ako včera večer a je možné, že nikto z týchto svetoznámych autorov by v tej vašej predstave o fonde nedostal podporu. Ale ja by som chcela prečítať krátky úryvok z úplne inej knihy: "Márnosť nad márnosti, hovorí kazateľ. Márnosť nad márnosti, všetko je márnosť. Aký osoh má človek zo všetkej svojej lopoty, ktorou sa umára pod slnkom. Opäť som videl pod slnkom, rýchly nevyhrávajú beh, ani hrdinovia boj. Múdry nezískavajú chlieb, ani rozumný bohatstvo, ani priazeň nie je pre tých, čo vedia, ale čas a náhoda ich postihne všetkých." A ja budem teraz naozaj veľmi osobná, robím to veľmi zriedkavo. Ja som čítala tento úryvok, ktorý je, samozrejme znalci vedia, z Biblie z knihy Kazateľ preto, lebo ja som vlastne už dávno nemala takýto pocit totálneho zmaru. Ja si veľmi dobre pamätám, ako fungovala slovenská kultúra predtým, ako sme mali Fond na podporu umenia. A v skutočnosti ja som v politike preto, lebo vtedy, ako kultúrny profesionál som to chcela inak a verila som tomu, že na Slovensku môžu tiež fungovať dobré a moderné kultúrne politiky. A ja prv, než vznikol tento fond, som strávila viac, ako desať rokov obhajobou a propagáciou tejto myšlienky. Strávila som niekoľko zahraničných stáží v iných podobných inštitúciách, kde som študovala, ako tieto inštitúcie fungujú. A fond je niečím, za čo sme dlhé roky bojovali, čo sme dlho pripravovali, čo sme stále za chodu dolaďovali, čo nebolo a rozhodne nie je dokonalé, ale približovalo na, nás vyspelému svetu. A ja tu dnes stojím a pozerám sa na to, ako dnes ide niekto toto, možno naozaj v dobrom úmysle, ale jedným ťahom pera zrušiť a zničiť. A my všetci vieme, že ten výsledok bude katastrofálny, ale bude katastrofálny pre vás aj pre nás, pre nás všetkých. A mne je vlastne, mne je vlastne normálne úprimne do plaču, musím povedať, z toho pocitu zmaru. A ja by som vás preto chcela úplne osobne poprosiť, že my sme vždy vedeli slušne a kultivovane komunikovať, aj keď spolu veľakrát nesúhlasíme. Vy viete, že ja počúvam tie vaše argumenty a argumenty ďalších kolegov, a výhrady voči fondu a ja vám viem naozaj zaručiť, že existujú lepšie riešenia, ako tieto, ktoré navrhujete. Takže, ešte raz by som vás poprosila, neschvaľujme narýchlo to, čo máme dnes na stole a poďme sa o tom ešte zodpovedne porozprávať. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.) [09:32] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem pani poslankyni, počuť Kazateľa, to ma úprimne prekvapilo, ale za tú časť vám ďakujem. Takže máme tu, ale akože ja to hovorím v dobrom. Ja mám Kazateľa rád. A takže pokračuje v rozprave s faktickou poznámkou šesť ľudí, šesť poslancov. Prvý poslanec Grendel, nech sa páči. [09:32] Gábor Grendel – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pani poslankyňa, povedali ste: "A, že Fond po podporu umenia stratí verejnoprávny charakter.", a ja poviem aj to B, ako som povedal aj včera večer vo svojom vystúpení v rozprave. Schválením tento novely nielenže stratí svoj verejnoprávny charakter, ale tento fond dostane politický charakter. A stane sa to preto, lebo rozhodovať o tom, kto získa a kto nezíska podporu, bude osem ľudí v rade fondu priamo nominovaných ministerkou kultúry. Kým dnes majú v rade väčšinu nominanti profesijných združení, po novom, vďaka pozmeňujúcemu návrh pána poslanca Michelka, získa rozhodujúce väčšinu osem ľudí priamo vybratých a nominovaných ministerkou kultúry. A chcem k tomu ešte dodať, že aké je to celé zbytočné. Lebo umelecká tvorba a to, pán poslanec určite vie, je veľmi špecifická oblasť, je vecou subjektívneho vkusu, či sa nám nejaké umelecké dielo páči, alebo nepáči. Umelecká tvorba nie je pásová výroba. Či ide o literatúru, hudbu, výtvarné umenie. Umelecké diela nie sú prázdne sklenené fľaše, do ktorých roboty na jednom páse dolejú pivo, na ďalšom páse nasadia vrchnáky a na treťom páse etikety. Áno, nie všetko, čo Fond na podporu umenia podporí sa musí každému páčiť. Bolo to tak aj doteraz, bude to tak aj v budúcnosti. Pani poslankyňa Jaurová povedala, že fond skolabuje a nebude schopný rozdeliť tie peniaze. Možno sa to stane, možno nie. Pripusťme, že to tak nebude a že sa tých 20-miliónov rozdelí. Ale nič to nemení podľa mňa na tom, že umelecká tvorba ostane vecou osobného vkusu a nie každému sa bude páčiť, koho fond podporí. Danko, Andrej, Pán poslanec Pročko. [09:34] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne, pani poslankyňa, povedali ste, že sú nespokojní niektorí členovia, alebo žiadatelia. No oni sú nespokojní vlastne všetci a nespokojní budú, pretože naozaj my sa vraciame do socialistického realizmu. Ja si pamätám časy, kedy za komunizmu, teda za socializmu, komunisti rozhodovali o tom, čo sa môže a čo nemôže. Také typy, ako je Michelko, takých som na vojne stretol strašne veľa. V reálnom živote nikdy nič v živote nedokázali. Dostali sa na vojnu, kde dostali moc a začali to takto riešiť. Jednoducho, strana, Slovenská národná strana má to už v DNA. Chce všetko riadiť, všetko ovplyvňovať a na všetkom chcú kšeftovať. A toto je, toto je to, čo oni chcú robiť. Naozaj, im nezáleží na tom, aby to bolo spravodlivé, im nezáleží na tom, aby to bolo, aby to bolo v rámci toho, že naozaj nech dostanú tie najlepšie projekty, prípadne projekty, ktoré majú reálny základ uspieť. Nie, nie. Michelko je taký len výkonný práporčík súdruha Danka, ktorý prikáže a Michelko bude vykonávať jeho moc. Takých je tam viacej. Je tam Huliak, ktorý si včera zahulil pri, v kabinete svojom a povedal: "veď to je môj kabinet, môže si tam zahuliť." Takže Michelko si teraz môže v kultúre robiť čo chce. Michelko môže ovplyvňovať kultúru ako chce so Šimkovičovou. Oni to lámu, robia z toho naozaj socialistický realizmus. To, čo povie Slovenská národná strana, to bude správne. Kultúra, ktorú povie Slovenská národná strana, bude správna. Semafory, ktoré povedia Slovenskej národnej strane môžu ostať a tie ostatné sa budú búrať. To bola len taká parafráza na usmievajúceho sa Danka, ktorý naozaj nám kultúru láme aj so Šimkovičovou. Katastrofa. [09:34] Andrej Danko Pán poslanec Michelko. [09:36] Roman Michelko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ach, k Pročkovi sa ja nebudem vyjadrovať, veď to je absolútne pod akúkoľvek úroveň, ale dobre. Ticho, ticho, ja mám slovo. Shut up! (vyslovené zvýšeným hlasom) [09:34:18-09:36:21] Danko, Andrej, Prosím vás, obaja páni poslanci. [09:36:21-09:38:21] Michelko, Roman, poslanec NR SR Dobré, k hlúp.., nič. Dobre. Dobre, dobre. Takže, áno samozrejme ťažký oligofrenik. Idem k pani, chcem ďalej čas, lebo toto nie je možné. Veď 30 minút mi tuná skákal tento do reči. Pani, 30 sekúnd. Dobre. Pani Jaurová, ja vždycky veľmi pozorne sledujem, čo hovoríte, lebo vás rešpektujem ako osobu, ktorá bola v kultúre zorientovaná a tiež chcem pomôcť. Veľmi intenzívne som čakal, aké to ľahké, elegantné riešenie navrhnete. Nejak som to nevidel. Troška ma mrzí, a dokonca aj celkom dosť, že vlastne od predloženia pozmeňováka až do tejto rozpravy bolo osem dní. Dal som to minulý pondelok, štvrtok sa to odložilo z výboru. Vyšlo v utorok, bolo obrovské množstvo času a dokonca bolo asi nie celkom šťastné, že ste komunikovali s kolegami z koalície a nie so mnou. Ja som vždy ochotný na tieto veci. Mohli sme to včas a racionálne začať riešiť a ja som samozrejme, aby tie argumenty boli pádne, tak ja mám záujem, aby fungoval fond a aby sa pomohlo kultúre a nie ničilo. Tie ostatné výhrady ja naozaj ako nevidím tie katastrofické scenáre. Rada fondu bude v prenesenom význame robiť to, čo robil teda minister. Výnimočne veci korigovať. Ale dobre, však môžme sa aj ďalej reagovať, uvidíme ešte v rozprave budem v ústnom určite reagovať na celú túto a (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [09:36] Andrej Danko Ďakujem. Poprosím, pokračujeme faktickými, pani poslankyňa Kleinert. [09:38] Dana Kleinert – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, ja mám dve veci, s ktorými by som chcela zareagovať na pani Jaurovú. Jedna vec je tá, že mi to naozaj riešime na základe konkrétneho problému, že úplne niečo iné a likvidujeme a škodíme naozaj Slovensku a jeho kultúre. A to je vlastne, že viete, že vám, vašej vláde ľudia dali dočasnú dôveru spravovať veci verejné a vy na základe konkrétnych vecí likvidujete systémy. Na základe, napríklad pri trestnom zákone, na základe konkrétnych ľudí, ktorým hrozila basa, riešime tu trestný zákon pre celé Slovensko a poškodzujeme ľudí, obyčajných ľudí v mestách a obciach. Na základe nejakej malej cyklotrasy niekde, kde sa vám nepáči, riešime cestný zákon, ktorý poškodí 3-tisíc obcí. Na Slovensku, na základe konkrétnej nespokojnosti pána Michelka, alebo pár ľudí, riešime vlastne celý problém a likvidujeme fond. Podľa mňa, toto nie je správne riešenie. A druhá vec, čo som chcela povedať k tomu, že ako sa tu rozprávame o tom, že však ten, že jednoducho ten fond nebude schopný naozaj sprocesovávať tie žiadosti. Predstavte si, že získali teraz ľudia okolo 2,5-tisíc žiadostí. A to nie je 2,5-tisíc jednotlivcov, ktorí si možno doma niečo nakreslia alebo vytvoria. To sú častokrát aj medzinárodné korporácie, kde sa dlhodobo pripravujú medzinárodné projekty, ktoré potom, v tejto chvíli teda, nie že potom, to sa už teraz deje, nevedia jednotlivý aktéri tých kooperácií, čo sa, čo sa vlastne udeje. Či budú mať ten projekt vôbec, či to má nejakú budúcnosť. Nebudú jednoducho vedieť ďalej pokračovať, kaziť (...technický problém.) meno Slovenskej republiky. Vy, ako slovenská strana, Slovenská národná strana hovoríte, že hájite národné záujmy. Ale vy ich tu, že reálne likvidujete. Lebo toto je, že medzinárodná blamáž, medzinárodná hanba. V tejto chvíli sú tí ľudia s hlavou v smútku, lebo nevedia realizovať svoje projekty a nevedia, aká bude budúcnosť. Takže prosím vás, keď vám záleží na Slovensku, tak nech vám záleží aj na tých tvorcov, ktorí tieto veci a projekty robia. Ďakujem. [09:38] Andrej Danko Poslanec Dostál. [09:40] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Vymazať prázdny nadbytočný rámček! [09:46] Dana Kleinert – Vystúpenie v rozprave Vymazať prázdny nadbytočný rámček! [09:46] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pani poslankyňa Jaurová, poukázali ste na skutočnosť, že dôvody, skutočné dôvody, ktoré viedli k predloženiu toho návrhu zákona a teraz toho pozmeňujúceho návrhu, boli pomenované, a to iba veľmi čiastočne, až vo včerajšom úvodnom slove predkladateľa návrhu pána poslanca Michelka. A že tieto dôvody mali byť predsa uvedené v dôvodovej správe a mali by byť jasne, a povedal by som, že komplexnejšie a presvedčivejšie vyjadrené už v samotnom návrhu zákona, teda v jeho dôvodovej správe a pri jeho uvádzaní už v prvom čítaní, lebo tak ako sme diskutovali v rámci rozpravy v prvom čítaní, tak bolo nám jasné, a teda nechcem sa tu tváriť, že sa pán poslanec Michelko tváril, že to je finálna podoba, on hovoril, že bude, bude pozmeňovák, ale toto sa mi nezdá normálny spôsob robenia legislatívy, že dám nejaký nosič do prvého čítania a v druhom čítaní tam pozmeňujúcim návrhom doplním niečo, čo nie je len doplnenie, ale čo je vlastne skutočný zmysel toho návrhu, a že až potom to pri uvádzaní pozmeňováku v druhom čítaní vlastne ten skutočný zmysel odôvodním. A teda ak si dobre pamätám, tak pán poslanec Michelko hovoril, že jeho kolegovia sa vyjadria aj k iným aspektom, lebo on sa vyjadroval k činnosti fondu v oblasti podpory, podpory literatúry. Tak to som tiež teda veľmi zvedavý, že či sa dozvieme aj tie, aj tie ďalšie dôvody a či teda vystúpia k tomu aj iní koaliční kolegovia. A vítam teda ten apel, že skúsiť to odložiť a skôr hľadať nejaké iné riešenia, ako takýto brutálny a zásadný zásah do fungovania a nastavenia fondu. [09:46] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Jurík. [09:46] Beáta Jurík – Vstup predsedajúceho Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Zora, ja ti ďakujem, že si do tohto miesta, ktoré veľmi často, na môj vkus až príliš často, je veľmi nekultúrnym miestom, kde sa navyše proti nezávislej kultúre bojuje, a to doslova, konečne kus kultúry vniesla. A vrátila by som sa veľmi stručne k tomu, čo sa tu dialo včera, pretože aj ty si to hovorila, a skutočne nechápte ma zle, pretože ja, ja umenie doslova milujem, aj keď je nám asi jasné, že s pánom Michelkom nezdieľam rovnaký vkus, ja si skutočne nemyslím, že na pôde tohto parlamentu, by mali odznievať slová, aké tu odzneli, nech to už, teda nech cieľ bol akýkoľvek, pretože si predstavte, že si ten prenos live zapol niekto v momente, keď ste citovali tú pasáž, ako niekto stál na balkóne a díval sa na dievčinu atď. Veď prosím vás, správajme sa na pôde tohto parlamentu ako zákonodarci a zákonodarkyne a s tým súvisí aj to, čo vám vyčíta či už teda kolegyňa Jaurová, alebo hovorila o tom aj kolegyňa Kleinert, a síce, že už si konečne, prosím vás, uvedomte, na čo tu sme. My tu nie sme na to, aby sme hodnotili, čo doteraz hodnotila Komisia, ani na to, aby sme týmto zákonom zmenili spôsob, akým fond má hodnotiť projekty a podobne. My tu nie sme na to, aby sme sa rozhodli, že politika bude následne rozhodovať o tom, ako Komisia bude rozhodovať, však toto nie je naša úloha. My tu máme vytvárať rámce, legislatívne rámce. Už to, že ako kvalitne ich máme vytvárať, tak to je, samozrejme, ďalšia otázka, aj na to sme si zvykli, že sa tu úplne nedeje. Ale našou úlohou je presadzovať také zákony, aby sme napríklad zefektívnili činnosť tohto fondu. A vy k nemu, samozrejme, môžte mať výhrady a bavme sa o nich, to sa však nedeje, pretože vy nemáte argumenty. Vy máte iba len nejaké vaše názory a hovoríte, že to nie je subjektívne, lebo vy ste žiadne, žiadnu podporu nežiadali, zároveň... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [09:46] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho S reakciou na faktické, poslankyňa Jaurová. [09:46] Zora Jaurová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, kolegovia, za všetky pripomienky a možno by som len zareagovala na pána Michelka. No mrzí ma, že zaniklo to riešenie, o ktorom som hovorila v tom všetkom, čo som hovorila, lebo podľa mňa som ho celkom podrobne rozobrala. V každom prípade ja mám pripravený pozmeňovací návrh, aj keď je to, vy sám dobre viete, procesne veľmi ťažké meniť pozmeňovacím návrhom pozmeňovací návrh. A ja vám ho mile rada odprezentujem, aj vám ho mile rada dám. Znovu hovorím, že to, čo stačí urobiť, je špecifikovať odvolacie právomoci rady fondu, tak ako je dnes v zákone definovaná. Je to jeden paragraf, ktorým v tom zákone dosiahnete všetko, čo požadujete a nemusíme ohrozovať súčasné fungovanie fondu. Čiže ja veľmi vítam to, ak je ochota ďalej o tom diskutovať, lebo sme teraz už v druhom čítaní. Myslím si, že stále máme na to čas a myslím si, že v konečnom dôsledku vieme, ak budeme chcieť, prísť s riešením, ktoré bude mať podporu naprieč koalíciou aj opozíciou. Ďakujem pekne. [09:46] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. V rozprave pokračujeme vystúpením pani poslankyni Kleinert. Ostali tam okuliare asi, pani poslankyňa. [09:46] Dana Kleinert – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, neviem, či tu je pán minister, vážení poslanci, poslankyne, pán navrhovateľ, dovoľte mi vyjadriť sa k predloženému návrhu zákona. Včera som vás, pán Michelko, naozaj pozorne počúvala. Obhajovali ste návrh zákona, ktorým vravíte, že chcete vyriešiť konkrétne problémy, konkrétne skrivodlivosti, čo sa stali, konkrétne nespokojnosti. Povedali ste, že podľa vás konkrétne odborné komisie nevyberajú diela skvelých autorov a aj ste tých, podľa vás skvelých autorov, konkrétnych uviedli. Uviedli ste aj konkrétne dielo, kde zas vy máte pocit, že podporené byť nemalo. Uviedli ste aj konkrétne byrokratické závady, podľa vás niekedy až šikany, kedy úradníci fondu bazírujú na presnom vydokladovaní účtov. Tu sa musím trochu pristaviť, že veď to je presný dôkaz o tom, že si dobre robia svoju prácu, pretože strážia správnosť financovania, a to je presná odpoveď na tú deklarovanú obavu poslancov a poslankýň, o ktorých sme sa bavili v prvom kole. A to dokonca aj samotnej pani ministerky, že veď nevieme, kam idú financie vo fonde. No ale my to vieme veľmi presne a toto je ten dôkaz. Veď tá pani úradníčka, čo vám zamietla šupnúť do položky nájom, náklady za ubytovanie, veď ona má úplnú pravdu. Vy ste človek slova a určite viete, aký je rozdiel medzi nájmom a ubytovaním, že nájom nie je ubytovanie. Čiže my by sme tu mali naopak tej pani veľmi dobre poďakovať za to, že stráži, či sa financie použijú tak, ako sú deklarované a na základe aj tejto deklarácie sa vlastne tie projekty vyberajú. Vy ste včera povedali, že 90 až 95% projektov bude vybratých a budú v poriadku. A ja by som sa chcela opýtať, že vy to viete ako? Ako vy viete teraz povedať, že to bude v poriadku? Odpoveďou nám môžu byť ďalšie vaše vety, že vy sa budete veľmi snažiť obsadiť pozície za ministerstvo, ktorých má byť v rade väčšina, kvalitnými ľuďmi. A vzápätí sme sa dozvedeli tu priamo od vás, že vy osobne chcete a máte, máte stále záujem mať kontrolu nad ministerstvom kultúry. Vy ako osoba. Rozmýšľam, či s tým, do čoho ste zatiahli vašich spolupredkladateľov a spolupredkladateľku, či títo ľudia sú naozaj s tým v pohode, že vy konkrétne chcete rozmontovať a znefunkčniť fungujúci systém, že či tí ľudia s tým súhlasia, že sa podpisujú pod niečo, čo je evidentne nesprávne a čo naozaj nikto z odbornej obce nechce. Jediné, čo sa po totálnej možno ročnej paralýze fondu zjavne podľa úplnej udeje, je, ak sa vôbec nejako ten fond pozviecha, že to bude firma SNS a pána Michelka, bude to firma pána Michelku, pána Machalu, pani Šimkovičovej, proste SNS, kde bude 20 miliónov ročne a na telefón si tam budú vedieť vybaviť svoje granty spriatelení ľudia. Lebo, žiaľ, to je celé, čo tým dosiahnete. Áno, asi sa aj vydajú diela, ktoré ste včera spomínali, rozmýšľam však, prečo obviňujete napríklad fond, mohli ste ich vydať aj sami alebo, ako už spomínala pani Jaurová, tá výzva bola vonku, neprihlásili sa tam žiadni žiadatelia. Vy však zaťahujete vašich spolupodpísaných poslancov a poslankyňu do svetla, kde všetci vieme, že ak by ste si zákon písali pre seba konkrétne, pre vaše vydavateľstvo, pre vašich kamarátov, bez ohľadu na objektívne faktory rozhodovania, nerobili by ste to inak. A mňa to naozaj mrzí aj za nich, pretože ja som úprimne presvedčená, že im záleží na tom, aby fond mohol fungovať na základe toho, čo sme sa navzájom spolu rozprávali. Obraciam sa teda aj na vás, spolupodpísaní poslanci a poslankyňa, pod týmto zákonom, či teda naozaj že, že teda či si to nechcete premyslieť, pretože týmto návrhom zákona nieže nič nevyriešite, ale ten problém zhoršíte. Deklarovala sa slabá informovanosť neúspešných žiadateľov o dôvodoch nevybratia ich projektu a tiež aj veľká nespokojnosť neúspešných žiadateľov. Ale toto vôbec táto, tento návrh zákona nerieši. Preto je otázka logická, načo nám je zákon, ktorý nerieši definovaný problém, ochromuje dotknutú inštitúciu, ochromí segment, ktorý má podporovať a ktorý nás bude stáť veľa peňazí. Skúsim to teda zhrnúť, ten prvý návrh bol: dozorná komisia z troch ľudí na päť, pričom tí dvaja teda budú nominovaní radou, ale tou radou, lebo teraz tí traja sú tam z ministerstva kultúry a ďalší budú nominovaní radou, ale tou radou, ktorá sa v tomto pozmeňováku zmení na politickú úderku ministerstva kultúry, kde z tých 13 ľudí bude osem menovaných ministerstvom kultúry. Hovoríme o zmenách vo fonde pre umenie. Fond pre umenie má vedenie, má dozorné komisie, má radu fondu, máme tu odborné komisie. Ich sa ten zákon týka z podstaty veci a s nimi nikto nič ani len neprejednal. Jeden by si myslel, že by sme to mali robiť tak, že identifikujeme problém, odbornú či spoločenskú objednávku na jeho riešenie, následne sa dôkladne stretneme s odbornou obcou a následne prijmeme nejaký záver a riešenie. Rovnako tak na našich dvoch výboroch pre kultúru a médiá sa obišla odborná verejnosť. Tam sedeli dvakrát zástupcovia Otvorenej kultúry, čo je vyše 270 odborných subjektov z prostredia kultúry či kreatívneho priemyslu, ale zahŕňa rovnako aj vyše 1 700 jednotlivcov, pracovníkov a pracovníčok z odboru kultúry. Tí ani len nedostali priestor vyjadriť sa, ono je to naozaj fakt hanba. Pán Jarjabek viackrát povedal a aj včera v pléne to zaznelo, že veď skúsime a ak nebude dobré, tak sa zas to nejak inak spraví či opraví, veď uvidíme. Ale ako aj povedala pani Jaurová, zasialo rovnako aj mňa, pretože toto nie je hra, páni poslanci a poslankyne. Tam vonku mimo parlamentu, v ktorom napríklad pán Jarjabek sedí už z čias a s Mečiarom, sa deje normálny svet, ktorý sa tých ľudí že naozaj dotýka. My tu rozhodujeme o niečom, čo sa tu dotkne desiatok, možno stoviek tisícov ľudí. My máme byť tí, čo počúvajú, a to nielen svojich, ale rôzne spektrá názorov a podľa toho systémovo čo najlepšie nastaviť zákony. My sa tu nemôžeme hrať takto, že aj z pragmatickej stránky veci však stojí nás všetkých naozaj obrovské peniaze a ľudskú energiu. A s týmto návrhom dokonca ani nebudeme pri tom finančnom zaťažení a energetickom zaťažení tých ľudí. My ani nepôjdeme že dopredu, lebo to si viem predstaviť, že by sme sa na to dali, aj mali by sme sa na niektoré veci týmto spôsobom dať. Ale my naopak sa vrátime naspäť o dvadsať rokov dozadu do normalizácie, do čias mečiarizmu. Pri vynaložení financií, pri zlom projekte, proste to nemá logiku, čo sa tu deje. Ono neviem, či viete, ale momentálne teda prehlasuje k dnešnému dňu, teda ku dnešnému 19. aprílu vyše 133 členov a členiek odborných komisií fondu pre umenie, že ak tento zákon schválite, tak že odstupujú. Nehodlajú robiť štafáž, nehodlajú byť pri tom, ako z nich, z odborníkov a odborníčok urobíte sekretárky a sekretárov. A sú medzi nimi ľudia z rôznych segmentov, a dokonca aj z tradičnej kultúry, aj z literatúry. Pozrite si tie mená, pozri, pozrite si tie odbory. My týchto ľudí musíme počúvať, veď je to naša povinnosť. A keďže hlasy odborníkov a odborníčok nezazneli v tomto procese, cítim sa povinná dať im priestor aj tu, na pôde Národnej rady Slovenskej republiky. Napríklad Dušan Buran, historik umenia, ktorý je aktuálnym predsedom Rady Fondu pre umenie, citujem: „Pre laikov tie paragrafové znenia možno pôsobia neškodne, ale pre ľudí znalých systému je zrejmé, že ide o deštrukciu tejto inštitúcie.“ Hovorí úplne presne to, čo aj my v Progresívnom Slovensku. A ďalší citát: “Proces týchto zmien je pritom veľmi neštandardný. Poslanci strany SNS, ktorá zodpovedá za rezort kultúry, podávajú takú zásadnú zmenu ako poslanecký návrh a nie ako legislatívny návrh svojho rezortu, a to len preto, aby sa vyhli riadnemu medzirezortnému pripomienkovému konaniu, ktoré napokon prebehlo, pripomienkovému konaniu a odbornej diskusii. Ani výsledky expresného pripomienkovania, ktoré napokon prebehlo, nikto nebral do úvahy a výsledok vidíme.“ Časť reakcie členov a členiek odborných komisií FPU, ktorých som vám práve spomínala, je napríklad: "Členstvom odborných komisií FPU sme sa stali na základe nominácií z radov odbornej kultúrnej obce, voči ktorej cítime záväzok a zodpovednosť pri výkone tejto funkcie. Odborné komisie FPU ročne vyhodnotia asi 5-tisíc žiadostí o dotáciu, čo pri priemernom rozsahu žiadosti cca 10 normostrán, vrátane príloh, znamená 50-tisíc normostrán textu. Sú to hodiny a hodiny náročnej a finančne podhodnotenej práce, ktorú robíme, pretože nám záleží na tom, aby boli z obmedzených verejných zdrojov podporené tie najkvalitnejšie projekty. Nie vždy sa zhodneme a zasadnutia odborných komisií sprevádzajú dlhé a často konfrontačné diskusie. To je však podstatou demokratického a nezaujatého systému redistribúcie verejných zdrojov. Pozmeňujúci návrh poslanca Michelka má presadiť, aby odborné komisie získali status poradného orgánu rady fondu. V nej ako v hlavnom rozhodovacom orgáne fondu bude osem členov z trinástich menovaných ministrom alebo ministerkou kultúry bez návrhu. V praxi to znamená, že práca pri hodnotení projektov, ako i odborný kredit hodnotiteľov, hodnotiteliek môžu nakoniec legitimizovať svojvoľné rozhodnutia rady, s ktorými sa nemusia stotožňovať alebo teda aj, že táto práca je úplne zbytočná. Cieľom návrhu poslanca Michelka je však transformovať odborný a nezaujatý mechanizmus redistribúcie verejných zdrojov na štátny či ministerský. Je to dvojsečná zbraň, ktorá sa s ďalšou vládou môže obrátiť proti žiadateľom a žiadateľkám z okruhu poslanca Michelka, pre ktorých sa podľa vlastných slov snaží nastoliť spravodlivosť. My však tento návrh odmietame z principiálnych dôvodov, rovnako ako ďalšie návrhy z rezortu SNS je totiž pokusom ako limitovať či v tomto prípade znefunkčniť možnosti občianskej a odbornej participácie na správne veci vere... na správe vecí verejných a nahradiť ich straníckymi mocenskými rozhodnutiami zhora. Odmietame robiť odborné alibi rozhodnutiam rady a akceptovať úlohu bezmocného komparzu. Pozmeňujúci návrh poslanca Michelka je pre nás neakceptovateľný a nezlučiteľný s naším pôsobením v odborných komisiách fondu pre umenie. Apelujeme teda na vás, aby ste hlasovali proti pozmeňujúcemu návrhu a doplňujúcemu návrhu" a tak ďalej, koniec citátu. Časť reakcie Otvorená kultúra: "Spôsob predkladania pozmeňovacieho a doplňovacieho návrhu obchádza štandardný legislatívny proces a nedáva priestor pre odbornú diskusiu. Zabraňuje tak občianskej i odbornej participácii na formovaní znenia návrhu. Súčasťou pozmeňovacieho a doplňujúceho návrhu je navýšenie počtu členov rady z deväť na trinásť, pričom sa navyšuje počet členov rady, ktorých menuje a odvoláva minister kultúry, zo štyroch na osem. Ide o účelovú zmenu, ktorou ministerstvo kultúry získa väčšinu v rade, čím mocensky ovládne rozhodovací proces o prideľovaní finančných prostriedkov" a tak ďalej. "Pozmeňovací a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Romana Michelka prináša zmeny v zákone o Fonde na podporu umenia v takom rozsahu, ktorý si vyžaduje odbornú diskusiu v štandardnom legislatívnom procese. V jeho súčasnej podobe by sa jeho prijatím ohrozila nezávislosť a verejnoprávna funkcia inštitúcie." Ale mám tu aj časť z vyjadrenia Spolku koncertných umelcov, ktorý sme dostali aj my ako poslanci: "Tento Spolok koncertných umelcov je najväčšou a najstaršou stavovskou organizáciou reprezentujúcou popredných domácich interpretov v oblasti vážnej hudby. Počas troch dekád svojej existencie bol a je hlavným organizátorom mnohých festivalov a koncertných cyklov etablovaných v slovenskom hudobnom priestore. Napriek apolitickému charakteru spolku dnes nemôžeme prejsť kroky súčasného vedenia ministerstva kultúry a vládnej garnitúry v oblasti kultúry mlčaním. So znepokojením sme sledovali kroky Ministerstva kultúry SR voči kultúrnym organizáciám Kunsthalle, Bibiana, ktoré zo strany vedenia rezortu nejavili znaky odbornosti a ani slušnosti. O to väčšie pobúrenie v nás vyvoláva súčasná snaha o politické ovládnutie Fondu na podporu umenia, ktorého zriadenie bolo jedným z mála pozitívnych impulzov pre rozvoj živého slovenského umenia po roku 1989. Základným princípom prerozdeľovania peňazí do umenia prostredníctvom tohto fondu je posudzovanie projektov odbornými komisiami, transparentnosť menovania členov podporných schém a rozhodovanie nezávislé od vôle aktuálnej politickej moci. Presne tieto piliere navrhované zmeny vo fungovaní FPU búrajú." Nasledovné, nasledovne by som chcela zdôrazniť opäť slová pána Burana, predsedu rady fondu pre umenie, o jednom z hlavných dôsledkov schválenia tohto zákona, a spomínala to už aj pani Jaurová tu, a to citujem: "Slovenská spoločnosť stratí jeden z mála moderných a fungujúcich nástrojov kultúrnej politiky. Bude to znamenať návrat o dvadsať rokov dozadu, keď o celej podpore rozhodovalo ministerstvo kultúry. A napokon sa takisto obávam, že najviac by na to doplatili zase tí najmenší a najslabší – osvetové strediská, dychovky, regionálne knižnice a rôzne malé združenia a spolky, ktoré nemajú kde inde získavať zdroje a svoju činnosť po celom Slovensku rozvíjajú len vďaka Fondu na podporu umenia." Na záver by som chcela spomenúť fakt, že ročne fond spracúva teda tých zhruba päťtisíc žiadostí v hodnote cca 65 miliónov až 80 miliónov, pričom pracuje s rozpočtom iba 20 miliónov. A tu platí jasná línia. Ak my navýšime rozpočet fondu pre umenie, bude viac spokojných žiadateľov. Nie je na tom vôbec nič komplikované a nie je riešenie rozmontovanie toho fondu. Riešením je navýšenie rozpočtu, ergo navýšenie kladne vyhodnocovaných žiadostí. Preto vás ešte raz naozaj úprimne prosím, pán Michelko, ak je problémom počet neúspešných žiadateľov, navýšme rozpočet. Ak je problémom, že treba podrobnejšie informovať o dôvodoch nepodporenia žiadosti, zaviažme tým odborné komisie. Ak je problémom nedefinovanie regionálneho rozmeru v odborných komisiách, čo je úplne legitímna požiadavka, tak to nadefinujme novelou. Ak je problémom príliš veľký počet nespokojných žiadateľov, ako som už spomenula, navýšme ten rozpočet. Ale, prosím vás, neničme funkčný systém, neničme fond pre umenie, nevracajme sa do minulosti, nie je to správny krok. Fond pre umenie funguje desať rokov a v tejto chvíli, keď sa rozprávame o napríklad päťtisíc žiadostí, to naozaj nie je o tom, že je to jeden človek, čo človek, to žiadosť. To sú častokrát celé skupiny ľudí, ktoré, ako som už spomínala, robia napríklad na medzinárodných projektoch, na lokálnych projektoch, na regionálnych projektoch. Sú to napríklad celé súbory folklórne, to sú že desaťtisíce a ja si dovolím tvrdiť, že státisíce ľudí. A my v tejto chvíli ich jednoducho povedané zarmútime, nahneváme? Krokom, ktorý nemá vôbec zmysel a ktorý nás posúva naspäť, ktorý vlastne iba hovorí, že fond má nejaké konkrétne problémy. Tak poďme ten konkrétny problém vyriešiť, dá sa vyriešiť jednoducho, ale rozhodne, rozhodne ho nevyriešime týmto návrhom zákona. V tejto chvíli položíme fond pre umenie a vy budete mať nieže ix stovák alebo neviem, aký je to, aký, aký je ten objem tých ľudí, nespokojných, o ktorých viete vy, ktorých ste nám spomínali, že vám telefonujú a tak ďalej, vy tu budete mať státisíce nespokojných ľudí. Čiže aj z pohľadu vašich voličov pozrite sa, prosím, na to takto, ak vás to nejakým spôsobom zaujíma. Ale ak vám naozaj záleží na kultúre a na tom, aby tu tento segment fungoval, a ja som presvedčená o tom, že členov a členky komisie, teda výboru pre kultúru a médiá záleží im na, na tom, že naša kultúra, kreatívny priemysel, umenie bude fungovať tak v mestách, ako aj v regiónoch, som presvedčená o tom. Tak sa poďme, prosím vás, nad tým ešte raz zamyslieť a poďme sa pozrieť, ako môžme fond pre umenie vylepšiť, aby fungoval na systéme transparentnom, jasnom, kvalitnom, ale aby zároveň aj fungoval. Nieže v tejto chvíli my ho položíme. Poďme sa baviť, ako ho vylepšíme, ale nepoložme ho. Ďakujem veľmi pekne. [09:55] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Na vaše vystúpenie je sedem faktických poznámok a ako prvý pán poslanec Michelko. [10:03] Roman Michelko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Veľmi pozorne som počúval, tak ako všetky príspevky a chcem zopár poznámok. Troška ma mrzí, že medzi podaním tohto pozmeňovacieho návrhu a dnešným dňom bolo osem dní a že táto debata mala byť pred týmto druhým čítaním. Ja som bol vždycky ochotný, nemal som takú vec, bohužiaľ, moji kolegovia boli vyzvaní, ja nie. Tak zdá sa mi to nelogické. Samozrejmé, že tento zákon je v nejakej koordinácii a dohode s ministerstvom kultúry a toto je už akože lopta na bránkovej čiare. Ale napriek tomu som presvedčený, odznelo tu v debate, že vlastne pred tým, než bol tento fond, tak vlastne minister ako jediný človek podpisoval všetky projekty a vlastne on bol teda plne politický a inak zodpovedný a bolo to jasné, bolo to zosobnené. Vlastne pointa tohto fondu je taká, že teraz to bude teda kolektívny orgán a rada, keď to dokázal urobiť jeden človek, tak to urobí aj ďalšia. Všetky ostatné veci sú, ako sa to nedá. Ako jasné, keď chceme hľadať argumenty, ako je to nemožné, ako to bude všetko kolabovať, no tak nájdeme, ale treba riešiť, ako sa to dá. Ten základný problém je pomenovaný. Ja som včera 43 minút hovoril konkrétne reálie, konkrétne fakty, jednoducho naozaj to nefungovalo a bolo nutné to riešiť. Bolo osem dní na to, aby sme o tom diskutovali, nie teraz, naozaj kedy je už veľmi zlý čas, ale tak uvidíme, či rozprava k tomuto zákonu bude do tej štrnástej a potom možno ešte v pondelok či v utorok bude pokračovať. Ja si robím poznámky a myslím si, že takéto katastrofické... