Rokovanie NR SR 18. 4. 2024 – Národná rada schválila zákony o hospodárskej súťaži a centrálnom IT sy

[08:55] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, otváram tretí rokovací deň 12. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie nepožiadal žiaden poslanec. Podľa odsúhlasenej zmeny programu pristúpime k rokovaniu o návrhu na zmeny v zložení výborov, o návrhu na zlože... o návrhu na zmeny v zložení výborov Národnej rady Slovenskej republiky, voľbu overovateľa Národnej rady a vymenovanie náhradného člena stálej delegácie Národnej rady. To je tvoj bod? (Oslovený člen vlády pristúpil k predsedajúcemu.) Toto? O vládnom návrhu hospodá... (Vypnutie mikrofónu. Krátka pauza. Predsedajúci telefonuje internou linkou.) Vážený pán minister, tak začneme schváleným bodom, ktorý bol včera prejednaný a zaradil sa ešte pred tvoj bod. Takže ešte raz, podľa odsúhlasenej zmeny programu pristúpime k rokovaniu o návrhu na zmeny v zložení výborov Národnej rady Slovenskej republiky, voľbu overovateľa Národnej rady Slovenskej republiky a vymenovanie náhradného člena stálej delegácie Národnej rady Slovenskej republiky . Návrh má parlamentnú tlač 271 a bol vypracovaný na základe návrhu poslancov, členov poslaneckého klubu za stranu SMER – sociálna demokracia a poslancov – členov poslaneckého klubu za stranu HLAS – sociálna demokracia. Otváram rozpravu o tomtom bode programu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, či sa chce do tejto rozpravy zapojiť niekto ústne. Ak nie, vyhlasujem túto rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomtom bode programu. Ďalším bodom programu je druhé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 187/2021 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 309/2023 Z. z. Vládny návrh zákona má tlač 103. Spoločná správa výborov má tlač 103a. Prosím podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre plán obnovy a znalostnú ekonomiku Petra Kmeca, aby vládny návrh zákona odôvodnil. (Rokovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 187/2021 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 309/2023 Z. z. , tlač 103.) [09:05] Peter Kmec Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, máme tu pani poslankyne? Nemáme. Vážení páni poslanci, primárnym cieľom návrhu zákona je implementácia nariadenia Európskej únie o súťaže schopných a spravodlivých trhoch digitálneho sektora, ktoré je známe aj ako akt o digitálnych trhoch a nariadeniach Európskej únie o zahraničných subvenciách narúšajúcich vnútorný trh. Obidve nariadenia sú kľúčové pre strategickú autonómiu Európskej únie a jej členských krajín vrátane Slovenska. Strategická autonómia znamená viac odolnosti, ktorá nám pomôže prekonať krízy, viac vplyvu či viac ochrany našich záujmov a práv vo svete. Tiež znamená menej závislosti od tretích krajín. Strategická autonómia, ktorú tvorí do veľkej miery aj digitálna agenda, nám umožní využiť potenciál, ktorý máme v oblasti ako hospodárska súťaž, umelá inteligencia, dáta či internet vecí. Zároveň nám pomôže nastaviť tie najvyššie štandardy a pravidlá, ktoré budú podporovať našich podnikateľov a chrániť našich občanov, a to nielen na Slovensku či v EÚ, ale aj za ich hranicami. Príkladom vytvorenia štandardov a pravidiel je akt o digitálnych trhoch, ktorý apeluje na integritu na digitálnych trhoch prostredníctvom presadzovania práva hospodárskej súťaže a čestného správania online platformových služieb prostredníctvom ex ante regulácie. Toto nariadenie zavádza kritériá, podľa ktorých budú prevádzkovatelia určitých online platformových služieb kvalifikovaní ako strážcovia prístupu. V skupine strážcov prístupu sa aktuálne nachádzajú v prvej skupine sociálne siete, ako je napríklad Facebook, TikTok či Instagram. V druhej kategórii sú služby na odosielanie správ, ako je WhatsApp alebo Messenger. Potom v tretej kategórii sú webové prehliadače, napríklad Chrome a Safari. V štvrtej kategórii sú operačné systémy, ako je Android, iOS alebo Windows. A potom v piatej sprostredkovatelia rôznych iných online služieb ako YouTube, Google Play, Google Maps a iné. Tieto platformové služby predstavujú dôležitú bránu medzi komerčnými používateľmi a spotrebiteľmi. Následne toto predstavujú, títo predstavujú dôležitú bránu medzi komerčnými používateľmi a spotrebiteľmi. Následne toto nariadenie ustanovuje práva a povinnosti týchto strážcov prístupu, vďaka čomu prispieva k ochrane našich občanov, ale aj podpore podnikateľov, pre ktorých sú platformy dôležitým obchodným partnerom. Teraz sa dotknem tej druhej legislatívy, ktorá prispieva k našej strategickej autonómii vrátane ekonomickej bezpečnosti, a to je nariadenie o zahraničných subvenciách narúšajúcich vnútorný trh. Vďaka Európskej únii je Slovenská republika súčasťou najväčšieho vnútorného trhu na svete s otvoreným trhovým hospodárstvom. Toto nariadenie sa zameriava na koncentrácie, postupy verejného obstarávania či iné obdobné situácie, pri ktorých je pravdepodobné, že zahraničná subvencia tento vnútorný trh naruší a vytvorí deformácie, ktoré poškodia priemysel EÚ a teda aj jej konkurencieschopnosť. Cieľom tohto nariadenia je odstrániť regulačnú medzeru na vnútornom trhu, pokiaľ ide o deformáciu hospodárskej súťaže spôsobenú zahraničnými subvenciami z verejných zdrojov tretích krajín. Tým sa zároveň posilní riadne fungovanie hospodárskej súťaže na vnútornom trhu EÚ a teda aj strategická autonómia. Orgánom príslušným na presadzovanie pravidiel vyplývajúcich z týchto dvoch nariadení je Európska komisia. Zároveň je ale potrebné, aby si členské štáty Európskej komisie určili príslušný orgán, ktorý bude s Európskou komisiou spolupracovať a ktorý bude zodpovedný za vykonávanie s tým súvisiacich povinností. Návrh zákona reflektuje potrebné zmeny v právach a povinnostiach Protimonopolného úradu Slovenskej republiky, ktorý bude vykonávateľom a exekútorom týchto nariadení. Predovšetkým sa upravuje postup, konanie a kompetencie Protimonopolného úradu Slovenskej republiky v rámci úzkej spolupráce s Európskou komisiou pri uplatňovaní týchto nariadení. Je preto dôležité, aby bol Protimonopolný úrad Slovenskej republiky považovaný za dôveryhodného partnera. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého vládneho návrhu zákona. Ďakujem za pozornosť. [09:10] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán minister. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárske záležitosti poslancovi Igorovi Šimkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. [09:10] Igor Šimko – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, pán minister, prekladám spoločnú správu ,103a tlač, výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 187/2021 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 309/2023 Z. z., tlač 103, v druhom čítaní. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 113 z 13. februára 2024 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárske záležitosti. Určila zároveň výbor pre hospodárske záležitosti ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie predmetného vládneho návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili gestorskému výboru v určenej lehote žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: ústavnoprávny výbor uznesením č. 59 z 11 apríla 2024, výbor pre hospodárske záležitosti uznesením č. 34 z 9. apríla 2024. Z uznesení výborov uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú dva pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch 1 a 2 spoločne s odporúčaním schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorských výborov, gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 187/2021 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 309/2023 Z. z., tlač 103, schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe, ktoré gestorský výbor odporučil schváliť. Spoločná správa výborov o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre hospodárske záležitosti č. 42 zo 16. apríla 2024. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril predložiť návrhy v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu. [09:10] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal jedinú písomnú prihlášku – poslanec Dostál. Nech sa páči, pán poslanec. [09:14] Ondrej Dostál – Vystúpenie v rozprave Vážený pán podpredseda vlády, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne a kolegovia, keďže sme v druhom čítaní, rád by som sa vyjadril k pozmeňujúcim návrhom, konkrétne k jednému pozmeňujúcemu návrhu, ktorý je v spoločnej správe uvedený pod bodom číslo jeden. Rokujeme o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o hospodárskej súťa... o ochrane hospodárskej súťaže, a pozmeňujúci návrh, o ktorom hovorím, vkladá za článok jeden nový článok dva, ktorý je novelizáciou zákona o mechanizme na podporu obnovy a odolnosti. Čiže nerieši hospodársku, hospodársku súťaž, ochranu hospodárskej súťaže, nerieši veci, o ktorých pán podpredseda vlády hovoril vo svojom úvodnom vstupe, rieši aplikačné problémy, ktoré sa objavili pri čerpaní prostriedkov z plánu obnovy a odolnosti. Čo je teda legitímny, legitímny cieľ, akurát tá forma nie je nielenže legitímna, ale ani legálna. Ľudovo sa to nazýva prílepok a v § 94 je ods. 3 zákona o rokovacom poriadku, sa o tom hovorí tak, že pri prerokovaní návrhu zákona nemožno podať návrh, ktorým sa mení alebo dopĺňa iný zákon, ktorý obsahovo nesúvisí s prerokúvaným návrhom zákona. Toto je prílepok, toto je pozmeňujúci návrh, ktorý obsahovo nesúvisí s prerokúvaným návrhom zákona a teda nieže by to bol jediný prílepok, ktorý tu máme v tomto volebnom období alebo ktorý máme navrhnutý, alebo možno aj, aj schválený aj, aj teda v iných volebných obdobiach, táto nemilá zákonu odporujúca prax tu pretrváva naprieč volebnými obdobiami, ale teda považujem za potrebné na to upozorniť a aj z toho dôvodu, že je tento prílepok čímsi výnimočný. A je výnimočný tým, že je priznaný, že je prílepok, ako zástupcovia úradu pána podpredsedu alebo teda úradu vlády priznali, tak je to prílepok. Jednoducho objavili sa problémy a chce, chce úrad čerpať, tak na ústavnoprávnom výbore priamo zaznelo priznanie, že je to prílepok. Čo je teda úplne, úplne výnimočné, lebo obvykle predkladatelia prílepkov sa snažia to zatajiť, snažia sa povedať, že nie, nie, ono to nejako súvisí, lebo však veď aj čerpanie prostriedkov z plánu obnovy má vplyv na hospodárstvo a hospodárstvo súvisí s hospodárskou súťažou, takže vlastne to nejako súvisí. Tuto to bolo otvorene priznané, čo na jednej strane oceňujem, ale na druhej strane nie je to dôvod, aby sme na prílepok, ktorý je priznaný, nahliadali inak ako na prílepok, ktorého prekladateľ sa tvári zatajiť, že ide, že ide o prílepok. A ďalšia bizarná vec, ktorá sa stala na ústavnoprávnom výbore, je, že keď som teda najprv, myslím, kolega Vančo, alebo kto to bol, povedal, že to vyzerá ako prílepok, ja som povedal, že je to prílepok, potom zástupcovia úradu priznali, že je to prílepok, tak som hovoril, že no však ale veď by sa to dalo aj normálne prerokovať. Veď tak dobre, tak trošku sa, trošku sa to natiahne, ak by bol riadny legislatívny proces, ale, ale dobre. Ale potom sú také, povedal by som, že mäkšie a menej neprijateľné formy obchádzania riadneho legislatívneho procesu, ktorý by mal pozostávať z riadneho pripomienkového konania a potom z neskracovania, neskracovania legislatívneho konania na pôde parlamentu a už vôbec nie prílepok, lebo prílepok je v podstate najtvrdšia forma porušenia legislatívnych pravidiel. Že som hovoril, že však ste mali aj iné možnosti, ak už teda nedalo sa, podľa mňa by sa nič nestalo, keby to išlo normálne, no tak by to bolo trošku neskôr účinné, ale tak mohli ste spraviť napríklad to, že by ste, ak sú tam dané dôvody na skrátené legislatívne konanie, tak by ste to dali do skráteného legislatívneho konania. Lebo áno, sú také situácie, keď niečo nepočká, tak, tak, a toto nie vec tak kontroverzná ako novela Trestného zákona, mafiánsky balíček, toto, toto asi obsahovo s tým niekto nebude mať zásadný problém, pokiaľ teda ak to dokážem posúdiť, tak prečo nie skrátené legislatívne konanie. Alebo ste to mohli dať ako poslanecký návrh, to tiež nie je dobré, keď sa vládne návrhy, ktoré sú pripravené na vláde, dávajú ako poslanecký návrh, ale, ale je to vždycky lepšie ako keď sa to rieši cez prílepky, lebo keď je to poslanecký návrh, tak síce tam nie je riadne medzirezortné pripomienkové konanie, ale sa to normálne prerokuje v prvom čítaní, potom je priestor v druhom čítaní, dokonca je pripomienkové konanie k, aj keď nie je úplné, ale pripomienkové konanie k stanovisku vlády, čiže aj verejnosť sa nejakým spôsobom môže k tomu vyjadriť, tak som sa spýtal, že prečo, prečo nie je niektorá z týchto mäkších možností. A dostal som odpoveď, že teda dôvody na skrátené legislatívne konanie tam nie sú. Lebo síce štátu hrozia škody, ale hospodárske škody, ale nie vážne hospodárske škody, lebo to je podmienka, podmienka pre skrátené legislatívne konanie. Tak to ma tak zarazilo, lebo tak teda niekedy sa prílepok používa ako spôsob, keď sa, keď sa chce vláda vyhnúť rozprave o skrátenom legislatívnom konaním, keď je za to kritizovaná zo strany opozície, tak použije prílepok, lebo je síce presvedčená, že sú dôvody na skrátené konanie, ale nechce, nechce tu ani to skrátené konanie, tak to rieši cez prílepok. Ale v tomto prípade podľa predkladateľa ani nie sú dôvody na skrátené legislatívne konanie, ako sme sa dozvedeli na ústavnoprávnom výbore. A ten poslanecký návrh zákona, že by sa to riešilo poslaneckým návrhom zákona, čo opäť nie je dobrá prax, nemalo by sa to tak robiť, ale je to, samozrejme, že menší problém ako dávať prílepok, ktorý je priamo vyslovene zakázaný zákonom o rokovacom poriadku v § 94 ods. 3. Tak tá odpoveď bola tiež milá, že áno, aj o tom uvažovali, že by to išlo cez poslanecký zákon, ale potom sa to nejak, niečo sa tam pomrvilo a nestihli to, nestihli termín na predkladanie návrhov, návrhov zákona. Čiže uvažovali aj o tejto forme, ktorá, áno, možno by, by sme tu stáli a pýtali sa, že prečo poslanci riešia niečo také, čo mala riešiť vláda, ale áno, poslanci, poslanci môžu predkladať, predkladať návrhy zákonov, nie je to nič, čo je v rozpore so zákonom o rokovacom poriadku. Tak, tak teda moja otázka znie, že prečo prílepok, pán podpredseda vlády, prečo ste to neriešili inak, prečo ste nešli do normálneho rokovac... legislatívneho procesu, a či si teda uvedomujete, že je to v rozpore so zákonom. Ešte raz, § 94 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku, pri prerokovaní návrhu zákona nemožno podať návrh, ktorým sa mení alebo dopĺňa iný zákon, ktorý obsahovo nesúvisí s prerokúvaným návrhom zákona. Rokujeme o novele zákona o ochrane hospodárskej súťaže, navrhuje sa doplniť čl. 2, ktorý novelizuje zákon o mechanizme na podporu obnovy a odolnosti, a zo strany zástupcov prekladateľa bolo priznané, že je to prílepok a prílepok to byť nemôže. Zároveň teda v súlade s § 94 ods. 4 upozorňujem pána spravodajcu alebo žiadam ho, aby nedal hlasovať o bode 1 spoločnej správy z tých pozmeňujúcich návrhov, pretože v § 94 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku sa uvádza, ak podaný návrh nespĺňa náležitosti podľa ods. 2 alebo ods. 3, a toto je ten ods. 3, zákaz prílepkov, predsedajúci nedá o ňom hlasovať. Takže o tomto návrhu by sme nemali hlasovať, lebo nespĺňa podmienky § 94 ods. 3, a teda v zmysle § 94 ods. 4 sa o takomto návrhu nedá hlasovať. Pre prípad, že by tomuto nebolo vyhovené, tak teda žiadam, aby sa o tých bodoch, dvoch bodoch uvedených v spoločnej správe, dvoch pozmeňujúcich návrhoch hlasovalo samostatne. Ďakujem. [09:14] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Na vystúpenie pána poslanca dve faktické. Poslankyňa Mesterová. [09:24] Zuzana Mesterová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja len chcem podporiť slová pána poslanca Dostála, lebo pol roka tu sledujeme nejakú novú kultúru prílepkov a my vlastne pri tvorbe zákonov porušujeme zákon. Kolegovia, kolegyne z vládnej koalície, ja len chcem podporiť pána Dostála vo výzve voči vám, prestaňme przniť legislatívny proces, je to nedôstojné, je to neodborné, znižujeme tým kvalitu a dôveryhodnosť Národnej rady ako celku. Už ako obsah zákonov, môžeme sa o nich rozprávať, každý môže mať na to iný názor, ale prestaňme porušovať zákon už pri samotnej tvorbe nových zákonov. Je to neakceptovateľné, aby sme, aby sme robili normu z porušovania zákonov pri tvorbe zákonov, môžeme sa rozprávať o rokovacom poriadku, či ho treba zmeniť a ako ho treba zmeniť, ale pokiaľ platí, tak ho rešpektujte a prestaňme sa tváriť, už otvorene sa priznávame k porušovaniu zákonov, lebo to čo, lebo to neviete urobiť lepšie? Neviete to urobiť tak, aby to bolo v súlade so zákonom? Veď to je na smiech. Začnime sa správať v tejto sále dôstojne a dodržujme zákon aspoň pri samotnej tvorbe zákona. Ďakujem pekne. [09:25] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Krátky. [09:25] Rastislav Krátky – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán kolega Dostál, že ste to takto obšírnejšie podali, ja by som to chcel trošku doplniť, lebo však ja som sa na tom výbore potom tak opatrne pýtal, keď som otváral túto tému, že či to je prílepok, lebo tiež ma zaujímalo, že či tam existuje nejaká argumentácia, na základe ktorej teda by sme to za prílepok považovať nemuseli. Ale tam otvorene teda zaznelo, ako ste už povedali, a je to na videozázname, sme sa tam rozprávali o tom azda 15-20 minút, že teda prílepok to je. A my sme sa snažili aj potom tak vecne nazrieť do toho problému, že teda čo je také urgentné, čo sa rieši takýmto spôsobom, lebo teda jedná sa o porušenie zákona, porušenie rokovacieho poriadku. No ale tá odpoveď bola v skratke taká, že sme vo fáze implementácie projektov, ale tie termíny, ktoré sú tam naviazané a ktoré tam ležia, sú niekde v roku, ležia v roku 2025-2026. Čiže napriek tomu, že zástupcom predkladateľa, ktorí s nami diskutovali, sa zdalo, že je dôležité to teraz riešiť takto a je to teda také horúce, tak ja mám za to, že také horúce, aby sme pozerali na porušenie rokovacieho poriadku, to rozhodne nie je, treba si naozaj na to dať pozor a ja viem, že vy s obľubou využívate ten inštitút skráteného legislatívneho konania, lebo máte svoje politické ciele, ale tuto naozaj to je až do očí bijúce, že jednoducho treba zísť z kratšej cesty späť a urobiť to štandardným procesom. Takže to je to, čo, na čo apelujem aj ja. Ďakujem pekne. [09:25] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho S reakciou poslanec Dostál. [09:27] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem kolegom za reakcie. No hovorím, že tá situácia je bizarnejšia o to, že je to priznané, že je to prílepok, je priznané, že nie sú dôvody na skrátené legislatívne konanie a je priznané, že sa uvažovalo o mäkšej forme obídenia legislatívneho procesu prostredníctvom poslaneckých návrhov, akurát sa to nestihlo. Takže naozaj si myslím, že toto by si zaslúžilo aj nejaké odôvodnenie zo strany predkladateľa, ktorý akceptoval takýto postup a ktorý teda na výbore, na výbore s tým súhlasil. Lebo, lebo to nie je, že áno, tak malo by sa to urobiť inak, niečo máme napísané v zákone o rokovacom poriadku a toto je explicitne priamo v rozpore s tým, čo je napísané v zákone o rokovacom poriadku, napriek tomu to bolo navrhnuté, napriek tomu to väčšina členov ústavnoprávneho výboru odhlasovala a teda predpokladám, že teraz to koaliční poslanci bez mihnutia oka odhlasujú, aj ten pozmeňujúci návrh, aj ten zákon, zákon ako celok. A zvláštne je to naozaj aj v tom pohľade, že obsahovo tá zmena asi nie je veľmi kontroverzná, obsahovo, keby to bol daný ako riadny návrh zákona, tak je dosť možné, že by, že by to bol jeden z tých návrhov, ktorý prejde aj s podporou veľkej časti, časti opozície. Napriek tomu sa postupuje, postupuje spôsobom, ktorý, ktorý nie je v súlade so zákonom o rokovacom poriadku a teda otázka je, ako to posúdi pani prezidentka, že či takýto zjavný prílepok jej nebude prekážať a že či ten návrh zákona podpíše, alebo sa k nemu budeme musieť ešte, ešte vrátiť niekedy v budúcnosti. Ďakujem. [09:27] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Uzatváram možnosť prihlásenia. Jediný prihlásený poslanec Štefunko. Nech sa páči, pán poslanec. [09:30] Ivan Štefunko – Vystúpenie v rozprave Vážené dámy, vážení páni, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, je veľmi dobré, že Ondrej Dostál spomenul svoju skúsenosť z ústavnoprávneho výboru, lebo my sme mali teda veľmi podobnú skúsenosť na hospodárskom výbore, ktorý je gestorským výborom, kde sme preberali smernicu, ktorú veľmi dobre vysvetlil pán vicepremiér, že je dôležitá pre slovenskú ekonomiku, je dôležitá pre európsku ekonomiku, je to regulácia, ktorá vie pomôcť nášmu či už štátnemu, alebo celoeurópskemu zoskupeniu brániť sa voči zneužívaniu trhu veľkým, veľkých nadnárodných firiem, ktoré v zásade dlhé obdobie bez regulácie mohli ovplyvňovať či už voľnú súťaž a verejnú mienku a mnohé iné procesy, ktoré sa tu diali. To znamená, že ja veľmi oceňujem za Progresívne Slovensko, mali sme to aj v programe, že tieto nadnárodné korporácie musia mať svoje limity a musia sa riadiť spoločnými európskymi pravidlami. Takže to je prvé stanovisko. Oceňujem, že sa toho váš úrad zmocnil a implementuje túto smernicu. Myslím si, že je to tá vecná stránka, ktorá je dôležitá, ale, ako povedal aj Ondro Dostál, mali sme podobnú skúsenosť na hospodárskom výbore. Ale nie prvú. Vždy pri nejakej, nejakom dôležitom zákone, ktorou koalícia posúdi, že my ako napríklad Progresívne Slovensko sa ideme správať k tomu zodpovedne a ideme to podporiť, tak tu špeciálne pán Igor Šimko prinesie prílepok. Ináč vám takú radu dám, že vaše veci si pozerám o to presnejšie, lebo viem, že prídete s nejakou, nejakým potmehúdskym nápadom jedného z ministrov koalície, tak vlastne to čítame. No, prepáčte, sme vás odhalili, ale tak možno nájdete niekoho iného, alebo budete ten legislatívny proces robiť, robiť lepšie. Dokonca vám poviem, že nám ako v Progresívnom Slovensku veľmi záleží na pláne obnovy. Sme jeho, sme jeho fanúšikmi, myslím si, že nikdy sme pri tomto procese nerobili problémy, naopak, sme sa snažili pomáhať. Myslím si, že aj vo vašom tíme robia kvalitní ľudia, myslím si, že je to niečo, čo naozaj nám môže pomôcť proste sa transformovať ako ekonomika a naozaj v tejto oblasti nepoznáme žiadne ideologické a nejaké, povedzme, stranícke bariéry, ale chceme ako zodpovedná opozícia, ako rodičia, ako občania Slovenskej republiky pomôcť transformovať Slovenskú republiku na modernú, zelenú, digitálnu ekonomiku, ktorá je pripravená na hrozby umelej inteligencie alebo aj na jej výzvy. A preto proste nás mrzí, že sa správate, nechcem ja povedať, nešťastným spôsobom, ale takým trošku babráckym spôsobom, kde by ste mohli povedať, pozrite, máme tu takýto problém, chceme skrátené legislatívne konanie v tejto oblasti, normálne vieme si sadnúť, normálne my sa s vami radi stretneme, normálne vieme to presadiť v našich poslaneckých kluboch a proste vieme napríklad skráteným legislatívnym konaním opraviť veci, ktoré ste nemohli predvídať pri pláne obnovy a tak ďalej a tak ďalej. Ale prečo sa to proste vždy pri nejakom kvalitnom alebo dobre mienenom zákone obráti na to, že sa tam prepašuje niečo, čo s tým vôbec nesúvisí. Takže v prípade, že tam tieto pozmeňováky budú, nemôžeme tento návrh podporiť. Po prvé, z princípu, lebo proste nepodporujeme prílepky, ktoré sú či deklarované. Aj u nás sa na výbore priznalo, že je to proste prílepok a v tomto, by som povedal, že oveľa viacej možno ako Ondro Dostál oceňujem tú úprimnosť tých úradníkov, ale tak poďme si na budúce povedať, že keď je nutný prílepok alebo keď je nutná nejaká zmena, tak poďme si to vydiskutovať, naozaj budeme sa s vami rozprávať a budeme veľmi konštruktívni v tejto veci, ktorá súvisí s dlhodobým zámerom Slovenskej republiky stať sa modernou krajinou. Úplne na záver. Ja si myslím, že máte času opraviť veci, ktoré potrebujete v pláne obnovy. Naozaj zvolajte skupinu, myslím si, že pár aj opozičných poslaneckých klubov sa k tomuto pridá a prispeje ku modernizácii Slovenska. Ďakujem veľmi pekne. [09:30] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Na vystúpenie pána poslanca štyri faktické. Poslankyňa Mesterová. [09:35] Zuzana Mesterová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja len chcem upresniť ešte raz, aby to tu bolo zrejmé, že Progresívne Slovensko nemôže podporiť prílepky, lebo je to porušenie zákona. My nebudeme podporovať porušovanie zákona pri samotnej tvorbe zákonov. Existuje množstvo spôsobov, ako sa dá návrh zákona predložiť do Národnej rady tak, aby to bolo dôstojné, odborné, aby to zodpovedalo aj legislatívnemu procesu. Táto vláda, myslím, že dostatočne deklaruje pravidelne, aká je odborná, aká je skúsená, tak to, prosím, robme tak ako hovorí zákon, lebo potom je to, potom vlastne nič neplatí, potom to môžme robiť aj tak, že sa na chodbe stretneme a popodpisujeme si tu kde-čo a przníme úplne legislatívny proces. Tak len opakujem, neporušujme zákon pri tvorbe zákonov. [09:35] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Dostál. [09:36] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Štefunko, však aj ja som ocenil tú úprimnosť, že až som bol zaskočený, že sa predkladatelia priznávajú k tomu, že predkladajú prílepok, už to asi nikdy neurobia, predpokladám, po tejto skúsenosti, ale teda naozaj to je taký, také malé ľudské odbočenie, ale realita a právny problém je, že prílepky predkladať nemožno, predkladanie prílepkov je porušením zákona a ty si povedal takú vetu, že keď je nutné predložiť prílepok. No, no nemôže byť nutné predložiť prílepok, lebo predkladanie prílepkov je zakázané. Hej, ani keby akokoľvek to bolo vysvetlené, tak to nie je možné. Keď je niečo že naliehavo nutné hneď, tak má byť skrátené legislatívne konanie, má byť väčšina poslancov presvedčená o tom, že sú dané dôvody na skrátené legislatívne konanie a skrátené legislatívne konanie teoreticky možno zvládnuť v priebehu jedného, jedného dňa, ak je taká výnimočná situácia. Nie je to optimálne. Myslím, že toto nie je celkom ten prípad, kedy by sa niečo zásadné stalo, keby to nebolo účinné od 1. mája, ale, ja neviem, od 1. júla, ale prílepok nie. No tak na skrátené legislatívne konanie sa teda častokrát dá pozrieť aj tak, že tie dôvody tam vidíme alebo nevidíme, alebo zdajú sa nám silnejšie alebo slabšie a odôvodnenie lepšie alebo menej kvalitné. Ale prílepok, prílepok je explicitne zakázaný a o prílepku vlastne ani by nemal dať predsedajúci hlasovať. No uvidíme, ako to bude. [09:36] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Hargaš. [09:38] Ján Hargaš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Ja tak po ľudskej stránke by som sa nad tým chcel zamyslieť, to, čo si hovoril, Ivo, že naozaj mne to vychádza, že čím lepší zákon, tak tým väčšia šanca, že kto sa nejak sprzní v tom procese. Že naozaj mňa by to naozaj zaujímalo, lebo na tlačových konferenciách sme si vypočuli na adresu PS-ka aj opozície kadečo. Tu je zákon, kde už v prvom čítaní, aj ja som vystúpil v rozprave a povedal som, že to je dôležité, potrebné, neviem čo, neviem čo, sme konštruktívni, ja naozaj nerozumiem tomu, že kde bol problém v tom, aby pán podpredseda vlády prišiel za nami, že takéto niečo potrebujeme riešiť skráteným legislatívnym konaním. Myslím, že by sme sa o tom vedeli normálne rozprávať, konštruktívne, že odkiaľ pramení tá potreba takto na hulváta to robiť. Ešte aj v legislatíve, ktorá je z princípu dobrá. Tá implementácia toho nariadenia. Takže mne to, nejde mi to do hlavy. Priznám sa, že aj ja som teraz navrhol jeden pozmeňovák do zákona pani Sakovej, tiež sa týka hospodárskeho prostredia alebo teda znižovania byrokracie, ale normálne to komunikujem s pánom štátnym tajomníkom na tom ministerstve, vysvetľujem, vecne úplne súvisí s tým zákonom, nie je to žiaden prílepok, ale normálne že konštruktívnym spôsobom. Takže mne to nejde do hlavy po tej ľudskej stránke, že prečo takto nadivoko to sem prinesiete a teda ak to je súčasť nejakej politickej hry, že buchneme to do zákona, ktorý je transpozíciou nariadenia, takže ten zákon potrebujeme, tak buchnime to tam, lebo tam nebude mať pani prezidentka možnosť to nepodpísať, tak treba, treba teraz a v tomto momente povedať, že kde je tá zodpovednosť. Zodpovednosť za to, ak to náhodou pani prezidentka odmietne podpísať, je na koalícii, pretože koalícia sa rozhodla, že do tohto zákona prilepí úplne nesúvisiacu, aj keď potrebnú, ale úplne nesúvisiacu úpravu. A dalo sa to riešiť inak, klasickým skráteným legislatívnym konaním, ale koalícia si povedala, že do toho sa jej nechce a takto to jednoducho je. Ďakujem. [09:38] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Šimko. [09:40] Igor Šimko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Štefunko, hospodársky výbor, teda výbor pre hospodárske záležitosti je kľúčový vzhľadom k mnohým opatreniam v štáte, v priemysle, v biznise, v ekonomike, vo všetkom a moje pozmeňujúce návrhy vychádzajú z komunikácie s ministrami a to, že ich predkladám, sa volá zodpovednosť. To, čo mnohým v predošlej koalícii chýbalo. Mňa o to viac mrzí, že sa tu kritizuje vec, ktorá je obsahovo dobrá. To, aká forma je zvolená, to nech posúdi niekto, kto je na to kompetentný, ale musím povedať, že ak tento stav bol odvrátiteľný skôr, tak vaša jednotka na kandidátke do eurovolieb pán Ódor ako premiér by to mohol vedieť sebareflexívne odôvodniť, že či náhodou teda tam nebola nejaká, nejaká disharmónia. Ale ja som rád, že aj na výbore prichádzame ku konštruktívnym debatám. V neposlednom rade by som chcel poďakovať aj za vaše vystúpenie. Pekný deň. [09:40] Andrej Danko S reakciou na faktické poslanec Štefunko. [09:41] Ivan Štefunko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Najprv budem reagovať na pána Šimka. Naozaj tá debata je konštruktívna, aj sa pousmievame, aj si vlastne porozprávame. Myslím si, že keby ostatné výbory fungovali, nazvime to, plus-mínus harmonicky, tak by sa lepšie aj v tejto krajine žilo. Viem, že v iných výboroch to tak nie je. Čo sa týka pána Dostála, musím sa priznať, že ja keď budem písať svoje pamäte, tak napíšem, že niekto, kto mi najviac pomohol v poslaneckej práci, je Ondrej Dostál, ktorý mi vždy vysvetlí procesy a vždy ma vlastne poučí a ja som strašne rád, lebo proste niekto, kto vás či jemne alebo konštruktívne kritizuje, tak to vlastne mne pomáha rásť. Takže veľmi pekne ďakujem SaS-ke, že vychováva nádejného poslanca PS-ka a zároveň myslím si, že táto spolupráca bude trvať. Ďakujem. (Reakcia z pléna.) [09:41] Andrej Danko Pán Dostál má námietku na tú stranu. Dobre, takže vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nech sa páči. [09:42] Peter Kmec Ďakujem, pán predsedajúci. V tom úvodnom slove som sa tejto problematiky nedotýkal, ktorá odznela potom následne v rozprave, pretože chcel by som poďakovať predovšetkým pánovi spravodajcovi, ktorý navrhol tieto pozmeňujúce návrhy, pretože hľadali sme rôzne legislatívne riešenia tejto problematiky, ktorá je navrhnutá prostredníctvom poslaneckého návrhu v rámci tejto parlamentnej tlače. Je tam dostatočne zdôvodnené, že obe témy sa týkajú aj otázky hospodárskej súťaže a takto s takýmto spôsobom aj vzhľadom na časový tlak sme riešili túto problematiku prostredníctvom poslaneckého návrhu. Tu chcem len povedať, že zvažovali sme, samozrejme, aj inštitút skráteného legislatívneho konania. Ak by k tomu došlo, tak tá diskusia, ktorá teraz odznela v pléne, by bola presne tá istá. Takže ja si myslím, že preto som aj nevstúpil do tejto rozpravy, pretože chýbal tam obsah opäť, opäť tu ide o politizáciu tejto problematiky. Tu naprávame v podstate babrácky stav predchádzajúcej koalície, ktorá tieto problematiky strčila do zákona, ktorý sa týka plánu obnovy, ktoré tam vôbec nemajú byť, sú to metodicko-účtovné záležitosti, takže tu by sme museli vstupovať do týchto legislatívnych procesov v rámci príslušného zákona pomaly každý mesiac, pretože je tam veľa zbytočných účtovných záležitostí, ktoré sa dostali do zákona. Takže niektorí poslanci by si mali spytovať svedomie, ktorí boli v predchádzajúcej koalícii, že takýto zákon je nekvalitný a treba ho takýmto spôsobom meniť. Takže ďakujem pekne a ďakujem pekne za podporu a verím, že tento zákon aj s príslušnými návrhmi na doplnenie bude prijatý. Ďakujem pekne. [09:42] Andrej Danko Ďakujem. Žiada si záverečné slovo spoločný spravodajca? Ak nie, prosím vás, aby ste oznámili termín hlasovania o tomto návrhu zákona. [09:45] Igor Šimko – Vystúpenie Hlasovanie o tomto návrhu zákona bude po porade, pravdepodobne o jedenástej. Ďakujem pekne. [09:45] Andrej Danko Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomtom bode programu. Budeme pokračovať informáciou o vydaných aproximačných nariadeniach vlády Slovenskej republiky v II. polroku 2023 a o zámere prijímania aproximačných nariadení vlády v I. polroku 2024. Materiál vlády je uverejnený ako tlač 182. Nech sa páči, pán podpredseda (predsedajúci si odkašľal), pardon, nech sa páči, pán podpredseda vlády, prosím vás o uvedenie tohto materiálu. (Rokovanie o informácii o vydaných aproximačných nariadeniach vlády Slovenskej republiky v II. polroku 2023 a o zámere prijímania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v I. polroku 2024 , tlač 182.) [09:46] Peter Kmec Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si na dnešné rokovanie predložiť informáciu o vydaných aproximačných nariadeniach vlády Slovenskej republiky v II. polroku 2023 a o zámere prijímania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v I. polroku 2024. Informáciu predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky na základe § 4 zákona č. 19/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Uvedené ustanovenie ukladá vláde Slovenskej republiky pravidelne polročne informovať Národnú radu Slovenskej republiky o aproximačných nariadeniach vlády Slovenskej republiky vydaných v uplynulom období a o ďalšom zámere ich prijímania. V hodnotenom období vláda Slovenskej republiky prijala a bolo publikovaných 11 aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky uvedených v prílohe č. 1. Ak si prejdete tú prílohu, tak predovšetkým sa to týka oblasti potravinárstva, pôdohospodárstva. V prílohe č. 2 je uvedený návrh jedného aproximačného nariadenia vlády Slovenskej republiky, ktorý vláda predpokladá prijať v prvom polroku 2024. Vzhľadom na legislatívnu aktivitu inštitúcie Európskej únie možno predpokladať, že sa prijmú viaceré aproximačné nariadenia vlády Slovenskej republiky aj nad rámec tohto zámeru. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o schválenie uznesenia v predloženom znení v tlači 182. Ďakujem za pozornosť. [09:46] Andrej Danko Ďakujem. Dávam slovo poverenému členovi ústavnoprávneho výboru poslancovi Richardovi Eliášovi a prosím ho, aby podal správu o výsledku prerokovania materiálu vo výbore. [09:48] Richard Eliáš – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predseda Národnej rady rozhodnutím č. 190 z 31. januára 2024 pridelil predmetnú informáciu na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru. Vláda predkladá informáciu na základe § 4 zákona č. 19/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky, a to v polročných intervaloch. V II. polroku 2023 bolo vydaných 11 aproximačných nariadení vlády a je predpoklad, že v I. polroku 2024 bude prijatý jeden návrh aproximačného nariadenia vlády. Ústavnoprávny výbor prerokoval uvedenú informáciu na svojej 28. schôdzi 11. apríla 2024 a uznesením č. 68 odporúčal Národnej rade vziať ju na vedomie. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu. [09:48] Andrej Danko Ďakujem. Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie. Žiada si záverečné slovo pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomtom bode programu. Teraz nasleduje prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Vládny návrh zákona je pod tlačou 231, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 223. Prosím podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre plán obnovy a znalostnú ekonomiku Petra Kmeca, aby vládny návrh zákona uviedol. (Rokovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 231.) [09:50] Peter Kmec Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vládny návrh zákona bol vypracovaný z dôvodu potreby zabezpečenia odborného, administratívneho a personálneho výkonu kompetencií, za ktorých koordináciu a riadenie v súčasnosti zodpovedá podpredseda vlády Slovenskej republiky pre plán obnovy a odolnosti a využívanie eurofondov. Podľa Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky a vzhľadom na fragmentáciu kompetencií v oblasti výskumu, vývoja a inovácií naprieč viacerými ministerstvami je nevyhnutné zabezpečiť aj silnú koordináciu na úrovni podpredsedu vlády Slovenskej republiky, ako aj zabezpečiť riadenie a koordináciu opatrení na tvorbu a uskutočňovanie talentovej politiky. Taktiež podľa Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky je potrebné zabezpečiť v rámci úradu tohto podpredsedu vlády Slovenskej republiky činnosť útvaru strategických iniciatív európskeho významu, ktorého cieľom bude identifikovať popri Pláne obnovy a odolnosti Slovenskej republiky aj ďalšie strategické oblasti so zásadným dopadom na odolnosť Slovenska a s výrazne nadrezortným charakterom. Do tejto problematiky spadá aj otázka obnovy Ukrajiny, ktorej sa momentálne veľmi aktívne venujem. Vládny návrh zákona predstavuje nielen nástroj na plnenie týchto a ďalších cieľov z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky a tieto ciele majú byť dosiahnuté prostredníctvom účinných opatrení na posilnenie riadiacich, koordinačných a kontrolných kompetencií tohto podpredsedu vlády vytvorením samostatného úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre plán obnovy a znalostnú ekonomiku. Vládnym návrhom zákona sa tiež navrhuje ustanoviť splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre národnostné menšiny a splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre rómske komunity ako stálych splnomocnencov vlády Slovenskej republiky a zriadiť Radu vlády Slovenskej republiky pre národnostné menšiny. Súčasne sa navrhuje, aby Úrad vlády Slovenskej republiky bol ústredným orgánom štátnej správy pre tvorbu a uskutočňovanie štátnej politiky a koordináciu plnenia úloh v oblasti práv národnostných menšín, pričom týmto nebude dotknutá pôsobnosť Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Cieľom navrhnutých úprav je posilnenie postavenia národnostných menšín. Vládnym návrhom zákona sa ďalej upravuje schvaľovanie zahraničných ciest štátnych tajomníkov a vedúcich ostatných ústredných orgánov štátnej správy, ktoré má schvaľovať ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí, pričom zahraničné cesty členov vlády bude naďalej schvaľovať vláda. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého vládneho návrhu zákona. Ďakujem za pozornosť. [09:50] Andrej Danko Ďakujem. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, poslancovi Zahorčákovi. [09:53] Viliam Zahorčák – Vystúpenie spoločného spravodajcu Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, vážené panie poslankyne, páni poslanci, predseda Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajcu k návrhu zákona, tlač 231. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 7. júna 2024 a v gestorskom výbore do 10. júna 2024. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu. [09:53] Andrej Danko Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Uzatváram možnosť prihlásenia. Jediný prihlásený poslanec Hargaš. Nech sa páči. [09:55] Ján Hargaš Ja naozaj ďakujem za slovo, pán predsedajúci, a naozaj len kratučko. Vždy keď je kompetenčný zákon v pléne, treba sa mať na pozore, takže sme v prvom čítaní, takže len vyjadrujem záujem, že máme sa na pozore a budeme sledovať aj nejaké prípadné pozmeňováky vo výboroch a poslanecké. A hneď teda tá prvá vec na diskusiu, akože všetko ostatné ja chápem, že ako bol teda ustanovený ten predošlý úrad podpredsedu vlády, že to nebolo úplne najšťastnejšie legislatívne riešenie, takže chápem, že gro toho zákona je nejaké vyčistenie týchto, týchto kompetencií a vzťahov. Ani nieže kompetencií, ale skôr toho legislatívneho postavanie alebo právneho postavenia úradu. Ale tie zahraničné cesty štátnych tajomníkov a predsedov ústredných orgánov štátnej správy ma zaujali. Teda najmä v kontexte toho, že máme niektorých štátnych tajomníkov, ktorí nám tu pobehujú po lesoch na štvorkolkách a poletujú kade-tade ponad národné parky. Čiže len otázka, ktorú snáď do druhého čítania aj vyriešime, že či tento zoznam pracovných ciest potom bude aj nejak zverejňovaný ministerstvom zahraničných vecí, pretože, samozrejme, keď vláda schvaľuje zahraničné cesty členov vlády, tak je to verejne dohľadateľná informácia, aby nám to teda páni štátni tajomníci, keďže majú tendenciu pobehovať nám v priestoroch, kde by úplne pobehovať nemali, tak aby nám nezačali pobehovať aj v zahraničí, tam, kde by nám pobehovať možno to nebolo želateľné. Takže či to bude nejak verejne dohľadateľná informácia, alebo to budeme musieť nejak dolovať infožiadosťami potom z ministerstva zahraničných vecí. To asi nie je ani teraz na debatu v rámci pléna, len teda do druhého čítania, dúfam, že to vyriešime. Ďakujem pekne. [09:55] Andrej Danko – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem. Na vystúpenie pána poslanca žiadna faktická poznámka. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie. Chce sa vyjadriť pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. V rokovaní pokračujeme v prerušenej rozprave v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, tlač 137. Prosím ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Erika Tomáša, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľa a spoločnú spravodajkyňu z výboru pre sociálne veci poslankyňu Mačicovú, aby zaujala miesto určené pre spravodajcov. (Reakcia navrhovateľa.) Takže na spravodajské miesto príde pán Richter. Čo sa týka faktických poznámok, na včerajšie vystúpenie spoločnej spravodajkyni boli prihlásení poslanci. (Predsedajúci prevzal interný telefón.) Takže technici mi poskytli informácie, že jediný ešte, takže v rámci rozpravy je prihlásený pán Ledecký a o slovo po pánom Ledeckom požiadal pán Richter, či to bolo predtým? Dobre, takže poprosím, ak je všeobecný súhlas, s pozmeňovacím návrhom by vystúpil pán Richter, ktorý bol včera prihlásený. (Reakcie z pléna.) Nie? Áno, áno, takže súhlasíte, len pán Dostál, aby bol v kľude, lebo potom máme problém všetci. (Smiech.) Dostál je v kľude, áno? Dobre. Takže nech sa páči, pán Richter, nech sa páči, predneste svoj návrh a následne vystúpi ešte v ústnej pán Ledecký ako posledne prihlásený. Nech sa páči. (Pokračovanie rokovania v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 137.) [10:04] Ján Richter – Vystúpenie v rozprave Dobre, ďakujem pekne. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na to, že je otvorený zákon, ktorý pojednáva, alebo novelizujeme zákon o sociálnom poistení, čo je vlastne podstata aj pôsobenia inštitúcie, akou je Sociálna poisťovňa, dovoľte mi, aby som vstúpil do rozpravy a predložil jeden pozmeňovací návrh, ktorý je v maximálnej miere aktuálny vzhľadom na isté slávnostné udalosti, ktoré nás v priebehu tohto roku čakajú a bezprostredne sa dotýkajú aj klientov Sociálnej poisťovne. Najskôr odôvodnenie. Navrhujem, aby Sociálna poisťovňa poskytla Ministerstvu obrany Slovenskej republiky zo svojho informačného systému údaje, vrátane osobných údajov o poberateľoch príspevku účastníkom národného boja za oslobodenie a vdovám a vdovcom po týchto osobách, ktorý je poskytovaný podľa zákona č. 285/2009 Z. z., a to bez súhlasu dotknutých osôb a v rozsahu nevyhnutnom na účel udelenia vojenského vyznamenania podľa osobitného predpisu. Uvedené sa navrhuje za účelom naplnenia zámeru Ministerstva obrany Slovenskej republiky nadviazať kontakt so žijúcimi účastníkmi národného boja za oslobodenie, ktorých plánuje morálne a spoločensky uctiť udelením vojenských vyznamenaní. Pripomínam, že tohto roku oslavujeme 80. výročie Slovenského národného povstania a v podstate to je hádam posledná príležitosť, kedy priamym účastníkom vyjadriť úctu, vrátane vdov. Budem citovať presné znenie pozmeňujúceho návrhu zákona. Pozmeňovací návrh poslanca Národnej rady Jána Richtera k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 137. V čl. I za bod 10 sa vkladá nový bod 11, ktorý znie: „11. § 170 sa dopĺňa odsekom 29, ktorý znie: „(29) Sociálna poisťovňa poskytuje na základe žiadosti Ministerstvu obrany Slovenskej republiky zo svojho informačného systému údaje vrátane osobných údajov 92aa) o poberateľoch príspevku účastníkom národného boja za oslobodenie a vdovám a vdovcom po týchto osobách poskytovaného podľa osobitného predpisu 93a) bez súhlasu dotknutých osôb v rozsahu nevyhnutnom na účel udelenia vojenského vyznamenania podľa osobitného predpisu. 93ae) “ Poznámka pod čiarou k odkazu 93ae znie: „ 93ae) § 154 zákona č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 420/2022 Z. z.“.“ Nasledujúce body sa primerane prečíslujú, čo sa premietne do článku o účinnosti. Tento bod nadobúda účinnosť 1. júla tohto roku, čo sa premietne do článku o samotnej účinnosti. Pán predsedajúci, ďakujem pekne, skončil som. [10:04] Andrej Danko Ďakujem. Pokračujeme v rozprave, pán poslanec Ledecký, nech sa páči. [10:04] Vladimír Ledecký Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, ja som bol včera v písomnej rozprave, kde som mal taký faktologický, založený na faktoch a štatistike, svoj príspevok, a dneska troška taký filozofický kvôli tomu, že celý život mám tu možnosť stretávať a robiť s dôchodcami a tento zákon sa dôchodcov týka. Tak vlastne také, také zhrnutie skúseností, ako si to, ako by to malo vyzerať. Dôchodcu si predstavujeme ako starého, zle sa pohybujúceho a spoločnosť zaťažujúceho človeka. Raz či dvakrát do roka si na neho spomenieme, lebo sa to patrí. A najviac, ako mu vieme dopriať slušný život, je to, že mu dáme 13. dôchodok, alebo nejaké iné peniaze na prilepšenie, aby si kúpil lieky, rožky, aby mal na zaslúžený odpočinok, poprípade aby mal niečo pre svoje vnúčatá. Otázka znie, čo my ako spoločnosť, politici skutočne robíme pre dôchodcov. Ako nastavujeme systém, aby občan – dôchodca v našej krajine žil hodnotný a naplnený život? Zdá sa mi, že veľmi málo, ba až takmer nič. Predháňame sa, kto dá dôchodcom viacej drobných k dôchodku, ale je to žalostne málo. Tento systém sme si však osvojili a praktizujeme ho. Čo budeme robiť o pár rokov, keď bude Slovensko najprestárlejšou krajinu EÚ, ale to nielen z pohľadu vyplácania dôchodkov? Je nevyhnutné nastaviť sociálny systém tak, aby aj za predpokladu reálnej negatívnej demokratickej prognózy žil občan na Slovensku o 10-20 rokov kvalitný a dôstojný život. Toto isto nie je len o dôchodkoch, navýšenia dôchodkoch, či vlakov zadarmo. Je nutné stanoviť si reálne dlhodobé a strednodobé ciele zamerané na udržateľnú kvalitu života populácie Slovenskej republiky v budúcnosti. Tieto ciele musia byť naprieč komplexnými politikmi štátu. U človeka odchádzajúceho do dôchodku v porovnaní s človekom v produktívnom veku platí len jeden rozdiel. Kvôli veku alebo inému hendikepu nie je zväčša schodný plného zapojenia do sociálnoekonomický aktivít spoločnosti, je však schopný aspoň čiastočného zapojenia. Našou povinnosťou je mu to umožňovať, vytvárať podmienky na základe potrieb. Naším cieľom by malo byť vytvorenie podmienok na to, aby človek odchádzajúci do dôchodku žil čo najdlhšie, čo najkvalitnejšie, čo najaktívnejšie. Trinásty dôchodok s týmto pohľadom súvisí len okrajovo, rovnako aj sociálne služby. Sme povinní zmeniť a udržať, nastaviť všetky politiky štátu, aby život seniora bol o niekoľko rokov skutočne čo najdlhší, čo najkvalitnejší a čo najaktívnejší vo vzťahu k sebe, i vo vzťahu k našej spoločnosti. Vo vyspelom svete už roky rezonujú témy ako modré zóny, strieborná ekonomika, zdieľané služby a podobne. Veľké európske štáty ako Francúzsko, Nemecko, škandinávske štáty disponujú stratégiami a koncepciami, ktoré postupne uvádzajú do štátnych politík, aby ich populácia o niekoľko rokov nebola len prestárlou spoločnosťou, na ktorú musia pracovať nejakí gastarbeiteri, aby boli z čoho vyplácať dôchodky. V našich politikách sa nestretávame s ničím, čo by len pripomínalo prístupy týchto vyspelých krajín. Odchodom do dôchodku nič nekončí, naopak, začína nanovo. Z hľadiska ekonomickej aktivity musíme vytvoriť podmienky na to, aby sa mohol senior zapájať do ekonomického života čo najviac, samozrejme, v súlade s jeho možnosťami, schopnosťami a potrebami. Zatiaľ robíme opak. Umožnili sme, doslova sme vyhnali tisíce ľudí do predčasných dôchodkov, čím sme výrazne oslabili ekonomický potenciál krajiny a v niektorých sektoroch, ako napríklad vodiči alebo železnice, sme si pod sebou doslova podpílili konár. Naďalej obmedzujeme možnosti pracovať popri dôchodku. Formálne je to síce možné, z komplexného pohľadu sa to však dôchodcovi neoplatí, limity, dane, odvody, administratívna náročnosť a spustu ďalších prekážok. Potrebujeme vytvoril slobodné prostredie, aby sa dôchodcovi oplatilo ďalej pracovať, podnikať, byť aktívnym a naďalej plnohodnotným členom našej spoločnosti. Nejedná sa o to, aby sme zvýšením veku odchodu do dôchodku prinútili človeka dlhšie pracovať. Jedná sa o to, aby sme mu dali možnosť byť slobodne ekonomicky, byť aktívnym a na základe vlastného posúdenia svojej schopnosti a možnosti, samozrejme za predpokladu kvalitnej asistencie poradenských a podporných služieb. Samostatnou oblasťou je strieborná ekonomika. Všeobecne sa jedná o prispôsobovanie sa, transformáciu produkcie tovarov a služieb potrebám starnúcej populácie. V našich politikách o niečom takom ani nechyrujeme. V krajinách západnej a severnej Európy je to jeden z najdôležitejších aspektov plánovania a transformácie a prináša neobvyklé inovačné možnosti a tieto spoločnosti na tom získavajú. Z pohľadu sociálnej ekonomiky môže byť strieborná ekonomika veľmi dôležitou príležitosťou pre rozvoj, kedy v zdravom sociálnom ekonomickom prostredí môžu byť práve seniori dôležitými aktérmi na poli striebornej ekonomiky. Teda nielen tými, ktorí produkty spotrebúvajú, ale aj tými, ktorí tieto produkty vytvárajú. S týmito pohľadmi priamo súvisí, alebo aspoň pozitívne koreluje pohľad vzdelávania. Celoživotné vzdelávanie alebo vzdelávanie seniorov sú, žiaľ, v našom systéme len floskuly, ktoré v lepšom prípade spadajú len do oblasti trávenia voľného času alebo kratochvíle pre finančne dobre zabezpečených seniorov. Vzdelávanie nechápeme len ako prostriedok osobnostného rozvoja jedinca v postproduktívnom veku, chápeme ho ako prostriedok aktíva, aktivizácie seniora pre plnohodnotné a žiaduce fungovanie spoločnosti. Tým má možnosť participovať na sociálno-ekonomickom dianí, a to ho aktivuje. Oblasť bývania seniorov je čímsi, čo na Slovensku nemáme ani v našom slovníku, tobôž vo fáze koncepčného rozpracovania. Tu nemáme na mysli bývanie typu zariadení pre seniorov v kontexte sociálnych služieb. Hovoríme o koncepčnej transformácii politiky bývania, kde vzhľadom k demografickým trendom nevyhnutne potrebujeme nastaviť udržateľný systém. Aktuálne trendy sú orientované na bývanie pre mladé rodiny, nepochybne je to dôležitý aspekt rozvoja bývania pre krajinu, bez koncepčného prepájania s filozofiou bývania seniorov v budúcnosti sa však tento aspekt javí ako nedostatočne efektívny, nedostatočne ekonomický udržateľný a tak a tak ďalej. Systém bývania potrebujeme transformovať a reštrukturalizovať po všetkých stránkach tak, aby mal každý občan Slovenskej republiky dôstojné a dostupné vyhovujúce podmienky. Oblasť zdravia je samostatnou kapitolou, ktorej sa podrobne nebudem venovať. Ale nakoniec by som si položil jednu otázku, alebo mali by sme si položiť jednu otázku. Ešte stále si myslíme, že starostlivosť o seniorov spočíva v tom, že im prihodíme niečo k dôchodku, zabezpečíme im niekde aj lacnejšie obedy v jedálni, vybudujeme ďalšie starobince? Alebo doprajeme vlaky zadarmo? To je všetko, čím im chceme skvalitniť život? Ďakujem. [10:10] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Na vystúpenie pána poslanca dve faktické. Prvý poslanec Pročko. [10:13] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec, hovorili ste o populizme a vystúpenie aj včera, vaše vystúpenie bolo veľmi, naozaj veľmi dobré a, žiaľbohu, populistické rozprávania, ktoré sme počuli aj včera, to je čistá katastrofa. Počúvame to stále. Čo mňa najviac ako prekvapuje, nieže prekvapuje, ale, ale tá ich mantra o tom, že jak sa to tu všetko rozvrátilo a jak sa to všetko tuná, jak sme rozvrátili financie. Viete, pomôcť treba a vy s, ja, vy ste, vy ste boli človek a podľa mňa aj ste človek, ktorý pomáhal aj vo svojom regióne veľmi výrazne. A ja som súhlasil so všetkou pomocou, ktorú naša vláda urobila, a tá pomoc bola pre ľudí. To nebolo pre našich ľudí, to nebolo pre Výboha, to nebolo pre Bödöra, to nebolo pre finančníkov z Penty. Tá pomoc išla ľuďom a to je veľmi dôležité. To je veľmi dôležité. Včera sme tu počuli populistické žvásty od jedného poslanca Smerohlasu, ktorý tu rozprával o tom, ako sme to všetko rozvrátili, klamal, a dobre, ja som veľmi rád, že ste mu to včera priamo povedali, že to je čistý populizmus, čo rozprával. Oni rozprávajú o tom, že idú pomáhať, aj presne ich pomoc je taká, aká je. Ja som hlboko presvedčený, že každý jeden človek, ktorý tu sedí v parlamente, chce pomôcť ľuďom. Nepoznám človeka, ktorý by nechcel pomôcť ľuďom, ale tá pomoc musí byť adresná, tá pomoc musí byť naozaj tým, ktorí to potrebujú. A opakujem, nie Výbohovi, nie Bödörovi, nie finančníkom, ktorí nás tu roky zdierali. A to sa tu bude diať, to sa tu bude diať. Ďakujem za váš príspevok, naozaj absolútne s tým súhlasím. [10:13] Andrej Danko Ďakujem. Faktická, pani poslankyňa Nováková, faktickú poznámku. [10:15] Alena Nováková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Ledecký, myslím si, že to je dosť odvážne tvrdenie, že za, pre nás sú seniori len raz ročne podstatní alebo viditeľní. Myslím si, že strana HLAS a pán minister Tomáš už z opozície urobil pre seniorov dosť. A mňa by zaujímalo, čo ste vy za tri a pol roka urobili, aby ste skvalitnili život tým dôchodcom, keď teraz ste tu nám preniesli tie filozofické úvahy, čo z toho ste vy presadili. Ďakujem. [10:15] Andrej Danko Poslanec Ledecký s reakciou na faktické. [10:16] Vladimír Ledecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne obidvom pánom poslancom, ktorí reagovali. Ja som nevyčítal vám, ako konkrétne vám poslancom za HLAS, že čo sa neurobilo. Ja som sa pýtal, že či naozaj si myslíme, že dáme 13. dôchodky a je to vybavené. Lebo ja si osobne myslím, že na tomto poli by sme mali robiť systematickú prácu, orientovať sa podľa vízie a stratégie, ktoré, ktoré sú prijaté v týchto veciach. A naozaj myslieť na dôchodcu tak, že nie je to človek, ktorý teraz odišiel na odpočinok, ale myslieť na dôchodcu tak, že je to človek, ktorý, keď chceme, aby dlho a zdravo žil, mohol si napĺňať ten svoj aktívny život ďalej vo všetkých oblastiach, ktoré sú. Lebo keď troška poznáte napr. výskum o modrých zónach, tak sú na svete oblasti, kde sa o desaťročie dlhšie dožívajú dôchodcovia a nie je to tým, že majú vyššie dôchodky, ale jasne sú zadefinované veci, pre ktoré dlhšie žijú. Takže my vieme čo a mali by sme sa tomu venovať. Zvýšiť len dôchodok o niekoľko stovák euro a tváriť sa, že je vybavené, toto nepokladám za správne. A nemyslel som to ako výčitku, ale myslel som to ako príspevok, že by sme mali o tom sa baviť, diskutovať a riešiť. Ďakujem. [10:16] Andrej Danko Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nech sa páči. [10:18] Erik Tomáš – Vystúpenie Vážený pán predsedajúci, kolegovia a kolegyne, dovoľte, aby som teda v záverečnom slove zaujal stanovisko k pomerne krátkej rozprave, čo len svedčí o záujme niektorých politikov o dôchodcov a o dôchodky ako také. V princípe z opozície vystúpil iba pán Ledecký. Chcem pripomenúť, že je to bývalý predseda sociálneho výboru parlamentu. A, pán Ledecký, ja sa fakt nestačím čudovať, ako bývalý predseda sociálneho výboru dokážete predviesť, ale čo ako bývalý predseda sociálneho výberu, výboru, pardon, dokážete predviesť za amaterizmus. Ja som počúval veľmi pozorne aj vaše včerajšie vystúpenie, ktoré hovoríte, že bolo faktografické, aj dnešné filozofické. Tak teraz počúvajte dobre, čo ste vy včera v tom faktografickom vystúpení uviedli, pán bývalý predseda sociálneho výboru, pán Ledecký. Vy si nedokážete ani len naštudovať, ani len naštudovať zákon a potom niečo hovoríte a nie ste jediný z opozície a nie ste jediný zo sociálneho výboru. Pán Ledecký, vy ste včera uviedli, že vraj účinnosť tohto zákona bude od 1. 1. 2026, a teda, že my 13. dôchodok po prvýkrát vyplatíme podľa vás až v roku 2026, teda pred voľbami, lebo to bude volebná korupcia. Pán Ledecký, ja neviem, tu nejde o to len, že ste si nečítali asi zákon, ale že ste asi ani nevnímali médiá. Pán Ledecký, ten 13. dôchodok, pokiaľ ho dnes schválime, bude po prvýkrát vyplatený teraz v roku ´24 pred Vianocami. A práve preto to robíme tak rýchlo, ako sa len dá, pán Ledecký, aby sme neťahali dôchodcov za nos a nerobili si predvolebnú kampaň až pred voľbami. A to, čo ste si vy všimli v tom zákone, tak nepresne, pán profesionál Ledecký, je, že od 1. 1. 2026 bude odklad tzv. výplatnej fázy v II. pilieri. A viete, prečo sa, pán Ledecký, tá výplatná fáza v II. pilieri, v tom vašom zbožňovanom II. pilieri odkladá? Lebo váš bývalý kolega z bývalej koalície z OĽANO pán Kremský tak domrvil výplatnú fázu svojím pozmeňujúcim návrhom, že ani odborné sekcie na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny sa v tom nevedia vyznať a už druhý rok po sebe to musia odkladať. Tak toto sú tie vaše fakty, pán Ledecký. Toto sú tie vaše fakty. A teraz k tej filozofickej, filozofickej, filozofickým poznámkam z dnešného dňa. Vraj drobné. Počuli ste dobre, že my ideme vyplatiť drobné seniorom. Tak 606 eur 30 centov pre každého starobného seniora je podľa pána Ledeckého drobné. To je málo. No tak vám chcem pripomenúť, čo ste vyplácali dôchodcom vy. Vy ste vyplácali sociálnu dávku vo výške od 50 do 300 eur. Pričom tých 300 eur videlo len minimum z toho celkového počtu 1,4 mil. starobných, teda celkových, celkových poberateľov dôchodcov. Ale čo je ešte ako vtipnejšie, je, že vy vôbec tu niečo filozofujete o tom, že ako my málo ideme pomáhať seniorom. No tak potom si položme otázku, ako ste pomáhali vy, keď ste boli v koalícii, keď ste boli predsedom sociálneho výboru, pán Ledecký. Čo ste urobili vy pre seniorov najmä v tom čase, keď dva roky po sebe sme tu mali historické zdražovanie? Viete, čo ste urobili, pán Ledecký? Vy ste pripravili seniorov celkovo o 1,5 mld. eur. Je to presne kvantifikovaný údaj zo Sociálnej poisťovne. A viete, ako ste to urobili, pán Ledecký? Lebo aj vaším hlasom, pán Ledecký, aj vaším hlasom ste zmrazili minimálne dôchodky na tri roky a zároveň ste zrušili už schválený 13. dôchodok v tejto podobe a zmenili ho na sociálnu dávku. Čiže ja keď tu počúvam vás a všetkých tých bývalých opozičných politikov, tak sa nestačím čudovať. Vy by ste mali normálne čušať a šúchať nohami a sedieť tam v tom kúte hanby. Vy sa nemôžete seniorom ani len pozrieť do očí. Takže, po prvé, neprofesionálne vystúpenie a ešte aj tá filozofia vaša nesedí. A úplne čerešnička na torte je, že vlastne teraz ľudia odchádzajú do predčasných dôchodkov, húfne odchádzajú, čo spôsobuje problém zamestnávateľom. Kto to spôsobil? Kto nastavil tie predčasné dôchodky? Tak vy, pán Ledecký, a vaši kolegovia z vládnej koalície. Vy ste prijali ten výhodnejší, výhodnejší predčasný dôchodok, ktoré ste si dovolili nazývať dôchodkovým stropom. A pritom dobre viete, že žiadny dôchodkový strop to nie je, ale len iný druh predčasného dôchodku. Vy, pán Ledecký, a tá vaša partička bývalej vládnej koalície ste zrušili reálny dôchodkový strop a nahradili ste ho tzv. individuálnym dôchodkovým stropom, čo sa ale napokon ukázalo, že je len iným druhom predčasného dôchodku. Teda ak niekto chce odísť po tých štyridsiatich rokoch, tak nech sa páči, nech odíde, ale bude vám krátený dôchodok. A práve tento výhodnejší, tento výhodnejší predčasný dôchodok spôsobuje práve tú vlnu odchodov do predčasného dôchodku. Len pre vašu informáciu, lebo si nečítate a ste neprofesionálny, vám chcem uviesť, že pred, v minulom roku odišlo do predčasného dôchodku o 200 % viac ľudí ako v roku 2022. V roku 2022 odišlo do predčasného dôchodku 12-tisíc seniorov a v roku 2023 takmer 37-tisíc seniorov. Kvôli vášmu spackanému predčasnému dôchodku. A teraz my toto ideme, samozrejme, hasiť. A aj to urobíme, pán Ledecký, aj to urobíme. Len už keď hovoríte o tom, o tých húfnych odchodoch do predčasného dôchodku, tak treba povedať aj bé, že kto to spôsobil. (Reakcia z pléna.) Milan Krajniak a čo pán Ledecký s ním nebol v koalícii, Tomáš? (Reakcie z pléna.) Nie vy, teraz sa, teraz ho zapriete už, už zaprú aj Krajniaka, oni s ním neboli vo vládnej koalícii. A vy ste nehlasovali v parlamente, hej, za to? Vy ste nehlasovali za, nie vy ste nehlasovali. (Reakcia z pléna.) Vy ste nehlasovali. Ty tam nevykrikuj, prosím ťa. Ja som nevykrikoval, keď si ty hovoril. Ty si tiež, Jožo Pročko, hlasoval aj za predčasný dôchodok a Jožo Pročko hlasoval za zmrazenie minimálnych dôchodkov a Jožo Pročko hlasoval za zrušenie 13. dôchodku a ešte si tu dovolí, ešte si tu dovolí na mňa kričať. Vôbec nie škoda, lebo nič by si nové nepovedal... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Danko, Andrej, podpredseda NR SR Poprosím kľud, poslanci. Pán minister, vystupujte. Tomáš, Erik, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR Nevykrikujte po mne, pán Pročko, nevykrikuj po mne, ja som po tebe nevykrikoval. (Reakcie z pléna.) Áno, škoda, že, áno, áno, áno, áno... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Danko, Andrej, podpredseda NR SR Poprosím kľud. Nech sa páči, pán minister. Tomáš, Erik, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR Keby si sa tak, Jožo Pročko, sebakriticky pozeral, alebo tak sebareflexne pozeral aj na vášho lídra Igora Matoviča, ktorý v živote, v živote nevystúpil v rozprave, vždy urobil iba úvodné a záverečné slovo, ale to je v poriadku, vy ste iní. Ale ty nie si teraz podstatný, prepáč, to nie je osobné, ale riešime tému. Riešime tému. Takže a ešte k tej sume chcem povedať, pretože vy hovoríte, že suma je strašne objemná a tak ďalej, 830 mil. eur je naozaj veľa, ale treba povedať, že už 300 mil. z tej sumy bolo aj tak určených na 13. dôchodok. Už bolo určených 300 mil., takže to nie je 830 mil. A potom aj samotná Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorú tak radi v tomto vyťahujete, skonštatovala, že 100 mil. eur sa vráti cez DPH do štátneho rozpočtu, teda cez spotrebu. Ešte raz, 100 mil., Tomáš, ja ťa tiež poprosím, neprerušujte ma, jednoducho, takže dobre, rozumieš dôchodkovému systému, chceš sa o tom debatovať, dobre. Ja len hovorím fakty. Pretože pán Ledecký sa pomýlil, možnože to prizná, možno nie, dobre. No, takže ten čistý náklad navyše bude niečo vyše 400 mil. eur, aby sme boli teda presní. Na záver chcem povedať, veď to bol jasný predvolebný sľub strany HLAS – sociálna demokracia, 13. dôchodok vo výške priemerného dôchodku. Čiže my týmto zákonom len napĺňame svoj predvolebný sľub. A nielen náš predvolebný sľub, ale aj záväzok z programového vyhlásenia vlády celej vládnej koalície, teda vrátane strany SMER – slovenská sociálna demokracia a strany SNS. Čiže chcem vás všetkých poprosiť, napriek tejto trošku búrlivejšej atmosfére, ale aspoň sme sa trochu prebrali, hlasujte aj v opozícii, hlasujte za tento 13. dôchodok, nech tí seniori už konečne po tých rokoch ten skutočný 13. dôchodok dostanú. Ďakujem pekne. (Potlesk.) [10:25] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Žiada si záverečné slovo spoločná spravodajkyňa? Ak nie, prosím ju, aby oznámila termín hlasovania o tomto návrhu zákona. [10:25] Zdenka Mačicová Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, takže termín hlasovania bude dnes o jedenástej hodine. Ďakujem. [10:28] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať druhým čítaním o vládnom návrhu zákona o centrálnom informačnom systéme štátnej služby a o zmene a doplnení zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Vládny návrh zákona je pod tlačou 141. Spoločná správa výborov má tlač 141a. Odovzdávam slovo ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny Erikovi Tomášovi, aby vládny návrh zákona odôvodnil. (Rokovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona o centrálnom informačnom systéme štátnej služby a o zmene a doplnení zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 141.) [10:28] Erik Tomáš Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, tu treba priznať, že v tomto prípade som v podstate len poštárom, pretože celý zákon pripravil úrad vlády, pod ktorého táto problematika patrí, ale preto to ide cez ministra práce, sociálnych vecí a rodiny, pretože niekedy problematika štátnej služby spadala do našej kompetencie. Tak dovoľte v mene úradu vlády predniesť úvodné slovo k tomuto zákonu. Cieľom predloženého návrhu zákona je zmena a doplnenie právnej regulácie potrebnej k spusteniu a prevádzke komplexného riešenia centrálneho informačného systému štátnej služby. Centrálny informačný systém bude informačným systémom verejnej správy, ktorého služby bude využívať všetkých 215 služobných úradov v Slovenskej republike, Úrad vlády Slovenskej republiky ako správca systému a časť služieb bude dostupná aj verejnosti. V roku 2017 bola zriadená a uvedená do tzv. pilotnej prevádzky časť centrálneho informačného systému, konkrétne register výberových konaní, register úspešných absolventov, register nadbytočných štátnych zamestnancov a nástroj na zabezpečovanie elektronických výpisov z registra trestov. V tomto rozsahu je centrálny informačný systém prevádzkovaný aj v súčasnosti na ústrednom portáli verejnej správy. Existujúca spustená časť centrálneho informačného systému bude plne nahradená novým centrálnym informačným systémom zriadeným podľa preloženého vládneho návrhu zákona. Nový verejný portál zvýši elektronizáciu vybraných úkonov, najmä zjednoduší občanom a štátnym zamestnancom podávanie niektorých žiadostí a umožní ich podať elektronicky. Verejný portál bude ďalej slúžiť ako jednotná platforma, na ktorej bude Úrad vlády Slovenskej republiky zverejňovať rôzne výstupy a informácie v oblasti štátnozamestnaneckých vzťahov. V rámci interného portálu sa vytvoria nové nástroje pre služobné úrady, ktoré zefektívnia ich prácu, napríklad sa zlepší a zrýchli administrácia výberového konania, sprístupnia sa služobným úradom databázy absolventov a bývalých štátnych zamestnancov za účelom posilnenia ich zamestnávania, umožní sa elektronicky zabezpečovať nielen výpis z registra trestov, ale aj odpis z registra trestov a mnohé iné. V neposlednom rade má nový centrálny informačný systém slúžiť Úradu vlády Slovenskej republiky ako gestorovi štátnej politiky a príslušnej legislatívy v oblasti štátnozamestnaneckých vzťahov ako zdroj údajov a informácií na prípravu, tvorbu a rozvoj politiky v oblasti štátnej služby na základe dôkazov. Vzhľadom na špecifický predmet právnej úpravy sa navrhuje právna regulácia nového centrálneho informačného systému v samostatnom zákone. V nadväznosti na právnu úpravu tohto informačného systému je nevyhnutná aj súčasná novelizácia zákona o štátnej službe, najmä vo vzťahu k obsadzovaniu štátnozamestnaneckých miest. Návrh zákona bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, ktorý bude ale rozpočtovo zabezpečený, pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti a služby verejnej správy, na občana a pozitívny aj negatívny vplyv na procesy služieb vo verejnej správe. V rámci prerokovania návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky boli v nadväznosti na stanovisko odboru legislatívy a aproximácie práva Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky prijaté pozmeňujúce a doplňujúce návrhy uvedené v spoločnej správe výborov. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu a schválenie návrhu zákona v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. [10:29] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre sociálne veci poslancovi Michalovi Stuškovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. (K rečníckemu pultu prichádza poslanec Cech.) [10:29] Jozef Cech Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi predložiť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o centrálnom informačnom systéme štátnej služby a o zmene a doplnení zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 141a. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 112 z 13. februára 2024 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výboru pre sociálne veci. Určila zároveň výbor pre sociálne veci ako gestorský výbor a lehotu na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch. Predmetný návrh zákona, tlač 141, prerokovali a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť všetky určené výbory. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto spoločnej správy vyplýva 20 pozmeňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch 1 až 20 v štvrtej časti tejto spoločnej správy spoločne so stanoviskom gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor odporúča návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich návrhov schváliť. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci č. 32 z 15. apríla 2024. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona informoval o výsledku rokovania výborov a predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu. [10:34] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem, otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal písomnú prihlášku pána poslanca Horeckého ako člena klubu KDH. Nech sa páči. [10:37] Ján Horecký – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, páni, ďakujem za slovo. Na konci tohto príspevku do rozpravy prednesiem aj pozmeňujúci návrh, ktorý bude k návrhu zákona, ktorý prerokovávame, teda o centrálnom informačnom systéme štátnej služby, ktorým sa zníži, týmto pozmeňujúcim návrhom, to je jeho cieľ, negatívny vplyv tohto zákona na rozpočet verejnej správy, resp. jeho riziko, a zvýši sa pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti, aj na služby verejnej správy pre občana a zabezpečí sa, resp. odstráni sa riziko nesúladu s platnou legislatívou. Zároveň chceme týmto pozmeňujúcim návrhom zabrániť zdvojnásobeniu záťaže služobných úradov štátnej správy pri duplicitnom plnení centrálneho informačného systému štátnej správy a centrálneho ekonomického systému údajmi a namiesto riskantného a potenciálne chybového prenosu údajov jednotlivými úradníkmi všetkých služobných úradov chceme poskytnúť predkladateľovi zákona možnosť zabezpečiť riadnu, profesionálnu a bezchybnú migráciu dát. Samozrejme, robíme to so zreteľom na význam tohto zákona, pretože všetci si uvedomujeme, že informatizácia štátnej správy je krok k efektívnemu a lepšie fungujúcemu štátu, takže je to spoločný záujem nás všetkých. Najskôr dovoľte krátko k voľnému prístupu ku súladu s platnou legislatívou, riziko, na ktoré upozorňujem, ktorým možno ilustrovať na ustanovení, ktoré upravuje kontrolnú činnosť dodržiavania navrhovaného zákona. Podľa ustanovenia § 21 ods. 1 navrhovaného zákona kontrolu dodržiavania tohto zákona všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného na jeho vykonanie a vnútorných predpisov v služobnom úrade vykonáva úrad vlády. Čiže úrad vlády kontroluje všetky ostatné služobné úrady v štátnej správe. Kontrolu podľa prvej vety môže vykonať aj nadriadený služobný úrad. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia na kontrolu vykonávanú úradom vlády sa, citujem, primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu. Osobitným predpisom je tu, samozrejme, zákon č. 10/1996 o kontrole. Na kontrolu vykonávanú nadriadeným služobným úradom sa použijú základné pravidlá kontrolnej činnosti podľa osobitného predpisu. To znamená, že úrad vlády pri kontrole služobných úradov iba primerane, tak ako bolo toto slovo vložené do zákona, použije zákon č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov a všetky služobné úrady ho musia dodržiavať doslova. Úrad vlády pri kontrole dodržiavania zákona o centrálnom informačnom systéme štátnej správy nebude musieť pri kontrole dodržiavať napríklad to, že, teraz uvediem niekoľko príkladov, ktorými sa nesnažím vám vsugerovať, že toto je úmysel predkladateľa, ale jednoducho ako vždy, kto ak máte skúsenosť s kontrolou nielen v štátnej správe, tu hrá veľkú rolu ľudský faktor. Čiže k čomu môže dôjsť? Kontrolu vykonávajú, dnes teda sú pravidlá podľa toho zákonu 10/1996 takéto a pokiaľ použijeme slovo primerane, tak sa nemusia dodržať. Napríklad to, že kontrolu vykonávajú aspoň dvaja kontrolóri a iba na základe poverenia vedúceho úradu vlády. Alebo pri kontrole, pri výkone kontroly sú kontrolóri povinní postupovať striktne tak, aby neboli dotknuté práva a právom chránené záujmy kontrolovaných subjektov. Alebo kontrolóri, ktorí vedia o skutočnostiach zakladajúcich pochybnosti o ich nepredpojatosti, nebudú povinní tieto skutočnosti bez zbytočného odkladu oznámiť vedúcemu úradu vlády. Môže dôjsť teda ku konfliktu záujmov, ktorý si nikto neželá, verím, že ani predkladateľ zákona. Podľa striktného dodržania zákona o kontrole by to museli urobiť bezodkladne a písomne a boli by oprávnení vykonať pri kontrole len také úkony, ktoré nedovoľujú odklad. Vedúci úradu vládu by bol, by bol povinný rozhodnúť o oznámených skutočnostiach alebo námietkach najneskôr do piatich pracovných dní od ich uplatnenia a písomne oboznámiť s rozhodnutím toho, kto námietku uplatnil. Všetky povinnosti pri kontrole služobných úradov by sa na zamestnancov úradu vlády vzťahovali iba primerane. Čo to znamená? Že už by kontrolóri v súvislosti s výkonom kontroly neboli povinní napríklad vopred oznámiť kontrolovanému subjektu predmet, účel, dátum začatia kontroly a predpokladanú dobu trvania kontroly a preukázať sa písomným poverením na vykonanie kontroly spolu s dokladom totožnosti alebo služobným preukazom zamestnanca? Alebo aspoň pri začatí kontroly? Alebo napríklad znamenalo by to, že by neboli povinní oznámiť orgánom činným v trestnom konaní skutočnosti nasvedčujúce tomu, že mohol byť spáchaný trestný čin a ďalším orgánom oznámiť skutočnosti podľa osobitných predpisov? Alebo oboznámiť vedúceho kontrolovaného subjektu s protokolom o výsledku kontroly pred jeho prerokovaním? Toto sú všetko podnety z praxe. Alebo by neboli povinní preveriť opodstatnenosť námietok ku kontrolným zisteniam, opodstatnené námietky zohľadniť v dodatku k protokolu a oboznámiť s ním vedúceho kontrolovaného subjektu? Alebo neopodstatnenosť námietok písomne zdôvodniť vedúcemu kontrolovaného subjektu najneskôr do termínu prerokovania protokolu? Alebo prerokovať protokol o výsledku kontroly s vedúcim kontrolovaného subjektu? Alebo ešte jeden príklad, zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli pri výkone kontroly, ak ich od tejto povinnosti písomne neoslobodí ten, v záujme koho túto povinnosť majú? Alebo vo verejnom záujme vedúci orgánu kontroly? Tým nie je dotknutá povinnosť zachovávať mlčanlivosť o utajovaných skutočnostiach a osobných údajoch. Toto sú totiž princípy a pravidlá, ako sa má vykonávať kontrola v štátnej správe, ktorá je presne v zákone 10/1996 o kontrole v štátnej správe. Úrad vlády je predsa, keď odhliadnem od najvyššieho kontrolného úradu, tým, ktorý kontroluje iné orgány štátnej správy, služobné úrady a tie musia postupovať presne podľa zákona a tak, ako to ukladá zákon pri výkone svojej kontroly. A úrad vlády kontroluje ich, by to nemusel robiť? Ale to má byť naopak, pretože podľa základného ustanovenia § 1 ods. 1 zákona o kontrole v štátnej správe kontrolu plnenia úloh štátnej správy a úloh súvisiacich s výkonom štátnej správy vykonáva Úrad vlády Slovenskej republiky a nasledujúce ustanovenia zákona o kontrole taxatívne upravujú postup tejto kontroly. Nie je správne, aby navrhovaný zákon vytvoril pre úrad vlády priestor na úpravu jeho postupu pri kontrole. Slovo primerane totiž v praxi znamená, že úrad vlády by v tomto prípade, a to je podľa mňa vážna vec, obišiel čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Tento článok, ako zaiste viete, hovorí o tom, že štátne orgány môžu postupovať, musia postupovať iba podľa zákona a tak, ako to, spôsobom, akým to zákon ukladá. Ja verím tomu, že to nie je úmysel predkladateľa, riziká, na ktoré som upozornil, ktoré by mohli byť naplnené aj v živote skutkovými podstatami, by boli len dôsledkom ľudského faktoru. Ale toto si nemôžeme dovoliť pri kontrolnej činnosti úradu vlády jednoducho. Takéto opovážlivé spoliehanie sa, že nebude slovko primerane aj nechtiac zneužité. Rozumiem aj tomu, že každý štátny orgán z opatrnosti rád vkladá slovko „primerane" pri plnení svojich povinností, ale určite to nesvedčí ústrednému orgánu štátnej moci úradu vlády pri kontrolnej činnosti, aby sme pripustili akúkoľvek voľnosť vo výklade, vzhľadom na zákon o kontrole v štátnej správe. A ods. 3 navrhovaného ustanovenia, by bolo možné obísť aj povinnosť v zápisnici o prerokovaní protokolu určiť opatrenia potrebné na odstránenie zistených nedostatkov. V ods. 3 totiž toto ustanovenie uvádza, citujem: „Na základe výsledku kontroly môže úrad vlády v zápisnici o prerokovaní protokolu určiť opatrenia potrebné na odstránenie zistených nedostatkov a ich príčin a uložiť kontrolovanému služobnému úradu povinnosť informovať úrad vlády v určenej lehote o ich splnení." Pričom zákon o kontrole v štátnej správe uvádza obligatórnu povinnosť úradu vlády, nieže môže. V zápisnici uložiť povinnosť vedúcemu kontrolovanému subjektu v určenej lehote prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a ich príčin a predložiť ich úradu vlády. Určiť zamestnancov zodpovedných za zistené nedostatky, predložiť úradu vlády písomnú správu o splnení opatrení prijatých na odstránenie zistených nedostatkov a prípadne o vyvodení dôsledkov voči zamestnancom zodpovedným za tieto nedostatky a uplatniť zodpovednosť za zistené nedostatky voči zamestnancom zodpovedným za ne. Voľný prístup k súladu s platnou legislatívou sa prejavuje aj v iných častiach navrhovaného zákona, všetky by však určite bolo možné vyriešiť drobnými zmenami a som rád, že gestorský výbor ich aj navrhuje. Návrh zákona však zavádza aj veľké zmeny, ktoré sa rýchlo vyriešiť nedajú. Napríklad úrad vlády centrálny informačný systém štátnej správy ruší na ústrednom portály verejnej správy. Pôvodne som mal v úmysle do pozmeňujúceho návrhy aj vyjadriť sa k tomuto, navrhnúť iné riešenie, avšak vedomý si zodpovednosti a zložitosti problému toto len avizujem ako, ako problém, ktorým sa musia zaoberať odborníci a, samozrejme, príslušné úrady. Prečo by centrálny informačný systém už nemal byť súčasťou ÚPVS, ústredného portálu verejnej správy. Avšak podľa ustanovenia § 6 ods. 1 písm. c) zákona 95/2019 o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v aktuálnom znení je aj úrad vlády v správe informačných technológií verejnej správy povinný prednostne využívať už existujúce informačné technológie alebo informačné technológie určené na spoločné využitie viacerých orgánov riadenia. Tí, ktorí máte skúsenosť dlhodobú so štátnou správou, viete, že našou potrebou a tendenciu by malo byť skôr zjednocovať, zvyšovať kompatibilitu týchto systémov a nie ich špecifikovať a oddeľovať od seba. Technické možnosti a bezpečnostné požiadavky to umožňujú, takže to nie je zrejmé, prečo má úrad vlády centrálny informačný systém štátnej správy zrušiť na ústrednom portály verejnej správy. Aspoň mne to zrejmé nie je, rád sa dozviem dôvod. Súčasne sa v dôvodovej správe uvádza, že je potrebné zohľadniť praktické poznatky získané v súvislosti s prevádzkou existujúcich registrov, ako aj osobitnú právnu úpravu, predovšetkým vo vzťahu k informačným technológiám verejnej správy a vo vzťahu k ochrane osobných údajov a systém počíta s tým, že sa vybrané poskytnuté údaje overia voči referenčným registrom prostredníctvom integrácie na informačný systém centrálnej správy referenčných údajov verejnej správy. Avšak predpokladá sa, že v konaniach cez tento centrálny informačný systém štátnej služby sa budú napríklad žiadateľmi o štátnu službu predkladať čiastočne aj údaje, ktoré vedie ministerstvo vnútra v registri adries a v registri fyzických osôb. Takže tieto údaje do centrálneho informačného systému štátnej služby nebudú poskytované režimom podľa zákona č. 177/2018 alebo iným obdobným spôsobom, ktorý by zabezpečil, aby si údaje služobný úrad získaval z úradnej moci a nemuseli mu byť predkladané žiadateľom. Ako som už uviedol, prípadné rozpory v jednotlivých zákonoch vieme v tomto parlamente odstrániť, otázkou je, ako sa to odrazí v praxi. S odrazom návrhu zákona v súčasnej praxi je potrebné upozorniť na väzbu centrálneho informačného systému štátnej služby s centrálnym ekonomickým systémom. Z dôvodovej správy v osobitnej časti k čl. 1 k ustanoveniu § 7 návrhu zákona vyplýva predpokladaná integrácia centrálneho ekonomického systému na centrálny informačný systém štátnej služby. Takto boli oba systémy aj koncipované, navrhované a pripravované. Centrálny ekonomický systém je informačným systémom verejnej správy, ktorý slúži na spracovanie údajov na riadne a efektívne vykonávanie procesov a činnosti na výkon vnútorných riadiacich procesov, organizačných procesov a s nimi súvisiacich činností vrátane riadenia ľudských zdrojov. Centrálny ekonomický systém poskytuje služby na e-Government cloud platforme, komplexne pokrývajúcej elektronický výkon ekonomických a podporných činností vybraných subjektov štátnej správy a verejnej správy. Centrálny ekonomický systém má aj aplikačný modul personalistika, ktorého popis uvádza, že v module personalistika sa začína a končí evidencia údajov o pracovnom pomere zamestnanca, pridelí sa mu osobné číslo, priradí sa k organizačným štruktúram, udržujú sa tu všetky dôležité personálne údaje zamestnanca. To je len jeden z príkladov prepojenia CIZ a CEZ. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Danko, Andrej, podpredseda NR SR Poprosím o kľud v sále. Pán poslanec, nech sa páči. Horecký, Ján, poslanec NR SR Ďakujem. V dôvodovej správe k návrhu zákona sa uvádza aj skutočnosť, že integrácia centrálneho ekonomického systému na centrálny informačný systém štátnej služby bola a je súčasťou povinných aktivít v rámci projektu centrálneho ekonomického systému ministerstva financií a proces integrácie už prebieha. Tak po prvé, je potrebné počkať, kým sa tento proces integrácie dokončí a, po druhé, počkať, kým budú v centrálnom ekonomickom systéme zapojené všetky služobné úrady. Ak sa spustí ďalší informačný systém, ktorý má ambíciu byť centrálnym a komplexným, tak má automatizovane využiť všetky údaje zhromaždené v súčasných informačných systémoch verejnej správy. A veľmi dôležité je, že nesmieme na služobné úrady zvaliť celú ťarchu povinností a zodpovedností za údaje, vrátane zodpovednosti za osobné údaje, ktoré budú spracúvané v novom centrálnom informačnom systéme. (Ruch v sále. Rečník sa obrátil na predsedajúceho.) Danko, Andrej, podpredseda NR SR Poprosím, panie poslankyne, páni poslanci, aby mohol pán poslanec nerušene vystúpiť. Poprosím vás o kľud, páni poslanci, kľud! Nech sa páči. Horecký, Ján, poslanec NR SR Ďakujem. Ďakujem, pán predsedajúci. Údaje, ktoré má zhromaždené služobný úrad, je potrebné k stanovenému dátumu zo služobného úradu prevziať a od toho momentu tieto údaje poskytovať výlučne do modulu služobných úradov a do modulu štátnych zamestnancov v centrálnom informačnom systéme štátnej služby. Možno to nie je tak dramaticky zaujímavá téma, ale, prosím, uvedomte si, že dôsledok toho je, že dnes očakávame od úradníčiek, najmä žien, osobnom, osobných úradoch a služobných úradoch, že budú kŕmiť dátami mechanicky, ručne dva systémy. Postup uvedený v návrhu zákona, podľa ktorého služobný úrad môže, ale nemusí poskytovať údaje do modulu, nemusí, ale môže, do modulu služobných úradov a do modulu štátnych zamestnancov od 1. júna 2024, teda za dva mesiace, je v rozpore so zásadou hospodárnosti a minimálne s jednou zásadou ustanovenou v § 9 zákona č. 18/2018 o ochrane osobných údajov, a to so zásadou správnosti, ktorá ustanovuje, že, citujem: „Spracúvané osobné údaje musia byť správne a podľa potreby aktualizované, musia sa prijať primerané a účinné opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa osobné údaje, ktoré sú nesprávne z hľadiska účelov, na ktoré sa spracúvajú, bez zbytočného odkladu vymazali alebo opravili." Poskytovanie osobných údajov v takom rozsahu, ako ich uvádza návrh zákona, je nevyhnutné precizovať zákonom jednoznačne. Nieže môže, alebo nemusí. A v súvislosti s tým, že dva moduly tohto systému v budúcnosti majú byť referenčnými, to znamená s overenými, platnými, aktuálnymi údajmi, je kritickou nasledovná časť dôvodovej správy, citujem: „Referenčným registrom sa má stať modul štátnych zamestnancov v rámci projektovej dokumentácie označovaný ako register štátnych zamestnancov a modul služobných úradov v rámci projektovej dokumentácie označovaný ako register štátnozamestnaneckých miezd. Nakoľko je potrebné najskôr zabezpečiť naplnenie týchto modulov dátami od služobných úradov a dosiahnuť požadovanú dátovú kvalitu, tak predkladaný návrh ešte neustanovuje, že pôjde o referenčné registre, a ktoré budú navrhnuté na zaradenie do zoznamu referenčných údajov. Počíta sa však s tým, že sa v tejto súvislosti pri naplnení modulov dátami zaháji proces vyhlásenia vybraných údajov za referenčné a súbežne sa iniciuje aj zmena dotknutej legislatívy." Pokračujem v citácii z dôvodovej správy: „Aktuálne nie je objektívne možné určiť presný termín, kedy dôjde k zaradeniu vybraných údajov z modulu štátnych zamestnancov a modulu služobných úradov do zoznamu referenčných údajov, odhadujeme, že to bude najskôr v roku 2026-2027," hovorí dôvodová správa. Pritom podľa ustanovenia § 7 ods. 9 navrhovaného zákona za správnosť, úplnosť a aktuálnosť údajov vrátane osobných údajov v centrálnom informačnom systéme zodpovedá ten, kto ich poskytol. Údaje evidované v centrálnom informačnom systéme sa považujú za správne, úplné a aktuálne, ak sa nepreukáže opak. Ťarcha, to už je posledná veta takmer, ťarcha je teda na hlavne zamestnankyniach osobných úradov v celej štátnej správe... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [10:58] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Vyčerpali ste čas, pán poslanec. (Ruch v sále.) No môžte, došlo teda, ale ste neupozornil, že idem čítať pozmeňovací. Nech sa páči. Dobre, keď ste ho začal čítať, ste nepovedal, čítam pozmeňovací. (Reakcia z pléna.) Dobre, tak predneste pozmeňujúci návrh, kvôli tomu, že ste bol prerušený vyrušovaním poslancov. Ak je všeobecný súhlas, bude prečítaný pozmeňovací návrh, samozrejme, čas neplynie, ale kvôli tomu, že bol vyrušovaný pán poslanec. Nech sa páči, pán poslanec. [10:58] Ján Horecký – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo. Či koalícia, či opozícia, ale najmä všetci občania a Slovenská republika potrebuje funkčnú štátnu správu a tým aj funkčne efektívny štát, preto, vážený pán predsedajúci, prednesiem teraz pozmeňujúci návrh. V súlade s ustanovením § 29 ods. 1 zákona č. 350 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky podávam nasledujúci pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o centrálnom informačnom systéme štátnej služby a o zmene a doplnení zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 141. 1. V čl. I § 21 ods. 2 sa vypúšťa slovo „primerane" a odsek 3 sa vypúšťa. 2. V čl. I § 23 sa vypúšťa prvá veta a v druhej sa dátum „1. júla 2025" nahrádza dátumom „31. december 2026". Čím sa poskytne dostatok času predkladateľovi na vyriešenie problémov, ktoré som v rozprave uviedol. Vážený pán predsedajúci, dokončil som prednes pozmeňujúceho návrhu. Ďakujem. (Potlesk.) [11:07] Andrej Danko Ďakujem. Prestávka päť minút, 11.05 h budeme pokračovať. (Prestávka.) [11:08] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní. Pristúpime k hlasovaniu v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 564/2004 o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve, ktorý prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní, tlač 260. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie a rozpočet poslancovi Danielovi Karasovi, aby hlasovanie uvádzal. Nech sa páči, pán spravodajca. (Hlasovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 260.) Karas, Daniel, poslanec NR SR Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, v rozprave neboli podané žiadne pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy. Pán predsedajúci, keďže ani zo spoločnej správy nevyplývajú žiadne pozmeňujúce návrhy a vzhľadom na to, že zákon sa prerokúva v skrátenom legislatívnom konaní, sme v treťom čítaní, otvorte, prosím, rozpravu. Ďakujem. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Otváram rozpravu. Nevidím žiadneho prihláseného. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Keďže sme v skrátenom legislatívnom konaní, sa nepoužijú obmedzenia na postúpenie návrhu zákona do, pardon, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku. Pán spoločný spravodajca, prosím, uveďte odporúčania gestorského výboru. Karas, Daniel, poslanec NR SR Ďakujem pekne za slovo. Pán predsedajúci, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 145 prítomných, 144 za, 1 sa zdržal. Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona 564 o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve . Pristúpime k hlasovaniu v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákona 544/2010 o dotáciách v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, tlač 264. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, predsedovi tohto výboru Jánovi Richterovi, aby hlasovanie uvádzal. (Hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 544/2010 Z. z. o dotáciách v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov , tlač 264.) Richter, Ján, poslanec NR SR Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol výborom určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 264. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. V zmysle opatrení (správne oprávnení, pozn. red.), ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Uvedený návrh zákona prerokujú ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a pre... výbor pre sociálne... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Žiga, Peter, podpredseda NR SR Pán spravodajca, dajme najprv hlasovať o, dáme najprv hlasovať o tom, že postúpime zákon do druhého čítania, potom ich pridelíme výborom. Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 146 prítomných, 146 za. Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla, že tento návrh prerokuje v druhom čítaní . Ďalej pristúpime k hlasovaniu o pridelení návrhu výborom a o určení gestorského výboru, ako aj lehoty na jeho prerokovanie. Nech sa páči, pán spravodajca, uvádzajte. Richter, Ján, poslanec NR SR Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, dajte hlasovať o tom, že v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady predmetný návrh prerokuje ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady pre sociálne veci a aby predmetný návrh zákona výbory v druhom čítaní vrátane v gestorskom výbore prerokovali ihneď. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 145 prítomných, 144 za, 1 nehlasoval. Konštatujem, že sme tento návrh schválili. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, keďže sme odhlasovali v prvom čítaní vládny návrh zákona, o ktorom rokujeme v skrátenom legislatívnom konaní, chcem vás požiadať o odsúhlasenie termínu jeho prerokovania v druhom čítaní. Navrhujem, aby sme tento vládny návrh zákona, tlač 264, prerokovali dnes po tlači 199. Chcem sa opýtať, či je všeobecný súhlas. (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem pekne. Konštatujem, že sme určili termín prerokovania tohto návrhu zákona. Zároveň chcem požiadať predsedov príslušných výborov, aby zvolali schôdze výborov tak, aby sme mohli o vládnom návrhu zákona v druhom čítaní rokovať na schôdzi, ako sme si určili. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia k návrhu na zmeny v zložení výborov Národnej rady Slovenskej republiky, voľbu overovateľa Národnej rady Slovenskej republiky a vymenovanie náhradného člena stálej delegácie Národnej rady Slovenskej republiky , tak ako je to uvedené v tlač 271. Prosím, aby sme sa prezentovali a hlasovali. (Hlasovanie.) 146 prítomných, 93 za, 32 proti, 21 sa zdržalo. Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili . Budeme pokračovať hlasovaním v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 187/2021 o ochrane hospodárskej súťaže, tlač 103, bod 29 schváleného programu. Prosím spoločného spravodajcu z výboru pre hospodárske záležitosti poslanca Igora Šimka, aby hlasovanie uvádzal. (Hlasovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 187/2021 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 309/2023 Z. z. , tlač 103.) Šimko, Igor, poslanec NR SR Vážený pán predsedajúci, v rozprave k návrhu zákona vystúpili dvaja poslanci. Pán poslanec Ondrej Dostál uviedol, že podľa jeho názoru je bod 1 spoločnej správy pozmeňujúcim návrhom podľa § 94 ods. 3 rokovacieho poriadku. Ako spravodajca budem dávať hlasovať o bodoch spoločnej správy oddelene, teda vyhovujem pánovi Dostálovi, poslancovi Dostálovi. Pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy, ktorá obsahuje dva body. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o bode 1 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 147 prítomných, 78 za, 57 proti, 10 sa zdržalo, 2 nehlasovali. Návrh sme schválili. Nech sa páči, pán spravodajca. Šimko, Igor, poslanec NR SR Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o bode 2 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme o bode 2. (Hlasovanie.) 147 prítomných, 78 za, 47 proti, 22 sa zdržalo. Návrh sme schválili. Nech sa páči, ďalej, pán spravodajca. Šimko, Igor, poslanec NR SR Pán predsedajúci, keďže sme hlasovali o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy, odporúčam hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 146 prítomných, 87 za, 44 proti, 14 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Konštatujem, že sme schválili v druhom čítaní. Pán spoločný spravodajca, predložte návrh na pokračovanie rokovania o návrhu zákona v treťom čítaní. Šimko, Igor, poslanec NR SR Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť. A, pardon, otvorte, prosím, rozpravu v treťom čítaní. Prepáč. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Otváram rozpravu v treťom čítaní . Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Nech sa páči, pán spravodajca. Šimko, Igor, poslanec NR SR Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 147 prítomných, 89 za, 43 proti, 15 sa zdržalo. Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona 187/2021 o ochrane hospodárskej súťaže . Ďakujem pekne, pán spravodajca. Prosím spravodajcu z ústavnoprávneho výboru poslanca Richarda Eliáša, aby uviedol hlasovanie o návrhu zákona k informácii o vydaní aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v II. polroku 2023 a o zámere prijímania aproximačných nariadení vlády v I. polroku 2024, ktoré máme uvedené ako tlač 182, bod 30 schváleného programu. Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo. (Hlasovanie o informácii o vydaných aproximačných nariadeniach vlády Slovenskej republiky v II. polroku 2023 a o zámere prijímania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v I. polroku 2024 , tlač 182.) Eliáš, Richard, poslanec NR SR Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada berie uvedenú informáciu na vedomie. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 146 prítomných, 130 za, 15 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili . Ďakujem pekne, pán spravodajca. Ďalej prosím povereného člena výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj poslanca Viliama Zahorčáka, aby uviedol hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, tlač 231, bod 31 schváleného programu. Nech sa páči, pán spravodajca. (Hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 231.) Zahorčák, Viliam, poslanec NR SR Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, v rozprave vystúpil jeden poslanec. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 1 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 144 prítomných, 77 za, 67 sa zdržalo. Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní . Pristúpime k hlasovaniu o pridelení návrhu výborom a o určení gestorského výboru, ako aj lehoty na jeho prerokovanie. Nech sa páči, pán spravodajca, uvádzajte. Zahorčák, Viliam, poslanec NR SR Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 7. júna 2024 a v gestorskom výbore do 10. júna 2024. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 147 prítomných, 78 za, 68 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Konštatujem, že sme tento návrh schválili. Pokračujeme hlasovaním v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 o sociálnom poistení, ktorý máme ako tlač 137, bod 21 schváleného programu. Prosím spoločnú spravodajkyňu z výboru pre sociálne veci poslankyňu Zdenku Mačicovú, aby hlasovanie uvádzala. Nech sa páči, pani spoločná spravodajkyňa. (Hlasovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 137.) Mačicová, Zdenka, poslankyňa NR SR Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, spoločná správa obsahuje štyri pozmeňujúce návrhy. V rozprave vystúpili traja poslanci a boli podané dva pozmeňujúce návrhy. Nakoľko boli dnes aj včera v rozprave podané pozmeňujúce návrhy v zmysle § 83 ods. 4 rokovacieho poriadku, dajte, prosím, hlasovať o skrátení lehoty. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme o skrátení lehoty. (Hlasovanie.) 145 prítomných, 89 za, 25 proti, 31 sa zdržalo. Návrh bol schválený. Mačicová, Zdenka, poslankyňa NR SR Pán predsedajúci, najprv budeme hlasovať spoločne o bodoch 1, 3 a 4 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť. [11:31] Vladimír Baláž – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Vážené dámy a páni, na dnešný deň 18. apríla 2024 pripadajú dva významné, dve významné udalosti. Prvou udalosťou je Deň narcisov, je to deň boja proti rakovine. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo spolu s výborom, alebo s vedením Ligy proti rakovine vám pripravil narcisy ako symbol boja proti rakovine, a keď si pripneme tento malý symbol, ukážeme, že sa vieme podeliť s týmito pacientami s ich ťažkosťami. Druhým dňom, ktorý je veľmi dôležitý tento deň, je Európsky deň práv pacientov, ktorý bol schválený v roku 2002 Európskym parlamentom a kvôli tomuto dňu dnes v miestnosti č. 30 máme mimoriadny zdravotnícky výbor, kde sa stretneme s asociáciou na ochranu práv pacientov, kde vás vš... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [11:32] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Huliak. [11:32] Rudolf Huliak – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Pán predsedajúci, podávam procedurálny návrh, ako predkladateľ žiadam na presunutie bodu č. 47, tlač 250, na koniec schôdze. [11:33] Peter Žiga Je všeobecný súhlas? (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem pekne, prekladáme bod. Pán poslanec Blcháč. [11:33] Ján Blcháč – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem za slovo. Ja si dovolím pripomenúť členom výboru pre financie a rozpočet jeho stretnutie o dvanástej hodine v miestnosti 31. Ďakujem pekne. [11:33] Peter Žiga Pán poslanec Čellár. [11:33] Miroslav Čellár – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem pekne, pozývam členov ústavnoprávneho výboru na 30. schôdzu o 12.15 h, po ktorej budeme pokračovať v prerušenej 29. schôdzi výboru. [11:33] Peter Žiga Pán poslanec Puci. [11:33] Róbert Puci – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem pekne. Ja chcem len pripomenúť kolegom z výboru pre hospodárske záležitosti, že výbor bude mať dnes o trinástej v našej rokovacej miestnosti pri Mikulášskej bráne. Ďakujem. [11:33] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Richter. [11:33] Ján Richter – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Pripomínam členom sociálneho výboru, 13.30 h dnes na obvyklom mieste. Ďakujem. [11:33] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Valášek. [11:33] Tomáš Valášek – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Dobrý deň, kontrolný výrob pre kontrolu VS zasadne dnes o 12.15 h, miestnosť 71. Dokumenty na preštudovanie sú k dispozícii už teraz. Vďaka. [11:33] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Remišová. [11:33] Veronika Remišová – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem pánu poslancovi Balážovi, a teraz to myslím naozaj úprimne, za tie aktivity, ktoré robí v prospech pacientov s onkologickými ochoreniami, ale zároveň by som chcela vyzvať vládnu koalíciu a špeciálne teda poslancov HLAS-u, keďže ich ministerka ruší rôzne preventívne benefity, tak aby to zvážili, pretože si myslím, že prevencia je mimoriadne dôležitá. Ďakujem. (Potlesk.) [11:33] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Vyhlasujem päťminútovú prestávku, budeme pokračovať v rokovaní 11.40 h. (Prestávka.) [11:40] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Budeme pokračovať v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona o centrálnom informačnom systéme štátnej služby, zákon č. 55/2017. Skončili sme pred hlasovaním v bode, že skončila písomná rozprava, preto sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Jeden pán poslanec, pán poslanec Hargaš z Progresívneho Slovenska. Nech sa páči. (Pokračovanie rokovania v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona o centrálnom informačnom systéme štátnej služby a o zmene a doplnení zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 141.) [11:46] Ján Hargaš – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja len v krátkosti nejak vysvetlím náš postoj k tomu zákonu, už som to hovoril aj v prvom čítaní a teda rozumiem, že pán minister je teda len posol správ, pretože to kompetenčne spadá pod úrad vlády, ale ešte raz to zarámcujem, ako som to zarámcoval v prvom čítaní, pretože, žiaľ, medzi prvým, druhým, tie pripomienky, ktoré zazneli vtedy, sa nezapracovali. Na Slovensku máme tisícky informačných systémov v štátnej správe. Stovky väčších, desiatky tých naozaj najväčších. Ale všetky blednú závisťou, pretože je naozaj minimum informačných systémov, ktoré si vyslúžili vlastný zákon. Čiže už len to je prvý varovný signál, že samostatný zákon o informačnom systéme, si myslím, že nie je dobré riešenie a v rámci prvého čítania, ktoré sme mali na predošlej schôdzi, som aj vysvetľoval, prečo to nie je dobré riešenie. V tomto konkrétnom prípade to nie je dobré riešenie preto, že ten zákon je napísaný tak detailne, že si myslím, že z implementačného hľadiska čokoľvek tam budú chcieť príslušní úradníci niekedy v budúcnosti zmeniť, zakaždým budú musieť novelizovať ten, ten zákon. A je to do takej úrovne napísané, že dokonca údaje, ktoré sú spracuvávané v tomto systéme, sú taxatívne vymedzené, dokonca sú vymedzené aj údaje, ktoré sa nejak proaktívne predvypĺňajú v rámci nejakých žiadostí alebo formulárov, čiže ak bude chcieť štát predvypĺňať nejaký iný údaj v rámci formulárov a žiadostí, tak bude si musieť zmeniť zákon. To je z legislatívneho hľadiska naozaj veľmi zlé riešenie, slovami klasika To neděláš dobře, Jaromíre, s tými sirkami, to sa ti vypomstí, aj toto sa vypomstí a myslím si, že toto bude jeden z veľmi často novelizovaných zákonov, keď budeme chcieť reagovať na nejaké, na nejaké implementačné, implementačné okolnosti, ktoré sa, ktoré sa zmenia. Úradníci tak hovoria, či je to dokument hodný pripomienok, alebo skôr hodný stanoviska, tak aj v tomto prípade ten zákon je tak detailne napísaný, že to ani nie je hodné nejakého, alebo nieže hodné, ale že nedá sa to opravovať cez pozmeňováky, tá úroveň detailu. Tie pozmeňováky, ktoré boli prijaté vo výboroch, aj pozmeňovák, ktorý prekladal pán poslanec Horecký, vylepšujú niektoré jeho časti, ale celá tá filozofia zákona je podľa môjho názoru zlá, je to príliš detailne napísaný zákon, hovoril som to tu aj ako spätnú väzbu pánovi ministrovi, hovoril vtedy, že si robí poznámky a bude to riešiť, zrejme sa to nepodarilo teda vyriešiť. Čiže stále tu máme prílišný detailný, detailný zákon a to je teda, ja na vysvetlenie nášho, nášho postoja, že po obsahovej stránke tento systém potrebuje nejaké legislatívne ukotvenie, v minulosti to bolo pár paragrafov v rámci zákona o štátnej službe, teraz sa z toho spravil samostatný zákon a neskutočne to nabobtnalo, tá úroveň detailu, takže my za takýto zákon, žiaľ, nebudeme môcť zahlasovať a dopredu varujem, že myslím si, že to bude zákon, ktorý sa bude musieť často novelizovať a často meniť, pretože aplikačná prax prinesie nejaké požiadavky. A keďže ten zákon je tak detailne napísaný, tak sa budú musieť riešiť legislatívnou formou, nie nejako podzákonnou normou alebo nejakým nariadením, alebo nejakou vyhláškou, alebo niečím. Takže myslím, že si zarobíme na problém v implementačnej praxi, keď takto detailné zákony sa budú robiť. Dúfam, že už pri ďalších zákonoch sa to nebude takto, takto písať, pretože potom to neprospieva nejakej flexibilite pre IT-čkárov, keď chcú ten systém, systém vylepšovať. Takže to len toľko naše vysvetlenie k tomu, ako sa k tomu zákonu postavíme, ak sa niečo zásadné vo zvyšku rozpravy nestane, čo nepredpokladám, že pán navrhovateľ teraz príde s úplne iným konceptom tohto celého zákona. Ďakujem pekne za pozornosť. [11:46] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Keďže ste boli posledným v rozprave, už sa toho asi veľa toho neudeje. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce navrhovateľ zaujať stanovisko? Spravodajca? Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďalším bodom programu je prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov. Vládny návrh zákona je uvedený ako tlač 228. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 230. Prosím pána ministra Erika Tomáša, aby vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán minister. (Rokovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov , tlač 228.) [11:51] Erik Tomáš – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne, vážený pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, ja len veľmi krátko. V tomto prípade ide o transpozíciu európskej smernice do nášho národného práva, v prípade Zákonníka práce dokonca o spresnenie už urobenej transpozície, ktorá bola ešte v minulom volebnom období realizovaná. Princíp vám môžem veľmi ľahko vysvetliť, ide o to, aby v prípade, že dodávateľ v stavebníctve nevyplatí, dodávateľ prác nevyplatí mzdu svojmu zamestnancovi, tak, respektíve subdodávateľ nevyplatí tú mzdu, tak potom je povinnosťou v zmysle tej európskej smernice toho hlavného dodávateľa alebo dodávateľa, ktorý je v reťazci nad ním, vyplatiť tú mzdu zamestnancovi vo výške minimálnej mzdy. A to spresnenie, tá úprava spočíva len v tom, že sa aplikovala tá smernica len v rámci medzištátnych vzťahov a nie na domácej úrovni, tak spresňujeme to tak, aby to platilo aj pre výlučne domáci reťazec dodávateľov. Ďakujem veľmi pekne. [11:51] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán minister, zaujmite miesto pre navrhovateľov. Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, poslankyni Alene Novákovej, aby podala spravodajskú informáciu. Nech sa páči, pani poslankyňa. [11:52] Alena Nováková – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 228. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. V zmysle oprávnení, ktoré na mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 230 z 3. apríla 2024 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 7. júna 2024 a v gestorskom výbore do 10. júna 2024. Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu. [11:52] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce zaujať stanovisko navrhovateľ? Pani spravodajkyňa? Ďakujem pekne, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 305/2005 o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 229. Návrh na jeho pridelenie a na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 271. Odovzdávam slovo ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny Erikovi Tomášovi, aby vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán minister. (Rokovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 229.) [11:55] Erik Tomáš – Vystúpenie v rozprave . [11:55] Erik Tomáš Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, začnem tak netradične na úvod. Pred malou chvíľou som tak trochu, v úvodzovkách, sfúkol pána Ledeckého, v tejto chvíli pri tomto zákone chcem naopak pochváliť iniciatívu jeho dcéry, pani poslankyne, pretože musím priznať, že je to iniciatíva pani poslankyne Marcinkovej, s ktorou sa obrátila aj na mňa. Ono už tú štafetu, ako som počul, tá štafeta bola podávaná, myslím, že to, tú iniciatívu najprv začala pani Žitňanská, ak mám dobrú informáciu. Novela zákona sa pripravovala, aby bola kvalitná, na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny, ale mojou úlohou potom bolo po dohode s pani opozičnou poslankyňou zákon vyprecizovať a najmä nájsť finančné prostriedky na krytie. Som veľmi rád, že sa to podarilo, veľmi v skratke, veď ešte budeme mať možnosť v druhom čítaní o tom hovoriť. Na Slovensku pôsobia aj štátne, aj neštátne centrá pre deti a rodiny, ktoré sa, samozrejme, starajú aj o ťažko postihnuté deti, podobne ako poslankyňa, aj ja som mnohé z nich navštívil. Ide o to, že tie štátne sú, samozrejme, financované zo štátneho rozpočtu, ale tie neštátne, akreditované, sú len dve, myslím dve, ktoré sa starajú o ťažko postihnuté alebo znevýhodnené deti, v Spišskej Novej Vsi a v Turzovke a je logické, že keď sa dané centrum pre dieťa, pre deti a rodiny stará o zdravotne znevýhodnené deti, tak sú tie náklady vyššie, tých centier, a preto sme sa rozhodli týmto zákonom výrazne, výrazne navýšiť štátny príspevok pre tieto dve centrá, a to dokonca o 40 %, čo bude mesačne 800 eur na hlavu na jedno dieťa, keď to tak môžem povedať. Takže veľmi vítajú tento zákon a ja pevne verím, že tento zákon si získa opäť veľkú väčšinu a veľkú podporu v parlamente. Toľko na úvod, ďakujem pekne. [11:55] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán minister, prosím, aby ste zaujali miesto pre navrhovateľov. Skôr ako dám slovo spoločnému spravodajcovi, dovoľte, aby som v sále na balkóne privítal študentov a žiakov zo Základnej školy Nábrežná z Nových Zámkov, vitajte! (Potlesk.) Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, poslancovi Jozefovi Cechovi, aby uviedol spravodajskú informáciu. Nech sa páči, pán poslanec. [11:57] Jozef Cech Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol poverený výborom za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 229. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla sa na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 271 z 9. apríla 2024 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 7. júna 2024 a v gestorskom výbore do 10. júna 2024. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu. [11:57] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán spravodajca, zaujmite miesto pre spravodajcov. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku, za klub SaS pani poslankyňa Marcinková. Avizovala mi, že bude mať veľmi rýchle vystúpenie, takže by sme to mohli stihnúť niečo možno krátko po dvanástej, ak je všeobecný súhlas, dám jej slovo. Ďakujem pekne. Nech sa páči, pani poslankyňa. [11:59] Vladimíra Marcinková – Vystúpenie v rozprave Dobrý deň, dámy a páni, je to veľmi ťažká téma, ale napriek tomu mám pozitívne pocity a to práve preto, že sme dokázali o nej aj naprieč politickým spektrom veľmi konštruktívne diskutovať a nájsť prienik. Sme voči sebe často kritickí, opozícia a koalícia, ale ak sa dajú vyzdvihnúť pozitíva, ktoré dokážeme priniesť občanom spoločne, treba to urobiť. A tu som rada, že sa našla zhoda a pán minister si osvojil vlastne môj návrh zákona, zlepšil ho, sprecizoval ho a priniesol ho ako vládny a ja verím, že sa zhodneme v tomto pléne a budeme schopní ho prijať, pretože sa týka chorých detí, ktoré ostali bez starostlivosti rodičov, bez akejkoľvek pomoci a ujali sa ich neštátne detské domovy, nazvem to. Poskytujú im vlastne okrem starostlivosti všetku možnú opateru od zdravotnej, psychickej podpory, naozaj im suplujú rodinu a je veľmi dôležité, aby takéto zariadenia, ktoré robia vzácnu prácu a napĺňajú aj naše štátne povinnosti, povinnosti štátu, ktorý sa musí o deti, ktoré zostali bez starostlivosti, nejakým spôsobom postarať, nebudú odkázané na almužnu takpovediac, aleže budú schopní aspoň tie platy ľudí, ktorí tam pracujú v náročných podmienkach, hradiť z tohto príspevku. Stále však majú väčšie náklady, keďže deti, ktoré sú ťažko choré, potrebujú pokryť aj, aj náklady ako sú invalidné vozíky, zdviháky a podobne. To sú viac ako detské domovy, doslova hospice, ktoré tieto deti takpovediac vychovávajú, pretože ten ich život aj skrz diagnózu je obmedzený. A ja som veľmi vďačná, že sú na Slovensku ľudia, ktorí sa na túto prácu našli, podujali a robia ju tak oduševnene, ako sú tieto dve zariadenia, jedno v Spišskej Novej Vsi a druhé v Turzovke. Ak sa pozriete na ich príbeh, bol aj zverejnený, pozrite si Deti môjho srdca, to je to zariadenie v Spišskej Novej Vsi, to je niečo úžasné, čo tam tí zamestnanci dokazujú a ja som rada, že sme im aj z pozície politiky, čo je našou úlohou, dokázali, verím, touto novelou zľahčiť ich prácu, aj keď stále veľká časť fundraisingu a podpory zostane na nich. A chcela by som k tomu ešte dodať, že je veľmi kľúčové, aby sme naozaj spravili nejaký audit a pozreli sa na to, ako fungujú všetky zariadenia, ktoré sa starajú o deti, o ktoré sa nedokážu postarať ich rodiny aj v takýchto ťažkých podmienkach, a povedali si za jedným okrúhlym stolom bez ohľadu na politické tričká, čo môžeme pre tie deti spraviť, pretože im to ako spoločnosť dlžíme. Ďakujem. [11:59] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Skúsim ešte otvoriť rozpravu ústne. Otváram rozpravu ústnu, teda chcem sa vás spýtať, či sa chce niekto prihlásiť. Jedna pani poslankyňa. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Budeme pokračovať až po obedňajšej prestávke a po hodine otázok. Ďakujem pekne, vyhlasujem obedňajšiu prestávku. (Prerušenie rokovania o 12.02 hodine.) (Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.) [13:55] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade so zákonom o rokovacom poriadku nasleduje hodina otázok , ktorú týmto otváram. Poslanci písomne položili otázky do včera do dvanástej hodiny. Vyžrebovaných bolo 129 otázok na predsedu vlády, 140 otázok na členov vlády a 35 na generálneho prokurátora. Overovatelia schôdze vyžrebovali ich poradie. Upozorňujem, že na otázky poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá. Teraz poprosím podpredsedu vlády Slovenskej republiky a ministra obrany Roberta Kaliňáka, ktorý zastupuje premiéra Roberta Fica, ktorý je na samite v Bruseli, aby oznámil, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády. Nech sa páči, pán podpredseda, máte slovo. [14:07] Erik Kaliňák – Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho Ďakujem pekne za slovo. (Povedané žartovne ako reakcia na chybné spustenie mikrofónu nesprávnemu rečníkovi.) [14:07] Robert Kaliňák – Vystúpenie Super, vždy som bol mimoriadnym obdivovateľom modernej techniky, vždy zrýchľuje život. Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som z poverenia predsedu vlády podľa § 131 ods. 7 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním. Ako už uviedol pán predsedajúci, pán predseda vlády sa zúčastňuje samitu Európskej únie v Bruseli, potom neprítomní ďalej sú ministerka kultúry pani Martina Šimkovičová, zastupuje ju podpredseda vlády a minister životného prostredia Tomáš Taraba, ministerka zdravotníctva pani Zuzana Dolinková, zastupuje ju podpredseda vlády pre Plán obnovy a odolnosti a využívanie eurofondov Peter Kmec, minister vnútra Matúš Šutaj Eštok, zastupuje ho podpredseda vlády pre Plán obnovy a odolnosti a využívanie eurofondov pán Peter Kmec, a takisto nie je prítomný pán minister školstva, výskumu, vývoja a mládeže Tomáš Drucker, zastupuje ho pán minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Juraj Blanár. Minister spravodlivosti Boris Susko je takisto mimo dnes pracovne a takisto ho zastupuje pán minister zahraničných vecí a európskych záležitostí pán minister Juraj Blanár. Neprítomní sú aj členovia vlády, na ktorých neboli položené otázky, a to podpredsedníčka vlády a ministerka hospodárstva Denisa Saková, minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Richard Takáč, minister dopravy Jozef Ráž, minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Richard Raši, minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš, minister cestovného ruchu a športu Dušan Keketi a minister financií Ladislav Kamenický. Skončil som, pán predsedajúci. [14:07] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Vážení páni poslanci, vážené pani poslankyne, chcel by som ešte upozorniť, že poslanec, ktorý položil otázku, sa môže prihlásiť s doplňujúcou otázkou v rozsahu dvoch minút len počas vystúpenia predsedu vlády, členov vlády a generálneho prokurátora na hlasovacom zariadení, a to zvolením možnosti podať doplňujúcu otázku. A teraz poprosím, pán podpredseda vlády, aby ste v limite 15 minút odpovedali na otázky adresované predsedovi vlády. Prvá otázka je od pani poslankyne Zuzany Plevíkovej v tomto znení: „Vážený pán predseda vlády, po mesiacoch opozičnej hystérie okolo zmien v Trestnom zákone a poriadku, ktoré označovali za protiústavný, únos právneho štátu, ktorý musí Európska komisia okamžite potrestať odobratím eurofondov, zrazu zmenili rétoriku a tvrdia, že idú zachraňovať miliardy pre Slovensko. Ako si vysvetľujete túto náhlu zmenu?" Nech sa páči. [14:10] Robert Kaliňák – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci. Každý sa učí aj na svojich chybách, v tomto prípade došlo jednoznačne k zisteniu, že to je chybný postoj. Jednak si možno niekto prehodnotil, akým spôsobom skladal sľub poslanca, akým spôsobom skladal sľub ako iný ústavný alebo politický činiteľ, že má mať vernosť predovšetkým k Slovenskej republike a nie k svojim percentám. Všetci tí politickí poradcovia, ktorí radia slovenskej opozícii, že využite všetky nástroje, čím horšie bude Slovensku, tým slabší bude Fico, sa jednoducho strašne pomýlili. Tak ako bolo kardinálnym omylom reakcia opozície v súvislosti s prejednávaním Trestného zákona. Jednoducho nikto od vás nevyžaduje, aby ste boli skromní, ale tá pokora k tomu, čo sa tu dialo tri a pol roka, k rozhodnutiam Ústavného súdu, ktoré každý deň pribúdajú, ktoré jasne konštatujú, že to, čo tu vyvádzal Úrad špeciálnej prokuratúry, proste bolo absolútne mimo nášho ústavného rámca. A vy ste sa prihlásili vlastne k týmto zverstvám, ktoré sa tu páchali. Ja chápem, že to mohlo byť z nevedomosti, môže byť, ale je dobré, že ste si uvedomili, že ste urobili chybu, a nechcem to nazývať, že ste sa zľakli, ale pravda je taká, že aj ľudia začali pociťovať, že vy chcete využiť každý nástroj na to, aby ste porazili SMER, HLAS, SNS, ale nefunguje to tak v politike. V skutočnosti treba, aby opozícia prinášala riešenia, kritizovala naozaj kroky, ktoré ale relevantne sú problém, len dostali sme sa do situácie, že posledných desať rokov boli dávané samé klamstvá. Nielen teda opozíciou, ale, samozrejme, v tých časoch opozíciou, ale, samozrejme, aj médiami. Tieto tri a pol roka takisto, ale tie rozhodnutia Ústavného súdu, Európskeho súdu pre ľudské práva alebo Súdneho dvora v Luxemburgu sa nedajú vymazať. Tie hovoria úplne jasne, akým spôsobom sa tu predtým konalo. A preto vlastne aj ten útok, a to si myslím, že je najzbabelejšie, že urobiť si trip po európskych inštitúciách, kamarátoch, ktorí mi vybavili, že som sa stal podpredsedom Európskeho parlamentu, že to by bolo super, keby ste zastavili Slovensku eurofondy, lebo nám by stúpli percentá, lebo to by ste potrestali Fica. A potom si naozaj človek môže uvedomiť, že to nie je potrestanie Fica, ani SMER-u. To sa, samozrejme, nejakým spôsobom dá prežiť a dá sa s tým bojovať a my sme čelili mnohým nástrahám za obdobie, ktoré za posledných 25 rokov v politike sme, ale uškodili by ste ľuďom. A tu dovolím si oceniť, že ste, aj keď v poslednej chvíli, zistili, že by to predovšetkým ublížilo aj vašim voličom, aj mestám, aj obciam. Nijakým spôsobom by ste nepotrestali pre vás ten obrázok, ten terč, ktorý máte v každej kancelárii nakreslený, predsedu vlády Roberta Fica. Čiže z môjho pohľadu je veľmi dôležité, že sa poďme vrátiť k tým výzvam, ktoré ste hovorili, o štandardnej konštruktívnej opozícii a vláde, ja som takisto pripravený, tiež mám rezort, za ktorý zodpovedám, a som pripravený, aby ste nás kedykoľvek navštívili, hĺbkovo kontrolovali, vytýkali nám akékoľvek chyby a diskusie, len, prosím, neberte si za rukojemníkov občanov Slovenskej republiky, lebo toto bolo presne v tomto prípade tak. Ďakujem pekne. (Potlesk.) [14:10] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Plevíková má doplňujúcu otázku, nech sa páči. [14:14] Zuzana Plevíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ďakujem za odpoveď, pán podpredseda vlády. Keď tu spomíname tú históriu, nebudem tu ani spomínať, čo sa pri prerokovaní Trestného zákona napríklad aj v treťom čítaní dialo, všetci si to pamätáme. Moja doplňujúca otázka znie: Čo hovoríte na navrhované zmeny v trestnom práve v Česku, u susedov, ide aj v ich prípade o promafiánsky balíček? Ďakujem. [14:14] Robert Kaliňák – Vystúpenie v rozprave Platí niekoľko dobrých slovenských prísloví akože Lož má krátke nohy , a to bolo aj v tomto prípade, krásne sa to ukázalo, že všetko to, čo narozprávali, proste nebola pravda. Ja rozumiem, a to je to umenie tej politiky, že skúste používať argumenty, ktoré pretrvajú veky, kedy aj o päť, aj desať rokov budete, vážená, ctená opozícia, konfrontovaní so svojimi výrokmi a nebudete sa musieť červenať. Nebudete musieť meniť názory, nebudete to musieť vidieť inak. Mnohí, a poznám mnohých z vás, ste odchovaní, samozrejme, na článkoch Denníka N alebo Aktualít, bez kritického myslenia, čo je na tom najzaujímavejšie, lebo to by som čakal, že vám pôjde, že budete schopní konfrontovať tie veci s realitou. A v zásade aj v tom Trestnom zákone platí, že vy ste ani nekritizovali Trestný zákon, vy ste proste skočili na tú opätovne hlúpu radu, že keď potiahneme diskusiu o Trestnom zákone až k prezidentským voľbám, veď to ste povedali v reláciách, však nemusíte točiť hlavou, pani poslankyňa, normálne ste to vyhlásili, že my to chceme dostať k prezidentským voľbám, tak sa ukázalo, že to nebola téma, lebo vám ľudia opäť neuverili. Chápete? A mali by ste si z tohto zobrať poučenie. Bola taká knižka kedysi – Poučenie z krízového vývoja, ja si myslím, že v mnohom môže byť inšpiratívna, že keď raz urobím chybu, skúsim sa z tej chyby poučiť a skúsil by som nepoužívať ľudí ako naozaj rukojemníkov. Ja som presvedčený, že u vás je silný intelektuálny potenciál byť naozaj veľmi kvalitnou opozíciou ľuďom, ktorí v politike odslúžili už dlhé roky. A keď aj chceme argumentami sa hádať, kde aj my máme mladú krv, ktorá predkladá dobré argumenty, aj vy máte mladú krv, ktorá predkladá dobré argumenty, ja si myslím, že z toho vie byť kvalitný parlament. Ja tomu naozaj verím. Môžete ma vyhlásiť za naivného, ale myslím si, že vie z toho byť kvalitný parlament, predovšetkým ak chýba tá horná lavica, tak to bude úplne v poriadku. Ale v zásade, v zásade platí, že Česká republika, tak ako všetky ďalšie rozsudky poukazujú, že to, čo sme hovorili, je proste fakt a je pravda. Ja som veľmi rád, a my máme trpezlivosť a roky sme tú trpezlivosť mali, aj som presvedčený, že mnohé z tých vecí, ktoré radi používate ako to obrovské zločinné konanie nás, kedy my sme vykreslení, ja konkrétne už mám aj tú prezývku, ktorú často ma označujú, ako Robert II. Voldemort, že pochopíte, že to nebola cesta. Že v skutočnosti konštruktívna diskusia spočíva na tom, že áno, myslím si, že mám lepší nápad ako má ten člen vlády, ktorý ho robí, a prídem s ním. Ale tie súboje, sami ste nespali, boli ste tu dlho, proste naťahovali ste, sami ste sa aj podporovali, hecovali, bolo to super, je to dobrá skúsenosť na úvod parlamentu. Ale nič produktívne sa z toho nestalo. Viete, koľko za ten čas tohto protestu, ktorý ste mali, aby ste to dotiahli k prezidentským voľbám, sa mohlo prijať kvalitných zákonov v prospech občanov? Viete, koľko času ste mohli radšej plodným diskusiám venovať, aby sa zlepšil život občanov? Aby potom ste dostali určité výchovné odporúčania aj z Českej republiky, že áno, cesta, ktorú zvolila Slovenská republika, je hodná nasledovania, pretože idú tým istým, tou istou cestou. Viete, politikárčiť je iné, ako robiť politiku. Ďakujem. [14:14] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán podpredseda. (Potlesk.) Druhá otázka je od pani poslankyne Tiny Gažovičovej v tomto znení: „Pán premiér, čo presne robíte vy osobne, aby ste zachránili peniaze z eurofondov, ktorých prepadnutie nám hrozí pre opatrenia, ktoré robí táto vláda, okrem toho, že natáčate videá?" Nech sa páči, pán podpredseda. [14:18] Robert Kaliňák – Vystúpenie v rozprave Prepáčte, pani poslankyňa, aby som vedel? (Rečník sa obzerá po pléne.) Ruky bozkávam, pani poslankyňa. Pani poslankyňa, myslím si, že keby sme začali, mám iba päť minút alebo koľko mi určuje rokovací poriadok na to, aby som kvalitne odpovedal, že keď prídete do rozvrátenej krajiny, a preberali sme vládu už trikrát a toto bolo štvrté preberanie vlády, tak môžem skonštatovať, že naozaj v takom rozklade sme nevideli vlastne systém, ktorý bol. Dnes jeden z tých, ktorí sa na tom rozklade podieľali, je na čele vašej európskej kandidátky a ja vám blahoželám, pretože toto je presne vec, kde už ste mohli vidieť, že za pol roka, ktoré boli vo vláde pán Ódor, ako váš frontman v rámci eurovolieb, neurobil nič okrem toho, že predložil rozpočet, v ktorom povedal mimo iné také perly, akože Slovensko potrebuje o polovičku menej lekárov, Slovensko potrebuje o polovičku menej sestier a potrebuje o polovičku menej učiteľov. Ako človek, ktorý sa venujem bezpečnostnej politike, ma mrzelo, že aj o polovičku menej policajtov, aj o polovičku menej vojakov. Napriek tomu, že bola vojna u nášho suseda, navrhol geniálny líder kandidátky Progresívneho Slovenska, myslím si, že práve dnes je čas znížiť počet vojakov o polovičku. To ja si myslím, že to sú fakt kvalitné nápady. Ja si myslím, že sa do budúcna tomu treba vyvarovať. Čiže ak sa pýtate, že čo robí Robert Fico, tak hasí požiare, všetky, ktoré na každom jednom ministerstve boli, a mohli by sme ísť zľava doprava, jedno ministerstvo po druhom. Sú tu páni ministri, ja si myslím, že taký štvorhodinový prejav by tu mal pán podpredseda vlády Kmec, pán podpredseda vlády Taraba by rovnako tak vedel určite porozprávať o tom, že kde zázrační budajovci 450 mil. chceli utopiť a podobne, ale nerobíme to. Naozaj sa tej práci intenzívne venujeme, snažíme sa vyriešiť situáciu v zdravotníctve, s ktorou sa nič nestalo za posledné obdobie. Ministerstvo financií som vám už povedal. Viete, najväčším nebezpečenstvom toho prirodzene, tej prirodzenej nenávisti, ktorú sa snažíte vyvolať vlastne aj u obyvateľov, je v tom, že stráca sa potom tá realita, že žijú vo virtuálnej realite a nepomenuvávame skutočné problémy v mene toho, aby sme náhodou nekritizovali, a teraz nekritizujem opozíciu, ale médiá, aby sme náhodou nekritizovali bojovníkov proti Ficovi, tak sme ochotní tolerovať, že pre naše deti rozbili verejné financie tak, že ten rozvoj Slovenska sa zastavil. Veď dneska ste mali správy od jednotlivých európskych inštitúcií, že po roku 2020 sa dobiehanie Európy zastavilo. Tak čo na to chcete odpovedať, že si to my vymýšľame? To sú reálne fakty. Že to verejnosť nevie? No iste, lebo to sa nehodí novinám, aby to dali vlastne a zverejňovali. Tak ako sa novinám nehodí rozhodovanie Ústavného súdu, ako sa mu nehodí rozhodovanie Európskeho súdu pre ľudské práva. To je ten hlavný problém a to je to, čo musí dnes vláda odstraňovať, skrátka neporiadok na úplne každom mieste. Chcete ísť na ministerstvo pôdohospodárstva, kde sa snažíme dobehnúť to, že sa úplne pán Ódor vykašľal na vyplácanie a prípravu jednotlivých žiadostí na rok 2024? Ale však načo by oni chodili do roboty, oni sú bankári. Oni sú zvyknutí sedieť a diskutovať, ale nepracovať. On je jeden z ľudí, u ktorých je najtypickejší, keď ste chceli nejakú karikatúru, tak proste ho môžete nakresliť len tak, že sedí a nepracuje. Lebo za šesť mesiacov som ja nezažil jeden výsledok. A, pardon, zabudol som, podpísali zmluvu na darovanie migov, sorry, zabudol som, teraz by som bol veľmi nekritický, naozaj toto spracovali protiústavne, kvalitne a rýchlo. Mohol by som ísť do ďalších ministerstiev, pozrite si situáciu na ministerstve vnútra. Okrem hlbokej tolerancie policajnej mafie, ktorej opätovne vychádzajú rozsudky Ústavného súdu, čo poviete na situáciu, kedy existuje nahrávka, ktorá povie, musíme zavrieť toho Paru, lebo robí zlobu ako advokát. Nato príde zatknutie toho Paru, skrytie dôkazov, ktoré by ho oslobodili, nato príde súd, povie, že čo si to prokurátori dovoľujú, a nato Ústavný súd povie, že bolo porušené jeho právo na osobnú slobodu. Veď vy ste tolerovali nedemokratické praktiky, tak ako sa môžete hlásiť k demokracii. A toto je úloha premiéra, že musí každý deň hasiť a opravovať všetky tie obrovské problémy, ktoré ste spôsobili. Progresívne Slovensko pomenej, len tých šesť mesiacov... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [14:18] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pán minister, váš čas vypršal na zodpovedanie otázky. Ale, ale teraz bude mať priestor pani poslankyňa Tina Gažovičová s doplňujúcou otázkou a potom ešte pán podpredseda vlády. Nech sa páči, pani poslankyňa. [14:23] Tina Gažovičová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády, vy nás teda evidentne rád poučujete a veď ja by som sa aj rada učila od skúsenejších, áno, ja som tu prvý mandát, vy ste tu už niekoľko desaťročí v politike. Ale naozaj musím úprimne povedať, že jediné, čo som tu vo vašom vystúpení počula, je vyhováranie sa. A počuli sme, čo všetko urobila zle minulá vláda, pokojne by sme mohli ísť do detailov, že čo urobili a čo bolo dobré, zlé, ale toto nemá byť diskusia o minulej vláde. My sme vám položili veľmi konkrétnu otázku a ja vás poprosím, aby ste na tú konkrétnu otázku zodpovedali. Čo robí premiér Fico a čo robíte vy ako vláda, aby ste presvedčili Európsku úniu, že vaša vláda nerozkradne európske peniaze a že vaša vláda vie narábať s eurofondami? Pretože to je skutočná obava Európskej únie a to je to, prečo hrozí, že nám tie eurofondy vezmú. Ako veď sme tu polroka, videli sme vaše priority, videli sme, medzi vašimi prioritami bolo najprv založenie nového ministerstva, Trestný zákon, to nebola naša iniciatíva, to sú evidentne priority vašej vlády... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [14:25] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa, prepáčte, ale vypršal čas na odpovede pre pána premiéra, tých 15 minút, takže už ani pán podpredseda vlády nebude môcť odpovedať na vašu otázku. Takto to je. Žiaľ, mohli ste mu nechať ten priestor, ale takto vypršal. Takže budeme teraz pokračovať odpoveďami na ministrov. Ešte predtým, než prejdeme k odpovediam členov vlády a generálneho prokurátora na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia, dovoľte mi na balkóne privítať študentov z Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka. (Potlesk.) A teraz by sme prešli k odpovediam členov vlády a generálneho prokurátora. Prvá otázka je od pani poslankyne Zuzany Števulovej na pána ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka, ktorého zastupuje pán podpredseda vlády Peter Kmec, a otázka znie, pani Števulovej: „Aký je stav zabezpečenia plošného zavedenia telových kamier pre Policajný zbor v takom rozsahu, aby bolo technicky možné vyhotovovať obrazovo-zvukový záznam z každého služobného zákroku?" Nech sa páči, pán podpredseda vlády, máte slovo. [14:26] Peter Kmec – Vystúpenie v rozprave Ďakujem, pán predsedajúci. Dovoľte mi, aby som odprezentoval odpoveď v mene pána ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka. Vážená pani poslankyňa, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky sa dlhodobo usiluje o zavedenie telových kamier do priameho výkonu služby príslušníkov Policajného zboru na účel zabezpečenia videozáznamov o priebehu vykonania služobných zákrokov. Nedávny zámer spustiť takzvanú pilotnú prevádzku menšieho množstva telových kamier v počte 193 kusov bol zrušený, a to z dôvodu prehodnotenia pôvodného technického zadania nákupu telových kamier vzhľadom na využiteľnosť a rozsah potrieb viacerých útvarov Policajného zboru. V súčasnosti gestor problematiky – sekcia informatiky, telekomunikácie a bezpečnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, vykonáva analýzu potrieb dotknutých útvarov Policajného zboru, ktoré budú špecifikovať svoje požiadavky na technické riešenie a na typ špecifických periférií, t. j. rôznych typov telových kamier nevyhnutných pre komplexné riešenie tejto problematiky v oblasti dokumentovania priebehu služobnej činnosti policajnými zložkami a zložkami Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Výsledkom analýzy využitia videoanalytických služieb a telových kamier bude návrh komplexného riešenia danej problematiky v rámci rezortu ministerstva vnútra a Policajného zboru, t. j. hraničnej a cudzineckej polície, poriadkovej polície, dopravnej polície a železničnej polície v oblasti zabezpečenia zberu dát v priamom výkone služby príslušníkov Policajného zboru, archivácie a ďalšieho spracovania záznamov. Budú analyzované nasledujúce oblasti. Detekcia, t. j. nástroj na prvotný zber informácií a materiálov prostredníctvom video a zvukového záznamu, t. j. telové kamery umožňujúce nahrávanie hlasu a videa. Následne evidencia, t. j. bezpečné ukladanie záznamov vyhotovených prostredníctvom kamier, t. j. centrálne uloženie šifrovania archivácie na zákonom stanovené obdobie. A ďalší, ďalší krok bude inteligencia, to je komponent, ktorý poskytne automatizovanú analýzu a detekciu požadovaných informácií buď ako následné spracovanie a vyhodnotenie, alebo analýza dát v takmer reálnom čase z priameho premietania. A posledné, odpoveď, reakcia na zistené informácie z analýzy získaných dát, ktorá umožní rýchlu a cielenú reakciu pre jednotlivé policajné zložky a odvrátenie hrozby. Aký je aktuálny stav projektu? Po prvé, prebieha základná finančná kontrola k predmetu pripravovaného vyhlásenia písomných konzultácií v súlade s rámcovými dohodami o poskytovaní poradenských služieb v oblasti auditu. Po druhé, ukončenie základnej finančnej kontroly a zadanie obstarávania poradenských služieb sekcie verejného obstarávania sa má uskutočniť do 26. 4. 2024. Po tretie, obstaranie zhotoviteľa je v predpokladanom termíne do 3. 5. 2024 a harmonogram dodávky v rámci prvej etapy je predpokladaný najneskôr do 3. novembra 2024. V druhej etape, ktorá sa predpokladá realizovať do 3. 1. 2025 s výstupmi, by mala byť štúdia uskutočniteľnosti, ktorá by mala obsahovať najmä: 1. Úvodnú časť, ktorá by mala poskytnúť prehľad o cieľoch štúdie uskutočniteľnosti s identifikáciou jej hlavných výziev, príležitostí. 2. Podrobný opis plánovaného projektu vrátane jeho cieľov, rozsahu, technických požiadaviek a očakávaných výstupov. 3. Zhodnotenie trhového potenciálu projektu vrátane analýzy konkurencie, dopytu a trendov v odvetví, ako aj identifikácia cieľových segmentov a ich potrieb. 4. Hodnotenie technickej realizovateľnosti projektu vrátane analýzy potrebných zdrojov, technológie a odborných znalostí. 5. Zhodnotenie finančnej životaschopnosti projektu vrátane odhadu nákladov a príjmov, analýzy investičných návratností, cash flow, ziskovosti a rizík. 6. Posúdenie organizačnej schopnosti realizovaných projektov vrátane analýzy personálu, manažmentu, riadenia rizík a plánovania projektov. 7. Posúdenie právnych aspektov projektu vrátane analýzy príslušných právnych predpisov, licencií, povolení a zmlúv. 8. Identifikáciu hlavných rizík spojených s projektom a navrhnutie opatrení a ich riadenie a minimalizáciu. 9. Zhrnutie výsledkov štúdie... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [14:26] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády. Pani poslankyňa bude mať doplňujúcu otázku, nech sa páči. [14:31] Zuzana Števulová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán podpredseda, ďakujeme za zodpovedanie, keďže nie ste minister vnútra, tak v zásade nemám inú doplňujúcu otázku, lebo predpokladám, že asi by ste nám bližšie nevedeli odpovedať, ale poprosím vás písomne o tú písomnú odpoveď, ak nám to viete dať. Ďakujem. [14:31] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Takže prejdeme k druhej otázke, ktorá bola položená pani poslankyňou Danou Kleinert na pána generálneho prokurátora Slovenskej republiky s tým, že rovnako ako táto otázka, ako aj ďalšie otázky na generálneho prokurátora spadajú pod to, že generálny prokurátor Maroš Žilinka sa ospravedlnil z hodiny otázok z dôvodu konania porady vedenia Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky s krajskými prokurátormi mimo Bratislavy v dňoch 18. – 19. apríla 2024 a odpoveď na otázku, ako aj ďalšie otázky zašle poslancovi písomne. Takže prejdeme k tretej otázke, a to je od pani poslankyni Zuzany Plevíkovej na podpredsedu vlády Slovenskej republiky a ministra obrany Slovenskej republiky Roberta Kaliňáka v tomto znení: „Vážený pán minister, ako vnímate stav, v ktorom ste po predchádzajúcej vláde našli ministerstvo obrany, a aké kroky bude podľa vášho názoru nevyhnutné uskutočniť, aby sa nedostatky na ministerstve obrany napravili?" Nech sa páči, pán minister. [14:33] Robert Kaliňák – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne, vážená pani poslankyňa. V úvode odpovede na vašu otázku ešte odpoviem pani poslankyni Gažovičovej. Pani poslankyňa, ja totižto som prisahal na ústavu a nesmiem klamať. Čiže keď sa ma opýtate, že čo Robert Fico robí, tak vám odpovedám, čo robí. Hasí proste požiare po tom, čo tu ostalo po predchádzajúcej vláde. Toto je, aj táto otázka, ja by som tak strašne, až položíte raz otázku, viete, ja s vašou vládou nesúhlasím, akým smerom idete, ale zdôveríte sa, prosím vás pekne, aké máte plány do budúcna? O bývalej vláde nebudete počuť. Len keď sa pýtate, čo robíme teraz, a táto otázka paradoxne smeruje k tomu, že čo robím práve teraz. Ja by som tak strašne rád staval na nejakých základoch, na ktorých môžete to rozvíjať ďalej. Hrozne rád, ale, a už vôbec to nie je edukatívne, vôbec sa nesnažím poučovať, ja len hovorím a hodnotím tak ako v rámci tej diskusie o tom, že raz sa stane chyba a raz sa napraví a dôvod, to, že ste chodili, alebo teda vaši predstavitelia, respektíve váš predseda využil svoje kontakty v Európskom parlamente, aby sa pokúsil zastaviť fondy pre Slovensko, tak to proste považujeme za naozaj trápne. Naozaj trápne. Však ináč by to proste akože téma nebola. Pretože ja som na tých rokovaniach bol a viem presne, aký spôsobom sa menila rétorika. A ak máte predstavu, že luxemburský poslanec žije naším ÚŠP, tak nežije. Dokiaľ ho na to pán Hojsík a ďalší a pán Šimečka neupozornia, kedy sa nezorganizuje, že aký obrovský problém. Povedzte mi, že prečo máte potrebu na holandskom veľvyslanectve v Prahe rozprávať o katastrofickej situácii právneho štátu. To je proste frustrácia. Základ, a teraz to tiež nie je edukatívne, proste naučme sa prijať prehru. My sme zažili prehru veľakrát a naučili sme sa ju prijať. Naučili sme sa, že máme na čom stavať, že nikdy to nie je o tom, že by ste dostali nulu, nikto nevyhrá desať nula. Vždy je to nejaký pomer. Vy ste získali svojich voličov, pre ktorých musíte odvádzať veci, a my sme získali svojich voličov, ktorých bolo proste viac. Mali ste o tom pochybnosti po voľbách, mali ste pocit, že to bol omyl, prezidentské voľby potvrdili, že to omyl nebol. A teraz napríklad platí to isté, že mali by ste svojmu voličovi hovoriť pravdu. Pretože ak budete využívať politickú hyperbolu v takomto prehnanom systéme, nastane takisto po voľbách, ako po vláde Igora Matoviča, gigantické sklamanie. Proste príde človek, ktorý bude, také očakávania vytvoríte, že nedokážete zvládnuť. Preto práve naozaj konštruktívna kritika, aj tvrdá kritika, nemyslím, že konštruktívna, nemusí byť mäkká, nie, tvrdá. Viete, toto ste neschopne urobili, toto naozaj toto rozhodnutie je proste vážne zlé. Ale rozprávať o tom, že tu niekto ide likvidovať najlepších vyšetrovateľov, ktorí ani nevedia písať, ja skutočne sa netvárim, že som preborník zo slovenskej gramatiky, ale teda akože niektoré tie výstupy, keby ste si prečítali, tak by ste naozaj akože mali pocit, že nie je to materinským jazykom tvorcu ten text, ktorý vyprodukoval. A teraz vlastne k otázke, aby som ešte stihol nejaké minúty aj na to minúť. No faktom je, že sú miesta, že keby Rusi teda napadli to NATO a prišli by na Slovensko, tak po obsadení vojenských základní by ostali zmätení, lebo by sa cítili, že sú doma. Sociálne zariadenia na úrovni päťdesiatych rokov. Kancelárske na úrovni päťdesiatych rokov. Rozpadnuté, zničené. Viete, najviac ma fascinuje, že minister bol sa fotiť na videu, áno, sľuboval, v roku 2020 toto odstránim. Už nikdy sa nevrátil medzi tých vojakov. Všetko to, čo sa hovorí, ako proste niekto miluje, chodí, pravidelne má gigantickú podporu, všetci všetko idú, proste to sú vymyslené báchorky, vymyslené báchorky. A preto vlastne musíme odstraňovať hlavné chyby, ktoré stáli ozbrojené sily relevantnú obranyschopnosť, jediné, čo máme kvalitné, sú vojaci, to sa môžme dohodnúť, že toto je, našťastie, veľmi dobre pripravené, vycvičené a vlastenecké, s technikou (reakcia z pléna), aj, pardon, inak aj toto je konkrétna kritika, ktorú absolútne beriem, vojačky a vojaci. Áno, naozaj odvádzajú fantastickú robotu bez ohľadu na to, či sú dámy alebo páni, a sú rovnako zanietené pre svoju prácu a ďakujem pekne, že ste ma napomenula, poslankyňa, a uznávam túto svoju chybu, ktorá, verím, že sa už nikdy nebude opakovať. Ale v skutočnosti platí, že nemôžeme rezignovať na to, aby sme základné poučky, ktoré platia v právnom systéme... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [14:33] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán minister. Vypršal čas opäť, ale budete môcť pokračovať, pretože pani poslankyňa Zuzana Plevíková doplní otázku. Nech sa páči. [14:38] Zuzana Plevíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán minister, budete určite môcť pokračovať. Moja podotázka je: Vyšla aj informácia, že vznikne nová vojenská nemocnica v Prešove a chcem sa spýtať, či máte na pláne ďalšie projekty v rámci rezortu obrany. Ďakujem. [14:38] Robert Kaliňák – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne, pani poslankyňa. V zásade platí, že keď uzavriete a tvrdíte pred verejnosťou, že ste, to je najväčší problém, ktorý je zhruba za štyri miliardy eur, keď tvrdíte, že ste uzavreli zmluvu vláda – vláda, podľa európskych predpisov si máte kupovať od danej vlády dané stroje. Presne tak, ako je napríklad vláda – vláda zmluva o F-16, kde Slovenská republika platí americkej vláde, kde americká vláda to kupuje od Lockheed Martin a predáva slovenskej vláde. Kdežto vláda – vláda zmluvy podľa predchádzajúcej vlády sú vláda – súkromná firma. Čo je v rozpore s európskou smernicou. A čo máme urobiť? Páni poslanci z opozície, čo mám urobiť? Tá zmluva je podľa zákona proste v rozpore so zákonom, tým pádom neplatná. Len viete, čo je problém? Že predchádzajúca vláda v rozpore so zmluvou zaplatila 655 mil. ako preddavkovú platbu stroju, ktorý príde o tri roky. Tak mi povedzte, že kto je riadny hospodár. Teraz tu bol doteraz pán poslanec Štefunko, škoda, že odišiel. Chápete? My úverujeme firmu 655 mil., ktoré sme mohli používať v rozpočte pre sociálne a všetky ostatné záležitosti, 655-miliónovkrát priemerná úroková sadzba, dnes 3 % a prvé auto príde o tri roky. A tá zmluva je ešte v rozpore so zákonom. Keby to malo byť všetko lege artis, tak proste musím s ňou skončiť. No ale 655 mil. našich daňových poplatníkov je vec, ktorá je hodnota a stojí za to, aby sme tu, zabojoval nejako, tak to teraz robím. A otázka smerom k nemocnici, pani poslankyňa. Daňoví poplatníci platia 2 % hrubého domáceho produktu na zvýšenie obranyschopnosti krajiny. A preto existujú určité časti, ktoré sú vojensko-civilným rozhraním, kde vlastne armáda sa zúčastňuje aj na službách pre civilné obyvateľstvo, a preto sme povinní prevziať zodpovednosť či už v otázke infraštruktúry, alebo napríklad v otázke vojenského zdravotníctva, ktoré na pomery Ozbrojených síl Slovenskej republiky je proste malé. Česká republika má štyri vojenské nemocnice, keby sme to len podľa pomeru zobrali, aký kedysi medzi nami bol, potrebujeme minimálne dve toho rozsahu. Čiže z môjho pohľadu jedna z tých vecí bol príspevok, že potrebujeme k posilneniu východného krídla NATO, aby sme vybudovali vojenské zariadenie, ktoré pochopiteľne počas mieru slúži aj civilným obyvateľom a plní úlohu fakultnej nemocnice, lebo to bude aj naďalej fakultná nemocnica, a pokúsili sme sa v zrýchlenom postupe obnoviť poskytovanie zdravotnej starostlivosti v hlavnom poskytovateľovi Prešovského kraja na východnom Slovensku. A myslím si, že tento projekt bude naozaj veľmi náročný, budeme sa ho snažiť robiť rýchlo, budeme sa ho snažiť robiť efektívne. Myslím, že sme to ukázali už pri Nemocnici sv. Michala v Bratislave, ktorá bola postavená rýchlo, bola postavená efektívne a dodnes vlastne tvorí aj chrbticu civilného zdravotníctva pre Staré Mesto Bratislava. A toto isté chceme vlastne aj v nemocnici Prešov. Pochopiteľne potom ďalšie naše úlohy súvisia s obnovou infraštruktúry, ktorú používa aj armáda, čiže určite sa budeme chcieť pustiť aj do obnovy niektorých ciest, či už obecných, mestských, mostov pochopiteľne, ktoré sú v kritickej situácii v rámci Slovenskej republiky. Čiže tých prvkov je veľmi veľa. A budeme určite niektoré služby, keď sa bavíte aj o vojenskom zdravotníctve, chcieť podporiť aj v rámci Bratislavy rozšírením určitých miest pre diagnostiku a pre odborné ambulancie, pretože tie čakacie lehoty sú aj podľa mňa neudržateľné, a preto chceme vlastne popri obhajovaní našich úloh, ktoré máme voči profesionálnym vojakom, samozrejme, tie nadštandardné kapacity poskytnúť aj civilným osobám, teda občanom Slovenskej republiky, aby vedeli, že do čoho presne investujú. A zároveň v krízových situáciách mám dostatočne masívne vojenské zdravotníctvo počas vojnovej situácie napríklad, že sa dokáže postarať o všetky tie nepríjemnosti, ktoré sa môžu počas vojnového alebo iného krízového stavu stať. Čiže to je hlavný ten dôvod, s ktorým sme vlastne do toho išli. Tie projekty budeme postupne predstavovať. Samozrejme, hlavná časť je zameraná na zlepšovanie infraštruktúry ministerstva obrany. Čiže obnova a, by som povedal, ani nieže supermoderné zariadenia, ale poľudštenie toho, že tí ľudia žijú naozaj v podmienkach, ktoré sú nedôstojné, a pracujú a fungujú v podmienkach, ktoré sú nedôstojné. Určite platí, že budeme sa, a to budeme informovať, otázky modernizácie ozbrojených síl, ale aj otázky odmeňovania a benefitov, ktoré vlastne ľudia, ktorí nasadzujú svoj život k obrane vlasti, budú poskytovať. Toto je základná úloha, ktorú robíme ako prvú, kedy budeme chcieť predstaviť systém vlastne motivácie k tomu, aby sme vlastne aj tie nega... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [14:40] Ľuboš Blaha Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády. Ďalšia otázka smeruje na pána ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Juraja Blanára. Postavil ju pán poslanec Ivan Hazucha v tomto znení: „Vážený pán minister, vyjadrili ste sa, že Slovenská republika je pripravená podať pomocnú ruku Bosne a Hercegovine v jej prístupovom procese do Európskej únie. Ako konkrétne si takúto pomoc predstavujete a je Slovensko pripravené dostávať menej peňazí z európskeho rozpočtu v dôsledku prijatia nových členov?" Nech sa páči, pán minister, máte slovo. [14:44] Juraj Blanár – Vystúpenie Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán poslanec, Slovenská republika sa dlhodobo zaujíma o rozširovanie Európskej únie o nových členov a naše angažovanie sa práve na západnom Balkáne o tom svedčí, pretože pred dvadsiatimi rokmi, viac ako pred dvadsiatimi rokmi bolo prisľúbené práve balkánskym krajinám to, aby sa situácia zmiernila po tej hroznej občianskej vojne, ktorá tam nastala, že otvárame perspektívu pre tieto krajiny v Európskej únii. Avšak čas beží a tá perspektíva sa akosi vzďaľuje. A preto som veľmi rád, že práve Slovenská republika je členom aj krajín Priateľov západného Balkánu a na svojom stretnutí, ktoré sme mali v Taliansku v Ríme, ktoré zorganizoval pán minister zahraničných vecí Talianska Antonio Tajani, sme túto vec rozobrali do hĺbky s priateľskými krajinami a vzišlo z toho aj komuniké, ktoré sme odosielali do Európskej únie na Európsku komisiu, kde sme podporovali urýchlenie procesu prijímania týchto krajín do Európskej únie. A keďže Bosna a Hercegovina bola najďalej z hľadiska tých prípravných konaní, hlavne prijímania legislatívnych zmien, tak som veľmi rád, že sa to podarilo a že sme boli vyslyšaní, pretože Bosna a Hercegovina je dnes jedna z najkomplikovanejších, jeden z najkomplikovanejších štátnych útvarov na svete. Pretože keby som vám to vysvetľoval, ako funguje, možno by ste ani nepochopili a o to som rád, pretože dáva to nejakú nádej tým občanom západného Balkánu, že predsa len sa to ide naplniť. Lebo v opačnom prípade, ak by sa to nestalo, tak by nastala obrovská frustrácia, a to by nám určite neprospelo, pretože my chceme, aby tento región sa stabilizoval. Napriek tomu, že tá stabilita je tam veľmi krehká, ale je to predovšetkým stabilita medzi Kosovom a Srbskom v súvislosti s dohodami, ktoré sa nedodržiavajú medzi Prištinou a Belehradom. Čiže sme veľmi radi, že Európska rada rozhodla o tom, že sa otvoria rokovania s Bosnou a Hercegovinou a Bosna a Hercegovina má pred sebou veľké úsilie, ktoré musí ešte prekonať či pri prijímaní jednotlivých záväzkov, ktoré ešte nie všetky naplnili, ale potom, samozrejme, pri otváraní všetkých kapitol a uzatváraní týchto kapitol, čo nebude jednoduché, avšak je potrebné povedať, že sme nápomocní. Tak ako som spomínal, krajiny, priateľské krajiny západnému Balkánu avizovali, že sú pripravené pomôcť a Slovensko medzi ne patrí práve v tom zmysle, že my máme skúsenosti z prístupového procesu a ja som svojmu kolegovi ministrovi zahraničných vecí Bosny a Hercegoviny ponúkol expertnú pomoc pri týchto rokovaniach a by sme im mohli niektoré veci pomôcť vyrokovať bez toho, aby sa museli učiť na vlastných chybách, ak to tak môžem povedať. Áno, samozrejme, že každé rozširovanie si prinesie so sebou aj nejaké ďalšie nové témy, a to už je téma ako taká pre Európsku úniu, pretože my čelíme v podstate rozširovaniu o potencionálne deviatich krajín do Európskej únie, a to prinesie významné zmeny. A preto Európska únia má pred sebou po najbližších voľbách veľké témy, ako diskutovať o tom, čo to prinesie, na čo je potrebné sa pripraviť, ale tak, aby to neohrozilo našu spoločnú kohéznu politiku a poľnohospodársku politiku. Pretože tá je veľmi, veľmi dôležitá práve z pohľadu, že najväčšia časť z rozpočtu Európskej únie ide do podpory spoločnej poľnohospodárskej politiky. No a každá krajina je rôzne nastavená. Môže sa stať, že z niektorých krajín, ktoré sú v súčasnosti poberateľmi eurofondov, sa stane len krajinou, ktorá bude len platiť a už nebude prijímať, pretože všetko sa prenastaví. Ale napriek tomu je potrebné touto cestou ísť, pretože skúsenosť a história nás poúča, že radšej je potrebné mať tieto krajiny, ktoré vznikli po rozpade Juhoslávie, za rokovacím stolom v Bruseli, ako... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [14:44] Ľuboš Blaha Ďakujem pekne, pán minister. Na vašu odpoveď nie je doplňujúca otázka od pána poslanca, takže prejdeme k ďalšej otázke, ktorá je na pána generálneho prokurátora, ale tam platí, že pán generálny prokurátor sa ospravedlnil a odpíše písomne, odpovie písomne. Takže ideme k pani poslankyni Tine Gažovičovej, ktorá položila otázku ministerke zdravotníctva Slovenskej republiky Zuzane Dolinkovej: „Vážená pani ministerka, máte informáciu o dlhodobom výpadku vakcín proti ochoreniu čierneho kašľa a prečo k nemu došlo? Podniklo už ministerstvo konkrétne kroky k zabezpečeniu vakcín proti ochoreniu čierneho kašľa? Viete, kedy budú vakcíny proti ochoreniu čierneho kašľa opäť dostupné?" Na otázku odpovie pán podpredseda vlády, pán Kmec. Nech sa páči. [14:50] Peter Kmec Ďakujem, pán predsedajúci. V mene pani ministerky Zuzany Dolinkovej by som chcel poskytnúť nasledujúcu informáciu. Vážená pani poslankyňa, ďakujem za vašu otázku. Na území Slovenskej republiky je registrovaných viacero kombinovaných vakcín proti ochoreniu čierneho kašľa pre rôzne vekové kategórie. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky eviduje krátkodobú nedostupnosť jednej z kombinovaných vakcín proti čiernemu kašľu do doby naskladnenia plánovanej dodávky od držiteľa rozhodnutia o registrácii vakcíny. Ministerstvo zdravotníctva v spolupráci so Štátnym ústavom pre kontrolu liečiv vydalo rozhodnutie pre veľkodistribúciu, výdaj a používanie vakcíny Boostrix Polio, ktoré by podľa informácií od zástupcu držiteľa mali byť dodané na územie Slovenskej republiky koncom budúceho týždňa a následne na základe objednávok dodávané do verejných lekární pre potreby pacientov. Ministerstvu zdravotníctva bola doručená informácia od zástupcu držiteľa jednej z kombinovaných vakcín proti čiernemu kašľu Boostrix o dlhodobej nedostupnosti tejto vakcíny z dôvodu globálnych problémov v dodávkach. Na základe tejto informácie ministerstvo zdravotníctva začalo podnikať kroky pre hľadanie alternatívneho riešenia vzniknutej situácie oslovením zástupcu držiteľa ďalšej registrovanej vakcíny. Ďakujem za vašu pozornosť. Skončil som. [14:50] Ľuboš Blaha Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády. Na vašu otázku neevidujem doplňujúcu otázku, ale, pardon, je tam chyba, takže dobre. Ale pani poslankyňa chce iba písomne odpoveď, keďže pán podpredseda vlády iba nahrádzal pani ministerku. Teraz vás poprosím, kolegovia, zabudli sme na otázku od pána poslanca Igora Váleka na pána ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Juraja Blanára, ktorá mala byť piata, ešte pred touto odpoveďou. Takže vrátime sa k nej. Zabudol som, áno, samozrejme. Takže teraz odcitujem jej znenie, a to je nasledovné: „Vážený pán minister, politický výbor Parlamentného zhromaždenia Rady Európy nedávno odporučil, aby bolo Kosovo prijaté za člena tejto organizácie. Ako sa k tomuto odporúčaniu stavia slovenská diplomacia?" (Reakcie z pléna.) Čiže pán poslanec Igor Válek tu nie je, hej? Tak som to vlastne urobil správne. No výborne (povedané so smiechom), dobre. Takže teraz poprosím, teraz poprosím pána poslanca, pána podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre plán obnovy a znalostnú ekonomiku Petra Kmeca, aby odpovedal na otázku pána poslanca Mareka Lackoviča v tomto znení: „Pán podpredseda vlády, prosím, uveďte všetky opatrenia a ich presný časový rámec, ktoré robíte, aby ste zachránili peniaze z eurofondov, ktorých prepadnutie nám hrozí." Nech sa páči, pán podpredseda. [14:53] Peter Kmec Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán poslanec, dovoľte, aby som na začiatku vašej otázky predložil určité vysvetlenie, pretože, ako mnohí viete, došlo k zmene kompetenčného zákona po vzniku novej vládnej koalície a ten názov, ktorý mám momentálne ja, už nesúladí s novelizáciou kompetenčného zákona. Ja mám teda v názve podpredseda vlády pre plán obnovy a odolnosti a čerpanie eurofondov, podľa novely zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy som dostal do kompetencii otázku plánu obnovy a odolnosti, následne koordinácie v oblasti politík vedy, výskumu a inovácií. A tretia oblasť je oblasť takzvaných strategických iniciatív, do ktorej spadá aj obnova Ukrajiny. Takže ak by ste mali záujem o informáciu v oblasti čerpania takzvaných klasických eurofondov, tak by som vás poprosil potom sa obrátiť na ministra investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie pána Rašiho, ktorému táto problematika z kompetencie nového zákona prináleží. Ak by som sa mal dotknúť plánu obnovy, rozdelil by som túto otázku na dve oblasti. Tou prvou je otázka plnenia míľnikov a cieľov zo strany Slovenskej republiky. Ako viete, Slovensko sa zaviazalo splniť v rámci plánu obnovy a odolnosti 222 míľnikov a cieľov. Za také krátke obdobie je to veľmi ambiciózny plán, ktorý, samozrejme, veľmi silne naráža na administratívne, personálne kapacity Slovenskej republiky, už aj teda z minulosti, že Slovensko nikdy nebolo premiantom pri čerpaní európskych zdrojov a týka sa to aj predovšetkým týchto personálnych a administratívnych kapacít. Takže tu, samozrejme, narážame aj na to, že od začiatku nebola zohľadnená táto problematika pri tvorbe plánu obnovy a odolnosti, môžem len povedať, že ak si porovnáme český plán obnovy a odolnosti, ktorý má sto strán, slovenský plán obnovy a odolnosti má osemsto strán. Takže je to určitý vianočný stromček, ktorý vznikal pri zachovaní princípu výsledkov parlamentných volieb bývalej koalície, kde si prerozdelili tieto peniaze alikvotne podľa toho, ako dopadli politické strany v parlamentných voľbách. Takže ja hovorím, že od začiatku ten plán obnovy je zle zapnutá košeľa a musíme sa stretávať aj s týmito, s týmito problematickými otázkami, ktoré vznikali úplne pri začiatku vzniku plánu obnovy. Ale toto berieme ako fakt, pretože je to, je to zmluva medzi Slovenskou republikou a Európskou komisiou a v tomto prípade všetky tieto míľniky a ciele sa snažíme naplniť do bodky. Samozrejme vedieme s Európskou komisiou veľmi intenzívnu diskusiu, pretože aj tie míľniky a ciele sa vyvíjajú v určitom, v určitom čase, pretože to krízové obdobie pominulo, dostávame sa do nejakej určitej rozvojovej fázy a mnohé tie míľniky a ciele predovšetkým v tej oblasti investícií a implementácie sa dostávajú do problémov, že či už z časového hľadiska, alebo potom z hľadiska realizácie mnohé tieto projekty nie sú, nie sú realizovateľné. Preto sme iniciovali aj v pláne obnovy takzvaný koncept cielenej revízie, kde paralelne s plnením jednotlivých míľnikov a cieľov sa snažíme komunikovať s Európskou komisiou v určitom prispôsobovaní týchto jednotlivých projektov v súčasnej, aktuálnej, reálnej situácii. Ako viete, momentálne sme v hodnotení, v záverečnej fáze hodnotenia štvrtej žiadosti o platbu vo výške 932 mil. eur, kde na tejto aprílovej schôdzi práve sa podarilo schváliť legislatívu k... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [14:55] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády, váš čas vypršal, ale bude mať doplňujúcu otázku pán poslanec Marek Lackovič a potom môžte ďalej päť minút odpovedať. Takže nech sa páči, pán poslanec, máte doplňujúcu otázku. [14:58] Marek Lackovič – Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Ďakujem veľmi pekne aj za odpoveď, pán podpredseda vlády. Ale odpoveď na tú otázku, sa obávam, že som úplne nedostal. Tá otázka znie, ak dovolíte, ja ju zopakujem ešte raz, poprosil som vás, aby ste uviedli všetky opatrenia a ich presný časový rámec, ktoré robíte, aby sme tie peniaze z Európskej únie zachránili. Rozumiem, že tá situácia je aj vplyvom zlých rozhodnutí vlády, najmä v oblasti trestných kódexov ťaživá a veľmi ťažká, ale napriek tomu snáď robíte aj niečo viac, ako je len komunikácia s Európskou komisiou. Ak vás môžem poprosiť, skúsme ešte raz. Ďakujem pekne. [14:59] Peter Kmec – Vystúpenie v rozprave Áno, v skratke vám odpoviem na túto vašu otázku. Ja zatiaľ z mojej komunikácie s Európskou komisiou v žiadnom prípade ne, v podstate nevyhodnocujem, že by nám hrozilo bezprostredné krátenie alebo zastavenie toku európskych peňazí, čo sa týka plánu obnovy. Máme tam určité otvorené otázky, ktoré sú datované aj z minulosti, to je predovšetkým limity verejných výdavkov. Tam vedieme veľmi intenzívnu komunikáciu, ako nahradiť tie pôvodné nastavené, ten pôvodne nastavený míľnik a sme v etape, kde sa začíname stretávať na mieste s Komisiou, kde by sme mohli dosiahnuť určitý kompromis. Tu by som len chcel pripomenúť, že šéf vašej kandidátky, ktorý bol v tom čase predsedom vlády, odmietol taktiež tieto limity verejných výdavkov plniť a vyžiadal si výnimku od Európskej komisie. Takže aj z pohľadu vášho špicen kandidáta na európskej kandidátke realizácia týchto limitov verejných výdavkov bola nereálna. Takže momentálne sa bavíme s Európskou komisiou, ako tieto limity verejných výdavkov nastaviť do nejakého reálne, reálneho stavu. Čo sa týka horizontálnej témy, kde, samozrejme, tiež sa vedie veľmi, veľmi aktívna verejná diskusia, otázka právneho štátu a predovšetkým ochrana finančných záujmov Európskej únie, tam, samozrejme, snažíme sa dostať po novelizácii Trestného zákona tú diskusiu s Európskou komisiou do stavu, že uspokojíme všetky jej prípadné obavy, čo sa týka ochrany finančnej dohody Európskej únie, ktorá je základom tvorby tejto dohody v rámci plánu obnovy. A tu opäť sa dostávame do situácie, že vedieme veľmi odbornú a detailnú diskusiu nie o otázke, či zrušiť alebo nezrušiť Úrad špeciálnej prokuratúry, ale akým spôsobom je momentálne organizovaná Generálna prokuratúra na to, aby boli ošetrené finančné záujmy Európskej únie. A tam vysvetľujeme, že zrušením Úradu špeciálnej prokuratúry došlo k tomu, že momentálne boj proti organizovanej trestnej činnosti a ochrane finančných záujmov Európskej únie bude riešiť viac prokurátorov, ako tomu bolo v prípade Úradu špeciálnej prokuratúry, a mnohí títo prokurátori sú už zapojení do týchto aktivít či už na úrovni krajskej prokuratúry, alebo potom aj v rámci vytvorenia oddelenia v boji so závažnou trestnou činnosťou. Takže z pohľadu čo sa týka počtov konkrétnych prokurátorov, tak tieto otázky sú ošetrené. Generálny prokurátor pripravuje momentálne odpoveď, ktorá by mala odísť v piatok, a myslím si, že mnohé tieto otvorené otázky, ktoré boli aj komunikované prostredníctvom médií v rámci uniknutého dôverného materiálu, budú zodpovedané. Ďakujem pekne. [14:59] Michal Šimečka Ďakujem veľmi pekne. Ďalšia otázka č. 9, pán poslanec Kapuš, ktorý ale v sále nie je. Ďalšia otázka od pána poslanca Mega, ktorý tu je, je to otázka na pána ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Juraja Blanára a tá otázka znie nasledovne: „Vážený pán minister, politický výbor Parlamentného zhromaždenia Rady Európy nedávno odporučil, aby bolo Kosovo prijaté za člena tejto organizácie. Ako sa k tomuto odporúčaniu stavia slovenská diplomacia?" Pán minister, máte slovo. [15:03] Juraj Blanár – Vystúpenie Ďakujem, pán predsedajúci. Ďakujem za otázku, vážený pán poslanec. Áno, žiaľ, musím potvrdiť vaše slová, Výbor pre politické vzťahy a demokraciu Parlamentného zhromaždenia Rady Európy, ktorého je súčasťou aj Slovenská republika, naozaj 27. marca tohto roku prijal závery, v ktorých odporučil, aby Kosovo bolo prijaté do Rady Európy. Svoje odporúčanie opiera o argument, že takéto členstvo by, citujem, viedlo k posilňovanie štandardov ľudských práv v Kosove tým, že osobám pod jurisdikciou kosovského ich orgánu by zabezpečoval prístup k Európskemu súdu pre ľudského práva. Také konštatovanie prijali. Chcem ale ubezpečiť, vážené pani poslankyne a páni poslanci, že rezort diplomacie Slovenskej republiky pozorne sleduje tieto procesy na pôde Rady Európy vo vzťahu ku Kosovu, ale aj kroky Prištiny v oblasti prijímania právnych noriem a ich súlad s medzinárodnými normami, štandardami Európskej rady vrátane Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a jeho protokol. Musím konštatovať, že viaceré stanovené podmienky, žiaľ, ostávajú nenaplnené, vrátane mnohých medzinárodnoprávnych záväzkov Kosova vyplývajúcich z dialógov, z dialógu medzi Belehradom a Prištinou. Pokiaľ ide ale o Radu Európy, dámy a páni, bol by to jeden z bezprecedentných krokov, ktoré by nastali v tomto prípade, pretože členom Rady Európy by sa stala krajina, ktorá nie je uznaná krajinami, ktoré sú členmi Rady Európy. A tu musím ešte raz zdôrazniť, že Slovenská republika od začiatku spoločne s ďalšími štyrmi krajinami Európskej únie, Rumunskom, Španielskom, Cyprom a Gréckom, dodnes neuznali Kosovo a neuznali ho preto, lebo sme presvedčení, že Kosovo vzniklo rozpore s medzinárodným právom. A tento náš postoj je konzistentný a nemeniaci sa. Hovoríme to keď sme boli v opozícii a stojíme za tým aj keď sme vo vláde, pretože toto je jeden z najsilnejších nástrojov, ktoré musíme ctiť pre krajiny rozmeru, ako sme my, ani nie malej, ale strednej krajiny, dodržiavanie medzinárodného práva. A nemôžeme si dovoliť pozerať na dodržiavanie medzinárodného práva tak, že keď ho poruší ten dobrý, tak je to v poriadku, v úvodzovkách, ale keď ho poruší ten zlý, tak to už nie je v poriadku. Lebo takýto dvojaký štandard, bohužiaľ, nastal. A to si musíme povedať úplne otvorene. Ale my sme vždy na strane dodržiavania medzinárodného práva. Tak je to aj v prípade Ukrajiny, tak je to v prípade Kosova a bolo to aj v prípade útoku na Irak, kde podľa dostupných informácií zbytočne prišlo o život milión civilistov, vojakov a tak ďalej. Čiže z tohto pohľadu náš postoj je nemenný a budeme presadzovať náš postoj v rámci našich možností aj v Rade Európy. Pevne verím, že aj poslanci, ktorí budú na parlamentnom zhromaždení Rady Európy, ktorým predsedá, alebo je šéf delegácie pán podpredseda Národnej rady Ľuboš Blaha, že spoločne toto stanovisko budú prezentovať aj na pôde Rady Európy. A je už len na ostatných krajinách, ktoré na jednej strane hovoria o dodržiavaní medzinárodného práva, a sú to naše partnerské krajiny, či už je to v Európskej únii alebo aj NATO, napriek tomu, že tu bolo porušené medzinárodné právo, uznali Kosovo. My stojíme jasne na týchto pevných základoch. Čiže bol by tu precedens, my to odmietame a budeme robiť všetko preto na úrovni Rady Európy, aby k tomu nedošlo. Najlepšie by bolo, keby celá táto agenda bola stiahnutá a nerokovalo sa o nej ďalej, ale uvidíme, aký bude ďalší vývoj. Ale o postoj našej diplomacie a Slovenskej republiky sa nemusíte obávať. Ďakujem. (Potlesk.) [15:03] Michal Šimečka Ďakujem, pán minister. Pán Mego, máte doplňujúcu otázku? Nie je tomu tak, v tom prípade ideme na ďalšie otázky. Číslo 11, tá otázka práve padla, tak sa pýtam iba pána poslanca Hazuchu, či má doplňujúcu otázku. Nie je tomu tak. Pán Kapuš nie je v sále. Ideme na otázku č. 13 od pani poslankyne (reakcia z pléna), je tam, pardon, ospravedlňujem sa, takže v tom prípade otázka, ktorá už padla na Kosovo, ale či máte doplňujúcu otázku. Nie je tomu tak, tak ideme na otázku č. 13 od pani poslankyne Kosovej na pána vicepremiéra Kmeca, tá už tiež padla. Tak sa pýtam pani poslankyni, či má doplňujúcu otázku. Nie je tomu tak. To isté 14, pani poslankyňa Hanuliaková, tá v sále ani nie je. Takže ideme na (reakcia z pléna), je, pardon, ospravedlňujem sa, som sa pozrel vyššie, pardon. Doplňujúcu otázku na eurofondy na pána Kmeca? Nie je tomu tak. Takže otázka č. 15 od pani poslankyne Plevíkovej, ktorá tu je, a otázka je na pána ministra zahraničia a asi ju ani nestihnem dočítať, ale pre istotu: „Vážený pán minister, Slovensko a Kubu spája dlhoročný vzťah ešte z čias bývalého Československa. Ako konkrétne chce Slovenská republika pomôcť Kube, ktorá v týchto dňoch čelí akútnemu nedostatku potravín?" Pán minister, Kuba, tri sekundy, tak tento problém nevyriešime. Dobre, tak týmto pádom končí hodina otázok a po veľmi krátkej pauze budeme pokračovať v štandardnom rokovaní. (Prestávka.) Šimečka, Michal, podpredseda NR SR Budeme pokračovať v popoludňajšom rokovaní tretieho dňa 12. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky podľa odsúhlasenej zmeny programu, a to druhým čítaním o vládnom návrhu zákona o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Prerokúvame ho v skrátenom legislatívnom konaní. Tento vládny návrh je pod tlačou 199. Výsledky rokovania výborov sú tlač 199a. A poprosím teraz pána ministra dopravy pána Jozefa Ráža, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Prosím, pán minister, máte slovo. (Rokovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete a o zmene a doplnení niektorých zákonov , tlač 199.) [15:16] Jozef Ráž – Vystúpenie Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážené pani, pán podpredseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi uviesť v druhom čítaní vládny návrh zákona o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Ako som už spomenul v mojom vystúpení v prvom čítaní, vládnym návrhom zákon sa napĺňa Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky. Predložená zákonodarná úprava reaguje na potrebu zrýchlenia postupov prípravy a realizácie významných investičných projektov. Zároveň je jej cieľom prebrať tiež smernice Európskeho parlamentu a Rady EÚ 2021/1187 o zefektívňujúcich opatreniach na dosiahnutie pokroku pri realizácii traseurópskej dopravnej siete do právneho poriadku Slovenskej republiky, ktorá mala byť transponovaná do 10. augusta 2023. Myslím si, že všeobecne sa vieme zhodnúť na tom, že z národného a medzinárodného hľadiska významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako napr. doprava, zdravotníctvo, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky sú realizované v dlhodobých časových rámcoch. Zopakujem, že hlavnými dôvodmi tohto nepriaznivého stavu sú majetkoprávne (správne majetkovoprávne, pozn. red.) vysporiadanie, povoľovacie procesy a verejné obstarávania. Tieto procesy nedovoľujú v potrebnom čase pripraviť a implementovať rozsiahle strategicky významné stavby. Cieľom návrhu zákona je zefektívniť a spriechodniť procesy pri vybraných významných investičných projektoch definovaných ako strategické investície. Pri návrhu zákona sme vychádzali jednak z reálnych skúseností investorov, ktorí sa pri svojej činnosti boria legislatívno-procesnou mašinériou, ako aj správnych úprav, ktoré v Slovenskej republike sú už uplatňované, či legislatívy uvedenej do praxe v iných krajinách Európskej únie. Hlavným návrhom zákona sa upravujú podmienky na prípravu uskutočňovania a dokončovania investičných projektov, o ktorých vláda Slovenskej republiky rozhodne, že sú strategickou investíciou, ktorých realizácia je vo verejnom záujme. Práva a povinnosti investora. Postup a podmienky vydávania povolení pri výstavbe projektov uvedených v prílohe č. 1 – zoznam oblastí investícií vládneho návrhu zákona, kde je vymedzená transeurópska dopravná sieť TEN-T, čím dôjde k prebratiu povinností vyplývajúce zo smernice TEN-T do právneho poriadku Slovenskej republiky. Pôsobnosť orgánov štátnej správy, majetkoprávne (správne majetkovoprávne, pozn. red.) vysporiadanie pozemkov, skrátenie lehôt povoľovania investičných projektov, a to od posudzovania vplyvov na životné prostredie, územné a stavebné konanie až po kolaudáciu a verejného obstarávania. Na záver ešte zdôrazním, že neustále odďaľovanie realizácie významných infraštruktúrnych projektov prehlbuje infraštruktúrny dlh, negatívne ovplyvňuje ekonomický a demokratický, demografický vývoj v Slovenskej republike, do, pardon, republike. Dovolím si vás, vážené panie poslankyne a páni poslanci, požiadať o podporu návrhu zákona, ktorý má potenciál pre zastavenie oslabovania konkurencieschopnosti našej krajiny. Ďakujem pekne. [15:16] Michal Šimečka Ďakujem pekne, pán minister, a dal by som slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárske záležitosti pánovi poslancovi Ľubomírovi Vážnemu, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Pán spravodajca, nech sa páči. [15:19] Ľubomír Vážny – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem. Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, páni poslanci, predkladám spoločnú správu výborov, ako tlač 199a, výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete a o zmene a doplnení niektorých zákonov v druhom čítaní. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 200 zo 17. apríla 2024 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, ďalej výborom pre financie a rozpočet, pre hospodárske záležitosti, pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili gestorskému výboru v určenej lehote žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Všetky uvedené výbory odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť. Z uznesení výborov, ktorým bol predmetný návrh zákona pridelený na prerokovanie, vyplýva 31 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch 1 až 31 spoločne s odporúčaním schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť v znení neskorších, v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe, ktoré gestorský výbor odporúčal schváliť. Spoločná správa výborov o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre hospodárske záležitosti č. 46 z 18. apríla 2024. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril predložiť návrhy v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu. [15:19] Michal Šimečka Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec. Otváram týmto rozpravu, do ktorej sa písomne prihlásili štyria poslanci. A ako prvý vystúpi za klub Progresívne Slovensko pán poslanec Ivan Štefunko. [15:22] Ivan Štefunko – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážený pán spravodajca, milé dámy, milí páni, nemám ten komfort ako pán minister zopakovať tú istú správu alebo teda ten istý prejav, ktorý robí aj pri prvom čítaní, aj pri druhom, kvôli tomu, že vlastne jeho pozícia sa až tak nemení, ale nás ako docilných a presných poslancov a poslankyne máme ten, tú situáciu trošku inú. Lebo vlastne ten zákon, ktorý nám bol predložený v skrátenom legislatívnom konaní, sa vyvíja. Ako ste počuli, vážené dámy, vážení páni, dostali sme 31 pozmeňujúcich návrhov, o ktorých sa bude hlasovať spoločne, tak dovoľte mi vám len vybrať niektoré z nich, ktoré sú veľmi špecifické a na ktoré by som chcel upozorniť. Jeden z poslaneckých, alebo teda pozmeňovacích návrhov je, že doteraz sa mohla ponúknuť, alebo teda považoval sa za strategickú investíciu prijímateľ, ktorý mal 100 % vlastníctva štátu. Momentálne sa to zmení na 50 %. Dostali sme na výbore nejaké vysvetlenie, kvôli čomu to je, špeciálne pravdepodobne sa to bude týkať energetických podnikov, ktoré majú zmiešanú vlastnícku štruktúru. Tým ale sa deje to, že sa vlastne zvyšuje počet prijímateľov, ako bolo predpokladané zo začiatku, a to ešte aj sa znásobuje tým, že v tomto pozmeňujúcom návrhu z poslaneckého klubu HLAS-u sa takisto znižuje zo 100 mil. na 50 mil. hranica, minimálna hranica podpory. To znamená, že sa čisto matematicky zdvojnásobuje počet projektov, ktoré môžu byť podporené. Samozrejme, aj na to je nejaká, nejaké vysvetlenie, ak nechcem povedať výhovorka, lebo verím, že je to akože vysvetlenie, ktoré si ministerstvo dopravy, ktoré za to ručí, zatiaľ premyslelo, len chcel by som povedať, že v krajine, kde je všetko prioritou, nič nie je prioritou. Keď je stratégia, že sa ideme sústrediť na všetko, tak nakoniec sa nebudeme sústrediť na nič. A my ako Progresívne Slovensko vo všetkých našich programových dokumentov, odkedy sme vznikli až doteraz, tvrdíme, že Slovensko má pred sebou veľké, veľmi veľké výzvy, digitálna transformácia, zelená transformácia, umelá inteligencia, respektíve infraštruktúra a dobiehanie chudobnejších regiónov. Preto sme presvedčení, že treba dobudovať infraštruktúru na Slovensku a máme obavu, že napríklad tento pozmeňujúci návrh môže defokusovať ministerstvo dopravy, respektíve aj mnohé iné ministerstvá s realizáciou týchto strategických cieľov Slovenskej republiky. Zároveň sa udialo to, že prišiel nový návrh, v tomto prípade od pána kolegu Vážneho, alebo teda z ich poslaneckého klubu, že predseda územného úradu sa už nebude vyberať Národnou radou, ale bude menovaný ministrom dopravy. Samozrejme, oni povedia, že to tak bolo pred tým, ako prišla Matovičova vláda, a v zásade oni to len napravujú, ale je to jasný signál toho, že tento establishment sa snaží si dostať pod seba, pod svoju kuratelu veľmi veľa rozhodnutí a možno pri niektorých ministerstvách nám to menej vadí, pri niektorých viac, ale mám pocit, že inštitúcie a regulácia v rámci inštitúcie by sa nemali nejakým spôsobom posudzovať podľa toho, kto ju momentálne riadi, ale mala by byť regulácia, respektíve legislatíva nastavená aj na najhorší scenár. Nebudem teda hovoriť dlhšie. Pravdepodobne vás neprekvapí, že poslanecký klub PS predloží pozmeňujúci návrh k tomuto druhému čítaniu, ktoré predloží môj kolega z poslaneckého klubu, kde adresujeme tri základné veci, a nechám to na kolegov, aby to povedali, ale zopakujem, vadí nám nie úplne adresnosť, nie úplne fokusovanie a nie úplne jasné kritériá, ako sa to bude rozhodovať. Ďakujem vám veľmi pekne. [15:25] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Za klub SaS vystúpi pán poslanec Dostál, nech sa páči. [15:28] Ondrej Dostál – Vystúpenie v rozprave Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, priznám sa, že som váhal, či sa vôbec mám prihlásiť do rozpravy aj v druhom čítaní, aj som sa prihlásil za klub ako prvý, potom som sa odhlásil a vďaka tomu teraz pán poslanec Štefunko vystúpil ako prvý a povedal mnoho z toho, čo som ja chcel povedať. Ale potom som sa znovu, znovu prihlásil. Odhlásil som sa preto, lebo som mal pocit, že je to také trochu už hádzanie hrachu na stenu, ako to častokrát býva, keď opozícia kritizuje vládne návrhy a ja som si teda špeciálne s týmto návrhom čosi užil. Bol som spoluiniciátorom hromadnej pripomienky, vystúpil som k skrátenému konaniu aj v prvom čítaní, keďže pán minister hovoril až v záverečnom slove, tak nebola možnosť naňho reagovať. Nebolo to tak, že by sa teda ministerstvo úplne vysporiadalo so všetkými alebo skoro všetkými pripomienkami. Ja som sa nemohol zúčastniť rozporového konania na ministerstve, ale kolegovia a kolegyne, ktoré tam boli, mali najprv z neho veľmi dobrý dojem, že ako boli ochotní zamestnanci ministerstva, myslím, že na čele s pani štátnou tajomníčkou diskutovať, počúvať ich argumenty a dokonca aj meniť, meniť ten návrh. A potom ostali takí prekvapení, keď videli tú, tú finálnu podobu, ktorá išla ďalej v legislatívnom procese, lebo to veľmi nezodpovedalo tomu, ako, ako o tom hovorili na tom rozporovom konaní. Čiže vo vzťahu k našej hromadnej pripomienke, ani vo vzťahu k hromadnej pripomienke skupiny mimovládnych organizácií, tej druhej, sa tie rozpory určite nepodarilo, nepodarilo odstrániť. A hovorili sme o hromadnej pripomienke, niečo podobné hovorila sekcia vládnej legislatívy, ktorá ale, ako pán minister povedal na výbore, má iba poradný hlas a ja som sa to snažil hovoriť v oboch predchádzajúcich vystúpeniach, že tento návrh je jednak pretláčaný za cenu porušovania legislatívnych pravidiel, príliš zasahuje do vlastníckych práv, príliš oslabuje postavenie účastníkov konania v procesoch, ktoré predchádzajú realizácii strategických investícií, a navyše sa tam oslabuje aj kontrola vo verejnom obstarávaní bez toho, aby na to existovali legitímne dôvody. Naopak to vytvára priestor pre to, aby to verejné obstarávanie nebol, neprebiehalo korektným spôsobom, respektíve aby sa tam vyskytli chyby alebo aj účelové, účelové nastavenia verejného obstarávania. Ale keby som mal asi hovoriť iba toto, tak naozaj som váhal, či sa, či sa mám prihlásiť alebo nie, tak som netrpezlivo čakal, že aké pozmeňujúce návrhy vyjdú zo spoločnej správy. A, bohužiaľ, neboli tie pozmeňujúce návrhy k dispozícii na ústavnoprávnom výbore, kde som bol členom, boli prerokované až na gestorskom hospodárskom výbore. Tak som čakal, kedy sa konečne dostanú, budú zverejnené a boli vlastne nejakých 20 minút pred, pred rokovaním, teda pred skončením hodiny otázok, myslím, že sa na internete objavila tá spoločná správa, ktorá ma prinútila sa znova prihlásiť, lebo som si tam všimol v podstate tie veci, o ktorých hovoril aj pán poslanec Štefunko. A tak by som si ich dovolil aspoň stručne, stručne okomentovať. Je to spoločná správa, kde sú pozmeňujúce návrhy, ktorých je 31, tá spoločnosť práva je na 15 stranách, takže opäť dochádza k pomerne významnej zmene toho zákona. Veľká časť tých zmien, predpokladám, že sú reakcie na upozornenia zo strany, strany parlamentnej legislatívy a majú legislatívno-technický charakter, respektíve opravujú alebo posúvajú správnym smerom napríklad tú tému vstupu na cudzí, cudzí pozemok tak, aby to bolo, bolo riešené spôsobom, ktorý berie väčší ohľad na vlastnícke práva. Ale sú tam aj zmeny, ktoré s týmto nesúvisia a predpokladám, že nie sú reakciou na, na, na to, čo sa, čo zaznelo v rozprave alebo čo dostali ako spätnú väzbu od parlamentnej legislatívy. A teraz sú to dva okruhy, je to jednak bod 31 spoločnej správy, ktorým sa mení spôsob kreovania riaditeľa alebo predsedu úradu pre územné plánovanie a výstavbu. Tam nechcem hodnotiť vecne, že o čo, tú zmenu, že či to má robiť parlament na návrh 15 poslancov, alebo vláda na návrh ministerstva dopravy, len chcem upozorniť, že je to prílepok. Je to zasa, rieši, rieši sa tu iný zákon, ktorý so strategickými investíciami ako takými nemá, nemá priamo dočinenia, ak teda, ešte raz, odmyslíme si, že všetko súvisí so všetkým, tak je to prílepok. A teda upozorňujem, že nie je v súlade so zákonom o rokovacom poriadku a nemal by dať pán predsedajúci o ňom hlasovať, tak upozorním na to aj pána spravodajcu, aby upozornil predsedajúceho. No a ale viac by som sa chcel dotknúť tých, tých bodov, ktoré sú 1, 3, 4, 5 pozmeňujúce návrhy, ktoré menia charakter toho, čoho sa zákon o strategických investíciách bude, bude týkať. Keď to veľmi zjednoduším, tak doteraz tie strategické investície sa od rôznych zákonov typu toho zákona o významných investíciách líšili práve tým, že malo ísť o verejné inštitúcie, ktoré budú plne realizované, realizované vlastne verejnými, verejnými inštitúciami. Že doteraz investorom podľa tohto zákona mohla byť Slovenská republika zastúpená štátnym orgánom, vyšší územný celok alebo obec, právnická osoba so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu, vyššieho územného celku alebo obce, právnická osoba zriadená zákonom alebo štátnym orgánom, združenie právnických osôb, ktorého členmi sú len právnické osoby podľa prvého až tretieho bodu. Čiže všetko sú verejné inštitúcie alebo od nich odvodené inštitúcie a priamo, priamo kontrolované investície. Teraz v bode 1 sa navrhuje doplniť, že investorom môže byť aj právnická osoba s priamou alebo nepriamou majetkovou účasťou štátu, vyššieho územného celku alebo obce v rozsahu viac ako 50 %. Čiže áno, je tam kontrola štátu, ale už ide o subjekty, ktoré nie sú plne verejné a rovnako subjekt verejno-súkromného partnerstva za splnenia ostatných podmienok podľa, podľa tohto zákona. Bodom 3 sa znižuje hodnota investície zo 100 mil. na 50 mil., čiže opäť to bude, bude dostupnejšie širšiemu spektru a ten moment, že je to strategické, je to niečo, niečo naozaj výnimočné, nevravím, že sa stráca, ale sa znižuje. Potom bodom 4 sa v čl. I § 3 odsek 4 písm. c) dopĺňa, dopĺňa investičný projekt, ktorý má spĺňať osobitné strategické požiadavky. Dnes, dnes jedna z tých možností je, že ide o stavby obrannej infraštruktúry a nástroje na zabezpečenie obrany štátu alebo stavby pre bezpečnosť štátu alebo stavby v zdravotníckom zariadení. Myslím, že v tom pôvodnom návrhu tu boli tie účely vymedzené širšie, pod vplyvom pripomienkového konania sa zúžili na také, ktoré by sme teda mohli povedať, že áno, obranná infraštruktúra, bezpečnosť štátu, zdravotnícke zariadenia. No a teraz sa tam doplní, že stavby určené na rozvoj priemyselnej výroby, služieb, výskumu a vývoja, ktorých celková výmera predstavuje najmenej 30 hektárov. Čiže v podstate z niečoho, čo by sme mohli nazvať že verejná infraštruktúra, to zrazu už bude aj biznis, hej, normálne, normálne podnikanie. A potom to potvrdzuje aj ten 5. bod, ktorý zase dopĺňa písmeno, písmeno d), ktoré, ktoré rieši, že pre účely tohto zákona investičný projekt spĺňa osobitné strategické požiadavky, je tam tá výška investície 100 mil., ktorá sa znižuje na 50 mil. Béčko je tam, má prispieť k odvráteniu dlhodobých environmentálnych škôd, c) je, že ide o stavby obrannej infraštruktúry, to, čo som, to, čo som čítal a čo sa má doplniť. A v d) je, že jeho realizácia priamo alebo bezprostredne súvisí s investičným projektom podľa ods. 2. Alebo, alebo je podľa písm. a), b), c), to sú tie, ktoré som teraz čítal, a doplní sa tam „alebo s významnou investíciou podľa osobitného predpisu, ak investičný výdavok na významnú investíciu je vyšší ako 50 mil. eur." Čiže významné investície nemajú iba verejný charakter, alebo nie sú realizované iba verejnými inštitúciami, čiže sa to opäť akoby zmazával ten rozdiel alebo otváralo sa možnosť využitia tohto zákonu aj na inštitúcie, ktoré, ktoré, alebo orgány a právnické osoby, ktoré nie sú, nie sú verejnými a ktorým má slúži ten zákon o významných investíciách. Mimochodom, bol som taký trochu zneistený, keď túto pán sused hovoril, že zákon o významných investíciách bol prijatý za tej predchádzajúcej vlády v roku 2021 a ja som bol poslanec a teda viem, že takéto úpravy som v minulosti kritizoval, tak som mal chvíľu také výčitky svedomia, že som za niečo také hlasoval. Ale nehlasoval som za to tak, tak dal som si pozor a mal som s tým problém aj vtedy. A ale, ale to, čo chcem povedať, je, že celý legislatívny proces, pripomienkové konanie, síce skrátené ale, ale pripomienkové konanie, rozporové konanie, prerokovanie vo vláde, predloženie toho návrhu zákona, pomerne teda pár týždňov uplynulo, odkedy bol ten zákon predložený, rokovali sme o ňom v skrátenom legislatívnom, alebo o skrátenom legislatívnom konaní v prvom čítaní, mal tento návrh charakter, že tá strategická investícia je investícia, ktorá je realizovaná čisto a plne verejnými inštitúciami. Že to nie je zákon, ktorý by bol aj pre súkromné alebo, alebo verejno-súkromné subjekty. A teda áno, keď sa urýchľuje, urýchľuje povolanie, povoľovanie a vyvlastňovanie, tak sa to robí v záujme verejných, čisto verejných inštitúcií. Teraz ani nie pár hodín, ale teda možno pár minút, alebo pár desiatok minút pred tým, ako sa bude hlasovať o tom definitívne, tak zrazu sa mení celý charakter toho, toho návrhu zákona tým, že sa to otvára aj pre verejno-súkromné aktivity a subjekty a pre aj, aj pre, aj pre teda súkromné investície. Čo podľa mňa tiež nie je úplne korektný postup a chcem sa teraz spýtať, že od koho prišla táto, táto iniciatíva, kto s tým prišiel a prečo to nebolo na začiatku v tom návrhu zákona, však, samozrejme, keby to tam bolo na začiatku, tak asi by tu viacerí kritizovali a poukazovali na to, na to od začiatku, ale bolo by to prinajmenšom korektnejší postup, ako v druhom čítaní v skrátenom legislatívnom konaní tam, tam dopĺňať ustanovenia, ktoré zmenia celý charakter toho návrhu tak, ako bolo o ňom hovorené, ako sa k nemu mohla verejnosť vyjadriť v pripomienkovom konaní, poslanci v prvom čítaní a niektorí vo výboroch, ktorí nemali, nemajú to šťastie, že sú v hospodárskom výbore aj v druhom čítaní. A chcel by som teda zopakovať pre pána spravodajcu, že upozorňujem, že bod 31 je podľa môjho názoru prílepkom, je v rozpore so zákonom o rokovacom poriadku a v zmysle zákona o rokovacom poriadku nemožno o ňom dať hlasovať. Ak toto nebude akceptované, tak by som požiadal, aby bol bod 31 vyňatý na osobitné hlasovanie a zároveň by som požiadal, aby boli na osobitné hlasovanie, ale teda v jednom balíku vyňaté aj body 1, 3 a 4, 5 spoločnej správy, ktoré menia podľa môjho názoru charakter celého, celého návrhu a teda ak tam majú byť, tak by tam nemali byť pridávané v druhom čítaní, ale mali byť obsiahnuté v tom prvom návrhu. Ďakujem. [15:40] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Faktickú poznámku má pán poslanec Pročko, nech sa páči. [15:40] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Mne sa strašne páči, keď dáš naozaj faktické vysvetlenie a keď ty, Ondrej Dostál, povieš, že bod 31 je prílepok a nemal by tam byť, on by tam nemal byť, teda nemalo by sa o ňom hlasovať, ale realita je taká, že sa bude o ňom hlasovať, že to zase zvalcujú a zase to bude tak, ako chce vládna väčšina. Čiže darmo my povieme, že to je protizákonné, že to nie je v rámci rokovania v rámci zákona, oni si to aj tak ten paragraf urobia tak, ako to chcú, a ešte si potom aj zatlieskajú. [15:45] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Dostál s reakciou. [15:45] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Pročko, ďakujem za tú poznámku. Áno, myslím si, že to tak bude, že to budú, to upozornenie budú ignorovať a budú o tom hlasovať a schvália to. Napriek tomu považujem za dôležité, keď si opozičný poslanec niečo také všimne, že by mal upozorniť koaličných kolegov na to, čo sa, čo sa chystajú urobiť, a keď to urobia, no tak nech to urobia s tým vedomím, že boli na to, boli na to upozornení. Samozrejme, môžu mať na to, môžu mať na to iný názor, ale bolo by dobré teda, keby ten názor aj nejakým spôsobom zdôvodnili, že by teda vysvetlili napríklad, prečo si myslia, že to nie je prílepok, keď to je prílepok, alebo prečo si myslia, že, že je v poriadku takýmto spôsobom zmeniť charakter toho návrhu zákona v druhom čítaní v skrátenom konaní naozaj že pár no hodín, dobre, povedzme hodín pred, pred tým, ako bude zákon schválený definitívne. Ďakujem. [15:45] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Ďalším písomne prihláseným do rozpravy je pán poslanec Hajko. Nech sa páči. [15:45] Jozef Hajko – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, keď hovoríme o zákone o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície, musíme spomenúť najskôr podobné pokusy z posledných rokov, ba desaťročí. Slovensko je azda rekordérom pri prijímaní zákonov týkajúcich sa významných investícií. So zjednodušením môžem povedať, že čo vláda, to vlastný zákon. Vláda Mikuláša Dzurindu prijala v roku 1999 zákon o opatreniach týkajúcich sa významných investícií. V roku 2015 ho vláda Roberta Fica pozmenila, aby ho v roku 2021 vláda Eduarda Hegera zrušila a prijala úplne nový zákon o významných investíciách. Teraz vláda Roberta Fica predkladá zbrusu nový zákon o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície. Čo bolo cieľom týchto zákonov? Ten bol stále ten istý. Rozprúdiť veľké investície, pričom prioritne išlo o dopravné projekty neraz financované zo zdrojov Európskej únie. A aké je za to štvrť, štvrť storočie výsledok? Slovensko stále nedokáže plynulou diaľnicou spojiť západ s východom republiky. Nosná železničná trať modernizácií zastala niekde pri Žiline a v horách na severe Slovenska sa rýchliky stále presúvajú slimačím tempom. Pomaly každá vláda pri nástupe ohlasuje, že s týmito investíciami výrazne pohne. Súčasný kabinet Roberta Fica nie je výnimkou. Prichádza s návrhom zákona o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete. Vyzerá ako dvojička stále platného Hegerovho zákona o významných investíciách, ale v tomto prípade je jednou z jeho najdôležitejších častí príloha. V prílohe sú vymenované významné investície v oblasti ciest a železníc. Je ich takmer osem desiatok. Keď k nim pribudnú ďalšie, ktoré bude môcť vláda doplniť v prípade, že sa zjavia a budú objemnejšie ako 100 miliónov, miliónov eur podľa pozmeňovacieho návrhu, o ktorom, o ktorom sa tu už hovorilo, objemnejšie iba ako 50 miliónov eur, takže v takomto prípade môže byť počet tých vyznačených investícií strategických dvojnásobok, aj to sa tu už spomínalo. Alebo dokonca viacnásobok. Mne to skôr vyzerá ako vymenovanie problémov, kde Slovensko tlačí topánka. Nevidím tam žiadne priority, na čo sa vláda sústredí, kam peniaze najefektívnejšie nasmeruje. O štatút významných investícií sa bude treba uchádzať vo vláde. Podľa pôvodného návrhu sa mohla o tento štatút uchádzať aktivita so 100-percentnou účasťou štátu alebo samosprávy, po novom v energetike bude stačiť 50 % napríklad. To pasuje napríklad na tri regionálne elektroenergetické podniky, kde, ako vieme, je účasť štátu viac ako 50 %, ale manažérska kontrola je priamo v rukách zahraničných vlastníkov. Podľa navrhovaného zákona vláda vystaví, alebo nevystaví aktivite spĺňajúce spomenuté podmienky zelenú. Ak sa to takejto aktivite podarí, príprava stavby by sa mala výrazne urýchliť. Takáto snaha je bohumilá, avšak, avšak a tu je zakopaný pes. Rukami predchádzajúcich vlád prešlo množstvo aktivít, rozpracovalo sa veľa projektov, raz chýbala dôsledná príprava, potom peniaze, potom odborné či stavebné kapacity. Pracovalo sa, nepracovalo sa na všetkom možnom a niekedy na ničom. To je to roztápanie záujmov vládnych priorít z minulosti. Spomínam si na pokus ministra dopravy z vlády Igora Matoviča spred štyroch rokov. Ten si z množstva dopravných projektov stanovil štrukturálne, štrukturované priority, ale napokon výsledok vidíte sami. Zase buď chýbala ochota, peniaze alebo zlyhávali vládni manažéri, alebo manažéri v štátnych firmách. Veľa sa hovorilo aj o problémoch pri príprave stavieb, pri posudzovanie vplyvu na životné prostredie, či vo verejnom obstarávaní. Takže problémov neúrekom. Teraz je ambícia s vecami pohnúť, čo je, čo treba privítať. No pred vládou ostáva rovnaký problém. Podarí sa presadiť priority a správne presadiť priority potom a potom aj na nich trvať, na tých prioritách? Tento parlament, ak predložený návrh zákona schváli, dá na to vláde mandát a ona bude mať naplno v rukách rozhodnutia. Ako sa toto napríklad, ako sa do tohto premietne napríklad nedávno schválený materiál, ktorý prijala vláda v Košiciach, podľa ktorého sa hospodárska politika bude stavať na výrobe elektromobilov? A tomu sa podriadia školské kapacity, rekvalifikácie, ale aj investície do infraštruktúry. Bude to všetko finančne efektívne? Nuž, toto všetko bude stáť na členoch vlády, preto na nich bude ležať veľmi veľká zodpovednosť. Je tu jeden, ešte jeden problém. My sme naň upozornili v prvom čítaní. Upozorňovali sme na to, aby bola vyvážená ochrana vlastníctva fyzických a právnických osôb. Zákon musí byť schválený v takej podobe, aby obstál testom proporcionality medzi záujmom štátu pri uplatnení mimoriadnych opatrení pre strategické investície a medzi ochranou jednotlivca, ochranou súkromného vlastníctva tak, aby obstál aj testom ústavnosti pri prípadnej ústavnej sťažnosti vzhľadom na ochranu vlastníckeho práva podľa článku 20 Ústavy Slovenskej republiky a článku 1 dodatkového protokolu č. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa tohto každá fyzická alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok. Zaregistrovali sme určitý pokus ísť týmto smerom, to znamená ísť určitým, určitou korekciou. Pozmeňovací návrh alebo návrhy, o ktorých sme tu už hovorili, ktoré si osvojil aj hospodársky výbor väčšinou, väčšinou hlasov, tento pozmeňovací návrh zákona hovorí o zamedzení ujmy na práva majiteľov susedných pozemkoch pri strategických investíciách. Budú mať právo na primeranú náhradu za nútené obmedzenie užívania dotknutých nehnuteľností. Potenciálny problém spomenutý vyššie, ktorý sa týkal vyváženosti ochrany vlastníctva fyzických a právnických osôb, však, tu však ostáva. Slovensko určite potrebuje zrýchliť realizáciu dôležitých investícií, registrujeme aj snahu vlády tomu pomôcť. Zároveň však upozorňujeme na vážne riziká, ktoré som tu spomenul. [15:45] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec, a ešte pred tým, než vystúpi pán poslanec Hargaš, požiadal o slovo pán minister dopravy Jozef Ráž. Takže nech sa páči. [15:45] Jozef Ráž Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, aby som učinil zadosť rokovaciemu poriadku, dovoľte mi, aby som vyjadril súhlas s oboma pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi obsiahnutými v spoločnej správe z výborov. Ďakujem pekne. [15:45] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Takže ďalší vystúpi, a, pardon, s faktickou poznámkou, ospravedlňujem sa, pán poslanec Hargaš ešte chvíľu, pán poslanec Dostál s faktickou. [15:53] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán sused, ja myslím, že to všetci sme tak implicitne predpokladali, že s tými návrhmi súhlasíte a aj to tak na tom výbore vyzeralo, teda na ústavnoprávnom, že s tým, čo je predložené na hospodárskom, súhlasíte, tak áno, ale je to dobré, že zaznelo to explicitne aj v pléne, aj keď ja som teda nemal v úmysle toto nejako rozoberať. Ale teda keď ste sa prihlásili, tak som sa tak potešil, že sa zaradíte k tým ministrom, ktorí sa prihlásia do rozpravy a zareagujú aj na tie pripomienky a výhrady, ktoré prichádzajú od opozície, aby opoziční poslanci mohli aspoň faktickou poznámkou reagovať na to, čo člen vlády povie a prípadne teda v tomto prípade, keď ešte neskončila písomná rozprava, tak keby ste mali takú obsiahlu, obsiahlu odpoveď, tak kto by chcel, sa prípadne mohol ešte aj ústne prihlásiť do rozpravy, tak som trošku sklamaný, že iba ste vyjadrili súhlas s predloženými pozmeňujúcimi, pozmeňujúcimi návrhmi, ale tak budem dúfať, že teda časom sa to zmení. Lebo naozaj aj teda v tejto vláde, predpokladám, že sú ministri, ktorí budú reagovať a zapájať sa, zapájať sa do rozpravy a umožnia poslancom, aby na nich reagovali. Sú takí, čo povedia niečo aspoň v záverečnom slove, na ktoré sa už nedá reagovať, no a sú takí, ktorí nepovedia vôbec nič, tak každý si môže vybrať, že do ktorej skupiny chce patriť. Ďakujem. [15:53] Michal Šimečka . [15:55] Michal Šimečka Ďakujem pekne. Pán poslanec Hargaš, prosím, máte slovo. [15:55] Ján Hargaš – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Keď sme už v tejto pozitívno-naivnej nálade, ja som si zase naivne myslel, že keď pán minister vyjadrí súhlas s pozmeňujúcimi návrhmi, tak do toho zahrnie aj ten, ktorý idem predniesť, ale no ešte netreba, netreba hádzať flintu do žita, neskončila rozprava, ja verím, že ešte nejaké prekvapenie nás možno čaká. Možno aj nejaký koaličný poslanec predloží pozmeňovák, uvidíme. No, v každom prípade tým dávam už na začiatok najavo, že na konci svojho vystúpenia budem predkladať a čítať pozmeňujúci návrh za poslancov Kišša, Štefunka, Hargaša a Trubana v predloženom návrhu zákona. Budem dnes hovoriť o, alebo teraz v tomto momente budem hovoriť o verejnom obstarávaní a napriek tomu, že sa tu rozprávame a prerokovávame zákon o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete, toto je ten moment, kedy ma mal pán predsedajúci zastaviť, ako to bolo dobrou praxou, že teda rozprávam od veci, ale, žiaľ, nerozprávam od veci, pretože tento zákon je čarovný v tom, že vláda doňho skryla aj pomerne nebezpečné zmeny, ktoré sa týkajú oblasti verejného obstarávania. A opäť raz sa dostáva k slovu slávny § 6 ods. 3 zákona o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky, ktorý hovorí, že návrh zákona nemôže obsahovať novelizáciu iného zákona, ktorá obsahovo nesúvisí s návrhom zákona, nakoľko ide v tomto prípade o ľudovo povedané tzv. prílepok. Niektoré z tých zmien, ktoré sa tu navrhujú, povedzme, že keby sme prižmúrili oko, keď už sme v tej pozitívnej nálade, tak by sa dali nejakým spôsobom obhájiť, že nejak súvisia. Niektoré z tých zmien absolútne nesúvisia so strategickými investíciami a majú ďaleko širší dopad ako len na agendu, agendu strategických investícií. Vláda nám tu predstavuje novelu zákona, ktorá má rozväzovať ruky rýchlejšiemu rozvoju Slovenskej republiky, s tým by až taký, až taký problém nebol. Ten problém ja osobne vidím práve v tom novelizačnom článku, článku 11, ktorý zásadným spôsobom mení parametre nejakej transparentnej hospodárskej súťaže vo verejnom obstarávaní a vzďaľuje ju podľa, podľa môjho názoru od princípov dobrého trhu. Čo je smutné, je, že tento zákon ide v skrátenom legislatívnom konaní. O to viac by sme o ňom mali diskutovať a mali by sme dostávať odpovede, čo je tá druhá časť, tu sa teda pridávam k naivite pána Dostála, že tiež som teda dúfal, že tak v druhom čítaní dostaneme odpovede na otázky, ktoré možno zazneli v prvom čítaní, ale, žiaľ, nestalo sa. (Reakcia navrhovateľa.) Idete reagovať? Nie, nie, nie? Škoda. No v prvom čítaní ja som sa pýtal na niektoré veci okolo, okolo tejto témy, okolo zmien, ktoré sa týkajú verejného obstarávania, špeciálne som teda vypichol tému menovania podpredsedu Úradu pre verejné obstarávanie pre strategickú agendu a dúfal som, že dostaneme nejaké odpovede, ale neprišli. Tak je našou povinnosťou a zodpovednosťou pýtať sa ďalej a ísť možno aj do väčšej hĺbky detailu. Čiže v prvom rade, čo je prekvapujúce na tomto zákone, je, že ministri Ráž a Raši napriek podobnosti v menách sa nedohodli na tom, že v akej podobe sa teda ide novelizovať zákon o verejnom obstarávaní. Máme tu dve novely, jednu, povedzme, že veľkú novelu zákona o verejnom obstarávaní, ktorá príde na rad v utorok, a potom druhú takúto malú, skrytú, alebo ako by som ju nazval, ktorá mení niektoré parametre verejného obstarávania, spoločný menovateľ ale je, že viaceré z týchto zmien my považujeme za škodlivé zmeny a možno takýmto spôsobom nejak testujú pozornosť opozície, že či teda dávame pozor na všetky zákony, ktoré sem prídu, tak áno, dávame, všimli sme si aj tieto zmeny. V druhom rade, keď už teda opomeniem to, že sa v rámci vlády nejak nedohodli, že kto bude novelizovať zákon o verejnom obstarávaní a rieši sa to paralelným procesom dokonca na jednej, jednej schôdzi, tak v druhom rade ja vidím problém v odstránení inštitútu, ktorý viacerí poznáme ako inštitút žiadosti o nápravu vo verejnom obstarávaní. Žiadosť o nápravu je v súčasnosti jeden z revíznych postupov podľa zákona o verejnom obstarávaní, ktorý vybavuje priamo tá osoba, ktorá zadáva príslušnú zákazku, teda ten štátny orgán, obec alebo, alebo mesto. Čiže nejde tu o to, že by Úrad pre verejné obstarávanie nejakým spôsobom v rámci žiadosti o nápravu vstupoval do procesu z pozície nejakej nadriadenej autority, ale ide o to, že sa tu deje nejaké trhové vysporiadanie sa s nedokonalosťami alebo chybami v súťažnej dokumentácii. Ja som sa aj v prvom čítaní pýtal, či máme nejaké dáta, ak teda dôvodová správa tvrdí, že žiadosti o nápravu zásadným spôsobom nám pomôžu zrýchliť ten proces, takže či máme nejaké dáta, ktoré to naozaj podporujú. Koľko žiadostí o nápravu je v priemerne predložených v takýchto súťažiach, koľko spôsobujú, koľko spôsobujú zdržania. Teraz sa nerozprávame o námietkach, bavíme sa o žiadostiach o nápravu, ktoré naozaj majú slúžiť na to, aby trh dal nejakú spätnú väzbu tomu zadávateľovi na tú časť súťažných podkladov, ktoré považuje za nesprávne, nesprávne podchytenú alebo, alebo spracovanú. Že práve toto zosúlaďovanie požiadaviek trhu so súťažnými podkladami, podkladmi dáva, dáva nejaký punc kvality a reality, ktorou sa odstraňujú niekedy možno aj nezmyselné chyby v zadávacej dokumentácii a zabraňuje sa potom zbytočnému dodatkovaniu už podpísaných zmlúv, čo okrem iného je jeden z tých najväčších problémov pri, pri, pri zákazkách financovaných z európskych fondov alebo plánu obnovy práve kvôli tým dodatkom, ktoré idú nad rámec nejakého pôvodného rozsahu, často dostávame finančné, finančné korekcie. Čiže žiadosť o nápravu je nástroj, ktorý má pomôcť predísť takémuto nepotrebnému dodatkovaniu následne v realizácii. Zároveň je to nástroj, ktorý je plne v harmónii s legislatívou Európskej únie, ktorá dbá na to, aby štát voči hospodárskym subjektom zúčastňujúcim sa na obchodovaní so štátom vystupoval ako partner a nie ako nejaký nadriadený orgán. Princíp nadriadeného a podriadeného jednoducho v obchodných vzťahoch treba minimalizovať a myslíme si, že tým, že sa žiadosť o nápravu odstráni, sa k tomu nepribližujeme, práve, práve naopak. Ten tretí problém, ktorý chcem spomenúť a treba ho spomenúť, je zriadenie funkcie podpredsedu úradu pre strategickú agendu, a už som to hovoril v tom prvom čítaní, ale teda nedostal som odpoveď, že prečo sa to takto robí. Ani dôvodová správa, ktorá by mala vysvetľovať, prečo sa to takto robí, v tej časti, akým spôsobom je menovaný, neposkytuje žiadne vysvetlenie toho, prečo sa bude práve takýmto spôsobom menovať podpredseda pre strategickú agendu. Aby som to teda dal do kontextu. Súčasný stav je taký, že predseda Úradu pre verejné obstarávanie je volený parlamentom, následne nominuje svojich dvoch podpredsedov, ktorých volí vláda na jeho návrh. Po novom, po tejto zmene sa navrhuje, aby jeden z tých dvoch podpredsedov dostal titul podpredseda pre strategické, pre strategickú agendu, alebo strategickú agendu a bude stále menovaný vládou, ale už nie na návrh predsedu ÚVO, ale na návrh vedúceho úradu vlády. Čiže priameho podriadeného premiéra. Ja si myslím, že to je problém, že tým zasahujeme aj do takej filozofie, akou je nejaká deľba moci v rámci, v rámci štátu. Tá je daná, máme moc zákonodarnú, máme moc výkonnú, máme moc súdnu, niektorí právni teoretici ešte uznávajú aj moc kontrolnú a myslím, že netreba nejakým spôsobom vysvetľovať, prečo je dobré, že predseda Úradu pre verejné obstarávanie je volený zákonodarnou mocou, má tým pádom nejaký mandát a ten mandát uplatňuje aj tým, že si vyberá alebo navrhuje svojich podpredsedov. Dnes mu tento mandát zosekáva táto novela na polovicu, nebude si vyberať jedného zo svojich podpredsedov, bude mu ho vyberať vedúci úradu vlády. Nie je to vysvetlené ani v dôvodovej správe, prečo je toto krok správnym smerom a vôbec prečo je to potrebné. Tak povedzte, tak nedôverujeme predsedovi ÚVO, nepáči sa nám, koho by si tam asi nanominoval, tak to tam rovno nanominujeme my. Alebo vysvetlite to nejakým spôsobom, že prečo to teda robíte takýmto spôsobom, alebo nám povedzte, už tu niekde pán premiér použil také, je to mocenské rozhodnutie, tak povedzte, je to mocenské rozhodnutie, chceme mať mocenský vplyv na Úrade pre verejné obstarávanie, a preto sme to navrhli takto. Jednoducho nie je to vysvetlené, nezazneli tie argumenty. Viem, že sa na to pýtali aj kolegovia na výboroch teraz pred druhým čítaním, počuli sme veľa, ale vysvetleného bolo málo. Veľa kvetnatých rečí, ale tá podstata vysvetlenia nezaznela. Prečo potrebujete, aby podpredsedu pre strategickú agendu navrhoval do funkcie vedúci úradu, úradu vlády. Čo je ešte dôležité, je, že tento podpredseda dostáva štatutárnu právomoc v agende strategickej, teda v časti strategickej agendy, čím sa svojím spôsobom stáva nejakým spoluštatutárom Úradu pre verejné obstarávanie a v tej štatutárnej kompetencii