Rokovanie NR SR 17. 4. 2024 – Dňa 17. apríla NR SR schválila strategické investície a volebné novely

[09:10] Ľuboš Blaha Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, otváram druhý rokovací deň 12. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. K drobnému časovému posunu prišlo preto, lebo ešte rokoval výbor pre európske záležitosti, svoje rokovanie skončil, takže môžeme pokračovať v pléne. Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie nepožiadal žiaden poslanec. Podľa schváleného programu pristúpime k prerokovaniu Výročnej správy o členstve Slovenskej republiky v Európskej únii za rok 2023, je to tlač 208. Odovzdávam slovo ministrovi zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Jurajovi Blanárovi, aby výročnú správu uviedol. Nech sa páči, pán minister, máte slovo. (Rokovanie o Výročnej správe o členstve Slovenskej republiky v Európskej únii za rok 2023 , tlač 208.) [09:14] Juraj Blanár – Vystúpenie Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som predstavil Výročnú správu o členstve Slovenskej republiky v Európskej únii za rok 2023. Materiál predkladanej, je predkladaný každoročne v zmysle uznesenia č. 118/2013 a nadväzuje na ústavný zákon č. 397/2004 o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky. Tento materiál bol schválený na 22. schôdzi vlády Slovenskej republiky 6. marca 2024. Ja sa pokúsim vypichnúť niektoré veci z tejto správy, lebo asi by nebolo účelom, žeby som prechádzal všetkým, napokon tí, ktorí sa tomu venujete, ste si určite všetky veci pozreli a máte ich naštudované. Pokryli sme všetko to, čo by sme si mysleli, že by malo byť pokryté, a nadväzuje to na šesť strategických priorít Európskej komisie na obdobie rokov 2019 – 2024. Súčasťou materiálu je aj stručná informácia o personálnom zastúpení Slovenskej republiky v inštitúciách Európskej únie. Tu chcem zdôrazniť že patríme medzi štrnásť nedostatočne zastúpených krajín v inštitúciách Európskej únie. To číslo je priemerne pre krajiny 1,8 %, my sme na úrovni 1,4 %, čo sa týka teda Slovenskej republiky. Čiže k tým jestvujúcim 822 pracovníkom, ktorí sú v súčasnosti aktívni v štruktúrach Európskej únie, by malo byť ešte ďalších 200 občanov Slovenskej republiky, ktorí by mohli pracovať v inštitúciách. Chcem tu ale zároveň podotknúť, že pracovať v inštitúciách neznamená, že pracujú pre tú krajinu, odkiaľ pochádzajú. Pracujú pre štruktúry Európskej únie, avšak je dobré, keď máme tam čo najviac odborníkov, ktorí pracujú na jednotlivých pozíciách a svojím spôsobom pozitívne môžu aj spolupracovať pri poskytovaní informácií a robeniu lobingu, čo je pozitívna vec. Slovenská republika, ministerstvo zahraničných veci a európskych záležitostí, podpísala s Európskou komisiou 28. 3. 2023 Akčný plán o geografickej nerovnováhe pre Slovensko, ktorý má pomôcť Slovensku zvrátiť tento stav a budeme sa tomu venovať. Udalosti posledných rokov, najmä globálna pandémia, vypuknutie vojnového konfliktu v Európe, čiže konkrétne v, na Ukrajine, následná energetická a ekonomická kríza, ako aj extrémne výkyvy počasia výrazne ovplyvnili Európsku úniu v uplynulom roku a budú ju aj ovplyvňovať v jednotlivých politikách pre ďalšie obdobie. Do popredia sa dostala aj otázka migrácie. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, chcem zdôrazniť, že Slovensko zaznamenalo v ostatnom roku deväťnásobný nárast nelegálnej migrácie na území Slovenskej republiky a z tohto dôvodu bola aj obmedzená jedenástimi krajinami jedna z tých najviac oceňovaných hodnôt v schengenskom priestore, voľný pohyb občanov, čo si myslím, že nie je dobré a táto otázka je stále veľmi dôležitá napriek tomu, že prednedávnom bol schválený migračný pakt Európskej únie, ku ktorému Slovenská republika mala negatívny postoj a nesúhlasila s ním. Keďže sa ale hlasuje už kvalifikovanou väčšinou, nie je tam právo veta, musíme to len zobrať na vedomie, ale budeme určite tieto témy otvárať. Medzi ďalšie agendy významné pre Slovensko patrí aj strednodobá revízia viacročného finančného rámca, na roky 2021 až 2027 a jeho prispôsobenie aktuálnym prioritám a výzvam, ako je aj ukončenie rokovaní o rozsiahlom klimatickom balíku Fit for 55, ktorého hlavným cieľom je zníženie emisií skleníkových plynov do roku 2030 o 55 % v porovnaní s úrovňou v roku 1990. Slovenská republika si presadila revíziu klauzuly v roku 2026 v súvislosti so znižovaním emisií CO2 z nových automobilov, ako aj zavedenie sociálno-klimatickej kompenzácie, teda kompenzačného fondu na financovanie opatrení na podporu zraniteľných domácností ohrozených energetickou chudobou. Pozitívom bola silná pozícia koalície tzv. projadrových štátov pri diskusii o reforme dizajnu, trhu s elektrinou, ktorá bola iniciovaná v dôsledku energetickej krízy v roku 2022 a jej cieľom je podporiť výstavbu nových zariadení na výrobu energie a posilnenie ochrany spotrebiteľa. Hovorí sa o nových zariadení aj o tzv. malých jadrových reaktoroch, kde aj Slovenská republiky vytvára aktivity v projekte Phoenix spoločne so Spojenými štátmi americkými, pretože vnímame, že toto je oblasť, ktorá je pre Slovenskú republiku veľmi dôležitá. V uplynulom roku bol aktualizovaný aj plán obnovy a odolnosti, tzv. Next Generation, doplnil sa o novú kapitolu REPowerEU, čím sa zvýšila jeho hodnota pre Slovenskú republiku na 6,4 mld. eur. Slovenskej republike sa celkom podarilo doposiaľ uzavrieť 72 míľnikov z 222, čo predstavuje 2,4 mld. eur. Rok ´23 bol zároveň posledným rokom implementácie fondov tzv. kohéznej politiky programu 2014 – 2020 a bol prvým rokom pre programové obdobie 2021 až 2027. Slovenská republika naplno využila všetky flexibility, ktoré ponúka politika súdržnosti Európskej únie na zmiernenie následkov kríz za ostatné tri roky. Posledná informácia, v roku 2023 v súvislosti s rozširovaním EÚ začala aj neformálna diskusia o vnútornej reforme Únie, ktorá sa týka rozširovania o deväť krajín západného Balkánu, ale rovnako aj o krajiny Východného partnerstva. Táto téma rezonuje, je neustále aktívna, aj Slovenská republika je v tom aktívna, čo sa týka krajín západného Balkánu, ale aj postoja napríklad k Ukrajine. A v tejto súvislosti chcem zdôrazniť, že je to veľmi dôležitá časť politiky Európskej únie do budúcnosti, pretože takéto enormné rozšírenie bude znamenať pre Európsku úniu veľké výzvy a v tejto súvislosti aj otázky kvalifikovanej väčšiny hlasovania, pretože je tu aj snaha zrušiť právo veta v oblastiach, ktoré ešte právo veta môžu... kde právo veta môže byť ešte použité. V tomto má Slovenská republika v súčasnosti za vlády, ktorú predstavujem, jasný postoj, že sme proti zrušeniu práva veta v týchto oblastiach. Toľko, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, skončil som a som pripravený potom odpovedať na otázky. [09:14] Ľuboš Blaha Ďakujem pekne, pán minister. Poprosím teraz člena výboru pre európske záležitosti poslanca Michala Stušku, aby ako spravodajca informoval Národnú radu o výsledkoch prerokovania výročnej správy vo výbore. Nech sa páči, pán poslanec. [09:23] Michal Stuška – Vystúpenie spoločného spravodajcu Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 264 z 5. apríla 2024 bola táto výročná správa pridelená na prerokovanie výboru pre európske záležitosti s tým, že ako gestorský výbor podá Národnej rade správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady. Výbor pre Európske záležitosti uznesením č. 25 zo 17. apríla 2024 odporučil Národnej rade vziať túto správu na vedomie a určil ma ako spravodajcu výboru pre uvedenú tlač. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu k tejto tlači č. 208. [09:23] Ľuboš Blaha Ďakujem pekne. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy som dostal dve písomné prihlášky, pán poslanec Tomáš Valášek za klub Progresívne Slovensko a pán poslanec Ján Ferenčák za stranu HLAS – sociálna demokracia. Poprosím o slovo pána poslanca Tomáša Valáška. Nech sa páči. [09:24] Tomáš Valášek – Vystúpenie v rozprave Vďaka, pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, táto správa pred nami nie je zlá. Je napísaná skúsenými úradníkmi na ministerstve zahraničných vecí a európskych vecí. Je napísaná jazykom, ktorý nikoho veľmi nenadchne, ale na druhej strane ani nikoho veľmi neurazí. Viem, ako sa to robí, sám som niekoľko správ takéhoto typu napísal ako bývalý zamestnanec či ministerstva zahraničných vecí, či ministerstva obrany. Budem preto hovoriť ani nie o tom, čo v nej je, aj keď rád sa v tej ďalšej diskusii vrátim k veciam ako zelená dohoda či príjmy z pomoci priemyslu a tak ďalej, dúfam, že sa k nim dostaneme, sú to pre slovenskú ekonomiku a našu prosperitu absolútne existenčné veci, ale využijem tento čas, ktorý mám teraz, na niečo iné. Chcem hovoriť o tom, čo v tejto správe nie je. Chcem hovoriť totiž o našej schopnosti presadiť tie veci, ktoré sme si v tejto správe vytýčili ako priority pre Slovenskú republiku v Európskej únii. A začnem komplimentom. Som rád, že sa táto vláda, rovnako ako tie predošlé, v tomto nadväzuje na tie predošlé, venuje tým témam v Európskej únii živo, že rozmýšľa o pár krokov dopredu, opäť, v Európskej únii sa aj s naším pričinením, z našej iniciatívy a našimi hlasmi, či v parlamente, či na Európskej rade, tvorí legislatíva, ktorá do veľkej miery rozhoduje o tom či budeme stabilným, prosperujúcim, dobre fungujúcim štátom, alebo nie, keď tie návrhy chytáme potom za chvost až v štádiu, keď už sú pripravené, to už je neskoro. Čiže začnem komplimentom, som rád, že táto vláda, podobne ako tie predošlé, nadviazala na tú tradíciu, že sa venuje európskym témam dopredu. Dokonca pridám ešte jeden kompliment, aby mi nebolo vytknuté, že som tu stranícky a politický. Táto vláda urobila niečo, čo tie predošlé neurobili. Vytvorila post podpredsedu vlády, ktorý má okrem iného na starosti venovať sa, nazvali ste to strategickým projektom, alebo projektom strategického významu na pôde Európskej únie, čo je dobrý krok. Mali sme to v programe takisto aj my, opäť, európske záležitosti nie sú témou, so všetkou úctou k pánu ministrovi zahraničných vecí a európskych záležitostí, ktorý sedí vedľa mňa, nie sú témou, ktorou by sa malo venovať exkluzívne ministerstvo zahraničných vecí, s pánom ministrom sa zhodneme, že mnohé z tých tém sú premiérska úroveň a preto je úplne správne a vecné, že máme na úrovni podpredsedu vlády na úrade vlády človeka, ktorý sa im venuje. Teda má sa im venovať dopredu, má tie veľké strategické projekty v mene Slovenskej republiky sledovať a robiť tú diplomaciu už od samého začiatku, keď sa tie nápady formujú. Mohlo by sa polemizovať, či má dostatočne veľa zdrojov a či má mať popritom ďalšie dve iné agendy, neviem, ako sa dá stíhať táto dôležitá agenda, ktorú som spomenul, a tie ďalšie dve popritom, ale opäť kompliment vláde, urobila niečo, čo tie predošlé neurobili. Tu sa však dostávam k tej menej pozitívnej časti. Teda minimálne menej pozitívnej z perspektívy tejto vlády. Chcem hovoriť o tom, aké veľké problémy bude mať táto vláda pri presadzovaní vlastných nápadov a prečo. Ale než sa k tomu dostanem, dovoľte mi minútku-dve k tomu, ako Európska únia funguje. Bez toho tie ďalšie body, postrehy nemajú význam. Počúvam občas, keď pozerám politické relácie, tie víkendové či iné, od kolegov z SNS alebo odinakiaľ, ako nám Európska únia, Francúzsko, Nemecko diktuje a nanucujú nám tu naše preferencie. To je nezmysel, nebudem sa tváriť, že Paríž či Berlin nemajú väčší vplyv v Európskej únii ako my, majú, ale žiaden diktát tu nie je, ten, to, ten mechanizmus, ten spôsob, akým sa rodia rozhodnutia v Európskej únii, by sa dal popísať ako také trhovisko nápadov. Je na jednotlivých krajinách a potom aj na nominantoch týchto krajín v európskych inštitúciách, aby prišli s nápadmi, ktoré, úprimne, zväčša sú šité na mieru tej danej krajiny od, z ktorej pochádzajú, a je potom už na tých jednotlivých krajinách, aby cez šikovnosť svojej vlády, čo znamená ústredí, šikovnosť svojich diplomatov v Bruseli a šikovnosti svojich ľudí, ktorých majú v tých inštitúciách, vedeli pre ten nápad získať aj podporu. Nikde nie je garantované, že nápad uspeje len preto, že je dobrý; dobré nápady majú, samozrejme, väčšiu šancu úspechu ako tie zlé, hlúpe či nedopečené, ale nikde nie je garantované, že uspejú aj tie dobré, je to na tej vláde a na tých ľuďoch a na tej sieti, ktorú som popísal, aby si to, ľudovo povedané, odmakali a presadili, pretavili aj tie dobré nápady do praxe. Nebudem popisovať do väčších detailov ten mechanizmus, ako to funguje, ale spočíva to v podstate v napísaní nejakého nápadu vo forme najskôr nejakej že abstraktnej vízie, non-paperu, potom sa to presadí vo výbore a potom to postupuje vyššie na úroveň hláv štátov. No a teraz, v tejto hre, ktorú som práve popísal, v hre, ktorá, opäť, je existenčná pre Slovenskú republiku, lebo tu sa bavíme o formovaní zákonov, dostanem sa neskôr ku konkrétnym príkladom, ale napríklad o tom, ako bude fungovať pomoc priemyslu, ako bude fungovať a vyzerať ten prechod na zelenú ekonomiku, bavíme sa tu o existenčných veciach, v ktorých potrebujeme uspieť. A v tejto hre my ako Slovensko vieme uspieť rovnako dobre ako tie veľké krajiny, ale tu nehovorím abstraktne, teoreticky, tu nehovorím o hypotetických príkladoch, tu hovorím o Európskej únii, v ktorej Holandsko systematicky dlhodobo tvrdí muziku, pretože má správnych ľudí na správnom mieste, má úplne jasnú politiku napríklad v otázke tej fiškálnej disciplíny v Európskej únii a ešte možno viac v niektorých momentoch ako Nemecko diktuje tie pravidlá, ako prísne sa má dbať na dodržiavanie rozpočtov, deficitu a tak ďalej. Holandsko, krajina s rozlohou menšou ako my, okej, viac obyvateľov ako my, ale v žiadnom prípade žiaden európsky obor, Holandsko, krajina nám podobná, kľudne v tejto kľúčovej téme fiškálnej disciplíny často dominuje. Dánsko, ďalší príklad. Krajina, ktorá je dokonca opäť, podobne ako Holandsko, niečo väčšia populáciou, ale je to medzi tými európskymi, v tom európskom merítku krajina nám podobná, v našej lige. Dánsko cez svoju veľmi šikovnú komisárku, veľmi disciplinovaný tím v Kodani, veľmi disciplinovaný, dobre zorganizovaný tím úradníkov v Európskej únii, v podstate že dekádu diktovalo pravidlá medzinárodného obchodu a vnútorného obchodu cez svoju šikovnú komisárku Margrethe Vestager. V tejto hre, ktorá je opäť pre nás existenčná, v ktorej ide o budúcu prosperitu, bezpečnosť, stabilitu, o nás všetkých, na Slovenskej repu... v Slovenskej republike, v tejto hre vieme uspieť my ako Slováci, rovnako ako tie veľké krajiny, iné menšie krajiny nám idú úplne jasne príkladom. Čo si to však vyžaduje? Spomenul som už niektoré tie dôležité ingrediencie, niektoré časti zloženia toho úspechu, je to opäť tá dobrá sieť, šikovná sieť ľudí, disciplinovaná vláda, ale predovšetkým, možno tie najdôležitejšie komponenty sú dobrá reputácia a dobré osobné vzťahy s tými lídrami. Okej? Nehovorme si, že Európska únia je nejaká iracionálna mašina, nejaký superpočítač, z ktorého vypadajú úplne racionálne rozhodnutia proste, tu a v Európskej únii, podobne, mimochodom, ako v slovenskej politike, podobne ako na domovskej schôdzi, podobne v akom, v akomkoľvek inom živom organizme, ľudskom organizme, alebo inštitúcii, o ktorej sa bavíme, rozhodujú také dôležite, možno iracionálne, ale dôležité faktory ako: Máte dobré vzťahy? Máte dobrú reputáciu? Preto keď pozerám fotografie po samite, okej, a pozerám sa, ako sedia na pive a na hranolkách, fotografia spred desiatich rokov, Angela Merkel, nemecká kancelárka, Mark Rutte, už vtedy holandský premiér, sedel tam vtedy ešte s prezidentom Sarkozym, už bývalým prezidentom Francúzska, vidím, takto sa to robí, okej? Keď máte takto dobrý vzťah, ak sú aj tie menšie krajiny, aj ten Mark Rutte sedel medzi tými veľkými, tak máte oveľa väčší vplyv, oveľa väčšiu šancu, že vaše nápady prejdú, oveľa väčšia šanca, že tá Európska únia, ktorú vy viete cez takýto vplyv, s takouto dobrou reputáciou formovať, bude vyzerať presne, ako vy chcete, že bude nahrávať vašim, v tomto prípade holandským prioritám, holandským záujmom, okej? Toto je to, na čo by sme mali ašpirovať, takto sa tá európska politika formuje. A mňa mrzí, tu sa dostávam k tej kritickej časti, že pod vedením tejto vlády sme sa napriek tým pozitívnym krokom, ktoré som pomenoval, vybrali ale že úplne opačným smerom. Úplne opačným smerom, dámy a páni. Bavíme sa tu o koľkom, šiestom mesiaci tejto vlády? Asi šiestom, pozerám na kolegov, šiestom mesiaci tejto vlády. Za tých šesť mesiacov, urobil som si tu zoznam, aby mi nič neušlo, za tých šesť mesiacov sa nám podarilo asi taký, myslím, že unikum. Z Európskej komisie nám chodí jeden kritický list za druhým. Vysoko postavení nemeckí politici, a tento zoznam sa rozširuje každým dňom, nám hovoria o premiérovi Slovenskej republiky ako o hanbe Európy, ďalší z nich volá po našom vylúčení z Európskej únie, konzervatívny politik, žiaden liberál, žiaden progresívec, včera sa k nemu pridal ďalší vysoko postavený, tentokrát zelený politik z Nemecka. Volá po vylúčení Slovenska z Európskej únie. Česká vláda sa odmietla stretávať s tou našou, tí najbližší spojenci, ktorých spoluprácu ale absolútne potrebujeme na presadenie našich nápadov, povedali že na úrovni kabinetov sa stretávať nebudú. A slovenskí diplomati v Bruseli, a toto je možno to najhoršie, keď sa s nimi bavím, keď tam chodievam, akože tam chodievam pravidelne, hlásia, že spojenci a partneri nás už vylučujú z niektorých tých citlivých konverzácií o témach, ako je napríklad Rusko či pomoc Ukrajine. Páni a dámy, s takouto reputáciou, s takýmto vplyvom nebudeme mať v živote šancu presadiť žiaden z tých nápadov, ktoré v tej, v tomto dokumente vytyčujeme. Ja gratulujem tomu aparátu na ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí, že vygeneroval tento dobrý dokument, len konštatujem, že kroky, slová a konanie tej politickej vrstvy vlády im hádžu polená pod nohy, pretože pokazením reputácie, takým rýchlym a zásadným pokazením reputácie Slovenskej republiky, ako vidíme za prvých šesť mesiacov tejto vlády, nebude možné reálne presadzovať tieto nápady. A, pán minister, ja vám dávam ešte aj ten kredit za to, že sa snažíte. Ja evidujem, že sa stretávate s inými lídrami, ideme práve obaja z výboru pre európske záležitosti, kde aj pán premiér pomenoval stretnutia, ktoré mal s pánom Lettim a s inými, ja neupieram, že sa s nimi stretávate, veď sme diplomati okej? Prácou, súčasťou práce alebo náplne práce diplomata je aj stretnúť sa s ľuďmi, s ktorými nesúhlasím, pobaviť sa s nimi, správať sa k nim slušne, môžme sa pri tom aj usmievať. Ale definícia diplomacie, ktorú som raz počul, ktorá je v tomto kľúčová a pre mňa veľmi formatívna, je, že diplomacia je budovanie takých vzťahov, aby sa ten človek na tej druhej strane raz rozhodol ísť do rizika kvôli vám so svojou vlastnou vládou, so svojimi vlastnými voličmi. Takýto vzťah, takýto vzťah s tými ľuďmi nikdy nebudete mať. Oni si vás vypočujú, okej? Oni sa s vami budú usmievať, na vás budú usmievať, oni si s vami tú kávu dajú radi, tak to funguje, my po sebe nepľujeme v Európskej únii, chvalabohu, sme civilizovaným spoločenstvom, ale pôjdu tí ľudia do rizika so svojimi vlastnými voličskými základňami? Pôjdu tí ľudia kvôli vám do rizika so svojimi vlastnými koaličnými partnermi, keď vás majú za hanbu Európy a za vaším chrbtom hovoria o vylúčení Slovenska z Európskej únie? No nepôjdu. Samozrejme, že nepôjdu. Tuto, pán minister, aktivita nerovná sa výsledok. A opäť, ja som rád, že sa stretávate s tými ministrami, ja som rád, že sa stretávate či vy, či premiér s tými ľuďmi, ktorí tvrdia európsku politiku, moja obava je, že vzhľadom na to, akým spôsobom sa vám podarilo nabúrať a naštrbiť imidž a reputáciu, a tým pádom aj vplyv a rešpekt pre Slovenskú republiku na európskej pôde, ostane len pri stretnutiach lebo keď reálne budete potrebovať, aby tí vaši partneri išli kvôli vám do rizika, tak si povedia: kvôli týmto? Po tom, čo spravili oni mne? Po tom, čo mi spôsobili také problémy tým, že skritizovali Ukrajinu a že sú rus... púšťajú do obehu, že sa stretávajú s Lavrovom a porušujú tu nejakú tichú dohodu v rámci Európskej únie? S týmto mentálnym nastavením, obávam sa, že nám nikto ochotný pomôcť nebude. Pán minister, budem rád, keď sa mýlim, a poviem to otvorene. Som vlastenec, v prvom rade mi záleží nie na politických bodoch a úspechoch, ale na tom, aby sa tejto krajine darilo. Budem prvý a budem veľmi rád, keď sa budem mýliť, ak sem prídete o rok a poviete mi, toto bol slovenský nápad, podarilo sa nám ho takpovediac od gruntu navrhnúť, presadiť, týchto piatich-šiestich spojencov som si pre to získal a toto sa stalo slovenskou politikou, pardon, európskou politikou a v tomto a v tomto to pomohlo Európskej únii. Budem prvým ktorý povie: symbolicky klobúk dole, neviem, ako sa vám to s touto reputáciou podarilo, ale čo je dobré pre Slovensko, je dobré Slovensko, ja to kritizovať nebudem. Hovorím, že tak ako sú karty rozdané, tak ako ste si proste túto polievku navarili, s takouto reputáciou, s týmito výrokmi, s touto kritikou, ktorú ste zožali, a úplne správnou, od vašich európskych partnerov, vaše šance na úspech sú malé, ako Slováka, ktorému záleží na prosperite tejto krajiny, ma to úprimne, úprimne mrzí. (Potlesk.) [09:25] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie, pán poslanec, evidujem päť faktických poznámok, ako prvý sa prihlásil pán poslanec Ján Hargaš. Nech sa páči [09:38] Ján Hargaš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Tomáš, veľmi správne si to zarámcoval a ja dám ďalší konkrétny príklad, ako to v praxi funguje. Kým som bol štátnym tajomníkom na ministerstve investícií, tak sa pripravovalo viacero kusov digitálnej legislatívy na úrovni Európskej únie, a my máme veľmi dobrých odborníkov na tom ministerstve, napríklad na oblasť umelej inteligencie. Teraz nedávno bol prijatý ten akt o umelej inteligencii, ale ešte počas tvorby tohto, tejto legislatívy sme my ako malá krajina prinášali niektoré témy, ktoré boli pre Slovensko veľmi dôležité, najmä spôsob, ako sa bude riadiť dohľad nad technológiami umelej inteligencie, aby to nepadlo len na členské štáty, pretože tých expertov na túto tému je strašne málo, a lobovali sme za to, aby vznikla nejaká centrálna inštitúcia v tejto oblasti. A presne to prebiehalo, ako si popisoval, najprv non-paper, jednoducho stretnutie bilaterálne so zástupcami ostatných krajín na radách a nakoniec sa to do tej legislatívy podarilo presadiť. A viete, čo robili vtedy kolegovia z Maďarska? No, sedeli tam a možno aj niečo povedali, ale ich názor nikto nebral vážne. Pretože všetci vedeli, čokoľvek povedia Maďari, tak aj tak to netreba nejak veľmi sa s tým zaoberať, pretože nemajú žiaden výtlak na to, aby to dokázali presadiť, pretože majú pokazené vzťahy naprieč celou, celou Úniou. A my teraz sme sedeli za vrchstolom pri tých rokovaniach v niektorých témach a ideme si sadnúť na koniec stola tam k tým kolegom z Maďarska a tí naši kvalitní odborníci, to nie je ich chyba, na tých technických rokovaniach možno aj niečo povedia, ale nikto ich nebude brať vážne práve preto, že politický leadership im podkopáva nohy a jednoducho celá tá naša reputácia bude taká, akú mali, žiaľ, aj tí maďarskí odborníci počas technických rokovaní ku, ku, ku tejto, tejto legislatíve. Takto to je, to je ten, ten, ten veľký obraz, ktorý treba mať, treba mať na pamäti, ako si povedal, a ja sa rád budem pýtať, že čo boli tie veci, ktoré sa nám podarilo presadiť, takto o rok pri ďalšej správe. [09:38] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Zuzana Števulová, nech sa páči [09:40] Zuzana Števulová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ja rovnako podpisujem všetky slová, ktoré povedal Tomáš Valášek. Je jednoznačne nesporné, že Európska únia je naším životným priestorom a je v našom záujme, aby sme pestovali kvalitné spojenectvá, ktoré, a aby naše členstvo vlastne prinášalo osoh nám všetkým a zároveň aby sme si z ostatných členských krajín brali to najlepšie. A z môjho pohľadu my máme dve možnosti. Môžeme sa rozhodnúť byť tými šampiónmi, tými, tou krajinou, ktorá má váhu v Európskej únii napriek svojej veľkosti, ktorá je pomerne malá, alebo sa môžeme rozhodnúť sedieť na konci stola. A my sme posledných pár rokov boli v podstate šampiónmi, aj čo sa týka V4, aj pre naše postoje k Ukrajine a pomoci ľuďom z Ukrajiny na Slovensku, čo bolo pre mnohých členov Európskej únie veľmi prekvapivé, a momentálne ja so znepokojením sledujem, ako sa pre naše zmenené postoje a pre naše rezervované stanoviská vo vzťahu k Ukrajine a pomoci ľuďom na Ukrajine stávame v podstate členským štátom, ktorý naozaj si sadá na okraj stola, ktorý zároveň aj vzbudzuje pochybnosti o tom, či má naozaj záujem dostatočne vyšetrovať korupciu alebo podvody pri čerpaní eurofondov, a takisto aj štát, ktorý celkom zjavne ústami mnohých svojich predstaviteľov povzbudzuje vo verejnosti nenávisť voči ľuďom, ktorí vystupujú vo verejnom priestore, a špeciálne voči ženám, čo je úplne v rozpore s politikami, ktoré sa momentálne Európska únia snaží implementovať. Takže ja by som bola rada, ak by sme o rok mohli hovoriť oveľa pozitívnejšie o našej... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [09:40] Ľuboš Blaha – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Juraj Krúpa. [09:40] Juraj Krúpa – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, Tomáš, za to, ako si to pekne zhrnul. V podstate si vypichol presne tie problémy, ktoré táto vláda vytvára v Európskej únii. Oni si totižto neuvedomujú jednu zásadnú vec a to má aj taký trošku geopolitický rozmer, a to je sila a slabosť malého štátu v medzinárodnom prostredí. Tá sila sa odráža od toho, kam patrí, akých má spojencov a partnerov a či vie s nimi vyjednať aj nejaké vlastné národné pozície, také, ktoré by posilňovali aj medzinárodne. A, samozrejme, týmto automaticky aj, že je súčasťou či už Európskej únie, alebo Aliancie sa posilňuje aj jeho medzinárodné postavenie. Oslabovanie postavenia Slovenska v týchto inštitúciách oslabuje a ohrozuje medzinárodné postavenie Slovenskej republiky vo svete. To, akým spôsobom pristupujete práve k týmto témam, nás jednoznačne posúva na okraj diania v Európskej únii. A áno, je to pravda, je viacero takých formátov, do ktorých už Slovenská republika nie je pozývaná, nediskutuje sa s ňou a v podstate sa stávame súčasťou alebo partnerom tej krajiny, ktorá je izolovaná v rámci Európskej únie, teda Maďarska, a nemôžme, samozrejme, očakávať, že takýmto spôsobom niečo dosiahneme, práve naopak. Ale ďalšia vec, ďalšia, ďalší problém, ktorý tu je, že to, čo táto vláda vníma, respektíve je len to, že čo nechce od Európskej únie. Nemá absolútne žiadnu predstavu, čo od Európskej únie chcieť, aká vízia byť mala byť Európskej únie, aká vízia by mala byť vôbec a postavenie Slovenska v tejto Európskej únii. Celý čas len to, čo nechceme, čo sa nám nepáči, ale nie to, čo by sme chceli dosiahnuť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [09:40] Ľuboš Blaha – Vystúpenie s faktickou poznámkou pán poslanec Viliam Zahorčák. [09:40] Viliam Zahorčák – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Vážený pán kolega Valášek, veľmi ma teší, že v úvode svojho vystúpenia ste vyzdvihli aj pozitíva na tejto vláde, dá sa povedať za tri mesiace jej pôsobenia, ale väčšinu roka vládla vaša vláda, teda vláda premiéra Ódora, ktorý, ako vieme, je váš nominant. A mňa by zaujímalo, čo pozitívne by ste vyzdvihli na ich činnosti, čo oni také veľké získali pre Slovensko, i vďaka možno tej konzumácii piva a hranolčekov, ktoré ste spomínali. A zaujímalo by ma aj tiež, že či naozaj považujete servilnosť voči mocným za to, čo by sme mali robiť a súhlasiť aj s ich niekedy nelogickými a zlými krokmi. Ďakujem. [09:40] Ľuboš Blaha – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Ivan Štefunko. [09:40] Ivan Štefunko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem vám veľmi pekne. Ja oceňujem Tomášove vystúpenie aj preto, že ako ocenili aj ostatní moji predrečníci, pochválil vládu, respektíve pochválil činnosť ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí. Zároveň hovoril o vyváženosti vášho vystúpenia. Možno by som ho skritizoval za to, že si nevšimol, že v zásade pán minister povedal, že čo my ideme presadzovať, spomínal migráciu a tak ďalej a vlastne znova ako kebyže navodzoval niečo, čomu my sa ideme brániť. A ako povedal aj pán poslanec Krúpa, veľmi málo povedal, že čo my ideme pozitívne prispieť do tej Európskej únie, do toho nášho spoločného európskeho projektu. Európska únia má niekoľko výziev pred sebou. Je to ekologická transformácia, digitalizácia, obrana a povedzme napríklad aj umelá inteligencia. Ja som nezachytil ani v tej správe, ale vlastne ani v rečiach vládnych predstaviteľov, že by tieto výzvy vnímali a že by aj na domácej úrovni presadzovali kroky v týchto oblastiach. Lebo najprv musíme na domácej úrovni presadiť a mať názor na kroky v oblastiach, ako je digitalizácia alebo umelá inteligencia, a potom my to vieme položiť na ten spoločný európsky stôl. Nie sme v týchto témach vnímaní ako lídri, dokonca mám pocit, že sme v týchto témach vnímaní ako tá zatiahnutá ručná brzda, ktorá je podobná, ako je v Maďarsku alebo povedzme v iných problémových krajinách. To znamená, že mňa vyrušuje to, že úplne dobrovoľne, aj vyhláseniami vládnych politikov, sa dostávame do takej ako kebyže, nenazval by som to izolácie, ale do takej že ignorácie zo strany ostatných partnerov. A ro... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [09:40] Ľuboš Blaha – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Tomáš Valášek. [09:40] Tomáš Valášek – Vystúpenie s faktickou poznámkou Vďaka, pán predsedajúci, dovoľte mi pre krátkosť času len poďakovať tým, ktorým to vystúpenie sedelo, a zareagovať na pána poslanca Zahorčáka. A urobím to vecne a slušne, myslím si, že témy zahraničnej politiky a obrany boli historicky takými, o ktorých sme sa vedeli pobaviť vecne a slušne. Mrzí ma fakt, že sa to za tejto vlády mení, ale ja neprispejem k tomu osočovaniu, toto sú veci, kde ide fakt o veľa. Takže odpoviem jednoducho. Ja rozumiem tomu, čo sa snažíte urobiť politicky. SMER, HLAS aj SNS, a je to šikovné, klobúk dole, ako remeselník politiky, komplement sa snaží vykresliť predošlú vládu ako kolenačkovú, servilnú a túto vládu ako jedinú suverénnu, pričom suverénnu si definujete ako tá, že bude z princípu oponovať teda názoru takmer drvivej väčšiny, s výnimkou Maďarska, v podstate že všetkých členských krajín Európskej únie. Ja vám hovorím veľa šťastia, chcem vidieť, ako s týmto mentálnym nastavením, s velebením našich nepriateľov, s bagatelizovaním zla a kydaním si do našich spojencov a partnerov chcete získať podporu tých spojencov a partnerov, keď ich naozaj potom budete potrebovať na presadenie slovenských cieľov. Varujem vás, vráťte sa z kratšieho konca, takto to v Európskej únii nefunguje. S týmto mentálnym nastavením nás ešte viac privediete do izolácie, čo by mne mohlo byť teoreticky jedno ako opozičnému politikovi. Ale nie je, som vlastenec, na tejto krajine mi záleží. Chcem, aby sme ten vplyv mali, nie pretože vplyv sa tu meria dĺžkou na centimetre, ale pretože iba tak vieme urobiť cez Európsku úniu Slovensko prosperujúcejšie a úspešnejšie. A k tej suverenite, veď nikto vám neberie právo konať suverénne. Dokonca by som povedal, že vám vyplýva z ústavy a zo zákonov. Kopať v prvom rade za Slovenskú republiku tak, ako to robili všetci ostatní. Jediné, čo po vás, ako opozícia a ako voliči chceme, je, aby ste pri tom nerobili chyby a aby ste nerobili Slovensku hanbu. [09:40] Ľuboš Blaha – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ako ďalší sa do rozpravy prihlásil predseda výboru pre európske záležitosti, pán poslanec Ján Ferenčák. Nech sa páči, máte slovo. [09:40] Ľuboš Blaha Pán poslanec, Juraj Krúpa. [09:49] Juraj Krúpa – Vystúpenie v rozprave Ďakujem Tomáš, ako si to pekne zhrnul. V podstate si vypichol tie problémy, ktoré táto vláda vytvára v Európskej únii. Oni si totižto neuvedomujú jednu zásadnú vec. To má taký trošku geopolitický rozmer a to je sila a slabosť malého štátu v medzinárodnom prostredí. Tá sila sa odráža od toho, kam patrí, akých má spojencov a partnerov a či vie s nimi vyjednať aj nejaké vlastné národné pozície, také, ktoré by posilňovali aj medzinárodný a samozrejme týmto automatické, že je súčasťou, či už Európskej únie alebo aliancie sa posilňuje jeho medzinárodné postavenie. Oslabovanie postavenia Slovenska v týchto inštitúciách oslabuje a ohrozuje medzinárodné postavenie Slovenskej republiky vo svete. To, akým spôsobom pristupujete práve k týmto témam dosť jednoznačne posúva na okraj diania v Európskej únii, a áno, je to pravda, je viacero takých formátov, do ktorých už Slovenská republika nie je pozývaná, nediskutuje sa s ňou a v podstate sa stávame súčasťou alebo partnerom tej krajiny, ktorá je izolovaná v rámci Európskej únie, teda Maďarska a nemôžme samozrejme očakávať, že takýmto spôsobom niečo dosiahneme. Práve naopak, ale ďalší problém, ktorý tu je, že to čo táto vláda vníma, respektíve je len to, že čo nechce od Európskej únie. Nemá absolútne žiadnu predstavu, čo od Európskej únie chcieť, aká vízia byť mala byť Európskej únie, aká vízia by mala byť vôbec a postavenie Slovenska v tejto Európskej únii. Celý čas len to čo nechceme, čo sa nám nepáči, ale nie to, čo by sme chceli dosiahnuť ...(Prerušenie vystúpenia časomerom.).... [09:49] Ľuboš Blaha Pán poslanec, Viliam Zahorčák. [09:49] Viliam Zahorčák – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda, vážený pán kolega Valášek, veľmi ma teší, že v úvode tohto vystúpenia ste vyzdvihli aj pozitíva na tejto vláde. Dá sa povedať, za tri mesiace jej pôsobenia, ale väčšinu roka vládla vaša vláda, teda vláda premiéra Ódora, ktorý ako vieme je váš nominant a mňa by zaujímalo, čo pozitívne by ste vyzdvihli na ich činnosti, čo oni také veľké získali pre Slovensko, i vďaka možno tej konzumácii piva a hranolčekov, ktoré ste spomínali. A zaujímalo by ma tiež, či naozaj považujete servilnosť voči mocným za to, čo by sme mali robiť a súhlasiť aj s ich niekedy nelogickými a zlými krokmi. Ďakujem. [09:49] Juraj Krúpa – Vystúpenie s faktickou poznámkou (prosím o výmaz rečníka/kolonky) [09:49] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pán poslanec, Ivan Štefunko. [09:49] Ivan Štefunko – Vystúpenie v rozprave Ďakujem vám veľmi pekne. Ja oceňujem Tomášove vystúpenie aj preto, že ako ocenili aj moji ostatní predrečníci, pochválil vládu, respektíve pochválil činnosť Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí. Zároveň hovoril o vyváženosti vášho vystúpenia. Možno by som ho skritizoval za to, že si nevšimol, že v zásade pán minister povedal, že čo mi ideme presadzovať, spomínal migráciu a tak ďalej, a vlastne znova ako keby že navodzoval niečo, čo mi ideme brániť. A ako povedal aj pán poslanec Krúpa, veľmi málo povedal, že čo mi ideme pozitívne prispieť do tej Európskej únie, do toho nášho spoločného európskeho projektu. Európska únia má niekoľko výziev pred sebou. Je to ekono, ekologická transformácia, digitalizácia, obrana a povedzme napríklad aj umelá inteligencia. Ja som nezachytil ani v tej správe, ale vlastne v rečiach vládnych predstaviteľ, že by tieto výzvy vnímali a že by aj na domácej úrovni presadzovali kroky v týchto oblastiach. Lebo najprv musíme na domácej úrovni presadiť a mať názor na kroky v oblastiach ako je digitalizácia alebo umelá inteligencia a potom my to vieme položiť na ten spoločný európsky stôl. Nie sme v týchto témach vnímali, vnímaní ako lídri, dokonca mám pocit, že sme v týchto témach vnímaní ako tá zatiahnutá ručná brzda, ktorá je podobná, ako je v Maďarsku, alebo povedzme v iných problémových krajinách. To znamená, že mňa vyrušuje to, že úplne dobrovoľne, aj vyhláseniami vládnych...(nezrozumiteľne vyslovené)... sa dostávame do takej, ako keby že, nenazval by som to izolácie, ale do takej že ignorácie zo strany ostatných partnerov. A ro... (Prerušenie vystúpenia časomerom.).... [09:49] Ľuboš Blaha Pán poslanec Tomáš Valášek. [09:49] Tomáš Valášek – Vstup predsedajúceho Vďaka, pán predsedajúci, dovoľte mi pre krátkosť času len poďakovať tým, ktorým to vystúpenie sedelo a zareagovať na pána poslanca Zahorčáka. A urobím to vecne a slušne, myslím si, že témy zahraničnej politiky a obrany boli historicky takými, o ktorých sme sa vedeli pobaviť vecne a slušne. Mrzí ma sa, že sa to za tejto vlády mení, ale ja neprispejem k tomu osočovaniu, toto sú veci, kde ide fakt o veľa. Takže odpoviem jednoducho. Ja rozumiem tomu, čo sa snažíte urobiť politicky. SMER, Hlas aj SNS a je to šikovné, klobúk dole, ako remeselník politiky, komplement sa snaží vykresliť predošlú vládu ako kolenačkovú, servilnu a túto vládu ako jedinú suverénnu, pričom suverénnu si definujete, ako tá, že bude s princípu oponovať ten názoru, takmer drvivej väčšiny, s výnimkou Maďarska, v podstate že všetkých členských krajín Európskej únie. Ja vám hovorím: "Veľa šťastia", chcem vidieť, ako s týmto mentálnym nastavením, s velebením našich nepriateľov, s bagatelizovaním zla a kydaním si do našich spojencov a partnerov chcete získať podporu tých spojencov a partnerov, keď ich naozaj potom budete potrebovať na presadenie slovenských cieľov. Varujem vás, vráťte sa s kratšieho konca. Takto do v Európskej únii nefunguje. S týmto mentálnym nastavením nás ešte viac privediete do izolácie, čo by mne mohlo byť teoreticky jedno, ako opozičnému politikovi. Ale nie je, som vlastenec. Na tejto krajine mi záleží. Chcem, aby sme ten vplyv mali. Nie pretože vplyv sa tu meria dĺžkou na centimetre, ale pretože iba tak vieme urobiť cez Európsku únie Slovensko prosperujúcejšie a úspešnejšie. A v tej suverenite, veď nikto vám neberie právo konať suverénne. Dokonca by som povedal, že vám vyplýva s ústavy a zo zákonov. Kopať v prvom rade za Slovenskú republiku tak, ako to robili všetci ostatní. Jediné, čo po vás, ako opozícia a ako voliči chceme je, aby ste pri tom nerobili chyby a aby ste nerobili Slovensku hanbu. [09:49] Ľuboš Blaha Ako ďalší sa do rozpravy prihlásil predseda Výboru pre európske záležitosti, pán poslanec Ján Ferenčák. Nech sa páči, máte slovo. [09:49] Ján Ferenčák – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi s pozície predsedu Výboru pre európske záležitosti predniesť niekoľko slov k výročnej správe o členstve Slovenskej republiky v Európskej únii za minulý rok, ktorú predložil pán minister zahraničných vecí, európskych záležitostí Slovenskej republiky, pán Juraj Blanár. Cieľom tejto správy je predovšetkým poukázať na najvýznamnejšie výzvy, riziká a hrozby, ale aj príležitosť iniciatívy a tiež na zásadné udalosti v zahraničnej a najmä v európskej agende za uplynulé obdobie a priblížiť ich z perspektívy presadzovania záujmov Slovenskej republiky v Európskej únii, pri plnom rešpekte ku konceptu suverénnej slovenskej zahraničnej politiky vlády Slovenskej republiky v medzinárodnom prostredí. Oceňujem a vítam predloženie tejto správy, ktorá z hľadiska jej štruktúry reflektuje hlavné politické priority v oblasti európskej komisie, stanovené v jej ambicióznom strategickom programe na roky 2019 až 2024. Práve v týchto dňoch si slávnostne pripomíname 20. výročie členstva Slovenskej republiky v Európskej únii, ktoré je najmä výsledkom strategickej a hodnotovo-civilizačnej voľby vyjadrenej občanmi Slovenska v referende, v ktorom drvivá väčšina zúčastnených voličov, viac než 90 %, hlasovala za vstup našej krajiny do Európskej únie. Deň 1. máj 2024, kedy sa Slovenská republika stala plnoprávnym a suverénnym členom Európskej únie, je historickým míľnikom v politickom vývoji Slovenskej republiky. Tento vývoj prináša pre Slovensko príležitosti, ale aj výzvy. Je a naďalej zostáva potrebné a nevyhnutné odhodlanie presadzovať záujmy štátu, našich občanov, podnikov a spoločností a chrániť náš spôsob života. Cieľom je prispievať k budovaniu silnejšej a odolnejšej únie. Je nespochybniteľné, že členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii je v strategickom záujme Slovenska, ale aj v záujme našich európskych partnerov a spojencov. Zároveň je nespochybniteľné, že aj vďaka tomuto členstvu sa na Slovensku žije lepšie, pokojnejšie a bezpečnejšie. Uplynulé dve dekády potvrdzujú, že pre členstvo Slovenska v Európskej únii neexistovala a ani neexistuje žiadna alternatíva. Európska únie je výnimočný projekt a pre Slovenskú republiku je jeho životným existenčným priestorom v ktorom sa môže Slovensko realizovať a presadzovať svoje suverénne národnoštátne záujmy, čoraz v neistejšom, zložitejšom, premenlivejšom a rýchlo sa meniacom medzinárodnom prostredí. Som v tomto kontexte presvedčený, že Slovenská republika vzhľadom na svoju geografickú polohu a otvorené exportne orientované hospodárstvo musí posilňovať svoje postavenie v tomto meniacom sa a vysokom konkurenčnom medzinárodnom prostredí. Uplynulé dve desaťročia sú zároveň potvrdením, že takzvané východné rozšírenie Európskej únie v roku 2004 bolo napriek mnohým súčasným i minulým krízam, ktorým sme museli čeliť, hybnom silou dlhodobej stability mieru a prosperity na celom európskom kontinente a zároveň katalyzátorom tranformácie našej spoločnosti, ktorá zvýšila našu kolektívnu bezpečnosť a sociálno-ekonomickú prosperitu. Okrem toho rozšírenie Európskej únie znovu zjednotilo Európu po rokoch umelého rozdelenia počas studenej vojny. Vytvorilo z Európskej únie najväčší jednotný trh na svete a zvýšila medzinárodný obchod medzi členskými štátmi, čím prispelo k hospodárskemu rastu a ďalej posilnilo váhu Európy v globálnych záležitostiach. V súčasnosti čelíme v únii spoločne viacerým bezprecedentným krízam, zlomovým výzvam a rizikám a to nielen európskeho, ale i globálneho významu. Je preto mimoriadne dôležité, že Slovensko má možnosť prispievať k formovaniu záujmov, názorov a postojov, ale aj konkrétnych politík Európskej únie dovnútra i voči zvyšku sveta. Slovensko sa tým aktívne podieľa na formovaní Európskej únie, ako relevantného globálneho hráča. Výzvy, hrozby a udalosti, ale aj nové príležitosti, počnúc globálnou klimatickou krízou a krízou poklesu biodiverzity, až po digitálnu tranformáciu a revolúcii v oblasti umelej inteligencie, od neospravedlniteľnej a nevyprovokovanej vojenskej agresie Ruskej federácie na Ukrajine, ktorá otriasla základnými stavebnými kameňmi európskej bezpečnostnej architektúry i medzinárodným poriadkom založenom na pravidlách a dodržiavaním medzinárodného práva, až po následnú krízu cien energií a krízu v životných nákladov vo forme ekonomickej krízy. Čelíme aj výzvam, ktoré súvisia s ilegálnou migráciou, ale výzvam súvisiacim s postpademickou (...nezrozumiteľne vyslovené...) našich ekonomík v dôsledku narušenia dodávateľských reťazcov, alebo so zabezpečením a posilňovaním udržateľného hospodárskeho rastu a konkurencieschopnosti, so zreteľom na sociálnu spravodlivosť. Silná, jednotná a odolná ekonomická základňa Európskej únie má totiž kľúčový význam pre prosperitu Európy, pre jej úlohu na globálnej scéne, ako aj pre tvorbu pracovných miest, a tým je zvyšovanie kvality života občanov, ale aj občanov Slovenskej republiky. Kľúčovým nástrojom je v tejto súvislosti jednotný trh Európskej únie a to vo všetkých jej rozmeroch. Jednotný trh vďaka štyrom slobodám, a to voľnému pohybu tovaru, osôb, služieb a kapitálu a spoločným politikám aj na Slovensku podnecoval počas 20-tich rokov svojej existencie hospodársky rast. Vytváral príležitosti a zjednodušoval každodenný život občanov a podnikov. Všetky krízové udalosti a javy, ktoré sa objavili v uplynulom období, ovplyvnili Európsku úniu a budú naďalej formo.... ===== [09:55] Ján Ferenčák – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi z pozície predsedu výboru pre európske záležitosti predniesť niekoľko slov k výročnej správe o členstve Slovenskej republiky v Európskej únii za minulý rok, ktorú predložil pán minister zahraničných vecí, európskych záležitostí Slovenskej republiky, pán Juraj Blanár. Cieľom tejto správy je predovšetkým poukázať na najvýznamnejšie výzvy, riziká a hrozby, ale aj príležitosť iniciatívy a tiež na zásadné udalosti v zahraničnej a najmä v európskej agende za uplynulé obdobie a priblížiť ich z perspektívy presadzovania záujmov Slovenskej republiky v Európskej únii pri plnom rešpekte ku konceptu suverénnej slovenskej zahraničnej politiky vlády Slovenskej republiky v medzinárodnom prostredí. Oceňujem a vítam predloženie tejto správy, ktorá z hľadiska jej štruktúry reflektuje hlavné politické priority v oblasti európskej komisie stanovené v jej ambicióznom strategickom programe na roky 2019 až 2024. Práve v týchto dňoch si slávnostne pripomíname 20. výročie členstva Slovenskej republiky v Európskej únii, ktoré je najmä výsledkom strategickej a hodnotovo-civilizačnej voľby vyjadrenej občanmi Slovenska v referende, v ktorom drvivá väčšina zúčastnených voličov, viac než 90 %, hlasovala za vstup našej krajiny do Európskej únie. Deň 1. máj 2024, kedy sa Slovenská republika stala plnoprávnym a suverénnym členom Európskej únie, je historickým míľnikom v politickom vývoji Slovenskej republiky. Tento vývoj prináša pre Slovensko príležitosti, ale aj výzvy. Je a naďalej zostáva potrebné a nevyhnutné odhodlanie presadzovať záujmy štátu, našich občanov, podnikov a spoločností a chrániť náš spôsob života. Cieľom je prispievať k budovaniu silnejšej a odolnejšej Únie. Je nespochybniteľné, že členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii je v strategickom záujme Slovenska, ale aj v záujme našich európskych partnerov a spojencov. Zároveň je nespochybniteľné, že aj vďaka tomuto členstvu sa na Slovensku žije lepšie, pokojnejšie a bezpečnejšie. Uplynulé dve dekády potvrdzujú, že pre členstvo Slovenska v Európskej únii neexistovala a ani neexistuje žiadna alternatíva. Európska únia je výnimočný projekt a pre Slovenskú republiku je jeho životným existenčným priestorom, v ktorom sa môže Slovensko