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [10:03] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Pán poslanec Grendel. [10:05] Gábor Grendel – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pani poslankyňa, spomenuli ste ten včerajší úvodný prejav pána poslanca Michelka. Ja súhlasím s vami, že podľa mňa poodhalil trochu viac, ako by to bolo pre jeho návrh zdravé a dalo by sa povedať, že svojmu návrhu tým úvodným prejavom podľa mňa skôr uškodil, lebo dozvedeli sme sa v ňom, že pán poslanec má akýsi pocit, povedal by som, nedocenenosti, že má pocit, že má pocit, ale nemyslím to v zlom, že by, veď to povedal úplne doslova, že vy si o ňom myslíte, že nevie jesť príborom a podobne. No a preto prišiel s touto novelou zákona, aby to vyvrátil. Len je to veľmi nešťastný spôsob a podľa mňa neefektívny, lebo to, čo chce dosiahnuť touto novelou, sa proste dosiahnuť nedá, ako som to povedal už v predchádzajúcej faktickej poznámke, lebo umelecká tvorba je vec osobného vkusu a jednoducho tak ako fond v minulosti podporil veci, ktoré sa niekomu páčili a niekomu nepáčili, tak to bude aj po schválení tejto novely. No a povedali ste, pani poslankyňa, že pán poslanec Michelko zatiahol spolupredkladateľov do tohto problému a že tým ich vlastne akoby ťahá dole so sebou, ale ja si myslím, že to je trochu také zbavenie zodpovednosti týchto ľudí. Veď to sú dospelí ľudia, sú poslanci, ktorí majú právo predkladať zákony, majú právo aj stiahnuť prípadne svoj podpis spod návrhu zákona, čiže idú do toho s plným vedomím a budú niesť plnú zodpovednosť za schválenú definitívnu podobu tohto zákona. [10:05] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Pán poslanec Pročko. [10:07] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. No ja som veľmi rád, že ste potvrdili moje slová, pani poslankyňa, že naozaj sa tu opakuje normalizácia, socialistická, čo tu predvádzajú SNS a celá vládna partička. Viete, naozaj od, od roku 1994, keď som skončil vysokú školu múzických umení, som urobil tisícky akcií, na ktoré sme naozaj nechceli od fondu nič. Ale tento fond má reálny základ pomáhať tým, ktorí to potrebujú. Najlepšie na tom ale je, že presne ste hovorili, že kto je Michelko a jak to, jak to teda on tu pripravuje. Včera v tej reči sa ukázal, o ňom napríklad píše pán Bolebruch, že to je: "Michelko píše pravidelne pre konšpiračné Hlavné správy, Zem a vek a iné konšpiračné proruské weby a vystupuje často aj v Slobodnom vysielači, je prorouský." Toto áno, áno, toto o vás rozprávala a ja reagujem na ňu, ja, Michelko, kľud, Michelko, kľud, Michelko, ukľudnite sa, dajte si, dajte si Lexaurin. Takže toto je presne to, toto je presne to, čo tento, tento konšpirátor... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Šimečka Michal, podpredseda NR SR Nechajte pána poslanca dohovoriť. Pročko, Jozef, poslanec NR SR ... s kultúrou, čo tento konšpirátor s kultúrou robí. Včera ste to videli, včera ste to videli sami v priamom prenose, čo rozprával, aké bludy. On si vypichol jednu jedinú časť z toho celého, ja by som tiež mohol rozprávať o kultúre, čo sa mi páči a čo nepáči, ale Michelko nám bude diktovať a mojim kolegom umelcom, čo sa tu môže a čo nemôže. Taký ako Michelko v socializ... v socializme rozdávali, to boli takí politruci, pol, ja som to už povedal, že to bol taký výkonný práporčík, ktorý neschopný, neschopný dostal moc. A on dostal moc, dostal moc a toto ide robiť v kultúre, pretože Slovenská národná strana, ja to budem stále opakovať, viete, vy ich prosíte, pani poslankyňa, aby sa spamätali, no oni sa nespamätajú. Oni nám, oni nám chcú robiť kultúru, akú oni chcú, akú chce Šimkovičová, a to je, to je to, čo, čo my nemôžme pripustiť. A ja som veľmi rád, že aj moji kolegovia z kultúry bojujú proti takým, ako je Michelko. [10:07] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Jurík. [10:09] Beáta Jurík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dana, ty si vlastne vo svojej rozprave pripomenula, či už teda pánovi poslancovi Michelkovi, alebo aj ďalším, ako sa to má robiť, a aj dnes tu odznela taká výčitka, že veď pani Jaurová alebo aj ty, že ste mali ix dní na to, aby ste sa nejakým spôsobom vyjadrili k tomuto návrhu, aby ste ho pripomienkovali, aby ste išli diskutovať s navrhovateľom, že tu bolo teda osem dní konkrétne. Ale veď, pán Michelko, neprehadzujte stále zodpovednosť na iných vrátane teda opozície. Tento spôsob fungovania, že prídete do NR SR s návrhom, ktorý v skutočnosti by mal byť vládnym návrhom a prejsť riadnym MPK, v ktorom sa teda vyjadrí aj odborná verejnosť, je absolútne neakceptovateľný. A vy to veľmi dobre viete. Lebo to, že vy ho predložíte takto a vlastne jediným spôsobom, aby sa odborná verejnosť k nemu mohla vyjadriť, je to, že spravia nejaké verejné vyjadrenia alebo verejnú výzvu, tak to je skutočne neakceptovateľné. A opäť ste chceli, a už sme to videli pri Trestnom zákone, pri ďalších, všetkých týchto ľudí umlčať a vidíte, oni nakoniec sú ešte hlasnejší. A osem dní, skutočne, pán Michelko, to vám nestojí ten fond za viac ako za osem dní? Kolegyni Jaurovej, ale aj kolegyni Kleinert ste hovorili, že nemajú nejaké konkrétne riešenia. Veď v oboch rozpravách, a teda reagujem hlavne momentálne na pani poslankyňu Kleinert, odzneli konkrétne riešenia na konkrétne výčitky, ktoré môžte mať k fungovaniu tohto fondu. Ale vám v skutočnosti o to nejde, lebo to sa vo vašom návrhu nijakým spôsobom nepremieta. A ja sa tiež chcem obrátiť na prítomných kolegov a kolegyne z opozície, ktorí sa kultúre dlhodobo venujú, či už pani Laššáková, pán Malatinec, pán Mažgút, už ho tu nevidím, a ďalší. Skutočne sa tomu venujete odborne a nikdy by som si nedovolila pochybovať o vašich skúsenostiach či v dobrej vôli urobiť niečo pre našu kultúru a preto aj stále verím, že niečo takéto skutočne nepodporíte. A dúfam, že tá smutná politická realita u vás nepreváži... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [10:10] Michal Šimečka Ďakujem. Pán poslanec Dostál. [10:11] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pani poslankyňa Kleinert, hovorila si o tom, že my tu vlastne bránime nastavenie, v tomto prípade Fondu na podporu umenia, ale však budeme ešte pokračovať v rozprave o ďalších návrhoch zákonov, ktoré dávajú rozhodovaniu o finančnej podpore umeleckých aktivít autonómny charakter, teda nie, nie je to priamo pod vplyvom a kuratelou politickej moci, aj keď samozrejmé, že politická moc, tá má vplyv a inak to asi úplne nejde urobiť, aby tam žiadny vplyv nemala, ale to rozhodovanie by malo byť čo najviac odborné a čo najviac oddelené od politiky, resp. ak tam politici zasahujú, tak má to byť, má to byť teda transparentné a mali by za to niesť, niesť zodpovednosť. No zaujímavé na tom všetkom je, že my ako opozícia tu obhajujeme nastavenie fondov, ktoré vlastne zadefinoval minister kultúry za SMER Marek Maďarič, a vládna koalícia vedená stranou SMER, ktorej v minulosti bol členom aj pán Marek Maďarič, teraz celý ten systém pokúša deštruovať, pokúša sa ho vlastne poprieť, zmysel toho, prečo bol, prečo bol takto nastavený a vrátiť sa späť k politickému, k politickému rozhodovaniu o podpore, podpore kultúry. Robí to, robí to spôsobom, že sa tvári, že ide iba opravovať nejaké chyby, ale ten spôsob, akým tie chyby ide opravovať, vlastne nemá nič spoločné s tými chybami, iba umožní rozhodovať ich ľuďom. V tom bude, má spočívať tá oprava. [10:11] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Pán poslanec Hlina. [10:11] Alojz Hlina – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Ja si dovolím len taký postreh, ktorý ma privítal, keď som prišiel do sály, že, a aj pani kolegyňa spomínala, že kto hovorí, čo hovorí a aký to všetko dáva súvis. No tak ono to, že nám to predkladá, návrh zmeny zákona o Fonde na podporu umenia, pán Michelko, je v niečom významné aj to, že v tom, v tom vizuálnom a slovnom prejave a toho som bol svedkom, keď som sem prišiel, že naozaj je to povedané všetko tým výkrikom hysterickým, hej, tým anglicizmom, ktorý vlastne neviem, či sa, sa nehodí ani prekladať, ale v jednom preklade eufemistickom je, že držte ústa. Ale prečo to zaznelo po anglicky z úst národniara, to celkom nechápem. A tu treba povedať, že v tejto krajine už naozaj nikto nič negarantuje, hej? Tak nad pánom Michelkom sedel bos všetkých bosov pán Danko s dušou národniara a ani sa neuškrnul, ani sa nezamračil, čiže neviem, kam to presne ideme, že či, keď už ani SNS nevie ľuďom dodať to, čo im sľubuje, a musí okrikovať hystericky poslancov po anglicky. Slovenčina je krásny jazyk, plnohodnotný, s krásnymi výrazovými prostriedkami, dá sa s ním čarovať, hej? Dokladom toho sú rôzne umelecké diela, knihy a neviem, či aj vaše, to ja neviem posúdiť, lebo ich nečítam, ale každopádne máme dosť výrazových prostriedkov, že keď chcete niekomu povedať, aby nerozprával, aby ste povedali to po slovensky. Takže ten, ten, ten výraz ma zarazil i keď je síce piatok a zdá sa, že atmosféra môže byť uvoľnenejšia, len či to už nie je príliš veľa. Ďakujem. [10:11] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Farkašovský. [10:11] Karol Farkašovský – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Skúsim sa vrátiť ku konštruktívnosti v dnešnej debate. Pani kolegyňa, ja súhlasím s tým, že čo ste povedali v prvej vete, resp. v jednej z tých vašich viet, že ak je nespokojnosť, tak treba navýšiť finančné prostriedky pre fond. S tou druhou časťou vety súhlasím, lebo kultúra je chrbtová kosť spoločnosti a zaslúži si investície. Ale samotné navýšenie fondu nerieši spokojnosť alebo nespokojnosť adeptov alebo uchádzačov o granty. Ja si myslím, že princíp transparentnosti je adekvátny a treba ho zabezpečiť aj z pohľadu štátu, pretože keď štát dáva investície a finančné prostriedky, tak má legitímne právo kontrolovať ich využitie. Samozrejme je nevyhnutné vytvoriť mechanizmus, ktorý bude garantovať spravodlivosť v rozdeľovaní peňazí a v podpore projektov. A ak dovolíte, ja by som sám ponúkol jednu osobnú skúsenosť. Podal som projekt v roku 2020, alebo ´21 to bolo, a neodsúhlasený bol, samozrejme, komisiou. A odpoveď komisie bola, viete aká? Projekt je príliš profesionálny a komerčný. To bola jednovetová odpoveď komisie, ktorú som dostal. Tak som sa nad tým zamyslel, hovorím dobre, tak skúsim to na ďalší rok pri ďalšej výzve podobnej, tak som to prepracoval do ešte podrobnejšej podoby a odpoveď viete, aká bola, komisie? Projekt je príliš komerčný a profesionálny. To je všetko. Ďakujem pekne. [10:11] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem. S reakciou na faktické poznámky pani poslankyňa Kleinert, nech sa páči. [10:11] Dana Kleinert – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Skúsim tak zhrnúť a asi odzadu, pán Farkaš (správne: pán Farkašovský, pozn. red.). Ešte keď som robila v tomto sektore, tiež sme podávali projekty a celkom ma fascinovalo, ako ten Michelko hovoril tie ako keby na futbale, že pomery 18 : 10, 25 : 1, akože ja si myslím, že my sme mali aj vyššie pomery s oveľa ako menším počtom podporených žiadostí. Áno, dostávali sme aj my presne takéto výsledky, ale to vás napríklad môže konkrétne tešiť, lebo viete, že môžte ísť do komerčnej sféry pýtať tie financie, pretože tým pádom vlastne máte to dobre urobené. Takže ono sa dá na to pozrieť rôznym spôsobom. Každopádne ak hovoríte o kontrole, že štát má kontrolovať, na začiatku som to presne spomínala, veď sám pán Michelko hovoril, ako ho obťažovala kontrola fondu pre umenie vo vyúčtovaní, kde účtovníčka povedala, že nájom nie je ubytovanie. A nájom naozaj nie je ubytovanie, čiže ona si robila len dobre svoju prácu a keď sa rozprávame o tom, že kam idú financie vo fonde, že či to máme pod kontrolou, tak práve v tomto fonde to má štát veľmi pod kontrolou, pretože my ako politici rozhodneme o nejakej výške financií, vyššia, vyššia finančná výška, vyšší rozpočet naozaj vám zaručí vyšší počet spokojných žiadateľov, pretože častokrát aj tí kvalitní nedostanú buď financie žiadne, alebo ich dostanú menej, ako by chceli, čiže aj tí sú dokonca nespokojní. Takže vyriešite, naozaj vy vyriešite problém tým, že navýšite rozpočet, ale zároveň, čo je teda dôležité povedať, je, že funguje tam kontrola, pretože my povieme, koľko dostanú financií a potom je tam celý ten kontrolný mechanizmus, ktorý je naozaj dobre vymyslený. Tiež by som chcela aj povedať na pána Dostála, že áno, my tu obhajujeme niečo, čo teda vymyslel alebo teda urobil pán Maďarič a kolektív a je to naozaj paradox, že si toto nechá strana SMER a strana HLAS diktovať od takejto malej strany, ako je SNS, párpercentnej strany si nechať zlikvidovať takúto, takýto dobrý projekt. Ja sa im čud... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [10:11] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. A teraz požiadal o slovo spravodajca pán poslanec Malatinec. Nech sa páči. [10:11] Roman Malatinec – Vystúpenie v rozprave Príjemný, dobrý deň, kolegovia. Dovoľte aj mne k tejto téme. Ja sa celkom teším, že kultúre sa venuje toľko priestoru v Národnej rade, lebo za obdobie predchádzajúcich vlád sa takto živo nerozprávalo o, vôbec vo všeobecnosti o kultúre ako takej a kultúrnej národnej politike. No nedávno sme si vypočuli, ja som osobne počúval protestujúcich pred Národnou radou Slovenskej republiky, ktorí nesúhlasia s týmto pozmeňujúcim návrhom môjho kolegu pána Michelku, a bývalý riaditeľ tohto fondu pán Kovalčík povedal, že priznávam, áno, toto dieťa je mladé, má svoje nedostatky a môžu sa ešte vylepšovať. A úplne som sa s ním stotožnil, pretože sú rôzne podnety hlavne z regiónov, že teda majú zlé skúsenosti s fondom, aj keď fond na druhej strane prezentuje úspešnosť, percentuálnu, projektov a ja som vždy taký regionálny, odhad, patriot a vyžiadal som si od pána riaditeľa Fondu na podporu umenia, aby mi dal štatistiky, aké výšky boli udelené pre jednotlivé kraje tohto fondu. A nie celkom súhlasím, aj keď si uvedomujem, že v Bratislavskom kraji je najväčšie zoskupenie od slobodných umelcov, ale aj zriadenej kultúry, tak pre kolegov, ktorí sa v kultúre neorientujú, mi dovoľte, aby som prečítal tie čísla, pretože tie ma trošku znepokojujú a vytvárajú ten dojem, že všetko je na fonde v poriadku. Tak za obdobie rokov 2016 - 2023 Banskobystrický kraj získal 19 miliónov, Košický 15 miliónov, Nitriansky 11 miliónov, Prešovský 10, Trenčiansky 7, Trnavský 6, Žilinský 17 a Bratislavský kraj získal 65 miliónov euro za obdobie rokov 2016 až 2023. A to je realita. A ja sa s touto realitou neviem stotožniť. Aj uve... ešte raz si uvedomujem, že väčšia skupina umelcov žije v Bratislave, ale častokrát mi argumentujú z fondu, že sú nekvalitné projekty, že je nedostatok žiadostí, a ja som pevne presvedčený, že z regiónov sú schopní ľudia, ktorí dokážu napísať kvalitné projekty a vedia ich realizovať a pre potreby kultúrneho priemyslu v regiónoch keby sme aspoň 20 miliónov ešte z tých bratislavských presunuli do regiónov, tak si myslím, že je to správne. Môžem povedať, že táto diskusia je určite namieste a musíme si povedať, že prečo tento tlak na kultúru aj tlak finančných zdrojov a stotožňujem sa aj s opozíciou, že áno, do kultúry treba viacej peňazí, pretože jednaním nemenovanej vlády, ktorá zobrala samosprávam 200 miliónov euro, dneska zriadená kultúra samospráv je tá posledná, ktorú môžu realizovať a pomôcť starostovia miest a obcí a tu prichádza tlak aj na fond a opäť, že teda starostovia a primátori, župy, zriadená kultúra žiadajú viac peňazí, pretože vo svojich rozpočtoch tieto peniaze reálne vôbec nemajú. A tí starostovia dneska majú priority sociálne veci, výstavba infraštruktúry, školstvo atď. atď. Čiže ja som za zmeny na fonde, ale mali by byť konštruktívne aj v zmysle našej diskusie a možno je čas, aby sme našli spoločný konsenzus všetkých poslancov a dokázali to, že sme kultúrna a vyspelá politika Slovenska. Poviem vám pár ešte dôvodov. Nastavenie fondu je potrebné a nevyhnutné. Sú rôzne podozrenia, ako môže byť nedostatočná zastupiteľnosť hodnotiteľov členov komisií z regiónov. Kto je v tých komisiách? Aké zastúpenie sú v tých komisiách? Či sú to len čisto bratislavskí umelci, poznám aj z regiónov a ja si myslím, že by mohli byť viacej zastúpení. Áno, s pánom kolegom Michelkom hovoríme o tom, a som presvedčený aj s mojimi kolegami, že zastúpenie z regiónov musí byť aj v rade fondu, ako aj SK8, tak by malo byť aj zo zastupiteľstva ZMOS-u, aby sme vymanili podozrenia, aby to bolo transparentnejšie a správne. A myslím si, že je to úplne namieste. Takisto som uvažoval, že požiadam riaditeľa fondu, aby mi zaslal zoznam členov jednotlivých hodnotiacich komisií a zastúpení v regiónoch. Keď hovoríme, aj vy, kolegovia, z opozície, že zazlievate, že kontrola štátu nad verejnými zdrojmi, tak nedávno jeden skúsený starý harcovník v tomto poslaneckom zbore povedal: pozrite sa, pán Malatinec, európske fondy, ktoré tečú na našu Slovenskú republiku, sú pod vážnou a systematickou kontrolou. A tu máme deficit v slovenskej kultúre a v politike, národnej politike. Kam kráča slovenská kultúra? Kde bude smerovať? Hovorím o stratégii, smerovaní národnej politiky, o kultúre a takisto hovoríme aj o kultúre stratégií regiónov. O stratégii, ktoré, ktorá už bola začatá a v neskorších rokoch aj bola skončená. Niektorých vyrušuje to, že niektoré organizácie dostávajú na celoročnú činnosť. Kolegyňa Kleinert hovorila o kolektívoch umelcov, divadelníkoch, folklórnych súboroch, jednotlivcoch umelcov, ktorí pôsobia v regiónoch, a oni nám píšu, že, Roman, ja už na ten fond ani nepíšem žiadosť, pretože už som päť rokov neúspešný, a je to tvorivý umelec, rezbár, možno je to výrobca nejakých nástrojov. Potom tu prichádzajú podnety z Asociácie kultúrnych inštitúcií, kultúrnych domov, samospráv, že nemajú podporené projekty, tak skúsme o tom diskutovať, kde je pes zakopaný, ako sa pozerajú na to členovia komisií a aký majú meter na to. Kde je, podľa čoho to hodnotia? Poznajú stratégie regionálneho rozvoja alebo stratégie miestnej kultúry alebo poznajú stratégiu národnej kultúry. Nemáme ju. My sme ju tvorili nedávno, veď ja som ešte za bývalej ministerky ako podpredseda kraja bol, a tá stratégia je niekde v šuplíku, treba hu vytiahnuť a možno sa na ňu pozrieť, doplniť, oprášiť, pretože sme - samosprávne kraje - vyvinuli množstvo energie na to, aby takéto niečo. Takže by sme mohli rozhýbať. Takisto, keď sa robila stratégia rozvoja miestnej a regionálnej kultúry a kultúry národnostných menších do roku 2030, pripravovaná participatívnym procesom, 420 respondentami ôsmich krajov v štyroch skupinách, národnostných menšín, Matici slovenskej, cirkvi, definované, niekoľkostranová SWOT analýza, ktorá v skratke vo vzťahu k fondovým inštitúciám a po prvýkrát sa položili na stôl štatistické údaje dotačnej schémy Slovenskej republiky. SWOT analýza nám ukázala, že nerovno, nerovnováha a absencia priorít fondov vo vzťahu k regiónom je na mieste, že to tam nie je. Nemeraná a nekontrolovaná kvalita výstupov podporených FPU, KULT MINOR, Audiovizuálny fond a absencia mapovania dopadu projektu na regióny a o projektoch rozhodujú ľudia, ktorí možnože nepoznajú ani priority miest a obcí. Takisto môžeme hovoriť o stratégii rozvoja Slovenska 2023, hovoriť o potrebe rozvíjať kultúrny potenciál, zhodnocovať kultúrny kapitál regiónov Slovenska, zvyšovať mieru zachovania obnovy a rozvoj prvkov miestnej regionálnej národnostnej kultúry. A povedzme si, že fond alebo vplyv ministerstva kultúry má nejakých 20 %, pán Michelko, na fonde, že môže rozhodovať smerovanie, tak diskutujme, tak dajme viacej peňazí a môžeme vyúčtovať alebo nasmerovať peniaze na stratégiu národnej kultúrnej politiky, aby ministerstvo malo nejakú, a bude to úplne legitímne, aby ministerstvo mohlo nejakým spôsobom, lebo potom to ministerstvo je úplne zbytočné, môžeme ho zrušiť, lebo nemá dopad na, na finančnú politiku a nemôže nič s tým robiť, pretože, súhlasím, že aj nezávislá kultúra má svoje slovo a miesto v tejto spoločnosti, ale musíme diskutovať spolu s nezávislou kultúrou, nezriadenou kultúrou a zriadenou kultúrou dialógom, a verím, že dôjdeme k nejaké záveru, ktorý bude pre obidve strany osožný. Takže diskutujme naďalej, kolegovia, verím, že nájdeme konsenzus, ktorý bude pre umenie na Slovensku, ktoré je našou rečou, je naším jazykom, my nemáme nielen stratégie miestnej regionálnej kultúry, stratégiu národnej kultúrnej politiky, ale nemáme ani kultúrnu diplomaciu a o nej sa už ani nebavme. Tu treba súčinnosť viacerých ministerstiev, ZMOS-u, K8, OOCR-ká, ministerstvá, a uchopme to spoločne ako celok, vypracujme takúto spoločnú stratégiu. A ešte raz zopakujem na záver môjho výstupu, už končím, že sa veľmi teším, že kultúrnej politike venujeme takýto priestor v Národnej rade. Ďakujem veľmi pekne, kolegovia. [10:13] Alojz Hlina – Vystúpenie s faktickou poznámkou Vymazať nadbytočný prázdny rámček! [10:15] Karol Farkašovský – Vystúpenie s faktickou poznámkou Vymazať nadbytočný prázdny rámček! [10:17] Dana Kleinert – Vystúpenie s faktickou poznámkou Vymazať nadbytočný prázdny rámček! [10:19] Roman Malatinec – Vystúpenie v rozprave Vymazať nadbytočný prázdny rámček! [10:25] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec. Na vaše vystúpenie sa prihlásilo päť poslancov a poslankýň s faktickými poznámkami. A ako prvý, pán poslanec Grendel. [10:30] Gábor Grendel – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. No, pán poslanec, ja si myslím, že my, čo sme na tejto z môjho pohľadu teraz ľavej strane rokovacej sály, by sme boli radšej, keby sme sa venovali kultúre v úplne iných súvislostiach a nie v súvislosti s touto novelou zákona, takže zase až také pozitívne to podľa mňa nie je. Čo sa týka ešte tej obsahovej stránky vášho prejavu, čo sa týka povedzme regionálneho rozdelenia tých dotácií, veď toto tá novela vôbec nerieši, pán poslanec. Aleže vôbec. Sme v druhom čítaní, tak som teraz čakal, či predložíte nejaký pozmeňujúci návrh, ktorým by sa to nejako vyriešilo, ale vy ste vlastne nepredniesli nič, dali ste taký všeobjímajúci, až by sa dalo povedať, že taký kandidačný prejav na prezidenta, ale po, čo sa týka nejakého riešenia, tak ste vlastne nič neponúkli. A to, čo kritizujete, že väčšina peňazí za tých desať rokov išla do Bratislavského kraja, na to ste vlastne nedali žiadne riešenie, pán poslanec. Čiže ako nie celkom rozumiem, o čom bol váš prejav. Ale čo sa týka tejto novely a čo sa týka pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Michelka, ktorý prešiel cez výbor pre kultúru, tak tam sa toto absolútne nerieši. Tam sa rieši to, že rozhodujúce slovo vo Fonde na podporu umenia získa osem priamych nominantov ministerky kultúry a že sa z verejnoprávnej inštitúcie stane inštitúcia politická. To je celé, čo sa touto novelou vyrieši. [10:30] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Pán poslanec Dostál. [10:32] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ja na rozdiel od pána poslanca Grendela rozumiem tomu, čo chcel pán poslanec Malatinec so svojím vystúpením povedať, ale teda tiež nerozumiem tomu, akým spôsobom táto novela, resp. novela po schválení pozmeňujúceho návrhu prispeje k vyriešeniu tých problémov, o ktorých on hovoril. Jedna vec je, že či, či naozaj je to tak, ako hovoril, a k tomu sa ešte vyjadrím, ale, ale keby to tak aj bolo, tak to, že sa zmení zloženie rady, že tam bude mať väčší vplyv ministerka kultúry, zaručí, že budú regionálne rovnomernejšie rozdeľované podpory z fondu? Ja si to, ja si to teda nemyslím, že to by bolo riešenie. Ak je problém to, čo ste povedali, tak to riešenie nie je to, s ktorým, s ktorým prichádza koalícia. A teraz k tomu rozdeleniu. Ja mám k dispozícii štatistiku rozdelenia podpory podľa krajov za roky 2016 až 2023 a úspešnosť žiadostí v percentách v rámci jednotlivých krajov je od 52 % do 60 %. Nie je to, že Bratislava by dostávala 80 % a iné kraje by dostávali po 20 % z tých, čo si požiadajú, samozrejme. Čiže Banskobystrický kraj 59 % úspešnosti, teda pomer žiadostí a počet podporených, Bratislavský 58 %, Košický 55 %, Nitriansky 56 %, Prešovský 52 %, Trenčiansky 57 %, Trnavský 56 %, Žilinský 60 %. To nie sú nejaké dramatické rozdiely, a teda ako, ako sa potom majú vyrovnávať tie regionálne rozdiely, že bude, bude napriek tomu, že je viacej žiadostí z nejakého kraja, tak mu dáme menej a nebudeme prihliadať na to, aká je kvalita projektu, projektov? Aké je to riešenie? (Potlesk.) [10:32] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Pán pos... pani poslankyňa Kleinert. [10:34] Dana Kleinert – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Ja tiež rozumiem, pán Malatinec, tomu, čo hovoríte, a aj tým výzvam, ale naozaj k tomu si musíme sadnúť na inom fóre a preto ja by som navrhla, aby ste zvážili aj spolu s navrhovateľom stiahnutie tohto zákona, lebo nemáme čas na túto debatu. Keď hovoríte o čistej sume, ktorá ide napríklad medzi Bratislavský kraj a iné kraje, nie úplne to je správne, lebo môže to akurát tak vyvolať možno závisť alebo tento typ pocitov, pričom, v Bratislave, sám ste povedali, že žije aj viacej umelcov, resp. veľa umelcov, a ja osobne poznám mnohých, ktorí prišli z iných miest do Bratislavy, tu pracujú, založili si tu nejaké OZ-ko, a to OZ-ko má sídlo v Bratislave, a požiadalo, ale zároveň pracuje s tými projektami v regióne. Ja sama som také projekty robila, že sme napríklad, ktoré ale podporené fondom, ale sme napríklad na Gemeri sa snažili pomôcť ľuďom a dať im naspäť prácu a urobiť trvalo udržateľné riešenia. Alebo tu máme Trenčín, mesto kultúry, ktoré bude, alebo sme sa rozprávali, že ako vieme aj naozaj podporiť iné mestá a regióny a je to legitímna otázka, akurát, že tento návrh, to, to skutočne nerieši. My máme stratégiu kultúry, problém je v pani ministerke za Slovenskú národnú stranu, ktorá ju z toho šuflíka proste nevytiahne, a mohla by urobiť to hneď o dve minúty. Takže poďme sa rozprávať o tom, vytiahnime ju, a poďme sa, poďme sa rozprávať. Kultúrna demok... kultúrna diplomacia je krásna téma a napríklad v mojej rozprave ku ministerstvu cestovného ruchu, tak tam si myslím, že tiež sa vieme rozprávať o tom, ako tomuto pomôcť, ako naši umelci môžu ísť napríklad von, byť tam prezentovaní a vrátiť sa naspäť a doniesť prácu do regiónov. Je tu množstvo tém, ale nerieši to tento návrh zákona. Preto ho prosím, stiahnite. Ďakujem. [10:34] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Pán poslanec Michelko. [10:36] Roman Michelko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Kolega Malatinec povedal jednu vec, ktorá je veľmi, by som povedal, systémovou chybou zákona, ktorý, ktorý prijal teda ešte Maďarič, a to je to, že už aj na základe analógie z Audiovizuálneho fondu nie je tam zakotvený automatický valorizačný mechanizmus. Myslím, že to malo byť obrovské poučenie pre podobné typy zákonov, lebo potom je vždycky extrémne ťažké to navyšovať nejak ad hoc. Ja viem, čo bolo okolo 200-tisíc, čo je smiešna suma, jedno percento, a dneska pri konsolidácii je to obrovský problém. Keby ten valorizačný mechanizmus bol nastavený do zákona, aby každé tri alebo päť rokov sa automatickou mierou inflácie navršoval rozpočet fondu alebo teda dotácia do tohto fondu, tak, samozrejme, aj miera nespokojnosti by bola nižšia a možno by sme tu ani nesedeli, a neboli by také nejaké ťažké otázky. Takže toto je možno ďalšia záležitosť, ale, samozrejme, bude to znamenať veľmi ťažké rokovania s ministrom financií a v podstate veľmi na toto dopláca predovšetkým Audiovizuálny fond, ktorý je od roku 2013 tuším nevalorizovaný. Takže toto beriem ako podnet a možno aj poučenie pre to, čo by sa okrem iného malo zmeniť. No a potom, samozrejme, regionálne zloženie členov rady fondu je, samozrejme, aj výzva na ministerku, aby dala ľudí aj z regiónov, ako jej nominantov. Ja nepochybujem v dobrej vôli, že sa to dá dosiahnuť. Neviem, či je absolútne nevyhnutné explicitne to takto dať, a tak či tak máme záujem, aby celé spek... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [10:36] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Pani poslankyňa Vaľová. [10:38] Jana Vaľová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Super, pán Michelko! Ja budem rozprávať veci, ktoré sú praktické, z regiónov, ako to skutočne je. Nie, blá-blá-blá, nejaké tie frázy, tak chcela by som jednu vec alebo kolega, ktorý predo mnou vystupoval, ale musím povedať, že super, pán Michelko, že prichádzate s takýmto zákonom. Ako zabezpečí štát, že sa budú rovnako do regiónov rozdeľovať peniaze? No jednoducho. Pozrite si zasadania vlády. Naša vláda zasadá pravidelne v regióne a každý región dostane peniaze. A nie títo tam, ani neviem, ako ich nazvať, tí tajtrlíci, čo sa tam navolia a dávajú peniaze svojim liberálnym kolegom. A budem okamžite praktická, a poviem, a mám toho viac. Keď som bola primátorka, tak pán Ciha dostal peniaze z fondu, aby natočil o mne film pred voľbami a na konci ešte drzo napísal: príďte voliť . Bol to študent. Keď som sa spýtala v komisii vo výbore pre kultúru, kto mu dal na to peniaze, dal mu fond. A viete, prečo mu dal fond? Lebo vraj mu zaplatili ročníkovú prácu. Prečo ročníkovú prácu nezaplatili iným študentom? A ten pán istý Ciha natočil film o pani Radičovej pred tromi rokmi predo mnou, a viete, aký film natočil? Pani Radičová na Hrad, bude super prezidentka. Ako jej predpovedali, že bude prezidentka. Kto dostával najviac peňazí z fondov? No POHODA. Čo je to POHODA? Pani prezidentka, všetky, liberáli tam stáli v šíkoch a sa tam propagujú, čo tam už od, už niektorí mladí aj prestávajú chodiť z toho dôvodu, že je to totálne politická akcia. A ešte ďalšiu vec poviem, určite, že štát bude lepším garantom toho, a máme sa kam odvolať. Porozprávam o Humennom, meste kultúry, kto tam dostal, české firmy, odvolávajú sa tam poslanci, a nemajú sa komu odvolať. Píšu, rozprávajú, nepodporujú sa menšinové kultúry. Vážení, myslím si, že štát bude naozaj lepším garantom, ako sú tam ľudia, o ktorých ani nič nevieme, na ktorých sa nemôžte odvolať, a ktorí si medzi sebou dávajú kamaratčáky a peniaze, a propagujú liberálnu kultúru. A to vám ešte poviem o meste Humenné, kultúry, a presne vám prečítam peniaze a poviem, aké české firmy na tom parazitujú. Ďakujem. [10:40] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho S reakciou na faktické, pán poslanec Malatinec. [10:43] Roman Malatinec – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Ja len krátko na poslanca kolegu Grendela. Ja som pomenoval, prečo táto diskusia vznikla, že sú tu fakt nespokojné samosprávy, že sú tu nespokojní žiadatelia, ktorí roky žiadali o nejaké granty a neboli úspešní a, a ja poznám trebárs ich výstupy a z môjho pohľadu sú to kvalitní umelci a, žiaľ, neboli podporení a to isté môžme hovoriť aj o iných grantoch a tiež ten mechanizmus toho prerozdelenia alebo ten balík, ktorý natiekol do Bratislavy a do Bratislavského kraja, viete, keď pozriem do Prešova alebo do Banskobystrického kraja, alebo do Žilinského, kde poznám množstvo individuálnych umelcov, či už je to zriadené, alebo nezriadené kultúre, tak ma množstvo z nich kontaktovalo. Viete, čo mi napadlo, keď som videl tých protestujúcich pred Národnou radou, keby sme tak zavolali aj tých nespokojných žiadateľov pred Národnú radu. To by bolo celkom zaujímavé merítko, že koľko by prišlo ľudí a koľko by bolo nespokojných s činnosťou fondu, lebo ja som si fakt zodpovedne vypočul tých protestujúcich okrem mimovládnych organizácií, envirotém, ktoré tam odzneli, tak som hlavne počúval o Fonde na podporu umenia a ja si myslím, že je na mieste tá diskusia a to, čo som povedal, za tým si stojím a vždy budem pretláčať viacej finančných zdrojov do, do regiónov, pretože máme schopných umelcov. Nevravím, že v Bratislave sú neschopní, to by som si nikdy nedovolil, poznám množstvo aj tu kvalitných umelcov, ale ten nepomer finančných zdrojov je pre mňa dodnes nejakým spôsobom nepochopiteľný a vidím, že čo sa vytvára v regiónoch. Kúpyschopnosť možnože tej kultúry je tu väčšia, ale aj v regiónoch, keby ste pomohli umelcom, tak určite sa budeme mať lepšie. [10:43] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. A teraz vystúpi pán poslanec Dubéci. [10:43] Martin Dubéci Dobrý deň, kolegovia, kolegyne, pán predsedajúci. Tak, pán Malatinec, ja tu budem za tých neúspešných žiadateľov tiež, myslím, že sme tu asi aj viacerí a dokonca budete prekvapení, že myslím, že aj, aj kolegyne v našom poslaneckom klube, určite sa im stalo, že mali teda nepodporenú žiadosť, ale to len takto na úvod. Dovoľte, aby som sa najprv poďakoval aj pánovi poslancovi Malatincovi naozaj za veľmi konštruktívny, konštruktívne vystúpenie a verte alebo neverte, kolegovia z druhej strany, ale že my vás naozaj že aktívne počúvame. Myslím si, že naozaj, že aj pani poslankyňa Kleinert, aj poslankyňa Jaurová, či už tu v pléne alebo, alebo teda aj v kuloároch, viete, že, že sa počúvame. Lebo naozaj my tu nie sme teraz napriek tomu, že keď sa tu niekto bude snažiť to deliť o to, že my tu bojujeme za našu kultúru a vy ste za vašu kultúru. Ja to absolútne odmietam. To, čo, o čom to tu je, je to o, je to presne o tých ľuďoch, ktorí robia to súčasné umenie, ktorí robia tie malé galérie a je to o tých ľuďoch, ktorí robia tie osvetové centrá, čo robia tie dychovky, sú to, je to aj to tradičné umenie. Naozaj ako človek, ktorý, lebo ja prečo tu vystupujem? Jednak preto ako predseda poslaneckého klubu si myslím, že toto je absolútne dôležitá zásadná vec, lebo je to jedna fungujúca inštitúcia, do ktorej vstupujeme veľmi nešťastným spôsobom a zároveň ako človek, ktorý mal to šťastie, že dva roky pôsobil v nezriaďovanej kultúre a myslím, že tak ako aj pán Malatinec, aj pani ministerka Laššáková aj ďalší, ktorí pracujete v kultúre, dobre viete, za akých podmienok tam tí ľudia robia, na tom sa snáď zhodneme. To je ako naozaj, že to, čo by sme my tu mali urobiť na úvod tejto diskusie, poďakovať všetkým ľuďom, ktorí v kultúre dnes pracujú. Za také peniaze, za ktoré by tu mnohí z nás ani nevstali ráno z postele. Sú to tí ľudia, ktorí držia fungujúce kultúrne centrá v okresných mestách. Ľudia, ktorí robia ten komunitný život, a to bez ohľadu na to, či to je národné, liberálne, progresívne, zelené, fialové, o to nejde. Naozaj, že títo ľudia robia skvelé veci za podmienok, ktoré sú zlé a ktoré tu sa zhodneme v tejto diskusii, kde sme všetci zrazu prekvapení z toho, že konečne sa bavíme o kultúre, lebo to cítime, že za tých desať, dvadsať, tridsať rokov kultúra nikdy nebola priorita. Tak ako pristúpme aspoň s touto pokorou k celej tejto rozprave, že naozaj je to vážna vec, robia to ľudia, ktorí to sledujú, a teda určite aj vám píšu ľudia, aj nám píšu ľudia, že ktorí, ktorí sú naozaj že vystrašení z toho, čo sa tu deje, z toho, že niečo, čo funguje a čo prináša možno nejaký ten život do, do, do ich práce a do tých miest, kde žijú, sa ide rozobrať. Tak v úcte voči nim všetkým ja naozaj sa budem snažiť veľmi konštruktívne vystúpiť v tejto rozprave a možno na záver, na koniec, uprostred nielen apelovať na nás všetkých, že poďme sa nad týmto konštruktívne zamyslieť. No. Toľko na úvod. Tri rýchle poznámky, nebudem hovoriť dlho, lebo kolegyne to myslím, že technicky rozobrali veľmi detailne, ale predsa. Prvá. Pán Michelko, my nesúhlasíme asi spolu v mnohých veciach, aj hodnotovo prichádzame z rôznych ako perspektív, máme rôzne asi estetické štandardy, ale to je absolútne jedno. Ale viete, vo vašom prejave ja som počul slovo kultúra veľakrát a myslím, že kultúra nie je len o tom, že aké máme knihy doma a koľkokrát ideme do divadla, ale myslím, že tu ako my poslanci, keď môžme žiť kultúru, tak je to spôsob, akým pristupujeme k rozprave a pristupujeme k legislatívnemu procesu. A prepáčte, pán Michelko, ja som sa teda pozrel na prvé čítanie, ja si to veľmi dobre pamätám, takto sme tu boli, bol to 14. február, na Valentína sme tu takto stáli a ja som vystúpil o jedenástej v rozprave a povedal som, že, pán Michelko, ja verím tomu, že toto nie je len nejaký gaťafalš, ako hovoril pán predseda, podpredseda Bugár, hej, a že to nie je nejaký, niečo také to pokútne, a že v druhom čítaní tu nepríde nejaká zmena a vy ste mi, pán Michelko, 11.35 h, 14. 2. povedali, že nie, určite v druhom čítaní zásadné zmeny neprídu. Je to zapísané v archíve Národnej rady, ak sa nemýlim, na veky vekov, hej, na veky vekov. Pán Michelko, a však to sa nerobí, hej, ako prepáčte, aleže vy ste že normálne klamali. Klamali ste plénu Národnej rady, klamali ste kolegom opozičným, klamali ste kolegom vládnym, klamali ste tomu štátnemu znaku, keď už niečo, klamali ste tejto inštitúcii. Však to sa tak jednoducho nerobí. Jednoducho sa to tak nerobí, že však aj keď chcem robiť akékoľvek zmeny a chceme byť kultúrni, však to urobme normálne. Keď už ste akože natoľko, natoľko je nutné robiť všetky tie zmeny, o ktorých nesúhlasíme, prečo to nemôže ísť do normálnej rozpravy, prečo to nemôže byť v prvom čítaní, v druhom čítaní? Prečo? Viete, aké je to, je vôbec len ťažké pre niektorých ľudí nájsť tú spoločnú správu výborov? To si myslíte, že to akože bežný človek vie nájsť si spoločnú správu výborov k tlači 151 na webe Národnej rady? Však to je ako, pomaly detektív musí byť človek. A toto je spôsob, akým sa to robí a, prepáčte, ako jednu vec, ja toto je že nekultúrne. Naozaj a ja, mňa extrémne vytáča, keď sú politici alebo Slovenská národná strana, ktorá hovorí veľa o kultúre a potom to robí absolútne nekultúrnym spôsobom. Fakt a prepáčte a druhá vec, že potom ešte povedať, že vy ste ešte z toho prekvapení, že sme mali len osem dní na to a my sme vám za osem dní akože k tomu nič nepovedali. A to však nemyslíte snáď vážne? Hovoríme o najväčšej zmene, ktorá tu vyvolá revolúciu v kultúrnej komunite, v ktorej sa píšu otvorené listy, polovica hodnotiteľov chce odstúpiť a vy poviete, že to je naša chyba, že sme tých osem dní, kedy ste to počas prestávky medzi plénami, kedy mi kolegyňa proste písala, že bol výbor a už to bolo niekde zverejnené a vtedy sme mali proste tu všetci nabehnúť a viesť tú odbornú diskusiu. Ja neviem, čo sme mali zvolať sympózium v jazdiarni na Hrade a proste tu pozvať akože všetkých a diskutovať o tom? A že naozaj, že tak sa to nerobí aj a ja musím povedať, že som z toho, ja vnímam taký, že normálne už mi to vysvetlite možno, pán Michelko, že však vy ste vzdelaný, očividne kultúrny, sčítaný človek, ktorý referuje možno na iné veci, než sú, než sú možno blízke mne, ale každopádne to vidím, a prečo to robíte takýmto spôsobom? Naozaj akože prečo? Však to je, to je akože tak, taký ako aj prejav ako keby nejakej, nesebavedomia a nedôvery voči sile tých vlastných argumentov, ako to spraviť alebo, neviem, politickej schopnosti hocičoho, že to, jednoducho to valcuje ako keby, že to prebíja všetko ostatné. Však to je aj zbytočné, že prečo musíme mať rozpravu, nemôžme sa vecne baviť, lebo prvých, prvá tretina každého prejavu z opozície bude o tom, ako je zle urobený ten legislatívny proces. Však je to aj nuda, hej? Však to poďme robiť normálne, kultúrne, prosím. Ako tak že v dobrom to vravím, však viete, že, že, že, že sa vieme normálne baviť. Druhý bod len v rýchlosti. Milión vecí sa tu povie, komisie, jedno s druhým a tak ďalej. Myslím si, že v jadre, v jadre je táto rozprava o tom a tento návrh, že či politici majú určovať systém alebo či majú rozhodovať o tých samotných žiadostiach a tlačiť do toho svoje nejaké estetické akože preferencie. A viem, pán Michelko, že vy ste vraveli, že vy to tak, že to tak nechcete, že vám ide o to nastavenie toho systému, ale ak, keby sme sa opäť pozreli do tej rozpravy, ktorá teda na veky vekov je zapísaná v tom archíve, tak vy ste vo svojom prejave sám povedali, že bolo to dielo a, prepáčte, bol, ste referovali na ten preklad, ospravedlňujem sa, že si to nepamätám a že keby, vy ste presne povedali, že bude takáto žiadosť, teraz nebola schválená, ja urobím zmenu zákona a potom tá komisia by tak rozhodla a tá žiadosť by bola schválená. No čo iné to je, akože vy hovoríte, že aká bude preferencia tej komisie. Však vy ste to sám povedali. Ako len chcem na to poukázať, že však to je v jadre toho celého, lebo keby, keby to bolo tak, ako hovorí pán Malatinec, lebo ten má úplne pravdu, že dobre, regionálne veci, poďme sa baviť, ako poďme sa baviť o tých detailoch toho celého, ale fajn, relevantný argument. Tak máme proste problém s tým, že ako národná kultúra ako taká, tradičná kultúra nie je, nie je, nie je podporovaná. Poďme sa baviť. Poďme sa baviť o schémach podpory tradičnej literatúry, hocičoho. Ďalej o spolupráci medzi zriaďovanou-nezriaďovanou kultúrou. Nech sa páči. Ale, ale jednoducho, viete, v jadre toho vášho prejavu bol konkrétny jeden príklad, ktorý ste hovorili, že teraz skončil tak a keď urobím tú zmenu, tak skončí inak. A čo to iné je, ako že my zrazu politici budeme tu v pléne Národnej rady rozhodovať o tom, aké knihy majú byť podporené, aké knihy nemajú byť podporené? A to len vravím ja, pani Vaľová, nebudete ani veriť, ale tak som tu, ani ja si nemyslím, že ja mám tu v pléne ako poslanec Národnej rady hovoriť o tom, že či FPU má podporovať liberálne alebo hentaké knihy, konzervatívne. (Reakcia z pléna.) Nie, nemám. A ja si myslím, že to tak neni a myslím, že tu nikto doteraz nepovedal, nepovedal pre to nejaký konkrétny príklad, hej, nikto nemal konkrétny. Nech sa páči, pani Vaľová, ústna rozprava, kľudne sa, fakt, ako v dobrom vravím, prihláste ste sa, povedzte to, ma to zaujíma, hej? Lebo konkrétne napríklad to, dokument, filmové dokumenty napríklad FPU nepodporuje, hej? No, lebo Audiovizuálny fond, presne tak. (Reakcia spravodajcu.) FPU. FPU. No dobre, poďme ďalej. Ste ma vyrušili, pán poslanec, spravodajca. Poďme ďalej. (Reakcia z pléna.) Áno, áno, taktika. No. Tretí bod. Tak, tak je piatok. Takže prosím, pán poslanec, keby ste to akože nejako vedeli, vedeli vysvetliť, tak toto by bolo dobré. Ale na záver, na záver to podstatné. Ja nerozumiem tej veci, že keď tu vystupujú poslanci za rôzne kluby a napríklad, že všetci tu máme zhodu na tom, že poďme dať viac peňazí na Fond na podporu umenia. Však to je fantastická vec. Naozaj, že poďme proste, ak je tu zhoda a naozaj tá suma, o ktorej sa bavíme, hej, že tu, tu sme tento týždeň strelili stovky miliónov bez problémov. Tu sme zdvihli ruku, zatlieskalo sa, fajn, je to politické rozhodnutie vlády a to je okej, rešpektujeme to, že mierka peňazí, o ktorých sa tu bavíme, je normálne podľa mňa, že pán Kamenický sa musí akože chytať za brucho, hej, že o čom sa tu vôbec, on si to ani nevšimne pomaly. Ak je tu naozaj že zhoda na tom, že potrebujeme podporu, zvýšiť podporu FPU a či už je to tou inflačnou doložkou alebo operačnými grantami alebo hocičím ďalším, tak majme na to podporu, poďme to nájsť, poďme dať pozmeňujúci návrh, poďme tomu pomôcť, lebo to je to, po čom tá, tá kultúrna komunita volá a potom bude naozaj podporených aj viac tých žiadostí, normálne matematicky z povahy veci bude menej neúspešných žiadateľov. Viac peňazí, menej neúspešných žiadateľov. Jednoduché. Proste poďme urobiť toto tu a naozaj musím povedať, že za nás 32 poslancov Progresívneho Slovenska myslím, že nebude, a poslankýň, nebude mať problém toto celé podporiť. Napríklad to by bola tá konštruktívna vec, ktorú tu môžme spraviť, lebo snáď sa zhodneme na tom a to je také záverečné politické posolstvo, pán Michelko, tiež ste hovorili o tom, že aká je hanba, že neboli podporené rôzne diela a aké to je všetko akože zlé a proste zlá vizitka o slovenskej kultúre. No a pani, pani Kleinert bude, bude so mnou súhlasiť. Asi niektorí viete, že tento týždeň sa otvára Bienále výtvarného umenia v Benátkach, čo je teda najväčšia, najväčšia prehliadka umenia na svete, kde po rokoch sa podarilo teda mať aj slovenskú inštaláciu. Však pani ministerka určite, bývalá, vie, že aké tam je to trápenie s tým československým pavilónom, ale teda v Benátkach vystavuje spoločne s českým programom aj výborný košický umelec Oto Hudec, má krásnu inštaláciu, ktorá sa tam otvára a, pán Michelko, viete, čo sa tam deje? Tam sa protestuje proti ministerstvu kultúry. Tam. Normálne sa postavili s anglickými transparentami slovenskí umelci a že ministerstvo kultúry ma nereprezentuje. Toto sa tam stalo. Vedľa toho francúz... to je taká, to je taká ulica a tam je vedľa francúzsky pavilón, britský pavilón, nemecký pavilón, ruský pavilón dokonca a, a my sme došli do tohto stavu, že to napätie v tej kultúre je tak zlé, lebo toto je tá vec, lebo ja, ja nekritizujem, vy, vy naozaj že vyhrali ste voľby, máte mandát, máte program, ten je schválený, ale súčasťou toho nie je to, že v tom rezorte musí byť tak zlá atmosféra, ako je teraz, ktorú, ku ktorej sa len prikladá. Naozaj to neni nutné, aby museli slovenskí umelci na Bienále protestovať proti kultúrnej politike tejto krajiny. To nie je nevyhnutné, nemuselo by to byť tak a to mi je najviac ľúto na tomto všetkom, že sme k tomuto stavu dospeli. Lebo pán Michelko, lebo my môžme súhlasiť a nesúhlasiť, ale myslím si, že nemusí byť tak vyhrotená atmosféra, ako je teraz. A z tej vyhrotenej atmosféry my veľmi jednoducho vieme zísť, kedy si povieme, že dobre, tu sú veci, ktoré naozaj vadia veľkej časti kultúrnej komunity. A to je jedno, či je ľavá alebo pravá, či je menšina, väčšina. Je to proste veľká časť kultúrnej komunity, ktorá je na barikádach. Je to spôsobené tým, čo sa deje dnes na ministerstve kultúry a my z tej cesty vieme zísť. Tak prosím, ak naozaj, ešte raz na záver veľmi úprimne chcem povedať, že ak je tu vôľa a ja tu vnímam vôľu v mnohých poslaneckých kluboch, urobiť zmeny, ktoré budú konštruktívne. A naozaj ja to hovorím, že ak sa chceme baviť o tom, ako zlepšiť FPU, poďme sa o tom baviť. Tak použime nejaký procedurálny nástroj, či už akože počkajme s hlasovaním na ďalšiu schôdzu, či už to, či to neposuňme do tretieho čítania, či už tam urobme nejaké pozmeňujúce návrhy, ktoré kľudne nech prídu z vládnej strany. Ale jednoducho poďme, poďme naozaj, prosím, akože znížiť to napätie, ktoré v tej kultúrnej komunite je. To, čo sa deje dnes v kultúrnej komunite nie je nevyhnutné a to nie je výsledkom toho, že vládne nejaká strana a niekto je nespokojný, to je vlád... rozhodnu... je to výsledok konkrétnych krokov, ktoré proste vidíte na ulici, ktoré vidíte v tomto pléne. Tak máme už dve hodiny kultúrnej diskusie, tak poďme to, poďme to pretaviť, prosím, kolegovia a kolegyne, na niečo konkrétne. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.) [10:55] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Na vaše vystúpenie sa prihlásilo sedem poslancov a poslankýň s faktickými poznámkami a ako prvý, pán poslanec Jarjabek. Nech sa páči. [10:57] Dušan Jarjabek – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega Dubéci, úplne normálne a kľudne nebubnujte na poplach, lebo nie je prečo. To vám poviem úplne otvorene. Je trošku búrka v pohári vody preto, lebo, a odrazím sa od tej prvej vety, ktorú ste povedali. Vy ste povedali, že je, tuná existuje normálna fungujúca inštitúcia a to je váš prvý omyl. Problém je v tom, že tá inštitúcia je pre niekoho fungujúca a pre niekoho nefungujúca a bol by som rád, keby ste ma počúvali, aby sme sa potom eventuálne mohli aj mimo o tom porozprávať, ak vás to bude zaujímať. Problém je, problém je nespokojnosť žiadateľov, problém je spätná väzba fondu, problém je hodnotenie projektov, problém je zodpovednosť fondu za zdôvodnenie teda neuspokojených projektov, resp. tí, ktorí tie projekty predkladajú. Problém je v tom, že z ministerstva kultúry robíte nadávku. To je asi hlavný problém. A zabudli ste celkom na to, že nejaká ministerka kultúry tu bola, ktorá sa volala Milanová a ktorá bola neviditeľnou ministerkou a my sme mali voči nej obrovské výhrady. Ale nikdy sme si nedovolili tak sa chovať voči nej a voči jej ministerstvu kultúry so všetkým všudy, tak ako sa vy chováte teraz k tomuto ministerstvu kultúry. Jednoducho to sa nepatrí, aby som to povedal úplne otvorene tak, aby tomu každý rozumel. Preto toto všetko vlastne nastalo, lebo systém, ktorý tu bol doteraz, nefungoval. A to si povedzme úplne otvorene, on nefungoval preto, preto, lebo ten fond nebol schopný isté veci zdôvodňovať. My teraz sa pokúsime nastoliť iný systém. Uvidíme, či bude fungovať lepšie alebo horšie. Stále máme tú možnosť, keď to fungovať nebude, ten systém opraviť, stále sme vo volebnom období a nesieme za to zodpovednosť a budeme musieť konštatovať aj my, či to funguje lepšie alebo horšie, respektíve... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [10:57] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Pán poslanec Michelko, nech sa páči. [10:59] Roman Michelko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Som si stlačil, aha, tak. Dobre. Takže, pán poslanec, ja som predkladal štyri zákony a ja som pri niektorých zákonoch, ale nie pri tomto, hovoril, že ja osobne ako osoba neplánujem dať pozmeňovák. V prípade, pán Dostál, tuším, vo faktickej povedal, že som nevylučoval, alebo som priam naznačoval, že v tomto prípade v FPU ho podám. A to obdobie medzi prvým a druhým čítaním som využil na to, aby som zbieral čo najviac podnetov a dokladov o tom, ako tí ľudia sú nespokojní a aké sú ich veci a na toto som potreboval to obdobie, ktoré bolo relatívne dlhé, lebo však schôdza nešla. Čo sa týka komunikácie, viete, je to aj taká troška sociálna inteligencia. O mne sa vie, že som normálne aj schopný komunikovať, s pani kolegyňou chodíme veľmi často do debát a vždycky sme neosobní, vecní a prístupní racionálnym argumentom. Ale asi nebolo najšťastnejšie, keď poza môj chrbát bez môjho vedomia sa stretla s koaličnými poslancami a potom, a bez toho, aby som ja vôbec o tom vedel a aby som bol prizvaný, ja som jej vždycky naznačoval, že som ochotný komunikovať vecne a hľadať riešenia a to naozaj nepomáha potom riešeniu veci. Ja som potom sedel s koaličnými poslancami, jej argumenty sekundárne prevzali. Vyoponoval som, dovolím si tvrdiť, že v priebehu dvoch častí alebo na dvakrát sme sedeli a minimálne to malo dva a pol hodiny a potom sme si nejak povedali nejaké riešenia, ktoré sú hádam prijateľné, resp. myslím, že som dal pádnych argumentov. Takto sa to skrátka nerobí. Takže aj z oboch strán tam vznikli chyby. Možno sa poučíme pre budúcnosť. [10:59] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Laššáková. [11:01] Ľubica Laššáková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Naozaj o kultúre sa v tomto pléne asi ešte nikdy nehovorilo tak dlho ako teraz a je to veľmi dobré. Aj počas tejto diskusie som si uvedomila, že viacej sme mali o tomto návrhu hovoriť, viacej sme mali hovoriť s ľuďmi, ktorých sa to bytostne dotýka. A môj predrečník pán Malatinec správne povedal, že v každom regióne máme výborných umelcov a trocha viac sme sa teda mohli pobaviť a dúfam, že sa pobavíme o tom, v akých podmienkach títo umelci pracujú, ako vyzerá naša celonárodná kultúra, čo všetko by sme mohli urobiť pre to, aby sa zlepšila. Aj na jednej, aj na druhej strane sú nespokojní žiadatelia, niekoľkokrát sme to tu dopoludnia počuli a zhodneme sa aj v tom, že tých peňazí je málo. My ale nevieme, nechceme a ani nebudeme hodnotiť kvalitu žiadostí, nemala a nechce to byť naša ambícia. Našou úlohou je možno citlivejšie narábať s každou skupinou tých spomínaných žiadateľov a mám pocit, že mohli by sme si nechať trochu času a priestoru na nápravu. Ďakujem. [11:01] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Dostál. [11:03] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Dubéci, no ja som to teraz neštudoval, ale mne sa zdá, že teda pán poslanec Michelko nevylučoval úplne podanie nejakého pozmeňujúceho návrhu alebo možno teda hovoril, že niekto iný podá a nie on. Ale, lebo teda bavili sme sa o viacerých, o viacerých návrhoch zákonov, ale teda hovorím, že nemám to, nemám to naštudované. Ale teda bez ohľadu na to, čo hovoril alebo nehovoril v rozprave v prvom čítaní, tak toto nie je bežný pozmeňujúci návrh. Toto je pozmeňujúci návrh, ktorý je výrazne obsiahlejší a dôležitejší ako to, čo je v tom návrhu zákona. Toto je, ak to bude schválené, ak bude schválený tento pozmeňujúci návrh a potom vyjde novela zákona o Fonde na podporu umenia, tak podstata tej novely bude obsiahnutá v pozmeňujúcom návrhu, nie v tom, čo bolo pôvodne predložené do prvého čítania a k čomu sa napríklad v rámci pripomienkového konania k návrhu stanoviska vlády mohla vyjadriť aj verejnosť, lebo v čase, keď sa k tomu vyjadrovala, tak vedela iba o tej časti tej budúcej celej novely, ktorá sa týka dozornej, dozornej komisie a zvýšenia počtu členov a zmeny, zmeny jej štruktúry, čo bude len taká maličká súčasť a nie je to podstata toho, o čom sa, o čom sa teraz hovorí. Čiže ja si tiež myslím, že ten legislatívny proces nebol korektný. Ak už teda aj odmyslíme to, že takáto zmena, lebo je to zásadná zmena, by sa mala robiť vládnym návrhom, ktorý by išiel do riadneho MPK a predchádzala by mu ešte aj nejaká odborná diskusia a participácia, tak keď už to išlo ako poslanecký návrh, tak už v prvom čítaní mala byť podstata toho, čo chcú navrhovatelia zmeniť. [11:03] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Vaľová. [11:05] Jana Vaľová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega, vy teraz sa snažíte byť taký chrumkavý, ako chcete strašne diskutovať, akí ste všetci ústretoví, ale pozrite sa do minulosti, ako to bolo nastavené, ako sa to cez práve občianske združenia pokrivil celý tento systém. Pozrite si festival Pohoda. Ja som si dala vyžiadať, keď som bola v komisii pre, vlastne pre médiá a kultúru, ktoré dostali najviac peňazí. Tak Pohoda dostala najviac. Veď to volajú, viete, ako to volajú? Politická pieseň. Veď tam chodí Čaputová, Vášáryová, tam sa propaguje vlastne, rôzne politické témy a tak ďalej. Takže čakajte reakciu na to, čo ste urobili a vlastne ako to tu vyzerá. Rozprávate o tom, že politici budú rozhodovať, kto čo bude robiť. No nie. Nebudú politici, ale ministerstvo kultúry je určitým garantom a je to verejná inštitúcia, na ktorú sa môžte obrátiť a ktorá môže, s ktorou môžte aj veci konfrontovať. A chceli ste ešte príklady z regiónu, tak ja vám poviem, lebo ja som si to vytiahla, som aj poslankyňa v mestskom zastupiteľstve a viem, ako prebiehala diskusia. Mesto Humenné dostalo Mesto kultúry. Keď sa poslanci pýtali, čo v tom Meste kultúry bude, tak im to mesto zatajovalo a ja vám poviem, že peniaze sa čerpajú cez občianske združenie, kde sa nasáčkovali určité veci. Žiadna osveta nedostala nič, Mestské kultúrne stredisko dostalo tritisíc eura z dvesto tisíc, Rusíni sa postavili, že nedostali na menšiny nič, ale dostali českí umelci, českí umelci dostali. Máš umělecké střevo? Však my platíme akým, liberálnym kadejakým, ktorí jednoducho presadzujú svoju kultúru. A skúste prísť, si to, nevyžiadala som si to ja, vyžiadala si to iná poslankyňa a vôbec ani nie z nášho politického ako zo SMER-u. Veď to je niečo nehorázne, čo sa deje. A vy tu rozprávate o tom z Bratislavy, aj voľby vám to ukázali, že Bratislava a celé Slovensko a vy tu teraz rozprávate o čom? Že v Bratislave, že nejakí bratislavskí umelci štrajkujú? Veď vy máte komparzistov, pozrite sa na demonštrácie, všade bez komparzistov a s komparzistami... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [11:05] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Vašečka. [11:07] Richard Vašečka – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec hovoril vo svojom vystúpení dosť výrazne, k dosť výraznej časti o tom legislatívnom procese a hovoril o tom, že teda nestačí, že sa dozvieme zásadnú zmenu na výbore a potom máme niekoľko dní na to, aby sme na to reagovali. Ja by som sa skúsil na to pozrieť pozitívne. Dalo sa to robiť aj horšie, mohlo to byť predložené aj dnes ešte len prvýkrát teoreticky, ale dalo by sa to urobiť aj lepšie. A mne sa páči, že konečne vystupujú vo faktických poznámkach aj koaliční poslanci a v jednej z nich zaznel taký názor, s ktorým sa ja stotožňujem a povedal by som ho, aj keby nezaznel v tej faktickej poznámke, že ten priestor sa dá stále vylepšiť. To znamená, že naozaj a pán poslanec to povedal aj vo svojom vystúpení, vieme prerušiť toto rokovanie, vieme oddialiť hlasovanie, znovu otvoriť rozpravu a baviť sa o týchto veciach. Evidentne je tu záujem. Ja sledujem od rána túto rozpravu, niečo v sále, niečo na monitore a je záujem k tomu vystupovať. Totižto ak, ak sa takýmto spôsobom niečo stane, tak potom sa deje v Národnej rade v sále to, čo sa deje, že sa proste opoziční poslanci hlásia, lebo vlastne nemáme inú možnosť, ako k tomu, ako na to zapôsobiť, ako vyvolať tú zmenu a potom, poviem tak ako prakticky, sa naťahujú tie schôdze, lebo sa neurobilo to, čo sa malo urobiť v iných časoch, v iných priestoroch, v iných termínoch, tak sa to potom supluje tu v sále a potom je z toho, ale to nie je podstatné, ako povedal pán poslanec, že je to vlastne nuda, že každý začína, opakuje a pripomína toto. Pretože to takto nejde, nie je to tak dobré. A ja si myslím, že je teda ochota. Počul som aj vo vyjadreniach koaličných poslancov sa o tom baviť. Takže je dobré, že sa to nerobilo horšie, ale stále sa to dá urobiť lepšie, aj čo sa týka toho procesu, a ja vás vyzývam, aby ste to urobili. [11:07] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Mikloško. [11:09] František Mikloško – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Dubéci, zásadný problém tejto novely je v tom, že o rozdeľovaní peňazí pre kultúru nebude rozhodovať vládna koalícia, ktorá vyhrala parlamentné voľby, ale jedna politická strana, a to je SNS. Je vecou SNS, ako vníma svet, aj vecou voličov, že ju takto volia. Ale je vylúčené, aby Slovenská národná strana, ktorá predstavuje 5,6 % voličov na Slovensku, vnucovala slovenskej kultúre iba svoj pohľad. A táto obava tu z mnohých vyhlásení súčasnej ministerky kultúry za SNS reálne existuje a preto tu prebieha tento politický aj kultúrny zápas. Toto je ten problém, že jedna strana, ktorej ideové pozadie poznáme a ktorá vo svojich vystúpeniach často vystupuje veľmi radikálne a, by som povedal, že netolerantne, táto chce vnucovať celej slovenskej kultúre svoj pohľad. To je neprijateľné. [11:09] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Dubéci. [11:10] Martin Dubéci – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja teda ďakujem aj všetkým poslancom a poslankyniam, ktoré dali faktické poznámky. Cením si to, že vystúpili teda aj poslanci a poslankyne z vládnej koalície. Ja začnem s reakciou na pani Vaľovú a teda ja, akože ja vnímam, že, že je nahnevaná a mne to je akože naozaj ľúto, že je tak nahnevaná, lebo očividne ju to hnevá, ale nemyslím si, že riešenie je v tomto návrhu, v problémoch, ktoré tam vidia, napríklad keď odkazuje na problémy v mestskom zastupiteľstve, ale fajn. Ale hlavne je to len ďalšie potvrdenie toho, čo tu vravíme, že pani poslankyňa tu hovorí, že to sú, nejaký liberálny komplot, že je to proti niekomu, že ten fond je nejakým spôsobom unesený. A teraz chápem, rešpektujem váš názor, ale len to potvrdzuje to, čo vravím, len to potvrdzuje to, čo vravím, že vlastne je to vybavovanie konkrétnej agendy a konkrétnej nejakej frustrácie a nie nejakého systematického problému, ktorý by sme identifikovali v tejto rozprave. Tak len, len toľko k tomu, ale fajn a pristavím sa a poviete mi, že čo sa tam deje, mňa to zaujíma. Pán poslanec Jarjabek, fajn, len tak ako som hovoril aj v prvom čítaní, pán poslanec Jarjabek používa extrémne veľa neurčitých zámen. Niektorí, niekoľko, veľa, sa sťažujú nejakí ľudia, sa sťažujú veľa. To by ma teda zaujímalo, že nejaké konkrétne číslo alebo medzi prvým a druhým čítaním sme tu nezískali nejaké konkrétne štatistické vyjadrenia napríklad toho, že nejaký segment, ktorý štrukturálne nedostáva peniaze, je štrukturálne nahnevaný. Sú to len nejakí neurčití umelci. A čo ma vedie teda k poslednej reakcii na pani poslankyňu Laššákovú, ktorú akože si vážim ako bývalú ministerku, myslím si, že to pomenovala presne tak, ako to je. Kolegovia, kolegyne, ak je to naozaj o tom, že tu existuje nejaký, nejaká vôľa sa baviť o konkrétnych zlepšeniach, tak sa poďme o tom baviť a nemusíme o tom hlasovať v stredu, ale môžme o tom hlasovať neskôr. Ďakujem pekne. [11:13] Peter Žiga – Vystúpenie v rozprave Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Dostál. [11:13] Ondrej Dostál Poprosil by som kolegov, ak sa chcú baviť, nech idú mimo sálu. Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, vrátim sa do prvého čítania, kde veľká časť rozpravy sa niesla o tom, že, alebo sa viedla o tom, že to, o čom rokujeme v prvom čítaní, nie je to, čo má byť zmyslom toho, toho zákona potom, ako prejde druhých a tretím čítaním a že tam určite budú ešte nejaké podstatné, podstatné zmeny. A ja som parafrázoval ten známy Solženicynov výrok: "My vieme, že klamú. Oni vedia, že klamú. Oni vedia, že my vieme, že klamú. My vieme, že oni vedia, že my vieme, že klamú. Napriek tomu stále klamú." Takže som povedal, že my vieme, že to, čo ste predložili do prvého čítania, nie je všetko. Vy viete, že to nie je všetko. Vy viete, že my vieme, že to nie je všetko. My vieme, že vy viete, že my vieme, že to nie je všetko, a aj napriek tomu sa tvárite, že je v poriadku, že to robíte práve takto. A teraz sa ukazuje, že áno, je to tak. To, čo ste, to, čo ste predložili do, do prvého čítania, nie je všetko. A naozaj vy ste to, vy ste to nevylučovali, že ešte nejaký pozmeňovák príde, ale zároveň ste hovorili, že to nebudú zásadné zmeny. A v jednej z faktických poznámok ste povedali: "Ja samozrejme nespochybňujem celý ten systém a nijakým spôsobom nechceme zásadne prekopávať a môžem dopredu jasne povedať, že ak niečo bude v druhom čítaní, tak určite to nebude 52 paragrafov, to teda určite nie." No áno, nie je to 52 paragrafov, ale pozmeňujúci návrh, ktorý ste predložili vo výbore a ktorý bol schválený a teraz je súčasťou spoločnej správy, má de facto 42 bodov, aj keď sú tak zosumarizované do siedmich bodov, ale v tých bodoch sú podbody, ktorými sa menia konkrétne ustanovenia. Čiže áno, dodržali ste slovo, nie je to 52 paragrafov, je to 42 bodov. O desať menej. Ale neplatí, že nemeníte zásadne systém, lebo meníte zásadne systém. Ak tú zodpovednosť prenášate z odborných komisií, odborných komisií na radu, ktorá bude politicky zložená, kde budú, kde budú mať väčšinu nominanti ministra kultúry alebo teda v súčasnosti pani ministerky kultúry. A teda či medzi 42 a 52 bodmi je až taký zásadný rozdiel, o tom by sa tiež dalo, dalo pochybovať. Zároveň ste povedali, že takže áno, bude veľká diskusia v druhom čítaní, nejak zásadne sa nezmení filozofia a charakter týchto fondov. Opäť v tom že, v tom, že diskusia bude veľká v druhom čítaní, ste mali pravdu, to bola dobrá predpoveď, ale, ale že či sa týmto mení alebo nemení filozofia týchto fondov, to opäť by som skôr povedal, že, že tak nie je, lebo tým vaším pozmeňujúcim návrhom sa filozofia mení. Rozhodujúci faktor doteraz v tom, ako je systém nastavený, sú odborné komisie, ktoré rozhodujú nepoliticky, odborne, po novom, konečné slovo bude mať rada, kde budú mať väčšinu politickí nominanti. Druhá vec, ku ktorej sa chcem vrátiť, sú tie, sú tie dôvody, lebo z dôvodovej správy sme sa skutočné dôvody predloženia tohto návrhu zákona nedozvedeli. Dozvedeli sme sa ich čiastočne, čiastočne z rozpravy, ktorá bola v prvom čítaní, dozvedeli sme sa ich z včerajšieho úvodného slova predkladateľa pána poslanca Michelka, kde o nich pomerne obsiahlo hovoril. A dozvedeli sme sa ich aj z niektorých faktických vystúpení koaličných poslancov, resp. aj z vystúpenia pána spravodajcu pána poslanca Malatinca. Ale tie dôvody nemajú v zásade nič spoločné s tým, čo je v návrhu zákona, tak ako bol predložený do prvého čítania. Sú to úplne, úplne iné dôvody, lebo zmenou zloženia dozornej komisie, čo je vlastne obsahom toho návrhu, sa nijako nerieši z tých problémov. Čo je ale ešte vážnejší problém, je, že tie dôvody, ktoré ste pomenovali, v zásade nemajú nič spoločné ani s tým, čo je predložené v pozmeňujúcom návrhu, lebo tvrdili ste a teraz, teraz pán poslanec Michelko včera hovoril o tom obsiahlo, že neboli podporené niektoré diela. Neboli podporené niektoré diela alebo aktivity, ktoré podľa jeho názoru mali byť, mali byť podporené. Ale čo sa na tom zmení, ak bude, nebudú rozhodovať komisie alebo rada, ale teda rada, že budú podporené tie diela, ktoré si, a aktivity, ktoré si pán poslanec Michalko myslí, že by mali byť, mali byť podporené? Alebo, alebo sa tu argumentuje nespokojnosťou žiadateľov, že sú nespokojní, že im nebola daná podpora a keď sa zmení to rozhodovanie a nenavýšia sa finančné zdroje, tak takisto budú žiadatelia, ktorí nebudú uspokojení, nedostanú podporu na svoje projekty no a tak tí, tí predpokladám, že tiež budú, budú nespokojní. Alebo tu zaznieva, že problém je, že tie rozhodnutia, odmietavé rozhodnutia nie sú dostatočne odôvodňované. Ale ja neviem teda, či som nejako nepozorne, nepozorne pozeral, to možno pán poslanec Michelko mi povie, že ako to je, že čo sa tým zmení, ak sa prijme ten pozmeňujúci návrh, ktorý predložil a ktorý je obsiahnutý v spoločnej správe, že píše sa tam niečo o podrobnejšom odôvodňovaní rozhodnutí? Alebo, alebo je tam niečo, čo dá záruku alebo aspoň vytvorí predpoklady pre to, aby tie rozhodnutia, odmietavé rozhodnutia, boli lepšie odôvodňované? Lebo samotný fakt, že o tom bude v konečnom dôsledku rozhodovať rada a nie riaditeľ na základe návrhu komisie a že pre radu budú odporúčania komisie, komisie nezáväzné, to nie je, nie je predpoklad, že, že rozhodnutia budú lepšie. Len že budú iné, že, že v niektorých prípadoch, prípadoch si rada povie, no tak tohoto nepodporím a podporím niekoho, niekoho iného. Lebo ani rada nebude môcť nafukovať rozpočet. Keď jej komisie dajú nejaké odporúčania a rada si povie, že chce ešte podporiť niekoho ďalšieho, no tak niekomu tie peniaze bude musieť zobrať. Ale to nehovorí nič o tom, že aká bude kvalita odôvodnení tých odmietavých rozhodnutí, alebo aj pozitívnych rozhodnutí. Argumentuje sa tu a teda to registrujem najmä od pána poslanca Malatinca, že sú nespokojní žiadatelia, ktorí sú podľa jeho názoru kvalitní a mali kvalitné projekty a neboli, neboli podporení. Nespokojnosťou, nespokojnosťou žiadateľov argumentuje aj pán poslanec Jarjabek vo svojich príspevkoch vo faktických poznámkach. Ale tak to je asi normálne, že keď niekto neuspel so svojou žiadosťou, je nespokojný. Je normálne, že keď nemáme prostriedky na to, aby sme podporili všetky projekty, dokonca ani všetky projekty, ktoré splnia tie formálne náležitosti a možno by si aj podporu, podporu zaslúžili, no tak niektoré sú podporené, niektoré sú nepodporené. Rovnako je logické, že budú podporené aj projekty, ktoré sa niekomu subjektívne nepáčia, ako tu včera pán poslanec Michelko citoval z jedného nemenovaného diela, teda ktoré on nemenoval, od nemenovaného autora, ktorého teda on nemenoval. Ja som teda chvíľami mal pocit, že, že je to taká snaha dostať sa do Zomri, lebo to, keď si Zomri všimne, tak predpokladám, že pán poslanec Michelko bude, bude chvíľu hviezdou. A ale, ale jednak, jednak, a toto už myslím že pani Jaurová hovorila, že samozrejmé, že v svetovej literatúre aj v slovenskej literatúre nájdete citáty, citáty, ktoré ak vytrhnete z kontextu, no tak sa vám zdá, bude zdať, že je to, je to vulgárne a nevhodné. Možno sa tu niekto k tomu ešte dostane, ale, ale hlavne samozrejmé, že nemôžete byť vy subjektívne, ja subjektívne, ktokoľvek z nás subjektívne absolútne spokojný so všetkým, čo podporí, podporí nejaká inštitúcia, na čo dá, na čo dá peniaze. Ale teraz sme my tí arbitri? Vieme my ako poslanci lepšie posúdiť, ktorý projekt si zaslúži podporu a ktorý si nezaslúži? Vieme my ako poslanci povedať, že tie projekty, ktoré boli podporené, nemali byť podporené, a tie, ktoré neboli podporené, mali byť podporené? Na základe čoho? Na základe našich subjektívnych dojmov? Vieme to my lepšie, ako tie odborné komisie? Samozrejme, keby tie odborné komisie boli inak zložené, možno by, možno by dali iné odporúčania. Ale, ale my nie sme lepší arbitri toho, čo sa má podporiť, ako odborné komisie, ktoré sú kreované, kreované nepoliticky. A politicky, politicky kreovaná rada bude lepším arbitrom na rozhodovanie o tom, čo sa má podporiť a čo sa nemá podporiť ako odborné, odborné komisie? V čom? Ako v tej rade bude viacej odborníkov na danú oblasť, napríklad na literatúru, ako je, ako je v odbornej komisii? Alebo, alebo budú, budú, budú iní odborníci? Nemyslím, hej? Aj keď tam môže byť nejaký, nejaký odborník na jednu, druhú, tretiu oblasť, ale bude to iný odborník. To neznamená, že to jeho rozhodnutie bude lepšie, ako, ako, alebo kvalitnejšie, alebo odbornejšie ako, ako rozhodnutie, rozhodnutie komisie. A ďalšiu vec, ktorú spomínal pán poslanec Michelko ako dôvod, prečo prichádza s tým návrhom, teda hovoril najmä o pozmeňujúcom návrhu, je, že tie odborné komisie nemali proklientsky prístup k žiadateľom, častokrát ich dokonca, komisie, fond, hej, tu neboli, neboli, neboli komisie, predpokladám, že častokrát ich dokonca šikanovali, žiadali ich vrátiť nejaké prostriedky, ktoré boli použité iným spôsobom, a o ktorom si, a o ktorom si žiadatelia mysleli, že je v poriadku, alebo že, že na niečo nestačila letenka, ale vyžadoval sa palubný, palubný lístok z lietadla. To sú veci, o ktorých sa dá hovoriť, ale o ktorých sa dá hovoriť aj v mnohých iných súvislostiach. Mnohé iné dotačné fondy, eurofondy častokrát sú nastavené tak, že si tam žiadajú veci, ktoré keď sa na to pozrie človek, ktorý nie je hlboko v tej téme, tak sa mu zdajú, že sú, že sú absurdné, že by to mohlo byť jednoduchšie, že je to prebyrokratizované, že veci by mohli byť napísané, napísané jasnejšie. To určite nie je problém iba vo Fonde na podporu umenia, ale nejaké pravidlá musia byť. A keď sú tie pravidlá nastavené, tak keď sa má vykazovať, ja neviem, použitie prostriedkov fondu nejakým spôsobom, tak sa má a keď, keď neboli použité prostriedky fondu, tak ako bolo schválené v projekte, ako, ako je nastavené v pravidlách, no tak áno, môže to mať aj konzekvencie, že, že musí časť tých prostriedkov, prostriedkov vrátiť. A hlavná otázka ale je, že ako, ako tento pozmeňujúci návrh rieši tento problém? Opäť, pán poslanec Michelko mi možno odpovie. Možno som nepozorne čítal, ale ako schválenie toho pozmeňujúceho návrhu zabráni tomu, aby, aby sa diali také veci? Aby napríklad fond nevyžadoval pri kontrole použitia prostriedkov veci, ktoré, ktoré možno nie sú nevyhnutné. Alebo aby, aby tie inštrukcie, že čo sa má ako vykazovať, boli, boli jasnejšie. Však to, z toho, čo je obsiahnuté v tom pozmeňujúcom návrhu, podľa môjho názoru, názoru, nevyplýva. Samozrejmé, že tá prax sa môže zmeniť, môže sa, môže sa zlepšiť, ale samotný fakt, a v tom je podstata toho návrhu, že sa konečné rozhodovanie prenesie na úroveň rady, predsa nezmení spôsob implementácie projektov a ich vykazovania a vykazovania finančných nákladov. Pán poslanec Malatinec hovoril o tom, že ako je to nespravodlivo rozdelené, že projekty z Bratislavy dostávajú, dostávajú viacej ako projekty z iných krajov a že je množstvo žiadateľov z Prešovského alebo Banskobystrického kraja, ktorí sú kvalitní a neboli, a neboli podporení. Ale je rovnaké množstvo, dokonca aj väčšie množstvo žiadateľov z Bratislavského kraja, ktorí sú kvalitní a neboli, neboli podporení. Ja som tu opätovne, myslím si, že som to robil aj, aj v rámci prvého čítania a teraz vo faktickej v reakcii na, na vystúpenie pána poslanca Malatinca, tu citoval konkrétnu úspešnosť, úspešnosť žiadostí a tá sa pohybuje za všetky kraje od 52 do 60 %. Bratislava ani nie je percentuálne najúspešnejším. Ale teda keď príde viacej žiadostí z Bratislavského kraja, tak snáď nemá, nemajú komisie postupovať tak, že, že budú odmietať žiadosti len z dôvodu, že sú z Bratislavského kraja, majú, majú posudzovať kvalitu. Ale aj pri tej, pri tom posudzovaní kvality je zohľadnená, zohľadnené regionálne zastúpenie 52 až 60 %. Však si zoberte akékoľvek iné kritérium o regio, ktoré vypovedá o nejakých regionálnych rozdieloch alebo rozdieloch medzi Bratislavou a regiónmi. Hrubý domáci produkt alebo, alebo, alebo, ja neviem, príjmy alebo, alebo životné náklady, tak tie rozdiely asi budú väčšie ako medzi 52 a 60 percentami, ktoré sú tam. Ale opäť, ak je to problém, a ak teda má väčšina parlamentu, parlamentu pocit, že má byť, ja neviem, to rozdelenie, konečné rozdelenie prostriedkov má zohľadňovať, zohľadňovať počet obyvateľov kraja, a že sa to má deliť nejako, nejako, nejako podľa, podľa krajov a nie, nie podľa kvality, tak v čom ten pozmeňujúci návrh prináša riešenie tohto problému, ak to teda je problém? V tom, že v rade budú ľudia, ktorí budú na to, na to bdieť, a keď vidia, že bude sa im zdať, že príliš veľa podporených projektov alebo navrhovaných projektov z Bratislavského kraja, no tak ich škrtnú a nejako, nejako sa rozhodnú, že, že ich dajú projektom z iných krajov, ktoré, ktoré neboli komisiou odporúčané? Čiže mne sa páčila, páčila tá výzva, ktorú, ktorá bola obsiahnutá vo vystúpení pána poslanca Malatinca, že skúsme o tom diskutovať, kde je pes zakopaný. Len problém je, že naozaj diskutovať, kde je pes zakopaný, sa má pred tým, ako sa nejaký návrh predloží do druhého čítania, či do, do, do parlamentu vôbec. Tá diskusia mala tomu predchádzať. Mali, mali sa pomenovať problémy a malo sa, mali sa navrhnúť riešenia a samozrejmé, že poslanec si môže dať návrh, návrh, aký chce, a nie je, nie je povinný pred tým usporiadať verejnú diskusiu, ale keď navrhovatelia komunikujú, že je tu nejaký problém alebo sú tu nejaké problémy, ktoré sa snažia svojím návrhom vyriešiť, by tie návrhy, tie problémy mali najprv pomenovať a pomenovať ich ešte pred tým, ako s tým návrhom prídu, resp. najneskôr v dôvodovej správe a v úvodnom vystúpení v prvom čítaní. Nie tak, ako sa to stalo teraz, že diskutujme o pozmeňujúcom návrhu. Tých osem alebo koľko dní od, od predloženia toho pozmeňujúceho návrhu, to nie je ten reálny priestor na diskusiu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [11:33] Ondrej Dostál – Vystúpenie v rozprave vymazať nadbytočný prázdny rámček! [11:33] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie dve faktické poznámky. Pán poslanec Michelko. [11:35] Roman Michelko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Nebude sa dať všetko vo faktickej poznámke, ale však v ústnej rozprave ešte vystúpim a možno potom ešte na konci, keď sa zosumarizujú všetky veci. Veľmi intenzívne to počúvam. Takže zopár otázok alebo teda zopár vecí. Hovorili ste tu o tom, že, že teda my vieme, kde je problém a ako to riešiť. No rieši to možno nedokonale, ale rieši ten systém v tom zmysle, že, samozrejme, rada bude vlastne robiť to, čo predtým robil minister a bude mať to posledné slovo v prípade, ak tam niečo bude kričať. To bol zámer, to bolo jasné. Ľudia, ktorí sú zorientovaní v danom období, alebo v danom, v danej časti kultúry, vedia o niektorých menách, o niektorých projektoch, o niektorých tvorcoch. Čo sa týka zdôvodňovania, tak rada fondu nastavuje pravidlá a rada fondu povie, že instantná opakujúca sa veta CtrlC-CtrlV nestačí. Nestačí to pri špičkových autoroch, ktorí majú obrovské množstvo literárnych ocenení, ktorí v podstate sú etalónom kvality, a teda, ak nie je podporené, tak bolo by slušnosťou im to zdôvodniť, vyargumentovať. To isté nastavovanie tých byrokratických šikán. Takisto aj tam povie, viete, vždy sa tie veci kontrolovali, aj keď bol štátny fond, ale tam ste mali presne v zmluve prísne účelovo viazané projekty, teda náklady, vy ste ich zdokladovali a nemuseli ste vypisovať traktáty, ktoré vám niekto stále vracal, že sú nedostatočné a podobne. Čiže áno, toto sú veci, ktoré nastavuje rada fondu. A tá má byť zorientovaná a má to urobiť inak. [11:35] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Vaľová. [11:35] Jana Vaľová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega, povedal ste, že váš predrečník povedal, kde je pes zakopaný. No pes je zakopaný v tom, čo tu predtým bolo. Treba sa na to pozrieť, ako ste to nastavili cez neziskové organizácie, ktoré brali neskutočné peniaze, a ktorí sa navoľovali sami do tohto systému a naozaj ministerstvo absolútne nemalo kontrolu nad štátnymi peniazmi. Tam je pes zakopaný. Ja si stále myslím a stále to hovorím, ak naša vláda Roberta Fica chodí na výjazdy do regiónov, tak vždycky dá peniaze všetkým obciam nepozerajúc na to, či je to obec za takú politickú stranu alebo takú, lebo je to verejne prístupný dokument. Títo ľudia sú verejne, ako by som povedala, môžu sa teda viac pranierovať, lebo sú zvolení a sú za, alebo sú za ministerstvo. Teraz poviem, keď bola vaša vláda a teraz zájdem do iného súdka, nie do kultúry, ale to je, všetko spolu súvisí, tak naši starostovia dostávali nulu. A ďalšia vec. Vy stále chcete, aby sme vám dávali príklady. Ja vám dávam príklady ako Humenné, mesto kultúry. Tu si môžte pozrieť tabuľku, čo to tam všetko je nadovádzané, že tam menšiny majú nulu. Tak vy nám dajte, keď stále rozprávate, že keď Bratislava dá viacej projektov. No tak nám dajte počet, koľko dala Bratislava a koľko dalo celé Slovensko. No určite to bude nepomer. Určite Bratislava nedala viac ako celé Slovensko. A ja mám aj tabuľku, len som nevedela, že to dneska pôjde, kde mi poslali národnostné menšiny, koľko dostali peňazí. Však to absolútne sú nespokojní. A koho, na koho sa môžte obrátiť? Poslanci z mesta Humenné, nie ja, hovorím, si vyžiadali tieto veci, ale nevedia sa na koho obrátiť, lebo sú tam nejakí z občianskeho združenia, ktorý tam sedí v tej komisii, je to anonymný človek, čo s ním zmôžu? Ale keď tam bude niekto sedieť za ministerstvo, keď tam niekto bude sedieť za štát, tak je to určitá garancia. Vždy tá garancia bola a je to nejaká garancia. Takže nerozprávajme tu také veci. A chceli ste dôkazy, tak ja vám tie dôkazy predkladám. A ešte raz. Pohoda je politická pieseň! [11:35] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Dostál. [11:37] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem kolegovi aj kolegyni za reakcie. A, pán poslanec Michelko, áno, tak keď tá zmena spočíva iba v tom, že rada bude robiť to, čo predtým robil minister, teda schvaľovať tie projekty, tak teraz tam máte vašu ministerku kultúry. Je to nominantka vašej strany. Ak sa tam dejú nejaké problémy, ak, ak teda usúdite, že niekto, kto mal dostať podporu, nedostal podporu, alebo niekto, kto si nezaslúži podporu, bol podporený, tak vaša pani ministerka to môže opraviť. Prečo, prečo to teda idete, idete, idete meniť a idete zmeniť to zhodovanie, rozhodovanie tak, že bude rozhodovať rada, keď bude vlastne podľa vás robiť iba to, čo teraz mohol robiť minister? (Reakcia z pléna.) A to odôvodňovanie a to, tá byrokratická, byrokratická šikana, ak je tam nejaký problém, tak podľa môjho názoru treba zmeniť, zmeniť pravidlá, zmeniť nastavenie tých pravidiel. Samotný fakt, že radu ovládnu politickí nominanti, nezmení toto, lebo, lebo je ix iných schém, kde, kde sa, takisto majú tí, tí podporení žiadatelia pocit, že dochádza k byrokratickej šikane a ne, nezmení sa to len za to, že sú tam štátom dosadení. A pani poslankyňa Vaľová, povedali ste, že problémy, že kde je pes zakopaný, že pes je zakopaný tak, ako sme my nastavili systém. Ale však my sme ten systém nenastavili. Veď ten systém vytvoril pán minister kultúry Maďarič. Ja som nikdy nebol s pánom Maďaričom v jednej strane. Vy ste s ním v jednej strane niekoľko rokov strávili a bolo to za Ficovej vlády. Nie za našej vlády. Za Ficovej vlády bol ten systém nastavený. [11:37] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďalším do rozpravy je pán poslanec Bužo. Keďže nie je prítomný, stráca poradie. A keďže znova tu nie je, tak úplne definitívne stráca poradie (povedané so smiechom). Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Siedmi poslanci. Pán Michelko ako navrhovateľ, nech sa páči, prvý. [11:40] Roman Michelko – Vystúpenie Vážení kolegovia, veľmi pozorne som počúval všetky vaše výhrady a mal by som k tomu zopár pripomienok. Ja zrejme potom ešte aj po ústnej rozprave sa ako navrhovateľ vyjadrím k tomu, čo odznie, aj keď predpokladám, že viac-menej sa budú opakovať veci, ktoré už boli povedané. Najprv základný princíp. Teda počuli sme tu obrovské množstvo katastrofických scenárov, ale ja som hlboko presvedčený, že je to oveľa viac strašenie a pri dobrej vôli sa všetko dá urobiť. Vlastne základná idea zákona je nasledovná. Naozaj dneska to bolo nastavené tak, že komisie sú neomylné a vlastne ich problematické rozhodnutia nie je schopný nikto korigovať. Pre pána Dostála, niekedy, keď bol Štátny fond podpory kultúry, tak všetky projekty išli na podpis ministrovi a minister mohol podporiť, nemohol, robil to výnimočne, ako to povedala kolegyňa. Ale stalo sa to, že nejaké kvalitné nepodporené projekty nakoniec podporené boli. A teraz vlastne urobíme to isté, len nebude to minister, ale bude to rada verejnoprávneho fondu. To je všetko. Ja som ilustroval a minimálne z tej oblasti umenia, v ktorej sa naozaj vyznám, lebo robil som 21 rokov a viete, to vydavateľstvo má nejaký cveng, dostali sme množstvo cien, takže nie sme ani komerční, nie sme ani, no teda ešte, aby bolo jasné, to nie je moje vydavateľstvo. Ja som tam bol nájomný manažér, čiže ja nelobujem pre seba. Akože ja naozaj som skončil ako konateľ a samozrejmé, že som v kontakte s kolegami, samozrejmé, že mi vyplakávajú, ale to neznamená, že hrám na seba. Nie, je hrám v prospech kvalitnej literatúry. Konkrétne. A teraz poďme k tomu, že tie výhrady. Ja som si pozeral veľmi dôkladne, aj som citoval výhrady fondu. Ako som povedal, s pánom Špotákom som minimálne trikrát, či už na Združení vydavateľov, kníhkupcov, alebo dokonca sídlime v jednej budove, tak raz, keď čakal, no hovorili sme, no minimálne hodinu som mu hovoril veci, ale výsledok bol taký, že ako keby som hádzal hrach na stenu. Povedal, že, usmial sa, uškrnul sa a všetko bolo po starom. Dopyt alebo výhrady kultúrnej verejnosti, a nebol som sám, na združení vydavateľov skoro všetci vydavatelia, alebo teda všetci, ktorí sa na valnom zhromaždení dostali k diskusii, však neboli všetci, lebo ich bolo sto, ale možnože 15 ľudí, každý jeden dal nejakú výhradu. Oni sa aj častokrát opakovali a výsledok nula. No tak keď dobromyseľná diskusia nie je prijatá, tak sa to musí riešiť systémovo. My sme vedeli, kde je problém, pomenovali sme ten problém a riešili sme to, alebo chceme to riešiť spôsobom, ktorý sa nám nateraz zdá za najlepší alebo to, čo si myslíme, že by ten problém mohol riešiť. Výber ľudí do fondu, viete, ani teraz, ako keď počúvam tie reči, že vlastne ovládnutie, a teraz ja neviem, akí, akí "oplani" sú tí ministerskí nominanti, tak nateraz to boli ľudia, ktorí fungovali v kultúre tri, štyri, päť volebných období. Áno, častokrát sú to vysokí a plne zorientovaní úradníci ministerstva kultúry, ktorí pracovali s týmito fondami, vedia, ako funguje systém. Bolo dokonca takým nepísaným zvykom, keď vznikol tento fond, že generálna riaditeľka sekcie umenia bola podpredsedníčka rady fondu, tak je to asi osoba, ktorá žije tým a nie je to nejaká tupá úradníčka v zmysle, že jednoducho nezorientovaná, prídeš, stláčaš gombíky a tak. Je to osoba, ktorá sa stretávala, alebo sú to všetko osoby, ktoré sa stretávajú s umelcami, diskutujú, pripravujú legislatívu, pripravujú rôzne záležitosti. A je až dehonestačné, keď o nich hovoríte, ako nejakí tupí politickí nominanti, ktorí tam prídu likvidovať a robiť len zle. Ja komunikujem s ministerkou. Niekedy je to, sú to náročné debaty, ale myslím si, že pri nomináciách do niektorých orgánov, a tak, viem presadiť ľudí, ktorí majú dôveru. A všetci dobre vedia, ktorí za mnou skúšali, tí takí všelijakí trafikanti a podobne, že pokiaľ tí ľudia sú nekompetentní, v živote som takého človeka neodporučil a, naopak, veľmi rýchlo leteli odo mňa, pretože ja si hlboko uvedomujem, že neexistuje väčšia katastrofa, ako dať nekompetentného človeka na vysoko odborný úrad. Nehovorím, že všetky nominácie ministerstva kultúry sú práve ideálne, ale môžem jednoznačne povedať, že ja s nimi nemám nič spoločné. A samozrejme ten, kto nominuje nekompetentného človeka, ak sa niečo také stane, tak bude niesť za neho zodpovednosť. Takže prvá tip-výhrada, že to skolabuje, som presvedčený, že nie. Samozrejme, keď sa bude robiť obrovská rezistencia, keď sa budú hľadať všetky možné argumenty, ako to neurobiť, no tak sa to neurobí. Vlastne výsledok tohto je, možno nie úplne najelegantnejší, možno nie je úplne najšťastnejší, taký, že vlastne ľudia v tých komisiách aj nominanti ministerky budú odborníci, napríklad je tam významný výtvarník Piačka. Teraz nebudem všetkých hovoriť. Ale to je človek, ktorý má, a nie je dokonca ministerský úradník, ale teda rozumie sa tomu umeniu, je autorita v svojej komunite a, samozrejme, pozrie si tie projekty a niečo, niečo mu naozaj bude silne nesedieť, no tak bude môcť povedať, že to naozaj asi nie. To isté plánujem presadiť, pomôcť, odporučiť človeka v oblasti literatúry, ktorý požíva dôveru odbornej verejnosti. A nebude to žiaden nejaký glotovaný rukáv, ktorý bude, neviem čo, robiť cenzora, alebo neviem, bude nejaké hlúposti podporovať, naozaj o to vôbec nejde. Všetky argumenty, ktoré som dával, si za nimi stojím a dovolím si povedať, že pred odbornou verejnosťou, nezaujatou, by som si ich vedel obhájiť. A ešte jedna vec. Naozaj ma mrzí, že diskusia takáto otvorená je až teraz, že nemohla byť pred troma dňami, dvoma dňami, týždňom, kedy samozrejme, a ja to priznávam, je toto koordinované aj komunikované s ministerstvom kultúry a keď sme už na bránkovej čiare, tak veľmi ťažko sa niečo robí bez toho, aby sa to dalo technicky zrealizovať, resp. poviem dopredu, je to, bohužiaľ, nemožné už. Už teraz je to nemožné. Čo neznamená, že však na každej schôdzi môže byť aj priama a nepriama novela zákona. Ale ja nevidím ten systémový, že nejaká malá vec pri, viete, ja vidím iný, inú pointu celého tohoto odporu. Ten odpor vychádza z jedinej veci, že dneska to teda bolo tak, že tie kreovania v tých komisiách a všetky zásadné záležitosti, robila, teda väčšina v tej rade fondu, ktoré taký, že rámcový orgán, ktorý tieto veci rieši, mali teda občianske združenia a teraz to tak úplne nebude. A to už je peklo, armagedon, koniec. Všetci nominanti, ktorí budú z teda ministerstva, budú nekompetentní a nezorientovaní a nie, akože absolútna apriórna vec, ktorá je totálne mimo reality. A je to len naozaj také, že politické odsudky a podobne. Poslednú vec, ktorú poviem, a to ilustruje, že