bude mať tie najdôležitejšie štátne strategické zákazky. A je to problém, pretože si myslím, že to naozaj naráža na ten princíp deľby moci. Ako môže byť spoluštatutárom, ak je volený úplne iným spôsobom ako ten, ja neviem, volajme ho teraz, ako to budeme volať? Poďme sa dohodnúť, primárny štatutár, hlavný štatutár, prvý štatutár, druhý štatutár, jak to bude, procesný štatutár, väčší štatutár, menší štatutár, strategický štatutár. No chápem, že to je nejaký váš strategický zámer mať tam strategického štatutára, ale nie je úplne správny. Ja si myslím, že to je dokonca v rozpore aj s § 22 zákona o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, kde sa v ods. 4 hovorí, že na čele, na čele Úradu pre verejné obstarávanie je predseda, ktorého na návrh vlády volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu. Nepíše sa tam nič o nejakom spolupredsedníctve, že kto tam teda spolu s ním je na čele toho Úradu pre verejné obstarávanie, že tam je teda nejaký, nejaký iný, keď už na čele, tak náčelník. Jednoducho je to v rozpore s týmto, s tým konceptom, ako má Úrad pre verejné obstarávanie fungovať ako nezávislá kontrolná inštitúcia s mandátom od Národnej rady. Čiže, čiže dobre, keby ste to chceli vyriešiť, keď teda chcete z neho spraviť spoluštatutára, tak dajte ho kľudne voliť tiež Národnou radou. Keď teda chcete, aby tam bol človek, ktorý má ekvivalentný mandát pre strategickú agendu, tak nech, nech to ide cez voľbu v Národnej rade rovnakým spôsobom, ako je to pri predsedovi ÚVO. A zároveň dovolím si podotknúť, že nech aj rovnakým spôsobom sa do tej funkcie sa môže dostať. Pretože ja som bol svojho času v nejakej neziskovke a v tom čase sa prvýkrát použil inštitút nejakého verejného vypočúvania kandidátov na predsedu ÚVO, niektorí si to budú pamätať. Podľa mňa to je dobré, že takýto verejný proces tam existuje, že má verejnosť možnosť dopytovať sa kandidáta na predsedu ÚVO, alebo kandidátov, kandidátok na predsedu, predsedníčku ÚVO. A teda keď chcete mať niekoho, kto má tiež štatutárnu kompetenciu, tak spravte rovnaký proces aj pri podpredsedovi pre strategickú agendu vrátane nejakého verejného vypočutia. Nech sa môžme pýtať, s akou agendou tam ten človek, človek ide. Ak by som to prirovnal k niečomu, čo už tu inštitucionálne bolo zavedené, tak donedávna sme mali pozíciu špeciálneho prokurátora, ktorý bol tiež nezávislý od generálneho prokurátora, obaja boli volení Národnou radou. Vtedy s tým nikto problém nemal. No tak keď chcete mať predsedu ÚVO a spolupredsedu ÚVO, oboch v štatutárnej kompetencii, tak, tak skúste možno zopakovať takýto spôsob, spôsob voľby. Čiže záverom, predtým, ako pôjdem k tomu pozmeňováku, dodám, že opäť tu máme situáciu, kedy návrh z dielne vlády sa javí ako legislatívne nedomyslený, duplicitný s iným návrhom, ktorý prerokúvame na tej istej schôdzi, a tam je teda ešte podstatne viac. A vidím tu ešte jeden spoločný, spoločný menovateľ, a to je zavádzanie možnosti odvolávať podpredsedov úradu, vrátane toho strategického bez udania dôvodu vládou, prípadne obsadenie funkcie predsedu podpredsedom, ak nie je zvolený predseda a pri skúsenosti zo Slovenskej informačnej služby nám blikajú všetky kontrolky, keď takéto niečo v tom zákone teda nakoniec, nakoniec bude. Takže ja si myslím, že tento modus operandi, ktorý, ktorý tu koalícia posledné mesiace predvádza a predvádza ho aj pri tomto zákone, kde na tej vecnej stránke, hovoril to aj môj kolega Ivan Štefunko, že na tej vecnej stránke, že potrebujeme podporovať naozaj strategické investície, plne s tým súhlasíme aj v tom, že znižovanie tej hranice toho, čo považujem za strategickú investíciu, len spôsobí, že budeme mať opäť more strategických investícií, z ktorých vlastne niktorá nebude ani poriadne strategická, lebo ich bude príliš veľa. Čiže po obsahovej stránke by sme sa s tým aj vedeli zhodnúť, ale to, čo k tomu zákonu je ešte pribalené, tak to sú veľmi nebezpečné zmeny, kde jednoducho nevieme, nevieme s týmito zmenami sa stotožniť a s nimi súhlasiť. A preto podávame pozmeňujúci, pozmeňujúci návrh, ktorý teraz prednesiem. Najprv prečítam znenie pozmeňujúceho návrhu a potom na záver k jednotlivým bodom prečítam odôvodnenie. (Reakcia z pléna.) Bude v tom chaos potom, keď odôvodnenie. Ďakujem za upozornenie od pána kolegu Dostála, tak najprv prečítam odôvodnenia, aj keď ešte nebudete vedieť, že čo idem navrhnúť, tak ja prečítam, prečítam odôvodnenia. Takže pre tých, čo to budú potom sledovať podľa jednotlivých bodov. Tak odôvodnenie k bodom 1 až 4 pozmeňovacieho návrhu znie: Cieľom návrhu zákona o strategických informáciách by malo byť zrýchlenie procesov výstavby strategických objektov, avšak možnosť presunutia hodnotenia štúdie uskutočniteľnosti na ministerstvá iné ako Ministerstvo financií SR tomuto cieľu nezodpovedá, a preto je bezpredmetná. Naopak, presun hodnotenia môže spôsobiť aj predĺženie celého procesu, nakoľko Ministerstvo financií Slovenskej republiky má s prípravou hodnotení na rozdiel od iných rezortov dlhoročnú prax a nastavené procesy a zamestnáva na túto činnosť aj expertov pre jednotlivé sektory. Prípadné skrátenie procesu hodnotenia môže prameniť jedine zo zníženia nárokov na toto hodnotenie v rámci jednotlivých rezortov. Takáto možnosť je obzvlášť škodlivá, nakoľko hodnotenia majú zabezpečiť, že projekty budú pripravené v čo najvyššej kvalite, čo je o to dôležitejšie v prípade strategických investícií. Zároveň je možné, že v prípade presunov dôjde ku konfliktu záujmov, kedy bude rezort hodnotiť investíciu, ktorú sám zastrešuje. Výsledkom môže byť opäť zhoršená kvalita projektu. Z tohto dôvodu navrhujem možnosť presunutia hodnotenia z Ministerstva financií Slovenskej republiky na iné ministerstvo z návrhu zákona vypustiť a primerane k tomu upraviť aj ostatné súvisiace časti návrhu zákona. Potom bude nasledovať bod 5, ku ktorému prečítam teda odôvodnenie. Inštitút žiadosti o nápravu vecne ani legislatívne priamo nesúvisí s mimoriadnymi opatreniami, strategickými investíciami, ani nie je imanentný pre výstavbu traseurópskej dopravnej siete, ide o teda o tzv. prílepok. Podľa § 6 ods. 3 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov návrh zákona nemôže obsahovať novelizáciu iného zákona, ktorá obsahovo nesúvisí s návrhom zákona. Vecne však odstránením inštitútu žiadosti o nápravu zo zákona o verejnom obstarávaní dôjde ku zníženiu kvality súťaží a zároveň a verejným obstarávateľom odstráni možnosť tzv. autoremedúrou sui generis. Žiadosť o nápravu je jedným s revíznym postupov podľa zákona o verejnom obstarávaní, ktorý vybavuje priamo osoba, ktorá zadáva príslušnú zákazku, a nie Úrad pre verejné obstarávanie, ktorý v revíznych postupoch vystupuje z nadriadenej pozície orgánu verejnej moci. V tomto konaní sa nepredpokladá žiadna ingerencia dohľadového orgánu, ktorým je inak v rámci revíznych postupov práve Úrad pre verejné obstarávanie. Navrhujeme vypustenie celého znenia týkajúceho sa zrušenia inštitútu žiadosti o nápravu používaného vo verejnom obstarávaní, a to z dôvodu, že neprispeje ani k zrýchleniu verejného obstarávania, ani k jeho stransparentneniu, ani ku zvýšeniu kvalitatívnych aspektov obstarávania. Jeho zachovanie je dôležité pre zachovanie kvality našich súťaží a priblíženie sa k európskym štandardom vo vzťahu k vystupovaniu k subjektom zúčastňujúcim sa na hospodárskej súťaži, kde má byť verejný obstarávateľ spravidla orgán verejnej moci partnerom v obchodno-právnom vzťahu a nie subjektom vystupujúcim z pozície moci. Je možné hovoriť, že ide o dôležitý opravný nástroj trhu. Odôvodnenie k bodu 6 pozmeňovacieho, pozmeňovacieho návrhu. Neexistuje zákonný ani iný dôvod na to, aby podpredseda úradu pre strategickú agendu nebol v každom ohľade funkčne, ako i vecne podriadený predsedovi Úradu pre verejné obstarávanie, a to najmä z toho dôvodu, že legitimita predsedu Úradu pre verejné obstarávanie je odvodená priamo zo zákonodarnej moci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorá ho volí na návrh vlády Slovenskej republiky. Naopak, podpredseda Úradu pre verejné obstarávanie podľa navrhovanej novely, podpredsedu podľa navrhovanej novely menuje vláda na návrh predsedu Úradu vlády Slovenskej republiky a teda miera jeho legitimity je nižšia. Úrad pre verejné obstarávanie je ústredným orgánom štátnej správy, je teda inštitucionálne žiaduce, aby v zmysle zodpovednostných vzťahov neexistovali tzv. hybridné štatutárne vzťahy ako je navrhované v podobe dvoch štatutárov ústredného orgánu štátnej správy. Takáto personálna decentralizácia nezaložená na vzájomnej subsidiarite na úrovni štatutárneho orgánu je bezprecedentná. Z uvedených dôvodov navrhujem primerane upraviť odsek 6 predmetného paragrafu. Odôvodnenie k bodu 7, keďže vidím, že pán minister si už tak agresívnejšie ťukal perom, tak novelizač... teda bodov v pozmeňováku je 9, takže už sme bližšie. Odôvodnenie k bodu 7. V súvislosti s predchádzajúcim bodom by pôvodné znenie navrhovanej novely zákona znamenalo, že za určitých okolností môže dojsť k upráznenosti kresla predsedu Úradu pre verejné obstarávanie a zároveň k upráznenosti kresla podpredsedu pre všeobecnú agendu. V takom prípade by preberal celú agendu, všeobecnú i strategickú, ako aj rozhodovacie právomoci predsedu podpredseda úradu pre strategickú agendu, ktorý podľa pôvodného návrhu bol navrhovaný do funkcie na návrh vedúceho Úradu vlády Slovenskej republiky a nie samotným štatutárom Úradu pre verejné obstarávanie, teda predsedom. Tým dochádza k narušeniu inštitucionálnej nezávislosti ústredného orgánu štátnej správy, ktorého štatutára volí na návrh vlády Národná rada Slovenskej republiky a tým mu vyjadruje aj právo navrhovať vláde vlastného kandidáta... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Šimečka, Michal, podpredseda NR SR Pán poslanec, ospravedlňujem sa, že vás prerušujem, lenže máme 13 sekúnd a aby ste stihli začať čítať tie samotné pozmeňovacie návrhy, potom sa vám zastaví čas. Hargaš, Ján, poslanec NR SR Ďakujem, ďakujem veľmi pekne. Zvyšok odôvodnenia si nájdete na webovej stránke Národnej rady Slovenskej republiky. Ideme teda čítanie samotného pozmeňovacieho návrhu. Ako sme na tom časovo? Ešte máme dosť času. (Reakcia z pléna.) Už nemôžem nič povedať, iba pozmeňovací návrh. Pozmeňovací návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Štefana Kišša, Ivana Štefunka, Jána Hargaša a Michala Trubana k vládnemu návrhu zákona o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 199. V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladáme nasledujúci pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vo vládnom návrhu zákona navrhujeme tieto zmeny: 1. V čl. I § 4 ods. 12 sa vypúšťa písmeno b). Doterajšie písmená c) a d) sa označujú ako písmená b) a c). 2. V čl. I § 5 ods. 2 sa vypúšťa písmeno a). Doterajšie písmená b) až d) sa označujú ako písmená a) až c). 3. V čl. I § 29 znie: „§29 Splnomocňovacie ustanovenie Vláda nariadením ustanoví kritériá, na základe ktorých bude príslušné ministerstvo vyhodnocovať, či predložený investičný projekt spĺňa podmienky podľa § 3 na určenie ako strategickej investície." 4. Čl. VII sa vypúšťa. Ostatné novelizačné články sa primerane prečíslujú. 5. V čl. XI sa vypúšťajú body 2 až 13. Ostatné novelizačné body v čl. XI sa primerane prečíslujú. 6. V čl. XI bod 16 znie: „16. Za § 140 sa vkladá § 140a, ktorý znie: „§ 140a (1) Na účely výkonu dohľadu nad verejným obstarávaním, ktorá sa týka strategickej agendy, je v úrade vytvorený útvar dohľadu pre strategickú agendu. (2) Strategickou agendou je na účely tohto zákona verejné obstarávanie, v ktorom predmetom zákazky alebo koncesie je dodanie tovaru, uskutočnenie stavebných prác alebo poskytnutie služby pre strategickú investíciu alebo pre transeurópsku dopravnú infraštruktúru podľa osobitného predpisu, alebo v ktorom predmetom súťaže návrhov je návrh pre strategickú investíciu alebo pre transeurópsku dopravnú infraštruktúru podľa osobitného predpisu. (3) Útvar dohľadu pre strategickú agendu je príslušný na výkon dohľadu nad verejným obstarávaním podľa štvrtej hlavy tejto časti, ktorý sa týka strategickej agendy. (4) Úrad vytvára podmienky na samostatný a nezávislý výkon činností útvaru dohľadu pre strategickú agendu. (5) Útvar dohľadu pre strategickú agendu priamo riadi podpredseda úradu pre strategickú agendu. (6) Na účely finančného riadenia a finančnej kontroly podľa osobitného predpisu podpredseda úradu pre strategickú agendu vydáva vnútorné predpisy úradu vo veciach výkonu dohľadu nad verejným obstarávaním, ktorý sa týka strategickej agendy." 7. V čl. XI bod 17 znie: „17. V § 141 odsek 2 znie: „(2) Predsedu úradu zastupujú v rozsahu svojej vecnej pôsobnosti podpredsedovia úradu; predseda úradu môže určiť, že ho podpredseda úradu pre strategickú agendu zastupuje aj v otázkach všeobecnej agendy. Podpredsedu úradu pre všeobecnú agendu a podpredsedu úradu pre strategickú agendu vymenúva a odvoláva vláda na návrh predsedu úradu." 8. V čl. XI sa vypúšťajú body 23, 25, 27 až 32, 34 a 36. Ostatné novelizačné body v čl. XI sa primerane prečíslujú. 9. V čl. XI bod 36 znie: „36. Za § 187o sa vkladá § 187p, ktorý vrátane nadpisu znie: „§187p Prechodné ustanovenia k úpravám účinným dňom vyhlásenia (1) V konaní začatom predo dňom účinnosti tohto zákona sa postupuje podľa doterajších predpisov. (2) V konaní začatom predo dňom účinnosti tohto zákona, ktoré sa vzťahuje na verejné obstarávanie, pri ktorom bolo oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania použité ako oznámenie použité ako výzva na súťaž alebo výzva na predkladanie ponúk alebo oznámenie o vyhlásení súťaže návrhov odoslané na uverejnenie do dňa účinnosti tohto zákona, alebo ktoré sa preukázateľne začalo do dňa účinnosti tohto zákona, ak sa nevyžadovalo oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania, oznámenie použité ako výzva na súťaž alebo výzva na predkladanie ponúk, sa postupuje podľa predpisov účinných odo dňa účinnosti tohto zákona. (3) Podpredseda úradu, ktorý vykonáva funkciu do dňa účinnosti tohto zákona je podpredsedom úradu pre všeobecnú agendu podľa tohto zákona v znení účinnom odo dňa účinnosti tohto zákona. Do vymenovania prvého podpredsedu úradu pre strategickú agendu sa ustanovenia o pôsobnosti tohto podpredsedu podľa § 140a neuplatňujú. (4) Ak úrad podal podľa predpisov účinných do dňa účinnosti tohto zákona návrh podľa § 180 ods. 1 a konanie nebolo právoplatne skončené, úrad vezme návrh späť."." Pán predsedajúci, skončil som v čítaní pozmeňovacieho návrhu a žiadam, aby bolo o jednotlivých bodoch pozmeňujúceho návrhu hlasované osobitne. Ďakujem pekne. [16:22] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec, na vaše vystúpenie sú štyri faktické poznámky a ako prvý pán poslanec Dostál. [16:24] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Hargaš, najprv k tej teda forme. Ja uznávam, že je to nelogické, aby sa najprv čítalo odôvodnenie ku všetkému a potom sa, potom sa čítalo to paragrafové znenie, len, bohužiaľ, takto to máme stanovené v zákone o rokovacom poriadku od tej slávnej horalkovej novely, ktorú ešte pán predseda Národnej rady vtedy Andrej Danko presadil, dve volebné obdobia dozadu. Tak áno, je to nelogické, ale je to v zákone o rokovacom poriadku a teda mali by sme ho aj my dodržiavať, ale áno, aj v jeho dôsledku sa stalo to, že ste nemali priestor na to, aby ste prečítali celé odôvodnenie, tak vám dávam do pozornosti, že ešte sa môžete prípadne prihlásiť do rozpravy ústne, ak by ste chceli, aby to odôvodnenie nebolo iba v písomnej podobe na webe Národnej rady, ale aby zaznelo aj v pléne, aby teda sa mohli poslanci a poslankyne zamyslieť, či ten návrh podporia, alebo nepodporia. Ja budem odporúčať poslancom nášho poslaneckého klubu SaS, aby ten pozmeňujúci návrh podporili, ide tým smerom, ktorým si myslím, že by bolo žiaduce, aby sa ten návrh upravil, aj keď sú tam aj iné ďalšie podobne vážne problémy, tak ani keby prešiel, tak si myslím, že ten zákon by sa nedal podporiť. Ale áno, postavenie Úradu pre verejné obstarávanie aj revízne postupy, do ktorých sa zasahuje, sú vážnymi problémami, nie som si istý, že ide o prílepok, lebo predkladateľ sa zjavne domnieva, že to urýchli strategické investície, ale obsahovo je to, myslím si, že zlé opatrenie, takže ak by sa z návrhu vypustilo, tak by to bola zmena k lepšiemu. [16:24] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Mesterová. [16:25] Zuzana Mesterová – Vystúpenie s faktickou poznámkou 56. Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Správne si zdôraznil, pán kolega Hargaš, že opäť raz sme svedkami zásadu výkonnej moci do zákonodarnej moci a do kompetencii Národnej rady. A my toto tak pozorujeme už polroka, že táto vláda sa natláča do všetkých, do kompetencií všetkým zložkám. Súdnu moc chce ovplyvňovať, zákonodarnej moci okliešťuje zodpovednosť a kompetencie, ale potom keď príde na to, aby, keď sa pýtame na kompetencie a keď príde na vysvetľovanie zodpovednosti, tak ukazujú prstom na Progresívne Slovensko, na predchádzajúcu vládu, už na pána Ódora, ktorý už ani nie je vo vláde, tak neviem, táto vládna kompetencia, vy ste ako také, také deti, ktoré chcú mať všetky hračky, s nikým sa nechcú podeliť, ale potom sa s nimi nevedia hrať. Už skúste, skúste v rámci svojich kompetencií konečne začať plniť tie úlohy, ktoré máte, a prestaňte si brať viac, ako vám ústava ponúka. Ďakujem pekne. [16:25] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Sabo. [16:25] Michal Sabo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Vďaka za slovo a súhlasím, kolega Hargaš, a potvrdzujem, že som sa pýtal na zmenu v prípade nominácie podpredsedu ÚVO na výbore pre poľnohospodárstvo a životné prostredie. Argument pani štátnej tajomníčky Žilákovej bol zvýšenie efektivity, plus tiež dodala, že predseda, samotný predseda je tiež dnes vyberaný vládou, len zabudla dodať, že predseda je vyberaný po verejnom procese, po verejnom vypočutí, nie svojvôľou úradu vlády, čiže keď som sa dopytoval na transparentnosť, nijako sa nezmenilo to podozrenie, že tu môže ísť o jasné podkopávanie nezávislosti úradu, čo teda sa nestáva v prípade tejto vlády po prvýkrát. A to, že to nie je ani vysvetlené v dôvodovej správe, tak to tiež hovorí samo za seba. A ja sa teda neviem ubrániť pocitu, že predkladatelia akosi tak naivne verili, že si to nikto nevšimne, a preto som vďačný tebe, Ján Hargaš, že si si to všimol a na to upozornil. Ďakujem. [16:25] Michal Šimečka – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem pekne, pán poslanec Hargaš s reakciou na faktické. [16:26] Ján Hargaš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, kolegovia, a ďakujem pánovi Dostálovi za to usmernenie ohľadom číta... tiež mi to príde veľmi, veľmi zvláštne, že najprv teda odôvodňujeme a potom hovoríme, že čo sme vlastne odôvodnili. Som si istý, že viacerí ste sa v tom mohli aj stratiť, keď ste to počúvali pozorným uchom a aj tak, aj tak to nepomohlo. V každom prípade že, že to, čo som povedal v rámci tej rozpravy, ja by som naozaj veľmi rád počul na niektoré z tých bodov, čo na niektoré, na všetky, budem ambiciózny, na všetky z tých bodov vysvetlenie od pána ministra, prečo to navrhujete takto, že niečo meníte v zákone vy, niečo mení pán Raši. Prečo meníte spôsob voľby podpredsedu Úradu pre verejné obstarávanie, prečo chcete rušiť žiadosti o nápravu? Veď dajte k tomu nejaké dáta, prosím, ak naozaj že toto je ten kľúčový faktor, lebo v dôvodovke to nie je, ja som si to prečítal, v tej dôvodovke nič o tomto nie je, že keď zrušíme tento inštitút, zrýchli sa to o 30 dní, 50, 60, neviem, povedzte číslo, že to by bolo fajn. A ale teda tiež by bolo fajn, aby keď už to je v skrátenom legislatívnom konaní, tak ste umožnili nám aj reagovať na vás a ukážte, že ste grand, prosím, a poďte do rozpravy a nie v záverečnom slove, kde naozaj to je také, že, záverečné slovo je príznačný názov, lebo vy poviete niečo a my akože nemáme k tomu hovoriť nič. Malo by sa to volať že posledné slovo, to by bolo príznačnejšie, posledné slovo navrhovateľa, kde vlastne on povie, ako to bude a my sa s tým máme akože zrovnať. No ako teraz na humorno, ale nie je to, nie je, ako viete, že máte tú možnosť, že vy si môžete vybrať, či chcete mať posledné slovo, alebo chcete sa aspoň pokúsiť obhájiť ten svoj zákon, tak som veľmi zvedavý, čím nás prekvapíte. Skúste nám naznačiť dopredu, ešte pred ústnou rozpravou. [16:26] Michal Šimečka Ďakujem veľmi pekne a týmto sme vyčerpali zoznam písomne prihlásených rečníkov, a preto sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Takže, pán poslanec Kišš, prosím, máte slovo. [16:29] Štefan Kišš – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, ja by som chcel trochu dovysvetliť to, čo do veľkej miery vyčerpali moji kolegovia v tej, v tej písomnej rozprave a teda konkrétne sa vyjadriť k dvom veciam, čo sa týka tohto zákona. A na úvod by som chcel povedať, že vnímame, vidíme, že ten zákon, tak ako bol predložený dnes do parlamentu, vyzerá ináč ako na začiatku MPK v tej prvej verzii, ktorú, ktorú sme videli, teda verejnosť ešte dávnejšie. A tu by som aj ocenil aj ten prístup pána ministra, že viaceré veci sa dopracovali v tom zákone. Na to máme legislatívny proces, ktorý chce vládna koalícia čo najviac dodržiavať, keby sa takto robili všetky zákony, napríklad aj trestný a ďalšie, tak by sme možno mali lepšie zákony v štáte, menej ústavných sťažností a podobne. Špecificky, dve otázky, čo sa týka tohto zákona, nad rámec toho, čo povedali kolegovia, pretože nechcem ich duplikovať, opakovať, ale teda tie dve veci. Prvá, výber projektov a druhá, druhá potom ich hodnotenie vo väzbe na ÚHP. Čo sa týka výberu projektov, to je asi jedna z vecí, ktorá podľa mňa vyzerá dnes horšie v tom návrhu, ako to bolo v návrhu pred, alebo teda v MPK, alebo v tej prvej verzii. A síce jak to vnímam, že dnes si môžu, že v princípe, čo sa udialo, že tá definícia tých projektov je dnes voľnejšia. Že v podstate si každý z rezortov mohol povedať, že ako by si predstavoval tú definíciu a motivácia ministerstiev bola dať ju čo najvoľnejšie, aby čo najviac projektov spadalo ako, ako strategických investícií. Nemyslím si, že dobrá motivácia, pretože to vytvára systém, kedy všetko budú strategické investície a tým pádom keď je priorita všetko, tak vlastne nie je priorita nič. A ani tá prvá verzia nebola ideálna, ale myslím si, že vyzerala o niečo lepšie ako táto. A druhý bod je špecifický teda k hodnoteniu, ktoré, teda to, čo tento zákon robí, že v niektorých prípadoch, keď o tom rozhodne vláda, vynecháva z procesu ÚHP a nahrádza ho hodnotením samotným rezortom. Kolega Hargaš to zdôvodnil pri tom, pri tom našom pozmeňováku, to, čo sme tam napísali teda konkrétne a rozsiahlejšie, ale teda zhrnul by som to asi takou ľudskou rečou tak, že keď teda má rezort hodnotiť sám seba, tak je prirodzene v konflikte záujmov. Tak predloží si projekt, napíše ho v štúdii a potom má sám zhodnotiť, že či je ten projekt dobrý, alebo nie. No tak, čo asi o tom projekte povie, keď je to jeho projekt. Tak samozrejme, že si ho bude chváliť. A druhá vec je, že to zároveň ničomu nepomôže, pretože cieľom tohto celého zákona má byť, má byť skrátenie akýchkoľvek alebo teda rôznych lehôt pri príprave projektu. Tak tá lehota pre ÚHP dnes je 30 dní, ak by ste si neosvojili jeho odporúčania, tak aj zo zákona máte možnosť ich, ich ignorovať a pokračovať v procese ďalej. Koľko dní bude trvať hodnotenie zo strany priamo toho rezortu? Bude to kratšie ako 30 dní? Dnes na to nemajú vlastne vybudované žiadne kapacity, takže, takže ich musia vytvoriť, aby, aby takého hodnotenia mohli vôbec robiť. Čiže prvá otázka, či to vôbec budú vedieť robiť a ak áno, či to budú vedieť robiť rýchlejšie. Alebo teda potom je to celé, je to celé len nejaké divadlo a teda v skutočnosti sa nechce, aby, aby k nejakému hodnoteniu došlo. No a to akože môže byť zrozumiteľná motivácia, ale, ale určite nie správna. Teda summa summarum, to, čo sme navrhli v tom našom pozmeňováku, je, aby sa tá pasáž, ktorá hovorí o tom, ako bude, ako budú rezorty hodnotiť samých seba, aby z toho zákona bola vypustená. Ďakujem pekne. [16:29] Michal Šimečka Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec, na vaše vystúpenie sú tri faktické poznámky. Ako prvý pán poslanec Hargaš. [16:38] Ján Hargaš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, Števo, videl som, že pán minister krútil hlavou pri tom, ako si to rozprával, takže predpokladám, že má na to iný názor, ale opäť teda len výzva, že by bolo fajn sa o tom porozprávať v rámci, v rámci rozpravy, hej. Že keď to, že keď už ten zákon je tlačený cez skrátené legislatívne konanie, ja myslím, že včera, včera ráno to bolo? Včera ráno to bolo, keď sme rokovali o skrátenom legislatívnom, alebo v utorok ráno, to je jedno, jeden deň hore-dole, akoby že dať si dva dni na to, aby sme nejaký zákon zhodnotili a keď sa ešte počas jazdy mení pätnástimi pozmeňovacími návrhmi v rámci výborov, tak sme si dovolili prihodiť šestnásty. Ale o to viac by bolo fajn sa o tom reálne porozprávať, že aký je teda váš názor na to, čo spomínal kolega Kišš, že teda ministerstvá sami si budú vyhlasovať investície za strategické, rozumej, pôjdem cez ľahšie procesy, to bude svietiť tomu ministrovi. A zároveň si teda sami teda zhodnotia, že či tie projekty sú dostatočne dobré na to, aby boli strategickou investíciou, sami, tak samozrejme, že každý si vychváli ten svoj projekt, že ten je najlepší a ten by mal byť určite navrchu tej kôpky strategických investícií. No nedáva to úplne zmysel. Čiže tak ako som apeloval na systém bŕzd a protiváh pri tej skladbe Úradu pre verejné obstarávanie a nezasahovanie do rozdelenia moci v štáte, tak aj tu je nejaký systém bŕzd a protiváh, kde ja som bol úradník a tu kolegu Kišša sme, nemôžem povedať, že by sme milovali, nemôžem to povedať, pri niektorých prípadoch, ale, ale na konci (reakcia z pléna), preto tu máme už pána Štefunka medzi nami, ale na konci dňa to spôsobovalo, že aj my sme boli nútení zamyslieť sa nad tým, že či hľadáme naozaj najefektívnejšie riešenie. A to boli rádovo menšie projekty ako za 50 mil., ako to vy navrhuje. Tak tam by som si to naozaj vyžiadal, aby, aby to videli štyri oči a nie len dve ministerské. Ďakujem pekne. [16:38] Michal Šimečka Ďakujem pekne. Pán poslanec Lackovič. [16:38] Marek Lackovič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Ja keď pozerám na ten návrh zákona alebo na túto vec ako takú, treba uznať, že napriek zapracovaniu mnohých pripomienok a napriek teda mnohých kompromisom, ktoré sa tu podarili uskutočniť, stále ostáva v návrhu viacero sporných bodov, alebo možno takých vágnejších bodov. Mne ako človeku zo samosprávy alebo človeku, ktorý sa venuje dlhodobo samosprávam, tam, nechcem povedať, že prekáža, ale trošku mi, trošku mi vadí, že stále sa hovorí viac o diaľniciach a menej o železniciach, ktoré sú podľa mňa nemenej dôležité v tomto smere a mali by sme ich dávať na rovnakú úroveň, čo sa týka tej dôležitosti, mali by sme ich spomínať prinajmenšom tak často ako tie diaľnice. A druhá vec, možno technicko, technická, tak nie úplne mi sedí, tak ako sa píše aj v dôvodovej správe na strane 11, že my tam v podstate stavby vodovodov a kanalizácií, o ktorých by sa tiež mimochodom mohlo hovoriť častejšie a precíznejšie v tomto smere a horlivejšie, tak ich jednak ste skategorizovali aj medzi stavby energetickej infraštruktúry, aj medzi vodohospodárske stavby, sú na obidvoch miestach. Tu by si možno bolo treba vybrať, že teda či ich budeme považovať za stavby energetickej infraštruktúry, alebo za vodohospodárske stavby. Ja sa prikláňam skôr k tým vodohospodárskym stavbám, pretože jednoducho kanalizácie, vodovody mi úplne nesedia medzi, medzi plynové zariadenia, medzi tepelné zariadenia a ropovody a produktovody. Ale tak to sú už také nuansy, o ktorých sa dá debatovať a ktoré sa dajú cizelovať. Takže toľko asi v... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [16:38] Michal Šimečka Ďakujem veľmi pekne. Ďalší vystúpi pán poslanec Štefunko. Nech sa páči. [16:38] Ivan Štefunko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Takže, vážené dámy a vážený páni, si myslím, že som tu tento týždeň asi piatykrát, ak to správne rátam. Bol som trikrát vo výbore a musím vyjadriť trošku sklamanie nad, aj nad týmto plénom. Priznám sa, že tento zákon, a myslím, že pán minister Ráž si to uvedomuje, je najväčší hospodársky zákon, ktorý prišiel do tohto pléna v tomto volebnom období. To je reálny zákon, ktorý môže ovplyvniť životy ľudí na tom východnom Slovensku, na tom južnom Slovensku, na tom Slovensku, kde ste v zásade, máte svojich voličov, respektíve ste tam v jemnej väčšine. A takýto dôležitý zákon proste tu skoro nikto nepripomienkuje, sorry, SaS-ka, ale že strana ekonómov, vás tu proste supluje Ondro Dostál, technológ parlamentu. Ja som myslel, že proste sa naozaj vyjadríte k niečomu, čo naozaj na cezvolebne ovplyvní Slovenskú republiku ekonomicky. Preto som takisto nahnevaný, lebo za posledné dva dni sme tu mali legislatívu, ktorá prišla v jednej forme a za 24 hodín sa vlastne doplnila o niekoľko strán, možno desiatok strán, nerátal som to, lebo to bolo vytlačené ekologicky, oceňujem. A my sme si ako opozícia, ktorá sme to dostali 10.23 h do emailu, mali naštudovať 31 pozmeňujúcich návrhov. Myslím si, že to extrémne nefér nielen voči nám, chápem, že nás ako keby beriete, že povinná, povinné zlo, ale aj voči občanom, ktorých zastupujeme. Špeciálne keď sme, ako hovorím, k tejto veci chceli a vystupujeme veľmi konštruktívne, nevyťahujeme tam žiadnu ideológiu, žiadne proste nejaké veci koalícia-opozícia, ale chceme, aby tento zákon slúžil Slovensku najbližších 20-30 rokov, aby sme konečne prekonali tú brázdu, ktorá nás proste delí od tej vyspelej západnej Európy, lebo v skutočnosti sa nám rozširuje a nie skracuje. Prečo sme takí upodozrievaví voči tomu, čo predkladáte? Znova som vám to povedal na výbore, aj teraz, ja nemám nejaké ako keby že podozrenia, že vy to budete nejak zásadne zneužívať, ale viem, že čo ste za partia, teda viem, že proste viete, proste celok hodnotíte podľa jeho najslabšieho článku, v tomto prípade podľa jeho najslabšieho morálneho článku, a nemusím ísť ani do detailu, koho tým myslím, a keď vy si budete rozhadovať, že ktorý 50-miliónový projektík dáte, tak každý predseda, okresný predseda SNS sa prihlási a povie, však aj nám daj, lebo ti nepodporíme tento zákon, tento zákon. Však to vládnite 79 poslancov ako keby že väčšina, však to je najmenšia väčšina v parlamente od vzniku Slovenskej republiky. Dovolím si tvrdiť, väčšina s najmenšou legitimitou. A vy tu teraz si budete schvaľovať, vláda podporená 79 poslancami, zákonodarstvo, ktoré má ovplyvňovať túto krajinu najbližších 20 rokov, do najbližších 20 rokov, kedy nieže už nebudeme doháňať, ale kde sa budeme snažiť, aby sme sa nevzďaľovali od tej úspešnej nielen západnej Európy, pozrite sa, čo robia v Poľsku. Ja som z Popradu a niekedy v Poľsku, teda v Poprade sa hovorilo, pozerali sme tak ako kebyže zvysoka na tých Poliakov, že á, Poliaci, šme... a neviem čo, teraz vlastne Poliaci nám utekajú no míľovými krokmi. Znova spomeniem v tomto pléne takú jednu průpovídku, keďže ja si pamätám, aj Ondro si pamätá, viacerí sledujeme tú politiku dosť dlho, Vladimír Mečiar povedal normálne v relácii ako neskúsený ešte v tom období v medzinárodných vzťahoch, povedal, že keď sa nám ten náš plán podarí, tak budeme ako Švajčiarsko a keď sa nám nepodarí, tak budeme ako Rumunsko. Vtedy mu Milan Kňažko pripomenul ako minister zahraničných vecí ešte vtedy nesamostatného Slovenska, že Rumunsko je krajina a nie nadávka. Momentálne sa stalo to, že tento rok to Rumusko predbehlo Slovensko aj v životnej úrovni, aj v raste HDP a tak ďalej. Prečo? Lebo na strategických veciach si opozícia aj koalícia v tej krajine, socialisti aj konzervatívci, Maďari aj Turci, aj všetkých, ktorých tam majú, si povedali, že na tomto sa ideme zhodnúť a na tomto my budeme proste stavať krajinu pre naše deti. A vy toto zase beriete ako opportunitu, proste si niečo ušolíchať, porozdeľovať Dankovi, tomu, onamu, ja neviem, aké to máte platformy z tých vašich stranách, aby každý bol spokojný na štyri roky a tým pádom, sorry, ale ja to, môj kolega Števo Kišš hovorí o dôchodkoch, ja to hovorím o tomto, prežierate budúcnosť východu, juhu Slovenska tým, že proste idete narýchlo rozhodovať, čo sú strategické investície. A ja vám napríklad, pán Vážny, naozaj, úprimne vám neprisudzujem zlý úmysel, naozaj si to myslím, že proste že chcete, ako sa hovorí na východe, keď už o tom východe hovoríme, zrobiť tak, žeby dobre bolo . Lenže to sa proste nedá urobiť za dva dni, choďte sa pozrieť do Japonska, akú tam majú infraštruktúru. Proste oni 80 % rozmýšľajú, 20 % času robia. My na Slovensku 20 % rozmýšľame a 80 % robíme, ako táto koalícia má zákon, 12-krát ho prerába, aj ten, čo má v skrátenom legislatívnom konaní ešte prerobí za 48 hodín. Ja by som sa, priznám sa, a teraz apelujem na vašu, ako by som to povedal, česť a (reakcia z pléna), ale ja som kľudný, ja nemám problémy so srdcom naozaj, ja som úplne, ja to beriem ako pred bicyklom, ja som taký vždy, len ma slabo poznáš. Takže, takže, kde som to bol, pripomenieš mi? (Reakcie z pléna.) Takže apelujem na česť a na zodpovednosť voči krajine, viacerí ste tu už aj dedkovia aj, aj možno babky a tak ďalej, máte vnúčatá, ktoré chcete, aby žili v tejto krajine, to znamená, že budujte infraštruktúru premyslene, bez koaličných nejakých dohôd, bez tých, ktorí tu vlastne ani nie sú, ktorí, ktorým musíte rozdávať projekty, hej, že to je to, pozrite si, kto je v tejto sále. PS-ko, normálne, že tí, ktorí proste neviete, ako my fungujeme, že vlastne s kým sme dohodnutí a tak ďalej, každému z týchto žien, mužov záleží na tejto krajine, preto tu sedia, aj keď sa nezaujímajú o ekonomiku, aj keď sa nezaujímajú o, ja neviem, diaľnicu alebo o dopravný úrad a podobné veci, ktorým sa akože nudný zákon zaoberá. Je to veľmi dôležitý zákon a je naozaj že do veľkej miery hanba, že takým dôležitým zákonom sa zaoberáme 48 hodín a tým Trestným zákonom, ktorý sme to už tisíckrát povedali a kde majster slova Robert Kaliňák nás poučoval, ako by sme sa my mali poučiť, že proste zbytočne sme brzdili ekonomiku tejto krajiny, lebo by, už dávno by to bolo, keby sme my vlastne ten Trestný zákon, ktorý už aj teraz sa naučili, Česi ho prijímali, prijímali ju tak, že proste mohli sme robiť nejaké iné veci. Takže, prosím vás, urobte, urobte si proste poriadok v prioritách aj politickej strany, aj vládnej, aj opozičnej časti sály a poďme sa baviť a dajte nám aspoň ten víkend, ja si myslím, ja si myslím, že my sme sa zachovali férovo, keby sme chceli, tak pán Ráž to nemá schválené dnes, naozaj. Boli by ste smutný cez víkend a tak ďalej, ale urobme to tak, že ja vám dám, ja vám dám takú džentlmenskú výzvu, že spravte to tak, vystúpte proste normálne v debate, dajme si víkend, ja si preštudujem tých 31 návrhov, porozprávame sa so Sorošom a so všetkými, že či nám to bude schvaľovať a proste v pondelok alebo v utorok si normálne že v kľude povieme, že či ten zákon je dobrý, alebo nie, a ja vám sľubujem, že PS-ko sa k tomu postaví tak, že sa kľudne nemusí hlasovať proti. Džentlmenská výzva, ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.) [16:40] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Sedem faktických poznámok v reakcii na vaše vystúpenie. Ako prvá pani poslankyňa Luščíková, prosím, máte slovo. [16:48] Darina Luščíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo. Podpisujem sa pod všetko, čo Ivo povedal. Podnikatelia, mestá, obce, investori, aj tí zahraniční, nepochybne dlho očakávajú zmeny, ktoré sa práve tu schvaľujú nielen v tomto zákone, ale vo verejnom obstarávaní, posudzovaní vplyvov na životné prostredie, územných a stavebných konaniach, ktoré sme už čiastočne preberali a ešte sa chystajú. My v Progresívnom Slovensku rozumieme dôležitosti toho, aby zmeny nastali. Ale je tieto zmeny potrebné nastaviť pozitívne, aby tieto zmeny zlepšili podmienky a dali priestor transparentnosti, ale nielen zrýchlili procesy. Si spomínal, aký je dôležitý tento zákon, je to naozaj zákon, ktorý má šancu naštartovať ekonomiku a naštartovať strategické investície, ktoré Slovensko bezpochyby veľmi potrebuje, 31 pozmeňujúcich návrhov však na poslednú chvíľu nám nepríde ako dôsledne premyslený zákon. Z prieskumu medzi podnikateľmi dlhé roky vyplýva, že za najväčšiu prekážku podnikania považujú podnikatelia nestabilitu a nepredvídateľnosť legislatívneho prostredia. Je preto oprávnené sa domnievať, že tieto procesy, vlastne tieto zmeny procesov na poslednú chvíľu neprinesú nejakú priehľadnosť alebo transparentnosť toho zákona, preto musíte uznať, že to naozaj nevyvoláva žiadnu dôveru. Ďakujem. [16:48] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Pán poslanec Dostál, nech sa páči. [16:49] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Štefunko, no neviem, ako to máte nastavené vy v poslaneckom klube Progresívneho Slovenska, my v poslaneckom klube SaS to máme nastavené tak, že každý návrh zákona má na starosti jeden alebo niekedy viac poslancov a tí sa tomu venujú viac ako tí, tí ostatní. Tento návrh zákona som dostal na starosti ja, keďže som sa mu venoval už vo fáze medzirezortného pripomienkového konania, bol som spoluautor jednej hromadnej pripomienky, takže je logické, že sa k nemu vyjadrujem aj keď sa o ňom rokuje, rokuje v parlamente. A teda nevidím na tom nič, nič nezvyklé. Obsahovo tam nevidím problém iba v tom, že sa budú dávať iba nejaké strategické investície pre nejakých kamarátov členov koalície, ten problém je tam systémový, ten problém je predsa, že zasahuje do vlastníckych práv výraznejšie, ako sa zasahuje pri normálnom verejnom obstarávaní, že sa oslabuje procesná obrana vlastníkov nehnuteľností a ich procesné práva ešte výraznejšie ako je to, ako je to vo všeobecných úpravách rôznych povoľovacích konaní a áno, tam by mali byť naplnené nejaké mimoriadne dôvody. S tým, že je to na poslednú chvíľu, že tie pozmeňováky sú závažné, tak áno, je to ťažko, ťažko sa v tom narýchlo dá zorientovať. Ja som to nedostal ani vopred mailom, ja som sa to naozaj pár minút predtým, ako som išiel k tomu vystupovať, dozvedel, tak som aj teda chybne trochu interpretoval tie významné, významné investície, ktoré majú podobný charakter ako strategické investície. Ale teda neviem, či bude vyhovené tvojej žiadosti o odklad hlasovania, ale ja sa obávam, že aj keby bolo, tak nebude dôvod na to, aby sme podporili takýto zákon... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [16:49] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Pán poslanec Hargaš. [16:52] Ján Hargaš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. No, Ivo, ja u teba tiež teda identifikujem rozpravu a rozpravu, teraz to bola tá, ten druhý typ rozpravy. Ale, ale dobre, dobre si povedal tú kľúčovú pointu, že toto nie je nejaký zákon, ktorý tu bude rok ovplyvňovať fungovanie tejto krajiny, že dosahy tohto zákona nielen v tom, čo sa určí za strategickú investíciu, ale keď sa raz táto strategická investícia do procesu, tak ten proces dobehne za niekoľko rokov a ďalšie desaťročia tá strategická, preto je strategická, že to nie sú investície na dva-tri roky, ďalšie desaťročia tu tá investícia bude. A my vám dávame vecné, vecné pripomienky v rámci toho 48-hodinového okna, ktoré ste v tejto Národnej rade vytvorili na to, aby sme sa mohli vyjadriť k takému zásadnému zákonu, ironicky, ďakujeme veľmi pekne, tak v rámci neho vám dáme vecné pripomienky a naozaj si myslím, že keby pán minister bol grand, akože sa tam aj chechtal, tak by sa prihlásil do rozpravy aspoň s nejakou ambíciou to vysvetliť. A aj na výboroch to bolo napríklad v tej časti verejného obstarávania chabé. Jednoducho vy neviete vysvetliť, alebo nechcete to povedať naplno, prečo potrebujete mať podpredsedu Úradu pre verejné obstarávanie pre strategickú agendu úplne pod kontrolou. Nominant vedúceho úradu vlády odvolateľný na základe rozhodnutia vlády raz-dva. Veď povedzte nám, prečo toto má pomôcť strategickým investíciám, prečo pomôže, že ho bude nominovať pán vedúci úradu vlády a prečo nepomôže, keby ho nominoval pán predseda ÚVO. Povedzte mi, že čo, v čom to pomôže agende strategických investícií a rýchlosti realizácie strategických investícií. Ďakujem. [16:52] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Pán poslanec Sulík. [16:54] Richard Sulík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. No, Ivan, vidieť, že si tu nový, ale nič si z toho, neboj, časom ťa to prejde, sedíš tu prvýkrát, ešte to tak všetko vnímaš živo, prežívaš. Ja som tu piatykrát a človek sa časom naučí. Písal sa niekedy október alebo november 2010, to sme my boli prvýkrát v parlamente, a sála prázdna, iba saskári tu sedeli jak priklincovaní, všetkých 20 alebo 21, koľko nás bolo, lebo sme si mysleli, že to je vlastne ten prejav toho, jak, jak sa veľmi snažíme. Neboj sa, Ivan, prejde to aj vás, časom sa naučíte využívať čas efektívnejšie, ako tu robiť štatistov, keby kolegovia z koalície, keby pán minister Ráž chceli s vami diskutovať, to aj pre vás, pán Hargaš, tak nedajú vám 48-hodinové okno, ale si vás zavolajú na ministerstvo. Čiže teraz tu vyzývať alebo prosíkať, že no poďte ešte, otvorte rozpravu, buďte chlap, prihláste sa do rozpravy, my chceme reagovať, to tu nikoho nezaujíma. Argumenty, samozrejme, treba mať, ale nie som si istý, či toto je ten, to správne miesto, kde má zmysel ich prednášať. Koniec koncov, Ivan, veď zažívame to aj na výbore, na poslednú chvíľu tam príde nejaké veľké lajstro s nejakými pozmeňovákmi, príslušný pán poslanec, ktorý sa tvári, že to je jeho pozmeňovací návrh, tak to vidí prvýkrát, tak ako my to vidíme prvýkrát. No neboj, zvyknete si na to, funguje to tu trochu inak, ale keďže ste tu prvýkrát, tak ja vám držím palce, aby vám toto nadšenie ešte dlho vydržalo. [16:55] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Pán poslanec Dubéci. [16:56] Martin Dubéci – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja len teda, sa tu otvorila diskusia o charaktere a motivácii pána poslanca Štefunka, tak ja by som k tomu chcel prispieť teda, že on normálne je takýto, nemusí byť v parlamentnej rozprave, nesúvisí to ani s počtom volebných období, v ktorých bol zvolený na výkon funkcie poslanca. On tomu tak verí, no tak sú tu aj takíto ľudia a myslím si, že je to len fajn a ja to veľmi oceňujem, spolupracujem s ním roky a je to veľká radosť. Potom sa tu nám otvorila, vlastne vyvolala taká diskusia o zmysle toho, že kde má prebiehať tá diskusia, ja tomu rozumiem, aj tu od kolegov od SaS, že teda však sú tu nejaké formálne pravidlá, sú tu nejaké neformálne pravidlá. Ja si stále myslím, že by sme sa mali snažiť priblížiť k demokratickým ideálnym inštitúciám, nechcem povedať že západným demokratickým inštitúciám, kde proste však je rozprava v Národnej rade, existuje rokovací poriadok, ostatne aj pán poslanec Dostál je tu, by som povedal, majster rokovacieho poriadku tohto pléna, tak aj práve v tomto poslaneckom klube by som videl že veľkého advokáta rokovacieho poriadku a formálnych pravidiel. A preto by som aj apeloval na pána ministra, ja si myslím, že tie argumenty tu boli a jasne, že však rozhodne sa väčšina, ako sa rozhodne, je to mocenské rozhodnutie, je to ako, ako, ako chce, ale tie argumenty sú tak vážne, tie pozmeňova... tie pozmeňováky sú tak zásadné, že navrhnúť hlasovanie namiesto piatej dnes na utorok o sedemnástej, či kedy máme vlastne najbližšie to hlasovanie, je úplne bez problémov, si myslím, že to je (reakcia z pléna) jasné, no tak potom vidíte, tak parlamentné mechanizmy fungujú. Ďakujem pekne. [16:56] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Kišš. [16:57] Štefan Kišš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Ťažko niečo dodať po vystúpení, po tomto vystúpení kolegu Štefunka, azda len to, že ja by som sa teda rád pridal k tejto džentlmenskej výzve a teda potvrdil, že, že to množstvo pozmeňovákov, ktoré prišli k tomuto zákonu, naposledy ten 10-stranový dnes o 10.23 h, teda pred štyri a pol hodinami, nebolo možné si preštudovať a keď na to budeme mať čas, tak tiež to veľmi rád urobím. A na záver len také všeobecné konštatovanie, verím, že tí poslanci, ktorých už práca v slovenskom parlamente nebaví, nájdu motiváciu v Európskom parlamente, ak sa doňho dostanú, bolo by to dobré a v záujme Slovenska. Ďakujem pekne. [16:57] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne a s reakciou na faktické poznámky pán poslanec Štefunko. [16:59] Ivan Štefunko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem za veľmi, verím, že úprimné pripomienky ku môjmu prejavu, špeciálne zo strany našich priateľov či už zo SaS, alebo tuto, čo počúvam v laviciach. Ja si myslím, že realizmus v politike je v zásade zdanie sa možnosti navrhovať veci, ktoré sú nové. Skrátka nejaký idealizmus tu musí byť, lebo keby neboli ideály, tak by sme si naozaj mohli tou umelou inteligenciou nechať diktovať, že čo máme robiť. Tuto by the way vôbec ani žiadny idealizmus nie je. Ja si, ja naozaj pevne verím, že pán minister Ráž to chce mať nielen z krku, ale chce to mať z krku so cťou a som presvedčený o tom, že nám bez problémov do utorka dá naštudovať tú záležitosť. Mne je ľúto, že aj opoziční, teda koaliční poslanci sa musia dostaviť na hlasovanie a nebude hlasovanie, alebo možno nebude na hlasovanie, ale to je proste robota poslancov, že ktorí by mali z času na čas proste si aj vypočuť argumenty a naozaj cúvnuť, špeciálne keď, znova opakujem, a to budú moje posledné slová, že tento zákon je najdôležitejší hospodársky zákon podľa mňa tohto parlamentného obdobia. A myslím si, že veľmi, veľmi málo času sme tomu venovali nato, ako to môže ovplyvniť životy ľudí po celom Slovensku. Ďakujem veľmi pekne. [16:59] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne a vyhlasujem krátku prestávku, po ktorej budeme pokračovať hlasovaním. (Prestávka.) [17:07] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní. Na úvod podávam návrh na zaradenie nového bodu do programu 12. schôdze, ktorým je návrh na zmeny v zložení výborov Národnej rady, tlač 276, a navrhujem, aby sme ho prerokovali zajtra, teda v piatok 19. apríla o deviatej hodine. Je všeobecný súhlas? (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem pekne. Ďalej podávam procedurálny návrh, aby sme budúci týždeň v utorok 23. apríla o sedemnástej hodine nehlasovali, to znamená, že najbližšie hlasovanie sa uskutoční v stredu 24. apríla o jedenástej hodine. Je všeobecný súhlas? (Nesúhlasná reakcia pléna.) Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 134 prítomných, 81 za, 19 proti, 31 sa zdržalo, 3 nehlasovali. Schválili sme, že v utorok nebudeme hlasovať, najbližšie hlasovanie bude až v stredu 24. apríla o jedenástej hodine. S procedurálnym návrhom pán poslanec Baláž, nech sa páči. [17:08] Vladimír Baláž – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Chcel by som poprosiť, alebo podať žiadosť o termínovanie bodu, to je môjho bodu, ktorý predkladám, to je bod vstávajúceho poriadku 43, tlač 244, na stredu 24. 4. po prerokovaní bodov ministerstva financií, ktorý posledný je bod 39, tlač 209. [17:08] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Je všeobecný súhlas? (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem pekne. Pán poslanec Vašečka. [17:08] Richard Vašečka – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Pán predsedajúci, ja by som chcel požiadať, že ak chcete všeobecný súhlas, že zrušíme hlasovanie, v podstate hovoríme o tom, že budeme hlasovať teraz naposledy v štvrtok večer a až v stredu, tak že keby ste mohli aj uviesť dôvody, že máme už zrušené hlasovanie v piatok, v utorok dopoludnia o jedenástej a teraz v utorok o sedemnástej, tak poprosím aj do budúcna, prípadne aj teraz nám môžte vysvetliť, že prečo je tá požiadavka nehlasovať, aby sme vedeli, možno bola legitímna a boli by sme súhlasili. Ďakujem. [17:08] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec, som na zahraničnej služobnej ceste v daných dňoch, takže nebudem môcť byť prítomný, takže som požiadal a poslanci hlasovaním odsúhlasili odloženie termínu. Pristúpime k hlasovaniu v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona o centrálnom informačnom systéme štátnej služby, tlač 141, bod 22 schváleného programu. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre sociálne veci poslancovi Michalovi Stuškovi, aby hlasovanie uvádzal. Nech sa páči, pán poslanec. (Hlasovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona o centrálnom informačnom systéme štátnej služby a o zmene a doplnení zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 141.) Stuška, Michal, poslanec NR SR Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, spoločná správa obsahuje 20 pozmeňujúcich návrhov, v rozprave vystúpili dvaja poslanci a bol podaný jeden pozmeňovací návrh. Nakoľko bol dnes v rozprave podaný pozmeňujúci návrh v zmysle § 83 ods. 4 rokovacieho poriadku, dajte, prosím, hlasovať o skrátení lehoty. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 146 prítomných, 90 za, 24 proti, 32 sa zdržalo. Návrh sme schválili. Stuška, Michal, poslanec NR SR Pán predsedajúci, najprv budeme hlasovať spoločne o bodoch 1 až 20 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 146 prítomných, 90 za, 55 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Návrh sme schválili. Nech sa páči, pán spravodajca. Stuška, Michal, poslanec NR SR Teraz prejdeme k hlasovaniu o pozmeňujúcom návrhu podanom v rozprave. Dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Horeckého. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Krátka pauza.) Prerušujem hlasovanie. Budeme hlasovať nanovo. Kto mal problém, prosím? Skúsim spustiť hlasovanie ešte raz. (Hlasovanie.) 144 prítomných, 10 za, 134 sa zdržalo. Návrh sme neschválili. Nech sa páči, pán spravodajca. Stuška, Michal, poslanec NR SR Hlasovali sme o všetkých pozmeňujúcich návrhoch. Pán predsedajúci, podľa § 84 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku navrhujem, aby sme pristúpili k tretiemu čítaniu ihneď. Dajte, prosím, o tom hlasovať. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 146 prítomných, 79 za, 9 proti, 58 sa zdržalo. Pristúpime k tretiemu čítaniu . Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Chce sa niekto prihlásiť do rozpravy? Nie je tomu tak. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku. Pán spoločný spravodajca, prosím, uveďte odporúčanie gestorského výboru. Stuška, Michal, poslanec NR SR Ďakujem, pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 146 prítomných, 79 za, 1 proti, 66 sa zdržalo. Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona o centrálnom informačnom systéme štátnej služby . Teraz budeme hlasovať o bode 23 schváleného programu, ktorým je prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Zákonník práce, tlač 228. Spravodajkyňou je členka výboru pre sociálne veci pani poslankyňa Alena Nováková. Prosím ju, aby hlasovanie uvádzala. Nech sa páči, pani spravodajkyňa. (Hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov , tlač 228.) Nováková, Alena, poslankyňa NR SR Ďakujem za slovo. Prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 145 prítomných, 134 za, 11 sa zdržalo. Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní . Pristúpime k hlasovaniu o pridelení návrhu výborom a o určení gestorského výboru, ako aj lehoty na jeho prerokovanie. Prosím pani spravodajkyňu, aby uviedla hlasovanie. Nováková, Alena, poslankyňa NR SR Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady pre sociálne veci a aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 7. júna 2024 a v gestorskom výbore do 10. júna 2024. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Krátka pauza.) Prerušujem hlasovanie. Budeme hlasovanie opakovať. (Hlasovanie.) 125 prítomných, 117 za, 8 sa zdržalo. Konštatujem, že sme tento návrh schválili. Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa. Keďže sme vyčerpali všetky body hlasovania, vyhlasujem päťminútovú prestávku, kde budeme pokračovať ďalej v rokovaní v rámci programu. (Krátka pauza.) Vidím procedurálny návrh pána poslanca Hlinu, nech sa páči, pán poslanec. [17:11] Alojz Hlina – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem veľmi pekne, pán antidatovaný (správne antedatovaný, pozn. red.) predsedajúci, chcem vás poprosiť a mám procedurálny návrh, aby ste poverili riadením hlasovania pána Blahu. Odôvodnenie: Nemôže predsa byť parlament nefunkčný, pretože vy budete odcestovaný. Naozaj to musíte vládnuť. Vy vládnete a vládnete aj tým, že dokážete mať funkčný parlament. Ak je funkčnosť parlamentu postavená na tom, či antidatovaný (správne antedatovaný, pozn. red.) predsedajúci bude niekde mimo, tak to je hrozne málo. Takže vás naozaj žiadam, aby ste poverili hlasovaním najúspešnejšieho podpredsedu, ktorý tu kedy bol, Ľuboša Blahu. Ďakujem pekne. [17:12] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Hlina, poverený bude príslušný podpredseda, parlament bude funkčný, akurát plénum rozhodlo o tom, že najbližšie hlasovanie bude v stredu o jedenástej hodine. Nemám čo k tomu dodať. Vyhlasujem prestávku päť minút. (Prestávka.) [17:25] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať vládnym návrhom zákona, ktorý je pod tlačou 199. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chcem sa opýtať, či pán minister chce. Chce, nech sa páči. (Ruch v sále.) Nefunguje vám? (Pokračovanie rokovania v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete a o zmene a doplnení niektorých zákonov , tlač 199.) [17:27] Jozef Ráž – Vystúpenie v rozprave Nefunguje. A, funguje. Ďakujem pekne za slovo. Ja sa vyjadrím v podstate len ku dvom témam. Jedna je, pán kolega, žiadosť o nápravu. Ak môžem? Len sa k tomu chcem vyjadriť. Tak. (Ruch v sále.) Čiže, čiže žiadosť o nápravu... (zaznievanie gongu), v pohode. Pýtali ste sa, či žiadosť o nápravu zrýchľuje správne konanie vôbec potom na konanie o námietkach, tak odpoveď je že áno, lebo autoremedúra, ktorú môže použiť kontrolovaný, to znamená verejný obstarávateľ, je, samozrejme, možné aj v procese vysvetľovania. Preto považujem ten, ja tento inštitút považujem za nadbytočný celkovo (reakcia z pléna) možno, áno, no však áno, výborné. Ale mali ste možnosť vystúpiť niekoľkokrát, čiže nechajte ma dohovoriť, dohovoriť môj názor. To znamená, že áno, ja považujem zrušenie inštitútu a teraz iba pre strategické investície za nadbytočný a stále hovoríme, že aj v konaní o námietkach, je to správne konanie a rozhodnutie preskúmateľné súdom. To znamená, šetrime pre tie strategické investície určitý čas, to je, to je účelom tohoto zákona, a stále nie je dotknutá možnosť prejsť cez správne konanie, ktoré je preskúmateľné súdom. Toľko k tomu. Teraz k deľbe moci štátu. Tiež zastávam, že, že, že kontrolná moc, ktorá má byť kreovaná určite zákonodarnou mocou, s tým absolútne súhlasím, treba povedať ale, že my sa nedotýkame kontrolnej právomoci Úradu pre verejné obstarávanie vôbec. To znamená, že ten úrad podpredsedu, ktorý bude zriadený, on je vyslovene a jedine pre správne konanie, to znamená, v tom prípade je to, reprezentuje výkonnú moc v štáte a nie kontrolnú. To znamená, všetky kontroly bude naďalej vykonávať Úrad pre verejné obstarávanie a jeho predseda. To znamená, ten podpredseda je vyslovene len pre to správne konanie. Čiže jedná sa o výkonnú moc, a preto je aj jej kreovanie možné tým spôsobom, ako sme to navrhli. Potom sa už len vyjadrím k tomu, že, všetko sú, všetko so všetkým súvisí, ale hlavne teda ustanovenia tohoto zákona vrátane tých pozmeňovacích návrhov, vrátane, vrátane zmeny zákona, ktorý kreuje orgány úradu pre výstavbu, aby som to korektne povedal, určite súvisia so zrýchľovaním procesov v rámci strategických investícií. Ďakujem pekne za slovo. [17:27] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Chcem sa opýtať, či spravodajca chce. Nech sa páči. [17:30] Ľubomír Vážny – Vystúpenie v rozprave Ďakujem, chcem tiež pár slov záverom povedať k ukončenej rozprave. Odznelo tu, že znižuje sa týmto návrhom zákona zo 100 mil. na 50 mil. a že sa tam môžu vnášať aj subjekty, ktoré sú sčasti súkromné a sčasti štátne alebo verejno-súkromné partnerstvo, treba to ale vnímať tak, že kto je pripravený, ten vyhráva. To znamená, týmto opatrením sa významne rozšíri zásobník projektov, ale nikde nie je napísané, že tie projekty sa budú v takomto režime aj realizovať. To znamená, vláda určite má tú koncovku v tom, že posúdi tú národohospodársku dôležitosť a vyberie, alebo nevyberie ten-ktorý projekt za strategickú investíciu. Takže vnímajte to tak, že je to gesto na rozšírenie projektov, pretože tých projektov nikdy nie je dosť a kto je pripravený, ten vie vyčerpať aj eurofondy, a kto je pripravený, ten vie aj stavať. Ďalšie, čo sa chcem zmieniť ohľadne čl. 13 a úradu pre územné plánovanie, súvis vidím skôr v tej rýchlosti, ktorou to treba riešiť, pretože naozaj vznikajú na tomto úrade značné národohospodárske škody takýmto, v úvodzovkách, šafárením tohto úradu, a preto treba rýchlo prijať tieto opatrenia v skrátenom legislatívnom konaní, a preto aj bol vsunutý tento návrh do predmetného zákona. Ďalej, v rozprave veľakrát zaznelo, že treba vyváženú polohu pri ochrane vlastníckych práv medzi vyvlastňovacím orgánom a vyvlastňovaním. Verte mi, určite je túžbou navrhovateľa urobiť vyváženú polohu, ale táto vyvážená poloha nefunguje, a to nie je len na Slovensku, ale aj v ostatných krajinách okolitých, alebo aj v Európe, všade. Jednoducho veľa z vás hovorí, že zrýchliť chceme, ale urobte to inak. Neexistuje iná cesta urobiť to inak, pretože ak chceme zrýchliť, tak musíme dať taký akcent, ako je tu pripravený na vyvlastňovacie konanie, lebo inak sa naozaj nepohneme z miesta. A takýto akcent na vyvlastňovacie konanie, samozrejme, rieši v neposlednom rade aj špekulatívne konanie pri nehnuteľnostiach. Čiže vyvážená poloha neexistuje, preto treba väčšie ramená štátu, ktoré sú definované v tomto návrhu zákona. Posledné, čo chcem spomenúť, že určite sa tu nejedná o rozpor v úrade v predkladaní zákona ohľadne úradu verejného obstarávania a podpredsedu pre stratégie, pretože ten zákon, ktorý bude prekladať poslanec, minister Raši, ktorý, myslím, že 26. bod tohto programu, programu tejto schôdze, ide riadnym konaním. A tieto návrhy, ktoré sa týkajú úradu verejného obstarávania, musia byť súčasťou tohto, pretože to bude o dva, možno o tri mesiace skôr a musí to byť zohraté, inak nám to nebude fungovať. Takže nemôže sa čakať na zákon, ktorý predkladá minister Raši, pretože je tu jasný súvis s týmto zákonom o strategických investíciách. Posledné, čo chcem povedať, že dám na základe požiadavky pána poslanca Dostála hlasovať osobne (osobitne, pozn. red.) o bodoch 1, 3, 4, 5 a tiež o bode 31, samozrejme, po hlasovaní o spoločnej správe. Ďakujem za pozornosť. [17:30] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pristúpime k druhému čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 544/2010 o dotáciách v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ktorý prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní. Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 264. Výsledky rokovania výborov sú v tlači 240, 264a. Prosím pána ministra práce, sociálnych vecí a rodiny, aby ich vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči, pán minister. (Rokovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 544/2010 Z. z. o dotáciách v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov , tlač 264.) [17:35] Erik Tomáš – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, kolegovia a kolegyne, tak ako som avizoval na výjazdovom rokovaní vlády v Michalovciach, v skrátenom legislatívnom konaní prekladáme novelu zákona o dotáciách v pôsobnosti ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, kde vlastne reagujeme na dve veci. Prvá, sú skúsenosti s poskytovaním humanitárnej pomoci obciam alebo občanom obcí postihnutým zemetrasením. Doteraz tá humanitárna pomoc pre fyzické osoby, a teda pre domácnosti fungovala tak, že maximálne bolo možné poskytnúť príspevok fyzickej osobe, a teda domácnosti, vo výške 800 eur, a to len raz za kalendárny rok. Práve tie skúsenosti z obcí na východnom Slovensku po ničivom zemetrasení ukázali, že takto poskytovaná humanitárna pomoc nie je dostatočne vysoká a zároveň aj nie je dostatočne efektívna. Preto sme sa rozhodli touto novelou zákona zvýšiť príspevok humanitárnej pomoci na maximálnu hranicu 1 500 eur a zároveň zavádzame možnosť opakovane poskytnúť tento príspevok v jednom kalendárnom roku, maximálne však, samozrejme, dvakrát. Čiže vieme maximálne poskytnúť humanitárny príspevok do výšky 3 000 eur v jednom kalendárnom roku, a to dokonca aj v prípadoch, že sa humanitárne situácie, živelné pohromy, katastrofy opakujú v tej istej oblasti a v tom istom regióne. Ako som už povedal, aj toto sa na Slovensku stalo. Tá druhá vec, na ktorú reagujeme, je situácia týkajúci sa, týkajúce sa bezpečných ženských domov. Máme ich na Slovensku 13 a poskytujú útočište, služby právne, psychologické, ako aj ďalšie, práve ženám, ktoré sú vystavené domácemu násiliu, a nielen ženám, ale, samozrejme, aj ich deťom. Čiže týraným ženám a týraným deťom, ktoré sa potom ukrývajú pred týmito násilníkmi aj v týchto domoch. Sú financované rôznymi spôsobmi, ale najmä využívali takzvaný nórsky finančný mechanizmus, ktorý už nie je možné v tejto chvíli použiť, a preto sa na nás obrátili, tieto organizácie, aby sme čo najrýchlejšie zareagovali, a preto aj reagujeme skráteným legislatívnym konaním. No a v tomto, v tejto novele zákona vlastne zvyšujeme limit v jednom z týchto dotačných kritérií, ktoré tento, táto novela zákona obsahuje. Respektíve, aby som bol presnejší, dotačných tituloch. Dotačný titul určený na, práve na pomoc obetiam domáceho násilia doteraz obsahoval maximálnu hranicu 20-tisíc eur a my zvyšujeme túto maximálnu hranicu na 150-tisíc eur. Tým pádom okamžite týmto bezpečným ženským domom pomáhame, už do konca tohto roka by mali od štátu dostať 700-tisíc eur a tým pádom môžu fungovať ďalej. Samozrejme, tým, že pomáhame tým domom, pomáhame tým týraným ženám a týraným deťom. Práve o to, o to tu ide. Takže viem, že sa tento zákon dobre vyvíja aj na výboroch aj, aj v pléne a očakávam teda aj po reakcii kolegýň z opozície veľkú podporu tomuto návrhu zákona, preto vopred za to ďakujem. [17:35] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Pán minister, zaujmite, prosím, miesto pre navrhovateľov. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre sociálne veci, predsedovi tohto výboru, poslancovi Jánovi Richterovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. [17:39] Ján Richter – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi predložiť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 544/2010 Z. z. o dotáciách v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, pod tlačou 264a. Národná rada Slovenskej republiky uznesením 208 z 18. apríla tohto roku pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet a výboru pre sociálne veci. Určila zároveň výbor pre sociálne veci ako gestorský výbor a lehotu na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch. Predmetný návrh zákona prerokovali a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť dňa 18. apríla 2024 výbor pre financie a rozpočet a výbor pre sociálne veci. Ústavnoprávny výbor o predmetnom návrhu nerokoval, keďže nebol uznášaniaschopný. Z uznesenia výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto spoločnej správy vyplýva jeden pozmeňujúci návrh. Gestorský výbor odporúča návrh zákona v znení schváleného pozmeňovacieho návrhu schváliť. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci č. 36 z 18. apríla tohto roku. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona informoval o výsledku rokovania výborov a predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu. [17:40] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán spravodajca, zaujmite miesto pre spravodajcov. Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Chcem sa opýtať, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Pán poslanec Sulík, máte procedurálny návrh? Dobre. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chcem sa opýtať pána ministra, či chce zaujať stanovisko ako navrhovateľ. Pán spravodajca? Nech sa páči. [17:43] Ján Richter – Vystúpenie v rozprave Hlasovanie odporúčam nie v stredu, ale vo štvrtok o jedenástej hodine vzhľadom na to, že deň predtým je predkladateľ na zahraničnej ceste. Ďakujem. [17:43] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pokračujeme v prerušenej rozprave v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele, tlač 229. Prosím pána ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Erika Tomáša, aby zaujal miesto určené, má, dobre, spravodajcu pre sociálne veci pána poslanca Cecha, tiež. Dávam slovo pani poslankyni Tine Gažovičovej, ktorá sa do rozpravy prihlásila ústne. Nech sa páči, pani poslankyňa. (Pokračovanie rokovania v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 229.) [17:43] Tina Gažovičová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo. Pán predsedajúci, pán minister, vážení kolegovia, kolegyne, v prvom rade chcem povedať, že ma teda mrzí, že keďže som sa ešte pred piatimi hodinami prihlásila do rozpravy, tak sa nestihlo hlasovanie o tomto zákone, naozaj to nebol zámer, ale takto to teda časovo vyšlo. Myslím si však, že je dôležité k tomuto, k tomuto zákonu vystúpiť aj za klub Progresívne Slovensko a na úvod rovno poviem, že podporujeme tento návrh, minimálne tak ako je teraz uvedený v prvom čítaní, nepredpokladám tam nejaké zásadné zmeny v druhom čítaní, budeme, budeme to ďalej sledovať. Ale zároveň vnímam, že tento zákon je v kontexte aj ďalších návrhov, o ktorých budeme rokovať na tejto schôdzi, nejakým spôsobom dôležitý alebo v súvislosti, a na to by som chcela, na to by som chcela poukázať. Dôvod, prečo teda podporujeme tento návrh, je ten, že si uvedomujeme, že je to nejaká cielená pomoc pre veľmi zraniteľnú skupinu, naozaj hovoríme o deťoch so zdravotným postihnutím, o deťoch s duševnými poruchami alebo teda s postihnutím aj či už, či už telesným alebo psychickým, ktoré sú umiestnené v centrách pre deti a rodiny, kedy sa im hovorili detské domovy, a tam sú umiestnené v špecializovaných skupinách, keďže si vyžadujú starostlivosť navyše a teraz aj tým domovom dáme tie financie navyše. Uvedomujeme si, že keď už sa dieťa do tejto situácie dostane, tak je potrebné, aby potom tí, ktorí sa oňho starajú, na to mali aj tie financie. Zároveň by som však chcela veľmi jasne zdôrazniť, že to, že dieťa s takýmto postihnutím je umiestnené v špecializovanej skupine v detskom domove, by mala byť naozaj až posledná z viacerých možností, a preto by som si dovolila využiť tento čas a upriamiť pozornosť aj tohto pléna na rôzne kroky a opatrenia, ktoré by sme ako štát mali urobiť, aby sme tomu predišli, aby čo najmenej detí s ťažkým postihnutím končilo v špecializovaných skupinách v detských domovoch, aby čo najviac z nich mohlo zostať vo svojej pôvodnej rodine, biologickej rodine, prípadne keď už nastane tá situácia, že teda rodina sa o nich nevie starať, tak aby v rámci aj filozofie deinštitucionalizácie v prvom rade išli do profesionálnej rodiny a iba keď naozaj ani táto možnosť z nejakého dôvodu sa neuskutoční, tak až potom aby, aby boli umiestnené v detských domovoch a ešte teda tá posledná možnosť sú tie špecializované skupiny. A, žiaľ, teda som presvedčená, že ako štát nerobíme dosť pre tie rodiny nato, aby sa o tieto deti vedeli plnohodnotne starať. A aj na tejto schôdzi okrem tohto návrhu, a veľmi sa teším, že je to v konečnom dôsledku vládny návrh, aj keď prvotná iniciatíva prišla od poslankyne Marcinkovej, ale práve na tejto schôdzi sú aj ďalšie opozičné návrhy, aj dva, ktoré vychádzajú z klubu Progresívne Slovensko, aj minimálne jeden z klubu KDH, ktoré adresujú niektoré tie problémy, ktorým rodiny čelia a ktoré môžu pomôcť k tomu, aby deti nekončili v detských domovoch a myslím si, že je teda ešte toho oveľa viac, čo by sme mali, čo by sme mali urobiť. Spomeniem aspoň pár takýchto vecí, lebo, ešte aby som to upresnila. V súčasnosti podľa štatistík priamo z ministerstva sociálnych vecí u detí, ktoré majú zdravotné postihnutie, je asi dvojnásobná šanca, že skončia v detskom domove oproti deťom bez postihnutia. A chápeme asi nejakým spôsobom ľudsky, že naozaj je to pre tie rodiny, kde sa také dieťa narodí, oveľa ťažšie sa o to dieťa starať a skúsme sa preto pozrieť na to, že čo vieme ako štát pre tie deti urobiť. Vieme aj všetci, určite nás všetkých zasiahla, čo sme tu, tragédia, ktorá sa udiala pred, pred pár týždňami na Liptove, kedy mama práve takto ťažko postihnutého dieťaťa už to psychicky nezvládla a aj spolu so svojím dieťaťom sa hodila pod vlak. A aj vtedy sme upozorňovali na to, že je to isté memento pre našu spoločnosť, že nerobíme, že tieto rodiny nemajú dostatočnú podporu. Jedna teda z kľúčových vecí, na ktoré sa potrebujeme zamerať, je odľahčovacia služba, o ktorej sa aj vtedy veľa hovorilo, a odľahčovacia služba aj v kontexte, samozrejme, hlavne tých biologických rodín alebo primárnych rodín, kde to dieťa vyrastá, ale myslím si, že o kontexte odľahčovacej služby by sme sa mali baviť aj práve pri tých profesionálnych rodinách, aby sme podporili aj to, že to dieťa, keď aj je vyňaté z rodiny, tak aby sa dostalo do profesionálnej rodiny. Ďalším, ďalšia veľká oblasť je opatrovateľský príspevok. A v tomto oceňujeme iniciatívu KDH, ktorá práve na tento, na túto schôdzu predkladá návrh, aby sa zjednodušil ten súbeh opatrovateľského príspevku s platom, pretože naozaj sú ženy, ktoré, povedzme, vedia si zarobiť aj prácou z domu, ale momentálne vlastne je to taká nejaká dilema finančná, keďže pokiaľ do, ich plat prekročí určitú hranicu, tak už, už to neni, už im je ten opatrovateľský príspevok odňatý. Ďalšia veľká oblasť je v školstve, ja teraz som zo školského prostredia, čiže tam, tam tie problémy naozaj poznám pomerne dôkladne a aj na túto schôdzu som predložila návrh, ktorý zlepší to, aby sa školy vedeli pripraviť na dieťa so zdravotným znevýhodnením pri tých spádových školách, ale, žiaľ, my dokonca vidíme, že ani tie špeciálne školy často nie sú pripravené na deti s naozaj ťažšími postihnutiami. Ako jeden taký až absurdný príklad z praxe, ktorý mi nedávno hovorila jedna špeciálna pedagogička, ktorá spolupracuje s rodinami, keď špeciálna škola prijímala dieťa na vozíku a očakávali, že to dieťa bude mať iný vozík navonok a iný vozík do interiéru. To ako keby akože paralela s prezuvkami, no tak ale neni to také náročné kúpiť dieťaťu do školy prezuvky ako keď vyslovene a špeciálna škola vyžaduje, aby, aby bol samostatný vozík. Celá, samozrejme, veľká oblasť kompenzačných pomôcok, vidíme to na tých rodinách, veď mnohí sa s nimi stretávame, že v konečnom dôsledku sú často závislí od toho, že si zakladajú vlastné občianske združenia a, s prepáčením, často až žobronia o dve percentá, aby vôbec vedeli svojim postihnutým rodinným členom zabezpečiť základné pomôcky, presne ako sú vozíky, ako sú nastavovateľné postele a všetko ďalšie, čo, čo ten človek potrebuje. A všetky tieto veci, tak ako sa týkajú, ako som aj spomenula, ako sa týkajú bežných rodín, tak podobné problémy sa prenášajú do tých profesionálnych rodín. Pretože vieme aj dneska zo štatistík, že tieto deti, keď už im nezabezpečí tú starostlivosť ich rodina, tak veľmi často vlastne sa dostanú do detského domova a ani sa im nepodarí, aby boli umiestnené do profesionálnych rodín, napriek tomu, že zákon veľmi jasne hovorí, že to musí byť tá prioritná, prioritná voľba. A teda som presvedčená, že keby sa viaceré tieto problémy podarilo zmierniť, keby sa podarila väčšia podpora pre rodiny, ktoré majú dieťa alebo teda člena so zdravotným znevýhodnením, tak potom by aj menej sa ich dostalo až do tej hraničnej situácie, že to dieťa, dieťa skončí v detskom domove. Čiže aby som to zhrnula, áno, uvedomujeme si, že keď už taká situácia nastane, tak je dôležité tie detské domovy v tomto aj finančne podporiť, a preto aj podporujeme tento návrh, ale zároveň by som chcela apelovať na to, aby sme naozaj aj ako Národná rada dbali na to, že vytvárame prevenciu takýchto prípadov, že podporujeme tie rodiny ešte kým je to dieťa v rodine a verím, že tak ako my tuto z opozície podporujeme vládny návrh a tak ako sa vedela opozičná poslankyňa dohodnúť s predstaviteľom vlády, tak verím, že aj pri iných návrhoch, kde naozaj ide o pomoc konkrétnej skupine občanov, tak že bude možné hľadať dialóg aj nadstranícky. Ďakujem veľmi pekne. [17:43] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Na vaše vystúpenie jedna faktická poznámka. Pani poslankyňa Hanuliaková, nech sa páči. [17:52] Jana Hanuliaková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne, že prichádza táto pomoc, pretože je naozaj veľmi potrebná, ale zároveň však musím potvrdiť slová mojej kolegyne, že my musíme naozaj oveľa viac začať vnímať a podporovať rodiny aj ľudí, ktorých sa zdravotné znevýhodnenie týka. Na Slovensku sme, žiaľ, v mnohých oblastiach roky pozadu. Nebudem zachádzať do toho, že kto je na vine, ale chcem skutočne poprosiť pána ministra aj zodpovedných ľudí, aby otvorili oči, aj srdcia, aj pokladnicu a začali tieto problémy naozaj riešiť. Potrebujeme otvoriť mnohé otázky, ktoré sa týkajú problémov ľudí so zdravotným znevýhodním. Prvé, čo potrebujeme, je scitlivenie našej spoločnosti, aby bola rešpektujúcejšia a vnímavejšia a myslím, že naozaj treba začať najmä u politikov a političiek. Nemôžeme v tom už ďalej nechávať ľudí, ktorých sa týka zdravotné znevýhodnenie, aby v tom boli sami a cítili sa naozaj, že sú na okraji našej spoločnosti. My v Progresívnom Slovensku urobíme maximum a naozaj podávame pomocnú ruku, ale potrebujeme vidieť, že vláda a teda aj ministerstvo zodpovedné to berú vážne. Ďakujem. [17:52] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce navrhovateľ? Nech sa páči. [17:54] Erik Tomáš – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne. V prvom rade sa chcem poďakovať opozičným stranám, pani poslankyniam za to, že podporia tento dobrý zákon a nechcem byť naozaj patetický, lebo som muž, ale chcem tu povedať, že ak si niekto z vás myslí, alebo ľudí na Slovensku, že zrovna ten jeho problém je ten najväčší, tak nech sa ide pozrieť do takého centra pre deti a rodiny, ktoré sa starajú o takéto zdravotne znevýhodnené deti, a potom možno usúdi, že ten jeho problém nie je až taký veľký. Ja po týchto centrách chodím a musím sa vám tu priznať napriek tomu, že som muž, že síce je to smutný pohľad, ale na druhej strane veľmi pozitívna energia, keď vidíte, ako tie deti sú vďačné za všetko, čo im je poskytované. Logicky chceme pomôcť tým centrám, akreditovaným centrám, neštátnym centrám s finančnými prostriedkami, aby sa naozaj postarali o tie zdravotne znevýhodnené deti, lebo tie náklady sú, samozrejme, vyššie. Pani poslankyňa, vy ste vyzvali mňa ako ministra, aby som otvoril srdce a pokladnicu, ale ja už ju otváram, aj to srdce, aj pokladnicu, pretože asi ste zaznamenali, že sme okamžite na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny reagovali na to obrovské nešťastie, ktoré sa stalo v okrese Liptovský Mikuláš, keď matka so zdravotne znevýhodneným dieťaťom skočila pod vlak a ukončila život svoj aj toho dieťaťa. A zvolali sme okrúhly stôl za prítomnosti všetkých zainteresovaných strán. A nebol to stôl, kde sme si zjedli chlebíček a nič nepriniesli. Predstavili sme okamžite štyri opatrenia, s ktorými chceme prísť a ktoré už dávame do legislatívy, a to je práve tá pomoc, lebo máte úplnú pravdu, že to zdravotne znevýhodnené dieťa by malo skončiť v centre pre deti a rodiny až ako, aby to bola až ako posledná možnosť, až naposledy, súhlasím. Dokonca nielen zdravotne znevýhodnené dieťa, aj zdravé dieťa. Ja keď sa na tie deti tam pozerám v tých centrách, tak poviem, že tieto deti potrestal osud dvakrát. Po prvé, majú podlomené zdravie a, teda po prvé, majú podlomené zdravie a po druhé, ešte ich aj opustil niekto. Takže na tom okrúhlom stole boli jasné závery a môžem vám to tu aj zopakovať, že okamžite sme rozhodli o zdvojnásobení príplatku k príspevku na opatrovanie, pretože mnohí možno ani nevedia, veď nie každý sa tu venuje sociálnej oblasti, že je opatrovateľský príspevok, ale v prípade, že ten opatrovateľský príspevok slúži na opatrovanie zdravotne ťažko postihnutého dieťaťa, je tam ešte príplatok. Tak ten sa zdvojnásobí zo sto na dvesto eur. To je záver, toto sme už dali do prípravy legislatívy, takto to bude. Áno, pochopili sme aj pri tom probléme v Liptovskom Mikuláši, že je tu obrovský problém s odľahčovacou službou. Ale treba pripomenúť, že je to kompetencia miest a obcí. Len štát sa nemusí len tak pozerať a povedať, no tak však mestá a obce to majú, tak nech sa s tým vysporiadajú. Vieme dobre, že mestá a obce trpia finančnými suchotami, resp. problémami, tak opäť sme podali po tom okrúhlom stole pomocnú ruku a okamžite pripravujeme národný projekt z eurofondov, kde chceme zafinancovať tú odľahčovaciu službu tak, aby naozaj bola konečne funkčná. Pripravený je aj projekt z eurofondov včasnej intervencie, kde chceme vlastne navýšiť počet pracovníkov včasnej intervencie. No a je už aj rozbehnutý projekt poradní, rodinných poradní. Máme už pilot, päť poradní takýchto vlastne funguje a chceme tak ich zaviesť spolu 46, podobne ako je úradov práce, ale nebudú fungovať pod úradom práce, budú to samostatné poradne, do ktorých môže každý, kto bude potrebovať psychologickú alebo právnu pomoc, ich vyhľadať. To sú hneď štyri opatrenia, ktoré boli prijaté po tom okrúhlom stole, takže nezaháľame, pracujeme a máme otvorené srdcia i pokladnice. A ešte raz ďakujem pekne za to, že tento zákon podporíte. [17:55] Peter Žiga Ďakujem, pán minister. Vidím, že tu zavládla harmónia. Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť? Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Teraz by sme mali pristúpiť k druhému čítaniu dvoch zákonoch pani ministerky Dolinkovej, ktorá volala, že musela odísť na zahraničnú pracovnú cestu, čiže budeme postupovať tým, že jej prepadne poradie a zaradíme ju asi na záver, a respektíve keď sa dohodneme inak. Podobne je to aj s predsedom úradu priemyselného vlastníctva, ktorý tu mal tiež nejaký svoj zákon. A dostávame sa k bodu, ktorým je druhé čítanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 284/2014 o Fonde na podporu umenia a o zmene a doplnení zákona č. 434/2010 o poskytovaní dotácií v pôsobnosti ministerstva kultúry v znení zákona č. 79/2013 v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je uverejnený ako tlač 151, spoločná správa výborov má tlač 151a. Dávam slovo poslancovi Romanovi Michelkovi, aby za skupinu poslancov návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči, pán poslanec. (Rokovanie v druhom čítaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 284/2014 Z. z. o Fonde na podporu umenia a o zmene a doplnení zákona č. 434/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v znení zákona č. 79/2013 Z. z. v znení neskorších predpisov , tlač 151.) [18:00] Roman Michelko – Vystúpenie Ďakujem za slovo. Takže, o tomto zákone sa hovorilo veľmi veľa a ja som si dôkladne naštudoval pripomienky Fondu na podporu umenia. Musím, bohužiaľ, konštatovať, že veľmi veľa z toho, čo odznelo, nebolo pravda, nechcem povedať priamo, že to bola hrubá demagógia, ale realita je troška iná, ako sa prezentuje. Chcem zdôrazniť, že s pánom Špotákom som minimálne trikrát mal stretnutia, áno, ešte v čase, kedy som nebol poslanec, ale keďže dvadsať rokov robím v brandži a od roku ´17 mám tu česť alebo nečesť byť žiadateľom nie ako osoba, to zdôrazňujem, nikdy v živote som nežiadal grant na seba ako autora, mám osem kníh, ani jedna z nich nebola podporená z Fondu na podporu umenia, pretože vždycky to robili iní vydavatelia, sám seba som nikdy nevydával, a tí vydavatelia to vydali aj bez podpory jednoducho preto, lebo sa im zdalo, že tie knihy nepotrebujú podporu, budú dostatočne atraktívne aj bez toho. Takže rozhodne to nie je, že moja iniciatíva vychádza z toho, že by som bol nejaký urazený alebo niečo podobné, ale len a len z toho, že viem, ako to funguje a viem, aké sú problémy. Ten základný problém tohto návrhu zákona alebo oponentúra je v tom, že vlastne tie komisie sú špičkovo kvalitné, odborné a vlastne predstava, že niekto by mohol korigovať ich rozhodnutia, je ako krajne kacírska. No mojím cieľom bude hovoriť, že to tak nie je, že naozaj neomylné nie sú. Budem to ilustrovať prípadmi a navrhnem aj riešenie, ktoré, samozrejme, sa nemusí zdať pre všetkých úplne ideálne, ale dokiaľ sa nenájde lepšie, tak ako ručná brzda, ako niečo, čo treba skorigovať, lebo vznikajú veľké škody v zmysle, že veľa dobrých a kvalitných projektov nie je podporených a tieto výhrady sú dlhodobé a je najvyšší čas, aby sa tým niekto začal zaoberať. A samozrejme, nemám problém po polroku, a to môže byť aj verejná výzva, urobiť potom diskusiu, ak by sa náhodou toto riešenie ukázalo ako nešťastné a hľadať riešenie ďalej. Ale my už sme naozaj nemohli čakať, keď mnohí vydavatelia kvalitných periodík alebo mnohých zaujímavých titulov v podstate sa len zúfalo pozerali, čo všetko podporené bolo, ale to nie je až taký problém, ale čo kvalitné podporené nebolo. No, keďže som človek z brandže a, samozrejme, kultúra má mnoho rozmerov a nikto nie je dokonalý polyhistor, aby bol rovnako špičkový vo výtvarnom umení, v tanečnom umení, v dramatickom umení a tak ďalej, lebo Fond na podporu umenia podporuje všetky druhy umenia s výnimkou audiovizuálneho, teda filmov, tak budem hovoriť predovšetkým o tom, kde som doma a kde mám hlboké znalosti a aj osobné skúsenosti, a to je predovšetkým oblasť literatúry. Samozrejme, medzi prvým a druhým čítaním som mal obrovské množstvo stretnutí s ľuďmi aj z iných odborov umenia, ale kolegom nechám, nech teda sami povedia, aké oni majú skúsenosti, lebo kolega Malatinec je známy ako vicežupan pre kultúru a má napríklad s festivalmi oveľa lepšie skúsenosti ako ja. Sú tu ľudia z, ja neviem, filharmónie, resp. z hudobného umenia a tak ďalej, tak tieto veci rád prenechám im a ja budem hovoriť to, kde som sa dnes a denne stretával s ťažkou frustráciou. Takisto chcem, ešte takto, aby som vysvetlil, o čom je teda ten záchranný mechanizmus. Ten je taký, že tie komisie sú rôzne. Ja sám som pravidelne žiadal granty v štyroch a musím teda uznať, že niektoré boli relatívne v poriadku a v zásade som nemal problém, že niektoré priemerné alebo nie úplne špičkové projekty neboli podporené. A zase boli komisie, kde som mal extrémnu frustráciu, lebo tie najlepšie neboli podporené a také, ktoré by neboli podporené a keby sa ich nepodporili, tak naozaj Slovensko by nejakú akože ťažkú kultúrnu ujmu nemalo, tie podporené boli. Ale dobre, nie som malicherný, ja nikomu nezávidím, keď aj priemerný projekt je podporený, viem to prežiť, lebo veľmi ma, trpím, ak kvalitné projekty nie sú. Ale aby som nehovoril všeobecne, budem aj ilustrovať a dávať nejaké veci a potom aj poviem napríklad aké typy projektov alebo aká mega kvalita bola podporená úplne jasne ilustratívne. Takže, a nakoniec sa, samozrejme, budem bod po bode zaoberať výhradami Fondu na podporu umenia. Takže horúca vec, minuloročné grantové kolo. Z nejakých pätnástich projektov štyri boli nepodporené, ktoré mi teda akože veľmi nieže srdce krvácalo, ale bola tá obrovská frustrácia. Scotus Viator – Národnostná politika v Uhorsku. Presne ten typ titulu, ktorý má byť podporený, základný prameň, ktorý po Černovej nie veľa ľudí, ktorí sa zaoberali Slovenskom, boli vlastne iba dvaja, Bjornstjerne Bjornson a Scotus Viator alebo Seton-Watson, ako chcete, ktorí v reakcii na černovskú streľbu napísal vlastne pomery Apponyiho reformy, všelijaké tie odnárodňovacie zákony, a napísal to pohľadom všeobecne uznávaného intelektuála a predstavte si, že my dodnes túto knihu sme nemali vydanú tak, aby si ju mohli ľudia kúpiť. V roku 1911 mali Česi preložené, my dodnes nie. Áno, v deväťdesiatkách to vydalo jedno občianske združenie ako internú publikáciu, a tá kniha nikdy nebola v kníhkupectvách, kto sa nepoznal, nekamarátil s tým občianskym združením, tak nemal šancu sa k tomu dostať. Máme to preložené, ale je to nedostupná vec. Je to zásadný prameň našich dejín a je obrovská škoda, že to nebolo podporené. To nie je žiadna politika. Scotus Viator nebol člen SNS ani SMER-u, ani HLAS-u, to je vec, ktorú každý kultúrny národ takýto prameň mal mať. Ďalšia vec, Devečková Turoc. Prvá slovenská absolventka Sorbonny v roku 1912. Graduovala na Sorbonne doktorskou dizertáciou o Štúrovej filozofii, nepodporené. Preboha, prečo? Mali sme brilantnú ženu, intelektuálku. Jasné, že to nie je kniha, ktorú budú tisíce ľudí, ale je vecou cti každého kultúrneho národa, aby takýto titul mal podporený. Ďalší titul – Goszczyńska. Najvýznamnejšia poľská slovakistka a jedna z najvýznamnejších svetových slovakistiek napísala brilantnú esejistickú štúdiu Veľké spory malého národa, rozoberala mesianistov, Hroboňa, Hodžu a tak ďalej, a je veľmi zaujímavé, ak ľudia z vonku vnímajú nás, Slovensko, slovenskú literatúru, a mimochodom má veľmi podobný názor ako Chmel a podobne, ale bolo by veľmi vhodné, keď už niekto kompetentný píše o slovenských reáliách, aby sme mali šancu sa k tomu dostať. Nepodporené. Nedokážem pochopiť prečo. To sú len tri z tohto. Ale potom neboli podporené ľudí ako, päťkrát mi nepodporili napríklad Milana Rastislava Štefánika Equadorský denník, neboli podporené diela Orwella, Wellsa. Ja neviem, ako každý troška kultúrny človek vidí, že to nie sú žiadni šuntoví autori a jednoducho nebolo možné s tým urobiť nič. Druhá vec je, že vo Fonde na podporu umenia absolútne chýbajú aj niektoré komisie, ktoré dávajú šancu urobiť z nás kultúrny národ. Ja som s hrôzou zistil, viete, my máme takú, takú, taký optický klam, lebo, samozrejme, ešte minimálne ľudia v mojom veku úplne bezbariérovo čítajú české knihy a každý z nás čítal Rousseaua, Voltairea a tak ďalej a tak ďalej a ja som vlastne zistil, keď som bol vydavateľom, že doteraz zásadné diela týchto autorov nemáme preložené, napríklad o vedách a umeniach, o nerovnosti medzi ľuďmi, spoločenskú zmluvu. Až po roku 2000 sme začali tieto veci vydávať. Moreovu Utópiu sme vydali presne päťsto rokov po jej vydaní. Vyšiel malý fragment v antológii a nikdy predtým a nikdy potom. Ale to ešte stále nestačí, máme obrovské dlhy a na to treba urobiť špeciálnu grantovú schému na viacročné projekty. Bolo dobrým zvykom, že sa vydávali špičkovým autorom vybrané alebo zobrané spisy k nejakému výročiu k sedemdesiatke, k osemdesiatke. Po roku deväťdesiat je takých chabý pokus, tuším, Richter 18 alebo 19 sa snaží robiť zobrané spisy Milana Rúfusa, teraz ku koncu vyšli aj nejaké ďalšie. No, viete, vy nemôžte začať niečo vydávať, keď jeden diel vám dajú a druhý nie a tretí nie a čakáte. Napríklad podľa mňa najvýznamnejší slovenský prozaik Ladislav Ťažký dostal podporu na fon... teda ešte predtým Pro Slovakia na Amenmária - Samí dobrí vojaci, čo je najvýznamnejší slovenský vojnový román. Pokračovanie tohto románu Evanjelium čatára Matúša štyri roky nebolo podporené, štyrikrát som žiadal, štyrikrát to bolo zamietnuté, absurdné. A teraz poďme ešte k obrovským deficitom a tomu, čo je naozaj hanba, lebo, lebo jednoducho neomylné komisie si tak rozhodli alebo vôbec ani nie sú nastavené na to, na to, grantové schémy. Dušan Makovický je asi obrovská osobnosť v zmysle, že je to človek, ktorý bol veľmi blízko Levovi Nikolajevičovi Tolstojovi a napísal Jasnopoljanské zápisky. Táto kniha bola preložená v 25 jazykoch. Jeden jediný, ktorý by sa najviac hodil, nie je, a to je slovenčina. Áno, jasné, on na horizonte 40 strán na jeden mesiac opisuje všetky názory, myšlienky Leva Nikolajeviča Tolstého a vlastne kto si prečíta túto knihu, tak vie skoro všetko o jeho myslení, názoroch a podobne. Máme malý fragment v češtine, asi 500 strán zo 4 700-stranovej knihy, alebo teda štyroch zväzkov, a máme, samozrejme, Škarvana, ktorý vydal v podstate menšiu, menšiu knihu. Kto, ak nie Slováci, majú vydať také niečo. Ďalší príklad obrovskej, by som povedal, kultúrnej straty, až dokonca, by som povedal, hanebnosti. Česi majú zo 17. storočia Kralickú Bibliu, vyšlo, tuším, 47 vydaní, je to základ ich písomníctva. Je to vlastne niečo, čo sa ako keby kodifikovalo, predkodifikovalo český jazyk. Bolo to bohoslužobný jazyk. Viete, a bolo to v 17. storočí napísané, teda preložené. A viete, že my máme Kamaldulskú Bibliu, ktorá bola v 18. storočí? A viete, že iba 100 rokov po Kralickej Biblie sme už mali my preklad do biblie a že doteraz v podstate nevyšla? Presnejšie povedané, vyšlo faksimilné vydanie v náklade 200 kusov, a teraz sa podržte, s nemeckých poznámkovým aparátom. A viete prečo? Lebo šéf Volkswagenu sa nemohol pozerať na to, aký sme hrubo nekultúrny národ a on to zafinancoval. Pritom, samozrejme, tá kniha je v počítačoch, je prepísaná, málokto je to schopný čítať to faksimilné, teda to písmo, hej, ktoré, písané to bolo, hej, nie tlačené. Samozrejme, že to nie je kniha, ktorá sa zaplatí, ale každý kultúrny národ by také niečo mal mať. My sme extrémne oneskorene mali Tisíc a jednu noc, až za Maďariča prvý preklad, Česi mali už v 19. storočí. Danteho Božská komédia vychádza prvé vydanie od roku ´64 do roku ´87. Tridsať rokov trvalo, dokiaľ sme vydali kompletnú túto. Marcela Prousta: Hľadanie strateného času, dodnes nemáme vydané. Máme trikrát prvú časť Swannova láska, ale nikdy sa nenašlo že všetkých sedem zväzkov. Česi majú v roku ´36 prvé vydanie, potom odeonské vydanie ´77 až ´85 a potom, tuším, v 2017 sa vydalo kompletné dielo tretíkrát. My ani raz. Prečo? Nie sú granty, ktoré by takého tipy literatúry, zobrané spisy, zásadné edičné počiny boli schopné podporiť. To všetko by mali kompetentných ľudí v FPU rozmýšľať, ako urobiť, ako urobiť troj-, štvor-, päťročné projekty. Ako povedať, dobre, nemôžme niekto naraz 4 700 strán z roka na rok dať. Ale tak máte garanciu, že v priebehu troch-štyroch rokov toto vydáte. Lebo každý kultúrny národ by mal mať vydané zásadné diela svetovej literatúry. Taká grantová schéma nie je a keby ste skúšali, že dobre, však každý rok vydám jeden, tak jeden rok vám to podporia a potom štyri roky nič, potom ďalšie, možno ďalších 20 rokov by sme Prousta vydávali, čo by bolo absurdné. Dobre, poďte teraz ešte z tohto na príklad Medňanský: Dávne povesti o hradoch, významný rytec, asi, asi akože nespochybniteľná osobnosť. Písal síce po nemecky, mal silné slovenské cítenie, veľmi krásna výtvarná kniha, nepodporená. Nedokážem pochopiť prečo. A naozaj z tých titulov, ktoré boli žiadané v tomto grantovej schéme, bola najlepšia. Akože naozaj atraktívna kniha aj výtvarne, aj obsahovo, aj v podstate je to slovenská klasika, nepodporená. Dôvod? Vraj nepresvedčivá umelecká hodnota. Kniha, ktorá sa vydáva 200 rokov, alebo najmenej 170 rokov, stále má čo povedať, absurdné. Dobre, poďme ešte k ďalším veciam. Takže komisie sú neomylné, ja si dovolím túto tézu spochybniť. A to nehovorím teraz o iných druhoch umenia, ako jeden významný tanečný umelec, ktorý, už som to aj spomínal, dostal Krištáľové krídlo, ktorý vie sa dostať do Carnegie Hall, ktorý v Michalovciach alebo v Dolnom Kubíne mu príde 350 ľudí nie na muzikál, na moderný tanec, tak tento človek má skóre na FPU 25 : 1. Neomylné komisie. Poďme aj k ďalším veciam. Prístup komisii k žiadateľom. Takže, alebo ešte iná vec. Fond na podporu umenia má aj grantové schémy na tvorivé štipendiá. To znamená, autor príde, dá nejaký úryvok diela, dá nejaké posudky a komisia rozhodne, či podporí tvorbu tohto diela, dá mu štipendium na tri, štyri, päť mesiacov, on dopíše dielo, lebo komisia rozhodla že je to kvalitné dielo. Na budúci rok, po tom, čo napíše rukopis, zažiada grant na vydanie tohto diela a ejhe, jedna komisia podporí tvorbu, druhá nepodporí vydanie. Načo teda tá komisia, do grantu to napíše, tento rukopis bol podporený Fondom na podporu umenia, tvorba tohto rukopis. No ale načo, aby mal doma v šuplíku alebo niekde na harddisku počítača? Toto nemá logiku. Ďalšie krásne veci. Nedávno teda moji bývalý kolegovia už teraz vydávali najvýznamnejšie dielo o arménskej genocíde, tisícstranovú knihu, Štyridsať dní Musa Daghu. Bolo sfilmované, vyšlo vo viacerých vydaniach, po sedemdesiatich rokoch nový preklad. Rozsah tisíc strán. Štipendium na preklad tri mesiace. Debut jedného autora, teda debut autora nie v tom zmysle, že by to bol prvý, prvý jeho opus, ale prozaický debut, bol to známy básnik, nemal s tým problém, 280-stranová kniha memoárov, štipendium dvanásť mesiacov, 280 strán, dvanásť mesiacov štipko, tisíc strán tri mesiace, sorry, nechápem. Možno vy mi to vysvetlíte, možno komisia, neviem. Ďalšia vec, komisia pre časopisy. Literárny týždenník, vravel som to viackrát, vychádzajúci od roku ´88. Pozrite si deväťdesiate roky, aké brilantné eseje tam boli, pozrite sa, koľko prekladov tam vychádzalo. Zásadné je periodikum, ktoré intelektuálne pripravovalo perestrojku a potom dotvorenie našej štátnosti. Tri roky po sebe nedostalo ani cent. Áno, úroveň išla dole. Ale viete, keď niekomu nedáte ani cent tri roky, čo očakávate? Vôbec celý princíp podpory literárnych časopisov je obrovská otázka. Treba to riešiť systémovo, lebo naozaj nemôžte za nič očakávať obrovskú kvalitu. Ja nebudem teraz hovoriť o tých, čo boli podporené, ale dobre, možno jeden spomeniem. Tak ale viete, keď prídu a povedia, že to nie je špičkový časopis, no však keď ho vyhladujete, nie je. To je tak, že keď niekoho máte v koncentráku, potom ho postavíte na maratón a čudujete sa, že nedá dva hodiny desať minút. No tak nedá. Celý problém je v tom, že aj de minimis blokuje, tuším, na 210-tisíc za tri rokov, čo je nejakých 67-tisíc ročne a za to sa kvalitný elitný intelektuálny časopis vydávať nedá. A nebol to iba Literárny týždenník, bolo to aj už spomenutý Verbum, Dotyky, dokonca Romboid, hej, čiže tak všelijak. Ja som sa pýtal, škoda, že nikto z kádehákov tu nie je alebo, neviem, tuším jeden kolega. Verbum je podľa mňa, môžte si niekto myslieť, čo chcete, ale naozaj intelektuálne vyzretý časopis, založil ho Hanus, bola tam celá generácia ľudí, sú tam zaujímavé eseje. Vychádza napriek tomu vzdorovito, ale mohol by mať oveľa lepšiu periodicitu, viac prekladov, lepšie honoráre, živorí. A na druhej strane, dobre, však Glosolália, nech, nech si má, ja s tým nemám problém, dostala nejakých 20-tisíc, 5-tisíc za každé číslo. Ja sa pýtam, naozaj toto je že úplne objektívne? Zo všetkých literárnych časopisov pre deti boli jedno jediné veci ako Zornička, Ohník, Dráčik, neviem, čo všetko. Nič, jeden jediný bol podporený. Slniečko vychádza v literárnom centra alebo v Slovenskom literárnom centre, dobre, tak to je niečo iné. No, teraz poďme k prístupu fondu k žiadateľom. Naozaj niekedy mám pocit, že žiadateľ je nejaký otravný hmyz, ktorý dobrých úradníkov otravuje, lebo chcú vydávať nejakú nekomerčnú literatúru alebo teda robí nejaké nekomerčné umenie. Keď žiadate, viete, keď bol ešte štátny fond, tak bolo to normálne, dostali ste grant, mali ste v zmluve prísne účelovo viazané prostriedky, toľko na polygrafiu, toľko na honoráre, toľko na grafické spracovanie a bolo to v poriadku. Vydokladovali ste do posledného centu alebo do poslednej koruny. Dali ste spolufinancovanie 5 alebo 10 % a nikto neriešil veci, ktoré teraz päť rokov dozadu začínajú vyťahovať, aké boli tržby za prvý rok, aké za druhý a toto a tam a teraz napíšte, koľko bolo recenzií a nie každá kniha má recenziu. A koľko bolo prezentácií a koľko bolo neviem čoho, úplne. A teraz píšete vecné vyhodnotenie a stále vám to vracajú, že nedostatočne, ste blbec, dávajú, že stále čakáme na opravu a teda ako brutálne vás akože doslova šikanujú. To, čo funguje na FPU, to je brutálne byrokratická šikana. To nie je vôbec nič priaznivé pre žiadateľov. Žiadatelia sú väčšinou idealisti, ktorí robia nekomerčné umenie a extrémne trpia za tú drzosť požiadať. Potom vám to pekne osladia. To nie je žiadny proklientský prístup. A najväčšia bomba, päť rokov po realizácii projektov, v roku 2017 sme realizovali nejaké, teda kolegovia už teraz, projekty a naraz v roku ´23 dali nové ustanovenie, že no ale zle ste v tom roku ´17 odhadli tržby, tak 10 % prostriedkov naspäť z uzavretého projektu z roku 2017. To je čo za retroaktivita, to je aký prístup? Toto naozaj nedokážem pochopiť. Samozrejme, tí ľudia sú ako vydieraní, lebo však dobre, bloknú im možno žiadať, tak potom vrátia tých pár drobných, ešte dávajú a sú v stálom strese. Ja viem presne, čo to je, keď prišla aplikácia z FPU, zase niečo chcú, aleže úplná šikana. Zažil som aj štátny fond. Raz sa 10-15 rokov prišla nejaká kontrola po dvoch týždňoch, keď išli do, a povedali, je to okej, v poriadku. No, poďme ďalej. Hodnotenie nejakých ľudí. Kolegyňa mi nedávno písala, teda nie odo mňa, ale z iného vydavateľstva, žiadala tiež nejaký grant, tam sú nejaké hodnotenia, že hodnotitelia, kvalifikácia a tak ďalej. Tak si povedala, ja všetkým autorom hovorím, nech vám to zhodnotí nejaká osoba, ktorá je nespochybniteľná profesná autorita, významný literárny vedec, autor, ktorý má veľa ocenení, kníh a tak ďalej. Profesorka Fordinálová, v Hirschovom indexe úplne hore, množstvo dobrých monografií, v hodnotiacich kritériách 30 %. Tak ja nechápem, čo teda akože má mať Nobelovu cenu za literatúru, alebo čo by ešte malo byť? Má byť, akademička už nemôže byť, lebo akademikov zrušili, má byť hosťujúca v nejakých univerzitách za niečo, alebo čo? Akože naozaj tie kritériá nedokážem pochopiť. A ďalšia vec. Slovo o pluku Igorovom, zásadný epos ruských dejín, nepodporený. Dobre. Toto sú veci, ktoré som si tak akože skrátka dal a asi som ešte niečo zabudol, možno si ešte spomeniem, ale poďme teraz k takým tým veciam, že, aha, počkaj, ešte jedna strana. Áno. Bola zrušená grantová schéma, ktorá extrémnym spôsobom obohacovala knižný trh ešte keď bol štátny fond. Pôvodná prekladová spoločensko-vedná umenovedná literatúra, hej? Dneska máte tri grantové schémy, štyri. Pôvodná literatúra, próza, poézia, detská literatúra, umelecký preklad a literárna veda. Spoločensko-vedná umenovedná neexistuje. Ono sa to síce tak všelijak fejkuje a sem-tam aj akože žánrovo sa nedá, a prečo neurobiť túto špeciálnu grantovú schému? Vyšli tam takí autori ako Noam Chomsky, Zygmunt Bauman, Peter Singer, Ulrich Beck a tak ďalej a tak ďalej. Slovenský literárny trh je extrémne ochudobnený tým, že neexistuje systémová podpora tohto typu literatúry. To je tiež vec, ktorú by mala riešiť rada fondu. A ešte aby bolo jasné, niekto si povie, že Chomsky je, neviem, blázon alebo čo. Viete čo? Ja nemám problém s tým, že nech vychádza aj Milton Friedman, F. A. Hayek, Mises, nech aj ultrakonzervatívni, mne je to jedno, nech je debata. Ja mám všetkých, aj týchto pravicových libertariánskych v knižnici, čítam ich, nesúhlasím, ale viem ich argumenty. Ja nemám, že teraz budú nejakí ľavicoví alebo nejakí podobne orientovaní, nech je to otvorené. Nech máme umenovedné, ale také niečo žiadna systémová zmena pre podporu tohto typu literatúry neexistuje. No o tých ďalších ani nehovorím. Ešte také pikošky, aby ste vedeli. Robil sa nejaký festival a teraz, samozrejme, boli tam nejaké teda mobility, do vyúčtovania sa dali letenky, nestačí, musí byť palubný lístok. Šikana. Neuzná sa náklady, lebo nie je palubný lístok. Samozrejme, ex post niekoľko mesiacov, dokonca rok a pol po tom, čo sú dané, teraz hľadať to, no úplne absurdné. Ďalšia vec. Robila sa nejaká v Smoleniciach medzinárodná konferencia, kde v nákladoch bolo že nájom. Tak samozrejme, že zaplatili hotel medzinárodným účastníkom. Ale to neakceptovali, že to nie je nájom. Hej? Čiže tritisíc eur sa muselo vracať v, poviem vám presne to občianske združenie, ktoré sa mi vyplakávali, že skrátka nemohli, žiadal fond, aby vrátili prostriedky, ktoré zaplatili za ubytovanie zahraničným účastníkom, lebo to nie je nájom. V poriadku. Asi to zle pochopili, neviem. Ale samozrejme, to existenčne ohrozilo tú, to občianske združenie, ktoré sa venovalo literatúre a teda ľudia chodia vyplakávať ku mne a hovoria, že to je katastrofa. No a teraz, potom poviem úplne ku koncu, takže teraz som povedal, ktoré kvalitné, podľa mňa kvalitné projekty, a to podľa mňa každý normálny, príčetný človek, ktorý nie je extrémne tendenčný, minimálne mus... keď nesúhlasí, ale teda nepovie úplne natvrdo, že to je hlúposť. A teraz vám poviem niečo, čo neomylná komisia fondu podporila. Tá kniha má 163 strán a teraz pozor, nepoviem meno, nepoviem vydavateľa a nepoviem názov tej knihy z troch dôvodov. To, že autor nemá súdnosť, je v poriadku. Ak je špičková a odborná komisia, tak ona to má vychytať a stopnúť takého autora. Nechcem urobiť reklamu, lebo možnože teraz to bude viral, a nechcem ani útočiť na vydavateľa, lebo on mal možno takú predstavu, že, preboha, toto neexistuje, aby bolo podporené. Však dobre, plakal mi, ja si to zažiadam, určite to zastavia. Nezastavili. Mimochodom nezastavili ani jednu knihu tohto autora, tak len aby ste videli, čo je teda nespochybniteľné umenie, čo je naozaj že ako vrchol literatúry a vrchol kvalitného umenia a dajme si to do kontrastu s tým, čo som povedal o tých tituloch. Ešte raz, ja nemám ani problém, ja som nie malicherný, ja som veľkorysý. Nech sa kľudne aj toto podporí, ale nech sa zároveň podporia aj kvalitné veci. Takže tento autor mal nejakú obsedantnú fekálnu alebo neviem akú predstavu a tuná mám tri strany. Nebudem ich čítať všetky, ale tak zopár, nejakých 10 krátkych úryvkov so stranami poviem, aby ste vedeli, čo je vysoké umenie podľa komisií. „Mal som tri sprchy, ktoré tiež liečia, a vysral som sa až o jedenástej nahý." Dvadsiata štvrtá strana: „Dal som si hneď čaj aj cigaretku a po nej mi prišlo na sranie. Zvyknem srať nahý pred sprchou, ale teraz sa bojím, že prechladnem. Beriem teda čaj a idem nahý na záchod. Bola to teda riedka sračka, takže som sa ľahko vyprázdnil. Ani som sa neutrel, šiel som pod sprchu. Prišla na mňa sračka. Poriadne som vytlačil zo seba a minul som veľa papieru. Mám dosť. Nevadí." Niektoré... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Žiga, Peter, podpredseda NR SR Pán poslanec, myslím, že stačilo tých príkladov. (Reakcie v pléne.) Michelko, Roman, poslanec NR SR No je, tak ešte dajme aj tohto súdku. „Fajčím, fajčím a hladím si ho. Dlho trvalo, ešte som nedokončil. Potom som išiel k oknu na dvor. Hrajú tam basketbal. A na jednej mladej som sa konečne urobil. Potom si sťahujem plavky, aby som ho utrel. Orgazmus ešte trvá. Zotreté utieram na oči až kým príde dolu ako celkom suchý." Toto je vysoké umenie podporené Fondom na podporu umenia. Malý fragment. Stošesťdesiatstranová kniha, to bude mega viral, štyridsať takýchto vecí. Sranie, grganie, onanovanie. Viete, niektoré základné diela slovenskej literatúry sú nepodporené. Toto tu je vysoké umenie podľa komisii, ktorá je neomylná. Dobre, a teraz poďme k meritu veci. Toto je moja motivácia, prečo som do toho išiel. Naozaj som človek z kultúry a z literatúry a poznám ľudí a chodia za mnou a vyplakávajú a povedia, preboha, musíme to nejak skorigovať. To naozaj nie je tak, že čo sa povie, to platí. Naozaj je to v pohode v zmysle, že samozrejme, aby bolo jasné. Ja som niekedy žiadal, ja neviem, 18 projektov a ja som nemal problém s tým, že deväť mi nepodporí, lebo áno, tak akože naozaj na Slovensku nevyjde viac ako 10 top kvalitných kníh a je jasné, že boli aj niektoré priemerné tituly. Ale veľmi frustrujúce pre mňa bolo, keď tie najkvalitnejšie neprešli a ja ako vydavateľ artovej literatúry, kde máme obrovské množstvo Hollého cien za najlepší literárny preklad, Bellových cien za umel... za odborný preklad, cien litfondu, áno, aj Anasoft litera asi osem alebo deväť, som chcel, aby takéto kvalitné veci vychádzali. Ale nastáva obrovská frustrácia, keď dobré veci nie sú podporené a mnou citované skvosty sú. Ale hovorím, nemám problém, že keď, keď je dosť peňazí, alebo dokonca, dobre, tých tritisíc eur, nech čert vem, ale keď už toto, tak aj kvalitné veci. No a teraz poďme katastrofickým scenárom, čo teda vraj nastane. Budem čítať výhrady rady fondu a budem ich vyvracať. Mimochodom, som veľmi frustrovaný, že tu nikto nie je z KDH, mal som takú menšiu debatku s pánom, jeden, jeden, áno, dúfam, že budete reprodukovať. Pán Šúst je tuším asistent pána Horského (správne Horeckého, pozn. red.) a on je vydavateľ podľa mňa elitného intelektuálneho časopisu Verbum. A viete, ja si tak neskromne dovolím konštatovať, že Verbum dáva vyššiu literárnu kvalitu než to, čo bolo podporené. Ale možno mi budete oponovať, možno pán Mikloško povie, že Verbum si nezaslúži, ale toto si zaslúži. Ale dobre, poviem ešte jednu vec. My budeme bojovať napriek tomu, že nás nepodporíte, aj za vás. A teraz poďme teda, dobre. (Reakcia z pléna.) Ďakujem. (Reakcia z pléna.) No, dobre, tak nič, v poriadku. Takže okej. Nepodporíte, dobre. Asi viete, čo je kvalita a čo nie je kvalita. Takže rada bude musieť prehodnotiť päťtisíc žiadostí. No, ako je to dnes? Dneska komisie, samozrejme, prídu s nejakým návrhom, zúraduváva to aparát fondu. Všetky ale projekty, všetky zmluvy podpisuje štatutár, riaditeľ fondu a podpíše päťtisíc projektov. Čo bude teraz? No nič iné, len pre jednotlivé druhy umenia, literatúru, divadlo, výtvarné umenie, členovia rady fondu a teraz, aby bolo jasné, žiaden člen rady fondu nie je ani politik, a niektorí, niektorí sú úradníci, ale úradníci dlhodobo pôsobiaci na ministerstve kultúry, ktorí sú rešpektovaní, ktorí vedia alebo majú vhľad do vecí a majú nejaký background a pracujú s tým umením štyri, päť, šesť volebných období, čiže to nie sú nejakí laici. Takže títo ľudia pre jednotlivé druhy umenia si pozrú výsledky komisií. A keď im zasvieti niečo také, ako zasvietilo mne, tak si povedia, preboha, prečo sme toho ... (nezrozumiteľne povedané, pozn. red.). No tak si vyžiadajú podklady, vyžiadajú si úryvok, vyžiadajú si posudky, potom povedia, preboha, toto hádam nemyslíte vážne. No tak to zvrátia. Keď tie komisie pustia niektoré veci, ani nejde o to, nech pustia, čo chcú, ale aby kvalitné veci boli podporené. A potom prídu a povedia, lebo sú asi autority, lebo viete, však asi literát nebude hovoriť výtvarníkovi do toho a teatrológ nebude, ja neviem, tanečnému umelcovi, že viete, ale v tých rozhodnutiach komisií sú niektoré problémy a bolo by obrovská škoda, keby tieto projekty neprešli. A toto je všetko a takto to odporučia a potom pravdepodobne rada fondu splnomocní s úradovaním riaditeľa a aparát a v podstate to je jediný zatiaľ reálne vymyslený korekčný mechanizmus. A všetko pôjde tak, ako bolo. Žiaden kolaps nenastane. Nebudú to posudzovať že tí ľudia. Nie, komisie sú poradný orgán. Ak mi poradný orgán, ešte aby bolo jasné. Keď bol štátny fond, tak všetko podpisoval minister. Minister bol, ako ktorý, ale napr. Maďarič bol relatívne kultúrny človek. A keď mu komisie nejakým nedopatrením nepodporili dobrý projekt, no tak to zvrátil. A nebolo to nič. A on to podpisoval. A dovolím si povedať, že keď to on zvládol, tak to zvládne teda, samozrejme, aj tá rada fondu. Čiže to je prvý ... (nezrozumiteľne povedané, pozn. red.) je hlúposť, že skolabuje. Nič neskolabuje. To je úplne v pohode. Pôjde to tak, ako to išlo teraz. Keď jeden človek stihol toto podpísať, tak to stihne aj rada. No poďme ďalšie veci. Kde sú to. Takže. Predložiť návrh, jasné úpravy, jednotlivé zmeny, nonsens, interné procesy nastavené registračné syst..., to je všetko softvérová záležitosť. To, či to podpisuje riaditeľ fondu, alebo predseda správnej rady po dohode alebo po konsenze s radou, je naozaj jeden krátky onen. Teraz úplne že z bĺch tu robia komárov. Že zmeniť pod... teda toho štatutára je neprekonateľný softvérový problém. No nie je. To je úplne že blbosť. Toto ma najviac pobavilo, že nie sú dostatočne odôvodnené. No teraz som to odôvodňoval. Koľko to je? Tridsaťsedem minút odôvodňujem, prečo je potrebné, aby fond na podporu nemal korekčný mechanizmus, aby komisie nemali status neomylnosti, aby odborne orientovaní a fundovaní ľudia mohli urobiť korekcie v prospech kvalitných kultúrnych počinov. To je normálne že zdravý rozum. Retroaktivitu, že nič nie je retroaktívne. Ja som povedal, ak vy ukončíte v roku 2017 projekt, dáte to do vyúčtovania, vyúčtovanie vám odobrí a potom v roku 2023 vám dajú nové podmienky, to nie je retroaktivita? To ako, tam sa zastáva rozum. A vráť, chcú vám krátiť z roku 2017 päť rokov realizované projekty, aby ste vracali 10 % z dotácie. Akože fakt, ja asi potom neviem, čo je to retroaktivita. No, čo tu ešte je. K tej štruktúre dotácií a tak, to sa nebudem, nie štruktúr, ale v regionálnej štruktúre, to môžu moji kolegovia, v podstate sa vyjadria. Chcem povedať pointu a záver. Plne si stojím za týmto pozmeňujúcim návrhom a som presvedčený, že je nie v prospech akejkoľvek nejakej skupiny, ale v prospech kultúry. Pointa je, že nefunguje to dobre a treba zmeniť veci, ktoré môže robiť rada fondu v oblasti, že môže dozerať, a ja som ikskrát povedal, že možno 93-95 % rozhodnutí komisií bude podporených a možno 5-7 %, a to ešte komisia od komisie, bude skorigovaných. Rada fondu by mala robiť nové projekty, nové grantové schémy, ktoré zabezpečia napríklad vydávanie zobraných spisov alebo náročných kultúrnych podujatí alebo projektov typu Kamaldulská Biblia, Makovického Jasnopoljanské zápisky, ktoré sa nedajú realizovať za rok, ale za viacero rokov, a takáto schéma nie je. Ďalšia vec. Slovenská literárna scéna alebo trh je extrémne ochudobnený tým, že neexistuje systémová podpora spoločenskovednej a umenovednej literatúre, domácej a prekladovej. Toto by bolo dobré jasne jednoznačne skreovať a, samozrejme, aj finančne zadotovať. Slovenský knižný trh by bol tým veľmi obohatený. To sú hlavné motivácie, prečo som do toho išiel a teda pred ľuďmi z brandže si to obhájim. Poviem, ja som potom tak ako vážne rozmýšľal, že vlastne o čo tu ide, lebo ten až hysterický odpor som nedokázal pochopiť. A vlastne ako keby to bolo, že tak dneska tie občianske združenia, ktoré majú v rade fondu väčšinu, si myslia, že ak by ju náhodou stratili, tak, samozrejme, prišli tam belzebubovia, ktorí budú likvidovať kultúru a literatúru, a oni sú tí jediní záchrancovia, ale ono to tak nie je. Možno stratíte monopol, ale nestratíte podporu rôznych typov umenia. Možno sa vyhneme excesom a ja ako osoba budem v maximálnej miere robiť všetko preto, aby do rady fondu išli rešpektované, všeobecne uznávané a nespochybniteľné profesné autority. Ak prejde takto kreovaný fond novo, verím si, verím, že bude to v prospech kultúry. Možno by ste mali prestať s demonizáciou nás, nie sme všetci ľudia, ktorí nevedia čítať a ktorí nevedia jesť príborom, a naopak, predstavte si, že aj mnohým z nás veľmi a veľmi záleží na tom, aby kultúra sa dobre rozvíjala a aby sa niektoré veci, ktoré zjavne nefungujú, napravili. Posledná pointa, ktorú chcem ešte povedať, asi bude plno faktických a ďalších, budem na nich, samozrejme, reagovať. Posledná pointa, ktorú chcem povedať, je, že samozrejme, toto je riešenie, ktoré som presadil po dlhých debatách, pôvodne som chcel urobiť odvolací orgán, povedali, že to by bolo extrémne, každý by sa odvolal, tritisíc odvolačiek, správne konanie. Umelecké zväzy chceli odvolací orgán, neboli s tým spokojné. Urobili sme to tak, že to skúsime dať na tých rešpektovaných odborníkov, ktorí preventívne niektoré do neba volajúce absurdity vyčistia, zastavia, bloknú, podporia. Toto je pointou celého tohto návrhu zákona. Ak by ste boli schopní minimálnej dobromyseľnosti, museli by ste to pochopiť, ale, samozrejme, tak naivný nie som, alebo tak neviem, možno ma prekvapíte. Takže ďakujem za pozornosť. Moje úvodné slovo. [18:46] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán poslanec, prosím, aby ste zaujali miesto pre navrhovateľov. Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre kultúru a médiá poslancovi Jánovi Mažgútovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pán spravodajca. [18:46] Ján Mažgút Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja budem mimoriadne stručný. Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, prosím, ako navrhnutému spravodajcovi výboru predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 284/2014 Z. z. o Fonde na podporu umenia a o zmene a doplnení zákona č. 434/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v znení zákona č. 79/2013 Z. z. v znení neskorších predpisov, tlač 151, v druhom čítaní. Výbor pre kultúru a médiá ako gestorský výbor podáva Národnej rade spoločnú správu výborov. Národná rada uznesením č. 130 z 15. februára 2024 rozhodla o tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní a pridelila ho na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre kultúru a médiá. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach a stanoviskách poslancov odporúča Národnej rade uvedený návrh zákona schváliť. O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch tejto spoločnej správy gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o bodoch 1 až 7 s odporúčaním schváliť. Spoločná správa výborov Národnej rady bola schválená uznesením č. 18 zo 16. apríla 2024. Gestorský výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov a poveril ma, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výborov. Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu. [18:46] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal šesť príspevkov. Pani Jaurová, pán poslanec Grendel, Kleinert, Dubéci, Dostál a pán poslanec Bužo. S procedurálnym návrhom pán poslanec Grendel? [18:46] Gábor Grendel – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Áno veľmi stručne. Pán poslanec Michelko si pýta faktické poznámky, ale, žiaľ, na úvodné slovo sa faktickou poznámkou nedá reagovať. Bolo by na čo, bolo by na čo, ale, žiaľ, nedá sa, ale tak po tom, čo zaznelo, sa mi zdá, že úplne zbytočne rokujeme o tomto návrhu zákona. Úplne by stačilo, keby pán Michelko bol predsedom rady, členom rady a šéfom dozornej komisie v jednej osobe a on by tie projekty aj posúdil, aj rozhodol... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Žiga, Peter, podpredseda NR SR Pán poslanec, máte procedurálny návrh? Grendel Gábor, poslanec NR SR To je všetko, čo som chcel povedať. [18:47] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Teraz sa chcem opýtať. Pani poslankyňa Jaurová avizuje, že má dlhšie ako na 15 minút, chcem sa opýtať pána poslanca Grendela, či stihne do siedmej. Preto sa dohodneme na procedúre, že si vymeníte poradie. Nech sa páči, pán poslanec. [18:47] Gábor Grendel – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, pozorne som si prečítal dôvodovú správu k novele zákona, o ktorej rokujeme. A teda musím povedať, že z toho, čo tu trištvrte hodinu prednášal pán poslanec Michelko, som tam nenašiel ani, ani náznak, ani pol vety, nič. V dôvodovej správe sa riešila len dozorná komisia a povedal by som, že pomerne taká neškodná zmena. Možno by sa dalo povedať dokonca, že až užitočná, čo sa týka navýšenia počtu členov dozornej komisie, ktorých dokonca bude voliť samotná rada tajným hlasovaním. To by možno aj stálo za podporu. No ale to, čo ste tu teraz pán poslanec teda predviedli (povedané so smiechom), to s týmto (reakcia z pléna), to, to sme pochopili. A to je zaujímavé vlastne modus operandi pri predkladaní tohto zákona aj s tým pozmeňujúcim návrhom cez výbor. A treba si to zapamätať, lebo sa mi zdá, že je to ukážkový príklad toho, že aj zdanlivo neškodný, dalo by sa povedať, že až užitočný návrh na prvé čítanie, ako môže nakoniec dopadnúť po čítaní druhom. No takže povedzme si, čo je skutočná pointa toho pozmeňujúceho návrhu a toho, čo ste tu povedali, pán poslanec, v rámci úvodného slova. A podľa mňa tá skutočná pointa je, že Slovenská národná strana ide politicky ovládnuť Fond na podporu umenia. Že Slovenská národná strana ide politicky ovládnuť 20,2 mil. eur určených pre umelcov. Ale ak si politici Slovenskej národnej strany myslia, že si takto kúpia priazeň umelcov, tak sa podľa mňa hlboko mýlia. Naozaj stojí za pozornosť modus operandi, teda spôsob, akým bol spáchaný tento atentát na nezávislú kultúru. A modus operandi pri tomto zákone ukazuje, že sa na začiatku hodí poslancom dobre vyzerajúca udička, ktorá sa potom počas parlamentného procesu zmení na niečo úplne iné, ako bol pôvodný zámer. Tento poslanecký návrh vyzeral na začiatku v prvom čítaní, ako som už povedal, absolútne neškodne. A neškodné bolo paragrafové znenie a neškodná bola aj dôvodová správa, ktorú citujem: „Cieľom zákona je zvýšiť počet členov dozornej komisie z troch na päť členov." Koniec citátu. No, toto by podľa mňa nemalo byť cieľom zákona, cieľom zákona by malo byť niečo ušľachtilejšie. Napríklad posilnenie nezávislosti pri posudzovaní projektov, v tom sa asi zhodneme, zvýšenie transparentnosti napríklad pri prerozdeľovaní peňazí, väčšia férovosť možno, lepšia kontrola pri nakladaní s rozdelenými peniazmi. Ale cieľom by nemalo byť zvýšiť počet z X na Y. To podľa mňa nie je cieľom nejakého zákona, to je nejaký prostriedok. Ale dobre, povedzme si, že autori si nelámali hlavu s nejakým zdôvodnením. Ale návrh samotný pôsobil naozaj tak, ako keby predkladateľom išlo o zvýšenie férovosti pri kontrole fondu. Tento dojem mohol človek nadobudnúť aj zo samotného paragrafového znenia, kde sa teda konštatuje, že sa počet členov dozornej komisie zvyšuje zo súčasných troch na piatich, pričom tých dvoch nových volí rada fondu v tajnej voľbe, kým zvyšní traja sú menovaní tak, ako boli doteraz, jedného navrhuje minister financií a dvoch minister kultúry, fajn. A to, čo z toho pôvodného návrhu urobila koaličná väčšina vo výbore pre kultúru a médiá, sa naozaj nedá inak nazvať ako likvidáciou nezávislej umeleckej tvorby. Pozmeňujúcim návrhom totižto, od pána poslanca Michelka, vo výbore pre kultúru a média podľa mňa koalícia zlikviduje nezávislú umeleckú tvorbu a Fond na podporu umenia premení na politický orgán. Slovenská národná strana ide politicky ovládnuť Fond na podporu umenia a 20,2 mil. eur určených pre umelcov. A povedzme si, čo teda pán poslanec Michelko navrhol vo svojom pozmeňujúcom návrhu, ktorý prešiel cez výbor. Je toho tam viac, samozrejme, ale to najpodstatnejšie je toto. Po prvé, kompetenciu rozhodnúť o prideľovaní dotácií získa rada fondu. Počet členov rady sa zvýši zo súčasných deväť na trinásť. Počet priamo ministrom kultúry menovaných členov rady sa zvýši zo súčasných štyroch na osem, čo v prepočte znamená, že rozhodujúcu väčšinu v rade, ktorá bude priamo rozhodovať o rozdelení peňazí z fondu, rozhodujúcu väčšinu v rade získajú ôsmi ľudia priamo nominovaní ministrom kultúry. A teda ľudia navrhnutí profesijnými organizáciami sa na rozdiel od súčasnosti dostanú do menšiny v tejto rade. Veľmi mi to pripomína ten istý hrubý silácky valec ako pri schvaľovaní zrušenia špeciálnej prokuratúry, znižovaní trestov za korupciu či amnestovaní vlastných trestne stíhaných kolegov. Teraz máte problém s nezávislou kultúrou, tak sa ich pokúsite týmto zákonom politicky podmaniť. Kto dostane dotáciu? Ten, kto si to podľa aktuálneho ministra kultúry zaslúži. Tak to je. A žiaden iný rozumný dôvod neexistuje, prečo budú mať rozhodujúcu väčšinu v rade fondu predĺžené ruky ministra, alebo dnes ministerky kultúry. Vážení predkladatelia, ak si myslíte, že si takto získate uznanie a rešpekt umelcov, tvorcov a celej umeleckej obce, tak sa domnievam, že sa hlboko mýlite. [18:55] Peter Žiga – Uvádzajúci uvádza bod Na vaše vystúpenie evidujem jednu faktickú poznámku. Dve faktické poznámky. Pán poslanec Jarjabek. [18:55] Dušan Jarjabek – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, aby to takto, viete, všetko nezostalo vo vzduchu, lebo je tu taká atmosféra trošku potemnelá, hej, ako po tomto všetkom. Tak ja by som chcel len povedať, že zmyslom tohto celého, čo sa deje okolo fondov, je skutočne to, že tie fondy u istej časti umeleckej verejnosti nefungujú. Preto je vymyslený iný systém fungovania a my si môžeme zase po istom čase zhodnotiť, či väčšia skupina umelcov bude s takýmto systémom spokojná, alebo či bude nespokojná. Pokiaľ bude nespokojná, stále máme možnosť novelizovať isté veci, preto lebo stále ako to volebné obdobie trvá. Takže je to v tejto chvíli aj na bič tých predkladateľov, aby si teda uvedomili, to znamená na nás všetkých, ktorí ako budeme o tom hovoriť, aby sme si uvedomili, či to bude takto fungovať, alebo nie. No a v prípade, že to fungovať nebude, budeme musieť vymyslieť iný systém, hej? Takto hovoriť o nejakom uzurpovaní si nejakých miliónov, to, to, to skutočne to je scestné, preto lebo to sa ani nedá. A pointa je preto úplne iná, pán Grendel. Pointa je, aby tie dve tretiny, ktoré sú nespokojní, aspoň polovica z nich bola spokojná. [18:55] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Michelko. [18:56] Roman Michelko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. No to, čo predviedol pán Grendel, je úplne že ukážkový prípad, keď niekto nedokáže pochopiť hovorenému textu. Ja som nechápal, čo je aké ovládnutie, 20 mil., čo to je za absurdita. Komisie naďalej budú rozhodovať a 95 % ich rozhodnutí bude akceptovaných. Len ad exemplum jasne vydokladované excesy, ktoré som povedal, tak ich bude konečne môcť niekto korigovať. Nie politici, nie SNS-ka, odborníci. Akože jasné, samozrejme, však každý, kto je nominovaný ministrom, tak musí byť ja neviem čo, nejaký blbec, hlupák, nekompetentný človek a priori, hej? Tak toto naozaj akože nemá logiku, respektíve dobre, však možno to bolo za vlády OĽANA, ale určite to nebude teraz. Aspoň teda pokiaľ ja budem mať nejaký vplyv na nominácie, a teda rozhodne mienim, tak ja budem robiť všetko preto, aby tam boli ľudia, ktorí sú autoritami. Ako ovládnutie 21 je nonsens, viete, ja som to povedal, dal som tu ukážku rukolapnú, nespochybniteľnú, jednoznačnú. Aké, v úvodzovkách, nespochybniteľné kultúrne eposy podporuje Fond na podporu umenia? Možno sa vám to zdá ako vysoké umenie, no mne nie. Tak asi máme potom zlú túto. Ale hovorím, ani o to nejde, ja, ja nemám s tým problém. Ja mám problém, že dobré veci nie sú podporené. A, preboha, podpora Scotusa Viatora, Goszczyńskij, Devečkovej Turoc, Prousta, to predsa nie sú žiadny esenesáci. Preboha, to je, to je nonsens. Ja neviem toto, tu sa úplne všetko spolitizuje, ale je to už až smiešne. [18:56] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Grendel. [18:58] Gábor Grendel – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Najprv na pána poslanca Jarjabeka. Hovoríte, že fondy u istej časti umeleckej verejnosti nefungujú, a však v poriadku, len prečo majú mať väčšinu, rozhodujúcu väčšinu politickí nominanti nominovaní ministerkou kultúry v rade fondu. To je celé, čo sa ja pýtam. Prečo napríklad, ja neviem, nevymeníte členov rady, teda ľudí, ktorých nominujú profesijné organizácie. Určite by to pôsobilo nezávislejšie, ako keď rozhodujúcu väčšinu v tej rade ôsmych z trinástich bude nominovať ministerka kultúry. Veď to úplne zaváňa, absolútne to zaváňa proste politikou, politickou väčšinou, ktorú tam bude aktuálny minister presadzovať. Podľa mňa by sa vám to nepáčilo, keby za našej vlády sa to takto zmenilo v zákone. Pán poslanec Michelko, hovoríte, že komisie budú rozhodovať, na 90 % bude ich odporúčanie akceptované, takže, po prvé, odkiaľ to viete, v akej miere to bude akceptované? Dobre viete, že práve v tom vašom pozmeňujúcom návrhu je napísané, že závery komisie nebudú pre radu záväzné. Takže kto potom? Vy prídete a poviete, že toto sa mi páči, toto sa mi nepáči, toto schváľte, toto neschváľte. Však to je absurdné. Povedali ste, že ministrom nominovaný je blbec, hlupák. Ja som nič také, pán poslanec, nepovedal. Ak si to o nich vy myslíte, prosím, to je vaša vizitka, mne to je jedno. Ja si to o nich nemyslím, ale hovorím vám, že princíp, že rozhodujúcu väčšinu dostanú priami politickí nominanti bez návrhov profesijných združení, proste zaváňa politikou, tak to je. [18:58] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Prerušujem dnešné rokovanie parlamentu do zajtra 9.00 h. Prajem vám pekný večer. (Prerušenie rokovania o 19.00 hodine.)