realizovať a presadzovať svoje suverénne národnoštátne záujmy v čoraz neistejšom, zložitejšom, premenlivejšom a rýchlo sa meniacom medzinárodnom prostredí. Som v tomto kontexte presvedčený, že Slovenská republika vzhľadom na svoju geografickú polohu a otvorené exportne orientované hospodárstvo musí posilňovať svoje postavenie v tomto meniacom sa a vysoko konkurenčnom medzinárodnom prostredí. Uplynulé dve desaťročia sú zároveň potvrdením, že takzvané východné rozšírenie Európskej únie v roku 2004 bolo napriek mnohým súčasným i minulým krízam, ktorým sme museli čeliť, hybnom silou dlhodobej stability mieru a prosperity na celom európskom kontinente a zároveň katalyzátorom transformácie našej spoločnosti, ktorá zvýšila našu kolektívnu bezpečnosť a sociálno-ekonomickú prosperitu. Okrem toho rozšírenie Európskej únie znovu zjednotilo Európu po rokoch umelého rozdelenia počas studenej vojny, vytvorilo z Európskej únie najväčší jednotný trh na svete a zvýšilo medzinárodný obchod medzi členskými štátmi, čím prispelo k hospodárskemu rastu a ďalej posilnilo váhu Európy v globálnych záležitostiach. V súčasnosti čelíme v Únii spoločne viacerým bezprecedentným krízam, zlomovým výzvam a rizikám a to nielen európskeho, ale aj globálneho významu. Je preto mimoriadne dôležité, že Slovensko má možnosť prispievať k formovaniu záujmov, názorov a postojov, ale aj konkrétnych politík Európskej únie dovnútra i voči zvyšku sveta. Slovensko sa tým aktívne podieľa na formovaní Európskej únie ako relevantného globálneho hráča. Výzvy, hrozby a udalosti, ale aj nové príležitosti, počnúc globálnou klimatickou krízou a krízou poklesu biodiverzity až po digitálnu transformáciu a revolúciu v oblasti umelej inteligencie, od neospravedlniteľnej a nevyprovokovanej vojenskej agresie Ruskej federácie na Ukrajine, ktorá otriasla základnými stavebnými kameňmi európskej bezpečnostnej architektúry i medzinárodným poriadkom založenom na pravidlách a dodržiavaním medzinárodného práva, až po následnú krízu cien energií a krízu životných nákladov vo forme ekonomickej krízy. Čelíme aj výzvam, ktoré súvisia s ilegálnou migráciou, ale aj výzvam súvisiacim s postpandemickou obnovou našich ekonomík v dôsledku narušenia dodávateľských reťazcov, alebo so zabezpečením a posilňovaním udržateľného hospodárskeho rastu a konkurencieschopnosti, so zreteľom na sociálnu spravodlivosť. Silná, jednotná a odolná ekonomická základňa Európskej únie má totiž kľúčový význam pre prosperitu Európy, pre jej úlohu na globálnej scéne, ako aj pre tvorbu pracovných miest, a tým je zvyšovanie kvality života občanov, ale aj občanov Slovenskej republiky. Kľúčovým nástrojom je v tejto súvislosti jednotný trh Európskej únie a to vo všetkých jej rozmeroch. Jednotný trh vďaka štyrom slobodám, a to voľnému pohybu tovaru, osôb, služieb a kapitálu, a spoločným politikám aj na Slovensku podnecoval počas dvadsiatich rokov svojej existencie hospodársky rast, vytváral príležitosti a zjednodušoval každodenný život občanov a podnikov. Všetky krízové udalosti a javy, ktoré sa objavili v uplynulom období, ovplyvnili Európsku úniu a budú naďalej formovať a transformovať jej strategické smerovanie, kľúčové politické priority strategickej agendy Európskej únie na roky 2024 až 2029, ale aj konkrétne politiky Únie. Predložená výročná správa o našom členstve v Únii uvádza, že uplynulý rok bol pre Európsku úniu mimoriadne náročným a intenzívnym rokom, čo sa odzrkadľuje najmä vo vysokom počte prijatých právnych návrhov. Je potrebné zdôrazniť, že drvivú väčšinu z prijatých právnych návrhov až na niekoľko výnimiek, ako napríklad tie nariadenia, ktoré sú súčasťou nového paktu o migrácii a azyle, Slovenská republika na pôde Únie podporila. Európska únia musí posilňovať svoj medzinárodný vplyv a postavenie a stáť na čele riešenia globálnych kríz. Všetky tieto vnútorné a vonkajšie výzvy je potrebné riešiť spoločne, efektívne a integrálnym spôsobom. V súčasnom čoraz nestabilnejšom geopolitickom kontexte, keď na európskom kontinente vedie agresívna vojna sa proti Ukrajine a v regióne Blízkeho východu eskaluje konflikt medzi regionálnymi mocnosťami, zostáva Únia naďalej oporou mieru, sociálno-ekonomickej prosperity a bezpečnosti. Členské štáty spolu s európskymi inštitúciami konali vždy spoločne, strategicky a jednotne, reagovali rozhodne a neochvejne podporovali slobodu, prosperitu a mier v Európe, ale aj v jej bezprostrednom susedstve. V tomto úsilí je potrebné pokračovať tak, aby boli položené pevné základy pre posilnenie Únie a zvýšenie jej odolnosti pri plnom rešpektovaní konceptu otvorenej strategickej autonómie. Nemenej dôležitá je dôsledná príprava na budúcnosť. Spoločne jej čelíme aj otázkami, akou je vnútorná reforma Únie v súvislosti s pripravovaným rozširovaním o potencionálne deväť nových partnerov zo západného Balkánu a východného krídla. V tomto kontexte je dôležité, aby kohézna politika Únie a spoločná poľnohospodárska politika boli nastavené tak, aby z nich mohlo Slovensko aj naďalej efektívne profitovať. Na programe dňa zostáva aj dlhodobé budovanie klimaticky neutrálnej, ekologickej, hlavne konkurencieschopnej a súčasne spravodlivej a sociálnej Európskej únie. Slovenská republika je a aj naďalej bude kredibilným, zodpovedným, predvídateľným, spoľahlivým a v neposlednom rade aj suverénnym a racionálnym členom Európskej únie. Pán minister, ďakujem za predloženú správu. Ďakujem vám, kolegyne a kolegovia, za pozornosť. [09:55] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie, pán poslanec, evidujem štyri faktické poznámky. Ako prvý sa prihlásil pán poslanec Ivan Štefunko, nech sa páči. [09:58] Ivan Štefunko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec, pán predseda európskeho výboru. Povedali ste, že na Slovensku sa žije lepšie za posledných 20 rokov našej participácie na tomto výnimočnom a úspešnom európskom projekte. Súhlasím, žije sa lepšie. No všetko je relatívne, lebo problém je v tom, že vďaka SMER-u a v zásade aj HLAS-u, ktorí tu vládli posledných trinásť, trinásť z dvadsiatich rokov nášho života v Európskej únii, čo, čo je vlastne dve tretiny času, sme sa prepadli z lídrov pristupivších krajín na predposledné miesto v životnej úrovni a v zásade aj HDP. Čo znamená, že vlastne robíme niečo zlé, alebo robíte niečo zlé. A vyzerá, že ten trend nie je úplne povzbudzujúci, špeciálne keď si uvedomujeme, ako podceňujete, ako som to povedal pred chvíľou, výzvy digitálnej transformácie, zelenej transformácie, umelej inteligencie, stále sa, stále len bránime nejakým ako kebyže zmenám, či už sa to týka prirodzenej migrácie, či už sa to týka prípravy na, na klimatickú krízu, a stále si proste len hudiete to, čo je v krátkodobom záujme vašich voličov. Myslím si, že táto krajina si zaslúži naozaj lídrovstvo, ktoré sa pozerá nad štyri roky, nad osem rokov. A to, ako ste uchopili teda za posledných 20 rokov naše členstvo v Európskej únii, svedčí to, aké máme vlastne výsledky v porovnaní s ostatnými krajinami, takže myslím si, že aj teraz pred týmito európskymi voľbami je veľmi dôležité, aby naše lídrovstvo v európskych témach viedli tí, ktorí to vedia robiť, a nie tí, ktorí to za posledných trinásť rokov dobabrali. Ďakujem [09:58] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Juraj Krúpa. [10:00] Juraj Krúpa – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec, ja som vás počúval celý ten čas, čo ste rozprávali, a ja som tak akože čakal, že príde niečo, niečo, čo má obsah, čooo, nejaký názor, ale nič som tam nepočul. A ja si myslím, že to je naozaj veľmi slabé na predsedu výboru pre európske záležitosti. Predniesť tu prejav, ktorý, ja neviem, mne to normálne pripomenulo tie prejavy, ktoré sa robili kedysi v rámci Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska, kde niekto vystúpil, aby si proste urobil fajočku, pochválil, neskritizoval, jednoducho len tak pohladkal, aby bolo, aby sa proste nepovedalo. Ja som predseda výboru pre obranu a bezpečnosť, vystúpil som k tejto správe, všetci to videli. Ale nič viac. Ja by som od vás očakával, že poviete, kde vidíte problémy, kde vidíte pozíciu Slovenska k týmto problémom, kde vidíte víziu Slovenska v rámci Európskej únie, kde vidíte víziu Európskej únie, kde, či sa, vyjadriť sa naozaj k témam, ktoré aktuálne rezonujú, áno, napríklad klimatické zmeny alebo green deal, alebo čokoľvek, čo je váš názor k týmto, k týmto témam. Ale vôbec nič. To je, to bolo, že na večné veky a nikdy ináč, asi takto to nejak znelo, len ste tam vymenil Sovietsky zväz za Európsku úniu. To je naozaj veľmi-veľmi slabé a smutné to vidieť od predsedu výboru pre európske záležitosti, ktorý nič a úplne bezpohlavne sa vyjadril k tak zásadným otázkam, ako je Európska únia a naše, a k našej pozícii Slovenska v Európskej únii. [10:00] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Pán poslanec Valášek. [10:02] Tomáš Valášek – Vystúpenie s faktickou poznámkou Vďaka, pán predsedajúci, a začnem pochvalou. Pán predseda výboru, ja s vami úplne súhlasím a dokonca som rád, že ste vypichli ten existenčný význam Európskej únie pre nás. Ono sa o tom hovorí veľa teoreticky, tak povedzme si, čo to znamená. Veci, o ktorých sa rozhoduje v Európskej únii teraz, pán minister to vie najlepšie z nás, o ktorých sa bavíme teraz, správa o budúcnosti jednotného trhu, každá ekonomika je iná, tá slovenská ekonomika nevie prežiť len vďaka domácemu odbytu, my totálne závisíme na exportoch a vývoze von, hlavne do Európskej únie, akým spôsobom budú nastavené pravidlá jednotného trhu, rozhodne o tom, či budeme prosperujúcou krajinou, alebo či naša ekonomika začne upadať. Absolútne kľúčové pre nás. Bavíme sa tu teraz o Európskej únii na pôde v Bruseli, o pomoci priemyslu pri prechode na zelenú ekonomiku, opäť absolútne kľúčové pre nás. 177-tisíc ľudí, pardon, 170-tisíc ľudí zamestnaných priamo v automobilovom priemysle, 255- tisíc nepriamo, ľudia, veď tu ide o zamestnanosť v kľúčových regiónoch, ľudia, ktorých všetci poznáme, okej? O ich osude sa teraz rozhoduje v Európskej únii. Preto ma mrzí, a to sa dostávam k tomu, čo som hovoril aj v rozprave, že napriek tomu, že táto vláda rozumie tomu, že tieto témy musíme uchopiť, už nerozumie celkom dobre tomu ako. My sme aj urobili tú domácu úlohu v tom, že sme si povedali, áno, sú to dôležité témy, áno, ide tu o našu prosperitu, áno, chceme sa im venovať, ale zároveň, žiaľ, si sami sebe hádžeme polená pod nohy, lebo keď tak prehandrkujeme tú reputáciu, ten vplyv, ten rešpekt, tú prestíž, čo sme mali, tak nemáme šancu prosperitu tých ľudí, o ktorých sa tu bavíme, tých 170-tisíc ľudí v priemysle priamo zamestnaných, tých 255-tisíc, kopa z nich naši príbuzní, naši voliči, naše rodiny, nemáme šancu sa za nich postaviť, keď tú našu reputáciu takým spôsobom preflákame, ako sa, žiaľ, tejto vláde darí. [10:02] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. A pán predseda Ferenčák s reakciou na faktické poznámky, prosím. [10:04] Ján Ferenčák – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, veľmi v krátkosti. K pánovi Štefunkovi, pán Štefunko, hovoríte posledných 13 rokov, ale vždy zabúdate, že posledných tri a pol roka tu vládlo matovičovské, hegerovské, ódorovské impérium. A to nám vypadlo vždy z tej hlavy a jednoducho vždy hovoríte o minulosti a toto vždy zabúdate. A to je záhadné, o tom vždy hovoríte. Je to cielené, samozrejme, vy to myslíte vážne, pretože chcete tu vzbudiť nejaký dojem, ale, prosím vás, vráťte sa do blízkej minulosti a nie do ďalekej minulosti a nastavte si zrkadlo. Pán Krúpa, počúvanie s porozumením, buď sa s tým človek narodí, alebo ho to naučia, nie sme tu na to, aby sme vás tu učili. Predpokladal som to, že už to ovládate, ale ak nie, tak možno sú na to kurzy, kde sa treba prihlásiť. Predpokladal som, že správu, ktorú máte všetci, ste si aj prečítali a nie je zmyslom vám ju tu citovať tak, ako je predložená, ale je to aj povinnosť poslanca naštudovať si materiály a nielen vo faktickej sa snažiť zaujať svojím vlastným šarmom alebo nešarmom ako takým. Ďakujem pánovi Valáškovi za konštruktívnu, konštruktívny prístup a sám dobre vie, že diplomacia musí byť vyvážená, nielen jednostranná a je veľmi dôležitá komunikácia, komunikácia, hľadanie kompromisov a o tom to je postavené, aby aj ako Slovensko sme mohli zohrávať dôležitú úlohu v spoločnom spoločenstve Európskej únie, a pochopil celý príspevok práve preto, že Slovenská republika tento rok oslavuje 20. výročie vstupu 1. mája, a preto som aj svoj vstup tomuto prispôsobil. Ďakujem. [10:04] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne a tým sme vyčerpali písomne prihlásených do rozpravy a chcem sa spýtať, či sa niekto chce prihlásiť do rozpravy ústne. Uzatváram možnosť. Neprihlásil sa nikto a v tom prípade vyhlasujem rozpravu za skončenú. A chcem sa spýtať či navrhovateľ, teda pán minister sa chce k nej vyjadriť. Je tomu tak, takže, pán minister, máte slovo. [10:06] Juraj Blanár – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, ja som avizoval aj pri svojom úvodnom vystúpení, že veľmi rád odpoviem aj na otázky a zaujmem nejaké stanovisko k diskusii, aj keď, priznám sa, že tých otázok bolo pomerne málo, ak by som ich možno musel sám hľadať, tak mi dovoľte nadviazať na vystúpenie pána predsedu výboru Ferenčáka V tomto roku si pripomíname 20. výročie vstupu do Európskej únie. Rovnako si pripomíname v tomto roku aj 15. výročie vstupu do eurozóny, to je veľmi významná udalosť. Rovnako si pripomíname a musíme si pripomenúť aj naše výročie vstupu do schengenského priestoru. Všade tam bola strana SMER – sociálna demokracia aktívna. Dámy a páni, akokoľvek sa budete snažiť nejakým spôsobom nás tlačiť, že my sme proti Európskej únii, no to nie je pravda, ani historicky sa to nedá použiť, nemáte žiadne argumenty. Jediné, čo máte, že nedokážete robiť politiku tu na Slovensku, tak ju robíte cez Európsku úniu, dehonestujúc vlastnú krajinu, to je jediné, čo robíte. Slovenská republika je rešpektovaným a dôveryhodným partnerom Európskej únie, ale nie tak, ako si to vy predstavujete, že servilne bude šúchať pri všetkých témach, ktoré im takto budú naservírované, ale že bude mať vlastný suverénny postoj a bude hovoriť, čo je zlé, ak niečo sa predkladá z tejto úrovne, na tom, čo robí Európska únia. A to platí pre všetky naše členstvá, či už je to v NATO, v OSN, alebo aj v OECD a OBSE. Veď predsa keď máme iný kritický názor napríklad v OSN, dámy a páni, to znamená, že sme proti OSN? Čo to tu tárate za hlúposti, s prepáčením, ja sa ospravedlňujem za tento výraz, ale mám taký pocit, že sa snažíte ešte viacej škodiť aj touto diskusiou Európskej únii a nám, pretože my sme na jednej lodi spoločne, my chceme, aby sme Európsku úniu dokázali zveľadiť, ale tam, kde je to naozaj potrebné, a aby to bolo aj prospešné pre nás, pretože pre Slovenskú republiku je to prospešné. Ale sú tu témy, ktoré musíme jasne pomenovať. A nie sme to len sami, ktorí to pomenovávame, azda si myslíte, že migračnú politiku pomenovávame len my kriticky, pán Štefunko, ako ste to vy naznačili? Veď sú tu krajiny, ktoré odmietli rovnako a tí idú tiež byť vylúčené z Európskej únie? Ale to ste už nepovedali, ale stihli ste povedať to, že vás mrzí, že sme na predposlednom mieste v rámci Európskej únie. Ale to nespôsobila táto vláda, to spôsobili vlády, ktoré ste vy podporovali. A boli tam aj poslanci, ktorí sú tam dnes vo vašej strane alebo aj štátni tajomníci, ktorí dnes sedia vo vašej strane a boli v tých vládach. To sme my nespôsobili. Pozrite sa na ten rebríček, keď sme my boli vo vláde, kde sa Slovenská republika nachádzala. Ale snažíte sa v tej matrici, o ktorej som hovoril aj včera, pokračovať a dehonestovať Slovenskú republiku, ktorá je úspešný príbeh, úspešný príbeh, ktorý urobil veľmi veľa. A z tohto pohľadu ja si myslím, že je potrebné, aby sme spoločne dali konštruktívnej diskusii. Ja prijímam každú diskusiu, ktorá bude k tej diskusii, ktorá bude oponovať a dávať argumenty, veľmi rád a poďme hľadať nejaké spôsoby, ale odmietam, že by sme boli nedôveryhodným partnerom. Pán Valášek, pán kolega, ja kvitujem tie pozitívne slová, tak si myslím, že to má byť, avšak nemôžem sa stotožniť s tým, čo ste hovorili o nejakom trhovisku nápadov, hlasovanie, tým ste nepriamo vlastne naznačili, že podporujete kvalifikova... hlasovanie kvalifikovanou väčšinou. Áno, máte svoje argumenty, ktoré ste povedali, my máme svoje argumenty, ktoré sme rovnako povedali, a my nie sme za to, aby bolo zrušené právo veta v oblastiach, ktoré ešte platí, v ktorých ešte platí, lebo výsledok je napríklad aj migračný pakt. Migračný pakt prešiel práve preto, že tam sa už hlasuje kvalifikovanou väčšinou. A myslíte si, že je tento problém vyriešený? No určite nie. A všetci dobre viete, že je to tak. Pán Štefunko ma pokritizoval, že som sa negatívne vyjadril v súvislosti práve s migračným paktom. Áno, vieme, pretože vy ste nastavení tak, že chcete otvoriť všetkým migrantom takto dvere, však ste to aj jasne hovorili, a nie je problém, lebo my zastupujeme záujmy Slovenskej republiky, vy zastupujete záujmy niekoho iného, mám taký pocit, a s týmto sa nezhodneme, ale rešpektujem váš názor, ale máme ho diametrálne odlišný. Pán Valášek, my sa uberáme opačným smerom. A uviedli ste napríklad také bizarné príklady. Čiže podľa vášho názoru, keď sa v nemeckom Bundestagu jeden poslanec za stranu Zelených vyjadrí, že Slovensko má byť vylúčené z Európskej únie, tak to je pre celú Európsku úniu svätý grál, podľa ktorého bude postupovať. Očakával som trošku viacej, pán poslanec. Vy ako diplomat, že budete takéto niečo vyťahovať! Ja by som mohol teraz prebrať všetky debaty v európskych parlamentoch, kde sa narozprávalo na rôzne krajiny strašne veľa, ale že vy vytiahnete jedno tvrdenie poslanca za stranu Zelených, že by nás mali vylúčiť, a to je to najväčšie spochybnenie, tak to, to mi je ľúto, že ste... A to, že niektorí sa vyjadrili trošku ináč z hľadiska tých predstaviteľov, vy ste nešpecifikovali, že Slovensko a premiér je hanbou Európskej únie, áno, niektorí môžu sa tak vyjadriť a my to rešpektujeme, pretože niekedy v politike nemáme rovnaký názor, ale nám ide stále o tú istú Európsku úniu, len máme možno iný prístup ako tí druhí, ktorí nás pri... ktorí nás kritizujú. No a tie listy, premiér a to, čo ste spomenul, ja už som len čakal, kedy toto príde. Dámy a páni, ja sa vrátim k tomu, neškoďte vlastnej krajine, prosím. Poďme sa tu naozaj popasovať argumentami, ale nechoďte, nepredkladajte na pôde Európskej únie a predovšetkým parlamentu vašimi poslancami nezmyselné veci, ktoré škodia len Slovensku. Nerobte to, prosím vás, lebo vy škodíte, vy naznačujete o tom, že prídeme o európske fondy, lebo vy to, o tom aj hovoríte priamo v Európskom parlamente, teraz hovorím vašich zástupcov, a nie sme to my. Čiže nevytvárajte tu ten dojem falošný, ktorý tu nie je. A ja sa spýtam, pán Krúpa povedal, sila a slabosť malých krajín, nedohovoril to, nie je tu, ale veľmi rád by som poznal teda, aby mi vysvetlil, o čo ide, že vo viacerých formátov bola Slovenská republika vylúčená. Pán Krúpa, kde ste, povedzte mi, z ktorého formátu bola Slovenská republika vylúčená? Chcem to vedieť. Ale keďže ste tu neni, tak ja poviem asi, čo by ste vy povedali. Napríklad z toho formátu, kde pán prezident Macron zvolal stretnutie členov krajín Európskej únie a otváral otázku, že Európska únia a niektoré krajiny že budeme musieť poslať asi aj, a debatovať o tom, aj vojská krajín Európskej únie, tie, niektorých NATO, na územie Ukrajiny. A toto my odmietame. A jasne sme povedali, že náš postoj je v tomto nemenný a z tohto pohľadu my sa na tomto nástroji už nebudeme podieľať. My sa budeme podieľať na tých nástrojoch, ktoré sú Európskou úniou jasne zadefinované. Európsky mierový nástroj, podporili sme zmenu viacročného finančného rámca, je tam 55 mld. pre eu... pre Ukrajinu, nás mrzí, že iba dve miliardy v rámci tohoto viacročného finančného rámca bolo určených napríklad na veľmi problematickú vec, a to je migrácia. Pretože tá migrácia tu stále je. A my podporíme napríklad stanovisko, ktoré presadzovalo Španielsko, kde je potrebné sa angažovať v tých tretích krajinách a byť viacej preventívni ako aktívni. My to podporujeme, veď si to tam prečítajte aj v tej správe. Pretože toto je prístup, toto je riešenie a Slovenská republika je aktívna pri predchádzaní tejto nelegálnej migrácie tým, že pomáhame na schengenských hraniciach našim susedom, či už je to Maďarsko, ale sme sa pripojili aj k mnohým projektom, ktoré by mali riešiť tú migráciu v tých krajinách, kde vzniká. Lebo toto je cieľom. To sú krajiny Sahelu a tak ďalej. Čiže, pán kolega Valášek, mrzí ma, že používate takéto naozaj slabé argumenty. No a čakal som, kedy to príde, že stretnutie s ministrom zahraničných vecí Lavrovom. A toto je presne váš prejav. To znamená, že minister zahraničných vecí zvrchovanej Slovenskej republiky sa nemôže stretnúť s ministrom Lavrovom. Ale minister zahraničných vecí Spojených štátov amerických sa môže stretnúť s pánom Lavrovom. Minister zahraničných vecí Turecka, druhej najväčšej armády v rámci NATO, kde aj my sme členom a hlásime sa ku, sa môže stretnúť s ministrom Lavrovom. Ale minister zahraničných vecí Slovenskej republiky nemôže. Minister zahraničných vecí Francúzska môže telefonovať s ministrom obrany Ruskej federácie so Šojguom, ale minister obrany Slovenskej republiky nemôže telefonovať. Veď vy ste sa priamo usvedčili týmto, že toto je tá vaša servilná politika. V diplomacii je, dámy a páni, a viete to veľmi dobre, je o diskusii v prvom rade. O komunikácii. Ale aj s tými, s ktorými možno nesúhlasíme. Preto diplomacia je tak zastúpená, preto napríklad aj ambasádori zostávajú v krajinách, ktoré sú povedzme vo vojnovom konflikte, lebo tam ostáva stále nejaká komunikačná linka, lebo už keď tá sa preruší, tak už skončilo všetko. A budú platiť slová Jána Pavla II., ktorý povedal, že vojna, keď sa bude viesť s akýmkoľvek dobrým úmyslom, je v konečnom dôsledku prehrou ľudstva. A je to pravda. Preto sa je potrebné stretávať a hovoriť o tom, aký máme na to názor. A ja som ten názor povedal aj ministrovi Lavrovi, ale odmietam, že by sme sa nemali stretávať, pretože to nie je zvrchovaná zahraničná politika, ktorú presadzujete vy. Pani Števulová, rezervovaný postoj k Ukrajine. Ja by som bol veľmi rád, keby ste to špecifikovali, asi dve minúty nestačili. V čom je rezervovaný, prosím vás? Otvorenejší postoj k Ukrajine, ako máme my, azda nemá žiadna krajina. Lebo my otvorene hovoríme o našich názoroch. My sa netvárime, že si myslíme niečo iné a robíme niečo iné. My sme povedali, aký je náš postoj, že jednoducho nevidíme v tomto vojnovom konflikte, ktorý už je v treťom roku, riešenie vojnové a že je potrebné hľadať diplomatické riešenie. Ale na všetkých ostatných veciach sa zhodneme, pani Števulová. Hovoríme, že je to porušenie medzinárodného práva? Hovoríme. Sme za Ukrajinu, ktorá je celistvá v hraniciach, ktoré boli medzinárodne uznané? Sme. Tak potom v čom je problém, aký rezervovaný? A naviac, pani kolegyňa, my sme predsa usporiadali spoločné rokovanie s ukrajinskou vládou, čo sa nepodarilo žiadnej krajine z Európskej únie, na našom území. A my si to vážime, pretože aj ukrajinská strana usúdila, že to, čo im ponúkame, je úprimné. A sú tam konkrétne projekty, ktorými im chceme pomôcť. Ale netvárime sa, že máme iný názor, len hovoríme to, čo si myslíme, ale chceme im pomôcť. A to platí bez ohľadu na to, akokoľvek budete teraz hovoriť, no dobre, ale ako ten mier dosiahnete, chcete obetovať takú alebo onakú časť územia Ukrajiny. Ale to už nie je náš problém, my sme za celistvú Ukrajinu, lebo sme na strane dodržiavania medzinárodného práva. A to budem tvrdiť od začiatku až do konca, lebo to je najsilnejšia zbraň krajín nášho rozmeru, dodržiavanie medzinárodného práva, a sme v tom konzistentní neustále. A nemáme s tým žiadny problém a nerobíme rozdiely ako niektorí, že keď poruší medzinárodné právo tzv. ten dobrý, tak je to v poriadku, ale keď poruší medzinárodné právo ten zlý, tak to už nie je v poriadku. Boli sme konzistentní pri porušení medzinárodného práva v Kosove. A tak to držíme aj dodnes, pani kolegyňa, venujete sa právu, lebo si myslíme, že je to porušenie medzinárodného práva. A sme päť krajín z Európskej únie, ktorí dodnes neuznali Kosovo. A rovnako sme aj proti tomu, aby Kosovo vstúpilo do Rady Európy, pretože sú tam teraz pokusy, pretože to nie je medzinárodne uznaný štát, lebo vznikol na základe porušenia medzinárodného práva. Je to obrovský precedens. Nech sa spytujú svedomie tí, ktorí to podporili z Európskej únie a dnes hovoria úplne iné, čo sa týka voči Ukrajine. Veď oni podporili porušenie medzinárodného práva uznaním Kosova, to je náš výklad. Ale rovnako sme postupovali aj pri porušení medzinárodného práva pri útoku na Irak. A to už azda nikto dneska nespochybní. A stiahli sme vojská z Iraku, pretože to bolo v rozpore s medzinárodným právom. Čiže náš postoj voči Ukrajine, pani Števulová, je veľmi otvorený a ja oceňujem aj ukrajinskú stranu, že sme dokázali nájsť konkrétne projekty, ktorými môžeme pomôcť v tej neľahkej situácii, v ktorej sa oni nachádzajú. Aby sme nerobili Slovenskej republike hanbu, to povedal pán poslanec Valášek. Vy robíte všetko pre to, aby Slovenská republika bola zahanbená, tým, že robíte vnútornú politiku v zahraničí. Pasujte sa s nami argumentami tu, na to sme pripravení. Predposledné miesto som už spomenul, pána poslanca Štefunka, no a posledná záležitosť, pán Valášek ešte povedal v súvislosti s automobilovým priemyslom jednu vážnu vec, na ktorú musím reagovať. Pán poslanec v podstate to, čo naznačil, povedal, že my ohrozujeme vlastne automobilový priemysel, v ktorom je zamestnaných 170-tisíc ľudí. To azda nemyslíte vážne, pán poslanec! Bola to strana SMER, keď pán minister hospodárstva Sulík pripravoval investíciu s Volvom, ktorá prišla a povedala, že v prípade, keď budeme vo vláde, tak podporíme tú investíciu a budeme v nej pokračovať. A vy napriek tomu ste ochotný bez akýchkoľvek problémov prísť a povedať takéto niečo. Práve naopak, nám záleží na tom, ale rozmýšľame aj na diverzifikácii, pretože sa stávame čoraz viacej závislí na tomto priemysle a v prípade, že ten priemysel, príde ekonomická kríza, tak to má hneď dopad na tento priemysel a veľmi to s nami zalomcuje. Však sa to ukázalo úplne jasne. Ale to, že my spochybňujeme alebo nejakým spôsobom ohrozujeme automobilový priemysel, nie je pravda. Ba práve naopak, práve politikou na štyri svetové strany, bijúc alebo súc členom Európskej únie a NATO, sa snažíme s partnermi, ktorí v tom hrajú veľkú úlohu, vytvárať nejaké ekonomické prostredie. Čítali ste v tej správe napríklad o Číne, čo sa píše v tejto správe? Kde Európska únia priamo hovorí, že Čína je dôležitým partnerom pre Európsku úniu. My to hovoríme od začiatku. Vy ste nás kritizovali, že s Čínou ideme obchodovať a robiť nejaké veci, ktoré sú s tým spojené. Nie, pripravujeme ďalšiu misiu, kde chceme práve tieto veci posilniť a diverzifikovať aj prostredníctvom investícií náš priemysel, pretože sme, a v tom dávam za pravdu, druhá najzraniteľnejšia ekonomika, čo sa týka exportu a importu v rámci OECD, čiže sme najpriemyselnejšou krajinou v rámci aj Európskej únie a z tohto pohľadu musíme hľadieť na naše politiky a na záujem Slovenskej republiky, aby sme ochránili Slovenskú republiku. Čiže toľko na reakcie z toho, čo ste povedali, a ešte raz ďakujem za všetky pozitívne slová, beriem ich, očakávam pri hocijakej kritike, aby ste zároveň prišli aj s nejakým riešením, ale odmietam tú vašu vysnenú snahu alebo zbožné prianie o tom, že Slovenská republika je izolovaná a že Slovenská republika už nie je pozývaná do viacerých formátov. Nie je to pravda. Robíme suverénnu zahraničnú politiku, ktorá je v prvom rade závislá na občanoch Slovenskej republiky a na Slovenskej republike, až potom na záujmoch iných. A máme množstvo partnerov, s ktorými sa vieme pri spoločných témach spojiť, a tak to budeme robiť pre prospech Slovenskej republiky. A ešte raz chcem aj pri tejto príležitosti vás všetkých pozvať alebo nejakým spôsobom, aby ste sa zúčastnili na oslavách 20. výročia členstva v Európskej únii, poslancov, ktorí budete určite pozvaní aj na galavečer, kde chceme si pripomenúť túto významnú udalosť, a tých, ktorí prípadne sú ochotní sa zúčastniť aj konferencie, ktorú budeme mať na pôde ministerstva zahraničných vecí práve k plusom a výzvam pre Slovenskú republiku v rámci Európskej únie. Ďakujem ešte raz za pozornosť a chcem vás poprosiť o podporu tejto správy, ktorá, myslím si, že významne popisuje, kde sa nachádzame. Ďakujem. (Potlesk.) [10:25] Michal Šimečka Ďakujem. Pán spravodajca, záverečné slovo? Nie je tomu tak. Tým pádom prerušujem rokovanie o tomto bode programu. A pristúpime k ďalšiemu bodu, ktorým je prvé čítanie o vládnom návrhu zákona o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač č. 199, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 214. Takže poprosím pána ministra dopravy pána Ráža, aby vládny návrh zákona uviedol. Máte slovo. (Rokovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete a o zmene a doplnení niektorých zákonov , tlač 199.) [10:25] Jozef Ráž – Vystúpenie Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi uviesť vládny návrh zákona o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vládnym návrhom zákona sa plní programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky. Tak ako je uvedené v dôvodovej správe, predložená legislatívna úprava reflektuje na potrebu urýchliť procesy prípravy a realizácie významných investičných projektov a zároveň jej cieľom je odstrániť transpozičný deficit v súvislosti so smernicou Európskeho parlamentu a Rady EÚ 2021/1187 o zefektívňujúcich opatreniach na dosiahnutie pokroku pri realizácii transeurópskej dopravnej siete. Cieľom návrhu zákona je optimalizovať, zefektívniť a spriechodniť procesy pri strategických investíciách, ktoré sú realizované z podnetu štátu a samospráv. Ide o procesy v oblasti majetkoprávneho vysporiadania pozemkov, skrátenia lehôt povoľovania investičných projektov od posudzovania vplyvov na životné prostredie, územné stavebné konanie až po kolaudáciu a verejné obstarávanie. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu vládneho návrhu zákona. Ďakujem za pozornosť. [10:25] Michal Šimečka Ďakujem, pán minister, a dávam teraz slovo pánovi poslancovi Vážnemu, ktorý je spravodajcom určeným navrhnutým gestorským výborom pre hospodárske záležitosti, aby nás informoval. Prosím, pán poslanec. [10:27] Ľubomír Vážny – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem za slovo. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, samozrejme, vážený pán predsedajúci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý máte ako tlač 199. Návrh zákona prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Ambíciou návrhu zákona je urýchliť prípravu veľkých, a teda strategických investícií vo verejnom záujme v, najmä v oblastiach dopravy, hospodárstva, zdravotníctva, energetiky, priemyslu a bezpečnosti. Jedná sa o investície, ktoré sú finančne alebo... financované alebo spolufinancované z verejných zdrojov a snaha tohto alebo ambíciou tohto zákona je riešiť najmä tie oblasti, ktoré sú doslova brzdou v urýchlenej príprave investičných celkov, najmä oblasti, ktoré sa týkajú majetkoprávneho vysporiadania, povoľovacích procesov, a, samozrejme, dotýka sa aj verejného obstarávania. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a tiež výbory pre financie a rozpočet, pre hospodárske záležitosti, pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu. [10:27] Michal Šimečka Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec. Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som dostal dve písomné prihlášky, a ako prvý vystúpi za klub SaS pán poslanec Dostál. Prosím, máte slovo. [10:30] Ondrej Dostál – Vystúpenie v rozprave Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, návrh zákona o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete prerokúva Národná rada v skrátenom legislatívnom konaní, ktoré bolo odsúhlasené Národnou radou, resp. väčšinou Národnej rady včera. A dovolím si k samotnému návrhu formulovať štyri zásadné výhrady, ktoré k nemu mám. Ako prvé, tento návrh zákona neprimerane zasahuje do vlastníckych práv. Po druhé, neprimerane oslabuje postavenie účastníkov rôznych konaní a procesov, či už vyvlastňovacieho územného konania, stavebného konania, konania o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Po tretie, tento návrh zákona obmedzuje kontrolu verejných zákaziek a tým aj hospodársku súťaž. Po štvrté, tento zákon, resp. spôsob, akým je pripravovaný, predkladaný, porušuje pravidlá korektného legislatívneho procesu. A hovorím to aj z pozície človeka, ktorý sa podieľal na hromadnej pripomienke, ktorá bola k tomuto návrhu zákona v rámci skráteného pripomienkového konania predložená. Išlo o hromadnú pripomienku, na ktorej sa podieľali zástupcovia Občianskej konzervatívnej strany, Konzervatívneho inštitútu Milana Rastislava Štefánika a inštitútu INESS, občianskej iniciatívy Za spravodlivé vyvlastňovanie. Okrem toho skupina mimovládnych organizácií na čele s VIA IURIS predložila druhú hromadnú pripomienku, v ktorej namietala veľmi podobné veci ako my. Uskutočnilo sa rozporové konanie, ktoré vyzeralo nádejne, teda že zástupcovia ministerstva počúvajú naše argumenty a sú ochotní im vyjsť v ústrety, ale, bohužiaľ, do toho finálneho návrhu sa to premietlo len minimálne. A teraz k tým, k tým namietaným problémom. Začnem porušovaním legislatívnych pravidiel a skracovaním legislatívneho procesu, čo je niečo, čo táto vláda nadužíva pri každej možnej príležitosti. K tomuto návrhu zákona našťastie bolo medzirezortné pripomienkové konanie a medzirezortné pripomienkové konanie bolo skrátené z pätnástich pracovných dní, ako to predpokladajú legislatívne pravidlá vlády, na sedem pracovných dní, hoci na to skrátenie neboli, neexistovali reálne dôvody. Teraz parlament rokuje o vládnom návrhu zákona opäť v skrátenom legislatívnom konaní, hoci na to skrátenie nie sú reálne dôvody. A zaujímavé je, že tie dôvody sa menili. Iné dôvody boli ako ťažiskové uvádzané vo fáze skrátenia medzirezortného pripomienkového konania, keď tým dôvodom mal byť najmä transpozičný deficit, teraz tá hlavná argumentácia je, že hrozia štátu značné hospodárske škody. Ten transpozičný deficit nesedí z dôvodu, že nie sme v takej fáze konania o možnom porušení, porušení práva EÚ alebo našich záväzkov transponovať príslušnú smernicu, že, že by, že by bolo nevyhnutné postupovať či už skrátením pripomienkového konania, alebo teda skrátením legislatívneho procesu na pôde Národnej rady. Ministerstvo uvádzalo ako dôvod skrátenia lehoty pre medzirezortné pripomienkové konanie nesplnenie záväzkov vyplývajúcich zo Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii nedodržaním lehoty určenej na prebratie smernice Európskej únie, pričom ide o smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2021/1187 zo 7. júla 2021 o zefektívňujúcich opatreniach na dosiahnutie pokroku pri realizácii transeurópskej dopravnej siete (TEN-T). Je pravda, že podľa čl. 11 zmienenej smernice mali členské štáty určený čas transponovať smernicu 10. augusta 2023, pričom 27. septembra 2023 adresovala Európska komisia Slovensku formálnu výzvu podľa čl. 258 až 260 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, čím sa do úvodnej fázy dostalo konanie o porušení práva EÚ. V tejto fáze konania o porušení práva EÚ má Slovensko dostatočný čas na to, aby reagovalo, a keďže dosiaľ nedošlo v rámci konania k zaslaniu odôvodneného stanoviska Komisie, nebol to dostatočný dôvod na urýchľovanie medzirezortného pripomienkového konania. Teraz sa argumentuje, keď sa vec dostala, dostala do parlamentu, sa argumentuje tým, že hrozia značné hospodárske škody štátu. Vec, alebo problémy s rýchlosťou konaní, ktoré tu pretrvávajú roky, údajne hrozia značné hospodárske škody štátu, keby sa legislatívny proces v súlade s pravidlami, ktoré majú byť, natiahol o pár týždňov, maximálne mesiacov. Je to zjavný nezmysel. Určite to od nás nechce Európska únia. Určite nechce Európska únia, aby sme takto dôležité zmeny legislatívy prerokúvali, porušujúc legislatívne pravidlá, v skrátenom legislatívnom konaní, bez dostatočnej odbornej diskusie, bez vydiskutovania si všetkých vecí, a určite ani značné hospodárske škody z toho nevzniknú. Chcel by som poukázať aj na, na, na to, že ako je to naozaj s tou naliehavosťou. Návrh na skrátené legislatívne konanie, návrh na, aj návrh zákona boli doručené do parlamentu začiatkom marca. Nerokovalo sa o nich v skrátenom legislatívnom konaní v marci a Národná rada si dala prestávku, aby nerušene mohla prebiehať prezidentská kampaň pána predsedu Národnej rady Pellegriniho. Takže zrazu to nebolo až také naliehavé a zákon, o ktorom vláda tvrdila, že sú dôvody pre skrátené legislatívne konanie, tvrdila to začiatkom marca, tak počkal do polky, do polky, do polky apríla. Rovnako to dokazuje, že neboli dôvody pre skracovanie ani toho medzirezortného pripomienkového konania, lebo keby netrvalo sedem pracovných dní, ale pätnásť pracovných dní, keď reálne sa začne o tom návrhu alebo začalo o tom návrhu rokovať včera, tak by bol dostatočný priestor, aby bolo štandardné, nie umelo skracované medzirezortné pripomienkové konanie, ktoré by trvalo 15 pracovných dní, potom by prebehli rozporové konania, vyhodnotilo by sa to, o návrhu by rokovala legislatívna rada vlády, čo sa tiež nestalo, o návrhu by rokovala tripartita, čo sa tiež nestalo, a dostalo by sa to na, na, na túto schôdzu, kedy by sa dalo o tom normálne rokovať. Čiže tá naliehavosť je zjavný nezmysel. Alebo potom pokoj pre prezidentskú kampaň bol dôležitejší ako tie hroziace hospodárske škody. No a čo by sa stalo, keby sme o tom návrhu rokovali teraz bez skráteného legislatívneho konania? Tak na tejto schôdzi by si ho vládna väčšina schválila v prvom čítaní, potom by prebehlo normálne druhé čítanie vo výboroch, kde by sa dalo podrobne o tom návrhu diskutovať, nebolo by to rokovanie výborov, kde v priebehu jednej obednej pauzy rokuje, bude rokovať päť alebo šesť výborov, ktoré sú navrhnuté. Na júnovej schôdzi by bol zákon schválený v druhom a treťom čítaní a keby ho aj pani prezidentka vetovala, tak ešte na júnovej schôdzi by sa dalo to veto prelomiť a mohol byť zákon účinný povedzme, ak by to veľmi ponáhľalo, tak prvého júla. Ak ideme skráteným legislatívnym konaním, mám takú, taký pocit, že by aj toto mohol byť jeden z tých zákonov, ktoré bude pani prezidentka vetovať, a vy to veto prelomíte, tak ten zákon bude účinný dňom vyhlásenia v Zbierke zákonov, čo ako tak počítam, bude niekedy začiatkom mája. Takže rozdiel je dva mesiace. Kvôli dvom mesiacom tvrdíte, že by vznikli nejaké závažné hospodárske škody štátu. Mohli by ste to urobiť normálne, tak ako sa to má, tak ako to predpokladá zákon o rokovacom poriadku Národnej rady. Ale nie, musí to byť, musí to byť v skrátenom. Nemyslím si, že tie dva mesiace stoja za to. Druhý okruh problémov. Návrh zákona predstavuje neprimeraný zásah do vlastníckych práv vlastníkov dotknutých nehnuteľností, pozemkov a stavieb, ktoré, ktorých sa má tá strategická investícia týkať, na ktorých má byť postavená, alebo, alebo susedných pozemkov a stavieb. Ide o veci, ako je vznik predkupného práva zaradením medzi strategické investície, umožnenie vstupu na susedné pozemky v rámci prípravy, prípravy strategickej investície, automatický zánik práv tretích osôb k dotknutým nehnuteľnostiam, zavedenie inštitútu predbežnej držby alebo umožnenie získania alebo preukázania vlastníckych práv k pozemkom nie už k stavebnému konaniu, ale až v kolaudačnom konaní. Aby nedošlo k nedorozumeniu, ja netvrdím, že, že nie je možné zasiahnuť nijakým spôsobom do, do vlastníckych práv, napríklad pri takýchto investíciách, ale na to, ako sa má zasahovať, máme ústavné vymedzenie v čl. 20 ods. 4, ktoré hovorí o tom, že vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme a to na základe zákona a za primeranú náhradu. Zásadný problém je, že tie zásahy, ktoré sú tu navrhované, sú naozaj primerané. A je pravda, že takéto inštitúty existujú samostatne alebo v kombinácii v rôznych iných parciálnych zákonoch. Tu sa však má, má, majú koncentrovať do jedného zákona všetky a naozaj je otázka, že či to, či to zodpovedá tomu vymedzeniu, o ktorom hovorí čl. 20 ods. 4 ústavy. A pochybnosť o tom má aj sekcia vládnej legislatívy, ktorá pred rokovaním vlády, keďže to nešlo na legislatívnu radu vlády, vo svojom stanovisku uviedla: "Niektorými navrhovanými úpravami môže dôjsť k neprimeranému zásahu do vlastníckych práv k nehnuteľnostiam, ako aj k zásahu do procesných práv vlastníkov, a tým aj k narušeniu právnej istoty." Tu by som si dovolil poukázať aj na to, že sekcia vládnej legislatívy tvrdí, že návrh zákona je podľa predkladateľa v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Čiže sekcia vládnej legislatívy nekonštatuje, že návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, konštatuje, že návrh zákona je podľa predkladateľa v súlade s Ústavou Slovenskej, Slovenskej republiky. Je, je teda dobré, že pánom spravodajcom je tu pán poslanec Vážny, ktorý bol ministrom dopravy v čase prvej vlády Roberta Fica a bol to on, ktorý priniesol a presadil podobný zákon, ktorý sa týkal výstavby diaľnic, bol to zákon o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic pre motorové vozidlá, diaľnic a ciest pre motorové vozidlá, a tento zákon umožnil stavať diaľnice, začať stavať diaľnice na nevyvlastnených pozemkoch. Ten zákon bol protiústavný. Tvrdili to všetci, ktorí sa k nemu vyjadrovali v čase jeho schvaľovania. Ja som presvedčený, že o tom, o tom vedela aj vláda, že je to protiústavné, a Ústavný súd to neskôr konštatoval a konštatoval nesúlad s ústavou. No a prečo o tom hovorím? Hovorím o tom preto, lebo v roku 2007 bol tento zákon prijatý, a to hlavné odôvodnenie bolo, že Robert Fico chcel dostavať diaľnicu z Bratislavy do Košíc do roku 2010. Rok 2010 uplynul, sme v roku 2024. Väčšinu, drvivú väčšinu z toho volebného, z toho, z toho obdobia vládol SMER alebo vlády vedené SMER-om, napriek tomu diaľnica z Bratislavy do Košíc ešte stále dokončená nie je, ale v roku 2007 to bol dôvod pre to, aby vláda SMER-u, prvá vláda SMER-u, prvá vláda Roberta Fica presadila protiústavný zákon, ktorým sa zasiahlo do vlastníckych práv. Teraz idete robiť niečo podobné. Či je to protiústavné, to uvidíme, lebo, lebo predpokladám, že tento návrh alebo tento zákon, keď bude schválený, sa tiež môže dostať na Ústavný súd, aby posúdil, či je, alebo nie je v súlade s ústavou. Tretí okruh problémov sa týka procesov a rôznych konaní a oslabovania práv účastníkov, účastníkov týchto konaní. V dôvodovej správe sa to tak ako pekne nazýva, že povoľovacie procesy potrebné na schválenie strategických významných procesov, že ich je potrebné, potrebné urýchliť, že treba skrátiť lehoty v povoľovacích konaniach a vylúčiť, vylúčiť v konaniach použitie ustanovení procesných predpisov umožňujúce obštrukcie zo strany účastníkov konania a zúčastnených osôb alebo neúčelné úradovanie a zdržiavanie konania vykonávaním nepotrebných procesných úkonov. No, týka sa to, ako som spomenul, rôznych procesov, vyvlastňovací, proces vyvlastnenia, posudzovanie vplyvov na životné prostredie, EIA, územné konanie, stavebné konanie. Ide o skrátenie lehôt, niekedy, niekedy neprimerané, a ide napríklad o vypustenie opravných, opravných prostriedkov. Vylučuje sa v niektorých prípadoch možnosť odvolania a ten spôsob, akým argumentuje ministerstvo alebo akým argumentoval vo fáze pripomienkového konania, je, že veď procesná obrana vlastníkov vyvlastňovanej nehnuteľnosti je daná možnosťou podania mimoriadnych opravných prostriedkov a možnosťou podania správnej žaloby, pričom možnosť priznať odkladný účinok nebude vylúčená. Čiže zoberieme síce účastníkom konaní možnosť podať riadny opravný prostriedok, ale to nevylúči, že, že, že budú môcť podať mimoriadny opravný prostriedok, alebo že budú môcť podať správnu, správnu žalobu, ale už sa bude stavať. Som presvedčený, že ak bude zákon schválený v tej podobe, ako je navrhnutý, a teda priestor pre nejaké úpravy tam už asi nebude, tak to bude opatrenie, ktoré bude poškodzovať vlastníkov dotknutých nehnuteľností aj všetkých, všetkých účastníkov rôznych, rôznych konaní. A opäť na to upozorňuje aj sekcia vládnej, vládnej legislatívy, keď poukazuje na to, že, že k tomu narušeniu právnej istoty by mohlo prísť skrátením lehôt a nemožnosťou podať odvolanie proti niektorým rozhodnutiam, pri ktorých právne predpisy upravujúce predmetnú oblasť podanie odvolania umožňujú. Posledný, štvrtý okruh sa týka verejného obstarávania. Údajne je, je verejné obstarávanie problém, a teda problém sa má vyriešiť tak, že sa obmedzí kontrola verejného obstarávania, konkrétne sa má pre strategické investície vypustiť inštitút žiadosti o nápravu pre zadávanie zákaziek týkajúcich sa strategických investícií a obmedziť podávanie námietok proti podmienkam súťaže sa má skrátiť lehota na, na desať dní. Pritom revízne postupy sú najdôležitejší nástroj korektnosti alebo kontroly korektnosti verejného obstarávania, pretože sa na ňom podieľajú subjekty, ktoré sa podieľajú na hospodárskej súťaži, najlepšie rozumejú tomu, čo sa obstaráva, kde sú tam problémy, čo je chybne zadefinované v tých podmienkach, čo môže byť šité na mieru niektorému, niektorému záujemcovi. A v konečnom dôsledku tie žiadosti o nápravu môžu, naopak, urýchliť proces verejného obstarávania, nakoľko v prípade, že tie súťaže neboli na podnet záujemcu opravené, môžu byť neskôr zrušené z dôvodu porušenia zákona, ktoré malo a mohlo byť, mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania. Čiže veľmi zjednodušene povedané, ak oslabíme revízne procesy vo verejnom obstarávaní, tak následkom bude, že nebude, že to bude rýchlejšie, reálne následkom bude, že sa bude obstarávať