teda je aj diskusia, aj sebareflexia. Ak si pamätáte, tak v prvom čítaní išli štyri zákony. Do druhého čítania pokračujú len zákon o FPU a zákon o galériách a knižniciach, ktorý prišiel extrémne, alebo dobre, extrémne, ústretovým gestom, ktorý vypočul nejaké, nejaké veci. A dneska ešte poviem, ak teda sa dostaneme k tomu, aké prípadné argumenty sme dostali v prospech takejto úpravy. Ale chcem povedať, že ten priestor tu bol, ak by sa naozaj komunikovalo. My sme stiahli tie zákony z tejto schôdze, pretože nechceme robiť veci alebo chceme ich robiť po diskusii s odbornou obcou tak, aby boli čo najefektívnejšie. Áno, asi sa malo začať tak, že sme si mali pomenovať problém a poďme sa dohodnúť na tom, ako to riešiť. Naozaj ma mrzí, že tá diskusia išla pomimo mňa alebo mimo mňa, lebo ja som bol vždy ochotný diskutovať a som prístupný na racionálne argumenty. Ale tak dobre, učíme sa. Možno v budúcnosti sa táto chyba nestane a je mi ľúto, že teraz už je asi naozaj neskoro. A potom ešte, samozrejme, ako navrhovateľ zrejme sa vyjadrím k všetkým tým ďalším veciam. Ďakujem. [11:40] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie štyri faktické poznámky. Pán poslanec Dostál. [11:40] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Michelko, myslím, že ohľadom toho, ako reagujete na diskusiu, by ste mohli slúžiť príkladom iným predkladateľom a teda dúfam, že sa vaši kolegovia aj kolegovia z vlády budú tým inšpirovať, lebo tým, že ste teraz vystúpili, tak v zásade aj tí, čo sú prihlásení do rozpravy, môžu na vás reagovať a môžu reagovať aj s faktickými. Takto by sa to teda z formálneho hľadiska malo robiť. Ale teraz z hľadiska toho, ako ste predložili ten návrh, tak áno, asi už aj sami cítite, že, že takto sa to nemalo, nemalo robiť, že teda najprv mal byť pomenovaný problém a teda, že v optimálnom prípade by, by to malo byť vydiskutované aj s nejakou odbornou obcou, aj so zainteresovanou verejnosťou a v úplne ideálnom aj s opozíciou. Ale, samozrejme, však vy nie ste povinný predkladať návrhy potom po dohode, po dohode s opozíciou. Ale aspoň tie dôvody, keby boli jasne pomenované, už pri predkladaní návrhu zákona, už to by bolo, to by bolo, povedal by som, že dobré, aj keby sme možno s tým nesúhlasili z hľadiska obsahového. Ale to teraz hovoríte, že je neskoro. No ale, ale to naozaj tá diskusia, keď už tak má prebehnúť v parlamente medzi, medzi prvým a druhým, druhým čítaním a problém teda nie je v tom, že keď už bol predložený a schválený ten, ten pozmeňujúci návrh, že, že nikto sa neozval a nebola, nebola diskusia. A dve otázky mám. Jednak vy hovoríte o tých ľuďoch, ktorí budú nominovaní do rady, ako by ste už vedeli, koho tam pani ministerka nominuje. Tak sa chcem spýtať, či už to viete. A druhá, že ste stiahli z tejto schôdze nejaké návrhy. To tiež som teda nezaregistroval, ktoré návrhy boli stiahnuté. [11:50] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Grendel. [11:50] Gábor Grendel – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Pán poslanec, kultivovaná reakcia, všetka česť. Ale trošku sa mi zdá, že veci, ktoré hovoríte, do istej miery nezodpovedajú tomu pozmeňujúcemu návrhu, ktorý ste predložili k tomuto zákonu a že tak trošku až dehonestujete ministerku kultúry. Lebo v tom pozmeňujúcom návrhu je napísané, že tých ôsmich členov rady nominuje ministerka kultúry. A vy ste aj včera pri tej úvodnej reči, aj dnes v tomto vystúpení ste vlastne zopakovali, že tých ľudí budete nominovať vy. Tak pôsobí to tak trošku, akoby ministerka kultúry o tom vlastne ani nerozhodovala a že politicky ako nie je úplne, poviem to tak jemne, zorientovaná, aby ona mohla nejaké autority nominovať do tej rady. Ale nič to nemení na tom, pán poslanec, že väčšinu, rozhodujúcu väčšinu získajú politickí nominanti pani, pani ministerky. A ešte sa k tomu vrátim potom v ústnej rozprave. Hovoríte, že loptička je už, teda lopta je už na bránkovej čiare a už je neskoro. No nikdy nie je neskoro. Vždy sa dajú tie veci v rámci aj vášho pozmeňujúceho návrhu rozdeliť na samostatné hlasovania. Dal by sa dať ešte pozmeňujúci návrh, ktorý vráti pomer síl v rade fondu tak, že väčšinu by mali nominanti profesijných združení a menšinu by mali priami nominanti ministerstva kultúry. Čiže neskoro nie je nikdy. Je to len otázka nejakej ochoty a politickej vôle. [11:52] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Kleinert. [11:54] Dana Kleinert – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne a ďakujem za reakciu, pán Michelko. Ja by som len chcela povedať, že mňa tak vždy zarazí, keď hovoríte akoby tak veľmi negatívne o konkrétnych možných vlastnostiach budúcich nominantov z ministerstva kultúry, lebo to sú vlastne vaše slová a nikdy som to tu nepočula povedať z našej strany typu, citujem vás: "oplani z ministerstva kultúry, tupí politickí nominanti, ktorí robia zle" a tak ďalej. My sme to tu nikto nespomenuli. Vlastne jediní, ktorí to hovoríte, ste vy a zároveň nám hovoríte už o konkrétnych menách, lebo vy už máte teda niečo v hlave, kto by tam mal byť. A toto ma mrzí, lebo to, o čom sa tu celý čas rozprávame, je, že my tu nechceme byť rozhodovatelia o tom, kto konkrétne tam bude, ale bavíme sa o tom, že tento návrh zákona likviduje ten transparentný a férový systém. Už čokoľvek si môžeme myslieť o tom, čo konkrétne tí ľudia, aké projekty vybrali, ale ten transparentný systém, vy nám to teraz každou jednou, akoby jedným protiargumentom vlastne jasne vyvraciate, že, že ho nechcete. A stále by som chcela povedať, že pokiaľ sme tu neodhlasovali tento zákon, tak síce sme na bránkovej čiare, ale nie je to ešte koniec. Vy sám máte tú možnosť to stiahnuť. Chápem tomu, rozumiem tomu tak, že je tu vôľa diskutovať, poďme sa o tom rozprávať. Poďme sa na to pozrieť lepšie, na tie problémy, ktoré boli definované, lebo už teraz vieme, že tento návrh zákona nerieši tie problémy. Takže poďme si za to sadnúť. Vy stále máte tú možnosť, ak aj keby to prišlo k hlasovaniu, stále môžeme apelovať na to, že strana SMER a strana HLAS nemusí za zlikvidovanie ich vlastného návrhu, ktorý urobili pred desiatimi rokmi a funguje, zahlasovať. Takže ešte nezahadzujme flintu do žita, prosím. [11:55] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Jaurová. [12:00] Zora Jaurová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Ja iba, pardon (rečníčka rukou zavadila o mikrofón). V reakcii na to, čo tu zaznelo od pána Michelka, že ja už som viackrát od vás počula ten argument, ktorý je pre mňa nepochopiteľný, že vy vlastne svoje legislatívne návrhy zdôvodňujete argumentami nelegislatívnej povahy. To znamená, že vy navrhnete do zákona, že ministerka nominuje nominantov do rady fondu a potom to odôvodňujete tým, že však by hádam ministerka nebola taká hlúpa a nenominovala tam zlých nominantov. Ale to tak nefunguje legislatíva. Proste legislatíva funguje tak, že čo tam je napísané, tak to platí, a my teda vidíme, ako pani ministerka nominuje ľudí kade-kde, akých ľudí a na základe akých argumentov. Takže už dupľom nemáme žiadnu dôveru k tým nelegislatívnym a k externalitám, na ktoré vy sa odvolávate. A druhá vec je, čo sa týka toho, že, že tu nejak chceli ste diskusiu a tá neprebehla, no. My dvaja sme teda strávili veľmi veľa času spolu v televíznych diskusiách. Ja som sa s vami jedného času stretávala pomaly viac, jak s mojím manželom a, a, bohužiaľ, tá diskusia mala prebiehať pred tým, než ste prišli s týmto návrhom do parlamentu, alebo mala prebiehať medzi prvým a druhým čítaním, lenže očividne vy ste si to neprediskutovali ani so svojimi koaličnými partnermi, ktorí potom chodia za mnou a pýtajú sa ma, že ako by sa to dalo urobiť inak, hej? Čiže, čiže skúsme možno sa vrátiť tam, kde sme to urobili zle, a skúsme možno to vylepšiť a urobiť to tak, aby sme všetci na to boli hrdí. Ďak... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [12:00] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Michelko. [12:00] Roman Michelko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Takže veľmi telegraficky. Pán Dostál, zákon o Audiovizuálnom fonde bol v minulej schôdzi v prvom čítaní, nie na tejto schôdzi v druhom čítaní. Takisto pamiatkový zákon bol v prvom čítaní, nie v druhom čítaní na tejto schôdzi. Bude až možno na tej ďalšej. A bude až potom, keď sa vydiskutujú veci s ľuďmi, ktorí vieme, čo chceme dosiahnuť, ale chceme to urobiť čo najelegantnejšie a najefektívnejšie. Takže máme sebareflexiu, a keď si nie sme istí riešením, tak radšej to pozdržíme. Ďalšia vec. V zásade sa ohradzujem voči tomu podsúvaniu a nejakému možno, že ja nejako dehonestujem ministerku. Nie. My máme, a veľakrát som to povedal, pracovné, priateľské a korektné vzťahy. A áno, chodím aj na ministerské porady, vyjadrujem sa a keďže ma vníma ako človeka, ktorý bol v období alebo v oblasti kultúry pôsobil v podstate celú profesionálnu kariéru, tak, samozrejme, predpokladám, že niektoré moje návrhy akceptuje, ktoré si, samozrejme, zdôvodním a že budem mať nejaký vplyv povedzme na to, aby vhodní ľudia boli na dôležitých miestach. To je všetko. Akože hádzanie piesku medzi nás dvoch alebo tak, je úplne také až smiešne, ale dobre. Toto som povedal. A posledná vec, pani Kleinert, ja tu celý deň počúvam, normalizácia, mečiarovské časy, pomaly ešte, teda normalizácia pred rokom ´89. Vtedy neviem, či socialistické ministerstvo kultúry majú nejakú grantovú schému pre nejaké občianske združenie, ktoré vtedy ani neboli. Možno nejaké z národného frontu. Takže vy ich hovoríte. Vy hovoríte, že pokiaľ ministerstvo nominuje takýchto ľudí, no tak to bude znamenať presne to. Takže nevkladajte mi niečo. Ja, naopak, ich obhajujem, tých ľudí. [12:00] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďalším vystupujúcim v rozprave je pán poslanec Hajko, nech sa páči. [12:00] Jozef Hajko – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, prajem vám príjemné presné poludnie, dvanásť hodín. Vystúpenie je za, za KDH, klub KDH k tomuto návrhu zákona. Teraz prednesiem. Sloboda prejavu patrí k základným slobodám demokratického zriadenia a je to aj jedna zo základných konzervatívnych hodnôt. Prečo to hovorím? Pretože aj umenie patrí k aktom takejto slobody, ktorá je chránená Ústavou Slovenskej republiky. Vytvoriť dôstojné podmienky na uplatňovanie tohto druhu prejavu je teda pre štát jednou zo základných úloh. Z dejín najmä totalitných režimov však vieme, že tento typ slobody asi hneď po slobode vierovyznania a náboženského presvedčenia najviac prekáža tým, ktorí majú v rukách moc. A sú to umelci, ktorí patria na jednej strane k najviac zneužívaným v prospech ideológie, ako napríklad v legendárnej anticharte v roku 1977 počas československého komunistického režimu. Na druhej strane sú to umelci, aj pre nás sú umelci aj prenasledovanými či ostrakizovanými, ak si svoju, svojou slobodou umeleckého prejavu dovolia prinášať na svetlo sveta niečo, čo politickej moci nesedí, prípadne čo ju priamo kritizuje, tak ako nám to predviedol napríklad v 30. rokoch minulého storočia vodca Nemeckej ríše. Vtedy propagandisticky urobil výstavu avantgardných umelcov ako ukážku odsúdeniahodného umenia a následne to urobil výstavou moci, moci vyhovujúcich umelcov. Tí mali najlepšie reprezentovať mytologické podhubie národnosocialistickej ideológie. Sú to, samozrejme, extrémy v dejinách, avšak na poučenie, aby sme sa týmto totalitným dejinám ani len trochu nepriblížili, je dobré si ich pripomínať vždy, keď sa politická moc správa tak, ako by slobodu prejavu, v tomto prípade umeleckého prejavu, chcela z pozície moci riadiť. A spôsob, akým pristúpila vládna koalícia k zmene zákona o Fonde na podporu umenia, mi, žiaľ, presne takéto snahy pripomína. Z legislatívneho hľadiska je nepochopiteľné, že také závažné zmeny vo fungovaní Fondu na podporu umenia nepredkladá ministerka kultúry a rezort, ktorý, pod ktorý fond spadá, ale ide o poslanecký návrh. Je nepochopiteľné, že novelizácii zákona nepredchádzalo riadne medzirezortné pripomienkové konanie a dokonca ani zástupcovia Fondu na podporu umenia neboli prizvaní na rokovanie s poslancami. Je zarážajúce, že v znení zákona, ktoré sa odhlasovalo po prvom čítaní, pozmeňujúcim návrhom samého predkladateľa pred druhým čítaním naberá absolútne nové kontúry a prináša do fungovania fondu zásadné zmeny. Ja som už pred prvým čítaním upozorňoval na to, že sa tu niekto pokúša z pozície moci postupne ovládnuť verejnoprávnu inštitúciu, akou je Fond na podporu umenia. To, čo však prichádza do pléna Národnej rady v podobe pozmeňujúceho návrhu, sa už na nič netvári a dovolím si povedať, že ide o zoštátnenie Fondu na podporu umenia, ktorého podoba sa ako tak, nezávislého fungovania sa kreovala veľmi dlhé obdobie. Samozrejme sú veci, ktoré na fungovanie Fondu na podporu umenia vnímam kriticky aj ja. Napríklad nevysvetliteľné nepridelenie podpory niektorým významným projektom, dokonca s odôvodnením, že nenapĺňajú dostatočnú umeleckú kvalitu. A zdá sa, že, že dôvodom je najmä iné hodnotové nastavenie hodnotiacej komisie, ako to, ktoré mnou myslené projekty reprezentujú. To, samozrejme, to je, samozrejme, neprípustné a je legitímne hľadať spôsob, ako prostredie podpory umenia odbremeniť od jednostranných ideologických rozhodnutí, ktoré v súčasnosti nahrávajú, nebojím sa povedať, progresívnej ideológii na úkor tých konzervatívnejších, či tých, ktoré prinášajú kresťanskú tematiku. Rovnako vnímam ako problém regionálnu neproporcionalitu, čo sa týka množstva prerozdelených projektov, kde treba hľadať spravodlivý mechanizmus, ktorý by umožnil umelcom dôstojne tvoriť a existovať aj v regiónoch. Určite sa treba pozrieť na podporu umenia na základe rozdeľovania podľa toho, či vzniká v zriaďovacích, či nezria... v zriaďovaných či nezriaďovaných inštitúciách a či naozaj nehľadať iný mechanizmus na podporu zriaďovaných inštitúcií, ktorých ráz činnosti je iný, ako v oblasti nezávislého umenia. Rovnako je na úvahu vzhľadom na výšku rozpočtu fondu, ako sa pozerá na klasifikovanie a definovanie umenia, ktoré podporuje, a či by nestálo za úvahu v tejto oblasti urobiť poriadok a podporovať prioritne naozaj umeleckú činnosť. To všetko si zaslúži odbornú diskusiu, ale nie nálet vládnej moci, ktorého výsledkom nebudú systémové a vecné zmeny k lepšiemu, ale len mocenské ovládnutie Fondu na podporu umenia ministerstvom kultúry, lebo o to v navrhovanej novelizácii zákona podľa predloženého pozmeňujúceho návrhu ide. Všetci máte návrh pred sebou a tak si dovolím upozorniť na tie najzávažnejšie zmeny, ktoré zákon v prvom čítaní neobsahoval. Doterajšie nezávislé hodnotiace komisie majú byť len poradné orgány pre radu fondu, ktorá bude po novom rozhodovať o pridelení finančných prostriedkov na umelecké projekty. Keďže ide o tisícky podporených projektov ročne, je otázne, či bude rada fondu v tomto nastavení vôbec túto agendu zvládať. Obávam sa, že to môže činnosť fondu totálne paralyzovať. Pointa, prečo však bude po novom rozhodovať rada fondu, je však zvýšenie jej členov. Ich počet sa zvýši z doterajších deväť na trinásť, z čoho osem, opakujem osem, osem členov má priamo menovať ministerstvo kultúry. A tu práve nastáva paradigmická zmena, paradigmatická zmena vo fungovaní fondu tým, že pomer členov rady fondu sa väčšinou dostáva do rúk zástupcom ministerstva kultúry. A tým dochádza k zrušeniu jeho nezávislého postavenia i verejnoprávneho postavenia. Zvyšuje sa dokonca aj finančný podiel rozpočtu na prioritné projekty ministerstva kultúry zo súčasných 20 na 25 %, čím sa logicky zníži podiel prostriedkov pre ostatné, na ostatné umelecké projekty. Už dnes je dopyt projektov trojnásobne vyšší, ako rozpočet 20 miliónov eur, ktorým Fond na podporu umenia disponuje. A avizované zvýšenie o 200-tisíc nikomu nepomôže, keďže to aj tak väčšinou zhltnú zvýšené náklady na réžiu fondu, ktoré rastú z piatich na šesť percent, a finančne bude treba nejako uspokojiť aj zvýšený počet členov rady fondu. Zásadnou kritickou pripomienkou doterajšieho fungovania fondu bola nemožnosť odvolať sa proti rozhodnutiu, čo sa však za istých okolností dalo urobiť. Avšak terajšie znenie zákona odvolanie a priori vylučuje, čo pri navrhovaných zmenách smerujúcich k zoštátneniu fondu vytvára princíp autokratického rozhodovania o prerozdeľovaní prostriedkov na umeleckú činnosť. Pri rokovaní výboru pre kultúru a médiá zo strany navrhovateľov argumentačne zaznievala akási osobná nespokojnosť s tým, ako fond fungoval. A preto sa neviem ubrániť dojmu, že spôsob, akým sa zákon predkladá, i jeho vecná stránka, ktorá ruší jeho nezávislosť v prospech mocenského rozhodovania, je skôr výsledkom osobnej pomsty, ako snahy o systémové riešenia. Ešte raz opakujem, že aj ja sa na mnohé z doterajšieho fungovania fondu pozerám kriticky a volám po náprave, no takýto spôsob, ktorý prináša paradigmickú zmenu fungovania nezávislého fondu na fond závislý od aktuálnej moci, odmietam. Navrhovatelia zákona si asi dostatočne neuvedomujú, že tá budúca aktuálna moc môže mať ideologické znamienko, ktoré tej súčasnej moci, teda im nebude vôbec vyhovovať a takýmto zákonom, ktorý neprezieravo uspokojuje len ich súčasné volanie po vybavovaní si účtov, pripravia podhubie niečomu, čo im v budúcnosti nebude vôbec, ale vôbec po vôli. A umeniu samému, samému už tobôž nie. A preto, aby som bol aj konštruktívny, a preto by sme sa mali spoločne najskôr zamyslieť nad tým, čo je umenie. Aké je jeho miesto v spoločnosti, čo je kultúra, kultúrna politika. A či nie je pre štát prospešnejšie, keď popri svojim, popri svojich rozpoč... príspev... popri svojich rozpočtových, príspevkových a verejnoprávnych či štátnych samostatných organizáciách, kde má predsa len dostatočné kompetencie na vytvorenie, na vytváranie kultúrnej politiky, nechá priestor aj na fungovanie toho typu umenia, ktoré len napĺňa ústavou garantovanú slobodu prejavu, a nechá pre túto oblasť nezávisle od aktuálnej moci existovať verejnoprávny fond, ktorý túto slobodu prejavu bude umelcom z finančného hľadiska pomáhať uskutočňovať. Ďakujem vám za pozornosť. [12:00] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie, pán poslanec, evidujem tri faktické poznámky. Ako prvý sa prihlásil pán poslanec Roman Michelko, nech sa páči. [12:09] Roman Michelko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Bolo toho povedané veľmi veľa a nebude sa dať v dvojminútovej ploche na všetko reagovať, ale predsa len niečo chcem. Pán poslanec povedal, že tiež má dosť veľa zásadnejších výhrad k niektorým rozhodnutiam a presne to je tá pointa, prečo sa vôbec išlo do tohto zákona. Presne preto chceme, aby bol nejaký korekčný mechanizmus. Pokladám za absolútne falošný ten argument, že teda rada fondu musí dôkladne všetkých 5-tisíc projektov preskúmať. Robil to minister, ktorý mal tú istú kompetenciu pred fondom, keď bol štátny fond? No určite nie. Jednoducho pozrel si tie projekty ich názvy, názvy tvorcov a keď videl nejakého významného nepodporeného autora alebo nejaký projekt, no tak ho mohol zvrátiť. Presne toto bude robiť fond, rada fondu. Tieto ovládnutia a takéto veci, preboha, čo je na, ja som ilustroval včera v rozprave vystúpení konkrétne kultúrne počiny nepodporené, veľmi zásadné a veľmi hodnotné. A dovolím si tvrdiť, že by som ich kvalitu vedel obhájiť. Nič nemali s politikou, absolútne nič. To je naozaj, tu sa tak šialene politizuje, že toto stráca racionalitu takto debata. Nie pomsta, žiadna pomsta, aj keď som tuná hovoril o jednom podľa mňa krajne problematickom podporenom projekte. A teda môžem vás ubezpečiť, pani kolegyňa Jaurová, že to naozaj nebol ani Houellebecq, ani Henry Miller, ani nikto podobný. Tí nepredali štyri kusy ako tento autor, ktorý vždy a za každých okolností dostane na čokoľvek, čo si zažiada, tak to naozaj že neni vytrhnuté z kontextu, to je veľmi priemerný a podpriemerný autor, ktorého meno vám nič nehovorí, aj keby som... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [12:10] Ľuboš Blaha – Vystúpenie v rozprave Pán poslanec Ondrej Dostál. [12:15] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Hajko, vyjadril ste sa aj k tomu procesu, a teda to opakujeme, opakujeme teda viacerí, že to nemalo ísť ako poslanecký návrh. A ak to išlo ako poslanecký, tak, tak malo to ísť už do prvého čítania so všetkými podstatnými náležitosťami. Nieže to podstatné sa tam dostane cez pozmeňujúci návrh v druhom čítaní. Ale teda okrem toho, lebo to tu, myslím, tu už zaznelo viackrát a hovorili sme to aj v prvom čítaní, a okrem toho mňa teda zaujala tá vaša poznámka, že však aj vy máte výhrady k viacerým konkrétnym rozhodnutiam. Otázka je, že či výhrady k rozhodnutiam sú dôvodom na to, aby sa zmenil zákon tak, že sa zmení celý systém a že sa zmení charakter inštitúcie. Lebo hoci to predkladatelia sa snažia bagatelizovať, to, čo je obsiahnuté v poslaneckom alebo teda v pozmeňujúcom návrhu, ktorý sa cez kultúrny výbor dostal do, do spoločnej správy, je zmena charakteru tej inštitúcie z nezávislej inštitúcie na politicky ovládanú inštitúciu. A ja teda neviem, že niekto by tu priamo hovoril, že, že tí ľudia, ktorí tam budú nominovaní, budú nejakí niemandi alebo tupí politickí nominanti, alebo nekompetentní a nezorientovaní v kultúre. Možno to niekto hovoril a ja som to nepočul, ale veď my sa tu bavíme o nastavení systému hej, aj keď tam budú daní kompetentní ľudia alebo ľudia, ktorí majú nejakú skúsenosť s kultúrou, aj tak to bude zmena charakteru inštitúcie, z nezávislej inštitúcie na inštitúciu ovládanú politikmi. A presne ako ste povedali, teraz si tam dajú svojich, ale otvoria tým dvere preto, aby si ten budúci... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [12:15] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pán poslanec František Mikloško. [12:15] Ľuboš Blaha – Vystúpenie v rozprave Pán poslanec Gábor Grendel je ďalší prihlásený do rozpravy. Nech sa páči. [12:15] Gábor Grendel – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Chcem avizovať, že na záver tohto vystúpenia budem mať aj doplňujúci návrh, ktorý ide v línii aj toho, o čo vyzýval aj pán predkladateľ, a týka sa tej valorizácie, každoročnej. Takže bude tu priestor potom pri záverečnom hlasovaní, aby sa tento návrh podporil a učinilo sa zadosť tej požiadavke navýšenia rozpočtu fondu každý rok o valorizáciu. No ale to teda až na záver. Na úvod by som chcel povedať to, čo som dnes povedal už niekoľkokrát vo faktických poznámkach, že umelecká tvorba je vecou osobného vkusu. Aj tvorba, aj prijímanie tej tvorby a vnímanie a rovnako aj hodnotenie umeleckej tvorby je vecou subjektívneho vkusu. Nepochybne Fond na podporu umenia podporil projekty, ktoré sa nie každému páčia za tých desať rokov, od kedy fond funguje. Rovnako nepochybne tento fond nepodporil projekty, ktoré by sa niektorým ľudom páčili. Je to úplne prirodzené pri tom množstve. Bolo to tak vždy a bude to tak vždy. Pán poslanec, bude to aj potom, čo váš pozmeňujúci návrh prejde definitívnym tretím čítaním. Tak aj po schválení tejto novely a vášho pozmeňujúceho návrhu fond podporí projekty, nepochybne, ktoré sa nebudú každému páčiť, a nepodporí projekty, by sa niektorým ľuďom páčili a ktoré sú určite aj kvalitné, len pri umeleckej tvorbe je to veľmi, by som povedal, individuálne, subjektívne a je to vecou subjektívneho vkusu. Proste vkus na umeleckú tvorbu sa nedá predpísať alebo naordinovať. A ja som presvedčený o tom, že tie mechanizmy, ktoré dnes sú v zákone, sú dostatočné na to, aby určité excesy, aj keď prejdú hodnotiacou komisiou, aby boli odstránené pred záverečným schvaľovaním. A ak máte pocit, že nie, tak si myslím, že sa mala skôr posilniť buď kompetencia povedzme tej dozornej komisie, alebo oslabiť postavenie tých hodnotiacich komisií, ale čo sa mne osobne teda najviac nepáči na tomto vašom návrhu, tak to je to, že meníte radu, kde rozhodujúce slovo budú mať predĺžené ruky aktuálneho ministra kultúry a presne ako povedal pred chvíľou pán poslanec Mikloško, som zvedavý, čo poviete na to, ak jedného dňa bude ministerkou kultúry pani Jaurová a navrhne osem asi rešpektovaných osobností z oblasti kultúry, ktorým sa nebudú páčiť niektoré žiadosti tých autorov, ktorí možno vďaka vašej novele tú podporu dostanú. Čo potom povie... vôbec nebudete môcť namietať, že pozor, pani ministerka Jaurová tu dala nejakých politických nominantov, ktorí majú v rade väčšinu, to, to sa nám nepáči. Takže moja najväčšia výhrada a myslím si, že nikdy nie je neskoro, aby sa to zmenilo, je tá, že v rade získajú väčšinu na rozdiel od súčasnosti, keď sú v menšine, tak po schválení tejto novely v podobe, ako ste to navrhli vo svojom pozmeňovacom návrhu, v rade získajú rozhodujúcu väčšinu priami nominanti ministerstva kultúry. A prečo je to problém? No, samozrejme, ja tiež nehovorím, že sú to nejakí, ani nebudem opakovať tie výrazy, ktoré ste tu spomenuli, ale viete, v politike je dôležité aj, ako veci vyzerajú, nielen ako sa v skutočnosti majú, a to riziko politického ovplyvňovania pri rozdeľovaní dvadsiatich miliónov určených pre umelcov, to riziko ovplyvňovania sa nepochybne týmto návrhom zvýši. Ako? No veľmi jednoducho. Proste ministerka zdvihne telefón a povie tým svojim ľudom v rade, tým ôsmim, ktorí na konci dňa prehlasujú tú menšinu navrhnutú profesijnými združeniami, že táto a táto konkrétna organizácia by si tú podporu teda zaslúžila napriek tomu, že odborná komisia má iné odporúčanie. Toto riziko zavádzate svojou novelou do tohto zákona. Podľa mňa je to škoda a stále si myslím, že nie je neskoro, aby sa to zmenilo. Stále sme v rozprave. Môže byť predložený pozmeňujúci návrh. Môžte vyradiť zo svojho toho pozmeňujúceho návrhu z výboru časť, ktorá sa týka počtu členov rady a tých pomerov. Dalo by sa to urobiť, keby bola ochota, keby bola politická vôľa, tak to zmeniť viete a dokážete vykopnúť loptu z bránkovej čiary. A nemyslím si, že osem dní tu bolo ticho. Nemyslím si, že na výbore pre kultúru a médiá kolegovia z opozície mlčali alebo dokonca by tlieskali, že sa im páči ten váš návrh. Asi nie. Takže netvárme sa, že včera večer a dnes doobeda ste zistili, že je tu vlastne nejaká kritika ohľadne toho, čo sa ide zmeniť v rade fondu. Takže toľko moje pripomienky a teraz k tomu doplňujúcemu návrhu, ktorý o chvíľu prednesiem. Tak ten sa týka inej oblasti, ako som už avizoval. A týka sa práve valorizácie rozpočtu fondu. Čiže prečítam najprv to odôvodnenie, ktoré k tomu mám. Existuje tzv. Stratégia kultúry a kreatívneho priemyslu Slovenskej republiky 2030 a táto stratégia odporúča, aby sa finančné príspevky zo štátneho rozpočtu pre dotačné fondy v kultúre valorizovali o infláciu. Takže presne k tomu smeruje ten môj doplňujúci návrh. Vy ste po niečom takom volali. Pán poslanec Dubéci spomenul, že tiež by bolo dobré, keby sa valorizovali peniaze v tomto fonde. Takže predkladám doplňujúci návrh, ktorý presne túto problematiku rieši. Takže, pán predsedajúci, prednesiem teraz doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Lukáša Buža a Gábora Grendela k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 284/2014 Z. z. o Fonde na podporu umenia a o zmene a doplnení zákona č. 434/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v znení zákona č. 79/2013 v znení neskorších predpisov, číslo parlamentnej tlače 151. V článku I. sa za bod 3 vkladá nový bod 4, ktorý znie: „4. V § 24 ods. 1 sa na konci pripája táto veta: „ Príspevok podľa prvej vety sa každoročne navyšuje o priemernú ročnú mieru inflácie meranú indexom spotrebiteľských cien, vyhlásenú Štatistickým úradom Slovenskej republiky (miera inflácie).".". Nasledujúci bod sa primerane prečísluje. Tento bod nadobúda účinnosť 1. júna 2024, čo sa primerane premietne aj do ustanovenia o nadobudnutí účinnosti zákona. Skončil som, pán predsedajúci. [12:15] Ľuboš Blaha – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne, na vaše vystúpenie evidujem päť faktických poznámok, pán poslanec, a ako prvý sa prihlásil pán poslanec Roman Michelko. Nech sa páči. [12:15] František Mikloško – Vystúpenie s faktickou poznámkou Vymazať nadbytočný prázdny rámček! [12:15] František Mikloško – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Hajko, vyjadrili ste v úplnosti názor KDH na túto novelu zákona. Chcem vás len doplniť ešte v jednej veci. Táto novela vytvára politický precedens, čiže ak sa raz dostane k moci iné vládne zoskupenie a minister kultúry sa stane človek s iným ideovým zameraním, znovu sa všetko stane straníckym a teda nevyváženým. A potom nebude môcť nikto protestovať, pretože tu boli postavené základy straníckemu riadenia ministerstva kultúry. A kultúra nemôže byť stranícka, tak to bolo za komunizmu. A my tu dneska nebránime, my tu dneska bránime práve nezávislosť kultúry, pretože Slovensko je rôznorodé a, samozrejme, je ťažké hľadať tam nejakú vyváženosť, ale riešiť to spôsobom takýmto straníckym, autoritatívnym je neprijateľné. [12:24] Roman Michelko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. No samozrejmé, že by som nemal problém, ak by toto bolo v zákone, ale ono to nie je také jednoduché. Ja viem, čo stálo trpezlivosti a stresov, aby som to jedno percento tam dal, tých 220-tisíc, kvôli tomu sa prekladal výbor, lebo to bolo treba doladiť, že viete, to nefunguje tak, že ja si dám nejaký automatický valorizačný mechanizmus, pokiaľ nebol hneď v zákone od začiatku dopredu takto nastavený a, že to len tak príde. To akože to kolečko rokovaní s ministerstvom financií, so šéfom sekcie rozpočtu, resp. ekonomiky. Jednoducho to nemôžte pustiť niečo, čo nemáte dohodnuté s financiami, aby to bolo kryté, aby to bolo každý rok, aby to bolo systémovo. Beriem to ako začiatok zaujímavej diskusie a vecne s tým nemám problém, ale politická realita je taká, aká je. Vy najprv musíte mať predrokované niečo, ako navŕšenie rozpočtu, lebo to bude mať dopad na štátny rozpočet a potom, keď