drahšie, že, že kvalita bude nižšia, že sa obmedzí hospodárska súťaž a, samozrejme, vytvorí sa priestor, vytvorí sa priestor pre korupciu a pre to, aby zákazky boli šité na mieru vopred vybranému záujemcovi. A, samozrejme, že všetky tieto veci, alebo nie všetky, veľká časť z nich sa deje aj na iných frontoch a nielen vo vzťahu k strategickým investíciám, budeme rokovať o novele zákona o verejnom obstarávaní, ktorá sa netýka len strategických investícií, ale ide presne týmto istým smerom. Budeme rokovať alebo už rokujeme o novele zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, ktorá ide tiež presne týmto, týmto smerom, oslabovanie procesných práv účastníkov konania a korektnosti normálneho priebehu. Úplne na záver by som rád zacitoval zo stanoviska sekcie vládnej legislatívy k tomu návrhu zákona vo fáze, keď, keď išiel do vlády, a okrem teda desiatok legislatívno-technických pripomienok, ktoré, áno, to sa tak stáva, že, že sekcia vládnej legislatívy tam nájde kopu legislatívno-technických nedostatkov a potom to v normálnom pripomienkovom konaní tam ešte nejaké nájde aj parlamentná legislatíva, ale v tomto prípade až som bol prekvapený, aké zásadné boli nie tie legislatívno-technické, ale vecné pripomienky sekcie legislatívy k tomuto návrhu zákona. Sekcia vládnej legislatívy v súvislosti s predloženým návrhom zákona upozorňuje, že: Po prvé, nie je dostatočne zrejmý a vymedzený vzťah k niektorým zákonom upravujúcim obdobnú problematiku z hľadiska systematiky, ich hierarchie a vzájomného prepojenia. Ide predovšetkým o zákon č. 371/2021 o významných investíciách, ktorý tiež obsahuje osobitný postup v prípade investícií, o ktorých rozhodne vláda Slovenskej republiky, že sú vo verejnom záujme. Po druhé, vecná problematika obsiahnutá v čl. 1, ako napríklad otázka stavebného konania a proces vyvlastnenia, sa javia ako nepriama novela osobitných zákonov upravujúcich tieto oblasti. Dovolím si pripomenúť, že nepriama novela, novelizácia je zakázaná. Po tretie, niektorými navrhovanými úpravami môže dôjsť k neprimeranému zásahu do vlastníckych práv k nehnuteľnostiam, ako aj k zásahu do procesných práv vlastníkov, a tým aj k narušeniu právnej istoty. Ide najmä o skrátenie lehôt a nemožnosť podať odvolanie proti niektorým rozhodnutiam, pri ktorých platné právne predpisy upravujúce predmetnú oblasť podanie odvolania umožňujú. Po štvrté, návrh zákona umožňuje vláde Slovenskej republiky rozhodnúť, že v konaniach týkajúcich sa strategických investícií bude príslušný na rozhodovanie orgán verejnej moci určený vládou Slovenskej republiky. Zároveň tieto orgány budú môcť prerušiť akékoľvek iné pred nimi prebiehajúce konania, ktorých predmetom nie je strategická investícia. Môže takto dôjsť k nedodržaniu zákonných lehôt a k následnému vzniku škôd účastníkov ich konaní. Po piate, poukazujeme na skutočnosť, že vzhľadom na rozsah a závažnosť navrhovaných zmien je ich odôvodnenie v osobitnej časti dôvodovej správy nedostatočné už aj s prihliadnutím na niektoré vágne ustanovenia návrhu zákona. To nehovorím ja, to hovorí sekcia vládnej legislatívy vlády Roberta Fica a hovorí veľmi podobné veci, ako sme my hovorili v hromadných pripomienkach a ako predpokladám, že opozícia bude hovoriť v rámci rozpravy k tomuto návrhu zákona. Vzhľadom na to, čo som povedal, si myslím, že jediný spôsob, ako sa postaviť k tomuto návrhu zákona, je hlasovať proti. Ďakujem. [10:56] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec, sú dve faktické poznámky. Ako prvý, pán poslanec Sulík, prosím. [10:56] Richard Sulík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. No, veľmi dobre si to opísal, Ondrej, a chcel by som doplniť, že my sme presne tento zákon preberali na výbore včera a tie argumenty boli naozaj veľmi slabé. Jeden bol, že Európska únia nás začne žalovať, a to teda ja si nedokážem predstaviť, ako môže jednomesačné alebo dvojmesačné zdržanie kvôli korektnému legislatívnemu procesu spôsobiť žalobu. To neverím, že takéto niečo existuje. Druhá vec veľmi zaujímavá bola a ty si tu vyrátal, že teda okolo mája, v máji by vlastne už mohol tento zákon platiť, keby bol prijatý riadnym legislatívnym procesom. Pani štátna tajomníčka z ministerstva dopravy, no, treba to tak nazvať, strašila, že až na jeseň by také niečo bolo možné, čo takisto si nedokážem predstaviť. No a úplne na záver ma, ma teda až, až rozosmial pán poslanec Vážny tiež na výbore včera, keď ste, pán poslanec, spomenuli, že ak to neprijmeme v skrátenom legislatívnom konaní, tak nás začnú obchádzať tie celoeurópske trasy, tak dúfam, že to ste mysleli iba ako vtip. Ďakujem. [10:56] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Pán poslanec Hargaš. [10:57] Ján Hargaš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec, vy ste sa venovali pomerne veľa tomu procesu toho prijímania. Je tam ešte jedna vec, ktorú by som ja, ja vypichol, a to sa týka podkopávania nezávislosti ÚVO, ktoré sa deje, Úradu pre verejné obstarávanie, ktoré sa deje prostredníctvom tohto zákona, pretože dnešný stav je taký, že máme predsedu ÚVO, ktorého po verejnom procese, verejnom vypočutí a tak ďalej vyberá, vyberá, vyberá vláda, menuje, menuje parlament a tento predseda ÚVO si následne nominuje svojich podpredsedov, ktorých schvaľuje vláda. A takto to funguje aj v Čechách. Týmto zákonom sa zavádza, že jedného z tých podpredsedov už si nebude vymenovávať predseda ÚVO, ale jedného z tých podpredsedov, a konkrétne podpredsedu pre strategickú agendu, mu tam nanominuje vláda na návrh vedúceho úradu vlády. Čítal som si dôvodovú správu, lebo som teda chcel vedieť, aký je dôvod takejto zmeny, prečo sa vlastne mení spôsob vymenovávania podpredsedov úradu, ani slovo tam nie je napísané k tejto časti. Všetko možné je k tomu novelizačnému bodu napísané v dôvodovke, ale vysvetlenie, že prečo jedného podpredsedu už si nebude menovať predseda ÚVO, ale nanominuje mu tam vláda, nanominuje ho tam vláda na návrh vedúceho úradu vlády, čím sa zjavne podkopáva nezávislosť tejto kontrolnej inštitúcie, tak k tomu tam nie je ani jedna veta. Tak ja by som poprosil pána ministra, aby nám to vysvetlil, že prečo, prečo jedného z podpredsedov bude teraz nominovať vedúci úradu vlády a nie predseda ÚVO, ako tomu je doteraz a ako tomu je aj napríklad v Českej republike. Ďakujem. [10:57] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Pán poslanec Dostál s reakciou na faktické. [10:59] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem obom kolegom za reakcie. Trochu ma mrzí, že nezareagoval napríklad pán poslanec Vážny, ktorého som priamo oslovil vo svojom vystúpení. Pán poslanec Hargaš, myslím, že ani pán minister nemusí to vysvetľovať, to je úplne jasné, prečo chce vláda nominovať podpredsedu ÚVO pre strategické investície. No preto, aby to bol jej človek a aby to všetko skontroloval tak, že je to v poriadku bez ohľadu na to, či to v poriadku bude, alebo nebude. A, pán poslanec Sulík, ja som nehovoril, že by, že by mohol ten zákon pri riadnom legislatívnom procese byť účinný v máji, ale myslím si, že by pokojne mohol byť účinný napríklad 1. júla a to bez akéhokoľvek skracovania. Opakujem, návrh bol doručený do Národnej rady začiatkom marca, termín na doručovanie návrhov zákonov na, na túto aprílovú schôdzu bol 27. marca, ak by sa neskrátilo medzirezortné pripomienkové konanie, ale bolo nie sedem pracovných dní, ale pätnásť pracovných dní, úplne v pohode sa dal ten termín 27. marec stihnúť. A keby sme zákon alebo teda keby Národná rada, lebo s našimi hlasmi nemôže ten návrh počítať, rokovala o tom návrhu a schválila ho v prvom čítaní na aprílovej schôdzi, tak na júnovej schôdzi ho môže schváliť v druhom a treťom čítaní a ak by ho aj pani prezidentka vetovala, tak pri započítaní všetkých lehôt koncom júna by to veto mohlo byť prelomené a 1. júla by mohol zákon nadobudnúť účinnosť. Čiže reálne, ak teraz ho bude vetovať, tak niekedy začiatkom mája nadobudne účinnosť, v korektnom procese dodržania legislatívnych pravidiel začiatkom júla. Rozdiel dva mesia... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [10:59] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne a vyhlasujem krátku päťminútovú prestávku, po ktorej budeme pokračovať hlasovaním. (Prestávka.) [11:08] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prajem vám dobrý deň, pokračujeme v prerušenom rokovaní. Chcem vás informovať, že podpredsedníčka vlády a ministerka hospodárstva požiadala z dôvodu neodkladných pracovných povinností o prerokovanie troch vládnych návrhov zákonov, tlače 53, 213 a 135, budúci týždeň v utorok 23. apríla, preto podávam návrh na prerokovanie týchto tlačí, body 14, 15 a 40, v utorok 23. apríla po bode 32. Chcem sa opýtať, či je všeobecný súhlas. (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem pekne. Pristúpime k hlasovaniu v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon 564/2004 o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve, ktorý prerokovávame v skrátenom legislatívnom konaní ako tlač 260. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, poslancovi Danielovi Karasovi, aby uviedol hlasovanie. Nech sa páči, pán poslanec. (Hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 260.) Karas, Daniel, poslanec NR SR Ďakujem pekne za slovo. Pán predsedajúci, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že prerokuje tento návrh v druhom čítaní. Prosím, dajte o mojom návrhu, vážený pán predsedajúci, hlasovať. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 141 prítomných, 124 za, 17 sa zdržalo. Návrh sme schválili. Ďalej pristúpime k hlasovaniu o pridelení návrhu výborom a o určení gestorského výboru, ako aj lehoty na jeho prerokovanie. Prosím spravodajcu, aby uviedol hlasovanie. Karas, Daniel, poslanec NR SR Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie a to Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujeme Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali ihneď. Prosím, dajte o mojom návrhu hlasovať. Ďakujem krásne. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 141 prítomných, 123 za, 16 sa zdržalo, 2 nehlasovali. Návrh sme schválili. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, keďže sme odhlasovali v prvom čítaní vládny návrh zákona, o ktorom rokujeme v skrátenom legislatívnom konaní, chcem vás požiadať o odsúhlasenie termínu jeho prerokovania v druhom čítaní. Navrhujem, aby sme tento vládny návrh zákona, tlač 260, prerokovali po hlasovaní dnes o 17. hodine. Chcem sa opýtať, či je všeobecný súhlas. (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem pekne. Konštatujem, že sme určili termín prerokovania tohto návrhu zákona. Zároveň chcem požiadať predsedov príslušných výborov, aby zvolali schôdze výborov tak, aby sme mohli o vládnom návrhu zákona v druhom čítaní rokovať na schôdzi Národnej rady tak, ako sme si určili. Ďalej prosím spravodajcu z výboru pre európske záležitosti pána poslanca Michala Stušku, aby uviedol hlasovanie o návrhu uznesenia k Výročnej správe o členstve Slovenskej republiky v Európskej únii za rok 2023, tlač 28, bod 28 schváleného programu, tlač 208. Nech sa páči, pán spravodajca. (Hlasovanie o návrhu uznesenia k Výročnej správe o členstve Slovenskej republiky v Európskej únii za rok 2023 , tlač 208.) Stuška, Michal, poslanec NR SR Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada berie Výročnú správu o členstve Slovenskej republiky v Európskej únii za rok 2023 na vedomie. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 140 prítomných, 127 za, 13 sa zdržalo. Návrh sme schválili, teda, respektíve konštatujem, že Národná rada schválila návrh uznesenia k Výročnej správe o členstve Slovenskej republiky v Európskej únii za rok 2023. Keďže sme vyčerpali všetky hlasovania, dávam trojminútovú prestávku, aby sme mohli potom pokračovať ďalším, ďalším bodom. Vidím procedurálny návrh, pán poslanec Pollák, nech sa páči. [11:19] Peter Pollák – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Chcel by som privítať študentov a študentky zo Základnej školy z Veľkého Slavkova. Vitajte! (Potlesk.) [11:19] Peter Žiga Vítame študentky a študentov! S procedurálnym pán poslanec Baláž. [11:19] Vladimír Baláž – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem pekne. Chcem vám ešte raz pripomenúť, drahé kolegyne a kolegovia, dnešnú výstavu o dvanástej vo foyer Národnej rady. Ďakujem pekne. [11:19] Peter Žiga Pán poslanec Čellár. [11:19] Miroslav Čellár – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem pekne. Pripomínam členom ústavnoprávneho výboru zasadnutie o dvanástej v zasadačke. [11:19] Peter Žiga Pán poslanec Blcháč. [11:19] Ján Blcháč – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem. Pripomínam tiež členom výboru pre financie a rozpočet dnes o dvanástej v miestnosti 31. Ďakujem. [11:19] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Kéry. [11:19] Marián Kéry – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem. Chcem upozorniť členov zahraničného výboru, že rokovanie máme o dvanástej hodine v miestnosti č. 149. Ďakujem. [11:19] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Vyhlasujem trojminútovú prestávku a budeme pokračovať v ďalšom rokovaní. (Prestávka.) Žiga, Peter, podpredseda NR SR Budeme pokračovať v začatej rozprave. Pán minister je prítomný v sále, dobrý deň prajem. Ďalším za klub, ďalším vystupujúcim za klub Progresívneho Slovenska je pán poslanec Štefunko. Nech sa páči. (Pokračovanie rokovania v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete a o zmene a doplnení niektorých zákonov , tlač 199.) [11:19] Ivan Štefunko – Vystúpenie v rozprave Vážené dámy, vážení páni, vážený pán predseda, pán minister, pán spravodajca, ide to veľmi rýchlo. Včera sme sa bavili o zákone o strategických investíciách. Nebudem teda opakovať ako môj kolega pán Dostál, že prečo sme proti skrátenému legislatívnemu konaniu. Veľmi správne pomenoval dôvody, dokonca vyrátal, že vlastne kvázi ušetríme dva, dva týždne a mohli sme, teda dva mesiace a mohli sme mať oveľa viacej kvalitných pripomienok a rozprávať sa o povahe textu oveľa viac a v skutočnosti vychytať ešte oveľa viac problémov. V skutočnosti pre poslancov, ktorí sa, a poslankyne, ktoré sa o to až tak nezaujímajú, respektíve pre občanov a občianky, tieto, tento zákon mal riešiť jednu veľmi úzku oblasť, ktorá sa volá TEN-T. To znamená, že strategické dopravné siete v Európskej únii, kde v zásade potrebujeme ako Slovensko sa prepojiť s okolitými krajinami, aby sme zabezpečili oveľa efektívnejšiu dopravu, či už železničnú, alebo, alebo cestnú, aby cez našu krajinu prechádzali dopravné siete, aby sme tie dopravné siete vedeli využiť aj na náš export alebo import, aby sme našu krajinu dostali do, nazvime to, infraštruktúrneho sveta, keby som to tak mohol povedať. Čo je vlastne TEN-T? Je to vlastne dokončenie D1, tá slávna diaľnica, ktorá už mala byť v roku 2006, potom 2010 a tak ďalej a tak ďalej. Všetky, všetci chápeme, že prečo sa to nepodarilo, a možno sa to nepodarilo aj kvôli tomu, že, že sme mali povedzme zlé zákony, zlé obstarávania a tak ďalej. Ja chápem, že toto chcete riešiť, a myslím si, že je veľmi dobré, aby sme konečne zlepšili budovanie dopravnej siete na Slovensku, lebo to škodí regionálnemu rozvoju, škodí to dostupnosti východu alebo juhu a potom to zvyšuje, samozrejme, frustráciu občanov a občaniek a častokrát potom to neprispieva ku kľudu v našej, v našej spoločnosti. To znamená, že D1 super, D2, D4 výborne, D3, R6 a tak ďalej a tak ďalej. Dokonca sa spomínajú aj železničné trate, ktoré v minulosti boli do veľkej miery zanedbávané a doteraz sa do Popradu, do môjho rodiska, nedostanete pod tri hodiny, čo je úplne neuveriteľné, lebo v ostatných krajinách sa 300 kilometrov alebo 340 kilometrov dostanete za maximálne hodinu a pol, čo znova znižuje mobilitu, znižuje ekonomickú schopnosť podnikateľských subjektov efektívne, efektívne pracovať. Takže to bol pôvodný, pôvodný zámer. Dnes vláda predkladá niečo, čo sú, čo je zákon o strategických investíciách, a teda tú potrebu doplniť TEN-T dopĺňa o plno iných záležitostí. To znamená, že či sú to nemocnice, alebo rôzne investície, dokonca aj, nazvime to, obranného charakteru. Znova, nemyslím si, že to je zlé. Možno to má dôvod a je úplne rozumné, kedy nejaký zákon sa využije príležitosť a doplní sa niečo infraštruktúrne ku tomu TEN-T. Problém je v tom, že keď to je taký zásadný a taký veľký zákon, tak kvôli tomu skrátenému legislatívnemu konaniu a len siedmim dňom na pripomienky sa nám môže stať, že veľmi veľa detailov nebudeme vedieť vychytať ani v tejto rozprave, ani občianska verejnosť to nemohla vedieť spraviť. My máme v zásade s týmto zákonom také štyri zásadné problémy. Aj Ondrej Dostál spomenul štyri, myslím si, že to nie sú úplne tie isté štyri, ale v zásade sa prekrývajú. Prvá vec je, že ostal veľký priestor na to, aby si vláda, resp. ministerstvá rozhodli, čo bude strategická investícia, a na základe veľmi vágnych pravidiel sa to bude rozhodovať, že čo sa môže stať strategickou investíciou a čo nie. Keď by som bol veľmi ochotný si pustiť fantáziu na špacír, tak sa strategickou investíciou môže stať hocičo a viem si predstaviť, že vládna koalícia, špeciálne, nazvime to, niektoré kreatívne strany v rámci tejto vládnej koalície si môžu vymyslieť, že strategická investícia môže byť niečo, čo v skutočnosti strategickou investíciou nie je, ale v nejakom krátkodobom čase bude chcieť zalepiť oči svojim voličom. To znamená, prvá výhrada je, že nie je to úplne jasné. Druhá vec je, že je tu priestor na obchádzanie ÚHP. To treba ale potvrdiť, že pán minister, pán minis... (reakcia ministra), prosím, to bola vôľa a ešte sa k tomu priznal, ale napriek tomu pán minister veľmi trpezlivo, podľa mojich informácií, komunikoval s Útvarom hodnoty za peniaze. Niektoré ich pripomienky prijal, niektoré nie, však to je úplne politická debata. Ale tam treba priznať vôľu a myslím si, že plus-mínus v rámci tejto konštelácie minister dopravy si úlohu komunikácie s ÚHP splnil a bol v zásade, podľa mojich informácií, konštruktívny. Tretí dôvod je, prečo sme proti a prečo máme otázky, oslabuje sa ÚVO a to by som chcel povedať na záver. A štvrtý problém je zásah do vlastníckych práv. Aj to by som chcel potom rozvinúť. Takže postupne budem rozoberať na, na... do detailov tie naše štyri výhrady. Takže prvá teda výhrada je, že alfou a omegou sú veľmi vágne pravidlá, to, čo sú strategické investície. Vy hovoríte, že je to novela pre ľudí, pretože vďaka strategickým investíciám budú mať postavené diaľnice, nemocnice a tak ďalej, super, ale potom prečo nechávate zadné dvierka na plno iných vecí? Prečo proste neurčíte podmienky na to, aby to bolo naozaj umožnené, aby sa stavali efektívnejšie diaľnice, a prečo nie sú úplne jasné podmienky, že čo je konkrétne ten projekt, ktorý môže sa kvalifikovať na strategickú investíciu. Novela umožňuje vláde Slovenskej republiky aj hodnotiť a rozhodovať o tom, či je plánovaná investícia považovaná za strategickú. Myslíte si, že vláda, ktorá je na štyri roky, vie bez konzultácie s parlamentom alebo s občianskou spoločnosťou určovať strategickú investíciu bez verejného konsenzu? Myslím si, že nie. V našej krajine do veľkej miery sa vlády rozhodovali veľmi krátkodobo o tom, že čo bola stratégia a čo nie, a potom vlastne práve kvôli tomu za 20 rokov, ako som spomenul už dnes ráno, táto vládna garnitúra častokrát menila priority, a preto nemáme strategické veci dotiahnuté, a preto napríklad tú diaľnicu nemáme. Príslušné ministerstvá budú môcť následne preskúmať zákonné podmienky investície a v prípade plnenia týchto podmienok vydať osvedčenie o významnej investícii. To znamená, že neviem, či toto úplne bude skracovať ten váš, ten váš rozhodovací proces, keď ministerstvá na nejakých úrovniach generálnych riaditeľstiev alebo, alebo odborov bude musieť prežuť celú tú, celú tú kondicionalitu strategickej investície. V skratke, vláda má exkluzívnu moc rozhodnúť o tom, čo je a čo nie je strategická investícia. A ako som povedal, to kritérium je veľmi vágne. Teda veľmi by som ocenil, aby sa tá vágnosť možno v druhom čítaní, viem, že možno budú aj nejaké pripomienky, zlepšila a tým pádom možno budeme vedieť prehodnotiť náš postoj, ktorý doteraz je, nazvime to neutrálny, ak nie, ak nie negatívny. Napríklad SNS hovorí o podpore cestovného ruchu. A čo napríklad, keď SNS si vymyslí, že chce napríklad postaviť London Eye, ktoré bude stáť viac ako 100 mil. eur a bude to považované za strategickú investíciu a bude to súčasťou nejakého politického handlingu medzi SMER-om, HLAS-om a SNS. Čo potom my spravíme s takouto turistickou atrakciou, ktorá bude stáť 100 miliónov a vlastne v skutočnosti to nebude strategická investícia? A myslím si, že to keby sme si to úplne pozreli, celý ten zákon, tak kľudne by sa na základe tejto vágnosti mohol veľký kolotoč považovať za strategickú investíciu. Strategická investícia má oproti bežnej taký špeciálny, špeciálny režim, preto sa o tom tak dlho rozprávame. Je to vlastne taký ako keby nástroj na zrýchlenie procesov a my nie sme úplne proti tomu. Myslíme si, že keď je niečo strategické, tak to má ísť vedľajšou koľajou, ako normálne že na železniciach, keď je rýchlik, tak musí ísť rýchlejšie ako osobný, osobný vlak, lebo má skracovať vzdialenosti. Problém je v tom, že keď si necháme priestor na rozhodovanie veľmi vágny, čo je strategická investícia, môžu sa do zrýchleného procesu znova dostať rozmary, nazvime to, nezodpovedných politikov a političiek. Ako som teda povedal, skracujú sa rôzne procesy, povoľovacie procesy, môže byť vylúčenie možnosti použitia procesných predpisov pre obštrukcie a zdržovanie konania a obmedzujú sa možnosti odvolávania sa. Včera sme tu počuli, že ideme bojovať proti takzvaným slávikom, ktorí môžu obštruovať a tak ďalej. S tým súhlasíme, že nemôžeme nechať povedzme nejakého človeka, ktorý dlhodobo obštruuje, rušiť, nazvime to, budovateľský apetít ktorejkoľvek vlády. Problém je v tom, že keď je to taký zásadný, zásadný zákon a je to špeciálne o strategických investíciách, myslím, že s nejakým slávikom alebo iným vtákom si vieme poradiť ináč ako takýmto zložitým, zložitým a dôležitým zákonom. Znižuje sa aj administratíva, to znamená, že osvedčenie o strategickej investícii bude slúžiť ako doklad pri množstve procesoch. To je relatívne dobrý krok, myslím si, že to je fajn, lebo v zásade je to také ako kebyže priepustka, aby sa ten dokument oveľa ľahšie vehikuloval medzi ministerstvami. Problém je ale v tom, že na základe tohoto preukazu sa budú automaticky strategické investície kvalifikovať na to, aby sa získavali napríklad predkupné práva. Môže byť skrátené, výrazne skrátené vyvlastňovacie procesy. Napríklad poviem taký príklad, že, že vyvlastňovací proces má trvať 15 dní. Predstavte si, že na základe Dankových poukazov rekreačných pôjde dáma, staršia dáma do Piešťanov do kúpeľov. Bude tam tri týždne. Medzitým, keď sa nezúčastňuje procesu, lebo proste príde jej nejaká, nejaký doručovací list, že má sa zúčastniť do 15 dní vyvlastňovacieho procesu, keď je v kúpeľoch, príde, teoreticky môže prísť o pozemok. Je to dosť vážny problém, 15 dní, veď kúpeľný pobyt na základe rekreačného procesu, teda rekreačného preukazu môže trvať tri týždne. Tak je to dosť vážny problém. To znamená, že buď nakontaktujte túto dámu mobilom, ale nie cez poštu, lebo vlastne naozaj to môže zmeškať a môže prísť o pozemok, ktorý, ktorý dlhodobo, dlhodobo tá ich rodina si generácie dedila. Aby som vás dlhšie nezdržoval, máme napríklad problém s tým, že keď Úrad pre verejné obstarávanie na základe tohoto zákona získa nového podpredsedu, ktorý sa má, ktorý sa má reálne zaoberať len týmito záležitosťami. Ak by ste chceli si uzurpovať Úrad pre verejné obstarávanie, podľa mňa by to nevyzeralo ináč. Cez zákon o strategických investíciách vy doplníte do kvázi nezávislého a regulačného a kontrolného úradu človeka za podpredsedu, ktorý má síce mať ako keby na starosti strategické investície, a teda má dozerať, aby to bolo rýchlo, aby proste to bolo ako keby prevzdušnené tie procesy, ale na druhej strane môže tento človek, menovaný vládou, v skutočnosti ovplyvňovať verejné obstarávanie v plno iných záležitostiach. Veľmi, ak tomu nerozumiem dobre, čo si nemyslím, tak veľmi rád by som chcel vedieť, alebo môžem povedať aj konkrétny príklad. To znamená, že bude tam ten človek a on bude mať na starosti len strategické investície, alebo môže ten podpredseda zasahovať aj do iných vecí? Dobre, tak veľmi by som rád počul to vysvetlenie, že či náhodou táto obava nemusí, nemusí byť oprávnená. No a teraz úplne na záver k tomu ÚHP. Ako som už povedal, ten útok na ÚHP sa akože zjemnil, čo veľmi oceňujeme, ale napriek tomu si myslíme, že hodnotenie projektov je veľmi dôležité pre bežných občanov. Lebo možno vy si poviete, že vláda, vláda vie, že čo je strategická investícia a tak ďalej, a že občania napríklad tým, že budú mať kvalitnú diaľnicu, tým, tým získajú. Na druhej strane, keď bude predražená napríklad tá diaľnica, tak z dlhodobého hľadiska tí občania stratia na dôchodkoch, stratia na povedzme zdravotnej starostlivosti a stratia na mnohých iných službách štátu, ktoré sú extrémne dôležité. To znamená, že z krátkodobého hľadiska a vizuálne pomôžete, že bude nablýskaná diaľnica, ale z dlhodobého hľadiska tým, že môže byť predražená, sa stane to, že nebude na zdravotníctvo, školstvo alebo iné dôležité služby štátu. A tie diaľnice použijeme na to, aby sa v skutočnosti vyľudnili, vyľudnili regióny. Mladí ľudia po tých diaľniciach budú stopäťdesiatkou odchádzať do zahraničia. Ináč nevymýšľam si to úplne. Španielsko napríklad využilo veľmi veľa peňazí na budovanie infraštruktúry, či už dopravnej, alebo, alebo diaľ... teda, teda železničnej alebo diaľničnej. Využili to, ale v skutočnosti na základe štatistík sa tie regióny, ktoré boli prepojené diaľnicami, v skutočnosti vyľudnili. Pozrite sa na to, je to naozaj veľmi zaujímavý element, že v zásade diaľnice pomohli ako kebyže vyľudňovať regióny a nie ich zaľudňovať. Čo neznamená, že som proti diaľniciam alebo proti zlepšeniu dopravy. Len preto hovorím o tom ÚHP, že ÚHP nerieši len finančnú otázku alebo, alebo šetrnosť, rieši aj, že či to má z dlhodobého hľadiska zmysel pre našu krajinu. Pozerajme sa na tú krajinu tak, aby sme, nám z tejto krajiny neodchádzali talenty alebo, alebo mladí ľudia a skúsme tú, povedzme tú starostlivosť o jednu generáciu vyvážiť starostlivosťou, nazvime to, o tú generáciu, ktorá do veľkej miery bude zarábať na naše alebo vaše, alebo dôchodky terajších, terajších dôchodcov. Takže toto by ma, toto by ma zaujímalo pri debate povedzme v druhom čítaní. Mám pocit, že teda prídu možno aj ešte nejaké, nejaké pozmeňovacie návrhy. Tak nebudem si až tak nieže vybíjať náboje, ale že nebudem až tak dopodrobna rozprávať napríklad o týchto kontroverzných zmenách a počkám si na vaše, na vaše buď pozmeňovacie návrhy, alebo na argumentáciu pána ministra. Summa summarum, myslíme si, že je to potrebný zákon. Chceme vedieť, čo je jeho konkrétny obsah, ako je motivácia. Chceme vedieť odpovede na naše obavy a myslím, že sa k tomu Progresívne Slovensko minimálne postaví veľmi konštruktívne. Na základe tejto debaty sa rozhodneme, že či budeme za, alebo sa zdržíme. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.) [11:37] Ivan Štefunko – Vystúpenie s faktickou poznámkou . [11:37] Peter Žiga Na vaše vystúpenie tri faktické poznámky. Ako prvý pán poslanec Dostál. [11:39] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Štefunko, no ja neviem veľmi, aká konštruktívna debata tu ešte môže byť. Predpokladám, že rozprava skončí dnes pred sedemnástou, o sedemnástej sa to odhlasuje, tak niekedy najneskôr zajtra bude, budú výbory a pravdepodobne už zajtra bude ten návrh, návrh uzavretý a odsúhlasený. Čiže ak aj budú nejaké pozmeňujúce návrhy, tak zrejme budú predložené spôsobom, že na niektorom z výborov sa objaví pozmeňujúci návrh, o ktorom sa opoziční poslanci dozvedia pár minút pred tým, ako budú o ňom, o ňom rokovať, lebo teda sme v skrátenom legislatívnom konaní. A teda aj ty si povedal, že máš štyri okruhy výhrad, pochybností alebo problémov s týmto návrhom zákona, tak zrejme tie tvoje štyri nie sú tak závažné ako tie štyri, ktoré, o ktorých som hovoril ja, lebo ak by sa mali opraviť všetky veci, ktoré, ktoré namietal som ja, tak jednak by sa musel zmeniť proces, ale tak dobre, tak posudzujme návrh zákona podľa obsahu, ale museli by sa tam urobiť zásadné zmeny, muselo by sa to obmedziť na, na dopravnú sieť, teda to, čo zodpovedá smernici. Museli by sa tam odstrániť tie neprimerané zásahy do vlastníckeho práva, neprimerané zásahy do možnosti kontroly verejného obstarávania, neprimerané zásahy do procesných práv účastníkov konaní, a teda neviem veľmi, čo by tam zostalo. Čiže ja si neviem predstaviť pozmeňujúci návrh, ktorý by prišiel v druhom čítaní, po ktorom by som za taký návrh zahlasoval. [11:39] Peter Žiga Pán poslanec Šimko. [11:39] Igor Šimko Pán poslanec Štefunko, ďakujem za vaše vystúpenie. Ja rešpektujem váš názor, ale máme diametrálne odlišné pohľady. Vy chcete podporovať predlžovanie a de facto stagnáciu, my chceme výrazne podporovať silný štát. S tým sme išli aj do volieb a spoločne v koalícii takého výsledky ideme doručovať. Úlohou vlády nie je stagnovať v štáte, alebo aby štát stagnoval, ale úlohou vlády je, aby tu po tej vláde niečo ostalo hmatateľné a v regiónoch. My nechceme len silnú Bratislavu, ktorá je silná už dnes, my chceme silné regióny. A keď ste hovorili, že ste rodák od Popradu, tak predpokladám, že ste odišli preto, lebo ste tu našli školu, robotu, lepšie sa tu žije. Prečo toto nechcete doručiť ľuďom v regiónoch, nielen na východe, na Spiši, pri Žiline, hocikde, preto, aby nemuseli odchádzať, a preto, aby tam ostali žiť. S dopravou ide priemysel, s priemyslom idú ďalšie strategické investície a ja osobne si myslím, že úroveň 100 mil. môže byť aj zbytočne veľa a malo by to byť ešte menej, pretože strategická investícia v regióne môže byť aj za 30, 50, 70 mil. výrazným impulzom pre región a môže naštartovať obrovské veci, ktoré budú len pozitívne a neskôr sa tam bude lepšie žiť, budú sa tam rodiť aj deti, nebudú sa rodiť len na západe krajiny a tí ľudia nebudú musieť odchádzať. A s tým, že tie vlaky na Slovensku majú výrazne zrýchliť, s tým úplne súhlasím a plne tento zákon podporujem. Ďakujem pekne. [11:40] Peter Žiga Pán poslanec Vážny. [11:40] Ľubomír Vážny – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Zaznelo to tu od pána poslanca Dostála a viac-menej od pána poslanca Štefunka ohľadne toho výroku dobudovania diaľnic do roku 2010. Ten výrok bol správny, len ho trans... reprezen... teda prekladáte tak, že tú koncovku tam nedávate stále. Čiže ja sa to pokúsim napraviť na správnu mieru. Robert Fico sľúbil diaľnice do roku 2010, to je spojenie Žiliny a Košíc, ale, a to s radosťou to tam nevkladáte, bez tunelov, pretože tunely sa naozaj v tom čase ani dnes nedajú zrealizovať za dva a pol roka. Tie technologické postupy v tuneloch sú také náročné, že sa to nedá zrealizovať. A druhý moment bol ten, že v podstate, a ja som mu to teda tiež povedal, že to vieme urobiť, a tiež som to konštatoval na základe koncesného dialógu s veľkými uchádzačmi, to sú 150-, 200-tisíc zamestnancov, firmy, ktoré sa zúčastnili koncesného dialógu a ktoré mali naozaj také obraty ako štátny rozpočet Slovenskej republiky, ktorí to nespochybňovali. My to vieme urobiť, ale bez tunelov a okolo tunelov sa dajú urobiť provizórne bajpasy. Čiže takýto bol ten scenár a tunely mali byť dokončené do roku 2013. S tým, že tento výrok bol v tom čase správny a tiež nám ho trošku zamotala svetová hospodárska, ekonomická kríza, kde tie veľké konzorciá bánk, ktoré to chceli financovať, potom tlmili svoju aktivitu a jednoducho cúvli, chceli financovať projekty, ale sa to schvaľovalo cez päť-šesť rôznych úrovní v tých bankách a to nám celé zabrzdilo proces. K verejnému obstarávaniu, to už asi nemám toľko čas, ale asi ste nerealizovali verejné obstarávanie z pohľadu obstarávateľa. Musíte sa na to aj z tejto strany pozrieť, lebo aj ja mám skúsenosti pri veľkých projektoch, že sa dajú excelentne a jednoducho a v zmysle zákona zmariť veľké investičné celky. Nie preto, že... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [11:40] Peter Žiga S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Štefunko. [11:43] Ivan Štefunko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za, za tieto tri faktické poznámky. Najprv ku Ondrejovi Dostálovi. Ja som konštruktívny a zmierlivý človek. To znamená, že vždycky mám pocit, že viem nájsť pozitívne aj v návrhu, ktorý nie je úplne dokonalý. Povedali sme naše výhrady, v prípade, že nebudú akceptované, tak nebudeme hlasovať za, ale buď sa zdržíme, alebo budeme hlasovať proti, ale zo zásady nie som úplne antagonistický voči tomu, čo prichádza alebo čo prináša táto vláda, špeciálne ministri, ktorí mám pocit, že, že neriešia svoje ako kebyže ideologické fajty, ale skôr chcú ako kebyže zlepšiť infraštruktúru. Tak to je že prvé stanovisko. Druhé stanovisko ku pánovi Šimkovi, no osobne ja verím v úlohu štátu tak ako vy. Oveľa viac možno ako, ako vy, lebo čítal som vaše programové dokumenty, HLAS, myslím si, že to bol dobrý programový dokument, ale nie je to úplne sociálnodemokratický programový dokument. Úloha štátu, si myslím, že nemá byť len v regulácii, ale má byť práve v stavaní strategických plánov a tak ďalej. Problém je v tom, že ste ma asi dobre nepočúvali, lebo ja som povedal, že ak má sa vystaviť diaľnica a železnica, sme za to, sme na budovanie infraštruktúry. Treba si ale dávať pozor, preto som povedal príklad Španielska, že aby sa nevyužili tie diaľnice a železnice na to, aby sa z tých krajín alebo z tých krajov ľudia len vysťahovali. Naozaj, pozrite si príklad Španielska, sú prázdne tie diaľnice a tie dediny, ktoré k nim vedú. Tretia vec. No, pozrite, pán Vážny, naozaj, myslím si, že tomu rozumiete, ale tá, tá tretia veta, keď ste prezentovali, že bude diaľnica do, do, do roku 2006 a 2010 tam nebola. A okrem toho, Chorvátsko vedelo za 10 rokov postaviť aj diaľnice, aj tunely a tak ďalej. To znamená, že... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [11:43] Peter Žiga Pýtam sa, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Traja poslanci. Ako prvý pán poslanec Janckulík. [11:45] Igor Janckulík – Vystúpenie v rozprave Vážený, vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, poslanci a pán minister, vítam tento legislatívny proces, ktorým sa urýchli výstavba diaľnic, rýchlostných ciest, prilákame strategické investície na Slovensku, avšak nesúhlasím so znením tohto návrhu a poukazujem hlavne na to, aby bola vyvážená aj ochrana vlastníctva fyzických a právnických osôb, čo v tomto návrhu tak nie je a tento návrh smeruje k porušeniu základných ústavných práv našich občanov, a to najmä vlastníckeho práva. Tento zákon musí byť schválený v takej podobe, aby prešiel testom proporcionality medzi záujmom štátu pri zavedení mimoriadnych opatrení pre strategické investície verzus ochranou jednotlivca, teda ochrana súkromného vlastníctva občanov. Nemyslím si, že by tento návrh obstál aj testom ústavnosti pri prípadnej ústavnej sťažnosti vzhľadom na ochranu vlastníckeho práva podľa čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 1 dodatkového protokolu č. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podľa ktorého každá fyzická alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok bez toho, aby mu do toho, do tohto práva hocikto, teda aj štát, zasahoval. Len pripomínam, že v minulosti už Ústavný súd Slovenskej republiky za protiústavný považoval zákon, ktorý umožňoval na základe verejného záujmu urýchliť výstavbu diaľnic bez riadneho vyvlastňovacieho konania, ale iba prostredníctvom formálneho vyvlastnenia. Neurobme opäť takéto chyby a prepracujte ešte tento návrh. Bola by škoda, keby tento návrh bol nepoužiteľný v praxi. Nie je predsa normálne, aby sme napríklad pripravovali výstavbu diaľnic a rýchlostných ciest aj 10 rokov a viac a potom až stavali. Uvediem príklad: výstavba D1, D3, rýchlostné cesty R1, R2, R3, R4 a podobne. Na druhej strane musím povedať, že prieťahy vo výstavbe robia väčšinou ľudia zodpovední za výstavbu týchto ciest. Opakujem, že prieťahy vo výstavbe robia väčšinou ľudia zodpovední za výstavbu týchto ciest. Teraz nemyslím, pán minister, konkrétne na tých ľudí, ktorých máte vy na NDS-ke, ale je to dlhodobý problém a tento problém fakt by trebalo vyriešiť, lebo niekedy títo ľudia to vlastne celý ten proces komplikujú a predlžujú a potom tá výstavba trvá tak strašne dlho. Keď hovorím o tej zodpovednosti ľudí, ktorí sú vo vedení napr. Slovenskej správy ciest, tak musím uviesť jeden príklad, ako nehospodárne nakladá Slovenská správa ciest s finančnými prostriedkami. Cesta 1/78 v obci Zubrohlava, som vám to ukazoval aj, pán minister, sa stala po zimnom období doslova tankodrómom. Zima až taká nebola silná a bolo možné zas... a bolo možné v mesiaci február vyspraviť tieto výtlky asfaltovou zmesou. No napriek tomu Slovenská správa ciest rozhodla, že správa ciest Žilinského samosprávneho kraja, ktorá vlastne spravuje túto cestu, tak ju má vysýpať štrkom. Vysýpali ju štrkom až do polovičky apríla a boli tam minimálne stokrát. Keď si to prerátame, aká je to efektivita práce, keď chodia tam lopatami, ja neviem, piati ľudia a zahadzujú jamy, poprší, za hodinu tam neostane nič a fakt ľudia a motoristi si tam rozbíjali autá a v pneuservisoch a servisoch na Orave ešte toľko škôd si ani nepamätajú. Na záver môjho vystúpenia chcem uviesť, že my v KDH máme záujem a vítame opatrenia, ktoré urýchlia čerpanie eurofondov, výstavbu diaľnic, podporu podnikateľského prostredia, prílev strategických investícií, avšak pamätajme aj základnú konzervatívnu hodnotu, ktorú cítime v KDH, a to ochranu súkromného vlastníctva našich občanov, čo pevne verím, že si ctíme tu všetci prítomní. Ďakujem. [11:45] Peter Žiga Na vaše vystúpenie neevidujem faktické poznámky. Ďalším vystupujúcim je pán Hargaš, nech sa páči. [11:50] Ján Hargaš – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja naozaj len v krátkosti a len chcem zopakovať to, čo som hovoril aj vo faktickej poznámke, a vyzvať pána ministra, aby teda reagoval na to, čo zaznelo v tejto rozprave, podľa možnosti priamo v rozprave, aby sme mohli zase my reagovať na vás, pretože ženiete ten zákon cez skrátené legislatívne konanie. Dnes sme v prvom čítaní, dnes prvýkrát môžme sa k vecnej časti vyjadriť, predpokladám, že o piatej si to schválime, že ideme do druhého čítania. Si to schválite, že idete do druhého čítania. Predpokladám, že zajtra ráno zvoláte výbory narýchlo a zajtra doobeda už bude druhé čítanie. (Reakcia navrhovateľa.) Že? Správne, som vás odhadol. No, čiže ja by som vás chcel poprosiť, aby ste teda ten čas využili aj v tom prvom čítaní na to, aby sme o tom reálne mohli diskutovať. A, a poprosím vás, že, že majte, buďte, buďte väčší, máte väčšiu gráciu ako, ako napr. pán Blanár, ktorý chce diskutovať, ale vystúpi iba v záverečnej reči, na ktorú sa už nedá reagovať. Že keď tu chceme naozaj viesť diskusiu, však my dávame konkrétne, podľa mňa relevantné otázky, pripomienky, návrhy, tak by som vás chcel poprosiť, aby sme k tomu viedli diskusiu, aby ste nám niektoré z tých bodov vysvetlili, na ktoré sa pýtame. Budem opakovať to, čo povedal aj kolega Štefunko, že my nie sme proti podpore strategických investícií, proti, že by sme boli proti urýchľovaniu procesov, ale ja si nemyslím, že urýchľovanie procesov sa robí tak, že na hulváta, niektoré procesné kroky odtiaľ proste len škrtnem, lebo sa mi nepáčia, že k tomu by mala existovať aj nejaká, nejaká podkladová dokumentácia, analýza, niečo, na základe čoho obhájite, prečo práve tento procesný krok je taký veľký problém. A jediné, čo máme v rukách, je dôvodovka, pretože to nešlo cez medzirezortné pripomienkové konanie, čiže, čiže, čiže máme... Alebo dobre, tak máme dôvodovku, skrátené, skrátené, pán, pán Dostál mi našepkáva, ale teda máme dôvodovku, že tam teda by sme mali hľadať odpovede na naše otázky. A ja sa teda vrátim k tej nezávislosti Úradu pre verejné obstarávanie. Keď teda opomeniem fakt, že máte v procese dva kusy legislatívy, ktoré zasahujú do verejného obstarávania, jednak táto vaša, no, tento váš zákon, ktorý novelizuje zákon o verejnom obstarávaní, a potom samotná novela, ktorú predkladá pán Raši, o ktorej budeme rokovať v utorok. Obidve zasahujú do toho istého zákona, už to by si trošku možno žiadalo nejakú koordináciu medzi vami na vláde, však tam sedíte spolu, ale teda budem sa venovať tej časti, ktorú, ktorou vy meníte zákon o verejnom obstarávaní, a to je nezávislosť Úradu pre verejné obstarávanie. Naozaj v dôvodovej správe nie je vôbec vysvetlené, prečo potrebujete meniť spôsob menovania podpredsedu a odvolávania podpredsedu, podpredsedov ÚVO tak, že jedného z tých podpredsedov si nebude menovať, nebude, nebude navrhovať predseda ÚVO, ale jedného z tých podpredsedov, podpredsedu pre strategickú agendu, bude navrhovať vedúci úradu vlády. Je to zmena oproti vášmu pôvodnému návrhu, keď ste to mali napísané tak, že ho budete navrhovať vy ako minister, je to teraz vedúci úradu vlády, že ho bude navrhovať a schvaľovať vláda, ale naozaj, že prečo to takto robíte? Dnes máme inštitúciu, na čele ktorej stojí predseda, ktorý musí prejsť verejným vypočutím, povedzme že, že dobrým procesom sa stane tým predsedom, a preto má mandát vybrať si podpredsedov, ktorých mu potom vláda menuje alebo nemenuje. Toto meníte a hovoríte, že jedného z nich mu tam nanominujeme my ako vláda. Že nás nejak nezaujíma, akým procesom sa tam dostal ten predseda, my mu tam nanominujeme, koho chceme. A ten nebude prechádzať žiadnym verejným vypočutím ani, ani ničím podobným. Obmedzujete alebo teda vypúšťate ešte dokonca niektoré podmienky, ktoré by pri výkone funkcie mal, mal spĺňať. Vypúšťate alebo meníte spôsob, ako ho môžete odvolávať, jednoducho to bude človek, ktorý bude priamo bez udania nejakých zásadnejších dôvodov odvolateľný, odvolateľný, odvolateľný vládou, čiže prosím naozaj, skúste to vysvetliť, prečo takýmto spôsobom zasahujete do nezávislosti kontrolnej inštitúcie, ktorou ÚVO je. Dôvodovka o tom mlčí. Ani tam nie je dokonca akobyže popísané, že, že, že také niečo robíte v tej dôvodovke, že to, to len ten, kto to číta s porozumením, si všimne, že vlastne navrhujete iný spôsob vymenovávania, ale v dôvodovke vôbec neni zdôvodnené že prečo. Tak prosím, skúste to zdôvodniť že prečo. A druhá vec sa týka teda tých zmien revíznych postupov, ktoré tu už spomínal kolega Dostál vo svojej rozprave. Opäť, skúste to, prosím, naozaj na nejakých dátach preukázať, prečo toto je dnes ten kľúčový problém v strategických investíciách a prečo práve toto riešenie nám pomôže ten problém vyriešiť. Ak k tomu nemáte dáta, tak povedzte nemáme dáta a len tak na základe pocitov si myslíme, že takto by sa to malo robiť a my si teda o tom budeme myslieť potom svoje a podľa toho sa k tomu aj, k tomu aj postavíme. Čiže ja by som vás naozaj chcel poprosiť, aby ste využili to, že sme v rozprave, pretože ženiete to cez skrátené legislatívne konanie. My tu chceme vecne o tom diskutovať, tak vecné otázky, prosím, skúste na to reagovať v rámci rozpravy, aby sme aj my mohli potom na vás reagovať cez faktické a tak ďalej, aby to bola diskusia. A nieže my sa tu vyrozprávame a vy potom na záver poviete, ako to bude, na polovicu otázok ani neodpoviete a hurá, ide sa do druhého čítania. Takže takto by to naozaj, špeciálne v skrátenom legislatívnom konaní, nemalo fungovať. Ďakujem pekne. [11:55] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Kolíková, chcem sa opýtať, či vám bude stačiť päť minút na vystúpenie v rozprave. (Reakcia z pléna.) Prerušujem rokovanie na obedňajšiu prestávku, budeme pokračovať o 14. hodine. Ďakujem. (Prerušenie rokovania o 11.56 hodine.) [13:55] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v popoludňajšom rokovaní druhého dňa 12. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v prerušenej rozprave v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície, tlač 199. Prosím ministra dopravy Jozefa Ráža, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, a spravodajcu z výborov pre hospodárske záležitosti poslanca Vážneho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov. Dávam slovo poslankyni Márii Kolíkovej, ktorá sa do rozpravy prihlásila ústne. Nech sa páči. (Pokračovanie rokovania v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete a o zmene a doplnení niektorých zákonov , tlač 199.) [14:04] Mária Kolíková – Vystúpenie v rozprave Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán predsedajúci, dovolím si uviesť zopár slov k návrhu zákona, ktorý sa týka mimoriadnych opatrení k strategickým investíciám. Nebudem sa už venovať tej časti dôvodov a argumentov, ktoré súvisia so skráteným legislatívnym konaním, nebudem sa venovať ani tej časti argumentov, ktoré súvisia s vážnymi výhradami ohľadom protiústavnosti tohto návrhu zákona, osobitne čo sa týka práva vlastníckeho a tých častí, ktoré súvisia s vyvlastňovaním. Myslím si, že k tomu už bolo povedané dosť. Ja sa dovolím venovať tej časti, ktorá tu zatiaľ ešte nebola vôbec spomenutá a považujem ju za veľmi vážnu. Myslím, že nech akýkoľvek bude osud tohto návrhu zákona, tak určite to, čomu sa budem venovať, tak je takého zásadného významu, že je naozaj na úvahu, aby ak nebude stiahnutý celý návrh zákona, tak aspoň táto časť návrhu zákona bola jednoznačne vypustená. A týka sa zodpovednosti tej osoby, ktorá má byť štatutárom investora. A upozorním na § 21, tomu sa budem venovať v mojom vystúpení. Považujem za veľmi vážne výhrady, ktoré tu už boli vznesené ohľadom toho, že nie sú splnené podmienky pre skrátené legislatívne konanie. A aj keď sa tomu nevenujem, považujem za veľmi významné poukázať opätovne na tú časť vyjadrenia, ktorú mal pán poslanec Dostál, a k tej časti osobitne, ktorá sa týkala aj výhrad samotnej vládnej legislatívy. Tak keď samotný odbor na úrade vlády má veľmi vážne pripomienky zásadného charakteru k návrhu zákona, návrh zákona nevidela vôbec ani legislatívna rada vlády, tak je namieste, aby sa skutočne predkladateľ tohto návrhu zákona zamyslel, či naozaj je potrebné všetko tak rýchlo, pretože je otázne, prečo je to potrebné v takom rýchlom slede, keď je zrejmé, že žiadna transpozícia európskej smernice nám nehrozí, že by nám tu z toho plynuli nejaké škody, najmä ak by sme informovali o tom, že tu prebieha nejaké legislatívne konanie a že by išiel normálny návrh zákona do riadneho pripomienkového konania. Pretože to, že to ide všetko takto narýchlo, určite sa nedá povedať, že by dobré bolo, ale to, že to ide všetko narýchlo, tak jediný záver, ktorý viem z toho povedať, je, že by niečo bolo. A to niečo, sa domnievam, že s ohľadom na ten obsah je naozaj nebezpečné. Ja rozumiem tomu celému návrhu zákona tak, že poďme niečo urobiť, nech stojí diaľnica, nech stojí most a nech stojí nemocnica a je jedno, za akých okolností sa urobí, a je jedno, či bude pri tom vzniknutá nejaká škoda, pretože postavíme to celé tak a postavíme celú právnu úpravu tak a tak znie § 21, že nikto tu za to neponesie zodpovednosť. Áno, dobre počujete. Štatutár investora neponesie žiadnu zodpovednosť. Tak je napísaný § 21 tohto návrhu zákona. To znamená, je napísaný tak, že celá škoda je na bremenách štátu. Celá škoda. To znamená, tu neplatí nič. Neplatí tu žiadna zodpovednosť ohľadom toho, aké kroky bude robiť štatutár. Veď jedna vec je, že projekt je významný a nemocnica má stáť alebo most má stáť alebo diaľnica sa má postaviť, ale veď je dôležité, ako sa postavia, aké kroky budú k tomu vedené. Či tu nebude nejaký konflikt záujmov. Veď tu budú nejaké projekty, z ktorých si bude ten štatutár vyberať, a bude robiť vážne rozhodnutia. Naozaj vážne rozhodnutia. Je nám naozaj jedno, ako sa to urobí? Je nám to naozaj jedno? To znamená, že celá civilnoprávna zodpovednosť, ktorá súvisí s krokmi štatutára, sa tu celá vypúšťa. Tá celá právna úprava v § 21, ja, prepáčte, ja si dovolím paralelu, ale mne to naozaj pripomína v tomto prípade ako amnestiu trestne stíhaných osôb v tej hanebnej novele Trestného zákona, kde sme namietali, že takto postaviť novú právnu úpravu to mohol naozaj len advokát trestne stíhaných osôb. A ja tu mám naozaj vážnu, vážne podozrenie, že túto právnu úpravu napísal advokát štatutárov investora. Že napísal to tak, aby nemohli niesť vôbec žiadnu zodpovednosť za akékoľvek predražené projekty, projekty, ktoré nemusia byť dobré s ohľadom na, na kvalitu tých projektov, pretože je zjavné, ako keby štátu záležalo na tom, nech to stojí, ale je jedno, ako sa to postaví, ako to bude realizované, či nebudú predražené napríklad servisné zmluvy, ktoré s tým súvisia. A žiadna zodpovednosť. Ako máme očakávať, že bude vybraný dobrý projekt a že dobré kroky budú robené zo strany štatutára? Čo ho bude viazať? Aké tam má limity? Ja sa obávam, že takto, takéto vypustenie akejkoľvek civilnoprávnej zodpovednosti znamená, že je spochybnená aj trestnoprávna zodpovednosť. Keď povieme, že čokoľvek urobí investor, lebo tak je postavená tá právna úprava, tak je to, ako keby to urobil štát. To znamená, ak urobí zlý krok investor, tak to znamená, že to urobil štát a že to urobil dobrovoľne a s jeho súhlasom. Ako to je tak absurdné! Takéto niečo dať do zákona! A to sa naozaj môže len stať, keď sa to robí rýchlo, aby sme si to nikto nevšimli, lebo na toto sme to ani nemali čas sa na to pozrieť. Venujeme sa tu otázke, že je zásadne zasiahnuté do vlastníckeho práva ľudí, no je. Venujeme sa tu otázkam, že to ide strašne rýchlo a prečo. Ale... ale už nemáme čas sa venovať tomu, že vlastne ten, kto ponesie zodpovednosť za realizáciu, tak ju nebude mať ale že vôbec. Vôbec. A ja sa pýtam prečo. To znamená, že táto koalícia už nemá ľudí, ktorí by robili štatutárov? Alebo si pripravuje ďalší priestor na to, aby tie projekty boli jednoznačne predražené, ale nemohlo, nemohla sa nijakým spôsobom tá zodpovednosť voči nim vyvodiť? Prečo je to takto? Ja ako, ja neviem na to nájsť naozaj žiadnu odpoveď, prečo nechceme, aby štatutár niesol nejakú zodpovednosť. Prečo to nechceme? A podľa mňa absolútne nesedí akékoľvek vyjadrenie aj z úst premiéra, ktoré by súviselo s tým, že nemôžeme nastaviť predsa právnu úpravu tak, aby sa tu človek bál robiť rozhodnutia. No tak keď niekto sa bojí robiť rozhodnutia, no tak nech nerobí štatutára, investora. Ja si myslím, že pán poslanec Vážny by vedel k tomu niečo povedať ako bývalý štatutár naozaj štátnych organizácií, že jednoducho kto sa bojí, nech nechodí do hory. Jednoducho veď nám nejde hádam len o to, aby sme urobili projekty, aby tá nemocnica stála a je nám jedno aká. Ja verím tomu, že na tomto máme zhodu aj s navrhovateľom. Tu hádam nejde len o to, aby tá nemocnica stála, ale aj je dôležité to, ako sa bude realizovať. Že proste sa nechceme predsa, predsa nechceme rezignovať na profesionalitu výkonu štatutárov. Ja, ja chcem uveriť tomu, že toto nechceme, že predpokladáme nejaký profesionálny výkon, nejaké dodržiavanie zákonných pravidiel, že jednoducho keď dôjde k zjavnej škode, pretože ten štatutár profesionálny nebol, že je tu možné vyvodiť nejakú zodpovednosť. Veď aké potom rozhodnutia budeme očakávať od štatutárov? A ja akokoľvek som si pozerala aj § 21, ja som upozorňovala aj pána poslanca Vážneho ešte pred mojím vystúpením, že je tu takéto ustanovenie. A dostala som otázku, že či sa to dá nejak upraviť, no nedá sa to upraviť, pretože my už máme teraz nastavenú zodpovednosť, či je to Obchodný zákonník, ale, samozrejme, aj trestnoprávnu zodpovednosť, ako my tu nepotrebujeme teraz nejak vyberať ako z... a robiť imúnneho štatutára zo zodpovednosti pri realizácii takýchto projektov. Neexistuje na to absolútne žiadny dôvod. A dôvodová správa, ja som si pozrela dôvodovú správu a nenašla som k tomu nič. Nič! K takejto vážnej imunite pre štatutárov budúcich investorov pre takéto významné strategické investície. A domnievam sa, že ak necháte takúto imunitu pre budúcich štatutárov, tak to bude znamenať, že jednak môžme očakávať predražené projekty, ale prepáčte, ale naozaj projekty, ktoré nebudú dobré a môžu nakoniec ohroziť naše zdravie a naše životy, pretože budú vybrané zlé projekty. Pretože nič nebude hatiť tých štatutárov pri rozhodnutiach. A ja čakám, pán navrhovateľ, že sa k tomu vyjadríte a jasne vysvetlíte, prečo v tomto rýchlom konaní potrebujeme takéto rýchle riešenie pre zbavenie sa akejkoľvek zodpovednosti štatutárov investorov. Ďakujem pekne. [14:10] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Na vystúpenie pani poslankyne jedna faktická, pán poslanec Dostál. [14:10] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pani poslankyňa Kolíková, to ustanovenie o tom, že štatutár nie je zodpovedný, a teda dostáva nejakú amnestiu vopred, bolo namietané aj v rámci pripomienkového konania, namietali sme ho aj my v rámci našej hromadnej pripomienky. Myslím, že aj tá druhá hromadná pripomienka sa toho dotkla, a teda napriek rozporovému konaniu bez, pokiaľ je mi známe, nejakého, nejakého reálneho vysvetlenia to v tom návrhu, návrhu ostalo a tiež je to jeden z množstva bodov obsiahnutých v tomto návrhu, ktorý vyvoláva pochybnosti a je dôvodom, prečo takto naformulovaný návrh, si myslím, že nie je možné podporiť. Ďakujem. [14:14] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Bez reakcie pani poslankyne, áno? O slovo požiadal spravodajca. V záverečnom či teraz chcete, aby reagovali na vás poslanci? (Reakcia spravodajcu.) Dobre, takže uzatváram rozpravu. Hlásite sa do, v rámci rozpravy o slovo, pán spravodajca? (Reakcia spravodajcu.) Nech sa páči. [14:14] Ľubomír Vážny – Vystúpenie v rozprave Vážené panie poslankyne, páni poslanci, reagoval som len vo faktickej vtedy na pána poslanca Dostála a Štefunka, tak len to ešte raz doplním, lebo tie dve minúty boli asi veľmi málo. V podstate bol tu napadnutý Robert Fico, že viackrát vyhlásil, 2006 si nepamätám, žeby vyhlásil, ale áno, vyhlásil, že v roku 2010 bude dokončená diaľnica na úseku, D1 na úseku Žilina – Košice s tým, že tie chýbajúce úsek, tak ešte raz to zopakujem, pretože sme to chceli výrazne zrýchliť, sme prijali ten zákon o jednorazových mimoriadnych opatreniach, ktorý napadol alebo ktorý komentoval pán poslanec Dostál, že už to tu raz bolo niečo také, ktorý nám výrazne pomohol zrýchliť prípravu. Ja keď som nastúpil na ministerstvo dopravy v tom roku 2006, tak som našiel 5,5 kilometra stavebných povolení na diaľnice a nič iné. Ja som nemal do čoho pichnúť z hľadiska výstavby, mal som určité prostriedky z eurofondov, ktoré sme ale vedeli rýchlo vyčerpať, a preto sme išli aj na cestu PPP, čiže to nebolo tak, že my sme si vymýšľali PPP, ale chceli sme pohnúť tú dopravnú infraštruktúru ďalej a nemali sme ale stavebné povolenia, preto sme museli týmto zrýchleným zákonom vyriešiť stavebné povolenia. Ja keď som odchádzal z ministerstva, tak som zanechal za sebou 120 kilometrov diaľnic odovzdaných za tie štyri roky a, čo je ešte dôležitejšie, 150 kilometrov stavebných povolení na diaľnice podľa toho zákona, ktorý, priznám, že bol na hrane s ústavou, áno. S tým, že toto je benefit z toho zákona a takéto benefity očakávam aj od tohto zákona. Samozrejme, život ukáže, čo sa bude ešte musieť upraviť v tom a tak ďalej, ale veľmi dôležité je to, že podľa tých stavebných povolení, ktoré boli realizované podľa toho zrýchleného zákona, sa zrealizovala celá R1, to znamená Nitra – Banská Bystrica vrátane obchvatu Banskej Bystrice, kde sa zrealizovala Dubná skala – Turany, kde sa zrealizovali ostatné úseky na východ Slovenska. Áno, Turany – Hubová sa nezrealizovali, teraz myslím stavebné povolenia a nie realizácia, sa nezrealizovali preto, pretože došla tá hospodárska kríza, ekonomická hospodárska kríza v roku 2008 a to, čo som tak zrýchlene sa snažil povedať, bolo to, že tie konzorciá bánk, ktoré sú súčasťou tej koncesie alebo toho PPP projektu, chceli ísť ďalej do toho a financovať tie projekty, pretože štát na to nemal prostriedky, ale tie konzorciá bánk prudko im klesla, prudko im klesla bonita a nebola tam jedna-dve banky, ale bolo tam deväť bánk potom zrazu a tých deväť bánk sa nevedelo dohodnúť na určitých medzikrokoch a už som videl, že, že to ide veľmi zle, že to asi nestihneme podpísať, a preto sa nezrealizovali tie úseky, lebo sme nestihli podpísať ten PPP projekt, ten prvý balík PPP projektu. Nastúpil po mne minister Figeľ, ktorý to zrušil, čo bola obrovská chyba, lebo dnes určite by bola diaľnica z Bratislavy do Košíc vrátane tunelov a tá mala byť dokončená v roku 2013 vrátane tunelov. Do konca roku 2010 mala byť dokončená bez tunelov a tunely mali byť bajpasy, ako som pred chvíľou povedal, tie tunely sa nedali zrealizovať za dva a pol roka, ale svetové konzorciá ako Buick, ako Vinci, ďalšie čínske konzorcium nespochybňovali, že do roku 2010 túto D1 urobia, ale bez tunelov. Čiže my sme sa opierali o to, že v tom koncesnom dialógu, ktorý je súčasťou verejného obstarávania na koncesiu alebo na PPP, tak tam nám povedali, my to vieme urobiť. Ale to sú obrovské firmy, ktoré, som už povedal, majú 200-tisíc zamestnancov a, alebo v tom čase mali a ich ročné tržby boli určite vyššie ako štátny rozpočet Slovenskej republiky. Takže toľkoto k tomu, či sa postavilo za ten zlý zákon, v úvodzovkách, ktorý ste nazvali, koľko sa postavilo, koľko sa zrealizovalo stavebných povolení. A napríklad pán Figeľ, ktorý veľmi kritizoval protiústavnosť tohto zákona, sa neštítil z tých 150 kilometrov 60 kilometrov zobrať, tých protiústavných, a podľa nich realizovať. Tak toto je to farizejstvo, ktoré si myslím, že je pomerne veľké aj v iných oblastiach. Ešte som sa chcel dotknúť verejného obstarávania. Verejné obstarávanie, skúste sa vžiť do polohy obstarávateľa, to je veľmi dôležité. Jedna vec je hovoriť a chrániť uchádzača, to berem, treba ho ochrániť, treba mu práva podporiť, ale skúste sa vžiť aj do polohy obstarávateľa, ktorý nechce, ja som málokedy alebo skoro nikdy som nefavorizoval, poď do súťaže a ukáž, čo vieš, hej? Ale jednoducho mne sa stalo v živote, na veľké celky, čo stáli 1,5 miliardy, mi prišiel do očí chlapík povedať, pokiaľ to nedáš tomuto, tak to nepostavíš! A veru, účinne nás rok a pol blokoval. Jednoducho dával stále námietky, vymýšľal si, firma, ktorá mala, postavila dve garáže v živote a mala ročnú tržbu 50-tisíc eur, torpédoval projekt za 1,5 miliardy. To takto tiež nemôže fungovať. Jednoducho musia tam byť vyvážené pozície obstarávateľa aj uchádzača alebo uchádzačov. Čiže veľmi opatrne aj s tým zákonom o verejnom obstarávaní a doporučoval by som všetkým kritikom podľa zákona o verejnom obstarávaní postupovať a urobiť to za pol roka, to obstarávanie, to jednoducho je nemožné. Preto treba zrýchliť aj tuto procesy. Nie preto, aby som korumpoval, aby som dohodil svojmu kamarátovi tú alebo tú zákazku, to nejde o to. Tu treba začať a skončiť to obstarávanie. A neni výnimkou, že to obstarávanie trvá dva-tri roky a na blbostiach, na doslova blbostiach. Súhlasím, tam, kde je to nekorektné, tam kde to smeruje ku korupcii, okamžite pokutovať, zastaviť a tak ďalej. Čo sa týka toho, tej poslednej veci pani poslankyni Kolíkovej, však sme sa o tom aj bavili a som povedal, že tak skúste aj vy navrhnúť, ako to upraviť, to je pravda, ale myslelo sa tým nie to, že, že ten § 21 že by oslobodil štatutára od všetkého a ten bezbreho mohol porušovať zákon. To znamená, filozofia je takáto: ak štát alebo vláda v zastúpení, ktorá zastupuje štát, schváli strategickú investíciu a ten kvázi štatutár, ktorý nie je štatutár podľa Obchodného zákonníka, ale štatutár, sa tým myslí iný legislatívny pojem, a ak tento s cieľom aby zrýchlil niektoré procesy, ak bude konať v medziach svojho mandátu, ale zrýchli a niečo tam poruší, určite niežeby padla nemocnica alebo padol most, tak štát ho nebude sankcionovať, pretože štát by sankcionoval sám seba. Je to napríklad v procese verejného obstarávania, kde nie sú zákonom definované lehoty, niekedy obstarávateľ predpíše niečo, čo dajme tomu zrýchli, aby zrýchlil celú vec a úrad verejného obstarávania mu za to dá sankciu, tak vtedy štát povie a vtedy sa uplatní tento § 21. Určite sa to netýka trestnoprávnej zodpovednosti toho štatutára voči tretím osobám, voči občanom ani voči nikomu a určite sa to netýka ani, ani nejakých iných činov, že by porušil statiku mosta alebo, ja neviem, to sú, to sú určite zlé úvahy. Súhlasím s tým, že ja som už komunikoval s ministerstvom dopravy, že aby to nejako skúsili precizovať, a podľa mňa dnes do večera mi to budú vedieť dať nejako, však pán minister tiež bude vedieť o tom, a súhlasím s tým, že dôvodová správa mala takýto citlivý § 21 rozobrať podstatne lepšie, aby sme tu nedochádzali k nejakým omylom, ale ja to sa pokúsim napraviť a ak sa to podarí, tak do nejakej piatej môžme doplniť tú dôvodovú správu. A, pán minister, ak súhlasíš, aby sme, keď niečo sa pokúsime urobiť, aby sme to dovysvetľovali, aby to malo aj nejakú koncovku. To je všetko z mojej strany. Ďakujem. [14:15] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Na vystúpenie pána spravodajcu Vážneho tri faktické. Uzatváram možnosť prihlásenia. Prvý poslanec Hargaš. [14:23] Ján Hargaš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za vaše vystúpenie. Oceňujem, že ste vystúpili v rámci rozpravy, a len teda sa pripomínam, lebo zdalo sa mi, že pán minister nemá záujem vystúpiť v rámci rozpravy. No, tak viete, že keď sme obštruovali, tak, tak tu boli veľké, veľké kriky zo strany koalície, že, že my tu obštruujeme a všetko ste nám už vysvetlili a neviem čo. Teraz tu máte normálne vecnú debatu, pán minister, však nikto vás tu nehaní alebo neobviňuje z niečoho, že vecná debata, vecné otázky, tak ja by som... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Danko, Andrej, podpredseda NR SR Pána Vážneho, prosím, reagujte na pána Vážneho. Hargaš, Ján, poslanec NR SR Oceňujem, ako pán Vážny vystúpil, a dávam to ako na inšpiráciu pánovi ministrovi, aby sme mohli na vás reagovať, aby to bola diskusia. Ďakujem. [14:23] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Pán poslanec Dostál. [14:24] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Vážny, no, to bol taký eufemizmus, že ten zákon o jednorazových mimoriadnych opatreniach pri výstavbe diaľnic a ciest pre motorové vozidlá bol na hrane s ústavou. Ten zákon bol v rozpore s ústavou, vy ste to vedeli, boli ste si toho vedomý, ja viem, že ste si toho boli vedomý, a vy viete, že ja to viem, takže, takže to, toto zase by bolo dobré pomenovať veci, veci pravým menom. To, že, to, že či Robert Fico hovoril, že do roku 2010, alebo hovoril do roku 2010 okrem tunelov, tak, tak to je také že poznámkou pod čiarou niečo maličkými písmenami dáte, ale, ale tá politická komunikácia smerovala k tomu, že dokončenie diaľnice do Košíc do roku 2010, čo sa teda nestalo a čo potom bolo treba naprávať jako jedna z vecí, ktorej som sa ja venoval v tom legislatívnom období 2010 – 2012, bol práve zákon, ktorý mal nahradiť a odškodniť tých, ktorí boli poškodení tým protiústavným zákonom. A posledná vec, to, to, čo ste povedali v závere, to je tiež také signifikantné a príznačné pre ten proces skráteného konania, že vy tu hovoríte, že, že tiež nie ste s tým úplne spokojný a malo by to byť nejako dovysvetlené a možno aj upravené a možnože do večera na ministerstve dopravy pripravia nejaký pozmeňujúci návrh, no toto nie je spôsob, akým sa má taká dôležitá legislatíva prijímať, že z hodiny na hodinu niekto niečo pripraví, niekto to predloží a bude to vyriešené. A teda dôvodovú správu dopĺňať nie je možné ani meniť, iba paragrafy. [14:25] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslankyňa Kolíková. [14:25] Mária Kolíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec, ja som veľmi rada, že ste, samozrejme, vystúpili k tej časti, ktorej sa týkalo moje vyjadrenie, ale ja si to naozaj neviem dosť dobre predstaviť teraz, že s čím rýchlo prídete, ja pozitívne vnímam snahu niečo s tým robiť, ale skutočne si myslím, že jediné riešenie je vypustiť to, lebo ako teraz aby sme si povedali, že ako to znie, to je, kľúčový je tam odsek 4 v tom § 21, "ak úkonom realizácie", to môže byť akýkoľvek úkon, to môže byť aj otázka výberu projektov, "vznikne škoda štátu alebo investorovi, považuje sa takýto úkon, ktorým škoda vznikla," ja to trošku skracujem, aby z toho bolo zrejmé, "za úkon vykonaný so súhlasom štátu alebo investora, ktorý bol daný určením investície za strategickú investíciu a bol vážny a dobrovoľný". To znamená, tu sa rovno hlási vlastne štát k tej zodpovednosti a preberá na seba všetko. Akýkoľvek úkon. Tu, tu... vy hovoríte, viete, preto, aby to bolo rýchlo, no ale to, že to bude rýchlo, vlastne môže v sebe znamenať nejaké škody a akékoľvek. Ja som zvedavá teda, ako bude vyzerať tá právna úprava, ale domnievam sa, že tak ako je dnes nastavená civilnoprávna alebo trestnoprávna zodpovednosť, tak je nastavená dobre. A vy keď hovoríte, že sa to trestnoprávnej zodpovednosti nijako nedotkne, no tak tým, že vy budete vsúvať teraz do tejto právnej úpravy nejaké zadefinovanie toho, čo je vlastne ro... čo je vlastne koho súhlas, tak samozrejme, že vstupujete aj do subjektívnej stránky pre naplnenie spáchania trestného činu. A to, ako do nej vstúpime, tak to sa budeme baviť potom, samozrejme, pri konkrétnych skutkoch, ale určite akonáhle vlastne vy vstupujete do toho zadefinovania, čo je koho vlastne súhlas a vlas... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [14:25] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pán spravodajca chce reagovať na faktické? (Reakcia spravodajcu.) Nie. Dobre. Takže vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nech sa páči. [14:25] Jozef Ráž – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo. V prvom rade musím povedať, že, že pozmeňovák, pozmeňovací návrh, na ktorom pracujeme, nebol k § 21. Doprecizovávame iné veci, na ktoré sme sa dohodli tunak s pánom spravodajcom. Sú to viac technické veci než principiálne alebo hmotné. A mal niekoľko výborných postrehov a zo svojej skúsenosti, čiže zapracovávame toto. V prvom rade chcem sa vyjadriť k vstupu na cudzie pozemky. Tento inštitút je identicky prebratý zo zákona, ktorý predložila Matovičova, Hegerova vláda, ktorý podpísala pani prezidentka Čaputová. Nič sme nemenili, dobre? Takže neviem, o čom je vôbec téma, prvá vec. Tá dohoda, vyvlastňovanie. Na vyvlastňovanie, vyvlastňovaniu musí predchádzať pokus o uzatvorenie dohody. Tunák zavádzame ten inštitút možnosti ponúknuť 1,2-násobok znaleckej ceny. To má motivovať vlastníkov k tomu, aby došlo k dohode. Viete, že ten vyvlastňovací inštitút je používaný len v nevyhnutnej miere a spôsobom a na princípe, že na konci dňa bude vyplatená náhrada. Nie je napádaná na súde nikdy vec inak než nedostatočnou náhradou, to znamená, tie, tie, tie procesy, ktoré bežia, sú len o tom, že koľko tých peňazí bolo, bola, bolo primerané vyplatiť za to vyvlastnenie. Na konci to aj tak po tých súdnych procesoch končí tým, že im je vyplatená tá znalecká suma. K babičke v kúpeľoch, je tam 22 dní na dohodu a následne na doručenie návrhu, to znamená to je 7 + 15, ako to nám tiež nijakým spôsobom nesedí, myslím si, myslím si, že je to dosť. Stále aj neúspech toho pokusu o dohodu neznamená, že ten občan, ktorý je dotknutý tým vyvlastnením, sa nemôže obrátiť, samozrejme, aj po neúspešnom, neúspešnom jednaní v rámci vyvlastňovacieho konania, že sa nemôže obrátiť na súd. Však toto stále zostáva zachované. Dávali sme si veľký pozor na to, aby sme sa nedotkli ústavných práv, sme presvedčení o tom, že toto je v súlade s ústavou. Samozrejme, uvidíme, ako to obstojí, ak sa tak, tí ktorí nemajú na to právo, obrátia na ten Ústavný súd, uvidíme, ako to dopadne. V Európskej únii je mnoho krajín, ktorý má oveľa prísnejší vyvlastňovací princíp, napr. Poľsko, kde, kde, kde to vyvlastňovanie beží úplne inak. Keby sme mali istotu, že dostaneme ústavnú väčšinu, prišli by sme sem s úplne iným, oveľa radikálnejším návrhom. Práveže preto, že sme vedeli, že nemôžme ísť s ústavným zákonom, sme išli tak, ako sme išli. To znamená, sme presvedčení o tom, že, že ústavné práva zostávajú zachované. K § 21, nie je nikto zbavený trestnoprávnej zodpovednosti ani civilnoprávnej vo väzbe na korupciu, vo väzbe na akúkoľvek škodu spáchanú spôsobom, že, teraz poviem príklady, že zodpovednosť za pád mosta nie je nijakým spôsobom dotknutá, zodpovednosť za, za, za korupciu nijakým spôsobom nie je dotknutá. Jedná sa výhradne o administratívnoprávnu zodpovednosť z ro... vo väzbe na poverenie a rozhodnutie vlády, že sa jedná o významnú, teda strategickú investíciu, a vo väzbe na určenie toho verejnoprávneho charakteru toho. Ja verím tomu, že ešte tá diskusia bude veľmi pokračovať v tom druhom čítaní, čiže ja som ponúkol všetkým poslaneckým klubom, že vám spravím k tomu prezentáciu a poďme sa o tom rozprávať. Ponúkol som to spolu so stavebnou legislatívou. Veľa poslaneckých klubov túto možnosť využilo a ja som mal rozsiahle prezentácie, niekoľko hodín diskusia. Chcem povedať, že k tomu zákonu došlo 499 pripomienok, z toho 195 bolo zásadných. 193 bolo odstránených v rámci pripomienkovacieho konania v tých zásadných. To znamená, išli sme s takmer nula pripomienkami na konci do legislatívneho procesu. A, pán sused, pán poslanec Dostál, vy ste dali pripomienky, áno, s vašimi kolegyňami sme jednali, myslím si, že sme, že sme do jednej, do poslednej okrem kreovania, okrem kreovania podpredsedu ÚVO sme absolútne odstránili všetky zásadne pripomienky v rámci pripomienok verejnosti. Tak mám na to takýto názor, vy máte iný, dobre. Ďakujem pekne za slovo. [14:25] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poprosím kľud. Chce sa vyjadriť k rozprave spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Skôr než prejdeme k vládnemu návrhu, by som pozdravil rád študentov v mene aj pána Bašku a nás všetkých poslancov z Gymnázia Ľudovíta Štúra z Trenčína. (Potlesk.) V rokovaní pokračujeme v prerušenej rozprave v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa cestný zákon, tlač 217. Prosím ministra dopravy Jozefa Ráža, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, a spravodajcu z výboru pre hospodárske záležitosti poslanca Justína Sedláka, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov. Dávam slovo poslankyni Dane Kleinert, ktorá sa do rozpravy prihlásila za klub Progresívne Slovensko. Pripraví sa poslanec Sabo a poslanec Dej. (Pokračovanie rokovania v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov , tlač 217.) [14:35] Dana Kleinert – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené poslankyne, vážení poslanci, a zdravím tam študentov hore na balkóne, ahojte. Návrh, ktorý, o ktorom sa ideme rozprávať, je teda k navrhovanej novele zákona o pozemných komunikáciách a dovoľte mi, prosím, vyjadriť sa za klub Progresívneho Slovenska k tejto navrhovanej novele. Je predložený ministerstvom dopravy a de facto nadväzuje na novelu cestného zákona predloženú hneď po parlamentných voľbách v októbri 2023 poslancami za SMER Erikom Tomášom a Jánom Mažgútom. Môžeme sa domnievať na základe mnohých verejných informácií, prečo a na základe presne ktorej konkrétnej veci a akej politickej objednávky práve toto bola jedna z prvých noviel týchto dvoch poslancov predložených do parlamentu. Po zmene tohto síce mnohé vysvetľuje, avšak musíme povedať, že už samotné zadanie nič dobré pre Slovensko a jeho kvalitu života neprináša. A nás v Progresívnom Slovensku by naozaj zaujímalo, aký máte názor, poslanci a poslankyne za koalíciu, ktorí ste zároveň primátormi či starostami miest a obcí, napríklad aký je váš názor na odobratie kompetencií v rozhodovaní o vašom vlastníctve, teda vlastníctve obcí, a pokutovanie obcí a podobne. Moje vnímanie prístupu pána ministra je úprimne také, že sa vždy snažil pozerať na veci pragmaticky a konštruktívne, s nastavením, ako veci vyriešiť a ako do nich nevkladať emócie a ako skôr systém zjednodušiť, neprebyrokratizovať, skrátka dobre nastaviť, a preto si dovolím veriť, že si naše vecné a logické argumenty vezme za svoje. V novele je problémom naozaj mnoho vecí. Po predložení prvej verzie novely prišla pomerene búrlivá jednohlasná kritika najmä od samospráv, čo asi aj prispelo k jej prvotnému stiahnutiu. Dnes tu však máme návrh ministerstva dopravy, ktorý nie je oveľa prínosnejší pre obce. Od pôvodného návrhu sa síce tento návrh vo viacerých oblastiach líši, ale aj naďalej sa v ňom objavujú pojmy, ako je verejný záujem či osobitný zreteľ. V praxi napríklad samosprávy má aplikácia osobitného zreteľa jasné procedurálne postupy a musí byť pri jeho aplikovaní prvok zapojenia verejnosti. Podobne je to pri verejnom záujme, ktorý vzniká zo skupinového záujmu práve procedúrou hľadania vecného, odborného a následne aj politického konsenzu a opäť pri povinnom zapojení verejnosti. Postup, čiže procedúra pri formulovaní verejného záujmu alebo osobitného zreteľa je pri tom natoľko dôležitá, že v prípade jej nedodržania môže byť rozhodnutie orgánu vyhlásené ako nezákonné. Predkladateľ tohto návrhu síce v dôvodovej správe používa tieto pojmy, no ani v najmenšom neuvádza ani procedúru a ani spôsob zapojenia verejnosti. Udivujúco tiež vyznieva argumentácia naliehavým verejným záujmom pri zasahovaní do kompetencie orgánom miestnej štátnej správy z úrovne ústrednej štátnej správy a o dva novelizačné body ďalej je doslovne uvedená až dvojročná lehota na ukladanie sankcií na vykonanie uloženého opatrenia. Ja uvažujem, ako vyzerá naliehavý verejný záujem, ktorý môže počkať dva roky. Čo sa týka pripomienok, tak predložený návrh po tom, čo bol stiahnutý pôvodnými predkladateľmi, bol predložený do medzirezortného pripomienkovacieho konania dvakrát. V oboch prípadoch išlo o skrátené pripomienkovacie konanie, v oboch prípadoch bolo uplatnených viac ako 50 pripomienok k zopár novelizačným bodom. Môžeme sa porozprávať, čo sa navrhuje v cestnom zákone meniť a je to napríklad, že sa tu navrhuje rozšíriť dozornú, kontrolnú právomoc ministerstva ako ústredného orgánu štátnej správy pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie na cestách prvej až tretej triedy a miestnych cestách. V dôvodovej správe konštatujú, že súčasná právna úprava neposkytuje ministerstvu náležité kompetencie v prípadoch, ak nežiaducimi opatreniami orgánov miestnej štátnej správy či obcí dôjde k ohrozeniu verejného záujmu na zabezpečení plynulosti a bezpečnosti cestnej premávky. Ako príklad uvádzajú, že ministerstvo by malo mať možnosť kontroly zmien organizácie dopravy, ktoré môžu negatívne ovplyvniť plynulosť a bezpečnosť cestnej premávky s nežiaducimi socioekonomickými vplyvmi na určitý región. Pod bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky rozumejú navrhovatelia predovšetkým bezpečnosť a plynulosť automobilovej premávky bez ohľadu na iný typ dopravy v mestách a obciach, živý... a rozmýšľam, že ako teda živý organizmus teda tých miest a celkovo ako chcú nastoliť zdravší a udržateľnejší život v mestách a obciach, tak to vlastne nevieme, a vrátane teda jeho dopadov na obyvateľstvo. Plán jednotného európskeho dopravného priestoru uvádza, že podpora pešej dopravy a cyklistickej dopravy by sa mala stať neoddeliteľnou súčasťou mestskej mobility a plánovania infraštruktúry. Asi sa zhodneme, že z hľadiska bezpečnosti dopravy sú najzraniteľnejšou skupinou práve chodci a cyklisti, čo však predkladatelia tohto zákona na to, to nevedno. A práve tieto témy by sme tu v parlamente mali riešiť a mali vidieť, ak teda už konečne chceme vojsť do 21. storočia, tak by sme sa naozaj mali venovať zlepšovaniu kvality života občanov, inováciám, budúcnosti, vzdelávaniu, životnému prostrediu, kultúre. A my tu tak nejak ideme opačným smerom. K pokutám: ministerstvo môže uložiť pokutu a to vo výške, ktorá by bola pre niektoré obce aj likvidačná, pričom odvolanie voči rozhodnutiu o udelení pokuty nemá odkladný účinok a v prípade opakovanej pokuty odvolanie ani nie je možné. Ministerstvo toto odôvodňuje motiváciou subjektov, ktoré vykonali porušenie, na včasnú nápravu. Predkladateľ v dôvodovej správe uvádzal, že ide o posilnenie dozorovej alebo kontrolnej právomoci ministerstva. Lenže dozor a kontrola sú dve odlišné právne kategórie. V predloženom návrhu by sa, ale podľa nášho názoru sa tu nejedná ani o dozor a ani o kontrolu. O dozor by sa mohlo jednať v prípade, ak by žiadateľ mohol požiadať alebo ministerstvo si mohlo vyžiadať ex offo platné rozhodnutie a na základe jeho preštudovania a posúdenia uložiť príslušnému orgánu nejaké kroky na vykonanie, pričom o kontrolu by išlo v prípade, ak by sa skúmal celý rozhodovací postup, spracovanie žiadostí, ich vyhodnocovanie a podobne. Spomínala som aj veľké množstvo pripomienok rôznych inštitúcií, orgánov, miest, obcí, združení. Ono to hovorí za mnohé. Do medzirezortného pripomienkovacieho konania bolo doručených vyše 50 pripomienok a z toho 31 zásadných. Ministerstvo akceptovalo len 12. Rozpory k predloženému návrhu zákona majú napríklad Únia miest Slovenska, hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, mesto Košice, mesto Nitra, iné mestá, samosprávne kraje, občianske združenie ako Cyklokoalícia a iné. V Progresívnom Slovensku ale vnímame ako dôležité tieto pripomienky a skúsenosti samospráv pozorne počúvať a zamyslieť sa nad ich podstatou, a to ako obsahovou, tak teda, aj najmä teda tou právnou. Samotná sekcia vládnej legislatívy úradu vlády, aj ona kritizuje tento návrh. Vo svojom stanovisku sekcia legislatívy konštatuje, že, citujem: "zavedenie odlišných postupov pri udeľovaní pokuty nie je riadnym spôsobom odôvodnené a javia sa ako nesystémové riešenie vo vzťahu k platnému zneniu cestného zákona. Navrhovaná úprava navyše umožňuje dvojaký prístup pri ukladaní pokút bez jasných pravidiel, v nadväznosti na to, ktorý subjekt vykonáva štátny odborný dozor." Koniec citátu. Podľa navrhovanej úpravy ministerstvo bude môcť uložiť pokutu do dvoch rokov odo dňa uplynutia lehoty na vykonanie uloženého opatrenia. Tu mi teda opäť nedá nespomenúť tú perličku, kedy v bode jedna sa argumentuje naliehavým verejným záujmom a v bode tri sa umožňuje ukladanie pokút až po dvoch rokoch. Kde sa teda oblúkom vraciame k tomu, že návrh zákona nereflektuje deklarovaný naliehavý verejný záujem. Kľúčový je tiež rozpor so strategickým plánom rozvoja dopravy do 2030 vydaný v roku 2016 a aj s programovým vyhlásením vlády v roku 2023 schválený touto koalíciou. Konkrétne napríklad je tu rozpor s cieľmi dva, tri, štyri, päť, ktoré je možné nájsť v tomto dokumente, tak si ich, prosím, nájdite, vážení predkladatelia, lebo robiť veci v rozpore aj s vlastnými dokumentami je naozaj trochu ako čudné. Treba spomenúť zároveň obmedzenia práv územnej samosprávy a rozpory s Európskou chartou miestnej samosprávy. Návrh zákona je v priamom rozpore s princípmi, na ktorých stoja princípy samosprávy. Nedá sa zodpovednosť aj dať a aj ju nedať. Demarkačné línie rozhodovania musia byť jasné pre všetkých. Návrh, žiaľ, vytvára možnosť politického nátlaku, môžme to nazvať pokojne aj šikany, a potencionálneho papalášizmu. Lebo zoberme si hypotetickú situáciu, že sa politik rozhodne, že chce z vedľajšej cesty urobiť hlavnú, lebo sa mu proste nechce dávať prednosť na mieste jeho pracoviska alebo cestou do práce, z práce. Doposiaľ cestný správny orgán musel dbať aj na nejakú hierarchiu ciest a rôzne iné záujmy. Po novom si takéto privilégium v podstate môže vybaviť. Teoreticky už ani semafory nemusia byť problém, lebo nebudú v ceste. Podľa § 4 ods. 3 písm. f) zákona o obecnom zriadení obec pri výkone miestnej samosprávy zabezpečuje výstavbu a údržbu a vykonáva správu miestnych komunikácií. Je preto možné argumentovať, že správa miestnych komunikácií je výkonom samosprávy obce. A podľa uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky z roku 2000, citujem: "Ústavný princíp územnej samosprávy, ktorý je jedným so základných demokratických hodnôt demokratického a právneho štátu, čl. 1 ústavy, musí požívať ústavnú ochranu nezávisle od zákonnej úpravy." Tento návrh zákona podporuje hierarchizáciu namiesto partnerského vzťahu medzi štátom a samosprávami, obmedzuje práva územnej samosprávy, ale ani neumožňuje niesť zodpovednosť volených predstaviteľov územnej samosprávy, znemožňuje im riešiť problémy tam, kde vznikli, podľa potrieb komunity ľudí, ktorí žijú na danom území, kde si dovolíme tvrdiť, že starostovia a starostky naozaj veľmi dobre poznajú miesto, územie, ktoré riešia. Skúsenosti zo sveta, ale aj naša krátka história, kedy sa v roku 1990 rozhodlo o rozdelení štátnej správy a samosprávy, nám ukazujú, že efektivitu a atraktivitu verejnej správy je možno zvýšiť len decentralizáciou právomocí zo štátnej správy na územnú samosprávu. Cieľom tejto novely je však opak a je to v zásade výkon dohľadu nad činnosťou samosprávy použitím pojmu štátny odborný dozor. Ďalším naším protiargumentom voči návrhu zákona je aj to, že je teda v tom rozpore s Európskou chartou miestnej samosprávy. Úloha štátu totiž vo vzťahu k činnostiam samosprávy vrátane správy miestnych ciest je obmedzená len na posúdenie zákonnosti činnosti obce. Štát by teda nemal mať právo vykonávať túto dozornú právomoc en bloc, a teda prevziať správu miestnych komunikácií od obce, pokiaľ takto nevykonáva ju v rozpore so zákonom. Podľa toho paragrafu, ktorý som spomínala, zákona o obecnom zriadení, ktorý obciam stanovuje povinnosť v rámci samosprávy utvárať a chrániť zdravé podmienky a zdravý spôsob života a práce obyvateľov obce či chrániť životné prostredie, tiež obdobne podľa zákona o obecnom zriadení je obec povinná dbať o zachovanie prírodných hodnôt. Obec je teda pri výkone samosprávy orgánom, ktorý je povinný vážiť rôzne záujmy vrátane ochrany životného prostredia. Inými slovami, pri výkone správy miestnych komunikácií je obec povinná zohľadňovať aj svoju povinnosť chrániť životné prostredie, respektíve zdravý spôsob života obyvateľov obce. Ministerstvo dopravy, na druhej strane, dáva do popredia záujmy plynulosti dopravy a ochrana životného prostredia spadá primárne pod kompetenciu ministerstva životného prostredia. Prebratím kompetencie spravovať miestne komunikácie od obce ministerstvom dopravy bez vstupov od ministerstva životného prostredia by teda došlo ku principiálnemu posunu v správe miestnych záujmov, ktoré obce inak pri správe miestnych komunikácií zohľadňujú, či môže dochádzať k porušovaniu práva obyvateľov na priaznivé životné prostredie v zmysle čl. 44 Ústavy Slovenskej republiky. Zároveň by tým došlo aj k obmedzeniu vykonávania ďalších povinností obce, keďže vzhľadom na zásadnosť dopadu premávky na miestnych komunikáciách na životné prostredie v obci bez riadnej možnosti spravovať tieto komunikácie by obce nemohli efektívne vykonávať svoje povinnosti – a jednou z nich je aj chrániť životné prostredie. V skutočnosti má návrh ale aj negatívny dopad na štátny rozpočet, aj keď ministerstvo tvrdí, že ten dopad je pozitívny. A skúsime to vysvetliť. Ministerstvo dopravy nedisponuje ani zďaleka potrebnými kapacitami, ktoré sú potrebné v súvislosti s predkladanou novelou. Možno nám pomôžu dáta. V roku 2021 až 2023 Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky malo počet vykonaných štátnych odborných dozorov 20, počet uložených pokút dve. Počet žiadostí o určenie použitia dopravných značiek a dopravných zariadení 350. Ale napríklad dáta z hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy sú, že počet vykonaných štátnych odborných dozorov je 1 750, počet uložených pokút viac ako 200, počet žiadostí o určenie použitia dopravných značiek a dopravných zariadení 6 150. Pre ministerstvo vnútra platí obdobne, toto ministerstvo sa nikdy k stanoviskám dopravných inšpektorátov nevyjadrovalo, z čoho je zreteľné, že nemá vytvorené kapacity na túto činnosť a bude musieť prijať zamestnancov. Vo výsledku má návrh negatívny dopad na rozpočet verejnej správy kvôli novým kompetenciám ministerstiev a novej povinností obcí a cestných správnych orgánov. Paradox argumentu pozitívneho dopadu Únie miest Slove... dopadu môžeme teda aj deklarovať citátom Únie miest Slovenska, ktorá teda dala pripomienku a tá znie, citujem: "Nesúhlasíme s tým že návrh ma pozitívny vplyv na rozpočet. Odôvodnenie: z dôvodu zasielania žiadosti na dve ministerstvá sa zvýšia náklady na zamestnancov, materiál a doručovanie. Zvýšenie nákladov spôsobí aj potenciálne ukladanie pokút samosprávam. Návrh má zreteľne negatívny vplyv na rozpočet samospráv. Nerozumieme preto, ako môže predkladateľ uviesť, že návrh má pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy z dôvodu ukladania pokút. Verejnou správou sa rozumejú aj samosprávy. Preto presun položky zo samosprávy na štát je vo výsledku nula. Rovnako nové kompetencie ministerstva dopravy musia mať nevyhnutne za následok potrebu prijatia nových zamestnancov, čo vo výsledku bude mať znova negatívny dopad na rozpočet verejnej správy." Koniec citátu. Tento návrh umožňuje Ministerstvu dopravy Slovenskej republiky vykonávať štátny odborný dozor, pričom sa odvoláva na naliehavý verejný záujem, ten som už spomínala, že asi nie je až taký naliehavý, alebo na dôvody hodné osobitného zreteľa. Dovoľujeme si uviesť, že tieto vágne a bližšie nešpecifikované pojmy neposkytujú dostatočný základ pre objektívne posudzovanie v jednotlivých prípadoch tak, aby nedochádzalo k svojvoľnému konaniu Ministerstva dopravy Slovenskej republiky voči obciam. Štátny odborný dozor nad miestnymi cestami a účelovými cestami vykonávajú obce. Obdobné platí pre cesty, nad ktorými vykonávajú štátny odborný dozor okresné úrady. Predmetný návrh je v rozpore s deľbou kompetencií v štáte a zásadne zasahuje do kompetencií samospráv. Paragraf 5 zákona číslo 369/1990 Zb. o obecnom zriadení následne bližšie definuje prenesenú pôsobnosť s dôrazom na racionálnosť a efektívnosť. Obce majú totiž bližšie k obyvateľovi ako štátne orgány, a preto je v niektorých prípadoch efektívnejšie a racionálnejšie, aby určitý okruh pôsobnosti štátnej správy vykonávali obce. Konkrétne pri dopravnom značení poznajú obce lepšie miestne pomery a potreby. Návrh je aj v rozpore so zákonom, v zmysle ktorého ministerstvo vykonáva dohľad na výkon štátneho odborného dozoru nad cestami, miestnymi cestami a účelovými cestami. Ide o tzv. o hlavný štátny odborný dozor. Po novom by teda ministerstvo vykonávalo aj štátny odborný dozor a následne by ministerstvo samo sebe skontrolovalo ako tzv. hlavný štátny odborný dozor. Dozorná právomoc ministerstva nad cestami, miestnymi cestami a účelovými cestami teda je už dnes v zákone zakotvená a nie je nutná zmena legislatívy. Týmto návrhom by de iure aj de facto vykonávali rovnakú pôsobnosť dva subjekty, čo je ďalší legislatívny nezmysel. V tomto prípade sa však predkladateľ v dôvodovej správe ani neskrýva za to, že len chce zvýšiť dozornú právomoc nad obcami, ktoré môže v podstate až likvidačne spokutovať. V tomto bode jasne opisuje, že jeho zámerom je priame zasahovanie do procesu použitia dopravných značiek a dopravných zariadení, čiže priamo zasahovať do kompetencie tzv. cestných správnych orgánov a obcí. Inými slovami povedané, Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky chce prostredníctvom takejto kontroly priamo diktovať obciam, ako ma vyzerať organizácia dopravy v obciach. Čiže návrh zákona pôvodne zo zákazky, zadania, ako to nazveme, pre poslancov pána Kaliňáka a Mažgúta po novom teda z dielne ministerstva dopravy je taký, že nie je to síce pre nikoho dobré, ale aspoň to nehospodárne míňa naše peniaze. Ak je legislatíva, za ktorú sa minister s právnickým vzdelaním alebo predseda vlády s právnickým vzdelaním nemusí hanbiť, tak tento návrh zákona k nim určite nepatrí, bohužiaľ. Je to od počiatku nezmyselný nápad, a tak aj jeho legislatívne vyjadrenie nedáva zmysel. Pretože keď to zosumarizujeme, návrh zaťažuje štátny rozpočet, berie kompetencie dané obciam, zavádza možnosť šikany alebo politického nátlaku neproporčne vysokými pokutami bez možnosti odvolania, je v rozpore s programovým vyhlásením vlády a aj s prijatým strategickým plánom rozvoja dopravy Slovenskej republiky do roku 2030 a jasne sa proti nemu postavili aj združenia miest, samospráv, profesionálne organizácie. Takto pripravované návrhy zákonov či noviel považujeme v Progresívnom Slovensku za nesprávne a v konečnom dôsledku nič nevylepšujúce, nič neriešiace, de facto zbytočné a poškodzujúce všetkých dotknutých. Preto navrhujem daný návrh, v danom návrhu nepokračovať v rokovaní o návrhu zákona. Ďakujem pekne. [14:35] Andrej Danko – Uvádzajúci uvádza bod Na vystúpenie pani poslankyne jedna faktická, poslanec Lackovič. [14:35] Marek Lackovič – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem pekne. Tak včera sme prerokúvali pomoc pre samosprávy, 167 miliónov pre mestá a obce do 31. mája ´24, 67 miliónov pre samosprávne kraje do 31. mája ´24, uvoľnenie rezervných fondov do 31. 12. 2024 na použitie na bežné výdavky a dnes, ani nie o 24 hodín neskôr, dávame štátu moc rozhodovať o miestnych cestách, dávame štátu možnosť, alebo ministerstvu dopravy po novom, aby za neplnenie nariadení mohli samosprávy sankcionovať, a to dokonca opakovane. Nerozumiem tomuto správaniu, kedy jeden deň samospráve pomáhame a druhý deň, naopak, samospráve škodíme. Jednou rukou dávame, druhou rukou berieme. My v Progresívnom Slovensku na toto budeme upozorňovať a rozhodne toto nie je to, čo samosprávy posilní a čo im pomôže, práve naopak, nehovoriac už o tom kontexte, že len včera, pred pár hodinami, sme im naozaj významným spôsobom pomáhali. Ďakujem veľmi pekne. [14:40] Andrej Danko – Vystúpenie v rozprave Ďakujem. Ďalší prihlásený do rozpravy poslanec Sabo, pripraví sa poslanec Dej. Nech sa páči, pán poslanec. [14:55] Dana Kleinert – Vystúpenie v rozprave nedáva zmysel. Pretože, keď to zosumarizujeme, návrh zaťažuje štátny rozpočet, berie kompetencie dané obciam, zavádza možnosť šikany alebo politického nátlaku, neproporčne vysokými pokutami bez možnosti odvolania, je v rozpore s programovým vyhlásením vlády a aj s prijatým strategickým plánom rozvoja dopravy Slovenskej republiky do roku 2030 a jasne sa proti nemu postavili aj združenia miest, samospráv, profesionálne organizácie. Takto pripravované návrhy zákonov, či noviel považujeme v Progresívnom Slovensku za nesprávne a v konečnom dôsledku nič nevylepšujúce, nič neriešiace, de facto zbytočné a poškodzujúce všetkých dotknutých. Preto navrhujem daný ná, daný návrh, v danom návrhu nepokračovať v rokovaní o návrhu zákona. Ďakujem pekne. Danko, Andrej Na vystúpenie pani poslankyne jedna faktická, poslanec Lackovič. [14:57] Marek Lackovič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, ak včera sme prerokúvali pomoc pre samosprávy, 167 miliónov pre mestá a obce do 31. mája 24, 67 miliónov pre samosprávne kraje do 31. mája 24, uvoľnenie rezervných fondov do 31. 12. 2024 na použitie na bežné výdavky a dnes, ani nie o 24 hodín neskôr dávame štátu moc rozhodovať o miestnych cestách, dávame štátu možnosť, alebo ministerstvu dopravy po novom, aby za neplnenie nariadení mohli samosprávy sankcionovať a to dokonca opakovane. Nerozumiem tomuto správaniu, kedy jeden deň samospráve pomáhame a druhý deň, naopak, samospráve škodíme. Jednou rukou dávame, druhou rukou berieme. My v Progresívnom Slovensku na toto budeme upozorňovať a rozhodne toto nie je to, čo samosprávy posilní a čo im pomôže, práve naopak, nehovoriac už o tom kontexte, že len včera, pred pár hodinami sme im naozaj významným spôsobom pomáhali. Ďakujem veľmi pekne. [14:57] Andrej Danko Ďakujem, ďalší prihlásený do rozpravy poslanec Sabo, pripraví sa poslanec Dej. Nech sa páči, pán poslanec. [14:57] Michal Sabo – Vystúpenie v rozprave Dobrý deň, vážený pán predsedajúci, ctené kolegyne, ctení kolegovia, samozrejme vážený pán minister, vážený spravodajca. Kým moja kolegyňa Dana Kleinert rozprávala o tomto návrhu z pohľadu samosprávy, samo o sebe je to vicestarostka Starého mesta Bratislavy, rozprávala o obsahu samotné návrhu, tak aby som sa v závese po nej neopakoval, vo svojom vystúpení som sa ...(nezrozumiteľne vyslovené)....zameriam na zdravotný a enviromentálny rozmer dopravy a na to nutne potrebujeme v sídlach, a to je utlmovať individuálnu automobilovú dopravu a podporovať rozvoj udržateľnej mobility a práve v týchto kategóriách mi pri tomto návrhu cestnou terminológiou - bliká kontrolka. Isto to máte všetci pomerne v čerstvej pamäti, nebolo to až tak dávno, na predchádzajúcej schôdzi sme tu veľmi a intenzívne počúvali o masívnom porušovaní ľudských práv. A ak teda rešpektujeme Ústavu Slovenskej republiky, čo teda verím, že všetci rešpektujeme a ak rešpektujeme univerzálne ľudské práva, čo teda tiež verím, že všetci rešpektujeme, tak právo na čisté zdravot.., na zdravé a čisté životné prostredie je základné ľudské právo a toto právo je na Slovensku, teda terminológiou z minulej schôdze, masívne porušované. Preto si opakovane v tomto pléne dovoľujem tvrdiť, že ako verejné zdravie, tak životné prostredie, aj udržateľná mobilita by mali byť v modernej krajine Európskej únie premiérskou témou, respektíve premiérskymi témami. No nie sú, pretože kvalita, respektíve v našej realite nekvalita ovzdušia je mimoriadny problém, ktorý na Slovensku dlhodobo neriešime, systémovo už vôbec nie a politicky pred týmto problémom zatvárame oči a sme si toho vedomí aj vďaka, v úvodzovkách vďaka, žalobe európskej komisie. A áno, pôvodcom tohto enormného problému, ktorý pred sebou stále tlačíme je aj samozrejme množstvo dopravných emisií. Je to náš celonárodný problém, bez ohľadu na to, v ktorej aglomerácii sa človek nachádza, od západu na východ, od juhu na sever, ale ak dovolíte, keďže vznik tejto legislatívy a tohto návrhu legislatívne ho inšpirovalo hlavné mesto, tak na chvíľu ostaneme v Bratislave. Nedávne meranie, mimoriadne meranie ukázalo, že vzduch v našom hlavnom meste Bratislave je mimoriadnym rizikom pre zdravie obyvateľov, obyvateliek, návštevníkov a návštevníčok. Toto meranie znečistenia ovzdušia v našom hlavnom meste realizovala skupina odborníkov a odborníčok z nemeckej organizácie Deutsche Umwelthilfe, ktorí a ktoré namerali mimoriadne vysoké hodnoty oxidu dusíka a ultrajemných častíc. A v prípade ultrajemných častíc platí, že čím je tá častiča, častica menšia, tak tým hlbšie sa do organizmu vie dostať a spôsobiť o to väčšie zdravotné komplikácie. A tu hovoríme o naozaj širokom spektre zdravotných problémov, vrátane problémov respiračných, napríklad astmy, cez poškodenie imunitného systému, cez poruchy neurologického vývoja, špeciálne pri deťoch. Ale vedecky dokázané je tiež, že znečistenie ovzdušia môže u ľudí spustiť série dušených chorôb od schizofrénie, cez bipolárnu poruchu, až po depresiu. Znečistenie ovzdušia je hrozba pre všetkých ľudí bez rozdielu, no najvýraznejšie vie znečistenie ovzdušia zaťažiť zdravie detí, ako som spomínal, tehotných, ale rovnako mimoriadne postihuje ľudí v seniorskom veku a ľudí s chronickými chorobami. A tu sa hádam všetci zhodneme, v tomto pléne, aj tí ktorí a ktoré tu nie sú, že nemôžeme tento problém viac ignorovať, pretože vyvíja ďalší zbytočný tlak na náš, aj tak už dosť výrazne vyčerpávaný zdravotnícky systém. Aké je teda riešenie. Riešením rozhodne nie je nečinnosť a ignorácia faktov, ktorých sme si vedomí dlhé roky. Riešením určite nie je regulácia regulácie individuálnej automobilovej dopravy. Práve možnosť takejto štátnej regulácie prináša návrh zákona o ktorom v tomto momente v tomto pléne rokujeme. Naopak existujú kvanta dát a na vaše požiadanie rád dodám. Kvanta dát, že podpora a rozvoj udržateľnej dopravy sú príležitosťou, a to bude znieť tak vznešene, až billboardovo, sloganovo, ale naozaj, lepší, kvalitnejší, zdravší a udržateľnejší život pre všetkých ľudí, bez ohľadu na to, či žijú v mestách alebo v obciach. A zároveň je dokázané, a sú na to dobré príklady, že podpora udržateľnej mobility je zároveň impulzom pre lokálne podnikanie, na čo tiež existujú dôkazné dáta a dobré príklady, ktorými sa vieme inšpirovať. Nemusíme nič vymýšľať, stačí to len skopírovať. Všetky moderné a najmä zodpovedné vlády a samosprávy sa vydali na cestu priamej podpory udržateľnej mobility a podstupujú systematické politické kroky na to, aby rozvíjali verejnú dopravu a aby utlmovali a presmerovávali individuálnu automobilovú dopravu špeciálne z historických centier miest. Zavše si dovolím na tomto mieste uviesť jeden jediný príklad, ktorý je z kategórie tak blízko a tak strašne ďaleko. Máme ho kúsok, keď sa spustíme po Dunaji, tak sa dostaneme do Budapešti, ktorá získala minulý rok európsku cenu mobility. A ak sa pýtate, prečo Budapešť, tak Budapešť preto, pretože dnes je európskym lídrom dostupnosti bezpečnejšej a udržateľnejšej dopravy. Okrem mnohého iného, čo toto mesto robí v udržateľnej doprave, podčiarkujem, že Budapešť aktuálne buduje novú zónu na nábreží Dunaja, ktorá bude kompletne bez áut, priateľská k peším, k cyklodoprave, k šporutujúcim, k rodinám, ku mladým ľuďom, k ľuďom v seniorskom veku, ktorí chcú aktívne tráviť svoj voľný čas vo svojom rodnom, alebo v meste v ktorom, ktoré navštevujú, alebo v ktorom žijú. Áno, pochopiteľne, aj tam bol proti týmto zmenám na začiatku masívny odpor. Aj tam odporcovia veštili dopravný kolaps, armagedon, koniec všetkého, koniec zemegule kvôli zmenám v doprave a ako isto viete, Budapešť naďalej stojí. Mesto investovalo veľké úsilie do toho, aby začalo utlmovať dopravu, aby mesto rozpohybovalo, rozbicyklovalo, aby mesto presadilo do verejnej dopravy, aby znížilo dopravné emisie, pretože Budapešť je mesto v tomto odvážne a dnes z tohto všetkého Budapešť profituje, pretože urobilo to, čo je po prvé nevyhnutné a po druhé využilo príležitosť. Dámy a páni, v tomto pléne sedia župani, sedia tu vicežupani, aj poslankyne, poslanci krajských, mestských, miestnych zastupiteľstiev a aj napriek tomu, že v mnohých veciach spolu nesúhlasíme, tak verím, že sa zhodneme na mále. A zhodneme sa na tom, že pre naše mestá, pre naše obce, pre našich obyvateľov a obyvateľky chceme iba a len to najlepšie. A verejné zdravie je podľa mňa jedna z kľúčových vecí, ktoré chceme pre ľudí na Slovensku. Hádam všetci chcem, aby sme námestia miest a ulice obcí vrátili ľuďom, deťom a komunitnému životu. Aby tieto verejné priestory ožili, aby tam ľudia sa vracali, aby tam radi trávili svoj voľný čas a hlavne, aby tam trávili čas bezpečne. Všetci do jedného a do jednej hádam chceme, aby sme kontinuálne zvyšovali bezpečnosť ľudí, atraktivitu našich verejných priestorov. Zároveň, aby sme zlepšovali úroveň verejného zdravia a tiež ruka v ruke s tým, aby sme podporovali aj adaptačné opatrenia na klimatickú zmenu, ktorej dopady sú čoraz akútnejšie a agresívnejšie. To je jednoducho holý fakt. A k tomuto odo mňa len taká malá poznámka pod čiarou. Bez adaptačných opatrení v sídlach, letné prívalové dažde, suchá, či horúčavy, jednoducho nezvládneme. A preto chcem podčiarknúť, že práve centrá miest a špeciálne na Slovensku, kde máme vybetónované eurofondové námestíčka sú tie najcitlivejšie miesta pre dopady klimatickej zmeny. A zároveň sú extrémnym rizikom pre verejné zdravie a má na to samozrejme priamy vplyv aj doprava. Veď si len spomeňte, napríklad na minulé alebo predminulé leto. V letných horúčavách sa centrá miest mimoriadne prehrievajú a čím vzniká aj takzvaný efekt mestských tepelných ostrovov, kde sú spevnené plochy často životne nebezpečné. Hádam nikomu z vás nemusím pripomínať, ako v lete stúpa počet záchranárskych výjazdov, keby sme tu mali Ferka Majerského, tak nám to potvrdí. Tie počty vieme vykázať tu a teraz. Len aby ste vedeli o akých číslach rozprávame. Minulý rok záchranári iba za mesiac jún riešili 3364 kolapsov z tepla. A potom prišiel rovnako kritický júl a august. No a keď sa vrátim ku znečisteniu ovzdušia, tak to na rozdiel od tých kolapsov z tepla je nie až tak ľahko vyčísliteľné, ale predsa máme na to mozgy a kapacity, ktoré to vedia vyčísliť. Toho tichého zabijaka. Podľa oficiálnych štatistík si znečistené ovzdušie na Slovensku ročne vyžiada až 5000 zbytočných predčasných úmrtí, špeciálne napríklad na kardiovaskulárne alebo respiračné ochorenia. No a systémovou politickou odpoveďou na toto by malo byť aj riešenie priamo v teréne. Riešenia, ktoré utlmia dopravu v sídlach, vytvoria prostredie pre lepší pohyb peších, pre kvalitnejšiu, modernejšiu, dostupnejšiu, bezpečnejšiu hromadnú dopravu, napríklad. Ale ani toto nie je našou realitou, dámy a páni. Včera sme tu rozprávali o tom, ako aj kolega Lackovič pred chvíľou hovoril, že v akom finančnom stave sú naše samosprávy. Tak si zoberme, napríklad, lebo včera tu odznelo, že my progresívci žijeme v bratislavskej bubline. To nie je pravda. Zoberme si, napríklad mesto Púchov. Mesto Púchov, ktoré je jedným z najzelenších miest na Slovensku, ktoré ide ukážkovým príkladom v mnohých eniviromentálnych aktivitách a robia to, musím povedať, až nad rámec toho, čo je štandardom na Slovensku a teda ten štandard je dosť nízky, hej. A Púchov buduje kvalitnú segregovanú cyklistickú infraštruktúru. Púchov ako jedno z mála miest u nás na Slovensku poskytuje svojim občanom a občiankam bezplatnú hromadnú dopravu. Púchov tiež aktívne utlmuje individuálnu automobilovú dopravu v meste. A toto všetko robí, lebo to pani primátorka so svojím tímom považuje za jednu zo svojich priorít. A toto všetko robí aj napriek tomu, že mesto je finančne poddimenzované, presne tak, ako iné samosprávy v tejto krajine. No a teraz si predstavte, že vďake, alebo kvôli tomuto návrhu zákona má mesto ešte tŕpnuť, či náhodou neurobilo nejakú dopravnú úpravu, ktorá sa niekomu na ministerstve dopravy, nejakej komisii, bude zdať ako nevhodná a mesto za to, nedajbože, bude v budúcnosti platiť pokutu. Veď to je absolútny non sense. Na záver, aby som sa neopakoval, v skratke len pripomeniem, že tento návrh je v priamom rozpore s prijatým dokumentom strategického plánu rozvoja dopravy na Slovensku do roka 20 - 30. Konkrétne teda ide proti cieľom udržateľného rozvoja, konkurencieschopnosti dopravných módov a zvyšovania bezpečnosti. A tiež chcem pripomenúť to, čo hovorila kolegyňa Kleinert, k akej vízii sa prihlásila vláda Slovenskej republiky a napísala si to vo svojom programovom vyhlásení. A ja to chcem odcitovať, pretože tam, v tom programovom vyhlásení, v kľúčovom dokumente tejto vlády stojí, citujem: "že vláda Slovenskej republiky chce podporovať rozvoj cyklistickej dopravy, ako integrálnej súčasti udržateľnej dopravy s cieľom zvyšovania kvality života v mestách." A aha, skúška realitou. Realita je taká, že jedna jediná, veď nebude chodiť okolo horúcej kaše, jedna jediná cyklotrasa tu inšpirovala zákonodarcov, aby prišli s legislatívou, ktorá neprináša žiaden benefit, ani zdravotný, ani enviromentálny, ani finančný, ani antibyrokratický a rozhodne nevytvára priaznivé, ani povzbudzujúce prostredie pre utlmovanie dopravy a rozvoj udržateľnej mobility. Práve naopak, dámy a páni, práve naopak. A chcem tiež pripomenúť ten odpor, ktorý voči legislatíve od začiatku sledujeme ===== [15:10] Michal Sabo – Vystúpenie v rozprave Dobrý deň, vážený pán predsedajúci, ctené kolegyne, ctení kolegovia, samozrejme, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, kým moja kolegyňa Dana Kleinert rozprávala o tomto návrhu z pohľadu samosprávy, samo osebe je to vicestarostka Starého Mesta Bratislavy, rozprávala o obsahu samotného návrhu, tak aby som sa v závese po nej neopakoval, vo svojom vystúpení som sa rozhodol, že sa zameriam na zdravotný a environmentálny rozmer dopravy a na to, čo nutne potrebujeme v sídlach, a to je utlmovať individuálnu automobilovú dopravu a podporovať rozvoj udržateľnej mobility, a práve v týchto kategóriách mi pri tomto návrhu, cestnou terminológiou, bliká kontrolka. Isto to máte všetci pomerne v čerstvej pamäti, nebolo to až tak dávno, na predchádzajúcej schôdzi sme tu veľmi intenzívne a často počúvali o masívnom porušovaní ľudských práv. A ak teda rešpektujeme Ústavu Slovenskej republiky, čo teda verím, že všetci rešpektujeme, a ak rešpektujeme univerzálne ľudské práva, čo teda tiež verím, že všetci rešpektujeme, tak právo na čisté zdravot.. na zdravé a čisté životné prostredie je základné ľudské právo a toto právo je na Slovensku, teda terminológiou z minulej schôdze, masívne porušované. Preto si opakovane v tomto pléne dovoľujem tvrdiť, že ako verejné zdravie, tak životné prostredie, aj udržateľná mobilita by mali byť v modernej krajine Európskej únie premiérskou témou, respektíve premiérskymi témami. No nie sú, pretože kvalita, respektíve v našej realite nekvalita ovzdušia je mimoriadny problém, ktorý na Slovensku dlhodobo neriešime, systémovo už vôbec nie a politicky pred týmto problémom zatvárame oči a sme si toho vedomí aj vďaka, v úvodzovkách vďaka, žalobe Európskej komisie. A áno, pôvodcom tohto enormného problému, ktorý pred sebou stále tlačíme, je aj, samozrejme, množstvo dopravných emisií. Je to náš celonárodný problém bez ohľadu na to, v ktorej aglomerácii sa človek nachádza od západu na východ, od juhu na sever, ale ak dovolíte, keďže vznik tejto legislatívy a tohto návrhu legislatívneho inšpirovalo hlavné mesto, tak na chvíľu ostaneme v Bratislave. Nedávne meranie, mimoriadne meranie ukázalo, že vzduch v našom hlavnom meste Bratislave je mimoriadnym rizikom pre zdravie obyvateľov, obyvateliek, návštevníkov a návštevníčok. Toto meranie znečistenia ovzdušia v našom hlavnom meste realizovala skupina odborníkov a odborníčok z nemeckej organizácie Deutsche Umwelthilfe, ktorí a ktoré namerali mimoriadne vysoké hodnoty oxidu dusíka a ultrajemných častíc. A v prípade týchto ultrajemných častíc platí, že čím je tá častica menšia, tak tým hlbšie sa do organizmu vie dostať a spôsobiť o to väčšie zdravotné komplikácie. A tu hovoríme o naozaj širokom spektre zdravotných problémov vrátane problémov respiračných, napríklad astmy, cez poškodenie imunitného systému, cez poruchy neurologického vývoja, špeciálne pri deťoch, ale vedecky dokázané je tiež, že znečistenie ovzdušia môže u ľudí spustiť sériu duševných chorôb od schizofrénie cez bipolárnu poruchu až po depresiu. Znečistenie ovzdušia je hrozba pre všetkých ľudí bez rozdielu, no najvýraznejšie vie znečistenie ovzdušia zaťažiť zdravie detí, ako som spomínal, tehotných, ale rovnako mimoriadne postihuje ľudí v seniorskom veku a ľudí s chronickými chorobami. A tu sa hádam všetci zhodneme v tomto pléne, aj tí, ktorí a ktoré tu nie sú, že nemôžeme tento problém viac ignorovať, pretože vyvíja ďalší zbytočný tlak na náš aj tak už dosť výrazne vyčerpávaný zdravotnícky systém. Aké je teda riešenie? Riešením rozhodne nie je nečinnosť a ignorácia faktov, ktorých sme si vedomí dlhé roky. Riešením určite nie je regulácia regulácie individuálnej automobilovej dopravy. A práve možnosť takejto štátnej regulácie prináša návrh zákona, o ktorom v tomto momente v tomto pléne rokujeme. Naopak, existujú kvantá dát a na vaše požiadanie rád dodám, kvantá dát, že podpora a rozvoj udržateľnej dopravy sú príležitosťou, a ono to bude znieť tak vznešene, až bilbordovo, sloganovo, ale naozaj lepší, kvalitnejší, zdravší a udržateľnejší život pre všetkých ľudí bez ohľadu na to, či žijú v mestách, alebo v obciach. A zároveň je dokázané a sú na to dobré príklady, že podpora udržateľnej mobility je zároveň impulzom pre lokálne podnikanie, na čo tiež existujú dôkazné dáta a dobré príklady, ktorými sa vieme inšpirovať. Nemusíme nič vymýšľať, stačí to len skopírovať. Všetky moderné a najmä zodpovedné vlády a samosprávy sa vydali na cestu priamej podpory udržateľnej mobility a podstupujú systematické politické kroky na to, aby rozvíjali verejnú dopravu a aby utlmovali a presmerovávali individuálnu automobilovú dopravu, špeciálne z historických centier miest. Zavše si dovolím na tomto mieste uviesť jeden jediný príklad, ktorý je z kategórie tak blízko a tak strašne ďaleko. Máme ho kúsok, keď sa spustíme po Dunaji, tak sa dostaneme do Budapešti, ktorá získala minulý rok európsku cenu mobility. A ak sa pýtate, prečo Budapešť, tak Budapešť preto, pretože dnes je európskym lídrom dostupnosti bezpečnejšej a udržateľnejšej dopravy. Okrem mnohého iného, čo toto mesto robí v udržateľnej doprave, podčiarkujem, že Budapešť aktuálne buduje novú zónu na nábreží Dunaja, ktorá bude kompletne bez áut, priateľská k peším, k cyklodoprave, k športujúcim, k rodinám, ku mladým ľuďom, k ľuďom v seniorskom veku, ktorí chcú aktívne tráviť svoj voľný čas vo svojom rodnom, alebo v meste, v ktorom, ktoré navštevujú alebo v ktorom žijú. Áno, pochopiteľne, aj tam bol proti týmto zmenám na začiatku masívny odpor. Aj tam odporcovia veštili dopravný kolaps, armagedon, koniec všetkého, koniec zemegule kvôli zmenám v doprave a ako isto viete, Budapešť naďalej stojí. Mesto investovalo veľké úsilie do toho, aby začalo utlmovať dopravu, aby mesto rozpohybovalo, rozbicyklovalo, aby mesto presadilo do verejnej dopravy, aby znížilo dopravné emisie, pretože Budapešť je mesto v tomto odvážne a dnes z tohto všetkého Budapešť profituje, pretože urobilo to, čo je po prvé nevyhnutné a po druhé využilo príležitosť. Dámy a páni, v tomto pléne sedia župani, sedia tu vicežupani aj poslankyne, poslanci krajských, mestských, miestnych zastupiteľstiev a aj napriek tomu, že v mnohých veciach spolu nesúhlasíme, tak verím, že sa zhodneme na mále. A zhodneme sa na tom, že pre naše mestá, pre naše obce, pre našich obyvateľov a obyvateľky chceme iba a len to najlepšie. A verejné zdravie je podľa mňa jedna z kľúčových vecí, ktoré chceme pre ľudí na Slovensku. Hádam všetci chceme, aby sme námestia miest a ulice obcí vrátili ľuďom, deťom, komunitnému životu, aby tieto verejné priestory ožili, aby tam ľudia sa vracali, aby tam radi trávili svoj voľný čas a hlavne aby tam trávili čas bezpečne. Všetci do jedného a do jednej hádam chceme, aby sme kontinuálne zvyšovali bezpečnosť ľudí, atraktivitu našich verejných priestorov., zároveň aby sme zlepšovali úroveň verejného zdravia a tiež ruka v ruke s tým aby sme podporovali aj adaptačné opatrenia na klimatickú zmenu, ktorej dopady sú čoraz akútnejšie a agresívnejšie. To je jednoducho holý fakt. A k tomuto odo mňa len taká malá poznámka pod čiarou. Bez adaptačných opatrení v sídlach letné prívalové dažde, suchá či horúčavy jednoducho nezvládneme. A preto chcem podčiarknuť, že práve centrá miest, a špeciálne na Slovensku, kde máme vybetónované eurofondové námestíčka, sú tie najcitlivejšie miesta pre dopady klimatickej zmeny a zároveň sú extrémnym rizikom pre verejné zdravie a má na to, samozrejme, priamy vplyv aj doprava. Veď si len spomeňte napríklad na minulé alebo predminulé leto. V letných horúčavách sa centrá miest mimoriadne prehrievajú a čím vzniká aj tzv. efekt mestských tepelných ostrovov, kde sú spevnené plochy často životu nebezpečné. Hádam nikomu z vás nemusím pripomínať, ako v lete stúpa počet záchranárskych výjazdov, keby sme tu mali Ferka Majerského, tak nám to potvrdí. Tie počty vieme vykázať tu a teraz. Len aby ste vedeli, o akých číslach rozprávame, minulý rok záchranári iba za mesiac jún riešili 3 364 kolapsov z tepla. A potom prišiel rovnako kritický júl a august. No a keď sa vrátim ku znečisteniu ovzdušia, tak to na rozdiel od tých kolapsov z tepla je nie až tak ľahko vyčísliteľné, ale predsa máme na to mozgy a kapacity, ktoré to vedia vyčísliť, toho tichého zabijaka. Podľa oficiálnych štatistík si znečistené ovzdušie na Slovensku ročne vyžiada až 5 000 zbytočných predčasných úmrtí, špeciálne napríklad na kardiovaskulárne alebo respiračné ochorenia. No a systémovou politickou odpoveďou na toto by malo byť aj riešenie priamo v teréne. Riešenia, ktoré utlmia dopravu v sídlach, vytvoria prostredie pre lepší pohyb peších, pre kvalitnejšiu, modernejšiu, dostupnejšiu, bezpečnejšiu hromadnú dopravu napríklad. Ale ani toto nie je našou realitou, dámy a páni. Včera sme tu rozprávali o tom, ako aj kolega Lackovič pred chvíľou hovoril, že v akom finančnom stave sú naše samosprávy. Tak si zoberme napríklad, lebo včera tu odznelo, že my progresívci žijeme v bratislavskej bubline. To nie je pravda. Zoberme si napríklad mesto Púchov. Mesto Púchov, ktoré je jedným z najzelenších miest na Slovensku, ktoré ide ukážkovým príkladom v mnohých environmentálnych aktivitách a robia to, musím povedať, až nad rámec toho, čo je štandardom na Slovensku, a teda ten štandard je dosť nízky, hej? Púchov buduje kvalitnú segregovanú cyklistickú infraštruktúru. Púchov ako jedno z mála miest u nás na Slovensku poskytuje svojim občanom a občiankam bezplatnú hromadnú dopravu. Púchov tiež aktívne utlmuje individuálnu automobilovú dopravu v meste. A toto všetko robí, lebo to pani primátorka so svojím tímom považuje za jednu zo svojich priorít. A toto všetko robí aj napriek tomu, že mesto je finančne poddimenzované, presne tak ako iné samosprávy v tejto krajine. No a teraz si predstavte, že vďaka, alebo kvôli tomuto návrhu zákona má mesto ešte tŕpnuť, či náhodou neurobilo nejakú dopravnú úpravu, ktorá sa niekomu na ministerstve dopravy, nejakej komisii, bude zdať ako nevhodná a mesto za to, nedajbože, bude v budúcnosti platiť pokutu. Veď to je absolútny nonsens. Na záver, aby som sa neopakoval, v skratke len pripomeniem, že tento návrh je v priamom rozpore s prijatým dokumentom strategického plánu rozvoja dopravy na Slovensku do roka 2030. Konkrétne teda ide proti cieľom udržateľného rozvoja, konkurencieschopnosti dopravných módov a zvyšovania bezpečnosti. A tiež chcem pripomenúť to, čo hovorila kolegyňa Kleinert, k akej vízii sa prihlásila vláda Slovenskej republiky a napísala si to vo svojom programovom vyhlásení. A ja to chcem odcitovať, pretože tam, v tom programovom vyhlásení, v kľúčovom dokumente tejto vlády stojí, citujem, že "vláda Slovenskej republiky chce podporovať rozvoj cyklistickej dopravy ako integrálnej súčasti udržateľnej dopravy s cieľom zvyšovania kvality života v mestách". A aha, skúška realitou. Realita je taká, že jedna jediná, veď nebudeme chodiť okolo horúcej kaše, jedna jediná cyklotrasa tu inšpirovala zákonodarcov, aby prišli s legislatívou, ktorá neprináša žiaden benefit, ani zdravotný, ani enviromentálny, ani finančný, ani antibyrokratický, a rozhodne nevytvára priaznivé ani povzbudzujúce prostredie pre utlmovanie dopravy a rozvoj udržateľnej mobility. Práve naopak, dámy a páni, práve naopak. A chcem tiež pripomenúť ten odpor, ktorý voči tejto legislatíve od začiatku sledujeme, spomenúť to, že tento návrh prešiel, teda ja si nepamätám, že by niektorý návrh som videl, že by mal také rozsiahle rozporové konanie s desiatkami pripomienok od ZMOS-u, od únie miest, od ... od vyšších územných celkov, od SK8-čky ako takej, od verejnosti a pripomeňme si, že ten počet pripomienkujúcich bol naozaj extenzívny. No aj napriek tomu celému tu rokujeme o novele, ktorá nikomu nepomôže a takmer nikto ju nechce. Teda s výnimkou jej ideových otcov, samozrejme. Ja chcem len na záver povedať, že právo šoférovať svoje auto naozaj v tejto republike ani na tejto planéte nie je ľudské právo, hej? A ja sa pýtam na záver to donutilovské: komu tím prospějete? Ďakujem. (Potlesk.) [15:14] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou pani poslankyňa Kramplová, prosím, máte slovo. [15:14] Dagmar Kramplová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Pán poslanec Sabo, hovorili ste vo svojom príspevku, že hlavným cieľom je utlmiť individuálnu automobilovú dopravu. V Bratislave ste s touto filozofiou už niekoľko rokov, čo ste pri vedení Bratislavy, začali aj v praxi, ale zároveň ste podstatne aj zhoršili fungovanie mestskej hromadnej dopravy, keď je treba takmer vždy dva až trikrát prestúpiť, aby sa cestujúci dostali do svojho cieľa. Tak by som vám chcela poblahoželať, lebo týmito opatreniami, Progresívne Slovensko, sa už podarilo v Bratislave utlmiť individuálnu automobilovú dopravu tak, že ste z bratislavských ciest spravili jedno súvislé parkovisko. Tvrdíte, že v Bratislave je mimoriadne znečistený vzduch, a ja tvrdím, že ste vašimi extrémnymi a nezmyselnými a škodlivými opatreniami tomu významne prospeli. Ak ste dávali do pozornosti ako príklad utlmovanie individuálnej automobilovej dopravy v Budapešti, tak treba dať do pozornosti aj ten fakt, že v Budapešti je metro a je normálne fungujúca mestská hromadná doprava, nie tak nezmyselne chaoticky a voči cestujúcim zlomyseľne ako v Bratislave. [15:14] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. S reakciou pán poslanec Sabo. [15:14] Michal Sabo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pani poslankyňa, ďakujem za vašu faktickú pripomienku, no, viete, akože čarovať sa dá, ale čarovať sa dá do výšky rozpočtu. A ten rozpočet je obmedzený. A bez ohľadu na to, že o akom rozpočte ktorej, ktorej, ktorého roka tu budeme rozprávať, ja som bol mestským poslancom a naozaj tie kapacity sú veľmi obmedzené. Mrzí ma to, ale, bohužiaľ, mesto niekde môže investovať a niekde musí šetriť. A tá najväčšia čiastka, na ktorej sa dá aj ušetriť, ale ktorá sa dá aj investovať je práve verejná doprava. Samozrejme, všetci chceme, aby tá verejná doprava fungovala dostupne, bezpečne, moderne, aby bola kvalitná, aby tam bola wifi, aby bola pomaly na každej ulici, ale keď nie sú peniaze, tak sa čarovať nedá. A, bohužiaľ, ten, ten, ten rozdiel medzi Budapešťou je, že má rádovo vyšší rozpočet. [15:14] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Ďalší písomne prihlásený do rozpravy je pán poslanec Dej, prosím, máte slovo. [15:22] Dávid Dej – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, pán spravodajca, poslanci a poslankyne, ja by som sa chcel vo svojom prejave venovať konkrétne jednej vete dôvodovej správy a potom by som chcel poukázať na to, ako by to asi vyzeralo v praxi, ak by tento návrh zákona bol schválený. V tej dôvodovej správe sa okrem iného píše, teraz citujem, že "návrh zákona má pozitívne vplyvy na rozpočet verejnej správy a negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie" a je tam naozaj doslova že negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie. Možno je to chyba, neviem, možno tam malo byť, však rozumiem, že mýliť sa je asi ľudské, mohlo sa stať, ale tak ja by som bol rád teda, ak by ste to potom vedeli možno dovysvetliť, ako to bolo myslené v tej dôvodovej správe, ja vám ju môžem aj kľudne dať, ak ju nemáte. (Rečník podával navrhovateľovi dôvodovú správu.) Ono je to napísané... (Reakcia navrhovateľa.) Dobre, super, takže naozaj sa tam píše, že to má negatívny vplyv na podnikateľské prostredie. A teraz by som chcel prejsť k tomu, ako by to asi v praxi vyzeralo, ak by tento návrh zákona vošiel do platnosti. A teda ak tento zákon prejde, tak úrady a obce budú musieť posielať na ministerstvo dopravy všetky žiadosti o umiestnení dopravných značiek, zariadení, či už sú to stĺpy, alebo teda už tú spomínané tie semafory, takže ak to neurobí, ako už bolo spomínané, hrozí tu pokuta, neviem teda, že čo máte od začiatku volebného obdobia stále nejaký konflikt s tými semaformi, ale veď však ja si počkám aj na vysvetlenie. No, tu je ten problém, čo ja najviac vnímam pri tomto návrhu zákona, je, a už to aj kolega Lackovič aj včera vo svojom prejave spomenul, že na jednej strane sa tu akože tvárime, že treba pomáhať mestám a obciam, ja absolútne súhlasím, veď vieme, že tie financie sú obmedzené a že tie mestá a obce naozaj tú pomoc potrebujú, ale na strane druhej teda hneď na druhý deň, ani nie 24 hodín nato, tu týmto zákonom ideme šikanovať mestá a obce. Bolo to tu spomínané, nechcem to konkrétne opakovať, ale vo vzťahu k tejto legislatíve sa naozaj negatívne vyjadrila aj únia miest a obcí, K8, dokonca aj ZMOS. As sa tu včera dokonca niektorí koaliční poslanci chválili tým, aká je výborná spolupráca medzi úniou alebo teda ZMOS-om a podobne, tak naozaj že tu treba povedať pre tú transparentnosť, že ani tieto celky s týmto návrhom zákona nesúhlasia. A mňa teda mrzí to, že ak by tento zákon vošiel do praxe, tak podľa mňa to len naozaj ukazuje tú absurdnosť, že ako by to v praxi vyzeralo. Ono by to v praxi vyzeralo podľa toho, ako je v tom návrhu zákona tak, že ak by, vymyslím si, ešte donedávna mal to šťastie kolega Lackovič byť starostom jednej obce, chcel by inštalovať možno spomaľovač rýchlosti pred miestnu škôlku, musel by sa teda obrátiť na ministerstvo dopravy, kde by to podľa tohto návrhu zákona posudzovali pravdepodobne nejakí anonymní úradníci. Neviem si to úplne v praxi predstaviť, ako by to teda vyzeralo, pretože nechcem aby to vyznelo že pritiahnuté za vlasy, ale teraz, ja neviem, sadnú si úradníci na ministerstve dopravy a budú posudzovať, či už je to obec Hviezdoslavovo, alebo iná obec na východnom Slovensku, či je v poriadku, či tam ten semafor alebo spomaľovač rýchlosti má byť, nemá byť. Na jednej strane sa teda tvárite, že chcete nejakým spôsobom odbremeniť ten štát od byrokracie a na druhú stranu je podľa mňa toto obrovská byrokratická záťaž pre rezort dopravy. Tak ako bolo spomínané, veď od toho aj tie mestá a obce máme, že majú nejaké kompetencie, že jednoducho vedia tú pomoc alebo riešenia adresovať oveľa adresnejšie, rýchlejšie. A ja to vnímam tento návrh zákona, že je to zasahovanie do právomocí miest a obcí, ktoré boli úplne legálne demokraticky zvolené, majú tú právomoc rozhodovať o tom, aj napríklad či chcú mať cyklotrasu, alebo ju nechcú mať, bolo to tu spomínané, takisto ste sa prihlásili v programovom vyhlásení vlády k tomu, že chcete podporovať cyklodopravu. Myslím si, že z pohľadu nielen životného prostredia je to veľmi dôležité, a mňa mrzí naozaj, že tento návrh zákona je namierený proti mestám a obciam. Mňa to, mňa to mrzí hlavne z toho dôvodu, pretože mestá a obce majú tú možnosť budovať, keď už sa bavíme o tých cyklotrasách, ktoré nielen teda sú udržateľnejšie z pohľadu dopravy, ale sú aj finančne menej náročné ako dajme tomu jazdiť dennodenne autom. Mňa by to aj naozaj zaujímalo, pán minister, keď tu ste, veď ja to neberiem vôbec osobne, ale či naozaj akože ministerstvo dopravy je v poriadku s týmto návrhom zákona, lebo bolo to tu spomínané, ono to skôr vyznie, ako keby to mala byť pomsta konkrétnej ulici v Bratislave, ale ja verím tomu, že máte argumenty, ktoré vysvetlia lepšie ako tá samotná dôvodová správa, ako tento návrh zákona pomôže tým mestám a obciam. Lebo naozaj ja mám pocit, že na jednu stranu sa tu usmievate, na druhú tie mestá a obce chcete týmto návrhom zákona doslova bičovať. Takže chcel by som vedieť teda, akým spôsobom toto pomôže a zmení momentálny stav, pretože ak teda predkladáme nejaké návrhy zákona, tak ja od toho očakávam, že majú zlepšiť nejakú aktuálnu situáciu, paradoxne v tomto prípade si myslím, že to ešte viacej tú situáciu zhorší. Si nemyslím osobne, že momentálne ministerstvo dopravy má taký silný aparát, žeby dokázali niečo takéto posudzovať, aby mali na to kapacity. Takže ja si myslím, že to je reálne že proti, proti vašemu vlastnému záujmu ako, ako ministrovi, takže mňa to mrzí. A nechcem teda opakovať mojich predrečníkov, myslím, že to veľmi dobre povedali, ale naozaj ja si myslím, že, že toto je absurdný zákon, ktorý si neviem ani, ani len že v praxi predstaviť. Samozrejme, sú zákony, o ktorých súhlasiť môžeme, nemusíme, môžeme mať iný názor, ale ja si naozaj neviem predstaviť tento zákon, ako to bude vyzerať, keď vojde do platnosti, že či nejaká obec na východnom Slovensku by teraz chcela nejaký semafor a musela by sa teda obrátiť na ministerstvo, resp. ak by aj sa rozhodli ten semafor tam umiestniť, tak by im mohla hroziť pokuta, voči ktorej sa vlastne ani nemôžu odvolať, takže... Hovorím, ani tá dôvodová správa, v ktorej sa píše, že to má pozitívny vplyv na verejný rozpočet, bolo to tu spomínané, ono to má, paradoxne, negatívny vplyv na verejný rozpočet vzhľadom na to, že to je obrovská byrokratická záťaž. A takisto nerozumiem tej vete v tej dôvodovej správe, že to má negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, neviem, možno to je chyba, ale tak naozaj to tu je, takže by som bol naozaj možno radšej aj pri príklade iných miest a obcí, keby v iných krajinách, kedy naozaj sa buduje tá cyklodoprava, udržateľná forma verejnej dopravy, je to, myslím si, že v našom vlastnom záujme bez ohľadu na teraz nejaké stranícke knižky, pretože vidíme, že naozaj globálne otepľovanie je téma, a myslím si, že mestá a obce vo vlastnom záujme by mali voči, voči tomuto bojovať, či už teda tým, že si tie cyklotrasy budujú, alebo, naopak, im nedáva štát polená pod nohy. Takže ja som chcel len toľko. Myslím si, že to veľmi dobre moji predrečníci spomenuli, ale ja naozaj si myslím, že tento zákon je ideologicky zafarbený, bolo to tu spomínané, vieme asi, o čo ide, ale príde mi absurdné, že podstate ministerstvo, ktoré ja osobne si myslím, že tento návrh zákona skomplikuje ich prácu, je to podľa mňa pre nich záťaž, niečo takéto tu predkladajú, zákon, ktorý nikomu nepomôže, skôr to je podľa mňa účelovo voči niektorým mestám a obciam, aby ich teda mohli šikanovať. A voči tomuto sa postavila aj K8-čka, ZMOS a únia miest a obcí, takže ani, ani tu naozaj nepanuje nejaké veľké nadšenie. Ďakujem pekne. [15:22] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne, na vaše vystúpenie je, sú štyri faktické poznámky a ako prvá pani poslankyňa Kleinert. Prosím. [15:24] Dana Kleinert – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Ja by som len chcela ešte znova teda zvýrazniť, že my už pri obciach máme cestný správny orgán, ktorý naozaj zodpovedne rieši tie projekty, kde úplne ideálne je to, keď to robíme v participácii s občanmi, s obyvateľmi, kde keď si len predstavíte ten výkres, snáď každý z vás videl, ako vyzerá taký dopravný výkres, tak tam je akože naozaj množstvo dopravných značení a tá absurdita toho, že sa máme buď pýtať ministerstva dopravy, alebo nás má kontrolovať, prípadne pokutovať, dokonca bezprecedentne vysokými pokutami, to je, to je proste že neuveriteľný nápad, ktorý naozaj nemá logiku. A fakt to tu nikto nepotrebuje, lebo náš cestný správny orgán alebo naše cestné správne orgány pracujú akože úplne v poriadku a naozaj tu nebola vyvolaná spoločenská objednávka po takomto niečom. A chcela som si, chcela som aj povedať to, že ono ďalší dôvod, prečo je to celé absurdné, je, že mnohé dopravné projekty sú napríklad financované z eurofondov a tam musíte deklarovať aj určitú udržateľnosť toho projektu, to znamená, že tam sa aj nemôže niekoľko rokov akože nič meniť. A teraz my sa máme ako mestá a obce rozhodovať medzi možným platením pokuty alebo teda medzi návratom už preinvestovaných miliónov z Európskej únie alebo že, do Európskej únie, alebo ako to akože chcete urobiť? Že to proste nemá vôbec logiku tento typ návrhu zákona, čiže fakt by som teda ocenila, keby sme to proste vôbec už neriešili a keby teda to minister stiahol. Ďakujem. [15:24] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho 29. Ďakujem. Pán poslanec Lackovič. [15:24] Marek Lackovič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. No, my sme doposiaľ nepočuli ani jeden, nieto ešte tri alebo päť, ako spomenul kolega Dej, benefity, ktoré by to malo priniesť, tento návrh alebo táto novela, slovenským samosprávam, slovenským mestám a obciam. Verím tomu, že možno v záverečnej reči pána ministra sa dozvieme, pretože tie benefity tu nevidíme a nevidia ich ani samosprávy, ani jednotlivé združenia, či už regionálne, alebo celoslovenské, ktoré samosprávy zastupujú. Vieme, a to treba prízvukovať, že tento zákon alebo táto novela vznikla z pera pána poslanca Mažgúta, pána poslanca Erika Kaliňáka, a vieme, že vznikla proti bratislavskému primátorovi Vallovi. Tu však, pán minister, by som vás chcel poprosiť, ak budem mať tých pár sekúnd ešte na záver, aby ste skúsili prehodnotiť, že či toto je naozaj to správne riešenie, pretože ubližuje prakticky každej jednej samospráve na Slovensku, neprináša žiadne benefity a naozaj nebol by to dobrý začiatok, aký, ako by ste mali vstúpiť do tohto súboja. Takže skúste to, prosím vás, ešte prehodnotiť, stále je čas sa o tom baviť a naozaj to možno odsunúť na neskôr alebo ideálne na nikdy. Ďakujem. [15:25] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Pán poslanec Štefunko. [15:25] Ivan Štefunko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Dávid, veľmi správne si poznamenal, aká je cyklistická doprava dôležitá pre budúcnosť našej krajiny, a nielen budúcnosť našej krajiny, ale aj Európy. Kľúčovou súčasťou budúcnosti dopravy je preto, lebo je to jeden z najudržateľnejších, najzdravších, najefektívnejších a cenovo najdostupnejších spôsobov mestskej dopravy. Zároveň to aj vplýva pozitívne na zdravie a nielen teda dospelých, ale aj detí. Slovensko má extrémne veľký problém s obezitou malých detí a my im potrebujeme vytvoriť priestor na to, aby sa presúvali do školy napríklad na bicykloch a nielen, ja neviem, po chodníkoch, čo v zásade ani nie je legálne, ale mali by byť oddelené cyklopruhy. To, že to Erikovi Kaliňákovi alebo, ja neviem, pánovi Mažgútovi nevadí, to je jedna vec, druhá vec je, že aj európske vlády sa zaviazali minulý týždeň na výstavbu cyklistickej infraštruktúry v prvom, v prvej cyklistickej deklarácii, ktorú podporila Európska komisia, bude ju schvaľovať Európsky parlament. To znamená, že trošičku to vyplýva aj z našich záväzkov. Myslím si, že spôsob, akým sa to posudzuje, že niekto povie, že teraz je ten cyklopruh prázdny, a preto bol zbytočný, je blbosť. Lebo napríklad Kodaň tiež keď vybudovali cyklopruhy, tak boli prázdne, o dva, o tri roky sa naplnili, lebo ľudí si, ľudia si zvykli po nich chodiť. Podobne bol prázdny most Apollo, keď bol vybudovaný, dva-tri roky niekto hovoril, že je zbytočný, a teraz je most Apollo úplne plný. To znamená, že ten zvyk je veľmi dôležitý, ktorý, ktorý treba ako kebyže nasadiť do hláv občanov. [15:25] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Pani poslankyňa Turčanová. [15:27] Andrea Turčanová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Taktiež celkom nerozumiem účelu tohto zákona, pretože cestné správne orgány má každá obec ako prenesený výkon štátnej správy, okrem toho sú cestné orgány ako odvolacie orgány na okresných úradoch, okrem toho máme v mestách dopravné inšpektoráty, ktoré sa vyjadrujú k akýmkoľvek zásahom, ktoré robí samospráva hlavne na cestách II. a III., teda I., II. a III. triedy. My v Prešove sme využívali eurofondy nielen na to, že sme robili cyklotrasy a robili sme ich dokonca aj tak, že sme časť miestnych komunikácií, veľmi podobný prípad ako v Bratislave, vyčlenili, dostali sme eurofondy na to, urobili sme to, myslím si, že to ľudia oceňujú, ale okrem toho sme začali stavať ešte teda pred viacerými rokmi aj buspruhy. To znamená, že teraz všetky tieto naše aktivity by mali byť podrobené kontrole a môže sa stať, že to isté ministerstvo, ktoré vtedy schválilo eurofondový projekt, teraz nám dá za to isté pokutu, ak bude toto platiť. Takže naozaj si dávam otázku, pán minister, že aký je účel toho, lebo píše sa tu, že to nebude mať žiaden vplyv na verejnú správu a na službu pre občana, a ja si práve myslím, že toto bude mať negatívny vplyv na službu pre občana, pretože samospráva je tá, ktorá sa najviac, je najbližšie občanovi a najviac sa snaží robiť pre toho občana. A naozaj ak budujeme cyklotrasy a robíme buspruhy, je to preto, aby sme posilnili verejnú dopravu a alternatívne zložky dopravy a odbremenili autá, teda naše cesty od áut. Ďakujem. [15:27] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. S reakciou na faktické pán poslanec Dej. [15:29] Dávid Dej – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci, a rovnako tak ďakujem kolegom a kolegyniam, ktorí reagovali formou faktických poznámok. No, ono je naozaj, ako stále nechápem aj napriek tomu, že tu bolo niekoľko prejavov a faktických reakcií, že komu tento zákon v praxi pomôže, pretože tak ako o ňom teraz momentálne diskutujeme, aj keď síce zatiaľ iba v rámci opozície, tak naozaj prichádzame spoločne na to, že tento zákon viac uškodí, ako, ako pomôže, lebo jednoducho ono je to byrokracia na úkor demokracií, týmto pádom aj spochybňujeme nejaké možno postavenie a kompetencie samospráv. Hej, že tu je napísané, že, teda v tej dôvodovej správe, že súčasná právna úprava neposkytuje ministerstvu náležité kompetencie v prípadoch, ak nežiaducimi opatreniami orgánov miestnej samosprávy či obcí dôjde k ohrozeniu verejného záujmu. A teraz ja neviem, že dajme tomu mesto alebo nejaká obec na Slovensku sa rozhodne, že v ich verejnom záujme je budovať tie cyklotrasy, a teraz naopak to možno vidí ministerstvo dopravy, ktoré si povie, že ale toto nie je verejný záujem, tak potom ja neviem, že prečo by to ministerstvo malo byť ten, ten orgán, ktorý proste rozhodne, že toto nie je vo verejnom záujme, keď dajme tomu aj občania si zvolia nejaké vedenie miestnej obce alebo teda mesta s tým, že aj toto môže mať kľudne v tom programe, že chcú budovať tie cyklotrasy, že chcú sa jednoducho presúvať na bicykloch alebo využívať inú formu tej udržateľnej dopravy. A teraz ministerstvo si povie, že no tak im sa na tejto ceste zrovna tá cyklotrasa úplne nehodí, lebo možno sú tam o päť minút dlhšie zápchy, a teraz tomu mestu a obci reálne hrozí vysoká pokuta, voči ktorej sa nevie ani odvolať, ale napriek tomu tu včera počúvame, ako vlastne táto vládna koalícia najviac pomáhala alebo súčasne pomáha samosprávam, čo ide úplne v rozpore s týmto zákonom, ktorý tu dnes máme. Ďakujem pekne. [15:29] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne a týmto sme vyčerpali zoznam písomne prihlásených do tejto rozpravy, preto sa chcem spýtať, či sa niekto chce prihlásiť ústne. Uzatváram týmto momentom možnosť prihlásiť sa ústne. A, pán poslanec Dostál, prosím, máte slovo. [15:31] Ondrej Dostál – Vystúpenie v rozprave Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, poviem iba dve veci. Po prvé, programové vyhlásenie vlády uvádza: „Podpora regionálneho rozvoja je nevyhnutnosť a modernizácia samosprávy oprávnená potreba, preto vláda bude k regionálnemu rozvoju a modernizácii samosprávy pristupovať na základe dvoch princípov: žiadne rozhodnutia bez diskusie a žiadne kompetencie bez peňazí. Vláda preto zavedie do legislatívneho procesu tzv. doložku zlučiteľnosti s Európskou chartou miestnej samosprávy." Táto doložka ešte nebola zavedená, nie je realitou, ale keby sme si urobili test, či tento návrh zákona je, alebo nie je v súlade s chartou, tak obávam sa, že by výsledkom bolo, že nie je. Už tu k tomu hovorila aj pani poslankyňa Kleinert, týka sa to čl. 4 a čl. 8, stručne zacitujem: "Vo všeobecnosti správu verejných vecí vykonávajú prednostne tie orgány, ktoré sú k občanovi najbližšie. Priznanie kompetencie inému orgánu by malo zohľadňovať rozsah a charakter úlohy i požiadavky efektívnosti a hospodárnosti. Právomoci udelené miestnym orgánom sú obyčajne plné a výlučné, tieto právomoci nesmie porušiť ani obmedzovať žiaden ústredný či regionálny orgán s výnimkou prípadov ustanovených zákonom. Akýkoľvek správny dohľad nad činnosťou miestnych orgánov je obyčajne zameraný len na zabezpečovanie jej súladu s právom a ústavnými princípmi; správny dohľad však tam, kde je to účelné, môžu vykonávať aj vyššie orgány, pokiaľ ide o plnenie úloh, ktorých výkon je prenesený na miestne orgány. Správny dohľad nad miestnymi orgánmi sa vykonáva tak, aby sa zabezpečila vyváženosť medzi mierou zasahovania kontrolného orgánu a významom záujmov, ktoré má v úmysle chrániť." Považujem za dosť jasné, že tento zásah nie je primeraný a zodpovedajúci tým cieľom, ktoré sú deklarované. A druhá vec, ktorú by som chcel povedať, a v tom sa asi budem trochu líšiť s predrečníkov, ktorí vystupovali v rozprave, pani poslankyňa a páni poslanci z Progresívneho Slovenska, tak áno, treba otvorene povedať, že toto je lex Vajanského nábrežie. A ja na rozdiel od kolegyne a kolegov z Progresívneho Slovenska k tomu novému riešeniu dopravy na Vajanskom nábreží nemám až taký pozitívny vzťah. Nemyslím si, že to bolo šťastné. To konkrétne riešenie podľa môjho názoru nie je dobré a úplne rozumiem tým, ktorí sú k nemu kritickí. A teda ja som nešofér, takže mňa sa to bezprostredne netýka, ja som tam nevyšiel s podvozkom na tie, na tie nárazníky, ale, ale registrujem veľkú nespokojnosť s tým, ako je to riešené. Registrujem kritiku a považujem ju za oprávnenú tým, ako sa to komunikovalo, tým, že tomu nepredchádzala nejaká participácia pri príprave toho, že sa to v podstate mocensky pretlačilo. A teda nakoniec, keďže nie som progresívec, tak ani úplne nezdieľam ten zápal v boji proti autám a snahu vytláčať individuálnu automobilovú dopravu, však, samozrejme, nech sa rozvíja cyklodoprava, nech, nech sa rozvíja hromadná doprava, ale motoristi a ľudia, ktorí používajú autá, nie sú nepriatelia, nemali by sme sa k nim takto správať. A v tejto konkrétnej veci som ja asi na úplne inej pozícii ako tuto kolegyne a kolegovia z Progresívneho Slovenska, ale napriek tomu si nemyslím, že to, že v nejakej konkrétnej veci mám iný názor na to, čo robí samospráva, že je to dôvod na to, aby sa zmenil zákon a aby prostredníctvom zmeny zákona štát zasahoval do právomoci, ktorá je zverená samospráve, ktorú samospráva vykonáva, je schopná ju vykonávať. A mne sa to môže ako obyvateľovi Bratislavy nepáčiť, čo robí tá samospráva, ale keď to chcem zmeniť, tak to mám zmeniť tak, že vymením tú samosprávu, vymením primátora, vymením zastupiteľstvo, alebo budem na nich tlačiť, aby, aby zmenili nejaké politiky, ktoré robia, nie prostredníctvom toho, že parlamentná väčšina si schváli účelový zákon, prostredníctvom ktorého bude štát a štátne orgány vstupovať do niečoho, čo patrí samospráve a čo samospráva je schopná vykonávať. Čiže ja budem hlasovať proti tomuto návrhu zákona. Ďakujem. [15:31] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Štyri