sa to dohodne, vtedy príde ten čas dať to zákona, to je prvá vec. Druhá vec, boli ste troška taký protirečivý, hovorili ste, no však keď sú tie problémy, tak zmeňte, zrušme alebo znížme kompetencie v komisii. No presne to sa deje. Tak ja som, ako neviem, či ste nepochopili, ale o tom to bolo, že ďalej budú posudzovať veci, ale budú mať poradný orgán. To je presne to, nebudú mať štatút neomylnosti, ale bude sa prihliadať k ich rozhodnutiam a absolútna väčšina, predpokladám, bude akceptovaná a iba výnimočné veci bude môcť rada fondu zmeniť. Čo sa týka kreovania, no už nie je čas, budem potom vyjadrovať sa k tomu na záver debaty. [12:25] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Jozef Hajko [12:36] Jozef Hajko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Kolega Dostál, kolega Grendel tu hovoril o tom, že kritizo... neberie vážne kritiku, že sme vo výbore nediskutovali o týchto návrhoch zákonov. Ja sám som povedal, že zákony sa robia do zlého počasia. Súhlasím aj s pánom Mikloškom, ktorý hovorí, však keby ste, dokonca som aj na výbore povedal, že, že ak stále sa snažím veriť tomu, že máte dobrú vôľu, ale predstavte si, že príde niekto, niekto po vás, kto takto pripravené zákony doslova zneužije. Druhá vec. Poslanec Grendel hovoril o tom, že, že ten, tá rada fondu bude zostavená tak, že bude politicky ovládaná, áno, áno, ja sa s tým stotožňujem a môže, môže nám predkladateľ hovoriť o tom, že má dobrý úmysel a že skutočne mu ide o vec. Ja sa obávam, že nemusí to byť tak, pozrite sa na vývoj okolo RTVS. Najskôr, najskôr RTVS bola snaha rozdeliť s argumentom že sa nedarí rozhlasu, ktorý je podfinancovaný. Potom sa hľadali spôsoby, ako, ako sa pozrieť na hospodárenie RTVS, že uzatvára zmluvy s externistami, potom sa siahlo na rozpočet RTVS koncom minulého roka, teraz sa predkladá úplne nový zákon, podľa ktorého by mala RTVS zaniknúť a vzniknúť úplne nová inštitúcia. Takže ten ťah, ten ťah je jasný. Obávam sa, že pri fondoch to bude veľmi podobné, lebo, lebo v podstate je to z jednej kuchyne, obidva tieto návrhy zákonov, a hrozí tam veľké riziko, skutočne veľké riziko, že inštitúcie, ktoré som dnes spomínal, tak budú politicky ovládnuté. [12:36] Zora Jaurová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán predsedajúci. No už keď ma tu pán Grendel pasoval do role ministerky, tak asi sa k tomu musím vyjadriť. Viete, no ja si myslím, že to, čo ste spomínali teda, že keď ja by som teoreticky bola ministerka, ja by som tam nejakých iných ľudí nominovala. No problém je, že pán Michelko sa spolieha na moju etiku a profesionálnu česť, že ja by som to vlastne neurobila, hej? Že to sú tie argumenty nelegislatívnej povahy. No len problém je, že nie každý má takú profesionálnu česť a my vidíme, ako vyzerajú tie nominácie. Čiže ako ste veľmi správne podotkli, my nemôžme zákony tvoriť tak, že sa spoliehame na to, že tí ľudia sa budú nejakým spôsobom správať, pretože oni sa vo väčšine prípadov tak nesprávajú. Ďakujem. [12:36] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Ondrej Dostál. [12:36] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Grendel, ohľadom toho predloženého doplňujúceho návrhu, teda asi sa obávam, že nepadne ešte na úrodnú pôdu, ale napriek tomu je dobré, že takýto návrh bol predložený, lebo prinajmenšom môže začať vážne tú debatu o tom, že či pevné nastavenie súm je lepšie alebo je lepšie ho nejako valorizovať alebo, alebo vyjadriť nejakým koeficientom z nejakej, z nejakej hodnoty a teda áno, ak to neprejde teraz, tak prinajmenšom pri nejakej ďalšej novelizácii už budú tí, ktorí o tom budú rozhodovať, mať na pamäti aj to, že toto je otázka, s ktorou by sa mohli a mali vysporiadať a že takéto nastavenie je lepšie, ako proste ad hoc povedzme zvyšovať ten príspevok po niekoľkých, po niekoľkých rokoch. A k tej druhej časti tvojho vystúpenia si myslím, že je to, že je to presne tak, že naozaj sa tu nebavíme o konkrétnych ľuďoch, lebo v tejto sále asi okrem pána Michelka, pána poslanca Michelka, ktorý o tom asi má nejaké tušenie, tak my nikto netušíme, kto konkrétne budú, budú tí ľudia, ktorí tam budú nominovaní zo strany ministerky kultúry, ale ide, ide o nastavenie systému, ide o to, či sme stotožnení s tým, že pre nespokojnosť časti žiadateľov vrátane časti poslancov, ktorí, ktorí tú nespokojnosť s neuspokojenými žiadateľmi zdieľajú, sama zmeniť systém, sama zmeniť charakter inštitúcie z nezávislej inštitúcie na inštitúciu, ktorá bude politicky ovládaná. [12:36] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Ján Hargaš. [12:36] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Zora Jaurová, nech sa páči. [12:36] Ján Hargaš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Gábor, veľmi dobrý argument podľa mňa, teraz myslím, s pani Jaurovou. My sme mali, ja som kedysi robil v takej neziskovke Slovensko digital a veľmi nám záležalo na tom, aby sme boli politicky neutrálni a my sme to volali že test s Kaliňákom, keď nás napríklad nejakí vtedajší opoziční politici zavolali na nejakú akciu, tak sme si dali test s Kaliňákom, že keby nás Kaliňák zavolal, čiže by sme tam išli. A takto sme si tak nejak držali tú, tú nestrannosť a myslím, že ten tvoj argument aj padol na úrodnú pôdu, lebo ja som tak sledoval pána Michelka a pri tej predstave tak zvážnel nejak (smiech v sále) a myslím, že to naňho doľahlo, tá predstava, že aha, to sa vlastne môže stať. A zároveň je v tom trochu taká, taká, taká nekonzistencia argumentu, o chvíľu tu budeme rokovať o neziskových organizáciách, ktoré chce táto vláda nejakým spôsobom označovať, tak pri nich teda tvrdíme, že sú zaujatí, pri rade, ktorú bude kreovať ministerstvo kultúry, tvrdíme, že tá nebude zaujatá, je to veľmi zvláštne, že mne to príde, že teda zaujatosť vyhodnocujete veľmi, veľmi selektívne. A druhá vec, čo by som k tomu chcel povedať, aj ty si to naznačoval, že nie je len dôležité, ako veci sú, ale aj, ako sa javia. A pri viacerých zákonoch tu máme debatu o nezávislosti inštitúcií a teraz budeme v utorok rokovať o zákone o verejnom obstarávaní, kde pán Raši povedal, že teda on robí tie zmeny s prezumpciou neviny, že s prezumpciou toho, že všetci budú čestní v tých konaniach, ale sama táto vláda nás už pol roka presviedča o tom, že to tak nebude. My, to, to nie je, že my sme si to vymysleli a domnievame sa. Vy každým týždňom dávate nám dôvod sa domnievať, že jednoducho tie kroky, ktoré robíte, nevedú k nejakému upokojeniu atmosféry na Slovensku, nevedú k nejakému férovému, férovému prístupu voči všetkým rovnako. Čiže to nie je domnienka, to je jednoducho fakt vychádzajúci z vášho správania... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [12:36] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Na faktické poznámky bude reagovať pán poslanec Gábor Grendel, nech sa páči. [12:36] Gábor Grendel – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za všetky, v podstate všetky podporné faktické poznámky. Aj pán poslanec Michelko v podstate uznal, že ten doplňujúci návrh je dobrý, takže ďakujem vám za toto uznanie. Čo sa týka tej druhej časti vašej faktickej poznámky, že môj prejav bol v niečom protirečivý a teda v tom, že som navrhoval, aby ste znížili váhu tých odborných komisií, neviem, v čom to bolo protirečivé, ja teda tam protirečenie určite nevidím a viem, že to navrhujete v tom zákone, však okej, a vyriešili by ste tým to, čo teda deklarujete, že, že sa vám nepáči, ale vy v tom návrhu idete ešte ďalej a v rade, ktorá bude rozhodovať o tých dotáciách o rozdelení vyše 20 miliónov eur, dávate rozhodujúcu väčšinu predĺženým rukám ministerky kultúry. To som kritizoval, budem kritizovať a na tom nič protirečivé nie je. Pán poslanec Hajko poukázal na to, že vždy zdanlivo na prvý pohľad neškodné zákony sa môžu potom v legislatívnom procese zvrtnúť, áno, presne aj tento návrh zákona je ten istý príbeh, to prvé čítanie aj dôvodová správa boli o niečom úplne inom, o čom dnes v druhom čítaní rokujeme, a je to isté modus operandi, ktoré si naozaj teda treba všímať a tiež som veľmi zvedavý, ako dopadne aj pánom poslancom Hargašom spomínané označovanie mimovládnych organizácií, lebo zatiaľ sa navrhuje, že budú označené za organizácie so zahraničnou podporou, ale ktovie, či v druhom čítaní sa to nezmení na zahraničných agentov po vzore Gruzínska alebo Ruska. Takže treba to sledovať. [12:36] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Ako ďalšia sa do rozpravy prihlásila pani poslankyňa Dana Kleinert, nech sa páči. [12:36] Dana Kleinert – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Trošku ma mrzí, že tu vidíme prázdne stoličky a prázdne monitory a nie sú tu ani zvyšní členovia a členka nášho kultúrneho výboru, takisto tu napríklad pán Jarjabek nebol ráno, keď sme teda mali s pani Jaurovou naše príspevky do rozpravy a v zásade, keď prišiel na chvíľku, tak dával opäť raz rovnaké argumenty, ktoré sme tu už ix-krát vyvrátili, a je to stále dokola. A to ma mrzí, lebo myslím si, že to, na čom sme sa tu zhodli, bolo, keď sme tu tak boli viacerí, že je tu obrovská potreba diskusie a ja naozaj veľmi teda uznávam to, že toto uznal aj pán Michelko a zároveň teda by som chcela apelovať na to, že stále nie je neskoro. Stále sa o tom zákone neodhlasovalo, stále sa to môže stiahnuť, stále sa to môže zmeniť a stále zároveň, keď sa bude hlasovať, ak by náhodou k tomu prišlo, čo podľa mňa nie je správny krok ani smerom k vašim voličom, lebo je to príliš veľa ľudí z môjho pohľadu a čísel a dát, tak stále sa dá urobiť to, že strana SMER a strana HLAS nebudú hlasovať za zrútenie projektu, ktorý ešte za pána Maďariča vznikol a ktorý je v tom základnom merite vecí v poriadku. A áno, má nejaké veci, ktoré treba doladiť a, a urobiť lepšie, ale to sa všetko dá v tom procese. Padli tu rôzne témy dnes, takže som sa prihlásila aj do tejto rozpravy ústne a skúsim teda to, čo stihnem nejakým spôsobom vyvrátiť alebo zargumentovať. Myslím si, že z pohľadu akoby čistej finančnej sumy, ktorá tu padla medzi Bratislavským krajom a inými krajmi, tak myslím si, že je to naozaj nesprávny pohľad, pretože ako som už spomenula vo faktickej, v podstate veci je, že, že je naozaj mnoho ľudí a my ich poznáme, naozaj mnohých, ktorí prídu z regiónov, žijú v Bratislave, majú tu OZ-ká alebo neziskové organizácie, ktoré sa prihlásia, áno, potom je adresa v Bratislave, ale oni reálne sa vracajú naspäť do svojich buď rodných krajov alebo krajov, kde vidia problém, ktorý by chceli riešiť a financie sú nakoniec potom spravované alebo umiestnené tam a myslím si, že je to naozaj že veľmi dobrý model, lebo mnohým ľudom aj z Bratislavy, aj tých, čo, čo sa narodili v Bratislave, naozaj záleží na zvyšku krajiny, ak to takto akože máme rozdeľovať, čo podľa mňa od podstaty nie je správne, ten, takto, takto rozdeľovať našu krajinu. Ale mnoho takýchto ľudí poznáme, sama som aj ňou bola, že my vlastne aj keď žiadame o akékoľvek granty, tak vlastne je to preto, aby sa rozvinula celá naša krajina. A preto si myslím, že nie je dobré nás týmto spôsobom rozdeľovať a hádzanie ako keby súm, ktoré sú nejaké, že je to čistá suma, ono skôr to spôsobuje možnože, lebo tým, že je to aj nesprávne použité číslo, skôr to spôsobuje závisť ako naozaj nejakú možno, možno dobrú informáciu. Tá kvalitná informácia je v tom, že sa rozprávame o percentuálnom, percentuálnej úspešnosti a to z tých dát vieme, že percentuálne najúspešnejšie sú Banskobystrický a Žilinský kraj medzi rokmi 2016 až 2023. A dokonca keď tu aj pani poslankyňa Vaľová spomenula, že určite dostali, dostala, Bratislavský kraj dostal viacej financií, ako všetky ostatné kraje dokopy, tak už len z toho, čo som zachytila od pána Malatinca a som si to prepočítala, a ešte mi chýbajú dva kraje, tak už z toho je to viacej, že to nedostala Bratislava, ale že dostal zvyšok Slovenska. Takže bola by som rada, aby sme tu proste naozaj aj my na pôde parlamentu, na pôde Národnej rady rozprávali fakt fakty, rozprávali o veciach, ktoré reálne sú, správali sa naozaj legislatívne zodpovedne a myslím si, že po tomto tu teraz sme tu viacerí z nás volali a voláme. Takže skúsim ešte ďalej reagovať na jednotlivé témy, ktoré tu padli. Keď, myslím si, že je, že stále, ak sa bavíme o tom, že sme na tej bránkovej čiare, fakt, poďme si to premyslieť. A keď sa bavíme ešte o sumách, tak tie sumy, je podľa mňa dobré sa pozrieť akoby na to nieže cez kraje, ale napríklad cez oblasti umenia, pretože za rok 2023, kedy, ako vieme, bol, sa pracuje s rozpočtom z tých dvadsiatich miliónov, tak len napríklad naše knižnice, ktoré, kde bolo počet predložených žiadostí 646, dostali takmer 2,2 milióna eur, čo je viacej ako vlastne 10 %. Potom tam boli kultúrne a umelecké centrá, ktorých žiadostí je 52, získali 1,18 milióna. Tradičná kultúra a neprofesionálne umenie, 617 žiadostí, je to 1,6 milióna eur. Umenie pre školy 1,6 milióna eur. Ja si myslím, že toto je dobré vidieť a nerobiť tu akoby naozaj že medzi nami rozdiely tam, kde nie sú, ale skôr sa poďme na to, na to pozrieť, akým spôsobom môžu tieto veci fungovať. Padlo tu aj mnoho akoby narážok na odborné komisie, ako fungujú a podobne. Ale každý, kto trochu pozná tento systém, vie, že ono je aj celkom problém získať tých odborníkov do tých odborných komisií. Sú to vlastne profesionálne, profesné organizácie, ktoré menujú alebo týchto budúcich členov, členky, a oni častokrát majú sami s tým problém, pretože to naozaj nie je len tak, že som člen a niekto mi zavolá a ja rozhodnem, ale títo ľudia to fakt robia zodpovedne a fakt si študujú všetky tie materiály. A naozaj to niečo trvá. Ale zase, keď sme pri dátach, v roku 2023 dostal fond 85 nominácií na členov a členiek a rada fondu ich spolu vymenovala 80. Čiže čo prišlo, v zásade bolo vymenované, zjednodušene povedané, čiže to nie je o tom, že ich je málo alebo málo z regiónov, ale, alebo málo z regiónov vyberaných, ale keď sa bavíme o tom, že je problém, že máme málo odborníkov z regiónov, tak poďme týchto ľudí z regiónov "naháňať", aby naozaj sa aj chceli do fondu prihlásiť za odborníkov a odborníčky. Dokopy na základe žrebovania v roku 2023 rozhodovalo 296 týchto odborníkov za všetky tie výzvy, ktoré prišli v roku 2023, pričom vlastne celkovo fond oslovil dotazníkom o konflikte záujmov 940 týchto členov odborných komisií. Chcela by som aj povedať, že je dôležité povedať, že ako to funguje, hej? Čiže v zásade tie nominácie predkladajú právnické osoby, ktoré teda pôsobia v umení, kultúre, kreatívnom priemysle. A potom sú menovaní, potom je tam to členstvo, potom sa definuje konflikt záujmov, potom je tam teda voľba, čiže sa losujú členovia a členky a potom teda prichádza k hodnoteniu, individuálnemu, potom sa spoločne zasadá, potom teda je odporúčanie a nakoniec teda rozhodnutie. Čiže ono to je proces, ktorý akože naozaj je dobre nastavený a my v tejto chvíli hovoríme, že spravíme z nich sekretárov, sekretárky. Oni povedia, že okej, tento, títo to môžu dostať, nemusia, a je to vlastne úplne jedno, čo povedia. Úplne jedno. Tých 5-tisíc projektov oni si môžu naštudovať, ale vedia, že môže to byť na druhý deň zahodené do koša hocikým z ministerstva kultúry. A keď sa rozprávame o súčasnom ministerstve kultúry, ktoré teda že vraj nebude zasahovať alebo nezasahuje, tak dnes napríklad opäť raz zasahuje do toho, že sa vyjadruje, aké umenie a že či je dobré alebo zlé, a z toho celého, ako sa vyjadruje, je jasné, že si myslí, že je zlé to umenie. Je v Bienále v Benátkach, pretože tak hanlivý príspevok, ktorý teraz dalo ministerstvo kultúry a pani ministerka, tak to je podľa mňa hanba, resp. to svedčí o jej vnímaní nezávislosti umenia a kultúry v našej krajine a nie o tom, čo tam je naozaj prezentované. Takže áno, my sa môžme veľmi jasne domnievať, že toto proste bude, bude problémom a že ľudia, ktorí budú nominovaní do tej rady, tak môžu byť problémom. Mám ešte chvíľočku, ale chcela by som vám povedať, že keď sa bavíme o konkrétnych problémoch, tak padli tu divné veci typu že Pohoda a tak, no ale vy čím máte väčší projekt, tým máte, samozrejme, aj väčšie spolufinancovanie. Veď akože, a to je zároveň väčšia zodpovednosť toho organizátora. Je jednoduchšie, zjednodušene povedané, vytvoriť niečo doma v ateliéri sám akoby pre seba a potom možno vystaviť, ako urobiť medzinárodný projekt o možno 300 ľuďoch, ktorý musíte, je aj drahý, a zároveň ho musíte v určitom percente spolufinancovať. Čiže to nie je akože o tom, že však veď sa tu len tak akože všetci hrajkáme. Toto sú naozaj že profesionálne výzvy a zároveň tá odborná komisia musí zohľadňovať aj toto v tom projekte. A ešte taká jedna vec rýchla, že skúsim vám prečítať, čo napríklad bolo prijaté alebo podporené. Medzinárodný festival paličkovanej čipky, Gemerské osvetové stredisko, ŠUP Experience, výstava najkvalitnejších diel zo Strednej školy umeleckého priemyslu Košice. Návrat tradícií 2, prinavrátenie projektu remesiel do obce Žakarovce. Literárne rezidencie Košice, kreatívne dediny, keramické, kožiarske, bylinkárske dielne, Sláčiková rodinka, podnietenie záujmu detí o počúvanie klasickej hudby, Kultúrne leto Bélu Kélera, History 23, literatúra Podtatranskej knižnice Poprad, vzdelávanie v neprofesionálnom umení a astronómii, rozvíjanie diváckej gramotnosti prostredníctvom inscenácií s ľudsko-právnymi témami, knižničný kaleidoskop, rozvíjanie čitateľskej gramotnosti, interiér Obecnej knižnice v Bobrove atď. atď.. To si všetko nájdete v úplne otvorených dokumentoch, ktoré má fond pre umenie. Preto ja vás naozaj prosím ešte raz, stiahnime tento návrh zákona, poďme sa o ňom znova porozprávať. Ak je problém napríklad s regionálnosťou, poďme ho riešiť. Ale, prosím vás, nerobme to rozmontovaním... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) Blaha, Ľuboš, podpredseda NR SR Na vaše vystúpenie, pani poslankyňa, evidujem jednu faktickú poznámku. Pán poslanec Ondrej Dostál, nech sa páči. Dostál, Ondrej, poslanec NR SR Pani poslankyňa, dotkla si sa vo svojom vystúpení práve toho aspektu, ktorý opakovane tu zaznieva ako otázka, ale teda nedostali sme na ňu celkom odpoveď, že, teda celkom, vôbec sme na neho nedostali odpoveď, je, že akým spôsobom sa to navrhované riešenie prejaví a akým spôsobom pomôže riešiť tie problémy, ktoré sú, ktoré sú deklarované ako, ako dôvody tejto legislatívnej iniciatívy a teda najmä pozmeňujúceho návrhu. Lebo teda pán poslanec Michelko tu hovoril nejakú, nejakú predstavu, že, že teda, ak tie komisie rozhodnú spôsobom, že to bude do očí bijúce, no tak vtedy rada zasiahne a zmení rozhodnutie tých, tých komisií, ale, ale teda priznám sa, že mne nie je jasné, ako táto zmena systému alebo rozmontovanie systému, ako si to, ako si to nazvala, reálne môže, môže pomôcť. Lebo chápem, že môže pomôcť konkrétnym jednotlivcom, ktorí dokážu upozorniť nejakého, nejakého člena rady, že dal som tam dobrý projekt a nepodporili mi ho, neprešiel, neprešiel komisiou, pozri sa na to. Takto si viem predstaviť, že to, že to môže fungovať. Ale je toto systémové riešenie? Je to, je to, systémové riešenie by bolo, no, že áno, že prejdú si komisie všetkými, všetkými projektami, dajú nejaké odporúčania a potom si rada prejde všetkými projektami, zhodnotí ich a dá nejaké svoje poradie s tým že, s tým, že bude tie komisie brať iba, iba orientačne. Lebo jednotlivo, to si ani neviem celkom predstaviť, ako to bude, bude fungovať, lebo však treba tie, tie projekty, samozrejme, posudzovať v kontexte a nejaký projekt v jednom roku môže prejsť a v inom nie. Podľa toho, ako budú tie iné konkurenčné projekty. Blaha, Ľuboš, podpredseda NR SR Pani poslankyňa Dana Kleinert. Kleinert, Dana, poslankyňa NR SR Presne tak, ja by som sa stále vrátila k tomu, že tu rozmontovávame systém, ktorý funguje a naozaj nikto z nás, čo sme sa tu rozprávali o tom, nepovedal o žiadnych konkrétnych ľuďoch, o nejakých konkrétnych nomináciách. Jediné to z toho, jedine to padlo od pána Michalka a ja si myslím, že, že toto je veľmi nebezpečné, lebo fakt si urobme tieto testy opozíciou, koalíciou, či by sme toto chceli mať, keby teda my sme neboli napríklad vo vláde, aby bolo takto a takto. Proste správajme sa k tomuto zodpovedne ako politici a političky, ktorí nastavujú systém. Mňa tiež aj pobavila taká predstava, keď tu padla otázka, že, alebo taký návrh, že zavolajme na tie námestia tých, čo sú neúspešní podporovatelia. Ale keby ste vedeli tú realitu, tak ono by tam akože stáli presne tí istí ľudia a potom možno aj nejakí ďalší navyše, hej? Že boli by tam neúspešní, ale tá podmnožina tam by bola jasná, pretože ako stále hovoríme, množstvo ľudí, ktorí majú niektoré projekty podporené, tak sa im úplne bežne stáva, že niektoré projekty, o ktorých sú možno aj sami presvedčení, že sú lepšie, ako tie, ktoré podporené boli, tak majú ich nepodporené. Alebo sa podporili takou nízkou sumou, ktorá proste im nedáva nejaký zmysel a musia potom riešiť spolufinancovanie a čo im zase zaberá čas a kapacity a neviem čo a, a proste tiež nie sú spokojní. My poznáme množstvo ľudí, ktorí spokojní neboli, ale nikoho z nich, okrem tuto pána Michalka nenapadlo rozmontovať ten systém, ktorý môže byť vylepšovaní, ale teda zároveň ho akože zlikvidovať len preto, že, že niečo sa nám konkrétne na tom nepáči. Ale to, čo je na tom celom pozitívne, je, že vy dávate aj konkrétne príklady a my vieme, že na tie konkrétne príklady je konkrétne riešenie. Ale to riešenie nie je tento návrh zákona. A my sme všetci tu, ako sedíme, ochotní o tom konkrétnom riešení diskutovať a vylepšiť ho. Blaha Ľuboš, podpredseda NR SR Ako ďalší sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Ondrej Dostál, nech sa páči. Dostál, Ondrej, poslanec NR SR Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, vážení kolegovia, je mi ľúto, že tu nie je pani poslankyňa Vaľová, lebo chcel som reagovať na ňu, keďže opakovane sa tu vnáša ten, ten regionálny rozmer a ako jeden, jeden z dôvodov nespokojnosti žiadateľov je práve to, že nadproporčne sú, sú podporované projekty z Bratislavského kraja v porovnaní s inými krajmi. Tak ja som tu už teda že opakovane sa snažil, snažil argumentovať tým, že to regionálne rozdelenie z hľadiska úspešnosti žiadateľov je od 52 do 60 % a že, že je to pomerne malý rozptyl a že sú dva kraje, však to tu zaznelo aj od predrečníčky pani poslankyne Kleinert, myslím, že, že dva kraje sú percentuálne úspešnejšie ako Bratislava, 60 % a 59 %, čiže Žilinský kraj a Banskobystrický kraj. Bratislava je tretia s 58 percentami a najhoršie na tom je Prešovský kraj s 52 percentami. Ale hovorím, sú to rozdiely, ale nie sú to dramatické, dramatické rozdiely. Ale keď je to, samozrejmé, že keď tých žiadostí príde viacej, tak to percento je v celkovej, v celkovom počte projektov v absolútnych číslach, samozrejmé, že, že väčšie, áno. A je to tak, že najviac projektov, ktoré sú podporené, prichádza z Bratislavy. Ale aj najviac žiadostí prichádza, prichádza z Bratislavy. A možno by teda, keď toto je argument, tak sa na to pozrime že aj z opačnej strany, že koľko projektov je nepodporených. Celkove za roky 2016 až 2023 prišlo 47 657 žiadostí o podporu. Z nich 27 236 bolo podporených, 20 421 bolo nepodporených. Z tých 20 421 nepodporených projektov najviac bolo, čo myslíte? Z Bratislavského kraja; 7 394 nepodporených žiadostí bolo z Bratislavského kraja. To je suverénne, suverénne najviac. Z Prešovského kraja napríklad bolo nepodporených 2 263, to je tretina v porovnaní s Bratislavou. Alebo z Banskobystrického 2 524, ešte menej, alebo z Nitrianskeho kraja 1 571 nepodporených, z Trnavského 1 209 nepodporených, v porovnaní so 7 394 nepodporených žiadostí z Bratislavského kraja. Čiže z celkového počtu nepodporených žiadostí 36 %, až 36 % bolo, bolo z Bratislavského kraja. Čiže áno, sú, sú, Bratislavský kraj nadproporčne z hľadiska absolútnych čísel je medzi úspešnými, ale rovnako nadproporčne z hľadiska, z hľadiska čísel je aj medzi, medzi tými neúsp.. nepodporenými. Takže teoreticky, ak by sme, ak by sme toto vzali ako kritérium, no tak najviac nespokojných žiadateľov je z Bratislavy, lebo tuto je najviac nepodporených projektov, ale teda z Bratislavského kraja. Ale nemyslím si, že toto je ten, ten správny spôsob, akým by sme mali, mali nazerať na veci. A ešte raz, to čo, to čo je moja hlavná výhrada, je, že nemyslím si, že ten systém, ktorý sa teraz ide zmeniť z nezávislej inštitúcie na politickú, ovládanú inštitúciu, kde rozhodujúce slovo bude mať rada, nie komisie, ich, ich odporúčania budú len nezáväzné, môže akokoľvek pomôcť napríklad tomuto problému. Podľa mňa ani tým ostatným, ale ani tomuto problému. Lebo pán poslanec Michelko hovorí, že však vy tu strašíte nejakými katastrofickými scenármi, ktoré nenastanú, veď to nebude tak, že, že rada bude všetko meniť a všetko prekopávať a všetky projekty posudzovať a vôbec nebude brať do úvahy stanoviská odborných komisií. No len v zásade potom sú, potom sú len, len dva spôsoby, akým to môže fungovať, buď to tak bude robiť a bude to robiť, bude to robiť systematicky, bude posudzovať tie odborné posudky, bude posudzovať prácu komisie a výsledok práce komisií, ale bude musieť potom posudzovať aj projekty a tým pádom bude zahltená tou činnosťou, ktorú vzhľadom na počet ľudí na, na počet zasadnutí komisií a počet tých komisií v porovnaní s jednou radou nebude zvládať, ak to bude chcieť robiť nejako, nejako systematicky. Alebo druhá možnosť je, že si bude len vyberať. A na základe čoho si bude vyberať? Ja som sa to pýtal vo faktickej poznámke, pýtam sa to aj teraz pána poslanca Michelka ako predkladateľa, že na základe čoho si bude vyberať. Bude to robiť systémom, že pozriem-vidím, že si prejdem, prejdem nejaký zoznam, niečo mi udrie do očí, tak sa na to pozriem a vyberiem? Toto je spôsob, akým majú rozhodovať zákonom ustanovené, zákonom ustanovené orgány a inštitúcie o verejných, verejných zdrojoch? Lebo ja si, ja si myslím, že nie, hej? Alebo, alebo to potom bude vlastne len, len nejaká zásterka pre to, aby, aby tam zo strany politickej moci, ktorá bude nominovať väčšinu členov rady, boli možné, možné zásahy v prospech svojich ľudí, v prospech svojich, a teraz nemyslím v prospech svojich ľudí, že budem dohadzovať kšefty kamarátom, aby, aby som tu bol zle pochopený, ale jednoducho estetický vkus na či už pani ministerky alebo, alebo pána poslanca Michelka, alebo ďalších ľudí, ktorí, ktorí budú mať vplyv na členov rady, aby bol zohľadnený. Čo, čo teda tiež si nemyslím, že, že je, že je dobrý spôsob rozhodovania. A to opakujem, že áno, môže to byť ešte horšie, môže to byť ešte tak, že teda budeme, budeme dohadzovať svojim ľuďom, svojim ľudom peniaze, ale nech by to tak nebolo, nech by to bolo, nech by to bolo len v tej polohe, že, že nie je to vec nejakých ekonomických záujmov, korupcie alebo čohokoľvek, ale je to vec, vec vkusu subjektívneho vkusu, estetického vkusu, tak nemajú o tom rozhodovať politici, lebo potom o tom politici budú rozhodovať prostredníctvom svojho vplyvu, svojho vplyvu v rade. A opäť sa vrátim k tu neprítomnej pani poslankyni Vaľovej, dúfam, že si to, že si to predsa len vypočuje, tak ona dávala príklad, ako sa to robí, ako sa regiónom rozdávajú peniaze správne, výjazdové zasadnutia vlád Roberta Fica, tvrdila, že tam nedávajú iba svojim, no nedávajú iba svojim, ale na to sú dáta, že, že zvýhodňujú samosprávy, ktoré sú vedené koaličnými nominantmi, a nielen za tejto vlády, ale aj za predchádzajúcich vlád SMER-u. A nie, nie je to ten spôsob, akým sa má, akým sa má rozhodovať. Majú byť, má byť nastolený nastavený systém, majú byť nastavené pravidlá, akým spôsobom napríklad sú financované samosprávy a majú mať dostatok financií na to, aby si mohli plniť svoje právomoci, nieže proste príde vláda na nejaké výjazdové zasadnutie a rozdáva ako Ježiško alebo Dedo Mráz, Dedo Mráz peniaze a samozrejmé, že pri tom zvýhodňuje svojich, lebo to teda vyplýva, vyplýva aj z nejakých dát a analýz, ktoré sa robili, a nie je dôvod, aby to inak bolo, ak sa takto zmení, zmení systém, ktorý bol nastavený za vlády SMER-u, za ministrovania ministra kultúry Maďariča. Systém, ktorý tu dnes obhajuje opozícia, ktorá bola aj v minulosti či už v parlamente, alebo občiansky zväčša v opozícii voči, voči vtedajšej vláde SMER-u, ale napriek tomu, že je to dedičstvo vlády SMER-u, tak je to vytvorenie systému nejakého nezávislého financovania kultúrnych aktivít a stojí za to ho brániť, hoci nie je to náš produkt, je to produkt, produkt vlády alebo teda predchodkyne vlády, proti ktorej my dnes stojíme, stojíme v opozícii a nikto z nás netvrdí, že je to dokonalé, že sa nedá zlepšovať, ale to, čo navrhujete, nie je odpoveď na tie problémy tak, ako ich deklarujete, že, že, že sú tam, lebo, lebo to nie je riešenie. Ak áno, tak naozaj som nepochopil, že v čom. [12:36] Gábor Grendel – Vystúpenie s faktickou poznámkou Vymazať nadbytočný prázdny rámček! [12:40] Dana Kleinert – Vystúpenie v rozprave veciach, ktoré reálne sú. Správali sa naozaj legislatívne zodpovedne a myslím si, že po tomto tu teraz sme tu viacerí z nás volali a, a voláme. Takže skúsim ešte ďalej reagovať na jednotlivé témy, ktoré tu padli. Keď, myslím si, že je, že stále ak sa bavíme o tom, že sme na tej bránkovej čiare, fakt, poďme si to premyslieť. A keď sa bavíme ešte o sumách, tak tie sumy, je podľa mňa dobré sa pozrieť na to, akoby nie že cez kraje, ale napríklad cez oblasti umenia, pretože za rok 2023, kedy, ako viete bol, sa pracuje rozpočtom z tých 20-miliónov, tak len napríklad naše knižnice, ktoré, kde bolo počet predložených žiadostí 646, dostali takmer 2,2-milióna eur, čo je viacej, ako vlastne 10 %. Potom tam boli kultúrne a umelecké centrá, ktorých žiadostí je 52, získali 1,18-milióna. Tradičná kultúra a neprofesionálne umenie, 617 žiadostí, je to 1,6-milióna eur. Umenie pre školy 1,6-milióna eur. Ja si myslím, že toto je dobré vidieť a nerobiť tu, akoby naozaj, že medzi nami rozdiely tam, kde nie sú, ale skôr sa poďme na to, na to pozrieť, akým spôsobom môžu tieto veci fungovať. Padlo tu aj mnoho, akoby narážok na odborné komisie, ako fungujú a podobne. Ale každý, kto trochu pozná tento systém vie, že ono aj celkom problém získať tých odborníkov do tých odborných komisií. Sú to vlastne profesionálne, profesné organizácie, ktoré menujú, alebo týchto budúcich členov, členky a oni častokrát majú sami s tým problém, pretože naozaj to nie je len tak, že som člen a niekto mi zavolá a ja rozhodnem, ale títo ľudia to fakt robia zodpovedne a fakt si študujú všetky tie materiály. A naozaj to niečo trvá. Ale zase, keď sme pri dátach, v roku 2023 dostal fond 85 nominácií na členov a členiek a rada fondu ich spolu vymenovala 80. Čiže čo prišlo, v zásade bolo vymenované zjednodušene povedané, čiže to nie je o tom, že ich je málo, alebo z regiónov, ale, alebo z regiónov vyberaných. Ale keď sa bavíme o tom, že je problém, že máme málo odborníkov z regiónov, tak poďme týchto ľudí z regiónov "naháňať", aby naozaj sa aj chceli do fondu prihlásiť za odborníkov a odborníčky. Dokopy, na základe žrebovania v roku 2023 rozhodovalo 296 týchto odborníkov za všetky tie výzvy, ktoré prišli v roku 2023, pričom vlastne, celkovo fond oslovil dotazníkom o konflikte záujmov 940, týchto členov odborných komisií. Chcela by som aj povedať, že je dôležité povedať, že ako to funguje, hej. Čiže v zásade tie nominácie predkladajú právnické osoby, ktoré teda pôsobia v umení, kultúre, kreatívnom priemysle. A potom sú menovaní, potom je tam to členstvo, potom sa definuje konflikt záujmov, potom je tam teda voľba, čiže sa losujú členovia a členky a potom teda prichádza k hodnoteniu individuálnemu, potom sa spoločne zasadá, potom teda je odporúčanie a nakoniec rozhodnutie. Čiže, ono to je proces, ktorý akože naozaj je dobre nastavený a my v tejto chvíli hovoríme, že spravíme z nich sekretárov, sekretárky. Oni povedia, že OK, tento, títo to môžu dostať, nemusia a je to vlastne úplne jedno, čo povedia. Úplne jedno. Tých 5-tisíc projektov oni si môžu naštudovať, ale vedia, že môže to byť na druhý deň zahodené do koša, hocikým z ministerstva kultúry. A keď sa rozprávame o súčasnom ministerstve kultúry, ktoré ževraj nebude zasahovať, alebo nezasahuje, tak dnes napríklad opäť zasahuje do toho, že sa vyjadruje, aké umenie a že či je dobré alebo zlé a z toho celého, ako sa vyjadruje je jasné, že si myslím, že je zlé to umenie. Je v Bienále v Benátkach, pretože tak hanlivý príspevok, ktorý teraz dalo ministerstvo kultúry a pani ministerka, tak to je podľa mňa hanba, respektíve to svedčí o jej vnímaní nezávislosti umenia a kultúry v našej krajine a nie o tom, čo tam je naozaj prezentované. Takže áno, my sa môžem veľmi jasne domnievať, že toto proste bude, bude problémom a že ľudia, ktorí budú nominovaní do tej rady, tak môžu byť problémom. Mám ešte chvíľočku, ale chcela by som vám povedať, že keď sa bavíme o konkrétnych problémoch, tak padli tu divné veci typu, že Pohoda a tak, no ale, vy čím máte väčší projekt, tým máte samozrejme aj väčšie spolufinancovanie. Veď, akože, a to je zároveň väčšia zodpovednosť toho organizátora. Je jednoduchšie, zjednodušene povedané, vytvoriť niečo doma v ateliéry sám, akoby pre seba a potom možno vystaviť, ako urobiť medzinárodný projekt o možno 300 ľuďoch, ktorý musíme, je aj drahý, a zároveň ho musíte v určitom percente spolufinancovať. Čiže to nie je akože o tom, že však sa tu len tak akože všetci hrajkáme. Toto sú naozaj, že profesionálne výzvy a zároveň tá odborná komisia musí zohľadňovať aj toto v tom projekte. A ešte taká jedna vec rýchla, že skúsim vám prečítať, čo napríklad bolo prijaté, alebo podporené. Medzinárodný festival paličkovanej čir, čipky, Gemerské osvetové stredisko, ŠUP Experience, výstava najkvalitnejších diel zo Strednej školy umeleckého priemyslu Košice. Návrat tradícií 2, prinávratenie projektu remesiel do obce Žakarovce. Literárne rezidencie Košice, kreatívne dediny, keramické, kožiarske, bylinkárske dielne, sláčiková rodinka, podnietenie záujmu detí o počúvanie klasickej hudby, Kultúrne leto Bélu Kélera, History 23, literatúra podtatranskej knižnice Poprad, vzdelávanie v neprofesionálnom umení a astronómii, rozvíjanie diváckej gramotnosti prostredníctvom inscenácií s ľudsko-právnymi témami, knižničný kaleidoskop, rozvíjanie čitateľskej gramotnosti, interiér obecnej knižnice v Bobrove atď., atď.. To si všetko nájdete v úplne otvorených dokumentoch, ktoré má fond pre umenie. Preto, ja vás naozaj prosím ešte raz, stiahnime tento návrh zákona, poďme sa o ňom znova porozprávať. Ak je problém, napríklad s regionálnosťou, poďme ho riešiť. Ale prosím vás, nerobme to rozmonto.. (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [12:40:24-12:51:15] Blaha, Ľuboš, podpredseda NR SR Na vaše vystúpenie, pani poslankyňa, evidujem jednu faktickú poznámku. Pán poslanec Ondrej Dostál, nech sa páči. [12:51] Ondrej Dostál – Vystúpenie v rozprave Pani poslankyňa, dotkla si sa vo svojom vystúpení práve toho aspektu, ktorý opakovane tu zaznieva ako otázka, ale teda nedostali sme na ňu celkom odpoveď, že, teda celkom, vôbec sme na neho nedostali odpoveď je, že akým spôsobom sa to navrhované riešenie prejaví a akým spôsobom pomôže riešiť tie problémy, ktoré sú, ktoré sú deklarované ako, ako dôvody tejto legislatívnej iniciatívy a teda najmä pozmeňujúceho návrhu. Pán poslanec Michelko tu hovoril nejakú, nejakú predstavu, že, že teda ak tie komisie rozhodnú spôsobom, že to bude do očí bijúce, no tak vtedy rada zasiahne a zmení rozhodnutie tých, tých komisií, ale, ale teda, priznám sa, že mne nie je jasné, ako táto zmena systému, alebo rozmontovanie systému, ako si to, ako si to nazvala, reálne môže, môže pomôcť. Lebo chápem, že môže pomôcť konkrétnym jednotlivcom, ktorí dokážu upozorniť nejakého, nejakého člena rady, že dal som tam dobrý projekt a nepodporili mi ho, neprešiel, neprešiel komisiou, pozri sa na to. Takto si viem predstaviť, že to, že to môže fungovať. Ale je to to systémové riešenie? Je to, je to, systémové riešenie by bolo, no že áno, že prejdú si komisie všetkými, všetkými projektami, dajú nejaké odporúčanie a potom si rada prejde všetkými projektami, zhodnotí ich a dá nejaké svoje poradie s tým že, s tým, že bude tie komisie brať iba, iba orientačne. Lebo jednotlivo, to si ani neviem celkom predstaviť, ako to bude, bude fungovať, lebo však treba tie, tie projekty samozrejme posudzovať v kontexte a nejaký projekt v jednom roku môže prejsť a v inom nie. Podľa toho, ako budú tie iné konkurenčné projekty. [12:51] Ľuboš Blaha Pani poslankyňa Dana Kleinert. [12:51] Dana Kleinert Presne tak, ja by som sa stále vrátila k tomu, že tu rozmontovávame systém, ktorý funguje a naozaj nikto z nás, čo sme sa tu rozprávali o tom, nepovedal o žiadnych konkrétnych ľuďoch, o nejakých konkrétnych nomináciách. Jediné to z toho, jedine to padlo pána Michalka a ja si myslím, že, že toto je veľmi nebezpečné, lebo fakt si urobme tieto testy opozíciou, koalíciou, či by sme toto chceli mať, keby teda, my sme neboli napríklad vo vláde, aby bolo takto a takto. Proste správajme sa k tomuto zodpovedne, ako politici a političky, ktorí nastavujú systém. Mňa tiež aj pobavila taká predstava, keď z tu, padla otázka, že, alebo taký návrh, že zavolajme na tie námestia tých, čo sú neúspešní podporovatelia. Ale keby ste vedeli tú realitu, tak ono by tam akože stáli presne tí istí ľudia, a potom možno aj nejakí ďalší navyše, hej. Že boli by tam neúspešní, ale tá podmnožina tam, by bola jasná, pretože, ako stále hovoríme, množstvo ľudí, ktorí majú niektoré projekty podporené, tak sa im úplne bežne stáva, že niektoré projekty, o ktorých sú možno aj sami presvedčení, že sú lepšie, ako tie, ktoré podporené boli, tak majú ich nepodporené. Alebo sa podporili takou nízkou sumou, ktorá proste im nedáva nejaký zmysel a musia potom riešiť spolu financovanie a čo im zase zaberá čas a kapacity a neviem čo a, a proste tiež nie sú spokojní. My poznáme množstvo ľudí, ktorí spokojní neboli, ale nikoho z nich, okrem pána Michalka nenapadlo rozmontovať ten systém, ktorý môže byť vylepšovaní, ale teda zároveň ho akože zlikvidovať len preto, že, že niečo sa nám konkrétne na tom nepáči. Ale to, čo je na tom celom pozitívne je, že vy dávate aj konkrétne príklady a my vieme, že na tie konkrétne príklady je konkrétne riešenie. Ale to riešenie nie je tento návrh zákona. A my sme všetci tu, ako sedíme ochotní o tom konkrétnom riešení diskutovať a vylepšiť ho. [12:51] Ľuboš Blaha Ako ďalší sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Ondrej Dostál. [12:51] Ondrej Dostál – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, vážení kolegovia to, že tu nie je pani poslankyňa Vaľová, lebo chcel som reagovať na ňu, keďže opakovane sa tu vnáša ten, ten regionálny rozmer a ako jeden, jeden z dôvodov nespokojnosti žiadateľov je práve to, že nadproporčne sú, sú podporované projekty z Bratislavského kraja v porovnaní s inými krajmi. Tak ja som tu už, teda že opakovane sa snažil, snažil argumentovať tým, že regionálne rozdelenie z hľadiska úspešnosti žiadateľov je od 52 - 60 % a že, že je pomerne malý rozptyl a že sú dva kraje, to tu zaznelo aj od rečníčky, pani poslankyne Kleinert, myslím že, že dva kraje sú percentuálne úspešnejšie, ako Bratislava, 60 % a 59 %, čiže Žilinský kraj a Banskobystrický kraj. Bratislava je tretia z 58 % a najhoršie na tom je Prešovský kraj s 52 %. Ale hovorím, sú to rozdiely, ale nie sú to dramatické, dramatické rozdiely. Ale keď je to, samozrejme, že keď tých žiadostí príde viacej, tak percento je v celkovej, v celkovom počte projektov v absolútnych číslach, samozrejme že, že väčšie, áno. A je to tak, že najviac projektov, ktoré sú podporené, prichádza z Bratislavy. Ale najmä najviac žiadostí prichádza, prichádza z Bratislavy. A možno by teda, keď toto je argument, tak sa na to pozrime aj z opačnej strany, že koľko projektov je nepodporených. Celkove za rok 2016 - 2023 prišlo 47 657 žiadostí o podporu. Z nich 27 236 bolo podporených, 20 421 bolo nepodporených. Z tých 20 421 nepodporených projektov najviac bolo, čo myslíte? Z Bratislavského kraja. 7 394 nepodporených žiadostí bolo z Bratislavského kraja. To je suverénne, suverénne najviac. Z Prešovského kraja napríklad bolo nepodporených 2 263, to je tretina v porovnaní s Bratislavou. Alebo z Banskobytrického 2 524, ešte menej, alebo z Nitrianskeho kraja 1 571 nepodporených, z Trnavského 1 209 nepodporených v porovnaní zo 7 394 nepodporených žiadostí Bratislavského kraja. Čiže s celkového počtu nepodporených žiadostí 36 %, až 36 % bolo, bolo z Bratislavského kraja. Čiže áno, sú, sú, Bratislavský kraj nadproporčne z hľadiska absolútnych čísel je medzi úspešnými, ale rovnako nadproporčne z hľadiska, z hľadiska čísel je aj medzi, medzi tými neus, nepodporenými. Takže teoreticky, ak by sme, ak by sme toto vzali ako kritériu, no tak najviac nespokojných žiadateľov je z Bratislavy. Lebo tuto je najviac nepodporených projektov, ale teda z Bratislavského kraja. Ale nemyslím si, že toto je ten správny spôsob, akým by sme mali, mali nazerať na veci. A ešte raz, to čo, to čo je moja hlavná výhrada je, že nemyslím si, že ten systém, ktorý sa teraz ide zmeniť, z nezávislej inštitúcie na politickú ovládanú inštitúciu, kde rozhodujúce slovo bude mať rada, nie komisie, ich, ich odporúčania budú len nezáväzné, môže akokoľvek pomôcť napríklad v tom... ===== [12:55] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie, pán poslanec, evidujem päť faktických poznámok. Ako prvá, pani poslankyňa Tina Gažovičová, nech sa páči. [13:01] Tina Gažovičová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Ja som si teda včera vypočula asi hodinové zdôvodnenie od pána predkladateľa poslanca Michelku a naozaj som mala pocit, že sme sa zrazu premiestnili z Národnej rady a teda zákonodarného orgánu demokratickej krajiny na nejaké literárne fórum a teda dostali sme veľa informácií o tom, aké má, aký má literárny vkus pán Michelko, to je úplne v poriadku, každý môžme mať nejaký, ale naozaj si nemyslím, že ako Národná rada toto by malo byť to určujúce na to, aby sme nastavili systém. A ja mám tiež nejaký literárny vkus, zároveň sa určite nepovažujem za odborníčku na umenie, ale myslím si, že rozumiem tomu, ako by mali fungovať nejaké demokratické procesy a toto, čo navrhujete, naozaj s demokratickými procesmi nemá nič dočinenia. Keď sa raz povie, že, a obzvlášť pri umení, kde neni nejaký objektívny názor, kde nemôžme k tomu vytvoriť nejakú excelovskú tabuľku a jednoznačne hodnotiť, tam vždy bude nejaké subjektívne hodnotenie a na to by tam mali byť tie odborné komisie. A veď ako tu už bolo od, od viacerých vrátane pána poslanca Dostála uvedené, môžu sa viesť diskusie o tom, ako tie komisie vylepšiť. Ale dať nad, nad to de facto politicky menovanú radu, ktorá arbitrárne sa rozhodne, že tak tieto rozhodnutia komisie prijme a iné neprijme, a vôbec nebude jasné, či to robia na základe teda svojho súkromného literárneho alebo iného umeleckého vkusu, alebo na základe známostí, alebo na základe korupcie, alebo na základe toho teda, odkiaľ teda pochádzam, a aby sme mali regionálne delenie, tak to dám teda ľuďom z môjho mesta alebo mojej obce, príde mi to absolútne netransparentné toto riešenie a tým pádom naozaj nedemokratické a takmer nehodné demokratickej krajiny. Ďakujem. [13:01] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Mária Kolíková, nech sa páči. [13:03] Mária Kolíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Ja budem mať aj samostatné vystúpenie za chvíľku, ale teraz iba v krátkosti. Pán poslanec Michelko, ja aj z tých vašich vyjadrení, ak dobre rozumiem, tak vaším cieľom je priniesť do kultúry kultúru, ktorá sa vám zdá, že tam chýba. A ja sa pýtam, že myslíte si, že naozaj politici sú tí, ktorí majú viac tej kultúry? Máte dojem, že tento parlament ukazuje, že je tu viac kultúry? Máte dojem, že vyjadrenia politikov dnes ukazujú, že sú naozaj kultúrni? Máte pocit, že oni naozaj pomáhajú tomu, že táto spoločnosť je viac kultúrna? Takže vy ste skutočne presvedčený o tom, že keď teraz politikom, osobitne pani ministerke kultúry, teda tú asi považujete za najviac kultúrnu osobnosť a osobu vo vašom živote, tak tomu rozumiem, že tá stelesňuje tú kultúru, tak potom bude Slovensko viac kultúrne. Tak tomu dobre rozumiem. A mňa by teda naozaj zaujímalo, že o tomto ste naozaj hlboko presvedčený? Že v tomto tkvie tá kultúra? Že tí politici, osobitne asi politici Slovenskej národnej strany, nominanti, tí dnes stelesňujú kultúru a chcete, aby o tomto bola celá naša kultúra na Slovensku. O tom asi ste hlboko presvedčený, lebo to, čo my sa vám tu snažíme zdeliť, že medzi tom, týmto, asi medzi nami je vážne, hlboké nedorozumenie a teraz máme rešpekt k tomu, že veci vidíme inak, ale domnievame sa, že nie je správne, aby ste sa rozhodli, že celá kultúra bude teraz taká, ako si to predstavujete práve vy, že toto je to zlé a nesprávne. [13:03] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Gábor Grendel. [13:05] Gábor Grendel – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Skúsim úplne natvrdo pomenovať to riziko, ako bude môcť po novom Fond na podporu umenia rozdeľovať peniaze. Projekty budú naďalej posudzovať odborné hodnotiace komisie, tak ako tomu bolo doteraz. To, čo sa zmení, je, že keď hodnotiaca komisia nejaký projekt neodporučí podporiť, tak nespokojný uchádzač zdvihne telefón, posťažuje sa ministerke kultúry a tá, ak jej to pán poslanec Michelko odobrí, zariadi cez svojich nominantov v rade fondu, že v rozpore s odporúčaním hodnotiacej komisie pôvodne neúspešný projekt rada fondu predsa len podporí. To riziko, že môžu byť rozhodnutia fondu takto politicky ovplyvnené, sa touto novelou zákona zvyšuje. Z jedného percenta na 99 %. [13:05] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Roman Michelko. [13:06] Roman Michelko – Vystúpenie s faktickou poznámkou To, čo povedal kolega Grendel, je absolútne nepochopenie. Takto to naozaj fungovať nebude. Ešte raz. Komisie budú rozhodovať, ale žiadateľ sa predsa nemá ako oficiálne dostať k výsledkom tých komisií. On sa o tom, dneska je to tiež tak, že rozhodne komisia, vy sa o výsledkoch dozviete vtedy, keď je rozhodnutie riaditeľa fondu, ktorý povie ex post áno, na to som myslel, že by mali byť odvolačky, ale dobre, bolo by to extrémne náročné. Nie, ja si myslím, alebo teda jediné, čo bude nové, je to, že v rade fondu budú odborníci, ktorí sa pozrú na výsledky komisie. Tí žiadatelia ani nebudú mať ako intervenovať, pretože rozhodnutia komisie sú dôverné. Tí členovia komisie, tuším, aj píšu nejaký reverz o tom, že nebudú o tom hovoriť a jednoducho iba do neba volajúce, nechcem povedať že absurdity, ale jednoducho veci, ktoré veľmi nesedia, tak bude môcť odborník v rade fondu, ktorý sa danou oblasťou umenia zaujíma, povedať kolegom a vysvetliť, pozrite sa, pozrel som si projekt takého a takého autora alebo výtvarníka alebo divadelníka a nie je podporený, ako to je možné? Ako je možné, že etalón kvality v tanečnom umení nikdy nedostáva. Pozrime sa na to, čo to je. Čiže toto bude. Žiadne také, že, že ako niekto bude volať. Toto je len záchranná brzda. Ja verím, že tam budú kompetentní ľudia a že z vlastných týchto budú skrátka korigovať niečo, čo kričí, to je všetko. A vy z tohto robíte úplne že drámu, ktorá je totálne mimo reality. Pointa celého bola iba a iba v tom. [13:08] Dana Kleinert – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pani poslankyňa Dana Kleinert. [13:08] Dana Kleinert – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. A tak neviem, či my všetci ideme v protismere a iba pán Michelko ide ako inak, lebo akože všetci sa predsa zhodujeme na tom, že je to nejako nastavené vrátane teda aj zjavne pôvodného autora pána ministra kultúry za SMER, ktorý nejaký ten systém nastavil. Akože to, že čiže rada fondu, kde budú odborníci, ktorí budú tiež vlastne odborníci, tak ako v odborných radách fondu, tak sa bude, vlastne urobí rovnakú robotu, ako tie odborné komisie fondu, pretože sa chce na to pozrieť aj z pohľadu, že čo keď náhodou niečo teda nevybrali. Čiže vy, čiže tu vlastne vylučuje pán Michelko to, že niekto zavolá do rady fondu a povie: mám tam taký projekt, prosím ťa, mohol by si sa mi naňho pozrieť? Viem, že ešte neviem výsledky, ale môžem, môžeš sa na to, prosím ťa, pozrieť, lebo predsa len poistime to. A teraz bavíme sa o tom, že včera pán Michelko povedal, že 90 až 95 % bude teda podporených a ja sa teda pýtam, že odkiaľ to vie, a teda že však veď teda tu sa budú korigovať iba akože veci, ktoré sú do neba volajúce, citujem, ale veď vy hovoríte, že osem ľudí tam bude nominovaných z ministerstva kultúry. A to my nevieme, podľa akých kritérií to bude. To môže byť niekto, kto má dve deti, tri deti, sedem, kto je, býva v Kittsee alebo býva pri pánovi Michelkovi, to môže byť niekto, kto má dva obrazy jeleňov doma alebo naopak, ja neviem, nejakého iného autora, kto číta viac alebo menej, veď, veď, akože to sú také veci, že tam potom vám vyjde rada, ktorá má nejaký vkus a tá rada bude podľa toho vkusu rozhodovať a podľa toho tá rada aj povie teda, že ako ja si myslím, že teda tuto nieže vy ste tu rozhodli veľmi dobre, milá odborná komisia, ale môžem povedať, že vy ste tu rozhodli úplne zle a ideme to celé akože nanovo a tým, čo ste dali, tak tým nedáme, a my zase naopak si myslíme, že by sme mali dať tým iným. Veď vy tu vytvárate akože také korupčné prostredie, že ja nerozumiem tomu, že nerozumiete takýmto základným argumentom, ktoré vám tu dávame. [13:10] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Ondrej Dostál. [13:13] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem kolegyniam a kolegom za reakcie. Pani poslankyňa Gažovičová, ja som mal teda presne ten istý pocit, keď som včera počúval pána poslanca Michelka, že on má nejaký vkus, ktorý je legitímny, a fond nerozhoduje podľa jeho vkusu. Nedostali podporu tí žiadatelia, o ktorých si on myslí, že by mali dostať a možno mali dostať, ja to neviem posúdiť, ja sa necítim byť kompetentný toto posudzovať, ale presne preto si myslím, že nemáme to robiť my politici. Nemáme, nemáme my meniť systém tak, aby doňho politici mohli, mohli zasahovať, lebo nie politici majú byť tí, ktorí majú mať na to, na to vplyv, lebo sú politici s lepším vkusom, s horším vkusom, politici, ktorí sa vyznajú v kultúre, nevyznajú v kultúre, ale to nie je naša úloha, to má byť úloha tých odborných komisií. A teda pán poslanec Michelko síce nereagoval celkom na mňa, reagoval na to, čo pred ním povedal pán poslanec Grendel vo faktickej poznámke, čo teda nie je celkom v súlade so zákonom o rokovacom poriadku, ale myslím si, že to bolo užitočné z hľadiska toho, aby sme pochopili, ako, ako uvažuje, no a áno, presne to je tak, že ten žiadateľ sa to nemusí dozvedieť napriamo, ale teda keď v rade budú politickí nominanti, on má nejaké kontakty na tých, ktorých tam nominovali, tak si môže nájsť cestu na to, aby sa dozvedel aj, aj predtým ako bude definitívne rozhodovať, rozhodovať rada. A že to má byť obmedzené na do neba volajúce absurdity, ktoré nesedia, že ak projekt nejakého kvalitného umelca nedostane podporu, ale však aj kvalitný projekt môže, kvalitný umelec môže mať projekt, ktorý je menej kvalitný ako iné projekty a aby som to posúdil, tak by som musel všetky pozrieť, nie... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [13:13] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Zora Jaurová je ako ďalšia prihlásená do rozpravy, nech sa páči. [13:13] Zora Jaurová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem, pán predsedajúci, ja upozorňujem, že budem na konci čítať pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Ja vlastne už v tejto ústnej rozprave by som len chcela zareagovať na niektorých predrečníkov v miere, v ktorej sa to nevošlo do faktických poznámok a teda potom prísť s tým pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom. Pán Malatinec tu hovoril veľa o tom regionálnom rozmere podpory kultúry, čo je podľa mňa veľmi dôležitá téma a možno by sme sa o nej tu mohli rozprávať aj trocha viac a v trocha širších kontextoch a je to dôležitá téma aj v súvislosti s Fondom na podporu umenia, lebo ten fond od začiatku mal ambíciu oveľa viac fungovať aj v regiónoch, ale, bohužiaľ, nikdy na to nemal rozpočet, na to napríklad, aby mal nejaké regionálne zastúpenia, o čom sa rozpráva, odkedy ten fond existuje. Čiže opäť sa dostávame k téme, že rozpočet fondu je problém. A ja by som len uviedla na pravú mieru, lebo vlastne pán Malatinec spomínal, že v rade fondu nie sú zastúpení ľudia z regiónov. No momentálne je v rade fondu napríklad pani Lukáčová, ktorá je z Banskej Bystrice, pani Součková, ktorá je z Prešova, alebo pán Piačka, ktorý je z Pezinka, takže myslím, že zastúpenie v tejto rade určite ľudia z regiónov majú. A padli tu aj také nejaké poznámky, že nevieme, kto je v tých komisiách, no tak všetci členovia komisie sú, samozrejme, zverejnení na webe, sú tam zverejnené dokonca aj ich životopisy a profesionálny nejaký background. Zachytila som tu potom, myslím si, že od pani poslankyne Vaľovej taký výraz, že tá činnosť fondu je absolútne nekontrolovaná, tak ja iba chcem upozorniť, že Fond na podporu umenia za posledné roky mal každý rok minimálne tri veľké kontroly. Každý rok mal kontrolu z NKÚ, každý rok prešiel vládnym auditom, každý rok mal kontrolu z ministerstva kultúry. Ja by som skôr si tipla, že Fond na podporu umenia je hádam najkontrolovanejšia inštitúcia, verejná, momentálne, takže určite výhrady voči tomu, že nikto tento fond nekontroluje, nie sú úplne korektné. Pán poslanec Grendel navrhol vo svojom doplňujúcom návrhu vlastne tú inflačnú valorizáciu, ak tomu dobre rozumiem, rozpočtu fondu, čo určite je veľmi dobrý návrh, lebo všetci vieme, že ten fond má momentálne stanovenú sumu v zákone a nie nejaký koeficient a teda aj, aj pán poslanec Michelko to ocenil. No z môjho pohľadu je troška škoda, že s týmto návrhom neprišla vláda a neprišla pani ministerka kultúry, lebo tento návrh má podrobne spracovaný s paragrafovým znením v šuflíku, kde jej ho pripravila predchádzajúca úradnícka vláda, ktorá to 18. októbra predložila aj na vládu, len oni nemohli schvaľovať takéto veci, lebo sa týkali rozpočtu, stačilo to z toho šuflíka vytiahnuť. A keď hovoríte, že to je ťažké vyjednať, no tak ja neviem, načo máme tú ministerku, však hádam špeciálne na to, že teda má ísť za tým svojím kolegom pánom Kamenickým a má to ísť vyjednať. Už sme tu ten návrh zákona mohli mať a podľa mňa by sme zaňho všetci hlasovali. Zároveň tu bola výhrada, že my všetci teda hľadáme, ako sa to nedá realizovať, to, čo tu bolo navrhnuté. Ja znovu hovorím, že podľa mňa problém nie je, že my hľadáme, že sa to nedá, ale že vy ste to navrhli tak, ako sa to nedá urobiť a my len na to upozorňujeme, a to bez ohľadu na to, že či súhlasíme s tou filozofiou toho návrhu, alebo nie, ale tu sedia ľudia, ktorí poznajú naozaj praktické fungovanie fondu a sedeli v tých orgánoch a my vieme, že to, čo navrhujete, v tom časovom horizonte, v akom to navrhujete, je proste prakticky nemožné zrealizovať. No a tá najdôležitejšia vec, ktorú tu chcem povedať, že my vlastne od začiatku kritizujeme predovšetkým ten proces, ktorým sa tento zákon prijíma, a to aj preto, že ten proces dôsledne v každom jednom bode vylúčil akúkoľvek odbornú alebo vlastne akúkoľvek diskusiu. A ja sa tu dnes dozviem, že vlastne ja som mala s niekým viac diskutovať za ostatných osem dní a keďže som nediskutovala, tak to je problém, prečo to už dnes je ten zákon na stole. Ja som opozičná poslankyňa, podotýkam. Čiže, čiže ešte dokonca, že som vlastne nediskutovala s pánom Michelkom, ale s nejakými inými členmi výboru pre kultúru, tak ja si myslím, že my sme naozaj o tom veľmi veľa diskutovali, pán Michelko, ja som to tu už spomínala. Ale, bohužiaľ, naozaj je problém, že vy ste zvolili ten proces, ktorý tú debatu vylúčil veľmi dôsledne. Vy ste to dali poslaneckým návrhom, nebolo MPK, vy ste ani medzi prvým a druhým čítaním to malé MPK, čo bolo, sa týkalo toho pôvodného návrhu, ktorý sme schválili v prvom čítaní. Vy ste to dali pred ôsmimi dňami do výboru, dokonca ste si to neprediskutovali ani so svojimi koaličnými kolegami a my tu teraz ako opozícia čelíme výhradám, že sme mali o tom skôr diskutovať? Kedy teda a kde sme o tom mali diskutovať? Však ani na tom výbore o tom tá diskusia nebola. A ale teda napriek tomu ja si myslím, že toho času je dosť ešte stále, že stále sme iba v druhom čítaní, na to má ten legislatívny proces niekoľko čítaní, na to má všelijaké aj opravné prostriedky a máte to plne v rukách. Vy ako predkladatelia to máte plne v rukách, stačí sa dohodnúť na návrh troch poslaneckých klubov, môžte to odložiť kedykoľvek, môžme opakovať druhé čítanie, je milión možností, akými vieme, keďže je evidentné z tejto debaty, že ten konsenzus presahuje delenie medzi koalíciou a opozíciou o tom, že treba ešte o tom debatovať. A ja vám naozaj viem sľúbiť, že budem s kýmkoľvek kedykoľvek diskutovať, koľko len bude možné, koľko budem mať času, aby sme našli lepšie riešenie na tie problémy, ktoré chcete riešiť. A teda ako by to mohlo vyzerať napríklad, o tom hovorí ten pozmeňovací a doplňujúci návrh, ktorý chcem predniesť, aj keď teda musím povedať, že vzhľadom k tomu, že vy ste zvolili stratégiu riešenia tej problematiky pozmeňujúcim návrhom vlastného návrhu, tak je veľmi ťažké legislatívne čisto robiť pozmeňovací návrh pozmeňovacieho návrhu, čo vlastne ani nie je možné, a preto vlastne ten môj návrh vyzerá, ako vyzerá. Takže budem čítať pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Zory Jaurovej k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 284/2014 Z. z. o Fonde na podporu umenia a o zmene a doplnení zákona č. 434/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v znení zákona č. 79/2013 Z. z. v znení neskorších predpisov, tlač 151. 1. V čl. I sa pred bod 1 vkladajú nové body 1 a 2, ktoré znejú: „1. V § 4 ods. 2 písmeno d) znie: „d) oboznamuje sa s informáciou o pridelení finančných prostriedkov fondom, ktorú jej pred uzavretím zmluvy o poskytnutí finančných prostriedkov (ďalej len „zmluva”) so žiadateľom predkladá riaditeľ, rada môže uznesením požiadať riaditeľa o predloženie stanoviska k žiadosti aj so žiadosťou a jej hodnotením podľa § 17 ods. 8 na účely vyhodnotenia uplatnenia zásad a priorít podpornej činnosti fondu, 2. V § 4 ods. 2 písmeno r) znie: „r) rozhoduje o odvolaniach voči rozhodnutiu riaditeľa."." Ostatné novelizačné body čl. I sa primerane prečíslujú. Odôvodnenie: Navrhuje sa, aby Rada Fondu na podporu umenia získala kompetenciu rozhodovať o odvolaniach voči rozhodnutiam o financovaní. 3. V čl. I sa za bod 1 vkladajú nové body 2 až 7, ktoré znejú: "2. V § 4 ods. 2 písmene n) sa slovo „podľa" nahrádza slovami „v súlade”. 