faktické poznámky v reakcii na vaše vystúpenie. A ako prvý pán poslanec Lackovič. [15:37] Marek Lackovič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán poslanec Dostál nám to pripomenul a my sme na to, alebo ja som na to skoro zabudol, že veď my tu predsa od 13. marca máme novú radu pre regionálny rozvoj, ktorá nahradila radu pre politiku súdržnosti, viesť ju má pán minister investícií Richard Raši a ten hovorí, že jeden z cieľov je dialóg so samosprávami. A tak ako ste dodali, Michal Kaliňák povedal, že rada bude sitom pre všetky rozhodnutia, a my dnes nevieme, alebo skôr tušíme, že tá odpoveď bude zlá, alebo odpoveď bude taká, že táto rada sa ani len omylom nedotkla tohto veľmi dôležitého návrhu, ktorý má naozaj významný vplyv negatívny na všetky samosprávy na Slovensku. Otázka je potom, načo zriaďujeme pompézne, s veľkým pátosom nové rady, ktoré na konci dňa nemáme ani tú slušnosť prizvať k rokovaciemu stolu a baviť sa potom s nimi o novelizácii cestného zákona. Neuveriteľné a nepochopiteľné pre mňa. Ďakujem pekne. [15:37] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Pani poslankyňa Kleinert. [15:38] Dana Kleinert – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Keď sa tu spomenulo teda lex Vajanského, ako teda sa to dá nazvať aj tento návrh, myslím si teda, že je dôležité povedať, že na základe teda jednej konkrétnej veci, ktorá sa nie každému môže páčiť, tak ako meniť zákon tak, že to obmedzí všetkých takmer tritisíc obcí v štáte, mi príde naozaj nie úplne šťastné riešenie, hlavne nie u tak pragmatického a podľa mňa konštruktívneho človeka, ako je pán minister. Ale teda môžeme si čokoľvek myslieť o ulici Vajanského, o tej cyklotrase, no však veď aj krajšia mohla byť, aj viacej kvetov tam mohlo byť, ale mňa teda mrzí ten naratív, že my ako Progresívne Slovensko si myslíme, že motoristi sú nepriatelia, lebo nie je to tak. Ja sama som aj motoristka, ale som aj cyklistka, zároveň rada chodím pešo, ale teda dôležité je povedať, že na Vajanského nezmizol automobilový pruh, my sme ho nezrušili, automobilový pruh, my sme iba pridali, my ako mesto myslím, pruh pre cyklistov. To znamená, stále tade môže chodiť auto, stále tade chodí električka a zároveň tade môžu bezpečne chodiť cyklisti. A to je dôležité, že sa, že sa rozširujú možnosti pre iné formy dopravy. A keď sme už pri dátach, ja mám teda akože okno presne nad Vajanského, takže ja to denne vidím a denne tade chodím a akože aj naozaj aj v zime tade chodili cyklisti a aj malé deti napríklad do školy. A čísla sú jasné, lebo už máme aj ako na základe sčítačov čísla, v studenom marci to bolo okolo tisíc cyklistov denne a teraz už sa to šplhá na vyše dvetisíc denne. A bude to viacej, ako povedal aj pán Štefunko, to proste o pár rokov bude cyklotrasa, ktorá bude hojne využívaná. ----------------------------------------- Čiže ja by som len bola veľmi rada, aby sme kvôli niečomu, čo si v súčasnosti môžeme myslieť, nepoznajúc trendy vo svete, že je lepšie mať tisíc cyklistov ako tisíc áut namiesto tých cyklistov, tak že ten proste, že, že tým pádom akože urobíme takúto, takýto, takúto, no proste návrh zákona, ktorý nikto nepotrebuje. [15:40] Michal Šimečka Ďakujem. Pán poslanec Dej. [15:40] Dávid Dej – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega Dostál, ďakujem veľmi pekne za váš prejav aj napriek tomu, že s tou druhou časťou som nie úplne súhlasil, som rád, že ste to povedali, pretože ono o tomto to presne je, že to, že niekto má na niečo iný pohľad, iný názor, neznamená, že automaticky prijmeme zákon, ešte k tomu z dielne ministerstva, len preto, že sa mi niečo nepáči. Ja neviem, že mne to príde že nielen o tom Vajanskom nábreží, kde sú nejaké dva cyklopruhy spojené teda s buspruhmi, veď my tu máme ďalších skoro tritisíc miest a obcí, že to nie je len o Bratislave, že to jednoducho sa dotýka aj, to má oveľa väčší rozsah. A mne to príde ako keby teraz, ja neviem, už tu máme teda aj nové ministerstvo športu a teraz si zoberme zase nejaký iný príklad, že v nejakom, v nejakej obci niekde na strednom Slovensku, nech teda nepoužívam za príklad len východné Slovensko, sa teraz rozhodne nejaká obec zriadiť futbalové ihrisko, ale minister športu si povie, že on by tam chcel radšej atletickú dráhu, tak teraz všetky tieto športoviská bude musieť posudzovať ministerstvo športu a cestovného ruchu a ak sa tie obce nezariadia tak, ako sa, ako by si to ministerstvo želalo, tak dostanú obrovskú pokutu. Toto je v princípe úplne, úplne rovnako, toto je že úplne rovnaký príklad toho, že, samozrejme, môžeme mať na veci iný názor, ale tak veď keď sa to niečo týka kompetencií a právomocí miest a obcí, tak nech si to tí občania riešia s tou samosprávou na tej lokálnej úrovni, veď od toho predsa aj tie mestá a obce máme. Nerozumiem tomu, prečo by malo ministerstvo dopravy zasahovať do kompetencií miest a obcí. Ja si myslím, že tie mestá a obce nie raz ukázali, že sú dostatočne kompetentné a že im treba naozaj nechať tú, tie rozviazané ruky, a ja si myslím, že toto sa naozaj dá riešiť aj úplne, ak teda vôbec to treba riešiť, si myslím, že sa to dá riešiť úplne ináč ako na pôde Národnej rady. Ďakujem pekne. [15:40] Michal Šimečka Ďakujem. Pán poslanec Štefunko. [15:42] Ivan Štefunko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Ondrej, ako si veľmi dobre ukázal, sú veci, na ktorých sa nezhodneme, a veci, na ktorých sa nezhodneme, je urgentnosť klimatickej krízy. Ty ako reprezentant Konzervatívneho inštitútu Milana Rastislava Štefánika alebo OKS ste hovorili pred pätnástimi rokmi, že klimatická kríza tu nie je a že človek neohrozuje svojím konaním zemeguľu alebo teda životné prostredie. Myslím, že už to teraz nehovoríte, ale ber to tak, že my progresívci pozeráme dopredu. Proste snažíme sa predvídať a učíme sa od najlepších. A učíme sa od najlepších v mestách, čo je napríklad teda Kodaň alebo Amsterdam, alebo rôzne iné mestá, ktoré proste adaptovali cyklopruhy a pritom teda nebojovali proti motoristom. Ja osobne teda motorista som, mám síce teda aj elektrické auto, ale snažím sa, snažím sa vypúšťať čo najmenej teda emisií a snažím sa, nazvime to, aj internalizovať externality, a tým pádom prehovárať ľudí, aby používali čo najmenej autá v mestách, špeciálne keď to dýchame my a naše deti. Takže cyklodoprava aj na Vajanského je veľmi dôležitá záležitosť. Môžeme naozaj, ako si správne povedal, a s tým úplne súhlasím, tlačiť na primátora alebo na, na mestské zastupiteľstvo, ale kvôli tomu zákon je naozaj zbytočnosť na to, aby sme potešili mládežnícku organizáciu SMER-u. To naozaj nemusíme. Ďakujem. [15:42] Michal Šimečka Ďakujem. Pán poslanec Dostál s reakciou na faktické. [15:44] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem všetkým kolegom za reakcie formou faktických poznámok. Som rád, že iniciatíva SMER-u pomohla nastoliť debatu medzi liberálnymi konzervatívcami a progresívcami na pôde Národnej rady, a teda je jasné, v čom sa zhodneme aj v čom sa nezhodneme. Pán poslanec Štefunko povedal, že vy progresívci pozeráte dopredu, my zase ako konzervatívci alebo liberálni konzervatívci rešpektujeme ľudí, rešpektujeme to, že sú nedokonalí a nemyslíme si, že politici vedia lepšie ako ľudia, čo je pre nich dobré, ale to je možno téma na, na inú debatu a iné fórum. To, čo som chcel svojím vystúpením povedať, je, že napriek tomu, že sa nezhodneme napríklad v náhľade na konkrétnu kauzu, ktorá vyvolala tento zákon a aj jeho predchodcov, lebo tak toto je už, ja neviem, tretia alebo koľká verzia toho návrhu zákona a stále je to v podstate o tom istom s malými obmenami, tak napriek tomu, že sa nezhodneme v tej vecnej stránke, ktorá vyvolala tento návrh zákona, tak sa zhodneme v tom, že nie je to dôvod na to, aby štát zasahoval do právomocí samospráv, to, že sa nám niečo nepáči na tom, čo robí samospráva. A teraz nehovorím, že sa nám niečo nepáči, že sa v samospráve kradne a vieme urobiť nejaké opatrenia, aby sa nekradlo alebo aby sa kradlo menej, tak ho urobme, ale to, že správu vecí verejných vykonáva samospráva, má predpoklady na to, aby ju vykonávala, a teraz my tam dáme nejakú ingerenciu zo strany štátu iba preto, že sa nám nepáči jedno, dve, tri konkrétne opatrenia, to naozaj nie je dobrá cesta. [15:44] Michal Šimečka Ďakujem veľmi pekne. Tým sme vyčerpali zoznam písomne aj ústne prihlásených do rozpravy a vyhlasujem teda túto rozpravu za skončenú a pýtam sa pána ministra, či sa k nej chce vyjadriť. Je tomu tak, takže, pán minister, prosím, máte slovo. [15:46] Jozef Ráž – Vystúpenie Ďakujem pekne za slovo. No, skúsim najprv tak technicky k tomu zákonu. Čo sa týka, čo sa týka vplyvu na podnikateľské prostredie, pán poslanec, vždy keď je možnosť udelenia sankcií, tak vždy to má dopad negatívny na podnikateľské prostredie, pretože právnické a fyzické osoby môžu byť sankcionované, takže to je ten negatívny dopad, to len vysvetlenie, aby sme tomu rozumeli. Čo sa týka, čo sa týka samotnej hmoty. V tom zákone nikde nie je o cyklodoprave ani slovo. Ja sám som cyklista, sám chodím často do práce na bicykli, teraz, bohužiaľ, na ministerstve nie, ale v mojej predchádzajúcej práci som chodil na bicykli z Devína až do Petržalky, chodil som cez Sad Janka Kráľa. Myslím si, že je tam krásna cyklotrasa vybudovaná. S čím mám skôr väčší problém, ktorý intenzívne komunikujem s pánom primátorom Vallom, že treba doriešiť teda Devínsku cestu, hej? Tak teraz dám tú cyklotému bokom. Keď sa ideme rozprávať o tom, že... teda ešte takto, ešte k technike. A opäť, prečo sme opakovali pripomienkovacie konanie? Pretože ZMOS a Únia miest Slovenska dali také závažné pripomienky, ktoré sme akceptovali, že to zmenilo tú povahu toho zákona alebo teda ten, to finálne znenie na tri riadky. A tie tri riadky sme opäť päťdňovým MPK prehnali a tam už sme pripomienky nedostali. To znamená, ZMOS a Únia miest Slovenska sú v poriadku a súhlasia s týmto znením. Len aby sme si to tak ujasnili. Druhá vec. Keď už sa teda bavíme o Vajanskom, nedá mi nevyjadriť sa. Ja som absolútny fanúšik Vajanského nábrežia a toho, čo sa tam stalo, pretože to je dôvod, prečo vy sedíte dneska v opozícii podľa môjho názoru. Keby sa toto nestalo, tak možno sa to neudeje. Ďalšia vec. Pani Kleinert, keby ste to zrealizovali tak, ako sa to malo zrealizovať, to znamená prostredníctvom cestného orgánu a správneho konania, mali by ste účastníkov konania, neurobili by ste to určením dopravného značenia, vy viete, že tie obrubníky sú pevne spojené so zemou, takéto niečo je neprípustné. To znamená, teraz vám to hovorím úplne ako nezaujato ako človek, ktorý sa vyzná v stavebnom práve, a chcem vám povedať, podľa mojich informácií krajský dopravný inšpektorát vás niekoľkokrát vyzval, aby ste situáciu napravili, nestalo sa tak. Nie vás teda, ale magistrát, prepáčte. Samozrejme ale, v kompetencii cestného správneho orgánu by to bolo aj na Starom Meste. Ako odvolací orgán je na okresnom úrade. To znamená, žiaden z týchto povoľovacích orgánov nekonal, žiadne správne konanie neprebehlo a bolo to zrealizované, ako to bolo zrealizované, čisto určením dopravného značenia. To neni správne konanie. Pani poslankyňa z KDH, vy sa báť nemusíte, lebo cestný orgán koná správnym konaním, ktorý má účastníkov konania, kde sa môžu všetci vyjadriť, ktorí sú dotknuté orgány, nedošlo by k takejto situácii, môžte byť v pohode. Tam k žiadnemu, k žiadnej spätnej sankcii nemá prečo dôjsť a nepríde. Pretože v prípade, že správne konanie prebehlo, tak sa k tomu každý vyjadril, je to určite bezpečné, je to v súlade so zásadami bezpečnosti cestnej premávky, to znamená, buďte v kľude. Tuto sa to neudialo na tom Vajanskom nábreží. Áno, pán sused Dostál a pán poslanec, my sme roky spolu bývali, alebo teda vy ste tam pracovali, ja som tam býval na Medenej ulici, to znamená, úplne som prekvapený, ďakujem, že máte na to názor rovnaký ako väčšina, myslím si väčšina poslancov, ktorí tu budú dnes sedieť. Znečistenie ovzdušia, pán poslanec, absolútne súhlasím. Prešli ste sa niekedy v dôsledku toho, tých opatrení na Vajanskom nábreží, čo sa stalo? Ako tam tie autá stoja? Ako tam ide do vzduchu ten smog? Ako to tam brutálne prehrieva? To je, však poďme sa tam pozrieť spolu, ako to tam vyzerá. To je to, čo sme chceli dosiahnuť? Tým sme zlepšili to ovzdušie? No ja si myslím, že nie. Ja len chcem povedať, že naše ministerstvo veľmi proaktívne pomáha mestu Bratislava dodatočnými tranžami mimo toho, čo je nárokovateľné na to, aby sa dostavala električka do Petržalky, ktorá niekoľkokrát vyčerpala peniaze z rôznych programových období a stále to treba posúvať a stále to treba dodatkovať, ale všetci chceme, aby na konci dňa tieto opatrenia na zelenšiu Bratislavu boli zrealizované. To nie je tak, že my principiálne tunák niečo buchneme, ale to teraz idem trošku naozaj už mimo predmetného zákona. Takže ten zákon je napísaný, áno, z nejakého dôvodu, ktorý vznikol, a na to, aby sme zabránili, aby sa takéto niečo v budúcnosti opakovalo. Ale nehovorme o tom, že to zasahuje do právomocí samospráv v prípade, že tieto budú konať tak, ako zo zákona majú. Prečo to mesto nereaguje na výzvy krajského dopravného inšpektorátu, aby uviedli veci do pôvodného stavu? Ja tomu nerozumiem. Takže tak, toľko k tomu. Prepáčte. Ďakujem pekne. [15:46] Michal Šimečka Ďakujem veľmi pekne. Pán spravodajca, chcete sa ešte vyjadriť k rozprave? (Reakcia spravodajcu.) Ďakujem veľmi pekne. Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Teraz prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 488/2013 Z. z. o diaľničnej známke a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 474/2013 Z. z. o výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 218, návrh na pridelenie na prerokovanie výborom je rozhodnutie č. 218. A odovzdávam slovo ministrovi dopravy pánovi Rážovi, aby vládny návrh zákona uviedol. Prosím, pán minister. (Rokovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 488/2013 Z. z. o diaľničnej známke a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 474/2013 Z. z. o výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 218.) [15:53] Jozef Ráž – Vystúpenie Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán podpredseda, vážené poslankyne, vážení poslanci, dovoľte mi na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky uviesť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 488/2013 Z. z. o diaľničnej známke a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 474/2013 Z. z. o výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Účelom návrhu zákona je čiastočná transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady EÚ 2022/362 z 24. februára 2022, ktorou sa menia smernice 1999/62/ES, 1991/37/ES a EÚ 2019/520, pokiaľ ide o poplatky za používanie určitej dopravnej infraštruktúry vozidlami. Cieľom návrhu je zaviesť možnosť úhrady jednodňovej diaľničnej známky, ako aj vykonať legislatívno-technické úpravy v zákone 474/2013 Z. z. o výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má vplyvy na rozpočet verejnej správy, ako aj vplyvy na podnikateľské prostredie. Nemá sociálne vplyvy ani vplyvy na životné prostredie, ani vplyvy na informatizáciu spoločnosti, ani vplyvy na služby verejnej správy pre občana, ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Vážení poslanci a poslankyne, týmto si vás dovoľujem požiadať o podporu a schválenie predloženého návrhu. Ďakujem pekne. [15:53] Michal Šimečka Ďakujem veľmi pekne, pán minister, a dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil gestorský výbor pre hospodárske záležitosti, pánovi poslancovi Justínovi Sedlákovi. [15:55] Justín Sedlák – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 488/2013 Z. z. o diaľničnej známke a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 474/2013 Z. z. o výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 218). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada vo všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 7. júna 2024 a v gestorskom výbore do 10. júna 2024. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu. [15:58] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, a preto sa pýtam, či sa niekto do rozpravy chce prihlásiť ústne. Nie je tomu tak, preto vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú a pýtam sa, či sa k nej chce ešte prihlásiť navrhovateľ. Asi tomu tak nie je. Pán spravodajca? (Reakcia spravodajcu.) Tak tým pádom prerušujem rokovanie o tomto bode programu. A pristúpime teraz k druhému čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákona č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Je to vládny návrh zákona, tlač č. 136, spoločná správa výborov je tlač 136a. A prosím teraz ministra vnútra Slovenskej republiky pána Matúša Šutaja Eštoka, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Prosím, pán minister, máte slovo. [15:58] Matúš Šutaj Eštok – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení poslanci, návrh novelizácie volebného zákona vypracovalo ministerstvo vnútra v súlade so záväzkami deklarovanými v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky súvisiacimi s potrebou elektronizácie volebných procesov. Hlavným cieľom predloženej právnej úpravy je reakcia na dopyt spoločnosti, aby najmä vo voľbách do orgánov územnej samosprávy bolo možné nájsť všetkých kandidátov na jednom mieste a uľahčiť tak prístup širokej verejnosti k informáciám o kandidátoch a kandidatujúcich subjektoch. Návrh zákona vytvára podmienky na elektronické spracúvanie údajov z kandidátnych listín doručených zapisovateľom príslušných volebných komisií prostredníctvom novovytvorených informačných systémov, predovšetkým register kandidátov a kandidátnych listín. Elektronické spracúvanie pomôže odstrániť chybovosť na zoznamoch zaregistrovaných kandidátov a hlasovacích lístkoch a zároveň bude významnou oporou pre volebné komisie zodpovedné za registráciu kandidátov a kandidátnych listín pre jednotlivé druhy volieb. Register kandidátov a kandidátnych listín bude zároveň slúžiť ako zdroj pre tlač a distribúciu zoznamov zaregistrovaných kandidátov a hlasujúcich lístkov, čím sa eliminuje chybovosť spočívajúca v rozdielnosti údajov uvedených na zozname zaregistrovaných kandidátov a údajov uvedených na hlasovacom lístku. Práve táto chybovosť viedla k volebným žalobám a mala za dôsledok aj zrušenie výsledku volieb. Údaje z registra budú tiež poskytované Štatistickému úradu Slovenskej republiky na účely spracovania výsledkov volieb. V predkladanom návrhu zákona zároveň reagujeme na celospoločenskú požiadavku sprístupniť zápisnice volebných komisií všetkých stupňov širokej verejnosti. Z tohto dôvodu upravujeme príslušné ustanovenia doplnené do zákona poslaneckou iniciatívou pred ostatnými parlamentnými voľbami tak, aby sprístupňovanie zápisníc bolo zákonom náležite, náležité a vykonateľne upravené. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie a podporu predloženého vládneho návrhu zákona. [16:01] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán minister. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj poslancovi Záhorčákovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. [16:05] Viliam Zahorčák – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 136, podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky spoločnú správu výborov. Národná rada uznesením č. 133 z 15. februára 2024 pridelila predmetný návrh na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určitej, určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Výbory Národnej rady, ktorým bol návrh zákona pridelený, zaujali k tomu následné stanoviská: ústavnoprávny výbor uznesením č. 60 z 11. apríla 2024 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom. Výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 17 z 11. apríla 2024 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom. Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom III spoločnej správy vyplynul jeden pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Gestorský výbor odporúčal o návrhu výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý je uvedený v spoločnej správe, hlasovať takto: hlasovať o bode zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť v znení schváleného pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu uvedeného v spoločnej správe. Spoločná správa výborov Národnej rady bola schválená uznesením gestorského výboru č. 22 dňa 16. apríla 2024. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril za spoločného spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady pri jej prerokovaní o predmetnom návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov. Ďakujem, skončil som. [16:05] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem, otváram rozpravu. Do rozpravy nemám žiadnu pripomienku. Môžem poprosiť? Prihláška nie je tu žiadna? Nemáme nič? Technikov? Mám sa ísť spýtať alebo sme si istí? Nikto sa neprihlásil? Dobre. Takže nemáme žiadnu písomnú prihlášku, pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie? To už dlho, dávno nebolo tu. Takže vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko pán navrhovateľ, pán minister? Nie. Vyhlas... tým pádom žiada si záverečné slovo spoločný spravodajca? Súčasne vás prosím, aby ste oznámili termín hlasovania o tomuto návrhu zákona. [16:06] Viliam Zahorčák – Vystúpenie v rozprave Navrhujem, aby sme o tomto hlasovaní, o tomto návrhu zákona hlasovali dnes o sedemnástej. [16:06] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a myslím si, že to bol najrýchlejší zákon v histórii Národnej rady. Takže teraz pristúpime k druhému čítaniu o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o štátnej hranici. Návrh vlády je uverejnený ako tlač 196. Návrh vlády odôvodní minister vnútra pán Eštok. Prosím ho, aby sa ujal slova. (Rokovanie v druhom čítaní o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o štátnej hranici , tlač 196.) [16:08] Matúš Šutaj Eštok – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, cieľom predkladaného materiálu je zjednodušiť schvaľovací proces a sprístupniť aktualizované údaje o štátnej hranici v hraničnom dokumentárnom diele, ktoré je verejne prístupné. Podstata zmeny spočíva v tom, že hraničné dokumentárne dielo, ktoré je v súčasnosti možné aktualizovať až po ukončení komplexného preskúšania celej štátnej hranice, nebude viac súčasťou medzinárodnej zmluvy. Z hľadiska obsahu dokumentov k novej zmluve a garancie priebehu hraničnej čiary bude tvoriť prílohy novej zmluvy o štátnej hranici s Českou republikou prehľadná mapa a zoznam súradníc hraničných bodov. Uvedené prílohy považujú obe zmluvné strany za dostatočné, pretože charakter hraničnej čiary je od roku 2011 nepohyblivý. Hraničné dokumentárne dielo obsahujúce podrobné údaje o priebehu a vyznačení štátnej hranice bude vyhotovené naďalej, ale ako technický dokument hraničnej komisie. Tým sa zjednoduší a výrazne urýchli zverejňovanie aktualizovaných údajov o štátnej hranici. Vláda Slovenskej republiky svojím rozhodnutím, respektíve uznesením č. 499 zo 4. októbra 2023 súhlasila s uzavretím zmluvy. Zmluva medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o štátnej hranici bola podpísaná 9. novembra 2023 v Prahe. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy pos... dámy poslankyne, vážení páni poslanci, s konštatovaním, že tento návrh zodpovedá záujmom zahraničnej politiky Slovenskej republiky si vás dovoľujem požiadať o vyjadrenie vášho súhlasného stanoviska. Ďakujem pekne. [16:08] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán minister. Prosím určeného spravodajcu z výboru pre obranu a bezpečnosť poslanca Michala Barteka, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výboru o tomto návrhu vlády. [16:08] Michal Bartek – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, aby som predniesol správu Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o štátnej hranici, tlač 196. Výbor pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o štátnej hranici, tlač 196, podáva Národnej rade túto správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore. Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 209 z 23. februára 2024 pridelil návrh na prerokovanie výboru pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému. Výbor prerokoval predmetný materiál, tlač 196, v určenej lehote a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas so zmluvou medzi Slovenskou republikou ako... a Českou republikou o štátnej hranici. Prílohou tejto správy je návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Ďakujem, skončil som. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu. Ďakujem. [16:08] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Hlási sa niekto z poslancov do rozpravy? Ak nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať prvým čítaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších prepisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Vládny návrh zákona má tlač 225, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 232. Prosím ministra vnútra Slovenskej republiky Matúša Šutaja Eštoka, aby vládny návrh zákona uviedol. (Rokovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 225.) [16:10] Matúš Šutaj Eštok – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne, tak teda do tretice. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, primárnym cieľom predloženého návrhu zákona je transpozícia smernice o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely vysokokvalifikovaného zamestnania, tzv. modrá karta. V tejto súvislosti sa znižuje výška platového prahu v rámci mesačného príjmu vysokokvalifikovaného zamestnanca, ktorý je potrebné dosiahnuť na získanie modrej karty, čo by malo uľahčiť nábor vysokokvalifikovaných zamestnancov. Vysokú kvalifikáciu bude možné získať aj na základe vyšších odborných zručností. Rozširuje sa okruh subjektov, ktoré budú môcť požiadať o modrú kartu. Pôjde napríklad o azylantov, osoby s doplnkovou ochranou alebo sezónnych zamestnancov. V rámci prípravy návrhu sa v podstatnej miere vyšlo v ústrety požiadavkám zamestnávateľov, zmenil sa systém povoľovacieho procesu a štátny príslušník tretej krajiny bude môcť začať pracovať u zamestnávateľa už pred rozhodnutím o udelení povolenia na pobyt. Podmienkou bude súhlas úradu práce, sociálnych vecí a rodiny a podanie žiadosti o udelenie pobytu. Na základe požiadavky dopravcov sa navrhuje nový dôvod na zrušenie povolenia na pobyt v prípade mobilných dopravcov, aby sa zamedzilo špekuláciám vodičov, ktorých je aktuálny nedostatok. Vodič bude musieť vykonávať účel prechodného pobytu dopravnými prostriedkami, ktorými disponuje jeho zamestnávateľ so sídlom na území Slovenskej republiky. Návrh zákona vychádza v ústrety aj podnikateľom, ktorí v čase podania žiadosti o obnovenie povolenia na prechodný pobyt nemajú z akýchkoľvek dôvodov uhradené svoje pohľadávky. Na ich úhradu budú mať ešte dvadsať dní od podania žiadosti. V súlade so žiaducim etablovaním odídencov do našej spoločnosti im novela zákona umožní podať žiadosť o iný druh pobytu na policajnom útvare na území Slovenskej republiky a tiež budú môcť začať vykonávať podnikateľskú činnosť. Návrhom zákona sa zohľadňujú odporúčania schengenskej hodnotiacej komisie z hodnotenia Slovenskej republiky v roku 2019 týkajúce sa oblasti návratov štátnych príslušníkov tretích krajín z územia Slovenskej republiky. V tejto súvislosti sa upravujú viaceré ustanovenia o administratívnom vyhostení a zaistení. Nanovo sa upravuje začiatok plynutia lehoty, zákazu vstupu a rozširuje sa definícia nežiadúcej osoby, ako aj administratívneho vyhostenia. Na základe poznatkov aplikačnej praxe sa umožní udeľovať národné vízum aj v súvislosti s podaním žiadosti o udelenie pobytu na území Slovenskej republiky, čím sa celý proces udeľovania pobytu skráti. S cieľom skrátenia čakacích lehôt na zastupiteľských úradoch sa zavádza tzv. externý poskytovateľ služieb, ktorý bude prijímať žiadosti o udelenie národného víza v najvyťaženejších destináciách. V nadväznosti na predložený návrh zákona sa novelizuje aj zákon o správnych poplatkoch a zákon o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a register obyvateľov Slovenskej republiky. Transpozícia smernice si vyžaduje aj novelizáciu zákona o službách zamestnanosti, ktorý je previazaný so zákonom o pobyte cudzincov. Viaceré kompetencie prechádzajú z ústredia na úrady práce, sociálnych vecí a rodiny. Rovnako sa upravujú podmienky vykonania testu trhu práce. O vydaní potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta bude žiadať výlučne zamestnávateľ elektronickými prostriedkami, a to aj v prípade modrej karty. Predlžuje sa obdobie, za ktoré sa bude toto potvrdenie vydávať, zo štyroch na päť rokov, tým sa umožní plynulý prechod na dlhodobý pobyt bez potreby obnovy modrej karty, čím sa zníži aj administratívna záťaž dotknutých subjektov. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, záverom si vás dovoľujem požiadať o podporu predloženého návrhu zákona. Ďakujem pekne. [16:10] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem pánovi ministrovi. Prosím určeného spravodajcu z výboru. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre obranu a bezpečnosť, poslancovi Migaľovi. Nech sa páči. [16:15] Samuel Migaľ – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada vo všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady pre sociálne veci, ústavnoprávny výbor, výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny a výbor pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 7. júna 2024 a gestorský výbor do 10. júna 2024 od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona. [16:15] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal písomnú prihlášku pani poslankyne Števulovej za poslanecký klub. Nech sa páči, pani poslankyňa. [16:16] Zuzana Števulová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pán predsedajúci, vážení kolegovia, kolegyne, vážený pán minister, chcela by som povedať v úvode, že primárny cieľ tohto návrhu zákona o novele zákona o pobyte cudzincov, ktorým je práve tá transpozícia smernice o modrej karte, je naozaj veľmi dobrý. Je potrebné transponovať tú novelizáciu modrej karty vzhľadom na to, že na území Európskej únie ani vlastne na území Slovenska sa modrá karta doteraz veľmi nevyužívala, respektíve prakticky nemala takmer nijaký dopad na to, aby sme nejakým spôsobom zlepšili vlastne práve ten cieľ, o ktorý podľa mňa naprieč koalíciou aj opozíciou všetkým ide, a to prilákať talenty na územie Slovenskej republiky alebo Európskej únie. Dokumentuje to ten počet modrých kariet, ktorý v roku ´22 bol 17, v roku ´23 bolo udelených len 24 modrých kariet. Takže je možné len podporiť túto snahu a dúfať, že tá novelizovaná smernica, o ktorej teda tiež prebehla rozprava aj na úrovni Európskej únie, podporí tento cieľ, pretože naozaj jeden z veľkých problémov aj na Slovensku bol, bolo to vysoko nastavené kritérium toho príjmu, ktorý ste museli splniť, aby ste vôbec tú modrú kartu a s tým splnené výhody získali. Takisto veľmi oceňujem, že ministerstvo vnútra ide touto novelou vyhovieť volaniu organizácií, ktoré sa dlhodobo starajú o odídencov a odídenkyne z Ukrajiny, kedy bol teda problém naozaj v tej nemožnosti získať oprávnenie na podnikanie. To som ešte aj ja v minulosti, keď som teda v tejto sfére pôsobila, dlhodobo akcentovala, že táto absencia právnej úpravy bráni ľuďom, ktorí prišli z Ukrajiny a hľadajú tu dočasné útočisko, sa lepšie integrovať, pretože nemôžu podnikať. Čiže v tejto rovine ten primárny cieľ a to, čo sa tou novelou sleduje, ja naozaj vítam a aj by som to v takejto podobe podporila. Mám tu však určité výhrady a som zdržanlivá voči niektorým ustanoveniam, ktoré sú dopĺňané touto novelou vlastne už nad rámec tej transpozície. Chcela by som ich teraz v stručnosti predstaviť a keďže teda tento návrh zákona ide riadnym legislatívnym procesom, tak verím, pán minister, že bude vôľa a možnosť spolupracovať na precizovaní týchto konkrétnych vecí. V prvom rade sa po novom ustanovuje, že teda kritériom, jedným z kritérií na získanie dlhodobého pobytu, čo je vlastne forma trvalého pobytu jednotne upravená naprieč Európskou úniou, bude vlastne povinnosť pre cudzincov, ktorí tu žijú už päť rokov, majú oprávnený pobyt, napríklad prechodný, splniť, vlastne zložiť skúšku zo slovenského jazyka. Doteraz je takáto povinnosť ustanovená len pri získaní, pri získavaní štátneho občianstva, kde, samozrejme, je to odôvodnené, že každý, kto chce získať štátne občianstvo Slovenskej republiky, musí zložiť skúšku zo slovenského jazyka a spraviť skúšku z reálií. V prípade dlhodobého pobytu je to však veľké nóvum pre slovenskú právnu úpravu, pričom to vychádza z fakultatívneho ustanovenia smernice o dlhodobom pobyte. Treba povedať, že smernica ustanovuje, že ľudia, ktorí chcú v rámci Európskej únie získať dlhodobý pobyt, teda určitú stabilitu po tých piatich rokoch, čo majú krátkodobý, prechodnú formu pobytu na území Slovenska, tí okrem teda toho, že musia mať päť rokov ten pobyt a preukázať, že majú stabilné finančné zdroje pre seba, by po novom o jeden a pol roka, keďže sa účinnosť vlastne tohto ustanovenia navrhuje až od 1. júla 2025, mali skladať skúšku zo slovenského jazyka na úrovni A2 podľa spoločného európskeho referenčného rámca pre jazyky a majú to skladať vlastne na, ako štátnu jazykovú školu na štátnej jazykovej škole. Ja s tým mám istú rezerváciu. Vzhľadom na to, že máme tu niekoľko štátov, ktoré to už zaviedli, nie je ich veľa, je to napríklad Nemecko, Taliansko, Poľsko a potom Holandsko má integračný test, súčasťou ktorého sú aj jazykové testy tiež na tej úrovni A2, avšak je potrebné povedať, že toto sú krajiny, ktoré dlhodobo vyhrávajú ten súboj práve o lákanie tých talentov. Ja keďže robím v migrácii od roku 2006 a množstvo tém, teda tém som spracovala aj vo forme publikácií, aj som sa podieľala na mnohých výskumoch o tom, že prečo Slovensko túto globálnu alebo európsku súťaž o tie talenty zo zahraničia ako keby prehráva, je práve tá nestabilita právneho prostredia a príliš veľké administratívne prekážky spojené s tou možnosťou udržať si ten pobyt na Slovensku. Nie je mi známe, že by v prípade dlhodobého pobytu volala odborná verejnosť po tom, aby bolo nevyhnutné sťažiť to získanie toho dlhodobého pobytu spravením tejto jazykovej skúšky. To je jedna vec. Druhá vec, ktorú by som si veľmi rada potom v tom procese vyjasnila, je, akým spôsobom sme vôbec, teda ak už ideme teda do tej formy skladania skúšky, lebo máme na to tie dôvody, ktoré v dôvodovej správe som ja úplne nerozpoznala, keďže tam, je tam napísané, že teda zákonodarca to ide urobiť, ale teda nejaká dátová analýza alebo že prečo to vlastne chceme a kde je ten problém, ktorý týmto riešime, tam nie je, ale teda dobre, vychádzajme z toho, že si môže zákonodarca takúto formu skúšky stanoviť. V každom prípade ja by som potrebovala vedieť aj tú myšlienkovú analýzu za tým, pretože teda najmä vo forme, akým spôsobom to ideme realizovať. Pretože je tam jeden a pol roka trvajúce prechodné obdobie, avšak treba si povedať, že každý rok sa u nás udeľuje niekoľko tisíc dlhodobých pobytov. V roku ´22 to bolo 2 344, v roku ´23 3 398. Čiže ono sa nám to dlhodobo zvyšuje. A teraz tá jazyková skúška sa má skladať za prítomnosti zamestnanca ministerstva vnútra. Čiže moja obava je, že tak ako v Poľsku, kde to vlastne minulý rok zmenili, pretože v podstate keď si toto prvýkrát zaviedli, tak im to vybookovalo jazykové školy a tí cudzinci sa jednoducho nedokázali dostať na tú jazykovú skúšku a potom požiadať o ten dlhodobý pobyt, že či máme premyslené a prečo vlastne tam musí byť tá účasť zástupcu ministerstva vnútra. Ja si myslím, že ak už teda ten štát si chce takúto podmienku stanoviť z mne neznámych dôvodov, tak by bolo vhodné ako keby umožniť, keďže to bude zdrojom zárobku aj pre jazykové školy, rozšíriť to penzum možností, kde je možné získať takúto, spraviť takúto skúšku. A tiež by ma zaujímalo, že či, ako sa vlastne tam budú tí zástupcovia ministerstva vnútra schopní kapacitne takého veľkého počtu skúšok, ktoré predpokladám, zúčastňovať. Tiež je veľmi dôležité povedať, že keď k nám lákame talenty, lebo bavíme sa momentálne o sfére práve tej legálnej migrácie, tej, ktorú štát chce, tak migranti a migrantky, ktorí k nám prichádzajú, mnohí z nich nerátajú s tým, že by u nás získali občianstvo. Keď si porovnáte tie počty ľudí, ktorí dnes majú dlhodobý pobyt, hej, len v roku ´23 tých 3 398 novoudelených a počty žiadostí o občianstvo, ktoré sú každý rok podávané, tak je to oveľa menej. Pretože vysokokvalifikovaní migranti a migrantky alebo teda aj nielen tí, čo dostanú tú modrú kartu, ale ja teraz myslím celkovo talenty, ktorí sú tu na kvázi obyčajnom prechodnom pobyte za účelom zamestnania alebo podnikania, častokrát v dnešnej modernej dobe rozmýšľajú, dobre, budem možno šesť-sedem rokov v tomto štáte, budem pracovať pre IBM alebo Amazon a potom sa presuniem ďalej. A oni rozmýšľajú nad tým, že či prídu do toho štátu aj podľa toho, ako má práve nastavené tie podmienky nielen na získanie toho prvého pobytového oprávnenia alebo aj... ale aj toho druhého. Čiže je veľmi dôležité si povedať, že či toto nastavenie, ktoré ideme teraz zaviesť, podporí tú snahu Slovenska zamerať sa na tieto talenty, alebo ich skôr odradí a povedia si, že pôjdu do nejakého štátu ako Španielsko, kde je to ľahšie. Zároveň množstvo z týchto ľudí, ktorí pracujú v tých nadnárodných firmách, oni nemajú potrebu sa učiť po slovensky, pretože oni neašpirujú na to získanie štátneho občianstva. Chcú tu byť niekoľko rokov, mať, potom s tým dlhodobým pobytom ľahšie získate pobyt aj v inej európskej krajine, keď vás tá firma presunie, a preto, keďže, žiaľ, akože slovenčina je, samozrejme, pekný jazyk, len otvorene, ako na základe faktov, sme malý štát, veľmi nám tá znalosť slovenčiny, keď ste cudzincom, nepomôže v nejakom inom štáte. A keď takto rozmýšľate týmto moderným spôsobom, môže byť ten príchod na Slovensko potom pre vás odrádzajúci. Čiže potom v tom dialógu by som sa rada dozvedela viac, čo je vlastne v pozadí ako keby tohto rozmýšľania a ako je to premyslené. A zároveň by som na vás chcela, pán minister, apelovať, pretože ak teda prijmeme toto, chýbajú mi tam úľavy pre ľudí, ktorí sú napríklad nad 65 rokov. V Nemecku, kde tiež majú jazykový test, zohľadňujú to, že ľudia, ktorí k nám už prídu vo vyššom veku, keďže o dlhodobý pobyt napríklad môžu žiadať aj tí rodinní príslušníci alebo napríklad aj ľudia s doplnkovou ochranou, tak už v tom vyššom veku je väčší problém sa naučiť jazyk. A takisto máme aj ľudí zdravotne znevýhodnených, kde mi v tejto forme, ako ste to predložili, chýba výnimka pre ľudí, ktorí z objektívnych zdravotných príčin alebo vyššieho veku nemôžu možno tú skúšku vykonať. Čiže tam by som uvítala, ak by sme potom teda mohli spolupracovať alebo ak by teda bola vôľa upraviť, jednak to vysvetliť a možno to trochu upraviť aj vo vzťahu k zraniteľným osobám, ale aj k tým kritériám a k tomu, že či je nevyhnutné a prečo tam musí byť ten zástupca ministerstva vnútra a prečo a či sa to bude kapacitne stíhať. To je teda jedna vec, ktorú považujem za dôležitú vyjasniť. Druhá vec sa týka vlastne nového oprávnenia policajného orgánu v prípade, ak je predvedený na policajnú stanicu cudzinec za účelom konania o administratívnom vyhostení alebo zaistení, preskúmať jeho mobilný telefón, telekomunikačné prostriedky a iné elektronické prostriedky. Je to, zavádza sa to za účelom zistenia identifikácie totožnosti a podobne. Ono ja nerozporujem túto možnosť, že aby teda polícia mala k dispozícii prostriedky, ktoré v prípade, ak nie je možné identifikovať totožnosť toho človeka, ktorý pred vami stojí, lebo napríklad nemá doklady alebo možno tlmočník nevie povedať, že či to nárečie je viac iracké, alebo sýrske, aby polícia mala k dispozícii vlastne nejaké oprávnenie, ako to dodatočne zisťovať. Ale tak ako je v súčasnosti vlastne naformulované to ustanovenie, ktoré na jednej strane hovorí, že toto zisťovanie alebo prehliadanie týchto zariadení je oprávnenie policajta, na druhej strane hovorí, že si musí nechať podpísať písomný súhlas cudzinca, ale nehovorí nič ani o tom, že sa toto bude vykonávať len v nevyhnutných prípadoch, kde vlastne boli predtým vyčerpané iné možnosti na zistenie tej totožnosti. Nie je tam ani definovaný vlastne rozsah, do akej miery v podstate môže vlastne nazerať do tých telekomunikačných zariadení alebo elektronických zariadení. Nie je tam napísané vlastne, že akým spôsobom sa dohliadne na zásadu minimalizácie dát a akým spôsobom bude možné odvolať ten súhlas. Pretože v prípade, vždy, keď sa bavíme o možnosti o nejakom oprávnení nahliadať do takýchto zariadení, tak musíme ísť aj podľa čl. 8 Európskeho dohovoru pre ľudské práva a základné slobody a zároveň aj podľa všeobecného nariadenia GDPR. A mne práve v tomto ustanovení, viem, že ste tam čiastočne vyhoveli pripomienkam aj verejného ochrancu práv v tomto smere, ale chýba mi tam viac garancií, aby sme tam neboli, ako je to z môjho pohľadu momentálne, na hrane ústavnosti tohto ustanovenia. Myslím si, že tak ako, takéto podobné ustanovenie už bolo v minulosti aj v Nemecku, aj vo Veľkej Británii, v oboch krajinách miestne súdy, v Anglicku, vo Veľkej Británii to bol najvyšší súd, v Nemecku tiež, ktoré v podstate túto prax zrušili a presne tam hovoria tým policajným orgánom, že musia byť dodržiavané jednak zásady proporcionality, nevyhnutnosti a minimalizácie dát. Čiže tieto procesné záruky podľa mňa je potrebné do toho ustanovenia nevyhnutne doplniť, aby mohlo byť ústavne súladné a súladné aj so všeobecným nariadením. Čiže to je taká druhá moja výhrada k tejto právnej úprave. No a ďalej by som sa ešte chcela vyjadriť k § 125 ods. 6. To sa týka vlastne nanovo upravovaného spôsobu, akým v konaní o pobytoch je poskytované súhlasné alebo nesúhlasné stanovisko Slovenskej informačnej služby o tom, že či cudzinec je nebezpečný pre spoločnosť. Máme tam niekoľko nálezov Ústavného súdu. Posledný je z decembra minulého roka 2023, ktoré sa, ktoré opakovane rušia či už právnu úpravu v zákone o pobyte cudzincov, alebo v zákone o azyle. Keďže doteraz už dvakrát vlastne táto právna úprava neobstála v teste ústavnosti, keďže neposkytovala tým cudzincom, ktorí majú o sebe negatívny posudok možnosť sa oboznámiť aspoň s tou podstatou tých dôvodov a vedieť to potom následne napadnúť, že oni sa vlastne dozvedeli, že SIS ich považuje za nebezpečných pre spoločnosť, ale nevedeli, že či je to preto, lebo napríklad sa angažujú v nelegálnej migrácii, alebo sú podozriví z terorizmu, alebo ohrozujú hospodárske záujmy a podobne. A na to je nielen niekoľko judikátov, myslím si, že je ich štyri alebo päť nášho Ústavného súdu, ale celý rad judikátov Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie. A ja tu teraz vidím posun, že zjavne sa zákonodarca snaží istým spôsobom vysporiadať s týmto nálezom Ústavného súdu, aj keď teda ho tam priamo v tej dôvodovej správe neuvádza, ale nie je mi úplne jasné, keďže teda po novom sa uvádza, že čo bude teda tým bezpečnostným rizikom, a hovorí sa, že Slovenská informačná služba a Vojenské spravodajstvo zašlú nesúhlasné stanovisko najmä v prípade, ak disponujú poznatkami, že štátny príslušník predstavuje bezpečnostné riziko, a máme tu teraz asi dvanásť alebo trinásť možností, čo môže byť to bezpečnostné riziko. Stále mi tam chýba ale to b) z toho nálezu Ústavného súdu, ktoré hovorí o tom, že toto stanovisko SIS alebo Vojenského spravodajstva nemá byť jediným dôkazom, ktorým by musel byť ten policajný útvar viazaný, ale že ten cudzinec musí mať garanciu sa obrániť už pred tým správnym orgánom a nie až na súde a musia byť tie jeho, tá jeho obrana zobraná do úvahy a že mu zároveň musí byť poskytnuté aj aspoň podstata tej veci, ktorá sa mu obrazne kladie za vinu. Čiže tam je potrebné dovysvetliť alebo prípadne doupraviť, keďže ja mám pocit, že asi rozumiem, akým spôsobom toto chce SIS-ka a cudzinecká polícia viesť, ale bolo by vhodnejšie aj vzhľadom na ten nález spred pár mesiacov, aby to bolo z môjho pohľadu ešte sprecizovanejšie, aby sme sa vyhli tomu, že tretíkrát budú tieto ustanovenia vlastne zákona o pobyte cudzincov predmetom analýzy Ústavného súdu. Ja myslím, že už toho bolo dosť a že je tam tá judikatúra Ústavného súdu a jeho právny názor pomerne jasný, takže už by bolo vhodné raz a navždy to upraviť tak, aby sa s tým dalo pracovať aj na jednej, aj na druhej strane. Čiže to sú také moje hlavné v súčasnosti problematické otázky, pre ktoré som zdržanlivá. Zároveň viem, že je to teda mimo návrh zákona, ale nemohla som si nevšimnúť, že verejný ochranca práv apeloval na ministerstvo vnútra, aby vyriešil aj situáciu queer párov, kde jeden z toho páru je cudzincom a nemôže u nás získať vlastne trvalý pobyt k tomu svojmu partnerovi, čo je v súlade aj s rozsudkom Európskeho súdu pre ľudské práva Tadeucci a McCall proti Slo... proti Taliansku, pardon, a veľmi podobný návrh s kolegyňou Plavákovou sme predložili aj ako náš poslanecký návrh. Takže v tomto by som chcela apelovať na ministerstvo vnútra, aby vzhľadom na dlhodobý rozpor medzi našou právnou úpravou v zákone o pobyte cudzincov a judikatúrou ESĽP týmto párom pomohli. Ďakujem veľmi pekne. [16:25] Andrej Danko Ďakujem, pani poslankyňa. Na vystúpenie pani poslankyni žiadna faktická poznámka. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ak nie, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie, pán minister? chce sa vyjadriť spravodajca? Nech sa páči. [16:36] Samuel Migaľ – Vystúpenie spoločného spravodajcu Nebudzem strímovac. (Povedané s pobavením.) Pani poslankyňa, ďakujem veľmi pekne za váš konštruktívny príspevok. Oceňujem aj túto problematiku, čo sa týka jazykov. S pánom ministrom sme sa už rozprávali teraz v krátkosti o tom, že budeme diskutovať v druhom-treťom čítaní o týchto veciach a ja si myslím, že o tej jazykovej záležitosti treba rozprávať aj v tomto prípade, pretože sú tu profesie, ktoré naozaj potrebujú ten jazyk, na druhej strane my tie profesie potrebujeme. Takže je to namieste. A ďakujem teda veľmi pekne aj, že ste ocenili a možno aj pochválili trochu, že sa na tomto zákone pracuje, tak ja verím, že tá debata bude v druhom a treťom čítaní konštruktívna. Ďakujem pekne. Ďakujem, pán minister. [16:36] Andrej Danko Ďakujem. Tým prerušujem rokovanie o tomto bode programu. V rokovaní pokračuje návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 544/2010 Z. z. o dotáciách v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Návrh vlády má parlamentnú tlač 263. Prosím ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Erika Tomáša, aby návrh vlády odôvodnil. (Rokovanie o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 544/2010 Z. z. o dotáciách v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov , tlač 263.) [16:37] Erik Tomáš – Vystúpenie Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, predkladám návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o dotáciách v pôsobnosti ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Je to návrh na skrátené legislatívne konanie, takže k meritu samotného zákona sa vyjadrím logicky neskôr. V princípe ide o dve zásadné zmeny. Chceme zvýšiť príspevok humanitárnej pomoci v prípade rôznych humanitárnych situácií a zaviesť aj jeho opakované vyplácanie a zároveň, keď už máme tento zákon otvorený, chceme veľmi rýchlo pomôcť aj týraným ženám a deťom, pretože takzvané bezpečné ženské domy môžu prísť o financovanie, keďže končí financovanie z mechanizmu nórsky finančný mechanizmus, a tým pádom by sa mohlo stať, že tieto, týchto trinásť domov by nemalo dostatočné finančné prostriedky na zabezpečovanie služieb, ktoré poskytujú. V oboch prípadoch ide evidentne o ohrozenie ľudských práv, tak preto využívame aj tento inštitút skráteného legislatívneho konania. A chcem teda veľmi poďakovať, lebo mám informácie zo sociálneho výboru, na ktorom ma zastupoval štátny tajomník, že vlastne naprieč politickým spektrom došlo k podpore tohto skráteného legislatívneho konania. Ďakujem veľmi pekne. [16:37] Andrej Danko Ďakujem, pán minister. Dávam slovo predsedovi výboru pre sociálne veci poslancovi Richterovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania návrhu vlády vo výbore. [16:39] Ján Richter – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 276 z 15. apríla tohto roku pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 544/2010 Z. z. o dotáciách v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov pod tlačou 263 na prerokovanie Výboru pre sociálne veci Národnej rady do začiatku rokovania schôdze Národnej rady o tomto návrhu s tým, že o výsledku prerokovania uvedeného návrhu vlády bude informovať Národnú radu Slovenskej republiky. Výbor pre sociálne veci predložený návrh vlády na skrátené legislatívne konanie prerokoval na svojej 14. schôdzi a uznesením č. 34 zo 17. apríla ´24 odporúča Národnej rade Slovenskej republiky schváliť návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o predmetnom vládnom návrhu zákona s tým, že prvé, druhé a aj tretie čítanie sa uskutoční na teraz prebiehajúcej 12. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu. [16:40] Andrej Danko Ďakujem, otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Uzatváram možnosť prihlásenia. Pani poslankyňa Jurík. [16:41] Beáta Jurík – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené pani poslankyne a páni poslanci, v posledných rokoch sa u nás štát spolieha, čo sa týka financovania podporných služieb najmä teda pre ženy zažívajúce násilie na projekty z tzv. nórskych fondov, alebo teda z Nórskeho finančného mechanizmu a tiež na podporu z európskych fondov a síce z Európskeho sociálneho fondu, a to na projektovom základe. Tieto zdroje napriek tomu, že sa pre mnohé organizácie stali doslova vitálnymi, však nie sú dlhodobo udržateľné a pri ich čerpaní vzniká povinnosť zabezpečiť ich udržateľnosť výsledkov. Štát však doteraz nedokázal nastaviť riadne dostatočné a systémové financovanie týchto podporných služieb. Na to upozorňovali organizácie už niekoľko rokov dlhodobo a snažili sa teda takéto financovanie získať. Žiaľ sa to nepodarilo, pretože vždy chýbala, samozrejme, politická vôľa a panovala tu tá výhovorka, že na to nie sú peniaze. Jednoducho to nebolo prioritou. Súčasné zákonné mechanizmy finančnej podpory nielenže neumožňujú kontinuálne financovanie, ale skladbou oprávnených a neoprávnených nákladov nepokrývajú nevyhnutné činnosti a prevádzku týchto špecializovaných podporných služieb pre ženy. Dostupnosť a financovanie týchto služieb sa neustále zhoršuje a to napriek tomu, že aj pandémia COVID-19 nám ukázala, ako veľmi dôležité a v akom kritickom stave tieto služby sú. Niektoré organizácie dnes zažívajú doslova existenčné problémy a nájsť alternatívne zdroje je stále náročnejšie. Zároveň povinnosti kladené na tieto ženské špecializované organizácie rastú, avšak za stále menej peňazí. Ja som nedávno jeden taký bezpečný dom pre ženy, alebo teda osoby zažívajúce násilie navštívila na východnom Slovensku a skutočne mi potvrdili, aké náročné je získať financie a že majú v organizácii doslova jednu osobu napriek tomu, že aj ľudsky sú poddimenzované, jednu osobu, ktorá sa venuje výlučne financovaniu a ktorá sa každý deň snaží zistiť, z akých zdrojov, koľko môžu financovať bežné činnosti tohto bezpečného domova. Pretože áno, ten spôsob financovania je nastavený tak, že sa tam prekrývajú rôzne zdroje, ako som už spomínala, tie európske, ale aj národné. A aj preto by bolo potrebné aby sme konečne prijali zákon, ktorý by takéto financovanie nastavil. Tým zákonom tento nie je, ale o tom sa budeme baviť neskôr, keď prejdeme k meritu, k meritu zákona. Teraz však oceňujeme, že ministerstvo práce vypočulo volanie organizácií a rozhodlo sa prísť s týmto návrhom. Je o to dôležitejší a urgentnejší, že práve tento rok, ako už spomínal aj pán minister, končia tzv. nórske fondy a táto strata skutočne dôležitého financovania môže mať fatálne následky pre bezpečné domy. Dôvodová správa k SLK priznáva neexistenciu vhodných podporných schém a tiež časovú náročnosť ich aktivovania a tiež fakt, že organizácie pomáhajúce ľuďom, ktorých sa má zákon týkať, a síce nielen teda bezpečné domy, ale aj humanitárna pomoc, potrebujú skutočne rýchlu pomoc od vlády na prekonanie akútnych problémov. Bez takejto pomoci by všetky osoby, či už teda tie, ktoré spadajú pod tú humanitárnu pomoc, alebo bezpečné domy, o ktorých som hovorila, prišli skutočne o možnosť zabezpečiť základné životné podmienky. Organizácie by viac nedokázali spĺňať tú svoju hlavnú úlohu, a síce pomoc v týchto ťažkých životných situáciách, pri ktorých dochádza k porušovaniu ľudských práv. A ja sa vždy, a teda najmä po tých predchádzajúcich skúsenostiach z SLK bojím, keď vláda v dôvodovej správe uvádza, že dochádza k porušovaniu ľudských práv, ale tentokrát je tá obava skutočne odôvodnená. Pretože, áno, domáce násilie a iné ohrozenie správaním iných fyzických osôb je porušením základných ľudských práv. A práve prevencii domáceho násilia, ako aj pomoci obetiam domáceho násilia sa venujú subjekty, už spomínané bezpečné domy, ktorých nezisková činnosť je podporovaná tým viaczdrojovým a nedostatočným financovaním. Ako aj dôvodová správa hovorí, v dôsledku končiacej finančnej podpory z nórskeho fondu, ktorá teda končí tento rok, by mohli zariadenia núdzového bývania skutočne prísť o to, o tú najdôležitejšiu časť financovania, a teda už by nemohli poskytovať štandard špecializovaných zariadení, udržať vlastne to, čo bolo doteraz nastavené, a aj preto je nevyhnutné, aby štát zasiahol v tejto oblasti a to prostredníctvom dotácie na podporu rodovej rovnosti, ktorá sa teda poskytuje aj na iné činnosti a aktivity, ale tu je nastavená v tej navrhovanej maximálnej sume 150-tisíc eur v príslušnom rozpočtovom roku. Bez zabezpečenia takejto materiálnej podpory bezpečných ženských domovov a poradenských centier by mohlo dôjsť k ohrozeniu vyššie uvedených základných ľudských práv a slobôd. S tým sa nemožno nestotožniť. Aj preto v Progresívnom Slovensku vítame túto pomocnú ruku podanú organizáciám a hoci sa teda k samotnému návrhu, a síce teda k meritu zákona vyjadríme neskôr, pretože je skutočne potrebné nastaviť iným spôsobom toto dostatočné financovanie, s kolegyňami Petrík a Plavákovou o tom teda budeme neskôr hovoriť. SLK v klube Progresívne Slovensko jednoznačne podporíme, pretože je to veľmi potrebné. A ešte raz ďakujeme za tú iniciatívu. [16:41] Andrej Danko Ďakujem. Na vystúpenie pani poslankyne jedna faktická. Pani poslankyňa Petrík, nech sa páči. [16:48] Simona Petrík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne, kolegyňa Jurík, že si nám podrobnejšie predstavila tú naozaj veľmi ťažkú situáciu, v ktorej sa už dlhé roky nachádzajú organizácie pracujúce so ženami zažívajúcimi násilie, rodovo podmienené násilie. Takže ja len ich ešte raz zopakujem. Progresívne Slovensko, naozaj jedna z tých našich priorít je boj s rodovo podmieneným násilím a my vám chceme, pán minister, ukázať napriek tomu, že vy sa často znižujete k urážkam na našu stranu, chceme vám ukázať, a hovoríte o tom, že sme nekonštruktívna opozícia, tu vám ukazujeme, že práve v tejto situácii je naozaj konečne po dlhej dobe, odkedy ste začali vládnuť, tá správna chvíľa na skrátené legislatívne konanie, a preto ho podporíme. Ďalšie otázky potom na vás budeme mať v tom prvom čítaní. Ďakujem. [16:48] Andrej Danko Ďakujem. Bez reakcie pani poslankyne na faktickú pani Petrík. To bolo ústne, áno? Ústne. Takže vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? [16:49] Erik Tomáš – Vystúpenie Ďakujem pekne. No, len krátko, lebo je to skrátené legislatívne konanie. Veľmi ďakujem pekne za príspevok vecný a ďakujem vopred aj za podporu, ďakujeme za podporu s tým len, že som sa nevyjadroval k meritu veci, pretože skrátené legislatívne konanie, vy ste išli, pani poslankyňa, ďalej. Pani Petrík, ja naozaj, že ste to už použili aj na výbore sociálnom, teda si nepamätám, že som vám adresoval nejakú urážku alebo niečo podobné, takže trošku, trošku by bolo treba fakt korektnosti možno do toho vášho prejavu, pretože aj včera na výbore som síce argumentoval politicky na vašu politickú poznámku, ale určite bez urážok, takže to si vyprosím a takto ja nekomunikujem. Razantný som, ale bez osobných urážok. Ale pevne verím, že napríklad takéto zákony nás budú spájať, a ja budem počúvať aj vás fakt konštruktívne, keď budú konštruktívne poznámky, budem veľmi rád počúvať, ako zmeniť ešte lepšie systém, ktorý bude pomáhať týraným ženám a deťom. Ďakujem pekne. [16:49] Andrej Danko Ďakujem, pán minister. Žiada si k rozprave zaujať stanovisko spravodajca? Nech sa páči. [16:50] Ján Richter – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem pekne. Odporúčam, aby sme hlasovali teraz o sedemnástej hodine o tomto návrhu. Ďakujem. [16:50] Andrej Danko Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a vyhlasujem 10-minútovú prestávku do 17. hodín, kedy bude hlasovanie, s tým, že budeme pokračovať po hlasovaní vládnym návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 o sociálnom poistení. Ďakujem. Do 17.00 h teda je avizovaná prestávka. (Prestávka.) [16:55] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho (Zaznievanie gongu.) Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní. (Zaznievanie gongu.) Podávam návrh na zaradenie nového bodu do programu 12. schôdze, ktorým je návrh na zmeny v zložení výborov, voľbu overovateľa a vymenovanie náhradného člena stálej delegácie Národnej rady. Súvisí to s tým, že sme dostali do Národnej rady nových kolegov, aby sa zaradili do výborov a urobili sme v tom poriadok. Máme to uvedené, teda bude to uvedené ako tlač 271. Navrhujem, aby sme tento bod prerokovali zajtra, teda vo štvrtok 18. apríla o deviatej hodine, následne by sme prerokovali body 29 až 31, ktoré na rokovanie Národnej rady predkladá podpredseda vlády pre plán obnovy a znalostnú ekonomiku. Chcem sa opýtať, či je všeobecný súhlas. (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem pekne. Pristúpime k hlasovaniu v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete, ktorý máme uvedený ako tlač 199. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárske záležitosti, poslancovi Ľubomírovi Vážnemu, aby uviedol hlasovanie. Nech sa páči, pán poslanec. (Hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete a o zmene a doplnení niektorých zákonov , tlač 199.) Vážny, Ľubomír, poslanec NR SR Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážené pani kolegyne, páni kolegovia, v rozprave vystúpili štyria poslanci a nebol predložený žiadny návrh. Pán podpredseda Národnej rady, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Hlasujeme, nech sa páči. (Hlasovanie.) 143 prítomných, 78 za, 25 proti, 40 sa zdržalo. Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Ďalej pristúpime k hlasovaniu o pridelení návrhu výborom a určení gestorského výboru, ako aj lehoty na jeho prerokovanie. Nech sa páči, pán spravodajca. Vážny, Ľubomír, poslanec NR SR Pán podpredseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a ďalej výborom pre financie a rozpočet, pre hospodárske záležitosti, pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, pre verejnú správu a regionálny rozvoj a tiež výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a aby určené výbory návrh zákona prerokovali ihneď. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 144 prítomných, 78 za, 12 proti, 54 sa zdržalo. Konštatujem, že sme tento návrh schválili. Keďže sme odhlasovali v prvom čítaní vládny návrh zákona, o ktorom rokujeme v skrátenom legislatívnom konaní, chcem vás požiadať o odsúhlasenie termínu jeho prerokovania v druhom čítaní. Navrhujem, aby sme tento vládny návrh zákona, tlač 199, prerokovali zajtra, teda vo štvrtok 18. apríla 2024 po hodine otázok. Je všeobecný súhlas? (Reakcie z pléna.) Počul som nie? (Reakcie z pléna.) Budeme hlasovať. (Hlasovanie.) 141 prítomných, 78 za, 11 proti, zdržalo sa 50, 2 nehlasovali. Konštatujem, že sme určili termín prerokovania tohto návrhu zákona. Zároveň chcem požiadať predsedov príslušných výborov, aby zvolali schôdze výborov tak, aby sme mohli o vládnom návrhu zákona v druhom čítaní rokovať na schôdzi Národnej rady, ako sme si to určili. Ďalej prosím povereného člena výboru pre hospodárske záležitosti poslanca Justína Sedláka, aby uviedol hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa cestný zákon, je to tlač 217, bod 12 schváleného programu. Nech sa páči, pán spravodajca. [Hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov , tlač 217.] Sedlák, Justín, poslanec NR SR Vážený pán predsedajúci, k predloženému návrhu vládneho zákona v rozprave vystúpili štyria poslanci, pani poslankyňa Dana Kleinert predložila návrh podľa § 73 ods. 3, 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku nepokračovať v rokovaní návrhu zákona. Pán predsedajúci, prosím, dajte o tomto návrhu hlasovať. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Budeme hlasovať, aby sme nepokračovali o tomto, v rokovaní o tomto návrhu zákona. (Hlasovanie) 144 prítomných, 55 za, 78 proti, 11 sa zdržalo. Návrh sme neschválili. Môžete pokračovať, pán spravodajca. Sedlák, Justín, poslanec NR SR (Začiatok vety odznel mimo mikrofónu.) ... o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh v druhom čítaní. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 145 prítomných, 90 za, 54 proti, 1 sa zdržal. Návrh sme schválili. Pristúpime k hlasovaniu o pridelení návrhu výborom a určení gestorského výboru, ako aj lehoty na jeho prerokovanie. Nech sa páči, pán spravodajca. Sedlák, Justín, poslanec NR SR Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Ďalej, aby sa za gestorský výbor určilo hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a aby určené výbory návrh zákona prerokovali do 7. júna 2024 a v gestorskom výbore do 10. júna 2024. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 145 prítomných, 90 za, 43 proti, 11 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Konštatujem, že sme tento návrh schválili. Pristúpime k hlasovaniu o bode 13 programu, je to prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 488/2013 o diaľničnej známke, ktorý máme ako tlač 218. Opäť dávam slovo spravodajcovi poslancovi Justínovi Sedlákovi, aby hlasovanie uviedol. Nech sa páči, pán spravodajca. (Hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 488/2013 Z. z. o diaľničnej známke a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 474/2013 Z. z. o výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 218.) Sedlák, Justín, poslanec NR SR Pán predsedajúci, v rozprave nevystúpil žiadny poslanec, a preto prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 144 prítomných, 142 za, zdržal sa 1, nehlasoval 1. Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Pristúpime k hlasovaniu o pridelení návrhu výborom a určení gestorského výboru, ako aj lehoty na jeho prerokovanie. Nech sa páči, pán spravodajca, uveďte hlasovanie. Sedlák, Justín, poslanec NR SR Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Ďalej, aby gestorský výbor určil hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti, aby určené výbory návrh zákona prerokovali do 7. júna 2024 a v gestorskom výbore do 10. júna 2024. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa, prosím, a hlasujme. (Hlasovanie.) 144 prítomných, 142 za, 1 proti, 1 nehlasoval. Konštatujem, že sme tento návrh schválili. Teraz prosím spoločného spravodajcu z výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj Viliama Zahorčáka, aby uvádzal hlasovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 180/2018 o podmienkach výkonu volebného práva, tlač 136, bod 16 schváleného programu. Nech sa páči, pán spravodajca, uveďte hlasovanie. (Hlasovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 136.) Zahorčák, Viliam, poslanec NR SR Vážený pán predsedajúci, v rozprave nevystúpil žiaden poslanec. Pán predsedajúci, nakoľko nebol podaný žiaden pozmeňujúci a doplňujúci návrh, dajte, prosím, hlasovať o bode zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prerušujem hlasovanie. Nefunguje systém pánovi poslancovi Sedlákovi. Je to v poriadku? Spúšťam nanovo hlasovanie. (Hlasovanie.) Opäť prerušujem hlasovanie. Poprosím technikov, aby pomohli pánovi poslancovi Sedlákovi s jeho hlasovacím zariadením. (Krátka pauza.) Ešte raz spúšťam hlasovanie. (Hlasovanie.) 138 prítomných, 136 za, 2 nehlasovali. Konštatujem, že sme návrh schválili. Pán spoločný spravodajca, predložte návrh na pokračovanie rokovania o návrhu zákona v treťom čítaní. Zahorčák, Viliam, poslanec NR SR Ďakujem, pán predsedajúci. Odhlasovali sme bod zo spoločnej správy, dajte, prosím, hlasovať o tom, že prerokujeme návrh zákona v treťom čítaní ihneď. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 144 prítomných, 143 za, 1 nehlasoval. Návrh sme schválili. Pristúpime k tretiemu čítaniu o návrhu zákona. Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Hlási sa niekto z poslancov do rozpravy? Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku. Pán spoločný spravodajca, prosím, uveďte odporúčanie gestorského výboru. Zahorčák, Viliam, poslanec NR SR Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 143 prítomných, 143 za. Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 180/2014 o podmienkach výkonu volebného práva. Ďalej budeme hlasovať v treťom čítaní o návrhu uznesenia k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady so zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o štátnej hranici. Máte to uvedené ako tlač 196. Prosím spravodajcu z výboru pre obranu a bezpečnosť poslanca Michala Barteka, aby hlasovanie uviedol. Nech sa páči, pán spravodajca. (Hlasovanie o návrhu uznesenia k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o štátnej hranici , tlač 196.) Bartek, Michal, poslanec NR SR Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, v rozprave nevystúpil žiaden poslanec. Vážený pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas so zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o štátnej hranici. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Pripomínam len, že na vyslovenie súhlasu s medzinárodnou zmluvou je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov. Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 144 prítomných, 143 za, 1 nehlasoval. Konštatujem, že Národná rada vyslovila súhlas s uvedenou zmluvou. Ďalej prosím povereného člena výboru pre obranu a bezpečnosť poslanca Samuela Migaľa, aby uviedol hlasovanie o bode 18 schváleného programu, ktorým je prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 404/2011 o pobyte cudzincov, uvedených ako tlač 225. Nech sa páči, pán spravodajca, uvádzajte hlasovanie. (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 225.) Migaľ, Samuel, poslanec NR SR Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, páni poslanci, v rozprave vystúpila jedna pani poslankyňa. Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 144 prítomných, 94 za, 49 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Pristúpime k hlasovaniu o pridelení návrhu výborom a o určení gestorského výboru, ako aj lehoty na jeho prerokovanie. Poprosím spravodajcu, aby uviedol hlasovanie. Migaľ, Samuel, poslanec NR SR Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Výboru Národnej rady pre sociálne veci, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny, ako aj výbor pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 7. júna 2024 a gestorský výbor do 10. júna 2024 od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Prosím, dajte o mojom návrhu, vážený pán predsedajúci, hlasovať. Ďakujem. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 144 prítomných, 93 za, 3 proti, 47 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Konštatujem, že sme tento návrh schválili. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 544/2010 o dotáciách v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, tlač 263. Dávam slovo predsedovi výboru pre sociálne veci poslancovi Jánovi Richterovi, aby hlasovanie uviedol. Nech sa páči, pán poslanec. (Hlasovanie o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 544/2010 Z. z. o dotáciách v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov , tlač 263.) Richter, Ján, poslanec NR SR Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky prerokuje uvedený vládny návrh zákona pod tlačou 263 v skrátenom legislatívnom konaní. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa, prosím, a hlasujme. (Hlasovanie.) 143 prítomných, 142 za, 1 nehlasoval. Konštatujem, že Národná rada na návrh vlády rozhodla, že tento vládny návrh zákona prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní. Vyhlasujem, keďže sme uskutočnili všetky hlasovania, vyhlasujem päťminútovú prestávku. (Prestávka.) [17:37] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Budeme pokračovať v rokovaní a pristúpime k druhému čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 564/2004 o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 583/2004 o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 260, výsledky rokovania výborov sú v tlači 260a. Prosím ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Juraja Blanára, aby v zastúpení ministra financií vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči, pán minister. Poprosím technikov. Nejde karta? (Rokovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 260.) [17:37] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Pán minister, prosím, zaujmite miesto pre navrhovateľov. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie a rozpočet poslancovi Danielovi Karasovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto zákone a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pán spravodajca. [17:37] Juraj Blanár – Vystúpenie v rozprave Už to je v poriadku. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vláda Slovenskej republiky, tak ako som už uvádzal, 11. apríla 2024 schválila vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 564/2004 o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení ďalších predpisov. Cieľom v tomto návrhu je poskytnúť samosprávam v roku 2024 zvýšený podiel na výnose dane z príjmov fyzických osôb zo zdrojov dane z príjmov právnických osôb už do konca mája 2024 a umožniť obciam tak, rovnako aj vyšším územným celkom do konca roka 2024 použiť ich na krytie výdavkov bežného rozpočtu, ale aj na zdroje z rezervného fondu. Týka sa to 157,7 milióna eur pre samosprávy a pre vyš... pre obce a mestá, čiže pre komunálnu sféru, a pre vyššie územné celky je to 67,6 milióna eur. Toľko na úvod, keďže som to už predtým uvádzal, panie poslankyne, páni poslanci vedia, o čo ide, som pripravený na diskusiu v druhom čítaní. Ďakujem, skončil som, pán predsedajúci. [17:39] Daniel Karas – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, prosím, ako určenému spravodajcovi výboru predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorým sa dopĺňa zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 260. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 197 zo dňa 17. apríla 2024 pridelila vládny návrh zákona, tlač 260, prostredníctvom skráteného legislatívneho konania týmto výborom: Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Určila zároveň Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor a lehotu na prerokovanie na výboroch ihneď. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu. K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská: odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet uznesením č. 68 zo dňa 17. apríla 2024, Ústavnoprávny výbor Národnej rady uznesením č. 75 zo dňa 17. apríla 2024. Po druhé, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj nerokoval, pretože nebol uznášaniaschopný. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, tlač 260, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný vládny návrh zákona schváliť. Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona, tlač 260, bola schválená uznesením gestorského výboru č. 69 zo 17. apríla 2024. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril ako spoločného spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri rokovaní o predmetnom vládnom návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Vážený pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu. Ďakujem. [17:40] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán spravodajca. Otváram rozpravu, do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, teda dostal a pán poslanec Dostál požiadal, že nebude vystupovať, preto sa pýtam či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne, dvaja páni poslanci. Ako prvý, pán poslanec Lackovič, nech sa páči. [17:40] Marek Lackovič – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Ja budem na záver alebo už pri tomto druhom čítaní veľmi-veľmi vecný a veľmi stručný. Aby som to zhrnul, jedná sa tu teda o to, že samosprávy, mestá, obce, kraje majú tento rok dostať z DPPO mestá a obce 236 mil. a kraje 101 mil. a z týchto 236 zostáva 157 mil. pre mestá a obce a 67 mil. pre kraje. Obidve tieto tranže, ktoré im mali postupne nabiehať počas celého roku, dostanú teraz do konca mája ´24. Druhá časť toho zákona sa týka rezervného fondu, resp. toho, že ho budú môcť využiť samosprávy aj na bežné výdavky. Progresívne Slovensko podporilo túto vec v prvom čítaní, pretože tak ako, pretože tvrdili sme, že v tomto prípade naozaj ide o kritickú chvíľu, kritický okamih a aj záplata je lepšia ako diera v nohaviciach. Zároveň na druhú stranu ale hovoríme a každý deň budeme opakovať, že potrebujeme koncepčné, že potrebujeme systémové a že potrebujeme predvídateľné a dlhodobé financovanie a riešenia pre slovenské samosprávy. K tomuto teda vyzývam aj vládnu koalíciu a ich predstaviteľov. My v Progresívnom Slovensku, ale verím, že aj ostatné opozičné strany majú záujem o slušný, normálny, kultivovaný dialóg, o ktorý sa tu od začiatku pokúšame. Na záver, mrzí ma, že dnešný výbor pre regionálny rozvoj a verejnú správu bol neuznášaniaschopný a nebol na ňom ani jeden jediný koaličný poslanec. Dnes sme sa tak už po tretíkrát, pretože začalo to minulý týždeň, pokračovalo to, myslím, že v pondelok a bolo to zavŕšené dnes, tri výbory pre regionálny rozvoj a verejnú správu a tomuto, tejto štvrť miliarde pre samosprávy, sme sa nevenovali ani jednou jedinou vetou. To ma mrzí a na to neexistuje asi zo strany vládnej moci žiadne legitímne ospravedlnenie. Ešte raz opakujem, Progresívne Slovensko stojí za všetkými samosprávami aj za starostami, aj za primátormi, ale bude tvrdošijne bazírovať na systémových, koncepčných, dlhodobých a predvídateľných opatreniach a riešeniach, nie na takýchto malých záplatách, na takýchto, na takomto šití horúcimi ihlami, pretože dlhodobo sa takto fungovať nedá. Ďakujem veľmi pekne. [17:43] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Hajko. [17:43] Jozef Hajko – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milé kolegyne, milí kolegovia, máme predložený návrh zákona, ktorý má riešiť finančné problémy samospráv, a ja poviem toľko, že samosprávy oprávnene si žiadajú peniaze, ale sú v takej situácii, že si musia pomáhať už aj sami, a to opatreniami, ktoré určite nie sú populárne medzi obyvateľmi a vlastne voličmi týchto manažérov, ktorí riadia samosprávy. Poviem príklady. Daň z nehnuteľnosti. Daň z nehnuteľnosti na rok 2024 v porovnaní s rokom 2023, o koľko stúpli tieto dane? Mám tu pár príkladov, niekoľko miest. Žilina 45 % medziročne, Michalovce 50 %, Trenčín 51 %, Ružomberok 60 %, Martin 100 %, Snina 173 %, Poprad 186 %. O toľkoto stúpli dane z nehnuteľnosti tento rok v týchto mestách. Niekde dokonca sú príklady, prípady, že takýto skokovitý nárast daní je už niekoľkýkrát po sebe. Poplatok za komunálne odpady. Opäť porovnanie, rok 2004 v porovnaní s rokom 2003, 2023: Košice 27 %, Tornaľa 30 %, Detva 36, Nové Zámky 43 %, Prievidza 54 %, Ružomberok 60 %, Trebišov 87, Piešťany dokonca 100 %. Teda poplatky za komunálny odpad, odpad v Piešťanoch išli na dvojnásobok. Najväčšou zmenou, ktorá vlastne donútila samosprávy v tomto prípade siahnuť po vyšších, vyšších poplatkoch za komunálne odpady, sú ceny, najmä ceny za nakladanie odpadov, s odpadmi na skládkach, tam ceny šli výrazne hore. Musím však povedať jedným dychom, že zdvíhanie, takéto zdvíhanie dane z nehnuteľností nevedie k výberu účelovo viazaných prostriedkov. Pri odpadoch je to jednoznačné, ale pri daniach z nehnuteľnosti sú to peniaze, ktoré potrebujú samosprávy vyslovene na svoj chod. Látajú sa tým diery v hospodárení obcí. Vo všeobecnosti zdvíhajú náklady obcí výpadky z podielových daní, vyššie výdavky na ľudí po valorizovaní miezd a zmeny vo financovaní neštátnych škôl, to sú tie hlavné dôvody. Najväčší výpadok pre samosprávy v poslednom období znamená daňový bonus. Áno, je to daňový bonus z dielne vlád Igora Matoviča a Eduarda Hegera. My, ako som už hovoril, v KDH daňový bonus ako nástroj na podporu rodín vítame. Na druhej strane tieto vlády nedotiahli takúto reformu do konca, to znamená, nechali tento problém na samosprávach a veľké výpadky podielových daní sa riešia tým, že vláda od prípadu k prípadu samosprávy, samosprávam peniaze vypláca. Ako som povedal, my daňový bonus podporujeme, pretože to je prorodinné opatrenie, ale podporujeme ho aj preto, lebo je to nástroj, ktorý odmeňuje rodičov, ktorí pracujú. To znamená, okrem toho, že pracujú a uživia svoje rodiny, tak platia štátu dane a odvody. Mohli by sme si povedať, že takýmto spôsobom, takýmto vynúteným spôsobom samosprávy riešia problém, ktorý súvisí s, so štruktúrou daní. Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj nám odporúča, aby sme zdvíhali majetkové dane, dane na jednej strane a na druhej strane, aby sme znižovali zaťaženie práce. Ono sa to vlastne deje, ale je to z donútenia, nie je to vôbec koncepčné. Terajší spôsob pre... rozdelenia kompetencií medzi centrálnu vládu a samosprávu vrátane finančných vzťahov je nedostatočne kvantifikovaný. Prvým krokom by malo byť vykonanie auditu súčasných kompetencií samospráv a ich financovania. Na základe týchto výsledkov bude treba definovať kroky na nápravu stavu. Teraz som povedal prvý bod, že vlastne čo by sa podľa predstáv KDH malo diať so samosprávami. V druhej fáze budeme presadzovať, chceme presadzovať, aby sa spustila ďalšia vlna decentralizácie, o tej sa tu vôbec nehovorí. V nej sa stanoví nielen rozsah nových prenesených kompetencií, zváži sa aj nový model samosprávneho usporiadania Slovenska vrátane vzájomných hierarchických vzťahov medzi jednotlivými úrovňami samospráv a ich postavenia voči centrálnej vláde. Princípom bude, aby v konečnom stave na samosprávy prešlo všetko, čo dokážu zvládnuť vo vlastnej réžii, a na centrálnej vláde ostali len nutné celoštátne právomoci. Zároveň treba nastaviť daňový mix financovania samospráv zo štátneho rozpočtu. Namiesto jediného príjmu z dane z príjmu fyzických osôb treba nastaviť nový vzorec, ktorý bude kombináciou príjmov z viacerých daní, napríklad z podielu dane z príjmov fyzických, dane z príjmov právnických osôb, dane z pridanej hodnoty a spotrebných daní. Jednou z možností je postupne znižovať podiel daní zo štátneho rozpočtu a výpadok kompenzovať existujúcimi miestnymi daňami. Treba nám tiež zvážiť, či nebude vhodné zainteresovať samosprávy na výbere daní z príjmov, a to buď výberom priamo obcami, alebo väčšími lokálnymi celkami. Časť vybraných daní by ostala samosprávam. To by motivovalo samosprávy vytvárať vhodné prostredie pre miestnych podnikateľov, priťahovať investície, zvyšovať lokálnu zamestnanosť a tým aj skvalitňovať život pre svojich obyvateľov. Viedlo by to k vhodnej konkurencii medzi regiónmi. Centrálna vláda by mala nastaviť jasný vzorec na znižovanie ekonomických rozdielov medzi regiónmi na Slovensku. Bude treba zároveň nastaviť model na zníženie neprijateľnej rozdrobenosti samospráv, podporovať spoluprácu obcí a prijať schému kompetenčného rozvrstvenia podľa veľkosti obcí alebo ich združení a trebárs aj zvážiť finančné zvýhodňovanie obcí, ktoré sa rozhodnú spájať svoje sily. A napokon posledná poznámka, treba zabezpečiť presunutie rozhodujúcej časti európskych fondov za jasne stanovených podmienok na regióny, lebo tie ich po príklade Česka alebo Poľska dokážu čerpať rýchlejšie, efektívnejšie a adresnejšie, podľa potrieb regiónov. Zároveň treba sprofesionalizovať riadenie čerpania európskych zdrojov na úrovni štátu a samosprávnych krajov. V zdôvodnených prípadoch by sa malo umožniť čerpanie eurofondov so zníženou až nulovou spoluúčasťou samospráv. To bolo len pár poznámok, ale vyplýva z nich veľa úloh. Toto je predstava KDH, čo by sa vlastne malo diať so samosprávami, ako by mala konať vláda. Žiaľ, ani po pol roku sme nezaznamenali ani náznak, že by vláda uvažovala o nejakom koncepčnom prístupe. Azda len minister Raši vypúšťa signály, že eurofondy pôjdu vo väčšej miere z centra na regióny. V skutočnosti sa nedeje nič a vláda spí. Len si pozrime štatistiku štátneho rozpočtu, plnenia štátneho rozpočtu za prvý kvartál tohto roka. V prvom kvartáli boli príjmy z Európskej únie 9 mil. eur, 9 miliónov. Vlani v rovnakom období to bolo 336 mil. eur. Pozrime sa na plán obnovy. Sama implementačná jednotka, ktorá hodnotí plán obnovy a ktorá komunikuje s Európskou komisiou, dospela, dospela k takému záveru, že z päťdesiatich oblastí, kde žiadala, teda, alebo z päťdesiatich návrhov, ktoré dali jednotlivé ministerstvá, ako upraviť plán obnovy, aby sa čerpal, bolo 38 ne-pri-ja-teľ-ných. Iba v dvanástich prípadoch mohla implementačná jednotka zaregistrovať tieto návrhy a rokovať o nich s Európskou komisiou. Takže tých problémov je veľmi veľa. Spomenutých 158 mil. eur pre obce a 68 mil. pre župy sú určite peniaze, ktoré im patria, ale zatiaľ to stále iba plátame. Vo svetle problémov, o ktorých som hovoril, je to možno v podstate iba taká odrobinka, treba to skutočne koncepčné riešenie. Napriek tomu, že tú koncepciu nejakú zatiaľ nevidíme, tak KDH podporí presun týchto peňazí na samosprávy, pretože tieto peniaze im patria. Ďakujem za pozornosť. [17:55] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie dve faktické poznámky. Ako prvá pani poslankyňa Vaľová. [17:56] Jana Vaľová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Viete, ja to počúvam na každom výbore. Na jednej strane, ako ste povedali, že schvaľujete, aby ostal bonus na dieťa, na druhej strane tento daňový bonus zobral peniaze mestám a obcám. Mestám a obciam, je to tak. To znamená, že vy stále rozprávate "dajte" v svojich zákonoch a na druhej strane ešte nás kritizujete, odkiaľ to zoberieme, keď bývalá vláda astronomicky zadlžila, astronomicky zadlžila tento štát, 18,9 mld., čo znamená, že my musíme konsolidovať. Spomenul ste, že mestá, obce majú zvýšené výdavky. Áno, majú, ale majú aj na energetické energie, nielen teda, nielen teda na energie a nielen z nakladania s odpadom. Nakladanie s odpadom, si pamätám, že my sme ešte presúvali o rok neskôr smernicu, aby sa mestá, obce mohli pripraviť na to, že si budú robiť zberné dvory. Ja môžem len toľko povedať, že kúzelníci môžme byť, pretože naozaj po tejto, ja poviem, po obrovskej finančnej diere a po obrovskom zadlžení Slovenska ja som vôbec rada, že Slovensko takýmto spôsobom ešte finančne funguje a že máme takéto sociálne opatrenia, ktoré pred chvíľou budeme brať. A na druhej strane by som poradila, ak dávame kapitály mestám a obciam, pán kolega, aby ste si pozreli svojich primátorov a čo robia vaši v KDH v regiónoch. Nemôže v Humennom prednostka okresné... mestského úradu, ktorá odchádza do dôchodku, zobrať mimo zákona nezákonne šesťmesačné odstupné 20-tisíc euro. Ja nie som celkom nadšená tomu, že dávame kapitály na bežné, čiže treba si pozrieť, čo robia vaši primátori, čo robia vaši starostovia, ako míňajú peniaze na odmeny pre svojich, a potom možno nájdu aj inde peniaze. Čiže viete, najlepšie je kritizovať, ale pozrime sa na tých, ktorí sú za vás funkcionári a trošku môžu na tých mestách aj šetriť. Naozaj pani prednostka v Humennom zobrala odstupné 20-tisíc euro zaokrúhlene, šesť mesiacov, keď išla do dôchodku, na čo nemala nárok, je zo zákona dva mesiace. Ďakujem. [17:56] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Janas. [17:58] Karol Janas – Vystúpenie s faktickou poznámkou Vážený pán predsedajúci, vážený pán poslanec, ďakujem za príspevok, ktorý podľa mňa bol aj korektne vedený, aj ukázal niektoré zásadné chyby, ktoré v samospráve sú, o tom, o tom určite by sme vedeli dlho rozprávať aj o tom, že treba pripraviť nejakú zásadnú zmenu koncepcie financovania samospráv, pretože to, čo bola vlajková loď vždycky, daň z príjmu fyzických osôb, ktorá bola výborné vymyslená a ktorá vždycky s tým, ako rastú príjmy, tak rástli príjmy aj samosprávam a vedeli sa s tým vysporiadať, sa úplne za Matovičovej a Hegerovej vlády zrušila, pretože jednoducho tým, že sa tam dal daňový bonus, tak tam prišlo k prudkému poklesu príjmov a jednoducho mestá a obce si s tým nevedeli poradiť a nevedia poradiť. A keď máte miliónové výpadky, včera sme to vypočítali na nejakých 750 mil. euro pre celé samosprávy, tak určite, určite si s tým nevedeli poradiť starostovia a primátori bez zvyšovania daní a poplatkov. Ale možno len niektoré veci na upresnenie. Ja nemám rád, keď sa rozprávajú tie štatistické čísla, o koľko percent sa kde navýšili dane, pretože treba vždycky povedať, že z akej základnej sumy sa vychádzalo, na akú sa došlo, pretože niekde boli dane účelovo držané nízko, pretože mohla mať samospráva iné zdroje a nemohla si s ním poradiť. A taktiež ešte jedna pripomienka k tomu poplatku za komunálny odpad, ktorý dnes sa taktiež nedodržiava platná legislatíva, že to treba rozrátať medzi obyvateľov, jednoducho koľko stoja náklady, toľko treba rozrátať. Mnohé samosprávy to dotovali a dodnes dotujú, čo nie je úplne správne, ale treba tam na upresnenie povedať, že poplatok za komunálny odpad sa môže využiť len na komunálny odpad. Nie je možné to využiť na nič iné, takže neobstojí to tvrdenie, že zvýšením poplatkov za komunálny odpad si samosprávy hradia nejaké iné výdavky, ktoré majú. Jednoducho len plnia legislatívu a musia to rozrátať medzi obyvateľov. [17:58] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Hajko. [18:00] Jozef Hajko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Páni kolegovia, ďakujem za vaše poznámky. K pani Vaľovej. Ak ste ma, pani kolegyňa, dobre počúvali, tak tej kritiky tam nebolo až tak veľa. Ja som skôr navrhol nejaké koncepčné riešenie, nie teda ja, ale je to program KDH. Ono sa to zanedbáva dlhé roky. Spomeniem ďalší stupeň decentralizácie. Už len takéto opatrenie by spôsobilo, že samosprávy, ako to aj vidíme, by vedeli účelnejšie využívať a efektívnejšie hlavne prostriedky, s ktorými hospodári dnes vláda. Vláda hospodári šialeným spôsobom. Ja s vami súhlasím, ale nie je to len otázka posledných rokov, je to otázka skutočne možno, možno aj desaťročí. Tento štát ešte sa nedožil toho, že by bol v prebytkovom hospodárení, stále ideme na dlh. K poznámke pána Janasa, čo sa týka komunál, poplatkov za komunálny odpad, ja som to presne povedal, že to sú účelovo viazané peniaze, takže ste ma asi slabo počúvali. Čo sa týka výšky tých daní z nehnuteľností, podnikateľská aliancia Slovenska robí už niekoľko rokov porovnávanie výšky daní a dvíhajú sa. Buď, neklesajú určite, ale dvíhajú sa už niekoľko rokov. Takže ten základ už je v mnohých, v mnohých prípadoch už dnes veľmi vysoký. A ešte predsa len sa k, mám chvíľku času, vrátim k poznámke pani poslankyne Vaľovej. Tie odstupné, ja neviem, ako to je v prípade vašich primátorov a starostov, ale tie odstupné čiastky sú často definované v kolektívnych zmluvách. A dokonca sú tam, sú definované za čias, keď tí ľudia tam vôbec ešte nesedeli. Takže často sa len preberá to, čo bolo v minulosti. [18:00] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Navrhovateľ požiadal o možnosť vystúpiť. Nech sa páči, už mimo rozpravy. [18:02] Juraj Blanár Ďakujem, pán predsedajúci, a ďakujem aj obom poslancom, ktorí vystúpili v rozprave, ale aj tým, ktorí v faktických poznámkach sa pripojili, a oceňujem tento konštruktívny tón aj za to, že podporíte tento zákon, túto úpravu pre samosprávy. Chcel som pánovi Lackovičovi odpovedať, keď volal po nejakom trvalom riešení. Ambíciou tohto návrhu nebolo trvalé riešenie a zdôrazňujem to ešte raz, ale oceňujem predovšetkým to, že ste povedali, že ste pripravený na vecný dialóg, a to si myslím, že je ten správny prístup. A rovnako to bolo aj zo strany pána poslanca Hajka, ktorý vlastne rozobral tú tému, o ktorej sa už dlhodobo bavíme, pretože súčasné rozdelenie, a potvrdil to aj pán poslanec Janas, bolo postavené do dobrého počasia. Za našich vlád sme prerozdelili všetky finančné prostriedky, ktoré išli z daní fyzických osôb, lebo ešte časť predtým bola na ministerstve financií. My sme povedali, že 70 ku 30 to bude prerozdelené, a tým, že sa znižovala nezamestnanosť, tak, samozrejme, rástli príjmy, pretože boli veľké odvody. Ale nikto nepočítal s tým, že sem príde niekto s atómovkou, ktorá nebude počítať s tým, ako vykompenzovať samosprávam výpadky, ktoré súvisia práve s daňovým bonusom. A súhlasím aj s pánom Hajkom, my sme rovnako za podporu rodiny a robili sme mnoho opatrení, ale nie takto nezodpovedne, ako to bolo urobené, bohužiaľ. Ak to malo byť urobené, podporili by sme to vtedy, keby to bolo urobené tak, že daňový bonus sa síce zvýši, ale prenastaví sa financovanie samosprávy. A to sa, bohužiaľ, neudialo a to nás čaká, pretože budeme musieť na to nejakým spôsobom reagovať a, aby sme nepoškodili rodiny z hľadiska bonusu a ich sociálneho nastavenia. Čiže som rád, že chcete rovnako prispieť k tej diskusii. A ešte raz chcem podotknúť, že čerpanie eurofondov, ako ste aj vy naznačili, pán poslanec Hajko, je aj našou ambíciou, aby sme to dali na samosprávy. Hovorili sme o tom aj na výjazdovom zasadnutí v Prešovskom kraji, kde sa zúčastnil aj váš pán predseda ako šéf VÚC-ky, pretože si myslíme, že je to bližšie k problémom obcí a miest, ktoré sú najväčšími čerpateľmi, a tie ostatné infraštrukturálne projekty sa dajú čerpať z inej úrovne. Čiže sme pripravení na tú diskusiu, ale ja by som vás chcel poprosiť aj, aby ste podporili zákon o úprave verejného obstarávania, lebo my sa nepohneme s čerpaním eurofondov veľmi významne, pokiaľ sa neupraví aj zákon o verejnom obstarávaní, a to vám určite vaši starostovia povedia, pretože ten zákon majú v okolitých krajinách, napríklad v Poľsku, nastavený tak, že je to omnoho flexibilnejšie. A s koncepčným riešením určite prídeme, len dnes je potrebné vyriešiť samosprávy, a preto vám chcem všetkým poďakovať, že ste porozumeli tomuto návrhu, že samosprávy dokážeme sanovať práve v tom májovom období, kedy budú mať najmenší príjem, a potom to budú riešiť do konca roka. A dôverujme im, že budú určite zodpovedne robiť aj s tým rezervným fondom. Ja si nemyslím, že ho budú zneužívať. Sú tam poslanci, ktorí takisto cítia, že je potrebné byť veľmi opatrný pri rezervnom fonde. Ja som presvedčený, že sú to ľudia, ktorí sú zodpovední. Samozrejme, všade sa nájde aj niekto, kto to môže zneužiť, ale to je promile zanedbateľné. Pristupujme k nim s dôverou a takto to aj predkladáme v tomto návrhu zákona. Ešte raz ďakujem za podporu všetkým. [18:02] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Chcem sa opýtať, či chce spravodajca zaujať stanovisko. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Na základe rozhodnutia Národnej rady o skrátenom legislatívnom konaní pristúpime k prvému čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 544/2010 o dotáciách v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 264, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 277. Prosím ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Erika Tomáša, aby vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán minister. (Rokovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 544/2010 Z. z. o dotáciách v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov , tlač 264.) [18:07] Erik Tomáš Ďakujem veľmi pekne, vážený pán podpredseda, kolegovia, kolegyne, sme v prvom čítaní, takže opäť budem len stručný. V princípe meníme dve zásadné veci. Tou prvou je, že zvyšujeme príspevok humanitárnej pomoci v prípade humanitárnych situácií na maximálnu výšku 1 500 eur a zároveň zavádzame pravidlo, že je možné aj opakovane vyplatiť tento humanitárny príspevok, ale maximálne dvakrát za jeden kalendárny rok, čiže maximálne do výšky 3-tisíc eur, a zároveň je možné opakovane vyplatiť tento príspevok alebo bude možné vyplatiť tento príspevok aj v prípade, že sa rôzne živelné pohromy, prípadne iné katastrofy spoja v jednom regióne na jednom mieste. Lebo aj takéto prípady, či veríte, alebo nie, na Slovensku máme. Samozrejme, k tomu zvýšeniu toho príspevku a k jeho opakovanému vyplácaniu nás motivovali skúsenosti z, zo zemetrasenia na východnom Slovensku, keď doterajšia výška príspevku fakt nepostačovala na tú úvodnú pomoc domácnostiam a rodinám. Tá druhá zmena zákona alebo novely zákona o dotáciách v pôsobnosti ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny sa týka tzv. bezpečných ženských domov. Máme ich na Slovensku 13. Doteraz boli okrem iného financované aj z tzv. Nórskeho finančného mechanizmu, ale toto pre túto chvíľu končí, a preto ak by sme nepristúpili k rýchlemu, k rýchlej novele zákona, tak by naozaj tieto domovy nemohli poskytovať tie služby, ktoré poskytovať majú. A tu ide o úpravu v jednom dotačnom titule tohto zákona, lebo je viac dotačných titulov, mnohí určite viete, práve v tom titule, ktorý sa týka domáceho násilia, a tam bola maximálna hranica ročná 20-tisíc, my ju zvyšujeme na 150-tisíc ročne, čím veľmi pomôžeme spomínaným trinástim zariadeniam, ktoré vlastne po komunikácii s ministerstvom práce požadujú pre tento rok približne sumu 700-tisíc eur. Takže toľko v prvom čítaní odo mňa. Ďakujem pekne. [18:07] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán minister. Zaujmite miesto pre navrhovateľov. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, predsedovi tohto výboru poslancovi Jánovi Richterovi. Nech sa páči, pán spravodajca. [18:10] Ján Richter Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol výborom určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 264. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada vo všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady pod číslom 277 z 15. apríla tohto roku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory v druhom čítaní vrátane v gestorskom výbore prerokovali ihneď. Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu. [18:10] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne, dve panie poslankyne. Ako prvá, pani poslankyňa Vaľová, nech sa páči. [18:11] Jana Vaľová – Vystúpenie v rozprave Môžem sedieť? Lebo nevydržím stáť. Môžu ma tuná zapnúť? Ja budem veľmi krátko. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Nech sa páči. Vaľová, Jana, poslankyňa NR SR Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem veľmi pekne, pán predseda aj pán vedúci výboru, alebo predseda výboru pre sociálne veci. Ja som dneska na výbore vlastne k týmto dvom veciam sa vyjadrila iba veľmi krátko, ale chcela by som ich zopakovať aj v pléne, že naozaj táto pomoc, čo sa týka tých bezpečných domov pre týrané ženy a to navýšenie v tomto príslušnom rozpočtovom roku, je veľmi dôležité a veľmi potrebné. Ja si pamätám, keď bola vypísaná výzva práve nórskym fondom a nórskym systémom a práve vtedy tí, ktorí mali na starosti výzvu, sa snažili aj viac propagovať tieto veci medzi občianske združenia a medzi ľudí, ktorí by mohli poskytovať takéto služby, lebo naozaj nebol veľký záujem práve o poskytovanie takýchto služieb aj z toho dôvodu, že je to veľmi náročná a ťažká práca. Ja si veľmi vážim, pretože, že prichádza ministerstvo práce aj práve s týmto návrhom, lebo keď si spomínate, bola tu taká veľká, doslova poviem že hystéria pri predkladaní návrhu, čo sa týkalo znásilnených žien. Práve aj toto je jedno z opatrení, kde ženy, matky, ktoré sú znásilnené alebo trpia domácim násilím, sa môžu práve do takýchto bezpečných domov uchýliť a práve tam nájdu pomoc. A myslím si, že by sme to mali aj viacej propagovať a viacej o tom rozprávať, a preto som veľmi rada, že dochádza nielen k navýšeniu finančných prostriedkov, čo sa týka pomoci pri mimoriadnej udalosti, ako sú povodne, ako je vlastne zemetrasenie, ale že sa pomáha aj takýmto ženám, podporujú sa ľudské práva, lebo tieto ženy majú naozaj obmedzenú možnosť sa kdekoľvek obrátiť a hlavne to, že ženy často nie sú živiteľkami, nemajú takéto príjmy a práve takéto bezpečné domy im pomôžu. Takže verím, že aj toto je jedno z opatrení, ktoré dáva možno odpoveď aj na opatrenia, ktoré sme prerokovali v Trestnom zákone, čo sa týka znásilnených žien. Ďakujem pekne. [18:14] Peter Žiga – Vystúpenie v rozprave Pani poslankyňa Jurík. [18:14] Beáta Jurík – Vstup predsedajúceho Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, ja na začiatku by som iba chcela reagovať, na to, čo tu odznelo a síce, že dúfam, že toto nie je len nejaké opatrenie, ktoré má ľuďom a konkrétne teda ženám, ktoré sú obeťami alebo preživšími násilia vrátane toho sexuálneho násilia a v najhorších prípadoch znásilnenia, ukázať, že predsa len pre ne vláda niečo robí a že sme nemuseli mať takú nechutnú diskusiu, aká tu prebehla počas tej novely Trestného zákona iba kvôli tomu, aby sme sa dopracovali k pomoci týmto ženám. Takže verím, že to nie je len akási záplata, ale že to skutočne vychádza z tej vôle pomôcť organizáciám, ktoré týmto ženám pomáhajú, pretože je tu teda konečne politická vôľa. V tejto rozprave by som sa chcela oprieť hlavne o analýzu organizácií Fenestra a OZ Hana z júna 2023, ktorá je komplexnou správou súčasného stavu ochrany, pomoci a podpory žien zažívajúcich násilie, ale aj o rozhovory, ktoré som absolvovala s organizáciami vrátane teda týchto bezpečných domov. V správe organizácie hovoria o tom, ako politiky štátu by mali vychádzať z reálnych dát a poznatkov z praxe. Aj preto by som vám chcela tak veľmi v skratke načrtnúť, ako momentálne vyzerá ten prístup k podporným službám. Keď si porovnáme roky 2023 a rok 2012, tak v roku 2012 malo Slovensko deväť špecializovaných poradenských centier a len dva bezpečné ženské domy. Dnes je to 28 poradenských centier, 13 bezpečných ženských domovov a pribudla tiež nonstop národná linka pre ženy zažívajúce násilie. Zlepšilo sa aj geografické zastúpenie týchto služieb, aj keď stále existujú regióny, kde ženy jednoducho nemajú prístup k špecifickej pomoci. Ja konkrétne som z Banskobystrického kraja a ja som sa stretla len s jediným bezpečným domovom, síce, teda s jedinou organizáciou, ktorá pokrýva celé stredné Slovensko. A to je skutočne málo, hlavne keď sa pozrieme na správy generálneho prokurátora, ktorý hovorí, že práve stredné Slovensko, neviem z akého dôvodu, je krajom, kde je najväčší problém s rodovo podmieneným násilím. Problém, hlavný problém je v absencii kvalitného legislatívneho rámca, ktorý by definoval krízové a dlhodobé podporné služby pre ženy zažívajúce násilie vrátane ich detí, samozrejme, a nastavil aj ich financovanie. Súčasné nastavenie je také, ako som už načrtla veľmi stručne aj v rozprave o SLK, a síce je také, že je založené na tom, že fungovanie a financovanie týchto podporných služieb je čiastočne upravené vo viacerých zákonoch a ich činnosť podlieha udeleniu často aj dvoch-troch a viac akreditácií rôznymi ministerstvami. Teda nemáme jedno ministerstvo, ktoré by bolo kompetentné, jeden zákon, ale tie organizácie musia jednoducho nejakým spôsobom hľadať v tých zákonoch, čo, kde môžu čerpať na ktoré služby sa môžu obrátiť. Tá správa, ktorú som citovala, hovorí jasne. Finančných mechanizmov je čo do počtu pomerne dostatok, všetky sú však nesystémové, negarantované a neudržateľné. Mimovládne organizácie poskytujúce špecifické podporné služby sa snažia dlhodobo prežiť v chaotickom systéme, kde teda musia takto žonglovať medzi rôznymi formami pomoci. Podmienky financovania pre mimovládne organizácie sú v porovnaní s financovaním štátnych a verejných organizácií diskriminačné. Financovanie je fragmentované a potvrdzuje dlhodobú odkázanosť Slovenska na zahraničných verejných zdrojoch. V dôsledku nedostatočnej štruktúry, výškových limitov a náročnosti dokladovania poskytujú poradenské pracovníčky niektoré služby zadarmo. A ja som sa skutočne, keď som sa rozprávala s týmito organizáciami, tak som videla zväčša ženy teda, ktoré tam pracujú, ktoré sú skutočne odhodlané, avšak už ľudsky jednoducho vyčerpané, pretože pokrývajú často rôzne, alebo teda suplujú rôzne aktivity, ktoré by mal vykonávať štát alebo aspoň dobre financovať, a jednoducho to sa nedeje a musia to robiť vo svojom voľnom čase a práve preto, že sú také oddané tejto oblasti, tak to aj naďalej robia, avšak skutočne cítia vyčerpanie. Mimovládne organizácie prežívajú vďaka ich schopnosti fungovať v tomto chaotickom systéme a nie vďaka nemu. Všetky finančné mechanizmy sú navzájom doplnkové, chýba základ, ktorý by pokryl náklady na napĺňanie minimálnych štandardov. Nízka absorpčná možnosť čerpania financií nie je spôsobená organizáciami, ale neadekvátne nastavenými podmienkami čerpania. Čiže v nejakej takejto schéme si viete predstaviť, ako fungujú tieto mimovládne organizácie. Čo z toho vyplýva? No, jedným z dôsledkov tohto stavu je, že financovanie špecifických podporných služieb pre ženy je jednoducho roztrieštené a nesystémové. Podľa slov Barbory Holubovej, odborníčky na rodovú rovnosť, sa tak stáva, že až 20 až 60 % času, ktorý by neziskové organizácie mohli, alebo teda mali za normálnych okolností venovať práve tej podpore a práci s osobami, ktoré zažívajú násilie, a ich deťom, musia, naopak, vypĺňať, musia, naopak, venovať vypĺňaniu rôznych reportov alebo projektov a hľadaním financií. A presne to mi potvrdili teda tie organizácie aj počas stretnutí a je skutočne veľmi smutné, že nemajú len teda nedostatočné financovanie, ale sú aj ľudsky poddimenzované a že napríklad v organizácii, kde je sedem zamestnancov alebo zamestnankýň, je jeden človek špeciálne vyčlenený na hľadanie a zabezpečovanie financovania. Namiesto toho by mohli mať takéto organizácie jedného človeka naviac, napríklad detského psychológa. Aj preto by prioritou štátu malo byť priniesť systematické riešenie vrátane vytvorenia jedného komplexného legislatívneho rámca a udržateľného mechanizmu financovania pre špecifické podporné služby. Myslím, že už stačilo takých tých rôznych injekcií, ako sme tu mali aj za minulej vlády, keď sa nejaké financie uvoľnili počas covidu zo špeciálnej rezervy premiéra a toto sa jednoducho nemôže diať, my musíme skutočne nastaviť ten systém tak, aby tieto organizácie nielen prežívali, ale hlavne aby mohli žiť a vykonávať tieto veľmi dôležité služby. Toto však tento zákon nerobí, a teda neprináša to systémové riešenie, nevytvára jeden, jeden komplexný legislatívny rámec, avšak vnímame ho ako akési provizórne riešenie, kým ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny príde so skutočným a efektívnym zákonom. My v Progresívnom Slovensku sme pripravené pomôcť s jeho tvorbou, nakoľko už máme takýto zákon pripravený. Ja teda nie som členkou sociálneho výboru, ale kolegyňa Petrík mi spomínala, že ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny bude pripravovať takýto návrh zákona spoločne s ministerstvom spravodlivosti a malo by sa tak stať zhruba do roku 2025. Ja dúfam, že by sa možno mohlo nájsť takéto riešenie aj skôr, pretože je skutočne potrebné presne kvôli tomu, čo uvádzate aj v dôvodovej správe k SLK, pretože keď je toto financovanie nedostatočné, teraz konkrétne teda hrozí to, že tieto organizácie prídu o nórske fondy, avšak vieme, že celkovo sú veľmi finančne poddimenzované, tak dôsledkom toho je nedostatočná aj poskytovaná pomoc a tým pádom sa aj naďalej porušujú ľudské práva. Túto oblasť v našom klube PS nevnímame ako miesto, kde si máme porovnávať farbu politických tričiek, jedná sa o pomoc, ktorá ani tak nie je tak pomocou tým organizáciám, ale hlavne všetkým tým osobám, ktoré sú obeťami a preživšími násilia a musia tieto podporné služby vyhľadať. A tu si myslím, že by mala ísť politika bokom, preto tento zákon, ktorý síce nerieši ten problém vo svojej komplexite, podporíme. Tie organizácie a hlavne všetky tie obete ho, samozrejme, potrebujú. Zároveň na záver mi dovoľte dodať, že by som si veľmi priala, aby sa rovnako ako sa my veľmi konštruktívne staviame napríklad k tomuto zákonu, rovnako konštruktívne stavala aj koalícia k našim zákonom, napríklad keď navrhujeme nejaké legislatívne riešenia v oblasti rodovo podmieneného násilia, pretože ako aj my teraz dokazujeme tým, že tento zákon podporíme, tak to je skutočne oblasť, kde by sme sa nemali pozerať na to, že z akej politickej strany sme, ale komu ten zákon má pomôcť. A musí pomôcť. Takže ďakujem veľmi pekne a ako som už povedala, tento zákon podporíme. [18:23] Peter Žiga – Vystúpenie s faktickou poznámkou Na vaše vystúpenie evidujem jednu faktickú poznámku. Pani poslankyňa Vaľová, nech sa páči. 112.2 Vaľová, Jana posudkových lekárov, ktorí posudzovali ako na úradoch práce ináč, tak na sociálnych poisťovniach, a že to teraz zjednotíme. Tak možno aj v tomto prípade by možno došlo k zjednoteniu alebo posudzovaniu niektorých služieb nejakým spôsobom. No a verím tomu, že vlastne budete ústretoví, čo sa mi takisto veľmi páči, že ste povedali, že budete ústretové, pretože, ale potom nerozprávajme a netlačme sa, lebo ako som pred chvíľou tiež povedala pri inom zákone, kúzelníci môžme byť len do výšky rozpočtu. Takže poďme naozaj robiť veci praktické, aby to pomohlo tým ženám, tým rodinám a tým deťom. Ale potom nie hneď povedať, že keď nájdete peniaze, odkiaľ a tak a tak a tak, ale poďme skutočne, reálne veci riešiť. Ďakujem pekne. [18:23] Jana Vaľová – Vstup predsedajúceho Áno, no, ďakujem veľmi pekne, musím povedať že s vami súhlasím v mnohých veciach, to znamená, že naozaj týchto krízových domov je na Slovensku málo. Zároveň som dala aj takú určitú odpoveď, že je to veľmi ťažká práca s týmito ženami, pretože tam potrebujete jednak odborne vedieť psychologicky pracovať, správne pracovať, sociálne pracovať a možno aj medicínsky pomôcť týmto ľuďom. A ako som spomínala, tak naozaj keď šli tie nórske fondy, a viem to, lebo som sa o to zaujímala, tak sa vtedy mohli tie domy budovať. A tak málo občianskych združení sa prihlásilo naozaj, normálne dostali peniaze, kapitál na vybudovanie týchto domov, lebo naozaj je to náročná práca. Keďže som hovorila, že je tam psychologická pomoc, právna, sociálna aj zdravotná, tak garanciou sú rôzne ministerstvá, tak zrejme je to dosť zložité, ako žiadať vlastne, žiadať povolenie na prevádzku takéhoto domu, ale zároveň aj písať, ja to tak zjednoduším, nejaké reporty alebo nejaké správy. Možnože dôjde postupom času k nejakému zjednoteniu v niektorých veciach. Mne sa celkom páči, že teraz vlastne budeme zjednocovať, je to celkom iné, je to o sociálnych službách, budeme zjednocovať posudkových lekárov, ktorí posudzovali ako na úradoch práce ináč, tak na sociálnych poisťovniach a že to teda zjednotíme, tak možno aj v tomto prípade by možno došlo k zjednoteniu alebo k posudzovaniu niektorých služieb nejakým spôsobom, no a verím tomu, že vlastne budete ústretoví, čo sa mi takisto veľmi páči že ste povedali, že budete ústretové. ale potom nerozprávajme a netlačme sa, alebo ako som pred chvíľou tiež povedala pri inom zákone, kúzelníci môžme byť len do výšky rozpočtu. Takže poďme naozaj robiť veci prakticky, aby to pomohlo tým ženám, tým rodinám a tým deťom. Ale potom nie hneď povedať, že keď nájdete peniaze odkiaľ a tak a tak a tak, len poďme skutočne reálne veci riešiť. Ďakujem pekne. [18:25] Peter Žiga S reakciou na faktické poznámky pani poslankyňa Jurík. [18:25] Beáta Jurík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za vašu reakciu. Určite môžme s veľa vecami súhlasiť a dúfam, že sa teda aj na nich zhodneme, avšak uznáte aj, že je úlohou opozície pýtať sa na to, že odkiaľ budú finančné prostriedky čerpané. Mňa toto špeciálne zaujíma aj v kontexte toho, že minister Susko rušil, zrušil teda dotácie mimovládnemu sektoru a povedal, že časť tých financií sa využije na pomoc obetiam rodovo podmieneného násilia, tak napríklad toto by sme chceli vedieť, že akým spôsobom sa majú tieto, sa majú tieto financie presunúť alebo čo sa s nimi vlastne má stať. Avšak tu som pochopila, že tieto financie našiel pán minister v kase ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, čiže sa nejedná o rovnaké financie. Tak verím tomu, že v rámci tých ministerstiev, tak ako je to momentálne rozkúskované, tak keď sa jednoducho dajú tie financie dokopy, tak, a navýšia sa, pretože to je to, čo tie organizácie potrebujú, tak jednoducho budeme vedieť dostatočne a systémovo tieto bezpečné domy financovať. Zároveň ma veľmi mrzí, že teda, ideme tu poma... teda to ma veľmi teší, že ideme pomáhať, ale zároveň ma mrzia všetky tie útoky na neziskové organizácie a o jednom z nich budeme hovoriť ešte aj počas tejto schôdze, pretože tu máme zákon o mimovládnych organizáciách, ktoré, ktorý označuje niektoré mimovládne... (reakcia z pléna), nie, nie, ja to nehovorím vám, ale že označuje niektoré mimovládne organizácie za zahraničných agentov, pretože majú financovanie zo zahraničných zdrojov. A vidíme, že aj práve tieto organizácie, o ktorých dnes hovoríme, boli často doslova odkázané na tieto zahraničné zdroje, takže ja si myslím, že rozhodne toto nie je priestor na to, aby sme na tieto organizácie útočili, ale naopak, aby ich štát konečne začal finančne podporovať tak, aby neboli na tie zahraničné zdroje odkázané. Ďakujem. [18:25] Peter Žiga Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce pán minister zaujať? Nech sa páči. [18:28] Erik Tomáš – Vystúpenie Stále je priestor o tom obsahu hovoriť až v druhom čítaní, pani kolegyňa, ale však chápem, že, teší ma, že vás tá téma zaujíma. Dve poznámky, žiadna záplata. Žiadna záplata na nejaké naše politické konanie. Ja som to tu jasne povedal a môžte si to aj zistiť a vy to už aj dobre viete, že toto riešenie vyplynulo z komunikácie s organizáciami, ktoré nás upozornili, upozornili na tento problém. Systémové riešenie; sme šesť mesiacov vo funkciách, tak asi musíte uznať, že rezort práce teda robí, čo môže. A to, čo ste povedali, že, máte správnu informáciu, že spolupracuje rezort práce, sociálnych vecí a rodiny a ministerstvo spravodlivosti na systémovom riešení. Ďakujem pekne. Aj za podporu zákona. [18:28] Peter Žiga Pán spravodajca. [18:29] Ján Richter – Vystúpenie spoločného spravodajcu Hlasovanie navrhnem hneď v prvom možnom termíne, to znamená zajtra o jedenástej hodine. Ďakujem. [18:29] Peter Žiga Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Nasleduje druhé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461 z roku 2003 o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Vládny návrh zákona má tlač 137, spoločná správa výboru má tlač 137a. Pán minister, prosím, ujmite sa slova a uveďte vládny návrh zákona. Nech sa páči. (Rokovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 137.) [18:29] Erik Tomáš – Vystúpenie Ďakujem veľmi pekne. Už som to hovoril aj na sociálnom výbore, je to jeden z tých zákonov, ktorý je chronicky aj verejne známy, tak preto len základné fakty. Volá, je to novela zákona o sociálnom poistení, ale môžme to zjednodušiť na zákon o 13. dôchodku. Zavádzame, podľa nášho názoru, konečne spravodlivý a plnohodnotný 13. dôchodok, pretože doteraz síce existoval zákon o 13. dôchodku, ale v žiadnom prípade to nebol 13. dôchodok. Všetci to dobre vieme, išlo len o sociálnu dávku vo výške od 50 do 300 eur. Týmto zákonom zavádzame 13. dôchodok tak, aby 13. dôchodok bol vo výške priemerného dôchodku za predchádzajúci rok. Trinásty dôchodok vo výške priemerného dôchodku za predchádzajúci rok sa týka, samozrejme, všetkých druhov dôchodkov, od starobného dôchodku cez invalidné dôchodky, vdovecké, vdovské, predčasné a sirotské dôchodky. Takže v prípade starobného dôchodku v tomto roku, pokiaľ tento zákon bude schválený, bude 13. dôchodok vyplatený v sume približne 606 eur a v prípade ostatných druhov dôchodkov to bude vo výške priemerných dôchodkov, alebo priemernej výšky týchto dôchodkov s tým, že v zákone bude ale aj poistka, pretože v troch prípadoch tých iných druhov dôchodkov by mohol klesnúť ten 13. dôchodok pod hranicu 300 eur, teda pod súčasnú hranicu, a to nechceme dopustiť, takže minimálne bude 13. dôchodok vo výške 300 eur. Ďalšia podstatná zmena spočíva v tom, že vláda bude mať možnosť nariadením rozhodnúť aj o skoršom vyplatení časti trinásteho dôchodku v prípade, že si to situácia, hospodárska situácia alebo ekonomická situácia v štáte vyžiada. Viete, že sme mali takéto skúsenosti v predchádzajúcich dvoch rokoch, keď bola inflácia, teda zdražovanie vysoké. A ešte jedna informácia pre vás, vyhoveli sme dvom pripomienkam, pretože v celom tom legislatívnom procese vrátane medzirezortného pripomienkového konania, boli len dve pripomienky. Obom sme vyhoveli, aby sa teda 13. dôchodok vzťahoval aj na bezpečnostné zbory a tá druhá pripomienka, ktorá prišla z organizácií zastrešujúcich znevýhodnených, zdravotne znevýhodnených občanov, bola, aby teda poberatelia invalidných dôchodkov, ktorí už ale dosiahli dôchodkový vek, mali 13. dôchodok vo výške starobného dôchodku, 13. dôchodku, teda vo výške 606 eur. Aj tam sme vyhoveli. Celková suma v tomto roku bude, na to vynaložená, bude 830-miliónov eur a výplatný termín 13. dôchodku bude v decembri pred Vianocami. Ďakujem veľmi pekne. [18:29] Peter Žiga Ďakujem pekne, pán minister. Dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre sociálne veci poslankyni Zdenke Mačicovej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pani poslankyňa. [18:32] Zdenka Mačicová – Vystúpenie spoločného spravodajcu Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi predložiť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 137a. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 111 z 13. februára 2024 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet a výboru pre sociálne veci. Určila zároveň výbor pre sociálne veci ako gestorský výbor a lehotu na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch. Predmetný návrh zákona, tlač 137, prerokovali a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť všetky určené výbory. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto spoločnej správy vyplývajú štyri pozmeňujúce návrhy. Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch jedna až štyri v IV. časti tejto spoločnej správy spoločne so stanoviskom gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor odporúča návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich návrhov schváliť. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci č. 31 z 15. apríla 2024. Týmto uznesením na výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona informovala o výsledku rokovania výborov a predstavila návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovanom poriadku Národnej rady. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu. [18:33] Peter Žiga Otváram rozpravu, prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov. Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku. Pán poslanec Ledecký, nech sa páči. [18:35] Vladimír Ledecký – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, ja chcem v mojom príspevku ozrejmiť, aké dôvody klub SaS vedú k tomu, že tento návrh nepodporíme. Takže rozdelený do niekoľkých bodov. Prvý bod je demografia. Podľa populačných prognóz Eurostatu momentálne na jedného dôchodcu pracuje štyri celé jedna pracovníkov. V roku 2030 tu bude na jedného dôchodcu pracovať už len traja pracovníci, to znamená, je to, je to šesť rokov, päť-šesť rokov. Na pracovný trh prichádza posledné roky o 30-tisíc menej pracovníkov, ako odchádza do dôchodku. Je to spôsobené, samozrejme, demografickým vývojom a minulý rok, ale je predpoklad, že aj tento rok, vďaka inštitútu, ktorý sa zaviedol, to znamená, že po štyridsiatich rokoch môžu odísť tí ľudia do dôchodku, ročne, alebo každoročne 25-tisíc ľudí odíde skôr do dôchodku. To znamená, keď si zoberieme tie čísla, tak tie čísla sú dosť hrozivé. Minulý rok sa narodilo najmenej detí na Slovensku, odkedy sa vedie štatistika. Stále odchádza z našej krajiny veľa mladých ľudí do zahraničia, do škôl a neskôr ostávajú tam pracovať, alebo priamo pracovať. Zvyčajne sú to tí najschopnejší ľudia. Zo znevýhodnených regiónov ich odchádza, samozrejme, najviac, miestami je to až desať percent. Kto by nechcel, aby naši dôchodcovia mali poriadne dôchodky? Kto by nechcel, aby mali navýšené dôchodky, ktorý politik by to nechcel? Každý jeden, samozrejme, je za to, ale ja chcem, aby aj ľudia, ktorí pôjdu o päť rokov do dôchodku, keď už budú len traja na jedného dôchodcu pracovať, aby mali dôstojné dôchodky a poprípade aby mali dôchodky. Ja rovnako chcem, aby tí ľudia, čo 20 rokov robia a odkladajú na dôchodky alebo platia dôchodky terajším dôchodcom, o 20 rokov, keď pôjdu do dôchodku, aby tie peniaze mali. Rovnako chcem, aj tí ľudia mladí, ktorí teraz nastúpili na pracovný trh a už platia tým dôchodcom terajším, aby keď pôjdu do dôchodku, ten dôchodok mali. Výstrahou nám môže byť Grécko, ktoré počas finančnej krízy, ktorá bola zapríčinená aj zvýšenými dôchodkami, tam niektoré dôchodky klesli až o 45 %. Až o 45 % a naozaj tí dôchodcovia museli robiť drastické opatrenia, aby zaplatili náklady spojené so životom, hlavne bývanie, energie a tak ďalej. Druhý hlavný dôvod, pre ktorý nechceme podporiť tento zákon, je nedostatok zdrojov. Rozpočet na budúci rok je potrebné konsolidovať. Minister financií hovorí minimálne o jednej miliarde. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť hovorí o 1,2 miliarde, a dokonca ďalší nasledujúci rok je to 3,1 miliardy, o ktorej hovorí Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Európska komisia tvrdí, že keď prijmeme tento zákon, náš rozpočet nie je trvalo udržateľný. Tento zákon nadobúda účinnosť v roku 2026 a prvýkrát sa tieto dôchodky vyplatia v decembri 2026 a v septembri 2027 máme voľby, preto mne osobne to zaváňa kupovaním si voličských hlasov. To znamená, keď je to naplánované tak, ako je to naplánované, tak vlastne tie dôchodky sa vyplatia len raz, a to pred, pred voľbami. Každý kto tvrdí, že na to máme zdroje, žije asi v paralelnom vesmíre, lebo my ideme zvyšovať dane na rok 2025, konsolidovať, my ešte nevieme, aké dane budeme zvyšovať a z čoho tých 1,2 miliardy zoberieme. Tento zákon určuje výdavky na rok 2026 a my nevieme ešte, ako budeme zvyšovať dane v roku 2025, kto to zaplatí, a už si robíme výdavky na rok 2026, kde Rada pre rozpočtovú zodpovednosť hovorí, že tam musíme konsolidovať o 3,6 miliardy. Štát v súčasnosti si požičiava za najvyšší úrok v Európskej únii a možno taká potešujúca správa, len tak trošičku, že Taliani nás predbehli znova a už sme druhí, na druhom mieste, ale od konca, hej, takže neviem, či sa tomu máme tešiť, ale, ale je to tak. Rodičovské dôchodky nás stoja ročne 350 miliónov, pôvodne ich pán minister chcel zrušiť, ale nakoniec ostali tak, sú financované z toho istého spoločného mešca, neplatia ich v skutočnosti deti tých rodičov, ale platia sa z toho istého mešca, to znamená, to bol takisto výdavok, ktorý je razantný a ktorý, ktorý vlastne sa stále vypláca. Ja teraz by som odcitoval Radu pre rozpočtovú zodpovednosť, čo k tomu píše: "Koncom roka 2023 kúpna sila dôchodcov vymazala infláciu a v roku 2024 ju prekoná. Najmä v rokoch 2021 a v roku 2022 bola priemerná kúpna sila dôchodcov na tom naozaj zle a klesla o 9 %. V roku 2023 sa však situácia veľmi zlepšila a môže za to najmä mimoriadna valorizácia penzií. Pred koncom roka 2023 sa kúpyschopnosť dôchodcov vrátila na úroveň pred rast inflácie a podľa rozpočtovej rady nebolo potrebné prijímať žiadne ďalšie nákladné jednorazové alebo trvalé opatrenia. Mimoriadny príspevok 300 euro a schválenie plnohodnotného 13. dôchodku, štát to bude ročne stáť cca 700 miliónov eur. Trvale sú na tom dôchodcovia v súčasnosti o 7 % lepšie, než na tom boli pred začiatkom rastu inflácie. Výdavky novej vlády spojené s opatreniami pre dôchodcov nie sú ničím kryté." Tak to bol citát rozpočtovej rady. Ja si spomínam, pán minister, ako váš poslanec za HLAS tuná v Národnej rade, keď sa rokovalo o sprievode rodiča s dieťaťom, ktoré má byť hospitalizované v nemocnici, a kde sa bavilo o tom, že aby pre toho rodiča tam bola minimálne stolička alebo kreslo, tak povedal, že je to fajn nápad, ale nie sú na to peniaze. Tak ku chorému dieťatku, ktoré, ktoré naozaj je nemocné a musí ostať v nemocnici, nemáme peniaze, aby pár stotisíc, možno milión-dva, aby sme to zafinancovali, ale už teraz vieme, že budeme mať 830 miliónov na december 2026 na predvolebné dôchodky. Ja sa pýtam, čo všetko bude potrebné zrušiť, aby tie peniaze boli. Alebo čo všetko nebude potrebné zvýšiť, čo bude s detskými prídavkami, s odpočítateľnou položkou na deti, lebo všetci dobre vieme, že deti nemajú volebné právo. Návrh nepokladám za sociálny ani solidárny. Zákon je postavený tak, že tí, čo majú najväčšie dôchodky, dostanú najviac, a tí, čo majú tie biedne dôchodky, tých pár korún naozaj, z ktorých majú problém prežiť, dostanú tých pár korún, ktoré dostávajú každý mesiac. Nezdá sa mi to ani solidárne, ani spravodlivé práve preto, že je to zvyčajne jediný príjem tohto človeka. Znížili ste príspevky do druhého piliera. Je to opatrenie proti dlhodobého šetreniu na dôchodok, teraz to prejeme a ďalšie generácie nech sa starajú. Ja by som zacitoval tím odborníkov z organizácie Oranžová obálka: "Pre starnutie populácie bude extrémne náročné udržať súčasnú štedrosť penzijného systému. Štát nebude v plnej miere kompenzovať zníženie dôchodku do druhého piliera zvýšením dôchodku v prvom. Konkrétne výška závisí od veku a príjmu, ale pri príklade 25-ročného človeka zarábajúceho 1 400 v hrubom, bude mesačný dôchodok nižší o 88 eur.." Toto tvrdia odborníci z Oranžovej obálky. Ja chcem upozorniť, mám ešte čas, ja chcem upozorniť, že na Slovensku máme víziu a stratégiu 2030. Je to taká vrcholná stratégia pre Slovensko, ktorá zastrešuje všetky ostatné stratégie a vlastne tam, v tej stratégii sa hovorí, že čo je potrebné robiť, aby, aby Slovensko sa rozvíjalo čo najlepšie do roku 2030, sú tam také systematické kroky, tak čo sa týka tejto problematiky, tak je tam toto: Stabilizovať mladých ľudí na Slovensku, predovšetkým podporou kvality vzdelávacieho systému, zlepšením kvality vzdelávania a podpornej infraštruktúry, dopytom trhu práce, tvorbou pracovných príležitostí a primeraným mzdovým ohodnotením. V rámci verejných politík zintenzívniť komunikáciu a informovanosť občanov Slovenskej republiky pracujúcich, študujúcich v zahraničí za účelom ich návratu zo zahraničia. Vypracovať a implementovať integrovanú politiku na podporu rodiny vrátane podpory mladých rodín prostredníctvom daňovo-odvodovej reformy, sociálne dostupného bývania. Pripraviť a implementovať plán podpory rozvoja striebornej ekonomiky a zotrvania populácie v ekonomicky aktívnom živote. Prostredníctvom sociálnych inovácií vytvoriť programy na podporu dlhu ako nástroja na uľahčenie sociálnej inklúzie ľudí ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením. Reformovať dôchodkový systém tak, aby motivoval k dlhodobej účasti v rámci systému a zároveň viedol k pozitívnemu demografickému vývoju za účelom zabezpečenia udržateľného dôchodkového systému. Tak toto nám hovorí vízia a stratégia. Nemám pocit, že ideme v súlade s touto víziou a stratégiou, najmä keď sa jedná o tak obrovský výdavok, ktorý je 830 miliónov euri. No a ešte, ešte spomeniem, určite ste poniektorí, kto sa tejto problematike venujete, zachytili dokumentárny film Modré zóny, ten bol robený na dajakej štúdie, ktorá prebieha momentálne vo svete, kde odborníci zistili, že naozaj v niektorých uzavretých lokalitách dôchodcovia sa dožívajú viac ako desať, desaťročí oproti ostatným dôchodcom, a vlastne sa robila štúdia a na základe tej štúdie jednotlivé štáty, mestá prijímali, prijímajú nejakú koncepciu a realizujú ju, aby naozaj tým svojim dôchodcom predĺžili život a hlavne ho skvalitnili. No a tie základné opatrenia, ktoré, ktoré, na ktoré prišli, ktoré treba robiť, sú podporovať prirodzené činnosti týchto ľudí, zabezpečiť im pohyb, v niektorých amerických mestách sa kvôli tomu budujú rôzne chodníky, snažiť sa o to, aby títo ľudia žili v kruhu svojej rodiny, prirodzený kontakt s deťmi a vnúčatami. Ja, keď sa dobre pamätáte, tak v Singapure zaviedli opatrenie, že pokiaľ si ten dôchodca kupuje byt a kúpi si ho blízko svojich detí a blízko svojich vnúčat, tak štát mu prispeje na ten byt, lebo ten štát si vypočítal, že má menšie náklady vlastne s poskytovaním rôznych služieb vnúčatám a, samozrejme, aj tým dôchodcom. Zdravá strava, to znamená, že v tomto si myslím, že máme veľké rezervy, že tá zdravá strava dôchodcov, tomu sa moc nevenujeme. Komunitný život, podporovať komunitný život, to sú tie neziskové organizácie, ktoré sa tomu venujeme a ktorým intenzívne a sťažujeme prácu a vyhlasujeme ich za agentov a robíme si na tom politiku. Lekárska starostlivosť, tam si myslím, že máme obrovské rezervy. Myslím, že hlbšie to netreba vysvetľovať. A odbúravanie bariér, súdržnosť a spolupráca. Tak to sú témy, tie najdôležitejšie témy, ktoré by sme mali rozvíjať, financovať. A pokiaľ si niekto myslí, že dáme dôchodcom jednorazový príspevok, než je akýkoľvek veľký, a tým to máme vybavené, tak ja si osobne myslím, že ten pohľad je zlý. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. [18:40] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie dve faktické poznámky. Pán poslanec Bartek. [18:50] Michal Bartek – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán kolega Ledecký, vy v SaS-ke teda nie ste strana odborníkov, ale vy ste strana cynikov a hneď vám poviem prečo. Ja sa vždy tak dobre zasmejem, keď idete niečo rozprávať o rozpočtovej zodpovednosti a šafárení s financiami, keď to bola práve vláda Petra Pellegriniho, ktorá vám odovzdávala štát skoro s nulovým deficitom a vašich tri a pol roka vlády Matoviča, Hegera a progresívneho Ódora štátny rozpočet rozkufrovali o osem miliárd. Viete, mňa tak prekvapuje skutočne ten váš nevídaný cynizmus voči seniorom, ale vy to máte v SaS-ke v DNA, veď si pamätáme výroky napríklad p. Zemanovej o tom, ako ľudia nad 65 rokov už skutočne netvoria žiadnu hodnotu, to sú slová od vás, čiže pevne verím, že seniori vám toto nezabudnú, keď rozprávate o tom, že ste doplietli v tom vašom vystúpení skutočne všetko, len viete, pán kolega, tí seniori tie peniaze nevyvezú do zahraničia, neprepijú ich v Dubaji, dajú ich svojim vnúčatám, dajú ich na podporu svojich príbuzných, svojich rodín, kúpia si za ne lieky, pretože aj za vašich vlád sa skoro 300-tisíc seniorov prepadlo do pásma chudoby a skutočne nám ten stav, v ktorom sa nachádzajú, horí. Čiže prosím vás, skutočne už trošku prestaňte sa oháňať tými tabuľkami a tým excelom. A ešte keď hovoríte niečo o tých stoličkách v tých nemocniciach a hovoríte, že to len jeden-dva milióny. Boli ste tiež tri roky vo vláde, prečo to pani Marcinková už vtedy nepresadila, keď mohla? Mali ste ústavnú väčšinu, tak sa konečne nevyhovárajte! Ďakujem. [18:50] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Šmilňák. [18:52] Martin Šmilňák – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo, budem reagovať na to, čo povedal pán kolega Ledecký. Máme jeden a pol milióna zhruba dôchodcov. Sú dôchodcovia, ktorí majú nízke príjmy, a potom sú dôchodcovia, ktorí majú, ktorí majú kráľovské príjmy. Dneska pedagógovia zarábajú v čistom okolo 1 000, 1 100, 1 200 eur. A máme dôchodcov, ktorí majú dvakrát také dôchodky. Určite treba pomôcť a pomôcť treba adresne tým, ktorí pomoc potrebujú. Toto je aj postoj KDH, toto je sociálne učenie cirkvi povedzme a toto je aj férové. Treba si načisto povedať, že my na to nemáme. My si na každý, na, na tento výdavok budeme musieť požičať. Dokonca si budeme musieť požičať za vysoký úrok, takmer 4 %. Tu nejde, tu nejde o to, či je SaS-ka, alebo nie je SaS-ka dobrá alebo zlá ku dôchodcom. Ku dôchodcom, dôchodcovia to sú naši rodičia, to sú naši starí rodičia a, samozrejme, že im chceme dopriať, ale je falošné povedať, že ideme pomôcť dôchodcom, síce na to nemáme, požičiame si za štvorpercentný úrok a ideme, ideme vyplatiť 830 miliónov eur. Normálny človek si takéto peniaze ani nevie predstaviť. A štátny rozpočet si to, žiaľ, nevie dovoliť. Ja už som aj s pánom ministrom trošku polemizoval o tom, že či treba plošne, alebo či poďme adresne a tú čiastku zredukovať tam, kde sa to, kde nemusíme vyplácať tie peniaze. Preto ja nevnímam váš postoj, pán kolega Ledecký, za zlý, ale skôr za taký racionálny postoj, kde zvažujeme, čo si môžme a nemôžme dovoliť a či nás to o rok, o dva, o tri nedobehne. A veľmi pekne vám ďakujem za tento odvážny príspevok. [18:52] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho S reakciou na faktické pán poslane Ledecký. [18:54] Vladimír Ledecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou Nebudem reagovať na populistické reči, ale, ale naozaj, naozaj chcem povedať, že čísla inštitúcií našich, ktoré sme si zriadili štátom, a Európska komisia hovoria jasnou rečou, takže ďakujem. [18:54] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pýtam sa, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne. Pani spravodajkyňa požiadala, aby mohla vystúpiť v rozprave ústne, nech sa páči. [18:55] Zdenka Mačicová – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážení kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predložiť vám pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 137. Odôvodnenie: V § 60 ods. 10, v § 67 ods. 1 písm. b), ods. 2 písm. b), ods. 9 a 10 sa navrhuje: za 40 odpracovaných rokov ako podmienku nároku na predčasný starobný dôchodok naviazať na zmenu strednej dĺžky života, a to rovnakým spôsobom ako v prípade všeobecného dôchodkového veku. Počet odpracovaných rokov potrebných na splnenie podmienky na nárok na predčasný starobný dôchodok, aktuálne 40 rokov, odpracovaných rokov, sa bude postupne zvyšovať, a to tempom rastu dôchodkového veku, ktoré pre ročníky narodené 1966 a skoršie určuje príloha č. 3 a zákon o sociálnom poistení. K § 68 ods. 1: Navrhuje sa zjednotiť spôsob určovania sumy predčasného starobného dôchodku pre všetkých poistencov bez ohľadu na to, či im do dovŕšenia dôchodkového veku chýbajú najviac dva roky, alebo či získali potrebný počet odpracovaných rokov, a to takým spôsobom, že suma predčasného starobného dôchodku sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty zníženej o 0,5 % za každých začatých 30 dní odo dňa vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku. Obidve percentá zníženia, či už o 0,3 % alebo 0,5 %, možno z matematického hľadiska za určitých predpokladov považovať za aktuárne neutrálne. Nakoľko po schválení legislatívnej úpravy, ktorá umožňuje priznanie dôchodku so znížením o 0,3 %, výrazne vzrástol počet novopriznaných dôchodkov, predčasných starobných dôchodkov a vzhľadom na to, že cieľom predčasného starobného dôchodku je umožniť odchod do dôchodku osobám, ktoré sa nedokážu uplatniť na trhu práce, navrhuje sa zjednotenie zníženia na úrovni 0,5 %. Týmto sa obmedzí skorší odchod z trhu práce niektorých poistencov, ktorí opúšťali trh práce pred dovŕšením dôchodkového veku práve z dôvodu výhodnejšieho zníženia sumy predčasného starobného dôchodku, a to aj napriek tomu, že ich pracovný pomer trval a boli stále uplatniteľní na trhu práce. K § 68 ods. 4 a 7: V nadväznosti na zjednotenie spôsobu určovania sumy predčasného starobného dôchodku sa navrhuje vypustiť úpravu, ktorá predpokladá situácie, kedy poistenec má nárok na výhodnejšie zníženie o 0,3 %, keďže takáto právna úprava sa stáva nadbytočnou. Navrhuje sa teda vypustiť ustanovenie upravujúce situáciu, kedy poberateľovi, ktorému vznikol nárok na predčasný starobný dôchodok z dôvodu splnenia podmienky chýbajúcich dvoch rokov do dovŕšenia dôchodkového veku a ktorý následne získal 40 odpracovaných rokov, sa primerane ex offo upravovalo zníženie, teda tak, aby sa za zostávajúcu časť obdobia poberania predčasného starobného dôchodku po získaní 40 odpracovaných rokov znížila suma predčasného starobného dôchodku o 0,3 % za každých začatých 30 dní poberania predčasného starobného dôchodku do dovŕšenia dôchodkového veku. V § 69a ods. 2, v § 75 ods. 3 a v § 77 ods. 3 sa navrhuje vypustiť špeciálne ustanovenie, ktorým sa upravuje prepočet sumy predčasného starobného dôchodku po získaní 40 odpracovaných rokov, ak suma dôchodku poistenca bola znížená aj za obdobie, za ktoré mu reálne nebol vyplácaný predčasný starobný dôchodok, pretože bol povinne dôchodkovo poistený, keďže sa navrhuje zjednotiť spôsob určovania sumy predčasného starobného dôchodku s jednotlivým znížením o 0,5 % za každých začatých 30 dní odo dňa vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku. V § 293gf sa navrhuje ustanoviť, aby v prípade, ak nárok na predčasný starobný dôchodok vznikol poistencovi pred 15. májom 2024, sa tento nárok posudzoval a suma predčasného starobného dôchodku a predčasného starobného dôchodku, ktorý sa po dovŕšení dôchodkového veku stáva starobným dôchodkom, sa určovala podľa tohto zákona v znení účinnom do 14. mája 2024. Rovnako sa vzhľadom na prijatú novelu zákona (zákon č. 28/2004 Z. z.) navrhuje vykonať aj legislatívno-technické preznačenie ustanovení v 16. bode tak, aby bola zachovaná ich chronologická postupnosť. Pán predseda, dovoľte mi predložiť pozmeňujúci návrh. Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Zdenky Mačicovej, Dagmar Kramplovej a Michala Stušku k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 137. 1. V čl. I sa za bod 2 vkladajú nové body 3 až 10, ktoré znejú: „3. V § 60 ods. 10 sa na konci pripája táto veta: „Mesiac dôchodkového poistenia je 30 dní dôchodkového poistenia.” 4. V § 67 ods. 1 písm. b) a ods. 2 písm. b) sa slová „najmenej 40 odpracovaných rokov” nahrádzajú slovami „potrebné odpracované obdobie”. 5. V § 67 ods. 9 sa slová „rokom rok” nahrádzajú slovami „obdobím obdobie”. 6. V § 67 sa dopĺňa, § 67 sa dopĺňa odsekom 10, ktorý znie: „(10) Potrebné odpracované obdobie pre príslušný ročník sa určí ako rozdiel všeobecného dôchodkového veku pre príslušný ročník a čísla 23; ak všeobecný dôchodkový vek pre príslušný ročník nie je známy, za všeobecný dôchodkový vek pre príslušný ročník sa na účely určenia potrebného odpracovaného obdobia považuje posledný určený všeobecný dôchodkový vek zvýšený o dva mesiace za každý kalendárny rok rozdielu roku narodenia poistenca a príslušného ročníka, pre ktorý bol určený posledný všeobecný dôchodkový vek.” 7. V § 68 odsek 1 znie: „(1) Suma predčasného starobného dôchodku sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty znížený o 0,5 % za každých začatých 30 dní odo dňa vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku; ak dôchodkový vek poistenca nie je známy, za dôchodkový vek tohto poistenca sa na účely určenia sumy predčasného starobného dôchodku považuje posledný určený všeobecný dôchodkový vek znížený za výchovu detí a zvýšený o dva mesiace za každý kalendárny rok rozdielu roku narodenia tohto poistenca a príslušného ročníka, pre ktorý bol určený posledný všeobecný dôchodkový vek. Na účely prvej vety platí § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta rovnako.” 8. V § 68 sa vypúšťa odsek 4. Doterajšie odseky 5 až 8 sa označujú ako odseky 4 až 7. 9. V § 68 ods. 4 a 7 sa slová „odsekov 2 až 4” nahrádzajú slovami „odsekov 2 a 3”. 10. V § 69a ods. 2 druhej vete, 75 ods. 3 prvej vete a 77 ods. 3 prvej vete sa slová „ods. 2 až 4” nahrádzajú slovami „ods. 2 a 3” a vypúšťajú sa slová „pred dňom, ku ktorému získal 40 odpracovaných rokov, a o 0,3 % za každých začatých 30 dní odo dňa, ku ktorému získal 40 odpracovaných rokov,"." Nasledujúce body sa primerane prečíslujú, čo sa premietne do článku o účinnosti. Tieto body nadobúdajú účinnosť 15. mája 2024, čo sa premietne do článku o účinnosti. 2. V čl. I bode 16 sa pred § 293ge vrátane nadpisu vkladá nový § 293gf, ktorý vrátane nadpisu znie: „§ 293gf Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 15. mája 2024 (1) Ak nárok na predčasný starobný dôchodok vznikol poistencovi pred 15. májom 2024, nárok na predčasný starobný dôchodok sa posudzuje a suma predčasného starobného dôchodku a starobného dôchodku podľa § 69a sa určuje podľa tohto zákona v znení účinnom do 14. mája 2024. (2) Potrebné odpracované obdobie pre príslušný ročník poistenca narodeného pred rokom 1967 sa určí ako rozdiel dôchodkového veku muža ustanoveného podľa prílohy č. 3a pre príslušný ročník a čísla 23.”. V tejto súvislosti sa v čl. I bode 16 doterajší § 293ge označí ako § 293gg, doterajší § 293gf sa označí ako § 293gh a upraví sa znenie úvodnej vety. V § 293gf nadobúda účinnosť 15. mája 2024, čo sa premietne do článku o účinnosti. V súvislosti s predloženým pozmeňujúcim návrhom navrhujem, aby sa o bode 2 z časti IV spoločnej správy výborov k tlači 137a hlasovalo osobitne. Ďakujem, skončila som. [18:55] Peter Žiga – Vystúpenie v rozprave Ďakujem, pani spravodajkyňa, chcem vás upozorniť pre budúcnosť, keď budete vidieť, že máte svoj príspevok dlhší, ako je vyhradený čas pre rokovanie Národnej rady, tak upozornite, aby sme sa mohli v rámci pléna dohodnúť, lebo sme sedem minút už po devätnástej hodine. Končím dnešné rokovanie parlamentu, ďakujem pekne za, budeme pokračovať zajtra o deviatej hodine. (Prerušenie rokovania o 19.07 hodine.)