3. § 4 ods. 2 znie: „(2) Rada ako najvyšší orgán fondu a) schvaľuje štatút fondu, rokovací poriadok rady, organizačný poriadok a rokovací poriadok odborných komisií, organizačný poriadok kancelárie a ďalšie vnútorné predpisy fondu, okrem rokovacieho poriadku dozornej komisie, b) schvaľuje zásady, spôsob a kritériá hodnotenia žiadosti, c) schvaľuje zásady poskytovania finančných prostriedkov, d) oboznamuje sa s informáciou o pridelení finančných prostriedkov fondom, ktorú jej pred uzavretím zmluvy o poskytnutí finančných prostriedkov (ďalej len „zmluva") so žiadateľom predkladá riaditeľ; rada môže uznesením požiadať riaditeľa o predloženie stanoviska k žiadosti spolu so žiadosťou a jej hodnotením podľa § 17 ods. 8 na účely vyhodnotenia uplatnenia zásad a priorít podpornej činnosti fondu, e) schvaľuje na návrh riaditeľa a aj na základe stanoviska dozornej komisie rozpočet fondu na príslušné rozpočtové obdobie a zmeny rozpočtu fondu počas príslušného rozpočtového obdobia, f) schvaľuje na návrh riaditeľa a na základe stanoviska dozornej komisie výročnú správu fondu a účtovnú závierku fondu overenú audítorom, g) schvaľuje v nadväznosti na strategické zámery a dlhodobé koncepcie rozvoja umenia, kultúry a kreatívneho priemyslu v Slovenskej republike krátkodobé a strednodobé ciele fondu a zásady a priority podpornej činnosti fondu na konkrétne obdobie a priebežne vyhodnocuje ich plnenie, h) rozhoduje o nakladaní s majetkom fondu podľa osobitného predpisu, i) prijíma rozhodnutia o návrhoch a k stanoviskám dozornej komisie, j) volí zo svojich členov predsedu rady a podpredsedu rady na funkčné obdobie dvoch rokov a odvoláva ich z funkcie, k) volí a odvoláva riaditeľa, l) rozhoduje o odpísaní pohľadávok fondu alebo o trvalom upustení od vymáhania pohľadávok fondu, m) vymenúva a odvoláva členov odborných komisií, n) rozhoduje o novom návrhu zmluvy v súlade s § 22 ods. 5, o) poveruje riaditeľa rozhodovaním o poskytnutí finančných prostriedkov fondom podľa § 18 ods. 8.". 4. § 4 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie: „(3) Rada vykonáva ďalšie funkcie súvisiace s činnosťou fondu.". 5. § 5 odsek 1 znie: „§ 5 Zloženie rady a členstvo v rade (1) Rada má jedenásť členov. Piatich členov rady vymenúva a odvoláva minister kultúry Slovenskej republiky (ďalej len "minister") bez návrhu. Jedného člena vymenúva a odvoláva minister na návrh Združenia miest a obcí Slovenska, SK8, Únie miest Slovenska. Piatich členov rady vymenúva a odvoláva minister na návrh profesijných združení aktívne činných v oblasti umenia, kultúry alebo kreatívneho priemyslu, ktoré sú registrované alebo evidované na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky, alebo na návrh právnických osôb zriadených zákonom, ktoré pôsobia v oblasti umenia, kultúry alebo kreatívneho priemyslu, tak, aby bol a) jeden člen rady za oblasť hudobnej tvorby, b) jeden člen rady za oblasť divadla, c) jeden člen rady za oblasť literatúry, d) jeden člen rady za oblasť vizuálneho umenia, e) jeden člen rady za oblasť nehmotného kultúrneho dedičstva.". 6. § 6 ods. 1 sa dopĺňa takto: „Každé dva roky sa obmieňa jedna tretina členov rady.". 7. V § 6 sa vypúšťa odsek 2. Doterajšie odseky 3 a 4 sa označujú ako odseky 2 a 3. Ostatné novelizačné body čl. I sa primerane prečíslujú." 4. V čl. I bod 3 znie: „3. § 10 odsek 1 znie: „(1) Dozorná komisia má päť členov. Dvoch členov dozornej komisie volí a odvoláva rada v tajnom hlasovaní. Troch členov dozornej komisie vymenúva a odvoláva minister, z toho jedného vymenúva minister na návrh ministra financií Slovenskej republiky."." . 5. V čl. I sa za bod 3 vkladajú nové body 4 až 12, ktoré znejú: „4. V čl. I § 10 ods. 4 znie: „(4) Člen dozornej komisie je povinný bezodkladne písomne oznámiť zmenu všetkých skutočností podľa odsekov 2 a 3 ministrovi.". 5. V čl. I § 12 ods. 1 písm. b) znie: „b) vzdaním sa funkcie, pričom členstvo zaniká dňom doručenia oznámenia o vzdaní sa funkcie ministrovi, ak v oznámení nie je uvedený neskorší deň vzdania sa funkcie,". 6. V § 17 ods. 1 znie: „(1) Na posudzovanie všetkých žiadostí fond zriaďuje odborné komisie.". 7. V § 17 ods. 3 znie: „(3) Člen odbornej komisie ani jemu blízka osoba nesmie byť štatutárnym orgánom alebo nesmie byť členom štatutárneho orgánu žiadateľa, ktorý je právnickou osobou, členom riadiaceho, kontrolného alebo členom dozorného orgánu žiadateľa, ktorý je právnickou osobou, a nesmie byť žiadateľom v tých programoch, v ktorých je hodnotiteľom žiadostí. Člen odbornej komisie ani jemu blízka osoba nesmie byť v priamom realizačnom vzťahu k projektu, ktorý je predmetom žiadosti predloženej odbornej komisii na posúdenie a hodnotenie. Priamym realizačným vzťahom sa na účely tohto zákona rozumie najmä autorský alebo aj iný realizačný podiel na projekte alebo majetkový podiel v právnickej osobe, ktorá je žiadateľom vo vzťahu k príslušnej žiadosti.". 8. V § 17 ods. 7 znie: „ (7) Odborné komisie hodnotia každú žiadosť v súlade so zásadami, spôsobom a kritériami hodnotenia žiadostí a aj s prioritami schválenými radou z hľadiska a) umeleckého a tvorivého potenciálu, b) celkového prínosu pre umenie, kultúru a kreatívny priemysel v Slovenskej republike, c) opodstatnenosti a primeranosti požadovaných finančných prostriedkov.". 9. V § 17 odsek 8 znie: „ (8) Odborné komisie predkladajú svoje hodnotenie v písomnej forme riaditeľovi; v písomnom hodnotení odporučia alebo neodporučia poskytnutie finančných prostriedkov a navrhnú sumu finančných prostriedkov v súlade so schváleným rozpočtom fondu a základný časový rámec pre poskytnutie a použitie finančných prostriedkov.". 10. V § 17 ods. 9 znie: „ (9) Hodnotenie odborných komisií musí byť v súlade s týmto zákonom a všetkými vnútornými predpismi fondu.". 11. V § 18 odseky 8 a 9 znejú: „(8) O poskytnutí finančných prostriedkov rozhoduje riaditeľ do 90 pracovných dní od posledného dňa obdobia určeného fondom na predkladanie žiadostí, ktorá je úplná, a to na základe hodnotenia odbornej komisie. Riaditeľ rozhodne o a) poskytnutí finančných prostriedkov, ak poskytnutie finančných prostriedkov na konkrétnu žiadosť odborná komisia odporučila a ak je poskytnutie finančných prostriedkov v súlade s pravidlami poskytovania štátnej pomoci podľa osobitného predpisu, b) neposkytnutí finančných prostriedkov, ak poskytnutie finančných prostriedkov na konkrétnu žiadosť odborná komisia neodporučila alebo ak poskytnutie finančných prostriedkov nie je v súlade s pravidlami poskytovania štátnej pomoci podľa osobitného predpisu. (9) Rozhodnutie riaditeľa podľa odseku 8 fond zverejní v súlade s § 26 na svojom webovom sídle. Proti tomuto rozhodnutiu sa možno odvolať len v prípade, ak sa pri konkrétnej žiadosti podľa § 4 ods. 2 písm. d) preukáže nedostatočné uplatnenie zásad a priorít podpornej činnosti fondu. Rada fondu sa bude odvolaním zaoberať, pokiaľ ho na rokovanie predloží nadpolovičná väčšina členov rady.". 12. V § 20 ods. 11 znie: „(11) Žiadosť, ktorá je úplná, predkladá kancelária príslušnej odbornej komisii na jej posúdenie. Odborná komisia žiadosť spolu s jej písomným hodnotením predkladá riaditeľovi na rozhodnutie.".". 5. V čl. I sa vypúšťa bod 4. 6. Čl. II znie: „Čl. II Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2025.". Odôvodnenie: Navrhujú sa doplniť kompetencie rady v odvolacom konaní žiadateľov. Ak odvolanie predloží na radu nadpolovičná väčšina členov rady, rada toto podanie prerokuje. Skončila som. Ďakujem. [13:25] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie, pani poslankyňa, je šesť faktických poznámok. Ako prvý sa prihlásil, ako prvá sa prihlásila pani poslankyňa Tina Gažovičová. Nech sa páči. [13:33] Tina Gažovičová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo a ďakujem kolegyni Jaurovej. Ja by som chcela reagovať na dve veci. Prvá je ten nesúlad medzi tým, čo tu na jednej strane odznieva ako kritika fondu a toho riešenia, ktoré prišlo ako, ako návrh poslanca Michelka. A konkrétne teda, keď hovoríme o tom regionálnom rozmere, ja rozumiem, že je to nejakým spôsobom téma a oceňujem, že kolegyňa Jaurová na to jasne poukázala, že áno, diskutuje sa o tom dlhodobo a určite je na zváženie, čím by sa našiel rozpočet na možno nejaké regionálne komisie, alebo ako inak ten regionálny rozmer do, do toho prideľovania projektov zakomponovať. Ale opäť nevidím žiadnu nejakú logickú súvislosť medzi tým, že tvrdíme, že chýba regionálny rozmer prideľovania projektov a potom, že dáme nejakú veľmi nejasnú kompetenciu zasahovať do projektov ľuďom z ministerstva. Ako naozaj tam nevidím, nevidím žiadnu záruku ani žiadne logické pojítko, prečo by táto kompetencia zo strany ministerstva mala jednoznačne zlepšiť nejaký regionálny princíp prideľovania. A druhý aspekt sa týka toho procesu, že tuto sa, teda poslanec Michelko predložil návrh a zároveň poslanec Michelko bol iniciátorom toho, aby sa teda v druhom čítaní dal pozmeňovák, ktorý ten pôvodný návrh ešte zásadným spôsobom mení, čo napríklad komplikuje aj možnosť teda reagovať, aj možnosť podávať doplňujúce návrhy a myslím si, že z pohľadu nejakej transparentnosti a procesu to naozaj nie je, nie je v poriadku, keď sa to takto robí. Ďakujem. [13:33] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Roman Michelko. [13:35] Roman Michelko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. No keď sa tu hovorí o nejakej legislatívnej divočine, tak toto tiež bol teda veľmi zásadný a rozsiahly pozmeňujúci návrh, ale dobre, však čo už, je to v súlade s rokovacím poriadkom. Nedalo sa všetko absorbovať, ale z toho, čo som teda vypočul alebo vyrozumel, je, že v zásade minimálne nepriamo to bolo akceptované, že nejaký odvolací orgán alebo nejaký normálnejší model odvolania fakticky u, uchopiteľný, že asi by bolo dobré. A vlastne ak som teda dobre sledoval kreovanie tej rady, tak vlastne má byť 5-5-1 alebo tak nejak, hej? Jedenásť členov, teda zo súčasných deviatich, a vlastne celá tá, celý tento spor, lebo však tie ostatné veci, že (rečník dáva v ďalšej časti vety opakovaný ostrý prízvuk na slovo ´asi´) asi treba nejaký korekčný mechanizmus, asi treba precizovať kompetencie rady, asi treba nejakým spôsobom mať ešte ten posledný akože dovolací orgán alebo nástroj na to, aby sa niektoré projekty, ktoré by bola škoda, keby bolo nepodporené, aby sa mohli podporiť, že v zásade toto ako keby je v poriadku, je to vnímané, však dobre, beriem túto ústretovosť. Ale, ale vlastne tá pointa je to, že nikdy a za žiadnych okolností tam nemôže mať ministerstvo väčšinu a vlastne keď to tak bude, tak to už bude úplne všetko v poriadku a dokonalé. Len nemyslím si, že toto je akože toľko kriku kvôli takejto veci. Ale však dobre. Bohužiaľ, je už málo času na to, aby sa to realizovalo, technicky ešte je to možné, ale politicky je to už veľmi ťažko presaditeľné, lebo sme v nejakom štádiu. Ja sa potom viacej nakoniec k tomu vyjadrím. [13:37] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Gábor Grendel. (Reakcia poslanca Grendela.) Tak pani poslankyňa Mária Kolíková, nech sa páči. [13:37] Mária Kolíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne, pani poslankyňa. Jasná vec, že vzhľadom na faktickú poznámku, ktorú mal následne pán Michelko, že v tomto je naozaj ten základný problém, v tom sa nestretneme, že môžme, samozrejme, preformátovať celú radu fondu, len výsledkom nemôže byť, že politický predstaviteľ bude robiť rozhodnutia. O to tu, samozrejme, však my sa k tomu veľmi otvorene priznávame, že to považujeme za zlé riešenie a takže ty, tie návrhy, samozrejme, tu môžu byť na nejakú zmenu toho zloženia, ale ďakujem aj za tento návrh, ale jednoznačne nemôžeme skončiť s tým, že tú väčšinu dáme politikom, lebo vidíme, že čo tí politici proste s tou kultúrou robia. Ako jednoducho ak chceme mať už teda aj nekultúrnu kultúru už úplne, tak toto je presne k tomu cesta, teda nielen na ministerstve kultúry. Ďakujem pekne. [13:37] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Dana Kleinert, nech sa páči. [13:39] Dana Kleinert – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Ja by som chcela na teba, Zora, zareagovať v tom, že si hovorila o tom, ako vlastne pán Michelko to nastavil tak, aby sa to nedalo zrealizovať a nedalo stihnúť. To naozaj nie je o tom, že niekto bude robiť teda teraz prieky, ale to sú fakty, lebo to sú proste čísla a normálne že logické súvislosti, ktoré vyplývajú z tohto návrhu zákona. A ono fond už teraz trpí nedostatkom personálnych kapacít, už teraz tí ľudia akože brutálne nestíhajú, a teraz akože majú ísť v systéme, ktorý nejaký bol, a zároveň sa pripraviť na nový v takto extrémne krátkom čase. Čiže aj keď si to predstavíme, že by toto prešlo, tak my sa tu bavíme o príprave novej schémy de minimis a štátnej pomoci, to bude musieť fond pripraviť. Ten schvaľovací proces, ten trvá minimálne štyri mesiace. Je tam treba spraviť úpravu interných predpisov, zásad, spôsob a kritérií hodnotenia žiadostí, smernica na zamedzenie konfliktu záujmov, zásady poskytovania finančných prostriedkov, štatút Fondu na podporu umenia, organizačný poriadok Kancelárie SPÚ, rokovací poriadok Rady SPÚ, smernica podnik v ťažkostiach, smernica finančná kontrola, interné procesy, ako aj nastavenie v registračnom systéme fondu atď. nevraviac o nových vzoroch zmlúv. Uvedené bude viesť ku pozastaveniu uzatvárania nových zmlúv. Veď toto sú že objektívne veci. Veď sám viete, že keď napíšete nejakú normostranu, tak že to nejaký čas trvá. To sú proste sekundy, minúty, hodiny osobočlovek, ktorý na to musí byť určený. To sa nedá tento systém urýchliť. To jednoducho nie je možné. Čiže vy tomu, že ten systém skolabuje, idete v ústrety nielen v obsahovej veci, ale aj v tejto veľmi praktickej. To sa proste nedá stihnúť, ten systém skolabuje. [13:40] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Ondrej Dostál. [13:45] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pani poslankyňa Jaurová, v jednej veci si dovolím jemne nesúhlasiť, a teda konkrétne vo vašom konštatovaní, že najväčší problém je v tom procese. V tom procese je veľmi vážny problém, je to absolútne neštandardný proces. Tým, že nie je, nie je to vládny návrh z MPK, ale, ale poslanecký, ku ktorému aj to skrátené MPK bolo v podstate k niečomu, čo je podružné z hľadiska celého zákona, lebo to, to dôležité prišlo až v druhom čítaní cez spoločnú správu výborov. Ale samozrejmé, že dôležitejší je ten výsledok a ten obsah. Ak, ak výsledkom by bolo, že sa urobia nejaké drobné úpravy, tak áno, nebude, nebude zásadný problém, že teda bolo to takýmto procesom, ale keď sa realizujú takéto zásadné zmeny týmto procesom, no tak tie zásadné zmeny, ktoré v podstate znivočia nezávislosť fondu, budú, budú ten hlavný problém. Pán poslanec Michelko mal v podstate pravdu, že aj toto je taký pomerne rozsiahly návrh, ktorý v druhom čítaní sa, keď sa predkladá, tak ako nie je to úplne štandardné. Na druhej strane vy ho predkladáte ako opozičná poslankyňa, čiže vaša šanca, že by to prešlo, je závislá iba od dobrej vôle vládnej koalície, ktorú celkom nemožno, nemožno predpokladať. Ale, ale je dobré, že teda ukazujete svoju predstavu a tento systém sa mi zdá lepšie nastavený a vyváženejší aj z hľadiska nezávislosti, zachovania nezávislosti rady, aj z hľadiska nejakého korekčného mechanizmu voči prípadným zlým rozhodnutiam, rozhodnutiam komisií, ale určite by si to zaslúžilo ešte teda väčšiu diskusiu, tak možno cestou by bolo, že keby predkladatelia stiahli návrh zákona, a potom sa s vami spojili a spoločne ste dali do budúcej schôdze nejaký nový spoločný návrh. [13:45] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Zora Jaurová. [13:45] Zora Jaurová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. So všetkým súhlasím s pánom poslancom Dostálom, ale reagovala by som na pána Michelka. No ten pozmeňovací návrh je preto taký rozsiahly, lebo vy ste riešili tú vec pozmeňovacím návrhom a na to, aby sme zmenili tie veci, tak sme tam museli dať všetky tie paragrafy, ale v skutočnosti oproti súčasnému stavu mení len tri jednoduché veci. Jedna je, že pridáva odvolaciu kompetenciu rade aj za presne definovaných podmienok, ktoré zaručia to, že rada nebude zahltená tými, že nie každý, kto nedostane, sa bude odvolávať. To druhé je, že mení teda počet členov rady, keďže, keďže zjavne je po tom dopyt, a keďže bol dopyt po zastúpení ľudí ako keby z regionálnych organizácií. A tá tretia vec, ktorá je podľa mňa tiež dôležitá, je, že mení účinnosť toho zákona kvôli tomu, že tá, ktorú ste navrhli, je nereálna. A ja vás iba poopravím, že vy hovoríte, že teda, problém je, že ministerstvo či má, alebo nemá väčšinu. Ministerstvo má absolútnu väčšinu. Ministerstvo dnes, minister kultúry nominuje všetkých členov rady. Akurát, niektorých z nich na návrhy profesijných organizácií, ale aj tam si minister vyberá z tých návrhov, ktoré mu prídu. To znamená, že meniť to ešte tým spôsobom, akým to robíte vy, je vlastne v podstate mierne obskúrne, a to, ako je to pôvodne navrhnuté, že je tam ten pomer, momentálne je to štyri ku piatim, v tom mojom návrhu je to päť ku šiestim, to má nejakú logiku, pretože ako keby ten minister si musí zodpovedať za tie rozhodnutia. Takže naštudujte si, ja sa s vami o tom rada porozprávam, a verím, že to nejako zvlád... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [13:45] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Posledná v rozprave vystúpi pani poslankyňa Mária Kolíková. Nech sa páči. [13:45] Mária Kolíková – Vystúpenie v rozprave Pán predsedajúci, vážení páni poslanci, pani poslankyne, už bolo veľa povedaného k pozmeňovaciemu návrhu a vôbec k návrhu na zmenu Fondu na podporu umenia, a ja si dovolím možno ešte aj v krátkosti povedať zopár vecí, ako sme sa dostali sem, ako nás sem doviedol pán poslanec Michelko a ako sa vlastne z takého veľmi jednoduchého krátkeho návrhu zákona, ktorý mal v zásade byť iba zmenená, zmenené, počet členov dozornej komisie z troch na päť, zrazu zmenilo radikálne celé zloženie a fungovanie Fondu na podporu umenia. Treba povedať, že naozaj pán poslanec Michelko sa nezaprel a urobil, nedá sa to povedať inak, ako špinavú prácu za vládu aj za ministerku kultúry, pretože takýto návrh by sa očakával, že pôjde do riadneho medzirezortného pripomienkového konania a my si na to nechceme a nebudeme si na to zvykať, že takéto zásadné zmeny by mali ísť riadnym pripomienkovým konaním, a potom by aj takáto zmena, ak ste sa už rozhodli, pán poslanec, že urobíte vlastne túto radikálnu zmenu návrhom, ktorý pôjde vlastne iba cez výbor a pôjde takouto krátkou cestou, no tak aspoň by ste ho mohli riadne odôvodniť, pretože povedať do odôvodnenia to, čo je text zákona, to naozaj nie je žiadne odôvodnenie. Ale to vlastne, ako ste sem prišli s týmto návrhom, je len ukážkou toho, ako, ako vládnete. Je to, samozrejme, nepredvídateľné, je to hanebné a ak chcete ovládnuť kultúru, chcete jej dať svoju pečať a vlastne aj to veľmi jasne priznávate, a preto si dovolím možno trošku aj odkryť, možno už k tomu bolo niečo povedané, ale ako to vlastne je aj s vaším záujmom alebo nezáujmom na tom, aby došlo k nejakej zásadnej zmene pri podpore z Fondu na podporu umenia. Veď nakoniec z verejne dostupných informácií vyplýva, že vy ste člen Spolku slovenských spisovateľov, ktorý vydáva aj Literárny týždenník, aj časopis Dotyky, a pravdou je, že práve tieto časopisy podporené neboli. Ja sa pozriem potom, rada, keď dôjde k týmto zásadným zmenám, ako to dopadne s týmito časopismi. Ja som si, aj z tých verejne dostupných informácií som si pozrela, prečo vlastne podporené neboli, ale predtým ako k tomu dôjdem, tak rada by som povedala, že nedá sa povedať zase, že by ste sa ako člen Spolku slovenských spisovateľov mohli cítiť, že ste nejak diskriminovaný. Pretože keď som sa pozrela na počet žiadostí, ktoré prišli z tohto spolku od roku 2016, prišlo ich 111, a len 19 nebolo podporených. Keď som sa pozrela vlastne na čiastku, ktorá bola podporená, tak dokopy bolo, tá čiastka bola 380-tisíc eur z požadovaných 800-tisíc eur. To znamená, keď sa pozrieme vôbec na počet žiadostí, ktoré prichádzajú do toho fondu, tak približne vlastne je, 60 miliónov je požiadavka a podpora je 20 miliónov, vlastne. To znamená, že nedá sa povedať pri tomto pomere, že keď ste žiadali 800-tisíc, dostali ste 380-tisíc, že by v tom bol nejaký nepomer k žiadostiam, ktoré prichádzajú na Fond podpory umenia. Nevie jednoducho podporiť všetky. Takže mne by sa páčilo, keby ste prišli s tým, že treba zvýšiť túto podporu, treba dať viac pracovníkov Fondu na podporu umenia, ale určite to, že zmeníte teraz radu, ktorá bude rozhodovať, a nebudete riešiť vlastne celé fungovanie toho fondu, tvrdíte, že to trvá dlho, že je to administratívne náročné, no ale tomu sa vôbec nevenujete. Naopak, naopak, ak vlastne spravíte to, že spravíte takúto radikálnu zmenu bez kultúrnej obce, už sa vyjadrila kultúrna obec, stovky ľudí odchádzajú, to znamená, v tých komisiách už nebudú. To vlastne momentom, ako bude schválená táto právna úprava, už tam nebudete mať ľudí, ktorí by rozhodovali, tak ja by som chcela vidieť, som si pozrela teda, som zatiaľ iba pri tých číslach, že vlastne tých trinásť členov ako rýchlo posúdi počet žiadostí, za rok 2023 bolo 5-tisíc, podporených bolo 2 600. Tak ja by som chcela vedieť, ako to potom vlastne tých 13 členov urobí, lebo tí budú vlastne rozhodovať. To znamená, keď vy hovoríte, že no veď oni budú brať do úvahy nejaké odporúčania, no ale keď nebudú vlastne podľa tých odporúčaní rozhodovať, urobia úplne iné rozhodnutie, tak sa predpokladá, že tých 5-tisíc žiadostí si pozrú, lebo ako vlastne posúdia potom vhodnosť, že dajú, urobia iné rozhodnutia ako to, kto im, ktoré im teda bolo navrhnuté. Takže samozrejme, úplne rozumiem potom tým členom odborných komisií, že načo oni budú strácať svoj čas a energiu, keď nakoniec výsledok bude iný a už vám dali vopred vedieť, že vlastne tí ľudia v tých komisiách nebudú. Takže v skratke. Som si pozrela aj odôvodnenie, prečo vlastne Fond na podporu umenia nepodporil projekty, ktoré súviseli s Literárnym týždenníkom alebo s Dotykmi, a musím povedať, že to vyjadrenie a to odôvodnenie je pomerne zrozumiteľné. Ja si dovolím iba k tým posledným odmietnutým projektom, nebudem k všetkým, k Dotykom z roku 2024 žiadateľ adekvátne nešpecifikuje prácu s cieľovou skupinou, mladí, začínajúci autori, autorky, neplní koordinačnú, intergrujúcu funkciu mladej literatúry, ktorú v ostatnom období prevzali iné subjekty pôsobiace v oblasti kultúry. A podobne keď som si pozrela vlastne tie vyjadrenia z predchádzajúcich rokov, bolo zrejmé, že na tých projektoch sa nič nezmenilo. Pozrela som si, samozrejme, aj odôvodnenie k Literárnemu týždenníku, ktoré, ktoré ako projekt nebol podporený. Je zrejmé, že tie vyjadrenia zo strany Fondu na podporu umenia, ktoré boli, vy sa s nimi možno nestotožňujete, ale dávajú aj navonok objektívnu logiku. Ja si dovolím iba z toho roku 2024, po obsahovej, vizuálnej stránke nespĺňa aktuálne kvalitatívne kritériá. Komisia odporúča opätovne sa uchádzať o podporu, po zásadnom prehodnotí koncepcie realizačného tímu projektu, dalo by sa, samozrejme, pozrieť konkrétne na tie projekty, ale zjavne asi tam k žiadnym zmenám nedošlo. Ale ako som povedala, keď si pozrieme tú celkovú sumu projektov, ktoré prichádzali zo Spolku slovenských spisovateľov, tak s ohľadom na celkový obnos treba povedať, že je tam primeraný pomer a nedá sa povedať, že by do toho vstupovali nejaké politické rozhodnutia. Ja som si dovolila trošku všímať aj vaše vyjadrenia, že boli podporené projekty s ohľadom aj na nejaký obscénny alebo vulgárny obsah, a to je teda nechutné, ak som dobre porozumela, že takéto niečo Fond na podporu umenia podporuje, tak ja, ja sa teraz naozaj obávam, že keď Fond na podporu umenia a o projektoch z neho budú rozhodovať vlastne politici, lebo keď dáme politikovi, ministrovi kultúry ten priestor, aby rozhodoval, ktoré projekty to teda budú, že ako to teda dopadne, a ja som rada, že je tu aj pán poslanec Náhlik, lebo ja si myslím, že určite sa nestotožňoval s tou časťou kampane v rámci prezidentskej kampane, ktorú robil Igor Matovič, a bola nechutná, vulgárna, a ja to odsudzujem aj ako predstaviteľ opozičného tábora. Predsa my sme podporovali iného kandidáta, ale bolo to nechutné, a ja určite nechcem, aby politici, ktorí majú predstavu o takejto kampani, rozhodovali o kultúrnych projektoch. A takisto si myslím, pán poslanec Michelko, že bolo nechutné, ako pán poslanec Blaha, v tom čase ešte nebol podpredsedom parlamentu, nechutne útočil na prezidentku naozaj vulgárnymi výrazmi na politických demonštráciách. Toto je nechutné. Naozaj je nechutné, ako súčasný minister Taraba, vtedy poslanec, útočil na deti pani prezidentky. Toto je nechutné. Toto je nechutné. A toto ukazuje, že proste politici nemajú vôbec žiadnu kultúru. Tí majú nenávistné, nechutné prejavy, nekultúrne. A tým chcete dať priestor, aby tu určovali, ktoré kultúrne projekty sa majú podporiť, prosím vás. Toto chcete, pán poslanec Náhlik? Naozaj chcete, dať politikom takýto priestor? Naozaj si myslíte, že oni podporia tú dobrú kultúru v našej krajine? Naozaj si to myslíte? Ja si nemyslím, že vy si to myslíte. A preto naozaj treba z tej krátkej cesty sa vrátiť späť a tento návrh jednoducho stiahnuť, pretože toto nechceme. Ja sa domnievam, že chceme inú kultúru v tejto krajine. Chceme zmeniť túto hrubosť, vulgárnosť, ktorú tu máme, ktorá tu opantala našu krajinu, toto naozaj nechceme. Ja si myslím, že na tomto máme zhodu aj s, aj s viacerými z vás, ktorí ste tu z koalície. A ja si dovolím na ten spôsob, ako vy tu obhajujete, pán poslanec Michelko, tento váš návrh, že teda tie produkty literárne, ktoré boli podporené, boli vulgárne a opakovane sa stretávame s tým, že v rámci tohto politického boja sú vytrhávané veci z kontextu. A mrzí ma, že už tu nie je pán poslanec Gašpar, pretože ten by vedel čo to povedať o vytrhávaní z kontextu, keď sme tu mali hanebnú novelu Trestného zákona... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [13:55] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Váš čas vypršal, pani poslankyňa, a na vaše vystúpenie evidujem päť faktických poznámok s tým, že to bude asi desať minút, čiže ak by sme chceli pokračovať, tak by sme asi prekročili štrnástu hodinu vo všetkých faktických poznámkach, ja sa veľmi ponáhľam. Takže pokiaľ by sa dalo, ja by som vám to rád umožnil, aby ste tu nemuseli potom v utorok prísť, ale skúste teda tiež byť ústretovejší, takže poprosím pani poslankyňu Danu Kleinert. Nech sa páči. [13:56] Dana Kleinert – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Tak možno nemusíme skončiť tento bod, však veď, samozrejme, môžme o štrnástej skončiť. Ja by som chcela zareagovať na pár vecí. Tá posledná, ktorá bola veľmi silná o tom, ako dať teda politikom do rúk nástroj rozhodovať, keď videli sme, ako sa správajú v našom spoločenskom priestore, tak to naozaj plne podpisujem, že toto nie je dobrá cesta v týchto časoch. Chcela by som povedať aj také, takých pár vecí o nesplnení kritérií, lebo ono častokrát si to ľudia zamieňajú s tým, že ale veď teda povedali, že môj projekt nie je dobrý. Ale tam sa posudzuje viacej kritérií. Tam sa posudzuje obsah, charakter a logika, primeranosť rozpočtu, ale aj komunikácia, hĺbka vizibility alebo počet zasiahnutých ľudí alebo počet médií a tak ďalej. Tam je akože množstvo vecí, ktoré dáva logiku tomu danému projektu v rámci daného programu, v rámci daného podprogramu. Čiže to sú všetko akože odborné veci, kde teda tá komisia nejakým spôsobom rozdeľuje, rozhoduje, pardon. My sa bavíme o tom, že teda bude viac spokojných ľudí, keď teda budú nepodporení, ale budú mať lepšie, lepšie vyhodnotený, opísaný projekt a tú argumentáciu komisiou? No oni budú rovnako nespokojní, akurát budú možno lepšie akceptovať to, akým spôsobom to komisia opísala a s tým úplne súhlasíme a to sa dá, samozrejme, vyriešiť. Ale to neznamená, že budú spokojní, lebo spokojní budú iba vtedy, keď sa navýšia financie v rozpočte, lebo spokojnosť pri žiadateľoch, ktorí žiadajú o financie, je priamo úmerná tým, či financie dostanú. Tam je tá spokojnosť. Akceptácia nejakého rozhodnutia je iná vec, ako spokojnosť s tým, že či človek uspel, alebo neuspel v danom fonde. Tak poďme toto riešiť. A preto teda navrhujem, tiež to isté podpisujem, čo ste aj vy povedali, poďme z kratšej cesty preč, poďme sa o tom rozprávať. Zhodnime sa na tom, že sú veci, ktoré treba opraviť, tak to opravme, ale nie takto. Ďakujem. [13:56] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Tina Gažovičová. [13:58] Tina Gažovičová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Môžem? Dobre. Ďakujem. Ďakujem za slovo. Ďakujem kolegyni Kolíkovej. Ja by som rada vypichla jednu vec, ktorú ste povedali vo vašom príhovore, a to je to, že tieto odborné komisie a teda celkovo fond naozaj posudzuje niekoľko tisíc žiadostí. A stačí si toto uvedomiť, že tu príde niekoľko tisíc žiadostí, teraz niektorí žiadatelia sú úspešní, iní sú neúspešní, tí neúspešní vždy budú nespokojní a ako má dozorná rada, aj keby mala zrazu tridsať členov, ako má zrazu týchto tridsať členov vyberať, že tak teda tieto rozhodnutia tej komisie prijmeme a tieto nie a toto prehodnotíme a toto nie. Ako tam naozaj nemôže vzniknúť žiaden objektívny proces, lebo už len tie čísla tomu nasvedčujú, že oni nemajú ako stihnúť v tomto byť objektívni a keď nebudú objektívni, tak to znamená, že budú posudzovať čisto subjektívne. A teraz kebyže si to otočíme, že ministerstvo kultúry by malo napríklad Progresívne Slovensko a Progresívne Slovensko by tam dosadilo svojich ľudí do tej komisie a tá komisia by naozaj arbitrárne sa rozhodla, že tak tieto rozhodnutia odborníkov akceptujeme a tieto nie, tak úplne si viem predstaviť, ako by druhá strana napríklad tejto sály alebo teda ako by strany súčasnej koalície vykrikovali, že ako sa do toho vnáša nejaký politický duch a niečo, ako sa politizuje umenie a tak ďalej. My naozaj skúsme tie procesy nastaviť nezávisle od toho, kto je práve koalícia, kto je práve opozícia, hlavne v takej citlivej veci, ako je umenie. Nechajme to tým odborníkom, pretože neexistuje, aby, tuším, je jedenásť členov dozornej rady, objektívne nejako nanovo posudzovali tisíce žiadostí. To sa jednoducho nedá. Ďakujem. [13:58] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Vážené pani poslankyne, páni poslanci, je štrnásť hodín nula-nula minút, a vzhľadom na to, že nie je nejaký eminentný záujem ani od vás, aby sme teda nevyhnutne dokončili diskusiu, tak budeme pokračovať v utorok o deviatej hodine. Ďakujem pekne. Príjemný víkend. (Prerušenie rokovania o 14.01 hodine.)